Zem&Vek Máj 2017 by Zem & Vek

VĎA

ĽOM ITE

PREDPLAT KA

REKLA MY

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK MÁJ 2017

CENA PRI PREDPLATNOM

2,80 €

CENA 3,50 €

www.zemavek.sk

SLOVENSK.O.? PRAVDA A LŽI O AMNESTIÁCH A ÚNOSE • PADLÝ ANJEL KISKA • KLIN ŽIDOV MEDZI SLOVANMI • REMIÁŠA POTREBOVALI ŽIVÉHO, NIE MŔTVEHO • DOMÁCA ELEKTRONIKA DO NÁS VIDÍ BEZ NÁŠHO SÚHLASU •B OJ PROTI „KONŠPIRÁCIÁM“ VRACIA SLOVENSKO DO 50. ROKOV

ZEM VEK GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK

HLAVŃYM VÝHERCOM CENY PROMETHEUS ZA ROK 2016 SA STAL Dr. h. c. doc. Ing. JÚLIUS BINDER, CSc.

OPÄŤ V ÉTERI

Projektant a bývalý poslanec NR SR, staviteľ Vodného diela Gabčíkovo, ENO a elektrárne na Váhu. Napriek váhavému prístupu vlády odvážne prevzal zodpovednosť za prehradenie Dunaja. Spoluzakladateľ Spoločnosti slovenskej inteligencie Korene, ktorá výrazne prispela k emancipácii druhého slovenského štátu (od roku 1993). V roku 1995 bol v Madride ocenený za odbornú a spoločenskú angažovanosť Európskou cenou za kvalitu.

MLČANIE NA RÁDIU SLOBODNÝ VYSIELAČ

PIATOK SOBOTA NEDEĽA 19:45

12:00

MLČANIE NA RÁDIU SITY

SOBOTA 8:00 10:00 18:00

NEDEĽA 7:00 9:00 13:00

ARCHÍV NÁJDETE NA: WWW.RADIOSITY.SK · WWW.SLOBODNYVYSIELAC.SK

Redakcia Zem&Vek zo srdca ďakuje všetkým svojim čitateľom, ktorí zaslali svoj hlas nominovaným osobnostiam a podporili tretí ročník udeľovania ocenení PROMETHEUS. Redakcia ďakuje aj Mgr. art. Vladimírovi Janákovi za vyhotovenie ocenenia PROMETHEUS. Cenu víťazovi osobne odovzdáme a prinesieme vám o tom krátke svedectvo.

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > MÁJ 2017

BEZ PREDPLATITEĽOV

ZANIKNEME

DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU

KLIN ŽIDOV MEDZI SLOVANMI / 6

POUČENIE Z VOLIEB V HOLANDSKU / 10 ZO SVETA / 12 POKUS O REVOLÚCIU NEVYŠIEL / 16 Z DOMOVA / 16 DOMÁCA ELEKTRONIKA DO NÁS VIDÍ BEZ NÁŠHO SÚHLASU / 18 TURECKO SI CHCE RAZIŤ VLASTNÚ CESTU / 22 BOJ PROTI „KONŠPIRÁCIÁM“ VRACIA SLOVENSKO DO 50. ROKOV / 26 PADLÝ ANJEL KISKA / 28

EKONOMIKA

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

SVETOVÁ EKONOMIKA RASTIE VĎAKA SPOTREBE A ZADLŽOVANIU / 32

KORUNNÍ SVEDKOVIA

VÝROKY ZASVÄTENÝCH

LOUIS THOMAS MCFADDEN / 0

SATIRA

AKO TO VIDÍME MY

PREČO AMERIKANOFILOM HRABE? / 34

TÉMA MESIACA

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

SME JEDINÉ SKUTOČNE NEZÁVISLÉ TLAČENÉ MÉDIUM, KTORÉ NEMÁ ŽIADNU REKLAMU, A TEDA ANI ŽIADNY INÝ PRÍJEM OKREM PRÍJMU Z PREDPLATNÉHO. DISTRIBÚCIA PREDPLATITEĽOM JE OVEĽA MENEJ FINANČNE NÁKLADNÁ AKO DISTRIBÚCIA DO STÁNKOV ČI HYPERMARKETOV, A PRETO SA NÁM DARÍ PREŽIŤ. BEZ NAŠICH 7000 PREDPLATITEĽOV BY SME UŽ OD ZAČIATKU ČASOPIS NEMOHLI DODÁVAŤ ANI DO SIETE NOVINOVÝCH STÁNKOV. PROSÍME, ZVÁŽTE MOŽNOSŤ DOSTÁVAŤ ČASOPIS V PREDSTIHU A ZA NIŽŠIU CENU – PREDPLAŤTE SI NÁS.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ZO SVETA A Z DOMOVA

ÚVOD / 36 KOMU TO VYHOVUJE? / 38 CHRONOLÓGIA DVOCH SYMBIOTICKY PREPLETENÝCH KÁUZ / 40 KAUZA TECHNOPOL / 41 AKO PREBIEHALI POKUSY O VYPOČUTIE MICHALA KOVÁČA ML. / 42 KOVÁČOVCI: JABLKO NEPADÁ ĎALEKO OD STROMU / 44 GENÉZA KONFLIKTU KOVÁČ VERZUS MEČIAR / 47 STRUČNÁ HISTÓRIA AMNESTIÍ / 48 REMIÁŠA POTREBOVALI ŽIVÉHO, NIE MŔTVEHO / 50 SKUTOČNOU OBEŤOU NEBOL REMIÁŠ, ALE BUBERNÍK / 54 NEODVYSIELANÝ ROZHOVOR SO ŠTEFANOM HARABINOM / 56

NEZNÁMI HRDINOVIA

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

RISKOVAL ŽIVOT PRE ZÁCHRANU OHROZENÝCH / 100

RENDEZ-VOUS

STRETNUTIE S ČLOVEKOM

PRAVDA A LŽI O AMNESTIÁCH A ÚNOSE / 58

ORBIS PICTUS

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 76

DÉJÀ VU

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

TRI ROKY NEVYŠETRENÝ MASAKER V ODESE / 88

NAŠA HISTÓRIA

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

SLOVANIA V ZÁPADNEJ EURÓPE / 92

PROPAGANDA

TECHNIKY MANIPULÁCIE

PREHLIADKA IDEOLOGICKÝCH FRÁZ NA ŽUPNOM NÁMESTÍ / 84 INFILTRÁCIA DENNÍKA N DO ŠKÔL / 86

ALTERNATIVE VITA

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

PRÍRODNÝ DOM MÔŽE ZMENIŤ VÁŠ SPÔSOB ŽIVOTA / 108

MYSTICKÉ MIESTA

BEZ MASKY

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

DAVID ROCKEFELLER / 96

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

(P)OTRAVINY / 117 ZELENINA, KTORÁ NIČÍ IMUNITU / 118 POCHYBNÝ LIEK PRE ONKOLOGICKÝCH PACIENTOV / 119

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

HAVRÁNOK – SLOVENSKO / 102

ZDRAVIE

VEDA A TECHNIKA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

SVET BAKTÉRIÍ / 106

PRÍBEHY ZEME

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

DVA ČÍNSKE PRÍBEHY / 122

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

JOGA – CESTA SVETLA A OSOBNÉHO ROZVOJA / 112 PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 115 MANNA / 116

MÚZY

ZEM & VEK ODPORÚČA

KNIHY / 125, FILMY / 126 HUDBA / 127, HRY / 128 JEAN-MICHEL BASQUIAT / 129

JEDEN DEŇ

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

JEDEN DEŇ S ARBORISTOM / 120

PAVUČINA

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

JAN ERIK SUROTCHAK / 140

KOREŠPONDENTI

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

ZAKÁZANÉ OVOCIE / 142

VOPRED ĎAKUJEME ZA VAŠE ROZHODNUTIE

ZIMKOMRIAVKY

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

ŽURNALISTKA / 124

MANDRAGORA

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

ZEM VO VNÚTRI ZEME / 136

TRIBÚNA

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

AKÁ BUDÚCNOSŤ NÁS ČAKÁ? / 143

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

ESEJE NA JEDNU FAJKU > DYMOVÉ SIGNÁLY

Tibor Eliot Rostas

KLIN ŽIDOV MEDZI SLOVANMI

TO, ČO NÁJDEME V HISTORICKÝCH SPISOCH OD NAJVÄČŠÍCH SLOVENSKÝCH DEJATEĽOV, BY SI DNES BEZ SOCIÁLNEJ A MEDIÁLNEJ SMRTI NEMOHOL DOVOLIŤ NAPÍSAŤ NIKTO. BA DOKONCA ZÁKONY, KTORÝM SME DOVOLILI, ABY NAD NAMI VLÁDLI, BY NÁS PRIVIEDLI AŽ K SAMOTNÉMU VYLÚČENIU ZO SPOLOČNOSTI. BOLO BY TO TRESTOM ZA TO, ČOMU VERILI ŠTÚROVCI A STÁLE TOMU VERIA AJ CELÉ GENERÁCIE PO NICH – SILE SLOVANSKÉHO DUCHA ZBAVENÉHO VŠETKÝCH PRÍŽIVNÍKOV A UTLÁČATEĽOV, KVÔLI KTORÝM MUSÍ ŽIVORIŤ. AK PRECITNEME A POCHOPÍME, ŽE INÍ PROFITUJÚ NA ÚKOR NAŠICH SCHOPNOSTÍ, MÔŽE NÁS ČAKAŤ SLÁVA BUDÚCNOSTI. ZATIAĽ SI TO, ŽIAĽ, ANI NIE SME SCHOPNÍ PRIPUSTIŤ.

Už

generácia štúrovcov a slovenských národných buditeľov si veľmi jasne uvedomovala, aké mimoriadne nebezpečné rozkladné sily na Slovanov, ale konkrétne aj na Slovákov pôsobia, aby ich morálne aj materiálne položili na kolená. Na to, aby ste dominovali nad tými, nad ktorými inak nemôžete zvíťaziť, potrebujete totálne rozvrátiť všetko, čo perfektne funguje. Subverzia. Všetko a každého obrátite proti sebe navzájom. Tradície, kultúra, ideály, pô-

vodné hodnoty, vzťahy založené na vzájomnej úcte a rešpekte k prirodzeným autoritám – to všetko je tmelom, ktorý spoločnosť spája. Ak takúto prosperujúcu spoločnosť chcete zničiť, musíte ju zbaviť práve tohto tmelu. Iným slovami – vrazte medzi všetko klin. Potom máte dezorientovanú, zmätenú, nenávidiacu sa spoločnosť v hlbokej kríze a na kolenách. V tomto momente je pripravená prijať vaše pravidlá. Najhorlivejšími stúpencami takýchto plánov sú vždy tí, ktorí ich pokladajú za svoje. Foto: Matúš Plecho

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

Je dôležité, aby ste mali pod kontrolou všetky znepriatelené tábory. Hoci o tom ani nebudú tušiť, nevedomky vytvoria armádu sveta, ktorú bude spájať idea vzájomnej averzie – tá sa stane modom operandi v projekte totálnej deštrukcie spoločnosti zmietanej v kultúrnej vojne. Takto dokáže malá skupina vždy profitovať zo vzájomnej neznášanlivosti. Toto je dávny spôsob, ako si podmaniť akúkoľvek kultúru a zmocniť sa toho najlepšieho, čo má. Aj štúrovci popisujú, že odvekými majstrami tohto umenia boli židia – hoci dnes už vieme, že tu je skôr nutné hovoriť o nájazdových hordách Pečenehov, Avarov, no najmä Chazarov. S nimi Slovania zvádzali odveký zápas a za židov sa iba vydávajú. Práve turkické kmene Chazarov, ktorí od 8. storočia hromadne konvertovali na judaizmus, sa živili vydieraním obchodníkov na ceste medzi Európou a Orientom. V roku 945 ich definitívne porazil kyjevský knieža Sviatoslav Igorevič. Potomkovia ríše prosperujúcej takmer výhradne z násilného vymáhania časti prepravovaného tovaru na dneperskej ceste sa v desiatom storočí vydali smerom z dnešných území Ukrajiny do Európy, Slovensko nevynímajúc. Všade im neskôr vraveli židia – a dnes ako aškenázyovskí židia tvoria viac ako 90-percentnú časť svetovej židovskej populácie. A práve o nich prinášajú svedectvá generácie štúrovcov, ale aj mnohých iných významných slovenských spisovateľov a dejateľov. Zdá sa vám to nemožné? Nie. Aj vtedy, podobne ako dnes, učenci svojej doby jasne pomenúvali súženie svojho ľudu. Aby sme lepšie pochopili našu prítomnosť, priblížme si teda opäť to, čo o rovnakých problémoch, ako máme dnes, písali v minulosti. Azda možno ešte lepšie pochopíme súčasný zápas o slovenskú zem. „V minulých storočiach boli v meste aj Židia, mali dokonca takú veľkú moc, že málo chýbalo, aby neovládli mesto, ktoré celkom vyžmýkali mimoriadne ťažkými úžerami. Zmocnili sa domovov, vinohradov, polí a iných pozemkov, ktoré majitelia zadlžili židovskými peniazmi.“ Matej Bel, 1735 „Žid je pánom v sklepe, žid je pánom v krčme, žid je pánom vo veľkých dielňach, žid je pá-

ESEJE NA JEDNU FAJKU > DYMOVÉ SIGNÁLY

nom v palácoch, v kráľovských dvoroch, žid je pánom v súdnej stolici, vo dvoranách zákonodarných a žid je pánom v chalúpke roľníkovej, v rodine, v škole, ba v kostoloch a v sú kromnosti sŕdc, poneváč je pánom v novinách a pánom groša, chleba, odevu a celého nášho bytia a hnitia.“ Andrej Kmeť, 1899 „Žid nazýva iné národy gójmi, to znamená: pohani, nečistí, otroci, nepriatelia; nenávidel každého, kto nebol Židom.“ Ján Kollár, 1831 „Židovský element vnáša do žurnalistiky drzú opovážlivosť, arogantnú duchaplnosť, rozvrat, literárnu ľahkovážnosť... Divadlá sa celkom požidovčili: autor je Žid, herci sú Židia, obecenstvo je väčšinou tiež židovské. Také víťazstvo židovstva v relatívne neveľmi početnej maďarskej spoločnosti sa nemôže neodraziť zhubne na duši národa. Toto židovské jadro má na vine aj terajší divoký šovinizmus a národnostné spory. Súčasná spoločnosť sa zameriava skoro výlučne na žurnalistiku a žurnalistika je skoro celá v rukách Židov.“ Svetozár Hurban Vajanský, 1908 „Heslom všetkých panovateľov nad ľudstvom býva to, najprv ľudí rozdeľ, a potom nad nimi panuj. My kresťania konali by sme židom veľmi vzácne služby, keby sme na takéto delenie pristali. Vtedy vodí sa židom najlepšie, keď katolíci vadia sa s evanjelikmi a evanjelici s katolíkmi.“ Milan Hodža, 1904 „Zdierači, úžerníci a páleničiari židovskí za peniaze prepité na pálenke a strašné narátané úroky sedliakovi všetko, čo mu Boh požehnal, ovocia, sena, zbožia atď. pred nosom berú, konfiškujú a chvátia tak, že hoci ako štedro ho všemohúca pravica Božia darmi nadelila a požehnala, predsa ani toľko mu nezostane, aby čo ako biedne prežiť mohol, nezostane mu ani na biednu kabanicu, ktorú by na seba zavesil, ani na mizerné krpce, ktoré by si na nohy ušiť mohol, a všetka táto bieda leží na ňom medzi tým, čo krviciciač žid bez námahy a práce po pansky si žije a v hodvábnych šatách sa prechádza.“ Jozef Miloslav Hurban, 1847 „Zároveň s týmto škandálom vypukol aj druhý a peštianskeho majiteľa domov Neumanna postavili pred súd. Toto indivíduum celých desať

rokov predávalo do zahraničia mladé maďarské dievčatá (od 12 do 18 rokov) a vydržiavalo v Sarajeve dva veľké verejné domy. Vyšetrovaním sa zistilo, že židovskí obchodníci so živým mäsom vyvážajú z Maďarska ročne 2800 mladých dievčat do verejných domov Blízkeho východu, do Severnej a Južnej Ameriky (Buenos Aires), do Turecka, a dokonca až do Austrálie. Za posledné roky židovskí agenti poslali za hranice 160900 dievčat. Tovar prvej akosti posielali do Ameriky, druhej na Východ až do Indie, tretej zostal pre uhorské brlohy, ktorých je tu veľké množstvo. V každom mestečku majú verejný dom, ktorého majiteľ je Žid, a všetci títo Židia majú styky s ústrednou agentúrou v Pešti, takže Uhorsko je najväčším trhom živého mäsa na svete. Neumanna, ktorý má významnú pozíciu v syndikáte týchto obchodníkov, odsúdil súd na dvojmesačné väzenie a 600 korún pokuty! Človek, ktorý zahubil tisícky nevinných mladých bytostí, je odsúdený na dva mesiace väzenia, ale slovenský autor novinového príspevku, ktorý zákonne bránil materinskú reč, je odsúdený od 8 mesiacov do 2 rokov väzenia!“ Svetozár Hurban Vajanský, 1908 „Počas vojny ich nepriateľská činnosť voči slovenskému ľudu stala sa horúčkovitejšou. Na udanie židov boli ľudia väznení a popravovaní. Za to všetko boli potom vládou odmeňovaní rôznymi koncesiami a výsadami na úkor slovenského ľudu. Keď však nastal prevrat a národ česko-slovenský zhodil zo seba jarmo tyranov, boli to židia, ktorí podrývali na Slovensku mladému štátu pôdu a pracovali ako maďarskí agitátori proti našej republike. Pri boľševickom vpáde v júni 1919 boli to zase židia na Slovensku, ktorí sa ukázali ako živel ľudu i republike nepriateľský, viedli boľševické vojská, ukazovali im cestu a udávali roduverných Slovákov, ktorých potom boľševici postrieľali alebo mučili.“ Vavro Šrobár, 1919 „Aby mohli zemianstvo svoj ľud lepšie zdierať a aby tak čím viac vyťažilo v svoj prospech z jeho úbohej kože, využilo v tomto úpadku Židov, ktorým prenajímali jeho majetky. Mukám a utrpeniu ľudu nebolo konca-kraja. Tento cudzí národ, nespojený nijakým putom

s naším národom, národ, ktorý zo zásady zavrhoval kresťanstvo, a preto nepoznal lásku k blížnemu, hrozným spôsobom šafáril medzi našimi kmeňmi. Bezohľadne vyciciaval v svoj prospech a v prospech zemianstva úbohý ľud a snažil sa ho mnohorakým spôsobom zviesť a morálne rozložiť, nemilosrdne a s podporou zemianstva ho pripravoval o majetok. Odtiaľ pramení hlboká antipatia našich kmeňov voči tomuto Bohom zabudnutému národu.“ Ľudovít Štúr, 1851 Peter Beinart v knihe The Icarus Syndrome spomína slová Henryho Kissingera, ktorý k otázke vplyvu židov vraví: „Ľudia prenasledovaní dvetisíc rokov zrejme musia robiť niečo nesprávne.“ Hoci to Kissinger myslel skôr žartovne, jeho úvaha sa javí ako mimoriadne trefná. Ak ešte stále dokážeme vzdávať hold tým, o ktorých nás a naše deti učíme ako o buditeľoch národa, nemali by sme nechať usnúť myšlienky, ktorými nás burcovali proti porobe. To, čo sa dnes deje na Slovensku a vo svete je triumfálnym vyvrcholením toho, o čom píšu štúrovci – o skazonosnom zle rozsievajúcom nenávisť syna k otcovi. O kline, ktorý treba vraziť medzi svorne nažívajúcich ľudí. Aj dnes vidíme, ako sa v mohutnej vlne darí stavať proti sebe kresťanov s moslimami, heterosexuálov s homosexuálmi, starých s mladými, ženy proti mužom, bielych proti čiernym, chudobných proti bohatším, vlastencov proti „liberálom“, imigrantov proti domorodým, demokratov proti republikánom, sionistické neziskové organizácie proti legitímnym vládam. Napokon, Amerika 2017 je takmer to isté ako Rusko 1917 – sionizmom kontrolovaná totálna demontáž existujúceho usporiadania spoločnosti. Svedkami týchto procesov sme aj u nás doma. Záchranou môže byť len slovanská vzájomnosť a vízia spoločnej sily a prosperity. Tá bola vždy v histórii ideou, ktorej sa iní mimoriadne obávali, no samotní Slovania sa ňou, žiaľ, neriadili. Príliš slobodná, no príliš hrdá duša slovanská nestrpela takmer nikdy vládcu. Ukázalo sa to ako obrovská chyba, ktorá spôsobila, že sme dopustili, aby nám celé veky vládol ktosi cudzí.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

POUČENIE Z VOLIEB

V HOLANDSKU

NA RADE SÚ VOĽBY VO FRANCÚZSKU A MARINE LE PENOVEJ SA V BRUSELI BOJA EŠTE VIAC AKO VLADIMIRA PUTINA

PREHLBUJÚCI SA ODPOR EURÓPSKEJ VEREJNOSTI PROTI VNUCOVANÉMU ZAPLAVOVANIU STARÉHO SVETADIELU MILIÓNMI PRESÍDLENCOV Z ÁZIE A AFRIKY PRINÚTIL MOCENSKÉ KRUHY GLOBALISTOV, ABY MIGRAČNÝ PRÍVAL TENTO ROK ZMIERNILI. NECHCELI RISKOVAŤ, ABY SA DES A STRACH Z MASOVÝCH NÁJAZDOV ODRAZIL PRI VOLEBNÝCH URNÁCH V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH TAKÝCH DÔLEŽITÝCH PRE DLHODOBÝ EUROÚNIOVÝ PROJEKT, AKÝMI SÚ HOLANDSKO, FRANCÚZSKO A NEMECKO. PRE ÚPLNOSŤ PRIDAJME AJ ČESKO, KDE PREBEHNÚ PARLAMENTNÉ VOĽBY PO SEPTEMBROVOM HLASOVANÍ V NEMECKU. PRVÁ SKÚŠKA OHŇOM V POLOVICI MARCA V HOLANDSKU DOPADLA PRE NADNÁRODNÉ VLÁDNUCE KRUHY PRIAZNIVO. TAK ASPOŇ VYZNIEVAJÚ ZÁVERY MIENKOTVORNEJ PROPAGANDY MÉDIÍ HLAVNÉHO PRÚDU. SKUTOČNOSŤ JE VŠAK ZLOŽITEJŠIA.

ÚČEL SVÄTÍ PROSTRIEDKY

„Holandský národ jasne hlasoval za hodnoty, na ktorých Európa stojí: slobodné a tolerantné spoločnosti v prosperujúcej Európe. Výsledok volieb je inšpiráciou pre mnohých... Poďme budovať silnú Európu,“

nadchýnal sa po marcových voľbách v krajine tulipánov predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. „Hodnoty otvorenosti, rešpektu k druhým a viera v budúcnosť Európy sú jedinou skutočnou odpoveďou na nacionalistické impulzy a izolacionizmus,

ktoré v súčasnosti otriasajú svetom,“ žiaril eurobudovateľ francúzsky prezident Fran çois Hollande. Svojím spôsobom mali pravdu. Pravicovo-liberálna Ľudová strana za slobodu a demokraciu (V VD) premiéra Marka Rutteho skončila ako najsilnejšia parlamentná strana. V 150-člennej dolnej komore získala 33 kresiel. Nádeje národne cítiacich a euroskeptických Holanďanov vo víťazstvo Strany za slobodu (PV V) vedenej charizmatickým Geertom Wildersom ostali nesplnené. Umiestnila sa ako druhá a jej poslanci obsadia iba 20 kresiel. Z oficiálnych výsledkov volieb ďalej vyplýva, že ľavicovo-liberálna strana Demokrati 66 a Kresťansko-demokratická výzva skončili každá s 19 mandátmi. Výrazne podskočila strana Zelená ľavica (Groen Links) – obsadí 14 kresiel, o 10 viac ako pred piatimi rokmi. Práve toto prosystémové kvarteto vedie rozhovory o vytvorení koaličnej vlády s jediným poslaním: prekonať názorové rozdiely a udržať mimo hry Wildersa a jeho PV V. Tá vyšla z volieb posilnená, aj keď eurokonformných ľudovcov nepredbehla. Zvýšila počet svojich poslancov z 15 na 20, ľudovcom ich ubudlo zo 41 na 33. Jeden z hlavných spôsobov, akým utlmili vzostup PV V, bolo, že prebrali najpríťažlivejšie z Wildersových programových téz: zahrali vlasteneckou kartou v diplomatickom konf likte s Tureckom. Bola to podivná aféra, keď holandská vláda znemožnila dvom tureckým ministrom pricestovať do krajiny veterných mlynov a viesť tam tureckú politickú agitáciu na masových zhromaždeniach prisťahovalcov z Turecka. Rozčertený turecký prezident Recep Erdogan vychrlil na adresu Holanďanov urážlivé výroky a ináč vždy horlivý eurozväzák a šéf ľudovcov premiér Rutte vzplanul vlasteneckým rozhorčením. Turecká ministerka práce Fatma Kayaová nedostala povolenie vstupu do Holandska. A minister zahraničia Mevlüt Çavuşoglu nesmel pristáť na holandskom letisku. Stačilo potom vysloviť sa pred televíznymi kamerami za vnesenie poriadku do nekontrolovanej masovej migrácie a stredné vrstvy

uprednostnili premiéra pred ráznejším, ale mediálne démonizovaným Wildersom. Inokedy príkladný liberál premiér Mark Rutte sa riadil pravidlom, že účel svätí prostriedky. Vypožičal si to, za čo Wildersa najviac pranierujú – islamofóbiu, aby potom cynicky komentoval volebné výsledky slovami, že voliči „odmietli nesprávny druh populizmu“. Dvojitý meter ako vyšitý.

EUROKRATI TŔPNU STRACHOM

Holandská ukážka legitimizovania niektorých prvkov populizmu nezostala bez povšimnutia v neďalekom Francúzsku. Pred aprílovými prezidentskými a júnovými parlamentnými voľbami tam podľa prieskumov verejnej mienky vedie výrečná a nebojácna Marine Le Penová. Mediálne osočovanie z islamofóbie, xenofóbie a rozvracania tzv. európskych integračných procesov neoberá túto euroskeptickú europoslankyňu a predsedníčku nacionalistického Národného frontu o sebaistotu. Vodcovské žezlo v strane prevzala po otcovi. Jean-Marie Le Pen ju založil pred 45 rokmi a plazivú islamizáciu odsudzoval z národno-kresťanského pohľadu. Jeho dcéra však odhaľuje cudzorodosť islamu a neprijateľnosť islamského práva šariátu na základe toho, že popiera európske liberálne hodnoty, toľko propagované globalistami. Sľubuje rázne obmedziť prisťahovalectvo a vypísať referendum o frexite – o vystúpení Francúzska z EÚ. Je odhodlaná vzoprieť sa protiruskému embargu EÚ i globalizácii. Medzi deglobalizačné tézy, ktoré zamýšľa uplatňovať, ak ju zvolia na čelo štátu, patrí inteligentný protekcionizmus a hospodársky patriotizmus v záujme reindustrializácie Francúzska. Všetko pod heslom: Na prvom mieste Francúzsko! V USA ním bodoval Donald Trump v modifikácii: America First! Neprekvapuje, že novodobá francúzska Johanka z Arku je v týchto týždňoch tým najnebezpečnejším protivníkom, akého si Brusel vie predstaviť. Dá sa predpokladať, že proti nej a Národnému frontu zmobilizuje ostatné politické subjekty podobným spôsobom ako proti Wildersovi v Holandsku. I tak bude tŕpnuť strachom.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

USA BOMBARDOVALI ASADOVU ZÁKLADŇU

Dve americké lietadlové lode USS Ross a USS Porter vypálili vo štvrtok 6. apríla 59 raketových striel Tomahawk na základňu Šajrát v provincii Homs, ktorú kontroluje armáda prezidenta Asada. Útok na vládnu základňu okamžite využili bojovníci Islamského štátu, ktorí v piatok ráno prešli do ofenzívy. Základňa Šajrát bola strategickou základňou – vládna armáda z nej podnikala letecké útoky na pozície isla-

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Američanmi boli totiž aj ruskí vojaci. Prezident Putin prostredníctvom svojho hovorcu Dmitrija Peskova označil útok „za agresiu voči suverénnemu štátu, ktorá je porušením noriem medzinárodného práva, a to navyše pod vymyslenou zámienkou“. Reagoval tak na vyhlásenie sýrskeho viceministra zahraničných vecí Faisala Mekdada, ktorý pre televíziu Al-Mayadeen uviedol, že sýrska strana pred niekoľkými týždňami poskytla Organizácii pre zákaz chemických zbraní dôkazy o tom, že teroristická organizácia Front an-Nusrá prepravila na územie Sýrie chemikálie na výrobu chemických zbraní a ich následné použitie na území Sýrie.

TRUMP MAL PRIPRAVENÉ TOMAHAWKY NA SEVERNÚ KÓREU

mistov v blízkosti miest Palmýra a Dajr az- Zaur. Podľa sýrskych úradov zomrelo pri útoku deväť civilistov, z toho štyri deti. Zásah americkej armády podporil ako prvý Izrael. Následne sa k nemu pripojila Veľká Británia, EÚ či Austrália. Naopak, Sýria, Irán a Rusko útok odsúdili. Turecko žiadalo vytvorenie bezletovej zóny, aby sa predišlo ďalším masakrom. Podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa bol útok reakciou na použitie chemických zbraní v provincii Idlib, pri ktorom zahynulo 86 civilistov, a Západ ihneď pripísal vinu sýrskemu prezidentovi Asadovi. Oficiálne vyšetrovanie chemického útoku sa však ešte nezačalo. K útoku sa vyjadril aj americký minister zahraničia Rex Tillerson, ktorý ho považuje za demonštráciu toho, čo sa stane, ak krajiny prekročia „červenú líniu“. Podľa spravodajskej televízie Rossija 24 minister zároveň dodal, že Spojené štáty prijímajú kroky na odstránenie prezidenta Asada z funkcie. Rusko americký útok okamžite odsúdilo. V reakcii naň pozastavilo platnosť dohody medzi Ruskom a USA, ktorá mala zabrániť incidentom medzi ruskou a americkou armádou pri operáciách v Sýrii. Na základni ostreľovanej

Dezilúziu mierumilovnej americkej a medzinárodnej verejnosti dva dni po bombardovaní sýrskej základne prehĺbila správa, že prezident Trump vyslal ku kórejskému pobrežiu útočnú skupinu lietadlových lodí, aby tam posilnila fyzickú prítomnosť amerického námorníctva pri Kórejskom polostrove. Tlačové agentúry to vysvetlili argumentmi, že napätie v regióne zvyšuje predovšetkým Severná Kórea odpaľovaním balistických rakiet a rozvíjaním svojho vojenského jadrového programu. Toto tvrdenie sa opiera o výrok BR OSN, ktorá opätovne odsúdila Severnú Kóreu za skúšobné odpálenie balistickej strely stredného doletu. Svetová organizácia už dávnejšie uvalila na Kórejskú ľudovodemokratickú republiku sankcie, avšak neoprávnila USA na svojvoľné vojenské zásahy. Ak si Donald Trump vypálením 59 rakiet s plochou dráhou letu Tomahawk na Sýriu 7. apríla popudil proti sebe prezidenta Vladimira Putina, vyslaním flotily ku kórejskému pobrežiu si rozhneval aj Si Ťin-pchinga. Ten síce hromží na severokórejského samovládcu Kima Čong-una, pretože sa vymkol Pekingu spod kontroly, ale odmieta predstavu americkej vojenskej intervencie u svojich susedov. Severná Kórea hraničí s Čínou i Ruskom a ozbrojená avantúra Donalda Trumpa v tejto oblasti východnej Ázie dráždi aj mužov v čínskych a ruských generálskych uniformách.

13 Nie je vôbec isté, či americké rinčanie zbraňami odradí severokórejské politické špičky od ďalšieho testovania balistických striel a nosných systémov pre rakety vybavené jadrovými hlavicami. Severná Kórea len v nich totiž vidí záruku udržania štátnej zvrchovanosti. Zrejme správne usudzuje, že by asi o ňu už dávno prišla, keby nemala vlastné jadrové sily. Putin a Si Ťin-pching trvajú na diplomatickom riešení problematiky denuklearizácie Kórejského polostrova. Odmietajú hrubý americký nátlak na režim v Pchjongjangu, ktorý si je vedomý, že Američania by museli rozbehnúť pozemnú inváziu, aby ho zvrhli, a tú by Čína nedopustila. Už podnikla prvé opatrenia, aby nebola zaskočená, a vyslala k severokórejským hraniciam 150-tisíc vojakov.

ROZPORY MEDZI EÚ A USA DOSTÁVAJÚ SERIÓZNY CHARAKTER

Konferencia Európskej národnej strany – zjednotených európskych strán nazývajúcich seba samých pravicovými, ale v realite už dávno centristickými a globalistickými – zvolila na Mal-

te veľa výkonných európskych predstaviteľov. Kresťanskí demokrati, ktorí sú formálne všetci ešte nacionalisti, sú pri moci v najväčšom európskom štáte – v Nemecku, a aj ich kancelárka pricestovala na Maltu. Na ostrove bol aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, ktorého slová sa stali najcitovanejšími. Juncker má v úmysle nielen prinútiť Londýn zaplatiť brexit, ale aj zabrániť ďalšiemu rozpadu Európskej únie. A tak sa jeho hlavný nepriateľ nenachádza vo vnútri EÚ, ale mimo nej. V USA, kde sa k moci neočakávane dostal protivník úplnej globalizácie a čiastočne eurointegrácie Donald Trump. Konkrétne jemu hrozil Juncker z maltských skál: „Mnohým ľuďom sa to nebude páčiť. Dokonca ľuďom na druhom kontinente, kde bol novozvolený prezident USA spokojný s tým, že brexit dostal priestor, a prosil druhé štáty, aby urobili to isté. A ak bude v tomto duchu pokračovať, chystám sa podporiť nezávislosť Ohia, Austinu a štátu Texas v USA.“ Trump skutočne podporoval brexit, skutočne vyzýval ďalšie krajiny nasledovať príklad Veľkej Británie. Jeho poradcovia, vrátane hlavného

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

stratéga Steva Bannona, vsádzajú na oslabenie Európskej únie. Dnes už Trump a jeho administratíva nehovoria o rozpade Európskej únie alebo nepotrebnosti NATO. Ale európski vedúci predstavitelia perfektne chápu, že Trump nezmenil svoje názory a ciele, len taktiku. Preto nemôžu odpočívať. Vodcu v súčasnosti nemajú a voľby vo Francúzsku a Nemecku robia ich budúcnosť ešte neistejšou.

V NATO NAZVALI RUSKO ANTAGONISTOM

Znovu rastúce Rusko sa snaží stať svetovou veľmocou, následkom čoho sa stalo antagonistom NATO, vyhlásil veliteľ ozbrojených síl Aliancie v Európe Curtis Scaparrotti. „Znovu rastúce

14 Rusko sa zmenilo z partnera na antagonistu, pretože sa znovu snaží stať svetovou veľmocou,“ vyhlásil Scaparrotti vo Výbore pre ozbrojené sily Senátu USA, uvádza Washington Examiner. „A v súlade s tým korigujeme našu pozíciu, naše plány, aby sme udržali pripravenosť na hrozby, s ktorými sa stretávame,“ dodal. Scaparrotti vyhlásil aj to, že USA „musia uvažovať o možnosti dodávok smrtiacich obranných zbraní, pretože oni (ukrajinská vláda) bojujú so smrteľne nebezpečným protivníkom, ktorý je predstaviteľom Ruska“, informovala RIA Novosti. „Rusi tam dodávajú najnovšie zbrane na ich testovanie... musíme pokračovať v ich podpore (ukrajinskej vlády) a podľa môjho názoru dodávať im vhodné zbrane na obranu Ukrajiny,“ povedal Scaparrotti.

KÝM TRUMP VOČI IRÁNU PRITVRDZUJE, PUTIN S NÍM OBCHODUJE

Keď vlani vstúpilo do platnosti uvoľnenie medzinárodných obchodných sankcií proti Irá-

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

nu, sršala vláda v Teheráne optimizmom. Do Iránu sa hrnuli obchodné delegácie zo všetkých kútov planéty, vrátane USA a viacerých členských štátov Európskej únie, nevynímajúc Slovensko. Kartelová Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) prejavila pochopenie pre potreby finančne vyprahnutého Iránu a dovolila mu prudko zvyšovať ťažbu napriek zošnurovaným cenám čierneho zlata na svetových trhoch. Teherán zamýšľal využiť polarizovanie svetovej politickej arény na vedenie vlastnej a neangažovanej politiky. Dosluhujúci americký prezident naznačoval porozumenie pre takéto zámery Teheránu v očakávaní, že Irán utlmí priateľské vzťahy s Ruskom na úroveň obchodného pragmatizmu. Irán by do istej miery Washingtonu aj vyhovel, keby sa do Bieleho domu nenasťahoval Donald Trump. Mediálny showman a prostoreký obchodný magnát počas celej svojej volebnej kampane chrlil hromy-blesky na Peržanov a túto rétoriku badateľne nezmiernil ani potom, ako sa ujal prezidentského úradu. Irán prešiel na plán B a prestáva sa spoliehať na ďalšie otepľovanie vzťahov so Západom. Hlavná časť mocenských kruhov v Teheráne podniká diplomatickú ofenzívu smerom na Východ, aby sa ubezpečila, že Rusko s Čínou budú pripravené kryť Iránu chrbát. Z nedávneho vyhlásenia ruského prezidenta Vladimira Putina vyplýva, že Moskva podnetom Teheránu vyhovie, aby sa Ruská federácia mohla podieľať na rozvoji iránskej energetiky a jadrového priemyslu – dvoch kľúčových odvetví, na ktoré opäť dolieha americký tlak. Spoločnosť Rosatom vybuduje v iránskom Bušire druhý a tretí jadrový reaktor. Ruská federácia si prehlbovaním zväzkov s Iránom upevňuje postavenie superveľmoci vo svetovej energetike.

NEMECKÉ MASMÉDIÁ SA POSŤAŽOVALI NA NAJMENŠIU ARMÁDU V HISTÓRII

V slovách prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý sa vyjadril, že Berlín dlhuje NATO, je zrnko pravdy, napísal nemecký Die Zeit. Za posledných 25 rokov realizoval Bundeswehr obrovský program odzbrojenia. „A vyzerá to tak, že dnes je ledva v stave plniť základnú úlohu:

brániť štát a následne vojenskú alianciu v prípade mimoriadnej situácie,“ uvádza text článku v nemeckom vydaní RIA Novosti. Vydanie pripomína, že v čase studenej vojny Bundeswehr (ozbrojené sily Nemecka) pozostávali z 500-tisíc vojakov, a dnes len približne zo 176-tisíc, čo je najmenej v histórii krajiny. Prudko sa znížilo aj množstvo techniky – počet bojových tankov sa znížil z tritisíc v časoch studenej vojny na dnešných 225, čo je málo dokonca aj na armádu malej krajiny. Okrem toho, VVS (letecké ozbrojené sily) a VMF (námorné ozbrojené sily) nemajú dostatok vrtuľníkov a lodí. Mimochodom, ako píše Die Zeit, po udalostiach na Ukrajine sa situácia začala meniť. Zmeny nebudú razantné – množstvo tankov sa zvýši z 225 na 320, ale k údajom z čias studenej vojny je to aj tak stále ďaleko. Pritom Bundeswehr velí silám NATO v Litve, „hoci je to viac-menej len politická demonštrácia“, píše vydanie, poznamenajúc, že z Nemecka je tam k dispozícii len 20 bojových vozidiel Marder, zavedených do výzbroje ešte v 70. rokoch. Pripomíname, že zdroj blízky nemeckej vláde nedávno oznámil, že Trump vystavil kancelárke Nemecka kváziúčet na 375 miliónov dolárov, ktoré Nemecko dlhuje NATO. Oficiálni predstavitelia nemeckej vlády túto informáciu popreli.

kancelárky Angely Merkelovej v boji o tento post. Práve ona patrí medzi politikov, ktorí prezentujú závery samitu vo Walese ako záväzok členských krajín nepodmienečne zvýšiť výdavky na zbrojenie do roku 2024 na úroveň dvoch percent z hrubého domáceho produktu. Nemecko v súčasnosti vynakladá na zbrojenie 1,2 % HDP, čo predstavuje viac ako 34 miliárd eur. Ak by Nemci chceli dosiahnuť úroveň dvoch percent, museli by ročný rozpočet na zbrojenie zvýšiť o ďalších 20 miliárd.

MERKELOVEJ SÚPER SCHULZ ODMIETA DVE PERCENTÁ NA ZBROJENIE

medzinárodný zatykač. Je obvinený z účasti v ozbrojenej skupine a z prípravy a účasti na úmyselných zabitiach. Jaceňuka obvinili, že od decembra 1994 do februára 1995 bol súčasťou ozbrojených skupín, ktoré operovali počas čečenskej vojny na území oficiálne neuznanej a dnes už neexistujúcej republiky Ičkerija. Potvrdil to predseda vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie Alexandr Bastrykin. Členovia skupín (vrátane Jaceňuka) sa mali zúčastňovať na mučení a popravách zajatých ruských vojakov. Jaceňuk mal byť v tom čase členom niekoľkých trestných kománd, ktoré nepreukazovali odvahu v boji, ale šírili teror, týrali a likvidovali bezbranných zajatcov. V ich radoch mali pôsobiť aj ďalší ukrajinskí predstavitelia, vrátane smutne známeho šéfa neonacistického Pravého sektora Dmytra Jaroša. (ab, mu, ps, mb)

Martin Schulz ako prvý zo súčasných európskych politikov odmietol tézu, že členské krajiny NATO sú povinné vynakladať dve percentá HDP na zbrojenie. V pondelok 10. 4. pred zahraničnými novinármi vyhlásil, že ak sociálni demokrati vyhrajú októbrové voľby, cieľom jeho vlády určite nebude zvyšovanie vojenského rozpočtu. Predseda sociálnych demokratov narážal najmä na závery samitu NATO vo Walese z roku 2014. „Nezastávam názor, že sa v NATO dohodlo, že musíme dosiahnuť výdavky vo výške dvoch percent HDP na obranu. To by znamenalo pre Nemecko výrazné finančné zaťaženie. Ak to dobre interpretujem, povedalo sa, že by sa o to malo usilovať,“ vyhlásil Schulz, ktorý je zároveň najvážnejším konkurentom súčasnej

JACEŇUK MAL MUČIŤ A POPRAVOVAŤ ZAJATCOV

Bývalého ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka a predsedu strany Národný front hľadajú ruské orgány. Koncom marca prebehla médiami informácia, podľa ktorej už 21. februára vydal mestský súd v juhoruskom Jessentuki na Jaceňuka

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

POKUS O REVOLÚCIU NEVYŠIEL

časť na pritokorupčnom pochode, ktorý sa konal 18. apríla v Bratislave, nebola podľa našich odhadov viac ako sedemtisíc prevažne nevyprofilovaných mladých ľudí. Je to výsledok uvedomelosti slovenského národa: 99,9 % občanov rozhodlo, že rozvrat štátnosti farebnou revolúciou z minulého storočia nemá v modernom stredoeurópskom regióne opodstatnenie. Politická angažovanosť v pokuse o rozvrat štátnosti našej krajiny zrušením Mečiarových amnestií, protikorupčný pochod a iné politické divadelné predstavenia – často aj s hercami, je nepochybná. Svedčí o tom doslova hromadná podpora politikov prevažne z opozičného spektra. Do republiky musia tiecť nekontrolovateľné toky financií na podporu zvrhnutia vlády, inak by masa ľudí, ktorá protesty priamo organizuje a podporuje, nehla ani prstom. Vcelku úsmevným sa stalo aj vyhlásenie Igora Matoviča, že za organizovaním onoho pochodu nestojí on, ani jeho politická strana. Čo tam potom robili stovky ľudí oblečených v tričkách s nápisom Fico chráni zlodejov? Nehľadajme za odmietnutím farebného revolucionárstva neochotu národa riešiť svoje problémy. Nebola by to totiž pravda. Hľadajme za tým odkaz, že ľudí, ktorí súčasné protesty organizujú alebo podporujú, slovenský národ jednoducho odmieta rešpektovať. Ľudia ako Maroš Kramár známy svojou komunistickou minulosťou, Ján Budaj známy svojou udavačskou minulosťou, Zuzana Fialová známa svojou drogovou minulosťou či Pavol Demeš známy svojou treťosektorovou, „ukrajinsko-majdanskou“ minulosťou nie sú pre národ osobnosťami a ich „úprimnosti“ neveríme. Zaujalo nás vyhlásenie študentov na proteste: „Chceme povedať celému svetu a vláde, že korupcii hovoríme nie!“ Na protest pritom pricestoval americký novinár z New York Times Rick Lyman, ktorý sa zaoberá farebnými revolúciami po svete. Objaví sa obvykle v každej krajine, kde revolúcia smrdí Sorosom.

Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

KISKOV TRANSATLANTICKÝ FUNDAMENTALIZMUS

Zahraničná politika SR a adekvátne videnie geo politickej situácie nikdy neboli silnou stránkou hlavy štátu. Inak to nebolo ani na 17. hodnotiacej konferencii zahraničnej a európskej politiky SR za rok 2016 v kongresovej sále MZVaEZ SR 16. 3. Príhovor Andreja Kisku sa – ako už býva

zvykom – nezaobišiel bez odporúčaní, čo slovenskej diplomacii svedčí, a čo nie. Bratislava má síce oficiálne proeurópsku a proNATO vládu, podľa neho však konsenzus o jej zahraničnej politike už tak celkom neplatí. Ako príklad použil sankcie proti Rusku, ktoré „anektovalo Krym a podporuje separatistov na východe Ukrajiny“. SR sa k nim síce pripojila a naďalej ich podporuje, ustavičným spochybňovaním ich významu však vysiela mätúce signály. A nebol by Kiska Kiskom, keby si v prejave odpustil svoje dva najobľúbenejšie leitmotívy – hybridnú vojnu a kremeľskú propagandu. „Sme terčom, ktorý sa nebráni,“ varoval prezident SR s tým, že naši susedia z V4 robia proti nej viac. „Zahraničná politika je dlhodobo postavená na dvoch pilieroch – EÚ a NATO, ktoré sa nesmú stať obeťou žiadnych politických záujmov a ambícií,“ ubezpečil o pevnosti svojho transatlantického fundamentalizmu.

VLÁDNY PLÁN POUŽITIA ARMÁDY V ČASE VOJNY

„Jedna posledná, úprimná prosba: vráťte sa nám domov všetci živí a zdraví.“ Týmito slovami odprevadil minister obrany Peter Gajdoš počas slávnostnej rozlúčky v Leviciach, kde sídli 13. mechanizovaný prápor, 149 slovenských vojakov na misiu do Lotyšska. Vyslanie kontingentu do Pobaltia je naplnením nášho záväzku z vlaňajšieho samitu NATO vo Varšave. Hoci MO aj bezpečnostní analytici ubezpečujú, že slovenskí

vojaci odchádzajú k ruským hraniciam iba cvičiť, náčelník Generálneho štábu OS SR Milan Maxim označil Rusko za nepriateľa slovenskej armády a v októbri o ňom hovoril ako o jednej z najväčších hrozieb aj šéf vojenského výboru NATO generál Petr Pavel. Vláda SR zároveň prvýkrát schválila utajovaný materiál – tzv. Plán použitia OS SR v čase vojny. „Plán bol spracovaný na základe platnej legislatívy, strategických dokumentov, medzinárodných zmlúv a dohôd s ohľadom na operačné spôsobilosti OS. Zároveň je východiskom na spracovanie ďalších dokumentov v oblasti obrany SR a tiež kolektívnej obrany na nadnárodnej úrovni v zmysle článku 5 Washingtonskej zmluvy,“ napísalo na svojej stránke MO SR.

SLOVENSKO JE PRIPRAVENÉ NA MAJDAN

Politici v USA robia takzvaný sondážny typ politiky, založený na zisťovaní reakcie spoločnosti. Napríklad v médiu sa zverejní správa o niečom, na čo potrebujú podporu obyvateľstva, alebo nejaký moderátor „medzi rečou“ nečakane spomenie kauzálnu vec, napríklad v relácii, a čaká sa na odozvu verejnosti. Ak je pripravená zaoberať sa témou, spustí sa k nej kampaň, ktorá sa skončí obvykle tak, ako sa predpokladalo. Ak sa chystá niečo naozaj veľké, sonda – v novinárskej brandži známa aj ako balónik – má

väčšie rozmery a býva to obvykle celá sústava balónikov, ktoré v spoločnosti postupne gradujú. To isté sa „ako cez kopirák“ deje v SR v prípade Mečiarových amnestií, kde ide o právnu deštrukciu štátu. Zrušiť amnestie si vo vyspelom svete doteraz nikto nedovolil, iba Slováci z plného hrdla kričia, že to je správne. Sme vlastne akési pokusné králiky EÚ, pretože ak nás niekto takto jednoducho dokáže pripraviť o základný pilier spoločnosti – právo, sme na slovenský

majdan, ktorého obeťou budeme iba my sami, dôkladne pripravení.

TASR PODĽAHLA PROAMERICKÝM NÁTLAKOVÝM SKUPINÁM

Správa o podpísaní dohody medzi TASR a „proputinovskou agentúrou Sputnik napojenou priamo na Kremeľ“ spôsobila kritiku webového portálu omediach.com. Generálny riaditeľ TASR Jaroslav Rezník zmluvu najprv obhajoval. Čo mal byť teda motív spolupráce s ruskou agentúrou? „Získať priamy a nesprostredkovaný prístup k jej databáze, čo nám poskytuje ešte lepší priestor na to, aby sme vedeli hneď vyhodnotiť, čo je prípadný hoax, čo nie a upozorniť na to,“ vysvetlil. Za svojimi slovami si však na druhý deň už nestál. O odstúpení od zmluvy informovalo 30. 3. samotné vedenie agentúry. Za povšimnutie stojí, že rozhodnutie zrušiť spoluprácu podporil aj minister kultúry Marek Maďarič, ako aj skutočnosť, že Jaroslav Rezník je horúci kandidát na šéfa RTVS.

PREZIDENT PRIPRAVIL ŠTÁT O MILIÓN EUR

Minister vnútra Robert Kaliňák koncom marca na pôde parlamentu informoval, že prezident Andrej Kiska pripravil štát počas štyroch rokov takmer o milión eur súkromnými letmi vládnym špeciálom, za ktoré nezaplatil. Išlo o pravidelné lety z Bratislavy do Popradu a Košíc, ako aj let do Varšavy, kde Kiska poklepal základný kameň mrakodrapu, ktorý stavia developerská firma zamestnávajúca jeho dcéru Natáliu. Komickými sa stali reakcie opozičných poslancov, ktorí nedokázali nahlas priznať prostú skutočnosť, že prezident pochybil. Namiesto toho obviňovali Kaliňáka, že nezaplatené lety doteraz toleroval a Kisku na ne „naviedol“. Takisto zdôrazňovali skutočnosť, že hlava štátu sa nachádza na pracovnej ceste v Izraeli a nemôže bezprostredne reagovať. Poslanec NR SR za stranu Sme Rodina Milan Krajniak dokonca vyhlásil: „To, čo tu poslanci za SMER a SNS robia, je jeruzalemský atentát, politický atentát na prezidenta, ktorý reprezentuje tento štát dnes v Jeruzaleme.“ Reprezentácia tohto štátu a jeho hodnôt vychádzajúcich z kresťanstva zrejme spočíva aj vo vyjadrení želania prestúpiť na židovskú vieru... (jup, ab, mv, mb)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

DOMÁCA ELEKTRONIKA DO NÁS VIDÍ

BEZ NÁŠHO SÚHLASU KEĎ INVESTIGATÍVNY SPRAVODAJSKÝ PORTÁL WIKILEAKS ZVEREJNIL 7. MARCA PRVÚ VÁRKU Z NOVÉHO BALÍKA TISÍCOK DOKUMENTOV ZÍSKANÝCH ZO SERVEROV AMERICKEJ ÚSTREDNEJ SPRAVODAJSKEJ SLUŽBY CIA, DOSTALA VEREJNOSŤ DO RÚK MATERIÁL, Z KTORÉHO NASKAKOVALA HUSIA KOŽA. DOTÝKA SA KAŽDEJ ĽUDSKEJ BYTOSTI, KAŽDÉHO OBYVATEĽA CIVILIZOVANÉHO SVETA, KAŽDÉHO ČLOVEKA POUŽÍVAJÚCEHO AKÝKOĽVEK VÝROBOK SPOTREBNEJ ELEKTRONIKY. POČÍNAJÚC POČÍTAČMI CEZ TABLETY, MOBILNÉ TELEFÓNY, NAVIGAČNÉ ZARIADENIA V AUTÁCH, „CHYTRÉ“ TELEVÍZORY AŽ PO ĽUBOVOĽNÉ KUCHYNSKÉ ELEKTRICKÉ SPOTREBIČE NOVEJ GENERÁCIE HRDIACEJ SA NÁLEPKOU „SMART“.

KEĎ PRVÁ ŠOKOVÁ VLNA OPADLA...

Označenie „smart“ znamená chytrý, rozumný, inteligentný. Signalizuje napojenie na internet. Na sieť, ktorá – ako správna pavučina – opradie všetky naše domáce elektrické prístroje a spotrebiče smart generácie do sústavy známej ako internet vecí. V angličtine internet of things. Ten sa už stáva súčasťou tzv. štvrtej priemyselnej revolúcie (Industry 4.0), ktorú propagujú ako osudovú nevyhnutnosť i také inštancie ako slovenská vláda a jej dirigent Európska komisia. Nezáleží na tom, koľko prístrojov novej „chytrej“ generácie používame, ani ako často. Všetky

zbierajú a odovzdávajú údaje na spracovanie a archivovanie v príslušných centrálach, ktoré sa prepájajú a vyúsťujú do databázových systémov a supersystémov. Systémový administrátor Edward Snowden, ktorý pracoval pre americkú Národnú bezpečnostnú agentúru (NSA), pred štyrmi rokmi vyniesol na verejnosť informácie o komplexnom a dovtedy utajovanom rozsahu sledovania telefonickej a všetkej ostatnej elektronickej komunikácie bezpečnostnými službami USA. Spočiatku prísne skrývanom, pretože bol nezákonný. Dvadsaťdeväťročný Snowden s výzorom

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

plachého mladíka v okuliaroch, no kultivovaným verbálnym prejavom hodným univerzitného profesora, odhalil mašinériu celosvetového nasávania a archivovania takmer všetkej elektronickej komunikácie ľudstva. Prevádzkuje ho americká infraštruktúra, ktorá dáva Spojeným štátom, respektíve ich vládnucim špičkám, nepredstaviteľnú moc. Držia viac-menej monopolným spôsobom v rukách globálne financie aj informácie. Hoci odvážny Snowden, ktorý sa okamžite stal medzinárodným štvancom a skrýva sa v Rusku, odovzdaním poznatkov o systematickom sledovaní elektronickej komunikácie po celej planéte vyvolal obrovskú vlnu rozhorčenia, šokový efekt nemal dlhé trvanie. Len tým, ktorí už dovtedy zhrozene pozorovali, ako bezohľadne ich oberajú o právo na súkromie a nežijú v otvorenej, ani slobodnej spoločnosti, potvrdil, že sa nemýlia.

... PRIŠLA DRUHÁ...

Menej oslovil bežného občana, ktorý potreboval rukolapnejšie porozumieť, ako sa prejavuje informačná totalita v jeho osobnom a každodennom živote. Z apatie by ho mohol prebrať obsažný balík údajov od neziskovej organizácie WikiLeaks, ktorá združuje stúpencov práva na neobmedzené šírenie informácií. Šéfredaktor WikiLeaks Julian Assange, ktorý je na úteku ešte dlhšie ako Snowden a zdržuje sa v budove diplomatickej misie Ekvádoru v Londýne, týmto počinom zamýšľa objasňovať praktiky totálnej informačnej kontroly nad každým z nás. Nie však iba v rovine univerzálneho zbierania, archivovania a vyhodnocovania pod strechami obrích databázových komplexov NSA v štátoch Maryland, Utah a inde. To znie radovému občanovi príliš abstraktne a vzdialene. Prínos – obrazne povedané – vreca, ktoré WikiLeaks minulý mesiac roztrhli nad svetom, spočíva v tom, že odhaľuje metódy a nástroje vyvinuté a používané CIA, aby napojila na celosvetovú sledovaciu sústavu všakovakú spotrebiteľskú elektroniku, ktorú používame doma a nosíme pri sebe. Zverejnené dokumenty podrobne opisujú činnosť CIA pri vnikaní do spotrebnej elektroniky používanej každým z nás. Balík o kybernetických útokoch CIA, kódovo označený ako Vault 7

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

(Trezor 7), v priebehu prvých štyroch týždňov sprístupnil štyri série dokumentov. Anonymní autori tej úvodnej zo 7. marca vysvetlili, že si zaumienili „iniciovať verejnú debatu o bezpečnosti, tvorbe, využívaní, šírení demokratickej kontroly kybernetických zbraní“. Na Slovensku prekryla tento podnet na verejné debaty aféra Mečiarových amnestií. Vtiahla do seba i alternatívne médiá a odviedla pozornosť. Majiteľov telefónov iPhone, osobných počítačov iMac a notebookov MacBook vyburcovala druhá várka z 23. marca, dokumentujúca, ako CIA prelomila zabezpečenie produktov spoločnosti Apple. Celkový dosah balíka Vault 7 je natoľko obsiahly, že mu vydelila priestor – a to značný – aj masovo čítaná internetová encyklopédia Wikipédia. Profesionálna povinnosť v spomínaný deň (7. marca) prinútila aj hlavné tlačové agentúry, aby sa o tejto prelomovej udalosti zmienili. Tejto politicky chúlostivej úlohy sa zhostili predvídateľným spôsobom. Spochybňovali všetko, čo sa len dalo.

... A DODALA ODVAHU AJ HLAVNÉMU PRÚDU

I tak otvárali ľuďom oči. Tlačová kancelária TASR podala zvesti o Vault 7 takto: „Internetová platforma WikiLeaks zverejnila dnes tisíce dokumentov, ktoré údajne pochádzajú z oddelenia pre kybernetickú špionáž americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA). Agentúra AP napísala, že ide zrejme o odtajnenie všetkých aktivít americkej vládnej kybernetickej špionáže... Podľa prvých odhadov odborníkov skúmajúcich tieto spisy zrejme nejde o podvrh a kauza pravdepodobne otrasie CIA v základoch... Pokiaľ sa preukáže pravosť týchto dokumentov, pôjde o ďalší tvrdý úder pre komunitu amerických tajných služieb zo strany projektu WikiLeaks a jeho spojencov. Stránka pravidelne zverejňuje tajné vládne spisy, okrem iného tiež z ministerstva zahraničných vecí a obrany. Samotná stránka vyhlásila, že archív zrejme nezákonne koloval medzi bývalými hakermi americkej vlády a jej spolupracovníkmi a že jeden z nich ich potom poskytol WikiLeaks.“ Šťavnatejší obsah ponúkla česká tlačová kancelária ČTK. Načala tému spotrebnej elektroniky,

vrátane výrobkov firmy s logom nahryznutého jablka. Citujeme: „Dokumenty okrem iného obsahujú diskusiu o možnostiach hackerských útokov na takzvané chytré televízory, aby sa mohli zmeniť na improvizovaný výzvedný nástroj. Súčasťou publikovaných dokumentov sú aj detaily o pokusoch preniknúť do amerických softvérových produktov, chytrých telefónov, vrátane prístrojov iPhone firmy Apple, a do systémov Android a Windows, uviedla AP.“ I keď médiá hlavného prúdu celistvý obraz neposkytujú, dá sa dotvoriť z alternatívnych prameňov, najmä pri logickej úvahe zbavenej autocenzurovania nášho vlastného myslenia. K pomerne smelému spravodajskému kroku sa po dvoch dňoch odvážila i TASR, a to už samotným titulkom „Lavrov: Únik dokumentov CIA na WikiLeaks je dôkazom zakrývania stôp.“ Správa vysvetľuje: „Kým Moskvu obviňujú z toho, že zanechala svoje „odtlačky“ po hackerskom útoku na Spojené štáty, dokumenty zverejnené stránkou WikiLeaks ukázali, že CIA sa vie k takýmto odtlačkom dostať a potom ich zneužiť, uviedol Lavrov. Americké špionážne služby v minulosti obvinili Rusko, že podniklo hackerský útok na volebný tím prezidentskej kandidátky Hillary Clintonovej, aby tým dopomohli k víťazstvu jej súperovi Donaldovi Trumpovi.“ Server novinky.cz o tri dni neskôr nabral odvahu na ešte zarážajúcejšiu správu pod titulkom: „CIA plánovala hackovanie áut.“ V texte sa dozvedáme, že: „Množstvo ľudí nenecháva chladnými to, že sa im ktokoľvek môže dostať do počítača či mobilu, využívať ho, sledovať, odpočúvať… Hovorí sa tomu hacknutie. Podľa dokumentov zverejnených na WikiLeaks vyvíjala CIA v tejto činnosti rad aktivít. Ukazuje sa, že plánovala ovládnuť na diaľku i autá. Objavili sa totiž zložky, kde CIA predpokladá, že ovládnutie systémov vozidiel by mohlo mať potenciál pre oblasť misií. Čo to znamená? Ako hračka na diaľkové ovládanie.“

STÁLE ZAPNUTÉ

Ako úder kladivom by na každú modernú domácnosť mal zaúčinkovať ten kľúčový poznatok z Vault 7, že CIA v spolupráci s britskou tajnou

službou MI5 vyvinula softvér pod krycím menom Weeping Angel (Plačúci anjel). Umožňuje premeniť smart televízory značky Samsung na odpočúvacie zariadenia. Prístroje totiž i po vypnutí nahrávajú okolité zvuky a po opätovnom zapnutí ich odosielajú prostredníctvom internetu do zberných veľkoserverov. Juhokórejský výrobca môže byť elektronickým gigantom, avšak jeho krajina ostáva vazalským štátom USA a CIA sa v nej môže správať bezmála ako lénny pán. Samsungu hrozí vlna žalôb za hrubé narušovanie práva na súkromie, pretože zákazníkov na túto odpudzujúcu špicľovaciu „maličkosť“ neupozornil, no vedenie korporácie sa následkov nebojí. Smart televízory, ktoré sa nedajú vypnúť, totiž tvoria súčasť dlhodobého programu totálnej kontroly obyvateľstva, ktorý už pred desaťročiami vypracovali kruhy mocnejšie než CIA a vplyvnejšie než vláda USA. Nastolený kurz možno badať už niekoľko rokov vo vývoji a výrobe smart telefónov a tabletov. Smeruje do štádia, keď budú mať všetky prístroje pevne zabudované a nevyberateľné batérie. Miliardy užívateľov budú musieť žiť s vedomím, že sú neprestajne monitorovaní. V tomto spočíva podstata súčasného zápasu o slobodu a dôstojnosť človeka. Pomoc od nadnárodných korporácií nepríde. Odhalenie WikiLeaks o smart televízoroch, ktoré sa zdanlivo vypnú, ale v skutočnosti nahrávajú okolité hlasy, korporáciou Samsung ani nehli. Jej bohorovnosť popudila britský denník hlavného prúdu The Daily Mail, aby publikoval infografiku mechanizmu Weeping Angel v článku s provokatívnym titulkom: „Dôverovali by ste televízoru Samsung, ktorý sa nikdy nevypína?“ Považoval za potrebné predostrieť to na zamyslenie v súvislosti s uvedením nového modelu smart televízora Samsung na trh. Nesie marketingový názov The Frame (Rám). Po vypnutí sa nevypína, ale premení obrazovku na priestor na zobrazovanie fotografií, kresieb a malieb uložených v pamäti prístroja. Tento plochý tenký televízor môže visieť na stene ako obraz. Majiteľ v ňom nemá vidieť obávaný špicľovací nástroj, ale umelecký predmet, ktorý povznáša a zušľachťuje. Jazyk prevrátený na newspeak z románu Georgea Orwella 1984 a sociálne inžinierstvo dovedené k dokonalosti!

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

TURECKO SI CHCE RAZIŤ

VLASTNÚ CESTU

V OBDOBÍ VEĽKONOČNÝCH SVIATKOV, KEĎ NA SLOVENSKU A V INÝCH EURÓPSKYCH KRAJINÁCH UTÍCHOL PRACOVNÝ RUCH A ĽUDIA SI UŽÍVALI PREDĹŽENÝ VÍKEND, PREBEHLO V TURECKU VÝZNAMNÉ REFERENDUM. SLEDOVALO JEDINÉ POSLANIE: ROZŠÍRIŤ, PREHĹBIŤ, A TÝM UPEVNIŤ ÚSTAVNÉ PRÁVOMOCI PREZIDENTA. NA ZLOSŤ TURECKÝCH STREDNÝCH VRSTIEV VO VEĽKOMESTÁCH, ODCHOVANÝCH EURÓPSKYM LIBERALIZMOM, A NAVZDORY NEOLIBERÁLNEJ MASMEDIÁLNEJ DOMÁCEJ A ZAHRANIČNEJ PROPAGAČNEJ MAŠINÉRII.

esťdesiattriročný Recep Tayyip Erdogan si zaumienil vydobyť pre svoju rodnú zem dôstojné postavenie v nežičlivých podmienkach globálnej koncentrácie moci v rukách čoraz užšieho kruhu plutokratov. Vo vysokej politike sa pohybuje dosť dlho na to, aby správne usúdil, že ak chce vzdorovať globalistickému parnému valcu planírujúcemu krajiny a národy na bezhraničné trhové priestory a manipulovateľné ľudské zdroje, musí doma sedieť na pevnej stoličke. Po plebiscitom odobrených ústavných zmenách na nej pevne sedieť bude. Nadnárodné mocenské štruktúry ho budú musieť brať ako platného hráča, zohľadňovať jeho požiadavky a prizývať ho do rozhodovacích procesov. Nie vždy a do všetkých, ale i tak prestane byť politickou bábkou na čele vazalskej krajiny.

MÝTUS OTCA VLASTI

Práve také postavenie tejto veľmoci pridelili pred necelými sto rokmi. Z ruín Osmanskej ríše stvárnili na miestne pomery až hypermodernú

republiku a parlamentnú demokraciu. Do prezidentského kresla posadili generála Mustafu Kemala, ktorý vládol štvrť storočia a železnou rukou menil život Turkov podľa západných vzorov. Vyhlásením republiky zrušil kalifát, mužom nariadil nosiť európske klobúky namiesto tradičných fezov, i ženám odporúčal západný spôsob obliekania a prekvapil ich poskytnutím volebného práva. Zbavil islam postavenia štátneho náboženstva a republika prešla z islamského kalendárneho systému na gregoriánsky kalendár, čo znamenalo skok zo 14. do 20. storočia. Latinizoval abecedu a zaviedol priezviská namiesto titulov. Islamské právo šariátu nahradil európskou právnou sústavou a hlavné mesto premiestnil z Istanbulu do Ankary. Bola to kardinálna civilizačná prestavba a priniesla mu uznanie globálnych sociálnych inžinierov. V priebehu jednej generácie im pomohol zmeniť formát politických, kultúrnych a duchovných pomerov v krajine. Nová parlamentná garnitúra

23 mu udelila čestné priezvisko Atatürk, obvykle interpretované ako otec Turkov. Za zmienku stojí dodať, že globálne vládnuce vrstvy v tom období naštartovali podobné experimenty s radikálnou civilizačnou prestavbou tradičnej spoločnosti a jej hodnotového systému v kresťanskom Rusku, Taliansku a Nemecku. Na rozdiel od Mustafu Kemala Atatürka sa predstaviteľ talianskeho fašizmu Benito Mussolini, ani vodca nemeckého národného socializmu Adolf Hitler nezapísali do učebníc dejepisu ako otcovia vlasti. Ale Lenina uctievali ako takého až do rozpadu Sovietskeho zväzu a Atatürka si Turci uznávajú dodnes. Recep Erdogan, ktorý bol pred nástupom do prezidentského úradu v auguste 2014 trojnásobným predsedom vlády (2003 – 2014), sa navonok dáva oslavovať ako Atatürkov politický dedič a novodobý otec vlasti. Ale v skutočnosti triezvo posudzuje úspechy a zlyhania tejto legendy. Už pred dvoma desaťročiami, keď bol primátorom Istanbulu (1994 – 1998), si uvedomil, že jeho mesto i krajina stoja na hnijúcich pilieroch západnej dekadencie. Nápravu, ba priam záchranu

videl v duchovnej obrode, ktorá by vychádzala z osvedčených, nadčasových hodnôt islamu. Pri zakladaní Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) sa vyvaroval pokušeniu urobiť z nej politický nástroj islamského fundamentalizmu. Namiesto toho jej ponechal otvorené pole pri obnovovaní islamských prvkov v živote občana, národa a štátu v podmienkach 21. storočia.

ERDOGAN A JEHO ALTERNATÍVY

Nadnárodní mocipáni mu pridelili rolu úslužného správcu strategicky neoceniteľného územia ležiaceho na rozhraní troch svetadielov. Ako predseda vlády mal plne vychádzať v ústrety nadnárodnému kapitálu a z vojensko-politického hľadiska plniť pokyny amerického patróna. Presne tak, ako to činili jeho predchodcovia na premiérskych pos toch. V žiadnom z nich sa však natoľko výrazne neprebudili imperiálne inštinkty ako v Erdoganovi. Vyvierali z dlhej existencie Osmanskej ríše. Bola edným z najväčších a najmocnejších impérií na rozhraní Európy, Ázie a Afriky. Ak médiá hlavného prúdu napádajú Erdogana ako psychopata so syndrómom neoosmanského

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ŠŤASTIE I KLIATBA ZÁROVEŇ

24 velikášstva, prekvapuje, prečo sa do neho neobuli aj ako do panturkického egomaniaka. V Istanbule sídli generálny sekretariát Rady pre spoluprácu turkických štátov, čo je organizácia založená pred ôsmimi rokmi. Popri Turecku do nej patrí Kazachstan, Kirgizsko a Azerbajdžan. O členstve uvažuje i Turkménsko s Uzbekistanom a dvere majú otvorené i ďalšie krajiny s obyvateľstvom patriacim do turkickej jazykovej skupiny. Panturkické organizácie vznikali podobne ako ich pangermánske a panslovanské obdoby už v 19. storočí. Sovietske politické vedenie panturkizmu príliš nežičilo, pretože v ňom videlo podvratný nástroj Západu v sovietskej Strednej Ázii. Dnes je iná doba. Otvorenejšia. Erdogan by tam mohol účinne prenikať s vlajkou panturkizmu, keby stredoázijským národom a štátom dokázal ponúkať aj materiálne výhody zbližovania s Tureckom. Ale na to Ankara nemá dostatočný hospodársky a investičný kapitál. Najmä v porovnaní s obrími konkurentmi o vplyv v regióne. Ide o veľmocenské trio Čína, Rusko a USA. Erdogan už niekoľko rokov koketuje s predstavou zviezť sa na dlhodobých rusko-čín-

skych zámeroch o hospodársky rozvoj Eurázie. Rusko s Kazachstanom mu avizovali pripravenosť pridružiť Turecko do Eurázijskej hospodárskej únie a aj Čína mu pri finalizácii budovania obchodných projektov eurázijských úsekov globálnej siete hodvábnych ciest nadbieha. Takáto umocnená integrácia regiónu s vysokým rastovým potenciálom nemôže nechať Erdogana ľahostajným. V slovných prestrelkách s bruselskou a berlínskou eurokraciou často naznačuje, že Ankara má alternatívy a nemusí Európsku úniu prosiť o plné členstvo ako jedinú zábezpeku dlhodobého hospodárske napredovania. Zo strednodobého hľadiska to v zásade ani veľmi nepreháňa. Slabinou Turecka je existenčná závislosť od dosiahnutej miery integrácie s EÚ. Čína ani Rusko nie sú schopné ani ochotné v širšom rozsahu vykryť investičné straty, ktoré by utrpelo Turecko ráznejším odpojením od EÚ. Moskva má i tak dosť starostí s prekonávaním západných sankcií a Peking odporúča Ankare vymaňovať sa z chápadiel EÚ a Západu príklonom k Východu potichučky a pozvoľným tempom.

V Bruseli, kde má centrálu EÚ i NATO, sa na Erdoganove emancipačné snahy dívajú s krajnou nevôľou. Prestáva byť spoľahlivým účastníkom tzv. transatlantických integračných procesov a razí si vlastnú cestu. Začal s ňou už v predošlom desaťročí doktrínou o bezkonfliktných vzťahoch so susedmi, vrátane Sýrie a Iránu. Séria farebných revolúcií počas arabskej jari 2011 vrátila Turecko späť do západného košiara. Ale Erdogan sa v ňom cíti príliš zviazaný. Pookrial pri návrate Ruska na svetovú veľmocenskú arénu po jeho vstupe do vojny v Sýrii. Nie preto, lebo by zahorel sympatiami k sýrskemu vládnucemu klanu al-Asadovcov, ale preto, lebo mohol obnoviť dialóg s Putinom. Siaha od veľkých energetických projektov cez obchod, investície, jadrovú energetiku s ruskými reaktormi až po spomínané otáčanie Turecka smerom na východ. Každý diverzifikačný ťah, ktorý Erdogan robí alebo zamýšľa podniknúť, naráža v aparáte štátu na všadeprítomné bariéry a komplikácie. Za 65 rokov od vstupu Turecka do NATO dostal Washington s Bruselom pod svoj vplyv prakticky všetky inštancie v mašinérii tureckého štátu. Súdnictvo, správny aparát, silové zložky, školstvo atď. Ústavne mali podchytenú armádu ako garanta statusu quo. Armáda vojenskými pučmi v minulosti viackrát (1960, 1971, 1980 a 1997) „skorigovala“ odklon vlády od povoleného kurzu. Strategická poloha Malej Ázie medzi Stredozemným, Egejským a Čiernym morom je pre Erdogana šťastím i kliatbou zároveň. Viac než iné členské štáty vojenského paktu NATO si môže dovoliť strečkovať, ale opustiť „bratov v zbrani“ mu Washington nedovolí. Prišiel by o kontrolu nad morskými úžinami Bospor a Dardanely, a tým o možnosť uzatvoriť vo vyhrotených situáciách východ ruským plavidlám z Čierneho mora. Bosporský lievik trápi ruskú admiralitu už od cárskej éry, a preto Putin nikdy nenecháva eskalovať trenice s Erdoganom do takej miery, aby vážnejšie ohrozili tamojší plavebný režim.

ČO ERDOGAN MIENI, TRUMP MENÍ

Jedným z hlavných dôvodov, prečo dal Erdogan vypísať aprílové referendum o rozšírení ústavných právomocí prezidenta a prechode politic-

kého systému z parlamentného na prezidentský, bola priaznivá časová konštelácia. Transatlantický Západ badateľne oslabuje a nový americký prezident až do záverečných marcových dní hlásal deglobalizačné tézy. Aby sa Erdogan mohol čo i len uchádzať o zapojenie do rozhovorov v meniacom sa prostredí Blízkeho východu, nesmel ostať prezidentom bez výkonných právomocí. Tými dosiaľ disponuje premiér, a čo ako je prezidentovi politicky oddaný, zajtra to môže byť inak. Po júlovom pokuse o štátny prevrat, do ktorého boli podľa Erdogana i Putina zapletení Američania, potrebuje prezident prevziať výkonnú moc i s cieľom dôkladného prečistenia všetkých zložiek v štáte. Tie slúžia viac americkým ako tureckým záujmom, pričom nejde o legitímne a objektívne potreby USA ako krajiny, ale o záujmy jej paralelných mocenských štruktúr ťahajúcich za nitky. Práve im sa koncom marca podarilo zlomiť svojhlavého Trumpa a donútiť ho k obratu o 180 stupňov. Bez dôkazov odsúdil sýrsku vládu a Rusko ako jej ochrancu za použitie chemických zbraní, nariadil raketový útok na sýrske letisko a zastrája sa vojenskými akciami v Sýrii i za cenu priamej konfrontácie s Ruskom. Erdogana, ktorý v polovici marca avizoval úmysel obmedziť spoluprácu v rámci NATO v reakcii na znemožnenie vystúpenia jeho agitátorov pred tureckou diaspórou v Holandsku a Nemecku, zastihol obrat v Bielom dome nepripraveného. Ankara, ktorá sa chystala zablokovať vojenské cvičenia, bojkotovať politické grémiá a technické projekty, zrejme rýchlo skrotne. Bude musieť i chcieť. Obzvlášť, ak Trump vydá pokyn na zriadenie tzv. bezpečnej zóny na sýrskej strane hranice s Tureckom. Ankara by tam mohla odsunúť státisíce sýrskych utečencov zo svojho územia a navyše vystupovať spolu s USA ako spolugarant bezpečnosti. Jastrabi vo Washingtone, ktorí Trumpa zjavne skrotili, očakávajú od Erdogana plnú vojenskú spoluprácu. Referendom vnútropoliticky posilnený starý turecký lišiak bude požadovať od Washingtonu ústupky v inej oblasti. Trump, ktorý Európskej únii zatiaľ neprišiel na chuť, mu pravdepodobne prenechá voľné javisko na predvádzanie sa pred eurokratmi v Bruseli. Budú ho nálepkovať ako autokrata a diktátora a on ich ako fašistov.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Juraj Pokorný

BOJ PROTI „KONŠPIRÁCIÁM“ VRACIA SLOVENSKO DO 50. ROKOV OD MÁJA 2017 SA BOJA PROTI ŠÍRENIU PROPAGANDY V KONŠPIRAČNÝCH MÉDIÁCH A NA WEBOVÝCH STRÁNKACH ZHOSŤUJE MINISTERSTVO VNÚTRA SR. PODĽA ČLÁNKU ŠTÁT IDE PROTI KONŠPIRÁCIÁM A LŽIAM NA WEBE. ZDVOJNÁSOBÍ POLICAJNÝ TÍM, PUBLIKOVANÉHO 21. 3. 2017 NA ZIVE.SK, ICH REZORT POVAŽUJE ZA „VÁŽNU HROZBU, KTORÁ PRI DLHODOBOM PÔSOBENÍ DOKÁŽE PRIVODIŤ ZMENY NÁLAD A NÁZOROV V CIEĽOVEJ POPULÁCII“.

alšia argumentácia privádza človeka do nemého úžasu: niektoré médiá sa vraj svojím obsahom snažia vytvárať v spoločnosti nálady spochybňujúce členstvo v EÚ či zahranično-politickú orientáciu SR. Už vlani sa MV sťažovalo na existenciu informačného pôsobenia vplyvných štruktúr Ruska v stredoeurópskych štátoch. Kto ho poveril aktivitou, ktorá mu v štandardnom demokratickom štáte vôbec neprislúcha, nie je známe. Ako potvrdil jeho hovorca Petar Lazarov, aktuálne počty policajtov (neoficiálne údaje hovoria o 13 ľuďoch pôsobiacich momentálne v špeciálnej jednotke) sa zvýšia o 12 tabuľkových miest. Rezort bez bližších podrob-

ností prezradil, že niektorými aktivitami sa už zaoberá Národné bezpečnostné analytické centrum, ktoré spája viaceré bezpečnostné zložky štátu a zbiera hlásenia o bezpečnostných incidentoch. Zároveň má policajtom pomôcť špeciálny softvér na „odhaľovanie negatívnej či zavádzajúcej propagácie a zaznamenávanie a spracovávanie prípadov extrémizmu“. Skutočnú katastrofu predstavujú nielen samotné opatrenia, ale aj fakt, že zmenou názorov či nálad medzi občanmi sa má zaoberať práve silový rezort, akým je MV. To znie zlovestne, zastrašujúco, represívne a evokuje to návrat do 50. rokov 20. storočia. Takisto vyráža dych prostorekosť, s akou MV prizná, že iné ako

oficiálne informácie môžu viesť k zmene na politickej úrovni, čo je ekvivalentné zvolaniu: Demokraciu si národom rozvracať nedáme! Antidemokratické opatrenia MV nesú všetky stopy zadania prideleného z titulu nadradenej moci. Môžeme nanajvýš hádať, o ktoré vyššie celky ide, ale mnohému napovedá informácia, ktorú pre zive.sk poskytol hovorca rezortu: „Štát tak reaguje aj na spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám, ktorý pred rokom schválila Európska komisia. Pred zvýšenými aktivitami zameranými na ovplyvňovanie verejnej mienky zo strany cudzích štátov vystríhala ešte v správe za rok 2015 aj slovenská tajná služba.“ K citovanému článku vydala svoje zásadné stanovisko aj Asociácia nezávislých médií: „ANM dôrazne apeluje na MV, ako aj na všetkých ústavných činiteľov, politikov a mimovládne organizácie v súvislosti s ďalším nátlakom na občanov Slovenskej republiky. Sme zásadne proti akýmkoľvek prejavom obmedzujúcim slobodu slova a prejavu ukotveným v Ústave. Obávame sa, že aktuálne stanovisko MV nás vracia do čias brutálnej totality s obmedzovaním slobody slova a prejavu: MV aktívnejšie zasiahne proti šíreniu propagandy v konšpiračných médiách a weboch. Považuje ju za vážnu hrozbu, ktorá pri dlhodobom pôsobení dokáže privodiť zmeny nálad a názorov v cieľovej populácii. Tie sa potom podľa rezortu môžu prejaviť aj zmenou na politickej úrovni. Takéto prejavy s ambíciou hrubého zasahovania do slobody slova a prejavu vnímame s veľkým znepokojením ako zásadnú prekážku slobodnej spoločnosti vyznávajúcej pluralitu názorov. Vyzývame slovenskú verejnosť, aby sa veľmi jednoznačne postavila na obranu svojich zá kladných ľudských práv ukotvených v Ústave, ktorá sa v tomto období stáva predmetom politických sporov a deštrukčných síl.“ Voči časopisu Zem&Vek už hovorca rezortu Petar Lazarov taký ústretový nebol a na našu žiadosť o vyjadrenie k pripravovanému monitoringu „konšpiračných a sporných správ“, ktorému sa má venovať špeciálna policajná jednotka v rámci odboru počítačovej kriminality, nereagoval. Na odoslané otázky nakoniec na-

miesto neho odpovedala Michaela Paulenová z Tlačového odboru Kancelárie MV SR: Ako je v našom trestno-právnom systéme definovaný pojem „konšpiračná a sporná správa“? Pojem konšpiračná a sporná správa nie je v Trestnom zákone definovaný. Prečo si myslíte, že zmenou názorov či nálad medzi obyvateľstvom sa má zaoberať práve silový rezort, akým je MV? To znie dosť odstrašujúco, represívne a, pravdu povediac, silno to evokuje návrat do 50. rokov 20. storočia. Novovzniknuté oddelenie bude v rámci špecializovaného útvaru PZ plniť úlohy najmä na úseku boja proti útokom na počítačové systémy, sexuálnemu zneužívaniu detí na internete, šíreniu detskej pornografie, podvodom s platobnými kartami, prejavom extrémizmu a nenávistnými prejavmi na internete. V rámci uvedených činností bude odbor vykonávať aj „monitorovanie“ internetu ako takého, vrátane sociálnych sietí, najmä čo sa týka vyššie spomenutých činností. Na základe získaných informácií a dát bude vykonávať analýzy a v prípade podozrení zo spáchania protiprávneho konania prijímať potrebné opatrenia. Nevnímate chystané opatrenia ako obmedzovanie slobody slova a prejavu zakotvenej v Ústave SR? Nie, v súlade s vyššie uvedeným, úlohy novovzniknutého oddelenia nebudú zamerané na obmedzovanie slobody slova alebo prejavu. Ako chce rezort vnútra garantovať, že nový odbor nebude zneužitý na ideologické, politické či geopolitické ciele, ktoré môžu stáť proti záujmom Slovenskej republiky? V súlade s vyššie uvedeným, úlohy novovzniknutého odboru nebudú zamerané na ideologický, politický či geopolitický boj. V demokratickej spoločnosti to nie je možné. Tu je potrebné zdôrazniť, že policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Mária Vidomská

PADLÝ ANJEL KISKA V POSLEDNÝCH PREZIDENTSKÝCH VOĽBÁCH SI ĽUDIA VOLILI „DOBRÉHO ANJELA“ A „FILANTROPA“ ANDREJA KISKU. DNES NA NEHO ČASŤ SPOLOČNOSTI HĽADÍ INAK. TRÁPI JU OKREM INÉHO KAUZA KISKOVEJ ÚŽERY, KTORÚ DODNES NIKTO NEOZREJMIL. PREZIDENT MLČÍ AKO HROB, MÉDIÁ ZÁSADNE NEINFORMUJÚ.

verejnosti sa síce objavili správy, že spoločnosti Andreja Kisku v minulosti postihovali za nekalé praktiky pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, ale následne sa tieto informácie na verejnosti vyvracali ako nepodložené alebo sa to vysvetľovalo tak, že Kiskove firmy iba postihovali neplatičov. Okolností zahmlené – pravda nejasná. Nikdy doteraz sme neanalyzovali zverejnené rozsudky, o existencii ktorých sa v spoločnosti iba šepkalo, ako by sa o nich ľudia báli hovoriť. Prvý, kto prezidenta Kisku verejne nazval úžerníkom a začal o nich hovoriť, bol až bývalý podpredseda vlády SR, dnes sudca Najvyššieho súdu JUDr. Štefan Harabin. Sú však verejne dostupné. Slovenské médiá a značná časť opozície sústavne už niekoľko rokov rozoberajú každý Ficov a Kaliňákov prešľap. Je až zarážajúce, že o kauze úžery, ktorá stavia Andreja Kisku do úplne iného ako filantropického svetla, nerozprával podrobne v čase prezidentských volieb žiaden novinár. Pozrime sa podrob-

nejšie na niekoľko právoplatných rozsudkov Najvyššieho súdu.

ROZSUDOK NS SR I., SPISOVÁ ZNAČKA: 6SŽO/21/2013

Podstata, ktorú v tomto rozsudku senát Najvyššieho súdu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Ale ny Adamcovej v právnej veci žalobcu Consumer Finance Holding, a. s., IČO: 35 923 130, riešil, bola žaloba proti Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave. Inými slovami, Andrej Kiska, ktorý v čase podania spolu s viacerými osobami figuroval v riadiacich orgánoch tejto spoločnosti, žaloval Slovenskú republiku, zastúpenú v tomto prípade UI SOI. Predmetom žaloby bola peňažná pokuta vo výške 10000 eur, uložená za porušenie povinnosti neklamať spotrebiteľa zamlčaním, ktorého sa Kiskova spoločnosť dopustila. Presnejšie išlo o manipuláciu údajov o nákupných podmienkach a porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky vo forme

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

klamlivého konania vo vzťahu k cene a vo forme klamlivého opomenutia poskytovaním podstatných informácií nevhodným spôsobom. Jednoducho povedané: úžera, pretože kiskovci – ako budeme pre potreby tohto článku nazývať manažment firmy Consumer Finance Holding, a. s., manipulovali s klientom pri poskytovaní pôžičky s vidinou nezákonného zisku. Rekapitulácia prípadu: Kiskova firma poskytla klientovi spotrebný úver na kúpu vozidla vo výške cca 10647 eur. K cene vozidla prirátala 2821 eur – akési náklady na poskytnutie pôžičky. Podľa zistenia inšpekcie oznámila klientovi podmienky až v čase, keď uplynula doba na vypovedanie tohto nekalého obchodu – nie pri podpise. Klientovi v tejto „oneskorenej“ zmluve tvrdili aj to, že čiastka, ktorú mu požičali, nebola 10647, ale 11 871 eur. No a celkové náklady na poskytnutie úveru boli nakoniec vo výške 4532 eur, čo klient odmietol uhradiť a poslal na kiskovcov kontrolu z obchodnej inšpekcie. Čo sa stalo ďalej, už viete – inšpekcia zistila, že ide o úžeru, udelila pokutu vo výške 10000 eur, čo sa kiskovcom nepáčilo a zažalovali Slovenskú republiku zastúpenú inšpekciou. Prehrali a Najvyšší súd po odvolaní v roku 2013 potvrdil rozhodnutia súdov na nižších stupňoch. Súdne prípady sú obvykle zamotané, preto treba jednoducho vysvetliť podstatu takéhoto prípadu – na Slovensku dnes pomerne bežného a spoločensky – ako sa zdá – všeobecne akceptovaného. Ak by sme sa mýlili a spoločnosti vo východnej Európe by úžeru rázne odmietali, úžerníci by sa prezidentmi rozhodne nestávali. Úžerník vám požičia peniaze, následne, keď neviete dohodu zrušiť, začne tvrdiť, že vám požičal viac ako je skutočnosť, a navrch si naráta ďalšie nekresťanské úroky (poplatky) vo výške viac ako 40 %, ktoré si však s vami nikdy nedohodol. Keď sa ohradíte, nemá s vami žiadne zľutovanie, čím vás donúti brániť sa. Nakoniec sa vás zastane inšpekcia, keď povie, že vás úžerník oklamal, potrestá ho, načo sa úžerník urazí a namiesto kajúcneho osprave-

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

dlnenia poškodenému zažaluje Slovenskú republiku. Takéto praktiky netreba komentovať, iba sa pýtame: kde je v tom celom anjelský prístup?

ROZSUDOK NS SR II., SPISOVÁ ZNAČKA: 8SŽO/2/2013

V tomto prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Babiakovej, CSc., a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera rozhodoval vo veci žaloby Consumer Finance Holding, a. s., ktorá žalovala Slovenskú republiku v zastúpení Obchodnou inšpekciou, Ústredný inšpektorát SOI. Súd žalobu kiskovcov opäť zamietol a dal za pravdu inšpekcii, ktorá tvrdila, že boli porušené práva spotrebiteľa, za čo udelila kiskovcom pokutu vo výške 2500 eur. Rekapitulácia prípadu: Celá vec prebehla približne tak, že klientka si kúpila auto. V predajni jej ponúkli financovanie – pôžičku od kiskovcov, ktorú na mieste spolu so zmluvou o kúpe podpísala a hneď zaplatila drobnú sumu cca 93 eur. Problém nastal vo chvíli, keď sa zistilo, že auto, ktoré si kúpila, je nefunkčné. Auto neprevzala a od zmluvy o kúpe odstúpila. Avšak zmluva o úvere trvala podľa kiskovcov ďalej. Klientka to odmietla a obrátila sa na inšpekciu, ktorá zistila, že bola zavedená. Čo sa dialo ďalej, viete. Inšpekcia naparila kiskovcom ďalšiu pokutu vo výške 2500 eur za nekalé praktiky pri poskytovaní úverov. Kiskovci sa však v honbe za úžerou zastaviť nemienili a opäť podali žalobu na štát zastúpený ÚI SOI. Tvrdili, že to, že je auto pokazené, ich nezaujíma, pretože zmluva o úvere a financovaní s tým nesúvisí. Súdy ich vysmiali a rozhodnutie inšpekcie potvrdili. Samozrejme. Nie je predsa normálne, aby ste si kúpili auto, ktoré je nefunkčné, vrátili ho a ešte platili úroky za požičanie peňazí, ktoré ste vlastne nikdy nevideli. Nemať auto, nemať peniaze, ale platiť niekomu poplatky, úroky – nazvime to akokoľvek – je predsa úžera. Pre kiskovcov je to však pravdepodobne bežná prax, pretože namiesto toho, aby boli radi, že nezaplatili

pokutu 66000, ktorá im v tomto prípade hrozila, žalovali republiku s tvrdením, že štát v zastúpení inšpekciou nepozná právo. Dopadli tak, že okrem zaplatenej pokuty nakoniec museli vrátiť aj tých 93 eur. Tu sa chceme pozastaviť, pretože niečo tu celkom nesedí, ak nie rovno – smrdí. Kiskova bývalá spoločnosť (dnes ho v tejto firme zastupuje brat) Consumer Finance Holding, a. s., nie je v úžerníckych postupoch žiadny nováčik, ale známa firma, pretože sa ich dopustila opakovane minimálne päťkrát. Napriek tomu im nikdy neodňali licenciu na podnikanie. Každému normálnemu je jasné, že ak niekto postupuje pri poskytovaní úverov protizákonne raz, následne je potrestaný, a napriek tomu úžeru spácha opäť – dokonca minimálne päťkrát po sebe, nejde o žiadnu náhodu, ani o seriózne podnikanie, ale o cielenú, sofistikovanú úžeru. Na Slovensku to však nikomu evidentne neprekáža, pretože udelené pokuty boli skôr symbolické.

ROZSUDOK NS SR III., SPISOVÁ ZNAČKA: 6SŽO/39/2012

Ďalšou perlou zo sveta úžerníckych klamstiev je predmet rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky senátu zloženom z predsedníčky JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, opäť proti Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, kde kiskovci žiadali o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu inšpekcie. Rekapitulácia prípadu: Prípad je principiálne rovnaký ako tie dva predchádzajúce. Opäť je v hre kúpa ojazdeného vozidla v predajni súbežne s ďalším zo „špeciálnych úverov“ kiskovcov a ďalší oklamaný klient, ktorý poslal do firmy Consumer Finance Holding, a. s., inšpekciu. Nasledovalo miestne šetrenie, zistenie úžerníckych praktík, mastná pokuta 10000 eur, ktorá však ani zďaleka nekopíruje maximálnu

možnú výšku a bola už súdom na prvom stupni ponížená o tridsať percent, pretože súd sa plne nestotožnil s uzáverom inšpekcie. Nasledovalo odvolanie, opätovné preskúmanie Najvyšším súdom SR a potvrdenie rozsudku krajského súdu. Súdy teda zastavili ďalšie reálne začaté úžernícke konanie z dielne kiskovcov. Tu sa chceme opäť pristaviť – tentoraz pri obzvlášť vlažnom prístupe súdov. Keď v minulosti, ešte v čase vlády Ivety Radičovej, policajti prichytili bývalého slovenského diplomata pri preberaní peňazí z korupčnej kauzy Osrblie a špeciálny súd v Pezinku odsúdil hlavných aktérov Novotného a Líšku na nepodmienečné tresty, Najvyšší súd SR im trest sprísnil a ako dôvod uviedol, že aktéri svoje konanie neoľutovali. Prípad je zaujímavý aj tým, že sudca Milan Karabín, ktorý trest zvýšil, sa o pár dní po vyhlásení rozsudku utopil na dovolenke v Turecku a práve toto bol zrejme jeho posledný rozsudok. V kauze päťnásobnej úžery nikto zo sudcov takto neuvažoval, pretože v dvoch prípadoch súd dokonca pokuty znížil, raz o dvadsať a raz o tridsať percent, a to aj napriek tomu, že reálne nepredstavovali ani šestinu z maximálnej možnej sadzby. Kiska bol v tom čase veľmi populárny, pretože na Slovensku sa prezentoval ako filantrop s obzvlášť ľudským postojom prostredníctvom svojej nadácie Dobrý anjel. Pomáhal rodinám, deťom a ľuďom v núdzi – a niektorým asi aj reálne pomohol. Vážme si každý prejav humanity, dokonca aj u Andreja Kisku, ale vzápätí sa natíska otázka, či Dobrý anjel nebol financovaný práve z takýchto Kiskových úžerníckych aktivít. Ak by bol, bol by to škandál, ktorý nemá obdobu, pretože podozrenie, že Andrej Kiska založil Dobrého anjela iba preto, aby ho ľudia zvolili za prezidenta, by sa ukázalo reálne. Nemá totiž žiadnu logiku, aby úžerník pomáhal principiálne takým istým ľuďom, ktorých predtým obral o peniaze, len tak – z nadmernej dobroty. Článok je krátený, v plnom rozsahu bol zverejnený na našej stránke www.zemavek.sk.

EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

VÝROKY ZASVÄTENÝCH > KORUNNÍ SVEDKOVIA

Marián Benka

SVETOVÁ EKONOMIKA RASTIE VĎAKA

SPOTREBE A ZADLŽOVANIU B

anka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS), najstaršia medzinárodná finančná inštitúcia na svete, zastrešuje viac ako päťdesiat centrálnych bánk z rôznych krajín. Táto rešpektovaná organizácia vydala analýzu, v ktorej varuje, že globálny rast HDP je čoraz viac založený skôr na spotrebe ako na investíciách. V našom grafe vidíte hodnoty vypočítané ako priemer ukazovateľov 18 vybraných štátov vrátane USA, Kanady, Austrálie, Japonska, Nemecka, Švajčiarska, Francúzska či škandinávskych krajín. Teda ťahúňov svetovej ekono-

miky. Vyplýva z neho, že podiel spotreby na celkovom HDP výrazne poskočil medzi rokmi 2013 a 2014 a odvtedy stále rastie. Ešte väčší problém spočíva v tom, že rast spotreby nie je spôsobený nárastom reálnych príjmov, ale nárastom dlhov. Radoví spotrebitelia i firmy využívajú historicky nízke úrokové sadzby a naberajú si nové úvery. Úroky však skôr či neskôr vzrastú. Keďže dlhy znamenajú „prejedanie si budúcnosti“, takýto rast ekonomiky nie je dlhodobo udržateľný a jeho bublina jedného dňa zákonite spľasne.

PODIEL INVESTÍCIÍ A SPOTREBY NA CELKOVOM RASTE HDP Priemer 18 vybraných ekonomík v % 3

–1

2011 – 12 PODIEL INVESTÍCIÍ NA RASTE HDP

Zdroj: BIS

2012 – 13

2013 – 14 PODIEL SPOTREBY NA RASTE HDP

2014 – 15

2015 – 16 RAST HDP

SATIRA >

> SATIRA

KEĎ SI PREČÍTAŠ

TOTO JE ORMIA, MÁ 18 ROKOV A V SÝRII BOJUJE PROTI ISLAMSKÉMU ŠTÁTU...

... A TÍTO JUNÁCI MEDZITÝM ZDUPKALI DO EURÓPY

AŽ TOHLE SKONČÍ, UDĚLÁME SI TAKOVÝ MENŠÍ MEJDAN.

IBA POLOVICU KORÁNU

KEĎ AKO LACNÉ GESTO ROZDÁVAŠ SLOVÁKOM SVOJ NEPOTREBNÝ PLAT,

MAJDAN? NEBOJTE, UŽ CHYSTÁME. Túto dvojstranu pripravujeme v spolupráci so stránkou na Facebooku Prečo amerikanofilom hrabe?

A POTOM SÚKROMNE PRELIETAŠ MILIÓN ICH EUR

TÉMA MESIACA:

SLOVENSK.O.? PRAVDA A LŽI O AMNESTIÁCH A ÚNOSE

SPOR DVOCH NAJVYŠŠÍCH ÚSTAVNÝCH ČINITEĽOV STOJACICH PRI ZRODE SAMOSTATNÉHO SLOVENSKA UŽ ŠTVRŤSTOROČIE VRHÁ TIEŇ NA NAŠU ŠTÁTNOSŤ A PRÁVO NA NÁRODNÉ SEBAURČENIE. DNES NIET NAJMENŠÍCH POCHÝB, ŽE TÝMTO SÚBOJOM SA VYTVORILI DVE MOCENSKÉ CENTRÁ – JEDNO LEGITÍMNE A Z VÔLE ĽUDU, KÝM TO DRUHÉ AKO ZÁKLADŇA CUDZEJ MOCI, ROZMAZNÁVAJÚCA KOLABORANTOV PRIPRAVENÝCH KEDYKOĽVEK NAPOMÔCŤ ROZVRATU A ZNIČENIU TEJTO KRAJINY. HOCI OBE TIETO SILY ZBAVILI NÁŠ NÁROD NIEKDAJŠEJ SCHOPNOSTI RÁSŤ SMEROM K PLNEJ SEBESTAČNOSTI, DNES SA POD FALOŠNOU VLAJKOU „BOJA PROTI KORUPCII“ VEDIE ZÁPAS O SAMOTNÚ PODSTATU EXISTENCIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY A JEJ PRÁVNYCH ISTÔT. POSLANCI SLOVENSKÉHO PARLAMENTU VYTVORILI BEZPRECEDENTNÚ PROTIÚSTAVNÚ SVOJVÔĽU, ČÍM DOŠIROKA OTVORILI STAVIDLÁ MÚTNYCH VÔD, V KTOREJ SA ČOSKORO MÔŽE STRATIŤ SAMOTNÝ ZMYSEL A VÔĽA UDRŽANIA NAŠEJ NÁRODNEJ A ŠTÁTNEJ IDENTITY. K TÉME SME OSLOVILI AJ IVETU RADIČOVÚ A JÁNA BUDAJA, TÍ NÁM VŠAK ODMIETLI POSKYTNÚŤ ROZHOVOR. PAVOL DEMEŠ S NAMI PRESTAL KOMUNIKOVAŤ.

Foto: Matúš Plecho

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Artur Bekmatov

KOMU TO VYHOVUJE? ZRUŠENIE MEČIAROVÝCH AMNESTIÍ SA NAJMÄ PO PREMIÉRE FILMU ÚNOS STALO NA SLOVENSKU TÉMOU ČÍSLO JEDEN. NA FILM OKAMŽITE PO PREMIÉRE ZAREAGOVALO NIEKOĽKO POPREDNÝCH POLITIKOV VRÁTANE PREZIDENTA A TLAK NA ZRUŠENIE AMNESTIÍ ZINTENZÍVNILI AKTIVITY MIMOVLÁDNEHO SEKTORA S PODPOROU OVERENÝCH OSOBNOSTÍ. TENTO TLAK NAKONIEC VIEDOL K ZRUŠENIU AMNESTIÍ NÁRODNOU RADOU.

yslieť si, že pokus o zrušenie amnestií bol „slovenský majdan“ s cieľom zmeny vnútropolitických pomerov, by bolo krátkozraké. Farebné revolúcie sa totiž robia v krajinách, ktoré nie sú pod vplyvom Západu, čo sa má zmeniť práve dosadením prozápadnej vlády. Navyše pokusy o zrušenie amnestií boli v parlamente pravidelné. Poslanci o nich hlasovali napríklad v marci 2015 či v apríli 2016. Na druhej strane, posledná iniciatíva Jána Budaja bola v porovnaní s tými predchádzajúcimi iná – skvelé načasovanie angažovanosti politikov, hercov, športovcov, prieskumu verejnej mienky, podpisovej akcie či premiéry filmu nám nedovoľuje označiť celý humbug okolo zrušenia Mečiarových amnestií za sled náhodných udalostí. Najmä ak na začiatku stál Andrej Kiska s asistenciou Pavla Demeša. A ak vieme, že politické a mimovládne sily angažujúce sa za zrušenie amnestií roky podporujú (aj finančne) zo zahraničia, je úplne prirodzené pýtať sa, prečo by to v tomto prípade malo byť inak. Príležitosťou na otvorenie diskusie o amnes tiách sa stala smrť exprezidenta Michala Kováča. Jeho pohreb využil prezident Kiska, ktorému

sekundoval Pavol Demeš – Kováčov bývalý poradca pre zahraničnú politiku. Kým Kiska kritizoval zločiny z obdobia mečiarizmu, Demeš zašiel ešte ďalej a celú polovicu svojho prejavu venoval výzve na zrušenie amnestií. Súbežne s tým vyšiel s návrhom na zrušenie amnestií v parlamente opäť Ján Budaj, len pol roka po tom, ako mu poslanci rovnaký návrh zamietli. Na decembrovej schôdzi poslanci posunuli Budajov návrh do druhého čítania. Malo sa o ňom hlasovať vo februári a tlak z Prezidentského paláca začal silnieť – Kiska najprv kritizoval koaličnú deklaráciu odsudzujúcu Mečiarove amnestie, neskôr podporil verejnú výzvu 26 odborníkov z justície (medzi nimi nechýbal Kiskov poradca Ján Mazák, Zuzana Čaputová z mimovládnej organizácie VIA Iuris či Daniel Lipšic alebo poslanec za Most-Híd Peter Kresák). O niekoľko dní sa k právnikom pripojilo 80 osobností z radov hercov, spevákov, športovcov, podnikateľov či ľudí z tretieho sektora. A je zaujímavé, že v rovnaký deň poslanec Budaj odložil svoj návrh o mesiac. Môžeme len hádať, či jedným z Budajových úmyslov bolo vyčkanie na film Únos, avšak pravdou zostáva, že jeho premiéra v posled-

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

ný februárový deň mimoriadne zintenzívnila tlak spustený Demešom a Kiskom. Kiska sa na premiére stretol s matkou Róberta Remiáša. Podpredseda SMER-SD a minister kultúry Marek Maďarič takisto po premiére filmu podporil zrušenie amnestií a hneď na druhý deň vyšiel prieskum agentúry Focus, v ktorom sa 63 % respondentov vyslovilo za. Ešte v ten istý týždeň spustila mimovládna organizácia VIA iuris podpisovú kampaň, ktorú za prvý deň podporilo vyše 66-tisíc ľudí. To všetko za nevídaného záujmu médií. Je až zarážajúce, do akej miery sa verejná diskusia o zrušení amnestií zjednodušila. Spochybňovanie správnosti tohto kroku znamenalo (najmä vďaka jednostrannému mediálnemu tlaku) de facto postaviť sa na Mečiarovu stranu. Potvrdzujú to aj slová dekana Právnickej fakulty UK Eduarda Burdu, ktorý obhajoval účasť Jána Cupera v diskusii pre študentov. „Je smutnou pravdou, že sme mali problém získať do diskusie ľudí, ktorí by prezentovali svoj právny názor proti zrušeniu amnestií verejne, pretože sa báli sociálnej smrti zo strany médií,“ povedal Burda. Hlasy odborníkov z justície, ktorí sa aj napriek tomu odvážili zapochybovať – napríklad Eduard Bárány (premiérov poradca), Martin Buzinger, Peter Šamko či Lucia Berdisová – v hluku verejnej hystérie zanikli. Návrh na zrušenie Mečiarových amnestií a milosti prezidenta Kováča pre svojho syna (nie však pre zvyšných obžalovaných v kauze Technopol) 5. apríla podporilo 129 poslancov zo 144 prítomných. Teraz plynie šesťdesiatdňová lehota, počas ktorej sa k tomuto kroku má vyjadriť Ústavný súd. Hlavným výsledkom je, že parlament odsúhlasil nebezpečný precedens. Áno, na jednej strane si nikto – ani potenciálny diktátor vládnuci Slovensku v budúcnosti, nemôže byť istý, že si svoje skutky „samoamnestuje“. No druhou stranou mince je, že práve na mechanizmus schválenia tohto precedensu sa môžu odvolávať extrémisti alebo diktátori pri obmedzovaní či rušení základných ľudských práv a slobôd pomocou parlamentu. Ten posilnil svoje postavenie na úkor prezidenta a Ústavného súdu. A kto z aktérov tohto predstavenia vyťažil najviac?

Ján Budaj je politikom, ktorý väčšinu svojej agendy zakladá na minulosti, najmä na novembri 1989 a období mečiarizmu. Pri rušení amnestií hral úlohu pešiaka, ktorý získava sympatie protificovskej verejnosti pre Matovičovo OĽaNO. Béla Bugár je jediným politikom, ktorý bol pri všetkých pokusoch o zrušenie amnestií a vždy hlasoval za. Táto názorová konzistentnosť postavila premiéra pred hrozbu problémov v koalícii. Zrušením amnestií sa Bugára podarilo dostať do pozície politika, ktorý síce dočasne „kolaboruje“ s Ficom, no v zásadných otázkach vie zatlačiť na zvyšok koalície. Robert Fico bol pritlačený k výberu z dvoch možností: otočiť svoj doterajší postoj k nezrušiteľnosti amnestií o 180 stupňov, alebo riskovať ďalšie spory vo vládnej koalícii, tentokrát s Mostom. Napriek tomu Fico niečo získal – čas. Andrej Kiska sa z rušenia amnestií pokúsil vytĺcť najviac politického kapitálu – s trasúcim sa hlasom sľuboval Remiášovej matke nápravu, na slovenských univerzitách diskutoval so študentmi o amnestiách, prijal Oskara Fegyveresa, právnikov, mimovládne organizácie... Prijal každého, kto mu mohol pomôcť zintenzívniť tlak na premiéra. Kiska sa v poslednom období niekoľkokrát pokúsil vstúpiť do otvorenej konfrontácie s premiérom, čo mnohí analytici chápali ako snahu odštartovať otvorený boj o premiérske kreslo po najbližších voľbách. U Mareka Maďariča očakával podporu zrušenia amnestií z úst podpredsedu a ideológa SMERu hneď po premiére filmu málokto. Z pozície ministra kultúry vyznela skôr alibisticky a potvrdila fakt, že súčasné postavanie Mareka Maďariča v štruktúrach SMERu ani zďaleka nezodpovedá jeho ambíciám. V prípade známeho podnikateľa Mariána Kočnera nestojí otázka: čo získal zrušením amnestií a milosti – ale prečo nič nestratil? Milosť exprezidenta sa totiž nevzťahuje len na Kováča juniora, ale aj na ďalších ľudí zapletených (oveľa viac ako Kováč junior) do kauzy Technopol. Medzi nimi je aj Kočner. Milosť však bola zrušená len v prípade exprezidentovho syna, čo bola podmienka vládnej koalície.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Juraj Pokorný

CHRONOLÓGIA DVOCH SYMBIOTICKY

PREPLETENÝCH KÁUZ

1991 – Michal Kováč ml. zakladá spoločnosť pod obchodným menom SYCKO, ktoré sa prvý raz objavilo v tlači až o štyri roky, keď denník Slovenská republika uverejnil 7. 3. 1995 materiál s titulom V Nemeckej spolkovej republike vydali zatykač na syna slovenského prominenta.  11. 11. 1994 – Interpol vydal medzinárodný zatykač na Michala Kováča ml. v súvislosti s tzv. kauzou Technopol.  19. 6. 1995 – Vyšetrovateľ úradu vyšetrovania v Bratislave vzniesol obvinenie pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom voči trom mužom: Slovákovi (Marián Kočner), Nemcovi (Peter Krylov) a Holanďanovi (Rudolf van den Werf).  31. 8. 1995 – Neznáme osoby naložili Michala Kováča ml. do auta, opili ho a auto odstavili pred policajnou stanicou v rakúskom Hainburgu.  1. 9. 1995 – Michala Kováča ml. previezli do vyšetrovacej väzby vo Viedni.  20. 2. 1996 – Vyšší krajinský súd vo Viedni napriek platnému zatykaču Interpolu rozhodol, že vydanie Michala Kováča ml. z Rakúska do Nemecka na stíhanie mníchovskou prokuratúrou je vzhľadom na jeho zavlečenie neprípustné a prepustil ho na kauciu milión rakúskych šilingov.  23. 2. 1996 – Syn slovenského prezidenta sa po takmer polroku vrátil na Slovensko.  29. 4. 1996 – Za dodnes neobjasnených okolností (oficiálna verzia hovorí o výbuchu jeho auta) zahynul bývalý dôstojník kriminálky Róbert Remiáš, priateľ pracovníka SIS Oskara Fegyveresa, ktorý mal v prípade zavlečenia vystupovať ako utajený svedok s údajnými dôkazmi, že ho zorganizovala SIS pod dohľadom svojho námestníka Jaroslava Svěchotu.  17. 7. 1996 – Prezident Michal Kováč nariadil zastaviť vyšetrovanie, a zároveň udeliť milosť, na základe ktorej bolo zastavené trestné stíhanie voči dvom ľuďom (Martin Syč-Milý a Marián Kočner).

12. 12. 1997 – Prezident Michal Kováč nariadil zastaviť vyšetrovanie, a zároveň udeliť milosť, na základe ktorej bolo zastavené trestné stíhanie voči štyrom ľuďom vrátane jeho syna (ostatní Peter Krylov, Rudolf van den Werf a L. Rosenbergerová).  3. 2. 1998 – Michal Kováč ml. bol na základe medzinárodného zatykača zadržaný českou políciou na hraničnom priechode s NSR Rozvadov/Waidhaus.  12. 2. 1998 – Na základe medzinárodného zatykača ČR vydala Michala Kováča ml. do Bavorska, kde nastúpil do vyšetrovacej väzby. V ten istý deň sa na krajinskom súde v Mníchove začal súdny proces v kauze Technopol s jej kľúčovým aktérom Rudolfom van den Werfom.  3. 3. 1998 – Premiér Vladimír Mečiar v zastúpení prezidenta SR udelil amnestiu týkajúcu sa aj trestných činov spáchaných v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny. Nariadil, aby sa trestné konanie pre podozrenie z týchto trestných činov nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo. V rovnaký deň vyhovel sudca Vyššieho krajinského súdu v Mníchove Helmut Glück sťažnosti Kováčovho právneho zástupcu z 10. 2. a prepustil jeho klienta na kauciu za 150-tisíc mariek.  5. 4. 1998 – Rozhodnutím krajinského súdu v Mníchove, ktorý vyhovel žiadostiam o zrušenie povinnosti odovzdať pas a o vycestovanie z územia NSR, sa Michal Kováč ml. vrátil na Slovensko.  8. 12. 1998 – Po parlamentných voľbách v SR nový premiér a zastupujúci prezident Mikuláš Dzurinda podpísal rozhodnutie o amnestii. Vypustením niektorých článkov z rozhodnutí o amnestii, ktoré udelil jeho predchodca Vladimír Mečiar, umožnil konať v kauzách Zmarené referendum a Únos občana Michala Kováča ml.  4. 2. 1999 – Ústavný súd SR rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť.

KAUZA TECHNOPOL

ri roky po tom, ako Michal Kováč ml. založil v roku 1991 firmu pod obchodným menom SYCKO, naňho Interpol vydal medzinárodný zatykač v súvislosti s kauzou Technopol. Keby sa Kováč-otec nestal prvým prezidentom modernej SR, otázka účasti Kováča-syna na medzinárodnom podvode by bola už dávno objasnená. Zrekapitulujme si, čo je o milostiach udelených v rokoch 1996 a 1997 bývalou hlavou štátu Michalom Kováčom známe. Nariadenie, aby sa v trestnom stíhaní nepokračovalo a bolo zastavené, sa podľa informácií prednesených v parlamentnej rozprave k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR (30. 3. 2017), vzťahovalo na dva trestné činy a šesť osôb. Prvým bol návod na trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 258 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 Trestného zákona, ktorého skutkovým základom mal byť fiktívny dovoz textilných výrobkov z Holandska do ČSFR v celkovej hodnote 2 308 920 dolárov na škodu Technopol, a. s., Bratislava. S týmto cieľom mali založiť na meno poľského občana Jendrzeja M. Ignaciewicza firmu Introkomerce Incorporation v Holandsku, v mene ktorej zaslali na adresu Technopolu Bratislava ponukový list. K dovozu tovaru však nikdy nedošlo, takže Technopolu tým vznikla škoda vo výške najmenej 69 miliónov korún. Takto získanú čiastku si potom spolupáchatelia medzi sebou rozdelili podľa kľúča: Peter K. 400-tisíc, Marián K. 600-tisíc a Rudolf van den W. 362 340 dolárov. „Zostatok v sume 946 580 dolárov prevzali v hotovosti ďalšie neznáme osoby,“ tvrdí sa v obvinení Mestského úradu vyšetrovania v Bratislave z 19. 6. 1995. To, či medzi nimi figuroval aj syn slovenského prominenta, sa dodnes nepodarilo ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Druhým bol trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, ktorého skutkovým základom malo byť konanie Mariána K. – majiteľa firmy Protrend Bratislava. Ten uzavrel s Technopolom 12 hospodárskych zmlúv na predaj textilných výrobkov dovezených z Indie a Číny. Žiadosťami

o odklad platieb a predstieraním platobnej neschopnosti v dôsledku neuhrádzania faktúr svojimi odberateľmi (Otex Bratislava, Petrikom Bratislava, Panda Žilina, Dana Vranov nad Topľou), ktorí v skutočnosti firme Protrend za dodaný tovar včas zaplatili, mal spôsobiť Technopolu Bratislava škodu v sume 126 048 523 korún. Keďže dokumentácia k milostiam je v utajovanom režime, ich autentické znenie nikdy nebolo oficiálne zverejnené. V spomínanej rozprave však poslanec NR SR Gábor Grendel (NOVA) citoval ich dátumy aj čísla rozhodnutí. Milosti s dátumom 17. 7. 1996 sa podľa neho týkajú obvinených M. S. M. a M. K. (Marián K.), kým tie s dátumom 12. 12. 1997 udelil vtedajší prezident SR osobám s iniciálkami M. K. (Michal K. jr.), P. K., R. v. d. W. a L. R. „V kauze Technopol mám z prezidentskej kancelárie priamo oficiálne anonymizovanú informáciu, že tých milostí bolo šesť. Nie sú skartované a nie je problém sa k nim dostať. Ak je vôľa. Ak nie je vôľa, nie je cesta,“ uviedol podľa prepisu na webovej stránke NR SR Grendel. S overenými dokumentmi by však mala byť verejnosť oboznámená. Len takto sa môže do celej spletitej kauzy vniesť svetlo a zamedziť lžiam či krivým obvineniam. Na druhej strane práve v súvislosti s nedávnou aktivitou Mariána Kočnera, ktorý na tlačovej besede v októbri 2016 zverejnil informácie smerujúce k negatívnym praktikám slovenských novinárov a politikov Daniela Lipšica, Gábora Grendela a ďalších, vyznieva vystúpenie Grendela voči Kočnerovi ako pokračovanie ich mediálnej vojny. Hoci boli obidve kauzy od samého začiatku symbioticky prepletené, ignorovaný Technopol upadol – na rozdiel od favorizovaného zavlečenia Kováča juniora – nebadane do zabudnutia. Dozaista aj vďaka rezortu zahraničia pod vedením Eduarda Kukana, ktorý mu v roku 2012 pomohol vyhnúť sa hroziacemu stíhaniu pridelením diplomatického pasu a zaradením do diplomatických služieb na lukratívny post šéfa konzulárneho oddelenia Veľvyslanectva SR v Indii.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Juraj Pokorný

AKO PREBIEHALI POKUSY O VYPOČUTIE

MICHALA KOVÁČA ML. O SYMBIOTICKY PRERASTENÝCH KAUZÁCH TECHNOPOL A ZAVLEČENIE MICHALA KOVÁČA ML. HOVORÍ S DETAILNOU ZNALOSŤOU PROBLEMATIKY AJ BÝVALÝ GENERÁLNY PROKURÁTOR SR JUDr. MICHAL VAĽO, CSc., O. I. AUTOR ČERSTVÉHO KNIŽNÉHO TITULU NEBO, PEKLO, POLITIKA. NADČASOVO AUTONÓMNY REZORT, KTORÝ NEPODLIEHA VLÁDNEMU KABINETU, RIADIL ŠTYRI ROKY (31. 1. 1995 – 31. 1. 1999). 42 „Zostatok v sume 946 580 dolárov prevzali v hotovosti ďalšie neznáme osoby,“ tvrdí sa v obvinení Mestského úradu vyšetrovania v Bratislave proti Michalovi Kováčovi, Petrovi Krylovovi a Rudolfovi van den Werfovi pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom z 19. 6. 1995. Možno dnes, po 22 rokoch, s istotou povedať, či medzi nimi figuroval aj Michal Kováč mladší? O nikom nemožno tvrdiť, že spáchal trestný čin, kým nebol právoplatne odsúdený. Možno však s istotou povedať, že Michala Kováča mladšieho obvinila nemecká prokuratúra vo veci podvodu na Technopole, vydala na neho zatykač a podala obžalobu súdu. Jednou z najmenej objasnených záhad je pôvod peňazí, ktoré použil Michal Kováč st. na zloženie kaucie vo výške jedného milióna rakúskych šilingov pre svojho zatknutého syna. Preukázala sa stopa „dedičstva po nebohom strýkovi“ ako dôveryhodná? Na túto otázku neviem odpovedať. Podľa tvrdení Františka Lábusa zo Spišskej Belej sa v Slovenskej televízii objavil detailný záber

bankového dokumentu, ktorým prezident Kováč preukazoval pôvod peňazí na zaplatenia kaucie. Údajne bol totožný s dokladom, ktorý mu Lábus odovzdal v roku 1982, aby mu pomohol dostať sa k týmto peniazom. Malo ísť o 250 000 mariek, ktoré mal Lábusovi darovať jeho údajný biologický otec gróf Zamoyski. Lábus verejne informoval, že podal voči prezidentovi Kováčovi trestné oznámenie aj ci-

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

vilnú žalobu. Výsledok konaní zverejnený nebol. Prezident uviedol, že si peniaze požičal od amerického podnikateľa Lea Danihelsa. Či je to pravda, kedy a z čoho mu pôžičku vrátil, je podobnou záhadou ako pôžička Mečiarovi od Petra Zieglera zo Švajčiarska na kúpu Elektry a jej splatenie z majetkových práv Mečiarovej manželky. Možno si vtedajší benevolentný postoj mníchovskej prokuratúry k vydaniu Michala Kováča ml. na trestné stíhanie do Nemecka vysvetliť aj medzinárodnopolitickým rozmerom kauzy, najmä s prihliadnutím na okolnosť, že išlo o syna slovenského prominenta? Vydávanie občanov Slovenskej republiky na trestné stíhanie do cudziny ústava v tom čase neumožňovala, takže nemecký medzinárodný zatykač sa na Slovensku nemohol realizovať. S mníchovskou prokuratúrou sme spolupracovali štandardným spôsobom. Na jej žiadosť sme uskutočnili výsluchy obvinených Kočnera a Syča-Milého za prítomnosti prokurátorov z Mníchova. Kováč mladší sa chcel vyhnúť výpovedi pred slovenskými orgánmi, ale aj zatk nutiu a väzbe, ktoré by ho čakali v prípade vycestovania do Nemecka. Jeho advokáti sa snažili vybaviť neobvyklý spôsob výsluchu. Advokát Michala Kováča ml. Ján Havlát pre tlač opakovane uviedol, že „sa nám podarilo dohodnúť, že nemecký prokurátor príde na Slovensko a vypočuje môjho klienta na nemeckom veľvyslanectve“. Mal byť dohovorený aj termín na koniec augusta, ktorý sa neskôr posunul na začiatok septembra. Výsluch sa údajne neuskutočnil len preto, lebo 31. augusta Michala Kováča ml. zavliekli do Rakúska. Havlát naznačuje, že „únoscovia“ mohli vedieť, že sa výsluch má uskutočniť. Jeho klient by údajne nevinu pri prvom výsluchu dokázal a do cudziny ho možno zavliekli preto, aby výsluch prekazili. No keď neskôr Kováča nemecké orgány vypočuli, konanie voči nemu nezastavili, vzali ho do väzby a pustili ho z nej len na kauciu. Tvrdeniam Havláta odporuje aj skutočnosť, že 31. 8. 1995, pár hodín predtým, ako došlo k zavlečeniu, prišla na generálnu prokuratúru pracovníčka nemeckého veľvyslanectva. Tlmo-

čila, že pani veľvyslankyňa, ktorá bude dva či tri týždne na dovolenke, uložila, aby počas jej neprítomnosti zistili, či by slovenská prokuratúra súhlasila, aby vypočuli Michala Kováča mladšieho ako obvineného na nemeckom veľvyslanectve v Bratislave, bez prítomnosti slovenských orgánov, ako o to žiada. Je teda zrejmé, že termín výsluchu na koniec augusta, ani na začiatok septembra nebol s veľvyslanectvom dohovorený. Originály s autentickým znením Kováčových amnestií sú údajne v utajovanom režime. Je na to racionálny a legitímny dôvod? Prečo by malo byť omilostenie konkrétnych ľudí podozrivých a obvinených z trestnej činnosti anonymizovaným verejným tabu? Také rozhodnutia o udelení milostí, aké boli vydané v kauze Technopol, nie sú v zozname utajovaných skutočností Kancelárie prezidenta. Utajované sú len rozhodnutia prezidenta o udelení milosti chránenému svedkovi a také, ktoré by mohli ohroziť životy alebo bezpečnosť jednotlivých fyzických osôb alebo by mohli viesť k mareniu trestného konania. To sa kauzy Technopol netýka. Z rozličných zdrojov presiakla informácia, že exempláre šiestich milostí exprezidenta Michala Kováča boli skartované. Aká je podľa vám dostupných informácií pravda? Nemám o tom informácie. Skartovanie rozhodnutí o udelení milosti Kanceláriou prezidenta však neznamená, že tieto rozhodnutia neexistujú. Musia byť v trestnom spise v kauze Technopol, v ktorom bolo na ich základe zastavené trestné stíhanie. Môže mať agenda rušenia tzv. Mečiarových amnestií okrem vnútropolitického (deštrukcia ústavného práva, zmena mocenského režimu) aj zahraničnopolitický, či nebodaj geopolitický kontext (destabilizácia krajiny V4 s náležitou korekciou transparentnosti jej zahraničnej orientácie)? Odpoveď na túto otázku prenechám politológom a budúcnosti. Bezprecedentné rozhodnutia parlamentu a kampaň, ktorá im predchádzala, vzbudzujú rôzne otázniky.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Juraj Pokorný

KOVÁČOVCI: JABLKO NEPADÁ ĎALEKO OD STROMU

„MLADŠÍ SYN MIŠKO JE VEĽMI PRAKTICKÝ CHLAPEC, S PRIATEĽOM SI ZALOŽIL MALÚ ESEROČKU. STATOČNÉ PODNIKANIE JE DNES TVRDÝ CHLEBÍK, ALE NESŤAŽUJE SI... OBAJA SYNOVIA SÚ CITLIVÍ A NA DNEŠNÝ ŽIVOT AŽ PRIVEĽMI OHĽADUPLNÍ K DRUHÝM,“ POZNAMENALA V INTERVIEW PO ZVOLENÍ MANŽELA ZA PREZIDENTA SR EMÍLIA KOVÁČOVÁ O JEDNOM Z ICH DVOCH SYNOV (PRAVDA, 4. 9. 1995). NASLEDUJÚCE ROKY VŠAK PLATNOSŤ PREDPOKLADU, ŽE BYŤ RODIČOM ZNAMENÁ AUTOMATICKY POZNAŤ SVOJE DIEŤA, NEPOTVRDILI.

ng. Michal Kováč ml. (nar. 5. 12. 1961), absolvent Národohospodárskej fakulty VŠE v Bratislave (1985), sa začal venovať podnikaniu ako 30-ročný. Krátka politická epizódka vo forme polročného mandátu poslanca za HZDS v Snemovni národov FZ ČSFR (1992) bola preňho iba prípravou na presun do oblasti, kde „divoko“ sa rozbiehajúca trhová ekonomika ponúkala neporovnateľne väčšie kariérne možnosti. Zo skromného referenta v ČSOB (1985 – 87), PZO Transakta (1987 – 89) a Agrokombináte Závada (1989 – 91) sa po zmene režimu vyšvihol na generálneho riaditeľa bratislavských eseročiek SYCKO a ESPE HOME VIDEO. Vzhľadom na jeho účasť v kauze Technopol a z nej vyplývajúce riziko stíhania presmeroval svoje aktivity do zahraničnej diplomacie. Najprv ako referent konzulárneho odboru MZVaEZ (1999 – 2000) a šéf

konzulárneho oddelenia na ZÚ v Indii (2000 – 2003), potom riaditeľ teritoriálneho odboru pre Áziu a oblasť Tichého oceánu na MZVaEZ (2003 – 2005) a zástupca veľvyslanca na ZÚ v Canberre (2005 – 2010), aby sa neskôr ujal postu vedúceho oddelenia pre Áziu na teritoriálnom odbore 6TEO (2010 – 2013). Od roku 2013 si užíva diplomatickú imunitu vo funkcii vedúceho Slovenského ekonomického a kultúrneho úradu v Tchaj-peji na Taiwane.

ĎALŠÍ PODVOD NA TAIWANE

Spomienka na kauzu Technopol, ktorú kvôli diplomatickej imunite Michala Kováča ml. mníchovská prokuratúra dodnes nevyšetrila, ešte ani nestihla vyblednúť, a už sa syn exprezidenta SR stihol zapliesť do ďalšej kauzy. Tentoraz na Taiwane, kde sa firmy Hubert Lo

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

a Chirana Group zúčastnili na podvode presahujúcom 30 miliónov dolárov. V tejto východoázijskej ostrovnej krajine, rebelujúcej súčasti „veľkej nedeliteľnej Číny“, započala história kauzy, ktorá pripomína ďalší diel nešťastného Technopolu. V júni 2015 priniesla stránka chinesedaily.com správu o vyšetrovaní taiwanskej prokuratúry v prípade megapodvodu za 500 miliónov dolárov, súvisiaceho so zdravotníckym materiálom a údajným praním peňazí cez Honduras. Pikantná je v ňom zmienka o slovenskej firme Chirana a o svedkovi (slovenskom diplomatovi) menom Mr. Michal Kovac. Ide o toho istého človeka, ktorý sa po čase vždy na inom konci sveta vynorí na hladinu ako korok a dá o sebe vedieť spôsobom, aký jeho nebohému otcovi pridával vrásky na čele. Keďže ide o zamestnanca MZVaEZ SR, vzniká otázka, aká je personálna politika tohto rezortu, ktorý Kováča jr. zakaždým „odprace“ na miesto, kde môže začať odznova a s čistým kontom? Ako 10. 8. 2015 informoval webový portál hnonline.sk v článku Michal Kováč mladší je späť. Máme dôkaz, že slovenský tieň na Taiwane sa zväčšuje, napriek slovám riaditeľa tlačového odboru MZVaEZ SR Petra Suska mal slovenský diplomat dodávať podvodným aktivitám firiem na Taiwane punc dôveryhodnosti nielen svojou prítomnosťou, ale aj osobne – svojím „malým prispením“. Šéf Slovenského ekonomického a kultúrneho úradu v Tchaj-peji Michal Kováč ml. to tesne pred slávnostným podpisom zmluvnej atrapy sám priznal. Taiwanský zdravotnícky holding Zodic Light World Technology a fiktívny česko-slovenský zdravotnícky gigant Chirana Group tým získali kontrakt na dodávku zdravotníckeho materiálu za pol miliardy eur do Latinskej Ameriky, čo bol podľa HN „jeden z dvoch kľúčových míľnikov pri megapodvodoch skupiny na burze“. Tie podľa taiwanských úradov, ktoré ich vyšetrujú, dosiahli približne 32 miliónov eur. Ešte kurióznejšie znie informácia HN, že neexis tujúca česko-slovenská firma Chirana Group, ktorej predstavitelia Jiří Kopeček a Henrich Herceg na podpis memoranda medzi Zodic, Chiranou Group, LAT Group a Tchaj-pej Medical University neprišli, zneužíva na Taiwane

obchodnú značku známej slovenskej spoločnosti Chirana patriacej do holdingu M. O. C. Stará Turá. Kováč jr. v prejave hovoril o „prelomovom medzníku a novej kapitole vzťahov medzi Slovenskom a Taiwanom“ a projekt zaradil medzi tie, ktoré majú vždy jeho „plnú podporu a pozornosť“. Na záver HN konštatujú, že MZVaEZ nevysvetlilo, čo Kováč v službách slovenského diplomatického zboru vlastne podpísal a či konal v menej SR, alebo vymysleného konzorcia Chirana Group. Diplomat reprezentujúci SR na videu zverejnenom na YouTube pod názvom Zodic World Light Technology a Honduras podpísali memorandum o spolupráci priznáva svoju účasť na spolčení sa s Hubertom Lo zadržaným vo viedenskej pobočke UniCredit Bank, kde si mal vyzdvihnúť značnú hotovosť, čo pred vyšetrovateľmi i novinármi neskôr poprel. Záznam je v rozpore s vtedajším tvrdením rezortu diplomacie, že Michal Kováč ml. sa mal zúčastniť „na slávnostnom podpise memoranda medzi oboma komerčnými subjektmi ako hosť a nevyvíjal žiadnu osobitnú aktivitu smerujúcu k uzavretiu obchodného vzťahu medzi nimi“. Pravdou však je, že memorandum na videu pod vlajkou SR a EÚ vlastnoručne podpisujú syn exprezidenta, z podvodov obvinený a zatknutý šéf taiwanskej firmy Lo Hsu-Liang (Hubert Lo) a nastrčený Juan Rad zo spoločnosti LAT Group.

NEOBJASNENÝ PÔVOD PEŇAZÍ NA KAUCIU

Súvislosť medzi genetickou výbavou otca a syna netreba zdôrazňovať. V článku Prezident Michal Kováč st. inak na blog.pravda.sk 4. 11. 2016 na ňu poukazuje aj Gustáv Murín. To, že Michal Kováč ml. nebol žiadne neviniatko, vysvetľuje otcovým vzorom. Podľa diskusie k článku zverejnenému 7. 1. 2013 v Novom Čase referenti Technopolu odmietli akceptovať výhodné podmienky pre firmu Introkomerce Incorporation, pretože tušili, že by šlo o nezákonný obchod. Potom však došlo k devalvácii československej koruny, ktorá tejto organizácii zahraničného obchodu spôsobila straty vo výške 4,5 mld. Kčs. Vtedajší predseda FZ Michal Kováč st. sa mal stretnúť s jej generálnym riaditeľom Zoltánom Szitásom a prisľúbiť mu, že zabezpečí transfer

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

zločincom, ktorí mu poskytli diplomatický pas, oficiálna propaganda kauzu Technopol patrične zahmlila a mladý Kováč si lebedil v diplomatických službách aj za vlády SMER-SD... Z Indie sa po niekoľkých presunoch Kováč junior dostal na Taiwan ako vedúci Slovenského ekonomického a kultúrneho úradu v Tchaj-peji,“ konštatuje Bondarčuk.

AKO Z PODOZRIVÉHO VYROBIŤ OBEŤ

Michal Kováč mladší, Michal Kováč, Ján Havlát a advokát Elmar Kresbach po vynesení rozsudku v roku 1996

prostriedkov na ich čiastočné vyrovnanie z federálnych fondov, ak Technopol zrealizuje obchod s jeho synom podľa dohodnutých pravidiel. Povedané bez okolkov: malo ísť o zneužitie postavenia zo strany druhého najvyššieho ústavného činiteľa ČSFR. Jeho výsledkom bol – ako sa všeobecne vie – podvod na Technopole s odhadovanou škodou 2 308 902 dolárov (1,83 mil. eur). Ďalší hlavolam predstavuje miliónová kaucia, ktorú zložil otec Kováč, aby dostal syna Kováča z rakúskeho väzenia. Keď sa ho v rakúskej televízii pýtali na pôvod takejto vysokej sumy, vytiahol dokumenty ku kontu (vrátane rodných aj úmrtných listov), ktoré prezentoval ako dedičstvo po nebohom strýkovi. „Lenže istí František Labus a Mária Svitanová mali poznať, že ide o ich vlastný dokument, ktorý Michalovi Kováčovi odovzdali v roku 1982,“ píše Murín. Podľa zdroja z internetu ho ich teta Margita Juráčková, ktorú vraj prenasledoval komunistický režim, ešte za socializmu ako zamestnanca ČSOB mala požiadať o pomoc s výberom. Tá však zomrela, čo mal Michal Kováč st. využiť a namiesto provízie si nechať celú sumu.

Podľa iného zdroja išlo o dedičstvo po grófovi Zamoyskom, zanechané v rakúskej banke, o ktoré mal dôverčivých ľudí zo Spišskej Belej pripraviť práve on. Prípad sa po roku 1999, keď sa ho ujala polícia, po dlhých prieťahoch dostal až pred súd, na ktorý sa Michal Kováč st. dostavil údajne až na štvrtú výzvu. „Pani Svitanová sa na súdoch neustále pýtala, ako je možné, že ona ako dôchodkyňa a pán Labus ako dôchodca prichádzali na súdy až z východného Slovenska, ale Kováč st. s osobným šoférom a autom platenými daňovými poplatníkmi sa nevie dostaviť na súd, ktorý je vzdialený len niekoľko ulíc od jeho bydliska,“ zdôrazňuje Gustáv Murín. Podľa TASR je pravda úplne iná: exprezident Kováč si miliónovú sumu požičal od amerického podnikateľa slovenského pôvodu Lea Danihelsa. Ako v článku publikovanom 6. 10. 2016 na webnoviny.sk napísal ďalší publicista Alex Bondarčuk, jablko nepadá ďaleko od stromu. „Michal Kováč junior nezaprel gény svojho otca, pretože po ňom zdedil mimoriadne silný zmysel pre bezprácny zisk na úkor iných. Vďaka politickým

Okrem diletantského výkonu únoscov – podľa medializovaných verzií mafiánov v službách Lexovej SIS – podporil spolitizovanie zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny aj intenzívny mediálny tlak. Ten zo spolupáchateľa, na ktorého bol vydaný medzinárodný zatykač pre podozrenie z ekonomických zločinov a miliónových podvodov, vyrobil obeť. Kauza podľa očakávania nahnala popularitu aj jeho otcovi – prezidentovi SR Michalovi Kováčovi, ktorého vtedajšia vládna moc obviňovala zo zneužitia právomoci najvyššieho ústavného činiteľa. Stal sa tak falošným mučeníkom zápasu o demokratický charakter mladého štátu a symbolom boja proti Mečiarovej totalite. Pre tých, ktorí poťahovali nitkami, bol iba nesvojprávnou bábkou. Medzinárodná i domáca podpora s výsadou akejsi morálnej nedotknuteľnosti, ktoré počas tohto boja nezaslúžene požíval, pritom nemala so sympatiami k osobe Michala Kováča nič spoločné. To však už exprezident nestihol pochopiť. Negatívnu rolu pri deformácii histórie zohrali médiá, ktorým je propaganda posvätnejšia než informovanie. Keď už vedľa povinných jázd ako extrémizmus, antisemitizmus, rasizmus, korupcia či „Ficove zlodejiny“ odmietajú márniť čas investigatívou o dobrodruhovi v diplomatických službách SR, mohli si aspoň všimnúť, že syn lietajúci v miliónových kauzách a poberajúci diplomatický plat nebol schopný svojmu chorému otcovi, ktorému podľa zverejnených zdrojov štátne peniaze na lieky a ošetrovateľku nestačili, finančne pomôcť. Ani svoju prítomnosť na jeho pohrebe v októbri 2016 nevyužil na to, aby po dlhšom pobyte v zahraničí on sám predstúpil pred slovenskú verejnosť a uviedol svoje aktivity okolo Technopolu či na Taiwane na pravú mieru.

Juraj Pokorný

GENÉZA KONFLIKTU KOVÁČ VERZUS MEČIAR

rvý zárodok vzájomnej animozity Mečiara a Kováča vznikol odvolávaním Milana Kňažka z funkcie ministra zahraničia. Keď sa s tým v marci 1993 premiér obrátil na prezidenta, Kováč otázku, či je Mečiarov návrh povinný akceptovať (vtedajšia Ústava mu to neukladala), konzultoval najprv s Ústavným súdom. Na jeho stanovisko však nepočkal – Mečiar ho údajne vydieral podaním demisie a neprijatím poverenia na zostavenie novej vlády. Pracovný charakter konfliktu sa postupne transformoval do roviny osobnej. Kontroverzného Ivana Lexu, ktorý mal v Mečiarovom kabinete obsadiť kreslo ministra privatizácie, Kováč odmietol s tvrdením, že nemá jeho dôveru. V patovej situácii sa premiér vynašiel tak, že do čela privatizačného rezortu postavil seba a za svojho štátneho tajomníka vymenoval Lexu. Pri obsadzovaní funkcie šéfa SIS (1995) sa už zaobišiel bez súhlasu prezidenta: koaličná väčšina si odhlasovala novelu zákona, ktorou záležitosť prešla do kompetencie vlády a jej predsedu. Kľúčový bod v konflikte Mečiar – Kováč nastal v marci 1994. Skoro celú svoju správu o stave republiky, s ktorou po prvý raz vystúpil pred parlamentom, venoval Kováč kritike Mečiara: „Nedokáže zjednocovať rôznorodé zoskupenia občanov a znásobovať politickú energiu štátu. Vzhľadom na svoju podozrievavosť dokáže spolupracovať len s ľuďmi, ktorí sú mu nejakým spôsobom zaviazaní.“ Svojím prejavom vyostril beztak krízovú politickú situáciu, načo NR SR odvolala Mečiara z funkcie premiéra a rozhodla o predčasných voľbách na jeseň 1994. Pokusy o vypudenie Michala Kováča z Grasalkovičovho paláca neutíchli ani po Mečiarovom treťom nástupe do premiérskeho kresla. Keďže koalícia mala len 83 hlasov, v roku 1995 mu NR SR vyslovila nedôveru ich nadpolovičnou väčšinou, čo však z hľadiska ústavy, ktorá takýto inštitút nepozná, znamenalo iba výkrik do prázdna. Zavlečenie Kováčovho syna do cudziny (1995) a kauza Technopol, ktorá naňho vrhla kriminálne svetlo, boli ďalším dejstvom nezmieriteľného, skoro päť rokov trvajúceho sporu.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Roman Michelko

STRUČNÁ HISTÓRIA AMNESTIÍ

rvá väčšia amnestia týkajúca sa prevažne menej závažných, zväčša nedbalostných trestných činov, bola v našej novodobej histórii vydaná po voľbe prezidenta Antonína Zápotockého v roku 1953. Nemala však hlbší politický rozmer, súvisela skôr so snahou prezidenta získať si popularitu, profilovať sa na verejnosti ako dobromyseľný politik mysliaci pri príležitosti svojho zvolenia aj na druhých a týmto gestom dáva ľuďom, ktorí pochybili, novú šancu. Oveľa zásadnejšou bola masová amnestia, ktorú vydal prezident Antonín Novotný v súvislosti s prijatím novej Ústavy Československej socialistickej republiky 1. mája 1960. Bola akousi oneskorenou reakciou na odhalenie Stalinovho kultu osobnosti na XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) a na odsúdenie nezákonností a politických procesov v 50. rokoch. Problém bol v tom, že v roku 1960 bolo činných ešte veľmi veľa funkcionárov, ktorí pôsobili aj v 50. rokoch a priamo či nepriamo sa na spomenutých nezákonnostiach podieľali. Aj preto sa problém nezákonných stalinistických procesov riešil len polovičato. Nezákonne odsúdení dostali milosť, ale neboli občiansky a politicky rehabilitovaní. Práve táto amnestia viac než akékoľvek iná mala politický charakter. Na slobodu boli prepustení aj viacerí kňazi z takzvanej podzemnej cirkvi, ale aj údajní kolaboranti, teda predstavitelia vojnového Slovenského štátu – samozrejme, nie všetci a nie tí najhlavnejší. Ďalšie riešenie nezákonných procesov z 50. rokov bolo možné až po zásadnejších zmenách v straníckych orgánoch Komunistickej strany Československa v roku 1963, keď vznikla barnabitská komisia, ktorá postupne revidovala politické procesy a nezákonne odsúdených politicky a občiansky rehabilitovala.

Ďalšie kolo amnestií prišlo v roku 1968 v súvislosti s takzvaným obrodným procesom. Okrem pokračujúcich rehabilitácií nastala v tom čase aj amnestia pre predstaviteľov takzvaného vojnového Slovenského štátu, keď po dlhých dvadsiatich troch rokoch prepustili exministra vnútra Alexandra Macha či šéfa Úradu propagandy Tida J. Gašpara. Na ďalšiu masovú amnestiu sme potom museli čakať viac než dvadsať rokov až do povestnej Havlovej amnestie, ktorú ohlásil po tradičnom novoročnom prejave 1. januára 1990. Šírka tejto amnestie bola veľmi veľká a neočakávaná a – ako sa ukázalo – spoločnosťou veľmi negatívne prijatá. Na rozdiel od už spomenutých amnestií sa táto totiž netýkala politických väzňov, respektíve väzňov svedomia, ale regulárnych a zväčša spravodlivo odsúdených kriminálnikov, často aj mnohonásobných recidivistov, ktorí dali zhrozenej verejnosti veľmi rýchlo najavo, ako vnímajú slobodu. Prudký nárast kriminality, množstvo násilných a majetkových trestných činov sa stalo prvou veľkou škvrnou prezidentského mandátu Václava Havla. Po tomto veľmi kontroverznom kroku Havel, ako aj jeho nástupca Klaus v ďalších obdobiach narábali s inštitútom amnestie veľmi opatrne. Stalo sa zvykom, že po každej voľbe prezident vyhlásil menšiu amnestiu len na nedbalostné trestné činy s relatívne nízkou sadzbou, aj to aspoň po odpykaní časti trestu. Preto bolo veľmi prekvapivé, že prezident Klaus na konci svojho druhého mandátu udelil veľmi širokú amnestiu. Z politického hľadiska to malo istú logiku, pretože končil svoj druhý mandát a ďalej už kandidovať nemohol. Šírku amnestie, ako aj amnestované činy však verejnosť vnímala veľmi negatívne. Na slobodu pustili množstvo veľmi kontroverzných osobností, predstaviteľov kon-

49 kurznej mafie, ľudí z kauzy H-System, ktorí okradli stovky ľudí o celoživotné úspory. Je veľmi ťažké hľadať motiváciu tejto amnestie, čiastočne sa dá vysvetliť ako Klausovo zaucho českému súdnictvu, pretože amnestoval všetky trestné činy, ktoré ani po ôsmich rokoch od začatia trestného stíhania neboli uzavreté právoplatným rozsudkom. Mnoho kontroverzných amnestií v západnom svete malo za cieľ uzavrieť traumatizujúce a mokvajúce rany v extrémne polarizovanej spoločnosti, aby sa krajina mohla pohnúť ďalej. Z tohto súdka je predovšetkým amnestia prezidenta Geralda Forda, ktorú udelil svojmu predchodcovi exprezidentovi Richardovi Nixonovi – ten bol donútený odstúpiť v dôsledku aféry Watergate. Podobný charakter má aj amnestia udelená v posledný deň pôsobenia prezidenta Baracka Obamu vojakovi/vojačke Bradleymu Manningovi, transsexuálnemu príslušníkovi armády USA, ktorý poslal stránke WikiLeaks dôkazy o vojnových zločinoch páchaných Američanmi v Iraku. Bradley Manning bol odsúdený za pre-

zradenie vojnového tajomstva a vlastizradu na päťdesiatdva rokov väzenia a prezident Obama ho omilostil už po štyroch rokoch. Takýchto a podobných prípadov by sme vo svetovej politike vedeli nájsť veľmi veľa. Od hromadnej amnestie pre pohlavárov Frankovho režimu v Španielsku cez amnestiu pre obrancov ruského parlamentu, ktorý dal v roku 1993 prezident Jeľcin rozstrieľať, až po komisie pravdy a uzmierenia v Juhoafrickej republike, kde boli amnestované zločiny apartheidu – ale až po ich zdokumentovaní, aby neboli zabudnuté. Zdá sa, že politická amnestia by mala byť akousi poslednou politickou poistkou na upokojenie špirály prenasledovania a násilia či politickej odplaty v extrémne rozdelených spoločnostiach, a zároveň by mala slúžiť ako nástroj na zmierenie. Zrušením alebo spochybnením tohto ústavného inštitútu sa náš politický systém vystavuje nebezpečenstvu ponoru do stále sa nekončiacej špirály konfrontácie a politickej pomsty. Zdá sa, že práve takýto štýl politiky je vlastný istej časti politického spektra – asi aj preto, lebo nič konštruktívne nedokáže ponúknuť.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Artur Bekmatov

pojazdné divadlo Igora Matoviča, Borisa Kollára a spol.

REMIÁŠA POTREBOVALI ŽIVÉHO, NIE MŔTVEHO

Poďme teraz k udalostiam tesne po zavlečení Kováča mladšieho. Začalo to výpoveďou Oskara Fegyveresa. Ako ste sa spoznali s Fegyveresom a Remiášom? Marián Kočner raz prišiel s tým, že pozná človeka, ktorý sa ako príslušník sledovacieho útvaru Slovenskej informačnej služby podieľal na zavlečení Michala Kováča ml. A tento človek nielen vypovedal pred políciou, ale je ochotný poskytnúť rozhovor. Kočnerov návrh bol, že mi donesie desať otázok a odpovedí, ktoré pôjdu na titulnú stranu. Povedal som mu, že takto to nefunguje, ale ak chce, napíšem tých desať otázok a chcem na ne písomné odpovede spolu s dôkazom, že sa skutočne bavím s príslušníkom SIS. Kočner mi doniesol napísané odpovede a Fegyveresov služobný preukaz príslušníka SIS. Takto vznikol môj prvý rozhovor s Fegyveresom, po ktorom ma kontaktoval jeho otec. Prosil ma, aby som mu povedal, kde je jeho syn. Hovoril som mu, že to neviem, vysvetlil som mu, ako vznikol ten rozhovor (ale nie prostredníctvom koho), a potom vzniklo rozhodnutie, že by som sa s Fegyveresom mal stretnúť aj osobne. S pánom Fegyveresom starším som sa medzičasom zblížil a dal mi nejaké telefonické kontakty, na základe ktorých sa mi podarilo jeho syna vypátrať. V podstate naslepo som vycestoval do Francúzska a prostredníctvom tých telefonických kontaktov som ho po veľmi zložitom pátraní našiel na francúzsko-španielskej hranici. Strávili sme spolu asi tri alebo štyri dni aj s jeho priateľkou a nahral som hodiny a hodiny jeho výpovedí. Potom som uverejnil v denníku Sme celostranové články na tri pokračovania. Keď som odchádzal z Francúzska, Fegyveres mi povedal, že ma bude kontaktovať jeho dobrý priateľ, ktorý sa volá Robo Remiáš, a bol by rád, keby som s ním bol v kontakte a prostredníctvom neho s ním udržiaval nejaké styky. Potom sme Fegyveresa spolu s Remiášom navštevovali – napríklad v Maďarsku.

eter Tóth bol redaktorom denníka SME v období, keď Michala Kováča ml. zavliekli do cudziny, a tomuto prípadu sa intenzívne venoval. Ako prvý priniesol rozhovor s pracovníkom SIS Oskarom Fegyveresom, s ktorým udržiaval kontakt prostredníctvom Róberta Remiáša. Tóth patrí ku kritikom Mečiarovej vlády a praktík SIS pod vedením Ivana Lexu, no pri smrti Róberta Remiáša priznáva, že s odstupom času sa mu tento prípad javí zložitejší ako v roku 1996.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Film Únos prispel k medializácii problematiky Mečiarových amnestií – zintenzívnil snahy o ich zrušenie, zvýšil záujem verejnosti. Ako tento film a súčasnú atmosféru okolo Mečiarových amnestií vnímate vy? Obávam sa, že to, čo vyvolal ten film, nie je celkom záujem o amnestie ako také a o podstatu toho, o čo ide, keď sa hovorí o zrušení Mečiarových amnestií, ale je to len politická hystéria, ktorú živia médiá a niektorí politici. Potom dochádza k takým absurdnostiam, že sa porovnávajú amnestie udelené na akt štátneho násilia s amnestiami udelenými na podvodné konanie fyzických osôb. To sú, podľa mojej mienky, neporovnateľné veci. Ale dochádza aj k iným absurdnostiam, keď najväčšími bojovníkmi za zrušenie amnestií, tváriacimi sa dnes ako najväčší hrdinovia, sú ľudia, ktorí sa v tých kritických rokoch 1995 – 1998 starali o svoje osobné blaho a bez akýchkoľvek prejavov občianskeho vzdoru podnikali, budovali si svoju finančnú kariéru alebo študovali niekde v zahraničí. To je všetko v poriadku, každý má na to právo, ale dnes vystupujú ako ako najväčší barikádnici, čo je podľa mojej mienky smiešne. Ale neviem sa vyjadriť k filmu, lebo som ho ešte

nevidel, a zatiaľ ani nemám veľkú motiváciu, aby som išiel do kina. Podporujete zrušenie amnestií? Čo by ich zrušenie spustilo? Otázka nestojí celkom tak. Podľa mojej mienky tu nejde ani tak o postihnutie páchateľov zavlečenia prezidentovho syna alebo zmareného referenda (lebo aj o ňom by sa malo hovoriť). Skôr ide o to, aby nikto nemal v budúcnosti istotu, že ako prípadný uzurpátor v krajine si potom môže sám amnestovať svoje zverstvá. Nemôžeme vedieť, kto bude vládnuť v tejto krajine o desať, dvadsať či tridsať rokov. Preto si myslím, že pre budúcnosť by bolo veľmi dobré nájsť také riešenie, aby si nikto, kto by chcel uzurpovať moc a páchať nejaké zverstvá, nemohol byť istý, že sám sebe amnestuje takéto skutky. Aby bol nad ním vždy Damoklov meč, že každá amnestia udelená na páchanie štátom organizovaného násilia bude zrušená. To, čo sa deje dneska v parlamente, je jednoducho politický cirkus, ktorý živí predovšetkým

Aký ste mali dojem z Remiáša, keď ste ho spoznali?

Remiáš bol, v podstate rovnako ako Fegyveres, jednoduchý chalan. Obidvaja boli bývalí policajti. Záujem stať sa príslušníkom tajnej služby prejavili takisto obaja, ale ani jeden neprešiel psychologickým testom. Fegyveres sa stal príslušníkom SIS, lebo otec jeho priateľky (pozn. red.: Dezider Kóňa) bol veľký bos v SIS. Takže toľko k tomu. Ale Remiáš bol podľa mojej mienky inteligentnejší ako Fegyveres, aj šikovnejší a trochu prefíkanejší. Dalo by sa povedať, že ste s nimi boli kamarát? Áno, dá sa to povedať, keď sa s tými ľuďmi stretávate za pomerne dramatických okolností. Fegyveresa som stretol prvýkrát vo Francúzsku, keď bol na úteku z vlasti. Potom som sa s ním konšpiratívne stretával v zahraničí. Keď som sa stretával na Slovensku s Remiášom, nepretržite nás monitoroval sledovací útvarom spravodajskej služby. Neskôr nás sledovalo aj podsvetie, samozrejme, na pokyn bossov SIS. Takže to sú situácie, keď sa vytvoria určité ľudské putá, ktoré sa dajú nazvať aj priateľstvom. Keď spomínate podsvetie – Remiáš s ním mal intenzívne styky a napojenie naň, ktoré si vybudoval počas pôsobenia na polícii. Čo hovoríte na tvrdenia, že jeho aktivity v tejto oblasti mohli byť príčinou vraždy? Remiáš robil na kriminálke. Čiže z toho, že poznal vagabundov, ho nemožno obviňovať, lebo keď ste kriminalista, musíte ich poznať. Je to vaša práca. To, že spoznal slovenských vagabundov, ako aj predstaviteľov albánskej mafie, ktorá bola a je známa najmä obchodovaním s heroínom, je podľa mňa normálna vec. Druhá vec je, nakoľko tieto kontakty a vzťahy ovplyvňovali jeho konanie a jeho – nazvime to ekonomické aktivity, keď prestal byť príslušníkom polície. Toto nedokážem posúdiť. Z určitých náznakov ľudí, ktorí ma videli v spoločnosti Remiáša, môžem usudzovať, že prinajmenšom nejaké podozrenie voči Remiášovi mohlo byť. Vyčítali mi, že ma príliš často vidia v jeho spoločnosti a je im to nepríjemné, keď ma potom vidia v ich spoločnosti. Ale nevenoval som tomu takú pozornosť, pretože som vtedy Remiáša vnímal predovšetkým ako človeka, ktorý je v spoje-

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

ní s Fegyveresom a prostredníctvom neho vlastne dochádza ku komunikácii s ním. Čiže som bol trochu jednosmerne orientovaný na veci, ktoré súviseli so zavlečením, nie so súkromným životom Remiáša.

Ovplyvnili tie styky jeho vraždu? Či Remiáš obchodoval, alebo neobchodoval s heroínom s Albáncami, neviem povedať, lebo o tom nemám žiadne relevantné informácie. A to, čo hovoria iní, neviem nijako overiť. Ale viem, že Remiáša sledoval sledovací útvar SIS, ako aj slovenské podsvetie, konkrétne bratislavská skupina Miroslava Sýkoru, ktorá v tejto súvislosti spolupracovala čiastočne aj s jednou nitrianskou partiou. To sledovanie nijako nesúviselo so súkromným životom Róberta Remiáša, ale s tým, že bol v kontakte s Fegyveresom, ako aj so mnou, s novinárom, ktorý – ak nie najviac, tak bol v prvej desiatke novinárov – písali o tomto prípade. Súhlasím s názorom, že ak by za tým mala stáť SIS, Remiášova vražda nedáva zmysel, pretože jeho likvidáciou nikto nič nedosiahol. Fegyveres bol ešte viac vystrašený a okrem jeho priateľky, ktorá s ním bola na úteku, už nebol nikto, komu by dôveroval. Čiže moja teória je založená na určitom poznaní a informácii, ktorú mám z prostredia skupiny Sýkorovcov. Informácia hovorí o tom, že Sýkora dostal poverenie, aby Remiáša nejakým spôsobom presvedčil, že má vycestovať za Fegyveresom a povedať mu, že dostane veľmi dobrú odmenu za to, ak zmení výpoveď. Sýkorov problém, respektíve problém ľudí, ktorí sledovali Remiáša, bol, že Remiáš bol v týchto veciach jednak skúsený, čo znamená, že vedel odhadnúť, kedy ho sledujú, a navyše veľmi často – väčšinu času, trávil vtedy so mnou a aj ja som už mal určité skúsenosti. Čiže vždy sme vedeli, že nás sledujú, keď hrozilo riziko, že by sa niekto mohol pokúsiť zmocniť Remiáša, vždy sme boli spolu. To znamená prítomnosť svedka. Sledovanie, podľa mojej mienky, malo viesť k tomu, že Remiáša naložia, vyvinú na neho nejaký fyzický aj psychický nátlak, a potom ho presvedčia alebo prinútia, aby išiel presvedčiť Fegyveresa, že má zmeniť výpoveď.

V tej dobe padali rôzne sľuby – Sýkorovi sľúbili, že dostane podiel na nejakej privatizácii. Vtedy sa kadečo sľubovalo, ale druhá vec je, či sa to aj plnilo. No a z toho, čo viem o Sýkorovej psychike, v tom čase bol dosť labilný. Najmä po lúpeži v nitrianskej VÚB (január 1996) mal aj interné spory v skupine, ako napríklad prestrelky s Duranom. Preto chcel v tomto poverení pred Svěchotom (námestníkom riaditeľa SIS) vyzerať dobre. Myslím si, že výbuch Remiášovho auta mala byť výstraha. Aj keď sa nikdy nepreukázalo, že v tom nástražnom výbušnom systéme bol časový spínač – alebo o tom aspoň neviem, ale napriek tomu si skôr myslím, že pôvodné zadanie jednoducho bolo: „Chyťte ho, prípadne ho aj stlčte, urobte čokoľvek, len ho prinúťte, aby konal určitým spôsobom.“ Ale na to ho potrebovali živého, nie mŕtveho. Problém bol v tom, že nikto netušil, že po príchode domov znovu nasadne do auta a pôjde do mesta. A mal odkaz na záznamníku od istého Jimiho, čo bola prezývka jedného Albánca. A z toho pramenia všelijaké dohady, že Remiáša dalo zavraždiť albánske podsvetie. Keby ho dali zavraždiť Albánci, Jimi by mu nenechával odkaz na záznamníku, aby išiel von. Čiže veci sa zrejme vymkli spod kontroly, Remiáš, bohužiaľ, zahynul strašnou smrťou, a to, samozrejme, nikoho nezbavuje morálnej zodpovednosti za to. Len si myslím, že ten príbeh nie je taký úplne priamočiary, ako som si myslel v dobe, keď sa stal. Vtedy som to mal v hlave jasné: SIS zavraždila Remiáša. Len keď človek nad tým uvažuje s odstupom času a má aj viac informácií, ten príbeh sa začína javiť trochu zložitejší. Podľa informácií z výpovedí svedkov, ktoré sa našej redakcii podarilo získať, Remiáš im ponúkal na predaj heroín. Konkrétne 6 kilogramov za 5,5 milióna. Ďalšie nezrovnalosti, ktoré uvádzajú svedkovia, súvisia s tým, že v Remiášovom aute sa po výbuchu mal nájsť pager, fotoaparát a injekčná striekačka. V tej dobe bolo zvykom, že díleri so sebou nosievali jednu dávku v striekačke, lebo užívatelia drogy neboli za držbu drogy stíhateľní. Tieto veci sa však stratili. Podľa informácií ďalších svedkov polícia pri jednej z razii v Devínskej Novej Vsi našla u drogových dílerov kontakty na

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Remiáša. Do akej miery je teda reálne, že by bol do takýchto obchodov zapletený? Keď hovoríte o tej striekačke, určite môžem vylúčiť, že by Remiáš užíval drogy. On dokonca aj veľmi málo pil alkohol. Čiže čo sa týka drog, viem stopercentne povedať, že nebol užívateľom. A tie informácie, že mal distribuovať heroín, neviem potvrdiť, pretože predo mnou nikdy neotváral tému biznisu s drogami, toto nikdy nezaznelo. Áno, hovoril mi, že má nejaké kontakty s Albáncami, a má dokonca spory s nejakým Albáncom, ale nikdy to nespomínal v súvislosti s drogami. Ale vo svojej výpovedi ste uviedli, že z kruhov blízkych podsvetiu ste sa dozvedeli, že Remiáš z času na čas niekomu ponúkal na predaj prášok, ktorý chápali ako heroín. Áno, ale to je to, čo som vám už povedal. Určití ľudia – a neboli to len ľudia z podsvetia, mi hovorili, že sa necítia dobre v mojej spoločnosti, keď vedia, že ma pravidelne vidno s Remiášom. A spomínali v tejto súvislosti obchod s drogami. Ale zase to boli len reči iných ľudí. Nikdy som nebol priamo konfrontovaný s tým, že by som u Remiáša videl či už nabalíčkovaný heroín, alebo by predo mnou viedol nejaké reči o tomto biznise. Čiže to, čo viem, viem len z počutia. Ešte ma zaujíma vec týkajúca sa jeho výzoru. Vo svedeckých výpovediach som sa dočítal, že Remiáš v poslednom období vyzeral trošku inak ako na medializovaných fotografiách. Mal byť veľmi silnej a zavalitej postavy, nakrátko ostrihaný. Môžete potvrdiť jeho výzor? Remiáša som poznal od novembra 1995 do jeho smrti v apríli 1996 ako zavalitejšieho chalana. Bolo na ňom vidno, že má nadváhu. To je všetko, čo môžem k jeho výzoru povedať. Nebol vystrihaný. Nemal dlhé vlasy, ale ani krátke. V tomto období mal načierno pracovať v jednej firme, ktorá sa zaoberala vymáhaním dlhov. Je to pravda? Nemyslím si, že načierno. Spolupracoval s bývalými policajtmi, ktorí mali normálne firmy na vymáhanie pohľadávok. A to boli zmluvne podchytené vzťahy a táto firma ho využívala. Bol vtedy

v podstate bez príjmu – už nepracoval na polícii, nemal nijaké zamestnanie, myslím, že na nejakú dohodu pre nich vykonával operatívnu činnosť. To znamená, že keď bolo treba skontaktovať dlžníka, sadol do auta, išiel na stretnutie a vybavoval veci. Bolo to normálne a on to ani netajil. Nemyslím si, že to bolo niečo ilegálne. A tí policajti boli väčšinou bývalí vyšetrovatelia, to znamená ešte aj s právnickým vzdelaním. Čiže vedeli, akým spôsobom to robiť. Remiáš nebol ten, ktorý by mohol niekoho otĺkať, keď hovoríme o vymáhaní dlhov. Bol som od neho menší, chudší, ale kedykoľvek by som si na neho trúfol. Keď idete vymáhať dlhy, môžete byť aj chudý, ale musí vám ísť z očí niečo, čoho sa bojíte. Musí fungovať určitá psychológia. Remiáš nebol človek, ktorého by ste sa báli. V roku 2006 bolo zastavené trestné stíhanie Ivana Lexu vo veci vraždy Róberta Remiáša. Ako vnímate fakt, že toto stíhanie bolo zastavené na základe nedostatočných dôkazov? Napríklad výpoveď jedného z hlavných svedkov Karola Szatmáryho sa po čase ukázala ako vymyslená – Szatmáry sa tak chcel dostať z väzenia, čo sa mu aj podarilo. Treba si uvedomiť, čo sa stalo v roku 1998. Nastala obrovská eufória, prinajmenšom polovica Slovenska bola v eufórii z toho, že Mečiar bol porazený a vznikla nová vláda. Treba povedať, že spôsob, akým sa pristupovalo k vyšetrovaniu aj Remiášovej vraždy, bol nešťastný, podozrivý a dnešnými meradlami sa nedal akceptovať. Keby sa takýmto spôsobom správal pri vyšetrovaní akejkoľvek kauzy Kaliňák, ľudia by pred Bonaparte stanovali. Neskôr sa zrazu prelomili ľady a začalo sa vyšetrovať. Myslím si, že v tej eufórii sa robili mnohé chyby. A jednou z chýb bolo aj to, že niekto uveril výpovedi, že nástražný výbušný systém zhotovili a umiestnili Oláh s Roháčom. To bola podľa mňa zlá stopa, Myslím si, že dnes vo vyšetrovacej väzbe súdia človek zo sýkorovskej skupiny (pozn. Róbert Lališ), ktorý dnes jediný vie, ako to presne bolo. Otázka je, či bude ochotný povedať to. Keďže mu hrozí doživotie, zrejme bude chcieť obchodovať. A keď mu štát nebude mať čo ponúknuť, ani on asi nebude ochotný v tejto veci vypovedať.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Marián Benka

SKUTOČNOU OBEŤOU NEBOL

REMIÁŠ, ALE BUBERNÍK NOVINÁR, SPISOVATEĽ A BÝVALÝ HOVORCA VLADIMÍRA MEČIARA STANISLAV HÁBER SA PO PÁDE VLÁDY HZDS DRŽAL MIMO AKÉHOKOĽVEK POLITICKÉHO DIANIA. V RÁMCI TÉMY RUŠENIA MEČIAROVÝCH AMNESTIÍ SA VŠAK NEDÁVNO VEREJNE VYJADRIL AJ ON. KRÁTKO NATO DOSTAL VÝHRAŽNÝ LIST S PRILOŽENÝM NÁBOJOM.

Pavol Demeš vás vyzval, aby ste sa vyjadrili k udalostiam z toho obdobia. Ako sa to stalo? Demeša som mal medzi priateľmi na sociálnej sieti. Vo svojom statuse ma vyzval, aby som sa vyjadril k zrušeniu Mečiarových amnestií a k únosu prezidentovho syna. Keď ma vyzval takto verejne, napísal som tam niekoľko základných informácií, ktoré neboli dovtedy publikované. A vtedy mi napísal, aby som už nediskutoval, a potom dokonca zrušil naše priateľstvo na sociálnej sieti. A kedy prišla tá zásielka s nábojom? V ďalšom týždni – 8. marca 2017, presne v deň, keď Mečiar vystúpil k amnestiám na TA3. Vtedy som ju našiel v poštovej schránke, na čo sú svedkovia. Bola tam vložená obálka bez adresáta a bez odosielateľa, prelepená transparentnou lepiacou páskou. Vytiahol som odtiaľ papier, na ktorom bol z novinových výstrižkov pozliepaný text: Vojna likviduje, čo vás čaká? A k tomu bol priložený ostrý 9 mm náboj typ Nontex so zápalkou zafarbenou načerveno, čo sa robí v prípade policajnej munície, aby im nenavlhlo strelivo. Na svojom blogu spomínate, že okrem reakcie na vaše vyjadrenia na sociálnej sieti mohol mať výhražný list aj ďalšie dva motívy...

Jedným mohla byť moja kniha Kričiace kamene, príbeh z obdobia, keď po revolúcii v roku 1989 dochádzalo k zmenám v našej spoločnosti. Píšem tam o jednej nevyšetrenej vražde a aj o tom, akým spôsobom sa táto spoločnosť v tomto období začala formovať. Kniha sa predáva po celom Slovensku za trošku kurióznych okolností, pretože ak človek nepríde priamo do kníhkupectva a nevypýta si ju, ťažko sa k nej dostane. Ďalší možný motív: Pred zhruba 20 rokmi sa k nám prisťahovali neprispôsobiví susedia, ktorí nás opakovane slovne a všelijako inak napádali. Potom som zistil, že človek rovnakého mena vystupuje v médiách ako známy kukláč. A človek rovnakého mena má registrovanú firmu na likvidáciu munície. Ak je to náhoda, ospravedlňujem sa, ale v každom prípade by to bolo dobré v tejto súvislosti preveriť, pretože ten človek mohol byť kukláčom už v čase, keď v policajnom zbore pôsobili Oskar Fegyveres a Róbert Remiáš. Čo bolo podstatou vašich vyjadrení na sociálnej sieti? Spomenul som, že skutočnou vraždou nebola smrť Remiáša, ale Metiho Buberníka, slovenského občana kosovsko-albánskeho pôvodu, ktorý sa kamarátil s Remiášom a chodieval za

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

ďalšími spojkami Oskara Fegyveresa – Ľuborom Kovalčíkom a Milošom Laukom. A potom išiel na políciu a oznámil, že Remiáš mal v skutočnosti spory v podsvetí. Ale skôr, než stihol túto výpoveď potvrdiť pred vyšetrovateľom, našli ho zhoreného v aute s rukami zviazanými za chrbtom drôtom. Identifikovali ho na základe chrupu. Odkiaľ ste sa dozvedeli o Buberníkovi? Od Lauka a Kovalčíka, lebo za nimi chodil. Viete o ňom niečo viac? Aké bolo jeho postavenie v podsvetí alebo akú mal motiváciu udať Remiáša? O tom by vám vedel viac povedať asi Miloš Lauko, osobne som ho nepoznal. Nebol som zo žiadnej bezpečnostnej zložky. Kovalčík a Lauko vystriedali Remiáša v úlohe spojok na Fegyveresa, ktorý sa dnes prezentuje ako korunný svedok v prípade zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny. Vypovedal, že Kováča zavliekli príslušníci SIS... Kovalčík a Lauko boli pri tom, keď Remiáš navštívil kaviareň, v ktorej sa schádzalo aj podsvetie, kde ako na trhu ponúkal výpoveď Oskara Fegyveresa. A tak sa Fegyveres dostal až k prezidentovi. Priviezol ho k nemu advokát Ján Havlát. Na tomto stretnutí sa s prezidentom dohodli, že Oskar pôjde vypovedať, že jeho syna uniesla SIS. Dostane za výpoveď pol milióna šilingov a generálnu milosť na svoje skutky, teda aj na všetko, čo povie. Potom získa politický azyl a keď padne Mečiarova vláda, získa lukratívne miesto v SIS. Ďalšieho pol milióna šilingov dostal Remiáš. Ten si kúpil auto a zariadenie do bytu. Peňazí mu nebolo dosť, tak žiadal ďalšie. Pre peniaze sa pohádal aj s Oskarom, preto už týždeň pred jeho smrťou vstúpili do hry nové spojky – Miloš Lauko a Ľubor Kovalčík.

Prečo sa s vami títo dvaja kontaktovali a všetko vám povedali? Vydesila ich smrť Metiho Buberníka. Ďalšia vec: vystupovali ako utajení svedkovia a zrazu vyšiel v tlači článok, kde bolo uvedené, čo vypovedali. Pýtali sa vyšetrovateľa, ako je to možné. A ten im povedal, že sú osoby, ktoré majú právo nahliadať do spisu a medzi nimi je aj prezident. Báli sa teda o svoje životy a obrátili sa na mňa, pretože Lauko so mnou v čase revolúcie spolupracoval a dôveroval mi. Podarilo sa mi zabezpečiť, aby sa ich výpovede dostali na verejnosť v podobe dokumentu Utajení svedkovia prehovorili (pod týmto názvom sa dá nájsť na YouTube – pozn. red.), ktorý odvysielala televízia VTV. Voči filmu sa zdvihla vlna kritiky, ale informácia už bola von, a to bolo dôležité, aby ochránili život týchto ľudí. A nakoniec to vyústilo do humánneho aktu pána Mečiara, ktorý vydal amnestiu, aby v súvislosti s týmto prípadom už nedochádzalo k ďalším úmrtiam či kriminalizácii politiky pred voľbami v roku 1998.

Po rozhovore so Stanislavom Háberom sme kontaktovali Miloša Lauka, aby reagoval na jeho tvrdenia a poskytol nám podrobnejšie informácie o osobe Metiho Buberníka. Najprv nám prisľúbil rozhovor s tvrdením, že „Stanislav Háber si už mnohé veci nepamätá tak, ako sa stali“. Dopredu si však vyžiadal okruhy otázok. Po tom, ako sme mu ich zaslali, sa bývalý utajený svedok pred nami utajil, nedalo sa mu dovolať, nereagoval na správy, ani e-maily. Foto: Matúš Plecho

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

NEODVYSIELANÝ ROZHOVOR SO ŠTEFANOM HARABINOM

SUDCA NAJVYŠŠIEHO SÚDU SR ŠTEFAN HARABIN 10. MARCA POSKYTOL PRE TELEVÍZIU MARKÍZA SVOJE VYJADRENIE K PRÁVNEJ NEMOŽNOSTI ZRUŠIŤ AKÚKOĽVEK AMNESTIU. EXISTUJÚ NA TO AJ VIACERÍ SVEDKOVIA, KTORÍ ROZHOVOR NEZÁVISLE NAKRÚCALI. MARKÍZA HO MALA ZARADIŤ DO MIMORIADNEJ RELÁCIE O RUŠENÍ MEČIAROVÝCH AMNESTIÍ, VYSIELANEJ 19. MARCA O 13:00, NAKONIEC HO VŠAK NEODVYSIELALA. PRINÁŠAME VÁM PREPIS ZAZNAMENANÝCH ÚRYVKOV ROZHOVORU.

Prvá otázka redaktora Markízy nebola v zázname zachytená. Pán redaktor, o práve sa majú vyjadrovať právnici, a nie politici. Čiže názor politických idiotov ma nezaujíma. Amnestia je nezrušiteľná. Politici, to je skorumpovaná luza, ktorá okráda ľudí, berie im chlieb, lieky, a potom ich chce zabávať zrušením amnestie. Vysvetlím to jednoducho: udelenie amnestie – nech je to akákoľvek forma, či je to individuálna milosť, agraciácia, abolícia alebo rehabilitácia – udelením amnestie zaniká trestná činnosť, zaniká trestná zodpovednosť. Keď pán Havel zomrel, pán Budaj s doživotným poslancom Bugárom ho úradným aktom a uznesením parlamentu nemôžu oživiť. Tak nemôžete oživiť zaniknutú trestnú činnosť. Ešte raz hovorím: kto tvrdí opak, rozkladá štát. Keby sme toto pripustili, pýtam sa, či títo dvaja právni idioti dajú návrh na zrušenie Havlovej amnestie. Havlova amnestia v januári v roku deväťdesiat mi-

nulého storočia pustila vrahov na slušných ľudí. Vtedy som pojednával v Poprade na súde a museli sme rozhodovať o účasti toho-ktorého vraha na amnestii. To bolo v januári 1990 a v marci – apríli sme ich už brali do väzby za ďalšie vraždy. Pokiaľ by bol humánny motív na odškodnenie jedného poškodeného človeka v prípade týchto amnestií, potom sa pýtam, či títo dvaja na podklade petície poškodených Havlovými vrahmi – lebo tam sú pozostalí, zrušia Havlove amnestie na území Slovenska. A ďalšia vec, tu ide o zásah jednej štátnej moci do moci druhej, v tomto prípade zákonodarnej do výkonnej, lebo prezident je súčasť výkonnej moci. Keď toto urobia, som presvedčený, že všetky osoby, ktoré sú poškodené na úžerníckych úrokoch pána Kisku, budú žiadať Bugára aj Budaja, aby pripravili a schválili ústavný zákon o zastavení všetkých exekúcií, ktoré Kiskove firmy vedú za úžernícke úroky. Rozumiete, čo to znamená?

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Ostaňme striktne pri téme... Toto je téma, toto je téma zrušenia amnestií. Ale v každom prípade je jasné, že teraz tam, kde budete vystupovať, budete sa baviť o amnestiách, čiže nie sme v relácii... Ale zrušenie amnestie znamená zásah jednej moci do druhej. Potom som zvedavý, či zrušia a zastavia všetky exekúcie, pretože Kiskove firmy dávali úžernícke úroky, na to existuje päť rozsudkov Najvyššieho súdu. Lebo tu sú tisíce poškodených po Kiskovi a jeho úžerníckych úrokoch, nie jeden mladý Kováč. Nie, tu sú tisíce. Je päť rozsudkov Najvyššieho súdu, hovorím o úžerníckych úrokoch. A pán Kiska dával 200 – 300-eurové pôžičky a za to teraz berú ľuďom domy, byty, garáže a dvory. Kto je viac poškodený? Títo ľudia, alebo Kováčov syn? V právnej argumentácii sa asi s Vladimírom Mečiarom viac-menej zhodujete. Nie. Ja sa nezhodujem so žiadnym politikom. Ja hovorím svoj názor. Zhodnete sa zrejme v tej právnej argumentácii. Ako to vidíte vo faktickej rovine? Čo pre vás znamená to, čo sa dialo okolo toho únosu? Ako to dnes ex post vnímate? Mňa nezaujíma motív žiadnej amnestie, rozumiete? My sa bavíme o práve. Každá amnestia je amorálna, pretože amnestuje amorálne skutky. Havlova amnestia – aká bola, keď pustili vrahov na slušných ľudí? Amnestia nemôže byť neamorálna, ona musí byť amorálna, pretože likviduje amorálne skutky, každá amnestia, aj Napoleonova... Ako hodnotíte tú udalosť, ktorá sa udiala? My sa bavíme o práve. Ja som trestný sudca. Aj pre vaše potreby som tu ako trestný sudca, nie ako človek. Ale ste aj človek. Som aj človek, ale tu vystupujem ako sudca. Vôbec nie ako civilná osoba. Budeme hovoriť aj o nezávislých médiách, pretože takmer všetci už vedia, že médiá sú skorumpované. Nám to predviedol pán Lipšic s Grendelom a hovo-

rí o tom webová stránka lipsicovestado. Ale aj pán Erik Tomáš s Kaliňákom to denne prezentujú, ako médiá korumpujú. To je blbosť. Ja viem, o čom rozprávam, ja viem presne o čom rozprávam. Mne minule váš kolega tvrdil, že nie je skorumpovaný. Ako sa len volá? Medzihradský. Hovorím mu: vy ste skorumpovaný. A on mi hovorí, že nie je skorumpovaný. Hovorím, ste skorumpovaný, lebo ste neuverejnili to, že pani Švecová nedodala na súd doklady a dostala pokutu sto eur od Okresného súdu Bratislava I. Neprišla na súd a nedodala doklady, ktoré jej uložil súd. A on mi na to hovorí: „A máte dôkazy?“ A ja mu vravím: „Veď tým, že ste to neuverejnili, to sú dôkazy. Keby som to urobil ja, budete to stokrát uverejňovať, aj Papuánci v Novej Guinei by skákali.“ Ale že to bola Švecová, to vyhovuje tretiemu sektoru sorosovskému. Som zvedavý, čo z toho, čo som povedal, použijete. My to máme natočené susedom a vrátnikom. Veľa ste nepovedali, povedali ste mi v podstate... Ja poviem len to, čo je pravda, môžete sa pýtať. Ale ja vám nebudem hovoriť to, čo vy chcete počuť. Budem hovoriť, čo ja chcem a čo je pravda, nie čo vy potrebujete. Vy ste povedali ten obsah, ktorý potrebujem, ale veľa ste toho nepovedali. Tak čo chcete ešte? Stačí, že ten celý obsah uverejníte, a vtedy poviem, že ste neskorumpovaný. Tak dobre, tak to vám už teraz môžem povedať, že to neuverejníme celé. Akože týchto šesť minút, ktoré sme nahrávali a štyrikrát sme sa točili okolo toho istého miesta. Nemusíte toto isté uverejniť dvakrát. Lebo keď som sa opakoval dvakrát, bolo to iba preto, lebo dvakrát ste položili tú istú otázku, len s iným slovosledom. Stačí to raz uverejniť, ale je otázne, či uverejníte všetko. Keď neuverejníte všetko, ste skorumpovaný. Dobre teda. Počúvajte reláciu.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Tibor Eliot Rostas

PRAVDA A LŽI O AMNESTIÁCH A ÚNOSE ŠTVRTOK 30. MARCA 2017 SA NEPOCHYBNE ZAPÍŠE DO SLOVENSKÝCH DEJÍN. V TENTO DEŇ POSLANCI PARLAMENTU 124 HLASMI ODOBRILI KOALIČNÝ NÁVRH, KTORÝ MÁ SMEROVAŤ K ZRUŠENIU AMNESTIÍ VLADIMÍRA MEČIARA. JEDNI PLESAJÚ, INÍ NEVERIACKY KRÚTIA HLAVOU – PODĽA NICH SA TÝMTO BEZPRECEDENTNÝM AKTOM SLOVENSKO VYSTAVILO KATASTROFE, KTORÁ MÔŽE ZNAMENAŤ DEFINITÍVNY ZÁNIK PRÁVNEHO ŠTÁTU S NEDOZERNÝMI NÁSLEDKAMI. SÚBOJ POLITICKEJ MOCI A NEVIDITEĽNÝCH SÍL ZA KULISAMI UŽ OD ROKU 1989 OBERÁ DRVIVÚ VÄČŠINU ĽUDÍ O VŠETKO, ČO SA BUDOVALO A OBHOSPODAROVALO PO CELÉ GENERÁCIE. PRÁVE V TENTO DEŇ POPOLUDNÍ SA ZHOVÁRAME S ADVOKÁTOM JUDR. ĽUBOMÍROM HLBOČANOM, KTORÉMU DAL EURÓPSKY SÚD PRE ĽUDSKÉ PRÁVA V ROKU 2008 ZA PRAVDU S VERDIKTOM, ŽE ZRUŠENÍM AMNESTIÍ BY SA ZRUŠIL AJ PRINCÍP PRÁVNEJ ISTOTY. DOKTOR HLBOČAN SA AKO JEDEN ZO ŠPIČKOVÝCH SLOVENSKÝCH PRÁVNIKOV VENOVAL ZAVLEČENIU MICHALA KOVÁČA MLADŠIEHO, KAUZE TECHNOPOL, ALE AJ PRÍPADU RÓBERTA REMIÁŠA, O KTOROM TVRDÍ, ŽE TO ROZHODNE NEBOLA VRAŽDA. PODĽA NEHO JE TOTIŽ MNOHÉ CELKOM INAK, AKO SA UŽ TEMER DVE DEKÁDY PREDSTIERA VEREJNOSTI.

Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

Na verejnosti sa stále intenzívne riešia amnestie udelené Vladimírom Mečiarom, ktoré už boli na pretrase osemkrát. Čo je podľa vás dôvodom, že dnes sú opäť takou mimoriadne frekventovanou témou, ktorá rezonuje v spoločnosti? Môj osobný dojem z celej tejto situácie je taký, ako by sa hľadala téma, ktorá by možno prekryla nejakú budúcu alebo už rezonujúce témy. Treba povedať, že amnestia, ktorú vyhlásil pán Mečiar na skutok, sa týkala všetkých občanov Slovenskej republiky, teda ide o rozhodnutie, ktorým sa amnestoval konkrétny skutok. A dôsledok takéhoto rozhodnutia, ktorý sa uverejňuje v Zbierke zákonov, je ten, že zanikla trestnosť tohto skutku. To znamená, že trestnosť tohto skutku nie je možné obnoviť. Napriek tomu sa našla skupina ústavných právnikov v počte 26, ktorí vraj tvrdia, že je to možné – ale táto 26-členná skupina údajných expertov na ústavné právo stojí proti ústavným právnikom celého sveta, a iste sú medzi nimi veľké kapacity, ktorí takúto možnosť nepripúšťajú.

Po filme Únos, ktorý podprahovo aj vedome atakuje emócie divákov alebo respondentov, sa spoločnosť darí polarizovať a uviesť opäť do hlbokého vnútorného konfliktu. Zvlášť mladých ľudí presviedčajú, že sa stávajú súčasťou obrovskej vnútornej katarzie, očisty spoločnosti. V Nitre študentská iniciatíva vystavila pred nákupným centrom auto, ktoré má pripomínať udalosť z apríla roku 1996. Vtedy za tragických okolností zhorelo auto Róberta Remiáša a táto dramatická okolnosť sa de facto stala symbolom doby, ktorú opozícia označuje ako obdobie despotického mečiarizmu. Čo sa týka tohto takzvaného symbolu, treba povedať, že na túto udalosť nikdy nebola vyhlásená amnestia. Táto udalosť sa štandardne vyšetrovala a treba povedať, že zo záverov tohto vyšetrovania vyplynulo, že išlo o nešťastnú udalosť – nejde o žiadnu vraždu, ako sa to podsúva verejnosti. Ale to, čo ste povedali, v zásade potvrdzuje moje úvahy o tom, že zrušenie amnestií, ktoré vyhlásil zastupujúci prezident pán Mečiar, sa presadzuje pod rúškom toho, že sa vraj ich zrušením vyšetrí nejaká údajná vražda. Treba povedať, že prvýkrát túto amnestiu zrušil zastupujúci predseda vlády Dzurinda, ktorý ju dokonca zrušil bez toho, aby mal poverenie vlády na výkon funkcie prezidenta.

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Podľa ústavy je na to potrebné osobitné uznesenie vlády, ktorým ho vláda touto funkciou poveruje. A v súvislosti so zrušením tejto amnestie Dzurindom prebiehal rad sporov na Ústavnom súde, ale aj na Európskom súde pre ľudské práva, a konkrétne Európsky súd pre ľudské práva v konaní Lexa proti Slovenskej republike, číslo konania 54334/00, konštatoval, že stíhanie pána Lexu v tejto veci bolo nezákonné a nezákonne na neho bola uvalená aj väzba. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval aj to, že zrušiť vyhlásenú amnestiu nie je možné, dokonca svoje rozhodnutie oprel o uznesenie vyšetrovateľa, ktorý zastavil trestné stíhanie v tejto veci ešte 18. septem bra 1999 s tým, že išlo o rozhodnutie res iudicata, čo znamená, že išlo o vec rozhodnutú. Z toho dôvodu – keďže aj v súčasnom období sa hovorí o zrušení amnestie –, nehovoriac o tom, že ide o retroaktívny akt, sa porušujú základné princípy právneho štátu. Týmto sa porušuje ústavný zákon, expressis verbis: porušuje ústava ako taká a nepochybne neoprávnene a neprípustne zasahuje do súdnej moci, lebo je vylúčené, aby ste ústavným zákonom zrušili rozhodnutia súdov, ktoré sú právoplatné a vykonateľné. A už vôbec to nemôže urobiť Národná rada svojím uznesením. Kedy došlo k najväčšiemu vyhroteniu konfliktu Mečiar verzus Kováč? Myslím si, že k tomu okrem iného zrejme prispela i kauza Technopolu, a. s., a po zavlečení Kováča ml. do Rakúska začal pán prezident Kováč obviňovať službu, ktorej riaditeľom bol pán Lexa, a v tom čase bol predsedom vlády pán Mečiar. Stále to vidím aj v kauze Technopolu, lebo v podstate sa v nej údajne preukázalo to, že priamo pán prezident Kováč sa prihováral u generálneho riaditeľa Technopolu za to, aby finančné prostriedky – išlo o 2,3 milióna amerických dolárov, uvoľnili bez náležitého krytia tovarom a zabezpečenia proti tomu, aby sa nestratili. Toto možno označiť za zneužívanie postavenia vysokého ústavného činiteľa, a vôbec aj tie milosti, ktoré udeľoval prezident v kauze Techopol, sú za hranicou právomoci, ktorá vyplývala z ústavy. Možno ich označiť za surové zneužitie oprávnenia prezidenta, ktoré mu umožňovala ústava. V kauze Technopol udelil pán prezident Kováč sedem milostí – a milosti

rozdával ako karty v mariáši. Totiž udeliť milosť nevinnému človeku nie je možné. Pán prezident Kováč povedal, že udelil milosť svojmu synovi ako nevinnému, aby mohol dostať cestovný pas. Toto je absolútne vylúčené a je to proti zmyslu milosti. Individuálna milosť spočíva v tom, že musí byť preukázané, že ten človek, ktorý ju získava, sa dopustil nejakého protiprávneho konania – najmä trestného činu. Za ďalšie priznáva, že sa ho dopustil, že to ľutuje a má nejaké rodinné, zdravotné alebo iné výnimočné okolnosti, ktoré ho vedú k tomu, aby požiadal prezidenta republiky o udelenie milosti. Samozrejme, na to je potrebná žiadosť a o takejto žiadosti potom rozhodoval prezident republiky. Z týchto dôvodov je milosť udelená mladému Kováčovi jeho otcom ako prezidentom republiky – tak ako ju odôvodňoval – absolútne neplatné rozhodnutie. Obchádza zmysel milosti, pričom nikto z verejnosti si nepovšimol, že takýto akt je v zásade absolútne neplatný. Treba povedať, že som na to upozorňoval v čase, keď som obhajoval pána Lexu a vyjadroval som sa pred novinármi, že mladý Michal Kováč je vinný v kauze Technopol, a to preto, lebo jeho otec ho omilostil. A keďže omilostiť môžete len osobu, ktorá je vinná a dopustila sa trestného činu – a on mu túto milosť udelil, uznal a vlastne rozhodol, že je vinným z tohto ťažkého podvodu na Technopole. To, že on odôvodňoval milosť nejakým vydaním pasu, je len účelové. To je len odvádzanie pozornosti od podstaty veci, pretože sám prezident Kováč si musel uvedomovať, že tento skutok sa stal, pretože on udelil aj ďalšie milosti – a to spolu sedem milostí osobám, ktoré do tohto boli zapletené. Spĺňalo to ten cieľ, že sa na Slovensku voči týmto osobám zastavilo trestné stíhanie. Tým sa znemožnilo, aby Technopol v trestnom konaní uplatňoval náhradu škody voči konkrétnym fyzickým osobám a v zásade sa zastavilo trestné stíhanie pre podvod voči Technopolu. Tým zostala Technopolu len možnosť podať žalobu voči obchodnej spoločnosti, ktorej spoločníkmi boli osoby s udelenou milosťou od prezidenta republiky v kauze Technopol, a vymáhať vzniknutú škodu len od tejto spoločnosti, ktorá bola vlastne nemajetná. Z osobného, súkromného majetku týchto osôb by ste čo-to mohli dobyť. Mladý Kováč mal vraj rodinný dom, Kočner tiež nebol človek, ktorý by bol bez peňazí

a majetku a takisto tie ďalšie dve osoby Syč-Milý, ako i Krylov iste mali nejaký majetok, aj nejaký občan z Holandska a jedna žena, ktorí v tejto veci tiež dostali milosť. Takto by bolo možné v trestnom konaní dosiahnuť aspoň čiastočné vymáhanie škody. Toto sa absolútne zmarilo a osoby, ktoré sa dopustili podvodu proti Technopolu, sa takto zbavili aj trestno-právnej zodpovednosti. Okrem iného Kováč ml. po získaní pasu na základe „milosti“ nikdy nebol v Nemecku na výsluchu alebo pred súdom. Tých problémových skutočností medzi Mečiarom a Kováčom bolo už predtým viacero. Myslím si, že aj kauza Technopol mala okrem iných vplyv na vzťahy. Keď som vnímal politické dianie, v danom čase v zásade aj kauza Technopol a všetky ďalšie politické udalosti a vzťahy prezidenta, vlády, opozície možno hodnotiť tak, že opozícia si okolo prezidenta ďalšími udalosťami vytvorila akoby druhé mocenské centrum, ktorým potom útočila na vládu. Na Slovensku sa už z toho stáva tradícia. Tá prestrelka aj dnes prebieha za podobných okolností ako v minulosti, keď pán prezident Kováč bránil svojho syna a snažil sa ho vytiahnuť z kauzy Technopolu. Pridal sa k opozícii, a to vyvolalo pnutie, lebo sa narušila rovnováha ústavných funkcií. Položil som si napríklad otázku, čo by sa stalo a aké by boli vzťahy, keby prezident Kováč neurobil to, čo urobil – že najprv tvrdil, že Michal Kováč, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač, nie je jeho syn. To bola jeho prvá reakcia na informáciu o tom, že je takýto medzinárodný zatykač. Potom neskôr povedal áno, je to môj syn, ale on je nevinný. To bola druhá reakcia. A potom sa robili kroky ako udeľovanie siedmich milostí a odvádzanie pozornosti od tejto kauzy, ako aj snaha zastaviť trestné stíhanie, samozrejme, s cieľom zamedziť vyšetreniu okolností okolo tejto veci, ale aj vymáhanie škody od konkrétnych osôb, ktoré niesli trestnú zodpovednosť za tento skutok. Dnes sa verejnosti podsúva obyčajná tragická dopravná nehoda, ktorá sa vydáva za údajnú vraždu, čo nie je pravda ako dôvod na zrušenie amnestií. Okrem iného, na túto udalosť sa nikdy nevzťahovala amnestia vyhlásená pánom Mečiarom.

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Samozrejme, aj takéto rozhodnutie o zrušení amnestií bolo nezmyslom. Stretol som sa v tom čase s človekom, od ktorého ako od profesora trestného práva žiadali z Úradu vlády jeho odborné stanovisko. A on ako profesor trestného práva napísal, že vraj je to možné. S týmto človekom som sedel v orgánoch advokácie, v disciplinárnej komisii, bol členom môjho senátu, keď som predsedal jednému z disciplinárnych senátov Slovenskej advokácie. Keď som sa tento jeho právny názor dozvedel, vyčítal som mu: „Vlado, toto predsa nie je možné pripustiť. Veď ty ako profesor trestného práva si musíš uvedomiť, že amnestia má právne dôsledky, že zaniká trestnosť skutku, na ktorý bola amnestia vyhlásená.“ On mi to komentoval: „Žiadali ma z Úradu vlády, mám tam zamestnanú dcéru. Keby som im to nedal, hádam ju odtiaľ vyhodia. Tak som to takto napísal.“ Tu vidíte, ako sa získavali expertné názory.

62 Pozrime sa na to ešte z inej strany. Jedným z častých argumentov je, že Mečiarove amnestie predstavujú porušenie Článku 18 Deklarácie OSN, ktorú prijalo valné zhromaždenie OSN Rezolúciou 47/133 dňa 18. decembra 1992. Podľa toho sa stanovuje, že osoby podozrivé zo spáchania trestných činov spočívajúcich v protiprávnom obmedzení osobnej slobody predstaviteľmi štátnej moci alebo osobami, ktoré konajú v mene alebo v súčinnosti s predstaviteľmi štátnej moci, nemajú podliehať udeleniu amnestie alebo podobným inštitútom, ktoré by mohli mať vplyv na neprípustnosť trestného stíhania alebo uloženie trestu. Táto rezolúcia bola predmetom argumentácie Slovenskej republiky na Štrasburskom súde, kde tento argument uznaný nebol. V rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu sa to aj na strane 14 uvádza. Treba pripomenúť, že v čase údajného zavlečenia Kováča ml. do Rakúska nebola Slovenská republika signatárom Rezolúcie č. 47/133 a Slovenská republika k nej pristúpila podstatne neskôr – myslím, až po vyhlásených amnestiách na skutok zavlečenia. Táto rezolúcia okrem iného zaväzuje štáty, ktoré k nej

pristúpili, len do budúcna, a nie spätne. Preto aj odvolanie sa na túto rezolúciu v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestií je účelové, lebo táto rezolúcia sa na vyhlásené amnestie na skutok zavlečenia vôbec nevzťahuje. Táto rezolúcia platí pre Slovenskú republiku odvtedy, keď k nej pristúpila, čo bolo oveľa neskôr, ako sa takzvané zavlečenie Kováča ml. malo stať. Teda Slovenská republika je touto rezolúciu viazaná len do budúcna. V tomto dokumente sa výsledne uvádza, že štáty, ktoré k nej pristúpia, sú ňou viazané len do budúcnosti, teda od pristúpenia dopredu, a nie aj spätne. To znamená, že odvolanie sa na ňu sa nachádza aj v rozhodnutí Štrasburského súdu pre ľudské práva v kauze Lexa proti Slovenskej republike. Ani tento súd na toto neprihliadol a ani sám nejudikoval, že by sa takáto rezolúcia mala na takúto záležitosť vzťahovať. Treba povedať, že po nástupe vlády pána Dzurindu hneď niekoľko ústavných „tiežexpertov“ vyhlásilo, že zastupujúci prezident Dzurinda je oprávnený a túto amnestiu môže zrušiť. Pamätám si, ako v médiách rezonovalo, že pán Dzurinda stojí pred veľmi závažným rozhodnutím, a to pred podpisom zrušenia amnestií. Foto: Matúš Plecho

A môžeme vedieť to meno? Áno. Nebohý pán profesor Matern. Voľakedy bol vojenským sudcom. Ani v súčasnom období to mnohí ústavní experti, ktorí hovoria, že je to možné, nerobia s úplným presvedčením, ale možno je to niečo za niečo. Položil som si otázku, prečo neboli zrušené všetky milosti v kauze podvodu proti Technopolu, ktorých bolo sedem. Domnievam sa, že tieto omilostené osoby veľa vedia. A myslím si, že by začali rozprávať, ak by došlo k zrušeniu im udelených milostí prezidentom Kováčom. Nie je tu zrejme záujem, aby sa im zrušením milosti, ktoré dostali, rozviazal jazyk. Tieto osoby by možno vedeli označiť i súčasných činovníkov podieľajúcich sa na mnohých veciach, ako sa napríklad obviňovala informačná služba z toho zavlečenia a pod. Pri vyšetrovaní vyšli najavo také skutočnosti, ktoré sa diali po zavlečení Kováča ml., že prezident Kováč v Prezidentskom paláci skutočne obchodoval s milosťami. Veď prezident Kováč dal zaplatiť týmto osobám za udelené milosti finančnú čiastku za zastavenie trestného stíhania jeho syna v Nemecku, resp. na zloženie kaucie. Tí, ktorí ich dostali, sa zložili na kauciu do Nemecka. Tá slúžila na zastavenie trestného stíhania v kauze ťažkého podvodu na Technopole, vedenom aj voči jeho synovi Kováčovi ml., ktorý sa za tieto peniaze vykúpil. Za milosti, ktoré udelil okrem svojho syna aj ďalším pia-

tim osobám, sa tieto osoby na žiadosť prezidenta Kováča museli poskladať a dať finančné prostriedky nie na zaplatenie kaucie, ale zaplatenie výšky finančnej čiastky za zastavenie trestného stíhania v Nemecku proti mladému Kováčovi za podvod voči Technopolu. A toto sa dialo v Prezidentskom paláci v čase, keď bolo na programe dňa zriadenie funkcie špeciálnej prokuratúry ako špeciálneho orgánu na boj s korupciou. Keď sa preverovali okolnosti vyšetrovania tzv. zavlečenia Kováča ml. do Rakúska, vysvitlo, že aj s výpoveďou Fegyveresa sa obchodovalo. Tohto údajného svedka doviezol v kufri svojho auta do súkromnej rezidencie pána prezidenta Kováča advokát Havlát s pánom Kočnerom, a to tak, aby to nezistila ani jeho ochranka. Keď z kufra auta vystúpil, mal na hlave nejakú vetrovku, aby ho niekto z ochranky nespoznal. Keď vošiel do rezidencie pána prezidenta Kováča za prítomnosti pána Havláta a pána Kočnera, pán Fegyveres sa rozprával s pánom prezidentom cez pootvorené dvere s matným sklom. Takže na jednej strane dverí sedel pán prezident a na druhej strane dverí pán Fegyveres, cez pootvorené dvere sa rozprávali a dohodli sa, že pán Fegyveres pôjde vypovedať vyšetrovateľovi Vačokovi, kde označí službu, ktorá sa na tom podieľala. Za to mu bolo prisľúbené udelenie milosti a 500000 rakúskych šilingov s tým, že opustí Slovensko, do troch mesiacov padne vláda pána Mečiara a po návrate ešte získa aj nejakú funkciu v SIS. Pán prezident potom volal vyšetrovateľa Vačoka, ktorý si Fegyveresa vyzdvihol, vypočul ho a odviezol do mesta. Fegyveres vyšetrovateľovi v aute uviedol, že opustí Slovensko. Potom mu v odchode do zahraničia pomáhali viacerí poslanci, keď vlastne splnil úlohu trójskeho koňa, t. j. vypovedal pred vyšetrovateľom Vačokom, ale zúčastnil sa aj výsluchu na súde v Rakúsku, ktorý rozhodoval vo veci vydania Kováča ml. do Nemecka na základe medzinárodného zatykača. Pán Fegyveres dostal 500000 rakúskych šilingov a tieto si pred odchodom do zahraničia podelil s Robertom Remiášom. Keď sa Fegyveres dostal do zahraničia, už sa v zásade nenaplnilo to, čo mu prezident republiky povedal – že dáva tri mesiace tomu, aby padla vláda Mečiara. A on tam bol ako vrabec na konári, sľubovali mu, že mu tam vybavia politický azyl. Keď sa Švajčiari dozvedeli, že sa mal vraj podieľať na nejakom trestnom čine,

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

poslali ho kadeľahšie. Existuje dokonca list, ktorý dostal prezident Kováč od Fegyveresa. Oznamoval prezidentovi, že sa vráti a odvolá svedectvo korunného svedka. Keď sa to na Slovensku dozvedeli, rýchlo bežali všetko hasiť, lebo mali zlatého slávika v klietke ako prostriedok politického boja. Poslanec Kňažko a advokát Havlát boli vo Švajčiarsku vybavovať, presťahovali ho do francúzskeho kantónu Švajčiarska, a tam mu vybavili nejaký status, aby sa tam mohol legálne zdržovať, lebo v tom čase museli existovať na takýto pobyt víza.

A kde sa ten list nachádza? Pýtal som sa pána prezidenta Kováča na jednom z výsluchov, či dostal takýto list. Potvrdil mi, že ho dostal, na čo som sa ho spýtal, prečo ho neodovzdal polícii? Odpovedal, že to nepovažoval za potrebné. Tiež som sa pýtal, či ten list má – uviedol, že nevie, ale keď ho nájde, poskytne ho polícii. Doteraz sa hľadá a doteraz ho nikto neodovzdal. A obsah toho listu komentoval iný svedok, ktorý ho doručil prezidentovi Kováčovi. Fegyveres mu povedal, čo v tom liste je: že chce ísť odvolať svoju výpoveď. Vieme, kto to bol ten svedok? To je jeden z tých odtajnených, Lauko, ak si dobre pamätám. To meno nie je také dôležité, ale je dôležité, že prezident pripustil doručenie tohto listu. Povedal mi, že ho bude hľadať a poskytne ho polícii. Nikdy ho neposkytol. Neskôr sa verejnosti podsúvalo, že nemecké orgány zastavili trestné stíhanie Kováča ml., dokonca, že ho oslobodili spod podvodu na Technopole. Ale pravda je taká, že podľa nemeckého trestného práva je zrejme možné zaplatiť a vykúpiť sa z trestného stíhania, čo však neznamená nevinu, ale len zastavenie trestného stíhania. Podrobnú odpoveď na túto otázku by dali len rozhodnutia nemeckých súdov. A kde je dôkaz o rozhodnutí nemeckého súdu? Medzinárodný zatykač na Kováča ml. bol vydaný súdom v Mníchove. Predpokladám, že tento súd vydal aj rozhodnutie o zastavení trestného stíhania za peniaze. To rozhodnutie bolo teda vykúpené peniazmi. Pýtal som sa pána prezidenta Kováča na jeho výsluchu, ktorého som sa zúčastnil: „Pán prezident, mohli by ste mi to rozhodnutie nemec-

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

kého súdu poskytnúť?“ „Zavolajte pána Havláta,“ ktorého poznám, boli sme – a sme kolegovia, „ten vám ho dá.“ Zavolal som pána Havláta a povedal som mu: „Janko, počúvaj, bol som na výsluchu pána exprezidenta Kováča na polícii a ten mi povedal, že mi máš dať to rozhodnutie nemeckého súdu.“ Odvetil, že mi ho nedá. „Exprezident Kováč toto nemôže povedať, lebo sa to týka jeho syna.“ „Ale on mi povedal, že mi to máš dať.“ „Nie, to ti nedám.“ Teda medzinárodný zatykač vydal súd v Mníchove (Amtsgericht). Myslím si, že by nebolo problémom získať ten dôkaz cestou nejakých advokátov v Nemecku, keď mi ho nechcel poskytnúť pán Havlát, hoci mi to sľúbil sám pán exprezident Kováč. Takéto rozhodnutie nepopiera ani pán Havlát, len hovorí, že ide o oslobodzujúci rozsudok, čo nie je pravda. Zastavenie trestného stíhania bolo dosiahnuté za peniaze, čo trestný poriadok Nemecka zrejme pripúšťa. Nakoniec dnes som sa náhodou dozvedel, že údajne všetky milosti v kauze Technopolu sú skartované a vraj neexistujú v prezidentskej kancelárii ako archivované. Vylučujem skartáciu, to sa nesmie urobiť, lebo to má hodnotu ako rozsudok. Nakoniec všetky milosti musia byť aj v trestnom spise podvodu proti Technopolu. Každý takýto spis musí byť minimálne 60 rokov archivovaný – podľa mne dostupných predpisov. Ak sa aj robili nejaké upratovania, jeden z poslancov – pán Gábor Grendel, s nimi mával ako s kópiami v parlamente, a teda nemôžu byť skartované. Takže vidíte, akonáhle sa začalo hovoriť o Technopole a podvode na ňom, vraj sa nedajú zrušiť ostatné milosti – v počte šesť, ale amnestia na skutok sa vraj zrušiť dá. (Pozn. red.: Rozhodnutie vydala 26. februára 2000 Štvrtá trestná komora Krajinského súdu v Mníchove 1 pod vedením predsedajúceho sudcu Hansa Schmida a s konečnou platnosťou zastavila konanie voči Kováčovi ml. Súd dospel k názoru, že sa Kováčovo odsúdenie nedá očakávať. Z uvedenej formulácie však nevyplýva nič o vine, či nevine Michala Kováča ml. v súvislosti s kauzou Technopol. Svetové združenie československých politických väzňov v otvorenom liste prezidentovi Kováčovi k tomu dodáva: „Krajinský súd v Mníchove zastavil konanie voči M. Kováčovi ml., pretože bol nútený konštatovať, že sa nedá očakávať odsúdenie Vášho syna, ktorého trestná činnosť bola už v tom čase krytá Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

diplomatickou imunitou, ktorú mu zabezpečila bývalá vláda M. Dzurindu. V žiadnom demokratickom štáte by nebolo prípustné, aby vláda marila spravodlivosť tým, že z páchateľa vyrobí obeť, ktorú navyše odškodní dobre plateným miestom v diplomacii a imunitou.“ Navyše aj podľa informácií uverejnených TASR 9. februára 1998 sudca Štvrtej trestnej komory bavorského Najvyššieho súdu Hans Schmid v Mníchove zamietol žiadosť nemeckých advokátov o prepustenie Michala Kováča ml. na kauciu vo výške 75000 nemeckých mariek, teda zrušenie medzinárodného zatykača. A 3. marca 1998 sudca Druhého trestného senátu Vyššieho krajinského súdu v Mníchove Helmut Glück rozhodol, že sťažnosti Michala Kováča ml. vyhovie a prepustil ho na kauciu vo výške 150000 nemeckých mariek. Aj kaucia vo výške milióna šilingov, ktorú 5. mája 2001 zaplatil exprezident SR Michal Kováč za prepustenie jeho syna, prepadla v prospech Nemecka. To všetko sú skutočnosti, ktoré nenasvedčujú o nevine Michala Kováča ml. v tejto kauze.) Áno, svedčí to o selektívnom výklade a uplatňovaní práva. V súčasnej situácii a z toho, čo hovoríte aj vy, sa na objasnenie tejto mimoriadne závažnej a zapletenej kauzy javia tri východiská: vyžiadanie a zverejnenie rozhodnutia nemeckého súdu v súvislosti s Michalom Kováčom ml., zbavenie mlčanlivosti všetkých zainteresovaných osôb v prípade Kováčových milostí a objasnenie a zverejnenie nevyjasnenej smrti Róberta Remiáša. Keďže tragédia Róberta Remiáša a s ňou súvisiaci vyšetrovací spis je jedným z najkľúčovejších momentov, prečo sa pozornosť nezameria aj sem a spis sa neodtajní? Myslím si, že utajenie tých spisov je účelové, aby sa verejnosť nedozvedela pravdu. Ale keď si dobre všimnete, mnohí politici vyhlasujú zásadné stanoviská, ktoré sú v rozpore s obsahom tohto spisu. Rozhodne nie je pravdivé tvrdenie, že Mečiarova amnestia bráni alebo bránila vo vyšetrovaní tragickej dopravnej nehody Róberta Remiáša. Musím povedať, že ak som sa v období, keď sa udalosť vyšetrovala, zúčastňoval úkonov, prípadne som sa s nimi mohol zoznámiť, snaha bola aj zo strany vyšetrovateľa, ale najmä súdneho znalca vykladať mnohé veci takým spôsobom, že odporovali prírodným zákonom. Môžem zodpovedne prehlásiť, Foto: Matúš Plecho

že dôkazy v tomto spise absolútne vylučujú cudzie zavinenie a ide o tragickú dopravnú nehodu. Neexistuje všeobecná vôľa dať na Slovensku dohromady tím expertov, ktorí by sa tomuto spisu absolútne precízne venovali? Alebo ho skrátka zverejniť v plnom znení, tak, aby sa neporušil zákon, aj s jednoznačným verdiktom zrozumiteľným verejnosti? Ale iste. Takto by som si to vedel predstaviť. Tá vec je však právoplatne ukončená uznesením o zastavení trestného stíhania, pretože bol zadefinovaný nejaký skutok, nejaká vina osôb, ktoré mali byť obvinené z tejto tragickej udalosti. A takto zadefinované obvinenie sa jednak nepotvrdilo, ale práve naopak, nespochybniteľne vylúčilo. V súvislosti s týmto vyšetrovaním sa objavovali mnohé záhadné skutočnosti. Napríklad pri pitve bola zistená krvná skupina nebohého Remiáša A1. Údajne pri pitve vyoperovali z lebky črepinu. Túto črepinu odovzdali Kriminalisticko-expertíznemu ústavu, ktorý ju podrobil biologickému skúmaniu a aj skúmaniu z hľadiska fyzikálnych vlastností črepiny. Treba povedať, že Kriminalisticko-expertízny ústav určil na tejto črepine krvnú skupinu 0. Tak sa pýtam: Kto manipuloval s dôkazmi? Pretože je vylúčené, aby tá istá osoba mala v rôznych častiach tela rôzne krvné skupiny. To znamená, že sa tu zrejme podhadzoval nejaký dôkaz, ktorý mal vraj „spravdepodobniť“ možnosť použitia nejakého výbušného nástražného systému, lebo vraj tá črepina mala vykazovať také fyzikálne vlastnosti, ako to obvykle býva pri zváraní kovov výbuchom. Ale podstatná vec je, že na vraku auta nebohého Remiáša nezistili žiadne povýbuchové splodiny, ktoré by sa museli tam nachádzať a nie sú odstrániteľné a zničiteľné. Je známe, že keď niekto napríklad strieľa zo zbrane a odoberiete vzorky z jeho šiat, zistíte povýbuchové splodiny pušného prachu na jeho oblečení. Nehovoriac o tom, že ak by použili nejaký nástražný výbušný systém vo vzťahu k motorovému vozidlu pána Remiáša, povýbuchové splodiny, ktoré nie sú zničiteľné ohňom, vodou sú v podstate pretrvávajúce a dajú sa zistiť aj s veľkým odstupom času. Keďže sa tam takéto povýbuchové splodiny nenašli, začali tvrdiť, že išlo o výbušninu, ktorá bola za socializmu ešte utajená pred verejnosťou. A tak sa ani odborné osoby, trebárs znalci,

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

s ňou nemohli zoznámiť. Vraj ide o čierny semtex. Osobne som vycestoval do fabriky v Pardubiciach, kde sa táto plastická výbušnina vyrábala. Hovoril som priamo s docentom Vávrom, ktorý plastickú trhavinu vynašiel. Uviedol, že na svete neexistuje výbušnina, ktorá by nezanechávala povýbuchové stopy, a ak by niekto takúto vymyslel, dostal by Nobelovu cenu. Ale je to vylúčené, takže nikto za to Nobelovu cenu nezíska. Uviedol aj, že čierny semtex bol prifarbovaný sadzami, tento sa takto prifarbený dodával do armády. A ak by sa niekde takýto čierny semtex našiel, bolo by hneď zrejmé, že pochádza z armády, a teda by okamžite bolo jasné, že zdroj, odkiaľ ho odcudzili alebo získali, je armáda. Plastická trhavina, ktorá by nezanechávala povýbuchové splodiny, neexistuje. Na vraku Remiášovho auta sa nezistili žiadne povýbuchové splodiny, príčinou požiaru bola neodborná a protiprávna inštalácia splyňovacieho zariadenia do auta BMW bez súhlasu výrobcu, a dokonca bez oficiálnej legalizácie v technickom preukaze. Svedkovia, ktorí v Čechách odstraňovali chybu na tomto motorovom vozidle pred touto tragickou udalosťou, so zhrozením popisovali šlendriánske namontovanie splyňovacieho zariadenia, kde potrubie bolo sčasti zo záhradných hadíc spájaných páskou a pod. Myslím, že obrovská časť slovenskej verejnosti je presvedčená, že v prípade Róberta Remiáša išlo o vraždu a vďaka masívnej medializácii ju doposiaľ spája s menom Ivana Lexu, a najmä Vladimíra Mečiara. Všade sa vravelo a písalo, že na spáchaní obzvlášť závažnej trestnej činnosti sa podieľali štátne orgány. V onom období som tieto udalosti vnímal veľmi podobne – je to pre mňa stále príliš dramatický zvrat. Vy tvrdíte, že to nebola vražda? O vražde v tomto prípade nemôže byť ani reči, lebo na to, aby sa takýto záver mohol urobiť, by museli byť prítomné povýbuchové stopy, ktoré nie sú prítomné. Museli by tam byť ďalšie markanty, ktoré takýto proces za sebou zanecháva, ako sú iniciačné prvky a spúšťacie mechanizmy. Z dôkazov, ktoré som videl – a nevyhodnocoval som ich len ja, ale aj špeciálny prokurátor, som presvedčený, že sa skutok nestal tak, ako ho zadefinovali kladením viny osobám, voči ktorým sa vznieslo obvinenie. To znamená, že táto nešťastná tragická udalosť sa zneužíva na politický boj. Je absurdné, aby poli-

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

tici vyslovovali takéto súdy a tvrdili, že zrušením amnestie sa vyšetrí premyslená vražda, a pritom vedia, že toto trestné stíhanie zastavil a ukončil dohliadajúci prokurátor. To znamená, že nejde o žiadnu násilnú smrť so zavinením inej osoby, ale išlo a ide o tragickú dopravnú nehodu, ktorej príčinou bolo neodborné a protiprávne namontované splyňovacie zariadenie – a to zlyhalo. Priami svedkovia tejto udalosti uvádzajú, že videli auto smerujúce k oploteniu, v ktorom sa napokon zakliesnilo. Človek, ktorého v ňom títo ľudia videli, sa snažil zachrániť si život a uniknúť z auta, teda nebohý Róbert Remiáš, cieľavedome vykonával úkony smerujúce k záchrane svojho života. To by nemohol robiť človek, ktorý by bol okamžite eliminovaný a zneškodnený nástražným výbušným systémom. V čase, keď sa auto zakliesnilo do oplotenia, nemalo jediné rozbité sklo, čo by sa nemohlo stať, ak by predtým vybuchlo. Navyše ak na niekoho nastražíte výbušný systém, bude okamžite paralyzovaný. Pán Remiáš sa snažil vykopnúť okno, otvárať dvere, čo sa mu nedarilo, lebo auto bolo obalené oplotením, ktoré bránilo v možnosti otvoriť dvere. Došlo k horeniu auta a odborníci na požiarnu ochranu vám môžu potvrdiť, že takýto požiar sa rozširuje veľmi masívne, rýchlo, a dokonca aj keby bola vopred pripravená hasičská technika, je ťažké ho po rozhorení uhasiť. Treba povedať, že v aute bol namontovaný trojcestný ventil, ktorým sa spúšťal a zatváral prívod benzínu, ako aj prívod plynu. Používať sa mal tak, že motorové vozidlo sa naštartovalo na benzín, a keď sa auto dostalo na 80-stupňovú prevádzkovú teplotu, bolo možné prepnúť ho na pohon plynu. Pýtal som sa na výsluchu toho človeka, ktorý to tam protiprávne namontoval, pričom mi uviedol, že ak sa prevádzkovateľ auta dostane do akejkoľvek technickej kolízie, je poučený o tom, že má okamžite vypnúť trojcestný ventil do nulovej polohy, čím sa zamedzí prívodu benzínu a plynu. Ventil v zhorenom vraku auta sa našiel vypnutý v nulovej polohe, teda ten, kto obsluhoval motorové vozidlo, vykonal tento úkon pre technické problémy. Takýto stav nulovej polohy ventilu svedčí o tom, že sa osoba, ktorá riadila toto motorové vozidlo, sa správala presne podľa poučenia o obsluhe zariadenia toho, kto toto zariadenie namontoval do auta. Teda ak by vás niekto odpálil nástražným výbušným systémom, nestihnete vypFoto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

núť trojcestný ventil, ani potom cieľavedome bojovať o záchranu svojho života – čo popisuje viacero svedkov, ale nevedeli by ste, čo sa s vami stalo. To znamená, že na základe dôkazov je absolútne vylúčené hovoriť o údajnej vražde. Utajovať spis, hovoriť pri vyšetrovaní tragickej dopravnej nehody, ktorú niekto vydáva za vraždu, možno len vtedy, ak niekto nechce, aby sa verejnosť dozvedela pravdu. Práve preto by sa verejnosť veľmi intenzívne mala dožadovať zverejnenia dôkazového materiálu. Ten materiál existuje, veď je v archíve prokuratúry, ktorá toto trestné stíhanie zastavila. A to je spis, ktorý sa robí v dvoch vyhotoveniach, v origináli, v kópii, kde sú popodpisované všetky protokoly vypočutými svedkami, ako aj všetky ďalšie zadovážené dôkazy. Takýto spis sa archivuje 60 a viac rokov.

Posledný z vyšetrovateľov, Július Šáray, obvinil z objednávky spáchania vraždy Róberta Remiáša Ivana Lexu. Na otázku redaktorky v rozhovore publikovanom 27. apríla 2016 v Denníku N: „Čo bol hlavný dôkaz?“ odpovedá: „Dôkazov bolo viac, bola to súhra viacerých vecí, výpovede viacerých svedkov. Odôvodnenie malo viac strán.“ V tom istom rozhovore padla neskôr ďalšia otázka: „Objednal si Ivan Lexa túto vraždu?“ Šáray odvetí: „Neviem, či to bol on alebo jeho podriadený Svěchota, ktorý vedel tieto veci kombinovať.“ Ďalšia otázka: „Takže neviete, či to vymyslel Svěchota alebo Lexa.“ Šáray: „Alebo niekto tretí.“ Pán Šáray pracoval s vymyslenými dôkazmi, ktoré z hľadiska zmeny Trestného zákona odrazu umožnili obchodovať s niektorými osobami z kriminálneho prostredia a dávať im za to výhody. Tak sa stalo, že chodili a navštevovali ťažkých kriminálnikov z podsvetia a vypytovali sa. Ale keď sa tvrdenie jedného z nich, ktorý sa za toto dostal za odmenu z väzby na slobodu, že on to vraj mal počuť od istého človeka, začalo preverovať, zistilo sa, že človek, ktorý mu to v istom čase mal povedať, bol vtedy už dva roky mŕtvy. Teda zjavne vymyslené tvrdenie a bolo jasné, že tomuto človeku nikto nič nemohol povedať, lebo osoba, ktorá mu to mala vravieť, v tom čase bola už dva roky na druhom svete. Ale má to inú pointu. Tohto človeka za to pustili z väzby na slobodu a tento človek potom napísal list vtedajšiemu ministrovi vnútra pánovi

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Pittnerovi, generálovi Ivorovi, šéfovi vyšetrovacej stanice, ako aj dohliadajúcemu prokurátorovi. V tých listoch odvolal svoje tvrdenie a uviedol, že to, čo povedal, si vymyslel v snahe dosiahnuť svoje prepustenie z väzby, čo sa mu aj podarilo. Nepochybujem, že sa toto nachádza v spise. Keď chce pán vyšetrovateľ Šáray objektívne informovať verejnosť a pracovať objektívne s dôkazmi, mal by povedať aj o takomto dôkaze, lebo tento dôkaz v spise je. Veď dohliadajúci prokurátor, ktorý vydal rozhodnutie o zastavení, že sa ten skutok tak nestal, by predsa vychádzal z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise. Ten spis musel naštudovať. A ten spis podrobil náležitej analýze dôkazov, ktoré jednoznačne vylučujú cudzie zavinenie. Keby tam dohliadajúci prokurátor videl nejakú možnosť ešte vykonávať dôkazy, vrátil by to vyšetrovateľovi Šárayovi naspäť. Ale bolo a aj je to všetko vyšetrené bez možnosti čo i len špekulačne uvažovať o cudzom zavinení. Dôkazy treba vyhodnocovať objektívne, a nie zaujato a účelovo. Preto vyjadrenia pána Šáraya z nedávnej minulosti označujem za zaujaté a nerešpektujúce objektívnu dôkaznú situáciu, ktorá sa nachádza v spise. Voči Ivanovi Lexovi bolo vznesené aj obvinenie za sabotáž, hoci sa takýto skutok nestal. Ale vyšetrovalo sa po obvinení, robil to pplk. Molnár z Nových Zámkov. Namietal som: „Pán podplukovník, ale veď tu predsa nemáte splnené objektívne kvalifikačné znaky na takýto trestný čin.“ Uviedol mi: „Mňa to nezaujíma, ja som dostal pokyn od Serbina, ja to budem stíhať, a hotovo.“ Podal som proti tomu uzneseniu sťažnosť, vtedy ju pán prokurátor Serbin zamietol a stíhalo sa, hoci sa to nedalo stíhať. U sabotáže neexistuje príprava ani pokus takéhoto trestného činu. Ide o poruchový delikt, kde musí nastať konkrétna skutočnosť, udalosť. Po prvé, narušenie územnej celistvosti republiky, alebo po druhé, narušenie ústavného zriadenia republiky, alebo po tretie, konkrétne skutočnosti, ktoré by narušili obranyschopnosť republiky. Nič takéto sa nikdy neudialo, ale zo skutku sabotáže obvinili Lexu nakoniec ho súd oslobodil, pretože sa takýto skutok nikdy nestal. Ale obvinili ho a vyšetrovalo sa, čo sa nestalo. Zdôrazňujem, že takýto právny záver, ako ho neskôr vyslovil súd v oslobodzujúcom rozsudku, bolo možné prijať bez akýchkoľvek pochybností už po vznesení obvinenia.

Keď spomínate pána Serbina, nedávno som sledoval jeho vystúpenie v súvislosti so zrušením amnestií na rádiu Expres. Hovoril: „Počúvajte, prezident nemá, ani vtedy nemal oprávnenie zakázať niekomu niečo vyšetrovať, on môže len amnestovať trestný čin.“ Pritom je však výklad nasledovný: „Amnestia, ako aj milosť môže mať tri odlišné obsahy. Vo forme amnestie alebo milosti môže tradične hlava štátu, prípadne iný ústavný orgán prikázať, aby sa trestné stíhanie nezačínalo, a v prípade, ak už bolo začaté, aby sa v ňom nepokračovalo – tzv. abolícia.“ Zákon platil do roku 2001. Videl som vystupovať pána Serbina, ktorý je invalidizovaný zo psychiatrických dôvodov na dôchodku. A treba povedať, že na prípady Lexu dohliadal s mimoriadnou dávkou nenávisti a averzie voči nemu. Myslím si, že pána Lexu doslova nenávidí, nenávidí aj pána Mečiara, lebo sa tak vyjadroval a vyjadruje sa aj dnes. Preto bol schopný porušiť akýkoľvek zákon, len aby týmto osobám spôsobil čo najhoršie útrapy. Na druhej strane ho tí, ktorí ho tým poverili, za to velebili. Ale poviem tu inú vec, ktorú som sa dozvedel dodatočne. Vtedy dohliadajúcemu prokurátorovi Serbinovi údajne sľúbili, že po skončení týchto vecí bude vymenovaný do funkcie špeciálneho prokurátora. Keď sa však zistilo, že z hľadiska jeho objektívneho zdravotného stavu – poviem to slušne – je schopný zavrieť aj sám seba, zistili, že toto nie je osoba spôsobilá zastávať takýto dôležitý post. Keď sa to dozvedel, vraj z toho aj psychicky skolaboval. Každý policajt, každý prokurátor, každý sudca musí vychádzať z prezumpcie neviny. To znamená, keby som riešil vás a bol by som dohliadajúcim prokurátorom, môžu tu síce existovať nejaké indície vašej viny, ale to neznamená, že mám toto vyšetrovanie viesť neobjektívne a dokazovať vám, čo ste nespravili. Postupoval by som nezákonne a neobjektívne. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné vykonávať dôkazy, z úradnej povinnosti na vinu, ale aj na nevinu, a objektívne ich hodnotiť. Toto sa podľa môjho názoru nedialo, preto to skončilo 15:0 pre Lexu. Vráťme sa k prípadu. Existujú relevantné indície, kto by mohol mať záujem na tom, aby to auto zhorelo?

Myslím, že tým, že sa vylúčilo násilné vznietenie auta alebo by to bolo iniciované výbušným nástražným systémom, je to vyložene tragická dopravná nehoda s takýmto výsledkom. Teda preto by som touto cestou nerozmýšľal, lebo ak tam nie sú tieto primárne dôkazy, z ktorých by ste takýto záver mohli robiť, bolo by to len ako snaha hádzať na niekoho iného vinu, hoci to tak objektívne vôbec nie je. Poviem, že napríklad aj o matku pána Remiáša bolo postarané. Viem, že jej vtedajšia moc – Dzurindova vláda, pomohli v zamestnaní atď. Veď oni zorganizovali aj to, keď udrela Mečiara tými kvetmi atď. Tam to bolo všetko pripravované takýmto spôsobom. V spomínanom rozhovore vyšetrovateľ Július Šáray uvádza aj to, že časom sa začali šíriť fámy o Róbertovi Remiášovi a jeho vykonávaní protizákonnej činnosti. Aké existujú poznatky a dôkazy o jeho spojení s takouto činnosťou? Šáray naznačil, že mal prepojenie na takéto osoby, dokonca s nejakou drogovou záležitosťou. Nakoniec v spise sú dôkazy, že nebohý Remiáš bol prepojený na drogovú mafiu, autičkársku mafiu, a dokonca bol zapojený aj do obchodu s bielym mäsom. Hodnotenia a zistenia tohto druhu uviedli vysokí policajní dôstojníci a funkcionári polície. Napríklad zmaril akciu polície proti albánskej drogovej mafii, ktorá sa mala konať na Zlatých pieskoch. Prezradil policajnú protidrogovú akciu týmto ľudom a vyšla nazmar. Nakoniec musel odísť od polície v rámci akcie Čisté ruky, keď sa polícia zbavovala osôb, ktoré pracovali na dve strany. Videl som zdokumentovanie tej nešťastnej dopravnej nehody a na fotkách bol telefón, fotoaparát, injekčná striekačka s ihlou, avšak tieto veci sa záhadne stratili. Teda tieto veci nie sú. Kde sa stratili a prečo? Čo bolo v tom telefóne, čo bolo v tom aparáte a čo bolo v tej injekčnej striekačke? V tom období ľudia, ktorí sa zaoberali drogovou činnosťou, využívali zákonnú úpravu držania omamných látok takým spôsobom, že mali u seba len jednu dávku. A keď tvrdili, že je to pre ich potrebu, nezakladalo to trestnosť. Takže táto injekčná striekačka aj s obsahom sa vyparili. Kto mal záujem odstrániť tieto dôkazy? Sú tam na fotke, my sme na to poukazovali a žiadali sme to

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

zadovážiť. Nie sú. Iní vysokí policajní dôstojníci zaoberajúci sa bojom proti organizovanému zločinu na úseku obzvlášť závažnej trestnej činnosti hovoria, že mali poznatky, že tento človek prezradením zmaril vyššie uvedenú akciu. V podstate by som povedal, že keď ho vidíte na fotke, nie je to reálna podoba pána Remiáša. V čase, keď sa to stalo, mal nejakých 120 kg, bol to robustný človek s hrubým krkom. Fotografie, ktoré sa uverejňujú, sú snáď z jeho mladšieho obdobia, nejakých osemnástich, devätnástich rokov. Ale potom sa podstatne fyziologicky zmenil. Sú tam veci, na ktoré sa pýtate, ale sú zo zdrojov polície, nie zo zdrojov nejakých vymyslených ľudí. Na údajnú vraždu, ktorá sa podsúva verejnosti, niet v spise jediného dôkazu. Keby sa udalosť v tejto dôkaznej situácii stala inej osobe, obvinili by podnikateľa, ktorý do motorového vozidla BMW v rozpore so všetkými predpismi namontoval LPG. Toto bolo namontované šlendriánskym spôsobom, o čom sú dôkazy, výsluchy českých občanov, ktorí opravovali toto vozidlo a doslova uviedli, že boli zhrození, akým spôsobom to tam bolo namontované. Boli tam použité dokonca záhradné hadice na rozvod plynu. Všetci ľudia, ktorých vypočuli a týmto autom sa viezli, už následne ďalší raz ponuku odvezenia neprijali, pretože povedali, že tam smrdel plyn. Po odvezení to každý volal rakva na kolesách. Tak sa pýtam: Ak tie dôkazy nesvedčili a nesvedčia na násilnú smrť, prečo vyšetrovateľ Šáray nevzniesol obvinenie voči osobám, ktoré tam v rozpore s predpismi namontovali LPG, a to de facto vyvolalo tento následok? Poviem vám, prečo. Lebo by sa stratil dôvod a účel, na aký sa táto vec zneužíva. Keby sa dôkazy hodnotili zákonným spôsobom, každý by dospel k tomu, kto je za túto udalosť vinný. Teda ten, kto do vozidla v rozpore s predpismi namontoval LPG. Isteže, značné spoluzavinenie nesie aj samotný poškodený Remiáš, lebo si v rozpore s predpismi dal namontovať do vozidla aj pohon na LPG. Prečo sa nevyvodzovala zodpovednosť za protiprávnu montáž LPG do vozidla? Nuž preto, aby sa tento prípad mohol takto zneužívať. Mali obviniť osobu, ktorá to tam v rozpore s predpismi namontovala, lebo každý ako podnikateľ je povinný dodržiavať predpisy, ktoré sú spojené s výkonom Foto: Matúš Plecho

vašej podnikateľskej činnosti, za čo aj zodpovedá. A namontovanie tohto LPG do auta takýmto spôsobom bez súhlasu výrobcu, a dokonca bez toho, aby to bolo zapísané v technickom preukaze a otypované, je nesporne v rozpore so zákonom a predpismi. Práve dnes sa v parlamente rozhoduje o tom, ako to celé bude pokračovať. V roku 1998 však koalícia mala ústavnú väčšinu 93 poslancov. Vtedy bol v parlamente aj predseda SMK Béla Bugár. Prečo neprišli v období svojej vlády pred takmer dvomi dekádami a neriešili to už vtedy novelizáciou ústavných zákonov Národnej rady SR? Veď pani Remiášová mohla v parlamente sledovať takýto proces už oveľa, oveľa skôr. Myslím si, že vtedy vôbec nerozmýšľali, že by ústavným zákonom a zmenou ústavy bolo možné rušiť nejaké rozhodnutia amnestií. Veď je to dehonestácia tohto dokumentu, keď ústavným zákonom rušíte nejaký individuálny akt ústavného činiteľa v postavení prezidenta. Ale vidím tu trošku inú paralelu. Poznám aj iné rozhodnutia prezidentov. Napríklad existujú dekréty prezidenta Beneša, ktoré napádali. Boli snahy zrušiť ich – a nikto to nikdy nepripustil. Ale toto by mohla byť cesta, že by ústavným zákonom došlo k zrušeniu aj týchto dekrétov prezidenta Beneša, ktorými došlo ku konfiškácii majetku zradcov a kolaborantov fašistického Nemecka. Čiže vy v tom vidíte vytvorenie precedensu ako cesty? Asi áno. Lebo keby niekto povedal, že ideme rušiť Benešove dekréty ústavným zákonom, bol by tu iný odpor. V dueli s Bélom Bugárom vo vysielaní TA3 aj Vladimír Mečiar naznačoval, že tá šachová partia môže mať oveľa ďalekosiahlejšie následky. Áno. Dnes tu nejde len o amnestie. Myslím si, že tu ide o niečo viac, o nejaký politický boj, a touto cestou o demontáž súčasnej moci a nastolenie novej moci. Dnes poslanci s ľahkosťou hlasujú za zrušenie amnestií a tí poslanci, ktorých nazývajú extrémistami, ba fašistami, povedali, že buď sa zruší všetko – aj milosti prezidenta Kováča v kauze Technopolu, alebo nič, lebo

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

ináč nebudú hlasovať. Nakoniec to zrejme bude tak, že extrémisti za zrušenie amnestií zrejme nezahlasujú, lebo si uvedomujú, že to narušuje materiálny právny štát a mení to charakter systému štátu. Materiálne jadro ústavy totiž tvoria jej princípy a ľudské práva. Ústavným zákonom sa menia princípy ústavy a porušujú ľudské práva. Aj po vojne sa vyšetrovalo, ako to bolo v Slovenskom sneme za Slovenského štátu, a kto hlasoval za 250 protižidovských zákonov proti vlastným občanom, čo skončilo holokaustom? Jeden môj bývalý nadriadený sa na vyšetrovaní takýchto vecí podieľal. Vravel mi, že napríklad Pavol Čarnogurský ako bývalý poslanec Slovenského snemu bol aj tri dni šéfom Hlinkovej gardy, bol po vojne súdený a aj odsúdený. Jeho ako poslanca Slovenského snemu sa pýtali, či hlasoval za 250 protižidovských zákonov, ktoré hrubo porušovali ľudské práva a Slovenský snem ich vtedy prijal. A on údajne povedal, že ani za jeden nehlasoval, lebo vždy, keď sa o nich hlasovalo, bol na toalete. Tak sa teda bránil. To mi napadlo, lebo tí, ktorí dnes budú hlasovať za

zrušenie amnestií ústavným zákonom, sa za to raz budú hanbiť a vyhovárať, čo im však nepomôže, lebo v parlamente sa dnes hlasuje elektronicky. Prirovnám to k udalosti, keď sa hlasovalo o samostatnosti Slovenskej republiky – keď Ján Čarnogurský nezahlasoval a následne ho to veľmi mrzelo. Dnes, naopak, do ústavného zákona rôzni mladí poslanci navrhujú označiť jedného zo spolutvorcov slovenskej štátnosti – Mečiara a HZDS, za zločineckú organizáciu alebo niečo podobné. To sú veci, ktoré už nepripúšťal napríklad ani Ján Čarnogurský, aby sa takýmto spôsobom útočilo na Mečiara ako vtedajšieho predsedu vlády. Myslím si, že takéto počiny a správanie ľudí vyplývajú z nejakej obrovskej nevysvetliteľnej animozity, lebo všetko to, čo vravia, sa ani nedá pripustiť, a tak to nepripúšťa ani verejnosť. Alebo sa takto odvádza pozornosť od toho, kto odovzdal iným štátom ekonomickú suverenitu Slovenska, keď sa vraj privatizovali strategické podniky Slovenska, pričom ich „privatizovali“ štátne podniky iných štátov, napr. Nemecka, Francúzska.

STANOVISKO JUDr. Ľubomíra Hlbočana, advokáta, Advokátska kancelária Bratislava, k novele Ústavy SR a k zrušeniu amnestií a individuálnej milosti po udelení splnomocnenia Ing. Ivanom Lexom „Schválené ústavné zákony Národnej rady SR charakterizujem ako protiústavnú svojvôľu, lebo právne neprípustne zasahujú do kompetencií iných orgánov, čím došlo k porušeniu princípu deľby moci. Zákonodarca má výlučnú právomoc tvorby práva (princíp všeobecnosti), nemá však oprávnenie aplikovať právo, t. j. rušiť individuálne právne akty prezidenta republiky a súdov prostredníctvom ústavných zákonov. Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o amnestii alebo milosti je individuálny právny akt, nejde o klasický zákon a Národná rada SR nemôže zrušovať niečo, o čom rozhodol niekto iný. Domáca i zahraničná stabilná judikatúra súdov, právna prax krajín EÚ zreteľne definuje, že amnestijné rozhodnutie nie je odstrániteľné, je vylúčená možnosť jeho retroaktívneho zrušenia, dôvod neprístupnosti trestného stíhania nemôže odpadnúť a nemožno obnoviť odložené

trestné stíhanie. Ide o zánik trestnosti a zánik trestnej zodpovednosti. Predmetná judikatúra k inštitútu amnestie bola obsiahnutá aj v spore Ing. Ivana Lexu pred Ústavným súdom SR (1999) a Európskym súdnym dvorom pre ľudské práva v Štrasburgu (2008). Dokonca Ústavný súd ČR citoval tieto právne úvahy o odmietnutí návrhu na revíziu amnestie udelenej prezidentom ČR Václavom Klausom (2013). Ani udelená individuálna milosť prezidentovi USA Richardovi Nixonovi (aféra Watergate) nebola Kongresom USA skúmaná pre neexistenciu opravného prostriedku proti rozhodnutiu o udelení individuálnej milosti a striktnému nezasahovaniu zákonodarného orgánu do kompetencie orgánu výkonnej moci. Ing. Ivanovi Lexovi budem ako jeho právny zástupca odporúčať, aby si ako dotknutá osoba vyhradil právo zvážiť možnosť použitia právnych prostriedkov proti tomuto protiústavnému postupu nášho zákonodarného zboru.“ V Bratislave dňa 7. 4. 2017 JUDr. Ľubomír Hlbočan poverený právny zástupca Ing. Ivana Lexu Foto: Matúš Plecho

ORBIS PICTUS > JUŽNÁ KÓREA Foto: Jo Jung-ho/Yonhap, SITA/AP

Americká lietadlová loď USS Carl Vinson smeruje zo Singapuru do juhokórejského prístavu Pusan v západnej časti Tichého oceánu na každoročné vojenské cvičenie Foal Eagle (Žriebä Orol). Cieľom je zároveň poskytnúť Soulu fyzickú podporu po tom, ako skúšky balistických rakiet, ktoré nedávno uskutočnil Pchjongjang, zvýšili napätie v regióne. O tom, či ho demonštrácia sily armádou, ktorá v tejto časti sveta nemá čo hľadať, zníži, sa predstavitelia Bieleho domu už nezmienili. (jup)

TALIANSKO > ORBIS PICTUS Foto: Riccardo Dalle Lucha, SITA/AP

Americký minister zahraničia Rex Tillerson (vpravo) a jeho taliansky kolega Angelino Alfano (vľavo) v rozhovore s médiami po položení venca pri pamätníku 560 civilných obetí (vrátane 130 detí) nacistických zverstiev v Sant’Anna di Stazzema. Šéfovia diplomacie skupiny priemyselne najvyspelejších krajín G7, ktorí sa zišli v toskánskom meste Lucca po chemických útokoch v Sýrii a vojenskej reakcii Spojených štátov, sa pokúšajú donútiť Rusko, aby skončilo s podporou prezidenta Asada. Bez toho, aby priznal, kto má od konca druhej svetovej vojny na svojom účte najviac vojnových zločinov, Tillerson hovoril o zámere USA „viesť účet všetkým, ktorí páchajú zločiny proti nevinným ľuďom“. (jup)

ORBIS PICTUS > FRANCÚZSKO

ŠVÉDSKO > ORBIS PICTUS

Foto: Christophe Ena, SITA/AP

Foto: Jessica Gow, SITA/AP

Nezávislý centristický kandidát na prezidenta Francúzskej republiky Emmanuel Macron, ktorý kandiduje za stranu s anachronickým názvom En Marche! (Vpred!), na tlačovej konferencii v Paríži. Výsledok dvojkolových prezidentských volieb stanovených na 23. 4. a 7. 5. 2017 ukáže, či mu hysterické obviňovanie Moskvy z údajného zasahovania do prezidentskej kampane v krajine galského kohúta pomôže poraziť jeho najväčšiu súperku – kandidátku krajnej pravice Marine Le Penovú. (jup)

Ľudia kladú kvety na schody pri Sergels torg po útoku 7. 4. v centre Štokholmu. Polícia zatkla 39-ročného rodáka z Uzbekistanu, ktorý podľa nej zámerne nasmeroval svoje nákladné auto do nakupujúcich. Ani po tejto krvavej udalosti neohlásil švédsky kabinet žiadne zásadné zmeny v migračnej politike krajiny, ktorá patrí hneď po Nemecku k najveľkorysejším. (jup)

ORBIS PICTUS > VATIKÁN Foto: Alessandra Tarantino, SITA/AP

Pápež František uprostred davu veriacich po omši na oslavu Kvetnej nedele na Námestí sv. Petra vo Vatikáne, kde požehnal palmové listy a olivové ratolesti. Počas kázne na začiatku osláv svätého týždňa sa pomodlil za obete otroctva, vojen a terorizmu, podľa neho „dôsledok ozbrojených záujmov, ktoré sa neštítia násilia“. Tým, že nemenoval ich konkrétnych pôvodcov, ostal aj tentoraz verný tradičnému pápežskému alibizmu, ktorý sa vinie stáročiami dejín rímskokatolíckej cirkvi. (jup)

LIBANON > ORBIS PICTUS Foto: Hassan Ammar, SITA/AP

Sýrske dievčatko sa hrá s bábikou v neoficiálnom utečeneckom tábore pri meste Marj v údolí Bikáa na východe Libanonu. Pre milióny utečencov roztrúsených po nelegálnych osadách v regióne znamenal chemický a americký útok, ktorý po ňom nasledoval, vzácny okamih, keď sa pozornosť sveta nakrátko obrátila k Sýrii – než sa od nej znova odvrátila. (jup)

ORBIS PICTUS > NEMECKO Foto: Michael Sohn, SITA/AP

O tom, že politička nemusí zaujať fyzickou krásou, svedčia vrúcne úsmevy výkonnej riaditeľky Medzinárodného menového fondu (IWF) Christine Lagardovej a najmocnejšej ženy sveta – nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Korektne informujúci novinári si mohli vychutnať ich nezvyčajný šarm na tlačovej konferencii po zasadnutí hláv ekonomických a finančných organizácií v Berlíne, kde pózovali v spoločnosti takých silných mužov ako generálny riaditeľ Svetovej obchodnej organizácie Robert Azevedo, prezident Svetovej banky Jim Yong Kim či generálny riaditeľ Medzinárodnej organizácie práce Guy Ryder. (jup)

POĽSKO > ORBIS PICTUS Foto: Czarek Sokolowski, SITA/AP

Jaroslaw Kaczynski, šéf poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS), sa zúčastnil na spomienkovom stretnutí venovanom pamiatke jeho brata – prezidenta Lecha Kaczynského, ktorý pred siedmimi rokmi spolu s 95 ďalšími predstaviteľmi zahynul pri leteckom nešťastní v Rusku. Varšavská politická garnitúra sa napriek neexistencii dôkazov a logicky prijateľného motívu naďalej pokúša presvedčiť svet, že haváriu, v dôsledku ktorej stratilo Poľsko v jedinom okamihu celú štátnu reprezentáciu, mala vtedy na svedomí Moskva. Našťastie však neúspešne. (jup)

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

Juraj Pokorný

PREHLIADKA IDEOLOGICKÝCH FRÁZ

NA ŽUPNOM NÁMESTÍ

ympózium Etika a politika II. – Skúsenosti a budúcnosť, ktoré sa uskutočnilo 17. 3. 2017 v historickej budove SNR na Župnom námestí v Bratislave, sa zaradilo medzi časožrútov, akých si pamätáme z éry vedeckých konferencií na tému socialistický realizmus. Z podujatia s medzinárodnou účasťou, ktoré malo nadviazať na akciu z roku 1990 pod záštitou spisovateľa, dramatika a „velice humánního člověka“ Václava Havla, nakoniec ostal nesúrodý zborník domácich referátov, interpolovaný monológmi do diskusie vopred prihlásených divákov. „Kde hľadať pramene etiky pre politiku?“ opýtal sa arcibiskup, metropolita Bratislavskej arcidiecézy Mons. Stanislav Zvolenský a upriamil pozornosť na kultúru, ktorá je priestorom stelesnenia hodnôt. Ako pripomenul, žijeme v sekulárnom pluralitnom svete, kde sa hodnoty nedajú vnútiť, ale potrebujeme v ne veriť. „Globalizácia sama osebe nie je ani dobrá, ani zlá. Vzhľadom na rastúci individualizmus v konzumnej spoločnosti by sme nemali byť súčasným vývojom až takí zaskočení,“ domnieva sa Zvolenský, podľa ktorého „demokracia žije z plodov, ktoré sama nedokáže produkovať.“ Liberálnym dogmatikom sediacim vedľa neho naznačil, že vnucované normy dnes často nie sú v súlade s národnými hodnotami či tradíciami, kde stojí na prvom mieste rodina. „Vyrovnanie sa s Mečiarovým toxínom je morálnym imperatívom,“ poznamenal v prejave, ktorý nazval Esejou na tému únos bývalý minis-

ter medzinárodných vzťahov SR (1991 – 1992), riaditeľ SAIA-SCTS (1997) a German Marshall Fund (2000 – 2010) Pavol Demeš. „Ako uchopiť zadanie témy? Paradoxne mi v tom pomohol pán učiteľ Juraj Smatana,“ povedal obdivne na adresu kontroverzného „lovca konšpirátorov“, odvolajúc sa na otázky, ktoré mal rozdávať svojim maturantom. „V októbri zomrel Michal Kováč bez toho, aby sa mu Slovensko ospravedlnilo. Do diania vstúpila verejnosť, ktorá od 17. novembra očakáva detoxikáciu. Podpisová akcia spustila nebývalú lavínu občianskej odvahy a nespokojnosti. Teraz je už málo pravdepodobné, že by došlo k odplaveniu amnestií do ústavnoprávnych sedimentov.“ Keďže ďalší členovia diplomatického zboru v SR na sympóziu chýbali, prítomnosť veľvyslanca USA Adama Sterlinga usadeného v prvom rade vzbudila oprávnený údiv. Ďalší rečník – Ján Budaj, rozvinul svoju prednášku okolo leitmotívu menšieho zla, ktorého príbehy sú – ako povedal – dejinami ľudstva. Menšie zlo, ktoré nás sprevádzalo celé roky od novembra, rieši podľa neho vždy len akútny problém. „My Stredoeurópania to máme v krvi, preto sa nemôžeme čudovať, že nevládneme svetu. Strán je tu dosť, a predsa to nefunguje. My sme sa stále nevyzliekli z postkomunistickej mizérie – bezhodnotovosť sa stala spôsobom prežitia. Sme unavení touto svojráznou normalizáciou, ktorú s nami urobila politika. Keď sa slušní ľudia dovolávajú Havla, EÚ a slušní politici nevedia nastoliť

poriadok, ženú vodu na mlyn extrémistom s totalitnými sklonmi,“ zaskvel sa novembrový revolučný tribún a na záver svojho prevažne pesimistického referátu ponúkol svetielko optimizmu: „Sú však aj okamihy, keď o žiadne menšie zlo nemá nikto záujem. Až keď je tu film ako Únos, ľudia začínajú klásť čoraz smelšie otázky.“ Kto čakal v osobe Ivety Radičovej kvalitatívne vyvrcholenie s najvyššou pridanou hodnotou, musel odchádzať sklamaný. Pavučinu fráz, do ktorej expremiérka úspešne zabŕdla, veštila už len charakteristika príspevku, ktorý mal byť „krátkou úvahou o slobode – či ju máme a čo pre ňu vieme urobiť“. História uplynulých dvoch storočí vyzerá z jej zorného uhla jednoducho: po globálnom imperializme nastúpil globálny fašizmus a komunizmus (narážajúc na znamienko rovnosti medzi obidvoma režimami), aby ich nahradil terajší globálny liberalizmus. „Dnes sme svedkami globalizácie antiglobalizmu a internacionalizácie nacionalizmu,“ pokračovalo defilé slovných hračiek a ušlo sa aj zberateľom ľudských cností: odvaha, odhodlanosť, charakter, otvorenosť – nie v zmysle vulgárnosti, ale pravdivosti. Či možno za takú označiť aj Radičovej pomoc „proeurópskej časti Ukrajiny“ na čele s režimom, ktorý sa dostal k moci vďaka štátnemu prevratu zrežírovanému Západom a podporuje neonacistické sily, ostalo neobjasnené. „Väčšina politických presvedčení je povrchná. Železný zákon oligarchie je známy: tí,

ktorí hľadajú výlučne moc, nevyhnutne za to zaplatia demokraciou. Sloboda je základná hodnota – bez nej nie je možná ani istota,“ podotkla žena, ktorá pôsobila pred nástupom do funkcie premiérky (2010) na čele správnej rady mimovládnej Nadácie otvorenej spoločnosti amerického finančného špekulanta Georgea Sorosa. Progresivita a myšlienkové novátorstvo organizátorov a ich ideologických spolupútnikov z čias disentu sú nenávratne preč. Dnes pôsobia, ako by sa zasekli kdesi na rozhraní studenej vojny a prvých rokov zamatovej revolúcie a evolúciu ďalšieho poznania neabsolvovali. Totožný slovník ako pred 27 rokmi (slušní ľudia, demokratické hodnoty, nacionalizmus) či nemenné názorové konštrukty spochybňujú ich spôsobilosť stáť na čele diania. Pod otvorenosťou ich hodnotového systému sa v skutočnosti skrýva jeho hermetická uzavretosť a dogmatická zatvrdnutosť. Pripravenosť a ochota viesť rovnocenný dialóg s nositeľmi úplne odlišných názorov je to, čo organizátorom sympózia chýbalo. Názorovo pluralitná diskusia, kde by namiesto jednostranného monológu dostala priestor rozprava medzi zástancami rozdielnych koncepcií fungovania demokratického štátu a jeho začlenenia do širších geopolitických väzieb, presahuje ich obzor. Menej nadradenosti, moralizovania, pýchy – viac úcty, pokory, úprimnosti. Takto by sa dali zhrnúť vlastnosti, ktoré tomuto zoskupeniu nie sú vlastné a nepriamo na ne nabádal aj Mons. Stanislav Zvolenský.

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

Juraj Pokorný

INFILTRÁCIA DENNÍKA N DO ŠKÔL

KRITICKY MYSLIACICH ĽUDÍ, KTORÝM ZMYSEL PRE MIERU A SÚDNOSŤ EŠTE STÁLE NIE JE CUDZÍ, POBÚRILO NEDÁVNE VYDANIE MAGAZÍNU N „O KLAMSTVÁCH A KONŠPIRÁCIÁCH“. POPRI ŠTANDARDNEJ ČASTI S ESEJAMI, ROZHOVORMI, PRÍBEHMI A ANALÝZAMI OBSAHUJE AJ PRÍRUČKU PRE STREDOŠKOLÁKOV, ICH RODIČOV A UČITEĽOV, AKO SA VYZNAŤ V SPRÁVACH NA INTERNETE.

ko vo svojom úvodníku zdôrazňuje šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný, nájdu v nej „konkrétne príklady falošných správ, základné techniky, ktoré dezinformátori dnes používajú, a návody, ako im nenaletieť“. Praktickú rukoväť, ktorá

bude už o niekoľko dní dostupná v digitálnej podobe – pre všetkých zadarmo – možno po vyplnení formulára doručiť aj do škôl. Akože inak – tiež zadarmo. „Ministerstvo vnútra sa zamyslelo a do boja povoláva policajtov, ktorí sa budú na šírenie lží

a propagandu špecializovať,“ pokračuje šéfredaktor Kostolný v spomínanom úvodníku. Fakt, že do zastrašovania a prenasledovania odlišných názorových skupín sa angažuje polícia, by mal obdivovateľa tzv. transatlantických hodnôt, ktorý si ctí slobodu názoru a prejavu, minimálne vydesiť. Neoliberálov namiesto toho napĺňa zadosťučinením: „Aj preto sa musí o klamstvách na internete začať viac hovoriť. Aj preto sme pripravili nový N magazín,“ objasňuje Kostolný. Skutočnosť, že iba jedno z desiatok médií na Slovensku dostalo výlučné právo určovať, čo je pravda a čo lož, zodpovedných pracovníkov rezortu školstva očividne nevzrušuje. „Ak sa nepokúsime ukázať čitateľom – a v tomto prípade je naozaj jedno, či sú to študenti alebo dospelí –, že sa na nich valí vlna klamstiev, nemôžeme im ani hovoriť, že nie všetky správy na internete sú falošné. Že tu stále sú slušní novinári, ktorí sa pokúšajú hľadať pravdu,“ myslí si šéfredaktor Denníka N. Nie je v poriadku, ak sa schválený uchádzač o ovplyvňovanie svetonázorovej a hodnotovej orientácie najmladšej generácie vyjadrí, že liberálnu demokraciu sa mnohé „z Ruska platené“ a „dezinformácie šíriace“ internetové stránky pokúšajú „zrútiť a nahradiť novým poriadkom“. Vnucovať modernej spoločnosti axiómu, že koncept liberálnej demokracie znamená pre ňu jedinú legitímnu, a zároveň jedinú referenčnú normu, je, samozrejme, exemplárny nonsens. „Chceli sme ho rozdať čo najväčšiemu počtu študentov, preto sme požiadali o pomoc ľudí, ktorým na tejto téme záleží. Za pár dní nám poslali 30 000 eur, a časopis spolu s príručkou tak zadarmo dostane viac ako 30 000 študentov,“ úprimne sa vyznáva Kostolný. Pod pláštikom záujmu o mladých, nezištnosti, ba až filantropie však potenciálne číha ambícia získať nástroj na formovanie politických názorov a postojov dospievajúcej populácie. Niet divu. Ide predsa o perspektívnu voličskú základňu „korektných strán“, ktorú už nebudú zožierať pochybnosti o zmysle členstva SR v EÚ či v NATO. Vštepovať jej vytrvalo do hláv, že iná voľba ako večné nepriateľstvo

s Ruskom neprichádza do úvahy, môže byť navyše záslužný a dekorovaný čin. Stávame sa teda bezmocnými pozorovateľmi toho, ako do slovenského dosiaľ apolitického školského systému infiltrujú rozličné ideologicky zamerané učebné doplnky a príručky s neoliberálnou propagandou, ktoré nie sú výsledkom celospoločenskej dohody, ba niektoré neprešli ani sitom výberového konania. Vzniká tak podozrenie z viacnásobného pochybenia, keď ich vydavatelia vytĺkajú klin klinom – proti domnelému extrémizmu bojujú vyslovene extrémistickými nástrojmi, no k zadaniu sa dostávajú ako podnikateľské subjekty (v danom prípade Vydavateľstvo N Press) a je diskutabilné, či na základe riadnej verejnej súťaže. A v neposlednom rade netreba zamlčať ani skutočnosť, že ministerstvo povolilo distribúciu spornej príručky vo svojich objektoch bez odsúhlasenia zákonnými zástupcami neplnoletých stredoškolákov, čo je flagrantné porušenie výchovných princípov v právne vyspelých krajinách. O vyjadrenie k povoleniu distribúcie ideologicky kontroverzného Magazínu N Klamstvá a konšpirácie s príručkou pre stredné školy v objektoch Ministerstva školstva SR, ako aj ku skutočnosti, že podľa dostupných informácií sa tak stalo bez riadnej verejnej súťaže a bez vedomia zákonných zástupcov väčšinou neplnoletých študentov, sme požiadali hovorkyňu rezortu Ivanu Skokanovú, ktorá pôsobí na Komunikačnom odbore MŠ SR. „Podľa našich informácií ide o iniciatívu jedného slovenského periodika, nie ministerstva školstva. V zmysle zákona o výchove a vzdelávaní sa vo vzdelávacom procese môžu používať aj iné učebné materiály, než sú učebnice schválené ministerstvom, tie však musia byť v súlade s princípmi tohto zákona. Za použitie učebných materiálov na vyučovacej hodine nesie plnú zodpovednosť riaditeľ školy, respektíve konkrétny učiteľ,“ uviedla pre časopis Zem&Vek Skokanová. Možno teda na základe jej slov vysloviť záver, že vedenie školského rezortu sa striedavo hlási a nehlási k zodpovednosti za to, čo sa v jeho zariadeniach deje?

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

Richard Strážan

TRI ROKY NEVYŠETRENÝ

MASAKER V ODESE DRUHÝ MÁJOVÝ DEŇ JE SMUTNÝM VÝROČÍM ETAPY UKRAJINSKÉHO EUROMAJDANU, POČAS KTORÉHO PROKYJEVSKY ORIENTOVANÉ SILY SPÁCHALI VRAŽDY A UPÁLENIE DESIATOK ĽUDÍ V ODBOROVOM DOME V ODESE. MÉDIÁ ICH OFICIÁLNE UZNÁVAJÚ 48, ALE PODĽA NIEKTORÝCH ODHADOV PADLO ZA OBEŤ VIAC AKO STO ĽUDÍ. MEDZI NIMI BOLI ŽENY, DETI, STARŠIE OSOBY. ODESKÁ TRAGÉDIA SPÔSOBILA ĎALŠIU ESKALÁCIU A ZAČIATOK VOJENSKÝCH OPERÁCIÍ NA VÝCHODE KRAJINY. STANOVILA BOD, ZA KTORÝM SA UŽ NEDALO VRÁTIŤ SPÄŤ.

uč v Kyjeve bol zámerná, plánovaná a temer dokonale vykonaná operácia transatlantických síl a ich pánov za oponou. Bábky ukrajinskej politiky viedli poloviditeľnou rukou mimovládne organizácie (NGO) i skryté chápadlá slobodomurárskych lóží, aby vyprovokovali strety, v ktorých pretečú prvé litre krvi. Neidentifikovaní ostreľovači, ktorých s najväčšou pravdepodobnosťou viedol bos „ozbrojených síl majdanu“ Andrij Parubij, vyvolali ozbrojené zrážky a zabíjanie. Neonacistické skupiny na

prevrate aktívne participovali a počas neho sa postupne zjednocovali do známeho hnutia Pravý sektor (jeho vtedajší šéf Dmytro Jaroš bol v minulosti členom leninskej Komunistickej ligy mládeže a neskôr asistentom riaditeľa ukrajinskej SBU Valentyna Nalyvajčenka, ktorý sa zviditeľnil úzkymi väzbami na CIA). Dosadení lídri Ukrajiny sa rozhodli pre prudký obrat zahraničnej politiky smerom na západ. Predtým vládnucu Stranu regiónov z parlamentu vypudili a odštartovalo sa pride-

89 ľovanie postov podivuhodným osobám. Atrament na nových pasoch ešte nezaschol a medzi „novopečených Ukrajincov“ sa zaradil gruzínsky premiér Michail Saakašvili ako poradca a neskôr guvernér regiónu Odesy, Američanka Natalie Jaresko ako ministerka financií, Gruzínka Kaťja Dekanoidze ako šéfka polície, jej krajan David Sakvarelidze ako zástupca generálneho prokurátora a Aivaras Abromavičius z Litvy ako minister hospodárstva. Je zábavné, že väčšina ministrov a niektorí z poslancov nevedia po ukrajinsky a hovoria ruštinou, ktorú zakazujú. Dokonca ani starosta Kyjeva Vitalij Klyčko nehovorí ukrajinsky. Zákon chrániaci regionálny štatút ruštiny a jazykov menšín nová garnitúra zrušila, čo považoval rusky hovoriaci juhovýchod krajiny za nepriateľský krok. Začali protesty, v marci 2014 prebehlo krymské referendum o pripojení k Ruskej federácii (RF) a o mesiac neskôr prikročili prví doneckí povstalci k vytvoreniu ozbrojeného odporu proti Kyjevu. Pred udalosťou bola Odesa jedným z centier odporu voči majdanu. Na jar 2014 vyzývali

proruské hlasy jej obyvateľov na eventualitu krymského scenára. Okrem toho sa nachádza pri Podnestersku, domove ruskej základne a 15-tisíc mužov, s ktorými mohla RF manévrovať a navyše ich posilniť oddielmi z Krymu. Odesa zostávala pre novú ukrajinskú vládu posledným veľkým prístavom (s výnimkou Mykolajiva a Mariupola) a jej strata, ktorá by znamenala geopolitickú prehru a možný kolaps štátu, visela na vlásku. V prístave takisto kotvila ukrajinská čiernomorská flotila, ktorá opustila Sevastopol. Pre námorné sily by strata Odesy zároveň znamenala odrezanie od prístupu k moru. Medzinárodný menový fond (MMF) varoval prezidenta Porošenka „zmenou v prístupe“ (to znamená pozastavením pôžičiek), ak by stratil kontrolu nad východnou časťou krajiny. Spomenuté úvahy objasňujú, prečo ukrajinské pravicové skupiny dostali voľnú ruku na terorizovanie odeského obyvateľstva a skutočne toto „schválenie“ naplno využili. Trýznivá smrť obetí v Odborovom dome sa stala primárnym obrazom a nástrojom zastrašovania.

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

90 V jej nadväznosti bolo proruské hnutie prakticky zničené. Dramatické udalosti ako táto odkryli organizátorov Euromajdanu a ich „psov“. Očividne preukázali, že zoskupenie, ktoré prevrat fyzicky vykonalo a stvorilo z neho nový režim, nesie obludné a neľudské plody. Fakt, že značná časť západných Ukrajincov a ich kyjevských lídrov radostne uvítala bolestivú smrť svojich spoluobčanov, prispel k horkosti na druhej strane a nevratnému rozdeleniu spoločnosti. Práve tragédia v Odese veľkou mierou prispela k radikalizácii Donbasu a slúžila ako hlavný faktor inšpirujúci ľud a dobrovoľníkov z iných regiónov, aby sa chopili zbraní. Pre istú časť Ukrajincov sa stala pýchou, pre druhú zločinom, po ktorom už naďalej nie je možné spolužitie v jednom štáte. Minimálne dovtedy, kým nebude „denacifikovaný“. Mestá juhovýchodnej Ukrajiny sa stali bojiskami, kde kyjevská vláda vypustila gangy polovojenských kriminálnikov na utlačenie vlastných obyvateľov. Domáce médiá, najmä obdivuhodne rýchlo sformované tri nové televízne kanály,

hrali dôležitú rolu pri tvarovaní verejnej mienky v presnej zhode so západným mainstreamom a financiami, ktoré sem prúdili. Pre viac podrobností si stačí pozrieť dokumenty Masky revolúcie od Paula Moreiru, Ukrajina v ohni od Olivera Stona a štúdie diania niektorých alternatívnych analytikov. Prvé správy medzinárodných médií popísali odeský incident ako násilný stret medzi „pokojným“ pochodom futbalových fanúšikov Odesy a Charkova (ku ktorým sa neskôr pripojili aktivisti Euromajdanu) a proruskými separatistami, ktorí postavili protestný tábor. Chuligáni týchto klubov sa s pomocou členov Pravého sektora, tzv. majdanskej sebaobrany, na mieste prejavili ako organizovaný a radikalizovaný útvar, ktorý napadol skupinu zbierajúcu podpisy na referendum o federalizácii Ukrajiny a štatúte ruštiny ako štátneho jazyka. Nabudení radikáli dostali protivládnych demonštrantov do pasce zatlačením do Odborového domu. Založili požiar vhadzovaním pripravených Molotovových koktailov a horiacich pneumatík cez okná dnu. Uväznení vo

vnútri mali mizivú šancu uhasiť oheň, pretože požiarne hadice v budove boli mimo prevádzky. Mnohí z nich zomreli pri pokuse uniknúť z pekla skokom z okna, niektorí boli jednoducho radikálmi zastrelení alebo dobití na smrť. Kým mainstreamové médiá sa snažili vyhnúť pomenovaniu toho, kto založil smrtiaci požiar, videozáznamy a fotografie hovoria jasne. O čine informovali, ako by bol pôvod ohňa záhadou a tvrdohlavo ho dokladali koktavými vyhláseniami polície, že „sled udalostí je nejasný“. Náznaky, že proruskí demonštranti sa v Odborovom dome zabarikádovali a sami upálili zaživa nešikovnou manipuláciou s ohňom, sú pri prezretí verejne dostupných materiálov tragikomické (vrátane videa, na ktorom sú zachytené „ženy majdanu“, narýchlo vyrábajúce Molotovove koktaily pred Odborovým domom, keď prevažne mužská časť zatlačila oponentov dovnútra). Krátko po tragédii obvinila ukrajinská SBU (v ktorej radoch už dlhodobo fungovali zahraniční agenti) bývalého premiéra Serhija Arbuzova a vicepremiéra Oleksandra Klymenka z podnecovania násilia v Odese. Pravým dôvodom ich obvinenia z organizovania provokácií však bola príslušnosť ku kruhom zvrhnutého Janukovyča. Nový premiér Jaceňuk pokračoval 4. mája v „očiste“, keď obvinil ministerstvo vnútra zo zlyhania – reakciou bolo vyhodenie všetkých miestnych dôstojníkov. Pozorovatelia OSN v júni potvrdili, že májového násilia sa zúčastnili aj členovia Pravého sektora, ktorí z neho vyšli bez zranenia. O mesiac neskôr Hryhorij Kryvda, šéf kancelárie lekárskych a súdnych znalcov v Odese, povedal, že najmenej 20 obetí požiaru bolo otrávených neidentifikovaným plynom. Zástupkyňa riaditeľa Oddelenia pre Európu a Strednú Áziu Human Rights Watch Rachel Denberová konštatovala, že tragické udalosti v Odese predstavujú závažné trestné činy, ktoré vyžadujú seriózne, nestranné a dôkladné vyšetrenie. Údajne činná vyšetrovateľská skupina ponúkla niekoľko verzií príčin masakru, ale hlavnou je provokácia radikálnych skupín. SBU pracovala aj s modelom, ktorý zahŕňal väzby ruskej tajnej služby na masaker, ale ten sa nepotvrdil.

Vypočúvanie niektorých svedkov začalo až po polroku (v novembri 2014) a z rôznych dôvodov bolo mnohokrát odložené. Otáznou sa stala i nedbalosť zo strany polície, represívnych zložiek a požiarneho zboru (ktorý euromajdanský dav chuligánov úmyselne blokoval). Hoci sa tak postoj dnešných orgánov nejaví, vyšetrovanie samotného masakru vraj stále prebieha. Mnohí nezávislí pozorovatelia sú však presvedčení, že polícia a ukrajinské orgány neurobili pre objasnenie tragédie vôbec nič a vyšetrovanie neexistuje prakticky žiadne. Skutočnosťou totiž je, že proeurópska kyjevská vláda okamžite obvinila protivládnych demonštrantov zo založenia požiaru a zatkla preživších. Podľa tejto logiky mali teda títo ľudia upáliť, uškrtiť alebo dobíjať na smrť svojich vlastných. Od týchto výrokov sa Kyjev nikdy nedištancoval a mlčky ponecháva tragédiu zmiznúť v hmle minulosti. Médiá a politici poskytujú nové obrazy a príbehy privádzajúce dav do úžasu, odvádzajúc pozornosť. Žiadna zmienka o stretnutí (10 dní pred tragédiou) vtedajšieho prezidenta Oleksandra Turčynova a ministrov Arsena Avakova, Valentyna Nalyvajčenka, Andrija Parubija a Ihora Kolomojského s osobami, ktoré videli v danom čase pri Odborovom dome. Ani o zvláštnom správaní niektorých členov polície a ich „krátkych inštruktážach“ pre maskovaných radikálov na mieste. Podľa správy poradnej skupiny Európskej rady z novembra 2015 kyjevské vyšetrovanie odeskej tragédie „nespĺňa požiadavky Európskeho dohovoru o ľudských právach (ECHR), chýba mu nezávislosť a vykazuje značné nedostatky, ktoré podkopávajú schopnosť ukrajinských orgánov dostať páchateľov pred súd“. Obavy z nedostatočného progresu pri vyšetrovaní vyjadrila aj Pozorovateľská misia OSN pre ľudské práva. Christopher Heinz, osobitný spravodajca OSN pre mimosúdne, hromadné a arbitrárne popravy, sa o kriminálnych činoch a dianí na Ukrajine po puči vyslovil: „Mám obavy, že pri týchto činoch mnohé z dôkazov zničili bezprostredne po ich výkone. Je náročné pozorne sledovať proces na vyvodenie zodpovednosti, ktorý je extrémne pomalý v identifikácii páchateľa.“

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

Viktor Timura

EURÓPA A SLOVANIA SLOVANIA V ZÁPADNEJ EURÓPE

SLOVANIA MAJÚ OVEĽA BOHATŠIU MINULOSŤ AKO KTORÉKOĽVEK INÉ ETNIKUM EURÓPY, LEN SA O TOM NEVIE A NEPÍŠE. NESLOVANIA EURÓPY VYNALOŽILI ZNAČNÉ ÚSILIE, ABY SA NA SLOVANOV A ICH MINULOSŤ ZABUDLO. NEÚSPEŠNE SKONČILI AJ OPAKOVANÉ POKUSY O ZOTROČENIE I ZNIČENIE SLOVANOV. BRÁZDY VYORANÉ V DEJINÁCH SLOVANMI SA VŠAK Z PLANÉTY ODSTRÁNIŤ NEDAJÚ.

Slovanoch v západnej Európe nebolo žiaduce hovoriť, tým menej písať, a preto sa o nich ani veľa nevie a mnohé skutočnosti upadli do zabudnutia. Západná historiografia vynaložila veľké úsilie, aby sa poznatky o Slovanoch nedostali do všeobecného povedomia, no nemalú zásluhu na tom má aj naša historiografia. Na Slovensku však začala byť skutočne našou až po vzniku Slovenskej republiky, aj keď sa formovala už od národného obrodenia. Spočiatku musela čeliť útokom a brániť spochybňovanie a odcudzovanie Samovej i Veľkomoravskej ríše a autochtónnosť

Slovákov. Neboli to len odborné útoky a manipulácie s historickými skutočnosťami, ale najmä mocensko-politické záujmy. V našich dejinách takto zostalo nemálo zamlčaných skutočností.

SLOVANIA NA NEMECKOM ÚZEMÍ

Na území medzi Rýnom a Donom sa od poslednej ľadovej doby formovalo jednotné spoločenstvo s príbuzným jazykom a kultúrou, ktoré v 3. tisícročí p. n. l. vyústilo do slovanskej vetvy. Friedrich Schlette, profesor histórie na Heidelberskej univerzite, v 20. storočí

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

konštatoval, že toponomastika nemôže doložiť, že na nemeckom území žili pred n. l. Kelti, ani preukázať prítomnosť germánskych kmeňov a obyvateľstvo istotne indoeurópskeho pôvodu ťažko priradiť k niektorej indoeurópskej jazykovej skupine. Napriek jeho tvrdeniu je tam však celý rad názvov nepopierateľne slovanského pôvodu. Aj tak sa ešte v poslednej tretine 20. storočia fakty o Slovanoch zamlčovali a historické poznatky manipulovali. Pojem indoeurópsky je zavádzajúci a mätúci. Nikdy neexistovali nijakí Indoeurópania ani indoeurópsky jazyk. Je to výmysel, ktorý zahmlieva prítomnosť Slovanov a slovanský jazyk formovaný od konca ľadovej doby. Keltské kmene prekročili Rýn smerom na východ až okolo roku 450 pred n. l. V dejinách sa označujú ako lovci lebiek, ktoré odrezávali porazeným protivníkom ako trofeje. Preto časť slovanských kmeňov po príchode Keltov na dnešné nemecké územie odišla až k ústiu Dunaja, kde ich pramene zaznamenali ako Peucínov. Germánske kmene začali prenikať medzi Slovanov na nemeckom území okolo 2. storočia pred n. l., najmä však po prelome letopočtov. To, aké kmene a kde sídlili pred príchodom Germánov a v prvých storočiach n. l., je dnes veľmi zložité identifikovať. Množstvo mien slovanských aj germánskych kmeňov uvádzaných antickými prameňmi na prelome letopočtov sa v 3. storočí n. l. s formovaním nadkmeňových zoskupení zmenilo. Problémom je, že antickí autori zväčša neuvádzali etnický pôvod. Nerozlišovali medzi slovanskými, keltskými a germánskymi kmeňmi a takmer všetky ich označili za germánske. V niekoľkých prípadoch sa však podľa charakteristiky kmeňov a iných znakov etnikum dá určiť. Tacitus v diele Germánia pri vymenovávaní a charakteristike kmeňov uvádza: „Ku germánskym národom by som nerátal tie, ktoré – hoci sa usadili za Rýnom a Dunajom – obrábajú desiatkové polia.“ Na inom mieste charakterizuje kmeň Chaukov takto: „Sú národom medzi Germánmi najvznešenejším a svoju veľkosť si chcú udržiavať radšej spravodlivosťou. Netúžia po cudzom, po vláde nad inými, žijú v pokoji

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

a v ústraní, nevyvolávajú nijaké vojny, neplienia, nelúpia... Predsa však majú všetci zbrane poruke, a ak treba, tak aj vojsko, veľký počet mužov a koní.“ Pri charakteristike germánskych kmeňov uvádza: „Tento národ nemá rád mier... Prostriedky na štedrosť získavajú vojnami a lúpežami. Aby obrábali pôdu či čakali na úrodu – na to by sa tak ľahko nedali prehovoriť... obľubujú záhaľku a nenávidia pokoj... nebývajú v mestách, ba neznášajú ani tesne pospájané sídla...“ Z toho vyplýva, že Chaukovia (delili sa na veľkých a malých), ktorých sídla sa rozprestierali od Severného mora takmer až k dnešným českým hraniciam, neboli Germáni, ale Slovania. Aj pri Svéboch uvádza, že „zaberajú väčšiu časť Germánie... a odlišujú sa od ostatných Germánov“. Germánske kmene v 1. storočí n. l. zďaleka nezaberali väčšiu časť Germánie. Rieku Mohan smerom na juh prekročili Alamani len roku 213. Hermundurov umiestňuje Tacitus k prameňom Labe (za Labe sa vtedy považovala aj Vltava). S nimi susedili Naristi (zo západnej strany Šumavy), na severovýchod Markomani a Kvádi. Kto teda boli Svébi zaberajúci väčšiu časť Germánie a Markomani sídliaci v Čechách popri Kvádoch na západnom Slovensku? Oleg Nikolajevič Trubačov o pôvode Naristov považovaných za Germánov uviedol, že v Rozprávaní o dávnych časoch sú zaznamenaní ako „Narci eže suť Slovene“. Ich názov v pôvodnom jazyku Norikov znie Sclavus Nara, Rimania z neho vytvorili latinskú podobu Noricum. Pred 800 rokmi presahovali osídlením do severného Talianska, odkiaľ ich na začiatku 4. storočia pred n. l. vytlačili Kelti. Sídlili na území miest Trident (tal. Trento), rakúskeho Bregenzu (rímske Brigantium) i dnešného Passau (rímske Batavorum i Batavus). Píše o tom takto aj Alexander Avenarius. Podobne je to s obyvateľmi Panónie. Antickí autori uvádzajú keltské kmene v Panónii priamo názvami (ide o Skordiskov, Eraviskov, Tauriskov a Bójov). Ilýrov umiestňujú len južne od rieky Sávy na pobrežie Jadranu a do Dinárov. Ostatné kmene, ktoré menujú antickí autori v Panónii bez uvedenia etnika, nemohli byť

iného pôvodu ako roľníci – Slovania, ktorí tam sídlili dávno pred príchodom Rimanov. Už Hérodotos ich nazval Paiónmi. Keď sa Panónie zmocnili Rimania, pôvodní obyvatelia slúžili Rímskej ríši dodávaním potravín a výrobou rôznych predmetov. Ammianus Marcellinus pri popisovaní bojov medzi Alamanmi a Rimanmi v roku 357 n. l. nepriamo hovorí o pomoci a spolupráci so slovanskými kmeňmi. Uvádza, že Chnodomara a Serapia, ktorí stáli na čele boja, podporovali ďalší piati králi, desať kráľovičov, dlhý rad šľachticov a tridsaťpäťtisíc ozbrojencov z rôznych kmeňov zjednotených čiastočne za žold, čiastočne podľa zmluvy. Zaujímavé sú aj svedectvá arabských cestovateľov. Ako píše Ján Pauliny, prekladateľ Arabských správ o Slovanoch, Al Masúdi v Knihe poučení z polovice 10. storočia hovorí o ,,slovanských Nemcoch na Dunaji” a Al-Qazwini z 13. storočia o nemeckých mestách – Soest a Paderborn, ktoré sa ,,nachádzajú v krajine Slovanov”. Historici prijímajú tieto správy s rozpakmi, aj správu arabských cestovateľov, že „väčšina severských národov hovorí po slovansky, lebo sa pomiešali so Slovanmi. Medzi nich patria kmene Nemcov, Maďarov, Pečenehov, Rusov a Chazarov”. Arabskí cestovatelia – na rozdiel od nemeckých analistov, nemali dôvod skresľovať skutočnosť.

SLOVANIA VO FRANCÚZSKU A NA BRITSKÝCH OSTROVOCH

Vo francúzskom Bretónsku sídlil v polovici 3. tisícročia p. n. l. kmeň Venetov – nositeľov kultúry s keramikou zdobenou odtlačkom šnúry. Pri dobývaní Galie Caesarom v polovici 1. storočia p. n. l. narobili rímskym légiám dosť problémov aj strát a povstali proti Rimanom. Pri pobreží Bretónska je ostrov Belle-Ile, ktorý sa v historických dokumentoch nazýval Vindilis. Susediaca provincia Vendée nesie meno Venetov dodnes, v Normandii sídlil kmeň Venelov. Profesor Andrej Perdih v rozhovore z 19. 11. 2014 na otázku, či vo Francúzsku existovali v 19. storočí slovansky hovoriace sídliská, odpovedal: „Matej Bor hovoril, že to tak bolo ešte aj po 2. svetovej vojne.“

Aj v Británii sú venetské mená: Ventnor na Isle of Wight alebo Windsor neďaleko Londýna, historická zem Venedotia, po keltsky Gwineth. Iným je Windmill Hill. Na Britské ostrovy prenikali už Árijci – aj ako stavitelia Stonehenge.

DRANG NACH OSTEN

Od 9. storočia začal sústredený útok na slovanské kmene. To je však samostatná história, ktorú by raz bolo treba zmapovať a spísať, lebo išlo – a ešte aj dnes ide – o zámerný, nevyberavý a premyslený útok proti Slovanom s úsilím o ich zotročenie s genocídnym charakterom. Expanziu proti Slovanom – Drang nach Osten, začal Henrich I. a sprevádzala nemecké dejiny po celé druhé tisícročie. Jej súčasťou bolo vyvraždenie slovanských Prusov. Nemecká expanzia vyhubila polabských a alpských Slovanov. Ešte v 15. storočí vydali v Drážďanoch a Lipsku zákon, ktorý zakazoval používanie slovanskej reči na verejnosti pod trestom smrti! Slovania si napriek tomu dlhú dobu udržiavali svoju etnicitu, jazyk a kultúru aj na nemeckom území. O svatovítskych slávnostiach Slovanov na území medzi Hamburgom a Hannoverom hovorí správa nemeckého superintendenta Hildebranda ešte z roku 1672. Cestopis Johanna Georga Keyszlera z roku 1776 zaznamenal podobné slávnosti Slovanov v okolí Regensburgu (namiesto Svatovíta však už niesli názov sv. Víta). Na väčšine územia Nemecka začali zanikať Slovania v podstate až zavedením povinnej školskej dochádzky. Lužickí Srbi demonštrovali po 2. svetovej vojne za pripojenie k Československu. Dnes dožívajú ich posledné zvyšky. Nemeckí archeológovia však v súčasnosti venujú značnú pozornosť odkrývaniu a rekonštrukcii slovanských hradísk a sídlisk. Odkryli ich už vyše 700 a sú datované aj do 3. storočia n. l. s kontinuitou osídlenia z bronzovej doby. Vtedy tam nijaké germánske kmene neboli – ale slovanské áno. Autor je filozof a kulturológ, vydal viaceré historické monografie vrátane titulov Dávnoveká Európa a Zamlčané dejiny.

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

Richard Strážan

MAJSTER GLOBALIZMU A NOVÉHO SVETOVÉHO PORIADKU

DAVID ROCKEFELLER (1915 – 2017)

NEDÁVNO ZOSNULÝ ÚSPEŠNÝ PODNIKATEĽ A FILANTROP BOL V SKUTOČNOSTI PLUTOKRAT A CHLADNOKRVNÝ KAPITALISTA S OBROVSKÝM VPLYVOM NA CELOSVETOVÉ DIANIE, PARTICIPÁCIOU TAKMER NA KAŽDOM POSTUPE ROZVRACAJÚCOM MORÁLKU A S VÝZNAMNOU ÚČASŤOU NA GIGANTICKOM PLÁNE, KTORÝ EŠTE STÁLE ZOSTÁVA PRE MNOHÝCH ZAHALENÝ.

histórii už niekoľko politikov a členov tzv. elity hovorilo o podpore pre jednu svetovú vládu (NWO) alebo vládu tieňovú. David Rockefeller bol donedávna jednou z ich šedých eminencií. Čo však tieto pojmy znamenajú? Nový svetový poriadok je pradávnym plánom talmudisticko-kabalistických kruhov pre pozemské panstvo, pri ktorom využívajú širokú paletu agentov a nevedomých (užitočných) kolaborantov. Pomocou chápadiel svojej slobodomurárskej organizácie presakujúcou do všetkých sfér spoločnosti, Kresba: Tibor Eliot Rostas

vrátane politiky, ekonomiky, náboženstva, kultúry a vzdelania, vytvára podhubie pre vznik svetového štátu so zredukovanou a plne kontrolovanou populáciou, ktorá svoje otroctvo a odľudštenie prijme s radostným úsmevom. Hoci David Rockefeller zomrel, je nevyhnutné dodať, že temné dedičstvo jeho rodiny bude žiť aj naďalej prostredníctvom ďalších vyškolených a do vysokých stupňov zasvätených nadháňačov. David sám bol vždy silným a hrdým zástancom NWO, v prejave na stretnutí Bilderberg Group v roku 1991 sa vyjadril:

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

„Sme vďační Washington Post, NY Times, magazínu Time a ďalším médiám, ktorých šéfovia navštevovali naše stretnutia a rešpektovali sľub diskrétnosti takmer 40 rokov. Bolo by pre nás nemožné rozvinúť náš plán pre svet, ak by sme počas tohto obdobia boli terčom svetiel publicity. Ale svet je dnes oveľa sofistikovanejší a pripravený kráčať smerom k svetovej vláde... Nadnárodná suverenita intelektuálnej elity a svetových bankárov je určite lepšia ako národné sebaurčenie praktizované v minulých storočiach.“ V roku 1994 sa Rockefeller zúčastnil slávnostnej večere OSN, na ktorej poznamenal: „Sme na pokraji globálnej transformácie. Jediné, čo potrebujeme, je taká kríza, po ktorej budú národy prijímať Nový svetový poriadok.“ Mainstreamové médiá a fiktívna opozícia ohlasovali smrť Davida Rockefellera so slzami v očiach. Hovorili o strate filantropa, budovateľa a prominenta, ktorý toho vykonal pre svet mnoho. Najsmutnejším momentom však pre týchto poplatných autorov bola skutočnosť, že prišli o pôvodcu svojich štedrých dotácií a grantov, ktoré k nim prúdili prostredníctvom tretích osôb a organizácií na podvratnú činnosť vo všetkých alebo vymedzených sférach. Aké hodnoty dala svetu rodina Rockefellerovcov so synom Davidom? David Rockefeller sa narodil so striebornou lyžičkou v ústach a zomrel 20. marca 2017 vo veku 101 rokov so zlatou. Vnuk zlodejského baróna Johna D. Rockefellera vyrastal v rodinnom sídle v centre Manhattanu, aby sa stal predsedom predstavenstva a výkonným riaditeľom Chase Manhattan Bank a jedným z najväčších plutokratov v Spojených štátoch. Viac ako 50 rokov hľadal každý americký prezident – počnúc Eisenhowerom, jeho „rady a podporu“ pri tvorbe zahraničnej politiky USA alebo krokoch tajných služieb. Nixon ho dvakrát prosil, aby sa stal pánom štátnej pokladnice. Ruka Rockefellera je citeľná vo väčšine spolkov, ktoré tvarujú zahraničnú politiku NATO a USA: od Rady pre zahraničné vzťahy (CFR) cez Bilderberg až po Trilaterálnu komisiu – všetky vyrástli z popudu lóžových bratov. Počas svojho „poradenstva“ Bielemu domu mal

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

David Rockefeller mnoho práce na prestavbe desiatok cudzích štátov. Jedným z nespočetných príkladov bol Irán bohatý na ropu, kde CIA na žiadosť medzinárodných ropných korporácií pripravila v roku 1953 puč a zvrhla demokraticky zvoleného premiéra Mossadegha. Pred iránskou revolúciou v roku 1979 bol Rockefeller horlivý zástanca bábkového vládcu Šáha Pahlavího, ktorého náležito podporoval. Pomáhať mu v tom mala aj dvojica Henry Kissinger – John J. McCloy. McCloy prechádzal dverami jedného think-tanku za druhým, s klanom Rockefellerovcov mal rozsiahle vzťahy, pracoval pre Chase Manhattan Bank, CFR, Bilderberg i nadácie Rockefeller a Ford. Kissinger bol „parťákom“ zo zahraničnej politiky, agresívny agent veriaci v použitie vojenského násilia pri presadzovaní plánov kabalistov. Rockefeller a ďalší plutokrati zohrávali kľúčové úlohy v pomoci západným vládam a finančným inštitúciám pri drvení ľudovej nespokojnosti. Cesta k NWO zahŕňala a ešte bude zahŕňať fyzické a ekonomické represálie, ktoré nevšímavých gójov postupne oberú o všetko a zbedačia na pokraj smrti, aby prišli za svojimi otrokármi po kolenách prosiac o holý život. Posledné tvrdenie nie je vzhľadom na text Talmudu, Protokolov sionských mudrcov či eugenické projekty Rímskeho klubu (Zlatá miliarda), ktorý bol založený v apríli 1968 práve v Rockefellerovom súkromnom sídle v Taliansku, vôbec bláznivé. Kde identifikujeme rozvrat rodiny, inverziu morálnych hodnôt alebo sabotáž národnej identity v prospech nadnárodnej vlády, tam sú Rockefellerove financie: ničenie ekosystému ťažobným odpadom, intoxikácia pitnej vody a pôdy pesticídmi, podpora technológie GMO, granty pre organizácie presadzujúce LGBTI agendu, potraty, príjem migrantov deformovaných mravov, eutanáziu a povinnú vakcináciu, eugenické projekty (napr. Margaret Sangerovej, poprednej figúry Planned Parenthood, alebo laboratória Otmara Freiherra von Verschuera, pre ktoré pracoval Josef Mengele), indoktrinácia akademickej pôdy a získavanie najväčších mozgov do svojich služieb, vplyv na úpravu národných zákonov prostredníctvom

nadácií (napr. Billa Gatesa v Afrike) a mnoho ďalších. Niektorým z nás sa možno zdajú tieto pojmy vzdialené. Vedzme však, že pri súčasnom trende hanobenia vlastného národného a kresťanského a akcelerácii nekontrolovaného preberania vzorov zo zahraničia (dnes najmä z transatlantického priestoru) budú tieto módne výdobytky čoskoro aj našou realitou. Peniaze, ktoré cirkulujú na podporu spomenutých projektov v zahraničí, budú prúdiť aj do vreciek zapredaných, cudzím záujmom oddaných agentov na slovenskej pôde. Rockefeller Foundation založená v roku 1913 o sebe tvrdí, že je „súkromná rodinná nadácia, ktorá pomáha presadzovať sociálnu zmenu a prispieva k spravodlivému, udržateľnému a mierovému svetu“. Hoci sa to na prvý pohľad nezdá a nejde o verejne deklarovaný cieľ, táto nadácia je jedným z chápadiel mocnosti, ktorá aktívne podkopáva kresťanské hodnoty a prirodzenú ľudskú orientáciu k večnosti. Svoje smerovanie, ktoré sa vtedy správne nazývalo eugenickým, určila už v prvých rokoch a dnes sa zaobaľuje do termínu sociálny výskum. Prvé dotácie išli v prospech International Health Commission, Bureau of Social Hygiene a American Social Hygiene Association, ktoré „skúmali“ témy ako populačná kontrola, antikoncepcia a sexuálna výchova. Pri legalizácii potratov v roku 1973 v USA John D. Rockefeller III. vyhlásil: „Najväčším problémom bola veľmi aktívna opozícia rímskych katolíkov a ich agentúr v Spojených štátoch.“ V roku 1902 zriadili Rockefellerovci filantropickú organizáciu pre vyššie vzdelanie General Education Board (GEB) a o dva roky donorský General Education Fund (GEF), aby pomocou dlhodobého vplyvu modernej psychológie, financií, propagandy a prevýchovy mládeže pripravili masy na pomalé prijímanie nástrojov NWO. V 20. rokoch sa GEB premenovala na International Bureau of Education, čím verejnosť nadobudla dojem, že ide o medzinárodne vytvorený a platný orgán pre lepšie postupy vo vzdelávaní. Po vojne táto rada vytvorila partnerstvo s UNESCO (organizáciou OSN). Julian Huxley vo svojej knihe o zámeroch UNESCO píše: „Jej morálka je

jasná. Uvažuje o istej forme svetovej politickej jednoty skrze jednu svetovú vládu alebo iné nástroje pre mier. Vo svojom edukačnom programe bude zdôrazňovať potrebu svetovej politickej jednoty a pripravovať ľudí na realizáciu a prechod suverenity od národov na svetovú organizáciu.“ Úplnou „náhodou“ to napísal v tom istom roku, ako Alfred Kinsey vytvoril z Rockefellerových dotácií brožúru Sexual Behaviour in the Human Male, v ktorej sa snažil presviedčať, že väčšina populácie trpí sexuálnymi úchylkami, a spopularizoval sexuálnu revolúciu, ktorá svoje hnilé ovocie priniesla o dve dekády s hnutím hippies. Slobodomurárske lóže, s ktorými je rodina Rockefellerovcov spriahnutá, pracujú na rozvrate katolíckej vierouky stáročia. Plánom je jej spochybňovanie pomocou všetkého dostupného a miliónmi výkladov, ktoré síce môžu odchyľovať pôvodný smer len o málo, ale postupom času ide o obrovské zmeny. Rockefellerovci patrili napr. k hnutiu New Age a satanského kultu Lucis Trust, ktorý založil slobodomurár Foster Bailey. Bohatými darmi zahrnuli Svetovú ekumenickú radu cirkví, aby efektívne pracovala na spojení všetkých kresťanských denominácií a pohanstiev do jedného celku. Ďalším príkladom je podpora Rímskeho klubu a jeho pracovných skupín, ktoré neúnavne pracujú na jednom svetovom náboženstve. Nie je náhoda, že tieto „kruhy odborníkov“ sa usadili práve v Ríme a vyberajú elementy zo všetkých náboženstiev, ktoré ľudí najviac zaujímajú. Rockefeller kontroluje aj ekumenický Union Theological Seminary, ktorý ako na bežiacom páse „vyrába“ liberálnych a modernistických teológov poznačených historicko-kritickou teológiou. Tí dlhodobo presakujú do rôznych štruktúr a takisto do Vatikánu, aby prinášali výsledky napr. vo forme heretického Druhého vatikánskeho koncilu alebo dnes pápeža-rota riána, teda slobodomurára. David Rockefeller a jemu podobné klony presadzovali a budú presadzovať NWO na každom fronte. Rockefellerovou smrťou nič nekončí. Na jeho stoličku zasadne po 20. marci 2017 iný pripravený a bezpochyby vyššie „zasvätený“ kandidát v zástere.

NEZNÁMI HRDINOVIA > PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

Pavol Ičo

RISKOVAL ŽIVOT PRE ZÁCHRANU OHROZENÝCH JÁN HARMAN SA NARODIL 27. JÚNA 1892 V OBCI MALUŽINÁ. EVANJELICKÚ TEOLÓGIU ŠTUDOVAL V BRATISLAVE. POPRI ŠTÚDIU PRAVIDELNE NAVŠTEVOVAL SCHÔDZE BRATISLAVSKEJ SKUPINY PANSLAVISTOV USILUJÚCICH O VYČLENENIE SLOVENSKÝCH STOLÍC Z UHORSKA. POČAS PRVEJ SVETOVEJ VOJNY SLÚŽIL V RAKÚSKO-UHORSKEJ ARMÁDE AKO SANITÁR. PO VOJNE VYKONÁVAL KŇAZSKÚ SLUŽBU V OBCI VYŠNÁ SLANÁ, KDE SPOZNAL SVOJU MANŽELKU ANNU.

100

krem kňazských povinností sa venoval aj štúdiu histórie a v roku 1930 sa stal členom Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Nadchnutý odvahou slovenských národovcov sa zaujímal najmä o dejiny národného obrodenia. Vo Vyšnej Slanej pôsobil až do roku 1932, keď ho poslali do Hrušova. Avšak po vzniku vojnového Slovenského štátu sa kvôli odmietaniu štátnej politiky dostal do sporu s hrušovskými žandármi. Preto sa v lete 1940 rozhodol pre návrat do Vyšnej Slanej, kde však už aktívnu službu kvôli zdravotným ťažkostiam nevykonával.

Ako vyplýva z písomností, ktoré zanechala jeho nebohá manželka Anna, od roku 1941 sa v dedine občas zjavovali ruskí partizáni a Ján Harman bol jedným z ich prvých pomocníkov. Partizánom poskytoval dočasné ubytovanie, jedlo a oblečenie. V roku 1942, keď do Vyšnej Slanej začali prichádzať aj príslušníci niekdajšej československej armády, ktorým sa podarilo ujsť z nemeckých koncentračných táborov, tu vzniklo aj tzv. podzemné hnutie. Táto ilegálna odbojová skupina mala spočiatku okrem Harmana iba dvoch ďalších členov, no v priebehu roka sa rozšírila a vstúpili do nej takmer všetci obyvatelia obce.

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ > NEZNÁMI HRDINOVIA

Od augusta 1944 začali Vyšnú Slanú terorizovať jednotky vlasovcov, čiže príslušníci Ruskej oslobodzovacej armády bojujúcej na strane nacistov, ktorí prichádzali na koňoch a neustále požadovali potravu. V tejto situácii sa stupňoval protifašistický odboj dedinčanov. Dňa 20. septembra 1944 tu vznikol povstalecký Revolučný národný výbor, ktorý dočasne viedol celú obec. Miestni si vážili vzdelaného a dobrosrdečného Jána Harmana, a preto ho zvolili za tajomníka výboru. Okrem uvedenej funkcie mal na starosti aj miestne úverové družstvo a potravinové družstvo. So spomenutými vlasovcami sa už v tomto čase dennodenne míňali ruskí partizáni. Tí sa pravidelne zdržiavali iba u Harmana a miestneho učiteľa Jána Lacu. V októbri 1944 obec obsadili Nemci. Ako sídlo svojho úradu si nemeckí dôstojníci vybrali zadnú izbu domu, v ktorom žil Ján Harman so svojou rodinou. Harman pritom ukrýval u seba na povale partizána Juraja Spišiaka, príslušníka jednotky Sečanského, na ktorého bola vypísaná odmena 60000 korún. Spišiak bol veľmi chorý, neustále kašľal, ale Harmanovo silné kresťanské presvedčenie mu kázalo pomôcť aj za cenu ohrozenia vlastného života. Dobre však vedel, že keby uňho hľadanú osobu našli, neušetrili by ani jeho manželku Annu a dve deti. Anna Harmanová napriek nebezpečenstvu s rizikom súhlasila. Ošetrovala ranených a podieľala sa aj na chode dediny v čase povstania. Vydávala totiž priepustky pre ľudí, keď potrebovali ísť mimo obce. Bola to veľmi dôležitá úloha – ten, koho partizáni prichytili na povstaleckom území bez priepustky, mohol ľahko prísť o život. Povolenie teda dostali iba „osvedčení“ dedinčania, u ktorých nehrozilo, že by kolaborovali a prezradili nepriateľom polohy povstaleckých oddielov a mená pomocníkov partizánov. Po porážke povstania sa partizáni stiahli do hôr, kde pokračovali v bojoch. Dalo sa to najmä vďaka pomoci, ktorú im poskytovali ľudia z okolitých dedín. Preto nacisti v snahe vystrašiť miestnych začali verejne vraždiť

pomocníkov partizánov. Potom, ako v neďalekej obci Čierna Lehota popravili ilegálneho pracovníka Komunistickej strany Slovenska Arpáda Kútha za napomáhanie povstaniu, Jána Harmana premkla obava, že sa budú chcieť vybúriť aj na miestnych komunistoch. Preto neváhal a rozhodol sa schovať vo svojej pivnici celé rodiny tunajších komunistov – spolu viac ako tridsať ľudí. Nemci pritom pravidelne vypočúvali podozrivé osoby v priestoroch nad touto pivnicou, a zároveň pod povalou, kde sa ukrýval hľadaný partizán. Vypočúvali aj jeho sestru, pričom celý jej výsluch pozoroval Spišiak z povaly cez úzku štrbinu medzi doskami. Približne v tom čase aj v blízkom Tisovci popravili za pomoc povstalcom osemdesiattri osôb, avšak ani táto skutočnosť nezabránila Harmanovi naďalej zachraňovať ohrozených. K mnohým, ktorým poskytol v čase potreby útočisko, patrí aj partizánsky veliteľ Karol Adler, zatknutý po bitke pri Vyšnej Slanej a obesený 20. decembra 1944 na námestí v Dobšinej. V januári 1945 mali nacisti v pláne vyrabovať celú dedinu, ale Ján Harman, ktorý si vďaka svojej vynikajúcej znalosti nemeckého jazyka a dávnemu nemeckému pôvodu získal dôveru nepriateľských dôstojníkov, esesákov prehovoril, aby od plánu ustúpili. Napokon sa však sám dostal do sporu s jedným vojakom, keď raboval v jeho sýpke a rozzúrený Harman ho strčil zo schodov na dvor. Nacista šiel po guľomet, aby Harmana odstrelil, ale na dvor začali padať míny spojencov, a tak radšej ušiel. Po príchode Červenej armády chcel ruský veliteľ hovoriť iba s Harmanom. Rozprávali sa spolu celú noc, pretože aj ruský veliteľ žasol nad kňazovou odvahou. Po vojne sa však Harmanovo postavenie výrazne zmenilo. Ako nekomunistovi mu napriek výpovediam ľudí, ktorých zachránil, nechceli priznať zásluhy v boji proti fašizmu. Roky stresu, obáv o životy blížnych a častá účasť na tajných nočných schôdzach odbojového hnutia v studených pivniciach a lesných zákutiach poznačili aj jeho zdravie. Ján Harman umrel krátko po oslobodení 24. júna 1946.

101

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA

Vladimír Líška

HAVRÁNOK SLOVENSKO

102

NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY.

ČÍM VIAC KRÁČAME DO HĹBKY DEJÍN SLOVENSKA, TÝM VIAC ZÁHAD NACHÁDZAME. JAROMÍR SLUŠNÝ

elé územie Slovenska je posiate starovekými hradiskami, dodnes o nich svedčia okrem archeologických nálezov aj mená rôznych kopcov a vyvýšenín ako Hrádok, Hradisko, Pohanský vrch, keltské hradisko Pohanská (pri Malackách) a pod. Kelti sú prvými Európanmi, ktorí sa objavujú v písomných prameňoch. Ovládali starovekú

Európu od západu na východ od Írska po Čechy, Moravu, Slovensko a Turecko, a od severu na juh od Belgicka po Španielsko a Taliansko. Dokonca sa pokúsili o štátny prevrat v Egypte, napadli Grécko, vyplienili Rím. Radi sa zdobili, boli veľmi čistotní, veselí a odvážni. Ich systém bol veľmi demokratický, ženy mali rovnaké postavenie ako muži

103 a bojovali s nimi bok po boku. Kelti mali vysokú úroveň spracovania kovov, výroby mečov, textilu, skla, stavali opevnené sídliská – oppidá. Peter B. Ellis v knihe Kelti označuje za pôvodný domov Keltov práve strednú a východnú Európu. Keltské kmene obývajúce dnešné Slovensko okolo prvého storočia p. n. l. literatúra označuje ako Kotínov. Na Slovensku sa zistili mnohé keltské osídlenia, napr. v Bratislave, na Devíne, Dubníku, na Zemplíne. O ich prítomnosti svedčia rímske pramene, oppidá, nálezy keltských mincí, keramiky, častí odevov. Pribúdajú stále novšie objavy, ako nedávno pri Ponickej Hute, kde sú podobne ako po celom Slovensku viditeľné zvyšky valového opevnenia hradísk a keltského osídlenia. Kelti ťažili železo, striebro a zlato, rímski historici spomínajú kmene Kvádov a Kotínov ako spracovateľov železa. Tak ako Kelti zatlačili pôvodné obyvateľstvo, ich zatlačili do vyšších polôh Germáni, ktorí sa usadzovali pri riekach a v úrodných oblastiach. V roku 2009 bol medzi Uľankou a Starými Horami na archeologicky stále málo prebáda-

nom území nájdený medený ,,koláč“ s hmotnosťou 3,7 kg. Bol vytavený pred 4000 rokmi. Tvorí ho čistá 99,57 % meď. Dnes dokážeme vyrobiť pomocou elektrolytickej metódy 99,92 % meď. Akou metódou to však dokázali v bronzovej dobe, 2000 rokov p. n. l., ostáva záhadou. Z neďalekej Liskovskej jaskyne pri Ružomberku pochádzajú nálezy zo staršej lengyelskej kultúry z obdobia eneolitu (spred šesťtisíc rokov). Nad pôsobivou a labyrintovou jaskyňou (od 90. rokov je uzavretá) s majestátnym vstupným portálom je ďalšie halštatské hradisko Mních a neďaleko strategicky položený Liptovský hrad. Ešte zo staršieho obdobia ako spomínané lokality pochádzajú náleziská zo Serede a Košíc (vek deväťtisíc rokov). Z obdobia pred 12 – 13-tisíc rokmi sa dochovali nálezy z jaskyne pri Silickej Jablonici a Aksamitky. Podľa Zpravodaje Bratrstva Keltů z roku 2000 je najznámejšie keltské opevnenie na našom území oppidum Havránok. Nachádza sa na severnom Slovensku na okraji Chočských vrchov pri priehrade Liptovská Mara.

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA

104

105 Archeologický výskum lokality začal koncom 60. rokov minulého storočia počas výstavby nádrže. Havránok, najznámejšia archeologická lokalita Liptova, bol osídlený už ľuďmi lužickej kultúry asi v 2. storočí p. n. l. v tzv. halštatskej dobe. Tento ľud mal zrejme indoeurópsky pôvod a v minulosti bol dôvodom sporov medzi Nemcami a Slovanmi, preto sa dnes uvádza jeho pôvod ako neznámy. Lužická kultúra predstavuje vrchol, po ktorom ostalo množstvo valov a osídlení s bohatými nálezmi materiálu. Kelti často osídľovali už staršie lužické valy. Iné teórie posúvajú počiatky osídlenia ešte viac do minulosti s tým, že v 2. storočí p. n. l. bolo už hradisko prebudované. Podľa stránky hradiska.sk došlo v prvom storočí p. n. l. k jeho prebudovaniu po tretíkrát, rozšíril sa priestor svätyne a zlepšilo sa opevnenie, ktoré malo honosnú podobu, cesty boli obložené žulou, do muriva vložili opracované travertínové kvádre z Bešeňovej. Dnes je tu zrekonštruované prírodné múzeum (archeoskanzen) na strategickom mies-

te so zachovanými pôvodnými kamennými múrmi a zrekonštruovanými drevenými obydliami, hospodárskymi budovami, zvyš kami obložených ohnísk a kolových jám, s dvoma studňami a kultovým miestom. Vedie ním červená turistická značka z oboch strán – od priehrady, aj zhora od Bobrovníka. Platená expozícia v múzeu je otvorená od mája do konca októbra. Na vrchole kopca je akropola so zachovanými múrmi a zreštaurovanou bránou. Vnútornú plochu tvorila kamenná dlažba v tvare polkruhu. O tom, že išlo o jedno z obetných miest, svedčia nálezy spáleného obilia, množstva zvieracích kostí, keramiky a iných predmetov. V ďalšej šachte sa našli drevené výstuže a kosti ľudských obetí (ich počet sa odhaduje na 10 až 22). Mohli to byť aj dobrovoľné obety pre kmeň, zväčša išlo o postihnutých a chorých jedincov, pretože kosti niesli znaky patologických defektov. Dobrovoľná obeť bola bežná medzi Aztékmi, u ktorých bola česť byť obetovaný bohom. V tých časoch bola hranica medzi životom a smrťou veľmi krehká, navyFoto: Vladimír Líška

še ju sprevádzala silná viera v nadprirodzený svet. Aj keď to vyznie barbarsky, v podstate tých pár kostier značí, že obety boli skôr výnimočné a sporadické – ak vôbec má význam o nich hovoriť. Priemerne ide o jednu obeť za desiatky, možno aj stovky rokov. Havránok bolo podľa Anny Bauerovej a jej knihy Keltové v Čechách bohaté výrobné centrum, stredisko moci s mimoriadne významnou svätyňou. Tunajšie huty produkovali dostatok železa pre kováčske dielne v okolí. Dnes známy spisovateľ bestsellerov Jozef Karika sa vo svojej prvej knihe Slovanská magie zamýšľal nad Havránkom, ktorý je pozostatkom osídlenia niekoľkých starobylých kultúr, ako nad vstupom do podsvetia a metafyzickým tunelom. Spomína silnú astrálnu entitu živenú energiou novopohanských nadšencov, ktorí sa tu schádzajú. Ako ďalej píše: „Veľká časť týchto nadšencov vykazuje naozaj intenzívny stupeň posadnutosti egregorom keltskej časovej epochy. Sú ochotní celý deň sa zadarmo mlátiť keltskými zbraňami a ako honorár im postačí, že môžu prenocovať v studenej chatr-

či postavenej na mieste, kde stála veľmi podobná chatrč pred 2300 rokmi.“ Karika vtedy pracoval v tunajšom múzeu, organizoval akcie oživenej histórie a písal scenáre akcií a rekonštrukcií starých rituálov (napr. vzývanie Taranisa, keltského boha nebies a hromu). Ak sa rozhodnete stráviť noc na Havránku, možno budete prekvapení zaujímavými a neobvyklými snami. Podľa hradiska.sk sa na základe nájdených predmetov konali prvé rituály vo svätyni na konci strednej laténskej doby. Obetné dary sa spaľovali na ohniskách v strednej časti plochy a ukladali sa do oblúkového pásu vedľa drevených stĺpov v smere sever – východ. Pri obetnej jame sa našli zvyšky veľkého dreveného stĺpa osadeného v skalnom podloží. Našli sa aj kusy vonnej živice, ktorá aj dnes po zapálení vydáva vôňu podobnú tymiánu. Na kremáciu sa používalo borovicové a jedľové drevo. Oppidum zaniklo niekedy v období markomanských vojen, keď Rimania na čele s cisárom Markom Aureliom bojovali o dunajskú hranicu s germánskymi Markomanmi.

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

Ján Lakota

SVET BAKTÉRIÍ DOSPELÝ ĽUDSKÝ JEDINEC SA SKLADÁ Z ASI DESIATICH BILIÓNOV BUNIEK. TEDA Z DESIATICH TISÍC MILIÁRD. MÁME BYŤ NA ČO HRDÍ. MIERNE NADPOLOVIČNÁ ČASŤ GENETICKEJ INFORMÁCIE V BUNKÁCH JE OD MATKY, TEN „ZVYŠOK“ JE OD OTCA. PRITOM V KAŽDOM Z NÁS JE DESAŤ AŽ DVADSAŤKRÁT VIAC INÝCH BUNIEK.

106

ám na mysli baktérie. Baktérie sú bunky prokaryotické, na rozdiel od „našich“ eukaryotických. Sú asi sto až tisíckrát menšie ako ľudské bunky. To znamená, že priemerný ľudský jedinec nosí v sebe asi dva kilogramy baktérií. Baktérie sa dostanú do ľudského organizmu hneď po pôrode. Dovtedy si budúci človiečik hovie v mame bez nich. Keby sa, nebodaj, dostali k nemu pred pôrodom, asi by to nedopadlo veľmi dobre. Po pôrode jedinca baktérie kolonizujú všetko – kožu, nos, uši, celý tráviaci trakt počnúc dutinou ústnou a končiac rit-

ným otvorom, pošvou u dievčat. Udáva sa, že len na koži človeka bolo identifikovaných okolo päťsto druhov baktérií. Baktérie nie sú jediní sprievodcovia ľudského organizmu. Našimi spolupútnikmi sú aj vírusy (medzi ne patria aj „žrúti“ baktérií – bakteriofágy) a huby – plesne. Naozaj pestrá spoločnosť. Trúfam si napísať, že bakteriálne či mikrobiálne spoločenstvo je v každom človeku jedinečné. Podobne ako otlačky prstov, tvar ušnice, sietnica alebo fonácia hlasu. Prečo je to tak? To asi nevie nikto. Baktérie sú vo veľkej miere užitočné a viac pomáhajú ako škodia. V čreve

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

syntetizujú vitamín K (bez neho sa, ľudovo povedané, nezrazí krv – človek by aj pri bežnom poranení mohol vykrvácať) či niektoré vitamíny skupiny B (napríklad aj časť prepotrebného vitamínu B12). Smutne dodávam, že keby tak ešte syntetizovali vitamín C... Škodlivé baktérie môžeme rozdeliť na fakultatívne patogénne (škodia niekedy) a obligatórne patogénne (škodia vždy). Tá posledná skupina sa, našťastie, u ľudí často nenachádza, a ak áno, veľmi dlho „vyskakovať“ nemôže. Naše baktérie ju jednoducho spacifikujú. Iná situácia nastane, keď sa porušia bariéry. Napríklad si poraníte kožu. Baktérie sa hrnú tam, kam sa to nepatrí. Výsledkom je zápal. Mastenica prebieha dovtedy, kým sa porušená bariéra nezacelí. Potom nastúpi pokoj zbraní. V ľudskom organizme sa však nachádzajú aj iné baktérie. Presnejšie povedané: potomkovia baktérií. Bez nich by sme (nielen my, ale ani žiadne živočíchy) neboli. Pomocou kyslíka spaľujú organické látky, pričom uvoľňujú veľké množstvo energie. Môžem smelo povedať, že tieto koťuhy zachránili planétu od toxickej smrti kyslíkom, ktorý produkujú zelené rastliny. Asi pred jeden a pol miliardy rokov sa „rozhodli“, že sa vzdajú samostatnosti, vošli do eukaryotických buniek a odovzdali im takmer všetku genetickú výbavu. Dôraz je v slove takmer. Volajú sa mitochondrie a tvoria tú malú časť nadpolovičnej genetickej informácie, ktorú dostávame len a len od matky. V každej bunke je ich niekoľko desiatok. U človeka vážia dohromady asi 5 – 7 kilogramov. V nich sa uskutočňuje dýchanie – viažu vdychovaný toxický kyslík s vodíkom, pričom vzniká voda. Zdá sa, že mitochondrie by mohli mať ešte jednu kľúčovú úlohu. Ako som spomínal, produkujú veľké množstvo energie. Tú využívajú všetky bunky. Bez nej by sa nič neudialo. Energia vyrábaná v mitochondriách predstavuje asi 90 % všetkej energie vyrobenej v bunkách. Zvyšok pochádza z energie vyrobenej v iných procesoch, najmä pomocou glykolýzy. U väčšiny nádorových (rakovinových) buniek sa tento pomer mení, mitochondrií je o niečo menej. Alebo sú menej efektívne. Mitochon-

drie prispievajú polovicou, glykolýza druhou polovicou. Tento biochemický proces sa volá aeróbna (vzdušná alebo kyslíková) glykolýza a je typický práve pre nádorové bunky. Aeróbnu glykolýzu v nádorových bunkách objavil v prvej polovici minulého storočia biochemik Otto Warburg (Nobelova cena za fyziológiu a medicínu v roku 1931). Odvtedy sa tento fenomén nazýva Warburgov efekt. Všetky baktérie majú v sebe ribozómy (malé továrničky, kde prebieha syntéza bielkovín podľa informácie v nukleovej kyseline). Bakteriálne (a teda aj mitochondriálne) ribozómy sú iné ako eukaryotické. Ich sedimentačná konštanta je 70 S (pre znalých problematiky: S – svedberg, je fyzikálna jednotka sedimentačného koeficientu pri ultracentrifugácii), eukaryotických je 80 S. Drobnosť, ale – ako sa hovorí – diabol spočíva v detaile. Určite ste už užívali antibiotiká. Teda ste si liečili bakteriálnu infekciu. A mali ste hnačky, však? Užívaním antibiotík ste zničili „zlé“ (a aj časť „dobrých“) baktérií. Ale zničili ste si aj časť sliznice čreva. To preto, lebo niektoré antibiotiká sa viažu na 70 S ribozómy, a takto zabíjajú baktérie. Súčasne však väzbou na 70 S ribozómy zabíjajú aj mitochondrie v bunkách čreva, a tým aj bunky, v ktorých sa mitochondrie nachádzajú. Preto tie hnačky. A teraz si predstavte, že antibiotikami začnete liečiť nádor. Mitochondrií je v nádore menej, antibiotiká v nich brzdia syntézu nových bielkovín. Takto ich znefunkčňujú, či dokonca zabíjajú. A nádorová bunka skape tiež. Fantázia? Nie, realita konca minulého storočia. Vozil som domov v električke v klietke laboratórne potkany, ktorým bolo treba podávať antibiotiká každých šesť hodín. Nádory u nich vymizli. Môj vzťah voči unáhlenému prenosu dát z myší či potkanov na človeka je všeobecne známy. Väčšinou výrazne vrčím. Neskôr boli publikované štúdie o pacientoch. Tí, ktorí v terminálnom štádiu nádorového ochorenia užívali kvôli infekcii antibiotiká, žili dlhšie. Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

107

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

Marián Benka

PRÍRODNÝ DOM MÔŽE ZMENIŤ

VÁŠ SPÔSOB ŽIVOTA STAVANIE ZO SLAMY, HLINY, DREVA ČI KONOPE ZAČÍNA BYŤ ČORAZ POPULÁRNEJŠIE. V ZÁSADE EXISTUJÚ DVA PRÍSTUPY: PRVÝ ZNAMENÁ OBJEDNAŤ SI STAVBU OD PROFESIONÁLNEJ FIRMY – V TOM PRÍPADE MÔŽE BYŤ EŠTE DRAHŠIA AKO DOM Z KONVENČNÝCH MATERIÁLOV, ALEBO BUDETE STAVAŤ SVOJPOMOCNE, S PRISPENÍM VAŠICH PRIATEĽOV. VTEDY NIELENŽE UŠETRÍTE, ALE MÔŽE SA AJ KOMPLETNE ZMENIŤ VÁŠ DOTERAJŠÍ POHĽAD NA ŽIVOT.

108

merická staviteľka prírodných domov Sigi Koko, jedna z mála žien-profesionálok v tejto brandži, hovorí, že na to, aby sa stavba mohla nazývať prírodnou, mala by byť postavená z miestnych netoxických zdrojov, ktoré sú recyklovateľné a vhodné pre dané podnebie. Každá stavba je vždy zásahom do okolitého prostredia, no tie prírodné s ním viac ladia a navyše vytvárajú zdravšiu klímu vo svojom vnútri.

ZVLÁDNE TO AJ MALÉ DIEŤA

„Snažím sa vytvárať budovy, ktoré uzdravujú ľudí, zem aj komunity,“ hovorí Sigi. „Keď pozve-

te široký okruh priateľov a ich známych, dom sa dá postaviť za niekoľko víkendov. Keď potom v takomto dome bývate, vaši priatelia akoby tam stále boli s vami. A keď prídu na návštevu, aj pre nich je to úžasný pocit, že môžu povedať: Aha, tento múr som aj ja pomáhal stavať. Takto sa môžu vytvárať úzke vzťahy aj medzi úplne cudzími ľuďmi.“ Rozmiestnenie okien je jednou z kľúčových záležitostí, môže vám ušetriť množstvo energie na svietenie a kúrenie, prípadne v lete na klimatizáciu. Takisto ak máte v dome viac slnka, zlepšuje vám to náladu, ste menej depresívni. Takto ľudia stavali kedysi, keď ešte nebola elektrina.

109 Ide o to, aby ste čo najviac využili energiu slnka, aby vám svietilo do okien viac v zime a menej v lete. Na severnej pologuli to znamená, že veľa okien treba umiestniť na južnú stranu domu, na severnej strane je vhodné postaviť prístrešok či terasu. Na južnej pologuli to platí naopak. Sigi uprednostňuje ako stavebný materiál hlinu, ktorá do seba nasáva prebytočnú vlhkosť a teplotu z okolia, a potom ju postupne do okolia uvoľňuje, keď je tam sucho alebo zima. Potom stačí napríklad len raz za deň založiť oheň a stavbu vykúriť, hlinené steny fungujú ako akumulačné kachle. „Keď máte v rukách hlinu, je prirodzené, že sa s ňou začnete hrať. Za desať minút sa dokážete naučiť, ako vyrobiť z hliny nepálenú tehlu. Tieto metódy sú vo svojej podstate veľmi jednoduché, aj keď časovo náročnejšie ako klasické stavebné postupy. Zažila som, že dokonca trojročné dievčatko pomáhalo rodičom stavať dom. Neviem si to predstaviť pri nejakom inom materiáli,“ dodáva. Samozrejme, okrem základov, ktoré sa naučíte rýchlo, to chce aj odborné znalosti a detail-

né porozumenie podnebiu, v ktorom staviate. Preto je vhodné začať s nejakým malým prístreškom a na ňom získať prvé skúsenosti a sebavedomie. A stavbu konzultovať so skúseným odborníkom.

POD ZELENOU STRECHOU

Na nepálené hlinené tehly nedá dopustiť ani jeden z priekopníkov ekologickej architektúry a profesor na univerzite v nemeckom Kasseli Gernot Minke. Z výskumníka sa stal postupom času staviteľ, ktorý realizoval projekty prírodných stavieb po celom svete. V Kasseli však ostávalo laboratórium na testovanie rôznych postupov pri využívaní hliny ako stavebného materiálu: „Vystavili sme hlinenú stenu účinkom stroja, ktorý simuluje prudký tropický dážď. Po dvoch sekundách došlo k narušeniu povrchu. Keď sa do hliny primiešalo kravské lajno, čo je starý domorodý recept, odolnosť materiálu sa prudko zvýšila. Ďalšie vylepšenie vlastností nastalo po pridaní kazeínu (látky obsiahnutej v syroch).“

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

110 Na tomto pracovisku vyvinuli aj rôzne inovatívne technológie, ktoré znižujú námahu a šetria čas pri stavaní z hliny. Napríklad niečo ako obrí stroj na špagety, ktorý vyrába obrovské hlinené „rezance“. Tie sa potom nakrájajú na kusy, ktoré sa pri stavbe kladú na seba. Z nepálených tehál sa dá stavať aj bez nosnej konštrukcie, ak sa kladú na seba pod 65-stupňovým uhlom. Vznikajú tak stavby v tvare kupoly. Ak ich navyše pokryjete zelenou strechou, nijako nenarúšajú pôvodné prostredie, vyzerajú skoro ako prirodzené kopce. Kombinácia nepálenej hliny a zelenej strechy je podľa Minkeho najlepšou ochranou pred elektrosmogom, ktorý znižuje obsah melatonínu v mozgu, čo môže viesť k poruchám, a dokonca zvyšuje riziko rakoviny. Kvalitný spánok v týchto budovách je spôsobený aj vyváženou mikroklímou. Zelená strecha znamená, že sa na strechu stavby navezie vrstva zeme, kam sa nasadia rastliny, ktoré nemajú príliš hlboké korene a nerastú príliš do výšky. Hore tak vznikne akoby kus lúky, ktorý slúži ako ďalšia vrstva izolácie, zlepšuje mikroklímu, a zároveň zadr-

žiava vodu. Starať sa o ňu prakticky netreba, rastliny sa nechávajú rásť voľne. Zelené strechy odolávajú extrémnym teplotám od sibírskych mrazov až po tropické horúčavy. V niektorých mestách už miestne úrady nariadili, že všetky verejné budovy musia mať povinne zelenú strechu – napríklad v kanadskom Toronte, dánskej Kodani či kolumbijskej Bogote. Plocha mestskej zelene sa tým znásobuje.

VÝZVA USKROMNIŤ SA

Český staviteľ prírodných domov Ondřej Netík okrem iného poskytuje asistenciu svojpomocným staviteľom. Stavanie s hypotékou považuje za zbytočnosť: „Bývanie vo vlastnom dome pre nás symbolizuje slobodu. Ale aká je to sloboda, keď si musíte zobrať hypotéku? Dať si postaviť dom od firmy je ako dať si vychovať deti niekomu cudziemu. Dokonca neplatí ani premisa, že keď splatíte hypotéku, dom zostane pre vaše deti, ktoré sa už nebudú musieť zadlžiť. Reálna životnosť domu je 25 – 30 rokov. Takže vaše deti si opäť vezmú úver, aby dom prerobili podľa svojich predstáv.“

Kedysi domy slúžili predovšetkým na ochranu ľudí a zásob pred nepriazňou počasia, zimou, votrelcami... Neboli veľké, ľudia v nich žili pokope. Existovali však aj šľachtické sídla, ktoré boli charakteristické veľkými reprezentatívnymi priestormi a závislosťou od dodávky zásob zvonka – od poddaných. Keď dnes väčšina ľudí stavia dom, má podľa Netíka za vzor skôr zámok ako sedliacku chalupu. Postaví sa veľký objekt, ktorého prevádzka je drahá. Človek na ňu stačí, kým zarába, ale keď odíde do dôchodku, prestane to finančne zvládať. Nielenže chceme stavať väčšie priestory ako naši predkovia, ale sme aj chúlostivejší. Netík spomína experiment, keď skupinka vedcov postavila slovanskú „polozemnicu“, v ktorej sa po vykúrení ustálila teplota na 12 stupňoch. To bola teda podľa všetkého kedysi bežná izbová teplota. Dnes sa za znesiteľnú izbovú teplotu považuje 20 a viac stupňov. Ale každý stupeň navyše znamená ďalšie množstvo minutej energie a okrem toho veľké rozdiely medzi vnútornou a vonkajšou teplotou oslabujú našu imunitu, sme náchylnejší na prechladnutie. „Treba sa zamyslieť, či naozaj potrebujeme izbu pre hostí či jedáleň. Každá miestnosť navyše znamená okrem vyšších nákladov na výstavbu a energie aj čas navyše,“ tvrdí. „Čas, ktorý strávite stavaním a neskôr udržiavaním priestorov namiesto toho, aby ste ho strávili s vašimi blízkymi. Zvážte si aj, či každé dieťa potrebuje mať svoju vlastnú izbu. Kým sú deti celkom malé, môžu sa hrať pri mame v kuchyni, keď budú trochu väčšie, môžu si stavať vonku prístrešky. Ak tínedžer býva v izbe ešte so súrodencom, naučí sa rešpektovať druhých ľudí.“ Veľké vnútorné priestory okrem toho vyvolávajú v ľuďoch potrebu naplniť ich, teda zhromažďovať v nich veci. Tie sa potom stávajú dôležitejšími ako ľudia. Ideálny dom podľa Ondřeja Netíka by mal mať málo vnútorných a veľa vonkajších priestorov. Teda maličká stavba obklopená veľkým pozemkom, na ktorom môžu stáť rôzne prístrešky a vonkajšie terasy. Neexistuje vraj spodná hranica ceny,

za ktorú dokážete postaviť dom. Ide len o to, do akej miery sa dokážete uskromniť.

MALÉ DOMČEKY MIESTO JEDNÉHO VEĽKÉHO

Vonkajšie bývanie je lacnejšie ako vnútorné, tvrdí architekt Petr Hájek. Dá sa využívať od jari do jesene, neoddeľuje ľudí od prírody a môže byť na väčšej ploche. Hájkov koncept ideálneho bývania predstavuje malý dom obohnaný terasami po celom obvode – tým sa vnútorný priestor rozširuje akoby o štyri ďalšie miestnosti, napríklad vonkajšiu kuchyňu, kúpeľ pod holým nebom alebo vonkajšiu pracovňu. Vychádza pritom z ruských konceptov rodového statku, kde je pozemok dôležitejší ako zástavba: „Keby každá rodina na svete mala k dispozícii vlastný hektár pôdy a starala by sa oň, dali by sme túto planétu do poriadku. Myslím si, že každý človek by mal mať právo bezplatne získať kus zeme.“ Vonkajšími priestormi dom akoby plynulo prechádzal do samotnej záhrady, je s ňou prepojený. V záhrade potom môžu byť postupne postavené ďalšie menšie domčeky – napríklad dielňa pre otca rodiny, samostatný prístrešok pre najstaršie dieťa. Namiesto jedného veľkého domu s mnohými miestnosťami vznikne akoby sústava malých domov, ktoré sú menej náročné na postavenie aj vykúrenie. Náklady na výstavbu sa tak viac rozložia v čase. Niektoré domčeky slúžia členom rodiny pre ich individuálne potreby, iné zas na spoločné stretávanie. Tento koncept ich „núti“ byť viac vonku. Nepresúvajú sa vo vnútri medzi miestnosťami, ale cez záhradu medzi domčekmi. Nadstavbou tejto myšlienky je koncept rodovej osady, kde vyrastie vedľa seba niekoľko takýchto rodových záhrad. Ľudia z osady potom môžu spoločnými silami vytvárať väčšie priestory, ktoré budú využívať všetci. Napríklad školu pre deti v domácom vzdelávaní alebo dom na spoločné oslavy a kultúrne podujatia. Stavby tak nevytvárajú múry medzi ľuďmi, ale naopak, pomáhajú ich spájať. Odborníci, ktorých v tomto článku citujeme, vystúpili v polovici marca v Prahe na konferencii Stavby z přírodních materiálů.

111

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

Vladimír Líška

JOGA – CESTA SVETLA A OSOBNÉHO ROZVOJA KTO SA NAUČIL JOGOU OVLÁDAŤ SVOJE TELO, KTO OVLÁDA SVOJE POCITY, ZMYSLY A MYSEĽ, TEN ZO SEBA STRIASA PUTO ŽIADOSTÍ, STRACHU A KLAMU A DOSPIEVA DO STAVU OSVIETENIA A MIERU. BHAGAVADGÍTA, II. KAPITOLA 112

ko píše Elisabeth Haichová v kultovej knihe Zasvätenie, joga nás učí tisícročiami zdokonalené vykryštalizované metódy, ako sa systematicky sústreďovať. Sú rôzne jogové cesty – telesné, duševné, duchovné a koncentračné cvičenia. Týmito cvičeniami sa rozvíjajú najvyššie schopnosti človeka, otvorí sa jeho duchovný zrak, duchovný sluch, stane sa pánom nad sebou, a tým nad tvorivými a osudovými silami, otvorí sa mu cesta k blaženosti. Indovia nadnesene tvrdia, že aj dnes žijú v horách v samote jogíni, ktorí majú aj viac ako 700 rokov. Joga a ajurvéda, ako to už v hinduizme oddávna býva zvykom, spájajú v sebe vedu a duchovnosť. Prvé záznamy o joge pochádzajú z hinduistických véd, ktoré sa považujú za najstaršie posvätné texty sveta, najmä z védanty, ktorá sa zaoberá osobným duchovným rozvojom. V ústnom podaní existovali tisíce rokov pred Kristom. Stredobodom ich filozofie je koncept brahmy, posledného princípu, ktorý sa prejavuje ako vesmír, ale týmto prejavom nevyčerpal svoju podstatu a stále zostáva viac

ako vesmírom, tvrdí MUDr. Milan Smolko v knihe Realizácia a osvietenie. Slovo joga pochádza zo sanskritu a znamená zjednotenie osobnej duše (džívátmá) s vesmírnou dušou (átman). Táto duša sa podľa známeho českého mystika Květoslava Minaříka skladá z ďalších častí: ánandamájá-kóša, vidžňánamájá-kóša, manómájá-kóša a pránamájá-kóša, ktoré tvoria jemnohmotné telo. Joga je jednou zo šiestich klasických systémov véd, bola založená v 2. storočí p. n. l. Pataňdžalim. Ukazuje prostriedky, ktoré vedú k priamemu zážitku absolútna, jednoty s univerzálnym kozmickým vedomím. Cieľom je dosiahnuť stav mókša, stav oslobodenia, vyhasnutia karmy a znovuzrodenia, stav blaženosti, šťastia a harmónie. Medzi najznámejšie texty o joge patrí Bhagavadgíta, ktorá je súčasťou eposu Mahábhárata. Jogová terminológia uvádza 72-tisíc nádí, čo sú nervové dráhy, ktorými prúdi vitálna kozmická energia v priestore, nazývaná prána – zložka vzduchu. Joga rozlišuje päť základných a päť vedľajších prán. V slovenčine poznáme pekné

a výstižné pomenovanie živa – životná (životodarná) sila. Podľa prístupu k praxi a prostriedkov na dosiahnutie cieľa rozoznávame rôzne druhy jogy, ako hathajoga, karma, bhakti, džňana, radža – kráľovská joga a pod. Jednotlivé typy sa mnohokrát prelínajú. Na západe sa joga učí skôr ako fyzické cvičenie. U nás je najznámejšia škola telesnej hathajogy, na Slovensku známa ako Joga v dennom živote, akreditovaná Ministerstvom školstva SR. Ide o systém majstra Svámiho Mahéšvaránandu, ktorý žije vo Viedni a pravidelne navštevuje Banskú Bystricu. V Bystrici sa používala už od 80. rokov na rehabilitačnom nemocničnom oddelení, kde poklesli bolesti chrbta u pacientov praktizujúcich zdravotných sestier o 40 %. Jej poslaním je podporovať rozvoj fyzického, psychického, sociálneho a duchovného zdravia ľudí prostredníctvom kurzov jogových cvičení v spojení s poznatkami modernej medicíny. Základom sú pozície – ásany, ktoré je potrebné cvičiť denne a toľko, koľko je nám príjemné v nich zotrvať. Okrem ásan sa kladie dôraz na dychové cvičenia (pránajáma) a meditáciu. Tento typ jogy má u nás dlhodobú tradíciu. Od roku 1981 bol zaradený do školských osnov na všetkých stupňoch škôl v Indii. Škola Joga v dennom živote je systém, v ktorom postupne nasledujú cviky od najjednoduchších po zložitejšie, spojené so správnym dýchaním. Pránajáma (sústredené dychové cvičenie) je dôležitou súčasťou hathajogy. Prehlbuje účinok telesných cvičení, kladne pôsobí na nervovú sústavu, činnosť srdca, prekrvenie orgánov a krvný obeh. Systematickým cvičením je mož-

né udržať telo dlho zdravé. Účinok cvikov je komplexný, psychosomatický, pomáhajú udržiavať duševnú harmóniu, podporujú lepšie prekrvenie tela a posilňujú svalstvo. Dôraz sa kladie na zdravú chrbticu. Jogové ásany, najmä tie jednoduchšie, prospievajú všetkým a môže ich cvičiť každý. Sled cvikov je systematický, prirodzený, postupný, má sa cvičiť nenásilne a uvoľnene, bez súťaživosti. Neskôr môže dať jogín prednosť len cvikom, ktoré mu vyhovujú podľa vlastnej potreby. Praktizovanie je vhodné najmä pre ľudí v strednom a staršom veku, keď sa vo väčšej miere ozývajú rôzne zdravotné ťažkosti, ako bolesti krížov, stuhnutosť kĺbov a pod. Okrem toho rozvíjajú koncentráciu a odstraňujú pripútanie a zlozvyky. Význam jogy konečne ocenil aj výbor UNESCO a zaradil ju do nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva, pretože predstavuje tisícročia staré praktické skúsenosti na dosiahnutie fyzického a duševného zdravia. Najmä v dnešnej dobe plnej stresu a zníženej pohybovej aktivity je joga ideálnou výplňou voľného času. Povedzme si pár slov aj o ostatných druhoch jogy. Karmajoga sa zaoberá plnením svojich povinností a nesebeckým správaním. Je to práca pre dobro iných, cesta zrieknutia sa všetkého, cesta sebaovládania. Karmajogín berie všetko tak, ako príde, dobré i zlé, aj bolestivé. Jeho život je plný nesebeckých činov, za ktoré neočakáva odmenu. Prax vedie k postupnému rozplynutiu ega a ku zničeniu jeho karmy. Karmajogín, ako spomína Jiří Vacek v knihe Základy jogy a mystiky, veľmi skoro dosahuje

113

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

114 spokojnosť, šťastie a pokoj, lebo ten, kto nič nechce a na ničom neľpie, je šťastný. Bhaktijoga je cestou lásky, lásky k bohu podľa vlastného výberu. Jogín si zvolí ľubovoľný aspekt boha alebo mudrca, ku ktorému cíti najväčšie sympatie, a uctieva ho. Napríklad formou sošky, vyslovovaním jeho mena alebo meditovaním o ňom. Zahrňuje to aj božské ja v nás a v celej existencii. Je presvedčený, že len boh môže dať človeku trvalé šťastie, pretože všetko ostatné je dočasné a nestále. Vrcholom tejto cesty je dosiahnutie spojenia s prejaveným tvarom svojho ideálu. Džňánajoga je filozofická cesta. Je to túžba poznať pravdu. Okrem intelektuálnej vedomosti jogín používa aj objektívne pozorovanie, cit a meditáciu. Nakoniec myslenie odloží bokom, myšlienky zaniknú, myseľ sa upokojí a odpočinie vo večnosti, bez času a priestoru. Radžajoga, čiže kráľovská joga, zahrňuje vytváranie a rozpúšťanie predstáv, vidín a rozvíja koncentráciu a sebaovládanie. Guru jogín bezmedzne miluje svojho učiteľa, môže sa o neho dokonca starať a slúžiť mu. Na druhej strane,

guru musí mať bezpodmienečne lásku, súcit a ochotu obetovať sa pre žiakov, má mať trpezlivosť a vedieť odpúšťať chyby. Nemá byť sebecký, fanatický, bigotný, arogantný, nemá učiť za peniaze. Mantrajoga pracuje s energiou slova, užíva rytmické opakovanie viet, mantier, používa kódy, ktorými je možné dosiahnuť určité zmeny. Lajajoga vedie k rozpusteniu, k prekonaniu ega adepta a ku splynutiu, zjednoteniu s absolútnom. Joga kundalini kombinuje viac techník: jednak telesné cvičenia, meditáciu, mantru a dýchanie. Jogín venujúci sa šivajoge medituje na tri základné pochody v prírode, na tvorenie, trvanie a rozklad. Pozoruje, ako sa všetko tvorí z beztvarého princípu, trvá krátky okamih a v ňom aj zaniká. Tantrajoga, na rozdiel od ostatných jogínskych škôl, neodmieta zmyslové potešenia, ale práve naopak, vyhľadáva ich a všetko sublimuje v čisté vedomie. Tantrajogín prijíma zmyslové potešenia, ale neľpie na nich. Je pánom svojich zmyslov, nie ich otrokom, prežíva božskú tvorivú silu. Praxou tantrajogy sa prebudí tzv. hadia

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

sila, ktorá je vedená po chrbtici hore do čak ry sahasrára, čím sa dokoná mystická svadba ducha a duše, Šivu a Šaktí. Je to cesta k bohu prostredníctvom aktu spojenia, nejde však len o prosté vybitie energie, ale o svätý sex, keď sa zabraňuje vyvrcholeniu. Partneri vedú sexuálne vzrušenie po chrbtici do čakry nad hlavou. Predtým sa opakujú mantry a sústreďuje sa na čakru medzi obočím. Vášeň sa tak ovláda a vedome prežíva, keď sa telesná extáza mení na duchovnú. Lebo joga nás učí disciplíne. Pri hlbšom záujme jogín kladie dôraz okrem kontrolovaného dýchania (pránajáma), meditácie (džhána) aj na morálku (jáma), oddanosť (nijáma), odpútanie sa od zmyslových predmetov (pratjahára), koncentráciu (dháraná) a sústredenie (samádhi). Ani neubližovať iným bytostiam (ahinsa), nekradnúť (asteja), neklamať (satja), dodržiavať zdržanlivosť (brahmačarja) a zbaviť sa závisti (aparigraha). Krijajoga sa koncentruje na svetlo a jeho vstrebávanie, aby pôsobilo ako výživa tela. Spomína sa Giri Bala, ktorá sa vďaka krija joge zbavila nutnosti jesť a piť. Narodila sa v roku 1868 a v roku 1880 prestala požívať stravu. Istý Babaji si mal touto metódou zaistiť nesmrteľnosť, tvrdí Jasmuheen. A ešte tu máme agnijogu pracujúcu so silami elementu ohňa ako počiatku stvorenia, čerpajúcu výživu z centrálneho Slnka. Ako tvrdí ukrajinský autor Vladimír Kurovskij, ktorému u nás nedávno vyšli tri zaujímavé tituly o duchovnej praxi Slovanov (Rodosvit – Duchovné učenie Slovanov, Živa – Životná sila Slovanov a Jarga – Duchovná prax Slovanov), dôkazov o jednote a podobnosti slovanskej a indickej kultúry sú tisíce, pretože sme dedičmi tej istej árijskej kultúry. Árijci osídlili severnú časť Indie a predhorie Himalájí, odhalili svetu védsku tradíciu. Pataňdžali zozbieral a usporiadal árijské tradície v ústnom podaní a systematizoval ich. Podľa Kurovského je filozofická terminológia a interpretácia jogy v Pataňdžaliho Jogasútre z 2. storočia p. n. l. v plnom súlade s textami véd, upanišad, eposu Mahábhárata a bezprostredne aj so slovanským védskym učením, ktoré sa zachovalo na území Ukrajiny a Ruska.

Silvia Benková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

enopauza (klimaktérium), ku ktorej dochádza u žien niekedy medzi 45. a 55. rokom života, je spojená s viacerými nepríjemnými príznakmi. Tu je niekoľko receptov na ich zmierenie. Šalvia lekárska pomáha proti poteniu a návalom tepla. Stačí spariť lyžicu šalvie vriacou vodou a nechať prikrytú lúhovať 15 minút. Vlažný odvar je vhodné popíjať po dúškoch po celý deň. Priaznivé pôsobenie sa prejaví až tak po štrnástich dňoch pravidelného užívania, pomoc však býva veľmi účinná. Ľubovník bodkovaný pôsobí proti depresii, úzkostiam, stresu, strachu a nespavosti. Účinok nastupuje tiež až po dvoch týždňoch, neodporúča sa však piť ho dlhšie ako šesť týždňov. Denná dávka môže byť asi dve až tri šálky. Ploštičník strapcovitý je skvelý na návaly horúčavy a potenie, zlepšuje spánok. Priaznivo pôsobí na pamäť a koncentráciu, znižuje predráždenosť. Ovplyvňuje aj pohyb vápnika v tele, vďaka čomu spomaľuje aj rozvoj osteoporózy. Zároveň zlepšuje urogenitálne ťažkosti. Ďatelina lúčna sa využíva predovšetkým pre vysoký obsah fytoestrogénov. Dokáže zlepšiť náladu, spánok a zamedzuje rednutiu kostí. Pupalkový olej podporuje tvorbu estrogénu a je výborný proti návalom tepla. Užívajte jednu čajovú lyžičku dvakrát denne – ráno a večer. Alchemilka obyčajná je veľmi dobrá univerzálna „ženská bylinka“. Kopcovitú polievkovú lyžicu suchej vňate zaparte pol litrom vriacej vody a nechajte 15 minút spariť. Pite dvakrát denne počas dvoch mesiacov nalačno. Je vhodné konzumovať aj potraviny s obsahom fytoestrogénov: sójové bôby, sójovú múku, tofu, zemiaky, celozrnné obilniny, zelenú fazuľu, jablká, mrkvu, cesnak, ďatle, ľanové semienka, korenie aníz a fenikel. Pokrmy z červenej repy pomáhajú viac ako syntetické prípravky. Je potrebné dbať na zvýšený príjem vitamínov a minerálov E, B6, C, horčíka, vápnika.

115

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

Jana Rostasová

MANNA

(P)OTRAVINY

lieb, koláčiky, knedle a buchtičky z domácich surovín zo slovenských ekologických fariem – to je niečo, čo ocení každý priaznivec tradičnej pekárenskej výroby. Takúto domácu pekárničku a krčmičku môžete nájsť v Modre-Kráľovej. Majiteľkou a zakladateľkou

Biolky je Danica Kováčová. Jej výroba pozostáva z koláčov, chlebíkov a pečiva prevažne zo špaldovej i celozrnnej ražnej a pšeničnej múky firmy EKOtrend Myjava (Biomila). Do koláčov nepridáva žiadne hotové zmesi ani plnky – pečie sa z orechov a ručne zbieraného maku.

MORAVSKÝ KOLÁČ BIOLKA

Zloženie: špaldová celozrnná biomúka, biomargarín, mlieko, trstinový biocukor, žĺtok, droždie, soľ. Plnka na výber: tvarohová, maková, orechová.

116

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

SLANÉ SUŠIENKY

Zloženie: špaldová celozrnná biomúka, špaldové biootruby, víno, olej, soľ, sezam.

KÔPROVNÍK

Zloženie: špaldová celozrnná biomúka, mlieko, olej, droždie, trstinový biocukor, vajce, morská soľ. Plnka: kyslá smotana, vajce, kôpor, morská soľ.

SUŠIENKY – KOŠÍČEK BIOLKA

Zloženie: ovsené biovločky, biomargarín, špaldová celozrnná biomúka, trstinový biocukor, vajce, lekvár, soľ.

SUŠIENKY – MACKOVIA

Zloženie: špaldová celozrnná biomúka, pšeničný biosirup, nestužený biomargarín.

MINI MUFFINY MRAMOROVÉ

Zloženie: pšeničná múka, cukor, sójový olej, vajcia, glukózový sirup, zvlhčujúce látky: E420, E422, kakao 2 %, kypriace látky: E450i, E500ii, jedlá soľ, konzervačná látka E200, aróma.

PIŠKÓTOVÝ REZ PLNENÝ KRÉMOM S MARHUĽOVOU PRÍCHUŤOU A MARHUĽOVÝM DŽEMOM

Zloženie: piškótový rez 80 % (pšeničná múka, cukor, sušená vaječná zmes, glukózový sirup, pšeničný škrob, sójová múka, laktóza, slnečnicový olej, emulgátory: E471, E475, kypriace látky: E450, E500ii, konzervačná látka: E202, jedlá soľ), krém s marhuľovou príchuťou 15 % (rastlinný tuk: rafinovaný palmový olej, cukor, glukózový sirup, dextróza, emulgátory: E471, E322 – obsahuje sóju, regulátory kyslosti: E330, marhuľová aróma), marhuľový džem 5 % (cukor, ovocná zmes 35 % – marhuľa 20 %, jablko 15 %), želírovacia látka: pektíny).

SOLES PINKY – JEMNÉ PEČIVO S TUKOVOU POLEVOU (23 %) ZDOBENÉ CUKROVÝMI STEBLAMI

Zloženie: pšeničná múka, cukor, rastlinné tuky (palmový, palmojadrový) v rôznom pomere, rastlinné oleje (palmový, slnečnicový, kokosový, sójový) v rôznom pomere, voda, dextróza, droždie, škrob, sójová múka, glukózovo-fruktózový sirup, soľ, emulgátor: E471, E481, E472, lecitíny, E473, kypriaca látka: E450, E500ii, stabilizátor: E460, E466, E412, sorbitol, glycerol, E516, sušené odstredené mlieko, sušená srvátka, zahusťovadlo: E406, arabská guma, karubín, farbivo: E172, E120, E160a, E131, E132, leštiaca látka E901N, karotény, aróma, glazovacia látka: arabská guma, laktóza, jedlá soľ, farbivá: E120, E160c, konzervačné látky: E282, E202, kyselina: E270.

E420 – sorbitol – vo väčších dávkach môže spôsobovať hnačkové ochorenia, črevné ťažkosti, nadúvanie alebo plynatosť. Môže pozmeniť aj absorpciu niektorých liekov, sú tak menej účinné alebo toxickejšie. E450i – difosforečnan disodný, E450 (ii) difosforečnan trisodný – vysoké dávky môžu spôsobiť nerovnováhu v tele a zapríčiniť nedostatok vápnika. E200 – kyselina sorbová – konzervant, alergén, dráždi kožu. E172 – oxidy a hydroxidy železa – vzhľadom na finančnú náročnosť výroby z prírodných materiálov sa tieto farbivá získavajú úplne synteticky zo železného prášku. Veľké prijaté množstvo môže silne zaťažiť tráviaci trakt. E132 – indigokarmín – získava sa z ázijského indigovníka, ale jeho spracovanie prebieha synteticky za prítomnosti modrých farbív (tie sa vyrábajú z uhoľného dechtu). U citlivých jedincov môže spôsobiť vyrážku, svrbenie, nevoľnosť, zníženie krvného tlaku a pod. E202 – sorban draselný – väčšinou sa získava z ropných derivátov. Môže spôsobiť podráždenie kože či očí, alergické reakcie, astmu, poruchy správania.

117

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

Magdaléna Svančarková

ZELENINA, KTORÁ NIČÍ IMUNITU

POCHYBNÝ LIEK PRE ONKOLOGICKÝCH PACIENTOV

PODVEDOME TO ASI VIEME – A MNOHÍ Z NÁS AJ SLEDUJEME PRI NÁKUPE OVOCIA A ZELENINY, ODKIAĽ POCHÁDZAJÚ. A ZVYČAJNE DÁME NA DOMÁCE PRODUKTY. NIE KAŽDÝ VŠAK POZORNE ČÍTA INFORMÁCIE O PRODUKTE A KÚPI LÁKAVO VYZERAJÚCE POTRAVINY ZA PÁR CENTOV.

NON-HODGKINOV LYMFÓM PREDSTAVUJE SIEDMY NAJČASTEJŠÍ ZHUBNÝ NÁDOR V CELOSVETOVOM MERADLE, UVÁDZAJÚ AUTORI D. TOMEK A J. BIELIK VO SVOJEJ PUBLIKÁCII INOVÁCIE V SYSTÉMOVEJ LIEČBE VYBRANÝCH ONKOLOGICKÝCH OCHORENÍ V KONTEXTE FARMAEKONOMIKY Z ROKU 2007.

118

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

ajnovšie štúdie však upozorňujú na to, že ovocie a zelenina z niektorých krajín sú naozaj problém. Zjete v nich množstvo pesticídov, ktoré zaútočia na imunitu i nervový systém. Ovocie a zelenina z Thajska sú podľa štúdie Bezpečnosť potravín v Thajsku 3 od Phopin Kamonrat a kolektívu autorov z februára tohto roka plné pesticídov. Napriek tomu, že v krajine existuje ich regulácia, nie je na takej úrovni ako v našom regióne. Výskumníci našli vo vzorkách látky ako chlórtalonil, chlórpyrifos, diazinón, dimetoát, metalaxyl, ktoré prekračovali maximálne povolené limity. Skúmanou vzorkou bolo exotické ovocie mangostána. To nájdete na internete ako prírodné antibiotikum, ktoré v krajinách ako je Thajsko obyvateľstvo bežne používa na hojenie rán, tlmenie bolesti, maláriu, tuberkulózu, ale i na rôzne kožné problémy. Nadmerné limity objavili v 97 percentách vzoriek. Výskumníci upozorňujú, že tieto zistenia naznačujú potrebu monitorovania pesticídov aj v ďalšom ovocí a zelenine. Uvedená práca nadväzuje na štúdie, ktoré skúmali bezpečnosť thajských potravín aj v predchádzajúcich rokoch. Práve štúdia Bezpečnosť potravín v Thajsku 2 z roku 2015 od Sompona Wanwimolruka a kolektívu autorov skúmala pre nás bežnejšie potraviny, ako je napríklad kel. V 85 percentách vzoriek preukázala prítomnosť pesticídov ako je karbofurán, chlórpyrifos, chlórtalonil, ale aj metalaxyl. Už vtedy odborníci poukázali na potrebu dôsledného monitorovania potravín z exotických krajín. Obe štúdie však uvádzajú

aj jednu z možností, ako sa čiastočne chrániť pred pesticídmi z takýchto potravín. Návod je jednoduchý – potraviny dôkladne umývať pod tečúcou vodou. To by malo aspoň čiastočne znížiť obsah škodlivín. Podľa publikácie organizácie Greenpeace z roku 2015 Pesticídy a naše zdravie je nárast celosvetovej populácie od roku 1950 dvojnásobne vyšší, avšak plochy poľnohospodárskej pôdy narástli iba o 10 percent. A tak je obrovský tlak na množstvo potravín. Vtedy nastupujú hnojivá a pesticídy. V uplynulých desaťročiach bola podľa organizácie jasne preukázaná nadmerná škodlivosť niektorých z nich, ako napríklad DDT. Problémy, ktoré pesticídy môžu spôsobiť, sú napríklad nižšia pôrodná hmotnosť u detí, zmeny správania, vyšší výskyt leukémie, nižšia inteligencia. Celkovo vplývajú škodlivo na imunitný i nervový systém. Naše staré mamy mali svoje záhradky a zeleninu si v nej dopestovali. Dnes však už ani to nie je zárukou zdravých potravín. Ak si odmyslíme škodlivé prostredie a kontamináciu pôdy, ostáva nám ľudský faktor. Mnohí napriek tomu, že doma pestujú zeleninu či ovocie, stále ostávajú pod vplyvom presvedčenia, že bez postrekov to nepôjde, a tak tlačia chémiu aj tam, kde ju netreba. Pritom v každej záhrade sa každý rok určite niečo urodí, a to je zdravá potravina, ktorú sa naozaj oplatí jesť. V prípade, že to nezvládnete, nájdite si vo svojom okolí pestovateľa, ktorý má v sebe potrebnú vôľu i snahu starať sa o záhradku a jej plody s náležitou starostlivosťou a bez chémie. Potom ste našli poklad.

dhaduje sa, že na svete žije asi 1,5 milióna ľudí s týmto ochorením a ročne ich zomiera asi 300-tisíc. Podľa autorov má na stále stúpajúci počet ochorení vplyv chemizácia prostredia, starnutie populácie, ale aj rozšírenie AIDS. Pri liečbe tohto typu lymfómu (zhubné nádorové ochorenie lymfatického systému) sa využíva aj liek Levact. Obsahuje účinnú látku chlorid bendamustínu a používa sa na liečbu určitých typov rakoviny. Ide o takzvaný cytotoxický liek, čo znamená, že obsahuje látky jedovaté pre bunky. Tie sú podľa portálu chemgeneration.com izolované z rastlín a využívajú sa od roku 1963. „Tieto protirakovinové lieky pracujú na princípe, že rýchlo sa rozmnožujúce bunky, napríklad neoplastické (či rakovinové), sú najľahšie zničiteľné cytotoxickými liekmi,“ uvádza portál. Levact sa využíva v medicíne na liečbu chronickej lymfocytovej leukémie, non-Hodgkinových lymfómov či mnohopočetných myelómov. Podľa príbalového letáku sa nemá používať v prípade tehotenstva, dojčenia, závažnej poruchy pečene, pri žltačke či narušenej funkcii kostnej drene. Má viacero nežiaducich účinkov. Patrí sem krvácanie, narušenie metabolizmu, zníženie počtu červených krviniek, alergický zápal kože, nízke hladiny draslíka, narušenie funkcie srdca, narušenie srdcového rytmu, narušenie funkcie pľúc, bolesti úst či nechutenstvo. Na problémy s liekom však v apríli upozornil aj Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). „Bola zaznamenaná zvýšená úmrtnosť v posledných klinických štúdiách s bendamustínom v rámci

liečby neschválenou kombináciou liečiv alebo pri liečbe neschválenej indikácie. Z dôvodu oportúnnych infekcií (postihujúcich imunitný systém) boli hlásené fatálne toxické účinky, ale aj fatálne srdcové, neurologické a respiračné toxicity,“ informuje ŠÚKL na svojej webovej stránke. U pacientov sa vyskytla sepsa, pneumónia a pri chronických nositeľoch hepatitídy B je možná reaktivácia ochorenia. Podľa ŠÚKL výskumy uvádzajú ako problematickú aj kombináciu bendamustínu s rituximabom. Tá je spojená s vysokou mierou úmrtnosti. Lieky obsahujúce účinnú látku rituximab sa využívajú v medicíne na liečbu non-Hodgkinovho lymfómu, pri chronickej lymfocytovej leukémii i reumatoidnej artritíde. Pri liečbe rakoviny akéhokoľvek typu vám lekár pravdepodobne odporučí chemoterapiu a lieky. Na zamyslenie prikladám aj poznatky doktora Maxa Gersona, ktorý liečil takéto ochorenia celkom prirodzene už v minulom storočí. Tu je zopár jeho myšlienok a postupov: Rakovina je príznak choroby organizmu, ktorá poukazuje na problémy s látkovou výmenou a imunitou. Podstatou je obnova imunity zdravou stravou a čerstvými džúsmi. Avšak podstatné sú aj ďalšie veci ako absolútne vylúčenie chémie zo života: mejkap, laky na vlasy, farby, sprchovacie gély, šampóny, klasické pracie prášky, voňavky, oblečenie... Podstatné je, že táto liečba by mala obnoviť celý organizmus, treba ju však dôsledne dodržiavať, a to už môže byť vzhľadom na potrebnú disciplinovanosť pacientov i vnútorné odhodlanie vyliečiť sa dosť podstatný problém.

119

JEDEN DEŇ > REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM > JEDEN DEŇ

Marián Benka

JEDEN DEŇ S ARBORISTOM HOCI UŽ JURAJ LAŠÁK NEPATRÍ MEDZI TÝCH NAJMLADŠÍCH, NA STROM V MESTSKOM PARKU V SEREDI, KDE SA STRETÁVAME, SA VYŠVIHNE RÝCHLYMI SKÚSENÝMI POHYBMI ŤAHAJÚC ZA SEBOU PRIVIAZANÚ MALÚ MOTOROVÚ PÍLU. CHVÍĽAMI VISÍ LEN NA RUKÁCH, ISTENÝ HOROLEZECKÝM LANOM, POTOM NÁJDE OPORU NA NOHY A VYŠPLHÁ SA VYŠŠIE DO KORUNY. TAM SA USADÍ, NAHODÍ PÍLU A ZREZÁVA USCHNUTÉ KONÁRE.

rborista sa líši od klasického drevorubača vo viacerých ohľadoch. Keďže stromy nepíli, ale ošetruje a udržiava ich, pohybuje sa v ich korunách, a musí mať teda dobrý zdravotný stav a fyzickú kondíciu. Zároveň musí byť patrične vzdelaný a vyznať sa v stromoch a ich špecifikách. Aj Juraj Lašák vyštudoval vysokoškolský odbor biotechnika drevín. Objektom jeho starostlivosti sú stromy rastúce v meste – v parkoch a na verejných priestranstvách. Buď ide o vzácne dreviny, ktoré sa dožívajú vyššieho veku a sú aj zákonom chránené, alebo o stromy, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť okoloidúcich, ak by ich nikto neudržiaval. „V mestskom prostredí sú stromy viac vystavené stresovým situáciám ako v prírode,“ vysvetľuje. „Prudké svetlo, elektrické a telefónne drôty v blízkosti koruny alebo podzemné potrubia v blízkosti koreňov.“ Potom sú aj častejšie choré a vyžadujú si ľudský zásah, ak majú prežiť: „Keď vyschne jeden konár, treba ho odrezať, inak sa to šíri ako sneť v ľudskom tele a po čase môže vyschnúť celý strom. Najhoršie sú hubové ochorenia, ktoré spočiatku nevidno, a keď ich vidno na povrchu, znamená to, že strom je zvnútra celý rozožratý. Potom sa dá už len odstrániť.“ Jeho práca spočíva predovšetkým v rezoch, ktoré sa delia na tzv. výchovné, zdravotné a bezpečnostné. O tých zdravotných už hovoril – to sú tie, keď treba odstrániť choré časti rastliny, aby zvyšok prežil. Čím je strom starší, tým rýchlejšie vysychá, a o to menej sa takéto zdravotné zásahy oplatia. Aj preto sa udržiavanie sústreďuje najmä na lipy, duby a iné dlhoveké dreviny. Foto: Matúš Plecho

Výchovné sa robia na mladých stromoch, ktoré sa ešte dajú formovať (podobne ako mladí ľudia). Ide o jedince s deformovanými korunami, z ktorých by bez takýchto zásahov nikdy nevyrástol zdravý strom. Bezpečnostné rezy sa vykonávajú na drevinách, ktoré rastú v blízkosti chodníkov alebo miest, kde sa pohybujú ľudia. Odstraňujú sa časti, ktoré by mohli padnúť a niekoho zraniť: „Na to potrebujete mať skúsenosť. Idem okolo stromu a vidím konár, ktorý je síce na prvý pohľad zdravý, ale už je oslabený. A v zime, keď na neho napadne sneh, môže ho svojou váhou zlomiť a konár padne. Preto ho treba preventívne odpíliť.“ Veľa zákaziek máva na cintorínoch, kde sa už občas stalo, že zanedbaný strom sa „švihol o zem“ a zničil pri tom nejaké náhrobky. Teraz tam však práce pre arboristov ubúda, pretože správy cintorínov v poslednom čase z bezpečnostných dôvodov vysádzajú skôr tuje a iné nízko rastúce dreviny. Objednať si týchto špecialistov môžu aj súkromníci v rámci udržiavania stromov na svojich pozemkoch. Pri drevinách na verejných priestranstvách sú objednávateľmi agentúry životného prostredia alebo mestské úrady. Tie však v posledných rokoch šetria a objednávajú menej často. „Predtým sme chodievali do parkov priebežne monitorovať situáciu, teraz si nás objednajú tak raz za päť rokov.“ Z bezpečnostných dôvodov musia byť pri tejto práci vždy najmenej dvaja; ak by jeden dostal závrat a spadol, druhý môže privolať pomoc. „Túto prácu robím už 30 rokov a ešte sa mi, chvalabohu, nič také nestalo, akurát som utŕžil pár škrabancov,“ hovorí Juraj Lašák – a zaklope na drevo.

121

PRÍBEHY ZEME > MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV > PRÍBEHY ZEME

Dva čínske príbehy

ŽIADEN VEĽKÝ

ČUANG-C’ A LEBKA

ROZDIEL C 122

anovník Chuej, ktorý vládol štátu Liang, rád viedol vojny. Jedného dňa sa opýtal mudrca Men-c’a: „V mojom štáte je vzorný poriadok. Keď je na západ od Žltej rieky neúrodný rok, presťahujem obyvateľstvo odtiaľ na východ od Žltej rieky, alebo pošlem do postihnutých krajov zásoby potravín. Ak je neúrodný rok na východ od Žltej rieky, urobím to isté. Ako vidím, ostatní panovníci to tak nerobia. O svoj ľud si zďaleka nerobia toľko starostí. Výsledok je však rovnaký. Ich obyvateľov neubúda, ani mojich nepribúda. Prečo je to tak?“ Meng-c’ odpovedal: „Pretože, pane, rád vediete vojny. Dám vám príklad, ktorý vám bude blízky. Keď dajú bubny povel na boj, vrhnú sa vojaci znepriatelených strán proti sebe, skrížia meče a oštepy. Nakoniec vojaci porazenej strany odhodia zbrane a bez toho, aby brali na čokoľvek ohľad, utekajú, aby si zachránili život. Niektorí ubehnú sto krokov a zastavia sa. Iní sa zastavia po päťdesiatich

krokoch. Čo by ste povedali na to, keby sa tí, ktorí ubehnú len päťdesiat krokov, posmievali tým, ktorí ubehli sto krokov, za zbabelosť? Bolo by to správne?“ „Samozrejme, že by to nebolo správne,“ povedal panovník. „Tí, ktorí ubehli päťdesiat krokov, sú takisto zbabelci.“ „Keď to viete, prečo sa čudujete, že vašich obyvateľov nepribúda rýchlejšie ako v okolitých štátoch? Veď keď nič nebude narúšať chod ročných období a roľníckych prác, bude viac zrna, ako sa zje,“ povedal Meng-c’. „Vo vašom štáte však prasce pojedajú ľudskú potravu a vy proti tomu nič nerobíte. Na uliciach ľudia umierajú od hladu a vy im neotvoríte svoje sýpky. Keď ľudia hynú, hovoríte: To nie je moja chyba, to spôsobilo počasie. Čím sa to líši od toho, keď prebodnete človeka kopijou a potom poviete: To som nebol ja, to bola moja zbraň! Pane, prestaňte všetko zvaľovať na neúrodné roky a hneď uvidíte, že ľudia sa do vašej krajiny len tak pohrnú.“

estou do Čchu uvidel Čuang-c’ holú ľudskú lebku, už celkom vyblednutú, ale stále ešte celistvú. Strčil do nej bičíkom a opýtal sa jej: „Dospela si až sem preto, lebo si z nenásytnej túžby po živote stratila zmysel pre prirodzený poriadok vecí? Alebo si sa stala obeťou katovej sekery, pretože si sa dopustila zrady? Či sa tak stalo v dôsledku skutkov, ktorými si uvrhla hanbu na otca a matku, ženu a deti? Nezvládla si snáď muky hladu a zimy? Alebo si jednoducho umrela na starobu?“ Potom sa majster prestal vypytovať, dal si lebku pod hlavu a uložil sa na spánok. V noci sa mu lebka zjavila vo sne a povedala mu: „Z tvojho prejavu som poznala, že si skutočný rečník. Avšak všetko, na čo si sa vypytoval, sa týka len živých. Mŕtvi o tom vôbec nič nevedia. Chceš, aby som ti rozprávala o smrti?“ „Áno,“ odpovedal Čuang-c’. „V smrti,“ povedala lebka, „nie je panovník hore a poddaní dole. Mŕtvi nevedia nič o tom, čo je spojené s premenami štyroch ročných období. Sú v bezpečí a voľní ako nebesá a zem a ani radosti vládnucich panovníkov sa nevyrovnajú ich blaženosti.“ Čuang-c’ ničomu z toho neveril a povedal: „Chceš, aby som požiadal Vládcu osudu, aby ti vrátil telo, dal ti kosti, kožu i údy, vrátil ti matku, ženu, deti, priateľov a susedov?“ Lebka urazene odpovedala: „Ako by som mohla vymeniť svoje radosti vládcu za muky ľudskej existencie?“

123

ZIMKOMRIAVKY > EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ > ZIMKOMRIAVKY

Milka Zimková

ŽURNALISTKA POLOVICA HLÚPOSTI, KTORÁ SA DEJE NA TOMTO SVETE, JE SPÔSOBENÁ ĽUĎMI, KTORÍ CHCÚ BYŤ DÔLEŽITÝMI. NECHCÚ ŠKODIŤ. ALE ŠKODA ICH NEZAUJÍMA. THOMAS S. ELLIOT

vernisáži obrazov mojej dcéry ma v čase, keď sa už nikto na ne nedíva – skôr na to, či je ešte nejaký pohár vína – oslovila možno ani nie dvadsaťročná dievčina v módne potrhaných texaskách, so šiltovkou nabok, s torbou plnou novín, ako sa na žurnalistku patrí, aj s asistentkou držiacou puzdro od mikrofónu so zámerom urobiť so mnou rozhovor. „Ale ja tu nie som dnes dôležitá, tu sú obrazy, ktoré...“ „Len pár otázočiek. Čo robíte okrem maľovania?“ Tak to ma zaujalo. „No rada varím, čítam...“ „A aký román momentálne čítate?“ „To je ťažko povedať. Mám rozčítaných viac kníh. Nie sú to akurát romány.“ „No konkrétne, ktorý román?“ Začínala ma už jedovať. „Nech si číta každý, čo chce. „Spomínali ste, že rada varíte. Čo rada varíte?“ „Podľa toho, aké mám suroviny a na čo mám chuť.“ „Nejaký tip na rýchly recept nemáte?“ „Mám taký jarný. Na dobrom oleji s trochou masla speníme cesnak, zo dve cibule, pridáme na kocky pokrájané zemiaky, soľ, kurkumu, zalejeme vodou. Keď to zovrie, dáme plnú hrsť mladej, nadrobno pokrájanej žihľavy a máme polievočku, ktorá, keď sa varí, tak sa z nej až parí.“ „A prečo maľujete také veľké obrazy, aj úplne malé?“

„No keď domaľujem veľký, zvýšia sa mi farby, a aby nevyšli navnivoč, tak urobím zopár malých.“ (Odpusť mi, dcéra moja.) „Aha, chápem. Ešte by som sa chcela opýtať na to vaše obliekanie. Vy máte taký zvláštny vkus – kostýmčeky a tak. Moja prababka podobné nosila. Aj klobúk k tomu, ale menší. A prečo vy teraz takto?“ „Pretože sa mi to takto páči.“ „Vy napríklad vôbec také, že texasky a tak...“ „Ale hej, nosím texasky v jednej mojej monodráme, kde hrám väzňa odsúdeného za to, že pred vrchnosťou povedal: Dva krát dva sú štyri, nie šesť.“ (A. Ballas: Komik Cavalcanti) „Vy aj hráte?“ „Hej, keď sa mi nechce variť a maľovať, tak si občas zahrám. Prepáčte,“ (klamstva už bolo dosť) „dcéra na mňa kýva, zrejme niečo potrebuje. Ona práve vystavuje.“ „Áno, a kde?“ „Hore na poschodí.“ Do prihlášky na vysokú školu sme vtedy mali len dve možnosti. Vysoká škola múzických umení – herectvo, už od siedmich rokov bola pre mňa najtajnejšou túžbou. Pri druhej som stála pred dilemou. Psychológia, alebo žurnalistika. Zvíťazila psychológia. Z prostého dôvodu – na noviny som si netrúfala. Od malička som verila a bola presvedčená, že ľudia, ktorí píšu do novín a časopisov, musia byť bárs múdri. Ale som si dala! Prosím vás, radšej to nepublikujte.

125

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

KNIHY

126

STARODÁVNA MINULOSŤ KOZÁCTVA (2017) 96 strán Knihu treba chápať ako úvod k téme kozáctva a jeho znovuzrodenia v Rusku na konci 20. storočia. Zmeny, ktoré nastali v Rusku začiatkom 90. rokov, umožnili obnoviť tradičný spôsob života kozákov a ich kultúrnych tradícií. Kozácke hnutie sa stalo masovým. Najpopulárnejšie bolo u tých, ktorí sa považovali za potomkov kozákov. Nutnosť objektívne nahliadnuť do minulosti kozáctva je spojená ešte aj s tým, že medzi kubánskymi, donskými a dneperskými kozákmi pretrváva názor, že kozáci sú potomkami Gótov. Kozáctvo predstavovalo vojenskú kastu v Rusku, ktorá sa začala formovať na južných a juhovýchodných okrajových oblastiach ruského štátu zo slobodymilovných roľníkov utekajúcich z otroctva. Na brehoch Donu, Volgy, Dnepra, Tereka a Jaika (Uralu) vznikali slobodné kozácke občiny, ktoré sa v krátkom čase rozšírili na obrovské územie – až po Čierne a Kaspické more a Kaukaz. Kozáci sa aktívne zapojili aj do dobrodružných ciest ruských cestovateľov a objaviteľov nových území. DIALEKTIKA GLOBALIZÁCIE Jerry Harris (2017) 335 strán Globalizácia ako proces, ktorý nás obklopuje, pohlcuje celú spoločnosť, ba celý svet, a strháva ako vír štát za štátom, je ústrednou témou knihy Jerryho Harrisa, profesora dejín na Univerzite DeVry v Chicagu, zakladajúceho člena a organizačného tajomníka Severoatlantickej asociácie globálnych štúdií a člena Medzinárodného výkonného výboru asociácií globálnych štúdií UK. Kniha sa v prvej časti

FILMY venuje nástrojom globalizácie, pričom autor považuje za jej hybnú silu nové technológie, ktoré presahujú hranice. V druhej časti rozoberá proces, keď nadnárodný charakter začína nadobúdať aj kapitalistická trieda. Ďalšiu kapitolu venuje vplyvu globalizácie na národné štáty. Odmieta názor, že ide o zámerný proces. Prikláňa sa k téze, že globalizácia je dôsledkom reorganizácie výroby, teda stojí mimo snáh budovať Nový svetový poriadok, ale vyplýva z dialektických ekonomicko-výrobných procesov. V záverečnej časti predstavuje dialektický vývoj na vzostupe alternatívnych politických a ekonomických hnutí. Za novú črtu globalizácie považuje nastoľovanie autonómie zdola. DVA SVETY – DVE VEDY, ALEBO PREČO VERÍM V BOHA Viktor Vejnik (2016) 240 strán Jestvuje harmónia medzi vedou a vierou? Bieloruský vedec-mysliteľ profesor Viktor Vejnik dokazuje, že náboženstvo a veda sa vzájomne nepopierajú, ale dopĺňajú. Celkom po novom predstavuje náš fyzický svet, a súčasne dokazuje existenciu duchovného sveta. Odhaľuje nové experimentálne potvrdené učenie – všeobecnú teóriu prírody, v širokom spektre jeho prejavov – od revolučného, celkom nového ponímania hmoty a času (vrátane možnosti ovplyvňovať jeho chod) až po spätosť duchovných zákonov s vplyvom na ľudské zdravie. Kniha je dôležitým duchovným poradcom v chaose vnímania moderných anomálnych javov (ufo, paraliečiteľstvo, duchovia...), ale i mágie, čarodejníctva či povier, ktoré sú prejavmi odvekého boja o ľudské duše. V chaose súčasných udalostí a deštruovaného hodnotového systému je užitočnou orientačnou pomôckou preukazujúcou žiaduci návrat ľudstva k pôvodným, čistým kresťanským prameňom a tradičným hodnotám.

BANKSY – EXIT THROUGH THE GIFT SHOP Dokumentárny / Komédia USA / Veľká Británia 2010, 87 min Réžia: Banksy Hrajú: Banksy, Thierry Guetta, Shepard Fairey, Invader, Christina Aguilera, Noel Gallagher, Angelina Jolie, Jude Law, Brad Pitt Legendárny pouličný umelec a grafitista Banksy, ktorý ani po nominácii na Oscara neodhalil svoju identitu, vstupuje na plátno svojím provokatívnym mystifikačným dokumentom o pouličnom umení. Excentrický francúzsky majiteľ obchodu Thierry Guetta, ktorý má stovky hodín záznamov akcií grafitistov, márne pátra po tajomnom Banksym a sám sa rozhodne stať kultovým umelcom. Pod pseudonymom Mister Brainwash (MBW) začína chrliť jeden artefakt za druhým. Rovnako ako vo svojom umení, aj vo filme Banksy spochybňuje súčasnú pouličnú výtvarnú scénu, ktorá sa stala snobskou pozlátkou. CHIMÉRY JANA A EVY ŠVANKMAJEROVCOV Dokumentárny / Životopisný Francúzsko / Česko 2000, 59 min Réžia: Michel Leclerc Hrajú: Jan Švankmajer, Eva Švankmajerová Svetoznámy český filmár a jeho žena výtvarníčka očami francúzskych dokumentaristov. Jeho surrealistické vízie, v ktorých väčšinou animuje živých hercov, a zároveň rôzne predmety, získali v zahraničí zrejme väčší ohlas ako u nás doma. Z jeho filmov menujme aspoň tituly Don Šajn, Zánik domu Usherů, Kyvadlo, Jáma a naděje, Něco z Alenky, Otesánek. Retrospektívu jeho diela spolu s dokumentom (ktorý vznikol vo francúzsko-českej koprodukcii) možno považovať za malú splátku obrovského dlhu, ktorý voči tomuto umelcovi naša spoločnosť dodnes má.

FUTUROLOGICKÝ KONGRES Dráma / Sci-fi / Animovaný Izrael / Nemecko / Poľsko / Luxembursko / Francúzsko / Belgicko, 2013, 122 min Réžia: Ari Folman Hrajú: Robin Wright, Paul Giamatti, Harvey Keitel, Danny Huston, Kodi Smit-McPhee Herečka Robin Wright hrá samu seba – filmovú hviezdu, ktorej s pribúdajúcimi vráskami ubúdajú filmové úlohy. Dostáva možno poslednú veľkú ponuku – filmová spoločnosť chce naskenovať jej telo, pohyby i emócie, a kúpiť si tak virtuálnu herečku, ktorá už nezostarne ani o deň. Strach z konca kariéry, prísľub večnej mladosti vo svete filmu a štedrá finančná ponuka ju napokon presvedčia. Po dvadsiatich rokoch sa vydáva na futurologický kongres rokovať o predĺžení zmluvy. Vizuálne fascinujúca adaptácia poviedky kultového autora sci-fi Stanislawa Lema, ktorá originálnym spôsobom kombinuje hraný a animovaný film, získala európsku filmovú cenu za najlepší animovaný film a mnoho ďalších ocenení. NOCTURAMA Triler Francúzsko, 2016, 130 min Réžia: Bertrand Bonello Hrajú: Vincent Rottiers, Finnegan Oldfield, Luis Rego, Manal Issa, Hamza Mezziani, Rabah Naito Oufella, Eric Herson-Macarel, Adèle Haenel Ráno v Paríži. Zopár mladých ľudí, každý má svoj príbeh. Každý z nich začne na inom mieste a v labyrinte metra a ulíc vytvoria akýsi zvláštny spoločný balet. Zdá sa, že majú plán, ich gestá sú presné, ale nebezpečné. Všetci skončia na tom istom mieste – v nákupných centrách po záverečných hodinách. Noc sa iba začína. Z televíznych správ, ktoré sledujú dianie v obchodnom dome, zaznie len úsudok vyšetrovateľov: bol to útok proti štátu.

127

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

HUDBA

128

JAMIROQUAI Automaton Rok vydania: 2017 Žáner: funk / disko Britskí Jamiroquai prichádzajú po šiestich rokoch s dvanástkou úplne nových kúskov, ktoré opäť oscilujú medzi funkom a disko. Dvaja členovia kapely sú zároveň aj producenti – frontman Jay Kay a Matt Johnson. Témou celého nového projektu je robotizácia vzťahov medzi jednotlivcami i v spoločnosti. Titulným singlom z novej platne nadväzujú práve na zvuk, ktorý v spolupráci s Rodgersom nedávno oživili francúzski producenti tanečnej hudby Daft Punk. Celým albumom sa nesie známy rukopis Jamiroquai – retro vokodér, diskotéková rytmika a pioniersky rap Jaya Kaya. Zmenu možno pocítiť až v závere albumu. Takým momentom je určite protibulvárna skladba Nights Out in the Jungle so staromilským hiphopovým bítom a silnou hypnotickou basovou linkou. GOLDFRAPP Silver Eye Rok vydania: 2017 Žáner: elektronika Anglické elektropopové duo Goldfrapp v zložení Alison Goldfrapp a Will Gregory sa na novom albume odklonilo od predchádzajúcej folktroniky a opäť sa zaborilo prevažne do elektroniky. Pod očarujúcim perfekcionizmom ich hudby sa skrývajú texty čerpajúce z pohanských tém – kombinácia duchovnosti, introspekcie a romantických túžob. V piesni Anymore sa spomínajú hory, stromy, voda, nebo, kopce, metafyzickú tému albumu dopĺňajú elektronické textúry. Podobne je to aj v snovej a zvieracej skladbe Tigerman a v poetickej Moon in Your Mouth. Z pomaly znejúcich skladieb je vydarenou priesvitná a vzdušná Faux Suede Drifter. Album končí pomerne dramatickou piesňou Ocean, ktorá znie trochu ako hybrid Depeche Mode a Nine Inch Nails.

HRY LES AMAZONES D’AFRIQUE République Amazone Rok vydania: 2017 Žáner: world music Ženská superskupina špičkových speváčok zo západnej Afriky sa sformovala pred dvoma rokmi v africkom Mali. V dvanástich skladbách sa prelínajú nielen ženské hlasy, ale aj funk, soul, blues a dub s prímesami tradičnej africkej hudby spievané striedavo v angličtine, francúzštine a jazyku mande. Na albume cítiť pevnú ruku Liama Farrella, špecialistu na afrobít, v elektronických zvukoch a moderných aranžmánoch. Spolupracoval s afropopovým kráľom Tonym Allenom alebo skupinami Staff Benda Belili a Mbongwana Star. XIU XIU Plays the music of Twin Peaks Rok vydania: 2016 Žáner: experimentálny rock, ambient Len máloktorá kapela má tak blízko k neuchopiteľnému svetu filmov Davida Lyncha, v ktorom neexistuje jasná hranica medzi skutočnosťou, snom, ilúziou, krásou a šialenstvom, ako postpunkoví experimentátori Xiu Xiu – kultová kalifornská kapela, ktorej dominuje nezdolný experimentátor Jamie Stewart. Podobne ako Lynch vo svojich snímkach, aj kapela Jamieho Stewarta sa pohybuje na tenkom ľade mnohých žánrov, snaží sa postihnúť logiku snov, skúma temné stránky sexuality. Jeho spevácky nástojčivý prejav býva označovaný aj ako jedinečné spojenie hlasov Roberta Smitha a Trenta Reznora. Mysteriózna atmosféra je silne podporená vibrafónom a hudobnou chémiou medzi Stewartovými gitarovými výbuchmi, bicími Shayny Dunkelman a klaviristkou Angelou Seo, ktorá drží na albume spojenie s melódiou z Badalamentiho predlohy.

STUDENÁ VOJNA Hra je situovaná do obdobia studenej vojny medzi USA a Sovietskym zväzom v období 1945 – 1990. Každý hráč hrá za jednu z mocností a snaží sa presadiť svoju ideológiu. Obidve krajiny sa snažia získať čo najväčší vplyv mierovou i bojovou cestou. Všetko je riadené pomocou kariet, ktoré hrajú v hre kľúčovú úlohu. Udalosti na kartách sú inšpirované skutočnými historickými faktmi. Hrací plán predstavuje vtedajšiu mapu sveta, na ktorej hráči presúvajú svoj vplyv do jednotlivých krajín, aby ich ovládli, a snažia sa tak získať spojencov pre svoje superveľmoci. Karty udalostí prinášajú do hry historické detaily, atmosféru tej doby a pokrývajú veľké časové rozmedzie: od arabsko-izraelských konfliktov v rokoch 1948 a 1967 cez vietnamskú vojnu a mierové hnutie v USA, kubánsku raketovú krízu až po množstvo ďalších konfliktov, ktoré priviedli svet takmer na pokraj jadrovej apokalypsy. Okrem napätia hrozby jadrového konfliktu doplňuje hru prestížny vesmírny pretek veľmocí. Hra Studená vojna (originálny názov Twilight Struggle) sa už niekoľko rokov drží na úplnej špici rebríčku hier na BoardGameGeek, čo zaruču-

je, že na hráčov čaká skutočne nevšedný a komplexný herný zážitok. Ide však o náročnejšiu hru, ktorej priebeh trvá okolo troch hodín. RISK LEGACY Risk Legacy predstavuje celkom nové spracovanie pôvodného a známeho konceptu hry Risk. Hráči sa v nej postavia do čela niektorého z ná-

rodov obývajúcich kópiu planéty Zem, ktorá bola vytvorená ako nová šanca pre ľudstvo. No aj napriek technologickému pokroku ľudská chamtivosť a nenávisť nezmizla a na novej Zemi rozpútala vojnu. Cieľom hráčov je získať štyri hviezdy, a to buď dobývaním kľúčových oblastí a miest, alebo plnením špeciálnych úloh. Najväčšou novinkou, ktorú oproti pôvodnej hre Risk Legacy prináša, je systém úprav a zmien herného materiálu a pravidiel počas hry. Nová hra totiž obsahuje niekoľko zapečatených doplnkov.

129 Akonáhle dôjde k nejakej kľúčovej situácii, otvoríte určený doplnok, ktorý môže obsahovať nové karty, nálepky a rozširujúce pravidlá. Takže hra pokračuje ďalej so zmenami, ktoré ovplyvnia aj budúce hry. Veľa zmien je totiž definitívnych – napr. musíte nejaké karty odstrániť a nahradiť ich novými, musíte prelepiť časť hracieho plánu, čím môžete pridať na mapu ďalšie mestá, znížiť či zvýšiť hodnotu území alebo nové časti (mestá, a dokonca aj kontinenty) pomenovať podľa seba. Hráči teda svojimi rozhodnutiami ovplyvňujú podobu hry v ďalších partiách. Pôvodná hra Risk patrí medzi klasiku a jednu z najznámejších strategických hier vôbec. Ste v úlohe veliteľa, ktorého armáda sa rozrastá v závislosti od veľkosti dobytého územia. Vediete svoju pechotu, jazdectvo a delostrelectvo do bitiek. Najprv sa snažíte dobyť jednotlivé územia, neskôr kontinenty a nakoniec celý svet. Svoje vojenské jednotky potrebujete rozmiestňovať s rozumom. Snaha o príliš rýchlu expanziu bez dostatočného zabezpečenia už dobytého územia môže skončiť vašou porážkou.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

JEAN-MICHEL BASQUIAT

Bol americký maliar s haitskými koreňmi. Preslávil sa v New Yorku ako autor grafitov a neskôr významný neoexpresionista. Za popularitu, ktorú sa mu časom podarilo získať, je zodpovedná aj spolupráca s Andym Warholom, ikonou popartu. Basquiat vo svojej tvorbe kombinoval živelnú spontánnosť s porozumením pre jazyk moderného umenia. Zomrel v pomerne mladom veku 27 rokov po predávkovaní drogami. Viac informácií nájdete na www.basquiat.com.

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

Vladimír Líška

ZEM VO VNÚTRI ZEME

136

VYHLASUJEM, ŽE ZEM JE DUTÁ A VO VNÚTRI OBÝVATEĽNÁ. OBSAHUJE NIEKOĽKO PEVNÝCH KONCENTRICKÝCH SFÉR UMIESTNENÝCH JEDNA V DRUHEJ A JE OTVORENÁ OKOLO PÓLOV V ŠÍRKE DVANÁSŤ AŽ ŠESTNÁSŤ STUPŇOV. ZAVÄZUJEM SA DOKÁZAŤ, ČO TVRDÍM, A SOM OCHOTNÝ PRESKÚMAŤ VNÚTRO ZEME, KEĎ BUDE SVET OCHOTNÝ POMÔCŤ MI V MOJOM PODNIKANÍ. BÝVALÝ KAPITÁN PECHOTY JOHN CLEVES SYMMES Z OHIA, LIST KONGRESU USA Z 15. 4. 1818

roku 2013 sa aj v mainstreamových médiách mihla správa, že NASA zachytila signály zo stredu Zeme. Stránka slovensko.co.uk uviedla, že ide o rádiové signály inteligentnej a rozvinutej formy života, možno inteligentnejšej, ako je tá naša. Signály majú matematické kódovanie a pochádzajú z miest stovky kilometrov pod zemským povrchom. Zachytávali ich satelity v kozme a prenášali do strediska NASA Canaveral na Floride. Zdroj uvádza, že by mohlo ísť o najdôležitejší objav storočia. Odvtedy je ticho. Z tlače je už dlhšie známa fotografia z roku 1974, nasnímaná z vesmírnej stanice Skylab, na ktorej vidieť obrovský kráter na jednom z pólov.

Tzv. teóriou dutej Zeme sa celkom vážne zaoberali v nacistickom Nemecku, kde sa mystika a mytológia prelínala s najmodernejšou vedou. Profesor Karl Haushofer, najmladší generál a hlavný mág Tretej ríše, bol podľa Louisa Pauwelsa a Jacquesa Bergiera zasvätený do tajnej japonskej budhistickej sekty. Tvrdil, že pod Himalájami je rozsiahle podzemné osídlenie, pričom v jeho samom strede vznikla árijská rasa. Haushoferovo meno sa spája so založením spolku Vril, ktorý sa zaoberal mystickou energiou vril v súvislosti s povesťami o podzemnej nadrase. Veľký vplyv na spoločnosť mal spisovateľ Edward Bulwer-Lytton a jeho viera vo vyspelejšiu civilizáciu žijúcu v jaskyniach v strede Zeme.

137 Haushofer sa paradoxne neskôr ocitol v koncentračnom tábore Dachau (jeho žena mala židovských predkov). Svoj život ukončil v roku 1946 rituálnou samurajskou samovraždou, ako sa zaviazal v prípade, že zlyhá vo svojom poslaní. V lágri, kde bol terčom posmechu spoluväzňov, sa ocitol aj letec Peter Bender, autor knihy Die Hohl Welt Lehre, Göringov dobrý kamarát, ktorý tam aj v roku 1944 zomrel. Na ostrove Rujana sa mu totiž nepodarilo obhájiť svoju teóriu dutej Zeme, ktorej sa ani pred smrťou nevzdal. Jeho teó ria bola skôr komická, veril, že žijeme na vnútornom povrchu dutej gule zajatej v nekonečnej skalnej hmote. Vysokí dôstojníci jeho názorom uverili a na ostrove natočili radary v 45-stupňovom uhle voči oblohe. Ak by sme naozaj žili vo vnútri gule, odrazené radarové vlny by uľahčili pozorovanie britských konvojov. Nová nacistická kozmológia mala svojím duchom omnoho bližšie k tisíce rokov starým mystickým eposom ako k západnej vede 20. storočia. V Nemecku tak zavládla iná realita, keď sa magická myšlienka pripojila

k vede. Realita, v ktorej nič nebolo úplne reálne, a nič nebolo celkom nereálne. Nacisti len oprášili starodávne povesti. V Slovanskej knihe svetla sa spomína, že po istej katastrofe sa život na povrchu Zeme-Oreja stal nemožným, preto sa časť obyvateľov presídlila do Midgard-Zeme a zvyšná časť zostúpila do podzemných miest. Sibírske legendy hovoria o blahoslavenej zemi Belovodí v oblasti Altaja pri mieste zvanom Ergor, kde sa má nachádzať jeden z vchodov do podzemia. Ak je návštevník toho hoden, obyvatelia Belovodia si ho u seba ponechajú, stane sa to však len málokomu. Keď príde nová doba, ľudia z Belovodia sa vrátia na povrch a prinesú nové poznanie. Ruský cestovateľ a maliar Nicolas Rerich písal o podzemnom svete, spomínal podpovrchový zdroj energie a zvláštne zelené svetlo, ktoré plní úlohu slnka a má aj liečivé účinky predlžujúce život. Tajomné smaragdové svetlo sa často spája aj s podzemím v Tibete a Brazílii, s Mesačnou jaskyňou na Slovensku alebo s jihlavským podzemím. Tam podľa očitého svedka v roku 1940 pátrali nemeckí odborní-

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

138

Údajná historická fotografia jedného z pólov nasnímaná v roku 1968 satelitom ESSA-7

ci na paranormálne javy, ktorých sprevádzali aj Aziati, zrejme Tibeťania. Rerich spomína aj podivné kamenné kruhy, ktorými sú vchody do podzemia označené. Začínajú ako jaskyne a v hlbších úrovniach pokračujú rovnými stenami. S podzemným svetom sa spájajú aj správy o vozidlách pohybujúcich sa s rachotiacou ozvenou tamojšími chodbami – ide o ufo z našej planéty, ktoré považujeme za mimozemské. Médium Maria Oršić, blízka spolupracovníčka Nikolu Teslu, sa po vojne mala uchýliť do podzemia. Maria Oršić bola v nacistickom Nemecku šéfkou ženskej okultnej skupiny, ktorá sa zaoberala telepatickými kontaktmi s mimozemskými bytosťami v snahe získať nové technológie. Iné, pravdepodobnejšie verzie hovoria o jej úteku do Južnej Ameriky pred gestapom, CIA, ale aj sovietskou NKVD s pomocou bratov Hortenovcov. Profesor Ludvig Holberg napísal v roku 1741 knihu, kde ako jeden z prvých spomína príbeh muža, ktorý nájde vchod do podzemia osvetleného vnútorným centrálnym slnkom. V Dánsku bol odsúdený ako nebezpečný radikál.

Aj Giacomo Casanova vydal v roku 1788 epos Icosameron – Cesta do vnútra zemegule. Spomína využívanie elektriny podzemnej civilizácie a opisuje jej obyvateľov ako bytosti malého vzrastu, ale veľkého ducha. V roku 1818 kapitán pechoty John C. Symmes predstavil v USA svoju teóriu dutej Zeme skladajúcej sa z niekoľkých vrstiev – koncentrických sfér otvorených okolo pólov. Podľa neho sú na oboch póloch planéty otvory, ktorými možno prechádzať do iného sveta. Myslel to tak vážne, že sa snažil presvedčiť Kongres, aby tam vyslali expedíciu. Zanechal po sebe množstvo poznámok, vrátane dreveného modelu glóbusu uloženého v Akadémii prírodných vied vo Filadelfii. Pod menom kapitána Adama Seaborna v diele Symzonia: A Voyage of Discovery v roku 1820 načrtol zemeguľu s otvormi na oboch póloch. Tamojšie bytosti popísal ako jemných ľudí s extrémne bielou kožou, vlastniacich však mimoriadne ničivé zbrane, ktoré sú odhodlaní použiť, ak by ich svet mal byť kontaminovaný povrchovým človekom Homo sapiens.

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

Okultista Richard S. Shaver tvrdil, že pod povrchom žije rasa, ktorá sa tam ukryla pred 12 000 rokmi. Jedna jej skupina vlastní lietajúce stroje, ktoré poznáme dnes ako ufo, je bez morálky, vykonáva pokusy na ľuďoch a zvieratách, kým druhá skupina je mierumilovná. V roku 1947 vraj admirál Richard E. Byrd vletel do vnútra Zeme a mal osobne odovzdať odkaz prezidentovi Trumanovi o jadrových skúškach ohrozujúcich planétu. Truman sa vyjadril, že ľudstvo ešte nie je pripravené na prijatie takýchto poznatkov (o iných starších civilizáciách obývajúcich s nami rovnakú planétu). V roku 1958 istý Reinhold Schmidt šokoval verejnosť prehlásením, že cestoval v ufe do oblastí Arktídy a stretol sa tam s ľuďmi, ktorí žijú pod pólmi. Títo ľudia vynikali antickou krásou, rozprávali sa s ním nemecky a mali na sebe priliehavý šedý oblek. Cestoval päť dní, pričom si pamätal krajinu zaliatu matným slnkom. Neskôr veľmi vzdelaný Cyrus R. Teed vytvoril na týchto základoch vlastnú vieru – tzv. korešizmus. Dánsky vedec a prieskumník Edmund Bork v roku 1992 tvrdil, že našiel 2200 km široký otvor označený ako satelitná fotografia ESSA-1. Je podľa neho veľmi rozsiahly, zvažuje sa pomaly a nenápadne. Na druhej strane tvrdil, že kráter je takmer neviditeľný, pretože podzemní obyvatelia ho majú zapečatený akousi holografickou snehovou ilúziou. V staršom čísle Ufomagazínu 1997/1 je uverejnený záber obrovského krátera z roku 1968, označený ako ESSA-7. V článku sa píše o civilizácii Titanov, ktorí sa zachránili medzi dvoma biblickými potopami. Podľa genealóga A. M. Saycea indické, čínske, severské a aztécke tradície hovoria o sídle bohov v strede Zeme, kde vznikla aj ľudská rasa. V európskom bájosloví žili v podzemí draky, aj grécky boh Hádes sídlil v podsvetí, Pluto vládol v hlbinách Zeme nad duchmi mŕtvych. Indiánsky kmeň Hopiov vyšiel podľa vlastných príbehov z podzemia. V hinduistickej mytológii sú hadí ľudia žijúci pod zemou, v ázijských mytológiách sa táto podzemná krajina spomína pod názvom Agartha alebo Šambala. Siouxovia veria, že predtým žili v obrovskej komunite pod povrchom a odišli odtiaľ až po vypuknutí vojny, ktorú rozpútal akýsi diabol.

Platón spomína obrovské podzemné rieky, široké a úzke chodby vo vnútri Zeme. Je podzemný svet len záblesk inej reality, zachytený vo zmenenom stave vedomia? Civilizácia v podzemí, ktorá išla trochu iným vývojom ako naša, má z dlhodobého hľadiska istejšiu ochranu pred vesmírnymi nehodami, nebezpečným žiarením, meteoritmi... Zem prešla v histórii mnohými kataklizmami vyvolanými posunom zemskej osi. V priebehu svojej existencie bola zasiahnutá minimálne dvoma asteroidmi – jeden z nich zlikvidoval pred 65 miliónmi rokov dinosaury aj všetky organizmy s váhou nad 10 kg. Okrem dvoch superkatastrof došlo k mnohým menším, ktoré stačili vyhladiť niekoľko civilizácií. Za posledných dvesto rokov zoslablo magnetické pole o 15 %. To znamená zníženú ochranu pred radiáciou a ohrozenie pre všetky živé organizmy. Možno planéty našej slnečnej sústavy nie sú tak celkom bez života, ako sa zdá, ale sú obývané pod povrchom. Zástancovia tejto teórie považujú aj ostatné planéty za duté a náš Mesiac za umelý satelit. Nedávno sa na internete začali objavovať rôzne neidentifikovateľné zvuky z rôznych častí sveta. V Argentíne, v oblasti hory Nevado de Cachi, vedec Omar Hesse s Pedrom Romaniukom zachytili zvnútra zeme striedavé elektrické vlny a oscilácie, ktoré nemajú prírodný pôvod. Najhlbší vrt, aký kedy bol vykonaný, je Kolský vrt v Murmanskej oblasti v Rusku. Má 12 261 metrov do hĺbky. Jeho hĺbenie trvalo až 22 rokov a bolo finančne mimoriadne náročné. S týmto vrtom sa spájali aj hlasy, zvuky podobajúce sa nárekom z pekla. Má však ísť o remix z filmu Baron Blood. Kto bol tajný majster, superbytosť sídliaca v neprístupných tibetských jaskyniach, ktorá nadiktovala Helene P. Blavatskej knihu Dzyan? Kto boli obrie nesmrteľné bytosti Titani ovládajúci vzduchoplavbu a sídliaci v oblastiach severného pólu, zvaných Hyperborea? Bola Hyperborea spojená s podzemným svetom, kam vedú hlavné vchody na severnom a južnom póle? Kde spočíval raj Thule, mystická Agartha a Šambala? Nachádzala sa bájna ríša Thule pod ľadovou pokrývkou v oblasti pólov? Zatiaľ je tu viac otázok ako odpovedí.

139

PAVUČINA > SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI > PAVUČINA

Artur Bekmatov

JAN ERIK SUROTCHAK SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

J 140

an Erik Surotchak sa narodil v roku 1963 v USA v rodine so slovenskými koreňmi. V rokoch 1980 – 1984 študoval medzinárodné vzťahy na Univerzite Lehigh. Nasledujúce dva roky pokračoval v rámci Fullbrightovho štipendia v štúdiu histórie nemeckých politických strán na Univerzite Christiana Albrechta v Kieli a sovietskych štúdií a americkej diplomacie na Fletcherovej škole práva a diplomacie. Následne sa začal angažovať v Republikánskej strane (je členom Republicans Abroad, organizácie združujúcej členov RS v zahraničí) a v mimovládnom sektore, ktorý ho priviedol na Slovensko. Presnejšie: v roku 1989 začal pracovať pre Institute for Foreign Policy Analysis, kde pôsobil päť rokov. Jeho ďalším pôsobiskom bol Medzinárodný republikánsky inštitút (IRI) – organizácia, ktorú založil v roku 1983 Ronald Reagan. IRI úzko spolupracuje s Republikánskou stranou, je financovaný vládou aj Kongresom USA či sponzorskými darmi súkromných osôb a jeho cieľom je „export demokracie“ do zahraničia. Podľa popisu na svojej stránke IRI „pôsobí v krajinách dôležitých pre záujmy Spojených štátov, kde môže niečo zmeniť“. Ale v zahraničí pomáha aj ideovo blízkym politickým silám. Stál za povstaním na Haiti v roku 2004, revolúciami v niektorých arabských krajinách v rámci arabskej jari a dlhodobo podporuje

kubánsku opozíciu. Od januára 1993 je riaditeľom tejto organizácie republikánsky senátor John McCain, dlhodobo známy svojimi militaristickými postojmi. Angažuje sa v nej aj Mikuláš Dzurinda – je súčasťou tzv. Zboru zahraničných poradcov IRI. Surotchak prišiel do Bratislavy pracovať pre novootvorenú slovenskú pobočku IRI v rokoch 1994 – 1995. IRI bol jednou z niekoľkých amerických mimovládnych organizácií, ktoré po roku 1989 investovali v krajinách bývalého východného bloku – vrátane Slovenska, státisíce dolárov. Na Slovensku boli aktívne po nežnej revolúcii či v období mečiarizmu, najmä pred voľbami 1998, keď tieto zahraničné organizácie financovali občianske kampane, či dokonca niektoré opozičné politické strany, ktoré mali odstaviť od moci Vladimíra Mečiara. Surotchak sa popri práci pre IRI angažoval aj v ďalšej mimovládnej organizácii Nadácia pre občiansku spoločnosť, pre ktorú pracoval od roku 1995. V tomto období napríklad koordinoval financovanie rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku z prostriedkov USAID (rozpočtová organizácia vlády USA, ktorá organizuje nielen humanitárnu pomoc, ale častokrát aj financovanie politickej opozície vo vybraných krajinách) v rámci projektu Demokratická sieť – DemNet. Počas dvoch rokov trvania projektu (1997 – 1999) USA preinvestovali prostredníctvom USAID

141

„MOSKVA SA AKTÍVNE SNAŽÍ OVPLYVNIŤ VEREJNÚ MIENKU V CELEJ EURÓPE AKO SPÔSOB ROZŠÍRENIA SVOJHO VOJENSKÉHO A POLITICKÉHO VPLYVU.“ a NOS 3,3 milióna dolárov. Surotchak sa vtedy spoznal aj so svojou manželkou Lenkou. Lenka Surotchak takisto pracovala pre Nadáciu občianskej spoločnosti, ktorá v roku 1997 zmenila názov na Nadácia Pontis. Od roku 2002 je jej riaditeľkou. V máji 2002 začína Surotchak viesť slovenskú pobočku ďalšej americkej mimovládnej organizácie Freedom House. Slovensko bolo pre ňu zaujímavé skúsenosťami ľudí z miestnych mimovládnych organizácií z predvolebnej kampane 1998. Tieto skúsenosti pomáhal Free dom House sprostredkovať do ďalších krajín, kde „zápas o slobodu“ ešte len prebiehal, resp. dodnes prebieha – Ukrajina, Bielorusko, Srbsko, Bosna a Hercegovina a pod. Od roku 2003 vedie Surotchak bratislavskú kanceláriu IRI, ktorá získala v roku 2011 mandát na koordinovanie aktivít nielen na Sloven-

sku, ale aj v ďalších 16 krajinách východnej, strednej a juhovýchodnej Európy. V súčasnosti je bratislavská pobočka IRI aktívna najmä v boji s ruskou propagandou. Surotchak zastrešuje tzv. Beacon Project, v ktorom sa podľa informácií IRI angažujú okrem neho aj bývalí veľvyslanci zo Slovenska, Česka, litovský europoslanec či bývalý člen komisie amerického Kongresu pre tajné služby. Okrem spomínaných mimovládnych organizácií sa Surotchak angažuje v Centre Wilfrieda Martensa pre európske štúdiá – think-tanku Európskej ľudovej strany. Riaditeľom think-tanku je Mikuláš Dzurinda. Istý čas bol prezidentom Friends of Slovakia, dnes je súčasťou Rady poradcov tejto organizácie (okrem Surotchaka v nej figurujú napr. Martin Bútora, Zbigniew Brzezinski, Pavol Demeš či Rastislav Káčer).

KOREŠPONDENTI > AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY > TRIBÚNA

Henrieta Dogrukol

Richard Novák

Turecko

AKÁ BUDÚCNOSŤ NÁS ČAKÁ?

ZAKÁZANÉ OVOCIE

142

redstavte si, že máte pri dome minizáhradku, kde pestujete paradajky pre vlastnú spotrebu a po každej úrode si odložíte nabok pár semiačok, ktoré použijete na budúci rok, predáte záujemcom alebo ponúknete svo jim známym. S dobrým úmyslom však môžete pochodiť veľmi zle. Keď vás totiž prichytia, že „predávate” domáce semená, hrozí vám pokuta až 15 000 lír (cca 3800 eur). To nie je, bohužiaľ, vtip, ale súčasná realita a zákonodarstvo v Turecku. Určite nie sme jediná krajina, kde sa s takými absurdnosťami dá bežne stretnúť. Stručne povedané: pestovanie pôvodných domácich bylín a obilnín je zakázané! O to smutnejšia je skutočnosť, že škodlivé hormóny (podporujúce urýchlený rast), nekontrolovateľné antibakteriálne jedy, ktoré sa prostredníctvom konzumovaných potravín dostávajú do nášho tela, nikto nesleduje a nerobia sa prinajmenšom zásadné opatrenia, ako je to napr. v krajinách EÚ, kde je umelý cukor (glukóza) povolený len v minimálnom množstve 0,2 %, no v Turecku je bežný podiel 20 % a niekde dokonca aj 100 %. Pri súčasnom trende povinného nákupu dovážaných semien a priesad, ktoré sú výlučne jednosezónne, a tak sa každým rokom musia dovážať nové, čím štát dáva povinne zarábať imperialistom, to nie je nič prekvapujúce. Repný cukor sa z domáceho poľnohospodárstva už úplne vytratil, na jeho miesto nastúpila stévia, ktorá je pravdepodobne príčinou (aj) neplodnosti: v Turecku je stav alarmujúci, 67 % párov hľadá pomoc v umelom oplodnení. Paradajky, papriku, kapustu, pšenicu, ovos, jačmeň, kukuricu, slivky, marhule… a semená mnohých ďalších plodín je jednoducho zakázané skladovať, sadiť a rozmnožovať. Pokuta za to je ešte vyššia, ako keď u vás nájdu vetvičku marihuany. Taký je totiž platný zákon.

Zo zákona sú drogy zakázané, ale dostať sa k nim je ľahšie ako k semenám pšenice. Prečo je vlastne pestovanie marihuany zakázané? Veď cigarety sa naďalej dovážajú, pretože sú rovnako výnosným obchodom ako napr. dovoz zbraní. Marihuana, ópium a cukrová repa sú plodiny, ktoré po desaťročia živili západnú Anatóliu – a tá sa teraz zmenila na hladovú dolinu. Blahodarné účinky a využitie marihuany sa opäť pretriasa na zdravotníckych fórach a mnohé články pomerne ostro kritizujú jej zákaz. Nedocenenie či zamlčané pravdy o tejto byline sa opäť dostávajú na povrch aj medzi tureckými farmármi. Prízvukuje sa najmä jej ekonomicky výnosné využitie vo farmácii, v papiernictve, ako biopalivo, pri výrobe tkanín, v automobilovom, kozmetickom priemysle atď. Dokonca má pozitívne účinky pri znižovaní radiácie, liečbe AIDS a pri chemoterapiách. Liečba glaukómu, artritídy, reumy, astmy a insomnie sa vďaka marihuane výrazne urýchľuje. Čiže chémia je helal – zdravá, ale príroda je haram – hriech. Ako hovoria Turci: Užitočný je za mrežami, nebezpečný je na slobode. Vtáčia chrípka a podobné neprirodzené epidémie položili na kolená aj hydinárske farmy, pretože z izraelského dovozu máte lacné vajíčka a za pár týždňov na tanieri celé kurča. Teľacie mäso, ktoré Turci konzumujú v pomerne veľkom množstve, je predmetom čoraz častejších škandálov. Výroba je vďaka podobnej epidémii ako bola prasacia chrípka dosť zredukovaná a cena domáceho mäsa pri súčasnej inflácii rapídne stúpa. Cena teľaciny sa pohybuje medzi 10 – 12 eurami za kilo, čo je pri minimálnej mzde 329 eur pomerne veľa. Vláda našla riešenie – ako inak – v dovoze. Hovädzina z Brazílie je lacnejšia, ale je to hovädzie mäso, nie teľacie, a to Turci bežne nekonzumujú. Predaj je teda minimálny a riešenie momentálne neefektívne.

enerálny tajomník NATO Jens Stoltenberg nedávno prehlásil, že členovia NATO musia zvýšiť výdaje na obranu na 2 % HDP. V skutočnosti ide o napchávanie vreciek vojensko-priemyselného komplexu, čiže oligarchov. Je to ďalšie zvyšovanie majetkovej nerovnosti jednotlivcov, skupín a štátov. Poplatná časť masmédií a politikov ovplyvňuje myseľ ľudí tvrdeniami, že EÚ hrozí agresia zo strany Ruskej federácie. Takáto úvaha je scestná, reálne uvažujúci ľudia vedia, že aj malý konflikt medzi veľmocami môže prerásť do jadrovej vojny, čo by bol koniec existencie života na planéte. Ľudia, ktorí vyhrocujú situáciu takmer do krajnosti (presúvaním vojenských základní na východ a organizovaním cvičení), sú nezodpovední ziskuchtiví politici a psychicky narušení generáli. Podobné indivíduá chceli v čase karibskej krízy rozpútať jadrovú vojnu so ZSSR; vďaka J. F. Kennedymu a zodpovedným ľuďom sa tak nestalo. Nadišiel čas, aby sa v záujme prežitia našej civilizácie začalo s prebudovaním Európy na nezávislú, mierotvornú a sociálnu. Namiesto rinčania zbraňami je potrebné poučiť sa z nedávnej minulosti. V roku 1957 minister obrany Poľskej republiky Adam Rapacki predložil v OSN plán na bezjadrové pásmo v strednej Európe. Tento plán počítal s jeho rozširovaním smerom na západ a východ (po kanál La Manche a pohorie Ural). Žiaľ, neprijali ho, vraj preto, lebo by znížil obranyschopnosť NATO! Požadované zvýšenie vojenských výdavkov v krajinách bývalého východného bloku je zo strany západných štátov neseriózne. Tieto štáty majú svoj podiel na rozklade nášho priemyslu a poľnohospodárstva za asistencie tzv. podnikateľov a demokratov. Jeden český politik to nazval rozkrádaním za jasotu obyvateľstva. Rozložením priemyslu sa znížil objem financií pre terciárnu sféru. Chýbajú peniaze na do-

pravnú infraštruktúru a v ďalších odvetviach. Treba pripomenúť aj veľkú zadlženosť SR na jedného občana (vrátane dojčiat), predstavujúcu cca 8000 eur. Oponenti budú tvrdiť, že na rozvoj máme eurofondy, ale tie na dynamický rozvoj v rôznych oblastiach nestačia. Štáty bývalého východného bloku sa ocitli v pozícii kolónií, čo v konečnom dôsledku prináša zisky západným oligarchom, najmä keď sa zmocnili našich trhov ako odbytísk svojej produkcie. Stačí spomenúť, že naši zamestnanci poberajú v porovnaní so Západom len tretinové mzdy pri dosahovaní cca 85 % západnej produktivity práce. Natíska sa otázka, v akom časovom období sa mzdy našich a západných zamestnancov vyrovnajú. Tí, ktorí v roku 1989 sľubovali našim obyvateľom modré z neba, by na ňu mali svojim voličom odpovedať a nevodiť ich za nos 28 rokov! Ďalšia kríza, ktorej je spoločnosť vystavená, je vnášanie riadeného chaosu do Európy. Ide o organizovaný príval emigrantov z afrických a ázijských krajín na jej územie. Úplatní európski politici tento problém doposiaľ nevyriešili, dokonca presviedčali občanov, že emigranti sú pre Európu prínosom. Samozrejme, že voči ich únosnému počtu nemožno mať veľké výhrady, lebo tento presun prebieha už od druhej svetovej vojny. Utečenci a ekonomickí emigranti sú výsledkom stáročnej kolonizácie a lokálnych vojen, ale je to riešiteľný problém. Treba zastaviť rabovanie a podnecovanie lokálnych vojen v krajinách tretieho sveta a prispieť na rozvoj týchto štátov. Takúto myšlienku propagoval bývalý kancelár Spolkovej republiky Nemecko Helmut Kohl. Žiaľ, jeho návrh prevážila chamtivosť svetovej oligarchie. V prípade realizácie Kohlovho zámeru by sa dalo predpokladať znižovanie počtu teroristických útokov v Európe a ostatnom svete. Obeťami týchto útokov boli vždy radoví občania, a nie vrstvy, ktoré tento stav spôsobili.

143

ZEM VEK Redakcia ZEM VEK

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK Mesačník / Ročník 5 – 5/2017 Cena v predaji: 3,50 € Cena pri predplatnom: 2,80 € Číslo vyšlo 5. 5. 2017 ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava E-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk Predplatné: www.zemavek.sk/predplatne REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Juraj Pokorný, Patrik Sloboda, Peter Čalovka, Artur Bekmatov, Vladimír Líška, Richard Strážan, Janka Rostasová Fotograf: Matúš Plecho Obchodné oddelenie: Janka Zigová, Janka Rostasová E-mail: zemavek@zemavek.sk Jazyková redaktorka: Karolína Kašpaříková

144

Autori fotografií a ilustrácií: strana 3, 7, 36 – 37, 55, 58 – 59, 62, 65, 66, 69, 73, 74, 120, 145: Matúš Plecho strana 12, 29, 50, 76 – 83, 89: SITA/AP strana 13: Flickr DVIDSHUB strana 16: www.mzv.sk strana 35: www.facebook.com strana 46: TASR strana 103: Miloš Čuba – www.panoramio.com strana 130 – 135: Jean-Michel Basquiat ilustračné foto: shutterstock Vydavateľ: SOFIAN, s. r. o. Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058

BESEDA S ČITATEĽMI PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2017 Január – december: 33,60 € Jún – december: 19,60 € (vrátane poštovného)

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk/predplatne

Telefonické objednávky: 0915 895 328 v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h

MÁJ 2017 Milí čitatelia, zo skromného zvyšku, ktorý nám v redakcii ostáva, robíme všetko pre to, aby sme sa s vami mohli stretávať a šíriť nádej v celej našej zemi. V rokoch 2014 až 2017 sme uskutočnili množstvo besied po celom Slovensku a v tomto trende budeme pokračovať aj naďalej. Hoci nás to stojí nemálo energie, toto úsilie vnímame ako zasievanie úrody, po ktorej príde žatva.

KUSOVÉ PREDPLATNÉ Júnové číslo si môžete objednávať do 20. mája 2017 na www.zemavek.sk. Cena je 3,50 €/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 2. 6. 2017

ARCHÍV ZEM VEK

Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o. Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 E-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk

Martin 24. 5. 2017 o 18.00 h M. R. Štefánika 54 Country Club Martin (pešia zóna) 036 01 Martin

Tlač K&M, a. s. Rumana 7, 031 80 Liptovský Mikuláš Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe. Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

Väznica v Ilave www.zemavek.sk www.facebook.com/zemavek

23. 5. 2017 o 15.00 h Mierové námestie 1 (Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby) 019 17 Ilava

KLUB ZEM&VEK

VŠETCI DRŽITELIA KLUBOVÝCH KARIET ZEM&VEK 2017 SI MÔŽU UPLATŇOVAŤ SVOJE VÝHODY PREDPLATITEĽOV PRI NÁKUPE V ROZŠIRUJÚCEJ SA KLUBOVEJ PONUKE. DO KLUBU ZEM&VEK POZÝVAME AJ ĎALŠÍCH DOMÁCICH VÝROBCOV, PREDAJCOV, CHOVATEĽOV, POĽNOHOSPODÁROV, UMELCOV, REMESELNÍKOV A MNOHÝCH INÝCH, KTORÍ SÚ OCHOTNÍ PRISPIEŤ KU KLUBOVÝM VÝHODÁM A ZVIDITEĽNIŤ SA.

EZOFIT – REGENERAČNÉ CENTRUM

-50 %

Konzultácia s Ing. Petrom Tóthom – majiteľom Regeneračného centra EZOfit: stravovacie odporúčania podľa zdravotného stavu a konštitúcie, analýza duchovnej príčiny choroby, odporúčania zľava 50 % z cenníkovej ceny 24 eur/hod Ing. Peter Tóth – 0905 564 392, Komenského 3, Košice, mobil: +421 918 477 528, 055/633 2000 www.EZOfit.sk, info@ezofit.sk

OLEJ HONT

-10 %

BIOPOTRAVINYRAJ

-5 %

Zdravé potraviny, RAW, doplnky výživy, prírodná kozmetika a drogéria, knihy, liečebné pomôcky a prístroje aj do domácnosti, ezoterika a všetko, čo so zdravím súvisí. 5 % zľava na nákup v kamennom obchode pri platbe v hotovosti BIOpotravinyRAJ, Komenského 3, Košice, mobil: +421 918 477 528, 055/633 2000 obchod@biopotravinyraj.sk, www.BIOpotravinyRAJ.sk

-28 %

Kávu značky Soadi vozíme priamo zo Sicílie bez prekladania či skladovania, a tak je na stoloch zákazníkov vždy čerstvá. 28 % zľava na kávu – klasické espresso Polus City Center – na prízemí oproti pokladniam potravín Carrefour, Vajnorská 100, Bratislava www.facebook.com/SoadiCaffe

-10 %

PREDNÁŠKA DAVID ICKE

KAVIAREŇ SOADI CAFFE

Fenomenálny rečník a autor svetoznámych bestsellerov vystúpi 27. októbra 2017 v HANT Aréne (Športová hala Pasienky). 10 % zľava na lístky v sieti TicketPortal Akciu organizuje agentúra KVAS, s. r. o., Koválovec Vstupenku na podujatie si môžete zakúpiť na www.ticketportal.sk Kód na zľavu zasielame na vyžiadanie. Mobil: +421 915 895 328, zemavek@zemavek.sk

JADEZIT – ZITA SMÍTKOVÁ

Chov a spracovanie kvalitnej, chutnej a zdravotne vyhovujúcej chladenej a mrazenej hydiny chovanej tradičným spôsobom bez pridania antibiotík či prípravkov podporujúcich rast hydiny do kŕmnych zmesí. 10 % zľava v predajni v Topoľnici TOP-Farm, s. r. o., 925 92 Topoľnica 309, mobil: +421 918 666 909 www.top-farm.sk, objednavky@top-farm.sk

Gurmánske zeleninové a ovocné produkty vysokej kvality, vypestované a spracované podľa vlastných rodinných receptúr, vyvážené zmesou korenín a byliniek z vlastnej produkcie. 10 % zľava internetový predaj zasielaný kuriérskou službou JADEZIT – Zita Smítková, 966 78 Hrabičov 125, mobil: +421 907 482 848 objednavky@jadezit.sk, www.jadezit.sk

-10 %

TOP-FARM

-10 %

E-BYLINKÁREŇ.SK

-7 %

FARMÁRSKY RÍNEK

-10 %

Predaj poctivých potravín od slovenských farmárov a menších výrobcov s dôrazom na čerstvosť a vysokú kvalitu. V ponuke aj množstvo bio, bezgluténových, RAW a racio produktov. 10 % zľava z nákupu nad 10 eur Farmársky Rínek, M. R. Štefánika 19, 902 01 Pezinok, mobil: +421 904 824 869 www.facebook.com/FarmarskyRinekPezinok, info@farmarskyrinek.sk

ĽÚBAVA

-10 %

Zdravé, chutné regionálne oleje z Hontu. Len to najlepšie nájde u nás cestu do fľaše, a tým cestu k našim zákazníkom. 5 % zľava internetový predaj zasielaný kuriérskou službou 10 % zľava pri nákupe priamo na prevádzke v Súdovciach Olej Hont, s. r. o., 962 71 Súdovce 44, mobil +421 904 892 278 www.olejhont.sk, info@olejhont.sk

Prírodná kozmetika, ktorú si zamilujete. Emocionálna, charizmatická, neskutočne voňavá, vyhotovená s láskou z tých najušľachtilejších darov prírody zo srdca oravských hôr. 10 % zľava internetový predaj Ľúbava, Stred 117, 027 05 Zázrivá, mobil: +421 949 857 146 / +421 915 873 019 www.lubava.sk, lubava@lubava.sk

Bylinky, med a prírodná sibírska kozmetika NATURA SIBERICA. Vezmite si z prírody to, čo ponúka, od slovenských výrobcov. 7 % zľava na všetky nezľavnené produkty v e-shope a v kamennej predajni e-Bylinkáreň.sk, OD Laborec, Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, mobil: +421 950 693 386 www.e-bylinkaren.sk; www.facebook.com/E-Bylinkaren.sk; info@e-bylinkaren.sk

FLORAVITA – KOMÔRKA PLNÁ ZDRAVIA

-5 %

Rodinný obchodík ponúka sortiment pre RAW a VEGAN životný štýl. Inšpirujeme ľudí životom s úctou k planéte Zem, t. j. k prírode a všetkým živým tvorom. 5 % zľava na predaj sypaného sortimentu (orechy, semená, sušené plody) 5 % zľava pri nákupe nad 25 eur FloraVita, s. r. o., Rad L. N. Tolstého 13/A, 971 06 Prievidza 6, mobil: +421 907 309 895 www.facebook.com/FloraVita.sk

ZĽAVA BUDE POSKYTNUTÁ LEN DRŽITEĽOM PLATNEJ KLUBOVEJ KARTY – FYZICKÝM OSOBÁM, PRE ICH VLASTNÚ POTREBU.

„O histórii by sa malo písať neskreslene, tak, ako to robíte vy vo vašom časopise. Bez zbytočného pátosu a falošnej glorifikácie. Práve v dnešných časoch boja proti skutočnému fašizmu je to mimoriadne záslužná činnosť.“ MVDr. Ladislav Novomestský člen SZPB, jeden z mála žijúcich antifašistov a účastníkov SNP (92 r.), člen partizánskej skupiny Miloša Uhra, laureát štátneho vyznamenania pri príležitosti 70. výročia SNP