Zem&Vek Marec 2016 by Zem & Vek

VĎA

ĽOM ITE

PREDPLAT KA

REKLA MY

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK MAREC 2016 www.zemavek.sk

CENA PRI PREDPLATNOM

2,80 €

CENA

3,30 €

PRIEMYSEL

VZDELÁVANIA

• KAM VEDÚ NITKY UČITEĽSKÉHO ŠTRAJKU? • DO MIGRAČNEJ KRÍZY UŽ ZASAHUJE I NATO • JOŽO RÁŽ: BOH A SATAN HRAJÚ ŠACHY A STÁLE SÚ V REMÍZE

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > MAREC 2016

SPOLU

MÁME AJ NA NAJVÄČŠIE RYBY

DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU

MALÍ KOMEDIANTI VEĽKÉHO ŠAPITA / 8

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ZO SVETA A Z DOMOVA

BITKA NIELEN O VEĽKÚ BRITÁNIU / 11 FICO: UCELENÉ KOMUNITY MIGRANTOV NEPRIJMEME / 16 NIKOLAJ STARIKOV A JEHO VLASTENECTVO / 18 NOVÁ HODVÁBNA CESTA AKO BOJ S ČASOM / 24 KAM VEDÚ NITKY UČITEĽSKÉHO ŠTRAJKU? / 28 UČITELIA ZNEUŽITÍ NA POLITICKÉ HRY / 30

RENDEZ-VOUS

STRETNUTIE S ČLOVEKOM

JOŽO RÁŽ: BOH A SATAN HRAJÚ ŠACHY A STÁLE SÚ V REMÍZE / 70

EKONOMIKA

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

ČO DAVOS NAZNAČIL A ČO PONECHAL NEDOPOVEDANÉ / 32

SATIRA

ÚVOD / 36 NELICHOTIVÁ VIZITKA SLOVENSKÉHO ŠKOLSTVA / 38 ZOTROČENIE VZDELÁVANÍM / 40 ÚTOK NA DETSKÉ MOZGY / 42 KORISŤ HODNA BILIÓNOV / 44 CHAOTICKÁ DOBA VYŽADUJE INTEGROVANÉ OSOBNOSTI / 47 UNIVERZITY ODTRHNUTÉ OD PRAXE NEZARUČIA VAŠIM DEŤOM ŠŤASTNÚ BUDÚCNOSŤ / 50 ŠKOLA MÔŽE VYZERAŤ AJ INAK / 56

RÁROH / 34 PREČO AMERIKANOFILOM HRABE? / 35

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 62

KORUNNÍ SVEDKOVIA

VÝROKY ZASVÄTENÝCH

SALVADOR ALLENDE / 33

AKO TO VIDÍME MY

DÉJÀ VU

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

HLAVNÉ MESTO ŠPIÓNOV / 82

NAŠA HISTÓRIA

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

KAUKAZSKÝ ČLOVEK – PREDCHODCA EURÓPANOV / 86

PROPAGANDA

TECHNIKY MANIPULÁCIE

AKO SA STAŤ PRORUSKÝMI PRAVIČIARMI / 78

ALTERNATIVE VITA

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

ŽIVOT PO SMRTI / 106

BEZ MASKY

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

MARTIN SCHULZ / 90

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

(P)OTRAVINY / 115 TROCHU POLYSTYRÉNU NA OBED / 116 ĎALŠIE „OBŽALOVANÉ“ ANTIBIOTIKUM / 117

ZDRAVIE

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

O ENERGII PYRAMÍD A ICH LIEČIVÝCH ÚČINKOCH / 110 PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 113 MANNA / 114

VYUŽITE AJ VY MOŽNOSŤ PREDĹŽENIA PREDPLATNÉHO AŽ DO KONCA ROKA 2016.

ZIMKOMRIAVKY

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

SYREK / 124

TÉMA MESIACA

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

HERBÁR

OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY KÁVA NEBEZPEČNÁ AJ PROSPEŠNÁ / 118

MANDRAGORA

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

ORBIS PICTUS

NEZNÁMI HRDINOVIA

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

AFRICKÝ CHE GUEVARA / 94

MYSTICKÉ MIESTA

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

STONEHENGE – ANGLICKO / 96

VEDA A TECHNIKA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

ŤAŽKÁ FUŠKA PRI ODOBERANÍ KOSTNEJ DRENE / 100 V ŠKOLE BUDÚCNOSTI SI ČIP ZAPAMÄTÁ ZA VÁS / 102

JEDEN DEŇ

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM JEDEN DEŇ S OŠETROVATEĽKOU V ZOO / 120

PRÍBEHY ZEME

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

MUŽ, KTORÝ SA ROZHODOL PRESŤAHOVAŤ HORY / 122 ZÁPASIACE BÝKY / 123

KOREŠPONDENTI

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

KAMENNÉ GULE U NÁS A VO SVETE / 136

VOJNA U NAŠICH SUSEDOV? / 140

PAVUČINA

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

PREDPLATIŤ SI NÁS MÔŽETE PROSTREDNÍCTVOM E-MAILU ZEMAVEK@ZEMAVEK.SK, NA TELEFÓNNOM ČÍSLE 0915 895 328 ALEBO NA NAŠEJ INTERNETOVEJ STRÁNKE WWW.ZEMAVEK.SK. MÚZY

ZEM & VEK ODPORÚČA

Cena predplatného (apríl – december): 25,20 €

Zo srdca Vám ďakujeme.

KNIHY / 126, FILM / 127 HUDBA / 128, HRY / 129 KULTÚRNA UDALOSŤ / 130 STEFAN BLEEKRODE / 131

TRIBÚNA

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

MIROSLAV KUSÝ / 138

LEBO SOM MAMA / 142 LIST UČITEĽOM / 143 SLOVENSKÁ STRATENÁ GENERÁCIA / 144

ODMIETLI SME REKLAMU, ABY SME SI UDRŽALI SLOBODU A NEZÁVISLOS . TERAZ NÁM VŠAK MÔŽETE POMÔC PRÁVE VY – POUKÁZANÍM 2 % Z VAŠICH DANÍ.

AKO NÁM MÔŽETE POSKYTNÚ 2 % Z VAŠICH DANÍ? V da ovom priznaní uve te nasledovné údaje o prijímate ovi na poukázanie podielu zo zaplatenej dane z príjmov: Obchodné meno: SOFIAN Publishing I O: 42264146 Právna forma: Ob ianske združenie Sídlo: Vajnorská 94, 831 04 Bratislava Tieto 2 % z daní môžete poukáza v da ovom priznaní, ktoré je zvy ajne potrebné poda do 31. 3. 2016. Zamestnanci, ktorým robí ro né zú tovanie dane ich zamestnávate , môžu poukáza 2 % z daní až do 30. 4. 2016 prostredníctvom vyhlásenia a potvrdenia o zaplatení dane od zamestnávate a odoslaného na príslušný da ový úrad pod a miesta bydliska. Podrobnejšie informácie o lehotách a postupe, ako poskytnú 2 % z vašich daní, nájdete aj na www.zemavek.sk/2percenta. akujeme

ZEM VEK GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK

vyhlasuje druhý ročník slávnostného udeľovania ocenení

ZA OSOBNÚ OBETAVOSŤ PRE DOBRO VŠETKÝCH V starogréckej mytológii sa jediný z olympských bohov – Prometheus, obetoval pre dobro človeka. Dnes, v bohorovnej spoločnosti úpadku, uctievania hyperkonzumu, mediálnych lží, ma nipulácií a kontroly myslenia, sa boj jednotlivca v prospech ostatných stáva výnimočnou uda losťou. Životné príbehy statočných ľudí sú však žiarivou inšpiráciou pre ďalších, ktorí budú udr žiavať pochodeň ideálov dobra a spravodlivosti. A práve takýchto ľudí by sme mali podporovať.

Za rok 2015 sa redakčná rada ZEM&VEK rozhodla nominovať na cenu PROMETHEUS tieto tri osobnosti:

Ing. Mgr. Marián Kuffa, Dr. h. c.

Rímskokatolícky kňaz, predstavený a štatutár Inštitútu Krista Veľkňaza V Žakovciach pri Poprade vybudoval komunitu pre bývalých bezdomovcov, kriminálnikov, narkomanov či prostitútky, kde sa mu úspešne darí resocializovať ich a dávať im nádej na nový život.

Ing. Filip Rázga, PhD.

Vedecký pracovník Ústavu polymérov SAV Podieľa sa na výskume malých molekúl, liekových nosičov a mikrokapsúl pre protinádorové terapie a liečbu cukrovky typu I.

MUDr. Andrej Janco

Prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov Otvorene upozorňuje na nezdravé javy v slovenskom zdravotníctve. Ako lekár diabetológ sa snaží prísť na príčinu ochorenia a nepredpisovať hneď lieky na potlačenie príznakov. Je hovorcom Charty 2005, ktorá bojuje za mier, proti militarizmu, fašizmu a vojne.

Túto cenu chceme udeliť spoločne s Vami, vážení čitatelia. Preto každý z Vás môže hlasovať za jednu z nominovaných osobností na internetovej stránke www.zemavek.sk/prometheus alebo svoj hlas zaslať na e-mailovú adresu zemavek@zemavek.sk, prípadne poštou na Sofian, s. r. o., Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava do 20. marca 2016. sa uskutoční Slávnostné odovzdávanie ceny 11. apríla 2016 o 18. hodine v Ateliéri Babylon v Bratislave.

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

Tibor Eliot Rostas

MALÍ KOMEDIANTI

VEĽKÉHO ŠAPITA ZÁPAD JE ČORAZ MOHUTNEJŠIE KONTAMINOVANÝ FENOMÉNOM, KTORÝ SA STÁVA JEDNÝM Z JEHO NAJCHARAKTERISTICKEJŠÍCH RYSOV: CYNIZMOM. CYNIK DNES NIE JE ŽIADNA OSAMOTENÁ, ROZPOLTENÁ INDIVIDUALITA UTÁPAJÚCA SA V BOJI ZA I PROTI HODNOTÁM, AKÉ CHCE REPREZENTOVAŤ. NIE, CYNIK JE DNES DIAGNÓZA CIVILIZÁCIE HĽADAJÚCEJ VLASTNÉ OPODSTATNENIE.

eden z najvýznamnejších filozofov súčasnosti Peter Sloterdijk sa vo svojej Kritike cynického rozumu vyjadruje o cynikovi ako o „masovom type, priemerný spoločenský charakter vo vyššej nadstavbe… je integrovaným asociálom… Difúzny cynizmus už dávno zaujal kľúčové spoločenské pozície v predstavenstvách, parlamentoch, dozorných radách, medzi lektormi, v ordináciách, na fakultách, v kanceláriách a v redakciách“. Sloterdijk písal svoju štúdiu pred viac ako tridsiatimi rokmi a odvtedy sa cynizmus stal symbolom epochy Homo cynicus. Najvýraznejšou hyperbolou sa stávajú všadeprítomné

médiá a ich obsahy, kde cynizmus, vysmievanie, posmešky a zlomyseľnosť tvoria už korpus detských programov, z ktorých vyrastajú cynici stále „cynickosofistikovanejší“. Tí sa vám neskôr vysmievajú vo večernom programe a paródiách parodujúcich paródie. Alebo sa z nich stávajú „cynické obludy“ ako v prípade Radoslava Ondřejíčka, ktorý si nad spoločnou fotografiou Rostasa s Rážom „zavtipkoval“: „Táto nová kampaň Ministerstva dopravy za nosenie heliem pri jazde na motocykli sa mi veľmi pozdáva. Pretože keď necháte kus mozgu na asfalte, môžu sa vám prihodiť aj oveľa horšie veci ako smrť.“ Foto: Matúš Plecho

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

Kde sú ešte hranice toho, čo príde, a kde sa vlastne rodí spoločnosť, v ktorej je posledným reálnym činom ukameňovanie a výsmech ľudskosti? O tom, že sa distribútormi cynického vedomia veľkej globálnej dediny stali práve mediálni giganti a Hollywood, netreba nikoho presviedčať. S tieňom Ameriky vytvorenej východoeurópskymi imigrantmi v Hollywoode sa postupne začala stotožňovať samotná Amerika, ktorú takéto obrazy a idey napokon pohltili. Americký sen, filmy, žuvačky, pančuchy alebo Lucky Strike sa stali emblémami šťastia na dlhé desaťročia. A, pochopiteľne, spolu s nimi aj herci, ktorých si filmové štúdiá a producenti vychovali. Až na pár výnimiek, ako v prípade Marlona Branda či Olivera Stona (ktorí sa opovážili nahlas hovoriť o hollywoodskej pravde a o tom, kto celý filmový priemysel koncentruje vo svojich rukách), musela a musí drvivá väčšina prominentov na červených kobercoch „držať hubu a krok“. Inak to nebolo ani za prvej československej republiky, keď v tridsiatych rokoch vyrástli na Barrandove filmové štúdiá majiteľov Miloša a Václava Havla. Aj tu sa v slabších, no i v mimoriadnych filmoch produkovala elita národa, ktorej slová a názory boli smerodajné – či už išlo o predvojnové alebo vojnové Čechy a Moravu, neskôr o socialistické Československo, nuž a počas nežného prevratu o známych tribúnov ľudu. Za prvej republiky sa však na rozdiel od socialistickej éry ujal ešte jeden fenomén amerického sna – reklama. A v nej si zahrali aj také hviezdy ako Adina Mandlová, Lída Baarová, Theodor Pištěk, Vlasta Burian, Antonie Nedošinská a mnoho ďalších. Nedávno sa v Čechách zaskvela populárna herečka Veronika Žilková, manželka ministra obrany Martina Stropnického. V rozhovore pre parlamentnilisty.cz sa k príčinám mnohých napadnutí dievčat a žien v Nemecku, Rakúsku, ale aj v iných krajinách vyjadrila takto: „Je to silný pud prírody. I mnoho európskych žien bude časom svoj pud určite dobrovoľne smerovať k novým samcom.“ Tu sme už pri ďalšom a tragikomickom rozmere: metamorfózy komediantov do rolí verejných činiteľov. Stará dobrá škola hercov sa musela zúčastňovať

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

politiky v postavách ideologických seriálov za socializmu, no určite ich ostalo mnoho, ktorí sú a ostanú úctyhodnými. Ibaže dnes takí postupne vymierajú. Ich umelecký prejav, talent a charizmu nahradili ratingy. Teraz sa popularita nemeria kvalitou výkonu, ale kvantitou videní. Nuž a tak sa tých pár hercov novej generácie len recykluje medzi kulisami jedného seriálu za druhým. Vlastne – je to jeden veľký seriál, kde sa nemenia herci, ale len úvodné titulky. A týmto seriálom je každých pár minút prerušovaná reklama, v ktorej hrajú – opäť oni. Matematika biznisu je neúprosná: „Ste stále v seriáloch televízií (odvádzajúcich štátu, na ktorom vám vraj záleží, 11-krát menšie dane ako ten zlý, zlý Zem&Vek)? Dali sme vám zarobiť v reklame? Tak – a teraz sa angažujte, na vlastnej koži zažívate čaro slobody a liberálnej demokracie.“ Kým niektorí umelci sa OTVORENE hlásia k tej či onej politickej strane, tá nová, seriá lovo-reklamná generácia sa prezentuje apoliticky s peniazmi od OTVORENEJ SPOLOČNOSTI Georgea Sorosa. Zapojila sa do ďalších aktivít a výziev, kde občiansky burcuje: choďte voliť, hráme o veľa. Iste, bolo by to azda apolitické, keby tieto výzvy nedeklarovali osoby známe svojimi jednostranne orientovanými verejnými politickými vyhláseniami. Keď sme verejne upozornili na financovanie OZ Hráme o veľa, rafinovane sa zapájajúcej do predvolebného boja a financovanej Sorosovou organizáciou (okrem iného aj čiastkou 10 000 eur), prišla na adresu šéfredaktora Z&V odpoveď od manažérky pre komunikáciu Nadácie Otvorenej spoločnosti pani Natálie Tomekovej: „Ešte väčší blbec, ako sme dúfali, mysleli, spoliehali sa, asi umrem.“ Sorosova Nadácia Otvorenej spoločnosti má na svojej stránke hneď na úvod kľúčové definície: „Vyznávame liberálnu demokraciu, osobnú slobodu a dôstojnosť každého jednotlivca.“ Ďalej uvádzajú, že presadzujú toleranciu, vzájomný rešpekt, akceptáciu, nekonfliktnosť a dialóg. Tak. Opona spadla a ďalšie dejstvo vo veľkom šapite hry na pravdu a lásku môže pokračovať.

Patrik Sloboda

BITKA NIELEN O VEĽKÚ BRITÁNIU

výrazom Battle of Britain, ktorý vošiel do učebníc dejepisu ako označenie pre leteckú vojnu nemeckého Luftwaffe s britskou Royal Air Force nad východným pobrežím Spojeného kráľovstva, označovali niektorí britskí euroskeptici rokovací maratón, prebiehajúci počas tretieho februárového víkendu v Bruseli. Novodobých obrancov zvrchovanosti Veľkej Británie zastupoval v hlavnom stane euro kratov ministerský predseda David Cameron. Musel si odsedieť 33 hodín rozdelených do dvoch dlhých dní, aby v rozhovoroch s 27-člennou presilou chránil zvrchovanosť Veľkej Británie. Samit EÚ mal dva hlavné body: migráciu a nové riešenie pre Spojené kráľovstvo v EÚ. Tak znel v slovenskej jazykovej mutácii, vydanej Európskou radou, názov témy, ktorá leží Angličanom, Škótom, Severným Írom a Walesanom ťažko na srdci. Brusel v nej odpovedal na žiadosť Camerona z novembra minulého roka o úpravu vzťahov Spojeného kráľovstva s EÚ vzhľadom na zrýchľujúce a prehlbujúce sa integračné procesy, meniace EÚ na superštát, v ktorom Spojené kráľovstvo nechce uviaznuť. Cameron vstupoval do parlamentných volieb, ktoré vlani vyhral, so záväzkom dohodnúť s EÚ revíziu zmluvných vzťahov s Veľkou Britániou a predložiť ju občanom, aby ju posúdili a rozhodli v referende, či Spojené kráľovstvo ostane, alebo vystúpi z EÚ. Stály predseda Európskej rady Donald Tusk poslal 2. februára Cameronovi a členom tohto najvyššieho úniového grémia návrh na úpravu postavenia Veľkej Británie v Únii a účastníci dvojdňového bruselského samitu ho nakoniec jednohlasne odhlasovali. Dokument obsahoval sekciu C, ktorá sa nazývala aj Zvrchovanosť (Sovereignty), a do veľkej miery vyšla v ústrety požiadavkám Londýna. Cameron totiž ubezpečoval kolegov z Európskej rady i britských voličov, že nechce vyviesť Veľkú Britániu z EÚ, ak sa Brusel zaviaže neza-

vliekať Britov do čoraz tesnejšieho zväzku s čoraz častejším odovzdávaním ďalších a ďalších národnoštátnych kompetencií nevoleným eurokratom. Cameron zviedol z tohto hľadiska istú formu bitky o Veľkú Britániu. Diplomatickú – a vyšiel z nej živý a zdravý, no nie víťazný. Brusel, ktorý nestojí o stratu silného, ľudnatého a globálne vplyvného člena, predložil Londýnu ústretový kompromis, v sociálnych, menových a pracovnoprávnych záležitostiach dokonca i veľkorysý. Ide však o súbor obojstranných ústupkov, kde každý o čosi prichádza. Už predchádzajúce britské konzervatívne vlády si vymohli výnimky a výhradné práva pre Veľkú Britániu držať si od tela integračné projekty ako schengenský priestor, spoločnú európsku menu, bankovú úniu, záchranné programy eurozóny pre jej nečlenov či najnovšie spoločnú migračnú politiku a nehorázny systém prerozdeľovania migrantov podľa záväzných kvót. To všetko Londýn už v zmluvách mal. Brusel mu do aktualizovanej dohody pribalil ubezpečenie, že Spojené kráľovstvo nebude na základe svojho existujúceho osobitného postavenia viazané k ďalšej účasti na politickej integrácii EÚ. Tikajúcou bombou, ktorú Cameron priniesol v košíku kompromisov z Bruselu, je obmedzená právomoc Veľkej Británie zabrániť, aby sa na ňu vzťahovali rozhodnutia členov eurozóny na úrovni samitov Európskej rady. Inými slovami, Brusel priznáva Veľkej Británii obmedzenú suverenitu. Spojené kráľovstvo síce bude mať právo (a to získajú všetky členské štáty s vlastnou menou) požiadať o preskúmanie legislatívnych návrhov, ak ich považuje za diskriminačné. Ak však Európska rada podané námietky a pripomienky zamietne, nebude mať Londýn právo vetovať ich. V konečnom dôsledku to bude znamenať, že ak poslanci vo Westminsteri zmluvu s EÚ odobria a občania sa v referende rozhodnú pre zotrvanie monarchie v EÚ, integračné mlyny Veľkú Britániu skôr či neskôr zomelú.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

VTIAHNE ANKARA A WASHINGTON EURÓPU DO VOJNY SO SÝRIOU?

Vojenské úspechy ruského letectva a sýrskej armády pri vyčisťovaní severných oblastí tejto rozorvanej krajiny od teroristických bánd hnutia Islamský štát (IS) znervózňujú susedné Turecko a Spojené štáty. Šesťdesiatšesťčlenná medzinárodná koalícia, ktorá útočí pod americkým vedením na postavenia IS tiež zo vzduchu, nedosiahla zďaleka také výrazné úspechy a jej koordinátori zvonia na poplach. Americký minister obrany Ashton Carter vyzval NATO, aby sa pripojilo ku koalícii ako celok. Bol by to prelom a zatiahnutie všetkých členov paktu do viacvrstvovej vojny. Navyše by sa zvýšilo riziko priamej zrážky s Ruskom vo vzduchu nad Sýriou. V neposlednom rade by to vlialo Turecku odvahu rozšíriť v sýrskom pohraničí provokačné bojové akcie proti sýrskym, prípadne ruským útvarom. Kým vrchné velenie NATO oficiálne nenavrhuje svojím členom nasadiť do Sýrie spoločné pozemné jednotky, Turecko ich na ti 16. februára už vyzvalo. Informovala o tom agentúra Reuters,

pričom Ankara správu nedementovala. Turecko v polovici februára rozpútalo – bez ohľadu na postoje partnerov v Aliancii – ostreľovanie sýrskeho územia v spoločnom pohraničí obývanom Kurdmi, ktorí odtiaľ vytláčajú teroristov IS. Ankara viní milície sýrskych i domácich tureckých Kurdov z militantného separatizmu, ktorý je vraj odhodlaná potláčať všetkými prostriedkami. Ankara popritom už dávnejšie nalieha na zriadenie bezletovej zóny nad pásmom územia le-

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

žiacim v severnej Sýrii a hraničiacim s Tureckom. Sýria a miestni Kurdi odtiaľ už takmer vypudili IS, ktorý Turecko považuje za menšie zlo než kurdské milície. Vytvorenie zóny odôvodňuje najmä potrebou nájsť bezpečné zázemie pre státisíce utečencov. Moskva s Damaskom poukazujú na riziko paralely s Líbyou, kde Západ pod zámienkou ochrany bezletovej zóny rozbombardoval najprv letecké a potom pozemné vojenské kapacity vlády Muammara Kaddáfího, čím umožnil povstalcom, ktorých vycvičil a financoval, zvrhnúť vládu.

AJ NENÁVISŤ ZBLIŽUJE

Patologická rusofóbia, ktorá prenikla na Ukrajine do všetkých oblastí života, zbližuje politické vedenie v Kyjeve s vládou v Ankare. Aj Turecko vyhrocuje donedávna ešte pragmatické vzťahy s Ruskou federáciou, za čo ho jeho transatlantickí spojenci viac chvália ako napomínajú. Zdá sa, že ho dokonca povzbudzujú k tomu, na čo si ako celok sami netrúfnu: priamo vyzbrojovať skorumpovaný ukrajinský režim, ktorý priviedol národ na mizinu. Nedostatočný boj s korupciou mu vyhadzujú pred oči už aj západní sponzori Majdanu. Korupciou je prerastené i turecké politické vedenie a svetové médiá už odhalili špinavé nitky vedúce k synovi, dcére a švagrovi prezidenta Erdogana. Je ľahko vydierateľný, kedykoľvek zvrhnuteľný a plní zámorským mocipánom každé želanie. Tým najnovším je poskytovať krachujúcej Ukrajine materiálnu pomoc. Zbrane vyrábané v krajine polmesiaca poputujú cez Čierne more na Ukrajinu na základe pripravovaných bilaterálnych dohôd. Písal o tom portál Ukraine Today. Pätnásteho februára zavítal do Kyjeva turecký premiér Ahmet Davutoglu s vládnou delegáciou, aby s prezidentom Petrom Porošenkom skoordinovali spoločný postup proti Rusku na medzinárodnej scéne. Tureckí hostia neprišli s prázdnymi rukami. Ukrajina dostane od Turecka úver vo výške 50 miliónov dolárov. Pre chronického dlžníka, akým Ukrajina je, za nerozumne ultranízky úrok 2,5 % so splatnosťou do piatich rokov. Obe krajiny od začiatku roka urýchľujú rozhovory o vojenskom

13 zbližovaní na protiruskej platforme. Šéf ukrajinskej diplomacie Pavlo Klimkin koncom januára na informačnom portáli Daily Sabah odpovedal na otázku, či sa pripravuje ukrajinsko-turecká vojenská spolupráca, jednoznačným áno.

DO MIGRAČNEJ KRÍZY UŽ ZASAHUJE I NATO

Jedenásteho februára sa európskou tlačou rozletela správa s optimistickými titulkami: NATO pomôže s migračnou krízou, potešili čitateľov parlamentnilisty.cz. O týždeň neskôr doplávali do Egejského mora lode misie NATO, od ktorých si Európania mnoho sľubujú. Ide o päť plavidiel, ktoré na túto misiu vyčlenil hlavný stan v Bruseli. Velenie zveril Nemecku, ktoré požiadalo o zapojenie Severoatlantickej aliancie po neslávnej ceste jeho kancelárky do Ankary. Angele Merkelovej sa tam nepodarilo uprosiť tureckú vládu, aby zodpovednejšie spolupracovala s EÚ pri brzdení presunu migrantov z tureckého pobrežia do Grécka cez Egejské more plavidlami pa-

šeráckych gangov. Po troch týždňoch krajina polmesiaca nečakane súhlasila s podmienkami výkonu misie NATO. Samotný vojenský pakt prekvapil aj ochotou zapojiť sa do riešenia migračnej krízy. Dosiaľ sa tomu vyhýbal s tvrdením, že mu chýba mandát na stráženie hraníc, prípadne zasahovanie proti pašeráckym lodiam. Misia, ktorú ministri obrany odobrili ako spoločný kompromis, ostáva bezzubá. „Nie je to o zastavovaní lodí a ich vracaní späť. NATO pomôže so získavaním informácií a sledovaním v boji s pašeráctvom ľudí a zločineckými sieťami,“ citoval server aktualne.cz generálneho tajomníka Aliancie Jensa Stoltenberga. Aliancia nebude nútiť plavidlá s ilegálnymi migrantmi, aby sa otočili späť. NATO má v podstate iba monitorovať pohyb pašeráckych plavidiel a odovzdávať informácie tureckým a gréckym pohraničným úradom. Zasahovať má len pri zachraňovaní migrantov z mora alebo z potápajúcich sa lodí. Nová dohoda má jeden chvályhodný bod: lode NATO budú vracať zachránených migrantov do Turecka, a nie prepravovať cez

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

profesorov usudzuje, že nevyhnutnou podmienkou integrácie bude zníženie minimálnej mzdy pre žiadateľov o azyl. Kto potom zamestná drahších, no rovnako (ne)kvalifikovaných Nemcov?

POĽSKO: VRENIE POD POKRIEVKOU POPÁLILO WALESU

14 hranice schengenského priestoru do Grécka. Vrchné velenie paktu nevylučuje nasadenie dodatočných lodí. To vyvoláva v Moskve a v Damasku otázku, či NATO pod ušľachtilou humanitárnou zámienkou nezačína sústreďovať logistické kapacity a námorné sily pri sýrskych brehoch vo východnom Stredozemí.

CENA ZA POHOSTINNOSŤ

Kým sa politické špičky Nemecka, Rakúska, Švédska a iných európskych krajín pripravujú na jarnú inváziu migrantov, štátom platení ekonómovia preratúvajú cenu za vlaňajšiu ústretovosť. Skutočné náklady zahŕňajúce priame i nepriame výdavky vysoko prevyšujú cifry, ktoré sa dostávajú do masmédií. Kúzlo spočíva v metodike výpočtov, najmä pri výbere jednotlivých položiek. Štátom diktovaná politická línia tlačí nemeckých ekonómov do publikovania optimistických správ. Celkovo odhadovaný počet 1,5 milióna vlaňajších prišelcov do Nemecka sa na papieri zredukoval na 1,1 milióna registrovaných osôb. S tým

sa štatisticky pracuje a čaruje. I tak pribúda triezvych, a preto znepokojivých správ. Česká tlačová agentúra ČTK začína interpretovať nemeckú „kreatívnu štatistiku“ bez zbytočných príkras. V správe s titulkom Medzi nemeckými ekonómami sú obavy z veľkého počtu utečencov informuje o ankete hospodárskeho inštitútu IFO v Mníchove, ktorá vyvracia „slniečkársky“ optimizmus štúdií Deutsche Bank a nemeckého Inštitútu pre hospodársky výskum RWI z konca minulého roka. Len 23 % z 220 opýtaných profesorov ekonómie, ktorých IFO v ankete oslovil, považuje príchod migrantov za prínos pre nemecké hospodárstvo. Prieskum, ktorý IFO uskutočnil na podnet denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ), ukázal, že až 40 % opýtaných profesorov sa odvážilo označiť vlaňajší príchod za záťaž. Váhavo odpovedalo 37 % respondentov. Samotný FAZ využíva skeptické postoje pánov profesorov na psychologickú prípravu čitateľov: na následky masového vstupu migrantov na nemecký pracovný trh; na mzdový tlak smerom nadol, pretože 56 %

Výhra euroskeptickej strany Právo a spravodlivosť vo vlaňajších poľských parlamentných voľbách, ktorá jej umožnila zostaviť jednofarebnú vládu, vyvoláva v Bruseli a v domácich liberálnych kruhoch značnú nevôľu. Bruselská eurokracia považuje vládu Beaty Szydlovej, podporovanú jej straníckym spolupútnikom a prezidentom republiky Andrzejom Dudom, za podnecovateľa vzdorovitosti Vyšehradskej štvorky voči dirigizmu EÚ v otázke migračnej politiky. Hoci sa poľská vláda bráni Bruselu rusofóbnym nadbiehaním USA a jastrabom z Pentagónu, naďalej vedie tichú vojnu s domácou liberálnou opozíciou, ktorá kontroluje súkromné médiá. Tie napádajú poľskú exekutívu nevyberanými prostriedkami a vláda potom podniká ostré protivýpady. Pokrievku vnútropolitického vrenia nadvihol škandál vyvolaný novým odhalením spolupráce exprezidenta a ikony protikomunistického odboja Lecha Walesu s tajnou políciou bývalého režimu. Takéto obvinenia sa objavovali aj v minulosti, no opierali sa o kópie dokumentov. Walesa, ktorý bol prezidentom v období 1990 – 1995, ich vždy označoval za sfalšované. Aj osobitný lustračný súd ho v roku 2000 zbavil obvinenia zo spolupráce so štátnou bezpečnosťou. Tentoraz sa Inštitútu národnej pamäti (poľskej obdobe slovenského Ústavu pamäti národa) údajne dostali do rúk originálne dokumenty. Sedemdesiatdvaročnému Walesovi, ktorý v roku 1983 získal Nobelovu cenu za mier, zužuje priestor na obhajobu skutočnosť, že počas väzby a výsluchov podpísal viacero papierov. I keď tvrdí, že sa nikdy neznížil do roly donášača, možno sa vynoria expertne overené dokumenty dokazujúce opak. Otázkou ostáva, či ich vláda začne aktívne využívať na zdiskreditovanie svojho hlasného a vplyvného kritika.

HRA O BIELORUSKO

Európska únia zrušila väčšinu obchodných a hospodárskych sankcií proti Bielorusku. Európska dvadsaťosmička pozastavila sankcie koncom októbra oficiálne na znak ochoty zlepšiť vzťahy s týmto západným susedom Ruskej federácie, ktorému dlhé roky nemohla prísť na meno. Mienkotvorná európska tlač dokonca označovala prezidenta Alexandra Lukašenka za „posledného diktátora Európy“ i vtedy, keď sa s ním potentáti EÚ objímali pred televíznymi kamerami v Minsku počas medzinárodných rokovaní o zastavení bojov na Donbase. Únia neobnovením pozastavených sankcií nechala vypršať ich platnosť, s výnimkou predaja vojenskej techniky a sankcií voči štyrom jedincom podozrivým zo spoluviny na zmiznutí opozičných aktivistov. V období, keď Západ stupňuje hospodársku vojnu s Ruskom, hrá pre neho prínos z oživenia obchodu EÚ s deväťmiliónovým štátom sekundárnu úlohu. Niektoré európske

firmy síce budú môcť ľahšie obchádzať sankcie a protisankcie osi EÚ – Rusko, no primárne o to nejde. Kľúčovou je pre Západ a NATO poloha a podoba bieloruského územia. Leží medzi Poľskom a Ruskom, je rovinaté, dostatočne rozľahlé a vhodné na rozsiahle presuny pozemných vojsk. Bielorusko viaže k Rusku spojenecká vojenská zmluva a obe krajiny majú čiastočne integrované obranné kapacity. Otepľovanie medzi Bruselom a Minskom ich môže oslabiť. Navyše bieloruské septembrové parlamentné voľby by sa dali využiť na zorganizovanie miestnej obdoby ukrajinského Majdanu. (ps)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

FICO: UCELENÉ KOMUNITY MIGRANTOV NEPRIJMEME

„Ako predseda vlády SR zastupujem záujmy slovenských občanov a na V4 nechodím uspokojovať záujmy premiérov veľkých štátov,“ povedal Robert Fico na mimoriadnom samite V4 v Prahe 15. 2. 2016. Ako uviedla TASR, narážal tým na reakciu Nemecka, ktorému sa nepáči úmysel zoskupenia rokovať o náhradnom pláne v prípade zlyhania vonkajšej schengenskej hranice. Línia ochrany by sa potom posunula z grécko-tureckej hranice k Macedónsku a Bulharsku, čo by zmarilo plán Angely Merkelovej, ktorá chce migračnú krízu najnovšie riešiť v spolupráci s Tureckom. Predmetom samitu V4, na ktorý pozvali aj macedónskeho prezidenta Ďorgeho Ivanova a bulharského premiéra Bojka Borisova, boli obrovské masy migrantov prúdiace z Grécka najprv k nim a potom po tzv. balkánskej trase až do cieľového Nemecka či Švédska. „Chceme, aby vznikla medzi krajinami V4 zhoda, že keď nefunguje Grécko, a ono skutočne nefunguje, tak je výhodnejšie investovať peniaze do ochrany hraníc, ktoré oddeľujú Grécko od Macedónska, Bulharska a od ďalších krajín v danej línii,“ zdôraznil slovenský premiér s tým, že vláda v prípade realizácie plánu B poskytne obidvom krajinám spolu 300 policajtov. „Nebudeme nikdy súhlasiť s núteným vytváraním komunít migrantov na našom území, preto budeme naďalej proti kvótam a pokračovať v žalobe, ktorú sme podali,“ vyhlásil po samite Fico a poukázal na fakt, že SR nepozývala migrantov na svoje územie, ani nedestabilizovala krajiny, odkiaľ prichádzajú. Mnohým európskym politikom chýba podľa neho zmysel pre realitu, pričom obvinenie V4 z nedostatku solidárnosti odmietol. „Vieme poskytnúť peniaze i inak pomôcť, ale nebudeme privážať ľudí, ktorí u nás nechcú byť,“ poznamenal predseda vlády, pre ktorého je bezpečnostná situáciu v dôsledku migračnej krízy najväčším rizikom celého vládneho obdobia.

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

NEMECKÍ DIPLOMATI: O DEMARŠ URČITE NEŠLO!

Ešte pred februárovým samitom krajín V4 v Prahe došlo k menšiemu diplomatickému šumu. Nemecko u štátneho tajomníka MZV SR údajne protestovalo proti jeho konaniu, čo Robert Fico označil za demarš. Domáci ctitelia nesvojprávnosti šéfa kabinetu ihneď obvinili z dramatizovania, hľadania vonkajšieho nepriateľa, ba z pokusu vyvolať roztržku s Nemeckom. Nemeckí diplomati si vraj zisťovali postoje na zahraničných rezortoch všetkých krajín, ktoré sa samitu zúčastnili. Naopak – pochvalu za to, že ich záujem nevyhodnotil ako demarš, ale ako „vysvetľovanie nejasností a hľadanie spoločného prístupu“, zožal český šéf diplomacie Lubomír Zaorálek. Ani neprimeranosť Ficovho

tohto roku Američania oznámili, že vzhľadom na 18 miliónov, ktoré do prieskumu doteraz investovali, budú v prácach pokračovať a prítomnosť ložísk si definitívne overia pomocou prieskumných vrtov. Dedinčanov v Smilne, Oľke a Ruskej Porube ovládol strach o podzemné zdroje pitnej vody. Podľa košického hydrológa Ing. Michala Kravčíka ich môžu znehodnotiť chemikálie používané pri hlbinnej ťažbe ropy i plynu, vrátane silných karcinogénov a toxínov. Po niekoľkých incidentoch miestnych ľudí s pracovníkmi ťažobnej spoločnosti si na kauze prihriali svoju polievočku aj dve politické strany – OĽaNO a Sieť, ktoré starousadlíkom deklarovali podporu. Prvá zorganizovaním protestného pochodu v Prešove, druhá vyslaním expertov

Protest v Prešove Lubomír Zaorálek

komentára k diplomatickej komunikácii, ktorá prebehla medzi krajinami V4 a SRN na úrovni veľvyslancov, však nemôže slúžiť na zakrývanie, či nebodaj ospravedlnenie deštruktívneho postoja Nemecka voči Európe, demonštrujúceho ustavičným obnovovaním sankcií proti Rusku, podnecovaním migračnej krízy a podporou amerických záujmov na celom svete. Ako sa zdá, niektorí naši „experti“ odmietajú pripustiť, že fungovanie EÚ na princípe „veľkí rozhodujú – malí čušia“ je svojou podstatou zvrátené a dlhodobo neudržateľné.

AMERIČANIA CHCÚ ROPU, DEDINČANIA VODU

Pred desiatimi rokmi sa v podhorských dedinkách na severovýchode Slovenska usadila americká ťažobná spoločnosť Alpine Oil and Gas a spustila geofyzikálny prieskum predpokladaných zásob ropy a zemného plynu. V januári

a komplimentmi nešetril Šebej ani na adresu jeho predchádzajúcich i súčasných štátnych tajomníkov, ktorí sú podľa neho „to najlepšie, čo slovenská diplomacia má“. Pochvala však v tomto prípade pôsobí rozpačito, dokonca vzbudzuje mrazivé pochybnosti, či je všetko v poriadku. Pocit, ako by minister dával premiérovi svoje aktivity iba na vedomie a finálne účty skladal niekomu úplne inému, je totiž neodbytný.

PREDVOLEBNÍ AKTÉRI O NAJVÄČŠEJ HROZBE MLČIA

Slovensko žije naplno svojím predvolebným cirkusom. Nepodstatné a umelo vyfabrikované aféry, škandály či kauzy smerujú k účelovej diskreditácii protivníka, pričom ako osvedčený motív sa vyťahujú obvinenia zo všadeprítomnej korupcie zaujímajúcej v stupnici politických hriechov najvyššiu priečku. Na správaní aktérov politického boja však tentoraz čosi zaráža: každý bez výnimky venuje pozornosť zástupným problémom, ktoré by takto nevyzerali, keby v medzinárodných vzťahoch vládla normálna atmosféra. Z čisto lokálneho aspektu je situácia pred voľbami 2016 demonštráciou zúfalstva. Zúbožený stav slovenskej pravice nedáva nijakú perspektívnu alternatívu. Desaťročia

na geologickú a ťažobnú problematiku do Smilna a improvizovaným brífingom. Či by sa do drsného prostredia Nízkych Beskýd v mrazoch unúvali, keby nebolo tesne pred voľbami, je už na inú tému.

KEĎ REZORT DIPLOMACIE CHVÁLI FRANTIŠEK ŠEBEJ

Po známke „výborný“, ktorá sa Miroslavovi Lajčákovi ušla vlani od Andreja Kisku, sa tentoraz k spokojnej hlave štátu pridal ešte spokojnejší František Šebej. Ten na čele Zahraničného výboru NR SR pozorne sleduje, či sa slovenská štátna reprezentácia z pohľadu Bruselu a najmä Washingtonu „nevhodným spôsobom“ nepreriekne. Niektoré vyjadrenia totiž podľa neho vyvolávali dojem, že SR má dve zahraničné politiky. „Tú, ktorú robí racionálne a pokojne rezort zahraničia, a tú, ktorú predstavuje rétorika predsedu vlády Roberta Fica,“ povedal na margo štvorročnej práce rezortu diplomacie. Chválami

nemenný, priam symptomatický stereotyp: na jednej strane sociálnodemokratický monolit, na strane druhej plejáda politických trpaslíkov bez identity a výraznejšej osobnosti. Tak ako kedysi za Mečiara, aj teraz sa ich veľkosť meria tým, kto hlasnejšie zakričí: „Bez Fica!“ O aktuálne najväčšej hrozbe – svetovej vojne, ktorá nám tu vytrvalo tlie už tretí rok a svojimi dôsledkami je totožná s prírodnou apokalypsou totálneho rozsahu, všetci svorne mlčia. (jup)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Už

od polovice januára avizovali ruské, české a slovenské médiá a organizácie blížiace sa prednáškové turné kultového ruského historika a politického publicistu Nikolaja Starikova. Diskusné vystúpenia v Prahe a v Bratislave doplnil počas prvých troch februárových dní rozhovormi, ktoré poskytol českým Parlamentným listom, Mladej Fronte Dnes, Lidovým novinám, Haló novinám a v Bratislave aj nám. Keď som si počas príprav na interview s týmto mysliteľom prečítal, o čom rozprával v Prahe, zúžil som výber otázok na také, ktoré mu nepoložili. Aj preto, aby sme nepremrhali jeho vzácny čas, pretože, ako som správne predpokladal, museli sme sa zmestiť do necelej hodiny, ktorá sa scvrkla na cca 50 minút čistého času.

KEĎ OTČINA NIE JE VYPRÁZDNENÝM POJMOM

Patrik Sloboda

NIKOLAJ STARIKOV A JEHO VLASTENECTVO

Tento dynamický, pôvodným povolaním inžinier ekonómie veľmi podrobne dokumentuje a komentuje svoje vystúpenia na svojom blogu http://nstarikov.ru/blog. Zrejme musí, aby mal niekde systematicky zaznamenané, čo, kde, kedy, komu povedal a akej odozvy sa mu dostalo. Jeho prednášateľské „spanilé jazdy“ pokrývajú priestor od Vladivostoku na ruskom Ďalekom východe po Bad Sooden-Allendorf v nemeckom Hesensku, kde bol vlani. Prahu navštívil už v minulosti ako turista, no do Bratislavy zavítal po prvýkrát. Medzi jeho prejavmi v Rusku a v EÚ existuje zásadný rozdiel. Doma vystupuje najmä ako líder a zakladateľ politickej strany PVO (Veľká vlastenecká strana) a občianskeho hnutia Antimajdan. V zahraničí skôr ako publicista, bloger, politológ. Ale predovšetkým ako pohotový diskutér o meniacom sa postavení Ruska vo svete. Za hranicami Ruskej federácie, a obzvlášť na stiesnenej, politicky korektnej mediálnej scéne v Európskej únii ho vnímajú ako propagátora novodobého ruského nacionalizmu. To je biľag, krikľavá šarlátová nálepka myšlienkového hriešnika. On sám sa cíti byť oživovateľom klasického ruského patriotizmu a je ochotný trpezlivo vysvetľovať Európanom, Foto: Matúš Plecho

prečo by sa návrat k vlastenectvu zišiel aj im. Mnohí Slováci by ostali v pomykove nad otázkou, ako by sa im pozdávala strana, ktorá by vstupovala do marcových parlamentných volieb pod názvom Strana veľkej otčiny. Tak znie doslovný preklad Starikovovej strany PVO (Partija velikoe otečestvo). Do ruských septembrových parlamentných volieb vstupuje s programom, ktorý by postslotovskému vedeniu Slovenskej národnej strany pripadal ako málo pragmatický. Napríklad dôsledným odmietaním iniciatív vedúcich k akejkoľvek forme separatizmu. Prioritným bodom straníckej doktríny PVO je strážiť a posilňovať vnútornú súdržnosť Ruskej federácie. Obzvlášť teraz, v podmienkach otvoreného návratu k studenej vojne medzi Ruskom a Západom.

VEĽKÝ NEMUSÍ NUTNE UTLÁČAŤ MALÝCH

České mienkotvorné médiá rozhorčene prskali a Starikovovi v titulkoch nemohli prísť ani na meno. Pražania sa boja ruských tankov? Nech kontaktujú psychiatra, hovorí ideológ Antimajdanu, znie titulok interview, ktoré Nikolaj Starikov poskytol Petre Procházkovej z Lidových novin. Už jej prvá otázka odrážala spôsob jej uvažovania typickejší pre Washington ako pre Prahu. V posilňovaní obranyschopnosti Ruska videla jeho veľmocenské expanzívne ambície. A spustila prvú otázku pekne zostra: „Vaše state sa často týkajú nutnosti udržať Rusko v kategórii superveľmocí. Prečo vlastne vaša krajina potrebuje taký status? Nie je lepšie žiť v menšom štáte, kde veci fungujú ako majú, ľudia žijú v relatívnom dostatku a bez ambícií byť mocnou a velikánskou mocnosťou?“ Nikolaj Starikov jej odpovedal takto: „Tak si poďme spoločne predstaviť, že sa píše 14. marca 1939 a zajtra nemecká armáda zlikviduje Československo ako štát. A teraz si tú vašu tézu zopakujeme: ako príma je žiť v malom štátiku, ktorý môže každý kedykoľvek pohltiť a zničiť?“ Petra Procházková nato vyrukovala s existenciou NATO: „Možno sme malí, ale už nie osamotení. Napríklad sme členmi NATO, ktoré je garanciou našej bezpečnosti...“

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

„Mali by ste si uvedomiť, že medzinárodná politika je dáma dosť nestála. Dnes NATO existuje, zajtra nebude... Netreba nám vyčítať, že sme veľkí. To, že je niekto veľký, neznamená, že musí za každú cenu utláčať malých,“ podotkol Starikov.

KTO KOHO MÔŽE POHLTIŤ

Výbojný nacionalizmus vyčítal Nikolajovi Starikovovi a jeho Veľkej vlasteneckej strane aj Luboš Palata. Rozhovor publikoval pod titulkom Prokremeľský ideológ: Európska únia sa môže stať súčasťou Ruska. Vyvoláva dojem, ako by sa ruský medveď chystal zhltnúť bezmocnú Európu, pričom reč šla o inom. „Nebolo by potom pre Rusko lepšie, keby sa snažilo spolupracovať s EÚ, uzavrelo s ňou strategické partnerstvo a v budúcnosti sa napríklad stalo i jej členom?“ spýtal sa Palata v presne opačnom zmysle, t. j. začlenenia Ruska do EÚ. Starikov prekvapil svojho besedníka šikovným verbálnym manévrom: „Rusko do Európskej únie nikdy nikto prijať nemôže. Stačí sa pozrieť na mapu. Európska únia sa súčasťou Ruska môže stať. Ale už dnes môžeme spolupracovať. Naše snahy však narážajú na odpor EÚ podnecovaný USA, ktorým je Únia podriadená.“ Takto uštipačne naznačil, že krajina s rozlohou 17 miliónov kilometrov štvorcových by sa do EÚ s rozlohou štyroch miliónov nezmestila, no naopak by to možné bolo.

KDE SA AKO ŽILO

Imperiálnych ambícií Ruska som sa dotkol i ja pri zmienke o programových tézach POV o zahraničných vzťahoch Ruskej federácie. Uvažovali ste o zaradení pasáže, v ktorej by strana jasne deklarovala, že Rusko nemá impe riálne ambície? (Nikolaj Starikov neodpovedal za POV, ale za Rusko a za Sovietsky zväz skokom o vyše štvrťstoročie späť.) My sme ani nijaké nikdy nemali. Sovietsky zväz nemal také plány. Československo k Sovietskemu zväzu nepripojil. Moskva však kontrolovala prakticky všet ky oblasti politického a hospodárskeho života

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Československa. Mnohí ľudia sa cítili ako ob čania nesamostatného satelitného štátu. Odložme emócie. Prebiehal geopolitický zápas medzi veľmocami a blokmi. Po tom, ako Sovietsky zväz zaplatil za oslobodenie Európy životmi ohromného počtu svojich vojakov, získal politické i morálne právo – a Winston Churchill to súdruhovi Stalinovi uznal – na to, aby východná Európa mala priateľské vzťahy so Sovietskym zväzom. (Nikolaj Starikov mal pravdepodobne na mysli tzv. Dohodu o percentách. Zrodila sa tak, že britský premiér napísal počas Moskovskej konferencie v októbri 1944, keď stoloval so Stalinom, rukou na servítku v percentuálnom vyjadrení, akú mieru vplyvu bude mať Veľká Británia a ZSSR v strednej a východnej Európe. Československo tam menované nebolo.) Keď Sovietsky zväz v dôsledku Gorbačovovej zrady bezplatne odovzdal tento vplyv do rúk Západu, nič sa nezmenilo. Až na vektor. Krajiny spriatelené so Sovietskym zväzom sa spriatelili s USA. No nevznikli malé štáty také nezávislé ako Švajčiarsko. Zónu vplyvu si nerozširoval „zlý Sovietsky zväz“, ale druhá veľmoc. Mimochodom, vo východoeurópskych socialistických štátoch sa nežilo počas 60., 70., a 80. rokov až tak zle. (Nikolaj Starikov narážal na vyššiu životnú úroveň v porovnaní so ZSSR, no neuvedomil si, že Česi a Slováci sa porovnávali s Rakúskom a Nemeckom, kde bola ešte niekoľko rokov po vojne nižšia životná úroveň, no potom prudko vyskočila a zanechala ČSSR ďaleko za sebou.)

VYCESTOVACIE DOLOŽKY

Nikolaj Starikov potom prešiel k posudzovaniu kvality života v súčasnosti, keď ľudia prichádzajú o sociálne istoty, aké mali za socializmu. Relativizoval aj taký výdobytok slobody ako voľnosť cestovania: „Mnoho krásnych znakov slobody, ako napríklad sloboda cestovania, závisí od veľkosti príjmov.“ Nie nutne. Na cestovanie do Rakúska ležia ceho na dohľad od Bratislavy nikdy nebolo tre ba veľa peňazí. Pár mincí na vlak či autobus. O to viac frustrovali ľudí všetky tie zákazy a obmedzenia bývalého režimu. Foto: Matúš Plecho

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

Keď hranice Česka a Slovenska zvalil hitlerovský režim, tiež sa dalo cestovať. Z povojnového usporiadania v Európe nemožno viniť len Sovietsky zväz. Keď vás nepustili do Rakúska, nebolo to vinou Leonida Brežneva. Rozhodovalo Rakúsko. (Nikolaj Starikov mylne zdôraznil Rakúsko, asi na základe nesprávnej analógie s prísnosťou súčasných podmienok udeľovania rakúskych víz ruským turistom. Nemohol vedieť, že Rakúšania nám automaticky dávali turistické víza s podmienkou, že sme k žiadosti priložili československú výjazdnú doložku.)

AKO TO S NÍM BOLO?

Vedel to, alebo nevedel? Narodil sa pred 23. augusta 1970 a vyrástol v Leningrade (dnešnom Petrohrade). Detstvo a dospievanie prežil v socialistickom spoločenskom zriadení, ktoré nepreklína a s pribúdajúcim vekom dodatočne čoraz viac oceňuje. Rozumie sa, že s dôvetkami o určitých nedostatkoch popri nesporných kladoch. Publicistickú činnosť Nikolaja Starikova sledujem zhruba dva roky a z jeho rozprávaní, ktoré si možno stiahnuť z jeho webovej stránky vo formáte mp3, viem, že po zániku Sovietskeho zväzu si ako čerstvý inžinier ekonóm so špecializáciou na chemický priemysel osvojil vtedy módne neoliberálne názory na život a na svet. Asi nie nadlho. Primerané zamestnanie si nenašiel, do podnikania sa nepustil a podľa dostupných informácií sa živil príležitostnými prácami. Ak sú vierohodné, tak nevysoký Nikolaj vykladal vagóny, predával noviny, strážil hypermarkety a až po dvoch rokoch sa zamestnal ako drobný úradníček v petrohradskom vydavateľstve Šanca. Tieto biografické údaje o ňom sa nedajú overiť z nezávislých prameňov, čo by mohlo hrať závažnú rolu, keby dva stratené roky po promóciách strávil inak alebo inde. Znalci pomerov v Sovietskom zväze vedia, že si ho ako talentovaného vysokoškoláka mohol zobrať pod krídla KGB a pripravovať na postsovietske obdobie. Petrohradčanmi ako on sú aj prezident Vladimir Putin a predseda vlády Dmitrij Medvedev. Nech už to bolo akokoľvek, strana PVO, ktorú zaregistroval v apríli 2013,

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

mu otvorila dvere do politiky a možno i do kuloárov Kremľa.

VLASTENECTVO AKO NÁSTROJ OBRANY

Trúfal by som si odhadnúť, že patrí k tým vyvoleným a prevereným, ktorí na citlivej scéne ruskej politickej publicistiky vypĺňajú medzeru vzniknutú po tom, ako Kremeľ prešiel do protiútoku v informačnej vojne so Západom. Putin ho avizoval už na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vo februári 2007, keď Západu vykričal, že Rusko mu na vlastnú škodu viac ustupovať nebude. Rusko odvtedy otvorene usiluje o obnovenie svojich tradičných sfér vplyvu v Európe a v Ázii, pričom sa vracia späť k veľmocenskej politike Sovietskeho zväzu a cárskeho Ruska. Nikolaj Starikov sa ako historik už pred desiatimi rokmi vo svojej prvej knihe Kto zabil cárske Rusko: Veľké tajomstvo 20. storočia sústredil na imperiálne záujmy ruských cárov a intrigy ich protivníkov z Veľkej Británie. Publikáciou Stalin: spomínajme spolu z roku 2012 rozvinul debatu o prehodnotení obdobia stalinizmu a uznaní štátnickej veľkosti Josifa Vissarionoviča, ktorý premenil zaostalú krajinu na obávanú veľmoc. Kremeľ súrne potrebuje pri vedení psychologickej vojny so Západom neúplatných politických mysliteľov, historikov, publicistov, rečníkov a verejných diskutérov na podporu oživovania ruského vlastenectva v atmosfére, keď sa mladej generácii pred očami rozpadáva neoliberálny hodnotový svet, na ktorom dosiaľ lipla. Činorodý Nikolaj Starikov stelesňuje celebritu novej vlasteneckej garnitúry, ktorú prezident považuje za spoločensky potrebnú v boji proti informačnej, obchodnej a finančnej presile Západu. Štyridsaťpäťročný Starikov má talent na vedenie rozhovorov zrozumiteľným jazykom na základe príkladov z reálneho života. Suchopárni akademickí historici síce oprávnene označujú jeho práce za vedecko-populárne, a nie čisto vedecké, no nemôžu mu uprieť dosahovanie želateľného účinku v dobách, keď sa k Rusku otvorene nehlási žiaden štát na svete ako jeho bezvýhradný priateľ a spojenec. V tejto dejinnej

fáze, keď Moskva oprašuje vlastenectvo ako nástroj sebaobrany a sebaochrany pred hospodársky silnejším a mediálne vplyvnejším súperom, sa ruského vlastenectva netreba báť. Má defenzívnu povahu a je stebielkom, ktorého sa aj Stalin chytal, keď sa vojnový konflikt stal nezvratným a Hitler rozpútal vojnu. Keby sa písal rok 1972-73, keď Sovietsky zväz dosahoval vrchol moci, nabádal by som k opatrnosti pred charizmatickými rečníkmi ako je Nikolaj Starikov.

Z ČOHO ČERPÁ INFORMÁCIE

Chcel som sa ho spýtať, z čoho čerpá informácie renomovaný bloger, politológ a publicista ako on. Za desať rokov napísal pätnásť kníh a do Prahy a Bratislavy pricestoval nielen prednášať, ale i na autogramiádu dvoch posledných. V češtine mu vyšla Moc a v slovenčine Geopolitika. Potom som si uvedomil, že to, čo je dostupné jemu, nebude dostupné verejnosti. Ak skutočne patrí do Putinovho vnútorného okruhu propagandistov, dostáva z úradu prezidenta dôverné situačné správy, ktoré vypracúvajú najlepšie mozgy spravodajských služieb a diplomatických misií ministerstva zahraničia. Ak by patril k osobnostiam najvyššieho rangu, mal by k dispozícii aj špecialistov z akadémií, univerzít, vedeckých pracovísk a obchodných zastupiteľstiev. Aj keby nebol v Kremli až taký varený-pečený, ako obchodný riaditeľ petrohradskej pobočky Prvého kanálu štátnej televízie môže držať prst na pulze doby pomocou informačných a analytických zdrojov určených pre manažment tejto mohutnej inštitúcie. Predsa len, čo by odporučil Slovákom rozumejúcim ruštine? Aké ruské informačné zdroje by ste odporu čili ľuďom hľadajúcim alternatívu voči neoli berálnemu mainstreamu? Ruskú štátnu televíziu (Prvý kanál je jej publicistickou vlajkovou loďou). Z novín možno plne dôverovať titulom ako Komsomoľskaja Pravda či Izvestia. Dôležité správy a informácie zverejňujem aj na svojej osobnej stránke nstarikov.ru.

A ešte? Hodnotná, hoci pre niekoho suchopárna, je Rossijskaja gazeta. A z periodík o ekonomike? Tie sú v podstate všetky protiruské. Ak sa pozriete do Daily Telegraph (možno mal na mysli Financial Times, ale nezastavoval som ho), to isté nájdete aj v ruskej ekonomickej tlači.

OSTANEME V STYKU

Problematika, ktorej sa v týchto odsekoch dotýkam, je príliš náročná na čas. Vymyká sa rutine. Vyžaduje si prelomenie ľadov, nastolenie dôvery, povestné preskočenie iskry a naladenie sa na rovnakú vlnovú dĺžku. Hoci som mu na privítanie povedal, že počúvam nahrávky z jeho prednášok a besied už dva roky, nerozohrialo ho to hneď a poďakoval sa mi len za milé slová, ktoré vzal ako zdvorilostný kompliment. Až na záver rozhovoru dozrel na otázku: Ste mysliteľ a publicista, ktorého si osobne vážim. Dovolili by ste mi preložiť niektoré vaše články a pasáže z prednášok? Samozrejme, dovolím. Ale deskriptívnou formou prekladu, s dopln kami, vysvetlivkami a poukazmi na dodatočné pramene. Smiem sa na vás bezprostredne ob rátiť, keď si budem potrebovať niečo objasniť? Samozrejme, nech sa páči (a podal mi svoju vizitku s kontaktnými údajmi). Určite ju využijem. Za zmienku stojí ešte členstvo Nikolaja Starikova v dnes už prestížnom Izborskom klube. Je to vlastenecký think-tank, ktorý založila koncom januára 2013 skupina intelektuálov, publicistov, ekonómov a politológov vyjadrujúca sa k vývoju doma a vo svete. Rusko dedolarizuje svoj zahraničný obchod a vedenie hospodárskej vojny so Západom mu umožňuje nahradiť neoliberálny model hospodárskej previazanosti s americkým hegemónom vlastnou koncepciou hospodárskeho rozvoja. Nikolaj Starikov chce pri tých premenách byť a možno nám o nich v budúcnosti porozpráva.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Peter Čalovka

NOVÁ HODVÁBNA CESTA

AKO BOJ S ČASOM CIEVNYM SYSTÉMOM SVETOVEJ EKONOMIKY JE PREPRAVA TOVAROV. AK ČLOVEK CHCE POCHOPIŤ STAV SVETOVEJ EKONOMIKY, STAČÍ SI POZRIEŤ GRAF SVETOVEJ PREPRAVY TOVAROV V ČASE A MÁME TU PRVÝ INDIKÁTOR, ČI BUDE HOSPODÁRSKA KRÍZA, ALEBO NEBUDE. 25

ína už v deväťdesiatych rokoch počas svojich päťročníc horúčkovito stavala železnice. Tempo, ktorým to robila, bolo neuveriteľné – 5000 km za päť rokov, vrátane mostov a tunelov. Aj Rusko pochopilo, že sa vo svete rozbieha renesancia železničnej dopravy a kontajnerová doprava umožňuje expedovať po železnici prakticky všetko. Asi v tom bude určitá synergia, ale keď sa rozchodila prvá trasa novej hodvábnej cesty z kontinentálnej Číny do Európy, ktorá po zjednodušení colných úkonov na hraniciach všetkých zúčastnených štátov (Čína, Kazachstan, Rusko, Bielorusko, Poľsko, Nemecko) umožnila prepravu jedným smerom za 11 – 15 dní v závislosti od trasy a destinácie, potešili sa všetci, dokonca aj obchodníci. Okrem Číny, ktorá komunikuje na všetkých frontoch a bojuje o diverzifikáciu svojej novej hodvábnej cesty viacerými trasami, sa vo svetovej preprave usiluje presadiť aj Rusko. Sta-

ronová severná námorná cesta, obsadenie Arktídy a neokolonizácia ruských ostrovov v Severnom ľadovom oceáne, budovanie vojenských základní na ochranu tejto strategickej cesty, aktívna účasť na čínskej hodvábnej ceste a pretiahnutie širokorozchodnej trate do Viedne – to všetko sú príznaky podstatnej zmeny dopravnej infraštruktúry vo svete. Pri podrobnejšom skúmaní zistíme, že nová hodvábna cesta (alebo železná hodvábna cesta, ako ju tiež volajú) predstavuje vlastne hodvábnu sieť, kde je iba na čínskom území zapojených 11 dopravných uzlov s kompletnou infraštruktúrou vo veľkých čínskych mestách, ktoré tak majú priame železničné spojenie s Európou. Asi netreba dodávať, že logistické firmy v Európe majú problém vyťažiť prázdne kontajnery z Číny na cestu späť. Nepomer obchodu pri porovnaní oboch smerov je podľa China Railways 200 vlakových súprav z Číny do EÚ a v opačnom smere iba 50.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

Ako pri všetkých tranzitných projektoch, jedným z najpodstatnejších faktorov je geopolitická situácia v dotknutých štátoch. Ale hodvábna cesta sama osebe zohráva svojím významom dôležitú úlohu v geopolitickej stratégii Číny. Je to zvláštny integrujúci faktor medzi štátmi. Keďže Čína má niekoľko alternatívnych trás, môže používať tieto dopravné tepny aj ako nátlakový nástroj voči tým-ktorým štátom na tej či onej trase. Príkladom takéhoto správania je spustenie trasy zvanej hodvábny vietor, ktorá ide z Číny do Európy cez Gruzínsko. Skúšobný vlak vypravili na cestu tesne pred návštevou ruského premiéra Medvedeva v Pekingu. Je, samozrejme, jasné, že ide o alternatívnu trasu hodvábnej cesty, ktorá obchádza Rusko. A je jasné, že išlo o mierny diplomatický nátlak na Rusko tesne pred významným rokovaním. Mohlo by sa zdať, že hodvábna cesta je mocný politický nástroj v rukách Číny – keby ne existovali rozdiely medzi jednotlivými trasami v nákladoch. A najlacnejšia je stále trasa cez Kazachstan a Rusko, niekedy až dvojnásobne v porovnaní napríklad s transkaspickou trasou cez Azerbajdžan a Gruzínsko. Okrem toho väčšina alternatívnych trás nemá dobudovanú dostatočnú prekladaciu infraštruktúru. Odhadovaný objem prepravy tovarov cez transkaspickú trasu je do 54 milión ton tovaru ročne. Do roku 2020 bude podľa námestníka riaditeľa azerbajdžanských železníc možné dopraviť do Turecka a Európy do 300 – 400 000 kontajnerov. V tomto roku sa má spustiť preprava nákladov cez Ukrajinu do východnej Európy s tranzitom cez prístav v Odese. Čo sa týka obratu tovaru medzi Čínou a EÚ, napr. v roku 2014 dosiahol 466 miliárd eur. Z toho sa po železniciach prepravilo tovaru za 3,53 miliárd. V zmysle rentability železničnej prepravy si treba uvedomiť, že jedna kontajnerová loď môže previesť 18 000 kontajnerov. Vlak prevezie maximálne niekoľko sto kontajnerov. Transport kontajnera vlakom stojí 7000 eur. Preprava toho istého kontajnera loďou vyjde na 2700 eur. Keby sme ten istý tovar chce-

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

li poslať lietadlom, stálo by to 33 200 eur (v dnešných cenách, údaje podľa joc.com). Wall Street Journal hovorí, že železnica nikdy nenahradí lodnú dopravu. Železničná doprava má zmysel iba pri porovnaní cena/rýchlosť prepravy, kde pre Čínu má zmysel dopravovať do Európy drahé exportné tovary ako notebooky, a spätne importovať napr. automobilové diely. Alebo komponenty pre kompletizáciu produkcie Hewlett Packard. Komplikáciu hladkého priebehu obchodných ciest môže predstavovať turecký premiér Erdogan, ktorý sa v poslednej dobe začal už otvorene správať ako zbojník. Začal vydierať EÚ utečencami. Vzhľadom na to, že Erdogan je viac-menej pikolík s veľkými mocenskými ambíciami, ktorý si zvykol žiť na veľkej nohe z príjmov z ropy kradnutej v Sýrii, a tieto zdroje sa mu prudko krátia v dôsledku ruskej vojenskej intervencie, musí získať chýbajúce peniaze z iných zdrojov. Na stretnutí v Antalyi požiadal Recep Erdogan šéfa ER Donalda Tuska a predsedu EK Jeana-Clauda Junckera o tridsať miliárd eur (pôvodná dohoda bola tri miliardy) na riešenie otázky utečencov s vyhrážkou, že ak ich nedostane, pošle migrantov do Európy. Okrem toho sa Erdogan vyjadril, že ak EÚ nespojí riešenie problému s urýchlením rozhovorov o vstupe Turecka do EÚ, podnikne určité opatrenia. Okrem iného začne posielať autobusy s utečencami do Grécka a Sýrie a nechá utečencov s malými deťmi na pobreží, nech sa utopia. Podľa vyjadrenia samotného Erdogana to môže urobiť raz-dva. A určite pri tom nebude mať výčitky svedomia. Jeden z argumentov bol aj o tom, že Grécko dostalo od EÚ 400 miliárd eur. Vyzerá to tak, že „sultán“ Erdogan chce byť nielen pánom krajín EÚ, ale aj vládcom všetkých morí naokolo. Po spustení odvetných sankcií, ktoré na Turecko uvalilo Rusko po zostrelení jeho lietadla SU24, Erdogan vo svojej arogancii začal vydierať Moskvu hrozbou, že uzavrie prieliv Bospor pre ruské lode. Ale vtedy niekto vytiahol starý citát Nikitu Chruščova, bývalého šéfa ZSSR, ktorým zareagoval na podobný

nápad Erdoganovho predchodcu: „Nuž, my v takom prípade vystrelíme iba jednu raketu (myslel tým raketu smerom na Istanbul), a potom budeme mať nový prieliv hneď vedľa Bosporu. Iba o niečo širší...“ Ako postupne starnú morské cesty, starnú aj prielivy. Zároveň sa oprašujú staré projekty. Jedným z nich je projekt prieplavu medzi Kaspickým morom a Perzským zálivom z roku 1889 – 1892, pôvodne vypracovaný ruskými inžiniermi, ktorý do značnej miery ovplyvňoval vzťahy medzi Ruskom a Iránom v spomínanej dobe. Išlo v určitom zmysle o vybudovanie bajpasu pre Rusko mimo Bosporu a Dardanel s najkratším prepojením do bazéna Indického oceánu. Projektu predchádzali geopolitické šarvátky v podobe kolektívnych protestov Veľkej Británie, Francúzska, Rakúsko-Uhorska a Nemecka voči vojenskej kontrole týchto prielivov vo forme pobrežných vojenských základní vybudovaných Ruskom. Problém sa vyriešil až v roku 1936, keď konvencia v Montreux stanovila jasné pravidlá pre prechod lodí cez prieliv. Irán dnes horúčkovito pripravuje projekt nového prieplavu Kaspické more – Perzský záliv. Jeho dĺžka má byť približne 600 km. Vzhľadom na veľké objemy obchodných tovarov, ktoré prechádzali z Ruska cez Bospor, bolo historicky jednou zo strategických úloh Západu zachovať v tomto regióne závislosť Ruska od námornej trasy vedúcej týmto smerom. Preto nie je náhoda, že antiiránske sankcie, ktoré USA uvalili na Irán v roku 1997, sa okrem iného týkali aj prieplavu Kaspické more – Perzský záliv. Teda presnejšie spoločností, ktoré boli do projektu zapojené. Ani dnes nie je jasné, či Spojené štáty v rámci zmierňovania sankcií proti Iránu stiahnu zákaz účasti na tomto projekte alebo nie. Ak by sa prieplav vybudoval, došlo by k prepojeniu arktických morí a baltického regiónu systémom vnútroštátnej riečnej plavby Ruska s Perzským zálivom a Indickým oceánom. Rusko a mnohé krajiny východnej Európy by po prvýkrát dostali možnosť zvoliť si inú trasu ako tradičnú cez Dardanely a Bospor a Suezský kanál a Červené more.

Rusko potrebuje prístup k Indickému oceánu. Ale v prostredí prebiehajúcej ekonomickej vojny proti nemu bude musieť v najbližšej budúcnosti riešiť oveľa pragmatickejšie otázky. Tepna Kaspické more – Perzský záliv je pre Moskvu aj pre Teherán mimoriadne zaujímavá a výhodná. Preto sa dá očakávať aktívny odpor proti tomuto projektu zo strany USA a NATO. Ak by sa Irán predsa len odhodlal uskutočniť ho, ruský politológ Grigorij Trofimčuk si myslí, že USA zablokujú Perzský záliv, ktorý sa v podstate už ani dnes nedá považovať za slobodný dopravný koridor. Pre Irán znamená projekt prielivu aj ďalšie možné využitie: odsoľovanie vody z Kaspického mora a jej použitie na zavlažovanie a ako pitnej vody pre vnútorné oblasti krajiny. Jedným z problémov projektu je, že kanál by musel mať podľa odborníkov šírku viac ako sto metrov a hĺbku minimálne päť metrov. To by si vyžadovalo obrovské množstvo vody, minimálne 10 % objemu vody Volgy. A Volga zásobuje Kaspické more z 85 %. Odčerpať taký objem nie je možné bez súhlasu krajín priliehajúcich ku Kaspickému moru. Podľa ekológov v centrálnych regiónoch Iránu nie sú zeme vhodné na poľnohospodárstvo. Zem je tam prevažne piesčitá a hlinitá. Pri intenzívnom zavlažovaní hrozí pôde zasolenie, čo by znamenalo jej definitívne vyradenie z pôdneho fondu. Okrem toho má Irán na svojom území množstvo seizmicky nebezpečných oblastí, kde s pravidelnosťou raz za desať rokov dochádza k zemetraseniu silnejšiemu ako 7 stupňov Richterovej stupnice. Vo vysokohorských oblastiach na severe krajiny sa často vyskytujú povodne a existuje korelácia medzi povodňami a slabými zemetraseniami. Pri povodniach býva zemetrasenie silnejšie. Ak by zemetrasenie poškodilo priehrady, dajú sa očakávať katastrofálne následky. V podstate sa Irán spolu s Ruskom musí rozhodnúť, čo je dôležitejšie – či ekonomická nezávislosť, alebo obavy z výsledkov štúdie analýzy dopadov na životné prostredie. Jedno je však isté: spolupráca Irán – Rusko nabrala nový dych.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Artur Bekmatov

KAM VEDÚ NITKY UČITEĽSKÉHO ŠTRAJKU?

ŠTRAJK UČITEĽOV SA STAL V JANUÁRI NIELEN DOMÁCOU UDALOSŤOU ČÍSLO JEDEN V MÉDIÁCH, ALE AJ JEDNOU Z KĽÚČOVÝCH TÉM PREDVOLEBNEJ KAMPANE, KTORÚ VYUŽILA PRAVICOVÁ OPOZÍCIA V KRITIKE VLÁDNUCEJ STRANY. BOL VŠAK ŠTRAJK A PROTESTY S NÍM SPOJENÉ SPONTÁNNYM VYVRCHOLENÍM NESPOKOJNOSTI UČITEĽOV, ALEBO VEDÚ NITKY OD ORGANIZÁTOROV PROTESTOV ĎALEJ?

vadsiaty piaty január, na bratislavskom Námestí SNP stoja pod dáždnikmi dve tisícky učiteľov. V rukách držia transparenty s nápismi Je suis učiteľka, Stop arogancii moci, A dosť! či Narodil sa nový Komenský, s portrétmi J. A. Komenského a Vladimíra Crmomana, nedávno zvoleného prezidenta Slovenskej komory učiteľov. Učitelia vstupujú do neobmedzeného štrajku, teda aspoň časť z nich. Nasledujú menšie protesty v ďalších mestách, protichodné interpretácie počtu štrajkujúcich učiteľov zo strany organi-

zátorov a ministerstva. Po dvadsiatich dňoch štrajk učiteľov končí a štafetu preberajú vysoké školy. Bez ohľadu na oprávnenosť volania učiteľov po lepších podmienkach v školstve je potrebné uviesť, že rozpočet na rok 2016 je už uzavretý a blízkosť parlamentných volieb rapídne znižuje šancu na realizáciu zmien. Zvláštne je, že pôvodné vedenie komory učiteľov, v ktorom bol Crmoman viceprezidentom, sa v novembri odmietlo zúčastniť rokovania s ministrom školstva. „Samotná SKU svoju účasť potvrdi-

la, a deň pred podujatím ju teatrálne odmietla. Účasť na podujatí bude vysoko reprezentatívna, takže si nemyslím, že to bude strata pre slovenské školstvo, rozhodne to však bude strata pre SKU,“ reagoval vtedy minister Juraj Draxler, poukazujúc na problematickosť niektorých osôb vo vedení komory učiteľov. Podľa ministra je Crmoman členom Komisie pre prioritnú os Vzdelávanie v rámci operačného programu Ľudské zdroje, a teda spolurozhoduje o projektoch v školstve, ktoré sú financované z eurofondov. Pri detailnejšom pohľade na zloženie organizátorov a podporovateľov štrajku možno nadobudnúť podozrenie, že toto protestné hnutie nie je také spontánne, ako sa prezentuje. Štrajk koordinuje tzv. Iniciatíva slovenských učiteľov, ktorú založil Vladimír Crmoman len v novembri. Hnutie nie je registrované ako občianske združenie a ide len o neformálne zoskupenie. Crmoman ho však založil v čase, keď bol viceprezidentom Slovenskej komory učiteľov a vedie ho aj teraz, keď je prezidentom SKU. Druhým mužom v SKU je Miroslav Sopko, ktorý kandiduje za Matovičovu stranu OĽaNO na deviatom mieste. Fakt, že štrajk má aj politické ciele, naznačil v rozhovore pre Denník N ďalší spoluorganizátor štrajku Ľudovít Sebelédi z Nových školských odborov. Úspech štrajku podmienil stratou voličských hlasov pre vládnu stranu. „Podľa mňa sa to začne lámať vtedy, keď sa v médiách objavia štatistiky, že percento úspešnosti SMER-u klesá. Ak klesne o päť percent, štrajk bude úspešný,“ povedal Sebelédi. Samostatnou kapitolou je podpora ďalších mimovládnych organizácií a kampaní. Crmomanova iniciatíva na svojej stránke otvorene ďakuje Aliancii Fair-play za „odbornú pomoc a poradenstvo“. Významným podporovateľom učiteľov je aj kampaň A dosť!, ktorá sa venuje oblasti vzdelávania. Za povšimnutie stojí opäť obdobie spustenia kampane – koniec októbra 2015. A kto túto kampaň vedie? Je tu napríklad Mária Barancová, predchodkyňa Vladimíra Crmomana na čele SKU, spomínaný Ľudovít Sebelédi z Nových školských odborov, no sú tu najmä predstavitelia prozápadných mimovládnych organizácií – Ján Orlovský (riaditeľ Na-

dácie Otvorenej spoločnosti), Lenka Surotchak (riaditeľka Nadácie Pontis), Andrea Tittelová (riaditeľka Youth Politics Education) či vari najznámejšia tvár Pavol Demeš, ktorý celé jedno desaťročie viedol stredo- a východoeurópsku sekciu German Marshall Fund a otvorene vyhlásil, že sa podieľal na prevratoch financovaných Západom v Srbsku a krajinách bývalého ZSSR. Francúzsky ľavicový týždenník Le Nouvel Observateur označil Demeša ako najskúsenejšieho revolucionára Západu v Európe. Ďalšou iniciatívou, ktorej cieľom je podporiť učiteľov, je dielo Andreja Kisku s názvom Verejná objednávka. Ide o stránku, na ktorej môžu ľudia prostredníctvom sociálnych sietí vyjadriť súhlas s konkrétnymi zmenami. Kiska zapojil do Verejnej objednávky okrem školstva aj zdravotníctvo. Napriek tomu, že prezident vyhlásil, že nejde o iniciatívu namierenú proti konkrétnej strane, na svojom profile napísal nasledovné: „Aby politici cítili tlak a riešili veci, ktoré riešiť treba, je potrebné vytvoriť jednoznačnú verejnú objednávku. Obzvlášť teraz pred voľbami.“ Zhrnuté a podčiarknuté, od konca októbra vzniklo na Slovensku niekoľko „neformálnych“ hnutí a kampaní v réžii západných mimovládnych organizácií, ktoré sa snažia navodiť fiktívnu realitu toho, že spoločnosť sa v záujme riešenia otázky školstva začína spontánne organizovať. Načasovanie, z ktorého vyplýva následná nesplniteľnosť požiadaviek a prepojenie niektorých organizátorov a ich podporovateľov na politické štruktúry zároveň navodzuje dojem spolitizovaného pozadia celého štrajku. A na záver k tomu pripočítajme aj obrovský mediálny záujem. Učitelia totiž protestujú pomerne často – protestovali v septembri 2011 (ministrom školstva bol nominant SDKÚ-DS Eugen Jurzyca) či naposledy v decembri 2012. Mediálny záujem však nikdy nebol taký veľký ako teraz. Nemusí ísť hneď o farebnú revolúciu či majdan na slovenský spôsob. Je však evidentné, že niekto mimo našich zemepisných šírok chce zmeniť spoločenský diskurz, doteraz orientovaný najmä na otázku utečencov a NATO, a zároveň ovplyvniť výsledok parlamentných volieb.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Lukáš Perný

UČITELIA ZNEUŽITÍ NA POLITICKÉ HRY

lovenskom sa koncom januára a vo februári prehnali štrajky učiteľov, ktoré opäť raz ukázali, akým spôsobom sa prejavuje rozpor medzi manifestáciou slobodnej vôle a manipuláciou. Učitelia vystúpili do ulíc bojovať za svoje práva, avšak pod vlajkou tzv. majdanistov a farebných revolucionárov napojených na pravicové „elity“ a samozvané osobnosti, ktoré priamo či nepriamo podporujú vojenské intervencie NATO, dravý neoliberalizmus a deregulovaný voľný trh. Na pozadí protestov organizovaných mimovládnymi organizáciami niečo riadne smrdí. Skutočný problém, na ktorý by mali učitelia poukázať, nespočíva v platoch, ale najmä v školských osnovách, ktoré sú prispôsobené súčasnému modelu krajne individualistickej, karieristickej a prospechárskej (post)spoločnosti. Kým v minulosti prevládal princíp kooperácie, súčasná predstava úspešného absolventa je dravý karierista, ktorý ide doslova cez mŕtvoly. Spoločnosť tak prostredníctvom ideologickej indoktrinácie produkuje chladné a emocionálne vyprázdnené stroje v mašinérii globálneho kapitalizmu, ktoré popierajú humanistické princípy spoločnosti. Gabriela Hlivjaková, jedna z mnohých štrajkujúcich učiteliek, ktoré majú negatívne skúsenosti so vzdelávacím systémom, nám poskytla svoje vyjadrenie: „Nejde len o platy, ale aj o celkový stav v školstve. Ľudia si neuvedomujú, že v hre je oveľa viac, vzdelávací systém ovplyvňuje celé generácie ľudí a celkovú budúcnosť našej krajiny. Fascinuje ma, keď vidím, ako ľudia zmagorili kvôli manipulácii v médiách. Záujmové skupiny SMER-u sa snažia protesty

zdiskreditovať, napr. pochybnými výplatnými páskami, ktoré púšťajú do obehu na sociálnych sieťach, či zľahčovaním situácie učiteľov („veď sa nemajú až tak zle“). Druhá strana zas búši do vlády. Napokon, my učitelia sme zostali rukojemníkmi tejto situácie a všetci sa na nás odbavujú. Ale nech. Ja sa nehanbím za svoj názor. Štrajkujem, aj keď viem, že sa tu odohrávajú politické hry, lebo mi ide o podstatu – zlepšenie situácie učiteľov a školstva ako takého.“ Učitelia sa stali obeťou v dobre rozohranej hre ekonomických elít. Ďalším sofistikovaným ťahom je krycia značka „nezávislej“ iniciatívy. K najzdiskreditovanejším a najvyprázdnenejším pojmom patrí práve slovíčko „nezávislý“. Zneužívajú ho rôzne občianske združenia, nadácie a médiá, ktoré nikto nevolil, aby si uzurpovali právo hovoriť v mene spoločnosti, a zároveň sú radikálne závislé od svojich sponzorov a mecenášov. A tak je to i teraz. Samostatný text venoval tejto téme Juraj Kopra v článku Iniciatívci publikovanom na stránke Slova: „... keď v televízii akýsi pán Crmoman v nestráženej chvíli podľahol vlastným predstavám, ako by svet mal fungovať, a pri obhajobe akožeštrajkujúcich a ich požiadaviek sugestívnym, naliehavým hlasom si položil rečnícku otázku: To naozaj zase chceme socialistické školstvo, kde sa budú všetci musieť učiť to isté? ... Ja som to celé štrajkové divadlo napokon rozšifroval takto: Po zvážení výsledkov synergického efektu OĽaNO a NOVA si zopár ľudí uvedomilo, že SMER môže nadpolovične vyhrať aj ďalšie voľby, vydesilo sa na smrť a založilo iniciatívu za čo najväčšie skomplikovanie volieb, ktorú však z taktických dôvodov napokon

31 nazvali inak.“ Ako autor tohto článku som sa o zákulisných hrách štrajku presvedčil na vlastné oči a uši počas mojej prítomnosti na januárovej demonštrácii. Prichádzame na preplnené Námestie SNP. Okrem mnohých úprimných, ale aj zmanipulovaných pani učiteliek a pánov učiteľov sa kdesi v pozadí objavuje, básnicky povedané, temný mrak lží a podrazu. Studené kvapky zo suchých konárov nepríjemne padajú za krk. Rečník spomína podporovateľov učiteľského štrajku, zaznievajú aj mená ako Hvorecký a Kaščák. V pozadí stojí pri svojej krčme smiešna postavička v šáliku – Alojz Hlina. Áno, ten, ktorý sa predvádza s „tančíkom“, a zároveň schválil prítomnosť logistického centra NATO vo Vajnoroch; ten istý Hlina, ktorého istý aktivista trefne nazval Vasiľom Biľakom mladším. Dážď je čoraz silnejší. Medzi protestujúcimi sa v dave objavuje Daniel Lipšic – áno, ten Lipšic, ktorý svojho času na účastníkov protestu Gorila vyrukoval v drsnej zime s vodnými delami. Všetko vyzerá byť dokonale pripravené. Reportéri korporačných médií naháňajú

ľudí ako supi – isto si v strihárňach dôkladne vyselektujú, čo zo získaného surového materiálu pôjde do vysielania. Noviny, televízie, rádiá, blogeri – skrátka všetci tí, ktorí dokonale a dôsledne ignorujú všetky ostatné občianske iniciatívy: od protestov proti NATO cez konferencie a prednášky o TTIP a globalizácii až po posledný protest proti búraniu PKO (na ktorý prišla jedine agentúra SITA) – sú v plnej permanencii. Každý dobre informovaný človek okamžite zbystrí pozornosť pri pohľade na zoznam podporovateľov učiteľskej iniciatívy, ktorá štrajk oficiálne zastrešuje – svieti na ňom totiž aj meno Pavla Demeša, bývalého ministra medzinárodných vzťahov SR, spoluzakladateľa SAIA-SCTS pre tretí sektor a niekdajšieho riaditeľa východoeurópskej pobočky americkej mimovládnej organizácie German Marshall Fund. Niektoré prvky protestu tak začínajú pripomínať ošúchané kapitoly z manuálu na farebné revolúcie a ľud bojujúci za svoje práva je opätovne cieľavedome manévrovaný do pozície nástroja niečej vôle. Pomaličky sa zberáme a znechutene odchádzame.

EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

Patrik Sloboda

ČO DAVOS NAZNAČIL A ČO PONECHAL NEDOPOVEDANÉ

ni tento rok si poprední predstavitelia finančných, politických a akademických kruhov z celého sveta nenechali ujsť príležitosť povymieňať si vo švajčiarskom Davose skúsenosti s prehlbovaním globalizačných procesov v podmienkach národných štátov a nadnárodných zoskupení. Za ústrednú tému výročného 46. zasadania Svetového hospodárskeho fóra si stanovili problematiku uskutočňovania tzv. štvrtej priemyselnej revolúcie a minimalizovania jej nežiaducich sprievodných znakov. Rozumie sa nežiaducich pre veľkých investorov a ich pavučinu korporácií. Organizátori megapodujatia s oficiálnym počtom vyše dva a pol tisíc účastníkov si úzkostlivo vyberali novinárov a spravodajské skupiny, ktorým udeľovali akreditácie. Podľa toho aj vyznievali pochlebovačné reportáže spočívajúce vo vychvaľovaní prínosov tzv. štvrtej priemyselnej revolúcie. Hlavnou úlohou bolo vysvetliť, čo to štvrtá revolúcia je, a pre laikov to, kedy sa udiala tretia, druhá a prvá. Činorodý 77-ročný spoluzakladateľ Svetového hospodárskeho fóra Klaus Schwab, rodák z juhonemeckého švábskeho Ravensburgu, ich heslovito vykreslil na webovej stránke fóra:  Prvá priemyselná revolúcia sa datuje ku sklonku 18. storočia a k prechodu od manufaktúrnej dielenskej výroby na strojovú a továrenskú pri využívaní pary, vodných tokov a uhlia.  Za druhú priemyselnú revolúciu sa považuje spustenie masovej výroby, deľba práce, využívanie elektriny a ropy na pohon strojov o sto rokov neskôr.  Tretia revolúcia trvá od konca 60. rokov 20. storočia, keď vstúpila do výrobných procesov elektronika, automatizácia a informačné technológie.  Opornými stĺpmi štvrtej priemyselnej revolúcie, o ktorej snívali niektorí osvietenci a ich mecenáši už na počiatku prvej, majú byť podľa Schwabovho popisu kyberneticko-fyzické systémy. Majú zefektívňovať výrobu a chod hospodárstva. Ako? Digitalizačným prepájaním výrobných a ľudských zdrojov do globálneho integrovaného celku.

Pre tento celok je uvažovanie na úrovni národných štátov, regionálnych hospodárskych blokov, ba i transregionálnych združení (transpacifická TTP a transatlantická TTIP, ktoré de iure ešte len stoja pred uvedením do života) brzdou a prežitkom tretej priemyselnej revolúcie. Na to, aby sa vôbec dalo zvládnuť uskutočňovanie štvrtej revolúcie (odtiaľ anglický titul témy tohtoročného fóra Mastering the Fourth Revolution), bude ľudstvo musieť prejsť hlbokou premenou. Technokraticky riadenou zhora a vymykajúcou sa právnym rámcom národných štátov či mravným, morálnym a zvykovým kódexom tradičných kultúr a náboženstiev. I o tom sa v Davose debatovalo, i keď zvyčajne v komornejšom prostredí pre vybraných hostí a mimo reflektorov reportážnych kamier. Masmédiá prioritne pokrývali to, čo má pripravovať verejnosť na krásny nový svet. Marketingovo ľahkým štýlom na totalitu efektívnosti. Na výhody prispôsobovania sa novým podmienkam, keď sa automatizácia, robotizácia a digitálne prepojenie všetkého živého a neživého, čo sa na planéte nachádza, zapojí do globálneho súkolia. Tretinu až polovicu ľudí urobí nepotrebnými, ak sa vraj včas nerekvalifikujú na profesie vyžadujúce kreativitu, interdisciplinárne vzdelanie a zvládanie komplexných úloh. Čo ostalo nedopovedané? To, ako tieto nádeje zlomí rozvoj umelej inteligencie. Je si vedomá sama seba. „Sídli“ v superpočítačoch a je prenosná prostredníctvom klasického internetu i nového internetu tzv. inteligentných a čipmi vybavených vecí a predmetov (internet vecí). Od robotov a automatov naprogramovaných na špecifické činnosti sa odlišuje kľúčovou vlastnosťou – schopnosťou dosiaľ vyhradenou iba pre ľudí: učiť sa, vnímať súvislosti, opravovať sa, zdokonaľovať sa, vyhodnocovať situácie, navrhovať riešenia a samostatne ich vykonávať. Aké miesto a úloha potom zostane pre ľudí?

VÝROKY ZASVÄTENÝCH > KORUNNÍ SVEDKOVIA

SATIRA >

> SATIRA

HALÓ, DOVOLAL SOM SA DO NSA?

VŽDY SA DOVOLÁTE DO NSA!

AK TRUMP ZVÍŤAZÍ A ZNORMALIZUJE VZŤAHY S RUSKOM, KTO BUDE PLAKAŤ NAJVIAC?

LIBERÁLI A ISIL Kresby: Rároh

Túto stranu pripravujeme v spolupráci so stránkou na Facebooku Prečo amerikanofilom hrabe?

TÉMA MESIACA:

PRIEMYSEL VZDELÁVANIA

VYCHOVÁVA NAŠE A SVETOVÉ ŠKOLSTVO SEBAVEDOMÝCH, EMOČNE VYZRETÝCH JEDINCOV S VLASTNÝM NÁZOROM? KRITICKY MYSLIACICH, TVORIVÝCH, SAMOSTATNÝCH, MORÁLNE A ĽUDSKY NA ÚROVNI? ALEBO VYCHOVÁVA SKÔR MECHANICKÉ KOLIESKA, KTORÉ MAJÚ LEN ZAPADNÚŤ DO MAŠINÉRIE GLOBÁLNEJ CIVILIZÁCIE, NA NIČ SA NEPÝTAŤ, NEKRITICKY PRIJÍMAŤ IDEOLÓGIU PRETLÁČANÚ Z NAJVYŠŠÍCH MIEST, POSLUŠNE PRACOVAŤ A KONZUMOVAŤ? V MNOHÝCH PRÍPADOCH UŽ LEN KONZUMOVAŤ. NOVÁ TECHNOLOGICKÁ REVOLÚCIA ZNIŽUJE POČTY PRACOVNÝCH MIEST, PRÍLEŽITOSTI PRINÁŠA LEN TÝM VŠESTRANNE PRIPRAVENÝM. JE NÁŠ VZDELÁVACÍ SYSTÉM VÔBEC SCHOPNÝ PRIPRAVIŤ MLADÚ GENERÁCIU NA VÝZVY BUDÚCNOSTI?

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Marián Benka, Peter Hafner

Druhý graf ukazuje, koľko percent populácie v produktívnom veku s ukončeným vysokoškolským vzdelaním je nezamestnaných. Napovedá to niečo o uplatnení vysokoškolákov v praxi. Slo-

NELICHOTIVÁ VIZITKA

vensko s vyše 6 % sa približuje ku krajinám južnej Európy, ktoré majú veľké problémy s nezamestnanosťou ako takou. Vysokých škôl síce na Slovensku pribudlo, ich kvalita je však sporná.

NEZAMESTNANÍ ABSOLVENTI VŠ

SLOVENSKÉHO ŠKOLSTVA

V percentách z celkového počtu absolventov

14 12 10

ŠTATISTIKY NIE SÚ VŠETKO, OBZVLÁŠŤ TO PLATÍ V OBLASTI VÝCHOVY A VZDELÁVANIA. AKO VYPLYNIE Z ĎALŠÍCH ČLÁNKOV V TEJTO TÉME, ŠKOLSTVO BUDÚCNOSTI POTREBUJE ZMENU K VÄČŠEJ FLEXIBILITE, INDIVIDUÁLNEMU PRÍSTUPU, KREATIVITE A VŠESTRANNÉMU HARMONICKÉMU ROZVOJU DIEŤAŤA. TAKÉTO KVALITY SA ŤAŽKO VYJADRUJÚ ČÍSLAMI. ŠTATISTICKÉ POROVNANIA VŠAK PREDSA LEN ČOSI NAPOVEDIA.

8 6 4 2 0

NÓRSKO

RAKÚSKO RUSKO

JUŽNÁ KÓREA ČESKO

FÍNSKO

MAĎARSKO

MEXIKO USA

FRANCÚZSKO POĽSKO

TALIANSKO

SLOVENSKO

ŠPANIELSKO

PORTUGALSKO

Zdroj: OECD

ko ukazuje náš prvý graf, Slovensko nevenuje príliš veľkú časť svojich verejných výdavkov na školstvo (10,6 %), hoci stále viac ako také Francúzsko. Medzi špičku v tomto smere patrí prekvapivo Mexiko s vyše 20 %, ktoré však v mnohých ďalších ukazovateľoch zlyháva. Zrejme tieto prostried-

ky nie sú vynaložené efektívne. Fínsko, ktoré je minimálne v rámci Európy považované za krajinu s najkvalitnejším školstvom, sa so svojimi cca 12 % pohybuje niekde v priemere. Tajomstvo fínskeho úspechu však spočíva v koncepcii vzdelávacieho systému, až potom je to o peniazoch.

ROČNÉ VÝDAJE NA ŠKOLSTVO

V percentách z celkových verejných výdavkov

24 20 16 12 8 4 0 NOVÝ ZÉLAND

JUŽNÁ KÓREA

MEXIKO Zdroj: OECD

ŠVAJČIARSKO

USA

POĽSKO FÍNSKO

RUSKO RAKÚSKO

SLOVENSKO ČESKO

MAĎARSKO

FRANCÚZSKO

TALIANSKO

JAPONSKO

Nedávna štúdia OECD porovnávala kvalitu základných škôl po celom svete. Doposiaľ najväčší globálny prieskum sa uskutočnil v 76 krajinách. Testy podstúpili deti vo veku 15 rokov, zamerané boli na matematiku a prírodné vedy. Najlepšie dopadli ázijské štáty, Fínsko,

Švajčiarsko či Estónsko, ktoré je známe svojou dlhodobou stratégiou v oblasti vzdelávania a informačných technológií. Slovensko sa umiestnilo na priemernom 37. mieste za všetkými krajinami V4 (11. Poľsko, 21. Česká republika, 32. Maďarsko).

REBRÍČEK KVALITY ZÁKLADNÝCH ŠKÔL 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 13. 19.

Singapur Hongkong Južná Kórea Japonsko Taiwan Fínsko Estónsko Švajčiarsko Holandsko Kanada Poľsko Nemecko Rakúsko

Zdroj: OECD

21. 23. 27. 28. 32. 34. 37. 38. 72. 73. 74. 75. 76.

Česko Francúzsko Španielsko USA Maďarsko Rusko Slovensko Ukrajina Omán Maroko Honduras Juhoafrická republika Ghana

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Marián Ďuriš

ZOTROČENIE VZDELÁVANÍM

NA KTORÝCH UČITEĽOV ZO SVOJICH ŠKOLSKÝCH ČIAS NAJRADŠEJ SPOMÍNATE? NA TÝCH, KTORÍ RECITOVALI UČEBNICE SCHVÁLENÉ MINISTERSTVOM PODĽA INŠTRUKCIÍ A BEZ OHĽADU NA PRÍNOS A POUŽITEĽNOSŤ? ALEBO NA TÝCH, KTORÍ UKÁZALI INÉ CESTY, AKO ZÍSKAVAŤ A PREVEROVAŤ POZNATKY? ZANECHALA VÄČŠIU STOPU CHARIZMA, ČISTÝ ĽUDSKÝ PRÍSTUP A EXPLANÁCIA PROSTREDNÍCTVOM PROSTEJ ĽUDOVEJ MÚDROSTI, ALEBO POČÍTAČOVÁ UČEBŇA S NAJMODERNEJŠÍMI VZDELÁVACÍMI ROSTRIEDKAMI? AKÝ „PRODUKT“ NÁM ŠKOLY PRINÁŠAJÚ? UPREDNOSTŇUJE SA VŠEOBECNÁ MÚDROSŤ A ŠIROKOSPEKTRÁLNY ROZVOJ ČLOVEKA, ALEBO INFORMAČNÉ ZAHLTENIE MLADÉHO MOZGU, KTORÝ NADOBUDNUTÉ INFORMÁCIE NEDOKÁŽE POUŽIŤ, SPÁJAŤ A POSUDZOVAŤ?

zdelávací systém sa nám plazivo pretvoril na školenie pracovnej sily. Nie pre náš, rodinný či národný záujem, ale firemný, zahraničný, cudzí. Spoločnosť, ktorej ľud žije pre blaho firiem bažiacich po zisku, je zotročená. Vzdelanie by sa vraj malo rovnať odbornému vzdelaniu. Človek však nežije len prácou. Nadobudnuté vedomosti a zručnosti sú potrebné na živobytie v kapitalistickej priemyselnej ekonomike, sú však menej použiteľné v medziľudských vzťahoch, ktoré sú základom života každého z nás. Po celé stáročia mala idea vzdelania podstatne širší obsah než len zisk zručností na

prevádzku živnosti alebo povolania. Platón rozlišoval techné (zručnosť) a epistémé (pravé poznanie). Stať sa vzdelaným človekom presahuje technickú zručnosť. Vyžaduje to pochopenie svojho miesta vo svete kultúrnom i prírodnom v snahe viesť produktívny a zmysluplný život. Konrad Paul Liessmann sa témou zaoberá vo svojom diele Teória nevzdelanosti a ďalších, kde konfrontuje ideologické frázy dnešných „reformátorov“ a identifikuje obmedzenie vzdelávacích systémov. Podľa Liessmanna je základom a cieľom dnešného vzdelávania služba industriálnej prevádzke, ktorá je pre

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

bytie súca, ale voči bytostným ľudským potrebám bezohľadná. Kým sa má „vyučený človek“ stať? Mobilným a flexibilným agentom priemyselného chodu, ktorý sa podľa požiadavky mobilne, flexibilne a agilne umiestňuje a premiestňuje, „vzdeláva“, robí „čokoľvek potrebné“, alebo o čom rozhodne objednávka a trh práce? Všetko, čo dnes ľudia môžu a majú poznať, je tragicky málo a znalostiam navyše chýba syntéza. Chýba mechanizmus, ktorý rieši myšlienku výchovy, zdôrazňuje sa, naopak, jeho neprítomnosť a spoločnosti sa vsugerúva presvedčenie, že najlepším krokom je vzdelanie zredukované na úroveň tréningu a vedomostí na hmatateľné čísla dostupného ľudského kapitálu. Analytik Valerij Piakin vidí problém v spoločenskom vnímaní učiteľskej pozície a hrozbu slabého vzdelania ako reálneho strategického prostriedku na podmaňovanie krajín: „Kvalita vzdelania ide nadol a skutočne vyrastá nemysliaci dobytok, o ktorom sní korporačno-klanová elita. Tento dobytok bude prežúvať seno bez zbytočných rečí a drieť na mocných tohto sveta. Takto štát hynie. Ak nebude mať učiteľ zaistenú autoritu, nemôže dôjsť k žiadnemu kvalitatívnemu posunu vo vzdelávacom systéme. Samozrejme, je potrebné prehodnotiť normy. Deti sú proste preťažené hlúposťami a nedostávajú normálne znalosti.“ Slovenské školstvo už dve dekády preberá jednu cudziu metódu za druhou a nepozerá kriticky na svoju celkovú koncepciu. Mládež je odmalička zahlcovaná lavínou informácií, neregulovaným alebo tendenčným tokom, kultúrou a obrazmi, ktoré jej vývoju neprospievajú, priam ju pripravujú o radostný čas detstva. Výsledkom je úpadok jazyka a verbálnych schopností, zmena slovných významov, hoci technických pomôcok a možností je viac ako kedykoľvek predtým. Ako povedal Goethe: „Nikto nie je tak beznádejne zotročený ako ten, ktorý mylne verí, že je slobodný.“ A práve nevzdelaný ľud, ktorého výchova spočíva v pôžitku, konzume, zábave a zdanlivej slobode, je najľahšie manipulovateľný. Len platforma národného školstva v prospech nás a našich detí, nie bezbrehej európskosti,

multikulturalizmu a zhubných cudzích záujmov je cestou, ktorá sa zdarne vyrovná s úskaliami budúcnosti. Cestou je rodinná a školská výchova a tvorba fór pre celonárodnú komunikáciu o problematike. Platón, žiak Sokratov a učiteľ Aristotelov, veril, že pedagógovia musia mať hlbokú starostlivosť o blaho a budúcnosť tých, s ktorými pracujú. Vykonávajú morálnu aktivitu, ktorá má žiakov viesť k hľadaniu pravdy a cnosti. Grécke štáty však boli prirodzené inštitúcie, ktorých úlohou bolo slúžiť potrebám ľudí. Dnes proti nám stoja bariéry v podobe novodobých závislostí a poddanstiev našich takzvaných vládcov. Zamyslime sa, či sme sa vydali správnou cestou, keď sa celé spoločenstvá Európy menia na homogénnu konzumnú masu bez duchovných ideálov a morálnych hodnôt, kde citlivý jedinec s dobrým úmyslom stráca priestor a pôdu pod nohami. Cnostný charakter vyžaduje harmonickú kombináciu kognitívnych a emočných prvkov, preto cnostný človek by sa mal už v mladosti naučiť milovať a mať radosť z mravných činov, hoci porozumenie pre mnohé získa v neskoršom živote. Úrodu nového prístupu k vzdelaniu budeme žať všetci.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Milan Pullmann

ÚTOK NA DETSKÉ MOZGY 42

HOCI DODANIE UČEBNÍC KLASICKÝCH ŠKOLSKÝCH PREDMETOV ČASTO MEŠKÁ NEÚNOSNE DLHO, SLOVENSKÁ VLÁDA V POSLEDNÝCH ROKOCH DOTOVALA „UČEBNICE“ PLNÉ RADIKÁLNEJ IDEOLÓGIE, KTORÚ SA VEREJNOSŤ PRÁVE NEPONÁHĽA AKCEPTOVAŤ. STREDOŠKOLÁCI TAK MAJÚ OKREM RODOVEJ PROBLEMATIKY SPOZNÁVAŤ AJ NÁSTRAHY KONŠPIRAČNÝCH TEÓRIÍ.

lánok denníka SME Študenti majú sklon podľahnúť konšpiráciám. Pomôcť chce učebnica v polovici mája 2015 informoval o novej knihe pre stredné školy Dôveruj, ale preveruj, ktorá má pomôcť študentom zorientovať sa pri formovaní svetonázoru, a bojovať tak s konšpiračnými teóriami a extrémizmom. Knihu vydal v náklade 2000 kusov Inštitút ľudských práv (IĽP). Podľa jeho riaditeľa Petra Weisenbachera sú mladí ľudia najrizikovejšou skupinou, pretože si ešte len vytvárajú názory na politiku, spoločnosť či ľudské práva. Ministerstvo vnútra jeho brožúru, ktorá môže učiteľom pomôcť na občianskej náuke či dejepise, podporilo sumou 5300 eur z programu Rady vlády pre prevenciu kriminality, pretože „šírenie neoverených informácií v prostredí internetu často využívajú aj sympatizanti extrémistických skupín“. Členmi IĽP sú aj Andrej Lúčny, Robert Mihá-

ly, Matej Ivančík a Alena Krempaská, spoluautorka novej brožúry. Peter Weisenbacher je spoluzakladateľ a bývalý riaditeľ Dúhového PRIDE Bratislava, bývalý predseda Amnesty International Slovensko (AIS), odkiaľ v roku 2012 po nezhodách aj s tímom ľudí odišiel a založil Inštitút ľudských práv (IĽP), kde je výkonným riaditeľom. O poslednom vydavateľskom počine IĽP publikovala stránka Medzičas článok Boli časy, keď sme si každý čítali, čo sme chceli, pripomínajúci, že po odchode Weisenbachera z AIS sa objavili finančné nezrovnalosti. Ešte v roku 2011 bol porušený rozpočet a peniaze sa použili na iný účel – neschválený projekt za takmer 46 000 eur, osobné náklady pre manažéra vo výške takmer 15 000 eur, tréning členov Správnej rady združenia za 10 000 eur atď. Ministerstvo zahraničných vecí SR v roku 2013 poskytlo IĽP dotácie na dva pro-

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

jekty vo výške 15 000 a 25 000 eur. Z jedného vzišla brožúrka o LGBT, ktorá mala putovať do slovenských škôl. Výsledkom druhého projektu s názvom Vzdelávaním proti homofóbii, informovanosťou k tolerancii bola publikácia Dve/Dvaja. V prípade prvého projektu bola dotácia určená predovšetkým na odmenu vedúcemu výskumnej skupiny vo výške 3150 eur, asistentovi, dvaja autori publikácie mali plánovanú odmenu po 1900 eur, kúpu notebooku atď. V druhom projekte bola odmena plánovaná pre „vedúceho výskumnej skupiny“ 8 960 eur, platená asistentka, notebook atď. Teraz majú školy k dispozícii už tretiu brožúrku, ktorú nežiadali. A akú! Weisenbacherovu učebnicu proti konšpiráciám preverí štátna komisia. Podozrivý je z plagiátorstva, zhrnuli hlavnespravy.sk koncom mája 2015. Na kopírovanie celých odstavcov a textov Matúša Ritomského upozornila Irena Bihariová z mimovládnej organizácie Ľudia proti rasizmu, ktorej Weisenbacher skopíroval texty z knihy Cyberhate. Ministerstvo sa vec rozhodlo preveriť. Názov učebnice Dôveruj, ale preveruj sa tak ukázal priam prorocký. Odvtedy je o brožúrke ticho. Weisenbacher, aby sa opäť pripomenul, v anglicky písanom článku Nová tvár pravicového extrémizmu na Slovensku, zverejnenom v januári na stránkach Political Critique a prebratom vo februári aj organizáciou World Policy, ohovára Slobodný vysielač a Zem&Vek. Vraj aj keby bolo možné vynútiť zatvorenie jedného konšpiračného extrémistického „alternatívneho“ média, ďalšie si rozdelia publikum, a preto je podľa jeho názoru výchova jedinou cestou z tohto „marazmu“. Aktuálny vývoj v Českej republike v oblasti vzdelávacieho marazmu dokumentovala stránka echo24 titulkom Rozhodnuté! České deti sa budú v školách učiť na základe ideológie gender. Pôdu na to pripravilo prijatie tzv. Istanbulského dohovoru českou vládou. Jeho súčasťou je aj podporovanie zmien kultúrnych a sociálnych vzorcov v spoločnosti. Marcela Dobešová upozorňuje, že Fórum života, ktorého je predsedníčkou, vníma záväzok začleniť do študijných plánov na všet-

kých stupňoch materiály týkajúce sa rodovo podmieneného násilia a nestereotypných rodových rolí ako presadzovanie aspektov rodovej teórie do štátneho vzdelávania. Dodala, že monitorovací mechanizmus GREVIO, vytvárajúci skupinu expertov, má pomerne široké kompetencie a oprávnenia, pomocou ktorých možno vytvárať tlak aj na záležitosti týkajúce sa vzdelávania a rodiny. Dobešová tvrdí, že najväčšou hrozbou sa javí čl. 14 Dohovoru a jeho potenciálny vplyv na vzdelávanie, ktoré nebude v súlade s „nestereotypnými rodovými rolami“. U nás sa proti zavádzaniu rodovosti do škôl postavila v júni 2014 výzva docenta Alojza Rakúsa. Odborné stanovisko k „rodovému scitlivovaniu“ detí podpísalo 346 lekárov, psychológov, sociológov a ďalších odborníkov. USA sú „vzorom“ aj v inej oblasti. Kanál RT už v októbri 2014 v reportáži Satanistické knihy odovzdané americkým školákom na Floride priblížil, že z rozhodnutia sudcu sa okrem ateizmu a kresťanstva v tomto štáte USA žiaci môžu učiť aj o satanizme. Na hodinách si tak obkresľovaním pentagramu z učebnice môžu cvičiť svoju náboženskú toleranciu.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Patrik Sloboda

KORISŤ HODNA BILIÓNOV

PRI ÚVAHÁCH O KLADOCH A ZÁPOROCH VZDELÁVACEJ SÚSTAVY NA SLOVENSKU SA ŠTRAJKUJÚCI PEDAGÓGOVIA I LAICKÁ POSPOLITOSŤ DÍVA NA TÚTO ŠIROKÚ PROBLEMATIKU CEZ PRIZMU ZÁUJMOV OBČANOV, NÁRODA A ŠTÁTU. MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, RESP. JEHO ELITNÉ SEKCIE NAPOJENÉ NA MEDZINÁRODNÉ INŠTITÚCIE, MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE, NADÁCIE A NADNÁRODNÉ FINANČNÉ ŠTRUKTÚRY, VŠAK STOJA NIEKDE INDE. NA POHYBLIVEJ PLATFORME, KTORÁ SA TÚŽBAM A POTREBÁM NÁRODA A JEHO DOMOVINY RÝCHLO VZĎAĽUJE. BEŽÍ NA DVOJITÝ POHON. PRVÝM JE GLOBALIZÁCIA A DRUHÝM PRIVATIZÁCIA. POKIAĽ OBČIANSKA VEREJNOSŤ NEZAČNE BEZODKLADNE VENOVAŤ VIAC POZORNOSTI GLOBÁLNYM SÚVISLOSTIAM NEŽ DOMÁCEMU HAŠTERENIU, UJDE JEJ VLAK. ODTIAĽ POTIAĽ

Bežný občan, ktorý si vybíja zlosť na domácich úradoch a ministerstvách, by sa mal aktívnejšie učiť rozpoznávať štruktúru svetovej mocenskej pyramídy tretieho tisícročia. Nie každý národný štát do nej hladko zapadá a ani ona sama nenadobudla ešte konečnú podobu. Mnohé štáty „neželateľne rušia spoločnú stavbu“, najmä keď kopú, podrývajú a rozochvievajú okolité kvádre. Stavbu nakláňajú a vladárom neostáva nič iné, než napomínať a trestať buričov a prijímať opatrenia na utlmenie vzdorovitosti nastupujúcej generácie. Za hlavný nástroj pôsobenia považujú výchovu. Kompletnú a komplexnú spoločenskú výchovu potrebnú na formovanie nového človeka. Mnohé ríše a civilizácie sa v minulosti púšťali do modelovania ideálneho nového človeka. Dokonale vychovaného, no len primera-

ne vzdelaného. Inými slovami: vychovaného, zaškoleného, zacvičeného a vytrénovaného, no odradzovaného od širokého rozhľadu a hlbokého poznania. Samostatne mysliace ľudské bytosti z radov stredných a nižších tried vždy predstavovali pre vládnuce elity potenciálne ohrozenie. Ale nemohli si dovoliť zbaviť sa ich. Potrebovali ich ako zásobáreň kreatívnych hláv, aby tvorivý potenciál ríše v duchovných sférach, umení, hospodárstve, obchode, vede a technike, ako aj v obranyschopnosti neupadol. Len tak mohla ríša expandovať, podrobovať si susedov a získať imperiálnu nadvládu. Držitelia moci po dosiahnutí tohto cieľa presúvali dôraz vzdelávacej sústavy od nadobúdania všestranných vedomostí a kreatívneho myslenia k priemernosti, skupinovému mysleniu a – nelichotivo povediac – k stádovitému správaniu.

45 NENÁSILNÁ PREMENA SVETA A PREVÝCHOVA ĽUDSTVA

Tým sa dostávame do súčasnosti, keď sa bohatým a mocným podarilo zúžiť vertikálu moci a umiestniť sa na povestnú špičku ihly. Šesťdesiatdva najbohatších jedincov sveta vlastní rovnaké bohatstvo ako spodná tri a pol miliardová polovica ľudstva. Vlani ich ešte bolo 80 a v roku 2010 „až“ 300. Ako vidno, presun bohatstva do rúk vyvolených sa globalizáciou a voľným pohybom kapitálu urýchľuje. V priebehu piatich rokov prišla spodná polovica ľudstva takmer o polovicu svojho i tak chatrného bohatstva. Štatistiku poskytla organizácia Oxfam v úvode januárového zasadnutia Svetového hospodárskeho fóra v Davose, kde sa miliardárska smotánka radila, ako ešte účinnejšie pľundrovať svet. Skutočnosť, že túto do neba volajúcu nehanebnosť vydávala v mienkotvorných médiách za jediný spôsob oživenia svetovej ekonomiky, ukazuje, ako dôkladne preprogramovala obyvateľstvo planéty prostredníctvom globálnych masmédií a globalistického vzdelávacieho systému.

Plán prevýchovy občanov národných štátov od prirodzenej lásky k rodnej zemi, národu a štátu k pocitu odcudzenia voči vlasti a poddaniu sa novej dogme o univerzálnom svetoobčianstve sa rozbehol v inštitucionálnej rovine takmer pred sto rokmi prostredníctvom Spoločnosti národov, ktorá sa pred siedmimi desaťročiami pretransformovala na Organizáciu Spojených národov (OSN). Spoločnosť národov si stanovila za úlohu zavedenie nového svetového poriadku. Len najzasvätenejší vedeli, čo sa chystá. Bol to veľkolepý viacgeneračný projekt postupných krôčikov nenásilnej premeny sveta a prevýchovy ľudstva. Tú (pre)výchovu a vzdelávanie si stanovila za hlavnú náplň činnosti po skončení 2. svetovej vojny novozaložená dcérska organizácia OSN známa pod skratkou UNESCO (Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru). Jednou z hlavných metód jej výchovno-vzdelávacieho pôsobenia sa stalo podporovanie (aj finančné) školských, kultúrnych a masmediálnych ustanovizní krajín, ktoré najochotnejšie propagovali vedomie príslušnosti k svetovému spoločenstvu. Spočiatku značne abstraktnému,

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

no postupne čoraz viditeľnejšiemu v dôsledku prehlbovania vzájomnej obchodnej a hospodárskej závislosti krajín sveta. Pád železnej opony pred 27 rokmi poslúžil ako katalyzátor nastoľovania nového globalizovaného svetového poriadku a vytláčania národných štátov z kapitánskeho mostíka pri riadení a usmerňovaní sveta.

VÝCHOVA KU GLOBÁLNEMU SVETOOBČIANSTVU

Keď sa vzdelávacie sústavy národných štátoch nestíhali prispôsobovať tejto vynucovanej ére odnárodňovacieho globalizmu, programoval globalistický mediálny, kultúrny a zábavný priemysel vedomie más namiesto nich. Vzdelávacie sústavy chytili druhý dych vďaka zavádzaniu informačných technológií a masovému sprístupňovaniu internetu v záverečnej dekáde minulého storočia. Nadnárodný kapitál sa prostredníctvom masmediálneho a zábavného priemyslu postaral o to, aby mladú generáciu plne uchvátila nová informačná spotrebiteľská civilizácia prinášajúca vzrušujúcu virtuálnu realitu a celosvetové sociálne siete. Učebné osnovy výchovy ku globálnemu svetoobčianstvu – Global Citizenship Education (GCE), ktoré Oxfam vypracoval koncom 90. rokov, nezadržateľne prenikajú do všetkých kútov sveta, obzvlášť v školách, nad ktorými preberá UNESCO patronáty so všetkými z toho plynúcimi výhodami a privilégiami. Výchova ku globálnemu svetoobčianstvu sa nezadržateľne rozmáha. „Máme spolu 9000 pridružených škôl UNESCO, ktoré ďalej šíria tieto myšlienky,“ pochválila sa expertka UNESCO na vzdelávanie Lýdia Ruprechtová. „Čelíme globálnym výzvam, európskej migračnej kríze, radikalizácii, chudobe či klimatickým zmenám. Tieto problémy nevyrieši jedna krajina, nemá na to kapacity. Musíme sa pozrieť na svet globálne, a to nielen vlády, ale aj občania,“ uviedla v plnej zhode s mediálnym masírovaním o malosti jednotlivca a bezmocnosti jeho národného štátu. „Mnohé školy berú globálne občianstvo ako prierezovú tému, ktorá sa preberá od literatúry až po fyziku,“ skonštatovala na vysvetlenie procesu prenikania globalistickej indoktrinácie do všetkých učebných predmetov.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Peter Čalovka

NEODOLATEĽNÉ SÚSTO

Na Slovensku, v Česku, Nemecku, Rusku a v ďalších krajinách, v ktorých si stredná generácia ešte pamätá podriadenie školstva a vzdelávania monopolu vládnucej ideológie, naráža vtieranie tej novej pod taktovkou UNESCO na inštinktívnu nedôveru a skepsu. Preto netrpezlivý nadnárodný kapitál stupňuje úsilie o zbavenie národných štátov zvyšku ich zvrchovaných rozhodovacích kompetencií v školstve, ale aj v zdravotníctve, komunálnom hospodárstve a v iných službách. Tu si treba všimnúť posun terminológie. Zák ladné ľudské právo na vzdelanie a zdravotnú starostlivosť sa pojmovo prefarbuje na služby, ktoré poskytuje štát. Premiestňujú sa do polohy podnikateľských odvetví, v ktorých sa súkromný sektor domáha zrovnoprávnenia so štátnym. V súčasnej ére koncentrácie hospodárskej moci v rukách nadnárodných korporácií vrhá také zrovnoprávnenie štát – najmä ak je veľkosťou malý alebo len stredne veľký – do podradného a podriadeného postavenia. O to ide. Obria investičná a brokerská spoločnosť Merrill Lynch vo svojich kalkuláciách, na základe ktorých radí, kam investovať, posudzuje vzdelávaciu sústavu ako sektor služieb poskytovaných štátom, ktoré možno i treba skomercializovať a sprivatizovať. Odhaduje, že trh v sektore vzdelávania (knowledge industry) otvorený voľnému podnikaniu môže generovať ročný obrat až 2200 miliárd dolárov. Je to korisť hodna biliónov a svetové investorské kruhy už desiatkam štátov Európy a Ázie predložili na schválenie právny rámec na ošetrenie privatizácie vzdelávania a ostatných služieb poskytovaných štátom. Ide o Dohodu vo sfére služieb (Trade in Services Agreement) známu pod skratkou TISA. Za cieľ si kladie prechod školstva, zdravotníctva a iných služieb poskytovaných štátom do rúk nadnárodných korporácií. TISA by sa mala automaticky vzťahovať na signatárske štáty pripravovanej zmluvy TTIP (Zmluva o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve), ak ju z nej včas nevymažú.

CHAOTICKÁ DOBA VYŽADUJE

INTEGROVANÉ OSOBNOSTI V IDEÁLNOM PRÍPADE BY SME MALI KAŽDÉ DIEŤA VO VEKU ŠKOLSKEJ DOCHÁDZKY OPAKOVANE POUČIŤ PRIBLIŽNE V TOMTO ZMYSLE: PRECHÁDZAŠ PROCESOM INDOKTRINÁCIE. ZATIAĽ SA NÁM NEPODARILO VYPRACOVAŤ SYSTÉM VZDELÁVANIA, KTORÝ BY NEBOL SYSTÉMOM INDOKTRINÁCIE. JE NÁM ĽÚTO, ALE JE TO TO NAJLEPŠIE, ČO SME BOLI SCHOPNÍ DOSIAHNUŤ. TO, ČOMU ŤA UČIA, JE ZMES AKTUÁLNE PLATNÝCH PREDSUDKOV A PREFERENCIÍ TEJTO KONKRÉTNEJ KULTÚRY. IBA LETMÝ POHĽAD NA DEJINY TI UKÁŽE, AKÉ SÚ TIETO VECI PRECHODNÉ. UČITELIA, KTORÍ ŤA UČIA, SÚ ĽUDIA, KTORÍ SA DOKÁZALI PRISPÔSOBIŤ SPÔSOBU MYSLENIA VYTVORENÉHO ICH PREDCHODCAMI. TÝCH Z VÁS, KTORÍ BUDÚ ODOLNEJŠÍ A INDIVIDUALISTICKEJŠIE ZALOŽENÍ AKO OSTATNÍ, POŽIADAME, ABY ODIŠLI, A BUDÚ SA VZDELÁVAŤ SAMI. DORIS LESSINGOVÁ, ZLATÉ POZNÁMKY

ijeme v dobe, ktorá mení všetko. Mení zemepisné usporiadanie sveta, režimy, chápanie a interpretáciu dejín, s prudkým nástupom vedecko-technických revolúcií mení naše často naivné predstavy o budúcnosti. Dokonca nám kradne ilúzie a paradigmy nášho vnímania sveta a učí nás, že všetko je inak... Staroveký čínsky stratég Sun-c’ povedal, že pre človeka je nešťastím, ak žije v zaujímavej dobe. Je to o tom, že takáto doba je vždy sprevádzaná zmenami a spoločenskými zemetraseniami. Jedným z najväčších problémov je vedieť sa v nej orientovať. Ako dať deťom a nasledujúcim gene-

ráciám vzdelanie, ktoré nebude poznamenané chaotickosťou tejto doby a našou dezorientovanosťou, ale bude mať pevný základ a pevnú víziu budúcnosti? Riešenie tejto úlohy má viacero rovín. Jedna z nich súvisí s tým, že žijeme na prahu ďalšej veľmi dynamickej vlny vedecko-technickej revolúcie. Aby sme nehovorili abstraktne, vezmime si ako príklad jeden z odhadov piatich najvýznamnejších inovácií vo vede a technike do roku 2050:  Do r. 2035 počet jedincov, ktorí sa budú postupne transformovať na človeka homo trans

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

48 humanus (ľudí s technologickými vylepšeniami ako sú umelé kĺby, medicínske implantáty v rôznych častiach a orgánoch tela, vrátane silikónových), počet digitálnych implantátov, myšlienkami ovládaných exoskeletových upgradov, prostriedkov na omladzovanie, hyperinteligentných mozgových implantátov a bionických svalových vylepšení veľmi dynamicky vzrastie. Ak to povieme odľahčene, nastane pomalý, ale reálny prerod ľudstva na civilizáciu robotov.  Smartfóny v blízkej budúcnosti nahradia tzv. „handy“ zariadenia s rozšírenou realitou, pravdepodobne ako „smart“ kontaktné šošovky s vysokým rozlíšením a slúchadlami priamo v uchu. Belgické Centrum mikrosystémových technológií na Univerzite v Gente nedávno vyvinulo LCD displej sférickej formy, ktorý je možné implantovať do kontaktnej šošovky.  Očakáva sa, že okolo r. 2033 sa začne používať umelá placenta. V Japonsku a v USA vedci úspešne realizovali pokusy s predĺžením životnosti plodu cicavcov mimo maternice a s vytvorením steny umelej maternice. Súvisí

to s tým, že v Japonsku sa momentálne šíri tzv. syndróm celibátu, ktorý spôsobuje vážny pokles populácie. Príčinou je fakt, že 45 % mladých žien vo veku 16 – 24 rokov nemá záujem o sex, resp. ho neznášajú.  Zmyslové „handy“ zariadenia. Budúcnosť bude bohatá na zariadenia s hmatovou spätnou väzbou. Budú to smart obrazovky, smart obleky a podobne. Predstavte si haptický (hmatovo reagujúci) oblek, ktorého vnútorná vrstva vám asistuje pri pohybe, môže vás objať, pohladkať či poštekliť. Môžete na diaľku poslať tieto úkony milovanej osobe. Aká nádherná budúcnosť!  Informácie pre všetkých. Internet už posunul hranice dostupného poznania pre všetkých svojich používateľov, ostáva už iba rozšíriť možnosť jeho používania na celý svet. Táto dostupnosť informácií pre všetkých bude sama osebe revolúciou v systéme vzdelávania pre celé ľudstvo. Problém s novou vedecko-priemyselnou revolúciou je v tom, že zmena nášho života bude skoková a bude si vyžadovať zásadnú zmenu

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

filozofie vzdelávania tak, aby bola adekvátna veľkému počtu inovácií a zmien, ktoré zasiahnu do podstaty našej kultúry. V určitom zmysle nás ako civilizáciu čaká veľká adaptačná zmena, ktoré zasiahne všetky oblasti ľudského života. Prvým krokom tejto zmeny je, že čím viac budú mať všetci ľudia prístup k vzdelávacím zdrojom na internete, tým tvrdšia konkurencia sa začne medzi vysokými školami. Druhým krokom bude, že vzdelávanie vo svete sa začne sústreďovať na rozvoj myslenia. To je v súčasnosti v systéme vzdelávania marginálnou témou. Nie všade, ale vo väčšine prípadov. Systém bude potrebovať určitý čas, aby si vychoval aj príslušných pedagógov, ktorí budú tento smer v pedagogike podporovať a v tomto duchu vyvíjať aj učebné osnovy. Napriek úspešným príkladom vzdelávacieho systému v určitých krajinách vo svete (napr. Fínsko, Singapur, Kanada) sa však v poslednej dobe dá hovoriť o kríze vzdelávania spôsobenej novými javmi v spoločnosti. Jedným z negatívnych dopadov internetu je deformácia myslenia ľudí v kontexte konzumnej spoločnosti, ktorá vedie k tzv. klipovému mysleniu. V podstate ide o niečo, čo by sme mohli nazvať mozaikovým alebo kaleidoskopickým myslením, kde sa pod marketingovými tlakmi a záplavou informácií z médií ľudia postupne odúčajú rozmýšľať a ich myslenie sa primitizuje. Komputerizácia spoločnosti sa vníma ako základ nového typu vzdelávania, ale nesie so sebou aj degeneráciu tvorivého myslenia človeka a jeho schopnosti zúčastňovať sa na vytváraní kultúry, vedie k nárastu neschopnosti argumentovať, dokazovať a uvedomovať si veci za hranicou bezprostredného vnímania. V školách sa okrem toho objavilo niečo, čo by sme mohli nazvať ako fenomén „trivializačnej stagnácie“ (triviálne školy za Márie Terézie – nauč sa písať, čítať a počítať). Tento jav odhalili výsledky prieskumu v súčasných ruských školách. Ukazuje sa, že stredné školy nestíhajú doviesť vzdelanie školákov na potrebný stupeň, lebo nie sú schopné vyriešiť problém zvyšujúceho sa nezáujmu študentov o učenie, ktorý rastie vo vyšších ročníkoch. Mnohé ďalšie krajiny začínajú biť na poplach.

Nespracovateľné tempo vedecko-technických inovácií môže našej civilizácii prerásť cez hlavu. Hoci civilizácia má určité ochranné mechanizmy, ktoré môžu napríklad zablokovať niektoré príliš inovatívne technológie, ak by mohli viesť k zániku samotnej civilizácie, treba však hľadať systémové východisko tohto problému. Riešením týchto rozporov by mohol byť nielen rozvoj intelektu, ale aj pestovanie emocionálneho kvocientu na školách. V kombinácii s prudko narastajúcou geopolitickou netransparentnosťou budú výzvy blízkej budúcnosti v oblasti vedy, techniky a poznania natoľko dramatické, že budú doslova nezvládnuteľné pre ľudí s nízkou úrovňou vlastnej integrity. Doba si naozaj bude vyžadovať hlboko integrovaných ľudí s komplexne rozvinutou osobnosťou. V opačnom prípade sa môže takáto situácia, ak by nebola civilizačne zvládnutá (vrátane absolútne nového systému vzdelávania na podstatne lepšej a kvalitnejšej úrovni ako je ten dnešný), premeniť na katastrofu. Nerovnomernosť medzi pokrokom v oblasti poznania a zvyšovaním integrity človeka a jeho kultúry vedie k zvyšovaniu chaosu vo svete, a to robí geopolitickú situáciu vo svete nezrozumiteľnou. A o tom presne je doba, ktorá nás čaká. Ľudia sa musia naučiť orientovať sa vo svete, v ktorom je orientácia prakticky nemožná. Na to treba nájsť recept, a receptom je nový kľúč k vzdelávaniu. Vzdelanie musí reagovať na požiadavky doby komplexne, to znamená vychovávať v človeku všetky jeho rozmery, vrátane etiky a emocionálnej roviny. Príklady v tomto prípade asi nie sú prenosné, ale bolo by škoda nespomenúť aspoň prípad Leeho Kuana Yewa, premiéra Singapuru. Lee urobil z krajiny tretieho sveta vyspelú krajinu. Jedným z hlavných faktorov v pozadí tejto zmeny bol obrovský dôraz, ktorý krajina venovala vzdelaniu a výchove detí. Projekt zašiel až do genetického zušľachťovania. Premiér Lee sformoval v krajine sieť zoznamovacích agentúr, kde vzdelaným mladým mužom hľadajú vzdelané nevesty. Aby ich deti boli lepšie, múdrejšie a vzdelanejšie.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Peter Staněk

UNIVERZITY ODTRHNUTÉ OD PRAXE

NEZARUČIA VAŠIM DEŤOM

ŠŤASTNÚ BUDÚCNOSŤ 50

DNES VŠEOBECNE PREVLÁDA TÉZA, ABY ČO NAJVIAC ĽUDÍ ŠTUDOVALO NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH. TO SAMO OSEBE NEMUSÍ BYŤ ZLÝM PREDPOKLADOM, AK NESPÁJAME ABSOLVOVANIE ŠKOLY S UMIESTNENÍM NA PRACOVNOM TRHU A ABSOLVOVANIE UNIVERZITY CHÁPEME AKO SÚČASŤ VŠEOBECNÉHO KULTÚRNO-VZDELÁVACIEHO PROFILU. ÚVAHY O TOM, ŽE V KRAJINÁCH EURÓPSKEJ ÚNIE ŠTUDUJE NA UNIVERZITÁCH 40 – 50 % POPULAČNÉHO ROČNÍKA, MÔŽU VYZERAŤ PEKNE, ALE NESMIETE ICH SPÁJAŤ S BUDÚCIM UPLATNENÍM ABSOLVENTOV V REÁLNOM PRACOVNOM PROCESE.

v prvom ročníku prijmete určitý počet študentov, predurčili ste počet absolventov o päť rokov. Lenže potreba kvalifikovanej práce na pracovnom trhu sa vyvíja ináč, v iných pulzačných skokoch, ako prebieha vlastný vzdelávací proces. Práve preto sme za socializmu mali takzvaný inštitút pomaturitného vzdelávania, ktoré zabezpečovali vyššie odborné školy, a inštitút postgraduálneho vzdelávania, ktorý sa absolvoval po ukončení vysokoškolského štúdia. Obidva druhy nadstavby boli oriento-

vané profesijne, obsah výuky sa pripravoval po dohode so zamestnávateľmi. Zároveň to predstavovalo aj zakotvenie nároku na zvýšenie mzdy po absolvovaní daného štúdia. V konečnom dôsledku aj ten, kto absolvoval toto zvyšovanie vzdelávania, aj ten, kto ho zaplatil, teda podnikateľská sféra, mohol očakávať efekty. Bohužiaľ, v posledných 20 rokoch sme sa zamerali v podstate iba na prípravu graduálneho vzdelávania. Postgraduálne vzdelávanie ostalo nanajvýš v podobe doktorandského štúdia.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

A ani doktorandské štúdium nie je orientované podľa požiadaviek podnikateľskej sféry alebo trhu práce, ale skôr podľa tém, ktoré vypisujú vysokoškolskí učitelia. Vytvorili sme uzavretý systém, v ktorom vlastne vonkajšie prostredie nemá reálny vplyv na počty a štruktúru pripravovaných odborníkov. Dochádza ku zrážke medzi predstavami absolventov štúdia a predstavami podnikateľskej praxe. Potom máme absolventov, ktorých nikto nechce a po absolvovaní školy ich rekvalifikujeme na inú profesiu. To celkom logicky kladie otázku zmysluplnosti vynakladania spoločenských prostriedkov na vzdelávací systém. Akoby to nestačilo, postupne dochádza k čoraz rýchlejšiemu uplatňovaniu nových technológií štvrtej industriálnej revolúcie, ktorej charakteristickým znakom bude neustála premenlivosť výrobného procesu, predaja, marketingu, výskumu, vývoja, komunikácie, spotreby... To si bude výslovne vyžadovať veľmi premenlivé a flexibilné menenie poznatkov, vedomostí, znalostí, zručností... Extrémne sa zvýši potreba celoživotného vzdelávania nielen kvôli profesii, ale aj preto, aby človek obstál v zložitých procesoch zmien architektúry a štruktúry samotnej spoločnosti.

KAŽDÝ CHCE BYŤ HUMANISTA

Štruktúra vzdelávania, hlavne na univerzitách, je orientovaná – nazvime to – pragmaticko-pohodlne. Prevažná väčšina chce študovať spoločenské a humanitné vetvy. Položme si drobnú otázku, ktorú by si mal položiť minimálne rodič, ministerstvo a univerzita: Prečo prevažná väčšina študentov chce študovať humanitné a spoločenské vedy? Pretože chápu ich význam, sú im srdcu blízke, alebo je to skôr preto, lebo najväčší strašiaci univerzitného vzdelávania – matematika a programovanie, sa na týchto školách vyskytujú nanajvýš v prvom a druhom semestri a ďalej už nie? Pravdepodobnosť dokončenia štúdia – pri všetkej úcte k spoločenským vedám, je omnoho vyššia ako pravdepodobnosť dokončenia štúdia v technických či prírodovedných disciplínach. Je celkom logické, že ak väčšina mladej populácie chce získať graduačný titul, zvolí najpohodlnejšiu cestu.

Nezhadzujem význam a úlohu spoločenských a humanitných vied. Svojím spôsobom sú podstatne zložitejšie ako prírodné a technické vedy, pretože experiment nikdy nemôžete opakovať. Sú mimoriadne zložité z hľadiska systémových súvislostí. Vyžadujú obrovské množstvo informácií, vytvorenie architektúry myslenia a chápania spoločenských javov, ktoré sú nesmierne zložité. Otázka znie, či sú takto pripravovaní aj odborníci spoločenských a humanitných vied. Skôr tu platí heslo: „Nechajte mi moju katedru, môj smer, sú to moje kruhy, a tých nech sa nikto nedotýka.“ Potom nikto nerieši otázku spolupráce a súvislostí medzi študijnými odbormi.

ROZPOR S PRAXOU

Počas bývalého režimu existoval systém tak zvaného plánovitého pripravovania kvalifikovaných pracovníkov, ktorý vychádzal z toho, ako po absolvovaní základnej školy rozdelíte tri prúdy: stredné odborné školy pripravujúce odborníkov stredného rangu, gymnáziá alebo SVŠ pripravujúce na štúdium na vysokej škole, a učilištia, ktoré mali pripravovať pracovné kádre pre podniky. Absolventi gymnázia a SVŠ išli väčšinou študovať na vysoké školy. Zhruba tretina absolventov stredných odborných škôl išla študovať vysoké školy a ostatní išli pracovať. Dnes ide prevažná väčšina ľudí študovať gymnáziá, z nich 70 – 80 % ide študovať na vysoké školy a tento systém neustále pokračuje bez ohľadu na to, že vývoj na trhu práce a v iných oblastiach je úplne iný. Postupné predlžovanie veku odchodu do dôchodku spôsobilo, že v pracovnom procese zostali státisíce ľudí, ktorí by ináč odišli. A zároveň populačný ročník napriek poklesu svojho objemu generuje stále viac a viac absolventov univerzít. Nevyhnutne muselo dôjsť k stretu, ktorého logickým dôsledkom je, že veľká časť absolventov má problémy s uplatnením v praxi. Hneď nato prišla jednoduchá úvaha: školy budeme hodnotiť podľa uplatnenia absolventov na trhu práce. Ale spomeňte si, čo sme hovorili predtým. Ak máte päťročnú predurčenosť štruktúry a počtu absolventov a trh práce sa medzitým dynamicky vyvíja, je nevyhnutné, že strieľate na pohyblivý terč a iba v malom počte

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

prípadov sa trafíte zásahom tak, aby bol absolvent presne pripravený podľa požiadaviek budúcej podnikateľskej sféry a presne zapadol do očakávaní o kvalifikovanom odborníkovi. Nehovoriac o tom, že samotná podnikateľská sféra prebieha veľmi zložitými transformačnými procesmi. Dochádza v nej k výraznému uplatňovaniu nových technológií, mení sa potreba kvalifikovanej práce. Dnes už napríklad v automobilovom priemysle nepotrebujete klasických obrábačov kovov, ale potrebujete tzv. mechatronikov, odborníkov na výpočtovú techniku v automobilovom vybavení a podobne. Dochádza k miešaniu profesií, hybridnej premene jednotlivých obsahov vzdelávania, a zároveň, aby to bolo dokonalé, sa radikálne mení celková potreba počtov kvalifikovaných odborníkov.

POTREBA VÄČŠEJ FLEXIBILITY

Pôvodné úvahy o robotickej revolúcii z 80. rokov a miliónoch robotov nasadených v 90. rokoch sa ukázali ako chybné. Nielen preto, lebo roboty neboli technologicky také vyspelé, aby mohli variovať všetky pokyny a potreby, ktoré musí zabezpečovať ľudský faktor vo výrobnom procese. Ale aj preto, lebo boli dosť drahé, lacnejší boli robotníci, hlavne po roku 1990. V konečnom dôsledku vývoj v 90. rokoch odložil výrazný nástup robotiky vo väčšine brandží. Neskôr s postupným vyčerpávaním ľudského kapitálu, a zároveň s nárastom potreby ďalších úspor sa predsa len začala presadzovať robotika. Dnes sme na prahu novej industriálnej revolúcie zvanej internet vecí, Industry 4.0 alebo Systémy big data. Jej logickým dôsledkom bude výrazná zmena celkovej potreby práce, jej kvalifikačného a vzdelanostného profilu, a to v konečnom dôsledku môže prehĺbiť disproporciu medzi tým, čo pripravuje tradičný vzdelávací systém, a tým, akých ľudí bude potrebovať prax. Západné univerzity, a to osobitne špičkové, dlhé roky používali systém modulárneho štúdia. Máte niekoľko základných predmetov, ktoré musíte absolvovať, napríklad v oblasti zákonov fyziky, chémie, matematiky, programovania a podobne. Ale ďalšie predmety si vyskladáte vy podľa vami navrhovaného profilu vzdelania

a toho, čo chcete robiť. Druhou stránkou tohto procesu bolo, že štruktúra katedier musela byť veľmi flexibilná. Platil úzus, že ak sa na katedru tri roky za sebou nikto neprihlásil, vedenie univerzity katedru prehodnotilo a zrušilo ju. Ak o niektorých profesorov alebo iných učiteľov nebol záujem, univerzita s nimi ukončila pracovný pomer. Žiadala sa flexibilita v obsahu študentského vzdelávania, ale aj v štruktúre vzdelávacej inštitúcie.

ABSOLVENTOV PRIBÚDA – ČO S NIMI?

Ale my sme na Slovensku začali hovoriť o tom, že jedinou otázkou je nárast počtu študentov. Platila stará zásada, dobre viditeľná v akademických senátoch: „Ak ty nebudeš útočiť na moju katedru, ja nebudem útočiť na tvoju.“ Výsledkom bolo, že sa objem katedier zväčšoval, ale nezväčšovala sa ich úloha a flexibilnosť v modulárnom systéme vzdelávania. A tým ani flexibilnosť voľby pre študenta. Interdisciplinárny prístup spájania rôznych vedných disciplín a vytvárania projektov medzi fakultami napriek proklamatívnym vyhláseniam stále zostáva chimérou. Rodičia i študenti sa domnievajú, že čím vyššie vzdelanie, tým vyšší príjem, tým väčšia pracovná kariéra, tým vyššie postavenie v spoločenskom rebríčku a pod. Ale my sme medzitým vôbec nepostrehli, že dnes už vzdelanie vôbec nie je zárukou vášho profesijného rastu, mzdovej štruktúry, šťastnej budúcnosti. Naopak, diskrepancia medzi vzdelaním a očakávaniami absolventov a reálnym uplatnením na trhu práce sa stále viac a viac prehlbuje. Aj v samotnej Európskej únii, keď sa bavíme o počte ľudí, ktorí absolvujú univerzitné vzdelávanie či doktorandské štúdium, idú cifry stále hore. Všetci sú spokojní, hoci sám som videl materiály Európskej únie o uplatnení doktorandov po skončení doktorandského štúdia, kde viac ako 60 % doktorandov v odbore, ktorý vyštudovali, nepracuje a nikdy nepracovalo. Teda dochádza aj k určitej zásadnej prelomovej väzbe medzi absolvovaním doktorandského štúdia ako predpokladu na zvýšenie profesijnej kvality a tým, čo v skutočnosti robíte po absolvovaní doktorandského štúdia.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

54 PÔŽIČKY TO NEVYRIEŠIA

V Spojených štátoch sa znova dvíha hypotekárna bublina. Všetci sa obávajú, že sa zopakuje scenár z rokov 2006 – 2008. Ale pritom rozumní aj vládni predstavitelia upozorňujú, že tu máme inú obrovskú dlhovú bublinu, zvanú študentské pôžičky. Hodnota nesplácaných študentských pôžičiek dnes predstavuje viac ako 1,8 bilióna amerických dolárov. Pritom okrem toho, že dostanete pôžičku od banky, zároveň platia aj takzvané poistné kvóty. Ak nie ste zamestnaní, máte odložené splácanie o päť rokov, ak máte určitú výšku príjmu, splácate iba určitú časť pôžičky atď. Napriek tomu sa nesplácané študentské pôžičky dnes začínajú chápať ako obrovský makroekonomický problém a výsostné finančné riziko. V Európskej únii nie sú študentské pôžičky natoľko významným fenoménom, skôr sa týkajú niektorých krajín, napríklad Veľkej Británie. Ale ani tam stále nedosahuje objem nesplácaných pôžičiek takú obrovskú sumu ako je to v Spojených štátoch.

Spomínam to preto, lebo niektorí predstavitelia politických štruktúr dnes hovoria, že problém vzdelávania vyriešime jednoducho. Každý si zoberie pôžičku, zaplatí si vzdelávanie a je na ňom, či si správne zvolí odbor, ktorý mu umožní splácať, alebo si zvolí menej praktický odbor, umenie alebo niečo iné, ale potom si nesie dôsledky, že nedokáže zaplatiť pôžičku, ktorú si na štúdium zobral.

VZDELÁVANIE NIELEN PRE PRAX, AJ PRE ŽIVOT

Dnes už aj v samotnom Bruseli silnejú hlasy, ktoré hovoria o takzvanom rekvalifikovaní spoločnosti. V tom zmysle, že poskytované profesijne orientované vzdelávanie už vysoko prekračuje reálnu potrebu štruktúry a objemu kvalifikovaných pracovníkov. No nehovoríme o všeobecnej vzdelanosti, ktorá je podľa mňa v rámci narastania zložitosti spoločnosti rozumná. Ak naplno rozvinieme digitalizáciu spoločnosti a systém elektronického školstva, elektronického zdravotníctva, elektronickej štátnej správy atď., bude celkom logické, že

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

určitá miera všeobecnej vzdelanosti bude nutná. Aby ste pochopili, čo vám spoločnosť dáva, ako v nej žiť, ako v nej fungovať atď. Ale to je niečo iné ako profesijná vzdelanosť. Bohužiaľ, aj v stredoeurópskych krajinách dochádza k stotožňovaniu profesijnej a všeobecnej vzdelanosti a prichádza jednoduché tvrdenie, že ak absolvujem univerzitu, absolvoval som ju kvôli profesijnej príprave, nie všeobecnému vzdelaniu. Veľká časť ľudí, hlavne starších, dnes hovorí: „Pozrite sa, noví absolventi nevedia ani odrezať trubku, nevedia zabrúsiť povrch...“ No vedia si napríklad nastaviť aplikácie na smartfóne, čo zase staršia generácia vie len s určitým obmedzením. Ale akoby sa nám tu strácala kontinuita vzdelania v toku generácií. To znamená odovzdávanie skúseností, ich absorbovanie mladou generáciou a zvýšenie novými skúsenosťami vyplývajúcimi zo zmeny spoločnosti, ku ktorej došlo počas striedania generácií. Potom to vedie až k niektorým extrémnym tvrdeniam o „digitálnej demencii“, použití informačných technológií na ohlúpnutie spoločnosti a podobne. Musím povedať, že oprávnene. Experti v oblasti psychológie či sociológie v mnohých prípadoch poukazujú na to, že použitie informačných technológií vedie k potlačeniu tvorivého myslenia.

BUDÚCNOSŤ PATRÍ TVORIVÝM

Pritom jedným zo základných fundamentálnych aspektov úlohy ľudského činiteľa vo štvrtej industriálnej revolúcii je kreativita, schopnosť netradičných riešení, schopnosť spájať rôzne vedné disciplíny. Dokonca existujú americké analýzy, ktoré hovoria, že jedine pracovníci schopní kreatívneho myslenia budú môcť prežiť na trhu práce v digitálnom svete. A jedine títo pracovníci budú vysoko cenení, ich príjmy budú významne rásť a budú to ľudia, ktorých bude považovať spoločnosť za nesmierne dôležitých. Ale musíme si položiť otázku, či naše alebo aj rakúske, prípadne iné univerzity pripravujú kreatívnych pracovníkov, ktorí sa nedržia zabehaných spôsobov, ale skôr kreatívne pristupujú k chápaniu sú-

vislostí a vzťahov. Alebo pripravujú odborníkov v úzkom študijnom odbore, ktorí, nedajbože, nesmú prekročiť jeho stokrát zužované hranice? Tí ostatní budú podľa analýz vývoja dopadov industriálnej revolúcie skôr len pasívnymi užívateľmi spoločnosti v nízkopríjmových skupinách – možno na nich bude platiť takzvaná nová stratégia zaručeného príjmu. Dostanete od spoločnosti malú sumu, aby ste mali aspoň niečo na prežitie, ináč vás spoločnosť nepotrebuje, a v tom prípade už to vzdelanie nepotrebujete vôbec. Nanajvýš na to, aby ste prostredníctvom elektronickej siete potvrdili prijatie tej sumy.

NEOCHOTA K ZÁSADNÉMU RIEŠENIU

Vzniká zásadná diskrepancia troch špičiek trojuholníka. Prvej – ako sa radikálne mení profesijná a odborná profilácia vo vzťahu k štvrtej technologickej revolúcii. Druhej – aká je predstava študentov o obsahu štúdia a o tom, čo im štúdium prinesie. A tretej – aká je predstava vlastného vzdelávacieho systému o jeho budúcnosti, financovaní, práci na sebe a jeho kvalitatívnych dimenziách. A keďže každý z tých vrcholov trojuholníka má diametrálne odlišnú predstavu, už dnes mám veľké obavy, aby tieto diametrálne odlišné predstavy štvrtá technologická revolúcia len radikálne neprehĺbila a neviedla k dvom excesom. Na jednej strane rozčarovaniu: „Veď som skončil univerzitu, a nikto ma nechce.“ Na druhej strane podnikateľské kruhy povedia: „Načo je nám vzdelávací systém, ktorý pripravuje nepoužiteľných absolventov a na ich profesijné vzdelanie musíme ďalej prispievať?“ A toto môže byť jedna z kľúčových vecí, nad ktorou by sa všetci zúčastnení mali zamyslieť, vrátane každého občana, ktorý má dieťa a očakáva, že ak to dieťa skončí vysoké vzdelanie, bude mať vysoký plat a šťastnú budúcnosť. To, že to tak nebude, je zrejmé všetkým zúčastneným, len nechápem, prečo všetci zúčastnení nehľadajú spoločné riešenie. Autor je ekonóm a prognostik Ekonomického ústavu SAV.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Marián Benka

ŠKOLA MÔŽE VYZERAŤ AJ INAK

„BUDÚCI UČITELIA SÚ BEZ ZÁUJMU, CHODIA DO ŠKOLY LEN PRETO, LEBO CHCÚ MAŤ TITUL. JA SA LEN MODLÍM, ABY NIEKTORÍ MOJI ŠTUDENTI NEŠLI UČIŤ,“ HOVORÍ BEÁTA BRESTENSKÁ, KTORÁ NA PRÍRODOVEDECKEJ FAKULTE UK UČÍ BUDÚCICH UČITEĽOV PRÍRODOVEDNÝCH PREDMETOV. SVOJHO ČASU BOLA AJ POSLANKYŇOU NR SR A ČLENKOU PARLAMENTNÉHO VÝBORU PRE ŠKOLSTVO. REÁLNA REFORMA VZDELÁVANIA NA SLOVENSKU PODĽA NEJ NIKDY NEPREBEHLA.

aopak, ako pozitívny príklad uvádza Indiu. Politiku tam robí parlament a vláda, ale víziu a stratégiu spoločnosti určujú brahmani – to znamená najmúdrejší a najvzdelanejší ľudia v spoločnosti. Vlády sa menia, ale základné smerovanie krajiny ostáva nemenné – momentálne má India najväčší ekonomický vzostup, lebo dáva veľa peňazí do vzdelávania a osobitne do tých najchudobnejších oblastí, aby sa aj tam podchytili talentovaní študenti a tí najlepší mali možnosť vzdelania. V Izraeli zase zažila, že keď plánovali postaviť novú školu, mali spoločné stretnutie, na ktorom sa vyjadrovali učitelia, rodičia, podnikatelia a ešte aj deti, akú by tú školu chceli mať a čo by v nej nemalo chýbať.

Podľa Brestenskej by podobne aj na Slovensku mali robiť systémovú reformu školstva múdri učitelia a tvorivé elity národa. Vytvoriť systém vzdelávania, ktorý bude už na základnej škole podchytávať žiakov, aby sa rozvíjali podľa svojich talentov a mohli by byť potom skutočným prínosom pre spoločnosť. A táto stratégia by sa mala určiť aspoň na 20 – 30 rokov. Politici by jej len vytvorili finančné podmienky. „Lenže my robíme reformy stále iba zhora,“ tvrdí Brestenská. „Ešte stále máme inovatívnych učiteľov, ale je ich stále menej. Svet sa dnes neustále mení, preto školstvo nemôže pripravovať človeka, ktorý je len nositeľom vedomostí, ale musí vychovať tvorivú osobnosť, ktorá vie pracovať s dátami, rozmýšľa, kriticky analyzuje. Toto dnešná škola nerobí.“

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

níku sa dostanú k téme Zámorské objavy, ôsmy je venovaný svetu vynálezov, modernej techniky, rozvoju prírodných vied. V deviatke sa pozeráme na osud človeka. Majú si vybrať osobnosť, ktorá ich zaujala, a v historickom či vedeckom kontexte interpretovať, kým sa ten človek stal a čo ho k tomu viedlo.“ Intelektuálne predmety nie sú na piedestáli, ale sú vedome dopĺňané umeleckými predmetmi. Tretia dôležitá vec sú ručné práce. V treťom ročníku majú napr. epochu chleba, kde deti musia zasadiť, zožať, vymlátiť obilie, pomlieť múku a upiecť chlieb. Remeslá navyše rozvíjajú jemnú motoriku, a tým sa rozvíja ich myslenie. Ale waldorfská škola je podľa jej riaditeľky naozaj špecifická v umeleckom pohľade. Dívanie sa na svet nielen rozumom, ale aj niečím vznešeným, čo nás prekračuje.

TRPENÁ ALTERNATÍVA

58 ROZVÍJANIE REMESIEL I UMELECKEJ DUŠE

Beáta Brestenská mala na mysli predovšetkým štátne školstvo. Okrem neho štát povolil alternatívne školy, i keď so značnými obmedzeniami. „Síce dnes máme okrem štátnych aj súkromné a cirkevné školy, ale s jedným unifikovaným štátnym vzdelávacím programom. Aj keby ste si založili súkromnú školu, odmietli príspevky od štátu a vyžili by ste len zo školného a sponzorských darov, no nedodržali by ste štátom schválené osnovy, vaše vysvedčenia by boli neplatné a vašich absolventov by nemohli prijať na stredné školy. Dá sa to napr. vo Švajčiarsku, kde niektoré školy fungujú úplne nezávisle od štátu, ale tu taká možnosť nie je,“ hovorí riaditeľka Waldorfskej školy v Bratislave Xénia Činčurová. Waldorfská škola je na Slovensku jediná, ktorej štát schválil alternatívny program. Jedinou podmienkou je, že deviataci musia ovládať väčšinu toho, čo deviataci v štátnej škole. Sú udelené aj výnimky, napr. nemusia vedieť toľko vzorcov z chémie, lebo škola učí chémiu hlavne pokusmi a zmyslovým pozorovaním ako abstraktnými vzorcami. Ale učí aj veci nad rámec štátnych požiadaviek.

Waldorfské deväťročné vzdelávanie je cestou po kultúrnej histórii ľudstva. Každý ročník má svoju tému. Prváci začínajú mytológiou, rozprávkami, vznikom písma. Učia sa, ako ľudia písali, prečo začali písať, čím písali. Cieľom nie je naučiť ich písať, ale dať im kultúrny kontext. V prvom ročníku písmená akoby len ohmatávali. Prekresľujú ich z obrázkov, vnímajú ich tvar. A svet rozprávok a mýtov je svetom dobra a zla, ktorý je blízky malým deťom. V druhom ročníku už pokračujú niečím vážnejším, to sú bájky a legendy. Tam si už deti uvedomujú, že ľudia majú aj svoje chyby, zvieratká v bájkach majú aj zlé vlastnosti. Zároveň sa bájky objavili v staroveku, legendy vznikli s nástupom kresťanstva. „Prvý a druhý ročník je voľnejší, v treťom ročníku nastavujeme pravidlá. My sa nehlásime k „slobode v učení“, ktorú hlásajú mnohé alternatívne školy. Skôr máme „vedenie k učeniu“. Preto máme v treťom ročníku tému Starý zákon,“ vysvetľuje Činčurová. „Štvrtý ročník pokračuje silnou témou Remeslá. Deti sa venujú napr. stavbe domčeka. A tak to pokračuje. V siedmom roč-

Aby waldorfskej škole štát schválil alternatívny učebný plán, musela prejsť experimentálnym overovaním. Pôvodne malo trvať deväť rokov, nakoniec sa predĺžilo o ďalšie tri roky z titulu reformy vzdelávacieho systému, aby sa overilo, či žiaci zvládajú aj nové osnovy. „Ale aj po tých troch rokoch veľmi dlho trvalo, kým ministerstvo celý proces uzavrelo,“ konštatuje Činčurová. „Každý rok sem chodili zo Štátneho pedagogického ústavu na kontrolu. Napriek tomu, že konečnú správu ministerstvu predložili v decembri, ministerstvu trvalo rok a pol, kým k nej zaujalo definitívne stanovisko, hoci zo zákona sa mali vyjadriť do mesiaca či do dvoch. Napriek tomu, že ŠPÚ zhodnotil výsledok experimentálneho overovania ako veľmi dobrý, rok a pol sme žili v neistote. A waldorfská pedagogika bola schválená len pre túto a košickú školu. Napriek obrovskému záujmu rodičov, aby vznikali ďalšie školy aj v iných kútoch Slovenska, to podľa rozhodnutia ministerstva nie je možné.“ Je presvedčená, že štát síce alternatívy toleruje, no jeho celkovou snahou je školstvo skôr unifikovať: „Unifikovaný systém je ľahšie kontrolovateľný. Nehovorím, že sa v slovenskom školstve nič nezmenilo k lepšiemu, ale podľa mňa je jediným riešením dať školám slobodu, a keď chce niekto

robiť veci ináč, nech má na to priestor. Cieľom doterajších ministrov bolo skôr zladiť vzdelanie s praxou, ale nič také, aby sa dieťa v škole hralo. Keď máte predpísané množstvo učiva, ktoré ako učiteľ musíte za školský rok prebrať, máte malý priestor na prepájanie predmetov alebo školu hrou. Je tu veľká skupina učiteľov, ktorí by chceli byť inovatívni, ale nemajú na to priestor. Lebo aktivity, ktoré vychovávajú k životu, zaberajú omnoho viac času ako mechanické učenie. Tvorivý učiteľ si nejaký malý priestor nájde, ale väčšina učiteľov ani nevie, ako by to tam vtesnali.“

DETI NEMOŽNO DELIŤ NA ZLÉ A DOBRÉ

Na súkromnú bratislavskú školu Harmónia sa podľa jej riaditeľky Ľubice Nerádovej väčšinou obracajú rodičia nadaných detí alebo Slováci, ktorí sa vrátili zo zahraničia a predpokladajú, že ich deti budú študovať na zahraničnej vysokej škole. Majú tu integrované tematické vyučovanie a projektové dni, kde sa snažia ísť hlbšie do jednotlivých tém, ktoré idú naprieč rôznymi predmetmi. V rámci prípravy na život učia deti napríklad aj finančnej gramotnosti. „Dve moje deti prešli štátnou školou, syn prešiel tou mojou a na gymnáziu bol chvíľu za hviezdu – učitelia mu dovolili, aby im tykal. Potom však začal byť pre nich nepohodlný, pretože bol príliš samostatný, iniciatívny a nedokázal sa zaradiť do šedivého priemeru,“ konštatuje Nerádová. „V štátnych školách kladú dôraz na to, v čom sú deti zlé, ale to v nich ubíja sebavedomie a pocit vlastnej hodnoty. Ako sa potom majú uplatniť v živote? My sa snažíme o odbúravanie stresu a strachu zo školy. Nedelíme žiakov na zlých a dobrých. Snažíme sa v každom povzbudiť to, v čom je dobrý. Hodina prebieha tak, že najprv všetci preberú spoločne základ učiva, potom sa delia na skupinky a každý si osvojuje učivo spôsobom, ktorý zodpovedá tomu, aký je to typ človeka.“ Učitelia sa podľa nej síce môžu snažiť, ale nedokážu ovplyvniť, ako na deti pôsobia napríklad médiá. Dnes je celebritou niekto, kto sa vyzlečie pred kamerou, alebo niekto hlúpy ako Martinka z Turca, a o vedcovi, ktorý prišiel na niečo prospešné pre ľudstvo, prinesú médiá len malý článok.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

„Ako ich máme vychovávať, keď z médií nadobudnú dojem, že najľahšou cestou k úspechu je hlúposť a exhibicionizmus?“ pýta sa Nerádová. „Aj rodičia majú svoju zodpovednosť. Mnohí sú zaneprázdnení, majú aj dve práce, aby dokázali splácať hypotéku, a od školy očakávajú, že bude vychovávať aj za nich. Deťom kúpia tablet, aby im dali pokoj, a my tu potom už na prvom stupni musíme riešiť deti, ktoré sú závislé od internetu a sociálnych sietí. A ministerstvo prišlo s programom, aby každý žiak mal v škole svoj vlastný tablet...“ Program ministerstva sa nepozdáva ani Beáte Brestenskej, hoci bola jednou zo spoluautorov projektu Infovek, ktorý priniesol do škôl počítače a pripojenie na internet: „Akoby sme stále chceli učiť ľudí používať technológie a zabúdame investovať do ľudí. Obrovské peniaze idú na nákup počítačov a softvéru. Technológia nás nespasí. Je to o pridanej hodnote k technológii. A tú môže nájsť len človek. My vychovávame ľudí pre digitálnu demenciu. Keď decko s vami nechce komunikovať a povie vám – ja si to vygúglim, kam to spejeme?“

ČÍTANKA – NEPRIATEĽ ČÍTANIA

Okrem súkromnej či cirkevnej školy je málo známou alternatívou domáce vzdelávanie. Propagovať sa ho snaží občianske združenie Domáce vzdelávanie na Slovensku. Jeho predsedníčka Viera Krajčovičová má spolu s manželom Branislavom šesť detí, z nich len najstaršia dcéra chodí do štátnej školy. Slovenský zákon je postavený tak, že ak rodič nemá pedagogické vzdelanie, musí zabezpečiť človeka s odborným zameraním na učiteľstvo 1. stupňa. Zákon nehovorí nič o tom, koľko času má takýto pedagóg stráviť s dieťaťom. Zvyčajne je to tak, že rodina je v kontakte so svojím „vzdelávateľom“, ale väčšinu času sa s dieťaťom učí matka a s týmto garantom len konzultuje. Ak sa podarí nájsť pedagóga medzi známymi alebo príbuznými, môže to robiť zadarmo. Môže si však aj zapýtať odmenu, ktorú podľa zákona musia hradiť rodičia. Takisto sa jeden z nich, spravidla matka, musí vzdať zamestnania alebo si nájsť prácu z domu, aby sa dieťaťu mohol dopoludnia venovať.

„Naše prvé dve deti chodili normálne do školy. Tretie dieťa začalo mať už v prvom ročníku dyslektické ťažkosti. Dyslexia sa dá oficiálne diagnostikovať až v treťom ročníku, ale všetko tomu nasvedčovalo,“ spomína Branislav Krajčovič. „Boli sme u psychológa, aj v poradni špeciálnej pedagogičky, dostali sme od nich odporúčania pre školu, ktoré však nepomohli. Keď sme videli, že sa nič nezlepšuje, rozhodli sme sa zobrať veci do vlastných rúk. Do domáceho vzdelávania sme skočili rovnými nohami a učili sme sa všetko za pochodu.“ „Myslím si, že syn sa v prvom rade upokojil, chodenie do školy cítil ako obrovský stres,“ dodáva Viera Krajčovičová. „A keď prišiel zo školy, ďalšie tri hodiny sme sa doma učili. Prerábali sme to, čo robil v škole. A vôbec sa nemal čas hrať, ani oddychovať a ako prvák sa potreboval veľmi veľa hrať. Doma sa v prvom rade upokojil, v druhom rade mal dostatok času na hru a v treťom rade – celé čítanie bolo iné. Neboli tam žiadni spolužiaci, ani učitelia. V škole ho vyvolali, aby čítal pred všetkými, a hneď bol v panike. My sme si sadli spolu na gauč a čítali sme systémom ja jedno slovo, on jedno slovo. Ja jednu vetu, on jednu vetu.“

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

„Ešte sme zistili, že šlabikár a čítanka sú najväčší nepriatelia čítania,“ pokračuje Branislav. „Dieťa sa dá motivovať zaujímavým príbehom, a tie v čítanke nenájdete. Jednoducho sú tam príbehy plné archaických slov, ktorým deti nerozumejú. Alebo sú to príbehy, ktoré nemajú pointu. Ale keď mu dáte do ruky Narniu, je schopný takúto knihu prečítať v priebehu mesiaca.“ Po tejto skúsenosti sa obaja rozhodli, že budú učiť doma aj druhé najstaršie dieťa a postupne aj všetky mladšie. Sú presvedčení, že to ich potomkom prospieva psychicky aj vedomostne. „Osobne si myslím, že tak či tak sa každé dieťa všetko naučí doma,“ dodáva Viera. „Alebo rodičia zabezpečia, aby sa to naučilo. A to je smutné, pretože deti chodia do školy iba márniť čas. Liek na vyliečenie slovenského školstva nemám. Rozhodne vidím ako veľmi zlé, že je v jednej triede 30 detí s jedným učiteľom. Možno by stačilo rozbiť ten kolektív na omnoho menšie, hoci aj vekovo zmiešané skupiny. To by nebol všeliek, ale predstava, že jedna učiteľka niečo naučí všetky deti v 30-člennej triede, je nesprávna. Naučí 60 percent triedy. Jedna pani učiteľka sa nám chválila, aká je úspešná, lebo dokáže naučiť 75 percent žiakov.“

ČO NA TO MINISTERSTVO

O reakciu na kritické názory predstaviteľov alternatívy sme požiadali aj ministerstvo školstva. Najprv sme sa vytrvalo snažili o osobné stretnutie s kompetentným človekom, s ktorým by sme mohli problematiku zodpovedne prediskutovať. Komunikačný odbor to napriek našim argumentom neustále odmietal a trval na tom, že nám zašle odpovede na písomné otázky. Nakoniec sme sa museli zmieriť s touto formou. Podľa ministerstva je „aj cieľom štátnych vzdelávacích programov podporovať také kognitívne činnosti, ktoré posilnia sebadôveru žiakov v riešení problémov, podieľajú sa na vymedzovaní morálnych hodnôt mladého človeka, vedú žiakov k aktívnemu občianstvu a podobne“. Či sa tento cieľ aj napĺňa, na to nech si každý rodič odpovie sám. Podľa stanoviska rezortu častokrát nie sú alternatívne školy také kvalitné, ako proklamujú, po roku 1989 sa nám tu začali nekontrolovane

množiť alternatívne pedagogické metódy, a preto ich bolo treba dostať pod kontrolu: „Pri zavádzaní alternatívnych škôl a rozličných pedagogických metód bolo potrebné začleniť ich do experimentálneho overovania, aby sa zabránilo prieniku rôznych pseudoobsahov, často i mystického charakteru. Názorným príkladom je Rodová škola, ktorá pred pár rokmi fungovala na východnom Slovensku a bola napojená na ruský Tekos. S touto školou bola spojená mytológia tajomnej postavy Anastázie. Napokon po dôslednom šetrení Štátnej školskej inšpekcie, vyvolanej z podnetu starých rodičov jednej žiačky, sa zistili závažné pedagogicko-organizačné, hygienické, ako aj obsahové nedostatky.“ Štátna inšpekcia riaditeľovi tohto súkromného gymnázia zadala záväzné opatrenia, ktoré nesplnil, a preto bola škola zrušená. K otázke, prečo štát schválil waldorfskú pedagogiku len na bratislavskej a košickej škole a nie je možné zakladať ďalšie, ministerstvo tvrdí, že alternatívny učebný program môže byť schválený len na tej škole, kde bol experimentálne overovaný. Vzhľadom na to, že komunikačný odbor zaslal odpovede na poslednú chvíľu, nemali sme čas opýtať sa, ako je možné, že bratislavská a košická škola mohli najprv vzniknúť, a až potom sa experimentálne overovali. Zdá sa však, že štát sa istí, aby skutočne alternatívnych škôl nevznikalo zbytočne veľa. K obavám, či program „tablet každému žiakovi“ nemôže viesť k závislosti a digitálnej demencii, sa ministerstvo prakticky nevyjadrilo, namiesto toho v odpovedi len rozobralo nevyhnutnosť získavania digitálnej gramotnosti. Akoby dnešná mladá generácia už nebola digitálne gramotná sama od seba. V každom prípade taký otvorený a alternatívy podporujúci školský systém, aký majú vo Fínsku alebo Švajčiarsku, na Slovensku nehrozí. Prečo? „V každom štáte má školský systém inú filozofiu. Je mnoho štátov, kde sú podobne tak ako aj u nás taxatívne stanovené a štátom schválené učebné osnovy. V tomto prípade sa pridržiavame väčšinového prístupu ku schvaľovaniu učebných osnov školy štátom, aby bol zabezpečený kontinuálny prechod z rôznych edukačných stupňov,“ odkazuje ministerstvo.

ORBIS PICTUS > UKRAJINA Foto: Ukrajinská pohraničná stráž, SITA/AP

Neďaleko mesta Černovice, ležiaceho blízko juhozápadnej hranice s Rumunskom na úpätí Karpát, prehliada ukrajinská pohraničná stráž zásielku cigariet v hodnote niekoľko tisíc eur. Pašovanie cigariet z Ukrajiny, kde sú výrazne lacnejšie, do strednej a západnej Európy je dlhodobý jav, s ktorým si miestne úrady nevedeli poradiť ani za éry zvrhnutého prezidenta Janukovyča, keď bol v krajine relatívny poriadok. Jeho nástupca Porošenko dnes rieši podľa všetkého úplne iné, vážnejšie problémy. (jup)

GRÉCKO > ORBIS PICTUS Foto: Petros Giannakouris, SITA/AP

Holandská posádka člna Frontexu – európskej agentúry pre operatívnu spoluprácu na vonkajších hraniciach – smeruje s asi 25 utečencami a migrantmi z neobývaného gréckeho ostrova na neďaleký ostrov Oinusses v blízkosti ostrova Chios, ktorý je po Lesbose na druhom mieste v počte príjazdov. Okrem posíl Frontexu má grécka pobrežná hliadka k dispozícii tri plavidlá. Hodinu po hodine, v noci aj cez deň, hliadkujú ich záchranné člny vo východných vodách Egejského mora pozdĺž hranice s Tureckom. Zvýšenú ostražitosť venujú pašerákom ľudí, ktorí ich privážajú priamo z prednej línie masívnej utečeneckej vlny k brehom gréckych ostrovov. S ohľadom na nerozhodné postoje vrcholných predstaviteľov Nemecka a EÚ k ochrane vonkajšej hranice Schengenu sa malej razantnosti Grécka nemožno čudovať. (jup)

ORBIS PICTUS > IRAK Foto: SITA/AP

Bojovník kurdských síl Pešmerga (doslova „ten, kto čelí smrti“) drží stráž počas prevozu nového zariadenia do rafinérie Kalak na okraji Arbílu – metropoly irackého Kurdistanu. Padajúce ceny ropy vohnali Irak, ktorý bojuje s Islamským štátom, hostí milióny utečencov a obnovuje svoje vojnou spustošené mestá a obce, do ťažkej finančnej krízy. Mnohí kurdskí bojovníci Pešmergy – dlhoroční spojenci USA, ktorí patria medzi najúčinnejšie sily proti ISIL, nedostávajú podľa nemenovaného irackého úradníka žiadnu mzdu. Takéto riziko by si turecký vodca Erdogan pri nasadzovaní svojich vojakov na vyvražďovanie Kurdov akiste nedovolil. (jup)

JAPONSKO > ORBIS PICTUS Foto: Toru Hanai, Pool Photo/AP

Pracovník s maskou a ochranným odevom kontroluje priestor s policami na uloženie prílb v zničenej jadrovej elektrárni Fukušima I, ktorú v Okume (prefektúra Fukušima) na severovýchode Japonska prevádzkuje spoločnosť Tokyo Electric Power Co. Jedenásteho marca 2016 si Japonsko pripomenie piate výročie ničivého zemetrasenia s cunami, ktoré po sebe zanechalo 19-tisíc mŕtvych alebo nezvestných obetí a okrem jadrového ohrozenia zapríčinilo premenu pobrežných komunít na neobývateľné pustatiny. (jup)

ORBIS PICTUS > JEMEN Foto: Hani Mohammed, SITA/AP

Podvyživené dieťa leží v posteli, čakajúc na liečbu v terapeutickom vyživovacom centre v jemenskom Saná. Ide len o jeden z miliónov prípadov v krajinách, ako je Sýria, Jemen či Irak, ktoré s trochou pomoci od vonkajšieho sveta bojujú o holé prežitie. Smutný obraz, ku ktorému nemalou mierou prispela politika „slobodných a demokratických“ dobyvateľských režimov na čele s USA. (jup)

NIGÉRIA > ORBIS PICTUS Foto: Jossy Ola, SITA/AP

Ľudia sa v obci Dalori, vzdialenej 5 km od mesta Maiduguri (Nigéria), zhromažďujú okolo mŕtveho zvieraťa po tom, ako im po bombovom útoku islamských extrémistov Boko Haram vyhoreli chatrče. Tí, ktorým sa podarilo zachrániť na strome, hovoria, že medzi ľuďmi uhorenými zaživa bolo počuť aj krik detí. Ostáva nám len dúfať, že obavy, či sa takéto scény neprenesú čoskoro aj do Európy, sa nikdy nenaplnia. (jup)

ORBIS PICTUS > KUBA Foto: L’Osservatore Romano, Pool Photo/AP

Rímskokatolícky pápež František a patriarcha ruskej pravoslávnej cirkvi Kirill I. sa zvítali na neutrálnej pôde kubánskeho letiska José Marti v Havane. Ide o historicky prvé stretnutie oboch náboženských vodcov po takmer tisíc rokoch od rozkolu vo vnútri kresťanstva. Po približne trojhodinovom rozhovore prijali spoločnú deklaráciu, v ktorej sa postavili na stranu prenasledovaných kresťanov na Blízkom východe. Absurdná politologická konštrukcia, že iniciátorom ich stretnutia bol Vladimir Putin, s výnimkou rusofóba už sotvakoho osloví. (jup)

MEXIKO > ORBIS PICTUS Foto: Gregorio Borgia, SITA/AP

Pápež František, ktorý sa odráža v obraze Panny Márie Guadalupskej, sa k nej modlí v bazilike postavenej na jej počesť v Mexiku. V programe jeho päťdňovej návštevy Mexika bola aj modlitba za najväčší a najdôležitejší mariánsky svätostánok na svete, ktorý má pre prvého latinskoamerického pontifika (pôvodne argentínskeho duchovného) zvláštny význam. (jup)

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Juraj Pokorný, Tibor Eliot Rostas

JOŽO RÁŽ: BOH A SATAN HRAJÚ ŠACHY

A STÁLE SÚ V REMÍZE NARODIL SA 24. 10. 1954 V BRATISLAVE. PRVÉ SKÚSENOSTI SO SPEVOM ZBIERAL V DETSKOM ZBORE ČESKOSLOVENSKÉHO ROZHLASU V BRATISLAVE A OD SVOJICH 15 ROKOV VO VLASTNEJ KAPELE. ABSOLVOVAL PSYCHOLÓGIU NA FF UK, KTORÁ SA MU VŠAK NIKDY NESTALA ZDROJOM OBŽIVY. S VAŠOM PATEJDLOM A ĎALŠÍMI ZALOŽIL V ROKU 1968 NAJÚSPEŠNEJŠIU ROCKOVÚ FORMÁCIU NA SLOVENSKU – ELÁN. DOTERAZ MÁ NA SVOJOM KONTE 14 SLOVENSKÝCH ŠTÚDIOVÝCH ALBUMOV, 5 ANGLICKÝCH VERZIÍ A DESIATKY MILIÓNOV NOSIČOV PREDANÝCH NA SLOVENSKOM I ČESKOM TRHU. V ROKU 1984 SA STAL PRVÝ RAZ NOSITEĽOM TITULU ZLATÝ SLÁVIK, KTORÉHO ZÍSKAL V ROKOCH 1998 AŽ 2005 OSEMKRÁT. PRENIKAVÝ ÚSPECH ZAZNAMENAL ELÁN SVOJÍM MEGAKONCERTOM NA LETENSKEJ PLÁNI V PRAHE (2003), KTORÝ VIDELO AŽ 82 000 PLATIACICH DIVÁKOV. NA BRATISLAVSKEJ NOVEJ SCÉNE BOL V ROKU 2011 UVEDENÝ ELÁNOVSKÝ MUZIKÁL ÔSMY SVETADIEL, KTORÝ SA DODNES HRÁVA V PRAŽSKOM DIVADLE KALICH. TOHTO ROKU OSLÁVI JOZEF RÁŽ SO SKUPINOU ELÁN 35 ROKOV SVOJHO PROFESIONÁLNEHO PÔSOBENIA A CELKOVO 48 ROKOV EXISTENCIE. TÝŽDEŇ PRED NAŠÍM ROZHOVOROM ZÍSKAL MIMORIADNU CENU KRIŠTÁĽOVÉ KRÍDLO 2015 ZA CELOŽIVOTNÉ DIELO. Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

Pokiaľ si pamätám, ľudia vás vždy mali zafixova ného ako rebela, ktorý ignoruje dobové konvencie a z času na čas sa im aj vzoprie. Medzi konvencie tejto doby môžeme zaradiť aj rozšírený zvyk nepo chybovať o platnom svetovom poriadku alebo o jedi nej – oficiálnej pravde. Pravdupovediac, o žiadnom poriadku neviem. Viem len o neporiadku. A žijem podľa pravidla ži a nechaj žiť. Verím však v karmu – v tom zmysle, že všetky účty budú nakoniec vyrovnané, aj keď nie nutne v tomto živote. Čiže koľko zlého či dobrého do života vložíš, toľko zlého či dobrého od neho dostaneš. No a verím v Boha, ale nemyslím si, že On určuje, čo budeme robiť, alebo ako sa naše životy zmenia. Nebráni vojne, ani ničomu zlému. Necháva nás len konať slobodnú vôľu – robte, ako myslíte – a čaká, ako to dopadne. Takých civilizácií, ako je naša, bolo doteraz veľa a všetky dopadli zle. Aj my sme nasmerovaní zle. A ak to nenapravíme, tento svet skončí v katastrofe. Lebo kapitalizmus, ktorý momentálne víťazí, je chorý systém, kde najväčší podvodník je najväčší šéf. Je to cesta do pekla. Rímskokatolícky kňaz Marián Kuffa tvrdí, že za socializmu sme tu mali tmu, no v dnešnom neolibe ralisticko-kapitalistickom svete máme namiesto nej hmlu. Zdanlivo sme sa tmy zbavili, no nahradili sme ju hmlou. Svetlo sa v nej iba rozptyľuje a odráža. Čím je ho viac, tým menej vidno. Koľko je dobrých, toľko je zlých síl. Je to – tak ako pri svetle a tme – vyrovnané. Boh a satan hrajú šachy a stále sú v remíze. Satan je jeho plnohodnotný partner, lebo tak to chce Boh. Socializmus je v každom ohľade lepší, spravodlivejší a kompatibilnejší s kresťanskou náukou než kapitalizmus. Len ľudia sa musia individuálne, každý jeden, natoľko zlepšiť, aby ho mohli uniesť. Zatiaľ to nedokázali. Demokracia je chaos. To je môj názor. Na stene vám visia obrazy Che Guevaru aj Chá veza. Mali ste s nimi nejaký osobný kontakt? Osobný kontakt som s nimi nemal, ale uznávam ich. Che Guevara bol podľa mňa bombový chlapík. Skončil tak ako skončil viac-menej logicky. Chávez tiež. Už nehovorím o Castrovi – to je fakt zázrak, tento človek. Je až nepochopiteľné, že je

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

stále nažive. No a ja som, filozoficky, socialista fungujúci skôr na komunistickej než na nejakej inej báze. Pritom v žiadnej strane som nikdy nebol. Dokonca jediný raz, keď som v živote omdlel, bolo pri pionierskom sľube. Tak ma neinaugurovali. Nemáte strach, že po týchto slovách vás neja ký „občiansky aktivista“ označí za šíriteľa tzv. jáchymovskej lži, prípadne za kremeľského pro pagandistu? Je mi jedno, za čo ma kto označí. Ja viem, čo som, a nech si rozprávajú, čo chcú. Strážni psi demokracie začali vaše vyhlásenia monitorovať a niektoré z nich vyhlasovať za „kon troverzné“. Ak si dobre pamätám, išlo spravidla o prejavy obdivu k „alfa samcom“ v politike (Me čiar, Fico, Putin). Mainstreamová propaganda si do vás sem-tam kopne dokonca obvineniami z údaj ného rasizmu. Áno, áno, idú po mne. Ale to znamená, že ste normálny človek... Samozrejme. Oni idú po vás podľa toho, ako vyskakujete. Takže občas som to mal na mále. No a čo, robím, ako viem, ako môžem a snažím sa prežiť. Na otázku, prečo ste doteraz nevstúpili do po litiky, odpovedáte zvyčajne argumentom, že vývoj Slovenska určujú veľké sily a veľké celky, a ak sa vaše ciele nekryjú s cieľmi týchto celkov, nevidíte v slovenskej politike pre seba žiadnu perspektívu. Mohol som byť jedným z najmocnejších mužov na Slovensku, ale nežil by som dlho. Robím všetko, čo môžem. Spievam to, čo si myslím. A viac urobiť neviem. Respektíve môžem zobrať samopal a ísť na nich, ale to je zbytočné. Medzi úžasné kapely patrí aj Manic Street Preachers, ktorí sa stretli s Castrom a otvorene hlásajú socialistické myšlienky. Pre týchto Wale sanov, odmietajúcich, že by mali niečo spoločné s Anglickom, sú dvere na festivale Pohoda zatvo rené – vraj šíria nenávistné idey, a tak tam nemajú čo hľadať. Môže byť teda Pohoda festivalom otvo reným a slobodným, ako ho prezentujú? Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Čo sa týka Pohody, som rád, že existuje. Ale o slobode je tu zbytočné hovoriť. Tá nebola a nebude. Ak nezačneme od seba, niet šance. Tie maličké deti, napríklad moje vnučky, by mohli svet zachrániť, ak ich nepokazíme. Majú inú psychologickú výbavu, majú v sebe niečo nové, čo je bohovsky dobré. My sme to už prepásli. Celý život robím to, čo považujem za správne a čo smeruje od bolesti. Viac urobiť nemôžem. A moja teória je, že každý musí začať sám od seba. Zlepšiť tento svet tak, že začne zlepšovať sám seba. A potom sa budú postupne zlepšovať aj ostatné veci. Súhlasím. Ale organizátori Pohody, keď už o nej hovoríme, dobre vedia, že ide o perfektnú prvovoličskú základňu, ktorú treba patrične – domodra či transatlanticky – navigovať, aby išla k urnám so správnou názorovou výbavou, či do konca s konkrétnou politickou identitou. Dnes chýba v muzike aj v umení postava toho pozi tívneho alfa samca, ktorý by dokázal povedať: „Nie, máme tu aj iný názor, nevnímajte to tak jednostranne, veď v tej Gaze sa pácha genocída!“ Dva dni pred festivalom spustil Izrael operáciu Protective Edge, v rámci ktorej izraelskí vojaci zabili 2100 Palestínčanov, vrátane detí. Mnohí hudobníci ako Brendan Perry z Dead Can Dan ce, Roger Waters z Pink Floyd či Brian Eno na to reagovali s obrovským pohnutím a zdesením. O tomto sa na Pohode mlčalo. Čo na to povedať? Je to tak, ako hovoríte. Chýba tu druhá strana. Ale prečo, to neviem. Hovorím stále to, čo si myslím, spievam to, čo chcem a ľudia spievajú so mnou. Ja ich nielen zabávam, ale nútim aj rozmýšľať. Práve preto sú naše texty obľúbené. A my robíme len to, čomu veríme a čo sme zažili. Nemáme dôvod nejako sa stranícky profilovať. Sme proste to, čo sme a ideme si svojou cestou. Často ma atakujú otázkou, čo vravím na Plastic People, vyslovene disidentskú, revolučnú kapelu. Ja na to, že nemám nič proti tomu, čo robili, ale ja by som to nerobil. Lebo viem, že by sme dopadli ako oni. To, že tak dlho existujeme, je vďaka našej inteligencii. Chápete? My vieme povedať, čo si myslíme, ale tak, aby nás nezakázali úplne. Lebo párkrát sa už o to pokúsili. Foto: Matúš Plecho

Kedy napríklad a z akého dôvodu? Za socializmu som na jednom koncerte v Prahe povedal, že najväčší bojovník za mier bol John Lennon. A to bolo podľa nich protištátne. Vzápätí prišiel príkaz zrušiť nás. No našťastie sme v tom čase mali skvelého ministra kultúry. Tak sme išli k nemu na dopoludňajšiu debatu. Na záver nám povedal: „No, manažovať vás nebudem, ale hrajte.“ A bolo vybavené. Lebo Miroslav Válek bol taký šéf, že keď povedal hrajte, mohli sme naozaj hrať. Veď to aj bol v tých časoch jediný osvietený minister. Samozrejme. Výborný chlapík, vynikajúci básnik, génius. To mu nikto nevezme. Takže asi tak to vidím. A bojovať treba, súhlasím, aj bojujem, ale inteligentne. Tak, aby sa aj vlk nažral, aj ovca ostala celá. Prejavujem sa v rámci kritéria prežitia. Dodnes mi odpočúvajú telefóny, sledujú ma. Majú ma pod kontrolou a ja nerobím nič také, aby mali dôvod. To je systém a oni sú profesionáli. Bojovať proti štátnej bezpečnosti je márne. O tom je zbytočné debatovať. Ale svoje si poviem. Patrili ste k tým, ktorí sa jednoznačne stavali pro ti členstvu SR v NATO. Po 12 rokoch, keď sa jeho škodlivosť a nebezpečnosť pre nás stáva zo dňa na deň očividnejšou, zisťujeme, že sme spadli do pasce. „Ako národ by sme sa z toho vedeli vymaniť. Tá ces ta existuje, vidím ju. Nevidím však ľudí,“ povedali ste niekedy na prahu 21. storočia o Slovákoch. Žiaľ, je to tak – „nejsou lidi“. Niet to s kým robiť. Lebo našu politiku vedú ľudia, akí ju vedú. Máme aj takých, ktorí by to mohli robiť lepšie, ale tí to robiť nebudú. Mohol som byť obrovský politický šéf. Stačilo podpísať, papier ležal na tomto stole, a som s rozpočtom a mocou minister kultúry. Ale povedal som, že politika je pre tých, ktorých sa týka. A takých ako ja, ktorí by to vedeli a mohli robiť, je kopa, akurát oni to nechcú. S tým sa jednoducho nedá pohnúť. Adela Banášová bola Zem&Vek pozitívna. To sú ľudia, ktorí nemajú problém povedať: áno, tie idey slobody slova a prejavu akceptujem, lebo tu máme diktatúru. Na to sa začali ozývať hlasy z radov kaviarenských pseudospisovateľov. German Mar shall Fund zistil, že patríme medzi európske kraji

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

ny, ktoré najmenej akceptujú účasť v tzv. mierových misiách. Čiže niečo sa tu evidentne mení: ľudia dá vajú politikom, establishmentu i partokracii signá ly, že obdobie bezbrehej odovzdanosti rečiam typu „ako dobre je nám v NATO“ sa pomaly končí. Myslím si, že slovenský národ je veľmi schopný. Naším najväčším výsledkom je, že máme vlastný štát a existujeme, lebo boli silné historické tendencie zrušiť nás a pohltiť inými národmi. My sme však stále tu, čo je náš najcennejší výdobytok. A nikdy sme proti nikomu nebojovali, takže ako Slováci máme dobré gény. A máte pravdu: ten národ to cíti. Problém Slovenska však spočíva v inom: je strašne malé a slabé.

Nemáte predsa len pocit, že o veľkosť štátu ale bo národa dnes už nejde? Pozrime sa, ako dopadli Nemci. Národu, a obzvlášť mladým ľuďom, chýba väzba na tradičné hodnoty, ich každodenný životný štýl je skrz-naskrz americký. Bez významnejšieho protestu akceptujú fakt, že dôchodkyňa na čele ich krajiny ju aj s celou Európou ťahá ku dnu. O to ťažšie zmení beh sveta Slovensko. A preto napríklad aj my ako držitelia 26 platinových platní stále nie sme zazobaní milionári. Všade inde ak máš jednu platinovú platňu, si na tri generácie zabezpečený. My stále nič. A to je práve preto, lebo sme taký malý a slabý národ. Ale nie sme sprostí. Vieme svoje, no v rámci pohybu veľkých svetových síl ich môžeme len veľmi slabo ovplyvniť. Amerika robí Európe už niekoľko desaťročí zle (pozri dnešné problémy s migrantmi), a to všetko je zámer smerujúci k tomu, aby Európu oslabila a zničila. No a my s tým prakticky nič neurobíme – v prípadnej vojne je naša doba prežitia tri minúty. Ale ako národ vieme svoje. Aj Jozef Banáš, jeden z najvyššie postavených Slovákov v štruktúrach NATO, zdôvodňuje zbytoč nosť referenda o vystúpení SR z paktu malosťou krajiny. A čo tak pokúsiť sa o to na báze V4? Tak to už nie je iba malé Slovensko. Vidíme, ako sa po litická situácia v Poľsku mení, ako sa Maďarsko stavia proti migrantom. Napokon z histórie vieme, že posledné, čo by si jastrabi v Pentagóne želali, je to, aby slovanské krajiny začali vnímať, že patria k sebe.

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Slovanská vzájomnosť? Jednoznačne, to by bolo riešenie. A osobne si myslím, že k tomu aj dôjde, lebo si to vyžiada situácia. Amerika si myslí, že vyvolá vojnu v Európe a bude z nej profitovať ako z tých prvých dvoch vojen, ale to nie je možné. Oni nechcú pochopiť, že by to neprežili. No majú také dlhy a také problémy, že zničiť nás je pre nich cesta, ako sa zachrániť. Naša jediná istota je Putin a Rusko. Rusi majú najlepšie zbrane na svete, o tri generácie lepšie ako všetci ostatní. A zatiaľ sú zárukou, že tu žijeme v akom-takom pokoji. Ale keď podľahnú oni, nebude pomoci. Otec Paneurópskej únie Coudenhove-Kalergi mal už na konci prvej svetovej vojny jasný koncept: všetky európske národy sa rozpustia v mene akejsi výslednej rasy, ktorá vzíde z vnúteného miešania etník. Politi kom, ktorí sa významne zaslúžili o šírenie paneuróp skej idey, sa každý druhý rok udeľuje Kalergiho cena. Považujete okolnosť, že migračná cunami prebieha v čase, keď je v Nemecku pri moci jej držiteľka z roku 2010 Angela Merkelová, za náhodnú? To je veľmi zložité. Poviem vám, čo si myslím o tom, ako to funguje. V Amerike je skupina ľudí, ktorí sú nenormálne bohatí a schopní, a tí do značnej miery riadia celú svetovú politiku. Obama je ich služobník a Merkelová tiež. A táto skupina, kde je židovský prvok veľmi silný, je nenormálne bohatá. Myslí si, že môže všetko, že keď táto planéta skončí, oni budú žiť ďalej a v pohode kdesi vo vesmíre. To je však ilúzia. A čo sa týka Merkelovej, podľa výskumov má dnes proti sebe 40 % obyvateľstva a neustále sa to zhoršuje. Podľa mňa už len zmena jej rétoriky voči migrantom naznačuje, že skončí. Ako to celé dopadne, netuším. Ale dúfam, že Rusi nepovolia. Lebo ak dostanú Putina, po ktorom tak strašne idú, skončíme všetci. Ešte ostáva na debatu otázka Číny. Ale kým sa Putin a jeho skupina udržia, dovtedy je šanca, že sa zachová aspoň aký-taký mier a my sa budeme môcť prechádzať po ulici pokojne. Existujú silné skupiny ako Rímsky klub hlásajúce depopuláciu, ktoré tento svet v podstate ovládajú. Naozaj veríme, že ten „demokratický režim“ riadi vôľa ľudu, ako to prezentujú tzv. slobodné médiá, že Dvojičky spadli po teroristickom únose lietadiel, vojna v Afganistane bola oprávnená, vojna proti terorizmu je vojnou proti terorizmu?

Nie. A všetky tieto veci ako Dvojičky, Afganistan alebo Irak, to všetko je podvod. Myslím si, že aj tie Dvojičky spadli v spolupráci s americkou tajnou službou, lebo to tak chceli. Proste je to nemilosrdná vojna, v ktorej ide o prachy. Vyriešiť to môže jedine karma. Protokoly sionských mudrcov, ktoré sú už od roku 1905 na svetle sveta, uvádzajú, že kľúčom k tomu, aby vyvolení ovládali nežidov, je vplývať priamo na vedomie mládeže. Dnešné svetové médiá, vrátane Slovenska, sú z 80 % pod ich kontrolou. Objavuje sa v nich čoraz prízemnejšia šou o dehu manizovaní človeka. Čo si o tomto postupnom pri vykaní na ich pomyje myslíte? Niektorí by si kaviár už asi ani nedali. Povedia: „Čo ti, však pomyje sú najlepšie, máme ich každý deň!“ Je to, samozrejme, vedome riadený proces. Stopercentný zámer. Jednoducho – funguje to. Diváci tie programy sledujú a potom o nich celé dni debatujú. Totálne zúfalstvo. Civilizácia blbne ďalej a ľudia hromadne osprostievajú. Nemôžem sa už na to pozerať. Aj medzi odporcami americkej spotrebnej kultúry je dosť takých, ktorí si tieto drogy nevedia odoprieť. Čiže zbaviť sa závislosti od seriálov so zohavenými mŕtvolami na pitevnom stole a detektívmi spravodli vo idúcimi po krku psychopatom či vrahom. Len čo to tým ľuďom odstrihnete, začnú sa búriť. Je to masové ohlupovanie. Bez debaty. Ale čo s tým? Odpoveď nepoznám. To máte ako hamburger a kolu. Prosto ľudia to milujú, žerú to, pijú to, aj keď vedia, že ide o totálny grc. Oni tie pomyje chcú. A práve preto to funguje. A pritom máme civilizáciu, ktorá sa tvári ako tá najhumánnejšia, pretože uznáva svadby homose xuálov. Na druhej strane sú dnes webové stránky, ktoré ponúkajú výrobky z ľudskej kože. Brutálny paradox doby spočíva v jej morálnom pokrytectve, v živote v ustavičnej lži. Ako sa tvárime na jednej strane a čo v skutočnosti sme. Je to všetko organizovaný proces a proti tomu beží prirodzený pulz života. Ten život, napriek tomu, akokoľvek ho ovládaš, má svoje pravidlá, zákonitosti. Takže nie je to také jednoduché. Ale jednoznačne je tu snaha takto to riadiť. Zastrašo-

vať civilizáciu a robiť z ľudí debilov, ktorí chodia do práce, zarábajú a míňajú peniaze. Spotrebuj a zahoď, stále sa boj a tras od strachu. To je základný princíp: aby sa ľudia báli a tešili, že môžu v obrovských centrách nakupovať zbytočnosti, ktoré nepotrebujú, a potom ich vyhadzovať medzi odpad. Vývoj sa neposúva, lebo ho systematicky blokuje neviditeľná pavučina svetovej moci. Karel Gott, ktorého Česi vnímajú ako svoje „ro dinné striebro“, niekoľkokrát vyjadril dosť odvážne tézy o iluminátoch a svete, ktorý riadi finančná oli garchia, a vždy to tu akosi prešlo mlčaním. Myslíte si, že by sa aj na Slovensku mohli niektorí známi a rešpektovaní ľudia takto prejaviť? Zaujať k tomu, čo sa tu deje, postoj? Byť svedomím národa, trochu ho v tejto dobe marazmu niekam posunúť? Mali by, ale boja sa. Paradoxne často vystupujú ako tribúni tej druhej strany a jej brutálnej propagandy, ktorá označuje Putina za diabla a hovorí o anexii Kry mu. A neexistuje žiadny silný hlas, ktorý by sa ozval: „Počkajte, a čo všetky tie desiatky vojen v 20. storočí, prevraty od Indočíny až po Latinskú Ameriku, spôsobené práve USA?“ Oni to nerobia zo strachu, ale z presvedčenia. Ježišmária, toto je veľmi zložité. To sa začína už pri narodení. Mám rodinu samých skvelých ľudí. Ale v 1989, keď tu nastupoval nový systém, som to videl veľmi skepticky. Celá rodina ma odsúdila, že som vraj úplne vedľa. Naším poslaním je apelovať, aby to nedopadlo tak ako v Sarajeve, kde snajperi strieľali po ľu ďoch, ktorí si prišli na námestie po vodu. Udržíme to len vtedy, ak budeme varovať. Nie strašiť, ale upozorňovať, že sa to môže zvrhnúť niekam, kam nechceme. Putin je partia, ktorá jediná to zatiaľ drží, aby to bolo tak, ako to je. To je môj názor. A ako dlho to vydrží, neviem, ale držím mu päste. A náš terajší premiér je najprofesionálnejší z tých, ktorí tu sú. Robí, čo sa dá. Nerobí všetko najlepšie, ale robí najlepšie, ako sa dá. A to je celé. Uzavriem to takto: máme čo jesť, máme kde spať, môžeme ísť na ulicu a nemusíme sa obzerať, kde je aký strelec. To je zatiaľ výborné. Len aby nám to vydržalo.

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

Milan Mucha

AKO SA STAŤ PRORUSKÝMI

PRAVIČIARMI

O ZEM&VEK SA TOHO POPÍSALO UŽ MNOHO. TENTORAZ SME ZAOSTRILI NA VYJADRENIA V ANGLIČTINE V OFICIÁLNYCH ZMANIPULOVANÝCH VÝSTUPOCH MLADUČKÝCH STREDOEURÓPSKYCH THINK-TANKOV I OSAMELÝCH ZAUJATÝCH TRANSATLANTICKÝCH AKADEMIKOV. TÝM JE JASNÉ, ŽE REDAKCIU TOHTO ČASOPISU TVORÍ KREMĽOM PLATENÁ KRAJNÁ PRAVICA, AKO ŽE JEDNA A JEDNA SÚ DVE. PRI ZDÔVODNENÍ SVOJICH TVRDENÍ PRITOM NEVÁHAJÚ SPRAVIŤ AJ ODBORNÝ KOTRMELEC. V NIEČOM VŠAK PREDSA MAJÚ PRAVDU, ZEM&VEK JE VIZUÁLNE KVALITNÝ TOP ČASOPIS O KONŠPIRAČNÝCH TEÓRIÁCH, NAJDÔLEŽITEJŠÍ NA SLOVENSKU.

STAČÍ NEDÔVEROVAŤ SYSTÉMU

„Cieľom proruskej propagandy nie je oslavovať Rusko, ale šíriť negatívne správy,“ uviedla pre idnes.cz Ivana Smoleňová z Pražského ústavu bezpečnostných štúdií (PSSI), ktorý sa ocitol na 6. mieste v rebríčku stredo- a východoeurópskych think-tankov v hodnotení Pensylvánskej univerzity za rok 2015. Už v júni minulého roku PSSI publikoval Smoleňovej 18-stranovú správu Proruská dezinformačná kampaň v ČR a na Slovensku: Typy médií šíriacich proruskú propagandu, ich charakteristika a často používané naratívy, kde píše aj o Z&V, časopise Vědomí a Slobodnom vysielači toto: „Kým šíria informáciu v prospech Ruska, ich články sú často založené na konšpiračných teóriách a zmesi faktov, poloprávd a vyslovených lží.“ Podľa Smoleňovej je Z&V v súčasnosti považovaný za súčasť ruskej propagandy na Slovensku, najmä pre časté útoky na Západ a obranu Ruska. V prílohe s názvom Štyri monitorované prokremeľské médiá zhrnula pozorovania z diskusie s čitateľmi Z&V, prezerania obsahu časopisu Vědomí a webových stránok Aeronet a porovnala ich s obsahom českej verzie ruskej stránky Sputnik News. V rozhovore pre idnes.cz priznala, že tri nezávislé médiá si vybrala, pretože sú jedny z najznámejších, s pomerne veľkým dosahom, pričom vychádzala zo zoznamu Juraja Smatanu. V augustovom rozhovore pre Český rozhlas s titulkom Proruské dezinformácie sú zamerané najmä na podkopanie Západu, tvrdí autorka správy Ivana Smoleňová mladučká analytička doplnila vtedy aktuálnu pikantériu: „Z&V, jeden z najsilnejších proputinovských hlasov na Slovensku, priznal spoluprácu s ruským veľvyslanectvom počas diskusie v Moskve organizovanej veľvyslanectvom RF, kde ohlásili plán vytvoriť na Slovensku mediálny dom pozostávajúci z rádiostaníc, novín a detských časopisov... Len nedávno na verejnej diskusii tvrdili, že s ruskými spoločnosťami alebo s Kremľom vôbec nespolupracujú a o mesiac neskôr oznámili veľmi úzku spoluprácu. Tento nedostatok transparentnosti sa tiež trocha mení...“

Snaživá dievčina, ktorej je Slovensko malé, pracuje aj ako koordinátorka platformy V4 Centrum zdrojov z oblasti medzinárodných vzťahov a bezpečnostných záležitostí (IRSEC Hub). Zrejme ona skoordinovala k anglickej webovej verzii rozhovoru pre Český rozhlas fotografiu Kremľa s pracovnou verziou obálky prvého čísla Z&V s postapokalyptickým motívom kultového Metra 2033. Aj spojiť v správe protisystémové časopisy Z&V a Vědomí s anonymnou stránkou Aeronet a ruskou Sputnik News bolo šikovné.

„SLNIEČKÁRI“ VERZUS XENOFÓBNI RUSOFILI

Milan Šuplata z Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI), bratislavského think-tanku zriadeného a spravovaného Slovenskou atlantickou komisiou, spolu s troma ďalšími autormi z krajín V4 publikoval 9. decembra minulého roku Monitor informačnej vojny pre strednú Európu: Október – November 2015. Tam uvádza, že článok Migrantská kriminalita, sexuálne zločiny a krádeže ako na bežiacom páse „v hlavnom časopise o konšpiračných teóriách“ Z&V poukazuje na to, že medzi migrantmi v Nemecku je veľmi rozšírené kradnutie peňaženiek, sexuálne útoky, dokonca organizovaný sexuálny biznis a ďalšia zločinnosť a úrady to opomínajú. Okrem toho „top konšpiračno-teoretický časopis Slovenska“ v článku Odkedy je vzdušný priestor severnej Sýrie turecký? predpokladá, že incident sa stal v sýrskom vzdušnom priestore, s čím prišli prví Rusi. Šuplata si všíma aj profil Z&V na sociálnych sieťach, kde vysnoril obrázok s protiamerickým textom. Autori monitora pripomínajú, že hoci pri oznámení vzniku styčného integračného tímu NATO bola použitá defenzívna taktika a vláda komunikovala, že nejde o vojenskú základňu NATO, ale malý styčný tím, Z&V publikoval článok Národná rada odobrila prítomnosť cudzích vojakov na našom území, kde sa písalo, že ide o malý krok k strate suverenity. Šuplata informuje aj o tom, že na Slovensku sa rozšírilo posmešné označenie pre liberálov požadujúcich ľudské práva „slniečkári“ (vo

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

význame uctievači Slnka), naznačujúce, že to, čo vravia, je absurdné a smiešne. Decembrový Monitor informačnej vojny pre strednú Európu z 29. januára 2016 uvádza, že Z&V publikoval článok amerického profesora sociológie Jamesa Petrasa, podľa ktorého „propagandistické trio“ The Wall Street Journal, New York Times a Financial Times klame a presadzuje záujmy vládnucej elity. Šuplata nahlásil, že článok Z&V Poľský militarizmus – kontinuálny štátnopolitický faktor ohrozujúci bezpečnosť regiónu V4 navrhuje vylúčenie Poľska z V4.

NA VÝCHOD POCHODOM VCHOD!

„Odborný“ anglický text Pochodujúc k Eurázii: Kremeľské konexie slovenskej krajnej pravice podhodil pod minuloročný vianočný stromček neformálnej akademickej knižnice academia.edu Juraj Marušiak z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied. Okrem neho vypracoval 59-stranový dokument aj Daniel Milo z ministerstva vnútra a ďalší štyria autori s maďarskými menami. Text uvádza, že Z&V sa stal najdôležitejším mediálnym kanálom šíriacim konšpiračné teórie, proruské geopolitické náhľady, protiúnijové, protiamerické a antiliberálne postoje a v redakčnej rade sú ľudia spájaní v minulosti s pravicovým extrémizmom. Mozog Z&V Tibor Eliot Rostas bol hosťom ruského veľvyslanectva a oznámil kampaň za referendum o vystúpení Slovenska z NATO. Za dôležitú súčasť agendy Z&V považuje Marušiak informačnú vojnu o Ukrajine, „podľa Z&V ovládanej fašistami a nasledovníkmi Stepana Banderu a bábkovou vládou pod kontrolou EÚ“, pričom sa odvoláva na správu Smoleňovej. Spomína aj návštevu Moskvy a podotýka, že oznámenie otvorenej spolupráce s ruskými oficiálnymi štátnymi inštitúciami zapríčinilo odchod prominentného redaktora Ľubomíra Huďa. Alibisticky pritom zamlčal, že práve Huďo bol spájaný s pravicovým extrémizmom, a to v blogu Jána Benčíka, na ktorého Huďo pre to podal trestné oznámenie za ohováranie. Informačnú vojnu o Ukrajine považuje za dôležitú súčasť agendy pritom zjavne sám Marušiak, keď si ako profilovú fotografiu na sociál-

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

nej sieti vybral ukrajinskú zástavu – no má aj macedónsku. V štúdii vykresľuje Slovenských brancov ako hrozbu, ale Pravý sektor na Slovensku ani nespomenul.

UKRAJINSKÉ „HALUZE“

Napokon výskumník z ukrajinského Inštitútu pre euroatlantickú spoluprácu Anton Šechovcov publikoval 8. februára 2016 blog Slovenskí spojenci Putinovho režimu z radov krajnej pravice (prípad Zem&Vek), ktorý skopíroval aj The Interpreter, denník Rádia Slobodná Európa/ Rádia Sloboda zaznamenávajúci „vojnu Ruska na východe Ukrajiny a jeho intervenciu v Sýrii v reálnom čase“. Šechovcov tvrdí, že Z&V je typický konšpiračno-teoretický časopis, otvorene protizápadný a proruský, značne posadnutý „odhaľovaním moci Židov a Američanov“, „sprisahania“ LGBT a označujúci slovenské mainstreamové médiá za „ústa sionizmu, amerikanizmu, globalizmu, hanobenia národných hodnôt, postavenia práv menšín nad práva väčšiny a multikulturalizmu“. Hoci podľa neho nie sú protizápadné a proruské „alternatívne“ nové médiá, ktoré vrátane Z&V vyrástli ako huby po daždi po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny, priamo spojené s Robertom Ficom, ten z nich profituje, pretože mu pomáhajú legitimizovať nereformnú politiku (Smoleňová si na rozdiel od Šechovcova všimla, že Z&V vychádza od mája 2013, navyše rusko-ukrajinská vojna je typická transatlantická floskula). Nové dáta údajne naznačujú, že medzi Z&V a rôznymi ruskými hráčmi sa rozvíjajú tzv. štrukturálne vzťahy. V júni 2015 unikol audiosúbor obsahujúci nepublikovanú časť rozhovoru s Kuznecovom, kde sa redaktori Z&V Kuznecova spýtali, či by mohli pre svoje plány expanzie mediálneho biznisu získať podporu z Ruska. Odpovedal, že by rád „napísal do Moskvy... ľuďom, ktorí sa zaoberajú týmito otázkami“ a odporučil nadviazanie kontaktov Z&V s „relevantnými ruskými štruktúrami“. Jeho nástupca Alexej Fedotov predstavil Rostasa s bývalým členom redakčnej rady Dušanom Budzakom šéfredaktorovi novín Medzinárodný život, „oficiálne spájaných s ruským ministerstvom zahraničných vecí. Radu novín

vedie ruský minister zahraničia Sergej Lavrov a redaktor Armen Oganesian je jeho neplateným poradcom“. Budzak v Moskve argumentoval, že mediálny holding by mohol „pracovať proti hlavnému prúdu, ktorý je značne financovaný americkou stranou a v službách NATO“. Medzi účastníkmi okrúhleho stola sa podľa Šechovcova nachádzali aj zástupcovia vládnych štruktúr a konal sa v spolupráci s Úniou ruských producentov ropy a plynu. „Správa publikovaná Ruskou radou medzinárodných vzťahov uvádza, že sa diskutovalo aj o finančných možnostiach „konštrukcie“ oblasti v strednej a východnej Európe, naklonenej Rusku. Stretnutia a rozhovory Rostasa a Budzaka so zástupcami Ruska svedčia o prítomnosti vzájomného záujmu o rozvoj štruktúrnych vzťahov medzi Z&V a príslušnými ruskými skupinami,“ uvádza v blogu. Nevadí, že Budzak už od septembra 2015 v Z&V nie je. Ako je zdokumentované, najkrajnejší pravičiar je práve Budzak, pretože na fotografiách s veľvyslancom sa vždy nachádza najviac vpravo. Okrem popisov obrázkov sa v Šechovcovom blogu slovo right (pravý, pravica, právo, správny...) vyskytuje dvakrát vo význame práv (menšiny a väčšiny). Spojenie krajná pravica (far right) sa v blogu objavuje trikrát – raz v nadpise a dvakrát v prvej vete, kde má navodiť súvislosť so Z&V, ktorá objektívne neexistuje: „V priebehu rokov okrem nadväzovania stykov s aktivistami a politikmi krajnej pravice aj rôzne ruské médiá vyvinuli štrukturálne vzťahy s mediálnymi projektmi krajnej pravice vo Francúzsku, Taliansku a Rakúsku.“ Šechovcov sa odvoláva na Ritomského „analýzu“ Zem a Vek nebezpečných konšpirácií z roku 2014, kde sa napriek podnadpisu Hnedé odtiene zelenej o pravici (ani propagande) vôbec nepíše – a o Putinovi len vo vágnej súvislosti s článkom Antona Smataníka, ktorý už v redakcii v minulom roku nepôsobil (Smataník aj Putin majú totiž podozrievavé postoje k mimovládnym organizáciám). Čítal však aj Marušiakovu štúdiu, ako sám priznal, dokonca pred publikovaním (no neodvoláva sa na ňu!).

Tento ukrajinský „odborník“ onálepkoval Z&V „krajná pravica napojená na Putina“ a takto podsunul Rádiu Slobodná Európa. Pritom Z&V žiadal o dialóg aj izraelskú a americkú ambasádu, ktoré to zamietli, no podarilo sa realizovať stretnutie s kubánskou veľvyslankyňou Loipou Sánchez Lorenzovou. Už dávnejšie pred návštevou Moskvy sa konalo stretnutie v jednom z najväčších rádií v Prahe, kde Z&V takisto prejavil záujem o spoluprácu. Ako sa k tomu už viackrát vyjadril Rostas: „Naša snaha je kontinuálna, permanentne hľadáme priestor pre dialóg, aby sme pomohli vytvárať mierové procesy.“ Aj z tohto dôvodu pred Vianocami Z&V adresoval mierovú výzvu vrcholným ústavným činiteľom SR a veľvyslancom mnohým krajín so zastúpením na Slovensku. Ako sa teda stať Putinovou spojkou v slovenskej krajnej pravici? Musíte sa dostať na Smatanov zoznam, na základe veľkého dosahu získate od Smoleňovej prokremeľskú pečiatku, a ak Marušiakovi preukážete ohováranie aspoň jedného – aj bývalého člena v blogu od Benčíka, ostáva len dúfať, že práve vás ukrajinský agent podhodí rádiu CIA. Výlet do Moskvy vám určite pridá.

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

Milan Pullmann

HLAVNÉ MESTO

ŠPIÓNOV 82

VIEDEŇ BOLA MEDZINÁRODNÝM CENTROM ŠPIONÁŽE OD 19. STOROČIA, KEĎ DO MESTA PRICHÁDZALI ĽUDIA Z CELÉHO RAKÚSKO-UHORSKA. ROZPAD TEJTO STREDOEURÓPSKEJ MOCNOSTI A POLITICKÝ ZMÄTOK PO PRVEJ SVETOVEJ VOJNE VIEDLI K ĎALŠIEMU STUPŇOVANIU SPRAVODAJSKÝCH AKTIVÍT V TOMTO MESTE. POČAS STUDENEJ VOJNY BOLA VIEDEŇ MESTOM S NAJVÄČŠÍM POČTOM ŠPIÓNOV VÝCHODU AJ ZÁPADU. PODĽA NEDÁVNEHO ODHADU MÁ VŠAK SPOMEDZI MIEST STÁLE NAJVÄČŠIU HUSTOTU PRÍSLUŠNÍKOV TEJTO DRUHEJ NAJSTARŠEJ PROFESIE NA SVETE. MEDZI CCA 17 000 DIPLOMATMI, TVORIACIMI PRIBLIŽNE JEDNO PERCENTO POPULÁCIE MESTA, JE ÚDAJNE ASI 7 000 ŠPIÓNOV. INFOBURZA AJ MIESTO ODDYCHU

Korešpondent Daily Telegraph Damien McElroy v článku Nová kniha označila Viedeň za celosvetové špiónske centrum prináša vyjadrenia autora knihy aj odborníkov. Podľa investigatívneho novinára Emila Bobiho, autora knihy Die Schattenstadt (Mesto tieňov), každý druhý diplomat vo Viedni môže byť v spojení s tajnými službami svojej vlasti, veľvyslanectvá sú preplnené personálom. Bývalý šéf rakúskej protiteroristickej služby BVT Gert-René Polli sa vyjadril, že Viedeň je burzou informácií a pekným miestom pre špiónov po ťažkých misiách v Srbsku, Iraku alebo Afganistane.

Článok na thelocal.at s názvom Viedeň je „hlavným mestom špiónov“ prináša ďalšie vyjadrenia Bobiho. Ten tvrdí, že zahraniční tajní agenti zastávajú dôležité miesta na veľvyslanectvách, v medzinárodných organizáciách a korporáciách v meste, hoci sú tam v skutočnosti len s cieľom získavania a prenosu tajných informácií. Za agentov berú bývalých policajných dôstojníkov a politikov, ale aj kabaretných umelcov a psychoanalytikov. „Špióni radi pôsobia vo Viedni, pretože je tu vysoká kvalita života a dobrá geografická poloha. Niektorí sa sem dokonca vo výslužbe vracajú,“ dodal. K. C. Blau v článku Never nikomu – Viedeň,

83 hlavné mesto špiónov pripomenul, že multikultúrna Viedeň bola viackrát vyhlásená za najlepšie miesto na bývanie na svete a má skvelú infraštruktúru s medzinárodnými leteckými a vlakovými spojeniami. Stredoeurópska poloha mesta tak prináša výhodu rýchleho zmiznutia ľubovoľným smerom. Let do Moskvy, Londýna či Ankary trvá asi dve a pol hodiny.

TRADÍCIA ŠPICĽOVANIA

Špióni využívajú liberálne rakúske zákony o špehovaní (najuvoľnenejšie v Európe), vďaka čomu sa im v tejto krajine darí operovať s ľahkosťou už viac ako dve storočia. Rakúske právo nepovažuje spravodajské aktivity za kriminálny čin, ak nie sú namierené proti Rakúsku. Z tohto dôvodu spravodajské služby naďalej využívajú Viedeň ako základňu na verbovanie agentov a zbieranie dát. Agentúra Bloomberg v článku Rakúsko zakročuje proti špiónom – a mudžahídom (dostupnom už len na japonskej stránke agentúry) informovala, že Rakúsko zaviedlo svoje zákony naklonené špicľovaniu ešte v septembri 1814

na Viedenskom kongrese. David King v knihe Viedeň, 1814 opisuje diplomatické stretnutie mocností po porážke Napoleona. Uvádza, že rakúsky princ Clemens von Metternich zamestnal básnikov, drožkárov a divadelných kritikov na vytvorenie siete, ktorá urobí z Rakúska „hlavného príjemcu špionážneho dolovania“. Napríklad zachytením dôvernej pošty delegátov viedenskí špióni veľmi skoro zistili, že Veľká Británia podpísala dohodu v belgickom Gente, ktorá ukončila vojnu s USA. Medzi svetovými vojnami sa Viedeň definitívne stala centrom európskej špionáže a neskôr ju nacisti oceňovali ako miesto zhromažďovania informácií o južnej a východnej Európe. Po druhej svetovej vojne bolo mesto rozdelené na štyri zóny, podobne ako Berlín, kde tajné služby súperili o informácie a vplyv. Keď sa Rakúsko v roku 1955 stalo neutrálnym, spojenci stiahli z Viedne množstvo personálu, ale istých ľudí ponechali. Špióni využívali mesto ako základňu na plánovanie utajených operácií, sabotáží a vrážd. Podľa Siegfrieda Beera, historika a šéfa Rakúskeho centra pre

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

VRAŽDY, ÚNOSY A VEĽKÁ VÝMENA

Vľavo Viedenské medzinárodné centrum, kde má priestory OSN, vpravo Veža IZD. Malá biela búdka na streche je odpočúvacie zariadenie NSA

spravodajstvo, propagandu a bezpečnostné štúdie (ACIPSS) sídliaceho v Grazi, často nastávali aj trenice medzi tajnými službami Rakúska a ich náprotivkami z Československa a ďalších východoeurópskych krajín. Z dokumentov československej tajnej polície, skúmaných vedcami rakúskeho Inštitútu Ludwiga Boltzmanna, vyplýva, že počas studenej vojny prišlo o život pri pokuse o prekonanie ostro stráženej československo-rakúskej hranice 129 ľudí. Ďalšími obeťami bolo 648 vojakov, ktorí zahynuli najmä pri nešťastiach v zamínovanom pásme alebo pri samovraždách. Podľa šéfa inštitútu Stefana Karnera narazili aj na prípady, keď obete roztrhali psy, neúspešní utečenci vykrvácali na ostnatých drôtoch alebo sa vojaci zastrelili navzájom. Zabezpečenie hranice tvorilo mínové pole a trojitý plot z ostnatého drôtu, pričom stredný plot bol nabitý elektrinou. V čase Pražskej jari strážilo hranicu s Rakúskom menej vojakov a prúd v plote bol odpojený, uviedol Karner. Historické bádanie Rakúšanov je súčasťou výskumného projektu o pôsobení čes-

koslovenskej tajnej služby v Rakúsku v rokoch 1945 až 1989. V súčasnosti sú rakúske úrady znepokojené miestnymi moslimami, ktorí odcestovali bojovať za Islamský štát. Odhaduje sa, že ide najmenej o 140 ľudí. Rakúska protiteroristická agentúra BVT vo výročnej správe za rok 2014 uvádzala, že od začiatku občianskej vojny v Sýrii sa odtiaľ vrátilo do Rakúska 60 radikálnych moslimov. Podľa rakúskeho ministerstva vnútra súčasné zákony bránia úradom ukladať informácie o potenciálnych špiónoch alebo ľuďoch podozrivých z terorizmu, ak neboli z ničoho obvinení deväť mesiacov pred začiatkom vyšetrovania. Informácie teda nemožno neskôr prehodnotiť. Rakúske kontrašpionážne orgány nemajú prístup k softvéru zachytávajúcemu komunikáciu a nie sú schopné monitorovať elektronickú výmenu dát medzi podozrivými. Preto by ministerka vnútra Johanna Mikl-Leitnerová rada ukončila tento prošpionážny prístup a iniciovala plán na udelenie väčších kompetencií kontrašpionáži, no dosiaľ nenastal žiadny posun.

Koncom februára 2009 Philippe Schwab na stránkach denníka Die Welt v článku Tajní agenti sa zhromažďujú vo Viedni pripomenul, že 13. januára toho roku bol za bieleho dňa na viedenskej ulici zavraždený Umar Israilov, kľúčový svedok, ktorý mal svedčiť proti čečenskému prezidentovi Ramzanovi Kadyrovovi. Israilov bol bývalým členom Kadyrovových bezpečnostných jednotiek a vinil Kadyrova z mučenia a vraždy. Okrem toho Schwab spomína pokus o únos šéfa kazachstanskej tajnej služby Výbor národnej bezpečnosti Alnura Musajeva, ktorý sa odohral v októbri 2008 (v júli minulého roka Musajeva napokon zbavili obvinenia z podielu na vražde dvoch bankových manažérov). Rakúsko je plné nevyriešených prípadov, tvrdí novinár Kid Möchel, autor knihy Spionage Drehschube Wien (Centrum špionáže Viedeň). Peter Pilz, odborník na obranu z radov rakúskej Strany zelených dodal, že v meste je relatívne ľahké zohnať zbrane či vyprať peniaze. V minulých rokoch prišli do Rakúska stotisíce utečencov, z toho 20 000 z Čečenska. Podľa expertov má vo Viedni len Rusko aspoň 500 tajných agentov, ktorí sa prednostne zaoberajú sledovaním Čečencov. V článku, ktorý Schwab uverejnil o mesiac neskôr na stránke expatriotov Expatica, zmieňuje vraždu kurdského politika Abdula Rahmana Qasimla v rakúskom exile z roku 1989. Ako generálny tajomník Demokratickej strany iránskeho Kurdistanu presadzoval autonómiu kurdských oblastí v rámci jednotného demokratického Iránu. Podľa Pilza rakúske autority nechcú ohroziť ekonomické záujmy svojej krajiny, vo Viedni však možno veľmi ľahko kúpiť zbrane a preprať peniaze. Ani to nie je náhoda, že najväčšia výmena špiónov medzi USA a RF od konca studenej vojny sa konala v júli 2010 práve na viedenskom letisku. Sigrun Rottmannová na stránkach BBC pri tej príležitosti v článku Viedeň je pre špiónov stále obľúbeným ihriskom prináša ďalšie vyjadrenia Siegfrieda Beera: „Všetky tajné služby, ktoré tu pracovali v časoch studenej vojny, sú prítomné aj dnes,“ tvrdil, a skromnejšie odhadol, že v súčasnosti pracuje v meste od 2000 do 3000 agentov a informátorov. Niektorí sú podľa neho

takí zúfalí, že predajú informácie za jedlo alebo alkohol.

TRI LOKÁCIE NSA

Vo Viedni sa konalo aj minuloročné rokovanie o jadrovej budúcnosti Iránu, pričom iránske vedenie podľa disidenta v exile Araša Aziziho vyslalo do mesta špiónov, ktorí dohliadali na viac ako sto iránskych novinárov. V meste sídli Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe atď. Povaha viedenského špicľovania sa však presunula z politickej roviny do ekonomickej. Terčom NSA sú aj arabské štáty s náleziskami ropy, ktoré sa v meste pravidelne stretávajú na mítingoch OPEC. Ako informoval minulý rok techworm.net, prezentácia novinára Ericha Möchela na každoročnom januárovom stretnutí hekerov z hamburského Chaos Computer Clubu priniesla detaily o viedenských lokáciách, kde NSA aktívne zbiera a triedi spravodajstvo. Podľa Möchela má NSA v súčasnosti vo Viedni tri hlavné stanice. Prvá sa nachádza na veľvyslanectve USA v 9. obvode. Druhá stanica je umiestnená na horných poschodiach veže Medzinárodného centra v Donaustadte (IZD) s výhľadom na Viedenské medzinárodné centrum, kde sídlia organizácie spojené s OSN, napríklad Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. Táto stanica slúži aj na koordináciu signálového (komunikačného a elektronického) spravodajstva z ďalších veľvyslanectiev. Tretiu stanicu prezývajú vila NSA a nachádza sa v Pötzleinsdorfe. Predtým slúžila na zhromažďovanie analógového spravodajstva založeného na starších technológiách, po ich vyraďovaní sa personál presúva do veže IZD. Tieto tri stanice sú spojené zabezpečenou širokopásmovou sieťou, pričom na spojenie využívajú rádiovysielač v Exelbergu. Jadro operatívneho spracovania dát je však v IZD. Nedávno pribudli na veži ďalšie klimatické zariadenia, čo predpokladá aj ďalšie počítače navyše. Mobilné telefóny a zariadenia v oblasti často strácajú signál, čo zasa prezrádza bezpečnostné opatrenia. Dokumenty zverejnené Snowdenom ukazujú, že NSA úspešne prenikla do mobilných a dátových sietí operátora Telekom Austria.

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

Viktor Timura

EURÓPA A SLOVANIA KAUKAZSKÝ ČLOVEK – PREDCHODCA EURÓPANOV

SLOVANIA MAJÚ OVEĽA BOHATŠIU MINULOSŤ AKO KTORÉKOĽVEK INÉ ETNIKUM EURÓPY, LEN SA O TOM NEVIE A NEPÍŠE. NESLOVANIA EURÓPY VYNALOŽILI ZNAČNÉ ÚSILIE, ABY SA NA SLOVANOV A ICH MINULOSŤ ZABUDLO. NEÚSPEŠNE SKONČILI AJ OPAKOVANÉ POKUSY O ZOTROČENIE I ZNIČENIE SLOVANOV. BRÁZDY VYORANÉ V DEJINÁCH SLOVANMI SA VŠAK Z PLANÉTY ODSTRÁNIŤ NEDAJÚ.

odľa evolučnej teórie pre biologickú ríšu sú základnými kategóriami: druh (u človeka je druh Homo sapiens sapiens), ten sa člení na plemená (u Homo sapiens sapiens je to africké, kaukazské a ázijské), plemená na čeľade (u kaukazského je to čeľaď juhokaukazská, arménska i mediteránna; východokaukazská, tiež indoiránoidná – ďalej len iránoidná; severokaukazská alebo europoidná) a čeľade na vetvy (severokaukazská europoidná na keltskú, slovanskú a germánsku). Európania majú pôvod

na Kaukaze. A Slovania sú najväčšou vetvou europoidnej čeľade. Klimatické podmienky Zakaukazska ovplyvňujú teplé prúdy Kaspického a Čierneho mora. Podnebie Zakaukazska zodpovedá miernemu kontinentálnemu podnebiu Strednej Ázie. V úrodnej nížine rieky Kura je suché subtropické podnebie. Náhorná rovina Malého Kaukazu má mierne chladné kontinentálne podnebie. Každá z týchto oblastí, vrátane severných svahov Veľkého Kaukazu, mala odlišné klimatické podmienky.

Počas celého miocénu (začína 24 miliónov rokov p. n. l.) a v pliocéne (od 11 miliónov rokov) boli na Kaukaze prijateľné podmienky pre život a vývoj primátov k človeku. Pleistocén, začínajúci pred 1,7 milióna rokov, je poznamenaný ľadovými dobami donau, günz, mindel, riss a würm, medzi ktorými boli teplejšie obdobia – interglaciály. Rod Homo sa objavil krátko pred začiatkom plei stocénu a jeho vývoj k dnešnému človeku sa realizoval v jeho klimatických podmienkach.

NAJSTARŠIE KULTÚRY

Ruskí archeológovia rozoznávajú v starom paleolite štyri základné kultúry. Najstaršie nástroje sú z kultúry olduvan (častejšie však hovoria o predacheuléenskych nástrojoch), ich vznik vymedzujú obdobím glaciálu donau (čo je podľa údajov ruských archeológov pred 1,8 – 1,1 milióna rokov); druhý typ nástrojov označujú ako ranoacheuléenske, tiež abbevillské, datované asi od zaľadnenia günz (1,1 – 0,73 milióna rokov); tretia kultúra je acheuléen, od začiatku interglaciálu günz-mindel do konca glaciálu riss (730 – 120-tisíc rokov), a štvrtá je moustérien (od 70-tisíc rokov).

OSÍDLENIE KAUKAZU

Kaukaz bol od najstaršieho paleolitu osídľovaný v troch relatívne samostatných oblastiach: západnej (resp. severozápadnej), centrálnej (Zakaukazsko – medzi Malým a Veľkým Kaukazom) a východnej či juhovýchodnej oblasti (Malý Kaukaz). Centrálna oblasť osídlenia – Zakaukazsko, je vklinená medzi hrebene Rača-Surami a Surami-Trialeti v dnešnom Gruzínsku (na mape ide o náleziská č. 73 – 96), medzi ktorými sú jaskyne Kudaro I, III, otvorená lokalita Cona i nálezy z jaskyne Conskaja. Východná či juhovýchodná oblasť kaukazského osídlenia je medzi riekami Alazani a Araks s ťažiskom severozápadne a juhozápadne od jazera Sevan v Arménsku, na juhovýchode s presahom do Azerbajdžanu (náleziská 103 – 132). K najstarším náleziskám patria jaskyne Azych, Jerevan a otvorené sídliská Santani-dar a Copi.

Osídlenie západnej a severozápadnej kaukazskej skupiny je najrozsiahlejšie a členitejšie. Začína v Kolchide na dolnom toku rieky Rioni a tiahne sa južnou stranou Veľkého Kaukazu, pobrežím Čierneho mora smerom k mestám Sochumi a Soči (tu je najhustejšie) a k Novorossijsku. Ďalšie husto osídlené územie v paleolite sa rozprestieralo medzi stredným tokom rieky Kubáň a západnou časťou hrebeňa Veľkého Kaukazu, zvlášť medzi riekami Laba s jej kaukazskými prítokmi a riekou Belaja po mesto Krasnodar (náleziská 1 – 69). K tejto skupine osídlenia patria aj paleolitické sídliská na severnej strane Veľkého Kaukazu pomerne vysoko v horách Kabardsko-Balkarska, Severného Osetska, Čečenska a Dagestanu (náleziská 97 – 102). V hlbokých horách na severnej strane Veľkého Kaukazu objavili paleolitické sídliská v nadmorskej výške 1600 – 1800 metrov (Fasrag, Imeret). Ihličnaté lesy v ľadových dobách boli rozšírené až do výšok okolo 2000 metrov. V glaciáloch sa paleolitický človek sťahoval nižšie, v interglaciáloch išiel vyššie do hôr. K najstarším sídliskám v severokaukazskej oblasti patrí jaskyňa Jaštuch, otvorené sídlisko Iľskaja a Ignatevov kútik. Tu sa formovala severokaukazská europoidná čeľaď, z ktorej vyšli Európania. Archeologický výskum na Kaukaze, na rozdiel od Afriky, je iba na začiatku. Kaukaz prešiel v poslednej dobe ľadovej (würm, 70 – 10-tisíc rokov) značnými tektonickými pohybmi aj klimatickými zmenami. Na Kaukaze ešte aj v súčasnosti pretrváva dvíhanie horského masívu a každý posun ničí staršie vrstvy a prekrýva ich nánosmi. Stopy po vývoji predchodcov človeka sa za týchto podmienok hľadajú a objavujú ťažko. Mnohé doklady o pobyte človeka a jeho predchodcu, zvlášť v Arménsku a na centrálnom Kaukaze, sa v dôsledku vulkanickej činnosti dostali pod nánosy lávy, a tam sa archeológovia ešte nedostali. Nálezy spojovacích článkov medzi hominidmi a rodom Homo v Afrike (medzi 8 – 2 miliónmi rokov) sú najčastejšie práve spod lávových nánosov.

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ROZLOŽENIE PALEOLITICKÝCH PAMIATOK NA KAUKAZE

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

NAJSTARŠIE STOPY OSÍDLENIA

Fosílie najstaršieho predstaviteľa z rodu Homo objavili v jaskyni Azych v Azerbajdžane (Náhorný Karabach) spolu s kosťami jeleňa, koňa, nosorožca, bizóna a s kamennými nástrojmi typu olduvan. V jaskyni odkryli desať kultúrnych vrstiev, ktorých hrúbka je 14 metrov. Svedčia o dlhodobom pobyte predchodcu človeka v jaskyni. Podobné nálezy sú z jaskyne Kudaro I a III, otvoreného sídliska Cona, kde medzi kosťami leoparda, nosorožca, barana, dikobraza a iných druhov našli aj fosílie ľudoopa. K vekovo najstarším nálezom patrí čeľusť z Udabna v Arménsku – jej nositeľ dostal pomenovanie udabnopitek (nález z r. 1939 datovaný na 2 – 1,5 milióna rokov). Podobné nálezy sú z jaskyne Jerevan, Santani-dar a cucchvatského jaskynného komplexu. Celkom nový pohľad na vývoj predchodcu človeka na Kaukaze priniesol nedávny objav v lokalite Dmanisi v Gruzínsku (neďaleko hlavného mesta Tbilisi). V roku 1991 pod zrúcaninou starého hradu tu našli najprv sánku pravekého človeka s nástrojmi hodnotenými ako typ olduvan. V roku 1999 objavili v tej istej lokalite dve lebky a v roku 2000 ďalšie fosílie spolu s kamennými nástrojmi olduvanského typu. Časopis Science z 5. júla 2002 priniesol správu, že archeológovia našli v Dmanisi lebku, ktorá patrila k predtým nájdenej sánke s kamennými nástrojmi typu olduvan. Odborníci spresnili vek nálezu na 1,75 milióna rokov. Úsilie paleoantropológov porovnať kaukazské lebky s africkými (Homo habilis, Homo ergaster) neviedlo k úspechu. Napriek podobnosti vykazujú odlišnosti od afrických aj ázijských nálezov tohto typu a veku.

CESTA K DNEŠNÉMU ČLOVEKU

moustérienske miesta nálezov acheuléenske miesta nálezov jaskynné nálezy Pod číslom 1 – 69 severokaukazské osídlenie (europoidný typ), od čísla 70 zakaukazské osídlenie, od čísla 100 juhokaukazské osídlenie.

Vo vyššie uvedených archeologických lokalitách sú doklady o kontinuálnom vývoji od predchodcu človeka (Homo erectus) až k dnešnému človeku. Sú tam mnohovrstevné kultúrne nánosy s nálezmi kamenných nástrojov od najstarších (predacheuléenskych) cez acheuléenske, moustérienske i nástroje nasledujúcich kultúr. V jaskyni Azych boli

nástroje typu acheuléen v 6. vrstve, pričom kamenné nástroje v spodných vrstvách, osobitne vo vrstvách 7 – 10, mali veľmi archaické tvary a technológiu. Vrstvu 3/a z jaskyne Kudaro I datovali rádiokarbónovou metódou na 44 150 rokov, z arménskej jaskyne na 49-tisíc rokov, 4. vrstvu v jaskyni Jerevan I datovali rovnako na 44 150 rokov. V lokalite Santani-dar v juhozápadnom Arménsku sa pod vrstvou s nástrojmi acheuléen nachádzali archaickejšie nástroje, podobné ako v jaskyniach Kudaro I, III, Jerevan a na otvorenom sídlisku Cona. Kaukazské náleziská vykazujú dlhodobé kontinuálne osídlenia od objavenia sa predchodcu človeka až k dnešnému človeku bez akýchkoľvek náznakov vystriedania iným typom (z Afriky), ako by to malo byť podľa zástancov monogenetickej teórie. Aj fragment hornej čeľuste a fosílie lebky z jaskyne Sakažija má síce črty neandertálca, ale s takou zvláštnosťou, ako je vysoké čelo! Aký je to však neandertálec s vysokým čelom? Fosílie človeka v jaskyni Sakažija z obdobia moustérien vykazovali znaky dnešného človeka so značne progresívnymi črtami. Predstavitelia tejto populácie, ak to tak možno povedať, boli ešte paleoantropmi, ale už nie neandertálci. Súdiac podľa dostupných poznatkov, typickí neandertálci v kaukazskej oblasti zatiaľ neboli nájdení. Už pred objavením fosílií v lokalite Dmanisi v Gruzínsku vyslovovali ruskí archeológovia názor o autochtónnom vývoji k dnešnému človeku na Kaukaze od jeho predchodcov (udabnopitek, azychantrop, dmaniský človek...). Jedno je zrejmé: úzke vzťahy kaukazskej populácie s populáciou v prednej Ázii, na Blízkom východe, v Strednej Ázii (s východnou kaspickou oblasťou v dnešnom Turkménsku, Kazachstane a Uzbekistane) a s južnými oblasťami východnej Európy (Krym, Východoeurópska nížina, južná i podkarpatská Ukrajina). Autor je filozof a kulturológ, vydal viaceré historické monografie, vrátane titulov Dávnoveká Európa a Zamlčané dejiny.

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

Juraj Pokorný

Z PREDAVAČA KNÍH HROBÁR JEDNOTNEJ A SILNEJ EURÓPY

MARTIN SCHULZ (*1955)

MEDZI NEPOCHYBNE KONTROVERZNÉ POSTAVY EURÓPSKEJ POLITIKY PATRÍ AJ SÚČASNÝ ŠÉF EURÓPSKEHO PARLAMENTU (EP) MARTIN SCHULZ. SVOJU ZÁVRATNÚ POLITICKÚ KARIÉRU ROZOHRAL NA PLNÉ OBRÁTKY AŽ V PRIESTOROCH TEJTO NADNÁRODNEJ INŠTITÚCIE, KTORÁ DALA JEHO AMBÍCIÁM NÁLEŽITÝ IMPULZ, A ZÁROVEŇ NAJLEPŠIE ZODPOVEDALA SCHULZOVMU ZALOŽENIU PRESVEDČENÉHO EUROKRATA. NAJPRV V POSLANECKEJ LAVICI ZA SOCIÁLNODEMOKRATICKÚ STRANU NEMECKA (SPD), OD ROKU 2004 AKO LÍDER SOCIALISTOV A OD ROKU 2012 NA ČELE 751-ČLENNÉHO POSLANECKÉHO ZBORU, KTORÝ VEDIE Z POZÍCIE JEHO NAJVYŠŠIEHO REPREZENTANTA. MÍĽNIKY NA CESTE K POLITICKÉMU PARNASU

Nemecký politik Martin Schulz sa narodil 20. 12. 1955 v obci Hehlrath (dnes súčasť Eschweileru) v Severnom Porýní-Vestfálsku, ktorá sa v minulých storočiach preslávila hrôzostrašnými historkami o vlkolakoch. Podľa oficiálnych zdrojov začal po štyroch rokoch na základnej škole (1962 – 1966) svoje štúdium – tak ako bývalo u socialistov z vidieckeho prostredia zvykom – na súkromnom katolíckom Gymnáziu Ducha Svätého v mestečku Würselen, ktoré však po deviatich rokoch štúdia zanechal bez toho, aby zmaturoval. Na dvojročnom učilišti ho potom vyučili za predavača kníh – kníhkupca (1975 – 1976).

Jeho záľuba v knihách, ktorú v rokoch 1977 až 1982 prejavoval spoluprácou s viacerými vydavateľstvami, vyústila do založenia vlastného kníhkupectva, ktorého úspešným majiteľom bol 12 rokov (1982 – 1994). Súbežne s predajom kníh, ktorým sa živil, preradil Schulz v roku 1984 výhybku na koľaj komunálnej politiky. Najprv len ako miestny poslanec, no v rokoch 1987 – 1998 už ako primátor mesta Würselen. Zároveň pochopil, že na odvážnejší politický rozlet potrebuje preskočiť na priečky veľkej politiky, ktorá jediná mu môže priniesť naplnenie jeho ctibažných plánov. Vytrvalosť a húževnatosť – týmito slovami by sa dala charakterizovať jeho taktika v konkurenčnom boji o funkčný postup Kresba: Tibor Eliot Rostas

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

v rámci SPD, do ktorej prestúpil vo svojich 19 rokoch z mládežníckej sociálnodemokratickej organizácie Jusos. Popri trvalej účasti v straníckej rade (1991 – 1999) stíhal vykonávať funkcie v oblastnom vedení strany v Mittelrheine a Aachene. Členstvom v celoštátnom spolkovom predsedníctve (1999) dosiahol Schulz prvý veľký míľnik na itinerári svojej politickej dráhy. Príprava na ďalší, ešte významnejší míľnik, sa však začala už päť rokov predtým (1994), keď bol prvýkrát zvolený za poslanca EP za SPD. Vytúžený okamih sa potom zreprízoval ešte v rokoch 1999, 2004 a 2009, no simultánne s bežnou poslaneckou aktivitou sa – podobne ako jeho kolegyňa na čele európskej diplomacie Federica Mogheriniová – úspešne predieral pralesom ďalších umelých funkcií, ktoré mu okrem pocitu osobnej satisfakcie priniesli aj zvýšenie už aj tak slušného príjmu z peňazí európskych daňovníkov. Najprv ho angažovali ako koordinátora vo Výbore pre záležitosti obrany ľudských práv (1994 – 1996), potom vo Výbore pre občianske slobody a vnútorné záležitosti (1996 – 2000). Potom už Martinovi Schulzovi v ceste k vysnívanému politickému Parnasu nestálo nič. Smerujúc od predsedu delegácie parlamentných skupín Nemeckí sociálni demokrati (2000 – 2004), Pokrokové spojenectvo socialistov a demokratov (2004 – 2012) a Európski socialisti (2009) sa dopracoval až k postu najvyššiemu – predsedovi EP, na ktorom 17. ja nuára 2012 vystriedal svojho predchodcu Jerzyho Buzeka. Po skončení dvaapolročného funkčného obdobia naň 18. 6. 2014 rezignoval, aby sa ho po svojom opätovnom zvolení 1. 7. 2014 znovu ujal.

NEZÁUJEM IDENTIFIKOVAŤ SKUTOČNÉ POTREBY

Pôsobenie Martina Schulza na čele EP, ktoré budú musieť občania krajín EÚ znášať do konca tohto roka, vyplavilo rad pochybností nielen o Martinovi Schulzovi ako osobe, ale zároveň o efektívnosti fungovania a celkovej zmysluplnosti jedného z najväčších parlamentov na svete. Okrem toho, že ide o jedinú nadnárodnú

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

inštitúciu, ktorej poslancov volia v demokratických, priamych a všeobecných voľbách občania jednotlivých členských štátov, je ďalším primátom monštruózneho kolektívneho telesa fakt, že svojím heterogénnym zložením a odtrhnutosťou od reálnych potrieb 504 miliónov ľudí nemá medzi inštitúciami tohto typu obdobu. Napriek deklaráciám o progresívnom raste jeho politickej váhy je skutočnosť trochu iná: EP fungujúci v zemepisnej konštelácii Štrasburg – Brusel – Luxemburg si svojimi uzneseniami buduje vlastnú, autonómnu „európsku agendu“, ktorá sa čoraz viac dostáva do protikladu s predstavami volených zástupcov v členských krajinách. Prispieva k tomu aj skutočnosť, že vnímanie legitimity europoslancov napriek ich priamej voľbe oslabuje bezkontaktný spôsob výkonu ich mandátu vo vzťahu k domácemu voličstvu. Dá sa teda povedať, že postava Martina Schulza stelesňuje aktuálny stav Únie najrealistickejšie zo všetkých eurofunkcionárov. Koncentruje v sebe totiž nielen všetky jej kontroverzné aspekty, ale aj systémové nedostatky, ktoré sa za celé 24-ročné obdobie fungovania tejto inštitúcie nazbierali a čakajú na svoje rozuzlenie – buď v podobe tvrdého resetu a pragmatického reštartu, alebo jej faktického rozpustenia. V porovnaní s rovnako starým samostatným Slovenskom vyzerá bilancia výsledkov a prognóza udržateľnosti EÚ v terajšej podobe očividne pochmúrnejšie.

NÁZORNÝ PRÍKLAD IDEOLOGICKEJ BEZOBSAŽNOSTI

Pozornosti kritikov Martina Schulza neuniklo, že ako jediný člen Europarlamentu nemá maturitu. Aj keď vysvedčenie či diplom nikomu automaticky nezaručuje inteligenciu ani talent, s prihliadnutím na najvyššiu funkciu, ktorú v poslaneckom zbore zastáva, pôsobí tento bod v Schulzovom životopise prinajmenšom kuriózne. Ku cti mu slúži aspoň to, že absenciu vzdelania si neskôr vyvážil čestným doktorátom z Kaliningradskej štátnej technickej univerzity (2009) a popri materinskom nemeckom jazyku aj plynulou znalosťou angličtiny a francúzštiny.

„Môžem vám povedať, že argumentácia tohto pána je na úrovni základnej školy. A to možno preto, že pán Schulz sa nezmohol ani len na to, aby si spravil maturitu. Takíto ľudia sú top lídri EÚ,“ vyhlásil 21. 6. 2012 v NR SR líder SaS a europoslanec Richard Sulík, ktorý sa v nemeckej televízii ZDF s predsedom EP dostal viackrát do názorového konfliktu v chápaní pojmov európske hodnoty a solidarita (jej odmietnutie voči Grékom a migrantom považuje Schulz za hanebné), pričom za vinníka nelichotivého stavu eurozóny opakovane označil politiku európskych socialistov. Preferovanej agende Martina Schulza, aj keď vyznieva ako otrepané klišé, sa pritom nedá azda nič vytknúť: sociálna spravodlivosť a rovnosť, podpora rastu a vytvárania pracovných miest, silnejšia a demokratickejšia Európa, boj proti klimatickým zmenám... Nepripomína to náhodou chronicky známy formalizmus a bezvýchodiskovosť niekdajšieho komunistického režimu? Problém tém, ktoré sú tu v obehu najmenej tri desaťročia, nespočíva v tom, že by boli bezobsažné samy osebe. Jeho prapríčinou, pravým zdrojom, je ideologická bezobsažnosť a prázdnosť eurofunkcionárov, ktorých okrem toho, že nie sú očividne vnútorne stotožnení s tým, čo hovoria, postihol tzv. syndróm vyhorenia. Môže to vyzerať ako osobná antipatia autora článku, no názornejšieho príkladu, ako je práve Martin Schulz, v danom ohľade naozaj niet. Zastupovanie mohutného telesa v právnych záležitostiach a vonkajších vzťahoch, jeho riadenie po organizačnej či personálnej stránke, predsedanie zasadnutiam a Konferencii predsedov politických skupín, parafovanie všetkých legislatívnych aktov... Nepochybne pestrá a rozmanitá pracovná náplň šéfa EP pôsobí prospešne, osožne, priam bohumilo. Vytvára totiž ilúziu politického vorkoholika, ktorý v každodennom obetovaní sa pre blaho stámiliónov Európanov nepozná osobné voľno. Aká je skutočná pravda, a či to rovnako vidia aj oni, už také jednoznačné nie je. Samozrejme, nikto tu nespochybňuje predpoklad, že Martin Schulz môže byť dobrým manželom a skvelým otcom svojich dvoch detí.

RÁD POUČUJE O EURÓPSKYCH HODNOTÁCH

Martin Schulz, ktorý svoju legitimitu odvodzuje od 750 hlasov Europarlamentu, vníma funkciu jeho predsedu ako zosobnenie vrcholu personálnej mocenskej pyramídy v rámci integračného zoskupenia 28 členských štátov, ktorého existenciu zakotvila Maastrichtská zmluva z roku 1992, ale aj všetkých jeho 504 miliónov obyvateľov. Podstata nedorozumenia, ktoré sa vinie celou 24-ročnou históriou EÚ, spočíva v hlbokom nepochopení základného pravidla, že integrovať, zastrešovať či reprezentovať niečo administratívne ešte neznamená mať plnú moc na neobmedzené prijímanie zákonodarných či exekutívnych rozhodnutí na nadnárodnej úrovni. Tak ako jeho ďalším kolegom z najvyššej riadiacej hierarchie EÚ (Jean-Claude Juncker, Donald Tusk či Federica Mogheriniová), i Martinovi Schulzovi chýba flexibilný, a súčasne inovatívny prístup, ktorý by obsahoval schopnosť obrodiť myšlienku zjednotenej Európy a zabezpečiť jej atribúty zodpovedajúce rýchlo sa meniacej modernej dobe. Celkovou konzervatívnosťou a rigiditou vlastného spôsobu uvažovania premieta uvedené vlastnosti do chodu celej inštitúcie, čím prispieva k jej nespôsobilosti reagovať pružne a primerane na aktuálne požiadavky dňa. Pomáha mu v tom aj správanie nadštandardne zaplatených europoslancov, ktoré sa od záujmov materských krajín a postojov ich zákonodarných orgánov často výrazne odkláňa. Pre Schulzove verejné prejavy sa stal príznačným pojem európske hodnoty, na ktorého výklad si uzurpuje výlučný patent a nadradeným tónom o nich poučuje druhých. Jeho kritici a oponenti to však označujú za nešťastný prístup, ktorý pochováva ideu jednotnej, úspešnej a silnej Európy takpovediac zaživa. Ak sa teda naňho pozrieme cez prizmu výzvy „v jednote je sila“, neostáva iné, len skonštatovať, že celkovou filozofiou a pôsobením sa stal predseda EP – akiste nechtiac – hrobárom takejto Európy. Dodajme už len, že v rámci bruselskej elity nie jediným.

NEZNÁMI HRDINOVIA > PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

Marián Ďuriš

AFRICKÝ CHE GUEVARA PANAFRICKÝ REVOLUCIONÁR KAPITÁN THOMAS SANKARA BOL ZAVRAŽDENÝ POČAS PREVRATU 15. OKTÓBRA 1987. MAL LEN 37 ROKOV. SANKARA SA DOSTAL K MOCI POČAS KRITICKÉHO OBDOBIA PRECHODU NA NOVÚ FÁZU IMPERIALISTICKÉHO VYKORISŤOVANIA A ÚTLAKU NOVÝCH AFRICKÝCH ŠTÁTOV. ÚLOHOU MMF, SVETOVEJ BANKY A ĎALŠÍCH GLOBÁLNYCH FINANČNÝCH INŠTITÚCIÍ BOLO GENEROVANIE MASÍVNEJ SOCIÁLNEJ REŠTRUKTURALIZÁCIE A NÁSLEDNÉHO POLITICKÉHO BOJA. 94

ankara sa narodil v roku 1949 a vyrastal počas búrlivých 50. a 60. rokov, keď sa viacerými africkými štátmi prehnal zápas o nezávislosť. Už v ranom veku sa pripojil k armáde Hornej Volty a bol umiestnený na Madagaskare, kde bol svedkom ľudových povstaní, ktoré v roku 1970 zvrhli neokoloniálny režim. V 70. rokoch stúpal v kariérnom rebríčku a stal sa správcom tréningového programu pre vojakov v meste Pô. V roku 1972 podstúpil rozšírený výcvik vo Francúzsku. V 80. rokoch vypukli nepokoje v Hornej Volte, kde sa odbory a študenti zapojili do štrajkov a masových povstaní. Došlo k sérii vojenských prevratov a Sankarove nekompromisné postoje ho dostali najmenej dvakrát do väzenia. Dňa 4. augusta 1983 ľavicové armádne elementy s masovou podporou ľudu oslobodili Sankaru a dosadili ho do funkcie lídra Národnej revolučnej rady. Nová vláda, iniciovaná zväčša mladými armádnymi dôstojníkmi, získala širokú oporu medzi strednou vrstvou, mládežou a roľníkmi. Po nástupe k moci viedol Sankara hnutie za zmenu názvu vnútrozemského štátu

a bývalej francúzskej kolónie Horná Volta na Burkina Faso – krajinu spravodlivých ľudí. Program jeho vlády volal po vytvorení domáceho priemyslu s cieľom obmedziť závislosť od základného a luxusného tovaru z kapitalistických krajín, mobilizácii ženských a mládežníckych hnutí, reforme súdnictva, boji proti epidémiám a zrušení dlhu voči finančným inštitúciám so sídlom v západných štátoch. The Guardian napísal, že Burkina Faso za Sankaru „začala znárodňovanie, prerozdeľovanie pôdy a veľké sociálne programy v jednej z najchudobnejších krajín sveta. Počas jeho štvorročnej vlády vyskočila školská dochádzka zo 6 % na 22 %, asi 2,5 milióna detí bolo očkovaných a otvorené tisíce zdravotníckych centier. Odštartovali sa projekty nového bývania, ciest, železníc a bolo vysadených 10 miliónov stromov“. Okrem toho sa v rovnakom článku píše, že „Sankara vyhlásil vojnu korupcii a prijal osobné úsporné opatrenia, pričom si vyplácal mesačnú mzdu 450 dolárov, znížil platy najvyšších politikov, svojim ministrom a zamestnancom

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ > NEZNÁMI HRDINOVIA

zakázal využívanie súkromných mercedesov s vodičmi a lietať prvou triedou. Odmietol byť stvárnený na obrazoch a verejných budovách, čo je v Afrike vzácna vec aj dnes, a s vetou „kto ťa kŕmi, ten ťa riadi“ vytrvalo odmietal zahraničnú pomoc“. Priority Sankarovej vlády sa zasadzovali aj za práva žien, napr. ukončením ženskej obriezky, nútených sobášov a polygamie. Ženy zastávali bezprecedentný počet vládnych funkcií. Vplyv lídra siahal ďaleko za hranice Burkiny Faso, čo viedlo k úzkym vzťahom s Kaddáfího Líbyou a Kubou Fidela Castra. Po štyroch rokoch experimentov sociálnej revolúcie bol Sankara zvrhnutý pri vojenskom prevrate, ktorý viedol Blaise Compaoré, Sankarov vládny zástupca. Keď sa moci chopil Compaoré, vláda sa rýchlo pohla smerom na Západ, ctila medzinárodné dlhy a zrušila Sankarovu protiimperialistickú a panafrickú politiku. Blaise Compaoré sa po stretnutí, na ktorom bol Sankara zavraždený, vynoril ako hlava štátu a pri moci zostal až do masového povstania počas októbra 2014, keď bol jeho proparížsky a prowashingtonský režim zvrhnutý. Compaoré okamžite utiekol do susedného Pobrežia Slonoviny. Súdy v Burkine Faso si len nedávno vydláždili cestu k riadnej identifikácii pozostatkov martýra Sankaru, ktorý bol pochovaný v roku 1987 bez oficiálneho obradu alebo vysvetlenia okolností smrti. Mariam, vdova po Sankarovi, však požaduje širšie vyšetrenie atentátu. Compaoré v minulosti uviedol, že nemá informácie o tom, čo sa stalo so Sankarom. Napriek tomu sa zúčastnil schôdze, z ktorej vzišla jeho budúca vláda, a práve Compaoré sa stal novou hlavou štátu po spomínanej vražde. Akákoľvek pochybnosť sa však musí riešiť s ohľadom na úlohu susedného Pobrežia Slonoviny a Francúzska. Sankarova politika totiž išla radikálne proti francúzskemu neokolonializmu, ktorý vtedy v Afrike prevládal a prevláda dokonca aj dnes. V propagačnom článku k dokumentárnemu filmu Thomas Sankara: The Upright Man sa píše, že v roku 1987 „elementy vo vláde Burkiny Faso tajne nadviazali vzťahy s prezidentom

Pobrežia Slonoviny, najspoľahlivejším francúzskym spojencom a otvoreným oponentom Sankaru voči jeho útokom proti neokolonializmu. Na pracovnej porade dňa 15. októbra ho tlupa ozbrojených vojakov pod vedením alebo na príkaz Blaisa Compaorého, najbližšieho a najdôveryhodnejšieho Sankarovho priateľa, zavraždila. Telo bolo rozsekané, pochované v provizórnom hrobe a akákoľvek zmienka pred verejnosťou vymazaná“. Bývalý armádny kapitán Sankara si vďaka svojmu protiimperialistickému boju a sociálno-ekonomickým zmenám, ktoré sa snažil vo svojej krajine realizovať, vyslúžil prezývku „africký Che Guevara“. Počas vzbury más, ktoré v októbri 2014 zvrhli Compaorého, sa ukázalo, že na Sankaru sa nezabudlo. Stovky tisíc ľudí vyšli do ulíc a mali oblečené tričká alebo držali v rukách transparenty so Sankarovou podobizňou. O rok neskôr bol obyvateľstvom v novembrových voľbách zvolený za hlavu štátu Roch Marc Christian Kaboré a len blízka budúcnosť ukáže, či sa nový líder vydá sankarovským smerom nezávislosti alebo späť do okov kolonializmu.

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

Vladimír Líška

STONEHENGE ANGLICKO NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY. SILNÝ JE DUB, VODA A KAMEŇ, AJ TY BUĎ SILNÝ! ALJOSCHA A. SCHWARZ

tonehenge je komerčne veľmi známe a turisticky navštevované miesto (ročne ho navštívi 700 000 – 900 000 ľudí), avšak nedá sa v tejto rubrike mystických miest nespomenúť. V deň letného slnovratu vychádza slnko nad hlavnou bránou monumentu. Podľa legiend ho postavil sám čarodejník Merlin tak, že preniesol kamene na jeho stavbu z Írska. Spomínajú sa aj Kelti a Rimania. Tento kruhový kamenný chrám, dielo neznámeho národa z doby kamennej, bol postavený približne medzi rokmi 3000 – 1000 p. n. l. vo viacerých fázach. Stonehenge, kruh z kamenných kvádrov s priemerom 30 metrov, sa nachádza v juhovýchodnom Anglicku pri Salisbury a patrí k najznámejším starovekým pamiatkam Európy. Pôvodne sa skladal z viacerých kruhov, tvrdý pieskovec (veľké šedé opracované balvany, niektoré tvoria trilit) sa striedal s modrým kameňom pochádzajúcim zo vzdialenosti 250 kilometrov. Spomína sa modrá skalica, tento pojem však vznikol nesprávnym prekladom, ide o modrý pieskovec, modrý nádych dostáva po daždivom počasí.

Stonehenge tvorí päť trilitov v tvare podkovy s výškou takmer osem metrov. Na objasnenie: monolit je prvok vytesaný z jedného kusa kameňa, menhir je praveký kamenný pilier vo forme neotesaného obelisku, dolmen sa označuje megalitická stavba v tvare stola, rondel je praveká stavba kruhovitého pôdorysu, trilit sú dva kamenné bloky prekryté kamennou doskou a kromlech je skupina menhirov postavených do tvaru kruhu. Veľké kamenné kvádre s hmotnosťou 45 ton boli privezené zo vzdialenosti 32 kilometrov, menšie boli časom zbúrané. Za staviteľov týchto veľkých kamenných útvarov (menhirov a dolmenov) sa považovali Kelti a pripisovali sa im všetky staré nálezy a piesne, najmä v posledných desaťročiach. Vlna keltománie z 90. rokov však pomaly ustupuje a nahrádza ju islamizácia a multikultúra chaosu, kým vo východnej Európe sa ozývajú hlasy k návratu k národným koreňom a pôvodným tradíciám. Málokto vie, že tu v strednej Európe (vrátane Slovenska) bol pôvodný domov Keltov, a až odtiaľto smerovali do Írska, Anglicka, Španielska

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA

a na východ. Aspoň tak to tvrdí Peter B. Ellis v knihe Keltové. V čase 4800 rokov p. n. l. sa začala šíriť kultúra poľnohospodárov a staviteľov kruhových rondelov z Podunajska do severnej Európy. Starogrécky historik Diodóros Sicílsky píše o Hyperborejcoch žijúcich na ostrove za územím Keltov. Jan Filip v knihe Keltská civilizace a její dědictví tvrdí, že spojitosť Stonehenge, ale aj Woodhenge s keltskými druidmi, ktorí mali matematicko-astronomické znalosti, nevylučuje, avšak zatiaľ chýbajú archeologické dôkazy. Woodhenge je megalitická pamiatka vzdialená tri kilometre od Stonehenge. Aljoscha A. Schwarz v knihe Léčivá síla druidů rovnako spomína, že Stonehenge je starší, obdobie jeho vzniku môže siahať až do neolitu, asi o tisíc rokov pred Keltmi. Tvrdí, že mohlo ísť o praotcov druidského duchovného učenia. Vieme, že duchovná výučba druidských majstrov trvala 20 – 30 rokov. Druidi sa tešili veľkej úcte, dlhému veku a autorite, pričom okrem kňazskej funkcie boli aj liečiteľmi, sudcami, radcami a bardmi. Druidi z celej krajiny sa na tomto mieste schádzali raz za rok počas letného slnovratu. Stonehenge malo slúžiť ako rituálne obradné miesto, astronomické observatórium, pohrebisko, podľa iných liečebné stredisko, čomu mal nasvedčovať nález pozostatkov poraneného človeka až z oblasti Álp, tzv. lukostrelca z Amesbury z roku 2300 p. n. l. A dodnes slúži ako miesto stretávania novopohanov, keltských romantikov, samozvaných druidov v bielych rúchach s posvätným imelom najmä počas slnovratových osláv. Ďalšie teórie sa zmieňujú o tom, že išlo o súčasť ešte väčšieho projektu slúžiaceho na astronomické pozorovania. Treba podotknúť, že v danej oblasti je veľa oblačnosti, typické daždivé anglické počasie s hmlami, v čase realizácie tohto monumentu však bolo asi o dva stupne teplejšie. Ako tvrdí Karel Sklenář, technika pozorovania vyžadovala dva pevné body, stanovište pozorovateľa a zameriavaciu mušku, teda bod na obzore. Ich spojnica ukazovala na pozorovaný objekt, jav. Astronomické poznatky pochádzali zo stáročí pozorovaní. Druid William Stukeley v roku 1740 napísal,

že v deň letného slnovratu slnko vychádza na ose pôdorysu Stonehenge. Zakladateľ časopisu Nature Norman Lockyer to potvrdil – línie spojujúce stred oltára a tzv. pätového kameňa, styčného bodu mimo kruhu, smerujú k východu slnka. Počas letného slnovratu slnko vychádza presne v osi monumentu a počas zimného v osi zapadá. Profesor Gerald S. Hawkins, očarený prvou počítačovou technikou, v roku 1963 zadal plán tejto stavby do počítača, vybral 165 pôdorysov, každý prepojil priamkou so všetkými ostatnými a tieto priamky vyhodnotil ako možné smery k východom a západom nebeských telies. Vzťah k Slnku a Mesiacu bol jednoznačný. Stavba Stonehenge mala viac fáz výstavby. Prvá fáza (asi 3000 rokov p. n. l.) spočívala vo vytvorení tzv. henge – kruhovej rituálnej plochy s priemerom sto metrov, obklopenej valom. Za valom bol kruh z 56 jám (nazývaných Aubreyho jamy), v niektorých sa našli aj žiarové hroby (s pozostatkami po kremácii). V druhej fáze (asi 2200 – 2900 rokov p. n. l.) bol postavený kruh zo štvormetrových monolitov (dnes ich stojí 17) a vytýčený dvojkruh z modrého kameňa (pochádzajúceho z Prescelly vzdialeného 250 kilometrov), ale čoskoro bol aj odstránený. Os celej stavby sa posunula k východu. V tretej fáze, okolo r. 2000 p. n. l., bola vytvorená tzv. podkova z piatich trilitov s 30 pieskovcovými balvanmi okolo, s váhou 50 ton, spojených navzájom na povrchu. Vo vnútri trilitového kruhu bolo osadených 20 opracovaných modrých kameňov, neskôr boli vytvorené ďalšie jamy tvoriace kruhy okolo jadra. Tieto boli postupne vsadené aj do podkovy z trilitov a do trilitového kruhu. A vo fáze číslo štyri bola predĺžená obradná cesta smerom k rieke Avon, lemovaná valmi, postavená ešte zrejme v tretej fáze. Dnešný monument tvoria zvyšky všetkých predchádzajúcich fáz. Podľa vedcov boli tieto veľké kvádre opracované nástrojmi z kameňa a parožia, pretože kov ešte vtedy nepoznali. Podľa legiend stavali valy ešte obri. Slovensko je týmito prastarými valmi posiate, najznámejší je Val obrov tiahnuci sa od mýtického Sitna až smerom k rieke Ipeľ. Pravdepodobne však pokračuje aj na sever a do Maďarska.

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

Ján Lakota

ŤAŽKÁ FUŠKA PRI ODOBERANÍ KOSTNEJ DRENE 100

KMEŇOVÉ KRVOTVORNÉ BUNKY SÚ BUNKY, KTORÉ ZA FYZIOLOGICKÝCH OKOLNOSTÍ SÍDLIA V KOSTNEJ DRENI. AKO PRVÝ O NICH REFEROVAL V ROKU 1909 PROFESOR ALEXANDER MAXIMOV, VEDÚCI KATEDRY HISTOLÓGIE A EMBRYOLÓGIE NA CÁRSKEJ VOJENSKO-MEDICÍNSKEJ AKADÉMII V PETROHRADE. VO SVOJEJ PIONIERSKEJ PRÁCI MAXIMOV NAZVAL KMEŇOVÚ KRVOTVORNÚ BUNKU PARADOXNE PO NEMECKY (STAMMZELLE). VEĎ PRÁCA BOLA NAPÍSANÁ PO NEMECKY CELÁ. PRÁVE JEHO ZÁSLUHOU SA PRVÝ RAZ V HISTÓRII SPOMÍNAJÚ KMEŇOVÉ BUNKY, A TO V DOSPELOM ĽUDSKOM ORGANIZME.

amotná kostná dreň predstavuje najväčší orgán v ľudskom organizme. Váži štyri až päť kilogramov. Produkuje všetky druhy krvných buniek – biele a červené krvinky, krvné doštičky a iné bunky, ktoré teraz nechcem kvôli všeobecnosti spomínať. Keby sme sa pokúsili odhadnúť jej „produkciu“ počas života jedinca, dostaneme sa k hodnote niekoľko ton. Tie „kmeňáky“ naozaj pracujú mimoriadne aktívne. Od objavu kmeňových krvotvorných buniek (KKB) až do ich prvého použitia pri transplantácii uplynulo niekoľko desaťročí. Najdôležitejším zdrojom KKB bola dlho kostná dreň. Ako sa robí ich odber? Darca buniek sa v tomto prípade musí uspať. Nie na noc, ale musí mať celkovú anestéziu. Pri odbere leží na bruchu. Z oboch strán sa mu z lopát bedrovej kosti odo-

berie cca liter kostnej drene, presnejšie kostnej krvi. Samozrejme, túto stratu krvi je potrebné nahradiť. Podáva sa niekoľko transfúzií. Túto činnosť vykonávajú spravidla dvaja ľudia. Do každej lopaty bedrovej kosti je treba vpichnúť až 100 – 150 ráz. Vpichnúť hrubú ihlu, natiahnuť, čo sa dá, vybrať ihlu, vystreknúť obsah striekačky do pripraveného vaku. Niekedy si myslím, že aj títo pracovníci by potrebovali aspoň lokálne umŕtvenie na svoje dlane. Viem, o čom hovorím, bol som na ich mieste. Dokonca prvýkrát v mojom živote vôbec som počas stáže takto odoberal kostnú dreň vo Viedni. Normálne ma tam na operačke postavili k spiacemu pacientovi. A odoberaj. Dnes chápem, že to bola snaha „ušetriť“ ich človeka. Tento spôsob odberu je namáhavý.

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

Ale ľudia sú veľkí zvedavci. Skúmali a zistili, že KKB sa „potulujú“ aj mimo kostnej drene, a to v cievach, teda v tepnách a žilách. Bolo by čudné, keby tam neboli. Veď krv prúdi aj kostnou dreňou. Len ich je veľmi málo. Potom sa prišlo na to, že toto množstvo vieme umelo zvýšiť. Nechcem zachádzať do podrobností, ale vie to urobiť chemoterapia či tzv. rastové faktory (myslia sa rastové faktory pre KKB). Optimálne je, keď sa spolu skombinujú. Vtedy už priam kypia – nie z hrnca, ale zo žíl. KKB zo žily (odborne z periférnej krvi) vieme získať vďaka zariadeniu nazývanému separátor. Je to v princípe centrifúga (centrifúga je niečo ako kolotoč, len omnoho mocnejší), ktorá získava KKB na základe ich fyzikálno- -chemických vlastností. KKB nie sú čisté, predstavujú asi 0,1 – 2 % všetkých získaných buniek, ale je to úžasné obohatenie. Pre potreby ďalšej liečby to stačí. Ešte popíšem, ako to vyzerá pri odbere. Pacient má (vo väčšine prípadov) zavedený centrálny venózny katéter. Centrálny znamená, že ide do centra (myslí sa tým centrálna veľká žila, teda nie tá, odkiaľ sa bežne odberá krv – žila na predlaktí). Venózny znamená žilový. A katéter je čosi ako hrubšia hadička. Jasné? Jedna odberová linka mieri do separátora, druhá, návratná, mieri zo separátora. Cez separátor pretečie počas odberu, ktorý trvá niekoľko hodín, 11 – 12 litrov krvi. (Nie naraz!) Pacient sedí, polosedí, pololeží či leží na lôžku a pozerá televízor alebo číta knihu. Zažil som aj pacientky, ktoré háčkovali. Raňajky alebo obed sa podáva v čase raňajok alebo obeda. Tento spôsob odberu KKB má na svedomí Európa s Austráliou. Oproti celkovej anestézii má nižšiu morbiditu a mortalitu. Teda chorobnosť a úmrtnosť. (Nie „smrtnosť“). Má jednu jedinú (malú) nevýhodu. Niektoré bunky, ktoré sa získavajú pri odbere KKB z kostnej drene, pri tomto odbere nie sú. Nie, nebojte sa, KKB je dosť. Bunky, ktoré v žilách nekolujú, sú mezenchýmové kmeňové bunky. Ale nemôžeme mať zase všetko, však? Tretím zdrojom KKB je pupočníková krv. Vzhľadom na to, že som lekár dospelých, spomínam ju len do počtu. Nie preto, lebo

sa odoberá z pupočníka novorodeného dieťaťa, ale preto, lebo KKB je relatívne málo. Na úspešnú terapiu potrebujete určité množstvo KKB (myslím tým na kilogram hmotnosti pacienta). Pri dospelých pacientoch sa takéto množstvo z krvi pupočníka jednoducho získať nepodarí. KKB sa používajú pri transplantáciách. V zásade poznáme dva druhy transplantácie kmeňovými krvotvornými bunkami. Autológnu – pacient je sám sebe darcom KKB, a alogénnu – pacient má darcu KKB. Pri alogénnej transplantácii môže byť darcom súrodenec či iný rodinný príslušník. V tomto prípade hovoríme o príbuzenskej alogénnej transplantácii. V inom prípade ide o nepríbuzenskú alogénnu transplantáciu. Existuje ešte syngénna transplantácia – vtedy, keď je darcom jednovaječné dvojča. Zatiaľ som sa pokúsil o úvod k tejto problematike. Myslím, že si táto oblasť modernej medicíny zaslúži podrobnejšie vysvetlenie. Len na záver tejto časti – v Európskej únii sa ročne uskutoční skoro 40 000 transplantácií KKB. Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

101

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

Peter Čalovka

V ŠKOLE BUDÚCNOSTI SI ČIP ZAPAMÄTÁ ZA VÁS

102

ČI SI TO UVEDOMUJEME ALEBO NIE, DO NÁŠHO ŽIVOTA STÁLE VIAC PRENIKAJÚ PROTÉZY V PODOBE RÔZNYCH UMELÝCH ČASTÍ ČLOVEKA. NAPRÍKLAD SILIKÓNOVÉ PROTÉZY. ĽUDIA SI NA NE ZVYKLI, MUŽI CHCÚ NA ŽENE PRIMERANE VEĽKÉ PRSIA, ŽENY CHCÚ BYŤ DOKONALEJŠIE, A TAK SA POSTUPNE SILIKÓNOVÉ PROTÉZY STALI NORMOU A DÁVAJÚ SI ICH AJ MUŽI, AK MAJÚ POCIT, ŽE IM V TELE NIEČO CHÝBA (ZVYČAJNE SVALY). SKÔR ALEBO NESKÔR Z TOHO VZNIKNE EKOLOGICKÝ PROBLÉM ODBÚRAVANIA SILIKÓNOVÝCH PROTÉZ V PÔDE NA CINTORÍNOCH.

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

pochopenie logiky digitalizácie odvetvia ľudských implantátov sa zahrajme na chvíľu na plastického chirurga, ktorý aplikuje ženám silikónové implantáty. Táto operácia nie je lacná, ale ženy ju rady zaplatia, ak im to zlepší kvalitu života. Povedzme, že som nielen dobrý plastický chirurg, ale aj marketingový manažér a chcem tieto implantáty digitalizovať. Zamyslím sa nad tým, akú funkciu by som mohol vylepšiť. Hm, ženské prsia držia v správnej polohe určité svaly. Ak zmením implantátmi váhu jednotlivých prsníkov, určite to tieto svaly ovplyvní. Objednám si teda mikročip, ktorý mi naprogramuje doplnkové funkcie na precvičovanie týchto svalov, napríklad počas spánku, a korekciu ich funkcie, ktorá bude zohľadňovať plastickú operáciu. Všetko sa to bude realizovať v podobe elektrických impulzov, ktoré bude čip vysielať. Silikónové implantáty teoreticky môžu ovplyvňovať aj funkciu mliečnej žľazy u dojčiacich mamičiek. V poriadku, naprogramujem do čipu aj korekciu produkcie materského mlieka počas laktácie a pridám aj doplnkové funkcie, napríklad stimuláciu laktácie v prípade, že žena bude mať pôrod cisárskym rezom a bude mať na začiatku problém s dojčením. To je zvyčajná komplikácia pri tomto spôsobe pôrodu. Táto funkcia bude bonus, ale je založená aj na tom, že ženy, ktoré si dávajú plastiku poprsia, majú tendenciu zjednodušovania pôrodu. To som ešte nespomenul, že v technokratickom svete je trendom ektogenéza (vývoj plodu v umelej maternici), čo si, prirodzene, bude vyžadovať u matiek rozhodnutých ísť touto cestou riešenie začiatku laktácie. Ďalšou funkciou by mohlo byť zväčšovanie alebo zmenšovanie poprsia v reálnom čase podľa želania, čo by mohol byť bonus po plastickej operácii prsníka pri rakovine, keď treba nový umelý prsník postupne zväčšovať, aby si naň koža a cievny systém postupne zvykli. Takže v konečnom dôsledku, ak pôjdem touto cestou, budem mať ako chirurg na trhu plastických operácií pŕs silnú konkurenčnú výhodu a budem môcť svoje digitálne implantáty predávať oveľa drahšie ako normálne silikóny.

Približne v tomto duchu sa v budúcnosti bude vyvíjať celé toto odvetvie medicíny. Bude to platiť aj pre mozgové implantáty. Odhaduje sa, že na svete má mobilný telefón približne šesť miliárd ľudí. Je to otázka ceny technológie. Podobný nárast sa očakáva s rozšírením a zlacnením biomechanickej a digitálnej technológie ľudských protéz. Theodore Berger, inžinier biomedicíny a neurobiológ z Juhokalifornskej univerzity v Los Angeles, uvažuje o neveľmi vzdialenej budúcnosti, keď si pacienti s vážnymi poruchami pamäti budú môcť vypomôcť elektronickým implantátom. Navrhuje čipy, ktoré simulujú rovnaké spracovanie signálu ako neuróny, ktoré fungujú normálne. V konečnom dôsledku uvažuje o obnovení schopnosti vytvárať dlhodobé spomienky pomocou implantovania čipov tohto typu do mozgu. Objednávka pôvodne prišla z agentúry Defense Advanced Research Projects Agency (DARPA). V priebehu nasledujúcich štyroch rokov sa očakáva, že vedúci laboratória Computational Memory Lab na Pensylvánskej univerzite Michael J. Kahana so svojimi kolegami dokončí výskum na pochopenie neurofyziológie pamäti a zostroja pamäťovú protézu, ktorá bude pripravená na implantovanie do ľudského mozgu. Súvisí to so štatistikou, že od roku 2000 utrpelo vyše 270 000 amerických vojakov v Afganistane a v Iraku zranenia s poškodením pamäti, na ktoré v podstate neexistuje účinná medikamentózna liečba. Spomínaný program DARPA sa opiera o predchádzajúci výskum zameraný na zostrojenie pamäťovej protézy (čipu), pri ktorom vedci dosiahli významný pokrok v oblasti využívania čipovej pamäte u myší a opíc. Mozog človeka je asi jeho najzložitejší orgán, sú s ním spojené mnohé zložité funkcie, ktoré majú svoj analóg v technológii vývoja počítačov, ako umelá inteligencia, architektúra neurónových sietí, efektivita architektúry procesorov a pamäťových čipov. Výskum porúch pamäti však priviedol vedcov k zjednodušeniu základnej úlohy. Prevažná väčšina porúch súvisí s prechodom spomienok z krátkodobej pamäti do dlhodobej.

103

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

104

Pri hľadaní efektívneho riešenia pre modelovanie funkcie mozgu existuje viacero možností. Najjednoduchšou cestou je projektovanie digitálnych elektronických čipov, ktoré kopírujú potrebné elektrické impulzy vysielané nervovými bunkami mozgu pri určitej funkcii. Inou cestou je vytvorenie tzv. umelého mikromozgu z niekoľkých nervových buniek, lebo tie majú tendenciu k samoorganizácii. To sa robí zvyčajne na kremíkovej doštičke s vrstvou bielkovín ako výživou pre tieto bunky. Spomínaný profesor Berger verí, že podobné projekty smerujú k tomu, že do 15 rokov dokážeme urobiť upgrade ľudského mozgu. Zistilo sa, že za transformáciu krátkodobých spomienok na dlhodobé je zodpovedná časť mozgu nazývaná hipokampus. Americkí vedci pri svojich pokusoch s hipokampom myší dokázali dešifrovať signály, ktoré jedna časť hipokampu posiela druhej v procese zapamätávania. Keď hipokampus liekmi vypli, myši stratili dlhodobú pamäť. Následne títo vedci vytvorili pomocou dešifrovaných impulzov elektronickú protézu hipokampu, ktorá generovala rovnaké signály ako jej funkčný vzor. Ak myšiam s vyradeným hipokampom implantovali túto protézu, začala sa im znova formovať dlhodobá pamäť. Ak implantovali protézu myšiam s normálne fungujúcim hipokampom, ich pamäťové schopnosti narástli. S ešte zaujímavejším riešením prišli vedci z Pittsburgu, ktorí sa venovali krátkodobej pamäti. V Petriho miske sa im zo 60 neurónov podarilo vytvoriť miniatúrny umelý mozog, ktorý sa samoorganizoval do štruktúry v tvare sladkej šišky. Tímu sa v takomto mozgu podarilo mnohonásobne predĺžiť životnosť signálu dodaného zvonku. To všetko sú malé kroky k veľkému objavu v blízkej budúcnosti. Je pravdepodobné, že prvý čip na zlepšenie, resp. korekciu porúch pamäti človeka bude elektronický, ale to rozhodne neznamená, že budúcnosť inteligentných ľudských protéz pôjde cestou obyčajných elektronických čipov. Treba však dodať, že prirodzený vývoj takýchto projektov stále môže priniesť prekvapenia.

Napríklad sa zistilo, že pri určitých úlohách pri laboratórnych pokusoch je výhodnejšie, ak sú biologické čipy analógové, lebo pri jednoduchej štruktúre dokážu lepšie riešiť zadané úlohy. Dokonca sa uvažuje nad tým, že podobne ako je mozog rozdelený na emocionálnu a analytickú časť, aj pri zostavovaní ľudských protéz je niekedy dobré kombinovať digitálne a analógové obvody do synergického celku. Jedným z najzaujímavejších objavov v poslednej dobe je dôkaz o schopnosti plesní myslieť. Japonský profesor Tošijuki Nakagaki urobil v roku 2000 sériu odvážnych experimentov s plesňami Physarum polycephalum. Tým dával ako odmenu cukor, ktorý umiestňoval na konci zmenšeniny labyrintu pôvodne používaného na pokusy s myšami. Výsledky boli úplne šokujúce. Nielenže plesne dokázali prerastať v podobe výhonkov najefektívnejšou trasou k cieľu, ale pri opätovnom spustení si dokázali pamätať najrýchlejšiu cestu, a dokonca začali využívať alternatívne a ešte efektívnejšie trasy tak, že prerastali svojimi výhonkami po vrchnej časti labyrintu k cieľu. To zásadným spôsobom mení našu predstavu o usporiadaní živého sveta a posúva to naše chápanie skôr do oblasti sci-fi v štýle filmu Avatar, kde všetky organizmy na vzdialenej planéte Pandora mali svoju hlbokú inteligenciu, prepojenú mnohými spôsobmi medzi sebou navzájom. Zmysel posledných dvoch objavov je v tom, že niekedy je zložitá úloha riešiteľná jednoduchou logikou. A presne to urobil profesor Berger, ktorého pre jeho projekt čipovej pamäte jeho kolegovia ešte nedávno považovali za úplného blázna. Dnes je známy ako inovatívny vizionár. Samozrejme, že signály v mozgu aj vnútri hipokampu sú značne rôznorodé, ale úspešné simulovanie takých funkcií, ako transformácia krátkodobých spomienok na dlhodobé pomocou elektronického čipu, dáva nádej, že ľudia s poruchami pamäti, ako sú Alzheimerova choroba, úrazy mozgu a podobne, dosiahnu aspoň čiastočné zlepšenie kvality života voči normálnym ľuďom. Ale takýto pamäťový čip je iba medzikrokom na ceste k čipu, ktorý by mal uľahčiť žiakom a študentom život v budúcnosti pri zapamätaní si

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

Šesťdesiat neurónov sa samo zorganizovalo a vytvorilo malý mozog.

učiva. Pre záznam konkrétnych vedomostí a ich čítanie z čipu treba doriešiť ešte naozaj veľa medzistupňov. Medziiným aj rozhranie medzi ľudským mozgom a externým pamäťovým čipom a niektoré úlohy na hranici umelej inteligencie. Preto sa v prvom kroku vymyslí pre študentov asi iba čip na zlepšenie pamäti v zmysle urýchlenia jej dynamiky, a samotná externá pamäť sa zrejme objaví až v druhom kroku. Jeden zo zákonov rozvoja informačných technológií – Moorov zákon – hovorí o tom, že počet tranzistorov v jednotke plochy čipu by sa mal každé dva roky zdvojnásobovať. To sa však ukazuje ako stále ťažšie. Najmodernejšie mikroprocesory na trhu v súčasnosti používajú tranzistory s veľkosťou 14 nm. V lete 2015 firma IBM ohlásila technológiu 7 nm. Samsung oznámil technológiu 10 nm, ale do sériovej výroby to má ešte ďaleko. Vzhľadom na to, že pokrok v tejto oblasti pozostáva z množstva malých technologických revolúcií, reálne sa predpokladá, že čipy s 10 nm tranzistormi pôjdu do sériovej výroby až v roku 2017.

105 Významný skok však nastal v technológii optických diskov Eternal 5D, ktoré vykazujú mnoho výnimočných vlastností, okrem iného zapisujú informácie v päťrozmernej sústave. Jeden optický disk s priemerom niekoľko centimetrov má kapacitu 360 TB informácií, zapísaný disk dokáže vydržať bez poškodenia informácií krátkodobé prehriatie do 1000 °C a pri teplote 190 stupňov vydrží zápis nepoškodený 13,8 miliardy rokov. Všetky tieto objavy dávajú nádej, že pamäťové čipy implatované do mozgu sú otázkou dohľadnej budúcnosti. Tieto čipy však asi nebude hradiť zdravotná poisťovňa. V oblasti ľudských, ale najmä digitálnych mozgových protéz vylepšujúcich funkcie mozgu vzniká teda možná diskriminácia podľa obsahu peňaženky študentov alebo ich rodičov. Okrem toho klasická bezčipová pedagogika zatiaľ ešte nedokázala človeka ani zďaleka naučiť využívať jeho mozog na viac ako priemerných 10 %. Otázka je, ktorou cestou sa ľudstvo v budúcnosti vyberie. Dúfajme, že to nebude cesta premeny našej civilizácie na civilizáciu kybernetických hybridov.

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

Zuzana Mosná

ŽIVOT PO SMRTI JE SMRŤ SKUTOČNE TÝM STRAŠIAKOM, KTORÝ SPÔSOBUJE AJ STRACH ZO ŽIVOTA, ALEBO JE TO LEN PRECHOD DO INÉHO SVETA, KTORÝ SI SKUTOČNE ZASLÚŽIME PODĽA SVOJICH PRIANÍ? TÁTO OTÁZKA REZONUJE V KAŽDEJ KULTÚRE A NÁBOŽENSTVE UŽ ODDÁVNA. JE SKUTOČNE POTREBNÉ MAŤ STRACH Z TOHO, ČO MNOHÍ VĎAKA KLINICKEJ SMRTI OPISUJÚ AKO NÁDHERNÉ A PLNÉ BEZPODMIENEČNEJ LÁSKY? 106

náboženstvách je viera spojená s nesmrteľnou dušou, možnosťou vzkriesenia, prechodom do svetov zla či dobra alebo reinkarnáciou ako cestou duše, ktorá sa zažíva v rôznych oddelených ja. Vesmír pripúšťa všetky možnosti, dáva každej duši slobodnú voľbu výberu vedomého či nevedomého. Veda tentoraz nezaostáva, ale vďaka nespochybniteľným výskumom život po smrti pripúšťa. Jeden z výskumov sa uskutočnil na Kalifornskom technologickom inštitúte, kde si skupina vedcov vypočula lekárov z nemocnice zo Southamptonu, ktorí sledovali asi 3500 prípadov klinickej smrti. Vo všetkých prípadoch dospeli k podobným výsledkom: levitácia nad vlastným telom, ostré svetlo, komunikácia so zosnulými príbuznými, pocity mieru a harmónie. Doktor Sam Parnia k tomuto výskumu dodáva: „Všeobecne platí, že v stave totálneho bezvedomia mozog nemôže produkovať plynulé myšlienkové procesy, prípadne vytvárať trvalé spomienky. Lenže tomu, ako mozog – orgán tela zložený z hmotných buniek vlastne

generuje nehmotné myšlienky, ešte stále úplne nerozumieme.“ Doktor Parnia z výsledkov výskumu usudzuje, že ľudské vedomie môže pracovať nezávisle od mozgu, ak ho používa ako mechanizmus na manifestáciu myšlienok – tak ako televízny prijímač transformuje vlny na svetlo a zvuk. „Ak poškodíte mozog a myseľ funguje, svedčí to o tom, že je poškodený iba aparát. Čo znamená, že myseľ nemusí byť nutne vytváraná mozgom. Ďalší výskum v tomto smere môže skutočne odhaliť existenciu duše.“ Do tejto témy výrazne zasiahol aj americký neurochirurg Eben Alexander. Lekár s vyše dvadsaťpäťročnou praxou, ktorý zažil klinickú smrť, už niekoľko rokov rezolútne tvrdí: „Našiel som vedecký dôkaz posmrtného života! Kým neuróny mojej kôry ochromili baktérie, moje vedomie, oslobodené od mozgu, sa vydalo na cestu do širšej, novej dimenzie vesmíru.“ Neurochirurg, ktorý vyučoval na viacerých univerzitách a pracoval v niekoľkých nemocniciach, pritom patril k tým neveriacim vo fenomén zážitkov blízkych smrti.

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

108

„Vždy som bol presvedčený, že existuje vedecké vysvetlenie. Po siedmich dňoch v kóme som však zažil niečo také hlboké a intenzívne, čo mi dalo vedecký dôvod veriť v existenciu vedomia po smrti.“ Na začiatku svojho dobrodružstva bol v oblakoch – „veľkých, nadýchaných, oranžovo-bielych mrakoch, ktoré kontrastovali na tmavomodrej oblohe. Vysoko nad mrakmi lietali kŕdle priehľadných, svetielkujúcich bytostí a zanechávali za sebou dlhé stopy. Boli to bytosti vyšších foriem. Zhora sa šíril zvuk, obrovský a zvučný. Bol takmer hmotný, bolo to ako dážď, ktorý cítite na koži, ale nezmoknete“. Psychológ Jeroným Klimeš upozorňuje, že otázka života po smrti nie je o vede samotnej. Z vedeckého hľadiska možno podľa neho potvrdiť iba jediné – fenomén „zážitkov blízko smrti“ existuje, bol opísaný, skúma sa. Problém je v interpretácii. Kým pre jedných je dôkazom existencie posmrtného života, pre druhých ide o fyziologickú záležitosť, o zmenené stavy vedomia. Istá časť vedeckej obce na jednej strane priznáva, že mozog pri absencii mozgových vĺn a zástave srdca nemôže tvoriť myšlienky či zážitky, avšak prípady návratu z klinickej smrti pripisuje zmeneným stavom vedomia pri nedostatku okysličenia mozgu a ďalším fyziologickým javom. Ťažko však vysvetliť veľa podivuhodných skúseností, keď napríklad osoba klinicky mŕtva videla všetko, čo sa s ňou deje, a dokázala zreprodukovať rozhovory doktorov či preniesť sa do inej miestnosti a zreprodukovať aj rozhovor svojich príbuzných. Takýchto prípadov je veľa. Aj Raymond A. Moody, popredný bádateľ skúseností blízkych smrti (napísal o tom knihu Život po živote) je presvedčený, že život po smrti existuje nielen vďaka stovkám preskúmaných prípadov, no aj vďaka jeho skúsenosti. Neumieral však on, ale jeho príbuzný. V momente odchodu na druhý svet blízki stojaci pri posteli uvádzali rovnaké zážitky, boli akoby s umierajúcim vytiahnutí do iného priestoru a mali rovnaký silný duchovný zážitok mimo svojich tiel. Takýto prípad nie je ojedinelý. Moody sa ve-

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

noval aj prípadom regresnej hypnózy (kniha Cesty do minulých životov), aby tak skompletizoval myšlienky života po živote, resp. smrti, a bližšie sa priblížil pravde skrývajúcej sa za týmto veľkým mystériom. Výskum spomienok na minulé životy urobil aj psychiater Ian Stevenson, ktorý zhromaždil spomienky tritisíc detí z celého sveta, pretože údajne práve deti majú čerstvé zážitky z minulých životov. Zaujímavosťou je, že veľa z detí malo vlastnosti, schopnosti, fóbie alebo choroby, ktoré sa nedajú vysvetliť dedičnosťou alebo prostredím, v ktorom vyrastajú. Mohlo by to nasvedčovať tomu, že reinkarnácia je bežná a neplatí len pre východné náboženstvá. Potom sa ako duchovné bytosti prechádzajúce z tela do tela a zo systémov do systémov nemáme čoho báť – ak, tak len mrhania času, ktorý je síce nekonečný, ale prítomnosť žitá naplno je nekonečno v každom okamihu. Nebo a nesmrteľnosť, resp. oslobodenie sa od kolobehu reinkarnácií však podľa tohto konceptu existuje tiež. Ľudia pri návrate z klinickej smrti uvádzajú, že v prvých fázach odchodu sa im premietol celý život, boli konfrontovaní aj so svojimi

chybami a vedení neznámym hlasom odpustiť ľuďom aj sebe, neskôr prechádzali tmavým tunelom do svetla, do nekonečného žiarivého priestoru, kde cítili bezpodmienečnú lásku, akú nikdy predtým necítili. Tu vidia krásnu čistú krajinu a môžu sa stretnúť so svojimi blízkymi zosnulými. Veľakrát sa im prihovára žiariaca bytosť ako Ježiš a pýta sa, či chcú ostať, alebo sa vrátiť do sveta, samozrejme, ak je ich telo ešte použiteľné. Niekedy sú, naopak, povzbudení Božou vôľou vrátiť sa na Zem, dokončiť svoju púť a šíriť svoje skúsenosti zo smrti. Doktori namiesto toho, aby odhaľovali rôzne prípady zázračných uzdravení a návratov do tela aj po jasnej smrti, zamlčujú dôkazy. Medzi zázračnými prípadmi je napr. potápač, ktorý bol niekoľkokrát popŕhlený smrteľne jedovatými medúzami a mŕtvy 15 minút, alebo nevyliečiteľne chorá pacientka, ktorá odmietla konvenčné spôsoby liečby, prešla si vlastnou smrťou a po pár dňoch sa úplne uzdravila. Konfrontácia s vibráciou bezpodmienečnej lásky ľudí zmení. Strácajú strach zo smrti a rovnako aj zo života, ktorý obohacujú láskou prinesenou z iného sveta. Architekt Stefan von Jankovich, ktorý sa po smrteľnej autonehode vrátil naspäť do života, opísal svoju skúsenosť ako úplné oslobodenie od tela a tiesnivého stavu, doslova mal pocit, že jeho duša sa zrazu oddelila od materiálneho ja. Bolo mu krásne a počul tichú hudbu sprevádzanú jasnými farbami, formami a pohybmi. Videl svoje telo z viacerých strán presne v tej polohe, ako bolo v policajnej správe. Počul, čo si ľudia okolo hovorili, a dokonca aj to, čo si mysleli. Odvrátil sa od miesta nehody a stúpal k ešte jasnejšiemu svetlu, k slnku. Tóny a hry svetiel boli čoraz silnejšie, zalievali jeho aj celé jeho okolie. Bolo to upokojujúce a nádherné. Letel sám, ale mal pocit, že je obklopený dobrými bytosťami. Potom sa odohralo akési štvorrozmerné divadlo, kde sa mu retrospektívne premietal celý život. Vedel, že je vo svete vyšších dimenzií, kde sa kmitanie už nedá vnímať ako hmota. Z tohto euforického stavu ho však vyrušili, keď mu do srdca pichli dávku adrenalínu. Vtom

pocítil padanie do hlbokej černe a prudkým nárazom sa vrátil do doráňaného tela, zaplavili ho strašné bolesti. V Tibete je niekoľkotisícročná tradícia spojená s prechodom mŕtveho do stavu vyslobodenia. Tamojšia Kniha mŕtvych poskytuje návod, ako úspešne prejsť obdobím medzi smrťou a novým vtelením a ako sa proces umierania môže zmeniť na proces oslobodenia. Preto príbuzní aj s pomocou lámov recitujú mŕtvemu túto knihu, aby pochopil, že v barde (prechodnom svete) sú všetko iba ilúzie, a mohol sa tak vyslobodiť z ďalšieho vteľovania. Je to však neúčinné, keď človek nikdy predtým túto knihu nepočul alebo nečítal. Doba medzi smrťou a ďalším vtelením je 49 dní. Oslobodené bytosti sú hlavne lámovia, ktorí dokonca zanechávajú informácie o ďalšom vtelení. Nevteľujú sa preto, lebo by museli, ale prichádzajú znova, aby pomáhali ľuďom v ich duchovnom vývoji. V starovekom Egypte zas používali Knihu mŕtvych ako návod na posmrtný život. Pri pohrebe bola prispôsobená podľa postavenia zosnulého. Obsahovala rôzne modlitby, ako prejsť do krajiny mieru alebo neupadnúť do nepríjemností. Duša mŕtveho prosí o nádherný život a musí predniesť „vyhlásenie o nevine“ adresované Usirovi, ktorého má presvedčiť, že zosnulý žil sporiadaným životom. Človek sa pripravoval na idylický posmrtný život aj tým, ako žil. Preto aj známy výrok „memento mori“ – pamätaj na smrť, má hlboké posolstvo pre náš súčasný život. Ži každý deň tak, akoby si mal zomrieť, alebo ži tak, ako chceš žiť na druhom svete. Nech je život akýkoľvek ťažký, spojenie s vedomím ľahkosti a dokonalosti po smrti nás môže povzniesť nad starosti sveta. Kresťanská predstava pekla alebo neba teda nie je ani tak o posmrtnom živote, ako o živote na Zemi, pretože priama konfrontácia so smrťou rôznych – aj neveriacich ľudí dokazuje, že Božie svetlo a láska sú skutočne bezpodmienečné pre každého. Nech nám však absencia zážitku smrti nebráni v odhalení bezpodmienečnej lásky aj v tomto svete.

109

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

Robert Lattacher

O ENERGII PYRAMÍD A ICH LIEČIVÝCH ÚČINKOCH VŠETKO NA SVETE JE VIBRÁCIA. ALBERT EINSTEIN

J 110

aroslava Ďuricová a Juraj Vozňák sú na prvý pohľad obyčajní ľudia, no ak sa započúvate do ich nevšedného a mimoriadne zaujímavého rozprávania o pyramídach a ich energiách, razom sa prenesiete napríklad do Bosny. Práve bosnianske pyramídy navštívili niekoľkokrát a ich fascinujúca energia oboch nadchla natoľko, že vytvorili spoločný projekt. Ten spočíva v ich prenesení na Slovensko. Samozrejme, že nie doslova. Vytvorili pyramídy podobné tým bosnianskym – na liečenie a pomoc pri transformácii človeka. Nejde len o teórie; každý záujemca sa môže – ak chce, presvedčiť na vlastnej koži. Juraj Vozňák hovorí, že vedci ešte nie sú stotožnení s tým, na akom princípe pracujú pyramídy, ide zatiaľ o výskumy a dohady. Od dôb objavenia prvých pyramíd v Gíze ich považovali len za hrobky faraónov. Ale čas ukazuje, že ide o stavby, ktoré generujú obrovskú energiu a sú prispôsobené na komunikáciu medzi dimenziami. Sú po celej planéte, na všetkých kontinentoch a pásmach našej Zeme. „Vieme, že naše telo pracuje na princípe energie, nielen na báze prijímania potravy, ale ide aj o energiu, ktorú poznáme ako čchi alebo duchovnú energiu. Aj pyramídy vyžarujú takúto zložku energie pre planétu Zem a sú v určitých bodoch stotožnené s naším telom, ide o tzv. čakry Zeme,“ hovorí Juraj.

Známe sú pyramídy v Egypte, Číne, Južnej Amerike, na Kryme, ale aj tie, ktoré boli objavené v Bosne. Juraj tvrdí, že skupina ľudí objavila pyramídy už aj v Čechách, ale aj na Slovensku – sú rôzneho typu a každá má svoj význam. V ľudskom tele sú dráhy – meridiány, čo využíva na liečenie napríklad aj čínska medicína metódou známou ako akupunktúra. Pri nej sa využívajú konkrétne body na ľudskom tele, ktoré majú vplyv na vnútorné orgány. Podobne zrejme pôsobia aj pyramídy na planétu Zem. Na otázku, ako sa vlastne objavil potenciál liečenia prostredníctvom pyramíd, Juraj hovorí, že keď sa vedci dostali dovnútra objavených pyramíd, napríklad v Gíze či na Kryme alebo v Bosne do labyrintu pod Pyramídou slnka, objavili sa u nich zvláštne pocity – pocit uvoľnenia, eufórie, a stávalo sa aj, že im pominuli zdravotné problémy. Ale boli aj prípady pocitov bolesti, a to najmä vtedy, keď chceli preniknúť do priestorov, ktoré im nemali byť ešte odhalené. Dokonca sa hovorí o tom, že mnohí bádatelia či vedci pri objavovaní zákutí pyramíd zomreli za zvláštnych okolností. Laicky sa tomu hovorilo Tutanchamónova pomsta. Tak ako veda vyvinula a vyvíja rôzne prístroje na meranie všeličoho, vyvinuli sa aj také, ktoré dokážu zmerať energie. Napríklad, že pyramídy majú frekvenciu Zeme – známu Schumannovu frekvenciu. Objavujú sa v nich priestory so zápornými iónmi, ktoré blahodar-

111 ne pôsobia na štruktúru ľudského tela, na krv a krvný obeh, pľúca, srdce a pod. Po 10 – 15 minútach pobytu v pyramíde začne človek pociťovať ľahkosť a uvoľnenosť. Aj preto sa vedci začali zaoberať tvarom a pôsobením ich energií. Jaroslava Ďuricová hovorí, že o aktívnych bosnianskych pyramídach sa dozvedeli na prednáške Martiny Turiničovej, a pretože sa ener giám venuje už dlhšie, do Bosny za nimi aj išli. „Prvá cesta bola veľmi ťažká, človek prechádza zvláštnou transformáciou, musí sa zbaviť starých nánosov, blokov a programov.“ O tri týždne sa tam vrátili a doma sa potom začali diať zaujímavé a krásne veci: „Akoby človek začal naberať nový pohľad na situácie, na ľudí okolo seba. Ešte neviete presne, o čo ide, ale ten závoj, ktorý okolo seba máme, akoby sa pri pyramídach začal odťahovať, a odrazu máte pocit, že vidíte niečo, čo ste predtým vo svojom živote nemohli vidieť.“ A práve tam začali uvažovať nad tým, ako „preniesť“ Pyramídu slnka, ktorá tam je, a tunel k nám, domov na Slovensko, a ako dokázať vytvoriť niečo, čo bude mať podobný efekt ako v Bosne.

Juraj vie o energiách veľa a zaoberá sa nimi už dlho. K hľadaniu pravdy a podstaty života ho paradoxne priviedla rakovina otca, mamy a aj sestry. „Na túto pliagu ľudstva mi zomrela celá rodina. Hľadal som možnosti jej liečby a robil som všetko preto, aby som mojich blízkych a milovaných zachránil. V bratislavskom PKO sme na ezoterických festivaloch začiatkom 90. rokov s kamarátom Ferdinandom Vargom postavili vždy dve pyramídy – jedna mala tri metre na výšku a druhá s lôžkom bola menšia. Ľudia si tam ich liečivé energie skúšali. Keď moja sestra zomierala, postavil som jej pyramídu, aby sa vyliečila. Vtedy som ešte nevedel, že každý človek má svoju cestu danú a môžeme sa snažiť ako chceme, človek kráča vlastnou cestou a má svoj osud,“ opisuje časť svojho životného príbehu. Odkedy stretol Jarku, dali sa na spoločnú cestu poznania energií pyramíd v Bosne. Boli pri nich už šesťkrát. Jaroslava hovorí, že pocity, ktoré zažila pri pyramídach, sa ťažko opisujú slovami: „Pyramídy nie sú dielom človeka, a keď do nich vchádzame, máme určité obmedzenia.

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

112 Každý človek v priebehu svojho života prechádza rôznymi etapami a vývojom. Labyrint pod Pyramídou slnka v Bosne ako taký je úžasný v tom, že je to nádherný urýchľovač a dovolím si tvrdiť, že to, čo som tam pochopila, by som bez pyramíd objavila možno až o dvadsať rokov.“ Pocity v tuneloch sú podľa nej neopísateľne krásne a pridanou hodnotou je zrýchľovanie – človek začína akoby rýchlejšie chápať súvislosti a zmysel života. Cieľom postavenej pyramídy nie je podľa nej to, aby boli všetci ľudia na jeden obraz: „Vďaka bohu, že máme milión vzorcov každého jedného človeka. Nejde o to človeka zmeniť, nech je každý sám sebou, ale nech sa začneme tešiť zo života.“ Keď išla do Bosny prvýkrát, bola skeptická, cesta bola veľmi náročná, pretože mala za sebou ťažké životné obdobie, a vtedy sa fyzické i ostatné duchovné telá, ktoré máme, podvedome bránia nastávajúcej zmene, najmä ak človek žije dlhšie obdobie v negativite. „Keď som išla prvýkrát do tunela pyramídy, mala som pocit, že sa tam zastavil čas.

Energeticky to má zvláštny vplyv – môžete tam byť tri hodiny, no máte pocit, že ste tam boli len jeden a pol hodiny,“ hovorí. Juraj vysvetľuje, že v prípade tunelov ide vlastne o chodby, ktoré sa nachádzajú pod údolím pyramíd. Asi pred dvanásťtisíc rokmi boli neznámou civilizáciou zasypané a znefunkčnené. Podľa Jaroslavy sa každý zdravotný problém začína v hlave, a o to sa treba postarať – odstrániť bloky a všetky nánosy, ktoré človek počas svojho života získa; na základe nich potom vzniká každé ochorenie. Princíp liečenia pyramidálnou energiou doteraz nie je objasnený, je však možné zmerať hodnoty napr. záporných iónov, frekvencie energie v hertzoch, zmerať zmeny v molekulárnej štruktúre vody, množstvo Bovisových jednotiek v jednotlivých častiach tunela. Jaroslava hovorí, že základné pyramídy určené na liečenie sú v tvare klasického ihlanu. Sú aj pyramídy obrátené špicou dole. „My sme zostrojili niečo, čo vytvára dokonalé harmonické prostredie, pretože sme spojili dve pyramídy do jedného celku.

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

Táto pyramída sa prispôsobí každému, kto do nej vojde – ak má napríklad niekto problém s nohami, bude cítiť nohy, ak problém s pľúcami, bude cítiť pľúca atď.“ A ako dlho táto energia na človeka pôsobí? „Pyramidálna energia pôsobí podľa mňa už potom stále. Akonáhle do nej človek raz vstúpi, vyžarovanie energie je nikdy nekončiaci proces, aj keby do nej už viac nešiel. V našej pyramíde bola moja sestra Lenka, ktorá je v tomto úplný laik. Hneď, asi po dvoch minútach ležania v našej pyramíde, vnímala pocit, ktorý nikdy predtým nezažila,“ vysvetľuje Jaroslava. Samotná pyramída však podľa nej zázrak na počkanie neurobí. No zanechá v človeku niečo, čo sa nekončí, akúsi nezmazateľnú stopu, a ona je presvedčená, že každý, kto raz skúsi takúto energiu, či už v Bosne, v živých pyramídach, alebo v tej ich, bude to chcieť zažívať opäť a znovu. „Pyramída je odpoveď na všetko. Nedá sa to urobiť príkazom, pyramída nerobí zázraky na počkanie. Ak človek do nej vojde a verí, tak sa ten zázrak stane, no nie pyramída, ale človek sám sebe urobí ten zázrak. Ak ľudia začnú byť pozitívni, choroby nebudú mať príležitosť, aby sa v človeku prejavili. Pretože my ľudia nežijeme, ale živoríme, náš život je rýchlym behom a neužívame si ho tak, ako by sme mohli. Energia, ktorá v pyramíde na človeka pôsobí, vyvolá to, že sa prestane životom náhliť a začne objavovať jeho krásy, ktoré tu sú aj napriek problémom okolo nás, chorobám a utrpeniu. Tá krása života je tu a je večná, a tu ju začne cítiť a vnímať.“ Na záver obaja opisujú príbeh ženy, ktorý im porozprával jej manžel – miestny predajca kryštálov pri bosnianskych pyramídach. „Keď sme tam boli asi tretíkrát, stretli sme sa s človekom, ktorý tam predáva kryštály. Stretli sme sa v tuneli na jednom mieste, kde je megalit s označením K2. Ide o megalit vytvorený civilizáciou z dôb pyramíd – má osem ton a vyžaruje veľmi silnú energiu. Manželku tohto človeka poslali lekári domov umrieť. On sa rozhodol, že ju zachráni. Zobral ju na ruky a niekoľkokrát ju ku kameňu doslova doniesol. Po procedúrach sa zo smrteľnej choroby vyliečila.“

Silvia Benková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

ri výrobe domácej kozmetiky je veľmi dôležité dodržiavať hygienu – všetky pomôcky a nádoby dôkladne vyumývať, prípadne sterilizovať. Zároveň nezabúdajte na to, že domácu kozmetiku by ste nemali mať v nádobe z plastu. Tá je poréznejšia ako sklo, ľahko sa v nej množia baktérie. Krém na normálnu a citlivú pleť: Potrebujete dve lyžice kakaového masla, 90 ml slnečnicového oleja, štyri lyžice ružovej vody, šesť kvapiek santalového oleja. Vo vodnom kúpeli za stáleho miešania všetky ingrediencie zahrievajte, kým sa úplne nepremiešajú. Potom zmes prelejte do zmiešavacej nádoby a ručným mixérom šľahajte až do úplného vychladnutia. Už hotový krém môžete preložiť do pripravenej nádobky a uložiť do chladničky. Krém na mastnú pleť: Potrebujete dve lyžice kakaového masla, 90 ml mandľového oleja, štyri lyžice čaju z rozmarínu, tri kvapky levanduľového oleja. Vo vodnom kúpeli za stáleho miešania všetky ingrediencie zahrievajte, kým sa úplne nepremiešajú. Potom zmes prelejte do zmiešavacej nádoby a ručným mixérom šľahajte až do úplného vychladnutia. Hotový krém môžete preložiť do pripravenej nádobky a uložiť do chladničky. Krém na suchú alebo starnúcu pleť: Potrebujete 7 g včelieho vosku, dve lyžice mandľového oleja, dve lyžice kokosového oleja, tri kvapky ružového oleja, lyžicu sypaného zeleného čaju. Vo vodnom kúpeli za stáleho miešania zahrievajte nastrúhaný včelí vosk spoločne s olejmi, kým sa úplne nerozpustia a nepremiešajú. Do horúcej zmesi prisypte zelený čaj a ďalších 15 minút zohrievajte. Zmes olejov preceďte cez čisté plátno alebo vyvarené sitko a ručným mixérom šľahajte až do úplného vychladnutia. Hotový krém môžete preložiť do pripravenej nádoby a uložiť do chladničky.

113

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

Jana Rostasová

MANNA

(P)OTRAVINY

114

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

akytník rešetliakový, ker pôvodne pochádzajúci z Himalájí, obľúbená potrava bájneho okrídleného koňa Pegasa, výnimočná rastlina využiteľná celá bezo zvyšku, unikátne ovocie bohaté na kombináciu 10 vitamínov – antioxidantov, 15 stopových prvkov, olejov, nenasýtených mastných kyselín a iných biologicky aktívnych látok s vysokým obsahom vitamínu P, A, C (25-krát vyšší ako v citrusových plodoch). Jedna bobuľa pokryje odporúčanú dennú dávku vitamínu C dospelého človeka. Pomerne ťažko sa zbiera a trvá dlhšiu dobu, kým rastlina začne rodiť – 6 až 8 rokov, preto je rakytník relatívne drahou surovinou. Plody a dužina sa využívajú na biostimulačné účinky – prechladnutia, stres, trávenie, koncen-

trácia, choroby pohlavných a močových ústrojov; olej na vyššiu odolnosť organizmu – rakovina tráviaceho ústrojenstva, zápal pažeráka, žalúdočné a dvanástnikové vredy, regenerácia tkanív a slizníc tráviaceho ústrojenstva, zápal horných dýchacích ciest, zápal očí, popáleniny, kŕčové žily, omrzliny, preležaniny, kožné choroby; listy a konáriky na reumatizmus – reumatické bolesti, protidepresívny účinok. Na Slovensku ho ako jediné začalo pestovať plantážovo PD Tvrdošovce v roku 2010, a to odrodu Leikora pod značkou Tvrdošovské zlato. Okrem toho obhospodarujú aj bohaté ovocné sady –pestujú jablone, marhule a broskyne, osvedčené odrody viniča a na slnku dozreté paradajky. To všetko v biokvalite.

100 % BIOŠŤAVA Z BIORAKYTNÍKA REŠETLIAKOVÉHO

Šťava je lisovaná za studena z ručne zbieraných plodov rastliny s vysokým obsahom oleja. Bez pridaných konzervačných látok a sladidiel. Neriedené, pasterizované. Maximálna denná dávka je 0,5 dl na osobu.

100 % SYPANÝ BIOČAJ Z CELEJ RASTLINY

Stopercentný sypaný biočaj je zmes šetrne sušených plodov, listov a jemných koná rikov rakytníka rešetliakového.

RAKYTNÍKOVÝ SIRUP

Rakytníkový sirup na prípravu nápojov je vyrobený zo 100 % šťavy rastliny a cukru. Odporučený pomer riedenia je 1:10.

100 % RAKYTNÍKOVÝ NÁPOJ V 100 % JABLKOVEJ ŠŤAVE

Stopercentná rakytníková šťava v stopercentnej jablkovej šťave (tekuté ovocie), bez pridaných konzervačných látok a sladidiel, neriedené. Pasterizované.

BYLINNÝ SIRUP KAŠLÍK

Zloženie: Sacharóza, voda, extrakt zo skorocelu kopijovitého (Plantago lanceolata), extrakt z dúšky tymianovej (Thymus vulgaris), kyselina L-askorbová, konzervačná látka sor ban draselný.

VIBOVIT ZOO GUMMIES

Zloženie: Glukózový sirup, cukor, voda, bravčová želatína, regulátor kyslosti kyselina citróno vá, vitamín C (kyselina L-askorbová), koncentrovaná pomarančová šťava, koncen trovaná šťava z mrkvy, niacín (nikotínamid), farbivá: extrakt z papriky, meďnaté komplexy chlorofylov a chlorofylínov (E141), vitamín E (DL-alfa-tokoferylacetát), arómy: jablko, pomaranč, limetka, višňa, malina, zinok (síran zinočnatý), kyseli na pantoténová (D-pantotenát vápenatý), vitamín A (retinylacetát), kyselina listová (kyselina pteroylmonoglutámová), selén (selén sodný), biotín (D-biotín), vitamín D (cholekalciferol), vitamín B12 (kyanokobalamín), leštiaca látka, karnaubský vosk. Prípravok môže obsahovať stopové množstvá vaječných bielkovín.

SIRUP SO SKOROCELOM

Zloženie: Zahusťovadlo fruktóza, objemové činidlo čistená voda, skorocel kopijovitý – extrakt z listov, kyselina L-askorbová, malinová aróma, konzervačná látka sorban draselný.

BYLINNÝ SIRUP NA MOČOVÉ CESTY BRUSNICOVÝ

Zloženie: Sacharóza, voda, extrakt z brusníc, extrakt z vňate echinacey, kyselina L-askorbová, konzervačná látka sorban draselný. E516 – síran vápenatý: nie sú známe žiadne vedľajšie ani nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, ale niektoré zdroje uvádzajú, že pri nadmernej konzumácii môže vyvolať krvácanie. E202 – sorban draselný: látka je vo väčšine prípadov bez nežiaducich účinkov, ojedinelo sa môže vyskytnúť podráždenie kože či očí, alergické reakcie, astma, poruchy správania. Glukózo-fruktózový sirup: už sme o ňom písali viackrát. Fruktóza sa metabolizuje vždy iba v pečeni a výsledkom je tuk uložený medzi orgánmi. Navyše ak prijímame vysoké dávky fruktózy, poškodzujeme svoju pečeň rovnako ako pri alkohole a iných toxínoch.

115

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

Magdaléna Svančarková

TROCHU POLYSTYRÉNU NA OBED

ĎALŠIE „OBŽALOVANÉ“ ANTIBIOTIKUM

Na 116

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

obed máte len polhodinu a ešte potrebujete dorobiť pre šéfa tie dve tabuľky. Zavoláte donáškovú službu, obed vám donesú a stíhate všetko. Klasika, ktorú poznáme z práce. Donáška prinesie plastový obal, ktorý ukrýva chutný obed a navyše ho ešte aj udržuje teplý. A ak vám ho donesú už len vlažný, dáte ho zohriať do mikrovlnnej rúry... Ale ak aj nedáte – plastové polystyrénové obaly na jedlo naozaj nie sú tým, čo by prospievalo vášmu zdraviu. Polystyrén, z ktorého sa obaly na potraviny vyrábajú, obsahuje toxické látky. Tie sa pri kontakte s teplým jedlom uvoľňujú a s jedlom sa dostávajú aj do samotného organizmu. Ide o nebezpečné látky, a to styrén a benzén, známe karcinogény. Styrén predstavuje vážnu hrozbu, pretože spôsobuje poškodenia chromozómov, problémy s dýchacími cestami, a napokon i rakovinu. Podľa výsledkov IARC (Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny) bola jeho škodlivosť pre organizmus preukázaná už v roku 1976. Zistilo sa, že môže dráždiť oči, sliznice, je toxický pre nervový systém. Dokonca už v roku 1944 C. P. Carpenter vo svojej štúdii o účinkoch styrénu zistil, že pri vystavení dobrovoľníkov určitej dávke styrénu počas štyroch hodín bolo možné pozorovať okamžité podráždenie očí a krku, zvýšenú nosovú sekréciu hlienu, apatiu, poruchu rovnováhy, ospalosť, svalovú slabosť, ale i depresiu. Aj astmatici môžu reagovať na styrén veľmi negatívne a pri vystavení styrénu sa u nich môže prejaviť množstvo nežiaducich pľúcnych účinkov. Podľa IARC existuje niekoľko štúdií, ktoré preukazujú spojenie medzi leukémiou, lymfómom a vystavením sa účinkom styrénu. Závažné sú aj zistenia Agentúry pre toxické látky a register

chorôb z roku 2012, ktorá uvádza, že množstvo styrénu v našom životnom prostredí je dosť znepokojujúce a v podstate sa vystavujeme jeho pôsobeniu neustále. Záleží však od veku, zdravotného stavu, doby i množstva styrénu, ktorý je vôkol nás. To všetko ovplyvňuje, akým spôsobom nás zasiahne a aké zdravotné riziká môže vyvolať. Zaujímavé sú aj zistenia, ako sa môžeme jeho pôsobeniu vystaviť. Najjednoduchšou cestou je samotné dýchanie, pretože úniky styrénu do prostredia spôsobujú rôzne priemyselné firmy, ale i automobilové výfuky, cigaretový dym a uniká aj pri používaní kancelárskych rozmnožovacích strojov. Na vidieku je jeho koncentrácia zvyčajne nižšia ako v mestách. A, samozrejme, nezabúdajme na jeho priamu konzumáciu z obedových polystyrénových obalov. Toxickou zložkou polystyrénových obalov je aj benzén, aj ten patrí ku karcinogénom, ktoré predstavujú hrozbu pre organizmus. Americká EPA (Agentúra na ochranu životného prostredia) uvádza účinky tejto toxickej látky na zdravie. Dlhodobé pôsobenie predstavuje základ pre rozvoj rakoviny, leukémie, ale i porúch krvného obehu. Poškodzuje aj kostnú dreň, narúša imunitné funkcie organizmu. Má negatívne účinky na menštruačný cyklus žien, ale i na poruchy kostí plodu. Ak chcete ísť niekam na obed, uprednostnite stravovanie priamo v reštaurácii na klasických porcelánových tanieroch a určite sa snažte vyhýbať zohrievaniu jedla v plastových obaloch. Aj keď sa na trhu objavili bioplasty, ktoré sa vyrábajú z prírodných materiálov, sú neškodné, kompostovateľné a nepredstavujú pre životné prostredie toxický odpad, ktorý tu ponecháme ďalším generáciám, ich využívanie v reštaurá ciách je takmer neznáme.

oužívanie antibiotík je napriek kampani naturalistických nadšencov, ale aj výsledkom rôznych štúdií o rizikách ich používania stále bežným ambulantným štandardom. Na pretrase je však ďalší z tejto širokej rodiny liekov, pretože v posledných rokoch vznikla polemika o jeho nežiaducich účinkoch. Medicínske vody rozbúrila štúdia Wayna Raya z roku 2012. Azitromycín je antibiotikum, ktoré sa bežne ambulantne predpisuje pri liečbe respiračných infekcií, infekcií močových ciest, ale aj pri pohlavne prenosných chorobách. Podľa štúdie z roku 2014, ktorú vypracoval Gowtham Rao a kolektív autorov, je používanie azitromycínu v porovnaní s amoxicilínom (takisto antibiotikum) rizikovejšie. Ako autori zistili, užívanie tohto antibiotika viedlo k významnému zvýšeniu úmrtnosti a arytmie v prvých piatich dňoch používania. K uvedeným záverom dospeli pri celonárodnom výskume amerických veteránov. Na riziká ako prvý upozornil vo svojej štúdii Wayne Ray v roku 2012, avšak následne došlo k viacerým výskumom a pozorovaniam s protichodnými výsledkami. Varovanie vydal aj FDA (Úrad na kontrolu potravín a liečiv), podľa ktorého môže azitromycín vyvolať potenciálne nepravidelný srdcový rytmus, u niektorých pacientov dokonca až smrť. Zároveň uviedol, že tabletky môžu spôsobiť abnormálne zmeny v elektrickej aktivite srdca, no nie každý pacient je z tohto pohľadu rizikový. Týka sa to najmä pacientov, ktorý majú tzv. predĺžený QT interval, nízke hladiny draslíka alebo horčíka, pomalý srdcový rytmus, prípadne užívajú lieky na poruchy srdcového rytmu. Ako upozorňuje doktor Rao, problémom bol rôznorodý vek skúmaných osôb. Ray skúmal

prevažne ženy s priemerným vekom 49 rokov, kým napríklad dánsky výskum riešil mladšiu vekovú skupinu priemerne vo veku 40 rokov. Ako poukázali výskumy, riziká sa týkajú hlavne starších ľudí. Rao upozorňuje, že je potrebné, aby lekári pri predpisovaní liekov zvážili hlavne pri starších pacientoch všetky možnosti a využívali skôr iné lieky, najmä ak ide o pacientov s poruchami srdcového rytmu. Andrew Mosholder v štúdii z roku 2013 upozornil aj na ďalšie súvislosti: „Lekári musia zvážiť arytmogénny potenciál nielen azitromycínu, ale aj potenciálnych alternatívnych antibakteriálnych liečiv. Riziká a prínosy antibakteriálnej terapie je potrebné zvážiť pri predpisovaní liekov, pretože farmakologické a epidemiologické údaje ukazujú na smrtiace arytmie.“ Problémy môžu vzniknúť aj pri kombinácii azitromycínu s inými liekmi. Neodporúča sa používať s warfarínom či liekmi na liečbu sennej nádchy ako je terfenadín a astemizol. Aj užívanie lieku pri problémoch s pečeňou alebo obličkami či pri duševných ťažkostiach je potrebné konzultovať s lekárom, pretože hrozia možné komplikácie. Pri respiračných ochoreniach však môžete využiť aj alternatívnu cestu a pomôcť si prírodnými zdrojmi, ktoré sú všade navôkol. Napríklad propolis je známym prírodným antibiotikom a pracuje podobne ako jeho chemické alternatívy, pretože dokáže narušiť steny baktérie a napokon ju aj zničiť. Má aj protivírusový účinok. Okrem toho posilňuje imunitu, obnovuje tkanivá. Avšak neodporúča sa používať, ak máte problémy s obličkami či pečeňou. Okrem propolisu môžete kloktať bylinné zápary zo šalvie, repíka i rumančeka, ale i slanú vodu. Pomáha zvlhčovanie miestnosti i pokoj na lôžku.

117

HERBÁR > OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY

OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY > HERBÁR

Vladimír Líška

KÁVA NEBEZPEČNÁ

AJ PROSPEŠNÁ PRVÉ PÍSOMNÉ ZMIENKY O KÁVE POCHÁDZAJÚ Z 12. STOROČIA. V 17. STOROČÍ SA ROZŠÍRILA AJ V ÁZII, V EURÓPE VO VÄČŠOM MNOŽSTVE AŽ V 19. STOROČÍ, V BRAZÍLII JU POZNALI OD ROKU 1727. KÁVA JE NÁVYKOVÝ NÁPOJ ZO SEMIEN KÁVOVNÍKA S CHARAKTERISTICKOU ARÓMOU, PRIPRAVENÝ Z ROZOMLETÝCH PRAŽENÝCH SEMIEN A PO ČAJI DRUHÝM NAJKONZUMOVANEJŠÍM NÁPOJOM NA SVETE.

118

ochádza z Etiópie, najčastejšie ide o druh kávovníka arabského (Coffea arabica), ale produkuje sa aj v Brazílii, Indonézii, Vietname, Indii a inde. Najlepšie sa mu darí vo vyšších polohách. Kávovník sa z islamských štátov rozšíril postupne do celého sveta, k nám ho doniesli Turci, ktorí tiahli a podmaňovali si európske krajiny. Dodnes sa klasická zalievaná káva na Slovensku a v Čechách volá turek. Stefan Haag v knihe O druidských nápojích a čarodějném bejlí spomína detskú riekanku: „Nepi toľko kávy! Tú predsa pijú Turci, a nie deti, čo chcú byť zdravé. Zoslabneš a ochorieš, keď ju budeš piť! Nebuď ako mohamedán – ten bez nej nemôže žiť.“ Kávovník je ker dorastajúci do niekoľkometrovej výšky. Kávové zrná sú najskôr zelené, neskôr červené, uvoľňujú sa z plodov a sušia.

Potom sa pri teplote 200 – 250 stupňov pražia a prudko schladia vzduchom. Spracovávajú sa suchou alebo mokrou metódou (kvasením). Káva obsahuje purínové alkaloidy (kofeín, ktorý povzbudzuje a je hlavnou účinnou látkou). Jej účinky, samozrejme, závisia od množstva denných vypitých šálok a od sily pripravovanej kávy. Káva je mierne kyslá (5,0 – 5,1 pH) a organizmus nielen okysľuje, ale predovšetkým odvodňuje. Kofeínové a xantínové alkaloidy dráždia mozgovú kôru, talamus a dýchacie centrum. Pri väčšom množstve sa dostavuje nespavosť, nervozita, búšenie srdca, potenie, tras rúk, kŕče, dehydratácia, pričom dochádza k vylučovaniu bielkovín. Pre ľudí trpiacimi žalúdočnými vredmi nie je vhodná, rovnako ani pre chorých s panickou poruchou, u ktorých môže vyvolávať záchvaty.

Okrem toho káva (platí to aj pre kávu bez kofeínu) znižuje hladinu vitamínu B1 až o polovicu, zhoršuje vstrebávanie železa o 40 – 60 % a časté pitie kávy môže spôsobiť rakovinu pankreasu a anémiu. Aspoň tak to uvádza Karel Červený v knihe Vegetariánska kuchárka. Ani bezkofeínová káva nie je bez rizika. Vďaka rozpúšťadlám na odstraňovanie kofeínu, ktoré káva bez kofeínu obsahuje, sa zistili ochorenia na artritídu Aj pri pokusoch na zvieratách boli zistené ich karcinogénne účinky. Človek namiesto odpočinku pije kávu, pričom vybičuje mozog, srdce a nervy k ďalšej činnosti. Vplyvom kofeínu dochádza v tele k uvoľňovaniu kortizolu a adrenalínu do krvi – tento stresový proces podporuje činnosť srdca, mierne zvyšuje tlak a pulz a zaťaží obličky. V starších zdravovedách (Z. A. Vasilievová, 1983) sa káva neodporúčala tehotným ženám, pri srdcovo-cievnych a nervových chorobách, zelenom zákale, gastritíde a vredovej chorobe žalúdka a dvanástnika. Stresový hormón kortizol zvyšuje tlak, znižuje sérotonín (hormón šťastia a dobrej nálady) aj testosterón a zvyšuje stres, nadmerne prekysľuje, spôsobuje poruchy plodnosti, dehydratáciu organizmu, navyše aj zvyšuje pocit hladu. Káva môže vyvolávať dráždenie žalúdka, hnačky, kŕče, preto je jej nadmerné užívanie škodlivé. Znižuje hustotu kostí, telo vylučuje vápnik (a horčík), čím sa snaží zabraňovať prekysleniu, a odvápňuje tým kosti. Najnovšie teórie tvrdia, že káva spôsobuje vazokonstrikciu (stiahnutie ciev vďaka kofeínu), teda zvyšuje aj tlak a pulz. Hoci súvislosť medzi pitím kávy a vznikom srdcového ochorenia možno považovať podľa iných len za mýtus,

a dokonca má káva prispievať k zníženiu rizika cukrovky a rakoviny. Tvrdí sa, že káva cievy rozširuje (mozgové, vencovité, cievy obličiek), preto údajne pomáha pri migréne, srdcovom kolapse, ťažkostiach s krvným obehom. Káva obsahuje vitamín PP, ktorého nedostatok sa v ťažkých prípadoch prejavuje psychickými poruchami a halucináciami. Vitamín PP (niacín, kyselina nikotínová) normalizuje hladinu cholesterolu v krvi, podporuje lepšie vstrebávanie výživných látok, rozširuje priechodnosť kapilár a tepničiek. Kofeín sa často pridáva aj do liekov proti bolesti na zlepšenie ich účinku. Medzi jeho ďalšie pozitívne účinky patrí: prevencia Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby a demencie, pôsobí na tvorbu dopamínu, ktorý sa uvoľňuje v mozgu najmä pri príjemných aktivitách. Tým, že má diuretický účinok, pomáha zbaviť organizmus toxických látok. Povzbudzuje centrálnu nervovú sústavu, preto sa pridáva do energetických nápojov a sladených nápojov. Filtráciou (espresso) sa káva zbavuje látok stimulujúcich cholesterol LDL (tzv. zlý cholesterol). Tento zužuje cievy, zanáša ich a prispieva ku vzniku artériosklerózy. Káva má silnejší účinok ako čaj, ktorý tiež kofeín obsahuje. Ale napríklad čaj z yerba maté má viac kofeínu ako káva, avšak tento kofeín je pre telo vhodnejší, ide o tzv. zdravú, nenávykovú formu kofeínu, látku podobnú kofeínu – mateín. Mateín nemá nepriaznivé účinky kofeínu. Kofeín je návykový, a preto pri náhlom vysadení môže dôjsť k abstinenčným príznakom ako bolesti hlavy, depresia, úzkosť, únava, podráždenosť. V prípade kávy platí zlaté pravidlo: všetkého s mierou.

119

JEDEN DEŇ > REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

Marián Benka

JEDEN DEŇ

S OŠETROVATEĽKOU V ZOO

120

koro ráno v malom domčeku – prípravovni, kúsok od hlavného vchodu do bratislavskej zoologickej záhrady, Jana Zamecová spolu s kolegyňou pripravujú krmivo pre pandy červené. Na spodok vedra ide mrkva, ktorá týmto vzácnym cicavcom až tak nechutí. Zvrchu ju maskujú kúsky banánov a jabĺk. „Pandy sú veľmi prieberčivé, ak im dáte niečo, čo im nechutí, ani sa toho nedotknú a radšej umrú od hladu,“ vysvetľuje Jana. „A boja sa mužov. Ak im nejaký vojde do ohrady, nejdú k nemu. So ženami nemajú problémy.“ Prípravovňa slúži aj na stretávanie sa ošetrovateľov. Dnu vchádzajú dvaja chlapi, ktorí sem prišli pripravovať mäso pre mačkovité šelmy. „Zase nám poslali mastné, museli sme ho vrátiť,“ sťažuje sa jeden na adresu nemenovaného mäsiarskeho podniku. „Niektoré mäsiarstva si myslia, že našim zvieratám stačí aj odpad,“ dopĺňa ho Jana. „Ale mačkovité šelmy môžu jesť len chudé mäso, mastné nedokážu stráviť.“ Druhý z chlapov pristupuje k malej práčke a vyťahuje z nej čisté oblečenie. Oprala mu ho kolegyňa, ktorá mala službu pred ním. Vraj by tu aj občas prespával, keby tu mal posteľ. Všetci tu fungujú ako dobrá partia, i keď často sa obmieňajúca. Záujemcov o túto prácu je dosť, väčšina však čoskoro odíde. Buď preto, lebo platy sú tu na Bratislavu veľmi nízke, alebo preto, lebo ide o fyzicky namáhavú a špinavú prácu. O tom sme sa mohli presvedčiť neskôr napríklad vo vnútorných priestoroch pavilónu veľkých mačkovitých šeliem (kam sa návštevníci nedostanú) – pach močovky a výkalov je tu taký intenzívny, že upcháva nosové dierky. Jana je však spokojná, pretože robí prácu svojich snov. Už od malička snívala o tom, že bude chodiť chytať zvieratá do Afriky. Vyštudovala strednú poľnohospodársku školu, no spočiatku

prechádzala celkom prozaickými povolaniami – robila napríklad sekretárku. Pred desiatimi rokmi, keď jej skončila materská dovolenka, sa však rozhodla, že si splní svoj sen. Zvieratá sú jej vášeň, ešte aj doma mala pôvodne psa, morčatá, pieskomily, rybičky... Nakoniec ostal len pes, ale ako hovorí, kolegovia bežne chovajú doma rôzne, aj menej bežné živočíchy. Presúvame sa k jednej z dvoch ohrád s pandami, kde ich ide kŕmiť Janina kolegyňa. Prítomnosť dvoch mužov by vraj určite nezniesli, ale náš fotograf Matúš to skúša a vlezie dnu. Z dvoch tvorov pripomínajúcich plyšové medvedíky sa k jedlu odváži priblížiť len jeden, druhý ostáva čupieť vysoko na konári a z bezpečnej vzdialenosti vypliešťa oči na votrelca. Pokračujeme k ohrade, ktorú má na starosti Jana, ale už nevchádzame dnu. Tri huňaté šelmičky sa zbehnú okolo nej a ona im podáva kúsky ovocia priamo do papuliek. Niežeby sa nevedeli nakŕmiť samy, no takto sú zvyknuté na jej fyzickú blízkosť a nechajú sa v prípade potreby odvážiť alebo skontrolovať zdravotný stav. Po pandách nás čakajú mačkovité šelmy. Útroby ich pavilónu ukrývajú vnútorné priestory, kde v malých klietkach trávia zvieratá najmä noc. Sústava kladiek ovláda rozličné mreže, ktorými sa dajú jednotlivé jedince navzájom oddeľovať alebo vypúšťať do výbehu. „Chce to sústredenie, aby ste šelmu omylom nevypustili do priestoru, kde sa sami nachádzate,“ hovorí Jana. Sama však pristúpi ku klietke s tigricou a cez mrežu ju pohladká. Samička začala hneď, ako ju videla, vydávať zvláštne krátke zvuky, niečo medzi vrčaním a mačacím pradením. „To sú priateľské zvuky, táto tigrica bola odchovaná na fľašiach s mliekom a nie je nebezpečná. Ale aj tak by som k nej neliezla,“ vysvetľuje ošetrovateľka. Foto: Matúš Plecho

Zo zvedavosti nakúkam do susednej miestnosti, kde sa nachádza klietka s levicou. Tá okamžite reaguje zúrivým zarevaním a vycerenými tesákmi. Tu nie sú žiadne sklá ani ohrady, delí nás len pár centimetrov kovovej mreže. Okamžite ma zamrazí, adrenalín vyskočí a ja ustupujem, vystrašený, ale aj očarený majestátnym stelesnením divokej sily. Jana nám ukazuje obrovskú ťažkú guľu asi s pol metrovým priemerom: „Ľudia si vôbec neuvedomu jú, čoho sú veľké mačky schopné. Toto je hračka pre jaguára, chodil s ňou v papuli po výbehu, nosil ju ako pierko.“ Spolu s kolegyňou vypúšťajú šelmy do výbehov, aby mohli očistiť ich ležoviská. Ako som už spomenul, pracovať budú naozaj v príšernom smrade. Ako hovorí Jana Zamecová: „Kto túto prácu nemiluje, dlho pri nej nevydrží.“

PRÍBEHY ZEME > MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV > PRÍBEHY ZEME

Dva čínske príbehy

ZÁPASIACE BÝKY

MUŽ, KTORÝ SA ROZHODOL

PRESŤAHOVAŤ HORY 122

ory Tchaj-chang a Wang-wu zaberali priestor viac ako sedemsto štvorcových li (1 li = cca 500 metrov). Kto ich chcel obísť, musel prejsť asi sedemsto li navyše. Na sever od nich žil asi deväťdesiatročný starec zvaný Jü Kung Pochabý. Hory sa týčili priamo pred vchodom do jeho domu. Pochabého hnevalo, že jeho rodina musela zakaždým, keď chcela niekam ísť, hory obchádzať. Preto jedného dňa zvolal všetkých svojich potomkov a povedal: „Hory pred našimi vrátami nám bránia ísť, kam sa nám zachce. Keď sa dáme dokopy, podarí sa nám ich presťahovať a budeme mať voľnú cestu až do Jü-čou. Tým si ušetríme dlhé obchádzanie. Čo vy na to?“ Všetci s ním súhlasili, iba jeho žena mala pochybnosti. „Veď nemáš dosť síl, aby si presťahoval malý kopec, nieto ešte dve hory,“ povedala mužovi. „A tiež by som rada vedela, kam dáš všetky tie kamene a hlinu?“ „Nahádžeme ich do mora a bude to! S tým si nemusíme lámať hlavu!“ volali všetci jeden cez druhého. Tak sa dal Pochabý s celou svojou rodinou hneď na druhý deň do práce. Začali odnášať

hlinu a kamene. Prišla im pomáhať aj vdova, ktorá žila v susedstve so sedemročným synčekom. Pracovali od rána do večera do úmoru, celé mesiace lámali kameň, kopali hlinu a všetko to odnášali do mora. Behali s bremenami sem a tam a nepoznali odpočinok. Na brehu Žltej rieky žil starec, o ktorom bolo známe, že si so všetkým vie poradiť. Preto mu ľudia hovorili Chytrák. Keď Chytrák videl, ako sa Pochabého rodina lopotí s hlinou a kameňmi, pripadalo mu to smiešne. Preto povedal Jüovi: „Neurobili by ste lepšie, keby ste s tým prestali? Pozri sa na seba, koľko máš rokov! Veď si jednou nohou v hrobe a nemáš silu ani na to, aby si steblo trávy krížom preložil, nieto ešte presťahoval dve hory!“ „Vidím, že nevieš, o čom hovoríš,“ povedal Pochabý s povzdychom. „Nemáš ani toľko rozumu ako sedemročný synček našej susedky. Je pravda, že som starý a dlho tu už nebudem. Keď však umriem, bude tu môj syn a ten zase bude mať synov, a tak to bude pokračovať ďalej a ďalej až do nekonečna. Ale tieto hory potomstvo splodiť nevedia. Prečo by sa nám ich teda nemalo podariť presťahovať?“ Na toto už Chytrák nedokázal odpovedať.

eden slávny maliar namaľoval obraz, na ktorom znázornil dva zápasiace býky. „Vynikajúci obraz,“ nešetrili ľudia chválou. „Ako bojovne tie býky vyzerajú, úplne ako živé!“ Maliar bol na svoje dielo pyšný. Dal obraz podlepiť drahým hodvábom a upevniť na drevené valčeky. Potom ho uložil do truhly z cédrového dreva. Ukazoval ho len zriedkavo a iba tým, o ktorých si bol istý, že dokážu oceniť jeho umeleckú hodnotu. Jedného dňa vytiahol obraz z truhly, rozvinul ho a zavesil na dvore pred svojím domom na slnko, aby ho prevetral. Akurát vtedy išiel okolo pastier býkov, zastavil sa pred obrazom a začal sa posmešne vyškierať. „Vyznáš sa snáď v maliarstve, chlapče?“ spýtal sa ho maliar. „Páčia sa ti tieto býky? Sú ako živé, však?“ „To áno,“ odpovedal pastier a vyškieral sa ďalej. „Niečo sa ti na tom obraze snáď nepáči?“ „Keď býky zápasia a pustia sa do seba rohmi,“ odpovedal pastier, „zakliesnia si chvosty pevne medzi nohy. Na tomto obraze ich majú zdvihnuté a zúrivo nimi mávajú. Ešte nikdy som nevidel, že by býky takto spolu zápasili.“ Slávny maliar sa nezmohol na odpoveď.

123

ZIMKOMRIAVKY > EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

Milka Zimková

SYREK

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ > ZIMKOMRIAVKY

našom kraji by sa bez syrka Veľká noc ani nerátala. Robí sa z mlieka, vajíčok, pár bobuliek nového korenia, štipky soli a nadrobno posekaného medvedieho cesnaku a mladej žihľavy. Inde tomu hovoria hrudka. No v našej reči má hrudka viac významov. Môže to byť hrudka tvarohu, ale aj hrudka niečoho vzácneho, čoho je málo a je nám milé. Mojim deťom, keď boli maličké, som zvykla tiež hovoriť hrudka. Mohlo to byť štyri-päť rokov po zamatovom novembri, keď som u nás doma (na Veľkú noc sme vždy chodievali k našim) išla s apom do lesa po bahniatka. Biela sobota bola naozaj biela, v hustej hmle ešte aj sneh s dažďom poletoval. Veľká noc bola hneď na začiatku marca. Apa ma odhováral, že pôjdeme zbytočne, on vraj bol pozerať pred Kvetnou nedeľou a nič rozvité nenašiel. Mal pravdu. Pod celou horou boli osiky ešte v púčikoch. Apa ma posielal domov, že on sám zájde ku druhému valalu Podhradíku, tam je úboč nižšie obrátená na juh a bažičky (pekný názov máme pre bahniatka, však?) by už tam mohli byť. Nemýlil sa. Len čo sme zašli za úboč, počasie sa umúdrilo, dokonca aj zubaté slniečko sa ukázalo. Už zďaleka sme zazreli pri jednom jarečku žlté bahniatka jak húsatká. Utrhli sme zopár konárikov a sadli na vyvalenú vŕbu. Z plátenej tašky som vybrala dve falatky ešte teplej paschy, ktorú babka pred chvíľou vybrali z pece, dve vajíčka natvrdo do škoricova uvarené v cibuľovej šupke, zelené cíbiky zo starej cibule, ktorá v komore už bujaro rašila. Len čo sme začali jesť, z nedostavaného domu na druhej strane jarečka sa ozval krik. Apa hneď preskočil vodu, ja za ním. Z domu vybehla asi tridsaťročná žena s vyplakanými čiernymi očami a ešte černejšími vlasmi skoro po pás, stiahnutými červenou pentličkou. Za ňou vyletel ako dobrá hlávka kapusty žltučký syrek, ktorý sa na kúsky rozpadol hneď pred dverami. „Štefi, co śe šališ?!“ zakričal z dvora apa. Vošiel dnu, ja za ním. Uprostred skromne zariadenej kuchyne s čerstvo vydrhnutou dlážkou stál urastený asi štyridsaťročný chlap. Bolo vidno, že má trochu vypité. Ilustrácia: Milina Zimková

„To vy, ujku?“ povedal ticho a zahanbene sklonil hlavu. „Co śe stalo, Štefi, ja ce takeho nepoznam.“ „Co śe stalo, co śe stalo. Šak i u nas družstvo zrušeli. Traktor mi vźali. Vydžubali s nami, ujku. Poradne s nami kapitalisci vydžubali!“ „Len śe uspokuj, chlop śi ešči mladi, robotu sebe najdzeš.“ „Hej, a dze? Už pul roka chodzim jak durni a furt nič. Traktoristoch všadzi, s prepačenim, jak nasratych, furt nas školili, a teraz namiesto teho, žeby sme orali źem a žali pšenicu, ta patrime do meśačka. Keby som bul sam, ta dajak sebe dam rady, ale co s timi tam na dvore?“ Otočila som sa a na neohobľovaných doskách som zazrela štyri čierne schýlené hlavy. Mladá žena v dlhej kvietkovanej sukni a traja chlapci v modrých teplákoch, tak od troch do ôsmich rokov, jak kavky pred búrkou tam ticho sedeli. „Ja śe obeśim, ujku, prisambohu, śe obeśim!“ Sadol, skôr padol na stoličku pri stole, na ktorom už bol prestretý čistý veľkonočný obrus, v pohári na zaváranie sa žlteli konáriky bahniatok, na nich viseli maľované vajíčka, sklonil hlavu a rozplakal sa. Vyšla som von a nevedela, čo mám robiť, či ísť za tými ku doskám, alebo ísť preč. O chvíľu vyšiel apa, za ním Štefan s belasým kastrólikom v ruke. Pozbieral do neho kúsky syrka, položil na podstienok. Kury akoby len na tú dobrotu čakali. „Spokojne śviatky vam vinčujem, Štefan, i tebe Helenko.“ „I vam, ujku,“ povedala ticho Helenka. Keď sme schádzali dolu dvorom, nedalo mi, aby som sa neobzrela. Štefan si akurát sadal vedľa svojej mladej ženy. Slnko sa už ukázalo a celým jasom zajalo podhradícku úboč. Išli sme ňou hore bez slova. Zrazu apa zastal, pozrel smerom k nedostavanej chyži, spakruky si pretrel oči a povedal: „Ani śe mu nečudujem, dzivko moja. Bez roboty śe nedá žic...“ Nevdojak mi prišli na um slová zo staroslovienskej liturgie, ktoré budeme v nedeľu ráno spievať v našej malej cerkvi: „Christos voskrese iz mertvich...“

125

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

KNIHY SÍLA SOUCÍTĚNÍ Dalajláma (2003) 173 strán Zbierka prednášok Jeho Svätosti XIV. dalajlámu. Mnoho ľudí žiadalo dalajlámu, aby sa vyjadril k súčasným problémom ľudstva. V priebehu týchto rozpráv, ktoré sa uskutočnili v Londýne, hovorí dalajláma o viacerých otázkach: o Bosne, rasovej nenávisti, diskriminácii pohlaví a ochrane životného prostredia. Svojou typickou prostou a zrozumiteľnou formou popisuje, ako máme správne žiť, umierať a vnášať múdrosť do svojich každodenných životov.

126

DÁLE NEVYŠLAPANOU CES TOU M. Scott Peck (2010) 244 strán Kniha je originálnym nahliadnutím do hlbín a temných zákutí ľudského vnútra. Dotýka sa otázok viny, závislosti, sexuality a v neposlednom rade aj smrti. Všetky tieto otázky zastrešuje a prestupuje úsilie nájsť sám seba v dnešnej hektickej dobe a túžba po porozumení zložitosti sveta. M. Scott Peck dokáže podať čitateľovi túto neľahkú úlohu v zrozumiteľnej forme, bez toho, aby ubral z komplexnosti problému. Rovnako ako kniha Nevyšlapanou cestou je aj tento zväzok cenným sprievodcom na ceste k duchovnému rastu pre každého z nás. VEDA A NÁBOŽENSTVO John Hedley Brooke (2011) 440 strán Kniha je pozoruhodná tým, že Brooke sa vyhýba všeobecným tézam o „konflikte“ či „súlade“ vedy a náboženstva. Jeho cieľom je ukázať diferencovanosť, zložitosť a rozmanitosť vzájomného ovplyvňovania vedy a náboženstva v minulosti i v 20. storočí. Vedu a náboženstvo nemožno chápať ako samostatné, prísne vymedzené entity. Vyžadujú si historický

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY www.pantarhei.sk

prístup so zmyslom pre posúvanie hraníc, ako aj ochotu uvažovať v kontextoch, v rámci ktorých niektoré konkrétne formy „vedy“ možno využiť aj na náboženské, aj na nenáboženské ciele. EKONOMIE PŘÍRODNÍCH NÁRODŮ Zdeněk Justoň (2012) 599 strán Svetovo ojedinelá výpravná kniha o hospodárení „prírodných národov“, z ktorého môžeme odvodzovať aj základy ekonomík dneška. Kniha o tom, akým epochálnym vynálezom je kuchyňa, a aj o tom, ako sa z daru stal tovar a prečo vznikli sociálne nerovnosti a nekončiace vojny. Od domácností bratov neandertálcov cez domácnosti austrálskych domorodcov, Indiánov oboch Amerík či Afričanov k domácnostiam našich predkov na počiatku novoveku. A o konci prirodzeného sveta a večnej túžbe po ňom. SEŠITY Z PODIVNÉ VÁLKY Jean-Paul Sartre (2012) 656 strán Zošity francúzskeho spisovateľa a existencialistického filozofa Jeana-Paula Sartra vychádzajú v českom preklade po prvýkrát. Sartre ich začal písať od prvých septembrových dní 1939, keď sa po vstupe Francúzska do vojny s Nemeckom nechal medzi prvými 2. septembra mobilizovať a odišiel v úlohe meteorológa do posádky v porýnskom Marmoutieri. V skazenom ovzduší „podivnej vojny“ – niekoľkomesačného vyčkávania zbraní a rafinovaného pôsobenia nacistickej propagandy na podlomenie ducha francúzskych vojakov, mal na písanie dosť pokoja, mohol rozvíjať svoju filozofiu ovplyvnenú Edmundom Husserlom a hlavne Martinom Heideggerom, takmer dokončiť Bytí a nicotu, uvažovať o politike, prečítať a kriticky analyzovať úctyhodné množstvo literatúry, no predovšetkým uvažovať o ľudských postojoch k svetu, a obzvlášť o sebe. „Chcem sa zmeniť,“ píše na niekoľkých miestach denníka. Ide hlavne o prerod pacifistu a antimilitaristu v človeka, ktorý chce pochopiť a prijať vojnu ako svoju „ľudskú skutočnosť“, do ktorej „bol vrhnutý“.

FILM BLÁZNIVÝ PETRÍČEK Komédia / Dráma Francúzsko/Taliansko, 1965 110 min Réžia: Jean-Luc Godard Hrajú: Jean-Paul Belmondo, Anna Karina, Samuel Fuller, Jean-Pierre Léaud, Pascal Aubier, Raymond Devos, Kristina Nell Príklon k existencializmu, pocitová platforma 60. rokov, hľadanie východísk – to sú zdroje, z ktorých vyviera príbeh Ferdinanda, ktorý prišiel o prácu a v bezútešnej situácii s pocitom zbytočnosti nachádza útechu vo vzťahu k Marianne. Tento motív je zakomponovaný do gangsterského prostredia. Ferdinand sa celý čas domnieva, že Marianne je sestrou gangstra; rozčarovanie prichádza z poznania, že je jeho milenkou. Za to obaja zaplatia životom. Godardova sloboda vyjadrovania vytvára osobitý štýl diela ústiaci do podoby pestrej koláže. Svojrázny, nekonvenčný Belmondo využíva priestor na improvizáciu, jeho prejav osciluje medzi nežnými, humornými a vážnymi polohami. ZÁZRAKY Dráma Nemecko / Švajčiarsko / Taliansko, 2014, 110 min Réžia: Alice Rohrwacher Hrajú: Alba Rohrwacher, Maria Alexandra Lungu, Sam Louwyck, Monica Bellucci, Sabine Timoteo Film ponúka divákom portrét (nielen) talianskeho vidieka v uhladených, zrozumiteľných obrazoch. Rozpráva príbeh dvanásťročnej Gelsominy, ktorá žije s rodičmi a troma mladšími sestrami na opustenom statku v Umbrii. Otec drží rodinu bokom od nástrah moderného sveta a striktne presadzuje život v súlade s prírodou. Chov včiel a výroba prírodného medu sú pre rodinu jediným zdrojom obživy a krúti sa okolo neho všetok život. Pevné rodinné väzby sú však náhle narušené nakrúcaním televíznej reality šou, ktorá poblázni celý kraj. Čiastočne autobiografický poetický film režisérky o rozpadávajú-

com sa ideálom svete osciluje na hranici medzi realitou a snom. Film ukazuje, že tie najdôležitejšie veci bývajú zároveň tie najmenej nápadné. FARBY PIESKU Dokumentárny Slovensko, 2015, 80 min. Réžia: Ladislav Kaboš Hrajú: Ľubica El Malaheg a jej líbyjská rodina Ústrednou postavou časozberného dokumentu je slovenská zdravotná sestra Ľuba El Malahegová, ktorá sa vydala za líbyjského chirurga, odišla do Líbye a konvertovala na islam. V cudzej krajine zažívala ťažké životné obdobia. Režisér Ladislav Kaboš sledoval jej osudy pred takzvanou arabskou jarou, počas bojových konfliktov i po vojne, keď sa krajina prepadla do chaosu, až do jesene 2014. ILUMINÁCIA Dráma Poľsko, 1973, 87 min. Réžia: Krzysztof Zanussi Hrajú: Stanislaw Latallo, Malgorzata Pritulaková, Monika Dzienisiewicz-Olbrychská, Edward Zebrowski Iluminácia je filozofická esej o podstate ľudského bytia, obrazovo zložená zo série hraných, ostro strihaných sekvencií, dokumentárnych záberov z laboratórií, tovární, prírody, z diskusií študentov aj z výrokov autentických vedeckých osobností. Iluminácia – zážitok náhleho porozumenia, osvietenia pravdou, láka hrdinu, ktorý neuspokojený štúdiom bez kontaktu so skutočnou vedou ide vlastnou cestou: cez fyzikálne pracoviská a biologické kabinety, neobíde astrofyziku, zavadí o astrológov, zúčastní sa hypnotických seáns, hľadá odpovede na mučivé otázky v psychiatrických nemocniciach aj v rozhovoroch s mníchmi – chce poznať prirodzenosť a podstatu človeka, aby si správne zvolil svoje miesto. Stav milosti nenachádza, jeho niekoľkoročné hľadanie sa končí rezignáciou vzbudzujúcou smútok, nie však zúfalstvo. K zmiereniu so životom dospieva po mnohých vlastných rozhodnutiach uskutočnených s plnou zodpovednosťou a s pocitom povinnosti voči manželke a dieťaťu.

127

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

HUDBA

128

SUEDE Night Thoughts Dĺžka: 47:39 Rok vydania: 2016 Po šiestich rokoch prichádza londýnska kapela Suede s jedným zo svojich najlepších albumov – smutným a krásnym zároveň, ako predpovedá aj dievčina v modrých šatách na obale, ktorá začína klesať do čiernej hlbiny a čaká, že ju niekto zachráni. Pompézne sláčiky, veľkolepé gitary, energické hity, napätie, špecifický spev... Pieseň I Don’t Know How To Reach You je vrcholom albumu, kde na nás dolieha Andersonov kvílivý hlas s majstrovskou gitarou Richarda Oaksa. Ďalšie dva hity Outsiders a No Tomorrow nám svojimi silnými refrénmi pripomenú dobu spred viac ako dvadsiatich rokov, keď sa nám Suede navždy zavŕtali pod kožu. Záverečná skladba The Fur & The Feathers v sebe nesie istú nádej, ale hlavnou témou albumu aj tak ostáva odcudzenie. COLDPLAY A Head Full of Dreams Dĺžka: 45:45 Rok vydania: 2015 Minuloročný album Cold play sa nám predstaví s typicky vzdušnými a povzbudivými pesničkami, plnými energie a éterických tónov vznášajúcich sa gitár. Výraznejší priestor v ňom tentoraz dostali tanečné bíty a experimentovanie. Balada Everglow svojou krehkosťou naháňa husiu kožu a radí sa k tomu najlepšiemu, čo štvorica muzikantov na novom štúdiovom albume nahrala. Ako ohliadnutie za minulosťou slúži aj triezvo a vkusne poňatý pop-rockový hit Fun, Martinov duet so švédskou speváčkou Tove Lo. Ďalšou emotívnou skladbou, ktorá nás dostane, je Amazing Day či záverečná Up & Up s bombastickým zborom v refréne. V týchto takmer gospelových zboroch môžeme medzi vokalistami počuť aj Chrisove deti Apple a Mosesa,

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

priateľku Annabelle, soulovú legendu Merry Clayton, Beyoncé, jej dcéru Blue Ivy a gitaristu Noela Gallaghera. AMADINDA Percussion Group Dĺžka: 60:19 Rok vydania: 1987 Amadinda patrí medzi naj originálnejšie a najvšestrannejšie perkusné zoskupenia v Európe. Celosvetovú slávu získali predovšetkým vďaka svojim netradičným hravým interpretáciám skladateľov ako John Cage, Maurice Ravel, Claude Debussy, György Ligeti, Steve Reich či Gábor Presser. Okrem toho Amadinda neustále skúma úlohu bicích nástrojov v tradičných kultúrach na celom svete. Veľkosťou a počtom svojich nástrojov patrí medzi neprekonateľné formácie – rozozvučí perkusie, zvonce, gongy, paličky, bongá, drievka a bubny. Členovia skupiny – bývalí študenti prestížnej Hudobnej akadémie Ferenca Liszta v Budapešti – Zoltán Rácz, Zoltán Váczi, Aurél Holló a Károly Bojtos si počas 29 rokov svojich existencie vytvorili unikátny repertoár, s ktorým vystúpili v 33 krajinách na štyroch kontinentoch. BROOKE WAGGONER Sweven Dĺžka: 37:32 Rok vydania: 2016 Nežný a svieži album nás ponorí do lahodných tónov piana a plávajúceho hlasu speváčky Brooke. Aj v skladbe Fink sa odhalí výborne spracovaný klavír s bubnami, vybrnkávaná melódia, vynechávanie dôb a vzrušené vokály. Egg Shells je šikovnou klavírnou miniatúrou a Widow Maker zase brilantné dvojminútové bláznenie. Do toho k nám doliehajú rôznorodé vzdialené zvuky – trochu anglické rohy, trochu skreslené bicie, ťukanie drevených paličiek, cimbalový zvuk... Vrcholom je skladba Sweven, kde sa hlas speváčky pohybuje od tenkého až k vrčiacemu zvuku. Posledná pieseň The Splitting of Yourself in Two je chvíľou najsilnejšieho osobného vyznania.

HRY FALLOUT 4: TÚLANIE SA V POSTAPOKALYPTICKOM SVETE Pri vzniku tejto rubriky sme si povedali, že nebudeme odporúčať akčné počítačové hry alebo tzv. „strieľačky“. Fallout 4 však nie je klasickou akčnou hrou, do veľkej miery je aj hrou na hrdinov (RPG), netradične obohatenou prvkami budovateľskej stratégie. Ak už váš potomok nemôže existovať bez hier, pri ktorých sa strieľa po pohybujúcich sa nepriateľoch, toto je aspoň „strieľačka“ spojená so silným príbehom, odhaľovaním tajomstiev a skúmaním neznámeho sveta. Hlavným hrdinom je otec rodiny žijúci v Spojených štátoch tesne pred vypuknutím jadrovej katastrofy. Spolu s manželkou a synom sa po začiatku vojnového konfliktu uchýli do súkromného protijadrového krytu, z ktorého sa však vy-

kľuje podvod. Údajné dekontaminačné boxy ľudí v skutočnosti zmrazia. Keď sa náš hrdina preberá z hibernácie, vidí, ako do boxu, v ktorom sa už prebrali jeho rodinní príslušníci, vtrhnú maskovaní ozbrojenci, manželku zastrelia a syna unesú. Kým vylezie von, sú preč. Zakrátko nato zistí, že bol zmrazený dvesto rokov a nachádza sa uprostred civilizácie po kolapse, v ktorej sa malé skupinky ľudí pokúšajú o prežitie. Samozrejme, že v takomto svete sú potrebné aj zbrane na obranu proti potulujúcim sa bandám, zmutovaným živočíchom a ďalším protivníkom. Prioritou hry je však skúmať tento svet, hľadať užitočné predmety, ako aj odpovede na otázky a plniť rôzne úlohy. Hneď prvou úlohou je prísť na to, kto sú tí záhadní ozbrojenci, ktorí uniesli vášho syna, a kam ho uniesli.

Po ceste stretávate rozličné postavy, s ktorými sa môžete dať do reči, obchodovať s nimi (vymieňať veci, ktoré ste našli v opustených budovách, za niečo, čo sa vám zíde) a získavať od nich informácie. Občas vás niektorá môže poprosiť o láskavosť, teda poverí vás úlohou, ktorú môžete, no nemusíte prijať. Za zdolanie nepriateľov, ale aj za plnenie úloh či objavenie nových oblastí vám pribúdajú body skúseností, za ktoré si môžete vylepšovať rôzne vlastnosti. V porovnaní s klasickými RPG ich tu je nepreberné množstvo, vlastne ide skôr o špecializácie. Ak si napríklad rozviniete hekerskú schopnosť, môžete sa dostať do počítačov zabezpečených heslom a získať z nich utajené informácie. Ak si vypestujete schopnosť „priateľ zvierat“, zvyšujete šancu, že sa k vám pridá nejaký potulný pes alebo iný užitočný tvor. Zbieranie „harabúrd“ z opustených domov má ešte jedno originálne využitie – a tu sa dostávame k spomínaným prvkom budovateľskej stratégie. Akýkoľvek predmet môžete rozložiť na základné materiály (drevo, kov, sklo, textil...) a vyrábať z nich čokoľvek iné. Vyhliadnete si relatívne zachovalý dom a vybudujete si v ňom základňu. Zostrojíte nábytok, solárnu elektráreň, zasadíte rastliny v záhrade, postavíte plot a strážne veže na ochranu pred potulujúcimi sa kriminálnymi bandami. Proste vytvoríte zázemie pre malú komunitu, ktorá priláka ľudí – vašich potenciálnych spojencov. Náš hrdina postupne spoznáva štruktúru postapokalyptickej spoločnosti a záujmové skupiny, ktoré v nej súperia o vplyv. Domobranu, ktorá sa snaží nadviazať na zašlú slávu spred katastrofy a ochraňovať civilné obyvateľstvo; tajnú skupinu, ktorá bojuje za autonómiu robotov; militantno-náboženské Bratstvo ocele; a záhadný Inštitút, ktorý vyvíja humanoidov, na nerozoznanie podobných ľuďom. V neskorších fázach hry si musí vybrať, ku ktorej frakcii sa pridá. Ako vidno, hra je pestrou zmesou viacerých žánrov, ťažko ju niekam jednoznačne zaradiť. No hráča, ktorý sa nechá pohltiť jej pochmúrnou, graficky veľmi vydarenou atmosférou rozpadnutej civilizácie, to v podstate ani nemusí zaujímať. Marián Benka

129

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

KULTÚRNA UDALOSŤ

130

OPERNÝ ODKAZ ČAJKOVSKÉHO A PUŠKINA V dnešnom čísle sa podrobnejšie pozrieme na Čajkovského operu Piková dáma. Láska, alebo peniaze? Čo víťazí v dnešnej dobe? Hazard a hra ako protipól života v cnosti, láske, pravde a spravodlivosti. „Chopte sa okamihu úspechu, nech plače nešťastný, nech preklína osud, a my sa veseľme, so životom sa hrajme, pretože jediná spravodlivosť je smrť,“ znelo v scéne z kasína. Nepripomína vám to heslá reklamných agentúr, motivačné prednášky, slová všetkých tých podvodníkov v službách kapitálu? Čajkovského opera Piková dáma s libretom od Puškina je aktuálna i dnes, v dobe neoliberálneho globalizovaného kapitalizmu. Úspech v čase jej premiéry v roku 1890 bol obrovský. Môžete si ju pozrieť i v súčasnosti, konkrétne v Novej budove Slovenského národného divadla (najbližšie 16. marca), a to v hudobnom naštudovaní Rastislava Štúra, réžii Mariána Chúdovského a dramaturgii Martina Bendíka. Predstavenie je nielen pastvou pre uši, ale i pre oči – v podobe scénografie Jaroslava Váleka, bohatej na svetelné efekty, tiene, paru a tvorivo využitú sémantiku. Symbol troch kariet – všetko alebo nič. Ako dopadne hlavný hrdina? Bolo proroctvo o troch kartách pravdivé? Vyhrá alebo prehrá všetko, vrátane lásky? Devätnáste storočie a prvky romantizmu sú v Pikovej dáme prítomné – vášnivá až spaľujúca láska, mysticizmus a prízraky, tragika hlavného hrdinu na hrane samovraždy, kontrast motívov lásky a smrti, živly a príroda, ale i kontrast sveta buržoázie a sveta chudoby. Práve dnes je aktuálny problém zamerania sa na zisk, chladný pragmatizmus peňažného úspechu v kontraste s nedostatkom lásky, skromnosti a duchovna v spoločnosti („Mne netreba drahokamov, ja s milým i v chatrči rada žijem...“). Najsilnejším motívom celej opery je smutná klavírna Paulínina ária pripomínajúca Schubertovu Zimnú cestu. A ešte jedna, v dnešných časoch aktuálna scéna zarezonovala: detičky sa počas vlády Kataríny Veľkej (18. storočie)

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

hrajú v záhrade s drevenými falzifikátmi pušiek, z úst majetných pánov a paničiek v klobúčikoch znejú radostné piesne o obrane vlasti a v pozadí sa zo záhrobia dívajú zúbožení veteráni bez nôh a rúk. Nepripomína vám to dnešnú vojnovú propagandu USA? ĎALŠIE PODUJATIA: Dňa 6. 3. 2015 pripravuje Pražský filmový orchester unikátny koncert filmovej hudby v divadle Aréna Bratislava. Zaznie hudba z filmových motívov ako Pán prsteňov, Indiana Jones, Hercule Poirot, Peter Gunn, James Bond a iné. V marci plánuje odohrať svoje turné po Slovensku speváčka a gitaristka Lenka Filipová.

Koncerty odohrá v Hlohovci (9. 3.), Nitre (11. 3.), Topoľčanoch (12. 3.), Čadci (13. 3.), Bratislave (17. 4.) a v ďalších mestách. Legenda českého bigbítu Olda Říha a kapela Katapult (známa vďaka svojmu rocku robotníckej triedy) odohrajú miniturné po Slovensku – koncerty v MsKS v Bánovciach nad Bebravou (16. 3.), Angels Aréne v Košiciach (17. 3.) a Športovej hale Podháj v Martine (18. 3.). Psychedelická rocková skupina Olaf Olafsonn and the Big Bad Trip odohrá 30. 3. v pražskom Cross clube koncert s fínskou kapelou Hexvessel. Big Bad Trip hrá tvrdý mix psychedelického rocku, krautrocku, stoner rocku a space rocku podľa vzoru 60. rokov. V decembri vydali album Plague, ktorý je zdarma dostupný na stránkach Bandcamp. Lukáš Perný

STEFAN BLEEKRODE (*1986)

Stefan Bleekrode je talentovaný umelec z Holandska. Pri tvorbe svojich diel využíva kresbu a litografiu. Venuje sa hlavne vyobrazeniu miest. Svoju prvú kresbu vytvoril ako 10-ročný po výlete do Paríža. Ako sám uviedol, inšpiroval ho hlavne Claude Monet a Vincent van Gogh. Po výstave ich diel v Londýne sa rozhodol, že začne tiež maľovať. Napriek štúdiu na umeleckej škole nazýva sám seba samoukom. Pri návštevách galérií dychtivo študuje umenie významných umelcov – hlavnými predmetmi jeho záujmu sú perspektíva, farba a kompozícia. Svoju inšpiráciu čerpá hlavne na cestách po celom svete. Navštívil množstvo krajín a miest a od roku 2012 venuje celý svoj čas umeniu. Viac informácií nájdete na www.stefanbleekrode.exto.org.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

Paris Evening (2015)

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

Centro Storico (2015)

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

Manhattan Sunlight (2014)

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

New York Summer Shadows (2015)

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

Vladimír Líška

KAMENNÉ GULE U NÁS A VO SVETE

ZABUDNITE NA MINULOSŤ, PRETOŽE BOLA ZINSCENOVANÁ, A JE FALOŠNÁ. IBA VÁS MANIPULOVALI, ABY DOSIAHLI TO, ČO CHCELI. AGENT CIA ROBERT BAER

niektorých oblastiach sveta sa vyskytujú tajomné kamenné gule rôznych veľkostí. Od veľkosti jablka až po 2,5-metrové, 16-tonové kamenné gule, nájdu sa však aj úplne identické kusy. Najviac ich je na Kostarike

a v Guatemale. Mnoho z nich sa nachádza v múzeách a v súkromných zbierkach. Kto a prečo ich zhotovil, nie je známe. Niektorí spomínajú Atlantídu, mimozemšťanov alebo dielo dávnych obrov.

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

Geologické vysvetlenie spočíva v konštatovaní, že ide o prirodzené útvary oddeľujúce sa od pôvodných hornín pôsobením počasia. Vznikli sekundárne v primárnom sedimente a zvetrávaním došlo k ich uvoľneniu. Ale prečo sa hornina vytvorila do guľovitého, takmer dokonalého tvaru? To stále ostáva záhadou aj pre vedu. Odborník na záhady Lars A. Fischinger hovorí o kamenárskych majstroch, ktorí ich zhotovili, pretože niektoré majú takmer dokonalý guľatý tvar s odchýlkou len 0,2 %. Zaujímavé je, že kameň, z ktorého sú zhotovené, je podobný žule, ale nevyskytuje sa tam, kde boli pôvodne nájdené (v prípade Kostariky). Ležia v pralese a nedajú sa priradiť k žiadnej známej kultúre. Mnoho z nich bolo zničených či poškodených vďaka fámam, že sa v nich nachádza poklad. Viac ako 500 ich je na juhu Kostariky v oblasti Guanacaste a UNESCO ich konečne nedávno – v roku 2014, zapísalo do Svetového dedičstva. Okrem kamenných gúľ aj štyri archeo logické náleziská, umelé násypy a pohrebiská s rozlohou 25 hektárov. Archeológovia im priradili vek podľa predmetov nachádzajúcich sa v ich okolí. Má ísť o nálezisko predkolumbovskej kultúry z obdobia rokov 500 – 1500 nášho letopočtu. Zhotovené sú z gabra, vápenca a granodioritu. Nad ich účelom sa len špekuluje, naivne sa spomína ich použitie ako hraničných bodov. Areál svetového významu máme aj na Kysuciach (Milošová – Megoňky, Klokočov) a na českej (moravskej) strane (Vidče pri Olšanoch). Lokalita pieskovcových útvarov guľovitého tvaru, prírodná pamiatka Megoňky, sa nachádza 10 km od Čadce v lome nad obcou, neďaleko konečnej zastávky autobusu. Pár krokov od miesta prechádza hranica s Českou republikou, priamo na mieste je osadená informačná tabuľa. Megoňky sú najväčšie európske nálezisko kamenných gúľ, pričom ich veľkosť sa pohybuje od 30 cm do troch metrov. Ak sa kamenná guľa nachádza v hornine, vrstva tu prechádza z horniny na guľu. Podľa Wikipédie má najväčšia guľa priemer až tri metre, hmotnosť 25 – 30 ton a jej poznávacím znakom je pravidelný rez deliaci ju na dve polovice. Jedna z kysuckých gulí má dokonca priemer až 2,6 metra a patrí k najväčším na planéte. Ich vek sa odhaduje na 30 – 40 miliónov rokov.

Pôvodne sa dokonca spomínajú až 30-tonové gule – na severnej strane lomu je lôžko po vypadnutej guli s priemerom až päť metrov! V minulosti sa pri ťažbe v lome nebral ohľad na ich ochranu, aj keď paradoxne práve kvôli tejto kamennej odlučnosti sa práce v lome zastavili. Kamenná guľa s priemerom päť metrov by nemala vo svete konkurenciu. Prírodná rezervácia Klokočovské skálie s výraznou guľovitou odlučnosťou pieskovcov sa nachádza v osade Hlavice. Celá skalná pieskovcovo-zlepencová hrana s výskytom gúľ meria 300 metrov s výškou 15 – 25 metrov a je prístupná po modrej turistickej značke. Nedávno tu bol otvorený aj náučný chodník. Dve kamenné gule sa nachádzajú aj na križovatke v Klokočove, v potoku Predmieranke, v obci Klin, v Rakovej, v Kornici a v okolitých lesoch. V starom pieskovcovom kameňolome Vidče pri obci Olšany sa nachádzajú guľovité objekty s priemerom až tri metre. Jedna z gulí má biele vápencové jadro. Kameňolom je strážený, pri odstrele sa tu zistil veľký počet kamenných gúľ, ktoré spôsobovali poruchy v drvičke kameňa. Dodnes sú mnohé ozdobou miestnych rodinných domov. Aj v Bosne sa okrem nedávno objavených pyramíd na viacerých miestach našlo aj 40 kamenných gúľ z vulkanickej horniny, žuly a pieskovca, najviac pri obci Ozimica a v Zavidovići. Našiel ich objaviteľ pyramíd doktor Semir Osmanagić. Majú rôznu veľkosť a sú vytesané z granitu. Fischinger spomína aj kamenné gule na ruskom súostroví Zeme Františka Jozefa 900 km od severného pólu. Kamenné gule sa vyskytujú aj na Novom Zélande na morskom brehu pri meste Moeraki. Osmanagić tvrdí, že bosnianske gule boli vytvorené umelo, a keď uschli, stvrdli. V porovnaní s prírodným materiálom navyše obsahovali mangán (pre ľahšie opracovanie kameňa) a mali vysoký obsah uhličitanového vápenca, ktorý bol použitý ako spojivo. Osmanagić prišiel so zaujímavou teóriou o energiách a tvaroch. Pyramída a guľa sú dokonalé tvary, ktoré môžu zvýšiť hladinu energie až 500-násobne. Ľudia v minulosti takto mohli zosilňovať prírodné zdroje ako magmu, vodné toky a pod. pomocou nám neznámej technológie.

137

PAVUČINA > SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

Artur Bekmatov

MIROSLAV KUSÝ SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

M 138

iroslav Kusý sa narodil 1. decembra 1931 v Bratislave v rodine robotníka. Obaja rodičia boli počas vojnového Slovenského štátu za činnosť v KSS perzekvovaní. Po vyštudovaní gymnázia v Bratislave odišiel Kusý v roku 1950 na vysokoškolské štúdiá do Prahy na Vysokú školu politických vied a hospodárstva. Odtiaľ po dvoch rokoch prestúpil na Karlovu univerzitu, kde študoval filozofiu. V roku 1954 získal titul magister a o dva roky neskôr ukončil postgraduálne štúdium. Ešte predtým vstúpil do KSČ. Po skončení štúdií zostáva Kusý ešte rok v Prahe. Pracuje na ministerstve školstva ako referent pre výuku marxistickej filozofie. Po roku sa vracia späť do Bratislavy na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského. Postupne si robí docentúru, neskôr sa stáva profesorom marxistickej filozofie a dostáva sa do pozície vedúceho Katedry dejín a historického materializmu. V roku 1967 mu vychádza kniha Marxistická filozofia a rok nato sa dostal do Ústredného výboru KSS, kde viedol ideologické oddelenie. V roku 1969 bol v rámci normalizačných čistiek vylúčený zo strany a zakázali mu pedagogickú činnosť. Po vylúčení zo strany sa pripojil k disentu. Zamestnal sa v Novinárskom študijnom ústave, neskôr v Univerzitnej knižnici UK, odkiaľ ho po podpise Charty 77 prepustili. Nasledujúcich päť rokov pracoval ako pomocný robotník, neskôr mu režim umožnil zamestnať sa v Štátnom inštitúte urbanizmu a územného plá-

novania, kde zotrval až do nežnej revolúcie. Od podpisu Charty bol pod dohľadom ŠtB. V auguste 1989 bol dokonca súdený v prípade tzv. Bratislavskej päťky. Po novembri 1989 vstupuje Miroslav Kusý do politiky – stáva sa podpredsedom Verejnosti proti násiliu a je aj súčasťou Vlády národného porozumenia, ktorej šéfoval Marián Čalfa. Kusý v nej zastával post riaditeľa Federálneho úradu pre tlač a informácie. Neskôr sa vrátil do akademickej obce. Na UK sa stal vedúcim Katedry politológie a na rok dokonca rektorom univerzity. V tomto čase zastával aj viacero politických funkcií – do roku 1990 bol poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR, do roku 1992 poslancom SNR a členom jeho predsedníctva a v rokoch 1991 – 1992 robil prezidentovi Havlovi kancelára pre Slovensko. Po abdikácii prezidenta Havla v roku 1992 sa Kusý venoval najmä univerzitnej oblasti či zakladaniu a vedeniu mimovládnych organizácií. Je zakladateľom Centra pre výchovu k ľudským právam UNESCO, Slovenského helsinského výboru, Nadácie Milana Šimečku či Československého výboru európskej kultúrnej nadácie. Po voľbách v roku 1998 pôsobil ako poradca premiéra Mikuláša Dzurindu pre ľudské práva a od roku 2003 bol poradcom podpredsedu vlády pre európsku integráciu a ľudské práva. Pravidelne písal politické komentáre pre SME, svoje stanoviská k dianiu v politike poskytoval aj ďalším médiám. V súčasnosti píše sporadicky komentáre

„Musíme sa pozrieť na to, kto je zdrojom toho, že na Ukrajine zomierajú nevinní civilisti. Určite to nie je ukrajinská armáda, ktorá bráni suverenitu svojho územia.“ pre Denník N. V prezidentských voľbách 2014 vyjadril podporu Milanovi Kňažkovi. Po začiatku krízy na Ukrajine sa pridal k množstvu „osobností“, ktoré pravidelne kritizujú Rusko a jeho predstaviteľov. V septembri 2014 napríklad pripojil svoj podpis pod českú petíciu Zastavme Putina, v ktorej sa píše: „Je spoločným záuj-

mom nás všetkých postupovať v súčasnej kríze vyvolanej Ruskom jednotne a spoločne zabrániť destabilizácii strednej a východnej Európy, ktorá je naším spoločným domovom. Je nám tiež jasné, že je to možné len v tesnej spolupráci s našimi spojencami v Európskej únii, NATO a so Spojenými štátmi americkými.“

KOREŠPONDENTI > AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

Július Patrik Rakúsko

VOJNA U NAŠICH SUSEDOV?

To,

140

čo sa deje v Rakúsku, sa pomaly ani inak nazvať nedá. Ľudia majú strach. Strach o svoju bezpečnosť, zdravie, majetok. Keď volajú o pomoc alebo upozornia na možné nebezpečenstvo, v lepšom prípade ich vysmejú a posielajú na psychiatriu, v horšom urážajú a zastrašujú. Situácia vrie pod pokrievkou a sem-tam prekypí na oboch frontoch. Samozrejme, nejde o klasickú vojnu, no niekto má evidentne záujem na importe občianskej vojny aj k našim západným susedom. Po Silvestri 2015 žijú občania nemecky hovoriacich krajín v strachu. Masové okrádanie, a hlavne znásilňovanie žien, zlyhanie polície a zjemňovanie celej situácie rétorikou hlavného prúdu sa ináč ako rozdúchavaním pahreby občianskej vojny nazvať nedá. Pod tlakom vyvolaných okolností začínajú ľudia konať. Žiaľ, vyzerá to tak, že iné východisko ako eskalácia násilia nie je. Imigrantská kríza doviedla do Európy státisíce ľudí. Okrem rodín, žien a detí (ktoré dostávajú taký štedrý mediálny priestor) sa do Európy dostávajú prevažne mladí, slobodní muži, ktorí nie sú chudobní. Majú smartfóny a značkové oblečenie, ako aj tisíce eur na platby prevádzačom. Častokrát sú aj veľmi dobre vycvičení a organizovaní. Utekajú aj z krajín, kde vojna vôbec nie je – z ekonomických dôvodov. Propaganda západného spôsobu života v ich rodných krajinách priniesla svoje ovocie, a to riadne zhnité. Neprichádzajú za prácou, ako ich o tri generácie starší spoluobčania, nechcú sa prispôsobiť. Namiesto toho nás nenávidia, vyčítajú nám, že na ich úkor žijeme v relatívnom blahobyte, pohŕdajú nami. Chcú sociálne výhody, ale za čo?

Za okrádanie a znásilňovanie našich žien? Lebo v ich domovskej krajine (napr. Tunisko) to nie je trestné? Lebo sú sexuálne deprimovaní, nemajú vidinu budúcnosti a je im takpovediac už všetko jedno? Ako si potom vysvetliť, že sa v centre Viedne v sobotu 6. 2. 2016 malo konať stretnutie na podporu kníh Daryusha Valizadeha, ktorý šíri návody, ako znásilňovať ženy? Tento obzvlášť zvrhlý a nechutný trestný čin prezentuje ako správanie pravého muža a, nanešťastie, má svojich priaznivcov. Spomínané zhromaždenie sa napokon nekonalo, no veci sa dávajú do pohybu samy aj tak. Pred pár dňami sa v okolí viedenskej stanice metra Rennbahnweg zhromažďovali mladí muži spomedzi čakateľov na azyl, sledovali a kontrolovali okolie. Psychologický efekt to malo strašný. Keď na toto možné nebezpečenstvo upozornila jedna žena na sociálnej sieti, iné ženy ju vysmiali a poslali za psychiatrom. Polícia okrem hliadkovania a kontroly dokladov osôb nemôže v takýchto prípadoch nič robiť. Stane sa z Rakúska policajný štát v záujme bezpečnosti? Komu toto celé prospieva? Ako je možné, že sa u našich susedov boja ženy samostatne chodiť po meste? A neboja sa ľudí z vlastného národa, boja sa cudzincov. Nechcem, aby ste si mysleli, že všetkých hádžem do jedného vreca, no títo ľudia, ktorí v rôznej miere narúšajú občianske spolunažívanie namiesto vďačnosti, že sú im Rakúšania ochotní udeliť status čakateľa na azyl, alebo im ho dokonca dať, sú pri svojom agresívnom správaní dokonca chránení. Akokoľvek absurdne to znie, videl som to na vlastné oči. V lete som asi o tretej ráno stál na stanici metra Josefstädter Strasse. Na protiľahlom nástupišti jeden cudzinec začal vulgárne nadávať trom mladým ženám.

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE > KOREŠPONDENTI

Začal ich karhať, že sa správajú a vyzerajú ako prostitútky a mali by byť doma s deťmi, a nie takto odhalené behať po noci. Boli to tri úplne normálne dievčatá a až na môjho známeho sa ich nik nezastal. Nadávajúci cudzinec prišiel so zdvihnutou rukou k môjmu známemu a do očí mu povedal, že ak sa ho čo len dotkne, bude mať problémy. Súčasne mnou myklo, chcel som mu bežať na pomoc, no jeho a moja priateľka (Rakúšanky) ma zastavili, nech to nechám tak, lebo ak by sa ho niekto dotkol, bude mať problémy s políciou. No a mať na krku obvinenie z rasového útoku a obvinenie z neonacizmu nestojí za to. Išlo len o slovnú provokáciu, no že od slov nie je ďaleko k činom, sa Európania dozvedeli počas silvestrovskej noci. Zastrašovanie a vzájomná nedôvera idú ruka v ruke. Od detstva chodievam na blší trh na stanici metra Kettenbrückengasse. Koná sa každú sobotu. Bol som tam aj 6. 2. 2016 a zhruba o trištvrte na šesť som odtiaľ zo strachu odišiel. Prečo? Jeden tmavší muž začal hlasno oznamovať (nekričal, no bolo ho počuť), že sa blíži lovec a všetkých vezme so sebou. Oproti nemu iný muž začal niečo hlasno deklamovať v cudzej reči (nie nemčine). Keď som bol asi o ulicu ďalej, rozhodol som sa vrátiť. Opatrnosť je jedna vec, paranoja druhá. Bol som na danom mieste asi trištvrte hodinu a snažil sa nemať strach, ktorý je v celej Viedni akosi cítiť. Spozornel som, keď na červenú nervózne zastal naleštený džíp, začul som aj nejaký hluk, ktorý sa podobal na výstrely z automatickej zbrane, hoci nik nestrieľal. Asi sa už hrala so mnou moja fantázia alebo čo, no príjemné to nebolo. Z atmosféry strachu ešte nikdy nič dobré nevzišlo. Strach majú aj deti a vnuci gastarbeiterov. Tínedžeri si chodia kupovať strelné zbrane a útočné nože do Českej republiky. Majú o seba strach. Majú strach, že ich Rakúšania budú hádzať do jedného vreca s ostatnými. Multikulturalizmus zlyhal na plnej čiare a aj tá tenká vrstva integrácie prisťahovalcov, ktorých tam žije už tretia generácia, je akosi preč (ak teda vôbec nejaká bola). Táto generácia totiž necíti vďačnosť voči hostiteľskej krajine,

nie je pre ňu ani potrebná a je dvojnásobne stratená. Nemá korene vo svojej ani v hostiteľskej krajine, sú to, žiaľ, dvojnásobní vydedenci (nemôžu za to) a ešte na nich majorita pozerá zvrchu a cez prsty. Ak sú nezamestnaní, ich frustrácia sa stupňuje. Ak k tomu pridáme všeobecný nezáujem mladej generácie o štúdium, závislosť mladých mužov od počítačových hier, ktoré sú plné agresie a násilia, žiadnu vyhliadku slušnej budúcnosti, obklopenie konzumom, ktorý si nemôžu dovoliť, klasické problémy mladých s alkoholom, drogami a tak ďalej, môže to celé o chvíľu veľmi zle dopadnúť. A nielen v Rakúsku. Mnohí Rakúšania, a najmä Rakúšanky navštevujú kurzy sebaobrany a sú v prípade útoku pripravené útočníka bez milosti zabiť. Nie je ťažké pochopiť ich postoj, lebo mŕtvy nerozpráva, nemôže svoj útok zopakovať a v neposlednom rade je to odstrašujúci príklad pre ostatných. Môže niekto Rakúšankám zazlievať, že sa nechcú nechať prepadávať a znásilňovať? Strážia svoju česť a ľudskú dôstojnosť, ako aj svoje fyzické a psychické zdravie? Ak si prečítate všetko, čo tu píšem, ešte raz, pochopíte, prečo je v Rakúsku stav takmer totožný s občianskou vojnou. Mierom sa to už nazvať nedá. Kto je za to všetko zodpovedný? Jednoznačne tí, ktorí vojensky zdevastovali celú severnú Afriku a Blízky východ, tí, ktorí vytvorili podmienky, a potom vycvičili rôzne odrody teroristov od al-Káidy cez Front an-Nusrá po bojovníkov Islamského štátu, tí, ktorí sa snažia zvrhnúť alebo už zvrhli a zavraždili politických predstaviteľov týchto štátov. Tí, ktorí bezhlavo pozývajú utečencov do svojej krajiny a stimulujú tak ďalšie vlny invázie cudzincov. Tí, ktorí démonizujú maďarského premiéra Viktora Orbána pre ochranu svojej krajiny a svojich občanov. Rovnako všetci „slniečkári“ a štedro platení „aktivisti”, ako aj pracovníci „nezávislého” tretieho sektora. Manipulátori v médiách hlavného prúdu. Na koho strane sú? Na koho strane sú národní a európski politici? Na strane občanov jednotlivých členských štátov rozpadajúcej sa nefunkčnej Európskej únie, alebo na strane utečencov, ktorí tých istých občanov čoraz viac terorizujú?

141

TRIBÚNA > 15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY > TRIBÚNA

Zuzana Bogačevičová

František Turan

LEBO SOM MAMA

LIST UČITEĽOM

REAKCIA NA TÉMU OČKOVAŤ, ČI NEOČKOVAŤ?

142

om mama. No skôr, než som sa ňou stala, bola som ukážkovou žiačkou, reprezentatívnou predsedníčkou triedy na strednej a svedomitou študentkou na vysokej škole, kde som začala veci chápať, ale úplne som ich pochopila až pri jej ukončovaní. Všetko, čo som sa v škole naučila, bolo počúvať, memorovať si „fakty“ a učiť sa „súvislosti“ tak, ako to bolo napísané. Bola som v tom dobrá, dokonca som medzi ostatnými vynikala. Potom prišla „výška“, ktorá mi z odborného pohľadu nič nedala. Ale dala mi jednu veľmi dôležitú vec. Tú si odniesli len tí, ktorí chceli chápať a vidieť súvislosti, nebáli sa sami seba pýtať: prečo je to tak? V konečnom dôsledku bola vysoká škola pre mňa dôležitým míľnikom v živote, nie v množstve a kvalite získaných vedomostí, ale preto, lebo som otvorila oči a začala vnímať pozadie hry, ktorá sa na nás hrá. Možno sa nezamestnám v odvetví, ktoré som vyštudovala, ale podstatnejšie pre mňa je, že sa viem lepšie rozhodnúť. Rozhodnúť sa tak, ako to cítim, a nebáť sa, že mi to niekto neschvaľuje. A čo? Prevažnú časť života sme boli a stále sme klamaní. Nerobím si ilúzie, ale teším sa z toho, čo mi život nadelil. A ten mi dal šancu rozhodnúť sa. Po škole som sa stala matkou a začala som sa zaoberať témami, ktoré mi boli donedávna ukradnuté. Veď neboli súčasťou štúdia na žiadnej zo škôl. A ak boli, sú učené ako fakty a študent sa pred skúškou nezaoberá pravdivosťou zadaných istôt. Tým sa dostávame k téme očkovania. Dala som očkovať. Raz – a stačilo. Príliš málo som si verila a nechala som sa učičíkať slovami svojho manžela, okolia, skúseností rodičov z rodiny. Už keď som sa zmierila s tým, že to nejako prežijem (ten plač, krik, srdcervúci pohľad na dieťa, s ktorým som nemohla tri dni ani pohnúť – všetko vraj normálne vedľajšie účinky, ktoré sa inak nezaznamenávajú), začali sa ku mne dostávať rôzne články, relácie,

knihy, informácie, ktoré ma presvedčili, že snaha zmeniť to stojí za to. A mám viac veriť svojim materinským inštinktom a robiť veci tak, ako to cítim. Trochu to pripomína úryvok z knihy Tajomstvo, kde pri myslení na nejakú vec si ju sami privoláte do života. Lenže ja som nemyslela na to, ako a prečo to nerobiť, iba som sa trápila nad tým, či je to správne. Moje srdce mi vraví nie a množstvo informácií, ku ktorým som sa dostala – niektoré boli za, iné proti, kvantitatívne porovnateľné množstvo na oboch stranách –, ma len presvedčilo o správnosti môjho rozhodnutia. Možno sa mýlim. Ale dôležité je to, čomu verím. Nikdy nebudem inú matku presviedčať o tom, že moje rozhodnutie je správne a nikto by nemal dať očkovať svoje dieťa, a to žiadnou vakcínou. Nie. Nech si každá mama rozhodne podľa svojho vnútorného pocitu. Verím, že každá z nás chce pre svoje dieťa len to najlepšie a vedome mu nechce ublížiť. Pretože ak by niekto zmenil názor pod náporom a sám by tomu neveril, svojou nedôverou privolá do života presne tie veci, ktorých sa bojí. Ak teda pochybuje o správnosti svojho rozhodnutia, neverí si, nech nečiní proti svojmu presvedčeniu. Každý má právo na svoj názor, a preto si ukladám za povinnosť vzoprieť sa príkazu očkovať, ak je to v rozpore s mojím vedomím a svedomím. Nie preto, lebo je to trend, ako si myslia lekári. Nie, ja iba rozmýšľam a cítim a snažím sa pochopiť svoje dieťa, ktoré ma mnohým veciam naučilo. Dalo mi najavo, čo mu robí dobre a čo nie. Pre mňa je dôležitejšie to, či je moje dieťa chránené, než to, či deti mojich známych sú očkované. Lebo to, čo vyhovuje im, nemusí vyhovovať mne. Pre mňa je odmenou zdravé a spokojné dieťa, ktoré od narodenia nepotrebovalo brať antibiotiká a podobne ako iné neočkované deti z nášho okolia je zdravšie a odolnejšie voči zvyčajným virózam.

áni učitelia! Neoslovil som vás „vážení“, lebo moje stručné poznámky nesmerujú ku všetkým učiteľom. Som bývalý učiteľ. Dňa 25. 8. 1960 som nastúpil „na umiestnenku“ do málotriednej slovenskej školy v Gabčíkove. Do nástupu na základnú vojenskú službu som mal v triede druhákov, štvrtákov a piatakov. Každý začiatok býva ťažký, napriek tomu si na to spomínam – zásluhou zlatých detí, len dobre a rád. Aj vy ste mali svoj prvý raz za katedrou a určite ste snovali predsavzatia, ako uplatniť poznatky zo štúdia vo výchove a vzdelávaní i s patričnou dávkou empatie. Nechcem vám zdôrazňovať, že ste sa dali na náročnú dráhu, a ak ste zistili, že ste tým urobili chybný krok vo vašom živote, nesmú tým trpieť vaši žiaci, a otvorene vám hovorím, že by ste sa v takomto prípade mali rozhodnúť: buď, alebo! Deti vás oslovujú pani učiteľka, pán učiteľ. Čo vo vás evokuje toto oslovenie? Nechcem sa hrabať vo vašej mysli, ale slovo učiteľ musí vo vás evokovať potrebu oboznamovať deti nielen s písmenkami a číslami, ale aj s dejmi v spoločnosti, ktoré ich priamo či nepriamo obklopujú, a pravdivo o nich informovať! Rozprávali ste sa niekedy so žiakmi o príčinách stavu v spoločnosti, že na jednej strane sú u nás milionári a miliardári, na strane druhej bedári, nezamestnaní, bezdomovci a podobné „vymoženosti“ kapitalizmu? Viete to – a máte chuť to deťom pravdivo vysvetľovať? Vy sa dožadujete väčších platov, ale vysvetľovali ste niekedy vašim žiakom, ako sa v tomto kapitalistickom systéme napĺňa štátna pokladňa? Ako vašim učiteľským konaním ovplyvňujete verejnú mienku? Kedy ste, napríklad, nastolili otázku, prečo sú cirkevné a súkromné školy dotované zo štátnej pokladne? Alebo vás učiteľov toto nezaujíma? Oboznámili ste deti, kto po roku 1989 zámerne zlikvidoval naše poľnohospodárstvo, a tým našu potravinovú sebestačnosť, kto a prečo zámerne zlikvidoval náš ťažký priemysel a mnohé ďalšie

odvetvia národného hospodárstva, z ktorých zisky putovali do štátnej pokladne? Kto a prečo dal po roku 1989 lukratívne slovenské podniky do rúk zahraničným kapitalistom? Podobných otázok by sa našlo ešte dosť a vy učitelia by ste na ne mali reagovať a fundovane odpovedať! Alebo si myslíte, že sa nimi budú zaoberať tí, ktorým ste mnohí sadli na lep a „úplnou náhodou“ ste pred voľbami zorganizovali štrajk? Páni učitelia, účastníci tejto akcie, poriadne ste sprofanovali status učiteľa! A tí, ktorí sa riadite radami draho platených šašov, sa potom nečudujte, že v radoch rozvážnych občanov podporu nenájdete! V programe O 5 minút 12 na STV1 sa 24. 1. 2016 svojimi názormi prezentovali páni Martin Poliačik, Branislav Kočan a vo večernej debate sa „angažoval“ aj pán Figeľ. Gro vystúpení zmienených pánov sa nieslo v znamení už známych výpadov na SMER a osobu pána Fica. Zaujímavá bola i poznámka pána Poliačika. Kým v hore uvedenej relácii predkladal rôzne názory a návrhy, k záveru žiadal od ministra školstva, aby povedal, ako sa školstvo do tejto situácie dostalo. Ani jeden z diskutérov neprišiel na to, že cesta k súčasnému stavu školstva (ako i ďalších oblastí života našej spoločnosti) začala v novembri 1989 zásluhou rôznych reformátorov, aj takých, ktorí boli „odborne vyškolení“ v USA. Po rokoch riadenej deštrukcie (opäť podotýkam, že nielen školstva) sa ozývajú novátori, ktorí „prišli na to“, že by sme mali „budovať“ učňovské školstvo. To, mimochodom, po roku 1989 likvidovali. Páni učitelia! Ak sa nezhostíte identifikovania reálnych príčin súčasného stavu našej spoločnosti, nemôžete sa púšťať do riešenia ich následkov! Kým nebudete rešpektovať základné zákonitosti vývoja spoločnosti, nemôžete sa považovať za plnohodnotných učiteľov. Ak naletíte na táraniny farizejov, nemáte právo postaviť sa za katedru! Želám vám pevné zdravie, veľa realistických úvah a pri odvahe veľa rozvahy.

143

TRIBÚNA > 15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY > TRIBÚNA

Ján Vranovský

SLOVENSKÁ STRATENÁ GENERÁCIA

144

ajväčšou tragédiou súčasnej slovenskej spoločnosti nie sú podľa môjho názoru utečenci, ani ekonomická kríza, ale kontinuálne sa rozrastajúca stratená generácia mladých ľudí vo veku 18 až 30 rokov. Mladí ľudia majú nesmierne problémy nájsť si uplatnenie na trhu práce – zamestnať sa, osamostatniť sa od svojich rodičov a založiť si fungujúcu rodinu, v ktorej by mohli vychovávať svoje deti v podmienkach zodpovedajúcich 21. storočiu. Nezamestnanosť, práca za minimálnu mzdu, vysťahovalectvo za prácou či dlhodobé živorenie na úkor starnúcich rodičov, o ktorých sa musí niekto postarať, sú základnými znakmi stratenej generácie bez perspektívy na šťastný život v rámci EÚ. Viac ako tretina mladých Slovákov je evidovaná na úradoch práce, čo je najhoršia úroveň od roku 2002, keď nezamestnanosť mladých ľudí prekročila 35 %. Doba sa však odvtedy v mnohom zmenila. Hospodárske vyhliadky sú v súvislosti s celosvetovou krízou a jej následkami výrazne negatívnejšie ako v roku 2002. Po tomto roku nastalo ekonomické oživenie, ktoré sa prejavilo aj v poklese celkovej nezamestnanosti na úroveň okolo 12 %, nezamestnanosť mladých ľudí sa postupne znížila až na úroveň 20 % v roku 2007. Bolo to obdobie najvýraznejšieho rastu slovenskej ekonomiky, determinované príchodom viacerých zahraničných investorov, najmä v sektore automobilového priemyslu. No v roku 2008 začal počet nezamestnaných mladých ľudí znova rásť, čo bolo dôsledkom prepuknutia hospodárskej krízy, ktorá sa naplno prejavila až v roku 2009 hromadným prepúšťa-

ním a minimálnou tvorbou nových pracovných miest. Ako na tieto skutočnosti reaguje slovenský školský systém? Už aj organizácie ako OSN či OECD Slovensko upozorňujú, že za vysokú nezamestnanosť mladých ľudí môže do veľkej miery aj nedostatočná kvalita stredných a vysokých škôl a absencia ich prepojenia s odbornou praxou. Tieto organizácie a inštitúcie by však nemali zabúdať ani na fakt, že kvalitné vzdelanie, kvalitní pedagógovia a kvalitná odborná prax si vyžadujú dostatok finančných prostriedkov, ktorých v slovenskom školstve nie je nazvyš. Vážnym problémom stratenej generácie je nesúlad medzi odbormi, ktoré vyštudovali, a požiadavkami trhu práce. Prepojenie medzi slovenským školstvom, trhom práce a požiadavkami zamestnávateľov je, jemne povedané, veľmi nedokonalé. V SR je už dlhodobo dominantný záujem o štúdium odborov ako psychologické vedy, sociálne vedy, bezpečnostné služby, umenie, publicistika, medicína či politické a právne vedy. Pre ekonomiku každého štátu je veľmi dôležité usmerňovať kariérnu dráhu študentov stredných a vysokých škôl podľa indikatívneho záujmu, aby sa nesúlad eliminoval na minimum. Ďalším problémom je slabé využitie znalostí nadobudnutých absolventmi počas štúdia. Žiaci a študenti získavajú na školách poznatky a vedomosti, ktoré hospodárska prax nevyžaduje vôbec alebo len v obmedzenej miere. Odhady hovoria o tom, že potenciál až 25 % absolventov vysokých škôl sa nevyužíva dostatočne, pretože sú zamestnaní na pozícii zvládnuteľnej

pracovníkom so stredoškolským vzdelaním. Najväčšie deformácie a uchyľovanie sa k pozíciám vyžadujúcim nižšie vzdelanie nastávajú u absolventov bakalárskeho stupňa a externej formy štúdia. Všetky relevantné štatistiky v rámci SR ukazujú, že nezamestnanosť vysokoškolákov je rádovo nižšia ako v prípade stredoškolákov. Dôvodom je aj skutočnosť, že slovenskí vysokoškoláci veľmi často obsadzujú pracovné miesta s nižšími požiadavkami, ktoré by mali byť prioritne určené stredoškolákom. Dôsledkom tejto praxe je však skutočnosť, že aj zamestnaní vysokoškolskí absolventi sú často nespokojní, pretože mnohokrát vykonávajú prácu, ktorá nie je pre nich dostatočne podnetná a zaujímavá a v podstate ani nepotrebovali študovať na vysokej škole, aby ju mohli vykonávať. Ako škodlivá a neúčinná sa ukázala politika dotovania pracovných miest, ktorá máva žalostne malý efekt. Dotovanie pracovných miest môže pomôcť absolventom pri získaní skúseností a odbornej praxe, no zvyčajne nerieši problematiku dlhodobého zamestnávania mladých ľudí. Jedným z riešení by bolo zavedenie štipendií pre tých, ktorí budú študovať odbory menej preferované študentmi, no v praxi veľmi žiadané zamestnávateľmi. Významným opatrením, ktoré umožní absolventom ľahšie uplatnenie na trhu práce, je kvalitná a dostatočne dlhá odborná prax. Odborná prax by sa mala stať bežnou súčasťou stredoškolského aj vysokoškolského vzdelávania. Pre uplatnenie absolventov je najlepšie prepojenie praxe a vzdelávania vo všetkých oblastiach, kde je to len trochu možné. Študenti by mali aspoň časť štúdia realizovať v hospodárskej praxi, kde sa stretnú s reálnymi problémami, budú riešiť pracovné situácie a získajú potrebné znalosti, skúsenosti a zručnosti. Veľký význam v boji s nezamestnanosťou mladých majú aj kľúčové kompetencie, ktoré sa musia stať neoddeliteľnou súčasťou štúdia. V súčasnom ekonomickom prostredí nie je možné vyštudovať jediný odbor či zameranie a zotrvať pri ňom celý profesijný život, je to skôr výnimka. Preto je u mladej generácie potrebné rozvíjať kľúčové kompetencie – zastávať

rôzne pracovné pozície, vedieť riešiť neočakávané problémy a kreatívne reagovať na neustále zmeny. V celom školskom systéme je potrebné prejsť od memorovania a reprodukovania naučeného textu k rozvoju tvorivosti a adaptabilnosti absolventov. Na univerzitách a vysokých školách by sa mali zabezpečovať kvalitné domáce a zahraničné stáže nielen pre študentov, ale aj pre učiteľov, aby získali zaujímavé skúsenosti a vedeli sa presadiť v konkurencii. Významnú úlohu v procese zamestnávania by malo zohrávať aj preškoľovanie a systém celoživotného vzdelávania. Nielen univerzity, ale aj stredné školy by mali umožňovať mladým ľuďom získavať druhé šance a možnosti flexibilne si dopĺňať vzdelanie a znalosti po celý život. Legislatíva by mala precízne ošetriť procesy zverejňovania informácií o školách, ich absolventoch a ďalších aspektoch vzdelávania. Potenciálni zamestnávatelia potrebujú dostatok informácií, aké náročné bolo štúdium, aký je profil absolventa, aké sú jeho znalosti, schopnosti a skúsenosti. V SR musí nevyhnutne dôjsť k zosúladeniu všeobecného a odborného stredoškolského vzdelávania, pričom všeobecné vzdelávanie je potrebné adaptovať potrebám a nárokom vysokých škôl. Najkvalitnejšie vysoké školy by mali mať výraznejšiu úlohu pri tvorbe učebných osnov, maturít a metód overovania na všeobecných stredných školách.

145

ZEM VEK Redakcia ZEM VEK

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK Mesačník / Ročník 4 – 3/2016 Cena v predaji: 3,30 € Cena pri predplatnom: 2,80 € Číslo vyšlo 4. 3. 2016 ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava Email redakcie: zemavek@zemavek.sk Predplatné: www.zemavek.sk/predplatne REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Juraj Pokorný, Patrik Sloboda, Peter Čalovka, Artur Bekmatov, Robert Lattacher, Vladimír Líška, Milan Pullmann, Janka Rostasová, Lukáš Perný Fotograf: Matúš Plecho Obchodné oddelenie: Janka Zigová, Janka Rostasová Email: zemavek@zemavek.sk Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková Autori fotografií a ilustrácií: strana 9, 18, 21, 36 – 37, 70 – 71, 73, 74, 121: Matúš Plecho strana 14, 17: TASR strana 34: Rároh strana 62 – 69, 139: SITA/AP strana 124: Milina Zimková strana 131 – 135: Stefan Bleekrode ilustračné foto: shutterstock

146

Vydavateľ SOFIAN, s. r. o. Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2016 Celoročné predplatné: 33,60 € Apríl – december: 25,20 € Polročné predplatné: 16,80 € (vrátane poštovného)

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk/predplatne

Telefonické objednávky: 0915 895 328 v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h

BESEDY S ČITATEĽMI AJ V ROKU 2016 SA TEŠÍME NA STRETNUTIA S NAŠIMI ČITATEĽMI

Milí čitatelia, zo skromného zvyšku, ktorý nám v redakcii ostáva, robíme všetko pre to, aby sme sa s vami mohli stretávať a šíriť nádej v celej našej zemi. Za rok 2014 a 2015 sme uskutočnili 49 besied po celom Slovensku a v tomto trende budeme pokračovať aj naďalej. Hoci nás to stojí nemálo energie, toto úsilie vnímame ako zasievanie úrody, po ktorej príde žatva.

KUSOVÉ PREDPLATNÉ Aprílové číslo si môžete objednávať do 20. marca 2016 na www.zemavek.sk. Cena je 3,30 €/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 1. 4. 2016

ARCHÍV ZEM VEK

Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

ZEM VEK TOUR

Rozširuje: MediaprintKapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o. Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 Email: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk

Besedy s čitateľmi

V marci sa tešíme na stretnutie s našimi čitateľmi v týchto mestách:

Tlač K&M, a. s. Rumana 7, 031 80 Liptovský Mikuláš

Nová Baňa

Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe. Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

30. 3. 2016 o 16.00 hod. Mestská knižnica Andreja Kmeťa 11 968 01 Nová Baňa

www.zemavek.sk www.facebook.com/zemavek

Malacky

31. 3. 2016 o 17.00 hod. Mestské centrum kultúry Galéria MCK (1. poschodie) Záhorácka 1919 901 01 Malacky

WWW.ZEMAVEK.SK · WWW.FACEBOOK.COM/ZEMAVEK

V S T UP VOĽ N Ý

„Ži a nechaj žiť, pracuj smerom od bolesti a svet naprávaj tak, že začneš od seba.“ Jozef Ráž slovenský hudobník a spevák