Zem&Vek December 2016 by Zem & Vek

VĎA

ĽOM ITE

PREDPLAT KA

REKLA MY

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK DECEMBER 2016

CENA PRI PREDPLATNOM

2,80 €

CENA 3,30 €

www.zemavek.sk

VATIKÁN A ZNESVÄTENIE

KRESŤANSTVA • AMERIČANIA PRECITLI Z APATIE A ZVOLILI TRUMPA • HRIEŠNICI NA PETROVOM STOLCI • ČAJ S DAVIDOM ICKEOM • SVEDECTVÁ O ŠTEFÁNIKOVEJ SMRTI • MEDIÁLNY MASKOT DALAJLÁMA

AK SA VYMANÍME Z KATASTROF

OD 6. 12. 2016 V PANTA RHEI A VŠETKÝCH DOBRÝCH KNIHKUPECTVÁCH.

SVETOVLÁDA SIONIZMU NOVÝ SVETOVÝ PORIADOK GLOBÁLNY POLICAJNÝ ŠTÁT SVETOFAŠIZMUS DEPOPULÁCIA BABYLONSKÉ SATANISTICKÉ DYNASTIE SATURNSKÁ KABALISTICKÁ HYPNÓZA PENIAZE AKO INFEKCIA ĽUDSTVA DEVASTÁCIA HODNÔT A AUTORÍT ZNESVÄTENIE KRESŤANSTVA ELITNÝ OKULTIZMUS EKONOMIKA ŠAKALOV PROTOKOLY SIONSKÝCH MUDRCOV DIKTATÚRA POLITICKÝCH STRÁN TOTALITA KORPORÁCIÍ MEDIÁLNA PROPAGANDA

CENA: 9,95 €

POSTAVÍME ARCHU NÁDEJE

KOMUNITA AKO OBDAROVÁVANIE SEBESTAČNOSŤ NA VŠETKÝCH ÚROVNIACH SOCIOKRACIA NAMIESTO DEMOKRACIE MATKA PRÍRODA AKO UČEBNICA ŽIVOTA KOMPLEMENTÁRNE A DOPLNKOVÉ MENY SVET BEZ PEŇAZÍ JE SVET BEZ UTRPENIA GURU NOVEJ SPOLOČNOSTI JE NOVÁ ÚSTAVA BYTOSTI, RASTLINY A NIRVÁNA DETSTVO JE TVORIVÁ HRA - NIE VÄZENIE ŠKÔL UMENIE, FILOZOFIA A KALOKAGATIA ŽIVOT BEZ MÉDIÍ, BÁNK A POLITIKOV ZÁCHRANNÝ SYSTÉM INTEGROVANÝCH KOMUNÍT CTNOSTNÝMI NÁS NEROBÍ MAJETOK ALE ROZDÁVANIE VEDOMIE JE JEDINÁ REALITA KEĎ JA NAHRADÍ MY KONTEMPLÁCIA NA JAHODOVÝCH LISTOCH „Dnešná epocha vo svojej maskovanej, obludnej a tyranskej zvrátenosti prináša aj nebývalý prístup k univerzálnemu Vedomiu. Tisícročia, počas ktorých ľudská rasa upadala do nevedomia v zajatí kolosálneho väzenia s neviditeľnými mrežami sa dnes vyjavujú ako veľkoformátová holografická show. Môžeme sa pozerať, premýšľať a všetky obrazy vnímať ako úžasnú panorámu nášho bytia a osudov. Všetkých tých, ktorí sa z toho poučili a nie je im ľahostajný zajtrajšok, povzbudzuje Tibor Eliot Rostas k tomu, aby sa s láskou a oddanou úprimnosťou v srdciach chopili historickej príležitosti. Aby vo svojich mysliach a životoch začali stavať Archu, ktorá bude vo svete po kolapse nádejou a bezpečným domovom toho najšľachetnejšieho, čo v nás ešte stále prebýva.“ David Icke

Predplatiteľom knihu zasielame s podpisom autora a poštovným zadarmo. Knihu si môžete objednať na: www.zemavek.sk/archa alebo na linke zákazníckeho servisu: 0915 895 328

PREDNÁŠKY S AUTOGRAMIÁDAMI 7.12. 8.12. 9.12. 12.12. 13.12. 14.12. 15.12.

19:00h 19:00h 19:00h 19:00h 19:00h 16:00h 18:00h

BRATISLAVA TRNAVA TOPOĽČANY BANSKÁ BYSTRICA KOŠICE PREŠOV NOVÁ DUBNICA

Cafe La Fenice Hotel PHOENIX Reštaurácia Gemini Slobodný vysielač AULA Spoločenské centrum Knižnica P. O. Hviezdoslava Mestská knižnica

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > DECEMBER 2016

DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU

KATAKOMBY / 8

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ZO SVETA A Z DOMOVA

IDYLKE V SPOLOČNEJ EURÓPE PRESTALI VERIŤ AJ BULHARI A MOLDAVČANIA / 12 ZO SVETA / 14 SLOVENSKO VYVÍJA VOČI RUSKU NEPRIATEĽSKÉ AKTIVITY / 16 Z DOMOVA / 16 AMERIČANIA PRECITLI Z APATIE A ZVOLILI TRUMPA / 18 HOLLANDE OBVINENÝ ZA POŠKODENIE FRANCÚZSKYCH ZÁUJMOV / 22 JESENNÁ EPIDÉMIA NOVÝCH POLITICKÝCH PROJEKTOV / 26

ORBIS PICTUS

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 64

EKONOMIKA

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

NARASTANIE ROZDIELOV MEDZI BOHATÝMI A CHUDOBNÝMI V USA / 28

KORUNNÍ SVEDKOVIA

VÝROKY ZASVÄTENÝCH

WINSTON CHURCHILL / 29

SATIRA

RENDEZ-VOUS

ČAJ S DAVIDOM ICKEOM / 72

PREČO AMERIKANOFILOM HRABE? / 31

DÉJÀ VU

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

NAŠA HISTÓRIA

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

VZNIK A ZROD PÍSMA / 96

PROPAGANDA

TECHNIKY MANIPULÁCIE

ÚVOD / 32 NAPOMÁHA VATIKÁN NOVÉMU SVETOVÉMU PORIADKU? / 34 SLOBODOMURÁRSKA INFILTRÁCIA / 38 EKUMENIZMUS NIČÍ VIERU / 43 SIS V OSÍDLACH POHLAVÁROV RÍMSKOKATOLÍCKEJ CIRKVI / 46 KEĎ JE KLÉRUS PREPOJENÝ SO ŠTÁTNOU MOCOU / 52 ÉRA VEĽKÝCH KRESŤANSKÝCH MYSTIKOV / 54 HRIEŠNICI NA PETROVOM STOLCI / 58

AKO TO VIDÍME MY / 30

SVEDECTVÁ O ŠTEFÁNIKOVEJ SMRTI / 92

STRETNUTIE S ČLOVEKOM

TÉMA MESIACA

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

BEZ MASKY

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

NEZNÁMI HRDINOVIA

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

NÁHLA RAKOVINA FÍNSKEJ VIZIONÁRKY / 104

MYSTICKÉ MIESTA

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

SOLÁRNA SVÄTYŇA NEWGRANGE – ÍRSKO / 106

VEDA A TECHNIKA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

KÚPOU V MARTINUSE PODPORÍTE NÁSTUP TOTALITY / 90

MICHAEL KOCÁB / 100

MOC JE NEPRIATEĽOM NOVÝCH MYŠLIENOK / 110

ALTERNATIVE VITA

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

JEDEN DEŇ

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

VÝZNAM TOHO „ZLÉHO“ / 112

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

(P)OTRAVINY / 119 FAREBNÉ A RIZIKOVÉ / 120 BEZ VLASOV A V DEPRESII / 121

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM JEDEN DEŇ S „KOVOTVORCOM“ / 124

ZDRAVIE

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

POVINNÉ OČKOVANIE — NEZAMIEŇAME SI ÚČEL S PROSTRIEDKOM? / 114 PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 117 MANNA / 118

ZIMKOMRIAVKY

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

KYTKA SEM, KYTKA TAM / 126

MÚZY

ZEM & VEK ODPORÚČA

KNIHY / 128, FILM / 129 HUDBA / 130, HRY / 131 KULTÚRNA UDALOSŤ / 132 JASON DECAIRES TAYLOR / 133

OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY

BUK AKO ZDROJ SILY A JASNEJ MYSLE / 122

MANDRAGORA

MEDIÁLNY MASKOT DALAJLÁMA A TEMNÁ MINULOSŤ TIBETU / 138

Založili sme transparentný účet, na ktorý sme vložili čiastku 3000 €. Ambíciou FONDU SOFIAN je vďaka transparentne vyzbieraným prostriedkom vybudovať dlhodobú komunikačnú a vzdelávaciu platformu, kde budeme organizátormi prednášok, kurzov a seminárov mnohých významných osobností. Vklady nebudú použité skôr, ako oznámime presné termíny prvých prednášok na rok 2017. Prosíme, posielajte ich na transparentný účet FOND SOFIAN, kde budú všetky informácie o vkladoch verejne dostupné:

HERBÁR

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

FOND SOFIAN zastrešujúci Fórum Slobodného myslenia sme vytvorili ako reakciu na priame zapojenie mnohých mimovládnych organizácií do ovplyvňovania politiky a verejného života, s cieľom rozvrátiť slobodu, poriadok a mier.

PAVUČINA

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

MONIKA TÓDOVÁ / 144

Vaše finančné príspevky, prosíme, zasielajte na transparentný účet FOND SOFIAN, kde budú všetky informácie o vkladoch verejne dostupné:

IBAN: SK87 0900 0000 0051 1928 5181 WEB: http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5119285181 Viac informácií je k dispozícii na linke zákazníckeho servisu: 0915 895 328

KLUBOVÁ KARTA ZEM&VEK VŠETKÝM, KTORÍ SI DO 31. 12. 2016 PREDPLATIA MESAČNÍK ZEM&VEK, POŠLEME UŽ V JANUÁROVOM ČÍSLE KLUBOVÚ KARTU. TÁTO KARTA VÁM BUDE SLÚŽIŤ NA UPLATNENIE ZLIAV VO VYBRANÝCH PREDAJNIACH ALEBO NA PODUJATIACH, S KTORÝMI BUDEME MAŤ NA ROK 2017 UZAVRETÚ DOHODU. ZOZNAM TAKÝCHTO PARTNEROV BUDEME PRIEBEŽNE DOPĹŇAŤ A PRVÝKRÁT HO ZVEREJNÍME V JANUÁROVOM ČÍSLE. ŽELÁME VÁM VŠETKÝM ŠŤASTNÉ A VESELÉ VIANOCE, VEĽA ENERGIE, SÍL A ZDRAVIA DO NOVÉHO ROKU.

BEZ PREDPLATITEĽOV

ZANIKNEME SME JEDINÉ SKUTOČNE NEZÁVISLÉ TLAČENÉ MÉDIUM, KTORÉ NEMÁ ŽIADNU REKLAMU, A TEDA ANI ŽIADNY INÝ PRÍJEM OKREM PRÍJMU Z PREDPLATNÉHO. DISTRIBÚCIA PREDPLATITEĽOM JE OVEĽA MENEJ FINANČNE NÁKLADNÁ AKO DISTRIBÚCIA DO STÁNKOV ČI HYPERMARKETOV, A PRETO SA NÁM DARÍ PREŽIŤ. BEZ NAŠICH 7000 PREDPLATITEĽOV BY SME UŽ OD ZAČIATKU ČASOPIS NEMOHLI DODÁVAŤ ANI DO SIETE NOVINOVÝCH STÁNKOV. PROSÍME ZVÁŽTE MOŽNOSŤ DOSTÁVAŤ ČASOPIS V PREDSTIHU A ZA NIŽŠIU CENU – PREDPLAŤTE SI NÁS. VOPRED ĎAKUJEME ZA VAŠE ROZHODNUTIE

CENA PRE PREDPLATITEĽOV NA ROK 2017 OSTÁVA

CENA V PREDAJNEJ SIETI NA ROK 2017

2,80 €

3,50 €

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

ESEJE NA JEDNU FAJKU > DYMOVÉ SIGNÁLY

Tibor Eliot Rostas

KATAKOMBY SÚ ĽUDIA, KTORÍ SA ZÁSADNE ZDRŽUJÚ ZA KULISAMI SVETOVÉHO DIANIA. PRETO EXISTUJÚ DVE VERZIE HISTÓRIE: PRVÁ JE URČENÁ VEREJNOSTI, SFALŠOVANÁ AD USUM DELPHINI (CENZUROVANÁ, VHODNÁ DO UČEBNÍC DEJEPISU), A DRUHÁ TAJNÁ, V KTOREJ SÚ ZAZNAMENANÉ SKUTOČNÉ PRÍČINY HISTORICKÝCH UDALOSTÍ – HANEBNÉ PRÍBEHY. HONORÉ DE BALZAC 8

časoch raného kresťanstva zohrávali mimoriadnu úlohu podzemné tunely dlhé niekoľko desiatok kilometrov. V nich pochovávali a uctievali obete prenasledovania. Život tam hore sa niesol v úplne inom duchu. Radovánky patricijov obklopených prepychom, zábavou, zhýralosťou pod panteónom bohov boli podobné radovánkam dnešnej elity, ale aj obrovských más utekajúcich pred sebou samými k plytkým potešeniam a zdanlivej bezstarostnosti. Naša epocha však stále viac pripomína rímsku Via Appia s ukrižovanými na výstrahu a hodnými úcty hlboko pod jej povrchom – v katakombách. Epocha, v ktorej žijeme, je absolútne výnimočná. Výnimočná minimálne v tom, že miera, akou sa odhalila opona s presvitajúcimi silami a mocnosťami v pozadí, je v nami známej histórii nebývalá. Rovnako nebývalé je aj množstvo ľudí, ktorí si stále jasnejšie a celistvejšie uvedomujú obrovský rozsah a prepojenie tejto neviditeľnej moci s takisto nebývalou koncentráciou vplyvu a kapitálu v rukách. Vieme už celkom exaktne pomenovať mnohých exponen-

tov globalistickej fašistickej agendy. Ak vravíme o rodových klanoch Rothschildovcov či Rockefellerovcov, sme veľmi blízko riadiaceho centra svetového organizovaného zločinu. Ten po sieti infikoval všetky roviny a odvetvia spoločenského života a civilizáciu planéty Zem priviedol až na prah armagedonu. Zavedenie najmasívnejšej totality dejín sa môže podariť len vtedy, ak bude naším želaním. Mnohé z toho, čo dnes pokladáme za demokratické vymoženosti slobodného sveta západnej civilizácie, postupne prechádza do privátneho priestoru nadnárodných zločineckých syndikátov, kartelov a korporácií. Mnohé z toho, čo dnes pokladáme za dostupné a zdanlivo nemenné, bude už čoskoro zakázané a pod prísnou kontrolou. Z tohto dôvodu sa už teraz treba veľmi racionálne a dôsledne pripravovať na prechod do ilegality. Každá doba vynucujúca si nespravodlivé zaobchádzanie s obyvateľstvom má svojich statočných mužov a ženy v podzemí. Sú pripravení niesť osobnú zodpovednosť za ochranu pochodne ideálov cti, pravdy a spravodlivosti. V tomto prítmí sa skrývali počestní

nasledovníci Kristových evanjelií pred zúrivými Rimanmi, bojovníci proti totalitnému útlaku fašistického pekla, ako aj boľševických gulagov. Už dnes sa musíme naučiť formovať štruktúry a bunky odboja – nie však zlovestného a násilného odboja, ale odboja, ktorý stojí hrdo pred pásmi vojnovej mašinérie. Bez masových protestov, ktoré stráži systém s naprogramovanými robotmi-policajtmi. Bez násilných a krvavých revolúcií, ktoré systém využije na ešte brutálnejší útlak. Ak si uvedomíme, že naše životy a svet, v ktorom žijeme, je kolosálna projekcia s opakujúcimi sa scenármi, sme na ceste k vyslobodeniu. Ak si uvedomíme, že sme vo vnútri klietky, z ktorej sa však dostávame do ďalšej, väčšej klietky, a z nej zas a znovu do klietok stále ozrutnejších, prestanú nám mreže stáť v ceste. Vstupujeme do epochy totality, aká nemala v histórii obdobu. Totality, ktorá spojila boľševickú a fašistickú diktatúru do jedného homogénneho nástroja planetárneho poddanstva. Koncentráciu bohatstva do rúk zopár vyvolených, akú svet ešte nikdy predtým nezažil. Túto koncentráciu umožňuje systém, v ktorom sú životnou miazgou peniaze a úroky. Túto koncentráciu obhajujú politici a médiá. Stále zúfalejšie, deň za dňom, viac a viac na smiech. Málokto tuší, že cisárove nové šaty už zočila drvivá väčšina populácie. Z prieskumu verejnej mienky Harrisovho inštitútu vyplýva, že už v roku 1997 dôverovalo televíznym správam iba 18 % a tlači len 12 % americkej verejnosti. Ľudia však ešte stále dôverujú peniazom. Jeden z najvýznamnejších ekonómov súčasnosti Bernard Lietaer uviedol, že „všetci sme väzňami rovnakej hry s peniazmi“. Sú to práve peniaze ako najhrôzostrašnejšia infekcia ľudstva. V cyklických obmenách časovej slučky sú to opäť a opäť peniaze, ktoré ľudí motivujú k tým najohavnejším skutkom. A tak svet už neriadia rozhodnutia ľudí a národov, ale rozhodnutia najväčších a najbohatších korporácií. William Greider v štatistike uvádza, že päťsto najväčších korporácií sveta vyrába a predáva sedemkrát viac tovaru a služieb ako pred dvadsiatimi rokmi, ale s oveľa nižším počtom zamestnancov. Medzinárodná federácia kovospracujúcich podnikov v Ženeve prognózuje, že „do

30 rokov bude treba na vyprodukovanie všetkého tovaru uspokojujúceho celkový dopyt len dve percentá terajšej pracovnej sily“. Otázkou teda ostáva, čo bude robiť tých zvyšných 98 percent? Aj vám napadá odpoveď na tému depopulácia? To ste potom asi čítali o obrovských megalitoch v americkom štáte Georgia. Tam je vytesaná do kameňa prvá podmienka prosperity budúcnosti: udržať ľudstvo pod hranicou 500 miliónov obyvateľov obslužnej masy. Zlý žart? Nie. Krutá realita blízka mysleniu eugeniky spoločností ako Comitee 300, CFR, Bilderberg alebo Rímskeho klubu. Ian Angell, profesor informačných systémov na Londýnskej ekonomickej škole, pre denník Independent napísal: „Hlavným problémom budúcnosti bude prebytok nepotrebných ľudí, ktorí budú pre korporácie bezvýznamní a nepotrební, a preto budú nevzdelaní, neškolení, starnúci a rozhnevaní. Vstupujeme do veku beznádeje, zlosti a hnevu. Svet už patrí globálnej korporácii. Národný štát je teraz beznádejne chorý.“ Peter Montague z Nadácie environmentálneho výskumu (Enviromental Research Foundation) v Annapolise v štáte Maryland uvádza: „Korporácie do veľkej miery určujú všetky zásady moderného života, práve tak ako cirkev v stredoveku. Malé elity vo vedení korporácií určujú, čo väčšina z nás bude čítať, čo uvidíme v divadlách a v televízii, aké témy budú povolené vo verejnej diskusii, aké idey budú deti vstrebávať vo svojich triedach, ako sa budú pestovať, spracovávať a predávať naše potraviny, akými technológiami a z akých surovín sa budú vyrábať spotrebiteľské produkty, či budeme mať široko prístupnú zdravotnú starostlivosť, ako bude definovaná, organizovaná a odmeňovaná práca, aké formy energie budeme mať k dispozícii, koľko toxickej kontaminácie bude vo vzduchu, vo vode, v pôde a v potravinách, kto bude mať dosť peňazí na to, aby mohol viesť volebnú kampaň, a kto nie.“ Často zaznievajú zámerne naivné otázky v zmysle: ako by mohlo niekoľko ultraelitných rodových klanov ovládať sedem miliárd ľudí? Odpoveď vôbec nie je zložitá. Podstata ľudskej etológie je v kmeňovej stádovitosti a vrodenej podriadenosti princípom hierarchie, kde sa drvivá väčšina spolieha na rozhodnutia vodcu svorky.

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

Takisto treba brať do úvahy, že malá a uzavretá elita s jasnou predstavou, vedomosťami a skúsenosťami sa dokáže veľmi efektívne zomknúť v procese prevzatia moci a kontroly. Táto skupina rodových klanov neprojektuje svoje vízie v takom obmedzenom priestore ako masy pod nimi. Nie. Plánuje veľmi obozretne na generácie a generácie vopred. Sú to stáročia, nie konce splácania hypoték, ktoré definujú ich perspektívu – na rozdiel od perspektívy čoraz viac zadlžených más. Procesy riadenia, centralizácie a globalizácie, identické s konfiguráciou riadenia nadnárodných korporácií sú presne také, ako ich zadefinoval Adam Weishaupt ešte v 18. storočí. Tento významný exponent s jezuitskými koreňmi, člen tajného bavorského rádu, pre ktorý sa neskôr vžilo označenie ilumináti, vo svojom koncepte pyramidálne usporiadanej spoločnosti predurčil formu budúcnosti. Vláda Karla Theodora v roku 1784 rád zakázala a od toho momentu sa stáva súčasťou neviditeľnej ilegálnej moci. Tá je vo všetkých aspektoch identická s Weishauptovou konštrukciou centralizácie. V každom z odborov, v každej spoločenskej vrstve a úrovni, v každej profesii a odvetví je základnou podmienkou, aby ľudia na vrchole boli z tých istých kruhov ako elita na vrchole. Minimálne musia byť mimoriadne lojálni. Ak si tento koncept prenesieme do súčasnosti, vidíme, že táto sieť perfektne funguje. Na vrcholových pozíciách svetového bankovníctva, biznisu, vojensko-priemyselného komplexu, OSN, WHO, mediálnej propagandy, politiky, vzdelávania, náboženstiev, spravodajských služieb či organizovaného zločinu je dnes úzka a prepojená skupina medzinárodného sionizmu. V tejto tematike je nevyhnutné rozlišovať medzi svetovým židovstvom, judaizmom a sionizmom. Sionizmus je jedným z najhrôzostrašnejších politických konceptov, ktorý spopularizoval Theodor Herzl. Koncept na báze rasovej, nacionalistickej a náboženskej výlučnosti s nárokmi na vlastný štát predstavil barónovi Albertovi Rothshildovi, no nepochodil. Spočiatku sa o Palestíne vôbec nehovorilo, do úvahy vtedy pripadala Uganda, Argentína, Sinajský polostrov či Cyprus. Až neskôr Edmond Rothschild pochopil, že postupným skupovaním pôdy v Pa-

ESEJE NA JEDNU FAJKU > DYMOVÉ SIGNÁLY

lestíne a následnou imigráciou židov z Európy môže postaviť svoje vlastné impérium. Na tomto území bude sústreďovať všetku svoju politickú a ekonomickú moc. Neskôr sa vďaka izraelskej loby a infiltrácii na kľúčové pozície v americkom establishmente pridružila aj moc vojenská s jadrovými hlavicami sústredenými v Dimone v oblasti Negevskej púšte. Svetoznámy vojenský historik z Izraela Martin Levi van Creveld publikoval jednu z nezabudnuteľných charakteristík sionizmu v plnej miere: „Máme niekoľko stoviek atómových hlavíc a rakiet a môžeme ich odpáliť na ciele vo všetkých smeroch, možno dokonca na Rím. Väčšina európskych metropol je cieľom nášho letectva. Máme schopnosť vziať si svet so sebou. A môžem vás uistiť, že k tomu dôjde skôr, než padne Izrael.“ Niet divu, že podľa prieskumov verejnej mienky zorganizovaných Európskou komisiou sú najväčšou hrozbou pre svet predovšetkým Izrael a USA. Podľa Taylor Nelson Sofres/EOS Gallup Europe je o tom presvedčených až 59 percent Európanov, a tieto percentá stále narastajú. Opäť treba veľmi dôsledne zdôrazniť – sionizmus nie je židovstvo. Naopak. Sionizmus zavliekol európskych židov do koncentračných táborov a spôsobil im mnohé z hrôzostrašných utrpení. Krvavé, terorom posvätené základné kamene Štátu Izrael absolútne odmieta obrovská časť svetového židovstva. Rovnako treba zdôrazniť, že dnes sú Spojené štáty zámerne démonizované v duchu „zlí Američania“. Toto je ďalšia z ohavných skratiek generalizujúcich problém. Existuje nespočetné množstvo dôkazov a prehlásení vrcholových politikov USA, ktorí už desiatky rokov dozadu varovali krajinu a svet pred nástupom totality Nového svetového poriadku. Jedným z nich bol aj Jesse James, predseda senátneho výboru pre zahraničné vzťahy. Už vo svojom prejave 15. decembra 1987 apeluje na prezidenta a Senát: „Táto kampaň proti americkému ľudu – proti tradičným hodnotám americkej kultúry, je systematická psychologická vojna riadená širokou škálou záujmov zahŕňajúcich nielen východný establishment, ale aj radikálnu ľavicu. V tejto skupine nájdeme ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo obchodu, finančné bankové centrá

a nadnárodné korporácie, médiá, vzdelávacie zariadenia a zábavný priemysel. Pán prezident, starostlivé skúmanie toho, čo sa deje v zákulisí, ukazuje, že všetky tieto záujmy pracujú v zhode s majstrami Kremľa s cieľom vytvoriť to, čo niektorí nazývajú Nový svetový poriadok. Súkromné organizácie ako Rada pre zahraničné vzťahy (CFR), Kráľovský inštitút pre medzinárodné záležitosti, Trilaterálna komisia, Dartmouthská konferencia Aspenského inštitútu pre humanitné štúdie, Atlantický inštitút a Bilderberg Group slúžia na šírenie a koordináciu plánov pre tento takzvaný Nový svetový poriadok s najvýkonnejšími podnikateľskými, finančnými, akademickými a úradnými kruhmi. Hlavným nástrojom tejto kontroly nad americkou ekonomikou a peniazmi je Federálny rezervný systém (FED). Politika priemyselných odvetví, predovšetkým nadnárodných korporácií, je ovplyvnená centrálnymi bankami prostredníctvom dlhového financovania. Každý, kto pozná americkú históriu, a to najmä americkú ekonomickú históriu, si nemôže nevšimnúť kontrolu nad ministerstvom zahraničných vecí a ústrednej spravodajskej služby, ktorú vykonáva Wall Street. Je to sionizmus, ktorý infikoval vrcholové pozície štátu. Ten sa prijatím dohody o FED, navrhnutej sionistami, v roku 1913 definitívne rozlúčil so svojou suverenitou. Od tohto roku sa Spojené štáty stávajú rukojemníkmi finančnej mafie, ktorá postupne prevzala kontrolu nad všetkými oblasťami života. Nuž, a tak sa stalo, že o storočie neskôr sú Spojené štáty s deficitom 20 biliónov dolárov najzadlženejšou krajinou sveta. Na druhom mieste je v roku 2016 Veľká Británia s dlhom 9,6 bilióna dolárov. Práve USA a UK nám pohlavári globalistickej doktríny s mediálnou mašinériou ešte stále predstavujú ako najsilnejšie ekonomiky sveta. Skutočnosťou je však riadená deštrukcia a totálny kolaps. Súčasná celosvetová ekonomika a globalizmus sa zmietajú v kŕči, hoci

pravdou je, že tento kŕč sami predpokladali a spôsobili. Hovoriť a písať o zoskupeniach mocných v prísne utajovaných skupinách s pyramidálnou hierarchiou bolo ešte donedávna absolútnym tabu. Dnes sa už o skupine Bilderberg hovorí ako o samozrejmosti. Bude to tým, že Bilderberg zasadá až potom, keď sú plány v CFR a Comitee 300 pripravené. Zoskupenia sú elitnými klubmi najbohatších ľudí sveta a pokrvných kráľovských dynastií pochádzajúcich najmä z čiernej šľachty (aristocracia nera, nobleza negra). Za svoj cieľ pokladajú udržanie svojho vplyvu trvajúceho tisícročia a zriadenie celosvetovej vlády kontrolujúcej Zem. Jedným z významných dôstojníkov britskej tajnej služby MI6 je Dr. John Coleman. Odhaľuje celú obriu pavučinu elitárskych zoskupení. Skrytú moc charakterizuje takto: „Celosvetová vláda a jednotný menový systém pod panstvom nikým nevolených členov dedičnej oligarchie, regrutujúcich sa výhradne z vlastných radov, dnes už takmer úplne existuje vo forme karikatúry feudálneho systému stredoveku. V tejto svetovej jednote bude počet obyvateľstva zredukovaný až na jednu miliardu obmedzovaním počtu povolených detí, chorobami, vojnami a hladomormi. Ostávajúci obyvatelia v jasne definovaných oblastiach ostanú ako úplne bezprávne služobníctvo vládnucej triedy. Nebude žiadna stredná trieda, iba páni a otroci. Všetky zákony budú po celom svete jednotné v právnom systéme svetových súdnych dvorov, opierajúcich sa o svetové policajné sily a svetovú armádu. Ďalej už nebudú existovať žiadne hranice. Tí, ktorí budú celosvetovej vláde slúžiť a bezvýhradne ju poslúchať, budú odmeňovaní životnými potrebami. Naopak, tí, ktorí sa jej postavia na odpor, budú proste odsúdení na smrť hladom, prehlásení za vyvrheľov mimo zákona, každý bude mať právo beztrestne ich zabiť. Vlastníctvo zbraní všetkého druhu, a zvlášť strelných, bude prísne zakázané.“

Týmito a mnohými ďalšími témami sa zaoberá nový knižný titul ARCHA od Tibora Eliota Rostasa. Vychádza v decembri 2016.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

IDYLKE V SPOLOČNEJ EURÓPE PRESTALI VERIŤ

AJ BULHARI A MOLDAVČANIA

TRHLINA, KTORÚ GLOBALISTICKÉMU PROJEKTU EURÓPSKEHO SUPERŠTÁTU SPÔSOBILO JÚNOVÉ ROZHODNUTIE BRITSKÝCH VOLIČOV UKONČIŤ ČLENSTVO V EÚ, SA ROZTVÁRA. V POLOVICI NOVEMBRA SA O TO PRIČINILO VÄČŠINOVÉ ROZHODNUTIE VOLIČOV V DVOCH KRAJINÁCH LEŽIACICH NA JUHOVÝCHODNEJ PERIFÉRII EURÓPSKEJ ÚNIE: V BULHARSKU A MOLDAVSKU. PRVÁ VSTÚPILA DO EÚ PRED DEVIATIMI ROKMI. DRUHÁ UZAVRELA PREDVLANI DOHODU O PRIDRUŽENÍ, ČÍM SA DOSTALA DO PLNEJ ZÁVISLOSTI OD DIREKTÍV BRUSELSKEJ CENTRÁLY, BEZ PRÁVA O NICH SPOLUROZHODOVAŤ.

PODOBY UJARMENIA

Ani vstupom do EÚ by si Moldavsko, najchudobnejšia krajina svetadielu, hmatateľne nepomohlo. Za tristný príklad môže poslúžiť práve Bulharsko. Brusel ho sekíruje príkazmi a zákazmi spôsobujúcimi tejto čiernomorskej krajine miliardové škody. Tri príklady: Bulharská štátna energetická spoločnosť NEK zaplatí ruskému Atomstrojexportu približne 600 miliónov eur – ako odškodné za zrušený projekt dostavby atómovej elektrárne v Belene. Sofiu dohnalo k odstúpeniu od zmluvy naliehanie Bruselu a USA na obmedzenie energetickej spolupráce s Moskvou. Plnením rozkazov transatlantických pánov Bulharsko znemožnilo Rusku a Turecku rozbehnúť výstavbu plyno-

vodu South Stream, ktorý mohol napĺňať štátnu pokladňu desiatkami miliónov eur ročne v podobe tranzitných poplatkov, nehovoriac o dlhodobom zabezpečení dodávok ruského zemného plynu. V neposlednom rade doliehajú na Bulharov následky povinného dodržiavania obchodných sankcií, ktoré Brusel na príkaz Washingtonu uvalil na Rusko. Probruselský premiér Boyko Borisov priznal už v decembri 2014 ťažký dopad sankčnej vojny Západu s Ruskom na bulharský vývoz a turistický ruch. Zmluva o pridružení Moldavska k EÚ prudko znížila obchodný obrat s Ruskom, pričom moldavský vývoz – prevažne agroprodukcia – nenašiel dostatočný odbyt v EÚ. Má tam len mizivé možnosti presadiť sa v súťaži s talian-

skou, španielskou a francúzskou konkurenciou. Tri a pol miliónová krajina vtesnaná medzi Rumunsko a Ukrajinu má komplikované národnostné zloženie. Majoritné obyvateľstvo je rozpoltené v názore, či je samostatným národom, pretože moldavčina sa len zanedbateľne líši od rumunčiny a rumunská vláda netají ochotu k štátnemu zlúčeniu s malým Moldavskom. Poskytuje Moldavčanom na požiadanie rumunské občianstvo a státisíce už využili príležitosť stať sa zároveň občanmi EÚ. Nie ani tak kvôli presídleniu do chudobného Rumunska, ako kvôli práci v západnej Európe. Mocenské garnitúry v Moldavsku a Bulharsku sú z hľadiska vedenia studenej vojny Západu proti Rusku plne pod kuratelou Bruselu. Vláda v Kišineve plní navyše jeho strategické zámery vo vzťahu k svojvoľne vyhlásenej ruskojazyčnej Podnesterskej republike. Tá sa chce na základe referenda zo septembra 2006 pripojiť k Ruskej federácii. Moskva rozmiestnila v Podnestersku po uzavretí prímeria v občianskej vojne 2002 mierové zbory, ktoré neskôr západná propaganda onálepkovala ako okupačné.

MUŽI NA SPRÁVNOM MIESTE

Bulharsko a Moldavsko majú síce prozápadné vlády, no tie sa natoľko zdiskreditovali korupčnými a tunelárskymi škandálmi, že si ich nevážia doma ani v zahraničí. Z moldavskej štátnej pokladne „zmizla“ predvlani miliarda dolárov, čo predstavuje takmer šestinu HDP. Občania zatínali päste, no nepomohli si. Hnus a hnev si vybili až teraz v prezidentských voľbách. Priamych, v ktorých si mohli konečne ventilovať nahromadenú frustráciu z bezmocnosti voči systému a ohlupovaniu propagačnou mašinériou globalistov. Kandidáti systému v nich nevyhnutne pohoreli. V oboch krajinách s konečnou platnosťou síce až 13. novembra v druhom kole, no s dostatočnou prevahou, aby voľby museli byť medzinárodne uznané za právoplatné. V Bulharsku dostal nezávislý kandidát (podporovaný socialistami) Rumen Radev bezmála 60 % hlasov. Nominant moldavských socialistov Igor Dodon vyšiel zo súboja so šéfkou stredopravej Strany akcie a solidarity (PAS) Maiou Sanduovou so ziskom niečo nad 52 %.

Je bývalým ministrom hospodárstva (2006 – 2009) a môže odborne vysvetľovať výhody obnovenia hospodárskych a obchodných spojení s Ruskom a s Eurázijskou hospodárskou úniou (EAHU). Na takomto prehodení výhybky postavil svoju kampaň. Neprestával v nej zdôrazňovať, že nie je proruský, ani protieurópsky, ale promoldavský. A že ako taký nemôže byť zatvrdilo eurofilný, keď milovaná Európa nevie a nechce pomáhať, na rozdiel od Ruska, ktoré to vie i chce. Najmä teraz, keď pripravuje spolu s Čínou dlhodobé rozvojové a industrializačné programy pre obrovské priestory Eurázie. Odrážať prívlastky ako „proruský“, „proputinovský“ či prezývku „červený generál“ musí aj nastupujúci bulharský prezident. 53-ročný Rumen Radev je skutočným generálom, bývalým veliteľom vojnového letectva. Do výslužby odišiel pred niekoľkými mesiacmi v hodnosti generálmajora. Namietal proti zaťahovaniu bulharských ozbrojených síl do riskantných činností pri napínaní svalov NATO v Čiernomorí. Absolvoval vyššie vojenské vzdelanie v USA a zasadzuje sa za dialóg Západu s Ruskom, a nie za ich konfrontáciu. Chce byť národne orientovaným štátnikom. Od 22. januára, keď sa ujme prezidentského úradu, ho bude možno považovať za akúsi novodobú obdobu francúzskeho generála de Gaulla. Ten viedol ako prezident (1959 – 1969) nezávislú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a vyviedol krajinu galského kohúta z integrovaného vojenského velenia NATO.

BÚRKA EŠTE NEDOHRMELA

Netreba pochybovať o tom, že víťazstvo národne orientovaného Donalda Trumpa v USA posmelilo časť bulharského a moldavského elektorátu k odovzdaniu hlasov kandidátom, ktorí si tiež trúfli povedať NIE! diktátu nadnárodných globalistických kruhov. Tie váhajú s ráznym potrestaním odvážlivcov, aby nepobúrili voličov v bašte európskych globalistov. Tvorí ju os Nemecka s Francúzskom a tiež to v nej začína vrieť. Na budúci rok tam prebehnú parlamentné i prezidentské voľby. Rakúšania volia prezidenta – a miernym favoritom je národovecký Norbert Hofer – už 4. decembra.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

PRVÉ VÝROČIE TERORISTICKÝCH ÚTOKOV V PARÍŽI

Trinásteho novembra sa vo francúzskej metropole konala séria pietnych akcií, prezident na nich odhaľoval pamätné dosky s menami obetí teroristických útokov. Na rôznych miestach Paríža ich prišlo o život 130. K zodpovednosti sa prihlásila skupina Islamský štát. François Hollande nevystúpil na žiadnom z týchto spomienkových podujatí s prejavom. Podľa správ tlačových agentúr, na želanie organizátorov i rodinných príslušníkov pozostalých. V rovnaký deň premiér Manuel Valls avizoval, že výnimočný stav, ktorý vláda zaviedla pred rokom, bude v januári budúceho roku „nepochybne predĺžený“. Francúzi si na systematické okliešťovanie práv a slobôd pod zámienkou ochrany bezpečnosti štátu a občanov pred teroristami postupne zvykajú, a verejne proti tomu neprotestujú. Premiér Valls medzitým poúča občanov o zvýšenom riziku teroristických útokov páchaných jednotlivcami zradikalizovanými cez internet a sociálne siete. Pripravuje tak verejnosť na sprísnené monitorovanie a filtrovanie „nevhodného obsahu“. 15. novembra prezident Hollande na klimatickej konferencii OSN v marockom Marrákeši bez pohnutia obrvou skonštatoval, že výnimočný stav predĺžia do prezidentských volieb. 23. apríla 2017 prebehne prvé kolo a 7. mája očakávané druhé kolo. Veľkú nádej na postup do volebného finále má kandidátka národoveckého Národného Frontu Marine Le Penová. Domáce a zahraničné globalistické kruhy budú chcieť zabrániť jej možnému víťazstvu akýmkoľvek spôsobom. Opatrenia predlžovaného výnimočného stavu im v tom prekážať nebudú.

DICAPRIO SA PREPOŽIČAL NA ÚBOHÚ PROPAGANDU

Pred dvoma rokmi menoval generálny tajomník OSN Pan Ki-mun DiCapria „poslom mieru Spojených národov“ s prednostným zameraním na boj proti globálnemu otepľovaniu. Výsledkom jeho práce je aj prebiehajúca celosvetová premiéra dokumentu Je s nami koniec? (Before the Flood), ktorý DiCaprio

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

produkoval spolu s režisérom Martinom Scorsesem a Fisherom Stevensom. Celosvetová premiéra bola „zámerne načasovaná tak, aby rozprúdila debatu na tému klimatických zmien“ pred prezidentskými voľbami v USA 8. novembra tohto roku. Dokument má nehoráznu podporu hodnú zápisu do knihy rekordov. Mal svetovú premiéru na kanáloch National Geographic v 171 štátoch celého sveta v 45 jazykoch a bezplatne sa vysielal do 7. novembra. „Zmena klímy je najväčšou hrozbou pre budúcnosť našej spoločnosti a v nastávajúcich voľbách to pre voliča musí byť hlavná téma,“ tvrdí vo filme DiCaprio. Sám sa však viackrát

odvoláva na film Veľký podvod s globálnym otepľovaním (The Great Global Warming Swindle). Takže všetkým, ktorí videli propagandistickú snímku Je s nami koniec? odporúčame pozrieť si aj tento starší dokument.

KEĎ BOMBARDUJÚ „TÍ DOBRÍ” A „TÍ ZLÍ”

Vzrušujúce vyvrcholenie amerických prezidentských volieb zatlačilo prechodne do úzadia mediálnej pozornosti nemenej dôležitú drámu, ktorá prebieha vo východnom Stredomorí. Presnejšie v Sýrii a v Iraku, kde sa dve odlišné vojenské koalície pokúšajú oslobodiť dve veľkomestá. Delí ich vzdušná vzdialenosť 534 kilometrov. V prvom, severosýrskom veľkomeste Aleppo prebieha občianska vojna už vyše štyroch rokov. Západom podporované povstalecké skupiny pestrého zloženia vtedy obsadili východné štvrte a predmestia. Sýrskej armáde sa začína

v ostatných mesiacoch dariť vypudzovať ich vďaka spoločnému postupu s ruským vojenským letectvom, ako i zlepšenej koordinácii so šíitskymi milíciami podporovanými Iránom a inými spriaznenými oddielmi. Táto rusko-sýrsko-iránska koalícia likviduje čoraz účinnejšie odpor protivládnych povstalcov, za čo sa jej dostáva hrubého osočovania masmédiami hlavného prúdu. Srdcervúce vizuálne zobrazovanie následkov ruského bombardovania a pozemného napredovania sýrskej armády sprevádzajú jedovaté komentáre o bezohľadnosti a barbarstve voči civilnému obyvateľstvu. Tendenčnosť v reportážnom pokrývaní avizovaného sýrsko-ruského generálneho útoku na postavenia Američanmi cvičených a logisticky usmerňovaných povstalcov sa v nastávajúcich dňoch a týždňoch prehĺbi. 9. novembra totiž dorazil k sýrskym brehom letecký predvoj ruskej vojnovej flotily vedenej lietadlovou loďou Admirál Kuznecov, aby umožnil sýrskym vojskám zasadiť povstalcom konečný úder. V druhom, severoirackom Mosule, spustila Američanmi vedená medzinárodná koalícia v polovici októbra vojenskú ofenzívu na vytlačenie teroristov hnutia Islamský štát. Americké a iné spojenecké stíhačky a bombardéry tam čistia priestor pre napredovanie irackých vládnych jednotiek a milícií kurdských pešmergov. Rýchly postup z polovice októbra výrazne spomaľujú od začiatku novembra zoskupenia fanatických bojovníkov Islamského frontu, ktorí odmietli ustúpiť pred presilou a vyhlásili „bezbožným západným križiakom“ boj na život a na smrť. Civilných obetí bombardovania a ostreľovania nie je v Mosule menej ako v Aleppe, no kým v prvom prípade sa v reportážach relativizujú krasorečníckymi trikmi, v druhom sa vypichujú do centra pozornosti, aby dokazovali brutalitu Rusov a údajnú vražednosť Asádovho režimu voči vlastnému obyvateľstvu.

FILIPÍNSKY PREZIDENT DUTERTE ZRUŠIL DODÁVKU ZBRANÍ Z USA

Filipínsky prezident Rodrigo Duterte nariadil zrušenie dohody so Spojenými štátmi o nákupe policajných pušiek z USA. Jeho

vzťahy s Washingtonom sú napäté kvôli obvineniam z porušovania ľudských práv na Filipínach. „Nebudeme trvať na nákupe drahých zbraní zo Spojených štátov. Vždy ich môžeme získať niekde inde. Nariaďujem polícii, aby to zrušila. Nepotrebujeme ich,“ povedal Duterte vo svojom televíznom prejave. Dodal, že

na Filipínach bude hľadať iného dodávateľa pušiek, ktoré by boli lacnejšie a podľa možností „také trvanlivé a rovnako dobré, ako tie vyrobené na mieste, kde si ich objednávame teraz“. Americké ministerstvo zahraničných vecí začiatkom novembra zastavilo predaj 26 000 útočných pušiek Filipínam uprostred rastúcich obáv z porušovania ľudských práv kvôli tvrdému boju Manily proti nelegálnemu obchodu s drogami v krajine. Tento incident je posledným zo série udalostí, ktoré viedli k zvýšeniu napätia medzi Washingtonom a Manilou. Duterte reagoval zlostne na americkú kritiku jeho nekompromisnej protidrogovej politiky, pričom amerického prezidenta Baracka Obamu poslal „do pekla“ a pohrozil prerušením vzťahov medzi dlhoročnými spojencami. Počas októbrovej návštevy Číny Duterte oznámil, že chce „odluku“ od Spojených štátov. Vyzval všetkých amerických vojakov, aby v priebehu nasledujúcich dvoch rokov Filipíny opustili. Zlepšenie vzťahov Filipín s Čínou vedie k špekuláciám, že zahraničná politika Manily sa môže odkloniť od Washingtonu smerom k Pekingu. (ps, mp, sb)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

VZNIKLA ASOCIÁCIA NEZÁVISLÝCH MÉDIÍ

SLOVENSKO VYVÍJA VOČI RUSKU NEPRIATEĽSKÉ AKTIVITY

inistri obrany NATO sa 26. 10. – po vyše sto dňoch od agresívne a nervózne pôsobiaceho varšavského samitu – stretli v Bruseli, aby dohodli finálnu podobu štyroch mnohonárodných práporov, ktoré začnú v troch pobaltských krajinách (B3) a v Poľsku v zostave 4000 mužov pôsobiť od roku 2017. Poslanie týchto formácií, ku ktorým sa „v prípade nutnosti“ pripoja desaťnásobne početnejšie sily rýchlej reakcie, zdôvodnili „politikou obrany a odstrašenia“. Za signifikantný akt historického revanšizmu možno považovať skutočnosť, že prvýkrát od pádu nacistického režimu (1945) vyšle svoje ozbrojené sily na hranicu s Ruskom Nemecko. Bez toho, aby udal, kto konkrétne predstavuje pre Slovensko hrozbu či nepriateľa, oznámil minister obrany SR Peter Gajdoš plán vyslať na výcvikovú misiu do Lotyšska 150 vojakov, čo nazval „naším príspevkom v rámci V4“. Zatiaľ čo s lotyšským rezortným kolegom hovoril o logistickej podpore pre našu jednotku, s kanadským (krajina javorového listu bude práporu v Lotyšsku veliť) prebral varianty začlenenia slovenskej jednotky do programu cvičení bojového práporu. Slovensko tým začína rozvíjať aktivity, ktoré Rusko vo vzťahu k sebe vníma ako asymetrické, konfrontačné a nepriateľské. Nie je explicitne jasné, koho chcú slovenskí vojaci – žoldnieri v Pobaltí „odstrašovať“ a či sa takáto misia, aj keď je v súlade s povinnosťami členskej krajiny NATO, nedostáva do konfliktu s jej ústavou. Problém má okrem politologicko-legislatívnej aj morálnu rovinu: bojovať proti ruskému národu bolo pre Slovákov vždy čosi zvrátené, a preto každý pokus nanútiť im túto podlú úlohu sa v histórii skončil krachom. Občania, od ktorých je všetka moc v štáte odvodená, majú byť ako prví informovaní pravdivo a bez zamlčiavania „z bezpečnostných dôvodov“ o tom, čo ich čaká. Alebo sa to dozvedia až pri preberaní povolávacích rozkazov?

Predstavitelia redakcií Zem&Vek, Slobodný vysielač, Hlavné správy, Medzičas a Na palete sa stretli 12. 11. 2016 v Bratislave, aby spoločne s pristupujúcim členom Rádio SiTy a portálom nadlani.org založili Asociáciu nezávislých médií (ANM). Najzásadnejším dôvodom jej vzniku je koncentrovanie síl obhajujúcich všeobecné a nespochybniteľné práva na slobodu slova a prejavu, ktoré sú vystavené čoraz väčšiemu ohrozeniu. Asociácia nezávislých médií bude takto reprezentovať státisícové čitateľské a poslucháčske zázemie.

„určité politické gesto“. Poprel však, že by išlo o krízové rendezvous, pretože jeho atmosféra mala byť údajne „normálna a nebol dôvod, aby bola napätá“. Napätí sú však celkom iste občania SR, ktorí nikoho – ani víťaza volieb 2016 – nesplnomocnili na úplné odovzdanie slovenskej suverenity bruselským orgánom a podporu vytvárania čoraz užších väzieb medzi nimi. Ak má byť zmyslom proklamovanej jednoty toto, potom sme svedkami kontinuálne prebiehajúceho podvodu na voličoch a niet naliehavejšej a dôležitejšej úlohy, než takúto pochybnú jednotu rozbiť.

FICO NA ČELE RADY EÚ: TVÁRME SA, ŽE TO MÁ ZMYSEL

Činnosť ANM bude stáť na troch pilieroch: 1. Vyslanie signálu čitateľom a poslucháčom, že tieto médiá držia spolu a usilujú o dosiahnutie spoločného cieľa. 2. Ochrana jednotlivých členských médií a ich spolupracovníkov pred útokmi a osočovaním zo strany rôznych „aktivistov“ a mainstreamových médií. V prípade potreby Asociácia použije aj právne prostriedky. 3. Ambícia vstupovať do legislatívnych procesov a vyjadrovať sa k návrhom zákonov týkajúcich sa médií. ANM je pripravená zastrešovať aj ďalšie nezávislé médiá, ktoré sa budú stotožňovať so základnými princípmi žurnalistiky vylučujúcej systematickú propagandu.

Posledným decembrovým dňom sa skončí predsedníctvo SR v Rade EÚ. Čo doteraz – okrem diskutabilnej skúsenosti – prinieslo Slovensku a čo Európe? „Naše predsedníctvo považujeme za mimoriadne plodné a veríme, že bude vnímané ako jedno z najúspešnejších,“ podotkol premiér Robert Fico 14. 11. počas zasadnutia konferencie COSAC. Podľa neho sme napriek neľahkej situácii prevzali funkciu s odhodlaním

LAJČÁK O BRUSELI: NA NAPÄTÚ ATMOSFÉRU NEBOL DÔVOD

Rešpektovanie volebného výsledku v USA a udržanie partnerstva medzi nimi a Európskou úniou, ktorá by počas vznikania novej americkej vlády mala jasne formulovať, čo od nej očakáva. Na tomto sa podľa ministra zahraničných vecí SR 13. 11. zhodla väčšina účastníkov mimoriadneho stretnutia šéfov diplomacií v Bruseli, ktoré zvolala ich únijná šéfka Federica Mogheriniová. Pozornosti novinárov však neuniklo, že na ňom chýbali maďarský a britský minister Péter Szijjártó a Boris Johnson, ktorý ho označil za zbytočné. Miroslav Lajčák to chápe ako

šíriť pozitívnu agendu a prinášať hmatateľné výsledky pre občanov. Zároveň je však nervózny z toho, v akom stave je EÚ, ktorá sa podľa neho zamilovala sama do seba a nechce rešpektovať, že svet okolo nej sa vyvíja. Do istej miery možno chápať lojálnosť európskej myšlienke zo strany štátu, ktorý musí z titulu polročnej funkcie animátora napriek „blbej nálade“ zachovávať dekórum a do čoraz skeptickejšej celoeurópskej rozpravy vnášať optimistické podnety (a pritom sa

tváriť, že to má zmysel). Obhajovať pragmatickosť, zmysluplnosť a morálnu legitímnosť ďalšej existencie EÚ v jej doterajšej podobe a s terajším vedením na čele však predstavuje zbytočnú, vopred na fiasko odsúdenú snahu.

TRUMP AKO FAVORIT „BIELYCH NEVZDELANÝCH MUŽOV“?

Paralelne s cenzúrou sa na niektorých spravodajských weboch a sociálnych sieťach začína dobre dariť aj autocenzúre. A hoci tento fenomén neobišiel ani Slovensko, sú aj opačné prípady, keď používatelia sociálnych sietí strácajú sebakontrolu. Ako 11. 11. uviedol portál Hlavné správy, riaditeľka Odboru pre rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí na MPSVR SR Oľga Pietruchová Michalovi Havranovi, ktorý za víťaz-

stvom D. Trumpa vidí zlú sociálnu situáciu chudobných Američanov, na Facebooku oponuje: „Nemyslím si, že na realitu amerického bieleho nevzdelaného muža môžeš používať túto optiku, oni sú tí prví, čo kričia proti konceptu rovnosti príležitostí. Tam hral podľa všetkého oveľa väčšiu úlohu rasizmus a sexizmus, od Trumpa počuli nahlas to, čo si rozprávajú s kamošmi v krčmách,“ domnieva sa riaditeľka a linkom odkazuje na „dobrý článok vychádzajúci z analýz fenoménu bielej luzy“. Okrem toho, že je pre ministerský úrad nevhodné, aby jeho riadiaci pracovník zvádzal na sociálnej sieti súboj nabitý negatívnymi emóciami, kontroverznými slovami na adresu mužov bielej rasy, ba i vulgarizmami, stálo by za to zistiť, či sa agenda odboru, ktorý Pietruchová vedie, zhoduje s jej verejnou prezentáciou na sociálnej sieti. (jup, zav)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

AMERIČANIA PRECITLI Z APATIE

A ZVOLILI TRUMPA 18

ÉRA POLITICKEJ NAIVNOSTI AMERICKÝCH VOLIČOV SA SKONČILA. PRED ÔSMIMI A EŠTE I PRED ŠTYRMI ROKMI NALETELI NA JALOVÉ SĽUBY PREZIDENTSKÉHO KANDIDÁTA ZA DEMOKRATICKÚ STRANU BARACKA OBAMU, ŽE ON IM PRINESIE VYTÚŽENÚ ZMENU, KTORÁ ZLEPŠÍ ICH ŽIVOTNÝ ÚDEL A ZVRÁTI DESIVÉ BUJNENIE POLICAJNÉHO ŠTÁTU. SVOJ VOLEBNÝ SLOGAN O NÁDEJI NA ZMENU (HOPE AND CHANGE) DODRŽAL. UKÁZALO SA, ŽE PRESADZOVAL ZMENY, ALE V PROSPECH ONOHO ZNÁMEHO JEDNÉHO PERCENTA NAJPRIVILEGOVANEJŠÍCH. PODOBNE VODIL OBČANOV ZA NOS JEHO PREDCHODCA, REPUBLIKÁN GEORGE W. BUSH, A ROVNAKO TO BOLO AJ POČAS ÔSMICH ROKOV A DVOCH VOLEBNÝCH OBDOBÍ BILLA CLINTONA. ČRIEPKY TVORIACE OBRAZ PRAVDY

Predstava návratu politickej dynastie zdiskreditovaných Clintonovcov v osobe bývalej pani prezidentovej (1993 – 2001), ktorá nevynikala ako senátorka za štát New York (2001 – 2009) a zlyhávala ako šéfka americkej diplomacie (2009 – 2013) rozhorčila tzv. tichú väčšinu do takej miery, že začala vlani pozornejšie načúvať výstrednému miliardárovi z New York City, ktorý sa dovtedy preslávil ako televízny showman, starnúci playboy a veľkohubý nafúkanec. Zároveň ho obdivovala, pretože niekoľkokrát skrachoval, aby sa obratom znovu postavil na nohy, cestou nahor nahonobil stratený majetok a ešte ho i navýšil

o miliardu – dve. Predpokladalo sa o ňom, že je ako realitný podnikateľ a staviteľ prepojený na mafiu, keďže staval opulentné kasína a vyblýskané hotely v oboch metropolách hazardných hier: v Atlantic City i v Las Vegas. Mal aj vlastnú televíznu show, ktorou prenikol do amerických domácností, úspešnú modelingovú agentúru, ktorá usporadúvala súťaže krásy, a jeho ľúbostné aféry zapĺňali titulné stránky bulvárnej tlače. Až po rokoch, vlani, sa ukázalo, že najcennejšie a nadčasovo hodnotné boli jeho zriedkavé a ostré výroky odhaľujúce oligarchický systém, ktorý rozkladal Ameriku. Tie Spojené štáty, do ktorých sa prisťahovala jeho mama

narodená v Škótsku a jeho nemecký starý otec. Tú Ameriku, ktorá poskytovala pracujúcej triede po niekoľko desaťročí najvyššiu životnú úroveň na svete. Dovtedy, kým ju nezačala rozleptávať rakovina globalizácie, charakterizovaná rozsiahlym premiestňovaním priemyselných kapacít z USA do nízkonákladového zahraničia. Deindustrializácia USA pripravila o slušne platené miesta desiatky miliónov Američanov, ktorí sa dokázali zamestnať za žobrácke mzdy len v sektore služieb a prepadávali sa do postavenia tzv. pracujúcej chudoby (the working poor). Donald Trump pripadal tejto sociálnej skupine ako zhýralý pajác topiaci sa v zlate, no uznávali ho za to, ako odvážne neraz naservíroval televíznym divákom čriepky z útrob matrixu, ktorý postupne uvádza laickú verejnosť do stavu apatickej bezmocnosti. Trump ich podpichoval, provokoval, fascinoval i zabával, a to tak, aby otvárali oči, precitali zo sna a všímali si demontáž základných občianskych práv a slobôd pod zámienkou boja proti terorizmu a neskôr proti svojvoľne interpretovateľnému extrémizmu, radikalizmu, xenofóbii, islamofóbii... Trump ich nezamýšľal vzdelávať. Potreboval, ako typický megaloman, ohurovať, a to aj výrokmi, do ktorých vkladal kusy trpkej kuloárovej pravdy o bezuzdnej chamtivosti nadnárodného kapitálu, ktorému sa máli vysávanie krajín tretieho sveta a zatína upírske zuby aj do Ameriky a do vyspelého západného sveta. Zmieňoval sa i o tom, ako nadnárodný kapitál korumpuje vlády, medzinárodné inštitúcie a štátne reprezentácie, aby ich uvrhol do absolútnej poslušnosti.

NA OBRANU VLASTI

Prvou celoplošnou americkou revoltou proti establishmentu sa stalo pred piatimi rokmi hnutie Occupy Wall Street. Vykazovalo nádejné prvky solidárneho spojenia so skupinami hnutia odporu počas Arabskej jari 2011 a ňou inšpirovaných protestných akcií v Španielsku (Los Indignados) a inde v západnej Európe. Počiatočné oduševnenie hnutia Occupy Wall Street sa po roku bezduchého mudrovania rozplynulo dostratena. Do značnej miery v dôsledku odvádzajúcich techník používaných profesionálnymi aktivistami, ktorých vyškolili neziskovky a mimovládky finan-

cované nadnárodným kapitálom. Hnutie vo fáze útlmu potom už nekládlo Barackovi Obamovi pred štyrmi rokmi kacírske otázky, nestavalo ho na pranier za systematické nalievanie peňazí daňových poplatníkov špekulatívnemu veľkokapitálu. Neprinútili ho počas volebnej kampane 2012 ani k tomu, aby sa zaviazal, že prestane s budovaním totalitného štátu. Nasledovala agónia, ktorá by nevyburcovala Američanov k masovému príklonu k antisystémovému kandidátovi v prezidentských voľbách 2016, keby mocipáni vlani nerozpútali masovú migračnú inváziu do západnej Európy. Jednoduchí Američania, obzvlášť belosi, s hrôzou sledovali v reportážach nekonečné davy mladých mužov valiacich sa cez Balkán a strednú Európu do Nemecka, Británie a Škandinávie. Rozhorčil ich aj diktát globalistických sociálnych inžinierov médiám a úradom, aby nepoužívali pri informovaní o krvavých výčinoch islamských teroristov prívlastok „islamský“. Donald Trump tiež vycítil rozochvenosť svojej voličskej základne nad množením sa cenzúrnych zásahov na internete a na sociálnych sieťach. Islamský terorizmus predložil Američanom počas straníckych primárok Demokratickej a Republikánskej strany krvavú vizitku na americkej pôde. Donald Trump zdvihol ako jediný z kandidátov oboch dominantných politických mašinérií hlas za preventívne opatrenia proti hrozbe masovej invázie nedokumentovaných migrantov. Prejavil sa ako jediný z uchádzačov o vstup do Bieleho domu, ktorý podčiarkoval nevyhnutnosť zabrániť rozkladu Spojených štátov nástrojmi, aké globalistická elita používa na podrývanie národných štátov v Európe. 70-ročného bonvivána rozhýbalo tempo a rozsah civilizačnej vojny proti európskym národom, aj keď to v kampani takto otvorene nepomenoval. Nechcel odpútavať pozornosť a debaty s politickými súpermi od domáceho hospodárskeho a politického marazmu. Volebný slogan „Make America Great Again“ (Urobme Ameriku opäť veľkou), ktorý ho doviedol k víťazstvu, zarezonoval u Američanov aj preto, že v nich stimuloval túžbu zastaviť kolosálny úpadok Spojených štátov a prispieť vlastným úsilím k obnove ich tradičného hodnotového systému.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ČO DAL VOLIČOM ČIERNE NA BIELOM

Zlorečníckym hlasom, ktoré hanobili Donalda Trumpa v USA i na Slovensku ako demagóga bez konkrétneho hospodárskeho a politického programu na dosiahnutie deklarovaných patriotických mét, odporuje jeho akčný plán na prvých sto dní vo funkcii prezidenta. Nazval ho „Contract with American the Voter“ (Zmluva s americkým voličom) a publikoval ho aj na svojej webovej stránke www.donaldjtrump.com. Spôsobom zrozumiteľným radovému občanovi v ňom predstavil v niekoľkých tematických okruhoch kroky, ktoré zamýšľa okamžite podniknúť. Spravodajský server www.rukojmi.cz publikoval tento pomerne stručný dokument v českom preklade. Európanom a obzvlášť Nemcom, ktorých zaplavili od počiatku minulého roka bezmála dva milióny novoprišelcov z Ázie a Afriky, znejú niektoré body Trumpovho plánu proti masám nájazdníkov ako rajská hudba. Zaväzuje sa vyhostiť dva milióny ilegálnych migrantov, ktorí spáchali trestné činy, a zrušiť víza ich domovským krajinám, ktoré by ich odmietli prijať späť. Zruší federálne financovanie mestám, ktoré sa vyhlásili za tzv. bezpečné útočiská pre migrantov bez platných dokladov. Pozastaví tiež prisťahovalectvo z tých častí sveta, kde sa rozmohol terorizmus dovtedy, kým sa nezabezpečí systém dôkladného preverovania žiadateľov o vstup do USA. Impozantné sú jeho zámery reindustrializácie Spojených štátov a rozsiahlej obnovy infraštruktúr. Bezmedznej globalizácii chce okrem iného čeliť odstúpením od obchodnej Dohody o Transpacifickom partnerstve (TPP) a prehodnotením podmienok Severoamerickej dohody o voľnom obchode známej pod skratkou NAFTA. O Transatlantickej dohode o obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) s Európskou úniou sa nezmieňuje. Zrejme preto, že tento tajnostkársky zväzok by zotročil vyspelý Západ na oboch brehoch severného Atlantiku nadnárodnými korporáciami, čo Európania vedia, a tak dohodu vehementne odmietajú. Pretože TTIP je na Starom kontinente neprijateľná a politicky nepriechodná, Biely dom v novej zostave sa ňou nebude musieť zapodievať. Samozrejme dovtedy, kým nadnárodní investori nezačnú znovu lobovať v Bruseli i vo Washingtone na obnovenie uviaznutých rokovaní.

NÁTLAK A ZASTRAŠOVANIE

Newyorský miliardár, ktorý má zložiť prezidentskú prísahu 20. januára, si naložil na plecia ťažké bremeno záväzkov voči pracujúcej triede. Trúfa si raziť program uprednostňovania národných záujmov pred nadnárodnými a vybudovanie silnej domácej ekonomiky s vlastnou energetickou základňou a rozvetveným, moderným priemyslom. To mu plutokracia nehodlá dovoliť. Bojí sa, že deglobalizačný bacil amerického stavbárskeho magnáta by preletel cez Atlantik a infikoval západnú Európu. Bezútešná závislosť jednotlivých štátov na globálnych obchodných štruktúrach by prestala byť absolútnou a mohli by sa vymaňovať z podriadenosti nadnárodným obchodným kruhom. Tie si krátko po amerických prezidentských voľbách nie sú isté, že sa im Donald Trump neodtrhol z reťaze. A tak pre istotu vyrukovali proti nemu, ako proti každej prezidentskej bábke, ktorá začína strečkovať, s tradičným donucovacím prostriedkom. Roztočili mu nad hlavou kyjak farebnej revolúcie. Ulice desiatok amerických miest zaplnili okamžite po voľbách davy demonštrantov vykrikujúcich, že Trump nie je ich prezidentom, že ho nechcú v Bielom dome, pretože je rasista, šovinista, sexista, homofób, islamofób a ktovie čo ešte. Pouličné demonštrácie neutíchali ani po piatich dňoch (v čase písania tohto článku) a konvoje autobusov s profesionálnymi aktivistami križovali Ameriku. Boli zvážaní na ulice a námestia veľkomiest, aby sa predviedli pred televíznymi kamerami tam, kde domáce hlúčiky príliš redli. Presne tak, ako počas farebných revolúcií na Ukrajine, v Turecku, v arabských štátoch a inde vo svete. Po skupinkách prezentujúcich sa ako pokojní demonštranti, nastúpili v niektorých mestách do ulíc bandy vandalov a provokatérov napádajúcich policajné hliadky, rozbíjajúce výklady a rabujúce obchody. Pritlačiť na Trumpa a jeho rodinu sa dá aj obliehaním newyorského mrakodrapu Trump Tower, v ktorom pracuje a žije s rodinou. Poriadková polícia postavila okolo 58-poschodovej budovy ťažké betónové zátarasy a v okruhu troch kilometrov nad mrakodrapom vyhlásila bezletovú zónu. Napätie graduje a realitný magnát zatiaľ tzv. aktivistom odoláva. Uvidíme dokedy, pretože tweetové odkazy sa hemžia vyhrážkami a výzvami na jeho zabitie.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Peter Čalovka

HOLLANDE OBVINENÝ Z POŠKODENIA FRANCÚZSKYCH ZÁUJMOV 79 FRANCÚZSKYCH REPUBLIKÁNOV PODPÍSALO 10. NOVEMBRA NÁVRH NA IMPEACHMENT (ŠTÁTNU ŽALOBU) PREZIDENTA FRANÇOISA HOLLANDA, KTORÝ ZASLAL HOVORCA NÁRODNÉHO ZHROMAŽDENIA FRANCÚZSKA CLAUDE BARTOLONE VÝKONNEJ MOCI. MEDZI SIGNATÁRMI SÚ BÝVALÝ PREMIÉR FRANÇOIS FILLON A TIEŽ NICOLAS SARKOZY A ERIC CIOTTI. OČAKÁVA SA, ŽE NÁVRH PODPÍŠU AJ ĎALŠÍ PREDSTAVITELIA PRAVICE.

ficiálnym odôvodnením návrhu na impeachment je, že Hollande zverejnenil tajné informácie týkajúce sa obrany štátu, ako aj zločinecké konanie proti francúzskemu národu v prospech iných štátov. Nedodržanie štátneho tajomstva týkajúceho sa obrany štátu sa malo udiať v prítomnosti novinárov. Impeachment je v novodobej histórii Piatej republiky ojedinelý krok a okrem signatárov návrhu ho musí podporiť ešte 58 poslancov. Len potom môže prejsť príslušnou právnou komisiou Národného zhromaždenia a následne by sa mohol dostať na hlasovanie parlamentu. Čo skutočne stojí v pozadí odvolávania francúzskeho prezidenta? Spojené štáty v poslednom

období prešli v rámci ochrany vlastných záujmov na explicitnú formu zasahovania do záležitostí iných štátov. Niekedy táto forma vzdialene pripomína sociálne inžierstvo, resp. formovanie spoločenského usporiadania v duchu komunistických režimov pri tzv. exporte socialistickej revolúcie. Veľa z týchto vecí vyšlo najavo v rámci súčasných amerických volieb, kde zástupca republikánov Donald Trump naznačil, že Spojené štáty sa musia vrátiť k svojim pôvodným ideálom a v podstate znova nájsť a vybudovať si svoju identitu. Nie je tajomstvom, že najmä prostredníctvom ekonomického tlaku, ale aj cez tzv. farebné revolúcie a iné nástroje hybridných konfliktov.

23 Spojené štáty na jednej strane nútia ostatné krajiny, aby sa im podriaďovali, a na druhej strane po celom svete vyvolávajú napätie, ktoré im umožňuje kedykoľvek spustiť miestne nepokoje, a tým vyvolávať dodatočný tlak na dosahovanie jednostrannej podpory svojich záujmov. Ide o skutočne rafinovanú hru, niekedy je ťažké určiť, akou formou sa uskutočňuje externé riadenie iných štátov koordinované z Washing tonu, ale v určitých konkrétnych prípadoch je možné identifikovať, ktoré štáty sú riadené a kedy. Patrí k nim Francúzsko, Poľsko, jednoznačne Ukrajina, Bulharsko a občas v podstate všetky ostatné štáty. V tomto zmysle USA netreba podceňovať, majú v tejto oblasti mnohoročné skúsenosti. Napríklad na Ukrajine pracuje nonstop početný štáb amerických poradcov a vláda štátu sa neustále chodí radiť za oceán. Pred akýmkoľvek zásadným rozhodnutím vždy buď niekto pricestuje z USA a vyjadrí sa, alebo rozhodnutiu predchádza dlhý telefonát do Washingtonu. Ten istý model, hoci možno v miernejšej podobe, fungoval za Jelcina aj v Ruskej federácii.

Francúzsko je ale špeciálny prípad, ide o naozaj silný a veľký európsky štát. Spomínam si, že moja dcéra bola počas posledných volieb na výmennom pobyte vo francúzskej rodine a rozprávala mi, ako sa jej hostitelia takmer rozplakali po tom, ako zvolili terajšieho prezidenta Hollanda. Dnes ich chápem. Tesne pred voľbami z ničoho nič obvinili Dominiqua Straussa-Kahna, šéfa Medzinárodného menového fondu, veľmi nádejného kandidáta na post prezidenta Francúzska, zo sexuálneho obťažovania a zrušili mu politickú kariéru. Strauss-Kahn mal silnú podporu bývalého prezidenta Nicolasa Sarkozyho, jeho politika by bola konzistentná v zmysle kontinuity a bola by silne nezávislá. A tak sa stal prezidentom François Hollande. V októbri zrušil Putin svoju návštevu Francúzska plánovanú na 19. 10. Pôvodne išlo o kultúrne podujatie, návštevu otvorenia kostola a vernisáž výstavy. Prezident Hollande sa odmietol zúčastniť tohto podujatia s tým, že si nie je istý, či sa vôbec chce rozprávať s Putinom. Odpoveď bola stroho diplomatická.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

24 Prezident Putin navštívi Paríž v čase, keď to bude pre prezidenta Hollanda vhodné. Putin na inom mieste naznačil, že niektoré západné štáty postavili záujmy USA nad svoje vlastné záujmy a obetujúc posledné, správajú sa ako úslužní, nesvojprávni vazali. To sa týka najmä sankcií voči Rusku, ktoré sa takmer vždy priečia ekonomickým a politickým záujmom jednotlivých štátov. Hollande urobil servilných krokov voči USA už naozaj dosť. Prvým a najhlavnejším bolo zrušenie predaja univerzálnych výsadkových lodí triedy Mistral. Kontrakt na dve lode podpísalo Rusko s Francúzskom ešte v roku 2010, za vlády N. Sarkozyho. Lode boli dimenzované ako vrtuľníkové nosiče pre ruské vrtuľníky, pôvodne sa s nimi počítalo na použitie v oblasti Kuríl. Medzitým sa ale zmenila ruská vojenská doktrína a kontrakt sa dostal do fázy, že bol viac-menej potrebný pre Francúzsko, lebo Rusko ho chápalo skôr ako ekonomickú výpomoc Francúzsku. Každá z lodí stála približne 700 milión eur, čo je oveľa menej ako podobné lode americkej proveniencie. Rusko už

nainštalovalo do lodí svoju kabeláž a niektoré zariadenia, po zrušení kontraktu sa muselo všetko spätne demontovať a Francúzsko muselo zaplatiť tučnú pokutu. Lode nakoniec kúpil Egypt, ktorý sa v poslednej dobe preorientoval pri nákupe zbraní na Francúzsko a Rusko. Zrušená Putinova návšteva v Paríži mala zásadný podtext. V diplomatickej rovine bude Hollande samozrejme stále prezidentom Francúzska a v tomto zmysle sa s ním bude prípadne rokovať, ale ako politická figúra je mŕtvy. Spojené štáty pri presvedčovaní o tom, aby Francúzsko nepredalo Rusku Mistraly, argumentovali tým, že sa to bude kompenzovať predajom francúzskych vrtuľníkov do Poľska a USA si objednajú dva turistické oceánske lajnery vo francúzskych lodeniciach. Ale keď prišlo k realizácii predaja vrtuľníkov, Američania povedali: „My máme vlastné vrtuľníky a budeme ich predávať Poľsku. Náš záujem je prednejší.“ Poliaci skutočne zrušili kontrakt s Francúzmi a rozhodli sa nakúpiť vrtuľníky v USA. Hollande porušil medzinárodnú obchodnú zmluvu, a tým stratil svoju tvár.

Prísľub nákupu vrtuľníkov padol. Američania taktiež neobjednali turistické lajnery. Francúzi okrem toho zrušením predaja lodí Mistral prišli nepriamo o časť kontraktu na 128 stíhačiek typu Rafale smerujúcich do Indie. Išlo o objednávku za cca 20 – 30 miliárd eur. Nakoniec si India objednala iba 36 lietadiel za 7 miliárd. To všetko treba chápať v kontexte. Na predaj pôvodných 128 stíhačiek bolo treba podplatiť celú sieť indických vládnych úradníkov. Keďže Francúzi stratili dôveryhodnosť, kontrakt klesol na sedem miliárd. Dôsledky pre francúzsky letecký priemysel sú také, že je ohrozená plynulosť výroby. Ukrajinský minister vnútra Avakov pri reakcii na Hollandov návrh riešenia situácie na Donbase vynadal Hollandovi ako malému chlapcovi. Hollanda začali verejne ponižovať, a urobil to ukrajinský minister vnútra, človek, ktorý prakticky neznamená nič. Spojené štáty Hollanda hodili cez palubu vo všetkých ohľadoch. Francúzsko stratilo tvár ako spoľahlivý obchodný partner. To bude platiť nielen v oblasti predaja zbraní, ale všeobecne. Hollande zradil na celej čiare záujmy svojej krajiny a položil ich k nohám Spojených štátov za falošný prísľub niečoho, čo sa nezrealizovalo. V tejto súvislosti treba spomenúť amerického viceprezidenta Joea Bidena. Podľa všetkého je on hlavný diplomat, ktorý stojí za presviedčaním európskych partnerov USA, aby uplatňovali voči Rusku sankcie, prípadne ekonomicky nevýhodné kroky. Bol to Biden, ktorý presviedčal R. Fica, aby spustil reverezný tok plynu. Biden stál v pozadí aféry s Mistralmi, aj keď ten hlavný v pozadí bol údajne Barack Obama. Biden povedal zaujímavú repliku, ktorá v preklade znamená približne toto: „Nás v USA nezaujíma medzinárodné právo alebo vzťahy, jednoducho robíme to, čo je pre nás výhodné. A ak niekto pre nás urobil to, čo je z nášho hľadiska výhodné, pre nás to neznamená absolútne nič.“ Čiže je jedno, ako západné krajiny vyšli v ústrety USA so sankciami. Pre Spojené štáty sú viac-menej všetci ostatní v pozícii vazalov. Rusko si kladie otázku: Načo potrebujeme Francúzsko? Načo

je nám taký nespoľahlivý partner (to platí aj o niektorých iných západných štátoch) ako Hollande? Ak máme riešiť niečo s Francúzskom, budeme to jednoducho riešiť namiesto v Paríži vo Washingtone. Priamo s tým, kto to celé riadi. Ako dôsledok začal do európskej politiky postupne prenikať antiamerikanizmus. Wall Street Journal píše o tom, že Francúzsko už nejaký čas pociťuje inštinktívnu ostražitosť či dokonca strach pred Spojenými štátmi, ktoré ukončili éru dominancie francúzskej civilizácie vo svete. Dnes sa francúzska pravica pridržiava mäkkej politiky voči Rusku a ľavica sa od nej neveľmi líši, pretože v osobe prezidenta Francoisa Hollanda považuje Rusko za pohodového partnera. Sympatie k Rusku sú spoločnou črtou aj francúzskych kandidátov na prezidenta a tiež mnohých ďalších európskych politikov. To znamená, že budúci prezident USA bude musieť zaujať jasnú pozíciu voči tým, ktorý sú ochotní ísť do kompromisu s Ruskou federáciou. Avšak problém je o niečo zložitejší, pretože Trump bude do určitej miery musieť vyriešiť aj otázku antiamerických nálad v EÚ. Otázka znie, či urobí reštart celkovej zahraničnej politiky v duchu nových reálií, alebo nie. Lebo to, čo zasiala politika predošlej americkej vládnej garnitúry, už začalo prinášať svoje ovocie. A nanešťastie americký patronát zo strany „aparatčikov“ v oblasti zahraničnej politiky skôr pripomína mínové pole, resp. neprekonateľnú prekážku. Je pravdepodobné, že napriek svojej opodstatnenosti návrh na impeachment Hollanda prijatý nebude. Nedá sa však ignorovať skutočnosť, že v Európe posilňuje pravica. Tiež, že takýchto návrhov na impeachment tých či oných politikov bude čoraz viac jednoducho preto, lebo kľúčoví európski politici dopustili absurdnú vlnu imigrantov z Blízkeho východu, ktorí spôsobili pokles životnej úrovne, nárast nezamestnanosti a sexuálnych deliktov. A v konečnom dôsledku sa spoločnosť asi celkovo posunie doprava. To je napokon účel, kvôli ktorému sa sem imigranti posielali. Za asistencie našich priateľov spoza oceánu.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Roman Michelko

JESENNÁ EPIDÉMIA

NOVÝCH POLITICKÝCH PROJEKTOV

JEDNÝM Z HLAVNÝCH LAJTMOTÍVOV DISKUSIÍ BRATISLAVSKEJ KAVIARNE JE FRUSTRÁCIA Z TOHO, ŽE TÁTO SKUPINKA NEMÁ KOHO VOLIŤ. PONUKA CELÉHO LIBERÁLNO-PRAVICOVÉHO SPEKTRA SA SCVRKLA NA SAS, KTORÁ VŠAK S EURÓPSKYM LIBERALIZMOM VĎAKA OSOBE A NÁZOROM RICHARDA SULÍKA NEMÁ NIČ SPOLOČNÉ. NAJVIDITEĽNEJŠÍ DISIDENTI TEJTO SOTVA VYŠE STOČLENNEJ „SEKTY“ POLIAČIK A NICHOLSONOVÁ SÚ VIAC-MENEJ TRPENÍ AKO MASKOTI. OĽANO JE NA NAJLEPŠEJ CESTE PRÍSŤ O SVOJHO PREDSEDU, NEHOVORIAC O TOM, ŽE ABSOLÚTNE NEKONZISTENTNÝ PROGRAMOVÝ CHAOS A „POLITIKA KRVAVÝCH OČÍ“ JEJ PREDSEDU SA POZDÁVA ČORAZ MENŠIEMU POČTU VOLIČOV.

ravica sa tak po vypadnutí KDH a SDKÚ a po anihilácii SIETE a zbehnutí MOSTU-HÍD na „stranu nepriateľa“ ocitá v najzúfalejšej situácii od vzniku republiky. Logicky vznikajú nové politické projekty, ktoré majú ambíciu osloviť bezprizorných pravicových voličov. Nekonečným evergreenom kaviarenských debát je aktivovanie Kiskovej strany. Inak povedané, viacerí „experti“ Kiskovi vyčítajú, že v slovenskej politike neexistuje strana, ktorá by presadzovala jeho hodnoty. Veľkým snom početnej skupiny okolo Kisku je pokúsiť sa takúto stranu vybudovať. Peniaze na to má a aj infraštruktúru,

ktorú si prácne budoval počas svojej prezidentskej kampane. Problém je v tom, že pre samotného Kisku je to zaujímavé len v prípade (aj to len možno), ak by neuspel v nasledujúcich prezidentských voľbách. Ďalším problémom je angažovanie jeho potenciálnych spolustraníkov. Ten, o ktorom sa najčastejšie špekuluje – Anton Zajac, spolumajiteľ Esetu, je totiž akcionárom Denníka N. A akcionárska zmluva mu, pokiaľ je vlastníkom tohto plátku, zakazuje politické angažmán. Reálne by to teda bolo, len ak by predal svoj podiel v Denníku N, čo môže byť poriadne tvrdý oriešok. Sotva by totiž našiel

seriózneho kupcu na firmu, ktorá dokáže dokonale generovať len stratu pre svojich vlastníkov. Poďme však od chimér k politickým projektom, ktoré sa aspoň tvária, že to ich zakladatelia myslia vážne. Druhá odložená premiéra Rybníčkovej Toscy skončila viac než rozpačito. Richard Rybníček nie je žiadna neznáma osoba. Aj preto prekvapuje, ako amatérsky prebehlo ohlásenie jeho nového politického projektu. Už názov Tosca je viac ako problematický, ľahko zapamätateľný je hádam len pre priaznivcov talianskej opery. Najväčšiu chybu urobil v tom, že svoj politický program vystaval na absurdnej predstave, že problémy bežného voliča sú identické s problémami primátora krajského mesta. Jeho vízia je jednorozmerná, pre bežného človeka nepochopiteľná. Prezentovať ako gro svojho programu reformu verejnej správy a zmenu kompetencií v prospech regiónov s tým, že už toto samé vylieči všetky neduhy sveta, je znakom úplného zlyhania súdnosti. Je síce pravda, že nadávanie na zlú Bratislavu patrí k štandardnému politickému folklóru, ale urobiť z toho ťažisko svojej politiky je skutočne veľmi málo. Nehovoriac o tom, že takmer všetkým, čo Rybníček predkladá, ide proti väčšinovej mienke. Napríklad nápad rozšíriť počet žúp na šestnásť či osemnásť, je v príkrom rozpore s tým, čo chcú ľudia. Aj s odstupom dvadsiatichšiestich rokov sa ukazuje, že pôvodné územnosprávne usporiadanie, ktoré tu platilo v rokoch 1960 až 1990, teda tri plus jeden kraj, je dodnes oveľa populárnejšie ako súčasných osem žúp. Odhady politológov na Rybníčkove preferencie pri najbližšom meraní sa pohybujú okolo dvoch percent, čo osobne považujem za veľmi optimistické. Naopak, politickými kartami môže zamiešať projekt Ivana Štefunka Progresívne Slovensko. Bratislavská kaviareň už dávno očakáva, že spása našej politiky príde od IT špecialistov. Táto skupina, žijúca a pôsobiaca vo väčších mestách, má zväčša vyššie vzdelanie a príjmy, pozná svet a chce dosiahnuť aj zmenu v politike na Slovensku. Takto definovaní

voliči dosiaľ volili prevažne SaS, ale pri dobrej alternatíve by Sulíkovu stranu veľmi rýchlo opustili. Progresívne Slovensko je dnes síce len občianskym združením, ale svojimi politickými ambíciami sa netají. Menší problém vidím v hodnotovom ukotvení a aj politickej profilácií osôb, ktoré sa k nej hlásia. Samotný Štefunko začínal ako presvedčený ľavičiar. Prvú fázu svojej politickej kariéry ukončil neúspechom, keď kandidoval do parlamentu za SDA (Sociálnodemokratickú alternatívu), ktorá sa odštiepila od SDĽ. Jej predsedom bol Peter Weiss a volebným lídrom Milan Ftáčnik. Po odchode z politiky začal podnikať a dnes pôsobí ako investor do technologických startupov. Druhá známa tvár tohto projektu je Martin Dubéci. Svojimi názormi a životným príbehom priam esenciálne spĺňa predstavu bratislavského liberála. Jeho problémom je prílišná politická fluktuácia. Svoje politické angažmán začal ako jeden z najbližších poradcov Radoslava Procházku, pomerne skoro však ich vzťahy ochladli a šéf Siete ho z epicentra straníckeho diania odložil do straníckeho think tanku Alfa. Tesne pred voľbami zakotvil v MOSTE-HÍD. Za ten aj kandidoval, napriek úpornej snahe však nedokázal bratislavskú kaviareň zaujať natoľko, aby ho prekrúžkovala až do parlamentu. Poslednou ohlásenou osobou, ktorá zvažuje angažmán v tomto projekte je Michal Truban, zakladateľ a šéf technologickej spoločnosti WebSupport. Preslávil sa aj tým, že nahlásil pokus o korupciu zo strany istého úradníka, ktorý mu prisľúbil lukratívnu štátnu zákazku, ak bude rozumný a podelí sa s ním. Takto sa teda necelý rok po voľbách pripravuje politická munícia pre tie ďalšie. Paradoxne však všetko nasvedčuje tomu, že ak sa má niekto týchto aktivít obávať, nie je to ani tak SMER a jeho koaliční partneri, ale Richard Sulík s jeho bizarným ponímaním liberalizmu. Je totiž celkom možné, že ak bude pokračovať v nastúpenej politickej ceste, Progesívne Slovensko môže prevziať značnú časť jeho elektorátu.

EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

VÝROKY ZASVÄTENÝCH > KORUNNÍ SVEDKOVIA

Marián Benka

NARASTANIE ROZDIELOV MEDZI BOHATÝMI A CHUDOBNÝMI V USA

lavným dôvodom víťazstva Donalda Trumpa v prezidentských voľbách bola frustrácia príslušníkov strednej triedy, ktorej životná úroveň rokmi klesá. Nasledujúci graf ukazuje, ako sa medzi rokmi 1967 a 2011 postupne zväčšovali rozdiely v náraste príjmov medzi majetnejšími a chudobnejšími. Nárast príjmov je vyjadrený v percentách, očistený o infláciu a prepočítaný na hodnotu dolára v roku 2011. Ide o oficiálne údaje Amerického štatistického úradu.

Američania sú tu rozdelení do piatich príjmových skupín, na základe percentilu. Percentil 20 znamená, že 20 % populácie zarába menej alebo rovnako ako vy, a až 80 % zarába viac. Naopak, percentil 95 znamená, že 95 % ľudí zarába menej alebo rovnako ako vy, a len 5 % zarába viac. Chudobnej skupine s percentilom 20 stúpli príjmy od roku 1967 celkovo len o 11,8 %, kým bohatému percentilu 95 až o 66,3 %. Z grafu vidieť, že úplne najhoršie na tom nie sú tí najchudobnejší, ale skupina nižšej strednej vrstvy s percentilom 40.

RAST PRÍJMOV V USA MEDZI ROKMI 1967 A 2011 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% 1969 1972 1975 1978 1981 1984 1987 1990 1993 1996 1999 2002 2005 2008 2011 PERCENTIL:

Zdroj: Americký štatistický úrad (U.S. Census Bureau)

SATIRA >

> SATIRA

TRUMP VYHRAL VĎAKA BIELYM NEVZDLANÝM MUŽOM, ICH RASIZMU A SEXIZMU

AHA, MARTIN,

OĽGA PIETRUCHOVÁ

RIADITEĽKA ODBORU PRE RODOVÚ ROVNOSŤ NA MPSVAR SR

V ICH DISKUSIÁCH SA O DISKUSII S PUBLIKOM NEDISKUTUJE

KONEČNE SI NIEČO PÍŠEM AJ SÁM! 30

PO VYHNANÍ SLNIEČKAROV Z BRITÁNIE A USA

ICH PRAOTEC SOROS VEDIE DO ZASĽÚBENEJ ZEME ISLAMU Túto stranu pripravujeme v spolupráci so stránkou na Facebooku Prečo amerikanofilom hrabe?

TÉMA MESIACA:

VATIKÁN A ZNESVÄTENIE KRESŤANSTVA SME SI VEĽMI DOBRE VEDOMÍ, AKÚ SILNÚ POZÍCIU MÁ NA SLOVENSKU RÍMSKOKATOLÍCKA CIRKEV. SME SI VEĽMI DOBRE VEDOMÍ, ŽE PRÁVE PRED VIANOCAMI MÔŽE BYŤ TÁTO TÉMA OBZVLÁŠŤ CITLIVÁ. A PRÁVE PRETO SME NA ŇU UPRIAMILI POZORNOSŤ. V SPOLOČNOSTI VEDENEJ K NIHILIZMU JE ZÁNIK DUCHOVNÝCH HODNÔT VÍTANÝM NÁSTROJOM. STOJÍME ZA PRINCÍPMI LÁSKY A ODPUSTENIA CHARAKTERIZUJÚCIMI SKUTOČNÉ KRESŤANSKÉ HODNOTY. MEDZI UČENÍM JEŽIŠA KRISTA A POLITIKOU CIRKEVNEJ VRCHNOSTI VŠAK MÔŽE BYŤ DIAMETRÁLNY ROZDIEL. V STREDOVEKU VIACERÍ PÁPEŽI SVOJIM HRIEŠNYM ŽIVOTOM SOTVA DÁVALI VERIACIM DOBRÝ PRÍKLAD. NA DRUHEJ STRANE, V TEJTO DOBE ŽILI AJ SKUTOČNE DUCHOVNÉ OSOBNOSTI AKO SVÄTÝ FRANTIŠEK ALEBO MAJSTER ECKHART. A AJ MEDZI PÁPEŽMI SA NAŠLI HLBOKO VERIACI ĽUDIA, KTORÍ V NESKORŠOM OBDOBÍ VAROVALI PRED INFILTRÁCIOU SLOBODOMURÁRSKYCH LÓŽÍ DO VATIKÁNSKYCH ŠTRUKTÚR S CIEĽOM ZAVIESŤ ANTIKRISTOVSKÉ SATANSKÉ NÁBOŽENSTVO A ODVIESŤ KRESŤANOV OD SKUTOČNEJ VIERY K NOVÉMU SVETOVÉMU PORIADKU. VIACERÍ AUTORI SA DOMNIEVAJÚ, ŽE PRÁVE TOTO SA DNES DEJE A ZA UŠĽACHTILÝMI REČAMI O TOLERANCII A JEDNOTE VŠETKÝCH NÁBOŽENSTIEV SA UKRÝVA DESIVÁ AGENDA NADNÁRODNÝCH ELÍT. POSLEDNOU KVAPKOU V POHÁRI JE SVEDECTVO BENEDIKTA XVI. TEN VO SVOJEJ AKTUÁLNEJ KNIHE FINAL CONVERSATIONS UVÁDZA DÔVOD SVOJHO ODSTÚPENIA – HOMOSEXUÁLNU LOBY V NAJVYŠŠOM KLÉRE VATIKÁNU A JEHO VYDIERATEĽNOSŤ. TOTO JE PRVÝKRÁT, KEĎ PÁPEŽ ALEBO EMERITNÝ PÁPEŽ PRIZNAL TO, ČO SA ZA VATIKÁNSKYMI MÚRMI LEN ŠEPTALO.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Juraj Pokorný

NAPOMÁHA VATIKÁN NOVÉMU

SVETOVÉMU PORIADKU?

POVAHOVÉ ČI CHARAKTEROVÉ VLASTNOSTI KAŽDEJ OSOBNOSTI SA ČASTO DOSTÁVAJÚ DO KONFLIKTU S JEJ SLOVAMI I ČINMI. PÁPEŽA RÍMSKOKATOLÍCKEJ CIRKVI (RKC) NEVYNÍMAJÚC. ANI SOLÍDNA ZNALOSŤ CIRKEVNEJ PROBLEMATIKY DNES NESTAČÍ NA JEJ ADEKVÁTNE POCHOPENIE. SÚ NEBODAJ VATIKÁNSKI PONTIFICI ROVNAKO PRAGMATICKÍ AKO ŠTÁTNICI? V OBIDVOCH PRÍPADOCH MÁME DOČINENIA SO PSYCHOLOGICKOU HROU O ĽUDSKÉ DUŠE. ROZDIEL JE LEN V TOM, ŽE KÝM NÁBOŽENSKÍ VODCOVIA MANIPULUJÚ S VERIACIMI, ICH SVETSKÍ PARTNERI S VOLIČMI.

keptici v katolíckych radoch – a nie je ich až tak málo – sa boja vysloviť nahlas to, s čím ich ateistickí bratia nemajú problém: obavu, že konanie 266. rímskeho pápeža povedie k postupnému rozkladu tradičného kresťanstva (napríklad infiltráciou tézy o rovnosti sexuálnych orientácií), od úsvitu raného stredoveku základného kameňa európskej civilizácie. Táto takpovediac „kacírska myšlienka“ sa preháňa mlčky, o to však nástojčivejšie, hlavami miliónov veriacich.

MOSLIMOVIA SA MUSIA S EURÓPANMI „ROZPLEMENIŤ“

Takmer 80-ročný František, vlastným menom Jorge Mario Bergoglio, preťal veky nehynúcu vatikánsku tradíciu: po vyše 1270 rokoch je nielen prvým pontifikom, ktorý sa nenarodil

v Európe (Buenos Aires), ale navyše odchovaným na jezuitskej reholi. Ako kardinál presvedčil dogmatickým konzervativizmom, zmyslom pre sociálnu spravodlivosť a osobnou pokorou. K dobrej povesti prispel aj jeho skromný životný štýl: namiesto honosnej biskupskej rezidencie obýval malý byt a namiesto limuzíny používal verejnú dopravu. Ešte v októbri 2011, poldruha roka pred začatím Františkovho pontifikátu, Vatikán oznámil úmysel založiť na boj s finančnou krízou centrálnu svetovú banku, ktorá bude dohliadať na vyvážené rozdelenie moci medzi rozvinuté a slabé štáty. Bohumilý zámer mal svoje „ale“: oživil reči o flirtovaní Svätej stolice s globálnou finančnou oligarchiou. Neotrasiteľný imidž charizmy a dobrodinstva utrpel trhliny. Lavínu obvinení, že „definitívne odhodila mas-

35 ku, pod ktorou sa skrýva podporovateľ Nového svetového poriadku (NWO – New World Order)“, zastavil až sled ďalších udalostí na Ukrajine a Blízkom východe. Od svojho zvolenia za najvyššieho pontifika (13. 3. 2013) absolvoval Bergoglio, osobnosť roka 2013 časopisu Time, pozoruhodnú evolúciu. Neprijatie migrantov utekajúcich pred násilím označil na stretnutí s Eucharistickým hnutím mládeže (7. 8. 2015) za „vojnový akt“. Svojich odporcov tak rozčertil do nepríčetnosti. František – jezuitský manipulátor s maskou pontifika – podľa nich odhalil svoj „konečný zámer s ľudstvom: islamizáciu Európy“. Svätý otec razí ale inú víziu: moslimovia sa musia s Európanmi „rozplemeniť“. Líder talianskej strany Liga Severu Matteo Salvini si trúfol oponovať: „Odmietnutie ilegálnych prisťahovalcov je trestný čin? Nie, je to povinnosť. Mýlim sa?“ – položil si na sociálnej sieti rečnícku otázku.

NEKONZISTENTNOSŤ VYJADRENÍ

Ako je známe, rímskokatolícky pápež František a patriarcha ruskej pravoslávnej cirkvi

Kirill sa 12. 2. 2016 objali na neutrálnej pôde havanského letiska José Marti na Kube. Historicky prvé stretnutie náboženských vodcov oboch kresťanských vetiev malo odštartovať ich zbližovanie po takmer tisícročí od „veľkého rozkolu“ vo vnútri kresťanstva (1054). Spoločná deklarácia, ktorou sa postavili na stranu prenasledovaných kresťanov na Blízkom východe, poukázala na hlbšie pozadie udalosti, médiami reflektovanej len ako nevšednú kuriozitku. Akiste im však neuniklo, že v rovnakom čase označil pápež ruského prezidenta Vladimira Putina za „jedinú osobnosť, s ktorou sa môže katolícka cirkev spojiť na obranu kresťanov na Blízkom východe a v ďalších regiónoch sveta, kde sú utláčaní“. Pápežovi najostrejší kritici reagovali, že sa konečne prebral z kómy alebo že do hry vstúpil v pravý moment princíp Deus ex machina. Čo sa teda za pár mesiacov tak radikálne zmenilo, keď pred polrokom ten istý František vyhlásil, že „dúfa v odpustenie ruských hriechov na Ukrajine“? Svätý otec, tiež len človek, asi nakoniec podľahol absurdnej mediálnej konštruk-

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

36 cii, že iniciátorom schôdzky pápeža s patriarchom bol Putin. Čosi však na tom, že by mal on zachraňovať kresťanstvo, nesedí. Nie je azda tou najvyššou autoritou, ktorá bráni katolíkov v prednej bojovej línii, práve pápež? Nekonzistentnosť a kontroverznosť Františkových slov na adresu svetových lídrov niekedy presahuje hranice logiky. Pápež takisto dôrazne varoval pred Božím trestom tých, čo majú na svedomí septembrové zbombardovanie humanitárneho konvoja v sýrskom Aleppe. V citovanom kontexte nemohli vzniknúť pochybnosti, koho mal na mysli. Fakt, že americké nálety na nemocnice, svadobné a pohrebné sprievody v Afganistane, Iraku a v Sýrii nekomentoval vôbec, pritakáva teórii, že inštitút pápeža stelesňujúci akési božstvo na Zemi sa transformuje na ideologický nástroj NWO. Mohutný vplyv Svätej stolice na masy veriacich pretrváva vďaka odvekej personálnej únii pápežského pontifikátu s doktrínou zástupného pozemského božstva. Keď sa pozrieme na Františkovu najnovšiu rétoriku (bezvýhradná podpora väčšiny návrhov

OSN a EÚ), na Vatikán ako potenciálneho akcionára zbrojného či farmaceutického priemyslu (propagácia očkovania) či na jeho banku ako údajnú pračku špinavých peňazí nacistov, mafie a skorumpovaných politikov (na čo v knihe Vatikán a.s. z roku 2010 poukazuje aj taliansky investigatívny novinár Gianluigi Nuzzi), hovoriť o jeho pozitívnom vplyve na svetové dianie sa bez vyvrátenia uvedených tvrdení fakticky nedá. Hoci v najvypätejších chvíľach cirkevná moc tej svetskej len zriedkakedy kategoricky protirečila, ich momentálne vzájomné prerastanie, znepokojujúce a zlovestné, prináša predsa len kvalitatívne novú situáciu.

PROTICIRKEVNÁ PROPAGANDA OČAMI MINORITOV

Nemožno na druhej strane poprieť, že propagandistické klišé na adresu RKC a jej komunity niekedy nepozná mieru. Obvinenia, že jej „pápeži v ranom stredoveku stvorili islam“ alebo že „ich najobľúbenejším politickým systémom bol fašizmus“, zachádzajú ďaleko za hranice etiky i pravdy. „Mnohým ľuďom strednej a mla-

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

dej generácie je 'jasné', že Cirkev podporovala Hitlera, pápež Pius XII. mlčal k jeho zločinom a biskupi požehnávali zbraniam Wehrmachtu,“ píše Radomír Malý v článku „Katolícka cirkev spojencom nacizmu?“ (Immaculata – Konvent minoritov v Brne). Ako argumentuje, nemecký nacizmus bol svojím ideovým zameraním rovnako protikresťanský ako komunizmus. Dosiaľ neúplné údaje hovoria, že nacistickými koncentrákmi prešlo vyše 7000 kňazov a rehoľníkov, pričom takmer 3000 ich zahynulo na popraviskách alebo pri vyčisťovacích operáciách SS. „Nemeckí biskupi zakázali katolíkom vo voľbách roku 1931 voliť nacistickú stranu a vydali pastiersky list, v ktorom odsúdili učenie Hitlera (Mein Kampf) a Rosenberga (Mýtus 20. storočia – 'biblia' nemeckého národného socializmu) ako novopohanské a Cirkvi nepriateľské. Keď sa stal Hitler v roku 1933 ríšskym kancelárom, ukázal však Cirkvi prívetivú tvár a uzavrel s Vatikánom konkordát. Toto je proticirkevnou propagandou lživo označované za 'uznanie Hitlerovho režimu pápežom',“ obhajuje RKC autor. Ako pokračuje, nacisti neverili v osobného Boha, ale v neosobnú Prozreteľnosť, akúsi dušu prírody, ktorá sa vraj realizuje v nemeckom Nadčloveku (Übermensch). Podozrenia okolo pravého podielu RKC na turbulentných procesoch dneška sa napriek tomu množia. Všeobecnú skepsu podporujú aj citáty „insiderov“ a klerikov, že Vatikán už nie je v rukách katolíkov, ale prebýva v ňom Satan. Nedávno zosnulý rímskokatolícky kňaz Gabriele Amorth (1925 – 2016), najctihodnejší a predbežne posledný vatikánsky exorcista, v knižne vydanom neformálnom rozhovore tvrdí, že Cirkev už v existenciu diabla neverí. Páter Amorth, ktorý počas svojej praxe vykonal 160-tisíc exorcizmov, upozorňuje, že biskupi prestali vo svojich diecézach poverovať mladých záchranou ľudských duší. Pribúda posadnutých, šíri sa mágia, špiritizmus a povery.

TV SERIÁL AKO OBRAZ BLÍZKEJ BUDÚCNOSTI?

V biblickej predpovedi „otroctva pod znakom šelmy“ si môže každý nájsť svoje. Napríklad aj príchod NWO. Zápas proti zlu, ktorý prebieha

od stvorenia sveta, potrvá do jeho posledných dní, ktoré sa začali zvrhnutím Antikrista na Zem. Františkovi predchodcovia z 20. storočia o tom tušili svoje. Pius X. (1903 – 1914) hovoril o „začiatku konca sveta, keď rešpekt k Bohu zmizne z ľudských sŕdc“. Pred príchodom dňa, keď „cirkev bude v pokušení uveriť, že človek sa stal Bohom“, varoval Pius XII. (1939 – 1958) a Pavol VI. (1963 – 1978) v liste Humanae vitae spomínal krízu rodiny a vymieranie ľudstva v dôsledku hormonálnej antikoncepcie. Ako môže po takýchto metamorfózach osobnosť Svätého otca v blízkej budúcnosti vyzerať? Jednu z alternatív – aj keď dosť pritiahnutú za vlasy – ukazuje 10-dielny koprodukčný seriál televízií HBO, Chanel + a Sky Mladý pápež oscarového režiséra Paola Sorrenitna, ktorý doň obsadil hollywoodskych i talianskych hercov. Symbolmi pretkané dielko podáva futuristický obraz „vatikánskej komunity v najuštipačnejších pózach“ a jej bezradnosti nad správaním prvého amerického „vatikánske dogmy valcujúceho“ (Roberta Tóthová – Pravda) pápeža Pia XIII. Na svoje ego zaťažený a výstredný šéf RKC, ktorý pohŕda ľudským druhom, je z celkom iného cesta a v porušovaní jej stáročných rituálov sa priam vyžíva. Mienka bigotných Talianov je mu ukradnutá a, orientujúc sa na žiadosti tela, dehonestuje vlastný pontifikát, ako aj vieru v exitenciu Stvoriteľa, ktorého na Zemi formálne zastupuje. Ani provokatívny náboj TV seriálu nemôže spochybniť otázku, kam RKC smeruje. Kritiku, že fungovala ako brzda ľudského poznania a neraz ako mlčiaci spolupáchateľ zločinov svetských vladárov, napriek viacerým reformám, ktorými vo svojich spletitých dejinách prešla, doteraz nevyvrátila. Jej schopnosť absolvovať samoočistu, reflektovať svoju rozporuplnú minulosť a vyvodzovať z nej závery je stále minimálna. Naopak – sama sa iniciatívne stavia do súkolia sekulárneho princípu riadenia sveta. Dôveryhodnosť pápežského inštitútu tak prestáva byť primárne vecou umeleckej fikcie. Stáva sa zlovestnou výstrahou pred hrozbou nestabilnej budúcnosti, jej bytostnou anticipáciou, ktorá sa už dávno netýka výlučne dvojmiliardovej kresťanskej komunity.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Richard Strážan

SLOBODOMURÁRSKA INFILTRÁCIA SLOBODNÍ MURÁRI (MASONI) SA OFICIÁLNE PREZENTUJÚ AKO FILANTROPICKÉ A POKROKOVÉ SPOLKY VZDELANCOV, HUMANISTOV A OSÔB Z RÔZNYCH OBLASTÍ ŽIVOTA, KTORÉ DO LÓŽÍ VSTUPUJÚ S IDEÁLMI STAVBY LEPŠIEHO SVETA, CHUŤOU HĽADAŤ PRAVDU A SNAHOU O VŠEOBECNÚ SVORNOSŤ. ODKIAĽ SA TIETO SKRYTO PRACUJÚCE SPOLKY, KTORÉ DOSLOVA KYPIA NAJLÁSKAVEJŠÍMI PLÁNMI A ÚMYSLAMI, VZALI? PREČO ICH VATIKÁN DLHODOBO ODSUDZOVAL A OZNAČOVAL ZA „OBEC SATANOVU“? PREČO SA TENTO POSTOJ ČASOM ZMENIL? 38

15.

decembra 2014 bola odvysielaná na vlnách rádia Slobodný vysielač relácia s názvom Infiltrácia rímskokatolíckej cirkvi a zmena učenia. V nej hosť, rímsky katolík, ktorý vystupoval pod menom Filip, vyjadril takýto názor: „Na pochopenie sa musíme vrátiť o 2000 rokov do minulosti. Židia, ako Bohom vyvolený národ, neprijali im daného Mesiáša, lebo ich predstava bola, že sú vyvolení panovať nad ostatnými národmi tu na Zemi. Preto ich náboženskí vodcovia zmanipulovali ako národ a ukrižovali Spasiteľa, ktorý prišiel presne podľa predpovedí ich prorokov a so všetkými zázrakmi, podľa ktorých ho mohli spoznať. Touto vzburou proti Bohu sa ich náboženstvo stalo satanistickým. Svojhlavo zostali pri myšlienke panovať tu na Zemi a s inšpiráciou diabla napísali nenávistný Talmud, ktorý je hnacou ideológiou celého ich súčasného náboženstva, s jediným cieľom: vybudovať celosvetové globálne panstvo nad všetkými národmi, ktoré považujú za menejcenné a určené len na službu im, ako Bohom vyvolenému národu. Takto to vyhlásil aj rabín

Ovadia Josef v roku 2010. Povedal, že USA ovládajú vyše 100 rokov a založili aj EÚ, aby zbavili národy práv rozhodovať o sebe. Preto bolo nutné tento cieľ vytvoriť množstvo hnutí a tajných spolkov, tak ako sú slobodomurári, polotajných a verejných, ktoré majú rozdielne úlohy, ale všetky sledujú rovnaký cieľ. EÚ je len vytvorený predstupeň, v ktorom národné štáty odovzdali svoje právomoci a osud do ich rúk, ale cieľom je jedna svetová vláda.“ Francúzskym štátnym orgánom sa na konci 15. storočia dostal do rúk list, ktorý inštrukciami zodpovedá rabínovi Chamorovi z Arles a jeho znenie nápadne pripomína údajný falzifikát Protokolov sionských mudrcov. Rady znejú: „Ak ste nútení, prijmite kresťanstvo, avšak zachovávajte zákon Mojžišov naďalej vo svojom srdci... Snažte sa urobiť zo synov kresťanských duchovných, potom môžete vy škodiť ich cirkvi... Učiňte zo synov lekárov a lekárnikov, aby mohli beztrestne škodiť životom kresťanov... Učiňte z nich kupcov, aby postupne pomocou pochybných obchodov odobrali ich majetok...“

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

40 Tento list vstúpil do histórie ako Toledský dopis. V podobnom duchu sa nesú aj tzv. Torontské protokoly, prejav rabína Reichhorna a napokon samotný Talmud, ktorého postoj ku kresťanstvu analyzoval Peter Schäfer v diele Jesus in the Talmud. Najslávnejším potvrdením týchto indícií je kniha automobilového kráľa Henryho Forda Medzinárodný Žid, ktorý svoju dôkladnú štúdiu musel neskôr kvôli silnému nátlaku medzinárodného sionizmu dementovať. 8. marca 1866 vyhlásil rabín Isaac Wise: „Slobodomurárstvo je židovská inštitúcia, ktorej história, stupne, heslá a učenie sú židovské od začiatku do konca“ (Gougenot des Mousseaux – Le Juif et la judaisation des peuples, 1869). Tým rabín potvrdzuje jeho korene, dôvod nepriateľstva voči Rímu a zároveň principiálne odsúdenie týchto spolkov Vatikánom. Historický začiatok tajne pôsobiaceho slobodomurárstva nemožno exaktne stanoviť, ale prvá oficiálna zmienka sa vyskytuje až na začiatku 18. storočia pri fúzii štyroch anglických lóží. Z toho možno usúdiť, že slobodomurári fungovali už oveľa skôr.

Lóžam ide podľa vlastných slov o „absolútnu slobodu svedomia“ oslobodeného od dogiem. Oficiálny magazín talianskeho slobodomurárstva Revista de la Masoneria Italiana v roku 1887 uviedol, že „slobodomurári vidia svojho skutočného šéfa v Satanovi“. Albert Pike, jeden z najznámejších masonov, v knihe Morálka a dogma píše, že „slobodomurári nižších stupňov sú zámerne klamaní“, čo doplnil v júli 1889 slovami, že „na 32. stupni slobodomurárstva škótskeho rítu je už členom bratstva známe, že nejde len o uctievanie symbolov, ale uctieva sa božstvo Lucifera“. Permanentné inštrukcie talianskej lóže Alta Vendita, ktoré sa dostali do rúk pápeža Gregora XVI., popisujú nasledovný plán: „Naším cieľom, predtým ako cirkev zničíme, je využiť ju. Budeme šíriť liberálne idey v spoločnosti a v cirkvi tak, aby ich po rokoch prijali za svoje. Potom ich myslenie natoľko zmeníme, že kňazi, biskupi a kardináli budú menovaní, svätení, ale ich um bude v súlade s našimi ideálmi, zakotvenými v dokumen-

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

toch Francúzskej revolúcie a Deklarácii ľudských práv, ktoré hlásajú náboženskú rovnosť a pluralitu. Z tejto skupiny bude volený aj pápež, ktorý povedie cirkev cestou ‚nášho osvietenia‘. Aby sme mohli mať pápeža podľa nášho srdca, musíme mu predovšetkým vychovať pokolenie, ktoré prijme takú vládu, akú si prajeme. Preto sa postarajte, aby kňazstvo pochodovalo pod našou vlajkou v presvedčení, že pochoduje pod zástavou apoštolských kľúčov.“ Medzi najznámejších „osvietencov“, ktorí šírili a presadzovali lóžové myšlienkové konštrukty, patrí napr. Komenský, Voltaire, Dunant, Twain, Havel, Benjamin Franklin, Churchill, Weishaupt, Rousseau, Watt, Diderot, T. G. Masaryk, Montesquieu, Freud a mnohí ďalší, ktorí sú dnes velebení ako veľké „mozgy“ a osobnosti. Aj vďaka nim, po 200 rokoch, je moc týchto satanistických spolkov taká veľká, že všetko normálne je ich médiami a mašinériou prezentované ako zastarané a všetko zvrátené vydávané za pokrokové a moderné. Vojny, genocídy národov, orwellovská totalita, režírované prevraty, LGBTI, pedofília a sexualizácia mládeže sú tak spracovaným „pokolením“ zväčša apaticky obchádzané a mlčky alebo s radosťou „šťastného otroka“ akceptované. Cieľom do davu vypustených téz reformácie humanistov a modernistov však nie je len zotročenie ľudstva v rámci Nového svetového poriadku (NWO). Lóže a ich majitelia pracujú v rozsiahlej rúhačskej dielni a sú to oni, pre ktorých je „nepriateľom č. 1 katolícka cirkev“ a „chcú zvrhnúť každý oltár, na ktorom je uctievaný Kristus“ (Abbé Barruel: Mémoires pour Servir à l'Histoire du Jacobinisme, 1798). Sú to oni, kto dal k dispozícii arzenál argumentov a irónie skeptikom renesancie, voľnomyšlienkarom 18. storočia i Voltairovmu sarkazmu. Rozum celého sveta poblúznili lživým sloganom o „slobode, rovnosti a bratstve“, ktorý najprv vyklíčil a aklimatizoval sa v tajných krúžkoch a neskôr bol vrhnutý do davov pri Bastille. Kedykoľvek horlivosť veriacich v Krista chladla a národy upadali späť do pohanstva, otvárali sa ma-

sonom a talmudistom dvere do kresťanskej sféry, kde kariérne stúpali a pokradmo pracovali na rozvrate. V minulosti, keď cirkev tieto temné sily ešte neovládali, boli pápežmi odsudzované a výslovne dané do kliatby za ich okultnú kriminálnu činnosť, uctievanie Satana, praktikovanie rituálnych vrážd, prevracanie hodnôt a predstieraný humanizmus. Už pápež Klement XII. ich v bule In Eminenti (1738) tvrdo odsúdil a rovnako nasledujúci pápeži v encyklikách varovali pred týmto „Satanovým vojskom“. Posledným skutočným nástupcom na Petrovom stolci, ktorý všetkými prostriedkami chránil katolícku vieru, bol Pius X. (1903 – 1914). Modernizmus odsúdil a podporoval skryto pracujúci spolok Sodalitium Pianum na vyhľadávanie podrývačov v katolíckom duchovenstve, čím na seba zvolal hnev slobodomurárstva. Pôvodne mal byť namiesto neho zvolený kardinál Mariano Rampolla, ktorý síce dosiahol väčšinu v konkláve, ale jeho nástupu zabránilo veto rakúskeho cisára. Rakúsky trón pravdepodobne tušil, čo sa naplno ukázalo až po Rampollovej smrti. Podľa osobných dokumentov bol členom tajnej satanistickej organizácie Ordo Templi Orientis, ktorá sa ako jedna z mnohých podieľa na stavbe tzv. Šalamúnovho chrámu – NWO. Medzi najznámejších profánnych členov tejto sekty patril napr. Goethe, Wagner, Nietzsche alebo Ludvík Bavorský. Rampollovi, aj keď nikdy pápežom nebol, sa podarilo pretlačiť do cirkevných úradov mnoho lóžových bratov, ktorí sa roky navzájom podporovali a za pápežov dosadzovali a vychovávali svojich, napr. Benedikta XV., Pia XII., Jána X XIII. či Pavla VI. Ovocie storočiami pôsobiacich liberálno-modernistických ideí a prieniku „vlkov do košiara“ môžeme dnes pozorovať vlastnými očami na spoločnosti okolo seba a rétorike najvyššej katolíckej hierarchie, ktorú by ste už takmer nerozoznali od vágnych fráz postáv z OSN, EÚ, MMF alebo NATO. Cirkevná štruktúra už nehovorí o Ježišovi Kristovi, ktorý je „pravda, cesta a život“ (Jn 14,6) a je „ten istý včera, dnes i naveky“

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

(Hebr 13,8). Ako si teda môžeme vysvetliť dnešné ekumenické ťaženie hierarchov Vatikánu, ktorí veriacim „riedia“ nemenné a pravé evanjelium? Lóžoví agenti relativizáciou pojmov a historicko-kritickou teológiou, ktorá pramení v kabale, spochybnili Božie slovo. Dnes rímskokatolícka cirkev vypúšťa všetky časti Písma, ktoré sú o trestoch a nahrádza ich tvrdením, že Boh je len láska a odpustí všetkým, nech veria v čokoľvek a činia akokoľvek. Zámerom je, aby sa ľudia nebáli trestu, ani pekla a žili podľa svojich žiadostí. Sám slovanský pápež Ján Pavol II. urobil pre tvorbu jedného spoločného náboženstva kus práce. Zakrýval kríže a sochy v Assisi, aby neiritovali pohanov, moslimov v Casablance uisťoval, že máme „rovnakého boha“, bozkával Korán a zástupcov B’nai B’rith oslovil ako „drahých bratov“. Za jeho dielo mu Veľká lóža Orientu udelila Rád Galilea – ako výraz vďaky za podporu slobodomurárskych ideálov. Dnešný pápež František (Jorge M. Bergoglio) sa stal roku 1999 čestným členom masonskej organizácie Rotary Club. Pod pláštikom skromnosti, jednoduchosti a chudoby sa zbavil všetkých atribútov pápežstva a nahradil ich kabalistickou symbolikou falického kultu, ktorý korení v pohanskom staroveku. Nemá problém s vakcináciou, juvenilnou justíciou a adopciami detí homosexuálmi, zapája sa do moderných protiruských výstupov, verejne vyzýva na prijatie čipov, bozkáva ruky šíriteľom perverzností a na Zelený štvrtok umýva nohy migrantom, ktorých, podľa jeho slov, máme „bezbreho a tolerantne prijímať“. Táto tolerancia všetkých a všetkého je vlastne ľahostajnosťou ku zlu, vyjadrením nelásky a zanechaním blížneho v jeho omyle a hriechu, ktorý môže mať fatálne následky. Na brutálnu vraždu 85-ročného francúzskeho kňaza, ku ktorej sa prihlásil Islamský štát, Bergoglio cynicky reagoval slovami: „Nemám rád, keď sa hovorí o islamistickom násilí“. Mnohé verejne činné osoby tiež prevzali jeho tvrdenie, že „všetky náboženstva majú fundamentalistickú skupinu“. Moslimskí fundamentalisti však nie sú malou skupinou a k ná-

siliu ich viera priamo nabáda. Paradoxom je, že liberálni teológovia a Bergoglio pohŕdajú kresťanmi, ktorí nechcú zradiť vieru v Krista a jeho evanjelium, a nálepkujú ich ako fundamentalistov, ktorí by mali byť trestaní. Zámerne vyvolávajú asociáciu s islamským fundamentalizmom, čím sa cieľavedome manipuluje s pojmami, zakrývajú sa zločiny a nevinní sa dostávajú do role zločincov. Kolaborácia infiltrovanej rímskokatolíckej štruktúry s temnými spolkami napomohla „hriechu, ktorý sa považuje za čosi vzrušujúce. Prístup k hriechu zo strany väčšinovej spoločnosti je vlastne jej diagnózou. Diagnózou choroby, kde principiálne najhoršie možné zlo je zľahčované alebo rovno vydávané za dobro. Súčasne je toto nepochopenie základných princípov a nesúdržnosť spoločnosti na báze spoločných imperatívov a hodnôt príznakom jej duchovnej nekonzistencie, ktorá sa nám stane osudnou tvárou v tvár démonickému kultu islamu a jeho odhodlaným a ideovo súdržným hordám“ (Otázka hříchu: Ze zla se stala společenská prestiž, Protiproud, 6. 12. 2015). Francúzsky spisovateľ Gougenot des Mousseaux v roku 1869 predpovedal dnešné dianie s jasnosťou, akú mohol mať iba muž, správne si vedomý symptómov svojej doby i smeru myšlienok, ktoré dokázal správne interpretovať: „Hoci dnešný človek už len málo verí Písmu svätému a Antikrista i Mesiáša vyhlasuje za mýtus, aj tak si musíme uvedomiť, že Antikrist je realitou budúcnosti a že jeho panstvo sa už prejavuje v nevídaných revolúciách. Všetko sa pripravuje na jeho príchod. Priamo pred našimi očami celý politický, obchodný a finančný svet pod vedením tajných spoločností, ovládaných talmudistami, začína spoločne a s neúnavnou horlivosťou pracovať na zavedení veľkého kozmopolitného zjednotenia. Tak sa dnešným jazykom nazýva systém, z ktorého má vzísť zrušenie hraníc a odstránenie vedomia vlasti. Veľké divadlo, ktoré sa jedného dňa v tej či onej forme stane skutočnosťou, naplní bezmedzným úžasom tých, ktorí sa na to svojou povahou, ani štúdiom nepripravili.“

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Richard Strážan

EKUMENIZMUS

NIČÍ VIERU „ZMENA JE ŽIVOT!“ ČI PODOBNÉ HESLÁ ZAZNIEVAJÚ NA KAŽDOM KROKU A ICH EFEKT V RÔZNYCH SFÉRACH ŽIVOTA JE HMATATEĽNÝ. AKO PÔSOBÍ TENTO JAV NA RÍMSKOKATOLÍCKU CIRKEV A JEJ UČENIE, KTORÉ JE OD ZAČIATKU ZADEFINOVANÉ AKO BOHOM ZJAVENÉ A NEMENNÉ? EKUMENICKÉ SNAHY NA TOMTO POLI PREJAVUJÚ NÁPADNÚ PODOBNOSŤ S MYŠLIENKOVÝMI PRÚDMI, KTORÉ SA SÍCE PREDKLADAJÚ V NEODOLATEĽNOM OBALE, ALE SKRYTO A ZÚRIVO ÚTOČIA NA NÁRODNÚ SUVERENITU A PRESADZUJÚ „MULTI-KULTI“.

kumenizmus je podľa zaužívanej poučky hnutie za zjednotenie všetkých cirkví, v užšom zmysle len tých kresťanských. Tým pochoduje v šíku s náboženským synkretizmom, ktorý prekrývaním a spájaním rôznorodých (často protichodných) prvkov, teda umelým miešaním, pripravuje budúce celosvetové náboženstvo a falošnú jednotu. Pre predstavu takejto „jednoty“ stačí zájsť na predmestia Paríža alebo Marseille, kde vládne vojnový stav.

Ako uvádza Helmut Friedlmayer (v knihe Die Irrlehren im neuen Weltkatechismus, 1994), ekuména korení v gnóze: „Tá sa môže preukázať veľmi dlhou tradíciou, počínajúc v záhrade Eden, keď prví ľudia načúvali hadiemu anjelovi svetla a prijali ovocie stromu‚ gnózy, aby sa vďaka nemu stali múdrymi a bohorovnými. Cez staré pohanské mystériá s jej obradmi prenikla tzv. okultná múdrosť do tajného učenia kabaly, ktorej reprezentanti sa stali pre kresťanov

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

44 zdrojom neustáleho ohrozenia. Na sklonku stredoveku sa nakoniec objavila kresťanská forma kabaly na ešte spoľahlivejšiu infiltráciu a sabotáž kresťanstva. Cesta kabaly k splynutiu národov vedie cez rušenie bariér, ktoré ešte panujú medzi jednotlivými národmi a náboženstvami.“ Spojenie národov do jedného sociálneho tela realizuje socializmus (a od neho odvodené systémy pod inou fasádou), plán miešania rás (podľa predlohy slobodomurára Coudenhove-Kalergiho) napĺňa multikulturalizmus a zvod náboženstiev ekumenizmus. Už Martin Luther sa stretával s kabalistami, ktorí mali o jeho učenie veľký záujem. Najmä zdanlivo konvertovaní marrani v Španielsku (známi z Toledského dopisu, 1489) šírili Lutherove idey na podvracanie tamojšej katolíckej cirkvi. Nezaostal ani známy pedagóg, panteista a rozenkrucián Ján Amos Komenský, ktorý sa tiež oboznámil s tajným učením kabaly, čo sa odzrkadlilo na jeho predstavách o jednej „Rade svetla“ na prevýchovu ľudstva, jednom „Paláci

justície“ pre dozor nad celým obyvateľstvom a jednom „Ekumenickom zbore“, ktorý by na svete zaviedol akési jednoliate „náboženstvo humanizmu“. Stojí za zmienku, že rozenkruciánska sekta v 17. – 18. storočí splynula so spolkami slobodomurárov, keď za svoju „alchýmiu“ a okultnú duchovnosť obdržala pozície a spoločenskú prestíž. Na tieto odkazy nadväzovalo aj „osvietené“ teozofické duo Helena Blavatská a Annie Besantová, ktoré vo svojich spisoch začali predpovedať „nový vek“. Vnútri ekumenizmu znamená teozofia akési zberné duchovné hnutie za účelom „duchovnej jednoty“. Hlavne teozofia madame Blavatskej predstavuje syntézu kabaly a všetkých ostatných gnostických systémov ako budhizmus, hinduizmus, germánska mytológia, islam... Ekuména je teda zbierkou všetkého na jednotnej ezoterickej základni. Tu sa ponúka otázka: Ako mohla byť do tohto ezoterického kruhu integrovaná katolícka cirkev? Do polovice 20. storočia sa Vatikán, celý čas ťažko skúšaný a napádaný svojimi ne-

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

priateľmi, nezúčastňoval žiadnych paktoch a „rozhovoroch“ s pohanskými náboženstvami, z ktorých mnohé majú bohatú históriu ľudských a zvieracích obetí alebo okultných rituálov. Nie preto, že by pohanmi pohŕdal, ale kvôli vedomiu a rešpektu k Písmu Svätému, že za týmito prúdmi sú skryté démonické sily (Sk 26, 17-18; 1Kor 10, 20-21; Dt 18, 9-14). Historickým prahom, ktorý prijal nový postoj Vatikánu voči iným náboženstvám, sa stal II. vatikánsky koncil (1962 – 1965). Odvtedy sú radoví katolíci oficiálne a lživo zavádzaní, že „kresťanstvo sa môže rôznymi prvkami cudzích náboženstiev obohatiť“. Toto „obohatenie“ je však podobné obohateniu Európy inváziou agresívnych prisťahovalcov. Markíz André de la Fran quérie v knihe Lucifer et le Pouvoir Occulte (1984) prepísal vyjadrenie lóže B’nai B’rith, ktoré dostatočne ilustruje, čo sa odohralo počas II. vatikánskeho koncilu: „Teraz ukážeme spôsob a postup, akým sme v našom diele pokračovali, aby sme urýchlili skazu katolíckej cirkvi, a ako sme prenikli do jej najužšieho kruhu tým, že sme z časti kléru učinili priekopníkov našej veci... Integrovali sme do katolíckej inštitúcie našich synov so zvláštnym poslaním, aby tak mohli ešte účinnejšie pracovať na úpadku katolíckej cirkvi v tom zmysle, že priamo v jej lone vyvolávajú škandálne situácie.“ Z iniciatívy Jána Pavla II. sa dňa 27. 10. 1986 v Assisi konalo modlitbové stretnutie rôznych svetových náboženstiev za tzv. celosvetový mier. Zúčastnilo sa na ňom 150 predstaviteľov 12 náboženstiev a pápež dal kresťanské chrámy k dispozícii zástupcom pohanských systémov k predvádzaniu svojich rituálov a „modleniu“. Takéto mítingy sa odvtedy konajú každoročne a Assisi sa tak stalo len zastávkou na ceste k pretvoreniu a obetovaniu katolíckej identity. Pred svetom Assisi potvrdilo aj citát tlačového orgánu Veľkého Orientu, ktorý zastrešuje francúzske slobodomurárstvo: „Katolícka cirkev sa môže udržať pri živote už len popretím každej svojej tradície“ (W. Ettelt: Zur Situation der Katholischen Kirche, 1978).

O čom teda hovoria ďalšie „pletky“ Jána Pavla II. s lóžami, Gándhím, austrálskymi šamanmi, bozkávaním koránu a okultnými praktikami? Čo naznačuje mediálna glorifikácia dnešného pápeža Františka, ktorý na Zelený štvrtok umýva moslimským prisťahovalcom nohy a vyhlasuje, že „kto ich neprijíma, nie je kresťan“? V apríli tohto roka dokonca odslúžil svätú omšu pre Rotary International, ktorého je Bergoglio, otvorený heretik, sám čestným členom. Navonok Rotary Club len „posmeľuje a posilňuje vysoké etické normy“, ale v skutočnosti vykonáva „pasívny dozor nad politickým a hospodárskym životom, obstaráva informácie v službách svetového slobodomurárstva. Každý miestny klub sa snaží získať nie viac ako dvoch členov z každej profesie a daného politického združenia“ (J. Rothkranz: Die kommende „Diktatur der Humanität“ oder Die Herrschaft des Antichristen, 1991). Hlavnou hnacou silou ekumény a myšlienok za ňou je svetový sionizmus, talmudizmus a ním vytvorené slobodomurárstvo. Friedlmayer dodáva: „Je naozaj nesmierne nebezpečné, že sa toľko katolíkov nechalo z nevedomosti zviesť rafinovanosťou, s ktorou vyučujú nové katechizmy. Nový svetový katechizmus je nástroj Antikrista, stvorený protikresťanskými silami a vedie k rovnakým cieľom. Vytvára zmenu vedomia, z ktorej sa už mnohí nikdy nevymania.“ Podľa neho je to s pápežmi, ktorí úmyselne kolaborovali a kolaborujú s nepriateľmi cirkvi na ničení pokladov viery ešte horšie než s farizejmi, o ktorých Kristus povedal: „Na stolci Mojžišovom zasadli zákonníci a farizeji. Robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú“ (Mt 23, 2-3). Rímskokatolícka cirkev počas stáročí čelila rôznym útokom a schizmám, ktoré mali ovplyvniť jej náuku a ohrozovali jej celistvosť. Celý dnešný ekumenizmus je ovocím obliehania katolíckeho tábora a so svojimi dnešnými frázami o mieri, dialógu a zjednocovaní je v skutočnom zmysle slova najväčším podvodom storočia, ktorý v náboženskej sfére napomáha k zaslepeniu ľudstva.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Peter Grečo

SIS V OSÍDLACH POHLAVÁROV

RÍMSKOKATOLÍCKEJ CIRKVI

V 46

návale informačného smogu sa v júli objavila aj relevantná informácia, že novým riaditeľom Slovenskej informačnej služby (SIS) sa stal, zrejme na návrh SNS, istý Anton Šafárik, ktorý má blízko ku štruktúram Bratislavskej arcidiecézy. Určite bližšie, ako to prezentujú médiá. Bol totiž ekonómom Trnavskej arcidiecézy v časoch, keď ju spravoval súdny vikár arcibiskupa Sokola, terajší bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský, ktorý aj v honbe za kardinálskym klobúkom neváhal odstrániť svojho najväčšieho konkurenta Róberta Bezáka. Zaujímavé je, že ani tak zdatný bezpečnostný analytik, akým je Milan Žitný, podľa vlastných slov, nevie vyhodnotiť záujmy rímskokatolíckej cirkvi (RKC). Nebudem opakovať známe fakty, ktoré získali média o osobe Antona Šafárika a jeho napojenia na triumvirát arcibiskupov Zvolenský, Sokol a nuncius Giordana, ale použijem ich v nových súvislostiach, a predložím svoje zistenia. Vzhľadom na to, že politika je umenie vládnuť ľuďom pomocou klamstva, tak sa popieraniu SNS, že riaditeľ tajnej služby je ich nominant, netreba čudovať. V danej strane totiž vedenie RKC našlo po personálnej, politickej a nakoniec volebnej deštrukcii KDH, svojho nového silného spojenca vo sfére aktívnej svetskej moci. SNS je hodnotovo blízka KDH, a navyše Andrej Danko sa veľmi skoro a dobre naučil nielen túto poučku, ale zvláda aj rolu líšky a leva podľa katechizmu Machiavelliho Vladára. Predsedu NR SR sme mohli vidieť aj po boku Zvolenského, naposledy napríklad na samite predsedov biskupských konferencií v Bratislave, kde okrem zdravice pobozkal arcibiskupovi ruku, teda prsteň v okázalom vazalskom štýle...

Aké sú dôvody, že arcibiskup Zvolenský so svojou suitou získal, a dovolím si povedať, že prvýkrát v Európe od čias Francúzskej revolúcie, istú formu významného podielu na štátnej moci? Čo treba hľadať za týmto ojedinelým úspechom hodnostárov RKC v rámci štátneho systému tzv. laického štátu?

ŠAFÁRENIE MALTÉZSKYCH RYTIEROV

Strach je prvým a najdôležitejším činiteľom každého náboženstva a politickej moci. Strach je na strane tých, ktorí vládnu, a tých, ktorí sú ovládaní. Náboženstvo je vždy napojené na politickú a ekonomickú moc sui generis. Po hanebnom odvolaní arcibiskupa Bezáka nastal strach medzi biskupmi, že bol medzi nimi zradca, ktorý sa svojvoľne pustil do prešetrovania ekonomiky na ABÚ v Trnave. Po odprataní Bezáka je zrazu všetko mediálne a právne v poriadku, vyšetrovanie zastavili, financie údajne neboli spreneverené, akurát ostala mlčiaca bezmocná verejnosť a zopár aktívnych jedincov vo svojom frustrovanom úsilí: „Navždy náš arcibiskup“. Nervozita na strane potentátov RKC tým však neskončila, bol iba uhasený jeden plameň. Čo ak sa nájdu ďalší z radov kléru či z laikov, ktorí poukážu na obvyklé praktiky cirkevných ekonomík, ktoré sú vzhľadom na charakter inštitúcii RKC neobvyklé? Potreboval to Zvolenský? Vatikán? Všimnime si, že na prepieranie peňazí v občianskej sfére často slúži tretí sektor, obvykle charitatívneho zamerania. V RKC je to podobne. Tu sa najviac darí neštandardnej spoločnosti, ktorá nesie názov Zvrchovaný rád Maltézskych rytierov (ZRMR). Sú to práve Maltézski rytieri, ktorí jed-

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

znemožniť, aby niekto poukázal na šafárenie s financiami v klerikálnom systéme RKC tak škandalózne, ako sa o to v nedávnej minulosti pokúsil arcibiskup Bezák. Za zmienku stojí aj to, že jeden zo synov šéfa SIS je operný spevák a kaplán v Podunajských Biskupiciach vo farnosti, ktorá sa smutne preslávila svojou symbiózou s mafiou, či už drogovou alebo obchodujúcou s bielym mäsom. Druhý pracuje na arcibiskupskom úrade v Bratislave.

NWO V SLOVENSKÝCH REÁLIÁCH

48 nak používajú medzinárodnú právnu subjektivitu a taktiež sú subjektom kánonického práva – CIC. Tým, že ZRMR diplomaticky nepatrí pod štát Vatikán a má vlastné zastupiteľstvá po celom svete, ich vzájomná výhodná korelácia im umožňuje o. i. aj to, že Maltézski rytieri môžu byť, už len z titulu ich rádu a duálneho režimu existencie, potenciálne spoľahlivejšou pračkou mafiánskych peňazí ako vatikánska banka. A to bez zbytočného upriamovania pozornosti, pod dymovou clonou úspešne vykonávanej charity vo veľkolepom štýle. Aj starobylosť rádu im udeľuje punc prestíže. Duálne právne zakotvenie ZRMR im dáva priam neobmedzené možnosti na čokoľvek, najmä keď majú dobrú tzv. prácu s verejnosťou a správny obraz v médiách. Súčasný šéf SIS išiel do tejto pozície ako prezident tohto rádu. Netreba sa preto čudovať, že na nedávnych leteckých dňoch SIAF na Sliači mali Maltézski rytieri vlastný pavilón v podobe statickej ukážky stíhačky L-39 s plošinou pre imobilných a prezentačné stánky. Dokonca mali na pódiu verejnú prezentáciu, ktorú vysielala v priamom prenose RTVS. Vyznelo to trápne, vzhľadom na charakter leteckého podujatia.

Na prezentácii zohral hlavnú rolu hovorca Rádu Tibor Uljacký, ktorý má blízko aj k biskupovi – vojenskému ordinárovi Rábekovi, známemu držiteľovi modrej knižky. Uljacký bol funkcionárom bývalého úradu vojenských duchovných, z ktorého sa vyvinul súčasný Ordinariát OS a OZ SR. Prečo doteraz na SIAF nebolo prezentované napríklad dielo Mariána Kuffu zo Žakoviec či dielo Antona Srholca? SIS je silová zložka a SIAF je podujatie silového rezortu. Takéto divadlo tu ešte nebolo. Treba pripomenúť, že v roku 2012 boli do tohto Rádu prijatí aj Zvolenský a Sokol spolu s nunciom Giordanom, a v roku 2014 dostali od nich aj vyznamenania. O tom je dosť internetových odkazov, dokonca aj v archíve TK KBS, pokiaľ to nezačnú mazať. Práve trojica arcibiskupov sa považuje za „katov“ Bezáka. Maltézski rytieri používajú naozaj špecifické privilégia v establishmente arcibiskupa Zvolenského, keď v mediálne prezentovaných bohoslužbách, napríklad v Bratislavskej katedrále, idú v liturgickom sprievode oblečení v slávnostnom mundúre. Prvým dôvodom triumvirátu Zvolenský, Sokol, Giordana v tandeme so Šafárikom je zrejme

Pápež František sa s vysokou pravdepodobnosťou podieľa na presadzovaní Nového svetového poriadku (NWO). Za jeho voľne prezentovanými výrokmi a žoviálnosťou, ktorá sa davom a médiám páči, aj v teológii priemerne znalému človeku, respektíve človeku s rozvinutou duchovnou intuíciou ukazuje, akým záujmom môže byť k dispozícii. Na rozdiel od svojich dvoch predchodcov, vystupuje dosť explicitne v záujme svetovej mocenskej elity pri nastolení jej cieľov Novus ordo seclorum. Hovorí napríklad o „novej univerzálnej agende“, „novom ekonomickom a ekologickom poriadku“, „novej globálnej politickej autorite“ a podobne. Taktiež nepodporenie závažnej pro-life akcie v Ríme je symptomatické a je podivné, že viacerí „vatikanológovia“ si s tým nevedia rady. Jeho opakované výzvy pre celý kresťanský svet na prijatie tzv. migrantov do rodín a farností, infiltrácia moslimov vo Vatikáne, ktorých si tam sám zobral, povolenie islamských modlitieb a čítania Koránu vo Vatikáne, sprznenie liturgie umývania nôh na Zelený štvrtok, sú hrozivé signály aj pre tých, ktorí vo svedomí zápasia s poslušnosťou voči autorite RKC. František dal príhovormi najavo, že verí, že kresťania a moslimovia „uctievajú rovnakého Boha“. Potom neraz zdôraznil jednotu medzi kresťanstvom a islamom. Aj vyhlásenie Svätého roku milosrdenstva je možné vnímať ako pokus indoktrinovať masy na prijatie ideológie NWO v jeho segmente miešania náboženstiev, kultúr a rás tým, že prijímaním tzv. imigrantov uskutočňujeme vôľu Krista v jeho príklade milosrdného samaritána. Jeho tvrdá proimigračná rétorika vykazuje znaky, že koná v záujme jedného z popredných architektov slobodomurárskeho prerobenia sveta – Georga Sorosa.

Je pochopiteľné, že v tejto agende Vatikánu musia konať aj všetky podriadené zložky RKC na celom svete, pretože to vyplýva zo samej podstaty politickej prevádzky RKC. Prísna hierarchia a poslušnosť, ovládanie svedomia a totalita sú esenciálne prvky rímskeho katolicizmu. Tým, že na čele SIS je ich človek, tak môžu nielen celkom spoľahlivo monitorovať stav svojej politiky a metodicky usmerňovať duchovných pastierov, ale aj v zárodku likvidovať ohniská kléru nespokojného s týmto realizovaným zámerom. To sa bude diať napríklad vydieraním, kompromitovaním a rôznymi druhmi manipulácie. Konjunkcia silových zložiek, tajnej služby, okázalej charity ZRMR a dobrej PR agendy im umožňuje konať pohodlne pre NWO v slovenskom mikropriestore. My však vieme, že „títo ľudia skrývajú ničomnosť svojej doktríny v pôvabných slovách a krásnych formuláciách, aby zlákali a oklamali mnoho ľudí medzi slabými, aby nakoniec všetci odmietli svoju vieru alebo v nej aspoň boli zneistení,“ tak už v roku 1775 varoval pápež Pius VI. v encyklike Instructables. Nachádzame sa tak spoľahlivo v realizácii toho, čo napísal jeden z hlavných ideológov slobodomurárstva Albert Pike v diele Morálka a Dogma: „Svet čoskoro príde k nám hľadať svojich vládcov a veľkňazov.“

PACIFIKÁCIA KRITIKOV

Slovenská cirkevná hierarchia prežíva strach nielen v kontexte svojich ekonomických aktivít, čo príznačne odhalila kauza Bezák, ale aj s tým, že veriaci si uvedomujú, že k Bohu vedie spoľahlivá cesta aj mimo ich „prostredníctva“, obrady a pobožnosti. Uvedomujú si, alebo aspoň tušia, že postaviac sa medzi Boha a ľudí, platení štátom aj milodarmi za prakticky každý náboženský úkon (okrem spovede, lebo tá ma nezaplatiteľnú spravodajskú hodnotu), je tento model existencie morálne neobhájiteľný. Ľudia si v čoraz väčšej miere uvedomujú známy výrok Ježiša o tom, že náboženskí funkcionári sami do Božieho kráľovstva nevstupujú a iným bránia, i berú kľúče od neho. Aj medzi duchovnými v každej diecéze sú mysliace kritické osobnosti, ktoré samostatne alebo spoločne poukazujú priamo či nepriamo na neudržateľný ekonomický a politický status hierarchie RKC.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Preto jednou z priorít SIS pod novým vedením je pacifikovať týchto kritikov. Iste, nastane a zrejme už prebieha odpočúvanie, vrátane sledovania elektronickej komunikácie „rebelov a odbojárov“. Taktiež fyzické monitorovanie vytypovaných. Pravdepodobne to budú postupne rozširovať na ďalších duchovných a iných angažovaných v štruktúrach RKC. Teda SIS teraz naplno zastreší úlohy interných sietí sliedičov a donášačov vo vnútri diecéz, ktoré boli doteraz zriaďované najčastejšie vo vlastných radoch. Cieľ toho je jasný: už zmienené zastrašovanie, a to hlavne kompromitovaním. K tomu, že neuvádzam žiadne nové skutočnosti, len na ilustráciu spomeniem kontroverzie Sokola so skupinou Teofórum, ktoré, ako sa zdá, úspešne vzal pod kontrolu až jeho nástupca arcibiskup Zvolenský. Netreba pripomínať vzťah oboch pánov k socialistickej tajnej službe, ktorý poznáme z dostupných informácii ÚPN. Je tiež verejným tajomstvom medzi klérom, že súčasný bratislavský arcibiskup často prežíva strach z toho, že niekým môže byť fyzicky ohrozený... Pacifikácia, neutralizácia odbojných jedincov a skupín môže poslúžiť aj na spomalenie tichého exodu, hlavne mladých ľudí, z bohoslužobného života a ku konsolidovaniu vnútorných pomerov od rozvracačov vnútri. Zrejme tak si Zvolenský a jeho manažment morálne odôvodní dané pomery, teda politickou účelovosťou, podľa katechizmu Machiavelliho.

LIKVIDÁCIA AUTENTICKEJ KATOLICITY

RKC sa odtrhla od dennej reality veriacich a rieši primárne majetky. Klamlivosť a neprehľadnosť je v tom, že sa s duchovnom prelína psychologická a sociálna sféra. Duchovní sú prakticky po právnej a politickej stránke štátni úradníci, platení z peňazí daňových poplatníkov. Navyše, čerpajú nespočetné vedľajšie sociálne a ekonomické výhody od svojich farníkov. To jej funkcionárom dáva ešte väčšie možnosti politického manévrovania ako politikom a politickým stranám. Strach človeka z numinózneho je náboženskou agendou, teda pojmy smrť, večnosť, spása, zatratenie – sú politikum. Tým je inštitucionalizované náboženstvo vždy vo výhode oproti svetskej politike. Na Slovenku ešte neprebehol proces emancipácie

cirkevníkov od inštitucionalizovaného náboženstva a jeho predstavitelia si to uvedomujú, hoci sa už prvé náznaky vyskytli. Na základe vyššie analyzovaného sú nesprávne a nedomyslené tvrdenia, napríklad Milana Žitného, ktorý riaditeľa tajnej služby vníma v pozícii amatéra alebo nevhodného kandidáta. Má však pravdu, že v tomto prípade ide o rozkladný proces v SIS, a to vo viacerých líniách. SIS bude teraz v „pokušení“ konať častejšie mimo zákona, ako je to bežné aj vo svete: na „ad hoc“ objednávky vládnucich kruhov. V tomto prípade aj cirkevnej hierarchie, hlavne v západnej metropole Slovenska. Bratislava služby ponúkne aj bratom biskupom vo východnej metropole – to je monitoring a pacifikácia rebelov a odbojných skupín. Myslím si, že spomínanú službu ponúkne aj svojim kolegom mimo RKC (hlavne evanjelikom a pravoslávnym). Vypracujú sa zoznamy ľudí a ich aktivít, na ktorých sa zameria „vševidiace oko SIS“. SIS sa tak môže vrátiť k praktikám z čias únosu Michala Kováča ml., kauzy Triptych a podobne, ale tentoraz bude atakovať vnútornú opozíciu v RKC. V tomto možno hovoriť o rozkladnom procese v tajnej službe. Agenti a technický personál budú frustrovaní z úloh pre záujmy vedenia slovenskej RKC. Z tohto uhla pohľadu si arcibiskup Zvolenský naozaj zaslúži čím skôr kardinálsky klobúk, veď v politicky bezvýznamnej krajine dokázal v praxi oživiť ideu spojenia trónu a oltára. Lež už nie v stredovekom deformovanom ponímaní nastolenia Božieho kráľovstva, ale v koncepte NWO, teda antikristovskej idey, o ktorú sa súčasní ilumináti snažia ako o primárny cieľ. Treba pripomenúť slová pápeža Leva XIII., ktorý v encyklike Dvadsiate piate jubileum píše: „Táto sekta (slobodomurárov, pozn. autora) je plná satanovho ducha, ktorý – ako tvrdí apoštol – je schopný sa v prípade potreby premeniť na anjela svetla. Stavia na popredné miesto humanitárne ciele, ale všetko venuje uskutočneniu svojich slobodomurárskych zámerov.“ Tragédiou našich dní je, že poprední vysokí funkcionári RKC v globálnom i lokálnom svete sa sami stávajú nepriateľmi kresťanstva a podieľajú sa na architektúre Nového svetového sociálneho poriadku. Protikresťanské ťaženie slobodného murárstva sa koná obvyklým tajným a nenápadným prenika-

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

51 ním do cirkevných štruktúr a inštitúcií tak, aby ich ovládli zvnútra. V doktrinálnej i morálnej oblasti je to likvidácia autentickej katolicity.

STRHNÚŤ SLOBODOMURÁROM MASKU

V záujme hodnôt evanjelia a pokusu prinavrátiť cirkev k jej poslaniu, je potrebné RKC, ako aj ostatné cirkvi, oslobodiť od područia štátu. Je nevyhnutné ukončiť ich financovanie zo štátneho rozpočtu. V roku 1987 sme podpisovali petíciu za náboženskú slobodu iniciovanú kardinálom Tomáškom z Prahy. Prvým bodom bolo práve finančné oddelenie cirkvi od štátu. Aká je realita? Už vyše štvrťstoročie robia funkcionári cirkví dostatočné kroky, aby táto téma nebola na programe dňa, hoci „komplexnej spoločenskej diskusii sa nebránia“. Aj v budúcom volebnom období je to nepredstaviteľná požiadavka. Socialistický SMER, pre ktorý sa angažujú stovky duchovných, hlavne na zaostalejšom vidieku, je spoľahlivým garantom stavu. Vzhľadom na to, že Slovensko je vidiecka krajina, šance sú mizerné. Nové spojenectvo, hlavne RKC so SNS, indikuje, že agenda je počas bačovania

tejto vládnej koalície bezpečne odložená ad acta. Sami cirkevníci, ak nechcú žiť v podivnom stave, že ich duchovní sú jednak štátni úradníci, ktorí navyše inkasujú štedré dary pri príležitosti vysluhovania sviatostí a svätenín, neraz aj s presnými tabuľkovými taxami, sú vyzvaní, aby prekonali svoj strach, apatiu a politicky sa angažovali. Druhým mojím návrhom je riadne zdanenie cirkevných príjmov. Tretím kontrola cirkevného účtovníctva, tak ako je to v bežnej obchodnej spoločnosti. Dôležitá je tiež argumentačná pripravenosť a mediálna osveta, publikovanie o tomto svete lži a ľstivosti. Angažovaným veriacim nemôžu zobrať, ba ani ohroziť žiadne ich istoty. Toto súvisí nielen s odvahou, ale aj s vytrvalosťou. Nachádzame sa pred stále naliehavou novou výzvou Leva XIII., ktorú napísal v encyklike Humanum genus: „Žiadame, aby ste sa predovšetkým snažili strhnúť slobodomurárom masku a ukázať ich pravú tvár! Poučujte ľud o ohavnosti ich trikov a skutkov.“ Autor je rímskokatolícky duchovný mimo pastoráciu.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Marián Benka

KEĎ JE KLÉRUS PREPOJENÝ

SO ŠTÁTNOU MOCOU AUTOROVI PREDCHÁDZAJÚCEHO ČLÁNKU PETROVI GREČOVI SME POLOŽILI NIEKOĽKO DOPLŇUJÚCICH OTÁZOK V SÚVISLOSTI S DIANÍM V RÍMSKOKATOLÍCKEJ CIRKVI NA SLOVENSKU.

Je až také nebezpečné, že nový riaditeľ SIS má prepojenia s cirkvou? Establishmentu cirkvi sa menovaním Šafárika podaril unikátny kúsok, a to realizovanie stredovekej idey spojenia trónu a oltára. Teda previazanie politickej a cirkevnej moci. Je to snáď prvýkrát od Francúzskej revolúcie, ktorá sa snažila preťať politickú moc katolicizmu, resp. inštitucionalizovanej cirkvi... Obludnosť tohto spojenia vysvetlím na princípe inkvizície. Tá nikoho neodsúdila na smrť, len vyobcovala z cirkvi a aj z neba, a nepohodlného jedinca odovzdala do rúk svetského ramena. To vykonalo popravu. Cirkevní pohlavári, v údajnej autorite Boha a v mene Krista, tak právne mali čisté ruky. Orlica s dvoma hlavami či hlava s dvoma ramenami. RKC a SIS sú teraz takýmito dvoma rame nami? Veď tam majú svojho človeka, ktorý už vykonal niekoľko personálnych zmien, napríklad výmenu riaditeľa technického spravodajstva. U nás nielenže klérus je v kategórii štátnych úradníkov, pretože neprebehlo odpojenie cirkvi od štátu, ale ešte aj získali takýto silový rezort, ktorý monitoruje ľudí a je schopný eliminovať politických oponentov alebo kriticky sa vyjadrujúcich občanov... Vieme, že štátne orgány majú konať iba v rámci zákona, ale je to ideál či skôr fikcia. Netrúfam si však povedať, ktorý normálny sudca dá príkaz na odpočúvanie nejakého nepohodlného kňaza, ak

by sme sa chceli držať dikcie zákona. Ak budú chcieť dosiahnuť niečo také, tak to bude cez vydieranie sudcov. Na monitoring a pacifikáciu nepohodlných osôb budú primárne používať skôr externé služby bývalých príslušníkov tejto tajnej služby. No najľahšie to bude nelegálne, priamymi príkazmi. Ak existuje tzv. neviditeľná ruka trhu, tak to platí aj o neviditeľnej ruke SIS... Nezávidím konšternáciu, ktorej budú vystavení príslušníci tejto služby, keď budú tlačení do činností na zákazku vedenia RKC. Čo podľa vás odhalila kauza Bezák? Ide len o prípad finančných machinácií v Trnavskej arci diecéze, alebo to má širšie súvislosti? Cirkevný systém verejnosti podsunul legendu o tom, že Bezák bol odvolaný kvôli jeho nekonformnosti. Áno, pri vizitácii boli položené otázky ohľadom jeho údajného nevhodného správania, teda nonkonformizmu, čím dráždil svojich stredoveko zmýšľajúcich kolegov, ale poďme ešte ďalej. Nikto triezvy neverí, že kvôli rifliam odvolali arcibiskupa. Pravdepodobne sa tu stretli dva konfliktné majetkové záujmy, dve silné skupiny tvoriace si nárok na cirkevné majetky, a Bezák prehral. Tá prvá bola silnejšia a mala lepšie pozície vo Vatikáne. Starnúci Benedikt XVI., ktorého zradili jeho najbližší spolupracovníci, mal čeliac palácovému prevratu iné starosti. Bezákovi „kati“, to urobili sofistikovane, avšak nečakali ani odpor, tobôž značnú medializáciu, ktorá

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

sa zodvihla, a stále trvá. Bezák v nej vystupuje ako dobrý hrdina a triumvirát Zvolenský, Sokol a Giordana ako zlí chlapci. Aj vytvorenie tohto obrazu slúži istým záujmom tých, ktorí boli v ekonomickom konflikte porazení. V sekulárnej spoločnosti sa páči obraz biskupa v rifliach, ktorí cvičí, bicykluje a „bratríčkuje sa“ s iným „filantropom“ v role prezidenta. Čo ak Bezák prelieval cirkevné peniaze aj do skupiny združenej okolo kľúčových bývalých Mečiarových privatizérov? Svojmu okoliu dával okázalo najavo, že sa mu darí. Veď aj po ňom bol uskutočnený audit. Je tu cirkevná Gorila? Šebastián Labo vo svojej knihe naznačuje, že Be zák nemusel konať v prospech záujmov cirkvi, ale skôr úplne naopak. Akí ľudia dnes vedú RKC na Slovensku? RKC je prísne hierarchická, to rád zdôrazňoval arcibiskup Sokol. Od II. Vatikánskeho koncilu (1962 – 1965) však prebehla v katolicizme takpovediac ľavicová revolúcia a súčasný pápež likviduje posledné zvyšky katolíckej identity. Naozaj,

katolíci to majú ťažké aj v tom, že ich svedomie je fixované na pápeža a bez neho sa nevedia samostatne rozhodovať takmer v žiadnej oblasti náboženského života. U nás je to ešte horšie. Slovenská submisívnosť vychádza aj z toho, že ako národ máme dominantné rezíduá pastierov a lokajov... Kardinál Tomko raz na kázni povedal, že o rozhodnutiach pápeža sa nediskutuje, ale sa plnia. Toto je totalita. Len my ešte nevieme, že aj náboženstvo má tú svoju podobu totality. Pozrite si napríklad Katolícke noviny, TV Lux, Rádio Lumen, kde sa nenápadne mieša tradičná zbožnosť s výrazmi, obrazmi a gestami toho antikristovského nového usporiadania sveta. Na Slovensku nebolo veľa pedofilných škan dálov kňazov. Znamená to, že nie sú, alebo len neprenikli na verejnosť? U nás je v prvom rade strach o tom hovoriť, pretože kňazi požívajú polobožskú úctu v tradične poňatom cirkevnom systéme. Obete trestných činov sú na tom horšie ako páchatelia, to platí aj v RKC. Musí to byť veľké nešťastie pre rodičov, ktorí sa nedokážu vzchopiť a prekonať strach v kombinácii s tichým finančným odškodnením svojich detí, ktorých napríklad obchytávali farári, alebo si z nich ako miništrantov vychovali svojich konkubínov. Strach je hlavným náboženským prvkom a až potom je dôstojnosť človeka stvoreného na Boží obraz a podobu. Nezabúdajme, že pedofília je často odvedená od homosexuality, a tak establishment RKC stojí akoby na prove a LGBTI či gender ideológia na korme potápajúcej sa lode západnej civilizácie.

PhDr. PaedDr. PETER GREČO, PhD. Na Univerzite Komenského v Bratislave ukončil odbor katolícka teológia a na Prešovskej univerzite odbor politológia. Rigorózne skúšky absolvoval z odborov učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov a religionistika. Na Katolíckej univerzite v Ružomberku zas doktorandské štúdium v odbore teória a dejiny žurnalistiky. Na Katolíckej univerzite v Ružomberku pracoval ako odborný asistent pre spoločenskovedné predmety. Neskôr bol rímskokatolíckym kňazom, pôsobil ako kaplán v Rimavskej Sobote a duchovný správca pre obce Jesenské a Čoltovo. V súčasnosti pôsobí mimo pastoráciu. Zaoberá sa politickou filozofiou, vzťahom medzi politikou a médiami, tiež politickou funkciou náboženstva. Napísal knihu Revolúcia, demokracia a masová kultúra. Založil Inštitút pre humanitnú formáciu.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Ján Lakota

ÉRA VEĽKÝCH KRESŤANSKÝCH MYSTIKOV

DEJINY STREDOVEKEJ CIRKVI NIE SÚ LEN DEJINAMI INKVIZÍCIE, PREPOJENIA SVETSKEJ A NÁBOŽENSKEJ MOCI ČI NIEKTORÝCH MORÁLNE POCHYBNÝCH PÁPEŽOV. V TOMTO OBDOBÍ ŽILO AJ MNOHO VEĽKÝCH DUCHOVNÝCH OSOBNOSTÍ. TÍTO MUŽI A ŽENY PRENIKALI HLBOKO DO BOŽÍCH TAJOMSTIEV A ZJAVENÍ. VĎAKA TOMU ZOSTÁVALI ČASTO SVOJIMI SÚČASNÍKMI NEPOCHOPENÍ, BA NERAZ PRICHÁDZALI DO SPORU S TRADIČNÝM VÝKLADOM KRESŤANSKEJ VIERY.

Sú

dva spôsoby alebo cesty, ktorými je možné opísať naše schopnosti poznať Boha. V západnom kresťanstve sa nazývajú via positiva (pozitívna cesta) a via negativa (negatívna cesta). Východné kresťanstvo nazýva tieto spôsoby presnejšie katafatický a apofatický, pričom preferuje druhý z nich. Via positiva je cesta, ktorá popisuje Boha v termínoch ľudských atribútov, ktoré samozrejme nekonečne znásobuje. Boh je láska, svetlo, život, moc, vznešenosť, tajomstvo a všetko to, čomu môžeme priradiť pozitívny obsah. Via negativa je o principiálnej nepoznateľnosti Boha. A to až dovtedy, kým sa Boh nezjaví sám. Boh je „úplne iný“ a kvalitatívne odlišný od všetkých bytostí. Všetky bytosti závisia od Neho, a nie On od nich. Stvorenie neprispieva ničím do jeho plnosti a k jeho „šťastiu“. On je úplný v sebe samom. Je mimo chápania akéhokoľvek Ním vytvoreného intelektu. O Bohu nemôžeme hovoriť ako o dobrom, najvyššom, pretože konečné a dočasné nemôžeme postaviť proti Nekonečnému a Večnému. Z tohto pohľadu sa akýkoľvek kresťanský (ale aj iný) mysticizmus stane ľahšie pochopiteľný a uchopiteľný. Pre načrtnutie vývinu kresťanskej mystiky v Európe začnime sv. Benediktom z Nursie (480? – 547). Tento muž započal dielo, ktoré sa stalo základom

celej kresťanskej civilizácie. Založil učenú tradíciu benediktínov. Bol zakladateľom kláštora v Monte Cassino v roku 529. Kláštor v roku 584 vydrancovali barbarskí Longobardi. Druhý raz bol zničený pri zemetrasení v roku 1341 a tretíkrát pri nezmyselnom americkom bombardovaní v roku 1944. Pri prvom drancovaní mnísi najskôr zachraňovali vzácne rukopisy, dokonca skôr ako sväté relikvie. Benediktíni sprostredkovali pre Európu ešte pred islamom a Arabmi Platóna, Aristotela, Pytagora a helénskych básnikov. Prevzatím stavebných vedomostí od Byzantíncov vytvorili kamenné stavby – románsky sloh. Pápež sv. Gregor I. nazývaný Veľký (540? – 604), tiež benediktín, bol podľa legendy tvorcom hudby, ktorú dnes poznáme ako gregoriánsky chorál. Benediktínske kláštory nahradili druidské kolégiá v úlohe strážcov obradu, poradcov vlád a učiteľov ľudu. Vždy sa bránili vplyvu kráľov či biskupov. Snažili sa byť nezávislí. V blahej pamäti ostávala smrť 1200 neozbrojených a modliacich sa mníchov v bitke pri Chesteri roku 616 (?), zmasakrovalo ich anglosaské vojsko. Celé úsilie benediktínov vyvrcholilo v roku 910 založením kláštora v Cluny, ktorý bol autonómny a podriadený len pápežovi. Začiatkom 12. storočia patrilo pod Clunijské hnutie vyše 1200 kláštorov. Prakticky za

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

56 100 rokov vystavalo Cluny všetku sakrálnu architektúru Západu v románskom štýle. V roku 1098 založil sv. Róbert, opát benediktínskeho kláštora, vo francúzskom Cîteaux (latinsky Cistercium) kláštor, v ktorom chceli žiť podľa pôvodných prísnych asketických pravidiel sv. Benedikta z Nursie. V roku 1112 vstúpil do kláštora v Cîteaux mladý Bernard, ktorý je dnes známy ako sv. Bernard z Clairvaux (1090? – 1153). Ako 25-ročný založil v Clairvaux nový cisterciánsky kláštor. Sv. Bernard bol reformátorom cirkvi a jeden z hlavných predstaviteľov stredovekej mystiky. Jeho diela sa však nečítajú ľahko. Malá ukážka: „Človek má pokorne kontemplovať o Stvoriteľovi vo svete a v tejto kontemplácii nachádzať pravdu. Pokora je začiatkom všetkého poznania pravdy. V pokore sa utíšia všetky záujmy „ja“ a človek sa otvorí svetu pravdy.“ Na tejto ceste rozlišuje sv. Bernard tri stupne: consideratio, kde človek zbiera a hľadá, contemplatio, v ktorom človek v dôverčivej odovzdanosti a nazeraní sa zmocňuje pravdy a extázu. Extáza je vrchol, čiže úplné odtrhnutie mysle od vonkajšieho sveta a plné pohrúženie sa do Boha a rozplynutie sa v ňom. Jeho najznámej-

šie spisy sú: De gradibus humilitatis et superbiae (Stupne pokory a pýchy), De diligendo Deo (Ako milovať Boha) a De gratia et libero arbitrio (Milosť a slobodná vôľa). Sv. Bernard bol vo svojom čase pravdepodobne najvplyvnejším mužom cirkvi. V roku 1128 z poverenia cirkevného snemu v Troyes spísal rehoľné pravidlá rádu templárov (Chudobní rytieri Kristovi a Šalamúnovho chrámu), ktorých až do svojej smrti duchovne podporoval. Ide o to isté Troyes, v ktorom žil a tvoril Chrétien de Troyes (1130? – 1183?), autor legendy o svätom Grále. Nevieme, odkiaľ pochádza znak na templárskej pečati zobrazujúci dvoch rytierov na jednom koni. Podľa jedného vysvetlenia symbol „blížencov“ znamená aj najvyššie osvietenie ukazujúce na rozdvojenie človeka po stretnutí s Grálom. Kôň označuje pohyb. Často bol kôň zamenený vtákom – labuťou či sokolom. Pri sv. Bernardovi je zaujímavé, že bol veľkým odporcom práve vznikajúcej scholastiky. Jej zakladateľom bol mních Alcuin z Yorku (735 – 801), učiteľ a radca Karola Veľkého. Scholastika dosiahla svoj vrchol v diele Summa Theologica

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

sv. Tomáša Akvinského (1226 – 1274). Narodil sa pri Monte Cassino. V živote to nemal veľmi jednoduché, dostal sa však ako žiak k sv. Albertovi Veľkému (1193/1206 – 1280), ktorý pôsobil v Kolíne. Sv. Tomáš Akv inský je hodnotený ako najväčší stredoveký filozof a katolícky teológ. Vo svojom rozsiahlom diele sa inšpiroval aj dielom muža menom Ibn Sina (Avicenna) (980 – 1037). Avicenna, rodený Peržan, okrem toho, že napísal najväčšiu učebnicu medicíny stredoveku (Kánon medicíny), stihol vytvoriť aj ďalších vyše 450 prác, z ktorých bolo okolo 160 filozofických. Bol hlbokým mystikom. Asi 600 rokov pred Newtonom sformuloval zákon pohybu. Dielo sv. Tomáša, Summa Theologica, ostalo nedokončené. Sv. Tomáš sa ho ešte počas svojho života rozhodol nedopísať. Pri vnútornom videní (počas slúženia sv. omše) v decembri roku 1273 mal veľmi silný mystický zážitok. Videl „veci“, popri ktorých sa mu ešte nedokončená Summa Theologica zdala ako „prázdna slama“. Písať už nedokázal, chcel len zomrieť. Jeho pozemská púť sa skončila o tri mesiace neskôr. Majster Eckhart (1260? – 1328?) je asi najznámejším mystikom stredoveku. Jeho predchodcom a možno aj učiteľom bol sv. Albert Veľký. Jeho dielo je rozsiahle. Tvorí ho množstvo odborno-teologických spisov (latinsky), tri kratšie spisy – traktáty (nemecky), viac ako sto kázaní po nemecky a niekoľko desiatok kázaní po latinsky. Tu treba poznamenať, že práve spisy napísané po latinsky sú „presné“. Latinčina bola presným a univerzálnym jazykom, ktorým sa dorozumievali vzdelanci tej doby. Nemecky písané spisy sú „živšie“. Prekladať ich treba opatrne, zmena slovíčka zmení celý zmysel textu. Asi najčudnejšia je okolnosť, že v celom Eckhartovom diele sa takmer nestretneme s Ježišom z Nazaretu. Ježiš je Kristus, náš Pán, Syn Boží, večné Slovo. Jeho pozemský život od narodenia až po smrť (tak ako je popísaný v evanjeliách) je mimo Eckhartovho záujmu. Sú prekryté úvahami o Božom Synovi ako večne sa rodiacej Božej myšlienke, Božom Slove. Majster Eckhart kázne začínal citátom z Písma. Po niekoľkých vetách sa nachádzal presne tam, kde potreboval. Citát „zmizne“ v nenávratne, pred nami je úžasná konštrukcia kázne a autor nás vedie presne tam, kam potrebuje. V Naučení (Reden der Unterscheidun-

ge), v prvej kapitole O pravej poslušnosti, Eckhart hovorí o najlepšej modlitbe: „A preto tá najlepšia modlitba, ktorú sa môže človek modliť, nebude ani „daj mi túto cnosť a tento spôsob“, ani „daj mi Pane sám seba alebo večný život“, ale vždy len „Pane, nedávaj mi nič, leda to, čo chceš, a učiň, Pane, čo a ako chceš akýmkoľvek spôsobom“. Takáto modlitba prevyšuje tú prvú tak, ako nebo prevyšuje zem.“ Na konci života bol Eckhart obvinený z kacírstva. V roku 1327 odišiel do Avignonu (v tom čase sídlo pápežov), aby sa tu hájil. Zomiera asi v roku 1328. Bulou pápeža Jána XXII. „In agro dominico“ z roku 1329 je z 28 článkov (vybraných z Eckhartových spisov) 17 vyhlásených za mylných a bludných, 11 je podozrivých z bludu. Eckhart vraj pred smrťou tieto články odvolal. Napríklad bludný článok č. 7 hovorí: „Kto prosí Boha o to či ono, prosí o zlo a prosí zle, pretože prosí o opak dobra a opak Boha a modlí sa o to, aby sa mu Boh odoprel.“ Alebo bludný článok č. 19: „Boh miluje duše, a nie vonkajšie skutky.“ Veľký mysliteľ Villiam z Ockhamu (tiež Occam) (1285? – 1349), anglický teológ, ktorý bol v tom čase tiež väznený v Avignone, nazval Eckhartove myšlienky šialenými. Mimochodom, princíp Occamovej britvy (princíp ekonómie myslenia) je dodnes často používaný v prírodných vedách. Occam z Avignonu v roku 1328 utiekol. Do najužšieho kruhu Eckhartových žiakov patril Heinrich Seuso (1295? – 1366), mystik, ktorému sa po smrti Eckhart zjavil vo sne. Na zhrnutie môžeme konštatovať, že v 14. storočí zomiera celá plejáda „kontinentálnych“ mystikov: sv. Mechtilda (1298, Kniha zvláštnych milostí), sv. Gertrúda Veľká (1302, Zjavenia a Duchovné cvičenia), sv. Angela z Foligno (1309, Brat A), Majster Eckhart (1328, Kázne, Útechy), Tauler (1361, Kázne), Seuso (1380, Kniha večnej múdrosti). V roku 1312 bol oficiálne zrušený rád templárov. Je príznačné, že éra vedomých ľudí – veľkých mystikov končí sériou nešťastí. V rokoch 1315 až 1322 postihol hlavne severnú Európu katastrofálny nedostatok potravín, známy ako „veľký hladomor“. Bol to dôsledok nestability počasia vyvolanej začiatkom „malej doby ľadovej“. V rokoch 1346 až 1356 postihla Európu pandémia „čiernej smrti“, ktorá zabila asi tretinu jej obyvateľstva.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Peter Čalovka

HRIEŠNICI

NA PETROVOM STOLCI BOL SOM HRIEŠNY SKRZ NA SKRZ. AK MÔŽE BOH PÔSOBIŤ CEZO MŇA, POTOM MÔŽE PÔSOBIŤ CEZ HOCIKOHO. SV. FRANTIŠEK Z ASSISI

KRESŤANSKÁ CIRKEV TO NEMALA PRI SVOJOM ZAKLADANÍ JEDNODUCHÉ. VZNIKALA NA FORMUJÚCICH SA TROSKÁCH ZÁPADNÉHO RÍMA, MUSELA ROZHODOVAŤ O TOM, ČO BUDE ZÁKLADOM VIERY, HĽADALA A IMPROVIZOVALA. TO VŠETKO SA DIALO V PROSTREDÍ STARÝCH RÍMSKYCH KULTOV, KTORÉ BOLI HLBOKO ZAKORENENÉ V MENTALITE ĽUDÍ. BOLO SA TREBA ROZHODNÚŤ, ČI NOVÁ CIRKEV BUDE MAŤ JEDNO CENTRUM, ALEBO BUDE BEZ CENTRA. INTUÍCIA BY KÁZALA OBRACAŤ SA PRIAMO K BOHU, BEZ PROSTREDNÍKA. ALE ROZUM V ROZDROBENEJ KRESŤANSKEJ CIRKVI SKÔR POUKAZOVAL NA TO, ABY SA ZRIADILO JEDNO CENTRUM A CIRKEV SA BUDOVALA OKOLO NEHO. NEBOLI TO ĽAHKÉ ROZHODNUTIA. V RÁMCI TOHTO VŠETKÉHO SA ODOHRÁVAL NAJŤAŽŠÍ BOJ VNÚTRI ČLOVEKA SAMOTNÉHO.

novodobých dejinách sa niekedy Nový zákon publikoval samostatne. Tak trochu to bolo preto, lebo Starý zákon sa ťažšie čítal a bol menej zrozumiteľný. V niektorých pasážach obsahoval nepochopiteľné krutosti a ľudia sa jeho čítaniu postupne radšej vyhýbali, pretože ho nechápali. Starý

zákon sa však nestal súčasťou histórie kresťanstva náhodou. Ako popis skutkov vyvoleného národa, z ktorého vzišiel Ježiš Kristus, predstavoval neoceniteľný klenot popisujúci vzťahy medzi Bohom a vyvoleným národom, so všetkými sprievodnými víťazstvami a porážkami. Je to živá spoveď Božieho národa.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

60 V tom zmysle je to neuveriteľne zaujímavé svedectvo. Ale aj smutné, lebo je v ňom viac porážok ako víťazstiev. Dokonca posledný prorok Starého zákona, Eliáš, ktorý odišiel „na ohnivom koči do neba“ a mal byť posledný pred Mesiášom, sa napokon musel znova vrátiť v osobe Jána Krstiteľa, aby mu pripravil cestu, pretože židia sa opakovane odvracali od Boha a radšej sa utiekali k pohanským bohom. Po smrti Ježiša stratili ako vyvolený národ svoj význam a ich úlohu prebrali kresťania, ktorí sa stali duchovným Izraelom. A história sa do určitej miery opakovala. Kresťanstvo začalo svoju históriu relatívne skromne. Na sviatok Turíce alebo Zoslania Ducha Svätého sa zišli učeníci, ktorí sa predtým viac-menej rozpŕchli a stiahli do ústrania. V modlitbe sa tak zjednotili, že sa na nich vylial Duch svätý a dostali dary ducha. Keď Peter vyšiel k ľuďom, aby im kázal, na vieru sa obrátilo a pokrstilo sa 3000 z nich. Ježišovi učeníci však neboli ani teológovia, ani zdatní byrokrati, boli to jednoduchí ľudia,

ktorí museli prekonať detské choroby svojej novej viery a všetky s tým súvisiace prekážky. A tie neboli malé. Okrem toho apoštoli vnímali seba ako všadeprítomných zakladateľov cirkvi, nevnímali sa ako členovia cirkevnej hierarchie patriaci k určitému miestu. V tomto zmysle to boli apoštoli celého kresťanského hnutia. Nemecký historik Gregorovius tvrdí, že až do čias Leva I. v piatom storočí nebola Petrova stolica v Ríme obsadená jediným biskupom, ktorý by bol významný z hľadiska dejín. To súviselo jednak s prenasledovaním kresťanov v predchádzajúcom období, jednak s rozpormi vnútri samotnej cirkvi, ktoré zosilneli najmä po skončení prenasledovania v Ríme. V dobe, keď sa cirkev začala za Konštantína I. etablovať a začali jej prideľovať pozemky a rôzne privilégiá. Hoci to bolo pre vieru ťažké obdobie, voľba nového biskupa (pápeža) nemala prioritný význam. Do úradu diakonátu a za kňazov sa začali hlásiť kandidáti, ktorým išlo skôr o majetok a moc. Po smrti pápeža často vznikali neľútostné hádky. Napríklad v roku 366, keď zomrel

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

pápež Liberius, jeho následníka volili dve strany, z ktorých každá vymenovala svojho kandidáta. Jedným pápežom bol zvolený Ursinus a druhým Damasus. Ursinovi stúpenci sa uchýlili pred druhým táborom do baziliky Panny Márie Snežnej a strany začali medzi sebou bojovať. Po troch dňoch vyniesli z kostola 137 mŕtvych Ursinových stúpencov. Ursina poslali do vyhnanstva a Damasus bol obvinený svetským súdom z nemorálnosti. Damasus sa ale pred súdom obhájil, použijúc text sv. Petra („Ty si Peter“), ktorý sa stal dôležitým, pretože po prvýkrát poskytol teologické a biblické podklady ako zdôvodnenie pre nárok na pozíciu pápeža. Paradoxom ale bolo, že aby sa človek mohol stať pápežom, musel prijať okrem svojej náboženskej misie aj úplne svetské funkcie. A to sa dialo. Tajomníkom Damasusa bol Hieronymus (autor novelizovaného latinského prekladu Biblie, ktorý popísal duchovných tej doby ako „ľudí podobajúcich sa skôr na vyčačkaných šašov“). Od apoštolských čias až po jedenáste storočie volil biskupov tradične rímsky ľud – laici. Ale prakticky až do konca stredoveku pretrvával jeden veľký problém – často bolo zvolených viac pápežov naraz (jeden, ktorý vládol a dvaja-traja vzdoropápeži). Konštantín I., ktorý ukončil prenasledovanie kresťanstva, nebol žiadne neviniatko. Bol dvakrát ženatý, v roku 326 zavraždil svojho syna z prvého manželstva, svoju druhú ženu utopil vo vani, zabil svoju jedenásťročnú neter, potom aj svojho švagra. Bol to zanovitý politik s fanatickou túžbou po moci. Podporoval kresťanstvo, lebo mu pomohlo vyhrať bitku, ktorá bola takmer nevyhrateľná a cirkev sa mu podrobila, lebo nebola precitlivelá voči jeho pletkám a vraždám. Konštantín uzavrel tzv. Milánsky edikt, v ktorom „sme vydali nariadenie, aby bolo každému povolené mať vlastnú vieru a uctievať to, čo si praje.“ Je paradoxom, že ukončenie tridsaťročnej vojny vestfálskym mierom v roku 1638 bolo možné iba vďaka tomu, že účastníci rokovania zakázali zástupcovi pápeža vstupovať do mierových rozhovorov. Pápež

Innocent X. nesúhlasil s tvrdením, že „občania, ktorých náboženské vyznanie sa líši od vyznania ich panovníkov, majú mať rovnaké práva ako ostatní občania v danom štáte.“ To bolo pre pápežskú stolicu ešte dlho absolútne neprijateľné. Avšak stretnutie (prvý koncil) pri príležitosti vydania Milánskeho ediktu malo ešte iný, oveľa hlbší význam. Koncil vypracoval prvé oficiálne vyznanie kresťanskej viery, tzv. nikajské. Proti nemu stálo ariánske vyznanie (podľa Aria z Alexandrie), ktoré hlásalo, že Boh – otec a Boh – syn nemajú tú istú podstatu a Kristus je bytosť Bohom – otcom stvorená a je iba prostredníkom medzi Bohom a človekom. Pri polemike, ktorá bola aj trpká, aj krvavá si cisár s hrôzou uvedomil, že síce kresťanov oslobodil od prenasledovania, ale oni sa začali medzi sebou biť kvôli dogme o Svätej Trojici. Konštantín spor vyriešil ako vladár. Na vlastné náklady pozval tristo biskupov k sebe do paláca a rozhodol, že bude platiť nikajské vyznanie viery. Napokon s tým súhlasili všetci biskupi okrem dvoch, ktorých Konštantín zosadil a vykázal. Cena, ktorú za tento krok kresťanstvo zaplatilo, však bola strata nezávislosti. Fakt, že Konštantín cynicky donútil všetkých biskupov s ním súhlasiť, sa fakticky rovnal podriadeniu evanjelia sekulárnemu výkladu. Bol to prvý precedens tohto druhu v dejinách. V histórii pápežstva panuje zabehaný mýtus o tom, že Borgiovci boli vo svojej skazenosti osamotení. V skutočnosti dávno predtým, približne jeden a pol storočia po Karolovi Veľkom, sa našla takýchto odpadlíkov celá kopa. Boli medzi nimi pôžitkári, vrahovia, cudoložníci, vojenskí dobrodruhovia, despotovia i svätokrádežníci. Vzhľadom na to, že neexistovali žiadne pevne stanovené regule pre voľbu pápežov, je ťažké určiť, kedy a koľko ich bolo a koľko z nich bolo vzdoropápežov. V 9. a 10. storočí sa stávalo, že pápeži vládli dvadsať dní, mesiac alebo tri mesiace, šesť z nich bolo zosadených, iní zavraždení. Občas nejaký pápež zmizol. Stalo sa tak, lebo mu buď podrezali hrdlo, alebo ho utopili v rieke Tiber. Alebo ho zavreli do väzenia či dospá-

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

val v nevestinci. Napríklad Benedikt V. v roku 964 po tom, ako zneuctil mladé dievča, utiekol do Carihradu s celým pokladom sv. Petra. Po dlhých peripetiách a návrate do Ríma ho sto ranami dýkou zavraždil žiarlivý manžel jeho milenky. Po tom, ako ho vláčili po uliciach mesta, ho zhodili do kalovej jamy. Ohavnostiam, ktoré vykonali niektorí pápeži, sa nemohli rovnať takmer ani zločiny vládcov starovekého Ríma. Napríklad Štefan VII. bol úplne bez úsudku. Po deviatich mesiacoch vykopal z hrobu telo svojho predchodcu Formosu (981 – 986), ktorý mimochodom sfalšoval dokumenty, aby vôbec mohol byť zvolený za pápeža. Súdil ho (resp. hnijúce pozostatky jeho tela) a vyhlásil za vzdoropápeža. Mŕtvole odsekli dva prsty, ktorými dávala za života „falošné“ požehnania a vhodili ju do Tiberu. Niektorí pápeži vďačili za svoj úrad ambíciám svojich rodičov, iní meču. V určitom období o tom, kto bude a nebude pápež, rozhodovali kurtizány, počas tzv. vlády kurtizán. Najznámejšia z nich bola Marozia, ktorá so svojou dcérou Theodorou v období kratšom ako desať rokov stvorila a podľa okolností aj zničila minimálne osem pápežov. Vec zašla tak ďaleko, že dala vznik legende o pápežke Jane (tiež Johanne). Jediným ženským pápežom však bola údajne krásna anglosaská dievčina, ktorá zahalená do pontifikátu porodila cestou z Kolosea do kostola Sant Clemens, ale nanešťastie na mieste zomrela. Marozinin syn, za pápeža bol menovaný ako šestnásťročný, si ako prvý pápež sám zmenil meno a začal sa nazývať Jánom XII. Bol to tak nemorálny človek, že zbožní mnísi sa v kláštoroch modlili vo dne aj v noci za jeho smrť. Medzi jeho hriechy patril aj incest s vlastnou matkou a fakt, že v Lateránskom paláci zriadil hárem. Rímsky ľud si napriek všetkému dlho zachovával tradíciu, podľa ktorej zvykol zapudiť príliš hriešneho alebo nekontrolovateľného pápeža. Niečo podobné sa stalo aj Jánovi XII., ale keď bol nemecký cisár Oto I. v Bazilike sv. Petra korunovaný za cisára, útek pápeža z Ríma vrhal zlé svetlo na jeho korunu. Preto Jána donútil vrátiť sa a napísal mu

list tohto znenia: „Všetci – duchovní i laici ťa, Tvoja svätosť, obviňujú z vraždy, krivej prísahy, svätokrádeže, krvismilstva s Tvojimi príbuznými, medzi ktorými boli aj Tvoje dve sestry a z toho, že si ako pohan vzýval Jupitera, Venušu a iných démonov.“ Po tomto pápež exkomunikoval všetkých, ktorí ho donútili odísť z Ríma, ale napokon mu to nestačilo, a tak ich dal všetkých popraviť. Jednej noci žiarlivý manžel nachytal Jeho svätosť in flagrante delicto a ukončil jeho hriešny život ranou kladivom do zátylku, priamo v doličnej posteli. Ale Oto potreboval pápeža a keď si Rimania vybrali Benedikta V., rozzúrený cisár menoval svojho Leva VIII. A keď Lev a Benedikt zomreli, Oto dosadil Jána XIII. Rimania ho následne vyhnali a Otovi už neostávalo nič iné ako zistiť, že mali pravdu. Svojim nepriateľom Ján XIII. vyškriabal oči a polovicu z nich dal popraviť. Potom nastúpil Benedikt VII., ktorý by nebol zaujímavý, keby tiež nezahynul rukou nahnevaného manžela v okamihu, keď sa dopúšťal cudzoložstva. Kardinál Baronius, ktorý s úprimnou otvorenosťou zaznamenal tieto dejiny, napísal hrozivé priznanie: „Najdôležitejšie ponaučenie, ktoré si z tejto doby môžeme vziať, je to, že cirkev sa môže pokojne obísť aj bez pápežov. Na to, aby cirkev prežila, nie je dôležitý pápež, ale Ježiš Kristus. To on je hlavou cirkvi, a nie pápež.“ Prešlo pár storočí a spomínaného autora Annales Ecclesiastici označili za kacíra, aby nahradili formuláciu katolíckej viery týmto znením: „Pápež je hlavou cirkvi na zemi, je to zástupca Krista, Skala, na ktorej je postavená cirkev, puto jednoty, ochranca viery a morálnych zásad.“ Keby si Baronius alebo rímsky ľud prečítal toto prehlásenie, určite by dostali záchvat smiechu. V dobe, o ktorej hovoríme, nestála otázka „Ako môže pápež zachrániť cirkev?“, ale „Ako môže pápež zachrániť svoju dušu?“ Spôsob voľby pápeža bol dlho sporný, dokonca ešte za vlády Žigmunda Luxemburského. Žigmund sa ako obratný politik rozhodol, že vyrieši spor troch existujúcich pápežov a zvolal do nemeckej Kostnice koncil, aby znížil

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

počet pápežov v súlade s evanjeliom. Okrem iného pozval aj rektora pražskej univerzity Jána Husa, ktorému osobne zaručil bezpečný pohyb. Jeden z pápežov – Cossa, ktorý bol sám na koncile tvrdo obvinený a Angličania dokonca požadovali jeho upálenie, uvrhol Husa do väzenia, čo mala byť pôvodne príučka ostatným dvom pápežom. V skutočnosti koncil v Kostnici vyhlásil, že má nad pápežmi autoritu a uplatnil ju tak, že všetkých troch pápežov donútil abdikovať. Jána Husa, ktorého viac-menej formálne odsúdili za kacírstvo, upálili. Stihol ho podobný osud ako talianskeho Savonarolu, o ktorom sa neskorší pápež Benedikt XIV. vyjadril, že bol hodný kanonizácie. V skutočnosti ho ale vtedajší pápež nechal odsúdiť, obesiť a spáliť. Jediné, čo proti nemu mal, bol fakt, že sa nenechal umlčať ani prísľubom bezplatného kardinálskeho klobúka, čo bola v dobe, keď sa za tieto veci platilo, veľká trúfalosť. Žigmundovi na Husovi vadilo skôr jeho rebelanstvo ako jeho kacírstvo. Žigmund, ktorý bol sám sukničkár, chcel vykonať reformáciu cirkvi, čo považoval za najdôležitejší krok. V tom čase však bolo morálne čistých duchovných tak málo, že tí, ktorí nemali žiadnu ženu, boli obviňovaní z ešte horších nerestí ako tí, ktorí ju mali. K reforme cirkvi nedošlo a pápežovo kreslo sa dražilo na tajnej schôdzi za najvyššiu ponuku. Začalo sa najväčšie obdobie úplatkov a korupcie, ktoré viedlo k vzniku reformácie. Azda najväčšou výzvou cirkvi bolo zachovanie čistoty viery a boj s herézou. Prví zves tovatelia sa príliš nezapodievali písomným záznamom toho, čo Ježiš učil a kázal. Medzitým sa kresťanstvo rozšírilo a hlavná doktrína sa ešte iba formovala. Známy je napríklad spor medzi Petrom a Pavlom o židovskej viere ako predpoklade prijatia kresťanstva. Objavili sa apokryfické evanjeliá, ktoré vniesli do učenia naozaj priveľké spektrum názorov. Často súviseli s kultúrnym kontextom autora, alebo s jeho filozofickým presvedčením, ktoré nemuselo nevyhnutne korešpondovať s hlavným učením kresťanstva. Jednou z najväčších výziev zachovania pôvodnej doktríny sa stalo pôsobenie pápeža Gregora VII.

(1020 – 1085), pôvodným menom Hildebranda a jeho školy falšovateľov. Keď sa Gregor stal pápežom, vypracoval tzv. Dictatus papae, čiže zoznam právomocí, ktoré vymedzovali jeho činnosť. Boli medzi nimi tieto tézy:  Pápeža nesmie nikto na Zemi súdiť.  Rímska cirkev sa nikdy nemýlila a nikdy sa nemôže mýliť až na veky vekov.  Samotný pápež môže zosadzovať biskupov. Pápežom sa smie volať iba rímsky biskup.  On sám má právo na cisárske insígnie.  Iba pápež má oprávnenie pomazávať cisára. Môže zosadzovať z trónu cisára a kráľa a zbavovať jeho podriadených poddanstva.  Všetci princovia sú povinní bozkávať pápežovi nohy.  Právoplatne zvolený pápež je bez akýchkoľvek otázok svätý, čo je dané na základe Petrových zásluh. Gregor VII. chcel zreformovať úplne všetko. Najprv zaviedol celibát, aby sa majetok cirkvi nikdy nedostal z jej rúk. Dôsledkom tohto kroku boli tisíce nevinných manželiek s deťmi, zmätených a nahnevaných, ktorých mužom hrozilo suspendovanie z cirkvi, ak s nimi budú pokračovať v súžití. Mnohé z nich ukončili svoje zúfalstvo samovraždou. Našťastie, resp. nanešťastie Gregor presadil celibát, ale pohlavnú zdržanlivosť nie. Kňazi to ešte dlho chápali tak, že čo robia vo svojej posteli, je ich súkromná vec. Okrem iného Gregor VII. nariadil všetkým biskupom, aby mu osobne prisahali oddanosť (v rozpore s tisíc rokov starou tradíciou). Tým stratili svoju nezávislosť a stali sa biskupmi z milosti apoštolskej stolice. Dejiny kresťanstva a menovite katolíckej cirkvi (avšak nielen jej) majú podobný zmysel a význam ako Starý zákon. Ak budú podané otvorene a ako spoveď, môžu sa stať učebnicou hľadania Boha a cestovnou mapou k duchovnej obrode veriacich. Existuje iba jedna cesta ako sa oddeliť od zla. Je to cesta pokánia a oľutovania svojich hriechov v slzách, ideálne pred tvárou celého ľudstva. Lebo neplatí, že niektorí sú spravodliví a iní ešte spravodlivejší...

ORBIS PICTUS > IRÁN Foto: Iránske ministerstvo obrany, SITA / AP

Iránsky minister obrany generál Hossein Dehghani (vpravo) podáva ruku svojmu čínskemu kolegovi Chang Wanquanovi (vľavo). Ako informovala iránska štátna televízia, obaja štátnici podpísali 14. novembera 2016 dohodu o usporiadaní spoločných vojenských manévrov a o vzájomnej spolupráci v boji proti terorizmu. Okrem armádnych cvičení sa správa zmieňuje o tom, že Irán s Čínou sa pokúsia „vytvoriť spoločný postup ako čeliť hrozbe terorizmu“. Všetko nasvedčuje tomu, že agendu s názvom Boj proti terorizmu si podľa vzoru USA a EÚ začínajú osvojovať aj ďalšie regionálne mocnosti, čo môže projektantom Nového svetového poriadku (NWO) ešte poriadne zamiešať karty. (jup)

RUMUNSKO > ORBIS PICTUS Foto: Vadim Ghirda, SITA / AP

Tami Varma a jej brat Robin, vnuci znalca anglických gotických historiek a experta na upírske povesti Devendra Varmu, pózujú v truhlách na sedmohradskom hrade Bran (Rumunsko), ktorý inšpiroval legendu o Draculovi. Kanadskí súrodenci, ktorí spomedzi 88-tisíc kandidátov vyhrali súťaž na portáli Airbnb, strávili halloweensku noc schúlení v červených zamatových rakvách. Je to prvýkrát za uplynulých 70 rokov, čo niekto dostal šancu prenocovať v tejto hrôzostrašnej gotickej pevnosti a pri troške šťastia sa stať možno hosťom upíra. Nie každý by to však chápal ako výhru. (jup)

ORBIS PICTUS > USA Foto: John Locher, SITA / AP

Novozvolený prezident USA Donald Trump predniesol svoj očakávaný prejav na nočnom povolebnom zhromaždení v New Yorku (9. 11. 2016). Ako to už v americkej politike po desaťročia tradične chodí, starý klan (Clintonovcov) vystrieda v Bielom dome klan nový (Trumpovci). (jup)

USA > ORBIS PICTUS Foto: Julie Jacobson, SITA / AP

Demonštrovať „nesúhlas s výsledkom volieb“ je nová špecialita na angolosaský spôsob. Ako prví ju zaviedli Briti protestujúci proti brexitu a zopár mesiacov nato ich americkí plagiátori, ktorí sa zhromaždili na newyorskej Piatej Avenue pred vežou Trump Tower, aby tam vyjadrili svoje spravodlivé rozhorčenie z demokratického zvolenia Donalda Trumpa za 45. prezidenta Spojených štátov. (jup)

ORBIS PICTUS > MOLDAVSKO

BULHARSKO > ORBIS PICTUS

Foto: Vadim Ghirda, SITA / AP

Foto: Darko Vojinovic, SITA / AP

Predajca kvetov pod veľkým plagátom socialistického kandidáta na prezidentský úrad Igora Dodona, umiestnenom na fasáde bytového domu v Kišiňove, ktorý v ruštine a v moldavčine oznamuje: „Vyhráme a v Moldavsku bude lepšie“. Moldavci si 13. 11. 2016 po prvý raz za posledných 20 rokov volili prezidenta priamo. Ich favorit a víťaz Dodon chce vrátiť bývalú sovietsku republiku na ruskú obežnú dráhu, kým jeho krásna, no neúspešná súperka Maia Sandu je presvedčená, že 3,5-miliónový poľnohospodársky národ susediaci s Ukrajinou a Rumunskom (členom EÚ) čaká perspektívnejšia budúcnosť v Európe. Možno by jej iba stačilo opýtať sa a neopakovať chyby po druhých... (jup)

Výmena čestnej stráže pred prezidentským palácom v centre bulharského hlavného mesta Sofie. Bulhari si zvolili nového prezidenta v nedeľňajších voľbách (13. 11.), ktoré boli zároveň akýmsi referendom o osude stredopravej vlády na čele s konzervatívnym premiérom Bojkom Borisovom. Ten v reakcii na výsledok podal demisiu a krajinu čakajú predčasné voľby. Ako je známe, hlavou štátu sa stal vďaka podpore socialistov generál Rumen Radev, ktorý tvrdí, že „byť proeurópsky neznamená byť protiruský“ a voči Moskve zastáva zmierlivú pozíciu. Ktovie, či mu už teraz niekto (podobne ako jeho českému náprotivkovi Milošovi Zemanovi) nechystá sofijský Majdan. (jup)

ORBIS PICTUS > IZRAEL Foto: Dan Balilty, SITA / AP

Muž drží v ruke portrét ruského prezidenta Vladimira Putina s nápisom „sýrsky vrah“ počas demonštrácie pred ruským veľvyslanectvom v Tel Avive (25. 10.), ktorej účastníci vyzvali RF k ukončeniu vojenskej intervencie v Sýrii. O etnickej príslušnosti izraelského občana sa agentúra AP síce nezmieňuje, no v každom prípade by bolo zaujímavé poznať názor tohto muža na občasné bombardovanie sýrskeho územia izraelskými lietadlami bez súhlasu legitímneho prezidenta tejto ťažko skúšanej krajiny. (jup)

TURECKO > ORBIS PICTUS Foto: Kayhan Ozer / Pool foto, SITA / AP

Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan vystúpil na pôde istanbulskej Univerzity lekárskych vied (6. 11.) po tom, čo mu udelila čestný doktorát. Ako poznamenal, bojovníci spriaznenej sýrskej opozície sa rýchlo približujú k sýrskemu mestu al-Báb, ktoré je pevnosťou v rukách Islamského štátu. Zdá sa, že v pohľade na to, kto sa terorizmu dopúšťa a kto proti nemu bojuje, sa so svojím „drahým a váženým priateľom“ Putinom nikdy nezhodne. (jup)

Tibor Eliot Rostas

ČAJ S DAVIDOM ICKEOM

Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

dnešnej záplave sci-fi postapokalyptických filmov sa stále častejšie objavujú výjavy duchovných entít, mocností, Pánov Dobra a Zla, všetkého alebo ničoho. Sú už súčasťou detských rozprávok a tínedžerských seriálov. Jeden z hrdinov X vyslovil vetu, ktorá mi utkvela v pamäti: „Vo svete sú len dve sily, ktoré ovládajú ľudí – bolesť a strach.“ Prenikáme stále novšími pravdami, prenikáme časopriestorom, učíme sa z prastarých múdrostí. Faktom však ostáva, že v tomto hologramatrixe sú tí, ktorí prenikajú rukou v zrkadlách aj tými, ktorí zjavujú pravdu. Iluzionisti, mágovia, ale aj zvestovatelia. Cítiť, že sme na pomedzí – akoby sa mal svet definitívne zblázniť v labyrinte virtuálnej reality, ktorá požiera nás a naše deti, v záplave odpadu civilizovanej planéty bez ducha, v miliarde pornografických obrazov na displejoch svietiacich ako kozmos Satana. Predierame sa stále zúfalejšou všednosťou bytia, v ktorom platí iba kto z koho, aby sme sa vplazili do tisícok iných možností, ako si do žíl vpustiť jedy všetkých možných druhov, aké ľudstvo miluje. Zbavili sme sa citov, ale čoraz dôraznejšie voláme po tolerancii, pozeráme sa na iných, v ktorých chceme vidieť seba strácajúc tak vlastný čas. Márnime životy uzavretí vnútri zlatej klietky netušiac, že je naším väzením. Túlame sa po svete stvorenom vďaka ilúzii. Keď sa niekomu v zlomovom bode podarí pomenovať skutočnosť, že sme iba pod hladinou a ozajstný svet je niekde celkom, celkom inde – sme zatratení a stratení. Stratení akoby ležiac na ulici v daždi. A kvapkami sa blížime k svetom vzdialeným na svetelné roky. Tie svety sú v skutočnosti naším vlastným svetom, z ktorého sme stvorení. Všetko môže byť inak. Nesmieme si len zabudnúť malé vrtielko v predizbe posledného spánku. Môže to byť Počiatok. Môže to byť koniec. Ilúzii vravieť realita si môže dovoliť iba ten, kto prešiel Portálom, pretože vie, že je to len hra slov, na ktorej nezáleží. A tak hľadíme na ilúzie slnka, vibrácií, kvetov, informačných polí, amuletov Saturna, Šalamúna, siedmich pečatí a zjavení. A strácať sa, zblázniť sa alebo prežiť. V programoch emócií v našom tele, vytvárajúc fantómové ja namiesto toho, aby sa dokázali rozliať

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

ako najjasnejšie svetlo čistého ducha. Vo svete sú len dve sily, ktoré skutočne ovládajú ľudí – bolesť a strach. Skutočne? Nie sú tieto sily projekciou, ktorou nás držia len kúsok od pravdy? A čo je potom touto pravdou? Je to tá slastná unášajúca skúsenosť, ktorú cítite kdesi hlboko v tom jedinom spoločnom srdci? Prechádzam sa daždivým mestom a mám pocit, že s tým človekom, s ktorým sa mám čochvíľa stretnúť, sa kdesi hlboko vnútri poznám. No zároveň si nemôžem poradiť aj s pocitom, že si vďaka nemu aj vďaka sebe môžem pripadať ešte viac cudzí. Nejaký program autopilota ma teleportoval až do azylu útulnej miestnosti, ktorá nás chránila pred sychravým nečasom. Sedíme oproti sebe. Ja a David Icke. Dáte si kávu alebo čaj? Poprosím čaj. David, tamten chlapík z našej redakcie je tu ako tlmočník, ak by bolo treba, ale myslím, že to zvládneme, hoci je to už dávnejšie, keď som roz prával plynule po anglicky. Vaša angličtina sa mi zdá fajn. Ďakujem pekne. Vaša angličtina sa počúva naozaj dobre. Mali by ste si vypočuť moju slovenčinu. Znie ako angličtina (smiech). Ešte raz vďaka. Je fajn počuť to od bývalého moderátora správ BBC, Davida Ickea. Toto je môj prvý pohár čaju. Keď cestujem, pijem väčšinou kávu. Aký je váš najobľúbenejší čaj? English breakfast tea. Môj je Assam CTC. Je najsilnejší, s veľkým obsahom kofeínu. Už sa to nahráva? Áno. OK, dám to sem, bol by som nerád, keby ste nič nenahrali. Keď som robil prvé interview pre BBC, tak som si potom tú audionahrávku pustil a nebolo tam nič. Nič! Poprosil som ho, aby sme to urobili znova. V časoch, keď som Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

robil ten rozhovor, existovala taká strašná vec s názvom Uher, veľký ťažký kazetový rekordér, ktorý človeka prevážil nabok, keď šiel po ulici. A dnes to strčíte do vrecka. Ten technologický pokrok má aj svoje výhody. Moja prvá otázka sa dotýka našej krajiny. Podľa prieskumov drvivej väčšiny globalistic kých a proatlantických médií a inštitútov sa javí, že podpora Slovákov k vojenským štruktúram NATO, k tzv. vojenským misiám, euroatlantic kým hodnotám je najnižšia spomedzi obyvate ľov Čiech, Slovenska a Maďarska. Hodnotitelia z GLOBSEC, ktorí majú ešte stále veľký vplyv v médiách tento trend vnímajú ako vzrastajúci vplyv tzv. „konšpiračných médií“, na čele kto rých v rámci strednej Európy označujú aj me sačník Zem&Vek. Je podľa vás tento klamlivý orwellovský trend naďalej udržateľný? Tam, odkiaľ pochádzam a kde žijem posledných 26 rokov, vidím globálny konštrukt manipulácie, vedúci ku globálnej spoločnosti založenej na centralizovanej kontrole všetkého, s celosvetovou vládou, celosvetovou centrálnou bankou, jednou armádou, jednou menou bez hotovosti a očipovanej transhumanistickej populácii, vo finále napojenej na umelú inteligenciu. Funguje to asi tak, že máte sieť, niečo ako pavučinu a v jej centre je vnútorná svätyňa Skrytej ruky. Okolo tohto pavúka sa nachádzajú najexkluzívnejšie tajné spoločnosti, o ktorých takmer nikto nevie, a tie majú úplnú vedomosť o tomto pláne centralizovanej kontroly ľudstva, globálneho fašistického štátu Veľkého brata, o ktorom písal Orwell. Ako idete od stredu pavučiny smerom k jej okraju, nájdete tajné spoločnosti, o ktorých vieme: slobodomurári, Opus Dei, templárski rytieri, vnútorná svätyňa jezuitov a ďalší. Väčšina ich členov nemá absolútne žiadnu predstavu, čoho sú v skutočnosti súčasťou, vie to len ich vedenie. Za nimi sa nachádzajú ďalšie organizácie, kde sa skryté rozhodnutia zjavujú verejnosti, ako Bilderberg, CFR, Trilaterálna komisia, Rímsky klub a cez tieto organizácie smerujú do vládnych štruktúr, korporácií, bankového systému a masmédií. Zdá sa, že tieto rozhodnutia týkajúce sa verejnosti prichádzajú Foto: Matúš Plecho

z týchto skupín, no v skutočnosti prichádzajú z toho skrytého centra pavučiny. Každá krajina má teda vo svojom strede túto pavučinu. Je to ako nadnárodná korporácia, ako McDonald’s. Fungujú tak, že majú ústredie v Amerike a ich spôsob fungovania a dokonca aj imidž je diktovaný z tohto centra. Sú to len satelity tohto ústredia. V každej krajine je sieť tajných spoločnosti, sú to prominenti a väčšinou určité pokrvné línie, zvyčajne aristokratických alebo bývalých aristokratických rodín. Ich prácou a prácou ich pobočiek (subsidiaries), je zavádzať v krajine agendu diktovanú z centra, z ústredia. Takže existujú krajiny, ktoré sú v zavádzaní tejto agendy popredu, ako USA a Veľká Británia a potom sú krajiny, ktoré tam ešte nie sú, ale plánujú ich tam dostať. Takže hocijaká krajina, ktorá má nezávislé vedenie a médiá, sa stáva čím ďalej tým viac terčom, a to nielen na národnej úrovni, ale globálne. Keď chcete kontrolovať vnímanie ľudí pričom toto vnímanie pochádza z prijatej informácie, z osobnej skúsenosti, z médií, zo vzdelávacieho systému, tak hocičo, čo spochybňuje oficiálnu rétoriku a umožňuje pôsobiť iným zdrojom informácií, je pre program oklamania zmyslového vnímania nebezpečné. Preto sa čoraz viac sústreďujú na alternatívne médiá a na potlačenie ich schopnosti komunikovať. Súčasťou toho sú internetové monštrá Google, YouTube, Facebook atď., tieto transhumanistické organizácie, zahŕňajúce tiež Apple, ktoré systematicky získavajú čoraz väčšiu moc. Napríklad Google má pri vyhľadávaní obrovskú moc zdôrazniť alebo potlačiť to, čo chce. Podobne Facebook. A potom naraz povedia – OK, my rozhodneme čo uvidíte a čo nie, a preto je stále ťažšie komunikovať tieto informácie cez Facebook, pretože to odstavia. Preto Youtube čoraz viac zhadzuje videá, ktoré o týchto veciach hovoria a systematicky tak znižuje alternatívnym médiám príjem, často už aj tak veľmi malý. Keď počúvate Clintonovú v tých predvolebných debatách, skutočne sa chce zamerať na alternatívne médiá, keď sa dostane k moci. Tomuto musíme čeliť. Internet je pre systém glo-

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

bálnej kontroly, ktorý chcú zaviesť, kľúčový. Keď ho chceli predať a urobiť masovou záležitosťou, muselo to byť úžasné a jednou z tých skvelých vecí bol slobodný pohyb informácií. A potom, keď ho všetci používajú, a tam už sme, povedia, fajn, necháme, čo sa nám hodí a začneme mazať, čo sa nám nehodí. A preto stále viac napádajú alternatívne médiá. Google používa svoje vyhľadávacie mechanizmy na potlačenie prístupu ľuďom, ktorí tieto informácie ani špeciálne nehľadajú. Takže keď sú alternatívne médiá na Slovensku silné, rozumiem, prečo sa na ne zamerali. Je to o kontrole zmyslového vnímania, kontrolou informácií získavajú kontrolu vnímania. Dáme vám túto informáciu a budete mať takéto vnímanie. Iného pohľadu sa potrebujeme zbaviť. Tam smerujeme. Alternatívne médiá by mali vytvoriť alternatívnu sieť, alternatívu YouTubu, atď., mimo korporácií, aby sme to obišli. Ak takéto štruktúry nevybudujeme, nič také nezostane, tieto korporácie to zničia. To, čo sa deje na Slovensku sa deje všade vo svete, a je treba tomu porozumieť. Áno, to súhlasí, ale predsa – ako vnímate skutočnosť, že Slováci sú na poslednom mieste v tabuľke v podpore NATO – a podľa oficiálnej správy aj vďaka alternatívnym médiám ako Ze m&Vek? Nuž, že je to dobrý začiatok, pretože máte čo brániť. V mnohých krajinách názorovú opozíciu k NWO vôbec nemáte, nikto ani len nevie čo to znamená. Musíte tam ľuďom úplne od základu ukazovať, čo vlastne podporujú alebo k čomu ako námesační smerujú. Ak je na Slovensku voči tomu nejaký odpor, je to fantastické. Je to niečo, čo musíte brániť a na čom môžete stavať. A ďalšia vec, ak si Slovensko dostatočne uvedomuje plány NWO a to, ako sa systém snaží pokračovať v zavádzaní tejto agendy, budú mať prehľad, o čo ide. Pointa je, že celú spoločnosť menia krok za krokom, akoby tie veci spolu nesúviseli. A ak ľudia nemajú akúsi cestovnú mapu alebo radar, ktorý ukazuje kam táto cesta pomocou rôznych foriem psychologickej manipulácie vedie, potom si môžu myslieť, že ide o náhodné

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

udalosti. Teda na Slovensku máte dobrý základ a budú to mať ťažšie. Ak ľudia vedia o čo ide, o to viac alternatívne média bránia, viac než v krajinách, kde to netušia. Takže myslím, že je to fajn. Nedávno som sa stretol so Stanislavom Gro fom, ktorého priateľ, svetový ekonóm Bernard Lietaer povedal, že svet sa pravdepodobne bude uberať smerom ku kolapsom, lokálnym deštruk ciám, občianskym vojnám alebo k postapokalyp tickým novým socioekonomickým štruktúram, ktorými sú malé komunity, sebestačné jednotky s približne 150 obyvateľmi, schopné spolu ko munikovať. Ako vnímate tento model? V prvom rade, je to opozičný prístup k tomu, čo chce dosiahnuť Skrytá ruka. Oni chcú globálne všetko centralizovať, pretože čím viac centralizujete moc, tým menej ľudí potrebujete na diktovanie ostatným. O tom to je. A to, čo opisujete, je prenášanie moci smerom preč z centra, s čím sa úplne stotožňujem. No aby sa to udialo, je potrebné, aby sa celá táto konštrukcia manipulácie a smerovania ľudskej spoločnosti dramaticky otočila. Pretože ich ideou je všetko centralizovať, vyľudniť krajinu a napchať nás do tzv. ľudských sídlisk, husto obývaných miest s mikroapartmánmi. Ako som cestoval po svete, videl som ich všade. Mikroapartmány s rozmermi 3 x 10 metrov a ľudia v nich majú bývať. Videl som ich v Austrálii, aj na Novom Zélande. V Austrálii, kde majú množstvo priestoru, chápete ten nezmysel? A keď prídete do New Yorku, Kalifornie či Veľkej Británie, vidíte to isté. Je to súčasť procesu a opak toho, čo vravíte. Veľké množstvo ľudí žijúcich vo vzájomnej blízkosti je jednoduché kontrolovať a dohliadať na nich. Aj masová migrácia do Európy je systematická. Má rozbiť zmysel pre kultúru, históriu a príslušnosť k danej krajine, aby sa národy lepšie asimilovali do globálneho beztvarého systému. A túto migráciu chcú aj na vyvolanie občianskej vojny medzi migrantmi a časťou pôvodného obyvateľstva. Postupujú podľa hesla rozdeľuj a panuj, pretože čím viac znepriatelených skupín dostanete, tým viac máte výhovoriek, aby ste mohli zaviesť policajný Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

štát. To sa už deje v Nemecku a v ďalších krajinách. Rockefellerov zamestnanec Dr. Richard Day už v roku 1969 uviedol množstvo informácií, ktoré sa v súčasnosti do detailu napĺňajú. Hovoril aj o masovej imigrácii s cieľom rozbitia zmyslu pre kultúru. Povedal, že bude ľahšie akceptovať transformáciu spoločnosti, keď bude plná ľudí, ktorí v nej nemajú korene. A to sa práve deje. Niektorí kričia, že ste rasista, keď niečo také tvrdíte, ale tak to vôbec nie je. Pretože ja tvrdím, že migranti aj pôvodní obyvatelia sú poštvaní proti sebe tou istou rukou. Mali by sme si uvedomiť, že čím viac dovolíme, aby nás rozdelili a vládli nám, tým jednoduchšie bude pre malú skupinu všetkých kontrolovať. Prístup „rozdeľ a panuj“ je absolútne základnou nutnosťou, aby to mohli urobiť. V Amerike vidíme názorové trenice na objednávku, systematicky sa tam snažia vyvolať rasovú vojnu. Neviem nakoľko je Rothschildov agent George Soros aktívny na Slovensku, ale je aktívny takmer všade inde. Snaží sa vyvolať rasovú vojnu a je aj zásadným spôsobom zapojený do masovej migrácie do Európy... Soros je na Slovensku aktívny mimoriadne, najmä prostredníctvom svojich neziskových or ganizácií, ktoré financuje takisto ako vojnu na Ukrajine. Áno, presne tak. Jedna americká televízia pred niekoľkými mesiacmi odhalila, že sa v USA snažil dosiahnuť to isté, čo v Európe pomocou organizácie s názvom Welcoming America a ďalších. Pokúšal sa dotiahnuť ľudí z Mexika kvôli transformácii komunít v niektorých južných častiach USA, rovnako ako to robí v Európe, pretože čím viac odkloníte moc od centra, tým menšiu šancu majú rôzne kliky diktovať všetkým ostatným. Preto ten prílev a snaha diktovať dianie v komunitách, aby to zvrátili. Takže absolútne súhlasím, že by sme mali smerovať ku komunitám, no je to proti prúdu toho, čo sa deje. Na Slovensku sa veľká časť obyvateľov začí na rozhodovať pre samostatnosť. Požadujeme neutralitu, schopnosť rozhodovať sa o vode Foto: Matúš Plecho

Foto: Matúš Plecho

a pôde, rovnako ako o strategických podnikoch našej krajiny, práve preto, aby sme zabezpeči li budúcnosť našim deťom. Vidíme, že je to vo veľkom rozpore s pohľadom globalistov, ktorí podporujú aj súčasného slovenského prezidenta. Ako znie váš povzbudzujúci odkaz pre toto hnu tie? Keď sa pozriete na Európu, v každej krajine máte politickú triedu. Väčšina z nich úplne ignoruje pavučinovú štruktúru, o ktorej som hovoril, hoci zasvätenci medzi nimi o nej vedia. A táto trieda tvorí celé politické spektrum. V Británii sme prešli referendom o brexite, ktoré sme našťastie vyhrali. Ja som hlasoval a robil kampaň za vystúpenie. No zaujímavé bolo, že prakticky celá politická trieda Británie, od ľavice až po takmer celú pravicu, tvrdila, že ak vystúpime, nastane katastrofa, a preto musíme v EÚ ostať. Šírili strach. Väčšina ľudí však bola natoľko znechutená z tejto politickej triedy, že hlasovala za vystúpenie z EÚ. Ak majú niekoľkí ovládať všetkých, musíte tiež centralizovať rozhodovacie procesy, musíte ich nasmerovať do niekoľkých rúk. Ak chcete mať kontrolu nad obyvateľstvom, musíte tiež kontrolovať najzákladnejšie potreby, potrebné na prežitie. Takže čoraz viac môžeme vidieť korporácie ako Nestlé atď. sústreďovať sa na vodné zdroje. Vykupujú vodné zdroje vo vyprahnutých častiach Ameriky, aby mohli vodu predávať vo fľašiach. To je naozaj nezvyčajné. Nachádzame sa v situácii, keď výkonný riaditeľ Nestlé vo videu tvrdí, že voda nie je ľudským právom a mala by byť privatizovaná. OK, keď nie je ľudským právom, skúsili ste žiť bez nej? Aj o tomto vravel Richard Day, a rovnako aj o tom, že v pláne je tiež kontrolovať zdroje potravy. A potom je tu ďalšia vec, je to všetko prepojené. Existuje tajná spoločnosť sídliaca v Británii, operuje však aj v iných štátoch – tzv. Fabian Society. V podstate kontrolujú ľavicovú politiku, tak ako iné spoločnosti kontrolujú pravicovú politiku, pričom majú rovnakého pána. Je to vtip. Táto spoločnosť sa nazýva po rímskom generálovi menom Fabius, ktorý je známy výrokom: „Nikdy nebojujte v bitkách, ktoré sa dajú vyhrať inými spôsobmi.“ Namiesto priameho boja natoľko oslabil pro-

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

tivníka, že potom jednoducho vošiel na jeho územie. Toto súvisí s odpadom nazývaným jedlo, s ničením pôdy a odsávaním živín z nej, so zameraním sa na nutričné doplnky potravy, aby si ľudia, ktorí to prekukli, nemohli živiny doplniť. O tomto je GMO, veci, čo pridávajú do vody, čo dýchame vo vzduchu, a tiež vakcíny. Snažia sa oslabiť ľudský organizmus na každej úrovni. Aj obrovský nárast elektromagnetického žiarenia v atmosfére je súčasť tohto plánu. Ľudia hovoria, že potrebujeme riešenia, ale ja si to nemyslím. Myslím, že by sme mali odstrániť príčinu problému. Môj otec sa narodil v roku 1907, bol účastníkom druhej svetovej vojny, ale nebojoval v nej. Bol medik, len vyhrabával z trosiek tých, ktorí bojovali. A keď bol v základnom výcviku pred vstupom do armády, na konci neho im seržant povedal poslednú vec, ktorú by si mali určite zapamätať: „Keď vám povedia, aby ste išli nejakým smerom a sami pôjdu opačným, choďte za nimi.“ To je skvelá rada. Ak to aplikujete na to, čo som vravel, keď chcú aby sme išli nejakým smerom, tak treba ísť opačným. Takže keď chcú centralizovať, treba diverzifikovať a decentralizovať, atď. Nehľadať riešenia, ale zvrátiť to, čo chcú zaviesť. Treba ich odhaliť a objasniť to všetkým. Korporácie, ktoré znehodnocujú pôdu, ničia a vykupujú vodné zdroje, vytvárajú radiáciu v atmosfére, internetové spoločnosti, tvorcovia transhumanistickej agendy, agentúry na manipuláciu terorizmu, armáda, Big Oil, Big Biotech, Big Pharma sa všetky zodpovedajú tým istým pánom. Sú to všetko masky na tej istej tvári. A vedie to k tomu istému koncu. Nie je to náhodné, ako sa nám snažia podsúvať, je to poctivo koordinované. A viem z vlastnej skúsenosti, že keď to ľudia pochopia, začnú svet vidieť inak. Celú túto globalizáciu a centralizáciu potrebujeme zvrátiť, inak budú ovládať všetko. Dôvody, ktoré uvádzajú sú založené na lži. Hovoria jednu výhovorku na jednu vec a ďalšia výhovorka ju úplne zneguje, pretože to malo ospravedlniť túto agendu a toto zase tamtú. Šíria hoax o globálnom otepľovaní, s čím prišiel okrem iného Rímsky klub, vravia, ako máme odstaviť fosílne palivá atď. a pritom vytvárajú

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

globálny systém, kde veci, ktoré nakupujeme, prejdú obrovskú vzdialenosť, pričom to vôbec nie je potrebné. Ak vyrábate a predávate lokálne, transport výrobkov tvorí len zlomok tejto vzdialenosti. Len čo centralizujete produkciu a distribúciu, čo sa deje všade na svete, musíte prepravovať veľkými kamiónmi na veľké vzdialenosti a doručovať všetko z centra. Okrem koordinácie a kooperácie pre centralizáciu neexistuje žiadna výhovorka. Nie je to len o slobode, je to aj proti základnej efektivite. Kúpite si radšej rajčinu, čo vyrástla vo vedľajšej ulici, alebo tú, čo prešla pol sveta na tankeri a potom cestovala nákladiakom? Ničia fungovanie komunít, lebo sú dobré pre ľudí, preto to robia. Dnes globálna mafia prostredníctvom médií, ktoré vlastní, odvracia pozornosť verejnosti od tých najdôležitejších tém rétorikou scvrknutou na ruskú propagandu. Môže byť naozaj vaša a naša kritika tejto fašistickej kliky druhom ruskej propagandy? Ide o to, že ak hocikto povie niečo, o čom skutoční konšpirátori nechcú hovoriť, zamerajú sa naňho. Očierňujú vás ako vedia, nazvú vás rasistom, pravicovým extrémistom a tak ďalej. Musíte sa s tým zmieriť. A nálepka ruskej propagandy je veľmi signifikantná. Keď som pred mnohými rokmi vravel o tom, že plánujú tretiu svetovú vojnu postavením Západu proti Rusku a Číne, neboli o tom na verejnosti žiadne dôkazy a všimnite si, ako je to dnes. To, o čo sa teraz snažia, je tak očividné a patetické, že až. Nedávno som bol v USA a protiruská propaganda je tam absolútne prehnaná. Snažia sa Putina vykresliť ako Stalina, Brežneva alebo Chruščova, ako lídra ZSSR. Vladimír Putin je pritom jediným človekom v politike, ktorý je reálne schopný zabrániť svetovej vojne, pretože je omnoho inteligentnejší ako všetci ostatní svetoví lídri dokopy. Dokáže vidieť do ich plánov. Oni sa ho snažia štuchať do hrude, aby dostali nejakú odpoveď. Čoraz viac to skúšajú v Sýrii. Napríklad ruskí spojenci Assada údajne zasiahli konvoj OSN, pričom však nemajú žiadne dôkazy. Systematicky triafajú do sýrskych vojakov, aby ho vyprovokovali a snažia sa pomôcť Islamskému štátu, ktorý sami vytvorili. On to vníma Foto: Matúš Plecho

Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

a zatiaľ hrá veľmi múdro, ale dosahuje to už rozmery hystérie. Veď čo spravili s brexitom v Británii? Tak to prehnali so strašením, že ľudia sa z nich smiali. Pre každého, kto má štipku inteligencie, je to prehnané. Samozrejme, ľudia čo pozerajú Fox News, zožerú všetko. Putin je pre nich ázijský tyran. Nepozrú sa na to, čo reálne vykonal. Keď sa vám dnes pripáli toast, môžu za to Rusi. Meškám do školy, to Rusi! Emaily, ktoré odhalili manipuláciu v hlasovaní na úkor Sandersa a v prospech Clintonovej, hekli Rusi... V skutočnosti jediný, kto hovorí zmysluplne, vyvážene a inteligentne je Putin a nie títo hysterickí svetoví lídri, ktorí len spievajú zo svojho spevníka. Stvorili ISIS a ďalšie spojené teroristické skupiny – ako proxy armádu, pretože nemôžete neustále robiť invázie do rôznych štátov. Ľudia si pamätajú Irak...

Nazýva sa to aj Gladio B. Áno, a v tom je veľmi dobrá Sorosova sieť. Predávajú to ako ľudovú revolúciu, kým v skutočnosti to celé vytvorili. Chceli odstrániť Assada tak rýchlo ako Kaddáfiho a bolo by sa im to aj podarilo, nebyť Putina. Putin sa do toho zapojil z jednoduchého dôvodu. Uvedomil si, že ak Assada nepodrží, čoskoro ho zvrhnú. Rusi majú námorné základne na sýrskom pobreží a inde, o ktoré by prišli, takže intervenoval. Zároveň keď sa koalícia proti ISIS vedená Amerikou naoko pokúšala týchto teroristov zastaviť, hoci v skutočnosti robili opak, ukázal, že možno ISIS potlačiť. Preto sa ho teraz chcú zúfalo zbaviť. Hovoria o zavedení bezletovej zóny nad Sýriou, nejde im však o bezletovú zónu, ale o to, aby tam nemohol lietať nikto okrem americkej koalície. Pochybujem, že s tým Putin bude súhlasiť. Keď sa v kongrese pýtali veliteľa amerických ozbrojených síl (Chairman of the Joint Chiefs of Staff) Josepha Dunforda na jeho názor na bezletovú zónu nad Sýriou, odvetil „OK, môžeme ju zaviesť, ale bude to znamenať vojnu so Sýriou a Ruskom.“ A toto je len jedna časť konšpirácie, pretože je to veľmi rozčlenené. No keď si dokážete veci spojiť, je to úplne očividné. Existuje Projekt pre nové americké storočie a jeho správa zo septembra 2000 menujúca štáty, v ktorých

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

chceli dosiahnuť zmenu režimu vďaka spusteniu 11. septembra, či už za vlády republikánov alebo demokratov, pretože je to v skutočnosti štát jednej strany. Dvaja spoluautori tohto projektu boli William Kristol a Robert Kagan. A potom máte prvý protiruský front na Ukrajine, spustený vďaka americkej kukučke, no opäť podaný ľudom, ktorí si to neoverovali, ako ľudová revolúcia. A ktože to organizoval? Kto zvolil Porošenka, ktorého komunikácia zverejnená WikiLeaks odhalila ako amerického agenta ešte pred zvolením? Osobou v zákulisí bola americká štátna tajomníčka pre eurázijské záležitosti Victoria Nulandová, manželka Roberta Kagana. Takže vidieť, o čo tu išlo. A keď nedávno v USA rozhodli o predaji zbraní Ukrajine, v skutočnosti to robili už dávno predtým. Teraz je to len oficiálne. Pomaly už začínajú démonizovať aj Čínu. Angažujú sa v Juhočínskom mori a snažia sa nainštalovať obranný raketový systém v Južnej Kórei, presne tak, ako postupovali v Poľsku voči Rusku. Verejnosť je presvedčená, že je to len obranný systém, ale nie je. Obranný systém vám dáva možnosť prvého úderu bez toho, aby ste sa museli obávať odvety. Ak sa na to pozriete komplexne, môžete vidieť manipuláciu vedúcu k 3. svetovej vojne. Sú však v stave narastajúceho zúfalstva, pretože im nevychádza, čo chceli dosiahnuť, vďaka prítomnosti Ruska v Sýrii. Prečítajte si list vysokopostaveného slobodomurára Alberta Pikea Giuseppemu Mazzinimu z roku 1871, ktorý popisuje plán troch svetových vojen a s nimi spojenej transformácie spoločnosti. Prvé dve svetové vojny boli opísané presne, ale na tom nezáleží, pretože to odhalil bývalý dôstojník tajnej služby kanadského námorníctva William Guy Carr až v 50. rokoch minulého storočia. Takže jediná vec, kde môžete overiť pravdivosť týchto tvrdení je tretí konflikt, ktorý má vypuknúť medzi politickým sionizmom a moslimami. A čo je zaujímavé, Pike písal, že pri príprave tohto konfliktu využijú nihilizmus. A keď sa oboznámite s definíciou nihilizmu, je to presne ISIS a tieto teroristické skupiny na Blízkom východe. A Clintonová už pomáha démonizovať Putina vo svojej predvolebnej kampani. Trump spraví

to isté, no ona vehementnejšie a s väčším entuziazmom. A keď sa dostane do Bieleho domu, jedna z prvých vecí, ktoré spraví bude urýchlenie tohto procesu vedúceho k 3. svetovej vojne.* A jediná osoba, ktorá je inteligentná, aby to videla a vedela odpovedať tak, aby to zablokovala, je Putin. A preto ho démonizujú. Pred niekoľkými mesiacmi sa to pokúšal vysvetliť jednému americkému novinárovi a konštatoval, že už naozaj nevie, ako im to má povedať, aby to pochopili. Putin naozaj nie je ako ostatní. *(pozn.: rozhovor sa uskutočnil pred prezidentskými voľbami v USA) Ako je možné, že pri takom obrovskom prie niku informácií k toľkým ľuďom na svete sa im stále darí masírovať verejnú mienku? OK, poviem to takto. Už o tom vie omnoho viac ľudí, ale veľká väčšina to stále nevie. Poviem vám moju skúsenosť a nie je to len skúsenosť z minulého mesiaca, ale z dlhého obdobia. No minulý mesiac to bolo veľmi očividné. V USA máte mainstreamové médiá ako CNN, MSNBC na strane demokratov a Fox News na strane republikánov, hoci obe strany sa zodpovedajú tým istým pánom. V súčasnosti tam vysielaniu dominujú voľby. Môžete prepnúť na ktorýkoľvek program a sú tam voľby. Diskutujú deň za dňom: „Čo si myslíte, že sa stane v prvej debate?“ Prečo si nepočkáte a nepozriete si to? Povedzte nám niečo iné. Zvyšok sveta akoby neexistoval. „Áno, zbombardovali sme sýrsku armádu, bola to nehoda.“ A dokonca aj keď tam nie sú voľby, každý z týchto spravodajských kanálov má 3-4 príbehy, no keď prepnete, iný moderátor vám povie tie isté historky. Anderson Cooper na CNN dokonca pracoval pre CIA. Takže ak ste v USA a nepozriete si alternatívne správy, nemáte šajnu, čo sa deje. Dokonca aj v Británii bezdôvodne preberajú tieto cudzie historky. V Amerike nie, tam cudzie príbehy, ktoré sa netýkajú USA, nestoja za zmienku. Je to pre nich spam. Takže v USA máte populáciu, ktorá sa absolútne nezaujíma o svet. Nie preto, že sú hlúpi, ale preto, lebo nič iné im nevysielajú. Sledujú len sami seba a nič iné. Ak nemáte

tento background znalostí o svete, hoci mnohí ho majú a sledujú alternatívne médiá, aký máte filter, aby ste si mohli klásť otázky o tom, čo vám predostrú, napr. že Putin je stalinistický tyran? To, čo počujete, je pre vás skutočnosť. Tak to funguje. Hoci stále viac ľudí to prezrie, veľká väčšina toho nie je schopná, lebo ich vnímanie je programované týmto úzkym výsekom informácie, za ktorý nikdy nedovidia. Ako to môže fungovať? Pred vojnou vo Viet name bolo v uliciach množstvo ľudí a kričali, že tú vojnu nechcú. Podobne pred vojnou v Iraku a Líbyi. Boli to milióny ľudí. Myslím, že väčšina to stále nevie, ale funguje to takto. Žijete svoj život, potrebujete platiť nájomné, kúpiť si jedlo, starať sa o svoju rodinu. Väčšinu vášho života sa sústredíte na toto. Okrem toho sa môžete raz či dvakrát zúčastniť masového protestu. Tí, čo pretláčajú túto agendu, vlastnia vládnu administratívu. Pretláčajú to cez EÚ a cez národné vlády. Teda máte neustále daňovými poplatníkmi platenú vládnu a nadvládnu sieť civilných pracovníkov a administrátorov, ktorí to pretláčajú, kým ľudia, čo sa tomu snažia odporovať, to môžu robiť len raz za čas, pretože musia prežiť. Máte nepopulárnych politikov, ako je v súčasnosti Merkelová, ktorá pácha volebnú samovraždu, no ten, kto ju nahradí, bude v podstate slúžiť tomu istému plánu. Byrokratom v Bruseli absolútne nezáleží na tom, kto vyhrá voľby, pretože tú šou majú pod kontrolou. Chcete zmeniť svoje zákony? Nič takého, veď ste to podpísali. To čo my povieme je oveľa viac, než to, čo sa vy snažíte dosiahnuť. Takto sa to deje. Podľa mňa by sme mali prestať spolupracovať, pretože menšina môže riadiť väčšinu, len ak väčšina spolupracuje. Ľudí, ktorí vedia čo sa deje, je veľmi málo v porovnaní s celou populáciou. Musíme prestať spolupracovať s tými, ktorí nám berú našu slobodu. Moc ľudu je v tom, že povie „my s týmto nesúhlasíme“. Čo ak schvália zákon, že vám môžu zobrať deti? Poslúchnete alebo nie? Je určitý bod, keď poviete „nie, nie, zašli ste priďaleko, neuposlúchnem“. Čo ak by sme to urýchlili? Jednoducho prestaňte poslúchať.

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Viete, existoval komik a travesty umelec menom Larry Grace. Príhodu, ktorú vám poviem, mi rozprával na jeho pohrebe, kde som sa zúčastnil, iný komik. Jedna taká šou končila tak, že sa všetci obliekli do námorníckych kostýmov, spievali Rule, Britannia! a vytvorili pyramídu, pričom Larryho mali zdvihnúť na jej vrchol v helme a mal predstavovať Britániu. A jedného dňa jeden z týchto „námorníkov“ ochorel, bol zoslabnutý a kašľal. Keď vytvorili pyramídu, neudržal sa, a tak celá stavba z ľudských tiel padla. Larry skončil kdesi v 2. rade divákov. Nie preto, že by on niečo spravil, ale kvôli zoslabnutému komparzistovi. A koľko takých komparzistov tvorí celú stavbu v porovnaní so skupinkou tých, čo im diktujú! Preto nás potrebujú rozdeliť na základe rasy, náboženstva, príjmu a potrebujú to tak udržať. V skutočnosti, keď si nevšímame tieto veci, sme v podstate rovnakí. Musíme zmeniť svoju identitu, dostať sa za toto vnímanie nálepiek, za stotožňovanie sa s náboženstvom, menom, platovou tabuľkou a rasou k poznaniu, že sme vedomie s určitými skúsenosťami. Ja som vyjadrením toho istého vedomia ako vy, len z inej perspektívy. Keď rozšírite vedomie za vnímanie nálepiek a celkovo za ľudské zmyslové vnímanie a identitu, uvidíte celkový obraz a prídete na to, že ľudstvo je zmanipulované. Naše zmysly nás klamú. Všetko, čo vnímame, sú rozdiely a oddelenosť vecí. Ak rozšírime naše vedomie, celý svet sa zmení. Už Einstein povedal, že nemôžete vyriešiť problém na tej istej úrovni vedomia, ktorá ho vytvorila. Malé ja nikdy nevyrieši problém vytvorený malým ja. Keď neposunieme svoje vnímanie od malého ja do nekonečna, nič sa nezmení. Je to teda napokon vecou vedomia. Z rozšíreného vedomia príde rozšírenie vnímania, pozornosti a tiež guráž na zistenie pravého stavu vecí, pretože keď vnímate z pohľadu, ktorý nazývam fantómové ja, žijete vo veľmi osamelom svete, kde nemáte žiadnu moc a ste vydaní na milosť iným silám. Môžeme sa zhovárať o 11. septembri, ekonomických štruktúrach, vojne s Ruskom atď., ale celý základ systému kontroly je klam vnímania. Preto boli rôzni vizionári, jasnovidci a šamani, Foto: Matúš Plecho

ktorí videli za takzvané fyzično, v skutočnosti neexistujúce, vnímaní ako nebezpeční a snažili sa ich zastaviť a umlčať. Zuluský šaman Credo Mutwa mi veľakrát vravel, že keď britské impérium prišlo do Afriky, prvé obete boli šamani. Chceli, aby sme prišli o vedomie, že je niečo za fyzickým svetom. To je samotný základ klamu vnímania. Obmedzte ľudské vnímanie do piatich zmyslov, odpojte ho od vplyvu väčšieho vedomia a hneď ako ste izolovali pozornosť do piatich zmyslov, môžete túto pozornosť programovať spôsobom, akým chcete. Cez vzdelávací systém, médiá, tlak vrstovníkov atď. O tom to je. Takže ktokoľvek v histórii expandoval von z tejto bubliny, z väzenia piatich zmyslov, na toho sa autority zamerali. Označili ho za šibnutého, zlého, nebezpečného, a robia to dodnes. A preto mainstreamová veda, okrem kvantovej fyziky, ktorá to našťastie nemôže ignorovať, hoci sa o to zúfalo pokúša, bola vlastne založená. Aby sme sa v princípe zaoberali len realitou piatich zmyslov. Vedci vravia – toto sa nemôže stať, tamto je smiešne, to je nemožné, a pritom je to úplne vysvetliteľné, ibaže nie vtedy, ak realitu vnímame ako fyzickú a pevnú, pretože taká nie je. Všetko je nastavené tak, aby sme boli udržiavaní vo väzení piatich zmyslov, v pocite neschopnosti a toho, že nemôžeme nič urobiť. Revolúcia nie je o boji proti nepriateľovi, ani o rozoznaní nepriateľa, ale o revolúcii percepcie. Musíme naše vedomie rozšíriť za obmedzenie piatich zmyslov. Potom si poviete: „Och, ako to, že som to nevidel predtým? Je to také očividné.“ Pretože predtým si bol tam, preto. A preto sa autority tak boja tohto prebudenia. Nie je to nič iné, než šúpanie cibuľových vrstiev programovania. K tomu by som podotkol, že dobrými nástroj mi na rozšírenie vedomia sú holotropné dýcha nie, enteogény a rôzne šamanské techniky. Správne. Na záver sa vráťme k 11. septembru. Kto a ako podľa vás spáchal tieto útoky a čo sa vlast ne v skutočnosti stalo? Pretože podľa môjho ná zoru je práve toto kľúčovým momentom našich čias. Sionistické zoskupenie v skupine Projekt

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

pre nové americké storočie už v roku 2000 pre hlásilo, že potrebujeme katastrofickú udalosť, niečo ako nový Pearl Harbor... Nuž, keď to rozmeníte na drobné, je to dosť jednoznačné. Projekt pre nové americké storočie vyprodukoval zoznam krajín, ktoré chceli napadnúť a vyvolať v nich zmenu režimu. Povedali, že bez nového Pearl Harboru to bude veľmi pomalý proces. Tí istí ľudia sa dostali k moci počas Bushovej administratívy len o niekoľko mesiacov neskôr, v januári 2001. O deväť mesiacov neskôr a rok po tom, ako publikovali ten dokument, nastal 11. september a jeho dôsledkom bolo, že štáty z toho zoznamu jeden za druhým postupne odfajkli a stále to pokračuje. Ten oficiálny príbeh je tak smiešny. Čo sa týka hlavného predpokladaného únoscu, Mohameda Attu, vôbec sa nesprával ako moslim. Aspoň podľa jeho americkej striptérskej priateľky. Často bol opitý, jeho najobľúbenejším jedlom bola bravčová sekaná a keď potrebovali kokaín, len šiel na floridské letisko Venice a vrátil sa s plnou hrsťou. Jej vyjadrenie presne zapadá do iných vecí, ktoré som čítal. Toto letisko, kde malo byť mnoho z týchto únoscov trénovaných na pilotovanie širokotrupých prúdových lietadiel a jednomotorovej Cessny, bolo notorickým prepraviskom drog do Ameriky v rámci operácií CIA, určených na generovanie obrovských balíkov peňazí, tzv. čiernych príjmov, z ktorých sa platili záležitosti ako 11. september. Bez akéhokoľvek dokladovania a papierovej stopy. Cez to letisko prichádzal kokaín z Južnej Ameriky, takže dáva zmysel, keď vravela, že sa stadiaľ vrátil s kokaínom. A aká je štatistická šanca, že práve taška Mohameda Attu sa nedostala na jedno z tých lietadiel, takže ju mohli nájsť aj s jeho písomnosťami? Pred niekoľkými týždňami som bol na Ground Zero a bol som aj na Vesey Street. Hneď po 11. septembri som pozeral BBC News Bulletin a hlásateľka tam vravela, bez toho aby sa zasmiala, že v FBI našli pas jedného z teroristov na Vesey Street, v blízkosti miesta, kde kedysi stáli Dvojičky. Mal sa nachádzať v jednom z lietadiel, ktoré trafili do budovy a vybuchli v nej. Samozrejme, bol to nezmysel, len chceli podporiť svoj naratív. Potom vznikla veľmi veľká organizácia

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

pilotov, ktorí poukazovali na to, že oficiálna verzia letu týchto lietadiel je neuskutočniteľná, vznikla aj podobná organizácia architektov a inžinierov tvrdiaca, že oficiálna verzia pádu budov je nezmysel. Určite je, bola to len výhovorka, spúšťač, začiatok tohto procesu a zatiaľ to pokračuje. Keď sa rozprávate s Američanmi o Kennedyho vražde, veľká väčšina oficiálnu verziu neberie vážne. Napriek všetkej manipulácii v médiách, sústredeniu sa len na niektoré príbehy, napriek všetkému tomu neveria. A čím viac času ubehlo, tým tomu veria menej. No stále to robia, stále vytvárajú útoky a hádžu vinu na moslimských fanatikov, hoci dotyční často s islamom nemajú nič spoločné. Jeden utajený reportér prenikol do takej bunky a vo francúzskej televízii tvrdil, že to vôbec s islamom nesúvisí. Vôbec sa islamom nezaoberali, sú to len samovražedné stratené decká, biele kone, ktorým sľúbili veľké peniaze a celé je to podfuk. Viete, ja sa týmto zaoberám už 26 rokov a nikdy som nestretol toľko ľudí ako teraz, ktorí to tvrdia. Napredujeme, vôbec to nie je stratený prípad. Keď sme sa lúčili, celkom mimovoľne sme sa objali vo dverách salónika jedného z malých hotelov v centre Prahy. Je toho skutočne málo, čo na ceste za vykúpením nemáme spoločné. Veľmi sa tešíme podpore a vyjadreniam spolupatričnosti. Tešíme sa z ľudí, ktorí to napriek všeobecnému odmietaniu, pohŕdaniu a nepochopeniu nevzdávajú. Keď sa húsenici zazdalo, že umiera, stala sa motýľom. Na príprave rozhovoru sa spolupodieľal Milan Pullmann. Srdečná vďaka za ústretový prístup patrí manželom Nicol a Jiří Saharin Vondrovým, usporiadateľom prednášky Davida Ickea v Prahe. ZEM&VEK je hlavným mediálnym partnerom prednášky Davida Ickea v bratislavskej HANT Aréne (Športová hala Pasienky) dňa 28. 10. 2017. Všetci, ktorí si predplatia časopis ZEM&VEK do 31. 12. 2016, získavajú 10 % zľavu na vstupné a zároveň sa stávajú členmi Klubu ZEM&VEK.

RODNÉ MENO: David Vaughan Icke NARODENÝ:

29. apríl 1952 (vek 64) Leicester, Anglicko, Veľká Británia

BYDLISKO:

Ryde, Isle of Wight, Anglicko

POVOLANIA:

spisovateľ, verejný hovorca

ŠPORT:

profesionálny futbalový brankár, 1971 – 1973 Hereford United

TELEVÍZIA:

Moderátor BBC, BBC Midlands Today, BBC Sports, Newsnight, Breakfast Time, Grandstand (1978 – 1990), The People's Voice (2013 – 2014)

POLITICKÁ STRANA:

Strana zelených, hovorca (1988 – 1991)

MANŽELKA:

Linda Atherton (1971 – 2001) Pamela Icke (2001 – 2011)

DETI:

štyri

RODIČIA:

Beric Vaughan Icke Barbara J. Icke, rod. Cooke

WEB:

davidicke.com

KNIHY:

David Icke je autorom 23 knižných titulov. V českom jazyku doposiaľ vyšlo: DAVID ICKE. Jen nekonečná láska je skutečná, 2010 DAVID ICKE. Život v přeludu, 2016

KNIHY: (1983) It's a Tough Game, Son! (1989) It Doesn't Have To Be Like This: Green Politics Explained (1991) The Truth Vibrations (1992) Love Changes Everything (1993) In the Light of Experience: The Autobiography of David Icke (1993) Days of Decision (1993) Heal the World: A Do-It-Yourself Guide to Personal and Planetary Transformation (1994) The Robot's Rebellion (1995) ... And the Truth Shall Set You Free (1996) I Am Me, I Am Free: The Robot's Guide to Freedom (1998) Lifting the Veil: David Icke interviewed by Jon Rappoport (1999) The Biggest Secret: The Book That Will Change the World (2001) Children of the Matrix (2002) Alice in Wonderland and the World Trade Center Disaster (2003) Tales from the Time Loop (2005) Infinite Love Is the Only Truth: Everything Else Is Illusion (2007) The David Icke Guide to the Global Conspiracy (and how to end it) (2010) Human Race Get Off Your Knees: The Lion Sleeps No More (2012) Remember Who You Are: Remember 'Where' You Are and Where You 'Come' From (2013) The Perception Deception: Or... It's All Bollocks — Yes, All of It (2016) Phantom Self (And how to find the real one)

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

Tibor Eliot Rostas

KÚPOU V MARTINUSE PODPORÍTE

NÁSTUP TOTALITY Na

stránkach rapídne upadajúceho denníka SME (tlačené médium s najvyšším medziročným prepadom – 21 %) ste sa v októbri 2016 mohli dočítať: „Kníhkupectvo Martinus už niekoľko mesiacov rieši, ako pristupovať ku knihám, ktoré šíria nezmysly a konšpiračné teórie. Najprv k týmto dielam priradilo upozornenie, od minulého týždňa pod nimi ruší aj čitateľské recenzie. Dôvodom podľa marketingového manažéra Martinusu Michala Brata je, že recenzie pod týmito knihami už neboli o hodnotení diel. Zmenili sa na propagáciu postojov, ktoré sú v rozpore s hodnotami kníhkupectva. „Nechali sme sa inšpirovať napríklad spravodajskými webmi, ktoré za určitých okolností zamknú diskusie pod článkami, keď takéto diskusie prestávajú plniť svoju pôvodnú funkciu,“ povedal Brat. Zisk z predaja konšpiračných kníh vraj venuje Martinus na rozvoj kritického myslenia. Tieto informácie boli poslednou kvapkou v pohári, po ktorom sa naše vydavateľstvo rozhodlo s okamžitou platnosťou uzavrieť spoluprácu s Martinusom a vyzvalo ho na stiahnutie všetkých titulov Sofian. Týmto sa naše vydavateľstvo veľmi rázne ohradzuje voči totalitným praktikám a mysleniu, nápadne pripomínajúcemu nástup fašizmu a boľševizmu s nedozernými následkami. V oboch prípadoch boli postupne odstraňované knihy a názory nerezonujúce s doktrínou totality.

POZADIE MYSLENIA ŠÉFA MARTINUSU

Michal Meško ako výkonný riaditeľ Martinusu mal svojho času v podstate neutrálny postoj k veľkému tlaku, ktorý naň spustili Sorosove neziskové organizácie. Už v roku 2013 ho ľu-

dia ako Hardoš či Dubéci atakovali s výzvami, aby knihy Mlčanie stiahol, alebo prinajmenšom k nim dal výstražné upozornenie odrádzajúce od nákupu. Kniha Mlčanie sa napriek všetkému v decembri 2012 stala v Martinuse najpredávanejším titulom a o pár mesiacov neskôr sa v rámci čitateľskej ankety zaradila do kategórie KNIHA ROKA 2012. Pod titulom Mlčanie boli stovky a stovky čitateľských recenzií (a nie všetky ju z pochopiteľných dôvodov iba vyzdvihovali). Ale veď o tom je pluralita názorov. Túto pluralitu však Meško iba predstiera. Po tom, ako na predajoch kníh zarobil slušný balík – a knihy sa vypredali – prišiel s nápadom, že zisky sa budú využívať na podporu kritického myslenia – ergo myslenia, ktoré je mimoriadne naklonené US ambasáde. V roku 2013 som mal ako riaditeľ vydavateľstva Sofian, ktoré malo v Martinuse najpredávanejšie tituly osobné stretnutie. Vyžiadal som si ho na základe mojej návštevy v predajni Martinus v OC CENTRO NITRA. Predavači tam mali knihu Mlčanie zamknutú v skrinke za pultom. Vysvetlili mi, že toto nariadenie prišlo „zhora“. Pán Meško sa mi to snažil vyvrátiť s tým, že asi išlo o nedorozumenie. A ako silný argument dodal, že ak by chcel, určite titulu Mlčanie nedovolia ani to, aby sa dostal medzi TOP najlepšie knihy roka. Zaujímavé dôvodenie. Od tých čias sa však veci pohli výrazne ďalej. Meško sa stal členom redakčnej rady ultrapravicového Denníka N. Tento Denník by nevznikol, ak by sa mu nedostala finančná injekcia od spoločnosti Eset. Tá doň len podľa oficiálnych informácií napumpovala 1,2 milióna EUR. Keď Denník N začal koncom januára 2015 vychádzať v printovej po-

dobe, vydavateľstvo N Press s nádejou počítalo s nákladom 17-tisíc výtlačkov. V skutočnosti sa oficiálne predáva 3000 kusov a minuloročná strata dosiahla zhruba pol milióna eur, v červených číslach skončili aj prvé dva kvartály tohto roka. Takýto nízky predaj radí Denník N na chvost v rámci celoplošne predávaných novín, uvádzajú mediálne informačné portály. Vráťme sa však k samotnému Michalovi Meškovi. Koncom októbra 2016 sa na blogu Denníka N pýšil svojou cestou do Silicon Valley. Jeho najaktuálnejšie dojmy sú esenciou myslenia ponovembrových úspešných ratolestí, ale aj „hodnôt“, na ktoré sa Martinus cyklicky odvoláva: „Žijeme v historicky zďaleka najlepšej dobe. A netýka sa to len "horných 10 000". Ľudia budú tvrdiť, že žijeme vo veľmi nebezpečnom svete. Drvivá väčšina štatistík ale hovorí úplný opak: žijeme v najbezpečnejšom svete a najväčšom blahobyte v dejinách.“ „Áut je dnes viac ako kedykoľvek predtým (= má ich stále viac ľudí), mobily sú v každom vrecku, ľudia už nepočítajú počet znakov v esemeskách (pamätáte, keď boli po 4 koruny?), ani impulzy pri telefonovaní a internete. Každý má digitálny foťák, ktorým je zachytávanie svojich ratolestí nepomerne lacnejšie ako kedysi, nehovoriac o tom, že ste ho možno dostali od operátora, spolu so superpočítačom, ktorý by vám ešte 10 rokov dozadu závidela aj armáda, za 1 evríčko.“

AMERICKÁ AMBASÁDA, ESET A DELL

Martinus čitateľov vyzýva: „Povedzte nám svoj názor“, no vzápätí stovky a stovky názorov, ktoré mu čitatelia pošlú bez problémov odstráni. Nie

je toto evidentný prípad ťažkej schizofrénie, podvodu a očividného klamárstva? Meško sa začal zúčastňovať rôznych diskusií o konšpiračných teóriách, ktoré organizuje americké veľvyslanectvo so zástupcom vedúceho misie americkej ambasády Normanom Thatcherom Scharpfom spolu so Sorosovou Nadáciou otvorenej spoločnosti. Absurdná fraška ako z Hellerovej Hlavy XXII. Čo má teda spoločné US ambasáda, ESET a DELL? No v podstate skoro nič. Až na pár zanedbateľných drobností. ESET dodáva svoje technológie spoločnosti DELL. Bloomberg uvádza, že DELL zas poskytuje informačné technológie pre oblasť americkej obrany, zbraňových systémov, integrovanej logistickej podpory a logistických a strategických zbraňových systémov, ako aj spravodajských služieb. V tejto oblasti má veľmi slušné konexie bývalý veľvyslanec Slovenska v USA, pán Martin Bútora, poradca Andreja Kisku a šéf redakčnej rady Denníka N. Ako veľvyslanec usporiadaval večere s hosťami ako Zbigniew Brzezinski alebo šéfmi amerických vojensko-priemyselných gigantov ako John Miller (Raytheon) či Bill Siefken (Lockheed Martin). Áno, pravda a láska zvíťazí – ak slovenské strojárstvo a hospodárstvo prehrá. Táto línia sa ako červená niť tiahne našou krajinou a osudmi, kde nás nie náhodou začína jedno kníhkupectvo zaťahovať do prijatia cenzúry ako čohosi normálneho. Krok za krokom, potichu a po špičkách. A tak sa Meško vyznáva: „Kníhkupectvá môžu slúžiť dvom úlohám: byť miestom, kde si čitateľ smie slobodne vybrať svoju knihu, no zároveň byť miestom, ktoré im pomáha zorientovať sa v (knižnom) svete a môže pomôcť formovať a vzdelávať spoločnosť.“

OFICIÁLNE STANOVISKO VYDAVATEĽSTVA SOFIAN ZASLANÉ DO MARTINUSU V mene vydavateľstva SOFIAN rušíme akúkoľvek obchodnú spoluprácu s kníhkupectvom MARTINUS. Dôvodom je porušovanie fundamentálnych princípov demokracie – slobody slova a prejavu. Navyše sú vaše tvrdenia o kritickom myslení neuveriteľnou kognitívnou disonanciou a pokrytectvom. Kritické myslenie totiž vzniká práve tam, kde sa stretávajú rôzne, často veľmi odlišné názory. Vy ste tento princíp porušili a spoločnosť zaťahujete do štruktúr totalitného myslenia jedného názoru jednej strany a doktríny. Z tohto dôvodu vás vyzývame, aby ste s neodkladnou platnosťou stiahli všetky tituly vydavateľstva SOFIAN z predaja a z vašich webových stránok. My vám vo vašom biznise odmietame asistovať, rovnako ako sa s vami odmietame deliť o profit z hodnôt, ktoré sú pre nás viac než akékoľvek peniaze.

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

Viktor Timura

SVEDECTVÁ O ŠTEFÁNIKOVEJ SMRTI

ZAČIATKOM ROKU 2014 SA OBJAVILA SPRÁVA O DVOCH PUBLIKÁCIÁCH VYDANÝCH V ZAHRANIČÍ, KTORÉ PRINÁŠALI SVEDECTVÁ OHĽADNE SMRTI M. R. ŠTEFÁNIKA. V ROKU 1981 SLOVENSKO-AMERICKÉ KULTÚRNE STREDISKO V NEW YORKU VYDALO KNIHU V ANGLICKOM JAZYKU GENERAL MILAN RASTISLAV STEFANIK. DRUHOU, KTORÁ VYŠLA V NEMECKU, BOLA PUBLIKÁCIA ČERNÁ KNIHA MINULOSTI.

ej autormi sú exulanti Václav Bureš a Zbyněk Ludvík, ktorí strávili niekoľko rokov v uránových baniach v Jáchymove. Historik Ivan Mrva v roku 2009 vydal publikáciu pod názvom Dejiny plné omylov (Perfekt, Bratislava), v ktorej pojednáva aj o kauze M. R. Štefánika. Literárny (dvoj)týždenník z 5. 9. 2012 uverejnil príspevok I. Minára, ktorý priniesol informácie o okolnostiach podpísania Pittsburskej dohody. O čom tieto materiály vypovedajú? Slovensko-česká spolupráca v Paríži bola od samého začiatku plná protirečení. T. G. Masaryk si pôvodne predstavoval obnovu len českej štátnosti so začlenením Slovákov, Nemcov, Maďarov, Poliakov a Rusínov. Odmietal aj názov „Československo“. Až v súvislosti s podporou amerických Slovákov a spoluprácou s M. R. Štefánikom naň pristúpil. Ale už v roku 1917, keď pomocou M. R. Štefánika získal pevné postavenie na čele odboja, namietal, že „Slovensko a Slováci sú vo svete neznámymi pojmami. Uvedomte si, páni, že ste v situácii nulových veličín. Dohoda v Clevelande je predbežným dohovorom a musí byť nahradená inou.“ Aj bola. Pittsburskou. Ale ani tá nebola dodržaná, čo Slo-

93 váci pociťovali ako zradu. T. G. Masaryk odmietal zahrnúť do Pittsburskej dohody článok o samostatnom slovenskom parlamente. Pri rokovaní, ktoré za slovenskú stranu viedol A. Mamatey, s tým však pod tlakom okolnosti súhlasil. Prečo? Na túto otázku hľadal odpoveď Victor S. Mamatey, syn A. Mamateya. A odpovedal takto: „Bola koncipovaná v čase, keď mal T. G. Masaryk navštíviť vládu USA, aby ju požiadal o podporu československej veci. V tom čase bola všeobecná mienka o Wilsonovi, že v národnostných sporoch trvá na princípe sebaurčenia a keby Masaryk pittsburským programom nebol zbavil amerických Slovákov pochybností, mnohí z nich by mu boli mohli prekaziť jeho plány.“ Beneš však ešte v roku 1945 vyhlásil, že ho „nikdo nikdy nepřesvědčí, že Slováci jsou národem.“ Riešiť potreby a záujmy jedného národa nemožno na úkor iného, tak ako boli snahy riešiť problémy Maďarov alebo Čechov na úkor Slovákov. „Výbojný maďarizmus“, podobne ako „čechoslovakizmus“ sú „asimilačné doktríny, pomocou ktorých sa ohrození Česi a Maďari pokúšajú riešiť svoju existenčnú úzkosť tým, že vnútia im

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

(Slovákom – pozn. autora) náhradnú identitu. Je to doktrína, ktorá má sociologické pomenovanie – je to tzv. etnický kanibalizmus.“ (Lidové noviny z 27. 2. 2002). Z Masaryka a Beneša urobil politických reprezentantov pre Západ M. R. Štefánik. Kliesnil im cestu k vtedajším vplyvným osobnostiam. Memorandá, ktoré Masaryk predtým písal a posielal významným predstaviteľom dohodových štátov, zostávali bez odozvy. Už 21. augusta 1914 bola vo Fran cúzsku založená rota Nazdar a deň predtým v Kyjeve ustanovená Česká družina v ruskej armáde. Masaryk bol ešte poslancom vo Viedni a Beneš súkromným docentom v Prahe, keď v novembri 1914 už boli obidve jednotky na fronte. Vážny konflikt medzi generálom M. R. Štefánikom a Dr. Benešom sa rozhorel pred odletom M. R. Štefánika na ruský front k legionárom, na schôdzi zvolanej majorom Šteflom do Švajčiarska, za účasti ďalších predstaviteľov odboja. M. R. Štefánik žiadal od Dr. Beneša vysvetlenie, na čo použil väčšinu zbierky amerických Čechov a Slovákov (jeden milión dolárov!). T. G. Masaryk odovzdal celú sumu zbierky proti podpisu Benešovi. Ten však nebol ochotný podať o zbierke informáciu a vysvetlenie. Generál Štefánik zbledol rozčúlením a trval na odpovedi. Benešovi sčervenala tvár a trápne hľadal výhovorky. Major Štefl vytiahol z aktovky noviny Le Petit Parisien a prečítal z nich článok, podľa ktorého Beneš, zvaný „roi de roulette“ (kráľ rulety), prehral v Monte Carle nesmierne sumy. Článok bol zakončený otázkou, odkiaľ tie peniaze mal. „To je provokácia,“ zreval Beneš, „niekto ma chce kompromitovať manipulovanou lžou.“ Generál Štefánik, ktorý sa medzitým upokojil povedal: „Sme v cudzej krajine, tu sa hádať nebudeme. Vyjasníme si to pred národným súdom za prítomnosti prezidenta Masaryka, ako a kto pre našu krajinu pracoval a s týmito darmi určenými na podporu oslobodenia hospodáril.“ Major Štefl pri lúčení s ostatnými prehlásil: „...Defraudácia je kriminalita. Dr. Beneš od tejto chvíle nebude spať a bude spriadať konšpiračné pikle, ako sa zbaviť súdneho procesu.“ Po návrate generála Štefánika z Ruska v roku 1918, keď už bol ministrom vojny nového štátu, písal A. V. Frič, účastník stretnutia vo Švajčiarsku, majorovi Šteflovi – v tej dobe už konzulovi nášho

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

štátu v Paríži, že pozoruje intrigy proti Štefánikovi a že sa mu dostali do rúk dokumenty o príprave atentátu na neho pri jeho návrate vlakom. Povedal to aj Štefánikovi. A. V. Frič toto svedectvo však uverejnil až po odlete Dr. Beneša do Anglicka v roku 1938 v brožúrke „Zločinec č. 1“. Šťastím pre A. V. Friča však bolo, že zomrel v roku 1942 na otravu krvi, a tak sa nedožil Benešovej pomsty po roku 1945. Podľa I. Mrvu „Beneš v tej dobe už organizoval česko-slovenské policajné a špionážne služby a v apríli 1919 inicioval dohodu s francúzskou stranou... a dohodli plán. Beneš s plánom čiastočne oboznámil aj T. G. Masaryka, ktorý s ním súhlasil.“ Francúzsky historik A. Soubigou v rozhovore pre Lidové noviny z 27. 2. 2002 k osobe T. G. Masaryka uviedol: „Masaryk premýšľal politické násilie až do krajnosti, až do fyzickej likvidácie protivníka.“ V českej a slovenskej historiografii sa, žiaľ, nerozlišuje medzi T. G. Masarykom filozofom – humanistom a pragmatickým politikom, ktorý využíval všetky čestné i nečestné prostriedky politického boja, vrátane násilných. Veľkú časť zbierky amerických krajanov získal jej organizátor, predseda Čechoameričanov Dr. Karel Pergler. Po vyhlásení Československa v roku 1918 bol veľvyslancom novej republiky v USA a potom v Japonsku. Bol zvolený aj za poslanca čs. parlamentu. V roku 1932 po návrate do ČSR predložil otázku osudu zbierky amerických občanov na súd, aby ju Dr. Beneš konečne vyúčtoval. V priebehu 48 hodín bolo úradne „zistené“, že K. Pergler je americkým občanom a republiku musel opustiť, lebo vraj Čech nie je, aj keď sa tam narodil. Pri návrate M. R. Štefánika napriek tomu, že v Bratislave kdekto poznal dobu jeho príletu, vojenskej jednotke oznámili, ako vypovedali strieľajúci vojaci, že sa očakáva maďarské lietadlo, ktoré musí byť zostrelené. Na Vajnorské letisko prišli Milanovi francúzski pobočníci major Fournier a poručík Lévis. Zostali na letisku až do atentátu a potom sa stratili. Ich pobyt kryli Vavro Šrobár a Ivan Markovič, zrejme aj zabezpečovali likvidáciu prípadných dôkazov. Tí, ktorí chceli pád lietadla vyšetriť, boli umlčaní a dôkazy zničené. Igor Štefánik, brat M. R. Štefánika, v liste uverejnenom v Národných novinách v Martine, napísal: „Generálovu smrť nezapríčinila náhoda, bola to

úkladná vražda! Na to poukazujú mnohé stopy, ktoré čakajú na vyšetrenie.“ K súdnemu pojednávaniu nedošlo. Namiesto toho boli zostavené komisie menované Hradom a všetky skončili záverom: Nešťastná náhoda. V roku 1919 začal neverejný proces s vojakmi, ktorí potvrdzovali, že pri prelete lietadla nad kasárňami (dnes tam sídli MO SR) vo výške asi 100 m vypálili na rozkaz salvu z pušiek a potom strieľali jednotlivo. Lietadlo zasiahli, pretože začalo horieť. Súdne pojednávanie však bolo prerušené, svedkovia políciou zastrašení a celá záležitosť umlčaná. Vojaci, ktorí priznali, že sa zúčastnili streľby, začali za záhadných okolností umierať. To sa dozvedeli Jiří Forman z Plzne a Oldřich Fořt z Litomyšle, v tej dobe pracujúci v Prahe. Keď spozorovali, že i oni sú sledovaní, utiekli do Paríža. Vrátili sa v roku 1938, keď bol Beneš už v Londýne. Po príchode domov zistili, že vojaci, ktorí strieľali na lietadlo, už boli mŕtvi, až na dvoch Slovákov. V máji 1945, po návrate Beneša, boli poslední štyria účastníci streľby na lietadlo uväznení. Ale neprehovorili. Vedeli, čo by ich čakalo. Aj tak boli odsúdení. Jiří Forman z Plzne na 16 rokov, Oldřich Fořt z Litomyšle na 16 rokov, starý lesný inžinier – Slovák na 20 rokov, Karol Murgaš – Slovák tiež na 20 rokov. V Ivanke pri Dunaji pracuje o. z. „ Spoločnosť M. R. Štefánika“, ktorá zbiera informácie o tomto prípade. Obrátil som sa na ňu a v odpovedi o. i. uviedli: „...Michal Lechta..., bol svedkom streľby z kasární (dnes na Kutuzovovej/Vajnorskej)... kde bol na bicykli..., a preto nemohol byť pri troskách lietadla prvý, ako sa často uvádza. Bol to však on, ktorý listami prezidentovi TGM a publikovaním svojich názorov v dobových novinách rozprúdil oficiálne opakované vyšetrovanie havárie čsl. orgánmi. Na mieste havárie boli ako prví mládenci a mladí muži – skupina pytliakov, ktorí cez poludnie kontrolovali úlovky „na okách“, nastavených na zver v blízkej remízke (poľný hájnik, otec J. Kebisa bol v tom čase už pri nedeľnom obede). Boli to Jozef Kebis (nar. 17. 9. 1902, neskôr predseda MNV), Fero Jež, Karol Mikóczi, Žigmund Betke, Michal Mónoši. Z neskoršej výpovede J. Kebisa: „Lietadlo sa knísalo zo strany na stranu... videli sme ľudí, čo z neho vypadli. Jeden ležal asi 8 – 10 m pred lietadlom, druhý bol dole bruchom v priekope pod

pravým krídlom. Chceli sme ich odtiahnuť od horiaceho lietadla. Išiel som k tomu, čo bol v jarku pod krídlom. Obrátil som ho, bol taký ryšavý, na hlave mal koženú kuklu s okuliarmi a z kútika úst mu vytekala krv. Odtiahli sme ich na cestu, ale potom sme ušli, pretože v lietadle začalo čosi vybuchovať. Mysleli sme, že je to munícia. Bol tam aj dvestolitrový sud od benzínu. Až potom tam prišiel na koni „išpán“... a nejaký cyklista a asi po pol hodine na aute legionári so žandármi i ďalšími ľuďmi. Jeden z nich prezeral doklady z náprsného vrecka toho, ktorého som vytiahol spod krídla, a povedal: „Slováci plačte, zabil sa vám Štefánik“. Nás potom zobrali na obecný dom v Ivanke pri Dunaji, kde nás vypočúvali žandári a spísali o tom zápisnicu.“ V pitevnej správe sa jednoznačne hovorí o poraneniach MRŠ, ktoré „neboli zlučiteľné so životom“, a preto fámy o tom, že po dopade na zem mohol byť ešte živý, sú nezmyslom!!!... O streľbe na lietadlo vypovedal M. Lechta, železničiar Foldeš z hlásky na trati Bratislava – N. Zámky, ktorý počul streľbu z vodárenskej veže pri Dynamitke, kde bolo umiestnené guľometné hniezdo, aj A. Jamnický vo svojich spomienkach.“ Predpokladá sa aj takéto možné pozadie príbehu: „Po vojne, v novom štáte, bolo víťaznými štátmi určené, že víťazí dohliadnu na sformovanie novej ČS armády. Generál Štefánik mal byť garantom úspešného procesu. Problém bol v nezhode medzi Talianmi a Francúzmi. Obaja mali radi Milana, ale Taliani ho mali takpovediac v kuchyni, lebo jeho budúca manželka bola talianska šľachtičná. Ale Milan bol naklonený k spolupráci s Talianmi aj s Francúzmi. Milan chcel, aby na tvorbe armády participovali obidva štáty: Aj Taliansko, aj Francúzsko. To sa nepáčilo Francúzom.“ Netreba mať ani veľké vojensko-odborné znalosti na pochopenie, že pri streľbe jednotky salvou na lietadlo typu Caproni pri jeho rýchlosti vo výške 100 metrov nie je otázkou, či dostane zásah, ale iba koľko a kam. Okrem toho tu bola ešte streľba z guľometu. Logicky uvažujúci čitateľ si iste urobí vlastný názor, či to mohla byť iba „nešťastná náhoda“ alebo išlo o atentát zosnovaný Benešom. Autor je filozof a kulturológ, vydal viaceré historické monografie vrátane titulov Dávnoveká Európa a Zamlčané dejiny.

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

Viktor Timura

EURÓPA A SLOVANIA VZNIK A ZROD PÍSMA

SLOVANIA MAJÚ OVEĽA BOHATŠIU MINULOSŤ AKO KTORÉKOĽVEK INÉ ETNIKUM EURÓPY, LEN SA O TOM NEVIE A NEPÍŠE. NESLOVANIA EURÓPY VYNALOŽILI ZNAČNÉ ÚSILIE, ABY SA NA SLOVANOV A ICH MINULOSŤ ZABUDLO. NEÚSPEŠNE SKONČILI AJ OPAKOVANÉ POKUSY O ZOTROČENIE I ZNIČENIE SLOVANOV. BRÁZDY VYORANÉ V DEJINÁCH SLOVANMI SA VŠAK Z PLANÉTY ODSTRÁNIŤ NEDAJÚ.

ývoj písma nadviazal na pôvodné jaskynné výtvory. Jeho začiatky nájdeme v jaskynných rytinách a maľbách s prechodom do abstraktnej štylizácie. Prvé štylizácie sú viac ako 30-tisíc rokov staré, zložené z bodiek a čiarok. K významnému posunu došlo pred 25 – 15-tisíc rokmi. V Mezine sa na ženských ozdobách z kostí objavili abstraktné ornamenty, vychádzajúce z obyčajného zloženia dvoch čiarok – z písmena „V“. Spojením dvoch písmen „V“ vznikol tvar „X“ a jeho spájaním množstvo ďalších tvarov. Rozličnou kombináciou je možné takto získať až 48 grafém. Pred 25 – 10-tisíc rokmi sa dotvárala druhá signálna sústava a človek nadobúdal dnešné vedomie spolu s jazykovou (gramatickou) kompetenciou. Ďalšie štylizácie popri líniách, bodkách, čiarkach a cik-cakoch smerovali od ľudských, zvieracích a rastlinných tvarov a kombinácií vetvičiek i stromčekov až k značkám.

Abstraktná schéma zo španielskej jaskyne Almadén zo začiatku neolitu (asi 7-tisíc rokov p. n. l.) predstavovala obrázok s čiernym kruhom hore namiesto hlavy a znázorňovala postavu človeka. Počet jej „rúk“ mal vyjadrovať počet ľudí. Podľa iných počet ľudí znázorňovali zvislé franforce. Abstraktná štylizácia neskôr prechádzala do ideogramov – znakov a symbolov, čo predchádzalo objavu písma. Vývoj od štylizovaných rytín, kresieb a malieb, ktoré iste mali svoj obsah – význam, smeroval k písmu. Abstraktná štylizácia v jaskyniach vyústila do ideogramov (vyjadrujú ideu, príbeh), ďalej viedla k piktogramom (vyjadrujú zvyčajne slabiku), a k hieroglyfom (Egypt). Bádatelia sa sporia o to, odkedy je možné hovoriť o písme. Všeobecne sa predpokladalo, že písmo vzniklo v Mezopotámii na konci 4. tisícročia p. n. l. a vývoj smeroval od hieroglyfov ku klinovému a neskôr k paličkovému písmu, ktoré má základ v slabikách. Z neho sa malo vyvinúť spoluhlás-

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

98 kové písmo semitské (starosemitské v 12. storočí p. n. l.), ktoré sa rozčlenilo na starožidovské, aramejské a fenické. Z fenickej abecedy vznikala grécka, doplnená o samohlásky. Takáto bola hypotéza či teória vzniku a vývoja písma, ktorá sa ukázala ako nesprávna. Poznatky archeológie a jazykovedy posúvajú začiatok písma o ďalšie dve tisícročia do minulosti. Súvisia s množstvom nových objavov a s analýzami známych znakov – grafém. Na archeologických lokalitách staroeurópskych civilizácií (v rumunskej Olténii, Valašsku a Banáte, s presahom na územie Bulharska, Srbska, Maďarska, Slovenska, Moravy i východnej Európy) nazbierali množstvo artefaktov s rozličnými značkami, ktoré potvrdzujú, že už v 6. tisícročí p. n. l. štylizácia a jej abstraktné tvary vyústili do najstaršieho písma. Podľa H. Haarmanna sa na 35 archeologických lokalitách staroeurópskych civilizácií našlo viac ako 1500 nápisov, na ktorých identifikovali 230 rozličných znakov. Z nich 49 označovalo konkrétne veci z prírody a ďalších 29 bolo štylizovanými obrazcami. Až 156 znakov malo abstraktný charakter.

Prvé značky – grafémy sa objavili v lepenskovirskej kultúre, z nich zatiaľ najstaršie známe sú tabuľky z lokality Turdaş a z Tărtărie (datované na 5300 rokov p. n. l.). Podobné znaky našli na antropomorfnej nádobe z Kökenydombe pri Segedíne v Maďarsku (5300 – 5000 rokov p. n. l.). Ďalšie sú mladšie – z 5. – 4. tisícročia (tabuľka z Gradešnice a z Mohelnice a znaky na keramike z kultúr cucuteni-tripoľje). Potom sa vývoj písma presúval južnejšie (Dikili Taš). Mladšie sú zo severu Grécka (okolo 3200 rokov p. n. l.) a zo Slovenska (Veľká Lomnica – Burchbrich asi z roku 2000 p. n. l.). Profesor na Milánskej univerzite R. Pešić sa venoval analýze vinčianskeho písma a zostavil chronológiu vývoja písma, ktorá má po doplnení inými bádateľmi takúto podobu:  geometrické nápisy z Cuina Turcului (11 000 p. n. l.)  protopísmo Lepenského Viru (8000 p. n. l.)  protopísmo Turdaş – Vinča (7000 p. n. l.)  nápisy v Miercurea Sibiu (6200 p. n. l.)  písmo z Tărtărie (5500 p. n. l.)  písmo Sumeru (3100 p. n. l.)

protoelamské písmo (3000 – 2000 p. n. l.)  egyptské hieroglyfické písmo (3000 p. n. l.)  protoindické písmo (2200 p. n. l.)  krétske písmo (2000 p. n. l.)  chetitské písmo (1600 p. n. l.)  čínske písmo (1300 p. n. l.) Podľa H. Haarmanna (Historie potopy světa. Po stopách raných civilizací, Praha-Litomyšl, 2010) „najstaršie písomné nálezy sveta pochádzajú z územia podunajskej civilizácie... Vo veľkom množstve nájdených predmetov je možné rozoznať také, ktoré vytvárajú zvláštnu skupinu... že sa na nich nachádzajú reťazce vyrytých znakov... tieto znaky nie sú ani ozdobné motívy, ani magické symboly. Vo svojej rozmanitosti sa líšia od základných náboženských symbolov starej Európy, takže na ich identifikáciu zostáva jediná alternatíva vysvetlenia: ide o písmo. Znamená to, že začiatky písma je nutné posunúť ďaleko do minulosti. Staroeurópske písmo je asi o dvetisíc rokov staršie ako sumerské... Najstaršie predmety pochádzajú z obdobia 5500 – 5000 rokov p. n. l...“ Sídlisko Tărtărie bolo obývané pred obdobím lineárnej keramiky a život na ňom pokračoval aj v neolite. V tripoľskej kultúre sa ešte aj v 3. tisícročí p. n. l. v Mohelnici na zlomku keramickej nádoby našiel podobný piktografický záznam z 5. tisícročia p. n. l., podobne ako v bulharskej Gradešnici. Začiatok osídlenia Burchbrichu vo Vysokých Tatrách, kde sa našli „tajomné značky objavené na dne misky... a na praslene“ sa spája s badenskou kultúrou (2700 p. n. l.), ktorá pretrvala do hatvanskej kultúry bronzovej doby (2300 p. n. l.). Kým prvé písmo nebolo asi systémom určeným na záznamy textov (abecedou), celkom ináč to bolo v prípade vinčianskeho písma z 5. tisícročia p. n. l. Vinčianske písmo si zachovalo symboly či grafémy písma lepenskovirskej kultúry. Analyzoval ho profesor etruskológie na univerzite v Miláne Dr. Radivoje Pešić, ktorý ho označil za prvé paličkové písmo. Z nálezov identifikoval celkom 57 grafém, z ktorých 14 považuje za variácie piatich samohlások. Ostatných 43 grafém variantne vyjadruje 21 spoluhlások. Vinčianska abeceda mala celkom 26 hlások.

Výsledky bádania profesora R. Pešića po jeho nečakanej smrti publikoval jeho syn v monografii Vinčianske písmo („Vinča script“), Beograd 1995. R. Pešić zistil, že písma nasledujúcich kultúr majú vždy určitý počet znakov spoločných s grafémami vinčianskeho písma. Fenická abeceda ma 10 zhodných grafém s vinčianskymi, starogrécka dvanásť, ale etruská abeceda ich má zhodné všetky. Z toho vyvodil záver, že Etruskovia prišli na Apeninský polostrov so skupinami predvillanovskej alebo villanovskej kultúry z Balkánu, v súvislosti s migráciami 2. a 3. vlny veľkého sťahovania národov bronzovej doby, teda asi priamo z územia vinčianskej kultúry a priniesli so sebou aj vinčianske písmo. Doteraz sa predpokladalo, že pôvod Etruskov je v Anatólii (Malá Ázia), odkiaľ boli strhnutí „morskými národmi“ na výpravu proti Egyptu a po porážke od Ramsesa III. v roku 1186 p. n. l. prešli na Apeninský polostrov. Súvislosti s vinčianskym písmom dávajú tieto skutočnosti do iného svetla. Venetské i vinčianske písmo zohrali v ďalšom vývoji významnú úlohu. Grafémy venetského písma sú zväčša obsiahnuté vo vinčianskom. Z vinčianskych grafém, tak ako preukázali porovnávania, vychádzalo mezopotámske, krétske i fenické písmo, vrátane lineárneho písma „A“ aj „B“. H. Haarmann je presvedčený, „že neolitická podunajská civilizácia bola pôvodným prameňom podnetov pre mnohé neskoršie vývojové procesy v juhovýchodnej Európe a v oblasti Egejského mora až do klasického obdobia.“ Hovorí dokonca aj o podobnosti staroeurópskeho písma s písmom „starej civilizácie v údolí Indu... Najstaršie písomné nálezy sveta pochádzajú z územia podunajskej civilizácie.“ Preberanie grafém zo staroeurópskeho písma vo fenickej, etruskej aj latinskej podobe písmen je preukázané. Len západná historiografia, aj keď je s týmito poznatkami oboznámená, vo svojej oficiálne nevyhlásenej, ale jednoznačne protislovansky nasmerovanej politike otáľa zmeniť doterajší pohľad na európske dejiny, a tým aj na pôvod a začiatky Slovanov. Autor je filozof a kulturológ, vydal viaceré historické monografie vrátane titulov Dávnoveká Európa a Zamlčané dejiny.

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

Juraj Pokorný

HUDOBNÝ REBEL, KTORÉHO PRINCIPIÁLNOSŤ ZMIZLA V NENÁVRATNE

MICHAEL KOCÁB (*1954) ČESKÝ ROCKER, SKLADATEĽ, INŠTRUMENTALISTA, SPEVÁK, OBČIANSKY AKTIVISTA, POLITIK A PODNIKATEĽ. TAKTO BÝVA DEFINOVANÁ PROFESIONÁLNA TOTOŽNOSŤ PRAŽSKÉHO RODÁKA MICHAELA KOCÁBA, KTORÝ SA PO POCTIVÝCH HUDOBNÝCH ZAČIATKOCH POSTUPNE MODIFIKOVAL DO ŠIROKOSPEKTRÁLNEJ A DOSŤ ROZPORUPLNEJ OSOBNOSTI. 100

yn evanjelického farára a psychologičky sa v českej politike angažoval síce ako nestraník, no s pevne vyhraneným svetonázorovým konceptom. Spoluzakladateľ a popredný predstaviteľ Občianskeho fóra (OF) sa vyznamenal nielen ako hovorca verejnosti, ale aj častými odchodmi z politiky a návratmi do nej. Na poslanecký mandát v Snemovni ľudu Federálneho zhromaždenia (FZ), ktorý vykonával od roku 1990, hneď nasledujúci rok rezignoval. Vrátil sa k hudbe a začal sa venovať aj podnikaniu.

S KOMUNISTICKÝMI PREDÁKMI SI NEROZUMEL

Jeho konflikt s vládnucim komunistickým režimom so sebou prinášal sled udalostí, ktoré sa začali reťaziť. Sám ich nielen priťahoval, ale zavše aj inicioval. V roku 1980 prišlo obvinenie z politickej provokácie a trestné stíhanie zastavené až amnestiou hlavy štátu. Pre podozrenie z údajného porušovania vtedy platných zákonov viedla ŠtB na Kocába tzv. signálny zväzok.

Nezhody pokračovali zákazom vystupovania (1982 – 1987). Na jar 1989 nasledoval pokus o komunikáciu medzi vládnymi a disidentskými štruktúrami, ktorú mala sprostredkovať nová iniciatíva Michaela Kocába a Michala Horáčka – Most (tá potom na jeseň 1989 zabezpečovala rozhovory medzi zástupcami OF a komunistickým predsedom vlády Ladislavom Adamcom). Niekoľko mesiacov pred pádom režimu si Kocáb zahral vo filme Pražákům, těm je tu hej, scéna s jeho popravou sa nakrúcala v Mauzóleu Klementa Gottwalda. Ako člen krízového štábu koordinačného centra OF sa po 17. 11. 1989 vyžíval v rokovaní s vojakmi (náčelník generálneho štábu ČSĽA Miroslav Vacek, velitelia Západného vojenského okruhu ČSSR Mojmír Zachariáš a Strednej skupiny vojsk ZSSR Eduard Vorobjov), ktoré mali za cieľ zabrániť armáde v zasahovaní do priebehu tzv. zamatovej revolúcie. Situácia sa obrátila. Zo „štvanca“ sa stal člen parlamentnej komisie na kontrolu generálov armády a agentov Federálnej bezpečnostnej informačnej služby (FBIS). Deň po svojom kooptovaní za bezpartajného poslanca FZ prijal zákonodarný zbor jeho Kresba: Tibor Eliot Rostas

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

102

návrh a za prezidenta ČSSR zvolil Václava Havla (29. 12. 1989), ktorého podporil tvrdením, že je to „velice humánní člověk“. V prvých slobodných voľbách (1990) získal Kocáb – už ako kandidát OF – hneď po Alexandrovi Dubčekovi najvyšší počet preferenčných hlasov (54 %), čím si vo FZ zabezpečil legitímny poslanecký mandát. V ďalších rokoch (1993 – 2003) pôsobil ako prezidentov externý poradca, na čo nadviazal spoluprácou s Havlovou nadáciou a knižnicou. Po fáze politickej abstinencie opäť neodolal zvodom „panského huncútstva“ a ako nominant Strany zelených prijal v Topolánkovej vláde uvoľnené kreslo ministra pre ľudské práva a národnostné menšiny (2009 – 2010), v ktorom ostal ako jediný člen kabinetu sedieť aj po nástupe Jana Fischera do čela vlády (8. 5. 2009). Neštandardný post sa stal vzápätí predmetom žabomyších sporov, ktoré nabrali rýchly spád a spochybnili jeho morálnu opodstatnenosť. Po tom, čo naň rocker 29. 3. 2010 rezignoval, premiér odvolal vládneho splnomocnenca pre ľudské práva Jana Litomiského a 19. 4. na jeho stoličku posadil Michaela Kocába, ktorého však jeho nástupca Petr Nečas po ani nie piatich mesiacoch (15. 9.) odvolal.

REVOLTA KOMPLIKOVANEJ OSOBNOSTI

Absolvent mladoboleslavského gymnázia (1973) a pražského konzervatória (1979 – organ a skladba) dal českej rockovej hudbe ešte počas štúdií nový impulz založením kultovej kapely Pražský výběr (1977), balansujúcej niekde na pomedzí neoficiálnej a oficiálnej scény, ktorú viackrát obnovil: najprv s gitaristom Michalom Pavlíčkom (1997), potom vytvorením nového projektu Pražský výběr II (2006) a do tretice po pohrebe Václava Havla (2012). Aj keď vysokú profesionalitu kapely nikto nespochybňoval, Michael bol spolu s Vilémom Čokom považovaný skôr za hudobného recesistu než za skladateľa. Toto škatuľkovanie je však povrchné. V jeho prejave totiž nebolo ťažké objaviť stopy revolty proti ťaživej atmosfére vtedajšieho režimu, zabarikádovaného axiómou o vedúcej úlohe komunistickej strany. Výpoveď „svojsky prašteného chlapíka“ prijímali nespo-

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

kojné prúdy mladšej generácie, ktorým čítal z ich taktiež rozháranej duše. Išlo o produkt komplikovanej osobnosti veľkomestského intelektuála, ktorého vygeneroval umierajúci politický systém. Jeho revolta nešla po línii priamočiareho antikomunizmu, ale realizovala sa v latentnej podobe, vrytej skôr do hudobného výrazu či pocitu. Kocáb je autorom množstva piesní, komorných diel, scénického oratória Odysseus, hudby k skoro 20 filmom, ako aj filmovým dokumentom. Hoci nemožno povedať, že by si v úlohe podnikateľa počínal nešikovne, vzorom bezúhonnosti sa tiež nestal. Imponovala mu účasť v predstavenstve mediálno-producentskej firmy Art Production K (1990), spoločnosti Montované stavby Praha (1991) a investičného fondu TREND VIF. Ten bol podľa ministra privatizácie Tomáša Ježka vytunelovaný predajom jeho správcovskej spoločnosti TRENDIS Královohradeckej brokerskej spoločnosti, čo malých akcionárov pripravilo o 1,4 miliardy Kč. Hoci Kocáb tvrdí, že 36-miliónový zisk z transakcie na osobné účely nepoužil, podľa internetových zdrojov previedol 29 miliónov korún do Nadácie Michaela Kocába na podporu Literárnych novín. V jej správnej rade sedeli okrem neho ako predsedu aj jeho rodičia Alfréd a Darja, dcéra Natálie a Jan Nedvěd. Podľa polície pochádzali peniaze zaplatené kupcom z vytunelovaného fondu TREND.

ODSUN SOVIETSKYCH VOJSK

Výraznou zmenou osobnosti začal Michael Kocáb prechádzať po novembri 1989, keď vstúpil do politiky a nechal sa – tak ako značná časť novosformovanej českej smotánky – spontánne vtiahnuť do gravitačného poľa Václava Havla. Na novej obežnej dráhe, kde zažiaril dokonca jasnejšie ako v dovtedajšej polohe lídra Pražského výběru, sa cítil komfortne. Najprv ako úprimný podporovateľ a nekritický obdivovateľ „slavného dramatika a disidenta“, vzápätí ako ideový otec a animátor tlaku na vyvedenie sovietskych vojakov z ČSFR. Cieľavedomosť, vytrvalosť a dôslednosť, s akými sa tejto samovyhlásenej úlohy ujal, mu zabezpečili vysokú popularitu.

Kontingent sovietskej armády zriadený po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy na území ČSSR (21. 8. 1968) ho totiž – na rozdiel od východonemeckých, maďarských, poľských a bulharských jednotiek – bezmála 23 rokov neopustil. Na jeho odsun, ktorý svojimi podpismi potvrdili vtedajší ministri zahraničia Jiří Dienstbier a Eduard Ševarnadze, dohliadala na tento účel zriadená parlamentná komisia na čele s Michaelom Kocábom. Ako dokladajú štatistiky, ktoré pri príležitosti 25. výročia tejto udalosti publikovala ČTK, do konca júna 1991 bolo z československého územia stiahnutých 73 500 sovietskych vojakov, ich 39 921 rodinných príslušníkov, 2505 bojových vozidiel pechoty a obrnených transportérov, 1220 tankov, 175 vrtuľníkov, 103 lietadiel a 94 824 ton munície. Odchodom posledného transportu (21. 6. 1991) bol „dočasný pobyt“ sovietskej armády v Československu fyzicky ukončený. Protokol bol už iba formálnym dovetkom procesu, ktorý odštartoval 26. 2. 1990 v Moskve Václav Havel. Šéf parlamentnej komisie pre dohľad na odsun Strednej skupiny sovietskych vojsk v ČSFR, ktorej vznik sám inicioval, si svoju úlohu splnil. „Bravo, pane Kocábe!“ – reagovali ľudia na oboch stranách rieky Moravy. Ruky si mädlili aj washingtonskí jastrabi. Prevládol pocit, že týmto sa dala za 44 rokov trvajúcou studenou vojnou (1947 – 1991) definitívna bodka. Vývoj, ktorý nasledoval a prakticky do dnešných dní pretrváva, odhalil falošnosť tohto očakávania. Štvrťstoročie od tejto udalosti núti k zamysleniu a k historickej komparácii. Proamericky orientovaná ČTK a na ňu napojení odberatelia na Slovensku nemali problém pripomenúť si výročie expresívnou spomienkou na „odchod sovietskych okupantov“, ktorý bol po novembri 1989 jednou z prvých požiadaviek verejnosti. Ako keby všetci zamrzli v čase, nikto z nich ani len nenaznačil silnú analógiu so súčasnosťou, keď Slovensku hrozí ďalšia okupácia. A človek, ktorý kedysi ukazoval sovietskym vojakom cestu domov, dnes pri demonštrácii hrubej sily Američanmi na českých cestách bez rozhorčenia mlčí. Principiálnosť, s akou doviedol svoju niekdajšiu misiu do úspešného konca, zmizla v nenávratne.

LIMITOVANÝ MENTÁLNOU DISPOZÍCIOU DISENTU

Dnes, s 27-ročným časovým odstupom, možno predpokladať, že nekonvenčný rocker Kocáb, vymykajúci sa sploštenému ideologickému rámcu socialistickej spoločnosti, by určité úlohy nemohol plniť samostatne, ale musel byť – tak ako svätožiarou hýriaci Havel – napojený na západné diplomatické kanály, ktoré mu poskytovali inštrukcie ako postupovať nielen čo sa týka odsunu sovietskych vojsk, ale aj presadenia prezidentského kandidáta na úkor ľudovo podporovaného Alexandra Dubčeka, ktorý bol v danej vývojovej fáze pre Američanov už nepotrebný. Postupne sa ukázalo, že Kocábova „historická misia“ bola limitovaná mentálnou dispozíciou českého disentu, jeho neschopnosťou absolvovať osobnostnú evolúciu, transformovať staré, skostnatelé ideologické premisy a reagovať na prudko sa meniacu situáciu na medzinárodnej scéne. Motiváciou pre Michaela i ďalších českých disidentov v konečnom dôsledku nebola nepoškvrnená túžba po skutočnej nezávislosti svojej vlasti, za ktorú svoje konanie vydávali, ale snaha o jej začlenenie do odlišného geopoliticko-ideologického bloku, charakteristického frázami o „západných hodnotách“, oddanosťou nadradeným kultúram či vysoko návykovou rusofóbiou. Michael Kocáb je zároveň typickým príkladom českého disidenta, ktorý po zbúraní starého politického systému nedokázal navrhnúť nový tak, aby bol funkčný, a prevziať zodpovednosť za ďalší chod spoločnosti bez diletantsky zavinených otrasov. Svojím nemenným spôsobom uvažovania ustrnul na pozíciách odporcu starého režimu, bez minimálnej sebareflexie, ktorá by zohľadnila okolnosti v rýchlo sa rozvíjajúcom svete. Táto neschopnosť lídrov bývalého disentu, ktorí ešte stále do značnej miery ovplyvňujú nálady a hodnotové postoje verejnosti, je vítaný manipulačný doplnok v inštrumentáriu americkej propagandy, opierajúcej sa o protiruský naratív. Starý disident zasadený do cudzích záujmových súradníc sa takto stáva retardačným prvkom, ktorý svojej materskej spoločnosti škodí, ba priamo ju ohrozuje v jej bytostnej podstate.

103

NEZNÁMI HRDINOVIA > PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

Milan Pullmann

NÁHLA RAKOVINA FÍNSKEJ VIZIONÁRKY FÍNSKA LEKÁRKA, AUTORKA KNÍH O PARAPSYCHOLÓGII, UFOLÓGII A KONTROLE MYSLE RAUNI-LEENA TELLERVO LUUKANEN-KILDEOVÁ SA NARODILA 15. NOVEMBRA 1939. POČAS DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY MUSELA AJ S RODINOU UTIECŤ Z DEDINY, V KTOREJ VYRASTALA DO HELSÍNK. 104

paranormálne javy sa zaujímala už ako tínedžerka. Študovala medicínu a v roku 1967 získala titul na Univerzite v Turku. Istý čas bola jedinou praktickou lekárkou v nemocnici v Pelkosenniemi, kde vykonávala aj prácu zubárky a veterinárky. V marci 1975 sa stala provinčným lekárskym úradníkom v laponskom meste Rovaniemi, neskôr sa stala najvyššie postavenou medicínskou úradníčkou v Laponsku. V roku 1982 publikovala bestseller Kuolemaa ei ole (There Is No Death), ktorý napísala za 24 hodín automatickým písaním. Neskôr jej grafológ potvrdil, že ide o písmo inej osoby. Popis zodpovedal jej babke, ktorej duch knihu diktoval. Tvrdila, že existujú celé knihy napísané v astráli, ktoré možno ihneď nadiktovať. Práca na ďalších dvoch knihách jej tiež trvala len desiatky hodín, hoci už písala pomalšie.

Po nehode v roku 1985 odišla do dôchodku a začala sa výrazne venovať ufológii. Prednášala na ufologických konferenciách, pomáhala organizovať prvú medzinárodnú konferenciu o mimozemšťanoch vo Fínsku a písala knihy o UFO, únosoch mimozemšťanmi, kontrole mysle a konšpiračných teóriách. Tvrdila, že mimozemšťania ju zachránili a v dôsledku vzťahu s nimi má ezoterické schopnosti a poznatky. Podľa nej prebieha tajný výmenný program medzi mimozemšťanmi a ľuďmi a vojenské a spravodajské agentúry praktizujú na populácii kontrolu mysle s použitím čipov, mobilných telefónov a superpočítačov. V roku 1987 sa vydala za nórskeho diplomata a v roku 1992 sa presťahovala do Nórska. Jej muž zomrel v roku 1996. Sama účinkuje vo filme z roku 1999 s náz vom Revelation: The End Times 2. Známy je aj jej článok o kybernetických implantátoch ako

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ > NEZNÁMI HRDINOVIA

prostriedkoch kontroly. Tvrdila, že zmyslom vakcín, elektronického ožarovania a chemtrails je znižovanie populácie. V druhej polovici novembra 2014 Európska koalícia proti utajenému obťažovaniu (EUCACH) a Nadácia STOPEG (STOP Electronic weapons and Gang stalking) zorganizovali 1. konferenciu o utajenom obťažovaní, kde bola Rauni Kildeová jedným z kľúčových rečníkov. Vtedy bola zdravá, ani z jej reči tela sa nedali poznať žiadne známky rakoviny. No už pred Vianocami sa začala cítiť veľmi zle a 8. februára 2015 rakovine podľahla. Sama bola presvedčená, že náhlu chorobu dostala z mikrovlnného ožarovania. Priťažilo sa jej natoľko, že opustila Nórsko a presťahovala sa do nemocnice vo Fínsku, kde žila jej sesternica. Ešte predtým sa sťažovala na hrubé zaobchádzanie nórskej ambulancie, keď odmietli jej výber nemocnice. Navyše, doktorka v nemocnici jej proti jej vôli chcela aplikovať morfín. Kildeová bola alergická na morfín a obávala sa, že v nórskej nemocnici ju zabijú. Dôvodom na zavraždenie Rauni Kildeovej mohla byť jej posledná kniha v angličtine Bright Light on Black Shadows, ktorá vyšla v roku 2015 a 1. januára 2016 aj v poľštine. Sťažovala sa na problémy s vydavateľom, ktorý spôsobil vážne oneskorenie vydania. Kniha má 445 strán a okrem už uvedených tém sa v nej nachádzajú kapitoly o psychiatrii a politike, našich vesmírnych kontaktoch, teroristických akciách NWO, operáciách pod falošnou vlajkou, o WHO a vakcináciách, medicínskom zneužívaní, chemtrails, kontrole populácie pomocou jedla a potravinového kódexu, nanotechnológii, pracovných metódach tajných služieb a armádneho spravodajstva, vojenskom výskume, metódach obťažovania záškodníckymi skupinami typu Gladio, o pedofílii v katolíckej cirkvi a realite liečiteľstva, takže motív zavraždiť ju mohlo mať hneď niekoľko skupín. Sama používala pre sprisahancov proti ľudstvu „pracovný názov“ ilumináti, pričom tvrdila, že na reálnom názve nezáleží a identifikovala tieto kruhy ako v podstate sionistické a opierajúce sa o moc vydávať peniaze a mediálnu moc. Ju zase priliehavo prezývali „David Icke v sukni“. Podobne ako v jeho

prípade, niektoré jej vyjadrenia sú ťažšie uveriteľné, napríklad tie ohľadom pokračovania ľudských letov na Mesiac, Mars atď. a možnosti zmeny minulosti pomocou technológie cestovania v čase. Rauni Kildeová bola tiež popularizátorkou zážitkov blízkych smrti, pričom sama zažila pohľad na svoje operované telo zhora, nato bolo jej „energetické telo“ vtiahnuté do tunela. Následne k nej prehovorila bytosť, ktorú identifikovala ako Krista. Odvtedy sa nebála smrti a svojim potenciálnym vrahom v rozhovore s Jo Conradom odkázala: „...zabili oboch mojich rodičov, chceli ma umlčať, a vo februári zabili moju najlepšiu kamarátku, pretože vedela príliš veľa a dávala mi informácie... Vyhrážali sa mi smrťou, bola som odvezená do nemocnice v bezvedomí, pretože ma otrávili jedom. Vraveli: Vás zabijeme tiež. A ja som odvetila – no a čo, žiadna smrť nie je. Smrť je môj priateľ, pretože viem, že väčšinu môjho tela tvorí voda a drží ho pohromade energia. Takže sa len dostanete zo svojho tela. Niekedy sa ženy aj pri pôrode dostanú von zo svojho tela. Pozerajú sa na seba ako rodia a potom sa vrátia späť. Takže keď viete toto, viete tiež, že nemôžete zomrieť...“

105

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

Vladimír Líška

SOLÁRNA SVÄTYŇA

NEWGRANGE ÍRSKO NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY.

106

PRAVDA JE SKALA, NA KTORÚ MÔŽE ĽAHKOVÁŽNY ALEBO ZBLÚDILÝ HÁDZAŤ BLATO. ALE BLATO USCHNE, ODPADNE A SKALU OČISTÍ A OBMYJE ROSA, ABY SA OPÄŤ BELELA AKO PREDTÝM. ĽUDOVÍT ŠTÚR

edna z najkrajších mohylových hrobiek Európy je Newgrange v Írsku, 51 km od hlavného mesta Dublinu. Jej pôvod je neznámy, spomínajú sa kolonizátori z Európy, ktorí z Bretónska doniesli umenie stavania podobných menhirových stavieb. Pripisovali ju aj Keltom a kráľovstvu Tara. Tzv. Kelti, ako indoeurópska skupina, prišli na ostrovy zo strednej Európy. Tara je aj meno najslávnejšieho írskeho kopca, sídla írskych kráľov. Druidské chrámy mali kruhový tvar a sym-

bolický význam bol priraďovaný aj dlhým upraveným cestám k nim. Ako spomína Karel Sklenář v knihe Tanec obrů, názov Newgrange pochádza pravdepodobne z keltského An Uamh Greine – Jaskyňa slnka. V širšom okolí je ešte ďalších približne 400 monolitov. V Írsku siahajú legendy o megalitoch k bohyni Danu a jej národu, božskej rase, ktorá tu žila ešte pred ľuďmi. Kráľ, spolu s bohom Dagdom, postavil Newgrange pre seba a svojich synov. Megalitické stavby sa vyskytujú

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA

108

109 v 300-kilometrovom páse pozdĺž európskeho pobrežia, od Stredomoria po Baltské more, a zasahujú hlboko do strednej Európy. Patria sem komorové stavby, chodbové hroby ako Newgrange a aj kamene vztýčené solitérne (menhiry) alebo usporiadané do kruhu (cromlechy). Vznikali v mladšej dobe kamennej od 5. do 2. tisícročia p. n. l. Najstaršou formou megalitu je dolmen, čo je viac veľkých kameňov prekrytých jedným zhora, na spôsob akejsi pravekej brány. Po celé tisícročia táto obrovská mohyla vyzerala ako trávou porastený oblý kopec obklopený valom. Objekt bol spočiatku považovaný za jaskyňu, v 18. storočí ho pripisovali Egypťanom. Z jednej strany smerom na východ je mohyla obložená bielym kremeňom. Ing. Rudolf Kutzer zistil, že väčšina menhirov pozostáva z kremičitých hornín, ktoré môžu pôsobiť ako anténa. V roku 1880 Pierre a Jacques Curieovci objavili piezoelektrický prúd, ktorý vzniká v kremíkových kryštáloch pri riadenom tlaku, ťahu alebo rotácii. Takáto minimálna energia stačí, aby napr. hodi-

ny fungovali rok. Kremeň, ako tvrdí Erich von Däniken, prijíma kmitočty ako anténa a sústredene ich potom vysiela do jedného bodu. Monolity v objekte sa navršovali tak, že na spodok šli ťažšie kusy a na ne ľahšie, celé to potom obklopili zemou a kamením, až vznikol umelý kopec. Slnečné svetlo počas zimného slnovratu a niekoľko dní pred ním aj po ňom dopadá na koniec chodby a zotrvá tam približne 15 minút. Na tento zážitok je poradovník na niekoľko rokov dopredu. Aj keď sa v mohyle našli pozostatky 4 – 5 ľudí, ide skôr o slnečný chrám – solárnu svätyňu ako o pohrebnú mohylu. Malo svetlo azda prebudiť mŕtvych v deň zimného slnovratu? Archeológovia chcú pochopiť minulosť dnešnou logikou v kombinácii s magickým pohanským myslením – všetko je kult nejakého boha alebo bohyne či smrti. Däniken na adresu archeologickej loby dodáva: „Z miesta archeologických vykopávok niekde na svete si vezmi nejakú veľmi starú hlinenú črepinu a zahrab ju na vzdialenom mieste pod dvojmetro-

vý nános piesku alebo kamenia. Potom priveď na toto miesto archeológa s rýľom. Porozpráva ti o tomto náleze fantastický príbeh – kto, kedy a prečo tu sídlil. Daj do ruky etymológovi, teológovi alebo filozofovi text mýtu, ktorý dosiaľ nepoznal. Budeš sa čudovať, keď si vypočuješ, čo všetko si prapredkovia pri tomto mýte mysleli a čomu všetkému museli veriť...“ Nad vstupnými monolitmi je otvor široký 20 cm. V minulosti ho zakrývala ešte kamenná doska. Pruh svetla tak dopadne na misku na poslednom konci chodby a náhle sa stratí. Celý tento svetelný efekt trvá spolu 21 minút. Opakuje sa to vždy 21. decembra, už 5 134 rokov. Ten, kto túto stavbu postavil, musel mať presné výpočty, nákresy a podrobný plán. Veď keby bol priezor nad vchodom len o 1 cm užší, alebo o milimeter posunutý, slnečný lúč by nedosiahol ku kameňu v zadnej časti chodby, ktorá navyše nie je ani rovnobežná, ale smeruje mierne šikmo hore. Zaujímavé je, že chodba je dvakrát mierne zalomená tak dômyselne, že obmedzuje prístup lúčov len na pár dní v roku, okolo zimného slnovratu.

Škáry v sutinách sú vyplnené dreveným uhlím, podľa ktorého sa určil vek objektu na 3300 – 3400 rokov p. n. l. Chodba je obložená kamením. Nad ňou je v tvare kruhu navŕšený umelý zarastený kopec s 200-tisíc tonami kamenia. Koniec 16,7 m dlhej chodby vyúsťuje do 6 a pol metra vysokého priestoru s bočnými výklenkami. Výška mohyly je 12 m a priemer okolo 76, presné údaje sa rozchádzajú. Bohaté sú rytiny trojitej špirály (triquetrum), snáď najobľúbenejšieho keltského symbolu, obsahuje ich aj vstupný kameň pred vchodom do chodby. Je to druidský slnečný symbol. Motívom sú aj špirály pravo i ľavotočivé, okrúhle útvary s tromi vyvŕtanými otvormi alebo kosoštvorcová mozaika a dvojkruhy s trojuholníkom uprostred. Časť komplexu leží na súkromných pozemkoch a verejnosti nie je prístupná. Mohyla bola ohraničená balvanmi zvanými ortostaty, dnes ich ostalo už len 12 z pôvodných 35. V okolí je viac menhirov, okrem Newgrange sú tu aj ďalšie podobné ,,hrobky“ Knowth a Dowth. Pre verejnosť nie sú otvorené, sú menšie a menej zachovalé.

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

Ján Lakota

MOC JE NEPRIATEĽOM

NOVÝCH MYŠLIENOK POLITIKA VEDY JE FENOMÉN, KTORÝ NÁS VŠETKÝCH, ČO PRACUJEME VO VEDE, NEUVERITEĽNE „DOBEHOL“. KEDYSI DÁVNO, V DOBÁCH HLBOKÉHO SOCIALIZMU, TO BOLO RELATÍVNE JEDNODUCHÉ. KAŽDÝ VEDEL NA ČOM JE. (KTO NEVEDEL, MAL, AKO SA HOVORÍ, SMOLU). AJ VEDECKÍ PRACOVNÍCI BOLI AKOBY ROZDELENÍ NA DVE TRIEDY: TÍ OSVIETENÍ A TÍ DRUHÍ. TÝCH PRVÝCH BOLO VÝRAZNE MENEJ, ALE BOLI. 110

edným z nich bol aj človek, ktorý ma ako šestnásťročného sopliaka prijal a umožnil mi pracovať na ústave, kde pracujem s istou prestávkou dodnes. Akademik Viliam Thurzo. Lekár – onkológ. Zakladateľ „môjho“ moderného ústavu. Familiárne prezývaný „Dedo“. Keď vypukla v sedemdesiatych rokoch ropná kríza, peňazí nebolo. Ani na vedu. Podľa jednej z legiend sa Dedo pobral za súdruhom Lenártom (prvým tajomníkom ÚV KSS), obrazne povedané tresol päsťou po stole a povedal, že keď nebude peňazí, vrátane predplatného na zahraničné časopisy, nebude ani poriadna veda. Zahraničné časopisy nikdy prichádzať na ústav neprestali. Keď sme tento rok „oslavovali“ sedemdesiat rokov nášho ústavu, ten už de iure neexistoval. Ja osobne by som oslavu nazval karom. Už dlho niet Deda, nemá kto tresnúť päsťou po stole. Je síce pravda, že vtedy sme objednávali chemikálie napríklad v roku 1980 na rok 1981 a ony boli dodané v roku 1982, ale malo to svoje výhody. Žili a spolupracovali sme tak nejak bližšie. Bavilo nás to. Samozrejme, stále hovorím o tých, ktorí pracovať chceli. Tí druhí (a tých je, ako

býva dobrým zvykom, vždy väčšina) sa „viezli“. Až do dôchodku. No a? Toto naozaj nie je a ani nebol môj problém. Teraz sme okliešťovaní omnoho viacej. Peňazí je málo, pramálo. V malom štáte sa v podstate prideľujú podľa konexií. Objektivita je niekde na chvoste. Veď každý každého pozná. Dominuje všemocné číslo počtu publikovaných prác. A ešte impakt faktor odborného časopisu (IF). Ten je naozaj všemocný. Keď som prednedávnom čítal, ako istý vedec kritizoval článok, v ktorom sa hovorilo o riadenom páde Dvojičiek, skoro som onemel. Jeho polemika spočívala v kritike faktu, že článok bol uverejnený v časopise s nízkym IF. On nepolemizoval s argumentmi, ale s nízkym IF! Zlý sen. A veľa ľudí mu to „zožerie“. Veľkú inšpiráciu pre mňa predstavuje biochemik profesor Gottfried Schatz. Už umrel, a to na nádorové ochorenie. Prednášal na jubilejnom 100. Kuželovom seminári. Tieto semináre usporadúva Prírodovedecká fakulta na počesť geniálneho biochemika profesora Štefana Kuželu. Bol mojím učiteľom a priateľom, ktorý ma vychovával prvých 15 rokov mojej vedeckej kariéry.

Na spomínanom seminári som Schatzovi položil otázku: „Ako je možné, že počet publikácií v onkologickom výskume rastie exponenciálne, a my sme dosiahli tak malý pokrok v liečbe nádorových ochorení?“ „Jeff“ – Schatz sa na chvíľu zamyslel a odpovedal: „Je to preto, lebo osemdesiat percent z tých publikácií je „crap“ (drísty, kecy, alebo h...o, vyberte si)“. Toto povedal na sklonku života človek, ktorý spolu s Kuželom objavil syntézu bielkovín v mitochondriách. Keď sme kedysi vypĺňali tzv. päťročné plány, bolo všetko jasné. My sme vedeli, že klameme, oni (tam hore) vedeli, že klameme, a my sme vedeli, že oni to vedia. No zábava. Jeff Schatz napísal aj vetu, že vede sa najlepšie darí tam, kde je ďaleko od nátlaku a od moci. Povedané naopak: Moc a hierarchia sú úhlavní nepriatelia nových myšlienok. Pri dlhodobom výskume nie je nikdy jasné, kam pôjde jeho smer, ako dlho bude trvať a či vôbec bude úspešný. V dlhodobom výskume nevznikajú nové myšlienky v zasadacích miestnostiach či plánoch päťročníc, ale v malých (ústavných?) kaviarničkách či na kúskoch servítok a zdrapoch papiera. Nové myšlienky neprichádzajú pravidelne, podľa akéhosi známeho kľúča. Spiritus flat, ubi vult. (Duch sa zjavuje, kde chce). Stanislaw Lem vo svojej poviedke Odysseus z Ithaky rozdeľuje géniov do troch tried. V tretej, najnižšej triede, sú géniovia tuctoví, ktorí svojimi myšlienkami málokedy presiahnu hranice svojej doby. Väčšinou sú rozpoznaní a dočkajú sa slávy a peňazí. Géniovia druhej triedy sú

už príliš komplikovaní na to, aby ich súčasníci pochopili. Kedysi boli zvyčajne ukameňovaní, zhoreli na hraniciach. Neskôr im bolo dovolené zomrieť v chudobe „prirodzenou“ smrťou hladom či na účet spoločnosti v blázincoch. Táto „géniocída“ sa rozpozná o jednu-dve generácie neskôr a na ich počesť sa pomenúvajú námestia či ulice. Géniov prvej triedy nepozná nikto. Sú autormi tak neuveriteľných právd alebo prevratných projektov, že ich nikto nedokáže pochopiť. Ani za ich života, ani po smrti. Obvyklým osudom týchto géniov je trvalé a „večné“ zneuznanie. Toto členenie sa mi veľmi páči. Uvedomujem si, že v štvoruholníku Bratislava, Brno, Viedeň, Budapešť sa narodilo na kilometer štvorcový najviac geniálnych ľudí na svete. Náhodou? Na koniec mi dovoľte sa dotknúť problému, ktorý sa dlho-predlho preberá medzi hubármi. V rádioaktívnom okolí odstaveného reaktora v Černobyle sa darí hubám, ktoré obsahujú melanín. To je to farbivo, ktoré spôsobí „opálenosť“ kože po opaľovaní. Je aj pigmentom najzhubnejšieho kožného nádoru, malígneho melanómu. Napriek tomu, že huby sú rádioaktívne ožiarené, rastú oveľa rýchlejšie a sú väčšie. Zodpovedný za tento jav je práve melanín. Mení rádioaktívne žiarenie (nevieme presne ako) na biologicky využiteľnú energiu, ktorú huby využívajú na svoj rast. Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

111

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

Marián Benka

VÝZNAM TOHO „ZLÉHO“

112

STVOŘIL BŮH RATOLEST, BYCH MOHL VĚNCE VÁZAT, DĚKUJI ZA BOLEST, JEŽ UČÍ MNE SE TÁZAT. KAREL KRYL

tarý čínsky príbeh rozpráva o sedliačikovi, ktorému jediný koník ušiel do hory. Zhŕkli sa okolo neho susedia a lamentovali: „Aké nešťastie sa ti stalo!“ Sedliak pokojne odvetil: „Ešte uvidíme, či je to zlé alebo dobré.“ Po čase sa kôň vrátil a priviedol so sebou stádo divých koní. Opäť pribehli susedia a vykrikovali: „Aké šťastie ťa postretlo!“ Sedliak len: „Ešte uvidíme, či je to zlé alebo dobré.“ Jeho najstarší syn sa podujal divoké kone krotiť. Pritom sa jeden kôň spätil, syna doráňal a dokaličil mu ruku. Susedia znovu lamentovali a sedliak len to svoje: „Uvidíme“. Krátko na

to cisár vyhlásil vojnu, veľa mladíkov z dediny narukovalo, ale sedliakov syn sa odvodu vyhol, vďaka svojmu zraneniu. A v takomto duchu príbeh pokračuje. Keď máme narodeniny (a nielen vtedy), zvykneme si želať veľa zdravia, šťastia, peňazí, lásky... Ako ideálny si predstavujeme život, keď by sme boli stále zdraví, obľúbení, mali veľa peňazí a vysnívaného partnera, s ktorým sa nikdy nepohádame. Inými slovami: túžime po živote bez problémov, konfliktov, strastí, utrpenia a bolesti. Odmietame ich, pretože si neuvedomujeme ich význam.

Falošné pozitívne myslenie, zjednodušene interpretované v mnohých ezoterických knihách, nás nabáda, aby sme si ich nevšímali. Ak sa vraj budeme každý deň vyškierať do zrkadla a opakovať si magické formulky typu: „Každý deň sa cítim lepšie a lepšie“, tak všetko negatívne odíde. Neodíde, len to v sebe potlačíme, a bude to pracovať proti nám na nevedomej úrovni. Tým, čo takýmto duchovným skratkám veria, odporúčam pozrieť si skvelú nórsku čiernu komédiu Kurz negatívneho myslenia. Pravé pozitívne myslenie spočíva v uvedomení si, že „všetko zlé je na niečo dobré“. Utrpenie je tu na to, aby nás učilo. Väčšinou až vtedy, keď padneme, začneme sa zamýšľať nad naším životom. Utrpenie nás zbavuje pýchy a nadradenosti, prichádza po období, keď sme začali príliš vysoko dvíhať nos. Ale môže prísť aj preto, že sme sa utvrdzovali v úlohe obete, udupávali si svoje sebavedomie a neustále mysleli na to, ako nám niekto ubližuje. Čo je vlastne len iná forma pestovania pocitu vlastnej výnimočnosti. Alebo sa nám deje preto, aby mohlo prísť niečo dobré (ako keď si sedliakov syn dokaličil ruku, a zachránil sa tak pred vojnovými útrapami). Rozpadne sa nám vzťah, aby sme mohli stretnúť niekoho, kto je pre nás vhodnejší. Prepustia nás z práce, aby sme sa mohli začať venovať niečomu, čo nás bude napĺňať, aby sme konečne začali rozvíjať dar, s ktorým sme sa narodili. To všetko môže byť súčasťou Božieho plánu s nami, my však do toho plánu nevidíme. A už vôbec netušíme, ako je načasovaný. Nová životná realizácia či partner nepríde pravdepodobne hneď, skôr nastane temné obdobie, keď sa budeme trápiť, upadať do depresií, zúfať si či dokonca každý večer sa opíjať alebo rozmýšľať o samovražde. V duchovej literatúre sa tomu hovorí „temná noc duše“. Obdobie osobného pádu na dno. Ak sa ním necháme úplne pohltiť, temnota nad nami zvíťazí a my sa z toho dna už nikdy nepozviechame. Riešenie ale nie je ani v umelom potláčaní utrpenia a tvárení sa, že sme vlastne v poriadku a nič sa s nami nedeje. Rozumný prístup je príchod temnoty vedome privítať a snažiť sa s ňou tvorivo pracovať. Psychológ a teológ Thomas Moore napríklad odporúča začať svoje čierne pocity vyjadrovať cez umelecké formy – či už

spevom, písaním, kreslením alebo akokoľvek inak. Rozprávať sa o nich s niekým. Nedusiť to v sebe. Navštevovanie psychoterapie môže byť takisto nápomocné. Všetky tieto pomôcky však nemajú za účel zbaviť vás temnej noci duše alebo ju pre vás nejako umelo skrátiť. Pretože utrpenie je samo o sebe terapiou, ktorú vám naordinoval Boh. Je to vaše malé súkromné ukrižovanie, vaša malá smrť. Ak jej nepodľahnete, zrodíte sa ako silnejší, lepší a celistvejší človek. Je to aj nevyhnutná fáza na akejkoľvek duchovnej ceste. V každom z nás je dobro aj zlo. Kým len tak prechádzame životom bez vyšších ideálov a náš jediný cieľ je „mať sa dobre“, zlo v nás zvyčajne drieme. Ak však niekto začne na sebe duchovne pracovať, zlo spozornie a začne sa prebúdzať. Snaží sa nás zviesť z cesty. Kristus strávil 40 dní na púšti, kde ho pokúšal diabol. Až keď to prekonal, mohol ísť kázať medzi ľudí. Keď tým musel prejsť on, bolo by naivné myslieť si, že my sa môžeme duchovne pozdvihnúť a zároveň sa tomu vyhnúť. Zlo nás veľmi ľahko dostane na našu pýchu. A duchovná pýcha môže byť skutočne deštruktívna. Keď s pozície našej „múdrosti“ začneme posudzovať a odsudzovať druhých, keď sa začneme nad nich vyvyšovať ako nad tými „neduchovnými“, náš pád je len otázkou času. Padneme, aby sme sa očistili. Ďalšia skvelá príležitosť pre zlo sú naše slabosti. Ak máme sklony k alkoholu, po nastúpení na duchovnú cestu sa z nás môže stať pijan. Ak máme slabosť pre opačné pohlavie, môžeme skĺznuť do smilstva alebo perverzných praktík. Pri duchovných praktikách sa stávame vedomejšími, všetko sa v nás prebúdza a zosilňuje, aj to, čo by sme najradšej nechali spať. Našou úlohou však je uvedomiť si svoje temné stránky, prijať ich ako svoju súčasť a potom ich transformovať. Preto sa na každej skutočnej duchovnej ceste zdôrazňuje význam sebadisciplíny a sebapozorovania. Neznamená to, že sa musíme bičovať za naše hriechy a zlyhania. Skôr, že by sme si mali byť vedomí procesov, ktoré sa v nás dejú. A dokázali sa postaviť tvárou v tvár aj tomu „zlému“. A v najvyššom uvedomení za to aj poďakovať, tak ako Karel Kryl vo svojej piesni „Děkuji“.

113

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

Marián Fillo

POVINNÉ OČKOVANIE — NEZAMIEŇAME SI ÚČEL S PROSTRIEDKOM? POVINNÉ OČKOVANIE JE POVINNÉ VRAJ PRETO, ABY ZABEZPEČILO VYŠŠIU ÚROVEŇ ZDRAVIA SPOLOČNOSTI, TEDA VEREJNÉHO ZDRAVIA. NA VÝKON OČKOVANIA NA SLOVENSKU DOHLIADAJÚ REGIONÁLNE ÚRADY VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA (RÚVZ), ALE ČO TO JE TO VEREJNÉ ZDRAVIE? VEREJNOSŤ AKO TAKÁ PREDSA NEMÁ NEJAKÉ SAMOSTATNÉ TELO, KTORÉ BY MOHLO BYŤ CHORÉ ALEBO ZDRAVÉ. VEREJNÉ ZDRAVIE TEDA NEMÔŽE BYŤ NIČÍM INÝM, NEŽ SÚČTOM ZDRAVIA JEDNOTLIVCOV, KTORÍ TVORIA VEREJNOSŤ, RESP. SPOLOČNOSŤ. 114

reto zhoršenie zdravia jednotlivca je zároveň zhoršením verejného zdravia, a preto je ním aj závažný nežiaduci účinok očkovania. Keď však poviete nejakému veľkému zástancovi vakcinácie, že očkovanie môže poškodiť verejné zdravie, zdvihne ho to zo stoličky a odsúdi vás za kacírstvo, hoci táto skutočnosť musí byť každému logicky zmýšľajúcemu človeku úplne zrejmá. Ďalším problémom sú určité klapky na očiach niektorých (či skôr veľkej väčšiny) kompetentných úradníkov a odborníkov, keď do verejného zdravia počítajú choroby, proti ktorým sa očkuje, nie však poruchy imunity či neurologické poruchy, z ktorých podstatná časť môže byť vyvolaná očkovaním. Ale čo nám to pomôže, že nebudeme mať žiadne osýpky, príušnice, ružienku, čierny kašeľ, pneumokokové či hemofilové invazívne ochorenia, keď bude mať polovica obyvateľstva poruchy autistického spektra? V tejto chvíli to možno znie ako sci-fi, ale ak bude mať nárast autizmu rovnakú dynamiku ako doposiaľ, mnohí z nás sa toho ešte dožijú (prinajmenšom v USA, keďže u nás to snáď nie je až také zlé ako tam).

Pri oslavovaní úspechov typu „už nám tu nikto nezomiera na záškrt ani na detskú obrnu, a to všetko len vďaka očkovaniu“, sa akosi príliš často zabúda na to, že v iných smeroch sa nám verejné zdravie v rovnakom čase mnohonásobne zhoršilo (rakovina, srdcovo-cievne ochorenia, poruchy imunity, neurologické poruchy), čo v úhrne môže predstavovať škody podstatne väčšie, než sú úspory zo zlepšenia verejného zdravia v oblasti prenosných chorôb.

ČO JE CIEĽ A ČO JE PROSTRIEDOK?

Keďže povinné očkovanie je na Slovensku zakotvené v Zákone o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, mohli by sme predpokladať, že účelom očkovania bude ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia. Lenže verejnému zdraviu by prospelo mnoho rôznych vecí, počnúc lepšou výživou (viac zeleniny, menej cukrov a pod.), cez podporu pohybu a telesného cvičenia v dnešnej (prevažne usedenej) spoločnosti až po pravidelné denné dopĺňanie vitamínu C a v zimnom období aj vitamínu D, čo by vo výsledku malo mnohonásobne väčší prínos, než je mysliteľné pri očkovaní. Napriek tomu nič z toho povinné nie je, ale očkovanie povinné je.

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

116 To však budí neodbytný dojem, že očkovanie vlastne nie je prostriedkom na dosiahnutie cieľa (lepšieho verejného zdravia), ale cieľom samým o sebe. Nám, čo nemáme na vývoji, výrobe, distribúcii, predaji a podávaní vakcín nijaký finančný či iný podiel, však môže byť očkovanie ukradnuté — podstatné je, či sme zdraví alebo chorí, resp. nakoľko sme zdraví. Očkovanie nám v dosiahnutí lepšieho zdravia môže pomôcť alebo uškodiť, nejde tu však o očkovanie, ide o naše zdravie. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že je v tom konská dávka ideológie, podobne ako pred rokom 1990, keď nebolo podstatné, či je nejaké riešenie objektívne lepšie alebo horšie, podstatné bolo, či je viac alebo menej v súlade s vládnucou marxisticko-leninskou ideológiou. Prečo rodičia nie sú odmeňovaní, resp. trestaní za to, aké zdravé, resp. choré je ich dieťa (s príslušnou kompenzáciou pri vrodených nedostatkoch a dedičných poruchách), ale za to, že je ich dieťa (ne)očkované? Prečo lekár nedostáva extra odmenu za to, že deti, ktoré má v starostlivosti sú oveľa zdravšie, než je slovenský priemer, ale za to, že čo najviac detí zaočkuje?

Veď to je celé na hlavu! Bez ohľadu na oficiálnu rétoriku, reálne je systém nastavený tak, že sa neodmeňuje zdravie, ale očkovanie. (Údajný) prostriedok sa tak celkom zrejme stal cieľom. Ide tu o to, aby sa očkovalo čo najviac, a teda, aby sa predalo a minulo čo najviac vakcín – bez ohľadu na skutočné následky na zdraví. Veď keby išlo o zdravie, tak sa v prvom rade masovo podporujú napr. vitamíny C a D3, ktoré môžu pomôcť predísť stovkám (ak nie tisícom) rôznych chorôb, alebo ich vyliečiť. Nie však vakcíny, ktoré majú (na rozdiel od zmienených vitamínov) skutočne ničivý potenciál.

KOMU TOTO VYHOVUJE?

Určite to nevyhovuje deťom (a ich rodičom), ktoré sú očkované viac, než by im mohlo vôbec byť užitočné. Znášajú tým možné nežiaduce účinky očkovania bez toho, že by z neho mali vôbec nejaký osoh. To platí hlavne pri chorobách, ktoré tu už desaťročia nemáme (detská obrna, záškrt) alebo malé dieťa v rozvinutej krajine sa nimi takmer nikdy nenakazí (tetanus či nákazlivá žltačka typu B – s výnimkou detí matiek,

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

pozitívne testovaných na tento druh žltačky). Alebo pre bežné dieťa (až na zriedkavé výnimky, ktoré spravidla trpia nejakou závažnou poruchou imunity) nepredstavujú žiaden väčší problém (osýpky, príušnice, ružienka, hemofílie typu B, pneumokoky). Nehovoriac o chorobách, proti ktorým má súčasná vakcína mizernú účinnosť (čierny kašeľ). Tú má však pri všetkých 10 chorobách, proti ktorým sa u nás povinne očkuje! Nemalo by to vyhovovať ani zdravotným poisťovniam, pretože v súčasnosti vynaložia na zdravotnú starostlivosť oveľa viac peňazí, než by nevyhnutne museli. Vyhovuje to štátnym úradníkom, ktorí dohliadajú na očkovanie, keďže sú neraz priamo či nepriamo platení výrobcami vakcín. Tieto spoločnosti (GlaxoSmithKline, Sanofi Pasteur, Baxter, Novartis, Pfizer…) sponzorujú prakticky všetky vzdelávacie podujatia o očkovaní na Slovensku, na ktorých vystupujú (a za každé vystúpenie dostanú nie práve malý honorár) aj viacerí zamestnanci RÚVZ a ďalších zdravotníckych úradov. Pfizer sponzoruje napríklad stránku Sprievodca očkovaním, ktorej hlavným partnerom je aj štátny Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) a tiež Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť (SEVS). Prepojenie štátnych úradníkov na výrobcov vakcín je tak verejným tajomstvom, ktoré nevidí už naozaj iba ten, kto ho vidieť nechce. Celkom určite súčasný systém očkovania na Slovensku vyhovuje aj výrobcom, ktorí jednak predajú viac vakcín, ale zároveň predajú aj viac liekov na chronické choroby, ktoré predtým vyvolali zbytočným, resp. kontraproduktívnym očkovaním. Vyhovuje to určite aj lekárňam a distribútorom liekov, lebo majú vďaka tomu väčší obrat, a tým aj vyšší zisk. Vyhovuje to aj tým detským lekárom, ktorí hľadia viac na svoju peňaženku než na blaho svojich pacientov, keďže za každé vykonané očkovanie (bez ohľadu na jeho reálnu osožnosť) dostanú peniaze naviac. A pri nepovinných vakcínach možno aj nejaký bonus od výrobcu či predajcu. Zároveň majú viac práce (a teda aj ďalšie peniaze navyše) s liečením nežiaducich účinkov očkovania. Pri tých však popierajú, že by s očkovaním akokoľvek súviseli.

Silvia Benková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

imonáda s názvom „Magnéziový elixír proti úzkosti“ zmierňuje úzkosť, alkalizuje organizmus, pomáha pri chudnutí a dokáže zvýšiť hladinu energie. Tu sú základné ingrediencie, ktoré budeme potrebovať: 1. Horčík Je jednou zo siedmich základných makro minerálnych látok (ktorých denná potreba je vyššia ako 100 mg). Je nevyhnutný pre prenos nervových impulzov, reguláciu teploty tela, detoxikáciu, výrobu energie a tvorbu zdravých kostí a zubov. Jeho obsah je v súčasnosti v štandardnej strave nízky, preto mnoho ľudí trpí jeho nedostatkom (odhaduje sa, že viac ako 80 % populácie). 2. Citrón Má protirakovinové, protiplesňové, antibakte riálne účinky a dokáže odstraňovať toxíny z krvného obehu. Preto je pitná voda s citrónom prvá vec, ktorú by ste mali ráno vypiť. Pitie citrónovej vody sa považuje za jednu z najlepších očistných procedúr vôbec. Citrón je ľahko dostupným prostriedkom účinným v liečbe celej plejády ochorení, akými sú prechladnutie, zimnica, bolesti hlavy, kašeľ či chrípka. 3. Stévia Spomedzi všetkých druhov stévie uprednostňujeme organickú kokosovú stéviu. Stévia je prirodzené, dostupné a zdravé sladidlo. Neobsahuje žiadne kalórie ani sacharidy a môžete si ňou osladiť naozaj čokoľvek, čo potrebujete. Recept na magnéziový elixír: Prísady: 1 lyžica horčíka (magnéziového práš ku), 1 pohár vody, ½ citróna, 1 alebo 2 kvapky stévie, 1 kocka ľadu (podľa chuti). Postup: Jednu čajovú lyžicu magnéziového prášku rozmiešajte v pohári vody. Pridajte ½ citróna. V prípade potreby môžete použiť aj vápnik. Podľa chuti pridajte 1 alebo 2 kvapky organickej stévie a prípadne kocku ľadu.

117

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

Jana Rostasová

MANNA

(P)OTRAVINY

redstavte si, že sa môžete ocitnúť v čarovnej čokoládovni a vytvoriť si čokoládu podľa vlastných predstáv. Stačí popustiť uzdu fantázii a vybrať si obľúbené ingrediencie: druh čokolády, rôzne posýpky, oriešky, sušené ovocie, korenia, kávu, levanduľu, lupienky ruží... A už sa čokoláda balí do moderného nekonvenčného obalu a cestu-

je k vám domov. Takýto slovenský výrobca ručne robenej čokolády Chocomaze má pôsobisko v Komárne. Svoju čokoládu si môžete namiešať aj cez ich internetovú stránku. Vyrábajú ju z vysoko kvalitných surovín, ktoré pochádzajú z celej Európy od Slovenska po Francúzsko, z plantáží Alto el Sol v Peru či z Brazílie.

ZÁHRADNÍK

Horká čokoláda 60,1 %, malina, jahoda, ríbezle. Min. 100g. Bez lepku, bez laktózy.

SALTY'N SWEET

118

Mliečna čokoláda 33,6 %, medové arašídy, Fleur de Sel – morská soľ, drvené kakao vé bôby. Min. 100g.

PINOT NOIR

Horká čokoláda 60,1 %, višňa, drvené kakaové bôby, ružové korenie. Min. 100g.

BLACK LEVANDER

Horká čokoláda 60,1 %, čerstvo pražená káva Green Plantation, kandizovaná poma rančová kôra, levanduľa. Min. 100g.

MINI – SLADKÉ VIANOCE

Biela čokoláda 28 %, kokosové lupienky, pekanové orechy, zlaté hrozienka. Min. 45g.

MLIEČNA – ZIMNÉ CHUTE

Mliečna čokoláda 33,6 % 1. tekvicové jadrá, ružové korenie 2. mandle, slané karamelové oplátkové guľôčky 3. pomarančová kôra, pekanové orechy Min. 50g.

LOLLY KEŠU

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Horká čokoláda 60,1 %, kešu, malina. Min. 23g.

MILKA CHOCO JELLY MLIEČNA ČOKOLÁDA Z ALPSKÉHO MLIEKA SO ŽELÉ

Zloženie: cukor, kakaové maslo, sušené odtučnené mlieko, kakaová hmota, sušená srvátka (z mlieka), mliečny tuk, glukózový sirup, sirup z invertného cukru, laktóza (z mlie ka), modifikovaný pšeničný škrob, lieskovooriešková pasta, emulgátor (sójový leci tín), kakaový prášok so zníženým množstvom tuku (0,3 %), glukóza, sušené plno tučné mlieko, povlakové látky (arabská guma, včelí vosk, šelak, karnaubský vosk), farbivá (antokyaníny, beta-karotén, oxid titaničitý, cviklová červená, riboflavín, oxi dy a hydroxidy železa), arómy, regulátor kyslosti (kyselina citrónová), oxid uhličitý, v mliečnej čokoláde kakaová sušina najmenej 30 %.

LINDT CREATION PLNENÁ HORKÁ ČOKOLÁDA S MALINOVOU PRÍCHUŤOU

Zloženie: cukor, kakaová hmota, kakaové maslo, mliečny tuk, invertný cukor, glukózový si rup, koncentrovaná malinová šťava 2 %, stabilizátor: sorbitol, mleté jadrá liesko vých orieškov, laktóza, sušené odstredené mlieko, emulgátor: sójový lecitín, prírod ná aróma, sušené plnotučné mlieko, aróma: vanilín, regulátor kyslosti: kyselina citrónová, extrakt z jačmenného sladu, obsah kakaovej sušiny v horkej čokoláde najmenej 47 %.

MAXI ORANGE ŽELÉ S POMARANČOVOU KÔROU MÁČANÉ V BELGICKEJ HORKEJ ČOKOLÁDE

Zloženie: cukor, horká čokoláda 30 % (kakaová hmota, cukor, kakaové maslo, emulgá tor: sójový lecitín), glukózový sirup, presladená pomarančová kôra 7 %, želírujúca látka: pektín, kyselina: kyselina citrónová, regulátor kyslosti: citran sodný, farbi vá: kurkumín a karmíny, aróma pomarančová, v horkej čokoláde kakaová sušina najmenej 54 %.

E120 – Košenila, kyselina karmínová, karmíny – Môže spôsobiť alergické reakcie, anafylaxiu, astmu, žihľavku, sennú nádchu, je označovaná aj za príčinu detskej hyperaktivity. E172 – Oxidy a hydroxidy železa – Po prijatí veľkého množstva môžu silne zaťažiť tráviaci trakt. E171 – Oxid titaničitý – V tele sa ťažko absorbuje. Najväčšie množstvo sa koncentruje v lymfatických uzlinách a v pľúcach. Citlivým osobám môže spôsobiť podráždenie pokožky. E420 – Sorbitol – Nie je vhodný pre malé deti, vo väčších dávkach môže spôsobovať hnačkové ochorenia, črevné ťažkosti, nadúvanie alebo plynatosť.

119

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

120

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Magdaléna Svančarková

FAREBNÉ A RIZIKOVÉ

BEZ VLASOV A V DEPRESII

arbenie vlasov patrí v súčasnej modernej dobe snáď k základu životného štýlu. O tom, že najmä trvalé farby majú nepríjemný zápach, vieme asi všetci. Že nám okrem alergických reakcií na pokožke hlavy môžu spôsobiť skutočné zdravotné problémy, vie asi málokto. Zarážajúce je, že o zakázaní obrovského množstva látok z farieb na vlasy médiá veľmi neinformovali. A pritom ide často o karcinogénne látky. Ďalšie zase nie sú veľmi preskúmané, o ich vplyve na zdravie ani nehovoriac. V dnešnej dobe si farbí vlasy asi 75 percent ľudí. Je jasné, že podstatnú časť tvoria ženy. Ale pridávajú sa aj muži. V roku 2006 Európska komisia zakázala 22 látok, ktoré sa nachádzajú vo farbách. Vychádzala zo zistení, že dlhodobé užívanie niektorých farieb zvyšuje riziko rakoviny močového mechúra. Ďalším problémom sú takzvané amíny. Stella Koutros a kolektív autorov (Hair dye use and risk of bladder cancer) uvádza, že aromatické amínové zložky vo farbách predstavujú riziká. Podrobne o tom hovorí David Lewis, autor štúdie z roku 2013 (A Review of Aspects of Oxidative Hair Dye Chemistry). Pri farbení sa dostávajú do vlasov takzvané sekundárne amíny, môžu preniknúť do pokožky a tam zostať celé mesiace či dokonca roky. Časom dokážu zreagovať s tabakovým dymom i s výfukovými plynmi. Pri takejto reakcii vznikajú jedovaté N-nitrozamíny. Tie sú podľa autora spomínanej štúdie karcinogénne. Preto je potrebné tieto látky podrobne preskúmať a analyzovať ich vplyv na zdravie.

Pri farbení vlasov, najmä pri trvalých farbách, sa ženy stretávajú aj s ďalšími problémami. Patria sem alergické reakcie, ktoré sa prejavujú začervenaním a vznikom šupinatých plôch. Ďalšie prejavy zahŕňajú problémy pri prehĺtaní, dýchavičnosť, kýchanie či opuch očných viečok. V niektorých prípadoch je možné pozorovať aj anafylaktický šok. To už znamená priame ohrozenie života. Pacient sa dusí, má opuchnutú tvár, rýchlo mu klesá krvný tlak. Pri takomto stave je potrebná okamžitá pomoc. A ako teda na farbenie vlasov, aby bolo prirodzené a neškodilo? Jednou z prírodných alternatív je henna. A ak ju doma nemáte, vyskúšajte niečo, čo je vyslovene po ruke. Na dosiahnutie blonďavého odtieňa vlasov skvelo poslúži harmanček, ak chcete dosiahnuť peknú hnedú farbu, odporúčajú sa orechové šupky. V prípade šedivého odtieňa urobí dobrú službu cibuľa. Ak vás očarili červené tóny, prirodzene sa natíska mrkva a červená repa. Recept na blonďavý odtieň: Štyri polievkové lyžice harmančeka zalejeme dvomi decilitrami vody a varíme asi 15 minút. Tento nálev necháme vychladnúť. Potom ho scedíme cez sitko a pridáme šťavu z citróna. Nanesieme na vlasy a dobre zotrieme. Necháme prirodzene vyschnúť vo vlasoch. Ideálne je využiť slnečné lúče a vysušiť vlasy na slnku, to znásobuje účinok. V prípade hnedého odtieňa rozdrvte orechové škrupiny a v hrnci ich povarte asi 30 minút. Po vychladnutí si namočte vlasy do tohto nálevu a nechajte ich namočené aspoň 20 minút. Pozor dajte na pokožku, lebo nálev ju môže zafarbiť.

kné je v dnešnej modernej dobe problém, ktorý sa často rieši medikamentóznou liečbou. Postihuje najmä mladšie ročníky, ale nevyhýba sa ani ľuďom okolo tridsiatky či štyridsiatky. Počet dospelých trpiacich týmto ochorením stále rastie. Na jeho vzniku má svoj podiel určite aj duševný stres. U žien sa pridáva hormonálna nerovnováha. K tomu sa pridávajú aj nezdravé návyky ako fajčenie či konzumácia alkoholu. Podľa štúdie Andrei Di Landro (Adult female acne and associated risk factors) z roku 2016 môžu faktory životného štýlu hrať dôležitú úlohu pri rozvoji akné v dospelosti. Liek accutane sa využíva v prípade ťažkej formy akné – takzvanom cystickom akné. Ide o bakteriálnu infekciu vlastných cýst hlboko pod kožou. Ochorenie sa prejavuje ako veľké zanesené ložisko vyplnené hnisom. Táto forma je sprevádzaná aj bolestivými pocitmi. Problémom je riziko budúceho zjazvenia tváre či postihnutých miest. Podľa príspevku Raya Saheliana (Accutane acne treatment...) z januára tohto roka sa accutane používa od roku 1982 na liečbu ťažkých stavov. Liek patrí do skupiny zlúčenín, ktoré sa nazývajú retinoidy. U nás sa používa pod názvom roaccutane a je viazaný na lekársky predpis. Má závažné krátkodobé, ale i dlhodobé vedľajšie účinky. Patria sem napríklad bolesti hlavy či suchá a svrbiaca koža. Sahelian uvádza aj prípady, pri ktorých pri užívaní lieku dochádza až k vypadávaniu vlasov. Prejaviť sa to môže aj po zastavení užívania. Ďalším nežiaducim účinkom je dehydratácia organizmu,

suché pery a podobne. Liek tiež pôsobí na pečeň a srdce. Preto sa odporúča pacientov dôsledne monitorovať. Vplýva aj na hladinu cholesterolu, fungovanie pečeňových enzýmov, krvné tuky. Môže zvyšovať riziko srdcových ochorení. Veľkým problémom je psychiatrické nebezpečenstvo. Depresie, psychózy, pokusy o samovraždu. To je len krátky výpočet problémov, ktoré postihujú psychiku pacientov. Podľa Saheliana je depresia pri tomto lieku oveľa bežnejším nežiaducim účinkom, ako by sa predpokladalo. Americká FDA (Food and Drug administration) dostala za 18 rokov jeho existencie viac ako 400 podnetov k prejavom depresie v súvislosti s jeho užívaním. Liek je tiež rizikom v prípade tehotenstva. Jeho užívanie dokáže spôsobiť vrodené chyby plodu. Takisto sa podieľa na vzniku mozgových, ale aj srdcových porúch u detí. Preto jeho užívanie počas fertilného veku si musia zvlášť ženy veľmi dobre strážiť. Problém môže nastať aj vtedy, ak sa liek užíval bezprostredne pred tehotenstvom. Jediný spôsob, ako ochrániť svoj plod je neužívať ho vôbec. Ťažké formy akné jednoznačne treba riešiť. Je vhodné sa zamyslieť nad prírodnou alternatívou i nad svojím životným štýlom, ktorý môže byť hlavným spúšťačom problémov. Odporúčajú sa vyššie dávky vitamínu A a zinok. Treba zvážiť aj očistné diéty a pôstne dni. Podľa niektorých odborníkov sa akné dá prirovnať ku kožnej cukrovke. Preto je dobré jesť viac bielkovín, menej uhľohydrátov a ešte menej tukov. Treba vylúčiť cukor, bielu múku, kravské mlieko i údeniny.

121

HERBÁR > OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY

OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY > HERBÁR

Vladimír Líška

BUK AKO ZDROJ SILY A JASNEJ MYSLE

BUKOVÉ RÚNY JSOU, POMOCNÉ RÚNY JSOU, PIVNÍ RÚNY A MOCNÉ RÚNY SÍLY, TEN, KDO JICH NEZMATC, TEN, KDO JICH NESPLETE, TOMU BUDÍCEŽ K ŠTĚSTÍ — UČ SE JICH UŽÍVAT DO ZNIKU BOHŮ! EDDA, BOHATÝRSKÉ PÍSNĚ, 1942

122

123

urópu pokrývali v minulosti rozsiahle lesy a až prechodom na usadlý spôsob života začal človek lesy vyrúbavať, aby získal pôdu pre pasenie dobytka, na pestovanie plodín, na stavebné účely a drevo na výrobu lodí a vozov. S rozvojom baníctva vzrástla potreba dreva pre bane a na výrobu drevného uhlia. Organizované využívanie lesa v rámci našej oblasti sa datuje od uhorského cisára Maximiliána II., ktorý vydal v roku 1565 Lesný poriadok a od Márie Terézie a jej trvalo udržateľnej formy lesného poriadku z roku 1769. Jedným z typických predstaviteľov pôvodných lesov bol buk (Fagus sylvatica L.). Stále je to u nás i v Európe všeobecne rozšírený statný listnatý strom s príjemnou hladkou sivou kôrou. Kvitne medzi 40. a 50. rokom svojho života a dorastá do výšky 30 metrov. Má vysoko postavenú koru-

nu a špicaté, vajcovité listy, ktoré si zachovávajú sviežu zelenú farbu často až do jesene. Vhodné sú ako príloha do šalátov. U starších jedincov je koruna široká. V našom lesnom hospodárstve je to významný zdroj dreva. Plodom sú bukvice, po ich užití môže dôjsť k zažívacím problémom, kvôli obsahu dráždivých látok. Vhodné je ich, podľa spôsobu starých Slovanov, tepelne upraviť, po upražení sú chutnejšie. Okolo bukov je v lese kvalitná pôda bohatá na živiny. Keď bukvice, ktoré často rozširujú veveričky, zakryje opadané lístie, tak začnú klíčiť, pretože naň potrebujú tmavé prostredie. Podľa Rolanda Spohna je od nemeckého mena buka ,,Buche“ odvodené aj slovo pre knihu – „Buch“ a slovo „Buchstabe“ (písmeno). Poukazuje to na bukové paličky, na ktoré starí Germáni vyrezávali runové znaky. Do bukových dosiek

bola novgorodskými veľkňazmi v 9. storočí vyrezaná Velesova kniha. Tacitus spomína veštecké rituály s bukovými paličkami, označenými rôznymi znakmi, ktoré praktikovali národy po celej Európe. Paličky rozsypali na bielej látke a kňaz z nich, po modlitbe k bohom, vybral tri, z ktorých veštil. Kelti do takýchto paličiek vyrývali ogam, čo bolo stromové písmo v podobe zárezov, čiarok. Buky zasiahne blesk zriedkavo, lebo len ojedinele rastú jednotlivo, preto nemecké porekadlo hovorilo: Počas búrky sa dubom vyhýbaj a buky vyhľadaj. Strom je formou premeny človeka, napísal C. G. Jung. Buky boli poslami bohov, Kelti verili, že v každom strome sídli duch stromu, duch dubu, duch buku, duch jablone, že každý strom má svoju silnú auru. Latinský názov Fagus pochádza z gréckeho „phagein“ – jesť. Buk teda znamená strom dodávajúci obživu. Bukvicami sa kedysi živili aj domáce hospodárske zvieratá, ktoré pastieri pásli v bukovom lese. U Keltov bol buk stromom zimného slnovratu, z bukového popola, bukvíc a kozieho loja vyrábali mydlo, ktoré používali na zosvetľovanie vlasov.

Väčšina autorov (napr. Steiner, Culpeper) radí buk k saturnskej planetárnej energii. U Slovanov bol priradený bohovi Svarogovi, bohovi slnka a ohňa. Podľa tzv. Bachovej terapie, založenej na esenciách, výťažkoch z divo rastúcich rastlín, kvet buku dodáva duši podnet znovu sa otvoriť kozmickým pravzorom. V Nemecku sa piekol chlieb Bucheln, ktorý obsahoval bukvi ce dával sa ako obeta mŕtvym. Keď si v lese všimneme ostatné stromy a porovnáme ich s bukmi, tak buky žiaria zdravím a vitalitou. Gréci prinášali k bukom neplodné a choré zvieratá, aby sa uzdravili. Hovorí sa: zdravý ako buk. Buk pohlcuje, vťahuje chorú energiu, je to pozitívny strom, ktorý dodáva chuť k životu, vyjasňuje myseľ, podporuje duševné činnosti. Chráni pred zlými čarami a negatívnou energiou. Týmto príspevkom uzatvárame rubriku Herbár, ktorá už v budúcom roku na našich stránkach nebude pokračovať. S témami, ako je Mystika spojená s rastlinami alebo Liečenie pomocou rastlín sa však budete príležitostne stretávať v iných rubrikách.

JEDEN DEŇ > REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

Marián Benka

JEDEN DEŇ S „KOVOTVORCOM“

124

áto reportáž sa pôvodne mala nazývať „Jeden deň s umeleckým kováčom“, ale to nie je dostatočné označenie pre činnosť, ktorou sa Imrich Panyik z Matúškova v okrese Galanta zaoberá. Sám hovorí, že asi vymyslel nové povolanie, pre ktoré ale zatiaľ nemá meno. Ja som si ho dovolil nazvať „kovotvorcom“. Je pravda, že jeho otec pracoval s kovom, bol to kalič a zámočník a on remeslo podedil. Tiež je pravda, že pracuje prevažne s kovom, i keď miluje aj prácu s drevom. Materiál však nie je podstatný. Podstatné je dotváranie interiérov a exteriérov jeho zákazníkov. Nerobí si žiadne plány, rôzne kusy nábytku a doplnky vznikajú priamo počas tvorivého procesu. Jednoducho si vezme rôzne materiály a hrá sa s nimi: „Ja som sa nikdy neprestal hrať. Keby som myslel racionálne, tak nikdy nič nevymyslím. A nepotrebujem si robiť dopredu nákresy, načo? Človek nedokáže ovplyvniť minulosť, budúcnosť dokáže len trošku, ale naozaj dokážeme ovplyvniť len prítomnosť. Keď začínam robiť, vopred mám nejakú predstavu, ale dielo vzniká v prítomnom okamihu.“ Aby sa v ňom však tvorivý proces spustil, tak potrebuje, aby zákazník dal izbe, domu, reštaurácii či inému priestoru, do ktorého má vyrobiť doplnky, nejaké meno. Bez mena nerobí. Malo by to byť slovo, ktoré vystihuje atmosféru miesta alebo podstatu jeho majiteľa. Môže súvisieť s jeho koníčkami či životným príbehom: „Raz sme jednému zákazníkovi vymysleli pre jeho pivnicu meno Ervinov zvonkobar. Volá sa Ervin a ja som mu navrhol, aby si do pivnice umiestnil veľa zvoncov. Tak sa mu tá hra s jeho menom zapáčila, že ho použil aj pre svoj obchod s vínom. Ako slovnú hračku R-vin. Veľmi sa mu s tým podnikaním darí, možno aj vďaka tomu menu.“ Ukážkovým príkladom a výstavnou skriňou Imrichovej tvorby je jeho vlastný penzión s reštau-

ráciou: „Nápad naň sme s rodinou dostali počas výletu v Prahe a hneď sme začali vymýšľať mená pre penzión i jednotlivé izby.“ Podnik sa volá Toldi, podľa bájneho maďarského hrdinu. Maďarskú históriu pripomína aj izba Nomád, zariadená v štýle starých Hunov. Masívne konštrukcie evokujú stredovek. Ešte aj televízor je vsadený do dreveného rámu, aby zapadal do celkovej atmosféry. Drevené dvere s ťažkým kovovým kovaním akoby viedli do hradnej veže. V skutočnosti sa za nimi ukrýva moderný sprchový kút. Ďalšia izba nesie podivuhodný názov Tingli Tangli. Podivuhodné je aj jej vybavenie. Na rozdiel od strohých tvarov v Nomádovi, tu panuje detsky hravá až snová atmosféra. Tvary nábytku sa podivne krútia, malá taburetka má každú nohu úplne inú. Pripadám si ako Alica v Krajine zázrakov. „Tingli Tangli je slovo, ktoré sa používalo za Rakúsko-Uhorska,“ vysvetľuje pán Imrich, „znamená niečo chaotické, nestále, bláznivé...“ A kde na tieto slová chodí? Už od detstva sa zaujíma o históriu a veľmi rád číta. Často robí kované kupoly na studne. Okrem toho, že zabraňujú, aby niekto do studne spadol, tak sú pre neho vyjadrením úcty k vode: „Voda je život, a my si ju nevážime. Zaslúži si našu vďaku. Ja vlastne tým studniam nasadzujem korunu.“ Na dvore jeho penziónu má funkčnú studňu a nad ňou je umiestnená skutočná gigantická koruna. Niektorí návštevníci sa tomu čudujú, ale pre neho je to vyjadrenie hlbokej úcty k vode ako kráľovnej a darkyni života. Pán Imrich je umelec, ktorý netvorí pre peniaze, ale preto, že sa mu nedá netvoriť. Nespútaná duša, ktorá nadovšetko miluje slobodu. Preto má blízko k liberálnym názorom, ale súčasný neoliberálny systém nemá rád: „Nič sa nemá preháňať, ani sloboda. Dnešný svet smeruje k chaosu, v ktorom si každý robí čo chce. Mali by platiť nejaké zásady.“

ZIMKOMRIAVKY > EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ > ZIMKOMRIAVKY

Milka Zimková

KYTKA SEM, KYTKA TAM

michalovskú železničnú stanicu som prišla o hodinu skôr, čo sa mi stáva málokedy. Často prichádzam na nástupište rovno s rušňovodičom, no neobanovala som. Bolo niečo pred desiatou večer, ľudí tak akurát, lavičky na sedenie poloprázdne. Na jednej som sa usalašila, a to rovno pod najmenej sedemmetrovým fikusom lyrata. Mala som takého šuhaja pár rokov doma, potom neviem, či sa mu svetla nedostávalo, alebo som mu ja nejako ublížila, behom pár dní lístok po lístku odo mňa odišiel. A hneď vedľa neho rozkošná Arakuária (po našom izbová jedlička), nižšia od neho dobrý meter, ako sa na družku patrí a pred nimi ešte rozkošnejší fikus benjamin s korunkou na pohľadanie. Hneď oproti schodišťu filodendron pnejúci sa divne pod strop. Dávno som tiež taký mala, zaberal skoro štvrť izby hlavne so svojimi vzdušnými konármi, ktoré sa plazili ako malé háďatá po parketách. Sestra mi povedala, že taký kvet nie je moderný a majú ho len staršie paničky. Možno preto, možno kvôli tým koreňom som ho darovala do jednej školy na chodbu. Dobre mu tam bolo, mal svetlo od rána do večera. Práve som zväzovala dve kytice, čo som dostala po predstavení, dohromady, aby sa mi to v jednom lepšie nieslo, keď si neďaleko mňa prisadla asi päťdesiatročná dáma. Celá v štrikovanom. Sukňu z prírodnej vlny s prekrásnym farebným vzorom (určite podšitú, lebo by ju hrýzla), kabátik tiež v tom štýle a malý hnedastý klobúčik, podľa mňa nie štrikovaný, ale háčkovaný.

– Dobrý večer, čakáte na vlak? – Áno. – Aj ja čakám na môjho Janka. Teraz je ako rušňovodič na medzinárodných tratiach. Päť-šesť dní je preč, potom týždeň doma. Čakám ho, aby vedel, že ho mám rada – z veľkej tašky vybrala nedopletený sveter s nórskym vzorom. – Už len golierik treba dorobiť (štyrmi ihlicami začala zručne preplietať). – Zostali sme sami. Syn po vysokej ako doktor odišiel do Londýna, len tak na skúšku, šak viete asi prečo. Málokedy nám zavolá, ale možno teraz na Vianoce príde. Ten sveter je preňho. – Máte krásnu stanicu. Toľko kvetov ako v botanickej záhrade. – Hej, veď aj preto sem chodím čakať môjho Janka. Je tu dobre. Aj tam hore na poschodí sú kvietky. Choďte sa aj tam pozrieť. Nevyznám sa v kaktusoch, ani ich veľmi nemám rada. Ale to, čo som videla za sklenou hrádzou, by mal posúdiť odborník. Za posledný týždeň od pražského Wilsoňáku cez Brno, našu úbohú bratislavskú stanicu, až po trochu lepšie Košice som toho videla dosť. Schádzajúc po schodoch hlásili príchod môjho vlaku. Schmatla som kufor a kvety nikde. – Prosím vás, tu som mala položenú kyticu, zmizla – obrátila som sa na pani zaujatú pletením svetra. – Kytka sem, kytka tam. Keby sa len horšie nestalo. Pred rokom, práve na Mikuláša, tu v našom kraji jedna mladá žena, sama s troma deťmi, bez roboty, skočila pod vlak...

127

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

KNIHY

128

ÚDOLIE Dušan Budzak (2016) 408 strán Strhujúci kriminálny triler, ktorý by ste hľadali skôr v uliciach New Yorku sa možno odohráva aj za oknami vášho domu v malej obci. Len na prvý pohľad si to asi nevšimnete... Smrť bezdomovca Luďa rozvíri hladinu v pútnickej obci. K novinárovi Nikovi prichádza na návštevu jeho dávny priateľ, vyšetrovateľ rakúskej polície, aby si v obci, ktorá nemá policajnú stanicu oddýchol od svojej vyčerpávajúcej práce. Nechtiac sa však opäť zapojí do vyšetrovania zdanlivo náhodnej smrti a popritom sa rozvíri séria ďalších násilností a vrážd v obci aj v priľahlom hlavnom meste. Sled udalostí prinúti priateľov hľadať nové riešenia a neštandardné spojenia s ľuďmi, ktorí pôsobia ako čudáci, ale ich práca ovplyvňuje, napriek tomu, že sú zastrčení v odľahlej obci, dianie až na svetových finančných burzách. Tak vznikne postupne „spoločenstvo štyroch“, ktoré sa snaží rozlúsknuť záhady série vrážd a násilností a hľadá medzi nimi súvislosti. Novinár, policajný vyšetrovateľ na dovolenke, psychológ a čudácky burzový maklér hľadajú príčiny, analyzujú dobro a zlo a jeho interpretácie vo fyzike aj v náboženstve, aby pochopili pohnútky a súvislosti. Údolie je prvým z románov trilógie Sine Metu – Bez strachu.

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

VOJNA V TIENI MAJDANU Ľudovít Števko, Marek Mahút a Vladimír Mohorita (2016) 200 strán Publicisti Ľudovít Števko, Marek Mahút a Vladimír Mohorita sú autormi novej knihy mapujúcej dramatický vývoj udalostí na Ukrajine za posledné tri roky. Otvorene a bez politickej korektnosti pomenúva príčiny vojnového konfliktu, v ktorom ukrajinská armáda bojovala proti vlastným občanom a nečinne sa prizerala beštiálnemu vraždeniu nevinných civilistov fašistickými polovojenskými skupinami. Odhaľuje, kto z pozadia rozdúchava oheň etnickej nenávisti a koho príkazy plnia ukrajinskí politici. Kniha zrejme nezostane bez povšimnutia a zvýšeného záujmu kruhov, ktorým pravda prekáža. Jej vydanie je odvážnym editorským počinom s potenciálom osloviť množstvo vďačných čitateľov. TEMNÉ NOCI DUŠE Thomas Moore (2014) 344 strán Temná noc duše nie je psychologický syndróm, ale označenie pre hľadanie zmyslu v najtemnejších hodinách nášho života – pri strate milovanej osoby, v okamihoch rozpadu vzťahu, v čase starnutia alebo choroby, pri krízach v zamestnaní alebo dlhotrvajúcej nespokojnosti v živote. Tento proces je známy vo všetkých kultúrach, pod rôznymi menami, už oddávna. V kresťanstve použil tento pojem prvýkrát Ján z Kríža. Na základe svojich dlhoročných psychologických i teologických skúseností chápe Thomas Moore tieto obdobia ako šancu a výzvu na obnovenie vlastného života, na uvedomenie si toho podstatného a k starostlivosti o vlastnú dušu. Ide o významný transformačný proces, pri ktorom sa človek začína pýtať na význam života. Stáva sa citlivejším, vnímavejším, skutočnejším, aby postúpil na ceste k integrácii svojho Ja. Tento proces sa nedá prejsť mlčaním, nedá sa zastaviť alebo sa ho zbaviť. Je potrebné prijať ho skôr ako katarziu, ako duchovnú očistu, než pristupovať k nemu psychologicky.

FILM ODPOJIŤ Dráma / Triler USA, 2012, 116 min Réžia: Henry Alex Rubin Hrajú: Alexander Skarsgård, Jason Bateman, Paula Patton, Michael Nyqvist, Andrea Riseborough, Hope Davis, Max Thieriot, Frank Grillo, Colin Ford, Jonah Bobo Psychologická dráma sleduje niekoľko prepletených príbehov, ktoré spájajú následky nesprávneho použitia moderných technológií. Ide o horkosladké podobenstvo toho, ako môžu zlyhania v komunikácii ničiť naše vzťahy. Tvrdo pracujúci právnik, ktorý neustále visí na telefóne, si nedokáže nájsť čas na komunikáciu s vlastnou rodinou. Odcudzený pár používa internet ako prostriedok k úniku z ich dávno mŕtveho manželstva. Ovdovený bývalý policajt sa usilovne snaží vychovať nezdarného syna, ktorý trápi svojho spolužiaka kyberšikanou. Ambiciózna novinárka vidí svoju životnú príležitosť v napísaní príbehu o dospievajúcom chlapcovi, ktorý vystupuje na internetových stránkach pre dospelých. Sú to cudzí ľudia, susedia aj kolegovia, ktorých príbehy sa pretínajú v tomto strhujúcom dramatickom trileri o obyčajných jedincoch, ktorí zúfalo túžia po ľudskom kontakte. TONI ERDMANN Dráma / Komédia Nemecko / Rakúsko 2016, 163 min Réžia: Maren Ade Hrajú: Peter Simonischek, Sandra Hüller, Lucy Russell, Vlad Ivanov, Hadewych Minis, Trystan Pütter, Ingrid Bisu, Radu Banzaru, Thomas Loibl Život zostarnutého učiteľa Winfrieda Conradiho plynie v nudnej rutine, ktorú mohutný muž len občas naruší svojou pubertálnou vášňou – drobným žartovným prevlekom. Po tom, čo mu zomrie jediný verný druh, slepý pes, sa Winfried rozhodne venovať všetku pozornosť svo-

jej odcudzenej dcére Ines, ktorá robí kariéru v nadnárodnej firme a nemá na nič a na nikoho čas. Po absolútnom fiasku prvej návštevy v Bukurešti mení Winfried stratégiu – čo nemôže dosiahnuť ako neúspešný otec, to môže docieliť jeho neforemné alter ego. A tak sa zrodí životný kouč – nemecký ambasádor Toni Erdmann, tragikomická postava s absurdnou parochňou a umelými zubami, ktorý sa workoholičke Ines začne pliesť do života v tých najmenej vhodných momentoch. OSLNENÍ SLNKOM Krimi / Dráma / Mysteriózny Taliansko / Francúzsko 2015, 124 min Réžia: Luca Guadagnino Hrajú: Dakota Johnson, Ralph Fiennes, Tilda Swinton, Matthias Schoenaerts, Aurore Clément Horúce leto, ostrov Pantelleria. Tu trávi svoj voľný čas, ukrytá pred verejnosťou, rocková hviezda Marianne, trpiaca momentálnou hlasovou indispozíciou. Idylku s mladším priateľom Paulom naruší príchod kamaráta a bývalej lásky Harryho s jeho mladučkou dcérou Penelope. Štvorica si na pohľad rozumie, ale horúcu letnú pohodu začne postupne rozbíjať vzrastajúce napätie, túžba a žiarlivosť, ktoré vyústia v nečakanú tragédiu. Triler, voľne inšpirovaný klasickým Bazénom (1969) s Alainom Delonom a Romy Schneider. BRATŘÍČEK KAREL Dokumentárny Česko / Poľsko, 2016, 79 min Réžia: Krystyna Krauze Hrajú: Karel Kryl Nový pohľad na legendárneho pesničkára, ktorý sa stal symbolom Pražskej jari. S poľskými susedmi toho máme spoločného viac, než sa môže zdať. Blízka história, podobné osudy, Karel Kryl. Paralelné životopisy pesničkára Karla Kryla a režisérky Krystyny Krauze, ktorá sa narodila v poľskom mestečku Oliva. Krylova pieseň „Organ v Oliva“ sa o pár rokov neskôr stala neoficiálnou hymnou poľskej Solidarity.

129

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

HUDBA

130

STING 57th & 9th Rok vydania: 2016 Žáner: rock, pop rock Po trinástich rokoch sa Sting opäť hlási s kvalitne „nadupaným“ rockovým albumom. Názov CD je podľa križovatky dvoch newyorských ulíc, ktorú hudobník míňal cestou do nahrávacieho štúdia. A to je aj hlavnou témou albumu – cesta a pohyb. Počas desiatich týždňov nahrávania sprevádzali Stinga gitarista Dominic Miller a bubeník Vinnie Colaiuta. Po úvodnej „odpaľovačke“ „I Can´t Stop Thinking About You“ nasledujú štadiónové a ľahko plynúce skladby „50 000“ a „Down, Down, Down“ či oslava vrieskajúcich motorov v skladbe „Petrol Head“. Album končí baladami, krásna je snovo svetielkujúca „Inshallah“. Deluxe verzia desiatich songov sa uzatvára alternatívnymi podobami dvoch predchádzajúcich skladieb a niekdajším hitom „Next To You“ z repertoáru The Police. ALT-J This Is All Yours Rok vydania: 2014 Žáner: alternatívny rock Experimentálni a žánrovo ťažko ukotviteľní Alt-J so zabudnutým a kvílivým spevom, farebnými zvukovými kolážami s najrôznejšími nástrojmi, beatmi, samplami a zvukmi všetkého druhu, vytvárajú spolu skvelý indiepopový mix trochu v štýle Wild Beasts, Radiohead či MGMT. Komplikovaná skladba „Every Other Freckle“ poteší svojou vrstevnatosťou a schopnosťou spájať nespojiteľné. Na albume sa objaví aj trefne vysamplovaná Miley Cyrus v klipovej skladbe „Hunger Of The Pine“. Kostru albumu tvorí trojica skladieb o japonskom meste Nara, ktorá dokonca evokuje náznak konceptu. Nejde však o súvislý príbeh. Je to skôr priznanie sa k progrocko-

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

vým kapelám 70. rokov, ktoré kedysi bývali podobne odosobnené či k ich nekonečnej láske k Davidovi Bowiemu. KATE BUSH Before The Dawn Rok vydania: 2016 Žáner: progresívny rock, art pop, art rock V roku 2014 sa po 35 rokoch Kate Bush vrátila k živému vystupovaniu v 22-sériách v londýnskom Hammersmith Apollo. Koncerty Kate Bush boli prepracovanou zmesou hudby, tanca, poézie, pantomímy, mágie a divadla. Táto show s divadelnými prvkami teraz vychádza na ucelenom zázname ako 3 x CD alebo 4 x LP a kopíruje rozdelenie na pôvodné tri dejstvá: najväčšie hity, obľúbené skladby z „Hounds of Love“ a „Sky of Honey” a tretiu časť, ktorá bola venovaná albumu „Aerial“. Výber tiež obsahuje nevydanú pieseň s názvom „Tawny Moon“. CAT 'S EYES Treasure House Rok vydania: 2016 Žáner: alternatívny a experimentálny rock Cat 's Eyes je projekt speváka britských „The Horrors“ Farisa Badwana a taliansko-kanadskej opernej speváčky Rachel Zeffiry. Ich štýl by sa dal definovať ako zasnený psychedelický pop inšpirovaný dievčenskými kapelami zo 60. rokov, občas vystriedaný garage rockom, s množstvom inštrumentov – plechové dychové nástroje, harfy, organy, f lauty. Album by mohol byť pokojne aj filmovým soundtrackom. Singel „Chameleon Queen“ je znepokojujúca balada s operným sopránom Zeffiry, ktorého prepychová krása kontrastuje s hlavným posolstvom skladby – brutálne rázne, opakované odmietanie bývalého milenca. Skladba odhaľuje tmu medzi mužom a ženou cez svieži romantizmus, ktorý ju robí o to viac zlovestnou. Témy neopätovanej lásky alebo rozpadajúcich sa vzťahov sa tiahnu celým albumom v rôznych podobách.

HRY EUPHORIA Hra Euphoria je založená na princípe umiestňovania robotníkov (worker placement), kde robotníkov predstavujú kocky. Číslo na kocke znázorňuje znalosti daného robotníka, ktoré budete v priebehu hry porovnávať so znalosťami robotníkov ostatných hráčov. Čím viac

budete posielať robotníkov do mesta a čím viac ich budete mať, tým toho zistia viac o zdeformovanej spoločnosti, v ktorej žijú. Ak sa však dozvedia až príliš, môžu prestať presadzovať vašu vec. Navyše máte k dispozícii aj niekoľko skúsených regrútov – jeden už dokázal svoje spojenectvo, ale druhého musíte k spolupráci ešte len prinútiť. Zatiaľ nerozhodného regrúta môžete inšpirovať a presvedčiť dosiahnutím určitých míľnikov v hre. Alebo môžete nechať súperov, aby tieto míľniky dosiahli namiesto vás. Cesta k víťazstvu je dláždená drinou vašich robotníkov, silou kontaktov s ostatnými frakciami a tunelmi, ktoré prekopete do ostatných častí sveta. Cieľom však je zaberať a ovládať územia. Na to musíte budovať trhy, ktoré obmedzia ostatných hráčov, zmenia priebeh hry a otvoria nové cesty k víťazstvu. Tiež sa môžete zamerať na získavanie artefaktov zo starého sveta –predmetov používaných pre zábavu, ktoré sú v súčasnej oportunistickej spoločnos-

ti veľmi vzácne. Dystopická smotánka prahne po týchto artefaktoch – najmä po dvojiciach rovnakých predmetov – a je ochotná vymeniť ich za lán pôdy. Štyri odlišné frakcie čakajú na svojho vodcu, ktorý prepíše históriu. Čo všetko ste ochotní obetovať pri budovaní lepšej Dystopie? DESCENT – VÝPRAVY DO TEMNÔT Pri každej hre sa hrdinovia vydávajú do ruín, kobiek a lesov, aby svojho úhlavného nepriateľa porazili a v neposlednom rade zbohatli. Či už ste priaznivci prvého vydania, či úplní nováčikovia, určite oceníte nových hrdinov, monštrá, zjednodušené pravidlá a mnoho ďalších prvkov. Jednoduchá príprava dobrodružstva, zdokonalené herné mechanizmy a celkovo väčšia pestrosť hry vám zaručí veľa hodín zábavy s vašimi priateľmi. Hráč, ktorý má úlohu arcilotra sa snaží mariť snahu hrdinov, aby sa dostali k cieľu svojej cesty. Slúži mu na to špeciálny balíček kariet. Hráči v úlohách hrdinov prechádzajú scenáre dané hrou. Herný plán je zostavovaný z obojstranných mapových dielikov a zakaždým tak môže vzniknúť úplne iné dobrodružstvo. Vzhľadom na to, že nebezpečenstvo číha na každom kroku, je potrebné sa poriadne vyzbrojiť. Bojový systém je založený na hodoch kockami, ale vybavenie herných postáv výrazne ovplyvňuje ich využitie. Z hier na hrdinov Descent prebral tvorbu hernej postavy. Vybrať si môžete zo štyroch základných povolaní, medzi ktoré patrí mág či bojovník. Tieto povolania sa potom môžu ešte deliť na niekoľko tried. Chcete byť rytier ochraňujúci slabších spolubojovníkov alebo vraždiaca mašina nehľadiac vľavo ani vpravo? Je to len na vás. Každá trieda má svoj balíček zručností, ktoré budete získavať v priebehu hry, podľa toho ako bude váš hrdina nadobúdať skúsenosti. Hranie hry môžete poňať ako veľké dobrodružstvo alebo ako sériu krátkych úloh bez väčšej nadväznosti. Temné kobky Terrinothu v grófstve Rhynn sú plné monštier aj pokladov a stoja za preskúmanie bez ohľadu na nebezpečenstvá, ktoré budú stáť hrdinom v ceste.

131

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

KULTÚRNA UDALOSŤ PROGRAM VO VIANOČNOM ČASE Hoci komercia pohltila odkaz Vianoc, aj v tomto čase možno nájsť umelecky hodnotné podujatia. 2. a 7. decembra zavíta na Slovensko fínska speváčka Tarja Soile Susanna Turunen-Cabuli, známa predovšetkým zo symfonickej metalovej skupiny Nightwish. Speváčka disponuje soprá-

132

novým hlasom a jej hlasový rozsah sú tri oktávy. Elegantná Tarja vystúpi 2. 12. v Angels Aréne v Košiciach a 7. 12. v Majestic Music Clube v Bratislave. Na Slovensku sa v decembri opäť objaví maďarská bigbítová kapela Omega. Predstavia sa 10. 12. v košickej Steel Aréne. Omega je jedna z najúspešnejších maďarských rockových hudobných skupín, založená v septembri roku 1962. Svetovo sa preslávila hitom „Gyöngyhajú lány“, ktorý prerobila aj skupina Scorpions ako „White Dove“. Ako každý rok, tak aj tento sa koná Vianočný koncert Slovenskej filharmónie v Redute. Vianočné koncerty sa uskutočnia 20. a 21. 12. – v stredu a vo štvrtok. Na koncerte zaznie najznámejšia vianočná omša trnavského rodáka Mikuláša Schneidera-Trnavského Missa pastoralis Alma nox a vianočné koledy. Vianočný program pripravilo aj Slovenské národné divadlo – 18. 12. sa uskutoční siedmy ročník vianočného predstavenia v opere. Môžete sa tešiť na obsadenie: Mária Porubčinová – sopranistka, Andrea Vizvári – sopranistka, Miroslav Dvorský – tenor a Pavol Remenár – barytón. Vianočné turné chystajú Robo Opatovský a Má ria Čírová, vystúpia vo viacerých slovenských

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

mestách od 27. 11. (KD Batizovce) do 19. 12. (KD Topoľčany). Podobne plánuje vianočný koncert populárna speváčka Lucie Bílá s názvom „Bílé Vánoce Lucie Bílé jubileum“ – vypočuť si ho môžete 2. 12. o 17:00 vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave. V decembri odohrá niekoľko koncertov kapela IMT Smile – 13. 12. na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave a 16. 12. v košickej Steel Aréne. Z iného súdka sú muzikanti z folklórneho súboru Kandráčovci, ktorí organizujú vianočné koncerty vo Zvolene – KD Podborová (3. 12.), Prievidzi – KD (4. 12.), Červeníku – KD (9. 12.), Nitre – PKO (13. 12.) a v ďalších mestách. 16. 12. o 17:00 zahrá v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí známa kapela Lojzo a 22. 12. na tom istom mieste – Nový Modus, čo môže byť zaujímavé osvieženie pre priaznivcov slovenskej populárnej klasiky. Vianočnú atmosféru sa posnažia navodiť aj The Backwards – The Beatles revival band, ktorí odohrajú koncerty v Žiline –

v Dome odborov (19. 12.) či v Kultúrnom centre v Banskej Štiavnici (29. 12.). Záver roka tradične patrí štefanským zábavám (v Bratislave sa bude konať v Nemeckom kultúrnom dome) a oslavám Silvestra, ktoré sa budú konať v rôznych mestách Slovenska. Programy mestských silvestrovských osláv ešte v dobe písania tohto príspevku neboli k dispozícii. SND na Silvestra odohrá koncert Johanna Straussa ml. Netopier. Aj v tejto sezóne pripravilo 31. 12. o 16:00 spoločné vystúpenie sólistov z domova i zo zahraničia spolu s orchestrom Opery SND pod taktovkou Rastislava Štúra. Lukáš Perný

JASON DECAIRES

TAYLOR (*1974)

Britský sochár, ktorého tvorba je špecifická tým, že ju nájdeme pod hladinou vody. Jeho podmorské múzeum pri mexickom Cancune je svetovým unikátom. Viac informácií nájdete na http://www.underwatersculpture.com

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

Vladimír Líška

MEDIÁLNY MASKOT DALAJLÁMA A TEMNÁ MINULOSŤ TIBETU DNES 81 ROČNÝ, STÁLE ČULÝ TIBETSKÝ DUCHOVNÝ VODCA TÄNDZIN GJAMCCHO (14. DALAJLÁMA) SA NARODIL 6. JÚLA 1935 V DEDINE TAGCCHER, V SEVERNOM TIBETE, V CHUDOBNEJ ROĽNÍCKEJ RODINE. MNÍSI HO NAŠLI AKO DVOJROČNÉHO A SPOZNALI V ŇOM REINKARNÁCIU PREDOŠLÉHO 13. DALAJLÁMU. TITUL DALAJLÁMA (DALAJ = MORE, LÁMA = DUCHOVNÝ VODCA, CELÝ PREKLAD = KŇAZ NEKONEČNÝ AKO MORE ), JE TIBETSKO-MONGOLSKÝ A ZNAČÍ NAJVYŠŠIE POSTAVENIE V HIERARCHII TIBETSKEJ BUDHISTICKEJ ŠKOLY GELUGPA, SEKTE ŽLTÝCH ČAPÍC.

ibetská forma budhizmu, lámaizmus, však obsahuje aj prvky pôvodného bönského náboženstva, ako je uctievanie duchov a démonov, mágiu (aj čiernu), nekromanciu a šamanizmus. V Tibete sú štyri základné školy lámaizmu: Ňingmapa, Kagjüpa, Sakjapa a Gelugpa. Existovali aj rozpory a násilné konflikty medzi jednotlivými školami, Gelugpa sa usilovala o dominanciu. Dalajláma je svetský i duchovný vládca Tibetu, pochádza z tzv. tulkov, ktorí sa údajne dokážu vedome prevteľovať. Prvý raz tento titul udelil mongolský chán Altan v 2. polovici 16. storočia Sönamovi Gjamcchovi, ako tretej inkarnácii bódhisattvy Avalókitéšváry. Avalókitéšvara je v mahájánovom budhizme bódhisattva súcitu, bytosť, ktorá sa môže stať Budhom, dosiahnuť osvietenie, ale vzdá sa ho, aby pomáhala nájsť Foto: Matúš Plecho

osvietenie všetkým bytostiam. Odvtedy hneď po smrti dalajlámu hľadajú nového. Kandidát musí správne rozpoznať veci, ktoré patrili predošlému dalajlámovi na základe ozvien spomienok z minulého života. Jednotlivé kláštory majú svoje vlastné línie prevtelených lámov. Sídlom dalajlámov bola Potala, kláštor s tisíckou izieb, blízko mesta Lhasa. Historicky prvá európska správa o Tibete pochádza od českého františkána Oldřicha z Pordenone, zo 14. storočia. Už v 18. storočí však vyhostili lámovia z krajiny všetkých kresťanských misionárov. V roku 1793 bol Tibet začlenený do Čínskej ríše, ale ostala mu určitá nezávislosť. V 19. a začiatkom 20. storočia mala o toto územie záujem Veľká Británia, ktorá podpísala s Číňanmi niekoľko dohôd ohľadom Tibetu. Tibeťania však odmietali vstup Európanov na svoje územie.

139

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

140

Čína, uvedomujúc si túto nebezpečnú snahu Británie o ovládnutie priestoru, vstúpila 10. 2. 1910 do Lhasy a 13. dalajláma unikol do Indie. Po dvoch rokoch však Číňania odišli a v roku 1913 bol vyhlásený nezávislý Tibet. Záujem oň nastal opäť v roku 1927, keď sa k moci v Číne dostal nacionalistický Kuomintang. O tri roky bol Tibet spolu s Mongolskom vyhlásený za súčasť Čínskej republiky. Neobmedzenú vládu dalajlámov v roku 1950 ukončila čínska ľudová armáda, ktorá krajinu obsadila. Predchádzalo tomu vyhlásenie samostatnosti Tibetu 4. 11. 1949, ako reakcia na vznik komunistickej Čínskej ľudovej republiky 1. 10. 1949. Tibetu bola v rámci Číny priznaná autonómia. Odpor (nazývaný aj povstanie) vznikol až neskôr, 10. marca 1959 bol potlačený. Povstanie bolo zinscenované statkármi a mníchmi, bežní Tibeťania, z jednej tretiny otroci, z ďalšej tretiny nevoľníci, nemali na tom veľký záujem. Objavil sa názor, že USA sa začali zaujímať o Tibet zo strategických geopolitických zámerov. Zistili totiž, že raketa stredného doletu vypálená vo výške 5000 m n. m. má vlastnosti rakety dlhého doletu... USA si vyberá priateľov podľa svojich cieľov a niet pochýb, že dalajláma pomáha zavedeniu Nového svetového poriadku (NWO). V 60. rokoch CIA cvičila teroristickú skupinu Kuši Gangdruk, v rámci operácie ST CIRCUS. Skupina mala 2000 členov, jej úlohou bolo prepadávanie čínskych úradov a vraždy etnických Číňanov. Dalajláma, spolu s približne stotisíc Tibeťanmi, emigroval do Indie, kde žije dodnes v exile v Dharamsale. Tzv. povstanie stálo Tibeťanov tisícky životov a prišli aj o regionálnu vládu. V roku 1966 začala v Číne kultúrna revolúcia, ktorá, samozrejme, zasiahla aj tibetskú autonómiu. Až po tomto povstaní a čínskej revolúcii dochádza k masívnejšiemu ničeniu kláštorov a šikanovaniu mníchov, ktorí boli presunutí do pracovných táborov. Uvoľnenie nastáva koncom 70. rokov. V roku 1987 dalajláma vyzýva z Washingtonu k zastaveniu osídľovania Tibetu čínskymi rodinami a k dodržiavaniu ľudských práv. V Lhase vznikajú symbolické protesty a v roku 1990 ho do vtedajšieho Československa pozýva prezident Václav Havel. Dalajláma považoval Havla za svojho priateľa, a to samo

o sebe neveští nič dobré. Pre Havla zabíjanie a bombardovanie v mene humanity bolo v poriadku, nesmútil nad vraždením v Iraku, Afganistane, v Palestíne. Neskôr, pri návšteve Prahy v decembri 2011, krátko pred Havlovou smrťou, ho dalajláma požiadal, aby žil ešte desať rokov. O pár dní nato dramatik umiera a nechýba veľa, aby bol vyhlásený za svätého. Mnohí z nás si začiatkom 90. rokov kupovali knihy o mystickom Tibete, od Lobsanga Rampu, Heleny P. Blavatskej či Alice A. Baileyovej. Poznali sme Tibet v spojitosti s bájnou mystickou ríšou Agartha a Šambala a z pekných romantických filmov Kundun (1997), Malý Budha (1993) alebo Sedem rokov v Tibete (1997), nakrúteného podľa románu rakúskeho autora Heinricha Harrera. No Tibet a dalajláma má aj svoju temnú, menej známu a médiami ignorovanú tvár, ktorá ani prinajmenšom nepasuje k mierumilovnému obrazu budhistov. Nacistická vedecko-okultná skupina Ahnenerbe (Dedičstvo predkov) podnikala do Tibetu v 30. rokoch mnoho výprav. Keď Sovieti vstúpili do rozbombardovaného Berlína, našli tam tisíce Tibeťanov v nemeckých uniformách bez označenia. Harrer (inak Oberscharführer SS) učil mladého lámu hodinu týždenne angličtinu a zemepis. Dalajláma so svojím vychovávateľom dlhodobo udržiaval priateľstvo. Harrer napísal svoj slávny príbeh na základe poznámok Ernsta Schäfera (tiež člena SS), ktorý po vojne žil v Južnej Amerike. Dalajláma sa stretával až do jeho smrti (2009) s Brunom Begerom, ktorý bol súdený ako vojnový zločinec za vraždu minimálne 68 väzňov v koncentračnom tábore. Bežne sa stretával tiež so Shoko Asaharom, vodcom japonskej budhisticko-jogínskej sekty Aum Shinrikyo, ktorú v Japonsku obvinili z útokov jedovatým plynom sarínom v tokijskom metre v roku 1995. V roku 1998 New York Times informoval o prepojení dalajlámu so CIA. V 60. rokoch zinkasoval od CIA 1,7 milióna dolárov. Symbol dobroty a nekonečnej múdrosti, lásky a pokoja sa nechal financovať CIA, ktorá podporovala protičínsky odboj, útoky, sabotáže a teror až do polovice 70. rokov, keď americká vláda dala prednosť obchodným záujmom pred ľudskými právami.

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

141 Jeho Svätosť pritom tieto príjmy od CIA dlho zapierala, až kým sa už nedalo ďalej klamať. Po 30 rokoch totiž došlo k ich odtajneniu. Portál Parlamentnilisty.cz k tomu uviedol, že dalajláma od konca päťdesiatych rokov až do roku 1974 ročne dostával 180-tisíc dolárov. Podpora tibetských partizánov so sídlom v Nepále stála pol milióna dolárov, na hnutie za nezávislosť, ktoré bolo len snahou o destabilizáciu komunistickej vlády v Číne, bol vynaložený milión dolárov. Dalajláma požadoval od USA aj zbrane. Väčší ozbrojený odpor sa mu však zorganizovať nepodarilo. Tibeťania mali vlastnú bojovú jednotku v rámci indickej armády. Jednotky tibetských partizánov a ich márny záškodnícky boj viedli dalajlámovi bratia Thubten Džigme Norbuem a Gyalo Thondupem na nepálskej hranici. Odboj skončil porážkou v Lhase v roku 1959 a dalajlámovým útekom do Indie. V roku 1972 prichádza na návštevu Číny Nixon a veci sa začínajú meniť. Dnešnú podporu dalajlámovi zaisťuje National Endowment for Democracy, americké celebrity prostredníctvom hnutia Free Tibet v Londýne a International Foto: Matúš Plecho

Tibet Independence Movement. Dalajláma dostal finančnú pomoc aj od známeho „filantropa“ a rozdúchavača nepokojov vo svete, Georga Sorosa. V 21. storočí americký kongres vyčlenil na podporu tibetského exilu v Indii milióny dolárov. Čína zas na počesť potlačenia antičínskeho povstania nedávno uzákonila nový tibetský sviatok – Deň oslobodenia nevoľníkov. Peking údajne vládne v Tibete železnou rukou a neprestáva utlačovať ujarmený a porobený ľud. Lenže žilo sa tu dobre jednoduchým ľuďom v minulosti? Mnísi tu mali v rukách súdnictvo, políciu, vzdelávanie aj liečenie, 90 % obyvateľstva boli poddaní a otroci. Len na pozemkoch dalajlámovej rodiny pracovali tisíce nevoľníkov. Kláštor Drepung v Tibete bol najväčší vlastník pôdy na svete, mal 185 veľkostatkov a 25 000 nevoľníkov. Dalajláma a jeho brat (poradca) Tenzin Choegyal tvrdili, že Číňania zabili pri okupácii 1,2 milióna Tibeťanov. Podľa oficiálneho sčítania obyvateľstva v roku 1953 celkovú populáciu v Tibete predstavovalo 1 274 000 ľudí. Ešte v roku 1950 bolo 95 %

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

142

Tibeťanov negramotných a len dve percentá detí chodili do školy. V súčasnosti je základné vzdelanie povinné a negramotnosť u ľudí v produktívnom veku je len 4,76 %. Úmrtnosť novorodencov dosahovala 50 %, priemerná dĺžka života bola 35 – 40 rokov. Chudobní nevoľníci často svoje deti predávali. V roku 2000 umrelo už „len“ 35 detí na 1000 narodených. Silná viera v karmu neumožňovala poddaným zmeniť nespravodlivý kastovnícky systém s podradným postavením žien, veľkou sociálnou nerovnosťou a autoritárskou feudálnou teokraciou lámov, na čele s dalajlámom. Len vďaka Číne tu bolo v 50. rokoch zrušené otroctvo. Číňania tam postavili železnicu, nemocnice, cesty, zaviedli vodovody a elektrinu. Neskutočne kruté tresty sprevádzali život obyčajného Tibeťana. Mučiarne mal každý kláštor až do polovice 20. storočia, do príchodu Číňanov. Úmrtnosť po čínskej okupácii sa zmenšila, zdvojnásobila sa dĺžka života, tibetské deti sú prednostne prijímané na školy, Tibeťanky nemusia mať viac mužov, byť stále tehotné a rodiť deti, Tibeťania môžu mať viac detí ako Číňania a podobne. Preto v podstate ani nemal kto počas povstania klásť odpor, keďže lámovia radšej poddaných neozbrojovali. Mali strach pred novou kastou vojakov, ktorá by ich mohla ohroziť, tiež by armádu museli financovať zo svojich vlastných zdrojov. Asi málokto bude chváliť nespravodlivý tibetský režim pred rokom 1950. Nevoľník musel platiť dane, ak nemal čím, stal sa otrokom. Dane za chov zvieraťa, za uzavretie manželstva, zasadenie stromu, daň za uväznenie, daň

za hru na bubny, za náboženské sviatky. Keďže budhizmus zabitie nepovoľoval, povolené bolo kruté mučenie, aké poznáme z čias stredovekej európskej inkvizície. Veľmi časté bolo mrzačenie a rôzne nehumánne tresty – ako odsekávanie končatín, a to aj za maličkosti (neuposlúchnutie pána). Za útek od pána sa odsekávali nohy, za krádeže ruky, oslepovalo sa krutým spôsobom. Z odseknutých rúk sa vyrábali amulety. Aj pochovávanie mŕtvych tu má svoje špecifiká. Nahého mŕtveho človeka rozsekávajú postupne na kúsky a predhadzujú supom, alebo hádžu rybám v rieke. Spomína sa aj strašný zvyk, keď pochovajú zaživa mladého lámu v stave samádhi, pod kamennou doskou. Samádhi môže niekedy vyústiť do stavu podobnému zimnému spánku, pričom telo je strnulé, duch v extáze a myseľ zakotvená kdesi za hranicami. Astrálne vyžarovanie takejto mníchovej mŕtvoly malo uľahčovať telepatický prenos informácií. Neelová v knihe Mystikové a mágové Tibetu spomína lámov, ako častých pijanov a pôžitkárov. O Tibete píše ako o mieste, kde je veľa čiernych mágov a kde mladých lámov často trestajú za najmenšie prečiny. Mnoho dalajlámov, ktorí si zvykli na moc a odklonili sa od duchovného života, bolo zabitých vlastným duchovenstvom. Amulety pôsobili ako magická zbraň. Neelová píše o výrobe jedného počas čierneho magického obradu: v tmavej miestnosti sa uzatvorí mág spolu s mŕtvolou, na ktorú si ľahne a priloží svoje ústa k jej. Opakuje pri tom magickú formulku. Mŕtvola sa začne hýbať (?) a chce ujsť (?). Mág nesmie odtrhnúť svoje ústa od jej, keď sa ich mŕtvola snaží otvoriť, mág

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

jej zubami vytrhne jazyk. Ten sa potom stáva magickou zbraňou. Podľa Neelovej, ktorá žila v Tibete začiatkom 20. storočia a napísala viac ako 30 kníh o východnej spiritualite, sú v Tibete všetci roľníci doživotnými nevoľníkmi a je nepravdepodobné nájsť medzi nimi niekoho, komu by sa podarilo dostať z dlhov. Dlhy navyše prechádzali na potomkov. Hladomor, mrznutie, bitie, týranie, sprevádzali život tibetského nevoľníka. Je otázne, či by sa obyvatelia Tibetu chceli vrátiť k lámaistickej feudálnej vláde. Čínska vláda pritom opakovanie ponúkla dalajlámovi, že sa ako duchovný vodca môže vrátiť. Keď Tibet v roku 1950 obsadila čínska armáda, dalajláma spolupracoval s vládou v Pekingu. Uzavrel s ňou dohodu s prísľubom autonómie v rámci ČĽR. A zastával do roku 1959 aj rôzne funkcie – bol člen Všečínskeho výboru poradnej rady, poslanec Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov, predseda prípravného výboru na vytvorenie Tibetskej autonómnej oblasti, čestný predseda Čínskej spoločnosti budhistov. Nedávno Jeho Svätosť už po tretíkrát navštívila aj Slovensko, pobudla tu tri dni, v reštaurácii na Kamzíku si dala s prezidentom Andrejom Kiskom grilovaný flank steak, vystúpila na Univerzite Komenského, ktorá jej v roku 2000 udelila čestný doktorát a ešte stihla odprednášať v Národnom tenisovom centre. Dalajláma nie je vegetarián. Údajne zo zdravotných dôvodov. Tibeťania tvrdia, že budhizmus nezakazuje jesť mäso, ale zakazuje zabíjať zvieratá kvôli jedlu a naviac, je to pre takého tvora česť, keď ho konzumuje duchovná bytosť... S Kiskom sa rozprávali o jednote ľudstva ako jednej veľkej rodiny. Pochválil ho, že urobil na neho dojem, a že ide v šľapajach Václava Havla. Kiska poznamenal, že budhizmus je filozofia o tom, ako by sme mali žiť... Jeho Svätosť privítala aj známa neoliberálna úderka, v podaní zostavy Poliačik – Šebej – Csáky a Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá zabodovala prehlásením (venovanom B. Bugárovi), že nemôžete byť aj s komunistami vo vláde, aj prijímať dalajlámu. Netušiac o dalajlámovom obdive k marxizmu a jeho antikapitalistických postojoch. Český prezident Miloš Zeman, ani premiér Bohuslav

Sobotka sa s dalajlámom nestretli. Aj britský premiér D. Cameron prehlásil, že sa s ním už stretnúť nechce. Za to si vyslúžil od neho kritiku za nemorálnosť, keď Británia podpísala kontrakty s Čínou za 40 miliárd eur. Dalajláma apeluje na toleranciu, súcit a ľudskosť, tie sú však dnešným politikom celkom neznáme. Jeho selektívne vnímanie svetového diania a úslužnosť elitám je charakteristická. No bábku mieru, pokoja a lásky, mediálneho maskota z neho spravil Západ, ktorý sa angažuje vždy len v tom, z čoho má prospech. Zvláštna je napríklad jeho reakcia ako duchovného vodcu na vojnu v Iraku. V roku 2005 sa vyjadril takto: „Vojna v Iraku – je priveľmi skoro na to, aby sme mohli vyhlásiť, či je zlá alebo dobrá.“ Faktom je, že konflikty, ktoré sú v réžii USA a ich spojencov, nehodnotí. Budhistická etika zahŕňa konanie dobra, znášanlivosť a ochranu všetkých živých tvorov a štyri základné požiadavky: nezabíjať, nekradnúť, byť pravdovravný a zdržanlivý. Budhizmus pritom, ako vieme, je ostro proti akémukoľvek násiliu, zabíjaniu zvierat, nehovoriac o zabíjaní ľudí... Neviem, či si Jeho Svätosť uvedomuje, ako je zneužívaná. Alebo ide len o mediálne baranidlo proti Číne, ktoré vzorne plní svoju úlohu? Dalajláma, posol lásky a nekonečnej dobroty, ide vždy len tam, kde sa to hodí svetovláde. V lete 2016 urobil však jednu výnimku. Stretol sa s Vladimírom Putinom v Moskve. A tu sa stala vec nevídaná. Jeho Svätosť prvýkrát kárala Spojené štáty za politiku podpory Saudskej Arábie a Saudov za trvalú podporu militantov ISIS a Al-Nusra. Tibetský duchovný vodca dokonca podporil prezidenta Putina v neoblomnom boji proti saudskému štátnemu terorizmu. V Čechách sa už stala legendárnou jeho myšlienka, že islamizácia Európy sa vám nemusí páčiť, ale musíte sa naučiť s islamom žiť a nie sa proti nemu brániť. Na čo sa na českom internete začal šíriť text: „Milý dalajláma, počínšťovanie Tibetu sa vám nemusí páčiť, ale musíte sa s ním naučiť žiť a nie mu klásť odpor...“ Na záver by som len doplnil, že mám dlhodobo pozitívny vzťah k východnej filozofii, k Ázii, budhizmu, zenu, joge, organizoval som prednášky o zenbudhizme a mnohých som sa účastnil.

143

PAVUČINA > SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

Artur Bekmatov

MONIKA TÓDOVÁ SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

144

onika Tódová (rodená Žemlová) sa narodila v roku 1982 v Trnave. Po absolvovaní gymnázia v Hlohovci nastúpila v roku 2001 na Filozofickú fakultu UK, odbor žurnalistika, ktorý ukončila v roku 2006. Počas prvého mesiaca štúdia začala zároveň prispievať do denníka SME, v ktorom sa venovala domácim témam. Neskôr prešla do Denníka N. Počas svojej novinárskej kariéry získala niekoľko ocenení, naposledy spolu s Máriou Benedikovičovou Novinársku cenu 2015 za najlepší investigatívny príspevok (Denník N získal 12 z 26 nominácií a zvíťazil v 5 z 13 kategórií). Na druhej strane však viackrát prenikli na verejnosť útržky z sms a e-mailovej komunikácie novinárky, ktoré dokazujú nadštandardné vzťahy Tódovej so svojimi informačnými zdrojmi z prostredia politiky (strany Nová väčšina) a silových zložiek. Meno Moniky Žemlovej (dievčenské meno, neskôr sa vydala za redaktora SME a Denníka N Mirka Tódu) figuruje už v spise Gorila, na ktorý sa dlhodobo odvolávajú mainstreamové médiá. V Gorile je Tódová spomínaná najmä v spojitosti s policajtom Jánom Rejdom, ktorý mal za peniaze poskytovať informácie svojmu bývalému kolegovi Zoltánovi Vargovi pracujúcemu pre finančnú skupinu PENTA. „Dodatočne bolo zistené, že REJDA z prostredia SIS získal informácie o tom, že SIS disponuje horeuvedenými informáciami o jeho činnosti v prospech PENTY. REJDA v priebehu 13. týždňa 2006 na pokyn Zoltána VARGU ako protiopatrenie k zisteniam SIS kontaktoval novinárku denníka SME Moniku ŽEMLOVÚ (s ktorou

udržuje neštandardné vzťahy) a poskytol jej na zverejnenie diskreditačné materiály k funkcionárom Slovenskej informačnej služby, ktoré boli v priebehu 14. týždňa 2006 ŽEMLOVOU aj čiastočne zverejnené,“ píše sa v spise Gorila. Ďalšie spochybnenie Tódovej bezúhonnosti prišlo v máji 2014. Zverejnená mailová komunikácia naznačovala nadštandardné vzťahy novinárky s bývalým kolegom, v tom čase podpredsedom strany Nová väčšina Gáborom Grendelom. Politik ju využíval na zabezpečenie si mediálneho priestoru pre svoju stranu či získanie dôležitých informácií – zisťovala informácie z Generálnej prokuratúry či Vojenskej tajnej služby, ktoré cez Grendela následne posúvala Lipšicovi. Tódová v tomto období, podľa zverejnených e-mailov, zneužívala svoje postavenie a posúvala Grendelovi odpovede, ktoré jej do redakčných materiálov zasielali politickí oponenti Lipšica (Radoslav Procházka) alebo osobnosti spoločenského života (Lukáš Latinák). Do tretice spochybil novinárkinu bezuhonnosť podobný prešľap, keď podnikateľ Marián Kočner zverejnil sms a e-mailovú komunikáciu Gábora Grendela a Daniela Lipšica s ďalšími novinármi mainstreamových médií. Familiárnosť komunikácie novinárov, najmä šéfa spravodajstva RTVS Lukáša Dika a Moniky Tódovej s Gáborom Grendelom vyvolala rozpačité reakcie. Viacero dotknutých novinárov odmietlo vyvrátiť pravosť zverejnených komunikácii, ďalší ju zase priamo potvrdili. Za tieto praktiky ich otvorene kritizovali mediálni analytici Eduard Chmelár či Gabriel Šípoš z Transparency International Slovakia.

„Fuck, šesť hlasov!“ Tódovej SMS Grendelovi počas volebnej noci, keď podpredseda Novy prehral súboj o starostu Starého Mesta v Bratislave. Naposledy sa Tódová zviditeľnila besedou so štu dentami hlohoveckého gymnázia, na ktorej spolu s redaktorkou RTVS Zuzanou Hanzelovou disku tovali o médiách. Beseda mala ohlas na sociálnych

sieťach nielen vďaka fotografii, na ktorej študenti svorne čítajú Denník N, ale najmä vďaka výzve re daktorky RTVS na systematické a pravidelné bese dy medzi stredoškolákmi po celom Slovensku.

VTÁKOM NARODENÝM V KLIETKE

ZEM VEK Redakcia ZEM VEK

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK Mesačník / Ročník 4 – 12/2016 Cena v predaji: 3,30 € Cena pri predplatnom: 2,80 € Číslo vyšlo 2. 12. 2016 ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava Email redakcie: zemavek@zemavek.sk Predplatné: www.zemavek.sk/predplatne REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Juraj Pokorný, Patrik Sloboda, Peter Čalovka, Artur Bekmatov, Robert Lattacher, Vladimír Líška, Milan Pullmann, Janka Rostasová, Lukáš Perný Fotograf: Matúš Plecho Obchodné oddelenie: Janka Zigová, Janka Rostasová Email: zemavek@zemavek.sk Jazyková redaktorka: Eliška Ryljaková

146

Autori fotografií a ilustrácií: strana 8: Katarína Grajcaríková strana 14, 145: YouTube.com strana 15, 17, 30, 48: TASR strana 17, 64 – 71: SITA/AP strana 31: prezident.sk strana 32 – 33, 72 – 73, 75, 76, 79, 80, 83, 86, 125, 138, 141: Matúš Plecho strana 133 – 137: Jason deCaires Taylor ilustračné foto: shutterstock Vydavateľ: SOFIAN, s. r. o. Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058 Rozširuje: MediaprintKapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o. Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 Email: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk Tlač K&M, a. s. Rumana 7, 031 80 Liptovský Mikuláš Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe. Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2017 Celoročné predplatné: 33,60 € Polročné predplatné: 16,80 € (vrátane poštovného)

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk/predplatne

Telefonické objednávky: 0915 895 328 v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h KUSOVÉ PREDPLATNÉ Januárové číslo si môžete objednávať do 20. decembra 2016 na www.zemavek.sk. Cena je 3,50 €/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 5. 1. 2017

ARCHÍV ZEM VEK

Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

JE NÁS STÁLE VIAC PRIPADÁ LIETANIE AKO NEMOC

INŠPIROVANÍ PROTAGONISTAMI POZITIVITY SA VŠAK DOKÁŽEME POVZNIESŤ JURAJ HRAŠKO

predstaviteľ uvedomelého hip hopu, textár a cestovateľ

JURAJ SARVAŠ

český lekár, terapeut a odborník na psychosomatiku

MNISLAV ATAPANA ZELENÝ

onkológ a vedecký pracovník Ústavu experimentálnej onkológie SAV a Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave

herec, scenárista, režisér a vysokoškolský pedagóg etnológ, kultúrny antropológ a spisovateľ

PETER MICHALICA

husľový virtuóz a vysokoškolský pedagóg

PETER (KOŇÝK) SCHREDL

spevák skupiny Zóna A

FILIP RÁZGA

vedecký pracovník Ústavu polymerov SAV

JÁN HNÍZDIL

JÁN LAKOTA

GUSTÁV MURÍN

dlhoročný člen PEN International, celosvetovej spisovateľskej organizácie brániacej univerzálne ľudské právo na slobodu slova

OSKAR RÓZSA

hudobník a producent

KAROL POLÁK

DAVID ICKE

športový komentátor

MICHAL KRAVČÍK

Prezidentka GEN-Europe (Global Ecovillage Network)

Verejný hovorca a autor svetoznámych bestsellerov

Ďakujeme našej distribučnej spoločnosti HENRIETTA – direct marketing, s. r. o., Bratislava a tlačiarni TELEM K&M, a. s., Liptovský Mikuláš za ich spoľahlivosť a zodpovednosť v roku 2016 a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu v tom budúcom.

SUVERENO

Bývalý minister životného prostredia a slovenský veľvyslanec vo Švajčiarsku.

vodohospodár, predseda združenia Ľudia a voda

JÁN ŠLINSKÝ

Ekologický roľník, vynálezca systému Agrokruh a víťaz ocenenia PROMETHEUS 2014

JOZEF RÁŽ

slovenský hudobník a spevák

MARIÁN KUFFA

rímskokatolícky kňaz

IBRAHIM MAIGA

spevák a herec

MILKA ZIMKOVÁ

herečka a spisovateľka

MACACO TAMERICE

YISROEL DOVID WEISS

newyorkský rabín

EVA KRISTÍNOVÁ

herečka, bývalá členka Činohry Slovenského národného divadla

ADELA BANÁŠOVÁ

moderátorka, držiteľka ocenenia Absolútny OTO

PETER STANĚK

ekonóm a prognostik Ekonomického ústavu SAV

HÖRÐUR TORFASON

svetoznámy protagonista islandskej revolúcie

„Ak chce byť krajina nezávislá, tak je povinnosťou každej rozumnej vlády zabezpečiť dostatok potravín pre svojich občanov z vlastných zdrojov podporou podnikateľov na pôde, a nedovoliť vlastniť pôdu tým, ktorí na nej nepracujú. Zem&Vek je médiom, ktoré bojuje za našu pôdu.“ Prof. Ing. Juraj Hraško, DrSc. Bývalý minister životného prostredia a slovenský veľvyslanec vo Švajčiarsku. Zakladateľ modernej slovenskej pedológie (vedy o pôde).