Zem a Vek januar 2015 by Zem & Vek

PRAVDA NÁS OSLOBODÍ

JANUÁR 2015

www.zemavek.sk

CENA PRI PREDPLATNOM

2,50 €

CENA

3€

VZKRIESENIE • CHÉMIOU KŔMIME AJ DETI • NIČITEĽ CHAZAROV A BERIJOV PROTIVNÍK • AUSTRÁLIA NA ČELE SIETE TAJNÝCH ZÁKLADNÍ

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > JANUÁR 2015

TIBOR ELI O T RO STA S

KN IH A ESE JÍ

TÉMA MESIACA

DYMOVÉ SIGNÁLY

EKONOMIKA

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

NEANDERTÁLCI V STÍHAČKÁCH / 6

DEFINITÍVNY ODKLON RUSKA

SME POTOMKAMI NAJSTARŠEJ EURÓPSKEJ

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

SMEROM K ÁZII? / 24

CIVILIZÁCIE / 28

ORBIS PICTUS

INÝ POHĽAD NA HISTÓRIU SLOVENSKA / 33

ESEJE NA JEDNU FAJKU

ZO SVETA A Z DOMOVA

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH 48 – 55

AMERICKÝ RASOVÝ KOTOL / 16

PERÚNOVA SEKERA TNE DO VLASTNÝCH

AUSTRÁLIA NA ČELE SIETE

RADOV / 36

TAJNÝCH ZÁKLADNÍ / 19

MAJÚ SLOVANIA A SLOVENSKO

SLOVENSKÝ MAJDAN? / 22

NEJAKÉ POSLANIE? / 40 MYŠLIENKA PANSLAVIZMU STÁLE ŽIJE / 46

RENDEZ-VOUS

BEZ MASKY

JE ZLYHANÍM MORÁLKY, ŽE CHÉMIOU

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

KŔMIME AJ DETI / 56

PROPAGANDA

CONDOLEEZA 70 januára 2015 3,00 €. Zem&Vek, ktoráRICEOVÁ je / od

NEZNÁMI HRDINOVIA PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

ALTERNATIVE VITA

PROPAGANDA NAJHRUBŠIEHO ZRNA / 60

„MUKEL“ BEZ ILÚZIÍ O ZAMATOVO NEŽNEJ

STRETNUTIA DÚHOVÉHO KMEŇA / 82

DÉJÀ VU

FRAŠKE / 74

KONIEC MONOPOLU

MYSTICKÉ MIESTA ZEME

ZASTUPITEĽSKEJ DEMOKRACIE? / 86

MEDIÁLNA MANIPULÁCIA

NIČITEĽ CHAZAROV

ostane nezmenená, a to 2,50 €. VÁRÁNASÍ / 76

A BERIJOV PROTIVNÍK / 66

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

ZDRAVIE

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ

BIELY POVLAK NA JAZYKU, POHROMA

PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

V ČREVÁCH / 88

MÄSO Z VEĽKOCHOVOV

ZÁSADY SPRÁVNEJ KOMBINÁCIE

skrytej moci, nad dobrom a zlom, ale aj nádherou stvorenia, ktorou sa nechal in-

VEDA A TECHNIKA ZÁZRAK ĽUDSKÉHO VÝVOJA / 80

JE PLNÉ STRESU / 96

POTRAVÍN / 92

(P)OTRAVINY / 97

PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 95

CENA ZA LIEČENIE CUKROVKY / 98

HERBÁR

OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY BREZA – STROM SEVERU / 102

JEDEN DEŇ

JEDEN DEŇ S PREMIETAČOM / 104

PRÍBEHY ZEME

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

na www.zemavek.sk Cena: 10 eur

AUTOGRAMIÁDA S BESEDOU 22. 1. 2015 o 16:00 h Myjava

PRÁVNA PORADŇA BITKA A PRÍBEH Telefonické objednávky: 0944POSLEDNÁ 134 773 ODBORNÍCI RADIA / 100 NOVÉHO SVETA / 106

MÚZY

PAVUČINA

PRANIER

KNIHY / 108, FILM / 109

SLEDOVANIE VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ

OLIGARCHIA V SPOLOČNOSTI

HUDBA / 110, HRY / 111

POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

A ZDRAVOTNÍCTVE / 125

VILIAM ŠVIRK / 112

ROMANA SCHLESINGER / 122

MANDRAGORA

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU NIČIVÉ STRETY DÁVNYCH BOHOV / 118

TRIBÚNA

KOREŠPONDENTI

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

„MAINSTREAMOVÍ SPRÁVŇACI“ A ULETENÍ

ZÁVAN ĽUDSKOSTI UPROSTRED

KONŠPIRÁTORI / 128

Wattova 10 821 04 Bratislava LONDÝNA / 124 DOPYT PO SLOVANSKÝCH ŽENÁCH / 124

28. 1. 2015 o 16:00 h

aj na www.facebook.com/ZEM-A-VEK.

ZEM&VEK JE NAŠE

SPOLOČNÉ DIELO 4

TÍ, KTORÍ SA BOJA NAŠEJ VZRASTAJÚCEJ SILY ODPORU, NÁS NAJPRV IGNOROVALI, POTOM ZOSMIEŠŇOVALI A DNES SA VÁM SNAŽIA NAHOVORIŤ, ŽE SME KÝMSI PLATENÍ. NIE, ŽIJEME IBA Z PREDPLATNÉHO, Z PREDAJA V STÁNKOCH NÁM NIKDY NEOSTALO TAKMER NIČ. ODMIETLI SME REKLAMU, PRETOŽE NECHCEME ŽIŤ INAK, AKO PÍŠEME. Z TOHO MÁLA PEŇAZÍ, KTORÉ MÁME, INVESTUJEME, ABY SME MOHLI CHODIŤ ZA VAMI, MILÍ ČITATELIA A PRIAZNIVCI. KAŽDÝ MESIAC ORGANIZUJEME SLOBODNÉ BESEDY A DISKUSIE, KTORÉ SA SNAŽIA VÁM PREKAZIŤ. LEN VĎAKA VÁŠMU PREDPLATNÉMU SA ZO SLOVENSKA NEPODARÍ SPRAVIŤ KRAJINU, KDE ĽUDÍ OHLUPUJÚ „MIENKOTVORCOVIA“A „MIEROTVORCOVIA“ ÚČINKUJÚCI V KORPORAČNÝCH MÉDIÁCH PLNÝCH REKLAMY. VAŠE PREDPLATNÉ VYTVÁRA PODMIENKY NA ORGANIZOVANIE MIERUMILOVNÉHO ODBOJA VOČI LŽIAM, KRIVDÁM A NESPRAVODLIVOSTI. AJ V NASLEDUJÚCOM ROKU BUDEME ROBIŤ VŠETKO PRE TO, ABY SME SA VEDELI STÁLE ČASTEJŠIE STRETÁVAŤ A SPOČÍTAŤ – JE NÁS TOTIŽ STÁLE VIAC. KAŽDÁ MYŠLIENKA, KTORÁ SA NESNAŽÍ BYŤ SLOVOM, JE SLABÁ MYŠLIENKA, TAK AKO JE SLABÉ A BIEDNE KAŽDÉ SLOVO, KTORÉ SA NESNAŽÍ BYŤ ČINOM. ĎAKUJEME ZA TO, ŽE STE VAŠÍM PREDPLATNÝM OCHOTNÍ CHRÁNIŤ SLOBODU SLOVA, A TÝM AJ SLOBODU KRAJINY PRE TÝCH, KTORÍ PRÍDU PO NÁS.

DYMOVÉ SIGNÁLY > NEANDERTÁLCI V STÍHAČKÁCH

Tibor Eliot Rostas

NEANDERTÁLCI V STÍHAČKÁCH „VOJNA JE MATKOU VŠETKÝCH VECÍ.“ HÉRAKLEITOS

PRVOTNOU FORMOU SOCIÁLNEJ ORGANIZÁCIE RODU HOMO SAPIENS BOLA SEDEM TISÍCROČÍ PRED KRISTOM GYNOKRACIA – VLÁDA ŽIEN ZALOŽENÁ NA KULTE BOHYNE MATKY. PRE MATRIARCHÁT BOLI PRÍZNAČNÉ NEUSPORIADANÉ A VOĽNÉ POMERY SO SEXUÁLNOU PROMISKUITOU, ZNEMOŽŇUJÚCE PRESNÚ IDENTIFIKÁCIU OTCA, ALE AJ PRÍLIŠNÚ RIVALITU. PRE TENTO VEK BOLO CHARAKTERISTICKÉ SPOLOČNÉ VLASTNÍCTVO, PRIRODZENÉ PRÁVO A UCTIEVANIE MYSTÉRIA ŽIVOTA A PLODNOSTI. CELÁ ZÁPADNÁ CIVILIZÁCIA A JEJ OBCHODNO-DOBYVAČNÁ MENTALITA, ZAČÍNAJÚCA AJ VRCHOLIACA OBDOBÍM IMPÉRIÍ, SA ZRODILA PO ZÁNIKU ARCHAICKÉHO KULTU BOHYNE MATKY.

anstvo a nadvláda mužov sa vo svojej spirituálnej, náboženskej a metafyzickej rovine prejavovalo ako nadvláda Jedného vyžadujúceho si podriadenosť druhého. A tak sa ľudstvo zmieta v nekonečných vojnách, ktoré sú vždy vyústením vojen duchovných. Práve o nich prehlásil Rimbaud, že sú rovnako hrôzostrašné ako skutočné vojny a zabíjanie. Jeden z najvýznamnejších etológov nositeľ Nobelovej ceny Konrad Lorenz napísal, že ktorákoľvek jasne ohraničená kultúrna skupina má sklon považovať sa za skutočne oddelený druh a neuzná-

va členov iných porovnateľných jednotiek ako plnohodnotných ľudí. V mnohých domorodých jazykoch znamená výraz pre vlastný kmeň skrátka „človek“. Zabiť člena susedného kmeňa nie je žiadna vražda. Podpora tohto typu myslenia patrí medzi osvedčené techniky všetkých vojnových štváčov a propagandy. Tá pred vojnou vytvára v obyvateľstve vlny strachu a bezmocnosti. Takto sformované kolektívne vedomie beznádeje a priam metafyzického, živočíšneho strachu pôsobí ako nervový paralytický plyn. V dôsledku jeho účinkov sú ľudia lepšie pripravení na smrť Foto: Matúš Plecho

DYMOVÉ SIGNÁLY > NEANDERTÁLCI V STÍHAČKÁCH

a v mnohých prípadoch si želajú radšej rýchly koniec ako hrôzostrašné čakanie. Týmto procesom sa z masy uhnetie ľahko ovládateľná hmota. Tá sa bez väčších protestov podrobí finálnym procesom kontroly, ale aj likvidácie. S najväčšou pravdepodobnosťou môžeme povedať, že vojny sú frašky, ktoré vznikli z podvodných príčin riadených zámermi skupín v utajení a ich vzájomne prospešných dohôd. Dvadsiate storočie, ktoré historik Eric Hobsbawm nazval krátkym storočím, od roku 1914 (začiatok prvej svetovej vojny) po rok 1991(koniec studenej vojny) bolo zároveň najhrôzostrašnejším storočím organizovaného násilia. V dôsledku vojen, teroru, genocíd a hladomoru v ňom zahynulo 187 miliónov ľudí. Druhá svetová vojna bola najničivejšou katastrofou ľudských dejín. Hoci sa historici dvadsiateho storočia upriamujú práve na dve svetové vojny, toto obdobie prinieslo minimálne tucet ďalších obrovských konfliktov, v ktorých straty na životoch presiahli miliónovú hranicu. Pred, po, ani medzi týmito svetovými vojnami nebol jediný rok bez organizovaného násilia. Ale dvadsiate storočie je aj obdobím nevídaného pokroku. Medzi rokmi 1500 – 1870 sa priemerný hrubý domáci produkt zvýšil o 50 percent, no v období medzi rokom 1870 až 1998 narástol šesťapolkrát. Ako si môžeme vysvetliť tento paradox medzi zvyšovaním životnej úrovne, konjunktúrou na jednej strane a ničivými dôsledkami na strane druhej? Odpoveďou je, že to bol práve vedeckotechnický pokrok, ktorý ďaleko predstihol ľudské morálne schopnosti a v službách hlbokých túžob účinnejšie zabíjať spôsobil smrtonosné katastrofy. Pod týmto myslením treba vnímať aj kulminujúcu imperiálnu ideológiu vychádzajúcu z neuhasiteľnej vôle vládnuť svetu. Nástupom technológií umožňujúcich rýchlejšie prekonávanie vzdialeností, ale aj toku informácií, sa svet stáva čoraz menším, no zároveň zraniteľnejším. V kombinácii s existenciou ničivých zbraní a ohromnej sily imperiálnych vojsk sú ekonomické a neskôr politické rozhodnutia uskutočňované s podstatne hrôzostrašnejšími dôsledkami ako v minulosti. V dvadsiatom storočí zápasili upadajúce impériá o udržanie moci. Západná dominancia v rukách bankových inštitúcií vládnucich impériám sa začala po roku 1900 náhle

NEANDERTÁLCI V STÍHAČKÁCH > DYMOVÉ SIGNÁLY

rúcať. Extrémne násilie priamo súvisí s ekonomickou volatilitou – teda zmenou ukazovateľov, akými sú napríklad ceny a úrokové sadzby. Pri ich prudkých výkyvoch sa spoločenský konflikt výrazne zhoršuje. Uviazli sme v pasci hologramu vytvoreného vplyvnými kruhmi ovládajúcimi finančný kartel centrálnych bánk, médiá, politikov, armádu a vedu. Thomas Jefferson svojho času prehlásil, že „bankové inštitúcie sú pre naše slobody nebezpečnejšie ako stále vojsko“. Dnes veľmi často používame termín globalizácia, no tá je v skutočnosti eufemizmom pre dosiahnutie celosvetovej orwellovskej nadvlády a ochrany podvodného monopolu na tlačenie peňazí. Táto svetová vláda chce jednotlivým štátom efektívne brániť vydávať ich vlastné obeživo, a tým aj ich odklon od splácania dlhov uvalených poskytovaním pôžičiek z ničoho. Profesor Carol Quigley ako poradca bývalého prezidenta Clintona doslova uviedol, že plánom centrálnej banky nie je nič iné ako ustanovenie svetového poriadku schopného ovládať politický systém každej krajiny. Vojny dnes nevznikajú iba v dôsledku ničivejšieho arzenálu. Ich príčinou býva častokrát niečo oveľa prozaickejšie – nuda. Rovnováha slasti a strasti je narušená absolútnym potláčaním nepríjemných zážitkov, a práve tak je otupené vnímanie príjemných zážitkov. Čoraz väčšia neochota znášať strasti vedie aj k neochote počkať na odmenu za prácu a dielo sľubujúce slasť až po ich dokončení. Ale slasť chceme prežívať okamžite, kým strasti sa snažíme chápať tak, že neexistujú. A tak sú naše túžby v citovom vákuu uspokojované ihneď a bez zásluh v splátkových kalendároch. Neochota niesť strasti plodí smrteľnú nudu. Americký konzervatívny sociológ Robert Nisbet uviedol, že by sme „museli byť skutočne slepí, aby sme si nevšimli, že vojnový stav, vojnová ekonomika a vojenská morálka predstavujú vysoko atraktívny kontrast oproti nestabilite a pocitom nezmyselnosti, rozšírených v podmienkach moderného priemyselného a politického života“. Nisbetovu úvahu presvedčivo ilustruje aj mladý Gustav Flaubert. Ten sa svojmu spolužiakovi Ernestovi Chevalierovi zdôveril, že „cíti pohŕdanie k celej tej civilizácii, ktorá je pyšná na to, že vytvorila železnice, jedy, buchtičky s krémom, monarchiu a gilotínu“ a že jeho život je „jalový, banálny

a namáhavý“. Flaubert si do svojho denníka zapísal: „Často túžim po tom, aby som mohol okoloidúcich postrieľať. Nudím sa, nudím sa, nudím sa.“ Nuda, ono utrpenie, ktoré pociťujeme, ak nedokážeme dať času, ktorý prežívame, zmysel, je aj fenoménom nietzscheovskej krízy hodnôt súčasnej epochy. Strata všetkých istôt, opustenie náboženských a transcendentálnych rovín vzbudzuje v modernom človeku silný pocit závratu, nevoľnosti a vykorenenia. Človek už neverí, no stále ho premáha žiaľ za metafyzickými rozprávkami a hrdinskými činmi. Chcel by opäť veriť, dať svojmu životu nový zmysel a impulz vytvárajúci pocit istoty. Týmto impulzom je vojna. Je zaujímavé, že vojna sa – podobne ako olympijské hry, majstrovstvá sveta v hokeji či vo futbale – nezaobíde bez mladého človeka vo vrcholnej forme. Ten je v čase mieru paradoxne nepotrebný. Na mladých ľudí sa po zavŕšení dospelosti alebo ukončení školy hľadí ako na menejhodnotných ľudí bez skúseností. Na to, aby mohli byť potravou pre mlynčeky na mäso, sú však kedykoľvek dobrí. Ak je ich nové poslanie a zmysel života propagandou povýšené na heroický zápas za slobodu, potom je popri nej nudný život bez akejkoľvek nádeje na lepšiu budúcnosť priam vykúpením. Nie náhodou bola v gréckej mentalite myšlienka demokracie spätá s vojenskou taktikou. Vytváranie mestských štátov bolo umožnené vynálezom vojenskej pechoty hoplitov. Tí boli regrutovaní spomedzi slobodných občanov, pôvodne poľnohospodárov. V ťažkej bronzovej výzbroji vážiacej 35 kilogramov tvorili bok po boku pevne zovreté obrnené šíky – falangy. Taktika faláng bola buď spoločná záchrana a víťazstvo, alebo porážka. Individuálne zlyhania alebo výpady sa kruto trestali. Pomocou tejto taktiky Gréci porazili Peržanov, čo bolo prejavom pôsobenia tmelu gréckych polis vo vojnových podmienkach. Takto sa stala vojna záležitosťou masy a demokracia jej organizačným modusom operandi. Hopliti bojovali chránení veľkými štítmi a krátkymi mečmi, tie neskôr nahradili dlhé kopije. Postupným predlžovaním zbraní sa predlžoval aj odstup protivníkov, čím sa znižovala pravdepodobnosť kontaktu tvárou v tvár, a tým aj pravdepodobnosť prejavenia súcitu. Konrad Lorenz odhalil existenciu inhibičných mechanizmov. Sú

to schémy automatického konania a fungujú na základe signálov, ktorými napadnutý naznačuje, že sa vzdáva. Ide o zmierlivé gestá vzbudzujúce súcit, akými sú plač, ukazovanie otvorených dlaní, ruky nad hlavou, sklonená hlava či odmietnutie použitia zbrane. Tieto inhibičné stimuly musia pôsobiť priamo na vnímanie útočníka. Vďaka týmto podnetom sú zákony prírody a univerza založené na tom, aby silnejší zvíťazil bez použitia tých najvražednejších zbraní spôsobujúcich smrť protivníka. Ak mačka útočí na korisť, pomaly sa k nej priblíži, aby na ňu vzápätí skočila a zasadila jej smrteľnú ranu na najslabšom mieste za hlavou. Ak však bojuje s inou mačkou, neútočí na zátylok s úmyslom zabiť ju, ale iba divoko mňauká a pohybuje prednou labou. Týmito rituálnymi mechanizmami sú najštedrejšie obdarené druhy so silnými a účinnými biologickými zbraňami ako rohy, pazúry, tesáky a naopak, najslabšie vyvinuté sú u druhov, ktoré takéto smrtiace zbrane nemajú. Medzi ne patrí aj Homo sapiens so skromnými prostriedkami ritualizácie agresivity. Ľudstvo pokročilo v zdokonaľovaní ovládania prírody, ovládať však seba a svoje správanie stále nedokáže. Ľudská vynaliezavosť zabíjať vlastný druh prekonala od pästného klinu po nukleárne zbrane obrovský skok, kým mechanizmy brzdiace agresivitu ostávajú rovnaké. Etológ I. Eibl-Eibesfedlt poukazuje na to, že „za posledných dvadsaťtisíc rokov sme podstatne nezmenili náš fyzický vzhľad a naše správanie; osoby, ktoré majú rovnakú motivačnú štruktúru a rovnaké intelektuálne schopnosti ako paleolitický lovec či zberač plodov, dnes pilotujú prúdovú stíhačku“. Tým, ako sa predlžuje vzdialenosť medzi agresorom a obeťou, sa stáva konflikt a zabíjanie odosobneným úkonom na monitoroch obrazoviek. Masové vraždenie sa stáva jednoduchou softvérovou operáciou, ku ktorej dopomáha odstránenie aj tých najmenších zábran. Meče, ktoré vojakom vo falange nariadil predĺžiť grécky generál Ifikrates, dnes visia nad celou civilizáciou sledovanou božím okom satelitov navigujúcich bezpilotné lietadlá na zasadenie smrteľných úderov ponad celú matku Zem. Túto esej nájdete v novej knihe esejí Tibora Eliota Rostasa „Niečo sa musí stať“.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > POŠLIAPANÁ ARABSKÁ JAR

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Ľubomír Huďo

POŠLIAPANÁ ARABSKÁ JAR

J 10

ar ako ročné obdobie znamená prebúdzanie prírody a zrod nového života, rovnako aj v politickom zmysle symbolizuje spoločenské zmeny a prípadne zrodenie nového systému. Pražská jar, teda obdobie od konca roku 1967 až do okupácie Československa v auguste 1968, znamenala začiatok politického uvoľňovania straníckeho diktátu a celospoločenských reforiem, na Brežnevov rozkaz však zasiahli tanky Varšavskej zmluvy. Arabská jar predstavovala vlnu protestov, nepokojov a povstaní vo viacerých arabských štátoch od konca roku 2010 vlastne až do súčasnosti. Pripomína aj Pražskú jar, pretože niekde opäť nastúpili tanky a armáda či iné bojové zložky. No pripomína i november ‘89 v Česku a na Slovensku, pretože nádej na kvalitatívnu zmenu pochovala odlišná realita. Arabskú jar spustili prvotné protesty v decembri 2010 v Tunisku potom, ako sa pred úradom vlády na protest proti zlým životným podmienkam a nezamestnanosti upálil 26-ročný Muhammad Buazízí. Z Tuniska preskočila iskra do Egypta, Jemenu, Bahrajnu, Líbye, Sýrie a Jordánska. Účastníci masových protestov videli v Arabskej jari možnosť, ako skoncovať s chudobou, nezamestnanosťou, nedôstojným živorením a s dlhoročnými autoritárskymi a skorumpovanými režimami. Treba však priznať, že na vlne Arabskej jari sa účelovo zviezli aj geopolitickí surfisti s veľmocenskými chúťkami a s cieľom zamiešať karty vo svoj prospech v oblasti s dôležitými energetickými zdrojmi, významnou strategickou polohou a vplyvom na vývoj v africkom a arabskom regióne. Svoju príležitosť chceli využiť aj islamskí radikáli, pre ktorých je trhová demokracia západného typu nepredstaviteľná. V Egypte musel odstúpiť prezident Husní Mubárak, ktorý vládol tridsať rokov. Teraz ho trestný súd v Káhire zbavil viny za spoluúčasť na násilnom po-

tlačení demonštrácií proti režimu začiatkom roku 2011, keď v rámci Arabskej jari zahynulo 800 ľudí. Exprezident už v roku 2012 dostal doživotný trest za streľbu do demonštrantov, súd však nariadil obnovenie konania pre údajné procesné pochybenia. V Egypte vládne nový prezident – generál Abd al-Fattáh as-Sísí, a jeho kritici hovoria o nastolení autokratického režimu. Študenti na egyptských univerzitách protestovali proti oslobodzujúcemu verdiktu a nový režim na nich poslal policajtov, aby ich držali za univerzitnými bránami a neprenášali nepokoj do ulíc. V Egypte sa zároveň šíria nostalgické nálady, že za Mubáraka sa síce nežilo slobodne, ale lepšie, a teraz je to všetko ešte horšie. Opozícia v Bahrajne ignorovala voľby do parlamentu, pretože od protestov nedošlo k nijakým politickým reformám. Väčšinovým šiitom vládne menšinová sunitská dynastia panovníka al-Chalífa, ktorý kozmeticky rozšíril právomoci parlamentu. Pritom v exile žijú predstavitelia odporcov režimu, ktorí len za účasť na protivládnych procesoch dostali doživotie, prípadne iné tresty, napríklad za napadnutie policajtov. USA, svetový garant demokracie, mlčí, pretože v Bahrajne má základňu pre piatu flotilu amerického vojenského námorníctva. Líbya a Sýria sú s výdatnou pomocou zahraničných sponzorov, európskych i arabských spojencov USA, v permanentnej občianskej vojne a utápajú sa v chaose a rozvrate. Tunisko, kde to všetko začalo, malo konečne úspešné slobodné prezidentské voľby a v prvom kole vyhral Kaíd Sibsí zo sekulárnej strany Hlas Tuniska. Krajina má síce ukážkovú novú ústavu, zmieta sa však v ekonomických problémoch a politickej nestabilite. Destabilizácia a ekonomické problémy oslabujú arabský svet, no náramne vyhovujú pokračovateľom rímskej taktiky Rozdeľuj a panuj!

MORÁLKA AMERICKEJ ARMÁDY Podľa každoročnej správy amerického ministerstva obrany bolo len v minulom roku sexuálne napadnutých okolo 26 000 príslušníkov armády Spojených štátov. Mnoho prípadov ani nebolo nahlásených, pretože obete sa hanbia alebo boja. Pritom 53 percent sexuálnych útokov predstavuje násilie muža proti mužovi. Správa uvádza, že v prípade nahlásenia znásilnenia muža mužom je menej pravdepodobné vypátranie vinníka a jeho potrestanie. Generálmajor vo výslužbe Dennis J. Laich pred novinármi vyhlásil: „Je to strašné, keď americká žena – príslušníčka vojenských jednotiek slúžiacich v Afganistane, má vyššiu pravdepodobnosť, že ju znásilní kolega vojak než že ju zabije talibanec. Keď nie sme schopní chrániť ani členov našej armády, domnievam sa, že velenie má problém.“ V priebehu roku 2012 bolo viac než 85 000 vojenských veteránov považovaných za obete sexuálneho zneužívania, ku ktorému došlo, keď slúžili v americkej armáde. Dokonca aj vojenskí regrúti boli obeťami sexuálnych útokov. Štatistiky ukazujú, že problémy pre obete sexuálneho zneužívania nekončia, ani keď odídu z armády. Každý deň spácha samovraždu 22 vojenských veteránov nielen pre traumu zo znásilnenia, ale aj pre zlú životnú situáciu a nezamestnanosť. Okrem vlny súčasného sexuálneho násilia v americkej armáde sa dodatočne vyšetrujú aj kauzy z kórejskej a vietnamskej vojny. Počas druhej svetovej vojny znásilnili americkí vojaci vo Francúzsku viac než 14 000 žien.

KDE ŽIJE MERKELOVÁ? Podpredsedníčka Ľavicovej strany Nemecka Sahra Wagenknechtová na zasadnutí Spolkového snemu obvinila spolkovú kancelárku Angelu Merkelovú, že pre krízu na Ukrajine zatiahne Nemecko do svetovej vojny. Podľa nej koná kancelárka podľa príkazov z Washingtonu a spolupracuje s nacistickým režimom na Ukrajine: „Vytvára to dojem, že existuje niečo, čo je pre pani Merkelovú, ako sa zdá, ešte dôležitejšie než záujmy nemeckého biznisu – sú to záujmy vlády Spojených štátov a amerického podnikania.“ Sahra Wagenknechtová v rámci kritiky adresovanej političke, ktorá pravidelne zaujíma

v spoločenských časopisoch popredné miesta v rebríčku najmocnejších žien sveta, položila aj túto otázku: „Pani Merkelová, kde vôbec žijete? A kde ste žili posledných 25 rokov? Kde ste boli, keď Spojené štáty pošliapali po medzinárodnom práve v Iraku, aby si rozšírili svoju

sféru vplyvu na irackú ropu? Kde ste boli, keď za účasti Nemecka bolo a stále ešte je pošliapavané medzinárodné právo v Afganistane? Kde ste boli, keď bombardovali Líbyu? Kde ste boli, keď vyzbrojovali sýrsku opozíciu, vrátane Islamského štátu? To je podľa vášho názoru v súlade s medzinárodným právom?“ Nemecká politička na záver svojho prejavu skonštatovala, že súčasná kancelárka pochovala odkaz politiky uvoľňovania a priviedla Európu k novej studenej vojne a k nebezpečenstvu rozšírenia požiaru, pretože nemá odvahu čeliť americkej vláde: „To nie sú výsledky, na ktoré by ste mohli byť hrdá.“

STRATA INTELIGENCIE V KONGRESE Bývalý člen vlády amerického prezidenta Ronalda Reagana a tvorca jej hospodárskej politiky Paul Craig Roberts prirovnal schválenie rezolúcie 758 v Snemovni reprezentantov amerického Kongresu ku strate inteligencie. Rezolúcia prisudzuje Rusku agresívnu zahraničnú politiku od napadnutia Gruzínska až po situáciu na Ukrajine a ohrozenie medzinárodnej bezpečnosti. P. C. Roberts na svojom serveri uviedol, že Snemovňa reprezentantov svojou najnovšou rezolúciou predviedla fanatické nepriateľstvo proti Rusku: „Ide o balík najnehanebnejších klamstiev schválený 411 hlasmi, keď sa proti jeho prijatiu postavilo iba desať kongresmanov. Nech

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

teda celý svet vidí, že americký národ dokázal zvoliť do svojho zákonodarného zboru iba desať inteligentných ľudí. Desať z celkového počtu 435 kongresmanov predstavuje iba dve percentá inteligencie proti 98 percentám jej opaku – a napriek tomuto pomeru majú USA stále ešte odvahu vyhlasovať samy seba za výnimočnú a nenahraditeľnú krajinu, povolanú na to, aby bola hegemónom sveta.“ Podľa Paula C. Robertsa by vzhľadom na túto skutočnosť nemal byť nikto prekvapený, že Washington, jemu naklonení novinári i jeho vazalské európske štáty dnes používajú proti Rusku rovnako jednotvárne propagandistické lži, aké používali proti Iraku a Saddámovi Husajnovi, proti Líbyi a Kaddáfímu, Sýrii a Asadovi. Zároveň pripomína, že toto protiruské ťaženie nabralo vražedné tempo, keď Vladimir Putin zablokoval plánovanú americkú inváziu do Sýrie a Iránu: „Washington rozhodol, že s Ruskom

a Putinom treba niečo urobiť. A tak siahol do vrecka a vložil celých päť miliárd dolárov do nákupu ukrajinských politikov s cieľom vytvoriť z nich a z ich krajiny svoju piatu kolónu v Európe. Zvrhol riadne zvolenú ukrajinskú vládu v Kyjeve a namiesto nej inštaloval svoje bábky.“

EURÓPSKE PNUTIE Internetový žurnál Strategic Culture Foundation, ktorý sa venuje analýzam politickej situácie v eurázijskom priestore, poukázal na snahu nadnárodných štruktúr zasahovať do záležitostí národných štátov v stále zvýšenej miere. Výsledkom je nárast stúpencov protieurópskych strán,

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

PROFITOVANIE KORPORÁCIÍ A VLÁD

ako to ukázali vlaňajšie voľby do Európskeho parlamentu. Tento rok čakajú voľby Švédsko, Španielsko, Britániu i Grécko a môžu priniesť veľké prekvapenia. Ekonomická kríza v Španielsku a korupčné škandály vo vládnucej strane viedli k posilneniu verejnej podpory pre politickú stranu Podemos (Môžeme). Do jej manifestu patrí reštrukturalizácia národného rozpočtu a zadlženia v EÚ. Táto nová sila predstavuje výzvu pre systém dvoch strán. V Británii rastie popularita Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP), ktorá rovnako ohrozuje systém dvoch strán. Presadzuje odchod Británie z Európskej únie, zavedenie prísnejších imigračných zákonov a podporu malých a stredných podnikov. Ak sa UKIP zúčastní na zostavovaní vlády, dôjde k výraznému ochladeniu vzťahov medzi Britániou a Európskou úniou. V Grécku je stále populárnejšia SYRIZA (Koalícia radikálnej ľavice), politická strana s agendou odmietania reštrikcií vnucovaných Európskou úniou. Okrem iného chce riešiť vnútorné zadlženie bez ohľadu na kritériá eurozóny. SYRIZA odmieta podporiť bruselský prístup k Ukrajine a neschvaľuje protiruské sankcie uvalené Západom. Aj v iných členských štátoch Európskej únie ako v Taliansku, Francúzsku, Dánsku, Rakúsku, Maďarsku, Holandsku i Fínsku posilňujú svoje pozície politické subjekty, ktoré odmietajú zaradenie do ľavopravého politického spektra a nepodporujú centralistické tendencie stále užšej integrácie pod vedením Európskej komisie.

Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi na tlačovej konferencii v jej novom ústredí vo Frankfurte, postavenom za 1,3 miliardy eur, vyhlásil, že nedovolí zablokovať plánované akcie eurobanky. Začiatkom tohto roku sa ECB rozhodne, či prijme ďalšie opatrenia na znovuoživenie ekonomiky eurozóny. Mario Draghi zdôrazňuje záväzok centrálnej banky podporiť ekonomiku 18 krajín eurozóny a presadzuje vytlačenie nových peňazí, aby sa skúpili aktíva, akými sú štátne dlhopisy. Nemecko ako najväčšia a najdôležitejšia krajina eurozóny odmieta tlač nových peňazí na nákup vládnych obligácií. Mario Draghi presviedča médiá, že takýto krok sa osvedčil v Spojených štátoch i v Británii. Podporuje ho aj Stanley Fischer, podpredseda FED, tvrdením, že tlačenie nových peňazí pomôže Európe, ako už pomohlo Spojeným štátom. Cen-

trálne banky od ekonomickej krízy v roku 2008 vytlačili 50 biliónov amerických dolárov. Svet je zaplavený peniazmi, najmä dolármi. Podľa amerických bankových zdrojov bolo v čase najhlbšej krízy vytlačených približne 16 biliónov dolárov za víkend. Tlač ďalších peňazí pomôže európskym akciovým trhom, najprv však skončia u tých najbohatších. Magnáti a nadnárodné korporácie budú obdarené spolu s vládami, ktoré budú profitovať zo znehodnotenia eura.

BELGICKÝ PROTIVLÁDNY VZDOR Brusel je nielen belgickým, ale aj európskym hlavným mestom. A práve preto sú belgické vnútropolitické problémy ukážkou toho, čo všetko

v Európe viazne, od ekonomických koncepcií až po zápas o vlastnú identitu, ako napríklad flámsko-valónske trenice o podiel na moci a rozhodovaní o zásadných otázkach. Nová belgická vláda 38-ročného premiéra Charlesa Michela zložená z pravicových strán prišla so staronovým receptom, že hospodárske ťažkosti vyrieši úspornými opatreniami, rozpočtovými škrtmi a hospodárskymi a sociálnymi reformami. V praxi to znamená uťahovanie opaskov, no už tradične nie okolo pása tých najvypasenejších, ktorí profitujú z ekonomických otrasov, no okolo krkov širokej verejnosti. Belgičania odmietli pasívne znášať vládne projekty (jedným z nich je neskorší odchod do dôchodku) na úkor obyvateľstva. Najprv demonštrovalo v centre Bruselu stotisíc ľudí. Potom prišli odbory so štrajkom, ktorý narušil dopravu a fungovanie služieb. Štrajkové aktivity zahŕňali i blokovania vstupu do niektorých miest. Účastníci štrajkov obsadili všetky parkovacie miesta, priestranstvá pred radnicami viacerých miest a zablokovali aj niektoré úseky diaľnic. Bariéry štrajkujúcich zabránili snahe niektorých súkromných spoločností zabezpečiť dopravu. Zapojili sa aj poštové úrady, tiež školy a nemocnice s obmedzením prevádzky na nevyhnutné minimum, obchodné centrá i smetiari. Išlo o prípravu na ďalšie štrajkové akcie, vrátane generálneho štrajku. Demonštranti zorganizovali aj symbolický smútočný sprievod k regionálnym kanceláriám pravicových strán ako Flámski kresťanskí demokrati a Flámski liberálni demokrati, ktoré sú súčasťou federálnej vlády s jej nepopulárnymi reformami. Protesty budú pokračovať aj tento rok, ak vláda neodvolá úsporné opatrenia alebo ich aspoň neupraví. (ľh)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

SMER-SD OSLÁVIL 15 ROKOV

Smer-SD dosiahol 15 rokov v politike. V rámci osláv, o ktorých médiá aj predseda Robert Fico hovoria ako o veľkolepých, bolo pozvaných 947 delegátov. Premiér bol, samozrejme, veľmi kritický k opozícii a svoju stranu neustále chválil. „Verím, že dnešný deň je aj o budúcnosti,” otváral snem v Nitre Pavol Paška. Medzi hosťami bol aj český premiér Bohuslav Sobotka (ČSSD), zástupcovia najväčších odborárskych organizácií, šéfovia viacerých priemyselných zväzov či šéf Jednoty dôchodcov. Nepadlo nič o tom, že Robert Fico prehral prezidentské voľby, minister školstva Dušan Čaplovič a minister hospodárstva Tomáš Malatinský boli vymenení, na záver roka pre kauzu CT-čka odišli ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, podpredsedníčka parlamentu Renáta Zmajkovičová a predseda parlamentu Pavol Paška. Fico spomenul kauzy opozície, ako boli napríklad schránkové firmy v pozadí financovania SDKÚ za Mikuláša Dzurindu a aj to, ako Iveta Radičová varila doma klobásu Jaroslavovi Haščákovi z Penty. Z protestov časti opozície si ťažkú hlavu nerobil. Prídu, odídu, tisícka až dve bratislavských „pravičiarov” na námestí a pred parlamentom stranou a jej vládou neotrasú. Posledné prieskumy verejnej mienky dokazujú opak – aktivizujú sa voliči a sympatizanti SMER-u, ktorým je akcia „zlodej chytá zlodeja“ smiešna až primitívna. Napriek tomu, čo si myslí, alebo nemyslí americký veľvyslanec. Ľudia cítia potrebu zastať sa toho, na koho sa útočí. Typicky slovenská črta, s ktorou vie SMER za tie roky už veľmi dobre pracovať. Strana vznikla v roku 1999, ustanovujúci snem sa konal 11. decembra 1999 v Stupave. Za predsedu bol zvolený bývalý člen SDĽ Robert Fico a vo vedúcej pozícii ostal dodnes. O päť rokov neskôr SMER integroval ľavicové strany SDSS, SDĽ a SDA a názov strany sa zmenil na SMER-SD. Hoci bol SMER spočiatku stranou stredovou, rýchlo sa stal ľavicou.

Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

NEKONEČNÝ PRÍBEH HEDVIGY MALINOVEJ-ŽÁKOVEJ Zmenou bydliska Hedvigy Malinovej-Žákovej sa posunulo aj uzavretie osem rokov starého prípadu, v ktorom je obvinená z krivej výpovede. Odchodom do Maďarska sa z nej totiž stala zahraničná občianka, a preto sa jej Okresný súd v Nitre opýtal, či požaduje, aby bol súdny spis preložený do maďarčiny. Malinová s tým súhlasila. Preložiť treba vyše 5000 strán, čo môže stáť aj 100 000 eur. Prokurátor Generálnej prokuratúry podal na bývalú študentku žalobu za krivú výpoveď v apríli tohto roka, zákonná sudkyňa doteraz nerozhodla o jej prijatí, ani nevytýčila termín hlavného pojednávania. Nezadala ešte ani preklad spisu. Obhajcovi bola obžaloba doručená len začiatkom novembra. Hovorca Krajského súdu v Nitre Mário Pivarči hovorí, že „v tejto chvíli nie je možné uviesť presný dátum, kedy súd o podanej obžalobe rozhodne“. Ako bude

sudkyňa ďalej postupovať, by mohlo byť jasné v krátkom čase. Hedviga Malinová-Žáková sa stala od začiatku politickou pákou proti Slovákom a strane SMER--SD. Údajní útočníci, ktorí ju mali napadnúť preto, lebo hovorila po maďarsky do telefónu, sa nikdy nenašli. Na jej telefóne žiaden hovor v inkriminovanom čase neprebiehal. Nápis na blúzke obsahoval nepravdepodobnú gramatickú chybu. Hedviga vypovedala, že jej ukradli doklady. Na druhý deň jej na domácu adresu prišla obálka s dokladmi. Písmo na obálke sa zhoduje s Hedviginým písmom, na

lepiacej časti obálky bola nájdená Hedvigina DNA. Je nemožné písať guličkovým perom na blúzku, ktorá je oblečená, úhľadným písmom. Hedviga 6-krát odmietla rekonštrukciu prípadu.

Bystrici a Poprade dištancovala. Priznala však, že dala záruku za víťaza stravovacieho tendra, ak by nebol schopný plniť si svoje záväzky.

BIZNIS S NEMOCNIČNÝM JEDLOM

Nové požiadavky dopĺňajú dosiaľ platné predpisy o všeobecnom označení potravín z roku 1978 a pravidlá uvádzania výživovej hodnoty z roku 1990. Tie boli všeobecné a neprihliadali na zvyšujúce sa nároky spotrebiteľov a pribúdajúci počet alergikov. Od 13. 12. 2014 platia pre etikety produktov konkrétnejšie požiadavky. Medzi ne patrí aj

Paradoxná situácia nastala po odchode riaditeľov troch nemocníc v Trnave, Banskej Bystrici a Poprade. Najskôr sa minister zdravotníctva Viliam Čislák postaral o koniec ich šéfov, aby vzápätí na nemocniciach nechal vyriešenie otázky, čo so spornými zmluvami na dodávku stravy zhruba za 81 miliónov eur. Zmluvy zatiaľ zostávajú v platnosti, ani jedno zdravotnícke zariadenie neuviedlo, že ich plánuje vypovedať. „Keďže ministerstvo zdravotníctva nie je zmluvnou stranou daných koncesných zmlúv, je ďalší právny postup v kompetencii nemocníc,“ povedala hovorkyňa rezortu Martina Šoltésová. Súťaž na dodávku stravy formou koncesie vyhrala v Trenčíne spoločnosť Hospital Catering Solutions a v Poprade, Banskej Bystrici a v Trnave firma DORA Gastro Slovakia. Jedlo majú zabezpečovať desať rokov, a zároveň aj zrekonštruujú stravovacie prevádzky. Po desiatich rokoch ich majú nemocnice získať za symbolické euro. „Podstata spočíva v tom, že nemocnica je zadlžená, nemá zdroje, aby si zabezpečila rekonštrukciu kuchyne, ktorá bola nevyhnutná. Inak by sme museli skončiť s poskytovaním stravy pacientom. Viete si predstaviť nemocnicu, ktorá nedokáže zabezpečiť pacientom stravu? To bola vitálna podmienka, aby sme mohli ako nemocnica fungovať ďalej,“ zdôraznila poverená riaditeľka trenčianskej nemocnice Danka Kaššovicová. Šéf popradskej nemocnice Jozef Tekáč povedal, že si za zmluvou stojí. Podľa neho je preukázateľne ekonomicky výhodná. Stravovací tender stál v Trnave kreslo riaditeľa nemocnice Martina Tabačeka, v Banskej Bystrici Vladimíra Baláža. V Trenčíne odišiel riaditeľ ešte v lete, zatiaľ je tam poverená riaditeľka Danka Kaššovicová. V Poprade sa riaditeľ Jozef Tekáč odmietol vzdať svojho kresla. Spoločnosť Sodexo sa od kauzy na dodávku jedál pre nemocnice v Trnave, Trenčíne, Banskej

ÚDAJE O POTRAVINÁCH BUDEME ČÍTAŤ BEZ LUPY

minimálna veľkosť písma. Písmená by nemali byť menšie ako 1,2 milimetra. Nepovinným údajom na obaloch potravín zostáva krajina pôvodu. Výnimkou sú mäsové výrobky z ošípaných, oviec, kôz a hydiny, ktoré musia obsahovať miesto chovu a zabitia. Povinné informácie sú po novom uvedené aj pri internetovom či zásielkovom predaji. Smernica Európskeho parlamentu, v ktorej sú tieto požiadavky zhrnuté, však platí už od roku 2011. Podniky mali na prispôsobenie novým parametrom tri roky. Veľký počet výrobcov už predtým používal označovanie, ktoré je v súlade s pravidlami platnými od decembra. Ak sa na pultoch objavia výrobky, ktorých etikety nebudú spĺňať podmienky európskeho nariadenia, podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy hrozí výrobcom pokuta od 100 do (as) 100 000 eur.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > AMERICKÝ RASOVÝ KOTOL

AMERICKÝ RASOVÝ KOTOL > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Ľubomír Huďo

AMERICKÝ RASOVÝ KOTOL

FYZICKÝ KONFLIKT A NÁSLEDNÉ POUŽITE STRELNEJ ZBRANE V PRÍPADE KONFRONTÁCIE BELOCHA/EUROAMERIČANA, NO I ÁZIJČANA (POLITICKY KOREKTNE ASI „ÁZIOAMERIČANA“) S ČERNOCHOM/AFROAMERIČANOM, ČI UŽ S POLICAJNOU ÚČASŤOU ALEBO AJ BEZ NEJ, JE SPÚŠŤAČOM TAKÉHO PODKÚRENIA POD AMERICKÝM RASOVÝM KOTLOM, ŽE ZÁKONITE DÔJDE K OKAMŽITÉMU VÝBUCHU. NAJNOVŠIE UDALOSTI V SAINT LOUIS, NEW YORKU, PHOENIXE A CLEVELANDE, KDE PRI POLICAJNÝCH ZÁSAHOCH DOŠLO K ÚMRTIU ČERNOCHOV, UKÁZALI, ŽE SA OD RASOVÝCH VÝBUCHOV V ŠESŤDESIATYCH ROKOCH V LOS ANGELES, NEWARKU A DETROITE, V OSEMDESIATYCH ROKOCH V MIAMI A V DEVÄŤDESIATYCH ROKOCH OPÄŤ V LOS ANGELES TOHO VEĽA NEZMENILO.

to napriek zrušeniu rasovej segregácie a uplatňovaniu afirmatívnej akcie (uprednostňovanie príslušníkov rasových menšín v rôznych pracovných a spoločenských pozíciách s cieľom odstrániť diskrimináciu). Proti policajnému násiliu a oslobodzujúcim rozsudkom v prospech policajtov, ktorí v službe usmrtili černocha, demonštrovali Američania v 38 štátoch a v 170 mestách únie. Niekde prišli tisíce účastníkov, inde len stovky, na väčšine miest však nedošlo k násiliu, nanajvýš k blokovaniu dopravy, no boli miesta, kde šľahali plamene a vyzeralo to ako v občianskej vojne. Multikultúrna snaha o ukážkové vzory spolunažívania v USA, kotle etník, národov, rás a rôznorodých skupín obyvateľstva je skôr chabým úsilím o potvrdenie oprávnenosti niečoho, čo v praxi žalostne zlyháva. Individuálne prípady môžu nadchnúť, no stačí nejaká zámienka alebo

tragická udalosť a krehká idylka, či skôr ticho pred búrkou, nadobudne obraz gangsterského devastovania celého okolia spolu s brutálnymi činmi proti komukoľvek, kto je nablízku. Platí to tak pre ľudí v uniformách, ako aj pre anonymný dav v uliciach.

OPAKOVANÁ MODELOVÁ SITUÁCIA

Modelová situácia sa neustále opakuje – obeťou je černoch, strelcom beloch alebo Ázijčan. Následne vypuknú nepokoje černošského obyvateľstva späté s rabovaním, podpaľačstvom a plienením, čo si vyžiada príchod národnej gardy, a rasové vášne zmietajú celými Spojenými štátmi. Závery sú tiež vždy rovnaké – rasisti v policajných uniformách, samozrejme, bieli, bezdôvodne ubližujú Afroameričanom, hoci rasové prejavy sú blízke rovnako černochom, Hispáncom a Ázijčanom vo vzťahu k iným sku-

pinám obyvateľstva a navzájom medzi sebou. Jasný je vinník a jasná je obeť, niet o čom diskutovať. Podľa pravidiel novodobej cenzúry – politickej korektnosti, nemožno ani inak uvažovať, či pochybovať o povinne stanovených schémach uvažovania. Obvinenie z rasizmu a netolerancie visí nad každým, kto pátra po príčinách daného stavu mimo predpísaných pravidiel vnímania reality. Sadistickí rasistickí policajti na jednej strane a spravodlivo rozhorčený černošský dav, ktorý má plné právo ventilovať svoj hnev násilnosťami a požiarmi. Dokonca aj americký prezident Barack Obama má pochopenie pre peklo na uliciach a tvrdí: „Nedôvera černošskej komunity k polícii je zakorenená v realite.“ Bez obhajoby jednej alebo druhej strany konfliktu s rasovým podtextom možno prezidentovo tvrdenie aj parafrázovať – nedôvera polície k černošskej komunite je zakorenená v realite. O policajnom zbore si netreba robiť ilúzie, chráni mocenský systém a obušky s inými donucovacími prostriedkami používa proti kritikom režimu alebo politickým aktivistom, ako aj proti kriminálnym živlom. Bývalý americký kongresman, kandidát na prezidenta Ron Paul varoval pred prehnanou militarizáciou polície: „Je tu veľmi mnoho byrokratov so zbraňami, priveľa zákonov, mnoho predpisov a príliš mnoho väzníc navrhnutých tak, aby chránili štát. Zabúda sa na slobodu ľudí. Ekonomická situácia sa stále zhoršuje. Neprimerané rozdelenie bohatstva, ktoré je spôsobené ekonomickou intervenciou, je konštantným tlejúcim problémom a môže sa vyvinúť od spochybňovania právnych predpisov do niečoho oveľa väčšieho. Keď nie sú pochopené príčiny, môžu ľahko vzplanúť emócie.“ Otázne je, do akej miery možno kriminalitu, vandalizmus, živočíšnu agresivitu a svojvôľu pri pohŕdaní životmi a majetkom iných ľudí prezentovať ako sociálny protest alebo spoločenskú nespokojnosť. Potom by bola akákoľvek krádež či facka revolučným činom v mene pochybnej a zvrátenej sociálnej spravodlivosti. Vyšetrovanie amerického ministerstva spravodlivosti, ktorého výsledky zverejnili tlačové agentúry, odhalilo, že napríklad polícia v meste Cleveland nadmerne používa silu proti obyvateľom, často postupuje nespoľahlivo a porušuje

občianske práva. Podľa ministerstva je na vine nedostatočný výcvik, chybná taktika a absencia zodpovedajúceho dohľadu. To je pohľad na jednu stranu barikády, ale čo tak nazrieť aj na jej druhú stranu, o ktorej tlačové agentúry neinformujú tak horlivo?

KRIMINALITA, NÁSILNÍCTVO, DROGY

Niekdajší newyorský starosta Rudy Giuliani vyhlásil, že keby sa černosi nevraždili medzi sebou, nemuselo by v ich štvrtiach hliadkovať toľko bielych policajtov. Jeho černošský oponent, profesor sociológie M. E. Dyson, mu okamžite vyčítal, že predviedol klasický príklad belošskej nadradenosti. A práve odtiaľ, ako ukázala táto televízna debata, pramení neschopnosť pomenovať problém na základe reálnych ukazovateľov a príčin výbušnej situácie. Len čo zaznie výhrada k správaniu sa určitej časti černošského obyvateľstva, ktoré má dopad na vnímanie celej komunity, okamžite zaznievajú obvinenia z rasizmu. Potom nastáva situácia, že problém má len jeden jediný rozmer a treba ho hľadať výlučne v radoch policajných zložiek. Nedotknuteľnosť, ospravedlňovanie a výlučnosť uprednostňovanej skupiny obyvateľstva však napätie neuvoľní, práve naopak, ešte viac podkúri pod americkým rasovým kotlom. Fakty, konštatovanie ktorých vyvoláva u fanatikov politickej korektnosti túžbu obviňovať, súdiť

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > AMERICKÝ RASOVÝ KOTOL

a prísne odsúdiť ich pripomínanie, potvrdzujú, že kým černosi tvoria 13,2 percenta obyvateľstva Spojených štátov, páchajú každú druhú vraždu. Bývalý newyorský starosta Rudy Giuliani uviedol, že 97 percent vrážd černochov spáchajú samotní černosi a len tri percentá z nich pripadajú na iné rasy a etniká. V mediálne známych prípadoch z Fergusonu – predmestia v St. Louis, a z Phoenixu, ktoré vyvolali najnovšiu vlnu protestov, išlo o obete spomedzi černochov, pričom médiá o nich na začiatku informovali ako o neviniatkach. Až neskôr vychádzali najavo ďalšie skutočnosti, ktoré nevyznievali práve priaznivo. Vo Fergusone bol obeťou 18-ročný chlapec Michael Brown s rukami nad hlavou a vo Phoenixe išlo o Rumaina Brisbona, otca, ktorý niesol domov večeru deťom. V prvom prípade išlo o fyzicky veľmi zdatného chlapca so 130 kilami, ktorý ukradol cigary, pričom sa vyhrážal predavačovi. Kráčal stredom cesty a na výzvu policajta reagoval tak, že mu vrazil päsťou do tváre a chcel mu vytrhnúť pištoľ. Ešte skôr, než zdvihol ruky nad hlavu, stihol vykrikovať na ozbrojeného policajta: „Ty si riadne veľká sračka na to, aby si ma zastrelil!“ V druhom prípade mal vzorný otecko vo vozidle zbraň a marihuanu, policajný záznam za predaj narkotík a za sebou už vlámanie a jazdu pod vplyvom omamných látok. V ďalšom z nových prípadov v New Yorku išlo o černocha, ktorý bol podozrivý z ilegálneho predaja cigariet a pri zatýkaní kládol odpor, pričom došlo k jeho uduseniu. Začiatkom deväťdesiatych rokov vyvolal veľké nepokoje v Los Angeles prípad černocha Rodneyho Kinga, opitého taxikára, ktorý prešiel na viacero červených svetiel a polícia ho musela naháňať osem míľ, kým zastavil. Veľký mocný chlap prítomnej policajtke ukazoval holý zadok a zosmiešňoval ju. Potom pri jeho spacifikovaní došlo aj na obušky s oceľovou výstužou, niekto nahral zásah na video – a problém bol na svete. Pred prípadom Rodneyho Kinga zastrelili mladú černošku, čo spolu s Kingovým prípadom tiež vybičovalo vášne. Stredoškoláčka Latasha Harlinsová napadla kórejskú predavačku a udrela ju päsťou do tváre po hádke o fľašu pomarančového džúsu. Kórejčanka Soon Ja Du ju považovala

AUSTRÁLIA NA ČELE SIETE TAJNÝCH ZÁKLADNÍ > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

za zlodejku a po bitke agresívnu černošku zastrelila. Incident zaznamenala kamera. Súd odsúdil predavačku len podmienečne. Veľká porota v New Yorku riešila ďalší prípad zastrelenia neozbrojeného černocha, tentoraz policajtom ázijského pôvodu Petrom Liangom na neosvetlenom schodisku jedného z domov vo štvrti East New York.

Martin Rolínek

AUSTRÁLIA NA ČELE SIETE TAJNÝCH ZÁKLADNÍ

ŠIALENÝ SVET PIŠTOĽNÍKOV

Policajti reagujú ako pištoľníci v ohrození. Pohybujú sa v kriminálnom prostredí, kde ilegálne zbrane a drogy patria k dospievaniu a neskôr mnohokrát zostávajú hlavnou náplňou života príslušníkov daných komunít. Aj v prípade neozbrojených ľudí každý pohyb smerom do vrecka alebo nekontrolované gestikulovanie rukou a ignorovanie výzev vyvoláva obavy, že čoskoro zaznie odniekiaľ výstrel. Za chybu v pozornosti alebo pomalú reakciu sa platí životom, prípadne vážnym zranením a celoživotnými následkami. Strach pokročil až tak, že v Clevelande zastrelil policajt dvanásťročného chlapca, ktorý sa oháňal atrapou skutočnej zbrane. Šialeným svetom násilia sú poznačené obe strany barikády – ožíva divoký západ. Kto tasí skôr, má väčšiu šancu, pretože pomalší prehráva, a to už navždy. V celom prostredí panuje kult zbraní a smolu majú aj neozbrojení. Nikto totiž nemá úplnú istotu, že pri možnom konflikte má druhá strana vo vreckách len neškodné veci. Ide len o čierno-biely problém, teda biely policajt proti nevinnému černochovi? Takéto príliš zjednodušené vnímanie podsúva časť politikov, médií a odborníkov rôzneho druhu. Počas nepokojov v Los Angeles v súvislosti s prípadom Rodneyho Kinga dav černochov využil oslobodzujúci rozsudok nad bielymi policajtmi, ktorí zbili opitého taxikára, na prepadávanie, drancovanie, podpaľačstvo a vraždenie najmä belošských, ale aj čínskych a kórejských majiteľov obchodov. Aj teraz vo Fergusone musela národná garda chrániť nemocnice, nákupné strediská a športoviská. Bývalý americký prezident Richard Nixon v súvislosti s rasovými nepokojmi v šesťdesiatych rokoch a obvineniami z bieleho rasizmu vyhlásil: „Existuje tendencia zvaľovať vinu za nepokoje na každého, len nie na násilníkov.”

OZNAČENIE „TAJNÁ ZÁKLADŇA“ SI URČITÉ MIESTA A KOMPLEXY NEVYSLÚŽILI VĎAKA ABSOLÚTNEJ NEVEDOMOSTI ĽUDÍ O ICH EXISTENCII, ALE SKÔR PRETO, LEBO MÁLO ĽUDÍ VIE, ČO SA V ÚTROBÁCH TÝCHTO OBJEKTOV DIALO A DEJE DNES. ĽAHKO SA STRETNEME SO SKLONMI ĽUDÍ PREHÁŇAŤ V SÚVISLOSTI S TAJNÝMI ZÁKLADŇAMI, A TO AJ TÝCH, KTORÍ INAK NEMAJÚ SKLONY UBERAŤ SA KU KONŠPIRAČNÝM TEÓRIÁM.

ajväčšou sieťou tajných základní, predovšetkým tých mimo vlastného územia, disponujú bezpochyby USA a ich tajné služby. Presné čísla sa ťažko dozvieme, ale Pentagón samotný priznáva šesťtisíc malých či väčších základní. Z nich je asi 900 mimo ich územia. Napriek všetkým možným teóriám a úvahám o účele základní (od ufo, tajných výskumov po najnovšie technológie), ktoré sa nikomu na danom území nezodpovedajú, bude ich funkčnosť logicky najčastejšie spĺňať informatívne, monitorovacie a obranné úkony. Skutočnosť, že sa vo väčšine veľkých ploštíc rozosiatych po svete neuskutočňujú žiadne veľké „science fiction scenáre“ ešte neznamená, že nehrajú dôležitú úlohu v strategickej a mocenskej hre veľmocí o nadvládu nad modrou planétou. Veľká špionážna dráma medzi dvoma najsilnejšími veľmocami novodobých dejín sa začala rozohrávať koncom druhej svetovej vojny. Teda v počiatkoch tej, ktorú označujeme ako studená vojna. Súboje medzi príslušníkmi CIA a KGB sú už dnes dobre známe a zdokumentované. Boli to časy plné falošných prevratov, vzájomného obvi-

19 ňovania, dvojitých agentov (tzv. krtkov) a prospechárskych akcií plných klamov a značných rizík úniku informácií, ktoré sa stávali skutočnosťou. S rastúcimi pokrokmi v oblasti technológií dochádzalo postupne k preorientovaniu tajných služieb a ideologický súboj kapitalizmu a komunizmu sa začiatkom 70. rokov začal presúvať z krajiny do vesmíru. V približne rovnakom čase začali USA budovať svoje obranné základne aj mimo vlastných hraníc. Jedným z najväčších partnerov západnej veľmoci v tejto oblasti sa ukázala byť Austrália. V roku 1970 začala svoju činnosť práve základňa Pine Gap, ktorá zaujala svojím vonkajším vzhľadom hneď na počiatku svojej existencie. Okrem samotnej Pine Gap označovanej za kľúčovú sa na austrálskom kontinente nachádzajú ďalšie dve hlavné americké základne. Jedna je v Južnej Austrálii (Nurranger, neďaleko Woomery), ďalšia v Novom Južnom Walese. Hoci Pine Gap zaujme na prvý pohľad, z veľkej časti by sa mala nachádzať v podzemí. Jej poloha je približne 230 km od geografického stredu kontinentu, na západ neďaleko od Alice Springs,

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > AUSTRÁLIA NA ČELE SIETE TAJNÝCH ZÁKLADNÍ

na úpätí horského hrebeňa MacDonnell Range. Oficiálne je známa pod názvom Joint Defense Space Research Facility (JDSRF) a úplne financovaná vládou Spojených štátov, ktorým slúži údajne ako výskumné pracovisko pre vývoj kozmických obranných technológií. Pine Gap je klenotom v korune americko-austrálskeho šírenia spravodajských informácií, odhaľovania jadrových zbraní a zachytenia komunikácie po celom svete. Skutočnosťou zostáva fakt, že o reálnom dianí na základniach nemá z austrálskej vlády predstavu skoro nikto, čo priamo podčiarkuje pramalý prínos pre bežných Austrálčanov. Bývalý americký analytik David Rosenberg pracoval v Pine Gap 18 rokov (1990 – 2008). Je autorom knihy Inside Pine Gap, ktorá je dodnes jediným popisom zasväteného zamestnanca. Podľa jeho slov on sám „verí, že podobné základne sú pre Austráliu dôležité, pretože môžu pomôcť spojencom zachytiť informácie, ktoré by inak unikli“. Iný expert a profesor Austrálskej národnej univerzity (ANU) Des Ball bol tým, kto prvýkrát odhalil verejnosti v roku 1969 existenciu Pine Gap. V roku 1987 potom argumentoval tým, že informácie získané v Pine Gap boli zásadné v zbrojárskom súperení, ktoré sa zvádzalo so Sovietmi.

HISTÓRIA PINE GAP

1970 Odhalenie nových základní v Austrálii verejnosťou. 1980 Za desať rokov fungovania sa účel a samotná existencia základní stávali stále diskutovanejšími. Odporcovia nukleárnych zbraní protestovali v púšti s požiadavkou uzatvorenia základne. 2001 Po 9/11 sa úlohy satelitov a pozemných základní vo svete zmenili z monitorovania šírenia jadrových zbraní na zaostrenie na boj proti terorizmu. V novembri 2001 začali USA so svojím programom bezpilotných dronov Predator pod zámienkou lovu na vodcu al-Káidy v Afganistane, hoci NSA mala dávno pred 11. septembrom informácie o jeho skupine. Profesor Des Ball tvrdí, že odštartovala nová forma informačnej vojny. Dáta zo satelitov na oblohe boli odosielané do Pine Gap na zemi, priamo na obrazovku operátorov ovládajúcich bojové drony. 2008 Obamova administratíva nariadila hlav-

nú eskaláciu nasadenia bezpilotných lietadiel. V tomto roku odišiel z Pine Gap analytik David Rosenberg. Des Ball uviedol, že je veľmi znepokojený. Hlavne tým, že z Pine Gap sa stáva skôr bojový stroj ako zberač informácií. Tiež pochybuje o prínose programu Predator, na ktorom sa Austrálčania priamo i nepriamo podieľajú, keď vlastnými slovami presne povedal: „Neviem, koľko teroristov bolo zabitých dronmi, ale nebol by som prekvapený, keby celkový počet detí presahoval celkový počet teroristov.“ 2014 V auguste minulého roka navštívili Austráliu dvaja americkí ministri, a to J. Kerry a Ch. Hagel. Obaja delegáti mali svojou návštevou pripomenúť dlhodobé priateľské vzťahy v rámci spolupráce USA a Austrálie. Bilaterálne otázky, ako je obrana a vojenská interoperabilita (schopnosť spolupracovať) boli hlavnou témou rokovaní v priebehu schôdze fóra Asmin. Škoda, že nám nevysvetlili, prečo neboli tieto pokročilé technológie použité na nájdenie prvého malajzijského lietadla alebo objasnenie zostrelenia toho druhého.

NEPODLOŽENÉ TEÓRIE O PINE GAP

Hovorí sa, že pod Pine Gap je najhlbšia vyvŕtaná diera v Austrálii – hlboká viac ako 8000 metrov, ktorá sa dá použiť ako podzemná anténa, schopná nabíjať batérie ponoriek v Tichom a Indickom oceáne prostredníctvom vysielania ELF. Ďalej sa traduje, že súčasťou základne Pine Gap môže byť ohromný atómový reaktor na napájanie nového typu vysielača-prijímača, ale aj zariadenia podobné tým, s ktorými robil pokusy Nikola Tesla. Od prenosov elektrickej energie na diaľku (plasma--dynamic cells) po vysokonapäťový plazmový urýchľovač, ktorý môže byť použitý na výrobu „lúčov smrti“. Na základni Pine Gap sa majú vyskytovať najvýkonnejšie počítače (podobné tým z NSA) zbierajúce a archivujúce všetky údaje, ktoré zachytí. Tieto počítače na Pine Gap sú evidentne prepojené s podobnými počítačmi na Guame, v Krugesdorpe v Južnej Afrike a na americkej základni Amundsen-Scott na južnom póle, kde majú byť archívy s nahromadenými dátami desiatky metrov pod ľadovým príkrovom. Vyhlásenie austrálskeho premiéra, že „Francúzsko musí zmiznúť

AUSTRÁLIA NA ČELE SIETE TAJNÝCH ZÁKLADNÍ > UDALOSTI A SÚVISLOSTI z Tichého oceánu, z Kerguelen a Antarktídy,“ vrhá svetlo na dôležitosť tejto polárnej základne pre anglosaský svet. Spojitostí o strategickej dôležitosti Austrálie pre USA môžeme nájsť značné množstvo aj mimo samotnej tajnej základne. Smutné je však zistenie, že naozaj úžasný technologický pokrok ľudstva za posledných 50 rokov je stále brzdený politickými a mocenskými ideológiami, a zároveň je v rukách ľudí zahľadených do svojich vlastných ambícií.

VEĽKÉ INVESTÍCIE V CANBERRE

V roku 1988 bola dokončená honosná stavba novej budovy parlamentu v Canberre, ktorá vyšla na viac ako 1,1 miliardy dolárov. Hlavne cena a veľkosť objektu sú také veľkolepé (na Austráliu, ktorá má asi dvakrát menej obyvateľov než Ukrajina), že by ľahko spĺňal potreby Ruska alebo Spojených štátov. Traduje sa, že budova je dopredu pripravená pre celosvetovú vládu NWO. Austrália v tomto ohľade rozhodne patrí medzi najposlušnejších kandidátov, ako pre svoju polohu, tak malú hustotu obyvateľstva, ktoré by mohlo vyvolať nepokoje. Podobným, a možno lepšie zdokumentovaným objektom v hlavnom meste Canberre je telefónna ústredňa zvaná Deakin Center. Ústredňa, nachádzajúca sa neďaleko parlamentu, má betónové múry hrubé štyri stopy a stála stovky miliónov dolárov. Má byť vybavená sériou počítačov napojených na celú sieť inštitúcií zhromažďujúcich údaje o súkromných osobách v Spojených štátoch aj v Európe. Oficiálne bola už od roku 1966 ústredňou Telecomu. V roku 1975, keď sa začala budovať priliehajúca stavba, však senátny výbor JPAC odhalil, že existujúca budova telefónnej ústredne má skutočne tajne postavený gigantický suterén na počítačové zhromažďovanie dát, ktoré spravuje NASA. Senátny výbor tiež priznal, že nová budova nie je v skutočnosti rozšírením telefónnej ústredne Telecomu, ako bolo Senátu predkladané, ale rozšírením tajných podzemných databáz a registrov. Telefónna ústredňa bola len vládnou kamuflážou. Potvrdil to neskôr aj samotný Telecom, keď priznal, že zo stavebných nákladov 250 000 dolárov nezaplatil ani cent. Túto tajnú ústredňu mala prenajatú austrálska vláda, a to už šesť mesiacov pred dokončením budovy vo februári 1980. Vláda to, samozrejme,

popierala. Oháňala sa výrečným argumentmi a v médiách sa niekoľko vládnych činiteľov sna21 žilo obalamutiť verejnosť. Márne. Od začiatku novembra až do konca decembra 1987 sa vlny protestov v hlavnom meste zaslúžili o prešetrenie inšpekčným tímom, ktorý bola vláda nútená zostaviť. Aféra okolo vládneho zneužívania identifikačných kariet a nelegálnych databáz o všetkých 18 miliónoch občanov vtedajšej Austrálie viedla k ďalšiemu vyšetrovaniu. To odhalilo, že vládna aféra okolo zneužívania dát občanov sa netýkala iba 18 miliónov austrálskych občanov, pretože zariadenie v Deakin bolo tiež napojené na podstatné dátové centrá po celom svete, kde sú zhromažďované informácie o všetkých ľuďoch planéty. Jedinou obranou proti podieľaniu sa našich národov na týchto zdanlivo nevinných technologických hrách je vyjadrenie nesúhlasu s plánovanými základňami na našom území. Podobne ako sa v Čechách podarilo odvrátiť výstavbu amerického radaru v minulých rokoch. Premiér Robert Fico nedávno prekvapivo vyjadril svoj nesúhlas s vybudovaním základne NATO na slovenskom území aj za cenu svojho odchodu z politiky. Ťažko povedať, prečo sa pán premiér zrazu obracia k záujmu svojej krajiny a jej občanov – možno jednoducho vycítil hustnúcu atmosféru.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > SLOVENSKÝ MAJDAN?

Artur Bekmatov

SLOVENSKÝ MAJDAN? KAUZA PREDRAŽENÉHO CT PRÍSTROJA ODŠTARTOVALA SÉRIU PROTESTOV, AKÉ OD ČIAS GORILY NEMAJÚ NA SLOVENSKU OBDOBU. AJ KEĎ PADLI HLAVY MINISTERSKY ZDRAVOTNÍCTVA, PODPREDSEDNÍČKY PARLAMENTU, AKO AJ PREDSEDU NÁRODNEJ RADY, OPOZÍCII TO NESTAČÍ A ŽIADA PÁD VLÁDY. SÚ TO SNAHY O IMPORT MAJDANU NA SLOVENSKO?

„B

ojovníci za slobodnú a demokratickú Ukrajinu. Tlmočíme vám pozdravy a podporu od všetkých slobodomyseľných občanov SR. Naše srdcia sú s vami! Podporujeme váš boj za dôstojný život v krajine, v ktorej sa budú dodržiavať práva a slobody každého občana,“ povedal vo februári pred davom na kyjevskom majdane Daniel Lipšic. Po desiatich mesiacoch z pódia sľubuje, že protesty budú pokračovať aj po Vianociach, tentoraz už v Bratislave. Bratislavské Námestie SNP, 14. novembra – v predvečer komunálnych volieb tu tisícka rozhorčených demonštrantov žiada odstúpenie Pavla Pašku z postu predsedu NR SR. Účasť na zhromaždení, ktoré organizuje nezaradený poslanec Alojz Hlina, nie je ktovieaká. Tisíc ľudí je aj na slovenské pomery málo, no vďaka tomu, že pódium stojí až pred súsoším partizána, pre protestujúcich zostáva priestor len polovice námestia. Na fotkách je námestie opticky plné. Po voľbách šokujú médiá správou o rezignácii Pavla Pašku.

ŠESŤ POŽIADAVIEK

Odstúpenie Pašku nepomohlo. K Hlinovi sa pridáva Daniel Lipšic (Nova), Igor Matovič (OĽaNO) a Richard Sulík (SaS). Čo na tom, že Matovič nedokázal vydržať so Sulíkom v jednej

strane, a tak založil novú, v ktorej pre zmenu nedokázal Matoviča vystáť Hlina? Proti niečomu sa bojuje ľahšie ako za niečo. Fakt, že opozičná štvorica nie je na vládnutie pripravená, priznal aj Daniel Lipšic. Ten ako riešenie v prípade odstúpenia Ficovej vlády, ktoré opozičná štvorica požaduje, navrhol úradnícku vládu. Opozícia sa zhoduje v šiestich bodoch, ktoré od vlády žiada: • Zamedzenie účasti schránkových firiem na verejných obstarávaniach. • Znemožnenie politických nominácií v zdravotníctve. • Zavedenie hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov. • Vytvorenie komisie na vyšetrovanie Gorily. • Voľba opozičného kandidáta na čelo NKÚ. • Odvolanie riaditeľky piešťanskej nemocnice Márie Domčekovej a vedúceho služobného úradu Ministerstva zdravotníctva Martina Senčáka. Martin Senčák už bol medzičasom odvolaný a väčšina zvyšných požiadaviek skôr vyvoláva otázku, prečo opoziční politici neprijali takéto opatrenia, keď boli vo vláde Ivety Radičovej. Vari najtragikomickejšie vyznieva požiadavka vytvoriť osobitnú komisiu pre vyšetrenie kauzy

Gorila. Boli to Richard Sulík a Daniel Lišpic, ktorí sa k spisu dostali ešte v roku 2010. Sulík pred parlamentnými voľbami a Lipšic už ako minister vnútra, ak nie skôr. Vyšetrovanie začalo v Lipšicovom rezorte až po medializácii spisu a masových protestoch verejnosti. Niekoľko z nich polícia potlačila silou a použitím gumových projektilov či vodných diel uprostred zimy.

PODPORA AMERICKÉHO VEĽVYSLANCA

Kým protest odborárov v Košiciach zostal médiami takmer nepovšimnutý, a to aj napriek tomu, že po mzdách vyšších o 30 eur volalo na Alžbetinej ulici viac ako 2500 ľudí, bratislavské protesty sa tešia veľkej medializácii aj podpore osobností. Internetové portály prinášajú online spravodajstvo, televízie prichádzajú s prenosovými vozmi, a demonštrantov dokonca osobne podporili aj Anton Srholec, Michal Handzuš, Samo Tomeček, Lukáš Latinák či prezident Kiska v parlamente. „Sú pochopiteľné, sú legitímne, dôvodom rozumiem a sú právom ľudí, ktoré treba chrániť, nie znevažovať – a treba takto prejavenú nespokojnosť počúvať,“ povedal prezident koncom novembra pred poslancami, a nebol jediný, kto sa kochal davmi nespokojných ľudí v uliciach Bratislavy. „Nedávno ma nadchol pohľad na tisíce sloven-

ských občanov, ktorí vyšli do ulíc, aby vyjadrili svoju nespokojnosť s korupciou. Je jasné, že ľudia na Slovensku majú už dosť korupcie a od svojich politických lídrov očakávajú viac. Dúfame, že politickí lídri budú brať túto nespokojnosť vážne a budú sa snažiť budovať transparentnejšie, zodpovednejšie inštitúcie, ústretové k potrebám svojich občanov. Ako to už vedia ľudia volajúci po reformách, dozrel čas na rozhodnejšie kroky,“ napísal vo svojom vyhlásení k Medzinárodnému dňu boja proti korupcii Theodore Sedgwick, veľvyslanec USA na Slovensku. V žiadnom prípade nie je cieľom tohto článku obhajovať súčasného premiéra a vládu jednej strany, no na druhej strane treba mať na pamäti už takmer tradíciu, že opozícia akejkoľvek farby využíva korupciu ako tému na vytĺkanie politického kapitálu, kým vládnuca garnitúra nespraví v tejto oblasti takmer nič – akej témy by sa potom chytila v prípade povolebného odchodu do opozície? Preto treba k snahám volajúcim po radikálnych krokoch na Slovensku pristupovať prezieravo a možno aj v kontexte medzinárodného diania. Nie je náhoda, že vlna nespokojnosti sa zdvíha práve v krajinách, ktorých vzťah k Rusku sa nestotožňuje na sto percent s líniou Bruselu – u nás, v Česku a Maďarsku.

EKONOMIKA > DEFINITÍVNY ODKLON RUSKA SMEROM K ÁZII?

Peter Hafner

DEFINITÍVNY ODKLON RUSKA SMEROM K ÁZII?

U 24

plynulý rok môžeme považovať z pohľadu budúcich dodávok ruských energií do Európy za zlomový. Kým Európska únia trvá na trestaní Ruska formou ekonomických a politických sankcií, Rusko sa pomaly obzerá po ďalších možnostiach svojej energetickej expanzie – smerom do Ázie. Nejde pritom len o Čínu alebo krajiny Strednej Ázie, v hre je aj India, Irán, a najmä Turecko. Západné energetické spoločnosti sú zvyknuté, v súlade s politikou tzv. „energetickej bezpečnosti“, mať pod kontrolou energetické zdroje rozvojových krajín, odkiaľ si za relatívne nízku cenu môžu ťažiť a vyvážať kľúčové suroviny. Klasickým príkladom je súčasný Irak, Líbya alebo mnoho ďalších krajín afrického či juhoamerického kontinentu. Na druhej strane sú krajiny ako Venezuela, Irán (pred rokom 2011 aj Líbya) a, samozrejme, Čína a Rusko, ktoré takýto scenár nepripustili. To, že práve tieto krajiny a ich režimy sú označované západnými médiami a politikmi za nepriateľské či nedemokratické, nie je žiadna náhoda. Nie je náhodou ani to, že Západ tak výdatne podporoval Chodorkovského proti Putinovi, ktorý uzavretím Jukosu a prevodom jeho aktív na štátnu ropnú spoločnosť Rosneft zvrátil trend privatizácie v ruskom energetickom priemysle. Odvtedy ruská vláda odoláva akýmkoľvek pokusom o otvorenie ruského energetického priemyslu západným spoločnostiam. Súčasťou snahy Západu o narušenie prirodzených ruských monopolov má byť aj tzv. tretí energetický balíček Európskej únie, teda protimonopolný zákon EÚ. Ten by napríklad zname-

nal, že aj keby Gazprom dodával plyn, nemohol by vlastniť a kontrolovať plynovody, ktorými sa dodáva. Európa si jednoducho myslela, že touto politikou dotlačí Rusko prijať jej podmienky. Preto ten šok a panika v Bruseli, keď Putin náhle ohlásil zrušenie projektu South Stream a podpísal zmluvu s Tureckom o vybudovaní nového plynovodu, ktorý môže byť dotiahnutý až k turecko-gréckej hranici. Ďalší tranzit smerom do Európy však nie je vôbec vyriešený a zdá sa, ako by to Rusov ani veľmi netrápilo. Pretože tak, ako sa v Európe neustále hovorí o diverzifikácii energetických zdrojov, resp. ich dodávateľov, na strane Ruska sa priamo realizuje diverzifikácia strategických odberateľov. A rok 2014 možno označiť v tomto smere za prelomový. Európa, najmä pod tlakom USA, uvalila nielen niekoľko vĺn sankcií voči ruskej ekonomike, ale dala najmä jasný signál, že Rusko viac nepovažuje za spriatelenú krajinu. Výsledkom je, že Rusko sa pomaly, ale isto orientuje viac na ázijský trh. S Čínou podpísalo kľúčové kontrakty na dodávky plynu, ktoré zvýšia export asi trojnásobne a mali by pokrývať takmer pätinu ich domácej spotreby v roku 2020. Prelomový nie je len objem týchto kontraktov, ale najmä snaha o vytlačenie amerického dolára z týchto transakcií, ktoré majú byť vo väčšine objemov zúčtované v rubľoch a jüanoch. Okrem toho spomeňme veľký kontrakt Ruska s Iránom z novembra minulého roka. Týka sa vývozu ropy, nukleárnej energie či zbraní v celkovej hodnote sto miliárd dolárov. Okrem toho budovanie štyroch jadrových reaktorov v Turecku na pobreží Stredozemného

mora, ktoré majú byť plne funkčné do roku 2023. Už teraz je Rusko najväčším obchodným partnerom Turecka, ktorého ekonomika je v porovnaní s Ukrajinou 6-krát väčšia. Navyše Rusko aktívne lobuje za prijatie Turecka ako plnohodnotného člena Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO), odkiaľ by stačil už len jeden krok do Eurázijskej únie. Aj keď je jasné, že Turecko si je vedomé, kam až môže ako dlhoročný člen NATO zájsť. Takže ak sa Európa snažila silou-mocou dostať Ukrajinu mimo ruského vplyvu a otočiť jej integráciu smerom na západ, oveľa strategickejšou krajinou sa môže stať Turecko. O ňom sa už dávnejšie uvažovalo ako ďalšom členovi EÚ, avšak najmä pre jeho odlišné „kultúrne a historické pozadie“ sa táto myšlienka rigidnému starému kontinentu nepáčila. Zaujímavé je, že pragmatickému Rusku takéto spojenie vôbec neprekáža ani napriek mnohým rusko-tureckým vojnám v minulosti. Ukrajina spravila strategickú chybu – odvrátením od Ruska nedosiahne ekonomickú, a už vôbec nie energetickú nezávislosť, len sa prehĺbia problémy s dodávkou ropy, plynu a uhlia, čo priamo ovplyvní jej priemysel a v neposlednom rade aj ceny energií pre domácnosti. To bude mať za následok eskalovanie už beztak neutešenej ekonomickej a sociálnej situácie

(v roku 2014 klesol kurzu hrivny o 50 % a HDP o 9 %, inflácia dosiahla 20 %). Pochopiteľne, orientácia Ruska na Áziu a postupné odkláňanie tranzitu mimo Ukrajiny bude mať negatívny vplyv aj na postavenie Slovenska. A to nielen v nižších príjmoch z poplatkov za tranzit, ale vôbec pri strategickom postavení našej krajiny v dodávkach plynu a ropy do Európy. Nie Európa drží v šachu Rusko, ale skôr Rusko drží všetky karty v rukách a v prípade pokračujúceho nepriateľského postoja hlavných európskych predstaviteľov na čele s Nemeckom môžeme byť pokojne svedkami trvalého zníženia ruských dodávok do Európy, čo by vážne poškodilo už aj tak dosť krehkú ekonomickú rovnováhu na starom kontinente. Pritom alternatívnych možností nie je veľa, resp. kapacitne nepostačujú. Severná Afrika, Kaukaz, Perzský záliv, Stredná Ázia či Irán sú naďalej len v rovine teórií a úvah, resp. neúspešných projektov, akým bol plánovaný plynovod Nabucco, ktorý mal priviesť azerbajdžanský plyn až do Rakúska. O dovážaní skvapalneného plynu (LNG) z USA sa síce napísalo pár novinárskych esejí, ale z ekonomického a technického hľadiska ide stále o nezmysel. Navyše ťažbou relatívne lacného plynu z bridlicových ložísk si Spojené štáty budú pokrývať najmä vlastný domáci dopyt.

TÉMA MESIACA:

VZKRIESENIE SLOVANSKEJ DUŠE

SLOVANIA PREDSTAVUJÚ NAJVÄČŠIE ETNIKUM EURÓPY. NAJNOVŠIE POZNATKY SVEDČIA O TOM, ŽE TU ŽILI OMNOHO SKÔR A EURÓPSKE DEJINY OVPLYVNILI OMNOHO VIAC, AKO TVRDÍ OFICIÁLNA HISTÓRIA. ZNIŽOVANIE VÝZNAMU SLOVANSKÝCH NÁRODOV A PODPOROVANIE ICH VZÁJOMNEJ NEVRAŽIVOSTI VYHOVUJE MOCENSKÝM KRUHOM, KTORÝM BY ZJEDNOTENIE SLOVANOV OHROZILO SNAHY O OVLÁDNUTIE SVETA. KRUHY, KTORÉ BOMBARDOVALI SRBSKO, PRIČLENILI MNOHÉ SLOVANSKÉ ŠTÁTY DO SVOJEJ VOJENSKO-ÚTOČNEJ ALIANCIE, DNES ROZDEĽUJÚ UKRAJINU A SNAŽIA SA DOSTAŤ RUSKO DO MEDZINÁRODNEJ IZOLÁCIE. JE V TEJTO SITUÁCII VÔBEC MOŽNÉ, ABY SLOVANIA NAŠLI SPOLOČNÚ REČ A NAPLNILI POSLANIE, KTORÉ PODĽA VIACERÝCH MAJÚ PRED SEBOU?

TÉMA MESIACA > SME POTOMKAMI NAJSTARŠEJ EURÓPSKEJ CIVILIZÁCIE

Jozef Janták

SME POTOMKAMI NAJSTARŠEJ

EURÓPSKEJ CIVILIZÁCIE

ROZSIAHLE ÚZEMIA STARÉHO KONTINENTU OBÝVAL OD ÚSVITU DEJÍN NAJVÄČŠÍ NÁROD EURÓPY – SLOVANIA. NA ZDANLIVO NEKONEČNÝCH PRIESTOROCH RUSKEJ TABULE, OD KAUKAZU AŽ PO ÚPÄTIE HINDÚKUŠA, OD MALEJ ÁZIE A OSTROVOV EGEJSKÉHO MORA AŽ PO PELOPONÉZSKY POLOSTROV, OD BALKÁNU A SEVERU APENINSKÉHO POLOSTROVA AŽ PO SEVERNÉ MORE, OD JUŽNEJ ŠKANDINÁVIE PO ÚDOLIA KARPATSKÉHO MASÍVU A NÍŽINY STREDNEJ EURÓPY ŽILI KMENE HOVORIACE PRÍBUZNÝM JAZYKOM, DOROZUMIEVAJÚCE SA JEDNOTNÝMI ZNAKMI PÍSMA, S JEDNOTNOU MYTOLÓGIOU.

ústupom ľadovcov z vrcholov a údolí najvyšších európskych horstiev začína sa v kolíske Slovanov rodiť impozantná dunajská civilizácia. Civilizácia s najstaršou gramotnosťou a medenou metalurgiou na svete. Na počiatku histórie vstupuje do európskych dejín ako vinčianska kultúra. Začala sa rozvíjať na strednom Dunaji a podľa archeologických, antropologických, etymologických, grafematických a genetických výskumov o jej praslovanskom charaktere nemusíme pochybovať. Množstvo doposiaľ nájdených archeologických artefaktov tejto kultúry poukazuje na rozsiahle územie. Slovanská história sa začala písať 8000, a písomná gramotnosť uzrela svetlo sveta 6000 rokov pred Kristom.

ROZDIELNI, A PREDSA PODOBNÍ

Výskum vinčianskej kultúry ako prvej kultúry v poznanej histórii vôbec umožnil uvažovať o Európe ako o kolíske ľudskej civilizácie. Nespočetné generácie slovanského národa nesú

svoju identitu od svojej kolísky až po súčasnosť. Na svojej ceste históriou, ovplyvňované klimatickými, demografickými a existenčnými faktormi, migrovali slovanské kmene Európou, ale i do Indie, Malej Ázie, na ostrovy Egejského mora a do Afriky. Zažívali obdobia rozkvetu i poroby. Mnohé kmene cestu históriou neprežili, mnohé boli pohltené silnejším etnikom. Všetky však podliehali formovaniu vplyvom prostredia, klimatických zmien i genetického obohacovania, ale i úpadku podľa zákonov evolúcie. Samy tiež ovplyvňovali iné neslovanské etniká a zanechávali genetické stopy, avšak aj stopy etymologické, ďaleko od dnešných slovanských území. Prechádzajúc tisícročiami sa národ Slovanov diferencoval na mnoho kmeňov a vývojom rečovej, kultúrnej, zvykovej a mentálnej odlišnosti na dnešné slovanské národy. Často to viedlo k vzájomnej nevraživosti, ktorá mnohokrát prerastala až do vzájomného ničenia. Hoci sa dnes jednotlivé slovanské národy v mno-

hom líšia, predsa majú spoločnú duchovnú podstatu ukrytú v slovanskej mytológii. Mytológii vychádzajúcej z prírody, prírodných živlov, rituálnych obradov, sveta mágie a uctievania počiatočnej sily ako tvorcu všetkého. Majú spoločných predkov, ktorí uctievali spoločné slovanské božstvá, a mali spoločné dejiny. A nakoniec majú spoločný genetický základ, odlišný od iných etník. Sú teda autochtónnym európskym etnikom. Tým je spochybnená súčasná teória o príchode Slovanov na svoje územia v piatom storočí nášho letopočtu.

PÍSOMNÉ STOPY

Pravda o histórii Slovanov je dnes ukrytá pod nánosom umelo vytvorených teórií a ideologických špekulácií. Dejiny Slovanov sú rozkradnuté a prisvojené inými etnikami. Nové objavy v historických, archeologických, etymologických, grafematických a genetických vedách sa však posúvajú k bodu, keď bude treba prehodnotiť dejiny slovanských národov a prepísať ich. U ideologických odporcov to vyvoláva zdesenie a priam hysterické popieranie účasti slovanského etnika na tvorbe európskych dejín. V chorobnej túžbe ovládať Slovanov sa snažia zachovať o nich de-

formovaný obraz ako o spoločenstve neschopnom samostatne o sebe rozhodovať. V minulosti sa to dialo otvoreným etnickým útlakom. Dnes podľa scenára liberálneho kozmopolitizmu. Kmene, ktoré okolo roku 4500 pred Kristom ako prvé začali šíriť civilizačné prvky vinčianskej kultúry, obývali severnú časť Apeninského polostrova. Tu zanechali etymologické a genetické stopy. Na základe etymologických a grafematických poznatkov vidíme, že výrazným spôsobom ovplyvňovali kultúru južne žijúcich latinských a gréckych kmeňov. Na základe genetických stôp môžeme sledovať potomkov Etruskov až do súčasnosti. Z mladšieho historického obdobia 3800 rokov pred Kristom predpokladáme migráciu Chetitov do Malej Ázie, alebo ich asimiláciu slovanským etnikom. Ich reč považuje dekódovač chetitského písma Dr. Horák za staroslovenčinu a ich prvé, hieroglifické písmo je totožné so znakmi z kolísky Slovanov. Mali by sme sa zamyslieť i nad dejinami Sumerov, ktorých pokladáme za objaviteľov písma. Texty ich hlinených tabuliek s mladšími znakmi klinového písma hovoria, že prišli z lesov severu. Znaky ich staršieho hieroglifického písma poukazujú na slovanskú kultúru. Grafematické

TÉMA MESIACA > SME POTOMKAMI NAJSTARŠEJ EURÓPSKEJ CIVILIZÁCIE

stopy slovanskej kultúry nachádzame v minojskej kultúre na Kréte a Cypre, ale i v starej Fenícii. V spomínanom období totiž nastáva náhle ochladenie, čo môže byť príčinou migrácie aj slovanského kmeňa Árijcov zo severozápadnej Európy do Indie. Indickí historici kladú obdobie rozmachu vyspelej harappskej kultúry do obdobia prvej vlny árijskej migrácie. Druhá migračná vlna Árijcov o tisíc rokov neskôr už nachádza harappskú kultúru bez života. V tomto období zaniká aj vinčianska kultúra. Jej civilizačné prvky sa však šíria ďalej. Z karpatskej oblasti sa časti kmeňa Vandalov presúvajú na sever. Genetické, etymologické a grafematické stopy nachádzame v južnej Škandinávii dodnes.

GERMÁNI ČI SLOVANIA?

Z uvedených súvislostí vyplýva otázka, či je udržateľná teória o indoeurópskych národoch. Všetko svedčí o tom, že je to umelá konštrukcia vytvorená na zakrytie slovanskej histórie. Ak indický kmeň Drávidov po príchode do Európy učil Slovanov medenej metalurgii, ako vysvetlíme, že Slovania vyrábali medené výrobky o dvetisíc rokov skôr? A prečo dnešná historiografia mlčí? Má to svoj účel. Ona totiž pozná len keltské a germánske kmene. Niekto to tak proste určil. Inak vážený nemecký filozof von Herder jednoducho zoradil európske kmene bez akéhokoľvek opodstatnenia a priradil im etnicitu. Na Slovanov potom už veľa nezostalo. Nemohli sme teda tvoriť dejiny, lebo ich tvorili Kelti a Germáni. Je to logické, nie? Po vzniku Rímskej ríše sa slovanské kmene ocitli v jej priamom susedstve alebo ako rímski občania ich provincií. Napriek tomu, že rímski historici poznali slovanské kmene, dnešná historiografia je voči tomu nevšímavá. Pritom antickí autori Hérodotos a Aristoteles už 500 rokov pred Kristom opisujú oblasť stredného Dunaja, „ktorý preteká krajinou Skýtov“. Stopäťdesiat rokov pred Kristom hovorí rímsky historik Strabón o Kvádoch a Sarmatoch. V prvom storočí po Kristovi píše Plínius starší o Markomanoch a Moravanoch a o tom, že „najbližšie k Panónii žijú Veneti“. Napriek tomu naďalej na školách učíme, že Slovania sem prišli v 5. storočí po Kristovi. Asi si

naozaj myslíme, že sme múdrejší ako Plínius, ktorý vtedy žil. Byzantský historik Jordan v roku 500 po Kristovi píše: „Veneti majú množstvo kmeňov a každý má svoje meno, ale všetci sa považujú za Venetov-Slovenov.“ Sto rokov pred Jordanom sa bojové družiny slovanského kmeňa Vandalov vydávajú na juh a v roku 406 spustošia Rím. Od zničenia Ríma sa ich meno stáva synonymom ničenia až dodnes. Druhá skupina Vandalov vyplieni africké Kartágo. V piatom storočí znovu prekračujú slovanskí jazdci Dunaj a porážajú byzantskú armádu. Niečo tu nesedí? Áno. Veď pán von Herder zaradil Vandalov medzi Germánov. Nikoho nezaujíma, že sú to geneticky Slovania, ich reč bola podobná východoslovenskému nárečiu, sčasti ukrajinčine a bieloruštine, a ich písmo má pôvod v kolíske Slovanov. A naďalej hovoríme mladej generácii o Slovanoch prichádzajúcich v polovici predminulého tisícročia do Európy, umazaných z pripiaťskych močiarov. Ako by sme mohli rozvrátiť Rím? Tak je to predsa napísané. A aké etnikum tu žilo v neolite a dobe bronzovej? Nuž, pomôžeme si lužickou, púchovskou kultúrou a kultúrou ľudí popolnicových polí a nemáme problémy s etnicitou. Poznatky z histórie Slovanov spravidla čerpáme zo stredovekých kroník, ktorých vierohodnosť je sporná.

NA SLOVENSKU PRED 3500 ROKMI

Úplne nepochopiteľná situácia je pri archeologických nálezoch. Na východe Slovenska pri Spišskom Štvrtku sa nachádza lokalita Myšia hôrka. Je tu odkryté praveké sídlisko minojského typu s najstarším murovaným opevnením a kamennými strážnymi vežami v strednej Európe. Pravouhlo usporiadané ulice, uprostred sa nachádza citadela, sídlo vládcov. Vek tohto prastarého osídlenia dosahuje 3500 rokov. V Holíči, na slovensko-moravskom pomedzí, bol objavený rondel, väčší ako jeho mladší brat v Stonehenge. Jeho vek je podľa geologických vrstiev určený takisto na 3500 rokov. Túto vzácnu archeologickú pamiatku sa podarilo zachrániť doslova z lyžice bagra. Mohutné, až osem metrov vysoké stély sú husto pokryté kresbami a znakmi. Tieto znaky sú totožné so znakmi z lokality Vinča. Je to praslovanské písmo. Uniká-

SME POTOMKAMI NAJSTARŠEJ EURÓPSKEJ CIVILIZÁCIE > TÉMA MESIACA

tom je historicky prvé zobrazenie slovanského boha Perúna s jeho povestným kladivom. Neďaleko Kremnice stojí Velestúr, vrch nazvaný podľa slovanského boha. Na jeho úpätí sa nachádza nápis vyrytý do kameňa. Ešte i dnes sa nájde dosť „odborníkov“, ktorí ho spochybňujú. Napriek všetkým špekuláciám sa nedá poprieť, že nápis zo znakov, totožných so znakmi vinčianskeho písma, je písaný staroslovanskými runami. Nápis je starý 3500 rokov. Tri lokality z územia Slovenska rovnakého veku a s rovnakými znakmi písma. Ešte stále nám to nič nehovorí? Ešte stále budeme našu históriu prenechávať iným? Ešte stále budeme v školách učiť, že územie Slovenska v tomto období bolo hustým pralesom, kde žil ľud bez identity, zahalený v kožušinách a obývajúci „polozemnice“ prikryté čečinou? Kedy sa už konečne zobudíme a začneme s úctou hľadieť na odkaz našich predkov?

MÁME BYŤ NA ČO HRDÍ

Kráčajúc dejinami Slovanov je potrebné zastaviť sa pri dôležitej udalosti. Približne šesťdesiat rokov od návratu Slovanov z rímskeho a byzantského ťaženia vytvára legendárny zjednotiteľ Slovanov Samo voľný kmeňový zväz. V roku 623 vzniká Samova ríša. Je to symbolický dátum. Ide o prvé nám známe zjednotenie Slovanov. Samo zjednotil kmene s rozdielnymi názvami pod pôvodný historický názov Sloveni. Po roku 833 vládca ríše Slovenov, v dejepise zapísanej ako Veľká Morava, kráľ Svätopluk zjednocuje takmer všetky známe európske kmene Slovanov do najväčšej stredoeurópskej ríše. O niečo neskôr sa východné slovanské kmene zjednocujú do štátneho útvaru Kyjevská Rus s hlavným mestom Slavianc, dnes Nižný Novgorod. Na Balkáne vzniká pomerne stabilná Bulharská ríša. I keď sa zjednotenie dialo prostriedkami stredoveku – mečom, slovom, diplomaciou a náboženským nátlakom, predsa to symbolizovalo politickú a územnú jednotu Slovanov. V súčasnom globalizovanom svete sú vplyvom ekonomického a liberalizačného spoločenského tlaku slovanské národy prinútené k ochrane svojej identity. I keď stav súčasnej civilizácie navodzuje pocit bezmocnosti, mnohí

31 veria, že obroda ľudstva je v rukách Slovanov. Ak sme niekedy až nekriticky úctiví k mozgovému potenciálu vedcov z atlanticko-západoeurópskeho priestoru a Ďalekého východu, napríklad v elektronickom a informačnom priemysle, obzrime sa na chvíľu za svojimi dejinami. Uvidíme, že na začiatku týchto procesov bol nejaký Srb Tesla, prvýkrát zaznela z éteru veta nejakého Slováka Murgaša: „Počuje ma tu niekto?“, nejaký Slovák Štefánik, zakladateľ modernej meteorológie, ktorý chcel na prenos správ použiť vynález Murgašovej bezdrôtovej telegrafie, moderná fotografia je vynálezom nejakého Slováka Petzvala, teória relativity by – podľa vyjadrenia samotného Einsteina – nebola vznikla, keby po jeho boku nestála jeho prvá žena Mileva Marić, mimoriadne nadaná srbská fyzička, radiáciu objavila Poľka Sklodowska, chemické prvky do systému zoradil Rus Mendelejev... A pokračovať by sme mohli ďalej. Buďme hrdí na svoju históriu. Veď sme na tento svet priniesli gramotnosť a celé tisícročia sme obohacovali európsku civilizáciu.

INÝ POHĽAD NA HISTÓRIU SLOVENSKA > TÉMA MESIACA

Milan S. Ďurica

INÝ POHĽAD NA HISTÓRIU SLOVENSKA

V ROKU 1947 SOM AKO MATURANT ODIŠIEL DO ZAHRANIČIA NA VYSOKOŠKOLSKÉ ŠTÚDIÁ. ABSOLVOVAL SOM TAM TRI ROZLIČNÉ FAKULTY. VYŠE ŠTYRIDSAŤ ROKOV SOM POTOM PREDNÁŠAL DEJINY STREDNEJ A VÝCHODNEJ EURÓPY. VĎAKA RÔZNYM ŠTIPENDIÁM SOM ZÍSKAL MOŽNOSŤ PRESKÚMAŤ MASU HISTORICKEJ LITERATÚRY TÝKAJÚCEJ SA DEJÍN TÝCHTO ŠTÁTOV. DOPLNIL SOM TO AJ OSOBNÝM PRIESKUMOM V NAJDÔLEŽITEJŠÍCH ŠTÁTNYCH ARCHÍVOCH PRE OBJASNENIE NIEKTORÝCH EŠTE SPORNÝCH OTÁZOK. VŽDY AKO SLOBODNÝ HISTORICKÝ BÁDATEĽ, BEZ AKÉHOKOĽVEK PODMIEŇOVANIA ŠTÁTNOU MOCOU. TÝMTO SA LÍŠIM OD VŠETKÝCH SLOVENSKÝCH HISTORIKOV, KTORÍ SVOJU VEDECKÚ KARIÉRU KONALI V NESLOBODNOM PROSTREDÍ KOMUNISTICKEJ DIKTATÚRY Z PRAHY, POD STÁLYM DOZOROM STRANÍCKYCH A SÚDNYCH ORGÁNOV.

ko rodený Slovák som s osobitným záujmom prednášal aj dejiny Slovenska a Slovákov. Napokon som sa vrátil do svojej pôvodnej vlasti, na naše Slovensko. Režim sa tu vtedy už zmenil, tak som predpokladal hlavne slobodu historickej vedy. Vedel som, že napríklad vo vtedajšom Východnom Nemecku po zmene režimu nová vláda namieste prepustila zo služby 1504 profesorov – všetkých, ktorí vyučovali nemecké dejiny. Neprenasledovali ich, zaručili im na tri roky ten istý mesačný plat, aby sa mohli preorientovať na iné zamestnanie. Keď sa školy sťažovali na didaktické ťažkosti, vláda

odpovedala: „Musíte tie ťažkosti postupne prekonávať, ale nemôžeme dovoliť, aby tí, čo štyridsať rokov otravovali našu mládež, mohli pokračovať vo svojom remesle.“ Vediac, že tu medzitým vládol komunistický režim preferujúci čechoslovakistický pohľad, pripravil som stručné Dejiny Slovenska a Slovákov, ktoré vyšli v roku 1995. Vtedajšia ministerka školstva Eva Slavkovská si vyžiadala súhlas, aby nové vydanie vydalo Slovenské pedagogické nakladateľstvo ako účelovú publikáciu Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Tým sa táto príručka dostala do všetkých slovenských

TÉMA MESIACA > INÝ POHĽAD NA HISTÓRIU SLOVENSKA

škôl. To však vyvolalo až zúrivú reakciu zo strany „oficiálnych historikov“ všetkých stupňov. Zrejmou príčinou bolo to, že tu sa síce režim zmenil, ale všetci jeho „historici“ zostali sedieť na svojich miestach. Vláda asi zabudla, že novú školu môžu robiť iba noví ľudia. Ktosi s tým išiel až do Bruselu, kde zrejme dostali aj „vysokú“ podporu: rozkaz odstrániť zo škôl moju knihu. Preto sa už plných dvadsať rokov na slovenských školách história vyučuje tak, ako to bolo v komunistickom Československu. No slovenský národ dal tým „historikom“ veľmi poučnú lekciu. V nasledujúcich rokoch moje Dejiny ľudia kupovali tak, že kniha dosiahla päť následných vydaní, a to najnovšie sa rozrástlo na vyše tisíc strán obsahu. V krátkom článku nie je možné predstaviť kompletne môj iný pohľad na dejiny Slovenska. Pokúsim sa aspoň stručne načrtnúť niektoré jeho body: Oproti nepochopiteľnej bojazlivosti „oficiál-

nych“ slovenských historikov začínam svoje Dejiny kapitolou Slovensko v staroveku. Po jednej z mojich prvých verejných prednášok v Bratislave po zmene režimu otvoril diskusiu známy historik, ktorý už nežije, a pýtal sa: „Ako môžete hovoriť o slovenských dejinách v dávnych storočiach, keď všetci vieme, že o Slovensku a Slovákoch možno hovoriť iba od roku 1918?“ Stručne som mu odpovedal, že následkom nových výskumných metód sa už celé európske dejiny javia v celkom inom svetle než doposiaľ. Nechýbajú podložené teórie aj o tom, že dávni predkovia Slovákov sem neprišli v 5. – 6. storočí, ale obývali toto územie aj dávnejšie pred naším letopočtom. Zatiaľ som prevzal do Dejín iba to, čo pokladám za dokázané alebo veľmi pravdepodobné. Ešte stále mnohí slovenskí historici, keď musia hovoriť o dávnejších storočiach, uchyľujú sa k smiešnym výrazom ako naši slovanskí predkovia, slovanské kmene, územie dnešného Slovenska a pod. Asi nevedia, že všetky ostatné národy, aj keď vznikli z plurality kmeňov s rozličnými názvami, v historických knihách slobodne používajú terajší názov svojho etnika. Ale cudzí historici – napríklad klasický nemecký historický atlas PLOETZ, používajú výraz Slováci už pre obdobie 6. až 10. storočia, ba výraz Slovensko už v roku 443. Našim historikom chýba odvaha postupovať podobne, ako to robia iní. Ďalší príklad nového pohľadu je fakt, že som odstránil mýtus o Veľkej Morave. Štátny útvar s takýmto menom totiž nikdy nikde vo svete neexistoval. Tak ako si vtedajší Slováci vytvorili kniežatstvo na rieke Nitre a nazvali vo Nitrava, Slováci na rieke Morave si vytvorili kniežatstvo a nazvali ho Morava. Ako to bolo zvykom najmä u slovanských národov, silnejšie knieža využil vhodnú situáciu a zmocnil sa susedného kniežatstva. Tak sa aj moravský Mojmír zmocnil Nitravy a vyhnal odtiaľ Pribinu. To, že výbojný Svätopluk neskôr rozšíril Moravu na pol strednej Európy, ho nijako neviedlo k tomu, aby tú Moravu nazval Veľkou. Staré pramene poznajú iba Svätoplukovu Moravu. A iba jeden vážny prameň z 10. storočia, keď hovoril o Morave, v súvislosti so Svätoplukovými výbojmi použil výraz „veľká Morava“, ale s malým v, teda nie ako názov ríše. Mýtus

Veľkej Moravy je iba nedávny český vynález. Konštantína-Cyrila a Metoda si privlastňujú takmer všetky slovanské národy. Ale historickým faktom je, že tí dvaja učenci prišli ku vtedajším Slovákom z iniciatívy nášho prvého štátnika európskeho formátu, akým bol kráľ Rastic. Bol to on, ktorý sa obrátil najprv do Ríma a potom do Carihradu, aby dostal učiteľov schopných vzdelávať jeho ľud „v jeho slovenskom jazyku“. My ho takmer nepoznáme. Keď sa ma raz jeden redaktor pýtal, koho pokladám za najvýznamnejšiu osobnosť slovenských dejín, a odpovedal som mu: „Rastica,“ nechápavo sa na mňa pozeral. Preto som doplnil: „Vy ho asi poznáte ako Rastislava.“ Vysvetlil som mu, že v starých prameňoch som našiel asi 40-krát meno Rastic, ale iba 9-krát meno Rastislav. Bez politickej múdrosti Rastica by sa tu nikdy nebol ukázal žiaden Konštantín, ani Metod. Aj to je nový a správny pohľad na slovenské dejiny. Iné národy podobných kľúčovým osobnostiam dejín stavajú pomníky, nazývajú po nich ulice a oslavujú ich rozličným spôsobom. Drvivá väčšina Slovákov ani nevie, kto bol Rastic. Tomu, kto chcel hovoriť o Slovákoch iba od roku 1918, som pripomenul, že už z roku

1294 máme zachovaný úradný záznam adjektíva slovenský, ktorý dokazuje, že už v 13. storočí sme sa nazývali tak ako dnes. Zo 14. storočia všetci poznáme dobu Matúša Čáka Trenčianskeho, o ktorom francúzsky historik E. Denis napísal, že to bola realizácia štátnej nezávislosti Slovákov, a český historik, ináč čechoslovakista Kamil Krofta, že „Slovensko se domohlo na několik roků opravdu samostatnosti“. Ale niektorým slovenským historikom to prekáža. Podobne mnohí nevedia, že v 16. storočí po mieri vo Veľkom Varadíne (1536) maďarskí grófi nazývali Jána Zápoľského slovenským kráľom a jeho vojsko slovenskými drábmi. Alebo že už začiatkom 17. storočia vyšli uhorské zákony, ktoré definovali práva Maďarov, Nemcov a Slovákov. A takto by sme mohli pokračovať aj v 18., aj 19. storočí až po Masarykov absurdný mýtus o akomsi československom národe, ktorý dal slávnostne kodifikovať v Ústave ČSR spolu s československým jazykom. Autor je emeritným profesorom Štátnej univerzity v Padove a Pápežskej saleziánskej univerzity v Ríme.

TÉMA MESIACA > PERÚNOVA SEKERA TNE DO VLASTNÝCH RADOV

PERÚNOVA SEKERA TNE DO VLASTNÝCH RADOV > TÉMA MESIACA

tin a povstalci v Novorusku alebo kyjevská garnitúra, nemení nič na situácii, že krváca Rusko i Ukrajina, a predovšetkým nevinné civilné obete, rodiny s deťmi. Všade dopadá a rúbe Perúnova sekera, síce v rukách Slovanov, na jednej i druhej strane, no jej úderom tlieskajú tie sily, pre ktoré Slovan nikdy nebol partnerom, iba protivníkom alebo účelovo využívaným spojencom. To isté, ako teraz na Ukrajine a v Novorusku, prežívala slovanská pospolitosť na Balkáne v prvej polovici 20. storočia i na jeho konci. A nielen na Balkáne, ale i severnejšie, na permanentne konfliktnej línii Poľsko – Ukrajina – Rusko. Vo vzájomných slovanských sporoch zohrávali vždy dôležitú úlohu Nemecko, USA a rôzne západné štruktúry. Od pseudodemokratov cez nacistov a komunistov až po najnovších stúpencov „trhokratúry“, všetci oživovali historické krivdy až do vypuknutia bratovražedných vojen.

Ľubomír Huďo

PERÚNOVA SEKERA TNE DO VLASTNÝCH RADOV

SLOVENSKÝ BARD PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV V DIELE KRVAVÉ SONETY HOREKUJE NAD TRAGÉDIOU PRVEJ SVETOVEJ VOJNY VERŠAMI: „A NÁROD OBORIL SA NA NÁROD S ÚMYSLOM VRAŽDY, S BESOM SKAZITEĽA.“ PRI POHĽADE NA NOVODOBÚ HISTÓRIU SLOVANSKÝCH NÁRODOV MOŽNO ZMENIŤ PRVÉ SLOVÁ VO VERŠI NA: „A SLOVAN OBORIL SA NA SLOVANA.“

rbi a Chorváti, Slovinci a Srbi, Čiernohorci a Srbi, Poliaci a Rusi, Ukrajinci a Poliaci, Ukrajinci a Rusi, Česi a Slováci – ich vzájomné vzťahy sú poznamenané od nenásilnej formy kritických výhrad a rôznych provokácií až po otvorené konflikty a likvidačné vojenské akcie. Nenávisť, bratovražedný boj a prisluhovanie mocnostiam 20. a 21. storočia sprevádzajú vývoj moderných štátnych útvarov Slovanov a nesú so sebou pretrvávajúce následky až do súčasnosti. Výzvam na slovanskú jednotu, obnovenie panslavistických ideálov a spoločný postup pri riešení problémov stále globalizovanejšieho sveta odporuje krvavá prax a neznášanlivosť medzi členmi slovanského spoločenstva. Okrem pričinenia samotných slovanských národov a ich predstaviteľov k podnecovaniu rozporov a vzájomnej odcudzenosti zohrávajú dôležitú úlohu aj vonkajšie sily. Jednotné zoskupenie 300 miliónov Slovanov v Európe by bolo vážnou prekážkou mocenských ambícií strojcov Nového svetového poriadku, kde nie je miesto pre tradície, identitu, nezávislosť

a samostatné rozhodovanie o vlastnom osude, či už individuálnom alebo celospoločenskom.

PEKNÁ TEÓRIA, ŠKAREDÁ REALITA

Podľa slovanskej mytológie je slovanská duša veľkorysá, otvorená, svetlá a čistá. Rozumieme jej bez slov a má obrovskú silu vo svojej jednote. Je dôležité, aby sme to mali na pamäti. Potom sa totiž všetky hranice, ktoré nás rozdeľujú, stanú iba konvenciami, a tie možno bez problémov prekonať. Táto nádherná definícia by mohla zohrať úlohu v pozitívnej inšpirácii politických, akademických alebo mediálnych sfér v jednotlivých slovanských štátoch, realita je však značne vzdialená od tejto predstavy. Tomu, čo sa deje v slovanskom svete v strede, na juhu a východe Európy, zodpovedá skôr iný mytologický obraz. V staroslovanskej kultúre bola lipa posvätným stromom stotožňovaným s Ladou, bohyňou lásky a krásy. Keď sa tieto stromy sadili v radoch, znamenalo to uzmierenie alebo ukončenie vojny a konfliktov. Vo svete Slo-

vanov však vystupuje aj Perún, boh búrky, hromu, blesku a jeho symbolom je sekera. Nie je to nástroj mierumilovného drevorubača či stolára, ale vojnová sekera. Balkánske vojny, ukrajinská občianska vojna, zabíjanie v Novorusku, poľská ochota prilievať olej do ohňa a v mimoriadne aktívnej spolupráci s Bruselom a Washingtonom stupňovať militantné prípravy na vojnu s Ruskom potvrdzujú, že Perúnova sekera vytína lipu za lipou. Namiesto uzmierenia rinčanie zbraní, oveľa účinnejších než len sekera, na škodu a proti záujmom väčšiny slovanského obyvateľstva. Po balkánskom memente sú stelesnením tragédie slovanstva obete a utečenci z východnej Ukrajiny (Novoruska). Vojna odtiaľ vyhnala milión ľudí, z ktorých každý jeden predstavuje osobnú tragédiu a nie iba štatistické číslo v informačnej databáze tlačových agentúr. „Máme len jeden problém – vojnu. Nezničila iba naše domovy, no celý život. Nemôžeš normálne žiť, len chodíš s natiahnutou rukou. To je 21. storočie,“ vyčíta bojovníkom na oboch stranách Alexandra, ktorá s dvoma dcérami skončila v útulku pre vnútorných presídlencov v prístavnom meste Mariupol na juhovýchode Ukrajiny. Hľadanie toho, kto je za situáciu na Ukrajine zodpovedný – či ruský prezident Vladimir Pu-

SPOJENECTVO PRED HROZBOU

Postoj k Slovanom bez zbytočných okolkov vyjadril učiteľ, vodca a idol všetkých boľševikov sveta Karl Marx v roku 1848 v Neue Reinische Zeitung: „Nezmieriteľný boj, vojnu až do smrti proti Slovanom, tým zradcom revolúcie. Potrebné je ich vyhladenie, bezuzdný terorizmus na nich, nie v záujme Nemecka, ale v záujme revolúcie.“ Karl Marx používal aj iný nelichotivý termín – slovanské triesky v tele monarchie. Revolucionárom, podobným Marxovi, prekážalo aj to, že v prvom slobodne zvolenom Ríšskom sneme mali Slovania o deväť hlasov viac než nemecky hovoriaci poslanci. Potom došlo k niečomu, čo už nedokázali Slovanom vôbec odpustiť – na bodákoch rakúskej armády bol na trón opäť dosadený František Jozef I. Zabezpečili mu to predovšetkým slovanskí vojaci v rakúskej armáde. Viedenská tlač vtedy písala, že všade vidieť modré nohavice českej a poľskej pechoty, moravských kyrysníkov, českých delostrelcov a chorvátskych serežánov (príslušníkov pohraničnej stráže na juhovýchodných hraniciach Rakúsko-Uhorska). Za odmenu sa cisár František Jozef I. na Slovanov politicky vykašľal. Mohlo by to byť ponaučením aj pre poľských a ukrajinských aktivistov v prípade ich momentálneho láskavého ochrancu – USA, do

TÉMA MESIACA > PERÚNOVA SEKERA TNE DO VLASTNÝCH RADOV

akej miery s nimi hrá čestnú a otvorenú hru, no ľudia celkovo, nielen Slovania, sú mnohokrát aj po zlých skúsenostiach nepoučiteľní. Slovania sa dokázali spájať a spolupracovať, keď pociťovali ohrozenie. Napríklad idea juhoslovanstva sa presadzovala ako obrana proti cudzej nadvláde, ktorá bola až do druhej polovice 19. storočia spoločná pre všetky slovanské národy na Balkáne. V tomto období sa opierala o spoločné znaky, najmä jazyk a literatúru, ktoré mali posilniť vedomie vzájomnej previazanosti a solidarity, dôležité na dosiahnutie národného oslobodenia a uchovanie vlastnej identity. Po vzniku Juhoslávie sa premietla do idey juhoslovanskej vzájomnosti, ktorú podporoval chorvátsky politik a biskup Josip Juraj Strossmayer. Tvrdil, že Srbi a Chorváti boli pôvodne jedným národom, rozdeleným pod vplyvom kresťanskej schizmy. Českí vlastenci hľadali v dobách germanizačnej nadvlády Habsburgovcov oporu u slovanského Ruska, a zároveň podporovali úsilie Srbov, Chorvátov i ďalších slovanských národov o právo na sebaurčenie. Slovania čelili germanizácii i maďarizácii, na Balkáne osmanskej expanzii a islamizácii.

VZÁJOMNÁ KONFRONTÁCIA

Po páde Rakúsko-Uhorska si Slovania dokázali navzájom upierať práva, za ktoré predtým v rámci rôznych mocnárstiev a asimilačných tlakov bojovali. Príkladom je teória čechoslovakizmu praktizovaná na Slovákoch, keď napríklad prvý československý prezident T. G. Masaryk v rozhovore pre francúzsky denník Le Petit Parisien povedal: „Niet slovenského národa. To je len výmysel maďarskej propagandy.“ A tak bratský český národ na Slovensku uplatňoval praktiky v duchu ďalšej Masarykovej myšlienky: „Slováci sú Česi, napriek tomu, že používajú svoje nárečie ako spisovný jazyk.“ Slováci znášali po maďarizácii čechoslovakizmus a v dôsledku druhej svetovej vojny od ďalšieho slovanského národa aj polonizáciu (násilné vnucovanie poľštiny slovenskému obyvateľstvu) na územiach, ktoré pripadli Poľsku. Svoje si však užilo aj české obyvateľstvo – nielen od sudetských germanizátorov, ale aj od slovanských bratov zo severu, keď poľské jednotky

v októbri 1938 obsadzovali Těšínsko. Ešte pred udalosťami, ktoré predchádzali druhej svetovej vojne, poľský štátnik a maršal Józef Pilsudski nazval Československo ohavným umelo vytvoreným štátom. Počas druhej svetovej vojny ukrajinskí banderovci zabíjali Poliakov i Rusov, poľské jednotky vyháňali a vraždili Ukrajincov a sovietska Červená armáda popravovala Ukrajincov, čo Kyjev nevie Rusom dodnes zabudnúť. Poliaci zase pripomínajú Katyň, kde elitu poľského národa povraždili Stalinovi hrdlorezi. Rozpory a vzájomné výhrady v slovanskom svete mali dve cesty riešenia. Buď česko-slovenským spôsobom, teda rozpadom federácie a vytvorením samostatných štátov dohodou politikov, síce za mediálnych prestreliek, no bez vojenského konfliktu, alebo balkánskym spôsobom – zabíjaním a etnickými čistkami s americkými diplomatickými intrigami a nemeckými zbraňami v pozadí. Občianska vojna na Ukrajine je pokračovaním balkánskej cesty riešenia sporov, opäť však s americkým politickým vplyvom za chrbtom, strategickými zámermi NATO a pripomínaním krvavej nacistickej a boľševickej minulosti stotožňovanej s jedným zo slovanských národov. Kým Slováci a Česi si pred rozpadom federácie vyčítali, kto na koho dopláca, pre Chorvátov boli Srbi krvilačnými skalnými komunistami a Srbi vnímali Chorvátov ako fašistov s vražednými chúťkami. Ukrajinci nazývajú Rusov „moskaľmi“, ktorí majú na svedomí hladomor a boľševický teror, pričom Rusi označujú Ukrajincov za banderovských fašistov, ktorým je bližší Hitlerov kabát ako slovanská košeľa. Podľa kritikov ilúzií o slovanskej vzájomnosti nemá Slovanov okrem príbuzného jazyka čo spájať, vzhľadom na rozsiahle územia, ktoré obývajú, im chýba kultúrna blízkosť. Čecha po kultúrnej a historickej stránke takmer nič nespája s Rusom, Poliaka s Bulharom. Slovania žijú v rôznych štátoch, sú príslušníkmi rôznych cirkví a vyvíjali sa v odlišných historicko-kultúrnych podmienkach. Na druhej strane práve v súvislosti s ďalším veľkým konfliktom medzi Slovanmi silnie volanie po slovanskej vzájomnosti a spolupatričnosti na základe ponaučenia z predchádzajúcich skúseností.

ETNICKÉ ČISTENIE KOSOVA > TÉMA MESIACA

Marián Benka

ETNICKÉ ČISTENIE KOSOVA

roku 1999 slovenská vláda povolila leteckým silám NATO prelety nad naším územím, aby im tak umožnila bombardovanie ďalšieho slovanského národa – Srbov. Český dokumentarista Václav Dvořák sa na pozadie albánsko-srbského konfliktu pozrel bližšie v roku 2008 v dokumente Uloupené Kosovo. Oponenti dokumentu vyčítajú, že ukázal celý problém len zo srbskej strany. Dalo by sa však aj povedať, že vyvážil jednostranné informovanie zo strany prozápadných médií. Okrem toho, film uvádza niekoľko znepokojujúcich skutočností: Masový hrob so zastrelenými obeťami, ktoré sa bez dôkazov prišili srbskej strane, sa našiel krátko po tom, ako Miloševičova vláda odmietla poskytnúť priestor pre alokáciu jednotiek NATO. Po skončení bombardovania vyrástlo v Kosove množstvo základní, vrátane americkej základne Bone Steel, ktorá pojme až 70 000 vojakov a je druhou najväčšou vojenskou základňou USA mimo ich územia. Takýto kontingent sa nedá vysvetliť len potrebou udržiavania bezpečnosti na etnicky rozdelenom území. Navyše keď sa jednotky KFOR často len prizerajú násilným zrážkam medzi Albáncami a Srbmi. Srbov, ktorí utekajú z domovov kvôli násiliu páchanému oficiálne zakázanými jednotkami UÇK, maximálne prichýlia v utečeneckých táboroch. Dokonca keď si Srbi chceli rekonštruovať kláštor v Zočišti, vypálený Albáncami, vedenie misie OSN im to zakázalo. Za posledné roky masovo utiekli z krajiny nielen mnohí Srbi, ale aj Macedónci, Židia, Turci či Rómovia. Ich predstavitelia zhodne tvrdia, že Albánci v Kosove vykonávajú za pasívnej asistencie medzinárodných síl etnickú čistku. Byty a majetok po utečencoch nezákonne zaberajú Albánci.

Počas „humanitárneho bombardovania“ boli masívne bombardované aj civilné ciele. Dokument uvádza príklad, ako americký pilot opakovane nalietaval na rýchlik plný civilistov. Podľa presnejších zdrojov letecké sily NATO vykonali celkovo 2300 náletov, vystrelili 420 000 projektilov, zhodili na srbské územie 37 000 dnes zakázaných kazetových bômb a takisto použili už vtedy zakázanú muníciu s obsahom ochudobneného uránu. Keď bol Slobodan Miloševič súdený v Haagu za vojnové zločiny, v momente, keď si začal pozývať svedkov obhajoby, záhadne umrel vo vlastnej cele, oficiálne na následok zlyhania srdca. Albánsku militantnú organizáciu UÇK označili samotné USA v 90. rokoch za teroristickú. Potom im neprekážalo, že jej poprední predstavitelia sa ujali vedenia nad oblasťou a v roku 2008 vyhlásili samostatnú Kosovskú republiku. Predsedom kosovskej vlády sa stal Interpolom hľadaný Hashim Thaçi. Aj pod jeho vedením sa bojovníci UÇK dopúšťali takých zverstiev, ako je vyrezávanie životných orgánov zaživa. V dokumente odznie výpoveď mladého ozbrojenca, ktorému veliteľ prikázal, aby 15-ročné srbské dievča najprv znásilnil, potom jej odrezal uši a nakoniec ju zabil. Tieto zločiny boli vyšetrované srbskými orgánmi, po vojne ich Srbi vydali do rúk orgánom OSN, no dodnes nebol ani jeden z nich odsúdený. V dokumente toto síce neodznelo, ale je dobré spomenúť, že bývalá americká ministerka zahraničia Madeleine Albrightová a generál Wesley Clark, veliteľ síl NATO v čase bombardovania Juhoslávie, mali dávno priateľské vzťahy s Hashimom Thaçim. Dnes Albrightová vlastní najväčšieho kosovského mobilného operátora IPKONET. Clark sa chystá kúpiť kosovské hnedouhoľné bane.

TÉMA MESIACA > MAJÚ SLOVANIA A SLOVENSKO NEJAKÉ POSLANIE?

Emil Páleš

MAJÚ SLOVANIA A SLOVENSKO

NEJAKÉ POSLANIE? 40

ČO MAL NA MYSLI ĽUDOVÍT ŠTÚR, KEĎ HOVORIL O „GÉNIOVI SLOVANSTVA“, KTORÝ SEDÍ A PLAČE NAD ROZVADENOSŤOU SLOVANOV, ALEBO O TOM, ŽE „KAŽDÝ NÁROD MÁ POD BOŽÍM SLNKOM SVOJ ČAS A LIPA KVITNE, AŽ KEĎ DUB UŽ DÁVNO ODKVITOL“?

hegelovsko-herderovskom poňatí sú dejiny manifestáciou svetového ducha. Jednotlivé národy v nich vystupujú ako logické vývojové momenty ducha, prostredníctvom ktorých dejiny smerujú k svojmu cieľu. Striedavo jedna a potom druhá vetva národov preberá štafetu a stáva sa ohniskom duchovnej tvorby; každá má svoje zvláštne nadanie, ktoré pretaví na kultúru, a prispeje tak ďalším poschodím do spoločného chrámu ľudstva. Kedysi tu bola praindická a praperzská epocha, neskôr viedli Sumeri a Egypťania a všetci sa od nich učili, po nich Gréci a Rimania. Latinskú kultúru vystriedala anglosasko-germánska, ktorá dominuje v súčasnosti. Ale aj Germánov majú raz vystriedať Slovania a vybudovať celkom nový, vyšší kultúrny stupeň.

DUCH NÁRODA

Štúrovci doslova verili, že každý národ má svojho génia, duchovnú bytosť, ktorá ho inšpiruje. Preto sa v rozprávkach, bájach, povestiach prejavuje i múdrosť, ktorá presahuje rozum jednot-

livca. Po celý starovek a stredovek sa verilo, že každý národ má svojho archanjela či anjelské knieža, ktoré ho inšpiruje, vedie a stráži poslanie svojho národa vo svetovom pláne. Dnes, po 170 rokoch, sa popiera vôbec existencia národa ako pojmu, o existencii duchovného génia už ani nehovoriac. Preto otázku o poslaní Slovákov nemožno ani bezprostredne položiť. Politológovia totiž zistili, že národ sa nedá dobre definovať ani jazykovo, ani geneticky, ani územne, ani tradíciou. Žasnú nad paradoxom, že národy vlastne vznikli až v dôsledku národnooslobodzovacích hnutí. Logicky by sa očakávalo, že národ musí najprv existovať, aby sa chcel oslobodiť. Slovenčina napríklad neexistovala, ale bola kodifikovaná národnými buditeľmi; predtým tu boli len dialekty, ktoré plynulo prechádzali do Poľska, do Čiech a na Ukrajinu, a vôbec nebolo zrejmé, kde by mala byť hranica novovzniknutých národných jazykov. Národy boli stvorené len zo subjektívneho cítenia ľudí, vyjadreného charizmatickými osobnosťami ako bol Štúr. Preto

pojem národa nemožno „spodstatniť“, a netreba si myslieť, že má nejaký metafyzický základ. Lenže toto subjektívne cítenie je akosi objektívne. Podľa stredovekej angelológie sú to anjelské kniežatstvá, ktoré vlievajú dušiam klanové, kmeňové či národné cítenie, a tým utvárajú národy. Jednotlivé anjelské chóry sa cyklicky striedajú a vystupujú do popredia pri inšpirovaní sveta. Kniežatstvá sa stávajú duchmi času každých niečo vyše 500 rokov – konkrétne v 3., 8., 13. storočí a potom na prelome 18. a 19. storočia. Sú to skutočne obdobia lokálpatriotizmu, ktoré zakaždým rozdrobovali politickú mapu na menšie celky. Či už si pod tým predstavíte anjelov alebo niečo iné, podstatné je, že s týmto vnútorným impulzom treba rátať. Nepomohli si proti nemu rímski cisári – ríša sa rozpadala a provincie sa osamostatňovali. Práve tak nedokázal zabrániť rozdrobovaniu Európy v 13. storočí vtedajší cisár. A ani keď sa mocní sveta na Viedenskom kongrese (1815) spolčili, nemohli zastaviť, ale len spomaliť prekreslenie politickej mapy Európy na národnom princípe. Ono národné cítenie teda nie je niečo, čo by sa dalo ignorovať. Jeho potlačovanie viedlo len ku vzniku tajných spoločností a pustošivým revolučným konfliktom.

NADOSOBNÝ CIEĽ ZJEDNOCUJE

V súčasnom obraze sveta sa ďalej popiera, že by veci mali nejaký zmysel. Evolúcia prírody, dejiny, ani ľudský život nemajú nijaký cieľ. Príroda sa vyvíja náhodne, dejiny nikam nesmerujú a človek nie je mravne zaviazaný k žiadnym úlohám. Sú to bludy intelektuálov, ktorí nemajú poňatia o podstate a prirodzenosti človeka. Platí totiž psychologický zákon, ktorý najpregnantnejšie zo všetkých vystihol viedenský psychológ Viktor Frankl. Centrálnou potrebou človeka je potreba zmysluplnosti. Bez sexu sa žiť dá, ale bez zmyslu nie. Tento poznatok si vydobyl vlastnou skúsenosťou v koncentračnom tábore. Pozoroval, že prežívali tí, ktorí mali nejaký zmysel a cieľ do budúcnosti. Či už dieťa, o ktoré by sa nemal kto postarať, alebo odbornú prácu, ktorú by nikto iný nenapísal, alebo niečo iné. V extrémnych podmienkach tábora bolo priam hmatateľné, ako ľudia, ktorí stratili zmysel a cieľ, rýchlo podliehali vonkajším tlakom a zomierali. Niekto sa duševne opustil, stratil nádej, jeho imunita ochabla a v priebehu niekoľkých dní ho odvážali v rakve. Vedomie zmysluplného cieľa integruje ľudskú psychiku, drží pohromade aj telo. Bez vyššieho cieľa sa osobnosť mravne rozkladá, či už poma-

TÉMA MESIACA > MAJÚ SLOVANIA A SLOVENSKO NEJAKÉ POSLANIE?

ly, alebo rýchlo. Platí to o jednotlivcovi, aj o národe. Národy sa formujú a dospievajú k svojmu rozkvetu vedomím spoločného cieľa, ktorý presahuje osobné záujmy jednotlivých ľudí. Spoločná vízia hodnôt vnáša súdržnosť do spoločenstva, či už má podobu kultu nejakého boha, alebo svetského hrdinu. Zjednocuje a motivuje ľudí prekonať osobný egoizmus pre niečo vyššie a významnejšie než sú oni sami. Bez vyššej, zastrešujúcej myšlienky sa spoločenstvo rozpadá a do popredia vystúpia osobné záujmy a rivality, ktoré končia vojnou všetkých proti všetkým. Všetci nakoniec prídu o všetko, čo umožňovala spolupráca.

MOST MEDZI ZÁPADOM A VÝCHODOM

Ak teda máme mať ako národy aj jednotlivci nejakú životnú úlohu, čím je daná? Môžeme si zvoliť ľubovoľnú? Úloha nám vyplýva zo stretnutia vnútorných vlôh a vonkajšej situácie. U jednotlivca sú to talenty, ktoré ak nerozvinie, nielenže nebude šťastný, ale potenciálne dary sa mu premenia na závislosti a neresti. Aj národy majú svoju povahu a špecifické vlohy. Tie musia konštruktívne uplatniť v kontexte svojej doby a geografického okolia. K samostatnosti a sebaúcte však môžu dôjsť len tak, že budú čerpať autenticky zo svojich vlastných darov, nie napodobňovať cudzie. Úloha Slovákov bude zrejme súčasťou širšieho poslania Slovanov a strednej Európy. Je zaujímavé, že ľudský mozog má dve hemisféry, ktoré sa podobajú na zemské pologule. Ľavá je racionálnejšia a verbálnejšia, pravá obraznejšia a citovejšia. V mnohom sa to podobá na západ a východ: západ rozvinul vedu, z východu prichádzali náboženstvá. Duchovnosť východu tu bola za cenu kolektivizmu, ktorý prehliadal dôstojnosť a slobodu jednotlivca. Na západe sa rozvinula individualita, silná osobnosť, ale vlastne len v materiálnej, nie duchovnej rovine. Výskum mozgu, za ktorý získal Roger Sperry v roku 1981 Nobelovu cenu, viedol k záveru, že kľúčom k tvorivosti a úspechu je práve integrácia oboch hemisfér. Tí, ktorí sa jednostranne spoliehali len na jednu z nich, racionálnu alebo intuitívnu, stroskotali v životných situáciách vyžadujúcich použiť práve opačný prístup. Z toho

analogicky vyplýva, že stredná Európa má veľký tvorivý potenciál a poslanie, lebo sa v nej stretá západ s východom. Ak niekde, tak tu sa musí zrodiť skutočný človek, ktorý je slobodnou individualitou, a zároveň má duchovné hodnoty.

ZMYSEL PRE KRÁSNO NAZNAČUJE BUDÚCE POSLANIE

Ak hovorím o budúcom poslaní slovanstva, rôzne kruhy ma podozrievajú, že tým chcem nahrávať niektorej politickej strane. Ja však nehovorím v časovom horizonte päťročných volebných období, ale v horizonte stáročí a tisícročí, v akých sa zdvíhajú a klesajú kultúrne vlny v dejinách. Moja istota o budúcej role Slovanov nie je založená na nejakej racionálnej úvahe, ktorá by mohla byť chybná. Tieto veci treba vidieť bezprostredne okom intuície, ktorá sa musí školiť. Je v tom niečo také jednoduché, ako keď vidíte mladého, krásneho človeka s čerstvými životnými silami a je vám úplne jasné, že má pred sebou zaujímavú budúcnosť. Slovania majú mladé, tvárne životné sily; je to zrejmé z množstva vecí, napríklad aj z flexívnosti slovanských jazykov v porovnaní s analytickosťou západnej reči, ktorá odráža stareckú stuhnutosť životných tiel západniarov. Baltoslovania sú poslednou vetvou Indoeurópanov, ktorá ešte nevydala svoje kvety a plody, preto ich štúrovci nazývali „najmladším synom v povesti ľudstva“. Človek si svoju životnú úlohu nevymýšľa, ale nachádza ju – je preňho vnútorným zjavením. Napriek tomu sa pre ňu musí rozhodnúť zo slobodnej vôle a mravne sa prekonávať, aby ju uskutočnil. Môže aj zlyhať a neuskutočniť ju. Poslom a zvestovateľkou životnej úlohy je krása, náš estetický zmysel. Všade tam, kde vás oslovuje krása, máte pred očami vaše poslanie. Krása sa objavuje tam, kde sa chce niečo zrodiť do sveta. Kvet sa objaví, keď má prísť plod. Žena skrásnie predtým, ako privedie na svet dieťa. V počiatkoch každého odborného a iného objavu hrala rolu inšpirácia a nadšenie krásnom. Obzrúc sa po výtvarnom umení uplynulého storočia vidno, ako u Slovanov ešte stále hrá rolu potreba krásy a estetickej ušľachtilosti; kým do západného umenia sa vkradla dekadentná črta intelektuálneho nihilizmu a estetická deformovanosť. To neznamená

43 nič iné ako to, že Slovania sa ešte len pripravujú stať sa niekým viac, než sú teraz; a západ pomaly stráca duchovné sily tehotné budúcnosťou. Sebapoznanie je najťažšie, preto je aj ťažké povedať niečo o povahe vlastného národa a jeho poslaní. Človek musí odísť do cudziny, aby videl, čo je iným na nás nápadné, ale pre nás neuvedomelé a samozrejmé. U národov, ktoré sa sformovali už v minulosti a premenili svoj potenciál do viditeľných kultúrnych foriem, spätne vidieť, o čo išlo. Gréci boli myslitelia a položili základy našej vzdelanosti, Rimania geniálni organizátori a vďačíme im za základ nášho práva, Nemci preukázali výnimočné technické nadanie. Poslanie Slovákov ťažko odčítať z vynikajúcich sve.toejinných činov, ktoré sa ešte ani neuskutočnili

NERESTI SÚ NEUSKUTOČNENÉ CNOSTI

Platí však zákon – a pre niekoho je možno tajomstvom – že slabosti človeka a národa sú jeho nepoužitými darmi. Naše zlé vlastnosti sú tieňom, negatívom toho, čím sme mali a mohli byť. To, že sa Slovák málo „sebapresadzuje“ národne, na-

značuje, že raz stvorí myšlienku, ktorá prekročí rámec nacionalistickej výlučnosti. Určitá spavosť a pasivita je rubom mince, ktorej lícom môže byť hĺbka a vnímavosť duše. Hyperaktivita západných národov býva spojená s plytkosťou duševného života. Pomerne väčšia zbožnosť slovanstva, ktorá má zatiaľ detskú podobu poslušnosti v cirkvách, by sa ako uvedomelá premenila na veľký morálny potenciál. Najväčšou latentnou mocou slovanstva je jeho obetná sila. Tú považoval za kľúčový moment aj Štúr, keď hovoril, že na západe sa vytráca obetavosť. Táto sila, ktorej sa nič nevyrovná, sa azda prebudí, keď Slovania nájdu svoju hviezdu, svoju vodiacu myšlienku. Nateraz sa prejavuje len inštinktívne; u Slovákov v rodinách alebo v extrémnych situáciách ako u Rusov počas veľkej vlasteneckej vojny. Naša srdečnosť, ak sa spojí s jasným myslením, nám umožní niečo veľké. Spoločenstvo bratskej lásky, kde sa jednotlivec slobodne daruje ostatným. Komunizmus bol predčasným a násilným zneužitím slovanského zmyslu pre spolupatričnosť.

MAJÚ SLOVANIA A SLOVENSKO NEJAKÉ POSLANIE? > TÉMA MESIACA

V porovnaní s českou má slovenská duša väčší podiel citu v pomere k rozumu. S trochou humoru sa dá povedať, že na Slovensku sa celkovo nemyslí. Slovák si len myslí, že myslí, ale netuší, že slovo myslieť má pre Nemca podstatne odlišný význam. Pre Nemca myslieť znamená samostatnú schopnosť tvoriť celkom nové myšlienky a posúdiť ich platnosť. Slovák číta alebo preberie nejakú myšlienku od autority a hovorí, že myslí. Myslí si, čo povedal farár, západný expert alebo strýko v rodine. Myslenie sa tu ešte ani neosamostatnilo, nevymanilo z väzby na city a životnú situáciu. Poslední sa však môžu stať prvými a táto neschopnosť oddeliť myslenie od cítenia sa môže zmeniť na prednosť. Západný intelekt sa vďaka separácii rýchlo rozvinul, ale stal sa aj povrchným a v oddelení od citov začína vysychať. Mení sa na plané intelektuálstvo. Už český rozum je značne sčítanejší a vzdelanejší, ale nachytá sa na chytráctva, o ktorých by mu srdce hneď povedalo, že to nie je pravda. Oproti tomu môžem na východnom Slovensku predniesť intelektuálne vysoko brilantnú reč, a poslucháč sa aj tak pýta: A ako žije? Aké má vzťahy a rodinu? A podľa toho mi uveria.

SLOVANSKÁ VEDA

Je málo známe, že štúrovci chceli rozvíjať aj osobitú slovanskú vedu. Hurban jej venoval pilotný článok v prvom čísle Slovenských pohľadov. Jej hlavným znakom má byť celistvosť. Má integrovať všetky pramene poznania, to jest zmysly, rozum aj zjavenie. Štúrovci verili, že Románi rozvinuli jednostranný empirizmus, Germáni racionalizmus a Slovania k tomu majú pridať svoje „duchovné oko“ či vnútorné videnie, aby urobili poznanie celistvým. Toto integrálne poznanie bolo už predtým cieľom pansofie Jana Amosa Komenského, poľskej filozofie Bronislawa Trentowského a neskôr sofiológie Vladimira Soloviova. Hľadať Sofiu, celostnú múdrosť, spájajúcu svetlo rozumu s teplom srdca a dobročinnosťou rúk, je v podvedomí driemajúci sen a úloha Slovanov, ktorá zaznieva už v povesti o apoštolovi Slovanov sv. Cyrilovi. Štúrovci vkladali do projektu slovanskej vedy veľkú nádej, pretože každý kultúrny stupeň je Jozef Miloslav Hurban

spojený s novou formou poznania a pohľadu na svet, prostredníctvom ktorých sa až začína uskutočňovať. Slovanskí myslitelia sa usilovali včleniť zjavenie, intuíciu, introspektívne poznanie do jednostranne extrovertnej západnej budovy vedy. Tento druh poznania sa však v súčasnosti popiera a štúrovský projekt slovanskej vedy sa odložil ako nereálny. V mojich prácach ukazujem, že také poznanie je predsa možné, a aj potrebné. Skryté chyby a jednostrannosti západnej cesty poznania nás doviedli k nejednej katastrofe, vrátane straty etiky, ničenia prírody a vzťahov. Štúrovská veda podľa mňa nie je len prežitkom romantizmu, ale tušením budúcnosti. Západné národy rozvinuli poznanie vonkajšej prírody, ktoré v podobe techniky zmenilo svet. Som presvedčený, že Slovania majú teraz rozvinúť vedu o duši, ktorej plodom bude psychologická, spoločenská a mravná revolúcia. Začať to musia západní Slovania tým, že prevezmú racionalitu Germánov a prepracujú ňou svoje citové vnuknutia, čím sa premenia na nový druh imaginatívneho poznania – slovanské oko srdca. Svet kráča v ústrety bodu, kde bude jeho osud závisieť od takého poznania, a nikde inde nie sú preň dané lepšie predpoklady ako tu. Slovenská inteligencia by si mala vstúpiť do svedomia a nebyť roztrieštená. Má zanechať žabomyšie vojny a zísť sa pri riešení spoločnej veľkej úlohy. Príslušnosti k cirkvám a politickým stranám musia zostať druhoradé. Inteligencia je hlavou národa, ktorá mu pomáha orientovať sa. Takto rozbitá nemôže zaujať nijaký zreteľný postoj, ktorý by mohol dávať smer konaniu. Slovensko je Šípová Ruženka, ktorá spí. Ale možno aj preto, lebo mu intelektuáli prednášajú odkiaľsi prevzaté mŕtve teórie, ktoré mu nič nehovoria. Moja skúsenosť je, že keď som začal čerpať zo seba a z toho, ako sa mne osobne zjavil génius Slovenska – tisíce začali počúvať a inšpirovať sa tým vo svojich životoch, stovky začali aktívne a obetavo pomáhať. No aby som smel zazrieť tú krásnu bytosť, ktorá je pravzorom a vyšším ja našej krajiny, musel som najprv niečo obetovať: sľúbiť, že mi bude rovnako drahá, ako som si ja sám.

TÉMA MESIACA > MYŠLIENKA PANSLAVIZMU STÁLE ŽIJE

Marián Benka

MYŠLIENKA PANSLAVIZMU

STÁLE ŽIJE

SNAHY O SLOVANSKÚ VZÁJOMNOSŤ A SPOLUŽITIE SLOVANSKÝCH NÁRODOV „POD JEDNOU STRECHOU“ V DOTERAJŠEJ HISTÓRII NIKDY NEVYŠLI. STÁLE SA VŠAK NÁJDU ĽUDIA A SKUPINY, KTORÉ SA ICH POKÚŠAJÚ OŽIVOVAŤ, I KEĎ SÚ V RÁMCI SPOLOČNOSTI V MENŠINE. NA SLOVENSKU V TOMTO SMERE PÔSOBÍ PANSLOVANSKÁ ÚNIA. POROZPRÁVALI SME SA S JEJ PREDSEDOM MILANOM JANIČINOM. Mnohí ľudia vnímajú panslavizmus ako prežitok z 19. storočia. Aký význam má podľa vás v 21. storočí? Panslovanská únia vychádza z myšlienky panslavizmu spresnenej Ľudovítom Štúrom. Za jej východiskový bod považujeme všeslovanskú vzájomnosť. Človek je tvor spoločenský a najprirodzenejším ľudským spoločenstvom je rodina. Aj pre národ je najprirodzenejším spoločenstvom rodina národov. Panslavizmus 21. storočia sa musí poučiť z doterajších neúspešných pokusov o slovanskú jednotu a stať sa reálnou víziou pre súčasnosť. Slovania by si mali vziať za vzor ostatné zložky Európy, románsku, germánsku, hispánsku či anglosaskú. V každej z týchto zložiek prebieha intenzívna (kultúrna i politická) výmena a spolupráca. Slovanský svet nie je realitou menej než tieto svety, ohrozuje ho však nejednota a sváry, čo svedčí o nezvládnutých dejinách a nezvládnutej vnútornej a zahraničnej politike slovanských štátov. Slovanský svet je dnes mimoriadne ohrozený aj imperiálnymi záujmami USA. Vidíte zjednotenie slovanských národov ako

reálne v čase, keď časť z nich je členmi EÚ a NATO, pod vplyvom USA, a druhá časť je „na druhej strane barikády“? O zjednotenie Slovanov nám v žiadnom prípade nejde. Pod zjednotením sa v minulosti často maskovala asimilácia. Ak ktorýkoľvek slovanský národ zneužíva myšlienku slovanskej vzájomnosti na asimiláciu či utláčanie iného slovanského národa, ide o imperiálny panslavizmus, ktorý odmietame. Sme presvedčení, že myšlienka slovanskej vzájomnosti a skutočne bratskej spolupráce Slovanov bude mať nádej na úspech len vtedy, ak budú tie silnejšie slovanské národy vnímať všetkých Slovanov ako rovnocenných bratov, bez postranných myšlienok na kolonizáciu ich území či asimiláciu. Vidíte ako reálnu užšiu spoluprácu slovanských národov, keď medzi nimi pracujú rôzne historické krivdy a vzájomné nevraživosti (Rusi – Ukrajinci, Rusi – Poliaci, Srbi – Chorváti, čiastočne aj Česi – Slováci)? Ide o uvedomenie si sily Slovanov a prospešnosti vzájomnej spolupráce. V stredoveku sa nemeckí kupci veľmi čudovali, že si Slovania od Baltu

MYŠLIENKA PANSLAVIZMU STÁLE ŽIJE > TÉMA MESIACA

dobre rozumejú (bez tlmočníkov) so Slovanmi od Jadranu. Jeden český europoslanec mi raz povedal, že slovanskí europoslanci v Bruseli bežne spolu chodia na pivo, pričom každý hovorí svojím materinským jazykom. Neslovanskí europoslanci im to závidia. Nevraživosť medzi Slovanmi existuje, ale až príliš často je naočkovaná z neslovanského prostredia. Všimnite si, koľko Neukrajincov je dnes vo vedení Ukrajiny. Len hlupák nevidí, že dnešná nenávisť Ukrajincov voči Rusku má pôvod v neslovanskom prostrední a je dôsledkom snahy zničiť Rusko a pravoslávie a zmocniť sa ruského prírodného bohatstva. Ak by malo dôjsť k nejakému zjednoteniu alebo spolupráci Slovanov, akú formu by malo mať? Hovorme skôr o spolužití či spolupráci. Dnešná Európska únia mi silno pripomína novú Franskú ríšu. V tomto útvare vládnu hlavní dedičia Franskej ríše – Nemci a Francúzi, a politika EÚ najmä voči Slovanom je politikou Drang nach Osten v mierových podmienkach. Je v záujme celej Európy, aby sa členmi Európskej únie stali všetky slovanské štáty. Európska únia by získala obrovský (a stále ešte nenasýtený) ruský trh a takmer nevyčerpateľné ruské prírodné zdroje. Sila (či už ekonomická alebo politicko-mocenská), ktorú by takáto únia predstavovala, by veľa konkurentov nemala. Spoločným európskym domom však nerozumieme nevyhnute len Európsku úniu, vieme si predstaviť aj iné usporiadanie. Za splnenie tohto bodu by sme považovali aj nadviazanie osobitných vzťahov medzi EÚ a Ruskom či ďalšími slovanskými štátmi, ktoré by sa členmi EÚ nestali. Pôvodný panslavizmus v 19. storočí hovoril o zjednotení Slovanov pod vedením Ruska. Je to aktuálne aj dnes? Malo by dnešné Rusko zohrávať pri zjednotení Slovanov nejakú úlohu? S myšlienkou panslavizmu prišiel v polovici 19. storočia slovenský advokát Ján Herkeľ v Pešťbudíne. Panslávska myšlienka prešla vývojom a romantický Kollárov panslavizmus zreálnil stále nedocenený génius slovenskej politiky Ľudovít Štúr. Už on vyslovil podmienku, že Slovania sa môžu oprieť o Rusko, ale Rusko sa musí najprv samo zmeniť – musí sa zdemokratizovať. A či má Rusko v spolupráci Slovanov zohrávať nejakú úlohu? Rusko je územne najväčším štá-

tom sveta. Rusi sú najväčším slovanským národom. Má teda vôbec zmysel klásť si takúto otázku? Rusko z objektívnych príčin musí zohrávať nejakú úlohu v hľadaní budúcnosti Slovanov. Rusi sú európsky národ a ich vytláčanie do Ázie je hlúpe a krátkozraké. Ale myšlienka, že by Rusko malo ostatným slovanským národom vládnuť, je prejavom imperiálneho panslavizmu, ktorý som už spomínal a ktorý odmietame. Akú má myšlienka panslavizmu podporu v dnešných slovanských krajinách? Panslavizmus medzi Slovanmi stále žije. Niekde viac, niekde menej, máme ho takpovediac pod kožou. Väčšinou si to ani neuvedomujeme. Určite nie je náhoda, že napriek tvrdej kampani, odpor voči Rusku u nás, ale ani v Českej republike stále nedosahuje úroveň, akú by si želali v USA. Obdobné spolky ako Panslovanská únia existujú aj v Českej republike, Srbsku, Poľsku, Bulharsku, Macedónsku a, prirodzene, aj v Rusku či Bielorusku. Vojnové konflikty medzi Slovanmi ich popularite veľmi nepomáhajú. Slovania sú však najväčším autochtónnym európskym etnikom. Som presvedčený, že ešte budú mať Európe a svetu čo povedať.

ORBIS PICTUS > AUSTRÁLIA Foto: Bernat Armangue, SITA/AP

Príslušníci austrálskych špeciálnych oddielov zasahovali proti islamskému teroristovi v kaviarni v centre Sydney. Podarilo sa im zachrániť desiatky rukojemníkov, ale aj tak prišli o život dvaja ľudia. (ľh)

ORBIS PICTUS > TALIANSKO Foto: Samuel McNeil, SITA/AP

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov sa na stretnutí s americkým kolegom Johnom Kerrym v Ríme už len usmieval nad snahami Bieleho domu určovať chod sveta podľa svojich predstáv. (ľh)

ORBIS PICTUS > USA Foto: Khalil Hamra, SITA/AP

Obchodník David O’Day v roku 2008 ťažko prežíval situáciu na newyorskej burze po kolapse banky Lehman Bros. Americké médiá optimisticky hlásajú, že je to už len spomienka na ťažké časy a snáď nastáva obrat k lepšiemu. (ľh)

ORBIS PICTUS > IRAK Foto: Sergei Grits, SITA/AP

Irackí policajti pózujú pred fotoobjektívom pri nasadení v bojoch proti Islamskému štátu južne od Bagdadu. Iracké ministerstvo vnútra v rámci korupčného škandálu odhalilo, že sa platili mzdy tisíckam vojakov, ktorí vlastne neexistujú. Gogoľove Mŕtve duše sú zrejme inšpiráciou aj v strednej Ázii. (ľh)

ORBIS PICTUS > RUSKO Foto: Markus Schreiber, SITA/AP

Ruský prezident Vladimir Putin a jeho francúzsky kolega François Hollande na moskovskom letisku Vnukovo debatovali o ukrajinskej kríze a protiruských sankciách, ktorými stráca Moskva i Paríž, ale získava tretia strana – strýčko Sam. (ľh)

ORBIS PICTUS > UKRAJINA Foto: Stefan Rousseau, SITA/AP

Proruskí povstalci v blízkosti doneckého medzinárodného letiska Sergeja Prokofieva nechcú nechať strategický bod v rukách ukrajinskej armády a veria vo svoje víťazstvo. Ukrajinská občianska vojna živí apokalyptické vízie o vzniku ďalšieho celosvetového konfliktu. (ľh)

ORBIS PICTUS > USA Foto: SITA/AP

Americký senátor John McCain ako vojak vo Vietname zažil mučenie príslušníkmi Vietcongu. Preto na rozdiel od iných republikánov privítal zverejnenie správy o metódach mučenia CIA po 11. septembri 2001. Napriek tomu zostáva v tábore najväčších vojnových štváčov na americkej politickej scéne. (ľh)

ORBIS PICTUS > SLOVENSKO Foto: SITA/AP

Účastníci protestu v Bratislave, ktorý zorganizovali niektorí opoziční politici proti korupcii súčasnej vládnej garnitúry na čele s premiérom Robertom Ficom. Korupcia je pliaga od Slovenska až po Irak, ale ukrajinský majdan ukázal, že jednu kastu politikov vystriedala iná kastovná skupina. (ľh)

RENDEZ-VOUS > JE ZLYHANÍM MORÁLKY, ŽE CHÉMIOU KŔMIME AJ DETI

Marián Benka

JE ZLYHANÍM MORÁLKY, ŽE CHÉMIOU KŔMIME AJ DETI

VÍT SYROVÝ VYŠTUDOVAL ODBOR POTRAVINÁRSKE A BIOCHEMICKÉ TECHNOLÓGIE. POTOM PÔSOBIL AKO VEDÚCI LABORATÓRIA V ČESKOM VÝSKUMNOM ÚSTAVE POTRAVINÁRSKOM, AKO AJ V NIEKOĽKÝCH POTRAVINÁRSKYCH FIRMÁCH. DNES JE NEZÁVISLÝM VÝŽIVOVÝM PORADCOM A AUTOROM TROCH KNÍH, VRÁTANE TITULU TAJEMSTVÍ VÝROBCŮ POTRAVIN. UPOZORŇUJE NA NEBEZPEČENSTVÁ SPOJENÉ S KONZUMÁCIOU CHEMICKÝCH ADITÍV. POLEMIZUJE S POSTOJOM OFICIÁLNYCH INŠTITÚCIÍ, ŽE POKOJNE MÔŽEME JESŤ, ČO CHCEME, PRETOŽE VŠETKY LÁTKY SA DO POTRAVÍN PRIDÁVAJÚ LEN V ÚRADNE POVOLENÝCH MNOŽSTVÁCH. Z akých dôvodov ste odišli z potravinárskeho ústavu? Ako výskumný technik som sa dostal k určitým informáciám. Najprv som ich prijímal ako pravdivé, ale potom som zistil, že tam niečo nehrá. O niečom sa istý čas tvrdí, že je to škodlivé, potom vyjde nová vyhláška, a odrazu je tá istá látka povolená aj pre deti. Predtým sa o nej na základe vedeckých výskumov písalo ako o rakovinotvornej, a naraz sa do nejakého úradníckeho spisu dostane látka, ktorá by sa vôbec nemala pridávať do potravín. K zmene môjho postoja prispeli aj alergické problémy mojich dcér, najmä tej staršej. Začal som prichádzať na to, že v potravinách nie je všetko v takom poriadku, ako sa tvrdí. Ľuďom sa stále nahovára, že sa im nič nemôže stať, ak si kúpia potraviny v obchode, pretože sú kontrolované. Ale keď sa dostanete k bližším informáciám, odrazu zistíte, že to tak nie je. Je veľa

prípadov, keď dospelí i deti po užívaní nejakej chemickej látky v potravinách ochoreli. To najhoršie, čo som zažil pri mojej dcére, boli bežné hranolčeky v reštaurácii. Mala po nich taký astmatický záchvat, že sa skoro zadusila. Preto som sa začal viac zaujímať, ako by mala vyzerať skutočne zdravá strava, a to už mi bolo jasné, že musím z ústavu odísť. Nedokázal som naďalej tvrdiť, že všetko je v poriadku, a pritom vedieť, že je to celé zle. Keď ste sa stretli s tým, že nejaká zakázaná látka bola odrazu povolená, bolo k tomu podané aj nejaké vysvetlenie? Nie. Jednoducho vyšiel nový zákon. Máte zbierku zákonov a v nej je nejaká látka buď povolená, alebo nie je povolená. A podľa toho ju potravinári môžu alebo nemôžu používať. Zoznamy povolených a zakázaných látok sa dnes robia v Bruseli, k nám sa dostanú prostredníctvom rôznych ministerstiev. Konkrétne prídavné látky Foto: Matúš Plecho

„Je len na vedení podniku, či sa rozhodne pre 5, 10 alebo hoci 50 prídavných látok. Neexistuje horné obmedzenie pre počet prídavných látok v jednej potravine. Aj keby ste ich tam dali tristo.“

RENDEZ-VOUS > JE ZLYHANÍM MORÁLKY, ŽE CHÉMIOU KŔMIME AJ DETI

schvaľuje ministerstvo zdravotníctva. Ale lekári nemajú žiadne znalosti z potravinárstva, takže viac-menej schvália to, čo im niekto predloží. A tomu, čo vydá ministerstvo, sa zamestnanec ústavu musí podriadiť. Nemôžete o tom diskutovať. Ak sa niečo zakáže alebo povolí, nemalo by to byť na základe relevantných výskumov? Lenže výskum sa dá vždy urobiť tak, aby v ňom vyšlo, čo chcete. To je jedna z ďalších vecí, kvôli ktorým som z ústavu odišiel. Výskum už dávno nie je o nezávislých bádateľoch, ktorí si sami vyberajú, čo budú skúmať. Výskumný ústav dostane grant a musí dokázať, čo si želá dokázať objednávateľ. Ak sme mali zadanie grantu: „Dokážte, že sója je zdravá,“ museli sme dokazovať, že sója je zdravá. Kto bol zadávateľ tohto grantu? Vy nikdy neviete, kto je zadávateľ. Dostanete peniaze od ministerstva, ktoré grant sprostredkuje. Väčšina sóje je dnes geneticky modifikovaná, pritom sa chce ľuďom vnútiť, že majú jesť sóju, ak chcú byť zdraví. To sú paradoxy zdravej výživy. Vždy sa začne o niečom tvrdiť, že je to nesmierne zdravé, ale len preto, lebo to niekto chce predávať. Typické to bolo s margarínmi – dlho sa tvrdilo, že sú zdravšie ako maslo. Vždy je za tým loby konkrétneho priemyslu, ktorý neviditeľnými cestičkami pošle peniaze tam, kde vedci dokážu, že dotyčná potravina je zdravá. Dokázať sa dá teda čokoľvek, ale otázka je, či sa to dokazuje korektne. Napríklad účinky prídavných látok v potravinárstve sa skúmajú na pokusných zvieratách. Často na potkanoch. Len potom je ťažko predpovedať, ako látka zapôsobí na človeka. Potkan má úplne iné požiadavky na výživu. Skúša sa na ňom vždy len jedna jediná prídavná látka, čo nie je prípad takmer žiadnej priemyselne vyrobenej potraviny. V potravinách máte bežne kombináciu desiatich – pätnástich látok. A samotní vedci nevedia, aká je ich vzájomná interakcia. Okrem toho sa prídavné látky na pokusných zvieratách skúšajú veľmi krátku dobu, kým ľudia ich konzumujú dlhodobo. Takéto pokusy sa robili aj na potravinárskom ústave, kde ste pôsobili? Nie. Pokusy súvisiace s povoľovaním prídavných látok sa robia na vyššej úrovni, v zahraničí. Ako

som už povedal, u nás ich schvaľuje ministerstvo zdravotníctva, ale na základe podkladov zvonka. Keď si vezmete, že jeden vysokopostavený predstaviteľ českého ministerstva zdravotníctva si svojho času plietol dusičnany a dusitany, musí vám byť jasné, že tí ľudia vôbec nevedia, čo schvaľujú. Schvaľuje sa to teda na základe požiadaviek Bruselu? Fakticky na základe požiadaviek výrobcov prídavných látok. Keď výrobca vytvorí novú látku, musí si ju nechať schváliť príslušným úradom na základe pokusov, ktoré preukážu jej údajnú bezpečnosť. Ale ako som už povedal, takéto pokusy sa dajú zaplatiť a zmanipulovať. Na ich základe príslušný úrad danú látku schváli. Keďže výrobcami sú zväčša nadnárodné spoločnosti, schváli to nejaký medzinárodný úrad? A tento úrad potom dá na známosť národným inštitúciám: pozrite sa, túto látku sme schválili, mali by ste ju aj vy povoliť vo vašej krajine? Tak nejako. I keď v niektorých krajinách to naráža na odpor. V Rakúsku napríklad bojovali proti schváleniu niektorých aditív, ale EÚ ich k tomu donútila. Je povinnosťou národných vlád povoliť takto schválené látky alebo sú možné výnimky? Samozrejme, keby tie vlády boli postavené na morálke, trvali by si na svojom, a tiež by neboli naviazané na určité finančné záujmy, mohli by sa proti tomu postaviť. Ale vo väčšine prípadov sa tak nedeje. Okrem toho máme v Únii voľný pohyb tovaru, vrátane potravín. Neviem si predstaviť, ako by to fungovalo, keby tá istá potravina v jednej krajine mohla obsahovať nejakú látku, a v druhej nie. Do toho by sa hneď obuli bruselské štruktúry a bojovali by proti tomu ako prekážke voľného trhu. Ak sa aditíva neskúmajú dlhodobo a vo vzájomnej kombinácii, máme vôbec seriózne dôkazy, že potraviny plné éčok naozaj škodia? Alebo máme len podozrenia? Nie, to nie sú len podozrenia. Existujú aj nezávislé výskumy. Napríklad výskum profesora Egera, ktorý liečil alergické deti. Pôvodne chcel dokázať, že je len výmyslom niektorých fanatikov, že aditíva, konkrétne umelé farbivá a kon-

59 Foto: Matúš Plecho

zervanty, môžu u detí vyvolávať alergie. Vlastne urobil prvé pokusy na ľuďoch, ale opačného charakteru. Alergickým deťom vyradil z jedálneho lístka všetky potraviny, ktoré obsahujú tieto látky. A bol nesmierne prekvapený, že asi po troch týždňoch pacientom ustupovali alergie, migrény, astmatické záchvaty... Potom im zase po jednej umelej potravine povoľoval a problémy sa opäť začali objavovať – tým dokázal identifikovať, ktoré látky vyvolávajú aký problém. Tento výskum je starý už niekoľko desiatok rokov, jeho výsledky boli viackrát publikované v odborných časopisoch, ale akosi z neho nikto nevyvodzuje praktické dôsledky. Aby sa deťom už na školách hovorilo, aby vôbec nejedli nič, čo je umelo prifarbované, umelo sladené alebo obsahuje konzervačné látky. Keď som písal svoju knižku, išiel som aj do oficiálnej lekárskej knižnice a požičal som si veľa publikácií, kde sa spomínali seriózne vedecké dôkazy o škodlivosti niektorých aditív. Takže dôkazy existujú, len sú akosi zastrčené do zásuviek. Alebo sa o serióznosti týchto výskumov

roky diskutuje, spochybňujú sa ich výsledky a nič sa nepodniká. Alebo sa podniká, ale nie dosť rýchlo. V poslednej vyhláške EÚ je už oficiálne uvedené, že prítomnosť dusitanov v mäsových výrobkoch môže viesť k vytváraniu karcinogénnych látok. EÚ odporúča, aby Európska komisia preskúmala vhodnosť použitia dusitanov a ich dávkovania. Takže sa to ešte len ide skúmať. Pritom sa v každej toxikologickej príručke dočítate, že dusitany sú jedy. Krvné jedy, ktoré ničia hemoglobín. To nikto nemôže poprieť. V pitnej vode je ich obsah prísne regulovaný – povolené množstvá sú v desatinách miligramu na liter. V dojčenskej vode sú to len stotiny miligramu na liter. Ale v údeninách sú to rádovo stovky miligramov na kilogram. To znamená mnohonásobne viac. A hoci je oficiálne uznané, že sú to krvné jedy, výrobcovia údenín ich budú chváliť ako svojich pomocníkov. Dôvod, prečo ich tam dávajú, je ten, že vďaka nim môžu použiť menej kvalitné mäso, ich výrobky vyzerajú čerstvejšie a sú dlho trvanlivé.

RENDEZ-VOUS > JE ZLYHANÍM MORÁLKY, ŽE CHÉMIOU KŔMIME AJ DETI

Považujete dusitany a umelé farbivá v potravinách za najnebezpečnejšie? Najjedovatejšie sú dusitany. Za ne by som zaradil konzervanty. Akákoľvek látka, ktorá konzervuje proti baktériám, musí byť účinná, a tým pádom toxická. Umelé farbivá škodia tiež, ale pôsobia inak. Telo ich len ťažko môže spracovať, a preto spôsobujú hlavne alergie. Neviem, akej choroby sa najviac bojíte vy, ale mne najviac prekáža, keď sa do jedla pridávajú rakovinotvorné látky. Čo opäť potvrdzujú i oficiálne lekárske štatistiky, ktoré sa pred verejnosťou skrývajú. Keď vidíte nárast prípadov rakoviny hrubého čreva alebo rakoviny obličiek a dáte si ho dokopy s množstvom karcinogénnych látok v potravinách, logicky si položíte otázku: Prečo to tam vôbec niekto dáva? Karcinogenita bola už dávno potvrdená pri látkach, ktoré vznikajú z dusitanov, a potom pri niekoľkých umelých sladidlách. Pred umelými sladidlami by som varoval ešte skôr ako pred farbivami, pretože ich používanie je úplný nezmysel. Pôvodne boli vyvinuté len pre diabetikov, ale ani oni nie sú na ne odkázaní, môžu používať prírodné nekalorické sladidlá. Čo sa týka umelých farbív, spôsobujú alergie, ekzémy, hyperaktivitu, ale nepoznám štúdiu, ktorá by tvrdila, že vyvolávajú rakovinu. Je to len môj dojem, že v detských pochúťkach akoby bolo ešte viac chémie ako v bežných potravinách? Ťažko povedať, kde je viac chémie. Ale je to etický a morálny problém, že v potravinách pre deti je vôbec nejaká chémia. Problém je aj to, že použitie pojmu „detský“ (napríklad „detská šunka“) nie je nijako právne ošetrené. Je pravda, že tie najhoršie a najnebezpečnejšie látky sú oficiálne zákonom zakázané, ale len v potravinách pre deti do 3 rokov. Výrobcovia dajú do detských párkov to najhoršie, ale malými písmenkami, ktoré málokto prečíta, na obal napíšu: Pre deti od 3 rokov. Tým sú právne chránení. Dajú na obal veselé postavičky a rodičia to svojim deťom pokojne kúpia. Vezmite si také detské šampanské. Keď sa pozriete na jeho zloženie, zdesíte sa. Dlho som bol tiež fascinovaný tým, čo všetko sa dáva do rôznych malinoviek a sladkostí pre malé deti.

Takže je to o morálke výrobcov, že sa nehanbia použiť niečo, čo je síce povolené, ale pochybné. Dieťa, ktoré má tri roky a jeden deň, už podľa zákonov všetky tieto jedy môže. Deti sa pritom vyvíjajú podstatne dlhšie ako tri roky. Neviete, ako vznikol ten zákaz do troch rokov? Určitú logiku to má. Malé deti sú nesmierne citlivé. Účinok každej toxickej látky je o to horší, čím menej človek váži. Keby ste malé dieťa napchali klobásou zo supermarketu, dusitany v nej ho môžu zabiť. Pred očami vám zmodrie a umrie. Smrteľná dávka je pri najmenších deťoch veľmi nízka. Ale prečo bola veková hranica stanovená práve na tri roky, neviem. Možno o tom hlasovali nejakí úradníci. Už asi rok sledujem zloženie potravín na obaloch a mám pocit, že časom akoby tých éčok ešte viac pribúdalo. Keď to začnete sledovať, môže ísť aj o váš subjektívny pocit. Odrazu všade vidíte éčka, ktoré tam boli aj predtým, len ste si ich nevšímali. Ale na druhej strane, je tu aj vplyv ekonomickej krízy. Keď výrobcovia potravín potrebujú šetriť, siahnu ešte po viacerých éčkach, pretože sú lacné. V údeninách aj inde použijú fosfáty, pretože viažu vodu. Fosfáty sa dávajú aj do mrazeného mäsa a rýb, práve preto, aby sa s mäsom mohla predávať aj voda. Nemci zasa žartujú, že najdrahšia voda je v margarínoch. Margarín je emulziou nekvalitného oleja a vody. Jeden z výrobcov aditív do údenín dokonca inzeruje 80-percentnú výťažnosť, to znamená 800 gramov vody na 1 kg mäsa. A aby to zase nejako chutilo, pridajú sa umelé arómy a dochucovadlá. Napríklad glutamáty, čo je oblasť sama osebe. Dá sa tam všetko možné. Pomaly ako v tej rozprávke, kde psíček s mačičkou piekli tortu. Keď som robil riaditeľa vo výrobe müsli tyčiniek a pýtal som sa na hygiene, čo do nich môžem dať, povedali mi, že všetko, čo je povolené vo vyhláške. Takže je len na vedení podniku, či sa rozhodne pre 5, 10 alebo hoci 50 prídavných látok. Neexistuje horné obmedzenie pre počet prídavných látok v jednej potravine. Aj keby ste ich tam dali tristo. Ale každú v množstve povolenom zákonom. Presne tak. V maximálnom povolenom množstve, a aby tá látka bola na zozname povo-

JE ZLYHANÍM MORÁLKY, ŽE CHÉMIOU KŔMIME AJ DETI > RENDEZ-VOUS

lených aditív. Všetko ostatné sa vraj môže. Je výroba týchto aditív taká neskutočne lacná, že sa oplatí používať ich vo veľkom? Veľmi lacná. Ropný decht je napríklad odpad, nevie sa, čo s ním. A vyrába sa z neho napríklad mnoho umelých farbív. Je to lacné, môžete toho vyrobiť na tony, a pretože ide o mŕtvu masu, je stabilná a vydrží dlho bez zmeny. Prírodné farbivo sa mení. Ak si napríklad zavaríte krásne červené jahody, po roku zistíte, že začínajú blednúť. Preto výrobca do krásnych červených jahôd pridá ešte umelé farbivá, ktoré im niekoľko rokov udržia červenú farbu. Celkovo sa pri výrobe často používa miesto kvalitných potravín lacný potravinársky odpad, a potom sa doň musia dať aditíva, aby držal pokope a dobre chutil. Výrobcovia by možno ani toľko nepodvádzali, keby ich k tomu netlačili obchodné reťazce. Keď majú dodať tovar a zmestiť sa do ceny, akú požadujú obchodníci, inak to robiť ani nemôžu, ak chcú mať aj nejaký zisk. Čo by ste vo všeobecnosti poradili mestskému človeku, ktorý si kupuje potraviny v supermarkete? Ako by sa mal začať správať, aby do seba dostával čo najmenej jedov? V prvom rade začať sledovať zloženie potravín a nekupovať niečo len preto, lebo je to lacné. Čo najviac kupovať základné suroviny. V nich sú éčka väčšinou zakázané. Základná surovina je vajíčka, mlieko, biely jogurt, biely tvaroh, čerstvé mäso (nie mäsový výrobok), ovocie, zelenina, strukoviny, múka... Vo všeobecnosti platí: čím viac éčok potravina obsahuje, tým je nebezpečnejšia. Ale treba si uvedomiť, že výrobca má možnosť buď napísať „E“ s číslom, alebo chemický názov. Dobré je zaobstarať si nejakú príručku, kde si pozriete, ktoré éčka sú ešte relatívne prijateľné a ktoré sú už vyložene škodlivé. Keď niekde vidím dusitany, umelé farbivá a sladidlá, v žiadnom prípade si to nekúpim. Zase aj vo veľkých hypermarketoch dnes zoženiete kvalitné biopotraviny alebo kváskový chlieb. Dá sa vybrať, len musíte dávať pozor a nebyť slepý konzument, ktorý zje všetko, na čo ho nahovorí reklama. Ak sa takto začne správať veľa ľudí, výrobcovia začnú používať menej chemikálií, pretože uvidia, že potraviny s nimi nejdú na odbyt. Nedávno napríklad vstúpilo do plat-

nosti nariadenie EÚ, podľa ktorého musí byť na detských nápojoch s umelými farbivami uvedené upozornenie, že môžu viesť k poruchám pozornosti. Keďže takto označené nápoje by veľmi nešli na odbyt, výrobcovia radšej začali nahrádzať umelé farbivá prírodnými. Ako je to teda s chémiou v potravinách? Je to lepšie alebo horšie ako pred rokmi? Lepšie aj horšie. Vidno obe tendencie. Lepšie je to v tom, že vo väčšine hypermarketov nájdete biopotraviny. Samozrejme, nie každý má na ne peniaze. Horšie je to v tom, že výrobcovia, ktorí chcú šetriť, majú povolených stále viac prídavných látok. Celkovo je tu väčší rozptyl v potravinách, od vysokej kvality až po takmer samú chémiu. Ale máme možnosť voľby a je na nás, čo budeme kupovať.

PROPAGANDA > PROPAGANDA NAJHRUBŠIEHO ZRNA

PROPAGANDA NAJHRUBŠIEHO ZRNA < PROPAGANDA

Tibor Eliot Rostas

PROPAGANDA

NAJHRUBŠIEHO ZRNA

ČO JE VLASTNE REALITA? AKO JU VIEME POSUDZOVAŤ? A DO AKEJ MIERY SME SCHOPNÍ JU VERIFIKOVAŤ? PRCHAVÁ POSTMODERNA SO SÚMRAKOM KAPITALIZMU A ILÚZIOU SLOBODNÉHO TRHU JE STÁLE VIAC VNÍMANÁ AKO PRELUD. OD REALITY NÁS V SKUTOČNOSTI ODDELILA URBANIZÁCIA VOHNANÍM DO MESTSKÝCH GIET, KDE SME DÁVNO STRATILI KONTAKT S PRÍRODOU, KTORÝ NAHRÁDZAJÚ MÉDIÁ PREDSTIERAJÚCE SKUTOČNOSŤ.

avyše, dnes je už po štvrťstoročí celkom zreteľné, že neviditeľná moc médií uzurpujúcich si privilégium vytvárať názor a vedomie spoločnosti definitívne končí. A práve preto sa strháva neúprosný boj o pozornosť, odhaľujúci pravú tvár a zámery propagandy.

NEZÁVISLÍ OD VŠETKÉHO OKREM CENZÚRY

Séria útokov v skupine okolo bývalých zamestnancov SME nás učí o povahe protivníka, ale najmä o jeho zámeroch, ktoré už vôbec neskrýva. Jedným z brilantných príkladov, ako si táto skupina ľudí prestavuje demokarciu, slobodu slova a slobodu vyjadrenia názorov, prináša článok bývalého zástupcu šéfredaktora SME Konštantína Čikovského s titulkom Prečo by blázni nemali robiť v médiách a prečo na nich treba ukazovať. Čikovského úvahy nikoho nenechávajú na pochybách o tom, že „kádre“ s podobným profilom by zaviedli cenzúru bez mihnutia oka: „Tolerujeme aj to, že televízia TA3 o polnoci prepína na jasnovidky. Je to trápne, ale všetci

veríme, že ľudia ľahko pochopia, kedy ešte beží reklamný rozhovor o eurofondoch a kedy už prišiel čas na predikcie veštice Gizely. Sme si istí, že si to diváci nepomýlia a že si tak neublížia. Problém, prečo by normálne stredoprúdové médiá mali hovoriť, že Zem a vek a im podobní medzi nich nepatria, je väčší. Všetky tradičné médiá vrátane bulváru v rozličnej, ale prevažnej miere skúšajú písať pravdu. Ich čitateľ (divák, poslucháč) predpokladá, že spravodajské médiá nevydávajú fikciu za realitu. Moderné médiá sú rovnako staré ako demokracia, pretože bez nej by nemohli existovať (zrejme ani ona bez nich). Celá história tejto tradície nie je nič iné ako hľadanie rovnováhy medzi záujmami rôznych skupín ľudí. Demokracia sa ničoho nebojí viac ako toho, že záujem jednej skupiny dlhodobo nebezpečne preváži, rozsype sa to a vznikne totalita. Problém uvažovania ľudí, ktorí vydávajú Zem a vek, je v tom, že oni terajší stav v krajinách, ako je Slovensko, Izrael, USA, Nemecko atď., už hodnotia ako totalitu. S tým sa však nedá diskutovať, je zbytočné v ich tvrdeniach

hľadať znova a znova faktické nezmysly. Títo ľudia majú jednoducho inú vieru, nezlučiteľnú s tradíciou, ktorú žijeme. Otvorene treba hovoriť, že je preto nebezpečné púšťať ich do stredného prúdu. Pretože tieto knihy a časopisy sa nemôžu tváriť ako normálny názor, s ktorým stojí za to polemizovať a ktorý dokáže pomáhať ľuďom orientovať sa v každodennom živote. Demokracia potrebuje na prežitie aj vieru, že je to dobrý príbeh, aj inštitúcie, ktoré vždy nejako utrasú jej výkyvy. Ak pustíme sprisahanecké myslenie do médií, ohrozíme oboje.“ Reakciou na tento článok bola búrlivá diskusia, ktorú ľudia z Projektu N na čas zablokovali. Čikovský sa vôbec netajil cenzúrovaním a napísal: „Na Projekte N chceme v diskusii len také príspevky, ktoré môžu niekoho obohatiť. Vymažeme teda aj tie, ktoré sa nám zdajú zbytočné, hoci by neporušili žiadne zásady slušnosti. Rozhodovať o tom budeme my, pretože my sme zodpovední za to, ako to bude v diskusiách vyzerať.“ Bravúrne a majstrovské. Onen mens dicentis, zámer interpertovaného, ako aj celá ideová línia autorov okolo tohto média je týmto explicitne zadefinovaná. O bezzubom hryzení autora nemá zmysel podávať iné ako autentické svedectvá jeho vlastných textov. Čo je však pozoruhodnejšie, je arogantná spupnosť, s akou pristupujú ku komentárom vlastných čitateľov, ktorí dali Čikovského článku rovno debakel. V tomto kontexte sa objavuje groteskná trápnosť práznej a gýčovej pózy, ktorá sa ako prostitútka nehanebne vytŕča so sloganom Projektu N: „Sme nezávislí na všetkom okrem vás.“

AKO NARAZILA KOSA NA KAMEŇ

V tom istom médiu sa v novembri a decembri nakopilo toľko článkov a blogov na tému Zem&Vek a Rostas, že samotní čiatelia Projektu N ich podozrievali zo skrytej reklamy nášho mesačníka. V novembrovom čísle sme sa zaoberali témou Rakovina. Slovo sme dali pacientom, ktorí sa uzdravili konvenčnou aj alternatívnou medicínou (alebo ich kombináciou). Oslovili sme predstaviteľov alternatívnych prístupov, ale na vyváženie sme priniesli aj veľký rozhovor so špičkovým onkológom MUDr. Jánom Lakotom, CSc., z Onkologického ústavu sv. Alžbety a Ústavu experimentálnej

onkológie. Nie sme odborný vedecký časopis, ale vedcov a odborníkov s neskresleným videním sveta a reality vždy radi prizývame na konzultácie a dialóg. Keď sme pána doktora Jánoša v rámci diskusie na našej facebookovej stránke upozornili, že k téme rakoviny sme priniesli nielen Rostasov úvodný článok, ale napr. aj rozhovor s doktorom Lakotom, ktorý nás rozhodne nepovažuje za šíriteľov bludov a prijal aj naše pozvanie do divadla Malá Scéna, doktor Jánoš poslal Jánovi Lakotovi mail v tomto znení: Dobry den pan doktor Lakota, Chcel by som Vas upozornit, ze redakcia Zem a Vek zneuziva Vase meno na zvysenie kredibility nezmyslov, ktore siria pomocou svojho casopisu. Zem a Vek siria zavazne tvrdenia o liecbe rakoviny, ktore sa nezakladaju na pravde. Mozete sa k tomu prosim vyjadrit? Momentalne tento spor sleduju tisicky citatelov. Zem a Vek sa dostali do uzkych so svojimi nepravdami a brania sa Vasim menom. Pochopiteľne, naša protistrana, narábajúc s arzenálom podvratných techník, vo svojom presvedčení o výlučnej neomylnosti už zrejme vôbec neráta s tým, že narazí na problém. Tým problémom bude pre ňu vždy neúplatný charakter. A takýto charakter má aj pán doktor Lakota, ktorý nám mail pána Jánoša preposlal, pričom sa vyjadril, že na toto ani nemá význam odpovedať. Zato kolegovi Mariánovi Benkovi ochotne poskytol nasledujúci krátky rozhovor, z ktorého som vybral kľúčové odpovede: Ste pravidelným čitateľom časopisu Zem&Vek. Čo vás na ňom zaujalo? Som. Od roku 2015 som si časopis predplatil. Najviac ma zaujalo (a nadchlo), že po dlhej dobe temna sa na Slovensku objavil časopis, ktorý dianie vo svete popisuje inak ako dobe a diktátu peňazí poplatné médiá. Je to ako závan čerstvého vzduchu v nevetranej pivnici. Podľa Mariana Jánoša, autora príspevku na Projekte N, v ktorom obviňuje T. E. Rostasa zo šírenia lží o liečbe rakoviny, „Zem a Vek zneužíva vaše meno na zvýšenie kredibility nezmyslov, ktoré šíria pomocou svojho časopisu“. Cítite sa zneužitý? Nie, v nijakom prípade. To, čo som napísal a autorizoval, Zem&Vek uverejnil bez zmeny a akého-

PROPAGANDA > PROPAGANDA NAJHRUBŠIEHO ZRNA

koľvek zásahu. Hocikedy sa pod článok podpíšem. Ak niekto uvádza moje výroky vytrhnuté z kontextu, nemôžem za to niesť zodpovednosť. Zvyšok ma nezaujíma. Predpokladám, že ako náš čitateľ ste čítali celú tému mesiaca o rakovine. Myslíte, že sme ňou šírili lži o liečení rakoviny alebo sme navádzali čitateľov, aby nechodili k onkológom a liečili sa len alternatívne? Úprimne povedané, niektoré informácie, ktoré ste uviedli, neboli celkom presné. Ale Zem&Vek nie je odborný časopis a na isté nepresnosti má právo. Sám som sa rozhodol prispieť aj preto, aby som nepresnosti „zriedil“ a niektoré veci uviedol na pravú mieru. Druhá strana sa veľmi rada predvádza šermovaním s grafmi, ktoré tak rada predvádza tá druhá strana. Jeden z najvýrečnejších grafov, na základe ktorého si môžete spraviť celkový pohľad na úspešnosť liečby onkologických ochorení, je tento:

Ak teda vravíme a píšeme o fenoméne onkologických ochorení, musíme hovoriť aj o tom, aké obrovské sumy s minimálnym alebo žiadnym efektom tento doslova priemyselný segment predstavuje. V roku 1971 v USA vyhlásil vtedajší prezident Nixon nový cieľ: rakovina má byť vyliečená do roku 1976. Podľa denníka The New York Times od toho času vojna proti rakovine, vedená National Cancer Institute so 4000 zamestnancami ako hlavným výskumným subjektom federálnej vlády pre liečbu rakoviny, pohltila 105 miliárd dolárov, pričom ďalšie vládne agentúry, univerzity, farmaceutické a filantropické spoločnosti majú podiel na tom,

PROPAGANDA NAJHRUBŠIEHO ZRNA < PROPAGANDA

že konečné číslo je o nespočetne miliárd vyššie. Vedecký tím Garyho Nulla publikoval štúdiu, v ktorej dokazuje, že výdavky na celkovú zdravotnú starostlivosť v USA len v roku 2003 dosiahli 1,6 bilióna dolárov, čo predstavovalo 14 % HNP. Null dodáva, že podľa týchto astronomických výdavkov by sme mali mať najlepší liek na svete. Opak je pravdou, ako svedčí aj graf – úmrtnosť na rakovinu poklesla od roku 1950 do roku 2005 len o zúfalých 5 percent. Aj naši blízki trpeli a trpia touto zákernou chorobou. Domnievate sa, že pri takých katastrofálnych číslach neúspešnosti liečby klasickou medicínou nemajú mať ľudia pochybnosti? Že nehľadajú alternatívy? My sa pozeráme vždy na obe strany mince, rozhodnutie nechávame na čitateľovi. Na novembrovom predstavení Svet za oponou v bratislavskom divadle Malá scéna bol naším hosťom práve špičkový odborník onkológ Ján Lakota, s ktorým sme pred auditóriom túto problematiku rozoberali, a pozvali sme aj reprezentantky alternatívnej medicíny doktora Jonáša. A toto je slobodná diskusia, ktorej sa protistrana z médií ako SME, .týždeň a Projekt N zámerne vyhýba. Doktor Lakota spomenul, že sme slobodní a vždy máme možnosť voľby. Ja však vravím, že naša slobodná voľba je dnes pod zásadným vplyvom médií a navádzania na rozhodnutia, z ktorých môžu inzerenti v týchto médiách profitovať. A medzi takýmito inzerentmi sú veľmi často aj farmaceutické firmy s reklamou na voľnopredajné lieky. Navyše, naše slobodné rozhodnutie celkom slobodným byť nemôže, pretože ak si vyberieme alternatívne spôsoby liečby, poisťovne nám ich rozhodne nepreplatia. „Slobodne“ sa teda môžeme rozhodnúť pod tlakom lekára, paradigmy umocnenej médiami, ktoré alternatívu vylučujú, a tiež pod ťarchou toho, že iné ako konvenčné liečenie s katastrofálne vysokou úmrtnosťou nám nikto nepreplatí, ale hradiť si ho musíme sami. Toto sú fakty a tieto fakty sú problémami nielen v tematike onkologických ochorení, ale aj zdravotníctva v systéme profitu. Jeho závažným defektom je skutočnosť, že farmaceutické firmy majú enormný vplyv na vlády a financovanie štátnych lekárskych výskumov. Ako prí-

klad uveďme Spojené štáty, kde v období rokov 1998 – 2004 vynaložili farmaceutické spoločnosti a ich obchodné skupiny viac ako 900 miliónov dolárov na lobing, vrátane 90 miliónov dolárov na dary politickým stranám a ich predvolebné kampane. Najmenej v 1600 zaregistrovaných prípadoch vytvárali nátlak na tvorbu zákonov prostredníctvom 1200 zaregistrovaných lobistov vo Washingtone. Vo Veľkej Británii je oficiálna Agentúra pre lekárske a zdravotnícke produkty, regulujúca farmaceutický priemysel, sponzorovaná samotným farmaceutickým priemyslom. Takto si môžu dovoliť ignorovať obmedzenia viažuce sa na lieky, ktoré neboli riadne schválené. Aj napriek tvrdeniam a úsiliu o našu diskreditáciu v lacných titulkoch ako Mentálny striptíz či Šírenie nebezpečných klamstiev zdôrazňujeme: náš permanentný záujem o diskusiu so špičkovými odborníkmi je trvalou prioritou našej práce. Aj preto sme to, čo píšeme, konzultovali s onkológom, a v tomto trende budeme pokračovať aj naďalej.

BOJKOT BOJKOV

Tretím úletom propagandy bol v decembri ďalší z nátlakov na kníhkupcov prezentujúcich titul NIEČO SA MUSÍ STAŤ. Zohratá partia zo židovsko-slovenských novín DELET, Projektu N a ich priateľov z portálu omediach.sk vyvinuli úsmevnú iniciatívu v snahe dosiahnuť zastrašenie siete kníhkupectiev Panta Rhei. Dôvod? V Panta Rhei si dovolili takú nehoráznosť, že umožnili Tiborovi Eliotovi Rostasovi autogramiádu s besedou. Projekt N o tom píše: „Tibor Eliot Rostas je už slávny. Na prezentácii jeho novej knihy v Panta Rhei v utorok podvečer jeho fanúšikovia zaplnili poschodie kníhkupectva.“ A práve v tomto priestore mal slobodné právo vzniesť akékoľvek výhrady alebo otázky ktokoľvek. Nič také sa opäť neuskutočnilo. Ján Gašo vo svojom blogu schizofrenický charakter tohto „bojkotu“ trefne pomenoval: „Členom redakčnej rady Projektu N je aj zakladateľ kníhkupectva Martinus.sk Michal Meško. Martinus.sk predaj Rostasových kníh, ktoré táto skupinka napáda, samozrejme, nebojkotuje. Naopak, ešte ho priam podporu-

je. Keď si totiž v spomínanom kníhkupectve otvoríte Rostasovu novú knihu, spolu s ňou vám tam vyskočí aj oznam Neprehliadnite: Náš tip!, ktorý vás bude motivovať ku kúpe hneď dvoch kníh od Rostasa.“ Neviem si prestaviť, ako by sme v redakcii Zem&Vek vedeli iniciovať bojkot kníhkupectiev ponúkajúcich knihy, s obsahom ktorých nesúhlasime. Neviem si predstaviť, ako by sme si uzurpovali právo vymazávať komentáre čitateľov, ktoré sa rozhodneme považovať za „zbytočné“, rovnako ako si neviem predstaviť samotnú diskusiu s čitateľmi i oponentmi. Verím, že všetci v permanentne vypredanej sále Malej scény, ale aj naši čitatelia si mohli zvyknúť na to, že chceme diskutovať a učiť sa stále niečo nové. Nás neteší ani prehrávať, ani vyhrávať v boji, pretože nás neteší samotný boj. Nikto nie je neomylný a nikto z nás nechce zámerne zavádzať, ani očierňovať súperov. Nechceme ísť ich cestou, ale máme právo na pochybnosti – zvlášť, ak ich majú mnohí renomovaní odborníci. Hľadáme mier a porozumenie. Hľadáme lepšiu cestu. Učíme sa pokore a máme súcit s protivníkmi – učia nás byť lepšími.

DÉJÀ VU > NIČITEĽ CHAZAROV A BERIJOV PROTIVNÍK

Anton Smataník

NIČITEĽ CHAZAROV

A BERIJOV PROTIVNÍK 66

ČO SPÁJA DVOCH MIMORIADNE ÚSPEŠNÝCH SLOVANOV RUSKEJ NÁRODNOSTI, MÁLO ZNÁMEHO SVIATOSLAVA I. A V OČIACH ŠIROKEJ VEREJNOSTI TAKÉHO OBĽÚBENÉHO MARŠALA ŽUKOVA? OBAJA SA VĎAKA SVOJIM VELITEĽSKÝM SCHOPNOSTIAM ÚSPEŠNE POSTAVILI PROTIVNÍKOM Z TOHO ISTÉHO ETNIKA. SVIATOSLAV I. BOL NAJSLÁVNEJŠÍ PANOVNÍK VÝCHODNEJ VETVY SLOVANSKÉHO ĽUDU, KTORÝ AKO JEDEN Z MÁLA NIKDY NEZRADIL DUCHOVNÝ ODKAZ SVOJICH PREDCHODCOV. JEHO OFICIÁLNE VYHLÁSENIE VOJNY NEPRIATEĽOM, ZHRNUTÉ DO TROCH SLOV „IDEM NA VÁS!“, SA STALO LEGENDÁRNYM. CHAZARSKÁ HROZBA

Slovanské kmene, ktoré boli v porovnaní so susednými Chazarmi mierumilovné, boli nimi postupne podrobované. Stali sa súčasťou Chazarskej ríše, kde ich donútili platiť tribút. Rím spravil z podrobených ľudí občanov a za vybrané dane im poskytoval ochranu pred útokmi barbarov. To však nebol prípad Chazarskej ríše. Nimi podrobené kmene dostali na oplátku za svoje platby neistý sľub, že Chazari sa zdržia ďalších útokov. Ich vládcovia boli všeobecne nenávidení v oblastiach, ktoré ovládali, ale zároveň obávaní pre svoje neľútostné zaobchádzanie s každým, kto sa im postavil na odpor. Chazarská ríša sa rozpínala, až zabrala rozsiahle oblasti terajšieho

Ruska a juhovýchodnej Európy. V 8. storočí siahala na severe až ku Kyjevu a na západe zahŕňala Maďarsko. Chazari boli jediným nehebrejským etnikom, ktoré hromadne prijalo židovské náboženstvo. Existujú viaceré indície, že mnohí súčasní židia sú etnickí Chazari. Túto teóriu zverejnil britský spisovateľ Arthur Koestler ešte v roku 1976 v knihe Trinásty kmeň. Tvrdenie potvrdzuje aj štúdia DNA, ktorú vypracoval v roku 2012 genetik Eran Elhaik zo školy verejného zdravotníctva na Hopkinsovej univerzite v americkom Baltimore. Na genóme 1287 židov pochádzajúcich z ôsmich židovských a 74 nežidovských populačných skupín je zrejmé, že drvivá väčšina z nich

pochádza geograficky z oblasti medzi Kaukazom a Kaspickým morom, kde sa v stredoveku rozkladala Chazarská ríša.

SLOVANSKÝ NEZNABOH

Igor (912 – 945), otec Sviatoslava I., podnikol niekoľko neúspešných útokov proti Byzancii, dosiahol však len uzatvorenie novej obchodnej zmluvy. Rovnako útoky proti Chazarom nepriniesli víťazstvo. Styk s Byzanciou znamenal styk s kresťanstvom, čo sa prejavilo aj tým, že sa kňažná Oľga (945 – 969), vdova po Igorovi, nechala v roku 957 v Konštantínopole pokrstiť. Sviatoslav sa stal prvým vládcom Kyjevskej Rusi z rurikovskej dynastie, pýšiacim sa rýdzo slovanským menom. Narodil sa v roku 942 a o jeho mladosti v Novgorode sa toho vie pomerne málo. Byzantský historik Lev Diakon popísal Sviatoslavovu výšku a stavbu tela ako priemernú. Aj keď mal oholenú hlavu, nechával si huňaté fúzy a dlhú kader ako znamenie šľachtického pôvodu. Preferoval biele oblečenie a jeho odev patril vždy k najčistejším medzi jeho mužmi. Nosil veľkú zlatú náušnicu s rubínom a dvoma perlami. Sviatoslav zostal verný slovanskému panteónu až do konca svojho života: „… napomínala ho matka,

aby sa dal pokrstiť, a nechcel to ani v uši prijímať…“ Sviatoslav I. Igorevič splodil s rôznymi ruskými ženami troch synov. Akonáhle odchádzal do zahraničných bitiek, odovzdával vladárske povinnosti potomkom. Tak vládol v Kyjeve Jaropolk, Oleg v zemi Drevľanov a v Novgorode zase Vladimir.

PORÁŽKA CHAZAROV

Výboje Sviatoslava I. (964 – 972) boli podstatne úspešnejšie než tie otcove. Krátko po nástupe na trón začal rozširovať moc Kyjevskej Rusi v údolí rieky Volgy a v oblastiach pontskej stepi. Okolo roku 965 bol ruskými vojskami zničený chazarský Sarkel a vypálený krymský Kerč. Na mieste pôvodného chazarského mesta založil Sviatoslav I. nové osídlenie nazývané Biela veža či Biela pevnosť. Následne po jeho útoku zanikol aj Atil, hlavné mesto Chazarskej ríše. Zároveň získal pod svoju vládu Tmutarakaň, významné obchodné stredisko pri Azovskom mori, ktoré umožnilo Kyjevskej Rusi naviazať výhodnejšie obchodné spojenie s Malou Áziou a Predným východom. To spolu so zničením chazarského veľmocenského postavenia umožnilo Kyjevskej Rusi získať prístup k obchodným cestám vedú-

DÉJÀ VU > NIČITEĽ CHAZAROV A BERIJOV PROTIVNÍK

NIČITEĽ CHAZAROV A BERIJOV PROTIVNÍK > DÉJÀ VU

ka unesených niekoľko tisíc ľudí, hlavne z radov Rusov, ktorí sem emigrovali po roku 1917, a ich potomkov.

cim zo severu na juh stepami do oblasti Čierneho mora, ktorá bola pôvodne v držaní Chazarov a predstavovala významný finančný zdroj. Navyše sa v oblasti prechodu medzi stepami a lesmi začali častejšie usadzovať Slovania, čo viedlo k rozsiahlym demografickým a kultúrnym zmenám v regióne. Rusi mali očividne záujem na odstránení chazarskej kontroly nad obchodnou cestou na Volge, pretože sa tam tradične vyberalo clo za prepravovaný tovar. Je tiež možné, že ich proti Chazarom popudzovala Byzantská ríša, ktorá mala s týmto judaistickým turkotatárskym národom rozpory. Najväčším dôvodom však boli samotné skutky Chazarskej ríše. Pri boji s Pečenehmi v roku 972 Sviatoslav I. zahynul a začala bratovražedná vojna. Z nej vyšiel nakoniec víťazne Vladimir, ktorý ovládol a zjednotil celé územie Kyjevskej Rusi, a v roku 985 po bojoch s Byzantskou ríšou prijal aj so svojimi bojarmi v roku 988 krst. Kresťanstvo sa následne stalo oficiálnym náboženstvom. Až do 2. polovice 11. storočia sa ešte objavujú správy o skupinách Chazarov, potom definitívne miznú.

BOJ O MOC

BERIJOVE SKUTKY

K Sviatoslavovi I. býva prirovnávaný známy ruský vojnový hrdina Georgij Žukov. Prečo? Pod vedením Nikitu Chruščova sa podieľal na odstránení Lavrentija Beriju potom, ako zomrel Stalin a nastalo mocenské vákuum. Lavrentij Pavlovič Berija bol židovského pôvodu a počas svojej služby v azerbajdžanskej Čeke (prvá zo sovietskych štátnych bezpečnostných služieb) sa vypracoval na jedného z najspoľahlivejších terénnych pracovníkov. Čoskoro sa stal šéfom operačného oddelenia. V roku 1924 pod jeho vedením Čeka v Gruzínsku potláčala protiboľševické povstanie. Už v tomto čase zorganizoval verejné popravy asi 10 000 ľudí. V roku 1926 sa stal šéfom gruzínskej OGPU. Prejavoval sa brutalitou, ktorá bola neobvyklá aj na boľševické pomery. Postupom času bol prakticky neobmedzeným pánom Gruzínska, lebo množstvo nadriadených alebo nezávislých funkcionárov strany malo strach, že ich môže dať kedykoľvek popraviť. Berija vždy šikovne zbieral rôzne kompromitujúce materiály na možných oponentov

Georgij Žukov

v boji o moc. V dobe Veľkej čistky bol jej hlavným vykonávateľom pre oblasť Južného Kaukazu. Berija je známy predovšetkým tým, že od konca roku 1938 mal pod palcom hrôzami opradenú tajnú políciu NKVD. Tá bola zodpovedná za utláčanie a čistky v období stalinizmu. Spravovala systém gulagov, deportovala množstvá obyvateľov iných národov a roľníkov označených ako kulakov do neobývaných častí krajiny, strážila štátne hranice, vykonávala špionáž a politické atentáty v zahraničí, bola zodpovedná za rozvracanie zahraničných vlád a vynucovanie stalinistickej politiky komunistických hnutí v iných krajinách. NKVD zatýkala a vraždila nepohodlných predovšetkým v Poľsku, na Ukrajine, Bielorusku a v Pobaltí. Z Československa bolo krátko po oslobodení spod nacistického Nemec-

Georgij Konstantinovič Žukov si počas Veľkej vlasteneckej vojny vydobyl svojimi veliteľskými úspechmi slávu, popularitu aj moc. Stalin ho po vojne menoval vrchným veliteľom pozemných vojsk, začal sa ho však obávať a kuť intrigy. V roku 1946 ho zosadil do funkcie veliteľa Odeského vojenského okruhu. V roku 1948 bol prevelený do Uralského vojenského okruhu. Stalinova smrť v roku 1953 otvorila scénu boja o moc, v ktorej sa hralo vysokými a špinavými kartami, ako bolo v tých časoch a na tom mieste zvykom. Rysovali sa obrysy troch skupín nasledovníkov vplyvných osôb zo Stalinovho prostredia. Jedna okolo Nikitu Chruščova – do jej okruhu patrili prevažne slávni najvyšší velitelia z vojny, ako napr. Žukov alebo Konev. Druhá sa točila okolo Georgija Malenkova, ktorý síce nemal mocenskú základňu, ale podarilo sa mu pretlačiť na kľúčové miesta svojich priateľov a príbuzných. Tretia bola okolo Lavrentija Beriju, ktorý nemal politických stúpencov, ale zato veľa mocných priateľov. V prvom rade bol na odstrel spoločný nepriateľ Malenkova a Chruščova – Berija. Ten po Stalinovej smrti neváhal zmeniť radikálne politické postoje, zasadzoval sa o odsúdenie Stalinových zločinov a rehabilitovanie jeho obetí. Dokonca začal presadzovať súkromné podnikanie a voľný trh.

BERIJOVO ODSTRÁNENIE

Na uchopenie moci použil Chruščov puč. Ten zinscenoval Žukov v spolupráci s ďalšími hrdinami ZSSR. Skupina maršalov na čele so Žukovom vošla do Berijovej pracovne a zajala ho. Zatknutie bolo v podstate nezákonné, hlavný žalobca Rudenko v skutočnosti na neho vydal zatykač o dva týždne neskôr. To nebol jediný problém. Berijovo obvinenie bolo založené len sčasti na jeho skutočných zločinoch. Chruščov ho nechal 23. decembra 1953 popraviť zastrelením. Po puči sa stal Žukov prvým námestníkom ministra obrany a v septembri 1954 velil tajnej vojenskej operácii, pri ktorej bol uskutočnený

Lavrentij Berija

prvý pokusný výbuch vodíkovej bomby v ZSSR. V roku 1955 sa stal ministrom obrany ZSSR a s podporou Nikitu Chruščova v júni 1957 na štyri mesiace členom ústredného výboru komunistickej strany. Potom bol Chruščovom vylúčený a bolo mu nariadené prísne domáce väzenie. Po odstránení Chruščova z vedenia strany v prvej polovici 60. rokov bol síce rehabilitovaný, početné zákazy jeho vystupovania na verejnosti však zostali v platnosti. Písal články do novín. V politike, ani v armáde sa už viac neangažoval. Zomrel 18. júna 1974. Žukovove vojenské úspechy boli úžasné, podobne ako vojenské úspechy Sviatoslava I. takmer tisíc rokov pred ním. Sviatoslav I. porazil chazarský kaganát a zasadil mu prakticky smrteľnú ranu. Žukov sa podieľal na prevzatí moci Chruščovom, ktorého môžeme v porovnaní s Berijom (pravdepodobne dávnym potomkom Chazarov) označiť za menšie zlo. Berija nemal problém vraždiť slovanské aj neslovanské etniká, v priestore, kde pôsobil, išlo však logicky najmä o tie slovanské. Podobne ako dávni Chazari tak predstavoval hrozbu pre slovanské obyvateľstvo.

BEZ MASKY > CONDOLEEZZA RICEOVÁ

Ľubomír Huďo

OCEĽOVÁ MAGNÓLIA V BUSHOVOM VOJNOVOM ŤAŽENÍ

CONDOLEEZZA RICEOVÁ (*1954)

PORADKYŇA PREZIDENTA PRE NÁRODNÚ BEZPEČNOSŤ A NESKÔR ŠÉFKA AMERICKEJ DIPLOMACIE CONDOLEEZZA RICEOVÁ, PREZÝVANÁ CONDI, BOLA V ČASOPISE FORBES DVAKRÁT PO SEBE OZNAČENÁ ZA NAJMOCNEJŠIU ŽENU SVETA. KULTIVOVANÁ PROFESORKA POLITOLÓGIE ALEBO VOJNOVÁ ŠTVÁČKA, ZATIAĽ NEODSÚDENÁ ZA VOJNOVÉ ZLOČINY? ZÁLEŽÍ OD UHLA POHĽADU A OD HODNOTITEĽA JEJ ČINNOSTI.

re priaznivo naklonené médiá, politickú elitu, vedenie jej domovskej Stanfordovej univerzity a predstavenstvá spoločností, v ktorých pôsobí, je to dáma s jemnými spôsobmi a diplomatickým vystupovaním. Pre amerických študentov, ich profesorov a novozélandské univerzity, ako aj pre arabský svet a kritikov americkej hegemónie predstavuje Condi stelesnenie mocenskej vypočítavosti a bezohľadnosti. Condoleezza Riceová spolu so známymi kolegyňami, šéfkami americkej diplomacie, ako Madeleine Albrightovou (prezývanou aj „balkánska mäsiarka“) a Hillary Clintonovou, popierajú tvrdenie, že ak bude viac žien v najvyššej politike, ubudne agresivity, militantnosti a pribudne viac ohľaduplnosti a taktu. Niežeby to v prípade iných političiek neplatilo, ale toto americké trio

robí zlé meno nielen ženám v politike, ale celkovo zahraničnej politike ako takej. Za uhladeným diplomatickým vystupovaním a omieľanými frázami o slobode a demokracii skrývajú svoju odvrátenú tvár oddaných propagátoriek a šíriteliek amerického celosvetového diktátu. Nedokážu zase úplne utajiť, aké sú v skutočnosti, pod svojimi maskami, pretože za ne – okrem nacvičených póz na tlačových konferenciách a diplomatických seansách – hovoria činy.

KORBELOVSKÁ ŠTAFETA

Condoleezza Riceová ako študentka politológie na Denverskej univerzite počúvala prednášky Josefa Korbela, otca Madeleine Albrigthovej, a pod ich vplyvom sa orientovala na problematiku Sovietskeho zväzu a východnej Európy. Témou jej Kresba: Tibor Eliot Rostas

BEZ MASKY > CONDOLEEZZA RICEOVÁ

dizertačnej práce bol vzťah armády a politiky v Československu, a neskôr publikovala štúdiu o vzťahu československej armády a ZSSR pod názvom Neisté spojenectvo – Sovietsky zväz a československá armáda 1948 až 1983. Uviedla v nej, že Česi sú bojazlivý národ a ich armáda sa nikdy nebránila proti okupantom. Akoby pomyselne prevzala názorovú štafetu Korbelovcov a neskôr v Bielom dome pokračovala v celosvetovom vnucovaní amerických modelov, predstáv a záujmov. Treba uznať, že Condi uskutočnila svoj americký sen, pretože ako černoška pochádzajúca z rodiny nemajetného farára, a k tomu ešte na rasovo segregovanom juhu USA, to dotiahla až do blízkosti oficiálne najmocnejšieho muža sveta. Ako prvá žena radila prezidentovi v otázkach národnej bezpečnosti a stala sa prvou Afroameričankou na poste ministerky zahraničných vecí. Novinárka Bonnie Greerová ju označila za najvplyvnejšiu černošskú ženu od čias kráľovnej zo Sáby – ambicióznu, nekompromisnú, úspešnú. Napriek tomu ju líbyjský vodca Muammar Kaddáfí počas jej návštevy ako prvej šéfky americkej diplomacie po 55 rokoch v Líbyi – podľa agentúry AFP – oslovoval Líza a „moja malá čierna africká ženička“. Daroval jej prsteň s diamantom a prívesok ozdobený svojím portrétom.

ŽIADNA MULTIPOLARITA

Riceovú pre jej kombináciu šarmu, inteligencie a tvrdosti prezývali Oceľová magnólia. Už za prezidenta Georgea Busha staršieho v rokoch 1989 až 1991 pôsobila ako riaditeľka oddelenia pre vzťahy so Sovietskym zväzom a štátmi východnej Európy pri Národnej bezpečnostnej rade. Spolupracovala tiež na koncepcii zjednotenia Nemecka a podieľala sa aj na skončení studenej vojny. Toto obdobie zrejme navždy poznačilo jej myslenie, ako o nej povedal Richard Clark, expert Bieleho domu na medzinárodný terorizmus, počas výpovede pred komisiou na vyšetrovanie udalostí z 11. septembra 2001: „V ľuďoch ako Condoleezza Riceová pretrvali problémy studenej vojny a osemdesiate roky ako skamenený hmyz v jantári.“ Preto odmietala multipolárny svet a vnímala ho negatívne. V prednáške pred Medzinárodným inštitútom strategických štúdií v Londýne odmietla koncept multipolárneho sveta ako teóriu rivality,

CONDOLEEZZA RICEOVÁ > BEZ MASKY

navzájom si konkurujúcich záujmov a hodnôt, ktorá nikdy nepriniesla mier. Podľa Riceovej bola multipolarita, o ktorej Francúzsko hovorilo počas irackej krízy a chcelo ju brániť ako víziu sveta niekoľkých mocenských centier, len nutným zlom: „Skúšali sme to už predtým. Viedlo to k prvej svetovej vojne, ktorá sa preklopila do druhej svetovej vojny, a po nej nasledovala studená vojna. Dnes hrozí, že nás tá istá rivalita oddiali od plnenia veľkých úloh pred nami.“ Pre oceľovú Condi je príjemnejšia predstava jednotného sveta, ktorý odovzdane dôveruje spásonosným rozhodnutiam jedinej zodpovednej veľmoci a jej predstaviteľom v Bielom dome, Pentagóne, prípadne v iných neoficiálnych mocenských centrách bez dotieravej verejnosti. Ak má niekto inú predstavu, dostane príučku, ako napríklad Irak, a to aj za cenu vyvolávania strachu a klamania verejnosti. Condi má prax v oboch smeroch. Ako šéfka diplomacie chcela získať podporu Američanov pre vojenský zásah v Iraku tvrdením: „Nechceme, aby bol dymiacou zbraňou atómový hríb. Nemyslím si, že musíme mať stopercentné dôkazy, že Irak má zbrane hromadného ničenia, ktoré môžu zasiahnuť Spojené štáty. Istí si môžeme byť iba vtedy, keď na našom území skutočne niečo také pristane.“ Podľa štúdie dvoch novinárskych organizácií vydal prezident George Bush a najvyšší americkí štátni predstavitelia 935 falošných vyhlásení o hrozbe, ktorú predstavuje Irak pre americkú národnú bezpečnosť. Najviac klamali prezident George Bush, šéf diplomacie Colin Powell, minister obrany Donald Rumsfeld a poradkyňa pre národnú bezpečnosť Condoleezza Riceová. Biely dom v máji 2008 reagoval na príkaz súdu o poskytnutí vládnych e-mailov podľa zákona o uchovávaní vládnej korešpondencie tvrdením, že vládna elektronická pošta tesne pred inváziou do Iraku a počas nej sa zrejme nenávratne stratila. Condoleezza Riceová napísala aj pamäti zo svojho osemročného pôsobenia vo vláde Spojených štátov. Opisuje v nich udalosti z 11. septembra 2001, opatrenia na zaistenie bezpečnosti USA, rozhodnutia, ktoré viedli k vojnám v Afganistane a Iraku, tajné rokovania o budúcnosti Izraela, palestínskej samosprávy a Libanonu, ako aj atmosféru napätia pred možným vypuknutím konfliktu medzi Pakis-

tanom a Indiou a počas gruzínsko-ruskej vojny. Nezmieňuje sa však o svojich nátlakových praktikách, keď chcela zabrániť zverejneniu nepríjemných informácií zo zákulisia amerických tajných služieb. Odtajnené dokumenty, ktoré už medzitým zmizli z webovej stránky americkej spravodajskej služby CIA, popisovali princíp produktívnych vzťahov s novinármi, vďaka ktorým CIA určovala, čo bude a nebude zverejnené v médiách. Keď sa niekto z novinárov vzoprel, zasiahla vláda. Napríklad Condoleezza Riceová ešte vo funkcii Bushovej poradkyne pre národnú bezpečnosť prinútila vedenie New York Times, aby nezverejnili článok od Jima Risena o CIA. J. Risen neskôr vydal knihu s názvom Za akúkoľvek cenu: chamtivosť, moc a nekonečná vojna a v nej podrobne objasnil vnútorné mechanizmy boja proti terorizmu. Dospel k záveru, že víťazstvo nad teroristami je v nedohľadne, ale tak za G. Busha, ako aj za prezidenta B. Obamu prináša protiteroristické ťaženie obrovské zisky úzkej skupine ľudí: „Miliardy dolárov smerujú do nového priemyselného odvetvia vnútornej bezpečnosti, a tak možno predstaviteľov korporácií považovať za skutočných víťazov vojny proti terorizmu.“

V SLUŽBÁCH BIZNISU

Okrem budovania politickej kariéry pôsobila Condoleezza Riceová aj v správnej rade spoločností Chevron, Charles Schwab, Medzinárodného poradného zboru J. P. Morgan, Transamerica, Hewlett Packard či Carnegie Corporation. Napríklad so Chevronom a think-tankom The Center for Strategic and International Studies zachraňovala svet projektom, ktorý mal pomáhať ekonomickému rozvoju, rastu životnej úrovne a znižovaniu globálnej chudoby. Pritom spoločnosť Chevron odmietla zaplatiť súdom nariadenú pokutu 8,6 miliárd dolárov v súvislosti s nákupom spoločnosti Texaco, ktorá spôsobila toxické znečistenie ekvádorského amazonského pralesa a následne smrť 1400 ľudí. Súd v Ekvádore nariadil Chevronu zaplatiť pokutu, čo americká spoločnosť ignorovala. Navyše americký sudca podporil jej rozhodnutie nebrať do úvahy rozsudok ekvádorského súdu. Condi sa dostala aj do dozornej rady internetovej spoločnosti Dropbox, ktorá sa zaoberá ukladaním dát. Jej kritici spustili kampaň a upozorňovali na

to, že táto Bushova spolupáchateľka podporovala rozšírenie právomocí amerických bezpečnostných zložiek a tajných služieb v oblasti odpočúvania a sledovania, osobne bola zodpovedná za povolenie odpočúvania vysokopostavených úradníkov OSN, aby USA vedeli, ako zareagujú ostatné štáty na zásah v Iraku, a schvaľovala vypočúvacie metódy ako waterboarding – simuláciu topenia sa vypočúvaného. Edward Snowden, bývalý pracovník amerických tajných služieb, ktorý prezradil svetu špicľujúce praktiky Veľkého brata, ju označil za pravdepodobne najhoršieho úradníka v boji za ochranu osobných údajov. Riceová je podľa jeho slov jedna z niekoľkých, ktorí dohliadali na program Stellar Wind určený na zber e-mailov a dát o používaní internetu v Spojených štátoch pre Národnú bezpečnostnú agentúru (NSA).

ŠTUDENTI NEZABUDLI

Oceľová Condi sa po odchode z Bieleho domu vrátila prednášať politológiu na domovskú Stanfordovu univerzitu, no študenti a zamestnanci Rutgersovej univerzity v štáte New Jersey ju vnímajú viac ako vojnového zločinca a nemajú záujem o jej odborné výklady. Bývalá šéfka diplomacie musela zrušiť svoj prejav na Rutgersovej univerzite, pretože vyvolala mesiace trvajúce protesty tamojších študentov a pedagógov, ktorí oceľovej Condi pripomínali jej postoj a úlohu vo vojne proti Iraku. Na činy Condoleezzy Riceovej nezabudli ani študenti na Novom Zélande. Ponúkli odmenu 7400 dolárov za občianske zatknutie Condi. Joel Cosgrove, predseda študentskej rady Victoria University vo Wellingtone vyhlásil: „Riceová musí stáť pred medzinárodným tribunálom pre vojnové zločiny.“ V novozélandskom verejnoprávnom rozhlase konštatoval, že bývalá šéfka americkej diplomacie je zodpovedná za smrť najmenej 600-tisíc Iračanov zabitých od americkej invázie v roku 2003. Condi sa k možnosti svojho občianskeho zatknutia nevyjadrila, len skonštatovala, že študentské protesty majú v demokratických štátoch dlhotrvajúcu tradíciu. Diplomatická odpoveď bez akéhokoľvek priznania pochybností o svojom konaní či viny za vojny, špicľovanie a vnucovanie americkej hegemónie.

NEZNÁMI HRDINOVIA > „MUKEL“ BEZ ILÚZIÍ O ZAMATOVO NEŽNEJ FRAŠKE

„MUKEL“ BEZ ILÚZIÍ O ZAMATOVO NEŽNEJ FRAŠKE > NEZNÁMI HRDINOVIA

Ľubomír Huďo

dôležitejšie. To všetko odvádza ľudí od chápania toho, čo je pre nich v živote skutočne zásadné – od cesty ku svojej podstate a k podstate toho, čo sa odohráva okolo nich.“ Analýza zamatového prevratu vyšla v niekoľkých svetových jazykoch a v českej a slovenskej mutácii v náklade približne 220 000 výtlačkov. Nová ponovembrová moc po jej vydaní na nepohodlného politického väzňa z komunistických lágrov zaútočila. Miroslav Dolejší čelil žalobám, diskreditácii v médiách a falošnému obvineniu zo spolupráce so ŠtB. Nátlak sprevádzala kontrola a krádež jeho pošty i fyzický útok najatého násilníka.

„MUKEL“ BEZ ILÚZIÍ

O ZAMATOVO NEŽNEJ FRAŠKE MIROSLAV DOLEJŠÍ PREŽIL AKO POLITICKÝ VÄZEŇ DEVÄTNÁSŤ ROKOV V ČESKOSLOVENSKÝCH KOMUNISTICKÝCH VÄZNICIACH A PRACOVNÝCH TÁBOROCH. ODMIETAL MLČKY ZNÁŠAŤ DEMAGÓGIU PREDNOVEMBROVÝCH I PONOVEMBROVÝCH POLITICKÝCH ELÍT. 74

akmer tretinu svojho života prežil ako „mukel“ (mukl – z češtiny, „muž určen k likvidaci“, označenie pre politického väzňa), no nepatril k disidentom, ani k nadšeným zástancom nových trhových pomerov. Lož, pretvárku a pokrytectvo odmietal, či už ich predvádzal totalitný boľševik s prostoduchou propagandou alebo pseudodemokrat s pózou intelektuála so zdanlivo hlbokomyseľnými úvahami o vznešených ľudských princípoch.

MLADÝ REBEL

Miroslava Dolejšího vylúčili v roku 1951 zo štúdií na Vyššej priemyselnej strojnej škole v Kladne a musel ísť pracovať do uhoľných baní, pretože v klubovni Československého zväzu mládeže demonštratívne vyvesil britskú zástavu. Dvadsaťročný rebel Mirek nezostal len pri zástave. Spolu so skupinou mladých ľudí chceli prepadnúť sekretariát KSČ v Kladne a veliteľstvo ŠtB, odkiaľ plánovali oslobodiť zopár zatknutých a vypočúvaných odporcov režimu. Mali dokonca aj zbrane, ktoré si poskladali z techniky z druhej svetovej vojny privážanej do kladnianskych hút. Komunistická tajná polícia skupinu odhalila

a Miroslav Dolejší po pätnástich mesiacoch vyšetrovacej väzby, kde ho týrali a mučili, dostal trest 23 rokov väzenia za vlastizradu a špionáž. Prešiel ôsmimi väznicami a uránovými lágrami, až ho na základe amnestie prezidenta Antonína Novotného v roku 1960 prepustili. Zamestnal sa v Stavebných závodoch v Prahe a zavolal k sebe aj pár bývalých spoluväzňov – technických odborníkov. Neskôr sa stal vedúcim výpočtového strediska. V roku 1975 na požiadanie svojho známeho novinára napísal štúdiu o počítačových systémoch. Išlo o informácie z prístupných a verejných prednášok, no napriek tomu ho v roku 1976 zatkli a obvinili z pokusu o vyzvedačstvo, z ohrozenia štátneho, hospodárskeho a služobného tajomstva. Mestský súd v Prahe ho odsúdil na 11 rokov väzenia. Závažný zdravotný stav, podozrenie na rakovinu kože, a stanovisko lekárov, že čoskoro zomrie, viedli v roku 1985 k jeho prepusteniu pred uplynutím trestu. Lekári sa však v prípade Dolješího smrti pomýlili o šestnásť rokov. Na porovnanie, všeobecne známy disident Václav Havel bol vo väzení päťkrát a odsedel si okolo päť rokov. Podľa svedectva spoluväzňov

patril k prominentom za mrežami a dostával cigarety a zásielky s jedlom. Keď raz odmietol spoluprácu a musel pracovať vonku, dostal zápal pľúc. Pre zlý zdravotný stav ho potom prepustili.

ZRELÝ KRITIK

Miroslav Dolejší na základe svojich poznatkov, informácií a životných skúseností v októbri 1990 publikoval demaskujúcu prácu o spoločenských zmenách pod názvom Analýza udalostí 17. novembra 1989, v ktorej uvádza: „Základnou mystifikáciou je tvrdenie, že 17. 11. 1989 došlo v Československu k spontánnej revolúcii obyvateľstva proti vláde KSČ. Politickým účelom týchto prevratov je realizácia novej koncepcie usporiadania mocenských pomerov v Európe – zjednotenie Európy zjednotením Nemecka. Disidentské hnutia vo všetkých štátoch, kde ich členovia prevzali úlohu dekorácie pri deľbe moci, boli založené a riadené bývalými komunistami. Potom boli formálne prenasledovaní či uväznení na krátku dobu, čo bolo len taktickým manévrom na zvýšenie ich osobnej popularizácie prostredníctvom západnej tlače a rozhlasových staníc.“ Okrem iného v analýze konštatuje: „Dnes sme však v situácii, keď ľudia napĺňajú obsah slova sloboda množstvom tovaru, hltaním dojmov z ciest, počtom pornografických časopisov, striptízov, neobmedzenou homosexualitou, násilím, požívačnosťou a vláda túto tendenciu podporuje, pretože takto pohltený občan nemá čas sledovať vládu a neprekáža. A potom je tu to naj-

MÚDRY STARŠINA

V jednom z rozhovorov definoval atak, ktorý sa netýkal len jeho osoby, ale nás všetkých: „Útok už nie je iba materiálnej povahy – je vedený najmä proti prirodzenosti človeka. Integrácia sveta do jednej jedinej ríše znamená zrušenie štátu, právneho systému a úplné duševné podriadenie človeka. Preto klasické politické metódy, uplatňované v 19. a 20. storočí – revolúcie a prevraty, už dnes neplatia, ľudia sú manipulovaní dezinformáciami. V dôsledku anonymity svetovej politiky prišlo k ďalšej významnej skutočnosti – vlády štátov sa stali bezcennými, stratili zmysel. V dôsledku toho veľa dnešných ľudí nerozumie súčasnej politike, pretože nepochopili, že sa vytvoril nový mocenský trojuholník: finančný kapitál, tajné služby a zločinecké organizácie. Všetky vlády sú tomuto trojuholníku anonymne podriadené. Ktorákoľvek súčasná politická strana kdekoľvek na svete môže mať za sebou demokraticky dve tretiny národa a vôbec jej to nepomôže – tých pár poslancov, ktorých pošle do parlamentu, si táto loby kúpi alebo ich zničí. Nechá si tam zvoliť ľudí, ktorých bude sama platiť, a tí budú robiť, čo ona chce.“ Rebel Mirek pre nekompromisné stanoviská a nezlomnú vôľu nazývať veci pravými menami znášal v živote mnohé príkoria a krivdy. Jeho brat Josef sa s ním po jeho skone v roku 2001 lúčil so slovami: „Nič to, že nikto netlieska. Potlesk patrí len klaunom, potiacim sa na pilinách cirkusovej manéže. Mudrcovi náleží ticho, pokoj, nesčerená vodná hladina duše a večný mier.“

MYSTICKÉ MIESTA SVETA > VÁRÁNASÍ

Tibor Eliot Rostas

MYSTICKÉ MIESTA SVETA

VÁRÁNASÍ 76

NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY.

edným z takýchto miest je Váránasí, ktoré patrí k najdlhšie trvalo osídleným mestám sveta. Pre Indov je najsvätejším miestom na Zemi, na ktoré zostúpili bohovia a bohyne. Na tomto mieste sa uskutočňuje finálne zjavenie boha Šivu, ktoré je jeho domovom. Je to jedno z najúžasnejších mystických miest, kde sa v mozaike života a smrti prepletajú postavy svätých mužov – sádhuov, žien v oranžových sárí, rikší, bicyklov, žobrákov, jogínov s kladivom uviazaným na penise a všadeprítomnými posvätnými kravami. Celé toto bizarné pestrofarebné panoptikum ešte umocňuje kakofónia trúbenia a rytmov na tably. Mestom Váránasí sa vinie matka Ganga, okolo ktorej sa tiahnu kilometre kamenných prístupov so schodmi nazvanými gháty. Voda Gangy je na prvý pohľad nevábna hnedá stoka, v ktorej pláva množstvo špiny, obradných kvetov zo spaľovania, ale aj samotné mŕtvoly. Napriek tomu obradné umývanie v nej považujú hinduisti za posvätnú udalosť zmývajúcu pozemské hriechy. Hoci našincovi sa niečo také

rozhodne neodporúča, na kratučký čas som to predsa len skúsil. Napriek tomu, že Ganga má od posvätnej čistoty na pohľad ďaleko, jej voda je svojím spôsobom fenoménom, ktorý zaujal aj vedcov. Ernest Hankin ešte v roku 1896 pozoroval, že voda Gangy bráni rozvoju cholery, čo neskôr Félix D’Herelle označil za dôsledok existencie vírusu parazitujúceho na baktériách, ktorý nazval „baktériofágom“ – požieračom baktérií. Ganga a Váránasí sú miestom priam nabitým silnou, spirituálnou energiou. Za svitania sa plavé lúče brieždenia láskajú s pastelovými farbami muriva chrámov a ghátov ťahajúcich sa kam až oči dovidia, popri ktorých sa pohupujú loďky naložené drevom určeným na posvätné kremácie. Hinduisti veria, že kto tu zomrie, dosiahne stav mókša – vystúpenie z kolobehu znovuzrodení – sansáry. Vo Váránasí som sa zoznámil s mladým Indom menom Babú Bhai. Jeho rodina má na starosti obradné kremácie na jednom z kremačných ghátov – Manikarnika ghát, nad ktorým som bol ubytovaný. Po zotmení sa niekoľkokrát Foto: Tibor Eliot Rostas

78 Foto: Tibor Eliot Rostas

stretli v mimoriadne hlbokej atmosfére, keď bol dych smrti doslova všadeprítomný. Smrť však vo Váránasí nepredstavuje záverečné trúbenie zdesenia, ale vstup do inej dimenzie. Pred mojimi očami sa v tesnej blízkosti na horiacej hranici skrúcali mŕtve ľudské telá zabalené do bieleho a oranžového rubáša. Bolo to divadlo ohňa, na ktorom tancoval Šiva a požehnával i nemilosrdne spaľoval prítomnosť. Tisíce rokov stará dráma ľudského údelu povýšená na oslavu prechodu z pozemského bytia nemá povahu západnej úzkosti a strachu, ale prináša očistu a kozmický poriadok v rozptýlení popola do posvätnej vody. Je len málo miest na tejto planéte, kde sa stretnete priam s hmatateľnou bránou medzi svetom fyzického bytia a spirituality, medzi životom a smrťou. Tisíce pútnikov z celej Indie prichádza dožiť svoje dni práve sem, do mesta, v ktorom počkajú, kým nadíde ich čas. Nocou som sa túlal krivoľakými uličkami, kde z exkrementov kráv ženy, vysušené na kosť, utľapkávali podivné brikety na kúrenie a predavači pestrofarebných zákuskov ponúkali svoj tovar ležiaci pri ich bosých špina-

vých nohách. V tmavej noci som po kamenných schodoch vošiel do malého chrámu nad Gangou, kde v tichu a posvätnom pokoji ležali na zemi telá starých a chorých čakajúcich na smrť. Navždy vo mne zostane obraz ženy, ktorá ma požiadala o pár sto rupií ako príspevok na drevo. O nejaký čas na ňom spočinie aj jej telo. Nezabudnem na jej vznešený úsmev, pohľad a dotyk na mojom čele. Aj ona vedela, že to nie je iba o fyzickom svete, o fyzickom spočinutí na horiacej hranici práve vo Váránasí, ale o tom, že práve tu sa stretne s múdrosťou, akú jej vie do ucha v okamihu smrti pošeptať iba pán tohto miesta – Šiva. Práve jeho óm ako slovné zapuzdrenie najvyššej reality ju vyzdvihne vysoko nad vody Gangy, blčiace oči tajomných ghátov, nad svet fyzických elementov, premenlivých zdaní, biedy a utrpenia. Všetka špina, labyrinty ulíc a osudov, znetvorení a nedotknuteľní žobráci, podivná zmes ľudských tiel a duší vstupuje do poodhalenej arkány bytia, v ktorej sa zotiera hranica medzi životom a smrťou vo vyslobodení v sladkom šepote Šivu berúceho mŕtvych do náručia večnosti. Foto: shutterstock

VEDA A TECHNIKA > ZÁZRAK ĽUDSKÉHO VÝVOJA

ZÁZRAK ĽUDSKÉHO VÝVOJA < VEDA A TECHNIKA

Ján Lakota

ZÁZRAK ĽUDSKÉHO VÝVOJA 80

KAŽDÝ ĽUDSKÝ ORGANIZMUS VZNIKOL PÔVODNE Z JEDNEJ OPLODNENEJ BUNKY, A TO ŽENSKÉHO VAJÍČKA, DO KTORÉHO PRENIKLA MUŽSKÁ SPERMIA. TAKÁTO BUNKA SA VOLÁ ZYGOTA. OBSAHUJE UŽ „PLNÚ GENETICKÚ VÝBAVU“, TEDA TAKÚ, AKÚ MÁ KAŽDÝ DOSPELÝ ČLOVEK. POLOVICU DOSTALA OD MATKY, POLOVICU OD OTCA. TENTO VÝROK VŠAK CELKOM PRAVDIVÝ NIE JE. CHCETE VEDIEŤ, PREČO?

ajíčko, tak ako každá iná bunka, obsahuje aj malé ústrojčeky – organely, ktoré sa volajú mitochondrie. Veľmi zjednodušene: sú to malé továrne, ktoré dýchajú, a pritom vyrábajú energiu. Energiu potrebnú pre život. Dostali sa do buniek kedysi dávno, pradávno. Bez nich by sme neexistovali. Za svoju pomoc si vymohli jednu drobnosť. Ponechali si časť svojich génov. Neodovzdali ich do jadra. Sú u nich doma, dobre ukryté, zamknuté na dve zámky. Pri splynutí spermie a vajíčka sa mitochondrie spermie do vajíčka nedostanú. To, čo nás všetkých po celý ďalší život sprevádza, sú gény mitochondrií matky. Len a len jej. Nijaký otec do toho nemá čo hovoriť. Nikdy. Bunky uznávajú matriarchát. Začína byť jasné, prečo hľadáme pramatku, a nie praotca. O praotcovi sa toho veľa ani v budúcnosti nedozvieme. Nemáme ako. Z jednej bunky zygoty vzniknú dve, potom štyri, osem, šestnásť... Takýto útvar sa nazýva morula. Morula preto, lebo pripomína plod moruše. Bunky, ktoré takto vznikajú, sa volajú kmeňové bunky. Prvýkrát bol pojem kmeňová bunka pou-

žitý ruským histológom Mitalipovom na kongrese hematologickej spoločnosti v Berlíne v roku 1908. Mitalipov predpokladal existenciu buniek, z ktorých vznikajú nové krvné bunky. Keby sme jednu z kmeňových buniek moruly vybrali, jej rast by pokračoval – najprv jedna (tá vybratá), dve, štyri, osem... Takto vznikajú jednovaječné dvojčatá. Niekedy sa veľmi, veľmi skoro bunky takto od seba oddelia a vzniknú dvaja jedinci. Zriedkavo aj viac. Kmeňové bunky v tomto štádiu zvykneme nazývať totipotentné. Sú to bunky schopné vyvíjať sa do akéhokoľvek iného typu buniek bez obmedzenia. Po nejakom čase vznikne v morušovitom útvare dutina. Tento útvar sa nazýva blastocysta. Z blastocysty neskôr vznikne útvar, ktorý voláme gastrula. V tomto štádiu začnú vznikať a oddeľovať sa prvé kmeňové bunky, ktoré dávajú základ vzniku jednotlivých orgánov. Nazývame ich pluripotentné. Pluripotentné bunky sú schopné diferencovať sa na všetky typy buniek dospelého organizmu. Nie sú však už schopné celý organizmus vytvoriť. Existujú aj kmeňové bunky multipotentné. Majú

tie isté základné vlastnosti ako všetky už spomenuté kmeňové bunky. Multipotentné kmeňové bunky sa nachádzajú aj v dospelom organizme. Ako príklad môžeme uviesť krvotvorné kmeňové bunky (vytvárajú krv), nervové kmeňové bunky (vytvárajú nové neuróny a podporné nervové bunky), mezenchýmové kmeňové bunky (vytvárajú spojivové tkanivá – kosti, chrupavku, tuk). Všetci sme produktom pochádzajúcim z oplodneného vajíčka. Je to zázrak. Osobne však považujem za zázrak „na druhú“ toto: V istom čase sa v už spomínanej blastocyste nájde jedna bunka, z ktorej vzniká ľudský mozog. Odhadom 100 – 150 miliárd neurónov plus desaťkrát viac podporných buniek. Zopakujem: 150 000 miliónov buniek. Pri mechanickom prepočte to vychádza okolo 350 000 buniek vytváraných za minútu. Klasik by riekol: „To snáď nie!“ Ale áno. Z jednej bunky vznikne aparát, ktorým myslíme, pamätáme si, rozprávame, vidíme, cítime, milujeme, nenávidíme, počujeme, píšeme, počítame, tvoríme hudbu, kreslíme, liečime, vyvíjame stroje... Ako si toto chceme a vieme vysvetliť? Osobne som za evolúciu, ale riadenú mohutnými duchovnými silami, či už lokálne (pri vývoji jedinca) alebo globálne (pri vývoji ľudstva). Nikomu tento názor nevnucujem. Každý podľa svojho rozumu a podľa svojej slobodnej vôle. To ešte však nie je všetko. Enormný rast a asymetria mozgovej kôry, naša schopnosť dôvodiť, pamätať si, plánovať budúcnosť, učiť sa jazyk, mať kultúru nás robí unikátnymi v celej živočíšnej ríši. Vývoj ľudského mozgu pokračuje aj po narodení. To nás takisto odlišuje od primátov. U opíc vývin mozgu po narodení pomaly ustáva, u ľudí pokračuje nezmeneným tempom približne dva roky. Samotný jav dostal pomenovanie mimomaternicové plody (extrauterine fetuses). Tempo je vysoké – asi 250 000 nových neurónov za minútu. Zároveň po narodení pokračuje astronomickou rýchlosťou počas prvých rokov aj tvorba množstva spojení – synapsií medzi neurónmi. Udáva sa, že počet novovytvorených synapsií v kubickom centimetri mozgovej kôry je 30 000 za sekundu! Pomer hmotnosti mozgu k hmotnosti tela je u človeka a opíc pri narodení zhruba rovnaký, po narodení sa výrazne zmení

v prospech človeka. U primátov ostáva tento pomer prakticky rovnaký, resp. mení sa len veľmi málo. Obrazne povedané, gravidita by u človeka mala trvať 21 mesiacov, aby sme sa „napasovali“ do pomerov. Dámy, viete si to predstaviť? Nakoniec mi dovoľte jednu malú poznámku. Kôra mozgu (teda veľkého mozgu) má zhruba 10 miliárd neurónov. Kôra mozočka (malého alebo zadného mozgu) ich má asi 100 miliárd. V poslednej dobe sa zistilo, že mozoček sa spolupodieľa na tvorbe emócií či na emocionálnych rozhodnutiach človeka. Nepripadá vám to tak, že ten veľký (a on naozaj veľký je, i keď jeho kôra má desaťkrát menej neurónov) doteraz „utláčal“ toho malého? Pri reze mozočkom sa objaví nádherná štruktúra, ktorú starí anatómovia (ňou očarení) nazvali arbor vitae – strom života... Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie .

ALTERNATIVE VITA > STRETNUTIA DÚHOVEHO KMEŇA

Zuzana Mosná, Viktor Memfer

STRETNUTIA

DÚHOVEHO KMEŇA

RAINBOW FAMILY NEMÁ ŽIADNYCH VODCOV, ANI ŽIADNU AUTORITATÍVNU ŠTRUKTÚRU. DÁ SA SKÔR OPÍSAŤ AKO „KMEŇOVÁ ANARCHIA“, KDE SA STARÁ KAŽDÝ SÁM O SEBA, JEDEN O DRUHÉHO A O KOMUNITU, UVEDOMUJÚC SI, ŽE VŠETCI SME JEDNÝM. ĽUDIA, KTORÍ CÍTIA POTREBU DUCHOVNÉHO ZJEDNOTENIA S PRÍRODOU A INÝMI ĽUĎMI, SÚ VÍTANÍ. KAŽDÝ PREBERÁ SPOLUZODPOVEDNOSŤ, UČÍ SA OD OSTATNÝCH „ZA POCHODU“ A ODOVZDÁVA POZNATKY ĎALEJ. RAINBOW JE VIAC JEDNOU VEĽKOU RODINOU NEŽ ORGANIZÁCIOU. JE TO CELOSVETOVÝ „KMEŇ“ ĽUDÍ, KTORÍ SA STRETÁVAJÚ DOBROVOĽNE S CIEĽOM VÝMENY SKÚSENOSTÍ A POZNANIA. DÚHOVÉ STRETNUTIA (RAINBOW GATHERINGS) SÚ VOĽNÉ, NEKOMERČNÉ A OTVORENÉ VŠETKÝM.

ejestvuje vstupný poplatok, všetky aktivity na stretnutí sú bezplatné, resp. za dobrovoľný príspevok. Duchom stretnutí je láska, mier, nenásilie a sloboda. Každý robí pre blaho druhých, bez nútenia, z lásky k blížnemu a pocitu spolunáležitosti. Komunita funguje mesiac v krištáľovo čistej prírode, ľudia prichádzajú a odchádzajú, delia sa o vedomosti a radujú sa zo života v prírode. Všetko je manuálne, spontánne a dobrovoľné – hranie na rôznorodé hudobné nástroje, pripravovanie a nosenie jedla, usporadúvanie workshopov, šírenie du-

chovných právd aj rozvíjanie kreatívnej činnosti. História prvých Rainbow sa viaže na situáciu v USA v neskorých 60. a začiatku 70. rokov minulého storočia. Hnutie hippies sa potrebovalo zjednotiť a dokázať sa postarať samo o seba, keď vyhodnotilo podmienky vtedajšej spoločnosti ako nezdravé. Po množstve akcií a lekcií sa z hippie kultúry vykryštalizovali viaceré decentralizované sociálne štruktúry, ktoré spájal návrat do prírody, indiánske duchovné náuky, pacifisticko-anarchistické tradície, východný mysticizmus atď. Rainbow Family of Living

83 Light (Dúhová rodina žijúceho svetla) je vlastne najväčšia „neorganizácia nečlenov“ na svete. Pre každého znamená rodina niečo iné. Dúha má mnoho pestrých farieb, ktoré spolu tvoria celok. Do značnej miery vychádza z pôvodnej viery severoamerických Indiánov a ďalších pôvodných kultúr a prírodných národov so silným zameraním na pomoc a ochranu matky Zeme a uzdravovanie jej rán. Viaže sa na to aj staré indiánske proroctvo kmeňa Hopi: „Keď bude Zem spustošená a zvieratá budú umierať, nový kmeň ľudí mnohých farieb a vyznania príde na Zem a svojimi činmi a správaním urobí Zem znova zelenou. Budú známi ako bojovníci dúhy.“ Veľké stretnutia Dúhovej rodiny, ktorých sa zúčastňujú tisíce až desaťtisíce ľudí, sa konajú raz do roka v USA a v Európe a každoročne sa uskutoční aj celosvetové stretnutie – vždy na inom kontinente. Predtým sa usporiadajú menšie miestne stretnutia v jednotlivých štátoch, ktoré trvajú tiež asi mesiac. Aj na Slovensku sa každoročne v lete koná Rainbow Gathering, a dokonca v roku 2012 sme tu mali celoeurópske stretnutie.

Príprava vegetariánskych, vegánskych a vitariánskych jedál, podávaných dvakrát denne v hlavnom kruhu (Food Circle), je zábavou a zoznamovaním sa s novými ľuďmi, ktorí do varenia dávajú lásku a jedlo má potom skutočne energetickú hodnotu. Na toto rituálne stravovanie sa účastníci zvolávajú pokrikom „Food circle now!“ Počas jedla a po ňom chodia okolo kruhu ľudia, ktorí usporadúvajú a ponúkajú stretnutie na workshopoch, niečo hľadajú, alebo sa chcú niekam zviezť. Rodina preberá zodpovednosť za každú stránku stretnutia – od prípravy miesta cez zásobovanie potravinami z miestnych zdrojov až po jeho upratanie. Je snahou byť sebestačný vo všetkých činnostiach a zodpovedný za každý svoj skutok. Zdroje a prácu venujú dobrovoľníci, ktorí chcú prispieť svojou energiou či inak podľa svojich možností. Rozhodnutia sa prijímajú v poradnom kruhu konsenzom, hlasy majú rovnakú váhu. Poradného kruhu sa môže zúčastniť každý. Podobný výjav sme pozorovali druhé ráno po splne na minuloročnom celosvetovom stretnutí

STRETNUTIA DÚHOVEHO KMEŇA > ALTERNATIVE VITA

84 v Maďarsku. Hudobníci a tanečníci už zaľahli, o nejakej ôsmej sedelo v kruhu hlavného ohniska osem mužov. Starca „oblečeného“ v šiltovke s kovovou hviezdou na dlhých „dredoch“ nazvala Zuzka Soviet. Iný nahý staršina, od popola špinavý básnik z Camden Townu, práve rozprával proroctvo o dúhových bojovníkoch. Počas reči si votrel do vlasov za hrsť popola. Potom podal ďalej v smere hodinových ručičiek drievko, symbolizujúce slovo v rozprave. Pri Sovietovi roztiahol v popole deku Pirát so šatkou na hlave. Noc čo noc vyspevoval, hral na gitaru a zabával ľudí pri hlavnom ohni. Vyzeral ako kočovný herec, no upozornil, že v Rumunsku, kde bolo predchádzajúci mesiac celoeurópske stretnutie, sa udiali násilnosti – pokus o znásilnenie účastníčky Cigánmi z neďalekej usadlosti a (možno následná) bitka na nože. Navrhoval väčšiu kontrolu ľudí pri vstupe, ale aj vo vnútri areálu. Miesto akcie sa aj na Slovensku vyberalo v blízkosti osád, zrejme pre spriaznenosť Rainbow s cigánskym kočovníctvom a životom v prírode. Vo všeobecnosti je kľúčom k úspechu spolu-

účasť. Voda pochádza z miestnych prameňov a finančné príspevky z dvoch hlavných zdrojov: z „kúzelného klobúka“ (dobrovoľné príspevky priamo na mieste) a oficiálnej podpory pre Rodinu Dúhy. Na stretnutí sa triedi a recykluje odpad ako výraz rešpektu voči prírode a všetkým živým bytostiam, ktoré v nej žijú. Technika sa využíva len ojedinele, aj fotoaparát vidno veľmi zriedka. Zrejme kvôli istej intimite, pretože bratia a sestry sa často cítia najlepšie nahí alebo veľmi sporo odetí. Je to možno aj forma odmietania predsudkov, keď sa nahé ľudské telo vníma ako sexuálny objekt. Pri prechádzaní celého stanového osídlia často narazíte na malé kuchynky a čajovne, kde sa ľudia stretávajú v bližších kruhoch a rozoberajú najrôznejšie otázky alebo sa len tak zabávajú a radia si navzájom. Podobne sú zamerané aj dobrovoľne organizované workshopy s témami ako joga, tai-či, masáže, meditácie, šamanské rituály, holotropné dýchanie a iné praktiky navodzujúce vyvážený stav mysle, tela a ducha, taktiež workshopy kreatívnej tvorby, napr. vy-

rábanie indiánskych lapačov zlých snov. Po večernom kruhu jedla sa takmer všetci kumulujú okolo hlavného ohniska, spievajú a hrajú na hudobné nástroje. Hudba a tanec pokračuje niekedy až do východu slnka a posvätný oheň nikdy nezhasína. Typickým prvkom osídlia sú indiánske típí, rôzne konštrukcie z plachiet a dostupného prírodného materiálu, sochy z miestnej hliny, zenové sochy z kameňov, rôzne odkazy a básne, pestrofarebné vlajočky a ostrovčeky s rituálnymi predmetmi ako obrázky svätých, symboly viery, mandaly, kryštály a citáty indiánskych šamanov. Neznámi ľudia sa tu zdravia a usmievajú sa na seba, keď okolo seba prechádzajú – to sa vám v meste nestane. Keď sme po spoločnom obede na lúke vyhľadali Zuzkinho kamaráta z Brna, jeho kamarát Aron z USA nás pozval do čajového klubu pod stromami s názvom odkazujúcim na toto mesto – Burn ohhh! Aron s obviazanou rukou bol dobrým hostiteľom, hoci zabŕdal do trápneho humoru. Statne si potiahol z kolujúcej fajky a dal k dobru postrehy z nedávneho európskeho stretnutia: vraj ako Američan, človek zvonka, mohol vidieť rôzne európske národy prejavovať svoje prirodzené tendencie. Nemci vraj ostatných komandovali, ako majú meditovať a vizualizovať, ale príslušníci južanských národov si z toho ťažkú hlavu nerobili. Keď sa Rémi, s ktorým som debatoval o Mozartovej smrti, dozvedel, že som prišiel len na dva a pol dňa, vravel, že je to prikrátko. Pripadal som mu stuhnutý. No aj dva dni sú lepšie ako nič. S Rémim som sa podelil o práve rozpolený pomaranč a on ma priateľsky upozornil, že v debate nepúšťam druhých k slovu a musím sa ku všetkému „obsedantne“ vyjadriť. Rémi ma nabádal sadnúť si na zem priamo na ceste. Nechcel som sa zbytočne zašpiniť, no Rémi označil posedenie na zemi za psychomagický rituál. To ma presvedčilo – vedel som, že to slovo stvoril Jodorowsky, režisér a tvorca grafických noviel. Na spln mesiaca sa robia osobité rituály a spoločné meditácie na liečenie Zeme a nás samých. Večer sa z lesa poznáša čo najviac dreva. Mysticky modrý svit mesiaca a obrovský zapálený kruh nútia tancovať a oslobodiť sa. Aj niektoré šamanské rituály sú pre istých záujemcov niekde

medzi nebom, zemou a, bohužiaľ, aj peklom. Šaman privedie ľudí do stavu hlbokej meditácie až tranzu, a tí vzápätí uvoľňujú zo seba vnútorné zranenia, krivdy a všetko negatívne, čo v sebe ešte neprečistili. Kvílenie, náreky, zvieracie zvuky, šklbanie a niekedy až ironický smiech – fascinujúce, ako krásni mladí ľudia nosia v sebe toľko bolesti, ktorá vychádza von pod starostlivým dohľadom šamana. Áno, pod pozlátkom ideálov Dúhovej Rodiny sú ukryté aj bolesti prinesené z civilizácie. Po pár dňoch na Rainbow (najlepšie po týždni až dvoch) však všetky negatívne návyky mysle a krivdy z civilizácie miznú, človek sa cíti sám sebou, príroda je jeho spojencom a toto uvoľnenie cítiť v celom tele ako hlboké splynutie s prirodzenosťou. Dokonca aj človek, ktorý predtým nevedel spievať a hrať, sa stáva precíteným spevákom a hudobníkom. A teší sa na ďalšie lokálne alebo celosvetové stretnutie zase o rok.

ALTERNATIVE ALTERNATIVE VITA VITA >> AAAAAAAAAAAAAAAA KONIEC MONOPOLU ZASTUPITEĽSKEJ DEMOKRACIE?

Ján Janso

KONIEC MONOPOLU ZASTUPITEĽSKEJ DEMOKRACIE?

TOTO JE SKRÁTENÁ VERZIA MÔJHO OTVORENÉHO LISTU PREZIDENTOVI SR, KTORÝ PRICHÁDZA S INOVATÍVNYM POHĽADOM NA RIADENIE VECÍ VEREJNÝCH. TENTO POHĽAD CHCE BYŤ VIAC AKO IBA „ĎALŠÍM DOBRÝM NÁPADOM“ BEZ REÁLNYCH VÝSTUPOV.

ážený pán prezident, vážený pán Kiska, prichádzam za Vami s podnetom, ktorý najprv sformulujem do podoby otázky: Je súčasná podoba ZASTUPITEĽSKEJ DEMOKRACIE u nás PRIMERANÝM rozhodovacím mechanizmom pre kompetentné riadenie takého zložitého sociálneho organizmu, akým je MODERNÁ spoločnosť? Stačí iba „vylepšovať“ túto zaužívanú a zabehanú formu demokracie, aby sme mohli optimalizovať riadiace procesy spoločnosti? Mnohí si myslia, že áno. No ľudia s iným názorom kladú otázku: Nezodpovedala by potrebám doby viac taká forma demokracie, ktorá by okrem tej zastupiteľskej dávala ROVNAKÚ možnosť vstupovať do rozhodovacích procesov občanom aj prostredníctvom priamej demokracie (známy je napríklad aj švajčiarsky model) a kompetentnej demokracie opierajúcej sa o vedu a CELÚ odbornú verejnosť? Ide tu, vážený pán prezident, o potrebu rozšírenia a prehĺbenia demokracie tak, aby bola

na úrovni požiadaviek doby, požiadaviek ZNALOSTNEJ civilizácie začiatku 21. storočia. Ide o zásadnú systémovú zmenu v riadení spoločnosti, o prehĺbenie a rozšírenie demokracie cestou demokracie samotnej. S čím teda prichádzam? Čo je merito veci? Celkom jednoducho sa to dá napísať takto: Na to, aby mohla moderná demokracia účinne fungovať, je nevyhnutné dostať do mocenskej rovnováhy tieto jej tri zložky: zastupiteľská demokracia (hlavná forma demokracie u nás), priama demokracia (zatiaľ okrajová forma demokracie), kompetentná demokracia (táto forma demokracie u nás ešte neexistuje). Kompetentná demokracia je založená na ROVNAKEJ možnosti vstupovať do rozhodovacích procesov vo verejnom priestore straníckym aj stranícky nezávislým vedcom a odborníkom (spolu aj s ich riešeniami). Hlasy voličov, ktorých sa riešenia týkajú, rozhodnú v priamej

KONIEC MONOPOLU ZASTUPITEĽSKEJ DEMOKRACIE? > ALTERNATIVE VITA

voľbe, akému riešeniu dajú prednosť. Toto rozhodnutie, ak bude v súlade s Ústavou SR, bude pre riadiace orgány, či už „hore“ alebo „dole“, záväzné. Čo znamená PRINCÍP ROVNOVÁHY MOCI medzi zastupiteľskou, priamou a kompetentnou demokraciou? Znamená vo svojej PODSTATE toto: VŠETKY koncepčné rozhodovacie procesy týkajúce sa občanov a spoločnosti, či už „hore“ na úrovni riadenia štátu alebo „dole“ na úrovni riadenia v samosprávach, budú VŽDY otvorené obom možnostiam, t. j. straníckym aj občianskym riešeniam. Občan si bude môcť vybrať, ktorým dá svoj hlas. Riadiace orgány spoločnosti sa tak stanú odhora až dole „mixom“ pozostávajúcim zo straníckych a občianskych nominantov, ktorí NEMÔŽU rozhodovať o veciach verejných bez predchádzajúcej celospoločenskej vedeckej a odbornej diskusie k danému problému. Formou takejto diskusie, dialógu by boli vedecké a odborné verejné konkurzy, kam by mohol vstupovať každý občan, ktorý má riešenie. Čo sa stane, ak sa budú môcť vo verejnom priestore a vo verejnej súťaži stretnúť riešenia straníckych nominantov s riešeniami občanov stojacich MIMO politických strán a hnutí? Ak sa vytvorí legislatívne LEGITÍMNE konkurenčné prostredie, v ktorom budú mať stranícke a občianske riešenia ROVNAKÚ možnosť uchádzať sa o priazeň voličov, vznikne úplne nová situácia. Konkurenčné prostredie medzi straníckou a občianskou politikou podľa navrhovaného modelu občianskej demokracie (OD) sa tak stane aj ODBORNE KOMPETENTNÝM konkurenčným prostredím. Tento nový prvok v rozhodovaní stelesňuje u nás ešte neexistujúca KOMPETENTNÁ DEMOKRACIA. Požiadavka kompetentnej demokracie vyvažujúcej vzťah zastupiteľskej a priamej demokracie znamená, že KTORÁKOĽVEK strana uchádzajúca sa o hlasy voličov musí predložiť vedecké a odborné riešenia problémov, ktoré považuje za najlepšie. Verejná diskusia a oponentúra straníckych a občianskych riešení občana nielen informuje, ale aj vzdeláva: rozhoduje sa na základe znalosti predložených riešení. Riešenia, ktorým dá

v priamom hlasovaní prednosť a budú v súlade s Ústavou SR, sa stávajú pre činnosť riadiacich orgánov záväznými. Vážený pán prezident, ak žijeme v časoch tzv. znalostnej ekonomiky a politiky, v časoch demokracie, ktorá by sa mala opierať o vzdelanosť a zapojenie čo najväčšieho počtu občanov do riadenia „vecí verejných“, nie je prvým logickým krokom vytvorenie priestoru na celospoločenskú diskusiu o novej forme „vlády ľudu“, ktorá by viac zodpovedala výzvam modernej spoločnosti? Otázka je legitímna, a znie: Prečo sa ňou v doterajších mocenských štruktúrach nikto vážne nezaoberal? Kto na súčasnom stave demokracie u nás získava a kto stráca? Alebo ešte inak: Čo by sa zmenilo v živote našej spoločnosti, keby sme mali ústavou garantovaný nový spôsob vládnutia občanov, keby sme tu mali rozvinutú OBČIANSKU DEMOKRACIU založenú na vyvážení moci plynúcej zo spojenia zastupiteľskej, priamej a kompetentnej demokracie? Čo by bolo potrebné zo strany nás občanov urobiť, aké konkrétne kroky, vážený pán prezident, aby sme Vás mohli požiadať o priamu podporu vzniku celospoločenského fóra, ktoré by mohlo rozpracovať a do praktickej podoby uviesť myšlienku občianskej demokracie u nás? Tento list je zároveň aj listom verejným, aby mohli do procesu pýtania sa, kladenia otázok a hľadania riešení vstúpiť všetci občania Slovenskej republiky. Skupina aktivistov okolo Jána Jansu v spolupráci s mesačníkom Zem&Vek rozbieha v tomto roku Projekt občianskej demokracie. Prvým krokom by mali byť okrúhle stoly z rôznych oblastí (verejná správa, ekonomika, zdravotníctvo, školstvo, poľnohospodárstvo...), ktorých by sa zúčastnili odborníci i rozhľadení laici. Výsledkom by malo byť vypracovanie Alternatívy pre Slovensko. Ak máte záujem zúčastniť sa niektorého z okrúhlych stolov, pošlite e-mail na adresy zemavek@zemavek.sk a obcianska.demokracia@gmail.com. Do predmetu správy napíšte OKRÚHLE STOLY. Uveďte tiež pár slov o sebe, akú máte odbornosť alebo o aké témy máte záujem.

ZDRAVIE > BIELY POVLAK NA JAZYKU, POHROMA V ČREVÁCH

Michal Lištiak

BIELY POVLAK NA JAZYKU,

POHROMA V ČREVÁCH

U ĽUDÍ NIE JE SAMOZREJMOSŤOU ALEBO BEŽNOU PRAKTIKOU VYPLAZIŤ JAZYK A TROCHU DETAILNEJŠIE HO PRESKÚMAŤ. JE TO ŠKODA, PRETOŽE BY SA MOHLI VEĽA DOZVEDIEŤ O SVOJOM ZDRAVÍ. JAZYK JE SKUTOČNÝM OBRAZOM TOHO, V AKOM STAVE SA NAŠE ORGÁNY NACHÁDZAJÚ, A KTORÝ Z NICH TRPÍ NAJVIAC. 88

í, ktorí sa niekedy detailnejšie pozreli na svoj jazyk a všimli si biely povlak, možno ostali zmätení. Skúšali sa ho zbaviť rôznymi kefkami alebo škrabkami na jazyk, no neúspešne. Ak sa ho náhodou aj podarí na chvíľku odstrániť, po pár dňoch je naspäť. Horšie však je, že biely povlak na jazyku nevzniká z ničoho nič, ale naznačuje vážnejší problém. Buďte opatrní pri odporúčaniach, ktoré vám pri pohľade na váš jazyk niekto dal: • Biely alebo bledožltý povlak je v poriadku. Má tam byť. Je prirodzenou súčasťou povrchu jazyka. • Biely povlak na jazyku je pozostatkom zubnej pasty. • Povlak vzniká po vypití mlieka a skonzumovaní mliečnych výrobkov. • Je to ústna infekcia, ktorú treba riešiť lokálne. Tieto tvrdenia sú viac zavádzajúce ako prospešné. Môžu vám skomplikovať liečbu.

INVÁZIA DO CELÉHO TELA

Skutočným problémom je premnoženie kvasinky Candida albicans. V mnohých prípadoch robí

ľuďom zo života peklo bez toho, aby o nej vedeli. Premnoženie Candidy albicans, u nás nazývané kandidóza, je problémom systémovým, nie lokálnym. A to napriek tomu, že u niekoho spôsobuje problémy v hornej časti tráviacej sústavy (pažerák, ústna dutina), kým u iného v dolnej (črevá, konečník). Candida sa však vždy premnožuje a je usídlená v kolíske nášho imunitného systému – tenkom čreve. Odtiaľ sa pri „správnych”, jej vyhovujúcich podmienkach rozmnožuje do iných častí organizmu. Pri dlhodobom premnožení črevá nie sú schopné brániť sa pre nedostatok zdravých mikroorganizmov potlačených Candidou albicans. Tá narušuje črevné steny a dostáva sa do krvného obehu v podobe toxínov. U žien často prerastá do intímnych partií, kde sa usídľuje v zhlukoch bielych hrčiek od maternice až po vonkajšiu časť intímnych častí. U mužov, naopak, napáda semenníky a prostatu. Candida oslabuje orgány, najmä keď je systémová, teda premnožená v celom organizme. Svoje si odpracuje hlavne pečeň, filtrujúca nadmerné množstvo toxínov, ktoré sa postupne, ako Can-

dida odumiera, dostávajú do krvného obehu. V hornej časti tráviacej sústavy spôsobuje podráždenie slizníc a opuchy. Všetky tieto javy sú sprevádzané nadmerným svrbením, pálením, výtokmi alebo zápalmi, no a v neposlednom rade nafukovaním, hnačkami, bolesťami čriev a inými tráviacimi symptómami.

AKO JU ODHALIŤ

Západná medicína ponúka viacero spôsobov vyšetrenia na túto kvasinku. Dá sa zistiť odberom krvi na protilátky IgG, IgM, IgA, vyšetrením stolice alebo rozborom vzorky zo slín. Bohužiaľ, existuje mnoho nepotvrdených prípadov ľudí, ktorí kandidózou trpia, ale vo výsledkoch sa neukázala. Sami lekári to označujú ako skrytú formu premnoženej kvasinky. V mnohých prípadoch sú výsledky negatívne napriek tomu, že človek trpí jasnými symptómami. Vtedy nedostane žiadne odporúčanie, ako sa liečiť, kým Candida albicans naďalej spôsobuje v tele problémy. Jedným zo skutočných a nevyvrátiteľných znakov, že trpíte kandidózou, je práve biely povlak na jazyku. Vyšetrenie vás nič nestojí, stačí sa pozrieť do zrkadla.

Dr. Campbell-McBride tvrdí, že naše celkové zdravie je obrazom stavu našich čriev. Vo svojej knihe Syndróm trávenia a psychológie popisuje, akým spôsobom sa ničí črevná mikroflóra už u novonarodených detí a aké to má dôsledky na ich zdravie v budúcnosti. Candida albicans preberá vedenie, keď má na to vhodné podmienky. Výsledkom je upadajúce zdravie človeka a obrazom sú nasledujúce symptómy: • svrbenie pokožky na rôznych častiach tela (najčastejšie krk, genitálie, podpazušie, hlava), • lepkavá, pálčivá, dráždivá stolica, svrbenie a pálenie konečníka po stolici, • neustále nafukovanie v črevách, hnijúco zapáchajúca plynatosť, • výtok z intímnych častí u žien (biele hrčky alebo silný páchnuci biely vodnatý výtok), • praskanie kože, odlupovanie nechtov, nekvalitné nechty, • striedajúce sa dlhodobé zápchy s prudkými hnačkami, • vypadávanie vlasov a mastná pokožka na hlave, • posypové/krupicové akné na tvári (najmä

ZDRAVIE > BIELY POVLAK NA JAZYKU, POHROMA V ČREVÁCH

v časti spánkov a čela, objavuje sa síce aj pri menštruácii, no mimo nej nemá na tvári čo hľadať; v pokročilejšom štádiu sa objavuje aj na hrudi a chrbte.), • narušená črevná stena, ktorá prepúšťa toxíny do organizmu, • Crohnova choroba a ulcerózna kolitída, • problémy s otehotnením.

ŠTYRI NEŽELANÉ STAVY

Kandidóza pritom nie je len novodobým problémom. Pred 800 rokmi sa chronickými problémami a ich komplikovanou liečbou zaoberal čínsky terapeut Yuan Li-dong, ktorý skúmal všetky príčiny vzniku črevnej dysbiózy. V koncepte čínskej medicíny ide najmä o prílišnú konzumáciu potravín, ktoré oslabujú alebo preťažujú slezinu, vyvolávajú nadmerné vlhko a teplo v organizme. Príkladom sú najmä cukry, mliečne výrobky a spracované múčne výrobky. Podľa Yuana Li-Donga potom nastáva v tele kombinácia nasledujúcich stavov, ktorá spúšťa chronickú systémovú kandidózu: Hormonálna nerovnováha – niektorá alebo viaceré hormonálne žľazy neprodukujú správne množstvo hormónov. Napríklad u žien je nerovnováha estrogénu oproti progesterónu veľmi častým javom, ktorý im zároveň značne komplikuje snahu otehotnieť. Zvýšený estrogén je produkovaný najmä v pečeni, čo naznačuje, že pečeň nedokáže regulovať hladinu estrogénu, čo je jedna z jej základných funkcií. Dr. Heather Barrett určila časté užívanie antibiotík, hormonálnu antikoncepciu, estrogénové terapie ako jedny z hlavných spúšťačov premnoženia Candidy albicans. Narušená črevná mikroflóra – z dôvodu chronických črevných zápalov, zanesenia črevných stien, prepúšťajúcich črevných stien a hnilobných procesov v črevách. Premnožená Candida je častým javom u ľudí s Crohnovou chorobou a ulceróznou kolitídou. Sacharidová strava – diéta zložená primárne z nezdravých sacharidov, teda cukru, bielej múky a výrobkov z nich. Ľudia často argumentujú, že variabilita v strave je dôležitá. Otázne však je, nakoľko táto variabilita spĺňa základnú rovnováhu medzi cukrami, tukmi a proteín-

mi. Ak je variabilita tvorená len zo sacharidov (ešte k tomu nezdravých), vytvára sa dokonalé prostredie pre premnoženie Candidy albicans. Tá potrebuje cukry, živí sa nimi! Čím viac jej ich dáte, tým bude spokojnejšia. Práve preto pociťujú niektorí ľudia po konzumácii niečoho sladkého veľké blaho. Uspokojenie, ktoré akoby splnilo túžby žalúdka a čriev. Tento falošný efekt je len dočasný. Candida, hoci dočasne nasýtená, sa mnohonásobne premnoží, a tým spôsobí ešte väčší dopyt po sladkom. Je to začarovaný kruh. Oslabená slezina – podľa čínskej medicíny je slezina jeden z najdôležitejších orgánov v ľudskom tele. Slúži ako časovač trávenia (aby sa v správny čas vylúčili správne tráviace enzýmy), distribuuje spracované živiny do orgánov, svalov a šliach. Od zdravia sleziny závisí zdravie ostatných orgánov v tráviacej sústave. V čínskej medicíne je každá emócia spojená s niektorým orgánom. So slezinou sa spája strach. V prípade, že slezina nie je vitálna, človeku chýba rozhodnosť a odvaha. Príliš analyzuje veci a bojí sa o ne. Tieto štyri zmeny v organizme sa prelínajú a kombinujú. Liečebným postupom musí byť adresovanie všetkých z nich, ale postupne.

PREDPOKLADY ÚSPEŠNEJ LIEČBY

Západná medicína pristupuje k liečbe dosť radikálne. Väčšinou sa aplikujú antimykotiká, no v mnohých prípadoch aj širokospektrálne antibiotiká na „odstránenie” Candidy albicans z čriev. Pritom sa častokrát zabúda na dva dôležité fakty. Candida albicans je a má byť súčasťou črevnej mikroflóry a liečba musí adresovať problém, ktorý jej dovoľuje premnožovať sa. Uznávaný odborník na liečenie chronických tráviacich problémov a terapeut čínskej medicíny Bob Flaws upozorňuje na riziká takejto liečby. Tvrdí, že práve antibiotiká sú častým spúšťačom vzniku nerovnováhy baktérií a húb v črevách. Antibiotiká podľa neho zabíjajú zlé, ale aj pre telo prospešné baktérie. Ak sa to opakuje pravidelne, výskyt húb a nežiaducich baktérií v črevách sa násobí a prospešných baktérií ubúda, pretože organizmus nie je schopný v krátkom časovom období znovu obnoviť ideálnu črevnú mikroflóru, teda bojovať proti hubám a baktériám, ktoré sa premno-

91 žujú okamžite po vypršaní účinku antibiotík. Liečba, napriek tomu, že ju mnohí odborníci označujú za veľmi komplikovanú, by mala spočívať v komplexných riešeniach a individuálnom prístupe k pacientovi. Mnoho ľudí chce vedieť, aká je všeobecná formulka na riešenie tohto problému, a ostávajú sklamaní, keď ju nenájdu. Človek sa musí naučiť počúvať vlastné telo a zveriť svoje zdravie do rúk niekomu, kto problému naozaj rozumie a dokáže ho riešiť. Napriek individualite v liečbe sa mnoho odborníkov zhoduje na tom, že človek s črevnými ťažkosťami a premnoženou Candidou albicans musí urobiť pár základných zmien: • Kompletne vylúčiť nutrične „mŕtve“ cukry zo stravy (rafinovaný cukor, rafinovaná pšeničná múka). • Obmedziť cukry z inej zložky potravy (obilniny, strukoviny, presladené ovocie) – záleží od typu metabolizmu človeka a jeho individuálneho zdravotného stavu. • Vylúčiť zo stravy konzervanty a chemické zložky (striekaná zelenina, mäso zvierat do-

povaných hormónmi a antibiotikami, polotovary, konzervy). • Konzumovať kvalitné nerafinované tuky a proteíny (sú v mnohých prípadoch alfou a omegou liečby kandidózy). • Vyhýbať sa antibiotikám, hormonálnej antikoncepcii a chemickej liečbe ako takej. • Psychicky sa nepreťažovať (inými slovami to znamená vedieť sa rozhodovať, menej analyzovať, mať odvahu, vedieť sa tešiť, nezabúdať na psychický oddych). • Piť iba kvalitnú čistú vodu, nefiltrovanú, nesýtenú, bez chlóru (alebo čaje s jej použitím). • Vyliečiť sa emočne aj fyzicky (na psychickej úrovni je potrebné identifikovať vzorce myslenia, ktoré prispievajú k chorobe, na fyzickej úrovni je nutné rozprúdiť krvný obeh, okysličovať krv a cielene stimulovať choré orgány). • Sústrediť sa na nápravu hormonálnej rovnováhy (napríklad aj rovnováhy progesterónu a estrogénu v pečeni). Autor je tvorcom stránok www.e-wellness.sk.

ZDRAVIE > ZÁSADY SPRÁVNEJ KOMBINÁCIE POTRAVÍN

Alexandra Baliaková

ZÁSADY SPRÁVNEJ KOMBINÁCIE POTRAVÍN

DÁTE SI NIEKEDY JABLKO ZA VÝDATNÝM OBEDOM? MÁVATE K MÄSU ZEMIAKOVÚ PRÍLOHU ALEBO KNEDĽU? OBĽUBUJETE SLADKÝ DEZERT PO HLAVNOM CHODE? V NAŠEJ ZEMEPISNEJ ŠÍRKE NIE SÚ TAKÉTO STRAVOVACIE NÁVYKY NIČÍM NEOBVYKLÝM. ALE ANI HNAČKY, ZÁPCHY, PLYNATOSŤ, OBEZITA, VYSOKÝ CHOLESTEROL, ZADRŽIAVANIE VODY V TELE, CELULITÍDA, ŽALÚDOČNÉ VREDY, PÁLENIE ZÁHY ČI INÉ ZDRAVOTNÉ PROBLÉMY SÚVISIACE S TRÁVENÍM NIE SÚ U NÁS ZRIEDKAVÉ. MÔŽE ZA TO SKLADBA NÁŠHO JEDÁLNEHO LÍSTKA, KTORÁ ÚPLNE IGNORUJE ZÁKLADNÉ CHEMICKÉ PRINCÍPY.

edna zo základných chemických poučiek hovorí, že zásady a kyseliny sa vzájomne neutralizujú. V našom prípade ide najmä o tráviace enzýmy. Ak zjeme bielkoviny, v žalúdku sa uvoľní kyselina chlorovodíková a pepsín, ktoré majú kyslý charakter. Majú rozložiť bielkoviny na základné stavebné prvky (animokyseliny) tak, aby ich naše telo mohlo vstrebať a zužitkovať. Pri sacharidoch prebieha trávenie úplne inak. Začína sa už pri prežúvaní v ústach, kde sa uvoľňuje amyláza, ptyalín a ďalšie zásadité tráviace enzýmy podporujúce štiepenie cukrov a škrobov. Ale ak v jednom jedle skonzumujeme bielkoviny aj sacharidy (typická kombinácia mäsa so zemiakmi/knedľou/ryžou), enzýmy sa vzájomne zneutralizujú a potrava ide nenatrávená do čriev, kde spôsobuje nadúvanie a pocit plnosti, prípadne zápchu či iné problémy. Aby sme predišli takejto kolízii pri trávení, je potrebné uvedomovať si, čo vlastne v jednom jedle

jeme. Pre ľahké vysvetlenie a zapamätanie správneho kombinovania potravy si rozdelíme potraviny do niekoľkých skupín.

PRVÁ SKUPINA: OVOCIE

Ovocie sa ďalej delí na sladké, polosladké a kyslé (to si vie každý podľa chuti určiť sám), pretože obsahuje rôzne množstvo jednoduchých cukrov ako glukóza, fruktóza a pod. V prípade, že ovociu v tom nebráni iná potrava, prechádza žalúdkom rýchlo – trvá to asi 15 – 20 minút. Ale ak pred ovocím zjeme niečo iné ako ovocie, stretnú sa jednoduché cukry z ovocia s nestrávenou potravinou z inej skupiny a začne proces fermentácie (kvasenia), pri ktorom sa vytvára alkohol. Práve toto kvasenie má za následok tvorbu nepríjemne zapáchajúcich plynov a nadúvanie. Preto platí pravidlo, že ovocie treba jesť na prázdny žalúdok a nekombinovať ho s inými skupinami potravín. Úplne ideálne je dať si ovocie na raňajky. Vysoký obsah vlákniny prečistí črevá od nestráve-

93 ných zvyškov potravy, ktorá sa v nich nachádza ešte z predchádzajúceho dňa (toto platí najmä pre tých, ktorí majú v obľube jesť neskoro večer alebo pred spaním) a doplní telu vitálne dôležité vitamíny, enzýmy a minerály. Každému ovociu treba dať minimálne 20 minút na to, aby sa stihlo stráviť (pri sušenom ovocí je to raz tak dlho), a až potom je vhodné zjesť niečo iné. Takže ak si neviete predstaviť ráno bez pečiva či praženice, urobíte dobre, ak si doprajete ovocie na desiatu alebo poobede. Verte, že telo sa vám poďakuje. Pomáha mu to zbavovať sa odpadových látok. Pri ovocí platí ešte jedno pravidlo – nemalo by sa kombinovať sladké ovocie s kyslým. Sladké ovocie má výrazne vyšší obsah jednoduchých cukrov, kým kyslé obsahuje viac vody a mohlo by sa stať, že pre citlivejšie tráviace ústrojenstvá bude takáto kombinácia o niečo ťažšie stráviteľná. Vhodná kombinácia je sladké s polosladkým a polosladké s kyslým, alebo radšej vôbec nemiešajte. Nikdy neslaďte ovocie cukrom! Ak už musíte, pridajte radšej med, hroznový cukor, javorový, agávový sirup či iné prírodné sladidlo (ani trstinový cukor sa

k ovociu nehodí, lebo na rozdiel od spomínaných sladidiel je to zložený cukor). Zvláštnou podskupinou v rámci ovocia sú melóny. Majú najvyšší obsah vody a trávením doslova preletia, preto nesmú byť kombinované s ničím iným, dokonca ani so žiadnym ovocím!

DRUHÁ SKUPINA: ZELENINA

Snáď všetci sme sa už niekedy stretli s tvrdením, že paradajka je ovocie. A keďže nie je zelenina ako zelenina, aj túto skupinu si rozčleníme na podskupiny. Prvou podskupinou je zelená listová zelenina – rôzne druhy šalátov, kel, rukola, valeriánka poľná (ľudovo alebo z češtiny poľníček)... Pri tomto druhu zeleniny platí jedinečné pravidlo: je to výnimočná skupina potravín, ktorá sa môže kombinovať úplne so všetkým, a navyše je jej konzumácia veľmi prínosná. Uľahčuje trávenie bielkovín aj tukov. Do tejto kategórie radíme aj uhorku, lebo sa trávi rovnako, a tiež sa môže kombinovať s ostatnými skupinami. Ďalšou podskupinou sú paradajky. Áno, znie to síce smiešne, ale paradajky sú jedinečné tým, že

ZDRAVIE > ZÁSADY SPRÁVNEJ KOMBINÁCIE POTRAVÍN

sú v podstate aj ovocie, aj zelenina. Mali by patriť do kategórie kyslého ovocia, avšak obsahujú podstatne menej cukrov, a preto sa dajú kombinovať ako zelenina. V tomto prípade odporúčam každému vypozorovať, či mu kombinovanie paradajok s inými druhmi potravín robí dobre alebo nie, pretože je to individuálne v závislosti od citlivosti trávenia. Problematickou kombináciou by mohlo byť spojenie paradajok a bielkovín. Treťou podskupinou je škrobová zelenina, kam patrí kukurica, tekvica, mrkva, hrášok, červená repa. Škrobová zelenina sa môže kombinovať so zemiakmi a inou zeleninou, no nie je vhodná ku strukovinám, ani obilninám (ide predovšetkým o tie prípady, keď je konzumovaná v surovom stave; varená škrobová zelenina už neobsahuje toľko škrobu, a preto sa môže kombinovať aj s obilninami, ako je napr. ryža). Ostatná zelenina, ako napr. brokolica, karfiol, špargľa, kapusta, fazuľové lusky či koreňová zelenina sa dá pomerne dobre kombinovať s hocičím okrem ovocia (výnimkou je zeler, ktorý môžeme kombinovať aj s ovocím). Neobsahuje ani cukry, ani škroby, preto v reakcii s iným jedlom nevyvoláva kvasenie. Je dobrým doplnkom k bielkovinám.

TRETIA SKUPINA: BIELKOVINY

Bielkoviny sú tvorené mäsom, vajcami, mliečnymi výrobkami, orieškami, semienkami a suchými strukovinami. Rada by som podotkla, že živočíšne potraviny nepatria do bielkovín preto, lebo by mali výrazne vyšší obsah bielkovín ako rastlinná potrava. Je to preto, lebo okrem bielkovín neobsahujú ani škroby, ani cukry, preto na ich trávenie treba kyslé tráviace enzýmy. Na porovnanie: taká šošovica alebo brokolica obsahuje približne rovnaký podiel bielkovín na 100 g váhy ako hovädzie mäso (šošovica dokonca viac). Bielkoviny by sa mali jesť samostatne, nesmú sa v žiadnom prípade kombinovať so zložitými cukrami, obilninami, škrobmi, ani ovocím. Ideálne je jesť ich iba v kombinácii so zelenou listovou zeleninou alebo zeleninou s nižším obsahom škrobov (prípadne dusenou škrobovou zeleninou). Ak toto pravidlo nedodržiavame, čo je v našich podmienkach takmer pravidlom, trpí náš tráviaci systém. Nenatrávená potrava ide do čriev a je tam príliš dlho (ešte horšie je to u ľudí, ktorí po-

PRÍRODNÝ RECEPTÁR > ZDRAVIE

Alexandra Baliaková

mlieko. Treba mať na pamäti, že trávenie bielkovín vytvára v tele kyslé prostredie, a preto je vždy potrebné vyrovnať pH niečím zásaditým, ideálne listovou zeleninou.

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

ŠTVRTÁ SKUPINA: ŠKROBY

Ide najmä o obilniny, zemiaky, pečivo a spomínanú škrobovú zeleninu. Pri tejto skupine potravín je tabu kombinácia s ovocím a cukrami. Kyslé tráviace enzýmy, ktoré sa v ústach tvoria, aby cukry rozštiepili, totiž neutralizujú ptyalín – enzým, ktorý sa tvorí v slinách a štiepi škroby. Výsledkom takejto kombinácie je liehové kvasenie v črevách vznikajúce preto, lebo cukry sa v žalúdku prítomnosťou škrobu zadržia. Príkladom takejto nevhodnej kombinácie je napr. chlieb s maslom a lekvárom. Obsahuje škroby a lepok z obilia, bielkoviny z masla a cukry z lekváru. Takisto nevhodnou kombináciou je zjesť v jednom jedle škroby a bielkoviny, ako napríklad pečivo k praženici či klobáse, chlieb so salámou alebo zemiaky k mäsu. riadne neprežúvajú a jedlo hltajú alebo jedia príliš rýchlo), pretože tráviace enzýmy, ktoré ju mali natráviť, sa pre nesprávnu kombináciu vzájomne zneutralizovali. V črevách tak prebiehajú hnilobné procesy zapríčinené zlým rozkladom bielkovín a kvasné procesy v dôsledku nerozložených škrobov a cukrov. Väčšina ľudí konzumujúcich takúto nesprávnu kombináciu potravín máva problémy s nepravidelným vylučovaním stolice, zápchami, už spomínaným nadúvaním, zápachom z úst či pálením záhy. Pri kombinácii bielkovín ešte platí druhé pravidlo: nemalo by sa kombinovať viacero druhov koncentrovaných bielkovín v jednom jedle. Žalúdočná kyslosť, typ, sila a načasovanie vylučovania sekrétov pre rôzne bielkoviny nie sú rovnaké a trávenie syra prebieha úplne inak ako trávenie hovädzieho mäsa či šošovice. Preto sa vyhnite jedlám, kde sa kombinuje viac druhov koncentrovaných bielkovín, inak nebudú schopné rozložiť sa na aminokyseliny a telo ich nebude vedieť zužitkovať. V prípade mlieka a mliečnych výrobkov je lepšie konzumovať ich samostatne a preferovať kefíry, bryndzu a kyslé mlieko pre vyšší obsah probiotík a živých baktérií než sladené jogurty či klasické

PIATA SKUPINA: TUKY

Vo všeobecnosti by sa to s nimi nemalo preháňať, pretože spomaľujú trávenie. Ak sa kombinujú škroby a tuky, spomaľuje sa prechod škrobu zo žalúdka do čreva. Tuk navyše zabraňuje vylučovaniu žalúdočnej šťavy, ako aj fyzickému pohybu žalúdka. Tomuto vplyvu tuku môžeme zabrániť, ak v jednom jedle spolu s tukom zjeme aj zelenú listovú zeleninu. Ideálne je, ak si v prípade, že máte jedlo obsahujúce škroby či bielkoviny v kombinácii s tukom, dáte aj listový šalát. Podporíte tak rýchlejšie a jednoduchšie trávenie. Je tiež rozdiel medzi tukmi samotnými. Panenské lisované oleje, olivy, avokádo a tuk z orieškov a semienok sú pre ľudské telo prospešné, avšak iný tuk, ako sú rafinované oleje, živočíšne tuky, rastlinné margaríny a podobne, by sme mali prijímať čo najmenej. Nesprávne kombinácie potravín spôsobujú podvýživu, pretože síce jeme dosť, ale telo nie je schopné stravu správne rozložiť, a tak ani vstrebať potrebné živiny. Čoraz častejšie sa stáva, že prudkou podvýživou trpia nielen chudí, ale aj plnoštíhli a obézni ľudia. Zmena stravovacích návykov zo dňa na deň nie je jednoduchá, môžete ich však meniť postupne. Ak vám môžem poradiť, začnite tým, že si ráno dáte ako prvé jedlo ovocie a uvidí

ubné pasty voľne dostupné v obchodoch majú vysoký obsah chemických látok a fluóru, ktoré sú pre ľudské telo škodlivé. Rovnako dezodoranty, ktoré obsahujú okrem rôznych parfumov, konzervantov a chemikálií aj hliník. Na to, aby sme si vyrobili dezodorant aj zubnú pastu, potrebujeme len tri ingrediencie: jedlú sódu bikarbónu, kokosový olej (ideálne panenský) a esenciálny olej (vôňu si môžete vybrať sami, ale dajte si pozor, aby bol kvalitný). Zmiešame ingrediencie dohromady v pomere asi 4 plné polievkové lyžice kokosového oleja, 1 zarovnaná lyžička sódy a približne 6 – 10 kvapiek esenciálneho oleja. Do zubnej pasty sa hodia napr. esencie z mäty, šalvie, citrusov, levandule, škorice, kým pri dezodorantoch je výber naozaj široký. Kokosový olej obsahuje takmer 50 % kyseliny laurovej, ktorá má najvyššiu antivírovú aktivitu spomedzi nasýtených mastných kyselín. V tele sa premieňa na účinný monoglycerid laurín, ktorý má antibakteriálne, protiplesňové a antivírové účinky. Monolaurín sa osvedčil ako omnoho účinnejší v zastavení rastu patogénneho kmeňa Listeria monocytogenes než etanol, ktorý sa bežne používa na povrchovú dezinfekciu. Zubná pasta z kokosového oleja zabíja mikroorganizmy v ústach, ktoré sú zodpovedné za vznik zubného kazu, ale aj za zlý dych. Za zápach potu v podpazuší takisto môžu mikroorganizmy, na ktoré pôsobí kyselina laurová z kokosového oleja likvidačne. Ak sa naozaj veľmi potíte, pridajte si do dezodorantu viac sódy bikarbóny, ktorá pohlcuje vlhkosť a sama osebe pôsobí proti poteniu. Kokosový olej sa topí pri teplote okolo 23 °C, preto je dobré dať vyrobený dezodorant do spoľahlivo uzatvárateľnej nádoby a skladovať v chladničke. Ak si ho vyrobíte do prázdneho obalu od dezodorantu a budete mať v chlade, bude vyzerať úplne ako klasický produkt z drogérie.

(P)OTRAVINY VRAHOVIA AAAA> >NÁJOMNÍ ALTERNATIVE VITA

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > MÄSO Z VEĽKOCHOVOV JE PLNÉ STRESU

Alexandra Baliaková

Dušan Budzák

MÄSO Z VEĽKOCHOVOV

(P)OTRAVINY

JE PLNÉ STRESU

P 96

odobne ako ľudia, aj zvieratá majú emócie a dokážu vnímať a rozoznávať podnety z okolitého prostredia. Preto je pre ne cesta na jatky a samotné čakanie na usmrtenie veľmi stresujúcou záležitosťou. U zvierat vystavených stresu (rovnako aj u ľudí) sa začne vylučovať hormón kortizol a adrenalín, ktoré spôsobujú metabolickú zmenu v tele zvierat, a následné hromadenie kyseliny mliečnej (znižuje pH). Počas stresových situácií sa vylučovanie kortizolu zrýchľuje bez ohľadu na to, či je stres psychickej alebo fyzickej povahy. Keďže tieto hormóny ostávajú v tele zvierat aj po smrti, dostávajú sa prostredníctvom stravy aj do tiel ľudí. Tí, ktorí zažívajú stresové situácie v práci či v osobnom živote, a ešte aj obľubujú konzumáciu bežne dostupného mäsa z veľkochovov, majú pravdepodobne vysokú hladinu kortizolu v tele. Zvýšené hodnoty tohto hormónu spôsobujú potláčanie imunitných reakcií, úzkostné stavy, vysoký krvný tlak, nerovnováhu pohlavných hormónov, inzulínovú rezistenciu, obezitu, osteoporózu, nespavosť u žien, ako aj syndróm polycystických vaječníkov. Kortizol tiež môže za návaly smútku a depresívne stavy. Druhý hormón – adrenalín, nazývaný aj epinefrín, sa za normálnych okolností vyskytuje v krvnom riečisku, ale iba v nepatrnom množstve. Pri vzrušení a strese ho telo začne rýchlo produkovať, lebo ovplyvňuje telesné štruktúry a pripravuje ich na fyzickú záťaž – očakávanú alarmovú reakciu: boj alebo útek. Každý z nás snáď niekedy zažil, čoho všetkého sú zvieratá schopné, keď majú pocit ohrozenia života. Nedávno sa uskutočnil aj zaujímavý výskum účinkov vysokej hladiny adrenalínu na ľudí. Testy prebiehali

na kaskadéroch, ktorí podstupovali extrémne situácie, ako napr. lezenie do nory ľadového medveďa, či nebezpečné pády z lietadla. Ako sa ukázalo, u ľudí s dlhodobo zvýšenou hladinou adrenalínu sa prejavujú vážne zdravotné následky a dožívajú sa výrazne nižšieho veku. Zvieratá vo veľkochovoch zažívajú fyzický a psychický stres skutočne často – zoberme do úvahy nedostatok pohybu, pobyt v uzavretom priestore, privysoké nároky na dojivosť kráv a nosnosť sliepok, odoberanie mláďat od matiek po ich narodení, jatky, choroby, nedostatok podnetov, nevhodnú stravu… Kortizol a adrenalín sú dva hlavné hormóny, ktoré sa v tele zvierat v strese hromadia, ale okrem týchto dvoch ich existuje ešte niekoľko. Preto stojí minimálne za zváženie, či chceme zvyšovať už aj tak dosť vysoké hladiny stresových hormónov vo svojom tele. Ako alternatíva by mohlo slúžiť konzumovanie zvierat z ekologicky udržateľných hospodárstiev. Aj keď si veľa ľudí myslí, že označenie bio je iba lacný marketingový ťah, ako na tom istom produkte zarobiť dvakrát toľko, nie je to tak. Zvieratá chované v biochovoch sú pustené vo výbehoch na voľnom priestranstve, mláďatá ostávajú pri matkách, kŕmia sa výlučne prirodzenou a chemicky neošetrovanou potravou (to znižuje hladiny rezíduí z pesticídov, ako aj vylučuje možnosť, že sú zvieratá kŕmené geneticky modifikovanou stravou, ktorá na ľudské telo prenesene, konzumáciou ich mäsa, pôsobí karcinogénne), nepodávajú sa im žiadne stimulanciá a na jatkách nie sú zabíjané hromadne, ale ich usmrcovanie prebieha podstatne humánnejšie. Tým je aj hladina stresových hormónov v mäse výrazne nižšia.

TUKY SÚ PREKLÍNANÉ I VELEBENÉ, BEZTAK BEZ NICH NEMÔŽEME ŽIŤ. AK UŽ VŠAK NIEČO VYSTUPUJE AKO TUK, JE DOBRÉ, AK JE TO IBA TUK. V ZLOŽENÍ NIŽŠIE UVEDENÝCH POTRAVÍN NEUVIDÍTE TAKMER ŽIADNE ÉČKA, ALE TO LEN PRETO, LEBO VÝROBCOVIA NAJNOVŠIE UVÁDZAJÚ PLNÉ NÁZVY CHEMICKÝCH PRÍSAD NAMIESTO ICH OZNAČENIA, ABY TO OPTICKY VYZERALO, ŽE TAM ŽIADNE ÉČKA NIE SÚ.

RAMA NADÝCHANÁ

Zloženie: Voda, rastlinné oleje a tuky (repkový, palmový, z maslovníka, slnečnicový), modifikovaný kukuričný škrob, sušený cmar, jedlá soľ, emulgátory (mono- a diglyceridy mastných kyselín, polyglycerolpolyricínoleát, slnečnicový lecitín), konzervačná látka (sorban draselný), regulátor kyslosti (kyselina mliečna), aróma, vitamíny (A, D), farbivo (karotény), našľahané dusíkom.

PALMARIN

Zloženie: Rastlinné oleje (repkový, palmový), čiastočne hydrogenovaný rastlinný tuk (palmový), voda, emulgátory: polyglycerolové estery mastných kyselín, mono- a diglyceridy mastných kyselín a slnečnicový lecitín, jedlá soľ, konzervačná látka: kyselina sorbová, maslová aróma, regulátor kyslosti: kyselina citrónová a kyselina mliečna, farbivo: betakarotén.

MASLENKO

Zloženie: Rastlinný tuk 63 %, mliečny tuk 2 %, jedlá soľ, sušená srvátka, regulátor kyslosti E270, emulgátor: E471, konzervačná látka: E202, aróma, farbivo: zmiešané karotény. Obsah vody max. 33 %.

FLORA PRO-ACTIV

Rastlinný tuk s nízkym obsahom tuku Zloženie: Voda, rastlinné oleje a tuky (slnečnicový, palmový, ľanový, v rôznych pomeroch), estery rastlinných sterolov, modifikovaný škrob z tapioky, sušená srvátka, emulgátory (mono- a diglyceridy mastných kyselín, slnečnicový lecitín), soľ, konzervačná látka (sorban draselný), regulátor kyslosti (kyselina citrónová), arómy, farbivo (karotény), vitamín (A, D), ekvivalent rastlinných sterolov.

CENA ZA LIEČENIE CUKROVKY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > CENA ZA LIEČENIE CUKROVKY

Silvia Benková

CENA ZA LIEČENIE

CUKROVKY 98

NELIEČENÁ CUKROVKA MÔŽE VIESŤ K ŽIVOT OHROZUJÚCIM KOMPLIKÁCIÁM, AKO JE VYSOKÝ TLAK, KARDIOVASKULÁRNE OCHORENIA, ZLYHANIE OBLIČIEK, DIABETICKÁ NEUROPATIA. AVŠAK LIEKY PROTI CUKROVKE TAKISTO ZVYŠUJÚ RIZIKO MNOHÝCH OCHORENÍ, VRÁTANE TÝCH KARDIOVASKULÁRNYCH.

iabetes mellitus 2. typu je progresívne chronické metabolické ochorenie, u ktorého je ťažké dosiahnuť dlhodobý vyrovnaný metabolizmus bez antidiabetík. Väčšina pacientov je liečená perorálnymi antidiabetikami a časť vyžaduje inzulínovú liečbu. Liečba tabletkami v žiadnom prípade nenahradzuje diétu, fyzickú aktivitu a ostatné režimové opatrenia. Liečba sa spravidla začína jedným druhom tabletiek. Ak nie je dostatočný efekt, podáva sa kombinácia tabletiek s rôznym mechanizmom účinku, prípadne s pridaním inzulínu. Perorálne antidiabetiká nie je možné užívať počas tehotenstva, a tiež sa nesmú použiť pri liečbe pacientov s cukrovkou 1. typu. Existuje niekoľko druhov antidiabetík:

GLIPTÍNY

Patria k najnovším syntetickým liekom používaným v liečbe diabetu 2. typu na zníženie hladiny

cukru. Obsahujú inhibítory DPP-4, ktoré potláčajú výskyt nadmerne zníženej hladiny cukru – hypoglykémie. Rovnako ako väčšina synteticky pripravených molekúl, aj inhibítory DPP-4 majú svoje prírodné alternatívy. Charakteristickým znakom prírodných inhibítorov DPP-4 je obsah látok triterpénovej štruktúry, špecifických látok s typicky horkou chuťou. Pri nich sú hladiny cukru znižované na normálne hodnoty, nie však hodnoty nefyziologické, kriticky nízke. To hrozí pri syntetických DPP-4, preto pri týchto liekoch hrozí riziko hypoglykémie (príliš nízkej hladiny cukru v krvi) – v tom prípade hrozí, že pacient upadne do kómy.

BIGUANIDY

Jediným liekom z tejto skupiny, ktorý sa v súčasnosti používa, je metformín. Dnes sa stal liekom prvej voľby pri liečbe diabetu 2. typu. Najčastejšími nežiaducimi účinkami sú tráviace ťažkosti (zrýchlený pohyb čriev, hnačky, nafukovanie, bo-

lesti v oblasti brucha, pachuť v ústach). Niekedy môžu byť také nepríjemné, že vedú k prerušeniu liečby. Metformín nie je vhodný pre pacientov so závažnejšou poruchou funkcie pečene, obličiek, srdca a dýchania. Prerušenie liečby sa odporúča aj pri dehydratácii, šoku, akútnom srdcovom infarkte, vnútrožilovom podaní kontrastnej látky obsahujúcej jód a pri väčšom operačnom zákroku v celkovej anestézii. Opatrnosť je nutná pri pacientoch starších ako 80 rokov.

TIAZOLIDÍNDIÓNY (GLITAZÓNY)

Glitazóny, nazývané aj tiazolidíndióny, patria medzi nové skupiny antidiabetík. Publikované údaje svedčia o schopnosti tiazolidíndiónov zabezpečiť lepšiu metabolickú kontrolu počas dlhšej doby. Ovplyvňujú nielen citlivosť na inzulín, ale aj ďalšie zložky metabolického syndrómu – zvýšenú hladinu tukov v krvi, endotelovú dysfunkciu (porucha funkcie obličiek), vysoký krvný tlak, proces kôrnatenia tepien. Zvyšujú citlivosť periférnych tkanív na pôsobenie inzulínu a zvyšujú jeho pôsobenie v pečeni, svalovom a tukovom tkanive. Pri ich užívaní je vážne riziko poškodenia pečene. Nie sú vhodné pre pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek, pečene, srdcovo-cievneho a dýchacieho aparátu. Nemali by sa podávať počas závažnejšej infekcie a počas väčšieho operačného zákroku. Existuje pri nich závažné riziko infarktu myokardu. Pacienti s ischemickou chorobou srdca ich môžu použiť iba po starostlivom zhodnotení individuálneho rizika pacienta.

DERIVÁTY SULFONYLMOČOVINY

Všetky lieky z tejto skupiny stimulujú bunky pankreasu k zvýšenému uvoľňovaniu inzulínu do krvi. Mechanizmus účinku majú všetky podobný: pôsobia na úrovni beta buniek pankreasu – vplývajú na vylučovanie inzulínu nezávisle od príjmu potravy (zvyšujú vylučovanie inzulínu nalačno i po jedle). Novšie preparáty umožňujú riadené uvoľňovanie aktívnej látky a stačí ich užiť raz denne (zvyčajne ráno). Podmienkou pre efekt liečby derivátmi sulfonylmočoviny je zachovaná vlastná produkcia inzulínu beta bunkami pankreasu. Medzi ich nežiaduce účinky patrí riziko ťažkej hypoglykémie (veľmi nízka hladina cukru v krvi),

hrozí riziko upadnutia do kómy (osobitne v prípade starých ľudí a použitím starších preparátov s dlhým časom účinku) a sklon k zvyšovaniu hmotnosti.

DERIVÁTY MEGLITINÍDU

Sú vhodné na liečbu začiatočných štádií diabetu, kde sa predpokladá dostatočne zachovaná inzulínová sekrécia. Tieto lieky pôsobia stimuláciou uvoľňovania inzulínu z buniek pankreasu. Účinkujú rýchlo a krátkodobo. Ovplyvňujú glykémiu po jedle, teda ich účinok je viazaný na príjem potravy. Spôsobujú iba nízke riziko vzniku hypoglykémie a môžu sa podávať aj pri zhoršenej funkcii obličiek. Hlavné nežiaduce účinky sú riziko vzniku hypoglykémie a hmotnostné prírastky (miernejšie ako pri derivátoch sulfonylmočoviny).

LIEKY OBMEDZUJÚCE ČINNOSŤ ALFA-GLUKOZIDÁZ

Zabraňujú rozkladu zložitých sacharidov. Účinkujú priamo v črevách, svojím pôsobením zabraňujú vstrebávaniu glukózy z čreva. Ich nevýhodou je zlá tolerancia (tráviace a črevné ťažkosti).

ŽIVOTOSPRÁVA

Správnym stravovaním a spôsobom života môžete predísť vzniku cukrovky a v prípade jej vypuknutia nimi minimálne znížite potreby liekov. Preventívne aj liečebne pôsobia: zelenina, ovocie, strukoviny, celozrnné výrobky, hydina a ryby. Týchto 12 potravín pomáha udržať vyváženú hladinu cukru v krvi: olivový olej, škorica, zelený čaj, strukoviny, listová zelenina, ovsené vločky, červené jablká, jedlá bohaté na vitamín C, morské ryby, tmavá čokoláda, kvalitné hovädzie, jablčný ocot. Hladinu cukru v krvi významne zvyšuje pohyb – akýkoľvek pohyb znižuje potrebu užívania inzulínu. Pohyb má priaznivý efekt aj na ostatné klinické prejavy metabolického syndrómu (vysoký krvný tlak, poruchy v hladinách krvných tukov, obezita). Dôležitú úlohu zohráva aj psychika. Je dobré nezvykať si kompenzovať stres prejedaním. Medzi duchovné príčiny cukrovky patrí veľká túžba a potreba ovládať, hlboký smútok, chuť na niečo sladké, neuskutočnené túžby, to, čo je už dávno preč....

PRÁVNA PORADŇA >

> PRÁVNA PORADŇA

PRÁVNA PORADŇA PRÍSPEVOK NA SŤAHOVANIE ZA PRÁCOU

100

Som nezamestnaný, evidovaný na úrade práce 2 roky, bývam v Košiciach a našiel som si prácu v Bratislave, kam sa potrebujem presťahovať. Za akých podmienok mi vznikne nárok na príspevok na sťahovanie za prácou? Ivan P., Košice Príspevok na sťahovanie za prácou upravuje §53a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v platnom znení. Podmienky vzniku nároku: • evidencia na úrade práce ako uchádzača o zamestnanie v trvaní minimálne 3 mesiace, • zmena trvalého pobytu v súvislosti so získaním práce, pričom vzdialenosť medzi pôvodným miestom trvalého pobytu a novým je viac ako 50 km (najskôr je potrebné získať prácu, potom meniť trvalý pobyt), • vyradenie z evidencie úradu práce z dôvodu vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu okrem pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, • preukázanie výšky výdavkov – sťahovanie + prvé nájomné. Za preukázané výdavky súvisiace so sťahovaním za prácou sa považujú najmä: • sťahovacie služby realizované podnikateľským subjektom (profesionálnou sťahovacou službou, nie svojpomocne), napr. preprava nábytku, bytového zariadenia, naloženie a vyloženie sťahovaných vecí, poistenie sťahovaných vecí a pod., • prvé nájomné: uhradené po presťahovaní/po zmene miesta trvalého pobytu, • prvé platby súvisiace s užívaním bytu, ktoré sú za teplo, prípravu teplej úžitkovej vody, elektrickú energiu spoločných priestorov, poistenie bytového domu, poplatky za zrážkovú vodu, ústredné vykurovanie – dodávka tepla, resp. iné palivo, studenú vodu – vodné a stočné, studenú vodu na prípravu teplej úžitkovej vody, fond prevádzky, údržby a opráv domu, poplatok za

výkon správcovskej činnosti, spracovanie vyúčtovania a pod. Na príspevok na sťahovanie za prácou je právny nárok, teda v prípade, že splníte podmienky, ktoré vyžaduje zákon, úrad je na základe podanej žiadosti povinný priznať vám ho a vyplatiť. Nárok na príspevok vzniká raz za dva roky. Výška príspevku je najviac 1327,76 eur – podľa reálne preukázaných nákladov. Úrad práce vždy preplatí len časť nákladov, a to najviac v uvedenej výške. Žiadosť sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, v evidencii ktorého bol uchádzač vedený, a to do 12 mesiacov odo dňa zmeny trvalého pobytu. K žiadosti sa prikladajú nasledovné doklady: • overená fotokópia pracovnej zmluvy, • overená fotokópia nájomnej zmluvy, • potvrdenie o zmene trvalého pobytu (potvrdenie mestského úradu o prihlásení sa na trvalý pobyt na novom mieste), • doklad o úhrade prvého nájomného + doklad o úhrade nákladov spojených s užívaním bytu, • čestné prehlásenie o vzdialenosti mesta pôvodného trvalého pobytu od miesta nového trvalého pobytu, • doklady preukazujúce náklady na sťahovanie (faktúra, príjmový doklad od firmy zabezpečujúcej sťahovanie + dodací list). Odpoveď vypracovala: Mgr. Silvia Benková

REAKCIA NA KONCESIONÁRSKE POPLATKY

Reagujem na Právnu poradňu, v ktorej ste písali o platení koncesionárskych poplatkov. Nie je pravda, že všetci musia platiť, dá sa to súdne vyhrať. Nehovorím o výnimkách, ktoré tam spomínate. Aspoň tak to hovorili na Slobodnom vysielači. Pani sa pre nezaplatené poplatky dostala až pred súd, no zákony si poriadne naštudovala a vzišlo z toho, že požiadavka štátu je neopodstatnená, a súd vyhrala! Veď je to nanucovaná služba, prečo by mal človek platiť za niečo, o čo nestojí? Anonymná čitateľka

Nie je možné jednoznačne vylúčiť, že prípad, na ktorý poukazujete, sa skutočne stal. Keďže nepoznáme všetky okolnosti uvedeného prípadu, teda či išlo o nezaplatené poplatky z omeškania, pokuty alebo samotné poplatky, prípadne ich kombináciu, nie je možné dôsledne rozobrať dôkazné prostriedky, na základe ktorých súd rozhodoval. Platenie koncesionárskych poplatkov, dnes už úhrad za služby verejnosti, upravuje Zákon o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (ďalej len ako RTVS), tiež verejne známy ako „zásuvkový zákon“. V zmysle jeho ustanovení je povinný platiť predmetný poplatok každý, kto je evidovaný dodávateľom elektrickej energie ako jej odberateľ. S určitými výnimkami sa sčasti alebo úplne nevzťahuje napríklad na dôchodcov, osoby zdravotne ťažko postihnuté, viac odberných miest a podobne. Na odstránenie stavu, keď si občan často kladie otázku: „Službu nevyužívam, neželám si ju, prečo mám platiť, keď o ňu nestojím?“ reagovala poslaneckým návrhom na zmenu zákona pätica nezaradených poslancov na čele s bývalým ministrom kultúry. Navrhovali, aby RTVS financoval štát sumou stanovenou určitým percentom hrubého domáceho produktu, pričom ak by táto suma klesla pod 90 miliónov eur, rozdiel by doplatil štát. Navrhovaná právna úprava parlamentom schválená nebola. A tak povinnosť platiť úhrady i naďalej vyplýva zo zákona každému, kto je odberateľom elektrickej energie. Túto zákonnú povinnosť by sme mohli prirovnať k povinnosti platiť verejné zdravotné poistenie, pretože v danom prípade sa občan tiež nemôže ohradzovať tým, že verejné zdravotníctvo nevyužíva. Odpoveď vypracovala: Mgr. Kristína Kočicová

OPRAVA BALKÓNOV

Bývam v obytnom dome, kde je spolu 112 bytov, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, a spolu tvoríme bytové družstvo Svornosť. Na schôdzi členov družstva bolo konštatované, že treba generálnu opravu balkónov a použije sa na ňu fond opráv, do ktorého prispievame všetci, a v mene družstva sa požiada o pôžičku i banka. Z tých 112 bytov je však 22 bytov bez balkónov, a preto nevidím dôvod, aby títo nájomníci uhrádzali opravy balkónov, ktoré sú v súkromnom vlastníctve iných majiteľov bytov.

Na jednej z predchádzajúcich členských schôdzí bytového družstva bolo prijaté uznesenie, podľa ktorého všetko, čo je za dverami bytu z vnútornej strany, teda i balkóny, je súkromné vlastníctvo majiteľa bytu, a ten si všetky opravy musí hradiť sám. Prosím vás, ako riešiť uvedenú situáciu? Ing. Eva B., Bratislava V zmysle zákona vlastníci vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Podlahovou plochou bytu je podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, bez plochy lodžií a balkónov. Pri tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv (FPÚO) sa do veľkosti spoluvlastníckeho podielu zaratúva jedna štvrtina z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy – t. j. majitelia balkónov platia do fondu opráv viac ako len podiel podľa podlahovej plochy bytu. Podľa §10 ods.3 zák. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení sa z FPÚO financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z FPÚO sa financujú aj opravy balkónov a lodžií. Zároveň podľa §7b ods. 6 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení môže spoločenstvo vlastníkov bytov uzavrieť zmluvu o úvere na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome ručí za záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy v pomere veľkosti spoluvlastníckeho podielu na dome vymedzeného podľa §5 ods. 1 písm. b) až do výšky ceny bytu alebo nebytového priestoru podľa znaleckého posudku. Na základe uvedených ustanovení zákona je zrejmé, že aj vlastníci bytov bez balkónov sa podieľajú na financovaní opravy balkónov a na splácaní a ručení za úver. Odpoveď vypracovala: Mgr. Silvia Benková Odpovede vypracúva tím našich spolupracujúcich právnikov. Vaše otázky na nich nám môžete posielať na e-mailovú adresu redakcie zemavek@zemavek.sk. Do predmetu správy napíšte PRÁVNA PORADŇA.

101

HERBÁR > BREZA – STROM SEVERU

BREZA – STROM SEVERU < HERBÁR

Vladimír Líška

BREZA – STROM SEVERU 102

ČLOVEK JE NEODDELITEĽNOU SÚČASŤOU PRÍRODY, SKÁL, STROMOV, RIEK, A AK NA TO ZABUDNE, ZOMRIE V ŇOM DUŠA, HOVORÍ KELTSKÉ PRÍSLOVIE. HOCI SME SLOVANIA, MÁME V SEBE AJ KELTSKÉ KORENE. KELTI TU ŽILI PRED TISÍCROČIAMI A STAVALI AJ NA SLOVENSKU HRADISKÁ A OPPIDÁ, RESP. OSÍDĽOVALI STARŠIE HRADISKÁ Z DOBY BRONZOVEJ, POSTAVENÉ NEZNÁMYMI NÁRODMI PRED NIMI.

aždý strom má svoje jedinečné vlastnosti. U Keltov mal každý svoj skrytý význam. Napríklad buk učenie, vedomosti, breza a hloh očistné rituály, lieska plodnosť, dub mužskú silu, hruška ženskú, jabloň plodnosť, zdravie, dlhovekosť, jaseň uzdravenie, vysielanie energie, vŕba – keltský mesačný strom, ženský vplyv, tis dlhodobé kúzla a vplyv. Kelti mali tzv. ogam, stromovú abecedu, ktorá sa používala na veštenie. Skladala sa z 25 znakov a k nim priradených stromov. Písmeno B – beith, je aj prvým písmenom ogamskej stromovej abe-

cedy. Ogam je metóda robenia záznamov, ktorej korene treba hľadať ešte v predkeltskej viere v múdrosť stromov, tvrdí Caitlin Matthewsová. Keď bolo napríklad vyslovené slovo začínajúce na B, automaticky v ňom zaznel aj zvuk slova breza, a zároveň s ním aj celá tradícia, symbolika a moc s týmto stromom spájaná. Je priradená k rune berkana, čo značí rast, plodnosť, a to fyzickú i duševnú. Breza (Betula pendula) je pekný rýchlorastúci elegantný strom s bielou kôrou a hladkými lesklými listami. Dosahuje výšku 20 – 25 metrov.

Kvitne v apríli a v máji, patrí k prvým jarným stromom. Rastie po celej Európe. Bola jedným z prvých stromov, ktoré sa uchytili po ústupe ľadovcov. Nie je náročná na ekologické podmienky. Rastie skôr na veľmi kyslých pôdach. Má ľahké a pevné drevo, vhodné na rezbárstvo, z ktorého sa vyrábali krídla lietadiel alebo nábytok. Tiež dáva vhodný materiál na pletenie košíkov. Podľa liečiteľa Jiřího Cingroša má breza obrovskú životnosť ako žiadny iný strom. Brezové vetvičky boli pokusne vystavené absolútnemu mrazu, mínus 273 stupňov, a dokázali sa opäť prebrať k životu. Breza symbolizovala znovuzrodenie a nové začiatky. Má v sebe veľkú liečivú silu. Aj keď sa nedožíva príliš vysokého veku, maximálne 100, 150 rokov, je veľmi odolná voči zime. Dobre sa prispôsobila aj životu na ďalekom severe, kde bývajú dlhé noci a, naopak, dlhé dni. Breza je ruským národným stromom. Sibírski šamani vnímali brezu ako rebrík do neba. Na severe sa do brezového dreva vyrývali runy na veštenie. A tiež sa pila jej šťava, aj skvasená na víno. V pôde v brezových hájoch sa nachádza stokrát viac striebra ako inde. Pri brezách nie sú mikróby. V ruskom a severskom očistnom kúpeli a v saune sa ľudia šľahajú brezovými metlička-

mi pre očistu tela a zvýšenie krvnej cirkulácie. Na dedinách bol zvyk, alebo stále je, stavať máje (tenký kmeň brezy ozdobený kyticami) pod oknom pri dome dievčatám, ktoré sa páčia mládencom. Ide o falické vyjadrenie brezy ako symbolu plodnosti. Jej energia, ako tvrdí Manfred Himmel, pôsobí na človeka osviežujúcim účinkom, zaháňa smútok, úzkosť, pôsobí upokojujúco na nervovú sústavu a prináša inšpiráciu. Hildegarda z Bingenu považovala nájdenie brezy za udalosť prinášajúcu šťastie. Breza zaháňala zlé sily a dávala sa aj nad kolísky deťom. Bola priradená letnému slnovratu. V keltskej mágii sa spájala s láskou, a tiež bola posvätným stromom druidov. Brezové lesy ovládala Frigg, bohyňa lásky a plodnosti. V ľudových tradíciách sa považuje za strom života a u Slovanov bola dôležitým liečivým stromom. Listy sa môžu pridávať do šalátu, čaju, odvodňuje, prečisťuje krv a obličky. Obsahuje veľa vitamínu C, silicu, flavonoidy, triesloviny, rozličné kyseliny a minerály. Brezová šťava pomáha liečiť pečeň. Z jej kôry je možné v čase núdze (olupovanie kôry z kmeňa poškodzuje strom, je vhodnejšie použiť konáre) rýchlo zapáliť oheň. Často sa používa tiež v kozmetike, napr. brezová vlasová voda. Iné druhy brezy sa tiež používali indiánmi na všemožné liečebné účely. Rovnako huby, ktoré na nej rastú, aktivujú imunitný systém. Celkovo huby rastúce na stromoch, ktoré sa u nás vôbec nevyužívajú, sú v čínskej medicíne veľmi vyhľadávané. Čerokézovia pili odvar z brezy čiernej, ktorá má veľmi silnú arómu, pri bolestiach žalúdka, alebo žuvali jej listy. Aurélia Dugasová ju nazvala kráľovnou krásy medzi stromami. Plínius ju vychvaľoval ako ozdobu krajiny. Ellen E. Hopmanová jej pripisuje ženský aspekt vesmíru, ukazuje nám priamu cestu k vedomiu cez temné lesy k svetlu v našom vnútri. Jej prastarý indoeurópsky výraz bol bherhg. Podľa Jaroslava Kresánka sa jej latinské označenie betula odvodzuje od keltského slova betu alebo staroindického bhurja. Ktosi múdry raz napísal, že 5-minútové objatie stromu s pravou rukou hore a ľavou dole (najmä duba, jedle, borovice) nám dodá viac energie ako polhodinová pránajáma (jogínske dychové cvičenie so životnou energiou).

103

JEDEN DEŇ S PREMIETAČOM < JEDEN DEŇ

104

Zuzana Vernerová

JEDEN DEŇ

S PREMIETAČOM „PRÁCU NAJLEPŠIE VYKONÁVAŠ VTEDY, KEĎ ĽUDIA O TEBE V PODSTATE ANI NEVEDIA. ALEBO SKÔR NEZAMÝŠĽAJÚ SA NAD TÝM, ŽE ICH NIEKTO V TOM MALOM OKNE HORE V SÁLE POZORUJE.“

ino otvorené už od rána? Celkom bežná prax, ak je to univerzitné kino v Brne. Pracovný deň premietača či technika v jednej osobe teda začína pokojne aj o siedmej ráno. Dvere jeho kabíny sú pootvorené, a keď už som dnu, zaťukám na rám dverí. Spoza veľkého projektora sa na otáčacej stoličke vynorí útla Janova postava. Gestom ukáže, nech si sadnem na stoličku naproti a začne robiť niečo pri zvukovom pulte. Znenazdajky sa otočí a začne hovoriť. „Dnes som toho veľa nenaspal. Do noci som fotil na jednej akcii.“ Prácu technika začal dvadsaťtriročný Jan Prokopius vykonávať nedávno. „Po škole by som sa čisto iba fotografovaním neuživil. Trh je fotografmi presýtený, a ani nemám zatiaľ vybudované meno. Tak bolo potrebné nájsť si nejakú prácu.“ Znovu sa zvrtne na otáčacej stoličke, v sede sa posunie k technike a niečo dolaďuje. „Ako som prišiel k tejto práci? Samozrejme, ako väčšina populácie, po známosti. Dnes to, bohužiaľ, takto funguje všade. Od tých najbežnejších pracovných postov až po vysoké funkcie v politických kruhoch.“ Od rána sa v sále kina uskutočňujú rôzne prednášky, konferencie či univerzitné premietania. „Som zodpovedný za to, aby všetko v sále fungovalo, ako má. Od mikrofónov, premietania až po obyčajné svetlá, ktorých je v sále naozaj mnoho. Prácu najlepšie vykonávaš vtedy, keď ľudia o tebe v podstate ani nevedia, respektíve nezamýšľajú sa nad tým, že na nich niekto z toho malého okna hore v sále hľadí. Mám tu celkom veľkú zodpovednosť, všetko musí fungovať ako hodinky. Nemôžem si napríklad len tak z roztržitosti zhasnúť svetlo v plnej sále, ani náhodou,“ dodáva so smiechom Jan. Rozprávame sa o jeho práci a ani sme si nevšimli prítomnosť cudzieho človeka v kabíne. Je zadýchaný. „Dobrý deň, je možné, že nefungujú mikrofóny?“ „No, je to možné,“ odpovedá Jan a napravuje svoju chybičku z nepozornosti. „Beztak mali mať dlhšiu prestávku. Toto bola práve pekná ilustrácia toho, že až keď sa niečo pokazí alebo niečo nefunFoto: Zuzana Vernerová

guje, ľudia si uvedomia, že za tým malým oknom skutočne pracuje nejaká živá bytosť.“ Človek by si mohol takého premietača ilustrovať ako človeka, ktorý sa hrá s filmovým pásom. Ako Brada Pitta v Klube bitkárov, ktorý si voľné chvíľky v kabíne krátil podsúvaním nevhodných filmových okien do celovečerného rodinného filmu. Z tejto predstavy však už v dnešnej digitálnej dobe platí iba jedna vec. „Vo chvíli, keď pustíš film, máš v podstate voľno. Len treba občas sledovať, či je všetko v poriadku. Vtedy u mňa nastane tá chvíľa, keď sa môžem venovať mojej druhej práci – fotografiám. Tá totiž nekončí, ako si častokrát ľudia myslia, tým, že niečo odfotím. Mohli by ste mi fotografie hneď stiahnuť ku mne? To je otázka, ktorá ma vždy zaskočí, pretože po akcii nasleduje tzv. postproces, občas obdobne dlhý ako akcia samotná. Na ten mám čas tu. Kolegovia vedia, že si prenášam jednu prácu do druhej. Kým si však plním všetky veci tak, ako mám, je to v po105 riadku.“ Veľkou výhodou práce technika je voľnosť, ktorú mu práca poskytuje. „Nepracujem každý deň, no ako univerzitný technik mám skutočne rozmanitú pracovnú dobu. Niekedy som tu dve hodiny, inokedy dvanásť. Niekedy pracujem od rána, inokedy až poobede či navečer. Len platové podmienky nie sú úplne dostačujúce na to, aby som z nich zaplatil podnájom a ešte si zaobstaral všetky základné životné potreby a služby.“ Do kabíny medzičasom vošiel kolega, ktorého vôbec neprekvapuje, že v nej sedí cudzí človek. „Musím si nutne zavolať. Mám problém s operátorom a stále nie sú schopní dať to do poriadku,“ obráti sa na Jana, ktorý sa práve venuje nahrávaniu prednášky a zvuku v sále. Jan vybaví kolegu a hovorí mi: „Ako vidíš, objavujú sa tu ľudia, aj keď vôbec nemusia. Výhodou pre filmového fanúšika ako som ja sú, samozrejme, všetky nové projekcie zadarmo. No a tiež je krásne mať tú moc napríklad stlmiť hlasitosť, keď sa ti práve taká hudba nepáči alebo ti prekáža. Hm... no, to si, pravdaže, robím srandu. I keď...“

POSLEDNÁ BITKA A PRÍCHOD NOVÉHO SVETA > PRÍBEHY ZEME

PRÍBEHY ZEME > POSLEDNÁ BITKA A PRÍCHOD NOVÉHO SVETA

Germánsky príbeh

POSLEDNÁ BITKA

A PRÍCHOD NOVÉHO SVETA

B 106

oh Ódin povolal vedmu z jej večného spánku hlboko pod zemou, aby predpovedala osudy sveta všetkým Ásom, zhromaždeným vo veľkom paláci Valhally v Ásgarde. Na úvod vedma svojim poslucháčom pripomenula počiatky sveta: Čujte ma všetky sväté rody, prví i poslední synovia Heimdalla! Chcel by si vládca, by som ti riekla prastaré zvesti, čo v pamäti mám. Pamätám na obrov z počiatku vekov, z nich som sa kedysi narodila. Znám deväť svetov, deväť ríš, hĺbku znám koreňov slávneho stromu. Potom rozprávala o dobách, keď prvotné bytosti Ymi a Búri žili samy v Chaose a ešte neexistovalo nebo a zem. Pripomenula, že Búriho synovia vyzdvihli Midgard, Stredozem, ktorá sa mala stať svetom ľudí. Slnko prvýkrát zasvietilo na

panenskú pôdu a zo zeme vyrástla zelená tráva. V novom svete sa zhromaždili bohovia a pomenovali všetko, čo stvorili. Na Žiarivej planine Ásgardu si postavili chrámy, vyrobili si náradie, spracovávali zlato a celkovo prežívali vek nevinnosti. Ten však skončil, keď sa objavili tri sudičky, tri norny, vládkyne osudu: Urd za minulosť, Verdandi za prítomnosť a Skuld za budúcnosť. Vedma tiež hovorila o veľkom jaseni Yggdrasile, ktorý tvorí celý svet, je to aj strom poznania, ktorého korene zavlažuje Studňa osudu. Pod ním sedia norny a pradú niť osudu. Potom sa vedma zmienila o veľkej vojne medzi Ásmi, bohmi Ásgardu, a staršími Vanmi. Boj začal vtedy, keď Ódin z akéhosi nejasného popudu vo svojej sieni prebodol a upálil vedmu Gullviegu. Trikrát ju vhodil do ohňa a trikrát sa znovuzrodila. Vojna skončila pre Ásov pohromou a hradby ich pevnosti boli zbúrané. Z rodu obrov, väčšinou predstavujúcich hrubú silu a nevedomosť, pochádzal staviteľ, ktorý sa ponúkol, že Valhallu obnoví a jej steny postaví také silné, že odolajú každému budúcemu útoku. Za odmenu však od Ásov požadoval slnko, mesiac a ruku bohyne lásky a bohatstva Freyi. Keď však obor dielo dokončil, Ódin porušil posvätnú prísahu. Boh hromu Tór síce Freyu zachránil a zahnal obra na útek, Ódinova zrada však bohov opäť uvrhla do krutého sporu s obrami. Ten sa nakoniec stane príčinou ich zániku.

Vedma potom odhalila, že roh strážcu bohov Heimdalla, ktorý zvolá bohov do poslednej bitky, Ragnaröku, je ukrytý pod koreňmi Yggdrasilu. K tomuto stromu vedma prichádza, aby sa rozprávala s Ódinom, ktorý obetoval pravé oko strážcovi múdrosti Mímimu, aby poznal svoj osud a osud celého sveta. Ódin potom posiela bojovné panny valkýry, aby na jeho príkaz vybrali na bojisku padlých hrdinov z ľudského rodu a priviedli ich do Valhally, kde sa majú pripraviť na konečnú bitku. Vedma predpovedá aj nadchádzajúcu smrť Ódinovho najdrahšieho syna Baldra – „jasného“. Keď ho zabije čarovná vetvička imela, ktorú po ňom hodí slepý boh Höd, Ragnarök už bude blízko. V dramatickej vízii budúcnosti potom vedma varuje bohov predo dňom, keď sa rozpúta skaza a starý svet zanikne. Drak Nidhögg zbiera sily, živiac sa mŕtvymi telami, Helina sieň, po ktorej stenách steká jed a strecha je spletená z hadích tiel, je pripravená. Prízračný vlk, syn Fenriho, čaká, až príde jeho čas, aby vyrazil za slnkom a prehltol ho: Starena sedela v Železnom lese o život starala sa Fenriho detí. Z nich avšak jeden zvlášť vrahom bude tváre slnka v podobe trolla. Mäsom sa plní mŕtvych mužov, bohov tróny farbia sa krvou, slnko bledne, nastali časy ľútych búrok – vie niekto viac? Slnko potemnie a kohút zakikiríka, aby zvolal obrov do poslednej bitky. Konečne vlk prelomí putá a rozbehne sa divoko svetom. Ľudia sa budú navzájom zrádzať, rozklad sveta a rozpad zákona a poriadku bude ohlasovať zánik. Jaseň Yggdrasil sa zachveje v predtuche skazy.

Midgardsorm, had, ktorý leží v oceáne obklopenom zemou, rozbúri vody údermi svojho chvosta. Naglfar, loď mŕtvych, vypláva riadená zlomyseľným, machiavelistickým Lokim, polobohom, poloobrom, ktorého vernosť Ásgardu bola vždy pochybná. Surt, boh ohňa, príde z juhu, aby očistil svet všetko stravujúcim plameňom: Teraz sa nájdu na trávnatej pláni zas zlaté kocky, nimi sa zabávali v počiatku vekov vládnuce rody... Sieň vidím stáť nad slnko jasnejšiu, zo žiarivého zlata. Tam bude verná družina bývať, večne sa bude veseliť. Z popola vzíde nový svet, ktorému bude vládnuť nové, neskazené pokolenie bohov. Podľa dodatku k jednej z verzií tohto mýtu môže ísť o zvestovanie kresťanského Boha, je však možné, že tam bol pridaný dodatočne.

107

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

KNIHY STEPNÍ VLK Hermann Hesse (2009) 250 strán Samostatné vydanie svetovo známeho psychologicko-filozofického románu z roku 1927. Hesse v ňom bilancuje krízy uplynulého desaťročia a pokúša sa formulovať východiská z nich. Poučený psychoanalýzou a budhizmom odhaľuje ponor ku koreňom vlastnej osobnosti aj snahu o prekonanie súperenia ducha a pudov. Ústrednou témou knihy je však otázka, ako žiť v odcudzenom svete, v ktorom sa pod vplyvom prvej svetovej vojny rozpadli základné humanistické tradície. Román vyniká neobvyklou štruktúrou, poetickou hrou fantázie i pôsobivým prelínaním sna, halucinácie a skutočnosti.

108

NEVYSVĚTLITELNÉ FENOMÉNY LIDSKÉ MYSLI Rupert Sheldrake (2014) 352 strán Možno považujete javy ako telepatia či predpovedanie budúcnosti za nadprirodzené alebo neexistujúce. Táto kniha vám však pomocou vedeckých metód dokáže, že sú, naopak, našou prirodzenou súčasťou. Doktor Rupert Sheldrake v nej zhrnul viac ako 25 rokov trvajúci výskum. Do svojich experimentov zahrnul aj najnovšie technológie a skúma telepatiu v spojitosti s mobilnými telefónmi a e-mailmi. Zaujímavé a objavné sú tiež jeho výskumy týkajúce sa telepatických schopností zvierat. PRŮMYSL HOLOKAUSTU Norman G. Finkelstein (2006) 152 strán Finkelstein v tejto knihe tvrdí, že pamiatka holokaustu je zneužívaná ako „ideologická zbraň“. Rovnako sa štát Izrael, „jedna z vojensky najsilnejších krajín sveta s otrasnou bilanciou v oblasti ľudských práv, sám obsadil do úlohy štátu obete “, aby získal „imunitu proti kritike“. Na otázku, či Finkelsteinova analýza

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY www.pantarhei.sk

nemôže byť neonacistami využitá na antisemitské účely, odpovedal popredný expert na holokaust Raul Hilberg: „Aj keby ju tak použili, pravda musí byť povedaná otvorene bez ohľadu na následky, ktoré by boli nežiaduce.“ STO ROKŮ SAMOTY Gabriel García Márquez (2012) 320 strán Jedno z najvýznamnejších diel latinskoamerickej i svetovej prózy. V množstve reálnych i fantastických epizód popisuje osudy šiestich generácií rodiny Buendíovcov žijúcich vo fiktívnom tropickom mestečku Macondo. Dá sa čítať ako historická správa o vývoji juhoamerického kontinentu od doby oslobodenia a začiatku občianskych vojen (1830 – 1902) až po nástup severoamerického imperializmu (1899 – 1930) i ako symbolický popis samoty človeka, ktorý stratil harmonický vzťah k svetu. Individuálna samota, ktorou trpia všetci obyvatelia Maconda, sa dá prekonať len láskou a medziľudskou solidaritou. TAJEMSTVÍ MARSU Robert Bauval, John Grigsby a Graham Hancock (2001) 328 strán Autori predkladajú najnovšie vedecké poznatky o skrytom nebezpečenstve, ktoré číha v našej slnečnej sústave – v podobe fragmentov gigantickej kométy, ktorá zhruba pred 20 000 rokmi preletela v blízkosti Marsu, a teda aj Zeme, a potom sa rozpadla na desiatky kusov. Podľa zistených skutočností táto intenzívna kanonáda zabila život na Marse – nie však pred miliónmi rokov, ako doteraz predpokladala väčšina vedcov, ale pomerne nedávno. Tiež je stále jasnejšie, že tieto katastrofy mohli byť príčinou zániku neznámej civilizácie na Zemi. Kniha skúma možnosť, že približne v rovnakej dobe bola rovnako zničená vyspelá civilizácia na našej susednej planéte. Autori sledujú stopy vedúce k základným otázkam o NASA, americkej vláde a utajovanej práci prebiehajúcej v egyptskej Gaze.

FILM SCÉNY Z MANŽELSKÉHO ŽIVOTA Dráma Švédsko, 1973, 169 min Réžia: Ingmar Bergman Hrajú:Liv Ullmann, Erland Josephson, Bibi Andersson, Gunnel Lindblom, Wenche Foss Obraz rozpadu jedného manželstva a opätovného búrlivého stretávania sa a vzďaľovania oboch protagonistov. Úlohu Marianny napísal Bergman pre Liv Ulmannovú po ukončení ich hlbokého vzťahu. Scény z manželského života predstavujú šesť epizód z príbehu dvadsaťročného manželstva. Rozprávajú o tom, ako neprejavené city a tiché výčitky vedú k vzájomnému odcudzeniu a rozvodu, ale aj o tom, že tento rozvod môže otvoriť cestu pochopeniu, komunikácii a priateľstvu. Marianne a Johan žijú v zdanlivo ideálnom manželstve s dvoma krásnymi dcérami. Darí sa im zladiť vzájomnú lásku s pracovnými povinnosťami a navyše udržiavať vrelé vzťahy s celou rodinou. Pod ideálnym povrchom však číhajú problémy, ktoré jedného dňa prelomia krehkú škrupinu dlhoročného vzťahu. Príbeh však vyjadruje aj nádej, že tí, ktorí spolu prežili život, sú zviazaní nežným putom a jeden pre druhého sa nikdy nemôžu stať cudzincami. NEHA Dráma Slovensko, 1991, 104 min Réžia: Martin Šulík Hrajú: Maria Pakulnis, György Cserhalmi, Iva Bittová, Stanislav Štepka, Adela Gáborová Debut nášho najplodnejšieho a najoceňovanejšieho režiséra hraných a dokumentárnych filmov posledných dvoch dekád. Súdobý komorný príbeh milostného trojuholníka. Dvadsaťročný Šimon odchádza z rodičovského domu, aby našiel sám seba. Spoznáva Viktora a Máriu, ktorí ho pomaly vťahujú do svojho komplikovaného vzťahu pohybujúceho sa na hranici nežnosti a krutosti. Šimon postupne odhaľuje ich spoločnú minulosť a čoraz viac podlieha ich spôsobu existencie.

JE VYSOKÝ MUŽ ŠŤASTNÝ? Dokumentárny / Animovaný Francúzsko, 2013, 88 min Réžia: Michel Gondry Hrajú: Noam Chomsky, Michel Gondry Gondryho animovaný dialóg s lingvistom a politickým aktivistom obsahuje množstvo názorov a postrehov, ktoré striedajú spomienky na život. Vážnu tému vyvažujú rozličné otázky, kreslené vysvetlivky či komický francúzsky prízvuk. Gondry spovedá amerického židovského filozofa Noama Chomského. Animácia je kreslená fixkami a údajne trvala dva roky. Na čiernom podklade sa plynulo striedajú technicky jednoduché, ale komplikovane prepracované obrazy doplnené textom. Gondry nahral celý dokument zámerne v angličtine, a práve jeho (ne)schopnosť vyjadrovať sa v tomto jazyku tvorí jednu z vtipných zložiek filmu. Živý, chvíľami veľmi spletitý, do značnej miery dojemný a v každom prípade veľmi ľudský dialóg s Noamom Chomským – jedným z najoriginálnejších a najvýznamnejších mysliteľov dnešných čias, ale aj s obyčajným mužom – je vyobrazený prostredníctvom prirodzeného prúdu Gondryho kresieb. OPRI REBRÍK O NEBO Dokumentárny Česko, 2014, 100 min Réžia: Jana Ševčíková Katolícky kňaz Marián Kuffa žije v malej dedinke pod Tatrami. Za posledných dvadsať rokov vytvoril z miestnej fary bezpečný prístav pre vyše dvesto ľudí v núdzi. Bezdomovci, alkoholici, narkomani, deti z detských domovov, telesne postihnutí či týraní. Neokázalý film o obetavom chlapovi, ktorý sa v tridsiatich rokoch vzdal koníčkov a romantickej mladosti. Jeho príbeh je príbehom o ľudskom milosrdenstve, a zároveň je zamyslením sa nad komplikovanými osudmi ľudí odstrčených na okraj spoločnosti. Film vznikal päť rokov. Príbehy stratených existencií slúžia vo filme ako paralela k životu, viere a osobnej filozofii Mariána Kuffu. Až keď v najväčšej surovosti a nahote vidíme, o akých ľudí sa stará a komu obetuje svoj život, vyniká neskutočná sila jeho odhodlania a činov.

109

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S HUDOBNÝM E-SHOPOM WWW.CDCLUB.EU.

HUDBA CAPTAIN PLANET ESPERANTO SLANG Dĺžka: 42:31 Rok vydania: 2014 Za maskou Captain Planet sa skrýva diskdžokej a producent Charlie B. Wilder, pôsobiaci v New Yorku. Zameriava sa na tanečnú hudbu, do ktorej s obľubou mieša príchute brazílskej samby, bossanovy a afrického jazzu. Esperanto Slang je už jeho druhým albumom, ktorý vychádza v nadväznosti na „mixtape“ Mystery Trip vol. 1. Jeho názov i obsah naznačuje, že štátne hranice a kultúrne bariéry nemajú na neho žiaden vplyv. Svojimi skladbami sa snaží vytvoriť univerzálny jazyk pre všetkých milovníkov hudby bez hraníc. Umocňuje to i množstvo medzinárodných hostí.

110

LUCAS SANTTANA SOBRE NOITES E DIAS Dĺžka: 36:16 Rok vydania: 2014 Kariéra Lucasa Santtanu sa začala v roku 2000. Výraznejšie úspechy dosiahol platňami Sem Nostalgia a O deus que devasta mas também cura. V súčasnosti je aktívnym členom politicko-kultúrneho hnutia Tropicalismo, v ktorom sú združení najmä umelci z brazílskeho štátu Bahia. Na svojom najnovšom albume rozpráva o živote a láske v digitálnom veku a jeho texty kladne hodnotia aj niektorí súčasní uznávaní básnici. Hudobne vychádza z afro-brazílskych tradícií, ale nebojí sa ani experimentovania s elektronikou. Ako jeho hostia sa na albume objavili napr. rapper De Leve, francúzska herečka Fanny Ardant alebo hráč na violončelo a basovú gitaru Vincent Ségal. VARIOUS ARTISTS ROUND NINA Dĺžka: 52:15 Rok vydania: 2014 Pred jedenástimi rokmi zomrela Nina Simone. Album Round Nina je poctou tejto veľkej jazzovej speváčke. Na nahrávaní jej hitov na tomto albume sa zúčastnili veľké spevácke osobnosti súčasného popu a jazzu,

napríklad Lianne La Havas, Ben L’Oncle Soul, Olivia Ruiz, Hindi Zahra, Sophie Hunger, Keziah Jones, Melody Gardot, Gregory Porter. Album by mal byť pre väčšinu poslucháčov ľahko stráviteľný, a to aj pre tých, ktorí k jazzu neinklinujú. Všetky skladby držia pohromade témami textov piesní i hudobným štýlom. SONZEIRA BRASIL BAM BAM BAM Dĺžka: 62:15 Rok vydania: 2014 Gilles Peterson, známy britský rozhlasový diskdžokej medzinárodného významu, v minulosti kompiloval viaceré zaujímavé albumy. Obsahovali aj rozličné druhy tanečnej hudby z rôznych častí sveta. Brazílska hudobná scéna mu je dlhodobo blízka. Najnovšie sa spolu s producentom Robom Gallagherom podpísal pod projekt nazvaný Sonzeira, ktorý je prehliadkou hudobníkov prevažne z Brazílie. Okrem vynikajúcich spevákov, ako napr. Naná Vasconcelos, Elza Soares, Seu Jorge, Nina Miranda alebo Marcos Valle, sa na ňom objavil aj nigérijsky hudobník Seun Kuti s famóznou hrou na saxofón a bubeníci Zero Telles a Armando Marcal. SMASHING PUMPKINS MONUMENTS TO AN ELEGY Dĺžka: 46:11 Rok vydania: 2014 Monuments to an Elegy je deviatym štúdiovým albumom Smashing Pumpkins. Skupina sa predstavila v inej zostave, Billy Corgan však, našťastie, zostal, a je stále sám sebou. Ponúka dovedna deväť nových pesničiek. Zázraky by sme asi čakať nemali. Ani sa nestali. Tieto nové skladby sa k najväčším hitom starých Smashing Pumpkins ani len nepribližujú. Napriek tomu ide o vydarený prírastok v ich diskografii. Napríklad pieseň Drum+Life má svojrázne čaro pôvodne folkového songu, ktorého aktuálna podoba vraj vznikla najmä vďaka prizvanému bubeníkovi Tommymu Lee (pôvodne z metalových Mötley Crüe). Vynikne aj predposledná skladba Dorian, spevná, pekne melodická rocková balada.

HRY MAGIC: THE GATHERING Magic: The Gathering (MTG) je zberateľská kartová hra. Vymyslel ju v roku 1993 americký študent matematiky Richard Garfield a vydala firma Wizards of the Coast. Hra sa rýchlo rozšírila do väčšiny sveta. Napriek tomu, že originálny koncept vychádzal priamo z motívov tradičných fantasy RPG hier ako Dungeons&Dragons, MTG je len málo podobná stolovým papierovým hrám. Obsahuje oveľa viac kariet a komplexnejšie pravidlá než väčšina iných kartových hier. Každý z hráčov hrá so svojím vlastným balíčkom kariet. Ten si zostavuje z kariet, ktoré kúpi alebo vymení s inými hráčmi. Kariet je veľké množstvo a neustále sa vydávajú ďalšie. Jednotlivé karty majú rôznu cenu – karta je tým drahšia, čím silnejšia je v hre a čím menší počet ich existuje. Nie je možné vyhrať len vďaka nákupu najdrahších a najlepších. Jednotlivé karty v balíčku spolu musia spolupracovať a každý balíček je proti niektorým silný a proti iným slabý. Hráč v MTG predstavuje „planeswalkera“ (tzv. sférochodcu), snaží sa poraziť nepriateľského čarodejníka pomocou rôznych potvor a kúziel, ktoré predstavujú karty v jeho balíčku. Na začiatku majú všetci 20 životov a každý hráč sa snaží znížiť počet životov druhého hráča na nulu, docieliť, aby sa mu minuli karty v balíčku, alebo získal desať „dávok jedu“. MTG mala veľký úspech a rozšírila sa do mnohých krajín. V roku 1996 bol zavedený systém profesionálnych turnajov DCI, na ktorom si mohli zmerať svoje sily hráči z celého sveta. V roku 2002 bola vydaná online verzia Magic: The Gathering Online, umožňujúca hrať hru a vymieňať si karty virtuálne cez internet. Nesmieme zabudnúť na programy Magic Workstation či Cockatrice, umožňujúce hranie na internete zadarmo. MTG je ideálna hra na nadchádzajúce dlhé zimné večery.

DUNGEONS&DRAGONS Dungeons&Dragons (D&D) je hra na hrdinov (RPG), navrhnutá Garym Gygaxom a Davom Arnesonom. Bola vydaná v roku 1974 Gygaxovou firmou Tactical Studies Rules. Od roku 1997 ju publikuje Wizards of the Coast. D&D sa považuje za počiatok celého RPG a MMORPG priemyslu, a to v ktorejkoľvek jeho podobe. Či už ide o kartové, stolové alebo mobilné hry, LARP, až po konzolové a počítačové hry. Na motívy týchto hier vznikli mnohé knihy, filmy, hudba, komiksy. Fenomén hier na hrdinov ovplyvnil celé generácie a podmienil vznik mnohých fantasy svetov. D&D sa vyvinula z tradičných bojových stolových hier, v ktorých hráči ovládali celé armády alebo vojenské oddiely. Namiesto nich tu však hráč dostáva do rúk hrdinu, ktorý sa vydáva na dobrodružstvá. Dungeon Master (Pán Jaskyne) slúži ako rozhodca, rozprávač a stvoriteľ, vytvárajúci a ovládajúci svet, v ktorom sa príbeh odohráva. Postavy hráčov tvoria družinu, ktorá ho skúma, komunikuje s obyvateľmi a plní rozličné úlohy. Spoločnými silami riešia problémy, hádanky a konflikty, vrhajú sa do bojov, zbierajú skúsenosti a zhromažďujú bohatstvo. Vďaka tomu sa stávajú silnejšími a získavajú nové zručnosti a schopnosti. Hry trvajú bežne aj desiatky hodín, a preto si vyžadujú vyhradenie množstva voľného času. Obrovský úspech viedol k vytvoreniu mnohých podobných stolových RPG hier, no D&D si stále udržiava dominantné postavenie. V roku 1977 sa systém rozdelil na dve vetvy: voľný a upravovateľný Dungeons&Dragons a prísnejší a štruktúrovanejší Advanced Dungeons&Dragons (AD&D). V roku 1989 bola publikovaná druhá edícia AD&D. S príchodom tretej edície v roku 2000 sa z D&D stal opäť hlavný systém hry. D&D edícia 3.5 bola vydaná v roku 2003 a štvrtá v roku 2008. Posledná, piata sa dostala na trh toto leto. Hra je podporovaná množstvom dopredu vytvorených dobrodružstiev a celých svetov, určených pre bežné hráčske skupiny. Existuje pre ňu špecializovaná literatúra, organizujú sa turnaje, zapisuje priebeh hry v podobe poviedok. V súčasnosti má viac ako 20 miliónov aktívnych hráčov. V Čechách vznikla v roku 1990 jej zjednodušená verzia – Dračí doupě. (as)

111

MÚZY >> ZEM JOZEF BOŽA VILIAM ŠVIRK MÚZY & VEK ODPORÚČA TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S DIVADLOM MALÁ SCÉNA STU

DIVADLO

VILIAM ŠVIRK > MÚZY www.malascena.sk

VILIAM ŠVIRK

112

Za Hviezda svetlom spasenia

Where I end, you begin

MÚZY > VILIAM ŠVIRK

VILIAM ŠVIRK > MÚZY

114

Žena s riasami

Zanzibar

MÚZY > VILIAM ŠVIRK

VILIAM ŠVIRK > MÚZY

116

Zrkadlo tvorcu

Spolu

MANDRAGORA > NIČIVÉ STRETY DÁVNYCH BOHOV

Vladimír Líška

NIČIVÉ STRETY DÁVNYCH BOHOV DEJINY CELKOM ÚPLNE NEZODPOVEDAJÚ PRAVDE. HISTÓRIA JE SFALŠOVANÁ. (L. RAMPA)

118

ZEM KOLONIZOVALI RÔZNI „BOHOVIA”, KTORÍ ZAČALI MEDZI SEBOU SÚPERIŤ O NADVLÁDU NAD PLANÉTOU. V MAHÁBHÁRATE, VIAC AKO 4-TISÍC ROKOV STAROM INDICKOM EPOSE, SA HOVORÍ O MNOŽSTVE BOŽSKÝCH JADROVÝCH ZBRANÍ BOHOV. TIE DOKÁZALI ZNIČIŤ MESTÁ, KONTAMINOVAŤ PÔDU ČI PREMENIŤ VŠETKO ŽIVÉ NA PRACH. PODOBNÉ ZBRANE ZNIČILI AJ SODOMU A GOMORU.

rukopise od Mŕtveho mora sa píše: „Zdvihol sa stĺp dymu a prachu, podobný stĺpu plameňa, ktorý akoby vyšľahol zo stredu zeme. Na Sodomu a Gomoru sa zniesol sírový dážď a zničil mesto, celú rovinu, všetkých obyvateľov a rastlinstvo. Lótova žena sa obzrela a zmenila sa na soľný stĺp...“ Ľudí upozornili, aby odišli z miest, kde má dôjsť k výbuchu, aby sa nezdržiavali na otvorených miestach, nepozerali na výbuch a skryli sa v úžľabinách. Tí, ktorí sa obzreli, oslepli a umreli. Na mnohých miestach sveta existujú miesta, ktoré vyzerajú ako po atómovej kataklizme, napr. na Sibíri, v Iraku, Colorade, Mongolsku. V púšti Gobi je sklovitá pôda ako po atómovom výbuchu. Jiří Wojnar uvádza úryvok z eposu o Errovi: „Jeho duša unikla ako para, ako dym z jeho nozdier.“ Inde: „Ľudí nechám zmiznúť, ich duše sa zmenia v paru...“ Alebo: „Na najvyššiu horu odišiel Ninurta a sedem hrôz budiacich zbraní

vzal so sebou, zdvihol ruku, hora bola zničená, potom vymietol rovinu pri hore Najvyšších, v lesoch nezostal jediný strom.“ V súťaži s Ninurtom šiel Nergal kráľovskou cestou. Mestá zničil, podľahli rozpadu. Celá južná Mezopotámia bola spustošená rádioaktívnym spadom. Na brehoch Eufratu a Tigrisu rastú len choré rastliny. V močiaroch hnije tŕstie. V záhradách nič nerastie, ovocné stromy vymierajú, všetky živé tvory vyhynuli, opustené sú mestá, domy... Krajina Sumerov bola zničená, rovnako ako dnes v danom priestore (Irak, Irán) hrozia mocní použitím jadrových zbraní. Nemôžem sa ubrániť pocitu, že pozostatky a pamiatky mezopotámskej sumerskej kultúry sú aj dnes ničené zámerne. Kvôli falšovaniu histórie. V Biblii máme Sodomu a Gomoru, ale aj v záznamoch a legendách Južnej Ameriky sa nachádzajú opisy a stopy po ničivých zbraniach nevídaných účinkov. V prastarom Japonsku boh

119 Okiki pristál na žiariacej kolíske a zničil zlého démona. Charles Berlitz tvrdí, že v južnom Iraku bolo pri skúmaní šachty možné vidieť rôzne pôdne vrstvy kultúr Babylonu, Chetitov, Sumerov, obdobie Potopy, staršie kultúry poľnohospodárske, pastierske a pod nimi jaskynné kultúry spred 16 000 rokov. A pod nimi bola vrstva z roztaveného skla pripomínajúca povrch Nového Mexika po atómových výbuchoch. Boli to vojny bohov alebo rebelujúceho ľudstva proti nim? Dokázali sa deti vzoprieť prísnym a tyranským rodičom? Spiaci prorok, jasnovidec Edgar Cayce hovoril o zneužití síl v Atlantíde, ktoré spôsobili jej zánik. Išlo o prírodnú kataklizmu alebo o vojnu s mimoriadne ničivými zbraňami? Cayce spomína nezhody medzi synmi Zákona Jediného a synmi Beliala. Aj v slovansko-árijských védach sa popisuje jadrová vojna známa zo staroindickej Mahábháraty: ,,Zdvihli sa rozkalené stĺpy dymu a plamene žiarivejšie tisícov sĺnc.” Železné blesky, gigantickí poslovia smrti, zmenili na popol celú rasu Višnu a Andhaka, ktorých

telá obhoreli na nepoznanie. Vypadali im nechty a vlasy. Vtáky zosiveli. Za niekoľko hodín sa potrava stala nejedlou. Táto obrovská zbraň odviala zástupy s ich tátošmi, slonmi, vozmi a zbraňami, akoby to boli suché listy na stromoch... Treba viac dôkazov, ako máme v starých písmach? Mahábhárata bola napísaná pred mnohými tisícmi rokov, ale opisuje udalosti ešte oveľa staršie. Bojovali tu akési sily svetov tmy a pekla so silami svetov svetla. Keď vyšší bohovia prijali rozhodnutie o pomoci, na Midgard – Zem, priletel boh Perún so svojou družinou. Počkali si na nasledujúci nájazd netvorov z pekelného sveta a cez otvorenú bránu medzisvetia prenikli do pekla. Perún oslobodil zo zajatia všetkých, zničil bránu medzisvetia a vchod zatarasil horami Kaukazu. Boh Perún so svojou družinou chodil po Rassenii a ničil príšery a vojakov pekla. A poraziac sily zla, zabodol do zeme svoj žiariaci meč. Táto brána bola postavená na Antlantii (v Atlantíde). Odtiaľ prichádzali a unášali ľudí podobne ako dnes (únosy zvierat a ľudí do úf). Išlo zrejme o hviezdnu bránu podobnú Bermudskému troj-

MANDRAGORA > NIČIVÉ STRETY DÁVNYCH BOHOV

120

uholníku (alebo Dračiemu trojuholníku v Japonsku), odkiaľ vstupujú temné sily z inej dimenzie či z vesmírnych hlbín do nášho sveta. Po porážke príšer a vojakov pekla Perún so svojou družinou opustil Midgard – Zem, a prisľúbil, že sa vráti, keď skončí Veľká Assa (veľká vojna). V súčasnosti ovládajú Zem temné entity alebo sily svetov tmy. Ako píše slovanská Kniha Svetla, sily svetla sa zatiaľ nachádzajú ďaleko od našej slnečnej sústavy, ale prichádza čas, keď nastane zmena epoch a priblížia sa. Existujú a účinkujú, snažia sa vrátiť ľudstvo na cestu opätovného prijatia starého poznania. Kto sú tieto temné entity ovládajúce našu planétu? Sú to všade zobrazovaní malí zelení mimozemšťania s veľkými očami a hlavami alebo v poslednom období toľko spomínané jašterie entity reptílie? Skrývajúce sa dodnes v podzemí prehistorických tunelov, kde nikým nerušení robia svoje pokusy na ľuďoch a zvieratách, v bezpečí pred kataklizmami na povrchu (ktoré sa cyklicky opakujú)? Wojnar spomína, že staré odkazy dôrazne varujú pred touto človeku nie príliš priateľsky naklonenou entitou. Bytosti s mačacími tvárami párajú ľudské telá a robia na nich pokusy. Ročne zmiznú tisíce ľudí bez stopy. Sme pre nich len laboratórium a pestujú si nás ako my zvieratá v teráriu? Priťahujeme ich svojimi vibráciami? Živia sa tie-

to temné entity našou negatívnou energiou, nízkymi vibráciami strachu a úzkosti? David Icke v roku 2010 tvrdil, že Zem ovládajú plazy, ktoré sa vedia maskovať ako ľudia. A po celej Afrike o nich kolujú povesti, že sa dokážu ľubovoľne meniť na ľudí alebo iné zvieracie bytosti. Snažia sa udržať ľudstvo v hrubých negatívnych vibráciách, lebo sa nimi živia. Aztécke krvavé obety bohom na pyramídach, pri ktorých nešťastníkom vyrvali zaživa srdce z tela, mali slúžiť zrejme jaguárím podsvetným božstvám, niečo ako energetická potrava (negatívne vibrácie, strach, agónia utrpenia, smrti). Aj skupinové samovraždy mnohých siekt či krvavé obety starých kultov mohli súvisieť s týmto elementom, biovampirizmom. Znie to ako hororové sci-fi, ale nemusí byť ďaleko od pravdy. Rozpútavajú vojny a zásobujú svet negativitou, či už priamo, alebo sprostredkovane. Aj mačka vyhľadáva a cíti sa najlepšie na miestach s negatívnou energiou. Priam ju do seba nasáva. Sú to jaštery z pekiel, ktorých spomína skôr komická skupina Iva Bendu Vesmírni lidé? Ide o iluminátov, za ktorými stoja ako šedé eminencie monštrá reptílií, potomkovia pravekých jašterov, ktoré dosiahli oproti nám omnoho vyššiu technickú úroveň? Mali na to milióny rokov navyše (oproti nám). Ich morálka (ak nejakú majú) je iná ako tá naša. Dobre to popisuje slovanská Kniha Svetla. Bytosť, ktorá nemá svedomie, rozhoduje systémom výhodné – nevýhodné. To výhodné môže znamenať aj krutosť a utrpenie pre iných, ale pre absenciu svedomia to nemôže pochopiť. Sumersko--babylonské zdroje hovoria o stvorení človeka na obraz Anunnaki, bohov, ktorí zostúpili na Zem z Anuovej planéty. Potrebovali lacnú pracovnú silu, otrokov, ktorými sme vlastne dodnes. Porobeným vnútili metódu modli sa a pracuj. Wojnar v jednej svojej knihe tvrdí, že vodcom jehovistov bolo na stáži na myse Canaveral v USA povedané, že loď v názvom JHWH ich príde zachrániť. Kto bol boh Jahve, ktorý mal vládu nad Zemou od Olam po Olam? Obdobie od Olam po Olam je čas obehu skrytej planéty (sídla JHWH) za siedmym nebom. Tento čas má byť 3600 rokov. A čo príde po tejto dobe? Iní bohovia, ktorí vystriedajú vládu starého boha? Boh v Starom zákone má príliš ľudské vlastnosti ako hnev, žiar-

livosť, závisť, bezcitnosť, dokonca povie, že znesie zo sveta ľudí, ktorých stvoril, ako aj dobytok, plazy, vtáky, lebo ľutuje, že ich stvoril. Milujúci boh obrátil Sodomu na popol. Má rysy neúprosného vojvodcu, ktorý prikazuje pripnúť si meč, ísť v tábore od jednej brány k druhej a zabiť každý svojho brata, priateľa, príbuzného a pod. Kto bol Jehova? Bol to milujúci a láskavý boh, o ktorom hovoril Ježiš Kristus? Alebo to bola len jeho duchovná ilúzia? Mnoho ľudí verí vo vyššiu evolúciu, jedinečnosť a vyvolenosť súčasného ľudstva. Napríklad budhisti v nič také neveria a považujú to len za egoizmus západného človeka. Niet pochýb o tom, že bohovia čas od času medzi sebou vedú vojny, tak ako človek. To, že máme v sebe niečo spoločné s bohmi, je viac ako isté. Wojnar tiež spomína vojnu medzi Nefilim a tvorcami (Anunnaki). Anunnaki boli nahnevaní, lebo Nefilim zneužívali človeka a robili na ňom svoje pokusy (tak ako dnes). Genesis hovorí, že Nefilim boli na Zemi v tých dobách, a tiež potom, keď žili Elohim s Adamovými dcérami a ony im rodili deti. Nefilim zostali aj po odchode Anunnaki, tvorcov, ktorí nás stvorili na svoj obraz a odlišovali sa od Nefilim. Vzniklo mnoho

hybridov a monštier (napr. Minotaurus), ktoré vznikli ich pokusmi, známe z legiend a mýtov. Zničila ich však potopa. Etruskovia mali boha Charuna, ktorý trestal nepriateľov bohov, sprevádzal ho démon Tutulcha zo zobákom a krídlami. Podobu sokola mal však aj operený had Kukulkán. A samozrejme Horus, syn Isis a Osirisa. Seth porazil vo vojne Osirisa. Seth mal podobu hlavy neznámeho živočícha. Inde sa zobrazoval s hlavou jaštera – krokodíla. Isis sa premenila na vtáka a oživila jeho mŕtve telo, s ktorým stihla splodiť syna Hora, ktorý neskôr Setha (alebo Sutecha) porazil. Phil Schneider, ktorý prežil konflikt z mimozemskou rasou a 11 pokusov o atentát, otvorene hovoril o prevzatí kontroly nad Zemou mimozemskou rasou, o zdecimovaní populácie planéty do roku 2029 a zničení 5 – 7 osmín celkovej svetovej populácie. Nový svetový poriadok (NWO) a mimozemská agenda je podľa neho jedno a to isté. Prezident Dwight D. Eisenhower vraj s nimi v roku 1954 podpísal pakt, ktorý im umožňoval robiť pokusy na ľuďoch výmenou za ich technológie. Predtým zrejme spolupracovali s Adolfom Hitlerom, a keď bola Tretia ríša porazená, bolo pre nich výhodnejšie prejsť k víťazom.

121

MANDRAGORA > PAVUČINA – ROMANA SCHLESINGER

Anton Smataník

PAVUČINA SLEDOVANÍM VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ. 123

122

omana Schlesinger sa narodila ako polovičná židovka v roku 1986 v Trenčíne, kde vyštudovala Gymnázium Ľudovíta Štúra. Od roku 2005 študovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2008 obhájila bakalársku prácu Lesbické a gejské periodiká na Slovensku. Neskôr získala aj magisterský diplom. „Keď som v roku 2009 povedala ostatným harcovníkom a harcovníčkam ako „aktivistický holobriadok“, že sme posledná krajina v EÚ, ktorá ešte neorganizovala Dúhový PRIDE, prišli obavy a pochybnosti, že na to ešte nie je ten správny čas. O pár mesiacov neskôr bolo na Hviezdoslavovom námestí 1500 ľudí s dúhovými vlajkami,“ spomína. „Nepotrebujeme registrované partnerstvo, ale úplnú rovnosť – nie sme občianky druhej kategórie,“ hovoria lesbické aktivistky Hana Fábry a Romana Schlesinger v rozhovore pre týždenník Plus 7 dní (8. 2. 2009). Romana Schlesinger bola súčasťou tímu Prvého

lesbického združenia Museion a neskôr spoluzakladateľkou Queer Leaders Forum, pôvodne aktivistickej skupiny. V roku 2014 bola v združení výkonnou riaditeľkou, a zároveň projektovou manažérkou Q-centra. Okrem toho bola výkonnou riaditeľkou každoročného podujatia Dúhový PRIDE Bratislava. Jeho prvý ročník spoluorganizovala v roku 2010 ešte ako študentka žurnalistiky. O spolupráci s politickou stranou SaS hovorí: „Keď prišiel koncom roka 2013 za mnou Martin Poliačik po prvýkrát ako delegát SaS s ponukou spolupráce, povedala som nie. Nebola som presvedčená. Tento rok vstúpil SMER do registrovaného partnerstva. Zobral si KDH. Svedkami obradu boli ústavná definícia manželstva a ústavné zmeny v justícii. Keď sa ma jediná liberálna strana na Slovensku a v súčasnosti jediná politická alternatíva (SaS) voči konzervatívnemu politicko-náboženskému tmárstvu, alebo „akože sociálnej demokracii“ či ignorácii, spýtala rovnakú otázku pred mesiacom, povedala som ÁNO.“

„Bakalársku prácu som chcela napísať na tému Gejské a lesbické periodiká na Slovensku. Priamo v škole som sa však stretla s otvorenou homofóbiou, keď mi moja školiteľka povedala, že je rodinne založená a takúto prácu nemôže školiť. V ten deň mi zhodou okolností prišiel mail od Hany. Potvrdila v ňom moju prihlášku na sériu workshopov, ktoré organizovala s cieľom nájsť a vzdelávať novú generáciu queer aktivistov a aktivistiek na Slovensku. Vymenili sme si čísla, stretli sme sa, riešili moju bakalárku a veľmi rýchlo sme si ľudsky i názorovo porozumeli. A nejaký čas sme spolu chodili (nielen na drink).“ Romana Schlesinger je aktívna a zapálená pre vec, koná predovšetkým z pohnútok krívd, ktoré v minulosti zažila pre svoj židovský pôvod a sexuálnu orientáciu. Občianske združenie Queer Leaders Forum, ktoré spoluzakladala, berie od štátu ako „správna mimovládka“ dotácie vo výške desiatok tisíc eur ročne. Náklady na Foto: TASR

usporiadanie Dúhového PRIDE v Bratislave nie sú verejne dostupné. Romana navrhla rozšírenie trestného zákona v oblasti nenávistných prejavov aj o inú sexuálnu orientáciu. Podľa nej agentúra FRA odporučila štátom EÚ zvážiť prijatie legislatívy, ktorá sa bude týkať homofóbnych a transfóbnych nenávistných prejavov. .

KOREŠPONDENTI > ZÁVAN ĽUDSKOSTI UPROSTRED...

124

Andrea Kmeťová

Peter Horský

Veľká B ri táni a

Ne me cko

ZÁVAN ĽUDSKOSTI UPROSTRED LONDÝNA

DOPYT PO SLOVANSKÝCH ŽENÁCH

e prekvapivo slnečná sobota, niečo pred desiatou hodinou ráno. Členovia jednej z najväčších komunít Londýna – Sanfordu, práve začínajú s ich povinne nepovinným programom na sobotňajšie ráno – úpravou spoločnej záhrady. Ceny bytov v Londýne sú takmer o 20 % vyššie než minulý rok. V Sanforde som očakávala skupinu skromne žijúcich ľudí, ktorí mi budú rozprávať, ako ich rastúce ceny vytlačili na okraj mesta. Opak bol však pravdou. So širokánskym úsmevom a priateľským poklepkaním po pleci ma do svojho milého príbytku stiahla pani stredného veku talianskeho pôvodu. Najprv mi porozprávala o tom, ako sa ako mladá zamilovala a odcestovala s priateľom až do Kolumbie, lebo, ako povedala, „láska vás potiahne na všelijaké miesta a vy len kráčate za ňou, lebo zrazu všetko ostatné stráca zmysel“. No a keď jej deti vyrástli a partner odišiel, vyhľadala komunitu, v ktorej by sa opäť cítila šťastná a „obklopená ľudskosťou“. Jude Lang je ďalšou z nájomníčok, ktorá mi tiež vyvrátila môj pohľad na komunitný život. Ten som pokladala skôr za finančnú nutnosť ako slobodnú voľbu. Jude povedala, že ak niektorý zo 125 nájomníkov potrebuje odísť, vôbec nie je potrebné podávať inzerát na ďalšieho člena, pretože sem prichádzajú celé húfy záujemcov: „Ľudia sem nechodia len preto, aby ušetrili, verte mi, sú aj lacnejšie možnosti. Ľudia sa opäť vracajú k sebe samým, k spoločnej práci, k pomáhaniu si jeden druhému a deleniu sa o obyčajné životné radosti, pretože to je to, ako sme odjakživa budovali túto civilizáciu – spolu.“ Po príjemnej sobote strávenej v záhrade popíjajúc škoricovú horúcu čokoládu, tajný taliansky recept od jednej z nájomníčok, sa pomaly poberám naspäť na vlak. Sadám si vedľa pána, ktorý práve dosiahol deväť z desiatich bodov na svojej mobilnej hre a rozmýšľam, o koľko krásy prichádza.

OLIGARCHIA V SPOLOČNOSTI A ZDRAVOTNÍCTVE > PRANIER

DOPYT PO SLOVANSKÝCH ŽENÁCH

Andrej Janco

OLIGARCHIA

a mojich služobných cestách po Nemecku som bol častokrát ubytovaný na priváte, teda v dome alebo byte ľudí, ktorí si „privyrábajú“ prenajímaním voľnej izby. Niekoľkokrát som si na WC všimol ceduľku s obrázkom šťastného chlapa sediaceho na záchodovej mise s veršovaným nápisom: „Um das Klo nicht zu bespritzen, darf Man(n) hier gemütlich sitzen.“ „Man(n)“ je slovná hračka. „Der Mann“ je muž, „man“ s jedným „n“ je neurčitý člen. Preklad by teda znel: „Aby sa záchod nepostriekal, muž tu môže pohodlne sedieť (môže sa tu pohodlne sedieť).“ Samozrejme, ako hrdý Slovan som všade cikal, ako som zvyknutý – postojačky. Typický nemecký muž je pod takou papučou, akú si žiaden Slovák nevie predstaviť. Jeho manželka je doma neobmedzenou vládkyňou, určuje nielen domáce pravidlá, ako cikanie posediačky, ale aj kompletne celé vybavenie domácnosti. Muž si bez jej súhlasu nedovolí kúpiť pomaly ani zubnú kefku. V jednej domácnosti na mňa odvšadiaľ pozerali roztomilé tučniaky. Plyšové tučniaky, tučniaky na vankúšoch, tučniaky na uterákoch, obrusoch, dokonca aj toaletný papier bol nekonečný papierový pás s tučniakmi. Domáca pani pinguinov proste milovala a domáci pán si dovolil len potichu šomrať. Nečudo, že jedným z rastúcich trendov je hľadanie si nevesty v slovanských krajinách. Slovanky majú povesť „dobrých, milých a poslušných“, čo je síce tiež trochu skreslená predstava, ale v porovnaní s Nemkami na nej niečo bude. Existujú špecializované zoznamovacie agentúry, ktoré Nemcom „dohadzujú“ najmä Ukrajinky, ale aj ženy z iných slovanských národov. V dokumente istej nemeckej televízie sa jedna takáto Ukrajinka vyjadrila, že jej vôbec nejde o peniaze, chce sa vydať za Nemca, „lebo sú to slušní a čistotní muži“.

V SPOLOČNOSTI A ZDRAVOTNÍCTVE

DNES UŽ VŠETCI OBČANIA SLOVENSKA, KTORÝM OSTALA ČESŤ A SVEDOMIE, VEDIA, ŽE VÝSLEDKOM TZV. ZAMATOVEJ REVOLÚCIE NIE JE DEMOKRACIA. VÝSLEDKOM TOHTO 25-ROČNÉHO OBDOBIA POSTUPNEJ STRATY NÁDEJÍ JE OLIGARCHIA.

echápte ma zle, oligarchia nemá svojich aktérov len v podobe 55 slovenských miliardárov! Oligarchia je naplánovaný, štruktúrovaný svetový politický systém, ktorý má svoju ideológiu, ciele aj prostriedky. Jeho úlohou je vytvoriť oligarchov, teda miliardárov, o ktorých všetci vedia, že zbohatli z okrádania celého národa, zároveň však zabezpečiť v každom domovskom štáte ich absolútnu nedotknuteľnosť, čo je podmienkou oligarchie ako systému. Načo je to dobré? Aby sa vo všetkých záujmových štátoch vytvorilo neúnosné spoločenské napätie, ktoré sa dá kedykoľvek eskalovať do zvrhnutia politickej moci alebo hoci aj do občianskej vojny, ako sme to videli v Afrike, na Blízkom východe alebo dnes na Ukrajine. Celá realita oligarchie, v ktorej žijeme aj my tu na Slovensku, je vytvorená vedome a cielene, je garantovaná štátnou výkonnou mocou, samosprávou, jej pretrvávanie je chránené políciou, médiami, súdmi. Sociálne, právne a rasové problémy sú neriešiteľné, lebo nesmú byť riešené!

Naopak, každý pokus o akékoľvek rozumné riešenie týchto najvážnejších problémov Slovenska je okamžite likvidovaný. Po tomto objasnení sa už nemusíme pýtať, prečo sa vedúce osobnosti viacerých bývalých socialistických krajín tak naraz odvrátili od Ruska, prečo zrazu chcú NATO na svojom území, prečo chcú pritvrdzovať sankcie, prečo zasadnutie G20 odmieta dôkazy o zostrelení malajzijského boeingu, prečo francúzske úrady odmietajú odovzdať Mistral, nemusíme si dávať ďalších tisíc otázok. To, aký majú postoj politici, nie je vôľa ich národov (Francúzov, Austrálčanov, ani nie Ukrajincov). To nie je dokonca ani len vôľa samotných oligarchov, ktorí sú si veľmi dobre vedomí, že sú manipulovaní. Je to vôľa tých, ktorí ich ovládajú zamedzením prístupu k ich závratným zahraničným kontám a prostredníctvom strachu z vlastného ľudu. Tomu by ich v prípade neposlušnosti projektanti oligarchie vydali tak, ako vydali Kaddáfího, Saddáma Husajna alebo hoci

125

OLIGARCHIA V SPOLOČNOSTI A ZDRAVOTNÍCTVE > PRANIER

126 Janukovyča. Všetci oligarchovia boli cielene vybratí pre svoju bezhraničnú chamtivosť, stvorení médiami bažiacimi po moci, skorumpovanou politikou a neschopnou súdnou mocou. Každý z nich dobre vie, že jedinou podmienkou, ako nestratiť prístup k svojim závratným zahraničným kontám, jedinou podmienkou, ako nebyť roztrhaný na kusy rozzúreným „zmajdanizovaným“ davom, je počúvať svojich zaoceánskych projektantov. Vybudovanie svetového oligarchického systému je najúčinnejší spôsob, ako zo Spojených štátov ovládať svet. Načo ideológie, za úspech alebo neúspech ktorých sa musí niesť politická zodpovednosť, ako museli niesť komunisti? Stačí niekoľko domácich chamtivcov, kôpka zradcov a peniaze na začiatok. Nejaké tie eurofondy, zopár dobrých štátnych objednávok. Peniaze v podstate ani netreba, národy si svojich oligarchov zaplatia samy. Všetko, čo zvyšuje napätie v spoločnosti a znižuje jej obranyschopnosť, je vítané. Všetko, čo upevňuje štát, postavenie občana a jeho slobody,

čo podporuje jeho perspektívy, je neprijateľné. Preto sa u nás tolerovali a tolerujú schránkové firmy v daňových rajoch, preto žiadna nová vláda nepozatvárala zlodejov z minulých vlád, preto politici, ktorí rozkradli národný majetok, vyhnali inteligenciu a najkvalifikovanejšiu pracovnú silu do zahraničia, boli a sú neustále zo Západu chválení! Preto je dobré, aby asociáli mali nadpráva, aby sa podporovali a legalizovali sexuálne a rodové úchylky, aby ľudia nesmeli protestovať, aby sa nenašli uši, ktoré ich vypočujú. Z toho vidno, kto je len bohatý, kto oligarcha a z koho len chcú urobiť oligarchu zaplatené médiá. Z toho vidno, prečo západné médiá chcú vykresliť Putina ako oligarchu, cára a Rusko ako ríšu zla. Nemajú ho na gombík. Putin pracuje pre svoj národ a nie pre nich ako skutoční oligarchovia. V tomto svetle nie je problém pochopiť, čo sa deje vo svete, ani to, čo sa deje u nás, napríklad v zdravotníctve. Škandál s trojnásobne predraženým CT prístrojom v Piešťanoch zmietol ministerku zdra-

votníctva Zvolenskú, množstvo štátom krytých kukučích mláďat, ale aj predsedu parlamentu Pašku. Stalo sa to, čo bolo nevyhnutné, raz to prasknúť muselo. Ale zlepší sa niečo v slovenskom zdravotníctve? Samo od seba iste nie, pretože sám systém je chorý. Systém nedokáže nič iné, len slúžiť oligarchom a ich finančným záujmom. Sme to my, kto musí systém zmeniť! Dovolím si tvrdiť, že ani jedno CT, NMR, USG, žiaden prístroj nebol do štátneho zdravotníckeho zariadenia kúpený za jeho skutočnú cenu. Všetky do jedného boli predražené aspoň dvojnásobne. Médiá, ktoré sú najúčinnejším nástrojom šírenia oligarchie, 20 rokov systematicky vinia z nefunkčnosti zdravotníctva cielene lekárov, najmä však lekárov z malých súkromných zdravotníckych zariadení, ktorých ja ako prezident SLÚŠ zastupujem. Najnovšie sme obviňovaní z toho, že neoprávnene vyberáme v ambulanciách poplatky za výkony hradené z verejného zdravotného poistenia. Nedajte sa oklamať! Výkony, ktoré sú označené ako hradené, v skutočnosti uhradené nie sú! Poisťovne si protiústavne stanovili tzv. limity a degresívne ceny za bod, ktorými nás protizákonne, ale celkom otvorene, s vedomím kompetentných a beztrestne okrádajú o výsledky našej práce. Veľa ambulancií krachuje, lebo nie sú schopné pracovať pod nákladovými cenami. Poisťovne najnovšie neuznávajú a neuhrádzajú dokonca ani tie výkony, ktoré sú ešte v rámci limitu. Pacienti a zdravotnícke zariadenia, ktoré za sebou nemajú politika, ani finančnú skupinu, sú odkázané na svojvôľu zdravotných poisťovní. Nedajte sa oklamať! Keby sa všetky peniaze, ktoré ste odviedli do povinného zdravotného poistenia, skutočne dali na zdravotnú starostlivosť, nikto by v ambulanciách nemusel 500 rokov zaplatiť ani cent. Keď donútime poisťovne zrušiť protiústavné limity, nebudeme musieť platiť nikdy a nikde. Nemuseli by ste platiť ani cent, keby vaše peniaze nešli na zisky akcionárov zdravotných poisťovní, na zisky tých, ktorí sú prilepení na štátnu zdravotnú poisťovňu, na úplatky pri predražených tendroch, na úplatky oligarchov pri nákupe liekov a pri ich reexporte z republiky, na predražené nákupy služieb, na oddlžovania štát-

nych zariadení, ktorých jedinou úlohou je zakrytie štruktúry dlhov nemocníc. Dlhov, ktoré vznikli v dôsledku rôznych nekalých obchodov. Nemuseli by ste nič platiť, keby peniaze odvedené z vašej tvrdej práce nespotrebovali asociáli, ktorí sa nikdy nepričinili o vybudovanie systému zdravotného poistenia. Prečo sa roky obviňujú lekári, ale nikto ani slovom nespomenie živé kalkulačky spoza zelených stolov, ktoré po miliardách vytunelovali slovenské zdravotníctvo? Práve oni, ľudia, ktorých nikdy nestretnete, majú zisky, a nie lekári, ktorí sa o vás starajú! Prečo sme tŕňom v oku práve my, malé súkromné zariadenia, ktorým nikto nič nedal, nekúpil žiadne vybavenie, ani materiál, ktoré nikdy nikomu nedlhovali, ktoré najčastejšie výkony (výkon č. 63) vykonávajú za 50-násobne nižšie ceny ako zariadenia za našou západnou hranicou? Prečo sa netolerujú drobné platby v našich zariadeniach, ale sú v poriadku niekoľkostoeurové platby vo veľkokapitálových zdravotníckych zariadeniach na tej istej ulici? No práve preto! My sme dôkazom toho, že zdravotnícke zariadenie môže pracovať aj s nízkymi nákladmi. Len čo nás zlikvidujú, len čo nás odstránia ako konkurenciu svojich vlastných veľkokapitálových zariadení (a ich vlastníkmi sú predstavitelia ľavice, rovnako ako pravice), okamžite prestane existovať rozdiel. Nebude dôkaz, že sa to dá aj takto. Okamžite sa všade zavedú ročné poplatky od 300 do 500 eur, ako ich už dnes poznáme z veľkokapitálových zariadení! Nakoniec mám už len poznámku. Spomeňte si na predvolebné vyjadrenia pána Fica, predsedu vlády SR, keď si značnú časť agendy vybudoval na sľube, že bude len jedna štátna poisťovňa a žiaden zisk sa v zdravotných poisťovniach tvoriť nebude! Nielenže sú súkromné poisťovne naďalej, čomu rozumiem, nielenže poisťovne tvoria zisk (súkromné rovnako ako štátna), čomu nerozumiem, ale vďaka ministerke Zvolenskej získali aj nebývalú moc nad vôľou ľudí a nad zákonom, čo vo mne vyvoláva odpor. Nedajme sa ďalej klamať! Postavme sa na odpor oligarchii! Autor je prezidentom Slovenskej lekárskej únie špecialistov.

127

TRIBÚNA > „MAINSTREAMOVÍ SPRÁVŇACI“ A ULETENÍ KONŠPIRÁTORI

Pedro Herrero

„MAINSTREAMOVÍ SPRÁVŇACI“

A ULETENÍ KONŠPIRÁTORI

128

posledných dňoch sledujem situáciu okolo osoby menom Tibor Eliot Rostas a nie je mi úplne jasné, o čo tu vlastne ide. Trochu mi to jasné je, ale zďaleka nie úplne. Sieť kníhkupectiev menom Panta Rhei sa stala terčom kritiky a bojkotu za to, že poskytuje priestor spomínanému pánovi Rostasovi. Olej do ohňa ešte predtým prilial spisovateľ, taký ten okuliarnatý „plejerík“, ktorý Rostasa na svojom facebookovom profile verejne označil za už neviem čo. Čo sa tu teda vlastne deje? Pokúsim sa zhrnúť situáciu tak, ako ju vnímam. Máme tu dve skupiny: Prvou skupinkou sú „mainstreamoví správňaci“ (MS). Táto skupina sa zastáva zahraničnej politiky Spojených štátov a EÚ; za vrcholného nepriateľa mieru považuje Vladimira Putina; s miernym opovrhovaním sa díva na všetko ruské či moslimské; striktne propaguje dodržiavanie demokracie a ľudských práv v západnom zmysle slova (možnosť slobodne voliť, či nevoliť svojich zástupcov, možnosť prezentovať svoj názor); farebné či kvetinkové revolúcie vznikajú iniciatívou zdola a MS vylučujú akúkoľvek akciu zhora či riadenie spoza veľkej mláky; na akúkoľvek narážku na údajný Nový svetový poriadok v podaní istého nemenovaného vyvoleného národa MS reagujú s podráždením; tvrdo presadzujú konvenčné liečebné postupy pomocou syntetických chemikálií a pri zmienke o alternatívnych nechemických liečbach si klopú na čelo; v domácej politike zastávajú antificovský postoj. Potom je tu druhá skupina uletených konšpirátorov (UK). Táto skupina kritizuje všetko, čo prichádza z USA a EÚ; za najdokonalejšiu postavu svetovej politiky považuje Vladimira Putina, ktorý je zrejme neomylný; akékoľvek

zmeny politických režimov vo svete považuje za dielo USA či Vyššieho zriadenia; UK pripúšťajú zločiny moslimov, no na vine je rozoštvávanie v podaní USA; tvrdo bojujú proti povinnému očkovaniu či chemoterapii; v domácej politike nerozlišujú nijaké farby, aj keď konšpirátor pripúšťa, že za Mečiara a Fica bola miera arogancie moci vyššia, no aj tak oboch spolu s Dzurindom a Radičovou považuje iba za prisluhovačov spomínaného Vyššieho zriadenia, ktoré treba úplne odstrániť. A do tohto polarizovaného sveta prichádza spomínaný pán Rostas. Nemám pocit, že ide o psychopata, ani biznismena. Je to normálny človek, ktorý sa snaží hľadať pravdu, cestuje a spoznáva takzvané komunity žijúce jednoduchším životom, a svoje závery publikuje. Prečo je teda – podľa mňa – pre MS taký nebezpečný, a prečo môže byť pre neho nebezpečné, keď si ho UK privlastňujú? Podľa môjho názoru Rostas skrátka celý tento systém vyzýva, hádže mu rukavicu. MS tú rukavicu dvihnúť nesmú, môžu sa však napasovať do pozície vzdelancov, ironikov, literátov, kritikov a z tých pozícií udrieť. Platí také pravidlo, že ľudia, ktorí majú na hlave nejaké maslo, majú prirodzenú potrebu rozmazať ho ďalej. Keď ženatý muž podvádza svoju ženu, to posledné, čo potrebuje, je nejaký ženatý chlap, ktorý je verný. Človek, ktorý je zaťažený na peniaze, chce, aby boli všetci ako on. Neznesie vo svojom okolí niekoho, kto väčším množstvom peňazí úprimne opovrhuje. MS médiá sú založené na peniazoch. Nejaký „smečkár“ nepíše článoček len preto, lebo ho to baví. Jasné, že mu to nie je úplne odporné, no robí to hlavne

preto, aby mal v lete za čo ísť na dovolenku. Médiá MS sú sponzorované. Je to fakt! A preto nemôžu byť úplne nezávislé. A teraz tu prichádza niekto, komu na tých peniazoch až tak nezáleží, kto berie vydávanie časopisu ako záľubu a kto verejne vyhlási, že chemoterapia je podvod. A toto je veľmi nepekné! Takéhoto človeka treba dať dolu. Ale nie je to žiadna hračka. OK, môžeme ho označiť za antisemitu, za niekoho, kto je na výplatnej páske Kremľa. Ale dokázať tieto obvinenia, a tým odstaviť Rostasa z verejného života zase nie je také ľahké. Tak si aspoň nepôjdeme kúpiť knihu do kníhkupectva (ktoré sme, mimochodom, aj tak všetci neznášali). A teraz sa zameriam na tú druhú stranu. Medzi konšpirátormi sa dá nájsť všeličo. Môžu to byť ľudia, ktorí skrátka cítia potrebu ísť proti mainstreamu, imponuje im nálepka alternatívy alebo nostalgicky spomínajú na časy spred roku 1989, keď boli mladí, keď neexistovali bohatí a chudobní, alebo neznesú homosexuálny vzťah svojich susedov či milujú ruskú literatúru. Môže to byť čokoľvek. Podľa mňa je však nebezpečné, že skupina UK si v snahe kritizovať podľa nej pseudodemokratické zriadenia v Európe a Severnej Amerike už nevyberá, na koho stra-

nu sa postaví. Nejaký alternatívny obmedzenec 129 bude pokojne sympatizovať s Che Guevarom, Kim Čong-ilom a rôznymi inými typmi na základe toho, že tieto veličiny majú bližšie do Moskvy ako do Washingtonu. Keď nejaký diktátor vyvraždí stovky homosexuálov, kresťanov či politických protivníkov, záchod má vykladaný 5500-karátovými smaragdami, ale v prejave kritizuje politiku Spojených štátov, zrazu sa stáva pre UK prijateľným. Čokoľvek, čo je proti USA, musí byť zákonite aj správne. Keď niekto kritizuje politiku Putina, je to posluhovač Nového svetového poriadku! Táto istá logika funguje aj u konkurencie. Kto spochybní politiku USA, je „kremľofil“. Nezdá sa mi, že by tam fungovalo kritické myslenie, ktorým sa oba tábory oháňajú. Keď sa dostane na svet video, kde polícia v Spojených štátoch šikanuje černocha, UK sú na nohách. Ako by sa podobné akcie v Rusku či v Čínskej ľudovej republike nediali. A teraz sa tu objavuje pán Rostas. Je jasné, že v jeho názoroch sa nájdu skôr predstavitelia skupiny UK. A tým pádom sa z neho stáva fanatik, agent Moskvy, možno aj Havany či Pchjongjangu usilujúci o totálnu revolúciu. Toto podľa mňa nie je namieste.

ZEM VEK

TIBOR ELI O T RO STA S

Redakcia ZEM VEK

MESAČNÍK UTAJOVANÝCH INFORMÁCIÍ BEZ CENZÚRY Mesačník / Ročník 3 – 1/2015 Cena v predaji: 3 € Cena v predplatnom: 2,50 € Číslo vyšlo 9. 1. 2015

KN IH A ESE JÍ

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk

ADRESA REDAKCIE Wattova 10, 821 04 Bratislava e-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk www.zemavek.sk predplatné: www.zemavek.sk

Telefonické objednávky: 0944 134 773 v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h KUSOVÉ PREDPLATNÉ Februárové číslo si môžete objednávať do 20. januára 2015 na www.zemavek.sk. Cena je 3 €/kus vrátane poštovného.

REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: D ušan Budzák, Ľubomír Huďo, Anton Smataník, Milan Pullmann, Vladimír Líška, Zuzana Vernerová Art director: Marketing: Jana Zigová, Stanislava Borská Email: zigova@sofian.sk Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková

130

ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 6. 2. 2015

Autori fotografií a ilustrácií: strana 6, 45: Matúš Plecho strana 106: Zuzana Vernerová strana 42 – 49, 125: SITA/AP strana 8 – 11, 18: TASR strana 74 – 85: Tibor Eliot Rostas Ilustračné foto: shutterstock

ARCHÍV ZEM VEK

Rozširuje: Mediaprint-Kapa skrytejpredplatného: moci, nad dobrom Distribúcia HENRIETTA – direct marketing, s. r. o. Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 e-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk

BESEDY S ČITATEĽMI

ostane nezmenená, a to 2,50 €.

22. 1. 2015 o 16:00 h Centrum voľného času, Dolná štvrť 368/23 Myjava

a zlom, ale aj nádherou stvorenia, nechalhin28.ktorou 1. 2015sao 16:00

Verejná knižnica M. Rešetku Hasičská 1 (zasadačka) Trenčín

Telefonické objednávky: 0944 134 773

na www.zemavek.sk Cena: 10 eur

Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe. Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

SVET ZA OPONOU TALK SHOW MESAČNÍKA ZEM&VEK

PONDELOK 2. 2. 2015 O 18:00 AUTOGRAMIÁDA SNOVÉ BESEDOU PRIESTORY!

Spolupracujeme:

Zem&Vek, ktorá je od januára 2015 3,00 €.

Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

Vydavateľ SOFIAN, s. r. o. Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Wattova 10, 821 04 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058

Tlač K&M, a. s. Rumana 7, 031 80 Liptovský Mikuláš

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2015: 30 € POLROČNÉ PREDPLATNÉ: 15 €

22. 1. 2015 o 16:00 h BABYLON ATELIÉR Myjava NÁMESTIE SNP 14, BRATISLAVA-STARÉ MESTO VSTUPNÉ: PREDPREDAJ 5 €, NA MIESTE: 6 € PREDPREDAJ: WWW.BABYLONATELIER.SK 28. 1. 2015 o 16:00 h

Wattova 10 821 04 Bratislava

aj na www.facebook.com/ZEM-A-VEK.

131

Prof. Ing. CSc., ekonóm a prognostik Ekonomického ústavu SAV