Zem&Vek November 2016 by Zem & Vek

VĎA

ĽOM ITE

PREDPLAT KA

REKLA MY

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK NOVEMBER 2016 www.zemavek.sk

CENA PRI PREDPLATNOM

2,80 €

CENA 3,30 €

SME TU SAMI? • DAVID ICKE: MUŽ, KTORÝ ZÁZRAČNE ZOŠALEL • KORPORÁCIE STRÁCAJÚ SCHOPNOSŤ SPLÁCAŤ DLHY •ZNEUŽITIE POHREBU MICHALA KOVÁČA • BOL BUDHOV ŽIVOT PREDLOHOU EVANJELIÍ? •VAROVANIE ARCHITEKTA EURÓPSKEJ MENOVEJ ÚNIE

UŽ V DECEMBRI 2016 VYCHÁDZA NOVÁ KNIHA

ŠÉFREDAKTORA ZEM&VEK TIBORA ELIOTA ROSTASA ŠTVRTÁ KNIHA AUTORA BESTSELLEROV MLČANIE A TITULU NIEČO SA MUSÍ STAŤ NADVÄZUJE NA PREDCHÁDZAJÚCE TÉMY, NO ZÁROVEŇ ICH POSÚVA DO ROVINY HĽADANIA A NACHÁDZANIA KONKRÉTNYCH VÝCHODÍSK. PRVÉ KAPITOLY KNIHY ARCHA POMENÚVAJÚ KRUTÚ REALITU DNEŠNÉHO SVETA. V ĎALŠÍCH AUTOR HĽADÁ HISTORICKÉ SÚVISLOSTI V UTOPICKÝCH PREDSTAVÁCH LEPŠIEHO USPORIADANIA SPOLOČNOSTI, AKO AJ V NAŠICH SCHOPNOSTIACH ZÁSADNE ZMENIŤ SVOJE ŽIVOTY CEZ POCHOPENIE TOHO, KTO SME. KNIHA V POSLEDNÝCH ČASTIACH REKAPITULUJE CESTY ZA EURÓPSKYMI KOMUNITAMI, ABY NA ZÁVER PRINIESLA VLASTNÝ KONCEPT ODPOJENIA SA OD KOLABUJÚCEHO SYSTÉMU.

OSPRAVEDLNENIE SLOVENSKEJ POŠTY PREDPLATITEĽOM VÁŽENÝ ČITATEĽ – PREDPLATITEĽ ZEM&VEK, ONESKORENÚ DISTRIBÚCIU OKTÓBROVÉHO ČÍSLA NAŠIM PREDPLATITEĽOM SPÔSOBILO ZLYHANIE SLOVENSKEJ POŠTY, KTORÁ K PROBLÉMU POSKYTLA OFICIÁLNE STANOVISKO: „PO PREŠETRENÍ BOLO ZISTENÉ, ŽE ZMLUVNÉ LISTY BOLI Z POŠTY BRATISLAVA 28 PODANÉ A VYPRAVENÉ DŇA 4. 10. 2016. PROBLÉM S NEDODANÍM ZÁSIELOK V STANOVENEJ DOBE D+4 VZNIKOL V PREPRAVE, Z KAPACITNÝCH A Z PREVÁDZKOVÝCH DÔVODOV. SITUÁCIA NÁS VEĽMI MRZÍ, ALE NEDALA SA OVPLYVNIŤ. ZÁKAZNÍKOVI SA OSPRAVEDLŇUJEME A UROBÍME VŠETKO PRETO, ABY SA V BUDÚCNOSTI UŽ TÁTO CHYBA NEZOPAKOVALA. V SÚČASNOSTI SA ZMLUVNÉ LISTY NA PREPRAVE NENACHÁDZAJÚ, BOLI VYPRAVENÉ.“ PROBLÉM NESPÔSOBILA NAŠA REDAKCIA, KTORÁ ODOVZDALA TOTO ČÍSLO DO TLAČE, AKO OBVYKLE, NAČAS. NÁM MIMORIADNE ZÁLEŽÍ NA VAŠEJ SPOKOJNOSTI A TÁTO SITUÁCIA NÁS MRZÍ O TO VIAC. VERTE, ŽE ROBÍME A BUDEME ROBIŤ VŽDY MAXIMUM PRE TO, ABY SME ZOTRVALI A NAŠE SPOLOČNÉ ÚSILIE NEVYŠLO NAZMAR.

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > NOVEMBER 2016

DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU

JEDINOU REALITOU JE VEDOMIE / 8

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA / 10 Z DOMOVA / 14 POBALTSKÁ TROJKA – MEDZI RUSKOM A NATO / 16 ĎALŠÍ DIKTÁT V MENE UŠĽACHTILÝCH CIEĽOV / 20 O KONCESIONÁRSKE POPLATKY VÔBEC NEJDE / 24 SLOVENSKÉ PRÁVNE BEZVEDOMIE / 26

ORBIS PICTUS

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 56

EKONOMIKA

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

KORPORÁCIE STRÁCAJÚ SCHOPNOSŤ SPLÁCAŤ DLHY / 30

KORUNNÍ SVEDKOVIA

VÝROKY ZASVÄTENÝCH

RENDEZ-VOUS

MUŽ, KTORÝ ZÁZRAČNE ZOŠALEL / 64

PROPAGANDA

TECHNIKY MANIPULÁCIE

ÚVOD / 34 SEN O VESMÍRNYCH BRATOCH / 36 SVEDECTVÁ O UFO – VŠETKY NIE SÚ PODVOD / 40 NAVŠTÍVILI NÁS UŽ V MINULOSTI? / 44 A ČO AK JE TO VŠETKO ÚPLNE INAK... / 50 MIMOZEMŠŤANIA OČAMI KATOLÍCKEJ VIERY / 54

STROBE TALBOTT / 31

SATIRA

AKO TO VIDÍME MY

RÁROH / 32 PREČO AMERIKANOFILOM HRABE? / 33

DÉJÀ VU

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

NICOLAE CEAUSESCU: AKO SA Z HRDINU ZÁPADU STAL „DIKTÁTOR“ / 84

STRETNUTIE S ČLOVEKOM

TÉMA MESIACA

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

NAŠA HISTÓRIA

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

STREDOEURÓPSKA CIVILIZÁCIA KRUHOVÝCH STAVIEB – RONDELOV / 88

BEZ MASKY

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

NEZNÁMI HRDINOVIA

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

TAKMER UMLČANÝ ŠTÚROV KRITIK / 96

MYSTICKÉ MIESTA

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

MALTA / 98

VEDA A TECHNIKA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

ZNEUŽITIE POHREBU MICHALA KOVÁČA / 82

DALIA GRYBAUSKAUTĖOVÁ / 92

ZÁHADNÉ EPIDÉMIE / 102

ALTERNATIVE VITA

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

JEDEN DEŇ

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

KEČUÁNSKY ŠAMANIZMUS ŽIJE / 104

ZDRAVIE

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

LIEČIVÉ BOSNIANSKE TUNELY / 108 PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 111 MANNA / 112

ZIMKOMRIAVKY

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

CLINTONKA / 122

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

(P)OTRAVINY / 113 CUKOR, NENÁPADNÝ ZABIJAK / 114 RIZIKÁ (Z) KRVNEJ PLAZMY / 115

JEDEN DEŇ S ANATÓMKOU / 118

HERBÁR

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY

JASEŇ / 116

MANDRAGORA

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

BOHOVIA ZO SÍRIA / 134 BOL BUDHOV ŽIVOT PREDLOHOU EVANJELIÍ? / 138

MÚZY

ZEM & VEK ODPORÚČA

KNIHY / 124, FILM / 125 HUDBA / 126, HRY / 127 KULTÚRNA UDALOSŤ / 128 HANS RUDOLF GIGER / 129

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

PAVUČINA

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

DANIEL LIPŠIC / 142

PRÍBEHY ZEME

VO SVITE SÍRIA / 120 ŠKVRNY NA MESIACI / 121

FOND SOFIAN zastrešujúci Fórum Slobodného myslenia sme vytvorili ako reakciu na priame zapojenie mnohých mimovládnych organizácií do ovplyvňovania politiky a verejného života, s cieľom rozvrátiť slobodu, poriadok a mier. Založili sme transparentný účet, na ktorý sme vložili čiastku 3000 €. Ambíciou FONDU SOFIAN je vďaka transparentne vyzbieraným prostriedkom vybudovať dlhodobú komunikačnú a vzdelávaciu platformu, kde budeme organizátormi prednášok, kurzov a seminárov mnohých významných osobností. Vklady nebudú použité skôr, ako neoznámime presné termíny prvých prednášok na rok 2017. Prosíme, posielajte ich na transparentný účet FOND SOFIAN, kde budú všetky informácie o vkladoch verejne dostupné:

KOREŠPONDENTI

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

ŠKOLSTVO NA KOLENÁCH / 144

TRIBÚNA

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

TISO VERZUS KISKA / 145 O MEDIKAMENTOCH / 145

Vaše finančné príspevky, prosíme, zasielajte na transparentný účet FOND SOFIAN, kde budú všetky informácie o vkladoch verejne dostupné:

IBAN: SK87 0900 0000 0051 1928 5181 WEB: http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5119285181 Viac informácií je k dispozícii na linke zákazníckeho servisu: 0915 895 328

BEZ PREDPLATITEĽOV

ZANIKNEME TOTO NÁM VĎAKA VÁŠMU PREDPLATNÉMU UMOŽŇUJE PREŽIŤ

TOTO NÁM OSTÁVA Z PREDAJA V STÁNKOCH A V NÁKUPNÝCH CENTRÁCH.

SME JEDINÉ SKUTOČNE NEZÁVISLÉ TLAČENÉ MÉDIUM, KTORÉ NEMÁ ŽIADNU REKLAMU, A TEDA ANI ŽIADNY INÝ PRÍJEM OKREM PRÍJMU Z PREDPLATNÉHO. DISTRIBÚCIA PREDPLATITEĽOM JE OVEĽA MENEJ FINANČNE NÁKLADNÁ AKO DISTRIBÚCIA DO STÁNKOV ČI HYPERMARKETOV, A PRETO SA NÁM DARÍ PREŽIŤ. BEZ NAŠICH 7000 PREDPLATITEĽOV BY SME UŽ OD ZAČIATKU ČASOPIS NEMOHLI DODÁVAŤ ANI DO SIETE NOVINOVÝCH STÁNKOV. PROSÍME ZVÁŽTE MOŽNOSŤ DOSTÁVAŤ ČASOPIS V PREDSTIHU A ZA NIŽŠIU CENU – PREDPLAŤTE SI NÁS.

VOPRED ĎAKUJEME ZA VAŠE ROZHODNUTIE

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

ESEJE NA JEDNU FAJKU > DYMOVÉ SIGNÁLY

Tibor Eliot Rostas

JEDINOU REALITOU JE VEDOMIE PREČO ŽIJEME? AKÝ JE ZMYSEL NAŠEJ EXISTENCIE? JESTVUJÚ PRINCÍPY, KTORÉ DÁVAJÚ NÁŠMU BYTIU VYŠŠÍ ROZMER? AK EXISTUJEME V TOMTO SVETE, JE TO JEDINÝ MOŽNÝ SVET, DO KTORÉHO SME SA MOHLI NARODIŤ? JE REÁLNY? AK ÁNO, ČO JE TO REALITA? JE TO FYZICKÝ SVET? SVET ZADEFINOVANÝ V ČASE A V PRIESTORE? UVEDOMUJEME SI VŠETKY ASPEKTY MYSLE A VNÍMANIA? ČO SA DEJE SO SVETOM VTEDY, KEĎ HO NIKTO NEVNÍMA? A ČO AK JE SVET OKOLO LEN INDIVIDUÁLNOU FATAMORGÁNOU ODOHRÁVAJÚCOU SA IBA VO VNÚTRI NÁS SAMOTNÝCH? 8

VŠETKY POPISY REALITY SÚ LEN DOČASNÝMI HYPOTÉZAMI. BUDHA

pohľadu prastarých vieroučných tradícií, ale aj z pohľadu vedcov nezaťažených tunelovým videním, nie je tento typ otázok irelevantný. Naopak. Stále naliehavejšie sa ozýva volanie po porozumení toho, kto vlastne sme. Ak si budeme vedieť odpovedať na význam nášho účinkovania v tomto svete, budeme mu aj lepšie rozumieť. Žijeme v prelomovej epoche. Na jednej strane sa nám otvárajú netušené možnosti, ako poodhaliť oponu, no na strane druhej sme vystavení masívnej frustrácií z krízy hodnôt a absencie prirodzených autorít. V tomto zmysle je asi tým najdôležitejším krokom krok k sebe samým. Z celkom pochopiteľných dôvodov je naša pozornosť prenesená k triviálnym útekom z reality alebo úplne základným nutnostiam udržania existencie. Preto sa otázky vzťahujúce k nášmu ja pre drvivú väčšinu zdajú celkom nepraktické, bez dôležitejšieho významu. Ibaže toto sú otázky a témy meniace naše doterajšie vnímanie. Ak budeme schopní klásť si takéto i podobné otázky a hľadať k nim

odpovede, budeme na ceste vymanenia sa zo stereotypov percepcie, akou posudzujeme svet. Jeho fundament spočíva v našom vedomí. Rozširovanie hraníc vedomia, približovanie sa k jeho podstate – to sú koordináty, akými sa prenesieme zo zajatia doterajších šablón, paradigmy. Max Planck napísal, že „nová vedecká pravda nevíťazí tak, že oponentov presvedčí a ukáže im svetlo, ale skôr tak, že jej oponenti postupne vymrú.“ Ak chceme posudzovať svet geopolitiky, ekonomiky a monetárneho systému, svet manipulácie médiami a mnohých ďalších úrovní, musíme najprv porozumieť svetu nášho ja, svetu, kde prebýva vedomie. Svetoznámy fyzik, psychológ, futurológ a spisovateľ Peter Russell píše, že „pokiaľ ide o vedomie samotné, veda sa nepochopiteľne celkom odmlčí. Vo fyzike, chémii, biológii či akejkoľvek inej vede nie je nič, čo by vysvetľovalo, prečo máme vnútorný svet. Svojím spôsobom by boli vedci šťastnejší, keby nič také ako vedomie neexistovalo.“ Americký filozof Thomas Kuhn však riešenie našej neschopnosti

vysvetliť si vedomie z pohľadu západnej vedy pomenúva ako zmenu paradigmy. Proces sa spúšťa, ak sa existujúca paradigma stretne s anomáliou, akú aktuálny svetonázor nie je schopný vysvetliť. V tomto momente sa začne stupňovať tlak, ktorý je časom čoraz intenzívnejší, až napokon prelomí mantinely. Všetky naše existujúce problémy sú zadefinované v hmotnej podstate sveta, v ktorom zohrávajú mimoriadnu úlohu čas a peniaze. Obe sú ilúziou. My sme jej podľahli a odvíjame od nej všetky naše túžby a nevyhnutnosti. Sme presvedčení, že svet je skutočne fyzický, že hmota je neoddiskutovateľná realita vytvárajúca rámec našich možností. Poďme sa teda pozrieť na svet hmoty a ducha. Najprv si položme otázku. Ako je možné, že nemateriálne vedomie sa vyvinulo z matérie, z mozgovej hmoty, z fyzickej podstaty ľudskej bytosti? Práve takto nám to existujúca metaparadigma západného myslenia vysvetľuje. Christian de Quincey k tomu dodáva, že „vedci sú vo zvláštnej pozícii, keď sú každý deň konfrontovaní s nevyvrátiteľným faktom svojho vlastného vedomia, bez toho, aby boli schopní ho vysvetliť.“ Druhou otázkou je, ako je možné, že fyzický svet jestvujúci predovšetkým ako prázdny priestor na nás pôsobí v podobe nepreniknuteľnej, pevnej hmoty? Ak si totiž predstavíme atóm, potom je jeho pomer k jadru približne rovnaký ako pomer malej mince k veľkosti katedrály Notre Dame. Všetko ostatné je prázdnota, lepšie povedané kmitočty a vibrácie, aké nie sme schopní vnímať. Sir Arthur Eddington ešte na počiatku dvadsiateho storočia prehlásil, že „hmota je väčšinou strašidelne prázdny priestor.“ Presnejšie, je to z 99,99 percent prázdnota. Peter Russell uvádza, že „s rozvojom kvantovej teórie fyzici zistili, že aj subatomické častice majú k pevnosti ďaleko. V skutočnosti vôbec nie sú takou hmotou, akú ju poznáme. Nemôžu byť odchytené a presne zmerané. Väčšinou skôr pripomínajú vlny než častice. Sú ako rozmazané obláčiky potenciálnej existencie, bez konkrétneho umiestnenia. Nech už je hmota čokoľvek, je len

veľmi málo hmotná, ak vôbec.“ Ako je teda možné, že nie sme schopní prechádzať stenou alebo prestrčiť ruku cez stôl vytvorený z 99,99 percent z prázdnoty? Ponúka sa niekoľko vysvetlení. Jedným z nich je rýchlosť pohybu elektrónov okolo jadra. Je to niečo podobné ako ohňová šou. Oheň v kahanci na reťazi je najprv jedným plápolajúcim bodom, no len čo sa dostane do pohybu, vytvorí žiarivý kruh okolo človeka držiaceho reťaz. Skúste sa k nemu priblížiť – bude to mať podobný výsledok ako vaše rozhodnutie prestrčiť ruku cez stôl. Ďalším z doplňujúcich vysvetlení je predpoklad, že sme účastníkmi projekcie, kolosálneho holografického divadla. Našimi piatimi zmyslami ho dekódujeme ako realitu, netušiac, že je to senzuálny klam vysielaný do ľudskej čítačky reality – do mozgu. Elektrochemické reakcie v ňom tvoria to, čomu vravíme realita. Nuž, potom ale treba podotknúť, že existuje ohromné spektrum informácií, ktoré si mozog vysvetľuje po svojom – sú to fatamorgány zmyslov, ktoré sú len ilúziou. Tu si treba predstaviť všetky tie 3D hologramy alebo vizuálne optické klamy a podobne. K tomu, aby sme mohli fungovať v spektakulárnom, iluzórnom svete „reality“ nám systém matrixu ponecháva čas na spracovanie a dekódovanie. Naše vnímanie sa približne pätinu sekundy oneskoruje za fyzickou realitou. Mozog však túto zdanlivo nepodstatnú odchýlku kompenzuje a necháva nás v tom, že s okolitým svetom intereagujeme bezprostredne a priamo. Vzhľadom na skutočnosť, že nie sme schopní vnímať ani len desatinu percenta toho, čo sa skutočne vidieť dá, že sme vo svete fyzickej reality stvorenej z 99,99 % z ničoho, z prázdnoty, dostávame sa k tým najkľúčovejším otázkam nášho bytia na svete. Nie je to všetko excelentne simulované prostredie? Niečo ako najdokonalejšia možná hra virtuálnej reality? Všetky nitky a spojivká totiž presne túto eventualitu naznačujú. Ak by tento predpoklad bol predpokladom správnym, kto je potom projektantom a čo sa skrýva za plátnom, na ktoré sú premietané naše osudy?

Týmito a mnohými ďalšími témami sa zaoberá nový knižný titul ARCHA od Tibora Eliota Rostasa. Vychádza v decembri 2016.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

ORBÁN DESÍ EUROKRATOV

šetko to posmievanie sa maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi v médiách hlavného prúdu, že ho zradili vlastní spoluobčania, keď nepočúvli jeho výzvy, aby šli masovo na referendum o migračných kvótach, nemôže prekryť skutočnosť, že Brusel sa vzdorovitého Maďara naďalej bojí ako čert kríža. „Ste za to, aby EÚ mohla aj bez súhlasu maďarského parlamentu stanoviť povinné presídlenie nemaďarských občanov do Maďarska?“ znela otázka na hlasovacom lístku. Apatickosť, pohodlnosť či averzia občanov voči účasti na cirkusoch okolo volieb, mali v prvú októbrovú nedeľu ten nešťastný následok, že plebiscit odignorovali tri pätiny oprávnených voličov. Optimizmus Viktora Orbána (niekdajšieho euronadšenca, ktorý postupne vytriezvel z eurohviezdičkovej ilúzie), že ak Maďari povedia v referende kvótam „nie“, zvrátia uskutočňovanie dlhodobých projektov migračného demografického inžinierstva globalistov, bol nákazlivý. Natoľko nadchol tie dve pätiny oprávnených voličov, ktoré sa dostavili k hlasovaniu, že takmer všetci odmietli prerozdeľovací systém z dielne Európskej komisie, schválený v septembri 2015 ministrami spravodlivosti a vnútra členských krajín EÚ. Referendum však nenadobudlo právoplatnosť, pretože tá si podľa ústavy vyžadovala volebnú účasť nad 50 %. 40,68 % bolo málo a poskytlo Bruselu príležitosť zintenzívniť propagandistickú kampaň proti Orbánovi. Len Putin bude odteraz démonizovaný viac než Orbán, pretože ruský prezident podvracia celý globálny mocenský systém, zatiaľ čo maďarský ministerský predseda „iba“ jeho európske zložky. Bývalý nádejný politický káder globalistov, ktorému Sorosova nadácia poskytla v roku 1989 štipendium na Oxfordskú univerzitu, aby sa tam pripravil na nový spôsob vládnutia v systéme tzv. liberálnej demokracie, svojich učiteľov

ale prehliadol a zavrhol. A s nimi aj celú dogmu o liberálnej demokracii. To by nebolo pre nadnárodných vladárov nad Maďarskom a Európou také hrozné, keby nezačal rozvíjať vlastnú teóriu o demokracii vhodnej pre Maďarsko. Podľa jeho názoru sú liberalizmus, multikulturalizmus a iné novodobé „izmy“ preberané od transatlantického Západu pre Maďarsko nevhodné a v mnohom škodlivé. Nápravu vidí v návrate k národným hodnotám, ktoré sa v minulosti osvedčili. Divoké miešanie obyvateľstva riadenou masovou migráciou z Ázie a Afriky odsudzuje ako protinárodné, protištátne i protieurópske. Kým ešte pred rokom stál svojhlavý maďarský premiér mimo svojej domoviny nepochopený a odsudzovaný, dnes mu dávajú za pravdu minimálne v stredoeurópskom susedstve Maďarska. Washington s Bruselom chcú zamedziť šíreniu „infekcie populizmu z Maďarska“ a pôjdu teraz proti nemu tvrdšie a priamejšie než dosiaľ. Jeho príklad je nákazlivý. Stáva sa tribúnom ľudu, a nielen maďarského. A nebojí sa vyargumentovať si svoju pravdu v Bruseli. Eurokracii ide o čas, pretože Orbán sa chystá pretlačiť v parlamente prijatie ústavných zmien, vrátane dodatku o znížení kvóra potrebného pre právoplatnosť výsledkov všeľudových hlasovaní. Nebudú ľutovať žiadnej námahy na rozbitie názorovej a hlasovacej súdržnosti Stredoeurópanov v EÚ. Pokúsia sa o trvalé rozštiepenie Vyšehradskej štvorky a zabránenie tomu, aby ju posilnilo Rakúsko, Chorvátsko a Slovinsko. Jeden z nástrojov rozbroja majú v rezerve už roky. Je ním prepiaty nacionalizmus, najmä maďarský voči Slovensku a Chorvátsku. Orbán nedosiahne bez podpory poslancov nacionalistickej strany Jobbik dvojtretinovú väčšinu na presadenie ústavných zmien. Nie je isté, či Jobbik odolá príležitosti a huckaniu zo zahraničia, aby vyžadoval od premiéra ráznejšiu obranu národných záujmov za hranicami Maďarska.

HOLLANDE KRITIZUJE USA ZA PRENASLEDOVANIE EURÓPSKYCH SPOLOČNOSTÍ

Francúzsky prezident Francois Hollande kritizoval Washington za mnohomiliardové pokuty, ktoré uložil veľkým európskym spoločnostiam, zatiaľ čo chráni americké firmy. „Keď ide Európska komisia po spoločnosti Google alebo digitálnych gigantoch, ktoré v Európe neplatia dane, Amerika jej to zazlieva,“ povedal Hollande v rozhovore pre časopis L'OBS. Hollande obvinil USA z toho, že „nehanebne" požadujú pokutu vo výške takmer 9 miliárd dolárov od francúzskej banky BNP Paribas. Spomenul tiež Deutsche Bank. Americké ministerstvo spravodlivosti chce od nemeckej banky 14 miliárd dolárov, obviňujúc ju z podvodu pri nakladaní s cennými papiermi krytými hypotékami pred finančnou krízou. To je dôvod, prečo Paríž nikdy nepodporil dohodu o voľnom obchode s USA, dodal francúzsky prezident. Hollandov prejav prichádza niekoľko dní po tom, čo správa francúzskeho parlamentu „zbombardovala“ Washington za čoraz agresívnejšie využívanie extrateritoriálnych zákonov, ktoré vyústilo do miliardových pokút voči európskym spoločnostiam. Predseda nemeckého parlamentného hospodárskeho výboru Peter Ramsauer povedal, že Washington má „dlhú tradíciu“ vo vedení obchodnej vojny v prospech americkej ekonomiky, pričom prípad Deutsche Bank je toho príkladom. Ďalší nemecký politik, spojenec kancelárky Angely Merkelovej a europoslanec Markus Ferber uviedol, že vyšetrovanie Deutsche Bank

bolo odvetou typu „oko za oko" za pokutu vo výške 13 miliárd eur, ktorú Brusel uložil spoločnosti Apple za vyhýbanie sa plateniu daní v Európe.

BAYER VŤAHUJE DO EURÓPY TRÓJSKEHO KOŇA

Nemecký chemický a farmaceutický koncern Bayer pohlcuje americkú agrochemickú chobotnicu Monsanto, ktorá svojimi chápadlami obopína celú planétu. Zaplatí za ňu horibilnú sumu 66 miliárd dolárov. Bayer ich získa kombináciou úverov a vlastného kapitálu. Ten vlastný však nevyberie z firemnej pokladnice. Menšiu časť získa emisiou dlhopisov. Hlavnú časť – a to si treba všimnúť – prisľúbilo konzorcium takých finančných ťažkotonážnikov ako Bank of America, Merrill Lynch, Credit Suisse, Goldman Sachs, HSBC a JP Morgan. Prví dvaja menovaní z tejto svetovej finančníckej smotánky sú aj hlavnými poradcami spoločnosti Bayer. Kupuje Bayer Monsanto, alebo kupujú bankári úvermi Bayer pre Monsanto? Schopnosť zadlžujúceho sa Bayeru splácať úvery bude závisieť aj od jeho schopnosti a ochoty využívať bez škrupúľ všetok ziskový potenciál amerického giganta. Monsanto bude prostredníctvom Bayeru šíriť zatiaľ nezdiskreditovanú osvetu o inovatívnom prevrate, ktorý vnáša technológia geneticky editovaných rastlín (Genetically Edited Crops) do sféry genetického inžinierstva. Zatiaľ čo pri genetickej modifikácii sa do genómu rastliny vnášajú gény cudzích druhov, vrátane živočíšnych, pri editovaní sa iba edituje, teda manipuluje s vlastnými, vysvetľuje zjednodušene server NaturalBlaze.com. Budúcnosť ukáže, či takáto argumentácia presadzovaná masívnymi nátlakovými prostriedkami prekoná v Nemecku a inde na Starom kontinente inštinktívnu nedôveru voči nahradzovaniu prirodzených plodín geneticky upravovanými. Zadĺžený Bayer bude na novej vlne presviedčacej kampane hmotne zainteresovaný. Monsanto už naznačilo, ako asi bude ťahať nitkami spoza širokého chrbáta Bayeru. 22. septembra získalo licenciu s globálnou platnosťou na používanie technológie editovania genómov, ktorú chce využívať ako príklad toho, keď sa agrochémia a biochémia spoja s genetickým inžinierstvom „pre naše dobro“.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ECB likvidujú trhovú disciplínu. Takže neexistuje fiškálny kontrolný mechanizmus prostredníctvom trhov či politiky. Menová únia tak vykazuje všetky črty blížiacej sa pohromy,“ povedal. Bývalý hlavný ekonóm ECB kritizoval eurozónu aj za politiku kvantitatívneho uvoľňovania a nákup dlhopisov s „umelo nízkymi“ alebo zápornými výnosmi v hodnote viac ako bilión eur. Issing je známy svojou kritikou záchranného plánu pre Grécko v roku 2010. Tvrdil, že tento bol skôr záchranou nemeckých a francúzskych bánk, financujúcich Atény. Povedal, že Grécko by mali z eurozóny vylúčiť, aby sa ostatní členovia z jeho prípadu poučili. Podľa ekonóma sa Aténam mala poskytnúť pomoc len v prípade, že by sa vrátili k drachme.

NEMECKO CHCE BUDOVAŤ VOJENSKÚ ZÁKLADŇU V AFRIKE

12 BELGICKÉ VALÓNSKO ODMIETA DOHODU CETA

Zákonodarcovia z Valónska, francúzsky hovoriaceho regiónu v Belgicku, hlasovali proti uzavretiu obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou, čím ohrozili vznik tejto dlho odkladanej zmluvy. Valónsky líder Paul Magnette povedal, že nedovolí, aby vláda Všeobecnú hospodársku a obchodnú dohodu (CETA) podpísala. Belgická federálna vláda zmluvu podporuje, Brusel však zo zákona potrebuje podporu všetkých siedmich regionálnych, jazykových a federálnych celkov. Kanadský premiér Justin Trudeau povedal, že mu po dvoch rokoch prieťahov už došla trpezlivosť a upozornil, že neúspech dohody vyšle „veľmi jasný signál... že Európa nie je produktívna.“ Nemecký ústavný súd napriek silnému odporu obchodnú zmluvu podporil. Nemci už nazbierali asi 200-tisíc podpisov proti paktu. Anti-CETA aktivisti vyhlásili, že by porušovala práva zamestnancov a slúžila záujmom bohatej elity. Takisto tvrdia, že pakt zneužijú na presadenie ďalšej kontroverznej obchodnej dohody medzi EÚ a USA s názvom TTIP. Dohoda s Kanadou má za cieľ ihneď po jej ratifikácii zrušiť clá na 98 percent tovaru a zahŕňa aj spolu-

prácu v oblasti regulácie, lodnej dopravy, trvalo udržateľného rozvoja a prístupu k vládnym tendrom. Dohoda zavedie tajný firemný súdny systém, oprávňujúci veľké podniky žalovať štáty za politiku, ktorá ohrozuje ich zisky. Zároveň pripravuje pôdu pre privatizáciu verejných služieb, zrušenie štátnej regulácie a ochrany v sociálnej oblasti, v oblasti zdravotnej starostlivosti a v oblasti životného prostredia.

VAROVANIE ARCHITEKTA EURÓPSKEJ MENOVEJ ÚNIE

„Eurozóna je ako časovaná bomba, ktorá skôr alebo neskôr vybuchne,“ uviedol jeden zo zakladateľov jednotnej meny a prvý hlavný ekonóm Európskej centrálnej banky (ECB) Otmar Issing. „Jedného dňa sa domček z kariet zrúti,“ povedal Issing v rozhovore pre časopis Central Banking. „Realisticky sa budeme potácať a prebíjať od jednej krízy k nasledujúcej. Je ťažké predpovedať, ako dlho to vydrží, nemôže to však ísť takto donekonečna,“ dodal ekonóm. Podľa Issinga je ECB na „šikmej ploche“, keď ničí systém zachraňovaním krachujúcich štátov. „Pakt stability a rastu viac či menej zlyhal. Intervencie

Týždeň po tom, čo USA potvrdili výstavbu vojenskej základne v Nigeri, oznámilo plány na zriadenie vlastnej základne v tejto chudobnej západoafrickej krajine aj Nemecko. Bernd von Munchow-Pohl, nemecký veľvyslanec v Nigeri, to oznámil počas svojho prejavu 5. októbra v Niamey, hlavnom meste krajiny, ako uvádza AFP. „Zriadením nemeckej vojenskej leteckej základne v Niamey na podporu misie MINUSMA v Mali, ktorú Nigéria podporuje od začiatku, sa začala nová kapitola našej spolupráce," povedal von Munchow-Pohl. MINUSMA je skratka pre mierovú misiu OSN v Mali. Von Munchow-Pohl uviedol, že Nemecko je „pripravené sa viac angažovať v Sahelskej oblasti (a) zároveň prevziať ešte väčšiu zodpovednosť,“ povedal veľvyslanec, nazvúc Nigériu „hlavným partnerom“ Nemecka a „kľúčovou krajinou v boji proti terorizmu a nelegálnej migrácii“. USA koncom septembra potvrdili, že budujú novú základňu v Agadez, v centre krajiny, a to buď v hodnote 50 miliónov dolárov, ako uviedol Pentagón alebo dokonca až 100 miliónov dolárov, ako 30. septembra uviedol Intercept (portál theintercept.com) citujúc dokumenty, ktoré získal v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. USA už umiestnili ozbrojené drony „Reaper“ na leteckej základni v Niamey, z ktorej podporujú francúzsku protiteroristickú operáciu

Barkhane, zameranú na krajiny v oblasti Sahelu, ako sú Mali, Čad, Burkina Faso, Nigéria a Mauretánia. Nemecký kabinet v máji odsúhlasil rozšírenie prítomnosti svojej armády v Afrike.

ORWELLOVE VÍZIE SKUTOČNOSŤOU V ČR

27. 5. sme na našom webe v článku „Česku hrozí historická repríza normalizačného obdobia!“ písali o znepokojujúcom vývoji v krajine našich západných susedov, naznačujúcom zavádzanie opatrení smerujúcich k likvidácii základných občianskych práv a slobôd. Odvtedy sa udalosti posunuli o ďalší krok. Zatiaľ čo vtedy ČT avizovala vytvorenie špeciálneho tímu, ktorý mal na hrane zákona „preverovať aktivity na internete či sociálnych sieťach“, označené podľa bližšie nešpecifikovaných kritérií za „ruskú propagandu“, dnes sa už neskrývane hovorí o novom útvare na Ministerstve vnútra ČR, ktorý svoju činnosť spustí od Nového roka 2017 pod kurióznym názvom: Odbor proti dezinformáciám. Bude „sledovať lživé weby a bojovať s propagandou“, podľa článku, ktorý 20. 10. publikovali Hospodářské noviny. Spoločnosť je vraj pod silným vplyvom dezinformačných kampaní cudzích štátov, ktoré sa usilujú ovplyvňovať jej verejnú mienku. Podľa iniciátorov kontroverzného odboru je polovica Čechov presvedčená, že za migráciou zo Sýrie môžu USA, alebo že by NATO spojeneckému štátu v prípade jeho napadnutia nepomohlo. Úlohou novozaloženého útvaru bude teda brániť rozširovaniu „propagandy, nepravdivých či zavádzajúcich informácií, kriminality v kyberpriestore a tzv. hybridných hrozieb“. Dych vyráža neškodne sa tváriaca zmienka o tom, že pracovníci Odboru proti dezinformáciám budú poverení odovzdávať získané údaje a dáta polícii, armáde, ako aj tajným službám. Podľa staršieho článku z rovnakého zdroja (4. 10.) sa má na šikanovaní nevhodne zmýšľajúcich občanov ČR podieľať aj vojenská kontrarozviedka, ktorá bude pod zámienkou „zabezpečenia kybernetickej ochrany ČR“ prostredie českého internetu trvalo monitorovať. Žiaden kritický hlas varujúci pred možnosťou zneužívania tohto systému sa v českom vládnom kabinete nevyskytol. (sb, ps, jup)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

FICO SA POKÚŠA ZLÚČIŤ NEZLUČITEĽNÉ

ROZKOL MEDZI PREZIDENTOM A PREMIÉROM GRADUJE

lava štátu Andrej Kiska smeruje svojimi vyhláseniami nezadržateľne k vyvolaniu roztržky a následne hlbokého rozkolu medzi najvyššími ústavnými činiteľmi SR. Jeho nedávna kritika na adresu Vyšehradskej štvorky (V4), ktorá má vraj „zlý imidž“, rozhorčila predsedu vlády SR Roberta Fica natoľko, že sa neudržal a pred začatím samitu Rady EÚ prezidentovi SR, ktorý bol v tom čase na oficiálnej návšteve Švajčiarska, poslal z Bruselu do Bernu odkaz. „Nerozumiem slovám pána prezidenta Kisku na adresu V4. Sú neadekvátne, pretože keby nebola V4, tak máme dnes povinné kvóty, keby nebola V4, tak SR nemôže ošetrovať vlastné záujmy, pokiaľ ide o plyn, ktorý prechádza cez našu krajinu,“ obhajoval premiér zmysel existencie regionálneho zoskupenia, ktorého lídri sa pred bruselským samitom zišli na ďalšom z tradičných stretnutí. Fico Kiskovi zároveň vytkol jeho stretnutie s dalajlámom. Pripomenul mu, že ako šéf kabinetu zodpovedá za hospodárske vzťahy s inými krajinami i za to, aby vznikali obchodné príležitosti. „To, čo urobil Kiska, jednoznačne poškodilo slovensko-čínske vzťahy a na tom nie je nič tajomné,“ uviedol premiér, odvolajúc sa na rovnaký názor šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka. „Nepovažujem za vhodné posielať si odkazy z Bruselu do Bernu. Ale som, samozrejme, pripravený diskutovať o tom, kto sú naši partneri v zahraničnej politike, o smerovaní našej zahraničnej politiky doma v Bratislave,“ poslal na revanš Kiska Ficovi z Bernu do Bruselu odkaz, ktorý pre TASR sformuloval jeho komunikačný poradca Roman Krpelan. „Jednou z tém návštevy je školstvo, preto sú tu so mnou aj rektori našich univerzít a predseda Slovenskej akadémie vied. Slovensko sa má od Švajčiarska v oblasti školstva, vedy, výskumu a inovácií čo učiť,“ odporučil prezident premiérovi oblasti, ktoré by ho mali skutočne trápiť.

Premiér predsedajúcej SR Robert Fico informoval na samite Európskej rady v Bruseli (20. 10.), kde sa stretli prvýkrát od brexitu lídri všetkých 28 členských štátov EÚ, o prácach na alternatívnom návrhu reformy azylovej politiky. Ten

by mohol nahradiť zavrhnutý systém povinných kvót z dielne EK, ktorý si medzi členskými štátmi len ťažko získava podporu. „Kvóty sú politicky mŕtve, nikto ich nerešpektuje, nikto ich neaplikuje, ale právne žijú, lebo rozhodnutie ministrov vnútra stále existuje,“ skonštatoval Fico a dodal, že SR stále záleží na žalobe, ktorú pre kvóty podalo, preto žiada, aby to bolo uvedené aj v zázname rokovaní zo samitu. Zdanie jednoznačnej a zrozumiteľnej pozície však vzápätí rozptýlil vyhlásením, že v pozícii predsedníckeho štátu máme povinnosť predložiť alternatívu a hľadať východisko. Túžba zapáčiť sa a súčasne trvať na svojom je v praxi nenaplniteľná. Tak ako Robert Fico na adresu strojcov protiruských sankcií vždy povie, že „sú nezmyselné a škodlivé, ale nebude rozbíjať jednotu EÚ“, skončí aj jeho úsilie skĺbiť očividný zámer nanútiť Európe novú etnickú skladbu s ochranou jej národných záujmov v slepej uličke.

STOLTENBERG DOZERAL NA DEBATU O EUROARMÁDE

„Spolupráca medzi NATO a EÚ je bližšia ako kedykoľvek predtým. Vítam diskusie o tom, ako posilniť európsku obranu a bezpečnosť, pretože neexistuje rozpor medzi silnou európskou obranou a silným NATO, naopak, obe inštitúcie to posilňuje,“ vyhlásil 27. 9. na neformálnom zasadnutí ministrov obrany členských krajín

EÚ v Bratislave generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Ten spolu s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku Federicou Mogheriniovou prišiel do metropoly na Dunaji dozrieť, aby sa avizovaná debata o „implementácii obranných aspektov globálnej stratégie EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky“ nezvrhla smerom, ktorý by bol v Pentagóne ťažko obhájiteľný. Šéfka diplomacie EÚ britský postoj podporila a účastníkov zasadnutia odkázala na zmluvy EÚ, ktoré vytvorenie európskej armády údajne nedovoľujú. Na znak svojej oddanosti prehnitému modelu nerozbornej jednoty EÚ a NATO vyzdvihla prítomnosť jeho generálneho tajomníka v Bratislave. Stoltenberg blízkosť rozpadu NATO zatiaľ nepotvrdil.

Cvičenie sledoval aj zástupca veľvyslanca USA v Bratislave Liam Wasley, ktorý považuje za „skvelé, že sú tu zariadenia z ôsmich rôznych krajín a dokážu spolupracovať“. O dojmoch iných na Slovensku pôsobiacich diplomatov z vojenskej exhibície NATO v Lešti sa agentúrne zdroje nezmieňujú.

SIS V KRÁŽOCH POHLAVÁROV RÍMSKOKATOLÍCKEJ CIRKVI?

V návale informačného smogu sa v lete 2016 objavila informácia, že novým riaditeľom Slovenskej informačnej služby (SIS) sa stal, zrejme na návrh SNS, Anton Šafárik, ktorý má

CVIČENIE NATO V LEŠTI

Posledný septembrový deň uzavrel ďalší diel zo seriálu čoraz častejších spoločných cvičení NATO, tentoraz zameraný na zdokonaľovanie súčinnosti pri eliminácii „pomyselného útoku zo vzduchu“ v súlade s článkom päť Washing tonskej zmluvy. Podľa štatistiky MO SR prišlo na medzinárodné cvičenie Tobruq Legacy 2016 (20. – 30. 9.) do priestoru Centra výcviku Lešť

500 kusov vojenskej techniky, 1250 zahraničných a 450 slovenských vojakov pochádzajúcich z 8 štátov (SR, ČR, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Slovinsko, Poľsko a USA), zatiaľ čo ďalších 8 (Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko, Portugalsko, Švédsko, Nórsko, Bulharsko) prijalo účasť v úlohe pozorovateľa. Cieľom malo byť „zladenie interoperability systémov protivzdušnej obrany členských krajín NATO“.

15 k štruktúram Bratislavskej arcidiecézy bližšie, ako to prezentujú médiá. Bol totiž ekonómom Trnavskej arcidiecézy v časoch, keď ju spravoval súdny vikár arcibiskupa Sokola, terajší bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský, ktorý v honbe za kardinálskym klobúkom neváhal odstrániť svojho najväčšieho konkurenta Róberta Bezáka. Ani taký zdatný bezpečnostný analytik, akým je Milan Žitný, podľa vlastných slov nevie vyhodnotiť záujmy Rímskokatolíckej cirkvi (RKC). Na prepieranie peňazí v občianskej sfére slúži tretí sektor obvykle charitatívneho zamerania. V RKC sa najlepšie darí neštandardnej spoločnosti, ktorá nesie názov Zvrchovaný rád Maltézskych rytierov (ZRMR). Tým, že diplomaticky nepatrí pod Vatikán, že používa medzinárodnú právnu subjektivitu a má vlastné zastupiteľstvá po celom svete, môže byť spoľahlivejšou práčkou mafiánskych peňazí ako vatikánska banka. V roku 2012 boli do ZRMR prijatí aj Zvolenský a Sokol spolu s nunciom Giordanom. (jup, pg)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Juraj Pokorný

POBALTSKÁ TROJKA – MEDZI RUSKOM A NATO

AK SA POVIE POBALTIE, VÄČŠINE Z NÁS SA VYNORÍ V HLAVE EXOTICKÝ REGIÓN EURÓPSKEHO SEVERU. BÝVALÁ PRÍSLUŠNOSŤ JEHO TROCH ČLENOV K „NEROZBORNÉMU“ ZVÄZKU 15 SOVIETSKYCH SOCIALISTICKÝCH REPUBLÍK ROZHODNE NIE JE ZÁRUKOU VYVÁŽENEJ POZÍCIE V SÚČASNEJ VEĽMOCENSKEJ KONŠTELÁCII. STAV TRVALEJ KONFRONTÁCIE POBALŤANOV S RUSMI, PODNECOVANÝ STRIEDAVO POLIAKMI, UKRAJINCAMI, AMERIČANMI A SPORADICKY AJ ŠKANDINÁVCAMI MU TOTIŽ DODÁVA IMIDŽ JEDNOLIATOSTI, REALIZUJÚCI SA NA BÁZE ICH DÔMYSELNE PREROZDELENEJ SÚČINNOSTI (NIEČO NA SPÔSOB LOVECKEJ TAKTIKY VLČEJ SVORKY).

NEŠTANDARDNÝ ÚTVAR

Chápať Litvu, Lotyšsko a Estónsko len ako geo graficko-politické zoskupenie trojice slabých štátikov, ktoré sa popri svojich zlomyseľných a svojhlavých vodcoch zviditeľnili nechutnými rybacími konzervami (vlaňajšia aféra so zvýšeným obsahom karcinogénneho benzopyrénu, od ktorej mediálny mainstream odvádzal pozornosť tupou antiruskou propagandou), by však znamenalo veľký lapsus. Región „pobaltskej trojky“, ktorý za uplynulé štvrťstoročie prešiel pozoruhodným ekonomickým vývojom a ktorého hlavné mestá Vilnius, Riga a Tallin sa dnes vynímajú ako moderné európske metropoly, totiž nie je až taký politický monolit, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Napriek tomu vníma väčšina Európy Pobaltie ako neštandardný fenomén na politickej mape Európy. Cieľavedome pripravovaný vojnový stav s Ruskom, ktorý jeho predáci pre spolu asi 6,2 milióna obyvateľov zvolili, veští trpkú žatvu. Pod ochrannými krídlami NATO a USA, ktoré si z ich tiel plánujú urobiť živé štíty, strácajú zdravý úsudok a neprezieravo volia ponižujúce gestá, ktoré sú len politickou transpozíciou individuálneho ľudského gangsterizmu.

LITVA – LÍDER VOJNOVEJ PROPAGANDY

Jediná republika bývalého ZSSR s dominantným postavením katolíckej cirkvi, relatívne najľudnatejší, ale i najvzdorovitejší štát Pobaltia, sa svojou nacionalistickou rétorikou pasuje za regi-

E ST

ÓN

LOT Y

Š S KO

LITVA

17 onálneho lídra, udávajúceho ostatným charakter vojnovej propagandy. Odpoveď na otázku, komu môžu Litovčania za tento neslávny primát ďakovať, je výnimočne jednoduchá: svojej prezidentke Dalii Grybauskaitéovej, ktorej politika pripomína – aj keď v zjavne užšom formáte – deštruktívne aktivity kancelárky NSR Angely Merkelovej na európskej scéne. Hlava litovského štátu, často označovaná za „litovskú železnú lady“, má však iný vkus a za svoj politický vzor považuje Margaret Thatcherovú. Udržiavať tvrdý kurz v krajine jej umožňuje aj jej národnostné zloženie, ktoré popri dominantných Litovčanoch (83 %) spoluvytvárajú menej početní Poliaci (6,7 %), Rusi (6,3 %) a Bielorusi (1,2 %). Ako píšeme v rubrike Bez masky, Grybauskaitéovej vstup do európskej politiky vo funkcii eurokomisárky pre vzdelávanie a kultúru sa odohral v ten istý deň, v ktorý Litva vstúpila do EÚ (1. 5. 2004), čo má s ohľadom na Prvý máj sviatočnú symboliku, keďže predáčka Litvy začínala svoju kariéru ako členka KSSZ. Ani tento kontroverzný bod v profesijnom CV jej však nebráni, aby počas

svojich rusofóbnych výpadov zavše strácala zmysel pre sebakontrolu. Namietať, že sa vnútorná politika Litvy vzďaľuje tézam obsiahnutým v manifestoch európskej sociálnej demokracie, by nebolo korektné. Dôraz na prehodnotenie investičného programu vlády a ochranu osôb s najnižšími príjmami tvorili základné piliere predvolebnej kampane D. Grybauskaitéovej. Tá si na mušku vzala nielen kabinet ministrov na čele s Gediminasom Kirkilasom, ktorému pripísala vinu za nepripravenosť na blížiacu sa finančnú krízu, ale aj samotnú EÚ, ktorej rozpočet na poste eurokomisárky presmerovala z poľnohospodárskych programov na podporu zamestnanosti a rastu. Zatiaľ čo v prípade Ruska stavia súčasný Vilnius na komplexnej deštrukcii všetkého, čo sa len dá, vzťahy k ostatným bližším či vzdialenejším susedom (Lotyšsku, Poľsku, Bielorusku, Nórsku a Švédsku) buduje s dôrazom na porozumenie a rozvíjanie spolupráce. Treba však dodať, že otvorené nepriateľstvo so superveľmocou, ktorá má na jeho územie dosah z juhozápadne situovanej ruskej enklávy Kaliningrad a lojálnosť voči

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Lotyšsko patriace od roku 2004 do EÚ a do NATO však slúži zároveň ako názorný príklad flexibilnosti „západných hodnôt“, ktoré sa ohýbajú v závislosti od strategických priorít USA. Dôkazom môže byť napríklad tradičný pochod lotyšských vojnových veteránov jednotiek Waffen-SS (vrátane lotyšskej divízie SS), ktorý sa oslavuje každoročne 16. marca. Aj keď nejde o oficiálny štátny sviatok, táto prinajmenšom kontroverzná tradícia nikoho v Bruseli ani vo Washingtone nevyrušuje. Z času na čas urobí Riga symbolické gesto na znak „úcty k pravidlám demokratického spoločenstva“, akým bolo napríklad odvolanie šéfa rezortu životného prostredia v roku 2014 za jeho účasť na spomínanom pochode, no jej celková odchýlka od nich je taká okatá, že v ktorejkoľvek inej členskej krajine by na také niečo ani nepomysleli.

ESTÓNSKO – UTLÁČATEĽ NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN

18 americkej politike vyhrážok a nátlaku na Moskvu by si maličká krajina ako Litva bez USA a NATO za svojím chrbtom dovoliť nikdy nemohla.

LOTYŠSKO OHÝBA „ZÁPADNÉ HODNOTY“

Ak o proamerickom „hodnotovom zaradení“ Litvy nemožno živiť najmenšie pochybnosti, pozícia jej severovýchodného suseda Lotyšska nie je ani proruská, ani vyslovene protiruská. S odkazom na správu „Kremeľský scenár“ amerického Strediska strategických a medzinárodných prieskumov, ktorá túto pobaltskú krajinu zaradila – popri Bulharsku, Maďarsku, Slovensku a Srbsku – medzi štáty praktizujúce „priateľskú politiku“ voči Moskve, na to poukazuje The New York Post. Rusko sa „pokúša podkopať ich protikorupčnú legislatívu a získať kontrolu nad európskym energetickým trhom,“ pokračujú vo svojich paranoidných konštrukciách autori správy. Ako sa na tento rusko-americký duel pozerá Riga? Čarokrásna metropola s impozantným historickým jadrom a modernými výškovými budovami sa, na rozdiel od Vilniusu, usiluje o vybalansovanú zahraničnú politiku, ktorej hlavnou

premisou je úsilie nikoho si zbytočne nepohnevať. Komplikovanosť a chúlostivosť jej pozície ešte viac prehlbuje prudký pokles obyvateľstva (z 2,290 mil. v roku 2011 na 1,9975 mil. v roku 2014), ktorého príčinou je mohutný prúd emigrantov smerujúcich prevažne do Írska a do Veľkej Británie. Kontinuálne vyľudňovanie krajiny znamená pre jej vedenie faktor, ktorý mu na sebavedomí rozhodne nepridáva. Mnohonárodnostný charakter Lotyšska, v ktorom popri Litovcoch (1,4 %), Poliakoch (2,5 %), Ukrajincoch (2,6 %), Bielorusoch (4 %) a iných (2,1 %) zastávajú najpočetnejšiu skupinu Lotyši (58,2 %) a Rusi (29,2 %), nedovoľuje Rige zájsť v diskriminácii etnických menšín až tak ďaleko, ako sa to darí jej najbližším susedom. Z približne 420-tisíc ľudí bez lotyšského občianstva, požívajúcich štatút cudzincov s povolením trvalého pobytu, je až 280-tisíc Rusov, čo samo osebe – popri trvalo klesajúcom podiele väčšinového národa, jeho prevažne vidieckom osídlení (vo väčších mestách dominujú Rusi) a 282-kilometrovej hranici s RF – naznačuje mantinely, v akých sa národnostná politika štátu môže realizovať.

Krajina so systémom parlamentnej demokracie a s celkovým počtom prevažne ateisticky založených obyvateľov (1,312 milióna) približne ekvivalentná českej Prahe – si za svoj zahraničnopolitický vzor berie viac Litvu ako susedné Lotyšsko. Hoci úradným jazykom je tu iba estónčina (pôvodom uralský jazyk podobný fínskemu), väčšina ľudí rozumie aj ruštine, za čias ZSSR obligátnemu vyučovaciemu jazyku na školách. Mladší ľudia inklinujú k angličtine, favorizovanej na mimovládnej i vládnej úrovni z rýdzo pragmatických, ale tiež z politických dôvodov. Etnická skladba Estónska – od roku 2004 členskej krajiny EÚ a NATO – je veľmi podobná tej lotyšskej: popri Ukrajincoch (2,1 %), Bielorusoch (1,2 %), Fínoch (0,8 %) a ostatných (1,7 %) zaujímajú druhé miesto hneď po väčšinových Estóncoch (68,4 %) práve Rusi (25,7 %), čo spolu s diskriminačnou legislatívou pre početnú ruskú menšinu, ktorej príslušníci nemajú volebné ani iné občianske práva, živí špekulácie o vpáde ruských vojsk na územie Estónska pod zámienkou jej ochrany.

Takýto vývoj už pre najbližšie mesiace v nedávnom rozhovore pre magazín Do Rzeczy priam jasnovidecky predpovedal poľský generál Roman Polko, ktorý pôsobil ako veliteľ špeciálnej jednotky GROM a zástupca riaditeľa Kancelárie národnej bezpečnosti. Vzhľadom na vysokú možnosť diverzných akcií Ruska podkopávajúcich dôveru k medzinárodnému spoločenstvu navrhuje „začať na východe krajiny vojenské cvičenia, a to aj tie odstrašujúce, a rozmiestniť tam trebárs prápor“. Ako vidieť, vzájomná interaktivita poľskej propagandy s Pobaltím nie je samoúčelná.

DO VOJNY TAMOJŠIE ELITY NENARUKUJÚ

Keby bola pobaltská hystéria čistokrvným výplodom tamojších regionálnych lídrov, dozaista by nedosiahla také rozmery, akých sme v posledných rokoch svedkami. Pretože však existuje preukázateľný záujem podnecovať ju cielene zvonka, stala sa takpovediac nosným motívom domáceho aj zahraničného segmentu štátnej politiky. Expertíza analytického centra Atlantic Council (USA) varuje pred údajnou schopnosťou Ruska obsadiť Poľsko za jeden-jediný deň a Pobaltie za 60 hodín, čo hovorca prezidenta RF Dimitrij Peskov označil za „pseudoanalytiku hlupákov“. Podľa ministra zahraničia Sergeja Lavrova hľadajú v NATO dôvody, aby blízko ruských hraníc rozmiestnili čo najviac techniky a jednotiek. Prognóza toho, kam celé toto dianie v Pobaltí dospeje, je dnes už v podstate dobre známa a zodpovedá geopolitickým súradniciam, v akých sa región dobrovoľne ocitol. Všetko má už iba „jeden malý háčik“. Namiesto tamojších politických elít, ktoré agresiu proti Rusku pripravujú, narukujú do pravdepodobnej vojny radoví Pobalťania – občania síce neveľkej, no strategicky významnej oblasti, ktorá má v ozbrojenom konflikte s oveľa silnejším nepriateľom len mizivú vyhliadku na prežitie. Ak má byť práve to bytostným želaním Litovčanov, Lotyšov a Estóncov, potom je všetko v úplnom poriadku.

ROZLOHA (KM2)

OBYVATEĽSTVO (STAV V ROKU 2014)

HRANICA S RF (DĹŽKA V KM)

NEZÁVISLOSŤ (DÁTUM ZÍSKANIA)

LITVA

65 300

2 930 865

255

11. 3. 1990

LOTYŠSKO

64 589

1 997 500

282

21. 8. 1991

ESTÓNSKO

45 226

1 311 800

339

20. 8. 1991

POBALTSKÉ ŠTÁTY

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

ĎALŠÍ DIKTÁT V MENE UŠĽACHTILÝCH CIEĽOV PARÍŽSKA KLIMATICKÁ DOHODA NADOBÚDA ZAČIATKOM NOVEMBRA CELOSVETOVÚ PLATNOSŤ

by ste položili komukoľvek zo svojich blízkych a známych otázku, ktorá zo svetových udalostí z ostatných týždňoch mala vskutku prelomový význam, pravdepodobne by neuviedli tú, ktorá si takéto uznanie zaslúži. Tú, ktorá posúva európsku a svetovú ekonomiku na prah novej priemyslovej éry prechodu z neobnoviteľných na obnoviteľné druhy energií. Prijateľným modelom hospodárskeho rastu začína byť taký, počas ktorého bude na rozdiel od minulosti klesať vypúšťanie skleníkových plynov. A spomedzi nich najmä vytypovaného arcihriešnika: oxidu uhličitého – CO2 . Zdarma to však nebude.

POČAS NÁŠHO PREDSEDNÍCTVA

4. novembra vstupuje do platnosti Parížska dohoda, ktorú v apríli 2016 podpísalo 177 členských krajín Rámcovej dohody OSN o klimatických zmenách. Európsky parlament urýchlil začiatkom októbra ratifikačný proces tým, že požehnal doktrínu o globálnom otepľovaní a potrebe boja proti klimatickým zmenám vyplývajúcich z otepľovania. Presnejšie antropogénneho otepľovania, čo je také, ktoré spôsobuje človek a jeho priemyslová civilizácia. Ako? Predovšetkým vypúšťaním nadmerných objemov CO2 do ovzdušia. Dohoda nadobúda oficiálne platnosť 30 dní po tom, čo ju ratifikovalo aspoň 55 štátov, ktorých podiel na emisiách predstavuje aspoň

55 percent. V momente ratifikácie zo strany EÚ a uložením listín v depozitári OSN došlo k prekročeniu tejto 55-percentnej hranice. Ratifikačné listiny deponoval v newyorskom sídle OSN László Sólymos, minister životného prostredia Slovenskej republiky, predsedníckeho štátu Únie.

POD STRECHOU OSN

4. november sa stane predelom v dejinách priemyslovej civilizácie. Nastolí nový kurz, na ktorý sa nadnárodný kapitál pripravuje už po desaťročia. Malé Slovensko a celá Európska únia odovzdá ďalšie právomoci pod kuratelu supranárodnej inštitúcie, akou je OSN, a tá ešte okatejšie rozšíri partnerstvo s nadnárodnými investormi. Zlovestné jedno percento z jedného percenta najbohatších získa v kvázi partnerskom systéme súkromného sektora so štátnym a supranárodným (nadštátnym) ešte väčšiu moc. Jeho želania budú pre nového generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, ktorý sa 1. januára ujme úradu, nepísaným rozkazom. Strategické plány a taktické kroky nadnárodných mocenských kruhov neboli ani dosiaľ tomuto rodenému Portugalcovi španielskou dedinou. Do Silvestra minulého roka sedel desať rokov v kresle Vysokého komisára pre utečencov. Tento bývalý portugalský ministerský predseda (1995 – 2002) bol pri tom, keď prípravná fáza dlhodobého projektu demografickej prestavby

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

Európy prechádzala predvlani a vlani do realizačnej fázy. Zastrešoval cez svoju funkciu aj informačnú prípravu európskej verejnosti na blížiace sa vlny masovej migrácie. Medzivládny výbor OSN pre klimatické zmeny (Intergovernmental Panel on Climate Change) známy pod skratkou IPCC, dvíhal už pred štvrť storočím varovný prst pred migráciou ako dôsledkom meniacej sa klímy. Globalistická agenda rozvrátenia demografickej štruktúry Európy pokročila začiatkom nového tisícročia tak ďaleko, že Guterres by sa nedostal ani len na zoznam uchádzačov o post šéfa UNHCR, keby sa spoľahlivo neupísal tejto doktríne.

OHUROVANIE MILIÓNMI

Európska verejnosť si donedávna vôbec neuvedomovala, akou dôkladnou indoktrinačnou prípravou prechádzala v ostatných rokoch. O transkontinentálnych migračných pohyboch hnaných klimatickými zmenami v subsaharskej Afrike sa publikovali vedecké traktáty, točili dokumentárne filmy a vysielali srdcervúce masmediálne reportáže. Náhodné nebolo ani masírovanie mozgov Európanov výchovou k bezbrehej tolerantnosti, ústupčivosti, sebaobviňovaniu z rasizmu a hlavne ku kolektívnemu pocitu viny za všemožné následky kolonizovania Afriky a iných svetadielov. Počty tzv. ľudí v pohybe a utekajúcich pred následkami klimatických zmien sa rátajú rádovo v desiatkach miliónoch. V porovnaní s takýmito počtami je súčasná „sýrska vlna“ len žblnknutím pred africkým cunami. Mediálna promigračná propaganda medzitým vysvetľuje, prečo sa rozhýbaná ľudská riava zo subsaharskej Afriky nezastaví v severnej Afrike a musí pokračovať cez Stredozemné more do Európy. Severná Afrika vraj nie je pre Afričanov spoza južných okrajov Sahary vhodná na usadenie. Väčšina z nich nerozpráva po arabsky a nenachádza tam pracovné uplatnenie. Čierni Afričania narážajú na severe Afriky, kde žije arabské obyvateľstvo, na „tvrdý rasizmus“, sťažuje sa na portále Quartz autor reportáže, akými sa média hlavného prúdu len hemžia. A mnohé nezabúdajú poukazovať na prognózu IPCC, že klimatické zmeny vyženú do roku

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

2050 zo svojich domovov okolo 200 miliónov obyvateľov planéty.

AKO BARÁNKOVIA NA PORÁŽKU

Od 4. novembra sa prestáva na veľkých medzištátnych fórach debatovať o klimatických zmenách ako o hypotéze, ktorú možno skúmať a podrobovať skúškam pravdy. Teória sa stane v dogmou a medzinárodné podujatia s oficiálnou účasťou predstaviteľov signatárskych štátov (obzvlášť tých, ktoré Parížsku dohodu ratifikovali, ako napríklad Slovensko) si ňou vymedzia mantinely svojich diskusných arén. 7. novembra začnú predstavitelia takmer dvoch stoviek signatárskych krajín (vrátane takých, ktoré ju podpísali, no ešte neratifikovali) pripravovať na klimatickej konferencii OSN v Marrákeši opatrenia na dekarbonizáciu svetovej energetiky. Deklarovaným poslaním transformačného procesu je udržať stúpanie globálnej teploty najviac o dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Zavádzaním dekarbonizačných postupov v energetike, priemysle, poľnohospodárstve, doprave i v bežnom živote občanov sa má dosiahnuť uhlíková neutralita. To by znamenalo vypúšťať do atmosféry iba toľko skleníkových plynov, koľko by ekosystém planéty zvládal zachytávať. Oficiálne znenie Parížskej dohody obsahuje mnoho vágnych formulácií, ktoré vyvolávajú dojem nezáväznosti, až hudby budúcnosti. Možno aj preto ju bez väčších obáv ratifikovala India, i Čína s USA. Vedia, že v horlivosti plnenia jednotlivých záväzkov, zámerov a odporúčaní ich predbehne Európska únia. Európania tušia, že to bude v podobe direktív vnucovaných členským štátom. Komisári v Bruseli sú v konečnom dôsledku pešiakmi nadnárodného kapitálu, ktorý si sľubuje od prechodu na obnoviteľné zdroje energie obrovské zisky. Do rúk dostanú mechanizmus ďalšej koncentrácie kontroly nad národnými štátmi i regionálnymi blokmi.

VYSÁVANIE POD ZELENOU VLAJKOU

Prestavba energetiky na podstatne širšie využívanie tzv. zelenej energie bude rozsiahly proces porovnateľný s technickou revolúciou pri zavádzaní strojovej výroby. Projekty dlhodobého

hospodárskeho rozvoja mnohých štátov, šité na mieru ich domácim podmienkam, potrebám a komparatívnym výhodám, budú musieť ustupovať centralistickému prístupu k plánovanému plneniu predpísaných hraníc a parametrov. Jediným dôvodom, prečo sa bruselskej byrokracii asi nepodarí udusiť grafmi z predpísaných tabuliek ekonomiky členských krajín, bude nadradenosť veľkých globálnych investorov. Tým nejde ani tak o urýchlené spustenie skutočnej zelenej revolúcie v energetike, doprave a v priemysle, ako o lukratívne vysávanie štátov pod zelenou vlajkou. Prestavba energetiky naberie určité tempo, ale ostane zásterkou na zakrytie a zdôvodňovanie globálneho transferu bohatstva v mene spoločného boja proti klimatickým zmenám. Prívlastok „antropogénne“ sa k pojmu „klimatické zmeny“ nevkladá a ani nebude. Sťažoval by výslovnosť a nabádal k polemickým úvahám. Ostane len zdôrazňovanie, že zápas proti klimatickým zmenám potrvá desaťročia, rovnako ako proti terorizmu a extrémizmu. A že si vyžiada značné finančné náklady. Spotreba a životná úroveň sa podriadi diktátu politiky úspornosti a stláčania energetických nárokov. Aj keby nové technológie násobne znížili spotrebu energie, môže globálna mocenská centrála neprestajne sprísňovať normy v mene ušľachtilého cieľa zá-

chrany Matky Zeme. A medzitým nútiť európske štáty, kým sa z nich ešte dá niečo vytriasť, platiť viac a viac.

Hlavné body klimatickej dohody z Paríža Tlačová kancelária ČTK zosumarizovala hlavné body Parížskej dohody do tejto podoby: „Udržet zvyšování teploty „výrazně pod dvěma stupni Celsia a co nejvíce se přiblížit hodnotě 1,5 stupně,“ což by výrazně snížilo riziko a dopady klimatických změn. Podle dohody musí státy „usilovat o dosažení globálního snížení emisí skleníkových plynů co možná nejdříve, s ohledem na skutečnost, že snižování bude trvat déle v rozvojových státech.“ Nezávazná příloha dohody přijaté 12. prosince 2015 v Paříži uvádí, že vlády rozvinutých zemí se mají do roku 2025 shodnout na výši finanční podpory určené pro potřeby a priority rozvojových zemí, přičemž minimem bude 100 miliard dolarů ročně.

V dohodě jsou zakotveny již existující mezinárodní mechanismy zvládání nevyhnutelných ztrát a škod způsobených klimatickými změnami, protože nebylo dosaženo shody na jiných formulacích. Právně závazný text dohody neobsahuje žádné konkrétní zmínky o trzích s emisemi oxidu uhličitého, ani o možnosti postihů za emise oxidu uhličitého v letectví či lodní dopravě. Obsahuje však zmínku o „využití mezinárodně přenosných zmírňujících opatření,“ která by umožnila státům na bázi dobrovolnosti kompenzovat jejich vlastní emise nákupem emisních kreditů jiných států. V dohodě se praví, že rozvinuté státy by měly poskytovat finanční zdroje na pomoc rozvojovým státům. Finančně by měli pomáhat ti, kdo „jsou v pozici tak učinit“. Zdroj: ČTK

ZADLŽME SA ZELENÝMI DLHOPISMI

Analýza Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z 11. mája totiž dospela k poznatku, že sto miliárd dolárov ročne, ktoré by mali podľa Parížskej dohody platiť rozvinuté štáty na financovanie adaptácie rozvojových krajín na klimatické zmeny, zďaleka nepostačí. Štúdia upozorňuje, že skutočné náklady na adaptáciu sa môžu do roku 2030 pohybovať v rozpätí 140 až 300 miliárd dolárov ročne a do roku 2050 vyšplhať na 280 až 500 miliárd dolárov ročne. Ani vyprázdnené štátne pokladnice neodradia mágov finančníckej ríše od predkladania „výhodných“ návrhov. „Zelené dlhopisy: investícia pre budúcnosť planéty“, znie titulok slniečkarskeho portálu Vita International, ktorý odhaduje, že náklady na prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku dosiahnu v priebehu nastávajúcich desiatich rokov 10 biliónov dolárov. Celoplanetárne to znamená tisíc miliárd dolárov ročne. Toľko si netrúfa vyčleňovať ani taký mohutný hospodársky blok, akým je Európska únia. „Riešenie“ je naporúdzi: vydajú sa zelené dlhopisy a tie sa budú potom bankárom splácať. V záujme ušľachtilého cieľa.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Roman Michelko

O KONCESIONÁRSKE POPLATKY VÔBEC NEJDE KAŽDÉMU ROZUMNÉMU POZOROVATEĽOVI MUSÍ BYŤ JASNÉ, ŽE KONFLIKT OKOLO KONCESIONÁRSKYCH POPLATKOV JE LEN ZÁSTUPNÝ SPOR. V SKUTOČNOSTI VÔBEC NEJDE O TÝCH PÁR EUR, O KTORÉ SA MAJÚ POPLATKY ZVÝŠIŤ, ALE O TO, ČI RTVS AKO MÉDIUM VEREJNEJ SLUŽBY PLNÍ ČI NEPLNÍ SVOJU ÚLOHU. A PARADOXNE V TOM MAJÚ ABSOLÚTNE VÄČŠINY OBOCH ELEKTORÁTOV, TEDA SNS AJ SMERU, JASNO.

V 24

erejnoprávna RTVS je rozhodne vnímaná ako médium, ktoré nekompromisne kritizuje takmer všetky rozhodnutia vlády, ale čo je ešte podstatnejšie, aj ako hlasná trúba „slniečkarov“, „bratislavskej kaviarne“ a podobných skupín, na ktoré pôsobí politika vlády ako červené súkno na býka. Je možné, že spor o koncesionárske poplatky odštartoval súčasný riaditeľ RTVS Václav Mika. V rozhovore pre web Mediálne.sk verejne prehlásil, že ak sa koncesionárske poplatky nezvýšia v nasledujúcom volebnom období, ktoré končí v polovici budúceho roka, tak už kandidovať na post riaditeľa RTVS nebude. Paradoxné pritom je, že o nedostatočnom financovaní RTVS sa vedelo už dávno. Už keď sa Mika ujímal svojho prvého mandátu, zdôrazňoval, že výška koncesionárskych poplatkov je hlboko nedostatočná a že s tým treba niečo robiť. Vtedy mu minister Maďarič odkázal, že nech najprv zvýši kvalitu RTVS a potom bude namieste aj diskusia o zvýšení koncesionárskych poplatkov. Za ten čas sa finančná podvýživenosť RTVS riešila zmluvami so štátom, kde viaceré televízne, ale aj rozhlasové projekty boli priamo financované z rozpočtu ministerstva kultúry. Treba však povedať, že z RTVS postupne prakticky vymizla reklama a je teda jasné, že výpadok týchto príjmov treba nejako kompenzovať. Celý problém mohol minister Maďarič vyriešiť na sklonku minulého volebného obdobia, keď Smer vládol sám a koncesionárske poplatky mohol jednoducho zvýšiť. Alebo, čo by bolo ešte lepšie

a systémové riešenie – nastaviť valorizačný vzorec či mechanizmus, aby sa koncesionárske poplatky automaticky valorizovali povedzme každých päť rokov o mieru inflácie. Tým by predišiel handrkovaniu sa v parlamente s neistým koncom, keď sa práve zvýšenie poplatku stáva veľkým, aj keď zástupným politickým problémom. Pravdepodobná motivácia, prečo tento krok neurobil pred voľbami, je známe politické pravidlo, že nepopulárne opatrenia (zvyšovanie daní či poplatkov) sa spravidla robia na začiatku, nie na konci volebného cyklu. Poďme však k podstate problému. Je jasné, že Mika RTVS stabilizoval ekonomicky, dnes nevyrába stratu, jej hospodárenie je viac-menej vyrovnané a aj sledovanosť jednotlivých okruhov je na lepšej úrovni, než tomu bolo za jeho predchodcov Zemkovej a Nižňanského. Mika si však neuvedomil zmenu kontextu, v ktorom pôsobí. Keď riadil komerčné médiá (Rádio Expres či Televíziu Markíza), jeho zamestnávatelia od neho očakávali čo najvyššiu sledovanosť (a tým aj inzertné príjmy) pri čo najnižších nákladoch. A aj keď bol v tomto relatívne úspešný, korporátna kultúra, tlak na výkony a profitabilitu za každú cenu mu čoskoro prestali vyhovovať, a preto z vedenia komerčnej televízie nakoniec odišiel. Vo verejnoprávnej RTVS má zase iné obmedzenia. Je jasné, že dnes už takmer žiaden, dokonca ani koaličný politik od média verejnej služby neočakáva, že bude aktívne podporovať vládu. Legitímne očakávania však sú, že médiá verejnej

25 služby budú objektívne, nestranné a budú dávať rovnaký priestor celému spektru relevantných názorov. V tomto však Mika zjavne zlyhal. Dlhý čas toleroval Hríbovu Lampu, ktorá kvalitou moderátorského výkonu, dramaturgiou hostí a tém absolútne popierala verejnoprávny charakter médiá, v ktorom pôsobila. Rozchod s Hríbom bol dramatický a plný horkých slín, následne tento televízny formát nahradil iný. Prostoduchého Hríba nahradil sofistikovanejší Havran, jeho relácia však vykazuje rovnaké prvky nevyváženosti a tendenčnosti. Havran dostal monopol na celý spoločensko-politický diskurz, pričom ostentatívne ignoruje veľmi široké a vplyvné názorové spektrum, čo sa nemohlo neodraziť na značnej miere rozčarovania a frustrácie u veľkého množstva divákov. Korunu všetkému nasadilo správanie sa redaktorov verejnoprávnej RTVS po voľbách v marci 2016. Bez zveličovania možno povedať, že sa ocitli v prvej línii nekompromisných kritikov novo sa rodiacej koalície, pričom stratili akúkoľvek sebakontrolu a svojím konaním hrubo pošliapavali akékoľvek pravidlá nestrannosti a objektívnosti.

Obzvlášť treba vypichnúť postoje a reakcie Branislava Dobšinského, ktorý vo svojich útokoch na premiéra prekročil všetky hranice, čo možno malo za následok, že Fico nakoniec len veľmi váhavo a nedôrazne podporoval svojho ministra v prípade koncesionárskych poplatkov. Rovnako v hlavnej spravodajskej relácii RTVS moderátor Strižinec neustrážil svojho hosťa Matoviča pred nevyberavými útokmi na ministra Maďariča, ktorý sa voči takto vedenej diskusii v priamom prenose ohradil. Je teda jasné, že riešenie celej kauzy koncesionárskych poplatkov je v súčasnosti v pate. Na jednej strane je síce pravda, že ich valorizácia je v programovom vyhlásení vlády, avšak bez uvedenia termínu, čo dáva SNS veľký manévrovací priestor. Na druhej strane je dnes voľba nového riaditeľa RTVS v rukách parlamentu a je veľmi nepravdepodobné, že by SNS podporila Miku aj do ďalšieho obdobia. Môžeme teda očakávať, že kauza koncesionárskych poplatkov sa vyrieši po tom, ako sa nájde nový kompromisný kandidát na šéfa RTVS. A ten začne svoj mandát aj s valorizovanými koncesionárskymi poplatkami.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Štefan Harabin

SLOVENSKÉ PRÁVNE BEZVEDOMIE 3. ČASŤ POKIAĽ SA CHCE SLOVENSKÁ REPUBLIKA HRDIŤ POMENOVANÍM PRÁVNY ŠTÁT, NEMÔŽU NAJVYŠŠÍ ÚSTAVNÍ ČINITELIA REPREZENTUJÚCI NAŠU VLASŤ BEZ AKÉHOKOĽVEK TRESTNOPRÁVNEHO, RESP. INÉHO POSTIHU REALIZOVAŤ V PRIAMOM PRENOSE VÝSLOVNE A BEZ NAJMENŠÍCH POCHYBNOSTI PROTIPRÁVNE, RESP. NEÚSTAVNE KROKY. JE TO DO OČÍ BIJÚCA NEHORÁZNOSŤ A DRZOSŤ Z ICH STRANY, ZALOŽENÁ NA ABSOLÚTNEJ IGNORÁCII ÚSTAVY A PLATNÉHO PRÁVNEHO PORIADKU SLOVENSKEJ REPUBLIKY A NEÚCTA VOČI OBČANOM, KTORÍ ICH VOLILI A DALI IM DÔVERU.

OMBUDSMANKA SLOVENSKEJ REPUBLIKY JANA DUBOVCOVÁ

Pred referendom o rodine hrubo zasahovala do kampane v negatívnom smere proti iniciátorom referenda.

GENERÁLNY PROKURÁTOR SLOVENSKEJ REPUBLIKY JAROMÍR ČIŽNÁR

Policajnú inšpekciu, Národnú kriminálnu agentúru, si pán Kaliňák nezákonne premiestnil pod ministerstvo vnútra, čiže pod svoje velenie, a urobil z nich v rozpore s Trestným poriadkom subjekty trestného konania pod politickým dozorom pána Čižnára. Päťčlenný dovolací senát nezvrátiteľným a právoplatným spôsobom uzavrel v rozsudku Najvyššieho súdu SR v kauze Vymyslický, že minister vnútra pán Kaliňák už

osem rokov hrubo porušuje zákon. Aj Výbor OSN proti mučeniu i na podklade rozsudkov Najvyššieho súdu konštatoval, že inšpekčná služba podriadená politikovi nie je nezávislá. OSN a judikatúra Štrasburského súdu neakceptuje Kaliňákovu „ministerskú súkromnú políciu“. Nie je zákonná a ani ústavne konformná a navyše je v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenska v oblasti ľudských práv. Pán Čižnár má už najmenej tri roky na stole právnu analýzu, že policajná inšpekcia pod vedením ministra vnútra je nezákonná. Pozrite sa, čo sa deje v štáte na čele s bývalým mafiánskym advokátom z prostredia Steinhübla. So súhlasom generálneho prokurátora, politická polícia pána Kaliňáka šikanuje a zastrašuje simulovaným výsluchom čestného trestného sudcu Dohňanské-

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ho, ktorý v senáte rozhodoval o nezákonnosti súkromnej politickej policajnej inšpekcie. Hoci sa pán Dohňanský obrátil na pána Čižnára, ten mu na hrubú nezákonnosť a svojvôľu zo strany polície odpovedal, že sa nič nestalo, čiže stalo sa s jeho súhlasom. Ako asi vypočúvajú policajti bežných ľudí a čo si voči ním dovoľujú, keď toto vyprodukovali voči trestnému sudcovi s 37 ročnou praxou? Konkrétni politici, ale, nie sú stíhaní za to, že rozkradli milióny a miliardy z národného majetku a že kradnú ďalšie. Všetci vieme, kde skončili peniaze z Váhostavu. Prečo ich zlodej nemusel vrátiť? Lebo Smerom vybraný pán Čižnár nekoná tak, aby zlodeji boli postavení pred súd. Ak by generálny prokurátor chcel a smel vyšetriť neoprávnený odpočet DPH napr. u pána Bašternáka, existuje na to zákonný postup štátnych zamestnancov daňového úradu i v situácii, že daňový subjekt nepredloží ku kontrole potrebné listinné dôkazy (faktúry, bločky...). Pokiaľ by bol reálny záujem o riadne vyšetrenie podvodu s DPH, daňový úrad vie dokázať daňovému subjektu, či mal oprávnený odpočet DPH alebo nie. Robí sa to pomocou výsluchov daňových subjektov, s ktorými pán Bašternák obchodoval, od ktorých firiem nakupoval tovary a pod. U týchto subjektov (dodávateľov) si potom daňový úrad overí, či mal daňový subjekt výdavky v hodnote 10 mil. eur, aby si mohol uplatniť odpočet 2 mil. eur. Je to veľmi jednoduché a nie je potrebné teatrálne prehľadávať bytové či nebytové priestory. Rovnako sa dá overiť, odkiaľ mal zobrať pán Bašternák 10 mil. eur v hotovosti na nákup tovarov. Dnes ale registrujeme zistenia v podobe majetkových účastí prokurátorov v komplexe Bonaparte, teda o ich prepojení s podnikateľskou „elitou“. Problémom nestíhania zlodejov na Slovensku je práve osoba generálneho prokurátora. Ak si nebude pán Čižnár plniť zákonné povinnosti a konať v zmysle platných zákonov, ale podľa pokynov politikov, za chvíľu politici rozkradnú celý štát. Treba otvorene povedať, že pán Čižnár kryje zlodejiny pána Kaliňáka a iných politikov a tým kryje aj jasné praktiky policajného štátu v priamom prenose pred občanmi a spoluvytvára policajný štát.

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Problémom vymožiteľnosti práva je práve osoba generálneho prokurátora. Ak nebude konať generálny prokurátor v zmysle platných zákonov, budú denne pribúdať absurdity vo forme nezákonností, lebo ich nemá kto zastaviť. Generálny prokurátor je povinný kontrolovať dodržiavanie zákonov, a nie tolerovať ich porušovanie a doslova aj vypuklé nezákonnosti. To už hraničí so zdravým rozumom, aby generálny prokurátor plnil želania politickej strany, ktorá ho zvolila v parlamente, len aby sa udržal vo funkcii. Pred tromi mesiacmi vypísalo ministerstvo vnútra tender na poradenské, audítorské a právne služby v rozsahu 1,5 milióna eur pre súkromné advokátske kancelárie a iné firmy, zrejme blízke pánovi Kaliňákovi, hoci na ministerstve vnútra tieto práce pravidelne vykonáva minimálne 50 štátnych zamestnancov, celé tímy odborníkov na jednotlivých útvaroch, ktorí za to berú paušálny mesačný plat. Vďaka pánovi Kaliňákovi občania Slovenska cez platenie daní zaplatia za tú istú prácu dvakrát. Raz cez platy štátnych zamestnancov ministerstva vnútra a druhý raz, z rozmaru pána Kaliňáka, ako zaplatené odmeny súkromným firmám. Ako trestný sudca s 35-ročnou praxou bez najmenších pochybností tvrdím, že je to nesporne majetkový delikt, buď v podobe krádeže, sprenevery alebo podvodu. Ak by pán Čižnár konal tak, ako koná generálny prokurátor v Rumunsku, pán Kaliňák by už dávno nie že nebol ministrom vnútra, ale bol by už vo väzbe a s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote, by ho čakal minimálne 10-ročný odpočinok v Leopoldove, nie za kauzu Bašternák, ale za tento evidentný zlodejský tender. Za toto politici Lipšic a Sulík pána Kaliňáka v parlamente nenavrhli odvolať, lebo keď boli v štátnych funkciách, robili to isté. Vo vláde s takýmito ľuďmi sa neprestane kradnúť vo veľkom. Na uspokojenie verejnosti a na prekrytie svojich megazlodejín pán Kaliňák za pomoci mainstreamových médií púšťa do éteru 15-, 20-, 30-, 50-, 100-eurové úplatky policajtov, lekárov a úplatky v rozsahu krabice banánov a debničky vína. Iba nedávno podpredseda vlády a minister financií Kažimír reagoval na zistenia ministra zdravotníctva Druckera o tom, že na Slovensku

ročne zbytočne zomrie 3 až 5- tisíc občanov, konštatovaním, že peňazí v zdravotníctve je dosť, len sa nesmie kradnúť. Rozoberme si detailne a v symbióze vyjadrenia oboch ministrov. Pokiaľ by sme vychádzali z najnižšieho rozsahu 3- tisíc zbytočne zomretých ročne, za päť uplynulých rokov je to 15- tisíc občanov. Títo ľudia nemuseli a nemali zomrieť, keby sa nekradlo v zdravotníctve. Nezomreli by vtedy, keby bol dostatok CT prístrojov, mamografov, aparátov na magnetickú rezonanciu, resp. ostatných zdravotníckych komponentov, dostatočný počet lekárov a zdravotných sestier na určitý počet pacientov. To znamená, že za daného stavu boli spáchané majetkové trestné činy a ublíženia na zdraví z nedbanlivosti s následkom smrti v rozsahu minimálne 15- tisíc občanov Slovenska, čo je možné bez preháňania označiť za genocídu. Treba sa opýtať pána Čižnára, prečo toto nevyšetruje a nestíha konkrétnych páchateľov, ktorí vykradli zdravotníctvo, zriadením osobitného vyšetrovacieho tímu. Nestíha, alebo mu to Smer nedovolí, čím sa ale zúčastňuje na znižovaní populácie Slovenska. V tejto spojitosti je a bol povinný už dávno iniciovať rokovanie Rady bezpečnosti štátu a nie odpútavať pozornosť verejnosti mediálnymi hrami, aký je tvrdý voči opilstvu pána Slotu a bitke pred nitrianskym barom. Pritom porovnanie tejto trestnej činnosti s megatrestnou činnosťou v zdravotníctve z hľadiska spoločenskej nebezpečnosti je asi také, ako keď sa porovná z hľadiska rozsahu kvapka vody s celým morom. Generálny prokurátor si doposiaľ nezavolal na výsluch pána Kisku, aby vysvetlil, prečo doteraz nezaplatil volebnú pokutu v sume 12 133 300 eur za to, že na prezidentskú kampaň použil o 1 213 300 eur viac, ako to povoľuje zákon. Nestíhal a ani nevyšetroval volebný podvod v Súdnej rade počas voľby predsedu Najvyššieho súdu na jeseň 2014, keď do volebnej urny bolo 17 lístkov vhodených, ale vybraných a sčítavaných bolo iba 15. Nestíhal ani pani Švecovú za zneužívanie právomoci verejného činiteľa, keď bez opory v zákone trestá a šikanuje sudcov za právne názory vyjadrené v rozsudkoch Najvyššieho súdu, hoci v týchto prípadoch mal na stole dokonca aj konkrétne trestné oznámenia.

Pán Čižnár je navyše aj odborne nespôsobilý. S jeho predchádzajúcim súhlasom podáva pán Šufliarsky v konkrétnej trestnej veci dovolanie, v ktorom žiada v hmotnom trestnom práve uplatniť interpretačnú zásadu „čo nie je zakázané pre štátny orgán, je povolené“. Generálny prokurátor sa už týmto podaným dovolaním, ktoré v zmysle Trestného poriadku je jeho procesným rozhodnutím, dopustil hrubej svojvôle. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány, teda aj súdy i generálny prokurátor, môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Interpretačná zásada „čo nie je zakázané, je povolené“ v zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy platí iba pre fyzické, resp. právnické osoby, ale nie pre štátne orgány ako si, pre laikov nepochopiteľne, myslí pán Čižnár. Toto je už právna anarchia, ktorá má obludné rozmery.

ZAKONČENIE

Predstavte si tiež, že traja sudcovia Najvyššieho súdu SR zistia nezákonnosti a zastavia ich právoplatným rozsudkom. Poviete si, výborne! Skvelí sudcovia! Klepli politikovi po prstoch. Potom však s hrôzou pozorujete, že títo sudcovia sú za to trestaní. Sú trestaní za to, že urobili bohumilú vec, keď poukázali na nezákonnosti politika. Poviete si, aj to dáva zmysel, lebo politik sa im za ich odvážny počin mstí, čo vám v podstate nevadí, lebo viete, že žijete v demokracií, a tam súdna moc kontroluje ostatné moci v štáte. Čiže politik nemá priamy dosah na týchto sudcov. Ale čuduj sa svete, týchto sudcov začne ich predsedníčka disciplinárne trestať na želanie tohto nespratného politika. To si už poviete, že je to vrchol. Ale kdeže, vrchol to nie je ani zďaleka, lebo táto kauza pokračuje ďalej tak, že politik si pozve na pomoc skorumpovaných novinárov, ktorých je na Slovensku ako šampiňónov po daždi a na základe ich komentárov poštve proti týmto sudcom verejnosť, za ktorú oni bojovali, keď sa proti politikovi postavili. A zrazu sa spravodlivosť na Slovensku nedá vykonať a nikomu to nevadí.

EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

VÝROKY ZASVÄTENÝCH > KORUNNÍ SVEDKOVIA

Marián Benka

KORPORÁCIE STRÁCAJÚ SCHOPNOSŤ SPLÁCAŤ DLHY R

atingová agentúra Standard & Poor's pravidelne zverejňuje hodnotenia a štatistiky 500 vybraných globálnych korporácií, ktoré majú svoje akcie na Newyorskej akciovej burze NYSE alebo na burze NASDAQ. V tejto päťstovke prudko stúpol počet spoločností, ktoré vyhlásili platobnú neschopnosť. Najaktuálnejší údaj za rok 2016 je 136 spoločností k 19. októbru. Do konca roka určite ešte vzrastie. Už teraz je to druhé najhoršie číslo od krízového roku 2009, keď agentúra zaznamenala 236 prípadov platobnej neschopnosti. Potom údaj

prudko klesol, ale od roku 2014 zase každoročne výrazne stúpa. Finančný analytik Raúl Ilargi Meijer to považuje za dôkaz, že oživenie a rast globálnej ekonomiky, ktorým nás „kŕmia“ médiá hlavného prúdu, je len ilúzia. Umelo vykázaný rast HDP posledných rokov bol spôsobený len čoraz väčším zadlžovaním. Tento spôsob rastu však už stráca dych. „Toto je pravý dôvod vzostupu Trumpa, brexitu, Le Penovej a ďalších. Hra skončila. To, čo nás poháňalo počas našich doterajších životov, stratilo svoj smer i energiu,“ dodáva Meijer.

30 POČET KORPORÁCIÍ S PLATOBNOU NESCHOPNOSŤOU

250

200

150

100

0 2004

2005

Zdroj: STANDARD & POOR'S

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

SATIRA >

> SATIRA

Kresby: Rároh

Túto stranu pripravujeme v spolupráci so stránkou na Facebooku Prečo amerikanofilom hrabe?

TÉMA MESIACA:

SME TU SAMI? MOŽNO SME JEDINÁ CIVILIZÁCIA VO VESMÍRE, MOŽNO SA VESMÍR CIVILIZÁCIAMI LEN TAK HEMŽÍ. OFICIÁLNA VEDA TVRDÍ, ŽE ZATIAĽ K ŽIADNEMU KONTAKTU MEDZI NAMI A MIMOZEMSKOU RASOU NEDOŠLO. A ŠPEKULUJE, PREČO JE TOMU TAK. UFOLÓGIA UZNÁVA, ŽE VÄČŠINA POZOROVANÍ LIETAJÚCICH OBJEKTOV MÁ PRIRODZENÉ VYSVETLENIE, NO TÚ MENŠINU POVAŽUJE ZA DÔKAZY, ŽE SÚ MEDZI NAMI. PALEOASTRONAUTIKA ZASE UVÁDZA ARGUMENTY V PROSPECH TEÓRIE, ŽE NÁS NAVŠTÍVILI V MINULOSTI. MOŽNO VŠAK NAKONIEC NEJDE O MIMOZEMŠŤANOV, ALE O DUCHOVNÉ BYTOSTI ČI OBYVATEĽOV INÝCH DIMENZIÍ. ALEBO MÁ PRAVDU KATOLÍCKA VIEROUKA, KTORÁ V NICH VIDÍ DÉMONOV, USILUJÚCICH SA ZVIESŤ ČLOVEKA Z PRAVEJ CESTY?

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Marián Benka

SEN O VESMÍRNYCH BRATOCH PRI POHĽADE NA HVIEZDNE NEBO NAD NAMI A PRI UVEDOMENÍ SI, ŽE LEN V NAŠEJ GALAXII EXISTUJÚ MILIARDY HVIEZD, SA NÁM ZDÁ MÁLO PRAVDEPODOBNÉ, ŽE BY SME TU BOLI SAMI. SAMOZREJME, NEVIEME, AKO ČASTO SA VO VESMÍRE VYSKYTUJÚ VYSPELÉ CIVILIZÁCIE A AKÁ JE ŠANCA, ŽE S NEJAKOU NADVIAŽEME KONTAKT.

merický astronóm a rádioinžinier Frank Donald Drake už v roku 1960 sformuloval Drakeovu rovnicu, ako pomôcku pri hľadaní odpovede na otázku, koľko vyspelých civilizácií by sa v našej Galaxii mohlo nachádzať. Tento údaj by sa mal podľa Drakea vyrátať súčinom nasledujúcich siedmych údajov: 1. Prírastok nových hviezd v Galaxii za jeden rok. 2. Percentuálny podiel hviezd, ktoré majú okolo seba planetárne systémy. 3. Priemerný počet planét v planetárnom systéme, na ktorých panujú vhodné podmienky pre život. 4. Percentuálny podiel planét, na ktorých sa život skutočne vyvinul. 5. Percentuálny podiel planét, kde život vznikol a rozvíjal sa až k inteligentnej forme života. 6. Percentuálny podiel inteligentných foriem života, ktoré dosiahli schopnosť aktívnej medzihviezdnej komunikácie. 7. Odhad dĺžky existencie inteligentnej životnej formy schopnej medzihviezdnej komunikácie. Vďaka rozmachu teleskopických pozorovaní dnes už vieme, že bod číslo 2 vyzerá sľubne. Planetárne sústavy sú okolo hviezd viditeľných na našej oblohe, úplne bežné. Ani planéty po-

dobnej veľkosti ako je naša Zem nie sú ničím výnimočným. Jedna z nich sa nachádza „hneď za rohom“ – obieha okolo Proximy Centauri, hviezdy, ktorá ja k Slnku najbližšie. Také technológie, aby sme na týchto planétach dokázali na diaľku detegovať prítomnosť života, však zatiaľ k dispozícii nemáme. Odpoveď na otázku, ako často vzniká vo vesmíre život a ako často sa vyvinie až na úroveň supercivilizácie, schopnej cestovať medzi hviezdami, tak ostáva prevažne v rovine špekulácií. Rovnako ako na otázku, či takáto civilizácia dokáže existovať dostatočne dlho na to, aby expandovala do širšieho hviezdneho okolia. Austrálsky astrobiológ Aditya Chopra upozorňuje, že ak život vznikne na neživej planéte, spočiatku je veľmi chúlostivý, snaží sa uchytiť v ťažkých nehostinných pomeroch. Samotné živé organizmy postupne podmienky na planéte zlepšujú (napríklad menia zloženie atmosféry), trvá to však stovky miliónov rokov, a ak sa život dostatočne rýchlo nerozvíja, tak zanikne. Chopra je presvedčený, že vo väčšine prípadov život vyhynie skôr, ako sa stihnú vyvinúť zložitejšie organizmy. Výskumníci z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics prišli s teóriou, že naša civilizácia je tu predčasne, že vznikla ako jedna z prvých vo vesmíre. Vychádzajú z predpokladu, že

37 keď bol vesmír mladý, vznikali predovšetkým veľké ťažšie hviezdy, ktoré majú kratšie trvanie a nemusia teda životu dopriať dostatok času, aby sa rozvinul. Podľa tejto teórie vhodné podmienky, v ktorých budú vznikať skôr menšie a ľahšie hviezdy a vesmír bude prekypovať životom, nastanú asi o päť miliárd rokov. Môžeme pripustiť, že vznik inteligentnej formy života je extrémne zriedkavý jav. Na druhej strane treba zobrať do úvahy astronomicky vysoký počet hviezd s planétami v našej Galaxii. Potom je nanajvýš pravdepodobné, že aspoň na niekoľkých z nich nejaké civilizácie vzniknúť museli. Rozpor medzi touto vysokou pravdepodobnosťou a faktom, že doposiaľ (aspoň nie oficiálne) ku kontaktu medzi našou a mimozemskou civilizáciou nedošlo, vyjadril slávny taliansky fyzik Enrico Fermi v tzv. Fermiho paradoxe. Od sformulovania paradoxu mnohí vedci navrhli jeho možné vysvetlenia, vo všeobecnosti by sa všetky dali zhrnúť do troch skupín: 1. Mimozemské civilizácie buď neexistujú vôbec alebo ich je tak málo, že sa míňajú v čase.

Kým sa jedna stihne rozvinúť, iná zanikne. Je možné, že každá civilizácia, skôr ako sa rozvinie na takú úroveň, že by mohla expandovať do vesmíru, skolabuje. Napokon, aj tej našej hrozí reálny kolaps. 2. Zatiaľ sme nerozoznali známky činnosti žiadnej civilizácie alebo sa nám žiadna nenechala spoznať. Možno používajú technológie tak vyspelé, že ich pôsobenie vnímame ako prírodné javy a pri pozorovaní vesmíru ich nedokážeme identifikovať. Možno komunikujú iným spôsobom ako rádiovými vlnami, a preto ich signály nedokážeme zachytiť. Alebo o nás vedia, ale zámerne sa pred nami zatajujú, pretože sme ešte nedosiahli potrebnú technologickú či duchovnú úroveň. 3. Mimozemšťania sú medzi nami, ale oficiálny kontakt nenadväzujú, komunikujú len s vybranými jedincami. Tu sa dostávame do oblasti ufológie neuznanej klasickou vedou, ktorej sa budeme venovať v osobitnom článku. Popri ufológii veda hlavného prúdu považuje za „pavedu“ aj paleoastronautiku, ktorá tvrdí, že mimozemšťania nás navštívili v minulosti,

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

dokonca založili našu rasu. No aj popredný biológ, nositeľ Nobelovej ceny a spoluobjaviteľ DNA Francis Crick bol presvedčený, že život na Zemi nevznikol tu, ale bol importovaný z vesmíru. Kód DNA je podľa neho príliš zložitý na to, aby sa vyvinul spontánne. Crick tvrdil, že musel vzniknúť mimo našu planétu, zrejme ako konštrukt vyspelej civilizácie, ktorá ho na Zem poslala kozmickou loďou. Predstavu, že by cudzia DNA bola zavlečená na našu planétu bludným meteoritom zavrhol, pretože takto by bola organická hmota príliš intenzívne vystavená kozmickému žiareniu. Istú časť našej DNA tvoria gény, ktoré nemajú žiaden zjavný účel, vedci ich volajú „zbytočné časti“. Crick navrhol teóriu, podľa ktorej je v tejto časti zakódovaný odkaz našich tvorcov pre nás. Ak by to bola pravda, potom zbytočne pátrame vo vesmíre po rádiových signáloch. Mimozemské posolstvo nosíme priamo v našich telách. Možno ak ho rozlúštime, prídeme na to, ako sa s nimi spojiť. Pokiaľ medzitým nevymreli. Odkedy ľudstvo začalo podrobnejšie skúmať vesmír a zistilo, že naša hviezda je len jedna z mnohých, začalo snívať aj o kontaktoch s mimozemskou civilizáciou. Tieto sny reflektuje najmä literatúra a filmy žánru science-fiction. Hoci niekedy ide aj o nočné mory. I keď treba povedať, že väčšina diel popisujúcich mimozemskú inváziu a medzihviezdne vojny, patrí skôr k tým umelecky podradnejším. Za zmienku stojí poviedka Barryho Brookesa Longyeara Môj nepriateľ, ktorá bola aj sfilmovaná. Ľudstvo v nej bojuje proti obojpohlavnej rase Drakov, ktorá má úplne odlišnú kultúru. Pri jednom z kozmických súbojov sa ľudský a dracký pilot navzájom zostrelia a havarujú na opustenej planéte. Aby prežili, sú nútení spolupracovať. Nakoniec zistia, že si dokážu porozumieť, napriek všetkým rozdielom. Je naozaj na zamyslenie, či by ľudia dokázali vychádzať s inými inteligentnými bytosťami, keď nedokážu vychádzať ani sami medzi sebou. Inde sú mimozemšťania vykreslení ako dobrodinci, ktorí pomôžu ľudstvu v jeho ďalšom vývoji. Klasickým príkladom je 2001: Vesmírna odysea od Arthura C. Clarkea, sfilmovaná Stan-

leym Kubrickom. Na začiatku príbehu vyspelá civilizácia pozdvihne našich opičích predkov na ľudskú úroveň a po mnohých tisícročiach ľudského astronauta pretransformuje na novú bytosť – „hviezdne dieťa“. V ďalšom Clarkeovom románe Koniec detstva mimozemšťania postupnými krokmi vytvoria z ľudí vyššiu rasu s kolektívnym vedomím, čo nevyznieva jednoznačne optimisticky. V novom svete neostáva už žiaden priestor pre individualitu. Celkom realisticky pôsobia tie diela vedeckej fantastiky, v ktorých síce ku kontaktu dôjde, ale ľudia z neho nedokážu nič získať, pretože mimozemšťania sú príliš odlišní, príliš vzdialení od nášho vnímania sveta. Podmanivo je takáto situácia popísaná v románe Stalker od ruskej autorskej dvojice Arkadija a Borisa Strugackých, sfilmovanej Andrejom Tarkovským. Treba však podotknúť, že medzi filmom a knihou je značný rozdiel. Kdesi na Zemi existuje tajomná Zóna, ktorú vytvorili mimozemšťania. Fyzikálne zákony v nej neplatia, obsahuje množstvo predmetov, ktorých účel nikto nepozná, ale pre určité vlastnosti sa dajú dobre speňažiť. Dobrodruhovia, ktorí si hovoria stalkeri, navštevujú Zónu, aby tieto predmety vyniesli von alebo zahynuli v nečakane sa zjavujúcich fyzikálnych anomáliách. Nikto pritom netuší, čo sú tí mimozemšťania zač a aký účel má Zóna plniť. Francúzsky autor Bernard Werber sa na celú túžbu kontaktu s inou civilizáciou pozrel originálnym spôsobom. Čo ak zbytočne hľadáme vo vesmíre mimozemšťanov, čo ak tu celý čas žijeme spolu s paralelnou civilizáciou – „vnútrozemšťanmi“? A nositeľom tejto druhej civilizácie, okolo ktorej neustále chodíme, pričom si ju veľmi nevšímame, sú – mravce. Tak vznikla knižná trilógia Mravce, Deň mravcov a Revolúcia mravcov. Istý vedec vynájde prístroj, umožňujúci prekladať ľudskú reč slov do mravčej pachovej reči. Tak dôjde ku kontaktu medzi oboma civilizáciami a vzájomnej výmene informácií. Spôsobí to prevrat v mravčom svete a pokus o prevrat v svete ľudskom. Tak ako vlastne väčšina sci-fi o mimozemšťanoch (či v tomto prípade vnútrozemšťanoch), aj toto dielo predovšetkým nastavuje zrkadlo našej vlastnej spoločnosti.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Miroslav Karlík

SVEDECTVÁ O UFO – VŠETKY

NIE SÚ PODVOD

ierohodnosť pozorovania neidentifikovateľných lietajúcich objektov (UFO) je celosvetový problém. Oficiálne inštitúcie popierajú ich existenciu. Všetky hlásenia pripisujú nedostatočným znalostiam z astronómie, meteorológie, optických klamov, vzdušných prostriedkov letectva a kozmonautiky. Do úvahy pripadajú aj laserové šou a napokon i psychické poruchy pozorovateľov. Skeptici argumentujú tiež tým, že veľa ľudí sa chce takýmto spôsobom zviditeľniť, a preto si tieto zážitky vymýšľa. Treba však brať do úvahy, že bez vetra sa ani list na strome nepohne. Prednedávnom Vladimir Putin vyzval Baracka Obamu, aby konečne zverejnil správy o mimozemšťanoch, lebo to urobí on. Takisto Jean-Claude Juncker vystúpil tento rok v Európskom parlamente s podobným návrhom. Médiá však na tieto informácie vôbec nereagovali. Štatistiky uvádzajú, že približne 80 % hlásení o UFO sú buď omyly alebo sa pod ne podpisuje niektorá zo spomínaných príčin. Verím však, že drvivá väčšina ľudí je schopná v súčasnej dobe rozoznať na oblohe lietadlo, balón, satelit, hviezdu či meteorit. Pre tieto objekty je charakteristický ich pohyb, schopnosť mané vrovať vo vzduchu. U kozmických objektov ich zdanlivý pohyb voči Zemi. Pre zostávajúcich približne 20 % pozorovaní je príznačný ich pohyb na oblohe, na zemi a vo vode. Pozorované objekty sú schopné zastaviť vo vzduchu, na mieste odbočiť do pravého uhla, dokonca do protismeru, a to za pár sekúnd. Majú nepredstaviteľnú schopnosť zrýchliť svoj pohyb na tisíce kilometrov za hodinu v niekoľkých sekundách. Sú schopné byť neviditeľné nielen

pre ľudské oči, ale aj pre naše najmodernejšie rádiolokátory. Obchodník s požiarnymi prístrojmi Kain Arnold pozoroval zo svojho lietadla pri prelete Skalnatých hôr sedem objektov diskovitého tvaru, ktoré nazval taniermi. Na základe havarovaného objektu v Rosveli v roku 1947 sa začal oficiálny program výskumu UFO. Boli vypracované projekty na identifikáciu takýchto pozorovaní, ktoré mala vláda USA od očitých svedkov. Išlo o projekty Condonova správa, Modrá kniha a Majestic 12, ktoré posudzovali hlásenia o UFO v USA. Známy ufológ Michael Hesemann prezentoval pitvu mimozemšťana a video živej bytosti z rokov 1947 – 1948 od autora s krycím menom Viktor. Z 200 pozorovaní, ktoré boli na základe stanovených kritérií zaradené na bližšie overovanie, bolo 180 označených ako prírodné javy a zvyšok sa vôbec nedal zaradiť. Ani jeden z programov nekonštatoval, že ide o návštevníkov iných civilizácií z vesmíru. Niektorí z vyšetrovateľov sa však odmietli pod túto záverečnú prácu podpísať, napr. vedúci projektu Colman von Keviczky. Pritom na základe neoficiálnych správ sa v roku 1953 prezident USA stretol na jednej vojenskej základni so zástupcami 5 civilizácií pôsobiacich na Zemi. Tam sa dohodli podmienky spolupráce s mimozemšťanmi. Dohoda obsahovala súhlas so skúmaním zvierat, konkrétne cicavcov. Prerástlo to však až do únosov ľudí. Je tak samozrejmé, že podobné kontakty sa odohrali i na ďalších miestach na Zemi. Amerika po druhej svetovej vojne bola technicky a ekonomicky najrozvinutejším a najbohatším štátom na svete, a preto prišlo k tomuto stretnutiu,

41 i keď oficiálne kruhy v USA to dementovali a označili za výmysel ufológov. Neskôr Američania vybudovali Areál 51, ktorý slúži na výskum mimozemských technológií a reverzného inžinierstva. Bývalý pracovník Areálu 51 Bob Lazar niekoľkokrát vystúpil s týmito informáciami. V tomto období boli po celom svete registrované tisíce pozorovaní objektov UFO, z ktorých sa podstatná časť ukázala ako falošný poplach. Vtedy veľa ľudí videlo všade UFO. Pod dojmom zverejnených informácií si mnohí vymýšľali. I vo východnom bloku sa monitorovali pozorovania. Na výskume a analýze týchto javov sa utajene zúčastnili ZSSR, NDR a Československo. V 60. rokoch na Slovensku na základe vlastných skúseností rozprávali o lietajúcich objektoch a bytostiach mimozemského pôvodu Ing. J. Bartoš a profesor J. Šulhan. Obaja pochádzali z Prievidze. V tomto čase sa objavila aj kategorizácia pozorovaní UFO. Boli rozdelené na 4 druhy podľa blízkosti kontaktu s UFO alebo mimozemský-

mi bytosťami. Vlády sa snažili všetko ututlať. Tajnými službami boli podstrčené vymyslené správy o pozorovaniach a následne boli ufológovia obvinení, že si to všetko vymýšľajú. Hlásenia o kontaktoch s neznámymi objektmi a bytosťami však ďalej pokračovali a neustále pokračujú. Tisíce hlásení od ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev sa stále evidovali a myslím si, že to robia aj tajné služby, i keď neoficiálne. Na celom svete sú zaznamenané tisíce hlásení nielen v USA, ale najmä v Rusku, vo Francúzku, v Nemecku, tiež na Slovensku. Pribúdajú autentické videozáznamy, fotografie a svedecké výpovede vierohodných ľudí. Je faktom, že veľa podvodníkov sa snaží vytváraním falzifikátov získať finančné prostriedky, alebo si len z recesie vymýšľajú príbehy, prípadne je to organizovaný deformačný plán. Nespočetné množstvo záberov z celého sveta je na internete. Nie je tu žiadna záruka, že sú to skutočné pravdivé dôkazy. Samozrejme, v dávnejšej minulosti neboli k dispozícii také technické prostriedky, aké sú teraz. Klasické fotografie objektov nebolo možné ľahko falzifikovať.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

42 V súčasnosti to už nie je problém. Treba si však uvedomiť, ako pri UFO, tak aj pri kruhoch v obilí, že najskôr musí byť originál, aby bolo čo falzifikovať. Jediná možnosť ako získať zaručene pravdivý dôkaz o existencii fenoménu UFO, je osobný zážitok, ale v spojení s dostatočnými informáciami o probléme. Veľa významných osobností vyslovilo svoje presvedčenie, že na Zemi nie sme sami. Písali a píšu o tom napríklad bratia Fiebagovci, E. Däniken, J. Buttlar, I. Wiesner alebo M. Z. Kučera. Letci, ale najmä astronauti môžu až po 50 rokoch, zbavení mlčanlivosti, vyhlásiť, že skutočne videli tieto objekty, či už na Mesiaci alebo v kozme. Sú to však svedectvá ľudí v pokročilom veku, oponenti upozorňujú na ich starobu a prípadnú demenciu. Lenže nejde o jav posledných storočí. Svedectvá o pozorovaní neznámych, ale približne takých istých objektov existujú už odnepamäti ľudstva. Veľa starých ikon a obrazov, ale aj nákresov v jaskyniach znázorňuje lietajúce disky alebo podobné objekty. Prvé záznamy UFO sa uvádzajú v legendách domorodých obyvateľov,

napr. indiánov kmeňa Hopi, ktorých ich učitelia (Kačínovia) učili ako si zlepšiť život. Na celej našej planéte sú v legendách a príbehoch popisované bytosti prichádzajúce z nebies. V Číne v Himalájach dokonca podľa prekladu kamenných diskov havarovali obyvatelia z inej planéty a zostali tu žiť. V stredovekých legendách sú záznamy o UFO už z 10. storočia. U nás je prvá zmienka o UFO v Levočskej kronike z roku 1668. Samozrejme, že sú to len teórie. Neboli potvrdené, ale ani vylúčené. Veľa vedcov sa prikláňa k názoru, že život na našej Zemi bol vytvorený inými obyvateľmi vesmíru. Sú to kacírske úvahy, ale ktovie, ako to bolo v skutočnosti. Astronomický výskum sprostredkováva nové poznatky. Objavené boli doteraz stovky nových planét, i keď vo vzdialených galaxiách, kde by sa mohol vyvinúť inteligentný život a možno aj inteligentnejšia bytosť ako sme my. Je veľký predpoklad, že tieto objavy budú pokračovať. Aj v našej relatívnej blízkosti sú mesiace, na ktorých sa objavila voda (Európa a pod.). Máme stále predstavu, že život sa

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

môže rozvíjať len v takých podmienkach, aké sú na Zemi. Určite nepoznáme všetky zákony vesmíru, a preto nemáme právo vyhlasovať, čo je nemožné a čo určite neexistuje. Najnovšie zábery z Mesiaca, ale hlavne z Marsu, nám prinášajú informácie, že tam mohli existovať nám podobné bytosti. Nedá sa veriť všetkému, čo je na internete, ale ak je len 1 % pravda, tak stojí za to zaoberať sa týmto poznaním. Rôzne zábery z kozmických staníc prinášajú veľké množstvo pohybujúcich sa objektov, aj takých, ktoré sme tam my neposlali. Som

presvedčený, že pravda o UFO je zatajovaná z politicko-ekonomických príčin a hlavne znevažovaná, aby tí, ktorí sa týmto fenoménom zaoberajú, boli považovaní za obmedzených a naivných, keď veria že UFO existuje. Osobne mám za sebou osem pozorovaní takýchto objektov. Na základe vlastného poznania som presvedčený, že nás od nepamäti mimozemské civilizácie navštevujú z rôznych príčin. Slúžil som u protivzdušnej obrany a mal som možnosť tieto objekty sledovať. Nikomu svoje poznania nevnucujem. Pravda je vo hviezdach.

POZOROVANIA TRNAVSKÉHO UFO KLUBU

dy. Speváčka skupiny spozorovala približne o 21:00 asi 50 metrov od nej objekt diskovitého tvaru. Začala sa k nemu približovať, zdalo sa jej, ako by ju niečo volalo. Potom si už len všetci pamätajú, že približne o 22:45 sadli do auta a s veľkým strachom sa ponáhľali domov. Zážitok s mimozemšťanmi Zvláštny zážitok s mimozemšťanmi mala matka dvoch detí v Topoľčanoch. Ocitla sa v určitom objekte, kde ležali viacerí ľudia, podľa nej veľmi škaredí. Pri ohňostroji V Trnave sa v roku 2004 pri ohňostroji, ktorý začal o 22:00, objavil elipsovitý objekt. Zhruba po pol hodine odletel smerom na Bratislavu. O štyri roky neskôr sa pri ohňostroji ukázal na oblohe objekt v Partizánskom. Ďalší objekt nad atómkou Najviac sledovaný prípad sa odohral v roku 2005 nad atómovou elektrárňou, kde boli najčastejšie pozorovania týchto objektov. V novembri sa nečakane objavil objekt nad areálom elektrární. Polícia pozvala zo Sliača stíhač Mig-29, ktorý objekt prenasledoval. No bezvýsledne. Po čase sa mi dostali do rúk zábery tohto objektu, teda toho, čo oficiálne orgány nazvali parou z chladiacich veží a odrazom výstražných svetiel na ich vrchole. Niekoľko svedeckých výpovedí jasne hovorí o objekte, ktorý sa pohyboval nehlučne a veľkou rýchlosťou v okolí atómky.

Najstaršie v našej databáze je pozorovanie z Levoče z roku 1668, kde miestny kronikár popisuje, že nad mestom preletel lesklý jašter a vydával slabý zvuk. Celkovo databáza obsahuje takmer 400 pozorovaní a hlásení o UFO. V ďateline pri atómke V roku 1985 sa otec so synom z neďalekej dediny pri atómovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach vybrali kradnúť ďatelinu na družstevné pole. Keď ukryli bicykle do jarku, osvietilo ich na poli svetlo veľkej intenzity. Mysleli si, že sú to policajti. Keď sa však lepšie pozreli, od strachu im ušlo do gatí. Zbadali objekt, ktorý stál asi 100 m od nich a vystúpilo z neho 6 malých bytostí. Niečo pozbierali a objekt obrovskou rýchlosťou zmizol. Nad chladiacimi vežami V roku 1993 som osobne pozoroval spolu s ďalšími obyvateľmi dediny Radošovce pri atómovej elektrárni trojuholníkový objekt, ktorý nalietaval v 130-metrovej výške nad parou chladiacich veží. Tam vždy urobil doslova čelom vzad a odlietal bokom. Tento pohyb šesťkrát zopakoval. Medzi Nitrou, Hlohovcom a Trnavou Rok 1994. Slovenská armáda potvrdila, že zakreslila objekt, ktorý stál asi 4 hodiny na mieste medzi Nitrou, Trnavou a Hlohovcom. Pozorovali ho ďalekohľadmi príslušníci piatich vojenských útvarov protivzdušnej obrany. Zodpovední dôstojníci mi zaslali letový nákres, na ktorom všetci uviedli svoje hodnosti a mená. Vystrašení hudobníci V roku 1998 členovia hudobnej skupiny lepili plagáty na svoje vystúpenie v dedine Pečeňa-

Autor je predseda UFO klubu Trnava.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Vladimír Líška

NAVŠTÍVILI NÁS UŽ

V MINULOSTI?

PODĽA PROFESORA SANSKRTU RAGHAVANA, Z UNIVERZITY V MADRASE, EXISTUJE NESPOČETNÉ MNOŽSTVO DOKUMENTOV V SANSKRTE, TISÍCE ROKOV STARÝCH, O MIMOZEMSKÝCH BYTOSTIACH, KTORÉ NAVŠTÍVILI INDIU, KDE BOLI POVAŽOVANÉ ZA BOHOV. MALI TECHNOLÓGIE A ZBRANE OZNAČOVANÉ AKO NEBESKÉ. O TOM, ŽE NEJDE LEN O VÍZIE ALEBO OBRAZNÉ FORMY VYJADRENIA, SVEDČIA ZÁZNAMY PODROBNEJŠÍCH POSTUPOV NA STAVBU LIETAJÚCICH STROJOV, TZV. VIMANAS, PODOBNÝCH PERLE NA NEBI. 44

iektoré texty priamo spomínajú antigravitačnú technológiu. Vimány bohov zrejme slúžili aj ako predlohy na stavbu mnohých indických chrámov. V 80 tisíc-veršovom epose Mahábhárata, napísanom pred minimálne 6000 rokmi, sú popisované zostupy bohov na zem, lietajúce stroje poháňané ortuťou, ktoré vzlietajú do veľkých výšok pomocou vzostupných prúdov a vydávajú zvuk podobný hromu. Mahábhárata a iné indické spisy opisujú celkom podrobne staroveké vojny: stĺp dymu a plameňov, rozžeravený do biela, taký jasný ako desaťtisíc sĺnc, sa zdvihol v celej svojej kráse. Bola to neznáma zbraň, železná búrka, obrovský posol smrti, ktorý zmenil na popol celú rasu Vrishniov a Andhakaov. Telá boli na nepoznanie spálené. Vlasy a nechty im vypadli. Keramika sa rozbila bez akejkoľvek viditeľnej príčiny a vtáky obeleli. Podľa eposov boli mestá Harappá a Mohendžodáro zničené atómovými zbraňami. Aj v púšti Gobi sa musela odohrať podobná dráma, o čom svedčia veľké jazerá skleného piesku. Aká sila mohla v dávnej histórii roztaviť zikkurat Bor-

sipp? Pretavený kremenný piesok sa nachádza aj v Iraku, vo vrstve z mladšej doby kamennej. Tiež na Sahare, v Mohavskej púšti. Podobné sa nachádzajú pri čínskej atómovej strelnici v Sinkiangu. Sklenená glazúra pokrýva mnoho stavieb aj v severnej Európe. Indické vojny prekypovali zbraňami vystreľujúcimi blesky, strieľajúcimi lúče svetla. Aj boh Kršna bojoval sofistikovanými zbraňami a bránil mesto pred kovovou kozmickou loďou. Podobne aj Ráma s modrou kožou disponoval ničivými zbraňami. Ganéša, syn boha Šivu, nositeľ šťastia, úspechu a múdrosti, je najobľúbenejší indický boh. Má telo človeka, ale hlavu slona. Mal naozaj sloniu hlavu alebo išlo skôr o symbolické zobrazenie bytosti z vesmíru? Ganéša má na dlaniach hákový kríž (svastiku šťastia) a symbol Óm, najposvätnejší symbol hindu. Medzi očami má trojzubec, znak Atlantídy a na hlave zlatú prilbu. Začiatkom 21. storočia boli v indickom zálive Khambhat objavené pozostatky pravidelných tvarov, zvyšky dávnych miest, na ploche 13 km2. Archeologické nálezy z tohto miesta svedčia o veku neuveriteľných 32 000 rokov.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

46 Podľa vedcov táto oblasť bola zaplavená morom pred 9000 rokmi. Oficiálne je však indická civilizácia stará len 4 – 5000 rokov. Staré hinduistické texty tiež popisujú veľké mestá, ktoré krúžia na obežnej dráhe Zeme. Napriek tomu, že v Biblii bolo, ako tvrdí spisovateľ Jiří Wojnar, odhalených okolo 80 000 úprav pôvodného textu, stále tam môžeme nájsť zaujímavé pasáže. Prorok Ezechiel videl bytosti, ktoré mali štyri tváre a pohybovali sa na niečom, čo vyzeralo ako koleso v kolese. Eliáš vystúpil do neba na ohnivom voze. Kniha Genezis 6, (preklad Kralická biblia): „1.Stalo se pak, když se počali množiti lidé na zemi, a dcery se jim zrodily, 4.Obrové pak byli na zemi v těch dnech; ano i potom, když vcházeli synové Boží k dcerám lidským, ony rodily jim.“ Každý nový preklad Biblie prinášal ďalšie a ďalšie nepresnosti, nehovoriac o knihách apokryfných (knihy Henochove, 4. kniha Ezdrášova a i.), ktoré ani neboli do biblických textov zaradené. Iné knihy boli krátené alebo sa stratili. Epos o stvorení Enuúma Eliš autori Biblie radšej ani nespomenuli. Hovorí o Eridu, prvom

osídlení Zeme pred 445 000 rokmi, medzi riekami Eufrat a Tigris. Genesis je kompilátom sumerských klinových textov, pričom zo starých bohov Anunnaki vznikol plurál ha´Elohim, znamenajúci „bohovia, ktorí sú jeden“ (El – Boh, Elohim – bohovia). Obyvatelia planéty Nibiru prišli na Zem ťažiť zlato, kvôli jeho rozptylu v atmosfére Nibiru, ako ochrane pred kozmickým žiarením. Sumeri im hovorili Anunnaki, v preklade Tí, ktorí prišli od Nebeského Anu, na Zem (Ki). Práve oni boli tými biblickými božími synmi, ktorí zostúpili na Zem. V biblii sa spomínajú aj Nefilim, alebo sumersky IGIGI, čo boli humanoidné bytosti, ukryté pre pozemšťanov. Anunnaki ťažba zlata veľmi vyčerpávala, a tak stvorili človeka na svoj obraz. Sumersky sa prvý miešanec volal LU.LU. V našej DNK sa tak nachádza pamäťový záznam inteligencie dvoch tvorov – divokého poločloveka a vysoko vyvinutej inteligentnej bytosti. V Bagdade, v Iraku, v múzeu, na hlinených 5000 rokov starých tabuľkách, sú zmienky o bohoch, ktorí prišli na zem v oblakoch dymu a za ob-

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

rovského hluku. Anunnaki, zdá sa, pomohli človeku vybudovať vyspelú spoločnosť, ktorá mala zmysel pre spravodlivosť. A spravodlivosť platila aj pre bohov. Keď vládca Enlil mal znásilniť mladé dievča Sud, ktoré sa kúpalo v rieke, ostatní bohovia ho vypovedali z mesta, do podsvetia. Zakázané bolo prehnané zvyšovanie cien monopolnými záujmovými skupinami. Spoločenský systém obsahoval aj práva najchudobnejších a postihnutých. Aj korene našej hudby siahajú do Sumeru. Je zaujímavé, že mnoho storočí pred naším letopočtom mali ľudia lepšie poznatky ako 1500 rokov po ňom. Ako tvrdí Zecharia Sitchin, rozsah mezopotámskej astronómie, z ktorej čerpali aj grécki astronómovia, musel byť obrovský. Lebo len to, čo doteraz našli archeológovia, predstavuje záplavu textov, kalendárov, tabuliek, kresieb s presnou dobou východu a západu slnka, planét, ale aj predpovedaním zatmení. Poznali nehybné hviezdy i putujúce planéty a viedli si presné efemeridy, záznamy nebeských telies. Okolo roku 4500 p. n. l. vzniká z ničoho nič na Prednom východe vyspelá civilizácia Sumerov, ktorí vedeli násobiť do miliónov, deliť zlomky, odmocňovať, umocňovať, mali vyspelý chemický a textilný priemysel a spracovanie ropy, vyspelú chirurgiu. Tibetské lámaistické posvätné knihy Kanšúr sú plné bohov lietajúcich po oblohe, na žiariacich perlách, v ktorých títo bohovia žili. Cisári v Číne a v Japonsku sa považovali za potomkov bohov, za synov nebies. Prvý cisár Fu-si prišiel v dávnoveku na zem z nebies, sprevádzaný bytosťami s chobotmi (Ganéša?). Títo mali zanechať basreliéfy, ktorých vek určili čínski vedci na 50-tisíc rokov p. n. l. Žltý cisár, Chuang-ti, prišiel z neba a keď splnil to, čo mal, zas sa do neba vrátil. V hrobke z dynastie Chan, z roku 168 p. n. l., boli nájdené zaujímavé prastaré texty, lekárske knihy, ako Kniha receptov na 52 chorôb, Kniha zahrievania jedenástich dráh rúk a nôh, Metódy pestovania života, kniha o ukončení príjmu potravy a požívanie prány Čchüe-ku š‘-čchi. Komplikované zdravotné cvičenia a bojové umenia, umenia vhodného usporiadania priestoru, astronomické poznatky, akupunktúra stará viac ako 5000 rokov... Odkiaľ vedeli starí

Číňania, akú majú jednotlivé organy spojitosť s bodmi na tele a prúdením energie? Ninidži (vnuk slnečnej bohyne Amaterasu) z hviezd, pristál na ostrove Kjúšu, aby vládol Japonsku. Jeho synovec Džimmu tenno, bol prvý japonský cisár. A od Džimmu tenno – od roku 660 p. n. l., sa datuje cisárska dynastia v Japonsku. Má hrobku, kde dodnes môžu vstúpiť len členovia cisárskej rodiny, nik iní sa tam nedostane. A do vnútornej schránky môže vstúpiť len cisár – Tenno. Zaujímavé sú 5000 rokov staré japonské sošky Dogu s helmou a očnicami, našlo sa ich až 15-tisíc. Tieto bytosti Dogu učili prvých Japoncov. Perfektné astronomické poznatky Mayov tiež svedčia o vplyve vysokovyspelej civilizácie, či už existovala na našej planéte, alebo prišla z vesmíru. Obežnú dráhu Zeme okolo Slnka vypočítali na 365,2421 dňa. V krypte, pod pyramídovým chrámom v Palenque, viseli na dverách a v podstatnej časti vnútorného priestoru mohutné kvaple ako v jaskyni. Ak by boli brané do úvahy, radikálnym spôsobom by nabúrali vykonštruované datovanie vzniku tejto hrobky, na ktorej bola neskôr postavená pyramída, na rok 600 n. l. V miestnosti bol jeden monolit s dĺžkou 3,8 m, na ktorom je očividne zobrazený vodič nejakého dopravného prostriedku, ktorý obsluhuje pomocou pák a pedálov. Z vozidla šľahajú plamene. Táto postava dostala pomenovania ako Fúzy boha počasia, Kukuričný boh alebo Životný kríž, ako tvrdí Erich von Däniken. Däniken spochybňoval dovtedajší spôsob kreacionisticko-darwinistického myslenia, s mottom „skutočný boh predsa nepotrebuje na svoj pohyb rachotiace vozidlo“, čím spôsobil revolúciu v náhľade na doterajšie dejiny ľudstva. Tento predstaviteľ paleoastronautiky už pol storočia neúnavne upozorňuje na fakt, že vyspelé technológie a civilizácie na tejto planéte existovali dávno pred nami. Skutočný vek Tiahuanaca, mesta v Andách, je neznámy, podľa indiánov je dielom bohov. Podľa miestnych legiend tu bol po potope stvorený život. A niektorí (Steede, Poznanský) mu skutočne odhadujú vek na 12 – 17 000 rokov. Kto a kedy ho postavil sa nevie, navyše v tejto vysokej nadmorskej výške 350 m n. m. je život

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

a práca problematická zo zdravotných dôvodov. Kto vytesal do skaly chrámový komplex Malinalco v Mexiku? Kto a ako budoval incké mestá a premiestňoval a modeloval obrovské monolity tak, že presne pasujú jeden na druhý, dokonca aj v prípade nepravidelných 32 plochých útvarov? Mesto Inkov Cusco, v Peruánskych Andách, založené synmi nebies, má múr postavený s takou presnosťou, že medzi jednotlivé kamenné bloky nevojde ani špička noža. Mali indiáni lepšiu technológiu, ako máme dnes? V peruánskej tradícii koluje legenda o bohyni Orejone, ktorá prišla z neba, na veľkej lodi. Pumapunku v Bolívii predstavuje vrchol dávnovekého umenia. Zložité tvary kvádrov, ktoré do seba zapadali ako obrovské kamenné puzzle, vyrezané z dioritu. Diorit je rovnako tvrdý ako žula, je to extrémne tvrdá skala, do ktorej je ťažké vyrezávať a pracovať s ňou. Objekty vážia viac ako sto ton, v okolí nie sú ani žiadne stromy, ktoré by bolo možné použiť ako valčeky na posúvanie kvádrov. Archeológovia hovoria, že Pumapunku bola postavená indiánmi Aymara. Antickí historici už pred 2000 rokmi písali o egyptských dejinách starších ako 12 000 rokov. V Thébach bolo, podľa Hérodota, gréckeho historika (otca dejepisu), 341 obrovských figúr a každá symbolizovala jednu generáciu veľkňazov, začínajúcu pred 11 340 rokmi. Pred 341 generáciami žili medzi ľuďmi bohovia v ľudskej podobe. Zlatý kultovný predmet z Kolumbie, starý viac ako tisíc rokov, má tvar celkom totožný s modernými lietadlami. 42 m dlhý obelisk kráľovnej Hatšepsut, z červenej žuly v Asuáne v Egypte, váži 1168 ton, Egypťania o niečo menšie prenášali, a to stovky kilometrov ďaleko. Máme tu dlhé lebky z Peru, kruhy v obilí, máme tu Kostenki pri Voroneži v Rusku. Na ploche 10 km2 bolo nájdených viac ako 60 lokalít, ktorých vek sa pohybuje medzi 15 000 – 45 000 rokmi. Vedľa seba sa tu našli pozostatky moderného človeka a mamuta. Kto vytesal takmer 890 sôch na Veľkonočnom ostrove? Podľa legiend na ostrove Rapa Nui pristáli v prehistorických dobách lietajúci ľudia v ohnivom víre. Vytesané sochy sa pohybovali z lomu pomocou sily mana, ktorú ovládali len kňazi.

Zaujímavé je aj tzv. Zjavenie Panny Márie vo Fatime (1917), ktoré trvalo až desať minút a videlo ho veľa očitých svedkov, 70 – 100-tisíc. Slnko sa v tvare strieborného disku začalo veľmi rýchlo otáčať, žiarilo všetkými farbami, zastalo a niekoľkokrát sa všetko opakovalo. Slnko sa odrazu odtrhlo z oblohy a skokmi sa rútilo k Zemi. V roku 1919 známy okultista Aleister Crowley nadviazal kontakt s mimozemskou bytosťou Lam, ktorá bola v spojení so Síriom a podľa nákresu to bola bytosť až príliš podobná malým šedým entitám greys (veľká hlava, takmer žiadny nos a ústa). Počas Tretej ríše špiritistické médium Maria Oršić, žena so slovanskými koreňmi, vedúca ženskej skupiny Vril, kontaktovala mimozemskú civilizáciu v súhvezdí Aldebaran. Orsič sa údajne kontaktovala aj s nordickou agarthskou civilizáciou žijúcou na tejto planéte. Okrem nacistických lietajúcich tanierov, rakiet, prúdových motorov je známy zvon Die Glocke, veľmi podobný budhistickým pagodám a stúpam. Spolupracovali mimozemštania s Nemeckom v 30. rokoch, ktoré bolo v tom čase najrozvinutejším štátom sveta? Predali im technológie lietajúcich strojov diskovitého tvaru, ktorých sa po vojne zmocnili Američania? Ďalšou záhadou sú prehistorické tunely s hladkými stenami. Spomína ich aj slovenská legenda o Mesačnej jaskyni. Chvátal spomína vojnu v Iraku a devastáciu tejto prastarej krajiny, v celkom inom svetle. Podľa neho snaha získať prístup k nerastným surovinám a rope bola až druhoradá. Hlavný dôvod bolo zmocnenie sa podzemných objektov a v nich skrytých tajných technológií. A zároveň čo najdlhšie udržať doterajší obraz falošných dejín sveta, a tým aj svoju moc. Možno je len náhoda, že tunely majú pokračovať z rumunského Bucegi, cez Síriu (Aleppo) a cez Krym, kde sa má nachádzať Mramorová jaskyňa s glazúrovanými stenami, aké má aj slovenská Mesačná jaskyňa v Babej hore na Orave. V Kaukaze sa má nachádzať ďalšia sieť podzemných tunelov. Podľa Chvátala skenovaním pod povrchom boli družicami objavené veľké priestory v rumunskom pohorí Bucegi. Má sa tu nachádzať obrovská hala v podobe pologule, s priemerom 100 metrov a výškou 30 metrov, z ktorej vedú tri veľmi dlhé tunely. Američanom sa

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

49 údajne podarilo do tunela preraziť, čo stálo životy niekoľko ľudí, a objaviť tu technológiu, ktorá ďaleko presahuje naše súčasné možnosti. Tunel uzatvára umelá energetická stena a ochranný štít, ktoré odhalili detailné satelitné zábery. Rumunská strana chcela vec zverejniť pred svetom, no Američania reagovali veľmi ostro a zverejnenie v žiadnom prípade nepovolili. Navštevuje nás viac rás, ktoré občas robia pokusy na zvieratách a na ľuďoch, študujú našu planétu, chránia ju pred zničením? Mohli by nám pomôcť vyriešiť mnoho problémov, ekológiu, hladomor, nebezpečenstvo atómovej vojny? Ako povedala jedna mimozemská bytosť seržantovi Charlesovi L. Moodymu: Nie je to náš problém, aby sme ich akceptovali, ale ich, aby akceptovali oni nás... V novších alebo staronových textoch má už extraterestriálny vplyv svoje pevné miesto. Hovoria o nich aj Slovansko-Árijské védy. Zoltán Szabó v knihe Tajemství jmen, čo je kniha o veštení z rún, starých germánskych bohov zmodernizoval, keď píše: „Pred 10-tisíc rokmi krúžila vesmírna loď Asgard v priestore okolo Zeme. Na palube boli Asovia, mimozemštania z Polárky,

v súhvezdí Labute. Tí sú na zemi uctievaní ako bohovia. Kapitánom je Ódin a Thor. Frey a Freya sú génoví technici, ktorí robia pokusy s génovou technológiou, dnes aj s pozemšťanmi. Pôvodne vytvorili pracovnú silu na prácu v baniach na zlato, ale keďže mali so svojimi deťmi (ľuďmi) súcit, dali im kultúru a vedomosti prostredníctvom svojich miešancov a polobohov.“ Vo vesmíre existujú miliardy galaxií. Teoreticky len v našej galaxii, Mliečnej ceste, môže existovať až sto miliónov civilizácií. Aj cirkev sa prispôsobuje novej dobe a mení fundamentalistické dogmy, Vatikán postupne priznáva, že život je možný aj na iných planétach. Zdá sa, že ešte veľa faktov o našej histórii končí v zásuvke konšpiračných teórií. Namiesto toho sa nám už desaťročia podsúva teória, že sme sa vyvinuli z opice, a mnohí sa s tým uspokoja. Sme zrejme v kontakte s rôznymi entitami z vesmíru. Tie z nich, ktoré sú nám pozitívne naklonené, sú pripravené predať ľudstvu nové vyspelé technológie, ale len vtedy, keď sa zmení súčasný globálny politický systém. Nebudú zasahovať do prirodzeného diania na planéte, čakajú, o zmenu sa musíme pričiniť sami...

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Peter Čalovka

A ČO AK JE TO VŠETKO

ÚPLNE INAK... BRATIA ARKADIJ STRUGACKIJ A BORIS STRUGACKIJ, ZNÁMI SOVIETSKI SCI-FI AUTORI, NAPÍSALI SVOJHO ČASU POVIEDKU O TOM, AKO SA JEDEN VEDEC PRIBLÍŽIL K ROZLÚŠTENIU JEDNEJ ZO ZÁKLADNÝCH ZÁHAD PRÍRODY A AKO SA MU PRÍRODA POSTAVILA DO CESTY A NECHCELA MU DOVOLIŤ OBJAV DOKONČIŤ. 50

éma je to zdanlivo absurdná, ale ja som bol v dobe, keď som si ju prečítal, študent, ktorý robil jednu z prvých diplomoviek z génového inžinierstva. V prostredí, kde som sa pohyboval, tieto otázky neboli až také úplne nezmyselné. Človek, ktorý dokáže meniť gény organizmov, ktoré pred ním existovali nedotknuté milióny rokov, podnikať lety do vesmíru, skrotiť energiu a hmotu, odhaľovať tajomstvá myslenia, vedomia a podvedomia – to všetko v sebe skrýva otázku, či sme ako ľudia morálne zrelí na to, aby sme sa prostredníctvom odhalenia týchto tajomstiev stali kvalifikovanými vládcami vesmíru a sveta okolo seba, alebo nie. Je tu otázka, či vo svojej arogancii poznania a múdrosti dokážeme skloniť hlavu pre jeho veličenstvom Vesmírom a pokorne sa zamyslieť nad sebou a nad svojím miestom v ňom, poprípade sa zastaviť a ešte trochu na sebe popracovať, než urobíme ďalší krok do budúcnosti, ktorá sa nám otvára, alebo si uzurpujeme právo vládcu a pána všetkých svetov a otázky na to, či si túto pozíciu zaslúžime alebo nie, prenecháme našim potomkom.

51 Od čias Darwina sa ľudstvo delí na tých, čo na jednej strane veria, že život na Zemi sa vyvíjal formou náhodných genetických zmien a nové druhy vznikali tak, že určité zmutované organizmy prežili, pretože im vyhovovali zmeny v okolitom prostredí. Druhá skupina ľudí (kreacionisti) si myslí, že rozmanitosť druhov stvoril Boh, ako o tom koniec koncov píše samotná Biblia a všetko sa to začalo tu na Zemi. Darwinisti považujú kreacionistov sa dogmatikov a primitívov, dokonca ich označujú v spoločnosti za outsiderov, ale tí darwinisti, ktorí sa naozaj do hĺbky zamýšľajú nad tým, ako mohlo vzniknúť náhodne niečo také zložité ako napríklad genetický kód, automaticky dospievajú k názoru, že niekde musí existovať niečo ako zásah vyššej moci, alebo sila, ktorá ovplyvňuje a modeluje prirodzený výber v prírode. Jednými takýmito únikovými dvierkami darwinistov je teória o tom, že život na Zem bol zanesený z Vesmíru nejakým telesom, alebo dokonca nejakými vyššími inteligentnými bytosťami. Nuž teória je to veľmi pekná, ale neodpovedá na základnú otázku – ako sa vo vesmíre objavili

planéty, na ktorých už existoval život, alebo nebodaj planéty, kde už existujú iné inteligentné bytosti a civilizácie? Ak pohľad na tieto otázky veľmi zjednodušíme, podobne ako sú ľudia vo veci vzniku života a rozmanitosti druhov rozdelení podľa svetonázoru na viac-menej materialistických darwinistov a veriacich v Boha – kreacionistov, v prípade vzťahu človek – Vesmír sa nám vynára zaujímavá otázka, ktorá rozdeľuje ľudí podobným spôsobom. Sme ako ľudstvo pripravení na to, aby sme mohli vykročiť do Vesmíru a objavovať iné svety a kolonizovať ich? Alebo inými slovami – ak sme spolu s Vesmírom boli stvorení Vyššou mocou – pochopili sme a naplnili sme svoju úlohu potomkov Stvoriteľa – stali sme sa spolustvoriteľmi seba samých a univerza v zmysle starovekého „Poznaj seba samého“ a biblického „... naplňte Zem a podmaňte si ju“. Sme kvalifikovaní vládcovia svojho vlastného sveta, alebo nám k tomuto titulu ešte niečo chýba? Dokázali sme ako ľudstvo odstrániť najzákladnejší blok vo svojom srdci a vedomí, blok biľagu potomkov Adama a Evy, ktorí majú zakázané vrátiť sa do záhrady Eden?

Ak nie, potom stojíme pred najvýznamnejšou bránou v dejinách, pred bránou kolonizácie Vesmíru a ak do nej vstúpime nepripravení a nezrelí, vynesieme do nekonečných priestorov Univerza svoj vnútorný konflikt medzi dobrom a zlom, ktorý z vesmíru urobí scenériu nekonečných Hviezdnych vojen a trápenia. Časť ľudí si túto otázku nekladie vôbec a druhá časť si ju kladie často dogmaticky tak, že v rámci toho, aby to neohrozilo ich svetonázor odmietajú existenciu fenoménu UFO a mimozemských civilizácií úplne. Ak je Vesmír živý, určite si bude klásť pri našom pokuse o jeho kolonizáciu svoje podmienky. Tie sú viac-menej jasné. Najprv sa staňte pánmi seba samých a potom môžete vládnuť Vesmíru. Otázka existencie mimozemských civilizácií je v tomto kontexte irelevantná. Ak ľudstvo splodil Stvoriteľ, otázka je, či sme prví alebo nie. Ak prví nie sme, znamená to, že už tu je niekde, niekto prvý, lebo aj keď je Vesmír nekonečný, podľa teórie Big Bangu sa začal z jedného bodu. Je teda pravdepodobné, že aj ľudia sa začali z jedného bodu.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Ak sme prví, potom pred nami stojí vyriešenie morálneho imperatívu – ako sa zbaviť navždy zla v sebe, aby sme ho omylom ako infekciunevyniesli do zvyšných častí univerza. Veď skoro všetky svetové náboženstvá nás vedú k svetu bez zla. To určite nebude náhoda. Sú náboženstvá tým hlasom Vesmíru, ktorý nám stojí v ceste a hovorí, čo musíme urobiť, aby sme sa kvalifikovali ako zodpovední kolonisti nekonečného sveta hviezd? Hoci sú tieto otázky postavené neumelo, v tej alebo onej podobe ich budeme musieť zodpovedať. Viete si predstaviť, že budúca vláda Galaxie sa v rámci volieb začne hádať medzi sebou tak špinavo ako Trump a Clintonová a jeden z kandidátov sa bude vyhrážať iným mocnostiam Galaxie, že ich bude chcieť vojensky zničiť? A vzťahy medzi civilizáciami budú postavené na explicitnej lži, tak ako je tomu v súčasných médiách? Ľudí formuje nábožensko-civilizačný a kultúrny svetonázor. Ten na jednej strane umožňuje človeku ľahšie sa orientovať v dianí okolo neho, ale na druhej strane sa z titulu obmedzenia ľudského myslenia a jazyka sa stáva prekážkou v chápaní určitých hraničných javov a vecí. Jacques Bergier a Louis Pauwels vo svojej originálnej knihe Ráno kúzelníkov otvorili otázku nedokonalosti jazyka, ktorý nie je schopný pomenovať medzistavy. Napríklad vezmime si slová spať a bdieť. Ako nazvať stav medzi nimi, keď platí oboje a zároveň neplatí. Spabdenie? Moderná psychológia má samozrejme pomenovanie pre aktívne stavy ako lucidný spánok alebo lucidné snívanie, ale celkovo platí, že jazyk, ktorý normálne používame nie je schopný pomenovať prítomnosť inak ako v jej extrémoch. Napríklad láska a nenávisť. Ak človek miluje seba, a teda je neschopný milovať bytostne iného človeka, lebo v ňom vždy vidí iba obraz seba, jeho spôsob existencie by sa dal prirovnať k „láskonenávisti“. A ak človek žije láskou k svojmu okoliu a hoci má nepriateľov, usiluje sa ich zahrnúť do svojho sveta lásky, tak to už nie je nenávisť, ale „nenáviláska“. Toto obmedzenie jazyka plodí obmedzenie mysle a vedie k tomu, že pri vnímaní reality

nám niektoré veci unikajú, pretože naše myslenie a náš jazyk sú jednoducho obmedzené a doslova oklieštené. To si človek bežne neprizná. Ale je to o to horšie, že filozofia, ktorá v preklade znamená „láska k múdrosti“, vychádzala v podstate vždy z postulátu, že naše myslenie môže síce byť nedostatočne rozvinuté, ale nie je a priori defektné. Ak však akceptujeme existenciu archetypickej katastrofy, ktorou bol pôvodný prvotný hriech, resp. pád Adama a Evy, na základe ktorého boli vyhnaní zo záhrady Eden, musíme pripustiť možnosť, že naše myslenie je archetypicky narušené ťažkou traumou opustenia a zrady Boha a oddania sa jeho nepriateľovi – diablovi. Je jedno, akým jazykom tento stav popíšeme, spôsobov je tisíc a jeden, ale faktom zostáva, že v určitom zmysle sme uväznení vo svojom myslení – vo väzení svojho zdeformovaného ja, z ktorého sa sami nemôžeme dostať, pretože nemáme v sebe absolútne meradlo ako bod rozlíšenia pravdy od lži. Žijeme ako sluhovia dvoch pánov alebo zároveň žijeme hodnotami dvoch protikladných svetov. Slúžime pánovi dobra i pánovi zla súčasne. Dostať nás z tejto situácie von môže iba človek priamo od Boha – Spasiteľ. Človek, ktorý je nositeľom absolútneho meradla dobra a zla. Čo to má spoločné s tým, či existujú alebo neexistujú mimozemské civilizácie? Svet, v ktorom žijeme je svetom plný tajomstiev a nezodpovedaných otázok. Pretože často kráčame životom ako loď bez kompasu, žijeme tak, lebo sme ako ľudstvo na počiatku, cez Adama a Evu, stratili svoje meradlo. Preto niektoré tajomstvá alebo mystériá v živote nie sme schopní vnímať a dokonca ani registrovať. Náš svetonázor ich odmieta prijať, pretože sa príliš vymykajú stereotypu nášho myslenia. Napríklad pre niektorých ľudí je možná existencia Atlantídy neprijateľná, lebo to odporuje ich biblickej predstave o našom svete a jeho dejinách. Pre iných ľudí je neprijateľná existencia pravekých ľudí. Ďalšia skupina ľudí stratila svoju vieru a priznávajúc existenciu iných civilizácií vo Vesmíre dúfa, že odpovede na ich základné otázky ležia niekde ďaleko v Kozme a budú niekedy kompetentne zodpovedané. Pre túto skupinu ľudí sa Spasiteľ skrýva niekde v hlbinách Vesmíru.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Súčasný svet nám prináša objavy, ktoré sú niekedy pre väčšinu ľudí veľkou výzvou. Napríklad novo objavené pyramídy v Bosne sú údajne omnoho staršie ako pyramídy v Egypte alebo v Južnej Amerike. Na Sibíri existujú zmiznuté mestá, o ktorých existujú historické záznamy a artefakty svedčiace o tom, že ich obývali ľudia, ktorí priniesli technológie, čo značne predbehli svoju dobu a dodnes sú obrovskou záhadou. Niektoré z týchto miest sa javia, ako keby k nám prišli z paralelnej reality a potom odrazu zanikli. Občas ich obyvatelia prídu do nášho sveta ako ojedinelí návštevníci v paranormálnej zóne, ktorá po týchto mestách zostala, spolu s dutými pyramídami a inými artefaktami, ktoré dokonca pôsobia na ľudí a zvieratá. Na dotyčných miestach nežijú žiadne vtáky, nikdy tam neprší a ľudia sa tam cítia nesvoji a dlho na týchto miestach nevydržia. Jedným z výrazných atribútov súčasnej spoločnosti je duchovná zvedavosť a túžba po spiritualite. Určitou ilustráciou tohto javu je napríklad popularita príbehu Harryho Pottera, ktorá je okrem túžby dnešných ľudí po duchovnosti a ich hlade po zmysle života v určitom ohľade aj odrazom presýtenosti spoločnosti moderným racionalizmom a z neho vyplývajúcim sekulárnym videním sveta. Mnoho takto uvažujúcich ľudí možno správne a možno nesprávne verí, že ich túžba po duchovnosti bude naplnená prostredníctvom kontaktu s mimozemskými civilizáciami a tiež verí, že inteligentný život existuje aj mimo našej planéty. Na podvedomej úrovni títo ľudia hľadajú a dúfajú v existenciu mimozemskej inteligencie, pretože podvedome veria v existenciu mimozemského Spasiteľa, alebo veria, že niekde v Kozme sú skryté všetky odpovede na základné otázky týkajúce sa zmyslu a podstaty ľudského života. Sprievodným javom sekularizácie súčasnej spoločnosti je to, že moderný človek vníma svet okolo seba prevažne ako neživý. Ľudia sa nevedia rozprávať so stromami, veľa ľudí nedokáže vnímať, že v skutočnosti je svet okolo nás plný živých bytostí, ktoré k nám prehovárajú všetkými možnými spôsobmi. Kosatky, delfíny, kvety, rieky, more, hory, ale aj obyčajné jed-

noduché organizmy – ako huby, to všetko má svoj vlastný pulz života a je schopné komunikácie. Kedysi ľudia vnímali tieto javy prirodzene a aj keď v nich nachádzali bohov či duchov, skôr tieto slová používali na pomenovanie uvedených javov, než ako skutočné popísanie podstaty živých bytostí, s ktorými komunikovali. Možno to bolo kresťanstvo a možno nejaký iný fenomén, ktorý prinútil človeka veriť iba v jednu živú bytosť – Boha Stvoriteľa, ale v ranom stredoveku sa ľudia odrazu ocitli v „mŕtvom“ svete. To, čo bolo tisícročia živé a s čím ľudia komunikovali odrazu zhaslo a v určitom zmysle umrelo. Náš segment vnímania a komunikácie s Univerzom sa v priebehu dejín veľmi zúžil a dosiahol takú nízku úroveň, ktorá je pre človeka neprijateľná. Javy spojené s UFO a s mimozemskými civilizáciami sa často vymykajú bežným fyzikálnym zákonom, skôr pripomínajú sci-fi a pôsobia ako fenomény z iného sveta. V niektorých ezoterických materiáloch sa naznačuje, že tieto úkazy pochádzajú z duchovného sveta a sú sprievodným javom kulminácie vývoja našej civilizácie, kde sa uzatvára dôležitá etapa dejín. Ide nepochybne o paralelný svet, ale jeho zákonitosti sú pri troche úsilia čitateľné a to, čo sa javí ako paralelné môže byť chápané aj ako komplementárne. Veľmi zaujímavé sú práce švédskeho vedca Emanuela Swedenborga z 18. storočia, ktorý na sklonku života skúmal na základe svojich získaných schopností duchovný svet, ktorý systematicky popísal najmä v diele Nebo a peklo. Naozaj inšpiratívne sú jeho pasáže o bytostiach obývajúcich iné planéty, pretože jeho vysvetlenia sú kompatibilné s tým, čo NASA zaretušovala na fotografiách z odvrátenej strany Mesiaca a na iných dokumentoch o UFO či ETI (mimozemské inteligencie). Tieto javy netreba chápať ako javy narúšajúce integritu nášho vnímania sveta, ale skôr ako javy, ktoré nás majú zobudiť a prebudiť v nás schopnosti a vlastnosti, ktoré nám vrátia bohatosť vnímania Univerza okolo nás a pomôžu nám skonsolidovať stratenú schopnosť vnímať jeho krásu a znova sa naučiť s ním komunikovať vo všetkých možných rovinách.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Ernest Kríž

MIMOZEMŠŤANIA OČAMI

KATOLÍCKEJ VIERY

možnosť kontaktu s reálnou mimozemskou civilizáciou sa katolícka vierouka díva skepticky. Posádky lietajúcich tanierov považuje za démonické bytosti. Príbehy o mimozemských únosoch a pozorovaní UFO fascinujú mnohých a fantáziami o „lietajúcich cudzincoch“ sa hojne živí literatúra, ale aj filmový priemysel. Fenomén UFO siaha do dávnych čias a zmienky o zjaveniach mimozemšťanov v 20. storočí sa objavujú vo viacerých knihách pohanských náboženstiev a kultov. Najvýraznejší príklad je Heaven´s Gate, neslávne známy pre svoju rituálnu samovraždu v roku 1997. Tento podivný hlad po iných svetoch a bizarných civilizáciách vo vesmíre odhaľuje samotu a duchovnú prázdnotu ľudí v modernej spoločnosti, ktorá do značnej

miery odmietla evanjelium a radšej je „iluminovaná božstvom rozumu“. Tlač a Hollywood obvykle v téme zachádza nad rámec samotného popisu udalostí a autori ich zo svojej ateistickej a gnostickej perspektívy používajú pre spochybnenie katolíckej viery, ktorú dnes stráži už len pár odhodlaných. Od jej obrany upustil i samotný, slobodomurármi ovládnutý, Vatikán. Pravidelné návštevy Zeme vesmírnymi bytosťami sú nepravdepodobné. Teologické aspekty ich existencie sú neudržateľné a nezlučiteľné so Svätým písmom. Ani prírodná veda alebo pravdepodobnosť existencie inej „Zeme“ nie je nápomocná. Aj keby inteligentné bytosti existovali, tak ich schopnosť prekonávať obrovské vesmírne vzdialenosti je takmer vylúčená a možná len v hollywoodskom spracovaní.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Aféry domnelých UFO a „stretnutia s mimozemšťanmi“ sa správne považujú za nadprirodzený jav. Po kontrole dostupných svedectiev a dôkazov sa dá ich charakter prirovnať k diabolskému, a ten sa najexaktnejšie skúma práve optikou kresťanskej tradície. Pozorovanie UFO je všadeprítomné, no v okolí centier pohanských rituálov častejšie. Obete „únosov“ hovoria o manipulácii proti svojej vôli, niektoré cítia pokles teploty a dokonca zápach síry, ktorý je zvyčajný v prípadoch posadnutia diablom. Mnohí majú za sebou skúsenosť s okultizmom a praktikami New Age, ktoré ľudí uvádzajú do stavu duchovnej zraniteľnosti. Rovnako ako u posadnutých osôb, obete nachádzajú nevysvetliteľné stopy na koži a neskôr neraz trpia depresívnymi poruchami. Časté sú takisto zmienky o mimozmyslovom vnímaní, pocite silnej nenávisti subjektov voči človeku a zvieratám, obťažovaní, zásahoch do ľudských reprodukčných orgánov, čo démonológia nepovažuje za prekvapujúce. Démoni totiž nenávidia všetky aspekty života. V prípadoch nevysvetliteľných vrážd a mrzačenia dobytka býva hlásené pozorovanie UFO v blízkosti a čase incidentu. Chirurgické zásahy na domácich zvieratách sú zjavne diabolskou záležitosťou. Nasledujúce rysy sú spoločné: absencia krvi, strata vnútorných orgánov bez zjavného rezu a presná extrakcia pohlavných orgánov, prsných žliaz alebo konečníka. Zvieratá sa nachádzajú na mieste, kde nie sú žiadne stopy naokolo. Rany sa javia ako zapríčinené intenzívnym teplom či veľmi ostrými nástrojmi, bez zreteľného krvácania. Ide o celosvetový výskyt a dodnes neexistuje prirodzené vysvetlenie. Svedkovia často avizujú, že „cudzinec“ zmizol po kategorickom odmietnutí veriaceho alebo modliaceho sa človeka či zvolaní mena Ježiš, čo dokazujú aj životopisy svätých, ktorí chceli neznáme bytosti po zjavení požehnať znamením kríža. Väčšina stretnutí s neidentifikovateľnými objektmi nastáva okolo 3. hodiny rannej. Tu je kľúčové tvrdenie démonológov a exorcistov, ktorí uvádzajú, že práve tento čas je vrcholom diabolskej aktivity a je inverziou 3. hodiny popoludní, čím sa rúhavo paroduje smrť Ježiša Krista.

„Šedí mimozemšťania“ s hmyzími očami a veľkou hlavou sa mimoriadne podobajú na pohanské božstvá Sumerov, Akádov a Babylončanov. Vo vzťahu k naturalistickým náboženstvám týchto kultúr učí Sväté písmo, že „bohovia pohanov sú démoni a čo ľudia obetujú im, obetujú zlým duchom“ (1Kor 10,19-21). Albert Einstein krátko pred svojou smrťou povedal, že „lietajúce taniere riadia ľudia, ktorí opustili Zem pred 10-tisíckami rokov,“ čím akoby ustanovil ďalšiu formu náboženstva – ďalšie zo stoviek náboženstiev človeka. Podobné výstrelky sa však na scéne objavujú už mnoho storočí. Odvekými nepriateľmi Krista sú pravidelne predhadzované, popularizované a živené okultné zmesi, ktoré zbožšťujú človeka, čím hrajú na strunu jeho pýchy. Dnes, pri verejnej propagácii heréz, nezostáva pozadu ani pseudopápež a zároveň čestný rotarián Bergoglio, ktorý vyhlásil, že by pokojne pokrstil aj mimozemšťanov, teda démonov. Ľudia vždy túžili po veľkoleposti a úžase, a tak niet divu, že nás diabol láka a bude lákať cez rôzne čarodejnícke imitácie a zmysly opájajúce scenérie typu Blue Beam. Bez poznania a nasledovania „pravdy, cesty a života“ (Jn 14,6) bude pre ľudstvo ťažké odolávať a rozlišovať znamenia a udalosti, ktoré majú nastať v týchto a v posledných časoch veľkého súženia. Každé modlárske sebazbožňovanie človeka siaha v konečnom dôsledku na jeho vlastnú slobodu. Kontúry sa postupne objavujú. Zlý, ktorý je „opicou“ Boha (a všemožne sa ho snaží napodobniť), využíva znamenia, falošné zázraky a podvody. Cudzinci na lietajúcich tanieroch sú len ďalším z jeho trikov so zámerom odkloniť ľudské duše od pravej viery a svojho nebeského osudu. Aby ľudia uctievali diabla namiesto Boha, musí byť o 180 stupňov otočený ich duchovný kompas. Musia byť pomaly a nenápadne odcudzení pravde katolíckej viery a vždy, podľa ich žiadostí a sklonov, zvádzaní k najrôznejším omylom a bludom. Aké bludy to konkrétne sú, to už je Luciferovi a jeho démonom pomerne ľahostajné, pretože zásadne každý blud odporuje Pravde a zvádza blúdiaceho z pravej cesty života.

ORBIS PICTUS > JAPONSKO Foto: Yu Nakajima, Kyodo News – SITA / AP

Muž čistí svoje auto zasiahnuté sopečným popolom a úlomkami po výbuchu 1592 metrov vysokej a zároveň najväčšej japonskej aktívnej sopky Aso v prefektúre Kumamoto na juhu Japonska (8. 10.). Ide o jednu z jej najsilnejších erupcií (poslednú zaznamenali v roku 1980), ktorou vulkán vyvrhol obrovské kúdoly sivého dymu až do výšky 11 km. Severovýchodne orientované Kurilské súostrovie má tiež vulkanický charakter, no keďže oň zvádzajú Rusko s Japonskom dlhodobý územný spor, viac než sopiek sa tu treba obávať výbuchov politických. (jup)

PERU > ORBIS PICTUS Foto: Martin Mejia, SITA / AP

Veterinár drží v ruke mravčiara trpaslíčieho v ZOO Huachipa na okraji peruánskej metropoly Limy, kde sa 19. 10. konala akcia na podporu chovu troch vzácnych poddruhov mravčiara – obrieho (medveďovitého), tamanduas a trpaslíčieho (známeho tiež s prívlastkom hodvábny). Bezzubý cicavec, ktorého veľkosť nepresahuje 13 cm, používa dlhý lepkavý jazyk na chytanie mravcov a termitov. Žeby inšpirácia pre niektoré ženy v politike, ako užitočnejšie naložiť so svojimi jedovatými jazykmi? (jup)

ORBIS PICTUS > KAZACHSTAN Foto: Maxim Šipenkov, SITA – Pool Photo / AP

Americký astronaut Shane Kimbrough (v strede) a ruskí kozmonauti Sergej Ryžikov (dole) a Andrej Borisenko (hore), členovia základnej posádky Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), mávajú pred nástupom do kozmickej lode Sojuz MS-02 na kozmodróme Bajkonur, ktorý si Rusko od Kazachstanu prenajíma. Možno s úľavou skonštatovať, že sankčný ošiaľ nezasiahol všetky oblasti rusko-americkej spolupráce a čriepky zdravého rozumu možno nájsť napríklad aj vo výskume vesmíru a v kozmonautike. (jup)

IZRAEL / PALESTÍNA > ORBIS PICTUS Foto: Cafrir Abajov, SITA / AP

Židovskí muži – príslušníci kasty Cohanim Priestly, zaodetí do modlitebných šálov, sa 19. 10. zúčastňujú na pobožnostiach počas sviatku Sukkot. Modlitba sa odohráva na najsvätejšom mieste jeruzalemského Starého mesta – v prednej časti Západnej steny Múra nárekov. Cohanimovia veria, že sú potomkami kňazov, ktorí slúžili Bohu v Židovskom chráme pred tým, než bol zničený. Vykonávajú obrad požehnania židovského národa trikrát ročne, a to počas sviatkov Pesach, Shavuot a Sukkot. Kuriózne je, že napriek odvekému sporu s Palestínčanmi o to, čie hlavné mesto Jeruzalem vlastne je, sa Izrael v súvislosti s Islamským štátom nikdy nespomína. (jup)

ORBIS PICTUS > JEMEN Foto: Mohammed Hani, SITA / AP

Fotografia ukazuje stúpajúci oheň a dym po saudskoarabskom vzdušnom útoku, ktorý zasiahol predpokladané miesto jedného z najväčších zbrojných skladov na okraji jemenskej metropoly Saná. Bojujúce strany sa v krajine dohodli na 72-hodinovom prímerí, ktoré vstúpilo do platnosti 19. 10. krátko pred polnocou. Osobitný vyslanec OSN pre Jemen Ismáíl Uld Šajch Ahmad vyhlásil, že „víta obnovenie prímeria, ktoré jemenskému ľudu ušetrí ďalšie krviprelievanie a umožní rozšírené poskytovanie humanitárnej pomoci“. Saudská Arábia, tradičný strategický spojenec USA v regióne, by však vojenské avantúry na vlastnú päsť sotva podnikala, keby si nebola vedomá americkej podpory v akejkoľvek situácii. (jup)

LA MANCHE > ORBIS PICTUS Foto: Dez Wade – Crown Copyright, SITA / AP

Fotografia britského ministerstva obrany zachytáva v popredí fregatu HMS Richmond, typ 23 Duke, sledujúcu ťažkú lietadlovú loď Admirál Kuznecov počas jej prejazdu po Severnom mori. Kuznecov sa odtiaľto v rámci zoskupenia ruských útočných lodí vydal 15. 10. na plavbu cez kanál La Manche do Stredozemného mora, kde sa pravdepodobne zapojí do ťaženia proti IS v Sýrii. Minister obrany Spojeného kráľovstva Michael Fallon vyhlásil, že britské loďstvo bude ruské plavidlá sledovať raketovými torpédoborcami HMS Duncan a HMS Dragon „na každom kroku ich cesty“. To je asi tak všetko, čo dnes môže slabnúca exkoloniálna mocnosť zoči-voči ruskej vojenskej sile v medzinárodných vodách urobiť. (jup)

ORBIS PICTUS > DONECK / UKRAJINA Foto: Alexander Ermošenko, SITA / AP

Smútiaci trúchlia pri rakve s telom Arsena Pavlova, jedného z najvyšších vojenských veliteľov proruských separatistov, počas jeho pohrebu v Donecku na východe Ukrajiny, na ktorom sa zúčastnili tisíce ľudí. 33-ročného muža, známeho tiež pod vojenským menom Motorola, zabil výbuch neznámej nastraženej bomby 14. 10., keď odchádzal výťahom zo svojho bytového domu v Donecku. Dôvodné podozrenie naznačuje, že k podobným teroristickým metódam sa v občianskou vojnou zmietanej krajine našich východných susedov uchyľujú príslušníci nelegálnych ozbrojených formácií, ktorých skryto podporuje hluchá a nevidomá kyjevská moc. (jup)

NEMECKO > ORBIS PICTUS Foto: Klaus-Dietmar Gabbert, SITA – DPA / AP

Načerveno pofarbené medvedíky pohodené na ulici neďaleko nemeckého kancelárstva v Berlíne na protest proti bombardovaniu nemocníc v sýrskom Aleppe. Predstavitelia Ruska, Ukrajiny, Francúzska a hostiteľského Nemecka sa tu stretli na štvorstranných rozhovoroch, ktorých cieľom bolo oživiť stagnujúci mierový proces vo východnej Ukrajine. Ich samit sa tiež dotkol úlohy Ruska a Sýrie v tamojšej vojne. Keďže Francúzsko i Nemecko majú na udržiavaní obidvoch spomínaných konfliktov svoj špecifický podiel, prestáva byť jasné, komu vlastne má byť posolstvo so symbolikou zakrvavených medvedíkov adresované. (jup)

Tibor Eliot Rostas

MUŽ, KTORÝ ZÁZRAČNE

ZOŠALEL „BUĎTE INÍ. NEKONVENČNÍ. ODLIŠNÍ. NEVHODNÍ. PROBLEMATICKÍ. BUĎTE TÝM VLÁKNOM ODPADNEJ DNA. TVRDOHLAVÝM JABLKOM, KTORÉ NESPADLO BLÍZKO STROMU, VLASTNE ANI BLÍZKO SADU. BUĎTE HLUPÁKOM. BLBCOM. TÝM NAJVÄČŠÍM IDIOTOM V MIESTNOSTI. NECH NAD VAMI HROMADNE KRÚTIA SVOJOU STÁDOVOU HLAVOU. NECH SA ZA VÁS HANBIA. NECH IM JE ZA VÁS TRÁPNE. NECH SÚ NA VÁS NAHNEVANÍ. BUDÚ VÁS ČASTOVAŤ NADÁVKAMI A VY ICH PRI TOM MUSÍTE NECHAŤ. NECH SA VÁM POSMIEVAJÚ. NECH UKAZUJÚ PRSTOM. NECH SA SMEJÚ. BUĎTE ODOLNÍ VOČI ICH VÝSMECHU. BUĎTE PREDMETOM ICH ŽARTOV. BUĎTE V ICH OČIACH TÝM NAJVÄČŠÍM PREPADÁKOM. TIGRA NEZAUJÍMA NÁZOR OVIEC. UPAĽUJTE STÁLE VPRED. BUĎTE TŔŇOM V ZADKU ICH SVETONÁZORU. ICH NORMÁLNOSTI. BUDÚ VÁS NENÁVIDIEŤ. BUDÚ SA VÁS BÁŤ. BUDÚ SI PRIAŤ BYŤ ROVNAKÍ, AKO VY.“ DAVID ICKE

Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS >

SVETOZNÁMY FENOMÉN ICKE

Bravúrny rečník, človek s obrovským prehľadom, charizmou a s typickým anglickým humorom. V žiadnom prípade to nie je negativista, ktorý by chodil po svete a vyžíval sa v plytkých úrovniach šokovania obecenstva. Naopak. Burcuje, vyzýva, apeluje, inšpiruje a dodáva zmene potrebný zmysel. Nie však na politickej úrovni, teda na tej, na ktorej mnohé zo súčasných globálnych problémov vznikli, ale na úrovni hlbokého uvedomenia si kto sme a akým potenciálom v skutočnosti disponujeme. V neuveriteľnej komplexnosti pomenúva veľmi presne až desivo súčasnú situáciu, ako aj mnohé doposiaľ nevyrieknuté potencionality jej vzniku, zároveň však upozorňuje, že táto epocha končí. Končí tým, ako sa stále viac a viac ľudí preberá z hypnotickej kómy, v ktorej si boli istí len svojou permanentnou neistotou. Pražská Lucerna burácala v momente, keď vyriekol, že svoju prácu, písanie, výskum a putovanie desiatkami a desiatkami krajín nerobil celých 26 rokov len preto, aby to teraz vzdal. Jeho prednášky sú ako centrifúgy, kde okolo vás lietajú všetky tie podstatné časti skladačky obrazu o tomto svete a o nás samotných. Icke je schopný prechádzať sa a pri tom prednášať s niekoľkými prestávkami aj desať hodín bez toho, aby sa čo len na chvíľu zastavil. O niečom takom by sa Barackovi Obamovi mohlo len zdať – zvlášť v momentoch, ako pri známom prejave, keď mu zamrzla čítačka textu a jeho reč sa rozsypala na prach, z ktorého trčalo iba zdesené koktanie „if, if, if, if, if, if, if, if, oki-doke“. David Icke je svetový fenomén, no pochopiteľne nevyvoláva len úžas, ale aj výsmech, pohŕdanie a zásadne odsudzujúce stanoviská. Napriek všetkému som presvedčený, že história si obvykle cení tých, ktorými prítomnosť pohŕda. Aj preto sa mi fenomén Icke zdá byť mimoriadne príťažlivý. Prináša hneď niekoľko šialených hypotéz, aké by sa nahlas mnohí báli vysloviť aj za múrmi blázinca. Ergo, sú to šialené teórie - ale šialené z dnešného pohľadu metaparadigmy.

SPRÁVA SVETU

Všetko začalo knihou Mind to mind od Betty Shineovej, ku ktorej Davida doslova pritiahol

> RENDEZ-VOUS

osud vo vnútri elektromagnetického poľa malej knižnice. Už vtedy trpel na reumatickú artritídu a neskorší kontakt s profesionálnou senzibilkou Betty mu doslova zmenil život. Na jednom zo sedení mal David mimoriadny stav, v ktorom sa mu na tvári natiahlo čosi ako pavučina. Táto sieť bola opäť elektromagnetická energia, ktorú s mimoriadnou intenzitou zachytila aj Betty. Jej odkaz Davidovi znel: „Jeden človek svet zmeniť nemôže. Môže ale svetu posunúť správu, ktorá ho zmení.“ V tom čase predpovedala, že sa postupom času stane svetoznámym. Od tejto chvíle nasledoval celý rad neuveriteľných súvislostí, akým Jung vravel synchronicity. David Icke sa v roku 1991 objavil v hlavnom televíznom vysielaní v talk show Terryho Wogana. Tých pätnásť minút však nebolo pätnástimi minútami jeho slávy, ale verejného zahanbenia. Arogantný Wogan Ickea vôbec nešetril a s podporou publika burácajúceho smiechom na každú jeho ironickú poznámku z neho robil iba terč výsmechu. Icke sa už vtedy pýtal: „Ak sa pozriete okolo seba – máte dojem, že toto je svet lásky a porozumenia?“ Nasledujúci deň sa jeho meno stalo synonymom duševného vyšinutia v celej Británii. Mnoho jeho známych mu vravelo, že si zničil kariéru a skončí. Icke však išiel zanovito ďalej. Ak už vravíme o onej osudnej talk show Terryho Wogana z roku 1991, treba pripomenúť, že o 22 rokov neskôr sa táto talk show zopakovala. Icke ostal aj v roku 2013 vo svojich tvrdeniach konzistentný. Čo sa však zmenilo, bolo publikum. Burácalo salvami smiechu v momentoch, keď moderátor Terry Wogan prehlásil, že Amerika je slobodná a otvorená spoločnosť.

REPTILIÁNI

Icke prevrátil svet hore nohami, keď začal nahlas vyslovovať svoju hypotézu o reptiliánoch – rase plazov, ktorá pred desiatkami, možno stovkami tisíc rokov zásadným spôsobom vstúpila do genetického a informačného poľa ľudstva žijúceho vo vyšších úrovniach vedomia. V tomto momente sa Icke stáva ťažko stráviteľným sústom aj pre tých, ktorí sa v mnohých rovinách zhodujú na absolútne odmietavom postoji voči globalistickej agende so všetkými jej aspektami. Svojím spôsobom tak Icke nahral do karát Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS >

> RENDEZ-VOUS

69 tým, ktorí ho využili ako prostriedok diskreditácie iných názorov, aké sa dnes premietajú do každej zo spoločenských úrovní. Mnohí preto radšej jeho meno ani nevyslovujú nahlas, aby, nedajbože, nedehonestovali svoju posvätnú revoltu. Ibaže – ako vždy, keď začnete naozaj pozorne načúvať, zistíte, ako veľmi odlišné sú veci pod povrchom pohodlných predsudkov. Na prvý pohľad absurdná Ickeova teória o reptiliánoch je postavená na tom, že Zlatý vek ľudstva narušil a navždy poznamenal dramatický vstup cudzích entít z iných ako ľudských dimenzií do nášho, dovtedy vysoko vibračného pásma. Tieto entity reprezentujú práve plazy a zvlášť hady, o čom sa napokon píše aj v starých sumerských textoch, svedčia o tom egyptské tradície faraónov s kobrou na čele, zaznamenané je to v Biblii, ale aj v mnohých textoch prírodných národov. Sumersko-akadská línia, resp. babylonská línia „polobohov“ je známa už z textov na hlinených tabuľkách. Tam sa uvádza, že našu planétu obsadili Anunnaki. Vyklonovali novú rasu a geneticky zasiahli do našej DNA. Napokon styk a miešanie sa cudzích, nie ľudských byFoto: Matúš Plecho

tostí s ľuďmi popisuje aj Biblia: „Avšak keď sa začali ľudia na povrchu zeme množiť a keď sa im narodili dcéry, synovia Boží videli, že dcéry ľudí sú pekné, i brali si z nich za ženy, koľko len chceli. Tu riekol Pán: ´Duch môj neostane dlho v ľuďoch (pre ich poblúdenie), sú len telom. Ich dní bude len 120 rokov.´ V tom čase boli na zemi obri – ba aj neskoršie – keď synovia Boží obcovali s ľudskými dcérami a tieto im rodili obrov. To sú hrdinovia slávnych časov, slávni muži.“, Genezis, 6, 1-4. Títo biblickí nefilovia (nefilim, ako sú označovaní v hebrejčine) sú známi aj ako titáni či polobohovia. Na ich pokrvnú líniu ako dôvod svojich nárokov na absolútnu moc sa neskôr odvolávali aj egyptskí faraóni, čínski cisári či Alexander Veľký. Táto babylonská línia sa postupne presúvala do Európy, najmä do Británie a vytvárala pokrvnú líniu európskej aristokracie s dedičnými nárokmi neobmedzene vládnuť. Všade po sebe zanecháva stopu: symboliku hadov, drakov či plazov v erboch, pečatiach, obrazoch a dnes v logách. Uctievanie hada, jeho zásadný význam z pohľadu entity meniacej existujúcu realitu Zlatého

RENDEZ-VOUS >

Foto: Matúš Plecho

> RENDEZ-VOUS

Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS >

> RENDEZ-VOUS

72 veku (raja) smerom k inej realite pádu do nízkych vibrácií je prítomný v drvivej väčšine náboženstiev a kultúr. A opäť – v samotnej Biblii je to práve had, ktorý symbolizuje premenu čistej, atlantskej éry duchovnej prepojenosti, akou sa inšpirovali aj tvorcovia filmu Avatar, do temnoty strachu a nízkych vibrácií. Tu sa odohráva naše definitívne uvrhnutie do sveta ohraničeného piatimi zmyslami, kým ten šiesty sme stratili „vyhnaním z raja“ – teda z pôvodnej, čistej podstaty nekonečného vedomia. Schopnosťami zásahov do ľudskej DNA a genetickým inžinierstvom disponovala práve rasa „polobohov“. Zdá sa to mierne bizarné, ale problém opäť nastáva, ak sa začnete témou hlbšie zaoberať. Už v roku 1960 prišiel americký lekár a neurológ Paul D. MacLean s vedeckou hypotézou „trojjediného mozgu“. Trojjediný mozog sa skladá z tzv. reptiliánskeho komplexu, v paleomammalian komplexe (limbickom systéme), a neomammalian komplexe (neokortexe). MacLean tvrdí, že tieto štruktúry boli v priebehu evolúcie postupne pridané do predného mozgu. Štúdiu o trojjedinom mozgu pre široké publikum spopularizoval

Carl Sagan. Publikoval ju v roku 1977 v knihe The Dragons of Eden a získal za ňu Pulitzerovu cenu. Ak budete pátrať ďalej, potom sa v najväčšej medicínskej knižnici sveta US National Library of Medicine, National Institute of Health na tému plazieho mozgu dočítate: „Hlboko vnútri lebky každého z nás je niečo ako mozog krokodíla. Okolitý R-komplex je limbický systém alebo mozog cicavcov, ktorý sa vyvinul desiatky miliónov rokov v predkoch, ktorí boli cicavcami, ale ešte nie primátmi. Ten je hlavným zdrojom našich nálad a pocitov...“ Hoci niektorí vedci uvádzajú, že táto hypotéza je prekonaná, vo vedeckom článku hneď siedmich autorov v US National Library of Medicine, National Institute of Health z roku 2015 sa téma s rešpektom otvára opäť. Okrem iných sa v nej dostanete aj k tejto múdrej vete: „Kombinatorické expresie transkripčných faktorov v priebehu vývoja ukazujú, že všetky zo všeobecných oblastí mozgu nájdených u cicavcov, vrátane mozgovej kôry, majú homológiu v plazoch.“ Vyvstáva oprávnená otázka: aký je motív? Aká je podstata zámeru meniť našu DNA, vstupovať Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS >

> RENDEZ-VOUS

75 do našich schopností a frekvenčného pásma? Icke prináša odpoveď: pretože sme v tejto rovine energetickým zdrojom. Manipulácia s naším vedomím a s pôvodnými schopnosťami dekódovať aj to, čomu dnes nerozumieme a odvolávame sa tak na paranormálne javy, prináša veľký význam pre masívny prísun energie entitám spoza nášho spektra vnímania. Tú sa najlepšie darí iniciovať prostredníctvom strachu a smrti. Má svoje vlastné frekvencie, ktorými sú temné sily posadnuté. Preto je na Zemi tak významným kult smrti vo všetkých tých pustošivých vojnách a zabíjaní. Nielen Icke tvrdí, že vo svete existujú entitity ako Archonti a Demiurg. Toho by sme pokojne mohli označiť ako Satana či vzbúrenca Semiazu, o ktorom pojednávajú staré hebrejské apokryfné texty. Stal sa vodcom skupiny padlých anjelov alebo Strážcov. Strážcovia mali tú najpodstatnejšiu úlohu v tom, že strážili portály do iných dimenzií blokovaním corpus callosum spájajúcom obe hemisféry nášho mozgu. No nielen to, blokád je podstatne viac. K tomu, aby sme si uvedomili svet a okolnosti nášho bytia by sme mali vedieť, že mozog nie je pôvodcom vedo-

mia, on vedomie iba dekóduje. Problém nastáva vtedy, keď si uvedomíme, že v našom priestore je prevažná väčšina toho, čo skrátka nezachytí, a teda ani nespustí dekódovací program. Elektromagnetické spektrum predstavuje len 0,005 % toho, čo vo vesmíre existuje v podobe hmoty, masy a energie. Viditeľné svetlo, jediné frekvenčné rozhranie, ktoré dokážeme vnímať ľudským zrakom je zlomkom aj z toho 0,005 %. Kde je teda náš svet? Kde je realita, na ktorú sa toľko odvolávame? Kde je dúha, ktorá závisí na kónických fotoreceptoroch v očiach? Pre živočíchy, ktoré ju nemajú, skrátka dúha neexistuje, tak ako neexistuje obrovské množstvo skutočností pre náš mozog. Jednou z najdôležitejších úloh strážcov je tiež blokovať pôvodný prísun fotónov z energie Slnka. Ťažiskovým, kataklizmatickým momentom sa stalo to, že s presnosťou švajčiarskeho hodinára Archonti osadili do blízkosti Zeme Mesiac.

ARCHONTSKÝ MESIAC

Azda najbizarnejšou z hypotéz je tá, podľa ktorej je Mesiac súčasťou systému, ktorý nám

dodáva falošnú realitu. Icke píše, že je „tiež falošný a na svojom mieste nie je z prirodzených príčin. Je obrovským prenášačom signálu, ktorý zosilňuje vysielanie Saturnu a nasmerováva ho priamo na Zem. Saturn a Mesiac vysielajú ľuďom väzenie pre každú myseľ. Sovietski vedci už v roku 1970 špekulovali o tom, že by Mesiac mohol byť umelým konštruktom alebo súčasťou zariadenia, pretože sa k nemu viaže množstvo nevysvetliteľných anomálií a záhad, vrátane otázky, kde sa vzal. Irwin Shapiro z astrofyzikálneho ústavu Harvard-Smithsonian center for Astrophysics, prehlásil: „Najlepšie vysvetlenie existencie Mesiaca je také, že ide o pozorovaciu chybu – žiadny Mesiac neexistuje.“ Sovietski vedci sa domnievali, že je Mesiac dutý a že predstavuje nejaký druh obrej vesmírnej lode. Existuje celý rad dôkazov, ktoré dutosť Mesiaca dosvedčujú, a svedčia o nich aj reakcie Mesiaca na silné nárazy. Vedci NASA prehlásili, že Mesiac na zásah odpovedajúci 11 tonám trinitrotoluénu „reaguje ako gong a vibrácie siahajúce do hĺbky až 40 kilometrov, trvajú tri hodiny a dvadsať minút.“ Ken Johnson, ktorý Foto: Matúš Plecho

viedol kontrolné oddelenie pre fotografie a dáta pri misiách Apolla prehlásil, že sa celý Mesiac knísal, skoro ako by mal vo vnútri obrovské hydraulické tlmiče. Žiadny iný mesiac v našej slnečnej sústave nemá rovnaký pomer veľkosti planéty a jej satelitu – Mesiac je veľký asi ako štvrtina zemegule. Dokonca aj mainstreamoví vedci uznávajú, že to nedáva zmysel. Tvrdenie, že „stará rasa“ alebo archontskí reptiliáni odchytili Mesiac a umiestnili ho na jeho súčasnú pozíciu, podporujú mnohé staroveké národy, ktoré odkazovali k dobám „pred Mesiacom“. Grécki autori Aristoteles a Plútarchos, i rímski autori Apollónios z Rhodu a Ovidius zaznamenali, že národ z gréckej Arkádie – Proselénovia, prehlasovali, že ich predkovia žili v ich zemi v dobách, keď ešte nebol na oblohe Mesiac. Proselen znamená pred Seléné – čo bola grécka bohyňa Mesiaca. Legendy kmeňa Zulu rozprávajú, že vládcovia reptiliánskych Chitauri, bratia menom Wowane a Mpanku (v sumerskej verzii bratia Anunnaki, Anki a Enlil) ukradli „Veľkému ohnivému drakovi vajce, vydlabali z neho žĺtok a tak vznikol Mesiac.“ David Icke

RENDEZ-VOUS >

ďalej túto problematiku spája s babylonskou kráľovnou Semiramis alebo Ištar, ktorá údajne dorazila z Mesiaca v obrovskom vajci a pristála na Eufrate. Icke tu zdôrazňuje anglické slovo „eastern“ so slovom Ištar, ktoré znejú veľmi podobne. Faktom je, že Mesiac masívne ovplyvňuje život na Zemi, ako aj produkciu hormónov prostredníctvom endokrinného systému. Manipulácia a ovplyvňovanie reality, nekonečné opakovanie tých istých vzorcov, akési lapenie v sieti nekonečného cyklu znovuzrodení – to všetko sú témy, ktoré si nevymyslel Icke, ale sú témami najstarších hinduistických či budhistických tradícií. Gnostické texty z Nag Hamádí uvádzajú, že dušu čaká v okamihu smrti ďalší, prepracovanejší, sofistikovanejší klam v podobe pokročilejšej simulovanej ilúzie – phantasia. V tomto momente manipulatívna holografická simulácia frekvenčnej siete pripomína scény z aktuálneho sci-fi thrillerového seriálu Westworld natočenom na motívy rovnomenného scenára a pôvodného filmu Michaela Crichtona z roku 1977. Seriál Westworld, ktorý mal premiéru 2. októbra 2016 s hlavnými postavami ako Ed Harris či Anthony Harris simuluje realitu v zábavnom parku. V tomto parku sa v dokonale nainscenovanej ére Divokého západu môžu klienti prísť zabaviť a užívať si s bytosťami takmer identickými s ľuďmi. Tieto bytosti však v časovej slučke opakovane zažívajú svoje tragické príbehy, v ktorých sú znovu a znovu zabíjané či znásilňované bohatými klientami vyrážajúcimi do parku za deviantnou zábavou a vzrušením. Ich hlavný stvoriteľ a šéf parku Westworld, Dr. Ford, ktorého stvárnil Anthony Hopkins, túži po tom, aby prelomil pečate života a smrti a stal sa jedným zo stvoriteľov univerza.

OTROCTVO ZRUŠENÉ NIKDY NEBOLO, LEN SA ROZŠÍRILO AJ NA VÁS

Nuž, ak sa skutočne pozrieme na svet okolo nás bez predsudkov, bez vštepených a vmasírovaných lží, ktoré nám premietajú ako veľkoformátový, nepretržitý globálny film mediálnej simulácie reality, potom sa nám skutočne podarí vidieť súvislosti. Propagande a politike, ktoré má dnes už pevne v rukách ono necelé percento

> RENDEZ-VOUS

ovládajúce viac ako sedem miliárd populácie, ide o jednu zásadnú vec. Odvrátiť pozornosť a otáčať hlavy inam. Zamerať pozornosť vždy iba na jeden bod. Nedopustiť, aby sme vnímali bodov viac. Strážiť, aby sme neboli schopní usporiadať si ich do súvislostí a spoznať tak realitu v úplne iných rovinách. K tomu bol sformovaný pyramidálny systém organizácie socio-ekonomickej štruktúry spoločnosti. Elita na jej vrchole je neviditeľná, neidentifikovateľná moc, za ktorou stoja šedé tiene entít bez akýchkoľvek emócií a empatie – entít s inou ako ľudskou DNA. Tieto entity sa krížia s pokrvnou babylonskou líniou, ktorú niektorí označujú ako elita, iní ako ilumináti, a tí vecnejší ako medzinárodný sionizmus. Táto miniatúrna, no najmocnejšia skupina ľudí dnes do svojich rúk sústredila takmer všetko imanie sveta, schopnosť rozhodovať a riadiť geopolitické procesy a celý monetárny systém, ktorý napokon do našich životov aj zaviedla. Táto sociopatická, psychopatická skupina vysokopostavenej elity bez empatie sa stále oddáva starým obetným rituálom tak, ako v prípade uctievania Molocha v podobe gigantickej sovy v Bohemian Grove. Táto skupinka takmer neobmedzene kontroluje naše vedomie prostredníctvom médií, vzdelávacích systémov, neziskových organizácií, hollywoodskeho priemyslu, absolútnej dominancie internetových megagigantov ako Google a Facebook. Kontrola prebieha aj na úrovni kontaminácie potravín chemickými zložkami a geneticky modifikovanými organizmami, modifikujúcimi tak našu genetickú výbavu. Výdatne v tom asistuje farmaceutický kartel ťažiaci z priemyslu chorôb, ktoré spoluvytvára. Pod touto malou skupinkou ľudí je ešte stále neviditeľná podskupina tajných spoločností a organizácií ovládajúcich špičkovú, globálnu politiku. Ľudia v bielych košeliach, kravatách a sakách sediaci za okrúhlymi stolmi Rímskeho klubu, Trilaterárnej komisie, Kráľovského inštitútu medzinárodných vzťahov, Skupiny Bilderberg či OSN sú vrcholovými a kľúčovými koordinátormi plánov z najvyššieho poschodia pyramídy. Pod nimi sú svetoví politickí lídri. Títo napokon zabezpečujú, aby sa agenda centralizácie moci prostredníctvom vlád, vojsk, korporácií, médií Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS >

> RENDEZ-VOUS

a všetkých ďalších zložiek synergicky zavádzala do praxe. Krok za krokom, veľmi dôsledne, no veľmi opatrne – po špičkách, aby nevyrušila odvrátenú pozornosť más sledujúcich svoje obľúbené televízne seriály. Nesmiete im dať dôvod zastaviť a zamyslieť sa. Áno, ako spoločnosť a ako jednotlivci sme vystavení neutíchajúcej prívalovej vlne neustáleho strachu. Strachu z neistoty, zo straty zamestnania, strachu z násilia, vojen či teroristických útokov, strachu z chorôb a zo smrti. Tieto emócie vytvárajú mimoriadne silné energetické polia. Túto agendu je nutné dôsledne strážiť a doviesť až do konca. Z tohto dôvodu je celoplošne zavádzaný systém kontroly a postupného odstraňovania prekážok. Cieľom je svetovláda s jednou menou, jednou armádou, jednou políciou a jedným rozhodovacím mechanizmom. Raz sa Ickea jeden novinár spýtal, čo je na tom zlé, ak bude iba jedna armáda sveta? Veď tak by už konečne zanikli vojny a vo svete nastal poriadok. Áno, bude to nový svetový poriadok, v ktorom už armáda neobracia pozornosť inde, ako voči svojmu obyvateľstvu. Obyvateľstvu pod totálnym dozorom. Dnes už máme kamerové systémy takmer na každej ulici veľkomiest a v každej obci, sú nainštalované na smartfónoch, tabletoch a laptopoch. Sedem dní v týždni, 24 hodín denne sledujú. Sú to oči Veľkého brata v orwellovskom policajnom štáte. V ňom je polícia postupne pretransformovaná na armádu – stačí, ak sa pozriete na obrnené transportéry či futuristické brnenia ťažkoodencov zasahujúcich proti vlastnému ľudu. Tieto silové zložky fungujú ako dokonalý donucovací mechanizmus voči prejavom akejkoľvek väčšej kolektívnej nevôle s prijímaním nariadení vedúcich k centralizácii moci. Tá je pod eufemistickým pojmom „globalizácia“ stále intenzívnejšou formou, ako centralizovať viac moci v rukách elity. Takúto vládu je možné nastoliť len tak, ak jednotlivé suverénne štáty zbavíte schopnosti suverénne rozhodovať o svojej vlastnej krajine. Dnes na princípe združovania v Európskej únii, Americkej únii, Pacifickej a Africkej únii. Toto sú procesy vedúce k totalitnej, svetovej moci. Aby ste však mohli dosiahnuť svoje ciele, musíte dať ľuďom presvedčenie, že sa tak stalo ich vôľou. Tak tu máme všetky Foto: Matúš Plecho

prevraty zvané nežné či farebné revolúcie, po ktorých sa masám vyjavila kolektívna halucinácia o vlastných kompetenciách skutočne, reálne rozhodovať. Bola vytvorená práve preto, aby sa ľudia nebúrili a aby si pod ilúziou slobodných volieb vytvorili dojem o slobode vlastnej. Pred rokom 1989 bola Európa rozdelená na dve sféry vplyvu. Jednu ovládal kapitalizmus a druhú socializmus. Dnes obe ovláda jedna vládnuca mašinéria svetového fašizmu diktujúceho podmienky bez obmedzení. Ak chcú dosiahnuť svoje reálne ciele, nikdy nie je možné prezentovať ich priamo. Nie je možné povedať, že chceme Veľký Izrael zničením Iraku, Iránu, Sýrie, Libanonu a podobne. Nie je možné povedať, že vzhľadom na fakt, že sa nám rozpadá dolár, obsadíme ropné polia v Iraku a v Líbyi a povedieme vojnu proti Rusku s najväčšími zásobami energetických zdrojov. Nie. Musíte vytvoriť problém a následne ponúknuť riešenie. Tak sa aj stalo pri udalostiach 9/11. Bezprostredne po páde Dvojičiek už médiá na celom svete projektovali na globálne plátno verziu o moslimských útočníkoch zo siete Al-Kájdá. A, pochopiteľne, priniesli svoju verziu riešenia – vojnu proti terorizmu. Od tohto momentu svet prechádza obrovským transformačným procesom. V ňom je možné v mene boja za slobodu a proti terorizmu takmer všetko – najmä okliešťovanie občianskych práv a slobôd. Od tohto momentu sa žurnalistika definitívne mení na propagandu, od tohto momentu sa verejná diskusia mení na korektnú politiku s bezobsažným chrlením fráz a floskúl. Slová politikov sa menia na nezmysly popisujúce iba akési neutrálne polovýznamy bez hlbšieho kontextu ako v Orwellovom newspeaku – novoreči, z ktorej sú odstraňované slová dávajúce zmysel. Šíria ich politici, ktorý sú len masky na prototype zdanlivého lídra vytvorenom šedými eminenciami.

ÚNIKOVÁ CESTA

Naša pravá podstata, podstata ľudských bytostí, zvlášť v epoche pred pádom do hmotnej reality, pred kliatbou nízkovibračných energetických polí, bola podstatou nekonečného vedomia. Nekonečného vedomia a sebauvedomenia. Našou spásou je cesta zo zajatia iluzórneho

RENDEZ-VOUS >

> RENDEZ-VOUS

misféry vníma ako dôsledok genetických transformácií vykonaných pred tisícročiami cudzími entitami. Ľudstvo potrebuje novú sebaidentitu, aby striaslo okovy strachu a následne sa zbavilo ovládania. To je niečo, čo fantómové Ja nemôže nikdy učiniť, pretože je samé strachom. Jediné, čo je skutočne potrebné, je stotožniť sa s Nekonečným Vedomím, ktoré zakúša skúsenosti toho, aby človek podliehal preludu, že on sám je tou skúsenosťou. Ezra Pound napísal, že „otrok je ten, kto čaká, až ho niekto príde oslobodiť“. Preto jediným riešením je schopnosť premiestniť svoj uhol pohľadu a svoje ja z vlastného mena a osoby. Tá je v tejto chvíli iba pomenovaním množiny skúseností, ktoré vo veľkej kozmickej hre zažívame. S kohokoľvek teóriou

sa môžeme a nemusíme stotožňovať, podobne ako to je s hypotézami Davida Ickea, podstatou je, že sme prostredníctvom mnohých impulzov, zásadne iných impulzov, aké nám prináša zdeformovaný a kontaminovaný svet tam vonku, našli únikovú cestu k sebe samému sebe ako súčasti pôvodného oceánu nekonečného vedomia a lásky. Exkluzívny rozhovor s Davidom Ickeom a Tiborom Eliotom Rostasom pre mesačník ZEM&VEK prinesieme v decembrovom čísle. Srdečná vďaka za ústretový prístup manželom Nicol a Jiří Saharin Vondrovým, usporiadateľom prednášky Davida Ickea v Prahe.

RODNÉ MENO: David Vaughan Icke NARODENÝ: 29. apríl 1952 (vek 64) Leicester, Anglicko, Veľká Británia

80 sveta matrixu, kde si realitu vykladáme na základe elektrických impulzov v mozgu dodávaných receptormi piatich zmyslov. Náš zložitý biologický počítač, naše telo, je len vozidlom v ktorom sa prenášame v nami zadefinovanom prostredí časopriestoru. Ľudstvo sa však namiesto vedomia stalo zmanipulovanou mysľou. Ako povedal Ramana Maharši: „Myseľ je vedomím, ktoré dostáva obmedzenia. Spočiatku sme neobmedzení a dokonalí, no postupom času si priberáme obmedzenia a stávame sa mysľou.“ Myseľ sa stala optickým klamom vedomia. Intelekt slovami Alberta Camusa používame na skúmanie samých seba. A tak žijeme v oddelenosti uvrhnutí do sveta bez vyššieho zmyslu. Pritom čakrové svetelné vortexy ako informačné polia, ale aj prijímače a vysielače informácií sa spájajú s tým, čomu hovoríme endokrinný systém žliaz – ktoré riadi mozgová šišinka, epifýza (pozor, hypofýza je iná žľaza) alebo inými slovami – tretie oko. Je to práve tretie oko, ktorým sme schopní vnímať svet za touto pomyselnou realitou. Riadiaci systém je nastavený tak, aby vypínal tretie oko – teda to,

čomu hovoríme šiesty zmysel. Tým pádom fungujeme v matrixe falošnej identity, čo je kľúčom k riadiacemu systému, nútiaceho nás identifikovať sa s tým, čo nie sme. Svet je informácia. Informácia ako základný impulz pretínajúci ticho, v ktorom sú možné všetky potencionality zvuku, teda vibrácií. Tento svet je stvorený z atómov. Prečo tu však máme onen paradox, že je aj nie je pevným vo fyzickom slova zmysle? Je časťou dekódovacieho procesu od metafyzického vesmíru ku konštrukcii vibračných informácií prenášaných digitálnym, číselným procesom univerza. Drvivá väčšina z nás je však len zajatcami ľavej hemisféry vnímajúcej predovšetkým strach. Táto hemisféra, na rozdiel od pravej, umožňujúcej nám tvorivo myslieť a napájať sa na kolektívne vedomie a intuíciu, nás blokuje v priestore výhradne logických úvah, kde nás však často ovláda pocit bezmocnosti. Ako v časovej slučke opakujeme stále tie isté vzorce, pohybujeme sa ako uroboros v jednom začarovanom kruhu deštruktívnych a neproduktívnych vzorcov. David Icke práve toto manipulované uzavretie do prostredia ľavej heFoto: Matúš Plecho

BYDLISKO:

Ryde, Isle of Wight, Anglicko

POVOLANIA:

spisovateľ, verejný hovorca

ŠPORT:

profesionálny futbalový brankár, 1971-1973 Hereford United

TELEVÍZIA: Moderátor BBC, BBC Midlands Today, BBC Sports, Newsnight, Breakfast Time, Grandstand (1978–1990), The People's Voice (2013–2014) POLITICKÁ STRANA:

Strana zelených, hovorca (1988-1991)

MANŽELKA:

Linda Atherton (1971 - 2001) Pamela Icke (2001 - 2011)

DETI:

štyri

RODIČIA:

Beric Vaughan Icke; Barbara J. Icke, rod. Cooke

WEB:

davidicke.com

KNIHY:

David Icke je autorom 23 knižných titulov. V českom jazyku doposiaľ vyšlo: DAVID ICKE. Jen nekonečná láska je skutečná, 2010 DAVID ICKE. Život v přeludu, 2016

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

Juraj Pokorný

Jej interpreti v póze božích sudcov otravujú spoločnosť karmickou záťažou z minulosti, ktorej riešenie (ak vôbec nejaké existuje) určite nespočíva v šírení ďalšieho hriechu.

HLAVNÝMI MOTÍVMI – ÚNOS A AMNESTIE

ZNEUŽITIE POHREBU

MICHALA KOVÁČA 82

AZDA VŠETCI SA ZHODNEME NA TOM, ŽE HOVORIŤ NA SMÚTOČNOM OBRADE O ZOSNULOM LEN V DOBROM A VYZDVIHOVAŤ VÝLUČNE JEHO ZÁSLUHY JE V PORIADKU. PATRÍ UŽ K PRIRODZENOSTI ČLOVEKA, ŽE REŠPEKT VOČI FENOMÉNU SMRTI HO ZAVÄZUJE K POZITÍVNEMU ZHODNOTENIU TOHO, ČO DOTYČNÝ POČAS SVOJHO ŽIVOTA UROBIL. POHREBNÝ CEREMONIÁL V TAKOMTO CHÁPANÍ PRESTÁVA BYŤ DÔSTOJNÝ VTEDY, KEĎ HO ČASŤ ÚČASTNÍKOV ZNEUŽIJE NA PROPAGANDU SPOJENÚ S VYROVNÁVANÍM SI ÚČTOV.

NAMIESTO PIETY NENÁVISŤ

Nepozvať bývalého premiéra Vladimíra Mečiara na štátny pohreb prvého prezidenta druhej Slovenskej republiky bolo zo strany jeho organizátorov úbohé. Nech už ich profesionálne či ľudské vzťahy v exponovanom období 90. rokov zdeformovalo čokoľvek, faktom ostáva, že obaja patrili ku kľúčovým zakladateľom samostatného štátu, ktorý si úctu k svojej pomaly štvrťstoročnej histórii rozhodne zaslúži. Mohla to byť zároveň príležitosť na ich vnútorné zmierenie, vzájomné odpustenie. Akési posmrtné gesto, na ktoré nie je nikdy neskoro a ktoré nie je nikdy

márne. Ak totiž niekto tendenčne označí expremiéra za „muža, s ktorým si exprezident prežil najviac trápenia,“ nemal by zamlčať, že to isté platilo aj obrátene. Zdá sa však, že niektorí politici a s nimi sympatizujúci politológovia odmietli chápať po hreb exprezidenta ako pietny akt, kde by mal byť všetkému nadradený princíp pokoja a úcty ku skončenému životu. Jednoducho si z neho spravili platformu na prezentáciu svojej politickej agendy a rozdúchavanie negatívnej energie, nenávisti a zloby. Trebárs oživovaním tradičnej rozprávky O dobrom Kováčovi a zlom Mečiarovi.

Už ani neprekvapuje, že najviac oleja do ohňa celonárodného rozkolu prilial (ako už tradične) najvyšší ústavný činiteľ a prezident SR Andrej Kiska. Nikomu, ani hlave štátu, neprináleží, aby starý spor medzi Michalom Kováčom a Vladimírom Mečiarom, ktorý nemá čisto štátnický, ale tiež súkromný rozmer, takto netaktne odkrýval práve na pohrebnom obrade. „Nemôžeme – nikto z nás, ktorí sme zodpovední za správu vecí verejných – považovať zločiny mečiarizmu za minulosť, ktorej radšej treba dať pokoj,“ povolil Kiska uzdu emóciám a – ako keby mal byť únos M. Kováča ml. (1995) jediným nepotrestaným zločinom v porevolučných dejinách SR – poukázal na nemožnosť hovoriť o rešpekte k spravodlivosti, pokiaľ páchateľov štátom organizovaných zločinov chráni naďalej amnestia. Zahanbiť sa nedal ani niekdajší minister medzinárodných vzťahov a poradca Michala Kováča Pavol Demeš. Predsedov parlamentu a vlády vyzval, aby sa zrušenie Mečiarových amnestií, ktoré prirovnal k „sudu s jedom otravujúcemu už takmer 20 rokov našu zem“, stalo štátnou prioritou. Emotívne, zato však s objektívnym nadhľadom zvládol prejav historik a nevlastný brat exprezidenta Dušan Kováč. Vyslovil želanie, aby „spravodlivá história povedala úplnú pravdu o dobe, keď bol Kováč hlavou štátu“. Neostáva nič iné, len súhlasiť. Nejde iba o objasnenie jednej z najviac zahalených stránok existencie samostatnej SR, ale aj o to, aby sa táto krajina konečne pohla z mŕtveho bodu.

MEČIAROVA KARTA ZNOVU OPRÁŠENÁ

Na Slovensku pôsobia zahraničné i domáce sily, ktoré na jeho čele nerady vidia nepoddajné, výrazné či silné osobnosti. Ich úlohou je udržať túto krajinu za každú cenu v nesvojprávnom postavení. Ak sa už takáto osobnosť vyskytne, podľa účelovej terminológie zapadajúcej do propagandistickej schémy jej prisú-

dia epiteton „populista“, ktorý sa v prostredí euroamerických nadnárodných inštitúcií a im prisluhujúcej mediálnej kolóny ujíma ako univerzálna axióma. Medzi jeden z najfrekventovanejších stereotypov patrila kedysi hojne využívaná, dnes znovu príležitostne oprašovaná, Mečiarova karta. Keď Robert Fico označil vo februári 2016 protest nemeckých diplomatov proti pražskému samitu V4 s Macedónskom a Bulharskom o ochrane juhovýchodných hraníc EÚ za „demarš“, naši ctitelia nesvojprávnosti ho obvinili z „hľadania vonkajšieho nepriateľa ako v časoch najtvrdšieho mečiarizmu“. Exfinancmajstrovi Ivanovi Miklošovi pripomína „Slovensko po Mečiarovi“ paradoxne Ukrajina, ktorú učí transformovať svoju banánovú ekonomiku na trhovú. Návrat „spôsobov Vladimíra Mečiara“ pripísal analytik Juraj Hrabko pre zmenu opozícii útočiacej na politikov rokujúcich po voľbách so Smerom-SD.

S VLASTNOU GLORIFIKÁCIOU BY ZREJME NESÚHLASIL

S tvrdením, že historicky prvý štátny pohreb prezidenta SR bol dôstojný, sa preto súhlasiť nedá. Povinnosťou verejnoprávnej RTVS, ktorá obrad odvysielala naživo, bolo sprostredkovať ho divákom v zmysle svojho verejnoprávnemu štatútu, bez propagandistickej nadpráce. Namiesto toho im ponúkla príhovory zbytočne velebiace zosnulého prezidenta či archívne zábery z 90. rokov zobrazujúce „protimečiarovský zápas“. Ako keby sa na živote Michala Kováča už nič iné, krajšie, nájsť nedalo. A čo je na tom všetkom pozoruhodné? Že na „zločiny mečiarizmu“ a obdobie „zápasu o charakter štátu“ poukazujú najviac tí, čo o ňom kedysi nechceli ani počuť a po jeho vzniku (1993) robili doma i v zahraničí všetko pre to, aby na medzinárodnej scéne morálne aj fyzicky skolaboval. Práve im treba adresovať otázku, či v ovzduší falošných emócií sprevádzajúcich odchod jedného z tvorcov slovenskej samostatnosti na druhý svet mysleli svoje kondolencie úprimne. Navyše nie je isté, či by sám Michal Kováč s glorifikáciou svojej osoby post mortem súhlasil.

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

Marián Ďuriš

NICOLAE CEAUSESCU: AKO SA Z HRDINU ZÁPADU STAL „DIKTÁTOR“

VŠETKY KRAJINY ZÁPADU, MEDZINÁRODNÝ MENOVÝ FOND (MMF) A NADNÁRODNÉ INŠTITÚCIE V 70. A NA ZAČIATKU 80. ROKOV SILNE PODPOROVALI LÍDRA RUMUNSKA A JEHO KROKY. ŠTÁT DOSTÁVAL ZVÝHODNENÉ PÔŽIČKY A JEHO PRODUKTY MALI REZERVOVANÉ MIESTO NA ZÁPADNÝCH TRHOCH. PRIVILÉGIÁ TOHTO TYPU NEMALA ŽIADNA KRAJINA VARŠAVSKEJ ZMLUVY A RVHP. AKO JE TO MOŽNÉ?

icolae Ceausescu často kritizoval sovietsku zahraničnú politiku a na medzinárodnom poli si udržiaval nezávislý postoj. Rumunsko nepodporilo Brežneva, Suslovove dobrodružstvo v Afganistane, ani inváziu do Československa v roku 1968. Ceausescu opakovane zdôrazňoval, že kremeľský zásah v Prahe a Kábule zdiskredituje ZSSR, zhorší situáciu vo svete a prispeje k protisovietskym náladám vo východnom bloku. Rumunské rebelantstvo hralo Západu do karát a je známe, že Sovietsky zväz tu náhle zredukoval svoj obchod, zámerne neskoro vyplácal rumun-

ský export a na balkánsku krajinu uvalil vo viacerých záležitostiach „informačné embargo“. Zvýšené napätie vo vzťahu so sovietskou stranou viedlo k ohrozeniu rumunských socioekonomických programov. Moskva navyše prinútila aj ostatné krajiny RVHP obmedziť hospodárske väzby s Rumunmi, teda šlo o praktiky, ktoré sa dodnes hojne využívajú z iných centier moci (MMF, EÚ, ECB). Maďarský vodca Kádár napríklad začal podnecovať kampaň za „návrat“ Transylvánie (rumunského územia okupovaného Maďarmi do roku 1945) a proti „diskriminácii transylvánskych Maďarov“. Ta-

85 kisto bulharská bábka Živkov rozdúchala nepokoj a požadovala revíziu bulharsko-rumunských hraníc na Dunaji. Za týchto okolností a veľkých ekonomických strát bolo Rumunsko nútené hľadať pomoc západných krajín a ich chápadiel. Ceausescu sa rozhodol nadviazať kontakt nielen so Západom, ale aj so socialistickými krajinami (Juhoslávia, Albánsko, Čína, Severná Kórea, Latinská Amerika, africké štáty), ktoré kritizovali kroky poststalinského ZSSR a strany. V dôsledku vnútorného rozkolu a neskôr (z pozadia skrytej vrchnosti) plánovanej perestrojky sa Rumunsko stalo dôležitým hospodárskym partnerom Západu. V rokoch 1975 – 1987 dostalo v pôžičkách zhruba 22 miliárd dolárov, vrátane 10 miliárd zo Spojených štátov. Splatnosť dlhov spadala do 90. rokov, ale západná tlač a finanční magnáti ponúkali aj inú možnosť. Rumunsko splatí svoj dlh odchodom z Varšavskej zmluvy, RVHP a otvorene sa postaví proti ZSSR. Takéto myšlienky však Ceausescu zamietol a povedal, že Rumunsko splatí svoj dlh ešte v predstihu.

Pred perestrojkou nebol Ceausescu nikdy západnými médiami označený za „diktátora, stalinistu a rumunského mäsiara“. V druhej polovici 80. rokov sa však karta obracia a predajné plátky, spolu s oficiálnymi západnými predstaviteľmi, začínajú pritláčať. V roku 1986 malo Rumunsko dokonca podiel na ťažbe uhlia a petrochémii v USA, pričom mainstream návštevy rumunského vodcu a jeho krajinu priam glorifikoval. O rok neskôr bolo Rumunsko svojho podielu zbavené a pozvania Ceausescuho ustali. V rovnakej dobe došlo k zákazu poskytovania západných úverov Rumunsku. Niekto by povedal, že ide o nevysvetliteľný obrat... Keďže Rumunsko odmietlo perestrojku, po roku 1985 prehĺbilo vzťahy s Kubou, Severnou Kóreou, Albánskom, Čínou, Iránom, Irakom, Vietnamom a ďalšími, na Západe „nenávidenými“ krajinami. Ceausescu zdôrazňoval, že „reštrukturalizácia“ vedie k zrúteniu socializmu. Nekonformná rumunská rétorika bola Moskve nepohodlná. Následná prudko nepriateľská reakcia čeľade Gorbačov – Jeľcin len dokazovala, kým je táto dvojica vychovaná,

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

86 dosadená a živená a prečo Kremeľ spolu so Západom hrá tú istú pieseň. Mimochodom, kto financoval a vykonal ruskú revolúciu v roku 1917? Kto pred storočiami vrhol do francúzskeho davu falošné heslá o „voľnosti, rovnosti a bratstve“? Tlak sa zvýšil. Obchod ZSSR a jeho satelitov s Rumunskom bol opäť zredukovaný a hrozilo rušenie záväzkov voči Bukurešti. Americká a britská tlač akcentovala, že Ceausescu sa stáva „problémom pre Západ a Gorbačova“, že „Rumunsko hrozí zjednotením“ socialistických krajín, ktoré oponujú „reštrukturalizácii“ a „diktátor sa musí rozhodnúť“ (či pôjde s prúdom alebo z kola von). Rumuni museli vyvinúť nesmierne úsilie, aby najprv splatili dlh a neskôr znížili závislosť na RVHP. O tom sa rozhodlo v decembri 1987 v manifeste o „potrebe väčšej sebestačnosti a prostriedkov pri výstavbe socializmu“, pričom „odstránenie jeho základov bolo pre Rumunsko neprijateľné“. V rovnakom období vyvíjal Ceausescu snahy o zjednotenie všetkých socialistických krajín, ktoré nesúhlasi-

li so „zradou“ Gorbačova (o tejto osobe viac v článku „Michail Gorbačov: Globalistická superstar“, www.zemavek.sk, 16. 3. 2016) a blokádou Rumunska. Tieto kroky nezostali bez povšimnutia. Podľa maďarskej a rumunskej emigrantskej tlače a dokumentov zverejnených neskôr, v roku 1987 začali na územie Rumunska prenikať špeciálne vyškolení agenti Sovietskeho zväzu, Maďarska, Izraela, USA, Nemecka a Veľkej Británie. Ich „misia“ vykazovala známky vzájomnej spolupráce. Podľa správ ich počet na jeseň 1989 presiahol 500. Stručne povedané, CIA a KGB boli spojenci proti „spoločnému nepriateľovi“. Nepochybne zaznie námietka: Prečo by tak činili dva zdanlivo znepriatelené póly, keby ich z pozadia neovládala tá istá skrytá moc? Notoricky známy scenár zahŕňal rozpútanie nepokojov (tentoraz maďarskej) menšiny v Transylvánii. V tomto regióne sa koncentrovali aj dodávky zbraní, streliva, tlačiarenskych lisov a rádiostaníc. Existujú správy, že Albánsko, Čína, Irán a Severná Kórea spoločne na-

vrhovali rumunskému lídrovi dočasne vyhlásiť stanné právo a informovať svet o početných sovietskych a západných zásahoch do vnútorných záležitostí. Ceausescu však udalosti ignoroval a pravdepodobne rezignoval zoči-voči sile, ktorá organizovala obe naoko protikladné ideológie povojnového sveta. Hranicu s Maďarskom uzavrel až v marci 1989, keď už bolo neskoro. Pre ilustráciu: narušenie rumunských hraníc zo strany ZSSR, Maďarska a Bulharska vzrástlo roku 1988 trikrát, západné vysielanie v rumunčine sa rozmnožilo päťnásobne, v pohraničných oblastiach, teda po území ZSSR, Maďarska a Bulharska sa voľne pohybovali „mobilné“ protisocialistické stanice a zahraniční agenti zo Západu. „Rumunská téma“ sa stala dôležitou témou stretnutí Gorbačov – Ševardnadze – Gromyko, ale aj Brzezinski – Kissinger. Rumunsko medzitým plne splatilo svoj dlh voči Západu (22 miliárd dolárov) a odmietlo akékoľvek ďalšie zahraničné pôžičky. Rumunský príklad sa stával nenávidenejší a nebezpečnejší, spolu s rastúcou intenzitou spolupráce s Čínou, Irakom, Líbyou, Kubou, Severnou Kóreou a Albánskom. Podľa ministerstva vnútra socialistického Rumunska bolo v roku 1989 už narúšanie hraníc na dennom poriadku. Pašovanie zbraní, streliva a vysielačov sa zvýšilo viac ako trojnásobne v porovnaní s predošlým rokom, ako aj fluktuácia agentov v pohraničí. Rokovania so spriatelenými silami a decembrová návšteva Ceausescuho v Teheráne bola poslednou kvapkou pre Moskvu a Washington. Podľa amerických, iránskych, líbyjských a čínskych zdrojov bolo v júni 1989 (počas stretnutia Busha, Gorbačova a maďarského vedenia na Malte) učinené konečné rozhodnutie o revolúcii v Rumunsku a odstránení jeho lídra. Plánovaný prevrat mal zahŕňať protivládne vystúpenia maďarskej menšiny v Transylvánii, teroristické činy a brutálne represie zo strany agentov, oblečených v uniformách rumunskej štátnej bezpečnosti. 21. decembra 1989 sa Rumunskom prehnal krvavý puč. Ceausescu a jeho žena boli zavraždení zahraničnými žoldniermi a domácimi agentmi, čo bolo svetovými médiami okamžite

ospevované ako „vôľa ľudu, ktorý nesúhlasil s komunistickým režimom“. O niekoľko dní navštívil Bukurešť „humanista“ Ševardnadze, ktorý vrahom osobne zablahoželal k „vyslobodeniu z tyranie Ceausescuho Rumunska“. Pre porovnanie, kto si dnes podáva ruky s vrahmi z Kyjeva? Povedomý plán najprv „usmerňuje“ svetovú mienku. Mediálni agenti a predajní prisluhovači spustia negatívnu informačnú kampaň o „diktátorovi“ a verejnosť zaplavia interview s disidentmi, ktorí utiekli do zahraničia. Motívom reportáží, ktorý sa vkráda do vedomia diváka slovom, obrazom i atmosférou, je: Ceausescu brutálne týra obyvateľstvo a okráda štát o peniaze, nerozvíja ekonomiku a hoci bol ešte včera anjelom, dnes je stelesnené zlo. Televízne štáby už na uliciach Temešváru chystajú javisko pre akt, ktorý spustí vlnu požadovaných udalostí. K tomu pridajú srdcervúci príbeh, zábery skutočných alebo fiktívnych obetí (viď československý príklad „mŕtveho študenta“ Šmída), vhodné svedectvá, v rumunskom prípade figurantov „Securitate“ a filmovanie lokálnej márnice, ktorej brány otvorí podplatený zdravotný personál. V hmatateľnom i mentálnom chaose sa už vonkajší či vnútorní agenti postarajú, aby bola sťatá hlava lídra, po čom sa stopy starostlivo zametú a navedú iným smerom. Pravda môže po desaťročiach vyjsť najavo, ale voči „corpus delicti“ bude už drvivá väčšina ľahostajná. Tak skončil Ceausescu, ktorý bol doma kladne štylizovaný do role „karpatského génia“, s čím, pred totálnym obratom, súhlasil aj celý Západ a Washington. Poslúžil ako figúrka na šachovnici skrytej vrchnosti, ktorej najprv vyhovoval v úlohe „disidenta“ v socialistickom tábore, odporcu sovietskej invázie v Afganistane a bojkotu Olympijských hier 1984 v Los Angeles a toho, kto sa zasadzoval za simultánne rozpustenie Varšavskej zmluvy a NATO. Neskôr sa však vzoprel tým, ktorí diktovali tempo rozkladu socialistického bloku, a tak scenár „zamatovej revolúcie“ (včera pod červenou zástavou a dnes za demokratických fanfár) bol aplikovaný aj v Bukurešti. Nezdá sa vám tento scenár povedomý?

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

Viktor Timura

EURÓPA A SLOVANIA STREDOEURÓPSKA CIVILIZÁCIA KRUHOVÝCH STAVIEB – RONDELOV

SLOVANIA MAJÚ OVEĽA BOHATŠIU MINULOSŤ AKO KTORÉKOĽVEK INÉ ETNIKUM EURÓPY, LEN SA O TOM NEVIE A NEPÍŠE. NESLOVANIA EURÓPY VYNALOŽILI ZNAČNÉ ÚSILIE, ABY SA NA SLOVANOV A ICH MINULOSŤ ZABUDLO. NEÚSPEŠNE SKONČILI AJ OPAKOVANÉ POKUSY O ZOTROČENIE I ZNIČENIE SLOVANOV. BRÁZDY VYORANÉ V DEJINÁCH SLOVANMI SA VŠAK Z PLANÉTY ODSTRÁNIŤ NEDAJÚ.

prelomu mezolitu a neolitu sú známe lokality osídlené na východnom Slovensku (Košice – Červený Rak, Michalovce Hrádok, Barca III, Kopčany, Valaliky, Kuzmice, Raškovce, Kapušany, Prešov a i.), na Spiši (Matejovce, Gánovce, Žehra-Dreveník), na Gemeri (jaskyne Ardovo, Domica, Silica) i na západnom Slovensku s presahom do Maďarska (Tiszadób, Szakálhát). Vo väčšine týchto lokalít našli pri výskumoch predkeramický materiál, aj nasledujúcu protolineárnu keramiku, ktorá súvisí s nálezmi v Sedmohradsku, podobne ako s protolineárnou keramikou v Tesálii, aj s nálezmi na Aggtelek-Baradla v Borsodsko-abaujsko-zemplínskej župe.

PROTOLINEÁRNY HORIZONT

V tomto priestore východného Slovenska prebiehal samostatný vývoj k neolitu ešte pred lineárnou keramikou (podobne ako v Lepenskom Vire). Potvrdzujú to aj nálezy szatmarskej skupi-

ny protolilineárnej keramiky, kde sa v spodných vrstvách nachádzal predkrišský keramický materiál. Zaujímavosťou bukovohorskej neolitickej keramiky je zdobenie hrebeňom, rovnako ako v kultúrach východnej Európy. Naznačuje to súvislosť s migráciou prinajmenšom časti obyvateľstva od Čierneho mora po pretrhnutí Bosporskej úžiny, keď jamkovo-hrebeňová a hrebeňová kultúra prenikala do kultúr vo východnej Európe, na Kaukaz a za Kaspické more do strednej Ázie. Túto myšlienku podporuje nielen hrebeňová výzdoba na bukovohorskej keramike v Želiezovciach, ale aj kozorožec na keramike, akého archeológovia našli na Kryme, aj v strednej Ázii. Bukovohorská keramika na východnom Slovensku sa takto javí ako súvisiaca s východnou Európou a Pričiernomorím. Archeológovia na Slovensku doteraz odkryli 160 lokalít bukovohorskej keramiky na východnom Slovensku, Spiši, Gemeri aj v Želiezovciach.

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

90 Na protolineárnu a bukovohorskú kermiku nadväzuje klasická lineárna keramika rozšírená na celom území strednej Európy. Na nemeckom území sa objavila u okolo 4800 rokov p. n. l., v Česku už okolo 5600 – 5400 rokov p. n. l. Stala sa tam základom vypichovanej kultúry, kultúry lievikovitých pohárov i tej únětickej. Protolineárna keramika na Slovensku v Moravanoch pri Michalovciach má datovanie 5828, 5494 a 5140 rokov p. n. l.

KRUHOVÉ STAVBY – RONDELY

Asi od 4800 rokov p. n. l. (vtedy začínala aj kultúra cucuteni-tripoľje), v čase kultúr lineárnej a vypichovanej keramiky, a najmä lengyelskej kultúry (s presahom do bronzovej doby) sa v strednej Európe objavujú kruhové stavby – rondely. Sú dôkazom jednotného spoločenstva – „stredoeurópskej civilizácie“. Kruhových stavieb – rondelov sa našiel veľký počet. Objavili ich len v poslednom období a výskum je iba na začiatku. Leteckým prieskumom zistili na rozsiahlom území strednej Európy niekoľko desiatok až stoviek kruhových stavieb na Slovensku, v Rakúsku, na Morave, v Čechách, v Nemecku i na poľskom území.

Rondely na Slovensku z obdobia lengyelskej kultúry (medzi 4800/4700 – 2700 p. n. l.) pochádzajú zo Svodína, Bučian (3800 rokov p. n. l.), Branča, Čičaroviec, Ružindolu, Žlkoviec pri Trnave, Kľačian, Horných Otrokoviec a i. Najstarší na Morave je rondel v Těšetice-Kyjoviciach pri Znojme. V Rakúsku a Nemecku letecký prieskum objavil asi tridsať rondelov. Od stredného Dunaja po Rýn sa našlo viac ako 150 kruhových stavieb. Rondely na území Slovenska, Moravy, Rakúska, Česka, Nemecka i južného Poľska, spolu s venetským a vinčianskym písmom, pretrvávali od lineárnej kultúry až do doby broznovej, niekde až do halštatskej. Slúžili ako svätyne i obetiská.

VÝZNAM RONDELOV

Stavbu rondelov si vyžiadala potreba určovať agrotechnický kalendár, popri sociálnej a sakrálnej funkcii. Budovanie astronomicky orientovaných kruhových stavieb možno považovať za súčasť série premien a inovácií na začiatku 5. tisícročia p. n. l. Pôvodne vlhké počasie počas trvania kultúry s lineárnou keramikou sa mení na teplé a suché a na juhozápadnom Slovensku je v tom

čase rozšírená lengyelská kultúra. V dôsledku dlhotrvajúceho tepla a sucha začínajú vysychať oblasti pokryté čiernozemou a postupne sa vysídľujú. Napríklad obidva brehy Dunaja medzi Budapešťou a Bratislavou. Obyvateľstvo novej kultúry odchádza do mierne kopcovitého terénu s hnedozemným pôdnym typom, ktorý je počas dlhotrvajúcich súch vhodnejší pre roľníctvo. K budovaniu rondelov prispela aj zmena počasia. Umožňovala intenzívne sledovať pohyb nebeských telies: slnka, mesiaca, planét a hviezd a vypozorovať súvislosť s pravidelne sa opakujúcimi ročnými cyklami. Z Blanchard v Dordogne vo Francúzsku pochádza zlomok asi 10 cm dlhej kosti s rytými znakmi, ktorý svedčí o pozorovaní mesiaca už pred 28-tisíc rokmi. Je to najstarší záznam, vytvorený viac ako dvadsaťtisíc rokov pred vynájdením písma, aritmetiky a kalendára neskorších kultúr... Do približne rovnakého obdobia patria nálezy terčíkov v strednej Európe symbolizujúcich slnko (Brno, Přerov, východné Slovensko). Zmeny počasia donútili hľadať najvhodnejší čas na začatie jarných prác, žatvy a jesenného osevu. Na to slúžili monumentálne kruhové stavby – rondely. Niektoré sa nachádzajú pod dnešnými veľkými mestami. Jeden je pod Drážďanmi s datovaním asi 4800 – 4600 rokov p. n. l. Kontakty s týmto centrom sú potvrdené nálezmi niekde až do vzdialenosti 650 kilometrov.

PREVIAZANOSŤ A KONTAKTY

Kontakty, previazanosť a jednotu spoločenstva potvrdzuje jednotná štruktúra rondelov. Mali dvojicu palisád, tri ochranné kruhy násypov – valov, štyri priekopy a štyri vchody (ale aj 2 – 3 alebo 5 – 6 vchodov), orientované podľa astronomických cyklov mesiaca alebo svetových strán. Fixovali jarnú a jesennú rovnodennosť. Rozmanitosť v orientácii vchodov súvisela s krajnými polohami vychádzajúceho a zapadajúceho mesiaca na obzore, ktoré sa posúvajú a opakujú v deväťročných cykloch. Archeológovia rozlíšili malé kruhové stavby s priemerom 40 – 70 metrov, stredné s priemerom 80 – 120 metrov a veľké až okolo 200 metrov. Rondely plnili aj spoločensko-sakrálne funkcie: zhromažďovaciu (s prijímaním dôležitých rozhodnutí), kultovú, kalendárnu, možno aj riadiacu a redistribučnú.

Vzhľadom na jednotu rondelov, stavby asi niekto koordinoval podľa určitých zásad. Najdlhšie a na najväčšej časti strednej Európy po celý čas kruhových stavieb pretrvávala lengyelská kultúra – okolo dvoch tisíc rokov. Mala vplyv na severný Balkán, Moravu, ale aj v Čechách, Rakúsku, Poľsku i v Nemecku. Javí sa ako integrujúci činiteľ stredoeurópskej civilizácie. Kým iné kultúry neolitu a eneolitu vznikali a zanikali, lengyelská kultúra pretrvala od začiatku protolineárnej keramiky do staršej bronzovej doby, aj s rondelmi. Skupiny lengyelskej kultúry predstavovali typ migrácie prelínajúcej sa s integračnou a zjednocovacou funkciou a s príbuzným jazykom i mytológiou. Napriek rozptýleniu na veľkom území si obyvatelia uchovali identitu a viac ako dve tisícročia ovplyvňovali vývoj a život v strednej Európe. Významné sú poznatky o previazanosti východoeurópskej, podunajskej a stredoeurópskej civilizácie. Svedčia o jednotnej kultúrnej, materiálnej, duchovnej (mytológia) aj jazykovej príbuznosti týchto civilizácií – o sformovanej slovanskej vetve, ktorá sa už vtedy čiastočne diferencovala. Poznatky zo stavby a rozmiestnenia sídlisk kruhových stavieb – rondelov ukazujú, že na začiatku neolitu v období lineárnej keramiky sa obytné areály kumulovali okolo centrálneho hospodárskeho územia. V čase vypichovanej keramiky sa menila organizácia osídlenia na rozptýlený areál izolovaných obytných stavieb. Pôda pri vtedajšom spôsobe obrábania bola vyčerpaná po 60 rokoch (podľa iných už po 2 – 3 rokoch), po čase sa však roľníci na opustené územie vrátili. Pôvodné materské sídliská sú najväčšie. Z nich sa od konca neolitu a v eneolite odčleňovali samostatné, menšie sídliskové areály. Celkovo prevláda v lineárnej keramike obraz menších sebestačných celkov, v dobe vypichovanej keramiky vyššia kooperácia v rámci regiónu, od konca neolitu a v ranom eneolite azda už nadregionálna koordinácia osídlení. K centralizácii života nedošlo však ani v eneolite. Migrácie pokračovali v stále väčších rozmeroch. Autor je filozof a kulturológ, vydal viaceré historické monografie vrátane titulov Dávnoveká Európa a Zamlčané dejiny.

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

Juraj Pokorný

„OCEĽOVÁ MAGNÓLIA“ ALIAS VEĽKÁ EXTRÉMISTKA NA ČELE MALEJ KRAJINY

DALIA GRYBAUSKAUTĖOVÁ (*1956) AK EŠTE DONEDÁVNA PLATILO, ŽE POLITIKA ČI VOJNA PATRIA DO VÝHRADNÉHO REPERTOÁRU MUŽOV A ŽENY NAD NIMI LEN BEZMOCNE KRČIA RAMENAMI, TAK TIE ČASY SÚ DEFINITÍVNE PREČ. STÚPAJÚCI PODIEL „NEŽNÉHO POHLAVIA“ NA TVORBE NÁRODNÝCH, MEDZINÁRODNÝCH, ALE I NADNÁRODNÝCH POLITÍK JE NEZVRATNÝ TREND NAZNAČUJÚCI, ŽE DESAŤROČIA NEMENNÝ STAV ODCHÁDZA POMALY DO MINULOSTI. 92

oraz významnejšie zastúpenie žien však zjemnenie či poľudštenie „panského huncútstva“ neprináša. Dravosť, bezohľadnosť až chladnokrvnosť, s akými vykonávajú svoje mandáty, neraz predčí výkonnostné parametre ich mužských kolegov. Zoznam už zavedených „pojmov“ ako Catherine Ashtonová, Federica Mogheriniová, Angela Merkelová, Ewa Kopaczová, Kolinda Grabarová-Kitarovičová, Atifete Jahjagová či najnovšie Theresa Mayová dotvára už minimálne od roku 2009 Dalia Grybauskaitėová – prezidentka Litovskej republiky, exministerka financií a eurokomisárka Európskej komisie (EK). Nie je to len nedostatok pôvabu, čo uvedené ženy spája. Oveľa ťažšou ujmou než chvíľková vizuálna nepohoda sú totiž pre Európanov nenapraviteľné škody, ktoré svojimi politickými výrokmi a rozhodnutiami napáchajú.

KONTROVERZNÉ ZAČIATKY V KSSZ

Dalia Grybauskaitėová, označovaná ako „železná lady“ či „oceľová magnólia“ (zrejme podľa filmu Steel Magnolias z roku 1989, ktorý na postave hlavnej hrdinky ukazuje, že žena môže byť jemná

ako kvet magnólie, no zároveň tvrdá ako oceľ), sa narodila 1. 3. 1956 v robotníckej rodine vo Vilniuse. Jej profesijný i ľudský životopis je exemplárnou ukážkou toho, akú strmú a kľukatú cestu od úpätia až po vrchol politického Olympu dokáže ambíciami obdarený človek za priaznivých okolností prejsť. Jednoduché rodinné pomery, do ktorých sa narodí, nemusia mať na cieľový bod tohto výstupu najmenší vplyv. Robotnícky pôvod rodičov a ich postavenie na nižšej sociálnej priečke (jej matka Vitalija Korsakaitėová bola predavačka, o 6 rokov mladší otec Polikarpas Grybauskas elektrikár a vodič) však predurčili, že kariérne začiatky súčasnej litovskej prezidentky boli skromné. Grybauskaitėová navštevovala vysokú školu pomenovanú po litovskej poetke Salomėje Nėris (1904 – 1945). Ako sama priznáva, medzi najlepších študentov nepatrila, no k jej obľúbeným predmetom patrili dejepis, zemepis a fyzika. Svoj záujmový profil si začala skoro vyjasňovať. Najprv štátnice z politickej ekonómie, dcérskeho štúdijného odboru marxizmu-leninizmu, na Leningradskej štátnej univerzite A. A. Ždanova (1983), potom dizertačná práca a habilitácia na doktorku vied na AkaKresba: Tibor Eliot Rostas

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

démii sociálnych vied v dnes preklínanej Moskve (1988) a nakoniec členstvo v Komunistickej strane Sovietskeho zväzu (1983 – 1989) a Litvy (1989 – 1990). Žiada sa už iba poznamenať, že členstvo so správne nastaveným timingom. Pripomeňme, že Andrej Alexandrovič Ždanov (1896 – 1948), ktorého meno Grybauskaitėovej alma mater niesla, sa v ére Stalina vyznamenal ako duchovný otec socialistického realizmu a hlavný ideológ KSSZ. V rokoch 1991 až 1993 pracovala Grybauskaitėová ako riaditeľka európskeho odboru pri ministerstve medzinárodných hospodárskych vzťahov a počas roka 1993 ako riaditeľka odboru ekonomických vzťahov na ministerstve zahraničných vecí. V roku 1996 ju vymenovali za splnomocnenca na veľvyslanectve Litvy v USA. Na tejto pozícii zotrvala až do roku 1999, keď prevzala funkciu námestníčky ministra financií. Po krátkom exkurze na poste námestníčky šéfa zahraničného rezortu (2000 – 2001) si zasadla do kresla financmajsterky vo vláde Algirdasa Brazauskasa (2001 – 2004), kde o. i. viedla rokovania Litvy so Svetovou bankou a MMF.

PREROD KOMUNISTKY NA DEMOKRATKU

Vzhľadom na tieň, ktorý kapitola v jej „cévéčku“, nasiaknutá ideológiou komunistickej strany, vrhá na jej aktuálne politické postoje, otázka znie, prečo dnešná katolíčka Grybauskaitėová neurobila sebareflexiu, ktorá by jej 180-stupňový obrat umožnila pochopiť. Zdá sa však, že čím viac sa Daliina kontroverzná minulosť stráca za historickým obzorom uplynulých troch desaťročí, tým menej drží na uzde svoju nenávisť ku všetkému, čo ju len nepatrne evokuje či nebodaj symbolizuje. Hlava obnoveného litovského štátu, ani jej západní ctitelia si starosti tohto druhu nerobia. To jej umožnilo vyviezť sa na protiruskej vlne, ktorej intenzitu a charakter udávali víťazi 44 rokov trvajúcej studenej vojny, na vrchol domácej a vzápätí európskej politiky. Po nostrifikácii jej vedeckej hodnosti na doktorku sociálnych vied bolo už Grybauskaitėovej jasné, ktorá svetová strana je tá správna. Signálom korektného kurzu mal byť špeciálny program pre vedúcich pracovníkov, ktorý absolvovala v Škole diplomatických služieb Edmunda A. Walsha na washingtonskej Georgetown University (1991). Tá ju v roku 2013 poctila udelením titulu Doktor Ho-

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

noris Causa humánnych vied. O tom, či sa prerod komunistky na demokratku uskutočnil v súlade s marxistickou dialektikou, sa univerzitný zdroj nezmienil. Potom už 35-ročnej Dalii nestála na schodoch vedúcich k hornej palube vysokej politiky žiadna prekážka. Prvého mája 2004 – v rovnaký deň ako Litva vstúpila do EÚ – vymenovali Grybauskaitėovú za eurokomisárku EK pre vzdelávanie a kultúru (pod vedením Romana Prodiho). Spolu so Sviatkom práce mala teda dôvod na trojoslavu! Od novembra 2004 pokračovala ako eurokomisárka pre rozpočet a finančné plánovanie (pod vedením José Manuela Barrosu). Ako vidieť na prvom príklade, pokiaľ má adept správnu „krvnú skupinu“, odsunutie kritéria odbornosti na vedľajšiu koľaj až tak neprekáža. Jej nástupca Ján Figeľ (SR), ktorého komisariát mal v názve vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mnohojazyčnosť, je pre zmenu absolvent košickej TU. Slobodná a bezdetná exkomunistka Grybauskaitėová je zberateľkou početných národných i medzinárodných titulov s prevažne urodzeným pôvodom (rády, rytierske kríže, veľkokríže). V novembri 2005 ju v ankete Hlas Európanov nominovali na ocenenie „Komisár roka“ pre jej „vytrvalé úsilie presunúť výdavky EÚ do oblastí, ktoré posilnia rast a konkurencieschopnosť, ako je výskum a vývoj.“ Titul prijala ako ocenenie pre všetky nové členské štáty EÚ, malé i veľké, ktoré prinášajú nový a svieži pohľad na EÚ. „Myslím si, že je to tiež odmena za odvahu hovoriť neraz tvrdú pravdu, poukazujúcu na to, aká je skutočná cena politickej rétoriky v Európe,“ krasorečnícky podotkla Grybauskaitėová.

PRVÁ PREZIDENTKA V DEJINÁCH LITVY

Grybauskaitėovej ctižiadosť však pozícia eurokomisárky nemohla uspokojiť. Zamierila si to teda rovno na trón hlavy litovského štátu. Síce ako nezávislá kandidátka, no s podporou konzervatívnej strany a mimovládnych organizácii. Vo vyhlásení z februára 2009 si neodpustila ľúbivé slová: „Rozhodla som sa vrátiť do Litvy, ak ľudia rozhodnú, že ma tam potrebujú. Myslím si, že všetci túžime po pravde, transparentnosti a zodpovednosti za našu krajinu. Všetci chceme žiť bez strachu, s dôverou v seba. Môžem a chcem prispieť svojimi skúsenosťami, znalosťami a zručnosťami, aby sme z morál-

ky, politiky a ekonomiky vyhnali tiene a vytvorili v Litve občiansky stav.“ Vytúženým dňom „D“ sa pre Grybauskaitėovú stal 17. máj 2009, keď ju hneď v prvom kole vymrštilo do prezidentského kresla ako prvú ženu v dejinách Litvy 68,21 % voličských hlasov pri takmer 52-percentnej volebnej účasti. Politológovia pripisovali tento výsledok nielen jej finančným znalostiam, ale i schopnosti vyhnúť sa domácim škandálom. Odozva v západných médiách, ktoré sa ani nepokúšali zakryť eufóriu, bola rýchla – presvedčivé víťazstvo političky komentovali ako „skok nahor“, označiac ju za „litovskú železnú lady“ pre jej otvorený štýl reči a tiež čierny pás v karate. Dalia sama uvádza Margaret Thatcherovú a Maháthma Gándhího ako svoje politické vzory. Kandidatúra na druhé funkčné obdobie (máj 2014) však už nešla ako po masle: na to, aby svojho protikandidáta Zigmantasa Balčytisa porazila ziskom 57,9 % hlasov, potrebovala druhé kolo. Vo Washingtone si konečne mohli vydýchnuť: kontinuita s proamerickým a protiruským kurzom litovskej zahraničnej politiky ostala zachovaná. Daliine prvé kroky po inaugurácii a ujatí sa prezidentskej funkcie (12. 7. 2009) viedli do Švédska a Lotyšska. V apríli 2011 poctila svojou návštevou Nórsko. Aby ešte viac otrávila medzinárodné ovzdušie, 19. 12. 2013 sa spolu s ďalšími „kolegami“ – Joachimom Gauckom (Nemecko), Françoisom Hollandeom (Francúzsko) a Barackom Obamom (USA) – rozhodla bojkotovať Zimné olympijské hry v Soči. Oficiálnou zámienkou malo byť potláčanie ľudských práv a narúšanie vzťahov s pobaltskými susedmi. Tým skutočným dôvodom bolo, že litovská líderka je aktívnym zástancom práv LGBTI komunity a angažuje sa v mimovládkach, ktoré túto agendu litovskej i ruskej verejnosti nanucujú.

OLEJ DO KOTLA LITOVSKO-RUSKÝCH VZŤAHOV

Obdivuhodná znalosť cudzích rečí (Dalia hovorí anglicky, rusky, poľsky a francúzsky) opäť raz potvrdzuje pravidlo, že taký svetový jazyk, ktorý by niekomu zabránil tárať hlúposti v rodnom jazyku, neexistuje. Rusofóbiou postihnutá prezidentka Litvy je zároveň chodiacim príkladom nepriamej úmery, že čím menšiu krajinu štátnik zastupuje,

tým hrmotnejšiu vojnovú rétoriku používa. Namiesto toho, aby sa sotva trojmiliónová Litva správala v blízkosti takého veľkého suseda, akým je Rusko, diplomatickejšie a inteligentnejšie, ju nenávisť voči nemu pripravuje o základný sebazáchovný inštinkt. Daliin výrok zo začiatku roka 2016, keď šéfku európskej diplomacie Federicu Mogheriniovú označila za „prokremeľskú“, zdvihol zo stoličiek aj niektorých bruselských eurokratov. V tomto postoji neostala izolovaná: proti menovaniu kedysi radikálnej talianskej ľavičiarky a rusofilky do čela diplomacie EÚ sa okrem Lotyšska a Estónska postavilo aj 39-miliónové Poľsko, ktoré nemá s vítaním amerických vojsk na svojom území najmenší problém. Pri vyjadrovaní vzťahu k dominantnému národu bývalého ZSSR si Grybauskaitėová dávať servítku pred ústa nezvykne. Po svojom znovuzvolení v máji 2014 vyberala slová rozvážne: „Dôstojnosť, sebaúcta a vzájomný prospech, to sú princípy, ktoré by mali stanoviť základ pre vzťahy medzi krajinami a bezpochyby s vedomím, že je to náš sused.“ Ako však informoval britský The Observer, v novembri 2014 už označila Rusko za „teroristický štát, ktorý vykonáva otvorenú agresiu voči svojim susedom,“ obviniac ho z invázie na Ukrajinu. Obnovenie brannej povinnosti „v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine“, ktoré „oceľová magnólia“ vo februári 2015 presadila, prijali radoví Litovčania s rozpakmi. „Na východe Ukrajiny operujú ruskí vojaci. Štát, ktorý vysiela k susedovi ťažkú bojovú techniku bez označenia, vykazuje príznaky terorizmu,“ vystupňovala litovská vodkyňa svoju konfrontačnú rétoriku. Ozajstným olejom do kotla litovsko-ruských vzťahov bol však jej výrok pre istý nemecký časopis, v ktorom Putina obvinila z využívania národnej príslušnosti ako zámienky na dobytie cudzieho územia vojenskými prostriedkami. „To je presne to, čo robili Stalin a Hitler,“ zaklincovala Dalia Grybauskaitėová. Poslanci ruskej Štátnej dumy nenašli pre výrok veľkej extrémistky na čele malej krajiny porozumenie a vládu v Moskve vyzvali, aby s Litvou prerušila diplomatické styky. Žeby sa v jej nenávisti k Rusku odrážal aj kus nenávisti k vlastnej minulosti? To je už parketa pre psychoanalytika.

NEZNÁMI HRDINOVIA > PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

Pavol Ičo

TAKMER UMLČANÝ

ŠTÚROV KRITIK ŠTÚROVSKÉ HNUTIE MALO KRITIKOV AJ VO SVOJICH VLASTNÝCH RADOCH. JEDNÝM Z NICH BOL SAMUEL DOBROSLAV ŠTEFANOVIČ (1822 – 1910). PODOBNE AKO INÍ MLADÍ INTELEKTUÁLI TÝCH ČIAS, AJ ŠTEFANOVIČ ŠTUDOVAL EVANJELICKÚ TEOLÓGIU, NO NAPOKON SA KŇAŽSKÉHO POVOLANIA ZRIEKOL A PÔSOBIL AKO ŠTÁTNY ÚRADNÍK A PUBLICISTA.

tefanovič patril už od svojho raného veku k podporovateľom slovenskej národej myšlienky. Bol dokonca členom skupiny dvadsiatichdvoch študentov, ktorí na protest voči odvolaniu Ľudovíta Štúra z postu námestníka profesora Juraja Palkoviča prerušili štúdium na Bratislavskom lýceu. Voči Štúrovmu vodcovstvu začal mať výhrady až pred vypuknutím slovenského povstania v septembri 1848. Preto sa spolu s českým veliteľom, budúcim náčelníkom štábu Bernardom Janečkom a s budúcim veliteľom 450-člennej jednotky dobrovoľníkov, Samom Belánim dohodli na tom, že sa Štúr, ako neskúsený veliteľ, vzdá vodcovstva, o čom mal Štúra informovať jeho zástupca, Jozef Miloslav Hurban. Hurban však nedokázal dodržať dohodu a vodcom povstania

a predsedom Slovenskej národnej rady (SNR) sa stal Štúr. Táto skutočnosť bola aj dôvodom konečného rozkolu Štefanoviča so Štúrom, ku ktorému došlo vo Viedni počas slávnostného utvorenia SNR, čo Štefanovič popisuje vo svojom diele Slovenské povstanie z roku 1848/49. Nepozdávalo sa mu najmä autoritatórstvo SNR, požadoval kontrolu hospodárenia a lepšie vybavenie pre povstalcov. Štúra kritizoval aj za to, že nechal prepadnúť 900 pušiek, ktoré získali slovenskí dobrovoľníci ako dar od srbského kniežaťa Obrenoviča, do maďarských rúk, keď zbrane nestihol vyzdvihnúť včas. Upozornil tiež na dvojitú politiku rakúskej vlády, ktorá vyzbrojovala maďarské gardy a zároveň podporovala aj slovenských dobrovoľníkov, vraj v snahe o to, aby sa maďarskí

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ > NEZNÁMI HRDINOVIA

a slovenskí povstalci vzájomne vyvraždili. Namiesto diskusie sa mu však podarilo rozvíriť len vlnu odporu voči svojej osobe, keď nedokázal čeliť Štúrovmu náporu a odmietol prisahať vernosť Slovenskej národnej rade, čo malo za následok, že musel „v búrnom lomoze a kriku“ opustiť sieň. Napokon sa však, na Janečkovo naliehanie, do povstania zapojil ako radový dobrovoľník. Janeček totiž videl v Štefanovičovi a v jeho pritateľovi Leopoldovi Abafim, ktorý rovnako odmietol prisahať vernosť SNR, spojencov proti vrchnému veliteľovi slovenskej dobrovoľníckej armády, Bedřichovi Bloudkovi. Tomu totiž Janeček pripisoval neúspech pražského povstania na barikádach v júni 1848, považoval ho za zradcu a agenta rakúskej vlády. Napriek Janečkovým upozorneniam však Štúr ponechal Bloudka vo funkcii vrchného veliteľa a plne podliehal jeho vplyvu. Štefanovič si túto skutočnosť vysvetľuje tým, že Štúr miloval lichôtky a Bloudek patril k jeho najväčším obdivovateľom. Opodstatnenosť pochybností ohľadom Bloudkovej osobnosti dokázali už prvé dni povstania, keď Bloudek odovzdal zbrane a strelivo slovenských dobrovoľníkov nepriateľskej stotine cisársko-kráľovského vojska. Túto stotinu sa vďaka odvážnej akcii dvanástich dobrovoľníkov pod vedením Štefanoviča podarilo odzbrojiť, začo Štefanovič získal kapitánsku hodnosť. Bloudek však zajatých vojakov nechal prepustiť pod prísľubom, že už proti dobrovoľníkom nebudú bojovať. Pár dní nato ale dobrovoľníkov napadli tí istí nepriateľskí vojaci a Bloudek ich opäť nechal odísť. Voči tomu sa vzbúril Štefanovič, ktorý druhý raz prepustenú skupinu talianskych Ceccopiercov v počte 230 mužov po tretí raz zajal, začo ho Bloudek, podporený Hurbanom a Štúrom, navrhol na trest smrti. K vykonaniu rozsudku napokon nedošlo, keďže Bloudek už bol dobrovoľníkmi považovaný za zradcu, avšak hoci si dobrovoľníci želali Bloudkovu smrť, vďaka Štúrovej ochrane sa veliteľovi nič nestalo. Po vypálení mestečka Stará Turá sa dobrovoľnícky zbor začal rozpadať. Štefanovič na túto situáciu Štúra opakovane upozorňoval, no Štúr odbíjal jeho pochybnosti slovami: „Ach čo, to je podlosť

a babstvo, robiť si mátohy bez potreby.“ Napokon zanechal Štúr Štefanovičovu stotinu napospas paľbe nepriateľskej presily v oblasti Kopaníc. Štefanovičovi sa podarilo spolu s niekoľkými spolubojovníkmi zachrániť a dohnať unikajúcu SNR aj so zvyškom dobrovoľníckej armády pri rakúskych hraniciach, kde ich po odzbrojení napadla stráž rakúskych vojakov s neskorším ospravedlnením, že išlo o omyl, keďže slovenských dobrovoľníkov považovali za „maďarských rebelantov“. Napriek neúspechu prvej – septembrovej výpravy, sa Štefanovič zapojil aj do bojov v ostatných dvoch výpravách počas revolúcie z rokov 1848/49 a následne pracoval ako úradník. Vďaka revolúcii si Slováci vydobyli isté práva, ako napríklad slobodu tlače a združovania sa, no všetky, až na zrušenie poddanstva pre urbariálnych roľníkov a formálnu občiansku rovnoprávnosť, boli odvolané už na Silvestra 1851. Po Rakúsko-maďarskom vyrovnaní (1867) Štefanovič odišiel zo štátnych služieb a od 70. rokov 19. storočia sa venoval publicistike, aj keď mu mnohé články, pre ich kritický charakter, periodiká odmietli uverejniť. Vo svojich článkoch a publikáciách vystupoval ako radikálny demokrat a priekopník slovenského kritického žurnalizmu hľadajúci pravdu. Zastával názor, že bez individuálnej mravnej obrody niet národnej sily a v oblasti politiky zdôrazňoval potrebu realizácie Kristovho učenia o vzájomnej láske.

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

Ján Lakota

MALTA NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY.

alý ostrovný štát kdesi v Stredozemnom mori. Celková plocha je „až“ 316 km2. Má pomerne veľa ostrovov, najznámejšie a obývané sú 3: Malta, Gozo a Comino. Počet obyvateľov je o niečo menej ako pol milióna. Asi taká Bratislava. Napriek svojej „veľkosti“ má vlastného národného leteckého dopravcu Air Malta. Počas sezóny navštívi Maltu vyše 1,5 milióna turistov. Ostrov je preťažený, more špinavé, nočný život prekvitá. Vlajka Malty je zložená z dvoch zvislých obdĺžnikov – bieleho a červeného. Tieto farby boli farbami Horného a Dolného Egypta. Trochu ju „pokazil“ znak v ľavom hornom rohu, ale základ je jednoznačný. Pravda, Egypt ešte nebol ani v pláne dejín, keď Malta dosahovala svoj vrchol. Jej takmer 8000 ročná história je (zatiaľ) druhou najstaršou v regióne. Primát drží 12 000 rokov starý Göbekli Tepe v Turecku. Malta je doslova posiata kamennými stavbami – chrámami. Mnohé z nich sú už len akousi „kopou šutrov“, niektoré sú výkladnou skriňou archeológie a architektúry, ktorej, zdá sa, vôbec nerozumieme. Pri začatí púte po Malte odporúčam navštíviť Národné múzeum archeológie v hlavnom meste Valletta. Po prezretí základnej a podľa mňa najzaujímavejšej časti neolitu, získame aký-

-taký prehľad. Začiatok je niekde pred takmer 7500 rokmi. Stavba chrámov bola postupne zdokonaľovaná, stavby sa vyvíjali ako keď pučí meňavka. Najstarší je Skorba. Najdokonalejší je komplex chrámov Tarxien. Je najmladší, má „len“ 5600 rokov, pričom architektonický vrchol dosiahol pred 5000 rokmi. Medzi nimi je celá plejáda ďalších stavieb, doslova desiatky iných. Nad jedným z chrámov (Mnajdra) sa nachádza tajuplné miesto nazývané Misqa tanks. Boli to (vraj) zásobárne na vodu pre staviteľov chrámu. Lenže celý reliéf na povrchu je posiaty akýsimi znakmi, ktorým nikto nerozumie. Asi pri stavbe dvojičiek chrámov (Mnajdra a Hagar Qim) bola taká hrozná nuda, že si ešte privyrábali na nadčasoch rytím do skaly. Ale späť k Tarxienu. Pri jeho prehliadke ma zaujala kopa „gúľ“, ktoré slúžili nevedno na čo. Sú tam a dráždia. K chrámom ešte jedna poznámka. Blízko hlavného mesta sa nachádzal celý komplex chrámov Kordin. Kordin I a II už pohltili stavby a cesty, Kordin III stojí, premenený na nedostupnú pevnosť. Nedostupnú pre našinca. Stálo ma to veľa námahy (a peňazí), kým som sa tam dostal. Nakoniec sa to podarilo, ocitol som sa tam úplne sám. Jeden z pohľadov je taký úžasný, že ho „rozdýchavam“ dodnes. Vie si niekto z vás

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

100

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA

Chrám Skorba Záhadné kamenné gule v chrámovom komplexe Tarxien

predstaviť, na čo sa mohla používať vecička, akú vidíte na obrázku vyššie? Na Malte sa nachádzajú aj iné prekvapenia. Tento raz pod zemou. Jedno z nich je Hypogeum (hypo – pod, geum – zem) alebo Hal Saflieni. Na to, aby ste sa tam dostali, sa musíte objednať. Najlepšie cez internet. Niekoľko mesiacov vopred. Termíny sú vypredané. Fotografovať je prísne zakázané. Osvetlenie je tlmené a prerušované. Toto pohrebisko (?), ktoré je na ulici Cimiterju (Cintorínskej), staré ako Tarxien, je svetový unikát. Za architektúru by sa ešte dnes nemusel hanbiť ani našinec. Všetko je vyryté v kameni. Len tak mimochodom, bolo to dávno pred dobou medenou. Tá ešte nejaké to tisícročie čakala za rohom. Je tu vynikajúca akustika, šepot na jednej strane chodby je počuť ako hlasno vyslovované slová. Na jednej stene je odtlačok ľudskej ruky. Má šesť prstov. Pre istotu ho návštevníkom neukazujú. Našli sa tu tisíce ľudských kostier. Teda aj lebiek. Lebky nemali šípový šev (sutura sagittalis). Väčšina z nich zmizla. Vraj ich ostalo len šesť. Sú aj fotografie. Do vyhľadávača treba zadať „skulls Malta“, a uvidíte. Šípový šev spája pravú a ľavú temennú kosť. U novorodenca nie je vyvinutý. Ak by bol, mozog by sa nemal kam vyvíjať. Pre takéto deti (teda už so zrasteným šípovým švom), je

potrebná vo veku niekoľkých mesiacov operácia, ktorá umožní mozgu rásť. Bez nej by asi zomreli. No a tu sa našli stovky takýchto lebiek, ktoré kdesi „zázračne“ zmizli. A to málo, čo zvýšilo, je v depozitári Národného múzea archeológie. Návštevníkom ich neukazujú. Exkurziu po Malte ukončím ďalším „zázrakom“. Sú to cart ruts. Cart ako „kára“ či „vozík“ a ruts ako „brázdy“ či „koľaje“. Predstavte si, že máte plastelínu a dvojzubú vidličku. Keď s vidličkou budete brázdiť po plastelíne, ostane po nej stopa – cart ruts. Presne také sú aj na Malte. Rozdiel je v tom, že sú v skale. Nie je to síce žula, ale predsa. Cart ruts na Malte sú všade a sú ich ak nie tisíce, tak stovky kilometrov. Niekde sú až tak nahusto, že táto oblasť dostala pomenovanie podľa železničného uzla v Londýne – Clapham Junction. Pokračujú dokonca aj do mora (more za tie roky stúplo). Idú odnikiaľ nikam. Nemajú nijaké spojenie s chrámami. Postupne však miznú. Čas, cesty a stavby si pýtajú svoje. Moje rozprávkové vysvetlenie je také, že miestni borci sa tu preháňali hore-dole na pekelných strojoch so žeravými kolesami. No a nakoniec mi nedá nepovedať, že aj my na Slovensku máme „naše“ cart ruts. Nie sú síce také divoké ako na Malte, ale to bude asi tou tvrdšou skalou.

101

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

Ján Lakota

ZÁHADNÉ

EPIDÉMIE

Š 102

panielska chrípka, ktorá zúrila v rokoch 1918 – 1919, španielskou vlastne ani nebola. Prvé prípady sa vyskytli v marci 1918 vo Fort Riley v štáte Kansas v USA. Ako evokuje slovo Fort (pevnosť), prvými nakazenými boli vojaci. Potom „sa“ rozšírila do Európy a celého sveta. Časť iných zdrojov tvrdí, že vznikla skoro v rovnakom čase na viacerých miestach. Podľa odhadov na „španielku“ ochorelo asi 500 miliónov ľudí, z nich okolo 110 miliónov zomrelo. Čísla sa rôznia, ale hlavne z Ázie a z Afriky nie sú úplné. Zdá sa, že počtom mŕtvych predbehla povestnú čiernu smrť, ktorá besnela aj v Európe v rokoch 1346 až 1353. Tá znížila svetovú populáciu v 14. storočí z odhadovaných 450 miliónov na 350 – 375 miliónov. Teda „len“ o 75 – 100 miliónov ľudí. Tu musím úprimne skonštatovať, že dané dáta sú z kníh, článkov či z internetu. Každý si ich môže skontrolovať. Na „španielku“ či „američanku“ zomierali hlavne mladí a zdraví ľudia vo veku 20 – 40 ro kov. Paradoxne deti a oslabení ľudia ostali čiastočne ušetrení. Teda ako kedy a ako kde. Nemám rád reči blúdiace po webe, kde sa táto strašná epidémia pripisuje akémusi očkovaniu. Na Detve nebola núdza o scény, keď v kostole na pohrebe bolo naraz aj desať rakiev s mŕtvymi, ktorí zomreli na chrípku. Medzi nimi bola aj prvá manželka môjho starého otca. Na Detve, Kysuciach či v iných častiach Slovenska mali ľudia po vojne problémy čo dať do úst.

Nieto ešte, že by ich niekto organizovane naháňal s injekčnou striekačkou a vysvetľoval im výhody očkovania. Pôvod vírusu nie je záhadný, našiel sa. Lenže bol to naozaj on? A neboli náhodou dva či tri naraz? A nepôsobili náhodou, tak ako sa to teraz moderne povie, synergicky? Pochybnosti ostávajú. Predstava, že by sa našiel (našli) vo mne vyvoláva paniku. Radšej nie. Vypustiť džina z fľaše pri súčasnom dopravnom prepojení by znamenalo číru katastrofu. Má to však jeden háčik. Zlikvidovali by sa asi tí najschopnejší vo veku 20 – 40 rokov. Tí starší a chorľavejší či deti by prežili. No a čo potom s nimi? Aby to však s tou chrípkou nebolo také jednoduché, priamo vo Viedni bolo centrum inej nákazy. Choroby, ktorá bola popísaná pred vznikom chrípky. Túto „lakôtku“ popísal v apríli roku 1917 v časopise „Wiener Klinische Wochenschrift“ Constantin von Economo, rakúsky neurológ a psychiater gréckeho pôvodu. Encephalitis lethargica (EL) alebo Economo encefalitida je známa aj pod menom spavá choroba. (Nie tá spavá choroba, ktorú rozširuje mucha tse-tse). Prvé sporadické prípady sa vyskytli aj v roku 1915, za vznik epidémie sa však považuje práve rok 1917. Epidémia trvala do roku 1926. Economo popísal tri varianty ochorenia. Nebudem zabiehať do detailov. Choroba postihla okolo 5 miliónov ľudí. Dve pätiny postihnutých na ňu umreli, pätina prežila, ale ostali

103 invalidmi, 26 % sa zotavilo s miernymi, ale dlhodobými následkami a len 14 % sa zotavilo úplne. Strašné čísla, však? Pôvodca tejto choroby, ktorá začala svoj pochod u terajších susedov vo Viedni takmer presne pred sto rokmi, nie je známy. Dobre čítate, nepoznáme ho. Ako býva dobrým zvykom, teórií je ajajáj. Svoj pochod vo Viedni EL začala v roku 1917, pokračovala tam do roku 1918, a už sa do Viedne nikdy nevrátila. Návrat epidémie vo svete po roku 1926 už nikdy nebol pozorovaný, hoci choroba sa sporadicky vyskytuje dodnes. Popis ochorenia presahuje akúkoľvek apokalyptickú víziu. Pacienti ostávali uväznení vo svojich telách. „Spali“. Bolo ich možné zobudiť, ale okamžite upadli znovu do spánku. Najhoršie na tom boli deti. Ich rýchlo sa vyvíjajúci mozog bol vynikajúcim terčom pre infekciu (?). Ničenie bolo dokonalé. Deti stratili akúkoľvek podobu s tým, čo sa dá nazvať ľudská rasa. Ostalo len torzo akéhosi „človečieho“ telíčka, ktoré nijakou psychickou funkciou človeka nepripomínalo. Lekári radšej diagnózu neoznamovali.

A čo história? Pred stáročiami boli zaznamenané choroby s podobnými príznakmi: mendossa v Lisabone v roku 1521, pestilence soporeuse v Taliansku v roku 1561, Schlafkrankheit v Nemecku v roku 1605 či nona v Taliansku v rokoch 1890 – 1891. Tak isto aj koncom 19. storočia v súčasnom Bulharsku a v Maďarsku. Ako choroba súvisí s chrípkou, nie je jasné. Tento traktát o nepoznanom skúsim zakončiť Einsteinovým výrokom: „Gott würfelt nicht“. Teda: „Boh nehrá kocky“. Ja však „antieinsteinovsky“ dodávam: „Boh nielenže kocky hrá, navyše ani nedovolí, aby sme nahliadli do pohárika, ktorým kocky vrhne“. Nič nové pod slnkom: „Moje myšlienky nie sú vašimi myšlienkami, moje skutky nie sú vašimi skutkami“. Niekedy nemusia byť ani tie isté slová tými istými myšlienkami. Mladý ženáč píše domov z vojny: „Keď budem môcť, prídem“. Mladomanželka mu odpovedá: „Príď, budeš môcť“. Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

Viktor Memfer

KEČUÁNSKY ŠAMANIZMUS ŽIJE

104

EKVÁDORSKÝ ŠAMAN AUGUSTÍN GREFA Z KMEŇA KEČUA BOL OD NARODENIA VYCHOVÁVANÝ AKO LIEČITEĽ A ROVNAKO AKO JEHO OTEC A STARÝ OTEC POKRAČUJE V ŠAMANSKÝCH TRADÍCIÁCH SVOJICH PREDKOV. LIEČEBNÉ TECHNIKY AMAZONSKÝCH OBYVATEĽOV SÚ PO TISÍCE ROKOV SPOJENÉ S RASTLINAMI. VNÍMAJÚ ICH AKO SVOJICH SPOJENCOV A UČITEĽOV, MAJÚ K NIM HLBOKÚ ÚCTU, REŠPEKT A KAŽDÉ POUŽITIE RASTLINY SPREVÁDZA VÄČŠÍ ČI MENŠÍ RITUÁL. ŠAMANI DEDIA ZNALOSTI O LIEČIVÝCH ÚČINKOCH NA RÔZNE NEDUHY, O KOMBINÁCIÁCH A DÁVKOVANÍ. NEJDE VŠAK LEN O ZNALOSTI ÚČINKOV RASTLÍN, ALE AJ O SCHOPNOSŤ ŠAMANA KOMUNIKOVAŤ S ENERGIAMI LIEČENÉHO A DIAGNOSTIKOVAŤ JEHO FYZICKÝ, EMOCIONÁLNY A DUŠEVNÝ STAV.

prednáške s meditáciou v Bratislave začiatkom septembra Augustín vysvetľoval, že v ich kultúre učia deti hovoriť pravdu a prirodzenými postupmi ich privedú k záujmu o to, na čo majú danosti. Deti, ktoré na to majú predpoklady, sa stanú šamanmi. Zoberú ich hlboko

do pralesa, kde ostanú, až kým sa samé nevrátia domov. Začnú sa báť a naučia sa počúvať zem, vietor a vodu. Učia sa byť pokojnými. To, že rodič deťom dôveruje, im dáva silu, aby skúškou úspešne prešli. No sú vystavené aj iným výchovným vplyvom. Štát sa snaží Kečuáncov obracať na katolícku vieru.

105 V Južnej Amerike existuje istý prienik kresťanstva a šamanizmu. Nepoznám situáciu v Ekvádore, možno sa to líši od tej v Peru, kam viem, že chodí veľa turistov za šamanmi a prácou s medicínami. Vy ste aj kresťan, alebo máte čisto šamanistický svetonázor? Naša komunita alebo rodina funguje v energetickej rovine. V skutočnosti šamanizmus nie je správne slovo, my používame výraz jačak (yachak). Niečo ako „to, čo viem“ alebo „naše poznanie“. Ale nie je to po kečuánsky, je to skôr energetické čítanie, v rozličných jazykoch. Ako v šamanských piesňach icaros, tam sa tiež kombinujú rôzne slová z rôznych jazykov. Kresťania zmenili mnoho tradícií. Keď nás spoznajú, nájdu slabé miesta a začnú na ne tlačiť. Tam, kde sú ľudia slabí. Povedzme, že teraz je 80 %, možno 90 % Kečuáncov katolíkmi, a ďalší dávajú prednosť životu v džungli. Niektorí nechcú byť v spojení s civilizáciou, no ak chcú napríklad chodiť do školy, musia byť členmi nejakého náboženstva. Napríklad, keď som ja chcel ísť do školy, musel som povedať, že som katolík, aby ma prijali. Ateizmus

ešte pred takými 8 – 10 rokmi neuznali, museli ste byť buď katolík alebo iného vierovyznania. Hovoríte o strednej škole alebo univerzite? Myslím úplný začiatok vzdelávania, školu ako takú. Od detstva. Už vtedy chcú zmeniť vašu myseľ. Jačak alebo šamanizmus nie je poznanie všetkých indiánov, skôr určitých rodín. Ľudia si často myslia, že keď prídu do pralesa, všetci tam vedia to isté, ale tak to vôbec nie je. Existujú tiež brujovia... Áno, samozrejme. To sú temné energie, manipulácia energií. Napríklad niekto povie, že nie ste dobrý, a táto energia rastie a rastie a neskôr naozaj začne meniť vašu celkovú energiu, a tá sa stáva temnou. Je to skutočne energia, ktorú možno odoslať a môžete naozaj vo vašom fyzickom tele cítiť bolesť. Indiáni majú niekedy ťažký život, ale je dôležité nevracať túto energiu späť. Keď vás niekto nenávidí, alebo je na vás nahnevaný, vypočujte si to a keď to s vami nesúvisí, nechajte to plynúť. Ak to s vami sú-

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

čo sme sa naučili. Ďalší dvaja iba niekedy, keď to potrebujú. Zo sestier sa tomu venuje jedna, ale nie úplne, skôr sa zaoberá medicínami, prírodnými rastlinami. Vyrába liečivé rastlinné zmesi. Podľa našej tradície sa do osemnástich rokov učíte všetko a potom si vyberiete, či budete viesť normálny život, pôjdete za nejakým cieľom alebo budete pomáhať ľuďom.

visí, otvorte svoje srdce a vyrozprávajte si to priamo. A nastoľte rovnováhu. To je naše chápanie vecí. A rovnako je to aj s náboženstvom. Môžem napríklad povedať, že jeho učenie nie je dobré. Pritom to, čo v ňom je, je nádherné, ale nie je dobré, ako tým manipulujú, aby kontrolovali ľudí. Manipulujú vieru... Áno. Keď k nám prvýkrát dorazil tento symbolizmus, všetci si mysleli, že je to dobré, ale záleží na tom, kto ho používa a ako to prijmete. Niečo z toho učenia je fajn. Ak používajú ayahuasku správne, môže skutočne veľmi pomôcť. Inak môžete mať veľké problémy – traumy, komplikácie atď. V našom ponímaní je všetko krásne a dokonalé, ale ak to používame bez prepojenia, môžu z toho byť problémy.

106

Hrajú podľa vášho názoru šamani v súčasnej kečuánskej populácii v Ekvádore významnú úlohu? Obracajú sa na nich len so závažnými problémami alebo aj s maličkosťami? Koľko šamanov asi pôsobí vo vašej oblasti, jeden na sto ľudí alebo na tisíc ľudí? Normálne v každej komunite žijú dvaja, traja alebo štyria šamani. Ale nie je to tak, že by všetci šamani vedeli to isté. Ako sa učia, kde sa učia, ako liečia, ich ceremónie a štýl sú niekedy úplne odlišné, ale cieľ je ten istý. Nájsť náš stred. Čo sa týka autority šamana alebo jačaka, nie je to len o poznaní energie. Zahŕňa to aj fyzickú rovinu a liečbu fyzickými predmetmi ako sú liečivé kosti, kryštály a medicíny, ktoré ľudí vedú. Je to skôr o ukázaní správnej cesty, nie tlačení do niečoho. Vy si vyberáte svoju cestu a my vás len inšpirujeme. Poznám aj nejakých brujov. Vo svojom srdci sú dobrí. Problémom však je, že musíte šamana nejaký čas nasledovať, aby ste všetko úplne pochopili. Ak porušíte nejaké pravidlá, niekedy je to v poriadku, u šamana sa bežne treba učiť 10 alebo 12 rokov. No ak narušíte energetické dráhy, vyženie vás. A tento typ ľudí sa mení na brujov, pretože sa nahnevajú na svojho učiteľa a zmenia sa, ale vnútri sú veľmi dobrí.

Zrejme ste sa stretli tiež s tým, že ayahuaska niekomu nielenže nepomohla, ale dokonca uškodila... Môžem povedať, že to závisí aj od druhu medicíny, pretože nie je len jeden typ ayahuasky, je jej 6 druhov. Treba ju piť len vtedy, keď ste v svojom srdci pripravení a čistí, iba keď cítite spojenie s kryštálmi a rastlinami. Ak to tak nie je, nikdy ju nepite. Keď vás k sebe volá, vtedy vás skutočne môže niečo naučiť, pretože vaše molekuly a energia sa pokúšajú niečomu porozumieť, ale nedokážu to urobiť samé od seba. Medicína otvorí spomienky, no keď ľudia nedržia správnu diétu, nefunguje to a môže tiež spôsobiť psychické či emocionálne problémy. Je to o rešpekte. Tak ako ľuďom treba preukazovať úctu, treba ju preukazovať aj rastlinám. Sú ľudia, ktorí skúšali ayahuasku mnohokrát a nevideli nič. Niekedy nevidia tiene ega, ktoré majú v sebe. Ste jedným z 10 súrodencov, ste jediným praktizujúcim šamanom spomedzi nich? Je nás sedem približne rovnako starých súrodencov, no len dvaja-traja bratia využívame to,

Má vaše logo na stránke zivotpostaru.cz nejaký symbolický význam, alebo je to len ornament? Trocha mi pripomína sigíliu, vidím tam postavičku. Je to len ornament, ktorý pre nás spravil jeden kamarát. Bežne symboly používame, ale sú úplne iné. Samozrejme otvárajú mnoho vecí, v jednom symbole môže byť celá kniha. My študujeme symboly zo starobylých petroglyfov. Sú prenádherné. Môžete sa z nich mnoho naučiť o energiách, temných energiách, evolúcii, aj prečo sme vlastne tu, ako pracovať so svojím myslením, zistíte, kam sa dostanete, keď počúvate nejaké vibrácie, alebo ako sú zvieratá prepojené s rastlinami... Zaujímajú ma tiež pyramídy. Tieto stavby sa nachádzajú na mnohých miestach sveta, okrem Egypta tiež v Číne, Bosne, na Kanárskych ostrovoch a aj v Amerike, vrátane Ekvádoru a sú veľmi podobné. Ako sa na ne pozeráte, myslíte si, že ich postavili vaši predkovia? V našom ponímaní tu predtým boli odlišné civilizácie – ako napr. tie, čo postavili pyramídy, Omawa. Boli z iných dimenzií, planét a častí vesmíru. Prešli tým, čím prechádzame teraz my. Mali väčšiu inteligenciu a vedomosti, ale... Zničili sami seba? To je povaha vesmíru. V našom chápaní sme len cestujúci, hoci v skutočnosti sme neuveriteľné bytosti. Máme tu zažiť nejakú skúsenosť a rozpamätať sa, kým sme boli predtým. Sme experimentom týchto Omawanov, ale sme unikátni. A máme nájsť náš stred, to, kým sme, prečo sme tu. Ak máš toto telo, užívaj si ho... Môžeme sa tu objaviť znova, ale nikdy nebudeme rovnakí.

Veríte v karmu? Je to síce slovo z odlišnej, východnej kultúry, ale z toho, čo vravíte, by som si myslel, že v karmu veríte. Aj strom má nejaký zmysel – meniť vzduch. A takisto aj každý človek má nejakú misiu a svoje poznanie. Belosi, černosi aj indiáni tu majú svoju misiu a vedomosti. A ak by niekto mohol spojiť všetko toto vedenie do jedného celku, mohli by sme naozaj porozumieť, kto sme. Ale ľudia používajú svoju inteligenciu na ovládanie druhých, na manipuláciu a skazu. Aký je váš názor na očkovanie? Máte aj vy dojem, že môže ľuďom škodiť? Naši ľudia žili dlho, no pred nejakými 50 – 60 rokmi k nám prišli misionári a doktori a priniesli očkovanie. My indiáni sme normálne nemali problémy s krvou, kosťami alebo rakovinou. Moja babka zomrela vo veku 115 rokov a celý život nemala zdravotné problémy. Až do smrti mala skvelú pamäť. Ešte hodinu pred smrťou povedala niečo dôležité všetkým svojim deťom. Ale dnes indiáni jedia tento odpad, fastfood... takže takých 50 rokov už máme problémy. Nastali nám ťažké časy. Snažia sa rozdeliť tradičné komunity. Posielajú profesionálov, kňazov, politikov, drevárske spoločnosti, ťažobné spoločnosti, ktoré ponúkajú každý deň peniaze. Ak ste nikdy nevideli peniaze a niekto vám ponúkne 100 000 dolárov za 25 hektárov... Majú to už všetko pripravené, stačí to podpísať a potom už je to ich miesto, prinesú stroje... Je to naozaj neuveriteľné, ako sa ľudia vedia zmeniť. Modelujú naše mysle, duše, telá, všetko. A potom sa zmeníš. Ani si nevšimneš, že si sa zmenil, ale si zmenený. Je jedna kultúra, ktorá okamžite zabíja každého, kto vkročí na ich územie. Nezáleží im na tom, či je to niekto od vlády alebo nejaká organizácia. Majú sa veľmi radi a chcú chrániť svoju identitu. Tam, kde žijú, je veľmi veľa ropy. A tak sa teraz ekvádorská vláda snaží naučiť ich jazyk a vyjednať s nimi mierovú zmluvu. A potom... Ak chcete finančne podporiť záchranu amazonského pralesa, údaje nájdete na stránke zivotpostaru.cz.

107

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

Robert Lattacher

LIEČIVÉ BOSNIANSKE TUNELY

108

MESTEČKO VISOKO V BOSNE A HERCEGOVINE BOLO EŠTE PRED NIEKOĽKÝMI ROKMI LEN NENÁPADNÝM A MOŽNO AJ NEZAUJÍMAVÝM MALÝM BODOM NA MAPE EURÓPY. ALE KRÁTKO PO TOM, AKO TAM V ROKU 2005 PRIŠIEL SEMIR OSMANAGIČ A OBJAVIL V ŇOM ÚDOLIE PYRAMÍD, PRÚDI NA TOTO MIESTO VEĽKÉ MNOŽSTVO TURISTOV A SKUPÍN ĽUDÍ Z MNOHÝCH KÚTOV SVETA. OKREM PYRAMÍD SA TÁTO LOKALITA STALA ZNÁMOU AJ VEĽKÝM TUNELOVÝM KOMPLEXOM V OKOLÍ KOPCA RAVNE.

ieto objavy lákajú do mestečka ročne tisíce turistov, zvedavcov, skeptikov, ale aj ľudí, ktorí vyhľadávajú liečivé a pozitívne prostredie na regeneráciu organizmu. Jednou z mnohých a častých návštevníčok tohto mystického miesta je aj pani Zuzana z Bratislavy. O svojich doterajších poznatkoch hovorí: „Vo Visokom sme boli celkovo šesťkrát, vždy na štyri dni pobytu. V tunelovom labyrinte Ravne sme boli odhadom asi štyridsaťkrát, vždy minimálne na jednu hodinu. Energia v tuneloch je zakaždým iná, dokonca na rôznych miestach sa odlišuje. Je výborná na celkové upokojenie organizmu, na meditácie či na spustenie samo-

liečenia. Výborne si tam vždy „vyčistím“ hlavu a zregenerujem telo. Mnohokrát sa cítim ako po dobrej ajurvédskej masáži a to iba sedím, prípadne ležím na lavičkách v pokoji a v tme. Pobyt v tuneloch je jednou z vecí, ktorým vďačím za to, že sa moje bedrové kĺby, ktoré odmalička „riešim“, začali upravovať. Zlepšila sa mi chôdza, čo si všimli aj iní a kĺby sú jednoducho v lepšej kondícii. Samozrejme tomu pomohlo viacero okolností, no všetko sa to začalo, odkedy som začala chodiť do tunelov.“ Tunelový labyrint Ravne má neodmysliteľne súvisieť s niekoľkými pyramídami, objavenými riaditeľom nadácie Archeologický park

109 Dr. Osmanagičom. Niekoľko stoviek metrov dlhé tunely vedú do pyramídy Slnka a vzdialenosť medzi vstupom do tunelov a pyramídou je necelé tri kilometre. Ku vchodu do labyrintu Ravne sa ide od severozápadného rohu pyramídy. Tunely sa nachádzajú pod povrchom v hĺbke od 5 do 25 metrov. Práve pobyt na vrchole pyramídy Slnka priniesol tento rok pánovi Vojtechovi zo Slovenska neobyčajné zážitky, ktoré dovtedy nemal a na aké viac-menej ani neveril. Sám o nich hovorí toto: „Počas skupinovej meditácie na pyramíde Slnka, priamo na mieste odkiaľ vyžaruje stĺp energie, som odrazu pocítil fyzický kontakt na pravej nohe. Pýtal som sa ľudí, ktorí stáli vedľa mňa, či sa ma niekto z nich dotkol. Dostal som ale zamietavé odpovede. Nikto sa ma nedotkol“. Podobný zážitok mal pán Vojtech aj o mesiac neskôr, keď sa na pyramídu Slnka vrátil. Opäť počas vedenej meditácie sa mu zjavila vizualizácia bytosti, ktorá mu v prvom momente pripadala ako veľký sklenený robot. „Pozerala sa na mňa, tvár som jej ale nevidel. Videl som kontúry jej hlavy a relatívne zreteľ-

ne jej telo. Bolo to pre mňa niečo nové, pretože dovtedy som takýto výjav nikdy nezažil. Mám taký pocit, že práve od tohto zážitku sa u mňa niečo zmenilo, pretože odvtedy, teda zhruba od júla, mávam z času na čas rôzne vizualizácie a vnemy, ktoré ale nesúvisia s pyramídou.“ Podzemné tunely v Ravne majú mať blahodarný účinok na ľudský organizmus. Nepôsobí v nich radiácia, mobilné siete, wi-fi, ale ani siete známe ako Hartmanova, Curryova a Snyderova. Neúčinný je tu údajne aj systém HAARP (High Frequency Active Auroral Research Program). Labyrint podzemných chodieb má svoje frekvenčné generátory v podobe megalitov. Výskumné testy vraj ukázali, že ide o vyrobené keramické bloky, akúsi vypálenú hlinu. Takých megalitov sa zatiaľ v podzemí objavilo päť kusov. Má ísť o veľké, niekoľkotonové energetické generátory. V špecifických prípadoch vytvárajú, spolu s činnosťou prúdiacej vody a rozdvojením sa kameňa, geopatogénne zóny. Na takom mieste vzniká pole, ktoré vyžaruje pod megalit. Kameň potom túto energiu pretvára do

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

110 frekvencie optimálnej pre život človeka, čo je 28 kHz. Megality generujú ultrazvuk v rovnakej frekvencii. Liečebným prvkom je aj efekt, ktorý vzniká nárazmi vody, prenikajúcej cez megality do chodieb, o nejakú prekážku. Tak v labyrinte vzniká určitá koncentrácia záporných iónov – aniónov. Podľa meraní je pri vchode do labyrintu hodnota aniónov 400/cm3, v chodbách a komorách tunelového systému stúpa až na 35 000 a viac aniónov/cm3. Anióny sú záporne nabité molekuly, bezfarebné, bez vône a chuti. Vďaka zápornému nabitiu odstraňujú prach zo vzduchu a taktiež zabraňujú vývoju baktérií, neutralizujúc vírusy s kladným nabitím a ničiac baktérie. Čím viac aniónov sa nachádza vo vzduchu, tým menej je v ňom mikroorganizmov. Výskumy ukázali, že množstvo aniónov v miestnostiach v mestách je v hraniciach 40 – 50 na cm³ a v mestskom vzduchu sa pohybuje medzi 100 – 200 cm³. Na poliach a lúkach sa ich množstvo pohybuje do 1000 na cm³ a v horských dolinách je ich viac ako 5000 na cm³. Dĺžka života a zdravie každého človeka sú

určené množstvom elektrónov, ktoré sa v tele nachádzajú. Telo zdravého človeka obsahuje 80 % záporných elektrónov (aniónov) a 20 % kladných elektrónov (katiónov), ktoré sú známe aj ako jin a jang. Anióny dokážu pozitívne ovplyvniť prietok krvi, pomáhajú zmeniť jej kyslý charakter na normálnu zásaditosť. Metabolizmus vie byť viac aktívny, ak je krv čistá a bunky aktívne. Vtedy odchádzajú nebezpečné látky z tela plynule, čím sa stabilizuje aj krvný tlak. Srbský elektrotechnik Goran Samoukovič nameral v apríli 2013 frekvenciu 7,83 Hz („Schumannovu rezonanciu“) po celej pyramíde a podzemných tuneloch a dokázal, že pyramídový komplex vyžaruje najprospešnejšiu rezonanciu pre ľudský fyzický, duševný a duchovný pokrok. Cirkulácia vzduchu v tuneloch je veľmi dobrá. Umožňuje prirodzené dýchanie počas celého pobytu pod zemou a nie sú potrebné žiadne technológie na cirkuláciu, teda výmenu kyslíka. Koncentrácia záporne nabitých iónov na niektorých miestach je podľa meraní viac ako desaťkrát vyššia v porovnaní s bežným priemerom.

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

Podľa niektorých pozorovateľov má už len krátky pobyt v takomto prostredí blahodarný vplyv na zdravie, urýchľuje liečbu a spomaľuje starnutie. Tunel Ravne sme navštívili aj my, a to počas dvoch dní. Strávili sme v ňom spolu šesť hodín a dýchalo sa nám naozaj vynikajúco. Vzduch bol akoby mierne vlhký a príjemný na dýchanie. Po návšteve sme badali napríklad ústup žalúdočných problémov. Objaviteľ bosnianskych pyramíd a hlavný organizátor kopania tunelového komplexu Dr. Samir Osmanagič verejne prezentuje názor, podľa ktorého rovnaké elektromagnetické pole a rovnaká frekvencia ultrazvuku v tuneloch a na bosnianskej Pyramíde Slnka potvrdzuje, že sú súčasťou toho istého komplexu. Upriamuje pozornosť aj na mimoriadne vysokú koncentráciu záporných iónov v tuneloch – miestami až 60 000 na kubický centimeter, čo je vraj desaťnásobok koncentrácie horského lesa. Napríklad megalit K2 v tuneli Ravne sa nachádza priamo nad krížením vodných tokov. Megality nejakým spôsobom ovplyvňujú negatívne nabitú vodu a nabíjajú ju pozitívnou energiou. Podľa Osmanagiča to dokazuje vyspelosť staviteľov podzemných konštrukcií, ktorí ovládali znalosti planetárnych energií. Preto má vraj každý megalit v tunelovom komplexe dôležitú funkciu a ani jeden sa nesmie odstrániť zo svojej pôvodnej pozície, pretože by to ovplyvnilo celok. Osmanagič tvrdí, že podzemný labyrint v bosnianskom údolí pyramíd je jednou z najbezpečnejších podzemných stavieb na svete, čo z neho robí ideálne miesto na regeneráciu a omladenie tela. Výsledky výskumu podľa neho dokázali, že ide o prehistorický mnohokilometrový inžiniersky komplex tunelov, s mnohotonovými keramickými megablokmi – megalitmi, skulptúrami a tunelmi. V roku 2010 boli nájdené tri podzemné komory, spolu s priľahlými tunelmi, kam ľudská noha nevkročila tisíce rokov. Bosnianske údolie pyramíd je celosvetovým fenoménom a najväčším aktívnym archeologickým projektom na svete. Predstavuje najväčší známy komplex pyramídových stavieb. Skladá sa z pyramíd Slnka (220 m), Mesiaca (190 m), Draka (90 m), Chrámu Matky a Lásky.

Silvia Benková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

si farbíte vlasy, je lepšie vychádzať z ich prirodzenej farby a prírodnými prostriedkami pomaly a postupne smerovať k cieľu. Vlasy tak budú zdravšie, bohatšie a lesklejšie. Pre blondínky: Vlasy si najskôr umyte. Na umyté vlhké vlasy naneste šťavu z troch citrónov a nechajte chvíľku pôsobiť. Na záver vlasy dobre opláchnite silným odvarom z harmančeka. Je možné vlasy aj priamo namáčať do veľmi silného harmančekového odvaru, ktorý by mal mať sýto žltú až oranžovú farbu. Táto procedúra vám vlasy zaručene zosvetlí a budú sa vám nádherne lesknúť. Vlasy možno zosvetliť aj tým, že ich vystavíte priamemu slnku. Aby ste zvýšili účinok slnečných lúčov, nanesiete si na vlasy ešte príslušné množstvo citrónovej šťavy zmiešanej s vodkou. Pre brunetky: Sparte si dubovú kôru a vyrobte si z nej kúpeľ pre svoje vlasy. Podčiarknu prirodzenú farbu vašich vlasov, alebo vďaka nej vlasy ešte stmavnú. Ďalšou dobrou voľbou je odvar zo škrupiniek vlašských orechov, ktorý vám zaručí tmavý odtieň vašich vlasov. Pre hrdzavé vlasy: Jednoznačnou voľbou je henna, ktorá sa podľa prirodzeného odtieňu dá použiť na zafarbenie akýchkoľvek vlasov, od svetlých až po tmavé. Ale pozor! Vždy ich robí tmavšími, nie je možné ňou vlasy zosvetliť. Návod na použitie nájdete na jej obale, najčastejšie však stačí prášok rozmiešať v horúcej vode a zmes naniesť na vlasy, kde ju necháte pôsobiť pokojne aj niekoľko hodín. Okrem zafarbenia, ktorého odtieň závisí tiež na tom, ako dlho necháte hennu na vlasoch pôsobiť, dodá vašim vlasom aj veľa vitamínov a iných cenných látok a výborne vám vlasy zregeneruje. K jej nevýhodám patrí, že po použití sa z vlasov vymýva pomerne ťažko.

111

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

Jana Rostasová

MANNA

(P)OTRAVINY

prostred sadov a vinohradov skalického kraja môžeme natrafiť na malú rodinnú firmu Ovocinár Skalica s.r.o. Okrem pestovania ovocia (jabĺká, hrušky...) sa venujú aj jeho spracovaniu a výrobe kvalitných produktov (prírodné šťavy, džemy, octy, sirupy a sušené ovocie) podľa osvedčených receptov starých rodičov, kto-

ré si tak zachovali charakteristické chuťové vlastnosti a punc jedinečnosti. Špecialitou je výroba ovocných a bylinných vín (suché, dezertné, barrique, ľadové ...). Sympatické je aj organizovanie tematických zážitkových podujatí pre deti a dospelých, týkajúcich sa ľudových zvykov a ovocinárstva.

JABLKÁ

Zloženie: Rubinola, Rubín, Pinova, Jonagored, Golden Delicious, Idared, Topaz.

SUŠENÉ JABĹČKA ŠKORICOVÉ

112

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Zloženie: Vyrobené z vlastných zrelých jabĺk a škorice. Sušené teplým vzduchom, bez chémie, cukru a bez konzervantov.

JABLKOVÁ ŠŤAVA 100 %

Zloženie: Vyrobené z vlastných jabĺk. Bez pridania vody a cukru, bez konzervačných látok. Nefiltrované, s dužinou. Jablká umyté, podrvené, vylisované a pasterizované. Skladovať v chlade.

OVOCNÉ VÍNO JABLKOVÉ „PADAFKOVÉ”, (2015)

Zloženie: Farba svetlo zelenkastá, vôňa čistá ovocná po jablkách, chuť ovocná, jablkovo-kompótová v dochuti prezrelých jabĺk a cukru. Ľahké, svieže.

JABLKÁ – KRÚŽKY

Zloženie: jablká, konzervant E220, kyselina citrónová, obsahuje SO2.

JUICEE GUMMEE KYSLÉ JABLKOVÉ PÁSKY

Zloženie: cukor, pšeničná múka, glukózový sirup, kyselina (kyselina jablčná), koncentrát šťavy z hroznového vína 3,7 %, rastlinné tuky (palmový olej a Shea jadrový olej v rôznom pomere), kyselina (kyselina citrónová), regulátor kyslosti (citrónany sodné), úplne stužený rastlinný tuk (palmový olej), aróma, emulgátor (mono- a diglyceridy mastných kyselín), farbivá (kurkumín, brilantná modrá FCF).

DETSKÝ NEALKOHOLICKÝ SÝTENÝ OVOCNÝ NÁPOJ

Zloženie: minerálna voda, šťava z bieleho hrozna z koncentrátu (12 %), cukor, oxid uhličitý (4 g/l), regulátor kyslosti: kyselina citrónová, aróma, kyseliny: kyselina askorbová, konzervačná látka: sorban draselný, farbivo: karamel, obsah vitamínu C 20 mg/100 ml.

ZEUS JAHODA – MALINA

Zloženie: pramenitá voda, glukózový sirup, jablková dreň (1,5 %), jablková šťava z koncentrátu, regulátor kyslosti: kyselina citrónová, arómy, antioxidant: kyselina askorbová, sladidlá: cyklamát sodný, aspartám, acesulfám K, sodná soľ sacharínu, farbivo: antokyanín. Môže obsahovať: lepok, regulátor kyslosti: kyselina citrónová, arómy, vitamíny: thiamín, niacín, B6, B12. Farbivo: amoniak – sulfitový karamel. Stabilizátor: arabská guma. Konzervačné látky: benzoan sodný a sorban draselný.

OVOCNÉ VÍNO SLIVKOVO-ČOKOLÁDOVÉ, (2013)

Zloženie: Toto víno je možno prekvapivo určené milovníkom skôr suchších vín. Decentné. Farba svetlejšia višňovo-tehlová, vo vôni dominujú čokoládové tóny doplnené slivkou, chuť je sladkastá, čokoládová, na konci so záverom po kôstkovom ovocí.

OVOCNÉ VÍNO JABLKOVÉ S MÄTOU A MEDOVKOU „LETNÝ VÁNOK”, (2014)

Zloženie: Farba svetlo zelenkastá, vôňa čistá bylinná mätovo-citrónová, chuť jablková, sladeného čerstvého čaju. Odporúčame ľadovo vychladené.

E220 – oxid siričitý – vyvoláva bolesť žalúdka, bolesti hlavy, nevoľnosť a problémy astmatického typu. E133 – brilantná modrá FCF – vyrába sa synteticky z uhoľného dechtu. Môže spôsobiť astmu, žihľavku či iné alergické reakcie. E202 – sorban draselný – väčšinou sa získava z ropných derivátov. Môže vyvolať podráždenie kože či očí, alergické reakcie, astmu či poruchy správania. E951 – aspartám – môže vyvolať závraty, bolenie hlavy, vyrážky, poruchy správania u detí, mali by sa mu vyhýbať tehotné a dojčiace ženy. E952 – cyklamát, E950 – Acesulfám K – používajú sa ako umelé sladidlá do nealkoholických nápojov, potravín pre diabetikov, nízkoenergetických potravín. Môžu zvyšovať účinky ostatných karcinogénov.

113

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

Magdaléna Svančarková

CUKOR, NENÁPADNÝ ZABIJAK

RIZIKÁ (Z) KRVNEJ PLAZMY

TO, ŽE NÁM KONZUMÁCIA CUKRU, NAJMÄ VO ZVÝŠENEJ MIERE, NEPROSPIEVA, VIEME ZREJME VŠETCI. CUKOR NÁM VŠAK SPÔSOBUJE OVEĽA VIAC, AKO LEN PRIBERANIE NA VÁHE.

114

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

akovina má rada cukor. Rakovinové bunky s „nadšením“ rastú pri jeho konzumácii. Preto, ak telo od cukrov vyhladujeme, vyhladujeme aj rakovinové bunky. Pomalšie rastú a rýchlejšie odumierajú. Milovníci kávy si často neuvedomujú, že dve-tri lyžičky cukru do obľúbeného nápoja trikrát denne sú ozajstnou záťažou pre telo. Šesť lyžičiek cukru denne znamená okrem iného aj to, že už stačilo a ostatné jedlá by už cukor obsahovať nemali. Do kávy môžete vyskúšať radšej niečo iné. Kombináciu medu, kokosového oleja a škorice. Táto zmes výborne nahradí mlieko a cukor v našom obľúbenom povzbudzujúcom nápoji. Samotná škorica v káve zníži permanentnú chuť na sladké. Cukrovka druhého typu je typickým ochorením vyvolaným dnešnou stravou – plnou sacharidov. Väčšina „bežne“ sa stravujúcich ľudí sú v podstate čakatelia na cukrovku. Cukrovkári majú zvýšené riziko získania demencie, Alzheimerovej choroby a podobne. Podľa štúdie Nancy Appleton (141 dôvodov, prečo cukor ruinuje naše zdravie, 2015) existujú mnohé ochorenia, ktoré konzumácia cukru so sebou prináša. Patrí sem oslabenie imunitného systému, zníženie hladiny minerálov, útlm obranných reakcií organizmu pri bakteriálnych infekciách. Zvýšená hladina cukru spôsobuje hyperaktivitu, úzkosť, poruchy koncentrácie, prekyslenie tráviaceho traktu. Narušuje vstrebávanie vápnika a horčíka. Môže oslabovať zrak, spôsobovať artritídu, astmu, potravinové alergie, migrénu. Ďalej môže podporiť vznik kŕčových žíl, hemoroidov, sklerózy, zápalu slepého červa, žlčníkových kameňov. A to nie je všetko. S trochou preháňania by sa dalo povedať: „Za všetkým hľadaj cukor.“

Vlado Zlatoš na svojom blogu pre porovnanie uvádza množstvo skonzumovaného cukru v minulosti a dnes. V roku 1800 bola priemerná ročná spotreba na človeka 8 kilogramov cukru, v roku 1900 to bolo už zhruba 40 kilogramov a dnes je to dokonca 225 gramov denne (teda cca 82 kilogramov ročne). Pritom optimálne množstvo je 90 gramov na deň. Čo je neuveriteľných deväť čajových lyžičiek. Zlatoš uvádza, že je vhodné vyskúšať dvojtýždňovú diétu bez akéhokoľvek cukru. Pozitívny výsledok a zlepšenie vnímavosti nášho tela za to stojí. A s akou náhradou cukru sa oplatí začať? Klasický med od domácich výrobcov je jednou z ciest. Obsahuje však veľa fruktózy, ktorá nám tiež veľmi neprospieva. Zaujímavé sú tiež lístky stévie či takzvaný aztécky cukor. Základ je však jeden a ten istý. Vyberte si zdravšiu alternatívu, ale ani s tou to nepreháňajte. Pretože pri konzumácií sladkého je to stálten istý bludný kruh – zjem sladké a potom mám opäť naň chuť. Na záver zaujímavá pripomienka k cukru a snahe schudnúť. Dnešnou nevhodnou stravou sme si vytrénovali telo tak, že zvyčajne dokáže spaľovať cukor a do fázy spaľovania tukov sa ani nedostane. V čom tkvie problém? Prijímame toľko cukrov, že telo sa k fáze spaľovania tukov nemá ako dostať, keďže sa málo hýbeme. Preto diéta bez cukrov je to najlepšie, čo môžeme pre naše telo spraviť, aby konečne zistilo, že sa v ňom nachádzajú aj tuky. Ozdravný režim, pri ktorom prijímame viac zdravých tukov, veľmi rýchlo prinesie efekt. Dôležitý je však aj správny výber tukov – maslo od kráv, ktoré sa pasú a kŕmia trávou, kokosový olej, vajcia z voľného chovu, ľanové semienka, orechy. Takáto tuková diéta má aj svoj názov – ketogénna. Rozhodne sa to oplatí vyskúšať.

munoglobulíny sú pomerne často používanou formou medikamentov. Pri ochoreniach, keď dochádza k poruche imunity či strate protilátok, sa tento liek zdá logickou voľbou. Pochádza z krvnej plazmy darcov a jeho izolácia z tohto organického materiálu podlieha prísnej kontrole. Bohužiaľ, nie je to liek na všetko a práve pri ochoreniach krvi môže spôsobiť problémy. Riziká spôsobuje podľa najnovších štúdií práve deťom. Imunoglobulíny sa používajú od päťdesiatych rokov minulého storočia. V osemdesiatich rokoch sa zaviedli do praxe také, ktoré boli vhodné na intravenózne použitie (intravenózne imunoglobulíny – IVIG). Samozrejme, aj vo väčšom množstve. Imunoglubilíny sa získavajú zo zmiešanej ľudskej plazmy. A keďže na prípravu sa používa vzorka veľkého počtu darcov, je jasné, že obsahujú zaujímavé spektrum protilátok. Podľa príspevku Lászla Kovácsa, Pavla Sýkoru a Petra Čižnára z roku 2012 s názvom Intravenózne imunoglobulíny a ich imunomodulačný účinok v pediatrii sa používajú tieto látky pri hematologických, autoimunitných a neurologických ochoreniach. Autori zároveň upozorňujú, že aj s ohľadom na ich zvyšujúce sa používanie v klinickej praxi je potrebné „starostlivo hodnotiť a monitorovať pacientov dostávajúcich IVIG ... má existovať aj povedomie o potenciálnych nežiaducich účinkoch tejto liečby.“ Vzhľadom na to, že v mnohých štúdiách rezonuje ich bezpečnosť, zdá sa, že ide o liek, ktorý doslova „prevyšuje očakávania“. Nie je to však tak. Štúdia zo septembra tohto roka (Yifeng Yang a kol. autorov, Účinky liečby imunoglobulínmi pri hemolýze) poukazuje na riziká pre predčasne narodené deti. A pritom ide o logický liek pri nedostatočnej imunite. Práve liečba hemolýzy u predčasne narodených detí podávaním IVIG je problém. Hemolýza pred-

stavuje ochorenie, kde dochádza k rozpadu červených krviniek. Podľa výsledkov spomínanej štúdie sa zvyšuje riziko vzniku závažného ochorenia pri takejto liečbe. Ochorenie sa nazýva nekrotizujúca enterokolitída. Ide o zápal čreva. Slovo nekrotizácia znamená odumieranie, teda dochádza k odumieraniu časti, prípadne celého čreva. A práve pre predčasne narodené detí je to vážne riziko a ohrozenie. Podľa Ilan Krausa a Yehuda Shoenfelda (Naše skúsenosti s intravenóznymi imunoglobulínmi, 2004) sú aj ďalšie riziká. Popisujú, že v niektorých prípadoch došlo k infarktu myokardu a zlyhaniu obličiek. Môžu sa objaviť anafylaktoidné reakcie či bolesti hlavy, ale aj aseptická meningitída. Účinky sa môžu prejaviť po niekoľkých hodinách, alebo dokonca aj po niekoľkých dňoch. Takisto uvádzajú zistenie, že pri liečbe dochádza k zníženiu hladiny hemoglobínu. Podľa ďalšej štúdie (E. Richard Stiehm: Nežiaduce účinky terapie imunoglobulínmi) je najbežnejším problémom pri liečbe imunoglobulínmi trvalá bolesť hlavy. Závažné reakcie sú aj trombózy a hemolytické reakcie. Vyskytujú sa aj pľúcne ochorenia, kožné problémy a iné infekčné ochorenia. Práve trombóza je najmä u detskej populácie v poslednom období výrazne popísaná vo viacerých štúdiách. A ešte podstatná informácia na záver. Hemolýza sa prejavuje u detí najmä vtedy, ak dochádza k nekompatibilite RH faktora krvnej skupiny dieťaťa a matky. Môže to viesť k trom stavom. Po prvé, k vodnatieľke, keď sa plod narodí opuchnutý, prípadne mŕtvy. V druhom prípade ide o ťažkú žltačku od narodenia s rizikom poškodenia mozgu. Tretí prípad je anémia, čo je najľahšia forma. Vzhľadom na najnovšie zistenia je, zvlášť pri predčasne narodených deťoch, oveľa vhodnejšie využiť liečbu svetlom či krvnú transfúziu alebo intravenóznu hydratáciu.

115

HERBÁR > OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY

OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY > HERBÁR

Vladimír Líška

JASEŇ ON VISEL NA VETRAMI ZMIETANOM STROME, V NEZNÁME, ČO KORENIA, SÚC PREBODNUTÝ PO DEVÄŤ NOCÍ MÚDRY ODIN SÁM SEBE OBEŤOU. NEJEDOL CHLIEB A NEPIL NIČ, LEN HĽADAL V HLBINÁCH TMY, POTOM ZAPLAKAL A RUNY VZAL, KONEČNE VRÁTIL SA. RUNATÁL, NÓRSKÁ BÁSEŇ 116

JASEŇ BOL POSVÄTNÝM STROMOM DRUIDOV, KTORÍ Z NEHO VYRÁBALI RITUÁLNE MAGICKÉ NÁSTROJE. TRI Z PIATICH POSVÄTNÝCH DRUIDSKÝCH STROMOV BOLI PRÁVE JASENE (SPOLU S TISOM A DUBOM). DRUIDI SPÁJALI CHARAKTERISTIKU ČLOVEKA S ROČNÝM OBDOBÍM, V KTOROM SA NARODIL, A TIETO OBDOBIA SPÁJALI SO STROMAMI. VYTVORILI TAK STROMOKRUH SO 17 STROMAMI, S 10-DŇOVÝMI OBDOBIAMI. TOMUTO MAJESTÁTNEMU STROMU PRIPADLO OBDOBIE OD 25. MÁJA DO 3. JÚNA A OD 22. NOVEMBRA DO 1. DECEMBRA. V ÍRSKEJ STROMOVEJ ABECEDE JE JASEŇ NA TREŤOM MIESTE.

opiju z jaseňa mal aj keltský boh Lug a po ňom jeho kresťanský nasledovník Michael, ktorý zaujal jeho miesto. Boh Odin mal kopiju s jaseňovou rukoväťou. Germáni vyrábali z jaseňa trecie prúty na rozloženie ohňa. Jaseň je známy predovšetkým ako Yggdrasil, svetový strom, najposvätnejší strom z vikingskej mytológie, zasvätený Odinovi. Svetový strom, ktorý spája všetky úrovne života a prebúdza v človeku mystické sily Odrorir. Dokonca sa mu vyhýbali aj blesky. Jeho koruna siaha do neba, vetvy sa rozprestierajú nad celou zemou, kmeň patrí svetu a korene siahajú do podzemia. Je zviazaný s runami, na tomto strome – Yggdrasile visel boh Odin, aby získal mystérium rún, svojou vlastnou obetou. Tam, v agónii medzi životom a smrťou, podľa severskej mytológie visel deväť dní, prebodnutý kopijou. Jaseň, vyžarujúci pokoj, je strom s liečivou a posilňujúcou silou pre človeka, aj pre zvieratá. Dokonca sa tradovalo, že ak matka choré dieťa prenesie cez rozštiepený kmeň jaseňa, uzdraví sa. Plody slúžili ako diuretikum, kôra ako náhrada za chinínovník pri horúčkových ochoreniach. Jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) patrí k najvyšším stromom Európy, dorastá až do výšky 45 metrov, často rastie ako solitér v lesoch alebo na brehoch riek. Rimania ho volali fraxinus, od slova fraxis – oplotenie, keďže sa z neho robili koly na ploty. Iné vysvetlenia definujú slovo fraxis ako štiepateľný, podľa ľahko štiepateľného dreva. Jaseň má cenné, pevné, odolné a pružné

drevo, vhodné na výrobu nábytku. Drevo pri horení vydáva silné teplo a biely popol. Kvitne v apríli až v máji, kvety sa vytvárajú skôr ako listy, ktoré s obľubou spása dobytok. Náš najväčší jedinec rastie pri obci Zliechov, v obvode dosahuje viac ako 780 cm a vek sa odhaduje na 400 rokov. V Grécku, kde ho volali meilia, sa z dreva jaseňa mannového (Fraxinus ornus) vyrábali zbrane. Nemesis, bohyňa spravodlivosti, držala v ruke konár tohto stromu. Kelti, okrem zbraní, vyrábali z dreva jaseňa aj člny. Často sa pestuje ako okrasný strom v parkoch. Mannový druh vypúšťa z rán hmotu, ktorá tvrdne, používala sa ako sladidlo a prípravok na liečenie kašľa. Jaseň mannový rastie ojedinele aj v teplejších oblastiach južného Slovenska, pochádza z južnej Európy a dožíva sa 300 rokov. Bernard King v knihe Runy uvádza aj jeho ďalšie použitie. Vozy z jaseňového dreva jazdili rýchlejšie, s nástrojmi vyrobenými z neho išla práca ľahšie. Na jaseňových prútoch lietali čarodejnice. Tí, ktorí jedli v deň slnovratu červené jaseňové pupene, boli chránení pred urieknutím. Wolf D. Storl spomína jaseň ako strom svetla a slnka. Jeho prežiarená koruna prepúšťa slnečné lúče. Podľa povier sa had radšej vrhne do ohňa, ako by sa dotkol jaseňových listov. Bylinkári varili jeho listy v pive ako prostriedok proti hadiemu jedu. V južnej antickej Európe bol jaseň zasvätený Poseidonovi. V ruskej tradičnej medicíne sa kôra formou odvaru užívala na očistu priedušiek a posilnenie imunity.

117

JEDEN DEŇ > REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

Marián Benka

JEDEN DEŇ S ANATÓMKOU

118

tojím pred vaňou plnou formaldehydu, v ktorej sa nadnáša zošúverené mŕtve telo so stuhnutými hnátmi. Necítim hnus ani odpor, skôr akési vnútorné stíšenie a úctu. A zároveň ten pohľad zo mňa nemilosrdne strháva závoj zapierania vlastnej smrteľnosti, tak typický pre našu spoločnosť. Akoby vo mne dunel vnútorný hlas: Len sa dobre dívaj, toto z teba ostane, keď tvoj život skončí. Telá od dobrovoľných darcov, ktorí sa rozhodli venovať svoje ostatky na oltár medicíny, sa tu takto lúhujú obvykle deväť mesiacov, minimálne pol roka. Potom sú pripravené poslúžiť na výučbu študentov medicíny. Učia sa na nich pitvať a operovať. Keď už sú telá celé rozpitvané, vyberú sa z nich kosti a všetko ostatné sa spáli. Kosti sa vyvaria, naložia do peroxidu a vybielia. Potom sú z nich organické učebné pomôcky. „Nestačia umelé makety?“, pýtam sa našej sprievodkyne, prednostky Anatomického ústavu Lekárskej fakulty UK Elišky Kubíkovej. „Je pravda, že maketa lebky môže byť ešte realistickejšia ako skutočná lebka, ktorá sa pri spracovaní mohla poškodiť. Máme k dispozícii umelé figuríny, ktoré dokážu simulovať rôzne telesné funkcie,“ odpovedá. „Reálne ľudské telo sa ale nedá nahradiť maketou. Pre medikov je to kontakt so skutočným telom, učia sa ako k nemu pristupovať, je to úplne iný pocit ako pri makete.“ Predtým mali s dobrovoľnými darcami problém, potom však E. Kubíková získala titul Slovenka roka, poskytla viaceré rozhovory médiám a odvtedy je všetko inak. Bola príjemne prekvapená, koľko ohlasov získala po rozhovore v Katolíckych novinách. Nečakala, že veriaci budú ochotní uvažovať o takomto nakladaní s ich ostatkami. Aktuálny počet dobrovoľníkov v databáze anatomického ústavu je okolo sedemsto a každý deň dvaja-traja pribudnú: „Buď sú to ľudia, ktorí si povedia, že im je jedno, či ich telo zjedia červy alebo ešte poslúži nejakému účelu. Alebo takí, ktorým lekári zachránili život, a tak chcú na

oplátku pomôcť medicíne. No aj takí, ktorí sú osamelí či chudobní a boja sa, že ich nebude mať kto alebo ich nebude za čo pochovať. Takto ušetria za pohreb.“ Predtým pracovala na detskej onkológii ako chirurgička, toto obdobie ju však emocionálne ničilo, keďže mnohí z jej detských pacientov umierali: „Zakaždým, keď mi zomrelo dieťa, vnútorne som zomrela s ním. Po materskej som sa tam už nechcela vrátiť.“ Potom pôsobila ako chirurgička v Detskej fakultnej nemocnici, ktorú však zavreli. Hoci to v živote neplánovala, v rámci voľných pracovných miest sa rozhodla pre anatómiu, ktorá má s chirurgiou veľa spoločného. A v rámci anatomického ústavu to dotiahla až na šéfku. Tvrdí, že vďaka svojim skúsenostiam z chirurgie dokáže študentov lepšie učiť anatómiu. V jej podaní to nie je len mechanické vymenovanie častí tela, ale aj presné vysvetlenie, ako je ktorá časť uspôsobená a aký to má účel. Takisto keď medici pitvú telo človeka, ktorý umrel na nejakú chorobu, dokáže ich upozorniť na patologické zmeny a vysvetliť im, o čo ide: „Má to len tú nevýhodu, že potom zabúdajú na svoju úlohu, oboznamovať sa so stavbou ľudského tela a začnú diskutovať nad rakovinovým nádorom. Alebo má telo zmenenú pečeň. Oni ešte ani nepoznajú stavbu pečene, ale už začnú riešiť, či ten človek mal cirhózu a či veľa pil.“ Keďže je to prednostka, okrem praktickej a teoretickej výučby má na starosti aj kopec administratívy a zabezpečenie lepších podmienok a vybavenia pracovísk ústavu. S hrdosťou nám napríklad ukazuje veľkú nádobu s vekom, v ktorej sa zvyknú vyvárať ľudské hlavy: „Predtým sa varievali v obyčajnom kuchynskom hrnci, a ten smrad išiel až von na dvor. Aj tí menej citliví si zapchávali nosy.“ Na jednej z chodieb ústavu sa nachádza malá tabuľa vďaky tým, ktorí venovali svoje telá. Obklopená kvetmi pripomína náhrobný kameň. Píše sa na nej o mieste, kde „mŕtvi učia živých“.

PRÍBEHY ZEME > MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV > PRÍBEHY ZEME

Dva africké príbehy

VO SVITE SÍRIA „KTOŽE TO NARIEKA?“ SKRÍKOL KOGAZ A VYSKOČIL NA ROVNÉ NOHY. ZDALO SA MU, ŽE ZAČUL ŠUŠŤANIE KRÍDEL, NO VŠADE VLÁDLO TICHO. VŠETCI SPALI. MLÁDENEC SI PREŠIEL RUKOU PO ČELE, DOZAISTA SA MU PRISNILO NIEČO ZLÉ...

120

„Aj

ty si to počul?“ ozval sa Kagnov hlas. „Bol to vták hin, má plačlivý hlas. Akoby vzlykal...“ Kogaz sa vzpriamil. Celý sa chvel. Vták hin! Ten, ktorý vždy ohlasuje nejaké nešťastie... „Je to zlé znamenie, však otec?“ Kagna ukázal prstom na oblohu. V tej chvíli sa na oblohe pohol mráčik a uvoľnil cestu chladnému svitu, ktorý zaplavil tábor. Kogaz zbledol, lebo si uvedomil, že to svieti hviezda Sírius. Vždy, keď vyjde takto na nebo, znamená to, že nadchádzajú krušné časy, pretože Sírius prináša veľký chlad. „Čo budeme robiť?“ spýtal sa Kogaz. Kagna prikázal synovi urobiť veľký luk, ktorý dostrelí až ku hviezdam. Kogaz stuhol. „Vari chceš zahasiť Sírius? Chceš ho zostreliť z neba?“ „Chcem ho iba zohriať, aby bolo teplejšie aj nám.“ Keď bol luk hotový, Kagna oznámil, že vystrelí zapálený šíp. No keď chcel syn vložiť šíp do ohňa, otec ho zastavil. „Nie, teraz ešte nie. Nie na tohto Síria treba strieľať, ale na toho dolného. Poď, prezradím ti tajomstvo.“

Obaja kráčali, až kým prišli ku skale pomaľovanej posvätnými kresbami. Kagna sa na ne zadíval. „Vieš, kde sa nachádzame? Rovno pod Síriom.“ Odvalil ohromné skalisko, pod ktorým sa objavila diera. Bolo z nej počuť kvílenie pekiel. „Pod zemou je druhý svet,“ povedal Kagna stíšeným hlasom. „Je to presná kópia nášho sveta. Sú tam tiež hory, obyvatelia, hviezdne nebo... Je tam aj všetko ostatné. Všetko, vrátane nás dvoch, ako sa nakláňame nad dierou. A takisto, ako je naša obloha spodkom iného sveta, spodok nášho sveta je oblohou tamtoho. Tam dole majú aj svojho Síria.“ Kogaz pokrútil hlavou. Mal z toho v hlave zmätok. Mechanicky zapílil šíp, ktorý mu podal otec. Kagna ho namieril rovno do čiernej diery a mocne vystrelil. Šíp zasvišťal a stratil sa v diere, ktorá vracala jeho ozvenu. Kagna vystrelil ďalšie dva horiace šípy a dieru opäť privalil skalou. Kogaz vedel, čo bude nasledovať. Studené svetlo Síria sa rozžiari a stane sa teplejším. Zdvihol oči k nebu a videl, že ďaleká hviezda strojnásobila svoj svit. To tri Kaganove šípy zasiahli svoj cieľ.

ŠKVRNY NA MESIACI

„K

tože to narieka?“ skríkol Kogaz a vyskočil na rovné nohy. Zdalo sa mu, že začul šušťanie krídel, no všade vládlo ticho. Všetci spali. Mládenec si prešiel rukou po čele, dozaista sa mu prisnilo niečo zlé... „Aj ty si to počul?“ ozval sa Kagnov hlas. „Bol to vták hin, má plačlivý hlas. Akoby vzlykal...“ Kogaz sa vzpriamil. Celý sa chvel. Vták hin! Ten, ktorý vždy ohlasuje nejaké nešťastie... „Je to zlé znamenie, však otec?“ Kagna ukázal prstom na oblohu. V tej chvíli sa na oblohe pohol mráčik a uvoľnil cestu chladnému svitu, ktorý zaplavil tábor. Kogaz zbledol, lebo si uvedomil, že to svieti hviezda Sírius. Vždy, keď vyjde takto na nebo, znamená to, že nadchádzajú krušné časy, pretože Sírius prináša veľký chlad. „Čo budeme robiť?“ spýtal sa Kogaz. Kagna prikázal synovi urobiť veľký luk, ktorý dostrelí až ku hviezdam. Kogaz stuhol. „Vari chceš zahasiť Sírius? Chceš ho zostreliť z neba?“ „Chcem ho iba zohriať, aby bolo teplejšie aj nám.“ Keď bol luk hotový, Kagna oznámil, že vystrelí zapálený šíp. No keď chcel syn vložiť šíp do ohňa, otec ho zastavil.

„Nie, teraz ešte nie. Nie na tohto Síria treba strieľať, ale na toho dolného. Poď, prezradím ti tajomstvo.“ Obaja kráčali, až kým prišli ku skale pomaľovanej posvätnými kresbami. Kagna sa na ne zadíval. „Vieš, kde sa nachádzame? Rovno pod Síriom.“ Odvalil ohromné skalisko, pod ktorým sa objavila diera. Bolo z nej počuť kvílenie pekiel. „Pod zemou je druhý svet,“ povedal Kagna stíšeným hlasom. „Je to presná kópia nášho sveta. Sú tam tiež hory, obyvatelia, hviezdne nebo... Je tam aj všetko ostatné. Všetko, vrátane nás dvoch, ako sa nakláňame nad dierou. A takisto, ako je naša obloha spodkom iného sveta, spodok nášho sveta je oblohou tamtoho. Tam dole majú aj svojho Síria.“ Kogaz pokrútil hlavou. Mal z toho v hlave zmätok. Mechanicky zapílil šíp, ktorý mu podal otec. Kagna ho namieril rovno do čiernej diery a mocne vystrelil. Šíp zasvišťal a stratil sa v diere, ktorá vracala jeho ozvenu. Kagna vystrelil ďalšie dva horiace šípy a dieru opäť privalil skalou. Kogaz vedel, čo bude nasledovať. Studené svetlo Síria sa rozžiari a stane sa teplejším. Zdvihol oči k nebu a videl, že ďaleká hviezda strojnásobila svoj svit. To tri Kaganove šípy zasiahli svoj cieľ.

121

ZIMKOMRIAVKY > EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ > ZIMKOMRIAVKY

Milka Zimková

CLINTONKA V KAŽDÉM PŘÍPADĚ BYS MĚL BOLEST MNOHÝCH VNÍMAT VE SVÉM SRDCI. POKUD TUTO BOLEST NECÍTÍŠ, MĚL BYS TLOUCI HLAVOU O ZEĎ. RABI NACHMAN Z BŘECLAVI, 1772 – 1820 – Ale ho prevalcovala! – povedala, akoby pre seba, mladá žena čítajúc obrázkový časopis v staničnej čakárni. Pritom na mňa tajomne žmurkla. – Kto, koho? – No Clintonka Donalda. Keby ona vyhrala, tak by sa ženy na celom svete mali lepšie. Ona veľmi drukuje ženám. – Hlavne sama sebe. – Viem o tom svoje. Každý deň pozerám správy, a z toho najmenej dvadsať minút je o nich dvoch. Ale len dva týždne v mesiaci, keď som u grófa vo Viedni. Keď prídem domov, neviem, kde mi hlava stojí. Frau s pánom Franzom majú od siedmej do ôsmej ľahkú večeru, len vtedy môžem pozerať televíziu. Frau sa potom vyoblieka, nasadne do mercedesa a ide preč. Ja s pánom chodím, vlastne ho tlačím na vozíku po velikánskej záhrade pred jeho kaštieľom. Aj teraz na jeseň je tam šumne. Pred rokom mal porážku. Skoro vôbec nerozpráva, ale takto sa ešte drží. Na to, že má deväťdesiatjeden rokov, je celkom fešák s hustými šedými vlasmi. Frau je o tridsať rokov mladšia, kuchárka mi to povedala. Viac neviem, v nemčine sa až tak nevyznám. Málo im rozumiem. Na priemyslovke sme mali angličtinu, ale tam mi je nanič. Mne občas povie – Margit, danke. Potom pána umyjem, urobím mu teplé kakao, uložím do postele a držím za ruku, kým nezaspí. Raz som si len tak pre seba tichučko zaspievala: Ilustrácia: Milina Zimková

Od včera večara chodzim kolo dvora, furt ce čujem zaplakac, frajirečko moja. Obidvom nám tiekli slzy po tvári. Mne prišlo smutno za deťmi a mojím mužom, jemu možno za tým, že už nemôže sedieť na koni ako gróf na obraze vo vstupnej hale kaštieľa. Abo možno preto, že ho nemá kto poláskať... Tú robotu mi našla vedúca z Odevných, ktoré pred rokom zrušili. V tom čase do môjho Janka, vedúceho polesia, ukradnutým autom nabúral opitý cigán z neďalekej osady. Môj muž mal okrem poranenia mozgu trojnásobnú zlomeninu, ale Rómovi sa nič nestalo. Mal „iba“ sedemnásť rokov. Môj Janko je kalika. Teraz s bakuľkou sa stará o naše deti. Jurko je prvák a Katka má štyri roky. Babky nemajú. Moja mamka je nebohá už desať rokov a Jankova býva pri Nitre. Najprv to malo byť na dva mesiace, kým sa moja predchodkyňa od nás z Trebišova nevráti. Bohužiaľ, ona sa už nevráti nikdy. Aj na Vianoce tu budem. Helenka od Prešova, s ňou sa striedam, bola tam na minulé sviatky. A vy ste pani prečo taká smutná? Smiať sa treba, nič iné nám nepomôže. Abo si iné myslíte? – Neviem, Margitka, neviem. No jedno viem, že nie je dôležité, či Clintonka prevalcuje Donalda alebo on ju. Pokiaľ sa to u nás doma od gruntu neprevalcuje, dovtedy budete ukladať k spánku Herr Franza namiesto svojich detí...

123

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

KNIHY

124

ŽIVOT V PŘELUDU (... A JAK SE Z NĚJ PROBUDIT!) David Icke (2016) 448 strán Väčšina ľudí je uzavretá v svojom prelude, fantómovom Ja, z ktorého by sme sa mali prebudiť, pretože smerujeme do ešte väčšieho technologického zotročenia. Kniha obsahuje aj niekoľko návodov, ako by sme to mali urobiť. „Je už najvyšší čas povstať, alebo potom znášať dlhodobé následky,“ píše vo svojej knihe David Icke a vymenúva očkovanie a farmaceutický priemysel, geneticky modifikované potraviny, bankové domy, manipuláciu médií a neustále vojny, ako hlavné nástroje niekoľkých hlavných kráľovských rodín, ktoré používajú na udržanie ľudstva v otroctve. Najmä však na vyvolanie emocionálnych nízkovibračných frekvencií, ktorými sa živia tí, ktorí urobili z nášho sveta zlú kópiu originálnej Zeme. BRÁNY VNÍMÁNÍ, NEBE A PEKLO Aldous Huxley (2011) 176 strán Dve eseje kultového autora, ktoré ovplyvnili celé 60. roky nielen v Amerike. Brány vnímání sa bez predsudkov zaoberajú halucinogénmi a ich vplyvom na ľudské vedomie. Huxley sa v nich snaží o docenenie psychologického a spirituálneho efektu, ktorý pre človeka môžu drogy predstavovať. V práci sa prejavuje autorov záujem o biológiu a prírodné vedy. V eseji Nebe a peklo sa zaoberá podielom pôstu, sebatrýznenia a dlhodobej odlúčenosti na získaní rovnakej skúsenosti. ČESKÝ KRTEK V CIA Vladimír Ševela (2015) 352 strán Karel Köcher je jediným špiónom bývalého východného bloku a pravdepodobne i jediným zahraničným agentom vôbec, ktorému

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY www.pantarhei.sk

sa podarilo preniknúť do CIA. Jeho kontroverzný príbeh nebol v českej literatúre faktu dosiaľ popísaný. Köcher bol nasadený do USA v roku 1965 so zdanlivo nesplniteľnou úlohou infiltrovať sa do amerických spravodajských služieb. Sprevádzaný svojou krásnou ženou Hanou, získal v Amerike povesť antikomunistu, pracoval u Zbigniewa Brzezinského a v roku 1973 mu CIA skutočne ponúkla miesto v jednom zo svojich najtajnejších oddelení. Kniha vznikla na základe mnohých rozhovorov autora s Karlom Köcherom. STRAVA BOHŮ Jasmuheen (2005) 176 strán Dvojdielne dielo o tom, že ľudské bytosti nepotrebujú k životu potravu. Zdá sa vám to absurdné, smiešne alebo šialené? Skúste sa nechať presvedčiť austrálskou autorkou a duchovnou učiteľkou zvanou Jasmuheen. Jej systém stojí na vedeckých základoch a obsahuje množstvo pozoruhodných údajov, odporúčaní a cvičení. Zďaleka totiž nejde len o obyčajné nekonzumovanie potravy, ale o to, ako začať fungovať na úplne inej úrovni, než na akej fungujeme bežne. Z tejto knihy programov, životných štýlov a meditácií pritom môžu ťažiť všetci, nielen tí, ktorým sa páči neuveriteľná možnosť života bez jedla. ZVIERACIA FARMA George Orwell (2013) 102 strán Zvieracia farma je politickou satirou na revolúciu, ktorá sa vymkla z rúk. Zvieratá sa zbavia nadvlády nenávidených ľudí a zavedú si svoj vlastný režim, v ktorom si všetci majú byť rovní. Z nádherných ideálov revolúcie sa však postupne stáva nočná mora. Prasce sa zmocnili koryta, a teda aj vlády, postupne si začali prispôsobovať zákony a legendárny slogan „Všetky zvieratá sú si rovné“ sa čoskoro mení na „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie“. Aby sa prasce udržali pri moci, zavedú teror, šíria strach a hrôzu, poštvú proti sebe zvieratá, zavedú kasty...

FILM DIVOKÉ HISTORKY Poviedkový / Komédia / Dráma / Thriller Argentína / Španielsko 2014, 122 min Réžia: Damián Szifrón Hrajú: Darío Grandinetti, María Marulli, Mónica Villa, Rita Cortese, Julieta Zylberberg, César Bordon, Leonardo Sbaraglia, Walter Donado, Ricardo Darín Šesť divokých historiek spája téma drobných i väčších nespravodlivostí a krívd, ktorým sa človek nemôže brániť, ak nechce prekročiť hranice zákona či dobrých mravov. V rôznych situáciách sa hrdinovia filmu dostanú do bodu, keď im už dôjde trpezlivosť. Vezmú veci do svojich rúk a s ľudskou malosťou, byrokraciou či vypočítavosťou si to vybavia s intenzitou rozzúreného zvieraťa. Čierna komédia si podmanila divákov festivalu v Cannes i v Karlových Varoch. Niet divu. Nervy môžu rupnúť každému a pocity hnevu sú rovnako univerzálne ako uvoľňujúci účinok smiechu, ktorý sa dostaví pri každom zo šiestich prekvapivých rozuzlení. A GOOD AMERICAN Dokumentárny Rakúsko / USA, 2015, 100 min Réžia: Friedrich Moser „Po tom, čo Snowden zverejnil informácie o monitorovacích aktivitách Národnej bezpečnostnej agentúry, som chcel zistiť, kedy a ako začali tajné služby špehovať namiesto našich nepriateľov nás samotných. Kontaktoval som teda Billa Binneyho, ktorého som spovedal už pri práci na mojom predošlom dokumente. Keď prišiel koncom októbra 2013 do Viedne a začal mi rozprávať o programe ThinThread, o ktorom som vtedy počul prvýkrát v živote, bol som úplne ohromený. Môj film je akousi duševnou cestou, ktorá vás povedie od bodu, kde nemáte ani poňatia o práci tajných služieb až do bodu, keď pochopíte, ako celý tento systém funguje. Ako občan som presvedčený, že potrebujeme poli-

tickú zmenu, ktorá usmerní fungovanie tajných služieb a zamedzí hrozbe totálnej kontroly,“ hovorí rakúsky dokumentarista Friedrich Moser. OLIVER STONE: NEZNÁME DEJINY SPOJENÝCH ŠTÁTOV (TV SERIÁL) Dokumentárny / Historický USA, 2012, 10 x 60 min. Réžia: Oliver Stone Ako režisér a producent zostal Oliver Stone verný svojej povesti kontroverzného tvorcu aj v strihovom dokumente, ktorý sa v desiatich hodinových dieloch venuje niektorým aspektom modernej histórie USA. Spolu s britským scenáristom Mattom Grahamom a americkým historikom Petrom J. Kuznickom ponúka publiku kritický pohľad na USA ako veľmoc, sledujúcu naprieč najrôznejšími dejinnými situáciami – od 2. svetovej vojny až po súčasnosť – vlastné dobyvačné a ziskuchtivé ciele. WESTWORLD (TV SERIÁL) Sci-Fi / Thriller / Western USA, 2016, 10 x 60 min. Réžia: Jonathan Nolan, Richard J. Lewis, Neil Marshall, Vincenzo Natali, Jonny Campbell, Fred Toye, Stephen Williams Hrajú: Anthony Hopkins, Jeffrey Wright, Evan Rachel Wood, James Marsden, Thandie Newton, Ed Harris, Shannon Woodward, Luke Hemsworth, Angela Sarafyan, Jimmi Simpson Seriál inšpirovaný rovnomenným filmom z roku 1973, ktorý napísal a nakrútil Michael Crichton, pojednáva o futuristickom zábavnom parku obývanom robotickými bytosťami. Vitajte vo Westworld! Spoznajte svet, ktorý uspokojí všetky vaše túžby... Dramatický seriál z produkcie HBO je temnou odyseou, ktorá nás zavedie do začiatku umelého vedomia a evolúcie hriechu. Westworld nám predstaví svet, kde sa pretína blízka budúcnosť s minulosťou, s ktorou sa dá podľa predstavivosti manipulovať. Svet, v ktorom je možné splniť každú ľudskú túžbu, či už ušľachtilú alebo zvrhlú.

125

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

HUDBA

126

PLACEBO A Place For Us To Dream Rok vydania: 2016 Žáner: alternatívny rock Placebo, táto depresívna outsiderská kapela je aj po 20 rokoch svojej existencie stále silným remorkérom a jedným z najjasnejších svetiel britského alternatívneho rocku. Na svoje výročie spojené s koncertným turné, prichádza aj s výberovým albumom. Retrospektívne kompilácie prinášajú tridsaťšesť piesní a novú pieseň „Jesus´ Son“. Medzi viac či menej známymi piesňami nebudú chýbať hity „Every You Every Me“, „Pure Morning“, „Nancy Boy“, „Bitter End“. Album navyše doplní aj špeciálna dvadsaťštyristránková kniha s doposiaľ nikdy nezverejnenými fotografiami z posledných dvadsiatich rokov, ktoré zo svojich osobných archívov vybrali Brian Molko a Stefan Olsdal. THE MISSION Another Fall From Grace Rok vydania: 2016 Žáner: gothic rock/hard rock Britská gothic rocková formácia The Mission oslávila svojich 30 rokov. Fanúšikov nechala čakať na novú platňu dlhé tri roky. „Pre mňa osobne predstavuje novinka chýbajúci spojovací článok medzi albumom The Sisters Of Mercy First & Last & Always a našou prvou nahrávkou. Pri prípravách som sa vyložene sústredil na to, aby album znel ako z roku 1985. Preto na nej počujete dvanásťstrunnú gitaru a musím povedať, že som si to maximálne užil,“ prezradil Wayne Hussey. Album prináša kombináciu nového zvuku, zmiešaného so zvukom najväčších hitov kapely (Deliverance, Into The Blue, Tower of Strength, Butterfly on A Wheel, Amelia). Bol produkovaný Wayne Husseyom a Timomom Palmerom. Album poteší kvalitnými hosťujúcimi umelcami, ako je Gary Numan, Martin Gore (Depeche Mode), Ville Valo (HIM), Julianne Regan (All About Eve) a Evi Vine.

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

GREEN DAY Revolution Radio Rok vydania: 2016 Žáner: punk rock Očakávaná novinka kapely Green Day je „rockovejšia, hlučnejšia a agresívnejšia“, ako prezradil frontman Billie Joe Armstrong. Za všetko hovoria single „Bang Bang“, „Revolution Radio“ a „Still Breathing“, ktoré už môžete poznať z rádia. Štyri roky po vydaní „Demolicious“ sa Green Day hlási o slovo v poradí s dvanástou štúdiovou nahrávkou „Revolution Radio“. Album obsahuje dvanásť piesní vrátane výdatného opusu „Forever No“, ktorý pozostáva z troch častí. „Je to prvýkrát, keď Green Day nemajú na všetko odpovede. Ale ako zhodnotenie situácie, aké to je skutočne bojovať, sa album viac ako kedykoľvek predtým blíži k pravdivému svedectvu,“ píše Alternative Press. NORAH JONES Day Breaks Rok vydania: 2016 Žáner: jazz Americká speváčka Norah Jones sa na svojom novom albume opäť vracia k svojmu pianu aj k albumu Come Away With Me. Po troch rokoch spolupráce s Billie Joe Armstrongom z kapely Green Day na albume Foreverly nastúpila späť na sólovú tvorbu a od indie popu, bluegrassu a country späť k jazzu, ktorý jej pred štrnástimi rokmi priniesol osem cien Grammy. Deväť z celkového počtu dvanástich pesničiek zložila sama so Sarah Oda a Peterom Remmy, pridala k nim tri pesničky od Neila Younga, Dukea Ellingtona a Horace Silvera. Na albume ju sprevádzali takí umelci ako legendárny saxofonista Wayne Shorter, bubeník Karrie Riggins, violončelista Dave Eggar, basgitarista John Patitucci. „Po prvom albume som sa málinko odpútala od piana. Stále som na neho síce hrala, ale viac ma inšpirovalo písať piesne so sprievodom gitary. Hru na klavír som si v nových piesňach naozaj vychutnala,“ hovorí Norah.

HRY INSIDE NÚTI HRÁČOV K ZAMYSLENIU V čase, keď je väčšina počítačových hier postavená na čo najrealistickejšej grafike a omračujúcich efektov, sa tvorcovia zo štúdia Playdead vydali presne opačným smerom. Ich titul Inside dosahuje maximálne strhujúcu atmosféru pomocou absolútne minimalistických prvkov. Pochmúrna nočná krajina, podivuhodné industriálne priestory či podvodný svet, kde sa dej hry odohráva, sú vytvorené len hrou svetla a tieňa, s použitím bielej, čiernej a šedej. Občasná červená potom pôsobí ako ostré svetlo uprostred tmy. V rámci zvukov je väčšinou ticho, do ktorého občas zaznie tichá clivá hudba. Minimálnymi prostriedkami tak autori vyvolávajú pocit čistej úzkosti, tajomna a pochmúrnosti. Týmto prostredím beží asi 10-ročný chlapec bez tváre, ktorého ako hráč ovládate. Bez tváre sú aj všetci, ktorých po ceste stretne. Jednu skupina tvoria ľudia ovládaní pomocou akejsi vyspelej technológie. Nevedno, či sú to skutoční ľudia, mutanti, klony, zombie... Nemajú však vlastnú vôľu, pohybujú sa mechanicky ako bábky na šnúre. Chlapec časom objaví prístroje, pomocou ktorých ich dokáže sám ovládať a využiť ako spojencov. Druhá skupina sú ľudia so slobodnou vôľou, ktorí dozerajú na tých bez vôle a využívajú ich na nejasný účel. Ak ktorýkoľvek z tejto skupiny zbadá chlapca, rozbehne sa k nemu a zabije ho. Takisto ho môžu zabiť policajní psi alebo futuristické stroje, vrhajúce pohyblivé svetlo z reflektorov. Chlapec sa musí teda pohybovať prostredím tak, aby ho nikto nezbadal, vyhýbať sa pohľadom

a svetlám, schovávať sa v tieňoch alebo za prekážkami. Zároveň musí vyriešiť mnohé logické hádanky (teda vyriešiť ich musí hráč), aby prišiel na to, ako sa presunúť do ďalšej časti hry. Presúvať objekty, stláčať páky, skákať a šplhať, kombinovať rôzne možnosti. Ťažké to má, ak ho zároveň naháňa nejaký nepriateľ, vtedy je v časovej tiesni a ak rýchlo nerozlúskne logickú hádanku, zomrie. Riešenia sú rozličné a často veľmi originálne. Napríklad cez jeden vysoký plot sa chlapec dostane len tak, že sa nechá naháňať agresívnym prasaťom, pred plotom uskočí, prasa narazí do plota a ostane pred ním spacifikované ležať. Chlapec mu potom vylezie na chrbát a tak prelezie cez plot. Tiež musí využívať zákonitosti gravitácie alebo dokonca prostredí, kde fyzikálne zákony neplatia. V jednej časti hry sa dostane do priestorov, kde voda nie je dole, ale vznáša sa hore pri strope. Potrebuje do nej vyskočiť, aby cez ňu preplával ďalej. V hre nie sú žiadne dialógy ani texty, tvorcovia teda nijako nevysvetľujú, čo je toto vlastne za svet, kto sú tie dve rozličné skupiny ľudí a prečo sa tá jedna skupina snaží chlapca zabiť. Ide o totalitnú spoločnosť? Spoločnosť po apokalypse? Svet ovládaný mimozemšťanmi? Alebo o alegóriu na dnešnú spoločnosť? Takéto otázky si budete klásť počas celej hry a múdrejší nebudete ani po jej prejdení a zhliadnutí nečakaného, znepokojivého záveru. Hra je podobenstvom, metaforou, alegóriou, do ktorej si každý môže dosadiť vlastné významy. Tvorcovia nič nevnucujú, ale nútia hráčov rozmýšľať, čo asi tak celým dielkom chceli povedať. V internetových diskusiách prebiehajú dlhé, ťažké, miestami až filozofické debaty medzi hráčmi tejto hry. A v tom vidím jej najväčší prínos. Podnecuje mladých ľudí, aby začali samostatne myslieť. (mb)

127

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

KULTÚRNA UDALOSŤ

128

JARRE NA SLOVENSKU A ĎALŠIE ZÁŽITKY 3. 11. (a 5.11.) sa uskutoční v Štátnej opere Banská Bystrica premiéra slovenskej opery v 6 obrazoch – Juro Jánošík, v hudobnom naštudovaní Mariána Vacha, v réžii Romana Poláka, v hlavnej úlohe s Michalom Hýroššom. 5. 11. si môžete vypočuť koncert kultových piesní skupiny Queen v spracovaní a capella (Fragile), takisto v Banskej Bystrici – v Aule Slovenskej zdravotníckej univerzity o 19-tej hodine. O deň neskôr, v tom istom meste, ale v Dome Slovenského misijného hnutia sa uskutoční Celoslovenské stretnutie zberateľov známok, mincí a pohľadníc (od 8:00 do 12:00). V rámci festivalu City Sounds vystúpi 5. 11. v Ateliéri Babylon Bratislava Denis Chambers s Victor Wooten Trio. Ide o jazz-funkový projekt, ktorý bol dokonca odmenený cenou Grammy. O tri dni neskôr, 8. 11., si môžete vypočuť narodeninový galakoncert ikony česko-slovenského popu, Hany Zagorovej v Dome umenia Piešťany. Autorka hitu Bludička Julie tak oslávi svoje narodeniny na Slovensku. Kultúrnou udalosťou mesiaca bude jednoznačne koncert krstného otca elektronickej hudby Jeana Michela Jarreho. Vystúpi 9. 11. so spekta-

kulárnou šou Electronica, a to na bratislavskom Zimnom štadióne Ondreja Nepelu. Šou bude kombináciou hudby, vizuálneho umenia a možností digitálnych technológii. Určite zaznie aj legendárna Oxygene či Equinoxe. Pre zaujímavosť, v Moskve Jarre zažil 3,5 milióna fanúšikov.

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

12. 11. si budete môcť vypočuť na Štrbskom Plese, v Hotele Kempinski, skupinu The Backwards s legendou slovenského popu Mirom Žbirkom. Turné po Slovensku chystá hudobník Tomáš Klus. Podľa popisu na stránke Ticketportal na ňom zaznejú zrecyklované piesne, navlečené v novom kabáte. Uvidíte ho 17. 11. v Žiline (Event House), 19. 11. v Poprade (Aréna), 20. 11. v Košiciach (Good Angels aréna), 22. 11. v Mestskej športovej hale v Trenčíne a na záver v Hant aréne v Bratislave. 24. 11. pripravilo Slovenské národné divadlo klasiku Ivana Stodolu Bačova žena v réžii Romana Poláka. Zahrajú si tu známe tváre z televízie, napríklad Ján Koleník, Alexander Bárta, Diana Mórová, zo staršej generácie Dušan Jamrich a Dušan Tarageľ. „Silný príbeh o žene, ktorá sa bez vlastnej viny ocitla v zúfalom položení a rozhodla sa, že keď nemôže byť verná dvom mužom naraz, bude verná sebe, dobrovoľnej smrti a svojim deťom,“ píše sa v bulletine. V ten istý deň, na severe Slovenska – v Žiline, si prídu na svoje milovníci klasiky – Mozart, Dvořák a Haydn v podaní pôvabnej mezzosopranistky Michaely Šebestovej. Môžete si ju vypočuť v Dome umenia Fatra. 26. 11. sa predstaví na Zimnom štadióne O. Nepelu poľský skladateľ a dirigent Piotr Rubik, ktorý sa vo svojej tvorbe inšpiroval pápežom Jánom Pavlom II. 60-členný symfonický orchester hrá hudbu, ktorej témou sú súčasné problémy ľudstva a viery. Divadlo Andreja Bagara v Nitre uvádza novú komédiu pre herečku Evu Pavlíkovú s názvom Druh: Žena. Dielo hovorí o osude feministickej spisovateľky v kríze. Komédia austrálskej autorky Joanny Murray-Smithovej je údajne inšpirovaná skutočnou udalosťou, ktorej aktérkou bola ikona západného feminizmu Germaine Greerová. DAB na svojom webe, žiaľ, neuvádza dátumy predstavení na nasledujúci mesiac. Divadlo v tejto sezóne uviedlo niekoľko titulov: Panikári, Podivný prípad so psom, Gazdiná roba, Búrlivá jar, Dámska šatňa a z overenej klasiky komédiu Testosterón a známy muzikál Cyrano z Bergeracu. V sekcii Príprava však nájdeme známu Bukovčanovu hru Kým kohút nezaspieva a niekoľko ďalších slovenských klasík.

HANS RUDOLF GIGER (*1940 – 2014)

Bol surrealistický umelec pochádzajúci zo švajčiarského Zürichu. Známym sa stal najmä vďaka vyhranenosti svojej tvorby. Venoval sa hlavne biomechanike a bol to práve on, kto navrhol dizajn postáv a prostredia vo filme Votrelec verzus predátor, za ktorý získal aj Oscara. Viac informácií nájdete na http://www.hrgiger.com

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

Vladimír Líška

BOHOVIA ZO SÍRIA SÚ TO ONI, KTO NAPLNIL ŽIVOT ZMYSLOM A PLNOSŤOU. ONI SÚ PRÍČINOU UKONČENIA VZÁJOMNÉHO BRUTÁLNEHO VRAŽDENIA MEDZI ĽUĎMI... ONI PRINIESLI ĽUĎOM ZÁKON, OBŽIVU A PRÍSTREŠIE. HERMES TRISMEGISTOS

134

írius je druhá najbližšia hviezda k našej slnečnej sústave, vzdialená 8,7 svetelného roka. V roku 1975 Robert Temple vydal knihu, kde tvrdil, že africký kmeň Dogonov oddávna poznal polohu, gravitáciu a obežnú dráhu neviditeľného sprievodcu Síria. CIA a anglická MI5 mali o Templeho veľký záujem a 15 rokov ho obťažovali. Nátlak bol vyvíjaný na jeho obchodných partnerov. Zaujímali sa o neho aj slobodomurári. Ešte pred tým, v roku 1951, vyšla etnologická práca antropológov Marcela Griaule a Germaine Dieterlen Sudánsky systém Síria, ktorá však zaujala len málo odborníkov. Griaule a Dieterlen, ktorí žili veľa rokov medzi Dogonmi, zistili, že mali vedomosti aj o tom, že Sírius je dvojhviezda. Bolo to ešte v období druhej svetovej vojny. Jasný Sírius má spoločníka, ktorého voľným okom nevidieť. Je viditeľný len silnými teleskopmi. Najskôr sa jeho existencia predpokladala len teoreticky, odvodzovala sa od nepravidelnosti pohybu Síria vplyvom cudzieho silného gravitačného poľa. Tento Sírius B má malé rozmery, ale silné gravitačné pole. Dogoni

prikladali väčší význam Síriu B, nazývanému Digitária, ako jasnému a väčšiemu Síriu. Nedávno sa zistilo, že Sírius B má mimoriadnu hustotu. Dogoni vedeli, že Digitária je najťažšia hviezda, ktorá určuje najmä polohu Síria tým, že ho obieha. Sírius sa nepohybuje priamočiaro, ale nepravidelne. Vedeli aj to, že okrem Digitárie má Sírius ešte ďalšieho sprievodcu, ktorého volali hviezda Emme Ya, ženské Sorgho, sídlo ženských duší (označované aj ako Sírius C), hviezda alebo slnko žien, väčšia ako Digitária, ale 4-krát ľahšia. Tretím sprievodcom Síria má byť tzv. Obuvník, krútiaci sa v opačnom smere. Odkiaľ mohli mať Dogoni takéto poznanie? V ich mýtoch sa spomína Nommo, ktorý prišiel zo Síria na obrovskom dvojpalubovom korábe. Verili, že civilizáciu založili práve návštevníci zo Síria, ktorí u nich kedysi pristáli v arche. Od Nomma má pochádzať aj ich mýtický predok Lebe. Na stenách svojich svätýň zobrazili aj planétu Saturn s prstencom, ktorý však vidieť iba z kozmu, tvrdí Genadij J. Leščenko. Nommo mal červené oči, telo hladké a zelené a končatiny bez kĺbov. Bytosti Nommo obývali vodné oblasti.

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

136 Fascinujúca je aj presnosť ich výpočtov. Obehnutie Síria B trvá 50,4 plus-mínus 0,09 roka. Ako tvrdí Erich von Däniken, Dogoni každých 50 rokov oslavujú sviatok Sigui, sviatok obnovy sveta. Digitária, ktorá obieha Sírius, obsahuje zárodky všetkého, čo existuje. Jeho pohyb je zárukou neustáleho pôsobenia stvoriteľských a kreatívnych síl vesmíru. Vedeli tiež, že Mliečna dráha sa pohybuje a má tvar špirál, a že sa Zem otáča okolo svojej osi. Griaule a Dieterlenová pokračovali vo výskumoch ďalej a vydali knihu Bledá líška, kde uvádzajú aj ďalšie vedomosti tohto kmeňa o Jupiteri, Venuši či slnečnom kalendári. Sírius, egyptsky Sopdet, grécky Sothis alebo Psia hviezda zaujímal významné postavenie v mytológiách mnohých národov. Bol zasvätený bohyni Izis, v jej chráme v Dendere. So Síriom sa spája aj egyptský boh Anup (Anubis), otvárač dverí, cestovateľ v čase, boh s hlavou psa. Sírius sa zobrazoval aj ako Izis idúca na psovi, ktorý má na hlave hviezdu, podľa čoho sa nazýval aj Psia hviezda. Je to hviezda v súhvezdí Veľkého psa. Východ Síria ohlasoval príchod záplav, ktoré sa zvykli nazývať aj psími dňami. Hviezda bola

aj darcom vody. Spomína ju aj antický historik Plutarchos. Opisoval viditeľný Sírius A a neviditeľný Sírius B, keď hovoril o bohovi Anubisovi, synovi bohyne Neftys (Sírius B), sestry Izis (Sírius A). Neftys bola neviditeľná, Izis viditeľná. Anubis bol horizontálnym kruhom, ktorý oddeľoval nevideteľnú časť sveta – Neftys od časti viditeľnej – Izis, pretože línia kruhu sa dotýka oblasti svetla i oblasti tmy, prináleží obom. Že Sírius A ovplyvňuje Sírius B, vedci zistili až v polovici minulého storočia. Boli k tomu potrebné najmodernejšie silné ďalekohľady. V egyptskej mytológii to bola nesmrteľná bohyňa Sothis, veľká Izis, žehnajúca svoj ľud. Mumifikačné rituály trvali 70 dní, ako spomienka na čas, ktorý Sothis strávila v podsvetí, keď klesla za horizont, kde ju nebolo vidieť. Podľa Romana Bednára mal východ Síria pre Egypťanov mimoriadny význam. Svoje chrámy stavali tak, aby ich lode smerovali na ten bod horizontu, kde vychádzal Sírius. Tak prúdilo pozdĺž ústrednej osi chrámu svetlo Síria a ožarovalo oltár bohyne Sothis.

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

Veľký záujem o Sírius prejavovali Egypťania v najstaršom období svojich dejín. Mali slnečný, mesačný a sóthický (sírijský) kalendár. Sírius predstavoval centrálne slnko, veľkého darcu našej sústavy. Zaujímavé je spojenie levích a mačacích božstiev so Síriom. Išlo o Bast, bohyňu s hlavou mačky a Sachmet, označovanú aj pani Septu (Sothis). Schwaller de Lubicz, ktorý dve desaťročia študoval luxorský chrám, spomína: „Orion drží v ruke žezlo (vas) a dívajúc sa na Izis, ľavou rukou ponúka život, ktorý prináša zo Síria.“ Sírius je jediná hviezda, ktorá sa vracala pravidelne každých 365 a 1/4 dňa. Egypťania opreli o heliakálný východ Síria celý svoj kalendár. Podľa Lubitza v období medzi rokmi 6000 – 2500 p. n. l. vychádzalo slnko v deň prvého ranného východu Síria v znamení Leva, preto sfinga zrejme predstavovala súhvezdie Leva, dívajúc sa na východ. Čo tiež sedí s teóriou vodnej erózie a datovaním sfingy na 7000 – 5000 rokov p. n. l. Je pravdepodobné, že sfinga mala pôvodne hlavu leva. Níl sa rozvodňoval, keď bolo slnko v spojení s levom. Aj hinduistický boh Višnu – jedno z jeho vtelení – nesie leviu podobu. Tento boh udržiavateľ sa vždy, keď ľudstvu hrozí skaza, inkarnuje ako avatar. Sfinga má ľudskú hlavu, ale telo leva. Sírius bol centrálnym slnkom nášho systému. Ako tvrdí Miloš Matula, tento sóthický kalendár sa miešal s civilným, ktorý mal 365 dní. Civilný kalendár bol každý rok o 1/4 dňa kratší ako sóthický, nový rok oboch kalendárov sa stretol každých 1461 rokov. Táto časová perióda je dôležitou časťou dlhšieho kozmického cyklu, ktorý je spôsobovaný precesiou, pohybom zemskej a svetovej osi. Knihy mŕtvych hovoria: „Buď pozdravený boh Tem, ktorý prichádzaš z veľkých hlbín, a ktorý žiariš slávou v podobe dvojboha levieho, pošli silou svoje slová k tým, ktorí sú v tvojej blízkosti.“ Zatiaľ, čo Orion býval stotožňovaný s Osirisom, Izis bola stotožňovaná so Síriom, neskôr ako putujúca Izis, ktorá nasleduje svojho Osirisa. Sírius, alebo Sopdet v ženskom rode, očisťuje a oživuje vody, ako aj mŕtvych. Podľa Murry Hope bol zobrazovaný vždy ako päťcípa hviezda. Podľa ammonitského ezoterického

učenia je Sírius hviezdou nového dňa, kedy Izis nastúpila na lotosový trón Veľkého domu pred 10 450 rokmi. Tiež je pamätnou hviezdou narodenia piatich veľkých bohov: Osirisa, Izis, Sutecha, Neftydy a Hóra. Lynn Picknettová a Clive Prince sa v knihe The Templar Revelation prikláňajú k názoru, že kresťanstvo je bližšie skôr k starému egyptskému náboženstvu spojenému s Eset (Izis) a s Usirom (grécky Osiris), ako ku židovstvu. Každému, kto si prečíta Bibliu, môžu byť okamžite viditeľné rozdiely medzi bohom Jehovom starého zákona a bohom Ježiša Krista. Aj indiáni kmeňa Hopi mali legendu o Síriu, ktorý volali modrá hviezda Kachina. Pred 250-tisíc rokmi prišli na Zem bytosti zo Síria a uložili u nich časové schránky s dôležitými informáciami. Ich legenda o božských dvojčatách hovorí o tom, ako opustili svoje miesta (strážili severnú a južnú os), aby mohol byť zničený druhý svet, keďže ľudia na príkaz synovca stvoriteľa Sotuknanga prepadli zlu. Svet sa vychýlil z rovnováhy, roztočil sa a dvakrát sa prevrátil. Hory sa zrútili do mora a moria zaplavili zem. Prudkým otočením svet potom zmrzol na ľad. Sírius hrá dôležitú úlohu aj v teozofii, kde je chápaný ako centrum energie so silným vplyvom na našu slnečnú sústavu, tvrdila Alice Bayleyová. Na záver uvádzam krátku fantáziu o ceste na Sírius, podľa spisovateľa Erdogana Ercivana, z knihy Hviezdná brána pyramíd. Prvý úsek cesty museli byť cestovatelia na Sírius uvedení do umelého spánku (Ba, Ka), pričom boli vložený do obalu (Ach), čo sa neskôr prejavilo v kulte mumifikácie a mŕtvych, ako odpoveď na nezrozumiteľnú technológiu. (Ba je astrálne telo, Ka je zdroj osobnej energie, životnej sily, a Ach je osvietený duch, svetlo). Posádka bola uvedená do umelého spánku. Najprv bola prekonaná vzdialenosť 2,4 svetelného roka, do oblasti západne od Orionu, kde v ríši boha Sokara, pri vstupe do čiernej diery, boli zobudení. Počas letu v čiernej diere cesta prebiehala rýchlejšie. Nasledoval prílet k planéte Wernes, v sústave Síria. Pred svojím odletom, asi 11 000 rokov p. n. l., zanechali bohovia na Zemi hviezdnu mapu v podobe pyramíd, aby sa ľudia v pravý čas mohli dostať na ich stopu.

137

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

Pavol Ičo

BOL BUDHOV ŽIVOT PREDLOHOU EVANJELIÍ? BUDHIZMUS JE ČASTO PREZENTOVANÝ AKO VZDIALENÁ, EXOTICKÁ NÁUKA. STARÉ BUDHISTICKÉ SPISY AKO AŠVAGHÓŠOV PRÍBEH BUDHOVHO ŽIVOTA ČI BUDHOVE ROZPRAVY VŠAK DOKAZUJÚ, ŽE TÁTO NÁUKA MÁ S KRESŤANSTVOM SPOLOČNÉ VIAC, NEŽ BY SA MOHLO ZDAŤ...

138

odobnosti kresťanstva s budhizmom je možné odhaliť už v samotnej výstavbe životných príbehov Krista a Budhu, no mnohé paralely odkrýva aj ich učenie. Počiatky podobností medzi Kristom a Budhom nájdeme ešte v čase pred ich narodením. Obaja totiž boli predpovedaní v proroctvách. O príchode Budhu hovorí zhruba 5000-ročné dielo Bhágavata Purána spísané Šrí Vjásadévom nasledovne: „Ďalej sa Pán zjaví na začiatku Kali – yugy, v provincii Gayá ako Budha, syn Aňjany, a oklame tých, ktorí závidia verným teistom.“ (1. spev; 3:24). V tomto proroctve je teda poukázané na pôvod Budhu (syn Aňjany – Aňjana bol otec Budhovej matky), na to, kedy sa zjaví (na začiatku Kali – yugy, ktorá začala približne pred 5000 rokmi a skončí o viac ako 426 000

rokov; Budha sa narodil v šiestom storočí pred Kristom, teda na začiatku tohto obdobia), ako aj na to, kde sa Budha narodí (inými slovami: kde dosiahne oslobodenie). Podobne aj starozákonné knihy odhaľujú proroctvá o Ježišovi. Prorok Izaiáš napríklad hovorí o Ježišovom narodení takto: „Hľa, panna počne a porodí syna a nazve jeho menom Immanuel.“ (Izaiáš 7:14). Čo sa mena Immanuel týka, znamená „Boh je s nami“, zatiaľ čo Ježiš: „Boh je spása“, no obe mená spájajú aspekty, ktoré sa u Krista prejavili: prišiel k nám a prišiel ako spasiteľ. O tom, že spasiteľ bude pochádzať z rodu Dávidovho, teda z rodu, ktorého potomkom bol podľa evanjelií Kristov pozemský „otec“ Jozef, sa môžeme dočítať v starozákonnom proroctve Jeremiáša (kapitola 23:5-6).

139 V Micheášovom proroctve dokonca nájdeme zmienku o tom, že má pochádzať z Betlehema (Micheáš: 5:1). Prorok Izaiáš poukazuje na Kristovo utrpenie, aj na pustovníka, ktorý spasiteľovi pripraví cestu (mnohí považujú za tohto proroka Jána Krstiteľa), prorok Ozeáš píše, okrem iného, o tom, že spasiteľ pobudne istý čas v Egypte a Žalm 22 akoby predvídal aj Kristovo utrpenie na kríži, pretože práve tu nachádzame zvolanie: „Bože môj, Bože môj! Prečo si ma opustil?“, známe predovšetkým z Matúšovho evanjelia. Uvedené proroctvo týkajúce sa Budhu v podstate podľa hinduistických výkladov hovorí, že príde zviesť tých, ktorí neveria v Pána (Krišnu) a pod nálepkou ateistického budhistického učenia ich privedie k pravej viere v Krišnu – zvrchovaného Boha, pričom Budha má byť inkarnáciou Krišnu, teda Krišnom samotným. Túto interpretáciu však budhisti odmietajú. Podľa nich Budha neprišiel na to, aby niekoho oklamal, ale prišiel ako spasiteľ, čo dokazuje aj 34. verš 1. kapitoly spomínaného Ašvaghóšovho životopisu Budhu, v ktorom Budha hneď po

narodení povie: „Narodil som sa k poznaniu a kvôli spáse sveta a toto je moje posledné zrodenie“. K tejto spáse pritom slúži nasledovanie Budhovej náuky, podobne ako je cestou k spaseniu pre kresťanov viera – dôvera v Ježiša Krista a jeho učenie. Preto aj Kristus sám o sebe prehlasuje: „...lebo som neprišiel svet odsúdiť, ale spasiť“ (Ján 12:47). Obaja teda prišli ako spasitelia – jeden, aby priniesol ľudstvu náuku vedúcu k oslobodeniu od utrpenia a druhý, aby vlastnou krvou zmyl hriechy sveta a ľuďom priniesol Novú zmluvu ako radostnú zvesť, ktorou sa má riadiť celé ľudstvo. Na tomto mieste sa však žiada pripomenúť, že s ohľadom na budhistickú náuku nebol Budha, o ktorom je tu reč, teda všeobecne známy zakladateľ budhistickej náuky Budha Šákjamuni (Šákjamuni, pretože pochádzal z rodu Šákja), prvým takýmto spasiteľom. Starobylé budhistické spisy obsahujú aj mená a krátke životopisy Budhov, ktorí existovali už pred Budhom Šákjamunim. Jedným z nich bol aj Budha Kášjapa, ktorý má svoju stúpu (stavbu vybudovanú

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

140 na počesť jeho osvietenia), v Nepálskom meste Kathmandu. Budhisti dokonca veria, že táto stúpa ukrýva aj relikvie Budhu Kášjapu, ktorý údajne pôsobil v čase, keď sa ľudia dožívali 20 000 rokov. Ale vráťme sa späť k životopisom Krista a Šákjamuniho Budhu (ďalej len: Budha). Obaja sa narodili z nepoškvrneného počatia. Ježiš prišiel od svojho Otca, z neba a Budha bol najvznešenejším bódhisattvom (bytosťou, ktorá sa zriekla vlastného úplného oslobodenia od cyklu znovuzrodzovania, aby pomáhala trpiacim bytostiam) prebývajúcim v radostnom nebi zvanom „tušita“. Ježiš bol počatý v Máriinom lone z Ducha svätého, Budha vstúpil do tela svojej matky Maye v podobe snehobieleho slona. Budhovi prišli po jeho narodení vzdať hold bohovia, Ježišov príchod zvestovali pastierom anjeli. Novorodenému Budhovi prišiel požehnať mudrc Asíta, ktorý zároveň vyjadril smútok z toho, že je už veľmi starý a jeho spásonosné učenie už nestihne počuť. Narodenému Kristovi požehná mudrc Simeon, ktorý v ňom spozná spasiteľa a Márii predpovie aj veľkú bo-

lesť, ktorá prenikne jej dušou ako meč „...aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc“ (Lk. 2:35). Táto Simeonova predpoveď je zároveň aj prvou z takzvaných siedmych bolestí Panny Márie. O neskoršom živote Budhu a Krista, až do čias, kým nezačali verejne pôsobiť, toho veľa nevieme. Lukášovo evanjelium síce obsahuje zmienku o Ježišovej návšteve chrámu, keď bol dvanásťročný, potom je však príbeh prerušený a evanjeliá hovoria už iba o jeho neskoršom pôsobení. Avšak existujú spisy ako Tomášovo evanjelium o detstve, Detské evanjelium podľa Jakuba a ďalšie texty objavené v 20. storočí v Hornoegyptskom meste Nag Hammadí a v lokalite Kumrán na severozápadnom brehu Mŕtveho mora, južne od Jericha, ktoré Ježišovo detstvo približujú. Tieto spisy však odsúdili už prví cirkevní otcovia, napríklad Irenej z Lyonu či Hippolytos Rímsky, a tak sa do Biblie nedostali. Ďalším faktorom, ktorý vypovedá v neprospech ich hodnovernosti je fakt, že tieto texty pochádzajú z 3. – 4. storočia, boli teda napísané dávno po Kristovi. Na druhej strane, aj najstarší zachovaný text Nového zákona,

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

fragment z Jánovho evanjelia, pochádza až z prvej polovice 2. storočia. Z tohto uhla pohľadu sú azda zaujímavejšie niektoré rukopisy nájdené v Kumráne, pretože tie sú datované do obdobia od roku 408 pred Kristom až po rok 318 nášho letopočtu a odhaľujú aj myšlienky známe z evanjelií, ako napríklad potrebu lásky k blížnemu a predstavy o milosrdnom Bohu, tak vzdialenému ukrutnému starozákonnému Hospodinovi. A tak je možné a azda aj pravdepodobné, že podobne ako nadviazal na predchádzajúce učenie svätca Kapilu Budha, aj Kristus mohol nadviazať na učenie známe z Kumránskych zvitkov. Ježišovi ukázal duchovnú cestu Ján Krstiteľ tým, že ho pokrstil, keď mal asi 30 rokov (Lk. 3:23). Budhovi ukázal cestu k poznaniu pustovník, keď mu priblížil odriekanie a úsilie vymaniť sa z utrpenia sveta, ako 29-ročnému. Krista pokúšal na púšti Diabol, Budhu pokúšal Mára – kráľ démonov, obaja bezúspešne. Bezprostredne po víťazstve nad pokúšaním obaja začali kázať. Ich učenie má taktiež mnoho spoločného, najmarkantnejší rozdiel badať v chápaní kresťanstva ako teistického náboženstva a budhizmu ako ateistického učenia. Kristus aj Ježiš taktiež bojovali proti vnútorným nepriateľom. Ježiš ich nazýval démonmi, vyháňal ich a spolu s vyhnaním démonov liečil aj ľudské duše. Budha hovoril o jedoch, hlavne o nenávisti, hneve, chtivosti a pýche, ktoré je nutné odstrániť, aby sa človek vyhol ďalšiemu utrpeniu a dosiahol oslobodenie a stal sa tak budhom. Podobne aj Kristus napomína svojich nasledovníkov, aby boli dokonalí, ako je ich Otec (Mt. 5:48) a tiež poukazuje aj na to, že v Starom zákone je zmienka o božskej podstate nás všetkých („Či nie je napísané vo vašom zákone: Ja som povedal: Bohovia ste.“ Ján 10:34). Podobnosť týchto učení napokon dokazuje i samotná Biblia. Nájdeme v nej napríklad výrok „Keď slepý vedie slepého, upadnú obaja do jamy“ (porov. Mt. 15:14 a Lk. 6:39), ktorý znie v staršej, Ašvaghóšovej verzii Budhovej biografie takto: „Veď ktorý múdry muž by sa riadil domnienkou niekoho iného, aby bol podobný slepcovi, ktorého slepec vedie do temnoty“ (Príbeh Budhovho života, 9:74).

Zaujímavá je aj podobnosť medzi Svätou trojicou Otca – Syna a Ducha svätého a budhistickými troma klenotmi, teda Budhom (osvieteným) – Dharmou (Budhovým učením) a Sanghou (spoločenstvom bytostí, ktorí sa venujú praxi a štúdiu dharmy). Takéto trojice však nachádzame aj v iných náboženstvách a učeniach, napríklad hinduisti uznávajú trojicu Brahma (stvoriteľ) – Višna (udržiavateľ) – Šiva (ničiteľ), starovekí Egypťania zas uctievali Slnečného Boha – Matku Zem a Syna Slnka. Pozornosť si nepochybne zaslúži aj učenie o reinkarnácii, teda o znovuzrodení bytostí. Náuku o reinkarnácii uznávali aj raní kresťania, ako napríklad teológ Órigenes či jeho učiteľ Klement Alexandrijský. Vychádzali najmä z Ježišovho rozhovoru s Nikodémom (Ján, 3. kapitola), v ktorom Kristus hovorí: „Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie.“ Učenie o reinkarnácii bolo vyhlásené za herézu, teda mylné, bludné učenie až na druhom konštantinopolskom koncile v roku 553, ktorý zvolal byzantský cisár Justinián I. bez súhlasu a účasti pápeža. Následne začalo tvrdé perzekvovanie tých, ktorí sa tejto viery nechceli vzdať a tiež ničenie teologických spisov hovoriacich v prospech tejto náuky. Avšak napriek tomu, že cisárova snaha o zničenie diel zmieňujúcich sa o reinkarnácii bola ohromujúca a podarilo sa zneškodniť takmer všetky spisy raných kresťanov, s ktorými vladár nesúhlasil, pár textov sa predsa len zachovalo. Jedným z nich je Órigenov spis De principiis, v ktorom nájdeme aj takýto výrok: „...duša používa v danom čase telo..., ale jeho zmenený stav už potom pre ňu nie je adekvátny a vymení ho za iné“ a zachovalo sa aj dielo Klémensa Alexandrijského s názvom Koberce, kde autor, okrem iného, uvádza: „Za jedným zrodením nasleduje ďalšie“. No najväčšia podobnosť vyviera zo samotnej podstaty kresťanstva a budhizmu. Obe tieto náuky totiž hovoria o láske k živým bytostiam ako o základnom predpoklade šťastia a zmyslu života. Azda aj táto skutočnosť privádza mnohých znalcov Budhovho a Kristovho učenia k názoru, že Kristus bol vlastne ďalším Budhom.

141

PAVUČINA > SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

Artur Bekmatov

DANIEL LIPŠIC SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

142

aniel Lipšic sa narodil 8. júla 1973 v rodine lekárov v Bratislave. Po ukončení Gymnázia na Grosslingovej ulici nastúpil na Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Hneď na začiatku univerzitných štúdií sa Lipšic zapája do politiky – v novembri 1991 spolu s Ondrejom Dostálom, Ivanom Miklošom a ďalšími zakladá pravicovú organizáciu Občiansko-demokratická mládež. Lipšica zvolili za jej predsedu a na tomto poste pôsobil až do roku 1995. Počas jeho predsedníctva sa vo vedení organizácie okrem Dostála s Miklošom vystriedali napríklad Richard Rybníček, „posledný križiak“ Milan Krajniak či Miroslav Wlachovský (poradca premiéra Dzurindu v rokoch 2001 – 2003, súčasný veľvyslanec SR vo Veľkej Británii). V roku 1996 Lipšic ukončil magisterský stupeň štúdia na UK, rok na to získal aj titul PhD. V tomto období bol zároveň riaditeľom projektu konkurzného práva v Poradenskom stredisku pre slovenské podniky a banky. Základnú vojenskú službu, ktorú absolvoval v rokoch 1997 – 1998 strávil na Vojenskej obvodnej prokuratúre v Prešove, zároveň bol aj členom Rady expertov Inštitútu konkurzného práva. Po skončení vojenčiny začína v roku 1998 pracovať v právnickej firme Valko and partners právnika Ernesta Valka a nastupuje na postgraduálne štúdium práva na Harvard Law School, kde o dva roky (v roku 2000) získava titul Master of Laws. Medzitým ho Kresťansko-demokratické hnutie nominuje na post vedúceho úradu ministerstva spravodlivosti. O rok neskôr (1999) Lipšic vstupuje do KDH, v ktorom začína stúpať nahor. V roku 2000 ho na straníckom sneme zvolili za podpredsedu KDH. V nasledujúcich parlamentných voľbách sa 29-roč-

ný Lipšic dostáva do parlamentu, strana ho však posúva na post ministra spravodlivosti a podpredsedu vlády v druhej Dzurindovej vláde (2002 – 2006). V nasledujúcom volebnom období, keď bolo KDH v opozícii, patril Lipšic k najhlasnejším kritikom Ficovej vlády. Po ďalších voľbách v roku 2010 sa situácia zmenila a KDH sa stalo súčasťou vlády Ivety Radičovej, v ktorej šéfoval ministerstvu vnútra. Krátko po páde vlády sa na verejnosť dostal spis Gorila. Táto skutočnosť spôsobila niekoľko masových protestov, pričom jeden z nich, pred budovou NR SR, polícia v mraze rozohnala vodným delom. Lipšic ako minister vnútra tento zásah obhajoval, no to mu nebránilo, aby nasledujúci rok navštívil kyjevský Majdan a kritizoval zásahy polície proti protestujúcim. Niekoľko mesiacov po voľbách 2012 odchádza z KDH a spolu s Janou Žitňanskou a bývalým novinárom Gáborom Grendelom zakladá stranu Nová väčšina. V roku 2013 priznal príjem za advokátske služby aj od americkej neziskovky Alliance Defense Fund. Za viac ako pol roka si zarobil 78-tisíc eur, čo bolo viac ako jeho ministerský a poslanecký príjem (54-tisíc eur). S novou stranou sa Lipšic pokúšal dostať na čelo pravicovej opozície, avšak neúspešne. Rovnako neúspešné bolo zjednotenie so skupinkou odídencov z SaS (Kollár, Miškov, Krajcer) a premenovanie strany na Nová väčšina – dohoda. Spolu s ďalšími opozičnými politikmi zorganizovali na prelome rokov 2014 – 2015 sériu protestov, ktoré viedli k odstúpeniu vtedajšieho predsedu NR SR Pavla Pašku. Okrem Lipšica tieto protesty viedli Igor Matovič, Richard Sulík a Alojz Hlina.

„Nepokoje a zápas o demokraciu je na Ukrajine ťažší, ako bol u nás v roku 1989. Ukrajinská vláda sa totiž uchýlila k násiliu, aké v civilizovanom svete nemôže byť akceptované.“ Rok po tom, ako polícia pod jeho šéfovaním rozohnala protest Gorila vodným delom v mraze. Znovuzvolenie zabezpečila Lipšicovi a jeho ľuďom z Novy až kandidatúra za Matovičových Obyčajných ľudí. V parlamente však od marcových volieb pôsobil len do konca septembra – odstúpil na vlastnú žiadosť po tom, čo zrazil dôchodcu na priechode pre chodcov. V súvislosti s pôsobením Lipšica v politike vyplával na povrch ešte jeden škandál – prepisy SMS a mai-

lovej komunikácie Lipšicovho hovorcu a podpredsedu Novy Gábora Grendela s niekoľkými novinármi. Zverejnená komunikácia, ktorú už niekoľko novinárov označilo za autentickú, dokazuje viac ako nadštandardné vzťahy novinárov s Grendelom, ktorý to využíval pre ovplyvňovanie obrazu Novy a Daniela Lipšica v médiách. Išlo o novinárov SME, .týždňa, TA3, Pravdy, ale aj verejnoprávnej RTVS.

KOREŠPONDENTI > AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

Henrieta Dogrukol Turecko

ŠKOLSTVO NA KOLENÁCH

K 144

rajina je po júlovom prevrate ešte stále vo výnimočnom stave, ktorý bude trvať minimálne do konca roka. 15. júl sa nestihol dostať do školských dejepisných učebníc, pretože žiadne tento rok nie sú. A ktovie, či do júna budúceho roka nejaké prídu. Na súkromných školách sa udomácnili štátni úradníci z ministerstva školstva, ktorí s rovnakou intenzitou kontrolujú, či je všetko „halal” (v isláme „čisté“), či sa náhodou ešte nenájde nejaký učiteľ – tajný agent FETÖ (Fethullahova teroristická organizácia). Hneď na začiatku školského roka dostanú žiaci na súkromných školách v 6. triede domácu úlohu napísať stručnú výpoveď, čo si myslia o prevrate. Môj syn napísal sám od seba len toľko: „Keď sa to stalo, bol som v zahraničí a nemám o tom veľa vedomostí. Bolo mi len ľúto krajiny, v ktorej žijem a FETÖ jednoznačne odsudzujem.” Čo očakávajú od 11-ročného žiaka, aby napísal? Neprichodí mi nič iné, len ignorovať tento úbohý spôsob špehovania názorov rodičov. Školy, vzdelávacie inštitúcie, internáty a charitatívne spolky, všetko, čo bolo financované Gülenovou organizáciou, sa za veľmi krátky čas podarilo odhaliť jednak cez bankové kontá vo Švajčiarsku, odkiaľ putovali pravidelné dotácie, ale aj vďaka iniciatíve tých, ktorí v ošiali nenávistných emócií udávali svojich známych. Aj keď FETÖ pracovala tajne, bola prinajmenšom ticho tolerovaná predchádzajúcimi vládami a za éry Erdoğanovej AKP dostala konečne voľné pole pôsobnosti. Fethullah Gülen sa s Erdoğanom jasne dohodol, že chce rezort školstva pod svoj patronát a ide-

ologická manipulácia sa mohla zintenzívniť. Veď obaja razili islamsky orientovanú politiku, takže Erdoğan nemal dôvod mu nedôverovať. Mimochodom, bol to napokon práve Gülen, ktorý dopomohol Erdoğanovi k moci. Do septembra tohto roku sa polícii prekvapivo rýchlo podarilo zavrieť 626 súkromných škôl, ktorých žiaci v priebehu jedného dňa zostali na ulici. 21 783 učiteľov zostalo bez práce. Bola im zrušená štátna licencia učiteľa a momentálne podľa platných zákonov nemajú možnosť zamestnať sa na žiadnej škole. Megaoperácia prekročila už hranice Turecka a Erdoğan myslí vážne, že postupne zlikviduje celú Gülenovú pavučinu, ktorá od roku 1990 pokrýva pomerne slušné vzdelávacie impérium. V 170 krajinách vlastní Gülen približne 3000 škôl, z toho väčšina je v Strednej Ázii, na Kaukaze a v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, tie novšie sú v Afrike. Erdoğan oficiálne vyzval predstaviteľov zainteresovaných krajín na zavretie tureckých škôl. Azerbajdžan, Rusko, Turkmenistan, Somálsko a Jordánsko sa vyjadrili pozitívne, no Kirgizsko, Kazachstan, Indonézia, Nigéria a Keňa odmietli túto výzvu ako miešanie sa Turecka do ich vnútorných záležitostí. Za posledné roky bol celý vzdelávací systém „gülenovcami” výrazne reformovaný. Od základov chceli ideologicky presmerovať zabehaný atatürkovský model laického vzdelávania na ten svoj. Boli už takmer blízko cieľa a prevrat im mal dať finálnu zelenú. Našťastie sa tak nestalo. Knockout v školstve, ktorý nastal po odchode FETÖ systému, je alarmujúci. Chýbajú aj triviálne školské učebnice, ktoré sa v posledných rokoch prepisovali v súlade s FETÖ ideológiami a putovali aj do štátnych škôl. Vydavateľstvá sa teraz pozatvárali a knihy stiahli z trhu. V štátnych školách sedia žiaci od septembra v laviciach so založenými rukami, odkázaní na skopírované papiere učiteľov, ktorým nezostáva nič iné, len improvizovať. Školstvo padlo na kolená a začiatok tohto školského roku bol pre milióny rodín doslova katastrofou. Už teraz je každý veľmi zvedavý, ako pohotovo Erdoğan dokáže túto veľkú dieru zaplátať.

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY > TRIBÚNA

Jozef Gandžala

Alexej Murín

TISO VERZUS KISKA

O MEDIKAMENTOCH

mrtie prezidenta Michala Kováča zatienilo fakt, že na mesiac október pripadá výročie narodenia prvého prezidenta Slovenska – Jozefa Tisa. Nie je to účelné hrabanie sa v minulosti a vychvaľovanie či hanobenie Tisa, avšak nedá mi nespomenúť niekoľko zaujímavých skutočností. Tou základnou je jeho tzv. jednoznačné odsúdenie „slovenským národom“. To zároveň znamená, že je za zloducha označený i v celosvetovom meradle a ktokoľvek, kto si dovolí povedať o ňom čo i len jednu pozitívnu informáciu, musí byť automaticky označený za fašistu, xenofóba, rasistu, kotlebovca... Všetko je jednoduché, lebo je to jasné! O čo viac sa ale previnil Tiso v porovnaní so zloduchmi, ktorých v rámci operácie Paperclip importovali do slobodných a demokratických USA? Tou druhou zaujímavosťou je porovnanie prezidenta Kisku s prezidentom Tisom. Treba hneď na úvod dodať, že i okolo Tisa boli „bútorovci“, „šebejovci“ či „demešovci“ a dávali rady hlave štátu. Ale poďme ich hodnotiť podľa „výsledkov práce“. Tiso bol a Kiska je vazalom iného štátu. Oficiál ne boli (sú) síce nezávislí, ale ich konanie bolo (je) riadené inými. Za Tisa i za Kisku sú naši vojaci v zahraničí, kde nebojujú za záujmy Slovenska. Za Tisa i za Kisku malo Slovensko super makroekonomické ukazovatele a „ľudia“ boli a aj teraz sú bohatí. Teda vtedy i dnes – niektorí. Rozdiel? Tiso súhlasil s deportáciou vlastných ľudí. Kiska s importom cudzincov medzi vlastných ľudí. Kým Tiso bol za to odsúdený na trest smrti, Kiska sa možno dočká nejakého zahraničného ocenenia. Tiso sa však predsa len od Kisku v jednej veci líši. Až do roku 1944 Slovensko a ľudia v ňom nepoznali vojnové hrôzy. Kiska sa snaží vojnové hrôzy dopraviť k nám domov. Ak sa mu to podarí, môže sa stať, že sa zopakuje „SNP“ a tak, ako proti Tisovi, tak aj proti Kiskovi sa ľudia postavia, a to i so zbraňou v ruke. A ako skončil Tiso, vieme všetci...

ámerne som tento príspevok nazval „O medikamentoch“. Chcel som ho nazvať „O liekoch“. Ale názov „liek“ pochádza od slova „liečiť“. A slovo „liečiť“ by podľa mňa a aj podľa Wikipedie malo znamenať „lekárska činnosť zameraná na zvládnutie príčiny choroby alebo chorobného stavu”. A za liek naši predkovia považovali niečo, čo zdraviu neškodí. Neviem, kto u nás farmaceutické látky nazval liekmi. Lebo farmaceutické „lieky” v medicíne prevládli až s rozvojom chemického priemyslu, spočiatku hlavne v Amerike. V Amerike sa tieto látky doteraz správne nazývajú „pharmaceutical drugs” – farmaceutické drogy. Americký názov je bližší k podstate produktu. Ide o návykové látky, ktoré biochemicky ovplyvňujú organizmus človeka. A tak, ako každá droga má aj dobré účinky, tak rovnako má aj tie zlé. Odporúčam pred užitím prečítať príbalový leták, kde by mali byť uvedené početné nežiaduce účinky „lieku”. Farmaceutická droga by sa nemala brať dlhodobo, lebo je návyková. Po určitej dobe je ťažké sa jej zbaviť. To, že lekári odporúčajú aj dlhodobé užívanie a často aj denné užívanie „za hrsť” kombinácie viacerých farmaceutických drog, na tomto fakte nič nemení. Lebo majú aj vedľajšie účinky, ktoré zase narušia a ovplyvnia niečo iné. Prečo to píšem? Len aby ste vopred vedeli, že liek nie je liek, je to len „barlička” na určitú dobu a počas jej užívania treba hľadať a pokúsiť sa odstrániť príčinu choroby. Je to náročné, ale oplatí sa.

145

VTÁKOM NARODENÝM V KLIETKE

ZEM VEK Redakcia ZEM VEK

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK Mesačník / Ročník 4 – 11/2016 Cena v predaji: 3,30 € Cena pri predplatnom: 2,80 € Číslo vyšlo 4. 11. 2016 ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava E-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk Predplatné: www.zemavek.sk/predplatne REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Juraj Pokorný, Patrik Sloboda, Peter Čalovka, Artur Bekmatov, Robert Lattacher, Vladimír Líška, Milan Pullmann, Janka Rostasová, Lukáš Perný Fotograf: Matúš Plecho Obchodné oddelenie: Janka Zigová, Janka Rostasová E-mail: zemavek@zemavek.sk Jazyková redaktorka: Eliška Ryljaková

146

Autori fotografií a ilustrácií: strana 8: Katarína Grajcaríková strana 14, 15, 143: TASR strana 56 – 63: SITA/AP strana 32: Rároh strana 34 – 35, 64 – 65, 67, 68, 70 – 75, 77, 78, 80, 119: Matúš Plecho strana 100 – 101: Ján Lakota strana 106: Zuzana Mosná strana 109: Petra Boleka strana 110: Robert Lattacher strana 123: Milina Zimková strana 129 – 133: Hans Rudolf Giger ilustračné foto: shutterstock Vydavateľ: SOFIAN, s. r. o. Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058 Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o. Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 E-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk Tlač K&M, a. s. Rumana 7, 031 80 Liptovský Mikuláš Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe. Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2017 Celoročné predplatné: 33,60 € Polročné predplatné: 16,80 € (vrátane poštovného)

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk/predplatne

JE NÁS STÁLE VIAC PRIPADÁ LIETANIE AKO NEMOC

INŠPIROVANÍ PROTAGONISTAMI POZITIVITY SA VŠAK DOKÁŽEME POVZNIESŤ

JURAJ SARVAŠ

Telefonické objednávky: 0915 895 328 v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h

herec, scenárista, režisér a vysokoškolský pedagóg

KUSOVÉ PREDPLATNÉ Decembrové číslo si môžete objednávať do 20. novembra 2016 na www.zemavek.sk. Cena je 3,30 €/kus vrátane poštovného.

etnológ, kultúrny antropológ a spisovateľ

ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 2. 12. 2016

spevák skupiny Zóna A

MNISLAV ATAPANA ZELENÝ PETER MICHALICA

husľový virtuóz a vysokoškolský pedagóg

PETER (KOŇÝK) SCHREDL FILIP RÁZGA

SPOLUPRÁCU S MARTINUS

SME ZRUŠILI Vzhľadom na to, že ste zmazali stovky čitateľských recenzií pod našimi knihami, rovnako tak, ako ste zrušili možnosť diskusií, rušíme v mene vydavateľstva SOFIAN akúkoľvek obchodnú spoluprácu s kníhkupectvom MARTINUS. Dôvodom je porušovanie fundamentálnych princípov demokracie – slobody slova a prejavu. Navyše sú vaše tvrdenia o kritickom myslení neuveriteľnou kognitívnou disonanciou a pokrytectvom. Kritické myslenie totiž vzniká práve tam, kde sa stretávajú rôzne, často úplne rozdielne názory. Vy tento princíp ignorujete a spoločnosť zaťahujete do štruktúr totalitného myslenia jedného názoru, jednej strany a doktríny. Z tohto dôvodu vás vyzývame, aby ste s neodkladnou platnosťou stiahli všetky tituly vydavateľstva SOFIAN z predaja a z vašich web stránok. My vám vo vašom biznise odmietame asistovať, rovnako ako odmietame deliť sa s vami o profit z hodnôt, ktoré sú pre nás viac než akékoľvek peniaze.

vedecký pracovník Ústavu polymerov SAV

DAVID ICKE

Verejný hovorca a autor svetoznámych bestsellerov

MICHAL KRAVČÍK

vodohospodár, predseda združenia Ľudia a voda

JÁN ŠLINSKÝ

Ekologický roľník, vynálezca systému Agrokruh a víťaz ocenenia PROMETHEUS 2014

JOZEF RÁŽ

slovenský hudobník a spevák

MARIÁN KUFFA

rímskokatolícky kňaz

IBRAHIM MAIGA

spevák a herec

MILKA ZIMKOVÁ

herečka a spisovateľka

SUVERENO

predstaviteľ uvedomelého hip hopu, textár a cestovateľ

JÁN HNÍZDIL

český lekár, terapeut a odborník na psychosomatiku

JÁN LAKOTA

onkológ a vedecký pracovník Ústavu experimentálnej onkológie SAV a Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave

GUSTAV MURÍN

dlhoročný člen PEN International, celosvetovej spisovateľskej organizácie brániacej univerzálne ľudské právo na slobodu slova

OSKAR RÓZSA

hudobník a producent

KAROL POLÁK

športový komentátor

MACACO TAMERICE

Prezidentka GEN-Europe (Global Ecovillage Network)

YISROEL DOVID WEISS

newyorkský rabín

EVA KRISTÍNOVÁ

herečka, bývalá členka Činohry Slovenského národného divadla

ADELA BANÁŠOVÁ

moderátorka, držiteľka ocenenia Absolútny OTO

PETER STANĚK

ekonóm a prognostik Ekonomického ústavu SAV

HÖRÐUR TORFASON

svetoznámy protagonista islandskej revolúcie

Vyznávam štúrovské heslo: „Dali sme sa do služieb ducha, a preto musíme prejsť cestu života tŕnistú. Juraj Sarvaš herec, scenárista, režisér a vysokoškolský pedagóg