Zem&Vek Február 2016 by Zem & Vek

VĎA

ĽOM ITE

PREDPLAT KA

REKLA MY

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK FEBRUÁR 2016 www.zemavek.sk

CENA PRI PREDPLATNOM

2,80 €

CENA

3,30 €

OČKOVAŤ ČI

NEOČKOVAŤ?

• MYSTÉRIUM SVETLA • KONIEC NADVLÁDY DOLÁRA NIE JE TAKÝ JEDNODUCHÝ • MARIÁN KUFFA: ĽUDIA NIE SÚ DOBRÍ A ZLÍ • PSYCHOPATI NA BILBORDOCH

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > FEBRUÁR 2016

OSTAŇTE S NAMI ĎAKUJEME ZA PREDĹŽENIE VÁŠHO PREDPLATNÉHO

DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU

MYSTÉRIUM SVETLA / 6

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ZO SVETA A Z DOMOVA

NOC ZLOMU / 8 DISKRIMINÁCIA KLIENTA NA ZÁKLADE JEHO POLITICKÉHO ZMÝŠĽANIA? / 12 ASAD OSTÁVA / 14 FRANCÚZSKO-RUSKÉ SPOJENECTVO MÁ PRVÉ TRHLINY / 18 SLOVENSKO-MAĎARSKÝ DIALÓG PO OPADNUTÍ MIGRAČNEJ VLNY / 22

RENDEZ-VOUS

STRETNUTIE S ČLOVEKOM

ĽUDIA NIE SÚ DOBRÍ A ZLÍ / 58

EKONOMIKA

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

KONIEC NADVLÁDY DOLÁRA NIE JE TAKÝ JEDNODUCHÝ / 24

KORUNNÍ SVEDKOVIA

VÝROKY ZASVÄTENÝCH

HONORÉ DE BALZAC / 27

RÁROH / 28 PREČO AMERIKANOFILOM HRABE? / 29

DÉJÀ VU

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

NIGÉRIJSKÁ BOKOHRA / 74

NAŠA HISTÓRIA

O PÔVODE ČLOVEKA / 78

PROPAGANDA

PSYCHOPATI NA BILBORDOCH / 68

ALTERNATIVE VITA

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

MIESTO NÁDEJE NA CESTE Z PEKLA / 94 VPLYV PEŇAŽNÉHO SYSTÉMU NA SPRÁVANIE SPOLOČNOSTI / 104 FENOMÉN STARNÚCICH PEŇAZÍ / 109

ÚVOD / 30 DVA NEZMIERITEĽNÉ TÁBORY / 32 PREČO BY MALO BYŤ AKÉKOĽVEK OČKOVANIE DOBROVOĽNÉ / 36 FARMACEUTICKÁ HYDRA A JEJ BIZNIS S VAKCÍNAMI / 40 V BOJI PROTI EPIDÉMIÁM SME USTRNULI V 19. STOROČÍ. ZATIAĽ / 44

SATIRA

AKO TO VIDÍME MY

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

TECHNIKY MANIPULÁCIE

TÉMA MESIACA

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

BEZ MASKY

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

FEDERICA MOGHERINIOVÁ / 82

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY (P)OTRAVINY / 117 NASÝTENÝ TUK NENÁSYTNÝCH KORPORÁCIÍ / 118 Z LIEČBY OKA MÔŽETE AŽ OSLEPNÚŤ / 119

ORBIS PICTUS

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 50

NEZNÁMI HRDINOVIA

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

ZABUDNUTÝ AMERICKÝ VIZIONÁR / 86

MYSTICKÉ MIESTA

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

VEĽKÁ PYRAMÍDA – EGYPT / 88

VEDA A TECHNIKA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

MENDELEJEVOVA TABUĽKA NÁŠHO TELA / 92

JEDEN DEŇ

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

JEDEN DEŇ S NEZAMESTNANÝMI NA AKTIVAČNÝCH PRÁCACH / 122

ZDRAVIE

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

STRETNUTIE S BYLINKAMI A „ZÁZRAČNÝM“ STARČEKOM / 114 PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 115 MANNA / 116

VYUŽITE AJ VY MOŽNOSŤ PREDĹŽENIA PREDPLATNÉHO AŽ DO KONCA ROKA 2016.

ZIMKOMRIAVKY

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

POVIANOČNÉ STRETNUTIE ALEBO – AK CHCETE – SOIRÉE / 126

HERBÁR

OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY SATURNOV BREČTAN / 120

MANDRAGORA

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

KARMA A OSUD / 138

PRÍBEHY ZEME

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

NEBESKÝ OHEŇ / 124

KOREŠPONDENTI

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

ÔSMY DIV SVETA / 144 PÁR KULTÚRNYCH ROZDIELOV / 144

PREDPLATIŤ SI NÁS MÔŽETE PROSTREDNÍCTVOM E-MAILU ZEMAVEK@ZEMAVEK.SK, NA TELEFÓNNOM ČÍSLE 0915 895 328 ALEBO NA NAŠEJ INTERNETOVEJ STRÁNKE WWW.ZEMAVEK.SK. MÚZY

ZEM & VEK ODPORÚČA

Cena predplatného (marec – december): 28 €

Zo srdca Vám ďakujeme.

KNIHY / 128, FILM / 129 HUDBA / 130, HRY / 131 KULTÚRNA UDALOSŤ / 132 SEBASTIAN PYTKA / 133

PAVUČINA

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

JURAJ SMATANA / 142

TRIBÚNA

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

KOLOTOČ SA ROZTÁČA / 145 SLOVENSKO – SVETLO PRE EURÓPU / 145

VAŠE DVE PERCENTÁ POMÔŽU UDRŽAŤ SLOBODU A MIER POUKÁZANÍM 2 % Z VAŠICH DANÍ NÁM POMÔŽETE POKRAČOVAŤ V NAŠEJ PRÁCI. VAŠE 2 % Z DANÍ NIE SÚ ŽIADNOU SUMOU NAVYŠE, SÚ SÚČASŤOU VÁŠHO POVINNÉHO ODVODU. TÝMTO ROZHODNUTÍM VŠAK PRISPEJETE K NÁŠMU ÚSILIU O UDRŽANIE SLOBODY SLOVA A PREJAVU AKO ZÁKLADNEJ PODMIENKY ĽUDSKEJ SLOBODY.

AKO NÁM MÔŽETE POSKYTNÚŤ 2 % Z VAŠICH DANÍ? V DAŇOVOM PRIZNANÍ, PROSÍM, UVEĎTE NASLEDOVNÉ ÚDAJE O PRIJÍMATEĽOVI NA POUKÁZANIE PODIELU ZO ZAPLATENEJ DANE Z PRÍJMOV: Obchodné meno: SOFIAN Publishing IČO: 42264146 Právna forma: Občianske združenie Sídlo: Vajnorská 94, 831 04 Bratislava

Tieto 2 % z daní môžete poukázať v daňovom priznaní, ktoré je zvyčajne potrebné podať do 31. 3. 2016. Zamestnanci, ktorým robí ročné zúčtovanie dane ich zamestnávateľ, môžu poukázať 2 % z daní až do 30. 4. 2016 prostredníctvom vyhlásenia a potvrdenia o zaplatení dane od zamestnávateľa odoslaného na príslušný daňový úrad podľa miesta bydliska. Podrobnejšie informácie o lehotách a postupe, ako poskytnúť 2 % z vašich daní, nájdete aj na www.zemavek.sk/2percenta.

Ďakujeme.

GIVE PEACE 2 PERCENT

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

Tibor Eliot Rostas

MYSTÉRIUM SVETLA

V MOMENTE, KEĎ POCHOPÍME, ŽE MYŠLIENKA JE HMOTA, KEĎ PRÍDEME NA TO, ŽE V SKUTOČNOSTI NEJESTVUJE ŽIADNA INDIVIDUÁLNOSŤ, ALE VŠETKO JE SO VŠETKÝM PREPOJENÉ AKO ČASŤ JEDNEJ PÔVODNEJ MYŠLIENKY, BUDEME NA CESTE K OSVIETENIU I ODPUSTENIU. A TO JE CESTA SVETLA.

aždá živá bytosť vo vesmíre je napojená na jeden jediný zdroj – na vedomie spoločné pre všetkých. Toto vedomie – alebo, ak chcete, Duch svätý či univerzálny zdroj – je jedinou bytosťou využívajúcou ilúziu individuality na pocítenie seba. Nič v tomto vesmíre nie je stále, trvácne a pevné. Všetko, čo sa nám javí ako hmota, je v skutočnosti vibráciou a energetickým prejavom univerzálnej mysle – Boha. Ak zostúpime hlboko do sveta subatomárnych častíc, zjaví sa nám nový svet, v ktorom sa vibrácie mysle menia na posvätnú geometriu zákonov univerza a na kvantovej úrovni na atómy a molekuly. Kľúčom k pochopeniu podstaty nášho bytia je hlboká spojitosť so všetkým, čo nami v hlbinách neviditeľného sveta mikročastíc doslova preniká ako ruka cez zrkadlo. Všetko sú pulzujúce energetické vlny – kozmická inteligencia tancujúca vo večnom rytme. Pevný predmet je len ilúzia, všetko jestvujúce je tvorené vedomou energiou prestupujúcou univerzom vo svojej absolútnosti. Život nie je náhodným výsledkom, vyprodukovaným a reprodukovaným biologickým materiálom, život je energia. Základným stavebným prvkom života je DNA, kde sú uložené všetky informácie na vytvorenie buniek, organizmov, a napokon aj mozgu, ktorý mylne pokladáme za centrum nášho vedomia a úložisko informácií. Primárnym zdrojom vitality DNA je svetlo. Nositeľ Nobelovej ceny Luc Montagnier predviedol svetu dychvyrážajúci objav zásadne transformujúci naše doterajšie poznanie: DNA môže spontánne vzniknúť z molekúl vodíka a kyslíka. Doktor Peter Garjajev a doktor Fritz-Albert Popp v rámci svojich výskumov

skrytých príčin rakoviny zistili, že molekula DNA uchováva fotóny. Popp prostredníctvom etídia bromidu pozoroval, ako z každej molekuly DNA vytryskol prúd približne tisícky fotónov. Zistil, že prítomnosť fotónov v jednotlivých častiach tela sa mení a má priamy súvis s naším zdravím – tam, kde máme oslabené alebo choré miesta či orgány, pozoroval výrazne nižšiu prítomnosť fotónov v DNA, teda výrazne menej svetla. Stres, ktorý dnes zažívame vrchovatou mierou, je príčinou významného úbytku fotónov, pretože naša DNA sa bráni svetelným výdajom a prudko tmavne. Biochemik Glen Rein svojimi výskumami potvrdil, že našimi myšlienkami vieme priamo ovplyvňovať a kontrolovať prítomnosť fotónov v DNA. Kým negatívne myšlienky svetlo vyháňajú, príjemné a láskyplné myšlienky prítomnosť fotónov znásobujú. Áno, živé svetlo je manifestujúcou sa bytosťou a naše myšlienky vytvárajúce náš svet do všetkých viditeľných a hmatateľných entít sú jeho zdrojom. Rein dokázal, že v modeli živého vesmíru dokážeme vytvárať tunely a väzby medzi našimi myšlienkami a subjektami, na ktoré ich upierame. Pozitívne myšlienky, dobro a láska vytvárajú svetlo. Do fotónov vieme našimi mysľami zakódovať láskyplné myšlienky, a tak sa toto svetlo šíri hustou neviditeľnou sieťou od jedného k druhému a vytvára komunikáciu všeobjímajúcej lásky. Temné sily sú si mimoriadne dobre vedomé všetkých týchto skutočností, a preto vytváraním chaosu a strachu stimulujú vysielanie energie svetla, ktorú pohlcujú. Láska je však naším amuletom, ktorým udržujeme pri živote mystérium večného žijúceho svetla. Foto: Matúš Plecho

NAŠA KOLEKTÍVNA SPÁSA TKVIE V NAŠEJ OSOBNEJ SPÁSE, V KAŽDOM DOBROM SKUTKU, V KAŽDEJ DOBREJ MYŠLIENKE A ODPUSTENÍ SEBE A SVETU VÔKOL NÁS. PREDHÁŇAME SA V TOM, KTO LEPŠIE A RÝCHLEJŠIE ZANALYZUJE KATASTROFY V EPOCHE INFORMAČNÝCH VOJEN, NETUŠIAC, ŽE ICH TAKTO SPOLUVYTVÁRA. AK SA ZAOBERÁME IBA NIMI, NAŠA AURA TMAVNE A DUŠA CHRADNE. NAŠOU SPÁSOU JE VÝPRAVA HLBOKO DO NÁŠHO VNÚTRA, V KTOROM SA DÁ POUČIŤ VIAC AKO Z TISÍCOV KNÍH. NÁJDEME TAM PREKVITAJÚCU ZÁHRADU PLNÚ MYŠLIENOK A IDEÍ. NEMALI BY SME SA VŠAK KLAMAŤ TÝM, ŽE SÚ NAŠE. NIE. SÚ SÚČASŤOU VEĽKEJ MYSLE, KTOROU VŠETCI VNÍMAME BYTIE. AK DOKÁŽEME ORIENTOVAŤ MYŠLIENKY K DOBROTIVÉMU SVETLU A LÁSKYPLNOSTI, BUDEME SPOLUTVORCAMI SVETA, PO AKOM TÚŽIME.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

NOC ZLOMU PO SILVESTROVSKOM ZNÁSILŇOVANÍ V NEMECKU PADLO DÔLEŽITÉ TABU Škandalózny priebeh osláv Nového roka počas silvestrovskej noci vo viacerých nemeckých a európskych mestách prelomil uniformnú mlčanlivosť médií hlavného prúdu o zverskosti votrelcov, ktorí vlani zaplavili Nemecko a ďalšie európske krajiny. Glajchšaltovaným nemeckým oznamovacím prostriedkom a úradom trvalo tri dni, kým poodhalili pravdu o sexuálnom násilí na silvestrovských oslavách v Kolíne nad Rýnom, Hamburgu, Düsseldorfe, Berlíne, Stuttgarte, Bielefelde a Frankfurte nad Mohanom.

NECH UŽ PADNÚ OKOVY

Dnes už má toto odhalenie, podložené správami o rovnakých útokoch v rakúskom Salzburgu, švajčiarskom Zürichu, švédskom Malmö, Helsingborgu, Karlstade a Kalmare či fínskych Helsinkách, vlastnú webovú stránku na Wikipédii. Jednotlivé jazykové mutácie sa líšia v miere odvahy autorov a editorov, no všetky prelomili tabu o surovosti ilegálnych migrantov k ženám v krajinách, kam prišli žiadať o prístrešie. Okovy tzv. politickej korektnosti tým ešte zlomené nie sú. Správy, ktoré sa dostanú na verejnosť, uvádzajú počty znásilnení a rozsah sexuálneho násilia na základe úradne prijatých sťažností. K oficiálnym počtom treba prirátať kategóriu traumatizovaných žien a dievčat, ktoré sa z pochopiteľných dôvodov na políciu neobrátili. I tak však silvestrovské surovosti dosiahli alarmujúci rozsah: najmenej tri znásilnenia a viac než 1300 sexuálnych napadnutí a lúpežných prepadnutí. Anglickojazyčná Wikipédia pravdepodobne zámerne zlučuje sexuálne napadnutia s lúpežnými prepadnutiami. Robia to aj médiá a nimi prizvaní sociológovia a psychológovia, aby nenápadne prenášali ťažisko debát na lúpeže a odborne radili, ako predchádzať počas nadchádzajúcej karnevalovej sezóny vo februári lúpežným prepadnutiam.

ZMENIŤ KURZ!

Bez ohľadu na to prelomila kolektívna skúsenosť obetí silvestrovského násilia v Kolíne a iných mestách západnej Európy bariéru mlčanlivosti. Na svetlo vychádzajú aj staršie príbehy z tejto tabuizovanej kapitoly zo Švédska, Francúzska a Veľkej Británie. O hrôzach migračnej cunami 2015 sa začína vecne debatovať. Nezahmlievané výrazové prostriedky v článku českojazyčnej Wikipédie o sexuálnom násilí v Nemecku by boli ešte nedávno nepredstaviteľné: „Počas silvestrovských osláv 2015/2016 došlo vo viacerých veľkých nemeckých mestách k hromadným sexuálnym útokom a okrádaniu žien, ktoré podľa svedkov či poškodených páchali skupiny mužov arabského a severoafrického vzhľadu.“ Odmäk v médiách – a medzi ne patrí aj internetová encyklopédia Wikipédia – dodáva občanom odvahu k pritlačeniu na zodpovedné politické miesta, aby neuhýbali a hľadeli pravde do očí. S blížiacou sa jarou, ktorá v Stredozemí začína vo februári, hustne nervozita v spoločnosti a silnie volanie po obrane hraníc národných štátov. Pohľad na strhanú tvár nemeckej kancelárky prezrádza, že si je vedomá straty dôveryhodnosti v otázke prístupu Nemecka k masovej a nekontrolovanej ilegálnej imigrácii. Prebúdzanie z apatie a prekonávanie pocitu bezmocnosti voči „železnej kancelárke“ mení aj správanie poslancov jej vlastnej strany CDU a vládnej koalície. Nadobúdajú odvahu domáhať sa zaradenia spiatočky v prisťahovaleckej politike spolkovej republiky. Výzva a v podstate príkaz vedenia CDU „Einfach mal die Klappe halten“ (proste držať ústa) prestáva zaberať. Minister pre utečeneckú politiku Alexander Dobrindt žiada zmenu kurzu utečeneckej politiky štátu. Ukazuje sa, že silvestrovské tragédie rozhýbali Nemecko. A posmelili aj jeho susedov.

„OTEC, ČO TO BOLA TÁ DEMOKRACIA?“

Francúzsky prezident François Hollande chce požiadať parlament, aby schválil predĺženie výnimočného stavu o ďalšie tri mesiace. Odôvodnil to pokračujúcou hrozbou terorizmu. Hlava piatej republiky zaviedla výnimočný stav ihneď po teroristických útokoch vo viacerých lokalitách Paríža v noci z 13. na 14. novembra 2015, pri ktorých prišlo o život 129 osôb a sedem teroristov. Obmedzenie práv a slobôd sa vzťahovalo na celé územie štátu. Dňa 17. novembra zvolal prezident mimoriadne zasadanie parlamentu. Požiadal o predĺženie tohto opatrenia o tri mesiace, ako aj o ústavné dodatky, vraj na účinnejší boj proti terorizmu. Senát mu 20. novembra navrhované predĺženie výnimočného stavu (état d’urgence) odobril. Má platiť do 26. februára. Druhé predĺženie by „normalizovalo“ okliešťovanie základných práv a slobôd občanov do konca mája, pričom vyhliadka na ukončenie takéhoto odklonu od demokracie by sa mohla posúvať do nedohľadna. Svedčia o tom temné výroky ministerského predsedu Manuela Vallsa počas svetového hospodárskeho fóra v švajčiarskom Davose. Vláda podľa jeho slov použije všetky

Manuel Valls

dostupné prostriedky na ochranu občanov. Na otázku, ako dlho to potrvá, odpovedal lakonicky: „Tak dlho, ako bude potrebné.“ Znamená to, že okyptená demokracia by mohla poznačiť život Francúzov na dlhé roky a zdeformovať chápanie povahy demokracie a občianskych práv mladou generáciou. Nejde o prázdne obavy. Dňa 19. januára poslala expertná skupina Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva výzvu francúzskej vláde, aby výnimočný stav po jeho uplynutí 26. septembra viac nepredlžovala.

KRKOLOMNÁ POĽSKÁ MAZÚRKA

Nová vláda severného suseda Slovenska predvádza svojský druh tanca podobajúci sa na lavírovanie medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi v otázkach obrany a migrácie. Vládnuci národní konzervatívci strany Právo a spravodlivosť sa snažia vzdorovať parnému valcu Bruselu, tlačiacemu členské štáty EÚ do bezodnej diery, ktorú predstavuje vynucovaný systém distribúcie ilegálnych migrantov zaplavujúcich Európu. Nemecká kancelárka sa za pochybnej spolupráce Turecka pokúša zaviesť akýsi režim riadenej migrácie, na základe ktorého by sa do Európy nemali nekontrolovateľne hrnúť každoročne milióny privandrovalcov z Ázie a Afriky, ale kontrolovateľne „iba“ státisíce. Poľsko sa spolu so Slovenskom, Maďarskom a Českom vzpiera bruselskému diktátu a Európska komisia rozpútala proti Varšave očierňujúcu kampaň za údajné porušovanie demokracie pri zavádzaní alebo novelizovaní niektorých zákonov. Premiérka Beata Szydlová musela komisárom a Európskemu parlamentu ponižujúco dokazovať, že to tak nie je. Očividne márne, pretože Bruselom chválení demokratickí aktivisti organizujú v poľských mestách široko medializované pouličné manifestácie podľa osvedčených príkladov z učebníc farebných revolúcií. Mocná eurokracia zároveň nasadila proti Varšave hospodárske páky spochybňovaním investičného prostredia Poľska. Ratingová agentúra Standard & Poor’s znížila hodnotenie úverovej spoľahlivosti Poľska z doterajšej známky A- na BBB+ a k tomu s negatívnym výhľadom. Dôvod: legislatívne zmeny novej vlády. Nadnárodný kapitál podráždilo i zavedenie bankovej dane, ktorá sa nemá vzťahovať na malé, zväčša domáce banky a na štátne dlhopisy. Na udobrenie mocných za veľkou mlákou pritvrdzuje Varšava protiruský kurz v branno-bezpečnostnej politike. Prezident Andrzej Duda sa 19. januára vybral za generálnym tajomníkom NATO do Bruselu, aby ho požiadal o trvalú vojenskú prítomnosť Aliancie v Poľsku. Domáci tradične rusofóbny poľský elektorát národných konzervatívcov proti tomu nenamieta. Verejná mienka v Poľsku sa v tomto ohľade výrazne odlišuje od Slovenska, Česka a Maďarska a dáva Washingtonu do rúk nástroj na štiepenie Vyšehradskej štvorky.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

IRÁN VYCHÁDZA Z IZOLÁCIE

Spojené štáty a Európska únia zrušili sankcie proti Iránu, keď 16. januára oznámili, že splnil všetky požiadavky vlaňajšej dohody s veľmocami o striktnom vymedzení svojho jadrového programu. Dohovor uzavrel s piatimi jadrovými mocnosťami (USA, Ruskom, Čínou, Veľkou Britániou, Francúzskom) a s Nemeckom. Washington mu odblokoval sto miliárd dolárov bankových vkladov a do Teheránu sa začali hrnúť zahraničné obchodné delegácie v honbe za

lukratívnymi kontraktmi. Načasovanie vpustenia tohto veľkého svetového producenta ropy a zemného plynu na svetové energetické trhy odzrkadľuje zámer Washingtonu zaplavovať svet ropou a drviť Rusko ultranízkou cenovou úrovňou čierneho zlata. Návrat k plnej produkcii potrvá Iráncom niekoľko rokov a nie je vôbec isté, či budú ochotní ostávať protiruskou bábkou Spojených štátov. Biely dom navyše 17. januára uvalil na Teherán osobitný balík sankcií ako trest za októbrovú skúšku iránskej balistickej strely stredného doletu. Šéf iránskej diplomacie Hossein Džaber Ansárí sa proti tomu ostro vyhradil. Dlhodobý konflikt USA s touto blízkovýchodnou šiitskou mocnosťou môže byť teraz utlmený, no zažehnaný nie je.

ROPNÝ CENOVÝ BUMERANG

Dlhodobý pokles cien ropy na svetových trhoch zaznamenal 20. januára dvanásťročné minimum, keď sa barel americkej ropy WTI predával za 27,55 dolárov. Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) varovala pred nadmernou prevahou ponuky nad dopytom. Riešenie vidí v poklese ťažby v krajinách mimo OPEC.

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Medzi tie patria Spojené štáty a Rusko, pričom prvá vedie proti druhej hospodársku vojnu, do ktorej nasadzuje svoje páky vo vnútri OPEC a v investorských kruhoch. Veľké tlačové agentúry sa predháňajú v správach o škodách spôsobovaných cenovým prepadom Rusku: padá hodnota rubľa, prehlbuje sa hospodárska recesia, viazne valorizácia miezd a dôchodkov, chýbajú investície do rozvoja ťažobných kapacít a rastie nespokojnosť obyvateľstva. Zaslepený tlak americkej geopolitiky však tvrdo postihuje nadnárodné ropné koncerny, vrátane amerických, a ich lobisti sa už hlasne sťažujú. Ukázalo sa to na svetovom hospodárskom fóre v Davose, i keď tlačové agentúry najviac citovali náreky Vahida Alekperova, šéfa ruského koncernu Lukoil. Najotvorenejšie píše o tom, že ide o cenový bumerang, ktorý ochromuje aj americký ropný priemysel, uvádza odborná tlač. Aj v USA sa však zvolebnieva a celoplošné denníky ako USA Today vyostrujú tón. Zosun cien ropy a zemného plynu decimuje rady malých a stredných producentov. Ťažobné oblasti so životom kypiacimi strediskami v Texase sa menia na mestá duchov. „Súčasná recesia je hlbšia a dlhšia než tie z rokov 1999, 2007 alebo 2009 a nevie sa, kedy dosiahne dno,“ poznamenal riaditeľ Ústavu geológie na Texaskej univerzite Scott Tinker.

ostreľujú pobrežné ropné terminály. Ovládli vraj mesto Syrta, čo poskytlo predsedovi Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA generálovi Josephovi Dunfordovi zámienku pre novú iniciatívu. Odletel do Paríža, kde vyhlásil, že postup radikálnych islamistov zastaví iba rázna vojenská akcia spojencov v Líbyi. Pentagón sa opäť vidí v úlohe vodcu koalície podobnej tej spred piatich rokov, ktorá by podľa jeho slov mala „podniknúť rozhodnú akciu proti ISIL-u v Líbyi“. Otázkou ostáva, ako sa zachová Rusko, ktoré už dávno nabáda na spoločné úsilie so Západom o zničenie Islamského štátu, i keď pod tým dosiaľ rozumelo jeho územie v Sýrii a Iraku.

UKRAJINA SI POZÝVA NA POMOC TURECKO

Nedávne rozkmotrenie Moskvy s Ankarou po zostrelení ruského bombardéra stíhačkami s tureckými výsostnými znakmi nad sýrskym pohraničným územím neušlo pozornosti ukrajinských politikov a ich poradcom spoza Atlantiku.

VEĽKÁ BRITÁNIA BY SIAHLA K JADRU

Bojového ducha počas úvah o tom, ako sa možno navždy zbaviť Islamského štátu, prejavil britský viceadmirál John Weale. Existencia „britského systému Trident s raketami vybavenými jadrovými hlavicami predstavuje jediný spôsob, ako možno zabrániť mudžahídom Islamského štátu získať špinavú bombu“, zhrnul jeho logiku britský denník Daily Express.

JEDNA INVÁZIA NESTAČILA

Od prelomu starého a nového roka prichádzajú z Líbye priaznivé správy o tom, že sprostredkovateľom OSN sa podarilo zmieriť znepriatelené frakcie, ktoré tam viedli občiansku vojnu. Dňa 19. januára oznámili vytvorenie vlády národnej jednoty. Prvé zasadnutie prezidentskej rady jednoty síce prebehlo v susednom Tunisku, no diplomatický úspech medzinárodných sprostredkovateľov i tak potešil Európsku úniu. Od novej vlády si sľubovala spoluprácu pri brzdení invázie afrických migrantov cez Stredozemné more. Šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová avizovala finančnú pomoc v hodnote sto miliónov eur, ak bude nový režim spolupracovať. Škrt cez rozpočet spravilo Európanom rozpínajúce sa teroristické hnutie Islamský štát. Presúva do Líbye bojovníkov zo Sýrie a tí tam

rusofóbnej propagande tohto masovo čítaného bulvárneho plátku i Rusko.

Jadrová ponorka Trident

Podľa názoru tohto veliteľa britskej flotily jadrových ponoriek je systém Trident aj účinným nástrojom na odstrašenie tzv. darebáckych štátov od predávania zbraní hromadného ničenia Islamskému štátu. „Nejde tu o odradenie od terorizmu... (ale) o odradenie krajín, ktoré by uvažovali o sponzorovaní terorizmu,“ podotkol. Nekonkretizoval síce žiadnu krajinu ako existujúceho či potenciálneho sponzora terorizmu, ale čitateľská obec Daily Express je dostatočne indoktrinovaná na to, aby si inštinktívne predstavila Irán, Pakistan a vďaka zvrátenej

Natalie Jaresko

Prezrádza to rázna a priam militantná rétorika ukrajinského prezidenta Petra Porošenka. Jazyk si nabrúsila i ministerka financií, ktorou je Američanka s ukrajinskými koreňmi Natalie Jaresko. „Odmietame tézu, že sme prišli o Krym, a tento rok skutočne zvýšime úsilie o jeho navrátenie,“ povedala novinárom počas svetového hospodárskeho fóra v Davose. Americký denník Washington Times zostručnil jej vyhlásenie v titulku: „Ukrajina tlačí späť na rozpočtovo oslabené Rusko.“ Odhalil tým jeden zo zámerov vedenia hospodárskej vojny s Ruskom a vyvíjania tlaku Washingtonu na ropné trhy: spraviť Rusko povoľnejším. Ruský štátny rozpočet vykáže vyšší deficit ako vlani a Západ si od toho mnoho sľubuje. „Zvrchovanosť Ukrajiny nad okupovanými oblasťami Donecka a Luhanska bude tento rok obnovená,“ zvestoval novinárom tiež v Davose prezident Porošenko. Najúdernejšie slová prenechal ukrajinskému televíznemu serveru 112.ua. Bilancovali jeho schôdzku s tureckým ministrom zahraničia Ahmetom Davutogluom. Obaja činitelia podľa tohto zdroja riešili „deokupáciu Krymu a Donbasu. Ministerský predseda pritom potvrdil neochvejnú podporu Turecka územnej zvrchovanosti Ukrajiny“. (ps)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

DISKRIMINÁCIA KLIENTA NA ZÁKLADE JEHO POLITICKÉHO ZMÝŠĽANIA?

Znepokojujúcu správu priniesol 18. januára 2016 aj na Slovensku známy český alternatívny portál AE News: „Rakúska Erste nariadila Slovenskej sporiteľni (SLSP) uzavrieť náš bankový účet. Dôvodom je protimigračná tematika nášho serveru!“ Ako je také niečo možné? Po vysvetlenie si jeho šéfredaktor zašiel do viedenskej centrály skupiny Erste. „Dôvod uzavretia účtu je ten, že obsah nášho serveru nie je v súlade s morálnymi hodnotami a vnútorným kódexom skupiny Erste,“ odkazuje čitateľom. O aký kódex alebo o aké morálne hodnoty má ísť, to sa v metropole Rakúska nedozvedel. Podľa AE News banka uzavrela účet v rozpore s európskymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Vecou sa bude zaoberať ich právnik, pričom zvážia i možnosť podania podnetu Európskej centrálnej banke pre podozrenie z nezákonnej bankovej diskriminácie. „Šokuje nás neprofesionalita rakúskej bankovej skupiny, ktorá selektuje svojich zákazníkov podľa politického zmýšľania... Píšeme slobodne. Diskutujeme slobodne. A za túto slobodu nám Slovenská sporiteľňa na pokyn Erste zruší účet?“ pýta sa AE News. Keďže vydavateľ časopisu Zem&Vek má takisto účet v SLSP, vznikli dôvodné obavy, či sa takýto postup nezačne čoskoro týkať aj nás, prípadne ďalších klientov, ktorí sa netaja odlišným zmýšľaním. „V prípade, že finančné transakcie na účte budú v súlade s platnou legislatívou, vydavateľ sa nemusí obávať uzavretia účtu,“ píše sa v stanovisku Slovenskej sporiteľne, ktoré nám poskytla Marta Cesnaková z oddelenia komunikácie. Ďalej z neho vyberáme: „Spomínaný článok vychádza z nepravdivých informácií a nekorektným spôsobom očierňuje Slovenskú sporiteľňu aj skupinu Erste. Faktom je, že ak sa banka rozhodne na základe relevantných dôvodov uzatvoriť účet, je to jej autonómne rozhodnutie, do ktorého materská skupina nevstupuje. Vzhľadom na bankové tajomstvo nemôžeme o detailoch tohto prípadu bližšie informovať. Banka vyhodnotila vzťah s klientom, bez ohľadu na tematiku spomínaného média. Faktom je, že k uzatvoreniu účtu prichádza iba z legislatívnych dôvodov.“

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

VĎAKA EUROFONDOM SME SA ZRIEKLI NEZÁVISLOSTI

„Slovensko je dnes plné dobrých správ... Vďaka eurofondom sme vyrástli,“ presviedča dotieravý leitmotív masívnej mediálnej kampane. Čo má byť jej pravým cieľom? Odpoveď závisí od toho, z čieho zorného uhla. Každý totiž za jej oponou hľadá niečo iné. Z pohľadu tuzemského mainstreamu môže byť legitímna otázka len jedna: Kto si výrobu a hlavné vysielacie časy reklamných spotov objednal a kto a koľko za to zaplatil? Ekonomický analytik Robert Auxt predpokladá, že objednávateľom mal byť Úrad vlády SR, platiteľom slovenskí daňovníci a výška uhradenej sumy milióny eur. Podľa nepotvrdených údajov zinkasujú elektronické médiá za 7000-násobné odvysielanie 4 eurofondových reklamných spotov od 21. 12. 2015 do konca januára 2016 dokopy 2,1 milióna eur, z toho Markíza 600-tisíc, TV JOJ 540-tisíc, TA3 411-tisíc (za šoty v reklamnom bloku i za priestor pre 20-minútové informačné programy), Fun rádio 300-tisíc, Rádio Expres 121-tisíc, Vlna, Anténa Rock a Jemné melódie spolu 168-tisíc. Mediál-

KONTROVERZNÁ NOVELA TRESTNÉHO ZÁKONA

Medzi zákonné úpravy, ktoré počnúc 1. januárom 2016 začali na Slovensku platiť, patrí aj novela Trestného zákona zavádzajúca nový trestný čin. Podľa nej sa ten, kto sa počas vojny na území iného štátu aktívne podieľa na bojovej činnosti organizovanej ozbrojenej skupiny konajúcej v rozpore s medzinárodným právom, potrestá odňatím slobody na 2 až 8 rokov. Podľa rezortu spravodlivosti reaguje na aktuálny globálny fenomén tzv. cudzích bojovníkov. Navrhuje trestať aktívnu i pasívnu účasť (podnecovanie či finančnú podporu). Vo zdôvodnení uvádza, že súčasná právna úprava umožňovala viac výkladov, či je účasť Slovákov v bojoch na Ukrajine na strane separatistov trestná. Novela prináša teda riešenie účelové, nie systémové. Nesleduje záujmy občanov SR, ale požiadavku zahraničných kruhov, ktoré vyprovokovali ukrajinský konflikt s úmyslom eliminovať legitímny ruský vplyv. Vzhľadom na nezákonný spôsob vzniku súčasnej vlády v Kyjeve – protiústavným prevratom – vzniká podozrenie, že kontroverzná novela bola šitá na mieru Porošenkovi, Stoltenbergovi a Obamovi.

kto zákony Únie dodržiava, ich jasne usvedčuje z falošnosti a neúprimnosti ich údajného zmyslu pre humanizmus či solidaritu. Čo dáva eurofunkcionárom a politickým lídrom Nemecka právo na ich vodcovskú nadradenosť pri určovaní povinného chápania „európskych hodnôt“? Fakt, že ide o najľudnatejšiu krajinu Únie, ktorá bola pri budovaní jej základov skôr ako Slovensko a celý východný blok? Veď zachovanie jednoty či primárnej existencie EÚ za každú cenu nepredstavuje niečo, čo by v zozname priorít jej občanov stálo na prvom mieste. Kedy to konečne pochopia a začnú rešpektovať aj jej elity?

DISKUSIU O MIGRANTOCH DOČASNE ZATIENIL SPOR O ZÁSLUHY

V zime, keď nápor utečencov na schengenské brány povolil, európsku top tému dočasne zatlačili do úzadia iné problémy. Súčasne sa otvoril priestor na

RICHARD SULÍK USVEDČUJE NEMCOV Z FALOŠNOSTI

Diskusie na internetových, printových či televíznych platformách poukazujú na ich stupňujúci sa konfrontačný charakter a čím ďalej, tým viac aj na

nu kampaň za celkovo 2,5 milióna v celoplošných televíziách, printových denníkoch a časopisoch, vrátane verzie pre portál slovensko.sk, mala pre vládu pripraviť agentúra Creo/Young & Rubicam. Zostáva už len otázka, ktorá domácu žurnalistiku očividne nezaujíma: Môže byť v pozadí apoteózy implementácie eurofondov snaha demonštrovať na úspešných projektoch, že byť lojálny voči bruselskej elite a ticho akceptovať jej proamericko-protiruský kurz sa vyplatí? Vnímať eurofondovú kampaň ako propagačnú, a nie propagandistickú, je totiž dosť problematické.

Richard Sulík

nekompatibilnosť západnej a východnej Európy v otázke definície základných hodnôt. Potvrdzuje to aj pravidelná účasť europoslanca Richarda Sulíka v politickej talkshow Maybrit Illner nemeckej TV stanice ZDF na tému sporov o grécky dlh a riešení migračnej krízy. Slovenský politik, ktorý svojim nemeckým partnerom ustavične pripomína,

Miroslav Lajčák

spor o zásluhy. „Na pôde európskych inštitúcií už asi tri mesiace nikto o povinných kvótach nehovorí. A to, že téma už nie je na programe dňa, je veľká zásluha Slovenska a V4,“ povedal 17. 1. v relácii RTVS O 5 minút 12 šéf rezortu slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák. „Maďarsko od začiatku hovorí to, čo si myslí. Vysvitlo, že jeho kritika bola neopodstatnená a jedinou cestou je maďarská cesta. Ilegálnym migrantom musíme pomôcť v tom, aby sa mohli vrátiť k svojmu pôvodnému životu vo svojej rodnej vlasti, a nie poskytnúť im nový európsky život,“ nedal sa v ten istý deň jeho maďarský kolega Péter Szijjártó, a v reakcii na návrh rakúskeho spolkového kancelára Wernera Faymanna obmedziť nesolidárnym krajinám prístup k finančným zdrojom EÚ dodal: „Ak európski lídri venujú svoj čas vydieraniu, oslabujú tým Európu, čo je neprípustné a neprijateľné. Zvlášť v čase krízy.“ (jup)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

ASAD OSTÁVA WASHINGTON PRESTAL NÁSTOJIŤ NA OKAMŽITEJ VÝMENE REŽIMU V SÝRII. ČO JE ZA TÝM?

„M

erkelová uviazla v utečeneckej kríze. Hľadá sa plán B.“ „CSU kladie Merkelovej dvanásť podmienok.“ „Rýchlejšie odsunúť, ale ako?“ Tak zneli 18. januára titulky top správ servera spiegel. de. Aj iné nemecké mienkotvorné spravodajské servery prezentujú úvodné správy v podobnom tóne. Kardinálne odlišnom od „slniečkárskej“ kultúry vítania z konca uplynulého roka. Rozhorčenosť verejnosti nad zámernou infiltráciou miliónov moslimov do Európy už prenikla do médií hlavného prúdu a otvára ústa aj politikom. A bude ešte viac. Najmä tým, ktorí sa chcú v marci uchádzať o znovuzvolenie v krajinských voľbách v Bádensku-Württembersku, Porýní-Falcku a Sasku-Anhaltsku. Priznávajú, že Európa je v ohrození. Masovú inváziu síce ešte zväčša nazývajú „politicky korektne“ utečeneckou krízou, ale aj tento tesný náhubok si zrejme čoskoro zložia z úst. Lenže ako na tú krízu? Na koho sa obrátiť? Na koho vyvinúť tlak? Priamočiara odpoveď je jasná: na mocipánov za Atlantikom. Na to sa však európska politická smotánka (zatiaľ) neodvažuje. Namiesto toho skúša pre ňu subjektívne menej nebezpečný, no objektívne tiež potrebný postup. „Utečeneckú krízu možno vyriešiť len v Sýrii“ – tak zhrnula agentúra ČTK 19. januára obsah tlačovej konferencie nemeckého ministra zahraničia Franka-Waltera Steinmeiera.

OBRAT V SÝRII

O tejto blízkovýchodnej krajine, ležiacej medzi Stredozemným morom a Perzským zálivom, sa donedávna hovorilo ako o zlyhávajúcom štáte. A cynicky ako o bojisku v zástupnej vojne veľmocí. Na sýrskej oblohe sa predvádzajú stíhačky z USA, Veľkej Británie, Francúzska... Sýrska vláda na jeseň požiadala Rusko o vojenskú pomoc pri zatláčaní teroristických oddielov hnutia Islamský štát (ISIL). Vstup tejto jadrovej superveľmoci do frontovej arény po boku sýrskej armády umožnil sýrskemu prezidentovi návrat na medzinárodnú politickú scénu. Moskva totiž definovala rolu ruských vzdušných a vesmírnych síl v Sýrii v tom zmysle, že majú pripravovať podmienky pre pozemnú ofenzívu sýrskych vojsk. Vrchným veliteľom sýrskej armády je prezident Baššár al-Asad a Vladimir Putin ho tak posadil do diplomatického kresla hneď vedľa seba s cieľom vedenia koordinačných rozhovorov so Západom o ďalších krokoch pri spoločnom boji proti Islamskému štátu. Asad má konečné slovo – i keď asi len formálne – pri schvaľovaní rusko-sýrskych bojových akcií. Američanmi vedená medzinárodná koalícia, ktorá od jesene 2014 riadi vzdušné útoky na postavenia ISIL-u, musela začať koordinovať nálety a bombardovanie s Ruskom a prostredníctvom neho s Damaskom.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

To by mohla byť parketa pre prezidenta Asada a jeho vládu na predloženie komplexného plánu pre návrat do mierových pomerov. Hoci územie pod kontrolou štátu zatiaľ nepresahuje tretinu rozlohy Sýrie, žije na ňom väčšina obyvateľstva. Sýrska armáda vedie súčasne dve vojny: prvú s účasťou Ruska proti radikálnym islamistom, ktorí založili na obsadených územiach tzv. Islamský kalifát. S druhou vojnou je to komplikovanejšie. Je občianska, zamotalo sa do nej množstvo nesúrodých skupín a vláda sa s nimi snaží nadväzovať dialóg. Do dialógu o politických reformách chce zapojiť i sýrskych Kurdov, najmä pri definovaní miery a obsahu kurdskej autonómie. Mnohé ozbrojené skupinky v Sýrii sú obdobou tzv. aktivistov z kyjevského Majdanu. Niektoré sa zradikalizovali a prešli k teroristickým zoskupeniam ako ISIL alebo Front an-Nusrá. Tých si Asad nezíska, rovnako ani príslušníkov Slobodnej sýrskej armády (FSA), ktorú Washington nablýskal už na jar 2011 ako avantgardu údajne umiernených povstalcov.

Vlajka ISIL na kopci v blízkosti mesta Azaz v Sýrii

16 DOČASNE NA MILOSŤ

Asad sa tak vracia do hry. Volanie po jeho odchode prestalo byť aktuálne, najmä keď jeho vojská pod ruským leteckým dáždnikom začali vytláčať islamistov. Na rozdiel od Bieleho domu generalita v Pentagóne priznala stratu kontroly nad zámermi a činmi povstaleckých hnutí, ktoré Spojené štáty od vypuknutia občianskej vojny v Sýrii pred piatimi rokmi vycvičili a financovali. Americká tlač začala v decembri informovať o tajných kontaktoch so sýrskymi vojenskými a spravodajskými zložkami. Pentagón si uvedomoval, že ISIL prestal byť ovládateľný a začal – na rozdiel od Baššára al-Asada – ohrozovať bezpečnosť Spojených štátov. Bolo len otázkou času, kedy Biely dom vezme ostrakizovaného Asada aspoň dočasne na milosť. V polovici decembra vyslal prezident Barack Obama šéfa svojej diplomacie Johna Kerryho do Kremľa, ktorý odtiaľ prekvapil svet. Prvoradým cieľom politiky USA v Sýrii sa stal boj proti Islamského štátu, výmena režimu v Damasku môže počkať. Začiatkom januára

sa americkou tlačou rozletela správa z nemenovaných prameňov ministerstva zahraničných vecí o odhade, podľa ktorého by sa Asad mohol vzdať moci k marcu 2017. V auguste 2017 by potom prebehli v Sýrii prezidentské a parlamentné voľby. Tieto predpoklady zhruba zodpovedali obsahu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN z 18. decembra o zastavení paľby a medzinárodnom hľadaní politického riešenia pre ozbrojený konflikt v Sýrii.

PRIESTOR PRE EURÓPU

Rok a pol dlhé prechodné obdobie zodpovedá očakávaniam členov Bezpečnostnej rady OSN. Európskej diplomacii poskytne priestor a čas na otvorenie rozhovorov s Damaskom o zmiernení migračnej vlny do Európy. Berlín a Brusel sa môžu obracať priamo na Asada, prípadne pozývať za spoločný stôl aj Rusko ako patróna Sýrie. Ruské letectvo a sýrske vojská síce vytláčajú islamistov z mnohých obsadených území, no ostávajú v rozvalinách a chýbajú im investičné zdroje na výstavbu a obnovu hospodárskeho života.

ČO S „ASADIZMOM“?

Mierové usporiadanie v Sýrii bude v neposlednom rade závisieť od pripravenosti prezidenta a rodového klanu Asadovcov držať krok s vývojom. Baššár al-Asad sa prvýkrát pokúsil modernizovať politicko-hospodársky systém asadizmu, ktorý zdedil na jar 2000 po otcovi, dosť nešťastným spôsobom. Tento systém sa vyvinul ako sýrsky variant panarabského socializmu, ktorý Baššárov otec Háfiz upravil na domáce podmienky. Predovšetkým na sústredenie moci do rúk predstaviteľov skupiny alavitov. Dvanásťpercentná alavitská minorita vyznáva vieru plnú mysticizmu a len s istými výhradami ju možno priradiť k šiitskej vetve islamu. Sýria – a najmä jej hornatý pobrežný západ, je podobne ako susedný Libanon domovom desiatok náboženských a etnických skupín. Asadizmus éry Baššárovho otca ich držal v spoločnom štáte železnou rukou pomocou prísneho centralizovaného systému. Mladý Baššár začal tento model reformovať otváraním národného hospodárstva zahraničnému kapitálu. Na privatizácii sa nabalili aj ala-

vitské politické špičky a Baššár prižmuroval oči nad formovaním vrstvy alavitských oligarchov. Zo sociálnych ideálov spravodlivej spoločnosti sýrskej Socialistickej strany arabskej obrody BAAS z čias Baššárovho otca (prezidenta z obdobia 1970 – 2000) dnes mnoho neostalo. Najviditeľnejšie prežíva alavitský klientelizmus a prepojenie štátnych zdrojov so súkromnými záujmovými skupinami.

IRÁNSKY FAKTOR

Baššárov asadizmus mal šťastie v nešťastí vďaka úzkym väzbám s Iránom, ktorý mu z núdze dovolil prevziať funkciu hlavného zahraničného spojenca i sponzora. Iránske petrodoláre plátali diery v sýrskom štátnom rozpočte a vláda prejavovala ústretovosť voči iránskym a ruským energetickým projektom, ktoré konkurovali saudskoarabským a katarským. Niet divu, že aj preto pred 35 rokmi Washington zaradil Sýriu na zoznam krajín podporujúcich terorizmus a postupne priťahoval hospodárske sankcie. Po zlyhaní farebnej revolúcie zavliekol krajinu do občianskej vojny, vystupňoval sankčný režim a spustil otvorenú kampaň za „regime change“, t. j. výmenu režimu. Bez pomoci Iránu a Ruska by sa Sýria hospodársky zrútila. Návrat studenej vojny medzi Washingtonom a Moskvou stavia Irán i Sýriu do novej situácie. USA vedú proti Rusku otvorenú hospodársku vojnu prostredníctvom drastického stláčania ceny ropy na svetových trhoch. I za zrušením balíka sankcií USA a EÚ proti Iránu kvôli jeho jadrovému programu zo 16. januára treba vidieť zámer Washingtonu zabezpečiť nadprodukciu ropy. Nejaký čas bude ukazovať Teheránu i Damasku milšiu tvár. Bolo by chybou, keby mu naleteli. Americkí stratégovia Projektu pre nové americké storočie (PNAC) definovali Sýriu, Líbyu, Severnú Kóreu, Irak a Irán ako krajiny s režimami „hlboko nepriateľskými voči Spojeným štátom“. PNAC bol navonok rozpustený a nahradil ho think-tank Foreign Policy Initiative, ktorý už v októbri 2015 Iránu vyčítal, že napriek uvoľňovaniu napätia zo strany USA neukazuje Sýrii chrbát.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Juraj Pokorný

FRANCÚZSKO-RUSKÉ SPOJENECTVO

MÁ PRVÉ TRHLINY 18

EŠTE NEDÁVNO SA ZDALO, ŽE MEDZINÁRODNÉ VOJENSKÉ ŤAŽENIE PROTI ISLAMSKÉMU ŠTÁTU JE KONEČNE PRESMEROVANÉ NA SPRÁVNU KOĽAJ. SPUSTENÍM PRIAMEJ KOMUNIKÁCIE MEDZI GENERÁLNYMI ŠTÁBMI FRANCÚZSKEJ A RUSKEJ ARMÁDY SVITLA NÁDEJ, ŽE TÝMTO VÝSOSTNE PRAGMATICKÝM KROKOM SA DOCIELI LIKVIDÁCIA NEPRESTAJNE RASTÚCEHO ZHUBNÉHO ÚTVARU, KTORÝ SA ZAČAL Z BLÍZKOVÝCHODNEJ PRIMÁRNEJ POZÍCIE NEBEZPEČNE ROZRASTAŤ DO REGIÓNOV SEVERNEJ AFRIKY A STREDNEJ ÁZIE. A NIELEN TO. ANALYTICI PREDPOKLADALI, ŽE „KOALIČNÁ TLAČENICA NA BOJISKU“, KTORÁ MU NIKDY NEPRIDÁVALA PRIEHĽADNOSŤ, PRETOŽE DOŇ VNÁŠA ZBYTOČNÝ CHAOS, ČÍM ZNIŽUJE EFEKTIVITU LETECKEJ KAMPANE, SA UPRAVÍ NA UDRŽATEĽNÚ MIERU.

opri rýdzo racionálnych dôvodoch na spojenie technických kapacít do jednotného frontu išlo aj o určitú nadstavbu vyrastajúcu z historických koreňov, ale aj z tradičných francúzsko-ruských väzieb v kultúrnej, umeleckej i vedeckej sfére. Ak odhliadneme od krátkej deviácie v podobe pomýlených napoleonských výprav na Východ, vidíme, že minulé storočia sú príkladmi obojstrannej náklonnosti a blízkosti medzi oboma národmi priam prešpikované.

POSUN V MYSLENÍ PARÍŽSKEJ POLITICKEJ ELITY

Od 30. 9. 2015 začalo Rusko na žiadosť prezidenta Baššára al-Asada zasadzovať v Sýrii bodové údery Islamskému štátu a Frontu an-Nusrá. Podľa štatistík ruskej strany uskutočnili vzdušné a kozmické sily Ruska v priebehu sto dní operácie 5662 bojových letov (vrátane 145 letov strategického raketového a diaľkového letectva), z mora i zo vzduchu bolo odpálených

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

97 rakiet s plochou dráhou letu. Pomocou lodí Kaspickej flotily a ponorky Čiernomorskej flotily zlikvidovali stovky teroristov a tisícky im slúžiacich objektov. Čo sa týka „medzinárodnej koalície“ na čele s USA, ktorá v Sýrii vykonáva letecké útoky bez príslušného mandátu sýrskych úradov, Rusko si s ňou vymieňa údaje o štartoch lietadiel, no užšia koordinácia medzi oboma stranami ostáva naďalej slovnou proklamáciou bez praktickej perspektívy. Tú totiž podmieňuje ochota jednej zo strán uznať velenie tej druhej a podriadiť sa mu. Obrat v tomto ohľade prišiel po teroristických útokoch v Paríži (13. 11. 2015), ktoré pripravili o život 129 ľudí a zranili vyše 350. Posun v myslení priviedol parížsku politickú elitu k poznaniu, že pokračovať dovtedajším smerom sa už nedá. Náznak strategického partnerstva medzi oboma krajinami sa v kontexte prudkého zostrenia vzťahov medzi Ruskom a Západom vnímal ako geopolitický šok. Prezidenti François Hollande a Vladimir Putin na stretnutí v Moskve demonštrovali odhodlanie postupovať v danej otázke jednotne. Očakávania však vývoj ďalších udalostí naplnil len čiastočne. Po nádejnom začiatku, keď Rusko naznačilo, že je v mene porážky spoločného nepriateľa schopné povzniesť sa nad aktívnu účasť Francúzska v nezákonnej sank čnej politike, ako aj nad škandalózny precedens s nedodaním vrtuľníkových lodí Mistral, sa nad pokračovaním rusko-francúzskej kooperácie na sýrskom nebi rozhostila hmla. Prevládajúce ticho sem-tam prerušila ojedinelá správa o vzájomnej výmene spravodajských informácií. Spoločná operácia, ktorá sa od takéhoto stupňa zbližovania logicky očakávala, ba ani jedna bojová akcia, sa dosiaľ nekonala. Čo jej v tom bráni, keď deklarácie na oboch stranách sľubovali radikálnu zmenu?

SĽUBNÝ ŠTART – OTÁZNE POKRAČOVANIE

Chronológia nadväzovania rusko-francúzskeho partnerstva v spoločnom postupe proti ISIL-u nie je bohatá, ani dlhá. Stručne možno povedať, že má za sebou sľubný štart a konštruktívny priebeh, avšak s otáznym pokračovaním.

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Dostupné agentúrne i ďalšie zdroje (TASR, Sputnik, France Presse, DPA, Reuters, Europe 1, BFM TV) sú pomerne útržkovité a časové kontinuum neodrážajú dôsledne: 17. 11. 2015 V očakávaní príchodu skupiny francúzskych vojenských plavidiel na čele s lietadlovou loďou Charles de Gaulle do oblasti svojej dislokácie v Stredozemnom mori nariadil prezident RF spoluprácu s Parížom na príprave spoločného akčného plánu pre Sýriu. Už predtým zasiahli Rusi pozície teroristov v Rakke, čím vyslali francúzskemu letectvu podporný signál. „Ruskí vojaci musia spolupracovať s francúzskymi kolegami ako so spojencami,“ povedal Vladimir Putin a dodal, že náčelník generálneho štábu, minister obrany i posádka krížnika Moskva už dostali pokyny nadviazať s Francúzmi, ktorí priplávajú k sýrskym brehom, priamy kontakt. 22. 11. 2015 Francúzsky minister obrany Jean-Yves Le Drian vyhlásil, že francúzska lietadlová loď Charles de Gaulle dorazila do východného Stredozemia, nadviazala spojenie s ruskými vojakmi v Sýrii a je pripravená 23. 11. spustiť operáciu proti teroristom. K fregatám Chevalier Paul a Leopold, sprevádzajúcim materskú lietadlovú loď, sa pripoja fregata Aquitaine, zabezpečovací tanker Aviation a britský torpédoborec HMS Defender. 21. 12. 2015 Jean-Yves Le Drian počas návštevy Moskvy požiadal svojho ruského kolegu Sergeja Šojgu, aby zintenzívnil boj proti teroristickej skupine Islamský štát. „Hovorili sme o tom, ktoré skupiny považujeme za teroristické, a prerokovali sme aj otázku, ako by mohlo Rusko rozšíriť svoje akcie proti ISIL-u, ktorý je naším jediným nepriateľom,“ uviedol. Dôležitým bodom rokovania bol aj spôsob vylúčenia incidentov francúzskych a ruských lietadiel pri ich nasadení v sýrskom vzdušnom priestore. Ministri dohodli aj detaily výmeny informácií tajných služieb, špeciálne údajov o francúzskych a ruských občanoch bojujúcich v radoch mudžahídov. Paríž sa pritom zaviazal, že získané údaje neposkytne NATO. Le Drian však pripomenul, že Francúzsko sa necíti byť v úlohe sprostred-

kovateľa medzi koalíciou vedenou USA a Ruskom. Podľa neho tu ide o boj proti spoločnému nepriateľovi. 24. 12. 2015 Na moskovských rokovaniach náčelníkov generálnych štábov ozbrojených síl oboch krajín – Valerija Gerasimova a Pierra de Villiersa – sa dohodlo, že Rusko a Francúzsko budú odteraz svoje kroky v boji proti terorizmu konzultovať na expertnej úrovni. V rámci novovytvorenej pracovnej skupiny si majú armádni špecialisti navzájom vymieňať informácie o bojových akciách. 14. 1. 2016 Šéf francúzskeho rezortu obrany informoval, že jeho vojenské letectvo podniklo nočný útok na telekomunikačné ciele v irackom Mosule. Ako je známe, Francúzsko patrí do koalície 26 krajín, ktoré sa zúčastňujú bojov proti Islamskému štátu v Iraku a Sýrii, kde však (na rozdiel od Iraku) koná bez súhlasu miestnych úradov. 15. 1. 2016 Jean-Yves Le Drian avizoval schôdzku členov vojenskej koalície, kde sa dohodnú na ďalšom postupe proti Daesh na území Iraku a Sýrie. Jeho dôraz na „zintenzívnenie úsilia pod vedením USA“, ako aj samotné zloženie účastníkov – okrem zvolávateľa prišli 20. 1. do Paríža jeho rezortní kolegovia z USA, Veľkej Británie, Austrálie, Nemecka, Talianska a Holandska – dávali tušiť smer, akým sa francúzsko-ruské partnerstvo v ďalších týždňoch môže uberať. 16. 1. 2016 „Vyhlásenie ministra obrany Francúzska, že činnosť ruského letectva v Sýrii Paríž údajne nepresviedča o tom, že boj s islamistami je našou prioritou, vyvoláva rozpaky,“ vyhlásil hovorca ruského ministerstva obrany generálmajor Igor Konašenkov. Ako dodal, výsledky a efektivita činnosti ruského letectva sa nemerajú počtom zhodených bômb, ale stovkami konkrétnych miest a obcí a tisíckami štvorcových kilometrov sýrskej zeme oslobodenej od teroristov. „A preto nie my musíme presviedčať Paríž o efektivite svojej činnosti pri zneškodňovaní teroristov v Sýrii, ale tí, ktorí sľúbili, že sa im pomstia za smrť francúzskych občanov 13. novembra minulého roku,“ uzavrel Konašenkov.

NEREAGOVAL NA NALIEHAVÚ VÝZVU DOBY

Francúzsko bolo prvou krajinou, ktorá sa v náletoch proti islamským extrémistom v Iraku pripojila k USA. Po novembrových teroristických útokoch v Paríži ich ešte viac zintenzívnilo a postupne rozšírilo aj na Sýriu. Z hľadiska medzinárodného práva však akákoľvek vojenská intervencia bez súhlasu OSN alebo legitímneho vedenia dotknutej krajiny ostáva nezákonná. Keby bol šéf Elyzejského paláca štátnicky i personálne svojprávny, nemusel Spojeným štátom americkým priznať morálne právo veliť medzinárodnej koalícii, čím by si uvoľnil ruky na vytvorenie tesnejších diplomatických a vojenských väzieb so svojím ruským partnerom. Zároveň by tým mohol získať od predstaviteľov Sýrie možnosť dodatočne legitimizovať svoju kontrover znú expedičnú výpravu do krajiny, ktorú Francúzsko po prvej svetovej vojne spravovalo ako mandátne územie Spoločenstva národov. Okolnosti predbežne nasvedčujú tomu, že François Hollande prepásol nielen osobnú príležitosť, ale v prvom rade povinnosť reagovať na naliehavú výzvu doby a adekvátne konať. Keďže tak neurobil, je preňho už nemysliteľné zachovať si „vlastnú tvár“. Prezident, ktorý bez väčšieho sebazaprenia odovzdá tradičnú nezávislosť svojej vlasti cudziemu subjektu svetovej moci, si totiž inú ako vazalskú hodnosť nezaslúži. Napriek tomu, že rusko-francúzska spolupráca získala po 13. 11. 2015 úplne nový rozmer, objavili sa v nej aj prvé varujúce trhliny, ktorých zvládnutie si vyžiada na politickej úrovni nielen trpezlivosť, ale predovšetkým jednoznačný a definitívny postoj Paríža k otázke, či chce aj naďalej ostať poskokom Washingtonu, alebo začať konečne slúžiť spravodlivej veci, a takto čiastočne odčiniť spoluzodpovednosť Francúzska za prebiehajúci apokalyptický vývoj v Sýrii. Do finálneho zúčtovania s terorizmom sa nedá ísť s výsmešnými karikatúrami Charlie Hebdo, ktorých výsledkom je len viac a viac ďalších zbytočných obetí, ale jedine pozíciou na správnej strane. Aliancia Paríža s Moskvou dáva reálny prísľub, že spoločné úsilie bude korunované zdrvujúcou porážkou nielen terorizmu, ale rovnako všetkých lží, ktoré sa na jeho existencii dlhý čas priživovali.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Juraj Pokorný

SLOVENSKO-MAĎARSKÝ DIALÓG PO OPADNUTÍ MIGRAČNEJ VLNY

Až

do prepuknutia migračnej krízy boli vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou poznačené dlhodobým kontinuálnym napätím, ktoré z času na čas uvoľnili deklarácie premiérov počas stretnutí na bilaterálnej alebo multilaterálnej úrovni. Terajší charakter vzájomnej komunikácie je o poznanie iný, hoci nie diametrálne odlišný. Nečakane sa o to postarala nikým nepozvaná „vyššia moc“ – armáda ekonomických utečencov, ktorí sa v státisícových zástupoch valia na starý kontinent a jeho organizmus privádzajú do kolapsu. Paradoxne až po jej zásahu sa vzťahy oboch krajín dostali z emocionálnej do pragmatickej roviny. Málokedy sa však dalo hovoriť o nejakom spoločnom postupe, ktorý by bol medzi Bratislavou a Budapešťou koordinovaný prostredníctvom štandardných diplomatických či iných kanálov. Aj keď bolo z času na čas počuť nejaký ten kompliment či gesto vzájomnej podpory, Fico aj Orbán konali spravidla každý na vlastnú päsť a až na slovenskú výpomoc v podobe vyslania policajtov na maďarsko-srbskú hranicu nebol postup oboch premiérov strategicky a koncepčne rozpracovaný tak, ako by si to vyžadovala dramatickosť situácie. Tomu, že sa slovensko-maďarské spolužitie pod vplyvom globálneho fenoménu dostalo do kvalitatívne odlišnej fázy, nasvedčuje aj oficiálna reakcia Budapešti na politické výtržníctvo zákonodarcu maďarského parlamentu a podpredsedu extrémisticko-nacionalistickej strany Jobbik Istvána Szávaya, ktorý si v rozpore so slovenskou legislatívou 14. 10. 2015 v Dunaj

skej Strede otvoril poslaneckú prijímaciu kanceláriu. Disonancia zaznela v najnevhodnejšom okamihu, keď sa – paradoxne „vďaka“ migrantom – medzi Slovenskom a Maďarskom krvopotne dosiahlo krehké spojenectvo. Šéf maďarského rezortu zahraničia Péter Szijjártó označil Szávayov kontroverzný čin za „zbytočnú provokáciu, ktorá spôsobí škody nielen z hľadiska maďarsko-slovenských vzťahov“. Svojmu slovenskému kolegovi Miroslavovi Lajčákovi tlmočil nádej, že dynamicky sa rozvíjajúcu spoluprácu oboch krajín to neovplyvní, k čomu sa pridal aj premiér Viktor Orbán. Ficovsko-orbánovský pokoj zbraní, ktorý si vynútil jednotný ťah proti „nepriateľovi väčšieho formátu“, je však zdanlivý podobne, ako je nereálna bezproblémovosť historicky zaťažených vzťahov. Obnovenie starých trecích plôch v pomigračnej etape, ktorá bude nasledovať hneď po prípadnom ústupe utečeneckej vlny, je teda vysoko pravdepodobné. Nemenej dôležitú úlohu v tomto môže zohrať aj slovenská politická reprezentácia, ktorá sa do budúcnosti už nemôže spoliehať na svoj tradične pasívny až submisívny prístup voči Budapešti. Je na nej, ako a či sa jej podarí presmerovať regionálnu prioritu z posilnenia „maďarstva“ v Panónskej panve na pole spoločného záujmu. Skepsu však podporuje exkurz do minulého storočia. Ani rovnaký osud – poskytnutie „internacionálnej pomoci“ dvom bratským krajinám Varšavskej zmluvy (Maďarsko 1956, ČSSR 1968), nemal za následok ich zblíženie na národnej úrovni. Iba ak by sa stal zázrak a schopnosť poučiť sa z minulosti by bola konečne obojstranná.

Robert Fico a Viktor Orbán

23 Garantovať nemennosť súčasného konštruktívneho postoja maďarská politika ako taká nedokáže. Jobbik, ktorý sa po roku 2018 vidí na čele maďarského štátu, už teraz neskrýva úmysel iniciovať v susedných krajinách proces národného sebaurčenia Maďarov s cieľom získať medzinárodnú legitimitu pre ich autonómiu. Napriek tvrdej kritike Orbána za to, že sa údajne zriekol obhajoby maďarských záujmov v Hornej zemi, povolebná koalícia Fideszu s Jobbikom v prostredí politicky i bezpečnostne destabilizovanej a hodnotovo dezorientovanej Európy nie je vôbec nepredstaviteľná. Za rečníckym pultom maďarského parlamentu sa totiž dodnes vyníma veľký znak Uhorska z roku 1915, zložený z malého uhorského znaku v strede štítu a znakov siedmich historických krajín. Netreba zabúdať ani na to, že prvý zákon, ktorý maďarský parlament po voľbách v roku 2010 prijal, bol zákon o dvojitom občianstve. Možno teda predpokladať, že tradičný maďarský nacionalizmus, prítomný vo väčšej či menšej miere v akejkoľvek straníckej konfigurácii vlády, pretrvá aj po prípadnom doznení sťahovania et-

ník a z latentného stavu sa vráti do pôvodného politicko-ideového formátu. Dočasný zmier z rozumu, ktorý si vynútilo pôsobenie spomínanej „vis maior“ na rozsiahlej geografickej ploche, spontánne ustúpi neuzavretým historickým sporom a krivdám. Tie vystúpia z tieňa migračnej katastrofy, obnovia svoj predchádzajúci emotívny náboj a svojou ničivou silou opätovne zaťažia vzťahy oboch národov. Nakoniec, nie je to tak dávno, čo zrušenie Benešových dekrétov, slovenský protizákon na uplatňovanie dvojitého občianstva či posilnenie maďarského školstva na južnom Slovensku tvorili neoddeliteľnú súčasť, ba chrbtovú kosť predvolebnej i povolebnej agendy predsedu vládnucej strany Viktora Orbána. Prebrať ju z utlmeného stavu a aktivovať jej základné tézy nebude žiaden ideologický, ani psychologický, tým menej technický problém. Otázka znie, či je naozaj v záujme obidvoch národov, aby ustavičným vnášaním konfrontačného ducha do slovensko-maďarského dialógu vznikol okrem spolužitia s migrantmi ďalší zbytočný problém.

EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY > EKONOMIKA

Peter Čalovka

KONIEC NADVLÁDY DOLÁRA

NIE JE TAKÝ JEDNODUCHÝ OD POSLEDNEJ GLOBÁLNEJ EKONOMICKEJ KRÍZY V ROKU 2008 BADAŤ Z VIACERÝCH STRÁN NÁZNAKY NESPOKOJNOSTI V EKONOMICKÝCH VZŤAHOCH MEDZI ŠTÁTMI VO SVETE: SNAHY O REFORMOVANIE MEDZINÁRODNÉHO MENOVÉHO FONDU, REPTANIE PROTI EXKLUZÍVNEJ POZÍCII AMERICKÉHO DOLÁRA, POKUSY JEDNOTLIVÝCH ŠTÁTOV ZVÝŠIŤ VÁHU SVOJICH MIEN VO VALUTOVOM MIXE SVETOVEJ EKONOMIKY.

krem toho sa vo svete neustále zamotáva geopolitická situácia, najmä na Blízkom východe, kde by sa malo rozhodovať o rope, ale nerozhoduje sa. Ropa sa začína kradnúť prostredníctvom niekedy nepomenovaných žoldnierskych zoskupení, čo sa na medzinárodnej scéne stáva normou. Nanešťastie sa začína aj boj o ložiská ropy na cudzích územiach. Hoci scenárov na vysvetlenie existuje viac, je jasné, že preformátovanie starého sveta, ktorého príznaky tu vidieť, sa tak či onak už začalo. Bohaté a silné štáty hľadajú východisko z tejto začarovanej situácie pokusmi o riešenie otázky hegemónie dolára naviazaného na ropu. V tejto súvislosti sa uvažuje s viacerými scenármi, lebo nikto si netrúfa odhadnúť, čo zvolia USA ako východisko z ich stále sa zhoršujúcej ekonomickej situácie. A USA sú ešte stále strážcami kľúča od svetovej ekonomiky. A preto na internete už roky existuje nekončiaca diskusia medzi „prorokmi“, ktorí každú chvíľu predpovedajú pád dolára, a tými, ktorí zastávajú názor, že dolár bude „žiť večne“. Pravdou však je, že vo svete neustále prebiehali a prebiehajú menové vojny medzi jednotlivými regionálnymi a sve-

25 tovými ekonomickými hráčmi, napríklad medzi americkým dolárom a eurom, jüanom a eurom a podobne. Scéna tejto menovej vojny je značne sofistikovaná, a preto sa jej nebudeme venovať, ale posúdime iba jeden zo scenárov. Je možné očakávať, že v dôsledku napätia v medzinárodnej ekonomike, spôsobeného dobrodružnou geopolitikou USA, a astronomického amerického dlhu nastane revalvácia globálnej meny? Inými slovami, nastane vo svete návrat k zlatému štandardu, resp. dohodnú sa štáty na novej globálnej mene krytej zlatom? Ak vnímame takúto možnosť ako reálnu, v rámci predohry sa začali rozohrávať partie, ktoré znamenajú určité zásadné zmeny. Asi najvýstižnejšie bude, ak sa započúvame do diskusie medzi Jamesom Rickardsom (finančným komentátorom z USA a autorom bestselleru Menové vojny) a bývalým šéfom FED-u Benom Bernankem. Pri posudzovaní medzinárodného menového systému Bernanke úprimne povedal: „Medzinárodný menový systém nie je koherentný.“ Myslel tým, že súčasný stav – keď v tomto systéme koexistujú pohyblivé menové kurzy spolu s pevnými a do

EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

kurzov mien sa zasahuje, čo u partnerov v rámci systému vyvoláva nedôveru vo vzájomných obchodných vzťahoch – spomaľuje obchod, priame zahraničné investície aj investičné projekty. Bernanke tvrdí, že „postupne bude dôležité, aby štáty vo svete medzi sebou viacej komunikovali o tom, ako sa vynúť simultánnej koexistencii pevných a pohyblivých menových kurzov“, a dodal, že situácia si vyžaduje „nové pravidlá hry“. V žargóne medzinárodných expertov tento výraz znamená, že situácia si vyžaduje reformáciu Medzinárodného menového systému alebo niečo, čo určití ľudia nazývajú globálny reštart. Je tu viac-menej reč o ukončení nefunkčnosti existujúceho systému. Táto otázka úzko súvisí s Medzinárodným menovým fondom (MMF). Čína sa už nejaký čas usiluje o to, aby získala v MMF členskú kvótu, ktorá by zodpovedala jej ekonomickému potenciálu – a podobný problém má nielen Čína. MMF bol založený Brettonwoodskou dohodou v roku 1944. Ekonomická situácia vo svete sa od tej doby výrazne zmenila. Zmeny, ktoré Čína chce, Kongres USA nejaký čas blokoval a nechcel dovoliť zmenu štruktúry členských práv vnútri MMF. Ale neriešiteľné problémy so záväzkami Ukrajiny, založenie Ázijskej banky pre investície do infraštruktúry (AIIB), ktorej zakladateľmi sa stali aj mnohé štáty EÚ vrátane Veľkej Británie, silne podryli autoritu USA v rámci MMF. Spôsobilo to to, že americký FED, ministerstvo financií, MMF a Čína začali intenzívnejšie spolupracovať na niečom, čo by sa dalo nazvať reformou MMF. Aj keď Bernanke okomentoval založenie AIIB ako epizodický krok – a mal pravdu, reforma v MMF predsa len nastala. To umožnilo Číne začať hrať významnejšiu rolu v rámci starej brettonwoodskej schémy z roku 1944, čo znamená, že sa jej ešte veľmi nechce hrať si svoju vlastnú valutovú hru mimo systému. Inou kapitolou je Rusko, ale ruská hra je oveľa zložitejšia. Faktom však je, že ako Rusko, tak aj Čína intenzívne skupujú zlato, aby získali elitnejšie postavenie na svetovej scéne ekonomických hráčov v rámci MMF. Spojené štáty majú cca 8000 ton zlata, eurozóna asi 10000 a MMF asi 3000 ton. Čína potrebuje na získanie pevnejšej pozície spoľahlivého člena ekonomického elitného klubu aspoň 4000 ton zlata (reálne má oficiálne

cca 1700 ton). V tomto bode má čo doháňať aj Rusko (reálne zásoby 1400 ton). Zástupca Číny v MMF Dr. Jin Zhongxia povedal, že súčasná diskusia o zmenách v Medzinárodnom menovom systéme pripomína časy brettonwoodskeho stretnutia. George Soros k tomu poznamenal, že inštitúcie Brettonwoodskej dohody (MMF a Svetová banka) v súčasnosti stratili svoje monopolné postavenie a svet sa rozdelil na dva proti sebe stojace tábory. Po novom ich nazvali Pekinský konsenzus (AIIB a iné) a existujúce západné organizácie. Takáto situácia bude mať hlboký dopad na svetový poriadok. Soros sa okrem toho vyjadril, že ak máme uvažovať o stabilnej ekonomickej a geopolitickej budúcnosti, tá sa musí opierať o transformáciu Číny z ekonomiky orientovanej na výrobu a export na ekonomiku orientovanú na domácu spotrebu a import. V tom by mali asistovať brettonwoodske organizácie, a tie by v prvom kroku mali podporiť zahrnutie jüanu do košíka valút MMF. To sa už stalo. Ak k tomu ešte Čína urobí príslušné ústupky, podľa Sorosa sa oba „tábory“ prepoja a zníži sa riziko, že sa Čína napevno spojí s Ruskom a vznikne „reálna hrozba tretej svetovej vojny“. Skutočná revalvácia alebo reset svetovej meny by si vyžadoval mimoriadne intenzívnu spoluprácu a vzdanie sa práv v oblasti monetárnej politiky zo strany mnohých národov. Niečo podobné sa stalo v dobe Brettonwoodskej dohody, ale to bola situácia po skončení neuveriteľne ničivej druhej svetovej vojny. Je ťažké predstaviť si, že by sa dnešné štáty dobrovoľne vzdali svojich nástrojov a práv v oblasti monetárnej politiky, keď žijeme v dobe relatívneho mieru. Okrem toho, vo všetkých oblastiach svetového diania sa prejavuje čoraz viac geopolitického egoizmu a klamania a dôvera v reálnu možnosť takéhoto scenára je málo pravdepodobná. Okrem toho by si to vyžadovalo, aby si centrálne banky nechali dobrovoľne zviazať ruky v oblasti monetárnej politiky, a to je v dnešnej ekonomicky nestabilnej dobe krok blízky k samovražde. Takže skôr ako o konšpiráciách „čo keby“ uvažujme o reálnych finančných problémoch každodenného života. A tí, ktorí majú dosť úspor na to, aby ich podobné scenáre mohli ohroziť, na to majú svojich poradcov.

VÝROKY ZASVÄTENÝCH > KORUNNÍ SVEDKOVIA

SATIRA >

> SATIRA

VTÁK PES MEDVEĎ Kresby: Rároh

DEMOKRACIA Túto stranu pripravujeme v spolupráci so stránkou na Facebooku Prečo amerikanofilom hrabe?

TÉMA MESIACA:

OČKOVAŤ, ČI NEOČKOVAŤ? MÁLOKTORÁ TÉMA V OBLASTI ZDRAVOTNÍCTVA VYVOLÁVA TAKÉ VÁŠNIVÉ DISKUSIE AKO POVINNÉ OČKOVANIE. OBA TÁBORY SA NAVZÁJOM OBVIŇUJÚ Z OHROZOVANIA ZDRAVIA POPULÁCIE A NAJMÄ NAŠICH DETÍ. PRE ZÁSTANCOV VAKCINÁCIE NEOČKOVAŤ ZNAMENÁ RISKOVAŤ OPÄTOVNÉ ROZŠÍRENIE EPIDÉMIÍ Z MINULOSTI. PRE ODPORCOV OČKOVAŤ ZNAMENÁ VYSTAVOVAŤ POPULÁCIU RIZIKÁM DETSKÉHO AUTIZMU A ĎALŠÍCH NEŽIADUCICH ÚČINKOV. PRAVDOU OSTÁVA, ŽE PREDAJ VAKCÍN PREDSTAVUJE VÝNOSNÝ BIZNIS PRE HŔSTKU NADNÁRODNÝCH KORPORÁCIÍ. DÁ SA VERIŤ ÚPRIMNOSTI ICH ÚMYSLOV? NIE SÚ TO AJ ONY, KTO SA STÁVA BRZDOU VEDECKÉHO POKROKU VEDÚCEHO K NOVÝM, MENEJ DEŠTRUKTÍVNYM FORMÁM OČKOVANIA? JEDNA Z POPREDNÝCH ODBORNÍČOK NA OČKOVANIE PÔVODNE SÚHLASILA, ŽE DO NAŠEJ TÉMY MESIACA PRISPEJE SVOJÍM ČLÁNKOM. KEĎ SA DOZVEDELA, ŽE CHCEME POSKYTNÚŤ PRIESTOR AJ ODPORCOM OČKOVANIA, PRÍSPEVOK PRE NÁS ODMIETLA.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Milan Pullmann

DVA NEZMIERITEĽNÉ TÁBORY

ZOZNAMY ARGUMENTOV PRE A PROTI POVINNÉMU OČKOVANIU SÚ DO ZNAČNEJ MIERY INDIVIDUÁLNE, A PRETO SI AJ NERAZ PROTIREČIA. EXTRÉMAMI SÚ PRÍPADY ODMIETANIA AKÉHOKOĽVEK OČKOVANIA, ROVNAKO AKO SLEPÁ VIERA V BEZCHYBNOSŤ SÚČASNÉHO OČKOVACIEHO SYSTÉMU. TEN SA TOTIŽ VYVÍJA V ČASE, ROVNAKO AKO STUPŇOVANÁ RÉTORIKA OBOCH UMELO VYHRANENÝCH TÁBOROV.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

tránka procons.org, zaoberajúca sa argumentmi pre a proti kontroverzným témam, zhrnula a rozviedla aj hlavné argumenty pre a proti povinnému očkovaniu. Argumenty pre očkovanie podľa nej sú: vakcíny môžu zachrániť detské životy; zložky vakcín sú bezpečné v použitých dávkach; hlavné medicínske organizácie tvrdia, že očkovanie je bezpečné; nepriaznivé účinky vakcín sú extrémne zriedkavé; vakcíny chránia populáciu; zachraňujú deti a rodičom ušetria čas a peniaze; vakcíny chránia budúce generácie, vyhubili kiahne a takmer aj choroby ako detská obrna; choroby, ktorým sa dá vyhnúť očkovaním celkom nevymizli, a preto je očkovanie stále potrebné; vakcíny poskytujú ekonomické výhody pre celú spoločnosť. Ako argumenty spochybňujúce očkovanie stránka uvádza, že vakcíny môžu spôsobiť vážne a niekedy smrteľné vedľajšie účinky; obsahujú škodlivé a nemorálne zložky; vláda by nemala zasahovať do osobnej zdravotnej voľby; povinné očkovanie je proti náboženskej slobode chránenej ústavou; vakcíny sú neprirodzené a prirodzená imunita je efektívnejšia; farmaceutické spoločnosti ako FDA a CDC nie sú ako výrobcovia vakcín dôveryhodné; choroby, proti ktorým sa očkuje, prakticky vymizli, väčšina chorôb je často relatívne neškodná, a preto vakcíny nie sú nevyhnutné. Experti na verejné zdravie väčšinou stotožňujú počiatky tzv. moderného antivakcinačného (protiočkovacieho) hnutia so štúdiou publikovanou v roku 1998 v prestížnom medicínskom časopise The Lancet. Štúdia doktora Andrewa Wakefielda a kolektívu uvádzala súvislosť medzi autizmom a vakcínou MMR (proti osýpkam, mumpsu a rubeole). Po rokoch kontroverzie bola táto štúdia v roku 2010 odvolaná („bolo celkom jasné, bez akejkoľvek dvojznačnosti, že tvrdenia v článku boli úplne falošné“) a jej autor prišiel o licenciu. Na internete sa objavila aj takmer dvojhodinová prednáška Anity Petek-Dimmerovej z roku 2008 s českými titulkami (Očkování – smysl, či nesmysl?, nájdete ju na bit.ly/1SEjs25). Švajčiarska spisovateľka, autorka kníh Vše o očkování a Kritická analýza problematiky očkování 1 a 2, v nej popisuje his-

torický vývoj očkovania a objasňuje, že vakcíny obsahujú ortuť, formaldehyd, hliník a mnoho ďalších jedov. Podľa nej je pochybná účinnosť samotných očkovacích látok. V roku 2008 vyšlo aj prvé (a o rok neskôr druhé, aktualizované) české vydanie knihy nemeckého lekára Martina Hirteho Očkování – pro a proti pre rodičov, ktorí chcú byť objektívne informovaní aj o nežiaducich účinkoch očkovania. Obsiahle skúsenosti získané počas dlhoročnej praxe pediatra a alergiológa Hirte dokladá údajmi z lekárskych výskumov. Kniha sa zaoberá všetkými vakcínami, ktoré sú u nás pre deti povinné, popisuje očkovania pred cestou do exotických krajín a obsahuje aj rozbor právnej situácie.

KEĎ ODBORNÍK NETRAFÍ

Pre záujem verejnosti sa téme očkovania venovali aj lifestylové rubriky. Napríklad stránka ona.idnes.cz v júli 2009 publikovala článok Očkovat, nebo neočkovat děti? Klady převažují, říkají lékaři, kde predstavil svoje náhľady odborník na očkovanie Marek Petráš. „Určite by mohlo byť prospešné prehodnotiť dobu očkovania dojčiat proti hepatitíde B. Mnohé európske štáty preferujú toto očkovanie medzi desiatym a štrnástym rokom. Tým sa znižuje mnohozložkové kombinované očkovanie v ranom detstve, a zároveň sa maximálna ochrana proti hepatitíde typu B využije v kritickom rizikovom veku pätnásť až dvadsať rokov,“ zamýšľal sa v ňom Petráš, ktorý však nebol zástancom odďaľovania ostatných typov očkovania. V čase publikovania uvedeného článku sa viedla diskusia o oddialení očkovania proti tuberkulóze, prípadne jeho úplnom zrušení (prvýkrát sa vykonáva po narodení dieťaťa). „Za najlepšie považujem pri TBC zachovať súčasnú schému očkovacieho kalendára. V štátoch, kde sa prestalo plošne očkovať proti tuberkulóze, sa v detskej populácii jej výskyt minimálne späťnásobil,“ uviedol Petráš. Lenže: keby sa aj prestalo s plošným očkovaním, verejnosť je chránená kolektívnou imunitou, nebezpečné nákazy sa navyše vyskytujú len veľmi vzácne. „Aj tak však nemožno situáciu podceňovať. To, čo platí dnes, nemusí platiť zajtra,“ upozornil Petráš, a dodal, že by sa častejšie začali objavovať

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

osýpky, mumps, záškrt, dávivý kašeľ a ďalšie vážne choroby. Nuž, očkovanie proti TBC sa v našich končinách onedlho zrušilo (v ČR 1. novembra 2010, u nás 1. januára 2012) a očkovanie proti hepatitíde B ostalo, čím sa nepotvrdili dohady špecialistu a potvrdilo sa len jeho vágne tvrdenie, že čo platí dnes, nemusí platiť zajtra.

DIEŤA – ŽIVÝ ŠTÍT DEBÁT

Súbežne s nasadením lifestylových stránok a časopisov sa organizovali aj besedy a informačné podujatia odporcov povinného očkovania. V apríli 2010 sa napríklad konala prednáška s besedou Očkovanie – za a proti v bratislavskej čajovni Biela Ľalia s aktivistom Ing. Mariánom Fillom, spolutvorcom Petície za slobodnú voľbu v očkovaní. Ako časť verejnosti zaujímala opatrné stanoviská a začalo sa aj u nás hovoriť o protiočkovacom hnutí, prednášky a besedy začali dávať priestor navzájom protichodným názorom. Príkladom môže byť beseda v Břeclavi s názvom Klady a zápory očkování — dva naprosto odlišné pohledy na očkování z 8. júna 2013 s MUDr. Ludmilou Elekovou, praktickou lekárkou, zástankyňou alternatívnej medicíny a odporkyňou očkovania, a prof. MUDr. Romanom Prymulom, CSc., epidemiológom, odborníkom na očkovanie a zástancom očkovania. Eleková pritom už v júni 2011 napísala 48-stranové pojednanie Stádní imunita jako ochrana celé populace? Tvrdí aj to, že očkovanie ihlou je pre organizmus šok a vyzdvihuje inhalačnú metódu očkovania. Napokon Česká televízia v minulom roku odvysielala okrem klasických propagandistických politických diskusií aj „kontroverzný“ či „neprofesionálny“ dokument o očkovaní. Reportáž Utajená data – Očkování zo 7. júna 2015 v rámci relácie Nedej se plus v podstate vyzývala k vecnej faktickej diskusii, v ktorej budú diskutovať odborníci a budú sa snažiť nájsť konsenzus, nie stavať ešte väčšie barikády a kopať ešte hlbšie zákopy nezmyselnej vojny, na ktorú doplácajú predovšetkým deti, brané obidvoma tábormi za akýsi živý štít. Odporcovia hexavakcín argumentujú usedavým plačom poškodených detí, nadšení prívrženci sa zasa oháňajú tým, že neočkované deti ohrozujú tie, ktoré pre zníženú

imunitu nemôžu byť očkované. Zvláštne je, že „znížená imunita“ niektorých detí na očkovanie zástancov vakcín nezaujíma. Nežiaduce reakcie existujú asi len v príbalových letákoch. Mnohé predispozície sa pritom už dnes dajú odhaliť.

NEKONZISTENTNÝ PROTIÚTOK

Striktne provakcinačný Zdravotnický deník na „problematickú“ televíznu reportáž urýchlene zareagoval kritikou Jak hluboko klesla Česká televize? Až ke konspiračním teoriím o zdraví! Podľa jej autorky Ludmily Hamplovej boli v programe úplne vynechané akékoľvek relevantné informácie z oblasti vedy a medicíny a „pre istotu“ sa v programe neobjavuje žiadny imunológ, odborník na očkovanie, ani expert na infekčné ochorenia. Pritom šéfredaktor Zdravotnického deníka a bývalý hovorca ministra zdravotníctva Tomáš Cikrt hneď pod Hamplovej článok pripísal, že aj keby sme pripustili, že sú vedľa seba dva rôzne relevantné názory, nedostali oba rovnaký priestor. Podľa neho „typickou obrazovou manipuláciou bol zachytený hlavný hygienik „medzi dverami“ a na malom časovom priestore takmer ako páchateľ pristihnutý pri čine (zatĺkanie pravdy o očkovaní). Žiadny iný skutočný odborník v programe nevystupuje“. Nuž, ťažko práve pracovníci televízie postavili hlavného hygienika do dverí a našepkali mu floskuly, ktoré má zo seba vysúkať. Hamplová si na pomoc privolala „lovca šarlatánov“ Tomáša Ondrigu, imunológa prof. Václava Hořejšího a psychologičku Kateřinu Thorovú. Inde toľko hľadaná vyváženosť v tomto prípade už nebola taká podstatná. Hořejší sa uspokojil s vyjadrením, že považuje „za úplne nemožné, aby existovala nejaká zámerne utajovaná štúdia dokazujúca, že vakcíny spôsobujú autizmus“. Predstavu, že nejaké údaje boli cielene tajené, porovnáva s nedôverou v uskutočnenie americkej misie na Mesiac. „Tvrdenie, že došlo k falzifikácii dát je zásadný a úplný nezmysel,“ konštatuje profesor Hořejší. To, ako uvidíme, je v zjavnom nesúlade s poznatkami šéfredaktora časopisu The Lancet (napokon aj s Hamplovou, ktorá len o kúsok nižšie spomína podvod Andrewa Wakefielda z roku 1998). Ondriga pripomína, že lekárka

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

a sprievodkyňa programom Jana Gandalovičová má sama autistické dieťa a je presvedčená o tom, že za to môže práve očkovanie – je teda zrejme zaujatá. Lekári, ktorí očkovanie predpisujú a vykonávajú, však zaujatí nie sú?! Odborníčka na autizmus Kateřina Thorová si prisadila: „Mnohé rodiny, hoci musia prekonať strach, to u súrodencov detí s autizmom zvládnu. Iní sa stávajú veľmi ortodoxnými odmietačmi očkovania... Označiť očkovanie za príčinu vzniku autizmu prináša presnú odpoveď a ukazuje na jasného vinníka, proti ktorému možno bojovať. Negatívne emócie tak nájdu svoj cieľ, čo do istej miery psychicky uľaví.“ No opäť podobnú formuláciu možno použiť aj na proočkovacích lekárov. Tí za jasného vinníka (prípadných, hypotetických problémov) hneď označujú rodičov, ktorí majú o opodstatnenosti všetkých detských očkovaní pochybnosti. Sú pritom známe prípady, keď lokálna epidémia nasledovala bezprostredne po očkovaní.

TRIK CIA – FALOŠNÉ OČKOVANIE

Pre úplnosť, Zdravotnický deník zverejnil svoju kritiku aj v Lidových novinách, no o dva týždne neskôr pribudla aj ďalšia pichľavá reakcia na technet.idnes.cz s názvom Nebezpečné očkování? Vyvracíme mýty a konspirační teorie z reportáže ČT. Tam sa už natvrdo obúvali do „konšpirátorov“, spojili odmietanie očkovania s vierou v mimozemšťanov a vôbec im pritom neprekážalo, že sami „konšpirujú“. Technet okrem iného uvádza ako problematické drobné nepresnosti v preklade a chýbajúce zdroje tvrdení. O to viac búši do Anny Struneckej osobnými útokmi a spochybňovaním jej spôsobilosti, hoci v rokoch 2003 až 2004 pracovala ako expertka programového výboru Európskej komisie a publikovala sériu kritických kníh pre odbornú aj laickú verejnosť. Keďže televízny program nie je vedecká publikácia, odkazy na vedecké publikácie v ňom Anna Strunecká neuviedla, no tvorcom programu ich podľa vlastných slov predložila. Mimochodom, mnoho ľudí sa odvoláva na štúdie, údajne dokazujúce, že očkovanie je spoľahlivé a bezpečné. No šéfredaktor renomovaného medicínskeho časopisu The Lancet doktor Ri-

chard Horton sa vyjadril v zmysle, že šokujúce množstvo publikovaných vedeckých štúdií je prinajlepšom nespoľahlivých, ak nie úplne sfalšovaných. Vyhlásil: „Veľa vedeckých zdrojov, až polovica, je nepravdivých. Vďaka malým vzorkám pacientov, slabým účinkom, nesprávnym analýzam a konfliktom záujmov, ako aj obsesívnym sledovaním módnych trendov pochybného významu sa súčasná veda obrátila k temnote.“ Aby to nebolo príliš jednoduché, v hre je okrem falošných argumentov a štúdií aj falošné očkovanie. Vykonali ho agenti CIA, ktorí po rozptýlení v Pakistane namiesto očkovania proti detskej obrne zbierali zdravotné údaje populácie pre údajné ľahšie dolapenie Usámu bin Ládina. Tým však vyvolali masové odmietanie očkovania v oblasti, kde toto ochorenie stále prežíva. National Geographic o tom pred rokom priniesol podrobný článok, téme sa venoval aj časopis Scientific American. Svetová zdravotnícka organizácia zároveň v októbri 2015 zvažovala zmeny vakcín proti detskej obrne, pretože sa ukázalo, že najväčšou prekážkou vyhubenia detskej obrny sú údajne sporadické šírenia choroby spôsobenej živým vírusom detskej obrny vo vakcínach.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Marián Fillo

PREČO BY MALO BYŤ AKÉKOĽVEK

OČKOVANIE DOBROVOĽNÉ

OČKOVANIE JE TZV. AKTÍVNOU IMUNIZÁCIOU. IMUNIZÁCIA JE URČITÁ UMELÁ SNAHA O OVPLYVNENIE ĽUDSKÉHO ČI ZVIERACIEHO IMUNITNÉHO SYSTÉMU TAK, ABY DANÝ JEDINEC NEOCHOREL, ALEBO AK OCHORIE, CHOROBA BY NA ŇOM NENAPÁCHALA TOĽKO ŠKODY, AKO BY NAPÁCHALA, KEBY IMUNIZOVANÝ NEBOL. NA ROZDIEL OD PASÍVNEJ IMUNIZÁCIE, KTOROU SA BEŽNE ROZUMIE DODÁVANIE UŽ HOTOVÝCH PROTILÁTOK, OČKOVANIE NEDODÁVA NIJAKÉ HOTOVÉ LIEČIVO, ALE JE LEN PODNETOM NA TO, ABY SI IMUNITNÝ SYSTÉM AKTÍVNE VYTVORIL VLASTNÉ PROTILÁTKY. K TOMU VŠAK NIE VŽDY DÔJDE, A PRETO OČKOVANIE NIE JE STOPERCENTNOU ZÁRUKOU, ŽE NEOCHORIETE, ALE LEN SNAHOU O ZNÍŽENIE RIZIKA.

tom je veľmi podobné poisteniu. Poistenie má tiež znižovať riziko určitej nemilej udalosti, hoci jej nedokáže predísť, ale pomôže ju lepšie zvládnuť. Lenže poistenie tiež niečo stojí, takže platením poistenia vlastne zvyšujeme iné riziko — riziko nedostatku peňazí na niečo dôležité v nejakej kritickej situácii, ktorú však žiadna naša poistka nepokrýva. Preto môžeme byť vďaka poisteniu lepšie vybavení pre prípad katastrofy, ktorá nastať nemusí, ale zároveň bez prostriedkov na zvládnutie inej katastrofy, ktorá nastať môže. Očkovanie tiež môže zvýšiť naše šance zvládnuť bez problémov vybrané nákazlivé choroby, ale zároveň znižuje naše šance zvládnuť iné akútne nákazlivé choroby, ba dokonca zvyšuje riziko chorôb chronických.

To v určitej situácii (napr. epidémia vysoko smrteľnej choroby) môže byť celkom dobrým obchodom, inokedy však môže byť očkovanie oveľa viac na škodu než na úžitok. Akonáhle však urobíme nejaké očkovanie povinným, je to ako tvrdenie, že všetci obyvatelia sú danou chorobou kriticky ohrození, čo nikdy nie je pravdou. Zároveň to dáva falošnú ilúziu ochrany celej spoločnosti, pretože – ako sa dočítate aj v mnohých príbalových letákoch – nijaké očkovanie nechráni všetkých očkovaných, a ak aj niekoho chráni, spravidla je to len na niekoľko rokov, nanajvýš desiatok rokov, nie doživotne. Plošné povinné očkovanie je založené na predpoklade, že všetci ľudia sú rovnakí, ako by boli vyrobení na páse v automobilke, a to je druhá ilúzia.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Okrem toho, že rôzni ľudia majú rôzne riziko danej choroby, a teda aj rôznu potrebu ochrany pred danou chorobou, zároveň majú aj rôznu schopnosť úspešne sa popasovať s príslušnou očkovacou látkou, čo sa ešte navyše mení s vekom, zdravotným stavom a u žien s tehotenstvom. Ak by malo byť očkovanie postavené na serióznej vede, malo by pozostávať najprv zo zistenia potreby prípadnej ochrany pred tou-ktorou chorobou, následne z dôkladného vyšetrenia imunity a ďalších dôležitých telesných parametrov jedinca, ktorý má byť očkovaný, z prieskumu vlastností dostupných očkovacích látok, z výberu najvhodnejšej očkovacej látky pre neho, zo samotného očkovania následného sledovania účinnosti (tvorby protilátok či iných meradiel imunity) a bezpečnosti (nežiaducich účinkov) vykonaného očkovania, prípadne aj liečby neblahých následkov očkovania. Povinné očkovanie však viedlo k čomusi takmer presne opačnému: skutočná potreba očkovania sa nezisťuje vôbec, vyšetrenia pred očkovaním spočívajú v lepšom prípade z pohľadu lekára, či dieťa nemá zapálené hrdlo, v horšom sa len spýta mamičky, či je dieťa zdravé, a ani sa naň nepozrie. Úplným luxusom (za príplatok) je vyšetrenie CRP (C-reaktívny proteín) na zistenie prípadnej bakteriálnej nákazy. Výber vhodnej očkovacej látky prakticky vôbec neprebieha (nanajvýš tak môžete mať za doplatok inú vakcínu proti pneumokokom, a tým to končí) a účinnosť očkovania nikto nesleduje. Posledný systematický prieskum protilátok u obyvateľov Slovenska prebehol v roku 2002, odkedy sa vymenili úplne všetky vakcíny používané v povinnom očkovaní. Údaje o praktických výsledkoch používaných vakcín na Slovensku v súčasnosti teda nemáme v podstate žiadne. A sledovanie nežiaducich účinkov (NÚ) očkovania sa len predstiera, lebo keď sa pozrieme do príbalových letákov, ako často sa vyskytujú niektoré NÚ, a porovnáme to so štatistikou Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, zistíme, že úradné štatistiky zachytávajú len menej ako 1 z 1000 skutočne vzniknutých NÚ. Hladina protilátok však nie je postačujúcim meradlom imunity, pretože sa stáva, že aj ľudia

s vysokou hladinou protilátok na danú chorobu ochorejú, a naopak – ľudia bez akýchkoľvek protilátok neochorejú. Sú aj ľudia s poruchami tvorby protilátok, ktorí si žiadne protilátky nevytvoria (agamaglobulinémia), niektorí si ich tvoria nedostatočné množstvo (hypogamaglobulinémia) a ďalší si niektorých protilátok vedia vytvoriť dostatok, iných nie (dysgamaglobulinémia). Napriek tejto poruche však môžu zvládnuť napr. osýpky, a následne byť voči nim do smrti imúnni, hoci si žiadne protilátky nevytvorili. S protilátkami (na ktorých tvorbu sa očkovanie zameriava a ich hladinou meriame imunitu) imunita nepadá, ani na nich nestojí, takže ako meradlo odolnosti či náchylnosti ochorieť zjavne neobstoja. Ďalším neblahým javom je zúfalo nízka úroveň znalostí o očkovaní u drvivej väčšiny očkujúcich lekárov. Keby očkovanie nebolo povinné a lekári by museli pacientov (resp. rodičov) na očkovanie prehovárať, museli by o očkovaní vedieť oveľa viac. Povinné očkovanie teda vo výsledku spôsobuje, že očkujúci lekári nevedia, čo činia. Je to pohodlné, rýchle, bez námahy na strane lekára, avšak následkom je obrovské množstvo úplne zbytočných a niekedy, žiaľ, aj smrteľných NÚ na strane širokej verejnosti. Na druhej strane ani rodičia nemajú motiváciu vzdelávať sa, pretože „keď je to povinné, aj tak s tým nič nemožno robiť, takže zaoberať sa tým by bolo len stratou času“. Môžeme si potom právom položiť otázku: Komu takýto systém vyhovuje? Občanom, ktorým môže zbytočne poškodiť zdravie? Asi ťažko. Výrobcom vakcín, ktorých sa určite predá viac, než keby bolo očkovanie plne dobrovoľné? Jednoznačne áno. Výrobcom liekov a zdravotníckych pomôcok pre tých, ktorí boli, a nemuseli byť očkovaním zdravotne poškodení až postihnutí? Taktiež áno. Platiteľom zdravotného poistenia? Určite nie, pretože sa minie viac na vakcíny i na liečbu zbytočných NÚ, takže odvody do zdravotnej poisťovne sú o poznanie vyššie, než by bolo nevyhnutné. Pritom sú vakcíny podrobované len veľmi chatrnému testovaniu, čo znamená, že oproti bežným liekom sa u vakcín netestuje schopnosť vyvolať rakovinu (karcinogenita), schopnosť spô -

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

sobiť mutácie DNA (mutagenita), schopnosť poškodiť plod u tehotných žien (teratogenita), schopnosť poškodiť plodnosť (fertilitu), vplyv na dojčenie (laktáciu), kam a v akom množstve sa rôzne zložky vakcíny dostanú a ako sa po ceste pretvárajú (farmakokinetika). Netestujú sa ani prídavné látky, a už vôbec sa nerobia kompletné chemické rozbory, ktoré by ukázali, čo všetko a v akom množstve vo vakcíne pláva. Testy vakcín sa robia takmer výlučne na úplne zdravých deťoch, hoci následne sa povinne očkujú aj deti chronicky choré, ktoré môžu reagovať na očkovanie oveľa horšie. Nerobia sa ani dlhodobé štúdie štandardne očkovaných detí v porovnaní s deťmi úplne neočkovanými, aby sme zistili celkové dlhodobé dopady (ne)očkovania na zdravie človeka. Údajne preto, lebo je neetické nechať dieťa nechránené (rozumej: neočkované). Zvláštna to etika, keď očkovanie všetkých detí (vraj z etických dôvodov) nedostatočne otestovanými vakcínami už etické je. Ak nejaká štúdia vyjde nepriaznivo (v neprospech danej vakcíny), výrobca, ktorý je takmer vždy sponzorom, ju nedovolí zverejniť, takže o rizikách očkovania (i liečiv a zdravotníckych pomôcok vo všeobecnosti) je toho v lekárskej literatúre zverejneného oveľa menej než o prínosoch. Nevieme teda, čo vlastne vo vakcíne je, čo všetko to môže spôsobiť, za akých okolností a u koho, nepoznáme celkový vplyv očkovania na zdravie človeka, ani aký je z očkovania danou vakcínou skutočný úžitok. To znamená, že plošné povinné očkovanie nie je ničím iným než obrovským lekárskym pokusom. Pre lekárske pokusy na ľuďoch však platia určité etické pravidlá, predovšetkým tzv. Norimberský kódex, na základe ktorého boli po skončení 2. svetovej vojny súdení nacistickí lekári, vykonávajúci v rámci „rozvoja vedy“ ohavné pokusy na väzňoch v koncentračných táboroch. Tento kódex ustanovuje absolútnu nevyhnutnosť dobrovoľného súhlasu pacienta (žiadna povinnosť), požiadavku predchádzať všetkému zbytočnému utrpeniu a poškodzovaniu zdravia (čo sa vôbec nedeje, pozri vyššie), ako aj zákaz pokusov, ktorých vykonanie môže spôsobiť účastníkovi pokusu smrť alebo zdravotné po-

stihnutie. Očkovanie môže spôsobiť oboje, napriek tomu však zakázané nie je, ba naopak – je prikázané pod hrozbou pokuty a v niektorých krajinách aj ďalších sankcií. V zásadných rysoch je teda súčasný systém povinného očkovania v mnohom nápadne podobný nacistickým lekárskym pokusom na väzňoch. Preto nazývam vakcinacistami tých, ktorí povinné očkovanie z moci svojho úradu či postavenia presadzujú, ako aj tých, ktorí nekriticky prijímajú vedecky nepodložené a v mnohom nelogické dogmy o očkovaní, čím dláždia cestu tým prvým. Táto totalitná ideológia (vakcinacizmus) má však aj druhú tvár: od všetkých lekárov požaduje podporu súčasného systému očkovania. Ak nejaký lekár súčasný systém skritizuje, v lepšom prípade nedostane priestor v médiách, v horšom prípade ho začne „riešiť“ disciplinárna komisia lekárskej komory, ako sa to stalo napr. Dr. Ludmile Elekovej v Česku či Dr. Andrewovi Wakefieldovi a ďalším vo Veľkej Británii. Alebo „poškodený“ výrobca interne vydá zoznam všetkých lekárov (kritizujúcich jeho výrobok), ktorých treba „zničiť“ (spoločensky znemožniť, zdiskreditovať, verejne očierniť, zariadiť im prepustenie z nemocnice či univerzity…), ako sa to stalo v prípade lieku Vioxx od firmy Merck, ktorá je, mimochodom, najväčším americkým výrobcom vakcín. Slovami Dr. Jayne Donegan, ktorú tiež chceli „zničiť“: „Keď nejaký rodič povie: Mám obavy z nebezpečnosti očkovania, povedia mu: Vy tomu nerozumiete, pretože nie ste lekár. Ak však nejaký lekár povie: Mám obavy z nebezpečnosti očkovania, povedia mu: Obviňujeme vás z vážneho profesijného priestupku…“ Uznávam, že v niektorých prípadoch je potrebné urobiť maximum pre zastavenie šírenia choroby. Na to však máme karantény a izolácie, keď má nakazený človek obmedzenú slobodu pohybu, nenarúša sa však proti jeho vôli jeho telesná integrita. Povinné očkovanie teda nie je potrebné na žiaden z bohumilých cieľov, ktorými sa ospravedlňuje. A pri dnešnej miere poznania, skúmania, vyšetrovania a testovania je vysloveným šarlatánstvom, z ktorého neblahých dopadov sa budeme spamätávať ešte niekoľko pokolení – ak sa nám to vôbec podarí.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Patrik Sloboda

FARMACEUTICKÁ HYDRA A JEJ BIZNIS S VAKCÍNAMI

KEĎ JOHN D. ROCKEFELLER SPOLUZAKLADAL SPOLOČNOSŤ STANDARD OIL COMPANY, ZAOBERALO SA SPRACOVANÍM ROPY LEN V JEJ SÍDELNOM MESTE CLEVELAND V ŠTÁTE OHIO 27 KONKURENČNÝCH FIRIEM. AMBICIÓZNY PODNIKATEĽ TO POVAŽOVAL ZA PRÍLIŠNÚ ROZTRIEŠTENOSŤ V BRANŽI. „KONKURENCIA JE HRIECH,“ POVEDAL, A TENTO VÝROK DNES PATRÍ MEDZI JEHO NAJZNÁMEJŠIE CITÁTY.

kamžite sa pustil do procesu, ktorému sa eufemisticky hovorí konsolidácia odvetvia. Obvykle vedie k dosiahnutiu monopolu víťaznou spoločnosťou, prípadne k monopolným združeniam korporácií na základe tichej dohody o podmienkach distribúcie, predaja, rozdelenia trhu a výmene patentov v skupinke neformálne združenej v karteli. Bezohľadný Rockefeller rozvinul toto „umenie“ na nevídanú úroveň a výsledok poznáme z učebníc dejepisu. Stal sa motorom éry veľkých monopolov počas spriemyselňovania Spojených štátov v druhej polovici 19. storočia. V priebehu niekoľkých desaťročí dosahovala železná moc monopolov v priemysle strašidelné rozmery. Zachované karikatúry z mája 1905 zobrazujú prezidenta Theodora Roosevelta ako dojča v zovretí hada Standard Oil.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

ODVEKÝ SEN NA DOSAH

Miera rozhorčenia verejnosti prinútila v roku 1911 najvyšší súd Spojených štátov zlomiť monopol Standard Oil a nariadil rozdrobiť gigantický trust na 34 spoločností. Táto kauza prebiehala v právnom prostredí presiaknutom korupčnými petrodolármi a lobisti monopolov v súdnom aparáte pomáhali formulovať znenie demonopolizačných podmienok. Rozumie sa, že v prospech Rockefellerovcov, a tí využili túto príležitosť na roztiahnutie chápadiel do odvetví blízkych petrochémii, ktoré budú mať v novom storočí a v nasledujúcom tisícročí vysoký potenciál rastu a všestranný spoločenský dosah. Nešlo len o zisky a peniaze, ale predovšetkým o ten dosah, o cestu ku kontrole spoločnosti, k ovládnutiu života. A prostredníctvom financovania aplikovaných výskumov v biológii, genetickom inžinierstve a syntetickej biológii aj samotnej podstaty života. Sústredili sa na tri kľúčové odvetvia: agropriemysel, zdravotníctvo a farmaceutický priemysel. Všetky tri využívajú produkty, vedľajšie produkty a odpadové produkty petrochémie. Celý proces treba zaradiť do širšieho kontextu vtedajšieho upevňovania moci finančného kapitálu do takej miery, až ovládol finančnú a menovú politiku Spojených štátov, keď presvedčil Kongres a prezidenta, aby odsúhlasili ustanovenie Federálneho rezervného systému. FED získal právo tlačiť peniaze a poskytovať ich vláde v podobe úrokovaného úveru.

HYDRA A JEJ HLAVY

Preskočme do súčasnosti a všimnime si zoznam najväčších biotechnologických spoločností podľa trhovej hodnoty v júni 2015: 1. Johnson & Johnson, USA 2. Roche, Švajčiarsko 3. Novartis, Švajčiarsko 4. Pfizer, USA 5. Novo Nordisk, Dánsko 6. Gilead Sciences, USA 7. Merck, USA 8. Allergan, USA 9. Amgen, USA 10. Bristol-Myers Squibb, USA

11. 12. 13. 14. 15.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Bayer, Nemecko Sanofi, Francúzsko GlaxoSmithKline, Veľká Británia Eli Lilly & Co, USA AbbVie, USA

A hneď po ňom zoznam najväčších farmaceutických spoločností (podľa tržieb a výdavkov na výskum v roku 2015). Príbuzné odvetvie, viacero tých istých spoločností: 1. Johnson & Johnson, USA 2. Novartis, Švajčiarsko 3. Hoffmann-La Roche, Švajčiarsko 4. Pfizer, USA 5. Merck, USA 6. Sanofi, Francúzsko 7. GlaxoSmithKline, Veľká Británia 8. AstraZeneca, Veľká Británia 9. Eli Lilly & Co, USA 10. AbbVie, USA A napokon poradie prvej päťky najväčších výrobcov očkovacích látok podľa tržieb v roku 2014. Všetko starí známi z predošlých dvoch zoznamov: 1. Merck, USA 2. Sanofi, Francúzsko 3. GlaxoSmithKline, Veľká Británia 4. Pfizer, USA 5. Novartis, Švajčiarsko

ČO Z TOHO VYPLÝVA

Výroba očkovacích látok sa dnes sústreďuje do rúk piatich farmaceutických konglomerátov. Dva sídlia v USA a tri v Európe. Merck kontroluje (údaje z roku 2014) 18,9 % svetových trhov, Sanofi 17,6 %, GlaxoSmithKline 15,9 %, Pfizer 13,5 % a Novartis 4,6 %. Pre všetkých ostatných výrobcov planéty sa ušlo 29,5 % trhového podielu. Netreba byť rusofilom, aby sme chápali motiváciu ruského prezidenta urýchliť a rozšíriť výrobu domácich liečiv a očkovacích látok. Rovnakú strategickú dôležitosť pripisuje vymaneniu sa zo závislosti od tohto západného kvinteta aj čínske politické vedenie. Otázkou je, či a ako rýchlo dokáže Peking s Moskvou zmobilizovať zdroje na rozbehnutie vnútroštátnej výroby pod

kontrolou štátu, a nie súkromného nadnárodného kapitálu. Ten pokračuje vo frenetickom úsilí o vystupňovanie globálnej koncentrácie výrobných a vedecko-výskumných kapacít, samozrejme, s priťahovaním slučky aj okolo medzinárodných inštitúcií, predovšetkým OSN a jej Svetovej zdravotníckej organizácie. Každým dňom má na to viac a viac a účinnejších nátlakových prostriedkov.

HYDRA CHCE RÁSŤ

Zdá sa, že koncentrácia neušetrila ani vedúcu producentskú päťku. Donútila švajčiarsky Novartis presmerovať investičné plány na imunoterapiu v onkológii. Časť z jeho trhového podielu preberá GlaxoSmithKline výmenou za vlastný ústup z trhu s onkologickými preparátmi. Odhaduje sa, že trh s očkovacími látkami dosiahne v roku 2019 hodnotu 58 miliárd dolárov a v roku 2025 sto miliárd dolárov. O tento skok sa má postarať prudký vzostup spotreby vakcín v Číne, Indii a juhovýchodnej Ázii. Nadnárodný kapitál sa však pri takýchto kalkuláciách pohybuje na tenkom ľade. Nemôže si byť istý, či sa mu Čína s Indiou nevzoprú a nevytvoria neprevalcovateľnú vývojovo-výskumnú a produkčnú protiváhu na základe vlastnej interpretácie patentového práva v prospech lacnej domácej výroby vakcín, resp. produkcie generických ekvivalentov preparátov z dielní americko-európskej „veľkej päťky“. Je nesporné, že Rusko, proti ktorému vedie Západ a jeho kapitálové mocenské kruhy smrtonosnú vojnu – i keď zatiaľ prevažne hospodársku, by sa ochotne pripojilo k nezávislému čínsko-indickému tandemu. Peking s Moskvou znepokojene sledujú zdrvujúce následky politickej a finančnej ofenzívy USA v Latinskej Amerike. Menovite v Argentíne, Venezuele, Brazílii a na Kube. V prvých dvoch sa Washingtonu podarilo dosiahnuť posun doprava, na Kube zlomil revolučného ducha a Brazíliu dohnal do hlbokej hospodárskej krízy. Vo všetkých štyroch tak vyháňa štát a štátny sektor zo zdravotníctva a z výroby liečiv, vrátane očkovacích látok. Vynútená privatizácia z núdze ochromí alebo zotročí

domáci vývoj a výskum v branži. Najlepšie mozgy začnú opäť slúžiť angloamerickým investorom a napĺňať ich dlhodobé vedecké (či „vedecké“) projekty a koncepty tzv. udržateľného rozvoja planéty. I tam sa udomácnia nadnárodné nadácie ako Bill and Melinda Gates Foundation, Rockefeller Foundation alebo Ford Foundation, ktoré už vystupujú ako privilegovaní partneri a sponzori v neprebernom množstve očkovacích kampaní Svetovej zdravotníckej organizácie. K týmto navonok filantropickým nadáciám pridajme neraz priamo nimi financované neziskové a mimovládne organizácie špecializujúce sa na zdravie či „zdravý rozvoj spoločnosti“ a uvedomíme si, do akého tuhého zovretia mnohohlavej hydry sa oslabené štáty dostávajú.

VZOPRIEŤ SA HYDRE

Vymaniť sa z neho bude každým rokom ťažšie. Zvrhnúť jarmo Big Pharmy, čo je málo lichotivé označenie spomenutej hydry, sa darí hlavne vtedy, keď sama ustúpi. Kubánske, sovietske, čínske, československé, venezuelské, líbyjské, iracké a iránske výskumno-výrobné odvetvia farmaceutického priemyslu začínali slúžiť pre nefalšované potreby a záujmy národa až po uvalení hospodárskych sankcií Západu. Čína k 1. januáru 2016 zrušila politiku jedného dieťaťa a podľa toho upravuje svojej dlhodobé rozvojové plány. Aj keď neočakáva strmhlavý populačný rast, už len pomyslenie na stabilizáciu počtu obyvateľov Číny k polovici storočia privádza globalistických sociálnych inžinierov striedavo do zúrivosti a zúfalstva. Ak si ríša stredu rozvinie vlastný očkovací program a začne napĺňať deklarované poslanie očkovania, t. j. imunizovať obyvateľstvo voči vybraným ochoreniam, rozčertí Big Pharmu. Farmaceutická hydra nemá v úmysle vyrábať očkovacie látky, ktoré by ľudstvo trvalo či aspoň dlhodobo imunizovali. Jej hlavným poslaním je vohnať svet do závislosti a udržiavať zdravotný stav ľudí pod kontrolou podľa parametrov, do ktorých hydre (a mocipánom, ktorí ju ako investori financujú) nesmie nikto hovoriť.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Peter Čalovka

V BOJI PROTI EPIDÉMIÁM SME USTRNULI V 19. STOROČÍ.

ZATIAĽ

NAJVÄČŠOU METLOU ĽUDSTVA NEBOLI OD POČIATKU DEJÍN VOJNY ANI HLADOMORY, ALE EPIDÉMIE INFEKČNÝCH OCHORENÍ. VEZMIME SI IBA JEDNU Z POSLEDNÝCH VEĽKÝCH PANDÉMIÍ V NOVODOBÝCH DEJINÁCH – ŠPANIELSKU CHRÍPKU, KTORÁ ZASIAHLA PLANÉTU V DVOCH VLNÁCH NA KONCI PRVEJ SVETOVEJ VOJNY A ZABILA VIAC ĽUDÍ AKO VOJNA SAMOTNÁ. ROZŠÍRILA SA NA VŠETKY KONTINENTY, VRÁTANE TICHOMORSKÝCH OSTROVOV A ARKTÍDY, A OCHORELO NA ŇU OKOLO 500 MILIÓNOV ĽUDÍ. Z NICH 50 AŽ 100 MILIÓN ĽUDÍ NA NÁSLEDKY OCHORENIA ZOMRELO.

udia odpradávna hľadali cestu, ako bojovať proti infekčným chorobám. Najmä proti tým smrteľným. V našich krajoch siahajú počiatky ochrany proti epidémiám ťažkých infekčných ochorení do doby Márie Terézie, ktorá na radu svojho osobného lekára Holanďana Gerarda van Swietena zaviedla v Rakúsko-Uhorsku po prvýkrát očkovanie proti pravým alebo čiernym kiahňam. Išlo o smrteľnú chorobou, ktorá ukončila život aj troch jej detí a dve jej dcéry síce chorobu prežili, ale zostali ňou poznamenané na celý život. V iných kultúrach sú korene očkovania proti čiernym kiahňam ešte staršie. V Číne siahajú do 11. storočia a počas dynastie Ming v druhej

polovici 16. storočia sa na nariadenie cisára používalo očkovanie proti kiahňam dokonca plošne. V druhej polovici 17. storočia uvádzajú pramene prax očkovania proti tejto chorobe v Turecku a v Afrike. Metódy sa na rôznych kontinentoch líšili, ale ide o prvý zdokumentovaný príklad v dejinách, keď ľudstvo začalo úspešne bojovať so smrteľnými chorobami na úrovni populácie. Vo svetle týchto faktov je absurdné popierať pozitívnu úlohu očkovania proti takej smrteľnej chorobe, ako sú napr. pravé kiahne. Túto chorobu sa podarilo zlikvidovať povinným očkovaním až v roku 1979. Problém však nie je taký jednoduchý, ako sa javí.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

46 Ľudská populácia je z biologického hľadiska prakticky monokultúrna. Ak sa prechádzate po divokej prírode nezasiahnutej civilizáciou, prvé, čo človeku udrie do očí, je veľká rozmanitosť druhov. Keď ľudia začali pestovať na veľkých plochách monokultúry poľnohospodárskych plodín (napríklad v starovekom Egypte), začali sa objavovať obrovské mračná divokých kobyliek, ktoré na tieto monokultúry z času na čas útočili a ničili ich. Nie je to nič iné ako prírodný mechanizmus obrany proti nahrádzaniu prirodzenej biodiverzity s jej bohatou rozmanitosťou jednou monokultúrou. Príroda má rada rozmanitosť a nemá rada, keď ju niekto na veľkej ploche obmedzuje na jeden druh. Inými slovami, ak odstránime vonkajšiu kontrolu ustanovenú človekom, príroda si sama obnoví poriadok a harmóniu, a teda kolonizuje priestor rozmanitosťou druhov. Podobne je to aj s ľudskou civilizáciou. Otázka je, či tie isté pravidlá platia aj pre nás ľudí ako masovú monokultúru. Pravdou je, že je nás veľa, ale príroda medzi nás vniesla biodiverzitu tak, že geneticky od seba mierne rozlíšila jednotlivé

rasy. Preto sú rôzne rasy ináč citlivé na rôzne epidémie. Sú epidémie a pandémie tou cestou, ktorou nás príroda chce poučiť, že jej nemôžeme iba diktovať, aby akceptovala nami stanovené pravidlá života našej monokultúrnej civilizácie, ale že my sami sa musíme naučiť počúvať prírodu, aby sme našli odpovede na otázky, ako máme ako civilizácia žiť správne, aby sme na seba neprivolávali prírodné pohromy a mohli sme prežiť? Celý problém očkovania a toho, ako bojovať s novými chorobami a nezomrieť pri neznámych ťažkých infekciách, je o pochopení podstaty ľudskej imunity. Človek má vrodenú, resp. zdedenú imunitu, ktorá predstavuje systém jeho prirodzenej ochrany pre boj s neznámymi infekciami, zrkadlí dedičnú pamäť jeho rodovej línie a chorôb, na ktoré jeho predkovia narazili. Má aj tzv. získanú imunitu, čo je vlastne imunologická pamäť o chorobách, ktoré daný jednotlivec prekonal počas svojho vlastného života. Cesta očkovania je v podstate cesta posilňovania získanej imunity. Nezanedbateľná je však otázka, čo vlastne imunita človeka sama osebe je. Vo vedeckom chápaní

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

sa imunita vníma ako systém rozpoznávania svoj-cudzí. Takáto definícia v podstate vyšla z prostredia medicíny, kde sa úsilie o zdravie človeka chápe ako zachovanie jeho integrity (zdravia) pri konfrontácii s inváziou patogénov (čo je uvažovanie bližšie 19. storočiu a veku objavovania infekčných chorôb). V 20. storočí sa táto logika svoj-cudzí skomplikovala zistením, že imunitný systém okrem toho, čo sme povedali vyššie, štandardne reaguje na vlastné prvky, pretože bežne funguje ako hygienik, ktorý vyhľadáva a ničí vlastné poškodené, starnúce alebo rakovinové bunky a rozkladá ich. Táto autoimunita, resp. ochrana seba samého na imunologickej úrovni, sa môže zvrhnúť a pretransformovať sa na imunitnú reakciu orientovanú na seba, čo však znamená, že definícia imunity v zmysle logiky svoj-cudzí je nepresná a relatívna. Tu sa dostávame k podstate problému očkovania. Očkovanie ako použitie vakcíny proti určitým infekciám, vypestovanej mimo človeka, ktorému je podávaná, predstavuje veľmi cudzorodý zásah do imunitného systému. Vo väčšine prípadov to prejde bez následkov, ale pri určitom type oslabenia môže viesť k závažnému poškodeniu zdravia pacienta, a dokonca k smrti. Najmä u detí, ktorých imunitný systém sa iba vyvíja, a preto je menej stabilný. V dobe, keď Mária Terézia ako matka pripustila očkovanie svojich detí proti čiernym kiahňam, tiež riskovala ich životy, pretože vtedy bola medicína oveľa menej vyvinutá ako dnes a neexistovala absolútna garancia, že výsledok očkovania bude pozitívny. Bolo to o posudzovaní väčšieho a menšieho rizika. Ale Mária Terézia ako matka, ktorá kvôli kiahňam stratila tri deti, sa rozhodla, že to riziko za to stojí. Dnešné spory a rôzne názory rodičov na očkovanie sú v podstate o tom istom – čiže o posudzovaní rizika, ale možno s tým rozdielom, že sú podporené lepšími štatistickými číslami úspešnosti očkovania ako v dobe Márie Terézie. Riziko komplikácií tu však zostáva naďalej. Človek by chcel, aby dnes, 276 rokov po nastúpení Márie Terézie na trón, boli odpovede na tieto otázky také jasné, ako že dva a dva sú štyri. Ale problém je v tom, ako medicína chápe človeka a ako vie riešiť problémy, ktoré ona sama v podobe modernej vedy generuje ako svoje

vlastné slepé uličky s ťažko riešiteľným východiskom. Dobrým príkladom sú antibiotiká. Antibiotiká vznikli ako látky odvodené z prírody, ktoré zabíjajú infekčné baktérie ohrozujúce životy pacientov. Éra antibiotík po druhej svetovej vojne otvorila fantastické možnosti farmakológie v oblasti potierania komplikácií v chirurgii, boji s bakteriálnymi infekciami, ako bežnými, tak aj ťažkými. Ale ako sa používanie antibiotík postupne rozširovalo, baktérie sa proti nim začali brániť zbieraním génov rezistencie. A keďže nové antibiotiká relatívne rýchlo prestávali byť účinné, bolo treba vymýšľať stále novšie. Postupne sa z chemického hľadiska začali vyčerpávať možnosti vymýšľania nových línií antibiotík a realita začína tlačiť medicínu do inej filozofie. Okrem toho, odklon ľudí od prirodzeného spôsobu života na vidieku postupne viedol k tomu, že ľudstvo začalo žiť v megapolisoch, v ľudských mraveniskách, kde na človeka pôsobí stále viac faktorov, ktoré ho stiesňujú a vháňajú do neprirodzenej životnej polohy. Jedným z následkov je prudký nárast parazitárnych ochorení, na ktoré moderná medicína zatiaľ nestihla systémovo zareagovať. Aj keď mnohé indikácie nasvedčujú tomu, že parazitárne infekcie spôsobujú rôzne chronické ochorenia, zdravotné problémy, ba dokonca rakovinu, vedecká medicína zatiaľ túto oblasť dostatočne nezmapovala a lekársky mainstream tieto náznaky obchádza. Štatistika nakazenia modernej populácie parazitmi je však hrozivá. Oba tieto problémy, antibiotiká i parazitárne ochorenia, súvisia s imunitou. To znamená, že problémy imunológie 21. storočia treba riešiť v širšom kontexte a s iným chápaním chorôb a spôsobu života ľudskej civilizácie, ako to bolo v počiatočnej ére očkovania, keď bola vakcinácia iba v plienkach. Svet sa zmenil. Tak ako sa zmenil po páde Dvojičiek 11. septembra 2001, mení sa aj dnes, keď v podstate končí éra antibiotík a začína éra hlbšieho chápanie integrity človeka, jeho mikrokozmu a makrokozmu. Treba si položiť otázku, či nekončí aj éra očkovania, či sa očkovanie v klasickom chápaní nevyčerpalo a či by sa medicína nemala v tomto smere posunúť o krok ďalej.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

V dnešnej dobe možno nie sme konfrontovaní so smrteľnými epidémiami ako mor, čierne kiahne, žltá zimnica a podobne, ale smrteľné choroby existujú naďalej. Iba tento postrach momentálne prechádza do etapy civilizačných ochorení. Je tu nová generácia smrteľných alebo veľmi závažných chorôb. Rakovina, cukrovka, ťažké imunologické ochorenia, ťažké chronické ochorenia, autoimunitné ochorenia a alergie, reumatizmus, a dokonca objavovanie sa úplne nových chorôb. Do toho ešte treba zohľadniť výrobu umelých chorôb vo vojenských laboratóriách a „nechcené“ úniky týchto „infekcií“ medzi svetovú populáciu. Dnes je iná doba ako pred 200 rokmi, keď používanie očkovacích látok iba začínalo. Niektoré choroby celkom očividne zmizli, to je neodškriepiteľné. Ale očkovanie má okrem svojich vedľajších účinkov aj iný negatívny rozmer, a tým je skutočnosť, že v podstate svedčí o komercializácii modernej medicíny a aj vedy ako takej. Očkovanie je v podstate najstaršia známa cesta boja so smrteľnými infekčnými chorobami a z hľadiska toho, kde by moderná medicína teoreticky mohla byť, v prípade očkovania reálne uviazla na hranici novoveku. Výskum ide dopredu, ale je to boj nového proti starému. Veda je už dávno schopná preorientovať sa na novú generáciu boja s epidémiami nebezpečných chorôb. Ale v očkovaní funguje princíp, ktorý v USA pochoval kedysi veľmi úspešnú firmu Kodak. Spoločnosť Kodak predávala nekonečne dlhú dobu filmy a fotografický materiál pre analógovú fotografiu, ale v sedemdesiatych rokoch si ako prvá patentovala čip na digitálne fotografovanie. No ľudia v Kodaku chceli na filmoch zarábať, kým sa dalo. Roky to bol ich hlavný a veľmi výnosný biznis. A tak sa stalo, že keď sa v celom svete začala masovo vzmáhať digitálna fotografia, už to chápali aj obyčajní ľudia z ulice, ale nie vedenie Kodaku. A tak bola spoločnosť nútená oznámiť bankrot. Klasická vakcinácia je niečo podobné. Klasické, aj keď modernizované spôsoby výroby vakcín nevyvíjajú existenčný tlak na farmaceutické firmy tak, aby sa intenzívnejšie sústredili na inovácie v tejto oblasti. To znamená, že rozvoj medicíny, ako aj pokrok v oblasti vakcín, sa v určitom zmysle brzdia. Napríklad také nanotechológie.

Nanotechnológia je veda využívajúca funkčné materiály a mikročastice, ktorých rozmery sa pohybujú od 1 do 1000 mikrónov. Výroba nanoštruktúr ako sú nanočastice, nanoemulzie alebo nanotubuly (nanotrubice) poskytuje veľké nádeje pre vývoj nových očkovacích, resp. imunomodulačných látok, pretože takéto malé nanoštruktúry je možné využívať s vyššou efektivitou na cielené pôsobenie, aj na dopravu imunologicky aktívnych zložiek preparátu na presne definované destinačné miesta. To znamená, že sa otvárajú možnosti pre výrobu nových generácií očkovacích látok i liekov, u ktorých je možné presnejšie nasmerovať ich účinok, zmäkčiť alebo eliminovať ich vedľajšie účinky a vhodnejšie ich kombinovať s látkami podporujúcimi hlavný účinok, prípadne imunitný systém ako celok. Za zmienku stojí nedávny objav časovo neskôr aktivovaných vakcín na báze nanotechnológií, ktoré vchádzajú do tela cez vlasový folikul. Takáto veda dostáva človeka na hranice slobody v oblasti rozhodovania o vlastnom zdraví, prípadne o zdraví svojich detí. Reč je o možnom zneužití, lebo ide o vakcíny, ktoré postupne umožňujú ich aplikáciu plošne, bez vedomia recipienta, napr. vzduchom cez ventilačný systém, prípadne vodou cez vodovodný systém pitnej vody. Tu sa objavuje otázka, či farmaceutické firmy, ktoré budú tieto vakcíny vyrábať, nebudú zneužívať ich nové možnosti a nebudú očkovanie aplikovať plošne, bez vedomia ľudí. Môžu sa pritom odvolávať na riziko možných úmrtí pri epidémii v populácii, ako napr. pri rôznych nových a nebezpečných formách chrípky a podobne, a budú pritom lobovať u svojej vlády, aby takúto tajnú vakcináciu podporila či zaplatila. Pri takomto riziku je to už iba o podplácaní. Jediná ochrana proti takýmto negatívnym scenárom je novelizácia Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá by zohľadňovala právo človeka na kontrolu nad zásahmi do jeho vlastného zdravia formou skrytých aplikácií liekov a vakcín a transpozícia týchto zmien do národných legislatív. V poslednej dobe sa objavili dve zaujímavé správy. Rusko vyhlásilo, že objavilo novú vakcínu proti smrteľnej ebole. Prvú, ktorá je naozaj účinná. Američania predtým používali svoju

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

experimentálnu vakcínu, ktorá nezastavila infekciu u niekoľkých pacientov, a tí aj tak zomreli. Ďalšou revolučnou správou je, že prezidentský kandidát USA Donald Trump pred celou Amerikou priznal, že podľa údajov vedcov z CDC (Centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb) niektoré vakcíny spôsobujú u detí autizmus. To je významný prelom. Je to dôkaz toho, že tlak verejnosti skôr alebo neskôr zvíťazí. Kde je hranica v boji človeka so smrteľnou chorobou? Tou najdôležitejšou hranicou je smrť. Treba pochopiť smrť ako súčasť našej prítomnosti tu na Zemi. Treba pochopiť, čo je za tou to hranicou, aby sme pochopili, ako žiť a ako nájsť svoje harmonické miesto v prírode, ktorá nás obklopuje a kam smrť organicky patrí. Mali by sme zaviesť etiku pochopenia smrti ako súčasti života, ako nevyhnutnej etapy nášho cyklu na tomto svete. Aj keď to znie absurdne, mohlo by to viesť k lepšiemu pochopeniu medicíny a zdravia človeka všeobecne. Pre človeka smrť znamená bolesť, bolesť zo straty, z odchodu do neznáma. Ale aj pôrod človeka je bolesť, a je to nechcený prechod dieťaťa do iného sveta. Dieťa sa úprimne rozčuľuje, keď musí opustiť matkino lono. Nemyslím si, že pri tejto drastickej zmene prostredia dieťa plače od šťastia. Nanotechnológie otvárajú také revolučné a prakticky neobmedzené možnosti vo farmakológii a v medicíne, že si to bude vyžadovať nadúrovňový prístup a niečo ako holistický kľúč k správnemu, resp. k znalostnému využitiu možností tejto rodiacej sa vednej disciplíny. Práve holistický pohľad na človeka a jeho zdravie môže preorientovať modernú lekársku vedu od čisto technologických riešení v oblasti nanotechnológií k riešeniam, ktoré budú kompatibilnejšie s organizmom človeka. Aby sa nestalo, že v tejto oblasti bude mať hlavné slovo komercia. To bude znamenať predovšetkým zásadný systémový krok do riadenia spoločnosti. Uvediem príklad. Na začiatku 80. rokov sa otvoril nový vedný obor, ktorý sa nazýval genetické inžinierstvo. Molekulárna biológia a genetika dospeli do bodu, keď odrazu dokázali tvarovať genetický materiál a používať ho ako stavebnicu na dosahovanie svojich cieľov. Vedci, ktorí za týmito objavmi stáli, si boli vedomí, že ide o mocný nástroj človeka proti prírode a nazvali človekom

zostrojené a geneticky pozmenené organizmy chimérami. Dokonca napísali medzinárodný manuál, ako postupovať v tejto vednej disciplíne ďalej, kde sa hovorilo o etike, o nezodpovedaných otázkach a rizikách nekontrolovanej tvorby spomínaných chimér (Manuál o genetických chimérach). Ako študent s diplomovkou v tejto oblasti som dokonca mal tento manuál v ruke, vydala ho skupina vedcov v USA. Postupne však zvíťazila zvedavosť vedy a komercia a na tieto varovania sa zabudlo. Na manuál si dnes nikto ani nespomenie. Dnes sme už konfrontovaní s následkami absencie pravidiel v tejto oblasti – existujú geneticky modifikované potraviny a často sa môže stať, že ani nevieme, čo konzumujeme. To všetko zásadným spôsobom súvisí so zdravím človeka. Riziká, pred ktorými praotcovia genetického inžinierstva varovali ľudstvo, boli ignorované a napraviť celú situáciu je prakticky nemožné. To isté, ale v ešte oveľa horšom vydaní, hrozí ľudstvu pri nástupe nanotechnológií v medicíne. Je otázkou, či ako civilizácia dozrieme, alebo sa budeme naďalej správať nezodpovedne a prenecháme rozhodovanie o týchto veciach napr. vláde v Bruseli, ktorá je úplne odtrhnutá od reálneho života a záujmov radových ľudí.

ORBIS PICTUS > FRANCÚZSKO

IRÁN > ORBIS PICTUS

Foto: Michael Spingler, SITA/AP

Foto: Vahid Salemi, SITA/AP

Retenčný tábor v severofrancúzskom Calais: policajné sily stoja pri stane migrantov s vlajkovými farbami hostiteľskej krajiny. Na vyčistenie časti stometrového pásu medzi kempom a diaľnicou nasadili buldozéry. Aj keď sa ich počet v poslednom období znížil, vlani na jeseň v ňom uviazlo až 6000 ľudí. Tak ako v Nemecku, aj daňovníci krajiny galského kohúta sa budú musieť na sanáciu úplne zbytočného problému, ktorý im na plecia zhodila parížsko-bruselská elita, nedobrovoľne poskladať. (jup)

Iránski demonštranti pália americkú a izraelskú vlajku počas demonštrácie pred saudskoarabským veľvyslanectvom v Teheráne na protest proti poprave Nimra al-Nimra (zobrazeného na transparentoch), prominentného šiitského opozičného duchovného v Saudskej Arábii. Šokujúca udalosť, ktorá vyvolala vlnu pobúrenia medzi šiitmi v celom regióne, sa nestretla s takmer žiadnym odsúdením predstaviteľov USA a Európskej únie. (jup)

ORBIS PICTUS > NEPÁL

USA > ORBIS PICTUS

Foto: Nirandžan Shrestha, SITA/AP

Foto: SpaceX, SITA/AP

Gurungovia – muži aj ženy – tancujú v tradičných odevoch v Káthmandu (Nepál) počas osláv príchodu nového roka Tamu Losar, ktorý je tentoraz v znamení opice. Dávno, keď neexistoval žiadny kalendárny systém, sa na výpočet veku národov používal orientálny 12-stupňový kruh, v ktorom pripadal každý rok na iné zviera (orol, had, kôň, ovca, opica, vták, pes, jeleň, myš, krava, tiger a mačka). Príslušníci Gurungov, nepálskej etnickej skupiny zvanej aj ľud Tamu, boli po dlhé stáročia pod silným kultúrnym vplyvom Tibetu, výsledkom čoho je dnes ich prevažne budhistické náboženstvo. Niektorí domorodci sú známi výrobou a užívaním medu himalájskych včiel, a to pre jeho liečivé a halucinogénne vlastnosti. Či medzi ich pravidelných odberateľov patria aj niektorí slovenskí politológovia, zatiaľ nebolo zistené. (jup)

Z floridského mysu Canaveral odštartovala 21. 12. 2015 raketa Falcon 9 americkej súkromnej spoločnosti SpaceX, ktorá vyniesla na obežnú dráhu Zeme 11 satelitov. Miliardár Elon Musk, ktorý uvedenej spoločnosti šéfuje, tak zložil reparát za júnovú haváriu. Jeho raketa, ktorá tam mala dopraviť nákladnú loď Dragon so zásobami pre medzinárodnú kozmickú stanicu ISS, vtedy explodovala. Na snímke prvý stupeň rakety Falcon 9, ktorý sa po vykonaní svojej misie úspešne vrátil na Zem a už „oddychuje“ v hangári. (jup)

ORBIS PICTUS > IRAK Foto: AP

Iracké bezpečnostné sily majú dôvod na oslavu, pretože držia v rukách vlajku teroristickej skupiny Islamský štát, ukoristenú v Ramádí – 115 kilometrov západne od Bagdadu. Daesh, ktorý ovláda veľké oblasti Sýrie a Iraku, kde v júni 2014 vyhlásil kalifát, utrpel v poslednom čase v oboch krajinách niekoľko zdrvujúcich porážok, vrátane straty irackého mesta Ramádí, a v priebehu posledného mesiaca aj niektorých častí severovýchodnej Sýrie. Ktovie, či by sa to isté dalo skonštatovať, keby Rusko 30. 9. 2015 nebolo spustilo v Sýrii vlastnú leteckú kampaň. Až tá totiž prebrala „medzinárodnú koalíciu na čele s USA“ z letargie a usvedčila ju z toho, že „boj proti terorizmu“ dovtedy iba predstierala. (jup)

JAPONSKO > ORBIS PICTUS Foto: Shizuo Kambayashi, SITA/AP

Po pochode cez more s prenosnou svätyňou, ktorý sa koná počas stredozimného festivalu na pláži ostrova Enošima v japonskej Fudžisawe (západne od Tokia), sa jeho účastníci zohrievajú pri ohni. Festival sa organizuje každoročne kvôli modlitbám za ochranu prenosnej svätyne, ako aj na oslavu dospievania mladých ľudí. Ako vidno, pohlavná zrelosť v krajine vychádzajúceho slnka nepredstavuje – na rozdiel od tej politickej – žiadne tabu. (jup)

ORBIS PICTUS > VATIKÁN Foto: Gregorio Borgia, SITA/AP

Pápež František posiela počas nedeľnej modlitby Anjel Pána (25. 12. 2015) svoje požehnanie Urbi et Orbi (mestu a svetu) z centrálneho balkóna vatikánskej Baziliky svätého Petra. Nové úsilie medzinárodného spoločenstva, ktoré nedávno viedlo k rezolúcii BR OSN vyzývajúcej ukončiť vojnu v Sýrii a začať mierové rozhovory, vrúcne uvítal a súčasne pochválil štedrosť krajín, ktoré prijali jej utečencov. Terajšia hlava rímskokatolíckej cirkvi nie je v jej stáročných dejinách prvá (a akiste ani nie posledná), ktorá sa pomenovaniu konkrétneho pozemského vinníka ľudského utrpenia cieľavedome vyhýba. (jup)

TURECKO > ORBIS PICTUS Foto: Mahmut Bozarslan, SITA/AP

Deti chodia okolo poškodenej budovy v prevažne kurdskom meste Silopi na juhovýchode Turecka neďaleko irackej hranice. Turecký premiér Ahmet Davutoglu oznámil, že vojenské operácie armády proti „kurdským rebelom“ sa tu síce skončili, boje s militantmi napojenými na Stranu kurdských pracujúcich (PKK) však v ďalších dvoch mestských oblastiach pokračujú. Beztrestnosť Ankary za etnickú genocídu Kurdov či zostrelenie lietadla krajiny bojujúcej proti teroristom Islamského štátu si možno vysvetliť jedine jej členstvom v NATO. (jup)

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Tibor Eliot Rostas

ĽUDIA NIE SÚ DOBRÍ A ZLÍ PROSTITÚTKY SO SYFILISOM, VRAHOVIA, NARKOMANI, ALKOHOLICI, BEZDOMOVCI, ALE AJ TELESNE POSTIHNUTÍ. SÚ ICH STOVKY A UPROSTRED IBA JEDEN – KROTITEĽ ZDIVENÝCH, ALE AJ MILUJÚCI ČLOVEK. VIE, ŽE MEDZI PÍSMENAMI MÚDROSŤ A PRAVDU NÁJDEŠ LEN ŤAŽKO, TO NAJDÔLEŽITEJŠIE PRINÁŠA KNIHA ŽIVOTA, V KTOREJ DEŇ ČO DEŇ OBRÁTI LIST KAPITOLY LÁSKY. RÍMSKOKATOLÍCKY KŇAZ MARIÁN KUFFA.

AK SOM NIEKEDY UVAŽOVAL A PREDSTAVOVAL SI SVÄTCOV AKO FRANTIŠKA Z ASSISI, ALE AJ MNOHÝCH ĎALŠÍCH, VIDEL SOM VŽDY PROSTÉHO A JEDNODUCHÉHO ČLOVEKA V TÝCH NAJJEDNODUCHŠÍCH ZVRŠKOCH, BEZ PÁTOSU, BEZ OKÁZALÝCH CEREMÓNIÍ LITURGIE, BEZ KNÍH POD PAZUCHOU, BEZ ZLATÝCH PEČATNÝCH PRSTEŇOV, BEZ KADIDIEL A STRIEBORNÝCH SVIETNIKOV. A PRESNE TAKÝTO ČLOVEK – BOŽÍ POSOL – SA MI ZJAVIL POD TATRANSKÝMI KONČIARMI, OBKLOPENÝ DESIATKAMI, BA STOVKAMI TÝCH NA SAMOM OKRAJI SPOLOČNOSTI, KTORÝM PODAL POMOCNÚ RUKU. V TVÁRI KŇAZA MARIÁNA KUFFU SA ODRÁŽA CHLAPSKÁ ODHODLANOSŤ A TVRDOSŤ HOROLEZCA, NO Z OČÍ SA VÁM PRIHOVÁRA DIEŤA BOHA, KTORÉ SI ZAMILOVALO A MILUJE VŠETKÝCH BEZ ROZDIELU. ON VIE, ŽE NEBO JE PLNÉ PROSTITÚTOK, VRAHOV, ZLODEJOV AJ MENTÁLNE ZAOSTALÝCH. VIE TO, A PRETO IM VŠETKÝM POMÁHA NÁJSŤ CESTIČKU, NA KTOREJ ZNOVU NÁJDU LÁSKU. NA NEJ ICH VŠAK ČAKÁ TÁ NAJŤAŽŠIA ÚLOHA – PREMÔCŤ SAMÝCH SEBA. Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

tedy som mal tridsať a nevedel ešte to, čo viem teraz. Čítam z knižky, ktorá sa volá Život, pýcha predchádza pád. Boh sa pyšným protiví, pýcha peklom dýcha. Bol som sebavedomý frajer. Liezli sme v trojke. Ja som bol prvolezec, svet gombička. Modrá obloha, pozeral som dolu a uťahoval som si z dievčaťa, ktoré spolu s chlapcom liezlo pomaly, a tak som si krátil čas hádzaním guličiek. No neistil som tak, ako som mal istiť. A to bola celá tá tragédia. Odtrhol sa kameň, spravil som salto, pif – a kamarát ma chytil v dvetisícmetrovej výške po dvadsaťmetrovom páde. Tak skracujem. Vtedy som si bol stopercentne istý, že toto je smrť. Jak začalo trhať tie skoby a excentre, myslel som si: toto je smrť, tak vyzerá smrť. Na poslednej skobe som sa zachytil. Všetci sme sa zachytili na poslednej skobe. O dvanástej na obed som spadol a o jednej v noci som bol v popradskej nemocnici – šiesti horolezci ma 13 hodín dávali dolu. V nemocnici som prvýkrát začal rozmýšľať, načo sme tu a kam vlastne kráčame. Našiel som odpoveď: „Sme tu na to, aby sme maturovali z jediného predmetu – z lásky.“ A len dve známky: zmaturoval a – nedajbože, nezmaturoval. Všetko ostatné je nula. Maturovať z lásky. Či veriaci, či neveriaci, inoverec, to je jedno. Všetci maturujeme z toho jediného predmetu. A hovorím: kam kráčame? K láske. Keď kráčaš k láske, dáva ti to nenormálnu energiu, silu a ideš za svojou milenou, keď ste boli zamilovaní, krútiš na bicykli, prší, dážď so snehom, nevadí. Smejem sa, prečo idem k láske. A krútim. Mám aj silu, energiu, všetko mám naraz. Tak toto tu je, ten zmysel. A povedal som: Ježišu, keď ty si mi dal život, ja ti ho vrátim naspäť a posvätený. Budem sa venovať tým, ktorí to najviac potrebujú. Nevedel som, čo budem robiť, len som ponúkol. Nevedel som, že to Pánboh vezme vážne. Neskôr po pár týždňoch v seminári mi vraví kamarát: „Ty, čo je s tebou?“ A ja vravím: „Ale nič.“ „Môžem ti pomôcť?“ „Môžeš.“ „Ako?“ „Hybaj sa so mnou modliť,“ vravím mu. Modlili sme sa celú noc a ráno vravím: „Ideme za biskupom.“ Bohoslovček-nováčik v seminári: „Pán biskup, nedali by ste mi faru?“ Biskup skoro zo stoličky spadol. Viete, farár si nepýta faru. „A akú faru chceš, Maroš? Čo to chceš? V Žakovciach. A tam je fara?“ „Je tam fara.“ „A čo tam chceš robiť?“ „Pre telesne postih-

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

nutých.“ „A prečo pre nich?“ „Keď ma z Gerlachu dali dolu, dostal som sa z toho, v sadre som chodil, dobitý som bol, dodrúzganý, o barlách.“ Znie to priam ako biblický príbeh. Neverím na náhody – napokon, naše životy sú príbehmi so scenármi, ktoré by ťažko niekto vymyslel. Pýcha padajúca z brál až k bránam precitnutia, a napokon k nebeským bránam. A to všetko začať v zrelom veku, v ktorom sa život začína úplne od nuly. Áno z nuly. Mňa volali Ježiško Spasiteľ, uťahovali si zo mňa. Ja som tu mal jedny šušťáky, záplata na zadku, jedno tričko, tenisky. Nič viac som nemal, nič. Na zemi sme spali, suchý chleba, škvarky. Dnes tu však vďaka vám pod strechami Inštitútu Krista Veľkňaza prebýva mnoho duší, ktoré opäť nachádzajú zmysel svojej púte. Pánboh to múdro riadi, nie farár. Farár je len potrubie, cez ktoré to prechádza. Každé dobro je od Boha. Vtedy budeš vynikajúcim potrubím, keď nezabudneš, že to dobro, ktoré konáš, je od Boha. Ak začneš byť pyšný, potrubie sa zužuje, zapcháva sa, ako cievy tukom. A už pyšný človek chce z neho, žiadne dobro už neprejde. Ale Boh si svoje dielo uskutoční druhým potrubím. My máme len dbať, aby sme mali stále čisté srdce, a čisté srdce znamená čisté od nelásky. Každý druh nelásky nám znečisťuje srdce, aj v Očistci sa očisťujeme z nelásky. Tak dlho budeš trčať v Očistci, kým tú svokru nepobozkáš, kým sa nezmieriš s manželkou, kým si so susedom nepodáte ruky. No radšej tú, ktorú tu kúpiš za euro, v Očistci za tisíc eur nekúpiš. Hovorím: vysokohorská prirážka. Aj chlapcov tak učím. Každé nedorozumenie, poníženie, potupenie, zneváženie nás čistí. V čom? V láske. Keď nepreklínaš, nenadávaš a obetuješ to za dakoho, v tú ranu podrastieš duchovne. Za dakoho. Za mamu, ktorá mi zomrela, za otca, ktorý má rakovinu alebo za kohokoľvek môžeme hneď obetovať. Hneď obetujem za dakoho. A už potom to zmysel má. Kristus neprišiel utrpenie vysvetliť, ani odstrániť, on mu prišiel dať zmysel. Aký zmysel? Premieňať bolesť na lásku. Žiaľ, keď sa na svet pozeráme s otvorenými očami, nezdá sa, že by prekypoval láskou. Utrpenie, vojny, nestabilita. Navyše kontinent, ktorý okrem

Juhoslávie doposiaľ nezažil hrôzy vojny, sa dnes zmieta v kŕčoch. Demonštrácie, padajúca ekonomika, vojna na Ukrajine a teraz toľko zdôrazňovaná kríza imigrantskej politiky. Mám toľko starostí, že nemám kedy všetko sledovať. No z toho, čo som zachytil, sú obrazy, keď takí vystrihaní, vyholení, v parádnych tričkách a so smartfónmi v rukách kričia: „My máme právo, my máme právo.“ Na týchto, ktorí sú takí agresívni, drzí, hovorím, tak sa ti pozriem na povinnosti, keď ty hovoríš o právach. „Ty utekáš pred vojnou?“ „Áno, utekám pred vojnou.“ „Áno? Kde si nechal dcérku? Kde si nechal matku, kde si nechal manželku? Ak utekáš pred vojnou, splň si najprv svoju povinnosť tam, keď tu si ty taký drzý a agresívny.“ Ak naozaj uteká pred vojnou, bude spokojný aj v rumunskej maštali. Mnohí sa ma pýtali, či sme pripravení pomáhať utečencom. Pripravení nie sme, ale sme ochotní. Ježiš nehľadal pripravených, on si ich pripravil, ochotných. Ja som nebol pripravený na bezdomovcov. Boh si ma pripravil. Ako vnímate islam? Dnes v ňom máte silnú konkurenciu. Všetci sme bratia a sestry. Máme spoločného otca – Abraháma. Nie ten, kto mi hovorí Pane, príde do Božieho kráľovstva, ale ten, kto plní Božiu vôľu. Naši bratia neveriaci, koľkí z nich možno nevedia o Bohu veľa povedať. Ale oni Bohu hovoria áno. Čím? Svojím životom. Keď na lásku odpovedajú láskou. To sú naši bratia neveriaci a tromfnú nás, mnohí z nich. Nevedia hovoriť Pane, Pane, nie kvôli vedomostiam, to si mýlia mnohí, aj naši veriaci, byť členom katolíckej cirkvi neznamená mať pečiatku, že ideš do neba. To máš len pečiatku na to, že si člen katolíckej cirkvi. Ale neznamená to, že si aj členom Božieho kráľovstva. Členom Božieho kráľovstva je ten, kto na lásku odpovedá láskou. Boh nás provokuje. Čím? Láskou. Aj ten najčernejší kanibal odpovie. Čím? Svojím životom. Vedomosti nie sú zárukou na Božie kráľovstvo, lebo diabol má také vedomosti, že by mal jedničku z matematiky, z fyziky, rýchlejšie spočíta ako ty, z ekonomiky, lepšie vie biológiu, lepšie pozná tvoje telo, päťku by mal z cnosti, najmä z pokory, ktorá je matka všetkých cností, a tak by mal päťku aj z tej najväčšej cnosti, a tou je láska. Keď je niekto člen Božieho kráľovstva, nemusí byť členom

cirkvi, a keď je niekto členom cirkvi, nemusí byť členom Božieho kráľovstva. Neodvážil by som sa na nikoho povedať: „Tento bude zatratený,“ a neopovážil by som sa povedať „ten bude spasený.“ To sa neopovážim, ja som len farár, nie som ten, ktorý rozhoduje. Mám ľudí viesť k láske. S pomocou čoho? Lásky. A po akej ceste? Po ceste lásky. To je moja úloha. Islam nie je nebezpečný. Nebezpečný je fanatizmus. Ak ktorékoľvek náboženstvo spojíš s fanatizmom, aj kresťania môžu byť nebezpeční, ak sa stanú fanatikmi. A čo je jadrom fanatizmu? Neláska. Akonáhle si pestuješ nelásku a podfarbuješ to ešte náboženským podtónom, to je katastrofa. Islamský štát náboženským podtónom farbí nelásku. Nelásku k iným, ktorí majú iné vyznanie. Preto je Islamský štát nebezpečný. Veľmi dobre to u nás urobil jeden profesor, ktorý nás učil fundamentálnu teológiu a hovoril o ekumenizme. Nakreslil kružnicu a tam dal rozličné náboženstvá a cirkvi. Doprostred dal Boha – ako slnko v strede. Vravel: nie jeden ku druhému sa snažiť, keď sa pridáš k tomu, vzdiališ sa od tamtoho. Počúvajte, drahí bratia, tak nám povedal, bohoslovci, smerom k Bohu, k láske. A tým, že ideme smerom k Bohu, všetci sa k sebe približujeme, lebo kružnica je čoraz menšia. Chodíme na mnoho besied, stále sa stretávame a komunikujeme s ľuďmi. Medzi mnohými z nich rezonujú myšlienky, že náboženstvá sú jedným z najhorších prekliatí ľudstva, hovoria, že to je najväčšie zlo, kvôli ktorým sa vedú mnohé vojny. Nietzsche povedal, že jediným, čo stojí medzi ním a Bohom, je cirkev. Aká je teda úloha cirkvi dnes? Asi si treba priznať, že jej povesť je naštrbená stredovekými inkvizičnými procesmi, križiackymi výpravami, drancovaním conquistadorov v Amerike – všetko sa to vraj dialo v mene Boha. Navyše sa na verejnosť dostali mnohé excesy duchovných so zneužívaním detí. Skrátka a dobre, sú tu momenty a situácie, ktoré cirkvi dôveryhodnosť nepridávajú. Existuje cesta alebo nejaký zásadný relevantný spôsob, ako jej prinavrátiť úctyhodnosť? Cirkev je božsko-ľudská ustanovizeň. Čo to znamená? Sú tam božské veci, ale sú to len hriešni ľudia, ktorí ju spravujú. Tá božská časť je vždy svätá. Tá ľudská je furt hriešna. Bola a bude hriešna. V cirkvi je charizma a hierarchia, a tie sa vždy bili.

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Nezrelý charizmatik sa domnieva, že mu závidia, a preto dávajú obmedzujúce pravidlá. Keď je zrelý, povie: dobre, že dali pravidlá. Charizmatik vyrába auto a hierarchovia dávajú dopravné predpisy. V cirkvi je poklad. A ten poklad sa volá eucharistia. Mimo nej toho pokladu niet. Dávno by som z cirkvi odišiel. Toľkí cirkevníci ma už napálili – no neodišiel som, práve kvôli tomu pokladu zostávam v cirkvi. Vidíte, to je poklad. Neutečiem stade. Aj keď dostávam kopance, aj keď nemám pochopenie, z každej strany, kde sa len pozriem, od hocikoho. Aj tak tu chcem byť, lebo tu je ten poklad. A prečo ho Ježiš dal práve na tú roľu? To ja neviem. Nie som taký chytrý teológ, neviem, môj Bože, prečo si práve tu na tú roľu? Ja neviem, môj Bože. Keď je taká nedokonalá, máš pravdu, je nedokonalá. Namaľujme svojím životom milosrdného Krista a ľudia sa nebudú báť. My všetko spotvoríme, najmä my kresťania, potom sa nečudujme, že idú ľudia sú proti cirkvi, bo sme z cirkvi, sme pokrstení, máme pečiatku v matrike. Niet chyby v cirkvi, chyba je v nás. V nás, ľuďoch jednotlivcoch. Nemôžem zmeniť vládu, ani parlament, ani cirkev, ani pápeža, ani kardinálov, ale seba môžem zmeniť. Zmeň seba. Ako zmeniť seba? Rozhodnem sa nekonať zlo, rozhodnem sa konať dobro a začnem dôverovať Bohu. V roku 2014 vám k neželanej medializácii dopomohol Štefan Hríb vo svojom týždenníku, kde vám zrušil blog pre vaše vyjadrenia na tému homosexualizácie spoločnosti, o ktorej ste sa vyjadrili, že sa stane genocídou národa. Nie sú nebezpeční ani homosexuáli, ani lesby. Nebezpeční sú homosexualisti. Ktorí sú to? Za peniaze naopak rozprávajú. Tí sú nebezpeční, to sú zloduchovia. Právnik bude, naopak, rozprávať za peniaze. Politik bude, naopak, pre kariéru, zdravotník bude naopak rozprávať. A novinár tiež – toto sú zloduchovia, keď toto všetko konajú za peniaze a pre postavenie. To sú zloduchovia. Takých je, bohužiaľ, veľmi veľa vo všetkých profesiách. Počúvajte, odvážne to treba pomenovať. A my to pomenúvame. To robíme aj my. To máme spoločné. To som rád. Foto: Matúš Plecho

Boli to však títo ľudia, ktorí zhodou okolností svojho času veľmi vyzdvihovali arcibiskupa Bezáka. A pre mňa osobne je to taká hádanka a je to otázka. Na jednej strane, sú to ľudia ako Hríb, ktorí sa tvária akoby bez chyby, a teda hovoria, že sú nezávislé médium a strašne trpia. A na druhej strane sa dozvedáme, že berú peniaze od Penty, sú podporovaní finančnými skupinami, proti ktorým sa naoko snažia vystupovať. Títo ľudia sa v istom období spojili a vytvorili polarizačný moment v médiách a obraz o celej kauze arcibiskupa Bezáka. Ako to vnímate vy? Pozerám – na jednej strane sú rozumní ľudia, ale aj na druhej. Na druhej strane sú zákeráci, ale aj na druhej. A teraz pozerám, ako to vlastne je? Naraz som zbadal, čo majú spoločné. Z tej jednej skupinky, čo sú za, a z tej, čo majú proti, sa vypolarizovali úplne ako extrémna skupinka jedna i druhá. A čuduj sa svete, jedno mali spoločné. Čo? Nelásku. A myslím si: už vás mám. Hej, takže vy ste jeden i druhý živení neláskou. Hovorím, a už sme mimo stopy. Čo to znamená? Znamená to toľko: jedni vedľa i druhí vedľa. A v tej nenávisti chceli Kuffu použiť ako perly proti druhým. Kuffa, nech im dá po hlave. On to priamo pomenuje a pif, trafí ho po hlave. Lenže ja som trepol oboch, pretože boli bez lásky. Ale teraz prišiel, naraz mi hovoria dievčatá: Farár, je tu arcibiskup Bezák. Čo? Arcibiskup, kde? Tu. V kancelárii, že čaká. Tu, kde vy sedíte, tu sedel. Najprv som na neho pozrel a myslím si: nesúď ho. Povedal, že napísal knižku a výťažok z tej knižky nám chce dať. Či prijmeme. Jasne. Však máme dlh za cement, za železo. Len budeme radi. No a koľko že to je? Tridsaťtisíc. A ja: Čo? To je milión korún. To nám chcete dať? Hej. Ja kukám. A prijmete? Však jasne, nevedel som, ta jasne. Potom mi dal môj biskup odkaz, aby som to neprijal. Zdvihol som telefón a povedal som: Ja som len vojak a môj biskup je generál, a keďže chcem byť verný vojak, nemôžem to prijať, ale vážim si vás za vašu štedrosť. Nepoznám vašu pohnútku, do vnútra vám nevidím, ale ak ste to dávali naozaj z presvedčenia, Pánboh vám to ráta tak, ako by ste nám dali. Naraz sa dovalili médiá, myslel som, že sa tu zbláznim. Z každej strany, ale najmä tí polarizovaní, takí tí extrémisti. A teraz toto a zakaždým na každú stranu každý chcel dačo, otázky, otázky. Na každú som odpovedal rovnako. Pán arcibiskup Bezák bol ku nám štedrý, a to poviem aj pápežovi.

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

Bol ku nám štedrý. Toto môžem s istotou povedať. Ostatné veci neviem povedať. Bol ku nám štedrý. A to išlo rozpučiť jednu stranu i druhú. Vťahovali ma jedny tak, iní tak. A to sú práve tie médiá, tie komerčné médiá, oni by chceli rozhodovať v cirkvi a oni to chcú najlepšie. Na oboch stranách som videl ľudí, ktorí si chceli urobiť buď popularitu, alebo kariéru. Tak som povedal – toto odmietam. Ja sa do nelásky nedám vtiahnuť. Pozrite, hovoril som, kúpili sme ťažné kone. Kúpili sme dva kone a až z Muránskej planiny sme na nich prišli. Pozrel som si mapu, zobral som si buzolu, sneh nás chytil, dážď nás chytil. V Slovenskom raji, keď sme prechádzali, do plaču nám bolo, keď sme peši mali problém zísť dolu, ako s koňmi dolu? Cez Slovenský raj krížom. A ten Janko mi hovorí: Jak vieš, že ideme dobre? Dobre ideme, neboj sa, mám buzolu, máme čelovku. Metelica, o dvanástej v noci sme tu boli. Druhý raz som išiel sám v novembri, októbri, koniec októbra. Kráľova hoľa trošku posnežená, fantastické farby. Naraz som sa dal zlákať tou prírodou, nesledoval som buzolu, a tak sa stalo, že som volal, že som zablúdil, neviem, kde som. Prečo? Lebo som nesledoval kontrolku buzoly. Už som si myslel, že cestu poznám. A to je chyba. Myslíš si, že už cestu poznáš, lebo si teoretik. Stále musíš sledovať tú kontrolku. A prosím pekne, keď sa poprevraciaš, pokrútiš, tá buzola ostane pokrútená, ale ak ju necháš ustáliť, tak ako s našimi týmito, emócie poklesnú, pekne ti ukáže na sever a ty vieš, kde je domov. Prehoďme to do duchovnej oblasti. Kde je domov? Tam, kde je láska. Kamaráde, tam je sever. Tam treba ísť domov. Tam, kde je láska. V hocijakej situácii, humbukovej, či je to Bezák, či sú to homosexuáli, či je to prezident. Tam, kde je láska, tam je domov. Trafíš raz-dva. Mne sa javí, že dnes je cirkev prenasledovaná a odsudzovaná ešte výraznejšie ako za čias socializmu. Je. Dobre nám to povedal dogmatik, profesor Frankovský, on bol perfektný. Čo hovoril sv. Augustín? Nenávidím hriech a milujem hriešnika. Toto treba mať stále na zreteli. Bo potom kňaz pokĺzne. Čo to znamená? Matka okúpe chlapca a nevyleje ho s vaničkou na dvor. Chlapca dá na osušku a špinu vyleje na dvor, na ulicu. Komunistu dáme na osušku a komunizmus vylejeme na dvor. Liberála

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

dáme na osušku a liberalizmus vylejeme na dvor. Povedzme prostitútku dáme na osušku a prostitúciu vylejeme na dvor. Za socializmu nám všetko zakazovali. Zakazovali aj to dobro. Preto krachli. Liberalizmus všetko dovoľuje, dovoľuje aj to zlé, preto krachnú tiež. Tam ti nedovoľovali, bo si nežiaduci. Liberáli? Môžeš sa, synu môj, aj na Štrbskom plese korčuľovať, aj na Orave môžeš. Synu môj, nechoď. Tatko, ty tomu nerozumieš, zastaralý si, mám švédsku oceľ, korčule, bezpečnostné viazanie. Synu, nejde o korčule, tenký je ľad. Liberáli toto nepovedia. Prečo? Chcú predať korčule. Za socializmu bola tma, svetlo evanjelia len zasvietiš do tej tmy, do ateizmu, a hneď ti je jasno. Zasvietiš. A čím viac žiješ podľa evanjelia, tým máš silnejšiu čelovku. Ježiš má takú čelovku, keď tu zasvieti, až v Poľsku vidí. My vidíme len pár metrov, lebo nežijeme presne podľa toho evanjelia. No tak prosím pekne, a teraz čo je liberalizmus? Hmla. Zasvietiš, a nevidíš. Vidíš lepšie a nevidíš, čo treba. Kým za socializmu bola uniformita, za liberalizmu nahota. Zoblečú ťa. Komunisti dali všade zákaz vjazdu a títo tu všade voľno. Režú značky, liberáli. Značky napchávali všade, obmedzenie, zamedzenie, zákaz vjazdu, jednosmerná premávka, všade ťa obmedzovali. A títo režú značky. Taký chaos je potom a toto volajú sloboda. Sloboda a voľnosť, to nie je to isté. Zo začiatku komunizmu nemusíš do kostola, a potom nesmieš do kostola. Liberáli: môžeš gender, a potom musíš gender. To už je totalita. Ale toto všetko Boh vidí a dopúšťa to. Mne v hlave vŕta stále jedna otázka. Ak je Boh všemohúci, ako je možné, že toto všetko dopúšťa? Keď sa bavíme o liberalizme, o komunizme, socializme, tiež to musel dopustiť. Keď sa bavíme o vojnách, o deťoch, ktoré zomierajú po narodení, keď sa bavíme o interrupciách, obrovskej chudobe, hlade, utrpení, chorobách, nespravodlivosti... Je všemohúci Boh zodpovedný za dielo, ktoré stvoril? Rozumiem. Boh má niekoľko atribútov, on nemá len jednu vlastnosť, že je všemohúci. On je takisto aj láska. Tak hovoríme tú vetu, najzákladnejšiu, tú ktorú pochopia aj tí z osobitnej školy, aj mentálne retardovaní. On vidí, či ho miluješ alebo nemiluješ. Boh je láska. Láska s veľkým L, slnko, a z nej vychádzajú lúče každej pravej lásky. Boh len rešpektuje to, čo si ty vyberáš. Odstraňujeme kríže zo

škôl, odstraňujeme náboženstvo, a potom Boha berieme na zodpovednosť – Boh len rešpektuje to, čo si si vybral, môj synu. Otec, ty si si vybral bez Boha vychovávať? Tu máš výsledok. Keď zoberieš uhlie a spáliš uhlie, musíš vedieť, že budeš mať problém s popolom. Nemôžeš spáliť uhlie a prídeš sa hádať na uholné sklady, že si si popol nekúpil. Boh, ako to vlastne bolo? Na začiatku stvoril prvých ľudí, aj prvé bytosti. Všetkých podrobil skúške. Odpoveď na Božie zjavenie: áno alebo nie. Všetkých podrobil skúške. Adama a Evu, aj ich. Jedli z ovocia, ktoré Boh zakázal. Pre pár jabĺk. To neboli jablká, jedli z ovocia, biblicky povedané, neobstáli v skúške. Keď siahneš po hriechu, čo ti ostane? Zostane to, čo nechceš. Utrpenie a bolesť. Tu je ich koreň. Boh iba rešpektuje to, čo chceš ty. Nie je ani pravda, že Boh zatracuje. Dobre počujete. Nie je to pravda. Boh iba rešpektuje to, čo si ty vyberáš. Keďže si si nevybral lásku, logicky si vyberáš opak lásky, nelásku. No to je peklo. A peklo ti môže začať už tu. Tam, kde prestáva nádej, začína peklo. Odhryzneš si z pekla. A nebo? Kde zažívaš lásku, tam máš kus neba. Keď si zamilovaný alebo miluješ syna a svoju dcérku. Nepotrebuješ ani autá, ani embéčku. Nepotrebuješ zlato, nič. Ten syn sa na teba usmeje, tá dcérka, tvoja manželka, tvoje dievča, ktoré miluješ, máš kúsok neba. Odhryzneš si ako z chleba, z neba. Vynásob krát sto, krát tisíc, krát milión – to je nebo. Láska. Síce je to pre mňa ťažko prijateľné, ale vy teda vravíte, že za všetkým je prvotný hriech. Áno. Boh rešpektuje našu slobodu. Keby bolo viac kňazov, nebolo by treba toľko policajtov. Keby boli ľudia viac v kostole, nebolo by treba toľko súdnych siení. Keby radšej používali tie drevené mreže spovednice, nebolo by treba železné mreže. Všetci dnes žijeme v pôžitkárskej spoločnosti, a tá sa nenápadne vkradla hlboko do našich životov. Strácame ideály, strácame zmysel pre všetko, čo je nad nami. Hoci máme aspoň relatívne podmienky (a na západ od nás neporovnateľne lepšie ako tu) – stratili sme zmysel pre šťastný život. Na Orave sa v najväčšej biede rodilo nezriedka aj desať detí. Našli sme si obhajoby, aby sme chránili naše pohodlie a konzumný život. Na rozdiel od spomínaných moslimov sa zbavujeme vyšších princípov a ideálov –

odstraňujeme kríže, akoby sme sa tým mali oslobodiť. Odstraňujeme Boha z našich životov. Odstraňujeme autoritu z našich životov. Vyšší princíp. Vyšší princíp, ktorý má v človeku, na rozdiel od tej slobody s tenkým ľadom, dávať oporu a zmysel. A tak naša demografia strmhlav klesá, kým populácia moslimov, ktorí sa denne päťkrát modlia k Alahovi, stúpa. Vymierame. Zdá sa, že žneme, čo sme zasiali. V Písme je napísané: „Duch svätý vanie kam chce.“ Je ako vietor, kam chce. Nevidíš, odkiaľ prichádza a kam ide, ale vidíš jeho účinky. Zohne sa konár. Konár sa zohne, vidíš, aha. Alebo sa zvíri prach. Taký je Duch svätý. Keď on príde k vyvolenému národu, Boh prišiel k vyvolenému národu. Prečo prišiel, prečo si volil? Všade dookola mali bôžikov, a ten židovský národ bol vyvolený preto, lebo oni si vtedy vážili jedného Boha. Ale ak ho oni odmietnu, toho pravého Boha, neznamená to, že Boh sa už nezjavil. Zjaví sa iným ľuďom. A tak to bude aj v kresťanstve, u nás. Ak to neprijmeme, predbehnú nás mnohí ľudia, ktorí síce nemajú pečiatku v matrike, že sú katolíci, ale žijú podľa evanjelia. Pomáhajú v núdzi, trpiacim, sú láskaví, pohostinní. Nevedia to pomenovať a vtedy Pánboh povie: Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z môjho ovčinca. Úprimný človek sa nestratí. Vo svojej mysli a skutkoch ste tak trochu revolucionár. Nebol Ježiš tiež tak trochu revolucionár? Bol. Zrušil celý otrokársky systém. Vylial pri tom len svoju krv. Nie krv státisícov a miliónov ako iní, ktorí si vraveli revolucionári. Bratstvo, rovnosť, sloboda. Krásne heslá. A toľko krivdy napáchali, toľko zlosti. Áno, Ježiš bol revolucionár, ale neobetoval iných. Ako vnímate súčasný systém? Tiež je otrokársky, len vie svoju povahu sofistikovanejšie skrývať. Hypotéky, splátky, pôžičky a najmä úrok ako modus operandi monetárneho systému. Pritom to bola práve cirkev a Starý zákon, ktorý úroky považoval za ťažký hriech. Požičiavať si peniaze medzi príbuznými a žiadať pri ich splatení úroky by sme považovali za niečo amorálne – v celospoločenskom meradle to však akceptujeme ako samozrejmosť. Treba robiť rozdiel. Úžera a úrok. Ak požičiam 2000 eur, nechajú to ležať 4 roky a potom pýtajú 20 000 eur – to je zločin. Koľkí sa obesili a skončili zle. Nepodporujem úžeru.

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

Mnohých veriacich, kamarátov, ľudí z cirkvi, kňazov som sa požiadal, aby mi vysvetlili slová z Otčenáša: „Neuveď nás do pokušenia.“ Modlíme sa k Bohu, aby nás neuviedol do pokušenia. Nie je to zvláštne? Možno nie. Možno len preklad je taký nešikovný. Ono by sa to dalo lepšie preložiť. Do takého pokušenia, v ktorom by som padol. Poviem vám, ako sa modlím ja. Môj Bože, ak to chceš ty, spustím most. Ak to chce len moja mužská márnivosť, pýcha, prosím ťa, spusti betón. Ja ostatné preleziem. Poznáš ma, Bože. A chlapci doplnili: Preto si taký dobitý, farár. Tak sa modlím. Môj kamarát, horolezec, tiež spadol v Tatrách. Druhý horolezec, ktorý bol s ním, sa zranil tak, že zomieral na skalnej rímse. A teraz prišiel taký zbiedený tu ku mne. Strašné sa stalo. Hovorím: Čo? Môj kamarát mi tam zomrel. V Tatrách? Hej. A vieš, Maroš, neviem, či som dobre urobil. Čo? Mal som dve možnosti: ísť po pomoc, alebo zostať pri ňom a pomôcť mu zomrieť. Čo si urobil? Išiel som po pomoc. Urobil si výborne. A keby som tam zostal? Urobil by si tiež výborne. Ako to? Lebo obidve boli motivované láskou ku kamarátovi. Mnohí prognostici, ekonómovia, bývalí politici, ekológovia, stratégovia a ďalší nás varujú, že svet a najmä naše prežitie v ňom je za týchto pretrvávajúcich podmienok neudržateľný. Pripravujete sa aj vy tak ako biblický Jozef v Egypte na zlé časy? Hladným ľuďom nemôžem iba prednášať o evanjeliu. Musím ich aj nakŕmiť. Pozrite na Krista. On najprv nasýtil duše na púšti, polopúšti, tam im hovoril evanjelium. Musel veľmi zaujímavo rozprávať, lebo tí ľudia sa od neho neodtrhli tri dni. Nemali čo jesť, ale on im nepovedal: choďte už domov. Postaral sa im o duše a potom im nasýtil telo. Množil chleby. Takto máme robiť aj my. Nevidím do duše tak ako Ježiš, ale viem vyspovedať, z evanjelia rozjímať, hovoriť o Božom slove. Napodobňujem ho. Starosť o duše. Ale nemôžem farizejsky povedať: mám starosť len o duše, iďte sa dakde najesť. Musím sa postarať o celého človeka. Aj starosť o telo. Neviem rozmnožiť chleby, ale viem dopestovať chlieb. A toto robím. To je charita. Starosť o celého človeka.

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Darí sa vám vo všetkom, čo tu robíte? Našťastie nie, lebo by sme zhoreli v pýche. Aký je teda váš najväčší úspech a najväčší neúspech v tom všetkom, čo ste sa rozhodli robiť? Skúsme spraviť takú malú inventúru duše. Tak vám poviem: Kráľ Dávid je pre mňa najsympatickejšia osoba zo Starého zákona. Zjednotil izraelské kmene – a nikto predtým a nikto po ňom. Zabil Goliáša. Kráľ Dávid, taký veľký, taký silný, a predsa taký slabý. Jedna žena – a išiel dolu. Prišiel posol Nathan a Dávidovi rozpovedal príbeh o mužovi, ktorý mal len jednu ovcu, a druhom, ktorý ich mal tisíc. A ten, ktorý mal tisíc, povedal: daj mi. Ty máš tisíc, ja mám len tú jednu ovečku. Nechcel mu ju dať, tak ho zabil a vzal mu ovečku. Dávida príbeh rozhorčil, a tak vytiahol meč. Kto to je? Ja mu hneď hlavu odfiknem. Ty si to, Dávid, ty si mohol mať ženu, ktorú si chcel. Prečo si po tejto zatúžil? Kráľ Dávid nebol veľký preto, lebo zabil medveďa, leva, Goliáša, zjednotil izraelské kmene... Päťdesiat kráľov po ňom bolo, ani jeden nebol taký slávny ako on. Kráľ Dávid bol veľký preto, lebo keď zhrešil, zdvihol ruku a povedal: To ty si ten človek, prečo si ty po tejto žene zatúžil, veď ty si mohol mať hociktorú ženu. Dávid mu neodfikol hlavu, ako bolo zvykom u kráľov, keď ich dakto napomenul. Zdvihol ruku a povedal: Ten muž má pravdu. Áno, som cudzoložník a vrah. V tú ranu ho Boh zameral – mám ťa, ty expert jeden, mám ťa. Síce poriadny „prúser“, ale pretože si opravdivo pokorný, požehnám ťa, Dávid. Tisíc pokolení bude po tebe. Predošlá starostka nám narobila veľmi veľa zla. Veľmi, nech jej Pánboh odpustí. A potom príde Markíza, pán farár, a máte radi pani starostku? A teraz ja čo? Poviem, že ju mám rád? Klamem. Tak ako? Nadýchol som sa a povedal som: Učím sa ju mať rád. Mohli by ste to vysvetliť divákom? Áno, som v Ježišovej škole. V akej škole? Lásky. Čo sa tam učíte, pán farár? Z lásky, pani redaktorka. Ako to vyzerá s vaším učivom? No, zatiaľ som z tej školy dobrovoľne neodišiel, ani ma nevyhodili. Priznám sa vám, že niekoľko rokov opakujem ročník. Nie sme Rambovia, ani Supermani. Ba naopak. Ešte väčšie pokušenia aj poklesky nás stretávajú, no hlavný hrdina je ten, kto premôže sám seba. Kto vyhrá nad svojou pý-

67 chou, nad svojím egoizmom. Aspoň sa pustí do krvavého zápasu s tým. Nemusí byť výhra. Stačí, že to vezmeš naozaj. Toto keby sa mi podarilo, zvíťaziť nad vlastnou pýchou. To sa nám podarí, až keď budeme tri dni v hrobe. Každý jeden hriech, ktorý mi povieš, má odrodu a koreň v pýche. Ohováraš? Máš problém s čistotou? Si človek pyšný. Tebe nevadí, že tamtej zničíš život, tamtej a tamtej, hlavná vec, že ty si užiješ. Si lakomec? Si pyšný. Prečo? Ty máš nervy, že Pánboh dal aj jemu aj jej, ešte jemu hmotné aj duchovné statky a ty si pyšný. Hocaký hriech, aký mi povieš, odvodím ti ho z pýchy. Hocakú cnosť odvodím ti z pokory. Matka pýcha je matka všetkých hriechov, aj tá najväčšia, a to je nenávisť. Nenávisť k ľuďom, k Bohu, k sebe samému. To je peklo. To ti môže začať už tu na zemi, ak cítiš nenávisť. Matka pokora ti porodí všetky cnosti aj tú najväčšiu láska, tá ti dáva zmysel. Buď láska k ľuďom, k Bohu, k sebe samému. To je nebo. Odhryzneš si nebo už tu na zemi. Ale úžasné je mať možnosť sa nad tým zamyslieť. Zastaviť a prehodnotiť. Foto: Matúš Plecho

Našťastie, Boh je taký perfektný, že vymyslel perfektný opravný prostriedok. Spoveď. Čo je to tá spoveď? A tí neveriaci naši? Alebo inoverci a úprimní? Tak to nazvime v širšom: pokánie. Čo to je? Oprava toho, čo som pokazil. Kedy môžeš opraviť, čo si pokazil? Keď priznáš, že si dačo pokazil. A toto pokorenie pred Bohom. Keď priznáš, že si dačo pokazil, vynikajúco, lebo v tú ranu púšťaš Božiu všemohúcu ruku. Dovtedy Boh nemohol konať. Prečo? Rešpektuje tvoju slobodu. Vraveli ste, že vaším snom alebo najväčšou túžbou by bolo, keby ste mali dcéru. Chodievate ešte stále na koni za Pannou Máriou do Levoče? Áno, chodím na Mariánsku horu. Nikdy nebudem mať dcéru, aj keď pozerám na neterky, nebudem mať. Nebudem mať ženu. Musím sa naučiť s tými túžbami žiť. Ale pevne verím, že jedine Boh dokáže tú túžbu uhasiť. Neviem, ako to bude v nebi, ale tak sa v nebi nedá žiť. To by nebolo nebo. On to tam nejako urobí. Ako? To ja proste neviem. Najhoršie je tých pár rokov na Zemi. On to už nejako urobí.

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

Tibor Eliot Rostas

PSYCHOPATI NA BILBORDOCH

PO VŠETKOM TOM MARAZME, KTORÝ TÁTO KRAJINA ZA POSLEDNÝCH PÁR DESAŤROČÍ ZAŽILA, JE UŽ VEĽMI MALÁ PRAVDEPODOBNOSŤ, ŽE KTOKOĽVEK, KTO VSTUPUJE DO POLITIKY, TAK ROBÍ Z ETICKÝCH, MORÁLNYCH ALEBO ODBORNÝCH DÔVODOV. SLOVENSKÁ POLITICKÁ SCÉNA JE PREŠPIKOVANÁ VETERÁNMI POLITICKEJ TURISTIKY SPOLU S EGOISTICKÝMI KARIERISTAMI SO ŠTIPENDIAMI Z AMERICKÝCH INŠTITÚTOV. ŽIADNY SERIÓZNY A NAOZAJ VNÚTORNE BOHATÝ A MÚDRY ČLOVEK DNES DO POLITIKY NEVSTÚPI. AJ PRETO JE TOTO TERITÓRIUM ELDORÁDOM PSYCHOPATOV, KTORÍ UVERILI, ŽE SÚ VYVOLENÍ.

sychopati zohrávali vo vývoji civilizácie neprimerane veľkú úlohu, pretože ich podstatou je klamať, zabíjať, podvádzať, kradnúť, mučiť, manipulovať a všeobecne spôsobovať veľké utrpenie ľudí, bez pocitu výčitiek, s cieľom dosiahnutia bezpečia nadvládou nad inými. V knihe Ponerológia v politike Andrzej Lobaczewski vysvetľuje, že klinickí psychopati sú pri vzostupe v spoločenských hierarchiách vždy zvýhodnení, pretože sú schopní klamať bez výčitiek svedomia. Náš „demokratický“ volebný systém je ideálnym prostredím pre vydierateľných deviantov bažiacich po moci. Známy český neuropatológ a publicista František Koukolík vo svojej knihe Zvíře politické

o psychopatoch píše, „že nepoznajú pocit viny, nemajú svedomie, sú krutí a suroví, nečestní, egocentrickí, neschopní vytvoriť pevnú a blízku citovú väzbu... Sú to tí, na ktorých rameno zákona nedopadne, naopak, môžu zákony písať sami. Sociálne úspešní psychopati, ľudia, ktorí sa dostávajú alebo sú v špičkových postaveniach mocenského rebríčka, zvyčajne veľmi bohatí, bývajú pomerne často, nie však vždy, psychopati neúplní, „čiastoční“ (alebo deprivanti) a mávajú machiavelistické rysy správania. Ak existuje emočná inteligencia, potom sú v tomto rozmere ľudskosti idioti. Sú to pravdepodobne najnebezpečnejšie bytosti na Zemi.“

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

Z výskumov vyplýva, že spoločnosť ovláda skupina patologických deviantov, pričom najaktívnejší z nich tvoria približne 6 % z populácie. Tento systém však funguje najmä vďaka podpore ľudí zdeformovaných pod tlakom pôsobenia psychopatov, ktorí tvoria asi 12 % populácie. V konečnom dôsledku je to približne 18 % populácie – sú to aktívni ľudia podieľajúci sa na tvorbe a zavedení partokracie. Spomínaná skupina 6 % vytvára partokratickú šľachtu a spolu s 12 % potom novú buržoáziu užívajúcu si najvýhodnejšie ekonomické postavenie. Táto skupina jedincov uverila vo vlastné nadštandardné schopnosti a je presvedčená, že má výhradné právo a kompetencie určovať vývoj a smerovanie spoločnosti. Svoje vlastné nutkavé predstavy o predurčenosti rozhodovať a vládnuť premieta do verejného priestoru. V obdobní pred parlamentnými voľbami sa na veľkoplošných plagátoch predháňajú patologické úchylky až do groteskných kŕčov typu „zoberme politikom moc“. Psychopati nie sú priveľmi kreatívni ľudia. Aj preto sa ich komunikácia – postavená na ich výnimočnosti – podobá ako vajce vajcu. V období pred voľbami, žiaľ, obťažuje verejnosť v mimoriadne frekventovanej miere prekračujúcej únosnosť. Ich „dôveryhodné a presvedčivé“ portréty na veľkoplošných nosičoch sú možno tou najnepríjemnejšou, a zároveň najvypuklejšou ukážkou, ako veľmi psychopati podceňujú širokú verejnosť.

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

Séria vizuálov Radoslava Procházku zachádza v intenciách témy o patologickej poruche psychopata zrejme najďalej. Biela košeľa s vyhrnutými rukávmi symbolizujúca pripravenosť okamžite a všade priložiť ruku k dielu, kŕčovitá a neuveriteľná štylizácia do služobníka národa sú prvými, do očí bijúcimi pitoresknými faux pas. Procházka v titulku sám seba označil za „štát“, svojou osobou chce personifikovať zvrchovanosť štátneho a mocenského aparátu slúžiaceho vraj dobrým účelom. Procházka, ktorý za sebou nemá žiadne mimoriadne a hmatateľné výsledky, žiadne morálne predpoklady, žiadne reálne skutky pomoci ľuďom v núdzi či na pracoviskách, sa vôbec neštíti sám seba pasovať do akejsi pseudomasarykovskej úlohy „otecka národa“. Dobre známe a neuveriteľne stupídne sekvencie z propagandistických filmov socia-

listických televíznych novín, kde sa minister alebo predseda vlády radi nechávali filmovať a fotiť v teréne s proletariátom, sú živým predobrazom svojej karikatúry, ktorú zosobňuje

Procházkova kampaň. Mimochodom, toho Procházku, ktorý nemal problém podvádzať už v prezidentskej kampani pri pokuse neodvádzať DPH z inzercie v Matovičových médiách. Matovič: „Tak ty musíš povedať, že koľko, jak to chceš, nám to je jedno.“ Procházka: „Jak mi, jak mi ty to umožníš.“ M: „Jak ty chceš, ty povedz.“ P: „Pol na pol.“ M: „Čiže čo, z tých 4800, 2400 bez dépeháčky a 2400 s dépéháčkou? Takto, no nikdy sme to nerobili, ako Rado mi vtedy hovoril, že či takéto niečo vieme spraviť. Ako ja som mu povedal, že za 15 – 17 rokov sme nikdy nikomu nedali nič bez dokladu, no ale.“ P: „Keď né, ne. Igor, počúvaj, keď né ne. To je posledná vec, ktorú by som oné chcel, že vieš, mi ako.“ M: LA ty máš teraz ako na tom transparentnom účte aké výdavky? Všetky? Aj toto napríklad by tam išlo? Či tam by bolo vidieť, za akú zľavu sme to predali, či nie?“ P: „Ee, nebolo, tam sú neni oné, účely. Tam je len, že koľko odišlo. Tam neni, že komu.“ M: „A ty keď robíš nejakú záverečnú správu, musíš ju robiť, či nemusíš predkladať potom ministerstvu financií?“ P: „No musíš, ale no ée, v inzertnom ée, ty nemusíš robiť nahlášky. Máš inzertný časopis, nemáš žiadne, to majú len akože veľké, dokonca už ani printy to nemajú, iba telky to majú. Telky majú povinnosť robiť nahlášky, že koľko toho odvysielali. A už ani printy to nemajú robiť, viem, že Ringier to nebude robiť vôbec. A inzertné časopisy už vonkoncom nie.“ M: „Dobre, ale či sa trebárs, ja neviem, v nejakej záverečnej správe by potom sa objavilo, že sme dali ée Procházkovi, alebo ty by si dal na ministerstvo financií správu, a tam by bolo napísané, že mal si v regionPRESSe inzerciu so 75 % zľavou a nie s päťdesiatkou. Víš alebo čo to, takto nebude tam tak napísané, či?“ P: „Ne. Jednak tam dávaš len výdavky, ktoré má, ktoré si urobil len za posledné dva týždne. Čiže to ja neviem, či sa do toho počíta, keď ti to zaplatím napríklad predtým, ale povedzme, že hej. A ty tam vlastne napíšeš, že len že ée

čo si komu zaplatil, nie za čo to bolo. Len že tu som mal takýto výdavok. Ale počúvaj, keď to má, keď to má byť akékoľvek nepohodlie, tak srať na to.“ Ak vravíme o komunikácii Procházku, pozrime sa zároveň, ako sa svojim voličom prihovára jeho rival – človek, ktorý ho „práskol“. Celá kampaň Matoviča je postavená na udavačskej línii presne v intenciách myslenia, hodnôt a preferencií svojho lídra. Ten odhalil takú kauzu, ten usvedčil toho, tamten onoho, tá žalovala na tú a tamtá zas na inú. Iste, odhaľovať kauzy a delikty, vážne prešľapy, a dokonca trestnú činnosť je dôležitý a významný prvok dodržiavania pravidiel hry. Problém je, že týmto prvkom by sa mali v zdravej spoločnosti zaoberať orgány činné v trestnom konaní, prokuratúra, súdnictvo, a napokon aj samotní „strážni psi demokracie“ – novinári. Je odhaľovanie káuz a udávanie ľudí dostatočným politickým programom? Je to skutočne

línia, ktorá vyvedie spoločnosť z marazmu? Je to cesta naplnená lepšou víziou a inšpiráciou na vytváranie nových hodnôt alebo len pýšenie sa skalpami tých, na ktorých sme niečo našli? Nie je to na vytváranie nových impulzov žalostne málo? Bilbordy ďalšej rýchlokvasenej straničky SKOK nie sú vôbec ničím zaujímavé ani kreatívne. Koncept postavený na tom, že ani vľavo, ani vpravo, je ideou odpozeranou z občianskych protestov a pnutí, ktoré logicky vychádzajú z pohybu vo vnútri spoločnosti. Liberálny stred však môže byť aj hybridom toho najhoršieho zľava a sprava (a prax to, žiaľ, v mnohých prípadoch dokazuje). Od človeka z reklamnej brandže by sa očakávalo oveľa viac ako len adolescentský trik na prvovoličov a mladých voličov v podobe vyškereného sprejera.

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

Oveľa viac ako bilbordy však prekvapuje Miškovova televízna kampaň, ktorá kontaminovala internetový priestor a sociálne siete. Tu si naplno uvedomíte, že tento pán vníma politiku a verejnú úlohu ako priestor reklamného a marketingového segmentu. Jeho reklamné politické spoty na produkt SKOK sú azda tým najhorším a najtrápnejším výtvorom jeho reklamnej agentúry MUW Saatchi & Saatchi. Ako príklad nech poslúži spot v pôrodnici, kde

s ľuďmi zo SMER-u, ktorí robia takisto ako on. Nie, nepracujú, „pracovať“ znie už trochu intelektuálne, SMER oslovuje robotného človeka, ktorého Fico pochválil, ako pekne vie držať hubu a krok aj za 300 alebo 400 eur. Problém nastáva vo chvíli, keď padne otázka, čo to vlastne robia a pre akých ľudí? Majú na mysli finančné skupiny a oligarchiu? „Robíme pre ľudí z J&T,“ „Robíme prelud,“ alebo „Robíme pre ľudí dlhy,“ sa stalo jednou z mno-

žena práve rodí a lekár sa jej pýta, či bude pravičiar alebo ľavičiar. Do toho vstupuje Miškov a s extrémne zlým hereckým výkonom vyriekne múdrosť: „Slováci sa nerodia ako pravičiari alebo ľavičiari. Slováci sa rodia ako Slováci.“ Už tradične sterilná komunikácia strany SMER sa opiera o istotu v slovách a vizuáloch, ktoré majú jedinú úlohu: pokaziť toho čo najmenej. Tentokrát však hra na istotu nevyšla. V spoločnosti už zľudoveli rôzne varianty na slogan „Robíme pre ľudí“. Pointa bola v tom, že v slove „robíme“ sa mal nájsť ťažko skúšaný, zrobený Slovák a identifikovať sa

hých kreácií sloganu, ktorý priam prihráva na smeč. Hoci sa SMER vo svojej komunikácii odvoláva na ochranu bezpečnosti Slovenska, pravdou je, že je jednou z mnohých strán, ktorá našu bezpečnosť a suverenitu vážne naštrbila (účasť na vojnových ťaženiach NATO, odstránenie národnej meny, Lisabonská zmluva, zriadenie regionálneho veliteľstva NATO a podobne). Bizarná politická strana SME RODINA na čele s podnikateľom a milionárom Kollárom má vo svojom slogane slová: „Nevolím politikov, volím Borisa!“ Pod týmto sloganom je

podpis Boris Kollár, čím dáva najavo, že volí sám seba. Hneď prvý problém okrem bonvivánskej maškarády starnúceho plejboja je samotný rozpor v tvrdení „Môžete mi veriť, nie

sa nám prezentujú neznáme hlavy ako dôkaz, že strana prechádza obrodou a stojí za ňou mnoho ľudí, ktorí údajne prinesú zmenu. Všetci tvrdia: „Ja som SDKÚ. Ja som zmena.“

som politik“ či „nevolím politikov“, a tým aj hrubé zavádzanie. Na to, aby sa skupina ľudí mohla uchádzať o hlasy voličov v parlamentných voľbách musí, byť riadne zaregistrovanou politickou stranou na Ministerstve vnútra a spĺňať všetky zákonné podmienky o politických stranách a politických hnutiach. Ak je teda hneď v úvode zavádzanie a protirečenie, nemožno očakávať iný vývoj ani v nasledujúcom období. Dať si do názvu politickej strany Sme rodina je práve v Kollárovom prípade učebnicovým príkladom deprivanta presne podľa vyššie opísaných kritérií patologickej straty empatie a aj súdnosti. Kollár tvrdí, že sa nemôže pozerať na to, čo sa tu deje, pričom z toho, čo sa tu doposiaľ dialo, excelentne profitoval. Otázkou je, akým spôsobom. Naozaj čestným? Jeho dnes údajne jediný zárobkový podnik – Fun rádio – vykázalo za rok 2014 zisk len 5716 eur a odviedlo tomuto štátu dane vo výške len 1913 eur (Zem&Vek 6939 eur). Môže byť práve toto človek, ktorému majú ľudia dôverovať? Je dostatočným impulzom pre reálny obrat Slovenska to, že sa tvár známa z bulvárov, smotánok a príbehov o užívajúcich si milionároch odrazu objaví v politike? Joachim Roncin, tvorca sloganu Je Suis Charlie (Som Charlie) sa pred časom sťažoval, aký neuveriteľný biznis sa roztočil okolo jeho myšlienky, ktorá mala byť pietnou úctou. Po útokoch na redakciu Charlie Hebdo sa tento slogan stal svetovou „značkou“ boja proti terorizmu a len vo Francúzsku sa našli stovky podnikateľov, ktorí si ju chceli nechať patentovať. U nás ju v kampani využila strana SDKÚ. Na mnohých bilbordoch

Na týchto niekoľkých prípadoch sme demonštrovali prítomnosť patologických rysov myslenia psychopatov a neprítomnosť nadhľadu, zdravého rozumu a skutočných emócií bez afektu a predstierania. Opäť sú pred nami voľby a s nimi aj jediný čestný spôsob, ako sa vyrovnať s partokraciou deviantov: nenechať sa zatiahnuť do ich sietí, nedať sa skompromitovať hrou na voľbu menšieho zla, nepočúvať opäť a znova hlúpe reči o občianskej povinnosti a prepadnutí hlasov. Mnohí vravia, že súčasný establishment nemá konkurenciu, nemá žiadneho rivala schopného zasadiť mu rozhodujúci úder. Nie. Rival sa už formuje. Je ním neúčasť na voľbách tak, ako to Slovensko ukázalo vo voľbách do Europarlamentu s najnižšou voličskou účasťou v Európskej únii. V momente, keď bude naša účasť minimálna alebo takmer žiadna, bude minimálnou aj legitimita partokracie – vlády politických strán. Politické strany a politické hnutia sú samy osebe najväčšou prekážkou k dosiahnutiu skutočnej vlády ľudu a spravodlivej distribúcie moci. Politické strany a volebný systém, ktorý z nich spravil firmy na prerozdeľovanie eurofondov blízkym, zadlžujúc tak budúce pokolenia všetkých ostatných, systém, ktorý z ich lobistických záujmov spravil syndikáty na pranie peňazí so servisom pre chamtivú oligarchiu, sú naším jediným a reálnym súperom v snahe dosiahnuť lepšie podmienky pre životy nás samotných a budúcnosť našich blízkych. Jediným čestným a morálnym spôsobom, ako sa vysporiadať s týmto zločineckým systémom, je využiť možnosť nevoliť ho.

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

Milan Pullmann

NIGÉRIJSKÁ BOKOHRA

Z NIGÉRIE UTEKAJÚ PRED VYČÍŇANÍM RADIKÁLNYCH ISLAMISTOV MILIÓNY ĽUDÍ, PREVAŽNE KRESŤANOV. DOSTANÚ SA PAŠERÁCKOU CESTOU CEZ NIGER DO EURÓPY? ROZTRHNE SA NIGÉRIA PODĽA VZORU SUDÁNU? KTO Z TOHO BUDE PROFITOVAŤ?

ňa 16. 1. 2016 server aktualne.cz v článku Kresťanov zabitých kvôli viere vlani pribudlo. Najhorší prenasledovateľ však nie je Islamský štát informoval, že v 35 z 50 štátov sledovaných kresťanskou nevládnou organizáciou Open Doors prenasledujú kresťanov najmä islamskí radikáli. Najviac vyznavačov kresťanstva zomrelo vlani v Nigérii. Pre vieru tam podľa správy zabili viac ľudí ako vo zvyšku sveta dohromady – 4028 zo 7100 celosvetovo zaznamenaných úmrtí. V severnej Nigérii utiekli pred násilnosťami už viac ako dva milióny ľudí. Okrem islamistickej skupiny Boko Haram ich

prenasledujú aj kmene Hausov a Fulaniov. Prípady násilnej smrti kresťanov hlásia aj ďalšie štáty subsaharskej Afriky, najmä Stredoafrická republika, Čad, Demokratická republika Kongo, Keňa a Kamerun. V skutočnosti však najviac kresťanov prenasleduje práve Islamský štát, pretože Boko Haram sa v marci minulého roka premenoval na Wilāyat al Sūdān al Gharbī (prekladané ako ISWAP – Západoafrická provincia Islamského štátu, no presnejší preklad by bol Západosudánska provincia). Tamojší vodca islamistov je tak oficiálnym západoafrickým emirom Islamského kalifátu.

SMRŤ Z RÚK TERORISTOV ALEBO ARMÁDY?

Podľa správy Amnesty International z 2. jú na 2015 Hviezdy na ich pleciach. Krv na ich rukách: Vojnové zločiny spáchané nigérijskou armádou zahynulo pri útokoch islamistov v Nigérii celkovo minimálne 17 000 ľudí. Čo je však horšie, ďalších asi 8000 Nigérijčanov zahynulo násilnou smrťou vinou armády, v dôsledku neposkytnutia lekárskej pomoci či hladom. Väčšina z nich podľa správy pochádza spomedzi 20 000 mužov a chlapcov, ktorých zadržiavali vojaci pre podozrenie zo spolupráce s Boko Haram v neľudských podmienkach provizórnych väzníc. Amnesty International dokonca zverejnila mená 9 generálov a vysokých armádnych predstaviteľov, ktorých z ich smrti obviňuje. Boko Haram znamená v reči kmeňa Hausa „západné učenie je rúhanie“. Oficiálny názov je Sunnitská skupina pre Prorokovo učenie a džihád. Skupinu založil v roku 2002 v metropole nigérijského štátu Borno Maiduguri dvadsaťtriročný islamista Mohammed Jusuf. Ako sunnitská fundamentalistická sekta vedie krvavé povstanie mudžahídov proti nigérijskej vláde už od roku 2009 (atentáty, bombové útoky, prepadnutia, hromadné vyvražďovanie, únosy...). Cieľom skupiny pôsobiacej najmä v severovýchodnej časti štátu (s presahmi do Nigeru, Čadu a Kamerunu) je vytvoriť z Nigérie moslimský štát založený na striktnom výklade práva šariátu. Islamské právo pritom platí od začiatku 21. storočia v severných štátoch Nigérie s prevahou moslimov. Na juhu štátu žijú prevažne kresťania. Vlna násilia začala v júli 2009. Prezident Umaru Jar’Adua 28. júla prehlásil, že situácia na severe štátu, kde už niekoľko dní pokračujú krvavé strety s islamskými extrémistami, je pod kontrolou. Jusufa zadržali a bez súdu ho 30. júla 2009 popravili. Hnutie sa načas stiahlo, niektorí vodcovia odišli do zahraničia a do čela sa postavil Abubakar Šekau. Údajne má fotografickú pamäť a pravdepodobne používa dvojníkov. Dňa 7. septembra 2010 islamskí ozbrojenci pri útoku na väznicu na severe Nigérie oslobodili do 800 trestancov, hlavne členov Boko Haram. Explózia v budove OSN v nigérijskom hlavnom meste Abuji 26. augusta 2011 zabila 25 ľudí.

IZRAEL RÁD POMÔŽE

V článku Šírenie násilností na severe v časopise Economist, zverejnenom online 14. janu ára 2012, sa píše, že „vláda si musí dobre premyslieť, ako naloží s islamistickým povstaním, ktoré môže mať do činenia s náboženstvom menej ako rebeli tvrdia“, a ďalej že podľa prezidenta Goodlucka Jonathana Boko Haram a ich sympatizanti infiltrovali všetky zložky vlády, vrátane armády a polície. Economist pripomína, že Jonathan je kresťan, na severe krajiny nepopulárny, a špekuluje, že je zrejme ochotný dať armáde a polícii voľnú ruku na spustenie širších operácií. Dodáva, že v troch severovýchodných štátoch vyhlásil stav pohotovosti a plánuje minúť 20 % rozpočtu na bezpečnosť. O päť dní nato stránka terrasanta.net zverejnila článok Pomoc Izraela po bombardovaní kostola, ponuka spravodajských služieb. Uvádza sa v ňom, že izraelská vláda odsúdila výbuchy na Vianoce, ktoré zabili viac ako 50 ľudí, a venovala nigérijskej federálnej vláde medicínske potreby v hodnote viac ako pol milióna amerických dolárov pre obete týchto útokov na kostol na predmestí Abuje. Izraelský veľvyslanec v Nigérii Moše Ram ponúkol nigérijskej vláde spravodajskú expertízu na porazenie Boko Haram. Článok Izrael sa pripája k Nigérii v boji proti Boko Haram z marca 2012 na stránkach The Africa Report informuje, že Moše Ram na pôde Kwarskej štátnej univerzity uviedol, že Izrael je otvorený spolupráci s Nigériou v boji proti teroristickým aktivitám Boko Haram a nebude váhať ponúknuť jej technickú asistenciu, keď ho o to požiadajú. Článok pripomína aj varovnú správu amerického Kongresu z novembra 2011, že Boko Haram je narastajúcou hrozbou USA a ich záujmov.

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

záciu dizajnoval sionistický vojensko-spravodajský aparát a stále udržiava status quo rozdrobenej krajiny.“ Túto krajinu bohatú na ropu rozdelili na dve časti v roku 2011. Izrael uznal Južný Sudán už deň po jeho vzniku. „V Južnom Sudáne už pôsobí IsraAID, podporovaná sionistickými lobistickými organizáciami ako Americký židovský výbor a podobne. Novovytvorený sionistický bábkový štát sa otvoril izraelským firmám podnikajúcim v oblasti agrikultúry, infraštruktúry, bezpečnosti a medicíny. Ide o biznis v hodnote stoviek miliónov dolárov.“ Južný Sudán je sionistom vďačný za vojenskú a spravodajskú podporu ich „rebélie“. Na zlegitimizovanie vzťahov medzi oboma krajinami zaviedli úplné diplomatické vzťahy, dodal server Mask of Zion, a tak môže Tel Aviv oficiálne kontrolovať juhosudánsku ropnú ekonomiku.

VEĽA ŠŤASTIA, NIGÉRIA!

Územie pod kontrolou Boko Haram zakreslené tmavošedou farbou

SMEROM K „SUDANIZÁCII“?

Protisionistická stránka Mask of Zion mesiac nato publikovala článok Sionistická záplava v Afrike: od Zimbabwe po Ugandu, od Konga po Somálsko a ďalej, kde ponúka drsný pohľad na africké politické udalosti v kontexte sionistických aktivít. Podľa autora, geopolitického analytika Jonathana Azaziaha, po penetrácii bezpečnostných síl Nigérie Mossad s pomocou CIA rozdeľuje západoafrický národ bohatý na náleziská ropy. „Nigéria nedávno zažila sériu teroristických útokov, ktorú sionistické médiá pripisujú islamistickej skupine Boko Haram, známej v hlavnom meste Abuja svojimi sociálnymi službami. Nigérijskí moslimovia

vnímajú útoky ako snahu o vyvolanie náboženskej vojny na rozdelenie krajiny na základe etnosektárskych línií a odmietajú myšlienku, že za sofistikovanými útokmi je Boko Haram, pretože je to nad ich možnosti a protichodné k ich agende. Hovoria, že Boko Haram sa stalo strašiakom, na ktorý Jonathanov režim získaval západné granty. Nie je žiadna náhoda, že bombové útoky v Nigérii začali presne v čase, keď Jonathanov režim priviedol tím operačných dôstojníkov Mossadu a CIA, ktorí mali pod dohľadom izraelského veľvyslanca Mošeho Rama preveriť nigérijskú tajnú službu. Sionistická entita sa pokúša rozbiť Nigériu pomocou metód použitých v Sudáne. Jeho balkani-

Terčmi islamistov sa medzitým stali kresťanské kostoly a školy. Obetí útokov bývalo niekoľko desiatok. Dňa 14. apríla 2014 radikáli z Boko Haram prepadli lýceum v Chiboku a uniesli 276 dievčat. Z toho 57 sa podarilo utiecť, osud ďalších 219 zostáva nejasný. Dňa 24. augusta 2014 šéf Boko Haram Abubakar Šekau podľa vzoru organizácie Islamský stát (IS), ktorá vyhlásila kalifát na dobytých územiach na severe Iraku a Sýrie, vyhlásil kalifát na území mesta Gwoza na severovýchode Nigérie. Portál Israel National News priniesol 11. sep tembra 2014 titulok Čo robí z Nigérie najsilnejšieho spojenca Izraela v Afrike? Autor Jonny Paul zhrnul, že Goodluck Jonathan vstúpil do funkcie prezidenta v roku 2010 a súčasná Nigéria je v dvadsiatke najpoprednejších destinácií izraelských exportov. Medzi rokmi 2012 a 2013 vzrástol export Nigérie do Izraela zo 165 na 276 miliónov. Došlo k vzájomným návštevám vysokých štátnych úradníkov a výmene technických a profesionálnych zručností pomocou MAŠAV-u, izraelskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu. Bilaterálna

doh oda o leteckej preprave, podpísaná oboma krajinami v októbri 2013, má uľahčiť Izraelčanom investovanie v Nigérii vďaka priamym letom. Nigéria je po USA krajinou s druhým najväčším počtom pútnikov smerujúcich do Izraela. V rokoch 2010, 2012 a 2013 navštívilo Izrael okolo 30 000 Nigérijčanov, v roku 2011 dokonca 50 000. V súčasnosti v Nigérii aktívne pôsobí viac ako 50 izraelských spoločností, priamo a nepriamo, v oblastiach agrikultúry, konštrukcie, komunikácie, hi-tech, infraštruktúry, manažmentu vodných zdrojov, vzdelávania a zdravia. Jonathan sa v roku 2013 stal prvým nigérijským prezidentom, ktorý navštívil Izrael. Urial Palti, súčasný izraelský veľvyslanec v Nigérii, uviedol, že Netanjahu verí v nigérijskú podporu v OSN. Dňa 8. januára 2015 skupina Boko Haram úplne zničila 16 miest a obcí pri brehoch Čadského jazera v severovýchodnej Nigérii v štáte Borno. Islamisti prenasledovali utekajúcich civilistov na motorkách a zabíjali ich. O dva mesiace, 7. marca, Boko Haram prisahal vernosť Islamskému štátu. Deň nato čadská a nigerská armáda spustili rozsiahlu pozemnú a vzdušnú ofenzívu proti pozíciám islamistov v štáte Borno. Nigéria sa s Čadom, Kamerunom a Nigerom dohodla už skôr na zostavení spoločnej jednotky proti islamistom. Dňa 13. augusta 2015 dal nigérijský prezident Muhammadu Buhari, úradujúci od mája minulého roka, armáde tri mesiace na to, aby Boko Haram (po novom už ISWAP) zlikvidovala. Požiadavku vzniesol v deň prísahy nových veliteľov pozemných síl, letectva a námorníctva. Ich predchodcov odvolal v polovici júla. V septembri 2015 Buhari oznámil, že výmenou za prepustenie unesených dievčat by Nigéria mohla amnestovať väznených členov Boko Haram. Britský Daily Mail priniesol v máji 2014 informáciu, že obyvatelia v štáte Borno nedôverujú armáde, pretože nezasiahla, keď ju upozornili na zgrupovanie islamistov v okolí. Namiesto toho odvelili vojakov k jazeru Čad, kde mali pátrať po dievčatách. Následne na dediny zaútočili islamisti.

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

Viktor Timura

EURÓPA A SLOVANIA O PÔVODE ČLOVEKA

SLOVANIA MAJÚ OVEĽA BOHATŠIU MINULOSŤ AKO KTORÉKOĽVEK INÉ ETNIKUM EURÓPY, LEN SA O TOM NEVIE A NEPÍŠE. NESLOVANIA EURÓPY VYNALOŽILI ZNAČNÉ ÚSILIE, ABY SA NA SLOVANOV A ICH MINULOSŤ ZABUDLO. NEÚSPEŠNE SKONČILI AJ OPAKOVANÉ POKUSY O ZOTROČENIE I ZNIČENIE SLOVANOV. BRÁZDY VYORANÉ V DEJINÁCH SLOVANMI SA VŠAK Z PLANÉTY ODSTRÁNIŤ NEDAJÚ.

re historiografiu začínajú dejiny tam, kde sú písomné pramene. Tie sú známe len od 3. tisícročia p. n. l. Človek však vznikol 130-tisíc rokov p. n. l. a rod homo, predchodca človeka, pred dvoma miliónmi rokov. Kto má riešiť viac ako 98 či 99,985 % ľudskej existencie? Na túto otázku hľadal odpoveď aj archeológ Pavol Mačala v publikácii Etnogenéza Slovanov v archeológii (1995). Ako uvádza, bez archeológie a jej poznatkov nie je možné riešiť minulosť ľudstva, ani etnogenézu. Archeológia však ani podľa neho nemá metodologické prístupy a prostriedky na riešenie väčšiny otázok súvisiacich so vznikom a vývojom človeka ani ľudských pospolitostí. Na to je povolaná filozofia dejín, ktorej základom je syntéza interdisciplinárnych

poznatkov. Východiskom a osou prístupu môže byť len antropológia – pôvod, vznik a vývoj človeka.

SPORY O VZNIK A VÝVOJ ČLOVEKA

Na vznik človeka existujú dve vzájomne protirečivé teórie. Prvá je monogenetická, podľa ktorej človek vznikol v Afrike a odtiaľ sa rozšíril na staré kontinenty aj do Ameriky. Podnet na túto teóriu dal v posledných desaťročiach 20. storočia výskum DNA genetika Allana Wilsona na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Podľa neho sa pred 250-tisíc rokmi v Afrike objavila „mitochondrická Eva“, z ktorej vzišlo celé ľudstvo. Problém tejto teórie však nie je len v malej vzorke a štatistickej chybe, na ktoré prišli odborníci.

79 Spochybňuje ho podobný výskum Douglasa Wallacea z Emory University v Austrálii na 4,5-krát väčšej reprezentatívnej vzorke DNA. Podľa výsledku tohto výskumu je síce naším predkom žena, ktorá žila asi pred 200 – 150-tisíc rokmi, ale DNA dnešného človeka sa najviac podobá na DNA opíc, ktoré sa vyskytovali v Ázii, a nie v Afrike. Okrem toho majú jednotlivé rasy špecifickú DNA, ktorou sa od seba odlišujú. Na základe týchto poznatkov vyslovili austrálski vedci hypotézu, že naša spoločná žena – pramatka (mitochondriálna Eva) žila v južnej Číne, ktorú označili za kolísku ľudstva. Takže si vyberte. Ako vidieť, výskumy mitochontriálnej DNA nedávajú odpoveď na otázku vzniku človeka. Viac informácií dávajú archeologické poznatky. Druhou teóriou je multiregionálna teória, s ktorou prišli ako prví čínski antropológovia. Podľa nich sa čínsky človek vyvíjal na čínskom území 1,9 – 1,8 milióna rokov (jaskyňa Long-ku-pcho na rieke Jang-c’-ťiang) až k dnešnému čínskemu (mongoloidnému) človeku. K teórii sa priklonili aj Alan G. Thorne z Austrálskej

univerzity, Milford H. Wolpoff z Michiganskej univerzity, David W. Frayer a ďalší. Podľa multiregionálnej teórie človek vznikol približne pred 130-tisíc rokmi z druhu Homo erectus, ktorý sa objavil pred 1,9 – 1,8 milióna rokov na troch alebo štyroch miestach našej planéty: v Afrike, na Kaukaze a v Číne, možno aj na indonézskom ostrove Jáva. V Afrike sa pritom Homo erectus objavil len pred menej ako 1,5 milióna rokov. Hypotéza zástancov monogenetickej teórie, že predchodca človeka (Homo habilis alebo Homo ergaster) sa rozšíril najprv z Afriky na staré kontinenty, potom sa ako Homo erectus vrátil späť do Afriky a iba z tohto afrického vznikol dnešný človek, nemá poznatkové zázemie okrem vyššie uvedenej pochybnej teórie Allana Wilsona. Spory o to, ktorá teória je správna, prenecháme odborníkom. Multiregionálna teória je však podložená oveľa viacerými a hodnovernejšími poznatkami. Základom pre objasnenie dejín prehistórie (praveku a staroveku) ľudstva aj pre etnogenézu je dnešný človek, jeho pôvod a vývoj od jeho objavenia sa pred 130-tisíc rokmi.

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

Kus okra s rytinou mriežky z jaskyne Blombos v južnej Afrike, 77-tisíc rokov

80 OBJAVENIE SA ČLOVEKA (ARCHAICKÉ OBDOBIE)

Človek sa pred 130-tisíc rokmi až do obdobia 77-tisíc rokov p. n. l. činnosťou, zhotovovaním nástrojov ani ničím iným okrem telesného organizmu nelíšil od svojich predchodcov (od Homo erectus či neandertálcov), ako to konštatuje v publikácii Pôvod človeka (1996) aj Richard Leakey, jeden z hlavných zástancov monogenetickej teórie (popri Colinovi Renfrewovi). Človek však nie je človekom svojím vzhľadom, ani tvarom lebky, ale predovšetkým vedomím. Po objavení sa človeka Homo sapiens sapiens muselo dôjsť najprv k zásadnej reštrukturalizácii činnosti mozgu, formovaniu mozgových centier s neurónovou prestavbou (napr. chrbtica u predchodcov vyúsťuje na zátylok, u človeka do stredu hlavy a má o dva stavce viac). Čo sa dialo v hlavách prvých ľudí v dobe medzi 130 a 80 – 70-tisíc rokov p. n. l. pri tvorbe novej siete neurónových prepojení, si nevieme ani dosť dobre predstaviť. Prvý prejav prebúdzajúceho sa vedomia človeka objavili archeológovia v juhoafrickej jas-

kyni Blombos. Na kuse okra bola pravidelne namaľovaná mriežka, ktorá je svedectvom činnosti, akú nenájdeme u iného biologického druhu na našej planéte (pozri obrázok). Iný a spoľahlivejší dôkaz poskytli kaukazské jaskyne Kudaro I, III a jaskyne cucchvatského jaskynného komplexu, kde v približne rovnakej dobe archeológovia našli prvé doklady o uctievaní kultu medveďa aj pokus o výtvarný prejav vyrytý na tamojších uložených medvedích lebkách. Sú nesporným svedectvom o prebúdzajúcom sa vedomí.

REČOVÁ KOMPETENCIA

Niekedy pred 80 – 70-tisíc rokmi človek teda začal „vidieť“ svet akoby v hmle. Vo vedomí človeka sa začalo brieždiť, aj keď „východ slnka“ bol ešte ďaleko. No práve toto „videnie“ sveta, či skôr „brieždenie“, začalo vyvíjať vnútorný tlak na tvorbu rečových orgánov a rečovej kompetencie, aby človek mohol vyjadriť to, čo začal vidieť a vnímať (formovala sa ústna a nosná dutina s hlasivkami predĺžením krku – dieťa môže zároveň dýchať aj sať

mlieko, dospelý človek len striedavo dýchať alebo prehĺtať, išlo však najmä o ohybnosť jazyka pri artikulovaní zvuku). S rečovou kompetenciou sa u človeka objavuje aj hypertrofia obraznosti. Dokladom o tom sú jaskynné a skalné maľby, rytiny a figúrky, tzv. venuše (z Hohle Fels 40 –35-tisíc rokov p. n. l.; galgenberská 32-tisíc rokov; willendorfská 28 400 rokov; věstonická 25 600 rokov; kostenkovské 23 – 20-tisíc rokov; moravianska 23 600 rokov, potom nasledujú francúzske: z Brassempouy 23-tisíc rokov; lausselská asi 20 –17-tisíc rokov; z Lespugue asi 17 – 15-tisíc rokov). Po nadobudnutí rečovej kompetencie sa človek najprv musel naučiť hovoriť. Dovtedy nemal nijaké slová, iba zvukové signály. Šimpanz má 12 foném – základných zvukových prvkov, z ktorých dokáže vytvoriť až 60 zvukových signálov; človek disponuje 50 fonémami, z ktorých dokázal vytvoriť nepochybne oveľa viac zvukových signálov. Stali sa z nich prvé slová tým, že im dal obsah – význam, priraďovaním k veciam, javom a vzťahom v prírode a okolo seba, ktoré komunita, kde žil, fixovala. Priraďovaním významu sveta tvoril reč, menil signály na znaky (slová), popri symboloch, ktoré zastupovali samotné veci. Nebol však ešte schopný vyjadrovať sa v ucelených myšlienkach, vetách, preto si vypomáhal kresbami a rytinami do piesku, prachu, hliny a všade, kde sa dalo, lebo myslel viac v obrazoch ako v pojmoch. Napokon tak, ako aj dnešný človek, aj keď si to ani neuvedomuje. To je skutočný pôvod a zmysel jaskynných a skalných rytín a malieb.

JAZYKOVÁ KOMPETENCIA

Podľa paleopsychológie človek získal dnešnú podobu vedomia po dotvorení druhej signálnej sústavy, čo sa podľa Borisa F. Poršneva (O začiatkoch ľudských dejín, 1979) stalo medzi 25 – 10-tisíc rokmi p. n. l. na konci poslednej doby ľadovej. Celé obdobie od objavenia sa dnešného človeka pred 130-tisíc rokmi do konca poslednej doby ľadovej je obdobím formovania vedomia človeka prostredníctvom komponentov druhej signálnej sústavy.

Je to archaické obdobie (vývoj rodu homo od dvoch miliónov rokov je predarchaické obdobie). Vyjadrovať sa v ucelených myšlienkach, vetách, sa človek musel tiež najprv naučiť, musel vytvoriť určitú formu jazyka, radiť a spájať slová k sebe predložkami, skloňovať, časovať – teda formovať celú gramatiku a fixovať ju v spoločenstve, v ktorom žil. Vladislav M. Illič-Svityč sa na základe súčasnej úrovne jazykovedy pokúsil zrekonštruovať slová tzv. nostratického jazyka (jazyk okolo Uralu) z 13. tisícročia p. n. l. Podarilo sa mu zrekonštruovať iba 378 slov, ktoré vo svojom živote potreboval vtedajší človek. Ani moderná jazykoveda nevie zrekonštruovať podobu a rozsah slovnej zásoby z takej dávnej minulosti. Okrajovo sa jazykovedci dostali iba do 8. tisícročia p. n. l. S jazykovou kompetenciou nastal prudký úpadok jaskynných a skalných rytín a malieb. Obdobie od objavenia sa dnešného človeka do vzniku reči je postarchaickým obdobím, ktoré trvalo do neolitu (8 – 7-tisícročie). Prechod na produktívne hospodárstvo – pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov zvierat, znamenal prudký rozvoj jazyka vyvolaný novými formami práce, novým náradím a potrebou spolupráce. Je to protohistorické (predhistorické) obdobie. Po ňom začína v 3. tisícročí p. n. l. s objavením sa prvých písomných pamiatok historické obdobie, ktoré je predmetom historiografie. Doba objavenia sa človeka, jeho vývoj s formovaním vedomia a s tým súvisiacich zmien je základným východiskom filozofie dejín pri hľadaní odpovedí na otázky o našej minulosti. S rečovou kompetenciou začala diferenciácia dovtedy jednotnej severokaukazskej europoidnej čeľade na jazykové rodiny, vetvy – a to je východisko k etnogenéze európskych (ale nielen tých) etnojazykových rodín, vrátane Slovanov. Každý iný prístup je špekuláciou, fantazírovaním a konštrukciou bez opory v poznatkovom zázemí. Autor je filozof a kulturológ, vydal viaceré historické monografie, vrátane titulov Dávnoveká Európa a Zamlčané dejiny.

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

Juraj Pokorný

OD PRESVEDČENEJ RUSOFILKY K HORLIVEJ RUSOFÓBKE

FEDERICA MOGHERINIOVÁ (*1973)

RASTÚCA ÚČASŤ ŽIEN NA NAJVYŠŠÍCH POSTOCH EURÓPSKEJ POLITIKY MÁ SVOJE ETICKÉ AJ PRAGMATICKÉ DÔVODY. SÚVISÍ S ICH ZROVNOPRÁVŇOVANÍM A PREBERANÍM ČORAZ VÄČŠIEHO PODIELU ROZHODOVACEJ PRÁVOMOCI I ZODPOVEDNOSTI VO VEREJNÝCH FUNKCIÁCH. ŽIAĽ, V NIEKTORÝCH PRÍPADOCH IDE STÁLE O ČÍRU PROKLAMÁCIU. KRITIZOVANIE POLITIČKY OSLABUJE TOTIŽ NEPÍSANÉ, VŠEOBECNE AKCEPTOVANÉ TABU O AKEJSI POVINNEJ OHĽADUPLNOSTI VOČI „NEŽNÉMU POHLAVIU“. A TAK SLOVÁ A SKUTKY, KTORÉ BY PRE MUŽA ZNAMENALI POLITICKÚ POPRAVU, SA V PRÍPADE JEHO KOLEGYNE OBCHÁDZAJÚ ZHOVIEVAVÝM MLČANÍM. VÝNIMKOU NIE JE ANI BRUSEL. KARIÉRA V ZNAMENÍ KONTINUÁLNEHO RASTU

Talianska ľavicová politička a politologička, rímska rodáčka Federica Mogheriniová naplno rozvinula svoj politický potenciál členstvom v Demokratickej strane, potom na poste ministerky zahraničia s poverením pre európske záležitosti vo vláde Mattea Renziho, aby ho nakoniec zúročila ako vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné záležitosti a bezpečnostnú politiku, kde 1. 11. 2014 vystriedala svoju britskú predchodkyňu Catherine Ashtonovú. Tú Ashtonovú, ktorá sa počas kyjevského Euromajdanu vo februári 2014 vyznamenala osobnou účasťou na vyprovokovaní štátneho prevratu na Ukrajine. Pri bližšom pohľade na Mogheriniovej doterajšiu politickú kariéru vidno, že svoj výstup na Olymp európskej politiky si ctižiadostivá Talianka rozvrhla formou kontinuálneho rastu.

Už v roku 1988 ako 15-ročná radikálna ľavičiarka vstúpila do Federácie mladých komunistov, mládežníckej organizácie Komunistickej strany Talianska. Jej rozvetvené aktivity v rokoch 2001 až 2007 dokumentuje aj pestrý výpočet funkcií so zahraničnou agendou, ktoré vykonávala v strane Ľavicových demokratov (DS) a v Demokratickej strane (PD). Na vyššiu úroveň preradila Mogheriniová v roku 2008, keď ju prvýkrát zvolili do poslaneckej snemovne talianskeho parlamentu (komisia na obranu, stála delegácia v PZ Rady Európy a PZ Západoeurópskej únie). V nasledujúcich rokoch sa zviditeľnila funkciami v PD (2009 – agenda rovných príležitostí), mimovládnej nadácii Italy-USA Foundation (2010) a v German Marshall Fund (2013 – podpora spolupráce medzi Severnou Amerikou a Európou), ale aj ako šéfka PZ NATO či podpredsedníčka Junckerovej komisie. Kresba: Tibor Eliot Rostas

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

Rozhodujúci zvrat v napĺňaní politických ambícií priniesol Mogheriniovej rok 2014, keď ju dve kľúčové menovania katapultovali rovno na výslnie európskej mocenskej elity. Najprv za ministerku zahraničných vecí Talianskej republiky v Renziho vláde (22. 2.) a potom na zasadnutí Európskej rady do funkcie vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné záležitosti a bezpečnostnú politiku (30. 8.).

AROGANCIA A POVÝŠENECTVO ZAHALENÉ DO ÚSMEVU

Na lepšie pochopenie Mogheriniovej hodnotového systému – v jej prípade by bolo možno priliehavejšie hovoriť o hodnotovej mozaike – treba poznať jej individuálnu ontogenézu vo vysokoškolskom prostredí, kde sa utvárali jej prvé politické a životné postoje. Absolventka politológie na univerzite La Sapienza v Ríme venovala svoju dizertačnú prácu politickej filozofii a vzťahu náboženstva a politiky v islame. Už počas štúdií sa aktivizovala v hnutiach proti genderovej (rodovej) diskriminácii, atómovým zbraniam či juhoafrickému apartheidu. V roku 2014, keď sa vyšvihla na najvyšší stupeň európskej diplomacie, užívatelia internetu šírili jej spoločnú fotografiu s palestínskym lídrom OOP Jásirom Arafatom. Pristavme sa na chvíľu pri dvoch čestných vyznamenaniach, ktoré stihla európska top diplomatka v priebehu doterajšieho pôsobenia získať. Popri ocenení Veľký dôstojník Radu za zásluhy Talianskej republiky vzbudzuje údiv titul Rad priateľstva Ruskej federácie, ktorý jej udelil ruský prezident Vladimir Putin (2014). Keďže Mogheriniová dnes patrí medzi tvrdých stúpencov protiruských sankcií, jeho udelenie práve tejto osobe pôsobí ako nedopatrenie. Federica si to však zjavne nemyslí. Arogancia a povýšenectvo, vždy zahalené do úsmevu, naznačujú skôr zvláštny osobnostný prerod, keď sa z niekdajšej presvedčenej rusofilky a priateľky Ruska stala horlivá rusofóbka.

SANÁCIA KRAJÍN ROZVRÁTENÝCH AMERIČANMI

Ako prívesok americkej geopolitickej hry má európska diplomacia ambíciu reagovať len post factum na udalosti, ktoré sa odohrávajú v réžii

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

niekoho iného. Priamymi demokratickými voľbami nelegitimizovaná šéfka sa vo svojom úrade doteraz ničím pozoruhodným (v kladnom zmysle slova) nezviditeľnila. Vzhľadom na to, že zahraničná politika EÚ fakticky neexistuje, nemá na to ani príslušný motív. Ako figúrka zasadená do vopred určených geopolitických súradníc a vektorov v podstate iba replikuje plány najvyšších aktérov globálnej mocenskej pyramídy. Nemožno jej uprieť, že v tomto ohľade sa osvedčila ako osoba stopercentne spoľahlivá. Možno jedinou výraznejšou aktivitou európskeho rezortu diplomacie je v súčasnosti sociálna a finančno-ekonomická sanácia krajín, ktoré sa po vojenských intervenciách USA ocitli na pokraji rozvratu. Mogheriniová sa jej zhostila s neobyčajnou iniciatívou. Hoci v čase zvrhnutia bývalého líbyjského lídra Muammara Kaddáfího (2011) svoj terajší úrad nezastávala, len ťažko z toho možno usudzovať, že by sa v opačnom prípade tento zámer nezrealizoval. Pretrvávajúca nestabilita, násilie, roztrieštenosť, bezpečnostné vákuum, pašovanie ľudí, migračná vlna a rozmach Islamského štátu – to všetko by dnes táto sužovaná severoafrická krajina do Európy tak či tak exportovala. Ani najnovší stomiliónový balík pomoci, ktorý Mogheriniová predstavila v rámci januárovej návštevy susedného Tuniska, kde pôsobí formujúca sa vláda národnej jednoty, nezlepší zlú bezpečnostnú situáciu v Líbyi. Skôr treba očakávať, že táto suma pochádzajúca z daňových odvodov radových Európanov sa rozpustí v netransparentných aktivitách súperiacich frakcií a s veľkou pravdepodobnosťou aj militantných islamistických bánd. Nehovoriac o tom, že európska pomoc prichádza v čase, keď vnútorný rozklad v krajine kulminuje. Vedomá si nemalej spoluzodpovednosti či – lepšie povedané – spoluviny EÚ za exemplárny chaos, Mogheriniová prisľúbila designovanému líbyjskému premiérovi Fajízovi Sarradžovi technickú i logistickú podporu boja proti extrémistom, ktorého úspech označila za najväčšiu výzvu pre jeho kabinet. Keďže účasť európskych pozemných jednotiek kategoricky vylúči-

la, v tejto chvíli je diskutabilné hádať, či vláda národnej jednoty, o ktorej hovorí decembrová dohoda v Maroku, vydrží aspoň prvých sto dní.

FATÁLNE ZLYHANIE PRI SANKCIÁCH A MIGRANTOCH

Aktuálny stav bruselskej diplomacie charakterizuje pasívny režim zahraničnej politiky, ktorá deklaruje svoju závislosť od Washingtonu kopírovaním a zdvojovaním jeho agendy (zrušenie diplomatickej blokády Kuby, boj proti svetovému terorizmu, účasť v spojeneckých koalíciách na čele s USA). Tam, kde by mohla použiť geopolitický potenciál Európy na presadzovanie jej záujmov, dopúšťa jeho oslabovanie v prospech Spojených štátov a, paradoxne, aj Ruska. Netreba si robiť ilúzie, či na čele s takými „osobnosťami“, ako sú Angela Merkelová, François Hollande, Martin Schultz, Jean-Claude Juncker či Federica Mogheriniová, má Európa šancu stať sa významným a sebavedomým hráčom v globálnom rozdeľovaní sfér vplyvu. Nesvojprávnosť a úzka súčinnosť s Bielym domom na vecnej i časovej koordinácii spoločných nátlakovo-vydieračských akcií významne prispieva k diplomatickej impotentnosti a morálnej dvojtvárnosti EÚ. Ako názorná ilustrácia môžu poslúžiť sankcie, ktoré Spojené štáty bezdôvodne uvalili na 34 ruských fyzických a právnických osôb dva dni pred Vianocami 2015. O deň skôr, takisto bez udania dôvodu, prijala rada EÚ rozhodnutie o predĺžení hospodárskych sankcií zasahujúcich ruský bankový, ropný a zbrojársky sektor o ďalších šesť mesiacov. „Európa má záujem spolupracovať s Ruskom v otázkach, ktoré sú pre nás prioritou. Toto však nikdy nebude ústupkom voči sankciám za Ukrajinu,“ povedala nekonštruktívna eurokratka Mogheriniová pre taliansky denník Corriere della Sera. Tým naznačila, že podiel Moskvy na boji proti ISIL a riešení konfliktu v Sýrii Európu nezaujíma. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku zlyhala aj v ďalšom teste, ktorý prišiel hneď po tom líbyjskom a v podstate s ním súvisel. Migračná explózia dostala celú európsku domácu aj zahraničnú politiku do bezmocného vleku tzv. vyššej moci. Mogheriniovej aktivita v tejto oblasti bola vzhľadom na vážnosť situácie od

samého začiatku minimálna. Namiesto riešenia krízy v ohniskách jej vzniku sa zmohla iba na pasívne sledovanie zúfalého počínania nemeckej kancelárky, ktorá pozvánkou pre milióny spečatila deštrukciu starého kontinentu.

KRITIKA JEJ VYČÍTA PRORUSKOSŤ A NESKÚSENOSŤ

Aby sme zas neboli neobjektívni, nie všetci európski politici Federicu Mogheriniovú milujú. Podľa denníka Financial Times sa proti jej menovaniu do čela diplomacie EÚ postavila trojica pobaltských štátikov a Poľsko. Vyčítali jej proruskosť a primäkký postoj voči Moskve v ukrajinskej kríze. Rusofóbiou postihnutá litovská prezidentka Dalia Grybauskaitėová ju dokonca označila za „prokremeľskú“, pretože prístup vysokej eurodiplomatky k zasahovaniu Ruska do tamojšieho vojnového konfliktu sa jej videl príliš vlažný. Tak či tak, Mogheriniovej domnelé sympatie k Rusku neladia s jej oficiálnymi vyhláseniami, v ktorých nebadať vôľu dištancovať sa od konfrontačnej politiky USA. Ďalšie výhrady sa týkali nedostatku skúseností na výkon takej významnej funkcie, akou je šéf európskej diplomacie. Taliansky rezort zahraničia viedla totiž sotva pol roka, a to ešte ako najmladšia osoba na tejto pozícii v povojnovej histórii krajiny. Mogheriniovej nomináciu zablokovali východoeurópske štáty EÚ. Napriek tomu ju taliansky premiér Matteo Renzi designovanému šéfovi EK Jeanovi-Claudovi Junckerovi navrhol. Svoje vymenovanie na zasadnutí Európskej rady nakoniec dosiahla vďaka jednomyseľnej podpore členov Strany európskych socialistov a veľkému počtu talianskych europoslancov v parlamentnej skupine Pokrokové spojenectvo socialistov a demokratov. Mogheriniovej čulé vzťahy so Stranou európskych socialistov, Socialistickou internacionálou alebo Demokratickou stranou Spojených štátov v nej z pôvodne ľavičiarsky cítiacej političky utvrdili morálne ukotvenie západoeurópskej sociálnej demokracie v kolaborácii s finančnou oligarchiou a vojensko-priemyselným komplexom USA. Staré príslovie, že nemožno slúžiť naraz dvom pánom, doznalo teda v príbehu Federicy Mogheriniovej pravdivého naplnenia.

NEZNÁMI HRDINOVIA > PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

Marián Ďuriš

ZABUDNUTÝ AMERICKÝ VIZIONÁR JE ZAUJÍMAVOU OTÁZKOU, ČI BY SA USA V 20. STOROČÍ UBERALI INOU CESTOU, AK BY PO FRANKLINOVI D. ROOSEVELTOVI (FDR) NEZASADOL NA PREZIDENTSKÉ KRESLO HARRY TRUMAN, ALE HENRY AGARD WALLACE. FILMÁR OLIVER STONE OŽIVIL TÚTO DISKUSIU SVOJÍM 10-DIELNYM SERIÁLOM A KNIHOU NEZNÁME DEJINY SPOJENÝCH ŠTÁTOV.

30. a 40. rokoch prekonal ľudovú popularitu Wallacea len samotný Roosevelt. Dokument a kniha ho vykresľuje ako amerického hrdinu a vizionára v domácej i zahraničnej politike. Dnes je zabudnutou osobnosťou a Stone sa snaží o obnovu jeho miesta v histórii. Wallace oponoval studenej vojne, pretekom v zbrojení a rasovej segregácii. Bol silným zástancom odborov, národného zdravotného poistenia, verejných prác a rovnosti žien. Stone položil vo filme niekoľko dráždivých otázok: Ak by sa stal Wallace prezidentom, zhodili by Štáty na Japonsko atómovú bombu? Strávila by krajina dekády nákladnou studenou vojnou a zbrojením? Bola by vytvorená permanentná vojnová ekonomika a Anglicko nahradené ako najasertívnejšia koloniálna moc na svete? Viedli by sa početné vojenské dobrodružstvá? Wallace sa narodil v roku 1888 na farme v Iowe. Po absolvovaní Iowa State College pracoval pre rodinné noviny Wallace’s Farmer, ktoré mali vplyv pri vzdelávaní farmárov o novom vedeckom pokroku a politických sporoch

formujúcich farmársky život. V roku 1921 už bol editorom, pretože jeho otec sa stal ministrom poľnohospodárstva v Hardingovej a neskôr Coolidgeovej vláde. Henry mal vášeň pre tzv. vedecké poľnohospodárstvo a v roku 1926 založil spoločnosť Hi-Bred Corn (neskôr Pioneer Hi-Bred), ktorá aj jeho výskumným pričinením experimentálne vyvinula a predávala „vysoko výnosné“ kukuričné semená. Spoločnosť bola úspešná, finančne zabezpečila celú rodinu a učinila prevrat v americkom poľnohospodárstve (v roku 1999 ju za 9,4 miliardy dolárov kúpil chemický, atómový a zbrojársky holding DuPont). Hoci bol Wallace spočiatku podľa vzoru otca republikán, neskôr zmenil „dres“ na demokratický. Podporil prezidentského kandidáta Ala Smitha, o štyri roky neskôr velebil vo svojom médiu Roosevelta. Iowa, tradične republikánsky štát, mu odovzdala 60 % hlasov. Roosevelt krátko po zvolení zregrutoval 44-ročného Wallacea, aby sa stal jeho ministrom poľnohospodárstva a najmladším členom kabinetu. Bol hlavným zástancom Zákona

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ > NEZNÁMI HRDINOVIA

o poľnohospodárskom nastavení AAA1933, vidieckej elektrifikácie, konzervovania pôdy a eróznej regulácie, farmárskych kreditov, potravinových poukážok a školských obedov. Jeho ministerstvo (USDA) sponzorovalo aj výskum pre boj s chorobami rastlín a zvierat, nasadenie plodín odolných voči suchu a vývoj hybridných semien na zvýšenie produktivity. V dôsledku toho sa okrajové oddelenie zmenilo na jednu z najväčších kancelárií vo Washingtone a Wallaceov úrad bol vo vláde považovaný za najlepšie vedený. Hoci obchodné kruhy a republikáni oponovali spomínaným plánom, farmárska súčasť „Nového údelu“ zachránila poľnohospodársku ekonomiku a stabilizovala vidiek. FDR si Wallacea obľúbil, ten to pri presadzovaní svojich opatrení náležito využíval. Len v roku 1934 precestoval viac ako 65000 km po všetkých 48 štátoch, predniesol 88 prejavov, vydal 20 článkov, publikoval dve knihy a stretával sa s novinármi pri propagácii svojho a vládneho programu. Kvôli prepojeniu amerického poľnohospodárstva s globálnym dianím sa Wallace, ktorého podporoval aj Albert Einstein, zapájal do zahraničných vecí. V 30. rokoch bol znepokojený vzostupom Nemecka, Talianska a Japonska a stal sa energickým zástancom „kolektívnej bezpečnosti“ USA a spojencov. Počas druhej svetovej vojny ho prezident zapojil do mnohých vojenských a medzinárodných záležitostí. Wallace cestoval po vojnou zničenom svete a FDR ho povzbudzoval, aby hovoril o možnom usporiadaní sveta po vojne. Wallace čelil značnej opozícii konzervatívneho a segregačného krídla. Otvorene s ním bojoval Jesse H. Jones, texaský bankár a minister obchodu, ktorý ovládal peniaze na nákup vojnových zásob. Oponentov zahŕňali aj demokrati s obavou, že by FDR mohol požehnať Wallaceovi ako svojmu nástupcovi, či poskytnúť mu „dostatok priestoru“. Vedení Robertom Hanneganom lobovali za jeho nahradenie Harrym Trumanom. Wallace bol silne favorizovaný, ale FDR bol už príliš chorý a zaneprázdnený prebiehajúcim vojnovým

úsilím, aby sa zapojil do vnútrostraníckeho boja. V zákulisí už pracoval stranícky lobing, ktorý získal hlasy pre Trumana, a následne vymanévroval zo situácie s jeho nomináciou. Wallace bol postojom FDR zaskočený a zranený. Wallace odmietal tzv. Trumanovu doktrínu, ktorá v prípade potreby chcela zničiť komunizmus prostredníctvom vojenskej intervencie, odmietal podporiť Marshallov plán na prestavbu Európy a preferoval multilaterálny program pomoci OSN. Wallace veril v „uvoľnenie“ vzťahov a kooperáciu so ZSSR, skôr než došlo ku špirále zbrojárskych pretekov. Aj keď napätie studenej vojny vrcholilo, Wallace odmietal povojnovú protikomunistickú hystériu. V prezidentských voľbách 1948 utrpel Wallace zdrvujúcu porážku a dostal len 2,4 % hlasov. Po tomto výsledku kúpil farmu v štáte New York, užíval si život poľnohospodára, choval kurčatá a do verejného života sa zapájal len príležitostne. Vnútrostranícka agilnosť a záujmové skupiny dokázali pretvoriť kedysi vážneho prezidentského kandidáta na marginálnu figúru.

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

Vladimír Líška

VEĽKÁ PYRAMÍDA EGYPT NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY. ČAS SA VYSMIEVA VŠETKÉMU, ALE PYRAMÍDY SA VYSMIEVAJÚ ČASU. ARABSKÉ PRÍSLOVIE

edna z najdiskutovanejších a najznámejších stavieb sveta je bezpochyby Veľká Cheopsova (Chufevova) pyramída v Gíze, považovaná už v staroveku za najväčší div sveta. Nachádza sa v Egypte, 8 kilometrov od Káhiry. Po mnohých starých civilizáciách ostali pyramídy ako jediné dochované stavby okrem Egypta i v Bosne, Číne, Peru, Mexiku a inde. Pri pohľade na Veľkú pyramídu takmer okamžite vyvstáva otázka, ako ju dokázal vtedajší človek postaviť. A to len primitívnymi jednoduchými nástrojmi, medenými dlátami, pieskom a vodou, podľa svetových strán s architektonicky presnými údajmi. Ako dokázali ľudia tej doby vyniesť do výšky 150 metrov 30 a viactonové kamenné kvádre, perfektne opracované, na seba umiestnené, medzi ktoré nie je možné vsunúť ani list papiera? Kamenné kvádre pochádzajú z rôznych oblastí Egypta, ak by sa rozobrali, bolo by možné postaviť z nich múr okolo celého Francúzska.

Dĺžka strán je 230,38 metra, výška 137,5 metra, pôvodne však bola vyššia. Chefrenova pyramída, nachádzajúca sa za Veľkou, má vrchol ešte pokrytý pôvodným obložením. Veľká pyramída bola pôvodne obložená doskami z lešteného vápenca a musela byť skutočne krásna. Tento vápenec však použili počas stredoveku na obnovu Káhiry po zemetraseniach. Objavuje sa aj názor, že mala vrchol z červeného dioritu. Celkový komplex je pripisovaný Chufevovi, ktorý panoval 23 rokov. Ten však neobsahuje len Veľkú pyramídu, ale aj dláždenú cestu so základmi, miestami až 40 metrov vysokými, dva chrámy, niekoľko mastáb a štyri menšie pyramídy. Egyptológovia, inšpirovaní starogréckym historikom Hérodotom, trvajú na tom, že pyramída bola postavená za 20 – 23 rokov. V tej dobe už mal tento príbeh 2000 rokov. No tento otec dejepisu spomína aj iné údaje, ktoré si už vedci neradi všímajú.

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA

90 Napr. vo svojej knihe Dejiny píše o 341 sochách, ktoré mu ukázali egyptskí kňazi a každá jedna predstavuje generáciu kňazov v rozpätí 11 340 rokov. Tí boli ľuďmi, ale pred nimi vládli v Egypte skutoční bohovia a prebývali u ľudí. Egyptská civilizácia by tak siahala poriadne hlboko do histórie. Erich von Däniken uvažoval, že ak má pyramída 2,5 milióna kvádrov (najťažšie majú až 70 ton), ročne by počas 20 rokov mali spracovať 125 000 kvádrov. Zapadajú do seba na milimeter presne. Ak pracovali napr. 300 dní do roka, denne by museli zhotoviť 416,6 kvádra pri pracovnej dobe 12 hodín. Za hodinu potom vychádza 34 kvádrov a na zhotovenie jedného monolitu necelé dve minúty! Teda vylámať ich zo skaly, otesať a dopraviť dlhou cestou z kameňolomu k pyramíde, po Níle v člnoch, a to všetko len za dve minúty. Pri budovaní Asuánskej priehrady inžinieri pomocou najmodernejšej techniky zachraňovali chrámy a sochy, ktoré mali byť zaplavené vodou. Väčšinu týchto blokov neboli schopní zdvihnúť a kvádre, ktoré mali vláčiť otroci pred tisícročiami v Egypte, museli nare-

zať na menšie kusy. Egyptológ Karlheinz Schüssler s istotou tvrdí, že v starej ríši žiadne otroctvo neexistovalo. Stavebný inžinier Christopher Dunn vypočítal, že pri súčasnej najmodernejšej technológii by celý vápencový priemysel štátu Indiana potreboval na výstavbu 81 rokov. Ak by mala byť k vrcholu pyramídy postavená rampa (jedno z vedeckých vysvetlení stavby tohto monumentu), bolo by na ňu treba sedemkrát viac materiálu ako na samotnú pyramídu a 8 rokov na rozobratie celej rampy. Egypťania však vedeli oveľa viac, ako to dokážu pripustiť archeológovia. Diodoros Sicílsky o nich písal, že si vedú záznamy o pohybe nebeských telies siahajúce do neuveriteľne dávnej doby. Ako spomína Patrick Geryl, vždy, keď začal nový vek, chrámy, záhrady, sochy, sfingy prestavovali tak, aby zodpovedali aktuálnej zmene zverokruhu. Chrám postavený z tisícov kameňov, aj niekoľkotonových, tak doslova rozobrali a prispôsobili novej potrebe, aby presne korešpondoval s astronomickou skutočnosťou. Zmyslom vybudovania tejto pyramídy mohlo byť aj odovzdanie vedomostí budúcim generá

ciám. Iné názory hovoria o jej atlantídskom pôvode. Pyramídy nikdy neslúžili ako hrobky, tvrdí Kerstin Simoné v knihe Thovt – Brány Atlantídy. Postavili ich bytosti zo súhvezdia Orión tak, že zmenili gravitačnú silu a frekvencie stavebného materiálu. Pyramídy sú omnoho staršie, tvrdí aj odborník na Egypt Miloš Matula. V staroegyptčine sa nazývali Per-Neter, domy božských energií, a hrobky Per-Ka. Faraóni zrejme využívali už skôr postavené pyramídy na svoje účely. Keď Egypt dobyli Arabi, do pyramídy sa v roku 820 vlámal kalif Abdalláh al-Ma’mún a ním vytvorený vchod sa používa dodnes. Bez úcty k nemoslimskej (pohanskej) stavbe rozobral, čo mohol, a použil na stavbu mešít a mostov. Z obloženia prostrednej – Khafrovej (Chefrenovej) pyramídy, bola postavená mešita sultána Hassana v Káhire. Jej nádvorie tvorí leštený mramor, ktorý tvoril pás okolo celej pyramídy. Veľká galéria vyúsťujúca z úzkej vzostupnej chodby je chodba dlhá 46,61 metra, tvorí 8,53 metra vysoký klenutý priestor, v ktorom sú oproti sebe šikmo umiestnené monolity. Po stranách sú úzke komíny vedúce z komôr a smerujúce k Oriónu a Síriu. Orión sa spájal s Osirisom (Usirom) a Sírius s Izidou (Eset). Robert Bauval a Adrian Gilbert sa domnievajú, že mohlo ísť o symbolický rituál počatia Hóra Osirisom a Izidou. Sarkofág bol už vtedy prázdny, bez veka, bez stôp po rabovaní, nikdy sa tu však nenašla žiadna múmia. Sarkofág je vytesaný z jedného kusa kameňa, akoby bola pyramída postavená okolo neho, a je širší ako vstupná chodba. Navyše v pyramíde absentujú hieroglyfy, nie sú ani v komore, ani vo Veľkej galérii, ani v chodbách, skrátka ich niet. S Chufevom spája pyramídu len jeden jediný „dôkaz“ – hrubý štýl hieroglyfu s nápisom Sufisa, Šofa či Chufua červenou farbou na stene komory. Existuje však podozrenie, že ide o neskorší podvod generála Richarda Howarda Vyseho, ktorý znaky zhotovil a potom na druhý deň „objavil“. Oficiálna archeológia odhaduje obdobie, v ktorom bola pyramída postavená, na roky 2686 – 2181 p. n. l. Arabský historik Abú Saíd al-Balchi uvádza jej vznik na neuveriteľných 70 000 rokov p. n. l. Tri veľké pyramídy v Gíze napodobňujú tri hviezdy v páse Oriónu, podobne ako tri veľké

pyramídy v Teotihuacáne, ktoré boli postavené podľa vzoru súhvezdia Orión. Najznámejší jasnovidec Edgar Cayce stanovil vznik pyramídy do roku 10 490 p. n. l. Aj historik Hérodotos sa k tomu približuje, keď uvádza dátum 11 000 rokov p. n. l. Podľa počítačových analýz sa skutočne ukázalo, že rozmiestnenie pyramíd sa zhoduje s rozložením hviezd v súhvezdí Orión v dobe okolo roku 10 500 p. n. l. Antoine Bovis zistil silný dehydratačný účinok pyramídy na mŕtve organizmy v jej vnútri a vyrobil si jej zmenšený model. Podľa docenta Milana Valentoviča je pod pyramídou desaťkrát menšie zemské žiarenie ako vo voľnej prírode, čo zaručuje minimálny biologický proces rozpadu buniek. Elektromagnetické vlny zabíjajú hnilobné huby a baktérie. Ak sa však pyramída pootočí tak, že strany nesedia so svetovými stranami, potraviny a obsah v nej uložený podlieha skaze. Kontroverzný okultista Aleister E. Crowley sa tu vo vnútri pyramídy v roku 1904 „nakontaktoval“ na entitu Aiwass, ktorá mu neskôr nadiktovala provokatívnu „knihu zákona“ Liber Al vel Legis (budeme sa mu podrobnejšie venovať v niektorom z ďalších čísel časopisu). Crowley až do vysokého veku holdoval mnohým drogám, preto jeho ,,zjavenia“ treba brať s veľkou rezervou aj napriek jeho vysokej inteligencii. V pyramíde strávil niekoľko hodín aj Napoleon Bonaparte a jeho zážitky museli byť veľmi silné, pretože keď z nej vyšiel, bol bledý a rozrušený a s nikým o svojom pobyte nechcel hovoriť. Hérodotos, na ktorého pyramídy silne zapôsobili, však videl ešte niečo úchvatnejšie, obrovský labyrint. Spomínal ho aj Diodóros Sicílsky, Strabón, Plínius. Labyrint, ktorý mal podľa neho 3000 izieb s vnútornými záhradami, osobne navštívil – okrem podzemných komnát s hrobkami kráľov, kde mal vstup zakázaný. Steny a stropy boli z kameňa, chodby boli nádherné a farebné, biele stĺpy nádvorí boli zhotovené z jedného kusa kameňa. Dnes sa z neho nezachovalo už nič, posledné správy pochádzajú z 1. storočia. V roku 2008 sa skenovaním georadarmi v oblasti Hawara zistilo pravdepodobné miesto labyrintu. Takáto titanská stavba by bola zaiste najväčšou stavbou, aká kedy bola na Zemi postavená.

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

Ján Lakota

MENDELEJEVOVA TABUĽKA NÁŠHO TELA

PRI ANALÝZE CHEMICKÉHO „ZLOŽENIA“ ČLOVEKA SI ZRAZU MUSÍME UVEDOMIŤ, ŽE AJ TU MÁME VÝRAZNÉ MEDZERY V POZNANÍ. PRECHÁDZAJÚC POSTUPNE MENDELEJEVOVOU TABUĽKOU PRVKOV NACHÁDZAME VODÍK, UHLÍK, DUSÍK A KYSLÍK. SAMOTNÝ UHLÍK JE NA ZEMI ZÁKLADOM VŠETKÝCH ŽIVÝCH ORGANIZMOV. ZOZNAM ORGANICKÝCH ZLÚČENÍN UHLÍKA BY ZABRAL CELÚ ENCYKLOPÉDIU. 92

by sme hovorili o hmotnostných percentách, najviac máme v sebe vody – zlúčeniny vodíka a kyslíka. No a bez dusíka sa nezaobíde jediná aminokyselina, teda ani jedna bielkovina či zdroj genetickej informácie – nukleové kyseliny. Ak teraz pôjdeme systematicky, v skupine I A je lítium, sodík a draslík. Lítium sa používa na liečbu maniodepresívnych psychóz. Normálne sa v organizme nenachádza, iba ak sa kdesi „pripletie“. Sodík je ten, ktorý robí plazmu a slzy slanými. Je to výrazný prvok, ktorý udržiava „slanosť“ extracelulárneho (mimobunkového) prostredia. Zároveň je potrebný na to, aby pri osmóze stabilizoval bunky. Ako príklad uvediem destilovanú vodu, ktorá nijaký sodík neobsahuje. Ak jej vypijete veľa, asi nedopadnete dobre. Bunky vášho tráviaceho traktu jednoducho popukajú a vy s vysokou pravdepodobnosťou zomriete. Draslík je prítomný hlavne vo vnútri buniek. Je absolútne potrebný na prenos nervového vzruchu. Po vybití (odborne depolarizácii) membrány sa zase rýchlo vracia dnu do bunky.

Na druhej strane tabuľky v skupine VII A je fluór, chlór, bróm a jód. U človeka je fluór esenciálny prvok. Nachádza sa v zuboch a kostiach. V prípade vylúčenia z potravy (u zvierat) zvieratá nerastú, sú chudokrvné a sterilné. Chlór je „protihráč“ sodíka v kuchynskej soli. Bróm je prvok častých úškľabkov najmä preto, lebo sa používal na tlmenie sexuálnej aktivity napr. vo vojenských útvaroch. Bez jódu nevieme žiť. Zabudovaný v hormónoch štítnej žľazy má nezastupiteľnú funkciu v metabolizme. Endemický nedostatok jódu v potrave spôsobuje neschopnosť normálneho vývoja plodu človeka. Deti sa rodia mentálne retardované, čo sa odborne nazýva kretenizmus. V skupine II A je horčík a vápnik. Dalo by sa povedať, že horčík je nesmierne dôležitý všade, kde sa niečo deje. Sám je prítomný v „jadre“ niektorých enzýmov. (Enzýmy sú akési malé katalyzátory – urýchľovače biochemických reakcií. Sú nesmierne efektívne, reakcie urýchľujú až miliónkrát.) Bez neho by nebola nijaká energia. Podobne aj vápnik. Nachádza sa hlavne v kostiach. Jeho nízke zabudovávanie

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

do kostí u žien po prechode spôsobuje rednutie kostí – osteoporózu. Skupina liekov, nazývaných blokátory vápnikových kanálov, výdatne pomáha chorému srdcu či znižuje tlak krvi. Ak znovu prejdeme na druhú stranu tabuľky, v skupine VI A nachádzame kyslík (už o ňom bola reč), síru a selén. Samotná síra je súčasťou aminokyselín (teda bielkovín) či niektorých tzv. heterocyklických zlúčenín. Zápach stolice je vo veľkej miere možné priradiť síre v zlúčeninách. Čo sa týka selénu, je to zaujímavý prvok. Každá bunka ľudského tela obsahuje niečo vyše milióna atómov selénu. Doteraz bolo identifikovaných asi 14 selénobielkovín. Jednou z nich je antioxidačný enzým, ktorý odstraňuje škodlivé peroxidové radikály. Bez pomoci selénu by sa nesyntetizovali ani hormóny štítnej žľazy obsahujúce jód. Zdá sa, že nízka hladina selénu by mohla spôsobovať nádorové ochorenia, srdcovocievne ochorenia či neplodnosť. Ale pozor! Dávka 450 mikrogramov selénu (mikrogram je milióntina gramu) denne môže spôsobiť otravu. Denná potreba človeka je asi 75 mikrogramov. Ak postúpime do skupiny V A, nájdeme tu dusík, fosfor a arzén. Dusík bol spomenutý vyššie, fosfor je absolútne potrebný ako zložka nukleových kyselín, nosič energie. Najviac ho je v kostiach a zuboch. Arzén je známy ako jed travičov. Ale malé množstvo arzénu v ľudskom organizme je, hoci nevieme, na čo presne. V skupine IV A je uhlík a kremík. Uhlík je kľúčový prvok pre život. Kremík sa nachádza hlavne v koži a v spojivových tkanivách. Teraz opustíme „Mendelejevovku“ a uvedieme ešte zvyšné prítomné kovové prvky zostupne podľa množstva prítomného v ľudskom organizme: železo, zinok, meď, mangán, cín, nikel, molybdén, vanád, chróm, kobalt. Hlavná úloha železa (ako hviezdneho prachu) je v prenose kyslíka. Kvôli (či vďaka) železu je krv červená. Zinok je súčasťou asi 200 enzýmov. V najvyšších koncentráciách sa nachádza v oku, prostate, svaloch, obličkách a v pečeni. Nedostatkom zinku trpia podľa odhadov asi dve miliardy ľudí. Meď je v jadre enzýmov, ktoré sú súčasťou dýchacieho reťazca, teda viažu kyslík s vodíkom na vodu, pričom sa vyrába energia. Meď

zabudovaná v jadre iného nosiča kyslíka (hemocyanín) spôsobuje, že krv týchto organizmov je modrá. Mangán je súčasťou niektorých enzýmov. Nachádza sa hlavne v kostiach. Cín a nikel vynechávam. Molybdén je súčasťou enzýmu, ktorý sa podieľa na syntéze kyseliny močovej. Nadbytok kyseliny močovej je podozrivý zo vzniku dny. Chróm sa nachádza hlavne v placente. Toxický kobalt je jadrom vitamínu B12. Bez neho vzniká ťažká anémia a poruchy nervovej sústavy. Vanád je pre mňa osobne najtajomnejší prvok v ľudskom organizme. Je ho tu výrazný nadbytok, oveľa viac, ako ho (hoci nevieme na čo) potrebujeme. Nikde sa zásadne neakumuluje, akoby bol potrebný všade. Chýrna oceľ z Damasku obsahovala stopy vanádu. Vanád bol vlastne nečistota, prímes. Práve táto nečistota damaskú oceľ preslávila. Po vyčerpaní pôvodných ložísk ocele po roku 1800 zmizla aj damaská oceľ. Darmo inú oceľ v Damasku „zaručenými“ metódami kalili, opracovávali, jej vlastnosti sa stratili. Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

Marián Benka

MIESTO NÁDEJE

NA CESTE Z PEKLA SME NA NÁVŠTEVE V ÚZKEJ IZBIETKE, KDE NA TROCH POSCHODOVÝCH POSTELIACH ŽIJE ŠESTICA CHLAPOV. Z TOHO JEDEN BEZ NOHY A JEDEN MENTÁLNE ZAOSTALÝ. BORIS, CHLAPÍK S BIELOU BRADOU OKOLO ŠESŤDESIATKY, OČIVIDNE NIEČO AKO VEDÚCI IZBY, HOVORÍ NA ADRESU TOHO POSTIHNUTÉHO, KTORÝ SA KRČÍ NA SVOJEJ POSTELI A NAŠU PRÍTOMNOSŤ VEĽMI NEVNÍMA: „MÁ 74 ROKOV A SILNÚ DEMENCIU. Z TOHO 25 ROKOV ŽIL NA ULICI. A JA SOM NAJBOHATŠÍ ČLOVEK, PRETOŽE MU MÔŽEM POMÁHAŤ. NIE KAŽDÝ BY MAL NA TO ŽALÚDOK. ALE MŇA KRISTUS PREROBIL.“

oris predtým žil len pre peniaze, zaoberal sa krádežami, robil aj „bieleho koňa“. Dostal sa do problémov s mafiou, nakoniec prišiel o všetko a skončil v base: „Ako vysoko som bol, tak hlboko som padol. Ale keby som nespoznal zlo, nespoznal by som ani dobro. Teraz sa mi žije omnoho ťažšie – nesiem zodpovednosť za neho (ukáže smerom k postihnutému). Aj zakričať na neho niekedy treba. Robil som všetko len pre peniaze, ale ako prišli, tak vždy aj odišli. A teraz som najchudobnejší človek, ale zároveň ten najbohatší, pretože som najšťastnejší. Prišiel som sem preto, lebo som bol na dne, na psychiatrii, štyri mesiace ma dávali dokopy. Bol som priotrávený od alkoholu, tabletiek a hodil som si „štránek“. No „štránek“ neFoto: Matúš Plecho

vydržal, pretrhol sa, a ja som už odišiel z tohto sveta. Vystúpil som z tela. Bolo tam niečo ako súd, niečo mohutné predo mnou. Nevidel som to jasne. Vtedy som nebol veriaci. Ale vrátil som sa do tela. A teraz som tu.“

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

PRÁCA A MODLITBA

V takýchto skromných izbách v tomto objekte žije okolo 150 mužov. V komunite v Žakovciach kúsok od Popradu, ktorú založil miestny farár Marián Kuffa pre bývalé prostitútky, kriminálnikov, narkomanov, bezdomovcov... Pre ľudí na okraji spoločnosti, ktorí už stratili nádej. V ďalších objektoch bývajú osamelé ženy či matky s deťmi. Dokopy 300 duší. Budovy a objekty sa nachádzajú na viacerých miestach Žakoviec. Patria medzi ne aj šesťposchodové stajne s koňmi a dobytkom, dielňa na výrobu drevených hračiek či malý statok s ovcami. Stavia sa budova sýpky. Cieľom je vytvoriť si aspoň čiastočnú sebestačnosť, a zároveň zamestnať ľudí. „Ak si niekto myslí, že nás tu práca zotročuje, je na veľkom omyle, lebo táto práca nás združuje a posilňuje ducha. Človek nemá čas myslieť na hlúposti. A aj to duchovno má niečo do seba. Cítim sa teraz taký vyrovnanejší. Bol som aj predtým veriaci, ale skôr formálne. Keď mi bolo zle, prosil som Boha o pomoc. A on mi asi fakt pomohol,“ hovorí

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

o byt. Pod vplyvom alkoholu som im podpísal splnomocnenie. Moja rodina je kresťansky založená, vedeli o tomto zariadení, ale musel som najprv absolvovať protialkoholické liečenie. Mám problémy s nohami ako dôsledok môjho pitia. Tu však denne stretávam ľudí, ktorí sú na tom oveľa horšie ako ja.“ Michal je pre svoj hendikep ušetrený od fyzicky namáhavej práce vonku, ale pracuje aspoň v miestnej práčovni. V komunite platia tri jasné pravidlá: žiaden alkohol a návykové látky, žiaden trestný čin a každý musí pracovať podľa svojich možností a schopností. Tí najviac postihnutí, ktorí naozaj nedokážu robiť nič, sú tu len v opatere. Kto pravidlá porušuje, dostane trest, napríklad v podobe čistenia rajónov. Pri závažných porušeniach musí komunitu opustiť. Ale aj vtedy sa môže vrátiť a dostať ďalšiu šancu – no musí sa vrátiť triezvy. Ale ak sa títo ľudia majú vyhrabať zo svojich problémov a vydať sa na cestu nápravy, potrebujú striktný režim. Ich život sa točí okolo fyzickej práce, bohoslužieb a starostlivosti o druhých.

JE TO ICH FARÁR

bývalý alkoholik Michal. A pokračuje: „Bol som na tom kedysi finančne veľmi dobre, aj som pochádzal z dobrej rodiny, no moji rodičia začali s alkoholom. Myslel som, že mňa sa to týkať nebude. V manželstve som sa sklamal, mali sme peniaze, ale nemali lásku. Bola nevera z mojej, a asi aj z manželkinej strany. Vzťah bol založený na sexe, nie na porozumení a dôvere. Potom zmizli peniaze, rozpadlo sa manželstvo a umreli mi obaja rodičia. Stratil som zamestnanie a vtedy som začal s alkoholom. Naletel som bytovej mafii a prišiel

„Prišiel som sem aj preto, lebo som nemal kde bývať. A tu pozerám na tie omše a modlitby. Spoznal som tu kamarátov, s ktorými sme spolu sedeli v base, a pýtam sa ich: To čo je tu za sekta? Ale keď som počúval Marošove kázne, tak sa ma to dotklo vo vnútri, a hovorím si: Skadiaľ on vie môj životopis, veď ja som mu o sebe nič nepovedal? On hovoril v obrazoch, ale dotýkalo sa ma to,“ spomína Boris, ktorý tu prešiel vývojom od ateistu k hlbokému veriacemu. Jeho spolubývajúci Jožo to berie prozaickejšie. Predtým bol bitkár, kvôli čomu párkrát aj sedel: „Ako Tatranec som poznal Maroša z civilu, keď bol ešte horolezcom. Mal som konflikty s družkou, ona ma pripravila o byt, tak som tu. Tu mám dobrých kamarátov, s nimi vychádzam, keď niekto vyskakuje, nenechám si to, aj tu mu dám po papuli.“ Práve na rannej omši, ktorou sa tu začína každý deň, vidíme Mariána Kuffu prvýkrát. Pri počiatočnom monotónnom odriekavaní modFoto: Matúš Plecho

97 litieb je vidno, že niektorí to prežívajú, iní sa očividne nudia. Ale keď Kuffa začne kázať, spozornejú všetci. Hovorí jednoduchým jazykom, vysvetľuje význam dodržiavania nedele pre kresťanskú vieru: „Najprv je Boh, potom človek a potom pes. Nedeľu treba svätiť, aby sme si to pripomínali. Ak sa človek vyvyšuje na úroveň Boha, ovládne ho pýcha. Ak sa ponižuje na úroveň psa, ovládne ho žiadostivosť, prepadne drogám, alkoholu, nezriadenému sexu... Dunčo nedeľu neslávi, ten každý deň stráži dvor. Ale my sme viac ako Dunčo, preto potrebujeme svätiť nedeľu, aby sme sa vyrovnali. Povýšil si sa na Boha? Tak hybaj dole. Ponížil si sa na psa? Tak hybaj hore.“ Zároveň dodáva, že aj v nedeľu možno spraviť výnimku a pracovať, ak ide o pomoc blížnemu. Preto keď ho požiadali o pomoc pri odstraňovaní následkov kalamity vo Vysokých Tatrách, spolu s partiou asi 20 chlapov išiel odstraňovať popadané kmene stromov, hoci to bolo v nedeľu. Teraz tú udalosť na omši pripomína: „Pamätáte, boli sme vtedy vyhodnotení ako najlepšia partia. Nikto neodviedol

toľko práce, ani hasiči, ani záchranári, ale skupina bezdomovcov.“ Je to ich farár. Dokáže im dvihnúť sebavedomie, prísne dbať na dodržiavanie pravidiel, hovoriť ich rečou, jesť to, čo oni, spávať s nimi v izbe, fyzicky makať spolu s nimi. Viesť ich, a zároveň sa nad nich nevyvyšovať.

POŽEHNANÁ VŔBA

Po omši rozdeľuje chlapov do partií a zadeľuje im robotu. Niektorí pracujú na stavbách. Vždy je tu čo pristavovať. Spomínanú sýpku, v ktorej sa bude zhromažďovať obilie. Alebo nové izby, pretože počet ľudí, ktorí sem prichádzajú, aby požiadali o pomoc, narastá. Stavebný materiál sa nakupuje z peňazí získaných z vlastného podnikania alebo z milodarov. Na mnohých podnikateľov z okolia príbeh tejto komunity hlboko zapôsobil a boli ochotní poskytnúť materiál či služby zadarmo alebo len za symbolickú cenu. Marián Kuffa spomína, ako raz poslal chlapov s nákladným autom po tehly, ktoré im za dobrú cenu predal miestny podnikateľ:

Foto: Matúš Plecho

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

šovou snahou je dopracovať sa k potravinovej sebestačnosti. Lebo čo ak jedného dňa systém skolabuje? Čo budú potom jesť jeho zverenci? Aj kone chová nielen preto, lebo má pre ne slabosť a rád si zajazdí. Dáva prednosť robustnejším plemenám, ktoré by sa dali v prípade núdze použiť ako ťažné zvieratá. Nevie, ako a kedy by sa to mohlo zosypať, ale hovorí, že by stačilo, keby niekto vyhodil do vzduchu či zbombardoval ropovod. A tak sa zodpovedne pripravuje na situáciu, ktorá by veľmi ľahko mohla nastať. Tak ako komunizmus, aj liberalizmus je podľa neho systém, ktorý nakoniec musí padnúť, pretože je proti všetkej prirodzenosti. Najprv zlo toleruje, a potom ho ľudí núti vykonávať: „Raz sa ma pýtali: Pán farár, čo vy máte proti erotickým salónom? Hovorím: Proti nim nemám nič, niektoré sú zvonka celkom pekné budovy. Ale som proti ovociu, ktoré prinášajú – zničeným životom a nechceným deťom. Koľké z týchto zničených žien bývajú u nás, osobne poznám ich príbehy.“

100

Kúsok od rybníka nám v malej maringotke postarší pán Stanislav uvarí čaj a kávu. Veľa nenarozpráva, ponáhľa sa rúbať drevo. Od Kuffu sa dozvedáme, že má rakovinu hrubého čreva. Kým ležal v nemocnici, jeho stav bol oveľa horší. Teraz žije tu na statku, je jeho správcom a cíti sa oveľa lepšie.

POHNUTÉ OSUDY

Ľudia sa tu zišli naozaj rôzni. Muž, ktorý sedel 36 rokov v base – za vraždu, znásilnenie a lúpežnú vraždu. Ľudia z detských domovov, z polepšovní, muž, ktorému otec zabil matku alebo taký, ktorý svoju matku zabil sám. „Čo má kto za sebou, ma nezaujíma, tu každý začína s čistým štítom a dostáva novú šancu. Kto naozaj nemôže pracovať, o toho sa postaráme,“ hovorí Marián. „Vystriedalo sa tu veľmi veľa ľudí. Sú tu aj deti tých, ktorí tu boli v minulosti. Žiaľ, je to tak, že tí ľudia často nevedia žiť vonku a vychovajú ďalších bezdomovcov. Sú tu aj takí, ktorí tu zostanú zrejme doživotne, nemajú kam ísť.

101 „No ale viete, bývalí zlodeji. Keď sa majiteľ firmy nedíval, naložili o dve palety viac ako mali a keď prišli, ešte si mysleli, ako ma potešia. Hovorím im: To si ako predstavujete, stavať dom nepoškvrnenej Panny Márie z kradnutých tehál? Zavolal som majiteľovi, ospravedlnil som sa, že sme mu ukradli tehly a poslal som mu tie dve palety späť. Toho to tak dojalo, že nám poslal zadarmo celý kamión tehál.“ Darom dostali aj sadenice špeciálne vyšľachtenej severskej rýchlorastúcej vŕby. Priamo od jej švédskeho predajcu. Pri Žakovciach sa tiahnu celé lány mladých vŕb, ktoré sa tu utešene rozmnožili. Chlapi zo zariadenia ich spracovávajú na drevenú štiepku, ktorou sa kúri v komunite, ale predáva sa aj do okolitých kotolní. „Samotní Švédi sa potom čudovali, ako to, že sa u nás ich vŕba ujala tak dobre ako nikde inde. Hovorím, že sa neujala našou zásluhou, ale pretože nám Boh požehnal. Zasadili sme ju a potom dva týždne pršalo,“ tvrdí Kuffa. Hovorí nám to po ceste k vŕbovým lánom, kde už uprostred januáro-

vej podtatranskej zimy postávajú hlúčiky mužov. Čakajú, kým im pán farár povie, čo majú robiť, ako a kam nosiť zrezané štíhle kmene mladého porastu. Maroš, ako ho tu viacerí familiárne volajú, neváha, vydáva povely ako dôstojník svojmu vojsku, sám sa na chvíľu zapojí do práce, aby názorne ukázal, ako si to predstavuje. Títo ľudia potrebujú viesť, ale keď raz začnú robiť, makajú. Okrem iného si komunita zarába aj tým, že jej partie pomáhajú pri búraní budov a stavebných prácach. Sú spoľahliví a lacní. Častokrát robia zadarmo, len za to, že si môžu odviezť materiál zo zbúranej stavby a použiť ho pri dostavbách vo vlastnej komunite.

PRÍPRAVA NA PREŽITIE

Od vŕb sa presúvame k ohradenému statku, uprostred ktorého tróni malý rybník. Pasie sa tu aj skupinka darovaných oviec. Farár dúfa, že aj im Pánboh požehná a budú sa hojne množiť. Aj toto plemeno pochádza zo severu, je odolné voči mrazom a bohaté na mäso. MaroFoto: Matúš Plecho

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

102

Ako Šaňo, ktorý spával v kontajneri, skoro ho vysypali do smetiarskeho auta, keby sa nepozreli dnu do kontajnera. Pomočoval sa, mal to od strachu, keď ho druh jeho matky surovo bil. Aj keď prišiel sem, pomočil sa na suseda spiaceho pod ním, na jeho hustú bradu, kvôli ktorej mu tu všetci hovoria Lenin.“ Raz ho zavolali k mužovi, ktorého chceli policajti zavrieť. Spýtal sa: „Prečo ho chcete zavrieť?“ A policajt: „Býval tu v bytovke a vykrádal pivnice.“ Povedal mu: „Vy ste vyšetrovateľ, vysokoškolsky vzdelaný – malo vám to dôjsť. Keď kradol tam, kde býva, to nie je zlodej, to je babrák. To znamená človek v krajnej núdzi a takému treba pomáhať.“ Zavolal sociálnu pracovníčku a psychiatričku. Tá dala úbožiakovi jednoduchý matematický príklad, ani ten nevedel. „Toho chcete zavrieť?“ obrátil sa na policajtov. „A čo s ním chcete, pán farár?“ spýtali sa. „Povedal som im: U mňa bude kravy pásť. A tak pasie, ženské kabáty si oblieka, je to chudák, ale takí nás predbehnú na ceste do nebeského kráľovstva,“ dodáva Marián Kuffa.

TRI ZOZNAMY

Každý v komunite je zaradený do niektorého z trojice zoznamov: červeného, modrého alebo bieleho. Zo začiatku ide každý automaticky na červený zoznam. „Aký to má význam? Keby som vám dal zdravú nohu do sadry, sadra vás bude obmedzovať,“ vysvetľuje farár. „Ale ak dáme do sadry zlomenú nohu, nielen obmedzuje, ale aj lieči. A tomuto prirovnaniu zodpovedá červený zoznam – ležíš na posteli, máš nohu vyviazanú hore, nemôžeš sa hýbať. Povieš: Nemôžem sa hýbať.

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

Ale tým sa liečiš, kamarát. Červený zoznam odrezáva od starého spôsobu života, od kamarátov, je spojený s množstvom zákazov. Človek nemá vychádzky, nemôže používať mobil, narábať so svojimi peniazmi – narábajú s nimi dievčatá, ktoré ho učia hospodáriť. Potom je modrý zoznam, to je ako keď ti dám sadru dolu, nemôžeš hneď hrať futbal, musíš chodiť na rehabilitáciu. Keď si na modrom zozname, môžeš do mesta, ale len s niekým – s kamarátom, ktorý je za teba zodpovedný a dáva pozor, aby si nepil. A potom je biely zoznam, keď môžeš ísť do mesta aj sám. Neznamená to, že sa už nikdy nepotkneš, ale aj keď sa potkneš, už vieš, čo máš robiť. Boh nás vedie duchovným rastom plynulo. My sme len ľudia, tak ho nedokonalo napodobňujeme týmito zoznamami. Niektorí chlapci povedia: Načo tu mám byť, nie je to strata času? No keď máš horúčku, nie je strata času ležať v posteli. Ak si tu, nehýbeš sa v kariére, nezakladáš si rodinu, ale učíš sa konať dobro a nekonať zlo – takže sa hýbeš, ale dohora. Tomuto pohybu hovoríme duchovná zrelosť. Približuješ sa k Bohu. A ak sa približuješ k Bohu, približuješ sa aj k ostatným ľuďom. Smerom k Bohu sa môžeš pohybovať vždy – aj keď si vo väzení, aj keď si v putách. Treba rozlišovať medzi bezdomovcom a tulákom. Bezdomovec sa chce vrátiť k normálnemu životu, ale nevie ako. Má prekážku, ktorú nedokáže prekonať. Tulák sa chce túlať, tomu nevieme nijako pomôcť. Začneme mu pomáhať, keď sa stane bezdomovcom. Teda keď začne chcieť túto prekážku odstrániť.“

BEZDOMOVEC JE ČLOVEK CHORÝ NA LÁSKU

Na záver nášho stretnutia sa zamyslí a jeho zamyslenie (takú malú kázeň, ak chcete) by sme vám radi sprostredkovali: „Boh ma nebude súdiť za to, že som nevyriešil cigánsku otázku, ale ako som sa postavil k cigánom, ktorí ma požiadali o pomoc. Nemusím preniesť celú horu, ale takú jej časť, na akú mám. Podľa toho ma Boh bude súdiť – či som vykonal to, na čo som mal. Bývalý bystrický Foto: Matúš Plecho

103 biskup Baláž povedal: Spoločnosť, ktorá si nevie liečiť vlastný vred, je chorá spoločnosť. Raz ma zavolali do Prahy na Karlovu univerzitu na konferenciu o probléme bezdomovectva. Boli tam samé odborné kapacity. Nejakí Belgičania či Holanďania spomínali, že u nich pripadá na 20 bezdomovcov 25 členov personálu. Potom sa ma spýtali: Koľko tam máte bezdomovcov vy? Vtedy sme ich tu mali 200. Keď som im to povedal, začali sa smiať. Hovorím: Smejete sa? Povedzte mi diagnózu bezdomovca. Ste odborníci. Naraz sa prestali smiať. Diagnóza bezdomovca je človek chorý na lásku. Lásku nevie prijať a lásku nevie dať. Ak ju vie prijať, zakrátko sa ju naučí dávať. To už nie je bezdomovec, je to človek bez domova. Ten, kto pestuje nenávisť čo len k jednému človeku, ten bude rodiť a vychovávať bezdomovcov. Nehovorím, že ten, kto nenávidí a nevie si s tou nenávisťou poradiť. Ale ten, kto nenávisť vedome pestuje. Keď vidím, že dotyčný sa aspoň podelí s tabakom, zatlieskam mu. Pre mňa stupne zrelosti predstavuje trojročný chlapec, 14-ročný chlapec

a dospelý muž. Trojročný len chce, aby mu mama dávala a celý svet sa krútil okolo neho. Niekto má 30 rokov a stále zostal trojročný egoista. Jasné, že sa mu potom rozsypalo manželstvo a skončil na ulici. Štrnásťročný je už schopný dávať, ale iba „niečo za niečo“. Nedáš? Ani ja nedám. Vstúpi do manželstva a kým je žena pekná a mladá, funguje mu to. Keď žena zostarne alebo jej odrežú prsník, už to nefunguje. Jemu neprekáža, že dcérka nemá na sandáliky, on musí mať na pivo. Zrelý muž pozerá na svoju ženu a pýta sa: Čo by som jej mohol dať? Čím by som ju mohol ešte obohatiť? A do tohto štádia sa snažíme chlapcov priviesť. Ale vieme im iba ukázať cestu. Minule bývalý vrah od nás pomáhal babke nastúpiť do autobusu. Babka celá šťastná, že jej niekto pomohol, vrah celý šťastný, že ho niekto potrebuje. Myslím si: Babka, keby ste vedeli, kto vás nakladá... Ale on sa mení. Učíme ich dávať, a tým ich liečime. Aj tí z nás, ktorí majú kde bývať, ale pestujú v sebe nenávisť a nevedia dávať, sú bezdomovci.“

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

Stanislav Árpa

VPLYV PEŇAŽNÉHO SYSTÉMU NA SPRÁVANIE SPOLOČNOSTI „ZO VŠETKÝCH MOŽNÝCH SPÔSOBOV, AKO MÔŽE BYŤ VEDENÝ BANKOVÝ SYSTÉM, MÁME TERAZ TEN NAJHORŠÍ. ZMENA JE, VERÍM, NEVYHNUTNÁ. OTÁZKOU LEN ZOSTÁVA, ČI DOKÁŽEME PRÍSŤ S LEPŠÍM RIEŠENÍM EŠTE SKÔR, AKO BUDÚCA A OMNOHO VÄČŠIA KRÍZA ZNIČÍ ĎALŠIU GENERÁCIU.“ SIR MERVYN KING, BÝVALÝ GUVERNÉR BANK OF ENGLAND

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

udia, ktorí sa všeobecne zaoberajú udržateľnosťou života na Zemi, málokedy obrátia pozornosť na peňažný systém. Dokonca aj ekonómovia, ktorí sa zaoberajú touto otázkou, si len zriedkakedy uvedomujú, že náš súčasný peňažný systém systematicky podporuje správanie ohrozujúce prežitie ľudského druhu na tejto planéte. Ochranári často prichádzajú s riešeniami ekologickej krízy vymýšľaním zelených daní či stimulovaním bánk na podporu a financovanie udržateľných projektov. Ekonómovia pri navrhovaní protikrízových opatrení prichádzajú s novými a prísnejšími reguláciami finančných trhov a obmedzeniami vedúcimi k znižovaniu verejných výdavkov, no žiadne takéto návrhy neriešia podstatu problému. Riešenie problému udržateľnosti života na Zemi bez reformy peňažného systému je naivným prístupom odkázaným na neúspech. Zásadným destabilizujúcim prvkom tohto systému je, že v ňom majú monopolné postavenie peniaze tvorené z nových úverov, ktoré sú zaťažené úrokmi. Zaťaženie úverov úrokmi má bezpochyby svoju logiku a argumentom je jednak riziko, ktoré podstupuje veriteľ, že mu dlžník tie peniaze nesplatí. Veriteľ stráca aj príležitosť investovania svojich peňazí, no problémom je, že poskytovanie nových úverov komerčnými bankami je spôsob, akým takmer výlučne dochádza k tvorbe peňazí. V nasledujúcich riadkoch sú popísané vzory správania spoločnosti, ktorých pôvod môžeme vystopovať v peniazoch tvorených z dlhov.

poklade spomínaných 5 % úrokov hodnotu len 7,6 eura v súčasnosti. Tento rozdiel je spôsobený len úrokmi. A takto je nastavené aj vnímanie korporácií, ktoré sa o jednotlivých projektoch rozhodujú na základe analýzy diskontovaných peňažných tokov, kde je trhová úroková sadzba jednou z hlavných zložiek (ďalšími sú náklady vlastného kapitálu a vnútorné riziko projektu). Preto sa takmer vždy uprednostňujú tie projekty, ktoré majú kratšiu dobu návratnosti, v priemere okolo 3 – 5 rokov. Ak by sme však mali v systéme zabudovaný záporný úrok (predpokladajme -5 %), projekt, ktorý prinesie o 100 rokov 1000 eur, by bol ohodnotený na úrovni 168-tisíc eur. Ak by bol v peňažnom systéme zakomponovaný negatívny úrok, zrazu by malo najväčšiu cenu to, čo má v skutočnosti asi aj tú najväčšiu hodnotu – a tou je naša Zem a aktíva ako pôda, nerastné suroviny, rastliny, stromy a živé organizmy. Ich cena je v súčasnom systéme stláčaná na minimum, teda na úroveň nákladov spojených s ťažbou alebo energetickými výnosmi vo výrobnom procese, a preto sa k nim človek priemyselného a technologického veku aj správa, akoby boli takmer bezcenné. Nie je preto náhodou, že vznik prvej centrálnej banky vo Švédsku či následne vo Veľkej Británii a s nimi spojené zavádzanie frakčného rezervného systému vyústilo do vypuknutia priemyselnej revolúcie.

1. SPOLOČNOSŤ UPREDNOSTŇUJE DOSAHOVANIE BENEFITOV V BLÍZKOM OBDOBÍ PRED BENEFITMI V BUDÚCICH OBDOBIACH

Peniaze vytvorené z dlhu vyžadujú nekonečný rast, pretože dlžníci musia nájsť dodatočné peniaze, aby boli schopní splatiť úroky zo svojho dlhu. Dodatočné peniaze však musia byť vytvorené, a za súčasného stavu sa peniaze dajú vytvoriť len z nového dlhu vytvoreného komerčnými bankami, čo spôsobuje efekt zloženého úroku, teda splácanie úrokov z úrokov. Zložený úrok vytvára dlhodobo exponenciálny rast, čo je v konečnom svete matematicky nemožné. Úrok tak vytvára požiadavku na nekonečný rast peňazí, ktorý peňažný systém následne vyžaduje od reálnej ekonomiky. Rast sám osebe, dokonca ani exponenciálny, nie je nevyhnutne problém.

Zaťaženie vytváraných peňazí z úverov má za následok, že peniaze majú v súčasnosti vyššiu hodnotu ako peniaze v budúcnosti. Ak má investor 61,5 eur a vloží ich do banky s úrokom 5 %, o desať rokov bude mať 100 eur. Preto má tých 61,5 eura dnes oveľa vyššiu hodnotu ako 61,5 eura o desať rokov. Podobne projekt, ktorý prinesie 100 eur do desiatich rokov, má pre investora hodnotu 61,5 eura, kým projekt, ktorý prinesie 1000 eur, teda desaťnásobne viac, ale až o sto rokov, má pre neho pri pred-

2. SPOLOČNOSŤ TLAČÍ NA DOSAHOVANIE NEKONEČNÉHO RASTU

105

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

106

Napríklad nie je dôvod obmedzovať exponenciálny rast vo vzdelaní. Zdravý rast sa tiež prejavuje v inováciách a objavoch, expanzii trhov do nových oblastí alebo vnútorným rastom pracovnej sily. No rast vyvolaný peniazmi vytváranými z nových úverov, ktoré sú zaťažené úrokmi, nerozlišuje medzi dobrým a zlým rastom. Tlačí reálnu ekonomiku k rastu bez ohľadu na jeho formu a dôsledky. Medzi rastom množstva peňazí v ekonomike a ekonomickým rastom je závislosť, ktorú potvrdzuje aj Fisherova rovnica peňazí M x V = P x Q, kde súčin množstva peňazí v obehu a rýchlosť obehu týchto peňazí, ktorá sa z dlhodobého hľadiska považuje za konštantnú, sa rovná súčinu ekonomického rastu a rastu cien. V ekonomickej teórii sa používajú ukazovatele HDP a miery inflácie, ale nárast množstva peňazí spôsobuje aj rast iných aktív, ktoré priamo nevstupujú do inflačného koša. Napríklad rast cien akcií, dlhopisov, nehnuteľností... Peniaze v obehu sa tiež netýkajú len tovarov a služieb zahrnutých do HDP, ale aj šedej či čiernej ekonomiky. Preto je peniazom jedno, či sa za ne vyrobí automobil, vypestuje heroín alebo zaplatí bilbord politika. Len treba vyrobiť niečo, čo niekto kúpi a niekoho podnieti k tomu, že si v systéme zoberie ďalší úver. Takto sa z človeka stáva parazit, ktorý sa prisal na svoju planétu a snaží sa ju celú vycicať. Problém však je, že ak by si to aj človek uvedomil a prestal by takýto rast podporovať, následne by začalo klesať množstvo peňazí v obehu, ľudia by nemali čím splácať svoje úvery a systém by skolaboval. A preto sa vyžaduje rast. Pri tomto peňažnom systéme politici ani nemajú inú možnosť, len tento rast zabezpečiť, a to vždy len opätovným zachraňovaním bankového sektora peniazmi daňovníkov. Ak by sa im to nepodarilo, nastal by podobný zmätok a chaos ako počas veľkej depresie v 30. rokoch minulého storočia, z ktorého vyšla druhá svetová vojna. A tak človek parazituje ďalej...

3. BEZPRECEDENTNÁ KONCENTRÁCIA BOHATSTVA

Známy historik Arnold Toynbee analýzou kolapsov dvadsaťjeden odlišných civilizácií do-

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

spel k záveru, že tieto kolapsy boli spôsobené vždy dvoma faktormi: extrémnou koncentráciou bohatstva v rukách malej skupiny ľudí a neschopnosťou zavádzať významné zmeny v kritických situáciách. Za vytváraním extrémnych rozdielov medzi jednotlivými vrstvami spoločnosti sú tri hlavné faktory, z ktorých dva sú priamo spojené s peňažným systémom. Prvým faktorom sú opäť úroky. Práve úroky presúvajú bohatstvo od chudobnejších vrstiev k bohatým. Najznámejšiu štúdiu o presune bohatstva prostredníctvom úrokov uskutočnil nemecký menový analytik Helmut Creutz, ktorý rozdelil nemecké rodiny do 10 príjmových kategórií od najchudobnejších po najbohatšie. Na základe tejto analýzy vyšlo, že 80 % domácností s najnižším príjmom presunulo prostredníctvom úrokov svoje bohatstvo horným 20 %, predovšetkým horným 10 %. Najvyššie odlivy bohatstva prostredníctvom úrokov boli pritom zo stredných vrstiev. Druhým faktorom je samotné vytváranie peňazí. Súčasný peňažný systém nevytvára peniaze pre tých, čo ich najviac potrebujú, ale pre tých, ktorí ich dokážu najviac zhodnotiť. Banky nevytvoria novým úverom peniaze pre bezdomovcov, sociálne odkázaným, ani nedajú peniaze na environmentálne projekty, ktorých návratnosť je vždy otázna, ale vždy poskytnú nové úvery finančným skupinám a investorom, ktorí tých peňazí síce majú veľa, ale financujú svoje projekty úvermi, aby zvýšili výnosy vlastného kapitálu. Tretím faktorom je lobing. Pozitívna stránka lobingu je, že dokáže poskytnúť spätnú väzbu medzi tvorcami zákonov a občanmi či organizáciami, ktorých tieto zákony majú ovplyvniť. Lobing je však veľmi drahá záležitosť, ktorú si môžu dovoliť len bohatí jednotlivci alebo korporácie, čím získavajú výhodu nad ostatnými. A tak peniaze plodia moc a politický vplyv, ktorý zabezpečuje vytváranie zákonov umožňujúcich mocným získavať ešte viac peňazí. A preto tak veľa zákonov podporuje záujmy mocných a nie obyčajných ľudí. Niekdajší sudca najvyššieho súdu v USA Louis Brandeis povedal: „Môžeme mať demokratickú spoločnosť, alebo môžeme mať veľké koncentrované bohatstvo

UDRŽATEĽNOSŤ 100 % OPTIMUM

OBLASŤ UDRŽATEĽNOSTI

SÚČASNÝ PEŇAŽNÝ SYSTÉM

0% PRUŽNOSŤ (DIVERZITA) v rukách malej skupiny ľudí. Nemôžeme mať oboje.“ A ako vidno, súčasný peňažný systém aj mechanizmami podporujúcimi koncentráciu bohatstva robí život na Zemi neudržateľný.

4. STRATA HODNOTY SOCIÁLNEHO KAPITÁLU

Sociálny kapitál je predpokladom udržania demokratického vývoja spoločnosti a udržania ekonomickej prosperity. To je možné len vtedy, ak má spoločnosť dostatočný zmysel pre zodpovednosť, vzájomnú dôveru, solidaritu a spoluprácu. Pre sociálny kapitál je charakteristické, že sa vytvára spoluprácou a účasťou na skupinových aktivitách. Nie je vedľajším produktom spoločnosti, ale tmelom, ktorý zo skupiny jednotlivcov ľudskú spoločnosť vytvára. Analýzou prírodného ekosystému sa vedcom podarilo pochopiť, že jeho životaschopnosť ovplyvňuje rovnováha medzi jeho pružnosťou a efektívnosťou. Pod efektívnosťou sa rozumie schopnosť systému spracovať čo najviac hmoty, energie a informácií. Pružnosť znamená schopnosť zotaviť sa z útoku, poruchy alebo

EFEKTÍVNOSŤ zmeny v prostredí. Systémová pružnosť je podporovaná diverzitou a spoluprácou zložiek ekosystému a je vyjadrená množstvom prepojení medzi týmito zložkami. Vzťah medzi udržateľnosťou systému, jeho pružnosťou a efektívnosťou je zobrazený na našom grafe: Z grafu je zrejmé, že ekosystém dosahuje optimálnu úroveň udržateľnosti, keď je v strede medzi dvoma polaritami, efektívnosťou a pružnosťou. Ak by bol systém len pružný, začal by stagnovať, na druhej strane ak je systém len efektívny, pri nepriaznivých vplyvoch vonkajšieho prostredia začína byť krehký a zraniteľný. Ekosystém dokázal dlhodobo fungovať len ak sa nachádzal v oblasti udržateľnosti, ktorá bola na vrchole tejto krivky. Inak sa systém rozpadol. K tomu dochádzalo vtedy, keď bolo jednotlivých zložiek ekosystému veľa, alebo, naopak, zostalo ich v systéme málo. V ekosystéme zohráva mierne vyššiu dôležitosť pružnosť ako efektívnosť, čo je vidno na strmšej krivke v ľavej časti grafu.

107

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

David Sulík

FENOMÉN STARNÚCICH PEŇAZÍ V SÚČASNOSTI SA VO FINANČNOM SVETE STRETÁVAME S NOVÝM, NEOBVYKLÝM EKONOMICKÝM FENOMÉNOM. SÚ TO ZÁPORNÉ ÚROKOVÉ SADZBY. VÄČŠINA ÚROKOVÝCH SADZIEB NA VKLADY KLIENTOV V KOMERČNÝCH BANKÁCH SA BLÍŽI K NULE. V NEMECKU SA NIEKTORÉ VKLADY KLIENTOV NIELEN PRESTALI ÚROČIŤ, ALE BANKY DOKONCA ZAČALI SVOJICH KLIENTOV ZA NE PENALIZOVAŤ, T. J. KLIENT PLATÍ BANKE ZA TO, ŽE VÔBEC MÔŽE DO NEJ VLOŽIŤ PENIAZE. 108 Svetový peňažný systém pozostáva takmer výlučne z národných mien ako sú doláre, eurá, jeny, ruble, libry. V okamihu poskytnutia nového úveru vznikajú tzv. fiat peniaze, ktoré v každej krajine vytvárajú komerčné banky. A hoci už existujú aj iné formy peňazí, na viac ako 99 % transakcií sa využíva len tento typ peňazí, majú v peňažnom systéme monopolné postavenie. Podobne ako v ekosystéme, aj v peňažnom systéme prevaha len jedného typu používaných peňazí maximalizuje jeho efektívnosť, no znižuje jeho pružnosť. Skutočnosť, že tento systém je úplne mimo okna udržateľnosti, podporujú aj opakujúce sa krízy peňažného systému, ktoré sa musia vyriešiť len zásahmi zvonka, pomocou nespravodlivého presunu peňazí od daňových poplatníkov do finančných inštitúcií. Tento nepomer v prospech efektívnosti a v neprospech pružnosti sa následne prenáša aj do reálnej ekonomiky, kde sa prejavuje procesom monopolizácie, ktorý prebieha takmer v každom odvetví. Podobne do poľnohospodárstva, kde sa na veľkých lánoch pestuje len jeden typ plodiny, pričom tento neudržateľný stav sa rieši

len zásahmi zvonka, teda použitím stále väčšieho množstva chemických postrekov. A v neposlednom rade aj do sociálnej sféry, kde tlakom na zvyšovanie efektívnosti dochádza k poklesu vzájomnej dôvery a spolupráce, teda poklesu sociálneho kapitálu. Okrem monopolistického používania fiat peňazí podporuje tlak na efektívnosť aj samotný proces tvorby peňazí, ktoré sú smerované tam, kde sa dokážu čo najviac zhodnotiť, a nie tam, kde sú nevyhnutne potrebné. Súčasný peňažný systém pôsobí ako širokospektrálny program inštalovaný v podvedomí každého človeka. Tento program spôsobuje rozklad spoločnosti a v každom ohľade je neprirodzený. Je vytvorený človekom a človeka možno aj odstrániť a nahradiť iným. Čím neskôr zmenu tohto systému spoločnosť urobí, tým je menšia pravdepodobnosť, že Zem bude domovom i pre ďalšie generácie. V článku boli použité analýzy zo správy Rímskeho klubu Peniaze a udržateľnosť – chýbajúce prepojenie.

ielen bežní ľudia, ktorí chcú sporiť, ale ani inštitucionalizovaní investori nemajú do čoho investovať. Držať peniaze na účte sa neoplatí, kupovať akcie je vysoko rizikové. Kupovať štátne dlhopisy tiež nie je rentabilné, lebo ich úročenie sa rovnako približuje k nule, dokonca niekde sa už plánuje úročiť ich zápornou sadzbou. Prvýkrát v histórii ponúka dánska banka Nordea Kredit hypotéku s negatívnou úrokovou sadzbou. Namiesto toho, aby ste platili úroky za pôžičku banke, banka vás odmení za to, že si od nej požičiate. Je to z toho dôvodu, že banka nemá záujem znehodnotiť svoje prebytočné peniaze v centrálnej banke či kúpiť si štátne dlhopisy so záporným výnosom, a preto si radšej zvolí cestu menšieho zla. Peniaze požičia súkromnej osobe. A ak má súkromná osoba naviazanú úrokovú sadzbu v zmluve o hypotéke na medzibankovú sadzbu CIBOR (sadzby, za ktoré si banky v Dánsku požičiavajú peniaze medzi sebou), dnes platí záporné úroky. Úroky blízke nule alebo záporné úroky a zaplavovanie ekonomiky novými peniazmi sú

109 vraj výnimočné opatrenia. Výsledkom takéhoto správania je však tvorba bublín na finančných trhoch a trhoch s nehnuteľnosťami. Čím viac peňazí v obehu, tým sú lacnejšie. Banky majú prebytok peňazí, ľudia si berú lacné hypotéky vo väčšom objeme a realitná bublina zase rastie. Znova vzniká začarovaný kruh problémov. Ďalším dôsledkom lacných peňazí je, že pri nulových či záporných úrokoch sa štát môže zadlžovať donekonečna. Ak niekto z niečoho profituje, zákonite na to musí niekto doplácať. Samozrejme, sú to hlavne bežní občania. Im sa totiž neúročia úspory, ktoré si odkladali napríklad na dôchodok. Hypotekárna bublina aj výrazne predražuje nehnuteľnosti. Aké sú však hlbšie príčiny takéhoto správania sa finančného systému? Už vo svojej knihe Zodpovedná spoločnosť (2010) som spomenul, že v najbližšej budúcnosti môžeme očakávať záporné úrokové sadzby. Vyplýva to logicky zo súčasného vývoja finančného systému, ktorý vyčerpal všetky svoje možnosti v rámci doterajšej paradigmy.

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

110

Podľa klasických mainstreamových ekonomických teórií je znehodnocovanie peňazí možné iba prostredníctvom zvyšovania cien (ovplyvňované úrokovými sadzbami), čiže infláciou, alebo znížením hodnoty meny štátnym opatrením (zmenou kurzu meny alebo znížením obsahu drahého kovu v mene), teda devalváciou. Záporné úroky sú záležitosť, ktorá ide zdanlivo proti teórii ekonomiky ako sme ju doteraz chápali, a aj proti zdravému sedliackemu rozumu. No paradoxne práve záporné sadzby ukazujú na fakt, že naše klasické ekonomické teórie sú nedostatočné či chybné, a je možno načase prehodnotiť naše chápanie ekonomických pojmov a skutočností. Hlavnou a najdôležitejšou funkciou peňazí je sprostredkovanie výmeny tovarov a služieb. Peniaze ako také predstavujú poukážku na konkrétny tovar (alebo službu) a každý tovar starne a stráca svoju hodnotu. Otázkou je, ako zariadiť, aby peniaze nestrácali svoju hodnotu v dôsledku inflácie, ale iným riadeným spôsobom, a to tzv. expiráciou, t. j. časovým obmedzením ich platnosti. Záporné úrokové sadzby v súčasnosti nie sú prirodzenou reakciou nášho finančného systému na prirodzenú vlastnosť peňazí. Finančný systém prirodzene dospel k nutnosti zavedenia stavu, v ktorom peniaze budú strácať svoju hodnotu. Čo to bude znamenať? Neoplatí sa mať peniaze na účtoch, ale vznikne nutnosť rýchlo ich míňať v spotrebe, investovať do produkčných kapacít vytvárajúcich konkrétne reálne hodnoty alebo ich darovať do sociálnej a kultúrnej sféry. To je inak aj zmysel peňazí, tak ako sú definované vo svojich troch funk ciách v koncepte sociálnej trojčlennosti: kúpne, investičné a darovacie peniaze. Pojem starnutia peňazí použil ako jeden z prvých v modernej ekonomickej teórii v roku 1922 filozof Rudolf Steiner vo svojom diele Národohospodársky kurz. Zamýšľal sa nad tým, ako zničujúco a umŕtvujúco pôsobí na ekonomiku hromadenie peňazí v nehnuteľnostiach a aké priaznivé pre ňu je, keď peniaze obiehajú v hospodárstve čo najrýchlejšie. Pre hospodárstvo by bolo dobré, keby sa hodnota peňazí na účtoch rýchlo znehodnocovala, tak ako sa znehodnocuje tovar, keď dlho leží na sklade.

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

Už v antike existovali snahy o prirodzenú výmenu. Diogenes žiadal „kostnú menu“, ktorej starnutie bolo po nejakej dobe zreteľne cítiť. Sparťania používali hrdzavejúce železné peniaze. Vo vrcholnom a neskorom stredoveku, asi od r. 1150 do r. 1500, mali v Nemecku prenikavý úspech „neutrálne peniaze“. Približne v polovici 12. storočia zaviedol magdeburský arcibiskup Wichmann ako prvý tzv. odvolávanie mincí, pri ktorom sa v určitých časových etapách vyzývalo na ich výmenu. Biskup ako zemský vládca si podržal časť týchto peňazí ako daň, zvyšok dostali občania naspäť vo forme nanovo razených peňazí. Týmto elegantným a účinným spôsobom mohli pravidelne a spoľahlivo vyberať dane, občania dokonca prichádzali k zemskému vládcovi sami, aby dodali svoje peniaze, lebo po odvolaní mincí (najviac raz až dvakrát ročne) už staré neplatili. Peniaze mali takpovediac zabudovaný dátum rozkladu, starli ako tovar. Privilégium majiteľa peňazí sa tým stratilo, nemohol večne čakať s obchodom, pretože takto jeho peniaze časom stratili hodnotu. Týmto spôsobom stále obiehali nové mince – brakteáty, ktoré boli také tenké, že sa dali zlomiť a nemohli byť hromadené. Používanie brakteátov, rozšírených v strednej Európe, malo veľký vplyv na hospodárstvo a spoločnosť. Doba od roku 1150 do roku 1500 bola dobou trvalej konjunktúry, nikdy predtým ani potom nebolo v Nemecku založených toľko miest. Viditeľným príkladom všeobecného blahobytu boli nespočetné katedrály, ktoré občania dobrovoľne financovali. Ich stavba bola po roku 1500 kvôli nedostatku peňazí zastavená. Napoly hotové dómy v Kolíne alebo v Ulme boli dokončené až v 19. storočí. Doba brakteátov skončila okolo roku 1500, pretože kniežatá tento spôsob vyberania daní často zneužívali a odpor obyvateľov voči platidlu rástol. Avšak ľudia vtedy nepostrehli požehnaný účinok starnúcich peňazí a proti zavedeniu mincí z ušľachtilého kovu nekládli príliš veľký odpor. Dôsledkom staronovej zlatej meny boli stúpajúce úroky, pomocou ktorých veritelia, ako napríklad Fuggerovci, nahromadili rozprávkové bohatstvo. Na druhej strane obyvateľstvo stále chudobnelo.

111 Na konci 19. storočia Silvio Gesell, úspešný obchodník pôsobiaci v Nemecku a Argentíne, prišiel, nezávisle od Steinera, na základe podobného smeru uvažovania k myšlienke vytvorenia alternatívneho peňažného systému. Navrhol vytvoriť taký peňažný systém, v ktorom by peniaze pri nečinnosti starli, čiže by boli zaťažené poplatkom. V roku 1916 Silvio Gesell vo svojej knihe Prirodzený ekonomický poriadok formuloval teóriu peňazí a prirodzeného ekonomického poriadku, v ktorej navrhoval princíp postupného znehodnocovania peňazí. Namiesto platenia úroku by sa peniaze neustále mali udržiavať v obehu tým, že by ľudia platili malý poplatok, ak si peniaze nechajú u seba, čím by prestalo deštruktívne pôsobenie úroku. Región, obec alebo štát by vydal „nové“ peniaze platné na danom území, alebo by normálne peniaze označil kolkom, za čo by účtoval malý poplatok používateľovi, ktorý by ich držal u seba dlhšie než potrebuje. Takýto spôsob peňažného hospodárenia by mohol nahradiť systém požičiavania peňazí za úrok. Kým v súčasnosti sa úrok stáva ziskom súkromnej finančnej inštitúcie,

poplatok za používanie peňazí by bol ziskom verejným. Tento poplatok by sa musel vrátiť do obehu, aby sa udržala rovnováha medzi objemom peňazí a objemom ekonomickej činnosti. Poplatok by slúžil ako príjem štátu (obce, komunity, regiónu), a tým by viedol aj k zníženiu daňového zaťaženia. Nasledovníci Gesellovej teórie podnikli v 30. rokoch dvadsiateho storočia v Rakúsku, Francúzsku, Španielsku a v Spojených štátoch niekoľko pokusov zaviesť voľné peniaze nezaťažené úrokmi. Jeden z najúspešnejších pokusov sa uskutočnil v rakúskom meste Wörgl. V rokoch 1932 až 1933 sa malé rakúske mestečko Wörgl s približne 3000 obyvateľmi pustilo do experimentu. Ten sa stal trvalou inšpiráciou pre všetkých, ktorí sa zaoberajú problémom peňažnej reformy. Starostovi mesta sa podarilo presvedčiť obchodníkov a mestskú radu, že môžu veľa získať, ale nemôžu nič stratiť. Ľudia s tým súhlasili, a preto mestská rada vydala 32 000 „voľných šilingov“ (t. j. šilingov nezaťažených úrokmi) krytých rovnakou sumou riadnych rakúskych šilingov uložených v banke.

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

112 Za tieto peniaze postavili mosty, opravili cesty, zlepšili verejné služby, vyplácali mzdy a platili za materiál. Tieto peniaze akceptoval mäsiar, obuvník, pekár. Poplatok za používanie peňazí činil 1 % za mesiac, resp. 12 % za rok. Tento poplatok musela zaplatiť osoba, u ktorej sa na konci mesiaca príslušná bankovka nachádzala, a to vo forme kolku v hodnote 1% bankovky nalepeného na jej zadnej strane. Ak by tam tento kolok chýbal, bankovka by bola neplatná. Tento malý poplatok spôsoboval, že každý, kto dostal zaplatené vo voľných šilingoch, usiloval sa najprv minúť tie, a až potom riadne peniaze. Ľudia dokonca platili svoje dane vopred, len aby nemuseli platiť ten malý poplatok. Počas jedného roka tých 32 000 voľných šilingov cirkulovalo 463-krát, vďaka čomu sa vytvorili tovary a služby v hodnote vyše 14 816 000 šilingov. Obyčajné šilingy naproti tomu cirkulovali iba 21-krát. V čase, keď väčšina európskych krajín zápasila s ustavične sa zvyšujúcou nezamestnanosťou, mesto Wörgl ju v priebehu jediného roka znížilo o 25 %. Poplatky vyzbierané mestskou radou, vďaka ktorým peniaze rých-

lo obiehali z rúk do rúk, činili 3 840 šilingov a boli použité na verejné účely. Keď vyše 300 obcí v Rakúsku začalo uvažovať o prijatí tohto modelu, rakúska národná banka sa začala obávať straty vlastného monopolu. Okamžite proti mestskej rade zasiahla a zakázala jej tlačiť vlastné peniaze. Napriek mnohoročnému zápasu, ktorý sa dostal až pred najvyšší súd, ani Wörgl, ani nijaká iná komunita v Európe až do dnešného dňa nebola schopná tento experiment zopakovať. V roku 1933, v čase vrcholiacej hospodárskej krízy, sa aj v USA Hans R. L. Cohrssen spolu s Irvingom Fisherom v rámci „hnutia kolkovaných peňazí“ pokúsili zaviesť do praxe Gesellovu koncepciu peňazí. V tom čase malo vyše sto komunít, vrátane niektorých veľkých miest, v úmysle zaviesť „kolkované peniaze“. Tento plán bol zamietnutý s tým, že sa usiluje rozvrátiť peňažný systém USA. Ďalšou možnosťou zavedenia starnúcich peňazí na úrovni štátu je model, ktorý presadzuje napr. New Economic Foundation alebo u nás www.penaznareforma.sk. Každý by mal dva účty: jeden účet a druhý sporiaci. S peniazmi na bežnom

účte, ktoré sú majiteľovi ustavične k dispozícii, by sa zaobchádzalo ako s hotovosťou, ale mesačne by strácali nejakú dohodnutú hodnotu, napr. 1 %. Ktokoľvek, kto by mal na svojom bežnom účte viac peňazí, ako by potreboval na platbu všetkých výdavkov daného mesiaca, by previedol túto sumu na svoj sporiaci účet do miestnej banky s lokálnou pôsobnosťou. Odtiaľ by banka mohla bezúročne požičiavať jeho peniaze tým, ktorí by ich potrebovali, a to na určitý čas a konkrétny projekt. Peniaze uložené na sporiacom účte by sa neúročili. Ak by tento bezúročný systém fungoval správne, nové peniaze by nepodliehali inflácii, ale uchovávali by si svoju hodnotu. Navyše každý človek by mal možnosť požičať si v banke peniaze bez úroku. Platil by sa len nejaký nepatrný poplatok. Banky by boli povinné platiť také isté poplatky zo svojich starnúcich peňazí ako všetci ostatní, a preto by tiež mali záujem zbavovať sa peňazí tým, že by ochotne poskytovali pôžičky. Základom tejto reformy by bolo presné prispôsobenie množstva peňazí v obehu k sume potrebnej na realizáciu všetkých transakcií. Keď je vytvorený dostatok nových peňazí na realizáciu všetkých transakcií, produkcia ďalších už bude zbytočná. To znamená, že nové peniaze by už sledovali krivku „prirodzeného“ fyzického rastu a nie rastu exponenciálneho. Zároveň by sa zabránilo hromadeniu peňažnej hotovosti a jej používaniu na špekulácie. Miesto lepenia kolkov by sa tlačili nové bankovky tak, aby sa jednotlivé série mohli sťahovať raz či dvakrát do roka bez predchádzajúceho upozornenia. Toto by nebolo pre štát drahšie než výmena starých opotrebovaných bankoviek novými, ako sa to deje dnes. Ak by sa uvedená peňažná reforma mala zaviesť vo veľkom, vyžadovala by si radikálnu daňovú a sociálnu reformu a pravdepodobne aj pozemkovú reformu. Výhody zavedenia bezúročnej ekonomiky by boli hlavne tieto: – odstránenie inflácie, – zlepšenie sociálnej spravodlivosti, – zníženie nezamestnanosti, – zníženie cien o 30 – 50 %, – počiatočná ekonomická konjunktúra, a potom stabilná ekonomika.

Ľudia, ktorí si sporia na starobu, by sa nemuseli báť, že by zavedením starnúcich peňazí prišli o svoje úspory. Ich nasporené peniaze by im ostali na sporiacom účte, na ktorom by nestrácali svoju hodnotu. Samotný dôvod sporenia ako zabezpečenia sa na starobu by v tomto systéme strácal svoj zmysel. Príjem penzistu by bol zvýšený nepodmieneným základným príjmom, ktorý by sa zaviedol spolu so zavedením bezúročnej ekonomiky. Zároveň by nastalo výrazné zníženie cien a navyše zavedením základného príjmu by sa zlepšila aj celková ekonomická situácia krajiny a pozitívne zmenila celá filozofia sociálnej pomoci. Podobne ako v prípade Wörglu by mohli vedľa seba existovať dva peňažné systémy. Dokonca aj v menšej oblasti či v menšom meste by bolo možné ponechať staré peniaze, a súčasne zaviesť nové. Ľudia by platili novými peniazmi, aby sa ich rýchlo zbavili, a staré by si držali. Preto by sa nové peniaze používali všade, kde by to bolo možné. Staré peniaze by sa držali a používali v nutnej miere. V každom regióne či krajine by zavedením bezúročných peňazí došlo k vytvoreniu prosperujúcej a konečne stabilnej ekonomiky, ktorá by práve svojou stabilitou priťahovala investorov. Samozrejme, vzhľadom na súčasný systém výmenných kurzov, export, import a ich dosah na národné hospodárstvo by bolo ideálne, keby bol systém starnúcich peňazí zavedený naraz v celom svete alebo vo veľkých hospodárskych zoskupeniach štátov, ako sú EÚ, ASEAN, NAFTA, EAÚ a pod. Kľúčová otázka pri presadzovaní bezúročnej ekonomiky znie: dovolí elita najbohatších ľudí sveta, ktorí v súčasnosti profitujú zo starého systému, zmenu? Áno, ak si uvedomia, že systém, ktorý roky fungoval, už nemôže ísť ďalej, a existuje nový model, ktorému nehrozí, že by sa skôr či neskôr mal zrútiť. Toto je umiernená cesta, cesta kompromisu so súčasným systémom a jeho nositeľmi. Táto cesta ponúka bohatým ľuďom možnosť ponechať si peniaze, ktoré získali vďaka úrokom, a možnosť, že nikto nebude obviňovaný. Urobí sa hrubá čiara za minulosťou. Druhá cesta znamená predlžovanie súčasného stavu agónie. Je to cesta krízy, ktorá môže viesť k revolúciám a vojnám.

113

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

Lukáš Perný

STRETNUTIE S BYLINKAMI A „ZÁZRAČNÝM“ STARČEKOM

114

POSLALI HO DOMOV ZOMRIEŤ A ZACHRÁNILA HO SILA LIEČIVÝCH RASTLÍN. ŠTYRIKRÁT UŠIEL SMRTI, DVAKRÁT MAL BYŤ POPRAVENÝ – RAZ FAŠISTAMI POČAS POVSTANIA (ZACHRÁNILO HO, ŽE BOL V SKUPINE, KTORÁ BOLA UŠETRENÁ), DRUHÝKRÁT TAKMER OMYLOM KOMUNISTAMI, KEĎ SI HO POMÝLILI S GARDISTOM (ZACHRÁNILA HO OTCOVA STRANÍCKA KNIŽKA). TRETÍKRÁT PREKONAL INFARKT A ŠTVRTÝKRÁT SA MU STALO TAKMER OSUDNÝM, ŽE SA DAL ZAOČKOVAŤ.

očkovaní na neho naskákali všetky možné choroby a lekári ho poslali z nemocnice domov zomrieť. On sa vyliečil vďaka bylinným receptom zo starej knihy – príučky kráľovského lekára. Osemdesiatštyriročný „mladík“ plný života, ktorý nám poskytol rozhovor len pod podmienkou, že ho nebudeme menovať. Bojí sa, že by to spôsobilo pohoršenie medzi lekármi a mohol by mať z toho problémy. „Od tej doby sa neočkujem. Lekári sa na mňa hnevajú, pritom mnohí sa sami neočkujú,“ tvrdí. Liečil sa bylinkovými pálenkami, vývarmi a inhalovaním pary z liečivých rastlín. Aby toho nebolo málo, sám vraj zachránil bylinkovými re-

ceptami doktorku, ktorej diagnostikovali rakovinu a dodnes žije. Keby som tohto pána nevidel tancovať a nesršalo by z neho toľko mladíckej energie, asi by som sám jeho príbehu neuveril. Spoznal som ho raz večer v klasickom pohostinstve, kde hrala hudba. Bola to možno úplná náhoda, ale dali sme sa do reči. Nechápal som, ako je možné, že vyše 80-ročný starec dokáže byť vo svojom veku taký vitálny a plný života. Vtom spontánne vytiahol asi tri fľaše – v každej z nich bola iná bylinková tinktúra. Starček ma ponúkol a dodal, že svoje recepty má zo starej knihy, ktorú našiel, keď ho ako mestského hygienika zavolali

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

k obhliadke objavenej mŕtvoly kráľovského lekára. Kniha bola písaná v maďarčine a latinčine a mal šťastie, že tieto jazyky ovládal. Stará kniha mu o pár rokov neskôr zachránila život. Alebo pomohla mu ho zachrániť. Človeku, ktorý nechce žiť a nechce bojovať, nepomôže ani ten najzázračnejší liek. Túžba žiť a milovať je úzko spätá so zdravím človeka a naša duša je ľahko zraniteľná. A starček, ktorého som v tomto príbehu spomínal, cítil neuveriteľnú túžbu po živote – práve táto túžba sa stala najvýraznejším spojencom bylinkárskej terapie. Chodil som ešte na základnú školu, keď som prvýkrát počul o liečivých rastlinách. Bolo to v učebnici prírodopisu. Vlastne ani neviem ako, ale upútalo ma zberateľstvo rastliniek a magická sila, ktorá je v nich ukrytá. Lákala ma predstava, že budem podľa obrázkov spoznávať jednotlivé rastlinky v prírode alebo ich pestovať, následne ich zbierať, sušiť a pripravovať z nich magické liečivé čaje. Zostavil som prvý herbár, na Vianoce som od rodičov dostal knižku o tejto téme a postupne zhromažďoval rôzne druhy byliniek v prehľadne odlíšených nádobách, ktorými som potom liečil celú rodinu. Počas štúdia kultúrnej antropológie som sa dostal k výkladom rozličných mýtov o sile bylín a aj informáciám o celkovej sile prírody a využití rastlín v šamanských rituáloch. Svoje urobilo aj prečítanie kníh o mýtoch snového pôstu Indiánov kmeňa Hopi od Burkeho, množstva filozofických kníh a vypočutia tisícov hodín hudby 60. a 70. rokov, teórie o kolektívnom nevedomí C. G. Junga a Huxleyho kniha Dvere vnímania. Vďaka profesorovi Dalimírovi Hajkovi a jeho prednáškam som sa dostal k indickej filozofii, vďaka Dr. Žilíkovej-Mandákovej k permakultúre a mystickým verziám kresťanstva, islamu a judaizmu. Potom tu boli hudobno-koncertné zážitky a hlavne rituálne „bubnovačky“, ktoré ma presvedčili o tom, že isté veci nás – sebavedomé ľudské bytosti, skrátka presahujú. Preto považujem silu liečivých rastlín za jeden z prejavov duchovnej cesty, na ktorej sú myseľ, príroda a duša istým spôsobom prepojené. Liečivé rastliny vám nepomôžu, keď im neprejavíte dôveru, a to je jedno z najväčších tajomstiev ich sily.

Silvia Benková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

ierne korenie je nielen bežnou prísadou do jedál, ale má aj mnoho zdravotných účinkov. Štipľavá zložka korenia, piperín, sa používala už v ajurvédskej medicíne ako posilňujúci a liečebný prostriedok. Má schopnosť zvyšovať biologické využitie mnohých látok. Dokáže napr. z korenia kurkumy „vyrobiť“ vysokoúčinný liek tým, že 20-násobne zvyšuje biologickú účinnosť kurkumínu – prírodného prostriedku proti zápalom, infekciám a rakovine. Piperín zlepšením biologického využitia kurkumínu zvyšuje v mozgu aj koncentráciu beta-endorfínov a sérotonínu, pôsobí teda ako prírodné antidepresívum. Takisto zvyšuje tvorbu melatonínu a celkovo zlepšuje schopnosti a výkon mozgu. Kombinácia kurkumínu a piperínu je účinnou prírodnou liečbou depresie. Piperín podporuje a povzbudzuje činnosť tráviacich enzýmov pankreasu, zvyšuje produkciu tráviacich kyselín, zvyšuje kapacitu trávenia a významne skracuje čas prechodu potravy tráviacim traktom. Obmedzuje aj výskyt žalúdočných vredov. Má schopnosť zvyšovať účinnosť viagry, pretože účinná látka viagry – sildenafil, sa metabolizuje hlavne enzýmom CYP3A4, ktorý sa vyskytuje v črevnej sliznici a v pečeni. Piperín dokáže približne zdvojnásobiť účinok tejto látky, čím umožňuje zníženie dávky na polovicu pri zachovaní rovnakého účinku. Čierne korenie je výborným prostriedkom na detoxikáciu. Dokáže odvádzať prebytočnú vodu z tela – znižuje výskyt opuchov, a zároveň zvyšuje potenie. Cez pokožku sa telo zbavuje rôznych toxínov a nečistôt. Okrem iného je aj silným antioxidantom a má antibakteriálne a protizápalové účinky. Ďalšou zaujímavou vlastnosťou čierneho korenia je schopnosť čistiť cievy, odstraňovať nánosy cholesterolu, čím redukuje artériosklerózu. V dôsledku dráždivého účinku môže poškodiť pečeň a obličky, preto je nutné byť pri jeho konzumácii opatrný a v prípade niektorých ťažkostí vyžadujúcich diétne obmedzenia ho úplne vynechať.

115

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

Jana Rostasová

MANNA

(P)OTRAVINY

lieb náš každodenný a naozaj zdravý a voňavý. Kde ho hľadať? Tradične vyrobené kváskové celozrnné chleby z prastarých obilnín, ako sú špalda a kamut (pšenica faraónov), vyprodukované v biokvalite nájdeme v Biopekárni Dunajská Lužná, v malej pekárni s vlastným kamenným mlynom. Múka na chlieb sa tu melie vždy pred pečením, aby si zachovala všetky nutričné hodnoty (celé zrná aj s klíčkom). Chlieb

kysne vďaka sile prirodzeného kvásku, ktorý vzniká len z múky a vody. Tento proces je oveľa dlhší ako pri použití pekárenského droždia. Biopekáreň Dunajská Lužná je prvým slovenským biovýrobcom, ktorý ponúka kamutové chleby a pečivo. Kamut má v porovnaní s klasickou pšenicou skoro dvakrát vyšší obsah minerálov, stopových prvkov, o 30 % viac bielkovín, vysoký obsah selénu, vitamínov a nenasýtených mastných kyselín.

BIO RAŽNÁ 100 % CELOZRNNÁ MÚKA

116

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Popis: Naša múka je vyrobená pomletím celého zrna bioraže na kamennom mlyne s elektrickým pohonom a pomalými otáčkami. Celozrnná ražná múka predstavuje zdroj bielkovín. Vysoký obsah vlákniny v múke podporuje črevnú peristaltiku, pričom odporúčaný príjem je 10 g tejto vlákniny denne. Okrem pečenia chleba sa ražná múka výborne hodí na pečenie perníkov, zahusťovanie polievok, obilné placky a kaše.

BIO ŠPALDOVÁ 100 % CELOZRNNÁ MÚKA

Popis: Múka je vyrobená pomletím celého zrna špaldovej biopšenice na kamennom mlyne s elektrickým pohonom a pomalými otáčkami.

ŠPALDOVÉ CELOZRNNÉ OSIE HNIEZDO – JABLKOVÉ

Popis: 100 % celozrnné jemné pečivo vyrobené z čerstvo namletej múky z celých zŕn špaldy a pšenice s plnkou z čerstvých jabĺk. Zloženie: biojablká (30,04 %), celozrnná biomúka špaldová (21,85 %) a pšeničná (5,46 %), pšeničný biosirup, voda, čerstvé kravské biomaslo, kyslá biosmotana, sladká biosmotana, biohrozienka, celozrnná biostrúhanka, biomandle, pekárenské droždie, bioškorica, morská soľ, citrónová biokôra.

BIO RAŽNÝ CELOZRNNÝ KVÁSKOVÝ CHLIEB

Popis: Špeciálny celozrnný chlieb vyrobený prirodzeným procesom kysnutia bez použitia pekárenského droždia. Zloženie: voda, celozrnná biomúka ražná (31,80 %), pšeničná biomúka 700, kvások (celozrnná ražná biomúka, voda), morská soľ, biorasca mletá.

BAVORSKÝ CHLIEB KRÁĽA LUDWIGA 500 G

Zloženie: ražná múka (33,3 %), voda, chlebová zmes (28,4 %) [špaldová múka, sušený ražný kvas (ražná múka, kvasné jadro), špaldová sladová múka, celozrnná špaldová drť a múka, pšeničné bielkoviny, soľ, ražná sladová múka, sušená srvátka, zahusťovadlo E412, cukor, sladový výťažok jačmenný, pšeničné otruby, emulgátor E471, hroznový koncentrát, múku upravujúca látka E300, enzýmy], pšeničná múka, droždie, priemyselný kvas (ražná múka, kvasné jadro, regulátory kyslosti E270 a E260, pšeničné otruby, emulgátor E322, jačmenný slad). Môže obsahovať sezam, vajcia, sóju, zeler, vlčí bôb, arašidy, horčicu, orechy a oxid siričitý.

CHLIEB PŠENIČNO-RAŽNÝ 500 G

Zloženie: pšeničná múka (45,5 %), ražná múka (30,3 %), droždie, kypriaci prášok (kypriace činidlo – hydrogénuhličitan vápenatý, emulgátor E472e, antioxidant – kyselina askorbová), soľ jedlá, rasca, pitná voda.

PBP CHLIEB VIACZRNNÝ 350 G

Zloženie: pšeničná múka, pitná voda, viaczrnná zmes (7 %) [sladová múka, ľanové semienko, sójový šrot, ražné vločky, ovsené vločky, pšeničné vločky, pšeničná múka, sušená srvátka, pražená jačmenná múka, pražená raž, sezam, rasca, soľ, kyselina E330, enzýmy hydrolázy, droždie, ovsené vločky 1,5 %, jedlá jódovaná soľ, zlepšujúci prípravok (sladová múka, dextróza, emulgátor E472e, cukor, pšeničná múka, emulgátor (sójový lecitín, E471), srvátka, ražné otruby, ražná múka celozrnná, kyselina E270, ocot, kyselina E260, jačmenný sladový extrakt, kypriace látky (E450i, E500i), enzým (hydrolázy), múku upravujúca látka kyselina l-askorbová, aróma], rastlinný olej repkový.

BEZGLUTÉNOVÉ BAGETKY TMAVÉ

Zloženie: voda, kukuričný škrob, zemiakový škrob, ryžová múka, pohánková múka, hrachová bielkovina, zemiaková múka, rastlinná múka, rastlinná vláknina, nestužený palmový tuk, prírodný cukor, droždie, kukuričný sirup, zahusťovadlo: hydroxypropylmetylcelulóza, jedlá soľ, fermentovaný cukor. Slovo cereálny nie je synonymom slova celozrnný. Znamená to len vyrobený z obilia. Celozrnný výrobok by mal obsahovať minimálne 80 % celozrnnej múky. Celozrnná múka nie je tmavá. Chlieb z celozrnnej múky má pri rozkrojení v striedke tmavšie zrniečka. Tmavá farba „celozrnného“ pečiva je len dôkazom pridania farbív. Biela múka je jemná a hladká, ale chýbajú jej vitamíny, minerály, a vláknina, ktorá je v otrubách, má pomerne vysoký glykemický index.

117

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Magdaléna Svančarková

NASÝTENÝ TUK NENÁSYTNÝCH KORPORÁCIÍ

118

edným z najdiskutovanejších tukov je v poslednom období rozhodne palmový olej. Nachádza sa v obrovskom množstve potravín, ktoré bežne konzumujeme – v sladkostiach, sušienkach, pečive... Jedna strana barikády ho absolútne zatracuje, druhá obraňuje. Problémom je najmä jeho obsah nasýtených tukov. Palmový olej obsahuje veľké množstvo nasýtených mastných kyselín. Z tohto dôvodu predstavuje podľa viacerých štúdií významnú hrozbu pre kardiovaskulárne zdravie. Kyselina palmitová, ktorá je hlavnou zložkou palmového oleja, preukázateľne zvyšuje hladinu cholesterolu. To dokazujú aj tvrdenia z rozsiahlej štúdie Diéta, výživa a prevencia chronických chorôb z roku 2003. Ďalšia štúdia Krutý olej z roku 2005 amerického Centra pre vedu vo verejnom záujme poukázala na to, že celosvetovo využívaný hydrogenovaný sójový olej je síce zdraviu škodlivejší ako palmový olej, ale aj tak sú pre organizmus zdravšie iné rastlinné oleje. Aj táto štúdia poukázala na zvyšovanie hladiny cholesterolu v krvi. Ďalší výskum Americkej spoločnosti pre klinickú výživu (Mensink, Zock, Katan, Kester) z roku 2003 poukázal na to, že kyselina palmitová výrazne zvýšila pomer celkového cholesterolu k takzvanému dobrému cholesterolu. Oponenti však tvrdia, že považovať nasýtené tuky za jednoznačne zlé, je omyl, ktorý priniesla Keysova štúdia v minulom storočí. „Do dnešného dňa si mnohí lekári a vedci, ktorí veria „dogme“ o škodlivosti nasýtených tukov, nevedia vysvetliť, prečo napríklad Eskimáci, ktorí konzumujú prevažne nasýtené tuky a cholesterol z mäsa tuleňov, divej zveri a veľrýb, majú najnižší výskyt ischemickej choroby srdca,“

uvádza vo svojom blogu Martin Chudý, odborník na výživu. Ak aj necháme bokom túto odbornú debatu, či sú škodlivejšie nasýtené alebo nenasýtené tuky, jednoznačnejšie riziko prináša tepelné spracovanie palmového oleja. V štúdii Rastlinná potrava pre výživu človeka z roku 1999 odborníci uviedli, že palmový olej síce obsahuje vitamín E a antioxidanty, avšak ak sa používa v oxidovanej forme, je pre organizmus vysoko škodlivý. V takejto forme môže spôsobovať organotoxicitu srdca, obličiek, pečene a pľúc, zvyšuje výskyt voľných mastných kyselín, fosfolipidov. To potvrdzuje aj Ayodeji Falade vo výskume z minulého roka. Ako uvádza, palmový olej sa používa čerstvý alebo sa termálne oxiduje, čo znamená, že sa vystaví vysokým teplotám v rôznych intervaloch. Práve toto tepelné spracovanie predstavuje riziko pre biochemické procesy v organizme. Ďalší problém, ktorý výroba a produkcia palmového oleja prináša, je likvidácia „pľúc“ zeme a etický problém. Ako upozorňuje denník The Guardian, v juhovýchodnej Ázii ročne ubúda obrovské množstvo hektárov lesov, na ktorých vznikajú nové a nové palmové plantáže. Zároveň sa likviduje prirodzená populácia rôznych druhov zvierat. A ako sa vyhnúť problémom pri konzumácii tukov? Konzumujte ich najmä v surovom stave, vyhýbajte sa margarínom. Sladkosti si pripravujte doma z overených surovín a využívajte skôr tradičné maslo ako náhrady z obchodu. Takisto sa inšpirujte minulosťou. Kedysi deti bežne užívali lyžičku rybieho tuku a „niečo na zahryznutie“ predstavovali dostupné orechy zbierané na jeseň, ktoré sú omnoho hodnotnejšie ako rôzne čipsy, hranolčeky či sladkosti.

Magdaléna Svančarková

Z LIEČBY OKA MÔŽETE AŽ OSLEPNÚŤ

exametazón – účinná látka viacerých liekov, ktoré sa používajú na široké spektrum chorôb od nádorových ochorení cez očné až po choroby krvotvorby. Používa sa ako masť, kvapky, vo forme injekcií. Jeho používaním napríklad pri ochoreniach oka sa však môžete dopracovať k množstvu nežiaducich účinkov, a dokonca aj k slepote. Dexametazón je syntetický adrenokortikálny steroid, takisto nazývaný aj kortikosteroid. Ten sa prirodzene vytvára v nadobličkách a ovplyvňuje množstvo procesov v organizme. Používa sa pri liečbe nádorových ochorení, ale aj pri iných chorobách, alergiách, poruchách tvorby kolagénu, očných ochoreniach, chorobách krvotvorby a iných. U nás ho dostanete v lekárňach ako účinnú látku v týchto liekoch: Dexa-gentamicin (očná roztoková instilácia), Dexamed (injekčný roztok), Otobacid N (ušná roztoková instilácia), Tobradex (očná masť) a iných. Lieky sú viazané na lekársky predpis. Táto účinná látka v podstate potláča niektoré funkcie imunitného systému, bráni presunu bielych krviniek do oblastí, ktoré sú postihnuté zápalom. Potláčanie imunitného systému však paradoxne vedie k zvýšeniu citlivosti organizmu voči infekciám. Dexametazón spôsobuje okrem iného hypertenziu. V štúdii Mechanizmus indukovanej hypertenzie dexametazónom z roku 2009 (Ong, Zhang, Whitworth) poukazujú autori na to, že k hypertenzii dochádza najmä pri dlhodobom používaní účinnej látky. Okrem toho, podľa publikácie Českej myelómovej skupiny môže viesť liečba oka dexametazónom k vzniku šedého očného zákalu, ale aj k zvýšenému vnútroočnému tlaku, dokonca až k poškodeniu zrakových nervov a napokon k slepote. Práve poškodenie zrakových nervov je príznakom

chronickej očnej choroby, tzv. glaukómu. Túto chorobu môžete odhaliť pri pozorovaní zvýšenej citlivosti na jasné svetlo či zmien vo farbe dúhovky. Táto látka pôsobí aj na psychiku. Môže sa prejavovať podráždenosť, nespavosť, zmeny nálady, ale aj depresia, bolesti hlavy a závraty. Podľa príspevku doktora Marrsa z roku 2013 je dexametazón veľmi nevhodný pre tehotné ženy, napriek tomu sa im často podáva. Tým mamičky vystavujú svoj plod riziku kongenitálnej adrenálnej hyperplázie (CAH), čo je ochorenie kôry nadobličiek. Zároveň uvádza, že niektoré následky liečby mamičky dexometazónom môžu byť viditeľné na dieťati, ako napríklad poruchy reprodukčného traktu, ale môžu sa prejaviť aj inak, napríklad kognitívnymi deficitmi, srdcovými chorobami či rakovinou. Pri užívaní dexametazónu je potrebné dať si pozor na nevhodné kombinácie. Neodporúča sa kombinovať s warfarínom, aspirínom i liekmi na diabetes. Rizikom je používanie lieku u jedincov, ktorí ešte neprekonali kiahne či osýpky. Pri zápaloch oka môžete namiesto liekov s obsahom dexametazónu využiť aj iné dostupné zdroje z prírody. Moja stará mama celé leto zbierala bylinky, ktoré potom využila na množstvo chorôb. Pamätám si na jeden malý biely kvietok pod lesom, ktorý mi opisovala nasledovne: „To je očianka, bylinka pre všetky zapálené očká.“ Okrem obkladov zo záparov tejto bylinky je na zápaly očí výborná aj šalvia. Jej striebristé listy vydržia na záhradke častokrát celú zimu, samozrejme, ak príliš nemrzne. Obe bylinky (asi jednu až dve lyžičky) treba zaliať pol litrom vriacej vody. Do vlažného záparu namáčame tampóny a prikladáme na oči. Necháme pôsobiť asi desať minút. Proces opakujeme niekoľkokrát denne.

119

HERBÁR > OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY

OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY > HERBÁR

Vladimír Líška

SATURNOV BREČTAN BREČTAN JE VŽDYZELENÁ RASTLINA OBRASTAJÚCA OKOLITÉ STROMY, VYSÁDZANÁ NA OKRASU PRI DOMOCH, V PARKOCH, ZÁHRADÁCH A NA CINTORÍNOCH. RASTIE V CELEJ EURÓPE, KVITNE NA JESEŇ, A TO AŽ V 70. ROKU ŽIVOTA. MÔŽE SA DOŽIŤ AJ NIEKOĽKO STOVIEK ROKOV A NARÁSŤ AŽ DO VÝŠKY 20 METROV. MÁ TROJLALOČNÉ LISTY, KTORÉ SÚ NA KVITNÚCICH STONKÁCH ELIPSOVITÉHO TVARU.

120

xistuje veľké množstvo rôznych kultivarov tejto popínavej rastliny, mnohé sa pestujú v bytoch ako izbové rastliny. Brečtan sa často mylne považuje za parazitickú lianu, ale vyživuje sa sám, k podložiu sa prichytáva len pomocou vzdušných koreňov, navyše chráni svojho hostiteľa pred mrazom. Podľa Wolfa D. Storla je brečtan živou fosíliou dožívajúcou sa až 400 rokov a pozostatkom z druhohôr (krieda). Staršie jedince majú hrubý kmeň, z ktorého sa vyrábali kalichy.

Brečtan bol posvätnou bylinou druidov, viažucou sa k zimnému slnovratu, pretože jeho potreba svetla a tepla je minimálna. Kelti si v tomto období zdobili obydlia vždyzelenou cezmínou, imelom a brečtanom. Dokáže prežiť sucho aj zimu, všetky extrémy, preto sa stal symbolom večného života, priateľstva a vernosti. Spája sa najmä s antikou, keď brečtan obrastal sochy a náhrobky. Názov je pravdepodobne odvodený od keltského slova hedea – povraz, podobné je aj grécke slovo helix, ktoré znamená krútiť sa, vinúť.

Nápoje s brečtanom sa pili počas rôznych helénskych a dionýzskych rituálov. Brečtan sa spájal s bohom Dionýzom, bohom extázy, opojenia a vína ako symbol veselosti a družnosti. Dionýzos, zdobený brečtanom, bol synom boha Dia a bohyne Semely. Brečtanová šťava primiešaná do vína vyvolávala zúrivosť. Všetky časti rastliny sú toxické, obsahujú saponíny, hederin, triesloviny, látky, ktoré ovplyvňujú srdečnú činnosť, ale aj činnosť pečene a žlčníka. Dráždia sliznicu žalúdka, čreva aj kožu, pričom vzniká alergická reakcia. Plody majú laxatívny účinok, výťažky z listov sa dnes uplatňujú v prípravkoch proti kašľu. Otravy brečtanom sú dnes veľmi vzácne, u detí sa vyskytli po požití bobúľ. Kelti a Rimania si prikladali na hlavu chladivé vence z brečtanu pri nadmernej konzumácii vína (proti bolestiam hlavy). Grécky spisovateľ Plutarchos pred ním varoval, pretože mocní duchovia, ktorí v ňom sídlia, vyvolávajú kŕče, posadnutosť, zúrivosť a záchvaty šialenstva. Zmiešaný s vínom vyvoláva delírium, zmätenosť, ktorú dokáže vyvolať iba blen. Naopak, opojný účinok vína brečtan potláčal. Ďalší Grék Plínius o ňom tvrdil, že keď sa ho vypije veľa, škodí nervom, vyprázdni hlavu, ale pri vonkajšom použití pôsobí prospešne. Básnici dostávali na znak ocenenia brečtanovú korunu a kresťania ho považovali za znak nesmrteľnosti a vernosti. U básnikov mal podporovať umelecké vytrženie, ale zároveň aj čistú myseľ. Počas pohanského sviatku Valpurginej noci nosili dievčatá na hlave brečtanové vence, aby k sebe prilákali nápadníkov. Pravdepodobne nejde o náš brečtan popínavý Hedera helix, ale o psychoaktívny Hedera nepalensis. Známa stredoveká liečiteľka Hildegarda z Bingenu odporúčala užívanie brečtanu len vo forme masti, ktorá zbavovala telo jedov a škodlivín. Podľa Ellen E. Hopmanovej sa brečtan v zim-

nom období používal ako krmivo pre dobytok a farmári mali na jeho sekanie špeciálnu kosu. Povarené stonky brečtanu v oleji slúžili ako liek na spálenú kožu. Čaj v malom množstve rozširuje cievy, pri väčšom množstve ich zužuje, no bezpečnejšie je jeho užívanie na vonkajšie poranenia, popáleniny, boľavé kĺby. Hopmanová uvádza použitie studeného čaju, ktorý sa pripraví zaliatím čajovej lyžičky drvených listov šálkou vody na osem hodín. Užíva sa však len štvrť šálky, a to 4-krát denne, nie pri jedle. Listy odporúča ešte predtým namočiť na 20 minút do 1,5 litra vody a pridať niekoľko lyžíc octu alebo soli na likvidáciu prípadných baktérií a parazitov. V Európe sa mu hovorilo Saturnova bylina a tvoril súčasť čarodejných mastí a zmesí, používal sa pri potratoch. V Egypte sa spájal so záhrobným svetom mŕtvych a bohom Usirom. Jeho prítomnosť v dome nebola žiaduca, prinášal nešťastie, nesúlad v manželstve. Keď sa ním počas svadobného obradu manželia ovenčili, naopak prinášal šťastie, lásku a vernosť. Brečtan podľa geomantie svojím bujným vzrastom poukazuje na podzemnú tečúcu vodu. Má výnimočnú schopnosť čistiť ovzdušie, pohlcuje formaldehyd. Podľa najnovších poznatkov brečtan chráni pred vlhkom, udržuje správnu mikroklímu v okolí domu, vychytáva nečistoty z ovzdušia, v zime udržuje okolo seba vyššiu teplotu, v lete, naopak, nižšiu, čím chráni steny domu. Ak je však stena domu porušená, brečtan do nej umiestňuje korienky a materiál rozruší. Pestovanie brečtanu je veľmi jednoduché, darí sa mu aj pri nižších teplotách a obmedzenom prísune slnečného svetla. Jitka Pakostová v knihe Rostliny v magii uvádza recept na vyvolanie prorockých snov: Zmiešaj po jednej unci (asi 27 – 31 gramov) brečtanu, blenu, sladovky a koreňa mandragory. Jeden diel zmesi zalej ráno štyrmi dielmi vína, večer zlej a napi sa.

121

JEDEN DEŇ > REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

Magdaléna Svančarková

JEDEN DEŇ S NEZAMESTNANÝMI

NA AKTIVAČNÝCH PRÁCACH

122

razivé, a hlavne poriadne zasnežené januárové ráno. Predpokladám však, že je jedným z mála takýchto rán počas zimy, a preto si len hovorím: „To prežiješ.“ O pol deviatej mi bzučí telefón. „Kde ste?“ „Mrzí ma to, ešte minútka, dve. Nemohla som vykopať ráno auto spod snehu,“ odpovedám s ospravedlňujúcim tónom v hlase. Tajne dúfam, že mi to u čakajúcich aktivačných pracovníkov prejde. Vierka Kvasničková a René Polčík ma čakajú vo dverách úradu. Ráno dostali na kultúre pokyny, aká práca ich čaká nasledujúcich pár dní. Čo bude treba nachystať, previezť, zavesiť, aké výstavy strážiť, či treba upratať kino, zabaliť darčeky na ples... Vierka a René ma berú so sebou a prechádzame do výstavných priestorov, kde oddelenie kultúry pred rokom a pol vytváralo historickú miestnosť mesta. Chvíľku posedíme a pýtam sa oboch, ako to s tou aktivačnou prácou vlastne vnímajú. „Som tu rada, lebo každý deň je to niečo iné. Raz sme na výstave, raz v kine. Robíme všetko, čo treba. A aspoň nie som stále doma. Idem von a robím niečo úplne iné, ako by som robila doma. Hlavne teraz v zime,“ hovorí Vierka, ktorá si vo svojich 58 rokoch uvedomuje, že nájsť prácu je zložité. Je nezamestnaná tri roky, predtým robila v Leoni v Ilave, v pekárni i na družstve. „Vzhľadom na môj vek je dosť ťažké zamestnať sa, lebo radšej zamestnajú mladších,“ dodáva. René má 32 rokov a ako aktivačný pracovník je na úrade s Vierkou už rok a pol. „Táto práca ma neteší, ale naopak, zaťažuje, a je to pre mňa istým spôsobom aj ponižujúce. Nepáči sa mi táto doba, že sa ľudia naháňajú. Ak mám povedať pravdu, mám rád peniaze, ale zase nech-

cem ich za každú cenu. Ťažko nájsť takú spoločnosť, kde sa človek nebude cítiť, že ho iba využívajú,“ vysvetľuje svoj postoj k aktivačným prácam. Podľa neho ide o využívanie ľudí, pretože suma, ktorú dostanú, je smiešna. „A stále rovnaká. Je to ako taký trest. Hnevá ma hlavne ten princíp, že ani symbolické zvýšenie nie je možné,“ hovorí. Predtým robil s kamarátom izolácie striech, v elektrotechnickom závode, ale i poistného poradcu. „Mal som aj iné možnosti, aj jednu lukratívnu prácu, ale vzhľadom na moju povahu som ju neprijal,“ približuje svoje možnosti. „Na druhej strane, keby som mal zamestnanie a kultúra by potrebovala niečo spraviť, ak by som mal čas, urobil by som to rád, nie ako teraz, keď v podstate musím,“ vysvetľuje. Pýtam sa ho, či si teda hľadá prácu. „Neviem, či sa to dá tak nazvať, ale je to veľká chyba, lebo roky ubiehajú. V minulosti som mal predstavy, teraz som ich už dosť skresal, ale zatiaľ som nad sebou palicu nezlomil. No človek musí pre to, čo chce, aj niečo spraviť,“ dodáva René. Obaja začínajú prekladať skrinky vo výstavných priestoroch. Niektoré sú prázdne, tam bude treba vybrať exponáty z depozitu. Chcem ich odfotiť pri starom telefóne. René nesúhlasí: „Budem vyzerať retro,“ reaguje so smiechom. V budove, v ktorej sa nachádzame, je hneď oproti miestna knižnica. Pýtam sa, či pri strážení výstav nevyužívajú jej služby. „Áno, je tu dobré miesto na čítanie kníh. Človek si môže vybrať, čo ho zaujíma. Keď sa stane, že tu nikto nie je, čiže netreba sprevádzať po výstave, čítam. Najradšej kuchárske knihy. Rada pečiem všetko dobré. V knihách sa inšpirujem, a potom doma vymýšľam. Najradšej robím krémeš z lístkového cesta. Foto: Magdaléna Svančarková

Je ho dosť, robím ho taký vyšší, a keď sa všetci doma nahrnú, spravím niekedy aj dva plechy,“ opisuje Vierka svoju záľubu. Pomaly sa s nimi lúčim. Oboch ešte čaká lepenie plagátov. Fašiangy sa blížia a treba dať

ľuďom vedieť, že program sa pripravuje. René pôjde ešte do mesta niečo vybaviť a Vierka pôjde poobede po vnúčika do škôlky, bude zrejme piecť alebo pôjde prikrmovať vtáčiky na záhradku. Ešte sa uvidí.

PRÍBEHY ZEME > MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV > PRÍBEHY ZEME

Madagaskarský príbeh

NEBESKÝ OHEŇ V DÁVNYCH ČASOCH SA POZEMSKÉ OHNE POZERALI KRIVÝM OKOM NA NIČIACU SILU NEBESKÝCH OHŇOV. VEĎ TAKÝ BLESK BOL NIELENŽE PÁNOM VZDUŠNÝCH SVETOV, ALE NAVYŠE MU SPÔSOBOVALO AKÚSI ZVRÁTENÚ ROZKOŠ, KEĎ MOHOL UDIERAŤ DO ZEME A NIVOČIŤ VŠETKO OKOLO. 124

edného dňa pozemské ohne prikázali blesku, aby zostal vo svojich výšinách a nik dy ich neopúšťal. Ináč mu vraj vyhlásia vojnu. Nebeský oheň prijal túto prostoduchosť so zlou vôľou a zaprisahal sa, že urobí všetko preto, aby sa výzva pozemských ohňov naplnila. A naozaj netrvalo dlho, kým sa vojna stala skutočnosťou. Protivníci sa ľahko dohodli na dni a hodine bitky. Ostávalo ešte vybrať miesto. Blesk sa nechal počuť, že mu väčšmi vyhovuje les, kým pozemské ohne sa vyslovili za savanu. Keďže sa nevedeli dohodnúť, museli sa obrátiť na niekoho tretieho, kto by im pomohol dostať sa zo slepej uličky. Do úvahy pripadala dúha. Sídlila na polceste medzi nebom a zemou a nikto ju nemohol podozrievať zo zaujatosti. Jej bola napokon prisúdená smutná výsada určiť miesto boja. V snahe predísť zbytočnému ničeniu dúha navrhla Orumbu. Bola to vysoká horská planina, po ktorej sa preháňal iba vietor. Obaja súperi toto miesto poznali, kedysi si tu občas skúšali svoje schopnosti podpaľovať. Obom to vyhovovalo – Orumba s niekoľkými stromami rozčes-

125 nutými bleskom a s porastom ohlodaným lesnými požiarmi bola tým pravým miestom na súboj. V určený deň sa rozpútala vojna ohňov. Pozemské plamene sa nezadržateľne plazili po planine. Pálili a hltali všetko, čo prišlo do cesty ich besneniu. Boli si isté svojím konečným víťazstvom a trúfali si aj na oblohu, po ktorej sa lačne dočahovali. No ani blesk nezaostával. S ohlušujúcim rachotom udieral na všetky strany. Napokon oboch súperov zahalili mračná dymu, takže na seba ani nevideli. Preto sa dohodli na dočasnom prímerí do nasledujúceho rána. Protivníci v noci načerpali nové sily, lebo vedeli, že ich zajtra opäť čaká úporný boj. Kým sa plamene kŕmili, blesk si iba zhromažďoval energiu. Nerád si to priznával, ale obával sa o výsledok súboja. Moment prekvapenia zaiste hral z jeho strany významnú úlohu. Veď nikto nemohol nikdy ani len tušiť, kam udrie. Lenže aj tie prekliate pozemské plamene mali svoju tajnú zbraň, ktorá nemala páru – čím viac sa do nich bilo, tým žiadostivejšie šľahali. Otázka teda stála takto: Ako ich poraziť ohňom, a ako tým istým ohňom nepodnecovať ich vášeň?

Ráno sa blesk naozaj nešetril a s plnou vervou sa pustil do neľútostného boja. V ten deň Orumba zhorela v orkáne divo blčiacich plameňov, utopila sa v záplave pustošivých ohňov. Každý korienok či chumáč trávy sa stal korisťou plameňov a zámienkou na ešte besnejší nápor oslepujúceho blesku. Po nekonečných hodinách smrtiacej páľavy napokon zapadlo za hradbu čierneho dymu aj purpurové slnko. A keď začala padať noc, ničivé ohne sa rozžiarili ešte väčšmi, pohlcujúc sa navzájom. Keď sa napokon protivníci od seba odtrhli, lebo im začali dochádzať sily, odrazu nebolo ani víťaza, ani porazeného. Pozemské plamene sa začali obávať, že sa im nepodarí zvíťaziť bez cudzej pomoci. V úplnej tajnosti uzavreli dohodu so sopkami. Budú vraj bombardovať nebo. Boli síce od Orumby trochu vzdialené, no mali dosť síl zaútočiť na blesk a udusiť ho lávou. Od tejto chvíle už pozemské ohne nepochybovali o svojom víťazstve a nedočkavo očakávali nový deň. Sotva sa rozbrieždilo, už zamierili na Orumbu, aby sa tam stretli s nebeskými ohňami. Lenže blesk sa zachoval úplne inak ako

počas predchádzajúcich dní. Ani jeden úder, ani jedno zahrmenie. Zdalo sa, že sa nespamätal z ťažkých bojov. Pyšné pozemské ohne si ihneď začali namýšľať, že blesk sa zmieril so svojou porážkou. S troškou šťastia sa ho môžu zbaviť raz a navždy. Tak ich to rozveselilo, že ani nezbadali, ako sa na obzore hromadia hrozivé mračná. Keď sa nebezpečenstvo priblížilo, bolo už priveľmi neskoro. Ukázalo sa, že aj blesk si našiel spojencov. Spoza šíkov mračien znenazdania zasadil celú sériu neľútostných bleskových úderov, čím vyvolal v kráteroch sopiek nesmiernu paniku. Pozemské plamene v zúfalstve zmenili taktiku a zhromaždili sa do obrovského ohniska, ktoré sa pokúšalo plameňmi zasiahnuť nebo. Lenže blesk práve s tým rátal a nasadil do boja spriatelené mračná. S ohromujúcim hukotom zaútočila na ohnisko voda z celého neba. Čochvíľa ho takmer celé zatopila a ostali len osamelé plamienky, ktoré žobronili o mier. Blesk ich odsúdil na vyhnanstvo. Museli sa stiahnuť do sopiek, odkiaľ je pre ne veľmi ťažké dostávať sa na slobodu.

ZIMKOMRIAVKY > EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

Milka Zimková

POVIANOČNÉ STRETNUTIE ALEBO – AK CHCETE – SOIRÉE

ozdno večer na Štefana v teplučkej izbe prevoňanej čečinou a orechovými medvedími labkami zazvonil telefón. „Ahoj, Milko!“ „Ahoj, kto volá?“

„Ja umrem. Ta ty ma nepoznáš?! Tu Hanča, tvoja spolužiačka. Som tu pri mojej milovanej neterke Simonke, slávime Štefana. V telefónnom som našla tvoje číslo a predstav si, oni my nechceli veriť, že ťa osobne poznám. Nevideli sme sa od

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ > ZIMKOMRIAVKY

školy, to je pravda, tak sme sa rozhodli, že musíš prísť ku nám na oslavu.“ Nestihla som sa opýtať, či zo základnej alebo strednej školy. „Je tu fantastická nálada. Nasadni do auta a príď.“ „Ja nemám auto.“ „Ta ja umrem. Zober sebe taxík, šak si dajaká herečka, nie?“ „Vieš, už je neskoro, neviem ani kto...“ „No tak dobre, dáme si zajtra takú povianočnú stretávku v dajakom veľkoobchode. Pred Vianocami som so Simonkou všetky bratislavské prešla. Teraz mi tu ona hovorí, že najlepšie bude v Poluse, bo tam mám najbližšie. Tak zajtra o desať nula nula v kaviarni na poschodí. Ale nastopro, hej?!“ Nevedela som, za kým idem, ani či miesto činu nájdem, ale múdre eskalátory ma vysadili rovno pred kaviarňou. Nikde ani živej duše (nečudo, veď práve otvorili). Vianočné koledy sa miešali s nejakou čudnou muzikou z druhého poschodia, ale dohromady s pozlátenými ozdobami, farebnými guľami, profesionálne naaranžovanými v umelej čečine poskladanej do girlánd, zvestovali na každom rohu atmosféru Vianoc. Nehovoriac o lietajúcich anjeloch s trúbami hlásajúcimi „pokoj ľuďom dobrej vôle“. Útla mladá čašníčka, zrejme nenadšená z toho, že má práve slúžiť, alebo možno vďačná, že má prácu, sa mi milo prihovorila, čo si prajem. Čaj som mala ráno, tak si dám kávu, aj keď sa v nej veľmi nevyznám. „Jednu kávu, prosím.“ „Akú?“ „Takú nejakú dobrú, nechám to na vás.“ Nevdojak mi padol pohľad na stenu oproti. Bol na nej pútač veľkosti asi desať krát sedem metrov s velikánskym nápisom MUNIČÁK. Pod ním deštruktívny obrázok: torzá zhorených budov v plameňoch, okolo plno trosiek. V popredí na nejakej prepravke sedel zhrbený človek. Vedľa neho nápis: S NAMI STE PRIPRAVENÍ NA AKÚKOĽVEK BUDÚCNOSŤ. Lahodná voňavá káva mi zhorkla v ústach. Z desivého pohľadu pred sebou ma vyrušila čašníčka. Zabudla mi dať keksík ku káve. „Prosím vás, to čo znamená: muničák, nejaká nová kaviareň?“ Ilustrácia: Milina Zimková

„Nie. Od Nového roku tu bude otvorená predajňa s uniformami a všeličím iným, čo patrí do vojny...“ „Dobrý deň.“ Zaujatá muničákom ani som nezbadala, že neďaleko mňa sedí možno ani nie štyridsaťročný pohľadný mladý muž v elegantnom šedom ancugu s bordovou kravatľou. Až na jasnú zelenkavú vetrovku vedľa na kresle mohol by sedieť rovno aj v parlamente. „Čo tak sama?“ „Ja som rada sama.“ „Veď aj ja. Raz za týždeň chodím z myjavských kopaníc za sestrou. Býva tu hneď v uličke oproti. Nosím im tvaroh, maslo i vajíčka pre deti. Ale dnes mi z okna volala, aby som sa išiel prejsť, lebo po Štefanovi ešte všetci spia. Lenže ja kvôli statku musím skoro vstávať a skoro odísť.“ Až vtedy som si uvedomila, že čakám na Hanču, síce neviem akú, ktorá možno tiež dospáva. Bolo pol jedenástej. „Môžem vás na niečo pozvať?“ „Ďakujem, ja už pôjdem.“ „Aspoň jeden zákusok, no...“ Prišlo mi ho voľajako ľúto. Bolo vidno, že sa chce s niekým porozprávať. „Som Peter Žarnovič. Na Myjave mám horáreň po otcovi. Som lesník. Mám svoj revír, aj rodinu som mal... No, ženu Janku. Sprvoti sa jej to všetko páčilo, romantika jak delo, povedala, no po pol roku sa jej to znevidelo. Že ona kravy dojiť nebude (ani to nikdy nerobila, to bola moja robota). Ani zrána kurám zrno sypať nebude. Jedno zrnko ani nesypala, lebo doobeda spala. Pred Mikulášom nás bez problémov rozviedli, lebo sme nemali deti. Videl som vás v tých filmoch. Tam je jasne vidno, ako máte rada všetko okolo statku, kráv a tak. Keby ste chceli, kľudne môžete prísť na víkend do horárne, alebo aj na dlhšie...“ Na zadnú stranu účtenky mi napísal číslo telefónu. Bolo jedenásť nula nula, keď som opúšťala objekt muničáku. Domov som išla dlho pešo. Povianočné stretnutie s Hančou nevyšlo, ale vyjde možno niečo iné. Robiť gazdinú na myjavských lazoch by nebolo márne, no hlavu mi zamotal muničák s heslom: „S nami ste pripravení na akúkoľvek budúcnosť.“

127

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

KNIHY POSVÁTNÝ SPÁNEK Scott Cunningham (2000) 214 strán Unikátnej duchovnej praxi posvätného spánku sa u nás doposiaľ nevenovala veľká pozornosť. Táto príručka vás zoznámi s jednoduchými a zrozumiteľnými metódami, ako získavať posvätné vízie prostredníctvom snov a podá vám stručný historický prehľad používania posvätného spánku, ktorý bol známy a s úspechom praktizovaný – najmä pre jeho liečivé účinky – v chrámoch snenia už v starom Sumeri, Babylone, Asýrii, Egypte i v antickom Grécku a Ríme.

128

STRUČNÁ HISTORIE VŠEHO Ken Wilber (2010) 376 strán Kniha pozoruhodného amerického filozofa Kena Wilbera je asi najucelenejšou z jeho kníh, a zároveň najprístupnejšou bežnému čitateľovi. Systematicky vysvetľuje cestu vývoja jedinca i celého ľudstva (evolúciu vedomia) od prvopočiatkov až do súčasnosti. Autor podrobuje ostrej kritike súčasnú krátkozrakú vedu, ako aj jej rovnako krátkozrakých odporcov. Kniha sa číta jedným dychom. Najdôležitejšie je však jej poslanie – ponúka jasné východisko z dnešnej neutešenej situácie – integračnú víziu, ku ktorej ľudstvo smeruje. NÁSILÍ Slavoj Žižek (2014) 220 strán V čom spočíva podstata násilia? Nemali by sme si najprv položiť otázku, či nie je naša fascinácia viditeľnými prejavmi násilia, ba naše hysterické brojenie proti nemu práve tým, čo nám znemožňuje vidieť jeho podstatu? A nie je práve okázalé vzývanie nenásilia a tolerancie práve tým, čo nási-

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY www.pantarhei.sk

lie udržiava pri živote? Žižek okrem „subjektívneho“, viditeľného násilia rozlišuje aj dva druhy násilia „objektívneho“: jednak násilie „symbolické“, vtelené do reči, a násilie „systémové“, prejavujúce sa neblahými až katastrofickými následkami našich ekonomických a politických systémov. S.N.U.F.F. Viktor Pelevin (2015) 479 strán Jeden z najlepších súčasných ruských autorov Viktor Pelevin v románe S.N.U.F.F. skĺbil jedinečnú spoločenskú satiru a výstižnú fikciu súčasného rozloženia geopolitických síl. Reaguje na vnútorný nepokoj uvažujúceho človeka dnešnej doby a majstrovsky, inteligentne a otvorene zostavuje mozaiku spoločenských manipulácií, ich následkov a deformácií v celom spektre prejavov. Preto kritika považuje tento fiktívny tragicko-karikaturistický obraz spoločnosti budúceho tisícročia za najsmelšie z autorových diel. Mechanizmy mediálneho zotročenia, ktoré prerástli až do náboženského obradu, a ten v stereotyp, keď aj pornografia a smrť začínajú diváka nudiť, možno vnímať ako expresívne varovanie ľudstvu uviaznutému v slepej uličke. Dejom sa prepletá pútavá línia lásky, sú doň vsadené poetické pasáže a zručne sformulované odkazy. VZPOURA DEPRIVANTŮ František Koukolík, Jana Drti lová (2006) 326 strán V tejto knihe sa autori pokúšajú pochopiť, prečo sú niektorí ľudia beštie, bez ohľadu na to, či sa správajú kriminálne alebo zákonom unikajú a stávajú sa z nich ľudia niekedy nesmierne mocní, bohatí a obľúbení. V prvej časti publikácie autori túto skupinu popisujú. V druhej časti pojednávajú o nástrojoch, ktoré deprivanti používajú na ovplyvnenie ľudských skupín, ako je skupinová hlúposť, iracionalita, propaganda, absurdita a antiveda. Tretia časť popisuje mechanizmy znižujúce pravdepodobnosť vzniku deprivantov a obmedzujúce ich vplyv.

FILM TEORÉMA Dráma Taliansko, 1968, 98 min. Réžia: Pier Paolo Pasolini Hrajú: Silvana Mangano, Terence Stamp, Massimo Girotti, Anne Wiazemsky, Laura Betti, Ninetto Davoli Dej filmu sa odohráva v prostredí typickej talianskej buržoáznej rodiny v Miláne. Jedného dňa rodinu navštívi bližšie nepredstavený hosť, anjel aj diabol v jednej osobe. Tento záhadný mladík počas niekoľkých dní úplne rozvráti doterajší život všetkých členov rodiny – bigotná veriaca slúžka Emilia sa vráti do svojej rodnej dediny, kde najprv drží pôst a je len varenú žihľavu, aby potom konala zázraky. Matka Lucia ďalej hľadá svoje telesné uspokojenie v náručí mladých mužov, ktorých zbiera ako prostitútov pri ceste. Dcéra Odetta sa prepadá do stavu apatie a lieči sa na psychiatrickej klinike. Syn Pietro prehráva svoj márny boj s vlastnou homosexualitou a odchádza z domu, aby sa stal maliarom a priekopníkom nového poňatia výtvarného umenia. Hlava rodiny priemyselník Paolo odovzdáva svoj podnik robotníkom, ktorých dovtedy zamestnával. VYŠŠIA MOC Dráma Švédsko, 2015, 118 min. Réžia: Ruben Östlund Hrajú: Johannes Bah Kuhnke, Lisa Loven Kongsli Štvorčlenná švédska rodina cestuje do francúzskych Álp, aby si pri lyžovaní oddýchla a nerušene strávila spolu pár vzácnych voľných dní. Dovolenkovú idylu však naruší mohutná lavína rútiaca sa počas obeda na otvorenú reštauráciu na terase. Ebba chráni svoje vydesené deti a zúfalo volá na svojho manžela Tomasa, ktorý však v panickom strachu uteká do bezpečia. Lavínová katastrofa sa nakoniec nekoná, no zo vzniknutej snežnej hmly sa postupne vynára zahanbenie, neistota a výsmech. Manželstvo Tomasa a Ebby

i pokojný život rodiny visí na vlásku a Tomas vnútorne bojuje s vlastným zlyhaním a všemožne sa snaží obnoviť svoju naštrbenú úlohu otca. MUŽ, KTORÝ SPADOL NA ZEM Sci-fi / Dráma Veľká Británia, 1976, 140 min. Réžia: Nicolas Roeg Hrajú: David Bowie, Rip Torn, Candy Clark, Buck Henry, Bernie Casey, Adrienne Larussa Príbeh mimozemšťana (David Bowie) s výnimočnými schopnosťami, ktorý v ľudskej podobe skúma alternatívy, ako možno našu planétu kolonizovať s jediným cieľom: získať zdroj vody pre svoju domovskú planétu sužovanú suchom. Okrem toho, že sa počas celého filmu neusmeje, nie je na ňom nič podozrivé, dokonca sa zamiluje, ale predsa ho od začiatku stále niekto sleduje. Podarí sa mu splniť misiu a vrátiť sa domov? POČIATOK Triler / Mysteriózny / Akčný / Sci-fi / Dobrodružný USA / Veľká Británia, 2010 148 min. Réžia: Christopher Nolan Hrajú: Leonardo Di Caprio, Joseph Gordon-Levitt, Ellen Page, Marion Cotillard, Ken Watanabe, Tom Hardy, Dileep Rao Dom Cobb (Leonardo DiC aprio) je skúsený zlodej, absolútna špička v nebezpečnom umení extrakcie: krádeže cenných tajomstiev z hĺbky podvedomia počas snenia, keď je myseľ najzraniteľnejšia. Cobbova vzácna schopnosť z neho urobila vyhľadávaného hráča v zákernom svete korporačnej špionáže, ale aj utečenca, ktorý stratil všetko, čo kedy miloval. Teraz dostane Cobb šancu na vykúpenie. Jedna z posledných akcií mu môže vrátiť normálny život, ale len ak sa mu podarí vykonať nemožné. Namiesto dokonalej krádeže musí Cobb a jeho tím špecialistov zvrátiť beh vecí. Ich úlohou nie je myšlienku ukradnúť, ale vnuknúť ju.

129

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

HUDBA

130

SUSSAN DEYHIM Madman of God (Divine Love Songs of the Persian Sufi Masters) Dĺžka: 44:23 Rok vydania: 2000 „Snažila som sa vyvolať vibrácie, pretože som presvedčená, že vibrácie sú podstatou sufistického cestovania v čase, v kozmickom priestore, ktoré presahujú všetky ostatné parametre,“ hovorí o svojom albume mimoriadna iránska avantgardná umelkyňa – speváčka, skladateľka, tanečnica, aktivistka... Každá zo skladieb pochádza z tradičných perzských melódií a básní Rumiho, Saadiho a ďalších sufistických spisovateľov 11. – 19. storočia. Napriek tomu tieto piesne nie sú historickými dokumentmi. Umelkyňa využíva tradičné formy na zosilnenie svojich emócií. Nechá nás kolísať medzi posvätnými textami tradičnej iránskej kultúry, elektronikou a avantgardným umením. Niet divu, že talent tejto experimentálnej speváčky pritiahol k spolupráci aj takých hudobníkov ako sú Peter Gabriel, Hector Zazou, Heiner Goebbels, Bobby McFerrin, Richard Horowitz, Loop Guru a iní. SLOWDIVE Souvlaki Dĺžka: 57:34 Rok vydania: 1993 Stačí zavrieť oči a so Slowdive aj po 23 rokoch precestujeme všetky snové krajiny a blúznivé zákutia sveta. Novinári si pre takúto psychedelickú hudbu a dream pop našli termín shoegazing, lebo muzikanti pri tomto hraní nehybne stoja a pozerajú sa na špičky topánok. Album Souvlaki zostáva stáť ďaleko od našej mysle ako záznam nepokoja a ticha, ktorý sa približuje viac k seansám ako k tradičným piesňam. Anjelský hlas Rachel Goswell v Machine Gun nás unesie do sveta neuchopiteľných predstáv a volania sirén v Alison. Inštrumentálna skladba Souvlaki Space Station je putovaním do nekonečna, späť do spomienok,

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

ktoré by sme radi znovu prežili ako hypotetické filmové soundtracky nášho života. Podmanivú uchvacujúcu atmosféru doplňuje aj účasť Briana Ena. Na Slowdive sa teraz môžeme tešiť v júli 2016, keď navštívia Českú republiku na hudobnom festivale Colours of Ostrava. SET TO STUN Set to Stun And the Desperado Undead Dĺžka: 58:26 Rok vydania: 2015 Extrémny hudobný zážitok, z ktorého ledva lapáte po dychu. CD je označované ako najtvrdší album jesene 2015, možno aj celého roku 2015. Post-hardcore kapela troch tvrdých chlapcov z južnej Kalifornie sa sama popisuje ako Quentin Tarantino rokenrolu. Zavedie vás na cestu, z ktorej sa ťažko vracia do bezpečia. V Mirror Mirror sa miešajú technické gitary s tzv. electronicore syntetizátormi. Tie potom prechádzajú do osviežujúcich gitarových sól, s následnou injekciou swingu, až do deathmetalových vysokých bítov. Objavia sa aj indie rock nálady spolu s výkrikmi rapového speváka Damiena Wonga vo Walk Tall. Mrazivé flamenco prekvapí v skladbe Alyson Trips (Zzz...!!!). PLACEBO MTV Unplugged Dĺžka: 75:08 Rok vydania: 2015 Londýnska alternatívna rocková kapela Placebo oslavuje 20 rokov na hudobnej scéne. Svoje výročie sa rozhodli osláviť tak, že odpojili nástroje zo siete a pod hlavičkou hudobnej stanice MTV odohrali špeciálny unplugged koncert. V 17 skladbách plných melanchólie a ľahkej depresie Brian Molko a niekoľko jeho hostí ponúklo prierez celou diskografiou a mnoho piesní predstavili v úplne nových aranžmánoch. Mieša sa tu raná (viac ako 10 rokov živo nehraná) a aktuálna tvorba. Za zmienku stojí duet Every You Every Me s dánskou speváčkou Majke Voss Romme alebo The Protect Me From What I Want, v ktorej Briana Molka svojimi magickými vokálmi sprevádza speváčka Joan Wasser z The Dambuilders.

HRY PANDEMIC HRA NA ZÁCHRANU SVETA Spoločenská hra Pandemic patrí medzi málo známy druh tzv. kooperatívnych hier. Na rozdiel od väčšiny hier v tejto hráči navzájom nesúperia, ale spolupracujú. Každý z nich

predstavuje jedného člena tímu, ktorý sa snaží dosiahnuť nejaký cieľ. Ak sa ho podarí dosiahnuť, hráči ako tím vyhrali. Ak sa ho dosiahnuť nepodarí, prehrali. V prípade hry Pandemic je cieľom záchrana ľudstva pred celosvetovou epidémiou. Spočiatku zdanlivo nevinné choroby sa začínajú šíriť hrozivou rýchlosťou po celej Zemi a vyberajú si krutú daň na ľudských životoch vo všetkých mestách, do ktorých sa rozšíria. Hádam ešte nikdy v histórii ľudstvo nečelilo takej reálnej hrozbe úplného zániku. Dokáže medicína zvládnuť všetky smrtiace epidémie? Do boja s neviditeľnými protivníkmi vyráža tím špecialistov z epidemiologického centra. Ich misia ich zavedie aj do tých najzapadnu-

tejších kútov sveta. Podarí sa im uspieť, alebo naša planéta príde o svojho najagresívnejšieho predátora – človeka? Pandemic je kooperatívnou hrou pre 2 až 4 hráčov, ktorí predstavujú členov tímu na zvládanie a prevenciu epidémií. Každý z nich hrá ako špecialista s odlišnými zvláštnymi schopnosťami. Špecialisti musia úzko spolupracovať, aby sa im podarilo ochrániť ľudstvo pred smrtiacimi chorobami. Vo svete sa začínajú šíriť štyri neznáme choroby a záleží len na hráčoch, či sa im podarí nájsť liek na všetky a vyliečiť nakazených. Hra je rozdelená na ťahy, v ktorých sa hráči postupne striedajú. Počas ťahu hráč: 1. uskutoční štyri akcie podľa svojho uváženia. Môže si vybrať medzi niekoľkými možnými typmi pohybu na iné miesto planéty, vybudovaním výskumného strediska (okrem iného potrebného na nájdenie liekov), vynájdením lieku na jednu z chorôb, liečením nakazených ľudí alebo podelením sa o získané znalosti s ostatnými členmi tímu; 2. vytiahne dve karty potrebné na vynájdenie jednotlivých liekov. V rovnakom balíčku sa však nachádzajú aj karty epidémie, ktoré, naopak, napomáhajú šíreniu chorôb po celom svete; 3. vytiahne z balíčka infekcie toľko kariet, aká je aktuálna úroveň infekcie, a vyhodnotí ich v rovnakom poradí, v akom si ich vytiahol. Tieto karty zvyšujú množstvo chorých v rôznych mestách (čo predstavujú drevené kocôčky vo farbách jednotlivých chorôb) a môžu spôsobiť aj vypuknutie epidémie v danom kúte sveta, čím sa choroba začne lavínovito šíriť do okolitých miest. Hru na záchranu ľudstva vyhrajú hráči v okamihu, keď sa im podarí nájsť liek na všetky štyri choroby, ani nemusia vyliečiť nakazených. Hra končí aj vo chvíli, keď majú hráči umiestniť na hrací plán kocku nejakej farby a žiadna už nie je voľná, alebo keď vypukne ôsma epidémia kdekoľvek na svete. Posledný prípad ukončenia hry nastáva, keď sa minú karty v balíčku s kartami používanými na hľadanie liekov. Všetky tieto tri ukončenia hry znamenajú pre hráčov prehru a pre celé ľudstvo definitívnu skazu.

131

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

KULTÚRNA UDALOSŤ PREMIÉRA ŽBIRKOVHO MUZIKÁLU, VALENTÍNSKY BEATLES A DIVADLO PODĽA STANISLAWA LEMA Studený február prináša v kultúrnej sfére zdanlivo útlm umeleckých podujatí. Keď sa však lepšie porozhliadnete, zistíte, že v mainstreamových médiách málo propagované slovenské galérie, koncertné sály, divadlá a múzeá majú aj v tomto období stále čo ponúknuť. Už 5. 2. prináša Slovenské národné divadlo operu Piková dáma od Petra Iľjiča Čajkovského a Alexandra Sergejeviča Puškina z konca 19. storočia. Pod hudobné naštudovanie sa podpísal Rastislav Štúr a réžiu Marián Chúdovský. Piková dáma je dobovou kritikou cárizmu, moci, peňazí, hazardu a bohatstva. Veľmi špeciálna akcia sa uskutoční v rovnaký deň na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu v Bra-

132

tislave. Môžete si vypočuť najslávnejšie melódie broadwayských muzikálov v podaní Českej filharmónie. Kto by nepoznal román Solaris od Stanislawa Lema? Košické divadlo ponúka na Malej scéne divadelné spracovanie tohto duchovne a mysticky založeného sci-fi. Rozprávanie o večnom hľadaní, úzkosti, o strate snov a záhadnej planéte si môžete pozrieť 12. februára v réžii Jana Willema van den Boscha, dramaturgii Miriam Kičiňovej a s hudbou Simona McCorryho. V divadelnej inscenácii si v hlavných úlohách zahrajú Michal Soltész, Peter Čižmár a Dana Košická. Skupina The Backwards, známa ako jedna z najlepších „beatlesáckych“ imitačných skupín, odohrá počas februára tri koncerty v rámci valentín-

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

skeho turné: 13. 2. v KD Samka Dudíka v Myjave, 14. 2. v Istropolise na Trnavskom mýte v Bratislave a v Posádkovom klube ODA v Trenčíne. „Beatlesácka“ kapela funguje už od 90. rokov a na Beatlefeste v New Yorku získala prestížne ocenenie. Z úplne iného súdka je akcia na východnom Slovensku – maďarský Benkó Dixieland Band bude mať premiéru 16. 2. v Dome umenia v Košiciach. Priamo na Valentína ponúka Slovenská filharmónia zážitok pre tých, ktorí sú zamilovaní do organovej hudby Johanna Sebastiana Bacha. Organový recitál Bach a tanec odohrá organista László Fassang. Okrem samotného kráľa barového organu na koncerte zaznie aj Vivaldi či maďarský skladateľ Béla Bartók. Dňa 18. 2. sa uskutoční špeciálna premiéra muzikálu Atlantída od Miroslava Žbirku v Divadle Tower Stage. Nový slovenský muzikál, založený na známych pesničkách slovenského Lennona v réžii Jána Ďurovčíka, môže byť zaujímavým osviežením pre milovníkov slovenskej popovej hudby. Ďalšia zaujímavá akcia sa bude konať 19. 2. v Slovenskej filharmónii – mimoriadny koncert k 70. výročiu Slovenského filharmonického zboru. V pestrom repertoári si budete môcť vypočuť tvorbu Leoša Janáčka, Eugena Suchoňa, Petra Cóna, Ota Ferenczyho, Viliama Gräffingera a ďalších. Presuňme sa do sféry výtvarného umenia. Avantgardné výtvarné umenie Ivana Laluhu môžete vidieť v Galérii Nedbalka počas celého februára. Na severe Slovenska ponúka Oravská galéria svojskú a originálnu výstavu hračiek a dizajnu v dreve od Ruda Prekopa. Slovenská národná galéria pripravuje 19. 2. vernisáž Nizozemskej maľby – 200 diel holandských, nizozemských a flámskych malieb z rokov 1500 až 1800 získalo Československo zo šľachtických zbierok a súkromných darov počas založenia SNG v roku 1948. Z ponuky Galérie Jána Koniarka zaujala autorská výstavka mladej umelkyne Miriam Schniererovej Psychedélia, ktorá potrvá do 28. februára. Autorka o svojej tvorbe hovorí: „Stále rozmýšľam nad tým, ako zachytiť spomienku a sny v maľbe, aby aj v ostatných vyvolali to, čo vo mne.“

„Nezáleží na tom, čo som si myslel, keď som dielo vytvoril. Najdôležitejšie je, ako to preciťuješ. Pozri sa pozornejšie a nájdi svoju vlastnú spojitosť. Toto je hlavný zmysel mojich prác – nútim ťa premýšľať.”

Lukáš Perný

Viac informácii nájdete na: www.sebastianpytka.com.

SEBASTIAN PYTKA (*1995)

Sebastian Pytka je mladý poľský umelec a grafický dizajnér. V súčasnosti študuje priemyselný dizajn na Technologickej univerzite v Kielciach. Už od najútlejšieho veku pracoval na jedinečnom štýle jeho umeleckých diel. Vo svojich dielach sa ujíma tém každodenného života, ktorý ovplyvňuje každého z nás. Pri tvorbe často využíva sofistikovaný štýl hry so slovami a metafory. Nevyhýba sa ani dôležitým problémom moderného sveta a súčasnosti. Snaží sa svoje práce interpretovať tak, aby niesli viacero skrytých významov pre divákov. V každom jednom detaile jeho prác sa nachádza hlboká symbolika.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

Beater (2015)

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

In a relationship (2015)

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

V prípade teroristického útoku rozbitie sklo

Break glass (2015)

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

Šťastie – bezpečie – citlivosť – poctivosť – peniaze – tvrdohlavosť – žiarlivosť – zrada

Last move (2014)

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

Vladimír Líška

KARMA A OSUD

138

CIEĽ JE PREDURČENÝ, ALE AKÝ ŽIVOT BUDEME VIESŤ NA LODI, ROZHODNEME MY. KYRIACOS C. MARKIDES

ni všetka sila vesmíru osud nezmení, bolo mottom filmu Riddick: Kronika temna. Je to skutočne tak? Mahátmá Gándhí tvrdil, že zákon karmy je neúprosný, nedá sa pred ním ujsť. Boh tu nemusí zasahovať, stanovil zákon, a potom akoby sa stiahol. Podľa známeho hermetika Františka Bardona je karma zákonom príčiny a následku, najvyšším zákonom, a platí vo všetkom. Ako tvrdí John Snelling, každá bytosť, ktorá sa narodila do tohto cyklického sveta, je výsledkom predchádzajúcej príčiny alebo zámerného činu, karmy. V jednom živote sme hádzali kame-

ne, v ďalšom ich budeme zbierať. Avšak nejde o doslovnú reinkarnáciu, pretože človek nie je presne tá istá bytosť, akou bol, hoci ani celkom iná. Samozrejme, úvahy okolo karmy a reinkarnácie sú nevedecké, ide o súčasť viery. V karmu veria najmä ázijské národy, ale aj moderné ezoterické hnutia na Západe, v reinkarnáciu verili antickí filozofi, ranní gnostici, starí Egypťania, ale aj európske civilizácie Keltov, Slovanov, Germánov. Raymond Buckland reinkarnáciou logicky objasňuje aj existenciu zázračných detí. Leonardo da Vinci (1452 – 1519), ktorý písal zrkadlovo sprava doľava, by asi nestihol

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

svoje mimoriadne znalosti získať len počas svojho života. Aj napriek tomu, že nemal vzdelanie (ako nemanželské dieťa naň nemal právo), dokonale ovládal matematiku, chémiu, fyziku, optiku, bol skvelý maliar, sochár, konštruktér vojnových strojov, architekt, vynálezca ponorky, vrtuľníku, lietadla, dokonca robotického rytiera a leva a ako prvý popísal aj fungovanie ekologického systému. Hinduisti veria, že znovuzrodenie nemusí nastať len do ľudského tela a nielen v tejto realite. Aj klasický budhizmus ešte veril v znovuzrodenie v ríši rastlín, zvierat, duchov, v ríši dévov a bohov. Budha sám neučil prevteľovanie duší. Tvrdil, že Ja v skutočnosti neexistuje, a teda nie je žiadne prevteľovanie, existujú však skutky a pokračovanie vplyvu týchto skutkov. A tak by vhodnejšie označenie bolo znovuzrodenie. Pritom môže ísť len o esenciu bývalej, alebo skôr bývalých osobností, súhrn ich vedomí, pretože identita sa rozpadá krátko po smrti človeka. Mnoho ľudí v sebe nosí spomienky na určité miesta, ktoré nemá z tohto života. Niekto sa k nim môže dostať napr. počas kómy alebo počas sna. Tento jav sa volá kryptomnézia, čiže uvoľňovanie spomienok z minulých životov. Spomienka na minulé životy sa krátkodobo môže objaviť aj pri hypnóze a regresii. Blízke duše sa často môžu spolu stretávať niekoľko životov v rôznych vzťahoch. Veľa ľudí zažíva pocit déjà vu, pocit niečoho už prežitého alebo videného. Tento pocit môžeme zakúsiť, keď sa stretneme s niekým cudzím, a pritom sa nám javí, akoby sme ho poznali už celý život. Čím zákon porušujete, na to ochoriete, tvrdí liečiteľ, autor vyše dvadsiatky kníh a výskumník v tejto oblasti Sergej N. Lazarev. Prijatie karmy je prijatie zodpovednosti, naše hriechy sa nezmyjú tým, že pôjdeme do kostola a vyspovedáme sa. Navyše podľa Milana Š. Smolka to, čo sejeme teraz, budeme žať v budúcnosti my alebo naši potomkovia. Svet sa stáva lepším – alebo horším, pod vplyvom nášho konania, na ktoré druhí reagujú. Navyše, čo je pre nás len ťažko prijateľné, Lazarev tvrdí, že vplývať na nás môže aj budúcnosť, napr. naše budúce deti. Zdá sa to byť neuveriteľné sci-fi, avšak len vtedy, keď berieme čas lineárne.

Ako humorne poznamenal známy šaman, terapeut a biológ Petr Chobot – celá sansára (cyklus prevteľovania) je jeden obrovský sadomasochistický salón. Ak trpíme, trpíme za niečo, čo si ani nepamätáme. Navyše, prečo by sme mali platiť za zlé skutky až v ďalších životoch? Existencia zla je veľký kameň úrazu pre veriaceho, keď sa stretáva s utrpením, bolesťou, zločinom, ktoré protirečí videniu Boha ako predobrej, premúdrej a všemocnej bytosti. Veď aký by bol zmysel smrti práve narodeného dieťaťa? Ťažko to odôvodniť len slovami, že sa tam prejavila vôľa Božia. Boh by tak vyznel ako tyran a sadista. Denne zomrie 18-tisíc detí od hladu. Ako sa prehrešili? Dokonca i Matka Tereza pochybovala: „Povedali mi, že Boh ma ľúbi, a predsa temnota a chlad boli také veľké.“ Otázok je viac ako odpovedí. Aj mystik Paul Brunton sa zamýšľal: „Aký je význam tohto mystéria náhody, ktoré jedného človeka vsadí do špinavých handier a druhého do hodvábnych rúch a palácov? Život je naozaj temnou hádankou.“ Čím ľahšia karma, tým máme viac slobodnej vôle? Ako píše Ivo Wiesner, každý inkarnačný cyklus predstavuje jednu triedu životnej školy a jej študijný program je pridelený karmou. Žiak, ktorý bol málo aktívny a prepadol, musí ročník opakovať. Nie každý dokáže v tomto živote uzavrieť svoj karmický účet a musí sa vrátiť, až kým bude účet uzavretý. Kto to pochopí, má život uľahčený. Dôležité je najmä to poznanie, ku ktorému dospeje každý na svojej vlastnej ceste životom v tvrdej škole skúseností, na krížovej ceste života (via dolorosa). Karma sa tak javí ako nutnosť absolvovať, získať určité množstvo vedomostí, zážitkov, skúseností. Karma je žatva v budúcom živote podľa toho, ako sme žili tento život. Oveľa spravodlivejšie by bolo, keby sme ovocie svojich skutkov žali už počas terajšieho života, a nie kdesi v ďalekej zahmlenej budúcnosti. Žiaľ, takto to zrejme bolo nastavené (naprogramované) tvorcom (tvorcami) a naša sloboda má asi určité hranice, aj keď to môže znieť fatalisticky. Moderná pohanská čarodejnícka filozofia tvrdí: robte dobro a trikrát sa vám vráti, konajte zlo a zlo vás trikrát postihne. Buckland dokonca tvrdí, že reakcia môže predchádzať akcii.

139

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

140

Ak trpíte teraz, neznamená to, že ste niekomu spôsobovali utrpenie, ale môžete tak robiť v budúcnosti, v ďalšom živote, aby ste zažili obe skúsenosti. Karma môže byť aj dedičná, genetická (sklony konať určitým spôsobom aj u našich potomkov, čím nám môžu oplácať naše skutky). Okrem toho existuje karma individuálna, rodinná, kolektívna, rasová, národná, karma ľudstva, planéty... Lazarov vo svojich knihách píše, že statoční a dobrí ľudia sú často chorí a nešťastní, pretože choroby a nešťastie blokujú nečistotu, ktorá je v ich podstate, ale z minulých životov. Ak žena pohŕda mužom, je neplodná, ak telo pohŕda duchom, je neschopné života. Pripútanosť k pozemských veciam, ale aj k milovanému človeku vyvoláva agresiu a choroby. Pýcha, opovrhovanie a odsudzovanie je príčinou ťažkých chorôb. Strach a rakovina blokuje pýchu. Úprimnosť je silný prostriedok na zbavenie sa pýchy. Smrť očisťuje ducha. Ak nechcete zomrieť, musíte sa naučiť zomierať každý deň, tvrdí Lazarev. Ak sa pripútame k práci, naše deti si nebudú vedieť nájsť prácu. Všetko, čím ľudia opovrhujú a nenávidia, prejde na ich deti. Ak niekým opovrhujeme pre jeho neschopnosť, naše deti budú neschopné. Žiarlivosť spôsobuje zhoršovanie zraku. Čo je však zaujímavé, nielen pripútanosť na hmotné je nebezpečná, ale aj na lásku či na duchovno. Vtedy je na vyrovnanie doslova dobré byť aj chvíľu vyslovene zlým. Lazarovove názory pripomínajú skôr opak populárneho diela Tajomstvo, ktoré nám tvrdí, že stačí len myslieť pozitívne a vesmír nám dá všetko, čo si len zažiadame. Podľa tohto ruského liečiteľa a psychológa, ktorý sa dlhodobo zaoberá skúmaním informačných a energetických polí človeka, povrchové husté vrstvy poľa a aury závisia od tela človeka, kým hlbinné jemnejšie vrstvy telo, naopak, riadia. Zistil, že tieto jemnejšie vrstvy určujú zdravie, povahu a osud človeka. Keď sa upriamujeme na budúcnosť, emocionálne sa posilňujeme, prechádza to na jemnú úroveň a náš program (to, čo chceme my) sa dostáva do konfliktu s vesmírnym programom. Je to podobné rakovinovej bunke, pre ktorú je vlastný program dôležitejší ako program celku, organizmu. Preto sa takýto program musí rozpadnúť. Stratíme

všetko, k čomu sme sa pripútali. A tak aj pri dobrosrdečnom človeku, ak je napr. pripútaný k šťastnému osudu, príde blokovanie v podobe neúspechu, choroby, sklamania. Porušovanie pozemských zákonov je menej nebezpečné ako porušovanie vesmírnych. Ak máme ovládnuť situáciu, nesmieme byť v nej, ale mimo nej. Čím nenápadnejší je náš vplyv na situáciu, tým viac ju kontrolujeme. Podľa Lazarova nespočíva rozvrat našej civilizácie v ekonomike, chorobách či v ekologických pohromách. Čím silnejšie sa západná civilizácia pripútava k pozemským hodnotám, tým viac rastie aj protikladný aspekt, teda agresia proti pozemskému, čo môže skončiť konkrétne jadrovou vojnou. U Američanov sa duchovné štruktúry rozpadajú a následne i telo. V roku 1994 (Lazarovova kniha Diagnostika karmy vyšla v roku 1995) bolo v USA každé druhé dieťa nejakým spôsobom postihnuté, absolútne zdravé bolo len jedno z desaťtisíc. Degenerácia spoločnosti prebieha na pozadí rastúceho blahobytu. Na druhej strane, takéto chápanie reinkarnácie, osudu a karmy môže viesť k povrchnosti a ľahostajnosti s chorými a trpiacimi. Malo by zmysel ešte niečo robiť, keby bolo všetko už vopred dané? Príliš zľahčené sú názory, že za všetko dobré i zlé si človek môže sám. Takýto názor nás môže uviesť do egoizmu a k nezáujmu o veci verejné. Mnoho ľudí sa utešuje: nech si len politik kradne, veď karma ho dostihne a vráti sa mu to. Takéto názory sú kontraproduktívne a vedú k pasívnemu postoju. Samozrejme, na veľkú radosť mocných. Rüdiger Dahlke to vystihol: „Ľudia si myslia, že ak myslia pozitívne, začnú sa diať pekné veci, ale všetko prebieha podľa zákona polarity a rezonancie. Čím viac zdôrazňujeme svetlo a pozitívne myslíme, tým väčší priestor pre tieň vytvárame.“ „Všetko, čo máš rozhodnúť, je čo urobiť v čase, ktorý ti bol daný,“ hovorí Gandalf v Pánovi prsteňov I. Karma je vec oveľa zložitejšia a aj Budha povedal, že je ťažké pochopiť a vysvetliť ju. Sľubovanie odmeny či trestu (nebo, peklo, raj, lepšia karma alebo inkarnácia) až po smrti sa zdá byť príliš jednoduché, zavádzajúce a manipulatívne, vhodné pre systém na ovládanie širokých más.

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

PAVUČINA > SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

Artur Bekmatov

JURAJ SMATANA SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

J 142

uraj Smatana sa narodil 21. apríla 1966 v Považskej Bystrici. Po absolvovaní miestneho gymnázia v roku 1985 pracoval ako majster odborného výcviku na Strednej odbornej škole. Napriek tomu, že sa Smatana profiluje ako zanietený aktivista s vyhranene antikomunistickými a antitotalitnými postojmi, v udalostiach novembra 1989 sa neangažoval. „Po prelomení embarga v televízii sa už od obrazovky nedalo odtrhnúť. Po skončení vysielania som sa šiel prebehnúť do mesta, či uvidím nejaké znaky revolúcie,“ zaspomínal si v ankete pre denník SME. Niekoľko rokov po revolúcii nastúpil na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského, odbor učiteľstvo geografie a dejepisu, ktorý ukončil v roku 1998. Neskôr sa zamestnal ako učiteľ na gymnáziu v Považskej Bystrici, kde pôsobí dodnes, a popri tom sa venuje ekologickému aktivizmu a regionálnej politike. V oblasti ekoaktivizmu viedol Smatana najmä v oblasti Považskej Bystrice a okolia niekoľko kampaní. Pri podrobnejšom pohľade na jeho materské združenie Klub Strážov zistíme, že je niekoľko rokov nečinné – združenie nevyvíja v posledných rokoch žiadne aktivity a jeho stránka je nefunkčná. Pôvodná oblasť činnosti združenia – životné prostredie, ktorá je uvedená aj v registri občianskych združení Ministerstva vnútra, sa mierne zmenila na neurčité „hľadanie celistvosti“ a rozvoj jedinca. „Usilujeme sa o celistvosť. Chceme sa stať rozvinutejšími, zrelšími ľuďmi. Chceme sa slobodne rozvíjať a napĺňať svoj po-

tenciál. Spolupracujeme s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi a napomáhame im dosahovať ciele, ktorých smer a orientácia sa vo veľkej miere zhoduje s našimi. Naše aktivity vedú k tomu, aby sa aj iní ľudia rozvíjali v slobode a radosti a aby vznikalo prostredie, ktoré je pre slobodný rozvoj zrelých osobností priaznivé,“ píše sa v dokumente Hodnotový systém Klubu Strážov. V poslednom období vystupoval Smatana v médiách ako zástupca tzv. Ekofóra, ktoré združuje 23 ekologických mimovládnych organizácií. Napriek tomu, že médiá permanentne prezentujú Juraja Smatanu ako nezávislého aktivistu, pravdou je, že sa dlhodobo angažuje v politických štruktúrach. V roku 2006 kandidoval za poslanca MZ ako „nezávislý kandidát na kandidátke Slobodného fóra“ (SF založili odídenci zo SDKÚ Zuzana Martináková a Ivan Šimko po spore s Mikulášom Dzurindom). O tri roky to skúsil vo voľbách do Trenčianskeho VÚC, tentokrát s podporou strany Demokratická únia Slovenska. Tá sa pod vedením Jána Budaja pretransformovala na stranu Zmena zdola, ktorej členom je aj Juraj Smatana. Za túto stranu kandidoval aj v parlamentných voľbách v roku 2012 (na druhom mieste), a následne aj v roku 2013 za predsedu Trenčianskeho VÚC, vybojoval si však len post poslanca VÚC. V posledných komunálnych voľbách sa v súboji o kreslo primátora Považskej Bystrice tešil z podpory nielen materskej Zmeny zdola, ale aj strán ako NOVA Daniela Lipšica, Sloboda a Solidarita či Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.

Ešte predtým, v rokoch 2010 – 2011, pôsobil ako poradca premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS). V poslednom období sa Smatana zviditeľnil svojimi aktivitami proti údajnej ruskej propagande. Vo februári minulého roku zostavil zoznam webových stránok, ktoré podľa jeho názoru šíria na Slovensku a v Česku ruskú propagandu. Zaradil do nich napríklad aj stránky Extra plus a Nové Slovo, ktoré na Slovensku pôsobia ešte z čias, keď Vladimír Putin ani nebol v Rusku pri moci. Po zverejnení a následnej aktualizácii zoznamu nasledovala mediálna kampaň, ktorá Smatanu postavila do pozície erudovaného odborníka na

propagandu. On sám sa však priznáva, že je to jeho hobby. Aj keď na jednej strane obviňuje šéfredaktora Zem&Vek Tibora Eliota Rostasa z napojenia na ruskú ambasádu na základe fotografií zhotovených pri príležitosti rozhovoru s ruským veľvyslancom, na strane druhej on sám nemá najmenší problém prednášať o tzv. ruskej propagande na besedách spoluorganizovaných prozápadnými mimovládnymi organizáciami, či dokonca ambasádou USA. Prípadne podpísať servilnú protiruskú výzvu z júna 2015 adresovanú premiérovi s názvom Nechceme vymeniť Európsku úniu za Rusko.

„Ale ja nehovorím: Pozor, Rusi robia propagandu a ostatné veľmoci nie. Pretože každý štát musí robiť nejaký druh propagandy. Moje posolstvo znie: Z Ruska k nám prichádza propaganda dezinformačného typu.“

KOREŠPONDENTI > AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

144

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY > TRIBÚNA

Henrieta Dogrukol

Darija Czibulková

Turecko

Španielsko

ÔSMY DIV SVETA

PÁR KULTÚRNYCH ROZDIELOV

ora Nemrut, už roky patriaca pod správu UNESCO, sa v posledných rokoch teší pomerne veľkému turistickému záujmu. Niet divu, keďže je to oficiálne ôsmy div sveta. Hora vulkanického pôvodu sa nachádza na juhovýchode krajiny v provincii Adiyaman neďaleko jazera Van a je vysoká 2150 m. Tisíce turistov k nej putujú, aby zažili východ a západ slnka, ktoré sú vraj práve tu jednými z najkrajších na svete. História tohto miesta sa viaže k Arménskemu kráľovstvu (Kommagenskej ríši) v helenistickom období za vlády kráľa Antiochia I. (69 – 34 p. n. l.), ktorý si počas svojej vlády dal postaviť monumentálnu hrobku s výškou 50 a priemerom 150 metrov. Zomrel ešte počas stavby a niektoré časti tak zostali nedokončené. V severnej, západnej a východnej časti hrobky sa nachádzajú 3 rozsiahle terasy, na ktorých sú vztýčené obrovské sochy vysoké 10 metrov a vážiace 9 ton: začínajúc sochou leva, ktorý symbolizuje pozemskú silu, pokračujúc sochou orla – posla bohov a symbolu nebeských síl. Nasledujú sochy rôznych bohov. Jednou zo záhad, ktorá sa so sochami spája, je ich prežitie vo veľmi dobrom stave v dosť ťažkých klimatických podmienkach (v oblasti je sneh v novembri úplne bežný). Antiochios bol kráľ, ktorý mal v úmysle založiť nové náboženstvo zlúčením gréckych a perzských bohov. Túžil po zlúčení týchto dvoch kultúr, ktorým chcel vládnuť ako prvý kráľ. Do roku 1881 nikto o hore nevedel, až kým sa nezačala stavať cesta z Diyarbakıruıru. Vtedajší nemecký inžinier Karl Sester objavil toto miesto a myslel si, že je to pozostatok z čias Asýrčanov. Z Nemecka prišla šesťčlenná archeologická výprava, ktorá tu našla grécke knihy odkazujúce na dobu Antiochia I. Antiochiov hrob sa doposiaľ nenašiel. Mali k nemu vraj viesť tajné podzemné chodby. Podarilo sa vykopať pár tunelov, ale žiaden z nich neviedol k hrobke...

nes sa chcem podeliť o drobné kultúrne rozdiely, ktoré tvoria súčasť môjho života na „pomedzí“ slovenskej/stredoeurópskej a španielskej/galícijskej kultúry. Keď som tu, ľudia zo mňa majú pocit, že som priveľmi „kockatá“: organizovaná, zodpovedná, dodržiavajúca predpisy. A keď som na Slovensku, pôsobím zas dojmom nezodpovednosti a chaosu. Ďalej je tu otázka tykania a vykania. V Galícii si ľudia väčšinou tykajú. Slušnosť káže vykať starším ľuďom (asi tak od sedemdesiatky). Aj to vytvára napäté situácie, keď na Slovensku tykám predavačke v obchode, mladšej odo mňa, alebo oslovím niekoho na ulici, aby som sa ho na niečo spýtala a oni sa čudujú, že im tykám. Najväčší kultúrny rozdiel je v dennom režime, pretože Galícia je oproti Slovensku posunutá približne o dve hodiny „slnečného“ času. Sme v rovnakom časovom pásme, ale pretože slnko vychádza a zapadá oveľa neskôr, prispôsobuje sa tomu aj život: vyučovanie v školách začína okolo 9. hodiny, obchody otvárajú väčšinou okolo desiatej. To posúva obed medzi 14. a 16. hodinu. Mnohí ľudia pracujú do ôsmej, deviatej večer a večerajú okolo deviatej, a dokonca až jedenástej hodiny v noci. Rozšírený zvyk je ísť po práci „tomar algo“, teda niekam si sadnúť a niečo si vypiť. Skrátka nie ísť z práce rovno domov, ale stretnúť sa s priateľmi alebo kolegami z práce, niečo si vypiť (nemusí to byť alkohol) a porozprávať sa. S tým súvisia „tapas“: vo väčšine podnikov vám k nápoju dajú zadarmo aj niečo pod zub – kúsok koláča alebo sušienku ku káve, čipsy, olivy, chlebíček, alebo dokonca malý tanier vareného jedla. No a medzi raňajkami a obedom alebo medzi obedom a večerou je ešte potrebné zastaviť sa v kaviarni na kávu a desiatu či olovrant, prelistovať si dennú tlač a poklebetiť s ľuďmi. A to je môj najobľúbenejší kultúrny rozdiel – užívanie si drobných radostí života.

Či

Marián Ďurík

Pavol Kleban

KOLOTOČ SA ROZTÁČA

SLOVENSKO – SVETLO PRE EURÓPU

chceme, či nie, musíme sa zmieriť s tým, že nás (najmä popri cestách) opäť sprevádzajú plechové a falošné tváre politikov, osolené prázdnymi frázami typu „skončíme s korupciou“ alebo „politici musia prestať kradnúť“. A to je jasný znak toho, že sa zvolebnieva. Opäť raz máme možnosť vidieť festival trápnosti, straty súdnosti a okázalej drzosti, keď nás tí, ktorí sa o naše hlasy uchádzajú, chcú presvedčiť, že nás vytiahnu z marazmu, v ktorom sa nachádzame. Položme si zopár obyčajných a jednoduchých otázok, vyvierajúcich zo zdravého sedliackeho rozumu. Každé voľby boli doteraz sprevádzané sľubmi o vyššej životnej úrovni, znížení (či dokonca zlikvidovaní) korupcie, službe občanovi a podobne. Mení sa len opar, ktorý sa nad týmto zlatým teľaťom vznáša. A čo sa zmenilo? Druhá otázka: Je matematicky dokázateľné, že národné vlády sú v područí nadnárodných korporácií a navyše nemajú páky na to, čo sľubujú. Kde sa teda v politikoch berie drzosť sľubovať niečo, čo je absolútne mimo ich kompetenčného rámca? Podobnej absurdity sme boli svedkami najmä v prezidentských voľbách, kde sľub „znížim nezamestnanosť“ nielen hraničil, ale bol ďaleko za hranicou normálnosti a súdnosti. A posledná otázka: Prečo im (politikom) pri každých voľbách skočí na lep taká masa ľudí napriek tomu, že už majú s nimi toľko skúseností? Stav našich ciest, zatekajúce strechy na školách, ošarpané nemocnice, zhrbení dôchodcovia bez zubov, niektoré oblasti Slovenska pripomínajúce rozvojové štáty koncom 80. rokov... To všetko je výsledkom systematickej a sofistikovanej formy vlastizrady. Desivý je fakt, že stav našej krajiny zapríčinili (z veľkej časti) ľudia, pre ktorých je slovenský jazyk jazykom materinským. Tak čo, vpochodujeme v marci do základných škôl a kultúrnych domov a odovzdáme svoj hlas politickej strane sľubujúcej zmenu?

oba, v ktorej momentálne žijeme, je rôznymi autormi často charakterizovaná ako obdobie morálneho úpadku. Strata ľudských hodnôt čoraz častejšie privádza ľudí do bezvýchodiskových životných situácií. Súčasný spoločenský systém túto skutočnosť buď nerieši dostačujúco, alebo potreby občanov aj naďalej prehliada úplne. Zo života sa vytráca skutočné poslanie politikov a predstaviteľov štátov, pretože neberú na vedomie názory a potreby bežných občanov. Natíska sa nám otázka, či existuje východisko zo súčasnej situácie a ako môžu Slováci prispieť k zmene európskej spoločnosti? Pripomeňme si slová, ktoré nám adresoval Ján Pavol II. vo Vatikáne 9. 11. 1996. Rok po jeho návšteve na Slovensku nám pápež odkazuje nasledovné: „Slovensko má veľkú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami, kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií.“ Nielen samotný Vatikán poukazuje na dôležité poslanie Slovákov v budúcom formovaní Európy. Ako ďalší príklad si môžeme uviesť prorocké slová evanjelizátora Davida Wilkersona, autora knihy Dýka a kríž. Na prednáške v Bratislave v roku 2003 riekol Slovensku nasledovné: „Táto krajina, a hovorím to prorocky, je kľúčovým národom. Je to malá krajina. V mojom meste New Yorku je viac ľudí ako v celej vašej krajine. Kážem v meste, ktoré má viac ako 17 miliónov obyvateľov. Ale pri pohľade na to, čo chce Boh urobiť v Európe, je tento slovanský národ kľúčovým národom…“ Proroctiev adresovaných Slovensku je oveľa viac. Je veľká škoda, že sa na túto skutočnosť v médiách prakticky vôbec nepoukazuje. Riešením je nová štúrovská generácia slovenských politikov, ktorí musia zmýšľať silno pronárodne v novom hodnotovom prúde slovenstva.

145

ZEM VEK Redakcia ZEM VEK

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK Mesačník / Ročník 4 – 2/2016 Cena v predaji: 3,30 € Cena pri predplatnom: 2,80 € Číslo vyšlo 5. 2. 2016 ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava E-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk Predplatné: www.zemavek.sk/predplatne REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Juraj Pokorný, Patrik Sloboda, Artur Bekmatov, Peter Čalovka, Vladimír Líška, Milan Pullmann, Janka Rostasová Obchodné oddelenie: Janka Zigová, Janka Rostasová E-mail: zemavek@zemavek.sk Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková Autori fotografií a ilustrácií: strana 4 – 5, 7, 30 – 31, 58 – 59, 62, 67, 94 – 104: Matúš Plecho strana 13: TASR strana 28: Rároh strana 50 – 57, 143: SITA/AP strana 123: Magdaléna Svančarková strana 126: Milina Zimková strana 133 – 137: Sebastian Pytka ilustračné foto: shutterstock

146

Vydavateľ SOFIAN, s. r. o. Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2016 Celoročné predplatné: 33,60 € Marec – december: 28 € Polročné predplatné: 16,80 € (vrátane poštovného)

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk/predplatne

Telefonické objednávky: 0915 895 328 v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h

BESEDY S ČITATEĽMI AJ V ROKU 2016 SA TEŠÍME NA STRETNUTIA S NAŠIMI ČITATEĽMI

Milí čitatelia, zo skromného zvyšku, ktorý nám v redakcii ostáva, robíme všetko pre to, aby sme sa s vami mohli stretávať a šíriť nádej v celej našej zemi. Za rok 2014 a 2015 sme uskutočnili 47 besied po celom Slovensku a v tomto trende budeme pokračovať aj naďalej. Hoci nás to stojí nemálo energie, toto úsilie vnímame ako zasievanie úrody, po ktorej príde žatva.

KUSOVÉ PREDPLATNÉ Marcové číslo si môžete objednávať do 20. februára 2016 na www.zemavek.sk. Cena je 3,30 €/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 4. 3. 2016

ARCHÍV ZEM VEK

Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

ZEM VEK TOUR

Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o. Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 E-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk

Besedy s čitateľmi

Vo februári sa tešíme na stretnutie s našimi čitateľmi v týchto mestách:

Tlač K&M, a. s. Rumana 7, 031 80 Liptovský Mikuláš

Nové Mesto nad Váhom

Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe. Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

10. 2. 2016 o 16.00 hod.

www.zemavek.sk www.facebook.com/zemavek

Mestská knižnica Ľ. V. Riznera Ul. 1. mája 313/6 915 01 Nové Mesto nad Váhom

Šaľa

11. 2. 2016 o 17.00 hod.

Mestská knižnica Jána Johanidesa v Šali Hlavná 15/61 927 01 Šaľa

WWW.ZEMAVEK.SK · WWW.FACEBOOK.COM/ZEMAVEK

V S T UP VOĽ N Ý

„Mám rád výrok svätého Augustína: Miluj – a rob, čo chceš.“ Marián Kuffa rímskokatolícky kňaz