Zem&Vek Máj 2016 by Zem & Vek

VĎA

ĽOM ITE

PREDPLAT KA

REKLA MY

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK MÁJ 2016 www.zemavek.sk

CENA PRI PREDPLATNOM

2,80 €

CENA

3,30 €

PLÁNY

VYĽUDNENIA • BEZVÍZOVÝ STYK S UKRAJINOU OHROZÍ NÁRODNÚ BEZPEČNOSŤ SR • ĽUDIA CHUDOBNEJÚ A POPULÁCIA STARNE • WALESA A HAVEL – DISIDENTI, ČI KONFIDENTI? • HLADOVKOU PROTI NEPLODNOSTI

VÁŠ TRVALÝ PRÍKAZ

NÁM UMOŽŇUJE NEZASTAVIŤ SA

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > MÁJ 2016

DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU

BEZ PARLAMENTU A STRÁN / 6

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ZO SVETA A Z DOMOVA

PANAMSKÉ DOKUMENTY / 8 NOVÝ KABINET V PODMIENKACH ŠTVORKOALÍCIE / 12 VÝMENA GARNITÚR NA UKRAJINE / 14 ŽIJEME VO VÝNIMOČNEJ DOBE A VO VÝNIMOČNOM STAVE / 18 V SRBSKU PROTESTUJÚ TISÍCE ĽUDÍ PROTI NATO / 21 NEZIŠTNÝ APOŠTOLÁT INŠPIROVANÝ LÁSKOU K UKRAJINE? / 22

ORBIS PICTUS

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 52

EKONOMIKA

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

AKO RIEŠIŤ DAŇOVÉ RAJE / 26

KORUNNÍ SVEDKOVIA

VÝROKY ZASVÄTENÝCH

SLOBODAN MILOŠEVIČ / 27

SATIRA

AKO TO VIDÍME MY

RÁROH / 28 PREČO AMERIKANOFILOM HRABE? / 29

DÉJÀ VU

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

WALESA A HAVEL – DISIDENTI, ČI KONFIDENTI? / 70

RENDEZ-VOUS

STRETNUTIE S ČLOVEKOM

ZÁPAD BY BOL NAJRADŠEJ, KEBY SA VŠETCI AFRIČANIA VYPARILI / 60

PROPAGANDA

TECHNIKY MANIPULÁCIE

ZDOCHÝNAJÚCI KÔŇ NEOLIBERÁLNYCH IDEOLÓGOV / 68

ALTERNATIVE VITA

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

MALIARIKOVA VÍZIA UNIVERZÁLNEHO DUCHOVNÉHO ŠTÁTU / 94 DEMOKRACIA BEZ POLITICKÝCH STRÁN / 98 SI VIS PACEM, PARA BELLUM / 102 EKO BANKA – CESTA K ZDRAVEJ EKONOMIKE / 103

AJ VY NÁS MÔŽETE PODPORIŤ TRVALÝM PRÍKAZOM V ĽUBOVOLNEJ VÝŠKE NA ČÍSLO NÁŠHO ÚČTU 5044733532/0900. IBAN: SK80 0900 0000 0050 4473 3532 SWIFT: GIBASKBX

ZDRAVIE

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

HLADOVKOU PROTI NEPLODNOSTI / 104 PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 105 MANNA / 106

ZIMKOMRIAVKY

ZO STÁNKOVÉHO PREDAJA NÁM NEZOSTÁVA NIČ. EXISTUJEME LEN VĎAKA PREDPLATNÉMU. PROSÍME, VYUŽITE TÚTO MOŽNOSŤ PROSTREDNÍCTVOM E-MAILU ZEMAVEK@ZEMAVEK.SK, NA TELEFÓNNOM ČÍSLE 0915 895 328 ALEBO NA NAŠEJ INTERNETOVEJ STRÁNKE WWW.ZEMAVEK.SK/PREDPLATNE.

CENA PREDPLATNÉHO (jún – december): 19,60 €

Zo srdca Vám ďakujeme.

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

RED BULL ALEBO KAM SA PODELI UČITELIA / 116

NAŠA HISTÓRIA

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

KAUKAZ – KOLÍSKA EURÓPANOV / 74

ÚVOD / 30 BYŤ, ČI NEBYŤ / 32 PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SVETOVEJ POPULÁCIE / 34 PÔRODNOSŤ ZAČNE KLESAŤ AJ V ROZVOJOVÝCH KRAJINÁCH / 36 MY SME TU PÁNI A VY STE NAŠE ĽUDSKÉ ZDROJE / 38 NIČIVÁ KOMBINÁCIA: ĽUDIA CHUDOBNEJÚ A POPULÁCIA STARNE / 42 SEXUALITA ZBAVENÁ DUCHOVNOSTI NÁS VEDIE DO ZÁHUBY / 46 CODEX ALIMENTARIUS – AGENDA SMRTI POD RÚŠKOM OCHRANY SPOTREBITEĽA? / 50

NEZNÁMI HRDINOVIA

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

BOJOVNÍK PROTI NACISTOM, BANDEROVCOM A ÚNOSCOM / 82

MYSTICKÉ MIESTA

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

ANGKOR VAT – KAMBODŽA / 84

VEDA A TECHNIKA

BEZ MASKY

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

PHILIP MARK BREEDLOVE / 78

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

(P)OTRAVINY / 107 ŤUKANÍM DO OBRAZOVKY K INVALIDITE / 108 CUKROVKA S LIEKMI, ČI BEZ LIEKOV? / 109

HERBÁR

OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY

JARNÉ POŽEHNANIE: PÚPAVA A PŔHĽAVA / 110

MANDRAGORA

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

ZEN JE UMENIE ŽIŤ A ZOMRIEŤ / 130

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

KRVOTVORNÉ BUNKY V ÚLOHE NIČITEĽA I ZÁCHRANCU / 88 EXOTICKÉ DRUHY HMOTY / 90

JEDEN DEŇ

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

JEDEN DEŇ S POULIČNÝM PORTRÉTISTOM / 112

PRÍBEHY ZEME

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

VNUKNUTIE / 114

KOREŠPONDENTI

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

DILLÍ / 136

TRIBÚNA

MÚZY

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

ZEM & VEK ODPORÚČA

PREMENOU SOM PREŠIEL JA I MOJA HUDBA / 118 KNIHY / 120, FILM / 121 HUDBA / 122, HRY / 123 KULTÚRNA UDALOSŤ / 124 RÓBERT LITVÁNYI BULBART / 125

TÉMA MESIACA

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

PAVUČINA

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

MARIÁN JASLOVSKÝ / 134

PREČO JE REZORT OBRANY BEZ KÁUZ? / 144 SPOMIENKA NA DETSTVO, KTORÁ NEVYPRCHALA / 145 MÓDNE PARADOXY (UČIŤ SA ANTIRASIZMU) / 145

ZA OSOBNÚ OBETAVOSŤ PRE DOBRO VŠETKÝCH

Cenu PROMETHEUS na základe hlasovania čitateľov získal rímskoka tolícky kňaz a predstavený Inštitútu Krista Veľkňaza Marián Kuffa. Ocenenie PROMETHEUS in memoriam bolo udelené evanjelickému kňazovi, mystikovi a filozofovi Jánovi Maliarikovi.

Časopis Zem&Vek udelil v pondelok 11. apríla cenu PROMETHEUS 2015 osob nostiam, ktoré sa svojimi činmi postavili na stranu dobra. Aj keď ocenenie v h lavnej kategórii získala iba jedna osobnosť, pre nás sú víťazmi všetci nominovaní. Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutočnilo v Ateliéri Babylon.

Redakcia Zem&Vek ďakuje Mgr. art. Vladimírovi Janákovi a Vinárstvu Chowaniec & Krajčírovič (www.vinnepivnice.sk) za podporu nášho podujatia. Zároveň zo srdca ďakujeme všetkým našim čitateľom, ktorí zaslali svoj hlas nominovaným osobnostiam a podporili druhý ročník slávnostného udeľovania ocenení PROMETHEUS.

Tibor Eliot Rostas a jeho vyjadrenie k politickej situácii po voľbách.

T. E. Rostas a M. Benka spomínali na osobnosti, s ktorými sa stretli počas práce v Zem&Vek.

Suvereno prijal pozvanie aj ako veľký fanúšik nášho časopisu.

Nominovaní: Pavol Vilček zastupujúci Mariána Kuffu, lekár Andrej Janco a vedec Filip Rázga.

Jeden z hudobných hostí – predstaviteľ tzv. uvedomelého hip-hopu Suvereno.

Ďalším hudobným hosťom bol violončelista Slávo Repasský.

Sošku PROMETHEUS prevzal v mene M. Kuffu jeho štatutárny zástupca Pavol Vilček.

Diváci v hľadisku ostávali zaujatí napriek pokročilej večernej hodine.

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

Tibor Eliot Rostas

BEZ PARLAMENTU A STRÁN AK BY JEDNÉHO DŇA ODRAZU PRESTALA FUNGOVAŤ VLÁDA, PARLAMENT AJ PREZIDENTSKÁ KANCELÁRIA, S VEĽKOU PRAVDEPODOBNOSŤOU BY SI TO NIKTO ANI NEVŠIMOL A ŽIVOT BY IŠIEL V ZABEHANÝCH KOĽAJACH. TENTO SYSTÉM DRŽIA PRI ŽIVOTE ÚPLNE OBYČAJNÍ ĽUDIA A ICH DÔVERA A REŠPEKT K ELEKTRICKÝM OHRADÁM OBKOLESUJÚCIM VYTÝČENÝ PRIESTOR, KDE MÔŽU EXISTOVAŤ.

ystém, ktorý sme v sebaklame nazvali demokracia a mnohí ho v tomto sebaklame chránia dušou aj telom, je skutočnosti všetkým iným, len nie demokraciou. Vláda ľudu môže byť vládou ľudu len s podmienkou, že sú to práve slobodní občania, ktorí majú všetky aktívne kompetencie na uskutočňovanie reálnych riadiacich a exekutívnych procesov v spoločnosti. Tie nesmú zakrpatieť do podoby výberu medzi väčším a menším zlom, ako parlamentné voľby definujú už aj samotní ctitelia iluzórnej demokracie. Vláda ľudu musí aj v skutočnosti, nie iba fiktívne, rešpektovať vôľu ľudu. Toto nie je možné dosiahnuť inak ako rozhodovaním z najnižších regionálnych úrovní smerom nahor. Na jednej strane je nevyhnutná decentralizácia moci tak, aby väčšina správnych kompetencií bola prenesená na rozhodovacie procesy v nezávislých a suverénnych regionálnych vládach, súdnictve, polícii a výbere daní. Regionálne vlády takisto rozhodujú o výdavkoch a príjmoch svojho vlastného rozpočtu. Takéto vlády by boli výsledkom hlasovania na úrovni ľudových zhromaždení. Na druhej strane sa zástupcovia regionálnych vlád môžu uchádzať o pozície v najvyššej štátnej rade, ktorá zabezpečuje chod základných vitálnych funkcií štátu, no komunikačná línia je v priamom kontakte s rozhodovacími procesmi na úrovni ľudových zhromaždení. Smerovanie štátu by v tých

najdôležitejších otázkach, akými sú začlenenie alebo vystúpenie z medzinárodných štruktúr a vojenských paktov, vyhlásenie vojny alebo účasť v nej, verejná kontrola nad strategickými podnikmi krajiny, vyhlásenie neutrality, prijatie vlastnej meny, prítomnosť nevládnych organizácií financovaných zo zahraničia, centrálna banka s nulovým úrokom a podobne, formovalo referendum. Vyhlasuje ho najvyššia štátna rada alebo ho navrhuje občianska iniciatíva vo svojej petícii. Na vypísanie referenda bude potrebných 50 000 podpisov. V súčasnosti je referendum úbohým prieskumom verejnej mienky, pretože na jeho vypísanie treba 350 000 podpisov, pričom nemá žiadnu právnu a záväznú váhu. Referendum má byť platným, ak sa ho zúčastní 20 % oprávnených voličov s tým, že výsledkom bude verdikt nadpolovičnej väčšiny. Argumentácia, že v referende je potrebná účasť 50 %, aby nerozhodovala menšina o väčšine, v žiadnom prípade neobstojí už aj preto, lebo najvyššie ústavné funkcie a poslanecké mandáty nevyžadujú žiadne potrebné percento zúčastnených voličov. Model, o ktorom hovoríme, nie je ničím iným ako aristotelovským modelom správy vecí verejných, zohľadňujúcim zmiešanú formu vlády pozostávajúcej z kombinácie rozhodovania tých najlepších zvolených hlasovaním a priamej demokracie prostredníctvom inštitútu referenda. Foto: Matúš Plecho

Tento model sa v súčasnosti javí ako jediný funk čný. Moc politických strán ovplyvňovaná oligar chiou a cudzími štátnymi záujmami je stále inten zívnejšie pranierovaná a symptómy jej agónie sa neprejavujú len v celom „demokratickom svete“, ale aj v posledných parlamentných voľbách na Slo vensku. Samotná existencia parlamentu sa z toho uhla pohľadu ukazuje rovnako neopodstatnená ako existencia lobistických organizácií platených

z veľkej časti z daní občanov – teda politických strán. Slobodní občania spravujúci svoj vlastný štát a domovinu chápu, že pojem „parlamentná“ alebo „zastupiteľská demokracia“ je rovnako ab surdný oxymoron ako drevené železo. Chápu, že politické strany sú v skutočnosti najväčšou prekáž kou k uplateniu ich predstáv o vlastnej budúcnosti. Chápu, že tými, kto môže naozaj hýbať osudom Slovenska, sú oni sami.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

PANAMSKÉ DOKUMENTY VEĽKÝ MEDIÁLNY TRESK, KTORÝ ODZNIEVA

álokedy pripraví vyše sto prominentných médií hlavného prúdu z osemdesiatich štátov sveta s účasťou štyroch stoviek novinárov výbuch takej mohutnej informačnej bomby ako tá, ktorú vhodili do nič netušiaceho informačného priestoru v nedeľu 3. apríla. Veľké tlačové kancelárie, denníky, televízne a rozhlasové stanice i spravodajské internetové portály zvestovali takmer unisono šokujúcu novinu o úniku viac ako jedenástich miliónov dôverných dokumentov z panamskej spoločnosti Mossack Fonseca, ktorá poskytuje služby firmám, korporáciám a veľkým bonitným klientom. Všetky tie papiere obsahovali podrobné údaje – vrátane vlastníckej pyramídy, o viac ako dvestotisíc spoločnostiach registrovaných v štátoch a na územiach označovaných vďaka nízkym alebo nulovým korporačným daniam za daňové raje. Dátový balík poskytol vlani bezplatne anonymný prameň nemeckému denníku Süddeutsche Zeitung. Spracovanie takého obrovského množstva údajov by redakcii trvalo mesiace, ak nie roky, a preto sa obrátila so žiadosťou o pomoc na Medzinárodné združenie investigatívnych novinárov (ICIJ). ICIJ rozposlalo dokumenty na overenie a analýzu už spomenutej stovke svetových oznamovacích prostriedkov. Tie si nedávajú do názvu a popisu práce kategóriu investigatívnej žurnalistiky. S výnimkou verejnoprávnych médií sa zaberajú činnosťou, ktorá slúži na dosahovanie ziskov v oblasti mediálneho a marketingového podnikania. Globálna koncentrácia vlastníctva mediálnych a vydavateľských spoločností spôsobuje, že o tom, ako naložiť s enormným množstvom informácií z panamských dokumentov, rozhoduje hŕstka najbohatších. Do hlučnej kampane okolo panamských dokumentov sa zapojili aj české a slovenské tlačové kancelárie a prostriedky masovej komunikácie. Spôsob, akým uviedli problematiku hromad-

ného využívania daňových rajov korporáciami a bohatými jedincami, musel zachovávať istý odstup a nestrannosť, aby sa neznemožnili v konkurencii nezávislých a alternatívnych médií. „Mocní ukrývajú peniaze v daňových rajoch, odhalili doklady,“ znel vyvážený titulok správy, ktorú priniesla o kauze 3. apríla tlačová agentúra SITA. Menej odolali pokušeniu rypnúť si do Ruska české Hospodářske noviny: „Novinári odhalili, ako svetoví politici ukrývajú peniaze,“ informovala prvá časť titulku na serveri ihned.cz. „Putinove firmy majú na zahraničných účtoch dve miliardy dolárov,“ napísal autor článku a šéf zahraničnej rubriky Martin Ehl v druhej polovici titulku. Článok ilustroval jedinou fotografiou. Putinovou. Ale najväčšiu pozornosť vyvolal islandský premiér Sigmundur Gunnlaugsson, keď podal demisiu a nezatĺkal ako jeho britský kolega David Cameron. Putin šiel 7. apríla do mediálneho protiútoku, keď poukázal, že jeho meno sa neuvádza v žiadnom dokumente. Panamské papiere označil za súčasť protiruskej kampane. Svoje tvrdenie oprel o odkazy, ktoré dva dni predtým rozposielala prostredníctvom sociálnej siete Twitter organizácia WikiLeaks, známa z publikovania tajných informácií pred šiestimi rokmi. Jeden z takých tvrdí, že útok na Putina v panamských dokumentoch organizoval americký Projekt na sledovanie korupcie a organizovaného zločinu (OCCRP) za peniaze poskytnuté americkou vládou a finančníkom Georgeom Sorosom. Sorosov Inštitút Otvorenej spoločnosti patrí spolu s Agentúrou Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID) medzi sponzorov ICIJ, čo viaže celosvetové organizovanie investigatívnych novinárov prinajmenej nepriamo na americkú vládu. Skutočnosť, že o tejto spojitosti otvorene hovorí aj tlačová agentúra TASR, vytvára predpoklad, že výbušná sila a potenciál panamských papierov na vydieranie bude postupne slabnúť.

HOLANDSKÉ NIE UKRAJINE A EURÓPSKEMU SUPERŠTÁTU

Frustráciu občanov členských štátov Európskej únie čoraz bezohľadnejšou centralizáciou moci a preberaním kompetencií nikým nevolenou bruselskou eurokraciou si Holanďania vyvŕšili 6. apríla na Ukrajine. Euroskeptickým aktivistom sa podarilo zozbierať štyristotisíc podpisov potrebných na vypísanie plebiscitu a potom v krátkej, ale intenzívnej kampani presvedčiť dosť občanov o tom, aby ich pri-

šlo na referendum viac než tridsať percent z celkového počtu oprávnených voličov. Ináč by nemohlo byť platné. Účasť na všeľudovom hlasovaní dosiahla 32,2 %, čo zlegitimizovalo výsledok 61,1 % ku 38,21 %. Zvyšné hlasovacie lístky boli neplatné alebo nevyplnené. Hoci je východný sused Slovenska vytunelovaný a vyrabovaný domácou kleptokraciou, ako i vyčerpaný z občianskej vojny na Donbase, hlasné NIE Ukrajine bolo jasným euroskeptickým posolstvom adresovaným centrálam Únie v Bruseli. Pre domácu vládu to bol v zásade odkaz, aby zohľadňovala vôľu národa nenechať sa úplne prevalcovať neľudským súkolesím centralistickej mašinérie. Bol to zároveň úsmev Holanďanov na ostatné národy prikované k úniovému kolosu putami zmlúv, z ktorých sa nedá vyvliecť. Vláda v Amsterdame podpísala dohodu o pridružení Ukrajiny k európskym spoločenstvám, no Holandsko ostalo jediným členským štátom, ktorý ju ešte neratifikoval. Výsledok hlasovania nie je pre vládu záväzný a len málokto pochybuje o tom, že parlament zmluvu s Ukrajinou nakoniec ratifikuje. Holanďania nie sú natoľko svojhlaví, aby torpé-

dovali veľkú európsku integráciu. I vzhľadom na to, že s Belgickom a Luxemburskom založili voľné susedské spoločenstvo BENELUX už 5. septembra 1944, keď ešte zúrila druhá svetová vojna.

V ČESKU PRITVRDZUJÚ

Podriaďovanie právnych kódexov v členských štátoch Európskej únie takzvanému úniovému právu nedokáže zastaviť alebo aspoň spomaliť ani silnejúci euroskepticizmus a odpor verejnosti proti dirigovaniu z Bruselu. Trestný čin hanobenia národa, rasy, etnickej či inej skupiny osôb (§ 355) a trestný čin podnecovania k nenávisti voči skupine osôb alebo k obmedzovaniu ich práv a slobôd (§ 356) sa má v Českej republike rozšíriť o sexuálnu orientáciu, pohlavnú identitu a triedu. Kým prvé dve z novej trojice kategórií sa v médiách zoširoka preberajú, zaradenie triedy privádza Čechov, Moravanov a Slezanov do pomykova. Pripomína im návrat triednej ideológie z čias reálneho socializmu, akú poznali v prednovembrovom Československu. Tentoraz však nepôjde o trie-

du vykorisťovateľov definovanú vlastníctvom výrobných prostriedkov, ale o triedu chápanú ako skupinu osôb s podobným životným štýlom, autoritou, prestížou, spoločenským postavením, vzdelaním či výškou príjmov. Navrhovaná právna úprava sa dotýka oblastí upravených rámcovým rozhodnutím Európskej rady 2008/913 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie, vysvetľuje Brusel. Príslušníkom nejakej sociálnej skupiny je však každý. Znamená to, že si budeme musieť dávať pozor na jazyk natoľko, až si ho autocenzorsky úplne zaviažeme?

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZDRAVOTNÉ RIZIKÁ NERIADENEJ MIGRÁCIE

Hotelieri a majitelia rodinných penziónov v Rakúsku bijú na poplach. V priestoroch, kde ubytúvajú ilegálnych migrantov a žiadateľov o azyl, sa ako zo záhrobia vynárajú choroby, aké Európa nikdy nepoznala alebo sa ich zbavila v neskorom stredoveku. Rakúska tlač priniesla v polovici apríla správu z luxusného hotela Kobenzl v Salzburgu, ktorý majitelia premenili na ubytovňu

azylantov. Zdravotná služba tam zaznamenala zvýšený výskyt nebezpečných ochorení, proti ktorým obyvatelia mesta nemajú vypestovanú odolnosť. Niektoré sa šíria vzduchom, iné dotykom, ďalšie prenosom telesných tekutín. Mnohé prípady sa nenahlasujú včas aj preto, lebo postihnutí migranti nepripisujú svojim „drobným ťažkostiam“ veľkú dôležitosť. Jedno z ťažkých ochorení, ktoré vystrašilo personál a zdravotníkov mesta, šíria vši. Všimli si to, keď sa muž zo Somálska sťažoval na ostrú bolesť hlavy a vysokú horúčku. Tzv. recidivujúca alebo návratná horúčka sa na rozdiel od Európy vyskytuje vo východnej Afrike – v Etiópii, Somálsku, Sudáne a Eritrei. Neliečená môže byť smrteľná. Podľa Strediska pre kontrolu a prevenciu nákazlivých chorôb môže úmrtnosť neliečenej návratnej horúčky dosahovať 30 až 70 percent. Hotel Kobenzl uzavreli do karantény, ktorá potrvá šesť týždňov. Návratná horúčka sa prenáša baktériou Borrelia recurrentis. V Európe vyvolala epidémiu naposledy na sklonku 1. svetovej vojny. Nekontrolovaná migrácia priniesla do viacerých európskych štátov aj také prakticky vymiznuté choroby ako tuberkulóza, malária a záškrt.

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ERDOGAN STUPŇUJE NÁTLAK NA EURÓPU

Už i tak napäté vzťahy medzi Európskou úniou a Tureckom sa vyostrujú. Ankara trvá na bezpodmienečnom dodržaní všetkých bodov marcovej dohody. Na jej základe prijíma späť migrantov, ktorí sa preplavili z tureckých brehov do Grécka a nezískali azyl. Európska únia sa zaviazala prijímať za každého vráteného Sýrčana (ale iba Sýrčana) jedného Sýrčana z utečeneckých táborov v Turecku, avšak iba do celkového počtu 72-tisíc osôb. Opatrenie prinieslo pomerne dobré výsledky a počet migrantov rinúcich sa tzv. balkánskou trasou z Turecka cez Balkán do Nemecka opadol. Brusel má Ankare kompenzovať výdavky na udržiavanie utečeneckých táborov vo výške troch miliárd eur so záväzkom ďalšieho zvýšenia. Berlín s Bruselom mlčia o tom, čo čaká Úniu po tom, keď sa tento číselný stav naplní. Mrazivé obavy vyvoláva predstava o nutnosti splniť Turecku sľub z marcovej dohody zrušiť do júna vízovú povinnosť pre držiteľov tureckých pasov. „Trvám na svojom presvedčení, že ak Boh dá, budeme v júni oslobodení od vízo-

vej povinnosti. Turecko je seriózny partner. Plní záväzky a nebude ustupovať v tom, čo mu bolo sľúbené,“ vyhlásil turecký premiér Ahmet Davutoglu v Štrasburgu pred schôdzkou s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom. Ten sa snažil podmieniť voľný pohyb Turkov vo vnútri schengenského priestoru záväzkom Turecka plniť podmienky stanovené Bruselom. Ich počet presahuje sedem desiatok. Turecký prezident Erdogan na to z Ankary zareagoval upozornením, že Brusel potrebuje jeho krajinu viac než Turecko Európsku úniu.

TRASY SA PRESÚVAJÚ, NÁPOR NA TALIANSKO HUSTNE

Vlna nekontrolovanej masovej migrácie vykazuje vlastnosti kvapalného skupenstva. Určite aspoň v tom zmysle, že prekážky obtečie. Z Ázie a Afriky putujú za ľahším životom do Európy milióny ľudí. Organizované prevádzačské siete odpovedali na sťaženie prepravy balkánskou trasou presmerovaním valiacich sa prúdov z Blízkeho a Stredného východu do východnej Afriky a odtiaľ do Líbye k brehom Stredozemného mora. Grécku sa odľahčí na úkor Talianska, Rakúsko v predtuche pred jarnou a letnou prívalovou migračnou kalamitou posilňuje ochranu hraníc s Talianskom v Južnom Tirolsku. Po uvedení marcovej dohody Bruselu s Ankarou o deportovaní migrantov z Grécka späť do Turecka podskočili počty člnov plaviacich sa z Líbye na taliansky ostrov Lampedusa. Oživenie líbyjskej trasy robí vážne starosti aj Malte a Cypru. Južné Stredozemie sa tak vracia do zúfalého stavu z predvlani, keď sa Rím, Valletta a Nikózia v Bruseli sťažovali, že sú kapacitne preťažení, a pohrozili, že uvoľnia stavidlá a dajú migračnej vlne voľný priechod na sever. Práve na ich podnet sa prestali striktne dodržiavať Dublinské dohody o schengenskom priestore a Berlín s Bruselom prižmurovali oči nad vpúšťaním vtedy ešte znesiteľného počtu mimoeurópskych migrantov dovnútra EÚ. Takáto zhovievavosť imponovala ľudskoprávnym mimovládnym organizáciám, no signalizovala Ázii a Afrike slabosť humanizmom posadnutej Únie opájajúcej sa až do vlaňajšieho augusta mylnou predstavou, že migračná cunami sa dá zvládnuť. Pakistanský denník Daily Times sa 17. apríla čudoval nad zaslepenosťou naivného talianskeho premiéra Mattea Renziho, ktorý odmietol použiť výraz invázia na označenie flotily preplnených člnov z Líbye pri talianskom pobreží. Kmeňovou vojnou roztrieštená Líbya nemá na rozdiel od Turecka vládu pevnej ruky a emisári z Bruselu nenachádzajú spoľahlivých rokovacích partnerov.

DNES ZAKÁŽEME FILMY, ZAJTRA SPÁLIME KNIHY?

Ukrajinský prezident Petro Porošenko podpísal zákon zakazujúci vysielať všetky ruské filmy a te-

levízne seriály natočené po 1. januári 2014. Parlament schválil novelu zákona o kinematografii už v predchádzajúcom mesiaci. Opatrenie zakazuje distribuovať a vysielať filmy obsahujúce popularizáciu alebo propagandu orgánov agresora a ich počínania. Režim v Kyjeve považuje za agresora Ruskú federáciu, ktorú obviňuje zo zabratia Krymu a vedenia expanzívnej vojny na Donbase. Kyjev už pred touto právnou úpravou zakázal ruskú ideologicky podvratnú filmovú produkciu, čím posunul ručičky na hodinách demokracie do hlbokej totality. Terajšia novela cementuje tento stav do nasledujúcich rokov. Český server idnes.cz, ktorý rozhodne nepatrí medzi rusofilné, si nenechal ujsť príležitosť na sformulovanie zádrapčivého titulku „Kyjev zaká-

zal vysielanie nových ruských filmov. Ako za nacistov, znie z Kremľa“. Citoval pri tom predsedu dolnej komory ruského parlamentu Sergeja Naryškina, podľa ktorého „zrejme stačí počkať, až na námestiach hlavného mesta Ukrajiny a v ďalších mestách začnú páliť zakázané knihy. Vtedy nastane úplná zhoda s (nacistickou) Treťou ríšou“. Ako poznamenala tlačová agentúra TASR, „na danom zozname sa nachádza francúzsky herec Gérard Depardieu, jeho americký kolega Steven Seagal, profesionálny boxer z USA Roy Jones Jr., ktorý má ruské občianstvo, frontman americkej rockovej skupiny Limp Bizkit Fred Durst, ruský oscarový režisér Nikita Michalkov či niekoľko spevákov z Ruskej federácie“. Kyjev v snahe ukázať, že to s kultúrnym zápasom myslí vážne, podľa rovnakého prameňa prejavil ochotu „vziať na milosť vybraných politicky vyhovujúcich ruských umelcov a poskytovať im na území Ukrajiny maximálnu podporu“. (ps)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

NOVÝ KABINET V PODMIENKACH ŠTVORKOALÍCIE

štyroch jednofarebných rokoch Slovensko znovu objavuje koaličný model vládnutia. A tak 23. 3. – deň po podpise koaličnej dohody, prijal prezident SR Andrej Kiska v Prezidentskom paláci demisiu starého kabinetu a zo zástupcov strán SMER-SD, SNS, Most-Híd a Sieť vymenoval novú, v poradí už 11. vládu SR na čele s jej trojnásobným predsedom Robertom Ficom. „Slovensko potrebuje predovšetkým stabilnú vládu, ktorá je schopná reagovať na domáce, ale aj vonkajšie výzvy,“ uviedol staronový premiér po tom, ako ministri pravo-ľavej vlády zložili sľub a prevzali si od hlavy štátu menovacie dekréty. Otázne je pôsobenie nominanta za SNS v silovom rezorte, akým je Ministerstvo obrany. Peter Gajdoš, na rozdiel od svojho predchodcu Martina Glváča profesionálny vojak, presmeroval svoj kariérny postup z Moskvy (Vojenská akadémia M. V. Frunzeho 1990) do NATO (Toronto 1994, Londýn 2002, Brusel 2010 – 2013). Preto sa namiesto zmeny v kontinuite očakáva skôr jej potvrdenie v zmysle úplnej podriadenosti rezortu obrany voči Pentagónu, a to vo všetkých vojensko-politických aspektoch, nevynímajúc využívanie územia SR na agresívne protiruské ťaženie. Nejasný je i vývoj slovenskej zahraničnej politiky a jej kompatibility s tzv. jednotným európskym postojom. Jej líder – inteligentne a kultivovane lavírujúci Miroslav Lajčák, totiž spolu so šéfom obranného rezortu zaviedol niečo ako prax „rezortnej autonómie“. Na priebehu menovacieho aktu bolo pozitívne, že obaja najvyšší ústavní činitelia si navzájom nič nepredstierali. Nezmeniteľný fakt, že „sa nemusia“, názorne ilustrovala ich mimika, čo sa dá vyzdvihnúť ako gesto úprimnosti, ktoré v slovenskej politike nebýva všedné. Nastala však nová situácia: vláda prestala byť jednofarebná, z čoho by malo vyplývať, že sa na to konečne prestane poukazovať ako na zdroj všetkého zla.

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

BEZVÍZOVÝ STYK S UKRAJINOU OHROZÍ NÁRODNÚ BEZPEČNOSŤ SR

Európska komisia predloží návrh na bezvízový styk s Ukrajinou bez ohľadu na výsledok referenda 6. 4. v Holandsku, v ktorom sa voliči vyslovili PROTI asociačnej dohode s touto problematickou krajinou. Návrh vstúpi do platnosti len vtedy, ak ho schváli kvalifikovaná väčšina všetkých členských štátov dvadsaťosmičky a Európskeho parlamentu. V časoch, keď súdny človek iba krúti hlavou nad činmi bruselských

Všetci traja totiž pôsobili vo vrcholovej politike ako najvyšší ústavní činitelia, ktorí prišli do styku so štátnym tajomstvom. Nikto nemôže zaručiť, že pri neoficiálnych či neformálnych situáciách nedôjde k jeho nechcenému vyzradeniu, čo by zvýšilo riziko pre národnú bezpečnosť SR. Navyše, ako je známe, ukrajinská politická i podnikateľská scéna je nepriehľadná, nečitateľná a pohybuje sa na nej priveľa rizikových osôb, ktorých skutočné úmysly nie sú zrejmé. Materskou krajinou nevyžiadané pôsobenie bývalých štátnikov v zahraničných službách začína byť aktuálnym legislatívnym problémom, ktorého sa pre nesystémový prípad, akým Ukrajina napriek nanútenému priateľstvu pre Slovensko je, bude musieť systémovo ujať najvyšší zákonodarný orgán SR.

V BRATISLAVE VYZNAMENALI KONTROVERZNÚ ALBRIGHTOVÚ

eurofanatikov a lojálnosťou národných vlád, je variant, že by sa tak nestalo, nepravdepodobný. Zahrnutie klauzuly umožňujúcej krajinám EÚ dočasné zavedenie víz, ak migrácia z Ukrajiny prudko narastie, je iba chabou poistkou voči ekonomickým a bezpečnostným rizikám, ktoré môžu byť importované voľným transferom osôb z Ukrajiny. Motívom je pretrhnúť posledné zväzky, ktoré ostali medzi Kyjevom a Moskvou, a pripútať ťažké ukrajinské bremeno k európskemu remorkéru za každú cenu. Nehľadiac na fakt, že Ukrajina je náš bezprostredný sused, politické autority v Bratislave by mali svojim občanom vysvetliť, čí záujem povýšili nad ich záujmy a ohrozili tak národnú bezpečnosť SR.

ĎALŠIE RIZIKO V MOŽNOM PREZRADENÍ ŠTÁTNEHO TAJOMSTVA

Ako píšeme na inom mieste, trojlístok pravicových vyslúžilcov Mikloš-Dzurinda-Radičová, ktorý už nevidí svoje miesto v slovenskej politike, spojil pokračovanie svojej kariéry s „proeurópskou“ časťou Ukrajiny. Tamojším vodcom radia, ako zreformovať krajinu tak, aby konečne „patrila na Západ“. Je však diskutabilné, či v ich prípade môže ísť o súkromnú vec.

Medzi najvýznamnejšie osoby medzinárodného bezpečnostného fóra GLOBSEC 2016, ktoré sa konalo v dňoch 15. – 17. apríla v Bratislave, zaradili jeho organizátori bývalú ministerku zahraničia USA Madelaine Albrightovú. Za jej „podporu procesu demokratizácie a budovania slobody a stability v strednej Európe“ si počas

slávnostného ceremoniálu prevzala tzv. Českú a slovenskú transatlantickú cenu (CSTA). V duchu prekonanej tézy vyhlásila, že USA sa pri riešení problémov dnešného globalizovaného sveta naďalej musia angažovať. Medzi najväčšími zásluhami sa spomína Albrightovej prínos k rozširovaniu NATO o štáty bývalého sovietskeho bloku. Čo sa však týka vojnových konfliktov na Blízkom východe a Balkáne, na povrchu jej humanizmu sa už zračia trhliny. V roku 1998 si za

svoj škandalózny výrok o Slovensku ako „čiernej diere na mape Európy“ vyslúžila opovrhnutie, v roku 2016 prijíma v jeho hlavnom meste vyznamenanie. Nie ako persona non grata, ale ako emeritná osobnosť, ktorá v súlade s osvedčeným zvykom amerických političiek vášnivo a iba s tými najšľachetnejšími úmyslami zasahuje do politického vývoja v strednej a východnej Európe.

NOVELA PRINÁŠA JEDNÝM RADOSŤ, DRUHÝM STAROSŤ

Podľa novely Zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá nadobudla účinnosť 1. 4. 2016, majú súkromné rádiá povinnosť uvoľniť viac zo svojho vysielacieho času slovenskej hudbe. Tento rok najmenej 20 %, od roku 2017 minimálne 25 % mesačne. Verejnoprávny rozhlas RTVS má kvóty nastavené ešte prísnejšie (30/35 %). Aby sa zabránilo presúvaniu domácej tvorby do neatraktívnych nočných hodín, podiel platí pre interval od 6. do 24. hodiny. O výnimku požiadali Radu

pre vysielanie a retransmisiu (RVR) 13 vysielatelia 16 rádií. Tá na zasadnutí 12. 4. rozhodla, že ju úplne prizná šiestim žiadateľom: Rádiu Anténa Rock, Rádiu One Rock, Aligatoru – Classic Rock Rádiu, Rockovej republike, Rádiu Devín a Rádiu Patria. Čiastočnú výnimku udelila Rádiu Best FM, Rádiu Pyramída, Rádiu One Retro a Rádiu Vlna. Tlaku ďalších šiestich žiadateľov (Rádio Expres, Fun Rádio, Europa 2, Rádio One, Rádio Košice a Rádio Regina) RVR nepodľahla. Novela sa tak stáva administratívnym nástrojom, aby vysielatelia podiel prevažujúcej anglo-americkej produkcie stlačili, a zároveň impulzom pre domácich autorov a interpretov na skvalitnenie tvorby. (jup)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

VÝMENA GARNITÚR NA UKRAJINE BÁBKARI VYMENILI BÁBKY

Poprevratová Ukrajina po februári 2014 viac ako kedykoľvek predtým pripomína druhotriedne bábkové divadlo. Popraskané zvonku i zvnútra a s ledabolo prefarbovanými a deravými kulisami, cez ktoré môže nahliadnuť do zákulisia každý, kto len chce. Sebaisté vládnuce oligarchické klany si už ani nedávajú tú námahu, aby dôsledne zakrývali svoje machinácie. Majú kúpenú justíciu a tá im udržuje voľný priestor na rozkrádanie všetkého, z čoho sa dá vytrieskať hrivna, dolár či euro. Prípadne rubeľ, pretože prepojenia na ruskú oligarchiu z predprevratovej éry prezidenta Janukovyča a jeho predchodcov sa zďaleka nepretrhali tak dôsledne, ako o tom tvrdia domácemu publiku.

ŽIADNE PREKVAPENIE

Podobné šafárenie privilegovaných oligarchických kartelov nachádzame aj v iných krajinách Európy. V Moldavsku, Albánsku a v Kosove je rovnako nehorázne, no Ukrajina je po eurázijskej Ruskej federácii rozlohou druhým najväčším štátom Európy. Takisto i najväčším chudobincom, najobjemnejším sudom pušného prachu a najkrvavejším bojiskom starého svetadielu, na ktorý vlani udrela dnes už dokázateľne riadená invázia jedného až dvoch miliónov ťažko identifikovaných migrantov. Pre našinca je to všetko dôležité najmä preto, lebo vyrabovaný, zbedačený a občianskou vojnou drásaný ukrajinský štátny útvar má 94-kilometrovú spoločnú hranicu so Slovenskom. Slovenskí občania rusínskej i maďarskej národnosti majú bratrancov v Podkarpatskej Rusi a tamojšie dianie sa ich bytostne dotýka. Nehovoriac o európskom kontexte danom tranzitnými trasami plynovodov z Ruska cez Ukrajinu. Výmena vládnucej garnitúry v Kyjeve v polovici apríla si tak zasluhuje náležitú pozornosť.

Náležitú v tom zmysle, že nestačí len prebehnúť očami novinové titulky a mať večer pustené televízne noviny ako zvukovú kulisu. „Obrovské prekvapenie na Ukrajine: Premiér Jaceňuk rezignoval,“ hlása titulok spravodajského portálu europskenoviny.sk. z 10. apríla. Prekvapenie? Nechajme hovoriť fakty. „Táto vláda stratila dôveru koalície. Aby sme ju obnovili, nepostačí terapia. Vyžaduje si to chirurgický zákrok,“ citoval britský spravodajský server BBC 16. februára vyhlásenie ukrajinského prezidenta Petra Porošenka. A dal mu už vtedy výstižne hodnotiaci titulok: „Porošenko požiadal ministerského predsedu Jaceňuka, aby odstúpil.“ Z prezidentovej strany to nebol prejav obdivuhodnej štátnickej odvahy. Priznal len to, o čom si čvirikali vrabce na streche – že Jaceňukove preferencie padli doslova na dno, takmer na nulu. Pod jedno percento, ako pripustila tlačová kancelária Reuters.

UKRAJINA CHUDOBNIE, POROŠENKO BOHATNE

Arsenijovi Jaceňukovi trvalo bezmála dva mesiace, kým sa po tejto verejnej výzve – ktorej predchádzali neverejné, pripravilo a uskutočnilo striedanie stráži v Kyjeve. „Moje rozhodnutie je založené na niekoľkých dôvodoch. Politická kríza bola vyvolaná umelo a prianie vymeniť jednu osobu zaslepilo politikov a paralyzovalo ich vôľu zaistiť v krajine skutočné zmeny,“ nechal sa počuť. Nadnárodná mienkotvorná mediálna mašinéria sa potom do tejto podhodenej vnútropolitickej argumentačnej kosti zahryzla a prežúva ju dodnes. Ukrajinské medzistranícke trenice však neboli hlavnými príčinami politickej rošády dvoch dominantných koaličných partnerov: Bloku Petra Porošenka (BPP) a Jaceňukovho Ľudového frontu. V pozadí ťahali za nitky hráči oveľa dôležitejší a mocnejší. A títo bábkari sa potrebovali dohodnúť, ktoré svoje marionetky zamenia akými. Trvalo im to niekoľko týždňov.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Najbohatší Ukrajinský oligarcha Rinat Achmetov

Na zbavenie sa muža s pichľavým pohľadom spoza hrubých skiel okuliarov – Jaceňuka, by sa cukrársky magnát, oligarcha a miliardár Petro Porošenko z vlastnej iniciatívy neodhodlal. Osobne sa mu predsa vodí lepšie ako väčšine ostatných oligarchov. Jeho imanie napriek hospodárskemu marazmu Ukrajiny vykazuje vzostup. Za vlaňajšok si jeho excelencia polepšila o okrúhlych sto miliónov dolárov na celkových 858 miliónov, čím sa zaradil na šiestu priečku rebríčka najbohatších Ukrajincov. Jednotkou síce ostáva oceliarsky a uhoľný barón Rinat Achmetov, no jeho priemyselné impérium rozleptala občianska vojna v ruskojazyčnom Donbase. Z predminuloročnej 4,6 miliardy dolárov prišiel vlani o polovicu a zosypal sa na 2,4 miliardy. Len pomerne nedávno – v roku 2008, sa honosil cifrou 7,3 miliardy. Druhý v poradí – Hennadij Bohoľubov, štyrmi miliardami. Mediálne najprofilovanejší Ihor Kolomojskyj, ktorý vlani prehral politickú zrážku s Porošenkom, držal pred šiestimi rokmi aktíva za 4,2 miliardy. V chudobnejúcej Ukrajine sa podľa amerického týždenníka Forbes udržiavajú majetkovo nad

hranicou miliardy dolárov len piati oligarchovia. Päťdesiatročný Porošenko nemá ani najmenší dôvod pochybovať, že o rok, o dva prerazí vysnený strop jednej miliardy dolárov, ak bude skákať, ako mu zaoceánski páni pískajú. Ako odhalila medzinárodná aféra o daňových rajoch, podnikavý Porošenko „založil na Britských Panenských ostrovoch firmu, do ktorej previedol aktíva z Roshenu“, uvádza český hospodársky server ihned.cz. „Vyšetrovanie dospelo k záveru, že prezident Porošenko vytváral sofistikovanú finančnú štruktúru, aby sa vyhol plateniu daní ukrajinskému štátu,“ cituje portál patriaci Hospodářskym novinám správu investigatívneho tímu televízie Hromadske.

KAMIKADZE JACEŇUK

Takto kompromitovaná hlava štátu je ľahko vydierateľná a ostane figúrkou na spráchnivených doskách ukrajinského bábkového divadla režírovaného mocenskými kruhmi zo zámoria. Pustiť sa takýto slabý posielať Jaceňuka z premiérskeho kresla na politický dôchodok by bolo nemožné, keby bábkari nemali dôvod, aby to Porošen-

kovi povolili. Arsenij Jaceňuk nie je hocikto. Je to bežecký kôň, na ktorého vsadili americkí strojcovia predminuloročného kyjevského Majdanu. Spomeňme pri tom legendárny telefonický rozhovor námestníčky amerického ministra zahraničných vecí Victorie Nulandovej s veľvyslancom USA v Kyjeve Geoffreym Pyattom z januára 2014. Preslávila sa v ňom pohrdlivými výrokom voči Európskej únii: „F*ck the EU.“ Táto a iné audio nahrávky, zatiaľ voľne dostupné na YouTube (https://youtu.be/MSxaa-67yGM), odhalili, aký nesmierny dôraz kládol Washington na zverenie ukrajinskej vlády práve Jaceňukovi a nikomu inému. Jaceňuk sa stal ukrajinským miestodržiteľom požehnaným Bielym domom i washingtonskou centrálou Medzinárodného menového fondu (MMF). Ochotne prevzal rolu utláčateľa národa, likvidátora sociálnych výdobytkov, držiteľa záštity nad rozpredajom Ukrajiny a plnenia neľútostných podmienok na získanie úverov od MMF. Jaceňuk sa pred dvoma rokmi cynicky nazval nastupujúcim premiérom samovražednej vlády (kamikadze government). Vedel, že sa vzhľadom na drakonické úsporné opatrenia, ktoré sa podujal zavádzať, dlho neudrží. Nie je známe, akú vysokú tajnú odmenu si vtedy vykšeftoval u svojich protektorov, no sotva to bude celkovo nižšia hodnota skrytých príjmov a pôžitkov ako sú tie, ktoré Západ poskytuje Porošenkovi. Majú len inú podobu.

AKO SA POŤAHOVALI NITKY

Výmena na premiérskom poste a preskupenie koaličných síl v parlamente boli vynútené predovšetkým s ohľadom na tvrdosť dna, kam spadli politické preferencie preklínaného šéfa ukrajinskej exekutívy. Keďže Jaceňuk s takýmto vývojom kalkuloval od prvého dňa svojho úradovania, Západ mohol pripravovať jeho nástupcov. Favoritkou MMF, investorov z Wall Street a Bieleho domu bola rodáčka z amerického štátu Illinois ukrajinského pôvodu a bývalá činiteľka State Departmentu Natalie Jaresková. Dňa 2. decembra 2014 ju v Kyjeve posadili na stoličku ministerky financií a pripravovali ju na nástupníctvo po Jaceňukovi. Kmotrovia tejto ambicióznej päťdesiatničky však zrejme usúdili, že švihanie bičom, ktorý by držala v ruke

ona – cudzinka z Washingtonu dosadená nadnárodným kapitálom –, by mohlo vyvolať masový odpor, a ten si Západ nemôže dovoliť. V jej neprospech hrala aj nástojčivosť, s akou presadzovala apolitickosť svojho budúceho kabinetu. Chcela ho zaplniť suchopárnymi technokratmi bez politických ambícií a tvrdila, že len takí by uspokojili MMF a veľkých finančníkov. Prezident Porošenko sa tejto protežovanej zámorskej dračice už dávnejšie zľakol a trpezlivým dohováraním sa mu podarilo presvedčiť rovnaké mocenské kruhy, aby ho počúvli a dovolili obsadiť premiérsky post niekým z domácich kandidátov, od koho bude to bičovanie menej bolieť – aspoň psychologicky. Medzi vytipovaných žrebcov patril aj predseda Verchovnej rady Volodymyr Hrojsman. V krušnej dobe sa môže prezentovať ako chlapec z robotníckej rodiny, ktorý sa začal učiť za zámočníka, no ako 16-ročný mladík sa vrhol na obchodovanie v otcovej firme a pomohol ju zveľadiť. Popri tom vyštudoval a vypracoval sa na starostu mesta Vinnycia. Má 38 rokov a nekonfrontačné vystupovanie, ktoré úspešne využil pri krotení rozhádaných poslancov a uvoľňovaní napätia vo Verchovnej rade. Oveľa dôležitejšia je jeho stranícka príslušnosť k Bloku Petra Porošenka a lojalita prejavovaná voči prezidentovi. Úslužnosť voči Západu prejavoval prostredníctvom prezidenta. Tomu sa bude zodpovedať aj celkovo – na rozdiel od Jaceňuka, ktorý bol ochotný spovedať sa výlučne pred Washingtonom. Krátkodobé posilnenie BPP uľahčí prezidentovi transformáciu ústavného systému z parlamentnej na prezidentskú demokraciu. Obzvlášť po tom, ako Hrojsmana vo funkcii predsedu Verchovnej rady nahradil nedávny nacionalistický radikál Andrij Parubij. Má konfrontačnú povahu a asi nebude dobrým mediátorom protichodných politických strán a hnutí. Otvorí tým priestor pre prezidenta, ktorý bude môcť prísť za rozdivočenými poslancami ako posol mieru, a zároveň tlačiť menej akcieschopných zákonodarcov k ústupčivosti v otázke prechodu od parlamentnej k prezidentskej demokracii. Ak by sa vzpierali, môže ich kedykoľvek odstaviť rozvírením vojnových bubnov na Donbase a zavedením výnimočného stavu.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

ŽIJEME VO VÝNIMOČNEJ DOBE

A VO VÝNIMOČNOM STAVE PRÁVNU PODOBU UŽ NADOBUDOL VO FRANCÚZSKU OD VYHLÁSENIA VÝNIMOČNÉHO STAVU VO FRANCÚZSKU PO NOVEMBROVÝCH TERORISTICKÝCH ÚTOKOCH V PARÍŽI PLYNÚ TÝŽDNE A MESIACE BEZ TOHO, ABY SA V KRAJINE GALSKÉHO KOHÚTA ČI INDE V EURÓPE VÝZNAMNEJŠIE DVÍHAL TLAK OBČIANSKEJ VEREJNOSTI PROTI OKLIEŠŤOVANIU ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD. MALO BYŤ DOČASNÉ A FORMÁLNE TAKÝM OSTÁVA. 18

prvých troch mesiacoch Národné zhromaždenie vo februári výraznou väčšinou 317 ku 199 hlasom odhlasovalo predĺženie tohto opatrenia do 26. mája. Neodradilo ich ani upozornenie OSN, že trpia ľudské práva. Postup zákonodarcov vyvolal protestné demonštrácie v Paríži, ktoré však nenašli priaznivý ohlas v celoplošných mienkotvorných médiách a nenadobudli masový rozsah. Odpor zanikol po sérii marcových teroristických útokov v Bruseli, ktoré si vyžiadali 35 obetí na ľudských životoch a bezmála desaťnásobne viac zranených.

BRUSEL AKO BAGDAD

Dôvod stíchnutia bol prostý. Teroristi si vybrali lokality s hlbokou symbolikou: medzinárodné bruselské letisko Zaventem a vlak vychádzajúci zo stanice metra Maelbeek v centre mesta, na dohodenie kameňom od takých prestížnych inštitúcií Európskej únie ako Európska komisia a Európska rada. Výkriky atentátnikov „Allahu akbar!“ na letisku dodali kredibilitu medzinárodnému teroristickému hnutiu Islamský štát, ktoré sa prihlásilo k zodpovednosti. Šokovaná Európska únia pod-

19 nietila rozsiahle medzinárodné pátranie, pričom vyšetrovanie sa sústredilo na spojitosti s novembrovými akciami islamských radikálov v Paríži. Belgickú metropolu obľahli pátracie čaty bezpečnostných a protiteroristických útvarov a niektoré štvrte mesta pripomínali skôr Bagdad hemžiaci sa vojakmi ako obvykle pokojný Brusel. Policajné komandá po zuby vyzbrojených maskovaných ťažkoodencov podnikali razie najmä v prisťahovaleckých štvrtiach a do Bruselu sa zleteli reportéri z celého sveta. Podľa očakávania sledovali naháňačku za podozrivými páchateľmi, a nie tých, ktorí poťahovali nitky. Belgická vláda vyslala do mesta viac než dvesto vojakov najmä na zvýšenie vizuálnej prítomnosti obrnených vozidiel a ozbrojencov v najexponovanejších lokalitách Bruselu. Panovala tiesnivá neistota umocnená odstavením prevádzky metra a letiska. Výpadok vlakov netrval dlho, zato letiska vyše týždňa. Predpovede skeptikov o vyhlásení výnimočného stavu v Belgicku na francúzsky spôsob sa nenaplnili. Vláda po právnej stránke nezašla až tak ďaleko a uspokojila sa so zavedením štvrtého, najvyššieho stupňa teroristického ohrozenia krajiny.

I ten postačuje na to, aby Belgicko zašlo s hlučnými raziami a prečesávaním domov a ulíc tam, kam Francúzsko v Paríži.

NEVYHNUTNÁ PREDOHRA

Bruselčania a Belgičania dostávali úvodnú lekciu psychologického výcviku, ktorú si ani neuvedomovali. Je to dril pre vystrašených a vystresovaných, aby sa cítili bezmocní a úpenlivo túžili po obnovení poriadku, hoci aj silnou rukou. Mnohé autoritárske a diktátorské režimy v minulosti odskúšali variácie tejto metódy demontáže demokracie, aby ňou u občanov vypestovali pavlovovský inštinkt náklonnosti, ba až lásky k utláčateľskej moci. Často pertraktovaný krehký pomer medzi želaným rozsahom slobôd a nevyhnutnou mierou bezpečnosti v krízových situáciách sa po bruselských detonáciách a vraždách posunul smerom k inštinktívnemu uprednostneniu bezpečnosti. K tomuto prekalibrovaniu dochádza opätovne po páde newyorských Dvojičiek 11. septembra 2001, keď sa bašta demokratického Západu svojvoľne uviedla do vojnového stavu na základe fikcie zmaterializovanej bradatými mužmi v turbanoch,

ktorých vycvičili americké spravodajské služby dvadsať rokov predtým v Afganistane proti primárnemu bubákovi: Sovietskemu zväzu. Hlavná svetová superveľmoc už krátko po zániku Sovietskeho zväzu chytila mäsiarsky nôž, aby salámovou metódou začala ukrajovať z občianskych práv a slobôd vlastných občanov, pretože demokracia začínala byť nadnárodnému kapitálu zbytočným luxusom a brzdiacim prežitkom. Pri hľadaní nástroja na urýchlenie prechodu od pluralitnej demokracie k manažérskemu spravovaniu sveta ako megakorporácie sa jedno percento z jedného percenta najbohatších rozhodlo pre otrasy a chaos ako predohru pred nastolením nového poriadku. Militarizácia života v Spojených štátoch pokročila za posledných pätnásť rokov ďalej ako v Európe. Protiteroristické harašenie v USA pripadalo mnohým Európanom ako by prebiehalo na inej planéte. Prvú lekciu už spomenutého pavlovovského výcviku dostali po bombovom útoku na madridskej železnici v marci 2004. Tamojších 191 mŕtvych ospravedlnilo prvé odkrojenie z dlhej salámy občianskych slobôd, vraj v mene posilnenia bezpečnosti.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

A ukrajovanie odvtedy naberá na tempe. Bombové atentáty v Londýne 7. júla 2005 otupili odpor britskej verejnosti proti priťahovaniu bezpečnostných závitov. Nasledovali ďalšie explózie a jedna európska krajina po druhej sa poslušne zaraďovali do jedného šíku. Vlaňajšia migračná cunami vohnala európske štáty do zúfalstva pred miliónovou masou agresívnych mladých moslimov, ktorí prišli do Európy požadovať, a nie počúvať, poslú-

chať a učiť sa. Po tom, ako sa aj do médií hlavného prúdu dostali správy potvrdzujúce pravdivosť vyhrážok Islamského štátu, že potrestá európskych spojencov „amerického satana“ vyslaním islamských bojovníkov v prúde nedokumentovaných utečencov, poslal Washington Európanom svojich bezpečnostných odborníkov.

AMERICKÍ JASTRABI RADIA EURÓPSKYM HOLUBICIAM

V polovici apríla zavítal do Bratislavy čertovský chlapík, ktorému americký prezident George W. Bush pred jedenástimi rokmi zveril úrad ministra pre vnútornú bezpečnosť. Z titulu funkcie naslovovzatý odborník na transformáciu bašty demokracie na bezpečnú pevnosť pred domácim a zahraničným terorizmom, extrémizmom a radikalizmom každého druhu. Šesťdesiatdvaročný Michael Chertoff vystúpil v Bratislave na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii GLOBSEC. Jedna z diskusií, ktorú viedol, mala názov „Európa čelí útoku. Potrebuje nový model systému zbierania informácií“. Poskytoval i rozhovory novinárom a niektoré jeho konštatovania sú poučné. „Nemyslím, že prehrávame, keď musíme hľadať kompromis medzi slobodou a bezpečnosťou. Musíme si len uvedomiť, že nemôžeme mať

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

absolútnu slobodu,“ citoval ho server aktualne.cz. V odozve na neochotu členských štátov odovzdať ďalšie kompetencie Bruselu a zriadiť spoločnú spravodajskú službu podľa vzoru CIA alebo FBI Chertoff načrtol, ako uskutočniť tento zámer iným spôsobom. Odporúča členským štátom prepojiť databanky a štandardizovať získavanie, zhromažďovanie a vyhodnocovanie informácií. Má to však háčik. Ak by národné ministerstvá vnútra a spravodajské zložky počúvli expertné rady pána Chertoffa, dobrovoľne by sa premenili na detašované pracoviská Bruselu. Pritom ten je už teraz len filiálkou amerických silových a bezpečnostných štruktúr. „Tak, ako ste vytvorili Schengen pre voľný pohyb ľudí, potrebujete vytvoriť Schengen pre tajné služby a šírenie informácií,“ kládol všetkým na srdce. Podčiarkol i dôležitosť prepojenia metadát z telefónnych hovorov s informáciami o cestovaní a elektronických platbách. „Nejde o obsah, čo kto do telefónu povie, ale o skutočnosť, že prebehol telefonický hovor. Alebo platba. Alebo sa uskutočnila cesta. Keď toto všetko spojíme, môžeme odhaliť dôležité vzťahy a zistiť, či sa neobjavil súvis s terorizmom. Je to účinné. Netreba potom sledovať obsah hovoru a narušovať právo na súkromie.“ Poslucháčov a diskusných partnerov upozornil, že Európu čakajú ďalšie útoky podobné tým, aké sme videli v Paríži a Bruseli. Zmienil sa i o sprísňovaní kontroly internetu a sociálnych médií s odôvodnením pozorovania náboru potenciálnych mudžahídov. Kým v Bratislave velebili Chertoffa ako odborníka a exministra, v jeho domovských Spojených štátoch ho mnohí dosiaľ preklínajú ako neetického lobistu, ktorý ako minister pripravil pôdu na zavedenie detektorov na letiskách pre povinnú kontrolu všetkých cestujúcich. Konzultačná firma Chertoff Group, ktorú založil krátko po odchode z Bieleho domu, zastupovala výrobcov takýchto zariadení. Desivú poznámku, že proces výmeny slobody za bezpečnosť bude naďalej zbavovať Európu demokracie, však nevyslovil Chertoff, ale bývalý vrchný veliteľ amerických síl v Afganistane a Iraku generál John Allen. „Poraziť Islamský štát bude trvať desaťročia,“ sumarizoval jeho odhad v titulku server Hospodářskych novín ihned.cz.

Lukáš Perný

V SRBSKU PROTESTUJÚ TISÍCE ĽUDÍ PROTI NATO

treda 24. marca 1999, 18:50 – vojská NATO začali bombardovať Juhosláviu. Stopy tohto krvavého zločinu sú v Srbsku dodnes prítomné, dôkazom čoho sú i najnovšie protesty proti NATO. Protesty, ktoré organizovala Konkretna alternativa Srbije a Srpski sabor „Zavetnici“, začali 20. februára v Belehrade (zúčastnilo sa ich okolo 15-tisíc ľudí) a ďalšie pokračovali v mestách Niš, Nový Sad a Valjevo. Informácie o nich špeciálne pre Zem&Vek poskytol Milan Žikić, zakladateľ študentskej politickej organizácie KAS – Konkretna alternativa Srbije. Podľa Žikića je situácia v Srbsku veľmi zlá, a to ako v politike, tak i v ekonomike, zdravotníctve a školstve. „Nespokojnosť sa naakumulovala do bodu, keď sú ľudia nútení ísť do ulíc a demonštrovať ju. Je úplne normálne, že ľudia v Srbsku sú nespokojní s NATO a s nedávno podpísanou dohodou. NATO bombardovalo Srbsko! Zničili mosty, školy, civilné budovy, vlaky a infraštruktúru. Niet jediného Srba, ktorý by si po týchto strašných a ohavných zločinoch želal vojská NATO na našom území. Ako môže niekto, kto zabíja ľudí a ničí krajiny, hovoriť o humanitárnej intervencii?“ hovorí Žikić. Konkretna alternativa Srbije podľa Žikića bojuje za sociálnu rovnosť, zlepšenie vzdelávania, bezplatné vzdelanie, bezplatnú zdravotnú starostlivosť, pravidelnú vojenskú službu, uprednostňovanie domácich poľnohospodárov, uchovávanie kultúry a tradícií, udržanie mladých ľudí v Srbsku. Ako protesty prebiehajú? Posledný míting hnutia Zavetnici sa začal na Námestí republiky, odkiaľ sa demonštranti presunuli k budove televízie RTS s transparentom „Vzdor okupácii, Srbsko nie je kolóniou NATO,“ vlajkami Zavetnikov, Srbska a fotografiami Putina. Podporo-

vatelia srbského hnutia Zavetnici protestovali pred budovou televízie s požiadavkou možnosti vyjadriť nesúhlas so zmluvou s NATO. Súčasťou protestu bolo aj poukázanie na obete bombardovania televízie. Aktivistka Milica Durdević vyzvala na minútu ticha za obete bombardovania a dodala: „Kedysi sa správy RTS začínali piesňou Ľúbime ťa, otčina naša, pričom dnes začínajú Ódou na radosť a propagandou NATO.“ Televízia podľa Durdevićovej produkuje protisrbskú politiku. Demonštranti vykrikovali urážky na premiéra Aleksandra Vučića a prezidenta Tomislava Nikolića. Podporu protestom vyjadrili aj zástupcovia politických strán. Podstatou protestov je poukázanie na diskutabilnú zmluvu, ktorú podpísali srbskí predstavi-

telia s Alianciou. Tá dovoľuje voľné prechádzanie vojsk NATO cez územie Srbska bez trestnej a hmotnej zodpovednosti. Protestujúci žiadajú referendum, pretože považujú za právo národa, aby rozhodol o spolupráci s vojenskou organizáciou. Po prvých protestoch sa spustila masívna propaganda proti Zavetnikom, ktorí napriek tomu dodali, že vytrvajú vo svojich požiadavkách. Organizátori uvádzajú, že protestu sa zúčastnilo viac ako 20 000 ľudí z celého Srbska a podporili ho aj Srbi žijúci v Čiernej Hore.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Juraj Pokorný

NEZIŠTNÝ APOŠTOLÁT INŠPIROVANÝ

LÁSKOU K UKRAJINE?

INTERNACIONALIZÁCIA POLITIKY NAPREDUJE UŽ NIELEN NA ÚROVNI NADNÁRODNÝCH INŠTITÚCIÍ. HITOM POSLEDNÝCH ROKOV SA STALO CEZHRANIČNÉ PÔSOBENIE EXPONENTOV NAJVYŠŠEJ ŠTÁTNEJ A POLITICKEJ MOCI, KTORÝM DOTERAZ ODDANÍ VOLIČI „DALI KOŠOM“. POKRAČOVANIE V INEJ KRAJINE BY SA TAK DALO VYSVETLIŤ AKO POKUS USPIEŤ INDE I AKO SNAHA USVEDČIŤ ICH Z TOHO, AKO HLBOKO SA MÝLILI. AK SA VŠAK NEJAKÝ POLITIK VYROVNÁVA S KRACHOM SVOJEJ KARIÉRY NA DOMÁCEJ SCÉNE JEJ PRENESENÍM DO ZAHRANIČIA, VYPOVEDÁ TO O JEHO SKUTOČNOM VZŤAHU K MATERSKEJ KRAJINE.

ožno len s porozumením skonštatovať, že v prípade Mikuláša Dzurindu, Ivana Mikloša či Ivety Radičovej takéto niečo príliš neprekvapuje. Máme ešte v živej pamäti otvorenie slovenského vzdušného priestoru na bombardovanie iného európskeho štátu bez mandátu OSN a vraždenie nevinných civilistov (spolupáchateľstvo na vojnovom zločine), ekonomické reformy realizované presne podľa pokynov MMF a Svetovej banky (proti záujmu voličov) alebo oslabovanie suverenity SR rozvíjaním nadštandardných vzťahov s mimovládnymi organizáciami riadenými zámorskou politicko-finančnou elitou.

MIKLOŠ NA ČELE PROREFORMNEJ VLÁDNEJ SKUPINY

Exminister financií a niekdajší podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš je ako tichá voda. Už dávno predtým, ako jeho materskú stranu postihol v posledných parlamentných voľbách definitívny politický exitus, dal politike naoko „sbohem a šáteček“ a v tichosti začal spriadať svoje zajačie

úmysly. Designácia Volodymyra Hrojsmana, dosiaľ šéfa Verchovnej rady Ukrajiny a verného spojenca Petra Porošenka, za ukrajinského premiéra mu totiž odkryla nové obzory v Kyjeve. Tridsaťosemročný predseda ukrajinského parlamentu sa netajil úmyslom privítať 55-ročného slovenského ekonóma a politika vo svojom budúcom kabinete. Ministerstvo, ktoré mu mal zveriť, síce nespomenul, v kuloároch sa však hovorilo o rezorte financií. Keďže Mikloš svoj súhlas podmienil ponechaním si slovenského občianstva a podľa zákonodarstva môže byť členom vlády len občan Ukrajiny, Hrojsman predložil snemovni návrh osobitného zákona, ktorý mu umožní stať sa ministrom bez zrieknutia sa pôvodnej štátnej príslušnosti, ako aj bez povinnosti nadobudnúť ukrajinské občianstvo pod podmienkou, že „ovláda štátny jazyk alebo mu rozumejú v objeme dostatočnom na plnenie služobných povinností“. Miklošova záležitosť sa nakoniec vyriešila začiatkom druhej aprílovej dekády, keď Ukrajinská pravda ukončila dohady informáciou, že rezort financií ambiciózny uchádzač zo Slovenska ne-

Volodymyr Hrojsman

povedie. Podľa agentúry UNIAN má Hrojsman s Miklošom iný zámer: postaví ho do čela skupiny na podporu reforiem v jadre kabinetu. Dôvod neprijatia ministerského kresla Mikloš zdôvodnil slovami, že v opačnom prípade by „stratil slovenské občianstvo, čo je preňho rovnako citlivá záležitosť ako pre ukrajinskú stranu skutočnosť, že by člen ich vlády nemal ukrajinské občianstvo“.

DZURINDA RADÍ POROŠENKOVI, AKO „PATRIŤ NA ZÁPAD“

„Ukrajina je nesmierne zložitý rébus, ktorý si vyžaduje veľmi zodpovedné a premyslené rozhodnutia,“ povedal v apríli 2014 na pôde banskobystrickej Univerzity Mateja Bela vtedy poslanec NR SR, prezident Centra Wilfrieda Martensa pre európske štúdie a bývalý predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda. Ďalšie posolstvo, ktoré v súvislosti s 10. výročím členstva SR v NATO adresoval študentom, im už muselo vyraziť dych. Slovákom sa vraj „nemohlo nič lepšie stať, ako sa integrovať do Aliancie a EÚ“. Ako sa dalo čakať, zodpovedným za prípadnú novú studenú vojnu označil „jednoznačne Rusko“, ktoré však „môže ešte vždy

23 prijať opatrenia, aby demokratické spoločenstvo nebolo nútené siahať k sankciám vrátane sankcií ekonomických“. Keďže Dzurindova rétorika, za ktorú by sa kedysi nehanbil ani George W. Bush, sa ani po 15 rokoch od bombardovania Juhoslávie nezmenila, sotva možno predpokladať, že dva roky po odznení citovaných výrokov bude odlišná. Tak ako sa nezmenila v októbri 2012, keď bol popri poslanecekj práci v NR SR poradcom srbskej vicepremiérky pre európsku integráciu Suzany Grubješič. Vo februári 2015 počas parlamentnej rozpravy k zameraniu zahraničnej a európskej politiky SR zaútočil na vládu argumentom, že v prístupe k Ukrajine „zlyháva pre bezzásadový postoj premiéra Fica“, a vzápätí vyzdvihol „konzistentné postoje prezidenta Kisku“. „Neveril som, že môžete až tak hlboko klesnúť. To nebol prejav expremiéra, ale pripomínalo mi to snaživého úradníčka z bruselského pravicového think-tanku,“ udrel klinec po hlavičke vtedajší šéf parlamentného výboru pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (SMER-SD). Dvojnásobný expremiér Mikuláš Dzurinda nakoniec neobišiel nasucho. Hoci prijatie ponuky ukra-

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš

jinského vodcu Petra Porošenka pridať sa k suite jeho zahraničných poradcov zverejnil 1. 4. 2015, o prvoaprílový žartík nešlo. Ako priblížil, bude pomáhať Kyjevu realizovať kľúčové politické a ekonomické reformy. „Ukrajina chce patriť na Západ,“ domnieva sa Dzurinda, ktorý považuje príbeh ekonomickej transformácie SR za inšpiratívny. „Je výsostným záujmom mojej vlasti, aby mala v Ukrajine stabilného, pokojného a predvídateľného suseda,“ reagoval na skeptickú otázku TASR, či nepovažuje úlohu, ktorá stojí pred Ukrajinou, za neriešiteľnú. Názoru na to, aké Rusko by malo byť v záujme SR, sa tentoraz vyhol.

RADIČOVÁ POMÁHA „PROEURÓPSKEJ ČASTI UKRAJINY“

Po Ivanovi Miklošovi a Mikulášovi Dzurindovi zaviedli „povinnosti“ na Ukrajinu aj bývalú členku VPN (1990 – 1992), expremiérku (2010 – 2012) a neúspešnú kandidátku na prezidenta SR (2009) Ivetu Radičovú. Spolupráca s Community of Democracies a poľským Európskym inštitútom pre demokraciu musela na dušu sociologičky rozčarovanej zo zúfalého stavu slovenskej pravice,

ktorej časť povalila v roku 2011 jej vládu, zapôsobiť ako hojivý balzam. A tak i ona zdôvodňuje svoju nechuť budovať si voličské zázemie doma potrebou pomáhať nášmu východnému susedovi s decentralizáciou. Ako Radičová v exkluzívnom rozhovore pre topky.sk nedávno prezradila, v teréne pracuje aktívne už od februára 2016, zatiaľ v lokalitách Dnepropetrovska, Odesy, Ľvova a Kyjeva. Keďže rozdiely medzi regiónmi sú tam oveľa výraznejšie ako u nás, slovenská skúsenosť s presunom kompetencií na samosprávy sa podľa nej nedá preniesť mechanicky, ale možno sa vyvarovať niektorých chýb. Na sugestívnu otázku, či sa Ukrajincom podarí „vymaniť z pazúrov Putina a zajatia domácich oligarchov“, reagovala, že „proeurópsky orientovaná časť Ukrajiny je odhodlaná vydať sa touto cestou a treba jej v tom pomôcť“.

ZADANIE VÝSOSTNE ODBORNÉ, ČI SKÔR POLITICKÉ?

Na pohľad vyzerá zadanie u všetkých troch ako čisto odborné, navyše podporené akousi morálnou aurou pomoci. Na tom, že tu nejde

aj o zadanie politické, by však trval azda už len prostoduchý. Stačí sa pozrieť na inštitucionálne prostredie, v akom sa v posledných rokoch pohybovali, a veci hneď dostávajú iný obsah a iné kontúry. Kým ekonóm Mikloš získal celý rad emeritných postov a skvostných ocenení (výkonný riaditeľ a prezident M.E.S.A.10, člen Dozornej rady FNM, guvernér MMF, Svetovej banky a EBOR za SR, Minister financií roka 2004 podľa časopisu Euromoney), politik Mikloš, naveky prikovaný k ortodoxnej pravicovej prove, až takú hviezdnu a presvedčivú dráhu neurobil. Spomeňme aj vlaňajší polmaratón Beh za Ukrajinu, ktorý Mikuláš Dzurinda odbehol v Kyjeve predtým, než začal oficiálne slúžiť prezidentovi Porošenkovi. Uskutočnil sa v rámci Reforiem pre Ukrajinu – projektu Centra Wilfrieda Martensa pre európske štúdie v Bruseli, ktorého prezidentom je práve expremiér SR. A čo verejná debata o Ukrajine, ktorej sa v rámci spoločného projektu Európskej politickej akadémie organizovanej Inštitútom pre politiku a reformy v spolupráci s Nadáciou Konrada Adenauera spolu s Miklošom zúčastnil? Radičovej neprihrala džob – ako sama naznačila, priamo ukrajinská strana, ale sprostredkovali jej ho spomínané organizácie. Napriek deklarovaniu faktu, že za fyzicky aj duševne náročnú prácu nebude od organizátorov – s výnimkou náhrad za cestovné a pobyt – poberať žiadnu finančnú odmenu (v podobnom zmysle sa vyjadrili aj ostatní dvaja milovníci Ukrajiny), sa takáto aktivita dá naozaj len problematicky vysvetliť nezištným osobným altruizmom inšpirovaným nadštandardnou láskou k Ukrajine.

MIKLOŠ S DZURINDOM MEDZI NAJVÄČŠÍMI ABSENTÉRMI

Mikloš, svidnícky rodák s rusínskou národnosťou, by nebol prvým cudzincom v ukrajinskom kabinete. Od februára 2015 radí ministerke financií – monetárnej technokratke z USA Natalii Jareskovej, a ministrovi hospodárstva Aivarasovi Abromavičiusovi z Litvy. Tretím cudzincom vo vláde rezignovaného Arsenija Jaceňuka bol Olexandr Kvitašvili z Gruzínska, ktorý viedol rezort zdravotníctva. Ani expremiér Dzurinda sa nestal prvým zahraničným poradcom hla-

vy ukrajinského štátu. Prvým bol škandalózny gruzínsky exprezident Micheil Saakašvili, ktorého pre zneužitie právomoci verejného činiteľa v Tbilisi vyhlásili za „nebezpečného zločinca“ a požiadali o jeho vydanie do Gruzínska, čo Kyjev odmietol. Poprevratová moc na Ukrajine má zrejme záľubu v pozývaní osôb, ktoré sa v krajine svojho pôvodu skompromitovali, do riadiacich štátnych funkcií. Už len samotný fakt, že si musí vypomáhať cudzincami, je pre krajinu uchádzajúcu sa o členstvo v EÚ a v NATO zahanbujúci. To, že Mikloš s Dzurindom boli už vlani na Slovensku duchom neprítomní, potvrdzuje nielen ich minimálny záujem o vystúpenia na parlamentných schôdzach minulého volebného obdobia (za ktoré navrhol Mikloš tri zákony a Dzurinda 1 pozmeňovací návrh), no najmä ich vysoká neúčasť na nich. Ako uviedol v máji 2015 portál aktualne.sk, priemerná absencia poslancov na hlasovaniach je od 600 do 700, kým Mikloš chýbal celkovo 1117-krát a Dzurinda až 1531-krát! Na vine boli, ako sami priznali, prevažne kolízie ich súkromných – neslužobných ciest na Ukrajinu (Mikloš od februára, Dzurinda od apríla 2015) so zasadnutiami NR SR, kde za svoju „prácu“ dostávajú plat, o akom sa drvivej väčšine Slovákov ani nesníva, bez ohľadu na ich neprítomnosť na rokovaniach či hlasovaniach. Skrachovaný trojlístok „pravicových filantro pov“ Dzurinda-Mikloš-Radičová sa teda rozhodol skúšať šťastie na východe. Mohla by vzniknúť námietka, že pri štipke pozitívneho pohľadu by sa ich úsilie dalo chápať ako vývoz know-how do krajiny, ktorá je naň pri trvalej politickej nestabilite bytostne odkázaná. Ako bohumilá misia troch vierozvestov, ktorých apoštolátom je priniesť Ukrajincom vieru v existenciu skutočných západných hodnôt. No a, samozrejme, pod ich ideologickou egidou zaviesť do štruktúr štátu aspoň čriepky fungujúceho systému – nevyhnutnej základne jeho úspešného riadenia. Nezodpovedanou otázkou ostáva, či práve taký experiment, aký si odskúšali na Slovensku, by im väčšina Ukrajincov odobrila, keby jej bolo umožnené o tom slobodne rozhodnúť.

EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

Roman Michelko

AKO RIEŠIŤ DAŇOVÉ RAJE

auzu Panama Papers môžeme vnímať rôznymi spôsobmi. Štandardný spôsob je ten, že celebrity, veľkí podnikatelia či nadnárodné korporácie a, samozrejme, politici si potrebujú optimalizovať dane. V prípade politikov ide dokonca viac o to, čo najlepšie zakryť vlastníctvo firiem, ktoré vyberajú „povinné desiatky“ z privatizácie, resp. štátnych zákaziek. Je jasné, že kým bude existovať spojenie záujmov veľkého biznisu a vysokej politiky, štandardné nástroje boja proti daňovým rajom budú neúčinné. Systém daňových rajov funguje dokonale už desaťročia. Bez nich by sa zisky korporácií „trochu stenčili“ a politici by prišli o vplyvných sponzorov. Úniky na daniach pritom vôbec nie sú malé. Odhaduje sa, že z členských krajín OECD a rozvojových štátov presunuli firmy od roku 1993 do daňových rajov desiatky tisíc miliárd dolárov, a ich štátne rozpočty sú tak každoročne ochudobňované takmer o dvesto miliárd. To je ohromujúca cifra, preto vyvstáva otázka, ako je to vlastne možné. Ako je možné, že sa vlády nechajú v podstate bez väčšieho odporu okrádať o také astronomické čiastky? Odpoveď je jednoduchá – takýto systém vyhovuje mnohým veľmi vplyvným ľuďom. Samozrejme, pokusov robiť s tým niečo už bolo viacero. Už v roku 2000 vzniklo z iniciatívy OECD Fórum o škodlivých daňových praktikách, ktorého správa pod názvom Globálna daňová kooperácia uvádzala zoznam preferenčných daňových režimov identifikovateľných ako škodlivé. Fórum pripravovalo tzv. obranné opatrenia (ekonomické sankcie) voči nekooperujúcim daňovým rajom, ktoré – ak by sa zaviedli, by znamenali ich faktickú likvidáciu. Gro opatrení bolo pripravených v časoch Clintonovej administratívy. Bohužiaľ, keď sa do vedenia USA dostala administratíva Georgea Busha juniora, implementácia už pripravených opatrení bola dôsledne sabotovaná.

Z toho vyplýva jednoznačné poučenie: proti veľkému kapitálu disponujúcemu právnickou a účtovníckou elitou v podstate nie je možné prijať štandardné a účinné opatrenia, ktoré by pri reálnej existencii daňových rajov zabránili agresívnej daňovej optimalizácii. Nakoniec, najväčšie nadnárodné korporácie Apple, Google, Facebook, Amazon, ebay a Starbucks dane takmer neplatia alebo len doslova v mizivých, priam stopových množstvách. Práve takéto nehoráznosti vedú k tomu, že politici sa zamýšľajú nad iným riešením – klasické dane zo zisku by boli nahradené iným typom daní, ktoré by sa dali oveľa ľahšie kontrolovať a nedali by sa tak ľahko obísť. Ukazuje sa, že takouto daňou by mohla byť daň z finančných transakcií. Ak by bola dobre nastavená, okrem iného by mohla eliminovať excesy, ktoré nakoniec viedli k finančnej kríze, obmedzila by obchodovanie s veľmi nebezpečnými a krajne špekulatívnymi finančnými derivátmi, navyše by dokázala veľmi efektívne generovať verejné zdroje. Najefektívnejšie by to bolo pri zavedení globálnej dane z finančných transakcií. Získané peniaze by sa mohli použiť na riešenie tej najhoršej chudoby v najchudobnejších štátoch. Daň z finančných transakcií sa dá dokonca nastaviť tak, že žiadne ostatné dane nebudú existovať. Razom by vymizol problém s daňovou optimalizáciou, s daňovými rajmi a s daňovými únikmi. Dnes už máme také vyspelé technológie, že v podstate dokážu zachytiť všetky finančné toky. Všetky finančné transakcie by sa primerane zdaňovali. Zmizli by aj daňové úrady. Ostáva jediné: postupne eliminovať hotovosť a zaviesť bezhotovostný platobný styk. No a, samozrejme, politicky to presadiť. A práve to bude asi kameň úrazu. Každopádne aj škandály ako Panama Papers takéto diskusie otvárajú a robia ich relevantnými.

VÝROKY ZASVÄTENÝCH > KORUNNÍ SVEDKOVIA

SATIRA >

> SATIRA

ŠÉF

VODCA

PREZIDENT

MAMI, SI TO TY?

Kresby: Rároh

Túto stranu pripravujeme v spolupráci so stránkou na Facebooku Prečo amerikanofilom hrabe?

TÉMA MESIACA:

PLÁNY VYĽUDNENIA

TEMPO RASTU SVETOVEJ POPULÁCIE SA SPOMAĽUJE. PODĽA NIEKTORÝCH ZDROJOV DOSIAHNE POČET OBYVATEĽOV ZEME STROP OKOLO ROKU 2040 – 8 MILIÁRD, A POTOM ZAČNE KLESAŤ. PODĽA INÝCH BUDE NAĎALEJ RÁSŤ, ALE UŽ LEN VOĽNEJŠÍM TEMPOM. V KAŽDOM PRÍPADE S PRÍCHODOM 4. PRIEMYSELNEJ REVOLÚCIE MIZNÚ PRACOVNÉ PRÍLEŽITOSTI A UŽ SÚČASNÁ MASA ĽUDÍ ZAČÍNA BYŤ PRE NADNÁRODNÉ ELITY ZBYTOČNOU. PRESTÁVAJÚ JU POTREBOVAŤ AKO ZDROJ LACNEJ PRACOVNEJ SILY. NEHOVORIAC O TOM, ŽE POPULÁCIA STARNE A OBROVSKÝ POČET BUDÚCICH DÔCHODCOV, O KTORÝCH SA NEBUDE MAŤ KTO POSTARAŤ, PREDSTAVUJE ČASOVANÚ BOMBU. V TOMTO SVETLE BY SME PLÁNY ELÍT NA DRASTICKÚ DEPOPULÁCIU PLANÉTY, KTORÝCH EXISTENCIA SA NEDÁ STOPERCENTNE DOKÁZAŤ, ALE EXISTUJE O NICH DOSTATOK NÁZNAKOV, NEMALI BRAŤ NA ĽAHKÚ VÁHU.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Tibor Eliot Rostas

BYŤ, ČI NEBYŤ STOŠTYRIDSAŤ KILOMETROV OD AMERICKEJ ATLANTY SA DO VÝŠKY TAKMER ŠIESTICH METROV VYPÍNA ŽULOVÝ MONUMENT ZNÁMY AKO GEORGIA GUIDESTONES. NA OBROVSKÝCH KAMENNÝCH DOSKÁCH JE VYTESANÝCH DESAŤ ZÁSAD V ÔSMICH JAZYKOCH. TOU PRVOU ZÁSADOU ĽUDSTVA MÁ BYŤ UDRŽANIE POPULÁCIE NEPREVYŠUJÚCEJ 500 MILIÓNOV OBYVATEĽOV. HAMLETOVSKOU OTÁZKOU SA NAMIESTO NÁS ZJAVNE ZAOBERAJÚ INÍ. 32

tázky masívneho populačného nárastu v treťom svete sa objavujú spolu s otázkami vymierania starého kontinentu. S nimi sa na scéne už viac ako storočie etablovalo myslenie smerujúce k riadenej depopulácii, eugenike a sociálnemu inžinierstvu. Spisovateľ Aldous Huxley povedal, že „neriešený problém preľudnenia povedie k neriešiteľnosti všetkých ostatných problémov“. Všetky ideálne štáty z dielne veľkolepých utópií počítajú s nemenným, vyrovnaným počtom obyvateľov a aj Platónovo mesto má stále rovnaký počet rodín. Kdekoľvek narazíme na úvahy o ideálnej spoločnosti, všade sa zároveň stretneme s neúprosnou podmienkou zachovania proporcie medzi zdrojmi obživy a veľkosťou populácie. A tá začala vo svete, no najmä v Európe, od polovice 18. storočia prudko narastať. Spolu s ňou sa vynárali otázky: Je pre štát dobre, ak počet obyvateľov rastie? Znamená veľa obyvateľov veľa bohatstva alebo veľa chudoby? Tu sa rodí aj teória Thomasa Roberta Malthusa, ktorý tvrdí, že ak nie je populácia obmedzovaná, zdvojnáso-

bí sa každých 25 rokov. Zároveň Malthus prichádza s názorom, že počet potravín narastá aritmetickým radom, počet ľudí geometrickým, a preto sú vojny nevyhnutné a potrebné. Chtiac-nechtiac už v tomto momente boli položené základy eugeniky ako teórie silnej rasy očistenej od slabých. Začiatkom 20. storočia tieto myšlienky podporovali a financovali elitné rodiny Rockefellerovcov, Carnegieovcov, Harrimanovcov až po neslávne vyústenie do rasovej ideológie nacistického Nemecka. Tam však tento program neskončil. Od druhej svetovej vojny pokračuje v elitárskom združení neomaltuziánov Rímskeho klubu hlásajúceho zastavenie populačného rastu všetkými prostriedkami vrátane sterilizácie, no predovšetkým oddelením sexuality od plodnosti a kontrolou potravinových zdrojov, ktoré požaduje silná a bohatá elitárska loby. Tá presadzuje svoju ideológiu eugeniky prostredníctvom medzinárodných inštitúcií ako Populačný fond OSN (UNPFA) alebo Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo (IPPF).

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Spoločnosť Epicyte si patentovala gén vzácnej triedy ľudských protilátok napádajúcich spermie. Ako informuje aj vedecký redaktor Robin McKie z denníka The Guardian, gén od Epicyte už vložili do kukurice. Takéto „antikoncepčné kukurice“ spúšťajú imunitnú neplodnosť, keď sa v tele ženy začnú tvoriť protilátky napádajúce spermie. „Máme skleník plný rastlín kukurice spôsobujúcich tvorbu protilátok proti spermiám,“ povedal prezident Epicyte Mitch Hein. Giganti Monsanto a DuPont už vytvorili s firmou Epicyte joint venture a jej vynález následne skomercionalizovali a pustili do obehu. Do hry vstupuje jeden z najbohatších ľudí na svete, Bill Gates, ktorý kúpil 500 000 akcií Monsanto v hodnote 23 miliónov dolárov. John Vidal v britskom The Guardian upozorňuje, že Gatesove „charitatívne“ aktivity sú v skutočnosti niečím úplne iným než potieraním nákazy a kŕmením chudobných a hladujúcich v treťom svete. Gates po celom svete presadzuje pestovanie geneticky modifikovaných rastlín, ako aj používanie vakcín, ktorým hovorí „riešenie pre svet“. O svojich aktivitách sa v nedávnom filmovom dokumente vyjadruje Bill Gates takto: „Náš svet má teraz viac ako 6,8 miliardy obyvateľov, pričom smeruje k 9 miliardám. Ak odvedieme skutočne dobrú prácu, môžeme znížiť počet približne o 15 %. Zaľudnenie v chudobných oblastiach je väčšie než kapacita pôdy.“ BBC prináša informácie o tom, ako nadácia Gatesovcov sponzoruje programy neplodnosti. Patrí k nim zničenie spermií pomocou ultrazvuku. Gates dokonca navrhuje „komisie smrti“, ktoré by mali rozhodovať, kto ostane nažive. Tento dlhoročný eugenický „vizionár strategického riadenia“ sa aj v súčasnej dobe zameriava na vnucovanie GMO v Afrike prostredníctvom svojho financovania Aliancie za zelenú revolúciu v Afrike (AGRA). Kým tretí svet zaznamenáva exponenciálny populačný nárast, v časoch blahobytu, ktorý sa v rozpätí tridsiatich rokov po druhej svetovej vojne rozšíril medzi najväčšiu masu ľudí v histórii, sa paradoxne začal šíriť zdanlivo nevysvetliteľný jav – vymieranie Európy. V roku 1960 predstavovala populácia západnej civi-

lizácie jednu štvrtinu z troch miliárd obyvateľov planéty, v roku 2000 je to už len jedna šestina a v roku 2050 to bude necelá desatina. Všetky známe prípady úbytku obyvateľstva sa odohrali na pozadí veľkej recesie a nedostatku. Prečo potom vymiera civilizácia, ktorá je relatívne najlepšie zabezpečená? Jednou z odpovedí je aj dielo Patricka J. Buchanana Smrť západu. Ten okrem iného konštatuje, že z „20 národov s najmenšou pôrodnosťou je 18 v Európe. Priemerná plodnosť na jednu ženu tu poklesla na 1,4 dieťaťa, pričom 2,1 dieťaťa je potrebných, aby bol nahradený existujúci počet obyvateľov“. Ak tento trend zotrvá, „počet obyvateľov Európy na konci 21. storočia poklesne takmer o 30 %“. Takýto úbytok je skutočne nevídaný a dá sa porovnať iba s masívnym poklesom, ktorý spôsobila epidémia čierneho moru v 14. storočí, keď vymrela takisto tretina obyvateľov Európy. Prečo sa to deje? „Zadusil nás blahobyt,“ tvrdí profesor sociológie Bolonskej univerzity Pierpaolo Donati, a dodáva, že „etika obetovania sa pre rodinu ako jedna zo základných ideí ľudskej spoločnosti sa stala historickou záležitosťou“.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Peter Hafner, Patrik Sloboda

VÝVOJ DEMOGRAFIE SVETA

PREDPOKLADANÝ VÝVOJ

SVETOVEJ POPULÁCIE

ačnime výrečným štatistickým grafom zobrazujúcim vývoj počtu obyvateľov našej planéty za posledné dve storočia. Po stáročia ostával pod hranicou jednej miliardy. Prehupol sa cez ňu až niekedy okolo roku 1800, aby v 19. storočí prudko stúpal a v 20. storočí vystrelil strmo nahor. Raketový vzlet trvá dodnes, no odborníci sa rôznia v prognózach, kedy sa zmierni a zastaví. Populačný fond OSN (UNFPA) konštatuje, že svet potreboval na dosiahnutie druhej miliardy 127 rokov, tre-

VÝVOJ SVETOVEJ POPULÁCIE

(údaje v miliardách)

11 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 0

r. 2000 818 177 240 252 99 50 841 316 175 350 3720 2447 193 1505 519 1503 31 727 96 184 303 145

r. 2015 1171 222 349 388 149 63 987 357 216 414 4397 3017 257 1903 628 1609 40 742 103 191 292 156

r. 2030 1658 289 509 562 229 69 1116 401 252 464 4939 3507 321 2227 737 1654 48 744 112 198 280 154

r. 2050 2473 392 784 841 378 77 1221 445 281 496 5324 3949 387 2526 839 1572 59 728 120 199 260 149

(údaje v miliónoch)

Zdroj: Population Reference Bureau

Najväčšiu dynamiku rastu zaznamenajú najbližších 35 rokov krajiny subsaharskej Afriky ako Konžská demokratická republika (166 %), Uganda (160 %), Sudán (156 %), Tanzánia (148 %) a Nigéria (118 %), pričom len v týchto piatich krajinách dôjde k prírastku viac ako pol miliardy obyvateľov. Pozoruhodné je aj zrýchlenie nárastu populácie v týchto krajinách v porovnaní z predchádzajúcimi 35 rok-

mi. Kým v roku 1980 v nich žilo dovedna 146 miliónov, v súčasnosti je to 388 miliónov a v roku 2050 to bude už 929 miliónov. India zaznamená v rovnakom období nárast o približne 350 miliónov obyvateľov, Pakistan o 145 miliónov, Indonézia 111 miliónov, Spojené štáty o 77 miliónov a Egypt o 73 miliónov. Naopak, krajiny ako Čína, Rusko a Japonsko zaznamenajú pokles populácie.

2083

2043

2025

2011

1987 1999

1974

1960

1927

PROGNÓZA NAĽUDNATEJŠÍCH KRAJÍN SVETA

1800

tej 33 rokov, štvrtej 14 rokov, piatej 13 rokov a šiestej 12 rokov. Tu sa v roku 1999 zrýchľovanie zastavilo. K siedmej miliarde sme sa v roku 2011 dopracovali tiež za 12 rokov a odvtedy sa tempo rastu spomaľuje. Osemmiliardový by mal byť svet po ďalších 14 rokoch, 9-miliardový po 18 a 10-miliardový až po 40 rokoch, čiže niekedy v roku 2080. V súčasnosti je nás vyše 7,4 miliardy. Pribúdanie ľudstva v reálnom čase merajú populačné hodiny na webovej stránke www.worldometers.info.

AFRIKA SEVERNÁ AFRIKA ZÁPADNÁ AFRIKA VÝCHODNÁ AFRIKA STREDNÁ AFRIKA JUŽNÁ AFRIKA AMERIKA SEVERNÁ AMERIKA STREDNÁ AMERIKA A KARIBIK JUŽNÁ AMERIKA ÁZIA ÁZIA (MIMO ČÍNY) ZÁPADNÁ ÁZIA STREDNÁ A JUŽNÁ ÁZIA JUHOVÝCHODNÁ ÁZIA VÝCHODNÁ ÁZIA OCEÁNIA EURÓPA SEVERNÁ EURÓPA ZÁPADNÁ EURÓPA STREDNÁ A VÝCHODNÁ EURÓPA JUŽNÁ EURÓPA

Zdroj: UNFPA

Z tabuľky jasne vidieť rozdiely v demografickom vývoji jednotlivých častí sveta. Kým populácia Európy má v rokoch 2000 – 2050 stagnujúci charakter, pričom krajiny strednej a východnej Európy dokonca zaznamenávajú prirodzený úbytok, na opačnom konci vidíme enormný nárast populácie Afriky, ktorá sa má v období rokov 2000 – 2050 strojnásobiť z 818 miliónov na takmer 2,5 miliardy.

Najľudnatejší kontinent Ázia zaznamenáva stabilný rast populácie. V roku 2000 žilo v Ázii (mimo Číny) takmer 2,5 miliardy ľudí, v roku 2050 to majú byť už bezmála 4 miliardy. Stabilný rast populácie je aj na americkom kontinente. V prípade menej rozvinutých krajín Južnej Ameriky je spôsobený nárastom pôrodnosti, v Severnej Amerike ide najmä o pravidelný prísun prisťahovalcov do USA.

INDIA ČÍNA USA NIGÉRIA INDONÉZIA PAKISTAN BRAZÍLIA BANGLADÉŠ KONŽSKÁ DEMOKRATICKÁ REPUBLIKA ETIÓPIA MEXIKO EGYPT FILIPÍNY RUSKO TANZÁNIA VIETNAM SUDÁN UGANDA JAPONSKO IRÁN TURECKO Zdroj: Population Reference Bureau

r. 1980 699 984 230 74 145 80 122 82 26 35 70 45 47 139 19 55 14 13 116 39 44

r. 2015 1314 1372 321 182 256 199 205 160 73 98 127 89 103 144 52 92 41 40 127 79 78

r. 2050 1660 1366 398 397 367 344 226 202 194 165 164 162 157 134 129 108 105 104 97 99 94

(údaje v miliónoch)

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Dušan Doliak

PÔRODNOSŤ ZAČNE KLESAŤ AJ V ROZVOJOVÝCH KRAJINÁCH

H 36

lavným dôvodom, prečo máme deti, je sexuálny pud. K tomu sa pridávajú aj ďalšie dôvody. V krajinách, kde nie je penzijné zabezpečenie, sa mladí starajú o starých, v poľnohospodárskych komunitách deti predstavujú pomocnú silu. Obdobie dosiahnutia ekonomickej samostatnosti je dnes vo vyspelých krajinách predĺžené až k tridsiatim rokom veku. Preto sa voľba partnera (a jeho ekonomického pozadia) podriaďuje dlhému skúmaniu a odhadom nielen biologickej kvality, ale aj trvalej udržateľnosti životnej úrovne rodiny. Zmeny v pôrodnosti a veku prvého otehotnenia sú závislé od celkového ekonomicko-sociálneho stavu spoločnosti. Počet detí na jednu ženu na Slovensku v minulosti rástol aj klesal. V päťdesiatych rokoch mali matky priemerne 3,5 dieťaťa a vek, v ktorom sa matke narodilo prvé dieťa, bol okolo 18. Dnes má priemerná matka len 1,25 dieťaťa a priemerný vek prvorodičiek je 26. V krátkom období od roku 1968 do roku 1974 pôrodnosť žien rástla. Bolo to dané silnými povojnovými ročníkmi, ktoré práve v tom čase zakladali rodinu. Pojem životných stratégií r a k je pomerne dobre vysvetlený na Wikipédii, v tohto článku nám stačí povedať, že r stratégovia majú vysoký počet potomstva a vysokú úmrtnosť. Naopak, k stratégovia majú malý počet detí, ktoré vyžadujú vysokú starostlivosť a, samozrejme, majú nízku úmrtnosť. Celosvetovo vidíme prechod rodín od r stratégie ku stratégii k – znižovaniu počtu detí a zvýšenej starostlivosti o ne.

Slovenská spoločnosť, práve tak ako väčšina rozvinutých krajín, prešla od zrušenia feudalizmu veľkými zmenami – dramaticky sa znížila úmrtnosť a zvýšila celková dĺžka života. Priemerná dĺžka dožitia v Európe sa od 18. storočia predĺžila z 35 rokov na dnešných 80. Rovnako sa predĺžila doba vzdelávania. Kým v roku 1830 až 70 % detí nechodilo do žiadnej školy a prakticky hocikedy mohli začať svoj reprodukčný cyklus, dnes mnoho detí absolvuje vysokú školu, a teda začnú s reprodukciou oveľa neskôr. Ak hovoríme o vývoji počtu obyvateľov do budúcnosti, musíme odpovedať, ako sa bude vyvíjať: 1. vek, v ktorom ženy budú mať prvé dieťa; 2. počet detí na jednu ženu; 3. celková úmrtnosť (detská, násilná – napríklad z dôvodu vojen, prirodzená z dôvodu starnutia). Na celom svete sa zvyšuje priemerný vek dožitia smerom k 80 rokom a počet detí na jednu ženu smerom k 1,25. Vidíme, že dodnes sa zmenšuje počet detí na ženu a rastie priemerný vek dožitia. Dnes predpokladáme, že tento trend bude pokračovať aj v budúcnosti. Počet obyvateľov planéty dosiahne podľa niektorých zdrojov vrchol v roku 2040 – okolo 8 miliárd ľudí, a potom začne klesať tak, ako sa to deje dnes vo vyspelých krajinách. Takúto predpoveď nájdete napríklad v knihe Jørgena Randersa z roku 2012 Globálna predpoveď na nasledujúcich 40 rokov. Pozrime sa, ako to bude prebiehať. Za vyspelé krajiny si vezmime ako príklad Japonsko, za africké Egypt a za Áziu Indonéziu. Združenie pre plánovanie rodiny v Japonsku už v roku 2011 uviedlo, že 39 % japonských mladíkov vo veku 16 – 19 rokov nemá záujem, alebo

37 dokonca neznáša sex, 59 % dievčat v danom veku hovorí to isté. V konzervatívnej spoločnosti, v akej Japonci žijú, je pre chlapca veľmi ťažké stretávať sa s dievčaťom bez toho, aby to nemalo ďalšie pokračovanie. V Japonsku je pretŕčanie sa s dievčaťom vážna záležitosť a veľké riziko straty mena pre dievča. Japonská mládež si racionalizuje svoju frustráciu mechanizmom kyslého hrozna. Plodnosť v Afrike je rozdelená do troch oblastí – na severe pri pobreží Stredozemného mora a na juhu v pásme okolo Juhoafrickej republiky je pôrodnosť pod štyri deti na ženu. V strednom rovníkovom pásme je síce niekde okolo 7 detí, ale aj tam – ako nakoniec všade inde v Afrike, pôrodnosť veľmi rýchlo klesá. V Egypte klesla pôrodnosť od roku 1968 z 6,25 dieťaťa na ženu na 2,5 v roku 2010. Ekonomická situácia v Egypte je veľmi zlá a napriek silným ročníkom potenciálnych rodičov predpokladáme začiatok poklesu počtu obyvateľov medzi rokmi 2040 a 2060. Už dnes je zločinnosť trojnásobná oproti úrovni pred arabskou jarou. Dá sa očakávať, že počas nasledujúcich desiatich rokov

vzrastie v Egypte zločinnosť na úroveň Líbye počas občianskej vojny, a potom zase klesne, no ostane trvalo na úrovni povedzme dnešnej Sýrie. Zároveň pôrodnosť klesne niekam na úroveň 1,25 detí na ženu. Indonézska pôrodnosť klesla za posledných 30 rokov z 2,5 na dve deti na ženu a tempo pravdepodobne ostane nezmenené najbližších 20 rokov. Nedá sa ani očakávať výrazný nárast zločinnosti a Indonézia sa pravdepodobne vydá cestou Japonska – cestou pomalého znižovania počtu obyvateľov a jeho starnutia bez veľkých sociálnych otrasov. Vrchol populácie by tu mal nastať v roku 2070. Ukázali sme, že populačný vrchol bude prebiehať rôzne – v niektorých krajinách ako Slovensko, Japonsko či Indonézia pokojne a prirodzene. V niektorých krajinách bude sprevádzaný rastom zločinnosti, občianskymi vojnami, kolapsom zdravotnej starostlivosti a veľkým prepadom pôrodnosti (Afrika, Blízky a Stredný východ). Populačného vrcholu sa na Slovensku báť nemusíme – budeme len musieť dlhšie pracovať a zvýšiť počet ľudí starajúcich sa o penzistov.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Patrik Sloboda

MY SME TU PÁNI A VY STE NAŠE ĽUDSKÉ ZDROJE

NA STRANÁCH 34 A 35 PRINÁŠAME PREHĽAD DOTERAJŠIEHO A PREDPOKLAD BUDÚCEHO NÁRASTU SVETOVEJ POPULÁCIE. PRE ÚPLNOSŤ OBRAZU K NIM PRIDAJME INÉ MERANIE TÝKAJÚCE SA PREHLBOVANIA NEROVNOSTI PRÍJMOV A BOHATSTVA. MEDZINÁRODNÁ CHARITATÍVNA ORGANIZÁCIA OXFAM NA ZÁKLADE ŠTATISTÍK BANKY CREDIT SUISSE VLANI UVIEDLA, ŽE 85 NAJBOHATŠÍCH ĽUDÍ SVETA VLASTNILO TOĽKO BOHATSTVA AKO POLOVICA ĽUDSTVA. V ROKU 2010 ICH BOLO EŠTE 388.

ento rok sa má najbohatšia elita vyrovnávajúca majetok spodnej polovice ľudstva scvrknúť na 62 superboháčov. Je to ohromujúce vysávanie bohatstva zdola nahor. Imanie tých 62 privilegovaných vzrástlo od roku 2010 o 44 %, kým u chudobnejšej polovice ľudstva sa prepadlo o 41%. Príjmová nerovnosť sa však prehlbuje i u tej lepšie situovanej polovice ľudstva, do ktorej patrí Európa, USA a ostatné tzv. priemyslovo vyspelé krajiny sveta. Spoluvinníkom je deindustrializácia transatlantického Západu od 70. rokov minulého storočia, keď sa rozbehol proces prekladania výrobných kapacít do rozvojového sveta a predovšetkým do Číny. Ale i tam sa rovnostárska spoločnosť mení na nerovnú, hoci iným spôsobom. Obyvatelia Číny sa totiž nedvíhajú z chudoby rovnakou mierou.

Rýchlo sa formujúca trieda zbohatlíkov sa mieša so straníckou smotánkou do nového mixu pod dirigentskou taktovkou nadnárodného kapitálu. Nie vždy plynulo a hladko, no s ťažkosťami sa rátalo. Dejinný okruh sa uzatvára. Skutočná moc sa po niekoľkých storočiach vracia späť do rúk hŕstky vyvolených. Tak ako v staroveku a v stredoveku. Budúcnosť sa rúti do minulosti.

CESTA K MOCI

Natíska sa otázka, prečo vládnuce štruktúry v Európe dopustili v neskorom stredoveku epochálne zmeny spojené s prechodom od feudalizmu ku kapitalizmu. Odpoveď sa hľadá lepšie, ak si všimneme motivácie a dlhodobé zámery strojcov týchto premien. Za korunovanými hlavami cisárov, kráľov a za roztopašníkmi z radov

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

najvyššej šľachty i duchovenstva stáli tí, ktorí disponovali reálnou mocou peňazí. Základná metóda bohatnutia – požičiavanie za úroky a potom rátanie úrokov z úrokov – narážala v stredovekej Európe na bariéry kresťanského hodnotového sveta. Tie bolo treba preraziť, aby formálne neprivilegovaná vrstvička držiteľov a množiteľov kapitálu mohla preniknúť do najvyšších spoločenských kruhov. Nehanebne vysoké stanovovanie výšky úrokov, tzv. úžerníctvo, tvorilo kapitolu samu osebe. Vmanévrovanie panovníckych a patricijských rodín do bezvýchodiskových dlhových pascí nemalou mierou prispelo k morálnemu rozkladu a konečnému rozpadu viacerých starovekých štátnych útvarov počínajúc Mezopotámiou a končiac antickým Rímom, najmä keď vovlieklo do dlhového otroctva aj kupecké, remeselnícke a roľnícke vrstvy. Nesmierne zbohatnutie bankárskych rodov akumulovaním ziskov z investícií do všetkých oblastí materiálnej i duševnej činnosti spoločnosti im umožnilo zdokonaľovať dlhodobé stratégie na ovládnutie celých krajín i plánovať ich ďalší vývoj. Nie cisári, králi a kniežatá, ani kardináli a arcibiskupi, ale bankári sa pri prechode feudalizmu do kapitalizmu dostávali do mocenského postavenia de facto absolútnych vladárov. S tým rozdielom, že postupovali uvážene a bez emócií. Dôkladne si premysleli, kam upriamia spoločenský vývoj po celej Európe, ako ju bude treba hospodársko-politicky tvarovať i v akých hodnotových sústavách vychovávať a viazať. Stáli navonok úslužne v tieni panovníkov, ktorých držali v dlhovom područí a mohli nimi manipulovať.

ČO VYĽUDNIŤ A ČO ZAĽUDNIŤ

Niektoré bankárske rody prerastali do európskej aristokracie, no to ich neuspokojovalo. Kumulovanie bohatstva a moci im dovoľovalo získavať prakticky všetko možné pod slnkom s jednou výnimkou. Jedinou, ktorá trápila už antických panovníkov, keď sa chceli vyrovnať bohom a dosiahnuť nadľudskú, božskú moc: nedokázali ovládnuť čas a prekonať smrteľnosť človeka. Pátranie po elixíre života bývalo v priebehu dejín ľudstva kľukaté. Stávka na duchovnú moc a štedré vydržiavanie početnej kasty

kňazov, mníchov, prorokov, veštcov a mágov ani po stáročiach neprinášala receptúru na večnú mladosť, ani skrotenie času. Preto finančníci na sklonku feudalizmu stavili na obchod ako na základ množenia bohatstva. Presadzovali aj rozvoj racionálneho myslenia ako predpoklad vstupu do novej éry rozvoja vedy a techniky potrebnej na pochopenie prírodných zákonov so zámerom ich plného využitia v záujme prekonania biologických obmedzení človeka. Priebeh epochálne prelomového 18. storočia ukázal, že si vybrali nádejnú cestu. Zmenili spoločenskú atmosféru v Európe a investovali do premeny skostnatených feudálnych pomerov na pružné kapitalistické. Finančnými pákami krotili márnotratnú aristokraciu, rozkrútili svetový obchod a rozvinuli proces deľby práce v celoplanetárnom rozmere. Potvrdili si predpoklad, že vklady do vzdelávania plodia vedecké objavy, tie urýchľujú zavádzanie techniky a spriemyselňovanie západnej Európy. Zmechanizovanie poľnohospodárstva vyľudňovalo vidiek a uvoľnilo desiatky miliónov roľníkov zbavených obživy na migráciu do lokalít, kde boli pre investorov potrební. Pádom feudálnych pomerov síce formálne získali osobnú slobodu, no upadali do materiálnej neslobody a existenčnej závislosti. V hospodárskych procesoch riadených kapitálom a investorskými kruhmi neboli ničím iným ako ľudskými zdrojmi, avšak vychovávanými v predstave, že sú svojprávni a slobodní.

NEPOTREBNÉ MILIARDY

Globálne koncipovanie a dlhodobé, neraz viacgeneračné plánovanie toho, ako sa má pretvárať svet, ostáva prakticky dodnes privilégiom globálnej finančnej smotánky a jej slúžiacich špičiek nadnárodných štruktúr. Explozívny populačný rast 20. storočia viedol k masovému rozšíreniu vzdelania a nasadenia dostatočného počtu vedcov a technikov na to, aby prešprintovali z prvej priemyselnej revolúcie (vypukla v 18. storočí a ťahala sa do konca 19. storočia) cez druhú (trvala prvé tri štvrtiny 20. storočia, keď prebehlo zavádzanie pásovej výroby, využívanie elektriny a spaľovacích motorov) a tretiu (nasadzovanie mikroprocesorov a automatizácie) k súčasnej štvrtej. V tej začína preberať

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

41 kľúčovú funkciu umelá inteligencia a robotizácia na pozadí všestranného prepojenia ľudí a strojov. Sebazdokonaľujúce sa automatizované sústavy vytvárajú mozaiku jednotného celosvetového komplexu, v ktorom ľudské zdroje strácajú dôležitosť. Vzhľadom na to, že posledné tri zo štyroch priemyselných revolúcií si vystačili s krátkym časovým rámcom sto rokov, môžeme predpokladať, že ich sponzori z veľkých bankárskych rodov mali už na začiatku 20. storočia pomerne jasnú predstavu, čo chcú dosiahnuť. Tak ako tri-štyri generácie veľkých bankárskych kartelov pred nimi ovplyvňovali v minulom storočí populačný vývoj na všetkých svetadieloch. Investíciám do osídľovania a industrializácie Južnej Afriky alebo USA predchádzali vklady do vyčisťovania vybraných priestorov od tzv. neasimilovateľnej pôvodnej populácie. Fyzickým akciám predchádzala propagačná kultúrno-psychologická príprava na blížiace sa zmeny. Po dovŕšení vyhladzovacích a iných depopulačných kampaní sa náležito prepisovali historické kroniky. Úmyselné vykynožovanie Indiánov v Severnej

i Južnej Amerike nákazlivými chorobami, proti ktorým nemali vypestovanú imunitu, však nebolo diabolským vynálezom belochov. Čerpali z historických análov opisujúcich napríklad mongolské hordy, ktoré v 14. storočí dobývali krymské mesto Kaffa (dnes Feodosija) aj katapultovaním mŕtvol nakazených morom cez opevnené hradby. Svetové vládnuce kruhy pripravujú verejnosť na potrebu zníženia počtu obyvateľov planéty prinajmenej od založenia Populačného fondu OSN pred vyše polstoročím. Depopulačný program zaobaľujú páčivými frázami o kontrole pôrodnosti, ochrane práv a zdravia žien, zabraňovaní neželateľného počatia atď. Najúčinnejším depopulačným prostriedkom sa po 2. svetovej vojne ukázal moderný životný štýl spotrebiteľskej spoločnosti, ktorý zredukoval priemerný počet potomkov na jednu ženu v Československu/Česku v období 1950 – 2015 z 2,80 na 1,44. Vo svetovom priemere spadol zo 4,95 na 2,36. Dodajme, že hraničnou hodnotou na zachovanie existujúceho stavu obyvateľstva je 2,1 potomka na jednu ženu.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Peter Staněk

NIČIVÁ KOMBINÁCIA: ĽUDIA CHUDOBNEJÚ A POPULÁCIA STARNE SÚČASNÝ NÁRAST POPULÁCIE NA PLANÉTE JE DANÝ PREDOVŠETKÝM PODSTATNE DLHŠÍM DOŽITÍM VÄČŠINY POPULÁCIE OPROTI MINULOSTI, ČO NAJLEPŠIE MOŽNO ILUSTROVAŤ NA PODIELE STOROČNÝCH A STARŠÍCH. TENTO PODIEL SA ZATIAĽ POHYBOVAL V MIZIVÝCH, PROMILOVÝCH HODNOTÁCH. UKAZUJE SA VŠAK, ŽE UŽ DO ROKU 2030 SA PODIEL ĽUDÍ NAD STO ROKOV MÔŽE POHYBOVAŤ NAD ÚROVŇOU ŠTYROCH, PIATICH PERCENT CELKOVÉHO ROZSAHU POPULÁCIE. AK SA BUDE VÄČŠINA POPULÁCIE DOŽÍVAŤ VYŠŠIEHO VEKU, DÔJDE K PODSTATNÉMU ZVÝŠENIU POČTU ĽUDÍ, ALE ZÁROVEŇ SA BUDE MENIŤ DEMOGRAFICKÁ ŠTRUKTÚRA VÄČŠINY POPULÁCIE V JEDNOTLIVÝCH KRAJINÁCH.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

achovanie vysokého počtu detí na jednu ženu je geograficky veľmi rozdielne. Dokonca krajiny ako Čína, India alebo Južná Amerika radikálnym spôsobom znížili počet detí pripadajúcich na jednu ženu. Dnes sa pohybuje na úrovni 2,5 až 3 deti. Najvýznamnejší populačný prírastok zostáva zachovaný v arabských krajinách, to znamená na Blízkom východe, v oblasti Saudskej Arábie a niektorých ďalších teritóriách vzdialenejšieho východu. Ak bude väčšina krajín zápasiť skôr s tým, že pri plošnom, pomalom zväčšovaní populácie sa bude zvyšovať podiel starších ľudí, tieto teritóriá zostávajú charakteristické vysokým podielom mladej populácie. Staršia populácia vo vyspelých krajinách sa začína stávať dominantným faktorom v oblasti ekonomiky, začína vytvárať 40 – 50 % domácej spotreby. Je orientovaná predovšetkým na aktívnu starobu. To znamená cestovanie, kultúru, používanie nových technológií. Prehlbuje sa aj medzigeneračný rozdiel. Nie v používaní informačných technológií; generácia ľudí nad 65 rokov takisto používa počítače vo veľkom rozsahu. Rozdiel je vo filozofickej koncepcii chápania života. Stará populácia bola naučená žiť bez dlhov alebo s minimom dlhov. Mladá populácia, osobitne generácia milénium (narodená v 90. rokoch a po roku 2000), má iné parametre života. Nechce vlastniť, chce zažívať. Nechce sa zväzovať majetkom, preto je napríklad podiel populácie na tzv. zdieľanej ekonomike u mladej generácie extrémne vysoký. Doterajší životný model bol typický tým, že ste mali osemhodinovú prácu, chodili ste päťkrát do týždňa do zamestnania. Bývali ste trvalo na určitom mieste a boli ste ukotvení v systéme. Miléniová generácia má iné predstavy. Nie sú to len takzvaní digitálni nomádi, ktorí cestujú po svete a pracujú prostredníctvom počítača kdekoľvek. Ale sú to predovšetkým ľudia, ktorí vnímajú vlastníctvo ako záťaž. A skôr inklinujú k tomu, aby spoločne užívali veci, prípadne si ich prenajímali alebo požičiavali. Pri tejto generácii pravdepodobne nedôjde k takému plynulému usadeniu sa a zapadnutiu do systému, keď zostarne, ako to bývalo v minulosti.

S tým súvisí extrémny nárast singlistov vo väčšine vyspelých krajín. Znamená to, že základom spoločnosti sa už nestáva dvojica (či už zosobášená alebo nie), ale jednotlivec, pre ktorého je hlavným cieľom kariéra, schopnosť zhromažďovať zážitky, putovať po svete virtuálne alebo reálne. Jedným z významných aspektov generácie milénium je výrazný pokles solidarity. Väčšinu života realizujú na sociálnych sieťach, nie sú v reálnom živote, boja sa osobných stretnutí. Toto pravdepodobne povedie k obrovskej vlne segmentácie spoločnosti. A to v situácii, v ktorej bude dochádzať k extrémnemu zvyšovaniu podielu ľudí nad 65 rokov. Čo s vývojom a s klasickým ekonomickým chápaním, ak budeme mať zmenšujúcu sa ekonomiku? Ekonomiku, ktorej populačný základ bude stále menší a vo vnútri toho čoraz menšieho základu sa bude zvyšovať podiel ľudí podľa dnešných ekonomických kritérií neaktívnych, teda ľudí nad 65 rokov? Problém nedostatku pracovnej sily v spoločnosti vyriešite 4. industriálnou revolúciou. To znamená robotikou, používaním systémov Big data, rozvojom 3D tlače atď. Ale hlavný problém bude problém spotreby, ktorý bude limitovaný dvoma hlavným bariérami. Prvou bude prehlbujúca sa príjmová polarizácia, druhou fyzický pokles počtu spotrebiteľov a zmena štruktúry ich spotreby. Rozumné firmy dnes sledujú, akým spôsobom sa vytvára a mení dopyt ľudí nad 65 rokov. So starnúcou populáciou vzrastie význam zdravotných služieb. Aj keď vďaka pokrokom medicíny sa mnohé zdravotné problémy posúvajú do vyšších vekových kategórií, stále nedokážeme zvládnuť napr. Alzheimerovu alebo Parkinsonovu chorobu. Ak je v súčasnosti na planéte pacientov s „Alzheimerom“ alebo „Parkinsonom“ niekoľko miliónov, v prognóze do roku 2030 či 2050 počítame už s desiatkami miliónov chorých. Máme lieky, ktoré môžu spomaliť priebeh choroby, ale nezastavia ju. Kto sa o týchto pacientov postará? Budú to ich deti, budú to špecializované pracoviská? Povedie to k tomu, že vytvoríme nové odvetvie služieb a starostlivosti venované tejto skupine budúcich pacientov? V Japonsku, kde je starnutie populácie najvypuklejšie, stavili na roboty. Za vrchol vývoja

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

robotizácie sa dnes považuje robot, ktorý vás opatrne zdvihne z lôžka, položí vás na vozík, prevezie do ambulancie lekára, a potom vás bez akéhokoľvek poškodenia vráti na lôžko. Roboty, ktoré s vami komunikujú. Preto, lebo deti nemajú čas, ale zároveň aj preto, lebo vzhľadom na rozdielnosť populačného vývoja bude počet starších ľudí, ktorí nemajú s kým komunikovať, podstatne väčší ako počet mladých ľudí. A mladí ľudia sa orientujú na zážitky, nie na to, aby sa starali o svojich rodičov. Pritom je zrejmé, že napriek všetkým úspechom modernej medicíny rozsah ochorení nervovej sústavy spojených s degeneratívnymi procesmi bude výrazne narastať. Dnešná sústava starostlivosti o starších občanov, či už ide o domovy dôchodcov alebo penzióny, tomuto vývoju nebude stačiť. Pravdepodobne naozaj dôjde k vytvoreniu nového odvetvia, ktoré sa bude venovať komplexnej starostlivosti o týchto pacientov. Budú sa vytvárať nové pracovné miesta, nové služby, roboti pomocníci, budú existovať odvetvia medicíny, ktoré sa budú venovať výrobe náhradných orgánov a implantátov. Ale to všetko vyžaduje jednu drobnosť – niekto to bude musieť zaplatiť. Buď pacient, alebo štát. Ak by to mal zaplatiť pacient – čo je predstava liberálov, znamenalo by to, že budúci dôchodca by mal byť výrazne bohatý. Mal by byť bohatší ako ten dnešný a mal by byť schopný použiť svoje úspory buď na nákup zážitkov, alebo na nákup zdravotníckych služieb. No dokonca nemecká kancelárka Angela Merkelová pred rokom a pol vyhlásila, že budúci nemeckí dôchodcovia budú podstatne chudobnejší ako doterajší. Dôchodok v súčasnosti znamená náhradu vašej mzdy pred odchodom do dôchodku. Vo väčšine európskych krajín dlhé roky fungoval v rámci sociálneho modelu mechanizmus, v ktorom bola výška náhrady na úrovni 60 až 70 %. Medzitým došlo k poklesu na úroveň zhruba 50 až 55 %. Vzhľadom na budúci vývoj sa očakáva, že úroveň náhrady bude klesať pod 50 %. A v horizonte do roku 2025 až 2030 by vo väčšine európskych krajín mala dosiahnuť iba hodnotu necelých 40 % mzdy, ktorú ste dostávali pred odchodom do dôchodku.

Tento rozdiel by ste mohli kompenzovať z úspor, ktoré vznikli počas doby vášho produkčného pôsobenia. Ale tieto úspory miznú, a to z dvoch dôvodov. Po prvé, radikálnych spôsobom sa mení príjmová polarizácia, čo znamená, že prevažná väčšina ľudí žije od výplaty k výplate. Po druhé, boom spotreby a stále presvedčovanie spoločnosti o tom, že kúpme dnes a splácajme v budúcnosti, pri stagnujúcich mzdách vedie k tomu, že stále väčšia časť populácie je zaťažená dlhmi. Musíte odkladať stále väčšiu časť dnešných príjmoch na splácanie dlhov, ale potom vám neostáva na vytvorenie finančnej rezervy pre vašu starobu. Riešením by mohol byť škandinávsky model. To znamená, že väčšinu služieb, zdravotníckych, sociálnych a iných v starobe nebudete platiť vy, ale bude za vás platiť štát, pretože vy ste platili vysoké dane počas života v produkčnom veku. Teoreticky by to mohlo fungovať. Ale štát sa bude musieť popasovať s novými výdavkami. Prvý blok predstavujú výdavky na obranu a prevenciu proti terorizmu. Druhý blok bude predstavovať výrazné zvýšenie výdavkov vo väzbe na riešenie migračnej krízy. Prečo nechce nikto otvorene povedať, koľko bude stáť ubytovanie, zdravotná starostlivosť, ošatenie, potraviny, jazykové vzdelávanie miliónov migrantov? To, čo dnes zažívame, je v skutočnosti len úvodná vlna, pretože bude dochádzať k podstatnému zvýšeniu rozsahu migrácie v dôsledku klimatických zmien. Tretí blok – budeme musieť riešiť enormné náklady súvisiace s adaptáciou ľudskej spoločnosti na zmenu prírodného prostredia, ktorá bude nezvratná a podstatne väčšia ako sa doteraz pripúšťa. Ostane na starostlivosť o starých ľudí? A pritom štát má stále menšie a menšie príjmy. Dokonca je úplne jasné, že ani pohybovanie s korporatívnymi daňami výrazne nezvýši príjmy štátu. Hlavnú časť príjmov štátu dnes tvoria spotrebné dane a DPH. Ak však bude klesať spotreba, napríklad v súvislosti s príjmovou polarizáciou, znamená to, že štát celkom pragmaticky vyberie podstatne menej na daniach zo spotreby. Zostanú posledné okruhy daní – dane z majetku. Tie sa už dnes stávajú veľmi významným nástrojom na stimuláciu a stabilitu rozpočtov.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Ale v skutočnosti tí najväčší vlastníci majetku dávno upratali svoj majetok niekde inde. Do daňových rajov, previedli na druhé osoby atď. Ani nízke úrokové sadzby už negarantujú zvýšenie spotreby. Dnes už, ľudovo povedané, zhadzujeme peniaze z vrtuľníka zadarmo. Ale ani podniky, ani ľudia už neberú toľko pôžičiek. Ich kritický stav z hľadiska dlhov a budúcich príjmov je taký vážny, že ani peniaze s nulovou úrokovou sadzbou už pre nich nie sú atraktívne. Štát sa tak môže čoskoro dostať do situácie, keď nedokáže garantovať všetky služby, na ktoré ľudia prispievajú platením daní. V Európskej únii môže dôjsť k odlišnému tempu dôsledkov starnutia populácie v jednotlivých členských krajinách. Napríklad v Škandinávii môže byť ten dopad pomalší práve preto, lebo vysoká úroveň daní, sociálneho modelu a prerozdeľovania bude utlmovať procesy, o ktorých hovorím. V krajinách ako Portugalsko, Španielsko a Taliansko už nefunkčnosť dnešného systému prerozdeľovania posilní všetky vnútorné pnutia. Taliani nebudú odchádzať do dôchodku v 55, ale budú pracovať do 65, 70 rokov. Predčasné dôchodky sa stanú raritou, a to aj v Nemecku. Zároveň budú mať budúci dôchodcovia už podstatne menšie možnosti zarábať. Nemáme čínsky systém, kde sú tieto problémy vyriešené filozofiou spoločnosti. Konfuciánska povinnosť postarať sa o svojich rodičov až do konca života znamená, že penzijné poistenie má iba 30 % Číňanov. V Indii sa starý človek vzdá majetku, odíde z domu ako pútnik, venujete sa duchovnému zdokonaľovaniu. Ale toto sú veci, ktoré sú pre euro-americkú civilizačnú štruktúru neprijateľné. Tu znamenal dôchodkový systém klasickú schému troch grošov. Dlhé roky to tak fungovalo. Dokonca vždy bola snaha vlád dosiahnuť plynulosť pomeru generácií v populačnom vývoji, aby nikdy nedochádzalo k tomu, že niektorý z grošov by musel byť príliš veľký oproti ostatným. Bohužiaľ, zhruba posledných 20 rokov dochádza k radikálnym zmenám. Ukazuje sa, že pomer ľudí v produktívnom a poproduktívnom veku sa radikálne kloní v neprospech ľudí v produktívnom veku. Jednoduchá logika tvrdí, že keď klesne počet platiteľov, bude menší

počet peňazí na dôchodky a dôchodcovia budú mať menej peňazí. Navyše tak, ako je obrovská príjmová polarizácia v príjmoch, je obrovská príjmová polarizácia aj v dôchodkoch. Pretože ak ste živnostník, ktorý platí minimálne odvody, pravdepodobne budete dostávať aj minimálny dôchodok od štátu. Čím viac znižujete odvodové povinnosti a posilňujete príjmovú polarizáciu, tým menší objem prostriedkov dostanú budúci dôchodcovia. Nehovoriac o tom, že ak väčšinu majetku spoločnosti vlastní 7 – 10 % populácie, tí ostatní nemajú ani finančné,

ani majetkové zdroje na dôstojný budúci život. A toto spolu s klasickou formou demografických zmien môže vytvoriť jeden z najzásadnejších civilizačných zlomov budúcnosti. Problémom sa teda nestáva biologická populačná bomba, ako definoval Rímsky klub v 60. rokoch, ale dôsledná zmena charakteru spoločnosti súvisiaca s celkovou zmenou jednotlivých vekových skupín, a hlavne s celkovou zmenou filozofie spoločnosti a jej fungovania. A v tomto zmysle slova je príjmová polarizácia jedným z najdeštruktívnejších fenoménov, ktorý ohrozuje udržateľnosť dnešnej spoločnosti nielen z hľadiska toho, že stredná trieda je základom masovej spotreby na území daného štátu, ale aj preto, lebo práve polarizácia bohatstva povedie k nemožnosti udržať kvalitné a zmysluplné starnutie. A toto všetko vytvorí to, čomu hovoríme sociálny mix budúcich konfliktov. Mám obavu, že toto si neuvedomujú ani politické elity, ani prevažná väčšina populácie. A čas, ktorý máme na zvrátenie tohto vývoja, sa nám radikálne kráti. Autor je ekonóm a prognostik Ekonomického ústavu SAV.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Peter Čalovka

SEXUALITA ZBAVENÁ DUCHOVNOSTI

NÁS VEDIE DO ZÁHUBY BRITSKÝ HISTORIK ARNOLD J. TOYNBEE SVOJHO ČASU POVEDAL, ŽE „ŠANCE ĽUDSKEJ RASY PREŽIŤ BOLI OVEĽA VYŠŠIE V DOBE, KEĎ SME BOLI BEZBRANNÍ VOČI TIGROM, NEŽ DNES, KEĎ SME SA STALI BEZBRANNÝMI VOČI SEBE SAMÝM.“

lavné charakteristiky úpadku európskej civilizácie popísal pred približne sto rokmi filozof Oswald Spengler vo svojej knihe Zánik Európy (u nás v preklade ako Zánik západu). Osud, ktorý Európu čaká, opísal viac-menej presne, hoci aj slovami a pojmami používanými pred sto rokmi. Predtým koncom 18. storočia tie isté myšlienky, ale presnejšie, sformuloval ako všeobecné zákony úpadku civilizácie na príklade Rímskej ríše Edward Gibbon. Civilizácia bez minulosti nemá budúcnosť a civilizácia bez budúcnosti je prakticky mŕtva. Čo je budúcnosťou všetkých civilizácií? Je to potomstvo a hodnoty, ktoré v sebe civilizácia nesie. Civilizácia je entita, ktorá má svoj vlastný život v čase a priestore. Jej neodlučiteľnou charakteristikou je zmena a dynamika vývoja. Žije vďaka kontinuite jednotlivých generácií a ich spájaniu do súvislého reťazca, čo nás prirodzene privádza k chápaniu sexuality ako základnej hodnoty, na ktorej civilizácia stojí a padá. Samotné rozmnožovanie však na rozvoj a rozkvet civilizácie nestačí. Britský historik Arnold J. Toynbee priradil k histórii civilizácií

47 vektor duchovnosti a na sklonku života interpretoval dejiny ako „víziu Božieho stvorenia v pohybe“. Sexualita je okrem iného spojená s najväčšími mystériami ľudského života – s počatím človeka ako produktu lásky medzi mužom a ženou, ako najhlbšieho spojenia tejto lásky, ktoré je také zásadné, že sa zaznamenáva v podstate samotného bytia oboch partnerov, a ak je sprevádzaná zrelou láskou, má charakter večnosti a nekonečna. S tým je spojené aj narodenie človeka ako prechod z vnútra, zo sveta lona matky do sveta fyzickej reality a vznik samostatného bytia dieťaťa. Okrem toho sa pri narodení dieťaťa veľmi intenzívne spája v jednom bode minulosť, budúcnosť a prítomnosť rodovej línie. Posledným mystériom, paradoxne súvisiacim s naplnením sexuality človeka, je smrť ako opustenie fyzického tela. To je prechod z vonkajšieho sveta do sveta absolútneho zvnútornenia, ktoré človeka odpája od štruktúry priestoru a času a robí ho súčasťou sveta ležiaceho na opačnej strane – sveta transcendentálna. V tomto prípade sa zasa vyvracia naruby vonkajšie smerom dovnútra.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Je dôležité pochopiť, že nič z toho, čo tu bolo povedané neznamená, že hlavná energia človeka je jeho sexuálna energia. Takýto názor je skôr vulgarizáciou, ktorá sa objavila viac-menej v 20. storočí. Hlavnou energiou človeka je čistá božská energia, a tá sa u človeka transformuje na sexuálnu energiu. V tomto zmysle smeruje prvý impulz našej energie k riešeniu životných situácií a k reprodukcii. Sexualita v tomto chápaní predpokladá, že smerovanie života človeka vo fyzickej realite bude orientované na vrátenie lásky Stvoriteľa. To znamená, že sexuálna energia je iba prvý impulz, ktorý pri správnom postoji prechádza u človeka do jemnejšej vyššej energie a uzatvára sa cyklom, keď sa božia „vertikálna“ láska vracia prostredníctvom horizontálnej roviny ako rozmnožená a „zušľachtená alebo zúrodnená človekom“ znova k Stvoriteľovi. V sexualite človeka funguje určitý paradox. Ak človek zdržiava svoje sexuálne impulzy a dokáže ich držať pod kontrolou (aj keď sú zdanlivo nekontrolovateľné), jeho schopnosť milovať sa zušľachťuje a zdokonaľuje, a tak ako sa človek pri ovládaní svojho tela vo veciach sexuality stáva „pánom seba samého“, stáva sa zároveň „pánom lásky“ aj v duchovnej rovine. Ak človek funguje vo veciach sexuality bez kontroly (tzn. bez toho, aby sa v tejto oblasti kvalifikoval ako pán seba samého), sexualita sa netransformuje na jemnejšiu a vyššiu energiu, ale zostáva na úrovni fyzickej túžby, recykluje v človeku tie najnižšie formy energie a bráni mu v dosiahnutí jemných úrovní bytia. Čím viac človek žije v rovine uspokojovania svojich čisto sexuálnych (sexuálne bezduchých) potrieb, tým viac sa odčerpáva energia z jeho vyšších štruktúr. Pri veľkej disharmónii človeka v tejto oblasti môže nastať situácia, keď v človeku vznikne taká silná bariéra, že takýto človek nie je schopný mať deti, pretože ho nenaplnený sexuálny život zbavil najjemnejšej energie, ktorá predstavuje jeho potomstvo. Paradoxne v takýchto prípadoch prejavujúcich sa neschopnosťou otehotnieť, resp. splodiť potomstvo, môže byť riešením určitá sexuálna abstinencia alebo zmenený režim sexuálneho spolunažívania s partnerom, zohľadňujúci uvedené príčiny.

Jedným z príznakov blížiaceho sa zániku civilizácie je degradácia sexuality ako pozitívnej hodnoty. Je zrejmé, že ak sa zásadným spôsobom zmenia pravidlá spoločenského správania a mravy sa v tom smere uvoľnia, určite to podstatným spôsobom negatívne ovplyvní populáciu civilizácie. Jedným z hlavných sprievodných javov tohto procesu je rozpad rodiny. Civilizácia stojí a padá na rodine ako svojej základnej jednotke. Keď padne rodina, padne civilizácia. Ak nebude pevná rodina, ľudia stratia motiváciu mať deti. Vtedy civilizácia stráca svoju budúcnosť. Tento jav už v súčasnosti výrazne ovplyvňuje populáciu vyspelých západných spoločností. So sexuálnou revolúciou, ktorá sa zrodila v komunitách hippies v 60. rokoch, prišli aj jej civilizačné dôsledky. Časť hippies sa zmenila na „yappies“ (od slova yap – namiesto yes, čo zvyčajne používajú ľudia extrémne spokojní so svojím životom a sociálnym statusom), ktorí začali žiť normálny „americký život“ pre peniaze a kariéru, ale už s deformovanými ideálmi o partnerských vzťahoch. Okrem toho sa svet postupne začína virtualizovať a k slovu v biznise, ale aj ako samotný biznis, sa do virtuálneho sveta dostáva pornografia, erotika ako nástroj vojny predávajúcich proti kupujúcim. Ľudia sklamaní odklonom civilizácie od skutočných hodnôt partnerskej lásky, rodičovstva a rodiny sa stávajú čosi naozaj ako zombie, ktoré sú viac alebo menej otrokmi sexuálnej virtuálnej reality. Nanešťastie, ľudia z mladej generácie sú naozaj svedkami úpadku morálky svojich rodičov a strácajú chuť do života a chuť na normálne, prirodzené sexuálne vzťahy. V civilizácii postupne dochádza k absolútnej strate pozitívnych vzorov. Ak sa aj nejaké vzory nájdu, sexistická a zdegradovaná spoločnosť sa im vysmieva a dochádza k tragickému prerodu komunity, kde sa normálne stáva nenormálnym a nenormálne normálnym. Tak sa mohlo stať, že vo Francúzsku, kde mal otec rodiny v Disneylande tričko s obrázkom normálnej, heterosexuálnej rodiny, prišla miestna ochranka a donútila ho opustiť park (nedovoliac mu ani kúpiť si v najbližšom stánku náhradné tričko). Dotyčný otec rodiny dostal dokonca pokutu za osočovanie práv sexuálnych menšín (rozumej LGBTI),

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

svojím obrázkom na tričku vraj diskriminoval „alternatívne“ rodiny. Degradácia sexuality v modernej spoločnosti ide postupne. Keď sa objavili časopisy Playboy a Penthouse, najprv sa argumentovalo tým, že ide iba o estetiku nahého ženského tela. Dnes je internet v tejto oblasti prakticky bez regulácie a po odbúraní všetkých zábran pre komunity LGBTI sa začal finálny útok na zákony zabraňujúce zneužívaniu detí. Smutné na tom je, že ľudia, ktorí sa týmto problémom venovali naozaj vážne, predpovedali takýto vývoj na samotnom začiatku týchto zmien. Chaos v civilizačných morálnych hodnotách sa premieta do konkrétnych reprodukčných problémov, ktoré sú jeho priamym dôsledkom. Muži majú problémy s aktivitou spermií, ženy trpia ženskými reprodukčnými chorobami. Napríklad Japonsko sa potýka s tzv. „sekkusu šinai šokogun“ syndrómom, nazývaným ináč aj syndróm celibátu. Moderná generácia Japoncov do 40 rokov stráca záujem o normálne romantické vzťahy. Milióny z nich nechcú vôbec chodiť na rande a stále narastá počet tých, ktorí nemajú záujem ani o sex. Príčin je viacero: okrem narastajúcej závislosti od digitálnych technológií je tu aj tradičné chápanie manželstva ako „inštitúcie na pochovanie manželky“, lebo podľa japonskej tradície je manželka druhá po milenke. Okrem toho, manželstvo je pre moderné Japonky „hrobom“ potenciálne pochovávajúcim aj ich ťažko vybudovanú kariéru, ktorá pre nich znamená nezávislosť. V Japonsku býva zvykom, že kariérny postup sa žene po vydaji zastaví. Vydaté ženy, ktoré pracujú, sú spoločnosťou často démonizované.

Emancipované moderné mladé Japonky preferujú vzťahy na jednu noc, ale ani tam nebýva sex prioritou. „Ženatí kolegovia z práce mi často dávajú návrhy na vzťah, lebo si myslia, že som zúfalá, keď nikoho nemám,“ hovorí s úškrnkom mladá žena a z úst jej vyjde slovo „mendokusai“. Mendokusai znamená niečo, čo je „príliš náročné“. Do tejto kategórie patria aj muži, ktorí sa priečia tradičnému japonskému chápaniu otca ako ekonomického bojovníka za úspech a živiteľa rodiny. Ide najmä o mužov, ktorí sú síce heterosexuálni, páčia sa im ženy, ale nemajú záujem o sex a vzťahy. Zložitosť emocionálnych vzťahov, ktoré sú spojené so sexom, ich neláka. Preferujú mať pokoj. Podobné alebo analogické problémové správanie má svoje modifikácie vo všetkých vyspelých kultúrach a svedčí v podstate o tom, že ako civilizácia nezvládame riešiť priebežne vznikajúce výzvy a problémy, čo v konečnom dôsledku naozaj môže viesť k našej degenerácii a zániku. Niektoré veľké civilizácie našich predkov, napríklad Kelti žijúci v našich končinách pred príchodom terajších stredoeurópskych národov, zanikli v prvom tisícročí tak, že ich asimilovali okolité národy. Ak sa nespamätáme, možno skončíme ako v apokalyptických antiutópiách, kde sa rodenie detí stáva vzácnosťou. Riešenie týchto problémov určite existuje. Arnold J. Toynbee, jeden z velikánov 20. storočia, tvrdí, že v živote platí jedno skutočne hlboké a dôležité pravidlo: najschodnejšou cestou, ako dosiahnuť cieľ, je neusilovať sa o cieľ samotný, ale o ešte ambicióznejší cieľ, ktorý je za ním a presahuje ho.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Juraj Pokorný

CODEX ALIMENTARIUS – AGENDA SMRTI POD RÚŠKOM OCHRANY SPOTREBITEĽA?

C 50

odex Alimentarius alias Potravinový kódex už 53 rokov vyvoláva medzi svojimi stúpencami a odporcami vášnivé hádky, v ktorých stoja proti sebe spravidla tvrdenia proti tvrdeniam. Na podozrenie, že v skutočnosti ide o nástroj na depopuláciu preľudnenej planéty, upozornil už v roku 2008 vo svojom článku v Nexus Magazine psychológ Dr. Gregory Damato, ktorý vedie v Austrálii kliniku Quantum Biofeedback pre pacientov s rôznymi diagnózami od depresií až po rakovinu. Ako ďalej píše, Komisia pre potravinový kódex (Codex Alimentarius Comission) je „podceňovanou, no mimoriadne vplyvnou obchodnou organizáciou, o ktorej väčšina ľudí (vrátane skoro všetkých amerických kongresmanov) nik dy nepočula, a tí, ktorí o nej počuli, nemusia chápať jej pravú podstatu“.

PRED ČÍM VARUJÚ ODPORCOVIA KÓDEXU

Podľa oficiálnej stránky kódexu, ktorý vznikol v roku 1963 v spolupráci s Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO – Food and Agriculture Organisation) a Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), má inštitúcia altruistické ciele spočívajúce „v zabezpečení ochrany zdravia spotrebiteľov a bezpečnosti potravín, v koordinácii medzinárodných organizácií pri dodržiavaní potravinových štandardov a v uplatňovaní korektných postupov v obchode s potravinami“. Od roku 2002 schvaľuje návrhy všeobecných aj špecifických noriem kódexu už spomínaná medzivládna komisia. Jeho obhajcovia ich považujú za vedecky podložené a pre ochranu

verejného zdravia prospešné. Má to preukazovať skutočnosť, že sa zavádzajú do národných i regionálnych smerníc všetkých kontinentov sveta. Keďže väčšina obyvateľstva žije v 170 členských krajinách Codex Alimentarius, ktoré na ich príprave participujú, Svetová obchodná organizácia WTO ho uznáva ako medzinárodnú referenčnú bázu na rozhodovanie o bezpečnosti potravín a ochrane spotrebiteľa. Kým mainstreamové médiá sú zaneprázdnené svojou ezoterickou agendou sústreďujúcou sa na terorizmus, globálne otepľovanie, epidémie salmonelózy či nedostatok potravín, realitou sa stávajú iné hrozby. Onedlho bude všetko, čo do svojich úst – s výnimkou farmaceutík, dáme (a to i vrátane vody), zo strany Codex Alimentarius Commission do značnej miery regulované. Aspoň podľa Gregoryho Damata, bojujúceho proti realizácii zvráteného projektu a varujúceho: ak sa globálnym korporáciám stojacim v pozadí nových štandardov umožní „harmonizovať svet“, vďaka nedostatočnej výžive a obmedzenému prístupu k zdravotným doplnkom budú trpieť degeneračnými chorobami miliardy ľudí! Rozhodujúce je, že nik nevie, aké medzinárodné smernice budú pred harmonizáciou kódexu prijaté a žiadna krajina nie je pred nimi chránená, a to bez ohľadu na to, čo vládne agentúry hovoria, aby preventívne umlčali akékoľvek znepokojenie verejnosti. Časť aktivistov z oblasti alternatívnej medicíny upozorňuje, že ide o taktiku zahmlievania otázky kódexu až do chvíle, keď už bude príliš neskoro čokoľvek podniknúť.

51 KONEČNÝM CIEĽOM ZDECIMOVANIE ĽUDSTVA?

Populačná kontrola pod rúškom ochrany spotrebiteľa – takto by sa dal výstižne definovať Codex Alimentarius, vedený USA a kontrolovaný veľkými farmaceutickými spoločnosťami s cieľom redukcie svetovej populácie na udržateľných 500 miliónov. To je o 93 percent menej ako v súčasnosti! FAO a WHO odhadovali, že zavedenie čo i len jednej smernice o vitamínoch a minerálnych látkach vyústi počas 10 rokov do úmrtia minimálne troch miliárd ľudí. Už ani neprekvapuje skutočnosť, že najdominantnejšou krajinou v agende kódexu sú USA, ktorých primárnym záujmom je prospech nadnárodných spoločností v oblasti farmaceutík, poľnohospodárstva či chémie. Oponenti predpokladajú, že sloboda zdravia sa bude šírením dezinformácií o geneticky modifikovaných organizmoch (GMO) naďalej zhoršovať. Konečným zámerom skorumpovanej obchodnej organizácie navonok sa venujúcej zdraviu spotrebiteľov je zúbožená, zvýšeným tempom degenerujúca svetová populácia.

Ako Dr. Damato zdôrazňuje, kým sa záväzné štandardy a normy potajomky prijímajú, vláda USA a kolaborujúce médiá sa pokúšajú odvracať pozornosť ľudí podružnými motívmi. Jediný spôsob, ako sa tejto agende smrti a jej kataklizmatickým dôsledkom vyhnúť, je podľa neho rozširovanie pravdivých informácií o nej. „Nezáleží na tom, či ľudia ešte stále spia, či sú príliš zaneprázdnení alebo zotročení každodenným životom. Je čas prebudiť sa a čo najrýchlejšie konať,“ vyzýva Austrálčan, a zároveň odporúča sledovať na stránke Natural Solutions Foundation najnovší vývoj kódexu. Pripomeňme, že populačným problémom nemusí byť iba preľudnenie. Codex Alimentarius sa totiž stane neaktuálnym, ba doslova nežiaducim v momente, keď sa decimovanie ľudstva ako riadená aplikácia kódexu v praxi zvrhne v dôsledku nezvládnutia procesov a následkov, ktoré lavínovitým spôsobom spustí, na jeho hromadné vymieranie. Prízrak definitívneho konca s nezvratným účinkom sa tak môže preklopiť do desivej skutočnosti. To záhadné informačné ticho znepokojuje. Kto nám objasní, na čo sa to vlastne máme tešiť?

ORBIS PICTUS > BELGICKO Foto: Geert Vanden Wijngaert, SITA/AP

Policajti prehľadávajú v Bruseli miesto, kde bol predtým zatknutý Mohamed Abrini. Kancelária federálnej prokuratúry potvrdila, že utečenec je podozrivý zo spáchania vlaňajších teroristických útokov v Paríži (13. 11. 2015). Podľa belgických úradov však bude nevyhnutné ďalšie vyšetrovanie, aby sa objasnilo, či je Abrini (stotožňovaný s tajomným „mužom v klobúku“) naozaj tretím podozrivým zo smrtiacich bombových útokov na bruselskom letisku (22. 3. 2016). Nádielka ovocia krátkozrakej politiky otvorených dverí Françoisa Hollanda a Angely Merkelovej je teda nečakane štedrá. Má akurát jedinú chybičku krásy: nemusí vždy chutiť... (jup)

BALTSKÉ MORE > ORBIS PICTUS Foto: U. S. Navy/AP

Ruský taktický bombardér SU-24 podniká v Baltskom mori v nízkej nadmorskej výške a na malú vzdialenosť (odhadom 9 metrov) simulovaný útok na torpédoborec USS Donald Cook. Podľa predstaviteľov USA preleteli ruské útočné lietadlá nad loďou amerického námorníctva v pondelok 11. 4. a v utorok 12. 4. až 30-krát a v jednej chvíli dokonca tak blízko, že vytvorili okolo nej brázdy na mori. Podľa šéfa americkej diplomacie Johna Kerryho bol incident „neprofesionálny, zbytočne provokačný a nanajvýš nebezpečný“. Okolnosť, čo robí americká bojová loď v Baltskom mori, keď sa v súčasnosti žiadne plavidlo ruského námorníctva v Hudsonovom ani Mexickom zálive nenachádza, ponechal bez vysvetlenia. (jup)

ORBIS PICTUS > INDIA Foto: Chann Anand, SITA/AP

Indický robotník ukladá surové tehly v tehelni na okraji mesta Džammú. Výroba tehál predstavuje neorganizovaný priemysel, vo všeobecnosti rozšírený zväčša na vidieku a v polomestských oblastiach. Významne sa však podieľa na tvorbe pracovných miest v Indii. Robotníci tu spravidla za 12 až 14-hodinový pracovný čas dostávajú dennú mzdu vo výške približne 200 rupií (2,5 $). Ostáva len skonštatovať, že chudoba na Slovensku a chudoba v Indii predstavujú veličiny diametrálne také odlišné, že pojem relativity nadobúda pri nich naraz úplne iný rozmer. (jup)

RUSKO > ORBIS PICTUS Foto: Musa Sadulajev, SITA/AP

Dôstojník ministerstva vnútra sa prechádza s guľometom počas cvičenia v obci Centaroj 80 km juhovýchodne od hlavného mesta Čečenska Groznyj v Rusku. Vzadu visia portréty čečenských prezidentov Ramzana Kadyrova (vpravo) a jeho otca Achmata Kadyrova (vľavo), ktorý bol v roku 2004 zavraždený výbuchom bomby. Čečenská republika je od posledného zasadnutia Vladimira Putina do kresla hlavy Ruskej federácie už pomerne pokojným regiónom, čo sa o ére jeho vzdialenejšieho predchodcu Borisa Jeľcina rozhodne povedať nedalo. (jup)

ORBIS PICTUS > FRANCÚZSKO Foto: Christophe Ena, SITA/AP

Sociálne médiá vo Francúzsku podporili hnutie nazvané Nuit debout (Noc na nohách), ktoré vyústilo do celonárodných štrajkov. Tisícky demonštrantov si za symbolické miesto zhromaždenia zvolili parížske Námestie republiky, kde sa utáborili a nočnými protestmi vyjadrovali svoj ostrý nesúhlas s navrhovanou reformou zákonníka práce či zlými sociálnymi podmienkami. Socha na zábere má ústa zakryté plátnom a v ľavej ruke drží figurínu francúzskeho premiéra Manuela Vallsa s nápisom na hrudi La Valls est finie, čo je dvojzmyselná narážka na La valse est finie (valčík sa skončil). Zmysel pre iróniu teda Francúzov neopúšťa ani v ťaživej ekonomickej situácii. (jup)

JAPONSKO > ORBIS PICTUS Foto: Kyodo News/AP

Pracovníci vykonávajú opravné práce na superrýchlom exprese Kjúšu Šinkanzen po tom, ako sa pri zemetrasení v japonskom meste Kumamoto (prefektúra Kumamoto) vykoľajil. Po dvoch silných zemetraseniach zostalo v južnom Japonsku nezvestných asi 10 ľudí. Záchranári zintenzívnili svoje pátranie na ostrove Kjúšu, kde bolo po zosuvoch pôdy a následnom poškodení ciest i mosta veľa oblastí odrezaných od sveta. Prírodným živlom i Američanmi ťažko skúšaný národ však nemá na výber, a tak si na život v trvalom ohrození musel už dávno zvyknúť. (jup)

ORBIS PICTUS > MAROKO Foto: Samia Errazzouki, SITA/AP

Fotografia ukazuje drevenú dosku, na ktorej je údajne diplom Fatimy al-Fihri – priekopníckej ženy, ktorá v marockom kráľovskom meste Fez pred 12 storočiami (v roku 859) založila univerzitu, mešitu a knižnicu al-Karaouine. Vďaka takýmto ženám sa v stredoveku udržiavala kontinuita s antickou vzdelanosťou, bez ktorej by Európa svoju renesančnú epochu asi nikdy nezažila. Očakáva sa, že po rekonštrukcii bude znovuotvoreniu tejto najstaršej univerzity na svete predsedať sám kráľ Mohamed VI. Úrady ešte nerozhodli, či si islamské rukopisy bude môcť pozrieť aj verejnosť, alebo toto privilégium obmedzia len na univerzitných výskumníkov. (jup)

NEMECKO > ORBIS PICTUS Foto: Martin Meissner, SITA/AP

Africká maska na Art Cologne v Kolíne nad Rýnom – najstaršom veľtrhu moderného a súčasného umenia 20. a 21. storočia na svete. Zdá sa, že už to nie je len Angela Merkelová, kto si v Nemecku na fenomén Afriky a jeho ustavične rastúcu prítomnosť v Európe postupne zvyká... (jup)

Marián Benka

ZÁPAD BY BOL NAJRADŠEJ, KEBY SA VŠETCI AFRIČANIA

VYPARILI

IBRAHIMA MAIGU VNÍMA VEREJNOSŤ AKO HERCA, SPEVÁKA A ZABÁVAČA ČI NAJZNÁMEJŠIEHO SLOVENSKÉHO ČERNOCHA. NÁS VŠAK ZAUJAL INÝMI POHĽADMI NA UTEČENECKÚ KRÍZU, KTORÝMI SPOČIATKU ŠOKOVAL MAINSTREAMOVÉ MÉDIÁ. SYN BÝVALÉHO VRCHOLOVÉHO POLITIKA V JEHO RODNOM MALI MÁ JASNÝ NÁZOR NA SÚČASNÉ POSTAVENIE AFRICKÉHO KONTINENTU A NA NADVLÁDU ZÁPADNÉHO KAPITÁLU. Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Môžete nám priblížiť postavu vášho otca? Môj otec sa volal Mamadou Maiga, patril medzi prvé politické kádre, ktoré prevzali Mali hneď po odchode Francúzov. Teda v 60. rokoch? Áno, to boli roky, keď už bol tlak na kolonialistov, či už to boli Portugalčania, Francúzi alebo Angličania, aby dávali africkým krajinám nezávislosť. To nechceli, ale boli donútení verejnou mienkou. Po odchode kolonialistov prevzali našu krajinu do rúk socialisticky zameraní ľudia. A tí sa hneď obrátili na Rusov, spolupracovali s Rusmi, dokonca vtedajšie Československo vyrobilo našu prvú menu – malijské franky. Spolupracovali sme so socialistickými krajinami, pretože u nás bola veľká averzia voči západným štátom pre to, čo sme pod nimi zažili. Krajina bola decentralizovaná, mala päť veľkých regiónov. Okrem prezidenta Modiba Keitu boli veľkými pánmi guvernéri regiónov. Môj otec bol guvernér piateho regiónu Mopti. Vtedy vládli ľudia, ktorí boli patrioti, africké štáty nepoznali vysokú korupciu, nepoznali ani vojenské prevraty, ani nič podobné. Prečo sa to zmenilo? Keď sme bolo socialisticky zameraní, naši predstavitelia vo veľkom bojkotovali Francúzsko, čo sa Francúzom nepáčilo, a tak pracovali na pláne B, aby to zmenili. Keď sme už nemohli byť ich kolóniou, chceli aspoň zaviesť systém, ktorý sa volá neokolonializmus. Neokolonializmus znamená, že síce neovládate štát priamo, ale ľudia, ktorí ho riadia, budú kopať za vás. Vlastne budú mať nôž na krku, budú vás musieť poslúchať a robiť vašu politiku. Neokolonialisti si našli ľudí, ktorí túžili po bohatstve a moci. Proste môžeme povedať, že je to to isté, čo sa robilo v čase otroctva. Chytať černochov a predávať ich ako otrokov nešli bieli, ale ich vlastní bratia – černosi, ktorí boli skorumpovaní, chytali svojich a dávali ich bielym. Zradili vlastných. Toto je niečo podobné, len na inej úrovni. Francúzi zorganizovali v Mali prevrat s pomocou generála Moussu Traorého. Jeho ľudí Francúzi cvičili, dávali im zbrane a peniaze, a títo ľudia zvrhli demokraticky zvoleného prezidenta. Foto: Matúš Plecho

Kedy k tomu došlo? To bolo v roku 1968. Všetky kádre, ktoré pracovali pre vtedajší režim a mali blízko k Rusom, zavreli do väzenia, vrátane môjho otca. No a potom zistili, že vlastne zavreli mozgy krajiny, nebolo nikoho, kto by spravoval krajinu. Môjho otca museli oslobodiť, lebo nemal nič za ušami. A Moussa Traoré ho už ako prezident nominoval na ministra vnútra. Ako minister fungoval ešte niekoľko rokov, potom išiel nútene na dôchodok, lebo odmietal plniť príkazy svojich nadriadených. Moussa Traoré kopal za Francúzov ešte niekoľko rokov. Až keď prestal neposlúchať, aj jeho zvrhli ďalším vojenským prevratom. Urobili sa akože demokratické voľby. Bol zvolený človek, ktorého chceli Francúzi. Alpha Oumar Konaré. Ten rozkopal základy tohto štátu a úplne odzbrojil sever Mali. A teraz sa tam rozťahujú Francúzi. Sever Mali je krajina nikoho. Akým právom tam Francúzi sú, keď oficiálne už Mali nie je ich kolóniou? Najprv tam zorganizovali vzburu. To isté, čo urobili Američania v Sýrii, keď podporovali takzvaných umiernených rebelov. Aj my máme etnikum, ktoré túži mať vlastnú krajinu. Sú to Tuaregovia. No a Francúzi, ale aj Európska únia počúvali Tuaregov, finančne ich podporovali a tí sa na severe Mali vzbúrili, začali zabíjať ľudí, znásilňovať ženy a požadovať, aby im patrila polovica krajiny. Netvoria ani 2 % populácie severu krajiny, nehovoriac o samotnom Mali. A keď mala krajina oslabenú armádu a nevedela sa brániť, prezident zavolal Francúzov, nech nám idú na pomoc. A vtedy Francúzi s požehnaním Európskej únie prišli s celou armádou v plnej sile do Mali, prišli nás akože oslobodiť a usadili sa tam nastálo. A aby sme im nepovedali, nech už vypadnú z krajiny, stále živili ten konflikt. Aké sú skutočné dôvody francúzskej prítom nosti? Oslobodenie krajiny určite nie. Oslobodili len dve mestá a polovicu severu nechali v rukách banditov. Ale „zhodou okolností“ je tá časť krajiny pre nich strategicky dôležitá. Celé roky chceli, aby s nimi Mali podpísalo bezpečnostnú spoluprácu.

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

To Mali vždy odmietalo, lebo by si vpustilo cudziu armádu na svoje územie. A druhá vec je, že to je oblasť, kde máme ložiská ropy, je tam kopa zlata a najväčšie podzemné zásoby vody. Nehovoriac o tom, že je tam urán, ktorý francúzska energetika potrebuje na svoju existenciu. Takže vidíme, že Francúzi potrebujú ovládať našu krajinu. Vždy budú robiť tak, aby bol na čele krajiny človek, ktorý ich bude poslúchať. Inak spravia ďalší prevrat. O tomto sa v médiách nehovorí, Európska únia a západné krajiny sa voči tomu robia hluchí a nemí. Lebo všetci sa v tom vezú. Ten istý scenár sa odohrával v Sudáne, Stredoafrickej republike, Nigérii, Kamerune... Tam všade Francúzi živia teroristické skupiny, dodávajú im zbrane a posielajú vojenských expertov, aby napomáhali destabilizovať tieto štáty.

Ak teda prebieha nejaký obchod alebo ekono mická spolupráca s Francúzskom, je pre tieto kra jiny nevýhodná? Jasné. Oni sú tí, ktorí diktujú podmienky. Francúzsko získava ročne viac ako 400 miliárd eur zo svojich afrických kolónií. To sa týka hlavne surovín? Hlavne surovín. Ale aj štátne zákazky na budovanie infraštruktúry získavajú francúzske firmy. Keď tam chcú prísť Číňania, Indovia alebo Rusi, Francúzsko je zásadne proti. A preto sa robia také atentáty, ako bol ten v hoteli Radisson Blue. Na pozadie a príčiny toho atentátu som sa vás chcel práve opýtať. Atentát sa stal v čase , keď bola v Mali konferencia o baníctve pre všetky štáty, ktoré mali záujem s nami spolupracovať. A v hoteli, kde sa delegáti ubytovali, bol spáchaný atentát. To bola práca Francúzska, ktoré nechce do Mali pustiť konkurenciu. My by sme uvítali všetky tieto krajiny, či sú to Rusi, Indovia alebo Číňania, lebo sú lacnejší ako Francúzi, a dokonca by sme s nimi mohli mať férový obchod namiesto Francúzov, ktorí nám diktujú. Minule ste mi povedali, že vašu krajinu 20 ro kov vykorisťovali Američania a Francúzi. Ameri čanov ste doteraz nespomenuli.

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Nespomenul, lebo Francúzsko je len platforma pre Ameriku. Európa je zase kolóniou Ameriky. Keď sa bombardovalo v Líbyi, Francúzi síce boli angažovaní, ale za všetkým bola Amerika a NATO. Mali a Líbya boli spriatelené krajiny. Dokonca rokovali o spoločnom ropovode. A na to zareagovali Francúzi, lebo my si nemôžeme dovoliť vybudovať ropovod bez ich súhlasu. Majú nukleárne zbrane, cudzineckú légiu, vojnové lode, môžu si voči nám dovoliť, čo chcú. Tak nech sa netvária, že africké krajiny sú slobodné. Mnohí na Západe majú zafixovanú predstavu, že Afričania sú vlastne ľudia, ktorí si nevedia vlád nuť. Keď ich necháte vládnuť si samých, nakoniec si zvolia nejakého diktátora, a preto tam musíme byť my, bieli, aby sme im pomáhali udržať demok raciu. Čo si myslíte o tejto predstave? A máte vy na Západe demokraciu? My v Zem&Vek si myslíme, že skutočnú demok raciu nemáme. Často o tom píšeme. Tak potom som vám odpovedal. Je v Amerike demokracia? Deje sa tam toľko nespravodlivosti, čierni sú tam stále utlačovaní. Agresia policajtov voči čiernemu obyvateľstvu je stále očividnejšia. Tí, ktorí študujú históriu, by mali vedieť, že my sme mali demokraciu skôr, ako bola Amerika na svete. Naši vodcovia v minulosti skôr, ako sa pre niečo rozhodli, pýtali sa na názor ľudí. To, čo má Švajčiarsko ako priamu demokraciu, sme my mali dávno. Je veľmi jednoduché povedať, že prinesieme demokraciu do Líbye, ale pozrime sa, aká je tam dnes demokracia. Do Iraku priniesli takú demokraciu, že tam vybuchne bomba každý týždeň. Koľkí z tých, ktorí si myslia, že my v Afrike potrebujeme zavádzať demokraciu, sa boli pozrieť v Afrike? Koľkí z nich vôbec poznajú náš príbeh? Vedia, čím sme prešli, akú máme históriu, aký je momentálny život v Afrike? Všetko, čo vedia, vedia z médií. Nevedia, čím prechádza Afrika, čo sa tam deje, prečo sa tam ľudia zabíjajú, prečo sa vypaľujú dediny. Nevedia, kto je za to zodpovedný, kto tam dodáva zbrane a financie, nevedia, prečo to je. A potom si dovolia povedať, že my nevieme žiť spolu. Samozrejme, že nevieme žiť spolu, keď nám niekto stále hádže polená pod nohy. Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

ti ukázali, že im nezáleží na živote, a aby si sa aj ty bál. Lenže terorizmus už medzitým nabral iný smer. Samotné veľmoci používajú teroristov ako nástroje, aby mali zámienky útočiť. Oni sú tí, ktorí dneska vyrábajú teroristov, zaplatia im a povedia: možno zomrieš, ale celá tvoja rodina bude mať všetko do konca života, celá tvoja dedina. Ale urobíš nám túto službu, aj keby si mal zomrieť. Odpáliš bombu v centre Paríža a my povieme len to, že je to ISIL, že to sú Sýrčania a máme zámienku naštartovať lietadlá, ísť ich tam bombardovať. Nie každý, kto akceptuje terorizmus, je moslim. Samozrejme, že aj Arabi používajú terorizmus, lebo nemajú iný spôsob, ako sa brániť. Ale aj Západ hrá s touto kartou, aby mal zámienku na svoje agresie. Za to, že celý svet dneska vníma moslimov ako teroristov, môžeme vďačiť mainstreamovým médiám.

66 My sme tam v Afrike považovaní za nejaký druh zvieratiek, naše bytie vlastne nevyhovuje nikomu. Skôr by niekto prijal, aby sa všetci Afričania vyparili, aby tento kontinent ostal ako nejaký trezor s nerastným bohatstvom pre iných. Narážate na údajné snahy o depopuláciu Af riky? Jasné. Viete, koľko žien v Afrike potratilo tento rok? Potratia, a nevedia z čoho. Dávajú ženám lieky alebo vakcíny, po ktorých ostanú neplodné. To je výsledok spolupráce miestnych vlád s oligarchami, ktorí sú nad nimi. Existuje tendencia regulovať obyvateľstvo v Afrike, aby nemohlo veľmi vyskakovať. Mali je moslimská krajina a aj vy ste moslim. Čo hovoríte na názory, že islam je v podstate ag resívne náboženstvo a je najväčšou liahňou tero rizmu? Terorizmus je boj slabšieho proti silnejšiemu. Aby mal slabší nejakú šancu, keď poruší pravidlá. Nepostaví sa pred teba a poďme bojovať, ale prekvapí ťa zo zálohy. Teroristi sú tí, ktorí porušili

pravidlá. Nemajú tanky, bojové lietadlá, jadrové zbrane, tak bojujú ako môžu. Nechválim terorizmus, zabíjanie nevinných ľudí je zbabelé a hnusné. Ale oni sa snažia zasiahnuť nepriateľa tam, kde ho to najviac bolí. Terorista je ten, kto nie je s niečím spokojný. Keď západné vojská prídu do krajiny týchto ľudí a bombardujú civilné obyvateľstvo alebo nemocnice, je to v poriadku. Ale keď terorista príde do ich mesta a odpáli bombu v obchodnom dome alebo vo vlaku, je zločinec. Američania sú najväčší teroristi. Lebo vďaka nim vznikol terorizmus a terorista, ktorý koná ako koná. Prišiel si k nemu do krajiny, chceš mu tam nastoliť demokraciu. On povedal, že nechce. Daj mi pokoj, odíď, ja som tu doma. Ty nie si policajt sveta. Ty nie si Boh. Ty si Američan, patríš do Ameriky, on je Afganec, patrí do Afganistanu, Iračan patrí do Iraku, Sýrčan do Sýrie. Tak ich nechaj žiť. Nemáte rovnakú kultúru, nemáte rovnaké náboženstvo, nemáte rovnaké zvyklosti a ty chceš, aby oni žili tak ako ty v Amerike. Zasahoval si im do súkromia, do života, do všetkého. Oni vidia, že nemajú takú výzbroj, ako máš ty, tak sa budú brániť, ako vedia. Idú na smrť, aby Foto: Matúš Plecho

Okrem terorizmu je islam vnímaný ako nábo ženstvo, ktoré potláča ženy a ľudské práva. Niekto zneužíva moslimskú kartu. A mám pocit, že ju najviac zneužíva Saudská Arábia. Ja som moslim. Pochádzam z krajiny, kde sú moslimovia. A viem, ako ľudia žijú. Nie sú teroristi, netýrajú ženy. Budem tvrdiť, že všetci kresťania sú vlastne pedofili? Za to, že nejakí farári znásilňovali deti? Prečo moslimovia nehovoria, že kresťanské náboženstvo je pre pedofilov? Ja hovorím, že náboženstvá sú v poriadku. Ale niekto ich zneužíva vo svoj prospech. Ženy sú týrané aj na Slovensku, v slovenských rodinách. Všetci o tom vieme. Samozrejme, aj v rámci moslimskej komunity sú ľudia, ktorí zneužívajú náboženstvo. Máme extrémistov vo všetkých náboženstvách, aj v moslimskom. Ak sú ženy niekde zahalené, je to taká ich forma ochrany pred chlapmi v tej krajine. Alebo ženy a muži sa veľmi nestretávajú na verejnosti. Je to istá ochrana pred neverou. Aj keď ja osobne si myslím, že to ide trošku do extrémizmu. Máme veľa moslimských krajín, kde tieto veci neplatia. Stačí ísť do Afriky. Ja som z Mali, kde sú moslimovia, a naozaj málokedy vidím zahalené ženy. Málokedy vidím týrané ženy. Ale teraz, keď sa vo svete všeobecne hovorí, že moslimovia sú teroristi, vrahovia a týrajú ženy, týka sa to aj mňa. Hoci som to v živote nerobil, neuznávam to, nemám to rád. Vážim si ženu a na-

ozaj chcem, nech sa sama rozhodne, kam chce kráčať, čo chce robiť. Čo si myslíte o vlaňajšom návrhu ministra vnút ra Kaliňáka, aby sa moslimovia na Slovensku mo nitorovali? Aj ten zákon priklepli. Myslím si, že tým štát zasahuje do môjho súkromia. Len preto, lebo som moslim, majú na mňa iný meter ako na ostatných. Jedného dňa môžu prísť a povedať, že všetci moslimovia majú zákaz vychádzania. Nemyslím si, že terorizmus sa až do takej miery týka Slovenska, aby sme mali takéto zákony. A čo sa týka imigrantov, vôbec si nemyslím, že majú záujem byť na Slovensku. To sú väčšinou ekonomickí migranti, ktorí chcú ísť do Nemecka, do Švédska, do týchto bohatých krajín. Slovensko ich vôbec nezaujíma. Samozrejme, keď sa nebudú vedieť dostať ďalej, môžu zostať aj tu. Keď už sme pri migrantoch, ako sa dívate na celú túto prisťahovaleckú krízu? Vždy som hovoril, že problémy sa majú riešiť na začiatku. Už vtedy sme mali vedieť, že ak pôjdeme zapáliť oheň k susedovi, sused sa k nám nasťahuje. Američania, Európska únia a všetci blbci, ktorí riadia tieto krajiny, zapálili oheň v Líbyi, Sýrii, Iraku. Nečudujme sa, že teraz všetci utekajú sem. Je najvyšší čas, aby Západ zastavil túto vojnu, prestal vysielať signály, že Európa má pre každého bývanie, jedlo a peniaze. Ak sa peniaze použijú, aby pomohli tým ľuďom v ich krajinách, oni budú ešte tisíckrát vďačnejší. Lebo nielenže budú doma, budú žiť svojimi zvyklosťami a budú sebestační. Oni sem tiež nepotrebujú chodiť. Moslimovia nepotrebujú vidieť nahoty každý deň, nepotrebujú pozerať na ženy v krátkych sukniach. Ale keď sem prídu ako moslimovia, budú to mať na dennom poriadku a bude to veľký kultúrny konflikt. Koza sa nemôže stať ovcou. Koza bude vždy koza a ovca bude vždy ovca, aj keby žili spolu. Celá imigrácia vyrába priestor pre budúce konflikty. Nacionalisti získajú silu. Jedny zaútočia na druhých, tí sa budú brániť. Ten problém sa ešte dá vyriešiť. Ale tí debili, ktorých máme v Bruseli, by sa mali spamätať a myslieť na budúcnosť svojich vlastných krajín. Vidíme, ako funguje „multi-kulti“ v Amerike. Streľby a násilie. To je „multi-kulti“.

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

Lukáš Perný

ZDOCHÝNAJÚCI KÔŇ

NEOLIBERÁLNYCH IDEOLÓGOV

ŽIJEME VO ZVLÁŠTNYCH ČASOCH. O TAKZVANEJ OFICIÁLNEJ PRAVDE ROZHODUJÚ ĽUDIA, KTORÍ SA NEBOJA V MENE PEŇAZÍ PREZENTOVAŤ LŽI A ŠPINAVOSTI. O PREVENCII PRED PROPAGANDOU PÍŠU SAMOTNÍ STROJCOVIA TEJ NAJOBLUDNEJŠEJ PROPAGANDY. SEKTA MEDIÁLNYCH PSYCHOPATOV SÍDLIACICH VÄČŠINOU V HLAVNOM MESTE SLOVENSKEJ REPUBLIKY SA SNAŽÍ DENNODENNE DOKAZOVAŤ, ŽE PATRÍ K STRÁŽCOM JEDINEJ A SKUTOČNEJ PRAVDY. URÁŽA A ZNEVAŽUJE VŠETKÝCH, KTORÍ NESÚHLASIA S ICH DOGMAMI – TÝM UŽ V PODSTATE ŽIADNY SÚDNY ČLOVEK NEVERÍ.

lánok Pavla Sibylu z Denníka N začína slovami: „V spoločnosti vidíme dve skupiny. Jedna je proreformná, vyznávajúca pravidlá a vládu zákona. Druhá, nazvime ju východná, je klanová, ktorá potrebuje vodcu a na dosiahnutie úspechu využíva konexie, nie svoje schopnosti.“ Skupinou číslo jedna sú zrejme dokonalí liberálni demokrati a tou druhou hlupáci a blbci – väčšina národa. Denník N je hlásnou trúbou tých najvulgárnejších neoliberálov, ktorí sa netaja otvorenou podporou najväčších špinavostí vyprodukovaných tzv. liberálnou demokraciou. Denník N veľmi rád zneužíva slová o vyšších ideáloch na propagáciu svojich primitívnych

propagandistických cieľov, predovšetkým zavedenie neoliberálnej tyranie, štátu bez vlastnej sebestačnosti, totálne podriadeného nadnárodnému trhu. Typické sú slová Fedora Gála: „Ľudia neradi vidia, že osobná zodpovednosť je súčasťou slobody. Ohrozuje ju pocit neistoty a s ňou súvisiaci sklon hľadať vodcu.“ Gál, samozrejme, obviňuje ľudí z nezodpovednosti a nevyužívania potenciálu demokracie. V skutočnosti však nepovie, že zastupiteľská demokracia nemá absolútne nič spoločné s autentickým rozhodovaním ľudí. Politické strany, za ktorými stojí veľkokapitál, nereprezentujú ideály, ani človeka, ale záujmy tých, ktorí financujú ich kampaň.

Zástupcovia pravicových denníkov sa snažia presvedčiť ľud, že buržoázna demokracia zastupuje ich záujmy. Taktiež obviňujú občana, že je neaktívny, nevyužíva potenciál demokracie a burcujú ho k aktivite. Tieto aktivity však musia byť plne servilné voči prevládajúcej ideológii. Čím viac tieto médiá tlačia na pílu, tým viac demaskujú mystifikáciu tejto rozprávky. Každý obyčajný človek vie, že vlády od roku 1989 rozkrádajú túto krajinu a doviedli ju do katastrofálnych podmienok. Iba zopár samozvaných osobností oslavuje triumf obracačov kabátov ako víťazstvo slobody a demokracie. Barikády sú už dávno postavené. Informačná vojna je spustená a boj sa vyostruje. Jedna strana obhajuje TTIP, NATO, diktát Bruselu, nadnárodný globálny trh, inštitúcie tzv. trojky (Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond, Európsky parlament), neoliberálne „hodnoty“, bezhraničný multikulturalizmus a kultúrnu relativizáciu, mcdonaldizáciu, liberalizáciu trhu, privatizácie, servilnosť voči expanzívnej politike USA, sociálny darvinizmus, korporácie a ideológiu voľného trhu. Druhá strana, ktorú nazval pán s prorockým menom Sybila „východná, klanová“, proti tomuto všetkému bojuje. Bojuje najmä za svoje práva, proti kolonizátorom, za národné oslobodenie, potravinovú sebestačnosť, ekonomickú demokraciu a hlavne proti dôsledkom neoliberálnej ideológie. Títo ľudia stoja údajne na strane diktatúry. Ak by šlo o diktatúru, tak diktatúru radikálnej demokracie, kde diktujú ľudia a nie oligarchovia v mene bábkových strán. Facebooková stránka Slobodný vysierač (parodujúca Slobodný vysielač) demaskovala svoje „poslanie“ prehlásením: „Kedy je propaganda „dobrá”?“ Anonymný (pochopiteľne) autor píše: „Ak ľudia hovoria: „A čo americká propaganda?” v tomto kontexte, odpoveď znie, samozrejme, že žiadna americká, západná, NATO, ani európska čierna propaganda na Slovensku neexistuje. Avšak od týchto subjektov k nám prúdi tzv. biela propaganda, ktorú, ako ďalej vysvetlím, môžeme len ťažko vnímať negatívne, ba existujú dôvody, pre ktoré sa dá vnímať pozitívne.“ Podľa tohto autora je americká propaganda založená na jasnom zdroji, nepoužíva klamstvá,

má jasný cieľ, nepoužíva manipulačné techniky a má čisto informatívny charakter. Skupina „outsiderov“ z druhej strany barikády vníma na vlastnej koži sociálnu nerovnosť, maximalizáciu ziskov na úkor minimalizácie nákladov (prepúšťanie nazvané okrídleným slovom reštrukturalizácia) a veľmi dobre vie, kto ťahá za nitky tohto úpadku. Cíti, že deglobalizácia je za dverami a systém je blízko svojho konca. Ekologická a morálna kríza tomuto fenoménu výrazne dopomôže – spolu s rozpadom EÚ. Svet sa už čoskoro radikálne zmení a hlavní ideológovia neoliberalizmu kopú ako zdochýnajúci kôň. Kopance sú čím ďalej, tým zákernejšie a siahajú k tým najnižším pudom. Tragédiou moderny bolo, že vo svojej neskorej fáze dostala svet do nekonečnej, tzv. post modernej relativizácie hodnôt. Zároveň však každého človeka, ktorý sa opováži kriticky uvažovať, jej predstavitelia obvinia z konšpirátorstva či nevzdelanosti, pourážajú ho na sociálnych sieťach a vyradia ho zo spoločnosti mimo diskurzu. Avšak títo spoločenskí outsideri stále pribúdajú. Ľudia zúfalo hľadajú alternatívu voči úpadku a utiekajú sa k duchovnu a vyšším ideálom.

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

Milan Pullmann

WALESA A HAVEL – DISIDENTI, ČI KONFIDENTI? IKONY BOJA PROTI KOMUNIZMU, VELIKÁNI DISENTU, PO KTORÝCH POMENOVALI LETISKÁ. ICH KULT MÁ VŠAK VÁŽNE TRHLINY A NEOCHOTA „SLNIEČKÁROV“ PREHODNOTIŤ POHĽAD NA SVOJE PROAMERICKÉ MODLY JE ČÍM ĎALEJ, TÝM ZÚFALEJŠIA.

iekdajší poľský prezident Lech Walesa 13. apríla 2016 poprel autentickosť spisov, ktoré zaznamenávajú jeho prácu pre komunistickú tajnú políciu. Odmietol, že zložka agenta s krycím menom Bolek sa týkala jeho. Walesa navštívil Inštitút národnej pamäti (IPN), ktorý vyšetruje zločiny komunizmu a nacizmu, aby sa vyjadril k dokumentom objaveným vo vile posledného komunistického ministra vnútra Czeslawa Kiszczaka. Podľa Kiszczakovho listu sa spis týka spolupráce Lecha Walesu so Štátnou bezpečnosťou. „Pán prezident vypovedal, že žiadny z dokumentov, ktoré mu boli ukázané, nenapísal, ani nepodpísal,“ uviedol Walesov zmocnenec Jan Widacki, ktorý si zrejme nevšimol, že prezidentom je už niekto iný. Zo zväzku tajného spolupracovníka Bolka vyplýva, že intenzívne spolupracoval so Štátnou bezpečnosťou od decembra 1970 do júla 1971. Podľa dokumentov mal priťažiť asi 20 ľuďom, niekoľkým mohol vážne ublížiť. Walesa stále popiera, že udával kolegov, a tvrdí, že zväzky sfalšovalo ministerstvo vnútra. Označuje to za kampaň proti svojej osobe. „To vyrobila Štátna bezpečnosť,

71 aby na základe môjho spisu brala peniaze. Ja som sa musel v práci na príkaz vedúceho baviť nie so Štátnou bezpečnosťou, ale s kontrarozviedkou, a to bolo možno päťkrát do roku 1976,“ uviedol Walesa. Dodal, že nikdy neprezradil žiadne priezvisko a nikomu neublížil.

TIE ROKY SEDEMDESIATE

Po protestoch na severe štátu v decembri 1970, vyvolaných náhlym zdražením potravín a spotrebného tovaru, ŠtB vo veľkom verbovala robotníkov gdanskej lodenice, aby sa nezopakovala vzbura, ktorá stála desiatky životov. K spolupráci sa zaviazalo viac ako 200 ľudí. Agenti mali informovať o štrajkových náladách a potenciálnych vodcoch nových protestov. Bolo treba identifikovať aj páchateľov podpálenia výboru strany, mlátenia policajtov a zničenia policajných áut. Bolek začiatkom roku 1971 hlásil, kto poburuje zamestnancov, kto chystá štrajk a rozdáva letáky: „Od elektrikára Kozlowského som sa dozvedel, že v decembri bol jedným z účastníkov, ktorí sa zmocnili policajného vozu. Získal aj dve krátke zbrane. Jednu vraj hodil do kanála, druhú dal

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

kolegovi z W4 menom Leszek.“ Radil, ako zabrániť prejavom nespokojnosti robotníkov v prvomájovom sprievode: „Treba im pripraviť peniaze, ale tak, aby vedeli, že ich dostanú až po sprievode.“ ŠtB Bolka najprv chválila za cenné informácie, no koncom júla 1971 sa ich vzťahy zhoršili. Bolek sa nedostavoval, býval nepripravený. V septembri 1971 navrhol pamätnú dosku na počesť obetí z decembra, dráždil policajtov nárekmi nad osudom robotníkov a nesplnenými sľubmi úradov. „Chýba mu chuť spolupracovať,“ sťažujú sa autori hlásení. Bolkova ruka však napísala len štyri z 28 hlásení (spolu celkom 575 strán). Jeho písmo sa na prvý pohľad líši od písma príslušníkov ŠtB, je neohrabané a plné chýb. Podľa záznamov dostal Bolek v roku 1971 za informácie 9 400 zlotých, v roku 1972 len 1 600 a v roku 1973 nič, pretože „informácie nemali operatívnu hodnotu“. Vo februári 1976 je Bolek za poburovanie vyhodený z práce, v júni 1976 s ním ŠtB formálne ukončila spoluprácu. Lech Walesa získal v roku 1983 Nobelovu cenu mieru a v roku 1990 ho zvolili za prezidenta. V súčasnosti prednáša na európskych univerzitách a Poľsko po ňom premenovalo gdanské letisko.

KAMARÁTI Z ROVNAKÉHO CESTA

Lech Walesa bol veľký kamarát s Václavom Havlom. Po Havlovej smrti uviedol v poľskom rádiu TOK FM: „Musím priateľovi preukázať poslednú službu. Bol taký milý a dobrý, bude nám trochu chýbať, ale evidentne na druhej strane ho bolo viac treba.“ Toto tvrdenie je silne diskutabilné, podobne ako iné Walesove tvrdenia, no zrejme „na druhej strane“ Havel prekáža menej ako v názve letiska, čo pravdepodobne bude aj prípad jeho poľského náprotivku. V blogu Kdo že nám to lhal? Havel, nebo Dolejší, zverejnenom aj na portáli Svobodné noviny, redaktor Tomáš Groh pripomína, že disident Miroslav Dolejší publikoval v októbri 1990 analýzu Listopad 1989 – Analýza, v slovenskom preklade Prevrat 1989 alebo história sa opakuje, kde vysvetľuje, že 17. novembra nedošlo v Československu k spontánnej revolúcii, ale k politickému prevratu s potrebou rehabilitácie komunistov kvôli ich

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

ďalšej účasti na moci. V analýze píše o spolupráci KGB a CIA po dohode Reagana s Gorbačovom na riadených prevratoch, o tom, že Charta 77 vznikla v spolupráci s bývalým režimom s tým, že rodiny chartistov zaujmú po revolúcii pozície v najvyšších štátnych, diplomatických a hospodárskych funkciách. Podľa Dolejšího môže byť populárny ktokoľvek, koho intenzívne propagujú, je to otázka účelu a nákladov, nie kvality človeka. Z priemerného spisovateľa Havla vytvorila reklama za asi 13 miliónov dolárov svetového spisovateľa, kráľa filo-

zofov, európskeho politika, najväčšieho žijúceho humanistu atď. Správu parlamentnej komisie Federálneho zhromaždenia o vyšetrovaní podstaty udalostí 17. 11. 1989 prehlásili za utajenú a nezverejnili ju. Ak by bola zverejnená pravda, Havel a jeho vláda chartistov by musela padnúť, tvrdil bývalý politický väzeň Dolejší. O Walesovi sa objavili pochybnosti aj pred šestnástimi rokmi, no vtedy mu súd dal za pravdu. Walesa prehlásil, že sa bude proti čerstvo zverejneným záznamom brániť súdnou cestou. Riaditeľ Inštitútu národnej pamäti Lukasz Kamiński zasa uviedol, že dobové dokumenty dokazujú, že Lech Walesa bol plateným informátorom komunistickej Štátnej bezpečnosti. „Považujeme dokumenty za dôveryhodné. Naši archivári sú schopní posúdiť to,“ potvrdil. Podľa šéfa vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslawa Kaczyńského sa komunisti a ich nástupcovia v roku 1989 dohovorili na odovzdaní moci bez následkov pre bývalých vládcov a v Poľsku „dekomunizácia“ neprebehla. Podľa Kaczyń ského boli patrioti z pracujúcej triedy predaní za kapitalistické zisky zradcov, ktorých chceli zvrhnúť. Walesa podľa neho po páde socializmu s postkomunistami príliš úzko spolupracoval.

NÁVRAT PRÁVA A SPRAVODLIVOSTI

Korešpondent Financial Times pre strednú Európu Henry Foy vo víkendovom vydaní z posledného februárového týždňa publikoval obsažnú reportáž o Jaroslawovi Kaczyńskom. Pripomína, že PiS založil v roku 2001 spolu s bratom Lechom, ktorého o rok neskôr zvolili starostom Varšavy. V roku 2005 priviedol Jaroslaw stranu k víťazstvu v parlamentných voľbách a o mesiac zvolili Lecha za prezidenta. Dva roky vládnutia bratov Kaczyńských boli poznačené podozrievavým postojom voči liberalizmu a vonkajším vplyvom a snahou vykoreniť postkomunistov. Vytvorili plán lustrácie na odhalenie bývalých komunistických kolaborantov. V roku 2007 však vládnuca koalícia padla a v následných voľbách PiS prehrala v prospech liberálnej a proeurópskej Občianskej platformy pod vedením Donalda Tuska. Lech ostal prezidentom, no 10. apríla 2010 zahynul pri leteckom nešťastí pri Smolensku. Podľa autora jeho životopisu Michala Krzymowského odpovedal Jaroslaw Kaczyński na otázku, či sa chce pridať k premiérovmu oficiálnemu vládnemu výletu na miesto pádu lietadla takto: „Nie, chcem byť so svojimi priateľmi, nie s nepria-

teľmi. Oni zabili môjho brata.“ Neskôr novinárom povedal: „Buď nefungovala technika, alebo to bol druh vraždy.“ Vo februári tohto roku spustil minister obrany Antoni Macierewicz, ktorý predtým vyjadril presvedčenie, že havarovalo vďaka bombe, nové vyšetrovanie. Bývalý premiér, 66-ročný líder poľskej vládnucej strany PiS, sa v posledných voľbách neuchádzal o úrad premiéra ani prezidenta, diktuje však svoju politiku obom – Andrzejovi Dudovi aj Beate Szydlovej, ktorých nominoval. Podľa prieskumu poľských novín sa 55 % respondentov vyjadrilo, že krajine vládne Kaczyński (len 10 % verí, že vládne premiérka). Jeho doktrína tradičných katolíckych

hodnôt, euroskepticizmu a hlboko zakorenenej nedôvery v Nemecko a Rusko ako historických nepriateľov Poľska mu získala milióny oddaných nasledovníkov (38 % minuloročných voličov), ale aj nemilosrdných kritikov. Svoj život zasvätil snahe napraviť kurz krajiny, zle zvolený po roku 1989. Nad dverami jeho pracovne visí Ježiš na kríži a vnútri sa nachádza busta Józefa Pilsudského (o jeho koncepcii Medzimoria, aktualizovanej Kaczyńskými, sme písali v minulom čísle). Počas prvých sto dní vlády PiS boli prijaté zákony, ktoré dali strane kontrolu nad verejnými médiami a spravodajskými službami a priviedli prokuratúru pod kontrolu parlamentu. Zmenili aj spôsob fungovania najvyššieho súdu a sťažili jeho možnosti namietať proti rozhodnutiam parlamentu. Takisto spravili čistky na civilných postoch, aby „eliminovali sociálnu patológiu“ svojich politických predchodcov. Kaczyński tvrdí, že elity starého komunistického režimu „sa preorientovali do nového systému, udržali si výhody a vymenili moc za vlastníctvo. Prevaha tejto skupiny... je stále citeľná v oblasti masmédií, ekonómie a v rôznych štátnych inštitúciách, napríklad v súdnictve. A to chceme napraviť, krok po kroku. Bude to v najlepšom záujme väčšiny spoločnosti... Toto nie je revolúcia, ale reformácia... Potrebujeme novú politiku v oblasti vzdelávania a kultúry,“ dodáva a burcuje davy vziať si Poľsko späť od stalinistov, gangstrov a červených. Už v roku 2005 reportérom povedal, že „je absolútne jasné, že homosexuál nemôže byť učiteľom“, minulý rok na jeseň varoval voličov pred nebezpečenstvom záplavy utečencov prinášajúcich choroby a parazitov a nedávno vyhlásil, že útoky na cirkev by sa mali považovať za útoky na Poľsko. Keď v zime vyšli do ulíc poľských miest desaťtisíce ľudí protestovať proti zmenám zavedeným PiS, Kaczyński ich nazval najhorším druhom Poliakov a vyzval svojich stúpencov k protipochodom. „Chcem len, aby Poľsko bolo schopné konať ako veľký európsky štát... a viesť svoju vlastnú politiku v súlade so svojimi záujmami, najmä čo sa týka rozvoja... Na to, aby sme Poľsko urobili iným a lepším, tak ako sme sľúbili, budeme potrebovať osem rokov... Rád by som sa na ten proces pozeral ako dôchodca,“ tvrdí Kaczyński. Nájde sa niekto taký aj na Slovensku?

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

Viktor Timura

EURÓPA A SLOVANIA KAUKAZ – KOLÍSKA EURÓPANOV

SLOVANIA MAJÚ OVEĽA BOHATŠIU MINULOSŤ AKO KTORÉKOĽVEK INÉ ETNIKUM EURÓPY, LEN SA O TOM NEVIE A NEPÍŠE. NESLOVANIA EURÓPY VYNALOŽILI ZNAČNÉ ÚSILIE, ABY SA NA SLOVANOV A ICH MINULOSŤ ZABUDLO. NEÚSPEŠNE SKONČILI AJ OPAKOVANÉ POKUSY O ZOTROČENIE I ZNIČENIE SLOVANOV. BRÁZDY VYORANÉ V DEJINÁCH SLOVANMI SA VŠAK Z PLANÉTY ODSTRÁNIŤ NEDAJÚ.

na Kryme Kiik-Koba, Staroselie a i.). Kaukazský človek osídlil najprv pobrežie Čierneho mora a východoeurópske nížiny okolo dolných tokov Volgy (Suchaja Mečotka), Donu, Donca (Kosťonki, Michajlovka, Chriašči), Dnepra i Dnestru (Luka Vrubleveckaja a Kiik-Koba na Kryme s acheuléenskou kultúrou datovanou do 1,1 – 750-tisíc rokov), aj pri prameňoch rieky Tisy (Koroľovo, Rokosovo a ďalších sedem sídlisk od zaľadnenia günz-mindel). V Priazovsku, na Kryme, Donbase, pri Dnepri, v Podnestersku a Zakarpatsku objavili viac ako 15 lokalít s osídlením pred moustérienom (začiatok moustérienu je okolo 70-tisíc rokov p. n. l.). Takéto lokality sú aj na Balkáne: Šandalja I, Krapina, Velika pećina, Crvena stijena, Veternica a ďalšie. V lokalite Molodova v Černovickej oblasti na Ukrajine pri Dnestri napríklad identifikovali dvadsať paleolitických vrstiev, z ktorých najbohatšia bola jedenásta s ohniskami a sídliskom datovaným do 45 až 40-tisíc rokov p. n. l. – staršie zostali nedatované. Ruskí archeológovia hovoria o jednom z najstarších osídlení vo východnej Európe so začiatkami v zaľadnení mindel (500 – 375-tisíc rokov). Podobná kontinuita osídlenia je z tejto doby aj v lokalitách Koroľovo a Rokosovo pri prameňoch Tisy. Poznatky o kontinuálnom vývoji pochádzajú z množstva archeologických lokalít v celej Európe, v ktorých nie sú ani náznaky po striedaní či výmene osídlenia africkým typom.

KAUKAZSKÝ KULT MEDVEĎA V EURÓPE

dborná verejnosť v západnej Európe má vedomosti o archeologických poznatkoch z východnej a strednej Európy, ktoré dávajú iný pohľad na európsky dejiny. Na oficiálnom pohľade sa okrem niektorých kritických hlasov (Norman Davies, Jacques Le Goff a i.) zatiaľ nič nezmenilo. Naďalej sa pridržujú monogenetickej teórie o rozšírení človeka z Afriky, opierajúcej sa výskum DNA plný pochybností. Opakujú výroky o príchode Indoeurópanov v 3. tisícročí p. n. l. a indoeurópskom jazyku, ktoré zahmlievajú skutočný pôvod Európanov a Slovanov na Kaukaze a vo

východnej Európe, odkiaľ sa šírili a do prelomu letopočtov zabrali územie až po Rýn. Indoeurópania, ani indoeurópsky jazyk nikdy nikde neexistovali. To, čo sa označuje za Indoeurópanov a indoeurópsky jazyk, reprezentuje v 3. tisícročí už slovanské kmene a staroslovanský jazyk. Čím možno doložiť osídľovanie Európy dnešným človekom z Kaukazu a východnej Európy? Nie je toho málo. Na Kaukaze sú stopy po predchodcovi človeka s prechodom k dnešnému človeku od včasného paleolitu až po neolit (Kudaro I a III, Conskaja, Azych, cucchvatský jaskynný komplex, Copi, Džurčula, Iľskaja,

Medzi 100 – 70-tisíc rokmi p. n. l. sa z Kaukazu vydali prvé migračné skupiny už dnešného človeka na východ. Boli to kmene Ainov (dodnes dodržujú kult medveďa). Najstaršie poznatky o kulte medveďa sú z kaukazských jaskýň Kudaro I a III, z jaskyne Azych a hornej jaskyne cucchvatského jaskynného komplexu vo vrstvách z rozhrania acheuléenu a moustérienu. Ainovia žijú ešte na ostrove Hokkaidó a na severovýchodnej Sibíri. Dušu medveďa zabitého pri rituáloch posielajú do pôvodnej vlasti, o ktorej už nikto nevie, kde sa nachádza. Jedna skupina Ainov prešla do Austrálie už pred 65-tisíc rokmi. Iná skupina až na americký kontinent, kde

našli stopy po nich pri Monte Verde v Čile s datovaním viac ako 30-tisíc rokov (ale neprežili tam a vytratili sa). Podobné ukladanie lebiek jaskynných medveďov a rituálov ako v kaukazských jaskyniach objavili archeológovia v alpských jaskyniach Drachenhöhle, Drachenloch, Wildkirchli, Wil denmannlisloch, Salzofenhöhle a v jaskyni Mohlerstar v Bavorsku. V jaskyni Drachenloch neďaleko St. Gallen vo Švajčiarsku sa nachádzali kosti jaskynného medveďa z asi 500 – 1000 jedincov, veľké ohnisko a asi 80 cm vysoký múrik postavený z kameňa. V kamennej skrinke ležalo uložených sedem medvedích lebiek. Ďalšie boli poukladané vo výklenkoch. Otvorom jednej lebky bola prestrčená stehenná kosť. V jaskyni Drachenhöhle pri Mixnitzi v Štajersku objavili 43 medvedích lebiek pravidelne usporiadaných a poukladaných popri dlhých medvedích kostiach. Pod jednou lebkou bola do zeme zapichnutá a o stenu opretá dlhá kosť a podobne aj v ďalších uvedených jaskyniach, analogicky ako na Kaukaze. Kult medveďa mal svoje pokračovanie nielen v alpských jaskyniach a v strednej Európe (v nemeckej jaskyni Petershöhle, v maďarskej Istállós-kő, v poľskej jaskyni Radochowska, v chorvátskej Veternici, rumunskej Lucii, v českej maštali, na Slovensku v jaskyni Horná Tufná pri Harmanci, v ružínskej Rothovej jaskyni i Dzeravej skale pri Plaveckom Mikuláši), ale i v západnej Európe, niekde s presahom až do konca doby ľadovej. Hromady medvedích lebiek a kostí našli vo francúzskej jaskyni Furtis, Pech Merle, La Ferrassie (datovaných na 50 – 40-tisíc rokov), Montespan a Tuc-ďAudoubert, v ligúrskej jaskyni Toirano i v Le Regourdou. Doklady o uctievaní kultu medveďa našli ešte z obdobia 15-tisíc rokov p. n. l. v jaskyniach v Massate, La Vache a La Colombière a vo fatianovskej kultúre (okolo Volgy) ešte z 3. tisícročia p. n. l. (v lokalitách Sachtyš I, Modlona, Ronsk, Strelka I, Volosovsk, Siňaja Gora a ďalších v poriečí Volgy a Oky). Ak niekto pochybuje o šírení kultu medveďa z Kaukazu po celej Európe, je to jeho problém, nie problém poznatkov či objaveného archeologického materiálu a očividných súvislostí.

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

OSÍDLENIE EURÓPY PRED 35 – 10-TISÍC ROKMI Šírenie loveckých tlúp kultúry epigravettienu a tardigravettienu

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

Je to dôkaz o osídlení Európy dnešným človekom (Homo sapiens sapiens) z Kaukazu – severokaukazskou europoidnou čeľaďou – ide o jednu z troch čeľadí kaukazského typu človeka. Nijaké podobné poznatky o šírení dnešného človeka z Afriky zástancovia monogenetickej teórie nemajú. Človek môže veriť hocijakej hlúposti. Veda však nestojí na viere, ale na poznaní. Na Ruskej rovine (dnes Východoeurópska nížina) sa od 80-tisíc rokov p. n. l. sformovalo niekoľko veľkých oblasti osídlenia, z ktorých najvýznamnejšie je kosťonkovsko-borševské (má asi 60 lokalít), kosťonkovsko-willendorfské, brynzensko-moldavské a mezinsko-dobraničevské s mežiričským osídlením. Najstaršia stredoeurópska kultúra je szeletien. Jej centrum bolo v oblasti Bukových hôr na maďarskom území, na celom území Slovenska (východné Slovensko, jaskyňa Čertova pec pri Radošine, pri Novom Meste nad Váhom, v Plaveckom Mikuláši atď. s datovaním od 39-tisíc rokov). Szeletien sa vyvinul z domáceho podložia moustérienu. Prenikol južne na Balkán i do Rakúska. Na Morave objavili 20 lokalít tejto kultúry – Dolní Věstonice, Pavlov, Předmostí pri Přerove, v Brne: Bohunice, Líšeň, Stránská skála, ďalej medzi riekami Svratka a Jihlava, aj na severnej Morave.

LOVCI GRAVETTIENU

1. Barca, 2. Cejkov, 3. Istállós-kő, 4. Ságvár, 5. Veternica, 6. Šandalja, 7. Moravany (Lopata, Žakovská), 8. Petřkovice (pri Ostrave), 9. Jaskyňa Kůlna (pri obci Sloup na Morave), 10. Ochoz u Brna, 11. Brno, 12. Předmostí (pri Přerove), 13. Pavlov, 14. Dolní Věstonice, 15. Galgenberg, 16. Willendorf, 17. Ausbach, 18. Krakovské lokality (Wawel, Zwierzyniec, Sowiniec atď.), 19. Jaskyňa Maczycka, 20. Mamutia jaskyňa, 21. Líny, 22. Rogów, 23. Lubná, 24. Mauern, 25. Vogelherd, 26. HohlensteinStadel, 27. Kleine Scheuer, 28. Brillenhöhle, 29. Sirgenstein, 30. Petersfels, 31. Schweizerbild, 32. Kesslerloch, 33. Entzheim, 34. Wildscheuer, 35. Gönnersdorf, 36. Oberkassel, 37. Andernach, 38. Lummersum, 39. Fonds de Forêt, 40. Goyet, 41. Trou Reuviau, 42. Trou Magrite, 43. Goyet, 44. Spy, 45. Maisierès, 46. Pin Hole, 47. Mother Grounyis, 48. Jaskyňa Robina Hooda, 49. Paviland, 50. Soldier’s Hole, 51. Jaskyňa Gougis, 52. Kents Cavern, 53. Hengistbury Head, 54. Pricevent, 55. Arcy-sur-Cure, 56. Châtelperron, 57. Slotré, 58. Les Hoteaux, 59. Le Figuier, 60. Grimaldi, 61. Noailles, 62. Font Robert, 63. Grotte Dufor, 64. La Medeleine, 65. Cromagnon, 66. Cap Bland, 67. Laugerie Basse, 68. Combo Capelle, 69. Corbiac, 70. La Gravette, 71. Guillassou, 72. Le Breuil, 73. Le Mas, 74. Slovieux, 75. Plateau Parrain, 76. Le Cerisies, 77. Chancelade, 78. Pont ďAmbor, 79. Fourneau de Diable, 80. St. Germain-la-Rivière, 81. Le Mas-ďAzé, 82. Orignac, 83. Isturits, 84. Duruthy, 85. Castillo, 86. Camargo, 87. Parpalló, 88. Barranc Blanc, 89. Romanelli

Na szeletien plynulo nadväzujú kultúry gravettienu (s epigravettienom a tardigravettienom). Prevládli na širokom území od Donu a Krymu po Pyreneje. Gravettien vyšiel z moustérienu kosťonkovskej kultúry vo východnej Európe. Typy artefaktov gravettienu obsahovali aj horné vrstvy v jaskyniach kultúry szeletienu. Prvá vlna gravettienu pred viac ako 35 – 20-tisíc rokmi viedla južným Poľskom, druhá cez karpatské hrebene do Potisia, ďalej okolo rieky Ipeľ a napájala sa na dunajskú trasu. Migračné vlny smerovali aj karpatskými prechodmi na východné Slovensko a Moravskou bránou na juh, na západné Slovensko, na Moravu a do Rakúska, Bavorska a Francúzska. Tam bola kultúra gravettienu objavená v roku 1938 v lokalite La Gravette (Dordogne) s datovaním 29-tisíc rokov p. n. l. Nálezy gravettienu sú aj v Čechách v Lubnej pri Rakovníku, Řevniciach, Brázdime, v prírodnej

pamiatke Zlatý kůň pri Koněprusoch, na Berounsku, Rakovnícku a inde. Kultúra gravettienu je vo východnej Európe kosťonkovská kultúra s viacerými oblasťami (názov má podľa rozsiahleho osídlenia okolo Kosťoniek na Done – niektoré lokality majú datovanie až 80-tisíc rokov p. n. l.). V strednej Európe sa nálezy označujú aj ako kosťonkovsko-willendorfská kultúra (podľa Venuše objavenej na ľavom brehu Dunaja pri Willendorfe v Rakúsku). Západoslovenské, moravské a rakúske nálezy nesú názov pavlovien podľa Pavlova na Morave asi 500 metrov od Dolných Věstonic, kde našli figúrky vypálené z hliny, čo je vôbec prvá keramika na svete, ktorá časovo predstihla aj najstaršiu japonskú a čínsku keramiku o takmer 15-tisíc rokov. Datovanie najstarších vrstiev v Pavlove, Dolných Věstoniciach a Willendorfe sa pohybuje od 40 do 20-tisíc rokov p. n. l. (Vedrovice 39 500 – 35 150 rokov p. n. l.). V dobe 20 – 18-tisíc rokov p. n. l. vrcholila posledná fáza zaľadnenia würm (W-3). Je to začiatok epigravettienu druhého obdobia presunu lovcov z východnej Európy. Skupiny tardigravettienu (tretia etapa) medzi 18 – 7-tisíc rokmi p. n. l. smerovali na juhozápad, rumunským Valašskom na Balkán do Bulharska a Grécka (Tesália), pozdĺž Dunaja do Srbska, Chorvátska, okolo Drávy a Sávy do Talianska a Pádskou nížinou až do Francúzska. Presuny sú doložené archeologickým materiálom. Medzi najznámejšie patria tzv. venuše: z Hohle Fels (40 – 35-tisíc rokov), galgenberská (32-tisíc), willendorfská (28 400), věstonická (25 600), moravianska (23 600), kosťonkovská (okolo 23-tisíc), z Brassempouy (asi 23-tisíc), Laussel (20 – 17-tisíc), Lespugue (17 – 15-tisíc rokov). O všetkých týchto poznatkoch existuje mnoho publikácií, ale ani v jednej z tých, ktoré boli vydané v západnej Európe (alebo u nás) nenájdete zodpovedajúce súvislosti s východnou Európou (až na malé výnimky), a už vôbec nie s Kaukazom. Namiesto toho sa dočítate o nepodložených konštrukciách o kolonizácii Európy dnešným človekom z Afriky a Indoeurópanoch. Autor je filozof a kulturológ, vydal viaceré historické monografie, vrátane titulov Dávnoveká Európa a Zamlčané dejiny.

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

Juraj Pokorný

LABUTIA PIESEŇ ŽIVOTOM A VEKOM OTRÁVENÉHO GENERÁLA

PHILIP MARK BREEDLOVE (*1955)

ŠTVORHVIEZDIČKOVÝ GENERÁL USA PHILIP MARK BREEDLOVE, KTORÝ V TOMTO ROKU OPÚŠŤA NEVĎAČNÝ POST VRCHNÉHO VELITEĽA EURÓPSKEHO VELENIA USA EUCOM A OZBROJENÝCH SÍL NATO V EURÓPE SACEUR, ABY HO UVOĽNIL SVOJMU NÁSTUPCOVI – TIEŽ AMERICKÉMU ŠTVORHVIEZDIČKOVÉMU GENERÁLOVI CURTISOVI SCAPARROTTIMU, VEĽA DÔVODOV NA SPOKOJNOSŤ NEMÁ. NAZNAČUJE TO NIELEN FRUSTROVANÁ MIMIKA JEHO TVÁRE, ALE AJ KONTROVERZNOSŤ VYHLÁSENÍ, KTORÉ AŽ PRIČASTO STRÁCAJÚ KONTAKT S REALITOU A STÁVAJÚ SA ZDROJOM DIPLOMATICKÝCH FAUX PAS. V SÚLADE S PRÍSLOVÍM, ŽE ŠTEKAJÚCI PES NEHRYZIE, SA VŠAK VÝROKOM TOHTO AMERIČANA V STUTTGARTE SPRAVIDLA NEPRIPISUJE TAKÁ VÁŽNOSŤ, AKÁ BY SA IM PRIPISOVALA, KEBY ICH NA TOMTO POSTE VYSLOVIL KTOKOĽVEK INÝ.

enerál amerického letectva Philip Breed love sa narodil 21. 9. 1955 v Atlante v Georgii, kde v roku 1977 absolvoval Technologický inštitút. Potom sa po dôkladne naplánovanej trase vydal na vojenskú dráhu, ktorá mu vo finále priblížila samotné hranice kariérnych možností, ovenčiac ho nespočetnými vyznamenaniami. Po ročnom výcviku na základni Williams Air Force v Arizone (1978 – 1979) nastúpil k americkému letectvu. Od roku 1979 pracoval ako pilotný inštruktor na lietadlách Cesna T-37 Tweet. Následne prešiel ako veliteľ F-16 na leteckú základňu Torrejón v Španielsku. V rokoch 2011 – 2012 slúžil ako 36. zástupca náčelníka štábu letectva USA. Nezvratné smerovanie do štruktúr NATO ho priviedlo do veliteľskej centrály Aliancie v nemeckom Ramsteine (1987). Od roku 1993 pôsobil ako veliteľ 80. stíhacej letky

na leteckej základni Kunsan v Južnej Kórei. Jeho zatiaľ posledným pracoviskom je Stuttgart, kde ho 13. 5. 2013 vymenovali za 17. vrchného veliteľa európskeho velenia USA EUCOM a spojeneckých síl NATO v Európe SACEUR.

RASTÚCA FREKVENCIA NEZDVORILÝCH ODKAZOV

Breedlove patrí medzi tých amerických generálov, ktorí sa zviditeľnili nielen negatívnym, ale navyše nediplomatickým spôsobom. Fakt, že v posledných mesiacoch venoval viac energie nevyberavým protiruským výpadom než systematickej agende samotnej Aliancie, napovedá čosi nielen o jeho duševnom rozpoložení, v ktorom sa striedajú stavy agresivity, velikášstva, paranoje až paniky, ale aj o hlbokej vnútornej kríze celej transatlantickej doktríny. Kresba: Tibor Eliot Rostas

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

Na druhej strane v jeho odchode netreba vidieť nič nečakané. Okrem periodickej „rotácie kádrov“ ho naznačovala aj rastúca frekvencia nezdvorilých odkazov, ktoré zvykol s obľubou adresovať ruskej generalite či priamo Kremľu. To, čo generála pripravuje v noci o pokoj a cez deň o sebavedomie, sa v prevažnej miere týka úspechov, ktoré sa Rusku pri modernizácii svojej armády podarilo dosiahnuť za posledných päť rokov. „Putin vytvoril dobré pozemné vojská. Mohli ste sledovať jeho vojenské letectvo v Sýrii, kde zložilo skúšky. Má zásluhu na vytvorení silného raketového potenciálu s veľkým dosahom, rakety boli odpaľované tak z lodí, ako i z ponoriek. Umožnil demonštrovanie sily a túto predviedol na Kryme a v Donbase,“ posťažoval sa vystrašený generál v interview pre estónsku televíziu. V duchu ďalšieho príslovia – tentoraz o zdochýnajúcom koňovi, s blížiacim sa koncom svojej európskej misie začal čoraz silnejšie kopať. Ako generál amerického letectva neostal svojmu zaradeniu nič dlžný, a tak v súlade s osvedčenou tradíciou rodnej vlasti – čiže bez opýtania sa Európanov, vyzval koncom marca 2016 na navrátenie výzvedných lietadiel U-2 do Európy, aby sa zapojili do operácií nad ruským územím. Tieto stroje, ako pripomína The Independent, sa v ére studenej vojny používali na sledovacie a výzvedné lety nad ZSSR.

DEMONŠTRÁCIA POMPÉZNOSTI, AROGANCIE I PANIKY

Ako sme už uviedli, Breedlove sa vyznamenal viacerými kontroverznými vyhláseniami, v ktorých si na jemné diplomatické nuansy rozhodne nepotrpel. K štandardným leitmotívom jeho propagandistického repertoáru patrí ustavičné poukazovanie na „narastajúcu hrozbu zo strany Moskvy“. RF z jeho uhla znamená pre USA dlhodobé ohrozenie a nepriateľa, ktorý má za cieľ rozbiť jednotu NATO. Týmto zdôvodňuje nevyhnutnosť posilňovania jeho východného krídla, technologického zadržiavania Ruska a v prípade potreby aj vojenského konfliktu, ktorý bude on sledovať z bezpečia svojej washingtonskej rezidencie. Ani ustavične sa množiace kritické hlasy neodradili generála od okázalých rečí po ohlásení svojho odchodu z funkcie. „Sme pripravení bojovať a poraziť Rusko v Európe, ak to bude potrebné,“ vyhlásil sla-

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

bošsky, a zároveň arogantne na zasadnutí Snemovne reprezentantov, kde výbor pre ozbrojené sily riešil opatrenia proti „ruskej agresii v Európe“. Rusko podľa neho urobilo voľbu v prospech toho, aby sa stalo nepriateľom USA a NATO, a obvinil ho zo snahy „prepísať pravidlá všeobecne uznaných vzťahov vo svetovej aréne“. Čo je podstatou všeobecne uznaných vzťahov, ktoré svetovému spoločenstvu nadiktovali a vnútili Spojené štáty, zamlčal. Opačným protipólom Breedlovovej osobnosti je jeho sklon vystupovať ako zdroj a následne i šíriteľ poplašných správ, v ktorých prechádza až do stavov jemu vlastnej paniky. Známy je jeho výrok z novembra 2015, keď na nasadenie gigantickej „ruskej bubliny“ (elektronické rušičky, ktoré paralyzujú detekčné a navádzacie satelitné systémy nepriateľa v okruhu 600 km) v sýrskej Latakii reagoval neadekvátnym vzplanutím: „Okrem Pobaltia a Čierneho mora nám teraz Rusi zablokovali aj prístup do Stredozemia!“ Novinka nepríjemná, nie však jediná. Kontajnery schopné preprogramovať ruský frontový bombardér Su-34 na rádioelektronický boj spôsobujú generálovi ďalšiu zo série nočných môr.

VÝROKY ODRÁŽAJÚCE EMOCIONÁLNU LABILITU

„Za posledné dva roky je ťažké nájsť niekoho, kto sa v rusofóbnej hystérii môže porovnávať s Philipom Breedlovom,“ komentoval 27. 2. citované výroky amerického generála hovorca Ministerstva obrany RF Igor Konašenkov a poukázal na slová predsedu spomínaného kongresového výboru Maca Thornberryho, ktoré za ticha svetových médií adresoval Breedlovovi: „Podľa grafikonu budete v tejto funkcii nahradený iným človekom a po 40 rokoch služby v ozbrojených silách USA sa budete venovať iným výzvam.“ Konašenkov usudzuje, že vypustením zmienky o novom poste dal kongresman najavo nespokojnosť s účinkovaním kontroverzného generála v americkom Kongrese i na svetovej vojensko-politickej scéne. O vysvetlenie nevhodného správania generála Breedlova sa nedávno pokúsil aj šéf hlavnej správy medzinárodnej vojenskej spolupráce MO RF Sergej Košelev. Podľa neho mu pred uvoľnením z funkcie vrchného veliteľa NATO v Európe, ktorá nepatrí medzi vydarené kapitoly jeho kariéry, ide

o to, aby vzťahy medzi Ruskom a Alianciou čo najviac poškodil a ich obnovu sťažil. Či tým robí zle iba Rusku však nie je zďaleka také jednoznačné. Samotné Breedlovove výroky bývajú často obsahovo konfúzne, odrážajúc jeho emocionálnu labilitu, do ktorej sa niekedy primiešajú spomínané panické stavy. A práve toto je v prípade profesionálneho vojaka zosmiešňujúce, no predovšetkým neprípustné. Psychoanalýza verbálneho prejavu by mohla poukazovať na slabošský charakter alebo nerozhodnosť, teda vlastnosti, ktoré sú prevažnej väčšine mužských nositeľov nepríjemné, preto sa ich usilujú zastrieť zvyšovaním frekvencie a ostrosti svojich slovných výpadov.

PRISPEL K ŠÍRENIU SKEPSY O PREŽITOSTI NATO

Podráždený tón svojej labutej piesne generál ešte pritvrdil po februárovom referáte skupiny šiestich expertov – napr. niekdajšieho generálneho tajomníka NATO Holanďana Jaapa de Hoopa Scheffera či bývalého zástupcu Breedlovovho predchodcu Brita Richarda Shirreffa, ktorí podrobili bojaschopnosť a finančné suchoty paktu zdrvujúcej kritike. Denník The Financial Times ilustruje kritický stav príkladom z nemeckého Bundeswehru, kde z 31 vrtuľníkov Tiger je dnes bojaschopných iba 10 a zo 406 BVP Marder len 280! Odhliadnuc od pochybného významu americkej vojenskej prítomnosti v Európe je dnes už zrejmé, že Breedlove sa so svojím kreslom nezžil do takej miery, aby sa v ňom cítil komfortne a do skostnatenej vojenskej doktríny NATO, poplatnej ére Varšavskej zmluvy, vniesol svieže myšlienky, nápady, impulzy. Nervozita a rozrušenosť, svedčiace o duševnej nepohode, sú už bežnou súčasťou jeho prejavov, čo prispieva k podozreniu, že sa vo výkone zverenej funkcie nevie nájsť a naplno sa s ňou stotožniť. Bez toho, aby sa o to sám vedome usiloval, sú jeho „zásluhy“ opačné: významne prispel k šíreniu skepsy o perspektíve a celkovom význame Aliancie. Preto niet divu, že výroky o užitočnosti rozpustenia NATO v posledných dňoch pribúdajú, a to paradoxne najviac v krajine, ktorej hlavné mesto kedysi figurovalo v názve zakladateľskej, tzv. Washingtonskej zmluvy (1949)! Napríklad kandidát na nového amerického prezidenta miliardár

Donald Trump si vo vysielaní stanice CNN posťažoval, že USA platia privysokú cenu za udržiavanie Aliancie, ktorej ostatní 28 členovia ich podrážajú, neplatia dlhy a klamú. „Stále máme ešte v pamäti Sovietsky zväz, ale ten viac neexistuje. NATO vzniklo pred 60 rokmi a od tej doby sa nemenilo,“ povedal excentrický Trump a označiac NATO za prežitok minulosti pripustil jeho rozpad.

ZNECHUTENIE Z ČINNOSTI, KTORÁ NEDÁVA ZMYSEL

Breedlovova paranoja, ktorá je podľa všetkého kombináciou jeho dvojitej – profesionálnej i osobnostnej – deformácie, ho v konečnom výsledku privádza k monotematickej agende zameranej na ustavičné riešenie fiktívnej „ruskej hrozby“. Pri takejto špecifickej funkcii, kde sa vojenský rozmer spája s geopolitickým, môže takéto vystupovanie spôsobiť nežiaduci až nebezpečný efekt, pretože zhadzuje imidž a najmä celkovú dôveryhodnosť NATO, vnášajúc do medzinárodných vzťahov prvky zbytočného napätia a konfrontácie. Možno ide o klasické vyhorenie prepracovaného, životom a vekom otráveného muža, možno o znechutenie z činnosti, ktorá mu nedáva vyšší zmysel. A preto nemožno vylúčiť, že funkcia, ktorú šesťdesiatnik Breedlove od mája 2013 vykonáva, pôsobí v očiach americkej generality atraktívne len dovtedy, kým vybraný uchádzač priamo na tvári miesta nezistí, čo všetko okrem pocitu bezvýznamnosti a zbytočnosti zahŕňa. Pred tromi rokmi, keď sedel ako nastávajúci šéf NATO v Európe na prijímacej audiencii u jeho generálneho tajomníka Andersa F. Rasmussena, to zrejme ešte netušil. Pri bezvýznamnom človeku by sa dalo hovoriť o bezvýznamnom probléme a nanajvýš nad ním mávnuť rukou. Pri významnom človeku, dokonca vrchnom generálovi NATO v Európe, treba hovoriť o významnom probléme a venovať mu všetku ostražitosť. Philip M. Breedlove totiž nie je prvý a, žiaľ, akiste ani nie posledný kontroverzný generál americkej armády, ktorému je ukradnuté, koľko miliónov Európanov zomrie v nezmyselnej vojne s Ruskom len preto, aby krvilační washingtonskí neokonzervatívci a ich nenažraní sponzori bažiaci po prírodných zdrojoch na východe odpratali poslednú prekážku z cesty vedúcej k ich výlučnej svetovláde.

NEZNÁMI HRDINOVIA > PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

Artur Bekmatov

BOJOVNÍK PROTI NACISTOM, BANDEROVCOM A ÚNOSCOM GENERÁLPORUČÍK FRANTIŠEK ŠÁDEK ZOMREL V OKTÓBRI MINULÉHO ROKU. NAPRIEK TOMU, ŽE SA AKTÍVNE ZAPOJIL DO SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA, AKO AJ DO POVOJNOVÝCH BOJOV PROTI BANDEROVCOM A NESKÔR AKO VELITEĽ POHRANIČNEJ STRÁŽE ZACHRÁNIL VIAC AKO ŠTYRIDSAŤ UNESENÝCH GYMNAZISTOV, ZOMREL V ÚSTRANÍ. NIEKOĽKÍ AKTIVISTI DOKONCA KRITIZOVALI ČESKÉ MINISTERSTVO OBRANY, ŽE HO POCHOVALO S VOJENSKÝMI POCTAMI. 82

ápadočeská obec Pomezí nad Ohří je poslednou dedinou pred hranicou s Nemeckom. Medzi obcou a bývalým hraničným priechodom je niekoľko skromných pamätníkov. Jeden z nich je venovaný vodičovi Janovi Novákovi, ktorý tu zomrel 23. mája 1978 pri únose autobusu s cieľom dostať sa do západného Nemecka. Po roku 1989 bol Šádek vyšetrovaný pre podozrenie, že za smrť vodiča autobusu Nováka niesol zodpovednosť práve on. Podvečer 23. mája 1978 sa autobus so 44 gymnazistami říčanského gymnázia zastavil v kempe pri vodnej nádrži Jesenice. Gymnazisti tu mali prenocovať na výlete do NDR. Chvíľu po tom, ako učitelia išli zabezpečiť nocľah, vbehla do autobusu trojica chlapov ozbrojených guľovnicami a prinútila šoféra vyraziť smerom ku hranici so západným Nemeckom. Milan (26), Robert (22) a Václav (20) Barešovci boli bratranci, ktorí sa živili pri kolotočoch. Často mali problémy so zákonom. Práve 23. mája mal Milan nastúpiť po štvrtýkrát výkon trestu, ale s bratrancami sa rozhodli inak – ujsť do SRN a vziať predtým rukojemníkov.

Boli ozbrojení guľovnicami, ktoré ukradli v hájovni. Približne dve hodiny po únose dorazil autobus ku hranici. Hneď, ako sa správa o rukojemníckej dráme dostala do Prahy, veliteľ pohraničnej stráže ČSSR František Šádek odletel na miesto vrtuľníkom – vyjednávať s únoscami, resp. teroristami, ako ich neskôr nazvala vtedajšia tlač. Čas bežal, Barešovci nedovolili dodávku potravín a tekutín pre študentov. Niekoľko dievčat sa po čase psychicky zrútilo a únoscovia ich museli prepustiť. Na ceste do západného Nemecka stáli od colnice ešte dve závory. Barešovci však videli len jednu – oceľovú medzi dvomi železobetónovými blokmi, ktorú zrejme považovali za železnú oponu, pretože sa podľa spomienok pohraničníkov počas vyjednávania o svojich podmienkach niekoľkokrát vyslovili práve o tejto závore ako o hranici. Preto im veliteľ zásahu sľúbil, že ich nechá cez spomínanú závoru prejsť, predtým však musia prepustiť zvyšných študentov. Bolo ich viac ako dvadsať. Barešovci súhlasili.

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ > NEZNÁMI HRDINOVIA

Potom, ako autobus prišiel k tejto závore, neozbrojený pohraničník začal dvíhať oceľovú závoru a študenti začali vyskakovať z autobusu. Autobus prešiel najbližšiu zákrutu aj jednokoľajovú trať za ňou, no únoscom až vtedy došlo, že sú stále v ČSSR – pred nimi sa zjavila ešte jedna závora vzdialená niekoľko stoviek metrov. Autobusu prehradil cestu obrnený transportér, ktorý bol ukrytý za podjazdom pod železničnou traťou. Ozvala sa výzva doteraz skrytých pohraničníkov únoscom, aby sa vzdali. Nasledovala však prestrelka, ktorej výsledkom bola smrť organizátora únosu Milana Bareša, vodiča Jana Nováka a vážne zranenia Roberta a Václava Barešovcov. Kto začal so streľbou, dodnes nie je známe. Počas vyšetrovania pohraničníci označovali Barešovcov za iniciátorov prestrelky, Barešovci zvaľovali vinu na mŕtveho Milana, po revolúcii zase Václav na pohraničníkov. Barešovci boli vtedajšou justíciou exemplárne potrestaní – Robert dostal trest smrti, Václav 25 rokov. Generál Šádek spolu s ďalšími príslušníkmi PS ČSSR dostali medailu za statočnosť. Šádek zotrval na poste veliteľa pohraničníkov až do roku 1981 (od roku 1969). Zmena prišla po novembri 1989. Vtedajšia ministerka spravodlivosti Dagmar Burešová v roku 1992 proces opäť otvorila – Václavovi Barešovi znížili trest na jedenásť a pol roka, takže išiel hneď na slobodu. Ani v obnovenom procese sa presne nepodarilo určiť, kto môže za smrť Jana Nováka. Napriek tomu sa v roku 2005 generál Šádek musel postaviť pred súd. Spolu s ďalšími piatimi dôstojníkmi pohraničnej stráže sa mali spovedať za smrť vodiča Nováka. Proces sa vliekol tri roky. Okresný aj krajský súd označili proces za premlčaný. Najvyšší súd ČR tieto rozhodnutia zrušil a všetko sa začalo odznova. Prípad znovu otvoril Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu, obvinený však bol už len Šádek, ktorému hrozilo desaťročné väzenie. „Mám snáď cítiť vinu za to, že som zachránil štyridsať gymnazistov?“ pýtal sa súdu Šádek, pôvodom Slovák od Žiliny. Trestné stíhanie bolo nakoniec prerušené pre zlý zdravotný stav starého generála.

Na Slovensko chodieval sporadicky, nikdy však nevynechal spomienku na boje o Strečniansky priesmyk. Práve týmito bojmi začala Šádekova účasť v SNP. V dvadsiatich štyroch rokoch bol veliteľom 2. pluku Jana Švermu a spolu s francúzskymi partizánmi sa snažili udržať priesmyk za každú cenu, aby zabránili nemeckým vojskám vstup do Turca. Aj po oslobodení však Šádek musel ďalej bojovať. Hneď po vojne sa cez Československo chceli prestrieľať na západ zvyšky banderovcov. Na území južného Poľska a severovýchodného Slovenska mali na svedomí niekoľko masakrov civilného obyvateľstva. Tri roky bojoval František Šádek spolu s ďalšími príslušníkmi armády a SNB v horách severovýchodného Slovenska proti banderovcom. Posledné skupinky sa podarilo zlikvidovať až v máji 1948. O ich odhodlaní svedčí aj fakt, že sa dostali až do blízkosti dedinky Varín pri Žiline. Generálporučík, ktorý v uniforme obťažkanej metálmi každoročne na Strečne a vo Varíne spomínal na tuhé boje s nacistami a banderovcami, tak 4. októbra 2015 zomrel v tichosti a ústraní bez pôct, aké si hrdinovia jeho typu zaslúžia.

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

Vladimír Líška

ANGKOR VAT KAMBODŽA

NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY. 84

KTO LEN JEDEN DRUH UČENOSTI NOSÍ V HLAVE, VIE O TOM ISTE MNOHO, NO O OSTATNOM NIE, OKO, HOC’ HĽADELO BY AKOKOĽVEK PRENIKAVO, ZVUK SVOJÍM POHĽADOM NIKDY NEZAČUJE. BUDHA ŠÁKJAMUNI

ngkor Vat je najväčší známy sakrálny komplex sveta s mnohými chrámami a vodnými plochami, ktoré slúžili na zavlažovanie počas suchých periód. Po skončení obdobia dažďov sú okolité jazierka plné rozkvitnutých lotosových kvetov. Okolo chrámového komplexu sa nachádza vodná priekopa široká 190 metrov, cez ktorú vedie až pol kilometra široká cesta pre pútnikov. Nachádza sa na severozápade Kambodže, v pralese medzi kambodžskými ryžovými poľami v bývalom hlavnom meste Khmérskej ríše. Jeho prvé opisy pochádzajú od botanika Henriho Mouhota z roku 1860. Je postavený

z pieskovca a tehál, v minulosti bol pozlátený a patrí k najkrajším stavbám na svete. Spojovací materiál stavby ostáva záhadou, zrejme išlo o vápno. Celá rozloha tohto obrovského komplexu a archeologického parku je 400 km 2 (svätyne zaberajú 200 km2). V čase svojej najväčšej slávy bol Angkor Vat obrovským miliónovým mestom a patrilo k najväčším mestám sveta. Celá oblasť leží medzi jazerom Tonlé Sap a pohorím Phnom Kulen. Zachovalo sa tu okolo tisíc chrámov, z ktorých najznámejší a najzachovalejší je chrám Angkor Vat. Tento zdobí aj modročervenú vlajku Kambodže.

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA

Postavili ho v polovici 12. storočia a podľa neho bol pomenovaný aj khmérsky stavebný štýl s typickými chrámami, kamennými vrcholmi a reliéfmi, z ktorých mnohé majú až dva metre. Tisíce výtvorov angkorských umelcov v priestore monumentálneho komplexu sú slávne svojimi basreliéfmi, ktoré sú stále v dobrom stave. Na jednotlivých basreliéfoch sa striedajú budhistické a védske motívy, bojové scény a nápisy v sanskrite. Reliéfy a frontóny (nadstavce nad oknami) zobrazujú scény z indických eposov Mahábhárata a Rámájana z védskej tradície. Časté sú motívy tanečníc zvaných apsary s rôznymi gestami, mudrami, a zobrazenia božských nýmf. Reliéfy sú vytvorené proti smeru hodinových ručičiek, čo má hinduistický rituálny význam. Veže chrámov majú tvar lotosových pukov, inde sa spomína tvar borovicových šišiek. Obrovské korene stromov obrastajú kamenné sakrálne stavby a dotvárajú rozprávkovú atmosféru miesta s nezabudnuteľnými zátišiami, v ktorých sa návštevník ľahko môže stratiť. Chodník do chrámu predstavuje dúhu spájajúcu svet bohov a ľudí. Pri vstupe do chrámu platila prísna hierarchia typická pre kastovníctvo hinduizmu, najvyššie poschodia boli prístupné len kňazom a vladárom. Väčšina ľudí sa mohla dostať len do prvého poschodia. Pôvodne sa tu nachádzalo aj množstvo drevených stavieb, tie sa však už do dnešných čias nezachovali. Chrám je domovom mnohých mníchov v oranžových budhistických rúchach a v priebehu vekov bol striedavo ovplyvňovaný budhizmom i hinduizmom. Mal mať podobu vrchu Meru,

sídla bohov z hinduistickej mytológie, a bol zasvätený bohu Višnuovi (inde sa uvádza modrý boh Krišna, Krišna bol ôsme vtelenie Višnua). Je orientovaný na západ s centrom posunutým dozadu pre lepší optický efekt. Päťsto rokov bol Angkor Vat hlavným mestom Khmérov. Prvý chrám komplexu postavil kráľ Indravarman I. Legendy spomínajú poloboha Pisnuka, povereného samotným bohom Indrom, ktorý sa od bohov na nebesiach naučil, ako stavať chrámy. Odišiel k nim a keď sa vrátil na Zem, v piatom storočí začal stavať Angkor Vat. Údajne mal byť postavený pre kráľa Surjavarmana II., pravdepodobne išlo o jeho hrobku a mauzóleum. Onedlho po jeho smrti bol Angkor Vat vyplienený. Na budhistickú svätyňu bol prestavaný až neskôr kráľom Srindravarmanom. Pri prechode na budhizmus začiatkom 13. storočia za vlády Jajavarmana VII. sa začali objavovať podoby veľkých tvárí Budhu. Mesto Angkor Vat bolo mnohokrát napadnuté a dobyté. V roku 1177 bol zničený kmeňom Čampov, v 14. a 15. storočí Siamcami. V 15. storočí bolo mesto opustené a neskôr postupne chátralo aj vplyvom budhizmu, ktorý si nezakladal na majestátnosti a monumentálnosti, skôr nabádal ku skromnosti a jednoduchosti. Začiatkom 20. storočia sa začalo s jeho obnovou aj pre verejnosť – až do občianskej vojny, keď slúžil ako zbrojnica Červeným Khmérom. V roku 1992 bola pamiatka zapísaná do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Posledné míny z jeho okolia boli odstránené v roku 1998 a ročne ho navštívia státisíce turistov.

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

Ján Lakota

KRVOTVORNÉ BUNKY V ÚLOHE NIČITEĽA I ZÁCHRANCU AK PACIENTOVI PRI TRANSPLANTÁCII KMEŇOVÝCH KRVOTVORNÝCH BUNIEK (KKB) PODÁME BUNKY OD DARCU, HOVORÍME O ALOGÉNNEJ TRANSPLANTÁCII. DARCA MÔŽE BYŤ PRÍBUZNÝ; NAJČASTEJŠIE JE TO SÚRODENEC ALEBO NEPRÍBUZNÝ, KTORÝ „VYHOVUJE“. VYHOVUJE, TEDA SPĹŇA NEJAKÉ KRITÉRIA. AKÉ KRITÉRIÁ? TU MUSÍME TROCHU ODBOČIŤ A VYSVETLIŤ. 88

aždý z nás je jedinečný. Máme a celý život v sebe nosíme znaky, ktoré sme dostali od matky a od otca. Znaky, ktoré treba pre alogénnu transplantáciu KKB vyšetriť a zhodnotiť, sú na povrchu bielych krviniek. Vyšetrujeme desať znakov; pre úspešnú transplantáciu by sa malo zhodovať desať z desiatich. Teda desať znakov príjemcu s desiatimi znakmi darcu. S prižmúreným okom „tolerujeme“ jednu nezhodu, s obidvomi prižmúrenými očami dve. Ak by bolo nezhôd viac, začnú sa čerti ženiť. Neskôr si vysvetlíme prečo. Samozrejme, sme radi, keď je darca súrodenec. Ostáva to „v rodine“. Zaujímajú nás aj rodičia (ak ešte žijú), chceme vedieť, ako sa znaky prenášali. Tu sme zažili aj mierne prekvapenia typu „otec nie je tvoj otec, ale nevie o tom“, ale ako sa hovorí – mlčať je zlato. Ak sa nepodarí nájsť vhodného darcu medzi súrodencami, vyhľadávame v medzinárodných registroch. Tam sú uložené desiatky tisíc darcov a šanca na úspech býva vysoká. Nie je však zaručená. Slovensko v našom domácom

registri pokrivkáva. Stovky nie sú desaťtisíce. U našich západných susedov a našich bývalých spolubývajúcich je v registroch darcov skoro stotisíc osôb. Samotná alogénna transplantácia KKB sa od autológnej nijako nelíši. Vysoké dávky chemoterapie s rádioterapiou alebo bez nej a po nich infúzia KKB. Všetko. Ale, ako sa hovorí, diabol spočíva v detaile. Pri alogénnej transplantácii podávame cudzie bunky. Zhodujú sa síce v hlavných znakoch, ale nie sú to „domáci“. Sú to hostia. Chvíľu sa tak okolo seba obzerajú, snoria, vytvárajú novú kostnú dreň, ale nie sú so všetkým spokojní. A patrične to aj zvyknú dať najavo. Úprimne povedané, hneď na začiatku ich brzdíme, ale aj tak. Často sa im znepáči koža, črevo či pečeň príjemcu. A je zle. To nepáčenie môže ísť až tak ďaleko, že sú schopné tieto orgány doslova rozložiť a príjemcu zabiť. Nestáva sa to často, liekov na tlmenie tejto reakcie (odborne sa to volá akútna reakcia štepu proti hostiteľovi) je dosť, ale aj tak. A čím je väčšia nezhoda v znakoch, tým vyššia šanca, že táto reakcia vypukne a bude

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

nezvládnuteľná. A to ešte nie sme na konci peripetií. Cudzie bunky si na začiatku ako-tak zvykli, dreň pracuje, zrazu opäť nastane akýsi podnet a reakcia (odborne nazývaná chronická reakcia štepu proti hostiteľovi). Teraz nie je taká zlostná, ale je na dlho, veľmi dlho. A ťažko sa lieči. Ako príklad uvediem stratu sĺz. Áno, daný jedinec nemá slzy. Až vtedy príde na to, aký je tento nástroj „babského vydierania“ prepotrebný. Bez očných kvapiek oči na povrchu vyschnú a jedinec oslepne. Spomenul som len toto, iné „lakôtky“ radšej spomínať nebudem. Nemajú rakovinu, ale majú o zábavu postarané. Našťastie, nie každý a nie vždy. Ale je to zlý pocit pozerať sa na týchto pacientov s vedomím, že som to spáchal s najlepším úmyslom práve ja, a nijakovsky im neviem pomôcť. Ešte raz zopakujem: našťastie to nemá každý a tých, ktorí sú vyliečení z rakoviny a nemajú tieto ťažkosti, chodia na ambulanciu len na občasné kontroly a niekedy nechodia vôbec, je dosť. V minulom čísle sme spomínali, že transplantácia KKB nie je liečba. Liečbou je nadsmrteľná dávka chemoterapie, ktorá je nadsmrteľná vzhľadom na kostnú dreň. Samotná transplantácia má jedinú úlohu: pomôcť túto liečbu prežiť. Ale časy sa menia. Niekomu napadlo, či sa práve darcove, teda alogénne KKB, nedajú využiť inak. Miesto toho, aby boli len pasívnymi pomocníkmi, skúsme ich využiť aktívne. Teda tak, aby konali prácu. Akú? Takú, ktorou zlikvidujú nádor. Pochádzajú od darcu, ktorý nemá rakovinu (v opačnom prípade by KKB darovať nesmel). Ergo, ak u príjemcu nádor zbadajú, vrhnú sa naň a zničia ho. Túto na prvý pohľad čudnú myšlienku uskutočnili hneď dve pracoviská. V Jeruzaleme profesor Slavin a v Mníchove profesor Kolb. A fungovala. Pravda, pred podaním alogénnych KKB je potrebné podať nejakú dávku chemoterapie. To preto, lebo musíme uľahčiť príchod darcových KKB do cudzieho prostredia. Inak by sa v organizme nedokázali udomácniť. Takéto alogénne transplantácie KKB sa slangovo nazývajú minialogénne.

Ako sa takáto myšlienka zrodila? V Jeruzaleme mi ju v roku 2000 rozprával sám Slavin. Ako lekár liečil malého palestínskeho chlapca. Chlapča malo akútnu lymfoblastickú leukémiu. Dostalo štandardnú liečbu, za ňou vysokú dávku chemoterapie a alogénne KKB od súrodenca. Po niekoľkých týždňoch sa leukémia vrátila. Vrátila sa spôsobom, ktorý sa pre laikov nepatrí popisovať. Chlapča sa aj dusilo, museli mu urobiť vývod na dýchanie rovno na krku. V takýchto chvíľach vás opantá len jeden pocit, a to pocit bezmocnosti. Ale, ako sa hovorí, núdza rozum zobúdza. Slavin zobral injekčnú striekačku, odobral do nej krv darcu a všetku podal malému pacientovi. O týždeň prišli znova. Chlapča žilo. Malo sa o niečo lepšie. Postup odberu a podania krvi zopakoval ešte dva či trikrát. Leukémia bola fuč. Keď som bol v Jeruzaleme, Slavin mi ukázal maturitné oznámenie od „chlapčaťa“. Dosť sa ním pýšil. Ja by som na jeho mieste robil to isté. Prvú minialogénnu transplantáciu sme na Slovensku uskutočnili o pár mesiacov po mojom návrate z Jeruzalema. Fungovalo to. Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

Viktor Memfer

EXOTICKÉ DRUHY HMOTY

tómové jadrá (obalené elektrónmi) sú asi desaťtisíckrát menšie ako samotné atómy, tvoria však viac ako 99,9 % hmotnosti bežnej hmoty. Protóny a neutróny sa skladajú z troch kvarkov, protón tvoria dva vrchné kvarky a jeden spodný, a neutrón dva spodné a jeden vrchný kvark. Poznáme však šesť typov kvarkov. Majú odlišné hmotnosti a ku každému existuje antikvark ako základný stavebný prvok antihmoty. Existujú však aj iné formy hmoty. Okrem jadier prvkov Mendelejevovej tabuľky už poznáme aj antijadrá, hyperjadrá a antihyperjadrá. Vedci významne predĺžili životnosť viazaného stavu hmoty a antihmoty a pátrajú po stabilnej (anti) hyperhmote. Zostrojili aj superhustý vodík a fantazírujú o „farebnej supravodivosti“.

ANTIHMOTA

Antihmota je podobná hmote, no antičastice majú opačný elektrický náboj. Ako prvú antičasticu objavili v roku 1932 pozitrón (názov antielektrón sa nepoužíva). V súčasnosti vieme vyrobiť antihmotu nepriamo pomocou cyklotrónov, priamo vo veľkých urýchľovačoch alebo pomocou ultrasilných laserových impulzov. Najjednoduchšie sa antihmota vyrába na cyklotrónoch (zariadeniach s rozmermi asi 2x3 metre). Pomocou silného magnetu a striedavých elektrických polí dokážu urýchliť protóny na energiu 10 miliónov elektrónvoltov. Takto urýchlené protóny sa nasmerujú do horčíkového terčíka, kde prenikajú až k jadru atómov a vzniká nestabilný sodík Na22. Po vypnutí cyklotrónu sa tento aktívny sodík v terčíku pomaly rozpadá (za 2,5 roka asi polovica) na neškodný neón. Pritom sa tvorí až milión pozitrónov za sekundu a aj neutrína. Antihmota sa tak vyrába nepriamo, pomocou výroby nestabilných jadier vyžarujúcich pozitróny. Cyklotróny máme aj na Slovensku.

Urýchľovače (synchrotróny) môžu mať až kilometrové rozmery a generujú zväzok protónov s tisícnásobnou energiou oproti cyklotrónom. V terčíku vznikajú aj antiprotóny a antineutróny. Po vypnutí protónov sa produkcia ťažkej antihmoty zastaví a antiprotóny a antineutróny počas milisekúnd zaniknú v okolitom materiále. Pomocou ultrasilných laserových impulzov možno naraz vyrobiť až 10 miliárd pozitrónov, keď v terčíku zo zlata vznikajú elektrónovo-pozitrónové páry. Antiprotóny sa nachádzajú aj vo výške asi 100 km nad zemou, kde vznikajú zrážkami protónov z kozmického žiarenia so vzduchom. Ak namiesto protónov urýchľujeme jadrá ťažkých prvkov, napr. zlata či olova, vznikajú v ich zrážkach tisíce častíc naraz. Niekedy antiprotóny a antineutróny vzniknú veľmi blízko seba s veľmi podobnými rýchlosťami a smerom, a tak splynú do antijadra. Najjednoduchší antiatóm – antivodík, vytvorili v CERN-e až v roku 1995, pretože naviazanie pozitrónov na antiprotóny vyžaduje spomalenie vyrobených antiprotónov a ich zmiešanie s pripravenými pozitrónmi v čistom vákuu. Od roku 2011 dokážu v CERN-e udržať antivodík v magnetickej pasci aj štvrť hodiny. Zatiaľ sa zdá, že má rovnaké energetické hladiny ako vodík. V roku 2011 vytvorili na urýchľovači RHIC v laboratóriu BNL na Long Islande 18 kusov antihélia 4 a o týždeň neskôr vytvorili v CERN-e na LHC ďalšie 4 kusy. Antihélium 4 obsahuje dva antiprotóny a dva antineutróny. Na spozorovanie 18 atómov antihélia 4 na urýchľovači RHIC bolo potrebné analyzovať asi miliardu zrážok jadier zlata (na LHC zrážali jadrá olova). Zatiaľ neodhalili žiadnu odlišnosť antivodíka oproti vodíku, hypotetické antihviezdy by teda mohli žiariť rovnako ako bežné hviezdy a mohla by v nich prebiehať fúzia antijadier. Pretože nepozorujeme interakcie antiprotónov z antihviezd s kozmickým žiarením,

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

vedci sa nazdávajú, že zhluk galaxií s našou Mliečnou cestou je celý z hmoty. Je však možné, že ďalekohľadmi pozorujeme antigalaxie. Antihmota sa v súčasnosti už bežne používa v medicíne. Aktívny fluór vyrobený na cyklotróne sa pridá do glukózy a presne určené množstvo 18fluóro-deoxy-glukózy (18FDG) pacient vypije pred vyšetrením na pozitrónovom emisnom tomografe (PET). Glukóza sa hromadí v miestach so zvýšenou spotrebou energie, teda zvýšeným rastom buniek, čo u dospelých naznačuje nezdravé delenie. Aktívny fluór sa premieňa na neškodný kyslík 180 a pozitróny okamžite anihilujú. Detektor určí miesto anihilácie, teda miesto, kde sa v organizme spotrebovala aktívna glukóza. Takto je možné odhaliť vznik ťažkých chorôb už v zárodku a zachrániť ľudské životy. O využití pozitrónovej antihmoty sa uvažuje aj v súvislosti s jadrovou fúziou. Pri fúzii na Slnku je vodík stlačený a zahriaty na vysokú teplotu a postupne vznikajú ťažšie prvky, pričom sa uvoľňuje obrovská energia. Vedci sa pokúšajú zohriať vodík pomocou elektrických prúdov a magnetických polí, ale vzniknutá plazma je nestabilná a výťažok energie je zatiaľ nedostatočný. Ďalším spôsobom spustenia fúzie je stlačenie kvapalného vodíka pomocou lasera. Malá guľôčka kvapalného ťažkého vodíka sa veľmi silným laserovým impulzom stlačí na veľkú hustotu, pričom vzniká teplota ako na Slnku. Laser nedokáže stlačiť vodík natoľko, aby fúzia prebehla naplno. Ak sa však na maximálne stlačený horúci vodík strekne antihmota, jej okamžitá anihilácia ho dodatočne zohreje a spustí sa fúzia ľahkých jadier. Zneužitím antihmoty by bola antihmotová zbraň, omnoho ničivejšia než atómová bomba. Gram antihmoty spolu s gramom hmoty by mal explozívny účinok 43-tisíc ton TNT.

ÓNIÁ (VIAZANÉ STAVY HMOTY A ANTIHMOTY)

Ónium je viazaný stav častice a antičastice. Konkrétne pomenovanie sa odvádza od názvu jednej z častíc, ku ktorej sa pridá prípona -ónium. Výnimkou je miónium, ktoré nie je viazaným stavom miónu a antimiónu, ale elektrónu a antimiónu. Miónium objavili už v roku 1960 a dostalo chemickú skratku Mu. Rozpadá sa za 2 mikrosekundy, dokáže však vytvoriť zlúčeniny s bežnou hmotou

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

ako chlorid miónny a mionid sodný. Pretože hmotnosť antimiónu je o dosť väčšia ako hmotnosť elektrónu, miónium sa viac podobá na bežný vodík než pozitrónium, viazaný stav medzi elektrónom a pozitrónom. Pozitrónium sa študuje už od 50. rokov minulého storočia. Existujú už aj prvé patenty (US 2010/0012864) na jeho uskladnenie. Skladovanie pozitrónia využíva vysoko excitovaný stav pomocou elektromagnetických polí, v ktorom vraj dokáže pozitrónium existovať mesiace. Pokusy s pozitróniom sa robia aj vo Fyzikálnom ústave Slovenskej akadémie vied.

PODIVNÁ HMOTA – HYPERHMOTA A ANTIHYPERHMOTA

Na veľkých urýchľovačoch možno vyrobiť aj častice s aspoň jedným podivným kvarkom, nazývané hyperóny. Ak ďalej zvyšujeme energiu protónového zväzku, vznikajú v terči aj antihyperóny (s opačným elektrickým nábojom). Všetky (anti) hyperóny obsahujú tri (anti)kvarky. Jadrá obsahujúce hyperóny nazývame hyperjadrá. Prvé hyperjadro bolo pozorované v roku 1952 na emulznej fotografii vystavenej kozmickému žiareniu. V súčasnosti už vyrobili antihyperóny ku všetkým známym hyperónom. Zatiaľ známa hyperhmota a antihyperhmota sú nestabilné. V apríli 2010 časopis Science zverejnil objav doteraz najhustejšej ľuďmi vytvorenej hmoty experimentálnou skupinou STAR na urýchľovači RHIC pri New Yorku v analýze zrážok jadier zlata. Podarilo sa určiť 70 rozpadov antihypertritónu (jadro z antiprotónu, antineutrónu a antilambdy), pričom v miliarde zrážok identifikovali 157 hypertritónov. Na LHC v CERN-e pri zrážkach jadier olova tiež vytvorili takéto antihyperjadrá. Keďže nie sú obalené pozitrónmi, zaniknú pri rozpade alebo anihilácii. Stabilná (anti)hyperhmota by sa mala nachádzať v neutrónových hviezdach. Mohla by sa správať aj ako tmavá (anti)hmota. Podľa výpočtov má byť v galaxiách päťkrát viac tmavej hmoty ako bežnej hmoty. Po stabilnej hyperhmote sa pátra aj vo vzorkách hornín z Mesiaca. Vedci hľadajú v kozmickom žiarení aj tzv. strangelety, ktoré by mohli vzniknúť kolapsom hyperjadier na zhluk kvarkov. Stabilné strangelety by mohli umožniť skladovanie antihmoty.

Výbuch Cár bomby, najsilnejšej vodíkovej bomby na svete, s hmotnosťou 25 ton. Porovnateľný explozívny účinok by mal len 1 kg antihmoty a 1 kg hmoty.

SUPRAVODIVÁ KVARKOVÁ HMOTA

Po výbuchu supernovy gravitácia stlačí hmotnú hviezdu na guľu s priemerom asi 20 km. Hustota takej kompaktnej hviezdy je taká vysoká, že atómové jadrá vtiahnu elektróny a vzniká „kvapalina“ z kvarkov a elektrónov. Odborníci predpokladajú v jadre takejto hviezdy existenciu najhustejšej teoreticky opísateľnej hmoty – kvarkovej hmoty. Od 50. rokov 20. storočia je známe, že elektróny môžu byť supravodivé po vytvorení párov, kde sa vyrušia ich spiny. V posledných rokoch je čoraz viac jadrových a časticových teoretikov presvedčených o tom, že niečo podobné sa deje aj v kvarkovej hmote. Keďže silná jadrová sila medzi kvarkami je spojená s ich tzv. farebným nábojom (má 6 možných hodnôt – červený, zelený či modrý, alebo antičervený, antizelený či antimodrý v prípade antikvarkov), takýto špeciálny kvarkový stav sa nazýva farebný supravodič. Je viacero druhov farebnej supravodivosti; farby sú totiž tri a v jadre zrútenej hviezdy predpokladáme tri druhy kvarkov (horný, dolný a podivný). Najväčšiu šancu na experimentálne potvrde-

nie majú redšie formy farebnej supravodivosti. Zrútená hviezda je spočiatku 10 000-krát horúcejšia ako jadro Slnka (to má asi 10 miliónov stupňov) a jej povrch vyžaruje röntgenové žiarenie pozorovateľné teleskopmi NASA. Zrútené hviezdy však chladnú vyžarovaním neutrín, nie röntgenových lúčov. Existencia farebnej supravodivosti v jadre môže toto vyžarovanie významne ovplyvniť. Farebná supravodivá kvarková hmota by mala chladnúť veľmi pomaly, no v súlade s pozorovanými krivkami. Väčšina tejto hmoty je vlastne aj supratekutá – supratekuté kvapaliny nemajú prakticky žiadnu viskozitu. Pri dostatočne vysokých teplotách sa kvarky „ionizujú“ do kvarkovo-gluónovej plazmy. To sa deje pri teplotách rádovo bilión stupňov. Urýchľovače ako RHIC v Brookhaven National Laboratory a LHC v CERN-e dokážu zrážaním ťažkých jadier kvarkovo-gluónovú plazmu nakrátko vytvoriť. Tak sa skúmaním pozostatkov môžeme o tomto stave hmoty niečo dozvedieť. Autor má titul PhD. z jadrovej a subjadrovej fyziky.

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

Pavol Ičo

MALIARIKOVA VÍZIA UNIVERZÁLNEHO DUCHOVNÉHO

ŠTÁTU 94

TENTO ROK SI PRIPOMÍNAME 70. VÝROČIE ÚMRTIA EVANJELICKÉHO KŇAZA A SPISOVATEĽA JÁNA MALIARIKA. LITERÁRNE ČINNÝM SA STAL POMERNE NESKORO AKO ŠTYRIDSAŤROČNÝ, AVŠAK UŽ PRVÉ MALIARIKOVO DIELO OD ČASNÉHO K VEČNÉMU PODĽA ŠRÍ ŠANKARAČÁRIA VYVOLALO ZNAČNÚ POZORNOSŤ. MALIARIK SA V ŇOM PREJAVIL AKO ZNALEC FILOZOFIE STREDOVEKÉHO INDICKÉHO MYSTIKA ŠRÍ ŠANKARU, ALE ZÁROVEŇ AJ AKO OSOBNOSŤ CHÁPUCA PODSTATU VŠETKÝCH VEĽKÝCH SVETOVÝCH NÁBOŽENSTIEV A FILOZOFICKÝCH SYSTÉMOV.

aliarikova túžba po vedomostiach bola totiž taká silná, že si samoštúdiom osvojil nielen základné myšlienky všetkých veľkých svetových náboženstiev a filozofických náuk, ale aj viacero jazykov, ako napríklad sanskrit, esperanto či angličtinu, aby si dokázal prečítať diela indických majstrov v origináli a texty iných učencov aspoň v preklade. Okrem toho ovládal ďalších osem jazykov, čím konkuroval jednému z najväčších Slovákov – Ľudovítovi Štúrovi, ktorý sa ich naučil „iba“ desať. Po vypuknutí prvej svetovej vojny začal písať memorandá, listy a výzvy štátnikom, v ktorých

žiada zastavenie bojov. Pre rakúske úrady sa tak stal nebezpečným panslávom a pacifistom. Keď mu úrady zakázali voľný pohyb a označili ho za človeka trpiaceho „halucinačnou formou paranoje“, musel odísť do predčasného dôchodku. Dňa 16. februára 1916 vystúpil v Prahe počas prestávky v predstavení Wagnerovej Valkýry, aby upozornil prítomných divákov na nezmyselnosť vojny a vyzval na zastavenie všetkých bojov. Obecenstvo prijalo jeho prejav s tichým prikyvovaním, avšak v očiach úradov sa stal týmto činom vlastizradcom. Odsúdili ho na trest smrti. Maliarik však už v tomto čase

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

udržiaval korešpondenciu s mnohými vplyvnými osobnosťami a vďaka ich intervencii nebol zastrelený, ale na dva roky prevezený do pražskej psychiatrickej liečebne Kateřinky. Cieľom ľudského snaženia má byť podľa Maliarika dosiahnutie centrálneho vedomia, čiže Boha, avšak na tejto ceste nám vraj prekáža najmä naša vlastná nevedomosť a egoizmus. Aby sme sa ich zbavili, musíme očisťovať nielen myseľ, ale i telo, ktoré je nástrojom obetavej práce pre druhých a domovom duše. Pre duchovnú očistu je dôležité dodržiavanie morálnych zásad a časté meditácie slúžiace na upokojenie a priblíženie k centrálnemu vedomiu, ale aj na analýzu vlastného správania, myslenia a hovorenia. Pre očistu tela je dôležité zrieknuť sa mäsitej stravy, alkoholu, fajčenia, sexuálnych nerestí, krádeží a najmä zabíjania živých bytostí. Na ceste k centrálnemu vedomiu, čiže k Bohu, si vraj človek uvedomuje duchovné pravdy a podľa miery ich uvedomenia je možné určiť aj duchovný pokrok človeka, ktorý prechádza rôznymi vývojovými úrovňami až po najvyššiu – ôsmu, božskú úroveň. Jedinou cestou k odstráneniu všadeprítomného ľudského utrpenia je podľa Maliarika vytvorenie celosvetového univerzálneho štátu, ktorý má byť prostriedkom na uskutočnenie ideálu bohočlovečenstva (splynutia človeka s Bohom, božského, dokonalého rozvinutia ľudského ducha). V tomto štátnom útvare sa má napĺňať kozmický zákon lásky až po dosiahnutie zjednotenia v absolútne. Nemajú existovať hranice medzi štátmi a celý útvar má riadiť jediný vládnuci orgán. K podmienkam vzniku tohto štátneho útvaru radil Maliarik uzavretie svetového mieru a vyhlásenie slobody, samostatnosti a nezávislosti pre všetky národy. Za prvotný predpoklad však považoval poznanie, pochopenie a uplatňovanie skutočnej hierarchie hodnôt, ktorej je podriadený nekonečne rozsiahly svetový vývojový proces. Ľudské úmysly, priania a činy majú stáť na pevných základoch – zásadách božského pôvodu. K poznaniu týchto zásad však nemožno dospieť na základe rozumu či ega, poznanie musí vyvierať zo samotného Boha.

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

Má teda ísť o akési spoločenstvo ľudí na rôznej úrovni cesty k svätosti či ešte vyššie. Štát má byť aj krokom k naplneniu vopred daného vesmírneho (Božieho) plánu v zmysle prechodu od relatívneho súcna k absolútnemu bytiu a prostriedkom na zbratanie všetkých národov a zmierenie všetkých náboženstiev v harmonickom súlade, v ktorom sa sila viery mení v poznanie, pretože – ako tvrdí Maliarik – všetky náboženstvá a náuky sú vlastne prejavy rôznej miery porozumenia jednej jedinej pravde. Štát má byť vybudovaný na nedotknuteľne dokonalých svätých zásadách. V celozemskom univerzálnom štáte sa má uplatňovať tolerantná, všezjednocujúca láska, ako aj univerzálny kozmický zákon karmy. Odmieta fanatizmus, nepriateľstvo, nevraživosť. Spoločenský systém v tomto štáte má fungovať na základe morálnych princípov, ako napríklad zákaz zabíjania všetkého živého, vegetariánstvo, sexuálna zdržanlivosť, nežnosť, pravdovravnosť, dobrota, jemnocit, milosrdenstvo, zákaz krádeží a tolerancia. Tento systém spoločenského usporiadania predstavuje Maliarik ako jedinú alternatívu vývoja ľudstva smerom k naplneniu ideálu bohočlovečenstva. Zriadenie celozemského univerzálneho štátu má prebehnúť na báze dobrovoľnosti, prípadne prevýchovy tých, ktorí utkveli na nižších vývojových stupňoch viac spätých s hmotou než s duchovným rozvojom. Štát predpokladá nastolenie spoločenskej hie rarchie založenej na úrovni dosiahnutého mravného rozvoja a vzdelania. Spoločnosť tvorí päť stavov, ktoré sú ešte ďalej rozdelené podľa individuálnej miery duchovného rozvoja jednotlivcov zaradených do jednotlivých stavov: 1. občania, 2. šľachtici, 3. svätci, 4. bohovia, 5. božské kniežatá (nadbožstvá, ktoré dosiahli najvyššieho a slávne dokonali). Podľa pozície na spoločenskom rebríčku sú títo obyvatelia do rôznej miery zapojení do chodu a riadenia štátu, pričom práca nie je veľmi cenená, úcta sa vzdáva s ohľadom na mieru morálnej kvalifikácie. Ženy však majú obmedzený prístup do funkcií a úradov a sú povinné vzdávať úctu mužom aj na rovnakej hierarchickej úrovni. Najvyšší šľachtici a svätci majú byť panny a panici, kým väčšine občanov je povolené mať

viacero partnerov, aby sa tak vyhlo sexuálnym excesom. Ako Maliarik vo svojom diele Celo-zemský univerzálny štát z roku 1925 ďalej vysvetľuje, štát nemá byť riadený demokraticky, ale „zhora dole božsky dokonalými bytosťami“. Na riadení štátu sa majú podieľať ako členovia tzv. najsvätejšej synody, čiže vládnuceho orgánu, ako aj neviditeľné vysoké božstvá. Ale najvyššie postavenie majú vysoké božstvá nadpozemskej duchovnej sféry, ktoré všetko riadia a sú nadradené tzv. súhrnnému zboru božských bytostí pod predsedníctvom božsky znovuzrodenej bytosti. Členovia tohto zboru i s jeho predsedom majú síce ľudskú podobu, ale zostávajú nepoznaní a vládnu pôsobením na svätcov. Svätci žijú v ústraní, ľudia ich však poznajú, a preto môžu pôsobiť na nižšie vrstvy. Žijú bez rodiny, majetku, domova, len z almužien. V štáte majú miesto aj rôzni ministri – Maliarik sám seba navrhoval za ministra unifikácie. Vzhľadom na to, že štát má byť vedený skutočnými duchovnými vodcami, zásahy štátu majú riešiť spoločenské problémy (rasové, politické, cirkevné, nacionálne...) napríklad formou prevýchovy. Maliarik sa v rámci koncepcie celozemského univerzálneho štátu venoval aj možným problémom, ktoré štát postretnú, a zaviedol sústavu postihov za porušovanie štátnych pravidiel: stratu niektorých občianskych práv, prepadnutie v spoločenskej hierarchii či nútené práce v zariadeniach na prevýchovu. Medzi sankcionovateľné činy ráta napríklad konzumáciu mäsa, fajčenie tabaku, pitie alkoholu, smilstvo, onániu, používanie antikoncepcie či homosexualitu. A vzhľadom na to, že fungovanie spoločenského systému v štáte je založené na morálnych princípoch, ktoré zastupujú právo, súdom je umožnené rozhodovať podľa subjektívneho presvedčenia, respektíve na základe stupňa morálnej vyspelosti sudcu, pretože morálne princípy nahrádzajú v tomto štáte zákony. Štát má byť prostriedkom na postupné oslobodenie ľudstva od závislosti od hmotného sveta. Avšak Maliarik túžil po niečom ešte vyššom, než je celozemský univerzálny štát. Vo svojom diele poukazuje na vznešenú sféru, kde byť

iba sluhom je vyznamenanie, ako na najvyššiu métu svojho osobného snaženia. Zaujímavé je Maliarikovo vnímanie slovenského národa v rámci celozemského univerzálneho štátu. Maliarik totiž považuje slovenský národ za vyvolený, za národ najnevinnejší, a tým aj národ s dobrou karmou, ktorá ho predurčuje k veľkosti a sláve „... akej Európa ešte nevidela a akej do knihy Dejín svojich ešte nepoznačila“. Preto podľa Maliarika jestvuje u Slovákov vysoký predpoklad na duchovný rozvoj a následné spolupodieľanie sa na riadení celozemského univerzálneho štátu. Slovákov považuje aj za starobylý národ, čo údajne dokazujú napríklad topografické názvy, ktoré pochádzajú zo sanskritu. Napr. traa znamená v sanskrite ochranca, a preto vraj dali predkovia Slovákov názvy Matra, Tatra, Fatra horám, kde sa uchyľovali pred nebezpečenstvom. Sobhá je v sanskrite označenie pre krásu, prepych, a preto pochádza názov vrchu Zobor, kde stál nepochybne krásny sídelný kniežací hrad, zo sanskritu. Maliarikovi sa jeho ideál celozemského univerzálneho štátu nepodarilo naplniť, časť jeho integračných vízií sa v deformovanej podobe naplnila v neskoršom období globalizácie.

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

Roman Michelko

DEMOKRACIA BEZ POLITICKÝCH STRÁN

AJ V SÚVISLOSTI S VÝSLEDKOM NAŠICH VOLIEB SA OTVÁRA DISKUSIA, ČI JE LIBERÁLNA DEMOKRACIA NAPRIEK MNOHÝM SVOJÍM NEDOSTATKOM JEDINÝM PRIJATEĽNÝM POLITICKÝM SYSTÉMOM, ALEBO NIE. TIETO DISKUSIE ZAČALI NABERAŤ SILU V ROKU 1991, KEĎ AMERICKÝ POLITOLÓG JAPONSKÉHO PÔVODU FRANCIS FUKUYAMA PUBLIKOVAL SVOJU PROVOKATÍVNU ESEJ KONIEC DEJÍN A POSLEDNÝ ČLOVEK. SAMOZREJME, TÁTO IDEA NEBOLA NIJAKO ORIGINÁLNA, PRVÝKRÁT JU POSTULOVAL VO SVOJEJ PRÁCI FILOZOFIA DEJÍN V ROKU 1837 GEORG WILHELM FRIEDRICH HEGEL, KTORÝ PARADOXNE VIDEL DOKONALÝ ŠTÁT V PRUSKU PO PORÁŽKE NAPOLEONA. O VYBUDOVANIE DOKONALÉHO ŠTÁTU SA SNAŽIL AJ KAROL MARX, OSTATNE AKO MNOHO UTOPISTOV PRED NÍM – OD SV. AUGUSTÍNA CEZ THOMASA MORA, TOMMASA CAMPANELLU A MNOHÝCH ĎALŠÍCH.

ODMIETANIE ALTERNATÍV

Vráťme sa však k Francisovi Fukuyamovi. Ten v roku 1991 v reakcii na pád východného bloku postuloval víťazstvo liberálnej demokracie, alebo inak modelu spoločnosti, ktorý je definovaný súkromným vlastníctvom výrobných prostriedkov, politickou pluralitou, vládou politických strán, diskrétnymi elitami v pozadí, médiami pod vplyvom oligarchických štruktúr a podobne. V tom čase bol veľmi populárny takzvaný Washingtonský konsenzus, ktorý hovoril o tom, že všetko treba privatizovať, dokonca aj sociálne služby, zdravotníctvo a, samozrejme, aj strategické podniky.

Tento model spoločnosti bol prezentovaný ako bezalternatívny s tým, že postupom času sa aj iné spoločnosti – arabské petrodolárove despocie (Saudská Arábia, Bahrajn a iné), rovnako ako teokracie (Afganistan či Irán) – zmenia a budú smerovať k takzvaným liberálnym demokraciám. Dnes, po totálnom krachu arabskej jari, keď všetky pokusy nastoliť akýsi západný politický model usporiadania štátu fatálne zlyhali (Irak, Sýria, Líbya a jedinou malou výnimkou je Tunisko), sa ukazuje, že model liberálnej demokracie nie je a asi ani nikdy nebude univerzálny.

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

Poďme si však priblížiť, aké trendy v spoločnosti po takmer štvrťstoročí od publikovania Fukuyamovej eseje môžeme vidieť. Politický mainstream sa prudko zužuje, naopak, strany z politického okraja rastú. Najlepšie to vidieť na zložení Európskeho parlamentu. Keď v roku 1979 začal fungovať, štandardným stranám, teda kresťanským a sociálnym demokratom, vtedy pripadlo vyše osemdesiatpäť percent mandátov. Dnes je to podstatne menej, sotva šesťdesiatpäť percent. Trend je jednoznačný: výrazne sa posilňujú politické okraje a je jedno, či je to pravý alebo ľavý okraj politického spektra. Tento trend jasne ukazuje na to, že ľudia čoraz menej veria v liberálnu demokraciu, v prehnitý a skrz-naskrz skorumpovaný systém štandardných politických strán a hľadajú politické alternatívy.

EXPERIMENT POČAS PERESTROJKY

100

V tejto súvislosti vyvstáva otázka, aké sú funkčné politické systémy, v ktorých všetka moc nie je koncentrovaná v straníckych aparátoch, ale politické rozhodovanie je ovplyvňované inými spôsobmi. V modernej dobe bolo viacero pokusov nahradiť systém politických strán inými modelmi. Pamätníci Gorbačovovej perestrojky si iste dobre spomínajú na prvé (polo)slobodné voľby do Zjazdu ľudových poslancov ZSSR. Podľa zákona, ktorý bol prijatý 1. decembra 1988, sa vytváral dvojstupňový parlament. Voliči v alternatívnych voľbách zvolili 2250 členov Zjazdu ľudových poslancov, z ktorých potom Zjazd vybral 524 členov Najvyššieho sovietu. Jeho osnovateľom išlo o uplatnenie dvoch princípov: otvorené (teda alternatívne) voľby, ktoré dali novozvoleným poslancom politickú legitimitu, a radikálna zmena postavenia Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ). Strana sa vzdala nároku na každodennú kontrolu riadenia spoločnosti. Súčasťou budovania skutočného parlamentarizmu bolo aj to, že predseda Zjazdu ľudových poslancov sa stal aj výkonnou hlavou štátu. Poslanci boli rozdelení do troch skupín: 750 z nich bolo zvolených v takzvaných národných oblastných okresoch, ďalších 750 zástupcov občanov vzišlo z tak

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

zvaných republikových okresov a posledných 750 vzišlo z takzvaných spoločenských organizácií. Samozrejme, tento politický experiment sa konal iba raz, a preto vykazoval mnohé znaky nedokonalosti. Voľby do Zjazdu ľudových poslancov sa konali v 1500 volebných obvodoch (bol to v podstate viacmandátový väčšinový systém), pričom však v 384 obvodoch z 1500 nemali kandidáti konkurenciu, teda počet kandidátov a počet mandátov bol rovnaký. Je jasné, že ak by sa volilo podľa tohto systému viackrát, postupne by vo všetkých obvodoch bolo viac kandidátov než mandátov. Nakoniec sa alternatívnosť voľby prejavila aj vo frustrujúcich výsledkoch pre viacerých straníckych aparátnikov. V konečnom výsledku voliči napríklad odmietli 34 zo 157 oblastných straníckych šéfov. Ešte vypuklejšie to bolo v pobaltských republikách. Napríklad v Litve získalo Sajúdis (separatistické hnutie) 32 zo 42 mandátov. Zjazd ľudových poslancov, ktorý pozostával z 2250 členov, mal zasadať len približne štrnásť dní v roku a prijímal len zásadné legislatívne normy, napríklad zmeny ústavy, medzištátne dohody a podobné najdôležitejšie právne normy. Zjazd ľudových poslancov potom zo svojho stredu zvolil Najvyšší soviet, ktorý mal 524 členov. Tento sa stal štandardným parlamentom zasadajúcim osem až desať mesiacov v roku, prijímajúcim legislatívu, ktorou sa musela riadiť výkonná moc. Je jasné, že Zjazd ľudových poslancov, ale aj Najvyšší soviet sa postupne začali diferencovať. Vznikali rôzne frakcie, ktoré však boli podstatne rôznorodejšie ako štandardné politické strany. Klasickým príkladom je takzvaná Medziregionálna skupina spájajúca široké spektrum poslancov od bývalých disidentov typu Andreja Sacharova cez reformátorov a intelektuálov až po ľudí z okolia Borisa Jeľcina, ktorých cieľom – ako sme sa neskôr presvedčili, bola transformácia spoločnosti na brutálny mafiánsky kapitalizmus. Práve na už spomenutej Medziregionálnej skupine poslancov sa ukázala široká diferencovanosť názorov a postojov, keď ich spájal v zásade len spoločný nepriateľ (konzerva

tívna časť KSSZ), ale veľmi ťažko hľadali spoločný politický program. Prejavilo sa to okrem iného aj v tom, že poslanci relatívne silnej frakcie – mali okolo 180 členov, odmietli zvoliť do svojho čela Borisa Jeľcina. Frakcia mala nakoniec piatich spolupredsedov – Borisa Jeľcina, Gavriila Popova (neskoršieho primátora Moskvy, ktorý pôsobil pred Lužkovom), Andreja Sacharova, Jurija Afanasieva a Viktora Paľma. Je jasné, že systém, v ktorom je veľmi veľa vyhranených osobností, je náročný na vládnutie, ťažko sa hľadá politická dohoda. Na druhej strane, legislatívne zámery sú podstatne hlbšie a dôkladnejšie prediskutované a vládnuca exekutíva je v takýchto systémoch pod oveľa silnejšou a intelektuálne kvalifikovanejšou kontrolou než v stranícko-politickom systéme. V takomto systéme je oveľa väčšia šanca presvedčiť pádnosťou svojich argumentov o prijatí svojho stanoviska, pretože v takto vytvorenom parlamente neboli ostré línie medzi oficiálnou opozíciou a vládnym zoskupením. Aj preto v takýchto parlamentoch nebýva extrémistická a krajne deštruktívna opozícia, ako sme svedkami napríklad v našom parlamente. Bohužiaľ, ako vieme, tento experiment skončil v roku 1993, keď sa kamarila okolo prezidenta Jeľcina dostala do sporu s ruským Najvyšším sovietom. No a Jeľcin ako „výsostný demokrat“ riešil tento spor rozstrieľaním a vypálením „Bieleho domu“, teda ruského parlamentu, oktrojovaním novej ústavy, ktorá bola potom ratifikovaná v referende. Od roku 1993 má teda aj Rusko Štátnu dumu, v ktorej bol pôvodne zmiešaný volebný systém, keď sa polovica poslancov volila priamo (teda v jednomandátových volebných obvodoch) a polovica na kandidátkach politických strán. Tak skončil jeden politický experiment s cieľom postupne limitovať moc jednej politickej strany (vo všeobecnosti politických strán ako takých) a nahradiť ho mocou najvýraznejších nezávislých osobností, ktoré sa do politiky nedostali vďaka servilnosti či poslušnosti voči straníckym sekretariátom, ale vďaka svojim schopnostiam a silným osobným príbehom.

IRÁNSKA RADA STRÁŽCOV

Podobne v Iráne je parlament, do ktorého si občania volia svojich zástupcov napriek tomu, že tam nie sú štandardné politické strany. Veľmi kritizovanou skutočnosťou je to, že všetci kandidáti musia byť odobrení Radou strážcov islamskej revolúcie, ktorí majú kompetenciu vyradiť nekvalifikovaných alebo nevhodných kandidátov ešte pred samotnými voľbami. Tu však treba zdôrazniť, že preverovanie kandidátov nie je len o tom, či sú pravoverní moslimovia, ale aj či nesľubujú nesplniteľné veci. Rada strážcov tak vylučuje populistov, rôznych politických eskamotérov a klaunov, ktorí robia z politiky šou, a do istej miery tak paradoxne kultivujú politické prostredie. Treba však zdôrazniť, že keď kandidáti prejdú sitom Rady strážcov, voľby sú v podstate korektné, alternatívne, teda voliči si môžu slobodne vybrať z jednotlivých kandidátov toho, u koho je predpoklad, že bude najlepšie obhajovať ich záujmy. Politický systém v Iráne vykazuje teda najvyššiu mieru demokracie v tomto teritóriu, ktorá je úplne neporovnateľná napríklad s najbližším spojencom USA Saudskou Arábiou.

101

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

102

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

Peter Švrček

Daniel Marko

SI VIS PACEM, PARA BELLUM

EKO BANKA – CESTA K ZDRAVEJ EKONOMIKE

eď sme pred štyrmi rokmi zakladali Slovenských brancov, absolútne sme nedúfali vo výsledok, ktorý dnes naša práca priniesla. Pred štyrmi rokmi sme boli traja odhodlaní a presvedčení 16-roční chalani, ktorí chceli niečo spraviť pre seba a pre spoločnosť. Naším cieľom bolo vytvorenie malej skupiny v Trnave, ktorá by sa učila sebaobranu, venovala by sa športu, turistickým akciám a niečomu, čo sme vtedy vznešene nazývali vojenskými výcvikmi. Nemali sme skúsenosti, peniaze, ani materiál. Jediné, čo sme mali, bola myšlienka a chuť niečo pre ňu spraviť. V dnešnej dobe máme vybudovanú sieť sedemnástich oddielov po celej republike, zaškolený personál, inštruktorov, hodnostárov, stovky brancov, rozbehnuté financovanie, plné sklady materiálu. Ponúkame výcviky, rekvalifikačné kurzy, školenia, semináre zamerané na vojenskú taktiku, sebaobranu, prežitie, protichemickú obranu, ostrú streľbu, protivzdušnú obranu, pyrotechniku, zdravovedu. Ponúkame kurzy horolezectva a lezenia, kurzy zoskoku padákom atď. Vytvorili sme dobrovoľnú občiansku domobranu pod názvom Slovenskí branci. Naším prvoradým a hlavným cieľom je budovanie obranyschopnosti občanov Slovenskej republiky prostredníctvom výcvikov založených na pravidelnej báze, ktoré musí absolvovať každý člen vo svojom domovskom oddieli. V každom jednom oddieli je vypracovaný plán, osnova výcvikov, podľa ktorej sa postupuje. Všetky základné výcviky sú pre brancov zadarmo. Členské sa u nás neplatí. Som presvedčený, že naša služba musí byť poskytovaná zadarmo a nezištne pre všetkých občanov. Mnohí sa našu prácu snažili zhodiť nálepkami ako fašizmus, nacizmus, extrémizmus, xenofóbia. Tí, ktorí u nás toto hľadali, odišli s dlhým nosom. Naša činnosť má opačný charakter, ponúkame alternatívu mladým ľuďom, najmä

chlapcom, ktorí prirodzene inklinujú k vojenským uniformám, disciplíne, spolupatričnosti k nejakému celku. Práve na to mnohokrát lákajú rôzne skutočne extrémistické organizácie alebo skupiny, ktoré mladým ľuďom okrem vojenského výcviku vtlčú do hláv choré myšlienky nacizmu, fašizmu, nenávisti a úctu k falošným autoritám. Máme oddiely nielen pre majoritné, ale aj menšinové obyvateľstvo Slovenskej republiky. Napríklad oddiel Rusín zameraný na oblasť, kde žije rusínska menšina, oddiel Nitrančan, v ktorom sú aj príslušníci maďarskej menšiny. Naším záujmom nie je len výcvik a prípadné riešenie krízových situácií, ale aj obrana národných hodnôt, boj proti drogám a alkoholu, cigaretám a iným nerestiam, ktoré trápia našu spoločnosť, úcta k starším a obhajoba dobra, ochota vždy zakročiť proti zlu a neprávu, ochrana prírody... Aj toto je náplň domobrany Slovenskí branci. Naše aktivity zahŕňajú naozaj pestrú škálu ako z vojenskej, tak z civilnej oblasti. Snažíme sa preniknúť do všetkých sfér, aby sme mali čo najširší dosah na spoločnosť. Forma, ktorou to presadzujeme, je náš spôsob života. Spôsob života orientovaný na pronárodné hodnoty, spolupatričnosť, lásku k vlasti a pripravenosť za ňu aj bojovať. Stály nárast členov, pozitívne odozvy u obyvateľstva, množstvo výsledkov našej práce a aj neustále osočovanie zo strán dnešných „mienkotvorných médií“ nás utvrdzuje, že ideme správnym smerom. Doba, v ktorej žijeme, prináša turbulentné chvíle, keď sa pokojný život môže zmeniť zo sekundy na sekundu. Preto nebuďme pasívni, stále odkázaní na druhých. Začnime sami sebou a pomôžme revitalizovať našu spoločnosť k návratu angažovanosti a vzájomnej občianskej pomoci. Spoločne sa pričiňme o obnovenie jej obranyschopnosti, aby boli zachované jej hodnoty, mier a pocit bezpečia.

ČO BY STE POVEDALI NA TO, KEBY SA DALI KOMUNITNÉ PENIAZE TVORIŤ PRIAMO V MOBILNEJ APLIKÁCII?

KO banka je systém, ktorý umožňuje vytvoriť nové zdroje na aktivitu komunít aj tam, kde banky a kapitál ani nepáchnu. Komunity si tak môžu vydávať vlastné „peniaze“ v takom množstve, aby si za ne vymenili všetko, čo samy považujú za potrebné, a nemusia sa spoliehať na to, koľko im dá banka. Projekt EKO banka je vyvrcholením mojich takmer desaťročných skúseností autora socio-ekonomických štúdií, ktoré som zhrnul v knihe Veľká príručka na oslobodenie, a pretavil aj do reálnej práce s komunitami ekoaktivistov, farmárov a lazníkov zo Zaježovej, ale aj s hnutím Občiansky snem Bratislava. Tam sme tiež úspešne realizovali projekt Bratislavská koruna. EKO banku tvoria prirodzené komunity združené do mikrobánk. Každá mikrobanka si sama určuje, komu a koľko kreditov pod svojím menom vydá. Členovia takejto mikrobanky by sa mali poznať aj osobne a vzájomne ručiť za spoľahlivosť a dôveryhodnosť svojich členov. Tento komunitný princíp kopíruje prirodzenú tendenciu ľudí správať sa významne lojálnejšie k jedincom, s ktorými majú osobný vzťah – susedia, členovia klubu, občania obce, kolegovia vo firme a pod. Jedno EKO – základná zúčtovacia jednotka, predstavuje jednu hodinu nekvalifikovanej ľudskej práce. Ľudská práca je základný kapitál, ktorý má každý zdravý človek s dvoma rukami. Práca je vložená do akéhokoľvek produktu a dá sa kvantifikovať množstvom práce, ktorá bola vložená do jeho výroby, ako aj do výroby všetkých nástrojov a výrobných prostriedkov. EKO jednotky nie je možné neobmedzene hromadiť. EKO jednotky sú platné, len ak sú kryté prácou alebo zdrojmi konkrétneho účastníka. Každé jedno EKO má svojho pôvodného „rodiča“ a ten za neho ručí. Z tohto pravidla vyplýva aj obmedzená časová platnosť – EKO exspiruje, ak zanikne jeho krytie. To je zásadný rozdiel medzi klasickými fiat

peniazmi, ale aj kryptomenami, kde je krytie hodnotami veľmi otázne. EKO banka rozlišuje viac a menej cenené práce – majú rôzne ceny. Ak bude chcieť v komunite napr. zubár poskytovať svoje služby za EKO, môže mu komunita schváliť podstatne vyšší kurz, aby sa mu oplatilo v EKO banke fungovať. Za hodinu v ordinácii tak môže dostať 5 alebo aj 10 EKO. Platí to aj opačne. EKO banka je sieťou dobrovoľne prepájaných komunít. Každá mikrobanka sa môže dobrovoľne rozhodnúť prepojiť s inou komunitou a ponúkať jej svoje práce a zdroje. EKO banka bude fungovať na smartfónoch. Katalóg a ponuky sú k dispozícii okamžite online vo vašej dlani. Na jedno „kliknutie“ dáte vedieť celej komunite a sieti, čo nové ponúkate a za akých podmienok. Priamo prostredníctvom sociálnych sietí môžete dať vedieť priateľom, aby sa k vám pridali.

DAŇOVÁ A LEGÁLNA ČISTOTA EKO BANKY

EKO banka nemá zámer obchádzať daňovú povinnosť, ani živnostenský zákon. Ak je napr. vaša EKO ponuka kaderníčky aj vašou živnosťou, mali by ste si aj príjmy v EKO zarátať do účtovníctva. Ak sa na vašu činnosť napr. mäsiara alebo lekára vzťahuje živnostenské oprávnenie, musíte ho akceptovať, aj keď máte ponuku v EKO banke. EKO môže vydať aj firma alebo obec. Ak máte v obci zanedbané sady ako my, navrhnite starostovi, aby ich budúcu úrodu obec vložila ako krytie za svoje EKO jednotky, a následne napr. 10 000 EKO použila ako prostriedky na obnovenie jabloňového sadu. Potom si brigádnici môžu kúpiť časť úrody – samozrejme, za zarobené EKO. Na toto všetko však potrebujeme vybudovať mobilnú aplikáciu EKO banky. Ak sa vám koncept EKO banka páči, podporte nás, prosím, na https://www.startovac.cz/projekty/ekobanka, a hlavne – šírte túto výzvu na svojom profile.

103

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

Peter Čalovka

HLADOVKOU PROTI

NEPLODNOSTI

104

mutným sprievodným javom rozvoja vedecko-technologickej civilizácie je znížená plodnosť mužov aj žien. Stres, pohodlný a sedavý spôsob života, neustále znižovanie kvality potravín, nesprávne organizované intenzívne poľnohospodárstvo, nahradzovanie prirodzených živín napríklad u mliečnych výrobkov ich falzifikovaním – to všetko sa stáva v spoločnosti normou a ovplyvňuje najzákladnejšie reprodukčné funkcie človeka. A medicína hľadá riešenia – umelé oplodnenie, donorov spermií či vajíčok, ba dokonca tzv. surogátne materstvo s perspektívou umelej maternice a placenty. To všetko sú cesty, ktoré budú situáciu iba zhoršovať, lebo obchádzajú skutočné riešenie problému. Samotný problém životaschopnosti pohlavných buniek má množstvo riešení, ale poďme sa pozrieť na jedno z najstarších. Hippokrates, Galénos i Paracelsus považovali „za najsilnejší prostriedok, ktorý má k dispozícii vnútorný lekár v človeku“ – hladovku. Reč je o zrušení prijímania potravín a konzumácii čistej vody. V niektorých učebniciach fyziológie človeka sa tvrdí, že normálny človek, vrátane mladých ľudí,

je schopný prežiť bez ujmy hladovanie na vode v priemere 49 dní. Táto informácia znie neuveriteľne, ale tisícročné skúsenosti medicíny dokazujú, že liečebné hladovanie je jedným z najúčinnejších nástrojov medicíny, ktorý prináša neuveriteľné výsledky. Veľmi zaujímavé pokusy s plodnosťou robil v druhej polovici 20. storočia sovietsky zootechnik arménskeho pôvodu Suren Avakovič Arakeľan. Arakeľan ako vedúci zootechnik kolchozu dostával na svoje pokusy s hladovaním staré vyradené zvieratá. Okrem iného mu poskytli tisíc japonských importných sliepok – nosníc, ktoré prestali kvôli veku znášať vajíčka. Arakeľan ich dal na mesačnú hladovku (počas ktorej dostávali iba mierne sladenú vodu s bylinami proti stresu z hladovky) a stal sa zázrak. Namiesto starých vypĺznutých sliepok sa objavili mlado vyzerajúce nosnice, ktoré opäť začali znášať vajíčka. Podľa oficiálnej správy mesačná hladovka vrátila plodnosť 63 % a dvojmesačná hladovka 91 % sliepok. Ukázalo sa, že hladovka nezabíja, ale ak sa robí kontrolovane a rozumne, môže zvieratám vrátiť mladosť.

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

Arakeľan neskôr zopakoval svoj pokus na vzorke dvestotisíc sliepok. Jeho nosnice liečené hladovkou žili v priemere 18 rokov (v porovnaní s priemernými 6 rokmi u bežne chovaných sliepok). Ešte zaujímavejšie pokusy robil Arakeľan s legendárnym plemenným býkom Krystalom, ktorého ZSSR kúpil za „tvrdú valutu“ v dobe, keď boli nákupy zo Západu veľkou vzácnosťou. Plemenné býky sú v poľnohospodárstve slávne zvieratá, zvyčajne ich všetci poznajú po mene a výnimkou nebol ani Krystal, dánsky plemenný býk. Každá krava, ktorá vzišla z jeho semena, dávala v priemere o tisíc litrov viac mlieka ako ostatné. Normálne má takýto býk plodné obdobie 3-4 roky, potom je na odpis a čaká ho zvyčajne bitúnok. Arakeľanovi doniesli Krystala v zúboženom stave. Mal traumatickú radikulitídu, preležaniny a bol na tom naozaj zle. Arakeľan ho dal na svoju hladovú diétu na jeden mesiac a stal sa zázrak. Býk sa postavil na nohy, znova začal dávať semeno, lebo sa mu vrátila potencia, a jeho semeno bolo kvalitnejšie ako za mladi (bolo hustejšie a znášalo hlbšie teploty zmrazenia). Za svoj život poskytol Krystal 200 000 dávok semena, čo je štyrikrát viac ako priemerný plemenný býk. Vo svete existuje množstvo škôl liečenia hladovaním, ktoré majú vlastné spôsoby obnovenia plodnosti mužov i žien. Veľmi zaujímavé je tzv. suché hladovanie, keď sa pri hladovke nepije dokonca ani žiadna tekutina. Treba však povedať, že takáto hladovka – a všeobecne aj každá iná dlhodobejšia hladovka si vyžaduje dozor zo strany kvalifikovaného lekára alebo dietológa, ktorý je odborníkom na liečenie hladovaním. A takýchto odborníkov je u nás stále veľmi málo. Medzi lekárskou obcou panuje množstvo predsudkov voči liečeniu hladovaním, ktoré vyplývajú najmä z toho, že bežní odborní lekári nerozlišujú medzi kontrolovanou liečivou hladovkou a podvýživou z nedostatku jedla. Tak či onak, čím dlhšia je liečivá hladovka (samozrejme, pri hornej hranici do cca 45 dní), tým zásadnejšie a hlbšie regeneruje a omladzuje organizmus, vrátane obnovy a normalizácie reprodukčnej funkcie. Je už iba na jednotlivcovi, či sa rozhodne podniknúť svoje omladenie cestou diskomfortu v podobe liečenia hladovkou alebo zvolí inú formu.

Silvia Benková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

užovú vodu používame na pleť ráno na osvieženie a zvláčnenie pleti alebo večer na odlíčenie a odstránenie prebytočnej mastnoty pleti. Vždy ju nanesieme na vatový tampónik a pleť ním ľahko pretrieme. Potrebujeme: dve plné hrste čerstvých alebo sušených okvetných lístkov, 500 ml prefiltrovanej (alebo dojčenskej) vody, plátno, gázu alebo kávový filter na precedenie pleťovej vody, fľaštičku s rozprašovačom. Postup: Do hrnca s vriacou vodou nasypeme ružové lupienky a pomaly varíme niekoľko minút. Odstavíme a necháme zakryté vychladnúť. Precedíme cez filter a lupienky vyžmýkame. Môžeme pridať pár kvapiek esenciálneho oleja z ruží. Pleťovú vodu uchovávame v chladničke najviac 14 dní. Pleťový olej z ruží je veľmi účinný proti vráskam, má protizápalové a antialergické vlastnosti, pôsobí na pleť upokojujúco, lieči popáleniny. Potrebujeme: okvetné lupienky z akejkoľvek ruže, ktorá nebola ošetrovaná pesticídmi, akýkoľvek 100 % za studena lisovaný olej – slnečnicový, olivový, mandľový, sezamový, jojobový a pod., pár kvapiek prírodných esenciálnych olejov z ruže bulharskej, marockej, damaskej, francúzskej a pod. alebo sušené kvety levandule, medovky, harmančeka, mäty piepornej, ľubovníka, rebríčka, jazmínu a pod., plátno, gázu alebo kávový filter na precedenie oleja. Postup: Nazbierame si čerstvé ružové lupienky, ideálne je tak urobiť dopoludnia. Dáme ich usušiť do sušičky alebo necháme voľne usušiť na vzduchu. Do fľašky nasypeme sušené ružové lupienky a môžeme pridať aj ďalšiu príjemne voňajúcu bylinku (levanduľu, medovku a pod.) Zalejeme olejom. Necháme postáť dva až štyri týždne. Fľaštičku každý deň dobre potrasieme, aby sa lupienky s olejom dobre premiešali. Dbáme na to, aby boli bylinky celé zaliate olejom. Po dvoch až štyroch týždňoch olej s kvetmi precedíme a vyžmýkame cez plátno, gázu alebo kávový filter do čistej vysterilizovanej sklenenej fľašky. Uchovávame v chladničke.

105

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

Jana Rostasová

MANNA

(P)OTRAVINY

lej možno vylisovať takmer z každého orecha, semienka či olejnatého plodu. Ak si však chce zachovať svoje účinky na zdravie a skvelú príchuť, musí prejsť dlhou starostlivou cestou. Regionálnym výrobcom za studena lisovaných rastlinných olejov najvyššej kvality je firma Olej Hont. Suroviny vždy – pokiaľ je to možné, získavajú z regiónu Hont. Každopádne so stopercentnou garanciou zo Slovenska. Výroba olejov prebieha

výlučne jediným lisovaním za studena v závitovkovom lise najnovšej generácie. Starostlivý a šetrný priebeh lisovania zaručuje špičkovú kvalitu. To platí pre chuť, farbu, arómu a obsah cenných látok prírodných rastlinných olejov. Po vylisovaní oleje nefiltrujú, ale nechávajú ich jednoducho sedimentovať, čím si zachovávajú silu prírody skrývajúcu sa v olejoch lisovaných za studena. Po sedimentácii sa olej ručne plní do fliaš.

OLEJ Z VLAŠSKÝCH ORECHOV

106

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Je vyrobený na Slovensku z výlučne regionálnych surovín. Získal certifikát Regi onálny produkt Hont, je lisovaný šetrnou metódou za studena, prvé lisovanie. Je vyrobený bez tepelnej a akejkoľvek chemickej úpravy, nerafinovaný a nefiltrovaný. Týmto postupom výroby zostávajú v oleji všetky cenné látky zachované – má vy soký obsah stopových prvkov, železa, vitamínov a antioxidantov. Látky obsiahnu té v tomto oleji, najmä kyseliny omega-3 a omega-6, vitamíny E, C, B1, B2, B3 (niacín), B6, železo a mangán sú veľmi dôležité pre organizmus. Majú priaznivý vplyv na funkciu srdca a ciev, hladinu cholesterolu, pečeň, žlčník a tráviaci systém. Chránia pred srdcovo-cievnymi ochoreniami, spomaľujú procesy starnutia buniek a zvyšujú obranyschopnosť organizmu.

REPKOVÝ OLEJ S ČILI

Svojím zložením (najmä jednoduché nenasýtené mastné kyseliny, viacnásobné mastné kyseliny, vitamíny, minerály a stopové prvky) priaznivo pôsobí na srdcovo- -cievny systém, krvný tlak, hladinu cholesterolu v krvi, metabolizmus a trávenie, pamäť, správny vývin svalov, červených krviniek, spomaľuje starnutie pokožky, posilňuje vlasy a nechty, pomáha pri kožných ochoreniach. Vysoko cenený je však najmä pre ideálny pomer hladiny omega-6 a omega-3 mastných kyselín a obsah vitamínu E.

SLNEČNICOVÝ OLEJ

Svojím zložením priaznivo vplýva na kardiovaskulárny systém a hladinu choles terolu v krvi, na sliznicu – upokojuje všetky sliznice v tráviacom trakte, hlavne v spodnej časti hrtanu, prispieva k stimulácii látkovej výmeny. Keďže je olej li sovaný z tradičných odrôd slnečnice (a nie z vyšľachtených vysokoolejnatých od rôd), dosiahne bod dymenia už pri 130 °C, preto ho odporúčame len na použitie v studenej kuchyni.

CERA

Zloženie: rastlinný tuk (palmový), čiastočne hydrogenovaný rastlinný tuk (palmový).

HELIA

Zloženie: rastlinné oleje (repkový, palmový), čiastočne hydrogenovaný rastlinný tuk (palmo vý), voda, emulgátory: polyglycerolové estery mastných kyselín, jedlá soľ (0,2 %), slnečnicový lecitín, mono a diglyceridy mastných kyselín, konzervačná látka: ky selina sorbová, maslová aróma, regulátory kyslosti: kyselina citrónová a kyselina mliečna, farbivo: betakarotén, vitamíny A, D.

MASLENKO

Zloženie: čiastočne hydrogenovaný rastlinný tuk 72 % (palmový, repkový, slnečnicový v rôz nych pomeroch), pasterizovaná smotana 26 %, odstredené mlieko 2 %, jedlá soľ 0,1 %, aróma, farbivo: karotény, emulgátor: E471, vitamín A, vitamín D, obsah tuku min. 82 % hm. (rastlinný tuk 72 %, mliečny tuk 10 %).

FLORA PRO-ACTIV

Zloženie: voda, rastlinné oleje a tuky (slnečnicový, palmový, ľanový v rôznych pomeroch), estery rastlinných sterolov (12,5 %), modifikovaný škrob z tapioky, sušená srvátka, emulgátory (mono a diglyceridy mastných kyselín, slnečnicový lecitín), soľ (0,2 %), konzervačná látka (sorban draselný), regulátor kyslosti (kyselina citrónová), arómy, farbivo (karotény), vitamín (A, D), ekvivalent rastlinných sterolov 7,5 %.

E202 – sorban draselný – látka je vo väčšine prípadov bez nežiaducich účinkov, ojedinelo sa môže vyskytnúť podráždenie kože či očí, alergické reakcie, astma, poruchy správania. Palmový olej sa získava z oplodia plodov palmy olejnej. Obsahuje veľa nasýtených mastných kyselín podobne ako živočíšne výrobky. Aj keď palmový olej nemá žiadny cholesterol, vďaka vysokému obsahu nasýtených mastných kyselín negatívne ovplyvňuje jeho hladinu v tele. Stužený palmový olej sa vyskytuje v polovici všetkých balených potravín.

107

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

Magdaléna Svančarková

ŤUKANÍM DO OBRAZOVKY K INVALIDITE

CUKROVKA S LIEKMI, ČI BEZ LIEKOV?

B 108

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

olesti kĺbov, šliach, syndróm karpálneho tunela, de Quervainov syndróm či suché oči. To je len krátky výpočet problémov, ktoré používanie neustále inteligentnejších informačných technológií so sebou prináša. Horliví zasielatelia textových správ prostredníctvom aplikácií dotykových telefónov a tabletov komunikujú s okolitým svetom aj niekoľko hodín denne. Byť stále online a ťukať prstami do displejov si však časom vyžiada svoju daň, a to vo forme bolestivých ochorení. Odborníci popísali niekoľko základných oblastí problémov, ktoré s používaním týchto technológií súvisia. Franklin N. Tessler vo svojom príspevku Skryté nebezpečenstvo dotykových obrazoviek z roku 2012 vidí niekoľko okruhov problémov, ktoré „ťukanie“ prináša. Prvou oblasťou sú poruchy pohyblivosti, sem patrí aj de Quervainov syndróm. Ten je jedným z najčastejších bolestivých syndrómov horných končatín. Je to zápal šliach palca a palcových obalov, ktorý spôsobuje silné bolesti. Jednoduchý spôsob, ako odhaliť tento problém a diagnostikovať ho, je tzv. Finkelsteinov test. Vložíme palec do dlane a prekryjeme ho prstami, čiže uzavrieme palec v pästi. Následne pohybujeme zápästím do strán. Ak pri týchto pohyboch pociťujeme bolesť, je nanajvýš pravdepodobné, že ide o de Quervaina. Okrem uvedeného zápalu šliach je problémom aj neprirodzená poloha tela pri niekoľkohodinovom chatovaní na tablete či smartfóne, prípadne prehliadaní webových stránok, hraní hier a podobne. To spôsobuje neprirodzenú fyzickú záťaž nielen pre chrbát či krk. Typické je aj neprirodzené nakláňanie ruky príliš dovnútra alebo, naopak, von. Jedným z častých ochorení je dnes „populárny“ syndróm karpálneho tunela.

Ten vzniká pri opakovaných preťaženiach ruky. Okrem tradičných kancelárskych prác s klávesnicou a myšou postihuje aj ťažko manuálne pracujúcich ľudí. Prejavuje sa tŕpnutím prstov, znížením citlivosti 1. a 3. prsta na ruke. Niekedy začína postupne sa rozvíjajúcou bolesťou alebo, naopak, náhlymi bolesťami. Postihnutí ľudia majú problém vykonávať jednoduché činnosti, ako je napríklad udržať predmety v ruke, tie im vypadávajú, prípadne si nedokážu zapnúť gombík. Pociťujú stuhnutosť, únavu i opuchy. Aj v tomto prípade existuje pomerne jednoduchý test, ako zistiť, či sa vás karpálny tunel naozaj týka. Phalenov test popisuje vo svojom príspevku z roku 2012 Ergonómia pri práci s počítačom Branislav Bartoň. Oprieme oproti sebe chrbty rúk, predlaktia ostanú rovnobežne s podlahou a prsty rúk smerujú nadol. Ruky takto tlačte asi jednu minútu. Ak cítite tŕpnutie, brnenie či bolesť v predlaktí, zrejme ste jedným z mnohých „šťastných“, ktorým toto ochorenie značne znepríjemní život. Štúdia Isabely L. Nunesovej a Pamely McCauleyovej Bushovej Poruchy, ochorenia pohybového aparátu, posudzovanie a prevencia z roku 2012 popisuje tieto ťažkosti ako jeden z najväčších problémov v priemyselných krajinách. Ide o viacero ochorení, ktoré vplývajú na hornú končatinu. Postihujú svaly, kĺby, šľachy, väzy, nervy, kosti. Spôsob, ako sa vyhnúť daným problémom, je pomerne jednoduchý: obmedziť používanie dotykových displejov na minimum, zabezpečiť ergonómiu najmä pri používaní tabletov, smart fónov, precvičovať pravidelne ruky, zápästia. Pri samotnom syndróme karpálneho tunela sa odporúča napríklad aj diéta ako pri prekyslení organizmu, doplnenie vitamínu B6, cvičenie tai či i terapia svetlom.

ukrovka 2. typu je dnes rozšíreným ochorením. Nie nadarmo sa o nej hovorí aj ako o dani za súčasný životný štýl. Naši predkovia totiž v celých dejinách nekonzumovali také množstvá cukru ako my dnes. Jej liečba je podľa lekárov zdĺhavá a na celý život. S pomocou liekov si však môžete privodiť zdravotné problémy. Najnovšie varovanie v súvislosti s liekmi na diabetes: hrozí riziko srdcového zlyhania! Americká FDA (Food and Drug Administration) vydala začiatkom apríla tohto roku varovanie. Ide o lieky, ktorými sa lieči cukrovka 2. typu s obsahom látok saxagliptín a alogliptín. Podľa najnovších zistení môžu takéto lieky spôsobiť srdcové zlyhanie, a to najmä u pacientov so srdcovým alebo obličkovým ochorením. Viacero štúdií, ktoré sa venovali nežiaducim účinkom týchto látok, boli predmetom diskusie na stretnutí poradného výboru FDA pre endokrinné a metabolické lieky už v apríli minulého roka. FDA sa opiera o zistenie, že viac pacientov, ktorí užívali lieky s vyššie spomínanými účinnými látkami, bolo hospitalizovaných z dôvodu srdcového zlyhania ako pacientov užívajúcich placebo. Podľa vyjadrenia doktorky Minishy Soodovej z Lenox Hill Hospital v New Yorku nie je jasné, či ide o skupinový účinok, čiže sa vzťahuje na všetky lieky v kategórii, alebo odporúčanie platí iba pre pacientov so srdcovými ochoreniami. Každopádne treba byť opatrní. Na Slovensku sú dostupné lieky s obsahom uvedených látok Onglyza, Komboglyze, Incresync. Saxagliptín a alogliptín sú súčasťou skupiny voľne predajných liekov nazývaných inhibítory dipeptidyl peptidázy-4 (DPP-4), ktoré sa používajú s diétou a cvičením na liečbu vysokého krvného cukru u dospelých s diabetom 2. typu.

Pomáhajú znižovať hladinu cukru v krvi tak, že zvyšujú hladinu hormónu inzulínu po jedle. Avšak podľa varovania FDA okrem rizika srdcového zlyhania majú aj ďalšie vedľajšie účinky. Pri ich užívaní môže dôjsť k zápalu podžalúdkovej žľazy, ale i k prudkej bolesti kĺbov či alergickým reakciám. Cukrovka 2. typu sa zvyčajne rozvíja v dospelosti. Ide o dlhodobé ochorenie, ktoré má pozvoľný priebeh a v začiatkoch nie je ľahko diagnostikované. Podstatou ochorenia je zánik funkcie i počtu B-buniek. Prejavuje sa pociťovaním sucha v ústach, najmä v noci, svrbením v genitálnej oblasti, zvýšeným príjmom i výdajom tekutín a vyvíja sa často u ľudí s nadváhou. Liečba zvyčajne prebieha pomocou medikamentov a aktívneho prístupu pacienta. To znamená zníženie váhy, úprava životného štýlu a viac pohybu. Tvrdí sa, že cukrovka 2. typu je chronickým ochorením, ktoré nie je možné vyliečiť, avšak nie je to úplne tak. Úpravou stravy, vynechaním potravín s obsahom obilnín ako je chlieb, pečivo, cestoviny, ryža, ale i zemiaky sa vytvára prvý predpoklad na zmenu a liečbu ochorenia. Treba tieto potraviny nahradiť ovocím, zeleninou, rybami, menším množstvom syra. Odporúča sa dokonca aj červené víno, samozrejme, s mierou. Výborne pomáha aj škorica, ak si ju zvykneme pridávať do jedál, najmä do tých s vysokých obsahom cukru a škrobu, prispieva k zníženiu rýchleho vzostupu hladiny glukózy v krvi. Podľa Štefana Suchého z blogu Na zdravie je súčasný životný trend s vysokou konzumáciou pečiva, potravín s obsahom škrobu a obilnín a stále pretrvávajúcim mylným názorom o maximálnom obmedzení tukov v podstate čakárňou na cukrovku.

109

HERBÁR > OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY

Vladimír Líška

JARNÉ POŽEHNANIE: PÚPAVA A PŔHĽAVA

110

NA JAR, EŠTE PRED PRVÝM MÁJOM, SA LÚKY, ZÁHRADY, ALE AJ ZELENÉ PLOCHY NA SÍDLISKÁCH ZAPLAVIA KRÁSOU ŽLTÝCH KVETOV PÚPAV. AJ KEĎ IDE „LEN“ O BURINU, KTOREJ SA V ZÁHRADE DÁ ŤAŽKO ZBAVIŤ, TÁTO RASTLINKA SLNKA A ŽIVOTA JE VEĽMI PROSPEŠNÁ A UŽITOČNÁ PRE NAŠE ZDRAVIE. RASTIE HOJNE V NÍŽINÁCH I VO VYŠŠÍCH POLOHÁCH A KVITNE AŽ DO JESENE. EXISTUJE VIAC DRUHOV, KTORÉ SA NAVZÁJOM LÍŠIA TVAROM LISTOV. VŠETKY JEJ ČASTI – KOREŇ, STONKA, LISTY A KVET, SÚ ZDRAVÉ, VÝŽIVNÉ, LIEČIVÉ A PRÍRODA NÁM ICH POSKYTUJE ZADARMO. VŠETKY VRCHY, POHORIA, VŠETKY LÚKY A LESY SÚ PRIRODZENÉ LEKÁRNE. PARACELSUS

atinský názov Taraxacum bol odvodený z gréckeho taraxis – zápalu očí, ktorý sa púpavou liečil. Obsahuje horčiny, fyto steroly, triterpény, inulín, triesloviny, saponíny, vitamíny A, B, C, D, mnoho minerálov (draslík, vápnik, síru, fosfor, mangán, sodík), kyselinu kremičitú, cholín. Bylinkárka Aurélia Dugasová ju odporúča takmer na všetky choroby, pretože povzbudzuje činnosť životne dôležitých žliaz, podporuje rast červených krviniek a tvorbu novej krvi. Znižuje krvný tlak, podporuje krvný obeh, zlepšuje činnosť srdca a zabraňuje tvorbe žlčových kameňov. Jasnožlté kvety hojne opeľuje hmyz, ktorému poskytuje nektár a peľ s vysokým obsahom biel-

kovín, preto je veľmi dôležitá aj zo včelárskeho hľadiska. Z pakoreňa vyrastá hustá ružica listov, ktoré obsahujú veľa vitamínu C, sú veľmi vhodné na šalát alebo do pokrmov. V Oriente a v Ázii sa ňou odpradávna liečili žlčníkové a obličkové komplikácie. Horčiny v nej ovplyvňujú tvorbu slín a žalúdočnej šťavy. Maria Trebenová odporúča zjesť denne desať stoniek na prečistenie krvi, svrbenie pokožky, vyrážky a pri reume; pri ochorení žlčníka, pečene a sleziny štyri až šesť stoniek púpavy. Čaj z listov pôsobí proti rakovinovým bunkám. Bola cenená ako prostriedok proti očným chorobám. Čaj z koreňa lieči leukémiu. Vo všeobecnosti močopudná púpava čistí krv, lieči pečeň, črevá, obličky, žalúdok, žlčník,

OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY > HERBÁR

kožné choroby, reumu, cukrovku (znižuje hladinu cukru v krvi), zlé trávenie, choré srdce. Sušený koreň sa používa na prípravu čaju, z kvetov sa vyrába med. Ak nám prekáža horká chuť listov, môžeme si pripraviť šalát len z listovej ružice, ktorá je po odstránení listov biela a má príjemnejšiu chuť. Chutnejšie sú čerstvé mladé jarné lístky, ktoré nie sú až také horké. Na stlmenie horkosti sa listy zvyknú máčať v slanej vode. Púpava obsahuje bielu lepkavú šťavu, ktorou sa kedysi potierali bradavice. Niekde sa pestovala púpava len v tme, listy totiž boli potom biele, krehkejšie a chutnejšie. Do šalátu môžeme pridať olivový olej, cibuľu, pokvapkať octom alebo citrónovou šťavou. Gurmáni môžu pridať ešte opraženú slaninku a pár zlatožltých kvietkov na ozdobenie do taniera. Odborník na výživu profesor Dušan Zachar vo svojej publikácii Výživa človeka spomína ďalšie vynikajúce účinky púpavy na zdravie človeka. Využíva sa aj pri pečeňových poruchách s pestrecom mariánskym, znižuje hladinu estrogénu, vyrovnáva hladinu pohlavných hormónov, je veľmi prospešná pre zdravie prsníkov, upravuje črevnú mikroflóru, využíva sa pri kvasinkových ochoreniach (kandidóze), chráni pred akné, uvoľňuje sťahy v močových cestách, chráni pred niektorými druhmi rakoviny a chudokrvnosťou. Z hľadiska východnej filozofie má púpava veľkú polaritu jin a jang. V horách, v tvrdých jangových podmienkach, rastie nižšia a drobnejšia, kým v nížinách a vlhku, v jinovom prostredí, je rozložitá a vysoká, niekde až pol metra. Ďalšou jarnou bylinou je pŕhľava. Rastie takmer všade a vo všetkých polohách po celom svete, obľubuje najmä pôdy bohaté na dusík. Latinský názov Urtica pochádza z latinského slova uro – pálim, a urens – páliaci. U nás sú známe dva druhy: pŕhľava dvojdomá a pŕhľava malá. Celá bylina je porastená pŕhlivými chĺpkami. Liečivá je celá rastlina – koreň, stonka, listy aj kvet. Patrí k prvým rastlinám, ktoré môžeme zbierať hneď po roztopení snehu až po neskorú jeseň. Rovnako ako púpava čistí krv, pomáha pri kožných chorobách a reume, zlepšuje krvný obeh. Tiež prekrvuje vlasovú pokožku, čím zlepšuje stav vlasov a používa sa vo vlasovej kozmetike.

Pre sťahujúci účinok sa jej šťava používa na ošetrovanie pokožky. V minulosti sa pri reume používala aj liečba šľahaním. Pŕhľavový jed zapríčinil silné podráždenie a prekrvenie pokožky. Uvoľňuje hlieny, tvorí súčasť mnohých čajovín, najmä jarných detoxikačných kúr. Obsahuje histamín, chlorofyl, bielkoviny, vitamíny A, B1, B2, K, C, kyselinu kremičitú, mravčiu, octovú, triesloviny, amíny, minerály, vápnik, železo, sodík. Obsahuje aj glukokiníny, ktoré znižujú krvný cukor. Ani dlhodobé užívanie nemá negatívne účinky na zdravie. Pŕhľava sa používa aj ako krmivo pre hydinu. Mladé listy sa používajú na čaj, do polievok, po zvarení sa odstráni aj nepríjemné pŕhlenie. Rudi Beiser v knihe Jedlé rostliny v přírodě spomína možnosť použitia semien po usušení a upražení ako korenia. Pŕhľava sa už od antic kých čias upravuje na spôsob špenátu. V ľudovej mágii pŕhľava mentálne ochraňovala statok pred zlom, pred zlými myšlienkami, závisťou. U Keltov slúžili semená pŕhľavy dokonca ako afrodiziakum, mnísi a mníšky v stredoveku ich mali zakázané konzumovať. Alkohol ich účinok zvyšoval. V minulosti sa šľahaním pŕhľavou podnecoval dobytok k rozmnožovaniu, keď sa mu nechcelo páriť. Germáni ju zasvätili bohovi plodnosti Donarovi (Thorovi). V Anglicku sa z nej varilo pivo. Z púpavy a pŕhľavy sa vyrábalo aj víno.

111

JEDEN DEŇ > REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

Robert Lattacher

JEDEN DEŇ S POULIČNÝM

PORTRÉTISTOM V

112

iliam Široký pochádza z Nitry, vyštudoval odbor Výtvarné dielo v architektúre na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Má 65 rokov a za sebou zaujímavý, i keď nie najľahší život. Na možno najkrajšom bratislavskom námestí som si oproti nemu sadol na útlu stoličku pre portrétovaných a dlho som ho počúval. Čím dlhšie hovoril, tým viac sa jeho tvár v mojich predstavách menila raz na Rembrandtovu, potom na Goyovu či da Vinciho. Akoby sa podobizne duší starých majstrov vznášali nad tým malým historickým námestím, na ktorom mal portrétista rozložený svoj „stan“. Na ulicu prišiel preto, lebo ako hovorí, robil do architektúry. No ihneď prízvukuje, že do architektúry sa dnes už výtvarne nerobí. Vraj tí, ktorí tento odbor organizujú, necítia potrebu výtvarného diela v architektúre – nemajú v sebe potrebnú vnútornú kultúru, nie sú to šľachtici. Šľachta vymrela. Dnes sa, žiaľ, v architektúre prezentujú len technológie – sklo, kov, dlažba, ich množstvá a cena – a to je celé. Tam nie je podľa neho ani remeslo, ani výtvarné dielo a nie je tam ani duchovno. Sú to bezduché škatule (budovy, nákupné centrá a pod.). „Musel som z niečoho fungovať. Aj keď som z portrétov nikdy nežil a nikdy ich za peniaze nerobil, videl som, že sa dajú robiť aj na ulici, tak som si povedal, že to idem skúsiť,“ hovorí výtvarník. Na to, aby človek portrétoval na ulici, musí byť profesionálne zdatný a musí vypovedať pravdivo. „Malo by to byť o láske, pretože v umení je najťažšou témou láska, a keď sa niekomu podarí do výtvarného diela dostať motív lásky, to je to ozajstné.“ Spomína si, že keď v roku 1968 navštívil drážďanský Zwinger, v oddelení Rembrandta návštevníkom nad tými

obrazmi tiekli slzy dojatia. „A aj mne,“ prikyvuje hlavou bez hanby. Z tých diel sála podľa neho veľmi silná energia a ľudia, ktorí také obrazy tvorili, museli mať vraj nejakú nadpozemskú dispozíciu. „Keď v umení nejde o lásku, nejde o nič,“ pousmeje sa popod fúzy. A tak sa s láskou snaží portrétovať aj on. „Tak, aby ľudia zo mňa cítili môj postoj a aby aj od nich prichádzal spätný pozitívny signál lásky,“ vyznáva sa. Pán Široký nosí v srdci a v hlave veľký projekt. Postupne chce navštíviť mnohé európske mestá – začína Viedňou a Bratislavou a nasledovať majú Berlín, Mníchov či Amsterdam. Ale vynechať nechce ani sídla vo Francúzku či južnom Taliansku. Portrétovať chce celé spektrum obyvateľstva od bezdomovcov až po tzv. elitu. Na uliciach a námestiach bude v tvárach hľadať ich identitu, jedinečnosť, ale aj odkaz o vzájomnom mierovom spolužití národov. Zmyslom následnej verejnej prezentácie v Európe má byť uvedomenie si spolunáležitosti európskych národov, potreby vzájomnej akceptácie, lásky, zachovania vlastnej identity a pestrosti. Zaujímalo ma, ako chce v tvárach ľudí zachytiť identitu človeka. Pán Široký hovorí, že výrazy tvárí ľudí sú pestré tak, ako sú aj pestré národy svojimi kultúrami. Rozdiely sú v tých nuansách, ktoré sú najzaujímavejšie. „Nejakú stavbu nevnímate vďaka jej veľkému hmotnému tvaru – možno chvíľu. Ale vnímate ju kľučkou, ktorú chytíte do ruky, aj tými dverami. Teda tým, s čím ste v kontakte,“ hovorí. A tak aj v tvárach máme podľa neho zapísanú špecifikáciu, identitu, ako on hovorí – sympatickú odlišnosť, ktorá vytvára pestrosť daného spoločenstva. Našťastie, nie sme uniformovaní – ani v tvaroch tvárí, ani v temperamente. Foto: Matúš Plecho

Portréty začal kresliť pastelmi v ceruzke, ale dopracovať sa chce ku kresleniu tušom, čo bude preňho tým najtypickejším a najidentickejším spôsobom tvorby. A čo najviac pomôže maliarovi autenticky zobraziť tvár? Pán Široký hovorí, že existujú dve veci, ktoré sa v prejave tváre človeka riešia. Ide, samozrejme, o osobu portrétovaného, a potom je to jeho, teda maliarov postoj k človeku, ktorého maľuje. Vždy ide o dialóg. „Dotyčnému poviem: Tých pätnásť alebo dvadsať minút sa na mňa sústreďte, portrét robíme obidvaja, a keď ne budete duchom prítomný, nemusí to dobre dopad núť.“ A vždy sa mu potvrdilo, že keď sa portréto vaný sústredil, dopadlo to dobre.

PRÍBEHY ZEME > MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

Anglický stredoveký príbeh

VNUKNUTIE

114

BOL RAZ JEDEN PASTIER. STRÁŽIL STÁDO, KTORÉ PATRILO ŽENSKÉMU KLÁŠTORU. BOLO TO V DOBÁCH, KEĎ BOLO BOŽIE SLOVO PRÁVE ČERSTVO ZASIATE. TÝCH, KTORÍ NASLEDOVALI KRISTA, VEĽA NEBOLO. VÄČŠINA ĽUDÍ O ŇOM NEVEDELA, NAJMÄ TÍ NAJJEDNODUCHŠÍ, KTORÍ OVLÁDALI LEN SVOJ JAZYK A CIRKEVNEJ LATINČINE NEROZUMELI. AKO SA S NIMI ROZPRÁVAŤ O KRISTOVI? AKO IM UMOŽNIŤ POZNAŤ HO? AKO DOSIAHNUŤ, ABY VO SVOJOM VNÚTRI POCÍTILI PREJAVY JEHO LÁSKY?

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV > PRÍBEHY ZEME

astieri boli prostí ľudia. Žili v osamelosti s nemými tvárami, ďaleko od ľudí, ktorých jazyk už takmer zabudli. Náš pastier bol však zo všetkých najprostejší. Ani spievať nevedel. Vtedy nebolo v Anglicku človeka, ktorý by nevedel spievať a hrať na harfu. Na hostinách a pri slávnostiach išla harfa z ruky do ruky a každý niečo zaspieval. Spievali všetci okrem neho. Keď pastier videl, že sa harfa k nemu blíži, vstal a vytratil sa do noci. To urobil – ako bývalo jeho zvykom, jedného jesenného večera. Vonku sa na okamih zastavil a bez toho, aby sa obrátil, načúval spevu, tónom harfy, hlučnej zábave a smiechu. Potom sa vydal k chlievu, v ktorom spal spolu so zvieratami. Nebo bolo zamračené a noc tmavá. Vlhký vietor povieval v korunách stromov, z ktorých ešte opadávali posledné listy. Keď dorazil do chlieva, s odľahčením pocítil známy teplý upokojujúci pach kráv, ktoré tam v šere ležali. Občas sa niektorá pohla, akoby sa jej niečo snívalo. Všetky ich poznal, dokázal odlíšiť jednu od druhej. Keď okolo nich prechádzal, každú pozdravil a potľapkal po boku. Potom sa natiahol na slamu a zaspal. Snívalo sa mu, že niekto stojí pred ním a volá ho menom: „Caedmon, zaspievaj mi niečo.“ „Neviem spievať. Preto som nezostal na slávnosti a šiel radšej spať.“ „To nevadí. Skús to. Zaspievaj mi.“ „O čom mám spievať?“ „Spievaj o počiatku všetkých vecí.“ Pastier teda začal spievať. Z úst mu plynuli slová piesne, ktorú nikdy predtým nepočul, slová na chválu Boha Stvoriteľa. Pieseň velebila Boha za to, že stvoril svetlo, oblohu a zem, že nahromadil vody, umožnil na zemi vyrásť rastlinám a stvoril zvieratá, že vdýchol život deťom človeka, rozprestrel nad ich hlavami oblohu ako strechu a bdel nad nimi. Taký bol obsah piesne. Jej krásu, harmóniu veršov, nádheru melódie však nemožno vôbec popísať. Keď sa pastier zobudil, vydal sa za svojím pánom, správcom kláštorných pozemkov. Vyrozprával mu svoj sen a porozprával o dare, ktorého sa mu dostalo. Správca ho zaviedol za abatišou kláštora, aby svoj príbeh zopakoval pred ňou.

Pieseň, ktorú spieval v sne, sa mu opäť vybavila a on ju zaspieval. Abatiša nechala zavolať najučenejších kňazov. Vypočuli si pieseň a konštatovali, že jej niet čo vyčítať. Všetko, čo učí Písmo a o čom nemohol nevzdelaný a osamelo žijúci pastier vedieť, tu bolo presne popísané. Prečítali mu inú časť Písma svätého a požiadali ho, aby podľa nej zložil novú pieseň. Ďalšie ráno bolo pieseň zložená v dokonalej metrike podľa pravidiel anglického jazyka. Nemohlo byť pochýb o tom, že Boh si pastiera vyvolil, aby jeho slovo odovzdával prostým ľuďom a všetkým, ktorí nevedeli čítať. Boh chcel, aby si prostí ľudia Božie slovo zamilovali prostredníctvom lásky, ktorú prebúdzajú krásne verše. Abatiša ponúkla pastierovi mníšsky šat a nechala ho vzdelávať v Písme svätom. Pozorne počúval, čo mu predčítali, všetko si pamätal a stále dookola v duchu omieľal, tak ako premieľajú potravu pokojné kravy, ktoré strážieval. Slová Písma prevádzal do spevavých veršov. Boli také krásne, keď ich spieval, až sa jeho učiteľom zdalo, že znovu objavujú to, čo ho sami učili. Zapôsobilo to na nich viac ako kedykoľvek predtým a ich viera sa pastierovými veršami upevnila viac ako ich vlastným poznaním. Tak zložil piesne o stvorení sveta a človeka, o celom príbehu obsiahnutom v knihe Genesis, o vyvedení ľudu Izraela z Egypta a jeho príchode do zasľúbenej zeme, o vtelení, utrpení a vzkriesení Pána, o jeho vstúpení na nebesia, o príchode Ducha Svätého a učení apoštolov. Ale aj o hrôze a nádeji pred posledným súdom, o trestoch v pekle a radostiach v nebi, o Božom milosrdenstve a milosti. A ďalšie a ďalšie piesne, ktoré získavali pre lásku k Bohu všetkých, ktorí ich počúvali. Ťažko uveriť, že to všetko dokázal pastier, ktorý predtým vôbec nevedel spievať ani jednoduché piesne medzi svojimi druhmi. Božie slovo je však určené pre všetkých. Pán prehovoril ústami pastiera k prostým ľuďom ich jazykom, aby mu rozumeli. Pretvoril jednoduché slová tak, aby svojou krásou vyjadrovali aj krásu Božiu.

115

ZIMKOMRIAVKY > EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ > ZIMKOMRIAVKY

Milka Zimková

RED BULL ALEBO KAM SA PODELI UČITELIA

116

red časom ma v rámci aktivít Pen-klubu pozvali na literárnu besedu do jedného z našich historických miest na prestížne gymnázium. Vošla som do predmaturitnej triedy vo vynovených priestoroch vybavených najnovším počítačovým systémom. Šuhaji s účesmi à la Beckham, devy vyparádené, presnejšie „nastajlované“ ako na súťaž najmenej Miss World. Prečo nie? Estetický dojem príjemný až do chvíle, keď som prišla pred katedru, kde – ako je zvykom – absentoval pedagóg slovenčiny. Pozdravila som mlaď, predstavila sa, sadla, čakajúc na podnetné otázky študentov o literatúre. Ale kde nič, tu nič. Na um mi prišiel jeden taký vtip: „Dlubem sebe s klincom v uchu, dlubem – a odrazu cicho...“ Pred sebou som videla väčšinou sklonené hlavy predmaturitných študentov, ruku dám za to, že sa pod lavicou venovali mobilom. Škola hier – Amos by mal radosť. Z ktorej strany začať? Počas štyridsiatich rokov pôsobenia môjho divadla jedného herca som sa stretla s rozmanitým publikom. Od Alabamy cez Havanu po Volgograd a od Štokholmu cez Varšavu po Belehrad, no priznám, že taká bezmocná ako vtedy pred nie viac ako tridsiatimi ľuďmi som sa ani raz necítila. Vtom sa otvorili dvere, dnu vošla tridsať-štyridsaťročná žena v módne roztrhaných texaskách, v rozgajdanom ružovom svetri so zlatým srdcom na hrudi, letmo na mňa pozrela, zrejme to bol pozdrav – a sadla si do zadnej lavice. Podľa všetkého pani učiteľka slovenčiny. Chvalabohu, pomôže mi preklenúť to trápne ticho. No nič také sa neudialo. „Milí mladí priatelia, nechcem rušiť vašu pohodu, no keď som už tu, rada by som sa opýtala, čo vás v poslednom čase v literatúre zaujalo, čo čítate?“ Ticho. V nemalých rozpakoch som začala čítať jednu z mojich poviedok, podľa mnohých

vtipnú. Z produkcie novodrám som privykla na to, že sa diváci smejú, keď plačem, a naopak. Ticho. „Mnohí z vás iste pozerajú televíziu, v ktorej reprízujú slovenské filmy či inscenácie podľa predlôh klasikov našej literatúry: Kubo, Statky zmätky, Neprebudený, Červené víno...“ Ticho. „Alebo Tisícročná včela. Kto je autorom predlohy, iste viete.“ „Jakubisko,“ nadšene vyskočil mladý muž s Red Bullom v ruke. „Vy ho poznáte?“ „Áno.“ „Ja ho zbožňujem. Je to ohromný scifák, len tá Deana mi tam nereže. Šak on milionár si môže naraziť bársjakú kočku. Dajte si Red Bull. Mne to ohromne pomáha. Energia jak delo.“ Hmatom „profíka“ otvoril plechovku rovno pred mojimi ústami. „Zdravíčko, dobrý doping!“ Odpila som si, bola som už smädná, dobre som si odpila, lebo na katedre, ako tiež býva zvykom, pohár vody nebol. Povzbudená dopingom Red Bull, ktorý poznám iba z reklamy, som si pri pití obliala bielu vyšívanú blúzku, čo vďaka červenkastým škvrnám vyvolalo rozruch v podobe smiechu. Na ten som rada nadviazala a začítala sa do druhej poviedky. Tam sa tiež smiali, aj keď nebolo na čom. Zazvonilo. Vykúpenie pre obe strany. Odchádzajúc na prestávku „redbullový“ šuhaj držiac okolo ramien útlu dlhovlasú blondínku, ktorá si predo mnou vyňala slúchadlá z uší (zrejme ich mala celý čas), šarmantne a sprisahanecky na mňa žmurkol a blondínka sa ma opýtala, prečo nehrám v televíznych seriáloch. Práve som si chcela uhnúť z energetického nápoja, keď dnu vošla Gabriela Rothmayerová, ktorá mala besedu vo vedľajšej triede. „Ty sa máš. Tebe dajú aj Red Bull a mne ani jednu otázku.“ „Daco sé popsulo,“ povedal by môj dedko. Ilustrácia: Milina Zimková

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

Marián Benka

PREMENOU SOM PREŠIEL JA

I MOJA HUDBA PREDSTAVITEĽ TZV. UVEDOMELÉHO HIP-HOPU RAPER S UMELECKÝM MENOM SUVERENO V SKLADBÁCH AKO REBEL, PROPAGANDA ČI OSPROSTENÁ MLÁDEŽ OTVORENE KRITIZUJE SÚČASNÝ SYSTÉM A PREZENTUJE NÁZORY ZHODNÉ S TÝM, O ČOM PÍŠE AJ NÁŠ ČASOPIS. POROZPRÁVALI SME SA S NÍM O JEHO TVORBE A MENŠINOVOM HUDOBNOM ŽÁNRE, KTORÝ PREDSTAVUJE. 118 Protispoločenskými rebelmi boli svojho času rockeri, potom punkeri, teraz je to časť raperov. Čím to je, že práve hip-hop sa stal platformou na vyjadrenie protestných postojov? Ono to vychádza z koreňov hip-hopu zo 70. rokov. Málokto vie, že hiphopová kultúra vzišla práve z týchto tém, ktoré dnes predstavujú iba jej menšinovú odnož – uvedomelý hip-hop (conscious). Ale začiatky hip-hopu boli postavené na sociálnych, politických, ľudských, dokonca aj spirituálnych témach, uprednostňovali sa hodnoty ako spolupráca, jednota, láska, riešenie problémov. Hiphopoví umelci sa stretávali na rôznych akciách, kde sa nepodával alkohol ani drogy, koncertu predchádzala diskusia, potom sa, samozrejme, koncertovalo a tancovalo. Toto sú samotné základy, jadro hip-hopu. Mám správnu predstavu, že žáner vznikol v pro stredí černošských get v Spojených štátoch? Vznikol ako hlas ulice a nespájal by som len s černochmi, aj keď v ňom majú prsty hlavne Afroameričania. Ale hip-hop má štyri elementy: hudbu, grafity, „dídžejstvo“ a tanec. A medzi

grafity umelcami a tanečníkmi boli dosť často aj bieli. Bol to hlas ľudu, hlas ulice, ľudí z tých chudobnejších pomerov. V hip-hope je pravda veľmi surová, rýdza, nie kozmeticky upravovaná, preto pôsobí veľmi autenticky, bezprostredne a úprimne. Aký je váš názor na súčasný väčšinový rap, kde sa interpreti ukazujú vo videoklipe so zlatými re ťazami, mladými babami a veľkým autom? Alebo rap, ktorý je plný vulgarizmov a celá skladba je vlastne jedno veľké nadávanie? Pri tomto mainstreamovom hip-hope forma zostáva, teda vonkajšie búrenie sa, vzdor, rebélia. Je plný vulgarizmov, tvrdosti, hrubosti, arogancie, ale chýba mu obsah. Ide o takú pózu, tvárim sa, že som drsný, že rebelujem. Taký interpret natiahne na seba veľa mladých ľudí, ktorí sa k nemu upierajú. Ale chýba tomu výpovedná hodnota. Ako ste sa vy osobne dostali práve k uvedome lému hip-hopu? Môj individuálny vývoj v hip-hope presne kopíroval vývoj žánru vo svete. Začínal som

s úprimnými, nezištnými hodnotami ešte na strednej škole. Vtedy som začal s Majkom Spiritom aj s ostatnými kolegami písať prvé texty. A prvé texty obsahovali práve také úprimné výpovede zo života, z tých školských čias, z našich trápení, nezdarov, ale zároveň aj názorov na život ako taký. No a potom som stratil svoju tvár, svoju dušu a prepadol som trendom, ktoré ma zatiahli k nihilizmu a konzumu. Ale z toho som vytriezvel, nastala moja životná premena, o ktorej píšem aj vo svojej knihe. Transformovala ma aj na poli hudby a zmenil som sa, zmenil som štýl, zmenil som tvorbu absolútne od základov a začalo sa to uberať úplne iným smerom. A tak ako som prešiel premenou ja, prešli ňou aj moji fanúšikovia. Vaše rebelské texty sa úplne zhodujú s tým, čo píšeme aj my, vidno, že sú založené na nejakých informáciách alebo poznaní. Ako ste sa k nim dostali? To bolo v čase, keď som prechádzal spomínaným osobnostným prerodom a ocitol som sa na ceste sebarozvoja, ktorého súčasťou je aj vzdelávanie. Na prvom mieste bol príjem informácií z externých zdrojov ako knihy, dokumenty, filmy, prednášky. Na druhom mieste sa snažím tie informácie aplikovať v praxi. A to sa potom vyextrahovalo do podoby mojich textov. Zem&Vek neustále naráža na útoky zo strany mainstreamových médií a proamerických intelek tuálov za naše „konšpiračné“ názory. Stretli ste sa aj vy s podobnými reakciami? S kritikou na moju osobu som sa stretol a stretávam paradoxne z radov hip-hopovej komunity. Konkrétne Rytmus sa svojho času do mňa pustil. Rebelské skladby im neprekážali, práve naopak, tie kvitovali. Skôr im prekážali spirituálne témy, ktoré podľa nich nepatria do hip-hopu. Ale dnes už tá kritika nie je taká výrazná. No a z radov mainstreamových médií som sa zatiaľ s nejakou kritikou nestretol. Ale očakávam ju, samozrejme. Nie som zatiaľ až taká mediálne známa osobnosť, ale čím viac budem prenikať do verejného života, tým skôr na mňa čakajú reakcie od známych to našich „kamarátov“, s ktorými vy už máte svoje skúsenosti.

Uvažujete aj o tom, že by ste prekročili rámec hudobníka a spojili vaše pôsobenie s nejakými ďal šími aktivitami? Jednoznačne. Aj moja kniha je dôkazom toho, že som rozšíril svoje pole pôsobnosti. A spolu s knihou sa mi teraz otvárajú nové možnosti v podobe besied, diskusií – ja som to nazval „diskutéky“. Mám naplánované aj nejaké motivačné prednášky, budem vystupovať na rôznych inšpiratívnych akciách so svojím osobným príbehom. No a okrem toho sa aktivizujem aj v rôznych environmentálnych a osvetových činnostiach. A založil som s priateľmi platformu s názvom Spolutvorcovia. Zatiaľ o nás ešte nepočuť, ale postupne to posúvame ďalej. Tento rok máme hlavný cieľ natočiť a uviesť do kín taký sociálny experiment. Ide o veľmi originálny koncept, ktorý ešte zatiaľ nebudem prezrádzať. Pod spolutvorcami myslíte angažovaných umel cov? Spolutvorcami nazývam všetkých ľudí na tejto planéte, ktorí ťahajú za jeden povraz, za jednu ideu, za jednu víziu. Hlavným posolstvom je spolupráca namiesto súťaživosti. S cieľom spájať a tvoriť novú lepšiu Zem.

119

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

KNIHY MÝTY ZÁPADU Joseph Campbell (2004) 494 strán Systematické a fascinujúce porovnanie tém tvoriacich základ umenia, uctievania a literatúry západného sveta. Joseph Camp bell a Bill Moyers získali vďaka The Power of Myth (Sila mýtu) milióny čitateľov a odovzdali im bohatý odkaz a vzrušenie z celoživotného štúdia svetovej mytológie. Predstavy o bohoch v dejinách civilizácie sú jedným z Campbellových majstrovských diel.

120

KDYŽ SE NEMOŽNÉ STANE Stanislav Grof (2012) 412 strán Ezoterika, psychológia i medicína. Fascinujúce príbehy obsahujúce Grofov polstoročie trvajúci prieskum oblastí, ktoré konvenčná psychológia dosiaľ nezmapovala. Od prvého zážitku s LSD, ktorý Grofovi poskytol záblesk kozmického vedomia, až po jeho najnovšie dielo Holotropné dýchanie, aj táto kniha skúma fascinujúce pokusy v odbore astrálnej projekcie, pozoruhodné prípady synchronickosti, spomienok na vlastný pôrod a prenatálny život, prežitie vedomia po smrti a mnoho ďalších tém. NAD VODU A CHYTIŤ DYCH George Orwell (2005) 232 strán Orwellov román z roku 1939 zachytáva život v Anglicku pred 2. svetovou vojnou očami poisťovacieho agenta Georgea Bowlinga. Priemerný obyvateľ stredoanglického predmestia je navonok prototypom príslušníka strednej vrstvy, ale nedokáže sa vyrovnať so spoločenskou realitou. Nerozumie ani svetu manželky Hildy a svojich dvoch detí. Banálna príhoda nasmeruje jeho myšlienky do detstva, neskazeného sveta chlapčenských zábav.

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY www.pantarhei.sk

Nájde dostatok odvahy a útek do rodného kraja aj zrealizuje. Namiesto krajiny detstva však nachádza cudzie, neznáme priemyselné mesto. Celou knihou sa vinie myšlienka strachu z blížiacej sa vojny a obavy z uniformnej spoločnosti. SMRTIACE LIEKY A ORGANIZOVANÝ ZLOČIN Peter C. Gøtzsche (2015) 480 strán Nie často sa pacient užívajúci lieky s plnou dôverou v najlepšie úmysly a profesionalitu svojho lekára dozvedá, že lieky môžu nielen pomáhať a liečiť, ale aj zabíjať. Autor presvedčivo argumentuje a dokazuje, že veľké farmaceutické firmy sa často správajú nezodpovedne až trestuhodne, vedome dodávajú na trh lieky, o ktorých účinnosti nie sú presvedčené a o ich škodlivosti dokonca vedia, ale zatajujú to. Prevažná väčšina lekárov vôbec netuší o negatívnych vlastnostiach liekov, ktoré im ich predajcovia odporúčajú či nanucujú, hoci určité percento – požívajúce finančné výhody alebo iné lukratívne ponuky, to prinajmenšom tušiť musí. REVOLÚCIA, DEMOKRACIA A MASOVÁ KULTÚRA Peter Grečo (2013) 210 strán Zrútenie svetovej socialistickej sústavy po roku 1989 a prechod krajín bývalého východného bloku na liberálnu demokraciu mohol vyvolať dojem, že demokratické princípy sú univerzálne platné. Ale je to naozaj tak? Monografia Petra Greča venovaná základným antropologickým a politologickým aspektom filozofie ruského existencialistu Nikolaja Berďajeva – prvá svojho druhu na Slovensku, vás presvedčí, že vôbec nie. Ako totiž ukázali dejiny vyspelého sveta za posledných viac ako dvesto rokov, ideál slobodnej ľudskej bytosti a dôstojnej spoločnosti nedokáže uskutočniť žiadna revolúcia – buržoázna, socialistická, ani kultúrna. Tento ideál je výlučne v možnostiach revolúcie personálnej – revolúcie ducha, ktorú ľudstvo ešte len musí zažiť.

FILM HRANICE LÁSKY Dráma / Romantický Veľká Británia / USA 1999, 102 min Réžia: Neil Jordan Hrajú: Ralph Fiennes, Stephen Rea, Julianne Moore, Heather-Jay Jones, Ian Hart, Jason Isaacs Je rok 1939. Anglicko je vo vojne. Mladý spisovateľ Maurice Bendrix vzbudzuje vo vášnivej Sarah Milesovej, spútanej nudným manželstvom s bohatým civilným úradníkom Henrym, neodolateľnú príťažlivosť. Ich vášnivý, sexuálne oslobodzujúci milostný vzťah je prerušený bombardovaním, pri ktorom Maurice takmer príde o život. Sarah ich vzťah okamžite ukončí a Maurice sa cíti strašne podvedený. Dva roky nato sa stretáva s Henrym. Opäť sa v ňom prebúdza posadnutosť Sarah a prenasledovaný vášnivými spomienkami znovu vstupuje do jej života, aby spoznal dôvody, z ktorých pramenilo zahubenie ich vzájomnej stravujúcej lásky. HARRY BROWN Kriminálka / Dráma Veľká Británia 2009, 103 min Réžia: Daniel Barber Hrajú: Michael Caine, Emily Mortimer, Charlie Creed-Miles, David Bradley, Iain Glen, Sean Harris Príbeh zo súčasného Anglicka sleduje každodennú púť osamelého muža chaotickým svetom, ktorému vládnu drogy a násilie. Harry Brown je riadny občan a bývalý vojenský námorník, dnes už na dôchodku. Po smrti manželky žije sám v jednom zo stoviek bytov na predmestskom sídlisku. Spoločnosť mu robí len jeho najlepší kamarát Lenny. Práve toho jedného dňa zavraždí partia miestnych výtržníkov. Harry sa rozhodne konať a naplniť svoju vlastnú predstavu o spravodlivosti. Kontroverzná snímka debutujúceho režiséra Daniela Barbera stojí a padá s výkonom Michaela

Caina, ktorý vo svojich sedemdesiatich piatich rokoch postavou Harryho Browna vystaval dôstojný pomník svojej doterajšej hereckej kariére. Film, ktorý vzbudil v Británii pomerne ostrú kritickú diskusiu, drsnou formou poukazuje na problém násilia a agresivity dnešnej mládeže. AKO ZA STARÝCH ČIAS Kriminálka / Komédia USA, 2012, 91 min Réžia: Fisher Stevens Hrajú: Al Pacino, Christopher Walken, Alan Arkin, Julianna Margulies, Katheryn Winnick Vo filme sa pod vedením režiséra Fishera Stevensa zišli herecké legendy v roliach starnúcich gangstrov. Val (Al Pacino) opúšťa po dlhých 28 rokoch väzenie a Doc (Christopher Walken) pre neho nachystal oslavu znovu nadobudnutej slobody, počas ktorej prežijú to, čo niektorí obyčajní smrteľníci nestihnú za celý život. K dvojici sa v priebehu noci pripojí tretí do partie Hirsh (Alan Arkin) a v ich komediálnom, až donkichotskom dobrodružstve ožívajú staré gangsterské pravidlá lojality a kódexu cti. BARNEYHO ŽENY Dráma / Komédia Kanada / Taliansko 2010, 134 min Réžia: Richard J. Lewis Hrajú: Paul Giamatti, Paul Gross, Atom Egoyan, Mark Addy, Scott Speedman, Thomas Trabacchi Film podľa posledného a bezpochyby najlepšieho humoristického románu Mordecaia Richlera Barneyho ženy. Je to vrelý, múdry a vtipný príbeh o Barneym Panofskom (Paul Giamatti), zdanlivo obyčajnom mužovi, ktorý žije neobyčajný život. Barneyho úprimné vyznanie, ktoré sa klenie cez tri desaťročia a dva kontinenty, zahŕňa tri ženy (Rosamund Pike, Minnie Driver a Rachelle Lefevre), násilníckeho otca (Dustin Hoffman) a okúzľujúceho rozmarného najlepšieho priateľa (Scott Speedman).

121

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

HUDBA

122

SUVE Premena Kniha + bonus CD Premena 304 strán Rok vydania: 2015 Dlho očakávaný knižný debut predstaviteľa slovenského uvedomelého hip-hopu, ktorý prešiel vo svojom živote výraznou premenou. Podnetom na napísanie tejto knihy bola častá otázka okolia: „Suve, čo sa stalo, že si sa zmenil?“ Kniha je rozdelená do troch ucelených, a zároveň prepojených častí: chronologickej, tematickej a transcendentálnej. Postupným čítaním dejovou gradáciou čitateľ pozdvihuje svoje vnímanie a uvedomenie spolu s vývojom samotnej knihy. Titul je rozdelený na tri rôzne úrovne vedomia. Uplynulo sto rokov od vydania literárneho diela Franza Kaf ku Premena. Suve prichádza so svojím debutom s rovnomenným názvom, avšak s odlišným obsahom a záverom, že premena stála pokračuje, deje sa celú večnosť a je jediná nemenná vec, ktorá existuje. Kniha obsahuje hudobné CD, ktoré dotvára jednotlivé kapitoly knihy. NORMANDIE Inguz Dĺžka: 52:55 Rok vydania: 2016 Debutový album švédskej rockovej kapely sa od začiatku nesie v znamení tvrdých riffov agresívnych gitár, naliehavých silných vokálov, rútiacich sa bubnov v spojení s brilantne použitými zmodernizovanými rockovými zvukmi a vokálnymi efektmi. Celým albumom sa tiahne tajomná nálada podporená úzkostným spevom a emotívnymi textami. Skladba The Deep Cold sa uberá oproti ostatným v tmavšom smere. Calling a Awakening sa otáčajú vo zvukoch symfonického reťazca s dobre prepojenými syntetizátormi a s hladkými prechodmi od jemnej

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

melódie až po agresívny rev. Neodolateľný rádiový pop rock Starting New, The Storm prináša späť odvážne zvuky a nakoniec nasleduje Epilóg – najatmosférickejšia a najjemnejšia skladba na albume s výrazným klavírom a husľami. ERIK MARCHAND Ukronia Dĺžka: 49:11 Rok vydania: 2013 Erik Marchand je jedným z najdôležitejších hudobníkov v Bretónsku, ktorý šíri tradičnú hudbu v rôznych tvaroch. Album Ukronia je sám osebe pochybovaním o histórii hudby a začlenením dvoch paralelných hudobných realít – populárnej hudby ústnej ľudovej tradície a západnej umeleckej tradície. Hudba Haute Bretagne (Gallo) je výnimočná využitím nerovnomerne temperovaných stupníc porovnateľných s orientálnou alebo starou hudbou so sprievodom renesančných nástrojov. Až na niekoľko výnimiek sú piesne Pays Gallo v miestnej francúzštine, ale výrazne sa líšia od jazyka používaného v každodennom živote. Ľahké piesne a energické tance Haute Bretagne do seba zapadajú a vznikajú v modálnych improvizáciách, v hudobných slučkách so znovuzrodenými ozdobami. SEBA Identity Dĺžka: 60:51 Rok vydania: 2013 Prvá vec, ktorú si všimnete pri počúvaní Identity, je to, ako dobre Seba preskúmal celý žáner drum ‘n’ bass (DnB). Album obsahuje africké bubnovanie, rytmické prenášanie prízvuku z ťažkej na ľahkú dobu i lámaný bít s výraznými basovými linkami. Hlboké stopy ako Midas a What’s Your Fantasy vzdávajú hold umelcom ako Four Tet a Floating Points. Could This Be Love má atmosféru house/ trance, kým Too Much Too Soon pripomína klasický, harmonický a melodický DnB.

HRY STORY CUBES (PRÍBEHY Z KOCIEK) Príbehy z kociek je kocková hra, ktorej základom sú klasické kocky, avšak tie majú miesto bodiek (resp. číslic) rôzne obrázky – každá kocka je iná. Kociek je deväť teda dávajú 54 obrázkov a viac ako 10 miliónov rôznych kombinácií. Hrať môžete sami alebo v ľubovoľne veľkej skupine hráčov. Pravidlá sú viac než jednoduché. Niektoré z možností hrania: 1. Hodíte kockami a z hodenej kombinácie obrázkov poskladáte príbeh. Začnete „Bol raz jeden...“ a potom už pokračujete v príbehu a v ľubovoľnom poradí zapájate obrázky z kociek. 2. Vyberte si nejaký názov alebo tému príbehu, potom hoďte kockami a skúste rozvíjať podľa hodených obrázkov príbeh, a pritom naplniť zvolenú tému či názov. 3. Rozdajte kocky hráčom (nič sa nedeje, ak niekto bude mať viac kociek a niekto menej), potom postupne každý hráč hodí svoju kocku a podľa hodeného obrázka sa pokúsi naviazať na spoločne vytváraný príbeh. V hre nejde ani tak o víťaza, ako o zábavu a rozvoj predstavivosti. Samozrejme, nič nebráni určiť víťaza s najobratnejším jazykom. KONCEPT V tejto hre môžete pomocou kombinácií univerzálnych ikon vyjadriť stovky predmetov, zvierat, postavy vymyslené aj reálne, filmové a knižné tituly, rôzne slovné spojenia a pore-

kadlá. Vyberte pojem a zostavte správnu kombináciu ikon tak, aby spoluhráči vaše indície správne interpretovali.

Vaším cieľom je uhádnuť slová naznačené pomocou symbolov – konceptu. Tím zložený z dvoch hráčov zvolí jedno slovo alebo frázu z potiahnutej karty, ktorú musia ostatní hráči uhádnuť. Spoločne potom rozmiestnia značky na vybrané symboly na hracom pláne. Prvý hráč, ktorý na základe týchto symbolov správne uhádne hľadaný pojem, získa 2 body. Víťazom je hráč, ktorý získa najviac bodov. HANABI Názov hry si autor požičal z japonského pomenovania pre ohňostroj. Práve o najúspešnejšie ohnivé predstavenie sa spoločne so spoluhráčmi budete snažiť. V hre je päť rôznych farieb a v každej z nich sa snažíte postupne vyskladať rad kariet v hodnote od 1 do 5. Na prvý pohľad nič ťažké, až na to, že svoje karty vidíte iba z rubu a ste závislí od rád spoluhráčov. Hanabi je veľmi netradičná kooperatívna hra, v ktorej sa vám bude hodiť pamäť, logika, dobrý plán a hlavne naladenie na spoločnú vlnu, aby boli pomôcky od spoluhráčov správne pochopené. SET! Set je jednoduchá hra, v ktorej si môžete precvičiť postreh a schopnosť rýchleho uvažovania. Škatuľka obsahuje len balíček kariet so symbolmi obdĺžnikov, oválov a vlniek. Na kartách sú symboly v rôznom počte (1 až 3), farbe (červená, fialová, zelená) a plnosti (len obrys, šrafovaný, vyplnený). O každej karte sa tak dá povedať, že má štyri vlastnosti, z ktorých každá môže mať tri rôzne hodnoty. Vzhľadom na to, že každá karta je v hre len raz, vyjde nám celkovo 81 kariet. Na začiatku hry sa karty zamiešajú a prvých 12 vyložíme do obdĺžnika 4x3. Teraz všetci hráči súčasne hľadajú set. Set je trojica kariet, pre ktorú platí, že každá z jej vlastností je buď u všetkých kariet rovnaká, alebo, naopak, u každej iná. Cieľom hry je nájsť čo najviac takých setov. Set určite nie je typická rodinná hra, oveľa bližšie má k výučbe. Deti si zábavnou formou rozvíjajú logické schopnosti aj schopnosť aplikácie určitých vzorcov (pri hre používajú pravú i ľavú hemisféru).

123

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

KULTÚRNA UDALOSŤ GAZDOVA KRV Divadlo Astorka Korzo ‘90, nachádzajúce sa v budove Ministerstva kultúry, uvádza komédiu Ondreja Šulaja na motívy próz Rudolfa Slobodu Gazdova krv. Na doskách exceluje v hlavnej úlohe Miro Noga (známy zabávač 90. rokov, tentoraz s humorom rezignovaného spisovateľa), Zita Furková v úlohe frflavej prepitej stareny a Szidi Tobias ako tragikomická postava spisovateľovej manželky. V inscenácii sa striedajú filozofické úvahy, politický humor, surrealistické vsuvky so spisovateľovou múzou, tragikomické pasáže nešťastného manželstva, ale i existencialistické motívy. Divadelná hra je napísaná pre typické slovenské prostredie a s ním súvisiace kultúrno-spoločenské, ale i politické reálie. Celý dej je za-

124

ložený na striedaní zničujúcej reality a snových predstáv hlavnej postavy. Vyliečený alkoholik sa oddáva fantáziám v snoch so svojou éterickou múzou. Prvé dejstvo je v porovnaní s druhým oveľa slabšie a netrpezlivého diváka by dokonca mohlo odradiť až do takej miery, že by opustil sálu. Nedá sa prehliadnuť, že predstavenie obsahuje časté a typické politické narážky príznačné pre slovenskú umeleckú scénu (výsmech zo socializmu, výsmešné narážky na Rusko a Krym, na druhej strane je to v medziach únosnosti), avšak diváka príjemne prekvapí dejstvo druhé. Gazdova krv rozhodne nepatrí k tomu najlepšiemu, čo som v divadle videl, ale určite stojí za videnie. Žiaľ, divadlo Astorka Korzo ‘90 neuvádza program nasledujúceho mesiaca. Gazdova krv patrí do stáleho repertoáru divadla, takže najbližší dátum predstavenia by mal byť dostupný koncom apríla po uzávierke tohto čísla.

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

Kto by nepoznal známy Bartholdyho Svadobný pochod? Slovenská filharmónia prináša 6. a 7. mája koncertnú predohru Felixa Mendelssohna Bartholdyho k Shakespearovej hre Sen noci svätojánskej. Bartholdy ju napísal už ako 16-ročný a dokončil tesne pred smrťou. Slovenská filharmónia uvádza tento koncert pod taktovkou Kaspara Zehndera. Ďalším zaujímavým kultúrnym tipom je koncert The Backwards (kapely napodobňujúcej Beatles) 7. mája v novomestskom klube Blue note. Dom umenia Fatra Žilina uvádza 12. mája výberový koncert romantizmu (Dvořák, Lalo, Schumann). Hosťovať bude dirigent Theodore Kuchar z USA a violončelistka Júlia Jurigová-Brankovičová. V Kostole reformovanej cirkvi v Rimavskej Sobote odohrá 15. mája koncert legendárna maďarská rocková skupina Omega so symfonickým orchestrom a zmiešaným speváckym zborom. Kapela sa svetovo preslávila najmä hitom Gyöngyhajú lány (Dievča s perlami vo vlasoch), ktorú neskôr pretvorila aj skupina Scorpions. Slovenské múzeum dizajnu v Bratislave pripravuje prestížnu výstavu Národná cena za komunikačný dizajn 2016, ktorá bude v priebehu mesiaca dostupná v Galérii Satelit a v podkroví SMD v budove Hurbanových kasární. Zároveň počas výstavy budú môcť vybrať svojho favorita i samotní návštevníci – vyhodnotenie sa uskutoční 27. mája. Vo Zvolenskom zámku si môžete pozrieť stálu expozíciu Európske maliarstvo 16. až 18. storočia zo zbierok SNG – výber talianskych, nizozemských, holandských a flámskych majstrov, predstaviteľov manierizmu, baroka a rokoka. V Košickej štátnej filharmónii sa 26. mája odohrá výber toho najlepšieho z talianskej opery La Traviata, Turandot, Manon Lescaut, Don Giovanni. Soprán zaspieva Veronika Holbová. V sobotu 28. mája sa od 13. hodiny koná Deň detí v SĽUK-u. Pre deti i dospelých sú pripravené zaujímavé workshopy, hry a súťaže inšpirované tradičnou ľudovou kultúrou – tanec, hudba, piesne a bábkové divadlo.

RÓBERT LITVÁNYI

BULBART (*1986)

Róbert pochádza z malého baníckeho mestečka Dobšiná neďaleko Slovenského raja. Napriek tomu, že umenie nikdy neštudoval, venuje sa mu od malička a vždy ho bral ako príjemný relax a únik zo všedného sveta. Počas tvorby neuvažuje a necháva sa inšpirovať hudbou tvrdších žánrov, čo je možné vidieť aj na jeho dielach, ktoré by sa dali kategorizovať ako fantasy alebo sci-fi. Jeho činnosť má však širší záber a medzi dielami môžeme nájsť aj krajinky a surrealizmus. Takouto cestou sa snaží spestriť svet sebe a svojmu okoliu.

„Často netuším, čo vlastne pod mojimi rukami vzniká. Do istej miery ide o improvizáciu, ako aj náhodu.“ Viac informácií nájdete na www.bulbar.deviantart.com.

Lukáš Perný

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

Huge Visit (2015)

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

Goodnight Fairytale (2015)

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

She (2014)

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

Visitors (2014)

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

Vladimír Líška

ZEN JE UMENIE ŽIŤ A ZOMRIEŤ KEĎ TÍŠKO SEDÍŠ, NIČ NEROBÍŠ, JAR PRICHÁDZA A TRÁVA RASTIE SAMA OD SEBA. KEĎ IDEŠ, IBA CHOĎ, KEĎ SEDÍŠ, IBA SEĎ, PREDOVŠETKÝM SA NEKLÁŤ. ZENOVÝ MAJSTER UMMON

130

ko povedal Sri Dhammananda, netreba čítať hrubé knihy o budhizme, stačí prísť sem, postaviť sa pred sochu Budhu, zadívať sa do jeho očí a pochopíme, čo je budhizmus. Keďže slová nikdy nemôžu vyjadriť pravú podstatu, majstri zenu sa neoddávali rečneniu a často na vážne otázky odpovedali dôvtipne. Keďže sa zen snaží ukázať realitu, nechce ju vysvetľovať, ani opisovať slovami. Preto keď sa zenového majstra opýtate: „Čo je zmyslom života,“ odpovie inou otázkou. „Aký je zmysel zenu?“ pýta sa žiak majstra. „A už si raňajkoval?“ „Áno.“ „Tak si opláchni misku...“ „Odkiaľ pochádzajú všetky tie hory, rieky, púšte a hviezdy?“ „A odkiaľ pochádza tvoja otázka?“ spýtal sa majster. Keď ste hladní, jete, keď ste smädní, pijete, spomína majster Pai-čchang. Keď majster Chuen-šan začínal dennú kázeň, začal spievať na strome vtáčik, a keď dospieval, majster bez slova zostúpil z pódia a bolo po kázni. Zen je spôsob, ako nájsť šťastie, tvrdil Tao-šan. Zenový budhizmus je japonská forma budhizmu, ktorá sa orientuje predovšetkým na prax. Vznikol v Číne a v 20. storočí sa rozšíril aj na západ. Jeho začiatky sa spájajú s mníchom

Bódhidharmom, ktorý prišiel do Číny v roku 520, a odtiaľ sa postupne dostal aj do Japonska, Kórey a Vietnamu. Majster zenu a bojových umení Sandó Kaisen, žiak majstra Dešimarua, to s jemu vlastnou priamočiarosťou vysvetľuje takto: „Každý môže praktizovať, ale v skutočnosti nie je čo praktizovať. Len sa posadiť a byť blízky sebe samému. Ak už raz dobre sedíte, nemusíte ďalej hľadať, ani nikomu nič vysvetľovať, nehľadajte nič zvláštne, zanechajte starosti, buďte dokonalo pozorný k prítomnému okamihu. Len tri veci sú podstatné: koncentrácia na polohu, dýchanie a postoj mysle. Zen nie je o tom, aby sme prišli a uverili, ale aby sme prišli, videli a praktizovali, akékoľvek dogmatické myslenie a slepá viera tu nemá miesto.“ Zen prijíma všetko šťastie i nešťastie, život i smrť. Keď necháme odísť myšlienky, zabudneme na všetko, zabudneme na budhizmus, budeme ako nepopísaný list papiera, vtedy sa ukáže Budha, Kristus, Boh. Budha sám poznamenal, že neexistuje žiadny boh, ani učiteľ náboženstva, ktorý môže poslať ľudí do neba či pekla, zodpovednosť tak zostáva len a len na ľuďoch samotných. Tento zákon nikto neriadi, ani neorganizuje, je neosobný, nepozná zľutovanie, ani odpustenie. Budhizmus vidí príčinu väčšiny zla v nevedomosti a vo falošných názoroch (v sebaklame).

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

132

Budha nebol boh, ale múdry učiteľ, ktorý dosiahol osvietenie, a potom pomohol nájsť smer ostatným. Učil o utrpení a o východiskách z neho. Neučil o bohu, bohoch, ani o tom, kto stvoril vesmír. Známy český mystik Karel Weinfurter o Budhovi napísal, že neprekážalo, že poprel boha a uznával iba zákon, aj tak dosiahol najvyšší stupeň osvietenia. Nikoho predsa nebudeme strašiť rajom, napísal prvý slovenský zenový majster Oleg Šuk. Osvietenie v zene znamená uvedomenie si podstaty obyčajného života. Čím viac sa usilujeme naučiť zenové princípy z kníh, tým väčšmi sa začneme vzďaľovať od budhizmu, tvrdí David Scott. Je lepšie prebudiť sa, a prebudenie nezávisí od toho, čo robíte. Zen nezatvára oči pred realitou, vníma život priamo bez prikrášľovania, cieľom je vystihnúť priamu podstatu. Zen nie je nič iné ako návrat k normálnemu, pôvodnému stavu tela a ducha. Nenormálna je skôr naša spoločnosť a život s rivalitou, stresom, honbou za uznaním, mocou a bohatstvom, tvrdí Kaisen. Budha určil ako príčinu všetkého utrpenia túžbu po veciach, ktoré nie sú stále. Utrpenie je spôsobené túžbou, všetka existencia je utrpenie alebo končí utrpením, a odstránenie týchto túžob vedie k odstráneniu utrpenia. Budhista nie je materialista, ani sa nevyhýba výhodám materiálnej spoločnosti. Snaží sa vybudovať nebo tu na Zemi. Budha bol jedným z najväčších rebelov v dejinách. Budhizmus nikomu nebránil študovať iné viery a náboženstvá, ani sa nepokúšal odstrániť existujúci spôsob života a vnucovať ten svoj. Jeho princípy nie sú prikázania, ale predpisy, ako žiť v mieri a harmónii. Snaží sa o odstránenie utrpenia v pozemskom živote, uvedomuje si svet taký, aký je a zdôrazňuje dôležitosť bezprostredného intuitívneho zážitku osvietenia (satori), nie doktríny alebo intelektuálneho pochopenia. Ako tvrdí Daisetz T. Suzuki, základom tejto filozofie je vždy osobný zážitok. Videnie je priamym zažívaním osvietenia a takmer výlučne sa sústreďuje na zážitok osvietenia s mottom: „Vo chvíli, keď o veci začínaš hovoriť, míňaš cieľ.“ Slová totiž nikdy nemôžu vyjadriť najvyššiu pravdu. Ako tvrdí Fritjof Capra, nejde o meta-

fyziku, ale o psychoterapiu. Kaisen spomína, že nie je nutné byť budhistom, ani si nerobí starosti s dodržiavaním kóanov a moralizovaním. Tieto predpisy označujú spôsob konania, ich porušenie nie je hriech, len prejav nevedomosti. Nie je potrebné zaoberať sa sám sebou, lepšie je žiť to, čo máme prežiť. Keď zabúdame sami na seba, objavuje sa satori. Lipneme na princípoch, lipneme na satori – to sú bonbóny pre deti. Zen je o umení vedieť žiť a vedieť zomrieť, pretože smrť môže prísť v každom okamihu. Keď nám neostáva nič len to vzdať, všetko strácame, opory sa rútia, stretávame sa s vlastnou ničotou, v tej chvíli môžeme úplne ľahostajne žiť alebo umrieť, pretože nemôžeme urobiť nič, aby sme žili alebo zomreli. Tento stav je satori. Pretože všetky veci vznikajú a miznú, plynutie a zmena sú základnými črtami prírody. Zen zdôrazňuje zodpovednosť za svoje činy, myšlienky, slová. Je to každodenný život s uvedomením. Majster Kaisen radí: „Nehľadajte zen v klamlivej reklame, ani v sladkých budhistických rečiach. Zazen je cesta bojovníka s neustále otvorenými očami a jasnou pozornosťou, zoči-voči smrti vás nikto nepríde zachrániť.“

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

Zenové odpovede sa nesnažia byť múdre, ani zavádzajúce, často vyjadrujú náhle prebudenie alebo zážitok ako japonská krátka poézia haiku. Zen mohol zahŕňať aj lukostreľbu, kaligrafiu, šerm (iaido), záhradný dizajn, čajový rituál, aranžovanie, džudo a iné. Každý čin, každý pohyb robíme naplno, nič nenechávame na neskôr. Praktizovať znamená nenechať svietiť svetlo, keď to nie je potrebné, nenechať zbytočne tiecť vodu z kohútika, pretože je to príznak nevšímavosti k hodnotám. Také je učenie zenu, autentické, podobné ako kázanie rieky, ktorá neustále plynie. Budhu nezaujímali metafyzické problémy, ktoré človeka len mätú a narušujú jeho mentálnu rovnováhu. Ich vyriešenie nezbaví ľudstvo biedy, ani chorôb. Hovoril: „Buďte nezaujatí, vyhýbajte sa náboženským predsudkom a snažte sa nájsť pravdu.“ Tvrdil, že šťastie je len chvíľkové a mizne ako snehová vločka, napriek tomu, keď vysvetľoval svojim stúpencom pravdu o utrpení, nemal na tvári smutný výraz. Naopak, jeho tvár bola vždy šťastná, jasná a usmievavá. Zenoví budhisti na zenovom stretnutí (seššin) meditujú na okrúhlom vankúši s priemerom 38 cm a hrúbkou 5 – 10 cm, tzv. zafu. Pod kruhovým vankúšom sa zvykne používať čierna podložka zvaná zabuton. Spoločenstvo meditujúcich sa nazýva sangha, avšak väčšina budhistov dáva prednosť meditácii osamote, v ústraní. Aj na Slovensku je niekoľko zenových škôl, napr. Kwan Um Zen a Sangha majstra Sandóa Kaisena. Kaisen, vlastným menom Alain Krystaszek, často navštevuje Slovensko. Vo svojej kultovej knihe Budo dharma – poučení samuraje píše: „Keď sa mýli vláda, spoločnosť je v kríze, dobrá spoločnosť musí rešpektovať desať základných princípov mravnosti.“ V našej súťaživej dobe, kde jedinou métou je osobný zisk, klamú všetci. Politici sú klamári, rovnako ako ekonómovia a novinári. Kríza ľudskej bytosti sa objavuje vtedy, keď odporuje vesmírnemu poriadku. Vesmírny poriadok potom ukáže svoj hnev. Dôležitá je úcta ku svojej rodine, rodičom, manželovi, manželke, bratom a sestrám. Tí, ktorí nemajú úctu, ani súcit so svojou rodinou, nemôžu mať súcitnú myseľ ani pre ostatných. Aj zviera alebo červík cíti lásku

ku svojej matke alebo deťom. Medzi samcom a samicou existuje blízkosť, prežívajú radosť, rozkoš, boja sa smrti. Preto nemôžeme zabíjať ani zvieratá. Niekedy je však potrebné zabíjať. V jednej sútre sa píše: „Tí, ktorí zabíjajú ľudí so zlou mysľou, musia byť zabití.“ V zene nie je nič ezoterického, nič metafyzického, nič mystického, naopak, sú v ňom základné pravdy vychádzajúce zo života a skúseností každého človeka. Mimoriadny vplyv mal zen na záhradnú architektúru s typickými mostami, kamennými lampami, rybníkmi a pod. Aj keď bol ovplyvnený taoistickou tradíciou, vyvinul sa do praktického minimalistického štýlu, ktorý je charakteristický skromnosťou a jednoduchosťou. Rozdelenie interiéru a využitie priestoru je veľmi flexibilné, s dôrazom na svetlo a vzdušnosť, bez zbytočností, s menším množstvom nábytku. Poriadok, svetlo a čistota sa považujú za základ dobrého psychického zdravia, pohody a pokoja. Zenový dizajn a estetiku vystihuje vylúčenie všetkého, čo nie je podstatné. Krása v jednoduchosti svetla a harmónie, pôvab tvaru a priestoru, kde platí zásada menej je viac. Ako spomína David Scott v knihe Naučte sa používať zen, človeka môže ťažiť bremeno vecí, ktoré vlastní, a ak túži po väčšej duchovnej slobode či ľahkosti bytia, dosiahne to skôr v harmonickom, prehľadnom prostredí s niekoľkými starostlivo vybranými predmetmi než v byte preplnenom všetkým možným. Naozajstná cesta je bez strachu, sama prax je dokonalé osvietenie, ktoré je bez konca a bez začiatku. Pôvodný budhizmus nemá nič spoločného s frazeológiou a intelektuálnymi rečičkami, ktoré zakrývajú pravé intuitívne poznanie. Naozajstná cesta je bez cieľa a zisku. V zene nie je osvietenie konečným cieľom. Majster Dogen hovoril, že zen nemá cieľ, nie je možné získať žiadne satori, ani nič iné, ani sa ničoho zbaviť, zazen je satori. Sama prax je satori. Prax je bez konca, aj v osemdesiatke musíme pokračovať vo svojej praxi. Na záver ešte jedna Kaisenova myšlienka: „Zen berie život tak, ako práve plynie, zen neznamená únik od reality, ale jej prijatie. Keď je čas pracovať, pracujme, keď je čas robiť revolúciu, robme revolúciu.“

133

PAVUČINA > SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

Artur Bekmatov

MARIÁN JASLOVSKÝ SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

134

arián Jaslovský sa narodil 9. marca 1963 v Bratislave. Jeho otec Miroslav Jaslovský za socializmu písal do bratislavských novín Večerník. „Bol v podstate komunistický idealista, oveľa neskôr som s prekvapením zistil, že komunizmus považuje v zásade za dobrý,“ napísal o otcovi Jaslovský na svojom blogu. Po absolvovaní strednej školy nastúpil na Univerzitu Komenského, kde v roku 1986 ukončil štúdium hudobnej vedy. Zamestnal sa ako dramaturg agentúry Slovkoncert, ktorá za socializmu nielen organizovala rôzne hudobné festivaly či koncerty, ale bola aj vrcholným orgánom overujúcim a schvaľujúcim tvorbu muzikantov prostredníctvom skúšok a prehrávok. Rok pôsobil nádejný hudobník aj v orchestri Vojenského umeleckého súboru, kde hral na flaute. V júli 1989 sa so skupinou Lojzo zúčastnil Medzinárodného festivalu mládeže a študentstva v Kórejskej ľudovodemokratickej republike. Ako píše na svojom blogu, intenzívne sa bavil s ľuďmi z československého diplomatického zboru, pričom zdôraznil, že to všetko boli komunisti. Aj keď celý festival bola jedna potemkinovská dedina dokonale riadená tamojším režimom, mladému Jaslovskému sa podarilo dopátrať sa skutočnej pravdy. „Je to neuveriteľné, ale nájdu sa aj odporcovia režimu. Tých s celými rodinami odvezú do pracovných táborov v odľahlých provinciách. To sa týka aj starých a ťažko chorých. Starí ľudia v mestách nie sú.

Ťažko chorí zrejme podstúpia eutanáziu,“ zapísal si Jaslovský počas niekoľkodňového pobytu v KĽDR. Štyri mesiace po družných besedách s komunistickými diplomatmi v KĽDR už Jaslovský stál na strane novembrovej revolúcie. Aj keď len zopárkrát. „Na námestí SNP som bol iba dvakrát. Som totiž malého vzrastu a nevidel som nič len chrbty pred sebou, tak som zvyšok revolúcie presedel pred televízorom, ale s pravým revolučným zápalom,“ uviedol nádejný hudobník v ďalšom blogu. V novembri 1989 sa Jaslovský dostal do známeho hudobného vydavateľstva OPUS, kde zotrval až do roku 1992, keď pôsobil rok vo vydavateľstve Champagne avantgarde. Do roku 1997 pracoval ako novinár. Písal pre magazín Kankán s podtitulom Časopis, ktorý odhalí viac. Po ďalších siedmich rokoch redaktorskej práce pre webový magazín začal Jaslovský spolupracovať s redakciou SME. Od roku 2004 do roku 2011 písal do víkendovej prílohy. Po odchode zo SME sa začal venovať copywritingu a marketingu na sociálnych sieťach. Popri tom sa venuje hudbe – aktívne aj publikačne. Je autorom biografií Deža Ursínyho, Jara Filipa, knihy o skupine Collegium musicum, ako aj knihy Džezáky – doba a scéna, ktorá mapuje históriu Bratislavských jazzových dní. V tomto období začal spolupracovať aj s občianskym združením Spoločnosť pre občiansku diskusiu, ktorá zorganizovala v divadle GUnaGU

„Hovorila tam na pódiu, že ona vlastne nemá na utečencov názor, lebo je veľa právd a ona si nevie vybrať. Normálne to hovorila a nikto ju neposlal do riti.“ O Adele Banášovej niekoľko besied o diskusiách a nezmysloch na in ternete. Moderoval ich práve Jaslovský. Diskusie mali tradične jednostranné obsadenie – vystrie dali sa tam napríklad Ivan Mikloš, Andrej Bán, Martin Bútora či František Šebej. Besedy niesli názov Prečo ľuďom hrabe? a boli propagované na rovnomennej stránke na Facebooku. SOD už besedy neorganizuje, a tak stránka Pre čo ľuďom hrabe s viac ako 21-tisíc fanúšikmi, pre ktorú Jaslovský veľmi usilovne zbiera mate riál, prináša nielen odkazy na nezmysly na inter

nete, ale zameriava sa hlavne na verejné zosmieš ňovanie či ponižovanie ľudí s iným názorom. Jaslovský takýmto spôsobom zúročuje dlho ročné skúsenosti s marketingom na sociálnych sieťach. Ďalšie skúsenosti nadobúda v agentúre MINDSHARE Slovakia, ktorú označil za svojho „väčšinového zamestnávateľa“. MINDSHARE Slovakia je dcérskou spoločnosťou britského mediálneho gigantu WWP. WWP vlastní brit ský podnikateľ židovského pôvodu sir Martin Sorrell.

Tibor Eliot Rostas

DILLÍ दिल्ली

ové Dillí alebo Naí Dillí ako súčasť metropolitnej oblasti Dillí, je nechtiac tým najlepším, čo britská koloniálna správa po sebe zanechala. Od roku 1858 až po začiatok 20. storočia Angličania toto mesto plienili, ničili cisárske paláce a kultúrne pamiatky. Najväčšia moslimská mešita Džámí masdžid mala podľa plánov vyletieť do povetria. Našťastie sa kráľ Juraj V. rozhodol v roku 1911 vybudovať z Dillí hlavné mesto. V tom čase malo 400 000 obyvateľov. Mesto začalo vstávať z popola ako fénix. Položili základný kameň Dillí, do ktorého impérium investovalo viac ako 15 miliárd libier, kým ho v roku 1931 pod dohľadom architekta Edwina Lutyensa slávnostne otvorili. Dillí má dnes takmer 19 miliónov obyvateľov. Je to fascinujúce mesto plné vôní, farieb a exotických úkazov, na aké si musí Európan zvykať. Jednou z najpôvabnejších častí je Paharganj – obrovské trhové centrum založené ešte v časoch Mughalskej ríše v 17. storočí. Tu sa odohráva život, tu je tá miazga bytia, kde sa objavujú obrazy obchodníkov, pouličných flautistov a hráčov na tably, predavačov chapati, čajvalov so sladko korenistým čajom masala a aj všadeprítomných kráv, ktoré sa aj o polnoci ležérne potulujú uličkami Main Bazaaru. Keď vás unaví ruch, na námestí Cheh Tuti Chowk môžete vystúpiť po schodoch do jednej z reštaurácií na streche a sŕkajúc čaj s vychutnávaním korenistého indického jedla pozorovať život ulíc pod vami. Podvečer sadnete na starú rikšu, akými sa to tu priam hemží, a za pár rupií sa doveziete k Džámí masdžid z červeného pieskovca. Tu akoby zastal čas. V tieni kolonády driemu unavení ľudia a vám sa naskytá nádherný výhľad na staré Dillí a Červenú pevnosť v pozadí. Rozpálený vzduch sa už nevlní toľko ako napoludnie a vy si môžete plnými dúškami užívať čaro Indie.

Foto: Tibor Eliot Rostas

KOREŠPONDENTI > AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

Foto: Tibor Eliot Rostas

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE > KOREŠPONDENTI

Foto: Tibor Eliot Rostas

TRIBÚNA > 15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY > TRIBÚNA

Jozef Gandžala

PREČO JE REZORT OBRANY

BEZ KÁUZ? Už 144

sme si zvykli – teda väčšina, že novinárska obec stratila túžbu novinárčiť a začala politikárčiť, poúčať alebo vybraných ľudí, krajiny či deje škandalizovať. Pri tejto „bohumilej“ vysiľujúcej práci si novinári nevšimli, že rezort obrany je mimoriadne vzorový a vyhýbajú sa mu takmer všetky kauzy. Je to však naozaj tak, alebo je to len neobyčajné maskovacie majstrovstvo? Nakoniec, kto by mal byť lepší v maskovaní a zahmlievaní ako vojaci? Rezort je predsa pod kontrolou parlamentného výboru (bez kvalifikovaných vojenských odborníkov), vojenského spravodajstva (ktoré sa stalo štátom v štáte) i vojenskej polície (stala sa okyptenou a bezzubou). Všetky spomenuté zložky, ako i ďalšie (polícia, finančná polícia, SIS...), zo zákona určené na odhaľovanie trestných činov, môžu fungovať len v zákonom vymedzených intervaloch. A tu je problém – ako, kým a s akým cieľom boli zákony bezpečnostných zložiek navrhované. Na príklade vojenskej polície (VP) sa najľahšie ukazuje, ako si skutoční majitelia Slovenska zabezpečili, že nik z nich nebude „beztrestne“ potrestaný. VP môže vyšetriť, čo len chce, ale sa to musí týkať len tých „dole“. Elity sa postarali, aby akcieschopnosť VP mala „primeranú“ úroveň, t. j. aby dokázala zabezpečiť, že nik (okrem určených ľudí) nebude v rezorte kradnúť! Ako to zabezpečili? Jednoduché to nebolo, ale podarilo sa. Zásadné faktory vidím dva: Prvý faktor: VP nemá právomoc vyšetrovať závažnejšie trestné činy. Kým existovala vojenská prokuratúra, vyšetrovanie robila ona.

Po jej zrušení len vyšetrovatelia PZ SR. Situácia je taká, že policajní vyšetrovatelia majú dosť práce s páchateľmi mimo rezortu obrany, a keď im VP odstúpi spisový materiál, ktorý sa odvoláva na porušenia vojenských smerníc, rozkazov a nariadení, vec „zahodia“ do šuflíka. Chápem ich. Kto by študoval obsiahle vojenské predpisy, v ktorých sa už pomaly ani vojaci nevyznajú? Riešením by, samozrejme, bolo, keby vyšetrovanie (a nemyslím skrátené vyšetrovanie) robila VP. Vtip je v tom, že stačí neurobiť nič – nedať právomoc konať! Druhý faktor: Vojenské spravodajstvo (VS) by malo v úzkej súčinnosti poskytovať orgánom činným v trestnom konaní (v rezorte obrany VP) informácie. Neposkytuje. Naopak, činnosť VS sa zameriava proti schopnosti VP prirodzene získavať informácie a konať. Tu by stačili reorganizačné zmeny a posun prioritných úloh od policajnej ochrany rezortu k podpore bojovej činnosti. Veď tam je daňovým poplatníkom užitočnejšia (už sme niečo vybojovali?). Zvonku vyzerá všetko v poriadku, ale niečo „zhnitého je v štáte dánskom“. Ja si však dovolím odhad, dokedy: kým je čo kradnúť! A štátny rozpočet sa obnovuje každý rok. Elity, pochopiteľne, v danom stave očakávajú, že sa bude „ťažba“ – teda rozpočet – zvyšovať. Veď sme predsa „zodpovedným“ členom NATO. Takto to „funguje“ univerzálne pre každú z bezpečnostných zložiek – hlavne, aby boli bezzubé. Autor je príslušníkom vojenskej polície vo výslužbe.

Dušan Hanes

P. Brat

SPOMIENKA NA DETSTVO,

MÓDNE PARADOXY

KTORÁ NEVYPRCHALA

ednou z radu vecí, ktoré neviem odpustiť modernému svetu, je krádež detského sveta poštových známok. Dnes už mnohí vôbec ani netušia, čo mám na mysli. Od útleho detstva som sa stretával s magickými pohľadnicami, ktoré mali okrem rozmazaných čarbaníc nejakú pravidelnú kresbičku v rámiku v pravom hornom rohu. Čudo malo zúbky a bývalo tam všeličo. Neskôr som ich videl v stánkoch v priesvitných celofánoch. Začal som ich zbierať. Mamina mi ich odliepala nad parou a častokrát sme ich aj s otcom zaraďovali do môjho prvého albumu. Raz podľa zvieratiek, domčekov s ulicami či kozmonautov s lunárnymi modulmi, inokedy kvietkov, športových námetov či všelijakých tvárí. Otec vedel meno skoro každého. Neskôr to už bola len moja činnosť. Ako som sa učil čítať, známky nadobúdali nový netušený rozmer. Krajiny, štáty, vôňa exotiky. Strávil som hodiny a hodiny s lupou nad papierovou mapou sveta a prehľadával miesta v Afrike, Ázii či svete oceánov. Antigua, Rás al-Chajmá, Katar, Albánsko, Somálsko. Dodnes si pamätám 90 % obrazových predlôh na každej známke, viem jej prisúdiť kopu informácií a v množstve albumov viem, kam po ktorej siahnuť. Prisúdiť výjavu na známke zmysel znamenalo mať poruke hory encyklopédií a všelijakých kníh. Aj s kamarátmi a kamarátkami sme často trávili daždivé chvíle nad albumami, pozerali, kto má čo nové. Obdivovali, ale aj závideli. Nikdy som si známky nevymieňal. Tak ma naučili a ja som nevedel prečo. Dnes už viem. Čo ma naučil čarovný detský svet poštových známok? Hľadať informácie a neuspokojiť sa s málom. Byť cieľavedomý. Aj moje deti som k tejto záľube nechal privoňať. No už sa nestotožňuje s dnešným svetom. Známky nehrajú, neblikajú, neponúkajú rýchlu a povrchnú informáciu či otrepaný, až patologický reklamný balast. Nad albumom sa človek jednoducho necíti ako v Paríži na oslave dňa dobytia Bastily.

(UČIŤ SA ANTIRASIZMU)

smievavá pekná slečna drží transparent s nápisom „Utečenci vitajte“. Je krásne, keď sa mladý človek nadchne pre pozitívnu vec a bojuje za ňu. Paradoxom je, že aj na slečnu sa mnohí imigranti tešia, nezahalená usmiata žena totiž u nich môže znamenať neželaný dojem. (V Nemecku to už trochu chápu). V ďalšej fáze bojov za pozitívne veci by mohla byť u nej rovnoprávnosť moslimských žien. Tu je paradoxom a až tragikomickou absurditou boj mladých európskych moslimiek za možnosť nosiť predpisové náboženské oblečenie (a aj tým akceptovať podradné postavenie). Belošskí mladíci začali hojne nosiť brady. V dejinách sa to, samozrejme, stalo často, no v dnešnej dobe ma provokatívnosť tejto módy desí. A verím, že posmeľuje priaznivcov islamského fanatizmu. Primitív z tých radov si pomyslí – naša kultúra sa oprávnene šíri. A sme pri tunajšom paradoxe odbrzdenej tolerancie. Ako pomáha našim Rómom a nám samým schvaľovanie prejavov ich temperamentu? Tento je podľa mňa vhodný do športu a tanca. Kto si vzal energického partnera, vie, kam ešte. Nedá sa úplne potlačiť, ale asi by sa nemal nekriticky obdivovať. A rozhodne by sa ním nemali ospravedlňovať fyzické útoky, urážky a vyhrážky. Najhorším paradoxom je edukácia až vymývanie mozgov smerom k antirasizmu len u belochov, čo môže vyvolať ozajstný rasizmus. Takmer niet stopy v správach či filmoch o čiernych rasistoch. No skutočný rasizmus je už vo väzniciach, kde je väčšina Rómov, a nepočul som o tom, že by detské bandy zbili rómskeho dôchodcu. Nevychovať aj iné komunity k antirasizmu môže viesť k občianskym nepokojom. Po útokoch na majetnejších v duchu logiky „daj mi, veď ty máš“ (ktorú, dúfam, zaznamenali od Rómov aj aktivisti každého druhu), môže dôjsť až k vojne. A to už bude neskoro na akékoľvek riešenia.

145

BESEDY S ČITATEĽMI

ZEM VEK Redakcia ZEM VEK

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK Mesačník / Ročník 4 – 5/2016 Cena v predaji: 3,30 € Cena pri predplatnom: 2,80 € Číslo vyšlo 6. 5. 2016 ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava Email redakcie: zemavek@zemavek.sk Predplatné: www.zemavek.sk/predplatne REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Juraj Pokorný, Patrik Sloboda, Peter Čalovka, Artur Bekmatov, Robert Lattacher, Vladimír Líška, Milan Pullmann, Janka Rostasová, Lukáš Perný Fotograf: Matúš Plecho Obchodné oddelenie: Janka Zigová, Janka Rostasová Email: zemavek@zemavek.sk Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková

146

Autori fotografií a ilustrácií: strana 4 – 5, 7, 30 – 31, 60 – 62, 65, 66, 113: Matúš Plecho strana 23, 24: TASR strana 28: Rároh strana 52 – 59, 135: SITA/AP strana 117: Milina Zimková strana 125 – 129: Róbert Litványi strana 136 – 143: Tibor Eliot Rostas ilustračné foto: shutterstock Vydavateľ SOFIAN, s. r. o. Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2016 Jún – december: 19,60 € (vrátane poštovného)

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk/predplatne

Telefonické objednávky: 0915 895 328 v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h KUSOVÉ PREDPLATNÉ Júnové číslo si môžete objednávať do 20. mája 2016 na www.zemavek.sk. Cena je 3,30 €/kus vrátane poštovného.

MÁJ 2016

V S T UP VOĽ N Ý

Milí čitatelia, zo skromného zvyšku, ktorý nám v redakcii ostáva, robíme všetko pre to, aby sme sa s vami mohli stretávať a šíriť nádej v celej našej zemi. V rokoch 2014 až 2016 sme uskutočnili 53 besied po celom Slovensku a v tomto trende budeme pokračovať aj naďalej. Hoci nás to stojí nemálo energie, toto úsilie vnímame ako zasievanie úrody, po ktorej príde žatva.

ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 3. 6. 2016

ARCHÍV ZEM VEK

Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

Rozširuje: MediaprintKapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o. Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 Email: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk Tlač K&M, a. s. Rumana 7, 031 80 Liptovský Mikuláš Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe. Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

www.zemavek.sk www.facebook.com/zemavek

Dolný Kubín

Kysucké Nové Mesto

26. 5. 2016 o 16.30 hod. Oravská knižnica Antona Habovštiaka (spoločenská miestnosť) Samuela Nováka 1763/2 026 01 Dolný Kubín

27. 5. 2016 o 16.00 hod. Mestská knižnica Kysucké Nové Mesto (zasadacia miestnosť) Belanského 9 024 01 Kysucké Nové Mesto

Tešíme sa na vás.

„Vychádzajúc z princípov trvalo udržateľného rozvoja je rôznorodosť základom stability v ekosystémoch. Preto je dobré aj v spoločenskom prostredí podporovať rôznorodosť, či už komunít, ako aj názorovej plurality. Zdravá a vitálna spoločnosť je tá, ktorá si ctí a podporuje názorovú rôznorodosť. Preto aj Zem&Vek má svoje miesto na mediálnom trhu.“ Michal Kravčík vodohospodár, predseda združenia Ľudia a voda