Zem&Vek Júl 2016

VĎA

BE

Z

ĽOM ITE

PREDPLAT KA

REKLA MY

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK JÚL 2016 www.zemavek.sk

CENA PRI PREDPLATNOM

2,80 €

CENA 3,30 €

ISLAM

V EURÓPE

• SVETOFAŠIZMUS • BREXIT A VIRVAR OKOLO • VÝPREDAJ PÔDY AKO ROZPÚŠŤANIE NÁRODNÝCH ŠTÁTOV • FALOŠNÝ DŽIHÁD – NÁSTROJ IZRAELA​

VĎAKA VÁŠMU TRVALÉMU PRÍKAZU

MÁME STÁLE ENERGIU

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > JÚL 2016

DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU

SVETOFAŠIZMUS / 4

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ZO SVETA A Z DOMOVA

SATANISTICKÉ RITUÁLY POČAS OTVÁRANIA TUNELA VO ŠVAJČIARSKU / 8 IVO: ZA NAŠU DÔVERU K RUSKU MÔŽU „RUSOFILSKÍ ŠTÚROVCI“ / 12 BREXIT A VIRVAR OKOLO / 14 VÝPREDAJ PÔDY AKO ROZPÚŠŤANIE NÁRODNÝCH ŠTÁTOV / 18 SLOVENSKO SA ZAPÁJA DO ZLOVESTNEJ PREDOHRY V POBALTÍ / 20

ORBIS PICTUS

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 62

RENDEZ-VOUS

STRETNUTIE S ČLOVEKOM

ZASTIERA SA PODSTATA – OKLIEŠŤOVANIE ÚSTAVNÝCH PRÁV PACIENTA / 70

EKONOMIKA

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

ISLAMSKÁ BEZÚROČNÁ ALTERNATÍVA / 22

KORUNNÍ SVEDKOVIA

VÝROKY ZASVÄTENÝCH

JAIR GOLAN / 23

SATIRA

AKO TO VIDÍME MY

AMERICKÍ VLASTENECKÍ AKTIVISTI / 24 ROMEO & JULIUS / 25 ANGELA MERKELOVÁ NA FACEBOOKU / 25

DÉJÀ VU

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

MASAKER KOZÁKOV V SLUŽBÁCH WEHRMACHTU / 82

NAŠA HISTÓRIA

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

STAROEURÓPSKA CIVILIZÁCIA I. / 86

TÉMA MESIACA

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

ÚVOD / 26 BIBLICKÁ ODYSEA A ROZKOL MEDZI NÁBOŽENSTVAMI / 28 SÚFIZMUS / 31 ROZLIČNÉ CESTY ARABSKEJ A EURÓPSKEJ KULTÚRY / 32 OSMANSKÉ SNY NOVODOBÉHO TURECKA / 38 „IMÁMI ŠÍRIA SVOJU JEDOVATÚ IDEOLÓGIU“ / 42 VATIKÁN PODOZRIVÝ Z ÚČASTI NA NOVOM SVETOVOM PORIADKU / 46 RÔZNE TVÁRE MOSLIMSKÉHO SVETA / 48 FALOŠNÝ DŽIHÁD – NÁSTROJ IZRAELA / 50 ZRÁŽKA CIVILIZÁCIÍ: ČAKÁ NÁS GLOBÁLNY KALIFÁT? / 54 POZADIE A DÔSLEDKY MIGRAČNEJ VLNY / 58

NEZNÁMI HRDINOVIA

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

OBHAJCA DETSKÝCH OBETÍ DIABOLSKÉHO MUČENIA / 94

MYSTICKÉ MIESTA

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

ELEUZÍNSKE MYSTÉRIÁ / 96

PROPAGANDA

TECHNIKY MANIPULÁCIE

„ODBORNÍCI“ NA ZEM&VEK / 78 VÝROBA (M)ORÁLNYCH AUTORÍT / 80 AKO ĎALEJ, ALTERNATÍVA? / 81

ALTERNATIVE VITA

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

ZÁHRADA NA (Z)JEDENIE / 104

ZDRAVIE

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

AJ VY NÁS MÔŽETE PODPORIŤ TRVALÝM PRÍKAZOM V ĽUBOVOĽNEJ VÝŠKE NA ČÍSLO NÁŠHO ÚČTU 5044733532/0900.

IBAN: SK80 0900 0000 0050 4473 3532 SWIFT: GIBASKBX ZO STÁNKOVÉHO PREDAJA NÁM NEZOSTÁVA NIČ.

EXISTUJEME LEN VĎAKA PREDPLATNÉMU. PROSÍME, VYUŽITE TÚTO MOŽNOSŤ PROSTREDNÍCTVOM E-MAILU ZEMAVEK@ZEMAVEK.SK, NA TELEFÓNNOM ČÍSLE 0915 895 328 ALEBO NA NAŠEJ INTERNETOVEJ STRÁNKE WWW.ZEMAVEK.SK/PREDPLATNE.

CENA PREDPLATNÉHO (august – december): 14 €

NEHMOTNÁ PODSTATA LIEČBY / 110 PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 113 MANNA / 114

ZIMKOMRIAVKY

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

ZADARA / 124

BEZ MASKY

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

ALEXANDER VAN DER BELLEN / 90

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

(P)OTRAVINY / 115 BOLESTI PO LETNEJ PRECHÁDZKE / 116 JE HLINÍK V LIEKOCH NAOZAJ BEZPEČNÝ? / 117

HERBÁR

OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY

DURMAN – „ČERTOVA“ RASTLINA / 118

MANDRAGORA

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

MYSTIKA MEČA A CESTA POKOJNÉHO BOJOVNÍKA / 136

MÚZY

ZEM & VEK ODPORÚČA

KNIHY / 126, FILM / 127 HUDBA / 128, HRY / 129 KULTÚRNA UDALOSŤ / 130 BRUCE RILEY / 131

PAVUČINA

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

PETER KALMUS / 140

VEDA A TECHNIKA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

ZÁHADNÝ SPÁNOK / 102

JEDEN DEŇ

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

JEDEN DEŇ S FUNEBRÁKOM / 120

PRÍBEHY ZEME

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

O MUŽOVI, KTORÉMU SA NECHCELO LOVIŤ / 122

KOREŠPONDENTI

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

MESTO VZDORUJÚCE GLOBALIZMU / 142 PÔST V RAMADÁNE / 143

TRIBÚNA

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

ÚTOK NA MYSLE NAJMENŠÍCH / 144 REČI DOJÍMAJÚ, ALE ČINY STRHÁVAJÚ / 145

3

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

Tibor Eliot Rostas

SVETOFAŠIZMUS KTO SA CHCE POUČIŤ, MUSÍ PREDOVŠETKÝM POCHYBOVAŤ, LEBO POCHYBNOSTI DUCHA VEDÚ K ZJAVENIU PRAVDY. ARISTOTELES EPOCHA FINÁLNEHO DEJSTVA MATERIALISTICKEJ POSADNUTOSTI DNES SVOJU AGÓNIU NAJVIAC ODHAĽUJE TÝM, AKO SA JU SNAŽÍ ZAKRYŤ. NAJPRIRODZENEJŠOU PODSTATOU ĽUDSKEJ SLOBODY JE MOŽNOSŤ SLOBODNE VYJADROVAŤ SVOJ NÁZOR. NAJPRIRODZENEJŠOU POVAHOU TOTALITY JE NÁZOR VYTVÁRAŤ. POCHYBNOSTI SÚ AKO SPOLOČENSKÝ DEFEKT TRESTANÉ.

4 SEKERA A PRÚTY

Niet pochýb o tom, že tendencie zvyšovať tlak na všeobecné prijatie jediného akceptovaného sveto­ názoru a ideológie sú koordinované na najvyššej globálnej úrovni. Jeden z významných exponentov svetového sionizmu David Cameron vo svojej pa­ mätnej reči v septembri 2014 pred valným zhro­ maždením OSN vyhlásil, že „nenásilní extrémisti“ sú rovnako nebezpeční ako terorizmus a musia sa eliminovať všetkými prostriedkami, aké majú vlá­ dy k dispozícii.

V tom momente bol svet oficiálne oboznámený s plánom nastupujúcej éry totality. Éry, ktorá s iný­ mi ako nadiktovanými názormi nekomunikuje, ale ich eliminuje. Éry, ktorá sa navonok prezentuje ako najspravodlivejšia v dejinách, no v skutočnosti sústreďuje najväčšie bohatstvo a moc do najužšie­ ho privátneho zväzku všetkých čias. Niet pochýb o tom, že takýto zväzok je finálnym produktom evolučného procesu, ktorého modus operandi je organizácia spoločnosti distribujúcej hodnoty vy­ tvárané masou k jednotlivcovi. O akom zväzku ho­ voríme? O fasces, prútoch a sekere zviazaných čer­ venou stuhou, ktoré už od čias Etruskov a neskôr

Rímskeho impéria symbolizovali autoritu. Ostrie sekery predstavuje právomoci súdu nad životom a smrťou vo vnútri posvätného mesta, v ktorom v časoch núdze rozhoduje diktátor ako jediný vod­ ca s neobmedzenou mocou v rukách. Fasces ako symbol demokracie možno vnímať len s nutnou dávkou fantázie. Fasces sú symbolom kontroly, dozoru a trestu v jedinom, totalitnom zväzku dik­ tatúry.

FAŠIZMUS AKO NOVÝ SVETOVÝ PORIADOK

Tie isté zväzky Fasci d'Italiani di Combattimento – Bojové zväzky Talianov reprezentovali aj Mussoli­ niho predstavy fungujúceho, ideálneho štátu. Ten bol postavený na systéme, ktorý Duce pomenoval ako korporatívny. Orgánom, nazývaným „korpo­ rácie“ boli zverené oprávnenia ustanovovať vzťa­ hy medzi robotníkmi a podnikateľmi, vytyčovať všeobecné smernice na pracoviskách, zriaďovať úrady práce, no mali byť najmä schopné riadiť a organizovať výrobu. Inak povedané – ideálna predstava blahobytu bola postavená na zväz­ ku politiky a korporácií na vopred vyznačenej ceste bez možnosti akýchkoľvek pochybností.

Foto: Matúš Plecho

Žiadne kompromisy, žiadne ústupky, žiadne vlastné názory, žiadna individuálna schopnosť rozvíjať sa iným smerom oslabujúcim jednotnosť vedenia. Vtedajší teoretik talianskeho fašizmu Sergio Panunzio videl podstatu fašistického štátu ako „revolucionársko-konzervatívny útvar.“ Duce vo svojej pamätnej reči zo 14. novembra 1933 vyhlásil, že „v dôsledku veľkej krízy kapitalizmu sa budú musieť všade vynútiť korporatívne riešenia.“ V súčasnosti najakceptovanejšiu definíciu fašizmu vyslovil historik a politológ Roger Griffin z Oxford Brookes University, podľa ktorého fašizmus „čerpá svoju internú kohéziu i citovú hnaciu

silu z mýtického jadra, podľa ktorého vnímané obdobie dekadencie a degenerácie bezprostredne alebo časom ustúpi a dá priestor obdobiu znovuzrodenia a regenerácie v post-liberálnom Novom svetovom poriadku.“

DUCEHO AMERIKA

Pojem Nový svetový poriadok je mimoriadne frekventovaným najmä v prostredí medzinárodného sionizmu od konca osemdesiatych rokov minulého storočia. Azda najznámejším zo stoviek politických prejavov o Novom svetovom poriadku je príhovor Georgea Herberta Busha z 11. septembra 2001.

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

6

Predniesol ho v sieni amerického kongresu, kde nie sú náhodou dominantnými dva gigantické bronzové reliéfy fasces – teda toho istého symbolu aký reprezentoval Mussoliniho fašizmus. Iste, bu­ dova kongresu bola postavená dávno pred Duceho fašistickým Talianskom a zdalo by sa, že mnohé zo symbolov fasces boli na vládnych a administra­ tívnych budovách umiestnené v 18. storočí, v ča­ soch otcov – zakladateľov alebo vo viktoriánskej ére. Omyl. Expert na túto tému, profesor Eugene Kontorovich z Northwestern University School of Law priniesol vo svojej štúdii publikovanej v reno­ movanom americkom časopise City Journal alebo v novinách Washington Post veľmi znepokojujúce dôkazy. Zdalo by sa, že všetky symboly fasces boli umiestnené na najdôležitejších administratívnych budovách Spojených štátov v dvadsiatych a tridsia­ tych rokoch 20. storočia. Ani tu by však ideali­ zujúca predstava o tom, že neexistuje spojitosť s Mussoliniho fašizmom neobstála. Tieto symboly neboli osádzané v nadväznosti na imperiálneho ducha starovekého Ríma, ale v priamej spojitosti s fašistickým Talianskom. Od roku 1922, keď sa k moci dostal fašistický režim, začali v Taliansku na mnohých budovách verejnej správy osádzať fasces. V tom istom roku písal Washington Post o tom, že na talianskych bankovkách sa začali objavovať symboly prútov a sekier ako znak sta­ rého Ríma oživený fašizmom. Profesor Konto­ rovich píše, že architekt Charles Gilbert, ktorý sa s Mussolinim stretol v roku 1927 na návšteve Talianska, navrhol v roku 1935 aj reliéfy fasces na budove Najvyššieho súdu USA. Napriek Mussoli­ niho spojenectvu s Hitlerom, napriek jeho vojne so Spojenými štátmi, dokonca aj napriek desiatkam tisíc Američanov padnutých v bojoch s fašistický­ mi vojskami v severnej Afrike a v Taliansku, ne­ priateľský, fašistický znak ostáva na ministerstve spravodlivosti, Najvyššom súde, Lincolnovom pamätníku a nespočetnom množstve ďalších washing­tonských budov alebo na štátnej pečati USA, uzatvára profesor Kontorovich.

VOJNU VYHRALI FAŠISTICKÍ SPOJENCI

Otec prezidenta prednášajúceho v septembri 2001 tézy o Novom svetovom poriadku medzi dvomi symbolmi fašizmu, Prescott Bush, bol aj jedným z najaktívnejších stúpencov fašizmu. V roku 2007

ESEJE NA JEDNU FAJKU > DYMOVÉ SIGNÁLY

priniesla BBC dokument s názvom The Whitehouse Coup, v ktorom uviedla, že Prescott Bush bol priamo zapojený do plánov na zvrhnutie vlády USA a nastolenie fašistického režimu. Cieľom pre­ vratu malo byť odstránenie Roosevelta prostred­ níctvom pol milióna vojnových veteránov, ktorých mali okrem Bushovej rodiny viesť rody majiteľov firiem Maxwell Hse, Goodtea alebo Heinz. Boli presvedčení, že Spojené štáty by si mali osvojiť fašistickú politiku korporativizmu podľa vzoru Mussoliniho, aby sa vymanili z hospodárskej krízy. Prescott Bush bol aj jedným z najvplyvnej­ ších podporovateľov Adolfa Hitlera. Vyšetrova­ nia prokurátora Johna Loftusa uverejnené v The Guardian a mnohé odtajnené dokumenty jasne dosvedčujú kooperáciu Bushovej Harriman Holding Company s Fritzom Thyssenom, oceliarskym magnátom a počiatočným mecenášom NSDAP. Loftus uvádza, že oceliarsky podnik Sliezsko-ame­ rickej korporácie (SAC) v blízkosti Osvienčimu využíval prácu väzňov z koncentračných táborov a jeho banka pomáhala Thyssenovi vyrábať oceľ, s ktorej pomocou boli zabíjaní spojeneckí vojaci.

Historik, profesor Anthony C. Sutton vo svojej knihe Wall Street a Hitlerov vzostup zdôrazňuje, že americký kapitalizmus bol pre vojnové prípra­ vy v Nemecku absolútne kľúčovým. Rozhodujúci sektor amerického hospodárstva nielenže poznal skutočný rozmer nacizmu, ale všetkými mysliteľ­ nými spôsobmi ho aj podporoval s vedomím, že to povedie k vojne, do ktorej bude zatiahnutá Ame­ rika aj Európa. Fašizmus ani nacizmus rozhodne neskončili 8. mája 1945. Pripomeňme si len mená ako Karl Wurster, Fritz ter Meer, Walter Hallste­ in – Norimbergom odsúdenými za genocídy. To je len zopár pohlavárov nacistického Nemecka, ktorí neskôr stáli pri zrode ekonomiky a fungova­ nia EHS ako predchodcu EÚ. Stovky nacistických vedcov ako Wernher von Braun sa s pomocou spravodajských služieb v operácii Paperclip dostali do riadiacich štruktúr vedeckého výskumu USA. Adolf Heusinger sa ako náčelník generálneho štá­ bu Adolfa Hitlera stal onedlho predsedom generál­ neho štábu NATO vo Washingtone.

KISKA VYZÝVA KONAŤ

Vráťme sa však k pointe fašizmu, ktorý nie je len o zväzku politickej moci a korporácií, ale aj

o absolútnom popretí individuálnej slobody v mene vyššieho organizačného celku. To prináša fenomén spomínaný v úvode – zákaz myslieť inak, ako imperatívne diktuje doktrína. Dňa 28. febru­ ára 1933 nacistická propagandistická a mocenská mašinéria s odvolaním sa na požiar Reichstagu pozastavuje ústavné záruky slobody. Svojou vy­ hláškou mení niekoľko sekcií Ústavy Nemeckej ríše a až do ďalšieho oznámenia v mene bezpeč­ nosti obyvateľov pozastavuje práva na slobodné vyjadrenie názoru, vrátane slobody tlače. Tento znovuoživený totalitný scenár obmedzenia slo­ body prednesený v roku 2014 Davidom Camero­ nom, o necelé dva roky, v júni 2016, reprodukuje aj prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska v prejave o stave krajiny pred parlamentom. „Za­ tiaľ čo za nedôveru v štát si môžeme predovšet­ kým my sami, tu doma, tak nárast vplyvu rôznych konšpiračných teórií, spochybňovania vedeckých faktov a lživé kampane na internete a sociálnych sieťach nie sú výlučne domáceho pôvodu. A mys­ lím si, že by vláda a štátne inštitúcie mali začať brať tento fenomén vážne, pretože dnes sa z toho stáva otázka bezpečnosti štátu. A nielen konštato­ vať, nielen analyzovať, ale aj aktívne konať." Čo si máme predstaviť pod pojmom „aktívne konať“?

Zákaz publikovania? Zákaz slobody slova a pre­ javu? Zákaz slobodného prístupu k informáciám?

Prenasledovania? Zatýkania? Väznenia? Vraždy?

Lágre? To všetko tu už bolo a všetko začalo poti­ chu. Tieto hrozivé slová v temnom duchu súmra­ ku pred druhou svetovou vojnou sú súčasťou opätovnej prípravy obyvateľstva na postupné ob­ medzovanie základných ľudských práv, akými sú sloboda slova a slobodný prístup k informáciám zakotvených v ústave. Takéto úvahy dnes do vedo­ mia spoločnosti premietajú ľudia ako Andrej Kis­ ka, ktorý ešte prvý týždeň v prezidentskom úra­ de povedal pamätnú vetu: „Ja som presvedčený o tom, že ľudské práva nesmú byť nadradené ob­ chodným záujmom." Agentúry okolo to okamžite dementovali, psychológovia vysvetľovali, že ide o brbt, že bol v strese a išiel na „autopilota.“ Prob­ lém je v tom, že Andrej Kiska v odpovedi smerom k porušovaniu ľudských práv v Číne svoju úvahu aj zjemňujúco skorigoval: „Netreba ísť s bubnom na zajace, nechystám žiadnu revolúciu v zahra­ ničnej politike, ale pokiaľ sú stretnutia a situácie,

kedy budem pokladať za dôležité zdôrazniť otáz­ ku ľudských práv, určite tak spravím." Spolu s vý­ raznou podporou Porošenka, ktorého armáda preukázateľne bojovala s neonacistickými oddiel­ mi (spomeňme si na minuloročné vysielanie ne­ meckej ARD, kde sa ukrajinský veľvyslanec Mel­ nyk priznáva, že neonacistické jednotky sú pod kontrolou velenia v Kyjeve), a spolu s výzvami na obmedzenie slobody slova sú to všetko nesporné znaky sprítomňujúce prúty zviazané so sekerou.

HODINY TIKAJÚ, NO STÁLE JE ČAS

My, ako občania Slovenskej republiky sme vy­ slali už niekoľko konkrétnych signálov k dialó­ gu o mieri priamo prezidentovi, ktorí sa nás vo svojej prísahe zaviazal reprezentovať bez rozdie­ lu. Preto znovu a znovu vyzývame k rozhovoru, k zachovaniu mieru, pokoja a ku zdržiavaniu sa nenávisti voči akejkoľvek krajine alebo ľuďom s iným svetonázorom. Na Slovensku sú tisíce, státisíce, milióny ľudí, ktorí môžu mať a majú svoj vlastný názor a pocity. Mnohí statoční sú aj v polícii, SIS, armáde, súdnictve. Som hlboko presvedčený, že v krajine s najmenšou dôverou k západným autoritárskym režimom, k vojen­ skému paktu NATO alebo aj k samotným Spo­ jeným štátom sa podarí presadiť ukrajinský sce­ nár a nechať nás vtiahnuť do občianskej vojny.

Hoci mnohí nešikovní slovní ostreľovači naše odmietnutie spoluúčasti na páchaní zla pripi­ sujú ruskej propagande, úplne im uniká, že to, čo prinášame, pochádza zo západných zdrojov a informácií, z ich odtajnených archívov, z kníh západných autorov spoluvytvárajúcich režim.

Hodiny tikajú, no stále je čas. Hoci sa zdá, že musíme mať iba jednu, máme viacero ciest. Hoci chcú aby sme im vraveli áno, my si už myslíme nie. Vieme, že dôvod, prečo nás tlačia k zjedno­ covaniu je strata vlastnej identity a schopnosti odolávať jednej pravde a jednej vláde svetofašiz­ mu. A preto nás ani sebalepšie pokusy o kvet­ naté formulácie ospravedlňovania opätovného nástupu totalitných nástrojov kontroly nesmú odradiť od najvyššej možnej miery občianskej spoluzodpovednosti. Spoluzodpovednosti za ob­ ranu tých najcennejších výsad človeka: slobod­ ne uvažovať, slobodne rozprávať, ale aj slobod­ ne pochybovať o čomkoľvek.

7

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Marián Ďuriš

SATANISTICKÉ RITUÁLY

POČAS OTVÁRANIA TUNELA VO ŠVAJČIARSKU

Za

8

účasti európskych byrokratov sa za­ čiatkom júna konalo slávnostné otvo­ renie najdlhšieho vlakového tunela na svete. S dĺžkou 57 km a cenou vyše 11 miliárd eur je Gotthard najdlhším a najdrahším tunelo­ vým projektom v histórii. V súvislosti s rastúcim nacionalizmom a uzavretím hraníc má byť údaj­ ne symbolom európskeho zjednotenia. Avšak ce­ remoniál, ktorý ukončil 17 rokov prác na veľko­ lepom diele vo švajčiarskych Alpách, bol temný, pre mnohých znepokojivý až satanistický rituál.

Na slávnostné otvorenie dorazili hodnostári ako Angela Merkelová, François Hollande alebo Mat­ teo Renzi. Namiesto očakávanej oslavy sa im do­ stalo zlovestného rituálu nemeckého režiséra Vol­ kera Hesseho, ktorý bol, podobne ako ceremoniál OH v Londýne 2012, plný symbolov, sexuality a pekelných výjavov. „Slávnosť“ začínala príchodom robotníkov v oranžovom, ktorí kráčali na scénu podľa rytmu vojenských bubnov, v štýle filmu Metropolis (1927) a s nádychom „nového svetového poriad­ ku“. Rytmus naberal na intenzite, robotníci začí­ nali vzrušene tancovať a poskakovať. Následne vlak priviezol skupinu mladých ľudí v spodnej bielizni a z nejakého dôvodu sa všetko zmenilo na podivuhodný „tanec sv. Víta“ obnažených tiel.

Oblečení v bielom, mali títo muži a ženy pred­ stavovať masy, ktoré budú cestovať tunelom. Po zobrazení robotníkov ako „zombie vojakov“ teda prišiel všeobecný ľud ako mimoriadne sugesti­ bilná a oplzlá svorka. Z tohto vlaku vystúpil aj démon padlého anjela, dieťa s tvárou Lucifera, ktorý mal byť údajnou spomienku za tých, ktorí zomreli pri výstavbe tunela. Prečo nad nimi lietal práve Antikrist?

Od tohto momentu sa udalosť zmenila na sa­ tanský obrad. Muž, oblečený ako koza, sa stal majstrom, ktorému všetci vzdávajú hold. Čo to má spoločné s budovaním tunela? Masmédiá vo svojich trápnych pokusoch vysvetľovali túto

scénu ako pripomienku, že v Alpách žijú horské kozy. Veľmi svojrázne. Prečo bol tento kozí muž v pozícii sily? Prečo sa mu ľudia klaňali? Naviac ho sprevádzala podivná procesia, ktorá opatrne držala lebky s rohmi, akoby išlo o náboženské artefakty, a ženy podriadene na svojich hlavách naznačovali rohy. Zdalo sa, že akceptujú kozieho muža za svojho pána. Ďalšia časť príbehu sa odohrávala vonku a prebie­ hala približne identicky. Opäť „zombie“ robotníci, naoko nadopovaná a polonahá skupinka a ako bo­ nus – satan. Obnažovanie sa, vojenské formácie a ľudia zmätene poskakujúci naokolo, zrejme ako predstava elít o masách. Ceremoniál znovu pripo­ mínal smrť v tuneli, zobrazujúc trojicu mŕtvych, ktorí visia vo vzduchu. Tých nahrádzajú tri stra­ šidlá a vznášajú sa pred obrazovkou, kde je obrie „vševidiace“ oko. Máme to chápať ako oslavu ľud­ ských obetí? Kozí muž vstúpil na scénu tentoraz s ľuďmi v bielych závojoch – nevestami pred svad­ bou, behal a kričal ako posadnutý a veľký displej strašil obecenstvo zlovestným pohľadom diabla, pred ktorým sa vznášajú tri chrobáky, resp. „dia­ bol vidí troch mŕtvych robotníkov ako hmyz“.

Klaňajúci sa herci a kruh plný očí len potvrdzuje, že tento ceremoniál bola očividne jedna veľká, okultná omša, nabitá symbolikou moci a zla.

Niektorí tvrdia, že prostredníctvom otváracieho ceremoniálu najhlbšieho a najdlhšieho tunela na svete, okultná elita oznámila svetu, že má pod kontrolou všetky zdroje a pracovnú silu. Inými slovami, oni sú jediní, ktorí môžu podobné pro­ jekty viesť, pretože kontrolujú politiku, financie a obchod, pričom satanistické symboly len doka­ zujú, čomu sa oddávajú. Ceremoniál tak prevrátil inžiniersky zázrak na protikresťanský obrad ve­ novaný Bafometovi, zatiaľ čo pošpinil mŕtvych pracovníkov a masy jeho budúcich užívateľov. Na záver zožalo predstavenie búrlivé ovácie a nadše­ nie zo strany publika, ktorého súčasťou bolo mno­ ho popredných vládnych predstaviteľov.

DRÁŽĎANSKÝ BILDERBERG 2016

Skupina vplyvných osôb z bankového, politické­ ho, mediálneho a obchodného prostredia každo­ ročne zasadne na nejakom luxusnom a prísne stráženom mieste, kde diskutuje o dianí a utvára­ ní sveta takým spôsobom, ktorý by maximalizo­ val profit pre všetky zúčastnené strany a zároveň udržal pre vyvolených veľmi prínosný status quo, hoci by to znamenalo pokračujúcu deštrukciu strednej triedy. Reč je, samozrejme, o kedysi kon­ špiračnej teórii s názvom Bilderberg, ktorú dnes už aj mainstreamové médiá s nevôľou priznávajú a informujú o nej tak, aby stručná zmienka radšej zmizla v záplave „láskyplných“ prisťahovalcov, vrelej euroatlantickej náruče a „škaredých“ Ru­ sov.

Ako poznamenal britský The Guardian: „Keď uvidíte zbrane, viete, že začína Bilderberg“. Dráž­ ďanský hotel Taschenbergpalais – dejisko tohto­

ho programu a zoznamu hostí. Prítomnosť „an­ ti-Trump“ a „pro-Hillary“ senátora Lindseyho Grahama je známkou toho, že americké voľby boli prominentnou témou. Je pravdepodobné, že Trumpov propagovaný odpor voči transatlantic­ kému globalizmu a niektorým medzinárodným dohodám nie je Bilderbergu po chuti, ako aj jeho predpokladaná príslušnosť k inej, eurázijskej vetve globalistov. Ďalšia debata zrejme zahŕňala britské referendum o vystúpení z EÚ. Toto hla­ sovanie ohrozilo budúcnosť federálneho super­ štátu, ktorý bol ideou najmä postáv Bilderbergu.

Zaplavenie Európy prisťahovalcami z tretieho sveta, ktorého obeťami sú Európania, mohlo byť ďalším bodom. Hoci nemecké médiá hlásili, že „hrobárka Európy“, Merkelová, sa na tohtoroč­ nej konferencii zúčastní, jej meno sa v zozname neobjavilo. Je však bežnou praxou vynechávať mená z oficiálneho zoznamu, ak je účasť osoby politicky chúlostivá.

Závery „dialógu pre dialóg“, o ktoré zákulisnému Bilderbergu údajne ani nejde, nikdy neuzrú svetlo sveta. Ich vplyv si bude môcť svet užiť vo forme oficiálnej, fiškálnej a monetárnej politiky, nových zákonov, predpisov a spoločenských noriem.

NEMECKÁ SPRAVODAJSKÁ SLUŽBA BND POBOČKOU CIA

ročného Bilderbergu od 9. do 12. júna – bol plný vyzbrojených „civilov“. Letmý pohľad miestnych novín DNN zaznamenal okrem neoznačených hliadkujúcich aj 400 policajtov, ktorí obklopili miesto a k dispozícii bola tiež barikáda z betó­ nových blokov okolo vchodu. Čoho sa boja hla­ vy korporácií, predsedovia vlád, podpredseda Európskej komisie, predstavenstvo HSBC alebo mnohí iní? Podľa oficiálnej stránky je Bilderberg len „fórom pre neformálne rozhovory“, ktoré sú „navrhnuté na podporu dialógu medzi Európou a Severnou Amerikou“. Dialóg na podporu dia­ lógu? Navyše tento dialóg údajne „nevyžaduje akýkoľvek výsledok“.

Pravý obsah stretnutia sa k nám dostane len ťaž­ ko, keďže skutočná agenda musí zostať skrytá.

Je však možné odvodiť ju zo všeobecne znejúce­

Podľa tlačovej správy nemeckých Deutsche Wirtschafts Nachrichten (DWN) zo 7. júna s ti­ tulkom „Merkel entmachtet BND: USA kontrol­ lieren Spionage in Deutschland“, bude čoskoro v nemeckom parlamente kancelárkou Angelou Merkelovou odsúhlasený nový zákon, ktorý pretvorí Spolkovú spravodajskú službu Bundes­ nachrichtendienstes (BND) na odnož Central Intelligence Agency (CIA).

Nezávislé kapacity BND budú oslabené až ne­ funkčné a predtým americká špionáž nemec­ kých firiem sa stane súčasťou „nemeckej“ pre­ vádzky. V praxi to znamená, že tajné služby USA (napríklad NSA) budú môcť aj naďalej špehovať a odpočúvať každú spoločnosť a ob­ čana v Nemecku. (To zahŕňa aj kancelárku sa­ motnú, ktorá bola odpočúvaná americkou NSA. Teraz to však bude legálne.)

Tieto kroky môžu byť súčasťou prípravy Západu na globálnu vojnu. Vyplýva to zo správy DWN

9

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

10

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

vydanej 6. júna, podľa ktorej sa nemecká vláda chystá na vojnu proti Rusku a je vypracovaný re­ port Bundeswehru, ktorý deklaruje Rusko za ne­ priateľský národ. DWN píše: „Ruské tajné služby zjavne dôkladne preskúmali túto správu. Ešte pred publikáciou bol do Berlína zaslaný drsný protestný tón“. Šéf zahraničného výboru ruskej Štátnej dumy Alexej Puškov napísal na Twitteri: „Rozhodnutie nemeckej vlády deklarovať Rusko za nepriateľa ukazuje Merkelovej podriadenosť Obamovej vláde“. 17. februára DWN oznámila, že nemecká kancelárka „vyvíja novú vojenskú doktrínu“, ktorá „označuje ‚anexiu‘ Krymu Rus­ kom za základ pre vojenskú akciu proti Moskve“.

Zdá sa, že tento skorší predpoklad bude čoskoro naplnený. Keď vezmeme do úvahy všetky tieto novinové správy DWN, podriadenosť nemeckej vlády voči USA je zreteľná.

Hnev obyvateľov vyvrcholil po škandáloch ame­ rických vojakov, ktorí páchajú na ostrove krimi­ nalitu, vraždia a znásilňujú. Americká základňa po nich vydala vojakom zákaz vychádzania.

Podľa RT.com sa protestu zúčastnilo 50-tisíc a podľa agentúry Kjódó a The Guardian dokon­ ca 65-tisíc ľudí. Demonštranti požadujú prehod­

FRANCÚZSKO V PLAMEŇOCH: 300-TISÍC PROTESTUJÚCICH

notiť bezpečnostnú dohodu uzatvorenú medzi Washingtonom a Tokiom, podľa ktorej sú vojaci na Japonskom ostrove legálne. Podľa RT.com ide o najväčší protest proti prítomnosti amerických vojsk v priebehu dvoch dekád. Protest sa usku­ točnil v meste Naha, neďaleko amerických letec­ kých základní Kadena a Futenma. „Japonsko je stále vojenskou kolóniou USA. Základňa to symbolizuje,“ prehovoril 59-ročný učiteľ Noboru Kitano (podľa France24). Podľa japonských novín Asahi Shimbun bola 32-roč­ ným americkým námorníkom Kennethom Fran­ klinom Gadsonom znásilnená a zavraždená (zaškrtená) 20-ročná žena Rina Shimabukuro.

V inom prípade bol 24-ročný námorník Justin Castellanos obvinený zo zabitia japonskej ženy pri hoteli Naha. Počas júna bol 21-ročný ame­ rický námorník Aimee Meiji chytený pri čelnej zrážke počas jazdy v opitosti (hladina alkoholu prekročila šesťnásobne zákonný limit). To je len niekoľko objasnených prípadov kriminality ame­ rických vojakov na ostrove.

Od konca mája 2016 prebiehajú vo Francúzsku nepretržité a masívne štrajky a protesty. V uli­ ciach Paríža znie Internacionála, Marseillai­ sa a revolučné pesničky. Všade vidieť červené vlajky a spravodlivý hnev ľudí. Francúzsky ľud protestuje proti plánovanej reforme zákonníka práce (prezident Hollande si za návrhom stále stojí). Podľa informácie odborov podporilo pro­ testy hneď od začiatku po celej krajine 300-tisíc účastníkov. Podľa mainstreamových médií však ide o „výtržníkov“. Slovenský mainstream o tom, samozrejme, neinformuje, alebo ak, tak len mar­ ginálne. Výnimkou sú paradoxne HN a Topky (treba však povedať, že keby išlo o farebnú revolú­ ciu, bolo by na každom serveri 10 článkov denne a on-line prenos).

PROTESTOVALO SA AJ V JAPONSKU

V Japonsku sa konal masívny protest proti prí­ tomnosti amerických vojsk na ostrove Okinawa.

Nespokojnosť obyvateľov Okinawy vyvolalo roz­ miestnenie 12 lietadiel MV-22 Osprey na základni Futenma v obývanej časti ostrova. Podľa RT.com hostí Okinawa 75 percent všetkých amerických vojenských zariadení v Japonsku a je dôležitou geopolitickou základňou pre Washington v regió­ ne, ktorý susedí s Čínou a juhovýchodnou Áziou.

WASHINGTON ODMIETOL ÚČASŤ NA EKONOMICKOM FÓRE V PETROHRADE

Americkí vládni predstavitelia sa nezúčastnili na Medzinárodnom ekonomického fóre v Petrohra­ de, ktoré sa konalo 16. – 18. júna na tému „Zhod­ notenie novej svetovej ekonomickej reality“.

Americký hovorca ministerstva zahraničných vecí Mark Toner pred podujatím uviedol: „Naše

stanovisko sa nezmenilo, americká vláda nebude na tomto fóre prítomná na nijakej úrovni.“ Uvie­ dol, že podľa názoru ministerstva zahraničných vecí spoločnosti, ktoré chcú podnikať v Rusku, riskujú ekonomické straty a aj stratu svojej poves­ ti: „Nie je možné podnikať a rozvíjať vzťahy tak ako predtým, kým Rusko nesplní svoje záväzky vyplývajúce z Minskej dohody.“ Ruská ambasáda vo Washingtone minulý me­ siac uviedla, že napriek vládnym námietkam sa fóra zúčastnili významní americkí investo­ ri. „Len ťažko nás dokáže prekvapiť fakt, že Washington ignoruje dianie v Rusku, vyvíjať tlak na podnikateľov však nie je vhodné, preto­ že Spojené štáty vždy oddeľujú podnikanie od politiky,“ uviedol hovorca veľvyslanectva Grigo­ rij Zasypkin. V minulom roku sa Ekonomické­ ho fóra v Petrohrade zúčastnilo viac ako 7000 klientov a 1000 medzinárodných spoločností, medzi nimi aj šéfovia spoločností BP, Royal Dutch Shell a Total, ale aj PwC, Boston Consul­ ting, Schlumberger, Intel, ExxonMobil, Boeing, ako i ďalšie americké firmy. Pod jeho záštitou sa uzatvorilo 205 dohôd a memoránd a podpísali sa zmluvy v hodnote 4,5 miliárd dolárov.

DOSTANE KRÁĽOVNÁ ELSA PRIATEĽKU LESBIČKU?

Napriek tomu, že to znie akokoľvek absurdne a nezmyselne, americká LGBTI loby tlačí na pro­ dukciu disneyoviek, aby v druhom pokračovaní detskej rozprávky Ľadové kráľovstvo (v origináli Frozen) konvertovali kráľovnú Elsu na lesbičku a namiesto princa jej stvorili lesbickú partnerku.

Ľadové kráľovstvo sa stalo historicky najúspeš­ nejším animovaným filmom po tom, čo si od premiéry v novembri 2013 na konto pripísalo ce­ losvetový zárobok približne 2 miliardy dolárov.

Patrí k piatim filmom svojho druhu s najvyššou tržbou v kinách. Snímka získala dvoch Oska­ rov za najlepší animovaný film a vďaka skladbe „Let It Go“, na udeľovaní cien americkej Aka­ démie filmových umení a vied, triumfovala aj v kategórii pôvodných piesní.

A práve túto animovanú rozprávku chce kvôli masívnemu diváckemu záujmu detí na celom svete LGBTI loby použiť na presadzovanie svojej neomarxistickej ľudsko-právnej agendy.

Požiadavku považuje za oprávnenú aj GLA­ AD, americká homosexuálna loby, vznášajúca dôraznú kritiku voči spoločnosti Disney za to, že vo svojich filmoch doteraz neukázala žiadnu postavu zo skupín LGBTI osôb a ich životný štýl. Liberálne média pod vplyvom novej ľavice poslušne pritakávajú, že áno, však predsa aj lesbičky by mali mať „svoju” princeznú. Otázka znie: Sú už maloleté diev­ čatká vo svojom veku rozprávok lesbičkami?

Teda, majú aj takzvané „slobodné a nezávislé“ (neoliberálne) médiá právo podieľať sa v spo­ lupráci s LGBTI loby na genderovej manipulá­ cii, indoktrinácii a rodovom scitlivovaní detí predškolského veku?

LGBTI loby je presvedčená, že kráľovná Elsa už lesbička je, a preto sa údajne právom doža­ duje toho, aby v ďalšej časti Elsa dostala pria­ teľku, partnerku a milenku primerane k svojej sexuálnej orientácii a preferenciám… Kampaň na sociálnej sieti Twitter, ktorá používa hash­ tag #GiveElsaAGirlfriend (dajte Else priateľ­ ku), sa stala virálnou.

Svetová organizácia CitizenGO presadzuje pozitívne politiky orientované na podporu tra­ dičnej rodiny, založenej na manželstve muža a ženy a výchovu detí obomi rodičovskými vzormi (muž, otec, žena, matka). Je vyhlasova­ teľom medzinárodnej petície, ktorá žiada spo­ ločnosť The Walt Disney, aby odolala tlakom LGBTI loby, a aby sa kráľovná Elsa, s ktorou sa stotožňujú miliardy detských diváčok na celom svete, nestala použitým a zneužitým ná­ strojom tejto agendy. (mď, lp, sb, jr)

11

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

IVO: ZA NAŠU DÔVERU K RUSKU MÔŽU „RUSOFILSKÍ ŠTÚROVCI“

I

12

nštitút pre verejné otázky (IVO) prezen­ toval výsledky porovnávacieho priesku­ mu v krajinách V4, ktorý na reprezentatívnej vzorke dospelej populácie (za SR odpovedalo 1067 ľudí) uskutočnila v lete 2015 neuvedená organizácia. Prieskum priniesol zaujímavý po­ znatok. Pomerne výrazne sa tieto štáty, ktoré sú zároveň členmi NATO, navzájom odlišujú svojou dôverou k USA (Slováci 27 %, Maďari 33 %, Česi 41 %, Poliaci 50 %) a k Rusku (Polia­ ci 9 %, Česi 16 %, Maďari 17 %, Slováci 31 %).

Symptomatická je opačná polarizácia Slovákov a Poliakov, vyplývajúca z rozdielnych historic­ kých skúseností a kultúrneho kontextu oboch národov.

Už trochu inú kapitolu predstavuje interpretá­ cia faktorov, ktoré sa na výsledkoch prieskumu mohli podpísať. Na tlačovej besede Oľgy Gyar­ fášovej z IVO sa novinári okrem iného dozvede­ li, že našu dôveru k Rusku mohol okrem „soci­ álnych skúseností Slovákov po druhej svetovej vojne či technologického pozdvihnutia sloven­ ského poľnohospodárstva za komunistického re­ žimu“ ovplyvniť aj „rusofilský odkaz niektorých štúrovcov“, čo je s ohľadom na skutočnosť, že táto generácia tu pôsobila 170 rokov pred nami, iluzórna predstava. Naproti tomu vysoká nedô­ vera k nášmu východnému susedovi môže popri „politickej nestabilite a hrozbe súvisiacej s rus­ ko-ukrajinským konfliktom“ vyplývať z „nižšej informovanosti o Ukrajine“.

Sporadické sondáže verejnej mienky teda ne­ musia sledovať výlučne informatívno-zisťovací účel. Latentným poslaním niektorých je spätne pôsobiť na spoločenské vedomie a kreovať ho žiaducim smerom. Napriek bezmála trom de­ saťročiam masívnej proamerickej propagandy sa však transformovať mienku slovenskej verej­ nosti a namieriť ju proti Rusku nedarí. Núka sa preto legitímna otázka: Je dimenzia, v ktorej žijú ministerstvá, mimovládky či mainstreamo­ vé médiá, totožná s časopriestorom občanov tohto štátu?

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

HROZBA „PLAZIVEJ NORMALIZÁCIE“ ČORAZ REÁLNEJŠIA

Česko si posvieti na ruskú propagandu, vytvá­ ra špeciálny tím – informovali 25. 5. slovenské webové portály. Podľa zdroja (ČT) sa má veno­ vať „preverovaniu ruských a iných zahraničných zdrojov“, ktoré na základe bližšie nešpecifikova­ ných kritérií označí za „ruskú propagandu“. Na hrane zákonnosti pôsobiaca 30-členná skupina

opäť úplne kontrolovať Doneckú a Luhanskú oblasť a možno aj vrátiť Krym, pokiaľ jeho obyvatelia uvidia, že sa na Ukrajine žije omno­ ho lepšie než v Rusku,“ povedal exminister fi­ nancií SR v rozpore s platnou i hypotetickou realitou. Aj keď svoje tvrdenia podmieňuje hospodárskym rastom a preventívne ich balí do kondicionálu, ide o číre populistické fan­ tazmagórie. Návrat Krymu do zostavy ukra­ jinského štátu, pokiaľ má byť mierový, by mu­ sel byť v prvom rade viazaný na súhlas jeho obyvateľov vyjadrený v opätovnom referende.

Takýto súhlas nie je v blízkej ani vzdialenej budúcnosti reálny. Navyše Mikloš vo svojich virtuálnych konštrukciách ignoruje zákonnú moc v Moskve, pod ktorú Krymská republika už viac ako dva roky patrí.

O tom, či sa dotkol aj negatívnych dopadov masovej migrácie v podobe zločinov (vrátane sexuál­nych) páchaných na európskom obyvateľ­ stve, nie je nič známe. Sme teda svedkami tren­ du, keď proutečenecká propaganda preniká už aj na odborné platformy. Môže však ísť aj o ve­ domé zavádzanie a podporu nezákonnosti pod zámienkou multikulturalizmu.

KONTROVERZNÝ MINARET IMPULZOM K BOJKOTU POHODY

Multižánrový hudobno-politický festival Poho­ da, ktorý bude mať v júli 20 rokov, neprestáva vyrážať dych. Po vlaňajších nápisoch „Refuge­ es Welcome“ ho má tento rok popri vizuálnych dielach, fotografiách a inštaláciách spestriť aj prvý minaret na Slovensku! „Jednou z tém

PROUTEČENECKÁ AGENDA UŽ AJ NA ODBORNEJ PLATFORME

bude v ČR sledovať „manipuláciu ruských médií, ako aj aktivity na internete či sociálnych sieťach“.

Politicko-spoločenská atmosféra na Slovensku do takejto pokročilej deformity síce zatiaľ nedo­ spela, no všetky signály nasvedčujú tomu, že sa už na tom intenzívne pracuje. Najnovšie možno pod hlavičkou „občianskeho aktivizmu“ a „libe­ rálnej žurnalistiky“ sledovať snahu o zvýšený monitoring odporcov trvalej prítomnosti U.S. Army v strednej Európe. Vývoj začína v niekto­ rých aspektoch nadobúdať črty „plazivej norma­ lizácie“, akejsi reprízy pohnutej kapitoly národ­ ných dejín (1969 – 1971). Zdá sa, že presne o to niekomu ide. Jediný rozdiel spočíva v totožnosti okupanta, ktorého k sebe tak horlivo a vrúcne pozýva.

MIKLOŠOVE POPULISTICKÉ SĽUBY O „UKRAJINSKOM KRYME“

Ivan Mikloš, od 22. 4. 2016 poradca ukrajin­ ského premiéra Volodymyra Groysmana, sa krok za krokom zbavuje charakterovej masky suchopárneho technokrata. V nedávnom roz­ hovore pre portál LB.ua (24. 5.) prisľúbil Ky­ jevu obnovenie jeho kontroly nad Donbasom a Krymom. „Ak bude Ukrajina bohatou a roz­ vinutou krajinou, vznikne v budúcnosti šanca

Pokusov naplniť vedomie obyvateľov európ­ skych metropol falošnou ilúziou, že s prílivom nových obyvateľov (rozumej migrantov) sa dá nielenže „bezbolestne vyrovnať“, ale navyše obohatiť, pribúda. Popri tradičných platfor­

mách si aktéri utečeneckej agendy nachádzajú nové informačné kanály. Potvrdili to aj nie­ ktorí účastníci májovej TREND konferencie Reality a development 2016. „Diverzita je to, čo robí New York New Yorkom a v Prahe mi trochu chýba. Nedávna štúdia dokázala, že obyvatelia kultúrne rozmanitých miest majú vyššie príjmy a životný štandard. Mestá s vyššou diverzitou sú spravodlivejšie a udržateľnejšie. A príťažlivejšie,“ povedal Martin Barry, riaditeľ pražskej konfe­ rencie reSITE a newyorský krajinný architekt.

13

bude spoločenská zodpovednosť umelcov pri ochrane demokracie či nezodpovednosť iných pri šírení zhubných ideológií ako rasizmus a fa­ šizmus,“ objasňuje Anton Repka z organizačné­ ho tímu a pokračuje: „Navrhnuté dielo reaguje na vážnu spoločenskú tému ľahkou vzdušnou konštrukciou. Je vynikajúcou umeleckou od­ poveďou na nezmyselné vyjadrenia našich au­ torít a skvelým spôsobom otvára priestor na diskusiu.“ Rozmanitosť foriem, akými dnes do kedysi alternatívneho hudobného festivalu preniká propaganda, udivuje. Neštandardná iniciatíva (víťazný návrh Public Art Contest), ktorá má prezentovať solidaritu s trpiacimi ute­ čencami, sa už stala impulzom k bojkotu Poho­ dy na Facebooku. Otázne je, aký osud stihne minaret po skončení festivalu. Možno by stálo za to zvážiť jeho trvalé umiestnenie na nádvorí Trenčianskeho hradu. (jup)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

BREXIT A VIRVAR OKOLO S BLÍŽIACIM SA REFERENDOM O VYSTÚPENÍ BRITÁNIE Z EÚ STÚPA TLAK NA VOLIČOV, ABY ODSÚHLASILI ZOTRVANIE V ÚNII.

14

UZÁVIERKA JÚLOVÉHO VYDANIA NÁŠHO MESAČNÍKA BOLA 21. JÚNA. PRETO SME SA V ČASE PÍSANIA TOHTO ČLÁNKU NEDOZVEDELI, AKO HLASOVALI BRITI 23. JÚNA V REFERENDE O VYSTÚPENÍ Z EURÓPSKEJ ÚNIE. JEDNA VEC JE ALE ISTÁ. BRITSKÁ VLÁDA POSTAVILA SVOJU PRESVEDČOVACIU KAMPAŇ ZA ZOTRVANIE V EÚ NA VYTVÁRANÍ ATMOSFÉRY STRACHU.

VRAŽDA AKO NA ZAVOLANIE

Niektorí poslanci Dolnej snemovne a eu­ roskeptickí členovia vládneho kabinetu vyslo­ vovali už koncom februára obavy z predklada­ nia katastrofických scenárov s odradzujúcimi grafmi a štatistickými projekciami. Premiér David Cameron to vtedy vehementne popie­ ral, no britská tlač v polovici júna odhalila, že ministerstvo financií značne zveličovalo hospodárske a finančné následky prípadného odchodu ostrovného kráľovstva z EÚ. Keď sa dva týždne pred plebiscitom prikláňala podľa viacerých prieskumov verejná mienka k rozlú­ čeniu sa Spojeného kráľovstva (UK) s únijným zoskupením, postihla krajinu krvavá tragédia, ktorá zasiahla citové rozpoloženie Angličanov, Škótov, Walesanov a všetkých ostatných oby­ vateľov monarchie. 16. júna sa v nej zastavil čas, keď sa rozhlasom a televíziou rozletela správa o zavraždení labouristickej poslanky­

ne Jo Coxovej. Útočník, 52-ročný záhradník na ňu vystrelil tri rany z pištole a potom ju dobodal nožom s dlhou čepeľou. Polícia kla­ sifikovala atentát ako politický vzhľadom na výkrik Thomasa Maira „Britain First!“ („Bri­ tánia predovšetkým!“), keď sa vrhol pred budovou knižnice v severoanglickom meste Birstall na 42-ročnú matku dvoch detí, ktorá tam prichádzala na schôdzku s voličmi. Zločin tohto fanatika – podľa svedkov človeka inak tichej a uzavretej povahy – ohromil celú kra­ jinu a oba súperiace politické tábory zrušili na 24 hodín všetky plánované verejné akcie.

V priebehu 48 hodín sa preferencie stúpencov a odporcov brexitu – exitu Británie z EÚ pre­ vrátili hore nohami. Nedeľník Mail on Sunday publikoval 18. júna výsledky prieskumu agen­ túry Survation, podľa ktorých iba 42 percent opýtaných by hlasovalo za rozviazanie zväz­ kov s EÚ, kým dva dni predtým to bolo ešte 45

15 percent. Naopak, počet priaznivcov zotrvania v Únii podskočil zo 42 na 45 percent. Čo vy­ volalo tento názorový posun? Pohotová schop­ nosť mediálnej mašinérie vládou podporova­ ného probruselského tábora roztočiť mohutnú celoštátnu šou, aby vykresľovala vraha ako ne­ ľútostného eurofóbneho nacionalistu, ktorý sa neváhal dopustiť neľudskej vraždy. Zvolaním „Britain First!“ nahlas a pred svedkami sa iden­ tifikoval tak jednoznačne, ako nedávno v inom kontexte v Paríži a v Bruseli pomätenci, ktorí páchali teroristické ohavnosti s výkrikmi „Al­ láh akbar“. Zreteľnejšie sa už prihlásiť k niek­ torej názorovej skupine ani nemohol. Britské publikum nadobudlo vďaka tomu dojem, že medzi horlivcami za brexit sú psychicky vyši­ nutí jednotlivci, ktorí bez zábran zahasínajú životy politických protivníkov. Jo Coxová bola v Birstalle obľúbenou poslankyňou a z hľadis­ ka politickej korektnosti vzorovou političkou: angažovala sa za uchovanie pevného zväzku Albiónu s úniou i za ochranu práv „migrantov bez dokladov“, čo je v newspeaku označenie pre ilegálnych migrantov.

Proúniové média marketingovo využili šok ve­ rejnosti na démonizovanie stúpencov brexitu ako pravicových nacionalistov. Zabrnkali dô­ verčivému priemernému konzumentovi novi­ nových či televíznych správ na city a zároveň mu vniesli do podvedomia úzkosť pri pomys­ lení na aktivistov brexitu. Podobne psycholo­ gicky zaočkúvajú poddaných Jej Veličenstva aj proti údajným neonacistom, ultranaciona­ listom, tzv. ruským trolom a iným „asociálom chovajúcim nenávisť k základným hodnotám liberálnej demokracie“. Dramatická smrť pro­ úniovej poslankyne (bola zranená, umierala v bolestiach niekoľko hodín) vrhla ťažko zma­ zateľnú škvrnu aj na konzervatívnu pravicovú stranu Britain First, ktorá sa odštiepila pred piatimi rokmi od známejšej Britskej národnej strany (British National Party), člena Alian­ cie európskych národných hnutí. Tá zastáva natoľko principiálne stanoviská k migrácii, multikulturalizmu a islamizácii Európy, že sa od nej dištancovala pragmatická národniarska Európska aliancia za slobodu, do ktorej patrí aj Slovenská národná strana.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

pred 23. júnom bezsenné noci v obavách pred rozšírením tzv. anglickej nákazy na európsku pevninu. Čo ak by ďalšie členské štáty začali vypisovať referendá o odchode z Únie?

Zastrašovanie Angličanov (Škóti, Íri a Wa­ lesania vzdorujú Bruselu oveľa menej) zo všetkých strán má rôzne podoby. Najčastej­ šou býva popisovanie hospodárskej Sodomy a Gomory, ak by sa odvážili dať krížik pred odpoveď „Opustiť Európsku úniu“. Finančné burzy im avizujú hlboké znehodnotenie libry, ratingová agentúra Fitch prehodnotenie ra­ tingu Británie AA+, medzinárodné finančné inštitúcie stagnáciu ekonomiky a v krátkodo­ bom horizonte drastický pokles hospodárskej výkonnosti.

POSLEDNÁ PRÍLEŽITOSŤ VYMANIŤ SA Z BRUSELSKEJ MAŠINÉRIE

16 ČO CHCÚ A ČO IM PONÚKAJÚ

Tento sofistikovaný mediálny nápor na emó­ cie slušných ľudí nebol prvým, ani posledným.

Presvedčovacia verbálna kanonáda sa na nich valí zo všetkých zemepisných strán už celé mesiace. Jedinou úlohou voličov na referende 23. júna bolo odpovedať na otázku: „Má Spo­ jené kráľovstvo ostať členom Európskej únie, alebo opustiť Európsku úniu?“ Sú to jednodu­ ché a zrozumiteľné formulácie, no nevyhovujú britskej náture, pretože sú formulované čier­ no-bielo. Obyvateľom Albiónu by azda najviac vyhovovala príslušnosť k organizácii, ktorú si odobrili v referende z 5. júna 1975. Bolo to Európske hospodárske spoločenstvo (EHS), ktoré malo vtedy deväť členov. 65 percent oprávnených voličov sa dostavilo pred 41 rok­ mi k urnám a viac ako dve tretiny (67,23 %) z nich povedalo „Áno!“ zotrvaniu v EHS, kam Spojené kráľovstvo vstúpilo v januári 1973.

Len úzka vrstvička zasvätených vtedy vedela, že za vágnym pojmom európskeho projektu sa skrýval plán na vytvorenie politickej, meno­ vej, finančnej, obrannej a ktovie ešte akej inej

únie, ako predstupňa federálneho superštátu.

Takého, ktorý odoberie národným parlamen­ tom kľúčové právomoci a začne vládnuť pro­ stredníctvom komisárov. Už samotný pojem „komisár“ navodzuje na často zahmlených ostrovoch ponurý dojem návratu boľševickej diktatúry, najmä keď Briti vidia, že väčšinu nových zákonov tvorí Brusel a Dolnej snemov­ ni ich posúva len na schválenie.

Sen mnohých Britov o decentralizácii EÚ na úroveň Spoločného trhu (Common Market), ako Briti nazývali EHS, sa len tak ľahko nespl­ ní. Najmä, keď ich kľúčoví spojenci z oboch brehov Atlantiku nabádajú k pragmatizmu a legitimizácii Únie v jej súčasnej podobe. Mi­ nisterský predseda Cameron síce vyrokoval na jar sériu dohôd o výnimkách a osobitných právach, vrátane záruky, že sa Spojené krá­ ľovstvo nebude musieť zapájať do politickej integrácie. Záväzné formulácie dohody však musia prejsť ratifikačným sitom národných parlamentov, a tie sú v terajšej euroskeptic­ kej atmosfére na Starom svetadiele vskutku nevyspytateľné. Držitelia moci v EÚ trávia

Všetky tieto Jóbove zvesti predkladajú ako nespochybniteľné axiómy. V lavíne probrusel­ ských dopadových štúdií sa však nájdu také, ktoré pripúšťajú priaznivý účinok brexitu, i keď až v dlhodobom horizonte. Jednu z ta­ kých výnimiek predstavuje marcová analýza konzultačnej spoločnosti PricewaterhouseCo­ opers vypracovaná pre Konfederáciu britského priemyslu. Medzi najčastejšie deprimujúce sig­ nály, ktoré Brusel s Berlínom posielajú do Lon­ dýna, patrí upozornenie, že Spojené kráľovstvo sa nebude môcť spoliehať na rýchle vyrokova­ nie si takých bilaterálnych zmluvných vzťahov s EÚ, aké ma Nórsko alebo Švajčiarsko. Z Ber­ lína deptajú emancipačne naladených Britov poukazovaním na neistotu, ako dlho potrvá „rozvodový proces“ s Britániou. Počas jeho trvania sa obchod UK s EÚ bude údajne ria­ diť pravidlami Svetovej obchodnej organizácie a Briti by mohli ostať niekoľko rokov na úrovni vzťahov EÚ s Čínou, Brazíliou či s inou mimo­ európskou krajinou.

Bývalý starosta Londýna a konzervatívec Bo­ ris Johnson, ktorý tvorí so šéfom euroskep­ tickej Strany nezávislosti Spojeného kráľov­ stva (UKIP) vedúci tandem hnutia brexit, povzbudzuje Britov, aby neklesali na duchu.

V polovici mája vyšiel do protiútoku obráte­ ním pozornosti na tie obdobia európskych de­

jín, keď vodcovia ako Napoleon, Hitler a ďalší márne skúšali zlúčiť Európu do jedného celku a vzkriesiť zlatý vek starovekého Ríma. Pod­ ľa B. Johnsona sa Európska únia o to pokúša iným spôsobom. Najzávažnejšie nepochopenie márnosti takéhoto zliepania európskych ná­ rodov do abstraktného celku menom Európa prejavil v apríli americký prezident Barack Obama. Oficiálne priletel do Londýna zabla­ hoželať kráľovnej Alžbete II. k 90. narode­ ninám, no popritom prišiel neskryto lobovať proti brexitu. V podvečer príletu apeloval v konzervatívnom denníku The Telegraph na hostiteľskú krajinu, aby sa neodpútala od EÚ.

Apriórne odmietol obvinenie z neprípustného zasahovania do vnútorných vecí štátu, ktorý síce udržiava osobitne úzke vzťahy s USA, no je zvrchovanou krajinou. Rokovacím part­ nerom v Londýne naznačil, že ukončenie členstva UK v Únii by ohrozilo ono privile­ gované partnerstvo. „Keby som mal prístup k rozsiahlemu trhu, na ktorý putuje viac ako 50 percent môjho exportu a na ktorom závisia milióny pracovných miest u mňa doma, určite by som neuvažoval o tom, že také spoločenstvo opustím,“ citoval Český rozhlas jeho výrok na margo Európskej únie. Takáto chladná vypočí­ tavosť pri uprednostňovaní EÚ pred Spojeným kráľovstvom po dlhých desaťročiach privilego­ vaných vzťahov dvoch transatlantických anglo­ saských partnerov Britov sklamala a stúpencov brexitu rozhorčila. Reprezentačná tvár hnutia Boris Johnson kritizoval Obamu za meranie dvojakým metrom a vyjadril presvedčenie, že Spojené štáty by sa nikdy nevzdali pilierov svojej zvrchovanosti v prospech medzištátnej organizácie, akou je EÚ.

S blížiacim sa termínom všeľudového hlaso­ vania hustla spoločenská a politická klíma na britských ostrovoch. Názorovo sa vyhra­ ňovali niektoré masmediálne prostriedky.

Najpredávanejší denník The Sun vyzval svojich čitateľov, aby 23 júna hlasovali za odchod z únie. Použil pri tom ostrú formu­ láciu, ktorá ťala do živého: „Toto je naša posledná príležitosť vymaniť sa z nedemo­ kratickej bruselskej mašinérie... a nastal čas, aby sme sa jej chopili.“

17

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Juraj Pokorný

VÝPREDAJ PÔDY AKO ROZPÚŠŤANIE NÁRODNÝCH ŠTÁTOV EURÓPA SMERUJE K UNITÁRNEMU ZVÄZKU, KTORÉHO ČLENOVIA BUDÚ FUNGOVAŤ LEN AKO RETRANSLAČNÉ STANICE UVÁDZAJÚCE PRÁVNE PREDPISY BRUSELSKÉHO CENTRA DO MIESTNEJ PRAXE. ASPOŇ TAK NAPOVEDÁ VÝZVA, KTORÚ EURÓPSKA KOMISIA (EK) ADRESOVALA 26. 5. BULHARSKU, MAĎARSKU, SLOVENSKU, LOTYŠSKU A LITVE. POŽADUJE, NECH SVOJE LEGISLATÍVY ZOSÚLADIA S PRINCÍPMI NADOBÚDANIA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY TAK, ABY NEOBMEDZOVALI VOĽNÝ POHYB KAPITÁLU A SLOBODU USADIŤ SA.

18

V

odôvodnenom stanovisku, ktoré v rámci mesačného balíka oznámení o porušení európskej legislatívy spomínaným kra­ jinám poskytla, bruselská exekutíva uvádza, že po vstupe do EÚ dostali prechodné obdobie na to, aby svoje vnútroštátne predpisy upravili pod­ ľa nadradenej eurolegislatívy. Hoci táto lehota uplynula v roku 2014, niektoré pravidlá naďalej konzervujú pôvodný stav, čo môže potenciál­

nych investorov odrádzať od cezhraničného investovania.

ULTIMÁTUM „ČIERNYM OVCIAM EUROKOŠIARA“

Na druhej strane zmysel pre pochopenie oblast­ ných špecifík eurokomisii nechýba. Ako aj pri­ púšťa, niektoré obmedzenia na národnej úrov­ ni „môžu sledovať opodstatnené ciele, keď­že

sa zameriavajú na boj proti špekulatívnym ná­ kupom, alebo na plánovanie politiky rozvoja vidieka.“ Musia byť však proporcionálne a voči iným občanom EÚ nediskriminačné. Za naj­ exemplárnejšie „čierne ovce v eurokošiari“ pova­ žujú eurokomisári Bulharsko a Slovensko, ktoré ich znepokojujú podmienkou, aby boli nákupco­ via pôdy osoby s dlhodobým pobytom v krajine, čo údajne „diskriminuje ostatných príslušníkov členských štátov EÚ“.

Ako EK pripomína, uvedeným piatim členským štátom zaslala už vlani „formálnu výzvu“, no ich odpovede jej obavy nerozptýlili. Preto usúdila, že dozrel čas na siahnutie po represívnom ná­ stroji. Ak Bulharsko, Maďarsko, Slovensko, Lo­ tyšsko a Litva do dvoch mesiacov neprídu k ro­ zumu, EK rozhodne o postúpení prípadov päťky „previnilcov“ Súdnemu dvoru EÚ. Reč ultimát a vyhrážok býva príležitostnou súčasťou ľudské­ ho života. Na úrovni štátu však ide o neakcepto­ vateľný prvok, pretože zhadzuje všetkých jeho občanov, upierajúc im základnú úctu.

VÍZIA PROJEKTANTOV EURÓPSKEHO SUPERŠTÁTU

Pôda predstavuje dlhodobo najstabilnejšiu re­ alitnú komoditu na trhu. Každý suverénny štát jej nadobúdanie zo strany cudzincov legislatívne reguluje. Zatiaľ čo vlastníctvo budov je, až na isté výnimky, v zásade neobmedzené, možnosť zahraničných fyzických a právnických osôb (in­ vestorov) získavať pozemky býva v štandardných podmienkach minimálna. Moratórium zavedené pre kategóriu poľnohospodárskej pôdy malo pre východoeurópske krajiny svoj strategický výz­ nam. Jeho účelom bolo chrániť pozemky s úrod­ nou pôdou pred ich použitím na komerčné či sta­ vebné účely, a tak zachovať poľnohospodársky potenciál a potravinovú sebestačnosť krajiny.

Prebiehajúce turbulentné procesy však nútia po­ maly zabudnúť na to, čo bolo, a upriamiť sa na budúcnosť. Pri ktoromkoľvek uhle pohľadu pô­ sobí konečná vízia projektantov európskeho su­ perštátu jasne: postupné rozpustenie národných štátov v „eurokotle“. Nie však vriacom, z ktorého by mohli reflexívne vyskočiť, ale zahriatom na taký stupeň, aby príliš nezistili, čo sa deje. Na tento účel poslúžia rôzne nástroje, pričom jed­

ným z najefektívnejších môže byť popri masovej migrácii výpredaj pôdy do zahraničia. Vlastne hovoriť o zahraničí je už v tejto fáze neprime­ rané, ak nie trúfalé.

„VOX POPULI“

Nečakane rozsiahlu a búrlivú diskusiu vyvolala pozemková téma medzi čitateľmi slovenských spravodajských webov. Keďže vo viacerých prí­ padoch ide o zaujímavé postrehy „vox populi“, prinášame výber z nich. Podotýkame, že názory diskutujúcich nemusia byť vždy zhodné so sta­ noviskom redakcie: Diktát ZSSR bol nula oproti diktátu EÚ. Ani najvyššie orgány RVHP si nedovolili terorizovať krajiny východného bloku tak, ako nikým nevo­ lená, neodvolateľná a nikomu sa nezodpoveda­ júca EK. Nevolá sa náhodou štát bezzemkov otrockým štátom? Továrne a domy sme si už rozpredali, ešte predáme aj pôdu a budeme naozaj „žobráci vo vlastnej zemi“.

Tak už len skúpiť pôdu a poďme na panské! Žeby sa blížil feudalizmus?

Nič nie je vzácnejšie a dôležitejšie ako pôda a voda! Krajina, ktorá tieto hodnoty nevlastní, je rukojemníkom ich majiteľov.

Kto povolil predávať pôdu zahraničiu, je zločinec a ohrozuje národnú bezpečnosť štá­ tu!

Pôdu a vodu treba vyhlásiť za národno-stra­ tegický záujem. Keď to USA môžu s oceliar­ stvom, tak prečo nie my s pôdou a vodou?!

Prví Izraelčania, ktorí prichádzali do Pa­ lestíny, si najprv kupovali od Palestínčanov pôdu. Tí nakoniec skončili na dvoch malých f liačikoch územia v Gaze a na západnom brehu Jordánu. Dopadneme ako oni!

Takto vyzerá EÚ-diktatúra v praxi. Predá­ te cudzincovi pôdu a on vám na nej začne pestovať GMO. Kým ešte niečo máme, čo najskôr a čo najďalej od EÚ!

Je to len ďalší z krokov k zničeniu národ­ ných štátov. Ak nebudeme organizovaní, nič nedosiahneme. Na radikálne rozhodnutia EÚ je potrebná radikálna odpoveď.

Chceš Majdan na Námestí SNP? Veľký brat za mlákou čaká len na to.

19

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Juraj Pokorný

SLOVENSKO SA ZAPÁJA DO ZLOVESTNEJ PREDOHRY V POBALTÍ

20

HRDO. ODBORNE. SLUŠNE. TENTO NEVEĽMI VYDARENÝ PREDVOLEBNÝ SLOGAN SNS

BY SA V SÚČASNOM KONTEXTE VYNÍMAL LEPŠIE V NEGÁCII. KEDYSI NÁRODNEJ STRANE, KTORÁ PRISLUHOVANIE AMERIČANOM VO SVOJOM VOLEBNOM PROGRAME NIKDY NEUVÁDZALA, OSTAL SLOVENSKÝ UŽ LEN JEJ NÁZOV. PETER GAJDOŠ, JEJ NOMINANT NA POSTE MINISTRA OBRANY SR, SA V AGENDE NATO HRDO, ODBORNE A SLUŠNE NAŠIEL. A KEĎŽE ZVYŠOK VYŠEHRADSKEJ ŠTVORKY (V4) SA DOSTAL DO BEZMOCNÉHO VLEKU JEJ NAJSILNEJŠIEHO ČLENA – MILITANTNÉHO POĽSKA, O ZAHRANIČNÝCH AKTIVITÁCH SLOVENSKEJ ARMÁDY SA DNES HOVORÍ VIAC VO VARŠAVE NEŽ V BRATISLAVE.

V

čase, keď sa v Nemecku rozprúdila búrlivá vnútropolitická diskusia okolo účasti Berlína na vojenských aktivitách v Pobaltí, slovenská generalita nestráca čas a vo všetkom má jasno: „v prípade, že dôjde k doho­ de“ (nepochybujme, že s opačným prípadom sa nepočíta), slovenskí vojaci by spolu s vojakmi ostatných krajín V4 mohli pôsobiť v Pobaltí od roku 2017. Výzva neprišla z Washingtonu ani z Brusela, ako by človek intuitívne čakal, ale pa­ radoxne z Prahy.

„PRÍSPEVOK“ K AROGANTNEJ DEMONŠTRÁCII SILY

Keďže Česká republika momentálne predsedá V4, šéf obranného rezortu Martin Stropnický

svojmu slovenskému kolegovi naznačil, že by pred blížiacim sa júlovým summitom NATO vo Varšave možno nebolo zlé rozptýliť pribúda­ júce nejasnosti ohľadom celkového smerovania Slovenska do transatlantického hodnotového priestoru. Analýza spôsobilosti ozbrojených síl na takýto typ aktivity, finančné možnosti či spôsob rotácie zvažovaného 150-členného zbo­ ru, ktoré minister Gajdoš a náčelník Generál­ neho štábu Ozbrojených síl SR, generál Milan Maxim, v tejto súvislosti spomenuli, sú v celej veci len technické detaily, nepresvedčivo odvá­ dzajúce pozornosť od nemorálnej podstaty na­ šej účasti na vojenskej expedícii.

Napätie v Baltiku medzitým rastie. Ako je zná­ me, 11. júna, v rámci cvičenia Baltops 2016

(3. – 19. 6.) vydesili strategické bombardéry B-52 amerického letectva svet nacvičovaním kladenia mín vo vodách neďaleko ruských hraníc. Podľa oficiálnej štatistiky sa na tej­ to arogantnej demonštrácii sily zúčastnilo celkovo 50 lodí, 60 lietadiel a 4500 vojakov 18-tich „spojencov a partnerov“ NATO. Hoci spolková vláda v Berlíne zapojenie nemec­ kých stíhačiek Eurofighter Typhoon a 250 prí­ slušníkov Bunedswehru s plnou výzbrojou do tejto bezprecedentnej konfrontácie odobrila, väčšinová verejná mienka (57%) s jej krokom nesúhlasí. Kým poslankyňa snemu Sahra Wa­ genknechtová hovorí o nevyhnutnosti „okam­ žite zastaviť toto šialenstvo“, bývalý kancelár Gerhard Schröder varuje, že posilnenie vý­ chodného krídla NATO tesne pred výročím Hitlerovho útoku na ZSSR (22. 6. 1941) bude „pre Nemecko vážnou chybou“.

A čo my? V atmosfére vrcholiaceho napätia a potenciálnej hrozby vypuknutia tretej sveto­ vej vojny slovenskí politici intenzívne rozmýš­ ľajú o „príspevku“ SR varšavskému summitu NATO, zabávajúc pri tom svojich voličov, za­ ujímajúcich sa prioritne o kariérny postup či splácanie hypotéky, hierarchicky podružnou kauzou Bašternák.

MISIA S POCHYBNOU MORÁLNO-PRÁVNOU LEGITIMITOU

Oficiálnym dôvodom „posilňovania vojen­ skej prítomnosti (útočného potenciálu – po­ známka autora) NATO vo východnej Európe a v Pobaltí“ je „zvýšená aktivita Ruskej fede­ rácie v tomto regióne“. Každému súdnemu pozorovateľovi je pritom od samého začiatku jasné, o zvýšenie čoho tu v skutočnosti ide. Že stupňovanie protiruskej hystérie zo strany Poľska a „pobaltskej trojky“ presne zapadá do amerického plánu systematického obkľučova­ nia a likvidácie Ruska. Že tu máme očividne dočinenia s extrapoláciou medzinárodného gangsterizmu niekdajšieho nacistického Ne­ mecka do prítomnosti, keď je obeť vydávaná za agresora a skutočný agresor, ktorému ide len o vyprovokovanie konfliktu, za ochran­ cu spravodlivosti. Podporovatelia tejto zlo­ vestnej predohry – či už v koži aktívnych

fanatikov alebo pasívnych alibistov – si fatál­ nosť a nezvratnosť jej dôsledkov pre celé ľud­ stvo asi neuvedomujú. V opačnom prípade by sa od nej inštinktívne dištancovali.

Vráťme sa ešte k východiskovému sloganu SNS, ktorým by mal byť jej minister viazaný.

Nie je prejavom hrdosti, odbornosti a sluš­ nosti, ale naopak – poníženosti, diletantstva a neslušnosti robiť komplica darebákovi, kto­ rý sa vyhráža priamo pred prahom cudzieho domu. Bojachtiví slovenskí generáli na čele s ministrom a najvyšším veliteľom Ozbroje­ ných síl SR musia dobre vedieť, že do Pobaltia vyšlú neskúsených žoldnierov, ktorí tam – na rozdiel od ich „ruského nepriateľa“ – nebudú z presvedčenia a po vypuknutí skutočnej voj­ ny z bojiska, toho pravého a nefingovaného, zutekajú ako prví. Vo chvíli, keď sa tak sta­ ne a oni pochopia, že legitímnosť ich misie je z pohľadu medzinárodného práva sporná a po morálnej stránke pochybná (keďže okrem iné­ ho jej ostrie mieri proti národu, ktorý nás pred 71 rokmi zbavil nemeckého fašizmu), bude už neskoro. Položme si však otázku: Mala politi­ ka – a špeciálne tá slovenská – niekedy svoju morálku?

21

EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

Daniel Sitár

ISLAMSKÁ BEZÚROČNÁ ALTERNATÍVA

I

22

slamské bankovníctvo predstavuje sna­ hu o vytvorenie takého moderného fi­ nančného systému, ktorý by bol v súlade s moslimskou náukou. Jeho základom sa stal reformný egyptský občianky zákonník (1949), ktorý postupne prevzali Sýria (1949), Irak (1953), Líbya (1954) a Kuvajt. Na vznik moder­ ného islamského bankovníctva mali vplyv aj Muhammad Nejatullah Siddiqi a Muhammad Báqir as-Sadr, ktorých teoretické učenie našlo uplatnenie v bankovej praxi. Od roku 1970 sa systém bezúročného bankovníctva prenáša na Arabský polostrov. V roku 1975 vzniká Islam­ ská rozvojová banka. Hlavným zmyslom bolo, aby poskytovanie finančných služieb bolo v súlade s moslimským právom – šáriou a jeho morálnymi a etickými zásadami. Podľa islam­ ského práva je platenie úroku nemorálne a je aj príčinou sociálnej nespravodlivosti.

V islamskom práve sa v zákaze úroku odráža chápanie peňazí iba ako prostriedku na výmenu tovarov a služieb či investovania, a nie ako tovaru samotného. V islamskom bankovníctve neplatia úroky za pôžičku ľudia, ale požičiavajúca banka sa spolupodieľa na zisku. Zisk bánk teda nepo­ chádza z úroku, ale z transakcií. Dôsledkom tej­ to odlišnej filozofie je napríklad neexistencia po­ kút z omeškania splátok. Ľudia, ktorí majú účty v islamských bankách, nedostávajú od banky úrok, ale takisto podiel na zisku pochádzajúce­ ho z konkrétneho obchodu. Banky tak financujú konkrétne reálne projekty ako spoluvlastníci. Is­ lamská banka sa tiež nemôže podieľať na obcho­ doch, ktoré sa podľa šárie považujú za nemorál­ ne, ako sú hazardné hry, alkohol, pornografia, zbrane, či obchodovanie s bravčovým mäsom, ako aj na obchodoch, ktoré prinášajú veľké rizi­ ko. Obmedzené sú obchody s cennými papiermi a špekulatívnymi finančnými nástrojmi.

Jedna z populárnych služieb je prenájom ne­ jakého predmetu alebo nehnuteľnosti bankou (idžara kontrakt). Po uplynutí doby prenájmu

ju banka predá nájomcovi za dohodnutú cenu, ale až v ďalšej zmluve. Celková cena prenaja­ tého predmetu, napr. domu, sa dohodne vo­ pred, je vyššia ako trhová a tento rozdiel tvorí zisk banky. Daný predmet je až do odkúpenia klient­om vo vlastníctve banky. Na prvý pohľad by sa zdalo, že medzi týmto spôsobom finan­ covania bývania a klasickou hypotékou nie je žiadny praktický rozdiel. Pri klasickej hypotéke sú však peniaze viazané v pôde, a tým sa zasta­ vuje obeh peňazí, čím dochádza k dlhodobým problémom v celej ekonomike.

V islamskom bankovníctve je obeh peňazí stále plynulý a tým, že sa nevytvára úrok – nevytvára­ jú sa peniaze ako dlh. Existuje aj špeciálny druh islamského cenného papiera – dlhopisu, tzv. sukuk. Podľa šárie dlhy nie sú obchodovateľné, preto na to, aby sukuk mohol byť obchodovateľ­ ný na burze, musí súbor aktív, ktorými je podlo­ žený, pozostávať aspoň z 51% idžara kontraktov. Ďalšie služby, ktoré sa poskytujú v rámci islam­ ského bankovníctva sú investičného charakteru, napríklad zmluva o joint venture – mušaraka, pri ktorej sa zisk delí inak ako prípadná strata, a mu­ darabah, pri ktorej stratu nesie iba banka. Dané zmluvy odrážajú princíp deľby zisku a straty, a neprenechávajú celé bremeno zodpovednosti iba na podnikateľa. Ďalšími nástrojmi sú salam, ktorým sa financuje zákazková výroba a dodanie komodít (okrem drahých kovov a devíz) a istisna, ktorá slúži na financovanie veľkých stavieb a bu­ dovania infraštruktúry.

Pre veľa ľudí v Európe môže slovo „islamské“ znieť politicky a kultúrne neprijateľne, ale keď si odmyslíme ideologickú a náboženskú formu, tak výlučne z vecnej stránky je islamské ban­ kovníctvo uceleným alternatívnym systémom, vhodným práve pre túto prechodnú dobu. Pod prechodnou dobou myslím súčasnosť, v ktorej starý ekonomický systém kolabuje a jeho nahra­ denie novými ekonomickými a spoločenskými systémami je ešte len v plienkach.

VÝROKY ZASVÄTENÝCH > KORUNNÍ SVEDKOVIA

SATIRA >

> SATIRA

AMERICKÍ VLASTENECKÍ AKTIVISTI

N 24

ovodobí politickí pracovníci už šablónovite a unisono opakujú tieto mantry: z ich pohľadu konšpiračné teórie paralyzujú zdravý aktiviz­ mus jednotlivých občanov. Podľa nich by si občania zrejme jednoduchšie a sofistikovanejšie poradili aj s gigantickými problémami, ako najväčší dlh v dejinách ľudstva, vedenie nelegitímnych vojen, monštruózne finančné podvody smerujúce do historicky neprekonateľného nepomeru percenta najbohatších a chudoby. Títo politruci dokonca vojny, ako tú v Iraku, schva­ ľujú. Absolútne bagatelizujú skutočnosti geopolitického vývoja vo svete, ktorý je dnes nepomerne prepojenejším na to, aby občanom ostalo iba prá­ vo rozhodovať o lesných potôčikoch a skládkach – kam naše kompetencie smerujú všetci smatanisti. My predsa žijeme v informačnej (a pravdaže aj dezinformačnej) ére, v ktorej medzinárodnou mafiou skúpený monopol na distribúciu informácií skončil. A skončil práve vďaka nástupu internetu a dostupných komunikačných technológií v rukách miliónov ľudí. Tí si už dnes môžu posielať v aktuálnom čase a po celom svete nesprostredkované audiovizuálne informácie, ktoré sú veľmi často v priamom rozpore s tým, čo prinášajú alebo zamlčiavajú veľké médiá v rukách nadnárodnej oligarchie.

Na tento strmhlavý úpadok vplyvu sa našlo len jediné synonymum: všetko je dielom ruskej propagandy a slobodný prístup k informáciám bude nutné regulovať, pretože bežní ľudia ich nevedia správne vyhodnocovať. Absolútne absurdné je, keď to bezostyšne vyhlasujú ľudia z médií verejne sa vydávajúci za amerických vlastencov s americkou vlajkou v kancelárii.

Viac si môžete pozrieť priamo v rozhovore Smatana – Hríb, Pod lampou.

25

TÉMA MESIACA:

ISLAM V EURÓPE ISLAM NEPREDSTAVUJE LEN NÁBOŽENSTVO, ALE AJ CELÝ CIVILIZAČNÝ OKRUH, KTORÝ FUNGUJE PARALELNE POPRI NAŠEJ, ZÁPADNEJ KULTÚRE, PRIČOM JU V HISTÓRII ČASTO OVPLYVŇOVAL. NAJPRV ARABSKÍ UČENCI ZACHOVALI ANTICKÚ VZDELANOSŤ PRE RENESANČNÚ EURÓPU. POTOM SA JU SNAŽILI POKORIŤ VOJSKÁ OSMANSKEJ RÍŠE, O KTOREJ OBNOVE SNÍVA TURECKÝ PREZIDENT ERDOGAN. V SÚČASNOSTI EURÓPSKA VEREJNOSŤ VNÍMA ISLAMSKÝ SVET PREDOVŠETKÝM AKO ZDROJ TERORIZMU, NÁBOŽENSKÉHO FANATIZMU A ČORAZ MOHUTNEJŠEJ VLNY IMIGRANTOV. TAKÝTO POHĽAD JE VEĽMI ZJEDNODUŠENÝM HÁDZANÍM MOSLIMOV DO JEDNÉHO VRECA. NAPRIEK TOMU SPOMÍNANÉ FENOMÉNY EXISTUJÚ A PREDSTAVUJÚ HROZBY PRE NAŠU SPOLOČNOSŤ.

ZAMERALI SME SA NA ICH PRÍČINY, ALE AJ NA KOMPLEXNÝ POHĽAD NA ISLAM Z NÁBOŽENSKÉHO, HISTORICKÉHO A POLITICKÉHO HĽADISKA.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Peter Čalovka

BIBLICKÁ ODYSEA A ROZKOL

MEDZI NÁBOŽENSTVAMI

M

28

álo ľudí si uvedomuje, že judaizmus, kresťanstvo a islam majú spoločné duchovné korene a dokonca judaiz­ mus a islam majú spoločného pokrvného pred­ ka – Abraháma. V zmysle kresťanskej interpre­ tácie je Starý zákon viac-menej rodokmeňom Mesiáša, ktorého skutky a život popisuje Nový zákon. Na to, aby sa mohol narodiť Mesiáš, Boh musel zo zeme, ktorá bola plná potomkov Adama a Evy, a teda padlých predkov ľudstva, pozdvihnúť najprv jedného človeka, ktorý by položil neochvejný základ viery. Z tohto člo­ veka by mohol vychovať celý národ, ktorý by sa stal vyvoleným národom a nasledoval by Mesiáša, ktorého Boh plánoval poslať, aby spa­ sil celé ľudstvo a vytiahol ho z bahna hriechu a ľudského utrpenia.

Tento údel – stať sa prvým úspešným zástup­ com Boha na zemi a praotcom viery – pripadol na Abraháma. Boh predbežne sľúbil Abrahá­ movi toľko potomkov, ako je „prachu na zemi“.

Abrahámova žena Sára, ktorá bola považova­ ná za neplodnú a mala vysoký vek, požiadala manžela, aby splodil dieťa s jej slúžkou Hagar, čo bol vtedy bežný zvyk pri neplodnosti matky rodu. Vtedajšia miestna tradícia dovoľovala, že ak slúžka porodí na lone panej domu dieťa, budú ho považovať za jej. Niečo ako surogátna matka v dobe Starého zákona. Tak sa narodil Izmael, syn Abraháma a Hagar. A neskôr sa Abrahámovi a Sáre narodil ich skutočný syn – Izák. Medzi Sárou a jej egyptskou slúžkou Ha­ gar začala vznikať rivalita. Čiastočne bola spô­ sobená aroganciou Hagar, mladej a krásnej, ale predsa len slúžky, ktorá mala šance a možno aj ambície stať sa skutočnou paňou domu, čo v tej dobe nebolo vylúčené. A čiastočne vekom

a obavami o budúcnosť Sáry, pravej manželky zakladateľa rodu a v tej dobe prvého človeka po Bohu na zemi – Abraháma.

Od čias, kedy Kain zavraždil Ábela sa celým Starým zákonom tiahne ako neviditeľná červe­ ná niť archetyp tohto konfliktu ako konfrontá­ cie jednej osoby, ktorá stojí voči Bohu relatívne bližšie a druhej osoby, ktorá stojí voči nemu relatívne vzdialenejšie. Očakáva sa, že „zástup­ ca Ábela“ sa ako človek stojaci bližšie pri Bohu nenechá „zástupcom Kaina“ zabiť a vyrieši konflikt zmierom. Tým sa zároveň odškod­ ní historická vražda Ábela. Veľmi dobrým príkladom je Ezau a Jakob, ktorí boli synmi Izáka. Jakob svojou obetavosťou a oddanosťou Bohu a láskou k svojmu bratovi, ktorý ho ne­ návidel, docielil, že ho Ezau, ktorý mal na to dobré dôvody, nezabil. To bol aj jeden z dôvo­ dov, prečo dal Boh Jákobovi meno Izrael. Ten, čo bojoval s Bohom (a zvíťazil).

Sára nedokázala prekonať nepriazeň voči svo­ jej sokyni a jej synovi, ktorého považovala za možného dediča Abraháma, a tak manžela do­ nútila, aby vyhnal Hagar do púšte. Hagar bola tehotná a mala so sebou syna Izmaela. Tento skutok sa fakticky rovnal rozsudku smrti.

Hagar s Izmaelom sa v púšti naozaj ocitli na pokraji smrti a zachrániť ich mohol iba zásah vyššej moci. Dramatickosť a smrteľnú vážnosť tohoto biblického príbehu dokumentuje aj jeho nespočetné výtvarné stvárnenie najznámejší­ mi svetovými maliarmi či sochármi.

Sára ako predstaviteľka rodu, ktorý Boh po­ žehnal cez Abraháma (ako jediného otca ta­ kéhoto rodu na svete), mala reprezentovať Boha a jeho lásku a mala nájsť kľúč k srdcu Hagar. V skutočnosti vykonala skutok, ktorý

29 bol porovnateľný s tým, ako keby Ábel zabil Kaina. Horšie riešenie si ťažko predstaviť. Ak hľadáme pôvodný Boží zámer vo vzťahu voči Hagar a Izmaelovi, ten Boh vyjadril tým, že v momente prichádzajúcej smrti, Hagar aj jej syna zachránil, a podobne ako Abrahámovi, aj Hagar dal prísľub, že jej potomstvo bude po­ četné ako hviezdy na nebi.

Problém je v tom, že potomkami Abraháma a Sáry sú cez ich syna Izáka a vnuka Jákoba Izraeliti, vyvolený národ, národ kráľov a viace­ rých kmeňov, ale aj národ, z ktorého mal podľa prísľubu vzísť Mesiáš. Potomkami Abraháma a Hagar sú všetci Arabi a beduínske kmene.

Teda neskorší moslimovia. Podľa tradície isla­ mu je Hagar považovaná za pramatku monote­ izmu a Mohamed sa považuje za potomka Iz­ maela. Arabi majú dodnes pocit krivdy z toho, že Abrahám ich akoby obišiel v testamente ohľadne dedičstva v zmysle Božieho požehna­ nia. Trauma odvrhnutého dieťaťa v nich drie­ me dodnes a je koreňom silného pocitu krivdy voči potomkom Izraela. Mnohí hlbšie veriaci moslimovia dodnes vytýkajú Abrahámovi, že

nenapísal jasný testament (kvôli čomu v pod­ state Sára vyhnala Hagar do púšte).

Aby bol obraz úplný, pretože kresťania veria, že Mesiášom bol Ježiš Kristus, čiže Mesiáš prišiel (v čo neveria potomkovia Izraela), stali sa tzv. duchovným Izraelom, to znamená vy­ voleným národom Boha, pretože prijali Ježiša Krista a vzali na seba bremeno, ktoré Boh pô­ vodne určil Izraelitom.

Tým sa ale celá situácia pre Izmaelitov silne skomplikovala, pretože podľa kresťanov sa Mesiáš narodil ako potomok Abraháma a Izá­ ka, a teda by ho mali nasledovať. Ale podľa židov sa Mesiáš ešte nenarodil a iba má prísť (Ježiš Kristus podľa nich Mesiáš nebol).

Izmaeliti boli podľa Starého zákona taktiež vy­ voleným národom, aj ich praotcovi a pramat­ ke dal Boh prísľub požehnania. Podľa dejín však Izraeliti dostali od Boha slovo – zákon v podobe Mojžišových prikázaní, no Izmaeliti v tomto zmysle vyšli naprázdno. To sa premiet­ lo do ich hľadania vlastnej duchovnej identity pred narodením Mohameda a pred vznikom ich novej viery.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

30 Keby sa dejiny Izraela ukončili prijatím Mesi­ áša, na čo v podstate Boh izraelský národ ako vyvolený pripravoval, spor medzi Izraelom a potomkami Izmaela by sa pravdepodobne prirodzene vyriešil. Neprijatím Ježiša Izraelit­ mi sa však Izmaeliti stali svojím spôsobom bez­ prizorní, bez konceptuálnej viery, a tak prijať židovskú vieru bolo pre nich ťažké, lebo pri­ kázania nedostali oni, ale Izraeliti, a následne kresťania. Kresťanstvo bolo pre potomkov Iz­ maela príliš odpojené od ich koreňov a Starého zákona, ktorý predsa len predstavoval určitú väzbu na Boží prísľub pre ich národ a na ich praotca Abraháma. Nakoľko Boh sľuby plní a pre potomkov Izmaela stále platil prísľub ich požehnania ako národa, Boh sa rozhodol po­ žehnať ich priamo a stanoviť pre nich prozre­ teľnostnú cestu, ktorá by bola svojím spôsobom protiváhou kresťanstva. Preto im poslal pro­ roka podobného Mojžišovi, aby neskôr mohol prepojiť judaizmus a nové náboženstvo Izmae­ litov do jednej línie. Táto potreba by nevznikla, keby Ježiš nebol ukrižovaný. Preto sa piatok, deň ukrižovania Ježiša, paradoxne u moslimov

svätí ako deň oddychu, pretože keby nebol Ježiš ukrižovaný, nebol by vznikol islam.

A tak sa po uplynutí približne 600 rokov od narodenia Ježiša Krista v meste Mekka, na Arabskom polostrove, narodil chlapec menom Mohamed. Mohamed založil novú vieru ako systém prikázaní, stanovených Bohom pre ľudí. Toto poznanie k nemu prišlo počas zjave­ ní vo veku 40 rokov, a podľa tradície mu tieto prikázania nadiktoval archanjel Gabriel, po­ dobne ako samotný Boh nadiktoval 10 priká­ zaní Mojžišovi. Misiou Mohameda bolo okrem iného očistiť prostredie, v ktorom žili arabské kmene, od uctievačov modiel, podobne ako to urobil svojho času Abrahám.

Na Arabskom polostrove bolo v tej dobe veľa kresťanských skupín, veľa uctievačov starej vie­ ry (židovskej), ale aj uctievačov kultu Káaby.

Pred príchodom Mohameda však začal kryš­ talizovať monoteistický náboženský prúd tzv. hanífov, ktorí boli vnímaní ako nasledovníci Abraháma. Mohamed vyrastal najprv bez otca a neskôr bez matky. Spočiatku bol jeho opat­ rovníkom starý otec, a po jeho smrti strýko

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Abu Talib. Postupne sa stal obchodníkom, kto­ rého si ľudia vážili kvôli jeho priamosti a zá­ sadám. Fungoval aj ako arbiter obchodných sporov. Jeho prvou ženou bola zámožná vdova Chadídža. Mal s ňou dcéru Fatimu, ktorá si vzala Mohamedovho synovca Aliho od strýka Abu Taliba. Ali sa stal prvým mužským nasle­ dovníkom Mohameda, a spolu s Fatimou boli vernými prívržencami Mohamedovho nového učenia. Druhým mužským nasledovníkom Mohameda bol jeho dobrý priateľ Abú Bakr, ktorý mu dal za ženu svoju vtedy deväťročnú dcéru Aišu, a tak sa stal jeho svokrom.

Po Mohamedovej náhlej smrti Abú Bakr pre­ vzal úlohu vodcu hnutia a stal sa prvým kali­ fom. Ali sa stal až štvrtým kalifom v poradí.

Počas jeho kalifátu došlo k oddeleniu sunnitov (nasledovníkov línie Mohamedovho svokra a prvého kalifa Abú Bakra). V roku 661 bol Ali zavraždený, čo šíiti (nasledovníci jeho lí­ nie islamu) nevedia sunnitom odpustiť. Tam treba hľadať korene súčasnej nevraživosti me­ dzi sunnitmi a šiítmi v islamskom svete. Toto rozdelenie sa dovŕšilo zavraždením Prorokov­ ho vnuka al-Husaina, syna Aliho a Fatimy.

Mohamedovo učenie potvrdzovalo existenciu židovských a kresťanských prorokov a ich po­ svätných textov. K základným doktrínam pat­ rilo zdôrazňovanie monoteizmu (kresťanské učenie o trojjedinosti Boha sa stalo hlavnou prekážkou zblíženia oboch náboženstiev), Boží ideál stvorenia, zodpovednosť človeka, pád človeka, trest za hriech a potenciálne ukončenie sveta zla. Mohamed okrem toho demytologizoval Ježiša, popísal ho ako člove­ ka a jedného z Božích prorokov. Z jeho učenia vypadol pojem Mesiáš. Okrem iného popieral doktrínu, že to, že Ježiš zomrel na kríži, bola Božia vôľa.

Z historického hľadiska sa islam stal jediným hlavným svetovým náboženstvom, ktoré sa objavilo až po tom, ako Ježiš položil zákla­ dy kresťanstva. V tomto zmysle je teda mož­ né Mohameda označiť za posledného proro­ ka z línie prorokov – potomkov Abraháma.

Z tohto pohľadu pochádza judaizmus, kres­ ťanstvo aj islam z jednej línie Božieho zjave­ nia pre ľudstvo.

TIBOR ELIOT ROSTAS

SÚFIZMUS

P

odobne ako mnohé iné náboženstvá má aj islam svoj mystický rozmer neobsahujúci žiadne dogmy – súfizmus. Korene tohto hlboko spirituálneho učenia vychádzajú z pôdy starého Egypta, no vstrebali do seba aj vplyvy kresťan­ ského gnosticizmu, novoplatonizmu, hermetiz­ mu, ale aj učenia véd, zoroastrianizmu či budhiz­ mu. Názov súfizmus sa odvodzuje od gréckeho sophia predstavujúceho múdrosť a arabského sof označujúceho čistotu. V súfizme je mimoriadne dôležitým osobný rozmer nasledovníctva – teda vzťahu duchovného učiteľa (muršida) so svojím žiakom (murídom). Je to preto, lebo duchovné žiarenie v tichu medzi oboma prináša živú pod­ statu pravdy a jej prežitie oveľa intenzívnejšie ako slová a teoretické zdôvodňovania. Prvou dôleži­ tou postavou súfizmu je Dhul-Nun al-Misri žijúci v 9. storočí n. l. Podľa renomovaného britského orientalistu R. A. Nicholsona vedel al-Misri čítať egyptské hieroglyfy. Prostredníctvom jeho uče­ nia sa božská jednota prejavovala v celom vesmí­ re. Al-Misri ju opísal slovami: Ó, Bože, nikdy som nenačúval hlasom zvierat, ani šumu stromov, špliechaniu vôd, spevu vtákov, hvízdaniu vetra či hrmeniu hromu, ale cítim v nich dôkaz Tvojej harmónie (wahdanija) a svedectvo o Tvojej jedinečnosti; že Ty si všadeprítomný, všeznalý, všemúdry, všespravodlivý, všepravdivý a že v Tebe niet ani porážky, ani neznalosti, ani pochabosti, ani nespravodlivosti, ani lži. Ó, Bože, poznávam Ťa v tomto dôkaze Tvojho remesla a Tvojich činov: dovoľ mi, ó Bože, hľadať Tvoje uspokojenie v mojom uspokojení.

Tradícia súfizmu stojí aj na pojme faná vyjadru­ júceho prebudenie človeka a hlása, že aby človek mohol byť, musí prejsť štádiom, v ktorom nie je ničím. Jednou z najväčších postáv súfizmu je Man­ súr al-Halládž a jeho slávna veta „Ana´al Haqq“ (Ja som Pravda, Ja som Boh), ktorá ho v roku 922 priviedla na popravisko za podnecovanie ku kacír­ stvu. Hlboko ovplyvnený postavou Ježiša Krista, ale napokon aj kresťanstvom ako takým, je ďalším z príkladov o tom, že kresťanstvo a islam majú paradoxne vo svojich špecifických, hlbokých rovi­ nách autentickej spirituality, blízky vzťah.

31

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Peter Čalovka

ROZLIČNÉ CESTY ARABSKEJ A EURÓPSKEJ KULTÚRY

ISLAM NEVZNIKOL NA PRÁZDNOM MIESTE, ALE V KONTEXTE BOHATEJ MOZAIKY NÁBOŽENSTIEV A MENŠÍCH SIEKT NA BLÍZKOM VÝCHODE. BOLO TO RELATÍVNE KRÁTKO PO VZNIKU INÉHO VEĽKÉHO SVETOVÉHO NÁBOŽENSTVA – KRESŤANSTVA. NA BLÍZKOM VÝCHODE, V RODISKU ISLAMU, DOMINOVALO NESTORIÁNSKE KRESŤANSTVO OZNAČOVANÉ AJ AKO CIRKEV VÝCHODU, SPADAJÚCE DO SÝRSKEJ TRADÍCIE VÝCHODNÉHO KRESŤANSTVA. MEDZI 9. A 14. STOROČÍM PREDSTAVOVALO GEOGRAFICKY NAJROZŠÍRENEJŠIU KRESŤANSKÚ CIRKEV NA SVETE, S DIECÉZAMI OD STREDOMORIA AŽ DO ČÍNY A INDIE.

32

HISTÓRIA SA OPAKUJE DVAKRÁT, ALE PREPISUJE SA OVEĽA ČASTEJŠIE. ANATOLIJ RAS

O

krem toho tu bol aj starý judaizmus s jeho viacerými odnožami, zoroastriz­ mus a nespočetné množstvo rozdrobe­ ných, navzájom medzi sebou bojujúcich kres­ ťanských siekt. Takáto situácia traumatizovala duchovné cítenie miestnych obyvateľov a v po­ dobe antisektárskej animozity ovplyvnila aj vznik a formovanie raného islamu.

Bežný človek si dnes ťažko dokáže vytvoriť ob­ raz o vtedajšom prostredí, kde na relatívne ob­ medzenom teritóriu proti sebe stáli nestoriáni, jakobiti, ariáni, byzantskí pravoslávni, a mnohí iní, z ktorých niektorí museli kvôli vzájomným

rozbrojom odísť až do Indie či Iránu alebo Číny a existujú tam dodnes. Mohamed vnímal svoje poslanie ako obnovenie a konsolidáciu Abrahá­ movej tradície. Preto dal novej viere niekoľko obmedzení a výrazne trval na tom, aby sa viera nemenila. Z toho dôvodu sú moslimovia veľmi citliví na inovácie v oblasti viery, a keď vidia nové uvažovanie, zvyknú na to reagovať s nevô­ ľou.

Islam vznikol ako veľmi dobre skonsolidované a na pevných tradíciách postavené náboženstvo.

A keďže ide o náboženstvo starozákonného typu, do určitej miery analogické Mojžišovým

33 prikázaniam, je dosť robustné na to, aby sa na ňom dala postaviť kultúra, ktorá dokáže na zá­ klade jasných a transparentných princípov fun­ govať ako zjednocujúci faktor v rámci etnicky aj názorovo veľmi diverzifikovaného prostredia.

Hoci islam vznikol podľa ústnej tradície pri­ bližne v roku 610, za jeho zlatý vek sa považuje obdobie začínajúce približne na prelome 8. a 9. storočia a končiace dobytím Bagdadu Mongol­ mi v roku 1258. Na spomínanom prelome 8. a 9. storočia v Abasidskom kalifáte nastúpil na trón Hárún ar-Rašíd, ktorý za asistencie svojho syna založil v Bagdade Bajt al-Hikma, Dom múd­ rosti. Bagdad sa stal centrom vzdelanosti vte­ dajšieho sveta. Poslaním Domu múdrosti bolo zhromaždiť najlepších učencov pokiaľ možno z celého sveta, preložiť všetky knihy svetového poznania do arabčiny, uchovať ich a pozývať na štúdium, diskusie a výmenu názorov učen­ cov nielen z moslimského, ale aj zo židovského a kresťanského sveta, aby spolu pracovali na uchránení, ale aj obohatení svetového dedičstva v oblasti humanitných náuk, vedy a kultúry.

Boli založené astronomické observatóriá, štu­

dovali sa matematika, astronómia, medicína a alchýmia, zoológia a tiež chémia, geografia a kartografia. V polovici 9. storočia mal Dom múdrosti najväčšiu knižnicu na svete. Vzdela­ nosť v moslimskom svete napredovala a prvé pravidelné školy pri mešitách začali vznikať už v 10. storočí (pre porovnanie, v európskych kra­ jinách to bolo až v 18. storočí).

V mainstreamovom myslení prevláda názor o bleskovom rozšírení islamu v jeho počiatoč­ nej fáze. V rámci alternatívnej historiografie v poslednej dobe vynikli mená ako Asín Pala­ cios, alebo žiak Alberta Schweitzera – Günter Lüling, ktorí hovoria, že raný islam vznikal minimálne 150 až 300 rokov a spolu s ním sa vyvíjalo a formovalo aj byzantské kresťanstvo.

Inými slovami: línie rozvoja kresťanstva a isla­ mu sú prakticky neoddeliteľné a navzájom pre­ pojené. Lüling tvrdí, že hlavná mešita v Mekke bola pôvodne kostolom Panny Márie a prešla viacerými prestavbami, ale pôvodnú architek­ túru je stále možné vystopovať. Okrem toho niektoré verše Koránu obsahujú sýrske a etióp­ ske chválospevy, ktoré používali raní kresťania.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

34 Ešte zaujímavejšie sú tieto „nové“ názory naprí­ klad na mešitu-katedrálu v Kordóbe, ktorá je (ako tvrdí žiak Oswalda Spenglera – Ignacio Olagüe) známa svojím hustým stĺporadím s pod­ kovovitými oblúkmi. Tento skvost architektúry je ale celkom zrejme v rozpore s kánonmi islam­ skej architektúry typickej pre mešity, v ktorých sa vyžaduje, aby priestor medzi veriacim a imá­ mom bol prázdny. Hoci sa verilo, že podkovovi­ té? oblúky a stĺporadie priniesli Mauri zo Sýrie, v skutočnosti tieto prvky existovali na Ibérskom polostrove dávno predtým. Olagüe uvádza dôka­ zy, že tento duchovný stánok nebol pôvodne ani židovský, ani kresťanský a ani moslimský. Podľa všetkého patril nejakému inému náboženstvu, o ktorom vieme iba to, že bolo podobné arián­ stvu (verzia raného kresťanstva, ktorá popierala božskosť Ježiša, tzn. aj Trojicu). O ariánstve však nevieme prakticky nič, s výnimkou jeho názvu.

Ešte zaujímavejšie sú názory na vtrhnutie Ara­ bov do Španielska, ktoré sa údajne malo konať v roku 711. V podstate ide o dielo kresťanských historikov, ktorí použili túto pochybnú arabskú legendu, pretože výsledkom malo byť spätné do­

bytie Andalúzie katolíckou cirkvou. Spomínaná legenda o božom zásahu pri víťaznom ťažení islamu do svetapochádza z pera moslimských misionárov z 11. až 12. storočia.

Kroniky o moslimskom dobytí Ibérie sú doslo­ va legendami a románmi, ktoré sú popretkávané rozprávkovými motívmi v štýle Tisíc a jednej noci alebo Histórie Gótov od Prokopa z Cézarey. Mená niektorých kresťanských falzifikátorov, ktorí vymýšľali takéto texty a púšťali ich do obehu v arabštine, sú dokonca známe. Najznámejším z nich je Rodrigo Jiménez de Rada, arcibiskup z Toleda, ktorý žil na prelome 12. a 13. storo­ čia. Dokonca bol vymyslený aj fiktívny arabský historik s menom Razis, ktorý údajne žil v Kor­ dóbe a napísal množstvo kníh, z ktorých sa však dodnes nezachovala ani jedna. Existuje iba por­ tugalský preklad zoznamu vládcov Andalúzie zo 14. storočia, ktorý je samozrejme presný.

Pôvodné zdroje ani kroniky o arabskom vtrhnutí podľa Olagüa neexistujú. To, čo sa zachovalo, sú iba prepisy stredovekých legiend. Situácia s kres­ ťanskými zdrojmi nie je o nič lepšia. Napríklad kroniky San Ildefonsa, ktorý zomrel v roku 667

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

boli, ako je dnes známe, napísané 200 až 300 ro­ kov po jeho smrti.

Faktom však zostáva skutočnosť, že kresťanskí bohoslovci si všimli objavenie ranej formy isla­ mu až na konci 9. storočia. A prešlo ešte 100 ro­ kov, než sa začal súboj s novým svetonázorovým súperom. Archeologické nápisy a prvé arabské rukopisy v Andalúzii sa reálne objavili až s ná­ stupom Abd ar-Rahmána III., vládcu a kalifa Kordóby v roku 911.

Dve najdôležitejšie oblasti – dnešný Irán a Ma­ roko mali svoju vlastnú reč a novoperzština a arabčina sa objavili až ako sprievodné jazyky pri šírení islamu. Ani v jednej z týchto lokalít ne­ môžeme hovoriť o skutočnom islame skôr ako koncom 10. storočia.

Podobné dôkazy neskoršieho príchodu islamu nachádzame aj v architektúre. Tak napríklad v berlínskom Pergamone sú monumentálne fragmenty zámku Mšata z Jordánska, s prvkami údajne islamskej architektúry, ale ak si pozrieme fresky z toho istého zámku v Jordánsku, nachá­ dzame na nich nahé ženy, bojovníkov v aréne, alegorické bohyne a vládcov nosiacich na hlave zobrazenie okrídleného pohanského boha Ahu­ ra Mazdu. Teda nič z toho, čo by bolo prijateľ­ né pre fanatický islam, ako ho popisuje súdobá história.

Napriek tomu, že počiatky islamu zatiaľ nie sú celkom jasné, hovoríme tu o náboženstve, ktoré zohralo kľúčovú úlohu v rozvoji európskej civili­ zácie a prispelo k jej transformácii od stredoveku k novoveku.

Približne 200 rokov po smrti Mohameda, ktorý prikázal každému veriacemu aspoň jedenkrát za život vykonať púť do Mekky, sa v rámci zjed­ nocujúceho a expandujúceho arabského sveta začali masívnejšie presuny ľudí, myšlienok, vy­ nálezov a tovaru z východu na západ a naopak.

Karavány obchodníkov a pútnikov začali fungo­ vať ako lymfa pulzujúca v tepnách blížiaceho sa nástupu sveta humanizmu a renesancie. Okrem toho moslimovia viedli vojny. Napríklad vojna s Čínou v roku 751 umožnila, že Arabi sa naučili od čínskych zajatcov vyrábať papier. Prvé pa­ pierne sa objavili v Iráne, Sýrii, Palestíne a šírili sa ďalej na západ. V Afrike bola prvá papiereň založená v Egypte, približne v roku 850, ďalšie

vznikli v Maroku a v Španielsku. Miestami, od­ kiaľ sa výroba papiera šírila do kresťanskej Euró­ py sa stali Španielsko, Sicília a Taliansko.

Aby sme pochopili rozdiel medzi ranou islam­ skou a kresťanskou kultúrou, musíme si uve­ domiť, že keď sa v Európe tej doby kláštorná knižnica, ktorá mala päť zväzkov, považovala za bohatú, v arabskom svete sa v rovnakej dobe na­ chádzali mestá s ulicami, kde bolo viac ako sto predajcov kníh. Niet divu, že import technológie výroby papiera a jej zdokonalenie, spolu so šíre­ ním kníh a vzdelanosti významným spôsobom prispeli k neskoršiemu objaveniu kníhtlače a ma­ sívnemu rozmachu vzdelanosti na konci stredo­ veku aj v Európe.

Aby sme pochopili vývin, ktorým sa uberala is­ lamská kultúra, treba si uvedomiť odlišnú cestu, ktorou sa začala uberať rano-stredoveká moslim­ ská spoločnosť. Hoci vo feudálnej Európe sa právo, nezávisle od stále silnejúcej pozície cirkvi v spoločnosti, začalo postupne formovať ako relatívne nezávislá sila, v arabskom svete právo predstavovalo neoddeliteľnú súčasť nábožen­ stva. Moslimské právo nepozná rozdiel medzi kanonickým a svetským právom. Každé právo sa tu chápe ako právo spoločnosti veriacich. Preto sa v tejto kultúre zločinec vníma ako hriešnik, ktorému okrem pozemského trestu hrozia aj po­ smrtné muky. Pri takomto chápaní spravodlivos­ ti sa u Arabov nevyvinulo samostatné svetské právo. Z titulu svojej sakrálnej povahy je v ich kultúre právo oveľa menej flexibilné a schopné prispôsobovať sa meniacim spoločenským pod­ mienkam.

Moslimské právo je dodnes veľmi konzervatívne a stále počúvame o pokusoch nastoliť právo šaría nezávisle od toho, kde moslimská komunita žije.

Rozvoj práva sa približne v 10. storočí v moslim­ skom svete úplne zastavil, čo vlastne bolo v dobe, keď sa v Európe svetské právo začalo iba formo­ vať. V tomto zmysle sa myslenie moslimov a kres­ ťanských Európanov zásadným spôsobom líši, pretože je postavené na úplne odlišných tradíci­ ách. Je veľká škoda, že v dobe zblíženia islamskej a kresťanskej kultúry na Iberskom polostrove na prelome tisícročí nenastala medzi oboma smer­ mi väčšia harmonizácia, lebo by to nepochyb­ ne obohatilo celý svet a urobilo by ho lepším.

35

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

36

V dnešnej dobe sa tieto nevyriešené problémy vracajú, ale už v inej podobe – napríklad pri konfliktoch medzi Európanmi a moslimskými prisťahovalcami.

Jeruzalem a Palestína sa v 7. storočí dostali pod nadvládu moslimov. Arabi skonsolidovali svoju vládu nad Palestínou, ale v polovici 7. storočia prebiehala byzantsko-perská vojna (ktorá sa zá­ roveň považuje za koniec antiky). V jej rámci do­ šlo k poslednému povstaniu židov a samaritánov proti Byzancii. Spomínané vojny boli natoľko decimujúce, že podľa niektorých historikov osla­ bili východné kresťanstvo na celom Blízkom vý­ chode do takej miery, že Arabi získali voľné ruky pri získavaní kontroly nad týmto teritóriom.

Po schizme v kresťanskom svete v roku 1054 sa začal určitý úpadok ako západnej, tak aj východ­ nej cirkvi. Bolo to sprevádzané mnohými histo­ rickými udalosťami. Začali sa križiacke vojny, ktoré síce priniesli na Blízkom východe množ­ stvo krviprelievania, ale Palestínu kresťanom nevrátili. Úpadok pápežského trónu vyvrcholil avignonským zajatím pápeža. Západná kresťan­ ská cirkev nutne potrebovala reformy, ktoré sa začali pokusmi o vnútornú reformáciu cez du­ chovné rády. To všetko treba vidieť v kontexte pohybov v arabsko-moslimskom svete.

V tureckej Anatolii bola v druhej polovici 13. sto­ ročia založená dynastia, ktorá sa stala základom neskoršej Osmanskej ríše. Jej zakladateľom bol Osman I., ktorý skonsolidoval svoje malé knie­ žatstvo odštiepením od ríše seldžuckých Turkov v Anatolii a vytvoril ríšu, ktorá sa v priebehu 600 rokov stala obrovským sultanátom. Ranému formovaniu základov Osmanskej ríše významne dopomohol aj tlak Mongolov na západ, vďaka čomu sa Osmanovi I. podarilo rýchlo skonsoli­ dovať kmene, ktoré Mongoli neúmyselne vytlá­ čali smerom do jeho ríše.

Osmanská ríša sa postupne rozrastala a expan­ dovala. V dobe jej budovania Osmani utrpeli vojensky iba jedinú porážku – od mongolského dobyvateľa Timura (Tamerlána) v roku 1402. Tá však zastavila ich expanziu iba dočasne. V roku 1453 sultán Mehmed I. dobyl Konštantinopol.

Aj keď to de facto znamenalo dobytie Východo­ rímskej ríše, Konštantinopol bol v tej dobe už iba malou enklávou obkľúčenou už asi sto rokov

zo všetkých strán Otomanskou ríšou. V tej dobe osmanská armáda predstavovala jednu z naj­ progresívnejších a okrem výbornej organizácie ako prvá začala masívne používať najmodernej­ šie a najsilnejšie delostrelectvo. Tým sa vojna po prvýkrát v európskych dejinách stala otázkou technologickej prevahy jednej strany nad dru­ hou. Jedným z významných dôsledkov dobytia Konštantinopolu bolo, že sa veľká skupina by­ zantských učencov presunula do Talianska. Stali sa hlavným think tankom nastupujúcej renesan­ cie v Európe.

15. storočím sa končí stredovek, na konci ktoré­ ho proti sebe stoja dva svety – silne integrovaný arabsko-moslimský svet s konsolidujúcou silou – Osmanmi, a rozdrobený svet západnej kresťan­ skej civilizácie so svojimi lokálnymi vojnami a neschopnosťou Vatikánu ako centra skonsoli­ dovať sily Európy jedným smerom. Bolo zrejmé, že lepšie riadená a vzdelanejšia, ale najmä dobre integrovaná civilizácia bude expandovať sme­ rom do srdca Európy, a zároveň sa bude usilovať o šírenie svojho vierovyznania vo svete západnej civilizácie, ktorý sa podľa jej názoru ocitol vo fáze degradácie a stal sa pohanským.

Jednou z kľúčových osobností Osmanského im­ péria sa stal Sulejman Nádherný (1494 – 1566), ktorý pozdvihol svoju ríšu do éry Zlatého veku.

Bol veľmi múdry, vedel byť milosrdný i veľkory­ sý k nepriateľom, ale tiež neľútostný k vlastným, ktorí ho zradili. Sulejman vojensky dotiahol všet­ ky ťaženia, ktoré začali a v ktorých nezvíťazili jeho otec a starý otec. V roku 1526 zvíťazil aj v bitke pri Moháči, kde porazil českého a uhor­ ského kráľa Ľudovíta Jagelovského. Potom na dlhý čas okupoval aj dolnú časť Uhorska, až po Dunaj.

Sulejman bol aj výborný básnik a jeho poézia patrí k tomu najlepšiemu v islamskej kultúre.

Na svojom dvore sponzoroval množstvo umel­ cov, religióznych mysliteľov a filozofov. V tomto zmysle sa mu nemohli rovnať ani tie najvzdela­ nejšie dvory v Európe. Ľud jeho ríše žil v mieri a v blahobyte. V úlohe vládcu ríše, ktorá zaberala prakticky polovicu vtedy známeho sveta sa preja­ vil ako génius, ktorý vedel dosadzovať do úradov svojej krajiny správnych a schopných ľudí. Po jeho smrti Osmanská ríša už nikdy nedosiahla

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Historická maľba zobrazujúca Viedeň okupovanú Turkami v roku 1683.

takú slávu a prosperitu. Možno paradoxom jeho doby bolo, že sa arabčina zredukovala na jazyk vierouky, čo viedlo k postupnému ochudobneniu arabskej literatúry. Tá bola dovtedy najbohatšou na svete, s neuveriteľnou rozmanitosťou žánrov a bohatosťou tvorby. Ťažisko literárnej tvorby sa týmto krokom presunulo do Perzie a jazykom rozvíjajúcej sa literatúry sa stala perzština.

Aby sme pochopili obrovský vplyv moslim­ skej vzdelanosti na našu kultúru, uveďme ako príklad stredovekého bavorského matematika z prešporskej Univerzity Istropolitany – Regio­ montana. Regiomontanus napísal dielo O trojuholníkoch, ktoré bolo revolučné v tom, že pojed­ návalo o neeuklidovskej geometrii. Bolo však do značnej miery plagiátom arabského andalúzske­ ho učenca Jabira Ibn Aflaha z 11. storočia, čo sa ale zistilo až oveľa neskôr. Regiomontanus sa k tomu nikdy nepriznal a tváril sa ako zaklada­ teľ neeuklidovej geometrie v Európe. Jabir však sám použil pasáže iných islamských matemati­ kov z 10. storočia, čiže bol tiež plagiátorom. Za zmienku však stojí fakt, že toto dielo o trigono­ metrii bolo jedným z prvých vedeckých klincov

37 do rakvy geocentrizmu a je známe, že s helio­ centrizmom sa na Univerzite Istropolitane dosť intenzívne koketovalo. Nitky odtiaľ vedú až k Mikulášovi Kopernikovi. A údajne o tejto di­ sidentskej neresti vedel aj sám pápež Pavol II., ktorý založenie univerzity povolil.

Sultáni Osmanskej ríše mali víziu dobytia Euró­ py a podmanenia si Vatikánu. To sa malo udiať v dvoch etapách. Prvou etapou bolo dobytie Viedne. Habsburgovci, ktorých sídlom Viedeň bola, sami seba vnímali ako ochrancov Vatiká­ nu a rímsko-katolíckej viery. Preto chcel sultán Mehmed IV. dobyť najskôr Viedeň. Mal to byť posledný krok pred dobytím Ríma. Jeho generál Kara Mustafa bol však príliš arogantný a podce­ nil strategickú prípravu tejto bitky, a tak sa stalo, že keď Turci v roku 1683 zaútočili na Viedeň, menej početné vojsko kresťanských mocností, tzv. Svätej ligy, ich s prevahou porazilo. Kľúčovú úlohu v tom zohrala pomoc poľského kráľa Jána Sobieskeho.

Po tejto porážke sa Osmanská ríša postupne menila na kolos na hlinených nohách a jej pád definitívne uzavrela prvá svetová vojna.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Patrik Sloboda

OSMANSKÉ SNY NOVODOBÉHO TURECKA

38

NEVYSPYTATEĽNÝ TURECKÝ PREZIDENT STANOVIL V MARCI EURÓPSKEJ ÚNII LEHOTU, ABY DO KONCA JÚNA ZRUŠILA VÍZOVÚ POVINNOSŤ PRE DRŽITEĽOV TURECKÝCH PASOV. RECEP TAYYIP ERDOGAN JU NECHAL ZAČLENIŤ DO ZMLUVY TURECKA S EURÓPSKOU ÚNIOU O SPOLOČNOM REGULOVANÍ MIGRAČNÝCH TOKOV. JEDEN Z NAJSLEDOVANEJŠÍCH BODOV DOSIAĽ NERATIFIKOVANÉHO KONTRAKTU SPOČÍVA V ZAVEDENÍ PRAVIDIEL, NA ZÁKLADE KTORÝCH SMIE GRÉCKO POSIELAŤ SPÄŤ DO TURECKA ILEGÁLNYCH MIGRANTOV, KTORÍ SA PREPLAVIA NA JEHO POBREŽIE (VRÁTANE GRÉCKYCH OSTROVOV) CEZ EGEJSKÉ MORE. DOHODA SA ZAČALA UPLATŇOVAŤ KONCOM MARCA A POČTY PRIŠELCOV DO GRÉCKA VÝRAZNE POKLESLI.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

SLABOSI DIRIGOVANÍ ŽENOU

Dobrá vôľa Ankary predbežne ako-tak spolu­ pracovať s Bruselom slúži vypočítavému Erdo­ ganovi ako jedinečný nátlakový prostriedok na Európsku úniu. Tá je síce hospodárskou veľmo­ cou, no v Erdoganových očiach tiež zdegenero­ vaným slabochom zbaveným základného pudu sebazáchovy. Rozhorčuje ho, že sa musí klaňať križiackym deviantom, ktorí sa zriekli vlastnej viery a vnucujú liberálnu dekadenciu národom Ázie a Afriky pod zámienkou šírenia demok­ racie. Nepovažuje európsky zženštilý spolok za rovnocenného partnera pre svoju krajinu, kto­ rej chce prinavrátiť niekdajšiu veľkosť. K zmäk­ čilým úradníkom v Bruseli neprechováva úctu, obzvlášť keď vidí, ako nezakryto ich diriguje ženská. Navyše taká, ktorá nie je práve najkraj­ šia, nepriviedla na svet potomkov – a videné prizmou tradičnej anatolskej kultúry, nemôže byť plnohodnotnou ženou. Smeje sa Nemcom, že ju oslovujú „Mutti Angela“ (mama Angela) a zvelebujú ju ako matku národa. Voči nemec­ kému národu má v zásade úctu, no v podoben­ stve Nemcov spred dvoch generácií, keď ešte neboli presiahnutí hnilobou angloamerického liberalizmu. Takéto posudzovanie EÚ si nechá­ va pre seba a navonok sa k nemu správa s proto­ kolárne predpísaným rešpektom. Bez náhubku o ňom ale reční pred domácim publikom.

Erdogan je presvedčený o nezvratnosti im­ plózie „spoločného európskeho domu“. Sníva o vzkriesení Osmanskej ríše do podoby, ktorá bude životaschopná v 21. storočí. Správna ríša sa nezaobíde bez založenia novej panovníckej dynastie. Turecko je však zatiaľ republikou a prezident Erdogan preto spúšťa na úvod ústavnoprávne reformy štátu. Kontroluje par­ lament, a ten mu odhlasuje premenu Turecka z parlamentnej demokracie na prezidentskú, v ktorej bude najvyššou svetskou autoritou on sám. Osobnú ctižiadostivosť zahaľuje plášťom rozvážneho národného buditeľa a umierneného islamistu.

SULTÁN, AJ KEĎ NEKORUNOVANÝ

62-ročný turecký autokrat neprekypuje zdravím.

Pred štyrmi rokmi absolvoval sériu operácií (priznáva dve) a vehementne odvtedy popiera,

že má rakovinu. Trápenie sa nad pominuteľnos­ ťou vlastného fyzického života ho do istej miery zbavuje zábran nebojácne hovoriť a priamočia­ ro konať. Ženie ho čas. Všetko, čo si predsavzal, zrejme uskutočniť nestihne, a tak koná bez zby­ točných okolkov všetko, čo sa práve dá.

Ako každého vladára, hoci nekorunovaného, ho trápi problém nájdenia vhodného následníka.

Predvlani si nechal postaviť opulentný palác, ktorý je štyrikrát väčší ako legendárny francúz­ sky zámok Versailles. Má vraj poskytovať dôs­ tojné sídlo pre súčasnú a budúce hlavy štátu.

Pevne usadzuje do mocenských pozícií členov svojho rodinného klanu. Ten začal predvlani náramne bohatnúť na províziách z ochrany a sprostredkovania ilegálneho obchodu teroris­ tického hnutia Islamský štát s naftou ťaženou na obsadených územiach Iraku a Sýrie. Koncom minulého roka sa prevalilo verejné tajomstvo o čelnom postavení jeho najmladšieho syna Bi­ lala v týchto výnosných tajných kšeftoch. Vlani posadil do kresla ministra energetiky a prírod­ ných zdrojov svojho zaťa Berata Albayraka. Pre­ zidentov najstarší syn Ahmet Burak Erdogan bohatne ako štátom uprednostňovaný prepravca v oblasti námornej nákladnej dopravy. Turecko je križovatkou energetických trás z Blízkeho vý­ chodu a Strednej Ázie do Európy, čo poskytu­ je klanu Erdoganovcov príležitosť k prelínaniu rodinného podnikania so záujmami oligarchic­ kých klanov celého tohto rozľahlého regiónu.

Hoci Erdoganovci hrajú iba miestnu ligu, a nie globálnu superligu nadnárodných energetických obrov, usilujú sa kliesniť pre Turecko cestu k re­ gionálnej hegemónii. Najmä keď to vyhovuje aj záujmom superveľmocenských Spojených štá­ tov.

TURKICKÝ FAKTOR

Turecku hrá pri tom do karát turkický faktor, ktorý mu môže Rusko ako hlavný súper o vplyv v Strednej Ázii iba závidieť. Turci patria spolu s Azerbajdžancami, Čuvačmi, Kazachmi, Tatár­ mi, Kirgizmi, Turkménmi, Ujgurmi, Uzbekmi, Baškírmi, Kaškajmi, Gagauzmi, Jakutmi a ďal­ šími etnikami do skupiny turkických národov.

Z minulých historických období k nim treba priradiť Hunov, Turkoavarov, Protobulharov,

39

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Kipčakov, Chazarov a ďalších. Už toto neúplné vymenovanie napovedá o rozlohe územia, na akom nachádzame príslušníkov a potomkov tej­ to veľkej ázijskej jazykovej vetvy. Osídľujú širo­ ké zemepisné pásmo siahajúce od juhovýchod­ nej Európy po severovýchodnú Sibír.

Hoci sa na začiatku tretieho tisícročia odlišu­ jú rasovo, nábožensky a kultúrne, spája ich ja­ zyková príbuznosť, ktorú v minulosti využili Seldžuckí Turci a po nich Osmanskí Turci na územnú expanziu a budovanie dynastických mocnárstiev. Seldžucká ríša nemala dlhé trva­ nie, no jej panovníci zjednotili v 11. a v 12. sto­ ročí turkické kmene a národy v oblasti siahajúcej od Hindukušu až po Bospor. Stmelili tak aspoň na čas kmene a národy, ktoré už predtým prijali islam. Pre súčasné Turecko hrá z hľadiska impe­ riálneho dedičstva a kontinuity štátu neporov­ nateľne závažnejšiu úlohu Osmanská ríša. Turci sa pozerajú na jej 623 rokov trvajúcu existenciu s pocitom rastúcej hrdosti.

40

KAŽDÝM ROKOM SILNEJŠIE

Bruselská centrála tvoriaceho sa európskeho superštátu v ňom chce mať 80-miliónové Turec­ ko, rovnako ako sociálni inžinieri pretvárajúci Európu na multirasovú a multikultúrnu ľahko manipulovateľnú populáciu. Samotné Turecko búcha na vstupnú bránu „európskej pevnosti“ už viac ako polstoročie. V colnej únii s EÚ je už viac ako dvadsať rokov. Do Severoatlantickej aliancie vstúpilo v roku 1952.

O rok by mohla turecká ekonomika dobehnúť Chorvátsko, ktorému Medzinárodný menový fond predpovedá nižší rast ako krajine polme­ siaca. O 3 – 4 roky môže Erdoganov štát dostih­ núť Rusko s Maďarskom, pokiaľ samozrejme nerozbije stabilitu Turecka občianska vojna, či už v podobe farebnej revolúcie pod vlajkou záchrany demokracie, alebo povstania Kurdov, prípadne fanatikov Islamského štátu alebo inej podobnej skupiny najatých žoldnierov. Ak Erdo­ gan úspešne uhrá svoju riskantnú rolu mocen­ ského nástroja USA pri posúvaní zóny vplyvu Západu na Kaukaz a do Strednej Ázie, zvýši sa jeho váha v tichom súperení s EÚ o vplyv na Balkáne. Turecko hospodársky silnie každým rokom viac než EÚ ako celok. Nemá ani naj­

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

menší dôvod prispôsobovať sa opache na hli­ nených nohách, za akú dnes považuje väčšina Turkov Európsku úniu.

V ČOM SA PRISPÔSOBIŤ A V ČOM NIE

Turecko netúži po vstupe do Európskej únie, ktorá sa krok po kroku mení na autoritársku ozrutu z toho dôvodu, aby sa stalo „európskej­ ším“ a poslušne odovzdalo všetky kľúčové prá­ vomoci zvrchovaného štátu nevoleným euro­ kratom. Erdoganov rodinný klan môže byť do špiku kostí skazený a hriešne skorumpovaný, no také bývali prakticky všetky dynastie sultánov a Osmanská ríša predsa napredovala. Na obsa­ dených územiach Balkánu a strednej Európy zaviedla Pax Turcica, t.j. politicko-hospodársky systém, v ktorom sa striedali obdobia blahoby­ tu, mieru a rozkvetu s chaosom a deštrukciou.

Erdogan očakáva namiesto prispôsobovania sa Turecka Európe adaptáciu opačnú: islamizáciu Európy a získanie opätovného vplyvu na Balká­ ne. Takáto turecká optika síce dráždi slovanské kresťanské obyvateľstvo v oblasti, no Erdogan sa spolieha na silnejúci vplyv domorodých bal­ kánskych moslimov, keď začnú vysvetľovať kresťanským spoluobčanom, že zväzky s Turec­ kom zvýšia životnú úroveň všetkých. Európskej únii sa to nepodarilo.

Keď Erdogan spoluzakladal pred pätnástimi rokmi Stranu spravodlivosti a rozvoja, ktorá odvtedy nadobudla postavenie dominantnej štá­ tostrany, snažil sa vytvoriť politickú platformu na prispôsobenie nadčasových hodnôt islamu globalizovanému prostrediu 3. tisícročia. Pô­ vodne iba pre svoju krajinu, aby v nej povzbudil hospodársky rast a zároveň zastavil úpadok mo­ rálnych a duchovných hodnôt sprevádzajúci glo­ bálnu expanziu neoliberalizmu z dielne Anglo­ američanov. Neprestajne odvtedy hľadá spôsob, ako odkloniť Turecko od Západu, no nedopustiť stagnáciu vo vede a technike, ako to urobili os­ manskí sultáni po začiatku priemyslovej revolú­ cie v západnej Európe.

ANKARA VYŤAHUJE RUSKÚ KARTU

Veľmocenské rozloženie síl v súčasnom svete priviedlo Erdogana k poznaniu, že sa nemusí klaňať pred Európskou úniou, ak plní dlhodobé

Erdoganov palác

geopolitické požiadavky Spojených štátov. Va­ zalstvo voči Washingtonu mu dovoľuje dupnúť si voči Bruselu, čo aj s chuťou robí. Do Európ­ skej únie chce priviesť Turecko ako zástancu práv a požiadaviek všetkých moslimov. Ochran­ ca Turecka spoza Atlantiku Ankare pritakáva, obzvlášť teraz počas demografických premien Starého svetadielu na multikultúrnu Európu.

S Tureckom má i dlhodobejšie zámery. Harmo­ nizujú s túžbou Ankary prenikať ako patrón turkických národov do Strednej Ázie a ďalej do rozľahlej západočínskej provincie Si-Ťiang obý­ vanej moslimskými Ujgurmi.

Bezprostrednou prioritou však ostáva tlak na Európu, aby ustúpila v otázke bezvízového sty­ ku Turecka s krajinami Schengenského priesto­ ru a urýchlila rozhovory o vstupe Turecka do EÚ. 5. júna prebehli tlačou kuloárne sprá­ vy, že Únia, vrátane Veľkej Británie pripravuje ústupky pre Turecko, no drží ich pod pokriev­ kou, aby nevystrašila Britov pred referendom o vystúpení z EÚ. Brusel vraj nesplní v žiadnom prípade ultimátum Ankary liberalizovať vízový režim Schengenského priestoru do konca júna,

41 nakoľko Ankara odmieta upraviť nové protite­ roristické zákony tak, aby sa nedali zneužívať na perzekúciu nepohodlných novinárov. Uvažuje sa ale o zrušení vízovej povinnosti pre držiteľov osobitnej kategórie tureckých pasov vydávaných štátnym činiteľom a pracovníkom verejnej sprá­ vy, vrátane učiteľov.

14. júna vyrukovali niektoré spravodajské ser­ very s tvrdením, že Erdogan blafuje svojím ultimátom a uplatňovanie marcovej dohody s EÚ po 30. júni nepozastaví. Turecký prezi­ dent vyšiel okamžite do protiútoku listom ad­ resovaným ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Pridal sa i premiér Binali Yilidrim posolstvom svojmu náprotivku Dmitrijovi Medvedevovi. Obaja navrhli oteplenie bilate­ rálnych vzťahov, ktoré Moskva zmrazila po tom, čo turecké letectvo vlani zostrelilo ruský stíhací bombardér Su-24. Turecko bude mať te­ raz zrejme pri rokovaniach s EÚ dva túzy v ru­ káve. Môže zdvihnúť stavidlá, zvýšiť migračnú vlnu, a zároveň podkopávať účinnosť obchod­ nej vojny EÚ s Ruskom obchádzaním alebo ig­ norovaním protiruských sankcií.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Artur Bekmatov

„IMÁMI ŠÍRIA SVOJU JEDOVATÚ IDEOLÓGIU“ ZISTIŤ PRESNÝ POČET MOSLIMOV NA SLOVENSKU JE NÁROČNÉ.

ISLAMSKÁ NADÁCIA ICH ODHADUJE NA PRIBLIŽNE PÄŤTISÍC, MEDZINÁRODNÁ ORGANIZÁCIA PRE MIGRÁCIU NA DVETISÍC A ÚDAJE ZO SČÍTANIA OBYVATEĽSTVA NAZNAČUJÚ EŠTE NIŽŠIE POČTY. NAVYŠE, SLOVENSKÍ MOSLIMOVIA, AJ NAPRIEK POMERNE NÍZKEMU POČTU, NEFUNGUJÚ AKO HOMOGÉNNA SKUPINA. 43 RÔZNORODÁ KOMUNITA

Pred rokom 1989, keď malo socialistické Čes­ koslovensko čulé vzťahy so spriatelenými reži­ mami v arabskom svete, k nám prišlo niekoľko stoviek študentov. Prichádzali najmä z Líbye, Sýrie, Egypta, Palestíny či Afganistanu, ktorý bol pod kontrolou sovietskej armády. Značná časť študentov sa rozhodla v bývalom Českoslo­ vensku usadiť – ide o vysokoškolsky vzdelaných ľudí – lekárov, inžinierov technických odborov či absolventov, ktorí sa rozhodli využiť svoju znalosť arabského jazyka a začali sa živiť pre­ kladom a tlmočením. Študenti z moslimských krajín k nám neprestali prichádzať ani po roku 1989 – objavujú sa medzi nimi aj študenti z Turecka či Saudskej Arábie. Ďalšiu časť súčasnej moslimskej komunity tvo­ rili prisťahovalci z Balkánu – najmä príslušníci tureckej a albánskej menšiny v Macedónsku.

Dnes je práve táto časť moslimov najviditeľnej­ šia vďaka podnikaniu so zmrzlinou, cukrárňa­ mi či rýchlym občerstvením. V 90. rokoch na naše územie prichádzali aj obyvatelia moslim­ ských krajín utekajúci pred vojnou – opäť mož­ Nidal Saleh

no spomenúť Afganistan, Kosovo či Čečensko.

Treťou skupinou sú konvertiti. Ich počet sa odhaduje na niekoľko desiatok, maximálne sto­ viek ľudí.

Posledné roky je Európa vystavená náporu ute­ čencov z Blízkeho východu a severnej Afriky, a aj v kontexte neblahých skúseností západných krajín s integráciou moslimov, sa ich čoraz viac ľudí na Slovensku začína obávať. Publicista pa­ lestínskeho pôvodu Nidal Saleh označuje našu moslimskú komunitu za malú, bez významnej­ šieho vplyvu na dianie a za bezproblémovú. Aj na Slovensku sa však podľa neho nájdu mosli­ movia, ktorí majú blízko k fundamentalizmu. „V komunite je časť, hlavne tých, ktorí pochá­ dzajú z niektorých arabských krajín, nasiaknu­ tá wahhábistickou fundamentalistickou ideo­ lógiou. Našťastie je ich málo, nie sú jednotní, chodia do rôznych malých modlitební a sú pod dohľadom slovenských tajných orgánov,“ hovorí Saleh, ktorý sa považuje za sekulárneho mosli­ ma a dodáva, že moslimská komunita nebude na Slovensku nikdy početná a významná, pre­ tože Slovensko je pre imigrantov nezaujímavé.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Ak v budúcnosti hrozí nejaké nebezpečenstvo teroristických útokov na Slovensku, tak podľa Saleha jedine od tzv. osamelých vlkov.

STAVAŤ MEŠITU SA NECHYSTAJÚ

44

Slovenskí moslimovia pôsobia skôr utiahnuto, na čom sa zrejme podpísali ich nízky počet, nulová podpora od štátu, no hlavne rôznoro­ dosť tejto komunity. Najväčšou organizáciou moslimov u nás je Islamská nadácia. Na pros­ bu našej redakcie o podrobnejšie informácie o islame reagovala nadácia vlažne. Popri IN možno ešte spomenúť Zväz Afgáncov na Slo­ vensku.

Najväčšie počty moslimov sa sústreďujú v Bra­ tislave, Košiciach, Nitre, Lučenci, Piešťanoch či Leviciach. Na našom území nemajú mešitu.

Pokusy o získanie stavebného povolenia spred niekoľkých rokov sa týkali islamského kultúr­ neho a informačného centra. Skončili neúspe­ chom. Preto podľa medializovaných informá­ cií predstavitelia komunity od týchto zámerov upustili. K dispozícií majú niekoľko modliteb­ ní v provizórnych priestoroch. V Bratislave sa nachádza vari najznámejšia na Obchodnej uli­ ci, ďalšia v Petržalke a Ružinove. Komu sa ne­ pozdávajú provizórne podmienky, má možnosť prísť do neďalekého rakúskeho Hainburgu. „Účasť bude pravdepodobne veľmi malá, účast­ níci podobných demonštrácií však v minulosti napádali ženy a deti a ničili verejný majetok.

Pokiaľ ste ľahko identifikovateľný ako cudzi­ nec, či nosíte šatku, je lepšie sa zajtra poobe­ de týmto miestam vyhnúť. Odporúčame tento oznam preposlať vašim známym,“ píše sa vo webovom varovaní Islamskej nadácie pred jed­ ným z tohtoročných protestov proti islamizácii v Bratislave. IN pravidelne vydáva stanoviská k aktuálnym problémom, ktoré sa týkajú isla­ mu a moslimov na Slovensku. Na verejnosti ju zastupuje najmä jej správca – 44 ročný Moha­ mad Safwan Hasna, ktorý sa na Slovensko tiež dostal ako študent.

Hasna je často pozývaný do rôznych diskusií, stretáva sa s predstaviteľmi verejného života, čím je de facto legitimizovaný na čele islam­ skej komunity na Slovensku. Začiatkom júna sa napríklad stretol s ombudsmankou Janou

Dubovcovou, na začiatku roka ho zase prijal prezident republiky. V materiáloch, ktoré IN prináša, sa často dištancujú od násilných či­ nov či teroristických útokov, zúčastňujú sa me­ dzináboženského dialógu so zástupcami kres­ ťanskej komunity (Hasna napríklad koncom roku vystúpil vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave, v apríli zase na pôde trnavského Arcibiskupského úradu), no nebránia sa ani vy­ hláseniam na adresu politikov. „Postoje slovenskej verejnosti voči islamu a moslimom, ktorí u nás žijú, sú dlhodobo ne­ gatívne. Ešte viac sa zhoršili pred marcovými parlamentnými voľbami, v ktorých kampaň proti utečencom a moslimom rezonovala ob­ zvlášť. Situácii nepomáhajú ani opakujúce sa skreslené správy o moslimoch, islame a tzv. is­ lamských zvykoch, ktoré sú postavené na bul­ várnych správach,“ píše nadácia v jednom z naj­ novších vyhlásení.

WAHHÁBISTA SA ANI LEN NEPOKÚSI INTEGROVAŤ

Mimoriadne zaujímavý je príbeh publicistu ži­ júceho neďaleko Bratislavy Nidala Saleha. Po gymnaziálnych štúdiách v rodnej Palestíne, pokračoval v štúdiu v Jordánsku a následne začal vyučovať v Kuvajte. Odtiaľ bol však pre kritiku totalitného režimu vyhostený, a tak sa vydal do Európy – najprv do Viedne, potom do Československa, kde získal titul magistra farmácie. Turbulentná druhá polovica šesťde­ siatych rokov zanechala stopu aj na Blízkom východe – Izrael vojensky obsadil Palestínu, kde Saleh aj s rodinou žili. Po niekoľkých mesiacoch, keď im po návrate z dovolenky z ČSSR izraelské úrady zakázali vstup do Palestíny sa Saleh aj s rodinou usadil u nás.

Do revolúcie pracoval aj v Líbyi a Spojených arabských emirátoch, no po novembri 1989 sa vrátil opäť do Československa a začal podni­ kať. Po manželkinej smrti sa venuje výhradne písaniu – publikoval už desať kníh v arabčine, češtine a slovenčine.

Saleh sa označuje za sekulárneho mosli­ ma a tvrdí, že práve sekulárni moslimovia bojujú proti islamizácii spoločnosti, z kto­ rej má dnes strach podstatná časť Európy.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Pod islamizáciou chápe, že všetky zákony v štáte budú čerpať z islamského právneho systému šaría, čo je podľa neho v Európe nereálne. Na čo si však treba dávať pozor je integrácia prisťahovalcov z arabských krajín do väčšinovej spoločnosti. Podľa Saleha to dokáže väčšina moslimov, vrátane neho. „Ak som to dokázal ja a mnoho iných, prečo by to nedokázali aj ďalší. Ale musíme rozlišovať – moslim nasiaknutý wahhábistickou ideológiou sa nikdy ani len nepokúsi integrovať,“ hovorí publicista.

A práve wahhábizmus – fundamentálnu odnož sunnitského islamu, ktorej šírenie financuje Saudská Arábia za podpory západných kra­ jín, najmä USA, považuje Nidal Saleh za pô­ vodcu militantných organizácií, ktoré páchajú zlo v mene islamu. „Wahhábistickí teológovia za petrodoláre Saudskej Arábie rozširujú svoj jed v mešitách, televíznych či rozhlasových staniciach v moslimskom aj v západnom sve­ te. Európske štáty vedia o tom, ako imámi v mešitách rozšírených po celej Európe šíria svoju jedovatú ideológiu, ale nečinne sa na to pozerajú. „Bože, zabi všetkých kresťanov a od­ stráň ich z povrchu zemského,“ hovoria imámi v mešitách po celej Európe, ale nikto nepohne ani prstom, aby náhodou nenahneval Saudskú Arábiu,“ tvrdí Saleh.

SÚČASNÝ ISLAM MÁ OD PÔVODNÉHO ĎALEKO

Masmédiá v poslednom období šíria o moslim­ skom svete a moslimoch niekoľko stereotypov.

Pričom jeden z najzávažnejších je ten o is­ lamskom terorizme. Mimoriadne obľúbené je v súčasnosti tvrdenie, že síce každý moslim nie je terorista, no každý terorista je moslim. Nie je to celkom pravda. Podľa štatistík Europolu v rokoch 2009 – 2013 len dve percentá z cel­ kového počtu teroristických útokov v Európe boli nábožensky motivované. Zvyšných 98 %, ktorými nás médiá nechceli zaťažovať, majú na svedomí organizácie radikálnej ľavice, radikál­ nej pravice, národnostno-separatistické hnutia či organizácie za práva zvierat. „Prevažná väčšina Európanov nevie, čo je to is­ lam. Prečíta si zopár viet na internete a násled­

ne sa stáva „expertom,“ hovorí Saleh a dodáva, že aj islam, rovnako ako kresťanstvo, sa delí na niekoľko smerov: „Väčšinu tvoria sunniti, a tí sa delia na niekoľko odlišných smerov, nasledu­ jú šiíti, ktorí sa tiež delia na niekoľko smerov.

Potom sú tu sufisti, opäť s niekoľkými smermi a nakoniec aj cháridži“.

Palestínsky publicista so slovenským občian­ stvom je však k súčasnému islamu kritický.

Podľa jeho slov je rétorika islamu fundamentál­ na, zaostalá a spiatočnícka, a preto je potreb­ ná jeho obnova. Saleh ďalej striktne rozlišuje medzi náboženstvom a cirkvou. Sám je mosli­ mom, avšak tvrdí, že sú to práve duchovní, kto­ rí môžu za deformáciu náboženstva. Preto sú moslimské krajiny pravidelne na popredných miestach v rebríčkoch porušovania ľudských práv a slobôd. „Kde vládnu náboženské zákony, demokracia a ľudské práva sú eliminované. V Saudskej Arábii vládnu len náboženské zákony, zákony moslimskej šaríe. Podľa moslimskej fundamen­ tálnej rétoriky boh a jedine boh je vládcom na zemi a tvorcom zákonov. Človek je len konate­ ľom božej vôle. Všetky zákony – politické, so­ ciálne či ekonomické, sú božím výtvorom. Sú uvedené v Koráne a sú nezmeniteľné. Zásada demokracie, že štátna moc pochádza od obča­ nov, je fundamentalistom cudzia a taktiež je, podľa nich, v rozpore s islamom, pretože štát­ na moc pochádza výlučne od boha. Boh, samo­ zrejme, nevládne na zemi osobne, ale cez svoje zákony uvedené v Koráne a v Mohamedových výrokoch. Tie sú, podľa fundamentalistickej rétoriky, na veky vekov platné a nemenné. Spo­ mínané zákony v Koráne a Mohamedových vý­ rokoch sú na zemi aplikované pomocou zástup­ cov boha a iba oni chápu sväté texty, dokážu ich vysvetliť a interpretovať. Samozrejme, prá­ ve fundamentalistickí teológovia, ktorí sami seba nazývajú „ľudom vedomostí“ alebo „ľu­ dom náboženskej vedy,“ sú zástupcami boha na zemi a jedine oni sú schopní Korán vysvet­ ľovať a aplikovať,“ hovorí Saleh a následne do­ dáva: „Dnešný islam je ďaleko od pôvodného islamu. Islam by nemal mať cirkev a nábožen­ skú hierarchiu, ale dnes je práve pod vplyvom tých najzaostalejších.“

45

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Juraj Pokorný

VATIKÁN PODOZRIVÝ Z ÚČASTI NA NOVOM SVETOVOM PORIADKU PODĽA PROROCTVA ÍRSKEHO ARCIBISKUPA SV. MALACHIÁŠA (1094 – 1148) SA „NA ČELE KATOLÍCKEJ CIRKVI VYSTRIEDA 112 PÁPEŽOV A S ODCHODOM POSLEDNÉHO NASTANE SÚDNY DEŇ“.

NECHAJME PÁTRANIE PO TOM, ČI V DANOM PRÍPADE IDE O PODVRH ALEBO O AUTENTICKÚ PROGNÓZU PREKRYTÚ NÁNOSMI DEVIATICH STOROČÍ A POLOŽME SI KACÍRSKU OTÁZKU: MALI BY SME SA KONCA FRANTIŠKOVHO PONTIFIKÁTU BÁŤ, ALEBO SA NAŇ – NAOPAK – TEŠIŤ?

46

A

ktuálne dianie totiž naznačuje, že oko­ lo hlavy rímskokatolíckej cirkvi hustne hmla, ktorú sa akosi nedarí rozptýliť. Od 13. 3. 2013, keď biely dym nad Sixtínskou kapln­ kou zvestoval jeho úspešné zvolenie za najvyššie­ ho pontifika, zaznamenali vatikánske vody istý pohyb. Rozčerilo ich niekoľko prvenstiev, ktoré sa spájajú s jeho osobou a ktoré sú živnou pôdou množiacich sa dohadov okolo Františkovho pra­ vého podielu na turbulentných procesoch dneška.

KONEČNÝM ZÁMEROM JE VRAJ ISLAMIZÁCIA EURÓPY

František, vlastným menom Jorge Mario Ber­ goglio (* 17. 12. 1936 v Buenos Aires), je nielen 266. pápežom katolíckej cirkvi, ale zároveň po viac ako 1270 rokoch aj prvým pontifikom, ktorý sa nenarodil v Európe a ktorý vzišiel z jezuitskej rehole. V kardinálskej hodnosti, do ktorej ho Ján Pavol II. vymenoval v roku 2001, si získal uzna­ nie zmyslom pre sociálnu spravodlivosť a skrom­ nosť. Nový duch z pápežského stolca zavanul 10. 5. 2013, keď sa ako tretí rímsky pápež stretol s koptským pápežom Tawadrosom, na čo nadvia­

47 zal 12. 2. 2016 historickou schôdzkou s pravosláv­ nym patriarchom Moskvy a celej Rusi Kirillom v Havane.

Pápež často hovorí o pomoci utečencom, ktorí za­ plavili Európu. Jedna z jeho prvých ciest po zvo­ lení viedla na juhotaliansky ostrov Lampedusa, prvý európsky breh, ku ktorému dorazilo množ­ stvo migrantov. „Ich odmietnutie je aktom vojny,“ povedal emotívne v auguste 2015 na stretnutí s Eucharistickým hnutím mládeže. Ak sú nútení ujsť pred násilím a hladom a nikto im neposkytne útočisko, je to podľa neho nevyriešený konflikt, násilie, vražda.

Charitatívny obraz Svätej stolice však naštrbil už jej návrh založiť centrálnu svetovú banku (2011), ktorá by regulovala koncentráciu moci v rukách rozvinutých štátov, čím sa opäť vynorili podozre­ nia z jej kolaborácie s globálnou finančnou elitou.

Alternatívne zdroje začali na adresu Vatikánu chrliť obvinenia, že „definitívne odhodil mas­ ku a prezradil, že je v skutočnosti podporovateľ Nového svetového poriadku (NWO)“. František, osobnosť roka 2013 časopisu Time, vraj odhalil svoj „jezuitský zámer s ľudstvom – islamizáciu

Európy“. Brojí proti slobode a volá po Novom sve­ tovom poriadku. Jediné, čo môže naše zotročenie v NWO odvrátiť, je „skorý koniec pápežstva“, čo mali predpovedať proroctvá Fatimy, Nostradama, Zjavenia sv. Jána či spomínaného Malachiáša.

JEZUITSKÝ MANIPULÁTOR S MASKOU PONTIFIKA?

Skutočný rozruch vyvolali Františkove vyjadre­ nia pre printové médiá. V májovom interview pre francúzsky katolícky denník La Croix síce pripus­ til, že nie je možné otvárať utečencom hranice dokorán, no zároveň označil spolužitie kresťa­ nov a moslimov za možné. V Európe, ako tvrdí, nevládne strach z islamu, ale z dobyvačnej vojny kalifátu. „Je pravda, že myšlienka dobývania je vlastná duchu islamu, ale rovnako by sme mohli interpretovať záver Matúšovho evanjelia, keď Je­ žiš vyslal svojich učeníkov ku všetkým národom,“ vyrazil dych veriacim i ateistom.

Zvolenie moslima Sadiqa Khana za starostu Londýna pritom vyzdvihol ako „stelesnenú ideu integrácie“. Tá je podľa pápeža zvlášť dôležitá v čase „demografickej prázdnoty“, spôsobenej kle­

sajúcou pôrodnosťou. Plodnosť, ktorú Európania stratili, im môžu vynahradiť – a dodajme, že popri tom dobyť ich pôdu – moslimovia. Zarážajúce je, že úvahy o tom, ako inak možno ešte ovplyvniť demografiu (napríklad motiváciou rodín, aby mali viac detí), pápež veľmi nerozvíja. „Kresťania i moslimovia žili pred vojnou v mie­ ri, spoločne prichádzali modliť sa k Panne Má­ rii. Musia sa to naučiť znovu. Libanon ukazuje, že sa to dá,“ odkazuje František skeptikom. Tí ale jeho kritikou nešetria, označujúc ho za „jezu­ itského manipulátora a pokrytca“. Bergoglio je v ich očiach falošný prorok, ktorý svojvoľne po­ piera a mení Božie pravdy. Nekáže hlásať svetlo evanjelia, ale rešpektovať bludy iných. Pápežove prejavy o migrantoch, homosexuáloch („Kto som, aby som ich súdil?“) či o iných náboženstvách sú pripravené tak, aby zneli prívetivo. Ich obsah však vzbudzuje obavy, že Vatikán nie je v rukách kato­ líkov.

Podozrení je priveľa a mnohé hraničia s obvine­ niami. Možno by k nim čo-to prezradil niektorý zo 115 kardinálov, ktorí dali svojmu spolubratovi Bergogliovi predvlani dôveru.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Artur Bekmatov

MOSLIMSKÁ POPULÁCIA V ROKU 2014

RÔZNE TVÁRE MOSLIMSKÉHO SVETA

V

48

Saudskej Arábii nemôžu ženy takmer vô­ bec šoférovať, musia nosiť povinne nikáb, právo voliť a kandidovať im bolo prisľúbe­ né až minulý rok a za urážku duchovného môže byť človek odsúdený na tisíc rán bičom. V Kaza­ chstane neexistujú obmedzenia pre šoférovanie, ženy sú bežnou súčasťou politického života od samospráv až po ministerské posty, v ženskej móde je bežná rôznorodosť podobná tej európ­ skej, a krajina funguje na sekulárnom princípe.

Neďaleký Turkmenistan je od rozpadu ZSSR zná­ my jednou z najtvrdších a najprísnejších diktatúr.

Podľa správy organizácie Reportéri bez hraníc je v miere novinárskej slobody slova Turkmenistan na 176. mieste v 178-miestnom rebríčku.

Všetky tri štáty majú spoločné to, že drvivú väč­ šinu tvorí obyvateľstvo moslimského vierovyzna­ nia. Čím to teda je, že kým Saudská Arábia je ukážkou všetkých negatívnych stereotypov o is­ lame, ktoré sú vžité do povedomia Európanov, tak krajiny ako Kazachstan, Kirgizsko, Azerbaj­ džan, Turecko či donedávna Sýria, sú západnej civilizácii oveľa bližšie ako napríklad ázijské či africké štáty, v ktorých má islam okrajové posta­ venie?

Dôvodov môžeme nájsť niekoľko: od kultúrno­ -spoločenských tradícií spred islamských čias, prevládajúci smer islamu v tej-ktorej krajine, cez účelovú podporu fundamentálnych hnutí zá­ padnými krajinami až po primitivizáciu obrazu moslimského sveta v médiách.

V Saudskej Arábii je oficiálnou štátnou ideoló­ giou wahhábizmus – fundamentálny smer sun­ nitského islamu. Približne v sedemdesiatych rokoch ho miestne elity začali exportovať aj do iných častí moslimského sveta. Treba povedať, že vzhľadom k finančným možnostiam Saud­ skej Arábie tento export bol, a stále je, veľmi efektívny. Samotný názov „wahhábizmus“ jeho prívrženci odmietajú a používajú termín „salafí­ ja“. Táto odnož islamu je dominantná vo väčšine teroristických organizácii islamistického zamera­ nia, ktoré vedú „džihád“. Je potrebné podotknúť,

že mnohé z princípov, ktoré hlásajú tieto hnutia, sú výsledkom zdeformovaného výkladu Koránu.

Napríklad džihád sa v mysliach Európanov sto­ tožnil s ozbrojeným bojom moslimov s neveria­ cimi. V islamskom svete má však omnoho širší význam zahŕňajúci predovšetkým duchovný boj so sebou samým.

Ak hovoríme o Turkmenistane, v ktorom je po­ čet moslimského obyvateľstva ešte vyšší ako v Kazachstane, tak musíme povedať, že miestny autoritársky režim nestojí na náboženských zá­ kladoch. Od získania nezávislosti tu prezident Saparmurat Niyazov budoval výstredný kult osobnosti, v ktorom pokračuje aj jeho nástupca Gerbanguli Berdymuchammedov. Islam tu však je, spolu s inými náboženstvami, vystavený útla­ ku. V roku 2000 tu napríklad v rámci boja proti extrémizmu spálili viac ako 40 tisíc exemplárov Koránu preloženého do turkménskeho jazyka.

Libanon, v ktorom žije približne 60 % mosli­ mov a 40 % kresťanov, prijal osobitné politické usporiadanie – tzv. konfesionalizmus. Ten má zabezpečiť podiel na riadení štátu všetkým nábo­ ženským skupinám. Prezidentom Libanonu musí v súlade s touto doktrínou byť kresťan, premié­ rom sunnitský moslim a predsedom parlamentu šíitsky moslim. Vo vláde musí byť rovnaký počet moslimov aj kresťanov, a tento princíp platí aj pri kreovaní parlamentu, pričom každý smer spo­ mínaných náboženstiev má v parlamente určený presný počet miest.

Len pomerne malé percento z celkového poč­ tu 1,5 miliardy moslimov žije v arabskom svete – približne 15 %. V arabskom svete sa nenachádza ani jedna z troch krajín, ktoré majú najvyšší počet moslimského obyvateľstva. Prvá je Indonézia so stodvadsiatimi miliónmi moslimov, nasledovaná Pakistanom, Indiou a Bangladéšom. Wahhábiz­ mus či ďalšie fundamentálne smery volajúce po očiste islamu tak v skutočnosti reprezentujú len zanedbateľnú časť z celkovej moslimskej populá­ cie planéty, napriek tomu sú dôvodom mnohých stereotypov o islame a moslimoch.

90,0 – 100,0 % 80,0 – 89,9 % 65,0 – 79,9 % 50,0 – 64,9 % 30,0 – 49,9 % 15,0 – 29,9 % 7,0 – 14,9 % 1,0 – 6,9 % 0,0 – 1,0 % Zdroje: Pew Research Center, jún 2014

49

POČTY MOSLIMOV V MILIÓNOCH V ROKOCH 1990 – 2050 krajina INDONÉZIA INDIA PAKISTAN BANGLADÉŠ NIGÉRIA EGYPT IRÁN TURECKO EURÓPA IRAK AFGANISTAN ALŽÍRSKO SUDÁN ETIÓPIA MAROKO JEMEN SAUDSKÁ ARÁBIA UZBEKISTAN ČÍNA SÝRIA MALAJZIA RUSKO NEMECKO FRANCÚZSKO VEĽKÁ BRITÁNIA USA TALIANSKO ALBÁNSKO KOSOVO IZRAEL BOSNA A HERCEGOVINA ŠPANIELSKO Zdroje: EUROSTAT, MMF

1990

2020

2050

NÁRAST 1990 – 2020

154,7 100,9 112,3 102,1 46,3 53,9 56,5 55,1 30,0 17,4 12,5 24,9 19,5 15,8 24,6 12,2 16,1 19,4 16,8 11,1 8,9 13,6 2,5 0,6 1,2 1,5 0,9 2,3 2,0 0,6 1,8 0,3

229,6 213,3 200,5 153,0 104,7 90,4 80,9 79,1 50,5 41,4 40,6 39,4 38,4 36,3 35,5 32,1 30,7 30,2 28,0 22,6 22,1 15,9 5,5 5,4 4,0 3,9 3,0 2,6 1,8 1,7 1,7 1,6

256,8 310,7 273,1 182,4 230,7 119,5 86,2 89,3 70,9 80,2 72,2 45,6 64,7 58,0 40,0 61,1 42,5 35,3 35,3 31,2 32,7 20,9 7,0 7,5 7,8 8,1 5,3 2,4 1,9 2,9 1,3 3,9

48 % 111 % 79 % 50 % 126 % 68 % 43 % 44 % 68 % 138 % 225 % 58 % 97 % 130 % 44 % 163 % 91 % 56 % 67 % 104 % 148 % 17 % 120 % 800 % 233 % 160 % 233 % 13 % -10 % 183 % -6 % 433 %

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Marián Ďuriš

FALOŠNÝ DŽIHÁD –

NÁSTROJ IZRAELA

50

KAMPAŇ TRVAJÚCA ROKY, TZV. VOJNA PROTI TERORIZMU, SA ZVÍJA V TRAGIKOMICKÝCH KŔČOCH. NEDÁVNO BOL ŠVÉDSKY OBČAN BHERLIN GILDO OBVINENÝ LONDÝNSKYM SÚDOM Z TERORISTICKÝCH AKTIVÍT V SÝRII. PROCES NAKONIEC ZRUINOVALI DÔKAZY, ŽE PRÁVE BRITSKÉ TAJNÉ SLUŽBY VYZBROJILI ROVNAKÚ REBELSKÚ SKUPINU, KTORÚ MAL PODPOROVAŤ OBVINENÝ. CITOVANÉ BOLI SPRÁVY MI-6 A CIA O TRANSFERE ZBRANÍ PRE SÝRSKYCH REBELOV.

M

enej šťastia mal Anis Sardar, ktorý dostal doživotie za odpor proti oku­ pácii Iraku angloamerickými silami, hoci ozbrojená opozícia voči ilegálnej invázii, aj podľa Ženevských dohovorov, nepredstavuje terorizmus. Nikde neplatí viac ako na Blízkom východe, že dnešní teroristi sú zajtrajší „bojovní­ ci za slobodu“ a dnešní spojenci sú zajtrajší ne­ priatelia – často z pomäteného rozmaru tvorcov západnej politiky.

Médiá obchádzajú fakt, že Veľká Británia, USA, Francúzsko, Turecko, Saudská Arábia, Katar a ďalší viac-menej skryte podporujú rôzne po­ bočky Al-Kájdy, Al-Nusry a ISIL-u. Západná politika sa riadi klasickým „divide et impera“.

Americké eskadry bombardujú jednu skupinu rebelov, kým ďalšiu dotujú. Podnikajú spoločné

operácie s Iránom proti ISIL-u v Iraku a zároveň kryjú saudské bombardovanie Jemenu, ktorý je pod kontrolou iránskych spojencov. Akokoľvek chaoticky môžu aliančné kroky pôsobiť, pre plán rozbiť Irak a Sýriu fungujú dokonale.

NATO a turecké veliteľstvo boli zodpovedné za nábor žoldnierov od začiatku sýrskeho povsta­ nia v marci 2011. Podľa izraelských spravodaj­ ských zdrojov (DEBKAfile, 14. 8. 2011) táto iniciatíva pozostávala „z regrútskej kampane tisícov moslimských dobrovoľníkov v krajinách Blízkeho východu a moslimského sveta, aby bo­ jovali po boku sýrskych rebelov. Turecká armáda týchto dobrovoľníkov ubytovala, vyškolila a za­ bezpečila prechod do Sýrie.“ Ak ide o Francúzsko, Washington Post (6/2011) vydal správu, ktorá potvrdzuje úlohu francúz­

51 skej vlády pri podpore líbyjskej islamskej sku­ piny LIFG s napojením na Al-Kájdu. Štúdia denníka The Independent (8/2013) uvádza: „Spojené kráľovstvo doteraz (rebelom) poslalo neletálnu pomoc v hodnote 8 miliónov libier“. Článok New York Times pod názvom Arms Airlift to Syria Rebels Expands, With Aid From C.I.A píše, že „sa s pomocou CIA, arabských vlád a Turecka, prudko zvýšila vojenská pomoc sýr­ skej opozícii a expandoval vzdušný most prepra­ vy zbraní a zariadení pre protivládnych povstal­ cov“. Vzdušný most mal fungovať od začiatku roka 2012.

Public Radio International (4/2014) hlásilo, že americké ministerstvo zahraničia posiela do Sýrie 43 áut Toyota „umierneným rebelom“.

Britský The Guardian neskôr (6/2015) náhodou pripúšťa, že zásoby končia v rukách teroristov a pochádzajú z teritória NATO. Treba dodať, že cesty, ktoré použili západné ministerstvá pri do­ dávke vybavenia teroristom, boli pravdepodob­ ne použité opakovane, aj mimo týchto zriedka­ vých priznaní. Deklarovaná bola aj prítomnosť západných síl a agentov na tureckých, jordán­

skych a irackých hraniciach, ktoré museli koo­ perovať a tovar odovzdávať na ceste do Sýrie.

Bývalý šéf Defense Intelligence Agency (DIA), Michael Flynn, v televíznej diskusii (Al Jazee­ ra, 8/2015) potvrdil, že Biely dom sponzoruje radikálnych džihádistov bojujúcich proti sýrske­ mu režimu, ktorí neskôr „menia dresy“ na ISIL/ Al Nusra. Z rozhovoru vyplýva, že Flynn nepova­ žuje ich vzostup za dôsledok ignorancie alebo ne­ dbalosti, ale vedomého rozhodnutia. Ako klinec do rakvy poslúži odtajnený dokument R 050839Z, ktorý odhaľuje sýrsky scenár: „Saláfisti, Moslim­ ské bratstvo a Al-Kájda v Iraku sú hlavné sily, ktoré poháňajú povstanie v Sýrii... Západ, krajiny Perzského zálivu a Turecko podporujú opozíciu, kým Rusko, Čína a Irán podporujú režim“.

Svetom sa tiež šíria hlasy o podnikavosti syna a dcéry tureckého prezidenta. Bilal Erdogan vlast­ ní niekoľko námorných spoločností a mal podpí­ sať kontrakty na prepravu ulúpenej irackej ropy do Ázie. Dcéra Sümeyye prevádzkuje tábor v blíz­ kosti hraníc, do ktorého vozidlá tureckej armády denne privážajú ranených džihádistov, ktorí sú po ošetrení posielaní naspäť do Sýrie.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

ropné rezervy v tejto oblasti. Niet divu, že prá­ ve Veľká Británia uznala nezávislosť Saudskej Arábie ako prvá. Záujem USA začal rásť zhru­ ba v rovnakom čase a prvá ropná dohoda bola podpísaná už o dva roky. V ďalších dekádach umožnila ropa Saudom financovať náboženské inštitúcie po svete, šíriť extrémistické výklady islamu a udržiavať väzby na amerických úrad­ níkov, ktorí vítali ako surovinu, tak radikálnu agendu, ktorá sa namieri na každú prekážku americkej geopolitiky (viď vládny dokument GAO-09-883, 9/2009).

V roku 1998 Zbigniew Brzezinski vyzradil agendu americkej angažovanosti počas soviet­ skej intervencie v Afganistane, ktorá zahŕňala nábor a zbrojenie mudžahedínov tajnými služ­ bami. Priznal, že americká podpora islamistov v Afganistane začala už pol roka pred soviet­ skym vpádom a spolu s agentom Bin Ládinom vytvorila pascu, ktorá nakoniec viedla ku ko­ lapsu ZSSR. Dnes je sýrska spoločnosť terčom rovnakých síl a Západ rozpútal krízu kvôli izo­ lácii svojich sokov.

52 ŽIVENÝ WAHHÁBIZMUS AKO NÁSTROJ

Aliancia krajín NATO a saudského kráľovstva pomohla šíriť ideológiu fundamentalistického sunnitského islamu – wahhábizmu vo svete.

Väčšina jeho obetí nie sú občania západných krajín, ale ľudia z krajín, ktoré globalisti po­ važujú za terč svojich finančných a geopolitic­ kých záujmov.

Táto ideológia (ktorá vznikla v Saudskej Arábii) slúži záujmom západných aliancií z mnohých dôvodov. Wahhábisti presadzujú archaické vnímanie spoločnosti, ktoré odmie­ ta akýkoľvek druh progresívnej zmeny. Preto sú vždy vyzbrojení a pripravení potlačiť aké­ koľvek sekulárne, socialistické alebo národné hnutia, ktorých snaha o nezávislosť je hroz­ bou pre globalizmus. Wahhábisti netvoria reprezentatívnu väčšinu sunnitských mosli­ mov. Je to extrémna odnož, ktorá zachováva nenávisť voči šiitom, odstavuje nepohodlných a vykonáva čiernu prácu pre stratégov Penta­ gónu. Invázia do Iraku v roku 2003 zosadila sekulárnu vládu Saddáma Husajna. V prípade Sýrie to bola Assadova sekularizácia spoloč­

nosti a snaha o nezávislosť, ktorá vyvolala ich zášť.

Myšlienku wahhábizmu, puritánskej sunnitskej vetvy, splodil v 18. storočí Muhammad ibn ʿAbd al-Wahhab, propagátor „svätej vojny a prečiste­ nia islamu“. Jeho idey by možno zostali na sme­ tisku dejín, nebyť paktu s Al-Dirjahom, vládcom prvého saudského štátu v roku 1744. Ako píše americký novinár Robert Dreyfuss, saudsko­ -wahhábistická aliancia „začala kampaň vrážd a lúpenia po celej Arábii. V roku 1802 napadli šiitske sväté miesto Karbalá, zabili väčšinu oby­ vateľov, zničili kupolu nad hrobom zakladateľa šiitizmu, kradli majetky, zbrane, odevy, koberce, zlato, striebro a drahé kópie koránu.“ V záujme zachovania čistoty ich viery, ktorú možno po­ rovnať s najzaostalejším životným štýlom arab­ skej kultúry, prichádzali progresívni vládcovia, intelektuáli, umelci a vedci o krk.

V 19. storočí nastupuje britské impérium a jeho pohľad na Saudov ako užitočných spojencov v snahe získať vplyv na Blízkom východe. Pô­ vodným britským motívom bolo prepojenie Suezu a Indie. V roku 1930 však boli objavené

KTO ŤAHÁ ZA NITKY?

V marci 2014 píše izraelský denník Haaretz: „Sýrska opozícia je ochotná vzdať sa náro­ kov na Golanské výšiny výmenou za hotovosť a izraelskú vojenskú pomoc proti Assadovi.“ Times of Israel v auguste 2014 uvádza: „Veli­ teľ FSA (Slobodnej sýrskej armády), zatknutý minulý mesiac frontom Al-Nusra, povedal, že kolaboroval s Izraelom za lekársku a vojenskú pomoc.“ Sharif As-Safouri pripustil, že sa päť­ krát stretol s izraelskými dôstojníkmi, ktorí ho vybavili sovietskymi zbraňami, ako odme­ nou za ochranu izraelskej hranice. Popritom Yasmina Haifa z holandského ministerstva spravodlivosti a šéfka Centra pre kybernetic­ kú bezpečnosť, vyhlasuje, že „ISIL nemá s is­ lamom nič spoločné a je súčasťou plánu zo strany sionistov“.

Bývalý izraelský minister obrany Moshe Ya’a­ lon počas návštevy USA povedal, že „hranice Blízkeho východu sa definitívne zmenia“ a za­ platí každý, kto bude robiť Izraelu problémy, čo potvrdil premiér Netanjahu vetou, že svet musí držať s Izraelom „pre svoje vlastné dobro“.

V akej pozícii sú štáty, ktoré Izrael každoroč­ ne dotujú finančne a vojensky? Koho ciele sle­ duje odhalený scenár 06DAMASCUS5399? Je to rozšírený Yinonov plán, jeho modifikácia a súčasť väčšieho, dávneho zámeru?

Dávnejší Yinonov plán je izraelská stratégia s cieľom zabezpečiť regionálnu prevahu. Sta­ novuje, že Izrael musí prekonfigurovať svoj región cez „balkanizáciu“ okolitých arab­ ských štátov do menších a slabších celkov.

Jeho význam nespočíva v historickej hodnote, ale v hrôze následkov, ktoré to (dnes aj pre Európu) predstavuje. Dokument sa vzťahuje k vzniku „Veľkého Izraela“, ktorý predstavuje základný pilier sionistických frakcií v rámci súčasnej izraelskej vlády a vojensko-spravodaj­ ského komplexu. Theodor Herzl a rabín Fisch­ mann tvrdili, že „oblasť židovského štátu sa tiahne od egyptských vôd po Eufrat“, a teda zahŕňa územia viacerých okolitých krajín.

Balkanizačná stratégia, ktorá mimoriadne napreduje za pomoci džihádistov, sa zároveň zhoduje s agendou centra MEMRI, ktoré za­ ložil Yigal Carmon, bývalý izraelský špión, a Meyrav Wurmser z Hudson Institute, s na­ pojením na sionistickú stranu fundamenta­ listov Likud. Ich „nový poriadok Blízkeho východu“, ako predstupeň k poriadku sveto­ vému, pôsobí na niekoľkých úrovniach, ktoré prinášajú exkluzívny prospech projektu „Veľ­ ký Izrael“: 1. spor s Iránom, ktorý nemá právo vlastniť atómové zbrane na rozdiel od „vyvoleného ľudu“, ktorý sa nepripojil k dohode CTBT o zákaze jadrových skúšok (vraždy iránskych vedcov prisudzujú západné médiá práve Mos­ sadu), 2. arabsko-izraelský konflikt zmrazený im­ plantovaným chaosom v arabskom svete, 3. marenie vzniku akejkoľvek reálnej opozície v regióne, 4. konflikt medzi šiitmi a sunnitmi.

Nie je napokon balkanizácia Blízkeho výcho­ du a vyplývajúci „nový poriadok“ dôsledkom plánov dua Yinon/Ya’alon, ktoré sú podporo­ vané západnými jastrabmi typu Brzezinski/ Rice/Peters/Clark/Wright a navyše sfanatizo­ vanou silou bábkových džihádistov?

53

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Juraj Pokorný

ZRÁŽKA CIVILIZÁCIÍ: ČAKÁ NÁS GLOBÁLNY KALIFÁT?

54

TLAK NA PRIAMU FYZICKÚ A DUCHOVNÚ KONFRONTÁCIU KRESŤANSKÉHO A ISLAMSKÉHO SVETA NEUSTÁLE RASTIE. V SÚVISLOSTI S TÝM ANALYTICI VARUJÚ PRED VEĽKOU ZRÁŽKOU CIVILIZÁCIÍ S POTENCIÁLOM PRERÁSŤ DO TRVALÉHO HYBRIDNÉHO KONFLIKTU. BOJOVÝ FRONT, KTORÝ SA NA EURÓPSKEJ PÔDE OTVÁRA, ČORAZ VIAC POUKAZUJE NA NEZLUČITEĽNOSŤ OBOCH NÁBOŽENSTIEV A NA NEMOŽNOSŤ ICH POKOJNEJ KOEXISTENCIE.

M

asová migrácia, ktorá svojou inva­ zívnou podstatou spôsobuje ničenie kultúry hostiteľskej krajiny, predsta­ vuje špecifický druh ohrozenia, s akým nemá Starý kontinent azda od konca staroveku referenčné skúsenosti. Hybným momentom vtedajšieho sťahovania národov bol vpád ko­ čovných Hunov z Číny (rok 375), ktorý uvie­ dol do pohybu takmer celú Európu. Napriek hospodárskej, technickej i vojenskej prevahe Rímskej ríše vyšli z tejto konfrontácie víťazne Germáni. Nie vďaka vyhratej bitke, ale tým, že ju najprv rozvrátili a potom si ju prisvojili.

BIGOTNÝ MOSLIM VS. MATERIALIZOVANÝ KRESŤAN

Od septembra 2015, keď Rakúšania i Nemci vítali migrantov pochodujúcich za vysníva­ ným západným blahobytom potleskom a jed­ lom, neuplynulo ani 10 mesiacov. Za tento pomerne krátky čas sa zodpovednejšia časť

politických činiteľov v Európe stihla zo svoj­ ho xenofilného poblúznenia prebrať a trans­ formovať sa z hostiteľa-humanistu, doširoka otvárajúceho náruč, na ostražitého domáce­ ho, ktorý xenofóbiou síce netrpí, no migranta vidí najradšej za plotom suseda. Nie je na toto vytriezvenie prineskoro?

Nepopierateľným spoločným znakom všet­ kých sťahovaní národov v histórii bolo utlá­ čanie domácich na ich pôde. „Ak sa tomu nepostavíme na odpor teraz, našim deťom odovzdáme krajinu, ktorá už nikdy viac ne­ bude ich domovom,“ znie hádam najfrekven­ tovanejší motív internetových diskusií, ktorý sa v novom trestnoprávnom slovníku prekla­ sifikoval na „šírenie rasovej nenávisti a extré­ mizmu“. Faktom však ostáva, že prebiehajúci proces nezodpovedá žiadnym platným uteče­ neckým normám, čím sa dostal mimo hraníc akejkoľvek zákonnosti. Riziko nastolenia štátneho zriadenia založeného na brutálnych

55 interpretáciách islamu je teda presne také vy­ soké, ako alternatíva jeho nenastolenia. Či je však v danom prípade namieste hovoriť o vojne dvoch nezmieriteľných náboženských svetov, nie je celkom isté. Praktický život bež­ ného veriaceho Európana – kresťana sa totiž na prvom mieste zameriava na napĺňanie jeho pozemských ambícií (najmä kariéry a rodiny), a až potom – v závislosti od typu vierovyzna­ nia – na dodržiavanie istého „rituálneho mi­ nima“. Pripomeňme, že pre drvivú väčšinu katolíkov, evanjelikov či veriacich ďalších kresťanských denominácií hrá parameter úspechu pri výkone ich profesie životne dôle­ žitú rolu. Naproti tomu platforma moslima, ktorý vnáša do životného štýlu materializova­ nej západnej society značne nekompatibilný systém náboženských postojov, je extrémne bigotná.

POVODIE VEĽKÝCH KULTÚR PODĽAHNE ERÓZII

Skúsme podniknúť virtuálnu exkurziu do re­ latívne blízkej budúcnosti a s vložením aktu­

álnych vstupných údajov vytvoriť simulovaný obraz toho, ako by Európa mohla o takých 15 – 20 rokov vyzerať. Sú rastúce obavy z jej pochmúrnej budúcnosti pod nadvládou isla­ mu podložené?

Predchádzajúce úvahy naznačujú, že mierové spolužitie migrantov s pôvodnými Európan­ mi je zo všetkých alternatív pravdepodobné najmenej, ak vôbec. Predstava stráca zreteľ­ né kontúry v momente, keď sa masa prisťa­ hovalcov skonštituuje do najprv rovnocennej a časom dominantnej zložky voči dosiaľ ma­ joritnej spoločnosti. Vo fáze, keď sa rozdiel medzi hostiteľom a hosťom nadobro zotrie, sa automaticky obnaží spor o zadávateľa pra­ vidiel. Nerobme si ilúzie, že vzájomná schop­ nosť preberať a osvojovať si určujúce prvky životného štýlu či mentality toho druhého, začne fungovať z ničoho nič. Nezmieriteľný hodnotový konflikt na seba nenechá dlho ča­ kať a moderné modly západného človeka, ako alkohol, drogy či technika, prestanú byť zluči­ teľné s praktizovaním moslimských obradov a pobožností.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

jej právo na slobodnú voľbu nebude uprené, môže byť nedobrovoľná asimilácia, alebo za­ chovanie pôvodnej rasovo-etnickej identity útekom z Európy.

HOUELLEBECQ PONÚKA FIKCIU ISLAMSKEJ EURÓPY

56 V prvej reakcii sa dá očakávať dištanc ostrov­ nej Británie vychádzajúci z nekompromisné­ ho postoja anglosaského sveta k živelnému prisťahovalectvu. Ďalšie vlny dobývania novej vlasti sa tým pádom sústredia na kon­ tinentálnu Európu. Pokiaľ sa ekonomicky a kultúrne menšie entity ako Rakúsko, Ma­ ďarsko, Slovensko, Česko, Belgicko či Švéd­ sko tomuto rozvratnému procesu nevzoprú (čo vzhľadom na ich bezvýhradnú odda­ nosť USA nie je pravdepodobné), kapitulácia pred bezprecedentným náporom migrantov sa pre nich stane otázkou krátkeho času.

Francúzsko a Nemecko, krajiny s najväčším trvalým podielom mimoeurópskych etník, mu budú odolávať asi relatívne dlhšie. Z ju­ hovýchodu prichádzajúci veľtok však spô­ sobí, že povodie ich kultúr, ešte donedávna považované za dostatočne široké a pevné, nakoniec podľahne erózii, ktorej sa nevyhnú ani také svetové metropoly ako Paríž či Ber­ lín.

Ak Francúzsko a Veľká Británia dokázali v časoch svojej koloniálnej minulosti pri­

sťahovalecký nápor absorbovať a začleniť ho do majoritnej society aspoň na úrovni získavania pracovných návykov, vzdelania a rešpektu k platným pravidlám, na reprí­ zu totožného modelu v dnešných podmien­ kach zabudnime! Nedávne a najmä aktuálne dianie vo francúzskom hlavnom meste, kde rôznorodo motivované nepokoje nemajú kon­ ca, môžu byť varovným predobrazom oveľa hrozivejšej budúcnosti Európy, rozdrobenej na nefunkčné dystopické spoločenstvá živo­ riace v územných celkoch s prudkým náras­ tom kriminality a s kontinuálne upadajúcou zdravotnou starostlivosťou, hospodárskou výrobou a podielom štátu.

Nech sa už stane určujúcim ktorýkoľvek z naskicovaných scenárov, všetky spája spo­ ločná koncovka: rozpad tradičných národ­ ných i nadnárodných štruktúr Európy v ich doterajšom ponímaní. S prihliadnutím na slabšiu genetickú výbavu neanglosaskej bielej rasy možno tušiť, že jej odhodlanie vzoprieť sa erozívnemu živlu prejde po istom „bode zlomu“ do poklesu. Východiskom, pokiaľ

Konceptov prežitia Európy je viac. Francúz­ sky spisovateľ Michel Houellebecq vytvoril scenár jej vývoja v nadchádzajúcich dvoch desaťročiach pozostávajúci z návratu k hod­ notám, ktoré tu existovali v patriarchálnom modeli. V románe Soumission (Podriadenie) prezentuje projekt spoločnosti s takmer nu­ lovou nezamestnanosťou, kriminalitou a bie­ dou. Nástrojom na jej dosiahnutie však nie je kresťanstvo, ale – čuduj sa svete – islam!

Pokus nájsť sa v inej viere môže znieť láka­ vo. „Európania sa s potlačením kresťanstva vzdali viery, ale i tradičného spôsobu života... Ľudia pohrdli rodinným životom, prestali stáť o to mať deti a realizujú sa pracovnou kariérou. Mladí neveria občianskej demokra­ cii, pretože tá im dáva len nezamestnanosť, nulové istoty, žiadnu budúcnosť. V takejto si­ tuácii môže byť ponuka viery v niečo, čo nás presahuje, atraktívna pre tých, čo nemajú čo stratiť,“ približuje v doslove k románu Jovan­ ka Šotolová. Ako dodáva, Houellebecqova konštrukcia môže nášmu čitateľovi pripadať utopistickejšia, než vlastne je, keďže moslim­ skí spoluobčania nie sú v takej miere súčas­ ťou nášho životného priestoru.

Islam sa tu predstavuje ako praktický návod na život jednotlivca a usporiadanie spoloč­ nosti, ktorý môže odvrátiť desivú dystopic­ kú moru. Ako modus vivendi s tradičnými hodnotami a dôrazom na rolu ženy, ktorá sa naplno realizuje zabezpečovaním rodinného krbu. Hlavným tromfom konverzie na islam má byť, že mužovi zabezpečí prestížne za­ mestnanie s trikrát vyšším platom a – čo ho láka najviac – mnohoženstvom. „Netreba však zabúdať, že ide o fikciu – pred­ stavu neďalekej budúcnosti, ktorá pri prvom predstavení vyvoláva zdesenie a odpor. Vzá­ pätí musíme akceptovať, že táto verzia nie je úplne vylúčená, aj keď pre väčšinu z nás zo­

stane nereálna alebo neprijateľná. Záleží naj­ mä na tom, ako prečítame posledné stránky a čo si odnesieme z poslednej vety. „Rezigná­ cia nemusí byť jediná možnosť,“ pripomína na záver autorka doslovu, ktorá víťazstvo ro­ mánovej strany Moslimská jednota vo fran­ cúzskych voľbách v priebehu niekoľkých de­ saťročí nevidí až tak nepravdepodobne.

IDEOLÓGIA ORTODOXNÉHO KALIFÁTU JE GLOBÁLNA

O ďalšej príčine zraniteľnosti a krehkosti zá­ padnej civilizácie hovorí pražská advokátka Klára Samková. Je ňou obrovská kompliko­ vanosť euroamerickej spoločnosti a v dôsled­ ku toho vysoké náklady na jej udržiavanie.

Pred „katastrofou, ktorá môže nastať kaž­ dým dňom“, varuje vo svojom diele Kolapsy zložitých spoločností z roku 1988 aj americ­ ký antropológ a historik Joseph A. Taitner, poukazujúc na príklady civilizácií starých Mayov a západných Rimanov.

Pristavme sa ešte pri jednom významnom rozlišovacom znaku, na ktorý Samková po­ ukazuje: Kým tradičným fašistickým či ko­ munistickým diktátorom slúžila ideológia len ako zámienka na získanie moci a nadvlá­ dy, v prípade islamistických vodcov sú moc a nadvláda, naopak, číre prostriedky na šíre­ nie ich globálnej ideológie. Predpokladať, že

by ISIL niekedy ukončil svoju expanziu, je preto podľa nej nezmysel. Prekonaním biolo­ gickej selekcie, na ktorej postavil Hitler vyvo­ lenosť árijskej rasy, sa ortodoxný kalifát šíri bez obmedzenia. Jeho bojovníkom sa môže stať ktokoľvek bez ohľadu na rasu, národ­ nosť či krajinu pôvodu.

Sloboda, demokracia, ľudskosť a pravda sa vydávajú za sväté piliere našej ideológie. Ži­ jeme ale skutočne podľa nich? Nenachytali nás islamisti na hruškách práve v tom, ako s týmito slovami zosúlaďujeme svoje skutky?

Neusvedčujú nás z pokrytectva, zo života bez viery? Nie sme to náhodou my, kto našu ci­ vilizáciu najviac ohrozuje? Otázok „na telo“ je akiste viac. Zdá sa však, že pohľad do zr­ kadla robí viacerým konzumentom západnej demokracie problém.

57

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Václav Klaus, Jiří Weigl

POZADIE A DÔSLEDKY

MIGRAČNEJ VLNY OBHAJCOVIA ČI PRÍVRŽENCI MIGRÁCIE – VO SVOJEJ UŠĽACHTILOSTI ALEBO MOŽNO AJ VO SVOJEJ HLÚPOSTI, KRÁTKOZRAKOSTI, NESCHOPNOSTI PREDVÍDAŤ DÔSLEDKY – A SPOLU S NIMI VŠETCI TÍ, KTORÍ KONAJÚ NA ZÁKLADE SVOJEJ IDEOVEJ POMÝLENOSTI ČI BEZMYŠLIENKOVEJ POPLATNOSTI ZDANLIVO VZNEŠENÝM IDEÁM A IDEOLÓGIÁM, ROBIA NIEKOĽKO ZÁSADNÝCH METODOLOGICKÝCH CHÝB. PRVÁ Z NICH JE TÁ, ŽE POUŽÍVAJÚ ARGUMENTY, PLATNÉ (ALEBO ASPOŇ UPLATNITEĽNÉ) PRI INDIVIDUÁLNEJ MIGRÁCII, NA FENOMÉN MASOVEJ MIGRÁCIE, HOCI IDE O DVE KONCEPČNE ÚPLNE ODLIŠNÉ VECI.

58

I

ndividuálna migrácia je nielen prejavom elementárnej ľudskej slobody, ale aj koniec koncov nemalej individuálnej odvahy a tiež istej dobrodružnosti človeka, ktorý ju podstu­ puje. Znamená individuálne vystúpenie človeka z jednej kultúrnej, civilizačnej entity (aj z geo­ graficky, klimaticky i inak daného rámca) s pl­ ným vedomím migranta, že odchádza do iného sveta, do prostredia, ktoré pre neho bude cudzie, ktorému sa bude musieť prispôsobiť, v ktorom sa bude musieť asimilovať a presadiť sa.

Migranti iste môžu (či dokonca musia) rezolútne obhajovať symboly svojho bývalého sveta pred ich znevažovaním a znesväcovaním v novom svete, ale nemôžu mať ani najmenšiu ambíciu svoj pôvodný svet, ktorý vedome a s plným uve­ domením opustili, vnášať do nového prostredia.

Masová migrácia je niečím úplne iným. Ma­ sová migrácia, ktorej sme dnes svedkami v Európe, nie je individuálnym, ale davovým, hromadným, stádovitým javom, pri ktorom sa jedinec chtiac-nechtiac prispôsobuje správaniu svojho okolia. Jeho vlastné myslenie má pri jeho rozhodovaní omnoho nižšiu váhu ako pri migrácii individuálnej. Prevažuje kolektívna atmosféra veliaca k odchodu do iného, snáď lepšieho – v zmysle bohatšieho a bezpečnejšie­ ho – sveta, ale je to atmosféra odchodu, ktorý je sprevádzaný ambíciou vziať so sebou maxi­ mum svojho starého sveta, svojho doterajšieho správania, svojho štýlu života, a naďalej v ňom žiť.

Cieľom teda nie je asimilovať sa, cieľom je obrniť sa vo svojom pôvodnom svete a spôsobe

59 života, aj keď presťahovaním do iného prostre­ dia. Z toho nového si chcú brať pre seba len to výhodné. Môže a máva to aj inú, omnoho váž­ nejšiu dimenziu. V nemalom počte prípadov ide o explicitne premyslený zámer svoj pôvod­ ný svet expandovať do sveta nového a postup­ ne tento svet pretvárať na svoj obraz. Toto pre­ tváranie síce nemusí byť primárnym zámerom každého prostého migranta, ale isto ho majú v úmysle na migráciu napojení politickí a nábo­ ženskí aktivisti sveta, odkiaľ sa migruje.

Zbabelo a falošne sa od prvej chvíle masovej migrácie na najvyššej politickej úrovni EÚ a európskych veľmocí hovorí o jedinej veci – ako migrantov redistribuovať po celej EÚ. Nie o tom, ako migrantov zastaviť – dodnes pre to efektívne okrem Maďarska nikto nič neuro­ bil – ale ako ich prerozdeliť. Prerozdelenie je prioritou číslo jeden, migrácia samotná akoby neprekážala.

Tisíce a státisíce migrantov budú pre každú krajinu obrovským bremenom a rizikovým faktorom destabilizácie domácich pomerov.

Bagatelizácia masovej migrácie je postojom,

ktorý je vzhľadom na doterajšiu európsku prax absolútne nelogický. Dnes samovoľne vzniknu­ tá voľnosť prístupu do Európy je celkom ab­ surdná.

Nasvedčuje to tomu, že si „Európa“ v podaní A. Merkelovej a J. C. Junckera migráciu želá, že snahy o jej zastavenie len predstiera a že sa snaží na európsky kontinent z Blízkeho vý­ chodu a ďalších regiónov, odkiaľ migranti pri­ chádzajú, presunúť maximum „nových“ Euró­ panov. Odkiaľ prichádzajú a ako veľmi sa títo ľudia líšia od európskej kultúry a civilizácie, zdá sa, títo politici vôbec neberú do úvahy.

Nie je možné nepoznamenať, že sa tak nedeje zmenou legislatívy, ale toleranciou porušova­ nia tejto legislatívy. Na jej zmenu by bol totiž potrebný politický mandát, ktorý dnešní politi­ ci nemajú šancu získať.

Moslimský svet, predovšetkým jeho arabská časť, je regiónom, ktorý v súčasnej ére zrýchľu­ júcej sa globalizácie evidentne stráca. Čas uká­ zal, že nie je schopný mobilizovať svoje vnútor­ né sily, oprieť sa o svoj špecifický a v mnohom unikátny potenciál, nadviazať na svoje tradície

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

60 a minulosť, a vytvoriť novodobé spoločenské mechanizmy, ktoré by umožnili naštartovanie takého ekonomického rozvoja, aký sa v posled­ nom polstoročí podaril v krajinách Ďalekého východu či juhovýchodnej a južnej Ázie. Prí­ činy nepriaznivého vývoja arabských krajín sú systémové a natoľko komplexné, že podrobná diskusia o nich presahuje zámer nášho krátke­ ho textu. Pri niektorých z nich sa však aspoň stručne pristavíme.

Ak vynecháme známe, a v tomto regióne už dlhú dobu existujúce náboženské antagoniz­ my, ktoré nedávny pokus o export demokracie do tohto regiónu len zosilnili, arabské krajiny v tomto regióne charakterizuje: mimoriadne silná a trvalá populačná explózia, už dlhé desaťročia pretrvávajúca priama či ne­ priama závislosť od exportu ropy a plynu, nízka atraktivita vojnami destabilizovaného a náboženskými stretmi destabilizovaného re­ giónu pre zahraničné investície a v neposlednom rade neúspešné pokusy o transformáciu tamojšej spoločnosti, ktoré namiesto približovania sa k vyspelému svetu, vedú stá­

le viac k nepriateľskému odmietaniu Západu a k beznádejnému hľadaniu cesty vpred v návra­ te k agresívne poňatému náboženstvu.

Ak bola druhá polovica 20. storočia charakte­ rizovaná nástupom zo Západu exportovaných ideológií nacionalizmu a socializmu, od kto­ rých si vtedajšie blízkovýchodné elity sľubovali recept na prekonanie spoločenskej a ekono­ mickej zaostalosti, potom zmeny mocenskej rovnováhy, ktoré nastali po páde komunizmu, obrátili snahy týchto elít o hľadanie inšpirácie späť k islamu. Prispieva k tomu skutočnosť, že hlavné ropné bohatstvo je sústredené v rukách fundamentalistických monarchií Arabského polostrova, ktoré ho využívajú na šírenie, ce­ losvetovú propagáciu a podporu islamských ideí a hnutí. Tento neblahý vývoj má za násle­ dok obnovenie starých konfesijných antago­ nizmov, protizápadnú orientáciu verejnosti, islamský terorizmus a celkovo bezperspektívne hľadanie odpovedí na praktické otázky dneška v dávnej minulosti.

Rozmachu islamizmu v arabskom regióne veľmi napomohla agresívna politika Západu,

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

ktorý v pocite triumfu po víťazstve v studenej vojne v podstate prevzal pôvodne komunistickú ideu o potrebe násilnej revolučnej zmeny sveta k lepšiemu a vybral si na jej uskutočnenie práve Blízky a Stredný východ. Ak bola intervencia v Afganistane primárne vyvolaná bojom proti izolovanej a vtedy extrémnej verzii islamského terorizmu, invázia do Iraku už bola otvorene deklarovaným pokusom vytvoriť v arabskom svete režim liberálnej demokracie a následne potom jeho úspešným príkladom zmeniť celý región.

K premene regiónu skutočne došlo, ale k horšie­ mu. Permanentná vojna – jednak proti západ­ ným okupantom, jednak občianska vojna medzi náboženskými a etnickými komunitami – sa stala nešťastnou charakteristikou nielen Iraku, ale o desaťročie neskôr v dôsledku tzv. Arabskej jari aj osudom mnohých ďalších krajín – Tunis­ ka, Líbye, Jemenu, čiastočne Egypta a predo­ všetkým Sýrie. To isté platí o Afganistane, Su­ dáne, Somálsku a niektorých ďalších krajinách.

V dôsledku tohto neúspešného vývoja sa na Blízkom a Strednom východe k miliónom Pa­ lestíncov vyhnaných zo svojich domovov pred takmer 7 rokmi arabsko-izraelskými vojna­ mi pridali nové milióny ľudí utekajúcich pred sýrskou a irackou občianskou vojnou. Zhruba 4 milióny sú už niekoľko rokov v táboroch v Tu­ recku, Jordánsku a v Libanone a pribúdajú mi­ lióny ďalších. Hostiteľské krajiny sú migračnou vlnou destabilizované a až doteraz samé nesú značné náklady na zaopatrenie migrantov. Do začatia súčasného masívneho pochodu migran­ tov do Európy však tomu nikto z vrcholných európskych či svetových politikov nevenoval najmenšiu pozornosť.

Možnosť integrácie miliónov moslimov do eu­ rópskej spoločnosti, teda šanca ich skutočnej asimilácie, je mizivá, pretože títo ľudia sem ne­ prichádzajú preto, aby sa stali Nemcami, Fran­ cúzmi, Čechmi či Švédmi, ale preto, aby mohli pokračovať v doterajšom spôsobe života, len v Európe v bezpečí a za vyššieho materiálneho štandardu, aký majú doma. Toto bezpečie a ten­ to materiálny štandard im má – bez akejkoľvek ich zásluhy – zabezpečiť európsky sociálny štát. Majú pocit – viď ich správanie v dnešných

azylových strediskách – že na to majú nárok.

Taký nárok samozrejme v ľudskej spoločnosti neexistuje. Navyše sa dá očakávať, že zložitosti pri zžívaní sa s novým prostredím budú také, že masový vznik paralelných spoločností – get, poskytujúcich migrantom chýbajúcu oporu, ochranu a pocit komunity – bude absolútne ne­ zadržateľný.

V tejto súvislosti je namieste spomenúť islam, ako faktor významne komplikujúci začlenenie más novoprichádzajúcich moslimov do európ­ skej spoločnosti. Islam nie je len náboženstvo v tom zmysle, ako ho v Európe na základe vývo­ ja kresťanskej tradície dnes chápeme. Je to širo­ ký komplex náboženských predstáv spojených s normami správania a fungovania jednotlivca i spoločnosti. Náboženské právo šaríja je jeho integrálnou súčasťou. Islam je univerzalistic­ ký a obsahuje v sebe nárok na ideovú prioritu a dominanciu v spoločnosti. Je základom kom­ paktnej svojskej civilizácie s hlbokou tradíciou a kultúrnou homogenitou. Preto je veľmi odol­ ný voči cudzím vplyvom a snahám o asimiláciu na inom ako vlastnom základe.

Getá imigrantov nebudú oázami onej vysnenej multikultúrnej spoločnosti. Týmto spôsobom vznikne niečo iné. Vznikne parcelovaná a frag­ mentovaná spoločnosť, ktorá bude mať – v po­ rovnaní so všetkými verejne uvádzanými výho­ dami – jednu veľkú nevýhodu. Vzťahy medzi týmito paralelnými spoločenstvami nebudú harmonické a vzájomne sa obohacujúce, ale stále viac nepriateľské a antagonistické.

Imigráciou si Európa za ohromné peniaze a spoločenské náklady nevytvorí predpoklad nového oživenia a novej harmónie, ale naopak ťažko zvládnuteľné antagonizmy. Vyvolá radi­ kalizáciu vo vnútri týchto „fragmentov“ i medzi nimi, a tá bude mať potenciál rozvrátiť všetko, čo sa dosiahlo počas posledného viac ako pol­ storočia cestou európskej integrácie. Všetky veľké sociálne experimenty v dejinách sa rýchlo premenili na desivé katastrofy. Masová imigrá­ cia do Európy z Blízkeho východu, organizova­ ná v poňatí súčasných európskych politických elít, sa môže stať jednou z nich.

Viac sa dočítate v knihe Stěhování národů s.r.o.

61

ORBIS PICTUS > SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO Foto: Philip Toscano, SITA/AP

Líder Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) a „enfant terrible“ európskej politiky Nigel Farage prechádza popri budove londýnskeho parlamentu v „Brexit Buse“ po spustení novej referendovej plagátovej kampane za vystúpenie Veľkej Británie z Únie. Tento muž s brilantným rečníckym talentom pripravil zadubeným bruselským eurofanatikom sťahujúcim Starý kontinent ku dnu už nejednu krušnú chvíľku. Či svojím zápalom strhne na svoju stranu aj masy britských voličov v referende, nie je v tejto chvíli jasné. (jup)

IRAK > ORBIS PICTUS Foto: Anmar Khalil, SITA/AP

Iracké bezpečnostné sily presúvajú svoje pozície počas prudkých bojov proti radikálom ISIL vo Fallúdži. Tú zmietajú konflikty už od roku 2003, keď sa zmenila na povstaleckú baštu proti Američanom. Po militantných útokoch a atentátoch nasledovalo vždy rozsiahle zatýkanie, čo ďalej podnecovalo špirálu násilia. V roku 2004 spustila U. S. Army mohutné útoky na mesto, ktoré znamenali jej azda najkrvavejšiu vojenskú intervenciu od Vietnamu. Pripomeňme, že Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu v Haagu v tom čase väznil Slobodana Miloševiča, obvineného zo zločinov proti ľudskosti, genocídy a porušovania Ženevských konvencií. (jup)

ORBIS PICTUS > TURECKO Foto: IHA, SITA/AP

Zo slonoviny vyrezaná a rubínmi, zafírmi, smaragdami a diamantmi posádzaná drahocenná dýka, s najväčšou pravdepodobnosťou ukoristená z vyplieneného paláca bývalého líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího, je dnes vystavená v sídle bezpečnostného úradu v Istanbule. Podľa štátnej tlačovej agentúry Anadolu Agency zatkla turecká polícia 13. 6. počas zásahu v istanbulskom predmestí Esenyurt muža, ktorý sa ju pokúšal predať. O ďalšom osude tohto klenotu nie je zatiaľ nič známe, no vzhľadom na posadnutosť Britského múzea zbieraním vzácnych trofejí z celého sveta, by mohli tureckí strážcovia zákona urobiť celkom slušný biznis... (jup)

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO > ORBIS PICTUS Foto: Alastair Grant, SITA/AP

Anglická kráľovná Alžbeta II. a princovia Philip i Charles prichádzajú do Ascotuna druhý deň počas konských dostihov Royal Ascot. Symbolických panovníkov konštitučnej monarchie trápia podľa všetkého úplne iné starosti, než Brexitom zdrveného Davida Camerona stojaceho na čele britského kabinetu. (jup)

ORBIS PICTUS > SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO Foto: Peter Byrne, SITA/AP

Mníška kladie sviečku počas vigílie za obete streľby v nočnom gay klube Pulse v americkom Orlande na Floride, ktorá sa konala v anglickom Liverpoole deň po tejto udalosti. Ako je už známe, 29-ročný Američan a rodený moslim Omar Mateen spustil v nedeľu 12. 6. poloautomatickou puškou AR-15, ktorá má široké civilné aj armádne využitie,paľbu na preplnený klub, pričom 50 jeho návštevníkov zabil a desiatky ďalších zranil. Existujú dôvodné obavy, že po obsadení Európy islamistami a prijatí antidiskriminačnej legislatívy sa bezproblémové spolužitie pôvodných obyvateľov s migrantmi stane nemožné. (jup)

VATIKÁN > ORBIS PICTUS Foto: Fabio Frustaci, SITA/AP

Pápež František hladká mladého tigra počas audiencie v rámci podujatia „Svet pojazdných predstavení“ (World of Travelling Shows) vo vatikánskej aule Pavla VI. Potomok predátorov ľudskú dilemu, či mu prejavuje náklonnosť najvyšší zástupca Ježiša Krista na Zemi alebo falošný prorok, očividne nerieši. (jup)

ORBIS PICTUS > JUHOAFRICKÁ REPUBLIKA Foto: Schalkvan Zuydam, SITA/AP

Moslimský muž sa modlí v mešite na konci prvého dňa ramadánu v juhoafrickom Kapskom Meste.

Pre moslimov na celom svete to znamená začiatok najposvätnejšieho islamského mesiaca, počas ktorého majú zakázané jesť, piť, fajčiť a súložiť. Popri prísnom pôste je to zároveň príležitosť na zlepšenie svojho správania, urovnanie sporov a zlých medziľudských vzťahov. Jednoducho taký malý kurz ramadánu by mali viacerí európski politici (vrátane slovenských) povinne absolvovať. (jup)

USA > ORBIS PICTUS Foto: David Goldman, SITA/AP

Kríže, za každú obeť jeden, lemujú chodník vo floridskom Orlande ako spomienka na desiatky ľudí zavraždených v nočnom klube Pulse. Necelý mesiac pred týmto masakrom (18. 5.) dával v banskobystrickom klube Urban Spot slovenskej mládeži zaručené rady ako neprepadnúť radikalizácii bývalý člen amerického extrémistického hnutia Chicago Area Skinheads (CASH) Christian Picciolini, ktorého pobyt na Slovensku zorganizovali v spolupráci s Nadáciou otvorenej spoločnosti. (jup)

Marián Benka

ZASTIERA SA PODSTATA – OKLIEŠŤOVANIE ÚSTAVNÝCH PRÁV PACIENTA PREZIDENT SLOVENSKEJ LEKÁRSKEJ ÚNIE ŠPECIALISTOV ANDREJ JANCO ROKY UPOZORŇUJE NA UPADAJÚCI STAV SLOVENSKÉHO ZDRAVOTNÍCTVA A NA TO, ČO POVAŽUJE ZA JEHO SKUTOČNÉ PRÍČINY, KTORÉ SA TAKMER VÔBEC NEPREZENTUJÚ V BEŽNÝCH MÉDIÁCH. MY SME MU PRIESTOR NA VYSVETLENIE TÝCHTO PRÍČIN DALI. TIEŽ NÁS ZAUJÍMAL JEHO POHĽAD NA VPLYV FARMACEUTICKEJ LOBY A ZBYTOČNÉ PREDPISOVANIE LIEKOV.

Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

O čom hovorí skutočnosť, že nový minister zdravotníctva Tomáš Drucker v rezorte doteraz vôbec nepôsobil?

Menovanie bývalého generálneho riaditeľa Slo­ venskej pošty za ministra zdravotníctva je viac ako symbolické a musím priznať, že pre mňa to nebolo prekvapením. Zavŕšil sa tým 25 ro­ kov trvajúci proces „manažerizácie“ zdravot­ níctva, ktorého cieľom je urobiť z neho dobre fungujúcu továreň na výkony, ktorej výrobné pásy produkujú len to, čo je výhodné a správne nasmerované do vreciek politicky chránených veľkopodnikateľov s verejnými prostriedkami a zlikvidovať všetko, čo tieto kritériá nespĺňa, čiže napríklad nás, malé ambulancie špecialis­ tov. Dovolím si pripomenúť, že na ministerstve pracuje 252 zamestnancov, z ktorých sú len šty­ ria lekári.

Osobný prínos ministra môže byť aj natoľko významný, že celý tento korupčný stroj zlyhá.

Vyžadovalo by si to však obrovskú podporu zo strany zdravotníkov, zo strany zákona, ako aj sú­ stredenú politickú vôľu naozaj niečo pozitívne zmeniť v prospech občanov Slovenska. Či sa to dá reálne očakávať, na to nech si každý odpovie sám. Bol by som naozaj rád, keby efektivitu sys­ tému nehodnotil očami zdravotných poisťovní, ako výsledok nikdy nekončiaceho procesu zni­ žovania nákladov a zvyšovania ziskov. Liečebný proces nie je výrobný proces a jeho výsledkom nesmie byť efektivita nakladania s prostriedka­ mi, ani iný ekonomický parameter, ale zdravie.

Ako hodnotíte vývoj slovenského zdravotníctva za posledných 25 rokov? Je na tom lepšie alebo horšie ako za socializmu? A ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami EÚ?

Realita zďaleka nenaplnila očakávania ani zdravotníkov, ani pacientov a musím povedať, že súčasné zdravotníctvo by v porovnaní so so­ cialistickým vo viacerých parametroch určite dostalo poriadne na frak. V porovnaní s kraji­ nami západnej Európy sme na tom ešte stále veľmi dobre, čo sa týka predovšetkým starost­ livosti o starých ľudí s početnými diagnózami, aj keď médiá sa nás snažia denne presvedčovať o pravom opaku. Netreba im veriť, mám osobnú skúsenosť.

Foto: Matúš Plecho

Mali by mať zdravotné poisťovne právo na zisk?

Ako viete, bývalá vláda sa pokúsila o to, aby sa tvorba zisku v zdravotných poisťovniach posta­ vila mimo zákon. Samozrejme, že v súčasnom prostredí medzinárodného práva tento pokus neuspel a Slovensko to stálo obrovskú sumu, ktorú je nutné považovať za obeť na oltári di­ letantstva a politického populizmu. Oveľa väč­ šiu šancu na úspech by malo stanovanie limitu miery zisku, a možno práve preto sa Slovensko touto cestou ani neuberalo.

Existujú v súčasnosti aj zásadne iné modely financovania zdravotníctva ako ten, ktorý máme teraz a ten, čo sme mali počas socializmu? Áno, existujú aj iné modely, napríklad pomerne dobre známy model tzv. krankkasy, v ktorom pacient za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zaplatí z vlastného vrecka a na základe účtu od zdravotníckeho zariadenia si uplatňuje nárok na plnú alebo čiastočnú úhradu v zdravotnej pokladni. Toto je model, v ktorom sa do kon­ taktu dostávajú účastníci poistného vzťahu, ktorými sú zdravotná poisťovňa a pacient, priamo, nie sprostredkovane, cez zdravotnícke zariadenie, ako je to dnes u nás. Ja osobne ho pokladám za model, ktorý je podstatne spra­ vodlivejší, transparentnejší a funkčnejší ako náš dnešný. A práve v tom spočíva aj príčina toho, že u nás nebol prijatý. Pýtajme sa: keby systém financovania zdravotníctva fungoval, keby sa dodržiavali slobody občana, zákony, aká by bola úloha politikov? Aký by bol ich vplyv? Aká by bola ich moc? Z čoho by získali politicky chránení veľkopodnikatelia s verejný­ mi financiami svoje miliardy? Z čoho by vysali svoje miliardy akcionári zdravotných poisťov­ ní? Preto systém nesmie fungovať, sama moc generuje jeho deformity, vyvoláva poruchy, aby ich potom z vlastnej právomoci mohla „riešiť“, čím osvedčuje svoju existenciu.

Kde je zdravá miera pomeru verejného a súkromného kapitálu pri financovaní zdravotníctva?

Tu treba vysvetliť, ako je to s investíciami v zdravotníctve. Štátne zdravotnícke zariade­ nia boli postavané zo štátnych financií, na­

73

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

priek tomu, že realizujú predražené nákupy za peniaze štátu (prístroje, služby), sú opakovane oddlžované, prístroje majú z centrálnych ná­ kupov, z eurofondov alebo od rôznych nadácií.

Súkromné lôžkové, poliklinické a ambulantné zariadenia, za ktorými sú obvykle politicky krytí veľkopodnikatelia s verejnými prostried­ kami, sú prenajaté s doložkou mimoriadneho zreteľa, takže všetky investície do základného vybavenia a spotrebného materiálu sú odrátané z nájmu. Čo je pre bežného občana neuveriteľ­ né, vyššie územné celky týmto veľkopodnika­ teľom obvykle financujú rekonštrukcie stavieb z úverov, ktoré si sami zobrali! Pojem „ vstup súkromného investora“ v našom zdravotníctve teda naberá celkom nové dimenzie a jedinými reálnymi súkromnými investormi, ktorí spon­ zorujú naše zdravotníctvo, sú drobné súkromné ambulancie špecialistov.

74

Dokážu tieto drobné ambulancie prosperovať?

Treba si uvedomiť, v akom nevýhodnom po­ stavení sa nachádzajú pri súčasnom nastavení systému. Ambulancie všeobecných lekárov do­ stávajú paušálne platby podľa počtu pacientov registrovaných v obvode, nezávisle na počte ošetrených pacientov. Príjmy od zdravotných poisťovní sú navýšené o platby za realizované preventívne prehliadky, niektoré výkony spo­ ločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, predoperačné vyšetrenia a podobne.

O tom, koľko pacientov vyšetrí špecialista, rozhoduje zdravotná poisťovňa. Zdravotná po­ isťovňa si v podstate objednáva určitý počet výkonov tým, že limituje platbu ambulancii za výkony, ktoré ambulancia poskytuje. Samozrej­ me, žiadna ambulancia nebude vykonávať výko­ ny nad limit úhrady za nich, pretože by robila nielen zadarmo, ale dokonca by mala náklady, aby mohla robiť zadarmo. Zdravotné poisťovne zazmluvnili významnú časť špecialistov, ktorí pracujú vo veľkokapitálových poliklinických zariadeniach. Tieto sa však orientujú na čereš­ ničky z torty. Robia všetko, aby sa vyhli prijí­ maniu akútnych pacientov, ako aj pacientov s náhle zhoršenými stavmi. Takéto zariadenia sú „zaneprázdnené“ takzvanými preventívnymi vyšetreniami zdravých zamestnancov, ktorých

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

u seba točia ako vo „veľkovýrobni na zdravie“, bez rizika, bez nákladov, s obrovskými ziskami, ktoré sa nedajú nazvať inak, ako tunelom.

Samozrejme, ťažko chorým pacientom, ktorí nemajú na to, aby si zaplatili niekoľko sto eur za vyšetrenie vo veľkokapitálových zariade­ niach, neostáva nič iné, ako putovať z jednej malej ambulancie do druhej. Tie sú však bez­ nádejne prepchaté, lekári v nich sú preťažení a nemajú platby za svoju prácu. Všetko ostatné je len demagógia zo strany tých, ktorí majú za úlohu celý tento nenormálny stav zastrieť, aby si vyslúžili svoje peniaze za odvrátenie pozor­ nosti od skutočného problému.

A tým je čo?

To, ako nakladajú zdravotné poisťovne so zve­ renými prostriedkami verejného zdravotného poistenia z hľadiska nárokov občanov, vyplýva­ júcich z ústavy a zákona. V akej miere sú schop­ né zabezpečiť právo občana na kvalitnú, včasnú, dostupnú a bezplatnú zdravotnú starostlivosť na úrovni doby, a ako efektívne. Problém je v tom, že zdravotné poisťovne si tieto povinnosti po­ stupne zredukovali za pomoci politikov, mé­ dií a žiaľ aj konfidentov z radov zdravotníkov, ktorých nazvali „strategickí partneri“ a túto okyptenú a zdeformovanú predstavu presadzujú prostredníctvom protiprávnych dodatkov, ktoré nútia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti podpisovať v tiesni. Efektivitu hodnotia takmer výlučne z hľadiska nákladov a úspor (ktoré sa­ mozrejme podmieňujú mieru zisku). Rovnako dopadla aj kvalita, ktorej v ich ponímaní chýba akékoľvek skutočne medicínske kritérium. Upo­ zorňujem všetkých, že tento proces ešte zďale­ ka nie je ukončený a bude pokračovať vo forme nikdy nekončiaceho radu limitácií dostupnosti, včasnosti, ale najmä rozsahu zdravotnej starostli­ vosti, hradenej z verejných financií. Inak poveda­ né, nasledujúce obdobie budú mať politici a mé­ diá plné ústa toho, aby sa pacient dozvedel, „na čo má nárok a na čo nie“. A celá zodpovednosť za toto ukracovanie základných občianskych práv sa zvalí, ako vždy, na lekárov.

Ako sa dívate na migráciu mladých slovenských lekárov do zahraničia?

Právo na voľný pohyb v rámci EÚ je dlhodo­ bo prezentované ako jeden z hlavných dôkazov výhodnosti nášho členstva v tomto projekte a v čase nášho rozhodovania sa o vstupe do EÚ u ľudí nesporne zohralo hlavnú rolu. Vývoj však ukázal, že sloboda pohybu sa v dôsledku zrútenia pracovného trhu na Slovensku zme­ nila na nutnosť pohybu pracovnej sily. Mladí ľudia, ktorí nutne potrebujú peniaze na zalo­ ženie rodiny, alebo na elementárne zabezpe­ čenie svojej existencie, opäť putujú za prácou po celej Európe. Samozrejme, týka sa to najmä inteligencie, špeciálne lekárov, ako najvýhod­ nejšieho dovozného, ale aj vývozného artiklu, pretože náklady na prípravu lekára sú niekoľ­ konásobne vyššie, ako náklady na vyškolenie ktorejkoľvek inej profesie. Preto aj miera zisku cieľovej krajiny migrácie je u lekárov najvyššia.

Nadnárodný záujem sa v oblasti získavania ľud­ ských zdrojov z bývalých socialistických krajín nepresadzuje len ekonomickými nástrojmi, ale aj politicky, a to dokonca na úrovni oficiálnej politiky EÚ.

Odchádzajú naši lekári len za lepšími platmi alebo sú príčiny ich odchodu komplexnejšie?

Nie sú to len lepšie platové, pracovné a životné podmienky, ktoré zabezpečujú účinnosť vysá­ vača pracovnej sily z východu na západ EÚ.

Tradičná slovenská rodina a prostredie dokáže pomerne účinne kompenzovať výhody vyššie­ ho príjmu v zahraničí, najmä ak sa zohľadnia aj životné náklady, ktoré sú na Západe nesporne vyššie ako na Slovensku. Preto by lepšie plato­ vé, pracovné a životné podmienky samy o sebe určite nestačili na to, aby sa pracovnú silu poda­ rilo účinne mobilizovať, čo je podmienkou jej migrácie. Keď chcete pracovnú silu mobilizo­ vať, musíte ju v prvom rade proletarizovať. To znamená, musíte ju destabilizovať, dostať ju do situácie, keď vlastní len vlastnú hlavu a ruky, a zbaviť ju akýchkoľvek perspektív a očakávaní v domovskej krajine.

Cesta k tomuto cieľu vedie cez deštrukciu do­ mácej výroby, deštrukciu rodiny, ako kompen­ zátora príjmových výkyvov jednotlivca, ako záruky kontinuity hromadenia kapitálu a soci­ álnych istôt, v širšej perspektíve cez deštruk­

ciu strednej vrstvy, cez likvidáciu trhu práce, tradičnej štruktúry trhu práce, destabilizáciu pracovného a právneho prostredia, cez likvidá­ ciu tradičných hodnôt. Je to cielený, plánovaný a systematizovaný proces, ktorý dnes EÚ pre­ sadzuje voči bývalým socialistickým krajinám a vôbec ju nezaujíma, že tým spôsobuje eko­ nomický aj sociálny kolaps týchto krajín a že deštruuje základný princíp vlastnej existencie, vzájomnú výhodnosť a bezpečnosť. Preto si myslím, že tento proces sa nedá zastaviť, je prí­ liš výhodný pre všetkých, ktorí sú zúčastnení na tomto nadnárodnom vykrádaní ľudských zdrojov v réžii EÚ.

Je táto migrácia už natoľko závažná, že ohrozuje chod zdravotníctva ako takého?

Isteže, až 85 % absolventov lekárskych fakúlt má v pláne opustiť (a reálne aj opúšťa) Sloven­ sko a pracovať v západnej časti EÚ, prípadne v USA. To sa dá s trochou preháňania označiť za exodus. Myslím, že zlyhávanie zdravotníctva dnes vidia už všetci, okrem politikov, pretože oni nemajú problém dostať sa k prvotriednej zdravotnej starostlivosti hoci aj v zahraničí.

A nevidia to samozrejme ani mainstreamové médiá, ktoré sú za to platené, aby nevideli čo netreba a aby videli, čo nie je. Práve ony zohrá­ vajú v celom procese rabovania kvalifikovanej pracovnej sily z bývalých socialistických krajín ústrednú úlohu. Celý tento problém je prízna­ kom choroby systému, a táto choroba sa vylieči až jeho zánikom.

Hovorí sa, že mnohí lekári svojim známym a rodinám niektoré lieky neodporúčajú, ale vlastným pacientom ich predpisujú. Poznáte konkrétne príklady podobného správania?

Poznám stovky a tisíce prípadov, v ktorých leká­ ri predpisujú svojim pacientom lieky, ktoré by sebe a svojej rodine nedali, alebo neodporúčali.

Dôvod je prostý, k predpisu liekov nútia lekárov záväzné liečebné postupy, ktoré vypracúvajú zahraničné autority v odboroch, vnucujú im ich domáce autority v odboroch a ich predpis kon­ trolujú Úrad pre dohľad nad zdravotnou starost­ livosťou a vo forenzných prípadoch odborníci daných odborov a súdni znalci. Inak povedané,

75

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

nepredpísaním lieku, ktorý sa pre danú diag­ nózu odporúča podľa schválených liečebných postupov, sa lekár vystavuje súdnemu postihu, preto ho radšej predpíše, aj keď sám by ho nik­ dy neužíval. Vina určite nespočíva na lekárovi, ktorý je v priamom kontakte s pacientom. Vinu nesú farmaceutickou loby skorumpovaní medi­ cínski aj nemedicínski činitelia, všetci tí, ktorí predpis liekov lekárovi vnucujú.

76

Má teda farmaceutická loby v konečnom dôsledku rozhodujúci vplyv na lekárov pri predpisovaní konkrétnych liekov?

Má rozhodujúci význam nielen na predpis kon­ krétnych liekov, ale aj na vývoj celej západnej medicíny. Nadnárodný farmabiznis absolútne nezaujímajú ekonomické podmienky, v ktorých žije obyvateľstvo konkrétnej krajiny, ktoré je spotrebiteľom ich produktov. Tento stav spôso­ bili „reformy“ a „transformácie“, ktorých jedi­ ným skutočným efektom bolo umožnenie vstu­ pu veľkokapitálu do zdravotníctva, a tým jeho podriadenie obchodným pravidlám. Spôsobila to chamtivosť, úplatnosť a nesvedomitosť me­ dicínskych odborníkov v ústredných funkciách, spôsobila to bezohľadnosť štátnych úradníkov a politikov, spôsobila to krátkozrakosť zdravot­ ných poisťovní, ktoré nedokážeme presvedčiť, že výsledkom záväzného liečebného postupu nemusí byť vždy liek, spôsobili to lekári sami tým, že ustupujú tlaku tých, čo nenesú priamu zodpovednosť za pacienta a spôsobili to médiá, vždy pripravené vychrliť svoju zaplatenú nená­ visť voči lekárom. No a nakoniec, spôsobili si to aj pacienti tým, že sa utiekajú do svojich diag­ nóz, aby mali diagnózu, ktorá je „in“, aby si tým vydobyli výhody v spoločnosti alebo v rodine, ako aj tým, že často hľadajú vinu za svoj zdra­ votný stav v každom inom, len nie v sebe. Inak povedané, nižšiemu predpisovaniu liekov by veľ­ mi pomohlo aj to, keby si pacienti ich predpis prestali vynucovať.

Neodporuje si Hippokratova prísaha ako súbor etických pravidiel lekárov s nadmerným alebo zbytočným predpisovaním liekov? Najmä ak ide o lieky, ktoré v konečnom dôsledku namiesto pomoci zdravie skôr poškodia?

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Určite áno, napriek tomu, že za tento stav nesú lekári relatívne najmenšiu vinu. Myslím si, že je povinnosťou každého z nás informovať pacien­ ta o tom, aké sú negatívne dopady konkrétneho lieku na ľudské zdravie, a aké sú možnosti sa mu vyhnúť, to je to, čím svoju prísahu môže­ me naplniť. Pravda, vždy je potrebná odvaha, pacientovi pravdu povedať, pretože pacienti sú veľmi často motivovaní svojim nemedicínskym okolím tieto lieky brať, v čom podstatnú rolu zohrávajú opäť dobre motivované médiá. Ako príklad uvediem lieky proti vysokým hladinám tukov v krvi alebo na liečbu cukrovky 2. typu, často dokonca aj antihypertenzíva, ktoré by pa­ cienti v mnohých prípadoch nemuseli užívať, ak by mali dostatočnú fyzickú aktivitu a ak by sa im podarilo schudnúť. Lekár musí vždy ostať lekárom a nikdy by nemal dopustiť, aby medzi neho a jeho pacienta vstúpil akýkoľvek zištný záujem. Za to nech je patrične ohodnotený.

Nech je ohodnotený za vyliečenie, nie za lie­ čenie, ani nie za výkon. Potom sa všetko zmení k dobrému.

Nemala by sa medicína viac zameriavať na prevenciu ako na predpisovanie liekov?

Mala, aj nemala. Určite nie na takú prevenciu, aká sa vykonáva vo veľkokapitálových am­ bulantných zariadeniach, keď sa pri niekoľ­ konásobne zvýhodnených cenách za výkony vykonáva celé spektrum zbytočných vyšetrení u zamestnancov zmluvne „podchytených“ pod­ nikov, teda mladých zdravých ľudí, ktorým nič nie je. A donekonečna sa odsúva diagnostika a liečba naozaj chorých ľudí. Toto pokladám za nehoráznosť. Ale reálnu prevenciu určite treba.

Mal by sa na ňu zameriavať štát, a to vo forme edukácie obyvateľstva a tlaku na tvorbu životné­ ho prostredia, na formovanie návykov občanov, tlaku na výrobcov a predajcov, tlaku na zdra­ votné poisťovne a podobne. Inak povedané, prevencia by sa mala presunúť do obchodných domov, do domácností, do pohybových a stra­ vovacích návykov, celkom jednoducho, mala by sa presunúť z ambulancií do hláv pacientov. Ka­ pitolou samou o sebe je aj očkovanie, ktoré by určite nemalo pretrvať v takejto forme, v akej sa vnucuje dnes.

Foto: Matúš Plecho

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

Milan Pullmann

„ODBORNÍCI“ NA ZEM&VEK

78

BOJ PROTI „KONŠPIRAČNÝM MÉDIÁM A RUSKEJ PROPAGANDE“ SA VYOSTRUJE. V SIEDMOM ZVÄZKU ŠPECIÁLNEJ EDÍCIE ČASOPISU PER CONCORDIAM S NÁZVOM VYVAŽOVANIE RUSKEJ PROPAGANDY, KTORÚ VYTLAČILO MARSHALLOVO EURÓPSKE CENTRUM PRE BEZPEČNOSTNÉ ŠTÚDIE 22. APRÍLA 2016, MLADÁ ZAMESTNANKYŇA „PRESTÍŽNEHO“ PRAŽSKÉHO THINK-TANKU PSSI, IVANA SMOLEŇOVÁ, V ČLÁNKU PRORUSKÁ DEZINFORMAČNÁ KAMPAŇ V ČESKEJ REPUBLIKE A NA SLOVENSKU V PODSTATE OPAKUJE SVOJE „ZISTENIA“ Z MINULÉHO ROKU. ČITATEĽOV PRETO ODKAZUJEM NA ČLÁNOK AKO SA STAŤ PRORUSKÝMI PRAVIČIARMI Z TOHTOROČNÉHO MARCOVÉHO ČÍSLA ZEM&VEK.

M

edzi nové tváre pochybného asymet­ rického diskurzu sa čerstvo zaradil Tomáš Kohút, ktorý pod hlavičkou Ústavu hudobnej vedy na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne do mája 2016 zlátal magisterskú diplomovú prácu Internet a online publikovanie ako nástroj súčasnej pro-

pagandy a antipropagandy. Tvrdí v nej, že „pro­ ruská propaganda“ je v českom a slovenskom internetovom priestore šírená okrem ruských médií RT a Sputnik aj „sústavou médií, ktoré sa prezentujú ako domáce“. Aby sa „odborne“ blysol, uvádza, že tieto médiá prinášajú me­ diálny produkt presýtený „mysterióznym až

magicko-religióznym, paranoidným, protive­ deckým a xenofóbnym obsahom“, podporujú­ cim Rusko, „či aspoň v logike strategického relativizmu útočia na Európsku úniu, USA, Západ ako taký a v podstate na racionali­ tu ako spôsob poznania sveta“. Okrem toho podsúva: „keďže nie je možné informačný priestor internetu efektívne cenzurovať, sna­ žia sa ho zahltiť konšpiračnými teóriami a fámami“. V rámci filozofie aplikovanej po­ stmoderny sa údajne nebojíme prinášať vzá­ jomne sa vylučujúce tvrdenia (v jeho poňatí je to však propaganda). Ešte šťastie, že nikto v logike strategického relativizmu neútočí na Rusko a nezahlcuje informačný priestor fáma­ mi o ruskej „agresii“.

Kohút ďalej upozorňuje, že spomedzi voličov ĽSNS podľa výskumu Slovenskej atlantickej komisie a Inštitútu pre stredoeurópsku politi­ ku až 53,3 % „verí alternatívnym médiám (ako príklady boli uvedené „Zem&Vek“ a „Slo­ bodný vysielač“), ako médiám tradičným.“ Pričom mu vypadlo slovo VIAC a na rozdiel od zmienok o Denníku N a pod. zásadne po­ užíva pri názvoch alternatívnych médií úvo­ dzovky, aby ich a priori spochybnil. „Za po­ sledných niekoľko rokov (...) sa teda prudko zvýšil počet ľudí, ktorí tieto médiá považujú za dôveryhodnejšie než iné, a zdieľajú názory, šírené prostredníctvom týchto médií (vrátane „supernázoru“, že médiám nie je možné ve­ riť).“ Tvrdí, že dôvodom tohto nárastu neboli regionálne problémy a pravdepodobne skutoč­ ne došlo k ovplyvneniu spoločenského diania týmito médiami. Tak predsa sme sa od odpor­ cov dočkali uznania!

Fínsky inštitút medzinárodných vzťahov v spolupráci s Medzinárodným vyšehradským fondom publikoval 10. mája 320-stranové „veľdielo“ Hmla falošnosti s podtitulom Ruská stratégia klamu a konflikt na Ukrajine, ktoré mapuje tzv. proruské živly naprieč východnou a strednou Európou. V poslednej, trinástej kapitole sa Zem&Vek uvádza trinásťkrát, pri­ čom ďalšie „konšpiračné“ médiá v nej úplne absentujú. Vypracoval ju Dušan Fischer, ana­ lytik Oddelenia medzinárodnej bezpečnosti vo Výskumnom centre Slovenskej spoločnosti

pre zahraničnú politiku, ktorý nedávno pra­ coval v Najvyššom veliteľstve spojeneckých síl NATO, kde sa zameral na hybridné hroz­ by a zhodnocovanie zaisťovacích opatrení NATO v strednej a východnej Európe.

Niet preto divu, že nešťastná kapitola obsahu­ je impozantnú zbierku klamstiev a zavádzajú­ cich tvrdení. Fischer označuje Zem&Vek za „nacionalistický, protiúnijný, a proti NATO“ a drzo fabuluje, že jeho novinári často ces­ tujú do Ruska na mediálne brífingy, pričom však o tri vety ďalej tvrdí, že pri reportážach z Ukrajiny používame „lokálnych svedkov“, keďže nemáme na mieste vlastných repor­ térov. To je hneď dvojnásobná lož, navyše v duchu vzájomne sa vylučujúcich tvrdení, o ktorých blúznil Kohút. Články publikované v časopise sa údajne najprv zjavujú na rus­ kých médiách ako RT.com a Sputnik, alebo ich používame ako zdroje. To je ďalšia dezin­ formácia, pretože preložené články sa vysky­ tujú nanajvýš na našej webstránke, kde býva zdroj riadne uvedený, podobne ako to robia aj médiá hlavného prúdu, preberajúce správy z mediálnych domov Reuters, BBC a iných.

Obávam sa, že dotyčný „analytik“ nikdy nečí­ tal ani jediný výtlačok nášho časopisu, keďže sa odvoláva len na deväť článkov z webstrán­ ky. Je to však úplne pochopiteľné, predsa ne­ bude za „ruské metanaratívy“ ešte aj platiť.

Najmä ak jeho chlebodarcom lepšie vyhovujú hmla falošnosti a bludy vycucané z prsta.

Krásne to „zaklincovala“ sionistická agitátor­ ka Nového svetového poriadku Victoria Nu­ landová, keď 7. júna v americkom senáte od­ halila, že na rôznych miestach Európy majú USA tréningové kempy, kde cvičia novinárov.

V pobaltských štátoch a na Ukrajine sa snažia ovplyvňovať ruskojazyčnú populáciu, a keď to nefunguje, majú vycvičení novinári tzv. rus­ kú propagandu odrážať späť. Môjmu známe­ mu – novinárovi – tiež pred časom NATO na poslednú chvíľu ponúklo preplatený výlet do Estónska. Tiež ho pozvali do vily americké­ ho veľvyslanca Theodora Sedgwicka na akési udeľovanie cien. Keď neodpovedal na mail, kontaktovali ho telefonicky. Stručne sa poďa­ koval a položil.

79

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

Artur Bekmatov

Artur Bekmatov

VÝROBA (M)ORÁLNYCH AUTORÍT

AKO ĎALEJ, ALTERNATÍVA?

E

80

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

fekt mediálneho dávkovania propagandy je možné zintenzívniť, ak „nespochybni­ teľné“ pravdy nehlásajú len politici ale­ bo novinári, ale aj ľudia s určitou odbornosťou či vážnosťou vo vnímaní spoločnosti. Preto akoby sa v poslednej dobe roztrhlo vrece s rôznymi bez­ pečnostnými analytikmi, ktorí verejnosť utvrdzujú v tom, že ruská invázia do niektorej z členských krajín Európy je na spadnutie. Do druhej skupiny patria tzv. morálne autority – ľudia úspešní v kul­ túre, športe či vede. Médiá im pravidelne dávajú priestor v rôznych kampaniach či anketách k aktu­ álnym problémom. Sú však aj prípady, v ktorých sú do pozície mienkotvorných osobností posúvaní aj ľudia, ktorí vo svojom odbore síce nijako nevynik­ li, ale ich názory sa hodia do konceptu povolenej verejnej diskusie.

Takýmto prípadom je aj umelecké duo z Ko­ šíc – Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz. Kým druhý menovaný po neúspešnom pokuse vyštudovať ar­ chitektúru sporadicky niečo namaľuje, Kalmus má za sebou aj niekoľko výstav. Pozornosť im však venovali maximálne lokálne košické médiá.

Odhliadnime teraz od toho, že Peter Kalmus ako umenie prezentuje aj videá, v ktorých sa váľa v bla­ te, vyzlieka sa vo fontáne v centre Bruselu, alebo pobehuje úplne nahý v zatopenej panelákovej piv­ nici. Avšak do svojich „umeleckých predstavení“ tento Košičan zrejme zaraďuje aj poškodzovanie či dehonestovanie pamätníkov, ktoré by si, však, naopak, zaslúžili úctu širokej verejnosti. Patrí me­ dzi ne napríklad košický pamätník osloboditeľom (mimochodom, národná kultúrna pamiatka), hrob neznámeho vojaka, busta Ladislava Novomeské­ ho, Aladára Komjáta (maďarský ľavicový básnik narodený v Košiciach, antifašista), Ľudovíta Ku­ korelliho (partizánsky veliteľ) či pamätník prísluš­ níkom ZNB padlých v bojoch s banderovcami vo Veľkej Lodine. Nevedno prečo sa Kalmus obnažu­ je pri pamätníkoch alebo ich balí do amerických vlajok, každopádne ani tieto aktivity mienkotvor­ né médiá donedávna nezaujímali.

Celoslovenskú pozornosť si dvojica získala začiat­ kom minulého roku, keď v obci Krajná Bystrá po­ liala pamätník Vasila Biľaka červenou farbou – kauze „dvoch košických výtvarníkov“ sa odvtedy pravidelne venujú najväčšie médiá a pozornosť naviac si získali incidentom vo Veľkom Lipníku.

Neoblomnosť médií vo vykresľovaní košického dua v pozícií trpiacich umelcov, ba až disidentov je zarážajúca. Nielenže prehliadajú ich predchá­ dzajúci infantilný antikomunizmus, ktorý si vy­ bíjajú na pamätníkoch osobností, ktorí umreli vo väčšine prípadov ešte pred rokom 1948, ale aj aroganciu a vulgárnosť Ľuboša Lorenza voči oby­ vateľom Veľkého Lipníka a hanobenie štátnych symbolov SR. Ignorujú verejnú mienku, ktorá je jednoznačne proti vandalizmu – jednoducho ob­ raz dvoch umelcov donkichotsky bojujúcich proti nespravodlivosti nesmie byť ničím narušený.

Ani tým, ak jeden z nich otvorene spochybňu­ je zločiny banderovcov na území Slovenska. „O banderovcoch utekajúcich pred istou smr­ ťou do západných krajín (kde im udeľovali azyl a nikto ich nesúdil, pretože boli chudáci, a nie zločinci, a kde po nich šli len agenti komunistic­ kej KGB) cez územie Československa, kde ich LOVILI zložky silových rezortov ovládané ko­ munistami za podpory ich vlastnej dezinformač­ nej kampane a nimi zinscenovaných zločinov, ktoré prisudzovali banderovcom. Banderovci utekali o život. Nevraždili konzervatívnych obyvateľov severovýchodných obcí Slovenska, im blízkej národnosti, ktorí boli skeptickí voči myšlienkam komunizmu a naučení spoliehať sa sami na seba, u ktorých sa naopak tešili poro­ zumeniu, ktorí im pomáhali prežiť v týchto ťaž­ kých chvíľach, keď sa okolo nich začala zvierať slučka,” vyhlásil na sociálnej sieti Lorenz vo feb­ ruári minulého roku.

A aby sa náhodou nespochybňovali aj ich umelecké kvality, tak poliatie Biľakovej busty Denník N oficiálne vyhlásil za Kultúrnu uda­ losť roka 2015.

MINULOROČNÁ MOSKOVSKÁ CESTA PREDSTAVITEĽOV REDAKCIE ZEM&VEK ZNAMENALA V KONEČNOM DÔSLEDKU, ČI UŽ PRE SAMOTNÝ ČASOPIS ALEBO AJ PRE RÁDIO SLOBODNÝ VYSIELAČ PERSONÁLNE OSLABENIE. NO ZREJME KAŽDÝ PRIAZNIVEC ALTERNATÍVNYCH MÉDIÍ PRIJAL, PO PRVOTNOM ROZČAROVANÍ Z NEZHÔD MEDZI JEDNOTLIVÝMI REDAKTORMI, POZITÍVNE INFORMÁCIE O NOVOVZNIKAJÚCEJ TELEVÍZII IN TV S ÚČASŤOU ĽUBA HUĎA A NORBERTA LICHTNERA.

Aj

keď pôvodný zámer predstaviteľov Zem&Vek – veľký mediálny dom zastrešujúci alternatívne médiá, ne­ našiel očakávanú podporu, treba povedať, že samotná myšlienka nestratila nič zo svojej ak­ tuálnosti. Z pohľadu alternatívy ako takej zna­ menala informácia o vzniku IN TV rozšírenie škály alternatívnych médií, a teda, s trochou zveličenia možno povedať, že alternatíva sa začala rozvíjať, podobne ako pri plánoch me­ diálneho domu. Len s tým rozdielom, že každé z médií by existovalo samostatne.

To je však už minulosťou. Z pôvodných infor­ mácií, že tvárou spravodajstva sa stane Mar­ tina Šimkovičová, a že televízia bude pokrý­ vať väčšinu územia Slovenska, nakoniec zišlo.

Podľa predstáv sa nevydaril ani štart živého online vysielania. Navyše ani s transparent­ nosťou, ktorej nedostatok bol vyčítaný vedeniu Zem&Vek v súvislosti s moskovskou cestou (pričom sa zabúda, že redakcia hľadala mož­ nosti spolupráce ešte pred cestou do Moskvy aj v Prahe, v súvislosti so snahou vytvoriť čes­ kú mutáciu časopisu), to nebolo v IN TV sto­ percentné. Občianske združenie N. Lichtnera Info Vojna malo ako externý subjekt dodávať

televízii spravodajstvo výmenou za tri hodiny vysielania týždenne v prime time. Spravodaj­ stvo malo byť bez reklamy, tým pádom aj ne­ závislé od inzerentov televízie a realizované len z dobrovoľných príspevkov divákov na účet o. z. Info Vojna. To by bolo v poriadku, ak by o. z. Info Vojna nebolo pätinovým vlastníkom samotnej televízie.

Každopádne definitívny koniec IN TV, napriek potenciálu, aký mala, je na spadnutie. Časopis Zem&Vek to, našťastie, vážnejšie neoslabilo – predplatiteľská základňa sa nezmenšila a re­ dakcia sa, paradoxne, posilnila o nové tváre a nové názory. Vynára sa však otázka – akým smerom sa budú uberať alternatívne médiá na Slovensku ďalej? Nie sme tu predsa pre zisky, nie sme tu ani na prezentovanie vybraných jednotlivcov, ale pre čoraz viac sa rozrastajúci okruh čitateľov, poslucháčov či divákov, hľa­ dajúcich korektné a nezaujaté informácie. Bola by preto škoda, ak by sme na koordinované ak­ tivity v informačnej vojne nevyužili potenciál každého novinára v čase, kedy je odlišný názor čoraz intenzívnejšie označovaný za konšpirá­ ciu alebo ruskú propagandu, a následne vytlá­ čaný za určené mantinely verejnej diskusie.

81

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

Peter Čalovka

MASAKER KOZÁKOV V SLUŽBÁCH WEHRMACHTU

NAPOLEON BONAPARTE POČAS VOJNY S RUSKOM POVEDAL, ŽE KEBY KOZÁCI BOJOVALI V RADOCH JEHO ARMÁDY, DOKÁZAL BY S NIMI DOBYŤ CELÝ SVET. DONSKÍ KOZÁCI EXISTOVALI UŽ OD RANÉHO STREDOVEKU AKO SAMOSTATNÉ VOJENSKÉ KOMÚNY S FILOZOFIOU VLASTENECTVA A ÚCTY K PRAVOSLÁVNEJ VIERE A JEJ OCHRANE PROTI VONKAJŠÍM NEPRIATEĽOM RUSKA.

82

K

ozácke komunity prirodzene obývali južné oblasti krajiny a boli postavené na nadnárodnostnom princípe. Patri­ li k nim napríklad aj oddiely Kalmykov, ktorí mali budhistickú vieru. Kozáci predstavovali viac-menej autonómne etnikum s tým, že boli niečo ako ozbrojené zložky sedliakov, ktorí počas mieru obrábali zem, a v dobe ohrozenia bojovali za svoju vlasť. Občas sa ich ten či onen vladár pokúsil dostať pod kontrolu, čomu sa ko­ záci silou-mocou bránili.

Prvá vážna tragédia postihla kozákov v roku 1918, keď donské kozácke vojsko oslobodilo väčšinu svojho územia od boľševikov. Hlavným atamanom vojska sa stal Peter Nikolajevič Kras­ nov. Bola vyhlásená Donská kozácka republika.

Kozáci sa pokúsili začať rokovania s Leninom o jej uznaní, pretože občianska vojna, ktorá roz­

deľovala krajinu, nedávala veľké nádeje na sta­ bilitu a rozkvet. Pokus sa skončil neúspechom.

V zime roku 1918 došlo pod tlakom komunistic­ kej agitácie k nejednote severného frontu, ktorý sa rozpadol, a následne Červená armáda začala otvorenú genocídu kozákov.

Začalo sa rabovanie kozáckych usadlostí a vy­ vražďovanie celých kozáckych staníc. V rámci tzv. „červeného teroru“ vymreli celé dediny kozákov. Táto situácia viedla k opakovaným povstaniam kozáckeho obyvateľstva a k ich ďal­ šiemu vyvražďovaniu. Bielogvardejský generál Denikin mal pod sebou povstaleckú armádu kozákov o sile približne 180 000 mužov. Pri ústupe v Novorossijsku sa mu podarilo 45 000 z nich nalodiť a 135 000 ich zostalo v meste vydaných napospas boľševikom. Prakticky všetkých dôstojníkov a niekoľko tisíc kozákov

83 boľševici vzápätí postrieľali. Tými, ktorí osta­ li nažive, Červená armáda doplnila svoje rady.

Tak sa skončil prvý pokus založiť nezávislý kozácky štát. Donskí a kubánski kozáci boli skupinou, ktorá najúspešnejšie bojovala s boľ­ ševickou armádou, a preto proti nim Lev Troc­ kij zorganizoval kolektívnu pomstu v podobe etnickej čistky, tzv. dekozakizácie. Tá spôsobi­ la, že časť kozákov odišla na Balkán a vytvorila tam Ruský vševojenský zväz.

V roku 1941 nemecká armáda pri svojom po­ stupe do vnútrozemia Sovietskeho zväzu uplat­ ňovala politiku násilia a ničenia. V oblasti, kde žili donskí kozáci, sa ale Nemci zachovali inak.

Ich vojenské velenie navrhlo kozáckemu obyva­ teľstvu, aby si zvolili atamanov, obnovili infraš­ truktúru kozáckej samosprávy a znovu otvorili kostoly. Kozákom trvalo nejaký čas, kým po­ chopili, že s príchodom Nemcov sa skončila ich genocída. Časť kozákov zostala verná sovietskemu zriade­ niu, ale tí, ktorí zažili najviac prenasledovania a zabíjania zo strany Sovietov, sa chopili novej príležitosti, ktorú im poskytli Nemci a znova

začali uvažovať o obnovení kozáckej štátnosti na Done. V období medzi rokmi 1920 – 1941 časť kozáckej inteligencie zomrela vo väzeniach Sovietskeho zväzu, časť zostarla v emigrácii a stratila o kozácku budúcnosť záujem.

Niektorí z pôvodného vyššieho velenia ko­ záckeho vojska sa rozhodli obnoviť nezávislú Donskú kozácku republiku. Zostavili memo­ randum, ktoré predložili nemeckej vláde, a tá velenie kozákov označila ako vládu v exile a začala s nimi rokovanie. Iniciatívnu skupinu, ktorá predložila vláde v Berlíne memorandum, označili ako Hlavnú správu kozákov a priradi­ li im štatút vládneho orgánu Nemeckej ríše.

Mladí kozáci boli oslobodení od nútených prác v Nemecku. Hlavným atamanom kozác­ keho vojska bol menovaný generál kavalérie P. N. Krasnov. Kozáci dostali neobmedzený prístup ku skladom trofejných zbraní, čo uľah­ čilo vystrojenie cca 200 000 vojakov v troch armádnych zboroch. Pripojenie sa k Wehr­ machtu vnímali ako pokračovanie svojej obrany proti genocíde z dôb občianskej vojny v Rusku.

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

84

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi.

Koleso osudu sa pre kozákov otočilo porážkou Wehrmachtu pri Stalingrade. Celá kozácka ar­ máda aj s rodinami sa pripravila na ústup. Ko­ záci dostali od velenia nemeckej armády potvr­ denia o štatúte utečencov s právom na rovnaký potravinový prídel ako vojaci Werhmachtu. De­ saťtisíce kozákov a ich rodinných príslušníkov sa dali na ústup. Ustupovali, však, v organizo­ vaných skupinách, vyzbrojení, a bojovali s kaž­ dým, kto sa ich pokúšal zastaviť.

V oblasti poľského mesta Sandomír sa zastavili, aby sa preskupilia vytvorili veľký kozácky ar­ mádny zbor. Tam ich však začali brať do zovretia Sovieti a hrozilo im obkľúčenie. Ústup istili dva armádne zbory Kalmykov, ktorí sa obetovali a za­ chránili hlavnú armádu ustupujúcich kozákov za cenu vlastného zničenia. Zahynuli prakticky všet­ ci. V západnom Bielorusku sa kozáci nalodili na vlaky, ale cestou museli bojovať s najrôznejšími skupinami partizánov, od Poliakov, cez Ukra­ jincov až po Sovietov. Museli opravovať zničené trate, a popri tom stále zbierali svojich ranených a mŕtvych, a pokračovali vo svojej odysei ďalej na západ. Pri tomto ústupe sa sformovali dva pluky

kozáckej kavalérie a štyri pluky kozáckej rozvied­ ky. Tie kryli ustupujúce vojsko spredu a zozadu.

V roku 1943 sa velenie Wehrmachtu rozhodlo sformovať Prvú kozácku jazdeckú divíziu, na čelo ktorej bol ako veliteľ menovaný Hel­ muth von Pannwitz, vzdelaný, bojmi ostrieľaný nemecký kádrový dôstojník, ktorý vždy dobre vychádzal s kozákmi. Divízia bola po absolvo­ vaní výcviku zaslaná do Juhoslávie, aby bojo­ vala s miestnymi partizánmi. Kozáci bojovali veľmi úspešne, mali malé straty, pretože ich jednotka bola sformovaná ako veľmi dobrá kombinácia prirodzenej bojovnosti a talento­ vaných dôstojníkov.

V tomto nezvyčajnom bojovom zväzku kozáci tešili veľkej úcte medzi nemeckými dôstojníkmi a v niekoľkých prípadoch boli nemeckí dôstoj­ níci prijatí za kozákov, a dokonca priradení ku konkrétnym kozáckym staniciam. Za kozáka bol menovaný aj Helmuth von Pannwitz, ktorý neskôr dosiahol hodnosť generálporučíka. Pan­ nwitz mimochodom nesúhlasil so zaradením kozákov pod Waffen SS, resp. pod velenie SS a on sám odmietal do SS vstúpiť.

Po strastiplnom ústupe cez Bielorusko, Poľsko, Sliezsko, Československo, Maďarsko a Ra­ kúsko sa nakoniec kozácke oddiely presunuli do Talianska. Na severe krajiny bolo veľa par­ tizánov, s ktorými kozáci viedli dlhodobé boje.

A napokon prišiel koniec vojny. 25. apríla 1946 v Taliansku zazvonili zvony na všetkých kosto­ loch, čo bol signál pre celý národ, aby povstal.

Celé severné Taliansko sa premenilo na scénu zbytočného krviprelievania, pretože sa vojna aj tak už prakticky končila.

Mnohé talianske a nemecké posádky boli po­ tlačené a zložili zbrane. Ale ani jedna posádka kozákov sa nevzdala. Stále neporazené nemec­ ké jednotky a kozáci sa vydali na sever a dosta­ li rozkaz ustúpiť do Rakúska prechodom cez Alpy. Tesne za hranicou bola rieka Dráva s pe­ rejami a veľmi divokým prúdom. 9. mája kozá­ ci prešli hranice a rozložili sa na jej brehu. Na mieste a v okolí sa zhromaždilo okolo 100 000 ľudí ruskej národnosti, ktorí sa priamo alebo nepriamo zúčastnili boja proti boľševikom na strane Nemecka. Podľa najhodnovernejších zdrojov bolo v tejto skupine 2400 kozáckych dôstojníkov a 63 000 radových kozákov. Ako Sovieti, tak aj Briti tieto údaje znižovali. Sovieti preto, aby historicky oslabili význam kozácke­ ho hnutia bojujúceho proti ich zriadeniu pod Hitlerom. Briti preto, aby zmenšili rozsah svo­ jej zrady v rámci zásad vojenskej cti a humán­ nosti, pretože poslali na istú smrť desiatky tisíc ľudí, ktorí bojovali proti boľševizmu, vrátanie žien, starcov a detí.

Počas vojny britský úrad Special Operations Executive sľuboval Sovietom bojujúcim v ra­ doch nemeckej armády, že ak sa vzdajú a budú mať oň záujem, dostanú politický azyl. Spojen­ ci sa v Jalte síce dohodli na návrate vojnových zajatcov, nebola však reč o tých, ktorí sa vrátiť nechcú. A tak nastal deň, kedy britskí vojaci za­ čali odzbrojovať kozákov v oblasti mesta Lienz.

Najprv odzbrojili radových kozákov, a potom dôstojníkov. Neskôr im oznámili, že na zákla­ de Jaltskej dohody budú odovzdaní sovietskym jednotkám NKVD a Smeršč.

Pri zatýkaní kozáckych dôstojníkov a gene­ rálov Briti použili na donucovanie dve roty vojakov s puškami a bodákmi. Kozáci nie sú

stavaní na to, aby sa vzdávali presile, a preto niekoľkých Britov odzbrojili, a tí v obavách ustúpili. Následne dal britský veliteľ zavolať dva tanky s plameňometmi. Tie poliali tekutou horľavinou niekoľkých kozákov. To brániacich sa dôstojníkov zastavilo. Časť z nich spáchala samovraždu. Vonku, mimo tábora, zatlačili ko­ zákov k mostu cez Drávu. Časť z nich sa pokú­ sila preplávať rieku, ale na druhej strane mali Briti guľomety a začali po nich strieľať. Pri­ bližne 800 kozákov zastrelili. Ďalších približne 700 – 800 ich zahynulo, lebo sa dobrovoľne vrh­ li do Drávy z mosta, aj so ženami a deťmi. Briti postupne všetkých zajatcov odovzdali jednot­ kám NKVD a Smeršč, operujúcim v rakúskom meste Gratz. Mnohí členovia kozáckych rodín sa vo vzniknutom zmätku rozpŕchli do hôr. Je známy príbeh kozáckej matky, ktorá utiekla do zasnežených Álp a prešla s dvomi malými deť­ mi do bezpečia. Jej deti teraz žijú v Nemecku.

Drvivú väčšinu kozáckych dôstojníkov NKVD postrieľalo. Aj napriek tomu, že niektorí z nich nemali sovietske občianstvo. Neblahý osud sti­ hol aj radových kozákov. Nikto sa nezamýšľal, prečo konali tak, ako konali. Boli zaradení do kategórie zradcov národa. Ich masové popra­ vy zastavilo iba zrušenie trestu smrti v ZSSR 27. mája 1947. Mnohí kozáci, najmä mladí, ktorí nemali rodiny, v predtuche popisovaných udalostí utiekli cez hranice do rôznych častí sveta. Tí, ktorí mali rodiny, mali iba dve mož­ nosti. Vzdať sa alebo zomrieť na mieste.

Zaujímavý je osud generála Helmutha von Pan­ nwitza. Pri zatýkaní mu ponúkli možnosť zo­ stať a vrátiť sa do vlasti. Von Pannwitz na to povedal: „Zdieľal som so svojimi kozákmi šťastné chvíle, zostanem s nimi aj v nešťastí.“ 16. Januára 1947 generála von Pannwitza, ne­ meckého občana, ktorý sa dobrovoľne vydal do rúk NKVD, v Moskve popravili obesením.

Počas Jeľcinovej vlády bol Pannwitz rehabili­ tovaný, a ten istý súd túto rehabilitáciu v roku 2001 zrušil. Pannwitzov príklad nasledovalo viacero nemeckých dôstojníkov, ktorí si dob­ rovoľne a vedome zvolili popravu vo väzení NKVD (spolu so všetkým, čo k tomu patrilo).

Všetci, vrátane Pannwitza, veľmi dobre vedeli do čoho idú.

85

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

Viktor Timura

EURÓPA A SLOVANIA STAROEURÓPSKA CIVILIZÁCIA I. SLOVANIA MAJÚ OVEĽA BOHATŠIU MINULOSŤ AKO KTORÉKOĽVEK INÉ ETNIKUM EURÓPY, LEN SA O TOM NEVIE A NEPÍŠE. NESLOVANIA EURÓPY VYNALOŽILI ZNAČNÉ ÚSILIE, ABY SA NA SLOVANOV A ICH MINULOSŤ ZABUDLO. NEÚSPEŠNE SKONČILI AJ OPAKOVANÉ POKUSY O ZOTROČENIE I ZNIČENIE SLOVANOV. BRÁZDY VYORANÉ V DEJINÁCH SLOVANMI SA VŠAK Z PLANÉTY ODSTRÁNIŤ NEDAJÚ.

86

N

ové poznatky významne menia doteraj­ šie pohľady na európsku a našu minu­ losť. Osídlenie v strednej a východnej Európe západní bádatelia často spochybňovali, účelovo ním manipulovali a konštruovali teórie o príchode roľníkov na Balkán z Anatólie na pre­ lome 7. a 6. tisícročia. Mali tam priniesť poľno­ hospodárstvo a prevrstviť pôvodné obyvateľstvo.

Za najstaršiu civilizáciu bola považovaná mezo­ potámska, spájaná aj so vznikom písma. Vyvráti­ li to však nielen nové archeologické poznatky, ale aj genetické výskumy.

Pozornosť pri pátraní po pôvode Európanov sa obrátila smerom na východ, na Kaukaz a do vý­ chodnej Európy. V roku 1875 rumunská arche­ ologička Zsófia Tormová začala s výkopmi na lokalite Turdaş neďaleko Alba Iulii (na juhozá­ padnom hrdle Transylvánskej kotliny), neskôr aj v ďalších lokalitách. Nazbierala množstvo črepov s piktografmi a nepochybovala o tom, že ide o ob­ jav starého písma datovaného ešte do čias pred sumerským. Cestovala preto do Berlína, kde sa 5. – 12. augusta 1880 konalo jedenáste stretnu­ tie archeológov, na ktorom boli prítomné také

zvučné mená ako Rudolf Virchow či Heinrich Schlieman (objaviteľ Tróje), aby predstavila viac ako 300 objavených nápisov, ktorých znaky pova­ žovala za proto-písmo. Vo vystúpení poukazova­ la na podobnosť s grafémami objavenými v Tróji a na Cypre, ktoré analyzoval práve H. Schlieman.

Lenže so svojou teóriou nepochodila.

Podľa Schliemana obyvatelia Transylvánie patrili k rodine prehistorických Árijcov a písmo sa tam mohlo dostať len tak, že z Mezopotámie prišla nejaká skupina za ťažbou medi a doniesla aj zna­ ky, ktoré vykazovali podobnosť s mezopotámsky­ mi. Za historických Árijcov sa vtedy považovali germánske kmene, ktoré, ako sa tvrdilo, prišli z Indie v 3. tisícročí. Germánske kmene však ne­ mali nič spoločné s Árijcami, tí neprišli z Indie do Európy, ale naopak, z Európy do Indie a boli to slovanské kmene. Z. Tormová potom výsledky svojich výskumov publikovala v ročenke História a archeológia v roku 1882. Tak skončili prvé ob­ javy vyspelej staroeurópskej civilizácie a kultúry.

Vtedy sa ani nepripúšťalo, že by vo východnej ale­ bo strednej Európe či na Balkáne mohla existo­ vať vyspelá kultúra. O osídlení východnej Európy

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

88 sa uvažovalo až niekedy po skončení poslednej ľadovej doby a tento názor vydržal až do 20. sto­ ročia. Staroeurópska civilizácia mala upadnúť do zabudnutia.

Ale nestalo sa tak. Na začiatku 20. storočia srb­ ský archeológ Miloje Vasič len 17 km východne od Belehradu v roku 1908 – teda 86 rokov po Z. Tormovej, objavil vinčiansku kultúru. Vyko­ pávky, ktoré prebiehali v rokoch 1918 a 1934, je­ dnoznačne preukázali neobyčajne vyspelú kultúru a samostatnú civilizáciu s množstvom rovnakých piktografov, ktoré objavila Tormová.

Ani tento objav nevzbudil väčšiu pozornosť. Zá­ padní bádatelia vtedy určovali smer a mali svoju predstavu o vývoji v Európe, do ktorej im objavy niekde na východe v Rumunsku či Srbsku neza­ padali. Zaslúžil sa o to najmä Gordon Childe (1892-1957), usilujúci sa vytvoriť všeobecný rá­ mec európskeho vývoja, ktorý prezentoval v pub­ likácii Na prahu dějin (Praha 1966).

Kultúrna nadradenosť a mocensko-politické zá­ ujmy však nemôžu natrvalo ignorovať vedecké poznatky. Do glorioly západnej nadradenosti vo vývoji Európy významne zasiahol ďalší objav.

V roku 1961 pri vykopávkach v rumunskej Tǎrtǎrii Nicolae Vlassa objavil dnes už chýrne hlinené tabuľky s piktografmi. Objav znova vy­ volal rozporuplné reakcie a polemiky najmä kvôli datovaniu, ktoré poukazovalo na vek tabuliek – viac ako dvetisíc rokov pred mezopotámskym písmom aj mezopotámskou civilizáciou. Hlavný protagonista dovtedajšieho západného smeru G. Childe však bol už po smrti (1957). Tento ob­ jav obrátil znova pozornosť aj na poznatky z vy­ kopávok na lokalite Vinča a na takmer storočné poznatky z vykopávok Z. Tormovej. K nim pribú­ dali ďalšie objavy v 60. a 70. rokoch. Aj tie však západní historici naďalej odmietali.

S novou teóriou o našej minulosti prišla litovská archeologička pôsobiaca v USA Marija Gimbuta­ sová. V publikáciách a množstve štúdií vydaných v rozpätí rokov 1971 – 1991 preukázala existen­ ciu najstaršej civilizácie nielen v juhovýchodnej Európe a na severnom Balkáne, s presahom na východ až k Dnepru, ktorú nazvala „Old Europe­ an civilization“. Svojím charakterom sa odlišuje od mezopotámskej i blízkovýchodnej civilizácie a predchádzala im aj čo sa týka písma. Z nej čerpa­

li podnety heladská a minojská kultúra na Kréte i ďalšie. M. Gimbutasová osobne viedla prácu na vykopávkach v Bosne, Macedónsku, Grécku a v Taliansku a ovládala 16 jazykov, čo jej umož­ nilo nadobudnúť rozsiahly prehľad v tejto oblasti a pracovať metódou syntézy interdisciplinárnych poznatkov (archeológie, mytológie, jazykovedy i histórie). Podala presvedčivý obraz o najstaršej civilizácii, ktorý je kľúčom k pochopeniu vývoja v celej Eurázii. Staroeurópsku civilizáciu vyme­ dzila obdobím od siedmeho do polovice štvrtého tisícročia p. n. l. Doznievala však oveľa dlhšie (ešte aj na začiatku 1. tisícročia p. n. l.).

Staroeurópska civilizácia svojím charakterom a organizáciou bola, aj pokiaľ ide o spoločenský systém, alternatívnou formou voči ríšam Mezo­ potámie a Blízkeho východu. Nepoznala štát so sústredením moci v rukách jednotlivca alebo úzkej elity. Pripomínala harappsko-mohendžo­ dársku civilizáciu v Indii, prosperujúcu ešte pred príchodom Árijcov.

Také boli a sú peripetie s uznaním podielu Výcho­ du – Slovanov, na vývoji Európy. Pre Západ sú Slovania stále niekto menejcenný, kto by mal iba slúžiť. A to nielen v politicko-mocenskej oblasti, ale aj v kultúre a vo vede. Tak je to aj v historio­ grafii. Nemáme zatiaľ vlastný obraz, dokonca ani všeobecne prijateľnú koncepciu prístupu k našim dejinám. Historiografia sa zmieta v pohľade na našu minulosť aj budúcnosť v závislosti od poli­ tických zmien, ktoré sú u nás až príliš časté. Cel­ kový zmysel dejín a zápasov našich predkov nám uniká. Štát nevie v potrebnej miere usmerniť ani učebné osnovy, v ktorých sa vyslovujú ľahkováž­ ne i poľutovaniahodné názory na našu minulosť, dejiny a často aj na osobnosti, ktoré sa angažovali za naše národné záujmy, ba aj na ich dielo.

Nech už sa budúcnosť uberá akýmkoľvek sme­ rom, jedno nemožno nevidieť a poprieť. Dnešná západná civilizácia, trvajúca viac ako dvetisíc rokov, je z hľadiska vzťahu k východu Európy a k Slovanom neprajná a nevraživá. Pretrváva falošný a zmanipulovaný obraz o európskych de­ jinách, Európania žijú vo falošnom historickom povedomí. Nikdy neexistovali ani neexistujú ni­ jakí Indoeurópania ani indoeurópsky jazyk. Je to falošná a zmanipulovaná teória vyprodukova­ ná na Západe v súlade s mocensko-politickými

cieľmi a záujmami. Vyššie uvedené príklady uka­ zujú, s akou neochotou sú prijímané názory na Európu a jej vývoj, ktoré nie sú vyprodukované na Západe, alebo neakceptujú západnú gloriolu nadradenosti a výlučnosti. Preto museli poznatky o prvom európskom písme objavené rumunskou archeologičkou Z. Tormovou čakať na svoje uzna­ nie viac ako 100 rokov a podobne čakalo aj uzna­ nie najstaršej európskej civilizácie s poznatkami z Tǎrtǎrie, z vinčianskej kultúry a mnohé ďalšie.

Ako dlho bude trvať agónia zmanipulovaného obrazu európskych dejín a dokedy budú žiť Eu­ rópania vo falošnom historickom povedomí?

Dokedy budeme počúvať o nikdy neexistujú­ cich Indoeurópanoch a indoeurópskom jazyku a ich príchode do Európy v 3. tisícročí? Dokedy sa takto o tom bude učiť naša mladá generácia v školách, dokedy budeme musieť čakať na uzna­ nie, že Slovania sa tu formovali na kultúrno-ja­ zykovom základe od nadobudnutia jazykovej kompetencie na konci poslednej ľadovej doby na území od Kaukazu a Donu až po Rýn? Žiaľ, ten­ to falošný obraz vyhovuje západným bádateľom, teoretikom a najmä politikom Európskej únie a USA, aby mohli s pôvodom, minulosťou a de­ jinami Slovanov manipulovať, či objasňovať ich podľa vlastných potrieb a záujmov.

Ako dlho bude trvať, kým pochopíme (my Slova­ nia), že náš charakter a naše záujmy nie sú rovna­ ké ako tie západné? Západná civilizácia sa viac ako dvetisíc rokov pridržiava svojho základného bytostného princípu spočívajúcom na expanzii, výbojnosti a parazitovaní na bohatstve poraze­ ných a podmanených, z čoho profitovala. Hes­ lá o slobode, suverenite, humanite či ľudských právach sú zastieracie manévre, za ktorými sa aj dnes skrývajú expanzivita a parazitizmus. Dnes sa tento bytostný princíp Západu dostáva do ťaž­ kostí, problémov a vedie ku kríze celého spolo­ čenského systému. Preto narastá agresivita a úsi­ lie expandovať znova, najmä na východ Európy.

Slovanom boli západné princípy bytia a života cudzie už v staroeurópskej civilizácii (i predtým) a sú im cudzie aj dnes.

Autor je filozof a kulturológ, vydal viaceré historické monografie, vrátane titulov Dávnoveká Európa a Zamlčané dejiny.

89

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

Patrik Sloboda

INTERNACIONALISTA, EURÓPAN A STRÁŽCA VERNOSTI RAKÚSKA ÚNII

ALEXANDER VAN DER BELLEN (*1944)

90

SUSEDNÉ RAKÚSKO, KTORÉ VLANI PRICHÝLILO 90 TISÍC NELEGÁLNYCH MIGRANTOV, ZVOLILO 22. MÁJA V DRUHOM KOLE PREZIDENTSKÝCH VOLIEB ZA HLAVU ŠTÁTU PRÍVRŽENCA MÄKKEJ LÍNIE VOČI MASOVÉMU PRISŤAHOVALECTVU ALEXANDRA VAN DER BELLENA. EURÓPSKA ÚNIA V ŇOM ZÍSKAVA ČLOVEKA, KTORÝ MÁ Z PREZIDENTSKÉHO POSTU DOHLIADAŤ NAD TÝM, ABY SA PRISŤAHOVALECKÁ POLITIKA ŠTÁTU RIADILA ZÁSADOU, KTORÚ SÁM NAZVAL „PRAGMATICKÝM HUMANIZMOM“.

NOVÝ RAKÚSKY DVOJZÁPRAH

Od bezuzdného humanizmu nemeckej kance­ lárky Angely Merkelovej, ktorá vlani zvestovala svetu, že jej krajina zvládne záplavu migrantov, sa musel v niečom odlišovať. Inak by u vystra­ šených rakúskych voličov neuspel. Prívlastok „pragmatický“ má na povahové vlastnosti dob­ romyseľných Rakúšanov upokojujúci účinok.

Chcú predsa pomáhať ľuďom v núdzi, za akých považujú – ako im to mienkotvorné médiá na­ hovárajú – masy, valiace sa z Ázie a severnej Afriky do Európy, avšak nie s následkami, ktoré by spôsobili chaos v alpskej republike. Pojem „pragmatický humanizmus“ sa im páči. Vysvet­ ľujú si ho ako udržateľný humanizmus, ktorý môžu, keď si vysúkajú rukávy, prejavovať aj dl­

hodobo. Takýto racionálny prístup k poskytova­ niu útočiska migrantom si v apríli vzala k srdcu aj rakúska vláda, keď tú udržateľnosť konkreti­ zovala ročnou kvótou 37 500 žiadateľov o azyl.

Takéto – a v zásade akákoľvek vyčísľovanie ab­ sorpčnej schopnosti štátu pri formulovaní svojej migračnej politiky však Brusel a nadnárodné kruhy stojace za masovou migráciou do Euró­ py zásadne odmietajú. Numerus clausus chcú určovať výlučne centralisticky stanovovaním a prideľovaním ročných kvót. Kancelár Werner Faymann si neudržal ľudoveckých koaličných partnerov, ktorí riadili ministerstvo vnútra a zahraničia na uzde, a jeho vláda začiatkom mája padla. Príliš dlho (sedem a pol roka) se­ del na premiérskej stoličke a do švihania bičom Kresba: Tibor Eliot Rostas

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

sa mu nechcelo. Naopak, dopustil koketovanie frakcie vlastnej sociálnodemokratickej strany s národniarmi zo strany Slobodných o vybudo­ vaní pevnej ústavnoprávnej hrádze záplavám masovej ilegálnej migrácie. Od dosluhujúceho prezidenta Heinza Fischera sa tiež nedala čakať po takmer dvanástich rokoch explózia lojálnej probruselskej činorodosti. Na čelo druhej repub­ liky bolo treba zapriahnuť dvojzáprah kancelára a prezidenta, ktorý nebude Bruselu odvrávať, uhýbať a prikyvovať s výhradami.

KANCELÁR KERN

92

Prvému z dvoch nových koňov založili chomút 17. mája, keď sa Christian Kern ujal úradu kan­ celára. Pochádza zo strednej vrstvy, vyštudoval žurnalistiku a túži po spoločenskom vzostupe.

Nadnárodným mocenským kruhom je už dlhé roky užitočný pri presviedčaní širokých vrstiev pracujúcich ich jazykom o údajnej nevyhnut­ nosti demontovať rakúsky sociálno-trhový systém a nahradiť ho neoliberálnym modelom kapitalizmu. Globálnym sociálnym inžinie­ rom, ktorí menia od vlaňajška prudkým tem­ pom demografické zloženie Starého svetadielu, preukázal minulý rok cennú službu. Ako gene­ rálny riaditeľ Rakúskych spolkových železníc koordinoval prepravu státisícov migrantov na trasách z Maďarska cez Rakúsko do Nemecka.

Bola to logistická operácia hodná vojenského generála. Kern do nej zapojil nielen desiatky mimoriadnych vlakových súprav, ale aj stovky autobusov. Dohliadal i na súčinnosť s poskyto­ vateľmi ubytovacích a zdravotníckych služieb, čím pomáhal na nohy novému hospodárskemu odvetviu poskytovania lukratívneho a štátom subvencovaného servisu transeurópskym mig­ račným tokom.

Prevzal zároveň funkciu predsedu sociálnode­ mokratickej strany, a Brusel si od neho sľubuje, že zastaví šírenie národného cítenia v straníc­ kych radoch, alebo aspoň na úrovni funkcionár­ skych špičiek a funkcionárskej smotánky odbo­ rárskych organizácií. Neprekvapuje, že jeho prvým prejavom vernosti eurokratom v Bruseli po tom, čo postúpil na post miestodržiteľa EÚ v Rakúsku, bol ostrý výpad proti kolegovi zo susedného Maďarska Viktorovi Orbánovi.

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

TRÓJSKY KÔŇ V STREDNEJ EURÓPE

Bruselská centrála podniká od vlaňajška vše­ možné kroky na podkopávanie solidarity „Vé štvorky“, no predovšetkým na podrývanie stredoeurópskeho bloku odporu. Rakúsky re­ zort vnútra a zahraničných vecí (oba v rukách koaličných konzervatívnych ľudovcov), sa po­ dieľajú na viacerých spoločných akciách so susedmi pri ochrane hraníc v oblasti strednej Európy, no príliš veľa si od Viedne nemož­ no sľubovať. Hoci upevňujú k nevôli Bruselu ochranu hraníc Rakúska, trvajú na rozvinutí nejakej podoby systému prerozdeľovania ile­ gálnych migrantov po celej Únii. Ako nutné zlo ho v predvolebnej televíznej debate obhajo­ val aj Van der Bellenov prezidentský protikan­ didát a politický idol národne cítiacich Rakú­ šanov Norbert Hofer.

72-ročnému rakúskemu akademikovi s holand­ ským menom potom stačilo usmerňovať tón debát tak, aby tvrdenie Bruselu o údajnej nut­ nosti centrálneho riadenia migračnej politiky vsiaklo do vedomia a podvedomia Rakúšanov ako božská mantra. Práve on je druhým zo spo­ mínaného páru koní, ktoré majú ťahať Rakúsko želateľným smerom. I keď Únia nepochybuje o tom, že zanietený karierista Christian Kern bude poslušným vykonávateľom direktív pre dlhodobú demografickú prestavbu, potrebuje sa poistiť. Nemôže vylúčiť eventualitu, že Kern prehodí výhybku a začne spúšťať závoru, ak ná­ jazdy z Ázie a Afriky dosiahnu podobu invázie a islamizácie každodenného života.

ÚLOHY PRE VAN DER BELLENA

V týchto dňoch a týždňoch si profesor ekonómie Van der Bellen nemusí robiť starosti o nového kancelára. Má súrnejšiu povinnosť: neutralizo­ vať dvojhlavého draka Slobodných. Sú najsil­ nejšou politickou stranou a majú na čele dve charizmatické osobnosti: 47-ročného predsedu Heinza-Christiana Stracheho a o dva roky mlad­ šieho podpredsedu strany a podpredsedu Ná­ rodnej rady Norberta Hofera. Obaja sú bežcami na dlhé trate. Samozrejme, myslené politicky, pretože športovo založený Hofer utrpel pred dvanástimi rokmi ťažkú nehodu pri paraglidin­ gu a čiastočne ochrnul.

Celoživotný náruživý fajčiar Van der Bellen musí splniť štyri krátkodobé úlohy, ktorými ho poveril Brusel: 1. Ujať sa 8. júla prezidentskej funkcie.

2. Zabrániť Strachemu, aby sa stal kancelárom po parlamentných voľbách 2018, ktoré Slobodní podľa prognóz vyhrajú.

3. Otupovať odpor občanov proti urýchľovaniu tvorby európskeho superštátu.

4. Nestáť v ceste komisárom v Bruseli počas salámového ukrajovania demokratických práv občanov pod zámienkou ochrany pred: a) terorizmom, b) ruskou hrozbou, c) šírením ohnísk občianskych nepokojov vyvo­ laných následkami masovej migrácie.

ANABÁZA VAN DER BELLENOVCOV A ŠIROKÉ KONEXIE

V turbulencii neistôt z takto širokého spektra domácich a zahraničných činiteľov nadobúda osoba najvyššieho ústavného činiteľa – preziden­ ta – mimoriadnu dôležitosť. V rakúskych pod­ mienkach o to vážnejšiu, že Slobodní o dva roky zrejme ovládnu parlament. Jediným oporným bodom Bruselu vo Viedni ostane Van Der Bell­ en. Je intelektuálom a Rakúsko je pre neho ako pre akademického teoretika ekonómie príliš malé a provinciálne. Primeranejšie sa cíti v po­ stavení podpredsedu Rakúskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a OSN. Globálne a globalis­ tické nazeranie si cibril aj v Slobodomurárskej lóži. Hovorí o nej v minulom čase, pretože podľa vlastných slov po desiatich rokoch z nej vystúpil.

Nezodpovedané otázky o príslušnosti k tajným spoločnostiam môže vyvolávať pozoruhodný príbeh jeho predkov z otcovej strany. Podľa do­ stupných údajov to boli prisťahovalci z Holand­ ska do cárskeho Ruska, ktorí tam používali až do roku 1919 nemeckú podobu mena: von der Bellen. Blahobytná obchodnícka rodina utiekla vtedy pred boľševikmi do Estónska, kde Alexan­ drov otec, tiež Alexander, vyštudoval ekonómiu, naučil sa jazyky, cestoval po Európe a zbieral podporu pre nadané deti Rusov – nie Estón­ cov – žijúcich v európskom exile. Po promóci­ ách prebral vedenie firmy vyvážajúcej drevo.

Nasledoval kariérny zlom, keď ho nadnárodná

Britská zámorská kreditná banka poverila ria­ dením pobočky v estónskej metropole Tallin.

Prominentná rodina Van der Bellenovcov, kto­ rá nadobudla v roku 1934 estónske občianstvo, začala po pričlenení tejto malej baltskej republi­ ky k Sovietskemu zväzu pripravovať odchod do exilu. Umožnila im to rusko-nemecká zmluva o vysídlení baltských Nemcov a zrejme i patrič­ né konexie, aby sa mohli legálne presťahovať do Tretej ríše. Alexandrov otec sa vo Viedni uplatnil vo firme zaoberajúcej sa exportom i v podmien­ kach vojnového pustošenia a protinacistického embarga. Krátko po narodení ďalšieho Alexan­ dra – súčasného nastupujúceho rakúskeho pre­ zidenta – utiekla rodina Van Der Bellenovcov koncom roku 1944 pred Červenou armádou do Tirolska. Opäť museli zaúčinkovať konexie, ten­ toraz skôr americké, resp. iné, nadnárodné, pre­ tože v roku 1948 Alexandrov otec už čulo obcho­ doval, a síce v chemickej exportnej spoločnosti ako estónsky občan. Rakúske občianstvo prijal až v roku 1958.

Alexander sa v nasledujúcich dekádach vypraco­ val na váženého ekonóma a politika. Začal ako sociálny demokrat a v roku 1992 prešiel k Ze­ leným, ktorých po dvoch rokoch už zastupoval v parlamente. Známy ako „zelený profesor“ stál pri transformácii hnutia zo zoskupenia výstred­ níkov a rebelov na medzinárodne organizovanú a koordinovanú súčasť globálneho zeleného hnu­ tia, ktoré dnes sponzorujú početné nadnárodné korporácie.

EŠTE NIE JE V CIELI

8. júla by mal vystúpiť na rakúsky politický olymp a zložiť prezidentskú prísahu. Mal by, ale možno bude všetko inak. Jeho podozrivo tesne vydreté volebné víťazstvo rozdielom ne­ celého percentuálneho bodu (50,3 % ku 49,7 %) posúdi na žiadosť Slobodných ústavný súd.

Van der Bellenova výhra vďaka 30 863 hlasom, navyše po nepredpisovom sčítaní korešpon­ denčných lístkov, môže viesť k tomu, že súd zruší výsledky druhého kola, minimálne v nie­ ktorých obvodoch. V takom prípade by sa hla­ sovanie muselo zopakovať a Brusel by sa roz­ triasol. Podobne ako pred júnovým britským referendom o vystúpení z EÚ.

93

NEZNÁMI HRDINOVIA > PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

Milan Pullmann

OBHAJCA DETSKÝCH OBETÍ

DIABOLSKÉHO MUČENIA

94

PAUL BONACCI, OBEŤ HRÔZOSTRAŠNÉHO PROJEKTU MONARCH, V KTOROM SA MUČILI DETI S CIEĽOM ROZBIŤ ICH OSOBNOSŤ, POTVRDIL JEHO POKRAČOVANIE AJ V 80. ROKOCH MINULÉHO STOROČIA. SENÁTOR JOHN DECAMP VÝZNAMNE PRISPEL K FORMÁLNEMU „VÍŤAZSTVU“ SPRAVODLIVOSTI V TOMTO PRÍPADE. BONACCIMU ZLOMILI V DETSTVE MYSEĽ A VYTVORILI VIACNÁSOBNÚ PORUCHU OSOBNOSTI (MPD).

TOUTO DIAGNÓZOU TRPIA DESAŤTISÍCE AMERICKÝCH DETÍ, TAKMER VŠETKY NÁSLEDKOM SEXUÁLNEHO ZNEUŽÍVANIA, PREVAŽNE SATANISTICKO-RITUÁLNEJ POVAHY. STOPY VEDÚ DO BIELEHO DOMU.

De

Camp sa narodil v roku 1941 v Nebraske. Žil a pracoval aj v Európe a v Iráne. Kariéru začal ako právnik v Nebraske, odkiaľ ho v roku 1967 povolali do Vietnamu. Pracoval priamo pre Williama Colbyho, šéfa divízie CIA pre Ďale­ ký východ. Pomáhal mu zaviesť program Pho­ enix, ktorý napokon odsúdil (tento program zabil 26 369 ľudí podozrivých z členstva vo Vietkongu). Ako pechotný kapitán v roku 1970 kandidoval do senátu priamo z Vietnamu.

Voľby vyhral a o 5 rokov neskôr ako senátor odcestoval späť do Vietnamu, kde inicioval a organizoval operáciu Baby Lift – evakuáciu 2 800 vietnamských a amerických sirôt do USA. Všetky boli buď adoptované alebo odo­ vzdané príbuzným. Za tento čin bol vyzname­

naný americkým prezidentom a aj Veteránskou podpornou skupinou ako jeden z ôsmich naj­ výnimočnejších veteránov vojny vo Vietname.

V novembri 1988 vykonali federálne orgány raziu vo Franklinskej komunitnej federálnej kreditnej únii, v ktorej chýbalo 40 miliónov do­ lárov. Manažérom kreditnej únie bol aktivista Republikánskej strany Lawrence E. King mlad­ ší. Napriek opozícii štátnych právnikov, FBI a miestnej tlače bol vytvorený špeciálny vyšet­ rovací výbor. Ako sa ukázalo, finančný podvod súvisel s obchodom s drogami, praním peňazí, celoštátne pôsobiacou skupinou zneužívajúcou deti a rituálnou vraždou. O 19 mesiacov neskôr hlavný vyšetrovateľ výboru zomrel násilnou smrťou spolu s viac ako tuctom ľudí spojených s prípadom.

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ > NEZNÁMI HRDINOVIA

V roku 1991 DeCamp obvinil pred federálnym súdom katolícku arcidiecézu Omahy a 15 pro­ minentných osôb a inštitúcií, vrátane Larryho Kinga a vydavateľa novín World Herald Herol­ da Andersena, zo sprisahania s úmyslom zba­ viť Paula Bonacciho občianskych práv. Bona­ cci sa v súvislosti s týmto čiernym projektom dostal do intenzívneho kontaktu s Árijskými národmi a ďalšími skupinami veriacimi v nad­ radenosť bielych. Žaloba zahŕňala obvinenia z urážok na cti, vykonštruovaného uväznenia, zneužívania dieťaťa, znásilnenia a spôsobenia emocionálneho utrpenia. Súdny proces bol na­ pádaný tlačou, politikmi a členmi kléru. Fede­ rálny sudca umožnil vyňať biskupa a arcidiecé­ zu z prípadu, no po DeCampom predložených informáciách a predvedených výpovediach svedkov senátor vysúdil pre Bonnaciho od Lar­ ryho Kinga odškodné milión dolárov (tie však nedostal).

DeCamp následne publikoval knihu o prípade.

Potom sa cítil natoľko ohrozený, že sa s rodi­ nou presťahoval do malého mestečka Clatonia s 300 obyvateľmi, kde mu susedia pomáhali strážiť a chrániť deti. Nakoniec pochopil, pre­ čo najvyšší verejní činitelia ochraňovali pedofi­ lov a prečo bolo nevyhnutné zavraždiť jedného z členov vyšetrovacieho výboru Garyho Cara­ doriho aj s jeho osemročným synom. Keď mal Troy Boner (jedna z bývalých detských obetí) vypovedať na verejnom súde, hneď po prícho­ de do budovy súdu mu pridelili „špeciálneho obhajcu“ a odviedli ho do zvláštnej miestnosti.

Spolu s „obhajcom“ sa tam nachádzali ľudia, proti ktorým mal vypovedať, a tak to napokon odmietol. Keď následne DeCamp v súkromí konfrontoval sudcu Enbodyho, ten povedal, že je len človek, nie boh. O deň neskôr sa dozve­ del, že Enbodyho významne povýšili na člena odvolacieho súdu.

V roku 2003 Troy Boner vošiel do nemocnice v Novom Mexiku a vykrikoval, že ho chcú za­ biť kvôli DeCampovej knihe. Dali mu sedatíva a uložili ho do oddelenej izby. Keď ho ráno prišli skontrolovať, krvácal z úst a onedlho zomrel. Bývalému šéfovi FBI v Los Angeles,Te­ dovi Gundersonovi, prisľúbili pitevnú správu, ale nedostal ju.

DeCamp v druhom vydaní svojej knihy píše, že v projekte Monarch bola zapojená CIA alebo vojenské spravodajské služby. Ide o program zlo­ menia a pretvárania mysle s účelom vytvorenia duševných mrzákov schopných špehovať, vraž­ diť a spáchať samovraždu, využívaných aj na se­ xuálne služby prominentom. Pritom asistovali renomovaní psychiatri ako zamestnanci vlády či armády a spolupracujúce satanistické či skôr pohanské kulty – niekoľkogeneračné skupiny, ponúkajúce svoje deti na pretváranie pomocou drog a elektrošokov. Okrem toho tieto kulty deti aj unášali.

Paul Bonacci a ďalšie zneužité deti dosvedči­ li, že hlavnú úlohu v tomto programovaní hral podplukovník Michael Aquino, dlhoročný veli­ teľ armádneho psychologického oddelenia a od­ borník na vymývanie mozgov, „satanacizmus“, homopedofíliu a rituálne vraždenie. Niektorí z nacistických doktorov boli prevezení z Nemec­ ka pod dohľadom bývalého guvernéra Anglickej banky Montagua Normana a riaditeľa Tavis­ tockého inštitútu Johna R. Reesa, ktorý orga­ nizoval povojnovú propagandu a pokračovanie aktivít v oblasti psychologickej vojny, a stvoril orwellovské štruktúry v americkej psychiatrii.

DeCamp na propagáciu svojej knihy nikdy ne­ vynaložil ani cent, no predalo sa jej viac ako 110 000 výtlačkov. Dúfal, že tým dodá guráž ďalším obetiam, aby zverejnili pravdu a bojovali za svoje práva.

95

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

Tibor Eliot Rostas

ELEUZÍNSKE MYSTÉRIÁ GRÉCKO

NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY. 96

BLAHOSLAVENÝ TEN, KTO Z POZEMSKÝCH ĽUDÍ TIETO MYSTÉRIÁ VIDEL! KTO VŠAK NEZASVÄTENÝ SA ICH NEZÚČASTNIL, TEN NIKDY V PODZEMÍ DUŠNOM TAKÝ DOBRÝ ÚDEL NEMÁ.

HYMNUSE NA DÉMÉTÉR

Je

veľmi pravdepodobné, že piliere zá­ padnej civilizácie postavené na kul­ túre starovekého Grécka sú z veľkej časti vybudované skúsenosťami so psychoak­ tívnymi látkami. Napokon v posvätných ritu­ áloch starovekých kultúr Mexika, Ameriky, Afriky alebo Egypta nie je používanie psycho­ aktívnych látok rozširujúcich vedomie ničím neobvyklým. Tieto skúsenosti nadobúdali de­ siatky tisíc zasvätencov eleuzínskych mystérií v nepretržitej, dvetisícročnej tradícii. Grécko ako kolíska európskej civilizácie považovalo eleuzínske mystériá za svoj najvýznamnejší rituál. Konal sa každých päť rokov v Eleu­

zíne, mestečku vzdialenom 20 km od Atén.

Podľa tradície boli prvými obyvateľmi Eleu­ zíny Thrákovia. Prvá svätyňa bola postavená medzi rokmi 1580 – 1500 p. n. l. a od tohto obdobia sa odvíja aj tradícia samotných mys­ térií. Autori Wasson, Hofmann a Ruck však uvádzajú, že koncept eleuzínskych mystérií siaha až do mykénskeho obdobia v 16. storo­ čí p. n. l. Na území vtedajšieho Grécka bol veľmi rozšíreným obrad Svätého manželstva, v ktorom hrala významnú úlohu archetypálna postava ženy – Zeme, ktorej dieťaťom bol celý zvyšný svet. V týchto rituáloch išlo o oslavu ženskej plodnosti a cyklického znovuzrodenia.

Foto: Tibor Eliot Rostas

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA

100 Duch rastlín, no súčasne manžel Zeme a otec nebies ju omámil a uniesol zúrodňovať nové svety. Kňažky sa na neho snažili napojiť pro­ stredníctvom rastlín – v tomto zmysle je zau­ jímavé povšimnúť si etymológiu samotného slova Mykény. Grécke Mykenai je odvodené od Mykese – čo znamená nevesta Mykesa, pričom Mykes je huba. Samotným zmyslom mykénske­ ho obradu Svätého manželstva je prepožičanie schopnosti cestovať do iných svetov reality. Na tieto obrady a kult nadväzujú aj neskoršie eleu­ zínske mystériá a mýtus o bohyniach Persefo­ ne a Démétér. Keď Persefona zbierala kvety na nysejských lúkach, uniesol ju boh podsvetia Hádes. Jej matka Démétér ju hľadala deväť dní, kým jej Helios nevyjavil pravdu: samot­ ný Zeus sa rozhodol, že svojho brata Hádesa ožení s Persefonou. Démétér sa v podobe sta­ rej ženy vybrala k Panenskej studni do Eleu­ zíny. Tam požiadala, aby jej postavili chrám, kde bude ona sama zaúčať ľudí do svojich ta­ jov. Keď sa utiahla do svätyne spôsobila také obrovské sucho, že bol Zeus nútený požiadať Háda, aby Persefonu vrátil späť. Tak sa aj sta­

lo, no Hádes jej do úst stihol potajme vložiť jadierko granátového jablka, čo ju nútilo vra­ cať sa každý rok na štyri mesiace do podsvetia.

Tento mýtus a jeho pripomínanie boli základ­ nou, nám známou úrovňou rituálov. Iniciácie sa rozlišovali na Malé mystériá, Veľké mysté­ riá (teleté) a záverečnú skúsenosť (epopteiá).

Obrovský rozmach eleuzínskych mystérií sa datuje od čias vlády Pýsistrata okolo roku 300 p. n. l. Vtedy už kontrolu nad prevádzaním rituálov prevzal štát a zveril ju do rúk dvom kňazským rodinám hierofantov. Neskôr sa mys­ tériá stávajú panhelénskymi s rozšírením až do Ríma. Pojem mystérium označuje rituály veľmi presne, nakoľko udržiavanie tajomstva iniciačných zážitkov pod trestom smrti bolo jednou z najdôležitejších a najprísnejších pod­ mienok. O ich mimoriadnom význame svedčí aj to, že im svoju pozornosť a nevýslovný ob­ div venovali mnohí z velikánov svojej doby. „Ó, trojnásobne sú šťastní tí smrteľníci, čo uzreli mystériá pred príchodom k Hádovi; len oni jediní tam budú môcť žiť, pre ostatných tam bude všetko utrpením,“ píše Sofokles.

Foto: Tibor Eliot Rostas

Pindaros zas v Threnoi uvádza, že „šťastný je ten, kto to videl prv, než sa dostal pod zem. Po­ zná koniec svojho života! Pozná aj začiatok!“ Platón svoje dojmy popísal: „Esenciálny výz­ nam stvorenia mystérií bol priviesť nás späť k princípom, z ktorých pochádzame, dokona­ lého blaha duchovného a intelektuálneho pote­ šenia.“ Cicero poznamenal: „Medzi mnohými znamenitými a vskutku božskými inštitúcia­ mi, ktoré Vaše Atény pozdvihli a prispeli nimi k ľudskému životu, podľa môjho názoru žiadna nie je lepšia než tieto mystériá. Pretože vďaka nim sme boli vyzdvihnutí z nášho barbarstva a divošského života a vychovaní a zušľachte­ ní pre civilizáciu; a keďže sa rituály nazývajú iniciácie, v pravde sme sa z nich naučili po­ čiatku života a získali silu nielen žiť šťastne, ale aj zomrieť vo viere.“ Čím boli také zaují­ mavé, že dokázali dve miléniá udržiavať ducha antiky? Mohol to byť samotný rituál s kňazmi predvádzajúcimi ohňové predstavenie v teles­ térione počas mystickej noci? To je ťažko pred­ staviteľné, ak zvážime, aký obrovský význam a vážnosť tieto obrady predstavovali. Jednou z veľmi pravdepodobných teórií úzko koreš­ pondujúcou s mnohými odkazmi je skúsenosť presahujúca bežnú realitu bytia. Pod ňou au­ tori Wasson, Ruck a Hofmann vo svoje knihe Cesta do Eleuzíny vnímajú pitie posvätného ná­ poja kykeón. Mircea Eliade píše o tom, že sa bádatelia pokúsili zrekonštruovať iniciačný ri­ tuál aj z tajomnej formulky, synthemy, ktorá sa zachovala u Kléménta Alexandrijského v Protopretikos: „Postil som, pil som kykeón; poob­ racal v rukách a odložil do koša; potom som to vzal a dal nazad do skrinky.“ Pitie posvätného nápoja kykeón je zaznamenané v mnohých vte­ dajších odkazoch a predstavuje zásadný zvrat desaťdňových mystérií, ktorých sa zúčastňova­ lo až tritisíc ľudí. Otázkou ostáva, čo tento ná­ poj obsahoval, keď spôsoboval takú ohromnú zmenu, že sa o nej pod najprísnejším trestom nesmelo vypovedať? Homér ako zložky kykeónu uvádza jačmennú krupicu, mätu a vodu. To je však len symbolický popis. Pozrime sa do sa­ motných textov: Persefona zbierala kvety narkossis (teda ochromujúce rastliny), jej emblé­ mom bol thyrsos – fenyklová stonka naplnená

brečtanom – čo je takisto silne ochromujúca kombinácia. Antropológ Wasson sústreďuje pozornosť na kyjaničku purpurovú, ktorá je cudzopasnou hubou na jačmeni. Dramatik Eu­ polis reagoval na obrovský škandál, ktorý spô­ sobilo pitie kykeónu mimo mystériá aténskymi aristokratmi spríbuznenými s dvoma rodmi hierofantov komédiou Démy. V nej mal obvine­ ný na fúzoch zbytky „purpurového jačmeňa“, keď pil onen posvätný nápoj. Purpurová náka­ za na jačmeni spôsobená cudzopasnou hubou Claviceps purpurea je podľa autorov Wassona, Rucka a Hofmanna kľúčom k pochopeniu mys­ térií. Jej chemické zloženie – amid kyseliny ly­ sergovej, ergonovin a ergopeptídy. Na to, aby mohol kykeón v dostatočnej kvalite zaručovať silné a konštantné účinky pre tisíce ľudí, mu­ sela byť kyanička niekoľko hodín povarená vo vode. V nej bol rozpustený popol, aby sa zaru­ čila čiastočná hydrolýza. Tá spôsobila preme­ nu nežiaduceho ergonovinu na ergín. Výsledok bol zaručený. Účastníkom bol podaný entheogén spôsobujúci kolektívne psychadelické účin­ ky. Ich priebeh sa menil od omámenia a indife­ rencie, cez posvätnú hrôzu až k jednote, pocitu posvätnosti, transcendencie v čase a priestore, a napokon aj k pocitom hlbokého pochopenia, absolútne odlišnej kvality zážitku presahujú­ ceho všetky dovtedajšie hodnotiace hľadiská.

Bolo to takmer dvetisíc rokov, počas ktorých ľudia zo všetkých kútov Grécka a zo všetkých sociálnych vrstiev podstupovali skúsenosť meniacu celý ich dovtedajší život. Príchodom inštitucionalizovanej moci Ríma a cirkvi boli všetky tieto obrovské a kontinuálne premeny ducha navždy pozastavené. Rímsky kresťanský cisár Theodosius dal v roku 392 n. l. príkaz eleuzínske mystériá zrušiť, čím skončilo aj obdobie rozvoja ducha. Ruiny Eleuzíny, ktoré ostali po plienení až trpko pripomínajú ruiny schopností skutočne poznať samých seba. Po­ minuteľnosť hmoty, nezmyselnosť trvania na materiálnych hodnotách, objavovanie vlastnej identity, silné transcendentné zážitky presahu­ júce všetky mysliteľné roviny a mnoho, mnoho viac, ostalo na celé veky civilizácii, odkazujú­ cej na svoj pôvod v antickom Grécku, navždy skryté.

101

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

Ján Lakota

ZÁHADNÝ SPÁNOK SPÁNOK. TAJOMNÝ A NEPOCHOPENÝ. PREČO VLASTNE SPÍME? PREČO PRESPÍME ASI TRETINU SVOJHO POZEMSKÉHO ŽIVOTA, TEDA PRIBLIŽNE 25 ROKOV? FUNKCIA SPÁNKU A SNÍVANIA, KTORÉ JE NAJZVLÁŠTNEJŠOU ČRTOU SPÁNKU, STÁLE ZOSTÁVA ZAHALENÁ RÚŠKOM TAJOMSTVA. OD PLATÓNA AŽ PO FREUDA BOLO ŠPEKULÁCIÍ O SNOCH VIAC AKO DOSŤ.

JALOVÝCH AKO NEOTELENÁ KRAVA – JALOVICA. JEDNODUCHO NEVIEME.

102

S

pánok sa skladá z dvoch fáz: non-REM a REM fázy. REM je v angličtine skratka pre rapid eye movement, teda „rýchly po­ hyb oka“, hoci rýchlo sa v tejto fáze pohybujú obe oči. Pri pohľade na spiaceho človeka, ktorý je v REM fáze, mi osobne napadol iný výraz: „rýchle gúľanie očami“. Mimochodom, hudob­ ná formácia R.E.M. má názov odvodený práve od tejto skratky. Ale vráťme sa späť k spánku.

Fáza non-REM má štyri stupne. Prvý je naj­ plytší. Je to niečo medzi bdením a zaspávaním.

Vo štvrtom, najhlbšom, viac ako 50 % zázna­ mu elektrickej aktivity mozgu (elektroencefa­ logram) predstavujú pravidelné oscilácie, tzv. delta vlny. Dýchanie sa spomaľuje, je pravi­ delné, akcia srdca sa spomaľuje tiež, svaly sa uvoľňujú, klesá telesná teplota. V REM fáze, ktorá bola objavená relatívne nedávno – v roku 1953, spiaci človek takmer úplne stráca svalový tonus. Okrem okohybných svalov, pretože ako

som už spomenul, pod zavretým viečkami vý­ datne gúľa očami. Ak spiaceho človeka zobudí­ te v tejto fáze, v 80 – 95 % prípadov si pamätá výrazné, živé sny. Niekedy sa nazývajú aj divo­ kými. U dospelých REM fáza spánku trvá asi 25 % z celkovej doby spánku.

Väčšina z nás bude prekvapená tým, že „di­ voké“ sny zaberajú približne dve hodiny. Zdá sa, že neschopnosť si ich zapamätať je jednou veľkou mysterióznou črtou, ktorá sa týka nášho spánku. Samozrejme, pokiaľ sa počas takéhoto sna nezobudíme. Fascinujúce na tom je, že sny trvajú práve tak dlho, akoby trvali, keby sme ich naozaj žili (teda nesnívali). Sny v REM fáze sú relatívne dlhé, primárne vizuálne, emocionálne a obyčajne nie sú spojené s predchádzajúcimi udalosťami dňa u jedinca, ktorému sa snívajú.

Aby som to ešte skomplikoval, je známe, že sny sa vyskytujú aj v non-REM fáze spánku. Sny non-REM fázy sú kratšie, menej vizuálne, me­

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

nej emocionálne a viac konceptuálne. Väčšinou sú spojené s udalosťami dňa snívajúceho jedin­ ca. Tieto sny môžu trvať až 50 % času všetkých non-REM fáz. Ešte jedna „drobnosť“, ktorú sa patrí spomenúť. Počas REM fáz dochádza u mužov k spontánnej erekcii pohlavného údu.

Práve pravidelnosť erekcií počas spánku je kľú­ čom pri diferenciálnej diagnóze porúch impo­ tencie u muža. Rozmenené na drobné, takto počas spánku u pacienta dokážeme zistiť, či je impotencia funkčná alebo „organická“.

Spánok novorodenca trvá asi 16 – 18 hodín. Je náhodný, jeho rozdelenie je aj pre mamičky zá­ hadou. Fázy REM trvajú asi 50 % času, teda 8 – 9 hodín. Ak mi neveríte, pozrite sa ako vaše mláďatko veľmi veľa a často gúľa očami pod zavretými viečkami. Ak sa ľudský jedinec na­ rodí predčasne, tak REM fázy predstavujú ešte väčšie percentá z času, ktorý prespí. Svedčí to o tom, že v maternici prespí väčšinu z 24 ho­ dín, pričom má vysoko aktívny mozog a málo aktívne svalstvo.

Zdá sa, že práve počas spánku sa aktivujú a po­ silňujú jednotlivé nervové dráhy (okruhy), pri­ čom sa (pravdepodobne) utužuje aj pamäť. A to nielen u dieťaťa, ale aj u dospelého. Postupne sa spánok dieťaťa stane bifázickým (noc a poobe­ die) a pravidelným. Je to istým spôsobom vykú­ penie pre mamy. V staršom veku nás spánok (až na výnimky) „opúšťa“. Potrebujeme spať menej, ťažšie zaspávame a skôr sa zobúdzame.

A ako to so spánkom vyzerá v živočíšnej ríši? Žirafy spia asi 2 hodiny denne, mačky 13 ho­ dín, niektoré netopiere až 20 hodín. Niektoré zvieratá (teľatá) spia s otvorenými očami. No nijaký zázrak to nie je, zažil som takto spať (driemať) aj niektorých pánov profesorov na seminároch. Ako to robili neviem, ale naozaj spali. Delfíny spia tak, že im spí len polovi­ ca mozgu. Ako sa hovorí, pánboh má naozaj bohatý zverinec. Väčšina cicavcov spí, pri­ čom sa u nich striedajú obe fázy spánku. Teda non-REM a REM fáza. Vtáky spia tiež, pri­ čom sa u nich zistili obidve fázy spánku. Po­ čas REM fáz u nich nedochádza k strate sva­ lového tonusu. U plazov, obojživelníkov a rýb môžeme pozorovať čosi ako spánok, ale bez REM fáz.

Za spánok sú u človeka zodpovedné isté štruktú­ ry mozgu. Najznámejšia je retikulárna (sieťová) formácia. Paradoxne, na rozdiel od všeobecnej mienky, je mozog najviac metabolicky aktív­ ny práve počas spánku. Ak človeku zabránite spať, pomerne rýchlo zomiera. Dokonca rých­ lejšie ako pri hladovaní. Na druhej strane, po­ ruchy spánku (tzv. mikrospánok) spôsobujú len v Spojených štátoch okolo 100 000 dopravných nehôd ročne. Pri veľmi zvláštnej a zriedkavej poruche mozgu (a teda spánku) – narkolepsii, zaspíte hocikedy a hocikde. A to relatívne dra­ maticky. Doslova sa vám podlomia nohy a spí­ te. Naopak, nespavosť je najčastejšou poruchou spánku u veľkej časti obyvateľstva.

Prečo teda potrebujeme spať? Ja mám svoje osobné vysvetlenie: Počas spánku sa naša duša či duch oslobodzuje od hmotného tela a vracia sa domov. Tam odkiaľ prišla. Tam čerpá po­ trebnú energiu. S telom je spojená akousi strie­ bornou niťou. Keby sa táto niť pretrhla, človek, teda jeho telo, zomiera. Preto sa často spánku hovorí aj malá či zdanlivá smrť.

Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

103

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

Marián Benka

ZÁHRADA

NA (Z)JEDENIE ZÁHRADA HANKY SEKULOVEJ NIE JE NA ZJEDENIE V TOM ZMYSLE, ŽE BY BOLA ROZTOMILÁ. JE NA ZJEDENIE DOSLOVA, PRETOŽE SKORO VŠETKO, ČO TU RASTIE, SA DÁ JESŤ. AJ BYLINY, KTORÉ NA PRVÝ POHĽAD VYZERAJÚ AKO OKRASNÉ KVETY ALEBO NEUŽITOČNÁ BURINA, SA MÔŽU ZMENIŤ NA MENU V NIKDY NEKONČIACEJ HOSTINE, NA KTOREJ VŠETKO DORASTÁ AKO DIVÉ. A RASTIE TO TAKMER SAMÉ, S MINIMÁLNYM PRIČINENÍM ZÁHRADNÍČKY. VITAJTE V PRÍRODNEJ, LIEČIVEJ A JEDLEJ ZÁHRADE S PRVKAMI PERMAKULTÚRY.

R

odinný dom v Ivanke pri Dunaji vyzerá pri pohľade z ulice ako hociktorý iný.

Keď ale vstúpite do záhrady, na prvý pohľad zbadáte, že je iná, než na aké ste zvyk­ nutí. Žiadne úhľadné rovné hriadky s pravidelne zasadenými rajčinami či ružami. Namiesto nich sú v priestore zdanlivo chaoticky rozmiestnené ostrovčeky zelene, na každom z nich rastú, jed­ na cez druhú, rôzne druhy rastlín. Popod nohy sa motajú sliepky a kačice, vo vzduchu poletujú včely a iný hmyz. Zároveň je tu evidentný zásah ľudskej ruky. Akýsi neskutočný hybrid medzi zá­ hradou a divou prírodou. Každý z ostrovčekov je akoby zmenšeným a nahusteným kúskom lesa či lesnej čistinky.

Hanka ešte za socializmu vyštudovala poľnohos­ podársku univerzitu. Dobré to vraj bolo najmä na to, aby si uvedomila, akou cestou ísť nechce. Intu­ itívne cítila, že plodiny sa dajú pestovať aj iným, Foto: Matúš Plecho

prirodzenejším spôsobom. Po škole pôsobila v kozmickom programe krajín RVHP Interkoz­ mos na pracovisku, ktoré malo čiastkovú úlohu vo vývoji uzavretého ekosystému pestovania po­ travín a recyklácie odpadu na palube kozmickej lode počas budúcich dlhých letov na Mars. Táto skúsenosť jej pomohla, pretože aj pri permakul­ túre ide o vytvorenie tesne prepojeného ekosys­ tému, v ktorom jednotlivé organizmy navzájom spolupracujú a vytvárajú podmienky pre seba navzájom.

KRÁĽOVSTVO HMYZU

„Zakladám spoločenstvá rastlín, tak aby boli spolu šťastné,“ vysvetľuje. „Koruna stromu po­ skytuje rastlinkám pod ňou tieň. Ony zase za­ držiavajú vodu a zabraňujú, aby strom vyschol.“ Rastliny môžu jedna pre druhú vyťahovať rôzne živiny z pôdy. Môžu sa koreňovými výlučkami

105

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

a David Holmgren, ktorí študovali lesné ekosys­ témy. Permakultúrna záhrada alebo farma je na­ podobením lesného porastu, s tým rozdielom, že všetky použité rastliny sú jedlé, liečivé, alebo inak užitočné. Rozmiestnenie rastlín je nadizajnované podobne, ako by ho nadizajnovala príroda.

Okrem permakultúry využíva aj koncept prírod­ ných záhrad, založený na myšlienke, aby sa príro­ de umožnilo vstúpiť do záhrady, nie aby sa z nej vyháňala vytrhávaním či postrekmi: „Podľa slov­ níka je burina neužitočná bylina. Ja nepoznám neužitočnú bylinu. Väčšina „burín“ má liečivé účinky.“ Preto hovorí aj o liečivej záhrade, liečivej hneď tromi spôsobmi: tým, že v nej rastú liečivé bylinky, tým, že jej prírodné prostredie harmoni­ zuje telo a dušu človeka a tým, že obyvatelia do­ mácnosti si v nej dopestujú zdravé potraviny bez chémie: „Mám vytvorenú veľkú zásobu liečivých prípravkov, ale vôbec ich nemíňame, pretože už tri roky sme všetci v rodine úplne zdraví.“ Dovoliť prírode vnikať do záhrady ešte nezname­ ná, že človek tu nevykonáva žiadne zásahy. Cie­

106

ľom nie je vytvoriť nepriechodnú džungľu. Pre­ rieďovať porast je nevyhnutné jednak preto, aby ostal vyčistený priestor na relax a trávenie voľné­ ho času, jednak preto, aby sa dostával dostatok sl­ nečného svetla tým rastlinám, ktoré to potrebujú.

Základným pravidlom je odmietnutie akejkoľvek chémie. Vďaka „protiškodcovským“ opatreniam, ktoré sme spomínali vyššie, nie je potrebný žia­ den postrek. Umelé hnojivá sú tiež zbytočné, keďže rastliny sa pri svojej výžive podporujú na­ vzájom. Hana ich ešte podporuje tým, že pokose­ nú trávu a rastlinné zvyšky používa na mulčova­ nie – ukladá ich v hrubej vrstve na pôdu, pomedzi rastliny. Takto je pôda chránená proti prehriatiu v lete a podchladeniu v zime. Navyše zadržiava vlahu a zostáva kyprá. Potom ju netreba ani rýľo­ vať a zalieva sa len v čase najväčšieho sucha. Ďalší organický odpad skončí v komposte alebo ho Hanka použije pri tvorbe humusu – úrodnej vrstvy pôdy. Vytvára ju pod stromami. Tu sa nič zo záhrady nevyváža von, všetko sa vracia späť do kolobehu: „V prírode listy popadajú pod

107 navzájom podporovať v raste, či odpudzovať škod­ cov. Nehovoriac o tom, že rôznorodý porast sťa­ žuje škodcom ich šírenie: „Príroda nepozná mo­ nokultúru, nenasadí do riadku jeden druh. Keď škodca monokultúru napadne, tak má prestretý stôl, nenaráža na prirodzené bariéry z iných rast­ lín. Keď pestuje príroda, prežijú najsilnejšie rast­ liny, a potom sa chránia navzájom.“ Nehovoriac o tom, že rôznorodé prostredie pri­ ťahuje predátorov, ktorí sú pre škodcov prirodze­ nými nepriateľmi. Hanka nám ukazuje malého hnedého chrobáka na jednom z listov: „Ľudia mi často volajú, čo s ním majú robiť, či ho majú striekať. Pritom toto je druhé štádium vývoja lienky, najväčšieho predátora na vošky. Žerie ešte viac ako dospelá lienka.“ Prejde pod veľkú vŕbu, siahne na konár a na prste má majestátneho ro­ háča – zákonom chráneného chrobáka, ktorého u nás už takmer niet. Pretože ľudia zlikvidovali ich prirodzené biotopy. „Naša vŕba je ich zásnub­ ným stromom, pária sa na nej už roky. Sťahujú sa sem roháče zo širokého okolia. Akurát ich potom musím zachraňovať pred našimi kačkami, ktoré si ich pletú s chrústami. Máme tu aj svätojánske

mušky, o ktorých si niektorí ľudia myslia, že na Slovensku už vymreli.“ V zadnej časti záhrady, ktorá už vyzerá ako čistý les, je umiestnený úľ. Upozorňuje nás, aby sme sa nestavali včelám do letovej dráhy, pretože nás nepoznajú a mohli by sa začať brániť, keď do nás omylom narazia. Nechová ich kvôli produkcii medu, ale najmä kvôli opeľovaniu a pozorovaniu.

Ak majú prebytky medu alebo vosku, rada si od nich vezme, ale inak ich necháva na pokoji a ne­ dokrmuje ich cukrom. „Včela je prirodzene lesný tvor,“ hovorí. „V lese včelia rodina žije v bútľavi­ nách starých stromov. Tieto sa ale vyrubujú a di­ voké včely v prírode už na Slovensku prakticky nenájdete. Ja som im umiestnila úľ do lesnej časti záhrady, aby sa cítili dobre.“

BEZ RÝĽA A BEZ POSTREKU

Záhradu založila pred 12 rokmi, pričom sa okrem odborných poznatkov riadila aj vlastnou vnú­ tornou intuíciou. Keď si začala študovať zdroje o permakultúre, zistila, že viaceré veci robí presne tak, ako boli popísané v literatúre. Tento systém vyvinuli v 70. rokoch Austrálčania Bill Mollison Foto: Matúš Plecho

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

strom, nikto ich neodhrabúva. Ostanú tam ležať, v zime sa rozložia a na jar poslúžia ako hnojivo.

Pôda v monokultúrach je mŕtva, prestáva spĺňať definíciu pôdy ako vrstvy zeme, obsahujúcej živé organizmy. Preto sa musí umelo hnojiť, aby sa na nej vôbec niečo urodilo. My tu udržiavame pôdu pri živote.“ V permakultúrnej záhrade je najviac práce pri jej zakladaní. Vtedy si treba veľmi presne premys­ lieť, kde čo zasadiť, tak aby sa jednotlivé druhy navzájom podporovali a neškodili si. Potom to už rastie prakticky samo, s občasnými zásahmi a ko­ rekciami. A samozrejme, treba sa „pásť“ a zbierať úrodu. Ale Hanka sama hovorí, že skôr ako zá­ hradníčkou sa cíti byť „správkyňou záhrady“.

VÍZIA SEBESTAČNEJ DEDINY

Počas rozhovoru sa prechádzame medzi záhrad­ nými ostrovčekmi a Hanka nás každú chvíľu po­ núkne niečím, čo tu rastie. Ochutnáme napríklad kalichy kvetov, podobných ľalii – ľaliovky. Chutia fantasticky. Alebo divú kapustu. Vyzerá ako veľ­

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

ká tráva, no chutí veľmi podobne ako všeobecne známa hlávková kapusta, ktorá sa z nej vyšľach­ tila. „U mňa sa môžete pásť od rána do večera,“ zdô­ razňuje. „Máme toho požehnane, aj keď na vý­ nosnosť sa tu treba pozerať inak ako v klasickej záhrade. Ak by ste sa ma spýtali, koľko kíl pa­ radajok zozbieram z jedného metra štvorcového, tak to bude menej, ako bežný záhradník, ktorý používa postreky a chémiu. Ale jemu na tom štvorcovom metri rastú iba paradajky. Mne tam rastú mnohé ďalšie druhy a všetky jedlé. Takže môj celkový výnos zo záhrady ako takej je omno­ ho vyšší.“ Celková plocha pozemku (vrátane časti zastava­ nej rodinným domom) je okolo desať árov. Pý­ tam sa, či by takýto pozemok dokázal ich rodine zabezpečiť plnú potravinovú sebestačnosť. Vraj čiastočne dokázal, za predpokladu, že by všetci boli vegáni, zrušili by sa relaxačné a iné zóny a všetka pôda by slúžila výlučne na pestovanie potravín. Pravda, domáci by si nesmeli vyberať,

108

109 čo budú jesť, ale museli by sa prispôsobiť tomu, čo by sa na tak malej ploche dalo v dostatočnom množstve vypestovať. Zabudnúť by museli naprí­ klad na obilie. Ale mohli by si zasadiť jedlý gaš­ tan, ktorého plody sa dajú mlieť na múku.

Potom sa zamyslí a popustí trochu uzdu svojej predstavivosti: „Ešte viac ako sebestačnú záhra­ du si viem predstaviť sebestačnú obec. Keby tu každý naokolo mal permakultúrnu záhradku a dohodli by sme sa medzi sebou, kto bude čo pes­ tovať, mohli by sme si vymieňať prebytky. Nako­ niec, takto to kedysi na dedine fungovalo. Časom by sa možno našiel niekto, kto by rozbehol nejakú výrobu, napríklad by pre celú dedinu varil lekvár z domáceho ovocia.“ Ale už aj v súčasnosti sa H. Sekulová snaží o čo najmenšiu závislosť od supermarketov. Čo sa týka ovocia, niektorej zeleniny, byliniek a vajíčok, tak je rodina sebestačná už teraz. V obchode kupuje domáca pani najmä múku, z ktorej potom pečie vlastný chlieb. Na neďalekej farme kupuje čerstvo nadojené mlieko, z ktorého zase robí jogurty, syry a tvaroh. Aj ostatné potraviny sa snaží kupovať hlavne od lokálnych dodávateľov.

Foto: Matúš Plecho

ŠÍRENIE OSVETY

Stáť pri zrode sebestačnej dediny sa jej mož­ no nepodarí, ani to nie je jaj ambíciou. Sna­ ží sa však slúžiť ako inšpirácia pre ostatných a šíriť ďalej svoje skúsenosti a poznatky: „Sme príliš odpojení od prírody. Snažím sa prispieť k tomu, aby sa ľudia začali opäť vnímať ako jej súčasť.“ Pomáha s navrhovaním prírodných záhrad, robí aj štúdie a projekty prírodných záhrad pre druhých, časom však prišla na to, že každý by mal dbať na svoju intuíciu, rozvrhnúť si záhradu tak, aby bola v harmónii s jeho vnútrom. A to za neho žiaden záhradný architekt neurobí.

Preto sa sústreďuje skôr na osvetu, vedie kurzy a workshopy, píše články, natáča na internet vzdelávacie videá. A napísala na túto tému už dve knihy: Darujme si zdravie z vlastnej záhrady a Darujme si srdce z vlastnej záhrady. Tretia knižka je na ceste, ale tá už nebude len o zá­ hradníčení, ale všeobecnejšie o tom, ako sa veci dajú robiť inak. Vraj sa už bude blížiť k té­ mam, o ktorých píše náš časopis. Tak vitajte, Hanka, medzi nami „konšpirátormi“.

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

Zuzana Mosná

NEHMOTNÁ PODSTATA LIEČBY

110

MNOŽSTVO VEDCOV A LEKÁROV SA V SÚČASNOSTI PRIKLÁŇA K NÁZORU, ŽE ZA PRÍČINAMI ZLÉHO ZDRAVOTNÉHO STAVU JE MYSEĽ ČLOVEKA A ENERGETICKÁ NEROVNOVÁHA. AJ Z FYZIOLOGICKÉHO HĽADISKA JE DOKÁZANÉ, ŽE NEPRÍJEMNÉ MENTÁLNE STAVY, SPÚŠŤANÉ VÄČŠINOU VONKAJŠÍMI PODNETMI (NAPR. STRACHOM A STRESOM), SPÔSOBUJÚ NÁSLEDNÉ VYLUČOVANIE LÁTOK, KTORÉ MENIA CELKOVÉ NASTAVENIE ORGANIZMU, MÔŽU NARUŠIŤ ROVNOVÁHU V BUNKÁCH AJ V CELÝCH ORGÁNOCH A PRI DLHODOBEJŠOM PÔSOBENÍ ZAPRÍČINIŤ OCHORENIE.

Zo

slova „nemoc“ vyplýva, že ide o stratu moci a kontroly nad vlast­ ným telom a mysľou. Áno, zdra­ vie sa dá nadobudnúť vďaka mysli rovnako ako aj stratiť. Keď chceme liečiť telo, musíme brať vždy do úvahy nastavenie mysle, okolité pro­ stredie a všadeprítomné energie. V tejto sfére boli v minulosti urobené viaceré výskumy a ob­ javy, ktoré boli však konvenčnou vedou doslova zmietnuté zo stola.

Rakúsko-americký lekár – psychoanalytik Wilhelm Reich prišiel v roku 1939 s dôkazom, že celý svet je obklopený biopoľom, ktoré nazval orgónovou energiou. Cez mikroskop sledoval ako sa pri rozpade potravín z buniek uvoľňujú zhluky modrého svetla. Nazval ich bióny – malé zhluky orgónovej energie. Túto energiu môžeme voľne prijímať z prostredia (v Indii ju nazývajú

prána), vyžarujú ju všetky organizmy a dokonca aj anorganické látky, a ak ju vieme dobre nasme­ rovať, môžeme sa ňou liečiť. Jedným z dôkazov vplyvu tejto energie na človeka bolo, že Reich pri sledovaní biónov dostal zápal spojiviek a pálenie kože. Vytvoril preto komoru, v ktorej sa mala orgónová energia správne akumulovať a kon­ centrovaná liečiť aj veľmi závažné ochorenia.

Pozostávala zo striedania vrstiev organického a kovového materiálu. Organický materiál má schopnosť prijímať a zadržiavať orgón. Kov ho po prijatí naopak vyžaruje, čo ho v konečnom výsledku zosilňuje.

Neskôr na podobnom princípe skonštruoval aj stroj na privolávanie dažďa, tzv. cloudbuster.

Zistil tiež, že existuje smrtiaci orgón (deadly orgon radiation – DOR) vytváraný elektromag­ netickým žiarením a geopatogénnymi zónami.

Prístroj cloudbuster

Rovnako ako pozitívny orgón (positive orgon radiation – POR), ktorý dokáže liečiť. Reich sa domnieval, že ochorenia spôsobujú bloky v tele, resp. zablokované svaly a orgány tak nemôžu pracovať správne, dodaním extra POR v aku­ mulátore sa mali bloky uvoľňovať a orgón v tele správne prúdiť. Reichov orgónový akumulátor však zbieral akúkoľvek energiu, takže keď sa na­ chádzal pod vplyvom negatívneho žiarenia, vy­ tváral DOR a mal tak ničivé vplyvy aj na okolie.

Je preto dôležité umiestniť ho na správne miesto.

Farmaceutický priemysel však išiel Reichovi po krku, jeho výskum zakázali a uväznili ho. FDA (Food and Drug Administration – Správa potra­ vín a liečiv) dala spáliť väčšinu jeho dokumen­ tov. Vo väzení neskôr zomrel. Zabrániť objavu sa však podarilo len dočasne.

Reichove knihy sú dnes znova publikované, jeho nasledovníci založili Americkú univerzitu orgo­ nómie a objavili sa nové časopisy o orgónovom výskume a bioenergetických funkciách aj v Ne­ mecku, Francúzsku, Taliansku, Anglicku, Kana­ de a v Japonsku. Aj ruskí vedci prišli so zaují­ mavými objavmi, napr. doktor Nikolaj Kozyrev

111 dokázal, že tieto neviditeľné energie existujú vša­ de okolo nás, čo bolo neskôr využité v torzných generátoroch. Manželský pár Croftovcov v roku 2000 prišiel na to, že DOR sa dá transformovať na POR pomocou kovových pilín, živice a kryš­ tálov, svoj vynález nazvali orgonit. Je známy hlavne v ezoterických kruhoch. Don Croft vy­ našiel aj tzv. Chembuster, ktorý spája Reichov Cloudbuster s orgonitom a má čistiť ovzdušie od DOR a iných škodlivých vplyvov či vyrovnávať poveternostné podmienky.

Podobným príkladom bol aj americký vedec a vy­ nálezca Royal Reif. V 30. rokoch 20. storočia vy­ našiel spôsob, akým frekvencie prestupujúce ve­ smír ovplyvňujú živé tvory a ako ich dokážu ničiť aj liečiť. Zostrojil mikroskop na sledovanie mik­ róbov, ktoré sa dovtedy nedali pozorovať a zistil, že keď na ne vysiela konkrétne frekvencie, určité mikróby zanikajú. Bunkám ľudského tela sa však nič nestane, pretože majú membránu oveľa odol­ nejšiu. Všetky živé organizmy majú podľa svo­ jich vlastností určité typické elektromagnetické vlnenie, ktoré sa môže merať a tiež spätne pôso­ bením elektromagnetickej energie ovplyvňovať.

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

112 Aj jeho výskum bol potlačený a ututlaný farma­ ceutickým priemyslom. Ale tiež len dočasne, pretože dnes sa jeho metódy pretavili do voľ­ ne prístupných informácií a nahrávok rôznych frekvencií, dostupných aj na YouTube, ktoré majú liečiť rozličné ochorenia.

Biorezonátorov však existuje viacero druhov, naj­ účinnejšie by mali byť zariadenia (napr. zapper), ktoré jedným prístrojom cez ruky merajú frek­ vencie v tele a druhým prístrojom vysielajú cez ruky frekvencie na odstránenie tých nežiadu­ cich. Sú často používané v alternatívnej medicí­ ne a tiež dostupné na trhu. Frekvenčnú metódu zdokonalila Dr. H. Clarková. Napísala o tom viaceré knihy, napr. Revoluce v léčení nemocí.

Tieto metódy však vedecká obec neprijíma.

Akoby sa mocní tohto sveta snažili odstrániť všetky zaují­mavé objavy, ktoré by mohli priniesť ľudom úľavu od utrpenia. Dokonca aj americký zákon Cancer Act z roku 1945 zakazoval šíriť o iných ako oficiálnych liekoch, že liečia rakovi­ nu. Všetci, čo porušili tento príkaz, či už to boli bylinkári alebo terapeuti alternatívnej medicíny, museli zaplatiť veľmi vysoké pokuty.

Niet sa potom čomu čudovať, že sú ľudia skep­ tickí voči iným metódam liečby, keď nad nimi stojí obrovská mašinéria, ktorá prikazuje: „Len toto lieči a keď vyskúšate niečo iné, ne­ budete mať veľkú nádej.“ Už od začiatku takto programujú ľudí, aby nevideli nádej v iných cestách liečby, a keď niekto nemá nádej, je ťažké sa vyliečiť. A pritom lieči samotná my­ seľ. Farmaceutické lieky vlastne fungujú ako silné placebo, naša viera, že farmaceutické fir­ my vyrábajú účinné lieky, nás tiež lieči. Táto viera je v nás zakódovaná už od detstva a je preto ťažké sa jej zbaviť. Kvantová teória to len potvrdzuje. Vedomie je to, čo riadi všetky procesy v tele. Keď chceme byť zdraví, nemô­ žeme o zdraví pochybovať, ale silou mysle sa nastaviť tak, aby problém nebol problémom, ale príležitosťou niečo pochopiť. Problém bude pretrvávať, kým nepochopíme jeho sku­ točnú príčinu. Niekedy je to ťažké, ale platí, že príčinou problémov je akákoľvek negativi­ ta (alebo aj nesprávne frekvencie), ktorú do seba alebo naokolo projektujeme. Negatívne myslenie tvorí bariéru pre prílev kozmickej

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

(orgónovej) energie, resp. kvantového vedo­ mia. Raz si človek musí vybrať medzi zlom a dobrom. V jeho zdraví a myslení to platí stonásobne. Lieky, alternatívne liečby, rôzne homeopatiká a placebo účinkujú len dovtedy, kým človek dáva miesto vo svojej viere tomu, že ho to lieči.

Cesty k uzdraveniu sú mnohé, ale sila pozi­ tívne naladenej mysle dokáže skutočne liečiť.

Píše o tom aj teoretický fyzik Amit Goswami, ktorý má mnohé skúsenosti s takýmto uzdra­ vovaním, v knihe Kvantový doktor. Popisuje, že prílišné rozmýšľanie o negatívnych infor­ máciách môže spôsobiť nerovnováhu v tele.

Keďže kvantový stav je v každom okamihu len možnosťou, a nie hmotným a nemeniteľným prejavom, sú prípady ako remisia rakoviny cez noc alebo za pár hodín veľmi dobre vysvetli­ teľné. Fyzika nám dáva nový a komplexnejší pohľad na zdravie. Klasická medicína lipne na newtonovskej fyzike akcie a reakcie, kto­ ré sa dajú popísať ako nevedomý priebeh už nastolených zákonov. Neotvára sa tu žiadny vedomý prístup pozorovateľa ako v kvantovej fyzike, ktorá dokazuje, že len pozorovateľ pre­ tvára rôzne prejavy do skutočnej reality. Rea­ lita je v každom momente výberom z množ­ stva možností. Preto je pozitívne myslenie tou najlepšou možnosťou ako sa vyliečiť. Pri pozitívnom myslení sa človek cíti dobre, vy­ plavujú sa endorfíny a postupne sa menia aj choré časti, do ktorých môže prúdiť vesmírna energia – prána – orgón. Negatívne myslenie, naopak, spôsobuje bloky, cez ktoré nemôže do jednotlivých častí prúdiť pozitívna energia.

Dr. Eric Pearl je americký chiropraktik, ktorý prešiel klasickými spôsobmi liečby až k bez­ dotykovej liečbe. Rukami pohybujúcimi sa blízko tela pacienta vycíti energetický blok.

Nastaví sa na dokonalú frekvenciu zdravia a svoju energiu vyšle do pacienta. Ten aj fy­ zicky cíti teplo alebo rôzne pohyby v tele. Jas­ ne hovorí o svetelnej podstate tela – bunkách emitujúcich svetlo a energetických schopnos­ tiach, ktoré má každý človek. Túto metódu učí aj iných. Jeho práca je vlastne vedomým nasmerovaním pozitívnej energie a vedomia do ľudí.

Silvia Benková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR ZUBNÁ PASTA S EXTRAKTOM Z BADIÁNU

Najprv si pripravte vodno-glycerínový extrakt z badiánu: 15 g mletého badiánu, 15 g glycerínu, 135 g destilovanej/minerálnej vody.

Mletý badián: Celý badián rozmixujte v mixéri.

Odoberte hrubšie časti, prípadne preosejte. 15 g hrubšie pomletého badiánu použite na vytvore­ nie extraktu.

Postup výroby extraktu: Mletý badián, glycerín a vodu premiešajte a nechajte odstáť 24 hodín za občasného pretrepania. Spotrebujte hneď alebo pridajte konzervant (extrakt z grepfruito­ vých jadierok 2 g).

Prísady na recept: vodno-glycerínový extrakt z badiánu 43,8 g, guarová guma 1,7 g, destilo­ vaná voda 13,2 g (alebo minerálna voda), uh­ ličitan vápenatý (krieda) 6,6 g, pepermintový esenciálny olej 0,3 g, extrakt z grapefruitových jadierok 0,4 g.

Postup: Guarovú gumu s extraktom z badiánu miešajte asi 2 minúty, kým sa vytvorí gél. Desti­ lovanú vodu s kriedou zmiešajte a vmiešajte do gélu. Pridajte esenciálny olej, prípadne extrakt z grapefruitových jadierok. Nadávkujte do nádo­ by s pumpičkou.

ZUBNÁ PASTA Z KOKOSOVÉHO OLEJA

Nosnou zložkou je kokosový olej.

Prísady: 3 lyžice panenského kokosového oleja, 1 – 3 lyžice jedlej sódy (ak máte citlivé zuby, postačí vám 1 lyžica), 8 – 12 kvapiek esenciál­ neho oleja z mäty piepornej (tea-tree oleja, oleja zo šalvie, limetky, levanduľe, klinčeka, citrónu alebo iného esenciálneho oleja), 1 lyžička stévie cukrovej.

Postup: Mierne zmäknutý kokosový olej vložte do misky. Pridajte k nemu ostatné ingrediencie a premiešajte. Zmes skladujte v tégliku/nádobke s viečkom. Keďže kokosový olej je antibakteriál­ ny a protiplesňový, hotovú pastu nemusíte držať v chladničke.

Použitie: Suchú zubnú kefku namočte do koko­ sovej zubnej pasty a čistite zuby obvyklým spô­ sobom.

113

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

Jana Rostasová

Jana Rostasová

MANNA

(P)OTRAVINY

M

áte zase tú neodolateľnú chuť na sladké, na maškrtu... Ak sa vám dostanú do rúk prírodné usmievavé lízanky a cukríky beeLOL, tak nemusíte váhať. Ručne vytvorené cukrovinky spoločnosti Trnavské Športové Centrum, s.r.o. sú už od roku 2007 vyrábané výlučne z prírodných surovín – bez konzervačných látok, umelých aróm, farbív či umelých vitamínov. Táto dobrôtka

poteší nielen rodičov – ako zdravá alternatíva pre detičky – ale aj priaznivcov nových chutí. Med spolu s väčšinou ingrediencií použitých pri výro­ be pochádza od slovenských dodávateľov. Šetrná receptúra s vyváženým množstvom prímesí – su­ šených byliniek, plodov a korenín – ponecháva v cukrovinkách pôvodnú chuť, farbu aj vôňu a po­ núka jedinečnú škálu nových chutí.

BRUSNICOVÉ PRÍRODNÉ CUKRÍKY

114

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Obsahujú mleté brusnice, ktoré pomáhajú pri zápaloch močových ciest, zabraňujú úniku moču, chránia zuby pred zubným kazom a kameňom, znižujú hladinu cholesterolu, zabraňujú tvorbe žalúdočných vredov.

Zloženie: trstinový cukor, včelí med 10 %, brezový cukor (xylitol), citrónová šťava, mleté brusnice 0,2 %.

ŠALVIOVÉ PRÍRODNÉ CUKRÍKY

Obsahujú listy šalvie, ktorá má antibakteriálne účinky, odstraňuje nočné potenie, pomáha pri preťažení, nervozite a pomáha počas ženských dní.

Zloženie: trstinový cukor, včelí med od slovenských včelárov 10 %, brezový cukor, citrónová šťava, mletá sušená šalvia lekárska 0,2 %, šalviová silica 0,1 %.

SWEET'N FUN LÍZANKA S OVOCNOU PRÍCHUŤOU

Lízanka: cukor, glukózový sirup, pitná voda, kyselina: E270, arómy, farbivá.

Dražé: cukor, glukózový sirup, maltóza, palmový olej, arómy, kyselina: E330, farbivá: E133, E171, E120.

RICOLA ŠALVIA BYLINNÝ DROPS

Zloženie: izomalt, výťažok zo šalvie (1,1 %), vitamín C, kyselina citrónová, výťažok zo zmesi 13 bylín (0,2 %), prírodná šalviová aróma, sladidlá (aspartám, acesulfám K).

VERBENA ŠÍPKOVÉ FURÉ S VITAMÍNOM C

Zloženie: cukor, glukózový sirup, glukózo-fruktózový sirup, kyselina (kyselina citrónová a jablčná), sušený koncentrát šípky 0,2 %, extrakt šípky 0,2 %, bylinné extrakty 0,1 % (žihľava,ibištek), vitamín C, farbivá (E120 košenila, kurkumín), arómy, prírodná aróma (limeta).

JUICEE GUMMEE DÚHOVÉ PENDREKY

Zloženie: cukor, pšeničná múka, glukózový sirup, koncentrát šťavy z hroznového vína 3,7 %*, rastlinné tuky (palmový olej a Shea jadrový olej v rôznom pomere), povlaková látka (rastlinný olej kokosový a palmojadrový v rôznom pomere, leštiaca látka (šelak), kyselina (kyselina citrónová), zvlhčovadlo (glycerol), regulátor kyslosti (citrónany sodné), aróma, želatína, emulgátor (mono- a diglyceridy mastných kyselín), farbivá (košenila, kurkumín, brilantná modrá FCF ). *3,7 % ovocného koncentrátu = 15 % ovocnej šťavy.

LÍZANKA MAKOVÁ

Zloženie: trstinový cukor, včelí med, brezový cukor (xylitol), citrónová šťava, mletý mak 0,2 %.

LÍZANKA S ČILI PAPRIKOU

Zloženie: trstinový cukor, včelí med, brezový cukor (xylitol), citrónová šťava, čili paprika 0,2 %.

LÍZANKA MÄTOVÁ

Zloženie: trstinový cukor, včelí med, brezový cukor (xylitol), citrónová šťava, sušená mäta pieporná 0,2 %, mätová silica 0,1 %.

E120 – Košenila, kyselina karmínová, karmíny – získava sa extrakciou z vysušených tiel samičiek hmyzu Dactylopius coccus. Je derivátom antrakinonu, ktorý môže spôsobovať rakovinu. Môže vy­ volať alergické reakcie, anafylaxiu, astmu, žihľavku, sennú nádchu a často je príčinou detskej hyper­ aktivity.

E133 – Brilantná modrá – je vyrobená synteticky z uhoľného dechtu. Vo vysokých dávkach spôsobuje tvorbu usadenín v obličkách, astmu, žihľavku či iné alergické reakcie, pokles krvného tlaku, vznik metabolickej acidózy.

E171 – Oxid titaničitý – v tele sa ťažko absorbuje, najväčšie množstvo sa koncentruje v lymfatických uzlinách a pľúcach.

E951 – Aspartám – môže vyvolať závraty, bolenie hlavy, vyrážky, poruchy správania u detí, mali by sa jej vyhýbať tehotné a dojčiace ženy.

115

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Magdaléna Svančarková

Magdaléna Svančarková

BOLESTI PO LETNEJ PRECHÁDZKE LETNÁ SEZÓNA PRIAM NABÁDA NA NOSENIE ĽAHKÝCH TOPÁNOK, KTORÉ UDRŽUJÚ NOHU VZDUŠNÚ A VOĽNÚ. OBĽÚBENÝM TYPOM TAKEJTO OBUVI SÚ TAKZVANÉ ŽABKY. ICH NOSENÍM SI VŠAK MÔŽEME PRIVODIŤ MNOŽSTVO ZDRAVOTNÝCH PROBLÉMOV.

Sú

116

cenovo dostupné a vhodné najmä k vode. Aj preto po nich siaha veľké množstvo ľudí. Problém je však ten, že dokážu zničiť nohy už v priebehu jednej sezó­ ny, keďže nie sú pre ne i celý organizmus takou oporou, akú potrebuje. Neudržia tvar priečnej ani pozdĺžnej klenby, a preto predstavujú pomer­ ne veľkú záťaž, ktorá si zvyčajne po lete vyžiada svoju daň v podobe bolestí, mykóz, prípadne i de­ formácií nôh. Okrem toho sú nestabilné, takže si ľahko môžete spôsobiť úraz. Výskum z roku 2010 od Johna F. Schroyera s názvom Účinok žabiek na dorziflexiu a tibialis anterior zistil, že pohyb a spôsob chôdze v tomto type obuvi spôsobil zvýšenú svalovú aktivitu v porovnaní s chôdzou naboso. Takisto dochádza k zaťažovaniu svalov – tibialis anterior a prejavujú sa bolesti päty. Mení sa spôsob chôdze, zaťažujú sa nielen chodidlá, päty či prsty na nohách, ale aj samotné členky.

Do udržania rovnováhy zapájame najmä palce a tým ich neprimerane zaťažujeme. Neprirodze­ nú záťaž prenášame aj na ďalšie časti, ako sú lýt­ ka i samotná chrbtica.

Okrem týchto problémov predstavujú letné šľap­ ky aj riziko pre vznik rôznych mykotických infek­ cií, deformácií palcov, ale i kostí. Pri ich nosení je chôdza pomalšia, telo sa viac namáha a dochádza k poklesu klenby. Zistilo sa, že nosením žabiek sa mení aj spôsob dopadu päty na zem. Dopadá rýchlejšie, čo spôsobuje zvýšenú záťaž pri pohy­ be v členku. V prípade, že trpíte rôznymi defor­ máciami ako napríklad hallux valgus (vybočenie palca), by mali byť nevhodné topánky, ako sú aj módne žabky, pre vás absolútnym tabu. Takéto v podstate geneticky podmienené deformácie sa môžu veľmi ľahko prostredníctvom nevhodnej

opory nohy ďalej zhoršovať. Problémom by bol i úraz v takejto obuvi. Pri akýchkoľvek problé­ moch s chrbticou, deformáciách kostrovej sústa­ vy či deformáciách nôh je správny výber topánok absolútnou prioritou, a preto mnohé módne vý­ dobytky, aj napriek výhodnej cene a dostupnosti, sú rozhodne zlou voľbou. Obzvlášť by si mali dať pozor rodičia, pretože trend letných žabiek už prišiel aj do detského módneho priemyslu. Det­ ská noha, však, najmä v prvých rokoch potrebuje dostatočnú oporu. Preto voľná päta, zaťažovanie palcov a celej chrbtice neprispieva k zdravému vývoju detského organizmu. Častým problémom je aj veľmi dráždená koža medzi prstami a používanie umelých materiá­ lov na výrobu takejto obuvi. Preto môže vznikať množstvo pľuzgierov či odrenín, prípadne aj rôz­ nych mykotických infekcií.

Ak sa chceme vyvarovať vyššie uvedeným rizi­ kám, tak sú určite lepšou voľbou iné druhy topá­ nok. V lete je lepšie využívať ortopedické sandále, ktoré svojím tvarovaním udržujú nohu v stabilite, poskytujú jej lepšiu oporu, podporujú držanie klenby, nezaťažujú nohy a svalstvo, ale naopak prispievajú k stabilnej chôdzi bez zbytočných bo­ lestí. Ak sa obľúbených letných šľapiek nemienite vzdať, existujú aj alternatívy na vyšších podráž­ kach. Alebo je vhodnejšie využívať ich naozaj iba k vode a nie po celý deň. Voľte prirodzené mate­ riály ako je koža, a nie ich umelé náhrady. Tými si v lete skutočne môžete poškodiť. V poslednom čase sa veľa diskutuje aj o gumených sandáloch – takzvaných kroksoch, údajne obsahujúcich veľmi nežiaduce látky, ktoré sa pôsobením tepla a tre­ nia dostávajú do organizmu. Napokon ako každá „umelina“, ktorých je vôkol nás až príliš.

JE HLINÍK V LIEKOCH NAOZAJ BEZPEČNÝ?

O

slabené obličky, jeho hromadenie v moči či v kostiach, toxicita organiz­ mu – to všetko sú príznaky, ktoré môže spôsobiť hliník, ktorý je bežnou súčasťou očko­ vacích vakcín, ale aj antacíd – liekov na neutra­ lizáciu žalúdočnej kyseliny. Okrem toho ho môžeme nájsť v deodorantoch i potravinách.

Problémom hliníka je spôsob jeho podávania.

Ak je podávaný mimo tráviacu sústavu a pria­ mo ako infúzny roztok, vzniká závažný prob­ lém, na ktorý niektorí odborníci upozorňujú už takmer dve desaťročia.

V roku 1998 vydala americká Food and Drug Administration (FDA) varovanie pod názvom Aluminum in large and small volume parenterals used in total parenteral nutrition, podľa ktorého môže byť hliník toxický najmä pre osoby, ktoré majú zníženú funkciu obličiek. Práve v takých­ to prípadoch dochádza k toxicite organizmu.

Varovaniu predchádzal prípad, v ktorom pred­ časne novonarodenému dojčaťu bola podávaná intravenózna výživa, a došlo k jeho úmrtiu.

V roku 2010 vydala FDA ďalšie varovanie, v ktorom stanovila odporúčanú dávku hliníka na výrazne nižšiu úroveň.

Európska únia má takisto stanovenú svoju hra­ nicu. Podľa príspevku Petra Tuhárskeho z roku 2016 Aktuálne poznatky o hliníku v úlohe vakcínového adjuvansu je však veľmi tolerantná, keďže toxicitu hliníka vlastne nikto poriadne neskúmal. Ale keďže nie sú ďalšie hlásenia o jeho negatívnych účinkoch, tak je naoko všet­ ko v poriadku.

Dr. Robert W. Sears vo svojom príspevku Je hliník novým thimerosalom? z roku 2008 pou­ kazuje na minulosť, keď sa v rámci vakcinácie využívala ortuť. Dr. Sears sa odvoláva na článok uverejnený v Los Angeles Times. Podľa neho sa už v roku 1991 vedelo o nebezpečnom množstve

ortuti vo vakcínach, takisto je tam zverejnená interná správa istej farmaceutickej spoločnosti, v ktorej sa hovorí o obavách z preťaženia orga­ nizmu. Napriek tomu sa ortuť z vakcín odstráni­ la až po desiatich rokoch. Dr. Sears sa obáva, že podobne to môže byť aj s hliníkom. Autor kri­ tizuje aj prístup FDA, ktorá zrejme ráta s tým, že pokiaľ novorodenec nemá problémy s oblič­ kami, dokáže sa s dávkami hliníka vo vakcínach vyrovnať a spoľahlivo ho vylúčiť z organizmu. „Avšak v dokumentoch FDA neviem nájsť nija­ ké odkazy, ktoré by ukázali, že použitie hliníka vo vakcínach bolo testované a ukázalo sa ako bezpečné,“ vysvetľuje.

Podľa štúdie z roku 2007 Human health risk assessment for aluminium od Daniela Krewskieho a kolektívu autorov je základom pre posudzo­ vanie toxicity podstatný typ prípravku, spôsob podania, ale i fyziologický stav organizmu. Pri orálnom podaní sa hliník dostáva do celého organizmu. Môže sa kumulovať v kostiach, obličkách i v mozgu – u ľudí s preukázanou poruchou obličiek či anémiou. Pri nadmerných dávkach sú možné neurobehaviorálne zmeny.

Podľa tejto štúdie je možné toxicitu a jej pre­ javy pozorovať iba pri nadmernej koncentrácii hliníka v organizme. Robili sa aj pozorovania na zvieratách. Pri hlodavcoch došlo po vysta­ vení sa hliníku k atrofii sietnice i strate foto­ receptorov.

Najmä posledné roky je očkovanie vystavené polemikám a rôznym postojom aj zo strany verejnosti. Už aj na Slovensku je množstvo ma­ tiek, ktoré očkovanie svojich detí odmietajú – i za cenu pokuty. V prípade liekov, ktoré hliník obsahujú, môžete radšej vyskúšať ich prírodné alternatívy. Najväčší pozor si však dávajte pri liekoch s obsahom hliníka, ktoré sa podávajú formou infúzie či injekčného roztoku.

117

HERBÁR > OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY

Vladimír Líška

DURMAN – „ČERTOVA“ RASTLINA PRI TROCH DVADSATINÁCH UNCE SA PACIENT ROZVESELÍ A PRIPADÁ SI AKO KRÁĽ. AK ZDVOJNÁSOBÍŠ DÁVKU, ZMOCNÍ SA HO ZLOBA A CHOROBNÉ PREDSTAVY, PRI TROJITEJ DÁVKE PREPADNE NEVYLIEČITEĽNÉMU ŠIALENSTVU, DÁVKA ŠTVORNÁSOBNÁ – A JE MŔTVY. THEOPHRASTOS

118

D

urman sa preslávil ako čarodejná by­ lina patriaca do rovnakej skupiny ako ľuľkovec zlomocný, blen čierny alebo mandragora lekárska. V Indii a v Číne bol zná­ my už odjakživa a medzi Indiánmi sa v ich ma­ gicko-liečiteľských obradoch používa dodnes.

Pochádza z Južnej Ameriky a do Európy bol do­ vezený pravdepodobne až v 16. storočí. Rastie aj u nás, v južných častiach Slovenska, na štr­ koviskách, na okrajoch polí a lesov. Ide o druh durman obyčajný (Datura stramonium). Je to jednoročná bylina so silným a nepríjemným zá­ pachom, vysoká 30 – 80 cm, s charakteristický­ mi pichľavými plodmi a bielymi kvetmi. Plod tvorí tobolka, ktorá sa časom otvorí a uvoľní dozreté semená. Rastlina je jedovatá, obsahuje vysoko toxické alkaloidy atropín a hyoscyamín, koreň aj deriváty tropanu. Halucinogénny úči­ nok má najmä skopolamín.

Ako uvádza Jaroslav Kresánek v Atlase liečivých rastlín a lesných plodov, jeho rozšírenie v Európe spôsobili v stredoveku pravdepodobne Cigáni vo­ ziaci ho so sebou ako liečivú rastlinu. Preto sa ľudovo volal aj cigánske jablko. Arabi ho použí­ vali podobne ako ópium. Názov durman môže pochádzať zo slovanského durný (divý, zlostný).

V knihe Rostliny bohů – magická síla psychoaktívnych rostlin, autori uvádzajú aj druh Datura metel, durman metelový a Datura innoxia, durman ne­ škodný, z tropických oblastí. Tropické durmany sú trváce byliny. Durman metelový sa v minulos­ ti často používal kvôli svojím halucinogénnym účinkom, má veľké, prevažne fialové kvety. Po­ chádza z Afriky a z Afganistanu a dorastá do výš­ ky 1,5 m. Durman neškodný je klasická mexická psychoaktívna rastlina bohov, nazývaná tolo­ ache. Má biele kvety a pridáva sa do kukuričného piva, a to koreň, semená aj listy.

OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY > HERBÁR

Zmes vína, durmanu a konope sa používala ako slabšie anestetikum. V rámci liečivých účinkov sa píše aj o fajčení listov durmanu na zmierne­ nie astmatických ťažkostí, reumy a pôrodných bolestí. V Indii, Afrike a v Mexiku sa semená pridávali do alkoholických nápojov, na zvýše­ nie opojných účinkov. Pri nadmernom užíva­ ní však hrozí šialenstvo i smrť, preto s nimi aj v kmeňových spoločnostiach smeli narábať len poverené osoby. V Indii sa viaže k bohovi Šivovi a prinášajú sa mu aj jeho kvety a plody ako obe­ ty. V Európe a Mexiku bol súčasťou rôznych ná­ pojov a mastí na „lietanie“. V západnej magickej náuke sa mu pripisuje planéta Saturn a pridáva sa do rôznych nekromantských a divinačných ka­ didlových zmesí.

Medzi Apačmi sa čerstvá šťava používala ako dezinfekčný prostriedok. Po užití čaju a stude­ ného výluhu z listov a semien sa môžu prejaviť veľmi nepríjemné účinky, trvajúce aj viac dní, ako poruchy videnia, problémy s prehĺtaním či stavy nepríčetnosti. Šamani žuvali semená dur­ manu na dosiahnutie jasnovidného tranzu. V kni­ he Rostliny bohů autori popisujú rituál indiánov z Virgínie, keď sú dospievajúci chlapci uväznení osamote viac ako 18 dní a je im podávaný nápoj obsahujúci durman, až kým celkom nezabudnú na detstvo a predchádzajúci život. Inde sa zas korene máčajú vo vode a dospievajúca mládež pije rituálne nápoj, z ktorého upadá do dlhého 24 hodinového halucinačného delíria. V týchto vi­ dinách hľadajú mladí svoje tzv. totemové zviera, ktoré im potom, počas života,v prípade potreby pomáha.

Jitka Pakostová (Rostliny v magii) uvádza ďalšie príklady použitia durmanu. Odvar zo semien umožňuje zbaviť sa duševných chorôb spôsobe­ ných zlými duchmi. Duch tejto rastliny dokázal zodpovedať na každú otázku. Pakostová uvádza, že Cigáni vyvolávali duchov a veštili pri vydymo­ vaní semenami durmanu. V knihe Zelená medicína od Margaret B. Kreigovej, vydanej v roku 1970, sa píše o Datura fastuosa, ktorý rastie v blízkosti starých operačných sál chrámov Inkov.

Išlo o silné anestetikum, pri silnejšej dávke trval narkotický spánok aj niekoľko dní. Kolumbijský kmeň Čibčov podával nápoj z durmanu ženám a otrokom na privodenie strnulosti, keď mali byť

pochovaní zaživa ku svojim manželom a pánom.

V Strednej Amerike v oblasti Choca dávali de­ ťom piť odvar zo semien Datura sanguinea. Tie sa potom pohybovali v stave rozrušenia a tam, kde klesli k zemi, sa malo nájsť zlato. Indiáni Jivaro z Ekvádoru podávali durman veľmi neposlušným deťom, pričom dúfali v moc predkov, ktorí mali vstúpiť do detí a napraviť ich.

Pri otrave dochádza k zrýchlenému tepu, zú­ rivosti, halucináciám, kŕčom, spavosti, suchu v ústach, postihnutý má tiež rozšírené zreničky.

Terapia spočíva v podaní väčšej dávky (10 až 20 tabliet) aktívneho uhlia, vyvolaní vracania, pri kŕčoch v podaní lieku s anxiolytickým účinkom.

Durman je s veľkou pravdepodobnosťou jed­ nou zo zložiek jedu zombie na Haiti. Obeť jedu, považovaná za mŕtvu, je pochovaná do hrobu a následne vykopaná bokorom, čiernym mágom.

Potom slúži ako otrok na plantážach. Droga má za následok čiastočné ochrnutie a pokles teploty tela, teda stav veľmi blízky smrti.

Svoje skúsenosti s durmanom popisuje aj Carlos Castaneda v kultovej knihe Učení Dona Chuana: „Takmer okamžite som sa spotil. Začala mi byť zima, žalúdok sa mi stiahol v bolestnom kŕči.

Pred očami som videl červené škvrny. Z nervozi­ ty mi začali cvakať zuby. Nervové kŕče postupne ustúpili a zaspal som. Pocit červenej farby však ostal, aj sny som mal červené. Spal som skoro dva dni. Po prebudení som cítil zvláštny pocit sily. Cí­ til som, že môžem úderom zvaliť stenu.“

119

JEDEN DEŇ > REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

Marián Benka

JEDEN DEŇ S FUNEBRÁKOM „SMRŤ JE SVIATOSŤ A KEĎ NIEKTO ZOMRIE, MALI BY SME SLÁVIŤ, ŽE SA VRÁTIL K SVOJMU STVORITEĽOVI,“ HOVORÍ ROMAN ÜRGE, MAJITEĽ POHREBNEJ SLUŽBY MEMORIA. „A NAŠOU PRÁCOU JE PRIPRAVIŤ ZOSNULÉHO NA TÚTO SVIATOSŤ, ABY ČO NAJLEPŠIE VYZERAL.“ ŽIVÍ SA ŇOU CELÝ ŽIVOT A UŽ OD PUBERTY VEDEL, ŽE NECHCE ROBIŤ NIČ INÉ: „MYSLÍM SI, ŽE SI MA VYBRAL PÁN JEŽIŠ KRISTUS, ABY SOM ZOSNULÝCH SPREVÁDZAL.“

K

120

ontakt s mŕtvymi telami mu nie je odpor­ ný, ani nikdy nebol. Vzhľadom na jeho filozofický postoj k smrti sa vie aj odosob­ niť od každodenných stretnutí s ňou: „Keď však zomrie dieťa, vtedy sa odosobniť neviem. Pred pár mesiacmi sme pochovávali chlapca, ktorý spadol z budovy Auparku. Bol asi vo veku môjho syna.

Vtedy mi nebolo všetko jedno.“ Nepovažuje sa za necitlivého, tvrdí, že dokáže sú­ citiť so smútkom pozostalých, aj si často poplače: „Väčšinou hovoria, že po rozhovore so mnou im je lepšie. Myslím si, že cítia, že od nich beriem časť ich žiaľu na seba. Potom ale prídem domov una­ vený, vo vnútri sa cítim ako zbitý. Manželka to už pozná, vtedy mi nie je veľmi do reči.“ Nachádzame sa vo firemných priestoroch v Svä­ tom Jure, ale je víkend a nič sa nedeje. Už v telefó­ ne nás upozornil, že by nebolo etické, keby sme sa priamo zúčastnili pri tejto práci. Všetko nám však poukazuje. Chladiace a mraziace boxy, v ktorých sa telá skladujú a chránia pred poškodením. Tie mraziace pre prípady, keď človeka treba pocho­ vať v zahraničí a je potrebné, aby vydržal dlhšie.

V „chladničke“ sa telo po niekoľkých dňoch začí­ na rozkladať a nepríjemne zapáchať. Potom je tu miestnosť s pitevným stolom, na ktorom sa nebož­ tíci umyjú, upravia a oblečú (a vrátia späť do chla­ du, kde ostanú až do dňa pohrebu). Špecialitou tej­ to firmy je malá smútočná miestnosť, kde sa môžu pozostalí v tichosti rozlúčiť so svojím príbuzným.

Ak nemajú dostatok peňazí, môže to byť aj ná­ hrada za smútočný obrad: „Pohreb v Bratislave vyjde bežne na tisíc eur. Ak príbuzní nemajú veľa

peňazí, navrhujem im tento variant. U mňa majú túto rozlúčku v cene. Zosnulého potom môžeme previezť rovno do krematória na spopolnenie bez obradu, pomôže im to ušetriť nejaké peniaze.“ V súčasnosti jeho práca pozostáva prevažne z kon­ troly podriadených, a pretože si týmto remeslom prešiel takpovediac „od piky“, nedokážu s ním vybabrať: „Mne nemôžu tvrdiť, že sa niečo nedá, lebo keď to povedia, tak sa prezlečiem a názorne im ukážem, že sa to dá.“ Nechápe, ako môžu byť aj takí majitelia pohrebných služieb, ktorí sa v živote nedotkli zosnulého.

Práca je to podľa neho na jednej strane nenároč­ ná (ide o jednoduché fyzické úkony), no na druhej strane ťažká, pretože ide jednak o nápor na psy­ chiku, jednak záleží na každom detaile. Najmä pri manipulácii s nebožtíkom. Väčšina zamestnancov sú iba šoféri, len dvaja upravujú aj mŕtve telá, tých si na to špeciálne vyškolil. Existujú postupy, aby z tela nezačali po čase vytekať zapáchajúce tekuti­ ny, a tie sa musia dôsledne dodržať. Takisto sa pri nedbanlivej manipulácii môže stať, že sa natrhne nejaký úpon, niečo na tele sa poškodí a potom už zosnulý nevyzerá veľmi dobre: „Keď vám v reštau­ rácii prinesú pokazený rezeň, tak ho môžu vyhodiť a priniesť nový. Ale keď pokazíte pohreb, už ho nezopakujete. Preto svojich ľudí neustále kontro­ lujem, hoci teraz už mám takých, na ktorých sa môžem spoľahnúť.“ Napriek bohatým skúsenostiam sa má stále čo učiť: „U nás sa mŕtvi nebalzamujú, je to príliš drahé. Ale minule nám doviezli z USA zabalza­ movaného amerického Slováka, ktorý si želal byť Foto: Matúš Plecho

pochovaný v rodnej krajine. Bol mŕtvy už dlhší čas a bolo to niečo úžasné a fantastické, ako rozvoniaval. Vtedy som zavolal všetkých zamestnancov, aby sa na to prišli pozrieť...“ Hoci nechodieva do kostola, pôsobí ako hlboko veriaci človek a cítiť z neho pokoru, keď rozpráva: „Každý z nás pred narodením uzavrie s Pánom

Ježišom Kristom dohodu, aké bude mať poslanie a ako dlho na tomto svete pobudne. Včera sme sa narodili a zajtra zomrieme. Život je krátky a ja ho nechcem zahodiť tým, že budem viesť zbytočné boje alebo sa naháňať za niečím, čo nestojí za to.

Stretávanie sa so smrťou ma naučilo jednému – vážiť si život.“

PRÍBEHY ZEME > MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV > PRÍBEHY ZEME

Indiánsky príbeh

O MUŽOVI, KTORÉMU SA NECHCELO LOVIŤ MUŽ MENOM TIEŇ KROKU ŽIL SO SVOJOU STAROU MAMOU VO VEĽKEJ BIEDE. VÄČŠINOU HLADOVALI. RAZ IŠIEL MLADÝ MUŽ DO LESA. PO CESTE, AKO PRECHÁDZAL PRÉRIOU, ZBADAL BIZÓNA. BOL TO VEĽKÝ A STATNÝ BIZÓN.

T

122

ieň kroku si ho so záľubou pozeral a po­ myslel si: „Škoda, že sa mi dnes nechce lo­ viť. To zviera má nádherný klenutý chrbát.

Musí byť tučný a určite aj chutný. Keď sa zadívam pozornejšie, vidím, že aj zvyšok musí byť dobrý.

Stehno a rebrá sú určite vynikajúce a mäso z boku by sa dalo vynikajúco udusiť. A ten jazyk! Stará mama by z neho urobila dobrú polievku. Zvyšné mäso bude asi trochu tuhé. Ale čo! Stará mama by ho mohla usušiť, roztĺcť a dalo by sa jesť v prášku.“ Tak rozvažoval Tieň kroku, olizoval sa a pritom pokračoval v chôdzi.

O kúsok ďalej zahliadol medveďa, ktorý si pochut­ nával na černiciach. Tieň kroku premýšľal: „Pekný kúsok! Už dávno som si nedoprial medvedie mäso.

Keby som nebol taký unavený, tak by som to ob­ rovské zviera zabil. Zjedol by som jeho srdce, aby som získal jeho odvahu a silu. Potom by som mu vytrhol pazúry a urobil si z nich náhrdelník. A jed­ nu medvediu labu by som daroval starej mame.

Ten kúsok medveďa má najradšej. No a z kožucha by som ušil krásnu prikrývku.“ Ako tak hovoril sám k sebe, úprimne vzdychal, a preto sa ho medveď opýtal: „Čo sa tak trápiš, človiečik?“ „Som strašne smutný,“ odpovedal Tieň kroku. „Je to vážne?“ „Keby si len tušil, čo o tebe práve povedal bizón, tak by si si tu tak pokojne nepochutnával na čer­ niciach.“ „To je čudné, tiež som sa s ním videl a nič neho­ voril.“ „Tebe samozrejme nie! Ale za tvojím chrbtom roz­ práva, že ak mu ešte raz skrížiš cestu, naberie ťa na rohy do brucha a vyhodí ťa do vzduchu.“

Medveď na to len zavrčal, ale neodpovedal. Tieň kroku sa vydal za bizónom. „Vieš, čo o tebe rozpráva medveď?“ „Medveď je môj priateľ, človeče.“ „Nezdá sa mi to. Keby si len počul, aké reči o tebe vedie, tak by si sa tu tak pokojne nepásol.“ „A čo rozpráva?“ „Vystatuje sa, že by ti jedným mávnutím laby po­ kojne odtrhol hlavu.“ Bizón sa tváril ľahostajne, len sa občas zahnal hla­ vou, aby zo seba striasol muchy a ďalej sa pásol.

Tieň kroku sa vydal späť za medveďom. „Bizón hovorí, že si zbabelec a že by si sa nikdy neodvážil pustiť s ním do boja.“ Medveď sa odpovedi vyhol a otočil sa. „Nemám žiadny dôvod, prečo by som sa s ním dá­ val do boja. Nech ma nechá na pokoji, tak ako ja nechávam jeho.“ Tieň kroku sa vrátil k bizónovi. „Medveď ťa uráža. Posmieva sa ti, že vraj máš vy­ chudnuté nohy.“ „Prečo vedie takéto reči? Ja mám nohy štíhle a také tučné laby, aké má on, by som ani nechcel.“ Tieň kroku sa vrátil späť za medveďom. „Bizón sa na teba nahneval. Hovorí, že máš tlsté laby a skrútený chvost. Tvrdí dokonca, že si taký škaredý, až z teba ide strach.“ „Nech o mne prestane šíriť nezmysly, lebo sa roz­ čúlim.“ Tieň kroku zamieril opäť k bizónovi. „Keď o tebe medveď hovorí, má plnú hubu urá­ žok. Tvrdí, že máš veľký spľasnutý hrb.“ „Ak neprestane, tak sa za ním poberiem a naučím ho slušnosti.“ Tieň kroku sa opäť vydal za medveďom.

123 „Bizón nie a nie prestať, posmieva sa ti ďalej. Ho­ vorí, že sem príde a podupe ti všetky černice.“ Medveď zavrčal: „Len nech príde! Ja mu uká­ žem!“ Tieň kroku sa zase rozbehol za bizónom. „Medveď tvrdí, že máš poriadny bachor. Chystá sa, že ti pomočí lúku, na ktorej sa pasieš. Pozri, tam ide.“ Bizón naštvane zabučal.

Potom sa obe zvieratá na seba vrhli.

Tieň kroku postával bokom a pozeral sa, ako spo­ lu medveď s bizónom zúrivo zápasia.

Boj bol čoraz ľútejší, až nakoniec jeden druhé­ ho zabili. Obe zvieratá ležali na zemi bez života.

Tieň kroku ich rozštvrtil a v duchu si povedal: „Teraz si môžem na oboch hlupákoch pochutiť.“ Ale veľké zvieratá boli bremenami nad mladíko­ ve sily. A tak si povedal: „Zájdem po starú mamu, aby mi ťažký náklad pomohla odniesť do vigva­ mu.“ Keď dorazil do osady, povedal starej mame: „Nemôžem sám odniesť takú veľkú hromadu mäsa.“ Starena sa pousmiala.

„Môj vnuk hádam žartuje. Každý v osade vie, že Tieň kroku sa nevie odhodlať k lovu.“ „A predsa som zabil medveďa aj bizóna. Obaja ležia mŕtvi v prérii v tráve. Vidíš, ešte mám nôž celý zakrvavený.“ „To si sa musel porezať do prsta, keď si chcel od­ rezať konár zo stromu. Nikto tu neverí, že by si dokázal odrezať čokoľvek iné.“ „Poď za mnou a uvidíš, že neklamem.“ Nakoniec stará mama nevedela, čo namietnuť a tak sľúbila: „Dobre, pôjdem s tebou zajtra.“ Tak sa ráno vydali do prérie.

Tieň kroku však márne hľadal svojho bizóna a medveďa – nikde ich nevidel. Namiesto toho našiel len dve ohlodané kostry. Kojoty všetko mäso v noci zjedli. Stará mama len poznamenala: „Vedela som, že si nemohol také veľké zviera­ tá zabiť. Ale nakoniec si našiel aspoň hromadu kostí, to je dobre. Urobím z nich dobrú polievku a zjeme špik.“ V ten deň dostal Tieň kroku nové meno. Všetci v osade mu odvtedy hovorili Ten, ktorý loví vo vlastnej hlave.

ZIMKOMRIAVKY > EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ > ZIMKOMRIAVKY

Milka Zimková

ZADARA VÍTE JAKÝ JE ROZDÍL MEZI SLEPICÍ A SLOVÁKEM? SLEPICE SNESE VEJCE A SLOVÁK SNESE VŠECHNO. SLOVÁ ČESKÉHO ŽURNALISTU NA TELEVÍZNEJ STANICI ČS FILM

T

124

ak nám treba. Sami si za to môžeme.

Tuším dva roky tomu nazad, čo sa študen­ ti a dôchodcovia mali vytešovať z toho, že sa po železničných dráhach budú premávať len tak mirnix-dirnix, t.j. zadarmo. Vieme kto a ako dlho sa z toho vytešoval a kto profituje.

A to ešte nebolo všetko. Vláda neopomenula informovať svoj ľud, že odkúpila päťdesiat vyra­ dených súprav z Česka pre skvalitnenie našich železničných tratí.

Keby aspoň držali pysk. Susedom Čechom sme zaplatili šrotovné a iste nemálo navyše, a zvý­ hodnená skupina sa zadarmo premiestňuje po našej malebnej krajine v špinavých súpravách, ktorých farbu poťahov na sedadlách pod náno­ som najmenej polstoročného brudu by ste ťaž­ ko hľadali. Možno som v niektorej z nich pred štyridsiatimi rokmi, keď som chodila hrávať do pražskej Violy, aj ja sedela ako v prvej triede.

Apropo, keď sme už pri tej prvej triede, býva to obyčajne jeden vagón, v predstihu vypredaný, niekedy aj ten absentuje, no železnice si nechajú zaňho parádne zaplatiť. A taký dôchodca, keď chce kultúrnejšie cestovať si zaplatí z Bratislavy do Košíc 19 eur. No a teraz, keď sa mu od nové­ ho roku obohatil dôchodok o 1,90 eur, je to pre neho maličkosť.

Keď sa vám pošťastí ísť takým rýchlikom (Re­ giojet nestojí všade), možno sa vám pritrafí, tak ako mne nedávno, stretnúť v ňom niekoho, kto ide každú chvíľu pre niečo skapať. S tým posol­ stvom vošla v mobilnom rozhovore v Trnave do kupé asi dvadsaťročná dievčina s pírsingom na viečku, v nose, aj na gambe.

„...to nemyslíš vážne, Brendy s tou trafenou Ikou?

Ja skapem. Šak tá keď si naňho s tou tučnou ri­ ťou sadne, porad stratí chuť na automobilový sex. Vieme svoje, né. No prosím, nech sa páči, uvidíme dokedy. Nemohla som prísť, babka slá­ vila sedemdesiatku, šou jak delo, myslela som, že skapem. Geriatria jak vyšitá. Stareny z celého okolia, niektoré aj so svojimi šuhajmi. Prisahám, keď ja budem mať sedemdesiatku, tak sa radšej zahrabem pod zem. Ale tvárila som sa, že je všetko oka. Vieš, ona mi vždy helfne s nejakým euríkom. Tajne dúfa spolu s mojou matkou, jej je­ dinou dcérou, ktorá ma porodila v osemnástich, a tým si vraj zbabrala život, že ja pôjdem v jej šľa­ pajach, keď o dva roky skončím výšku a budem tiež učiť prváčikov. Ty kokso, to by si neverila, ešte pred rokom učila, keby si nebola zlomila bed­ ro či koleno, či čo, tak učí ďalších päťdesiat. Ja, a učiť prváčikov! Prosím ťa, veď to ešte nemá ani kompletne vyvinutý mozek. Né, ja teraz idem do Rakúska, známa mi vybavila džob. Ale né, čo si trafená, žiadna erotika. Ale v podstate áno. Idem sa pozrieť na guľky nejakému deväťdesiatročné­ mu, vraj brutálne prachatému vechťovi. Normál­ ka, dva týždne, osemsto kíl na ruku a všetko za­ dara. A pri prváčikoch budem mať necelé štyri.

No a čo? Za tie prachy to prežijem. Prd sem, prd tam, nech sa páči. Né, naši o tom nevedia, šak matka s babkou by zinfarktovali. Povedala som im, že idem na brigádu jahody zbierať. Keď sa mi to zaľúbi, kašlem na školu. Haló... nejako mi to hapruje. Haló...“ obrátila sa na mňa. „Mohli by ste mi na chvíľu požičať váš mobil?“ „Rada, ale ja nemám mobil.“ Ilustrácia: Milina Zimková

„Počuješ ma? Počkaj, idem na chodbu, možno je tu zlý signál. Máš pravdu, asi batéria odchádza.

Né, tu neni žiadna zástrčka. To je obyčajný dobytčák. Keby si videla ten hajzel, porád som si

dala spiatočku. Nech i radšej bok vyrazí. V kupé so mnou sedí jedna sedláčka, kalap na hlave jak D´Artagnan a mobil žiaden. Haló, haló, no ja skapem.“

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

KNIHY UTAJENÉ DĚJINY EVROPY Jerzy Besala (2009) 403 strán Dejiny, ktoré poznáme zo školy, často nie sú presným popisom starých udalostí. Skôr ide o ma­ nipuláciu s realitou na objednáv­ ku vtedajších panovníkov, tajných spolkov či cirkvi. Európa má však okrem svojej oficiál­ nej histórie aj históriu dobre utajenú. Zistíme, ako Európu a jej dnešnú podobu v minulosti ovplyvnili tajné bratstvá, čo spôsobili Johanka z Arku, Nostradamus, epidémie moru a pohlav­ ných chorôb, cirkevná politika či revolúcie.

126

STĚHOVÁNÍ NÁRODŮ, S.R.O. Václav Klaus, Jiří Weigl (2016) 88 strán Vlna ilegálneho masového pri­ sťahovalectva do krajín EÚ sa týka života stoviek miliónov Eu­ rópanov. Primárnym cieľom tej­ to knižky je polemizovať so všadeprítomnou proutečeneckou propagandou. Autori sa vyhli zbytočným odbočkám, ktoré by text zaťažili, ale pre vytvorenie potrebnej skratky a nadhľa­ du zaradili do knižky aj výstižné grafiky Jiřího Slívu. Jeho kresby nie sú pokusom o zľahčenie vážnej problematiky, ale originálnym komentá­ rom atmosféry, v ktorej debata (alebo skôr „ne­ debata“) o migračnej kríze prebieha.

VESMÍR V JEDINOM ATÓME Dalajláma (2009) 198 strán Galileo, Kopernik, Newton, Niels Bohr, Einstein... Ich obja­ vy otriasli naším vnímaním zá­ kladnej otázky: Kto sme a aké je naše miesto vo svete? Zanechali nám po sebe neľahké dilemy. Veda alebo náboženstvo? Viera alebo empirické bádanie? Kto má monopol na pravdu? Kadiaľ vedie tá pravá cesta k pocho­ peniu skutočnosti? Odpoveď na tieto otázky nám v knihe Vesmír v jedinom atóme ponúka

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY www.pantarhei.sk

Jeho Svätosť štrnásty dalajláma, plným me­ nom Džampal Ngawanga Lozang Ješe Tändzin Gjamccho, ktorý sa narodil v severnom Tibete v chudobnej roľníckej rodine. Jeho osud je sám osebe zaujímavý. Ako dvojročný bol identifiko­ vaný ako reinkarnácia predošlého Dalajlámu.

Päťročného ho v Lhase vyhlásili za hlavu tibet­ ských budhistov. Vo veku šestnásť rokov musel dočasne prevziať plnú svetskú i duchovnú zod­ povednosť. 17. marca 1959 Dalajláma opustil Lhasu a odišiel do Indie, kde až dodnes zostáva v exile v malom mestečku Dharamšala na seve­ re krajiny.

SVĚT ŠAMANŮ A VNITŘNÍ VESMÍR Holger Kalweit (2005) 277 strán Kniha známeho nemeckého et­ nopsychológa a terapeuta Holge­ ra Kalweita je svetoznáme dielo, ktoré citujú všetky odborné publikácie. Autor sa v nej systematicky zaoberá vnútorným svetom šamanov, ktorých nazýva „psychológmi kmeňo­ vých kultúr“. Vychádza pritom zo svojich štúdií a bohatých životných skúseností nadobudnutých medzi šamanmi na Havaji, na juhozápade USA, v Tibete, Barme, v Afrike, Pacifiku i v Latinskej Amerike. Kniha sa zaoberá iniciačnými rituál­ mi a astrálnymi cestami, šamanskou chorobou, posvätnou svadbou šamana a jeho pomocným duchom, rozrezaním jeho tela, odmietnutím šamanskej iniciácie, problematikou transvestiz­ mu medzi šamanmi a mnohými ďalšími zaují­ mavými témami. Je ilustrovaná viac ako dvesto čiernobielymi a farebnými reprodukciami s pri­ daným rozsiahlym zoznamom etnologickej a an­ tropologickej literatúry.

O SVÁDĚNÍ Jean Baudrillard (1996) 216 strán Kniha vás zoznámi s celou histó­ riou zvádzania. Okrem iného sa dozviete, že veľmi dlhé obdobie bolo zvádzanie považované za diablovu stratégiu, ktorá sa vykonávala pomo­ cou kúziel a lásky.

FILM MÔJ KRÁĽ Dráma / Romantický Francúzsko, 2015, 130 min Réžia: Maiwenn Hrajú: Vincent Cassel, Emma­ nuelle Bercot, Louis Garrel, Isild Le Besco, Chrystèle Saint-Louis Augustin, Patrick Raynal, Yann Goven, Paul Hamy, Djemel Barek Emocionálna dráma, odohrávajúca sa v priebe­ hu niekoľkých rokov, zachytáva komplikovanú a deštruktívnu povahu vzťahu medzi mužom a ženou. Tony je po vážnej lyžiarskej nehode pri­ jatá do rehabilitačného centra. Závislá na sta­ rostlivosti zdravotníckeho personálu a liekoch proti bolesti, využíva nečakane nadobudnutý čas k spätnému pohľadu na turbulentný romá­ nik s mužom menom Georgio. Kto je vlastne ten muž, ktorého tak hlboko milovala? Ako mohla dovoliť sama sebe prepadnúť takej dusivej a deš­ truktívnej vášni? Pred Tony stojí ťažký a dlhý proces vnútorného i vonkajšieho hojenia...

DIEŤA DŽUNGLE Dráma / Dobrodružný Nemecko, 2011, 131 min Réžia: Roland Suso Richter Hrajú: Thomas Kretschmann, Nadja Uhl, Stella Kunkat, Sina Tkotsch, Milena Tscharntke, Tom Hoßbach, Tina Engel, Claes Bang, Sven Gielnik, Isolde Barth, David Kaumara, Michael Baral, John Keogh, Martina Ysker Filmová adaptácia autobiografického románu nemeckej autorky Sabine Kuegler. Sabine vy­ rastá so svojimi dvoma súrodencami a rodič­ mi v dažďovom pralese Západnej Papuy, kde jej otec, lingvista, skúma jazyk novoobjavené­ ho domorodého kmeňa Fayov. Sabine tak žije ako dieťa džungle ďaleko od všetkej civilizácie.

V sedemnástich rokoch toto prostredie opustí a vráti sa do sveta, ktorý ale prakticky vôbec ne­ pozná. Túži sa vrátiť späť, aby našla odpoveď na otázku, kam naozaj patrí a kto vlastne je. Eu­ rópanka alebo príslušníčka kmeňa Fayov?

KOMÚNA Dráma Dánsko / Holandsko / Švédsko, 2016, 111 min Réžia: Thomas Vinterberg Hrajú: Ulrich Thomsen, Trine Dyrholm, Julie Agnete Vang, Martha Sofie Wallstrøm Hansen Komúna je svedectvom hroziaceho konca rodi­ ny, pospolitosti i celej jednej epochy v dánskych dejinách. Thomas Vinterberg zasadil svoj film do polovice 70. rokov, do prostredia akademic­ kého spoločenstva na predmestí Kodane. Hrdi­ nami filmu sú architekt Erik, jeho manželka – televízna hlásateľka Anna a ich dcéra Freja. Po tom, čo sa dozvedia, že zdedili veľkú vilu, začnú uskutočňovať svoj sen o autentickej komúne pl­ nej vzájomnosti a radovánok. Idea láskyplného a rodinného spoločenstva pod strechou Erikov­ ho domu sa však začne rozpadávať, keď sa do domu prisťahuje jeho milenka.

AGORA Dráma / Historický Španielsko, 2009, 127 min Réžia: Alejandro Amenábar Hrajú: Rachel Weisz, Max Minghella, Oscar Isaac, Ashraf Barhom, Michael Lonsdale, Ru­ pert Evans, Homayoun Ershadi, Richard Dur­ den, Yousef 'Joe' Sweid, George Harris Egypt pod rímskou nadvládou, 4. storočie n. l.

Príbeh skutočnej ženy, Hypatie z Alexandrie, prvej ženy filozofky a astronómky západného sveta. Hypatia (Rachel Weisz) je pohanskou filozofkou. Jej dychtivosť po vedomostiach je bezodná, jej múdrosť je zdrojom úcty i závisti.

Na pozadí kresťanského povstania vkladá celú dušu do snahy zachrániť vekmi požehnanú múdrosť starovekého sveta, prežívajúcu v Ale­ xandrijskej knižnici. Druhý príbeh rozpovie Hy­ patiin otrok Davus (Max Minghella), ktorý sa do svojej výnimočne bystrej a príťažlivej panej zamiluje. Davusa tlačia z oboch strán mlynské kamene jeho tajnej lásky k Hypatii a predstavy slobody, ktorú by mohol získať pripojením ku kresťanskému hnutiu. Nad oboma sa sťahujú búrkové mračná ťažkého zápasu.

127

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

HUDBA

128

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

RADIOHEAD A Moon Shaped Pool Dĺžka: 52:31 Rok vydania: 2016 „Daydreaming“ je jednou z najkrajších a najznepokojivejších skladieb nového albumu kapely Radiohead. Jed­ noduchá pianová linka s opakujúcimi sa rozlože­ nými akordmi, ku ktorým sa pridávajú elektronic­ ké elementy, sláčiky, Yorkove hlasové sample až po spomalené snové mumlanie... Väčšina piesní už zaznela na živých vystúpeniach v iných ver­ ziách, avšak na novom albume dostávajú úplne nový ro­zmer – pomalšie tempo, viacvrstvové zvu­ kové efekty obohatené o orchestrálne a filmové aranžmány (v réžii Jonnyho Greenwooda). V no­ vej verzii I Might Be Wrong gitaru vystriedalo trb­ lietavé piano a v Burn The Witch pribudli rezavé sláčiky, ktoré dodali piesni desivú atmosféru. Naj­ intímnejší, nekonvenčný, zvukovo farebný album, blúdiaci vo svojom tajomnom svete zloženom zo všetkých albumov, ktoré kapela vydala.

MANIC STREET PREACHERS Everything Must Go 20 Dĺžka: 45:24 Rok vydania: 2016 20. mája 2016 uplynulo presne dvadsať rokov od vydania albumu Everything Must Go, ktorý waleskú formáciu Manic Street Preachers definitívne zaradil na vrchol britskej aj svetovej hudobnej scény.

Indie hymny s vlastnými politickými vyhláse­ niami, strhujúce melódie, kované zvuky gitár, akustické stvárnenie ako malé čierne kvety na oblohe od Jamesa Deana Bradfielda. Môžeme sa preto tešiť, že kapela sa rozhodla pre reedí­ ciu tohto albumu. Boxset s názvom Everything Must Go 20 bude obsahovať remastrovanú ver­ ziu pôvodného titulu na CD aj vinyle, záznam koncertu z Nynex Arény z roku 1997 na DVD, B strany singlov, nový film o albume Freed From Memories od režiséra Kierana Evansa, videoklipy k singlom a Design For Life, Everything Must Go, Kevin Carter a Australia a tiež 40-stranovú knihu s doteraz nezverejnenými fotografiami.

GARBAGE Strange Little Birds Dĺžka: 52:46 Rok vydania: 2016 Neskrotná rockerka Shirley Manson so žiariacimi ružo­ vými vlasmi a jej kapela Garbage vydávajú za­ tiaľ svoj najtemnejší album, ktorý sa zvukovo vracia do dôb ich debutu. Pochmúrna filmová nálada, nápadité aranžmány, elektronické prvky a typický gitarový pop. Klasikou na albume je rozhodne singel Empty – so silným refrénom a jednoduchým videom, v ktorom kapela hrá naživo. Ďalšou zaujímavou skladbou je dlhá šesťminútová Blackout s basovou linkou, škrípa­ júcimi gitarami a pochmúrnym spevom speváč­ ky. Balada Night Drive Loneliness je inšpirovaná listom jedného z ruských fanúšikov. Záverečná skladba o nešťastnej láske Amends, ktorá súvisí s úvodnou Sometimes, vďaka výbornému zaran­ žovaniu vyznieva ako soundtrack k veľmi depre­ sívnemu filmu.

NETSKY Netsky 3 Dĺžka: 46:33 Rok vydania: 2016 Belgický dvadsaťsedemročný muzikant Netsky (meno pre­ vzaté z názvu nebezpečne rýchlo sa šíriaceho počítačového vírusu) je považovaný za jedného z priekopníkov Liquid Drum & Bass. Vo svojom 3. albume nás pozýva na výlet s melodickými skladbami a s vysokou energiou bicích. Pozem­ ské orchestrálne reťazce a navodzovanie atmo­ sféry miešanými vokálmi (Emeli Sandé, Digital Farm Animals, Saint Raymond, Saru Hartman, Arlissa...) majú tendenciu naberať rýchlosť hor­ skej dráhy. Najobľúbenejšou skladbou sa určite stane Brazíliou inšpirovaný track Rio – jedno­ duchá tanečná konštrukcia, stupňujúce sa bicie a ľahký spev. Prekvapivo pôsobí skladba Who Knows – elektronické vibrácie spolu s kombiná­ ciou sláčikových nástrojov a vokálmi vytvorili prekrásnu pieseň.

HRY ROZŠÍRENIA K HRE CIVILIZATION Vo vlaňajšom septembrovom čísle sme si predsta­ vili spoločenskú hru Civilization, ktorá vychádza zo slávnej rovnomennej počítačovej série (kon­ krétne zo Sid Meier's Civilization IV). Ako vodca vami zvoleného národa sa tu snažíte dosiahnuť prevahu nad ostatnými. K víťazstvu vedú štyri rôz­ ne cesty – buď vašich súperov zdoláte vojenskou silou, množstvom peňazí vo vašej pokladnici, ve­ deckým pokrokom alebo kultúrnou vyspelosťou svojich obyvateľov.

Dnes si povieme o dvoch rozšíreniach k tejto hre, ktoré si môžete dokúpiť, ak vás hra zaujala a radi by ste k nej pridali nové možnosti.

CIVILIZATION: FAME AND FORTUNE, do­ stupné je aj v českej lokalizácii pod názvom Civilization: Sláva a bohatství.

Toto rozšírenie prináša komponenty pre ďalšieho hráča, takže si teraz boj o ovládnutie sveta môžu vyskúšať až piati, ďalej štyri nové národy, nové

diely mapy, nové technológie, udalosti, divy, po­ hromy, chatrče a dediny. Zároveň pribudlo päť nových mechanizmov: 1. Karty významných osobností. Celkom menia spôsob získavania žetónov významných osobnos­ tí a prinášajú hráčom špeciálne vlastnosti, ktoré môžu byť trvalé alebo jednorazové.

2. Karty investícií a investičné žetóny. Hráči môžu investovať svoje mince a získať tak ďalšie špeciál­ ne vlastnosti.

3. Metropola. Hráči môžu pomocou novej tech­ nológie zmeniť svoje hlavné mesto na metropolu, čo v praxi znamená, že sa žetón hlavného mesta nahradí žetónom s metropolou, ktorá zaberá dva

štvorce na mape. Metropola zvyšuje produkciu mesta, pretože sa počíta produkcia z viacerých políčok (z 10 namiesto 8).

4. Opevnenia a karavány. Opevnenia môžu dočas­ ne zvýšiť obranu mesta, výmenou za rozpustenie armády. Karavány umožňujú jednorazové zvý­ šenie produkcie mesta, výmenou za odstránenie prieskumníka.

5. Relikvie. Niektoré nové diely mapy obsahujú pole s relikviou. Keď je tento diel mapy objave­ ný, umiestni sa na toto miesto žetón relikvie. Keď potom na relikviu vstúpi armáda hráča, ten získa jednorazovú špeciálnu schopnosť.

CIVLIZATION: THE WISDOM AND WARFARE je druhé veľké rozšírenie tejto hry. Dostupné je zatiaľ len v angličtine. Predstavuje šesť nových

129

národov, prostredníctvom ktorých môžete vstúpiť do bojov o nadvládu – Aztécku ríšu, Anglicko, Francúzsko, Japonsko, Mongolsko a Zulu. Každý so svojimi špeciálnymi schopnosťami, ku ktorým pribudli aj nové karty technológií, pamiatky, divy a kultúrne karty. Ďalšou dôležitou novinkou, ktorú toto rozšírenie prináša, je nový balíček bojových kariet, ktorý môžete použiť namiesto pôvodného. Každá jed­ notka tu má oddelené hodnoty sily a zdravia, čo poskytuje počas bojov nové taktické možnosti.

V porovnaní s pôvodným bojovým systémom, zra­ nenia na bojových kartách ostávajú a ovplyvňujú ďalšie ťahy.

Pribudla aj ďalšia mestská akcia – „Starting and Building Program“, ktorá zvyšuje efektivitu pri produkcii mesta. Zvýšiť efektivitu vášho národa môže nový systém rôznych sociálnych politík, kto­ ré si váš národ osvojí, napr. „Racionalizácia“ alebo „Organizovaná viera“. Prinášajú rôzne možnosti a bonusy v rámci dlhodobejšieho plánovania.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

KULTÚRNA UDALOSŤ SLOVENSKO OŽIJE FESTIVALOVOU KULTÚROU Brány divadiel sa na leto zatvárajú, na druhej strane sa však otvárajú brány letných festiva­ lov, dedinských hodov a zábav. Hneď na za­ čiatku prázdnin (1. až 3. júla) sa uskutoční festival v bývalej baníckej osade Baňa Lucia (na kúpalisku) neďaleko Medzevu, na ktorom zahrajú kapely ako Yektal, Cascabel, The Ko­ wal Chicks, Kazítko, Ryder, The Void a ďalšie.

V rovnakom termíne prebehne už 13. ročník tradičného festivalu Topfest v Piešťanoch, na ktorom zahrajú Guano Apes, Kabát či Zóna A. Tento víkend sa uskutoční festival HipHop Žije na Zlatých Pieskoch a druhý ročník festivalu Breathe Music Festival na vodnej nádrži Si­ gord, neďaleko Prešova.

6. júla zavíta na Letisko Žilina metalová kape­ la Iron Maiden. Nitriansky Hidepark uvádza

130

počas tretieho júlového víkendu drum and bas­ sový festival LIKE, ktorý hostí zahraničných interpretov Gridlok a Prolix a v ten istý víkend sa koná vo Vrbovom jubilejný 10. ročník festi­ valu Vrbovské vetry (ten uvedie kapely Pražský výber, Vrbovskí víťazi a Karpatské Chrbáty).

Metalisti si prídu na svoje na festivale Gothoom (21. – 23.7.) na Ostrom Grúni (na hranici ban­ skobystrického a trenčianskeho kraja). 22. až 23. júla sa koná v malebnom prostredí Bošá­ ckej doliny (v Trenčianskych Bohuslaviciach) festival Žákovic Open a na Zemplínskej Šírave festival elektronickej tanečnej hudby Sun Dance Open Air. Pripomeňme aj známy „festival politickej pies­ ne“ Pohoda, ktorý tróni nad festivalovým kon­

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

zumerizmom skrytým za rúškom alternatívy.

Tí, ktorí si chcú odmyslieť každoročne vša­ deprítomnú pravicovú propagandu a zamerať

BRUCE RILEY sa iba na hudbu, si tu môžu tento rok vypočuť islandských Sigur Rós alebo známu skupinu The Prodigy.

Koho však neláka kultúra festivalov, môže navštíviť aj umelecky náročnejšie podujatia.

V Mirbachovom paláci v Bratislave sa 3. júla uskutoční Vokálny recitál Evy Garajovej s kla­ vírnym sprievodom Mariána Lapšanského v rámci podujatia Nedeľné matiné v Mirbacho­ vom paláci. Zaznie hudba Antonína Dvořáka, Piotra Iľjiča Čajkovského a Eugena Suchoňa.

7. júla o 19:00 budete môcť navštíviť Galakoncert Štátneho komorného orchestra Žilina na nádvorí kaštieľa Gbeľany. Hlavným hosťom večera, počas ktorého zaznie Mozart, Verdi, Puccini, Strauss, bude speváčka Kristína. Obec a kaštieľ sa nachádza na južnom okraji Kysuc­ kej vrchoviny, v severovýchodnej časti Žilin­ skej kotliny (8 km východne od centra Žiliny).

Alternatívou voči konzumerizmu je aj Rainbow Gathering. Ako každý rok, aj toto leto sa bude konať toto neo-hippies komunitné podujatie, ktorého miesto a čas pozná iba uzavretá ko­ munita. Stretávajú sa tu nezávisle žijúci ľudia, ktorí sú spätí priam panteisticky s prírodou.

Zhromaždenie sprevádzajú bubnovačky, spev, tanec okolo posvätného ohňa či rituálny kruh.

Miesto je kvôli neoficiálnej a spontánnej orga­ nizácii utajené. Na Rainbowe sú zakázané aké­ koľvek elektronické prístroje, alkohol a egoiz­ mus. Podujatie trvá od novu do novu. Tento rok sa chystá jednak celosvetový a v našom najbližšom okolí karpatský Rainbow.

Lukáš Perný

Bruce Riley je experimentálny umelec, zameriavajúci sa na tvorbu psychadelických, abstraktných diel. Počas maľby využíva veľmi špecifickú techniku, ktorou je kvapkanie farby a živice na zvolený podklad. Riley sám tvrdí, že jeho výtvory sú čistou improvizáciou.

„Obrazy nie sú o konkrétnych veciach, ale v konečnom dôsledku sú o tom istom. Neskúšam nič definovať, nechávam to len plávať.“ Viac informácií nájdete na www.bruce-riley.com.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

Stem Cell (2016)

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

Bohme (2014)

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

Exploded View (2014)

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

Nut and Theia (2014)

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

Vladimír Líška

MYSTIKA MEČA A CESTA POKOJNÉHO BOJOVNÍKA POKIAĽ ZLOČIN ZOSTANE NEPOTRESTANÝ, SVET SA OCITNE V NEROVNOVÁHE, POKIAĽ KRIVDA ZOSTANE NEPOTRESTANÁ, NEBESÁ NA NÁS BUDÚ POZERAŤ S HANBOU. Z FILMU 47 RONIN NAJPRV ŤA NAUČÍM POUŽÍVAŤ ROZUM, A POTOM MEČ.

Z FILMU ODVÁŽNE SRDCE

136

S

lnečná kráľovná Amaterasu poslala svoj­ ho vnuka Ninigiho na Zem, aby vládol Japonsku. Ninigi so sebou priniesol tri re­ kvizity (dnes cisárske insígnie), kovové zrkadlo, šnúru drahokamov a meč. Vnukom hviezdneho Ninigiho bol Tenno – prvý japonský cisár. Meč je už tisícročia symbolom vznešenosti a moci, božskej podstaty, čistoty, úcty, ale aj záruka prežitia v neistom svete. Je to magický nástroj veľkej sily, jednoty minulosti, prítomnosti a budúcnosti, spojenia živlov zeme, vody, ohňa a vzduchu.

Originálne japonské meče – katany sú veľmi dra­ hé a je zakázané ich vyvážať z krajiny, dokonca tie cennejšie aj fotografovať. Ťažko by sme našli na svete miesto, kde mal meč takú úctu, ako prá­ ve v Japonsku. Jeho nosenie, tasenie, zasúvanie, ukladanie, ale aj čistenie sa riadilo presnými

a prísnymi pravidlami. Ako povedal Josef Kodo Mádl, známy učiteľ viacerých bojových umení, meč je úžasný predmet, pretože je zvrchovane pravdivý, je to predmet, ktorý človeku nedaru­ je žiadne zaváhanie a keď človek urobí chybu, tak sa zraní. Cvičenie s ostrým mečom je tak cvičením bdelosti a prítomnosti v danom oka­ mihu. Túto aktivitu považuje Mádl za duchovnú disciplínu. Záujem o bojové umenia ho privie­ dol k zen-budhizmu. Telo ovplyvňuje psychi­ ku, psychika je vládcom tela, a preto väčšina majstrov bojových umení praktizovala aj zen.

Meč sa oddávna používal ako nástroj spravodli­ vosti. Samurajský morálny kódex Bušidó nazna­ čoval, že bojové umenie sa nemá nikdy používať bez zmyslu pre spravodlivosť. Hlavný vplyv na spravodlivosť mala odvaha – odvaha založená na rozvahe. Morálka bola podporovaná Konfu­

137 ciovým učením. Kendó (ken = meč, do = cesta), cesta meča, bolo v Japonsku vždy synonymom vznešenosti a urodzenosti. Od založenia triedy samurajov v 8. storočí sa vojenské umenia stali najvyššou formou štúdia, inšpirované však boli aj učením zenu a šintó.

Telo, duch a meč sa tu stávajú jedným. To je iaidó, japonské umenie rýchleho tasenia meča, pričom ide o formu nielen fyzického, ale aj du­ ševného tréningu. Cvičí sa proti imaginárnemu protivníkovi, a tak do cvičenia musia cvičenci iaidó zapájať okrem dokonalej koncentrácie aj svoju fantáziu. Podľa jedného z prvých čes­ koslovenských iaidistov, Vladimíra Hotovca, ktorý sa venuje bojovým umeniam už takmer 30 rokov, adept iaidó musí zvládnuť etiku, meč a duševný stav.

Etika učila vážiť si protivníka a zároveň ho vy­ radiť prvým a rýchlym sekom meča. Práve tu sa strieda pokoj s rýchlou reakciou, pokojná myseľ, potrebná na správne vyhodnotenie si­ tuácie, s reakciou na ňu. Bez strachu z prehry a dôsledku bojovníkovej akcie, bez emócií, bez pomsty a nenávisti. Iaido je cesta, nie cieľ.

Budó treba praktizovať bez cieľa, nie pre pás či hodnosti. Pokiaľ praktizujeme bez cieľa a bez túžby po zisku, hoc aj duchovnom, vtedy sa čin stáva nečinom, myseľ a telo sa stanú vesmírom.

Keď sa všetkého vzdáte, všetko získate. Čistá myseľ zbavená túžob po víťazstve, strachu z po­ rážky a zo smrti, tak nasleduje tao, vesmírny poriadok. Prílišná tvrdosť a len tvrdosť nevedie k víťazstvu, prílišná mäkkosť a len mäkkosť ve­ die k porážke.

Cvičenie s mečom je veľmi spirituálne. Je to meditácia. Intuícia kan otvorí priestor pre vyš­ šiu silu – kami, ktorá vstúpi do procesu. Veľká časť úspechu závisí od toho ako sa stotožníme práve s božským vedomím kami. Aj keď v na­ šich podmienkach, pri výučbe bojových umení, sa duchovná stránka nevyučuje, resp. vyučuje sa len veľmi okrajovo, majstri z Ázie ju považo­ vali za súčasť budó. Veľký učiteľ (o-sensei) Mo­ rihei Uešiba, zakladateľ aikido, povedal: „Videl som záblesky bieleho svetla, ktoré žiarili pred guľkami, vyhýbal som sa im otáčaním a krúže­ ním tela. Upokojil som sa a videl som úmysly ostatných.“

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

138 Ako píše Juraj Váňa, jeden z prvých českoslo­ venských kendistov, iaidistov, ale aj zenový žiak Roši Kaisena: „Keď beriete do rúk meč, ako by ste sa dotýkali celého vesmíru. Považuj­ te ho za najvzácnejší klenot. Sú v ňom zliate všetky základné prvky, teda oheň a voda, zem a vzduch, drevo a kov. Jedno druhému umož­ ňuje vznik, navzájom sa dopĺňajú, živia i ničia v jednom. Tak ako dobrý meč v sebe miesi všet­ ky prvky, aj vy mieste a kujte svojho ducha.

Oškrabujte z neho okoviny omylov, hnevu a ne­ návisti, odstraňujte ich, aby nepadali späť do ohňa vášho srdca a nepoškodzovali oceľ vášho ducha. Zakaľujte ho v nepriazňach osudu, ale neotupujte v márnomyseľnosti, ostrite ho na ochranu lásky a súcitu, ale nelámte v lenivosti a ľahostajnosti. To je Cesta pravého bojovníka, bojovníka s vlastnou nedokonalosťou.“ Japonský meč má dušu, a tak ho aj berú, jeho výroba je plná mágie. Liečiteľ Lubomír Kříž o samurajskom meči povedal, že je do neho za­ konzervovaná emisia astrálnych energií, ktorá dokáže súpera ochromiť a zhypnotizovať. Pero a meč spolutvorilitvorili náplň štúdia japon­

skej aristokracie. Nosenie meča katany patrilo k najvyššiemu privilégiu. Dotknutie sa meča, alebo pošvy meča znamenalo jeho urážku, čo sa riešilo aj súbojom. Meč bol dušou samuraja a jeho strata znamenala vážny problém, maji­ teľ ju mohol riešiť aj samovraždou.

Snáď najznámejším šermiarom Japonska bol legendárny Mijamoto Musaši (žil v 16. storo­ čí), ktorý vyhral 60 súbojov. U nás vyšla začiat­ kom 90. rokov jeho Kniha pěti kruhů. V nej radí: „V stratégii sa tvoj duševný postoj nesmie líšiť od normálneho, s duchom nezaujatým. Veľký duch je slabý, nízky duch je tiež slabý, nedovoľ nepriateľovi uzrieť tvojho ducha. S otvoreným duchom sa dívaj na veci zhora. Musíš kultivo­ vať svoju múdrosť aj ducha. Uč sa občianskej spravodlivosti, rozlišuj medzi dobrom a zlom.“ Hľadal osvietenie na nebezpečnej ceste bojov­ níka. Je to súlad s existenciou, keď sú slová muža a jeho konanie jedným a tým istým. Zna­ menalo to úctu k protivníkovi, zbaviť sa hnevu, vzdať sa života. Meč sa stal nemečom, každá situácia sa stala spontánnou. „Munen muso“ – schopnosť konať pokojne a prirodzene aj tvá­

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

rou v tvár nebezpečenstvu. Je to čínska filozo­ fia rovnováhy protikladov jin a jang.

Napríklad pri aikide je neagresivita pravidlom.

Bojovník aikida (ai ´= harmónia, ki = energia a do = cesta) sa formou rôznych pák snaží odvrátiť útok s minimalizovaním poškodenia zdravia svojho i zdravia útočníka. Ide o využi­ tie energie protivníka na svoju obranu, boj je vnímaný len ako posledná možnosť vyriešenia situácie.

Ako píše Hubert Bruss v knihe Vnitřní wu-šu, majster kung-fu je človek, ktorý realizuje umenie života, splýva s prírodou, objavuje a preniká do žriedla vlastnej energie, až s ním nakoniec splynie. Chráni a podporuje život.

Tradičné wu-šu zakazovalo svojim žiakom cvi­ čiť údery na živých zložkách prírody. Láma­ nie a ničenie stromov neprichádzalo do úvahy, verili, že takéto konanie prináša nešťastie, ba i smrť. Na východe, odkiaľ väčšina bojových umení pochádza, je ich štúdium nazývané ces­ tou. Aj v mimoriadne tvrdom thajskom boxe bojovníci pred zápasom preukazujú úctu sú­ perovi a svojim trénerom – rituálnym tancom a poklonami. V Ázii nešlo o šport s dôrazom len na fyzickú stránku, súťaživosť či ego jedin­ ca. V Ázii sú duchovné a bojové umenia pevne späté.

Väčšina škôl wu-šu kládla hlboký dôraz na mo­ rálku a etiku praktizujúcich. Majstri si žiakov vyberali, a tak neučili každého, ako sa to deje dnes na Západe. A naopak, keď človek oblie­ kol pás a kimono (hakamu) a vošiel do dodžó, k učiteľovi mal absolútnu dôveru a bol k nemu poslušný. Ctené boli aj samotné symboly, ako pás a kimono alebo hakama. Pás (obi) okrem praktickej časti ošatenia, vyjadruje aj stupeň technickej vyspelosti žiaka. V starých časoch odovzdával pás učiteľ žiakovi, a predtým ho rituálne očistil. Niektorí praktizujúci aj dnes po cvičení obradne skladajú hakamu. Haka­ ma sa odvodzuje od zenových a šintoistických kňazov. Nosenie takejto suknice bolo znám­ kou úcty k náboženstvu. Nosili ich samuraji, princovia i cisár. Podľa východnej filozofie sú pás a hakama prístupné každému, boháčovi aj chudobnému, závisí to od ich karmy (osudu).

Zmena odevu mení telo aj myseľ. Ak sa zme­

ní myseľ, zmení sa aj naše prostredie. Majster Roši Kaisen tvrdí, že pokiaľ máte úzkosť či strach, oblečte si pás alebo hakamu, myseľ sa rýchlo zmení a zosilnie.

Kesa (budhistický odev), hakama alebo pás sú predmety hodné najvyššej úcty a pokiaľ ich dostávame, je vhodné pred nimi spraviť poklo­ nu. Pás a hakama, pokiaľ ich ctíme, sú vlaj­ kou víťazstva nad naším životom. Dôležité je zachovanie správneho postoja v každom oka­ mihu života, lebo správanie ovplyvňuje myseľ.

Ri, alebo rozum, znamená totálnu kontrolu mysle pri zachovaní absolútneho odstupu od svetských problémov. Je to stav bezvedomého vedomia alebo vedomého bezvedomia. Vtedy je myseľ schopná slobodne reagovať na akýkoľ­ vek podnet. Premýšľanie totiž vedie k spoma­ leniu reakcie, k neúspechu. Reakcia musí byť okamžitá a myseľ stojaca stranou, bez emócií, bez premýšľania o obrane a útoku. Pokojná myseľ dokáže reagovať na akýkoľvek podnet v akejkoľvek situácii. Ako píše Pavol Valentík, cvičenec postupne nadobúda dojem, že protiv­ níkov pohyb prebieha spomalene. Ide o zrých­ lené, bleskové fungovanie psychiky, bez účasti vedomia, ale pritom správne. Začnete hneď potom ako začal protivník, a dorazíte k cieľu ešte pred ním.

Jedným z prvých bojových umení v našich končinách bolo karate školy Goju-Ryu (go = tvrdosť, pevnosť, sila, ju = jemnosť, mäkkosť, ohybnosť). V staršej Etike karate pre trénerov, ešte z čias socializmu, sa píše, že bojové ume­ nia sa stali prostriedkom na dosiahnutie psy­ chickej dokonalosti. Dnes je väčšina bojových umení nahrádzaná ich športovými podobami, ktoré kladú dôraz na fyzickú stránku a psychic­ ké aspekty boja odsunuli na vedľajšiu koľaj.

Pôvodným cieľom však nebolo víťazstvo nad druhým, ale nad sebou samým. Išlo o lásku k vlasti a tradíciám svojho ľudu, úctu k star­ ším, sebaovládanie, skromnosť, pravdovrav­ nosť, nekonfliktnosť, disciplinovanosť, ne­ agresívnosť, húževnatosť a príkladný život pre ostatných. Ako však tvrdil Takuan Sóhó, skutočným zmyslom zázračného meča (a bojo­ vých umení) je zvíťaziť bez boja, teda prevýšiť ostatných svojimi cnosťami.

139

PAVUČINA > SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

Artur Bekmatov

PETER KALMUS SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

P 140

eter Kalmus sa narodil 28. augusta 1953 v Piešťanoch. Jeho otec Johan Wolfgang Hartmann Kalmus pochádzal z rodiny nemeckých Židov, ktorá pred nacistami ušla na Slovensko. Po vojne jeho otca prenasledoval komu­ nistický režim. Po rozvode rodičov žil s matkou v Košiciach. Otec v roku 1969 emigroval späť do Nemecka, čo bol podľa Kalmusa dôvod, že ho za­ čala monitorovať ŠtB a nebolo mu umožnené štu­ dovať humanitné odbory na univerzite. Čoby umelec sa počas normalizácie stal, ako píšu dostupné pramene, „výraznou súčasťou neoficiál­ nej undergroundovej umeleckej scény“ a snažil sa nerobiť s režimom žiadne kompromisy. Na jednu „aktivitu“ z roku 1975 si zaspomínal aj v rozhovore pre Denník N: „...v centre urobili gýčovú výzdobu so zástavami a vitrínkami, v ktorých boli prezen­ tovaní najväčší boľševici nášho kraja. O polnoci sme to s kamarátmi všetko rozkopali, zdemolovali, podpálili a nahádzali do fontány.“ November 1989 privítal s nadšením – pár mesia­ cov predtým podpísal výzvu „Několik vět“ a v Ko­ šiciach spoluzakladal Občanské fórum. V súčas­ nosti Kalmus dopĺňa kolorit svojských košických figúrok – ako umelec sporadicky usporadúva vý­ stavy svojich diel, z ktorých sa väčšieho uznania dostalo vari len dielu s názvom Memento. Pri jeho tvorbe Kalmus v priebehu viac ako osemnástich rokov každý deň obaľoval kamienky do mosadz­ ného drôtu – za každého slovenského Žida depor­ tovaného do Osvienčimu.

Prinajmenšom rozpaky verejnosti vyvolávajú iné Kalmusove „umelecké“ aktivity, ktoré prezentuje prostredníctvom videí – váľanie sa v močiari s vo­

lantom v rukách, pobehovanie bez šiat v zatopenej pivnici, obnažovanie sa a následné kúpanie sa vo fontáne v Bruseli či boj proti bustám a pamätní­ kom. Niekoľko týždňov po novembrovom prevrate umelec Kalmus dával dolu tabule s ideologicky ne­ vyhovojúcimi názvami ulíc a námestí. A v týchto aktivitách pokračuje aj v súčasnosti – poškodzova­ nie a dehonestovanie pamätníka vojakov Červenej armády, dehonestovanie či obnažovanie sa pri pa­ mätníkoch ľavicových umelcov alebo poškodenie pamätníka obetí banderovcov. Pri značnej časti týchto vandalizmov mu asistoval ďalší Košičan Ľuboš Lorenz, ktorý sa takisto označuje ako ume­ lec. Lorenz sa neúspešne pokúšal študovať archi­ tektúru, neskôr pôsobil v recesistickej kapele Pen­ tagramček ako „nehrajúci člen skupiny“ – rozumej vodič a nosič.

Lorenz asistoval Kalmusovi aj pri poliatí busty Vasila Biľaka vo februári minulého roku. Tento čin znamenal zlom v ich životoch. Z Kalmusa a Lorenza sa stali medializované „osobnosti“.

Rok od činu v Krajnej Bystrej médiá, hlavne Den­ ník N a .týždeň, o nich priniesli desiatky článkov.

V súdnom procese vo veci poškodenia pamätníka V. Biľaka ich zastupuje Daniel Lipšic a ich gesto vyhlásil Denník N za Kultúrnu udalosť roku 2015.

Verejnú podporu im v súdnom procese následne vyjadrilo niekoľko známych osobností ako Grigo­ rij Mesežnikov, Richard Stanke, Zuzana Piussi, Lukáš Latinák či Michal Havran.

Po voľbách v marci 2016 dvojica ohádzala blatom všetky pamätné tabule Jozefa Tisa, avšak tomuto „dielu“ sa takého uznania ako pri Biľakovi nedo­ stalo. Dvojica sa preto koncom mája rozhodla

navštíviť obec Veľký Lipník a zamaľovať pamätnú tabuľu bývalého generálneho prokurátora ČSSR Jána Pješčáka načerveno. Lorenz sa dostal do konfliktu so starostom obce a po zraneniach, ktoré utrpel, si dvojica Košičanov proti sebe obrátila verejnú mienku – s poškodzovaním majetku obce a vulgarizmami na adresu okoloidúcich sa nestotožnili ani Martin Poliačik (SaS), Pavol Minárik (KDS) či redaktori denníka Pravda.

Masmédiá a väčšina politikov (napríklad ministerka spravodlivosti L. Žitňanská) však stále stoja na strane dvoch Košičanov (pri Lorenzovi dlhodobo ignorujú jeho otvorené popieranie zločinov banderovcov). Možno predpokladať, že v budúcnosti budú vykresľovaní ako morálne autority – budú pozývaní na besedy, poskytovať rozhovory, zaraďovaní do ankiet k dôležitým spoločensko-politickým témam, budú podpisovať rôzne výzvy.

„Ako pacifista si plne uvedomujem, že NATO je zárukou našej vonkajšej slobody.“

KOREŠPONDENTI > AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

Do

142

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE > KOREŠPONDENTI

Lukáš Perný

Henrieta Dogrukol

Srbsko

Turecko

MESTO VZDORUJÚCE GLOBALIZMU

PÔST V RAMADÁNE

Nového Sadu prichádzame o dru­ hej ráno. Aj teraz je mesto plné ľudí, prechádzajú sa, diskutujú, spievajú alebo popíjajú. Nejde však o turistov, ale o domácich obyvateľov. Ani náhodou tu nenájdete „zombíkov“ z nákupných centier (bu­ duje sa iba jedno, aj tomu predchádzala vlna protestov obyvateľov), ale ani žiadnych politic­ ky korektných hipsterov. Podľa slov domácich je väčšina mládeže až radikálne proruská. Je to pochopiteľné po skúsenostiach s bombardova­ ním NATO. „Zhodili na nás viac bômb, než na Vietnam, Líbyu a Afganistan dokopy. Dodnes tu ľudia dostavajú masívne rakovinu. Postihuje to celé rodiny," hovorí miestny obyvateľ.

Ubytovaný som neďaleko Vojvodinského par­ lamentu. Ráno nasleduje prechádzka slnečným mestom a už tu si všímam diametrálne odlišnosti medzi zatiaľ neglobalizovanou krajinou a Slo­ venskom. Takmer všade sa predávajú lokálne pro­ dukty – od piva, cez rýchle občerstvenie (pleska­ vica, burek, gyrice), sladkosti (plazma), slovinskú kofolu – koktu, až po topánky a iné produkty.

V Srbsku sa veci nevymieňajú, ale opravujú – je tu síce skromný život, ale šťastnejší. Novosadča­ nia sú na svoje mesto a svojich ľudí hrdí. Len tá práca tu nie je – po masívnej privatizácii, sank­ ciách a kolonizácii západnými firmami, ktoré nechali takmer všetko skrachovať.

Spomienky na bombardovanie sú všadeprítomné.

Dnes sú už mosty znova postavené , avšak želez­ ničný je stále provizórny, striedajú sa na ňom vla­ ky a autá jazdiace slimačou rýchlosťou. Pod jeho konštrukciou je umiestnená fotografia bombardo­ vaných mostov pred a po bombardovaní, aby tak stále pripomínala Srbom, kto u nich šíril „demok­ raciu“. Vo vzduchu však stále cítiť strach, ktorý tu bol zasiaty. Ľudia sú súdržní a solidárni. Žijú svoje životy autenticky, akoby bol každý deň posledný.

Nevidel som tu ani jedného bezdomovca. Fungujú

tu národné jedálne a skúsenosti s exekúciami sú ojedinelé. Byty sa väčšinou neprenajímajú, ľudia žijú vo viacgeneračných bytoch – radšej sa uskrom­ nia a žijú spoločne, ako by sa mali zadlžiť. Nestret­ nete sa tu s individualizmom či vyumelkovanos­ ťou. Ľudia (aj mladí) nostalgicky spomínajú na Juhosláviu ako na stratený raj. Maršál Tito je stále hrdinom a uznávanou osobnosťou.

Nočný život je tu úžasný, ľudia všade spievajú, tancujú a tešia sa zo života. V úzkej, totálne pre­ plnenej uličke vyspevujú dievčatá spolu s akordeo­ nistom tradičné piesne. Obchody sú otvorené celú noc a naviac vôbec nie sú predražené. Ale práca veru nie je a minimálna mzda je tu veľmi nízka. Ľudia sa musia uskromniť, ale prežiť sa dá. Stretol som bývalého riaditeľa továrne, porozprával mi o privatizácii. Proeurópske vlády predali miestne fabriky zahraničným investorom a účelovo znevý­ hodňovali domácich. Fabriky začali po privatizá­ cii krachovať, hlavne po kríze. Zároveň sa začali stavať nákupné centrá a likvidovať malé obchody.

Napriek tomu tu malé obchody stále fungujú a glo­ balizácia nezašla tak ďaleko ako na Slovensku.

Vraciame sa domov a pár kilometrov za mestom nám začne horieť brzda. Na pumpe nás miestny človek pošle za majstrom do dediny. Ten príde s hodinovým meškaním – čas sa tu meria v iných veličinách. Okolo nás prejde niekoľko kočov s koň­ mi a starých socialistických áut. Čakáme na opra­ venie brzdy. Majster s pohodou na tvári sa s nami rozlúči a po niekoľkých kilometroch horia brzdy znova. Komická situácia ako z absurdného filmu pokračuje ochladzovaním kolesa na každej druhej pumpe. O pol štvrtej ráno prichádzame unavení do Bratislavy. Privíta nás reklamný smog, nákupné centrá, budova Penty a vyľudnené mesto. Spomí­ nam na preplnené uličky Nového Sadu a úsmevy dobrých skromných ľudí. Želám si, aby sa znova vrátila ľudskosť aj do tohto nášho hypermodernou a neoliberalizmom zakliateho hlavného mesta.

H

oşgeldin ya şehr-i Ramazan! Vitaj ramadán, deviaty posvätný mesiac lunárneho kalendára Hižri. Tento rok jeho začiatok pripadol na 6. júna. Po­ čas 30 dní sa v krajine celoplošne dodržiava „oruç”, celodenný pôst. O jeho škodlivosti alebo naopak prospešnosti pre ľudský orga­ nizmus sa stále polemizuje. Napriek výraznej islamizácii (ešte stále) sekulárneho Turecka, je veľké množstvo laicky orientovaných ľudí, ktorí ho striktne odmietajú. Nie preto, že by nechceli mať s islamom nič spoločné, ale pre jeho náročnosť najmä v letných mesiacoch, keď pracujúci človek vo vykorisťovateľskom kapitalizme veľmi ťažko dokáže naplno fun­ govať počas dňa bez kvapky vody.

Ramadánsky pôst má svoje opodstatnenie pri­ najmenšom v tom, že v rámci celého roka, keď je človek v jednom rutinnom kolobehu, má ná­ rok na spomalenie či „vypnutie” počas týchto 30 dní, kedy sa sústreďuje na svoju duševnú obrodu. Cieľom pôstu je prispieť k regenerácii tela a duše. Platí to nakoniec v každom nábo­ ženstve, keď telo bez príjmu potravy dokáže po určitom čase, teda tréningu, prekročiť ma­ teriálnu sféru bytia a dostane sa do tej vyššej spirituálnej sféry, teda bližšie k Bohu. Cez deň sa veriaci venuje dialógom s Bohom (ten, kto­ rý si to môže časovo dovoliť), študuje Korán, modlí sa a medituje vo viere, že si „zmýva” všetky svoje minulé a budúce hriechy, pretože modlitby toho, kto sa postí, budú vyslyšané.

Táto očista duše je napokon jednou z povin­ ností každého moslima na jeho pokračujúcej ceste v pozemskom živote.

Ramadánsky kalendár časov modlitieb a pôs­ tu sa vypočítava na základe astronomického pozorovania východu a západu slnka. Čas „imsak” je začiatkom pôstu každého dňa. Je stanovený na približne 2 hodiny pred výcho­

dom slnka. Vtedy sa končí „sahur”, teda čas posledného jedla. Tieto časy sa vypočítavali v islamskom svete podľa stáročnej tradície a podľa Koránu. Súra 2, Krava, verš 187 hovo­ rí: „…Jedzte a pite až do chvíle, keď od seba rozoznáte bielu a čiernu niť na úsvite, potom dodržujte plný pôst až do noci.” Až do 19. sto­ ročia sa výpočty robili voľným okom. Dnes sú vypočítané exaktne, stanovené špeciálne pre každú krajinu, dokonca mesto. Niekedy medzi 18:00 a 9:00 hod je čas sahuru. Potom začína imsak, teda prvá ranná modlitba a pôst.

Tí, čo pôst dodržiavajú pravidelne, teda raz za rok, majú už telo vytrénované na tento „šoko­ vý stav” a pomerne rýchlo si zvyknú na opač­ né tempo jedenia v noci a postenia sa počas dňa. Celý deň sa im však obráti naruby a ich biologický cirkadiálny systém tiež. To spôso­ buje, že počas pôstu naopak priberajú, keďže v čase medzi západom a východom slnka sa prejedajú a jedia ťažké jedlá, ktoré majú žalú­ dok počas dňa udržať relatívne sýty. Celú noc mnohí prebdejú, pretože s plným žalúdkom ani spánok nemá svoju kvalitu a väčšinou vyč­ kajú do „sahuru”, teda času tesne pred výcho­ dom slnka, keď majú povolené posledné jedlo.

Nočný život nahrádza ten denný, reštaurácie a kaviarne sú otvorené do skorých ranných hodín.

Fungovať normálne počas dňa sa dá, aj nedá.

V uliciach je viditeľne redšia premávka a ná­ kupné centrá sú poloprázdne. To sú atribúty ramadánu, ktoré milujem. No to, čo sa kaž­ dým rokom zostruje, je výrazné obmedzenie alkoholu v reštauráciách. Počas ramadánu sa už takmer nikde nepodáva. Vo vzduchu cítiť takú cnostnú nudu. Život sa zrazu spomalí a jeden celý mesiac je božský pokoj. Ľudia síce trpia pôstnou nervozitou, ale snažia sa byť „lepší”.

143

TRIBÚNA > 15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

Y

144

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY > TRIBÚNA

Július Patrik

Richard Novák

ÚTOK NA MYSLE NAJMENŠÍCH

REČI DOJÍMAJÚ, ALE ČINY STRHÁVAJÚ

ouTube je skvelý web, meniaci od zákla­ du mediálny svet. Čo nie je na YouTube, nie je. Za niečo viac ako desať rokov svojej existencie sa dostal na špicu mediálneho sveta. Mení od základu audiovizuálne médiá ako také. Zmenil hudobný, reklamný, filmový aj televízny priemysel. Spolu s ním postupne mení aj používateľov internetu. Nie vždy je tá zmena nutne pozitívna. Keďže som s touto sociálnou vi­ deosieťou vyrastal, sledujem jej trendy a zmeny.

Nie všetky sú však žiaduce.

Problém, na ktorý chcem poukázať, nie je pri­ márne problémom tejto siete. YouTube je len sprostredkovateľ, užívatelia na neho nahrávajú obsah. Minulé generácie trávili svoj voľný čas pred televíznymi obrazovkami. Pre mnohých sa stali pestúnkami, nahrádzali výchovu rodi­ čov – ktorí svoje deti pred ne odkladali. Dnes sa podobným „miestom na odkladanie“ stal počí­ tač, notebook či tablet. Mnohé deti vedia poma­ ly skôr klikať ako hovoriť. Nejdem analyzovať škodlivosť elektromagnetického žiarenia a rôz­ nych Wi-Fi sietí na vývoj mozgu a tela mladého človeka, ani dopady spomínaných skutočností na detskú psychiku. Zameriam sa na obsah, ku ktorému sa dostávajú deti v jasľovom a škôlkar­ skom veku. Čo je pre ne dostupné na YouTube, je miestami vyslovene škodlivé a úchylné. Ide väčšinou o je­ dnoduché flashovo animované seriály. Na tom by nebolo nič zlé. Ak by neboli plné zvráteného ná­ silia. Neviem, ako sa tie zvrhlosti, ktoré som mal možnosť vidieť, volali, no ich popis „stojí za to“.

V jednej sa bandy príšeriek bili o ovládače.

S nimi potom oživili dva obrie roboty, ktoré me­ dzi sebou bojovali. Grafika, zvukové efekty, ako aj estetika bojov boli ako z prvého dielu počí­ tačovej hry Mortal Kombat. Násilie hier a ani­ movaných epizód Angry Birds netreba asi zvlášť predstavovať. Existuje aj variant, v ktorom vy­ stupujú celé postavy s hlavami „nahnevaných vtákov“ a tiež sa bijú ako v hre Mortal Kombat,

sekajú sa na polovice a podobne. No a 3 – 4 ročné deti bez dozoru rodičov sa na tom smejú.

Kto im vysvetľuje, že je to iba nereálny výmysel programátorov? Ďalší príklad animovanej úchylnosti. Kance­ lárska spinka, pripínací špendlík, pingpongová a tenisová loptička točia na lúke kolesom šťas­ tia. Vytáčajú si na ňom hru, ktorú budú hrať.

Padne hra Zabíjanie chrobákov. Rozdelia sa na dve družstvá. Tie sú zavreté v akváriách spolu s jedovatými chrobákmi. Začína sa boj na život a na smrť, po chrobákoch ostávajú krvavé mŕt­ voly, veľa sa jačí, pingpongová loptička zozelenie a zomiera po bodnutiach jedovatými chrobák­ mi. Zrazu sa objaví zapálená bomba, ktorá pre istotu zabije všetkých. Črepy z akvária prepich­ nú aj pozorovateľov hry.

A aby toho nebolo málo, nasledujú reklamy na hračky. Jedna bábkovo-animovaná. Plyšové zvie­ ratko si sadne na umelohmotnú toaletu, vydáva na nej patričné zvuky a keď z nej vstane, osta­ ne v mise malý bubák. Potom to zopakuje iné plyšové zvieratko a ostane po ňom iný bubák.

Reklama je v japončine. V Japonsku sú bežné a veľmi rozšírené takéto hračky, tešia sa veľkej obľube. Vďaka internetu tieto zvrhlosti prídu čoskoro aj sem.

Možno sa mnohí nad tým vôbec nepozastavu­ jete, lebo ste si na to už akosi zvykli. Človek rýchlo otupie. Priznám sa, nemám deti, preto sa s podobnými vecami stretávam zriedkavo.

Naposledy, keď som chvíľu strážil sedemroč­ ného autistického syna mojej kamarátky. Keď som videl čo sleduje, vypol som mu to a snažil sa ho zaujať inak. Existujú programy, ktoré za­ blokujú deťom celé youtubové kanály, no čo to pomôže, keď si dieťa vzápätí klikne na podob­ né video? Čo z týchto detí vyrastie? Aké budú o 5, 10, 20 rokov? Dnes sledujú ako sa vraždia animované postavičky na monitore. Roztomi­ lé, plné žiarivých farieb, usmiateho slniečka a striekajúcej krvi.

T

ýmto rímskym citátom možno cha­ rakterizovať zdĺhavé a nekvalifikova­ né počínanie vedenia EÚ v prípade zastavenia prívalu afroázijských emigrantov do Európy. Čas beží, vedenie Únie nekoná energicky a racionálne s cieľom zastaviť krí­ zový vývoj a odvrátiť možný tragický kolaps európskych národov. Tieto zhubné aktivity koordinované globálnou elitou spoza Atlan­ tiku vyplývajú zo zámeru zavedenia Nového svetového poriadku – svetovlády pod taktov­ kou USA. Globálna elita podnecuje nepokoje a lokál­ ne vojny v „neposlušných krajinách”, hlavne tam, kde sú ropné a ďalšie prírodné zdroje.

V poslednom období sú to Irak, Líbya, Af­ ganistan či Sýria. Dá sa predpokladať, že na rade je Venezuela a ďalšie. Na týchto tragé­ diách si vždy príde na svoje militaristická loby. Ďalšie ohnisko konfliktu, do ktorého by chceli globálni plánovači zatiahnuť Ruskú federáciu, je Ukrajina. RF označili za nebez­ pečného agresora ohrozujúceho EÚ, ale opak je pravdou! RF má 36 % nerastných zdrojov planéty, 1/6 zemskej súše, umožnila zjedno­ tenie Nemecka a zrušila Varšavskú zmluvu.

Cieľ je však rozparcelovať RF a zmocniť sa jej prírodného bohatstva. Európski politici by sa mali zamyslieť nad „Rapackého plánom”, ktorý navrhoval vytvoriť v strednej Európe neutrálne pásmo a to postupne rozšíriť po Ural a po Atlantik.

Kritika Grécka zo strany vedenia EÚ za níz­ ku ochranu hraníc Schengenu voči prieniku emigrantov je diletantský názor. Rozsiahlosť a členitosť teritória si vyžaduje obrovskú technickú a finančnú náročnosť, čo zadlžené Grécko nemôže samo zvládnuť. Nechať v tom samotné Grécko bez finančného prispenia EÚ zrejme zapadá do scenára ako rozleptať ľavicový režim, ktorý je výsledkom demokra­ tických volieb gréckeho ľudu!

Enormný nárast prílivu imigrantov je možné zastaviť urýchleným prijatím účinných a ener­ gických opatrení zo strany OSN. Zastaviť vo­ jenské konflikty v afroázijských štátoch na­ sadením mierových zborov OSN a poskytnúť týmto štátom ekonomickú pomoc. Západné štáty a USA majú voči týmto krajinám aj veľký morálny dlh, keďže stáročia z nich ekonomic­ ky profitovali.

Nič nebráni, aby silové zložky EÚ konfiško­ vali veľkokapacitné a drahé lode prepravcom v pobrežných vodách Schengenu pri ich návra­ te. Prepravcovia nepoužívajú len gumené člny, ako je verejnosť informovaná zo strany úplat­ ných masmédií.

Vrcholoví politici EÚ nedokážu povedať or­ ganizátorom destabilizácie – „už dosť“, aj za cenu prerušenia spolupráce, lebo to by mali urobiť v mene zachovania svojich národov!

Pretrvávajúca nečinnosť európskych politikov môže spôsobiť násilné prevzatie moci extrém­ nymi politikmi a hnutiami. Nezvládnutie situá­ cie môže skončiť zničujúcou vojnou.

Poplatní politici v EÚ, ako Juncker, Schulz a im podobní už dali najavo, že neposlušným štá­ tom v EÚ obmedzia alebo zastavia tok peňazí z eurofondov. Je to značné vydieranie a neviem si predstaviť jeho dopad na ekonomiku.

Na základe tragických udalostí v Paríži Fran­ cúzsko vyhlásilo výnimočný stav a zaviedlo opatrenia na zvýšenie právomoci polície. Tieto opatrenia aplikujú aj ďalšie štáty Únie. Zvýše­ nie právomocí polície v ostatných štátoch môže sledovať aj iné ciele. Asi je to obava z prevzatia moci novovzniknutými ľavicovými stranami, a to si globálna elita a oligarchovia neprajú.

V súvislosti s vážnou situáciou v Európe a v ďalších krajinách si dovolím citovať rímske­ ho mysliteľa Ovídia Nasa, ktorý varoval pred ľudskou ľahostajnosťou voči zlu: „Zlu sa ihneď v počiatku postav, dlhým váhaním sa zlo zosil­ ní a neskoro potom prichádza liek.”

145

ZEM VEK Redakcia ZEM VEK

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK Mesačník / Ročník 4 – 7/2016 Cena v predaji: 3,30 € Cena pri predplatnom: 2,80 € Číslo vyšlo 1. 7. 2016 ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava E-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk Predplatné: www.zemavek.sk/predplatne REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Juraj Pokorný, Patrik Sloboda, Peter Čalovka, Artur Bekmatov, Robert Lattacher, Vladimír Líška, Milan Pullmann, Janka Rostasová, Lukáš Perný Fotograf: Matúš Plecho Obchodné oddelenie: Janka Zigová, Janka Rostasová E-mail: zemavek@zemavek.sk Jazyková redaktorka: Eliška Ryljaková

146

Autori fotografií a ilustrácií: strana 5, 42, 70 – 72, 77, 104, 106 – 109, 121: Matúš Plecho strana 10, 141: TASR strana 13: Pohoda Festival strana 49: Wikimedia commons strana 62 – 69: SITA/AP strana 83: Pieter Gerardus van Os strana 84: Ilia Jefimovič Repin strana 98 – 100: Tibor Eliot Rostas strana 125: Milina Zimková strana 131 – 135: Bruce Riley ilustračné foto: shutterstock

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2016 Júl – december: 16,80 € August – december: 14 € (vrátane poštovného)

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk/predplatne

Telefonické objednávky: 0915 895 328 v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h KUSOVÉ PREDPLATNÉ Augustové číslo si môžete objednávať do 20. júla 2016 na www.zemavek.sk.

Cena je 3,30 €/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 5. 8. 2016

ARCHÍV ZEM VEK

Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

Vydavateľ: SOFIAN, s. r. o.

Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA E­mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058 Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o.

Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 E-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk Tlač K&M, a. s.

Rumana 7, 031 80 Liptovský Mikuláš Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe.

Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339­2360 © SOFIAN, s. r. o.

www.zemavek.sk www.facebook.com/zemavek

HOVORÍME SPOLU HOCI NEMÁME ŽIADEN PRÍJEM Z REKLAMY, SME JEDINOU REDAKCIOU, KTORÁ SA SO SVOJIMI ČITATEĽMI PRAVIDELNE STRETÁVA PO CELOM SLOVENSKU. AJ TOTO JE JEDNA ZO SPRÁV, Z KTOREJ SI MÔŽETE SPRAVIŤ OBRAZ O TOM, AKO NÁM ZÁLEŽÍ NA DIALÓGU. OD SEPTEMBRA VÁS OPÄŤ RADI UVIDÍME. 24. 10. 2013 21. 11. 2013 18. 12. 2013 27. 03. 2014 28. 03. 2014 23. 04. 2014 24. 04. 2014 28. 05. 2014 29. 05. 2014 30. 05. 2014 25. 06. 2014 26. 06. 2014 27. 06. 2014 24. 09. 2014 25. 09. 2014 29. 10. 2014 30. 10. 2014 26. 11. 2014 27. 11. 2014 11. 12. 2014 22. 01. 2015 28. 01. 2015 02. 02. 2015 18. 02. 2015 26. 02. 2015 16. 03. 2015 18. 03. 2015

BRATISLAVA BRATISLAVA BRATISLAVA BRATISLAVA ROŽŇAVA BREZNO BRATISLAVA PÚCHOV BRATISLAVA GALANTA LUČENEC BRATISLAVA MICHALOVCE BRATISLAVA POPRAD NOVÁ DUBNICA BRATISLAVA BANSKA BYSTRICA BRATISLAVA BRATISLAVA MYJAVA TRENČÍN BRATISLAVA ZVOLEN ČADCA BRATISLAVA ŽELIEZOVCE

26. 03. 2015 13. 04. 2015 30. 04. 2015 11. 05. 2015 20. 05. 2015 10. 06. 2015 11. 06. 2015 12. 06. 2015 15. 06. 2015 25. 09. 2015 30. 09. 2015 08. 10. 2015 09. 10. 2015 11. 11. 2015 12. 11. 2015 17. 12. 2015 13. 01. 2016 15. 01. 2016 10. 02. 2016 11. 02. 2016 30. 03. 2016 11. 04. 2016 28. 04. 2016 29. 04. 2016 26. 05. 2016 27. 05. 2016 11. 06. 2016

TOPOĽČANY BRATISLAVA BÁNOVCE NAD BEBRAVOU BRATISLAVA ŽILINA PREŠOV BARDEJOV LEVOČA BRATISLAVA PIEŠŤANY BREZOVÁ POD BRADLOM KOŠICE SABINOV BANSKÁ ŠTIAVNICA KOMÁRNO BRATISLAVA SENEC HLOHOVEC NOVÉ MESTO NAD VÁHOM ŠAĽA NOVÁ BAŇA BRATISLAVA STARÁ ĽUBOVŇA RIMAVSKÁ SOBOTA DOLNÝ KUBÍN KYSUCKÉ NOVÉ MESTO KOŠICE

Prečo som Zem&Vek POZITÍVNY? Zem&Vek jednoznačne stimuluje diskusiu, kladie otázky a podnecuje k premýšľaniu. Otvára tabuizované témy, čo celkom jednoznačne prispieva k objektivizácii často podsúvanej reality. Táto odvaha mi imponuje.

Ing. Filip Rázga, PhD. vedecký pracovník Ústavu polymérov SAV