Zem a Vek Jul 2015

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK JÚL 2015

CENA PRI PREDPLATNOM

www.zemavek.sk

2,50 €

CENA

3€

ĽUDSTVO AKO OBEŤ FINANČNÍCTVA • ČO RUSKO NEZABIJE, TO HO POSILNÍ • IMIGRAČNÁ POLITIKA EÚ V SLEPEJ ULIČKE • ROK MARKETINGOVÉHO PREZIDENTA • VESMÍRNE ZÁKONY, POLITICI, VOLIČI A ŠTÚR

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > JÚL 2015

OSTAŇTE S NAMI ĎAKUJEME ZA PREDĹŽENIE VÁŠHO PREDPLATNÉHO

DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU KDEKOĽVEK MIMO TOHTO SVETA / 8

IMIGRAČNÁ POLITIKA EURÓPSKEJ ÚNIE V SLEPEJ ULIČKE / 26 HISTORICKÝ POKLES KÚPNEJ SILY / 28

STRUČNÉ DEJINY BANKOVNÍCTVA / 34 HROZIVÉ ČÍSLA – NAFUKOVANIE BUBLINY / 38

UDALOSTI A SÚVISLOSTI NIE JE MAJDAN AKO MAJDAN / 12

TÉMA MESIACA

PEŇAŽNÝ SYSTÉM SA ZAKAŽDÝM ZMENIL

ČO RUSKO NEZABIJE, TO HO POSILNÍ / 18

KORUNNÍ SVEDKOVIA

AŽ PO VOJNE / 40

OTVORENÁ NÁRUČ SEBAZÁHUBY

VÝROKY ZASVÄTENÝCH HENRY FORD / 29

FINANČNÉHO SVETA / 46

ALEBO PSEUDOTOLERANCIA

MY NIČ, MY LEN BANKY!? / 52

AŽ ZA HROB / 22

ORBIS PICTUS

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 60

RENDEZ VOUS PRÍNOS FINANČNÝCH TRHOV PRE SPOLOČNOSŤ NIE JE DNES NIJAKÝ / 68

KRIMINALIZÁCIA A PARADOXY

SVET BEZ PEŇAZÍ / 56

PROPAGANDA

MEDIÁLNA MANIPULÁCIA

BEZ MASKY

ROK MARKETINGOVÉHO PREZIDENTA / 74

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ ALAN GREENSPAN / 82

DÉJÀ VU

NEZNÁMI HRDINOVIA

PRAVÁ HISTÓRIA PALESTÍNY A IZRAELA / 76 GENOCÍDA ARMÉNOV V SÚVISLOSTIACH / 80

ODVÁŽNE TRIO SENIOROV Z OAK RIDGE / 86

MYSTICKÉ MIESTA ZEME HORA FUDŽI / 88

VEDA A TECHNIKA

ZDRAVIE

PRÁVNA PORADŇA

OČKOVANIE ROZUMNÉ AJ

OTÁZNIKY NAD CELIAKIOU / 104

ODBORNÍCI RADIA / 110

NEROZUMNÉ / 92

ENDORFÍNY – DROGA ŠŤASTIA

NÁVRAT JEDNOSMERNÉHO PRÚDU / 94

A ZDRAVIA / 106

ALTERNATIVE VITA ISLANDSKÝ VIETOR ZMIEN VO

PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 107

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

FINANČNOM SVETE / 96

NIE JE VÔŇA AKO VÔŇA / 108

VESMÍRNE ZÁKONY, POLITICI,

(P)OTRAVINY / 109

HERBÁR ČAROVNÁ BAZA / 112

VOLIČI A ŠTÚR / 98

Využite aj vy možnosť predĺženia predplatného až do konca roka 2015.

MÚZY KNIHY / 118, FILM / 119 HUDBA / 120, HRY / 121

Už dnes si môžete objednať polročné predplatné na telefónnom čísle 0944 134 773, e-mailom na zemavek@zemavek.sk alebo priamou úhradou na číslo účtu 5044733532/0900.

Spôsoby platby:

PAVUČINA

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

FRANK JALŠOVSKÝ / 122

RÓBERT ONDREJCSÁK / 132

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

MANDRAGORA

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE / 134

PREČO SA SLNKO A MESIAC

KORENE SVETA SÚ UKRYTÉ POD ZEMOU

NA OBLOHE STRIEDAJÚ / 116

AGARTHA A ŠAMBALA / 128

PRÍBEHY ZEME

Cena polročného predplatného (august – december): 12,50 € Zo srdca Vám ďakujeme.

JEDEN DEŇ JEDEN DEŇ SO SEDLÁROM / 114

KOREŠPONDENTI TRIBÚNA

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY / 135

3

V septembri 2015 opäť vyjde časopis určený najmä chlapcom a dievča-

Ú CESTU N Ž U R D O A NA DOBR S E T O R I VO S T I J V A T D J VY E N T NIA VLAS M O B J AVOVA Č A S O P IS O M Ý N Č E PRE S J E D IN PRE T I C M I C Ú CHLAPCOV R O Z V Í JA J U S Á R A DIEVC ATÁ DOBRO A K N O SŤ O U VN ÍKO V SO VŠ ED JO BO H ÝC D LA M M ES AČ N ÍK PR E

tám vo veku 8+, ktorí okrem zaujímavých článkov, pútavého čítania, komiksov a zábavy hľadajú aj možnosť vlastnej sebarealizácie. Práve pre nich budeme pripravovať súťaže o najlepšiu poviedku alebo výtvarné dielko. Tie najzaujímavejšie budeme pravidelne v každom čísle publikovať.

Ku každému článku sa bude viazať súťažná otázka, ktorú sme nazvali „Bojovníkova misia“. Najúspešnejší získajú okrem iných zaujímavých cien aj najvyššie vyznamenanie – Rád Atramentového bojovníka. vyznamenanie Atramentového bojovníka

KAŽDÉ ČÍSLO PRINESIE: • nové a rozširujúce vedomosti z literatúry, dejepisu, geografie, biológie a informatiky • život na planéte Zem ako ho nepoznáte • komiksy s tematikou slovenských dejín a povestí • komiksy, ktoré budú deti domýšľať a dokresľovať • literárne a výtvarné súťaže s pravidelným publikovaním najlepších prác • vedomostné hry, slovné hračky, domáce pokusy • novinky zo sveta kníh, filmu, umenia a hudby

8+

OD DZAME V YC H Á MBRA , I SEPTE AŤ T E S L P D E PR !

TERAZ Ž U S Á N TNÉ: N IK .S K P R E D P L A M E N T OV Y B O J OV A R W W W .AT

OBJEDNÁVKOVÝ KUPÓN – ČASOPIS ATRAMENTOVÝ BOJOVNÍK V školskom roku 2015/2016 pre seba/našu triedu záväzne objednávam/-e ................. kusov celoročného predplatného časopisu ATRAMENTOVÝ BOJOVNÍK. Cena zvýhodneného ročného predplatného časopisu je 23,00 € s DPH. ORGANIZÁCIA / ŠKOLA / FIRMA / OSOBA Názov:.........................................................................................................................................................................................

Kontaktná osoba:......................................................................................................................................................................

Adresa:........................................................................................................................................................................................

Mesto:..................................................................................

PSČ:.........................................................................................

Tel./fax:................................................................................

e-mail:......................................................................................

IČO:......................................................................................

IČ DPH:....................................................................................

Podpis:.................................................................................

Pečiatka:.................................................................................

Objednávku predplatného pošlite na adresu: Sofian, s. r. o., Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava Predplatné si môžete objednať aj telefonicky na 0944 134 773 v pracovných dňoch od 9:00 do 13:00 hod., prípadne prostredníctvom webovej stránky www.atramentovybojovnik.sk

www.sof ian.s k

SVET

ZA OPONOU TEŠÍME SA NA VÁS V SEPTEMBRI

ZEM VEK TOUR

Besedy s čitateľmi

O pripravovaných besedách vás budeme informovať v septembrovom čísle.

BLIŽŠIE INFORMÁCIE O NASLEDUJÚCEJ BESEDE NÁJDETE V SEPTEMBROVOM ČÍSLE

V júni sme sa stretli s našimi čitateľmi v týchto mestách:

Bratislava 15. 6. 2015 Ateliér Babylon

Prešov

(11. 6. 2015)

Bardejov

(12. 6. 2015)

Levoča

VIAC INFORMÁCIÍ O NÁS A ČASOPISE ZEM&VEK NÁJDETE AJ NA WWW.FACEBOOK.COM/ZEMAVEK

(10. 6. 2015)

Foto: Matúš Plecho

DYMOVÉ SIGNÁLY > KDEKOĽVEK MIMO TOHTO SVETA

KDEKOĽVEK MIMO TOHTO SVETA > DYMOVÉ SIGNÁLY

Tibor Eliot Rostas

KDEKOĽVEK MIMO

TOHTO SVETA

ODNES MA, LOĎ MOJA, VAGÓN V DIAĽKU VEZ MA! PREČ! PREČ Z TÝCH MIEST, KDE Z NAŠICH SĹZ JE BLATO CIEST! CHARLES BAUDELAIRE

8

VŠETKO, ČO DEFINUJE NAŠU PODSTATU A NAŠE JA, SA PREMIETA DO TOHO, ČÍM SME VÄČŠINU NÁŠHO ŽIVOTA NEHYBNE OBKLOPENÍ, A DO POSTAVY, KTOROU VLASTNE ANI NIE SME. NAŠE DOMOVY, BYTY A IZBY ZARIADENÉ PODĽA NAŠICH PREDSTÁV NÁM UŽ NEUMOŽŇUJÚ ROZVÍJAŤ NAŠE PREDSTAVY. NAJMÄ VO VZŤAHU K SAMÝM SEBE NÁS PRIESTOR, V KTOROM ŽIJEME, AŽ PRÍLIŠ OHRANIČUJE, AŽ PRÍLIŠ VNUCUJE STOTOŽNENIE S TOU NUDNE OBYČAJNOU OSOBOU KAŽDODENNOSTI. IBAŽE ZA MÚRMI IZIEB A TRVALÝCH, DOBROVOĽNÝCH VÄZENÍ SME ČASTOKRÁT INÍ, AKÝMI SA JAVÍME SAMI SEBE A INÝM. AJ PRETO NÁM SPÔSOBUJE POTEŠENIE ASPOŇ DOČASNÉ OPUSTENIE ZAKORENENÝCH ZVYKLOSTÍ BEŽNÉHO ŽIVOTA. AJ PRETO JE PRE MNOHÝCH TAKÉ VZRUŠUJÚCE OTOČIŤ KĽÚČOM VO DVERÁCH A ÍSŤ HĽADAŤ INÝ SVET.

O

buť si túlavé topánky je tým, čím bola pre gréckych filozofov eudaimonia – ľudský rozkvet, vnútorné blaho či du­ ševná slasť. Do tých túlavých topánok si obú­ vame túžbu nájsť šťastie, na míle vzdialené od všetkého, čo tak dôverne poznáme, oslobode­ né od každodennej rutiny, povinností a práce.

V tých túlavých topánkach kráčame za svojím edenom, kde už nezvádzame zápas o prežitie,

ale nechávame sa unášať čarom nepoznaného.

Vo chvíľach prežitých na našom vysnívanom mieste pociťujeme to, čo by sme chceli poci­ ťovať po celý život – momenty čarokrásneho vykúpenia.

Kúsok za koniec sveta nás dokáže preniesť aj naša predstavivosť, farby, tóny, spomienky, no častokrát (a veľmi intenzívne) práve vône. Vô­ ňou zapáleného tabaku vo fajke sa dá dostať

opäť do horskej chaty v himalájskom Muktina­ the. Vôňou santalových tyčiniek sa vieme „tele­ portovať“ priamo na námestie Swayambhunath v Káthmandu, kde slávia sviatok Dashain. Vô­ ňou štipľavého dymu môžeme opäť zočiť po­ stavy v opare za svitania nad vodami Gangy, kde na horiace hranice v Burning Gháte kladú mŕtve telo. A v kúdoloch vonnej myrhy sme so zavretými očami späť v chráme Agónie v Get­ semanskej záhrade či v niektorom z vatikán­ skych kostolov. Áno, cestovať sa dá rôzne.

J. K. Huysmans vo svojom románe Naruby roz­ práva príbeh dekadentného, mizantropického hrdinu a aristokrata Duca des Esseintesa, kto­ rý žil po celý život vo svojej obrovskej vile na okraji Paríža. Opúšťal ju len skutočne zriedka, vyhýbal sa totiž kontaktu s tým, čo považoval za úbohú ľudskú škaredosť a hlúposť. V jeden večer pri čítaní Dickensovho románu ho náhle premohla túžba odcestovať na miesta, kde spi­ sovateľ umiestnil príbehy svojich postáv. A tak prikázal služobníctvu pripraviť všetko na cestu.

Už o chvíľu vystupoval v centre Paríža. Keďže mu do odchodu londýnskeho vlaku ostávalo dosť času, v kníhkupectve Galignani si zakúpil sprievodcu Londýnom. Opisy Londýna, jeho ulíc a zákutí ho fascinovali. Aj s knihou sa presunul do blízkej vínnej pivničky, kde bola klientela prevažne anglická. Postavy v pivničke mu až dôverne pripomínali postavy z Dicken­ sovho románu. Esseintesovi po pár pohárikoch začalo škvŕkať v žalúdku, a tak sa presunul do blízkej reštaurácie na ulici Rue d’Amsterdam.

Privítali ho kúdoly dymu ponad veľké pivné pipy, šunky visiace nad barovým pultom, ro­ bustné Angličanky s lícami sfarbenými ako jablká a zubami veľkými ako lopaty. Objednal si hovädzí vývar, sušenú tresku, pečené hovä­ dzie so zemiakmi, niekoľko pínt piva a kus stil­ tonského syra. Celým telom mu prestupovala londýnska blaženosť. Ako sa blížil čas odcho­ du a moment, ktorý by Esseintesov sen uči­ nil realitou, začínala ho čoraz intenzívnejšie premáhať neurčitá ochabnutosť. Esseintes si s hrôzou predstavoval, ako sa pachtí na nádra­ žie a zháňa nosiča batožiny, ako musí pretrpieť noc v čudnej posteli, ako bude stáť v dlhých

radoch pred múzeami, skrehnutý v londýnskej hmle, ako bude jesť jedlo, ktoré nemá žiadnu chuť a ako bude stáť tvárou v tvár všetkým tým nádherám, tak skvele opísaným v bedekri. Veď to by priam znesvätil svoj sen! A tak Esseintes, presvedčený, že Londýn zažil tu a teraz – v pa­ rížskej štvrti, odišiel prvým vlakom späť do svo­ jej veľkej prepychovej vily.

Iný Francúz Xavier de Maistre však Esseinte­ sov spôsob cestovania doviedol priam do do­ konalosti v knihe Cesta okolo mojej izby. V nej sa vydal na dobrodružstvá v modro-ružovej pyžame, v ktorom objavuje nepoznané detaily každého zo zákutí svojho domova. De Maistre nás presviedča, že skôr, ako sa vyberieme na dobrodružné expedície po neznámom svete, skúsme sa naozaj dôkladne pozrieť na to, čo už dôverne poznáme. Nuž, ako bolo povedané, cestovať sa dá skutočne rôzne. A rôzne bývajú aj všakovaké suveníry z ďalekých aj blízkych ciest. Tým najvzácnejším však nepochybne ostávajú naše spomienky. Hoci robíme stov­ ky a tisíce fotografií a filmov – a tie pravde­ podobne nebude nikto nikdy pozerať – tým trvalým a najfarbistejším kinom býva to, kto­ ré si premietame vo vlastnej hlave. Na mojom plátne sa objavujú raz pestré, inokedy tajomne monochromatické obrazy z putovania nád­ hernými kulisami stvorenia. Medzi nimi sa miešajú až dojemne obyčajné vnemy spolu so vzneše­nosťou vyvolávajúcou úžas. Z ciest, ktoré sa už stali trvalou súčasťou môjho ja, sa mi do pamäti nevryjú tie katalógové obrázky pa­liem, azúrového mora a dych vyrážajúcich pamätihodností, ale celkom bežné, až úsmev­ ne tri­viálne zážitky. India nie je pre mňa Tádž Mahal, ale plechový hrnček priviazaný na re­ tiazke tureckého záchoda vo vlaku, ktorý slúži na vykonanie hygieny po toalete. Mystické Váránasí na brehu Gangy nie je posvätným miestom hinduistov, ktorí veria, že spopolne­ ním na Burning Gháte dosiahnu stav vystúpe­ nia z mókše – ale sú to predovšetkým spletité uličky, kde na každom mieste stretnete kravu.

Z ich exkrementov ťapkajú staré ženy celé dni kravské brikety, ktoré výborne horia. Posvät­ nosť tohto miesta sa nedá precítiť nejakým nezúčastnením, ale tak, že na vás priloží ruku

9

DYMOVÉ SIGNÁLY > KDEKOĽVEK MIMO TOHTO SVETA

10

žena čakajúca na smrť v dome nad Gangou.

Pár rupiami ste jej pomohli kúpiť si drevo, na ktorom bude čochvíľa horieť. Palestína nie je svätou zemou preto, lebo vás na kresťanské pa­ miatky, spravované dominikánskymi mníchmi, vodia medzinárodní sprievodcovia, ale preto, lebo na betónových monumentálnych múroch sú namaľované odkazy svetu od Palestínčanov trpiacich v najväčšom väzení sveta. Britské ostrov­né impérium nie je iba London City, ale aj staromilské lipnutie na tradícii, vďaka ktorej si ruky umývate v umývadle s dvoma vodovod­ mi na studenú a teplú vodu. Podstata švédskej životnej úrovne a silného zmyslu pre sociálne cítenie netkvie v prázdnych proklamáciách politikov, ale v navlas rovnakých drevených domčekoch natretých tehlovočervenou farbou.

Egypt pre mňa nie sú pyramídy v Gíze, ale pre­ dovšetkým malé biedne deti predávajúce uterá­ ky s gýčovou sfingou, ktoré ich z malej loďky hádžu priamo do kajuty lode na Níle. Španiel­ sko nie sú býčie zápasy, ale vyprahnutá skalna­ tá pustatina bez vody, ktorá najmä v Aragón­ sku pripomína Grand Canyon, či dokonca obrázky z Marsu. Na Sinaj a na jeho veľkolepé vznešené končiare s vyžarovaním energie moc­ nejšej ako človek si spomínam neznesiteľnou bolesťou dreveného kolíka na sedle ťavy, ležér­ ne kráčajúcej strmými úbočiami dolu. Maroc­ ký Fez sa mi vryl do pamäti mätovým čajom, ale aj mätovými vetvičky, ktoré vám ponúkli, aby ste vydržali neznesiteľný zápach z garbiar­ ní, kde sa v príšernej kalnej gebuzine brodili po pás postavy pripomínajúce ľudské bytosti.

Rím nie je iba Koloseum, Panteón či Chrám svätého Petra, ale africkí utečenci, predávajúci napodobeniny značkových kabeliek na plach­ te, ktorú okamžite zbalia a utekajú, keď sa blíži polícia. Najlepší obraz o svete dnes dostanete na termináloch letísk. Európska rezervova­nosť sa po pár hodinách letu mení na prestupnej stanici medzi dvoma civilizáciami – v Istan­ bule. Jednako však samotní Turci na letisku napodobujúci západnú kultúru často pôsobia európskejšie ako samotní obyvatelia starého kontinentu. Niečo iné je však Dubaj. Odhliad­ nuc od ultramodernej architektúry sa v útro­ bách oceľovej uhorky, ktorú dubajské letisko

KDEKOĽVEK MIMO TOHTO SVETA > DYMOVÉ SIGNÁLY

pripomína, svet mení na pestrofarebný festival kultúr. Jednoliata, unifikovaná „šik“ strohosť Európy je preč. V Dubaji je arabský svet, Afri­ ka, India, Blízky východ. To, čo je však na prvý dojem iné, je hlas letiskovej operátorky z reproduktorov. Ten neuveriteľne podmani­ vý, priam eroticky zafarbený hlas a vzrušujúci tón nehlási len prílety a odlety. Ten hlas vás jednoznačne ubezpečuje, že ste na križovatke svetov, že ste vo svete tisíc a jednej noci. Nie­ koľko hodín vzdialené Dillí je zas o niečom úplne inom. Mohutnosť, akú dnes predstavu­ je India, je ­priam votkaná do vzorov koberca pokrývajúceho celú letiskovú halu. Je to snáď najväčší koberec sveta, na ktorom by ste určite nenašli žiadne švy, spájajúce jednotlivé časti.

Najpodivnejšie letisko sveta je však v Denveri.

Už pred letiskom vás víta apokalyptický modrý mustang stojaci na zadných nohách s hrozivo svietiacimi červenými očami. Autor tejto pra­ zvláštnej skulptúry Luis Jiménez vykrvácal vo svojom ateliéri potom, ako mu časť Modrého mustanga spadla na nohu a preťala tepnu.

Obrovské nástenné maľby vo Veľkej sále zob­ razujú epické scény smrti a skazy. Na jednej z nich je ústrednou postavou hrôzostrašná po­ doba generála smrti prepichujúceho holubicu mieru. Pán smrti v zelenej vojenskej unifor­ me zabíja všetko, čo mu stojí v ceste, a so samo­ palom AK-47 a plynovou maskou na tvári beží smerom k vystrašeným cestujúcim. V pozadí za vojakom sú zrúcané budovy mesta a okolo nich sa v špirále ovíja bojový plyn. Ten zahaľu­ je matky trúchliace nad svojimi mŕtvymi deťmi v náručí. Iné deti ležia s medvedíkom na rozva­ linách. Na ďalších maľbách sú deti pochované v rakvách uprostred džungle s exotickými zvie­ ratami. Na oblohe sa vznáša vták quetzal ako metafora Quetzalcoatla, mayského boha vetra (iným bohom vetra a vojny je Jahve). Za quet­ zalom je desivý požiar spaľujúci všetko živé.

Znepokojujúce výjavy denverského letiska, otvo­reného v roku 1995, podčiarkuje záhad­ ný pamätný kameň, na ktorom je okrem iného vyrytý slobodomurársky symbol a odkaz, že skrýva kapsulu so správou pre ľudí v Colora­ de na rok 2094. Tento kameň dala na letis­ ko osadiť New World Airport Commision, tá

však v skutočnosti neexistuje. Okrem toho sú na podlahe letiska vyryté nápisy v neznámom jazyku ako DZIT DIT GAII, ku ktorým sa šéf oddelenia PR denverského letiska Steve Sny­ der odmietol vyjadriť, rovnako ako nevedel povedať nič bližšie o autorovi malieb Leovi Tangumovi. Vysvetlením týchto znepokojujú­ cich výjavov je okrem záľuby elít budovať štvr­ tú ríšu na troskách zdecimovaného sveta aj to, že v Denveri sa nachádza sídlo veliteľstva vzdušných síl USA, navrhnuté ako gigantický núdzový vládny kryt. Práve Denver sa má stať veliacou základňou NWO po spustení finálnej periódy, akú hlásajú aj nemenej podivné me­ galitické kamene v americkej Georgii, známe ako Georgia Guidestones. Sú navrhnuté tak, aby vydržali celé veky. Okrem iných slov v rôz­ nych jazykoch popisujúcich utopický svet ob­ hajujú aj potrebu eugeniky a udržanie svetovej populácie do 500 miliónov ľudí.

Kým letiskové haly predstavujú prevažne svet vrstvy vznášajúcej sa vo vyšších sférach, želez­ nice svojou podmanivou nostalgiou zotrvávajú v minulosti. Ak sa vrátime do Indie, je to práve táto krajina, kde sú železnice synonymom prú­ denia životodarnej energie. Najväčšia a naj­ dôležitejšia indická železničná stanica v Dillí sa cez noc stáva gigantickou nocľahárňou. Na jej zemi sa v klbkách stáčajú ľudské osudy ča­ kajúcich cestujúcich i bedárov. Cestovať vla­ kom Indiou je dobrodružstvom samo osebe.

Ešte donedávna boli strechy vozňov obsypané strapcami pasažierov, vnútri vo vlaku sa ledva dalo dýchať, medzi cestujúcimi tlačiacimi sa hlava na hlave občas vykuklo domáce zviera.

Ak ste sa rozhodli pre spací vagón, ktorý býva drahší, museli ste vo dne, v noci, každých päť minút znášať hlasné vykrikovanie predavačov čaju, kávy, paradajkovej polievky alebo čapati. Železnice majú svoju neopakovateľnú atmosfé­ ru a jeden z najkrajších obrazov, aký poznám, je pohľad cez okno dverí posledného vagóna.

V ňom sa stráca každá sekunda, ktorou sa po­ nad pražce koľajníc prenášate v čase a priesto­ re zbiehajúcom sa do jediného bodu diaľav.

V Nepále, na rozdiel od Indie, nie je žiadna že­ leznica, a tak je okrem lietadla (na ktoré väč­ šina Nepálčanov nemá peniaze) jedinou mož­

nosťou spojenia terénny autobus. Musíte však byť obdarení veľkou dávkou sebakontroly, aby ste z neho po niekoľkých minútach nevyskoči­ li. Jazda týmto dopravným prostriedkom, kto­ rý svojím pestrým interiérom pripomína zašlú slávu kolotočov, je tak 50 na 50. Dôležité je, ktorej polovici dôverujete. Ono sa totiž tieto miniatúrne autobusíky s pohonom 4x4, v kto­ rých si pripadáte ako Alica v krajine zázrakov, neustále pohupujú medzi možnosťou ostať na ceste, alebo zrútiť sa do rokliny, hlbokej mies­ tami viac ako sto metrov. Aj táto skúsenosť je dôvodom, prečo najväčšiu slobodu cestovania najradšej vnímam v jazde autom. A sloboda by to, pochopiteľne, nemohla byť úplná, ak sedíte na sedadle spolujazdca. Je nevyhnutné mať pod kontrolou všetky valce, prevody, brzdy, ale aj tempo, akým sa vám do mysle zapisuje perifér­ ne videný svet. Hoci šofér vníma krajinu najmä ako prerušovanú bielu čiaru, o to intenzívnejšie si do pamäti ukladá kratučké chvíľky, keď si vo vzácnych okamihoch môže ukrad­núť čo i len letmý pohľad cez bočné sklo dverí. Osobitosť krajín sa dá zažiť aj na benzínových pumpách.

Portugalské alebo španielske benzínky majú svoju pôvabnú poetiku s reštauráciou a mo­ telom pristaveným hneď vedľa nich. Škandi­ návske sú z bezpečnostných dôvodov takmer všetky postavené mimo diaľnice. Ako z dávnej minulosti pôsobia pochmúrne zhrdzavené čer­ pacie stanice v Palestíne, kde betlehemskí muži tankujú svoje veľké ojazdené autá. Najbizarnej­ šia pumpa je v nepálskom Jomsome. Pumpár s obrovským kanistrom vylezie von z kamenné­ ho domčeka a do malého autobusa natankuje naftu ručným bicyklovaním. Poetiku benzíno­ vých púmp, železničných nádraží a čakární, prístavov a letiskových terminálov vytvárajú ľu­ dia na pomedzí miesta niekde a miesta, kde je ich domov. Niektorí sa vracajú, iní odchádzajú, ďalší čakajú, no spája ich akási neurčitá kolek­ tívna samota v prostredí mimo svojho domova.

V tomto čase a priestore sme si všetci blízki tým, že sme cudzincami. Na cieli cesty napo­ kon ani tak nezáleží, v skutočnosti túžime iba dostať sa preč, Baudelairovými slovami: „Kde­ koľvek! Kdekoľvek! Len ak to bude mimo tohto sveta!“

11

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > NIE JE MAJDAN AKO MAJDAN

Ľubomír Huďo

NIE JE MAJDAN

N

12

AKO MAJDAN

ámestie nezávislosti v Kyjeve, povestný Majdan premenovaný na Euromajdan, sa vďaka masovej túžbe prítomných de­ monštrantov po krásnych európskych zajtrajškoch stalo symbolom vzdoru a odporu proti štátnej moci. Prvý Majdan pred dvoma rokmi mal me­ diálnu a politickú podporu USA a Európskej únie bez ohľadu na to, či medzi nespokojencami s vlá­ dou prezidenta Viktora Janukovyča boli občianski aktivisti, neonacisti alebo futbaloví chuligáni.

Násilie v uliciach požehnali aj kazatelia demokra­ cie z bruselských kruhov i z Bieleho domu. Heslá zneli jednoznačne – preč od Ruska, hurá do Eu­ rópskej únie a NATO. Všeobecnú eufóriu slobody, budúcej prosperity a „novej“ Ukrajiny podnecovali a udržiavali všetky možné spolky od think-tankov cez mimovládne organizácie až po tzv. mienko­ tvorné médiá. To bol ten správny Majdan, pozi­ tívny Euromajdan, schválený štedrými filantropmi a západnými diplomatmi v súčinnosti s ukrajinský­ mi oligarchami pozitívnej (rozumej prozápadnej) orientácie. Už vtedy boli antimajdany na východe Ukrajiny neprijateľné. Tam mala časť obyvateľstva iný názor na zahraničnopolitickú orientáciu kraji­ ny a predstavy kyjevského centra o nových pome­ roch na Ukrajine. Účastníci antimajdanov dostali hanlivé označenie ako separatisti a teroristi, pri­ čom sa ich protest proti novej vládnej garnitúre už nechápal ako právo na odpor, ale prekážka v bu­ dovaní eurozajtrajškov.

Po vlaňajších parlamentných voľbách zazneli obavy o vznik druhého Majdanu z nespokojnosti s politikou mocenského zoskupenia nového prezi­ denta Petra Porošenka. Tentoraz išlo o vnútornú opozíciu, ktorá mala dojem, že Porošenkova kli­ ka zrádza ideály Majdanu, ustupuje povstalcom v Donbase a Putinovmu tlaku z Ruska. K tomu ešte korupcia, chudoba a nástup ďalšej kasty oli­ garchov. V marci tohto roku sa druhým Majda­

nom vyhrážali tí, ktorí odviedli špinavú násilnícku prácu na Euromajdane a cítia sa ukrivdení.

Vodca ukrajinského radikálneho hnutia Pravý sektor Dmytro Jaroš varoval pred ešte väčším krvavým kúpeľom: „Samozrejme, ten ďalší (Majdan) bude oveľa odlišnejší. Ľudia majú toľko zbraní, že nikto nebude sedieť v stanoch a čakať mesiac či dva, spievať a mávať baterka­ mi. Toto nechceme. Náš postoj je prejsť na hra­ nu. Na jednej strane potrebujeme udržať štát, ale na druhej urobiť to, aby paraziti nepili krv ukra­ jinskému národu, ako ju pili tí pred revolúciou.“ Prípadnému druhému Majdanu už chýbala pod­ pora západných zahraničných kruhov, mediálna obhajoba a ospravedlňovanie násilia, pretože to by nebol „správny“ Majdan, ktorý by zapadal do geopolitickej hry o východnú Európu pred brá­ nami Ruska a v jeho tesnej hraničnej blízkosti.

Pravý sektor poslúžil, splnil nevďačnú úlohu, ale na vládnutie sú tu iní, vyvolení a spoľahliví spo­ jenci „demokratického“ sveta.

No a tretí Majdan ako prejav nespokojnosti s vlá­ dou Arsenija Jaceňuka a prezidentovaním Petra Porošenka je už úplne neprijateľný. Tých zopár stanov na Námestí nezávislosti, keď účastníci protestu požadovali, aby prezident a premiér podali správu o svojej činnosti-nečinnosti na sľu­ bovaných reformách a kam to vlastne doviedli krajinu po viac ako roku panovania, rýchlo zmiz­ lo. Po výzve polície, aby svojimi požiadavkami neobťažovali súčasnú demokratickú vládu a hla­ vu štátu, tajomní muži v kuklách bez označenia stanový tábor násilím zlikvidovali, ľudí zmlátili a organizátora protestu odviedli na neznáme miesto. Ukrajinské ministerstvo vnútra sa k inci­ dentu nevyjadrilo a zahralo mŕtveho chrobáka.

Nie je Majdan ako Majdan – sú potrebné a nepo­ trebné protesty, propagované a ignorované podľa toho, ako vyhovujú rovným a rovnejším.

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

BILDERBERG 2015

VOJNY BEZ PREHRY A VÍŤAZSTVA

V rakúskom alpskom stredisku Telfs-Buchen sa zišli elitári z Bilderberského klubu na svojej pravidelnej každoročnej schôdzke. Mimoriadne bezpečnostné opatrenia ako bezletová zóna, ra­ dary, obrnené vozidlá a nasadenie polície hradili rakúski daňoví poplatníci. Premiéri, ministri, ge­ nerálny tajomník NATO, bývalí i súčasní šéfovia tajných služieb, predstavitelia finančnej sféry z Deutsche Bank, HSBC, Royal Bank of Cana­ da, JP Morgan či Goldman Sachs a zástupcovia gigantov ako Google, Shell, BP, Michelin, PayPal i Siemens sa podľa britskej spravodajskej stanice BBC zišli, aby diskutovali o svetovom dianí, lepšie mu porozumeli a poučili sa zo svojich poznatkov.

Oficiálne témy boli také bežné ako v titulkoch

Magazín The American Conservative objasnil, prečo USA nepotrebujú vyhrávať vojny, ktoré zač­ nú v rôznych kútoch sveta. Ich cieľom je vyvolať konflikt a udržiavať ho čo najdlhšie, pretože pretr­ vávajúce vojny sú pre Washington oveľa ziskovej­ šie ako skutočné víťazstvo. Americký dvojmesač­ ník uviedol dvanásť motívov, prečo majú určité kruhy z toho prospech, pokračujú v celosvetovom vojnovom štvaní, najmä keď je konflikt za ame­ rickými humnami: „Víťazstvo alebo prehra má len nepatrné bezprostredné dôsledky pre Spojené štáty, pretože vojny, ktoré začíname, nie sú v dôle­ žitom národnom záujme. Prehra neznamená, že dôjde k invázii alebo naše mestá budú zničené.“ The American Conservative medzi motívmi uvá­ dza, že vojna umožňuje ziskové kontrakty na dodávky v dôležitých kongresových obvodoch, granty pre univerzitné fakulty na štúdium stra­ tégie a znamená nové financie na nové zbrane.

Počas vojny sa nikto nepováži spochybniť aké­ koľvek náklady Pentagónu na boj za americké záujmy. Pokračovanie konfliktu znamená odklad nepríjemných rozhodnutí o znížení nákladov na zbrojenie a prezidenti získavajú popularitu bez toho, aby museli riešiť domáce reformy a problé­ my. Ďalšou stranou, ktorá na vojnách zarába, sú súkromní tzv. kontraktori. Víťaznou stranou je komunita vo Washingtone – intelektuáli z mozgo­ vých trustov sú v televízii a majú množstvo pred­ nášok, dostávajú vládne granty i kongresmani sú častejšie v mé­diách a kritici môžu byť odsudzovaní za napomáhanie nepriateľovi. Televízne stanice so vzrušujúcim 24-hodinovým pokrytím konfliktov zarábajú. Domáca bezpečnostná štruktúra, kto­ rá stojí stovky miliárd, potrebuje nové hrozby: „Zamyslite sa nad tým, ako často FBI prichádza s falošnými bombami a podhodenými zbraňami kváziteroristom, ktorí si splnia svoje fantázie. Ne­ končiace vojny túto potrebu napĺňajú. Ak by Ame­ rika skutočne „zvíťazila“, mnoho jej pracovných miest (dobre platených) by bolo nadbytočných.“ Časopis uviedol príklady založenia útoku na Lí­ byu na podvodných informáciách šírených americkými spojencami. Ukázalo sa, že Saud­ ská Arábia chce, aby bol zničený Irán, Turecko chce, aby bol napadnutý Baššár al-Asad v Sýrii a izraelskí a americkí neokonzervatívni jastrabi

médií – budúcnosť NATO, Rusko, Blízky vý­ chod, prezidentské voľby v USA, terorizmus, kyberpriestor. Dôležitejšia bola diskusná ná­ plň stanovených tém, o ktorej už médiá nepí­ sali, pretože tlačová konferencia v okázalom štýle G7 nepatrí do programu Bilderberského klubu. V prvom rade elitári presadzujú prijatie troch dôležitých zmlúv – TTIP, TPP a TiSA. Ide o Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo, čiže zónu voľného obchodu medzi USA a Európskou úniou, Transpacifické ob­ chodné partnerstvo zamerané na ázijský pries­ tor a Dohodu o službách a obchode. Presadenie všetkých troch dohôd umožní globálny diktát nadnárodných koncernov vo forme ekonomic­ kého NATO s cieľom hospodársky odstaviť Rusko a Čínu ako potenciálne mocnosti, ktoré prekážajú nástupu Nového svetového poriadku z americkej dielne.

13

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

chcú, aby bol rozdelený Irak. Kuvajtskí šejkovia zaplatili milióny za PR kampaň, aby Amerika napadla Irak. No podľa magazínu USA v sku­ točnosti vojny ani neprehrávajú, len prípadne stratia záujem a stiahnu sa z nich.

AKO TO BOLO NA MAJDANE? Ivan Katchanovski, známy kanadský politológ a doktor na Fakulte politológie a Katedre komuni­ kácie Ottawskej univerzity, ako odborník na histó­ riu a politiku Ukrajiny vypracoval štúdiu o streľbe na kyjevskom Majdane počas protivládnych protestov. Na Západe automaticky prijali verziu

14

nových ukrajinských vlád a médií, že masaker spáchali vládni ostreľovači na rozkaz prezidenta Viktora Janukovyča. Vyhlásili to bez dokončenia vyšetrovania a bez zváženia všetkých dôkazov.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko vo svojom prejave v americkom Kongrese vlani vyhlásil, že zvrhnutie Janukovyčovho režimu vyplynulo z po­ kojnej masovej demonštrácie proti policajnému násiliu, a hlavne zo zabitia viac ako sto demon­ štrantov ostreľovačmi vo februári 2014.

Otázne je, ktorá strana tento masaker organizo­ vala. Práca kanadského politológa Ivana Kat­ chanovského je prvou vedeckou štúdiou tohto závažného prípadu masového zabíjania. Analýza veľkého množstva dôkazov nasvedčuje, že isté zložky majdanskej opozície, vrátane jej krajne pravicového extrémistického krídla, boli zapojené do masakry s cieľom prevziať moc, a preto bolo vládne vyšetrovanie nových mocipánov sfalšova­ né. Ivan Katchanovski v štúdii dospel k záveru,

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

že napriek existencii dôkazov o neúmyselnom zabití demonštrantov policajnými ostreľovačmi majú značnú časť zavraždených protestujúcich na svedomí ostreľovači pod velením prozápadných vodcov v rámci operácie pod falošnou zástavou.

Dokazuje, že išlo o vopred naplánovanú provoká­ ciu na diskreditáciu vtedajšej vlády. Tí istí pred­ stavitelia, ktorí sa neskôr chopili moci, predtým aj potom systematicky zatajovali skutočnosti, aby zakryli vlastnú vinu.

Dôkazový materiál použitý v štúdii zahŕňa ve­ rejne dostupné, ale neodvysielané, zamlčované alebo skreslene interpretované videá a fotky po­ dozrivých ostreľovačov, živé záznamy vyhlásení organizátorov Majdanu, rádiové odpočúvania majdanských ostreľovačov a veliteľov a ost­ reľovačov zo špeciálnych jednotiek Alfa z bez­ pečnostnej služby Ukrajiny (SBU), balistické trajektórie, správy očitých svedkov spomedzi majdanských demonštrantov a veliteľov špe­ ciálnych vládnych jednotiek. Konkrétne išlo o 30 gigabajtov rádiových odpočúvaní jednotiek Alfa z Berkutu, SBU, Vnútorného vojska Ukraji­ ny, jednotiek Omega a ďalších vládnych organi­ zácií v priebehu celej demonštrácie na Majdane.

Tieto záznamy boli zverejnené promajdanským ukrajinským rádioamatérom na internetovom fóre na šírenie záznamov, nikdy však neboli uve­ dené v mediálnych spravodajstvách alebo uzna­ né ukrajinskou vládou.

za slobodu Donbasu. Stephen Lendman pou­ kazuje na možnosť vyhlásenia stanného práva prezidentom Petrom Porošenkom. Podľa neho je Ukrajina Obamovou vojnou, a preto americ­ ký prezident nesie zodpovednosť za utrpenie ľudí. V narážke na Obamovu Nobelovu cenu za mier na záver píše: „Porošenko je nelegitímny oligarcha-tulák, ktorý stojí na čele bezprávne­ ho režimu. Zdá sa, že myslí na to, ako dostane Nobelovu cenu namiesto väzenskej cely, kam patrí.“

ČÍNSKE UMELÉ OSTROVY Čína čoskoro dokončí niektoré zo stavebných projektov na sporných ostrovoch Spratly v Ju­ hočínskom mori. Jej stavebné aktivity dlhodobo kritizujú Spojené štáty a krajiny v oblasti, ktoré si na časť územia rovnako robia nárok. Washington má obavy z ďalších plánov Pekingu na budovanie vojenských objektov na ostrovoch. Čína sa záro­ veň pokúša upokojiť svojich susedov, že neplánuje zabrané územie v Juhočínskom mori ďalej rozši­ rovať. Peking si robí nárok na takmer celé Juho­ čínske more, cez ktoré vedú významné námorné trasy a pod dnom sa môžu nachádzať veľké zá­ soby ropy a zemného plynu. Podobné nároky na

ŠTÁT V PLNEJ KRÁSE Americký publicista a spisovateľ Stephen Lend­ man v článku pre The Peoples Voice definoval Ukrajinu ako gangsterskú krajinu: „Zločinný, prevratom vytvorený štát, ktorý sa maskuje akoby legitímnou vládou. Je to nacizmom a fa­ šizmom infikovaný policajný štát, násilný a bez zákonov. Porušuje občianske práva a je klepto­ kraticky riadený megazlodejmi spriaznenými so zločincami z korporácií, ktorí sú mimoriad­ ne skorumpovaní a žijú na úkor spoločnosti.“ Autor pripomína, že ukrajinskí vojaci útočia na civilistov, vrátane žien a detí, berú ich do zajatia a páchajú zverstvá. Uvádza, že na Donbase boli opakovane použité chemické zbrane, fosforové a kazetové bomby. Washington oficiálne pred­ stiera, že o ničom nevie a obviňuje bojovníkov

určité oblasti si činí aj Brunej, Filipíny, Malajzia, Taiwan a Vietnam. Washington je z čínskych ak­ tivít nervózny a má obavy z možného obmedzo­ vania pohybu lodí a lietadiel. Čínske ministerstvo zahraničných vecí uisťuje, že stavebné projekty neovplyvnia plavbu ani prelety nad Juhočínskym morom.

Na umelých ostrovoch vzniká technické zázemie, ktorého časť je vhodná aj na vojenské využitie.

Napríklad na útese Fiery Cross Reef vzniká troj­ kilometrová letisková vzletová a pristávacia drá­ ha, ktorá zodpovedá parametrom čínskej armády, doplnená radarom včasného varovania. Podľa amerických zdrojov bude funkčná do konca roka. Peking potvrdil, že výstavba v spornej oblas­ ti má uľahčiť napríklad vedecký výskum, ochranu životného prostredia či záchranné práce v prípa­ de katastrôf, ale aj napomáhať bližšie neupresne­ ným vojenským účelom.

EURÓPA BEZ NEZÁVISLOSTI Podpredseda francúzskych republikánov a bý­ valý francúzsky premiér François Fillon odsúdil americké zasahovanie do všetkých oblastí života Európy. V rozhovore pre francúzsku televíznu stanicu BFM TV kritizoval plánovanú dohodu o voľnom obchode medzi USA a Európskou úniou (TTIP): „Je šokujúce, že americké súdy si myslia, že môžu len tak zasahovať kdekoľvek na svete. Americké súdnictvo neustále zasahuje do súdneho systému európskych krajín.“ Bývalý premiér tým narážal na tzv. ISSD, klauzulu v do­ hode TTIP, podľa ktorej korporácie môžu žiadať štáty o odškodnenie pre stratený zisk v dôsledku štátnej politiky.

François Fillon pripomenul prípad, keď americ­ ká justícia viedla spor o pokutu proti BNP Pari­ bas, jednej z hlavných francúzskych bánk, hoci k porušeniu amerického embarga proti Sudánu, Kube a Iránu nedošlo na americkej pôde: „Dnes nie je Európa nezávislá. USA tlačili na Nemec­ ko, aby s Gréckom našlo kompromis. Nemecká spravodajská služba špehuje Francúzsko, nie z jej vlastnej vôle, ale pre USA. Washington nás dostal do kampane proti Rusku, samozrejme, v rozpore so záujmami Európy. USA uskutoč­ ňujú na Blízkom východe a v Strednej Ázii poli­ tiku, ktorá je pre nás nebezpečná.“ Bývalý fran­ cúzsky premiér chce otvoriť debatu o návrate Európy k jej nezávislosti: „Američanom musíme povedať, že zašli až priveľmi ďaleko. Nemôže­ me riešiť problémy, kým nie je vyjasnené miesto USA v Európe. Každý deň odhaľujeme nejaký druh hegemónie ako dôsledok moci a vplyvu amerického politického systému.“ (ľh)

15

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

SLOVÁCI NESÚHLASIA S KVÓTAMI UTEČENCOV

16

O zavedení kvót pre utečencov hovorí taliansky premiér Matteo Renzi. Slovensko, Česká republi­ ka i zvyšné dve krajiny V4 (Poľsko a Maďarsko), pobaltské štáty, Bulharsko a ďalšie – spolu desať z dvadsiatich ôsmich štátov Európskej únie – od­ mietajú kvóty, ktoré navrhla aj Európska komisia. „Myslíme si, že povinná solidarita je mimoriadne škodlivá,“ povedal minister vnútra Róbert Ka­ liňák. Ako pozitívny spomenul skôr ďalší návrh Európskej komisie, v rámci ktorého sa spoluprá­ cou s krajinami, odkiaľ utečenci prichádzajú, počet migrantov zníži. V návrhu Európskej komi­ sie je prerozdelenie 40 000 žiadateľov o azyl do zvyšných štátov Európskej únie s cieľom pomôcť Taliansku a Grécku. Na Slovensko by tak malo prísť 785 ľudí.

Z telefonického prieskumu, ktorý uskutočnila agentúra Polis v prvej polovici júna, vyplýva, že 70 percent Slovákov je proti tomu, aby Slovensko prijalo utečencov z Blízkeho východu a severnej Afriky na základe kvót navrhnutých Európskou úniou. Na otázku: „Myslíte si, že títo utečenci predstavujú hrozbu pre bezpečnosť SR a jej oby­ vateľov?“ odpovedalo 63,4 percenta responden­ tov áno.

V sobotu 20. júna sa v Bratislave uskutočnil po­ chod proti prijímaniu prisťahovalcov. Organizáto­ ri tvrdia, že sa ho zúčastnilo okolo 10 000 ľudí, väčšina médií písala o piatich tisícoch, denník SME len o dvoch tisíckach. Bežné médiá označili akciu za „pochod fašistov“, portál hlavnespravy. sk však uviedol, že sa ho zďaleka nezúčastnili len pravicoví extrémisti, ale aj mnoho bežných ľudí.

Premiér Robert Fico označil tento pochod za zby­ točný: „Nemám rád, keď niekto vykopáva otvo­ rené dvere. Postojmi poslancov Európskeho par­ lamentu by som sa nenechal vyrušovať. Nebudú mať žiadny vplyv na naše pevné odhodlanie kvóty odmietnuť. A v Bruseli takmer všetci žijú mimo reality.“

Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ZDRAVOTNÉ POISŤOVNE VRACAJÚ DOPLATKY ZA LIEKY Od Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) ide o sumu viac než jeden milión eur. Vzhľadom na nový pohľad na dôchodcov, ktorí sú zároveň invalidnými dôchodcami, vráti VšZP za prvý štvrťrok 2015 poistencom viac ako v predchá­ dzajúcich štvrťročných obdobiach (poistenci do­ stanú o státisíce eur viac). Týka sa to starobných dôchodcov, ktorí sú aj invalidnými dôchodcami. „Najvyššia suma, ktorú VšZP uhradí poistencovi s limitom spoluúčasti 30 eur, je 452,53 eur a s li­ mitom spoluúčasti 45 eur je 184,29 eur,“ pove­ dala pre TASR Petra Balážová, hovorkyňa VšZP.

Dôvera vráti finančnú čiastku (doplatky za lieky) 4070 poistencom vo výške spolu 74 000 eur. Vlá­ da Roberta Fica plánuje v rámci druhého sociál­ neho balíčka znížiť ochranný limit na doplatky za lieky. Pri starobných dôchodcoch plánujú limit znížiť zo 45 na 25 eur za kvartál, držiteľom ZŤP a invalidným dôchodcom z 30 na 25 eur. Poisťov­ ne vracajú sociálne znevýhodneným pacientom peniaze za lieky od roku 2011. Hovorkyňa VšZP Petra Balážová uviedla, že „v každom prípade rozšírenie ochranného limitu na doplatky za lieky bude znamenať výrazné rozšírenie okruhu pois­ tencov, ktorého sa táto úprava dotkne. VšZP bude rešpektovať zmenu legislatívy a bude požadovať kompenzáciu finančných prostriedkov na tento účel zo štátneho rozpočtu“. Doplatky posielajú poisťovne poistencom automaticky.

ODCHOD REGIOJETU ZO SLOVENSKA? Súkromný železničný dopravca ponúka nižšie ceny a väčšie pohodlie oproti „vlakom zadarmo“.

No práve zavedenie bezplatného cestovania je dôvodom, prečo sa chce RegioJet zo Slovenska stiahnuť. Štát prepláca vlaky zadarmo len svojmu prepravcovi, a ako pre denník Hospodárske novi­

cujeme osem rokov. Ťažko si teraz predstaviť, že Fico vyštartuje proti nám v niečom, čo by malo trestnoprávny rozmer,“ povedal Lipšic.

NIŽŠIE CENY ENERGIÍ I NIŽŠIE PLATY Ako vypočítal európsky štatistický úrad Eurostat v štatistike za druhý polrok minulého roku, uve­ rejnenej v posledných dňoch, plyn na Slovensku je deviaty najlacnejší spomedzi krajín Európskej únie, elektrina je jedenásta najlacnejšia. Ak však berieme do úvahy aj platy a výdavky nevyhnut­ né pre život, v skutočnosti platíme viac než na­ príklad obyvatelia Nemecka. Sto kilowatthodín plynu vyjde na Slovensku na 5,2 eur, v Nemecku 6,8 eur. Ak však počítame aj s príjmami a vý­ davkami, podľa Eurostatu stojí Slováka sto kilo­ watthodín plynu 7,6 eur, no Nemca len 6,5 eur. Čo sa týka platov, v niektorých štátoch Európ­

17

ny povedal majiteľ RegioJetu Radim Jančura, aj oni potrebujú „kompenzáciu za sociálne skupi­ ny“. Podľa jeho vlastných slov by ich k ziskovos­ ti priviedlo aj 50 % z toho, čo dostáva od štátu Železničná spoločnosť Slovensko. Nízke ceny prilákali mnohých, no najmä tú časť slovenského obyvateľstva, ktorá sa neprepravuje „zadarmo“. Čisté vlaky, toalety, obsluhu, časopisy, fľašu mi­ nerálky či kávu v „cene“ si mnohí pochvaľovali.

V súčasnej situácii je však možné, že sa ceny líst­ kov zvýšia.

GORILA OPÄŤ PREDMETOM DISKUSIE Parlament diskutoval o kauze Gorila. Zasadnu­ tie iniciovalo štyridsať poslancov opozície, lebo sa im postup špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika v spomínanom prípade nepáči. Ková­ čik, ktorý sa rokovania tiež zúčastnil, opozičným poslancom odkázal, že „špeciálny prokurátor je plne autonómny a nezávislý. Hodnotiť ho môže len nadriadený, ktorým je generálny prokurátor“.

Dodal, že sa odmieta „zúčastňovať na politických hrách“. Podľa nezaradeného poslanca Daniela Lipšica sa vyšetrovanie za vlády Roberta Fica nikam nepohne. „Fakt je taký, že my Fica finan­

skej únie sa priemerný plat pohybuje nad sumou 3000 eur (Luxembursko, Dánsko), v spomína­ nom Nemecku nad 2000 eur. Podľa stránky Rei­ nisFischer.com o platoch v Európskej únii z mi­ nulého roku sme na Slovensku s priemerným platom 683 eur takmer na chvoste krajín EÚ.

Horšie sú na tom napríklad Bulhari, Rumuni, ale aj Maďari, ktorých priemerný plat nepresahuje 400 eur. Slovensko je na dvadsiatom druhom mieste. Najvyššiu minimálnu mzdu majú taktiež v Luxembursku, a to 1921,03 eur, za ním je Bel­ gicko s 1501,82 eur a Holandsko s 1452,20 eur.

Na Slovensku sa minimálna mzda od januára tohto roka zvýšila na 380 eur. (vm)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ČO RUSKO NEZABIJE, TO HO POSILNÍ

Patrik Sloboda

ČO RUSKO NEZABIJE,

TO HO POSILNÍ

REČ BUDE O SANKCIÁCH ZÁPADU PROTI RUSKU, KTORÉ UŽ VYŠE ROKA NAŠTRBUJÚ VZŤAHY VO SVETE. SÉRIA AKCIÍ A PROTIAKCIÍ OBOCH STRÁN NADOBUDLA VLASTNÚ DYNAMIKU, KTORÁ PRESKOČILA Z FINANČNEJ A OBCHODNEJ OBLASTI DO VOJENSKEJ SFÉRY A NIVOČÍ PILIERE DEMOKRACIE ZÁPADNÝCH SPOLOČNOSTÍ.

HYSTÉRIA ZATLÁČA ROZVAHU I PUD SEBAZÁCHOVY. 18

P

oužitie nátlakového prostriedku, akým sú sankcie, môže, ale nemusí priviesť cieľo­ vú krajinu k zmene postojov. Ak sa zatne, zmobilizuje vnútorné sily, rozvinie kreatívny sebaobranný potenciál, no predovšetkým nájde sympatie – ak už aj nie spojencov, aspoň spriazne­ né duše v zahraničí, musí iniciátor sankcií pozor­ ne zvážiť ďalší postup voči protivníkovi, ktorý sa stáva odolnejším a ťažšie zlomiteľným. Štúdia ústavu Peterson Institute for International Econo­ mics (PIIE) vyhodnocujúca účinok desiatok hos­ podárskych sankcií uvalených v období 1914 až 2006 na rozličné štáty sveta priniesla predvídateľ­ né závery: výrazných úspechov so skóre 9 a viac na škále od 1 zo 16 bolo pramálo.

SVET SA MENÍ

V súčasnej historicky bezprecedentnej ére glo­ balizácie obchodu začína byť uvaľovanie sankcií riskantným krokom. Obzvlášť proti odolnému aktérovi, ktorý disponuje arzenálom jadrových zbraní s kapacitou postačujúcej na rozbitie viac než jednej zemegule. A čo je závažnejšie, proti energetickej zásobárni európskych ekonomík, ktoré si nemôžu dovoliť dlhšie odstrihnutie od Ruska. Energetické a surovinové zásoby Ruskej federácie bývali už počas trvania sovietskej éry predmetom dlhodobého záujmu veľkých anglo­ amerických kapitálových skupín. Tie plánujú v cykloch meraných desaťročiami a do ich ďale­ kosiahlych investorských programov vstúpila aj

ČO RUSKO NEZABIJE, TO HO POSILNÍ > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

industrializácia Ázie pomocou ruských energe­ tických a surovinových zdrojov.

Preto sankcie Američanov a ich najvernejších satelitov nesmú pridlho zablokovať Rusko, a to „starý Západ“ združený v skupine G7 nedoká­ že zaručiť. Vnútorná kohézia NATO a EÚ bude pri lámaní chleba sporná. Globálne investorské kruhy menia svoje vnútorné zloženie, mocenskú hierarchiu i predstavy o najvhodnejšej povahe svetovej ekonomiky. Ustupujú od atlantizmu úmerne k prehlbovaniu vplyvu Ázie. Predstavy o dlhodobejšom izolovaní Ruska neprichádzajú do úvahy.

ODDANÝ GLOBALISTA

Nie je ľahké zhodnúť sa na tom, kedy došlo k zlomu v procese integrácie Ruska do globál­ neho hospodársko-politického systému, ktorý sa etabloval po páde železnej opony a rozpade Sovietskeho zväzu. Masmédiá dnes označujú ruského prezidenta Vladimira Putina za orwel­ lovského Emmanuela Goldsteina. Otvorene ho démonizujú od vlaňajšieho prevratu v Kyjeve, no predovšetkým od osamostatnenia Krymu na­ sledovaného referendom a pripojením k Ruskej federácii. Putin je bývalý sovietsky rozviedčik vo východnom Nemecku a neskorší šéf postsoviet­ skej bezpečnostnej služby FSB, a nie diletant závislý od politických poradcov. Skromne pri­ púšťa, že na takýto odvážny ťah ruskej geopoli­ tickej protiobrany sa včas pripravil. Pripomína, že všetci strategicky mysliaci ruskí vládcovia so zmyslom pre historickú zodpovednosť už po tri storočia vypracúvajú protiútočné scenáre pre Krym a celé zraniteľné čiernomorské podbrušie Ruska.

Putina, ktorý si sadol do prezidentského kresla v januári 2000, od počiatku znepokojovalo, ako neúprosne Západ narušoval džentlmenskú do­ hodu spred štvrťstoročia s posledným ruským prezidentom Michailom Gorbačovom tým, že rozširoval členskú základňu NATO. Tvrdenia, že prakticky všetky niekdajšie stredoeurópske a východoeurópske satelity Sovietskeho zväzu sa vehementne dožadovali vstupu, odmieta ar­ gumentom, že NATO sa malo s Moskvou do­ hodnúť na spôsoboch zaručenia ich vojenskej bezpečnosti. Kremľu zjavne najviac vyhovovalo

vojenské neutralizovanie strednej, východnej a juhovýchodnej Európy zloženej z postsocialis­ tických krajín, Fínska a Rakúska.

Hoci Putin chápal nereálnosť takýchto predstáv, nadobúdal čoraz hlbšie presvedčenie, že Wa­ shington s Bruselom expanziu NATO smerom na východ nielenže podporovali, ale bez serióz­ nejšieho hľadania alternatív aj urýchľovali. Po­ litickým predstaviteľom Západu to vykričal na plné ústa na 43. mníchovskej bezpečnostnej kon­ ferencii vo februári 2007. Prezentoval sa vtedy ako oddaný globalista. Na domácich a zahranič­ ných fórach opakovane presviedčal o svojej pri­ pravenosti podieľať sa na formovaní spoločného hospodárskeho priestoru Európskej únie a Rus­ kej federácie siahajúceho od Atlantiku po Tichý oceán.

VYZNÁVAČ FRANCÚZSKEHO DIRIGIZMU

V priebehu rokov opuncoval frázu „od Lisabonu po Vladivostok“ a neváhal ju použiť aj v rozho­ vore pre taliansky denník Corriere della Sera pred odletom do Milána 6. júna tohto roku. Šesť­ desiatdvaročný Putin v ňom pripísal duchovné otcovstvo tejto vízie francúzskemu prezidentovi Charlesovi de Gaullovi. Nevysoký, 170-centimet­ rový Putin neprenecháva kredit impozantnej osobnosti takmer dvojmetrovému (v generálskej čiapke) de Gaullovi bez pádneho dôvodu. Tým nebolo ani tak celoplanetárne uvažovanie tohto najvyššieho (fyzicky i protokolárne) politického predstaviteľa krajín Francúzskeho spoločenstva národov. Bol ním skôr hospodársky model, kto­ rý zaviedol, keď pretlačil zmenu ústavy a pre­ chod z parlamentnej na poloprezidentskú tzv. piatu republiku. Silnejšie výkonné právomoci mu dovolili rozvinúť hospodársky model konku­ rujúci škandinávskemu i nemeckému.

De Gaullov dirigizmus (le dirigisme) korenil ešte v predvojnovom Francúzsku. Zakladal si na raci­ onálnom a spravodlivom riadení kapitalistickej ekonomiky pre blaho všetkých vrstiev štátu. Nie v prospech započatej homogenizácie Európy do Európskeho hospodárskeho spoločenstva (pred­ chádzalo Európskej únii), ani na úžitok nadná­ rodných kapitálových skupín. Degaullovský diri­ gizmus našiel silnú odozvu vo východoázijských krajinách s filozofickými tradíciami udržiavania

19

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ČO RUSKO NEZABIJE, TO HO POSILNÍ

harmónie v prírode, spoločnosti a hospodárstve.

Postupom času sa začal kritizovať a označovať ako štátny kapitalizmus. Nahradila ho neviditeľ­ ná ruka trhu, ktorá sa dopustila osudovej chyby, keď umožnila špekulatívne nafukovanie inves­ tičných bublín, ktoré vyvolali na jeseň 2008 sve­ tovú finančnú krízu. Francúzsky dirigizmus sa tak mohol vynoriť z matných spomienok a opäť inšpirovať Peking, Moskvu a niektoré ázijské me­ tropoly k volaniu po návrate štátu k dirigentské­ mu pultu, t. j. k zásade, že konečné slovo v eko­ nomike musí mať štát a potreby všetkých jeho občanov.

NÁVRAT STUDENEJ VOJNY

20

Severoatlantická aliancia na samite v apríli 2008 vyslala Moskve signál o zámere rozšíriť členskú základňu o Gruzínsko a Ukrajinu. Putina one­ dlho vystriedal v prezidentskej funkcii mladší a názorovo menej vyhranený premiér Dmitrij Medvedev, zamilovaný do spotrebnej elektroni­ ky z produkčnej dielne Apple. Keby neprenechal v auguste 2008 pri gruzínskej vojenskej ofenzíve iniciatívu na obranu Južného Osetska svojmu premiérovi Putinovi a Gruzínsko by ovládlo úze­ mie tejto separatistickej republiky, ostal by Zá­ pad spokojný.

Putin však vyšiel z päťdňovej vojny ako víťaz schopný riadiť svoju krajinu i z postavenia no­ minálne podriadeného prezidentovi. Navyše zin­ tenzívnil program modernizácie ruských ozbro­ jených síl a stanovil obranyschopnosť Ruska za hlavnú prioritu štátu. Západ si to vysvetlil ako podnet na preteky v zbrojení a hodenú rukavicu.

Bez váhania ju zdvihol a vzťahy medzi Západom a Východom začali chladnúť. Spočiatku málo viditeľne, no Putin očakával návrat všetkých foriem studenej vojny: hospodárskej, politickej, medzinárodno-diplomatickej, informačnej i hod­ notovo-duchovnej. Viesť studenú vojnu v pod­ mienkach globálnej ekonomiky a vysokej miery energetickej závislosti Európy od ruskej ropy a zemného plynu sa Moskva, Washington a Bru­ sel učia doslova za pochodu.

Arabská jar 2011 destabilizovala Blízky východ, radikalizovala militantný islam, podrývala a váľala viaceré režimy, rozbíjala štáty a vyvolala mohutné utečenecké vlny. Európa prišla o isto­

ČO RUSKO NEZABIJE, TO HO POSILNÍ > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ty dodávok energonosičov z Blízkeho východu a po Majdane 2013 i z Ruska cez Ukrajinu. Tu­ recké júnové parlamentné voľby 2015 kriticky oslabili politické krídlo prezidenta Erdogana, v ktorom mal Putin ochotného partnera na spo­ luprácu pri budovaní plynovodných obchvatov Ukrajiny. Bez benevolencie USA hrozí Euró­ pe dramatický pokles dodávok ruského plynu.

K vojenskej, finančno-trhovej a politickej závis­ losti od transatlantického protektora pribudla hospodárska. Pripravovaná zmluva o transatlan­ tickom obchodnom a investičnom partnerstve s USA (TTIP) jej dodá právny rámec.

HRA O ČAS

Vladimir Putin si nerobí ilúzie o odvahe EÚ dupnúť si, no i tak pokračuje vo vedení dialógu s európskymi štátnikmi prejavujúcimi prvky au­ tonómneho myslenia a záujem o udržanie aspoň zvyškov vzájomne výhodnej hospodárskej spo­ lupráce s Ruskom. Schôdzky nesú miestami ná­ dych frašky. Taliansky premiér Matteo Renzi sa na samite skupiny G7 8. júna nechal fotografovať doširoka vysmiaty, hoci samit avizoval eskaláciu hospodárskej vojny s Ruskom a ďalšie roztáča­ nie sankčnej a protisankčnej špirály. O dva dni však na svetovej výstave Expo 2015 v Miláne pri­ jal Putina a vystúpil s ním na spoločnej tlačovej konferencii. Podľa očakávania nemohol zakryť viazanosť Ríma záväzkami k EÚ a NATO. Prvý z dvoch hlavných dôvodov, prečo sa taký ostrieľaný štátnik ako Putin zúčastňuje takýchto teatrálností, je hra o čas. Sankcie nútia Rusko k urýchľovaniu diverzifikácie priemyslu a znižo­ vaniu závislosti od vývozu energonosičov. Ame­ rický minister obrany Ashton Carter, odborník na financovanie amerických zbrojných progra­ mov, v Nemecku tesne pred otvorením samitu G7 pripustil, že sankcie na Moskvu dostatočne nezaberajú. Potvrdil tým zistenie publikované v polovici mája v týždenníku Forbes o tom, ako sankcie zabíjajú ruskú ekonomiku iba v úvodzov­ kách.

Podľa odhadov Forbesu vykáže ruský štátny rozpočet ku koncu roka prebytok vo výške 70 mi­liárd dolárov oproti vlaňajším 59 miliardám.

Druhým dôvodom Putinovej zdržiavacej ša­ chovej hry je upevňovanie priateľských a part­

21

nerských kruhov v Ázii a vo svete. Ide hlavne o susednú Čínu a juhoázijskú Indiu na bilate­ rálnej báze a v rámci skupiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika). Partnerstvo s Ruskom poskytuje obom ázijským obrom bez­ príkladnú príležitosť na prekonávanie dávnych sporov a odvekej nedôvery. Sprostredkovateľská rola Moskvy pomáha obrusovať aj trenice jadro­ vo vyzbrojeného susedského dua Pakistan-India.

ČO MA NEZABIJE, TO MA POSILNÍ

Preto sa Rusko nemusí obávať takej miery izo­ lácie, do akej zahnali sankcie v minulosti Kubu alebo Irán. Severná Kórea a Mjanmarsko (ešte ako Barma) tvorili osobitné prípady, pretože autarkiu (uzavretosť vnútorného trhu) povýšili na štátnu doktrínu na budovanie hospodárskej nezávislosti, i keď za cenu zbedačenia občanov.

Kuba s Iránom však poskytujú pozoruhodnú ilu­ stráciu niektorých stimulačných účinkov sank­ cií na domácu ekonomiku. Sankcie ich zbavili

závislosti od nadnárodných monopolov a uvoľ­ nili priestor pre domácu výrobu, ale aj výskum a vedu. V niektorých odvetviach priam zažiarili.

Kuba v medicíne a farmakológii, Irán v letectve, lodiarstve a elektronike. Kuba vyváža svojich le­ károv, zdravotný personál a lieky do Afriky a la­ tinskej Ameriky. „Kuba vyrába očkovaciu látku proti rakovine pľúc – chce ju i Západ,“ hlásili minulý mesiac viaceré britské a americké infor­ mačné portály.

Irán má osemdesiat miliónov obyvateľov, širokú vedecko-technickú základňu a dostatočný príjem z predaja ropy. Iránska zbrojná produkcia nachá­ dza odberateľov v zahraničí, pričom jej vedec­ ko-výrobný potenciál prehlbovaním spolupráce s oveľa zdatnejším Ruskom ešte stúpne. Syner­ gické účinky zintenzívni už i čiastočné pripojenie čínskej vedy hnanej vpred vyostrovaním súpere­ nia s USA. Uvedené skutočnosti a trendy nazna­ čujú, že sankcie Západu Rusko nezlomia. Dá sa skôr predpokladať, že ho posilnia a zocelia.

OTVORENÁ NÁRUČ SEBAZÁHUBY ALEBO PSEUDOTOLERANCIA... > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Ľubomír Huďo

OTVORENÁ NÁRUČ

SEBAZÁHUBY ALEBO PSEUDOTOLERANCIA

AŽ ZA HROB

T

í, ktorí si urobili z hlásania pseudohumaniz­ mu, multikultúrnosti a pseudotolerancie výhodnú živnosť vo forme grantov, darov od pochybných filantropov a štedrej podpory ši­ rokého spektra taktizujúcich politických síl, takto vyvolávajú pocit viny u ostatných, zatvárajú oči pred príčinami daného stavu a ignorujú hrozivé následky. Ženú tak všetkých, vrátane seba sa­ mých, do záhuby, na ktorej sa máme dobrovoľne podieľať.

Kvóty na prijímanie imigrantov stanovené Eu­ rópskou komisiou rozbúrili nálady v členských krajinách Európskej únie rovnako ako nepoko­ je v prisťahovaleckých štvrtiach západoeuróp­ skych miest, s ktorými zápasia bezpečnostné sily takmer na úrovni občianskej vojny. Požiare, pod­ paľačstvo vo verejných budovách, útoky na do­ pravné prostriedky, pouličné násilie, rabovanie a teror v uliciach Londýna, Paríža či Malmö, keď sa rozvášnia príslušníci už druhej i tretej generá­ cie africko-ázijských prisťahovalcov v Európe, sú dostatočne varovným signálom.

ZLÉ SKÚSENOSTI

ĽUDSKOSŤ, TOLERANCIA A OCHOTA PODAŤ POMOCNÚ RUKU AJ ZA CENU OSOBNÝCH OBETÍ – A PROTI NIM XENOFÓBIA, RASIZMUS A BEZOHĽADNOSŤ.

JE TOTO ROZLÍŠENIE V PRÍPADE MOHUTNEJ IMIGRANTSKEJ VLNY Z AFRIKY A ÁZIE, KTORÁ SA NA EURÓPU VALÍ CEZ STREDOZEMNÉ MORE A ZAČÍNA ŇOU PORIADNE ZMIETAŤ, SKUTOČNE TAKÉ JEDNODUCHÉ?

Stačí málo, hoci i elementárny kriminálny čin, po ktorom nasleduje policajný zákrok, a odvetou je výbuch násilia v celej komunite, lebo spoločnosť mimo ich štvrte vnímajú ako nepriateľa z iného sveta. V krajinách, kam prišli, si z politických alebo ekonomických dôvodov vytvárajú vlastné enklávy so svojou kultúrou, náboženstvom, spô­ sobom života a normami správania. To by bolo pochopiteľné – až na to, že uzatváranie sa do vlastného teritória spájajú s odmietaním hosti­ teľskej krajiny na hranici ignorovania, pohŕdania i nenávisti.

Radikáli z ich prostredia idú ešte ďalej, až za túto hranicu. Toleranciu väčšinovej spoločnos­ ti vnímajú ako slabosť, ktorú treba maximálne využiť, či už v sociálnej oblasti alebo pri stup­ ňovaní kultúrnych a náboženských požiada­ viek. Od mešít cez šatky, výhrady k vianočnej výzdobe v európskych mestách, postave čerta vedľa Mikuláša, špeciálnu stravu halal v štát­ nych školách až po výzvy na džihád – svätú vojnu proti nevercom, a uplatňovanie šariá­ tu – systému islamského náboženského práva.

Do tohto uzavretého sveta má problém vstúpiť

polícia či už v Bruseli, Marseille alebo v Amster­ dame. Medzi ľuďmi sa len v rámci politickej ko­ rektnosti šušká, kam nevstúpiť, ktorým štvrtiam sa vyhýbať, pričom v drvivej väčšine ide o prisťa­ hovalecké štvrte s moslimským obyvateľstvom.

Nahlas to však nemožno skonštatovať, pretože panuje spoločenské dusno – len aby vás niekto neobvinil z rasizmu a xenofóbie, hoci druhá stra­ na nemá problém dávať najavo pohŕdanie alebo nevraživosť voči ľuďom inej viery, iného etnic­ kého pôvodu alebo farby pleti. Tu už končí to­ lerancia, neplatí reciprocita, nastupuje komplex menšiny – tolerancia k nám, ale nie k vám, vaša chyba, vaša slabosť a naša šikovnosť, razantnosť a víťazstvo. Nie, nemožno hádzať všetkých do jedného vreca, ale princíp zneužívania toleran­ cie na posilnenie vlastných pozícií funguje od Osla na severe po Sicíliu na juhu.

Politicky hrôzostrašné a spoločensky likvidačné slovíčko „xenofóbia“ stráca v prípade pomýlenej multikultúrnosti a zvrátenej politickej korektnos­ ti pôvodný význam i opodstatnenie. Xenofóbia je podľa slovníka cudzích slov chorobný strach zo všetkého cudzieho, nedôvera voči cudzin­ com. Tí, ktorí ňou najčastejšie častujú každého, kto nemá otvorenú náruč pre stanovené kvóty imigrantov, vyčítajú ľuďom predsudky na zá­ klade neznalosti a predpojatosti. A to je práve trestuhodné zavádzanie, pretože naopak, boha­ té a dlhodobé skúsenosti majú Francúzi, Ho­ lanďania, Švédi či Rakúšania. Navyše v rámci Schengenu možno navštíviť rôzne kúty Európy a presvedčiť sa na vlastné oči. Ak nie je človek poverený nejakou politickou úlohou obhajovať vopred danú pozíciu, názor či stanovisko a má otvorené oči, nemôže popierať realitu a tváriť sa, že je všetko v najlepšom poriadku a idylka vzájomného kultúrno-etnického obohacovania upevňuje stabilitu Európy.

POUČENIE Z KODANE

Dánsky detský psychológ Nicolai Sennels pra­ coval v Kodani ako terapeut vo väznici pre mladistvých delikventov vo veku od 12 do 17 rokov. Sedemdesiat percent z nich pochádza­ lo z moslimského prostredia. Vydal knihu pod názvom Medzi moslimskými zločincami: Skúse­ nosti psychológa z kodanských väzníc. Na zákla­

23

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > OTVORENÁ NÁRUČ SEBAZÁHUBY ALEBO PSEUDOTOLERANCIA...

24

de práce so skupinou 150 moslimských a 100 nemoslimských delikventov vypracoval štúdiu.

Podľa presadzovaného názoru je za imigrant­ skou kriminalitou nespravodlivosť spoločnosti či neprispôsobivosť, rasové predsudky, chudoba a podobné faktory. Podľa Sennelsa je problém v islame a na základe toho v konaní, ktoré s vie­ rou súvisí. Dôvody, prečo jeho terapie nezabe­ rajú a mladí imigranti z moslimského prostredia majú sklony ku kriminálnemu konaniu, pripisuje štyrom rozdielom. Prvým je hnev – pre nás je hnev známkou slabosti, v islamských kultúrach je to prejav sily. Druhý rozdiel je v znášaní kriti­ ky – islamisti sú veľmi citliví na kritiku akejkoľ­ vek maličkosti a odpoveďou je agresia namiesto logiky a argumentovania. Tretím je zodpoved­ nosť – na Západe sa ľudia snažia hľadať riešenie v sebe, v islame je všetko na vôli Alaha, život je riadený vonkajšími autoritami a všetko je zaprí­ činené vonkajšími vplyvmi, spoločnosťou. Ani pri zločine nie je zodpovednosť na páchateľovi, ale vonkajších okolnostiach, napr. pri znásilnení ženy je to jej chyba – vyzývavosť, provokovanie, oblečenie. Ako štvrtý rozdiel uvádza toleranciu – na Západe sa tolerancia a otvorenosť považujú za správne konanie. Islam vyzýva na nenávisť a násilie proti neveriacim, popiera priateľstvo medzi veriacim a neveriacim, vždy tam musí zostať určitý odstup.

Toľko skúsenosti dánskeho psychológa, ktorý tvrdí, že pred desiatimi rokmi o týchto problé­ moch nevedel a nezaujímal sa o túto problema­ tiku. Teraz navštívil Českú republiku a varoval, aby ľudia vo východnej a strednej Európe neo­ pakovali chyby Západu. Poukázal na to, že stále väčšiu časť Kodane pohlcujú lokality, v ktorých dominujú moslimovia. Máme sa pripraviť, že ak tomu nezabránime, čakajú nás rovnaké problé­ my. Názory psychológa Sennelsa môžeme brať vážne, a nemusíme, no máme právo poznať aj takéto informácie, nielen filtrované a vyselek­ tované údaje mediálnych manipulátorov, ktorí nezverejnia štúdie a štatistiky mimo rámca poli­ tickej poslušnosti.

Podľa údajov z Danmarks Statistik je krimina­ lita utečencov o 73 percent vyššia ako priemer celej mužskej populácie. Fínske oficiálne šta­ tistiky uvádzajú, že cudzinci majú na svedomí

21 percent znásilnení, pričom tvoria len vyše dve percentá obyvateľstva. Francúzska štúdia z roku 2006 potvrdila, že podiel imigrantov má výrazný vplyv na kriminalitu – vyššie percento imigrantov je asociované s vyššou kriminalitou.

Dáta ukazujú, že to môže byť spôsobené horší­ mi socioekonomickými podmienkami, ale neza­ mestnaní narodení vo Francúzsku sú stále menej náchylní spáchať trestný čin ako nezamestnaní imigranti. Viac než polovica marocko-holand­ ských mladíkov vo veku 18 až 24 rokov mala v Rotterdame problémy s políciou pre podozre­ nie z trestného činu.

POCHOVANIE SCHENGENU

Spomínaná Schengenská dohoda, ktorá umož­ ňuje voľný pohyb medzi krajinami Európskej únie, sa teraz otriasa v samotných základoch, keď si Francúzi, Nemci i Rakúšania chránia hra­ nice pred inváziou z Talianska, odkiaľ prichá­ dzajú nepozvaní a nevítaní hostia z konfliktných a rozvrátených arabských a afrických krajín.

Najviac zasiahnuté Grécko a Taliansko volajú po európskej solidarite a naliehajú na ostat­ ných, nech im pomôžu so záplavou imigrantov.

Grécke ostrovy a prímorské mestečká na juhu Talianska už znášajú svojrázne obohacovanie v podobe násilia, krádeží, zaberania obydlí a ší­ renia strachu. Európska solidarita však dostáva poriadne zabrať – bližšia je národno-štátna ko­ šeľa ako eurokabát, lebo sociálne a ekonomické možnosti jednotlivých krajín nevydržia ďalší nápor a záťaž. K tomu treba prirátať ešte celo­ spoločenské nálady, stupňovanie radikalizmu a volanie po razantných opatreniach v obavách o vlastnú budúcnosť.

Krajiny Vyšehradskej štvorky (vrátane Sloven­ ska), pobaltské štáty, Rakúsko i Španielsko odmietajú kvóty, teda počty prisťahovalcov ur­ čených na prijatie, a žiadajú princíp dobrovoľ­ nosti. Predstavitelia európskych krajín na svojej mimoriadnej schôdzke k migrácii v apríli tohto roku naliehali na tento princíp, ale Európska ko­ misia napriek tomu neskôr stanovila mechaniz­ mus povinného prerozdelenia. Napríklad teraz by na Českú republiku pripadlo 1328 a na Slo­ vensko 785 osôb, všetci však vedia, že to nebude konečné číslo, lebo vlny imigrantov budú pokra­

25 čovať. Negatívne príklady z doterajšieho vývoja „multi-kulti“ projektov sú skôr odstrašujúce ako inšpiratívne. Vyprovokovanie nespokojnosti a extrémnych nálad môže zmiesť súčasné vládne garnitúry, a to nechcú riskovať. Hodiť všetko na xenofóbiu a extrémizmus je chabé riešenie a k ni­ čomu nepovedie, skôr spôsobí opačnú reakciu.

Na druhej strane treba priznať, že konflikty vy­ volali a ekonomický rozvrat spôsobili – prípadne sa výrazne pričinili o jedno aj druhé v daných štátoch Afriky, Blízkeho východu a Strednej Ázie – práve západoeurópske krajiny spolu s USA v súčinnosti s finančnými inštitúciami ako Medzinárodný menový fond (MMF), Sveto­ vá banka (SB) a nadnárodnými korporáciami. Ľudské cunami z juhu smerom na sever vyvolala katastrofálna geostratégia politikov, generálov a finančníkov v pozadí s nevolenými tieňovými štruktúrami, s ich snami o svetovláde a jedinom globálnom mocenskom centre.

Rozvrátený Irak so zúriacim Islamským štá­ tom, rozdelená Sýria v dôsledku podnecovanej občianskej vojny a paralyzovaná Líbya s dvoma

vládami a vlastne v totálnom chaose prinášajú neželané plody rozhádanej a vystrašenej Európe v podobe invázie, ktorú súčasnými prostriedka­ mi nezvláda. K tomu africké krajiny zadlžené u MMF a SB boli donútené reštrukturalizovať svoju ekonomiku na vývoz určitých komodít, pričom výkyvy na medzinárodných trhoch ich položili. Výsledkom sú ekonomické problémy, nespokojnosť, etnické konflikty a s nimi spätý exodus obyvateľstva. Navyše v Afrike pôsobia aj diktátori na spôsob eritrejského prezidenta Afwerkiho. Ten vládne už 23 rokov, ale Západu a USA viac prekážal Saddám Husajn, Muammar Kaddáfí a Baššár al-Asad.

Imigranti vidia spásu v Európe a najradšej by išli viac na sever – láka ich Veľká Británia, Nemec­ ko, Dánsko, Švédsko. No poslúžiť môže – aspoň dočasne, aj stredná a východná Európa. Nikto nevie, pri akom počte a kedy to skončí, reálnych je až šesť miliónov utečencov smerujúcich do Európy. Zvládne to otvorená náruč starého kon­ tinentu? Na to vám nikto z jej obhajcov nedá pravdivú a otvorenú odpoveď.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > IMIGRAČNÁ POLITIKA EURÓPSKEJ ÚNIE V SLEPEJ ULIČKE

Roman Michelko

IMIGRAČNÁ POLITIKA

EURÓPSKEJ ÚNIE V SLEPEJ ULIČKE

26

STÁVA SA UŽ PRAVIDLOM, ŽE BYROKRATICKÉ ELITY V EURÓPSKEJ ÚNII PROBLÉMY TAKMER NIKDY NERIEŠIA SYSTÉMOVO, LEN ICH TLAČIA PRED SEBOU. PRÁVE AKTUÁLNA KAUZA SILNEJ IMIGRAČNEJ VLNY ATAKUJÚCEJ MEDITERÁNNE KRAJINY, PREDOVŠETKÝM TALIANSKO A GRÉCKO, JE PRIAM ČÍTANKOVÝM PRÍKLADOM. TAKÝTO PRÍSTUP K PROBLÉMU VEDIE K JEHO ESKALÁCII. VEĽMI NEÚČINNE A NESYSTÉMOVO SA RIEŠIA DÔSLEDKY, ALE VÔBEC SA NERIEŠIA PRÍČINY.

P

omenujme si teda príčiny. Súčasná imigrač­ ná vlna má dva zdroje. Jedným, paradoxne menej významným, je vojna v Sýrii a Iraku, ktorá má priamu súvislosť so vznikom Islamské­ ho štátu na územiach týchto dnes už v podstate skolabovaných štátov. Otázka znie: prečo tieto štáty zlyhali? V prípade Iraku je to priamy násle­ dok hlúpej sektárskej politiky bývalého irackého premiéra Núrího al-Málikího. Tento proamerický diktátor už od svojho zvolenia začal prenasledo­ vať sunitov – vytlačil ich zo štátnej správy a ar­ mády. Okrem toho vytesnil zo spoločenského a politického života aj takmer všetkých členov bývalej vládnej strany Baas. Toto jeho takmer de­ saťročné bašovanie viedlo k radikalizácii sunitov, ktorí na území Sýrie a Iraku vytvorili vlastný kali­ fát, teda extrémistický Islamský štát. Ten likviduje šiitov, alavitov, maronitov, drúzov alebo jezídov.

Západná destabilizácia Sýrie viedla podobne k zlyhaniu tohto štátu, ktorý je dnes de facto len skupinou území kontrolovaných tou či onou poli­ tickou frakciou.

Korene tohto konfliktu sú, samozrejme, podstat­ ne hlbšie. Základný rozpor je v tom, že Irak bol vždy umelý štátny útvar zložený z troch entít – kurdskej, šiitskej a sunitskej, a čoraz jasnejšie sa ukazuje, že konsolidovať ho a „stvoriť“ z neho životaschopnú entitu už asi nebude možné.

Absolútne nepremyslená a cynická politika pre­ dovšetkým USA, ale aj ich spojencov nakoniec viedla k tomu, že dnes máme v tejto oblasti stá­ tisíce utečencov, ktorým skutočne ide o život.

Našťastie pre Európu riešia svoju veľmi ťažkú situáciu predovšetkým vnútornou emigráciou, teda sťahujú sa z územia islamského kalifátu do iných, zatiaľ ešte ako-tak bezpečných častí Iraku či Sýrie, prípadne masovo utekajú do Turecka.

Len malá časť z nich doputuje až k európskym brehom, presnejšie na grécky ostrov Kos, ktorý sa stáva akýmsi pendantom povestnej talianskej Lampedusy. Úplne iným príbehom sú takmer výlučne ekono­ mickí migranti z Líbye. To si však Európa spôso­ bila sama, keď hlúpo, neprezieravo a bez plánu

zasiahla v Líbyi. Dnes je Líbya de facto nefunkč­ ným štátom bez akejkoľvek centrálnej štátnej autority. V podstate je rozdelená na tri politické entity, ktoré proti sebe viac-menej politicky, ale aj vojensky bojujú. Skutočnou príčinou masívnej migračnej vlny je kolaps Líbye ako štátu, ktorý na jednej strane zamestnával tisíce Eritrejčanov či Somálčanov ako gastarbeitrov, na druhej stra­ ne dokázal ustrážiť svoje pobrežie pred gangmi prevádzajúcimi utečencov do Talianska na ost­ rov Lampedusa alebo na jeho južné pobrežie.

Dnes teda máme problém, ktorý treba systémo­ vo riešiť. Avšak dvaja hlavní protagonisti tohto riešenia – vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Ta­ lianka Federica Mogheriniová a grécky komisár pre humanitárnu pomoc a krízový manažment Christos Stylianides – sú zároveň v ťažkom konflikte záujmov. Obe krajiny, teda Taliansko a Grécko, postihla súčasná imigračná kríza naj­ viac, preto je jasné, že vnútenie imigračných kvót iným krajinám by pomohlo takisto najviac práve Taliansku a Grécku.

Najväčší problém tohto riešenia je však v tom, že v konečnom dôsledku by krízu len prehĺbilo. Pre dobre organizované pašerácke gangy by takéto rozhodnutie znamenalo doslova zlatú baňu. Eu­ rópska únia by svojím rozhodnutím zabezpečila či garantovala „rozsev“ prevažne ekonomických migrantov po celej Európe, čím by dočasne po­ mohla najviac postihnutým krajinám.

Podstatné však je, že ani táto politika by nako­

niec k ničomu rozumnému neviedla. Akonáhle by sa (ne)dobrovoľne umiestneným migran­ tom v chudobnejších krajinách Európskej únie umožnil voľný pohyb – s čím sa, samozrejme, počíta, – nikto by ich v štáte, kam boli nedob­ rovoľne pridelení a kde nechcú ostať, neudržal.

Vnútri schengenského priestoru neexistujú žiad­ ne hranice, takže napokon by boli kvóty aj tak len chimérou či potemkinovskou dedinou, ktorá skrsla v hlavách nerealistických euroúradníkov.

Cynická a nepremyslená politika Európskej únie priam systémovo generuje problémy s migran­tmi aj v iných častiach Európy. Maďarsko nezvláda masívny nápor migrantov zo skolabovaného štátu Kosovo. Aj na tomto príklade sa dá jasne ukázať, ako sa hlúpa a cynická politika Západu nevypláca. V snahe za každú cenu ponížiť či po­ trestať Srbsko vznikol pod patronátom tých naj­ skompromitovanejších síl nezávislý štát Kosovo, ktorého elity sa grupovali jednak z narkomafie, a potom z hrdlorezov z takzvanej UÇK, teda Ko­ sovskej oslobodzovacej armády. Veľmi skoro sa ukázalo, že tieto politické elity nie sú schopné a kompetentné riadiť štát, čo sa dnes prejavuje masovým exodom jeho obyvateľov do vyspelých krajín Európskej únie. Svoj problém chce teda Maďarsko riešiť postavením vysokého plotu na hranici so Srbskom, pretože práve cez srbsko­ -maďarskú hranicu sa títo migranti v masovom meradle pokúšajú dostať do schengenského priestoru. Európske politické elity tak dnes žnú plody svojich zlých a cynických rozhodnutí.

27

EKONOMIKA > HISTORICKÝ POKLES KÚPNEJ SILY

AAAAA > KORUNNÍ > AAAAAAA SVEDKOVIA

Peter Hafner

HISTORICKÝ POKLES KÚPNEJ SILY

K

úpna sila britskej libry dosahovala v roku 1776 120-násobok a kúpna sila americ­ kého dolára 28-násobok jeho súčasnej hod­ noty. Počas 19. storočia sa kúpna sila libry pohybovala na úrovni medzi 60 až 100-ná­ sobkom súčasnej hodnoty a kúpna sila dolára medzi 20 až 30-násobkom (s krátkym pokle­ som na 15-násobok počas občianskej vojny).

Od začiatku 20. storočia kúpna sila oboch

28

mien permanentne klesala – s výnimkou krát­ keho obdobia počas krízy v 30. rokoch. Ešte na konci druhej svetovej vojny bola kúpna sila libry 38-krát vyššia a kúpna sila dolára 13-krát vyššia ako v súčasnosti. Ďalšie zaujímavé grafy nájdete v našej téme mesiaca, zameranej na zvrátenosť súčasného finančného systému.

ROK

GBP

USD

ROK

GBP

USD

ROK

GBP

USD

1776 1778 1780 1782 1784 1786 1788 1790 1792 1794 1796 1798 1800 1802 1804 1806 1808 1810 1812 1814 1816 1818 1820 1822 1824 1826 1828 1830 1832 1834 1836 1838 1840 1842 1844 1846 1848 1850 1852 1854

120,3 113,8 118,5 109,8 109,3 115,5 112,7 106,7 108,7 102,6 87,8 94,0 72,1 79,7 78,6 72,4 69,7 63,4 59,5 62,5 68,4 65,2 71,4 81,4 78,6 75,0 76,5 80,0 83,0 85,8 84,1 80,4 80,6 84,1 89,3 86,5 89,7 95,5 97,0 83,8

28,0 17,7 17,8 20,1 23,9 25,8 27,5 26,7 25,5 22,2 18,5 19,9 19,5 22,8 20,7 20,0 19,5 19,9 18,4 13,9 17,4 19,2 20,8 20,8 25,3 24,7 25,8 26,5 28,5 28,5 26,2 26,2 28,3 30,0 32,7 31,9 30,9 31,3 31,6 29,1

1856 1858 1860 1862 1864 1866 1868 1870 1872 1874 1876 1878 1880 1882 1884 1886 1888 1890 1892 1894 1896 1898 1900 1902 1904 1906 1908 1910 1912 1914 1916 1918 1920 1922 1924 1926 1928 1930 1932 1934

83,5 89,9 83,9 83,3 87,8 82,7 80,4 85,5 79,7 82,9 84,0 86,7 88,9 90,0 93,1 97,3 99,5 98,3 97,1 101,7 103,3 99,5 96,6 97,0 96,2 96,1 93,3 91,2 88,4 85,7 60,6 43,5 35,9 48,8 50,9 51,8 53,8 56,5 62,0 63,4

28,8 29,7 29,4 24,3 15,5 15,4 17,2 18,7 21,4 22,8 24,5 23,9 23,9 23,9 24,9 26,0 25,7 26,8 26,8 28,4 29,1 29,4 29,1 28,4 27,4 27,1 26,5 25,7 25,2 24,4 22,2 15,7 11,8 14,1 13,8 13,4 13,8 14,2 17,3 17,7

1936 1938 1940 1942 1944 1946 1948 1950 1952 1954 1956 1958 1960 1962 1964 1966 1968 1970 1972 1974 1976 1978 1980 1982 1984 1986 1988 1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2014

60,7 57,0 48,8 41,6 39,3 37,1 32,5 30,6 25,7 24,5 22,3 20,9 20,6 19,1 18,1 16,6 15,5 13,8 11,8 9,3 6,4 5,1 3,8 3,2 2,9 2,6 2,4 2,0 1,9 1,8 1,7 1,6 1,5 1,5 1,4 1,3 1,2 1,2 1,1 1,0

17,1 16,8 16,9 14,5 13,5 12,1 9,8 9,8 8,9 8,8 8,7 8,2 8,0 7,8 7,6 7,3 6,8 6,1 5,7 4,8 4,2 3,6 2,9 2,5 2,3 2,2 2,0 1,8 1,7 1,6 1,5 1,5 1,4 1,3 1,3 1,2 1,1 1,1 1,0 1,0

Zdroj: Measuringworth.com

SATIRA >

> SATIRA

31

30

Kresby: Carlos Latuff

TÉMA MESIACA:

ĽUDSTVO AKO OBEŤ FINANČNÍCTVA DNEŠNÝ FINANČNÝ SYSTÉM DÁVNO PRESTAL SLÚŽIŤ ZÁUJMOM BEŽNÉHO ČLOVEKA. PENIAZE SI SÍCE ZACHOVALI SVOJU PÔVODNÚ FUNKCIU – SPROSTREDKOVANIE VÝMENY TOVAROV A SLUŽIEB, NO ZÁROVEŇ SA SAMY STALI TOVAROM, S KTORÝM SA OBCHODUJE S CIEĽOM ZISKU. DRVIVÁ VÄČŠINA EXISTUJÚCICH PEŇAZÍ SLÚŽI NA VIRTUÁLNE ŠPEKULÁCIE NA FINANČNÝCH TRHOCH. TENTO VIRTUÁLNY SVET AKCIÍ, DLHOPISOV, DERIVÁTOV, OBLIGÁCIÍ A ĎALŠÍCH „PRODUKTOV“ SI ŽIJE SVOJÍM VLASTNÝM ŽIVOTOM, ČÍM ĎALEJ, TÝM VIAC ODTRHNUTÝ OD REÁLNEJ EKONOMIKY TOVAROV A SLUŽIEB. PENIAZE, KTORÉ SA DOŇ PUMPUJÚ, VZNIKAJÚ Z NIČOHO VO FORME NOVÝCH DLHOV. TÝM SA ROZTÁČA NEKONEČNÝ KOLOTOČ INFLÁCIE, RASTÚCEJ ZADLŽENOSTI A PRESUNU FINANČNÉHO BOHATSTVA OD ŠIROKÝCH VRSTIEV DO RÚK ÚZKEJ SKUPINY SUPERBOHATÝCH. BUDE TO TRVAŤ TAK DLHO, KÝM SA ĽUDIA PROTI TOMUTO SYSTÉMU NEPOSTAVIA, ALEBO KÝM SA TÁTO GLOBÁLNA PYRAMÍDOVÁ HRA NEZRÚTI, PRETOŽE ZADLŽENOSŤ PRESIAHNE UDRŽATEĽNÚ MIERU.

TÉMA MESIACA > STRUČNÉ DEJINY BANKOVNÍCTVA

Peter Hafner

STRUČNÉ DEJINY

BANKOVNÍCTVA

34

17. storočie – vznik moderného bankovníctva Začali vznikať moderné bankové služby vrátane frakčného rezervného systému, vydávania ban­ koviek, ukladania depozitov v drahých kovoch, najmä zlata a striebra. Vkladateľ dostal certifi­ kát o kvalite a čistote kovu, pričom výber nebol prevoditeľný. Na druhej strane banky využívali tieto vklady na požičiavanie peňazí za úrok vrá­ tane vydávania zmeniek. Pochopiteľne, musela existovať dôvera, že takto vydané bankovky budú spätne zameniteľné za drahý kov v hodnote, na ktorú boli vydané. Takto vznikla nová forma pe­ ňazí nevyjadrená hodnotou strieborných alebo zlatých mincí, ale výškou dlhu, ktorý bolo po­ trebné splatiť.

Potom, ako sa protestantské cirkvi vymaňovali spod vplyvu Vatikánu, ktorý zakazoval akékoľ­ vek pôžičky na úrok, začali sa po Európe čoraz viac rozširovať bankové služby – dopyt narastal najmä postupom priemyselnej revolúcie.

1668 – založenie prvej centrálnej banky Sveriges Riksbank v Štokholme 1694 – prvá moderná centrálna banka The Governor and Company of the Bank of England Vôbec prvá banka, ktorá začala vydávať bankov­ ky nepretržite od roku 1695 – pôvodne rukou písané bankovky oprávňovali konkrétneho dr­ žiteľa na vyplatenie jej nominálnej hodnoty na požiadanie.

1728 – prvý kontokorentný účet založený v Royal Bank of Scotland 1800 – založenie Banque de France Napoleonom Bonapartom Mala výhradné právo na vydávanie bankoviek v Paríži, neskôr sa sformovala do centrálnej ban­ ky Francúzska.

1811 – založenie banky N M Rothschild & Sons v Londýne Bola založená Mayerom Amschelom Rothschil­ dom, zakladateľom bankovej dynastie rodiny Roth­schildovcov, ktorá sa považuje za najbohat­ šiu rodinu v histórii ľudstva. Synovia založili ďal­ šie bankové vetvy vo Frankfurte, Paríži, Viedni a Neapole. Podľa odhadov vlastnila táto dynastia na prelome 19. a 20. storočia približne polovicu svetového bohatstva.

1844 – zákon Bank Charter Act Zaručil, že Bank of England ako jediná môže vy­ dávať bankovky na Britských ostrovoch, čím sa de iure stala centrálnou bankou.

1871 – založenie banky JP Morgan & Co. v New Yorku Založená Johnom Pierpontom Morganom, kto­ rého magazín Forbes označil za 2. najvplyvnej­ šieho biznismena všetkých čias. V roku 2011 bola JP Morgan Chase & Co. najbohatšou ame­

35 John Pierpont Morgan

rickou bankou. Podľa niektorých odhadov po škandále v roku 2012 stratila na špekulatívnych operáciách 9 miliárd dolárov, a následne zaplati­ la takmer miliardu dolárov na pokutách americ­ kým a britským regulátorom.

1907 – panika na Wall Street Hlavná burza NY Stock Exchange sa prepadla takmer o 50 %. Veľa bánk, trustov a menších spoločností skončilo krachom. Paniku, a tým aj ďalšie rozšírenie krízy odvrátila skupina moc­ ných bankárov na čele s J. P. Morganom, ktorí poskytli trhom vlastné peniaze. Na základe vyše­ trovania týchto udalostí boli navrhnuté riešenia, ktoré následne vyústili do vytvorenia americkej centrálnej banky.

1913 – založenie Federálneho rezervného systému USA Centrálny bankový systém realizovaný prostred­ níctvom dvanástich regionálnych bánk vlastne­ ných komerčnými bankami. Tento systém je

stelesnením kvantitatívneho uvoľňovania, ktoré malo za následok znehodnotenie dolára ako hlavnej svetovej rezervnej meny pri inflácii pre­ sahujúcej 2200 %, t. j. približne za 4 generácie sa americký dolár znehodnotil viac ako 22-násobne.

Každopádne ani takáto mocná pozícia FED ne­ zabránila Veľkej depresii v 30. rokoch, keď ne­ dostatok peňazí v americkom bankovom sektore spôsobil 32-percentnú defláciu a pokles priemy­ selnej produkcie takmer o polovicu.

1929 – krach Wall Street Spojený s Veľkou depresiou v rokoch 1929 – 1934, ktorá sa definitívne skončila až druhou svetovou vojnou. Počas krízy skrachovalo a za­ niklo cca 9000 bánk. HDP Spojených štátov kleslo o 27 %, priemyselná produkcia o 46 %, nezamestnanosť dosiahla 25 %, celkový verej­ ný a súkromný dlh USA presiahol 300 % HDP (prekonaný až po roku 2002), svetová ekonomi­ ka klesla o 15 %, medzinárodný obchod klesol o polovicu. Za hlavnú príčinu krízy sa považuje

TÉMA MESIACA > STRUČNÉ DEJINY BANKOVNÍCTVA

nesprávna politika FED, ktorý obmedzil prísun peňazí na finančné trhy a spôsobil tak defláciu vo výške 30 %.

V rokoch 1933 – 1934 prijal prezident Franklin Roosevelt legislatívu, ktorá obyvateľom aj spo­ ločnostiam v USA zakazovala akékoľvek držanie zlata – všetky zlaté mince, tehly a certifikáty mu­ seli byť odovzdané FED, a následne ministerstvu financií.

36

1944 – založenie brettonwoodskeho systému Prvý medzinárodný monetárny systém, ktorý viedol k vzniku inštitúcií ako Medzinárodný menový fond a Svetová banka. Boli zavedené fixné medzinárodné výmenné kurzy naviazané na dolár, ktorého cena bola napojená na cenu zlata – tento systém sa nazýval aj zlatý výmenný štandard.

Kapitál nemohol voľne putovať z jednej krajiny do druhej, kontroly prevodu peňazí sa vzťahovali na firmy, vlády aj jednotlivcov (obmedzenie vý­ vozu hotovosti do zahraničia). Zahraničné inves­ tície boli príliš drahé, penzijné fondy držali svoje prostriedky na domácich trhoch.

1971 – zrušenie zlatého štandardu Administratíva Richarda Nixona spustila systém plávajúcej meny nezávislej od hodnoty zlata. Tie­ to nekryté peniaze boli potrebné na vyriešenie vysokých obchodných deficitov, nákladnej vojny vo Vietname a sociálnych programov. Tým sa zmenila základná premisa – výmenné kurzy sa začali hýbať – spoločnosti, ktorých náklady (ná­ kupy) sa realizovali v jednej mene a výnosy (pre­ daje) v druhej, potrebovali náhle eliminovať ri­ ziko spojené s meniacim sa výmenným kurzom.

1972 – vznik prvých derivátov na burze Chicago Mercantile Exchange 1973 – založenie Chicago Board Options Exchange Prvá opčná burza na svete.

1975 – regulácia ratingových agentúr Komisiou pre cenné papiere (SEC) Výsledkom bol vznik súčasného monopolu troch ratingových agentúr (S&P, Moody’s a Fitch) s tr­

STRUČNÉ DEJINY BANKOVNÍCTVA > TÉMA MESIACA

hovým podielom 95 %. Hlavná zmena nastala pri ohodnotení ratingu, ktorý už neplatil investor, ale eminent (dlžník), čím sa značne znížila ich nezaujatosť a nezávislosť (najviac sa prejavila pri kríze v rokoch 2007 – 2008).

80. roky 20. storočia – ďalšia liberalizácia finančných trhov Najmä v USA a Veľkej Británii pod vedením Reagana a Thatcherovej. Veľké inštitúcie, ako poisťovacie spoločnosti a penzijné fondy, mohli voľne presúvať prostriedky do zahraničia – niž­ šia kontrola toku kapitálu. Výsledkom boli ľahšie úvery pre domácnosti, rozmach hypoték a spo­ trebných úverov. Posledné prekážky padli na London Stock Exchange v roku 1986 – tzv. Big Bang, ktorým sa označuje úplná deregulácia finančných trhov. Výsledkom bol následný roz­ mach finančných derivátov (forvardy, futures, opcie, swapy) – obchodovanie s cieľom dosiah­ nuť špekulatívny zisk, využívanie hedgingu (ochrana pred výkyvmi cien) či arbitráže (vyu­ žitie cenových rozdielov na teritoriálne rozdiel­ nych trhoch).

Od polovice 90. rokov sa začali rozmáhať úvero­ vé deriváty – swapy na kreditné zlyhanie (CDS), cenné papiere zabezpečené aktívami (ABS), resp. zabezpečené hypotékami (MBS), a zaiste­ né dlhové obligácie (CDO). Spolu so zavedením sekuritizácie vyústili nakoniec do krachu na fi­ nančných trhoch v rokoch 2007 – 2008.

2000 – dot-com bublina Hlavnou príčinou tejto krízy bol prudký rozvoj internetu koncom 90. rokov a zvýšená emisia cenných papierov na podporu investovania do internetového podnikania. Ukázalo sa však, že akcie technologických firiem boli vidinou rýchle­ ho zisku nadhodnotené a návratnosť investícií je výrazne dlhšia. Výsledkom bol prepad burzo­ vého indexu NASDAQ v priebehu niekoľkých mesiacov z 5000 bodov na polovicu a v ďalších dvoch rokoch sa prepadol o ďalšiu polovicu na 1200 bodov.

Trhová hodnota technologických firiem sa me­ dzi marcom 2000 a októbrom 2002 znížila o päť biliónov amerických dolárov. FED reagoval zní­ žením úrokových sadzieb zo 6,5 % postupne až

na 1 %, čím sa výrazne znížili aj sadzby hypote­ kárnych úverov (zo 7,25 % v roku 2000 na 3,5 % v roku 2003).

2007 – americká hypotekárna kríza Prasknutie špekulatívnej bubliny na trhu ne­ hnuteľností v USA v objeme 500 – 600 miliárd dolárov – prepad cien nasledovaný zvýšenými úrokovými sadzbami vyústil až do krízy likvi­ dity. Najviac postihnutou bola banka Northern Rock a štátom podporované hypotekárne ústavy Fannie Mae a Freddie Mac. Za hlavnú príčinu krízy sa paradoxne považujú znížené úrokové sadzby hypoték v rokoch 2002 – 2005 spolu so zlým nastavením celého odvetvia nedostatočnou reguláciou a bankovým dozorom spôsobeným neprehľadnosťou a zložitým fungovaním derivá­ tov. Tie umožňovali špekulatívne obchodovania s nekvalitnými úvermi, zabalenými vďaka seku­ ritizácii trhu za vysoké ratingy renomovaných inštitúcií. Toto všetko bolo podporené štátnymi zásahmi na trhu, pomocou ktorých mali banky suplovať sociálne programy, napr. požičiavať bez ohľadu na solventnosť a bonitu dlžníkov, a tým mať určitý podiel menej kvalitných úverov. Už v roku 1997 zaviedol Bill Clinton tzv. sekuritizá­ ciu – možnosť bánk obísť stanovený pomer me­ dzi vlastným kapitálom a poskytnutými úvermi, ktorý má predísť nedostatočnej likvidite bánk.

Pohľadávky z úveru sa zlúčia do balíka, ktorý predajú ďalej nebankovým inštitúciám – vzni­ kajú tzv. štruktúrované finančné nástroje. Tie vystavia obligácie a investičné banky a hedžin­ gové fondy ich umiestnia na finančných trhoch.

Problémom bolo aj to, že ratingové agentúry im pridelili vysoký rating, a tak bol o tieto balíčky vysoký záujem po celom svete (viacnásobná sekuritizácia).

2008 – svetová finančná kríza Vznikla ako dôsledok americkej hypotekárnej krízy, vyústila do globálnej recesie v rokoch 2008 –2012 a následnej dlhovej krízy v eurozó­ ne. Pätnásteho septembra 2008 zažili Spojené štáty najväčší bankrot v dejinách, keď Lehman Brothers Holding s celkovým majetkom v hod­ note 639 miliárd dolárov požiadala o ochranu pred veriteľmi. Dňa 25. septembra skrachovala

najväčšia sporiteľňa Washington Mutual s ma­ jetkom takmer 330 miliárd dolárov. Dlh piatich najväčších investičných bánk presiahol v roku 2007 už 4 bilióny dolárov – Lehman Brothers za­ nikla úplne, Merrill Lynch a Bear Sterns boli roz­ predané, Goldman Sachs a Morgan Stanley sa pretransformovali na komerčné banky s vyššou mierou regulácie. Celkový dlh domácností USA stúpol v pomere k ich disponibilným príjmom na 127 % v roku 2007 oproti 77% v roku 1990.

Okrem Spojených štátov boli najviac postihnu­ tými tzv. krajiny PIIGS (Portugalsko, Taliansko, Írsko, Grécko, Španielsko).

2010 – dlhová kríza v eurozóne Spôsobená vysokým verejným dlhom krajín ­eurozóny.

Máj 2010 – lídri eurozóny sa dohodli na spustení 110-miliardovej pomoci Grécku a vytvorení inter­ venčného mechanizmu, tzv. dočasného eurovalu (EFSF) v celkovej výške 440 miliárd eur. MMF sa zaviazal, že v prípade potreby poskytne 220 miliárd eur, ďalších 60 miliárd pochádza z úvero­ vej linky Európskej komisie (EFSM).

Jún 2011 – na krízovom samite bol schválený permanentný Európsky stabilizačný mechaniz­ mus (ESM).

Júl 2011 – druhý balík pomoci pre Grécko, ktoré tak dostalo celkovo pôžičku vo výške 200 miliárd eur.

Október 2011 – rozhodlo sa o posilnení kapa­ city dočasného eurovalu až do výšky bilión eur pákovým efektom. Zároveň sa dosiahla dohoda na 50-percentných stratách z gréckych vládnych dlhopisov.

Marec 2013 – eurozóna a MMF poskytli Cypru pomoc vo výške 10 miliárd eur výmenou za jed­ norazové zdanenie všetkých vkladov nad 100 000 eur, ktoré bolo považované za znárodnenie.

2015 – kvantitatívne uvoľňovanie ECB V januári 2015 spustila Európska centrálna ban­ ka program nákupu dlhopisov centrálnych vlád a európskych inštitúcií a posunula sa tak k tzv. pl­ nému kvantitatívnemu uvoľňovaniu – neustále­ mu pumpovaniu nových peňazí do ekonomiky.

Cieľom je odvrátiť hroziacu defláciu a pomalý hospodársky rast.

37

TÉMA MESIACA > HROZIVÉ ČÍSLA – NAFUKOVANIE BUBLINY

HROZIVÉ ČÍSLA – NAFUKOVANIE BUBLINY > TÉMA MESIACA

2.

Peter Hafner

Nárast finančných derivátov Deriváty sú obchodovateľné „finančné balíky“ odvodené napr. od cenných papierov, komodít, úrokových mier, kurzových indexov alebo od záväzkov vzťahujúcich sa k cenným papierom.

Podľa oficiálnych vládnych údajov majú americké banky vo svojom portfóliu deriváty v celkovej hodnote 230 biliónov dolárov. To viac ako 13-násobne prevyšuje celý hrubý domáci produkt USA. Graf znázorňuje dramatický nárast objemu derivátov najmä medzi rokmi 2006 až 2012.

HROZIVÉ ČÍSLA­ – NAFUKOVANIE BUBLINY

250 225

(v biliónoch dolárov)

200

NASLEDUJÚCE GRAFY UKAZUJÚ, AKO PRUDKO RASTIE OBJEM PEŇAZÍ V OBEHU, OBJEM FINANČNÝCH DERIVÁTOV A AKO CELKOVO VIRTUÁLNA EKONOMIKA FINANČNÝCH PRODUKTOV PREVYŠUJE REÁLNU EKONOMIKU TOVAROV A SLUŽIEB UŽITOČNÝCH PRE ČLOVEKA. TAKÝTO SYSTÉM SA STÁVA ČORAZ NESTABILNEJŠÍM, PRETOŽE JEHO PRAKTICKÝM DÔSLEDKOM JE ČORAZ VYŠŠIE ZADLŽOVANIE.

175 150 125 100 75 50 25

2014

2012

2010

2008

2006

2004

2002

2000

1998

1996

1994

1992

1990

0

Zdroj: Forbes.com

39

Peniaze v obehu Odhadovaný objem jednotlivých mien v obehu (USD, JPY, EUR, CNY a ostatné, v biliónoch dolárov) od zrušenia zlatého štandardu v r. 1971. Ide o názornú ukážku nekontrolovateľného tlačenia peňazí, ktoré sú kryté dlhom jednotlivých krajín. Zarážajúca je najmä rastúca dynami­ ka – kým v roku 1992 presiahol objem peňazí v prepočte bilión dolárov, v r. 2007 už dosahoval tri bilióny a v súčasnosti až päť biliónov dolárov.

USD

JPY

EUR

CNY

INÉ

3.

Pomer virtuálnej a reálnej ekonomiky Virtuálna ekonomika derivátov a finančných obchodov už dávno niekoľkonásobne prevyšuje objem reálnej ekonomiky tovarov a služieb:

Objem obchodov na medzinárodnom devízovom trhu (FOREX) v roku 2013 – 1380 biliónov dolárov.

(AUD, CAD, GBP, CHF, INR, BRL, MXN)

5,0 4,0

Objem všetkých tovarov a služieb v roku 2013 – hru­ bý domáci produkt sveta – 74 biliónov dolárov.

3,0

Objem obchodovaných derivátov v roku 2013 podľa odhadu Banky pre medzinárodné platby (BIS) – 710 biliónov dolárov.

2,0

Objem obchodovaných derivátov podľa odhadu Paula Wilmotta, doktora aplikovanej matematiky na Oxfordskej univerzite – 1200 biliónov dolárov.

1,0

Zdroj: Caseyresearch.com

2013

2011

2009

2005

2003

2001

1999

1997

1995

1993

1991

1989

1987

1985

1983

1981

1979

1977

1975

1973

0,0 1971

1.

(v biliónoch dolárov)

38

Zdroje: CIA World Factbook, Bank for International Settlements – Banka pre medzinárodné platby

TÉMA MESIACA > PEŇAŽNÝ SYSTÉM SA ZAKAŽDÝM ZMENIL AŽ PO VOJNE

Stanislav Árpa

PEŇAŽNÝ SYSTÉM

SA ZAKAŽDÝM ZMENIL

AŽ PO VOJNE

40

BERNARD LIETAER JE MEDZINÁRODNE UZNÁVANÝM EXPERTOM NA VYTVÁRANIE A IMPLEMENTOVANIE PEŇAŽNÝCH SYSTÉMOV. V BELGICKEJ CENTRÁLNEJ BANKE EŠTE V 80. ROKOCH SPOLUNAVRHOVAL A IMPLEMENTOVAL KONVERGENTNÝ MECHANIZMUS ECU, Z KTORÉHO NESKÔR VZIŠLA SPOLOČNÁ JEDNOTNÁ MENA EURO. PÔSOBIL AJ AKO PREZIDENT ELEKTRONICKÉHO PLATOBNÉHO SYSTÉMU PRI BELGICKEJ CENTRÁLNEJ BANKE. PO NIEKOĽKÝCH ROKOCH – A AKO SÁM TVRDÍ, HLAVNE PO ROZHOVORE S PREZIDENTOM BANKY PRE MEDZINÁRODNÉ ZÚČTOVANIE (BIS), KTORÁ JE POVAŽOVANÁ ZA BANKU VŠETKÝCH CENTRÁLNYCH BÁNK – SI UVEDOMIL, ŽE CENTRÁLNE BANKY LEN NAPOMÁHAJÚ UDRŽIAVANIU CHODU PEŇAŽNÉHO SYSTÉMU BEZ ZÁUJMU O JEHO VYLEPŠENIE ČI REFORMU, A AJ PRETO SA ROZHODOL ODÍSŤ DO SÚKROMNÉHO SEKTORA.

T

am v roku 1987 vytvoril peňažné fondy, z ktorých najväčší sa stal najvýkonnejším spomedzi 1800 offshore fondov sveta.

S takýmito skúsenosťami sa začal pozerať na pe­ niaze a peňažné systémy odlišne ako väčšina ľudí a stal sa zástancom vytvárania rozmanitejších pe­ ňažných systémov, ktoré podporujú väčšiu stabili­ tu a udržateľnosť. Svoje myšlienky a odpo­rúčania rozoberal aj vo svojich knihách, z ktorých sa do češtiny preložila zatiaľ len jedna s názvom Bu­

dúcnosť peňazí. V roku 2012 bol spoluautorom správy Peniaze a udržateľnosť – chýbajúce prepo­ jenie, ktorú vydal Rímsky klub. Bol profesorom medzinárodných financií na Univerzite v Leuve­ ne, Štátnej univerzite Sonoma, na Univerzite Na­ ropa a teraz pôsobí ako člen výskumného centra pre udržateľné zdroje na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Je členom Rímskeho klubu, Svetovej akadémie umenia a vedy, Svetovej obchodnej aka­ démie a Európskej akadémie vied a umenia.

TÉMA MESIACA > PEŇAŽNÝ SYSTÉM SA ZAKAŽDÝM ZMENIL AŽ PO VOJNE

42

Aké sú pozitíva súčasného peňažného systému a jeho najväčšie nedostatky?

Súčasný peňažný systém umožnil rozpútať prie­ myselnú revolúciu a celý tento priemyselný vek až dodnes dokázal financovať. Preto všetky pozi­ tíva, ako aj negatíva tohto veku by sa mali pripísať tomuto systému. Na druhej strane však vytvoril mechanizmy, ktoré nie sú zlučiteľné s celkovou udržateľnosťou rozvoja a života na planéte. Po prvé, proces vytvárania peňazí z nových úverov, ktoré sú zaťažené úrokmi, si vynucuje, aby eko­ nomika neustále rástla, teda aby sa produkcia neustále zvyšovala. Po druhé, spôsobuje koncen­ tráciu bohatstva, vytrácanie strednej triedy a ná­ rast chudoby. Po tretie, zosilňuje vplyvy cyklov rastu a recesií, čiže vytvára na trhoch bubliny, ktorých prasknutie spôsobuje extrémnu nestabili­ tu ekonomík štátov. Po štvrté, podporuje krátko­ dobé myslenie a plánovanie na úkor dlhodobého, a nakoniec spôsobuje aj devalváciu sociálneho kapitálu, čo potvrdzujú aj vedecké štúdie, ktoré poukazujú na skutočnosť, že konvenčné peniaze povzbudzujú sebecké, nekooperatívne správanie. Čiže peniaze v žiadnom prípade nie sú neutrál­ nym a pasívnym médiom výmeny, za čo sa vše­ obecne považujú, ale hlboko ovplyvňujú vzorce správania spoločnosti. Nepretržité monopolné používanie tohto typu peňazí priamo ovplyvňuje budúcnosť ľudstva na našej planéte.

Aké peňažné systémy sa doteraz v dejinách ľudstva používali?

V našich dejinách dominovali obdobia, keď prevládali patriarchálne spoločnosti, ktoré sa vytvorili v Sumeri, Babylone, starovekom Gréc­ ku, starovekom Ríme a pokračujú od renesan­ cie až po dnes. V nich sa používal len jeden typ platidla, či to boli štandardizované komodity, drahé kovy alebo papiere, ktorých požičiavanie implikovalo platbu úrokov. Na druhej strane však boli v dejinách vytvorené aj matrifokálne spoločnosti (Lietaer vraví o tzv. matrifokálnych spoločnostiach, nie matriarchálnych, pretože neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by matriar­ chálne spoločnosti, v ktorých by sa úloha muža zúžila len na plodenie, vôbec niekedy existova­ li – pozn. red.), ako napríklad dynastie v staro­ vekom Egypte pod vplyvom bohyne Isis, či ob­

dobie 10. až 13. storočia v Európe, ktoré patrilo kultu čiernej madony, kedy sa využíval duálny peňažný systém. Jeden typ peňazí zostal ten istý, ako sa využíval v patriarchálnych spoloč­ nostiach a na obchodovanie s ľuďmi zo vzdiale­ ných oblastí, a druhý typ peňazí sa využíval na platby v rámci miestnych komunít – vydávali sa tak, aby ich bol dostatok. A neboli zaťažené úrokmi. V najsofistikovanejších prípadoch tieto peniaze dokonca obsahovali tzv. zádržný popla­ tok, teda negatívny úrok, ktorý odrádzal od ich zhromažďovania. Z taoistického pohľadu mô­ žeme považovať ten prvý za jangový typ peňazí a druhý za jinový.

Ale spomínané obdobie je často prezentované ako obdobie temného stredoveku...

Práve naopak. V tomto období žila najnižšia sociálna vrstva v relatívne najlepších podmien­ kach v histórii ľudstva a toto obdobie bolo oveľa pokojnejšie, poskytlo dlhodobo viac stability, neexistovali žiadne recesie a žiadne tlaky. Keď sa jeden typ peňazí dostal do problémov, začal sa viac využívať ten druhý. A to, čo sa teraz deje vo svete, sú snahy o znovunastolenie rovnováhy ústupom od patriarchálnych hodnôt, keď ľudia začínajú brať do úvahy viac ženského elementu, a aj v tomto kontexte sa začínajú vytvárať nové peniaze, čo je podporované aj nástupom infor­ mačného veku. Ešte v roku 2007 bolo na svete identifikovaných okolo 5000 peňažných systé­ mov jinového typu.

Ako by mal podľa vášho názoru vyzerať ideálny peňažný systém?

Podľa mňa je dobrý peňažný systém peňažným ekosystémom, kde funguje viacero paralelných mien naraz. Podobne ako v lese – ak máte mono­ kultúru, síce viete krátkodobo dosahovať vyššie výnosy, ale takýto systém sa nedokáže sám pružne a rýchlo zotaviť, ak ho napadne škodlivý hmyz alebo nejaká choroba. Nenavrhujem súčas­ né konvenčné peniaze zameniť za iný typ peňazí, a teda vám nepoviem, že práve tento strom je na pestovanie ten najlepší, lebo by to bola opäť len monokultúra. Hodnotu má diverzita. Preto by podľa môjho názoru mali byť v ekonomike peniaze, ktoré budú uľahčovať obchodovanie

PEŇAŽNÝ SYSTÉM SA ZAKAŽDÝM ZMENIL AŽ PO VOJNE > TÉMA MESIACA

v časoch recesie, peniaze vydávané lokálnymi vládami či peniaze pomáhajúce zabezpečovať sociálne alebo environmentálne služby.

Teda aj v tomto peňažnom ekosystéme počítate s peniazmi, ktoré vytvárajú banky z nových úverov? Áno. Moje odporúčanie nie je odstrániť zo sys­ tému konvenčné peniaze, ale pridať k nim nové, ktoré budú pôsobiť v peňažnom ekosystéme pa­ ralelne. Čiže neodporúčam zbaviť sa konvenč­ ných peňazí, ale zbaviť sa monopolu takýchto peňazí v systéme.

Ak však bude v systéme jedna z hlavných mien vytváraná z nových pôžičiek, nebude systém aj naďalej vynucovať ekonomický rast?

Ale my predsa potrebujeme rast. Kým máme ľudí žijúcich v chudobe, rast potrebovať budeme. Ten­ to rast však nebude vynútený do takej miery, ako ho máme v súčasnosti, keď má využívanie kon­ venčných peňazí monopol. Tak budete mať viac flexibility. Môžete zarábať peniaze aj inak ako súťažením v komerčných aktivitách. Priestor pre sebarealizáciu bude podstatne širší. A budete tiež pod menším tlakom, aj keď nejaký tlak tam stále zostane. V ekonomike musí byť súťaženie a spo­ lupráca vyvážené. Nemôže to byť celé postavené len na spolupráci alebo len na súťažení.

Teda základným rozdielom medzi konvenčnými a alternatívnymi peniazmi je odlišný pomer medzi konkurenciou a spoluprácou? Pri používaní konvenčných peňazí je tento pomer oveľa väčší v pros­ pech konkurencie... Áno, presne. S komplementárnymi peniazmi, ako sú napríklad časové banky, sa peniaze vy­ tvárajú práve vďaka spolupráci, že jeden človek pomôže tomu druhému. S peniazmi tvorenými z nových úverov súťažíte o niečo, čo je umelo ne­ dostatkové. Konvenčné peniaze odoberajú zdro­ je od svojich užívateľov. A toto nie je prospešné hlavne pre sociálny kapitál.

Ak však hovoríme o konkurencii, nebavíme sa len o konkurencii v podnikovom sektore, ale o konkurencii globálne, medzi všetkými ekonomickými subjektmi?

Áno, samozrejme. Je to o konkurencii medzi všet­ kými subjektmi, ktoré tieto peniaze používajú.

Potom môžeme povedať, že ak sa chce ekonomika jednej veľmoci zachrániť, musí to robiť na úkor ekonomiky inej veľmoci, čo môže v konečnom dôsledku viesť ku konfliktom. Dá sa teda povedať, že peňažný systém predurčuje vznik vojenských konfliktov medzi mocnosťami?

Nepovedal by som, že predurčuje, ale poskytuje na to podnety. Niall Ferguson vo svojej knihe Cash Nexus uverejnil štúdiu a na jej základe po­ ukázal na to, že všetky kľúčové rokovania medzi vládami a bankovým systémom, ktoré nastavili nové pravidlá súčasného modelu, sa uskutočnili počas vojenských konfliktov. Tie najvýznamnejšie sa utvorili ešte v 17. storočí počas vojny medzi Švédskom a Dánskom a neskôr medzi Anglickom a Francúzskom, keď boli skutočne panovníkmi predané monopolné práva vytvárania papiero­ vých peňazí privátnemu sektoru. Áno, medzi voj­ nami a peniazmi vytváranými bankami existuje veľká závislosť.

Mnohí ekonómovia tvrdia, že jedným z možných riešení súčasného peňažného systému je opätovné naviazanie dolára na zlato. Podľa toho, čo hovoríte, s týmto pravdepodobne nebudete súhlasiť...

Nie, tento krok by riešeniu určite nepomohol.

Takýto krok nerieši monopolné využívanie kon­ venčných peňazí. Ale zlato môže byť používané paralelne ako doplnková mena.

V našej krajine sme si zažili komunizmus aj kapitalizmus a stále sa vedú diskusie, ktorý z týchto systémov bol pre spoločnosť prospešnejší. Ako vidíte porovnanie týchto systémov vy?

Kapitalizmus sa ukázal byť efektívnejší pri vy­ tváraní prebytku tovarov a služieb týkajúcich sa hlavne inovácií a nových technológií. Komuniz­ mus padol, pretože nedokázal efektívne tvoriť ceny trhovým mechanizmom, na druhej stra­ ne kapitalizmus zase zlyháva, lebo neberie do úvahy žiadne iné kritériá ako finančné. Neberie do úvahy sociálne a obzvlášť environmentálne kritériá. Ale oba fungovali s rovnakým peňaž­ ným systémom, preto oba boli, či sú odkázané na krach.

43

TÉMA MESIACA > PEŇAŽNÝ SYSTÉM SA ZAKAŽDÝM ZMENIL AŽ PO VOJNE

A táto nová mena by mala byť vynútená alebo dobrovoľná?

Ak bude mena vynútená, bude mať oveľa väčší vplyv, ako keby bola dobrovoľná. To, ako by sa táto mena využívala a aká by bola jej hodnota, by záležalo hlavne od toho, koľko by sa tejto meny vytvorilo a do akej miery by sa využívala pri platení daní. V prípade efektívneho nasta­ venia by táto interná mena mohla byť dokonca hodnotnejšia ako euro. A zastávam názor, aby bola táto druhá mena vytváraná skôr regionál­ nymi vládami, nie centrálnymi. Centrálna vláda v prípade Grécka je veľkým problémom.

44

V súčasnosti na verejnosti najviac rezonuje situácia v Grécku a jeho zotrvanie či vylúčenie z eurozóny. Aký je váš pohľad na túto situáciu a ako by ste ju odporúčali riešiť?

Problémom je, že sa na túto situáciu pozeráme zo zlého uhľa pohľadu. Stále riešime, či má byť Grécko v eurozóne, alebo mimo nej. Nevidím dôvod, prečo by sa nemohli dosiahnuť oba stavy naraz. Nevidím žiaden dôvod, prečo by sa nema­ lo v turizme a v námornej doprave, dvoch naj­ väčších segmentoch gréckej ekonomiky, aj naďa­ lej používať euro. Ale nevidím ani dôvod, prečo by si Gréci mali predávať olivy medzi sebou za eurá. Teda môj návrh je používanie dvoch mien.

Po japonskej a americkej centrálnej banke pristúpila tohto roku k programu kvantitatívneho uvoľňovania aj Európska centrálna banka, čo vyvolalo množstvo polemík medzi odbornou verej­ nosťou. Ako vnímate tento jej krok vy?

Týmto programom začali centrálne banky sku­ povať finančné aktíva rôznej kvality od bánk, čím vytvorili viac likvidity, a tým zvýšili hod­ notu týchto aktív. Ale dôležitým obmedzením je, že toto všetko robia priamo len prostred­ níctvom bánk. Rovnaké množstvo peňazí by centrálne banky mohli zobrať a dostať ich do spoločnosti odlišne. Napríklad v USA by mohli zrušiť študentské úvery. Priemerná výška štu­ dentských úverov v čase ukončenia štúdia dosa­ huje 70-tisíc dolárov, čo je problém, ak si takýto študent nenájde prácu. Pokojne to môžu spra­ viť, a dosiahnuť tak rovnaké efekty ako v prí­ pade, že sa tieto penia­ze vložia do bánk. Ale centrálne banky sú tu na to, aby zachraňovali banky, a nie vlády, ani ľudí, čo program kvanti­ tatívneho uvoľňovania explicitne dokazuje. Ak

by FED zrušil študentské úvery každému, kto má príjem nižší ako 10-tisíc dolárov, americká ekonomika by bola do pár týždňov opäť na no­ hách, ale potom by bol takýto krok označený mainstreamom ako socializmus. Ak sa však ta­ kýto krok robí pre banky, všetko je v poriadku.

Jedným z argumentov proti zavádzaniu tohto programu bolo očakávanie prudkého rastu inflácie. Súčasná situácia je však iná, inflácia zostáva stále nízka a v niektorých krajinách je dokonca záporná. Čo sa stalo?

PEŇAŽNÝ SYSTÉM SA ZAKAŽDÝM ZMENIL AŽ PO VOJNE > TÉMA MESIACA

Súčasný stav je spôsobený extrémnym zaťaže­ ním úvermi. Od recesie v rokoch 2007 – 2008 sa očakávalo, že miera zadlženia klesne. Stalo sa však opačné. Podľa štúdie spoločnosti McKen­ zie vzrástlo od roku 2008 množstvo dlhov o 33 biliónov dolárov, a väčšina voľnej likvidity ide teraz do špekulatívnych aktivít, nie do nových investícií a nových podnikov. Centrálne ban­ ky zvýšili množstvo peňazí v systéme, ale tieto peniaze neboli investované, čím opäť vytvárajú bubliny, a to je dôvod, prečo tvrdím, že systém je štrukturálne nestabilný.

V roku 2012 ste pod hlavičkou Rímskeho klubu vydali správu Peniaze a udržateľnosť – chýbajúce prepojenie, v ktorej poukazujete na štrukturálne chyby peňažného systému a potrebu reformovať ho. Ale podľa posledných krokov centrálnych bánk akoby tieto odporúčania nikto nebral do úvahy. Máte aj vy takýto pohľad na vec, alebo vidíte reálne signály možných blížiacich sa zmien v globálnom peňažnom systéme?

Bojím sa, že dejiny sa zase raz budú opakovať.

Za posledných 5000 rokov som nenašiel jediný prípad, v ktorom by došlo k významnej zmene finančného systému preventívne. Nový finančný systém začal doteraz vždy fungovať až po voj­ ne. A ja verím, že sa ľudstvo takémuto scenáru dokáže vyhnúť. Som presvedčený, že systém je stále nestabilný, a nie som sám, kto to hovorí.

Vraví to dokonca aj samotná OECD, čo je zaují­ mavé. Takže asi budeme potrebovať nejakú ďal­ šiu krízu. Nemyslím si, že takáto kríza je nevy­ hnutná, ale je potrebná z praktických dôvodov.

Myslel som si, že kríza v rokoch 2007 a 2008 bude dostatočne veľká na to, aby k zmene došlo, no nakoniec asi dostatočne veľká nebola. A pri krízach existuje vždy veľa scenárov, ako sa veci môžu ďalej vyvinúť.

Komu tento stav najviac vyhovuje?

Jednoznačne bankovému systému. Podľa štúdie, ktorú vypracovala spoločnosť ETH Zürich, 180 finančných inštitúcií kontroluje 80 % globálne­ ho HDP. Bankári tento systém milujú. Ľudia z bankového sektora budú vždy tvrdiť, že jediný systém, ktorý je dobrý, je ten súčasný, pretože je výhodný pre nich. Situácia je podobná tej, keď

Bill Gates zaviazal vlády krajín sveta, aby pou­ žívali jeho softvér a platili zaň maloobchodnú cenu. Takýto stav sa proste už ani nedá zlepšiť.

A to je dôvod, prečo bojujú za to, aby zachovali súčasný status quo.

DEŠTRUKTÍVNOSŤ PEŇAŽNÉHO SYSTÉMU

Hlavnou príčinou, prečo je súčasný peňažný sys­ tém neudržateľný, je skutočnosť, že ako platidlo sa takmer výlučne využíva len jeden typ peňazí, ktoré sú vytvárané bankami vždy pri poskytnutí nového úveru zaťaženého úrokom. Ak si človek zoberie pôžičku stotisíc eur, o niekoľko rokov bude musieť doniesť späť dvestotisíc, a na to je potrebné, aby sa za ten čas vytvoril nový dlh z úverov niekoho iného vo výške sedemstotisíc eur. Rast peňazí automaticky vyžaduje rast pro­ dukcie. Nie je možné zastaviť sa v raste, pretože by celý systém skrachoval. Preto všetci ekonó­ movia tak sledujú rasty HDP a inflácie. Tieto rasty však znamenajú, že vyťahujeme ešte viac nerastných zdrojov z našej Zeme a ešte viac si ničíme životné prostredie.

Súčasný peňažný systém vedie spoločnosť do zá­ huby a najhoršie na tom je, že spoločnosť si ten svoj hrob kope sama. Práve peňažný systém robí z človeka parazita odčerpávajúceho život zo ži­ vej bytosti, na ktorú sa prisal. No rovnako z neho robí aj otroka, a to preto, lebo musí sám venovať svoju pozornosť aktivitám, ktoré systém na svoju záchranu vyžaduje.

Okrem toho úroky, ktorými sú takto vytvorené peniaze zaťažené, podnecujú tvrdú súťaživosť a konkurenciu medzi všetkými subjektmi použí­ vajúcimi takéto peniaze. Táto súťaživosť, ktorú vytvára systém aj medzi vládou, podnikovým sektorom a domácnosťami, vedie k tomu, že na­ miesto prostredia vhodného pre spoluprácu sa tu vytvára silné konkurenčné prostredie ústiace do stavu, keď domácnosti robia všetko pre to, aby sa vyhli plateniu daní. Štát novými daňami zaťažuje podniky a domácnosti, a napríklad far­ maceutické spoločnosti, ak chcú dosahovať svoj cieľ, ktorým je vlastne len zisk, podporujú chro­ nické choroby u ľudí, či zbrojárske spoločnosti podnecujú konflikty, aby sa tým zvýšil dopyt po ich zbraniach.

45

KRIMINALIZÁCIA A PARADOXY FINANČNÉHO SVETA > TÉMA MESIACA

Peter Staněk

KRIMINALIZÁCIA

A PARADOXY

FINANČNÉHO SVETA

O

d začiatku nového milénia prebiehajú snahy o reguláciu týchto systémov. Išlo nielen o návrhy opatrení proti praniu špinavých peňazí, kde pri vložení väčšej hoto­ vosti musíte dokladovať, odkiaľ ju máte, ale aj o operácie, ktoré mali kontrolovať kartelové dohody bánk. Ukázalo sa však – a prejavilo sa to najmä v rokoch 2010, 2012 a 2013 –, že aj bankový a finančný sektor veľmi intenzívne vy­ užívajú rôzne formy na hrane zákona či šedej ekonomiky.

Niektoré anglické alebo americké banky dostali vysoké pokuty v miliardách dolárov za to, že pre­ pierali finančné zdroje drogových kartelov alebo uzatvárali medzi sebou kartelové dohody. Kľúčo­ vé európske banky sa dohodli na korigovaní reál­ nej sadzby, ktorú používali vo vzťahu k centrál­ nym bankám, ale aj ku svojim klientom. Viedlo to k výraznému zvýšeniu úrokových sadzieb, kto­ ré platili klienti či už v oblasti hypoték, spotreb­ ných úverov alebo podnikateľských úverov. Toto všetko významným spôsobom zbytočne zvýšilo náklady spoločnosti.

Zároveň sa ukazuje, že mnohé banky používali niektoré korigované hodnoty diskontnej sadzby centrálnej banky na to, aby si svojsky zvyšovali vlastný zisk. Samotná situácia finančného sekto­ ra je zvláštna aj preto, lebo mnohokrát nepozná­ me vlastníkov finančných inštitúcií, je to rozptý­ lené vlastníctvo v daňových rajoch a zvláštnych offshore zónach.

ŠPEKULATÍVNE PRELIEVANIE ZDROJOV

OD ROKU 2014 SA ZAČALO OTVORENE DISKUTOVAŤ O ŠEDÝCH A ČIERNYCH ZÓNACH VO SVETOVEJ EKONOMIKE. ŠEDÉ ZÓNY PREDSTAVUJÚ KLASICKÚ PODOBU EKONOMIKY, KDE SA LEN NEPLATIA DANE A ODVODY. ČIERNA EKONOMIKA PREDSTAVUJE VÝSLOVNE KRIMINÁLNU ČINNOSŤ.

OBIDVE OBLASTI SA DOSŤ VÝRAZNE PRELÍNAJÚ.

Všetci predpokladajú, že najväčší rozsah inová­ cií je v oblasti IT technológií. V skutočnosti sa posledných 15 rokov najviac inovuje v oblasti finančných produktov, tzv. finančných derivá­ tov, špecializovaných foriem cenných papierov, obchodovania s podnikovými dlhopismi, vytvá­ rania informácií insidermi a podobne.

V roku 1998 skolaboval najväčší energetický gi­ gant na svete Enrol. Pol roka nato skolaboval tele­ komunikačný gigant Weltkom. Boli to najväčšie giganty na planéte, ktorých obrat sa pohyboval v desiatkach miliárd dolárov, a napriek tomu skrachovali. Prečo? Lebo manažmenty týchto firiem ulievali veľké finančné zdroje zo zisku, po­ užívali ich na riskantné operácie a obchodovanie

s akciami v Južnej Amerike. A po kolapse, ku ktorému došlo v Južnej Amerike v rokoch 1999, 1996 a 2003, o tieto prostriedky prišli.

Títo manažéri používali aj obrovské naakumulo­ vané prostriedky v tzv. podnikových penzijných schémach. V strednej Európe sa nerozvinuli, ale podnikové penzijné schémy sú veľmi typic­ kým produktom kapitálových tokov vo Veľkej Británii, Spojených štátoch a čiastočne v Ne­ mecku. V USA to dokonca funguje tak, že štát­ ny dôchodok predstavuje 30-40 percent vášho dôchodku, ale 60 percent predstavujú dôchod­ ky z podnikových penzijných schém, hlavne v automobilovom priemysle išlo o desiat­ky mi­ liárd dolárov.

Keď došlo ku kolapsu veľkej trojky v Detroite, ukázalo sa, že najväčším problémom boli vytu­ nelované podnikové penzijné schémy, z ktorých zmizlo viac ako 280 miliárd amerických dolá­ rov. Takto sa dala vysvetliť ekonomicky podiv­ ná skutočnosť, že trebárs predaj automobilov Chrysler extrémne stúpal, ale firma bola stále v červených číslach. Kolaps týchto veľkých fi­ riem zároveň viedol k opatreniam, ktoré prijala americká vláda a vtedy ich bolo treba oceniť.

Boli to opatrenia proti emitentom akcií, infor­ máciám insiderov, sprísnenie hodnotenia eko­ nomických ukazovateľov, ktoré uvádzajú firmy na akciových trhoch, a podobne.

Došlo však k paradoxnému javu. Tieto opatre­ nia zaviedla Americká komisia pre cenné pa­ piere v roku 2000. Boli podstatne tvrdšie ako opatrenia používané na londýnskej alebo frank­ furtskej burze. V dôsledku toho došlo k výraz­ nému presunu uvádzania nových akcií kľúčo­ vých energetických a telekomunikačných firiem z newyorskej burzy na londýnsku, a následne na frankfurtskú.

Akonáhle zavedieme reguláciu, ktorá sa netýka plošne planéty, dochádza automaticky k pre­ lievaniu nekorektných a netransparentných finančných tokov z jedného finančného centra do druhého.

ZBEDAČOVANIE OBYVATEĽSTVA

Takisto si musíme uvedomiť ďalšiu zvláštnosť finančného sektora, a to šedej a čiernej eko­ nomiky. V období 1994 až 1999 dochádzalo

47

TÉMA MESIACA > KRIMINALIZÁCIA A PARADOXY FINANČNÉHO SVETA

48

k extrémnemu nárastu cien akcií technologic­ kých firiem viazaných na počítačový priemysel a softvérové firmy. Tieto firmy boli podľa účtov­ ných výkazov v červených číslach, napriek tomu ich akcie astronomicky rástli. Veľká časť americ­ kého obyvateľstva vybrala svoje finančné úspory a investovala do nákupu akcií technologických firiem. Prišiel marec 2000, došlo k obrovskému kolapsu technologických trhov a v dôsledku toho veľká časť malých amerických investorov prišla o viac ako sedem biliónov dolárov.

Odvtedy sa americká vláda nemusí významnejšie zaoberať úsporami obyvateľstva, lebo tie sa kon­ vertovali na akcie technologických firiem a po kolapse veľká časť úspor obyvateľstva zmizla.

Treba si zodpovedať základnú otázku a súvis­ losti, ktoré sú s ňou spojené: Je dnes na svete prebytok peňazí, alebo nedostatok? Odpoveď Európskej centrálnej banky je nedostatok, pre­ to chce do septembra 2016 naliať bilión eur do európskeho bankového sektora, čo má pomôcť úverovaniu podnikov, oživiť spotrebu a rozbeh­ núť hospodársky mechanizmus. Na strane dru­ hej vidíme obrovskú asymetriu finančných zdro­ jov v populácii, kde v podstate 10 % populácie ovláda 90 % finančných zdrojov.

Tých 10 % bohatých sa snaží zhodnocovať svoje finančné bohatstvo, nezaujímajú ich produkčné potenciály, ale hľadajú priestor pre najvyššie efektívne zhodnotenie svojho finančného majet­ ku. Lenže stále väčšia a väčšia príjmová polari­ zácia znamená, že sa narúša postup, pri ktorom stredná trieda vo väčšine prípadov tvorila základ sporiacich mechanizmov, jej úspory sa ukladali v bankách, banky mali finančné zdroje, nemu­ seli ísť na medzibankový trh a mohli normálne úverovať.

V dôsledku toho dochádza k ďalším niekoľkým zásadným zmenám vo finančnom sektore. Po prvé, stále väčšia časť podnikov sa už neúveruje klasickými bankovými úvermi, ale emitovaním podnikových dlhopisov. Na to, aby bol váš dlho­ pis atraktívny, potrebujete tzv. imidžmejkra, ktorý z vašich akcií spraví mimoriadne cennú príleži­ tosť investícií na kapitálový trh. Takže dnes sú najhľadanejší imidžmejkri, ktorí vašej stratovej fir­ me spravia imidž mimoriadne ziskového podniku.

Po druhé, stále viac obyvateľov láka reklama,

KRIMINALIZÁCIA A PARADOXY FINANČNÉHO SVETA > TÉMA MESIACA

aby si brali úvery, a úverová záťaž obyvateľstva extrémne stúpa. Celková úverová záťaž oby­ vateľstva na celej planéte dnes predstavuje 58 bi­ liónov dolárov, za posledných osem rokov sa zvýšila o osem biliónov. Je to niečo podob­ né ako na Slovensku, kde sa chválime rastom osobnej domácej spotreby, ale celý tento rast je z 90 percent krytý nie nárastom príjmov alebo bohatstva, ale výrazným zvyšovaním zadlženosti obyvateľstva. EÚ vo svojej správe z januára tohto roku konštatuje, že slovenské obyvateľstvo je naj­ rýchlejšie sa zadlžujúcim obyvateľstvom v Únii.

Sú krajiny, ako Veľká Británia alebo Španielsko, v ktorých je zadlženosť obyvateľstva väčšia ako dlh samotnej krajiny.

FINANČNÁ CHOBOTNICA

Vezmime si príklad Cypru. Cyprus nebol jed­ ným z významných investorov v EÚ preto, lebo mal prebytok kapitálu, ale firmy a rôzne organi­ zácie pochybného pôvodu realizovali privatizá­ ciu v strednej a východnej Európe, investičné zámery v západnej Európe atď. prostredníctvom cyperských bánk. Z tohto hľadiska je samotný rozmer virtualizácie, ale aj kriminalizácie finanč­ ného sektora obrovský.

Ukazuje sa, že samotná šedá ekonomika nielen­ že zasahuje finančný sektor, ale vytvára obrovské predraženie výkonov a nákladov verejného sek­ tora. Štát si musí požičiavať na kapitálových tr­ hoch, aby sa toto predraženie utiahlo. Samozrej­ me, na tieto trhy prichádzajú investori, ktorých pôvod peňazí nie je známy, ale nie je to dôležité, lebo štát potrebuje predať štátne dlhopisy.

Občas sa v prípade niektorých bánk naraz zistí, že vlastne prepierajú aj špinavé peniaze, prípad­ ne si do nich ukladajú peniaze diktátori. Na jed­ nej strane treba oceniť obrovskú iniciatívu EÚ, ktorá sa zamerala na to, aby krajiny získavali informácie o finančných úsporách a vkladoch v iných krajinách, aby si napríklad ľudia ne­ mohli presúvať finančné úspory z jednej krajiny do druhej bez toho, aby z toho platili dane. Do­ konca sme už dosiahli, aby Švajčiarsko prijalo tézu, že poskytuje informácie o vkladateľoch vo švajčiarskych bankách daňovým orgánom jednotlivých členských krajín EÚ. Je známy prípad nemeckej vlády, ktorá za 11 miliónov

49 eur získala informácie o viac ako 6000 vklada­ teľoch z Nemecka vo švajčiarskych bankách, dodatočne zdanila tieto – nazvime to uliate úro­ ky, a na základe toho získala niekoľko miliárd do štátneho rozpočtu.

Na druhej strane v bankovom sektore pokra­ čuje proces obrovskej koncentrácie, stále sa uvádza, že v EÚ máme 6300 bánk, 1200 je významných, 200 je superdôležitých. Ale už nikto nechce povedať, že o európskom ban­ kovom sektore z 85 až 88 percent rozhoduje osem nadnárodných finančných konglomerá­ tov, ktoré v sebe integrujú klasickú banku, spo­ riteľňu, investičnú banku, poistenie exportu, penzijné fondy, zdravotné poisťovne atď. Je to teda konglomerát, ktorý obsahuje kvantum finančných a investičných činností a tokov.

Väčšina národných regulátorov nie je schopná kontrolovať nielen pohyb medzi krajinami, ale ani finančné toky medzi jednotlivými formami činnosti a podnikania týchto finančných kon­ glomerátov.

Preto zhruba pred šiestimi rokmi vznikol takzva­ ný koncept integrovaného dohľadu nad peňaž­ ným poistným a kapitálovým trhom, aby všetky kľúčové finančné oblasti a toky boli pod kontro­ lou vcelku. Dnes sa dokonca v rámci bankovej únie uvažuje – a tomu sa banky najviac bránia –, aby sa vytvoril takýto nadnárodný regulátor na úrovni EÚ.

Druhý veľmi zvláštny fenomén v posledných dvoch rokoch spočíva v tom, že veľké transna­ cionálne firmy, ako je Siemens alebo Volks­ wagen, vkladajú vlastnú likviditu a hotovosť, ktorú majú ako svoj kapitálový vstup, do ban­ kového sektora. Napríklad Siemens investoval minulý rok 19 miliárd eur do Deutsche Bank.

Nepochybne vzniká otázka: Ak sa takýto gigan­ tický kolos stane akcionárom a spoluvlastníkom banky, zostáva v platnosti rovnosť uchádzačov o úver, alebo ten, kto je spoluvlastníkom banky, získava podstatne výhodnejšie podmienky?

Akoby sa napĺňali slová niektorých ekonómov, ktorí hovorili o postupnom vzniku finančno-prie­

TÉMA MESIACA > KRIMINALIZÁCIA A PARADOXY FINANČNÉHO SVETA

50 myselných konglomerátov integrujúcich výhody transnacionálnych industriálnych firiem a fi­ nančných nadnárodných industriálnych firiem.

Treba si uvedomiť obrovské vzájomné vlastnícke prepojenie medzi finančnými inštitúciami. Ne­ mecké banky vlastnia akcie španielskych bánk, španielske banky sú najväčšími investormi v ju­ hoamerických bankách a tak ďalej. Akonáhle prenášate vlastnícke vzťahy, nemusíte priamo investovať v zahraničí, ale svojimi vlastníckymi podielmi trebárs v španielskych bankách ovplyv­ ňujete finančné toky v Južnej Amerike, a naprí­ klad to, ako brazílske banky úverujú brazílsky štát v čase jeho finančnej krízy alebo argentínsky štát v časoch krízy 2003 až 2005.

BEZZUBÉ OPATRENIA

Po vypuknutí krízy v roku 2008, a hlavne v roku 2009 prijala EÚ významné regulačné opatrenia nielen na kontrolu finančných tokov a pôvodu peňazí, ale napríklad aj odmeňovanie manažérov bánk. Podľa legislatívy, ktorá sa vtedy schválila,

mohli bankári dostávať kľúčovú časť odmien až o dva roky, keď sa potvrdili reálne účtovné vý­ sledky finančnej inštitúcie. Podobne boli viazané aj ďalšie formy odmien a bonusov. Dnes už tieto opatrenia neplatia.

V roku 2010 sa zablokovalo používanie pákové­ ho efektu. To znamená, že môžete mať milión dolárov, ale nákupmi, pri ktorých platíte len malú časť ich hodnoty, môžete napríklad hý­ bať dodávkou ropy za miliardu dolárov. Tento pákový efekt používali hlavne hedgeové fondy a niektoré špeciálne skupiny investorov a vie­ dol veľmi výrazne k virtualizácii finančného sektora. Zakázalo sa to, ale dnes už tento zákaz neplatí.

Najnovšie začíname započítavať v štatistikách aj toky šedej ekonomiky, vďaka čomu slovenský HDP vzrastie tento rok o viac ako 0,6 percenta oproti pôvodným úvahám. Samozrejme, pote­ šiť sa môžu v Českej republike, kde to bude 0,7 percenta alebo vo Veľkej Británii, kde si práve vzhľadom na mnohé netransparentné toky vo

KRIMINALIZÁCIA A PARADOXY FINANČNÉHO SVETA > TÉMA MESIACA

finančnom centre zvanom London City budú môcť zvýšiť HDP zhruba o 1,2 percenta.

Znova vzniká otázka: Chceme ísť tou cestou, že len započítame finančné toky šedej a čiernej ekonomiky a prestaneme proti nej bojovať, ale­ bo sa budeme snažiť dôsledne eliminovať to, čomu sa dnes hovorí daňové úniky, kreatívne účtovníctvo či rôzne ďalšie technické výrazy?

Tie v skutočnosti zakrývajú jedno: Optimali­ zujete daňovú povinnosť, peniaze, ktoré mohli pomôcť obyvateľom danej krajiny, odlejete do daňového raja, z daňového raja to investori prelejú do nákupov štátnych dlhopisov v iných krajinách.

Práve tento mechanizmus je jedným z fenomé­ nov, ktoré na jednej strane ochudobňujú národ­ né rozpočty, na druhej strane obrovským spôso­ bom zväčšujú asymetriu bohatstva, ale hlavne posilňujú svetové finančné kvázi centrá, ako sú daňové raje. A ak investor z daňového raja inves­ tuje napríklad do európskeho energetického sek­ tora, už sú tie finančné prostriedky úplne čisté, nie sú ani na hrane zákona, sú úplne v poriadku.

Keď sa vymyslela smernica OECD proti daňo­ vým rajom, všetky krajiny s ňou súhlasili. Je pa­ radoxné, že po piatich rokoch sa zistilo, že naj­ väčšími porušovateľmi tejto smernice boli vlády samotné. Akoby vlády tiež potrebovali čierne fondy a čierne zdroje. A tak sa taktne zabúda na skutočnosť, že zo zhruba 990 daňových rajov patrí 68 percent pod jurisdikciu anglickej vlády, ktorá – ak by chcela – by mohla kedykoľvek tieto daňové raje zavrieť.

UMELÝ RAST

Toto všetko vytvára veľmi zaujímavý pohľad na finančný sektor. Na jednej strane snaha vykázať zisk za každú cenu, na druhej strane je väčšina finančných ziskov virtuálna. Kým reálna ekono­ mika na planéte za posledných 15 rokov stúpla o 28 percent, finančný sektor stúpol o viac ako 180 percent.

Každý pozná rebríček najbohatších ľudí magazí­ nu Forbes a štruktúru miliardárov, ktorí sú v nej uvedení. Lenže hodnota majetku týchto miliar­ dárov nezodpovedá reálnej hodnote vlastnených tovarov, podnikov alebo nehnuteľností. Zodpo­ vedá trhovej hodnote akcií týchto subjektov. Sta­

ne sa, že sa napríklad IBM alebo Microsoft v ak­ ciách prepadnú, a naraz má Bill Gates namiesto majetku 50 miliárd iba 30. Ak dôjde ku kolapsu Dow Jonesovho indexu, naraz bude z miliardára obyčajný občan.

Prečo na to upozorňujem? Tzv. býčí nárast na amerických akciových trhoch v poslednom pol­ roku viedol k obrovskému vyhroteniu akcií fi­ riem. Niektorí dokonca hovoria, že Dow Jone­ sov index je vyšší, ako bol pred krízou v roku 2008. Znova však dochádza k určitému nadhod­ nocovaniu firiem. Ďalší paradox: v Číne dnes existuje obrovská skupina ľudí, ktorí kupujú akcie firiem. Veľmi intenzívne a veľmi rýchlo, ale takmer výlučne na úver. Zoberú si úver, kúpia akcie firmy. Čínska burza môže nafúknuť obrovskú bublinu, ktorá spľasne podobne, ako spľasla americká hypote­ kárna bublina v roku 2008.

To sa týka aj amerických akciových trhov a ame­ rických firiem. Ich ziskovosť sa výrazne nezvý­ šila, ani export sa výrazne nezvýšil, ale akcie extrémne stúpajú. Je to v dôsledku faktorov, o ktorých bežný občan nevie, alebo dôsledok ďalšej nafúknutej bubliny? Tá jedného dňa prask­ ne, desaťtisíce akcionárov pripraví o celoživotné úspory a majetok, bude to klasická Ponziho schéma. A zase si povieme, že národní regulá­ tori zlyhali a musíme vymyslieť ďalšie regulačné pravidlá.

Ak Európska centrálna banka po kríze v roku 2008 vyvinula mnoho nových a vcelku zmyslu­ plných regulačných opatrení, pýtam sa: Vyhod­ notil niekto účinnosť týchto opatrení na zreál­ nenie finančného sektora? A vyhodnotil niekto, prečo tie predchádzajúce regulačné opatrenia neuspeli? Prečo dovolili, aby vznikla bublina, ktorá sa neskôr pretavila do finančnej krízy?

Mám neblahé tušenie, že túto kritickú analýzu neuskutočnila ani Európska centrálna banka, ani nikto iný. A tak nám hrozí zopakovanie krízy z roku 2008, ako hovoria tí rozumní eko­ nómovia. Tí ostatní ospevujú obnovenie ekono­ mického rastu, ktorý je virtuálny a beztak nám jedného dňa padne na hlavu.

Autor je ekonóm a prognostik Ekonomického ústa­ vu SAV.

51

MY NIČ, MY LEN BANKY!? > TÉMA MESIACA

Ľubomír Huďo

MY NIČ, MY LEN BANKY!?

INŠTITÚCIE AKO MEDZINÁRODNÝ MENOVÝ FOND (MMF), SVETOVÁ BANKA (SB) ALEBO FEDERÁLNY REZERVNÝ SYSTÉM FED VZBUDZUJÚ REŠPEKT, SYMBOLIZUJÚ VÝSOSTNÉ POSTAVENIE V BANKOVOM SVETE A SÚVISIA S PREDSTAVAMI O ZÁSADNÝCH FINANČNÝCH INJEKCIÁCH, ÚVEROCH A ZÁCHRANNÝCH BALÍČKOCH NA MAKROEKONOMICKEJ ÚROVNI. ZÁROVEŇ MAJÚ AJ NEGATÍVNU POVESŤ SILNÝCH HRÁČOV V KOLOTOČI NEPREDSTAVITEĽNÝCH PEŇAŽNÝCH SÚM AKO LIKVIDÁTORI, PRÍPADNE ZDANLIVÍ ZÁCHRANCOVIA CELÝCH EKONOMÍK, PRE KTORÝCH SUVERENITA ALEBO NEZÁVISLOSŤ ŠTÁTU NIČ NEZNAMENAJÚ.

JE SVET VĎAKA NIM LEPŠÍM MIESTOM, ALEBO BY BOL OVEĽA ZNESITEĽNEJŠÍM PRÁVE BEZ NICH?

F

inancie zohrávajú zásadnú úlohu vo vojnách, prevratoch, pri intervenciách a rozsiahlych ekonomických reformách na celoštátnej úrovni, takže ich prepojenie s rôz­ nymi politickými silami a geostrategickými roz­ hodnutiami je neodškriepiteľné. Niekedy plynú prostredníctvom súkromných zdrojov, inokedy verejných alebo aj vo vzájomnej kombinácii a ovplyvňujú dlhodobý spoločenský vývoj v jed­ notlivých štátoch, regiónoch i na celých konti­ nentoch. Termín „bankstri“ evokuje nelichotivý obraz finančníckej a bankovej elity v duchu tradí­ cií gangstrov na miestnej úrovni, no v tomto prí­ pade ide o globálnu celosvetovú sieť s nie práve transparentnými cieľmi a záujmami. MMF a SB nesmú chýbať pri hospodárskych otrasoch v kto­ romkoľvek kúte sveta – najnovšie na Ukrajine, a FED má pod palcom tri v jednom – svetového hegemóna, policajta a Veľkého brata.

MMF AKO NÁSTROJ USA

Jednou z hlavných aktivít MMF, založeného po druhej svetovej vojne, je dohľad nad medzi­ národným finančným systémom formou pravi­ delných konzultácií so zástupcami jednotlivých členských krajín. MMF sa spája s veľkými pôžič­ kami krajinám, ktoré sa ocitli v hospodárskych ťažkostiach. Vo fonde existuje systém kvót, ktoré teoreticky stanovujú vplyv danej krajiny na roz­ hodovanie fondu v závislosti od výšky jej kapi­ tálového vkladu, pretože podľa stanov MMF akékoľvek rozhodnutie prijíma 85 percent hla­ sov a USA majú stabilnú kvótu 17,69 percenta.

Washington má blokujúci balík hlasov, teda vý­ hradné právo veta.

Bývalý americký kongresman a prezidentský kandidát Ron Paul objasnil úlohu USA v MMF: „Väčšina zdrojov MMF pochádza zo Spojených štátov, a preto len sotva prekvapí, že jeho roz­

53

TÉMA MESIACA > MY NIČ, MY LEN BANKY!?

54

hodnutia sú šité na mieru americkým zahranič­ nopolitickým záujmom. Práve to však viedlo i k mnohým prípadom, keď peniaze americ­ kých daňových poplatníkov podporili diktátor­ ské režimy a umožnili pochybnú hospodársku politiku. Oponenti namietnu, že MMF svoje úvery viaže na pozitívne ekonomické reformy ako zníženie vládnych výdavkov, a podporu­ je tak voľný trh. V krajinách, ktorým požičia, to však spravidla podmieňuje devalváciou ich meny a takou exportne zameranou priemysel­ nou politikou, aká skutočne slobodný trh ani nevytvára, o to menej ľuďom ponúka ekono­ mické príležitosti a zlepšenie životného štan­ dardu. Nemožno to napraviť len zmenou úve­ rových podmienok MMF. MMF treba zrušiť, a nie iba reformovať. Nie je to pritom jediná inštitúcia Spojených štátov, ktorá manipuluje svetovou ekonomikou.“ Ron Paul ešte pripomína, že zodpovedná fi­ nančná inštitúcia by tomu, kto má problém už so splátkami nastávajúcich miliardových dlhov, ďalších sedemnásť alebo štyridsať miliárd dolá­ rov nikdy nepožičala. MMF ich však Ukrajine poskytla: „Z ekonomického hľadiska je nová pôžička holý nezmysel. Jediným reálnym cieľom je udržať ukrajinskú vládu, aby aj naďalej slúžila záujmom americkej zahraničnej politiky.“ Bývalý kanadský vicepremiér Paul Hellyer defi­ noval poslanie MMF svojráznym prirovnaním: „MMF presadzuje záujmy medzinárodných bánk a finančných inštitúcií namiesto toho, aby plnil funkciu veriteľa v prípade najväčšej núdze.

Jeho úloha pripomína vyhadzovača v luxusnom bare.“ MMF nezohľadňuje špecifiká jednotli­ vých krajín a vnucuje im svoj ozdravujúci mo­ del. Ide vlastne o dôležitý nástroj neokoloniálnej politiky Západu, ktorý mu umožňuje získať to­ tálnu kontrolu nad politickým a ekonomickým životom ovládnutých krajín. Nastupuje proces drancovania ich zdrojov výmenou za finančnú pomoc, vďaka ktorej sú na tom ešte horšie.

Problém dlhov tretieho sveta je spájaný prá­ ve s MMF. Nové pôžičky sú veľakrát použité na splácanie predchádzajúcich pôžičiek a ich úrokov. Pôvodne deklarované ciele ako pomoc slabým ekonomikám a stabilizovanie svetového finančného systému zostali len na papieri. Podľa

MY NIČ, MY LEN BANKY!? > TÉMA MESIACA

finančného experta a výkonného riaditeľa kon­ zorcia spoločností ALOR Sergeja Chestanova poskytovanie úverov sprevádzané mnohými podmienkami protirečí stanovenému prvotnému cieľu a len oslabuje ekonomiku danej krajiny: „Požiadavky, ktoré má MMF, obsahujú voľ­nosť pohybu kapitálu. V krajine s ekonomickými problémami to spôsobí výrazný odliv kapitálu.

Dôležitou požiadavkou je rozsiahla privatizácia skoro všetkých odvetví. Existujú prirodzené mo­ nopoly, ktorých privatizácia je buď organizačne náročná, alebo ich predaj spôsobí krajinám váž­ ne ťažkosti. Súvisí s tým ešte jedna podmienka – zrušenie štátnej podpory poľnohospodárstva.

K zásadným podmienkam patrí aj postupné odstránenie sociálnej podpory občanov, pretože predstavitelia krajiny musia na to, aby dostali úver, znížiť sociálne dotácie.“

SESTERSKÁ SB

Vznik MMF v roku 1946 sprevádzal aj zrod jeho sesterskej organizácie – Svetovej banky. Členom SB sa môže stať krajina, ktorá už pred­ tým patrila do radov MMF. Pôvodnou úlohou SB bolo financovanie povojnovej obnovy člen­ ských štátov. V Európe nastúpil Marshallov plán pomoci a SB presunula svoje zameranie na financovanie projektov v rozvojových kra­ jinách s cieľom ekonomicky pomôcť tretiemu svetu. Pôžičky zamerala na veľké energetické, dopravné a zavodňovacie infraštruktúrne pro­ jekty, ale od sedemdesiatych rokov minulého storočia poskytuje úvery aj niektorým kraji­ nám strednej a východnej Európy. Podporuje súkromné investície, vládam poskytuje pôžičky na financovanie konkrétnych programov a tech­ nickú pomoc formou rád a odporúčaní.

Obe bankové inštitúcie – MMF i SB – prejavili zá­ ujem zúčastniť sa na obnovení vojnou zničeného Iraku. Niektorí ekonómovia to označili za veľmi zlú správu pre irackú ekonomiku a jej ďalší vý­ voj. Dokonca aj americká televízna spravodajská stanica CNN uviedla, že títo kritici poukazujú na dlhú históriu neúspechov oboch inštitúcií pri poskytovaní pomoci chudobným krajinám vo fi­ nančnej núdzi. Mark Weisbrot z Centra pre eko­ nomický a politický výskum vo Washingtone pri­ pomenul konkrétne zlyhania: „Ich preferovanie

makroekonomických výsledkov je katastrofálne.

Po dvadsaťročných pokusoch v rozvojových štá­ toch prakticky nezaznamenali ani jeden úspech, určite nie v Rusku, Brazílii, Bolívii, Argentíne či v Ázii.“ Pridal sa k nemu aj Ian Vásquez, ria­ diteľ Projektu globálnej ekonomickej slobody v inštitúte Cato vo Washingtone: „Irak by bol na tom určite lepšie, keby sa nespoliehal na pomoc a rady zo zahraničia.“ MMF prejavil určitú dávku sebareflexie a priznal, že svojou politikou mohol zvyšovať na území chudobných krajín riziko finančných kríz. Britská spravodajská stanica BBC pripo­ menula, že medzi obeťami rád MMF boli práve Rusko, Argentína, Brazília a Indonézia, ktoré poslúchli požiadavky inštitúcie a rýchlo otvorili svoje trhy zahraničiu výmenou za niekoľkomi­ liardové úvery. Len čo sa však objavili prvé pro­ blémy, zahraniční investori sa z krajín stiah­li a uvrhli ich do hospodárskej recesie. Postihnu­ té krajiny poukázali na fakt, že politiku MMF do veľkej miery určuje hlavný akcionár fondu – USA. Svetová banka kritiku odmieta. Podľa jej predstaviteľov má banka za sebou niekoľko úspešných operácií v rámci obnovy, napr. v Af­ ganistane, Mozambiku, Ugande, Východnom Timore, na západnom brehu Jordánu a v Gaze.

Tvrdia, že vplyv SB na krajiny sa preháňa, pre­ tože banka si môže klásť podmienky, ale ich plnenie si nedokáže vynútiť.

FED A JEHO POSLANIE

Federálny rezervný systém je sústava viacerých bánk a súvisiacich inštitúcií, ktoré spolu tvoria centrálnu banku USA. Vznikla na základe Zá­ kona o federálnych rezervách, ktorý prijal ame­ rický Kongres 23. decembra 1913, pričom práve vianočný čas zohral dôležitú úlohu pri jej zrode.

Novovzniknutý Federálny rezervný systém mal právomoc tlačiť bankovky – americké doláre.

Rozhodujúci zákon bol prijatý pomocou triku, pretože deň pred Vianocami už väčšina kongres­ manov trávila sviatky s rodinami a rozhodoval len zlomok z nich. Zo 435 členov hlasovalo 43 zákonodarcov za, proti bolo 25, hlasovania sa zdržalo 27. „Bankstri“ zvíťazili a zákon vstúpil do platnosti podpisom prezidenta Woodrowa Wilsona. Šikovné odhlasovanie zákona dostalo

označenie puč bankárov. Došlo k zavedeniu pe­ ňažného systému založeného na dlhoch, ktorý začal Američanov zotročovať a využívať.

Spomínaný kongresman Ron Paul pred niekoľ­ kými rokmi vyhlásil, že tajná služba CIA mu umožnila nahliadnuť do svojich záležitostí viac než FED, ktorý mu vôbec nepovolil nahliadnuť do svojho účtovníctva. Aj preto žiadal, aby bol FED podrobený dôkladnému auditu: „Aké iné kšefty FED s cudzími vládami podniká? Tajne snáď pomáha americkej zahraničnej politike ako v osemdesiatych rokoch (minulého storočia), keď financoval pôžičky vtedajšieho amerického spojenca Saddáma Husajna?“ Podľa Paula Craiga Robertsa, spolutvorcu reaga­ nomiky, ekonóma, politika a novinára, je FED nútený chrániť veľké banky, ktorých zástupco­ via sedia v jeho predstavenstve. Kritici bankovej a finančnej elity tvrdia, že peňažný a úrokový systém núti k trvalému rastu, tlačí do stále vyš­ ších dlhov, do stále väčšieho zotročenia ľudstva.

Na dosiahnutie rastu, o ktorom rečnia politici i ekonómovia, treba nové trhy a prostriedkom sú nové vojny. Len rok po založení FED vypukla prvá svetová vojna.

Vojna je pre „bankstrov“ najlepší biznis. Štáty, potrebujú peniaze, aby mohli viesť vojny, tak ako králi a kniežatá v stredoveku, a neváhajú sa zadlžiť vo veľkom rozsahu. Ak by štáty museli viesť vojny z vlastných daňových prostriedkov, prvá svetová vojna by napríklad skončila po nie­ koľkých mesiacoch, ale trvala päť rokov, pretože banky financovali vojenskú mašinériu na oboch stranách. Podobne to bolo aj pred začiatkom druhej svetovej vojny.

Milióny obetí – nielen vo svetových vojnách – majú na svedomí veľmi pragmaticky uvažujúci tzv. mágovia finančného sveta. Medzinárodní finančníci sa nemienia deliť o moc s nejakými voličmi. Môžu rozhodovať, ale tak ako je to už stanovené, prípadne zomierať alebo robiť štatis­ tov pri potrebných spoločenských prevratoch, farebných revolúciách a konfliktoch. Globálna finančná oligarchia zaujala dominantnú pozíciu na svetovej scéne a vytvorila si architektúru cen­ tier, nadnárodných a národných bánk, výkon­ ných štruktúr ako MMF a SB a vlastné tlačiarne peňazí ako FED.

55

TÉMA MESIACA > SVET BEZ PEŇAZÍ

SVET BEZ PEŇAZÍ > TÉMA MESIACA

Zdeněk Justoň

SVET BEZ PEŇAZÍ

56

ĽUDSKÁ KULTÚRA MÔŽE EXISTOVAŤ AJ BEZ PEŇAZÍ, ĽUDIA MÔŽU ŽIŤ BEZ TOHO, ABY PREPOČÍTAVALI ŽIVOTNE DÔLEŽITÉ VECI, AKO JE VODA, POTRAVINY, ODEVY, OBYDLIA, OZDOBY, NÁSTROJE A ZBRANE, DO NEJAKÝCH EKVIVALENTOV MERAJÚCICH ICH ÚŽITKOVÉ HODNOTY.

DOBRÝ LOVEC ROZDAL MÄSO VŠETKÝM

Hadzovia žili v Afrike neďaleko rovníka pri ja­ zere Eyasi v dnešnej Tanzánii. Vytvárali malé skupiny, kde osobná prestíž znamenala viac než materiálny zisk. Na prelome tisícročí ich pre­ žívalo už len okolo 350 jedincov, ktorí sa ešte živili ako zberači a lovci. Hovorili prastarým ja­ zykom a fungovali relatívne nezávisle od svojich poľnohospodárskych susedov, s ktorými si ob­ čas vymieňali niektoré výrobky. Pôda, na ktorej žili, priala rastu divých plodín a ešte na začiatku

20. storočia sa tam pásli obrovské stáda zveri. Živili sa prevažne rastlinnou stravou: ženy vyhra­ bávali zo zeme jedlé hľuzy a korene, zbierali divo rastúce bobule, česali ovocie. Muži hľadali med divých včiel a lovili rôzne cicavce a vtáky pomo­ cou lukov a šípov.

Vďaka prírodnej hojnosti mohli Hadzovia tá­ boriť, loviť a zbierať, kde sa im zachcelo. Bez ohľadu na ročné obdobie potrebovali v prie­mere menej ako dve hodiny denne na zabezpečenie obživy. Práca im zaberala oveľa menej času než

ich susedom poľnohospodárom, čo sa klad­ ne prejavovalo na ich fyzickom a zdravotnom stave. Každá domácnosť sa starala o potravu, stavbu prístreškov a nemnoho majetku pozostá­ vajúceho z oblečenia a pracovných nástrojov.

Ha­ dzovia žili v klasickej rodine: otec, matka a deti. Monogamia bola spoločenskou normou a len asi štyri percentá mužov mohli mať dve ženy. Väčšinu potravy zabezpečovali ženy, lov bol zamestnaním mužov.

Napriek výnimočnému množstvu zveri v tamoj­ šej savane pochádzala viac ako polovica potravín zo zberu rastlinných plodín, zvyšok sa skladal z mäsa a medu. Rastlinnú potravu si Hadzovia medzi sebou rozdeľovali podľa pravidla recipro­ city: dali susedovi, a mohli od neho v budúcnosti očakávať, že im to oplatí. Aj napriek tomu nebo­ la rastlinná strava hodnotená príliš vysoko. Ha­ dzovia sa považovali za lovcov a sami to o sebe hovorili. Mäso bolo preferovanou stravou, za ne­ dostatok považovali, keď ho mali málo, hoci ani vtedy netrpeli núdzou. Lov však bol aj pre dobré­ ho lovca veľkou neznámou. Veľkú zver lovili po­ mocou luku a otrávených šípov. Poranené zviera museli niekoľko hodín sledovať, kým zomrelo.

Do tábora priniesol lovec toľko mäsa, koľko mo­ hol uniesť. Ak to nebolo príliš ďaleko, vydali sa na miesto aj ostatní muži. Ale veľký kus zveri sa podarilo uloviť iba zriedka. Niekedy sa čaka­ lo mnoho týždňov, kým niektorý z lovcov zabil žirafu či antilopu. Nepredvídateľnosť výsledku spôsobila, že mäsa ako prestížnej potravy bol relatívny nedostatok. O úspechu rozhodovala zručnosť lovca. Lov vyžadoval predvídavosť, trpezlivosť a zručnosť, teda istú špecializáciu.

Len niektorí z mužov mali všetky predpoklady uspieť. Každý úlovok sa stal významnou udalo­ sťou pre celú domorodú komunitu. Ale ulovená zver nebola osobným majetkom lovca. Z veľké­ ho úlovku sa stal vzácny verejný statok, ktorý sa rozdeľoval.

Ponukou bol veľký úlovok a dopytom žiados­ ti o podiel mäsa. Dobrý lovec nemal žiadnu možnosť dať mäso len príbuzným, alebo vyne­ chať svojich dlžníkov. Dostali totiž všetci, ktorí o mäso požiadali. Úspech dobrého lovca mal len malý efekt pre jeho vlastnú domácnosť, on sám dostával často menej, než koľko sám rozdal.

Prečo sa lovec správal tak altruisticky? Dôvodov mal viac. Dosiahol postavenie, ktoré mu priná­ šalo autoritu žiadaného suseda. Mal možnosť získať dve ženy. Úspech posilnil jeho motiváciu udržať dobré vzťahy v kolektíve. Všetky ženy a veľa mužov uprednostňovalo žiť v tábore, kde bol dobrý lovec. Títo ľudia nezhromažďovali hmotný majetok, ale symbolický kapitál.

Za bohatých sa Hadzovia nakoniec považovali všetci: lovec bol významný muž, vďaka ktorému ostatní získali mäso, prestížny pokrm. Pri tom­ to štýle života nemali žiadnu potrebu používať peniaze.

DAR AKO PROSTRIEDOK MIERU

Na južnom okraji brazílskej planiny Mato Grosso žilo ešte pred 60 rokmi asi päťsto členov kmeňa Nambikwara. Ich výzor vyvolával pocit starobylej rasy a ich kultúra pôsobila dojmom veľmi starej civilizácie. Títo ľudia chodili úplne nahí, svoje telá si zdobili jednoduchými prírod­ nými ozdobami. Nepoznali ani spacie siete, tak­ že im susedia hovorili „tí, ktorí spia na zemi“.

Boli usadení poľnohospodári aj putujúci nomá­ di. V čase dažďov si vybrali nejaké malé návršie pozdĺž potoka, a tam si postavili pevné obydlia.

Najbližšie vyklčovali malé záhradky a pestovali v nich manioky, fazuľu, arašidy, tabak a bavlnu.

Tieto záhradky im dávali dostatok potravín na daždivú polovicu roka a trochu zásob na horšie časy.

Keď nastalo sucho, rozdelili sa do niekoľkých menších skupín a vyrazili ako nomádi do savany.

Na obdobie dažďov vždy spomínali nostalgicky ako na dobu hojnosti, kým obdobie sucha pova­ žovali za strastiplnú polovicu roka. Deľba práce medzi mužov a ženy bola základom hospodáre­ nia, aj keď niektoré činnosti – pestovanie plodín na záhrade a zhotovenie prístrešku – vykonávali obe pohlavia. Kde rozhodovala fyzická kondícia, tam pracovali muži: zakladali záhradky, venova­ li sa lovu, výrobe zbraní, jedov a náradia, tkali, splietali povrazy a plietli koše. Ženy hlavne zbie­ rali obilie a ovocie, zaobstarávali jedlé korene, pripravovali múku z manioku, vyrábali jednodu­ chú keramiku.

Harmonická spolupráca oboch partnerov bola normálna a obaja považovali spoločnú domác­

57

TÉMA MESIACA > SVET BEZ PEŇAZÍ

58

nosť za požehnanie. Ich vzťahy vzbudzovali po­ cit stratenej jednoty. Muž a žena sa k sebe sprá­ vali veľmi nežne, čo budilo dojem vzájomnej bezstarostnosti a neskrývanej rozkoše. Partneri mali o seba neutíchajúci záujem, muži sa k svo­ jim ženám správali obdivne, nežne a žiadostivo.

Nežné správanie oboch pohlaví navzájom bolo ústredným bodom spolužitia osôb v spoločnej domácnosti. Medzi sebou boli títo ľudia veľmi prístupní, zarážajúca bola ich nestálosť voči cu­ dzím osobám. Keď ich kraj navštívili cudzinci, ženy a deti sa ukryli v savane a muži sa vydali na návštevu.

Nambikwarovia sa báli kontaktov s cudzími sku­ pinami, ale na druhej strane si ich želali. Lebo od nich mohli zvyčajne získať to, čo považova­ li za vzácne alebo čo si sami nevedeli vyrobiť.

Stretnutie s cudzincami začínalo pozvaním do táboriska. Každá skupina mala svoje ohne, svoje spevy a tance. Muži sa častovali výkrikmi a hor­ livými prejavmi. Keď za svitania spoločné stret­ nutie končilo, došlo na vzájomnú výmenu dar­ čekov: chumáče bavlny, klbká priadze, guľôčky vosku, náramky a náhrdelníky, červená farba na maľovanie tela, dikobrazie pichliače, keramické črepy, tabak a semená rastlín. Tento obeh pred­ metov z ruky do ruky medzi jedincami oboch skupín trval celý deň.

Pre obe strany však nešlo o výmenu tovaru, ale o recipročnú výmenu darov. Predstava, že by pritom mohli čosi vymáhať na druhej strane či s nimi zjednávať, im bola úplne cudzia a nevhod­ ná. Túto výmenu darov možno chápať ako vojnu, ktorá bola vyriešená mierovými prostriedkami.

Na to nepotrebovali Nambikwarovia žiadne pe­ niaze, dôležitý bol jedine pocit uspokojenia zo vzájomnej výmeny darov.

VZNIK MULTIETNICKÝCH TRHOV

Ešte pred tisíc rokmi boli americké prérie pustou krajinou, kde sa pohybovali málopočetné skupi­ ny skromných indiánskych etník. Ale okolo roku 950 sa v strednej a južnej časti prérií etablovala nová dedinská tradícia, podľa ktorej predstavi­ telia získavali obživu zo svojich políčok. To bol prípad Šajenov, typického etnika žijúceho na po­ medzí prérie a povodia horného toku Mississi­ ppi. Títo ľudia nadväzovali na tradíciu dávnych

SVET BEZ PEŇAZÍ > TÉMA MESIACA

predkov, ktorí prišli kedysi zo Sibíri. Z pôvodnej vlasti si priviedli jediné skrotené zviera – pou­ žívali psy ako ťažné zvieratá, čo im uľahčovalo pohyb. Keď sa na severe rozšírila znalosť pesto­ vania kukurice, fazule a tekvíc, stali sa zo Šaje­ nov poľnohospodári.

Vedľa nich tu žili kočovné skupiny Indiánov, ktoré od jari do jesene sledovali stáda bizónov a živili sa tým, čo dala trávnatá préria. Títo ľu­ dia žili v malých polousadlých skupinách. Na tuhú zimu si stavali v riečnych údoliach príbyt­ ky, v lete sa rozišli a vytvárali tábory roztrúsené po prérii. Ich život sa riadil sezónnymi výkyvmi počasia a ich pohyb bol obmedzený rýchlosťou ľudskej chôdze a behu. Lov bizónov sa sústredil len na letné obdobie, pretože na jeseň bizóny od­ tiahli na juh za pastvou. Hoci sa o nich hovorí ako o lovcoch bizónov, rastlinná potrava bola vždy dôležitou súčasťou ich obživy.

Títo ľudia využívali celý rad rastlín hojne ras­ túcich na trávnatej prérii: repu, artičoky, cibuľu, zbierali bobule, česali divé ovocie, žali rôzne ore­ chy. Cieľom zberu bolo zhromaždiť dostatočné množstvo potravy na zimu; cieľom lovu bolo získať mäso a tuk pre obživu poľovného tábo­ ra. Bizón sa neulovil každý deň a bolo dôležité pamätať na budúcnosť. Preto boli spôsoby kon­ zervovania potravy dôležitou súčasťou umenia prežiť. Museli vedieť spracovať potraviny tak, aby sa dali dlho skladovať a zo zásob žiť v ča­ soch, keď si potravu nemohli nájsť v prírode. To vyžadovalo vedieť pracovať s časom, predvídať budúce potreby a zvládnuť techniku ​​konzervácie potravín.

Rôzne bobule – čučoriedky, brusnice, černice, čremchy – sa sušili na slnku a zmiešali sa s bizó­ ním tukom, aby sa ich trvanlivosť ešte predĺžila.

Mäso aj tuk sa sušili, potom drvili kameňmi na prášok, a ten sa zmiešal s čerstvým tukom. Vy­ robená zmes vydržala v kožených vakoch aj nie­ koľko rokov. Táto práca sa dala lepšie zvládnuť vo väčšom kolektíve ľudí. Preto dávali lovci bizó­ nov prednosť veľkým domácnostiam združujú­ cim mnoho príbuzných, a tieto príbuzenské sku­ piny vytvárali letné tábory. Bizónie mäso bolo skôr doplnkom rastlinnej stravy, dôležitejšie boli ďalšie bizónie suroviny: koža, šľachy, rohy, ale aj trus vhodný ako palivo.

Lov bol úplne záležitosťou mužov, čo predsta­ vovalo sledovanie a zabitie zveri, porciovanie zabitého kusa a jeho doprava do tábora. A vte­ dy došlo k udalosti, ktorá ovplyvnila život všet­ kých Indiánov v oblasti medzi riekami Missouri a Arkansas. Vznikli tu regionálne trhy, kde sa stretávali obyvatelia prérií s miestnymi roľníkmi.

Nomádi a dedinčania ich usporiadali v letnom období a navzájom si vymieňali svoje produkty.

Prví prinášali výrobky zo zvieracích surovín: kožu, odevy a lôžkoviny, vaky na úschovu zásob, mokasíny, rukavice, gamaše, košele, poháre na pitie, lyžice a náradie. Tí druhí im ponúkali svoje poľnohospodárske prebytky.

Lov bizónov a poľnohospodárstvo stáli pri zrode produkcie pre trhové uplatnenie. Ale stále ešte šlo o výmenu, keď sa rôzne výrobky odovzdávali z ruky do ruky na základe ich úžitkovej hodno­ ty, čo bolo záležitosťou individuálnou. Bizónie kože, kožené odevy, sušené mäso, kožušiny mali významnú hodnotu pre roľníkov z dedín, kukuri­ ca, fazuľa a tekvica predstavovali vysokú hodno­ tu pre prériových Indiánov ako zdroj potravy na zimné obdobie. Táto výmena spočívala na prin­ cípe daru a vyžadovala reciprocitu. V dare bol záväzok dar vziať a opätovať, a tento záväzok nemal len podstatu ekonomickú, ale v prvom rade morálnu. Je teda prirodzené, že na takúto výmenu statkov neboli potrebné peniaze. Indián­ ske trhy sa bez nich zaobišli.

ZAČIATOK MAJETKOVEJ NEROVNOSTI

Šajenovia by pravdepodobne roľníkmi zostali, keby sa na prériách neobjavili prvé kone, ktoré utiekli Španielom na juhu do prérie. Najprv ich Indiáni považovali za lovnú zver, ale neskôr po­ chopili, že môžu nahradiť psov. Na koňoch sa zvýšila mobilita lovcov bizónov a s ňou aj pro­ duktivita lovu. To podnietilo Indiánov venovať sa povolaniu lovcov, čo bol aj prípad Šajenov.

Táto špecializácia umožnila získať nevyhnutné potraviny výmenou za bizónie produkty a zostá­ val im ešte istý nadvýrobok. Prebytky sa snažili tezaurovat v počte koní. Čím väčší počet koní Indián vlastnil, tým bolo jeho postavenie v ko­ munite vyššie.

S novým bohatstvom prišlo nové nebezpečen­ stvo. V prériách vzrastala konkurencia, do lovu

bizónov sa zapájali nové etniká. Indiáni začali brániť svoje lovecké revíry a zabíjať votrelcov.

Krádeže koní sa stali najjednoduchším spôso­ bom, ako prísť k bohatstvu, a kone sa stali víta­ nou korisťou. Všetky etniká v prériách sa rýchlo zapojili do vojnových konfliktov a z príležitost­ ných stretov sa stal permanentný vojnový stav.

Na zabezpečenie výroby bizóních produktov, a zároveň obrany územia Šajenov slúžila duálna organizácia ich táborov. „Vojnové“ tábory tvorili prevažne bojovníci, bola to úderná sila. „Miero­ vé“ tábory tvorili veľké polygýnne domácnosti.

Muži lovili bizóny a ženy spracovávali kože.

V čele tábora stál dedičný náčelník, ktorý potre­ boval na výrobu kože čo najviac žien a dievčat.

Tábory sa zapojili do obchodu s koženými vý­ robkami a bohatli. Vďaka tomu boli Indiáni prostredníctvom priekupníkov úplne závislí od obchodu s Európanmi bez toho, aby v živote videli belocha. Dodávali na východ kone a ko­ žené obleky, a naspäť putovali železné sekery a nože, mosadzné kotly, bižutéria, ale aj strelné zbrane. Úspešné domácnosti sa stali menej zá­ vislé od kooperácie členov komunity a mohli so svojím výrobkom disponovať, ako chceli. Kone a vymenené statky sa stali znakom sociálnych rozdielov. Tezaurácia nadvýrobku vo forme stá­ da koní bola prípravou na prijatie peňazí ako kapitálu.

Kôň okrem úžitkovej hodnoty ako dopravné a lovecké zviera slúžil ako miera bohatstva. A za koňa bolo možné získať čokoľvek iné: prestížne predmety, spojenca, ženy. Indiáni sa – hoci ne­ priamo, zapojili do trhovej výmeny. Tá bola ak­ tom kolektívnym, nie výmenou z ruky do ruky.

Výrobky mohli prejsť mnohými rukami od vý­ robcu cez reťazec priekupníkov až po konečného užívateľa. Trh vyžadoval iba súhlas s podmienka­ mi transakcie, výmena bola celkovým právnym vzťahom. Bez toho, aby prérioví Indiáni začali používať peniaze, naučili sa obchodovať, kumu­ lovať bohatstvo a viesť vojny pre majetok. Kým žili v malých komunitách a vymieňali si výrobky na trhoch ako dary, peniaze nepotrebovali.

Napojením na trhovú výmenu sa Indiáni dostali do súkolia peňažných vzťahov. Cenou tejto ino­ vácie bol koniec prírodných národov – nestačili sa prispôsobiť svetu peňazí.

59

ORBIS PICTUS > SR – GLOBSEC Foto: Robert Tappert, SITA/AP

Bývalý americký minister pre vnútornú bezpečnosť Michael Chertoff a minister vnútra SR Róbert Kaliňák na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii GLOBSEC v Bratislave diskutovali o náraste počtu nelegálnych migrantov do Európy, ochrane štátnych hraníc a budúcnosti Schengenu. (ľh)

ORBIS PICTUS > BURUNDI Foto: Gildas Ngingo, SITA/AP

Burundský policajt preskakuje plot, aby sa zachránil pred rozzúreným davom príbuzných muža, ktorého zastrelila polícia v metropole Bujumbura. Hnev príbuzných vyvolala snaha úradov zabrániť jeho pohrebu podľa moslimských pravidiel, no neskôr povolenie na tradičný pohreb jeho rodina predsa len dostala. (ľh)

ORBIS PICTUS > RAKÚSKO Foto: Kerstin Joensson, SITA/AP

Saudskoarabská žena si užíva zimné radovánky na boboch v rakúskom Kaprune. Táto alpská oblasť je obľúbenou destináciou turistov zo Saudskej Arábie. Pre mnohých je to ich prvý kontakt so snehom v živote. (ľh)

ORBIS PICTUS > JAR Foto: Courtney Quirin, SITA/AP

Ošetrovatelia v Juhoafrickej republike museli chirurgickým zákrokom pomôcť nosorožcovi menom Hope, ktorého uspali pytliaci v rezervácii šípkou, aby mu odsekli roh. Pritom mu zlomili nosnú kosť a poškodili nosové dutiny. (ľh)

ORBIS PICTUS > TALIANSKO Foto: Carmelo Imbesi, SITA/AP

Imigranti z Afriky a Ázie čakajú na vylodenie z pobrežnej stanice pomoci pre utečencov na lodi Phoenix v sicílskom prístavnom meste Augusta. Problém utečencov z konfliktných oblastí rozdelil Taliansko a severná časť krajiny odmieta prichýliť akýchkoľvek ďalších imigrantov. (ľh)

ORBIS PICTUS > NEMECKO Foto: Markus Schreiber, SITA/AP

Americký prezident Barack Obama počas návštevy Nemecka pred samitom G7 zavítal aj do dediny Krün na juhu, kde si dal hrianky a pivo medzi miestnymi štamgastmi v ich tradičnom oblečení.

Nemecko-americká idylka poslúžila ako mediálny obraz nerozlučného spojenectva. (ľh)

ORBIS PICTUS > TALIANSKO Foto: Lionel Cironneau, SITA/AP

Antiimigrantskí demonštranti sa dostali do konfliktu s políciou pri taliansko-francúzskych hraniciach blízko Mentonu na juhovýchode Francúzska. Približne 150 utečencov z Eritrey a Sudánu tu prekročilo talianske hranice v snahe pokračovať ďalej do Francúzska a Veľkej Británie. (ľh)

ORBIS PICTUS > INDONÉZIA Foto: Binsar Bakkara, SITA/AP

Indonézsky farmár na severnej Sumatre v Tiga Pancur pozoruje mračná zo sopky Sinabung. Po štyristo rokoch nečinnosti sa vulkán prebudil a od roku 2010 dáva o sebe sporadicky vedieť výbuchmi a mračnami. (ľh)

RENDEZ-VOUS > PRÍNOS FINANČNÝCH TRHOV PRE SPOLOČNOSŤ NIE JE DNES NIJAKÝ

Marián Benka

PRÍNOS FINANČNÝCH TRHOV

PRE SPOLOČNOSŤ NIE JE DNES NIJAKÝ

68

MILAN ZELENÝ JE JEDNÝM Z POPREDNÝCH EKONOMICKÝCH MYSLITEĽOV, V POZÍCII PROFESORA PÔSOBÍ NA PIATICH SVETOVÝCH UNIVERZITÁCH. V 60. ROKOCH EMIGROVAL ZO SOCIALISTICKÉHO ČESKOSLOVENSKA A ODVTEDY ŽIJE V USA. JE VEĽKÝM ZÁSTANCOM SLOBODNÉHO TRHU A ZLÍNSKEJ EKONOMIKY VYBUDOVANEJ TOMÁŠOM A JANOM BAŤOVCAMI. AJ PRETO KRITIZUJE SÚČASNÚ NEOLIBERÁLNU EKONOMIKU, KTORÁ DEFORMÁCIOU FINANČNÉHO SYSTÉMU SLOBODNÝ TRH PARADOXNE ZNIČILA. Na jednej prezentácii, ktorej som sa v minulosti zúčastnil aj ja, ste hovorili, že neoliberálni ekonómovia si predstavujú ekonomiku ako stroj, kde po stlačení toho istého gombíka nastane vždy tá istá reakcia. Reálna ekonomika je však ako pes – keď ho kopnete prvýkrát, utečie pred vami, keď ho kopnete druhýkrát, zavrčí na vás, tretíkrát vás pohryzie. Čo sú tie gombíky, ktoré sa dnešní ekonomickí lídri snažia stále stláčať, a pritom im to nefunguje?

Používanie tých istých gombíkov je dané pred­ stavou o ekonomike ako o stroji. Stroj nie je ako organizmus, ktorý sa učí a adaptuje. Preto sa očakáva, že rovnaký stimul bude mať vždy rovnaký dopad. A to, samozrejme, nie je mož­ né už preto, že ekonomika sa skladá z ľudí, ktorí, dúfajme, premýšľajú. Čo sa týka gom­

bíkov, medzi ne patria napríklad nulové úro­ kové miery, pumpovanie peňazí do ekonomiky nákupom obligácií, udržiavanie bánk a akcio­ vých trhov, ktoré zlyhávajú a nepridávajú žiad­ nu hodnotu.

Neviem ako na Slovensku, ale v Česku je popu­ lárne leninské lákanie zahraničných investorov.

Namiesto toho, aby sme podporovali národné podnikateľstvo, lákame zahraničných investo­ rov a obmedzujeme našu hospodársku suve­ renitu. A potom je tu mediálna propaganda, ktorá je veľmi silná a úplne zreteľne vyzdvihuje výkyvy hore, ignoruje výkyvy dolu a dlhodobo vytvára pohľad, že veci sa viac-menej neustále zlepšujú. Tieto tlačidlá sa používajú už asi ôsmy rok, ale ekonomika na ne prestáva alebo už pre­ stala v mnohých situáciách reagovať.

RENDEZ-VOUS > PRÍNOS FINANČNÝCH TRHOV PRE SPOLOČNOSŤ NIE JE DNES NIJAKÝ

PRÍNOS FINANČNÝCH TRHOV PRE SPOLOČNOSŤ NIE JE DNES NIJAKÝ > RENDEZ-VOUS

ním dividend, ktoré nemajú žiadny iný dopad než posilňovanie virtuálnej ekonomiky.

70 O neoliberálnej ekonomike ako o niečom odtrhnutom od reality vtipkujú aj iní autori. Ako je možné, že v rámci rôznych prúdov ekonomického myslenia sa nakoniec ako dominantný presadil práve taký, ktorý je v rozpore so zdravým sedliackym rozumom?

Nezvádzal by som všetko na neoliberalizmus, lebo aj politické a ekonomické sily, ktoré nie sú otvorene neoliberalistické, sa k ekonomike správajú týmto spôsobom ako k stroju. Ale ne­ oliberalizmus ako taký považujem za tragédiu.

V dobrom období je neoliberalizmus v podstate z obliga, ale ak nastane kríza, nerozumie jej. Ale­ bo ak, nedajbože, nastane to, čím prechádzame teraz, čo je transformácia a metamorfóza celého ekonomického prostredia. Vtedy neoliberaliz­ mus nemá k tomu čo povedať, lebo sa nezaoberá vlastnými príčinami.

Dôvod popularity neoliberalizmu je, že vždy zví­ ťazí trend, ktorý je nejakým spôsobom najjedno­ duchší, posilňuje politickú moc a banky, je vo svojej podstate krátkodobý a ignoruje dlhodobé trendy. Volebné obdobie je všade na svete krat­ šie než akýkoľvek proces v ekonomike, a preto

nemusíte riešiť otázku príčiny a následku, čo sa vám v čase krízy vypomstí. Často hovoríte o dvoch ekonomikách – reálnej ekonomike tovarov a služieb a virtuálnej ekonomike finančných operácií. A aj to, že virtuálna ekonomika sa od tej reálnej už úplne odtrhla a žije si svoj vlastný život. Je vôbec niečo také možné?

Dnes nevytvárame peniaze predajom produktov a služieb, ale pumpujú sa do ekonomiky ako do pyramídovej hry burzových špekulácií štátom, a tak si začne táto oblasť žiť svojím vlastným životom, reálna ekonomika ju prestane zaují­ mať. Už Keynes hovoril, že obidve ekonomiky sú ako dvaja opilci na veľmi dlhom lane. Môžu sa zatúlať ďaleko od seba, ale to lano ich bude stále pridržiavať. Dnešný štát toto lano prese­ kol a opitý je už len ten virtuálny svet. Reálna ekonomika produktov a služieb musí fungovať reálne ako vždy, ale ako vidíme, môže nabrať virtuálnu dimenziu. To znamená, že sa skôr než novými investíciami začne zaoberať nákupom podnikov, skupovaním vlastných akcií, vypláca­

Ak je virtuálna ekonomika úplne odčlenená od tej reálnej, aký to má praktický dopad na každodenný život nás bežných pracujúcich alebo podnikajúcich ľudí západnej civilizácie? Ak si virtuálna ekonomika žije vlastným životom, na môj život bežného občana by nemala mať dopad žiadny, ale tak to asi nebude...

Bohužiaľ, tak to nie je. Ako som už povedal, dôvodom tohto odtrhnutia je práve intervencia štátu, pumpovanie peňazí do ekonomiky, umelé posielanie finančných prostriedkov, ktoré nejdú do investícií, ale špekulácií. Normálnych daňo­ vých poplatníkov to, samozrejme, ovplyvňuje, lebo to spôsobuje zadlžovanie štátu, ktoré je také veľké, že je už nesplatné. A rozdiely medzi jedným percentom a 99 percentami populácie sa zvyšujú tým, že jedno percento získava peniaze, ktoré štát do ekonomiky pumpuje, a 99 percent nedostáva nič len to zadlženie štátu. Takže to na­ koniec zaplatí 99 percent prostých pracujúcich a spotrebiteľov. Pre mňa osobne je až neuveriteľ­ né, čo všetko ľudia znesú a ako aj ďalej podporu­ jú rôzne parazitujúce a stranícke politické vrstvy, ktoré tento spôsob intervencie v ekonomike udr­ žujú umelo vytvorenou hotovosťou.

V čom spočíva nerovnováha súčasného finančného systému? Bude to vytváraním „peňazí z ničoho“ pri bankovom systéme frakčných rezerv, alebo je to zložitejšie? Musí sa tento systém jedného dňa zrútiť?

Peniaze sa nevytvárajú zase doslova z ničoho, ide o masívne nákupy obligácií centrálnymi bankami. Vytváranie týchto peňazí je sprevá­ dzané zadlžovaním štátu a zadlžovanie štátu je udržiavané platcami daní. Ak sú úrokové miery na nule, samozrejme, vyplatí sa skôr špekulovať než podnikať. Hotovosť sa používa na výplaty di­ vidend, skupovanie podnikov a nákup obligácií, len nie na nové investície, nové zakladanie pod­ nikov alebo inovácie a vzdelávanie podnikateľov.

V tom spočíva tá nerovnováha a raz to skončí tragédiou. Kedy nastane, neviem odhadnúť.

Systém sa dá teoreticky udržiavať donekonečna.

Problém nastane, keď vyschne zdroj peňazí, keď

platcovia daní v podstate odmietnu ďalšie zadl­ žovanie štátu. A nakoniec to začne ovplyvňovať nielen daňových poplatníkov, ale aj štát, ktorý prestane mať prostriedky na udržanie svojich funkcií. Teda nie som taký pesimistický, aby som tvrdil, že systém sa nikdy nezrúti. Len to môže pokračovať ešte dlho, obzvlášť v Európe, ktorá je na začiatku tohto experimentu, akým už dlho prechádzajú USA a Japonsko.

Nie ste taký pesimistický? Znamená to, že keby sa systém zrútil, bola by to pre vás pozitívna udalosť?

Keby sa zrútil systém vytrvalého a nelogického pumpovania peňazí do ekonomiky, a teda defor­ movanie všetkých tradičných nástrojov, ktoré slobodný trh poskytoval podnikateľom a ekono­ mikám, považoval by som to za veľmi kladný, a dokonca víťazný krok na ceste k normalizácii a obnoveniu systému slobodného trhu.

Kacírska otázka: Načo sú vlastne dobré burzy a finančné trhy? Ako prispievajú k rozvoju spoločnosti?

Historicky svoj význam mali, určovali ceny a po­ hyb v ekonomike. Toto všetko sa zmenilo po druhej svetovej vojne, keď do týchto burzových a finančných trhov začal veľmi výrazne zasahovať štát. Odvtedy sú dobré len na upevňovanie politic­ kej moci štátu a centrálnych bánk a prehlbovanie rozdielov medzi bohatými a chudobnými.

Prirovnal by som to k stávkam na dostihové kone. Výhra na dostihoch nie je vytvorená pro­ duktmi alebo službami, ale peniazmi tých, ktorí stavili na iného koňa. Hovorí sa tomu investícia, ale vlastne je to stávka. Keby to bola skutočná investícia, musel by som investovať do náku­ pu koňa, jeho prípravy a tréningu. To žiadny z účastníkov na konských dostihoch nerobí, a ani to nerobí žiadny z účastníkov na akciových trhoch. Sú to peniaze, ktoré sa točia vnútri sku­ piny stávkarov. Trvá to len tak dlho, kým štát pumpuje ďalšie peniaze. Akoby bol na konských dostihoch nejaký mecenáš, ktorý by po každom behu jednoducho rozdal ľuďom pol milióna na ďalšie stávky, a oni by tipovali vlastne doneko­ nečna. Takže prínos dnešných finančných trhov nie je žiadny.

71

RENDEZ-VOUS > PRÍNOS FINANČNÝCH TRHOV PRE SPOLOČNOSŤ NIE JE DNES NIJAKÝ

72

Ste prívržencom baťovskej ekonomiky, hovoríte o vtedajšej „zlínskej autonómii“, ktorá bola tým, čo sa dnes stáva svetovým trendom. Vytvoril Tomáš Baťa niečo ako alternatívny ekonomický model? V čom je tento model zaujímavý pre súčasnosť?

Tomáš Baťa bol štyrikrát starostom Zlína, po­ litické strany v Zlíne neuspeli. Mesto samo stavalo diaľnice a štadióny, divadlá, obchodné domy, školy, filmové štúdiá bez akéhokoľvek prispenia štátu. Tento ekonomický model, kto­ rý Jan Baťa nazýval „priemyselné mesto“, bol exportovaný ako koncept do celého sveta. Ba­ ťovci ďaleko predbehli svoju dobu a ukázali, že je možné vytvárať silné miestne a regionálne ekonomiky bez podpory štátu. Obaja vždy ho­ vorili, že jediné, čo od štátu chcú, je, aby ich nechal pracovať. Až dnes sa objavujú podobné autonómne lokality a vďaka tzv. deglobalizácii dozreli podmienky, ale, bohužiaľ, už nemáme žiadnych Baťovcov, ktorí by to využili. Baťov systém tzv. priemyselného mesta bol akousi predzvesťou dnešnej vznikajúcej miestnej re­ gionálnej autonómie, sebestačnosti.

Poznám váš názor, že doba globalizácie už končí a nastupuje obdobie opätovnej lokalizácie ekonomiky. Aké sú príznaky, že sa niečo také deje?

To, že sa tým nezaoberajú médiá, ma neprekva­ puje, médiá nie sú fundované, aby také veci chá­ pali. Ale fakt je, že deglobalizácia nastáva a zlaté časy globalizácie sú za nami. Dá sa to zistiť veľ­ mi ľahko sledovaním objemu medzinárodného obchodu. To znamená cezhraničných presunov, ktoré sú dnes po dlhej dobe nižšie než celosvetový HDP. Hodnota, ktorá zostáva doma, v danej eko­ nomike narastá, podniky sa z cudzích ekonomík vracajú domov. Vidíme to najmä v USA a dnes i v Číne. Spotrebitelia, najmä v USA a ostatných vyspelých krajinách, uprednostňujú lokálne pro­ dukty. Mnoho lokálnych komunít a regiónov sa dáva cestou nezávislosti, sebestačnosti a autonó­ mie. Viaceré regióny EÚ usilujú o samostatnosť, mnohé štáty uvažujú o opustení byrokratickej EÚ.

Bude teda ekonomika budúcnosti sústavou lokálnych ekonomík? Je toto hlavná zmena, ku ktorej v dnešnej svetovej ekonomike dochádza?

Áno, doteraz sa ekonomika vždy transformova­ la do nového sektora. Z poľnohospodárstva do priemyslu, z priemyslu do služieb a v posled­ ných dvadsiatich rokoch zo služieb do štátne­ ho sektora. Ale už žiadny piaty sektor nemáme.

Preto ekonomický systém evolučne hľadá svoju vlastnú cestu a ukazuje nám, ktorým smerom sa mieni transformovať. Do lokálnych regionál­ nych ekonomík a ich autonómie. Ako príklad môžeme použiť Švajčiarsko. Táto krajina sa vlastne z lokálneho regionálneho pohľadu nikdy neposunula a dnes je absolútne nastavená na to, čo je najperspektívnejšie a najfunkčnejšie.

Pripravujeme sa vstúpiť do ekonomiky, ktorá bude oveľa viac decentralizovaná a lokalizova­ ná. Dnes už máme technológie, ktoré umožňujú výrobu potravín aj vecí priamo na mieste spotre­ by a máme aj schopnosti globálnej komunikácie umožňujúce prenos znalostí a receptov.

Prvýkrát v histórii nastáva nielen transformácia ekonomiky, ale aj jej metamorfóza. Je to ako veľ­ ká húsenica, ktorá sa stále kŕmila, stále sa do nej pumpovali peniaze, výsledky HDP a ona pridáva­ la článok za článkom – to sú tie sektory. Pridala štyri články, ale piaty už pridať nemôže, lebo by prestala byť funkčná a prerástla by svoje vlastné možnosti. Príroda to rieši tak, že sa húsenica za­ kuklí a metamorfózou vznikne motýľ – ten istý organizmus, ale v inej forme. A ja chápem deglo­ balizáciu a relokalizáciu ako vznik toho motýľa, ktorý v inej forme poskytuje produkty a služby, a pritom pracuje vo zvládnuteľných nespolitizo­ vaných alebo menej spolitizovaných systémoch, ktoré sme v Československu poznali už za Jana a Tomáša Baťovcov.

Znamená transformácia ekonomiky aj transformáciu finančného systému?

Normálne by sa mal transformovať, ale vďaka štátnym injekciám to ide len veľmi pomaly. Fi­ nančný systém sa vďaka štátnym intervenciám stáva akýmsi cudzím telesom a uzatvára sa sám do seba. Skôr budú vznikať podnikové, lokálne a regionálne banky, a tie by sa skutočne mohli stať zdrojom miestneho podnikania.

Dovolím si vás odcitovať: „V relokalizovanom prostredí miestnej ekonomiky bude potrebná

PRÍNOS FINANČNÝCH TRHOV PRE SPOLOČNOSŤ NIE JE DNES NIJAKÝ > RENDEZ-VOUS

mena miestna na každodenné, opakujúce sa transakcie, a zároveň mena svetová na efektívny styk so širším svetom. Pre miestne potreby je užívanie dolára alebo eura (vzhľadom na ich špekulatívne výkyvy) destabilizujúce.“ Môžete to bližšie vysvetliť? Ako môže používanie svetovej meny v miestnych podmienkach (napr. eura na Slovensku) destabilizovať pomery? Oficiálne nám na Slovensku tvrdia, že keby sme nemali euro, dopady krízy na našu ekonomiku by boli omnoho horšie.

Ak máme lokálnu alebo regionálnu ekonomiku, kde si ľudia opakovane vymieňajú rôzne produk­ ty, napríklad poľnohospodárske alebo priemy­ selné, bolo by nezmyslom, aby sa spoliehali na nejakú svetovú menu, ktorá je predmetom glo­ bálnych špekulácií a má nadmieru silné výkyvy.

Na lokálne transakcie je lepšie používať miest­ nu menu a na získavanie globálnych produktov menu globálnu.

Tvrdenia oficiálnych médií považujem za ire­ levantné. Nemá cenu zaoberať sa tým, čo by bolo, keby... Slovensko nie je nezávislá auto­ nómna a sebestačná lokalita. Ekonomika Slo­ venska patrí zahraničným vlastníkom a euro podlieha výkyvom voči ostatným menám. Čo by bolo, keby ste nemali, alebo mali euro, či by ste na tom boli lepšie, alebo horšie, to vôbec nepatrí medzi ekonomické argumenty. Patrí to do oblasti propagandy. Ide o čisto politický ar­ gument, ktorého snahou je získať hlasy.

Keď hovoríte o miestnych menách, myslíte len národné meny, alebo aj meny lokálne? Tie síce už vo svete existujú často ako výsledok činnosti rôznych občianskych aktivít, ale ide skôr o marginálne záležitosti. Veríte, že budúca ekonomika bude založená na lokálnych menách?

Národné meny, obzvlášť v EÚ, nie sú lokálne.

Európske ekonomiky sú prostredníctvom eura rôzne tvrdo napojené na celkovú integrovanú politickú EÚ. Pod lokálnou menou som mys­ lel, že ak napríklad zlínsky región začne pro­ dukovať množstvo výrobkov, či už poľnohos­ podárskych alebo priemyselných, veľmi skoro prídu účastníci na to, že je nezmysel používať globálne fluktuujúce euro, lebo by to rozhodilo

ekonomické vzťahy vo vnútri Zlína. Samozrej­ me, to, že niektoré národné štáty nie sú auto­ nómne a lokálne, neznamená, že sa takými nemôžu stať.

Neobávate sa, že ak sa lokálne meny začnú presadzovať, narazí to na odpor politickej moci, ktorú akákoľvek lokalizácia alebo decentralizácia oslabuje?

Veľké celky ako EÚ sa budú nutne brániť akej­ koľvek autonomizácii regiónov. Ešte pred de­ siatimi rokmi sa hovorilo o Európe regiónov.

Možno ste si ani nevšimli, ako rýchlo sa o tom prestalo hovoriť, a dnes sa o EÚ hovorí ako o politickom štáte, ktorý má vlastné vedenie a vlastné politické inštitúcie.

Niektorí nadšenci zavádzajú lokálne meny ešte skôr, než vznikne lokálna ekonomika, čo nie je dobré. Až pri fungovaní lokálnej autonóm­ nej ekonomiky sa môže lokálna mena vytvoriť, zdôvodniť, a tiež obrániť. Prichádza doba, keď sa pokusy štátu o zničenie autonómie regiónov stanú nefunkčnými, lebo ak regióny rozpoz­ najú výhody svojej vlastnej samosprávy a auto­ nómie, začnú sa vymedzovať nie tým, že by sa vzpierali centrálnym systémom, ale začnú ich ignorovať pod heslom – urobíme si to samy.

Moc integrovaných centrálnych globálnych zo­ skupení je len pofidérna. Stojí na tom, že ľudia stále volia radšej centrálne zložky ako lokálne, ale to sa veľmi rýchlo zmení. Prechod k lokál­ nym a regionálnym systémom bude rýchlejší než očakávame, lebo moc štátu je závislá od dobrovoľnosti.

Autonómnosť regiónu neznamená, že sa strá­ ca kontakt so svetom, naopak, lokalita môže prekvitať len vtedy, ak do lokálnych podmie­ nok prevedie tie najvhodnejšie skúsenosti, technológie, inovácie a znalosti z celého sveta. Potom dôjde ku skutočnej celosveto­ vosti, nechcem hovoriť o globalizácii. Každá lokalita bude vytvárať svoje vlastné znalosti a schopnosti, ale po prvýkrát v histórii bude­ me po celej Zemi presúvať informácie a zna­ losti rýchlosťou svetla. Nebudeme prevážať automobily a lode, čo je nezmysel, a len to ukazuje, ako úžasne neefektívnou sa naša sú­ časná globálna ekonomika stala.

73

PROPAGANDA > ROK MARKETINGOVÉHO PREZIDENTA

ROK MARKETINGOVÉHO PREZIDENTA > PROPAGANDA

Artur Bekmatov

ROK MARKETINGOVÉHO

PREZIDENTA MARKETINGOVÝ PREZIDENT. TAK BY SA DAL CHARAKTERIZOVAŤ ANDREJ KISKA PO ROKU OD SVOJEJ INAUGURÁCIE DO FUNKCIE PREZIDENTA. „CHCEM ĽUDÍ SPÁJAŤ, A NIE ROZDEĽOVAŤ,“ VYHLÁSIL KISKA TESNE PO VYHRANÝCH VOĽBÁCH, NO PRINAJMENŠOM V OTÁZKACH ZAHRANIČNEJ POLITIKY ROZDEĽUJE SLOVÁKOV SVOJÍM KONFRONTAČNÝM POSTOJOM K RUSKU A MILITARISTICKÝMI SĽUBMI VEDENIU SEVEROATLANTICKEJ ALIANCIE. SERVILNÝ MAINSTREAM

74

Vo vytváraní dobrého mena mu výrazne pomá­ hajú mainstreamové médiá, pričom ich aktivita niekedy hraničí s vytváraním kultu osobnosti.

Začalo to už sériou článkov pred samotnou inau­ guráciou, ktorou médiá vytvárali zidealizovaný obraz o životnom príbehu nového prezidenta: Kiska ako biedny gastarbeiter v mladosti. Kisko­ ve dojemné listy manželke. Reportáž po stopách Kisku v USA. Následne Kiskova inaugurácia. Kis­ ku vítal v uliciach Bratislavy dav jasajúcich ľudí. Človek mal pocit, že cestuje časom a číta Rudé právo píšuce plamenným štýlom o neľahkom osu­ de nového generálneho tajomníka.

Latku servilnej politickej propagandy neskôr zvý­ šili Hospodárske noviny vyhlásením súťaže Deti kreslia prezidenta, v ktorej mali deti nakresliť, ako vyzerá deň prezidenta. Odmenou pre výhercu sú­ ťaže, do ktorej sa mohli zapojiť už aj štvorroční škôlkari, bol tablet.

Nebolo by trošku trápne, ak by v oslavovaní pre­ zidenta predbehli novinárov školáci, alebo dokon­ ca škôlkari? „Jasné, že bolo,“ povedali si zrejme v redakcii SME, a tak niekoľko dní pred prvým výročím nástupu Kisku do funkcie vznikol článok Jeden deň prezidenta: čo robí Andrej Kiska. Malá ukážka: „Malého chlapčeka s hračkárskym au­

tom v ruke posmeľuje staršia pani. „Neboj sa, ujo Andrej ti neublíži,“ hovorí mu. Chlapec nesmelo podíde k usmiatemu mužovi v obleku a podá mu autíčko. Muž si k nemu čupne a opýta sa, či ho môže mať v paláci na stole. „Môžem sa s ním aj hrať?“ Ľudia naokolo sa smejú a muž v obleku ešte raz zamáva asi stovke Komárňanov, ktorí sa prišli pozrieť, aký je prezident v skutočnosti.“ Fakt, že väčšina médií nebude patriť k popred­ ným kritikom prezidenta, sa ukázal už pri odhale­ ní prezidentových častých letov na víkend domov.

DVA V JEDNOM?

Vo svojom najnovšom verejnom vystúpení k sprá­ ve o stave republiky prezident neohúril. Desať­ stranový dokument, ktorý Kiska predniesol v par­ lamente, je až na niekoľko málo výnimiek plný všeobecných konštatovaní a fráz o problémoch spoločnosti. Pri ich pomenovávaní štátnikom by sa však žiadal ak nie návrh, ako ich vyriešiť, tak prinajmenšom vízia. Vízia toho, ako sa k vyrieše­ niu týchto problémov priblížiť. Inak to pripomína len povinné želanie svetového mieru kandidátkou na Miss World.

Jeden príklad za všetky – stanovisko k utečen­ com. „Odchádzajú z domova v bezprostrednom ohrození života, pred systematickým a cieleným

vraždením,“ vyhlásil v parlamente prezident, no jedným dychom dodal, že je proti kvótam. Inými slovami: chápem utečencov, treba im pomôcť, no nie takto.

Tak ako potom? Kiska ani náznakom nespome­ nul, že imigranti sem prúdia z oblastí, ktoré Západ roky cielene destabilizuje. Ani to, že za tisíckami utečencov stoja najmä vojenské operácie USA v Iraku a Afganistane, ktoré mali za následok posilnenie islamských militantných skupín, ale­ bo priama podpora ozbrojenej opozície v Líbyi, Egypte či Sýrii zo strany Západu. Naopak, Kiska dlhodobo vyzýva na zvýšenie našich výdavkov na zbrojenie a razantnejší postup NATO. Za najvážnejšie domáce počiny Kisku v pozícii hlavy štátu možno označiť zmenu súdnej rady, nevymenovanie ústavných sudcov či podnet na preskúmanie otázok referenda o rodine Ústav­ ným súdom. Je to však dosť? Pretože väčšinou prezident akoby suploval úlohu prvej dámy – stretáva sa s deťmi, oceňuje študentov, súcití s chorými (prípadne sa obleje ľadovou vodou), načúva dôchodcom, lyžuje, kupuje narcisy, naku­ puje v supermarkete, kýva do kamier, usmieva sa na fotografov, pózuje.

HOVORCA PORADCU

Ešte pred inauguráciou Kiska predstavil aj tím svo­ jich poradcov. Najznámejším menom na zozname

je Martin Bútora, bývalý poradca prezidenta Havla a veľvyslanec SR v USA. Keďže mu Bútora radí najmä v oblasti zahraničnej politiky, jeho postoje sa prejavili v oblastiach, kde sú Kiskove vyjadrenia najjasnejšie – pôsobenie v štruktúrach NATO a po­ stoj k Rusku a konfliktu na Ukrajine.

Kým v ostatných oblastiach je Kiska prezidentom fráz, tu je skutočne zásadový a aktívny. Stihol už prisľúbiť výstavbu logistického centra NATO v Poprade, zvýšiť výdavky na zbrojenie k spokoj­ nosti vedenia NATO, vytknúť ruskému ministrovi zahraničia Lavrovovi nielen anexiu Krymu, ale aj august 1968. Ďalej napríklad odmietol pozvanie do Moskvy na oslavy konca druhej svetovej vojny.

Na druhej strane však nekriticky podporuje súčas­ né vedenie Ukrajiny bez ohľadu na to, čoho sa Kyjev na juhovýchode krajiny dopúšťa.

Otázne je, do akej miery je toto čierno-biele vi­ denie medzinárodnej situácie Kiskov postoj, a do akej je pod ním podpísaný jeho poradca.

Keď hodnotíme prvý rok Kisku vo funkcii prezi­ denta, treba dodať, že toto obdobie v prvom rade odhalilo povedomie slovenskej spoločnosti. Po­ sledný rok v kontexte úradovania Andreja Kisku ukázal, že podstatné veci (vojenský objekt NATO na našom území, zvýšenie výdavkov na zbrojenie) či kauzy (nákladné lety za rodinou do Popradu) možno s ľahkosťou prekryť infantilnými pózami a frázami šírenými na sociálnej sieti.

75

PRAVÁ HISTÓRIA PALESTÍNY A IZRAELA > DÉJÀ VU

Ján Dudáš

PRAVÁ HISTÓRIA PALESTÍNY A IZRAELA 2. ČASŤ

76

BIBLICKÝ STARÝ ZÁKON BOL DLHO HLAVNÝM ZDROJOM INFORMÁCIÍ O STARODÁVNYCH DEJINÁCH STREDNÉHO VÝCHODU. AVŠAK VIAC NEŽ TRISTO ROKOV VEDECKEJ BIBLISTIKY, INICIOVANEJ FILOZOFOM BARUCHOM SPINOZOM, A STÁLE ROZSIAHLEJŠIE ARCHEOLOGICKÉ VÝSKUMY, AKO AJ SKÚMANIE ZACHOVANÝCH PÍSOMNOSTÍ A NÁPISOV VO VŠETKÝCH KRAJINÁCH MEDZI RIEKAMI NÍL, TIGRIS A EUFRAT POMOHLO REKONŠTRUOVAŤ HISTÓRIU TEJTO OBLASTI.

N

ápis objavený v r. 1933 v Tel Dane na severe Izraela informuje o bojoch s Aram-Damaskom a zachytáva víťaz­ stvo aramejského kráľa Chazaela nad izraelským kráľom. Chazael vztýčil triumfálnu stélu okolo r. 835 p. n. l. a na nej je uvedené, že zabil izrael­ ských kráľov Jólrama a Achazakliáša, zbúral mes­ tá a spustošil krajinu. Izrael obsadili na dlhé obdo­ bie cudzie vojská. V období 835 – 800 p. n. l. bol Izrael ovládaný kráľovstvom Aram-Damask, ktoré zničilo izraelské správne centrá v úrodnom Jizrael­ skom údolí. Chazael zničil severné kráľovstvo tak, že sa z toho niektoré sídla už nikdy nespamätali a Izrael stratil skutočnú moc nad najúrodnejšími oblasťami.

Prehlbujúce sa sociálne rozdiely, narastanie dlhov a úžera rozvracali severný a južný štát, ktoré si podrobili Asýrčania. V roku 727 p. n. l. už bola väčšina územia Izraela pripojená k Asýrskej ríši.

Neskoršie okolo roku 722 p. n. l. si Izrael podrobili Asýrčania na čele s kráľom Sargonom II. a zničili jeho hlavné mesto Samáriu. Po r. 720 nastal pád Samárie a zánik Izraela. V severných údoliach zni­ čili Asýrčania izraelské správne centrá, no vidiec­ ke obyvateľstvo prevažne kanaánskeho, fenického a aramejského pôvodu nechali na pokoji. Nastala „asýrizácia“ severu, Asýrčania vysídlili celé skupi­ ny obyvateľstva. Podľa asýrskych prameňov vysídli­ li v dvoch vysídleniach okolo 40 000 ľudí – samár­ sku aristokraciu, vojakov, remeselníkov, odbojné obyvateľstvo. Asýrsky kráľ priviedol ľud z Babylo­ nu, Kutu, Avy, Chamátu a Sefarvajimu a usadil ich v samarských mestách namiesto Izraelčanov.

Nové obyvateľstvo sa priklonilo k vyznávačom boha JHVH, nazývaného Jahve alebo Jehova, ktorý je bohom vojny a lúpežných vpádov. Jahviz­ mus sa zrodil v pastierskom prostredí a rozvinul sa v púšti.

Až do 8. storočia p. n. l. neexistujú archeologické stopy, ktoré by svedčili o Judsku ako o významnej oblasti. Judsko bolo len zaostalým pohraničím severného Izraela. V Judsku a v Jeruzaleme ne­ existuje vôbec žiadna známka väčšieho rozšírenia gramotnosti, ani žiadny iný znak plnej štátnosti až do doby koncom 8. storočia p. n. l. Jeruzalem sa stal mestom až v tomto období.

Judský kráľ Achaz zachránil Judsko pred osu­ dom, ktorý postihol Izrael, tým, že sa spojil s Asý­

riou. Ako verný vazal získal hospodárske výsady a Judsko sa stalo súčasťou asýrskej ekonomiky.

Jeruzalemské inštitúcie – chrám a palác – neo­ vládali životy judského vidieckeho obyvateľstva.

V spoločnosti vládla chaotická nejednotnosť, klanoví vodcovia stáli na čele svojich vlastných hospodárskych, politických a spoločenských systémov a nepodliehali jeruzalemskému dvoru.

Iba v jeruzalemskom chráme existoval kráľovský kult a na vidieku sa uctievalo nespočetné množ­ stvo bohov plodnosti a bohov predkov. Po celom Judsku sa našli hlinené sošky, kadidlové oltáre, nádoby a obetné oltáre, ktorými uctievali bohov a dožadovali sa ich požehnania.

Po zničení izraelského štátika Asýrskou ríšou v roku 720 p. n. l. stúpol počet obyvateľstva Jud­ ska vďaka prisťahovalcom. Útek ľudí z porazené­ ho Izraela do Judska spôsobil vzrast počtu sídlisk na zhruba 300 a počet obyvateľstva vzrástol na cca 100 000. Vznikli štátne inštitúcie.

V roku 705 p. n. l. zomrel asýrsky kráľ Sargon II. a trón zdedil jeho syn Sinacherib. Judsko na čele s kráľom Chizkiášom povstalo, čo bolo ľahkomy­ seľné rozhodnutie, ktoré malo katastrofické ná­ sledky. Sinacherib ho so svojím vojskom v roku 701 p. n. l. dobyl. Veľká časť judského územia bola zničená, veľa judského obyvateľstva presíd­ lili do Asýrie. Podľa asýrskeho reliéfu na Sina­ cheribovom paláci v Ninive v severnom Iraku, na ktorom je znázornené dobytie mesta Lakiš, asýr­ ske vojská odniesli kultové predmety a mesto spá­ lili na popol. V jaskyni sa našiel hromadný hrob s asi 1500 mužmi, ženami a deťmi. Vykopávky odhalili existenciu „jahvistickej štvrte“ v Jeruzale­ me – zrejme je to prvé jahvistické (tzv. židovské) geto, a dokonca v Jeruzaleme.

V roku 698 p. n. l., tri roky po vpáde Sinacheri­ ba, zasadol na trón dvanásťročný Menaše a do značne zmenšeného Judska sa vrátil náboženský pluralizmus – polyteizmus, znovu bol nastolený kult Baala, Ašery a nebeského zástupcu. Počas 55-ročného panovania Menaše spolupracoval s Asýriou, panoval mier a sídliská vybudované za jeho vlády existovali až do zničenia Judska v nasledujúcom storočí. Menaše zomrel roku 642 p. n. l. a po ňom nastúpil na trón jeho syn Amon. Po dvoch rokoch došlo v Jeruzaleme k prevratu, Amon bol zavraždený.

77

DÉJÀ VU > PRAVÁ HISTÓRIA PALESTÍNY A IZRAELA

78

Pravdepodobne judská spoločenská a hospo­ dárska elita v roku 639 p. n. l. dosadila na trón Amonovho osemročného syna Joziáša, ktorý pa­ noval 29 rokov. Pôvodné náboženstvá obyvateľov Ka­ naánu boli polyteistické. Za jeho vládnutia sa však k moci dostalo „hnutie za Hospodina“, vznikala teológia nového náboženského hnutia – jahvizmu. V Judsku sa na konci 8. a v 7. storo­ čí p. n. l. zrodila myšlienka tzv. panizraelizmu.

Opraty vývoja zobrala do svojich rúk inteligencia prorokov a kňazov a domáhali sa vyhnania iných bohov. A vnukli ľuďom, že Bohu sa možno klaňať len v Jeruzaleme. Následne kráľ zrušil obetovanie na vŕškoch a všetky ostatné oltáre pripraviac o ži­ vot väčšinu levitov. Odvtedy existoval jediný Boh, jediný oltár a jediný veľkňaz. Toto hnutie vytvori­ lo základné starozákonné texty.

Pečate a odtlačky pečatí judských úradníkov a hod­ nostárov z neskorej doby kráľovstva dokazujú len čiastočný úspech náboženskej reformy a mnoho nálezov sošiek stojacich žien s prsiami v dlaniach (asi bohyňa Ašera) svedčí o tom, že uctievanie starých božstiev nebolo vytlačené. Po Joziášovej smrti sa reformné hnutie jahvizmu rozpadlo.

V susednej Mezopotámii vzrastala moc Babylonča­ nov. Babylonský korunný princ Nabuchodonozor porazil egyptskú armádu v roku 605 p. n. l. pri Kar­ chemiši v Sýrii. Nastal rozpad Asýrskej ríše a ba­ bylonský kráľ sa usiloval o získanie nadvlády nad všetkými krajinami na západe. Následník judského kráľa Joziáša Jaachaz vládol len tri mesiace, počas ktorých sa vrátil k polyteistickému náboženstvu predchádzajúcich kráľov. Zosadil ho faraón Neko, odvliekol ho do Egypta a nahradil ho jeho bratom Jojakimom. Po Jojakimovej smrti sa stal kráľom jeho syn Jojakin. V roku 597 p. n. l. Babylončania dobyli Judsko a odvliekli do zajatia jeruzalemskú aristokraciu a kňazov, ktorí patrili k najhorlivejším stúpencom nového náboženstva – jahvizmu.

Nabuchodonozor dosadil na trón Jojakinovho strýka Sidkiáša, ktorý sa však pokúsil o vzburu.

Tú Babylončania potlačili a v roku 586 p. n. l. pa­ dol Jeruzalem. Veľká časť judského obyvateľstva bola presídlená do babylonského zajatia. Podľa odhadov výskumu tam zostalo okolo 30 000 ľudí.

Archeologické nálezy svedčia o tom, že baby­ lonské vojská ničili judský vidiek. Zničili judské kráľovstvo, jeho hospodárstvo a rozvrátili celú

PRAVÁ HISTÓRIA PALESTÍNY A IZRAELA > DÉJÀ VU

judskú spoločnosť. Jeruzalemský chrám zbúrali, čo malo rozhodujúci dopad na rozvoj jahvizmu. Úlohu chrámu prebrala náboženská škola, z kto­ rej sa časom vyvinula synagóga. Slovo synagóga je gréckeho pôvodu a znamená dom zhromaždenia.

Judsko bolo zničené. Z judského kráľovstva sa stal Jehud, čo bol aramejský názov pre satrapiu – provinciu perzskej ríše spolu so Sýriou, Feníciou, Palestínou a Cyprom. Satrapia mala rozlohu ne­ celých 2100 km2 a rozkladala sa asi 25 kilometrov na sever a na juh od Jeruzalema.

Babylonská ríša po čase slabla a rozpadávala sa.

V r. 539 p. n. l. ju porazili Peržania. Obdobie exilu od roku 586 p. n. l. ukončil perzský kráľ Kýros starší, ktorý nariadil, aby sa Jeruzalem i chrám obnovili. Prepustil judský ľud zo zajatia a časť z nich – niekoľko desaťtisíc ľudí, sa vrátila späť do Judska, no väčšina zostala v Babylonskej ríši.

Chrám bol obnovený v roku 516 p. n. l. Nasledu­ júcich 50 rokov nežili podľa nového náboženstva, uctievali starý polyteizmus.

Veľký grécky historik Hérodotos navštívil Egypt, Sýriu, Palestínu a Babylon a v jeho Histórii ne­ nájdeme ani jedinú zmienku o Izraeli, Izraeli­ toch, židoch alebo Hebrejoch. V druhej časti svojej knihy História popísal obriezku a národy, ktoré obriez­ ku vo vtedajšej dobe praktizovali.

Píše: „Jediné národy, ktoré praktizujú obriezku pohlavných orgánov, sú Kolchidčania, Egypťania a národy Etiópie. Feničania a Sýrčania, ktorí obý­ vajú Palestínu, priznávajú, že sa obriezku naučili od Egypťanov. Sýrčania, ktorí obývajú brehy rieky Thermodonu a Partheniusu, a ich susedia Mak­ róni hovoria, že sa to naučili od Kolchidčanov.“ Perzský kráľ Artaxerxes vyslal pisára Ezdráša (asi roku 458 p. n. l.), aby dohliadal nad Judskom a udelil mu právomoc sudcu. Perzského kráľov­ ského čašníka Nehemiáša (asi roku 445 p. n. l.) vyslal do Jeruzalema a spravil ho guvernérom.

Dostal povolenie znova postaviť hradby Jeruza­ lema. Uskutočnil aj náboženské reformy (okrem iného vyžadoval odstránenie kňazov, ktorí mali za manželky nejahvistky), zakázal miešané manžel­ stvá a začal so segregáciou judského obyvateľstva na neprirodzenom antihumánnom princípe.

Kňazská kasta držala vo svojich rukách nevzde­ laný chudobný ľud, ktorý sa vrátil do Palestíny, ako aj vzdelaných členov v Babylone. A tak du­

chovenstvo začalo budovať umelú budovu – Tóru.

Z rôznych prameňov začali tvoriť knihy Starého zákona. Po návrate sa niekoľko málo ľuďom po­ darilo oktrojovať umelo vykonštruovanú históriu a kultúru ako dávno posvätenú tradíciu.

Ezdráš a Nehemiáš sa stali konečnými organizátor­ mi jahvizmu. Ezdrášova reforma bola podopretá 13 600 príkazmi. Zostavovatelia Tóry sa neľakali žiadnej lži. Tóra nesmeruje len proti modlárstvu, ale aj proti slobodnému duchu v náboženstve.

Judsko bolo pod perzskou nadvládou dve storočia a v roku 332 p. n. l. ho dobyl Alexander Macedón­ sky. Jahvisti uznali jeho nadvládu, dovolil im žiť podľa ich zákonov a zvykov a krajina sa otvorila helénskemu obyvateľstvu a helénskej kultúre. Ci­ vilizácia sa zmenila, zakladali sa helénske mes­ tá, prišli helénski úradníci, vojaci a obchodníci.

Jahvisti stolovali s Helénmi a prestali praktizovať u synov obriezku. Helénske obdobie trvalo v ro­ koch 332 – 63 p. n. l. Jahvizmus nebol potláča­ ný, v Egypte vznikli jahvistické obce v Alexandrii a iných mestách. Jahvisti používali ako komuni­ kačný jazyk gréčtinu, hebrejsky zabudli. V polovi­ ci 3. storočia p. n. l. vznikol preklad hebrejského textu Biblie do gréčtiny.

V r. 200 p. n. l. dobyl Palestínu kráľ Seleukovskej ríše Antiochus Epifanes, ktorý zaviedol násilné pogréčťovanie obyvateľstva. Jeruzalemský chrám bol premenený na synkretickú svätyňu olympské­ ho Dia, ktorý bol stotožnený s fenickým Baalom.

No kňaz Matatiáš dal signál k povstaniu a vodca Júda Makabejský obsadil chrám a obnovil kult.

Vybojovali aj politickú nezávislosť.

V roku 64 p. n. l. rímsky cisár Pompeius dobyl Jeruzalem a Judsko a ich obyvateľstvo s úľavou prijalo rímsku nadvládu. Judsko bolo podriadené novovzniknutej rímskej provincii Sýria. Vojsko a nákladné stavby Rimanov zaťažovali hospo­ dárstvo, vznikali nepokoje a povstania proti Rima­ nom. Vzbura proti rímskej nadvláde skončila ví­ ťazstvom rímskych vojsk pod vedením Tita a jeho légie zničili druhý chrám Jeruzalema.

V roku 638 bol Jeruzalem dobytý Arabmi.

Moslimskí Arabi dali Palestínčanom arabský ja­ zyk, veľmi blízky aramejčine, jazyku pôvodných Palestínčanov, a tiež islam, na ktorý veľká časť Palestínčanov konvertovala.

Od roku 1091 bol Jeruzalem obsadzovaný kri­ žiakmi, od roku 1187 bol opäť v arabských ru­ kách. Od roku 1260 bolo mesto mamelucké a od roku 1520 bolo pod tureckou nadvládou. Brit­ ským mandátnym územím bolo od roku 1917 až do 29. 11. 1947, keď OSN k 15. 5. 1948 schválila vznik Štátu Izrael. OSN, ktorej úlohou má byť za­ bezpečovanie mieru, urobila bezprecedentný krok zlodejstva. De facto ukradla časť územia Palestí­ ny a darovala ho politicko-náboženskému hnutiu judaistov, ktorého teroristické ozbrojené skupiny znásilňovali a vraždili palestínsky ľud a vyhnali te­ mer milión Arabov z ich domovov.

79

DÉJÀ VU > GENOCÍDA ARMÉNOV V SÚVISLOSTIACH

GENOCÍDA ARMÉNOV V SÚVISLOSTIACH > DÉJÀ VU

Milan Pullmann

GENOCÍDA ARMÉNOV

V SÚVISLOSTIACH

„KRÁTKO PO REVOLÚCII V JÚLI 1908 BOLO ZNÁME, ŽE MNOHÍ Z MLADOTURKOV SÚ VEDÚCI ČLENOVIA SLOBODOMURÁROV... ŽIDIA VŠETKÝCH FARIEB, DOMÁCI I ZAHRANIČNÍ, NADŠENE PODPOROVALI OSLOBODENIE; AKO SA MNOHÍ TURCI VYJADRILI, KAŽDÝ HEBREJ SA STAL POTENCIÁLNYM ŠPIÓNOM MLADOTURKOV. TURCI ZISTILI, ŽE TOTO HNUTIE NIE JE TURECKÉ, ALE SKÔR CELÉ ŽIDOVSKÉ.“ LIST SIRA GERARDA LOWTHERA, BRITSKÉHO VEĽVYSLANCA V OSMANSKEJ RÍŠI, SIROVI CHARLESOVI HARDINGOVI Z 29. 5. 1910 80

J

udaistickú sektu Dönmeh založil v 17. storočí rabín Šabtaj Cvi, kabalista veriaci, že je ži­ dovským mesiášom. Sultán Mehmed IV. ho pod hrozbou smrti donútil konvertovať na islam.

Rabínovi stúpenci, známi ako sabatisti či krypto­ židia, verejne vyznávali islamskú vieru, tajne však praktikovali svoju hybridnú formu judaizmu.

Sefardskí židia sa stali mocnými politickými a podnikateľskými osobnosťami v osmanskom Solúne. V roku 1716 sa v tomto meste formu­ je skupina dönmehov, ktorú vedie nasledovník a „reinkarnácia“ Šabtaja Cviho Baruchia R ­ usso (tiež Osman Baba). V roku 1891 Dönmeh zor­ ganizoval aj skupinu Výbor pre zjednotenie a pokrok, neskôr nazývanú Mladoturci. Skupi­ nu mladoturkov viedol sefardský veľmajster lóže Macedonia Risorta Emmanuel Carasso s pomo­ cou Rothschildovcov. Keď sa sultán Abdulha­ mid II. v roku 1901 odmietol stretnúť so sionis­ tickým lídrom Theodorom Herzlom a v rámci plánu pre sionistické storočie predať Jeruzalem sionistom, označili ho za tyrana. Po zosadení bol sultán v roku 1908 uväznený v solúnskej pev­ nosti patriacej Dönmehu.

Medzi významných členov sekty patrili Talaat Paša – turecký minister vnútra počas prvej sve­ tovej vojny a hlavný architekt arménskeho holo­ kaustu (okolo 1,5 milióna mŕtvych, 100. výročie začiatku genocídy bolo 24. apríla tohto roku), Džavid Bej – Talaatov minister financií, a Vladi­ mir Žabotinský – editor novín Mladoturek, inak ruský boľševik, ktorý sa presťahoval do Turecka v roku tamojšej revolúcie. Niektorí historici sú presvedčení, že Arméni, známi ako dobrí obchod­ níci, konkurovali biznismenom z Dönmehu.

Po prvej svetovej vojne mladoturci odštartovali kampaň, ktorá Turecko značne deislamizovala.

Vyhnali z miest gréckych kresťanov a pokúsili sa spáchať minigenocídu asýrskych kresťanov.

V knihe Tajemství Židů z roku 1973 rabín Joa­ chim Prinz tvrdí, že Atatürk a Džavid Bej boli vyznávačmi Dönmehu a mnoho mladoturkov v novovytvorenej revolučnej vláde síce chválilo Alaha, ale mali svojho proroka Šabtaja Cviho, spasiteľa zo Smyrny (dnes Izmir). Atatürk navšte­ voval viactriednu školu Semsi Effendi, kde bol ria­ diteľom dönmeh Šimon Cvi, a neskôr bol jedným z vodcov mladoturkov v Solúne. Keď sa chopil

vlády, zakázal arabské písmo a prešiel na latinku.

Jeho vláda premenovala Konštantínopol, nazva­ ný podľa prvého rímskeho kresťanského cisára, na Istanbul. Atatürk bol tiež slobodomurárom a vyjadril sa, že je priamym potomkom kacírske­ ho proroka Cviho.

V roku 1920 poskytli boľševici Atatürkovi desať miliónov zlatých rubľov, 45 000 pušiek a 300 automatických pušiek. V roku 1921 Atatürk oku­ poval prístav v Baku, aby ho o päť dní odovzdal boľševikom. Rothschildovci tak dostali svoju firmu Baku Oil Company na územie ovládané boľševikmi. O rok neskôr kemalisti zinscenovali vypálenie Smyrny, pri ktorom došlo k mučeniu, vyhladovaniu, znásilneniu a usmrteniu 100 000 kresťanov.

Na pôde OSN uznali genocídu Arménov až v roku 1985 (zatiaľ len 26 štátov vrátane Sloven­ ska), no oficiálni tureckí predstavitelia cielenú ge­ nocídu dodnes odmietajú. V roku 1987 Európsky parlament vyhlásil, že ak Turecko uzná genocídu Arménov, splní dôležitú podmienku vstupu do EÚ. Turecko EÚ potenciálne vyhovovalo, kým v ňom vládol Dönmeh, umožňujúci centrálnym bankárom pohodlne plieniť turecké bohatstvo.

No ani s dnešným Tureckom nie je všetko v poriad­ ku. Štyri mesiace pred 11. septem­­­brom 2001 mo­ nitoring FBI odhalil, že intrigáni Feith, Wolfo­witz a Perle diskutovali s tureckým veľvyslancom vo Washingone o dohode o napadnutí Iraku. V roku 2003 začína vyšetrovanie sprisahania tajnej sku­ piny Ergenekon proti premérovi Erdoganovi a čistka armády od prívržencov Atatürka a jeho sekulárneho režimu. Ergenekon, známy ako štát

v štáte, sa pokúsil zastaviť reformy, vrátane zno­ vuzavedenia tradičných islamských zvykov, sériou štátnych prevratov. Zvrhnutie sociálnej islamistic­ kej vlády premiéra Necmettina Erbakana v roku 1997 malo úspech, operácia, ktorá mala za cieľ zosadenie Erdogana, sa nevydarila (no kolujú chý­ ry, že sám Erdogan je dönmeh). Islamizmu naklo­ není reformátori – turecký prezident Turgut Özal a premiér Bülent Ecevit – zomreli za podozrivých okolností a premiéra Adnana Menderesa po vo­ jenskom prevrate obesili.

Dönmeh však intriguje aj o niečo južnejšie. Prísne tajná správa Vznik vahhábizmu a jeho historické korene, ktorú v septembri 2002 vypracovalo irac­ ké Generálne riaditeľstvo vojenskej rozviedky Mukhábarát a v angličtine publikovala Obranná spravodajská agentúra (DIA) 13. marca 2008, ukazuje, že aj zakladateľ saudskoarabskej vahhá­ bistickej islamskej sekty Mohamed ibn Abdul Wahhab pochádza z Dönmehu a prvý panovník saudskoarabskej monarchie kráľ Abdul Azíz ibn Saúd bol potomkom Mordechaja bin Ibrahima bin Mošeho, židovského obchodníka z Basry.

Plán vzniku židovského štátu mal každopádne tichú podporu dvoch hlavných hráčov v regióne: Atatürka a ibn Saúda. Sionistom, Saudskoarabom a tureckým dönmehom sa tak podarilo čiastočne roztrieštiť Blízky východ a položiť základy vzniku Izraela, ktorý, samozrejme, odmieta uznať genocí­ du Arménov. Plány na prekreslenie geopolitickej mapy regiónu a vraždenie kresťanov vo veľkom však ani po sto rokoch nekončia, čo dokazuje „nenápadná“ podpora Islamského štátu zo strany Saudskej Arábie aj Turecka.

81

BEZ MASKY > ALAN GREENSPAN

Ľubomír Huďo

MR. MONEY A BANKOVÝ MAESTRO NA ZOZNAME VINNÍKOV

ALAN GREENSPAN (*1926)

82

AMERICKÝ EKONÓM SO SKÚSENOSŤAMI V ŠTÁTNOM I SÚKROMNOM SEKTORE POVAŽOVANÝ ZA JEDNÉHO Z NAJVPLYVNEJŠÍCH BANKÁROV SVETA – VĎAKA OSEMNÁSTIM ROKOM STRÁVENÝM NA ČELE FEDERÁLNEHO REZERVNÉHO SYSTÉMU (FED), ZAŽIL ROKY SLÁVY I NÁSLEDNÉHO ZATRACOVANIA A KRITIKY. ZO ZAČIATKU ZÁCHRANCA AMERICKEJ EKONOMIKY A NESKÔR VINNÍK HYPOTEKÁRNYCH BUBLÍN, HOSPODÁRSKEHO ÚPADKU A GLOBÁLNEJ KRÍZY.

E

šte pred desiatimi rokmi naňho médiá spievali ódy ako na bankového maestra s prezývkou Mr. Money – Pán Peniaze. Pí­ sali o ňom ako o človeku, ktorý má po preziden­ tovi najväčší vplyv na dianie v Spojených štátoch, pričom jeho slová počúvajú najväčší hráči na burze, investori, bankári, ministri financií a hos­ podárstva, šéfovia centrálnych bánk mnohých krajín. V roku 2012 ho britský denník The Guar­ dian zaradil na zoznam 25 ľudí od ekonómov cez centrálnych bankárov po politikov, ktorých rozhodnutia vyústili do hypotekárnej krízy a nesú vinu za hospodárske otrasy.

Alan sa narodil v New Yorku Herbertovi Green­ spanovi a Rose Goldsmithovej a vyrastal vo štvrti, ktorú volajú aj Frankfurt nad Hudsonom, pretože tam žilo veľa židovských prisťahovalcov

z Nemecka. Jeho otec, burzový maklér, mu ako deväťročnému venoval svoju knihu Vpred – vý­ chodisko z krízy. Herbert Greenspan v nej zastá­ val myšlienku nevyhnutnosti štátnych zásahov s cieľom stimulácie ekonomiky. Vtedy ešte malé­ ho Alana nezaujímali hospodárske ukazovatele, napokon však na univerzite usilovne študoval ekonómiu.

OD KORPORÁCIÍ PO FED

Skôr, ako vstúpil do vysokej politiky, pôsobil ako prezident Townsend-Greenspan & Co. Inc., konzultantskej firmy v oblasti ekonomiky. V ro­ koch 1974 – 1977 vykonával funkciu predsedu Výboru ekonomických poradcov a od sedemde­ siatych rokov minulého storočia postupne zasa­ dal v predstavenstvách významných finančných Kresba: Tibor Eliot Rostas

BEZ MASKY > ALAN GREENSPAN

84

a obchodných spoločností ako Aluminium Com­ pany of America (Alcoa), Automatic Data Pro­ cessing, General Foods, JP Morgan. Bol členom dozornej rady výskumnej spoločnosti Rand, ria­diteľom Inštitútu medzinárodnej ekonomiky, členom dozornej rady Hooverovho inštitútu.

Funkciu predsedu guvernérov Federálneho rezervného systému, ktorý plní v USA úlohu centrál­nej banky a je najvplyvnejšou inštitú­ciou hospodárskej politiky, vykonával od augusta 1987 až do januára 2006. Navrhol ho prezident Ronald Reagan a Alan Greenspan pôsobil vo FED-e aj počas vlády ďalších troch prezidentov.

Okrem toho pracoval v rôznych štátnych funk­ ciách ako člen prezidentského konzultačného výboru pre rozviedku, člen komisie pre finančné inštitúcie a ich reguláciu alebo člen komisie pre profesionalizáciu armády.

To, že ako presvedčený zástanca voľného trhu pracoval pre vládnu administratívu, spočívalo podľa jeho obdivovateľov v jeho snahe odolávať hlavnému nepriateľovi – byrokracii a štátnym zásahom. Jeho kritici mu vyčítali, že ako hlava najmocnejšej svetovej centrálnej banky bol účast­ níkom utajených rozhovorov a vládnych machiná­ cií, ktoré dostali USA i svet tam, kde je dnes.

Ku Greenspanovmu obrazu bankového maestra prispeli viaceré rozhodnutia a udalosti ako naprí­ klad to, že menovou politikou dokázal minimali­ zovať dôsledky deštruktívneho vplyvu takzvané­ ho čierneho piatku – 19. októbra 1987. Opatrenia šéfa FED-u výrazne zmiernili následky krachu na newyorskej burze. Podľa časti odborníkov práve Greenspan dokázal v roku 1986 ochladiť prehriaty kapitálový trh. Stačila len jedna jeho veta o tom, že ceny sú príliš vysoké. Spustilo to masový predaj akcií a napätie na burze opadlo.

V roku 1998 Alan Greenspan ochránil americ­ kú ekonomiku pred následkami finančných kríz v Latinskej Amerike, juhovýchodnej Ázii a Rus­ ku. Presvedčil svojich kolegov vo FED-e, aby znížili úroky. Vďaka politike ­FED-u koncom de­ väťdesiatych rokov minulého storočia dosiahla úroveň nezamestnanosti najnižšiu úroveň za viac ako dve desaťročia a úroveň inflácie sa dostala na jedenásťročné minimum.

Alan Greenspan riadil centrálnu banku, a tým aj americkú konjunktúru počas krachu od

ALAN GREENSPAN > BEZ MASKY

roku 1987 až po následky útokov na New York a ­Washington 11. septembra 2001. Udržiaval níz­ ku úrokovou sadzbu a presadzoval dereguláciu.

PRIZNANIE VLASTNÝCH CHÝB

Potom je tu iný obraz Alana Greenspana – me­ nej lichotivý, práve v súvislosti s následkami jeho činov, i keď už nebol šéfom FED-u. George Grant, vydavateľ časopisu Survey of Interest Rates, je presvedčený, že práve vinou Alana Greenspana sa koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia nafúkla obrovská bublina, ktorá viedla k príliš veľkému investovaniu do ekonomiky, jej prehriatiu a k hrozbe inflácie.

Greenspanov FED a rozhodnutie znížiť úrokovú mieru v roku 2003 pomohlo vytvoriť bublinu na trhu s nehnuteľnosťami, ktorej spľasnutie vyvo­ lalo v USA veľkú hypotekárnu krízu. Potvrdila to komisia, ktorá vyšetrovala dôvody finančnej krízy. V roku 2008, viac než dva roky po jeho odchode do dôchodku, Alan Greenspan priznal, že urobil chyby.

Bankový maestro presadzoval politiku lacných peňazí, ktorou bola poháňaná hypotekárna krí­ za. Odmietal zodpovednosť a obvinil finančné trhy z toho, že nie sú schopné dostatočnej sa­ moregulácie: „Celá prefíkaná matematika a po­ čítačové modely sa zakladajú na jednej zásadnej premise, že vlastníci a manažéri finančných in­ štitúcii vo vlastnom záujme vybudujú dostatočne silný nárazník proti platobnej neschopnosti, a to tak, že budú aktívne monitorovať kapitál a rizi­ kové pozície.“ Táto premisa však v lete 2007 zly­ hala. Alan Greenspan, obhajca deregulácií, pred kongresovým výborom priznal, že presadzoval politiku nedotknuteľnosti bankovej sféry úve­ rový krach ho šokoval: „Našiel som chybu. Ne­ viem, aká je významná alebo trvalá. V každom prípade som tým zdrvený.“ Britský denník The Guardian skonštatoval, že je to prvýkrát, čo tento muž, inak oslavovaný ako strojca najdlhšieho povojnového hospodárskeho rozmachu, prijal akúkoľvek zodpovednosť za krízu bankového systému. Pred kongresovým výborom vyjadril ľútosť nad svojím odmietaním akýchkoľvek regulačných zásahov proti určitým druhom finančných derivátov: „Urobil som chy­ bu svojím predpokladom, že vlastné záujmy in­

štitúcií, špeciálne bánk a ďalších, sú na úrovni najlepšieho nástroja na ochranu svojich akcio­ nárov.“ Greenspan zároveň opísal súčasnú krízu ako finančné cunami, ku ktorému dochádza raz za sto rokov a je väčšie než čokoľvek, čo si doká­ zal predstaviť.

Francúzsky ekonóm Pascal Salin, profesor na Université Paris-Dauphine, ktorý pôsobil v Me­ dzinárodnom menovom fonde i v Harvardovom inštitúte pre medzinárodný rozvoj, má na krízu jednoznačný názor: „Dôležité je povedať, že hlavnou zodpovednou osobou je bývalý guvernér americkej centrálnej banky Alan Greenspan. Vo svete sa veľa hovorí o nezávislosti centrálnych bánk. Vo väčšine krajín sú pravidlá nastavené tak, aby centrálne banky boli nezávislé od poli­ tickej moci. No to nestačí. Keď je banka nezávis­ lá, znamená to, že ju nikto nekontroluje a záleží iba od nej, aké budú jej kroky. A to je problém Alana Greenspana i ďalších centrálnych banká­ rov. Kontrolný mechanizmus neexistuje, a tak nechávame osud krajiny, v prípade Spojených štátov osud celého sveta, na dobrej vôli jedného človeka, ktorý môže zlyhať. Vyhlásenia Green­ spana – to nie ja, ale trh zlyhal – poslúžili len ako výhovorka pre jeho vlastné chyby.“ Thomas DiLorenzo, profesor ekonómie na Loyola College v Marylande, autor odborných článkov v American Economic Review i Wall Street Journal, považuje povesť Alana Greenspa­ na ako mimoriadneho bankára za výplod médií: „Alan Greenspan si nikdy nezískal veľkú repu­ táciu ako ekonóm. Doktorát získal až potom, ako niekoľko rokov úradoval v štátnej správe.

Diplom získal vo veľmi krátkej dobe, a nikto ho nikdy nevidel, rovnako ako dizertáciu. Vlastne nikdy nič významného v zmysle vlastného výsku­ mu nepublikoval. Jednoducho je omámený mo­ cou. Myslím, že miloval pocit byť na obálkach časopisov ako „čarodejník“, ktorý zázračne riadi globálnu ekonomiku. Média mu to zhltli a po­ kračovali v tom ďalej. Za súčasnú krízu je pritom zodpovedný viac než ktokoľvek iný.“

O IRACKEJ VOJNE A BUDÚCNOSTI EURA

Pán Peniaze, finančník označovaný za najvplyv­ nejšieho bankára sveta, v roku 2007 vo svojej knihe pod názvom Vek turbulencií priznal, že

hlavným motívom začatia irackej vojny bola ropa a iracký vodca Saddám Husajn predstavo­ val hrozbu pre bezpečnosť dodávok ropy z Blíz­ keho východu: „Každý to vie, ale nepovažuje sa za politicky vhodné o tom nahlas hovoriť. Je mi z toho smutno.“ Alan Greenspan nešetrí ani radových Ameri­ čanov a podľa neho má súčasná tzv. generácia X nižšiu životnú úroveň ako jej predchodcovia, pretože sú neproduktívni leniví hlupáci a ame­ rické firmy spravia lepšie, ak budú zamestnávať cudzin­cov. Taktiež obviňuje mladých Američa­ nov, že nedokážu konkurovať na medzinárod­ nom trhu práce a vo vzdelaní.

Bývalý dlhoročný šéf FED-u ponúka svoje úva­ hy aj čo sa týka Európy. Alan Greenspan je presvedčený, že eurozóna sa otriasa pre rozdie­ ly medzi ekonomikami na severe a juhu: „Euro sa rozpadá a tento proces jeho rozpadu vytvára veľmi vážne problémy v európskom bankovom systéme.“ Podľa neho majú severné krajiny eu­ rozóny ako Nemecko a Fínsko vypestovanú kul­ túru rozpočtovej zodpovednosti, kým južné ná­ rody ako Gréci historicky spotrebúvajú viac než vyprodukujú, a tak zvyšujú dlh: „Problémom je rastúci nesúlad medzi ekonomickými, analytic­ kými a bankovými kruhmi, či má euro používať sedemnásť národov s takými výrazne odlišnými kultúrami. To nemôže pokračovať. Všeobecne vládne dojem ticha pred búrkou.“ Alan Greenspan predpokladá, že poriadne za­ dlžené Grécko bude musieť odísť z eurozóny, a ako uviedol v rozhovore pre BBC, nedokáže si predstaviť, kto by mohol byť ochotný poskytovať ďalšie pôžičky na podporu gréckej ekonomiky.

Ako správny kúzelník globálnej ekonomiky po­ núka aj nepríjemnú veštbu. Myslí si, že túto éru nekonečného tlačenia peňazí, kvantitatívneho uvoľňovania s nulovou úrokovou sadzbou, ktoré uskutočňuje FED, nemožno ukončiť bez závaž­ ných následkov. Preto je na obzore krach na bur­ ze alebo dlhotrvajúca recesia.

O svoju budúcnosť obavy nemá, jeho služby sú stále žiadané. Napriek figurovaniu na zozname vinníkov krízy – alebo práve preto. Alan Green­ span založil konzultačnú firmu a pôsobí ako zvláštny poradca v najväčšom investičnom fon­ de PIMCO.

85

NEZNÁMI HRDINOVIA > ODVÁŽNE TRIO SENIOROV Z OAK RIDGE

ODVÁŽNE TRIO SENIOROV Z OAK RIDGE > NEZNÁMI HRDINOVIA

Ľubomír Huďo

ODVÁŽNE TRIO SENIOROV Z OAK RIDGE

TRAJA SENIORI VO VEKU OD TAKMER ŠESŤDESIAT AŽ PO VYŠE OSEMDESIAT ROKOV PRENIKLI DO NAJDÔLEŽITEJŠIEHO JADROVÉHO ZARIADENIA PRVEJ SUPERVEĽMOCI. ROZSTRIHALI PLOT, POSTRIEKALI VONKAJŠIE STENY HESLAMI PROTI JADROVÝM ZBRANIAM, BÚŠILI DO BUDOVY KLADIVAMI A NA STENU VYLIALI AJ ĽUDSKÚ KRV, KTORÚ SI PRINIESLI V DOJČENSKÝCH FĽAŠIACH. VŠETKO SI NAKRÚCALI NA VIDEO. 86

P

odľa britského denníka Independent nikdy v novodobej americkej histórii nedošlo k takémuto narušeniu bezpečnosti a ame­ rický denník New York Times písal o najväčšom bezpečnostnom prielome v histórii štátneho ató­ mového komplexu. Kuriózna trojica pritom potre­ bovala na ohrozenie národnej obrany iba kliešte na drôty, aby prestrihla štyri pásma ostnatých drô­ tov, a v prísne stráženom objekte napísala biblický citát o prekovaní mečov na pluhy.

Osemdesiatdvaročná rádová sestra Megan Ri­ ceová, päťdesiatsedemročný maliar izieb Greg Boertje-Obed a šesťdesiattriročný bezdomovec ­ Michael Walli v roku 2012 vstúpili do areálu jad­ rového zariadenia Oak Ridge v štáte Tennessee.

USA v tomto komplexe spracovávajú a skladujú urán. Zariadenie vzniklo počas projektu Man­ hattan, utajeného amerického vývoja atómovej bomby.

Odvážnemu triu seniorov hrozilo až dvadsať ro­ kov väzenia za porušenie zákona o poškodení vo­ jenských strategických zariadení – tzv. Sabotage Act. Megan Riceová i obaja muži sa priznali, že na zariadenie napísali mierové slogany a kladiva­ mi tĺkli na vonkajšie steny. Po prestrihnutí plo­

ta prešli jeden a pol kilometra, takže sa vlastne voľne prechádzali v jednom z najprísnejšie strá­ žených zariadení na spracovanie uránu v USA. Keď sa po dvoch hodinách objavil strážca are­ álu, ponúkli mu jedlo a začali spievať. Súd ich vlani uznal vinnými z ohrozenia národnej bez­ pečnosti. Neoprávnený vstup trojice do komple­ xu údajne narušil jadrovú prevádzku a spôsobil škody za viac ako 8500 dolárov. Obhajoba tvr­ dila, že akcia bola len symbolická a jej cieľom nebolo poškodiť zariadenie. Navyše sa aktivisti nedostali do blízkosti jadrového materiálu, čo potvrdili aj úrady.

Seniori boli obvinení ako sabotéri a špióni na zá­ klade federálneho zákona z roku 1918, inak má­ lokedy používaného. Michael Quigley, uznávaný bývalý právnik, profesor Loyolskej univerzity a člen Kongresu, radil americkému federálnemu súdu, aby obvinených podľa tohto zákona nesú­ dil: „Michael, Greg a sestra Megan nie sú sabo­ téri, špióni, ani teroristi vyrábajúci bomby, ani žiadni delikventi, ktorých mal na mysli Kongres, keď vytvoril federálny zákon o sabotáži.“ Porota zasadala dve a pol hodiny a uznala ich vinnými. Riceová bola odsúdená na takmer tri

roky väzenia, Walli a Boertje-Obed dostali každý viac než päťročný trest. Odsúdení sa nepovažo­ vali za vinných a vnímali svoju akciu ako napl­ nenie božieho zámeru – zbaviť svet jadrových zbraní. Počas prvého dňa pojednávania tvrdili, že na lavici obžalovaných by mali sedieť všetci zamestnanci z Oak Ridge. Odsúdená rádová sestra po rozsudku vyhlásila, že to mala urobiť už pred 70 rokmi, pretože zariadenie produkuje smrť: „Prosím, nemajte so mnou žiadnu zhovie­ vavosť. Najväčšou cťou, ktorú by ste mi mohli preukázať, by bolo, keby ste ma zavreli do väze­ nia na celý zvyšok môjho života.“ Megan Riceová vstúpila ako osemnásťročná do rádu Sestier svätého dieťaťa Ježiša, študovala mo­ lekulárnu biológiu na univerzitách v USA, a po­ tom dlhé roky pôsobila ako učiteľka a misionárka v Ghane a v Nigérii (1962 – 2004). Spolu s Wal­ lim a Boertje-Obedom boli členmi kresťanskej pacifistickej skupiny Plowshares Movement. Sku­ pina organizovala symbolické demonštrácie proti zbraniam hromadného ničenia alebo proti vojen­ skému majetku. Rovnako zmýšľajúci aktivisti sa zúčastnili podobnej akcie v roku 1980, keď osem ľudí vtrhlo do jadrového zariadenia v Pennsylvá­ nii a poliali krvou dokumenty a rôzne zložky.

Sestra Megan viedla kampaň proti jadrovému zariadeniu Oak Ridge celé roky. Predtým, ako prenikla do komplexu, mala za sebou už desiatky zadržaní a za svoje aktivity strávila vo väzení cel­ kovo pol roka. Pre médiá vyhlásila: „Keby som mala položiť život za pravdu, ktorej slúžim, ur­

čite by som to rada urobila. A tá pravda znie, že treba zastaviť výrobu smrtiacej munície.“ Keď ju po piatich dňoch väzby prepustili, v úsilí odstrá­ niť zo sveta atómový arzenál nepoľavila: „Jadro­ vá bomba je najhoršia zbraň v dejinách. Nikdy nemala vzniknúť.“ Federálny odvolací súd v máji tohto roku naria­ dil okamžité prepustenie rádovej sestry Megan Riceovej, Michaela Walliho a Grega Boertjeho­ -Obeda potom, ako odvolací súd v Cincinnati zrušil obvinenie odvážneho seniorského tria zo sabotáže. Aktivisti strávili vo väzení dva roky a federálny odvolací súd konštatoval, že si prav­ depodobne odpykali dlhší trest, než by prípadne mohli dostať za poškodenie majetku štátu, z kto­ rého boli obvinení tiež.

Ich akcia v Oak Ridge prinútila Kongres, aby spustil vyšetrovanie a vypracoval zoznam bezpeč­ nostných odporúčaní pre ministerstvo energetiky a Národnú správu jadrovej bezpečnosti, agentúru, ktorá má na starosti Oak Ridge a sedem ďalších zariadení súvisiacich s jadrovými zbraňami. Úra­ dy tak sprísnili dohľad nad podobnými zariade­ niami. Pacifistickí aktivisti odhalili slabiny bez­ pečnostných opatrení, a vlastne napomohli ich odstráneniu. Zlepšené opatrenia môžu v budúc­ nosti zabrániť skutočnému násilnému útoku. O to triu seniorov z Oak Ridge vôbec nešlo, no riskova­ li slobodu i život, aby vyburcovali svedomie verej­ nosti proti snahám politicky i vojensky kalkulovať s hrôzou z Hirošimy a Nagasaki. Politici a generá­ li sú však nepoučiteľní.

87

MYSTICKÉ MIESTA SVETA > HORA FUDŽI

Vladimír Líška

HORA FUDŽI JAPONSKO

88

NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY.

SLIMÁK SA ŠPLHÁ NA HORU FUDŽI POMALY, POMALY.

T

oto je jedna z najznámejších haiku básní od japonského majstra haiku Issu Ko­ bajašiho z 18. storočia. Haiku sú krátke japonské nerýmované básne, ktoré majú určité presne stanovené pravidlá. Mali by obsahovať „kigo“ – slovo určujúce ročné obdobie, či už priamo (letný večer) alebo nepriamo – názna­ kom (napr. kvitnúca lipa). Haiku sú bez meta­ fory, nemajú názov a nemajú sa rýmovať, ale môžu. Zvyknú vyjadriť náhly okamih údivu, autorov pocit, skúsenosť pri napísaní. Môže ísť o malé osvietenie.

Témou tejto básnickej formy je skoro vždy prí­ roda. Celková dĺžka by nemala presiahnuť 17 slabík (napr. prvý riadok 5 slabík, druhý 7, tretí znova 5), pričom haiku obsahujú len 2 – 3 riad­ ky. Básnik haiku tak musí v krátkosti vystihnúť podstatu šiestimi, siedmimi slovami, čo nieke­ dy nie je jednoduché. V tomto prípade básnik vyjadril svoj dojem z posvätnej hory Fudžisan (doslova „vrch Fudži“).

Niektoré vrchy boli odnepamäti označované ako sídla bohov. Patrí sem grécky Olymp, tibet­ ská hora Mount Kailash alebo japonská hora

89

MYSTICKÉ MIESTA SVETA > HORA FUDŽI

90

Fudžisan. Výstup na vysoké končiare hôr mal odpradávna rituálny charakter, človek tu mohol byť bližšie k svojim bohom, nebesiam, hviez­ dam, ďaleko od problémov, starostí a všetkého pozemského, čo ho zväzovalo a pripútavalo. Na každej hore, ktorú človek zdolal, nechal kúsok seba, svojej energie a, naopak, hora mu poskyt­ la svoju. Ba čo viac, sám sa mohol cítiť božsky pri pohľade na kraj navôkol. Takéto hory spája­ li nebo a zem. Biblický Abrahám dostal na Si­ naji Desatoro prikázaní. Tam sa Mojžiš rozprá­ val s Jahvem, bohom vrchov. Na vrchu Ararat pristál Noe s archou, keď opadli vody potopy.

Na hore Tábor Kristus zjavil svoje božstvo.

Mystickou horou Japonska je legendárna fo­ togenická hora Fudži, opradená legendami a povesťami. Nachádza sa na ostrove Honšu, odkiaľ pochádza aj japonské národné pleme­ no psa Akita Inu, známeho z filmov Hačiko – príbeh psa a Verný pes Hačiko. Ide o dojem­ ný príbeh psa, ktorý aj po smrti svojho pána chodil ešte deväť rokov čakávať ho na vlakovú stanicu, až kým tam sám nezahynul. Pes Hači­ ko má bronzovú sochu na stanici Šibuja v To­ kiu a jeho pozostatky sú uložené v tokijskom múzeu.

Hora Fudži, takmer celoročne pokrytá snehom, bola považovaná za bránu do iného sveta a sta­ la sa častým námetom umelcov. Ide o mladú sopku vysokú 3776 metrov s obvodom 126 km a 200 m hlbokým kráterom. Hora je najvyšším vrchom v Japonsku, ktorý zároveň patrí k naj­ posvätnejším. V minulosti ju mohli navštíviť len šintoistickí a budhistickí kňazi a pútnici, ne­ skôr až do 19. storočia len muži. V jaskyniach na svahoch hory nachádzali útočisko asketickí pútnici. Okolo Fudžisanu vedie posvätná ces­ ta oddeľujúca nižší pozemský a vyšší duchov­ ný svet. Pod vrcholom je dvetisíc rokov stará svätyňa vybudovaná cisárom na uzmierenie bohov.

Vieme, že Japonsko je častým epicentrom ze­ metrasení s veľkým výskytom sopiek. Sopku Fudži uctievali už pôvodní obyvatelia Ainuovia v staroveku, vyznávači posvätného ohňa fu­ chi, ktorí jej dali meno, tvrdí Enzo Bernardini.

Podľa šintoizmu obývajú nadprirodzené bytosti Kami najkrajšie prírodné výtvory, najmä po­

svätné vrchy. Okolie je známe aj jedinečnými prírodnými krásami, jazerami ako Jamanaka a Kavaguči, kde rastú azalky, čerešne a slivky, alebo vodopádmi Širaito. Sú tu aj kúpeľné stre­ diská a jazdí sem expres šinkansen rýchlosťou 300 km/h. Celá oblasť tvorí súčasť národného parku Fuji-Hakone-Izu. Fudžisan vidieť až zo sto kilometrov vzdialené­ ho Tokia, hlavného mesta Japonska. Naposle­ dy bola činná v roku 1707, keď popol zasiahol aj Tokio (vtedy Edo). Hora je symbol národnej hrdosti Japoncov a symbol Japonska, zasvätená bohyni Slnka Amaterasu. Amaterasu mala vnu­ ka Ninigi, ktorého poslala na Zem, aby vládol Japonsku. Vnukom Ninigi bol Džimmu Tenno, prvý japonský cisár, ktorý nastúpil na trón v roku 660 p. n. l.

S touto nesmrteľnou horou sa spája aj staro­ dávny príbeh o krásnej Kaguji Hime, tajomnej mesačnej princeznej nepozemského pôvodu, ktorú našiel starec v bambusovom lese a adop­ toval si ju za dcéru. Mal o ňu záujem aj cisár, krásavica sa však musela vrátiť domov na Me­ siac a na pamiatku zanechala cisárovi nápoj ne­ smrteľnosti. Cisár o nesmrteľnosť bez Kaguji nestál a nápoj vylial na horu Fudži.

Táto dokonalo vyzerajúca sopka patrí k najnav­ števovanejším kopcom sveta. Ide o významné turistické miesto s množstvami svätýň, ktoré ročne navštívi pol milióna turistov, denne až 20-tisíc. Prevýšenie dosahuje úctyhodných 3000 m – na porovnanie: výstup na Kriváň zo Štrbského plesa dosahuje prevýšenie 1139 m, výstup na Krížnu zo Starých Hôr 1112 m. Ne­ ďaleko sa nachádza aj známy les samovrahov (strašidelný a veľmi hustý les Aokigahara), kam chodia ľudia z celého Japonska dobrovoľ­ ne ukončiť svoj život. Ročne tak urobí sto ľudí, ale napríklad v USA, v San Franciscu na mos­ te Golden Gate, spácha samovraždu až 1500 ľudí ročne. Výstup na horu Fudži patrí k ná­ boženskej a národnej povinnosti Japoncov.

Trvá deväť hodín, najmä v letných mesiacoch, keď sa na krátke obdobie roztopí sneh z hory.

V jasnom počasí pri východe slnka bývajú pút­ nici odmenení úžasným nebeským divadlom, keď sa slnko odráža od oblohy a vytvára fasci­ nujúce svetelné efekty.

91

VEDA A TECHNIKA > OČKOVANIE ROZUMNÉ AJ NEROZUMNÉ

OČKOVANIE ROZUMNÉ AJ NEROZUMNÉ > VEDA A TECHNIKA

Ján Lakota

OČKOVANIE ROZUMNÉ

AJ NEROZUMNÉ

O OČKOVANÍ SA TOHO UŽ VERU NAPÍSALO, NAROZPRÁVALO. PODĽA TOHO, ČO NÁS UČILI V ŠKOLE, PRVÚ VAKCINÁCIU PROTI KIAHŇAM USKUTOČNIL DR. EDWARD JENNER 14. MÁJA 1796 NA OSEMROČNOM CHLAPCOVI, KEĎ HO „OČKOVAL“ HNISOM Z VRIEDKA SPÔSOBENÉHO KRAVSKÝMI KIAHŇAMI. SVOJU METÓDU NAZVAL VAKCINÁCIOU (Z LATINSKÉHO SLOVA VACCA, PO SLOVENSKY KRAVA).

92

A

le! Fyzikus Šarišskej župy a mesta Prešo­ va Dr. Ján Adam Reiman (Rayman) už v roku 1721 ako prvý lekár v kontinentál­ nej Európe očkoval proti kiahňam. Citujem z inter­ netu: „Podľa Raymana sa očkovanie proti kiahňam mohlo stať prostriedkom, ktorým by bolo možné predísť mnohému zlému. Podľa neho bola metó­ da málo zaužívaná, pretože málokto by hodlal po­ užitím tejto nápadnej kúry hazardovať so svojím „renomé“. Ak by totiž nastalo úmrtie, lekár by sa stal v očiach obyčajného človeka, ale aj u svojich kolegov zabijakom. On sám sa nechal pred usku­ točnením tohto pokusu odstrašiť. Nakoniec však usúdil, že jeho dvaapolročná dcéra nie je na pod­ klade dedičnosti pred chorobou chránená, keďže jej brat skutočne ochorel na kiahne a ona mohla byť tiež nimi napadnutá, odhodlal sa k tomuto po­ kusu. Urobil lancetou malý zárez na jej ľavom ra­ mene, do ktorého votrel ešte teplý hnis z kiahničky jej brata, a zárez zakryl orechovou škrupinou.“ Dieťa nielenže prežilo vcelku bez väčšej ujmy, ale na kiahne nikdy neochorelo. Raymanov po­ kus s variolizáciou korešponduje s jeho zásadou, ktorú vyjadril pri inej príležitosti: „Skúsenosť má pre mňa väčšiu cenu ako všetko rozumkárstvo.“ Urobili by ste toto vlastnému dieťaťu? Ja hej. Ray­

man však stál na pyramíde stáročných očkova­ cích skúseností Arabov. Tých Arabov, ktorí nám „dodali“ arabské číslice, astroláb, (al)chémiu, astronómiu, Avicennovu medicínu, hygienu. Bez Arabov by bola Európa sídlom negramotných bar­ barov. Ako sa hovorí – každý chvíľku ťahá pílku.

Aj Arabi sa „naučili“ očkovať od Indov a Per­ žanov. Ďalšie očkovania nasledovali, akoby sa s nimi roztrhlo vrece: 1722 – zaočkované dve anglické princezné a o nejaký čas neskôr celý anglický dvor, 1723 – prvé pokusy s očkovaním v Hannoveri, 1750 – očkovanie sa v Anglicku zaviedlo do bež­ nej lekárskej praxe, 1768 – zaočkovaná ruská cárovná Katarína II. a príslušníci jej rodiny, založenie očkovacích ústavov, 1771 – prvý očkovací ústav na území monarchie v Retzendorfe.

V Rakúsko-Uhorsku bol vydaný prvý zákon o povinnom očkovaní proti pravým kiahňam 9. jú­la 1836.

Vírusy pravých kiahní sa v minulosti používali ako biologická zbraň. Napríklad americkí kolonizátori predávali Indiánom infikované prikrývky. A okrem ohnivej vody, kanónikov či násilných presídľovaní

tu máme ďalší účinný prostriedok genocídy domo­ rodého obyvateľstva na americkom kontinente.

V roku 1980 boli pravé kiahne vyhlásené Svetovou zdravotníckou organizáciou za vyhubené. Vírus pravých kiahní je zamrznutý a uskladnený v refe­ renčných (a vojenských) laboratóriách. V prípade vypustenia džina z fľaše musíme počítať s 25 – 40 % úmrtnosťou. Už totiž neočkujeme.

Detská obrna je infekčné ochorenie spôsobené ví­ rusom poliomyelitídy. Prenos nákazy sa najčastej­ šie uskutočňuje fekálno-orálnou cestou (neumytý­ mi rukami), vírus je už od tretieho dňa infikovania prítomný v stolici. Pred zavedením očkovania sa úmrtnosť ochorenia pohybovala od 5 – 14 % cho­ rých a rovnaké percentá chorých mali trvalé ná­ sledky po prekonaní v podobe ochrnutia končatín.

Liečba ochorenia je len symptomatická, to zname­ ná, že spočíva v tlmení príznakov ochorenia, oše­ trovaní ochrnutých končatín a rehabilitácii. V tej­ to vete je skrytá všetka tá hrôza. Pred zavedením očkovania sme stavali ústavy, rehabilitačné centrá.

Hádali sme sa o to, či máme rehabilitovať pomaly, alebo rýchlo, za tepla, či za chladu, často, alebo zriedkavo, doprava, alebo doľava. Figu drevenú to bolo tým postihnutým platné. Nevedeli sme im po­ môcť. Stálo nás to miliardy.

A zrazu sme niekedy v apríli začali chodiť s ly­ žičkou do školy. Niečo nám na ňu dali, museli sme to prehltnúť a... „výskyt detskej obrny nebol na Slovensku zaznamenaný od roku 1960“. Od roku 1960 sa očkovalo živou očkovacou látkou podávanou v tekutej forme, tzv. „na lyžičku“. Od roku 2005 sa podáva len neživá očkovacia lát­

ka injekčne. Tam, kde toto nie je (napr. juhový­ chodná Ázia), platí tá vyššie spomenutá zvada.

Postihnutým nepomôže nijaký známy liek.

Do tretice čierny kašeľ. Po zavedení očkova­ nia v Československu v roku 1958 nastal prud­ ký pokles počtu prípadov (od desiatok tisícov k niekoľkým desiatkam v 70. rokoch). Čo čert nechcel, očkovanie bolo spojené aj s nežiaduci­ mi účinkami. Deti mali zvýšenú teplotu, necítili sa veľmi dobre. Príznaky pominuli do 48 hodín.

Imunita trvala (očkovalo sa trikrát) celý život.

Problém spôsobovala celá baktéria, ktorou sa oč­ kovalo. Bola to naša originálna očkovacia látka.

Potom prišiel prevrat. A nejaký mudrák usúdil, že sa nebude očkovať celou baktériou, ale len jej časťou. Presnejšie tromi malými časťami. Nežia­ duce účinky po očkovaní zmizli, ako keď bičom plesne. Úžasné. Super. Až dovtedy, kým čierny kašeľ znovu nezaklopal na dvere. Čo zaklopal! On ich doslova vykopol. Iróniou osudu ochorelo aj dieťa riaditeľa koncernu vy­ rábajúceho vakcínu. Dnes vieme, že na dve zlož­ ky baktérie používané v očkovacej látke nám baktéria ukáže dlhý nos a na tretí dlhý nos sa čaká. A on príde. Ľudská hlúposť, domýšľavosť a chamtivosť sú asi nesmrteľné. Očkovanie sa nám tak zapáčilo, že očkujeme hlava-nehlava.

Ale ako dodáva môj kamarát Peter Šebo, múd­ ry to vedec, ak vyženieme jednu baktériu, na jej miesto môže prísť druhá, ešte horšia.

Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

93

VEDA A TECHNIKA > NÁVRAT JEDNOSMERNÉHO PRÚDU

Roman Pekarík

NÁVRAT

JEDNOSMERNÉHO

PRÚDU 94

NEĎALEKO DIAĽNICE PRI ÚSTÍ NAD LABEM DOKONČILI PRVÚ FÁZU VÝSTAVBY TECHNOLOGICKÉHO PARKU A INKUBÁTORA ZAMERANÉHO NA ROZVOJ TECHNOLÓGIE JEDNOSMERNÉHO PRÚDU. MÁ ZA CIEĽ PRILÁKAŤ INVESTOROV A TZV. START-UPY Z CELÉHO SVETA. VYUŽITIE JEDNOSMERNÉHO PRÚDU JE BUDÚCNOSŤOU ENERGETICKEJ UDRŽATEĽNOSTI, MÔŽE ZLEPŠIŤ ŽIVOTNÉ PODMIENKY ROZRASTAJÚCEHO SA POČTU CHUDOBNÝCH A PRISPIEŤ K RASTU EKONOMIKY A ZAMESTNANOSTI.

Z

rejme najväčší technologický duel, ne­ skôr formujúci energetický priemysel, sa odo­hral v New Yorku v 19. storočí. Dvo­ ma kohútmi na tom istom dvore boli Thomas Edison a spoločnosť General Electric ako zá­ stancovia jednosmerného prúdu (DC) a Nikola Tesla a George Westinghouse so striedavým prú­ dom (AC). Edisonovci sa uchyľovali k pochyb­ ným obchodným praktikám, keď nebezpečenstvo striedavého prúdu zveličovali zabíjaním koní na ulici. Tzv. vojnu prúdov napriek tomu vyhral striedavý prúd, ktorý sa odvtedy stal celosvetovou platformou na prenos elektriny. New York medzi­ tým značne investoval do Edisonových projektov, ktoré fungovali ešte mnoho rokov popri rozvoji striedavých sietí. Až v roku 1927 sa v New Yor­

ku rozhodli nahradiť zariadenia na jednosmerný prúd a posledné odstránili v roku 2007.

No v 21. storočí sa ukazujú obmedzenia riešení na striedavý prúd a jednosmerný prúd slávi ná­ vrat na scénu – tesne potom, ako sa New York zbavil posledného DC vybavenia. Dnes už nejde o boj prúdov, ale o ich spoluprácu. Výmena DC distribučných sietí za AC by nebola finančne efektívna, jednosmerný prúd sa však môže stať výhodným riešením v nových štvrtiach či mes­ tách, ktoré s elektrifikáciou iba začínajú a svoje potreby plánujú pokryť samostatne z obnoviteľ­ ných zdrojov. Môže byť lákavý aj pre komunity využívajúce elektrinu z fotovoltiky (ide o DC energiu). Okrem toho ponúka vyššiu kapacitu elektrického vedenia, nižšiu hmotnosť a objem

NÁVRAT JEDNOSMERNÉHO PRÚDU > VEDA A TECHNIKA

potrebných zariadení a dokáže zlepšiť spoľahli­ vosť dodávok energie, pretože napätie sa na vedeniach jednosmerného prúdu riadi jedno­ duchšie. Navyše DC nespôsobuje výpadky ako vedenia striedavého prúdu. Hlavnými výhodami sietí s jednosmerným prúdom sú efektívnejšie využívanie elektrickej energie, vyššia kvalita jej dodávok, menej potrebných zariadení a nižšie náklady.

Na tému využitia DC sa na jeseň 2013 konala prvá medzinárodná konferencia v Prahe. Toto stretnutie vedcov, politikov, investorov a zástup­ cov priemyslu bolo zrodom globálnej komunity, ktorú spája snaha o rozvoj technológie jedno­ smerného prúdu. Podľa výskumu môže – najmä v treťom svete, znížiť ceny elektriny až o 30 %.

Môže uľahčiť aj výrobu lokálne vyrábanej elek­ triny v riedko osídlených oblastiach mimo dosa­ hu striedavého prúdu – takto už pomáha mno­ hým indickým vidiečanom. Pre svoju efektivitu, udržateľnosť a dostupnosť obyvateľstvu rozvojo­ vých krajín má obrovský potenciál. Najvýznam­ nejšími zákazníkmi v súčasnosti sú nadnárodné spoločnosti („špička pyramídy“ – uvádza sa do­ slova v tlačovej správe), ktoré pracujú s dátovými centrami a servermi. Väčšina ich elektronických spotrebičov využíva túto energiu. „Rozšírenie jednosmerného prúdu je nevyhnut­ né,“ tvrdí John C. Camillus, profesor strategic­ kého manažmentu z Pittsburskej univerzity. „Všetka elektronika (počítače, telefóny, televízia, LED svietidlá) je závislá od jednosmerného prú­ du a musí používať konvertory, ktoré pretvárajú striedavý prúd na jednosmerný. Pri tejto konver­ zii sa veľké množstvo energie premrhá. Navyše motory, svetlá či iné výrobky napájané jedno­ smerným prúdom fungujú efektívnejšie než tie napájané striedavým. V spojení s jednosmerným prúdom najlepšie fungujú obnoviteľné zdroje energie. Jeho zavedenie tak bude výhodné nielen pre energetický priemysel, ale aj pre koncových zákazníkov, pre ktorých bude nová technológia znamenať úsporu energie pri zachovaní šetrné­ ho prístupu k životnému prostrediu.“ Holandský profesor Ad van Wijk z Technologic­ kej univerzity v Delfte uviedol: „V prípade LED technológie v svetlách musíme energiu transfor­ movať až štyrikrát, čo znamená stratu 10 až 20 %

95 energie. Navyše platíme za drahé konvertory. To všetko sú zbytočné náklady, ktorým sa môžeme ľahko vyhnúť. Môže to trvať desaťročia, ale strie­ davý prúd nakoniec zanikne, nikto ho nebude vytvárať, ani spotrebovávať.“ Podľa profesora Raviho Madhavana z Katz Graduate School of Business pri Pittsburskej univerzite je najprv nut­ né dostatočne presvedčiť širokú verejnosť o vý­ hodách jednosmerného prúdu.

Pracovné skupiny sa zaoberali témami ako lo­ kálna výroba jednosmerného prúdu, konštruk­ cia naň napojených domov či celková stratégia dosiah­nutia jeho všeobecného zavedenia.

Prvá fáza realizácie technologického parku a kampusu Nupharo Incubator má byť ukonče­ ná v lete tohto roku. Skupina ponúka priestory na prenájom etablovaným spoločnostiam aj am­ bicióznym start-upom. Pre svoj koncept získa­ li už niekoľko strategických partnerov – ABB, ­Cisco, E.ON, General Electric a Philips. Okrem toho spolupracujú s Pittsburskou univerzitou, Technologickou univerzitou v Delfte, Českým vysokým učením technickým a ďalšími vysoký­ mi školami.

ALTERNATIVE VITA > ISLANDSKÝ VIETOR ZMIEN VO FINANČNOM SVETE

ISLANDSKÝ VIETOR ZMIEN VO FINANČNOM SVETE > ALTERNATIVE VITA

David Sulík

ISLANDSKÝ VIETOR ZMIEN

VO FINANČNOM SVETE

FINANČNÝ SYSTÉM SVETA STOJÍ PRED VOĽBOU ÚPLNEJ TRANSFORMÁCIE A RADIKÁLNEJ ZMENY. KEĎ SOM V ROKU 2010 VO SVOJEJ KNIHE ZODPOVEDNÁ SPOLOČNOSŤ PÍSAL O RÔZNYCH PRÍKLADOCH MOŽNÝCH ALTERNATÍV K SÚČASNÉMU FINANČNÉMU SYSTÉMU, VYZERALO TO AKO VEĽKÁ UTÓPIA. DNES SA TO UŽ JAVÍ INAK. 96

P

rvé zmeny prichádzajú práve z Islandu, z krajiny už predtým známej svojimi pro­ testmi a odvážnymi návrhmi v oblasti pria­ mej demokracie a väčšej participácie občanov na riadení štátu. Najnovšie prichádza Island s návr­ hom na radikálnu zmenu finančného systému.

Jeho podstatou je ukončiť systém takzvaného frakčného bankovníctva, ktorý sa používa takmer na celom svete. Ten funguje na multiplikovaní vkladov, keď drvivú väčšinu nových peňazí tvo­ ria banky vo forme úverov bez toho, aby boli na 100 % kryté vkladmi. Reálne krytie je len okolo 10 % (a menej), čo sú oficiálne rezervy. Predstava ľudí, že ak banka poskytne úver, tieto peniaze sa odčítajú z vkladov v banke, je mylná. Banka vytvá­ ra virtuálne peniaze skoro z ničoho. Zo sto jedno­ tiek prvotného vkladu niekde na začiatku celého cyklu je multiplikovaním možné vytvoriť ďalších cca 900 nových virtuálnych jednotiek meny, a to nevravím o tvorbe úrokov z poskytnutých úverov, ktoré tiež zvyšujú peňažnú masu v obehu, v prí­ pade hypoték niekedy aj o ďalších 100 až 200 %.

Islandský premiér Sigmundur Davíd Gunn­ laugsson predstavil nový návrh fungovania meno­ vej politiky, ktorý vychádza z konceptu Sovereign Monetary System. Ten zakazuje bankám tvoriť

nové peniaze prostredníctvom nových úverov.

Systém nadväzuje na prácu amerického ekonóma Irvinga Fishera, ktorý ho vymyslel ešte v 30. ro­ koch minulého storočia. Ten kritizoval privilé­ gium bánk vytvárať peniaze „z ničoho“ poskyto­ vaním úverov a požadoval zaviesť stopercentné bankové rezervy na poskytnuté úvery a prinavrátiť tvorbu peňazí do rúk štátu, kam aj patrí. Fisherov návrh v roku 2010 ešte viac prepracovali traja eko­ nómovia L. Kotlikoff, A. Jackson a B. Dyson, na ktorých sa Island priamo odvoláva.

Ako by to teda mohlo vyzerať v praxi? Ľudia by držali svoje peniaze na takzvaných transak­ čných (bežných) účtoch a bankám by platili za ich správu. Tento poplatok by bol ziskom pre banky. Peniaze na transakčných účtoch by boli určené na platby či iné transakcie a klient by s nimi voľne disponoval. S peniazmi by banka bez povolenia klienta nemohla manipulovať.

Banka by pre klienta evidovala len účet, ale pe­ niaze by boli reálne na účtoch centrálnej banky.

Banky by však mohli dovoliť ľuďom zakladať aj takzvané investičné účty, z ktorých by sa už za­ bezpečovali úvery. Banky by však mohli požičať dlžníkom iba taký objem peňazí, aký by inves­ tovali samotní klienti. To znamená, koľko peňa­

zí by sporitelia boli ochotní preliať z vlastných transakčných účtov na investičné. Peniaze na in­ vestičných účtoch by mali mať vopred stanovenú splatnosť alebo výpovednú lehotu a klient-inves­ tor by za preliatie časti vlastných prostriedkov získaval vopred dohodnutý úrok. Banky by sa stali len sprostredkovateľmi medzi sporiteľmi a dlžníkmi, o tom, komu, koľko a za akých pod­ mienok požičať, by priamo a bezprostredne roz­ hodovali sami klienti.

V novom systéme by mohla vytvárať nové pe­ niaze len centrálna banka. Oproti súčasnosti by ich mohla vyrábať len v takom objeme, aby bol v súlade s ekonomickým tempom rastu, in­ flačným cieľom a nafukovaním cien finančných aktív. Centrálna banka by bola len akousi továr­ ňou na mince a bankovky, nič viac. O tom, koľko peňazí má centrálna banka „vyrobiť“, by mala rozhodovať nezávislá menová komisia, ktorú by si na návrh vlády zvolil islandský parlament.

O tom, kde a ako sa novovzniknuté peniaze po­ užijú, rozhodne islandský parlament. Cieľom je vytvárať ponuku peňazí, ktorá by korešpondo­ vala s kondíciou ekonomiky. Novým systémom by sa oddelila právomoc tvorby nových peňazí (centrálna banka) od ich použitia (parlament).

Teraz majú obe právomoci v rukách banky.

Nové peniaze by centrálna banka poslala na trans­ akčný účet vlády, ktorá by si tak nemusela poži­ čiavať na finančných trhoch. Ich použitie by sa riadilo takzvanými alokačnými plánmi zvolenej vlády, ktoré predtým schválil parlament. Nové pe­ niaze tak bude možné využiť na zvýšenie vládnych výdavkov, poskytovanie alebo skvalitnenie verej­ ných služieb, ako je školstvo, zdravotníctvo a ve­ rejná doprava, bez toho, aby sa zvyšovalo daňové zaťaženie alebo výška zadlženia verejného sekto­ ra. Časť peňazí sa podľa alokačných plánov môže použiť na splatenie verejného dlhu, čím sa znížia náklady na obsluhu dlhu, čo následne zabezpe­ čí priestor na pokles niektorých daní. Ak dôjde k ďalšiemu nárastu vytvorených peňazí, komisia môže rozhodnúť, že ich (presunutím na investič­ ný účet vlády) požičia bankám na nové úvery pre podnikateľský sektor. Islandská vláda nevylučuje, že časť peňazí jednoducho rozdá ako „nepod­ mienený príjem“ medzi obyvateľstvo, od čoho si sľubuje vyššiu spotrebu alebo pokles zadlženosti domácností, následný rast zamestnanosti a hospo­ dárskeho rastu. Ak tento návrh parlament schváli, Island môže byť prvou krajinou, ktorá uskutoční alternatívu k súčasnému finančnému systému.

97

ALTERNATIVE VITA > VESMÍRNE ZÁKONY, POLITICI, VOLIČI A ŠTÚR

Robert Lattacher

VESMÍRNE ZÁKONY, POLITICI, VOLIČI A ŠTÚR

98

AJ POLITIK JE LEN ČLOVEK A AJ ON, ROVNAKO AKO OSTATNÍ ĽUDIA, PODLIEHA VESMÍRNYM ZÁKONOM. IDE O ZÁKONY, KTORÉ SÚ NAD VŠETKÝMI ZÁKONMI ĽUDSTVA A PLATIA PRE VŠETKÝCH BEZ ROZDIELU. PRETOŽE AJ ĽUDSTVO JE SÚČASŤOU VESMÍRU, NEMÔŽE SA Z NEHO VYDEĽOVAŤ, AJ KEBY CHCELO. PLATIA PREŇ ROVNAKO AKO PRE „ZVYŠOK“ TEJTO GALAXIE A ZREJME AJ ĎALŠIE VESMÍRNE SVETY. VESMÍRNE ZÁKONY SÚ SPRAVODLIVÉ A NEUJDE IM NIK – ANI POLITIK, ALE ANI VOLIČ.

P

rvým, a hádam základným vesmírnym zákonom je zákon kauzality, teda zákon príčiny a následku. Ďalšími základnými zákonmi sú zákon duality, zákon rezonancie či príťažlivosti, ale aj zákon rytmu či vlnenia a ves­ mírny zákon analógie. V tomto článku sa bude­ me venovať najmä kauzálnemu zákonu a zákonu rezonancie.

ZÁKON PRÍČINY A NÁSLEDKU

V bežnom ponímaní veľmi dobre poznáme kauzálny zákon, napríklad aj prostredníctvom ľudových múdrostí – „Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva,“ alebo „Čo zaseješ, to zožneš.“ Zákon kauzality je o vesmírnej evidencii našich pocitov, myšlienok, slov a skutkov, ktorými sa

prejavujeme voči sebe a svojmu okoliu. Tento princíp znamená, že čokoľvek, čo urobíme sebe či iným tvorom na tejto planéte – a je jedno, či je to dobré, alebo zlé – sa nám vráti. Je to akýsi svet zrkadiel – akú grimasu doň vystrúhame, taká istá sa zaškľabí na nás. Je to zákon karmy (v sanskri­ te karma = čin), teda zákon konania. Ak zasa­ díme paradajky, vzídu nám paradajky, ak šírime dobro, dobro sa nám vráti. Tento zákon ľuďom jasne hovorí o ich zodpovednosti za myšlienky, slová a skutky. Učí nás uvedomovať si seba samé­ ho a robiť len to, čo je dobré, užitočné a láskavé.

KRÍZA SPOLOČNOSTI

Súčasné nastavenie fungovania spoločnosti je v kríze. To priznáva už takmer každý. Politi­

ALTERNATIVE VITA > VESMÍRNE ZÁKONY, POLITICI, VOLIČI A ŠTÚR

100

ka i samotní politici sa dostali do slepej uličky v ria­dení vecí verejných a spravovaní hmotných i nehmotných hodnôt. Po príklady dôkazov, že politika v súčasnej forme nefunguje ani na Slo­ vensku, hádam ani nemusíme chodiť. Stačí sa pozrieť, či sa bežnému občanovi tejto krajiny, hoci len za posledných desať rokov, zlepšila jeho životná úroveň. Či už môže muž (živiteľ rodi­ ny) konečne menej pracovať za rovnakú plácu, aby sa mohol viac venovať sebe a svojej rodine, či si môžu mladí dovoliť vlastné bývanie bez toho, aby sa zadlžili na polovicu svojho života, či sa môže bežná mladá mamička pokojne ve­ novať výchove svojich detí, rodinnému kozubu a domácnosti bez toho, aby musela pracovať, či náš dôchodca môže konečne za svoj dôchodok dôstojne žiť a ešte aj cestovať ako mnohí jeho kolegovia z okolitých štátov...

Ale žalostné výsledky politických snažení v po­ sledných desaťročiach sa neprejavujú iba v hmot­ nom vyjadrení. Omnoho dôležitejší je duchovný, duševný a mentálny stav národov v Európe aj na celom svete. A najmä to, ako je nielen Slovák, ale človek ako taký na tejto planéte, citlivý k dobru a zlu, ako prejavuje svoju srdečnosť, otvore­nosť, lásku, pochopenie, pokoru a spolupatričnosť, no aj spontánnosť, slobodu vyjadrovania, či ako sa vyrovnáva so strachom. A to sú hodnoty nad zlato, nad všetky peniaze a hmotné statky sveta.

Vedel to aj náš národný buditeľ Ľudovít Štúr, ktorý zrejme vnímajúc potrebu duchovného pre­ budenia pri istej príležitosti povedal: „Kto žije duchom, v tom žije celý svet a on v celom svete.“ Aký je súčasný obraz sveta, v ktorom vládnu aj ľuďmi volení politici? Problémy ľudí by sa mali na základe ich činnosti zmenšovať či vytrácať.

Deje sa to? Pribúda viac tvorivej a zaujímavej práce? Znižuje sa nezamestnanosť? Upokojujú sa etnické a rasové problémy? Znižuje sa obrov­ ský počet hladujúcich? Otázok by bolo mnoho, veľmi mnoho. Odpovedí a skutočných riešení, najmä od občanmi volených politikov, stále niet.

Aj preto vyzerá náš svet tak, ako vyzerá – plný násilia a na pokraji globálnej vojny. Plný xenofó­ bie. Aj preto sa nedá nezamyslieť nad Štúrovou vetou, vyslovenou už veľmi dávno: „Nielen vlády sú zlé, ale aj ľud je často skazený, a vlády len odrážajú jeho kvality.“

Keďže politici ovládajú masy a berú na seba rozhodovanie, ktoré má následky pre tisíce, ba často aj státisíce či milióny ľudí, ak sa ukáže, že politik urobil škodlivé rozhodnutie, vráti sa mu to mnohonásobne späť. Ale pozor! Svoj podiel zodpovednosti za jeho slová a skutky preberá aj človek, ktorý mu zverí svoj voličský hlas. Ten­ to voličský hlas totiž nie je obyčajným hlasom do vetra, ako by si niekto mohol myslieť. Je pomyselnou neviditeľnou zmluvou medzi ním a politikom či politikmi. Je vyjadrením dôvery, určitého posolstva i odovzdaním časti vlastnej ľudskej energie. Táto energia zhmotnená vo vo­ ličskom lístku zasiahne politika v jeho egu, kto­ ré sa poteší priazni a dôvere. Na základe akcie politika volič reaguje. Je to zákon akcie a reak­ cie. Bez určitej komunikácie a činov politika či kandidáta na politika niet voliča. Volič reaguje a buď kandidáta akceptuje, alebo nie. Ak áno, povolá ho hovoriť a konať za istú skupinu oby­ vateľov. V prípade, že sa ním zvolený politik stane súčasťou vlády či väčšiny v parlamente, dostal aj mandát na rozhodovanie o dôležitých otázkach života spoločenstva ľudí. Tento man­ dát mu zabezpečil volič.

Sú to jednoduché a známe veci, no naplno si uvedomiť ich skutočný dosah a dôsledky nemusí úplne každý. Tu totiž často nastáva kameň úra­ zu, pretože platí príslovie: „Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva,“ alebo akému politikovi dáme hlas, akého povoláme na tú zodpovednú prácu, taký výsledok jeho prejavov a činnosti bu­ deme znášať. Ak sme sa v kandidátovi nebodaj pomýlili (čo sa asi stáva často), budeme naštva­ ní a sklamaní. No sklamaní musíme byť najmä zo seba, pretože sme aj my určitým spôsobom prevzali spoluzodpovednosť za riadenie štátu, krajiny, spoločnosti, mesta, obce a pod. Aj preto má naša krajina často také problémy, aké má – neustále bojujeme s korupciou a tunelovaním, nízkymi platmi a nízkymi prídavkami na deti, slabými dôchodkami, kriminalitou, podvodmi, s neutešeným zdravotníctvom, slabou justíciou, zlou dopravou, špinou atď., atď.

Aké pocity, myšlienky, slová a skutky ľudia v mi­ nulosti vyslali, také sa im v rôznej forme vracajú naspäť. Dôkazom a výsledkom je morálna a hod­ notová kríza človeka. Zrejme aj preto, lebo sme

VESMÍRNE ZÁKONY, POLITICI, VOLIČI A ŠTÚR > ALTERNATIVE VITA

do svojho okolia vysielali málo myšlienok a po­ citov lásky, mieru, pokory, pokoja, priania dob­ ra, spravodlivosti, úspechu, uzdravenia, hojnosti a pod. A zákon príčiny a následku nás vypočul aj v prípade, že sme tolerovali klamstvo či kla­ mali seba samých tým, že sme svoju dôveru na spravovanie vecí verejných vložili do rúk ľuďom, ktorí toho mnohokrát neboli hodní. Ak sme žili v sebaklame, ak sme klamali seba samých a nahovárali si, že politici nás urobia šťastnými a spokojnými, zabezpečia nám kvalitný život v súčasnosti i v budúcnosti, dávali sme zelenú klamstvu všade vôkol nás.

Opakovane sme volili tých politikov, strany a hnutia, ktoré nás už sklamali. Dali sme raz alebo aj opakovane dôveru politikom či poli­ tickým subjektom, aj keď politiku a politikov nemáme radi a nadávame na nich, kritizujeme ich v súkromí. A potom aj v súkromí miestnosti s volebnou urnou ich opäť podporíme. Opäť im dáme svoju energiu. Energiu, ktorá vyžaruje ur­ čitú nenávisť, možno aj sklamanie, frustráciu, opovrhovanie. A možno aj štipku závisti nad výhodami, ktoré mnohí politici z titulu svojej funkcie majú. Ale dávame im aj svoju energiu sebaklamu a klamstva – ak v živote zvykneme klamať aj my. A toto všetko a možno aj ďal­ šie nedobré esencie zamiešame do urny spolu s hlasovacím lístkom a pridáme svoju pokrytec­ kú pečať v podobe krúžku.

Alebo ideme voliť tzv. menšie zlo, pred ktoré sme už boli postavení. Musíme si uvedomiť, že men­ šie zlo neexistuje. Voliť vo voľbách menšie zlo je trik a úskok tých, ktorí sa chcú chopiť moci.

Ako môže byť zlo menšie alebo väčšie? Zlo je buď zlo, alebo nie je. Dobro je dobro a hotovo, nič iné nie je – žiadny kompromis. Ak budeme robiť s dobrom a zlom kompromisy, ak budeme automaticky prijímať vymyslené marketingové slogany niekoho bez toho, aby sme sa nad ich významom a zmyslom pozastavili, stratíme sa v bludisku pseudohodnôt a náš život ovládne chaos a neistota. Ak toto všetko opísané v pred­ chádzajúcich riadkoch urobíme, darmo budeme nariekať, v akom stave sa naša krajina nachá­ dza. Vyslali sme energiu, ktorá sa skôr či neskôr zhmotnila a mnohonásobne sa nám vracia. Čo sme zasiali, to žneme.

ZÁKON REZONANCIE

So zákonom kauzality neodmysliteľne súvisí aj zákon príťažlivosti, či inak aj zákon rezonancie.

Okrem iného vysvetľuje, prečo si vyberáme nie­ len určitých politikov a politické strany a hnutia, ale aj ľudí do nášho života, a prečo sa nám dejú určité situácie, prečo vyhľadávame isté miesta a deje, či prečo je nám niekto sympatický a iný človek nesympatický. Ak si toto uvedomíme a prijmeme, mnoho sporov a nedorozumení medzi ľuďmi zmizne. Chce to veľké srdce, po­ chopenie, odvahu a pokoj v duši. Chce to urobiť všetko pre to, aby sa to stalo súčasťou nášho by­ tia, našej existencie, súčasťou našej životnej púte po tejto Zemi. Zákon rezonancie hovorí o tom, že v prírode rovnaké poznáva rovnaké: „Vrana k vrane sadá, rovný si rovného hľadá.“ Ide o pri­ ťahovanie rovnakých energií. Človek vidí len to, čo vidieť chce, a počuje len to, čo počuť chce. Zákon rezonancie je zároveň aj zákonom energie. Hmota je energia, všetko, čo okolo seba vidíme, je energia. My sme ener­ gia, myslenie je energia, náš pes je energia... Kaž­ dý z nás je nositeľom energie a vibruje na určitej „vlnovej dĺžke“. A to vysvetľuje, prečo má veselý človek okolo seba veľa veselých a optimistických ľudí a naopak, pesimista a frfloš má zas okolo seba namosúrených a kritických ľudí. Podob­ né energetické vibrácie sa navzájom priťahujú a rezonujú. Dobrosrdečnému a dobroprajnému človeku sa budú v živote diať situácie, v ktorých mu budú ľudia vychádzať v ústrety a budú mu pomáhať. Keď je nejaký politik klamár, manipu­ látor alebo je aj nepoctivý, pritiahne si do svojho okolia podobné typy ľudí. Ak takí spolu vytvoria, povedzme, nejakú politickú stranu a nasľubujú ľuďom, čo všetko chcú pre nich urobiť, zrejme tušíme, ako to asi bude vyzerať. Ľudia uveria pozlátke, nerozlíšia hĺbku a skutočnú podsta­ tu toho, čo sa v tom úzkom spoločenstve deje.

Nerozoznajú to nebezpečenstvo preto, lebo re­ zonujú na podobnej frekvencii. Sú akoby v súla­ de a nič ich nevyruší. Nevyrušuje ich to. Sú si podobní.

Ale zákon rezonancie má aj iné podoby. Naprí­ klad čím viac budete myslieť na to, že zažijete zemetrasenie, tým je pravdepodobnejšie, že sa vám to stane. Čím viac sa bojíte, že vás opustí

101

ALTERNATIVE VITA > VESMÍRNE ZÁKONY, POLITICI, VOLIČI A ŠTÚR

102

manžel či partner, tým je vyšší predpoklad, že sa vám to stane, pretože budete žiarliť a budete majetnícky. Je potrebné uvedomiť si, že to, na čo skutočne intenzívne myslíme, to si do svojho života priťahujeme. Čo hovoríme, to k sebe pri­ ťahujeme. Čím viac sa niečoho bojíme, tým je pravdepodobnejšie, že sa naša predstava o stra­ chu premení na skutočnú udalosť, ktorá strach vyvolá. Keď je človek chorý, nemal by myslieť na chorobu, ale na uzdravenie. Ak máme auto a často myslíme na to, že nám ho môžu ukrad­ núť, pravdepodobne sa nám to aj stane. Ak sa vám to už stalo, priznajte si a uvedomte si, že ste na to zvykli myslieť. Človek si niekedy ani neuvedomuje, na čo myslí a čo dostal do svojho podvedomia.

Toto je teda zákon rezonancie, zákon príťažli­ vosti. A funguje aj v politike, možno pre niekoho zdanlivo paradoxne. Ak nemáte nejakého politi­ ka radi a neustále naňho nadávate, zaoberáte sa ním, vlastne mu dodávate energiu, z ktorej môže on profitovať. Profitovať v tom zmysle, že dosta­ ne od vás veľa energie na to, aby dokázal ovládať masy. A keďže ste mu vysielali nie práve lichoti­ vú energiu, viete asi, čo to s ním robí. Skúste si tento jednoduchý zákon a princíp premietnuť do minulosti alebo ho môžete aplikovať aj na súčas­ nosť. Hĺbajte o tom a určite vám vyjde, že aj ten­ to príklad zákona rezonancie funguje dokonale.

SLOVÁ OBLIEKAJÚ MYŠLIENKY

O čom ešte je vesmírny zákon príťažlivosti? O slo­ vách. Slová vraj obliekajú myšlienky. Už samotná myšlienka má silu, a slovo či vety túto silu znáso­ bujú. Don Miguel Ruiz, mexický majster tradičné­ ho učenia starých Toltékov, vo svojom diele Štyri dohody tvrdí, že slová a vety máme hovoriť ako osobnosť a máme hovoriť len to, čo si myslíme.

Máme sa vyhýbať používaniu slov proti sebe sa­ mým alebo na ohováranie ostatných. „Užívajte silu slova v mene lásky a pravdy. Užívajte slovo správnym spôsobom v mene lásky... Naše slovo je dar, ktoré pochádza od Boha. Slovom vyjadruje­ me tvorivé schopnosti. Práve slovom všetko vyja­ víme. V závislosti od toho, ako je slovo používané, môže nás ono oslobodiť alebo zotročiť ešte viac, ako si dokážeme predstaviť. Všetky kúzla, ktoré máme k dispozícii, sú založené na slovách.“

A práve slová sú aj u politikov často rozhodujú­ cim kľúčom k tomu, ako si získať voliča, ale aj ako ho možno obalamuť, zaviesť či odpútať jeho pozornosť. Každý nech si sám uvedomí, prečo a za akých okolností používajú politici práve tie slová, ktoré používajú a s akým cieľom. Podľa Ľudovíta Štúra je slovo najdokonalejším výra­ zom ducha, pretože svojimi vlastnosťami dokáže najvýstižnejšie odzrkadliť charakter ducha. Či to platí aj pre našich politikov, ktorí sa slovom vy­ jadrujú napríklad aj v parlamente, nech si každý zhodnotí sám. Ďalej sa napríklad podľa vesmírneho zákona re­ zonancie prevteľujú (reinkarnujú) do rodín duše v energetickom súznení s ľuďmi, ku ktorým majú patriť. Preto by mladí ľudia nemali odsudzovať svojich rodičov, pretože si ich sami vybrali ako by­ tosti, ktoré majú podobné energie. Podľa tohto zá­ kona sa odvíjajú aj naše mená. Od rodičov dosta­ neme také meno, na akom rezonujeme my a naši rodičia, pretože dieťa sa vtelí podľa energetického vzoru rodičov. Preto rodičia vyberajú podľa seba také meno, ktoré sa pre nás hodí. Kaž­dé slovo, písmeno i číslo má svoju vlastnú energetickú re­ zonanciu. To isté platí aj o symboloch. Energe­ ticky je jedno, ako niečo myslíte, keď o tom ho­ voríte. Rozhodujúca je hodnota slova. Slovo alebo symbol má svoju nemennú rezonanciu. Preto by mal byť náš slovník oslobodený od vulgarizmov a nadávok a mali by sme sa naučiť používať slová správne. Ako radí istá duchovná učiteľka – ak nie sme schopní určiť zo slova jeho číselnú hodno­ tu, máme sa zamerať na jeho základný význam.

Ak význam nepoznáme, slovo nemáme používať.

Rovnako to platí aj pre symboly. Tomu sa podľa nej hovorí opatrnosť. Nemôžeme napríklad hovo­ riť Satan a myslieť Boh.

POCHOPENIE A UVEDOMENIE

Ak si uvedomíme a prijmeme existenciu vesmír­ nych zákonov, pochopíme fungovanie a zákoni­ tosti nielen života na našej Zemi, ale možno aj celého vesmíru. Tieto zákony sa nedajú naučiť, nemôžeme sa ich nabifľovať, a potom podľa nich žiť a praktizovať. Tak to nefunguje. Napo­ kon, všetky zákonitosti vesmíru sú uložené a za­ kódované hlboko v nás. No v hluku a starostiach tohto sveta sme na ne zabudli. Inak by sme sa

VESMÍRNE ZÁKONY, POLITICI, VOLIČI A ŠTÚR > ALTERNATIVE VITA

103

napríklad ako ľudská rasa navzájom nezabíjali.

Ale vesmírne zákony platia bez ohľadu na to, či si ich uvedomujeme, alebo nie.

Napokon, presvedčiť sa o tom môže každý, kto dokáže vyčistiť a otvoriť svoju myseľ a bez predsudkov sa napojiť na vlastnú intuíciu. Vtedy človek zistí, že vesmírne zákony naozaj fungujú.

Nie je potrebné vedieť ich, naučiť sa ich. Pod­ statné je uvedomiť si ich. Pretože ak niečo viem v zmysle vedomosti, môžem to zabudnúť, ale ak si niečo neustále uvedomujem, môžem podľa toho žiť. Vesmírne zákony sú zákonmi rozumu a srdca. Je to ako so skutočnou láskou. Kým ju nepocítime a nespoznáme jej silu, nebudeme ve­ dieť, aké má nespočetné možnosti a schopnosti, čo všetko dokáže. Ak pochopíme, ako vesmírne zákony fungujú, otvorí sa pred nami úplne iný, nový svet a rozmer. Už budeme vedieť, prečo sa nielen nám, ale aj iným dejú veci, ktoré sa dejú.

Uvedomenie si vesmírnych zákonov a žitie súla­ de s nimi nás zásadne zmení. Budeme vedieť, ako cítiť, myslieť, hovoriť a konať bez toho, aby sme sa museli obávať, že budeme škodiť sebe alebo iným. Prijatie zákonitostí vesmírnych zákonov z hĺbky našej duše nás bude udržiavať pri plnom vedomí, aby sme si jasne a zreteľne uvedomova­ li, čo práve v tejto chvíli robíme, ako žijeme, ako sa prejavujeme, a aké to môže a bude mať pre nás a iných dôsledky. Uvedomenie si vesmírnych zákonov zjednoduší náš pomerne zložitý život.

A na záver ešte jeden výrok Ľudovíta Štúra: „Čím národ nižšie stojí, čím hlbšie v živote telesnom je ponorený, tým menej vážnosti má sám k sebe, a tým ľahšie si dá so sebou zahrávať a svoje si od­ nímať, ako i jednotlivý človek v bahne telesného života zaviaznutý je bez vážnosti k sebe samému a ľahko sa za úžitok telesný nielen s telom, ale aj s dušou zapredá.“

ZDRAVIE > OTÁZNIKY NAD CELIAKIOU

OTÁZNIKY NAD CELIAKIOU > ZDRAVIE

Michal Lištiak

OTÁZNIKY NAD CELIAKIOU

104

CELIAKIA JE VÝSLEDKOM TOHO, ŽE SVOJ TRÁVIACI SYSTÉM ZAŤAŽUJEME NEPRIRODZENÝMI POTRAVINAMI. JE VÝSLEDKOM OSLABENÝCH ORGÁNOV NESCHOPNÝCH PLNIŤ SVOJU TRÁVIACU FUNKCIU. ČREVÁ SI BEZ ODDYCHU NEMÔŽU PORADIŤ S TZV. NENATRÁVENOU POTRAVOU. CELIAKIA JE DIAGNÓZA STRAŠIACA ĽUDÍ BEZ ROZDIELU VEKU, OD MALÝCH DETÍ AŽ PO DÔCHODCOV. NA JEDNEJ STRANE KRUTÁ DIAGNÓZA, NA DRUHEJ STRANE SUPER BIZNIS PRE VÝROBCOV BEZLEPKOVÝCH POTRAVÍN.

L

ekári v jej prípade predpisujú krutú bezlep­ kovú diétu. Viete však, kde všade sa lepok nachádza? Pre zjednodušenie poviem, že AJ TAM, KDE BY STE HO NEČAKALI. Dnes sa skoro všetky potraviny, okrem tých čerstvých a prirodzených, zahusťujú múkou. O sladkostiach a dezertoch nemusí byť ani reč, o konzervách a omáčkach tiež nie. Dokonca aj veľa druhov salá­ my a šunky obsahuje múku. Naozaj je dnes ťažké nájsť v obchode výrobok, ktorý by lepok neobsa­ hoval, ak sa tomu nezačnete venovať do hĺbky.

Celiatici musia dodržiavať diétu prísne a každé vybočenie z dráhy cítia na zdravotnom stave.

Ich strava sa limituje buď na prirodzené čerstvé potraviny, alebo bezlepkové výrobky, ktoré sú jednak príšerne drahé a zväčša zmeskou „zau­ jímavých“ ingrediencií. Veď len také zloženie bezlepkového chleba musí odstrašiť nejedného človeka, ktorý vie čítať a pozrie si jeho zloženie.

Obsahuje náhradné sladidlá, konzervanty (preto má balenie trvanlivosť aj rok), zmes nekvalit­ ných múk, guarovú gumu (ako lepidlo namiesto lepku), sušené mlieko v prášku a často zložky

geneticky modifikovaných potravín ako sója a kukurica. To má byť zdravá alternatíva pre človeka trpiaceho tráviacimi ťažkosťami? Veď celiakia predsa nie je zlomená noha. Nemáte náhradnú, na ktorej môžete naplno skákať. Ce­ liakia je funkčná porucha tráviaceho systému. Tá „zmeska” nekvalitných ingrediencií v bezlepko­ vých potravinách je len cesta k problémom na ďalších frontoch tráviacej sústavy.

Ale napriek tomu, že bezlepkové výrobky ne­ oplývajú kvalitou, celiatici ich uprednostňujú pred čerstvou a prirodzenou stravou. Radšej pla­ tia trojnásobné sumy namiesto toho, aby zjedli jablko alebo pšeno. Prečo? Túto otázku som si kládol dlhé roky. Ako je možné, že pri prísnom dodržiavaní diéty sa stále väčšina celiatikov na­ ďalej borí s tráviacimi ťažkosťami? Odpoveď je zdanlivo zvláštna – lebo sa po čerstvej a prirodze­ nej strave necítia dobre! Nafukovanie neprestá­ va, črevá bolia, plynatosť a nestrávená potrava sú stále prítomné. Tu sa ukazujú náznaky skutočné­ ho problému, ktorý sa nevolá celiakia. Tá je už len – ako aj pri mnohých iných diagnózach – len

symptómom. Takým, ktorý z medicínskeho hľa­ diska označuje stav chorého pacienta. Avšak aj tento stav nejako vznikol.

Dr. Lawrence Wilson kritizuje postoj lekárov, ktorí si celiakiu spájajú s genetikou, ale nijako výraznejšie neriešia pôvod problému a diagnózu určujú ako doživotnú. Tvrdí, že ak je celiakia de­ dičná, znamená to, že naši predkovia mali tiež funkčné poruchy tráviaceho systému. Ale prečo? Črevná stena sa zapaľuje a narúša, keď do nej vstupuje nenatrávená potrava. Tá je výsledkom nedostatočného vylučovania enzýmov v správny čas. Potraviny pokračujú tráviacim traktom ne­ natrávené a dráždia črevné steny (najmä lepok, ktorý je veľmi ťažko stráviteľný a v črevách sa správa agresívne). Klky, ktoré v črevách miznú, sú výsledkom dlhodobého dráždenia čriev a zá­ palových procesov v nich. Ľudia si prihoršujú aj tým, že konzumujú nevhodné kombinácie potra­ vín, nezdravé potraviny a nepijú správne tekutiny.

Dr. Wilson upozorňuje, že pri oslabenej slezine a bakteriálnej črevnej nerovnováhe sú spúšťa­ čom väčšiny tráviacich alergií najmä sladkosti, priveľa múčnych výrobkov, sladené nápoje, ovoc­ né šťavy, surové orechy a semienka, surové šaláty a všeobecne surová strava, no a v neposlednom rade chemikálie a konzervanty. Napriek tomu, že je celosvetovo cítiť tlak a antikampane za kon­ zumáciu vajíčok a mäsa, mnoho odborníkov ce­ lostnej medicíny (Dr. Lawrence Wilson, Dr. Jo­

seph Mercola, Dr. Weston Price, Dr. Chriss Kesser a iní) sa zhoduje, že v prípade porúch sleziny a črevných zápalov sú alfou a omegou stravovacích návykov a predpokladom vylieče­ nia zapálenej črevnej steny.

Neraz som sa túto tému snažil prediskutovať s uznávanými gastroenterológmi na Slovensku aj v zahraničí. Snažil som sa upozorniť na črevnú bakteriálnu nerovnováhu v spojitosti so slezinou či pankreasom, ktoré aj podľa mojich krvných výsledkov naznačovali funkčný problém. Dúfal som v diskusiu, no odpoveď bola skoro vždy jed­ noznačná. Slezina a pankreas nemajú s mojimi črevnými problémami nič spoločné. Tak som sa spýtal, čo teda má??? Ďalšia odpoveď bola ešte väčším sklamaním ako tá predchádzajúca.

Vraj jednoducho veľa ľudí má tráviace problé­ my a žijú s tým. A to musím priznať, že kvalita lekárov na Slovensku je v porovnaní so zahra­ ničím (skúsenosti najmä z Anglicka) podstatne vyššia. Čo sa týka rôznych vyšetrovacích metód a zákrokov, myslím, že sú na vysoko profesionál­ nej úrovni. Funkčné problémy, ktorých výsled­ kom je aj celiakia, však ostávajú pre mnohých doktorov záhadným ochorením, zdedeným bez pochopiteľného dôvodu. A tak sa stáva naším doživotným partnerom.

Autor je prevádzkovateľom webovej stránky www.permazdravie.sk.

105

ZDRAVIE > ENDORFÍNY – DROGA ŠŤASTIA A ZDRAVIA

PRÍRODNÝ RECEPTÁR > ZDRAVIE

Viktória Zezuliaková

ENDORFÍNY – DROGA ŠŤASTIA A ZDRAVIA

106

V POSLEDNOM ČASE TAKÉ POPULÁRNE ENDORFÍNY SA SPÁJAJÚ PREDOVŠETKÝM S POCITOM ŠŤASTIA. O ICH VPLYVE NA NAŠE ZDRAVIE SA VIE NA VEREJNOSTI UŽ MENEJ. Z CHEMICKÉHO HĽADISKA IDE O ENDOGÉNNE ÓPIOVÉ NEUROPEPTIDY, KTORÉ SA VIAŽU NA OPIÁTOVÉ RECEPTORY V MOZGU. POMOCOU NICH DOKÁŽE TELO ZABLOKOVAŤ BOLESŤ ALEBO JU ZNÍŽIŤ. ROVNAKO DOKÁŽU NAVODIŤ POCIT EUFÓRIE ČI ŠŤASTIA.

T

ento pocit je nám dobre známy pri špor­ te, keď fyzický stres z určitej namáhavej aktivity spôsobí, že telo vyplaví endorfín.

Bolesť ustupuje do úzadia, pri behu by sme tento efekt mohli nazvať „chytením druhého dychu“.

Z hľadiska pôsobenia v centrálnej nervovej sústa­ ve (CNS) je to látka podobná morfínu, v mozgu sa viaže na tie isté centrá. Na rozdiel od morfínu si telo endorfíny dokáže vytvoriť samo.

Endorfín je však pomerne nový pojem. Prvý­ krát ho popísali skupiny navzájom nezávislých vedcov v sedemdesiatych rokoch minulého sto­ ročia. John Hughes a Hans Kosterlitz izolovali látku z mozgu prasaťa, ktorú niektorí nazývajú encefalín. Rabín Simantov spolu so Solomonom

H. Snyderom zo Spojených štátov skúmali krav­ ský mozog zhruba v rovnakom čase ako pred­ chádzajúci vedeckým tím, a zaviedli do vedeckej praxe pojem endorfín.

So zmieňovaným peptidom úzko súvisia viace­ ré látky, ktoré ovplyvňujú prenos do receptorov.

Jednou z nich je sérotonín pôsobiaci ako neuro­ transmiter. Jeho nedostatok v krvi, CNS či trá­ viacom trakte znižuje prenos vzruchov do CNS, teda i od neho závisí, aké množstvo vyplaveného hormónu sa dostane až k našim receptorom.

To môže mať fatálne následky na našu náladu v podobe depresií, insomnie, či dokonca agresie.

Jeho nedostatok môže viesť k migrénam a zme­ ny v jeho metabolizme môžu súvisieť s chorob­

nou úzkosťou či maniodepresívnou psychózou.

Z nedostatku týchto látok netreba mať zbytoč­ né obavy. Dajú sa totiž v tele „umelo“ nahradiť príjmom určitých potravín, ako sú syry so zlož­ kou L-tryptofan bielkovín, mäso alebo listová zelenina a celozrnné pečivo. Sérotonín, ktorý telo prijme z potravy, však nemôže komplexne preniknúť až do CNS, a tak sa sem dostanú len niektoré jeho zložky.

Existujú aj menej zdravé spôsoby – stimulanty navodzujúce pocit šťastia či eufórie, pôsobiace na CNS s rýchlym nastupujúcim účinkom. Na synapsiách sa dokáže uvoľniť určité množstvo sérotonínu vďaka nikotínu, kofeínu, ale i alko­ holu. Pôsobia ako drogy šťastia, od ktorých si človek veľmi ľahko vybuduje závislosť. Hoci je nástup endorfínov spojených s nimi rýchly, účin­ ky sú krátkodobé, sprevádzané aj nežiaducimi dopadmi na zdravotný stav človeka.

Ak je však jedinec vo svojom živote dlhodobo nespokojný či nešťastný, je celkom prirodzenou reakciou fajčenie, prípadne časté alebo vysoké dávky kofeínu v rôznych podobách, nevynímajúc pitie alkoholu. Ak ste doteraz nerozumeli, prečo fajčiar potrebuje svoju rannú cigaretu, teraz to viete. Nikotín v závislosti od veľkosti dávky vy­ plavuje určité množstvo betaendorfínov. Okrem toho pôsobí priaznivo na peristaltiku čriev, napo­ máha udržiavať pozornosť, zlepšuje koordináciu očí a rúk. Taktiež zvyšuje pamäť pri práci a pozi­ tívne ovplyvňuje vizuálne vnímanie. Zvyšuje krv­ ný tlak a ovplyvňuje činnosť srdca, takže sa nám po požití môže zdať, že sme čulejší a oplývame energiou. Účinok je však krátky, a tak máme po­ trebu prijať novú dávku účinnej látky. Obdobne pôsobí na ľudský organizmus kofeín.

Endorfíny vyvolávajú pestrú paletu vplyvov na náš organizmus. William Bloom vo svojej knihe Endorfínový efekt popisuje ich spojitosť s imu­ nitným systémom. V osemdesiatych rokoch sa zistilo, že sa tieto hormóny nevylučujú iba v CNS, ale prakticky v celom tele v tkanivách.

To viedlo k poznatku, že endokrinný systém, nervová sústava a imunitný systém sú prepojené a vzájomne na seba reagujú. V rámci imunitného systému dokážu endorfíny aktivovať bunky, kto­ ré ničia rakovinové bunky a podporujú prúdenie krvi v organizme.

Alexandra Baliaková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

A

ko sa ubrániť komárom a otravnému hmy­ zu, ak nechcete používať komerčné repe­ lenty, ktoré sú často drahé a plné chemikálií?

Mojím favoritom je klinčekový repelent. Do alpy, ktorú bežne kúpite v obchode, vhoďte za hrsť klinčekov (čím viac klinčekov a čím dlh­ šie sa v nej kúpu, tým silnejší účinok). Ak máte nejakú prázdnu nádobku z rozprašovačom, pre­ lejte tento roztok aj s klinčekmi do nej. Ďalšia možnosť je vyrobiť si rozmarínový re­ pelent. Potrebujeme jedno vrecúško rozmarínu (ak máte čerstvý, o to lepšie), liter vody a liter bieleho vínneho octu. Vodu dajte variť do hrn­ ca a keď zovrie, odstavte, pridajte rozmarín a zmes nechajte poriadne vylúhovať – prikrytú!

Keď voda vychladne, rozmarín sceďte a pridaj­ te polievkovú lyžicu octu.

Na letné večery je skvelý aj kokosový repelent, ktorý má okrem odpudzujúcich účinkov na hmyz aj veľmi blahodarné účinky na pokožku.

Bojuje proti akné, regeneruje kožu po opaľo­ vaní a spálení, dá sa používať aj na potieranie rán a štípancov. Vyrobíte si ho tak, že zmiešate panenský kokosový olej s čerstvým rozmarí­ nom a mätou. Ideálne, ak ich pred pridaním do oleja trochu rozdrvíte v rukách alebo mažiari, aby sa uvoľnila vôňa a účinné látky. Ak nemáte čerstvé bylinky, môžete použiť aj sušené, ale dajte si záležať na ich kvalite, inak bude účinok slabší.

Odpudzujúce účinky na komáre má hlavne le­ vanduľa, rozmarín, mäta, citrón, citrónová trá­ va a eukalyptus. Ak budete používať esenciálne oleje, môžete si vybrať, či ich zmiešate s vodou, alpou alebo kokosovým olejom. Odporúčam priplatiť si za skutočne kvalitný esenciálny olej – hľadajte také, ktoré sa môžu používať v zriedenom stave aj na kožu.

Komáre neznášajú cesnak, čiže jeho konzu­ máciou sa pre ne stávate nechutnými. Proti muchám funguje čerstvá bazalka v kvetináči či miska s klinčekmi na okne. A ak sa potrebujete zbaviť mravcov, pokvapkajte im cestičku šťavou z citróna.

107

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > NIE JE VÔŇA AKO VÔŇA

Veronika Mráziková

Dušan Budzák

NIE JE VÔŇA AKO VÔŇA

(P)OTRAVINY

H 108

(P)OTRAVINY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

oci parfumy bývajú častým darčekom, niektorí rozmýšľajú, či vôbec parfum, a ak, tak aký. Stacy Malkanová vo svojej knihe Nielen pekná tvár – odvrátená stránka koz­ metického priemyslu, u nás známej ako Doba je­ dová 3, píše o troch nebezpečných chemikáliách, ktoré môžete nájsť v syntetických parfumoch.

Nie však v informácii o zložení, pretože recept je obchodným tajomstvom firmy a kozmetickým spoločnostiam nevyplýva povinnosť jednotlivé ingrediencie zverejniť. Ide o ftaláty, alergény a senzibilizátory.

O ftalátoch sme už písali v súvislosti s látkami ob­ siahnutými v lakoch na nechty vo februárovom čísle Zem&Vek. Používajú sa na zmäkčovanie vinylových plastov a stabilizáciu farbív a parfu­ mov v kozmetických prípravkoch. Z ôsmich par­ fumov, ktoré boli súčasťou laboratórneho rozbo­ ru časopisu Consumer Reports v januári 2007, jeden obsahoval dietylftalát (DEP) a 2-dietylhe­ xylftalát (DEHP). Podľa projektu Pod kožou „obsahuje ftaláty 72 % všetkých kozmetických a toaletných prípravkov“. Vedeckí pracovníci Národného toxikologického programu vyhlásili, že výsledky štúdií skúmajúcich účinky ftalátov na laboratórne zvieratá sa s najväčšou pravdepo­ dobnosťou vzťahujú aj na ľudí a vyslovili obavy, že ftaláty nachádzajúce sa aj v iných výrobkoch než v zdravotníckych potrebách môžu u zdra­ vého plodu či novorodenca mužského pohlavia vyvolať zdravotné komplikácie. Malkanová ďalej uvádza, že „parfumy patria medzi päť najčastej­ ších alergénov“. Dodáva, že spôsobujú astmu a vyvolávajú astmatické záchvaty.

V rámci projektu Pod kožou vypracovala Jane Houlihanová s pomocou ďalších členov pracovnej skupiny na ochranu životného prostredia (jednej

z najväčších aktivistických skupín vo Washingto­ ne) databázu o „toxicite a zdravotných rizikách chemických látok“. Zoznamy chemických látok, pri ktorých „existovalo odôvodnené podozrenie, že spôsobujú zdravotné komplikácie“, získavali z vládnych i akademických zdrojov, ako napríklad z Federálneho úradu pre kontrolu potravín a lie­ kov, Národného toxikologického programu či Eu­ rópskeho úradu pre chemické látky. Podľa Mal­ kanovej bola databáza Jane Houlihanovej, ktorá nakoniec obsahovala informácie až z päťdesiatich databáz „o toxických vlastnostiach chemických látok“, jediná na svete.

Podľa výsledkov projektu Pod kožou až tretina kozmetických prípravkov obsahuje „aspoň jednu rakovinovotvornú prísadu, 45 % výrobkov ob­ sahuje aspoň jednu prísadu, ktorá môže poško­ dzovať pohlavné orgány, 60 % kozmetických prí­ pravkov obsahuje chemické látky, ktoré sa môžu v organizme chovať ako estrogén alebo porušiť hormonálnu rovnováhu a 56 % výrobkov obsa­ huje chemické látky, ktoré umožňujú iným che­ mickým látkam preniknúť rýchlejšie a hlbšie do organizmu“. Ďalšou zaujímavou skutočnosťou je, že regulačný orgán kozmetického priemyslu „nepodrobil 87 % prísad v kozmetických príprav­ koch vyšetrovaniu o ich bezpečnosti“. Autorka ďalej píše, že v zložení takmer 50 % výrobkov v databáze projektu Pod kožou sa nachádza vý­ raz „parfum“, ktorý môže obsahovať aj „nepar­ fumované“ prípravky, teda chemické látky, ktoré sa používajú z dôvodu prekrytia zápachu iných chemických látok použitých pri výrobe.

Alternatívnym riešením voči parfumom známych kozmetických firiem môžu byť parfumy z dielne prírodnej kozmetiky, na internete nájdete i doma vyrobené voňavky alebo recepty na ich prípravu.

NAJNOVŠIE USTANOVENIE AMERICKÉHO ÚRADU PRE POTRAVINY A LIEČIVÁ PRIKAZUJE POTRAVINÁRSKYM SPOLOČNOSTIAM, ABY VYRADILI ZO SVOJICH VÝROBKOV ČIASTOČNE STUŽENÉ OLEJE. TIE SA PODĽA TOHO UŽ NEMÔŽU POVAŽOVAŤ ZA BEZPEČNÉ. PO ROKOCH „ODPORÚČANÍ RENOMOVANÝCH LEKÁROV“ V REKLAMÁCH (VŽDY NAJMENEJ DEVÄŤ Z DESIATICH) O ZDRAVÝCH RASTLINNÝCH TUKOCH TAK SVITLO NA UKONČENIE ÉRY PRODUKTOV, KTORÉ SÚ SPOLUZODPOVEDNÉ NAJMÄ ZA ENORMNÝ NÁRAST SRDCOVO-CIEVNYCH OCHORENÍ A OBEZITY. SVITLO ASPOŇ V USA, ODKIAĽ TO PRIŠLO. U NÁS JE ZATIAĽ TICHO. MARGARÍNOM A INÝM FAJNOVÝM RASTLINNÝM TUKOM ZLOŽENÝM NAJMÄ Z PALMOVÝCH A PODOBNÝCH OLEJOV A VODY SA ZATIAĽ DARÍ. AJ V REKLAME O ICH PROSPEŠNOSTI.

MASLENKO

Zloženie: Čiastočne hydrogenovaný rastlinný tuk (palmový, repkový, slnečnicový v rôznych pomeroch), pasterizovaná smotana, odstredené mlieko, jedlá soľ, aróma, farbivo: karotény, emulgátor.

PALMARIN – ŠPECIALISTA NA PEČENIE

Zloženie: Rastlinné oleje (repkový, palmový), čiastočne hydrogenovaný rastlinný tuk (palmový), voda, emulgátory: polyglycerolové estery mastných kyselín, slnečnicový lecitín, jedlá soľ, konzervačné látky, regulátory kyslosti a farbivá.

CERA NA POLEVY

Zloženie: Rastlinný tuk (palmový), hydrogenovaný rastlinný tuk (palmový).

BAKING – TUKOVÁ NÁTIERKA

Zloženie: Rastlinné tuky (palmový tuk, čiastočne hydrogenovaný palmový tuk, kokosový tuk), pitná voda, repkový olej, emulgátory, jedlá soľ, konzervačná látka, regulátor kyslosti, aróma.

Poznámka na záver: Okrem tzv. „priamych“ výrobkov s obsahom hyd­ rogenovaných tukov (stužené tuky a margaríny) je najväčšie zastúpenie hydrogenovaných a čiastočne hydrogenovaných tukov skoro v každých čipsoch, cereálnych tyčinkách, krekroch, polevách a majonézach.

109

> PRÁVNA PORADŇA

PRÁVNA PORADŇA >

PRÁVNA PORADŇA NADMERNÁ SPOTREBA TEPLA

Bytový podnik úmyselne prekuruje byty aj napriek regulácii, ktorá nás stála nemalé prostriedky, a to z dôvodu, že je vlastníkom kotolní a chce nás žmýkať na predanom teple. Celú zimu mám radiátory vypnuté, na meračoch je každý rok nula, aj napriek tomu mám nedoplatky za kúrenie. V bytoch je tak horúco, že treba otvárať okná. Ako sa teda môžem ako jednotlivec brániť? Môžem zároveň požiadať aj o vykonanie auditu v bytovom podniku, ako hospodári v našom bytovom dome?

Anton z Prešova

110

Legislatívna úprava regulácie v sieťových odvet­ viach zahŕňa široký okruh všeobecne záväzných predpisov z oblasti energetiky, teplárenstva, plynárenstva a vodárenstva. Cenovú reguláciu v zmysle zákona o regulácii v sieťových odvet­

viach vykonáva Úrad pre reguláciu sieťových od­ vetví, ktorý v rámci svojej právomoci vydáva vy­ konávacie právne predpisy – vyhlášky a výnosy.

K vášmu problému dávame do pozornosti najmä internetovú stránku úradu www.urso.gov.sk, kde sú okrem iného v zložke legislatíva zverejnené všetky relevantné právne predpisy.

Určený čas a určenú kvalitu tepla pre koneč­ ného spotrebiteľa ustanovuje vyhláška, pričom teplo na vykurovanie musí byť dodávané tak,

aby bola dosiahnutá výsledná teplota vo vyku­ rovacích priestoroch podľa jej prílohy s ustano­ venou maximálnou odchýlkou.

V prvom rade vám odporúčame obrátiť sa s va­ ším problémom na správcu (bytový podnik) for­ mou reklamácie, ktorá musí byť vybavená v leho­ te 30 dní od uplatnenia reklamácie, pretože ide o službu poskytnutú správcom domu, na ktorú sa vzťahuje § 18 Zákona o ochrane spotrebiteľa.

Ak správca na reklamáciu nereaguje, alebo sa po jej vybavení vlastník cíti naďalej poškodený, môže sa obrátiť na príslušný inšpektorát Slo­ venskej obchodnej inšpekcie (SOI) podľa sídla správcu formou podnetu na kontrolu. Kontro­ lu vykonáva SOI na základe Zákona o ochrane spotrebiteľa, Zákona o tepelnej energetike a Vy­ hlášky o určenom čase a o určenej kvalite dodáv­ ky tepla pre konečného spotrebiteľa.

V zásade nevidíme problém ani v požiadaní o preverenie hospodárenia v bytovom dome prostredníctvom energetického auditu. Túto požiadavku je potrebné v prvom rade adresovať správcovi, pričom činnosť správcu sa vykonáva zmluvou o výkone správy a príslušnými práv­ nymi predpismi. Ak kompetencia správcu nie je v tejto veci daná zmluvou, alebo správca po­ žiadavke nevyhovie, odporúčame vám požiadať o vykonanie energetického auditu. Ďalším riešením je domáhať sa svojich práv pro­ stredníctvom príslušnej žaloby na súde. Možno namietať najmä proti konaniu správcu v rozpore s § 8 ods. 2 písm. b) Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších pred­ pisov, podľa ktorého je správca pri správe domu povinný „dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňo­ vať ich záujmy pred vlastnými“.

Pred riešením sporov súdnou cestou je však potrebné, aby vlastníci svoje požiadavky voči správcovi uplatnili, či už písomne priamo správcovi, prípadne na domovej schôdzi, a ak s riešením vašich požiadaviek nebude spokojná väčšina vlastníkov, pristúpiť k zmene správcu

v súlade s uzavretou zmluvou o výkone správy a s príslušnými ustanoveniami Zákona o vlast­ níctve bytov a nebytových priestorov. Zmluva o výkone správy sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a ne­ bytových priestorov v dome.

Keďže váš problém je kombináciou viacerých komplikovaných právnych problémov, pri­ čom účelom tejto rubriky nie je komplexné právne poradenstvo, odporúčame v danej veci vyhľadať služby odborníka – advokáta.

Odpoveď vypracovala: Mgr. Lenka Janatová

CENA ZA SPOLUVLASTNÍCKY PODIEL

Ešte v roku 1999 sme so zosnulým manželom ako prví nadobúdatelia nadobudli do vlastníctva byt od Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) v bratislavskej Dúbravke. Predmetom prevodu neboli pozemky, na ktorých je bytový dom postavený, pretože ŽSR neboli ich vlastníkom, a ani vlastníkom priľahlých pozemkov. Na pozemky je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve vstupu, prechodu a práve stavby. Mne a mojim deťom ako podielovým spoluvlastníkom uvedeného bytu z titulu dedičstva teraz správca sprostredkováva predaj týchto pozemkov od jeho vlastníka v trhovej hodnote. Môže od nás vlastník pozemkov žiadať trhovú cenu? Musíme uzavrieť kúpnu zmluvu k spoluvlastníckemu podielu na pozemku, prípadne nájomnú zmluvu, ak je v katastri nehnuteľnosti stále zapísané zákonom zriadené vecné bremeno? Sme povinní akceptovať túto ponuku? A ak ponuku neakceptujeme, bude pre nás a vlastníka pozemkov naďalej platiť zapísané zákonné vecné bremeno v katastri nehnuteľností?

Eva z Bratislavy V prvom rade je tu riešenie, ktoré ponúka zá­ konné vecné bremeno. Vecné bremeno, tak ako ste ho opísali a je zapísané v katastri nehnu­ teľností v zmysle Občianskeho zákonníka a osobitného zákona, deklaruje nadobudnutie predmetného práva z vecného bremena, ktoré prechádza aj na dedičov. Zo zákona je zrejmé, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu môže okrem iného vzniknúť aj zo zákona, čo je i váš prípad. Zákon o vlastníctve bytov a ne­ bytových priestorov priamo ustanovuje, že ak

vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzni­ ká právo k pozemku zodpovedajúce vecnému bremenu. Zaniknúť môže tiež iba zo zákona (ak nezanikne v dôsledku uzavretia kúpnej zmluvy k spoluvlastníckemu podielu k pozemku dedič­ mi s terajším vlastníkom).

V každom prípade je novoobjavený vlastník po­ zemkov povinný toto zákonné vecné bremeno strpieť. Na druhej strane sa môže žalobou na príslušnom súde domáhať jeho zrušenia. Na základe uvedeného teda možno poznamenať, že ak je predmetné vecné bremeno stále zapísané v katastri nehnuteľností a vec, na ktorú sa viaže, slúži vám ako spoluvlastníkom, máte stále ničím neobmedzené právo vstupu, prechodu a právo stavby. V druhom rade je tu riešenie, ktoré spočí­ va v možnosti odkúpenia spoluvlastníckeho po­ dielu k pozemku. Tu by sme radi poznamenali, že nikoho nemožno prinútiť, aby sa stal vlastní­ kom proti svojej vôli. Preto hovoríme o vlastníc­ kom práve, a nie vlastníckej povinnosti.

Ak by ste sa spolu s ďalšími dedičmi rozhodli napriek existujúcemu vecnému bremenu spo­ luvlastnícky podiel odkúpiť, vzťahuje sa na vás ustanovenie o maximálnej cene, ktorá je v zmys­ le osobitného predpisu rovná maximálnej ročnej výške nájomného za nájom pozemkov, čo pred­ stavuje v prepočte 18 centov za jeden m2. Nie je možné od vás spravodlivo žiadať trhovú hodnotu pozemku, ktorá je v súčasnosti v danej lokalite cca 50 eur za jeden m2. Ak sa však rozhodnete neodkúpiť spoluvlastnícky podiel k pozemku, stále platí vecné bremeno.

Na záver dodávame, že nemôže nastať situácia, aby uvedený spoluvlastnícky podiel k pozemku nadobudla tretia osoba, pretože v zmysle záko­ na je spoluvlastnícky podiel k pozemku viazaný na konkrétny byt a v prípade jeho prevodu sa musia previesť výlučne súčasne. Nemôže teda dôjsť k prevodu iba bytu, alebo iba spoluvlast­ níckeho podielu k pozemku.

Odpoveď vypracovala: Mgr. Kristína Kočicová Odpovede vypracúva tím našich spolupracujúcich právnikov. Vaše otázky na nich nám môžete posielať na e-mailovú adresu redakcie zemavek@zemavek.sk. Do predmetu správy napíšte PRÁVNA PORADŇA.

111

HERBÁR > ČAROVNÁ BAZA

ČAROVNÁ BAZA < HERBÁR

Vladimír Líška

ČAROVNÁ BAZA BAZA ČIERNA (SAMBUCUS NIGRA) JE MENŠÍ STROM, KER, DORASTAJÚCI DO VÝŠKY OSEM METROV, S DROBNÝMI BIELYMI KVETMI A ČIERNYMI PLODMI. BAZA MÔŽE MAŤ I VIAC KMEŇOV, RASTIE V NIŽŠÍCH POLOHÁCH PO CELEJ EURÓPE. KVITNE OD JÚNA DO JÚLA SILNE VOŇAVÝMI KVETMI, KTORÉ SA HOJNE ZBIERAJÚ ALEBO PRIPRAVUJÚ V CESTÍČKU NA SPÔSOB VYPRÁŽANÉHO SYRA. ROVNAKO AKO MY MÁME DUCHA, KTORÝ NA NÁS DOHLIADA, MÁ DUCHA I KAŽDÝ ZÁHON KVETOV, A TEN IM HOVORÍ: MUSÍTE RÁSŤ A KVITNÚŤ.

(MARLO MORGANOVÁ) 112

V

alpských oblastiach sa pripravujú vyprá­ žané najmä na svätého Jána. Pri sušení drobné kvietky opadávajú, preto ich treba podložiť papierom. Plody a semienka sú mierne toxické, pri požití môže dôjsť k žalúdočným pro­ blémom, zvracaniu a hnačkám. Droga sa užíva ako obklad a vnútorne ako súčasť laxatívnych čajovín. Čaj zo sušených plodov bazy je vhodný pri hnačkách, je močopudný, vyvoláva potenie, posilňuje imunitu, používa sa pri prechladnutí, chrípke a kašli.

Plody obsahujú veľa vitamínu B, C a majú ex­ trémne jinový (teda uvoľňujúci) charakter. Ho­ dia sa na želé, likéry a čaje. Surové časti rastliny sú vhodné na konzumáciu len po tepelnej úpra­ ve, sú mierne jedovaté (obsahujú sambunigrín).

V stredoveku sa ňou liečili bolesti hlavy, zubov a uší, bazový dym pôsobil proti bolestiam zubov.

Z kvetov sa vyrába chutný sirup a limonáda.

Kvety bazy natrháme, opláchneme, citrón nakrá­ jame na plátky a dáme do asi štvorlitrového po­ hára, pridáme cukor (asi 100 – 300 g), kyselinu citrónovú, zalejeme prevarenou, ale vychladnu­ tou vodou, a necháme odstáť. Baza sa používala

aj na farbenie vlasov a šiat načierno. Magická ochrana bazy vzrastá, ak sa použije na svätého Jána. Podľa Rudolfa Steinera je rastlina napl­ nená dušou. Každý muž sa vraj má pred bazou ukloniť, sňať klobúk a žena pokloniť. V Írsku sa verilo, že bosorky lietajú na konároch z bazy.

Podľa Deanny J. Conwayovej bol strom zasväte­ ný letnému slnovratu a keltskej Bielej panej.

Ako tvrdí Wolf D. Storl, baza nikdy nebola krí­ kom ako ostatné, má magické, až desivé vyžaro­ vanie. Skúsme si sadnúť do jej tieňa a pocítime, ako nás doslova vťahuje do zeme. Zvlášť v pod­ večer letného slnovratu môžu byť naše vidiny najsilnejšie. Podobne sa vyjadruje aj Conwayová: ak sa postavíme na letný slnovrat pod bazu, mô­ žeme uvidieť prírodné bytosti (víly a i.). Tvorila akúsi prechodnú bránu medzi svetom víl a ľudí.

Aj ten, kto si na slovanských územiach v predve­ čer Všetkých svätých zdobil hlavu bazovými ven­ cami, mohol uvidieť duchov. Baza ochraňovala novomanželov, chránila aj proti bleskom.

Keltskí duchovní – druidi, užívali bazu na požeh­ nanie, ale aj na kliatby. Z jej dreva sa robili ma­ gické paličky a Slovania si z jej prútov vyrábali

píšťalky, pretože magickú silu majú aj hudobné nástroje vyrobené z jej dreva. Bazové víno mal v obľube severský boh Ódin. Verilo sa, že v jej kmeni sídli duch Hyldemoer, jeho nemecký ná­ zov bol Holunder, odvodený od bohyne stromov Holdy. Podľa Manfreda Himmela baza prináleží starogermánskej bohyni Holle. Ide o bohyňu ži­ vota a smrti, čiernu bohyňu, Matku noci, vlád­ kyňu duchov, víl a elementárnych bytostí.

Germáni sa chodili modliť k tomuto stromu a prinášali mu obety. Ako spomína Stefan Haag, tento pohanský zvyk, rozšírený v Bavorsku, Al­ sasku, Švábsku a Švajčiarsku, sa s príchodom kresťanstva zakazoval pod hrozbou prísnych trestov. Ešte v 17. a 18. storočí sa ju ľudia báli zoťať a poškodiť, a ak sa tak stalo, prosili o od­ pustenie. Duch bazy mal chrániť aj dom a po­ zemok. V Lotyšsku sa verilo v boha Puškaitisa bývajúceho pod bazovým stromom, kde mu prinášali obety. V Prusku mohol byť tento duch či démon dobrý, ale aj zlý, preto sa pri nepriaz­ nivých udalostiach mohol strom spáliť. Ak krík začal chradnúť, niekto z domácich ochorel, ak uschol, niekto zomrel.

Aj preto je baza stromom smrti. Priťahovala nega­ tívne energie a nešťastie. V Tirolsku sa pri pohre­ boch nosil bazový kríž a dával sa na čerstvý hrob (inde sa dával do rakiev). Ak zazelenal a zapustil korene, bolo to dobré znamenie, zomrelý človek dosiahol blaženosť. Židia sadili bazu na cintorí­ noch, baza rastúca pri hrobe chránila mŕtvych a prinášala im pokoj. Kolísky sa nikdy nesmeli

robiť z bazového dreva, pretože bazové víly mohli uniesť dieťa do ríše tieňov. Ak niekto vyrúbal celý strom a vyrobil si z neho nábytok, bol prenasledo­ vaný duchom stromu, ktorý poškodil.

Karel Pejml spomína, že kôra vraj mala zvlášt­ ne účinky. Ak sa lúpala zhora nadol, slúžila ako preháňadlo, ak zdola nahor, spôsobovala dáve­ nie. Bazové konáre odpudzovali hmyz. Na baze sa obesil Judáš po zrade Krista. Rastie na nej aj liečivá huba, ktorá stabilizuje imunitný systém a často sa využíva v ázijskej kuchyni. Patrí k naj­ starším jedlým hubám, volá sa Judášovo ucho (Uchovec bazový, Auricularia auricula-judae).

V slovanských krajinách chránila baza predo­ všetkým pred upírmi. Z jej dreva sa vyrábala hračka pikulík, mužská postava so závažím.

Známy je jej účinok proti zlým čarom, preto sa vysádzala pri stajniach a domoch. Pejml uvá­dza príklad z minulosti, ako spoznať dedinskú čaro­ dejnicu: v noci na Zelený štvrtok ísť na cintorín a o polnoci odrezať bazovú vetvičku, na Veľký piatok v kostole pri pohľade cez rúrku po od­ stránení drene bolo možné čarodejnice vidieť, niektoré dokonca sedieť dolu hlavou. K tomu­ to stromu nosil ľud ostrihané vlasy, nechty ako ochranu pred očarovaním, aby ich nemohli zís­ kať čarodejnice a škodiť im. Zaujímavé je, že ča­ rodejnice údajne mali schopnosť premeniť sa na bazový strom.

Pre chudobnejší ľud bola magická baza veľmi cen­ nou liečivou drevinou. Je jednou zo základných bylín používaných v homeopatii a fytoterapii.

113

JEDEN DEŇ > JEDEN DEŇ SO SEDLÁROM

Tibor Eliot Rostas, Marián Benka

JEDEN DEŇ SO SEDLÁROM 114

RADOVAN KRKOŠ Z KRUPINY JE JEDNÝM Z NIEKOĽKÝCH ĽUDÍ NA SLOVENSKU, KTORÍ SA ŽIVIA VÝROBOU WESTERNOVÝCH KOVBOJSKÝCH SEDIEL. SPOČÍTANÝCH ICH NEMÁ, ALE HOVORÍ, ŽE ICH BUDE TAK OSEM AŽ DESAŤ, A ON JE MOŽNO JEDINÝ ALEBO TAKMER JEDINÝ, KTO TOTO ORIGINÁLNE REMESLO VYKONÁVA NA PLNÝ ÚVÄZOK.

V

šetko to u neho začalo detskými záľu­ bami, čítaním mayoviek, túlaním sa po horách. Potom sa začal zaujímať o kone, len bol problém dostať sa ku kvalitnému sedlu.

Preto sa pokúsil vyrobiť niečo sám. Od tohto pr­ vého pokusu uplynulo už pätnásť rokov. „Bolo to niečo, čo už vyzeralo ako sedlo. Od­ vtedy som prešiel zložitým vývojom, ale už za­ čínam mať dojem, že to viem. Teda po prvom sedle som mal tiež dojem, že už všetko viem, a doteraz som si všimol, že sú ľudia, ktorí to berú takisto. Spravia jedno-dve sedlá a už si my­ slia, že všetko vedia. No ešte stále sa mám čo učiť, takže keď sa podarí, zoberiem všetko, čo som za rok nasporil, a idem sa pozrieť niekde, kde sú sedlári lepší ako v Európe. Postúpim k zdroju, ak sa dá, tak k úplne starým pánom, ktorí majú za sebou tisíce sediel.“ Ide o Spojené štáty, oblasti bývalého divokého Západu. Časom si tam dokonca našiel zákazní­ kov: „Zúčastnil som sa v USA sedlárskej výstavy.

Keď som tam prišiel, konala sa asi šestnásty rok po sebe a chodili na ňu sedlári z Japonska, Ne­ mecka, Nórska, Argentíny... Každý niečo spraví a prinesie to na miesto alebo pošle poštou. Ale keďže pre mňa by bolo komplikované sedlo tam dopraviť a potom pravdepodobne odniesť späť, povedal som si, že skúsim, či by sa nedalo vyrobiť niečo na mieste. Napísal som jedným známym v Amerike, a tí mi odkázali – máme tu v sed­ lárstve jedno voľné miesto, jeden stôl po páno­ vi, ktorý zomrel. Zohnal som si všetok materiál, ktorý bol treba, vyrobil sedlo a priniesol ho na tú výstavu. Tí ostatní boli úplne inde ako ja, ale vďaka tomu som sa dostal do povedomia.“ Výroba jedného sedla bez zdobenia zaberie asi 27 hodín čistého času. Každý kožený diel sa na­ máča, aby sa dal tvarovať. Vznikajú aj prestoje, keď sa čaká, kým koža uschne. Preto sa nedá ho­ voriť o klasickom osemhodinovom pracovnom dni. V prvom rade je potrebné odmerať koňa, pretože každé sedlo sa robí na mieru. Potom sa Foto: Tibor Eliot Rostas

115

so zákazníkom dohodne, akú chce mať hrušku, prednú a zadnú „rázsochu“ a ďalšie časti. Na zá­ klade toho sa vypočíta cena a zákazník zaplatí zálohu, aby mal sedlár z čoho nakúpiť materiál.

Nie je pritom vôbec jedno, aký materiál sa po­ užije. Najkvalitnejšia hovädzia koža je z Ameri­ ky, ale je zároveň aj najdrahšia. „Dobrú kožu som bral aj z Čiech, ale jej kvalita sa od istej doby veľmi prudko zhoršila. Očividne ten distri­ bútor zmenil dodávateľa, obávam sa, že ju vozia z Číny, kvalitou je to úplne inde. Používam aj slovenskú kožu, ktorá je o dosť lacnejšia. Prípla­ tok za jedno sedlo s použitím americkej kože je aktuálne 400 eur, rozdiel je najmä v nákladoch na zabezpečenie kože. Keby boli niekde na Mo­ rave, tak si tam odskočím a donesiem si kožu sám. Dosť to predražuje doprava, preclievanie, naša slávna DPH...“ Jeden typický deň v tejto práci podľa Radovana Krkoša ani neexistuje. Každý deň je iný. Výroba sedla je práca na viac dní a má rôzne časti: „Ro­

bím z mokrej kože, mám tu kopu nástrojov, zo­ beriem kus kože, nakreslím si tvar, prípadne ak neexistuje strih, vykrajujem až priamo na sedle, keď je už časť vytvarovaná za mokra. Potom si zoberiem nožík, zrezávam hrany, upravujem hrúb­ku...“ Poctivo urobené sedlo z kvalitného materiálu vy­ drží prakticky nekonečne dlho: „V múzeách som videl aj 200-ročné sedlá, ktoré boli stále dobré, aj keď je ťažké veriť, že na nich niekto dvesto rokov kontinuálne jazdil celý deň. Ale keď je kvalitná kostra, kvalitná koža, kvalitne dobre nitované kovania, celoživotná trvanlivosť nie je problém.

Ešte vaše deti, vaše vnúčatá na tom môžu jazdiť.

Musí byť zachovaných len niekoľko podmienok: naozaj kvalitné materiály a naozaj kvalitne po­ skladané sedlo. A tiež sa o sedlo treba dobre starať. Keď zmokne, nehodím ho do kúta, lebo o dva dni bude plesnivé. Treba ho vysušiť, vy­ čistiť, namazať. Keď sa o kvalitné sedlo budete starať, máte ho na celý život.“

PRÍBEHY ZEME > PREČO SA SLNKO A MESIAC NA OBLOHE STRIEDAJÚ

PREČO SA SLNKO A MESIAC NA OBLOHE STRIEDAJÚ > PRÍBEHY ZEME

Malajský príbeh

PREČO SA SLNKO A MESIAC

NA OBLOHE STRIEDAJÚ

„V

116

DNES MÁME NA OBLOHE MILIÓNY HVIEZD, NO V DÁVNYCH DOBÁCH ICH BOLO DVOJNÁSOBNE VIAC. OKREM HVIEZD, KTORÉ BOLI DCÉRAMI MESIACA A SVIETILI V NOCI, EXISTOVALI AJ HVIEZDY ZRODENÉ SLNKOM. KEĎ SA VŠETKY NARAZ ROZŽIARILI, BOLO TO NÁDHERNÉ DIVADLO, ALE NIE PRE POZEMŠŤANOV. ZÁPLAVA SVETLA MESIACA I VŠETKÝCH HVIEZD NEDOVOLILA ĽUĎOM V NOCI VÔBEC SPAŤ.

Z PRUDKÉHO ŽIARENIA TÍ NEŠŤASTNÍCI TAKMER OSLEPLI. CELÚ NOC SVIETIL MESIAC S DVOJNÁSOBNÝM POČTOM HVIEZD A RÁNO K ICH PÁĽAVE EŠTE PRIBUDLA PÁĽAVA SLNKA. S NÁVRATOM SLNKA SA ÚPEK EŠTE VIAC ZNÁSOBIL A NEPOROVNATEĽNE PREKONAL NOČNÚ HORÚČAVU.

eď je to strašné,“ zavzdychalo Slnko. „Na Zemi nás dozaista preklínajú!“ „Čoby nás preklínali,“ chlácholil ho Mesiac. „Vesmír nás veľmi potrebuje!“ Všetci sa začali obávať, že Slnko radšej vyhasne, len aby ušetrilo svoju obľúbenú planétu, ktorá by takúto obeť aj tak neprežila. „Postačí, ak trochu stlmíme nebeské svetlo,“ na­ hlas zauvažoval Mesiac. „Áno, aspoň občas. Obávam sa, že pomaly nebu­ deme mať komu svietiť...“ Obom bolo jasné, že ich nesčíselné deti si aj tak nedajú povedať a ďalej budú pražiť na ľudí. Čo teda robiť? „Bolo by jedno riešenie...“ Mesiac horel nedočkavosťou predostrieť Slnku svoj návrh, no naznačil mu, že nemôže hovoriť pred hviezdami. Až keď hviezdne deti prestali načúvať, Mesiac prezradil Slnku svoj plán.

Bol to skutočne prevratný plán, pri ktorom Sln­ ko zbledlo od prekvapenia. Išlo však o záchranu ľudského rodu, a čo by kvôli tomu nepodstúpilo?

A tak sa Slnko a Mesiac dohodli, že jednoducho odstránia svoje deti. Obloha bude potom milo­ srdnejšia a menej preplnená. Nezhodli sa však na spôsobe, ako to vykonať: Slnko chcelo od­ strániť svoje deti pomaly a v tichosti, kým jeho spoločník trval na riešení bez zbytočných citov.

Podľa neho by ich bolo najjednoduchšie pojesť. „Každý z nás si zje svoje, aby sme si boli rovní.

A čím skôr, tým lepšie,“ súril Mesiac, priveľmi okato dávajúc najavo, že mu je osud nešťastných hviezd ľahostajný.

Slnku bol jeho návrh očividne proti mysli.

Mesiac ho však presvedčil vlastným príkla­ dom: obletel celú galaxiu a všade, kam prišiel,

strácali sa jeho deti do poslednej hviezdy.

Obloha sa spoly vyprázdnila a Slnku neostalo nič iné, len dodržať slovo a tiež pojesť svoje deti.

Keď dokončilo svoju hroznú prácu, išlo si ľahnúť.

Bolo mu zrazu žalostne a otupno, ostatne ako ce­ lému novému vesmíru, ktorý ho obklopoval. Dar­ mo sa utešovalo, že obloha bez hviezd, táto desivá a prázdna obloha, už nebude škodiť ľuďom.

Sníval sa mu hrozný sen. Uprostred noci vysko­ čilo na rovné nohy. Uprostred hviezdnej noci – noc sa jagala hviezdami! Neveriaco rozhodilo lúče po tejto neuveriteľnej scéne. Všetko však bolo jasné: hviezdy boli opäť na svojich mies­ tach a spokojne si svietili, akoby sa nič nestalo.

Ale nie všetky. Boli tam len deti Mesiaca. To ony víťazne svietili a tešili sa zo svojho rodinného kruhu. Slnko pochopilo, že ho Mesiac oklamal a zneužil jeho dôveru. Mesiac by predsa za nič na svete nepojedol vlastné deti. Len ich dočasne ukryl na svoju odvrátenú stranu, aby to vyzeralo, že ich zjedol, a potom ich vrátil na miesto. Slnko však skutočne spáchalo niečo, čo sa už nedalo napraviť. Vierolomný Mesiac zneužil dohodu.

Slnko sa nazlostilo a vyrútilo sa na Mesiac, ktorý sa dal rýchlo na útek. Naháňačka dvoch nebes­ kých telies sa začala, aby sa nikdy neskončila.

Deň a noc sa odvtedy strieda. Mesiacu sily ne­ ubúdajú, Slnko sa nevzdáva. Večne ho bude na­ háňať, aby ho zjedlo tak, ako muselo zjesť svoje deti. A Mesiac bude musieť pred ním neprestaj­ ne utekať, na tomto úteku nebude pre neho ani úľavy, ani oddychu.

Iba niekedy sa Slnku podarí dostihnúť Mesiac a odhryznúť kúsok z jeho kotúča. Zvyšok Mesia­ ca, ktorý sa pred Slnkom vždy zachráni, onedlho znovu dorastie.

117

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

FILM

KNIHY

118

IMPÉRIUM KAPITÁLU Ellen Meiksinsová Woodová (2014) 176 strán Renomovaná autorka nahliada pod povrch systému, vysvetľu­ je jeho štruktúru, mechanizmy a rozoberá princípy fungovania kapitalizmu i z neho zrodeného nového imperializmu – imperializmu kapitálu. Predsta­ vuje analytické, a zároveň i historické pojednanie o ka­ pitalistickom imperializme, o jeho hybných silách a od­ lišnostiach v porovnaní s inými formami imperializmu.

Autorkina sonda odkrýva mechanizmy kapitalizmu, ktoré sú dnes zahmlené a skryté v pozadí, kým v minu­ losti bývalo centrum moci zrejmé a štrukturalizované.

Rozoberá vzťah medzi ekonomickou a politickou mo­ cou v kapitalizme a odhaľuje skutočnú úlohu vojenskej moci v ňom, ale i rozporuplnosť systému, v ktorom je na udržanie globalizovaného hospodárstva potrebný systém viacerých štátov. Tvrdí, že nový imperializmus býva označovaný ako globalizácia, pričom dôvodom je podľa nej jeho závislosť od ekonomickej nadvlády presahujúcej geografické hranice či politické kompeten­ cie. Kapitalistický systém autorka prekvapivo demas­ kuje ako „anarchistický systém, v ktorom zákony trhu ohrozujú spoločenský poriadok“.

VÁŠEŇ ZÁPADNEJ MYSLE Richard Tarnas (2015) 548 strán Richard Tarnas vyučuje filozo­ fiu a kultúrne dejiny na Kali­ fornskom inštitúte integrálnych štúdií v San Franciscu, kde za­ ložil aj program filozofia, koz­ mológia a vedomie. Jeho kniha sa stala medzinárodným bestsellerom používaným na mnohých univerzitách ako základný študijný text. Au­ tor vo svojej rozsiahlej knihe bravúrne podáva drámu navzájom si odporujúcich otázok spojených s mysľou a hmotou, vierou a rozumom, kozmológiou a vedou, slobodou a determinizmom. Dielo možno považovať za najkreatívnejšie a najkomplexnejšie podanie dejín zá­ padného myslenia. Predstavuje brilantný prehľad vývo­

ja západného chápania sveta v mimoriadne prístupnej forme. Len kapitola sumarizujúca postmodernú myseľ je hodna ceny tejto knihy. Autor sa prihovára k stavu, v ktorom žijeme ako ľudské bytosti na sklonku starého a na začiatku nového milénia. Problémy premieňa na výzvy a s konštantnou presnosťou ukazuje miesta, na ktorých je možné tieto výzvy úspešne zdolať. Vo svo­ jom diele obsiahol ohromujúce množstvo informácií, no zároveň chráni myseľ čitateľa pred zmätkom, ktorý by v nej všetko toto poznanie mohlo veľmi ľahko vyvolať.

TAJOMNÉ SRDCE HODINIEK Elias Canetti (2005) 239 strán Elias Canetti je u nás takmer neznámy nositeľ Nobelovej ceny za rok 1981. Narodil sa v Bulharsku, študoval vo Viedni, žil v Londýne a zomrel v Züri­ chu. Cenu dostal za pomerne krátke texty s veľkým významom – aforizmy. Písal aj eseje a rôzne zápisky, ktoré dopĺňajú bohatstvo aforizmov. Napriek množstvu chytrých aj diskutabilných postrehov, ktoré zozbieral, píše aj toto: „Človek zozbieral múdrosť všetkých svo­ jich predkov, a hľa, aký je hlupák!”

O LÁSCE A JINÝCH BĚSECH Gabriel García Márquez (2007) 128 strán Dej románu sa odohráva v ju­ hoamerickom prístave počas kolonizácie. Sierva María de Todos los Ángeles, jediné dieťa z upadajúcej urodzenej rodiny, je podozrivá z posadnutia diablom. Je uväznená v kláš­ tore, kde sa stretáva s otcom Cayetanom Delaurom, ktorý mal dohliadať nad jej exorcizmom. Ten nie je pripravený na vášeň, ktorú María prebudí v jeho duši.

Arcibiskup po zistení platonickej lásky medi 35-roč­ ným kňazom a 12-ročným dievčaťom Cayetana odvolá a sám sa chopí prípadu. Odlúčenie Maríe od Cayetana jej podlomí zdravie a jej trápenie ešte zhoršuje trýzne­ nie pri aktoch exorcizmu.

WILLIAM TELL Artmax opera (priamy prenos), nedeľa, 5. 7. 2015 Royal Opera House Londýn 4 dejstvá / 240 minút (2 prestávky) Hudba: Gioacchino Rossini Dirigent: Antonio Pappano V hlavných úlohách: Gerald Finley, Malin Byström Svojou nepochybne jedinečnou ouvertúrou pomohla Rossiniho posledná opera položiť základy francúzske­ ho žánru grand opéra, ktorá dominovala európskym javiskám 19. storočia. Témou opery je nezávislosť de­ monštrovaná v boji proti rakúskej okupácii vedenom švajčiarskym lukostrelcom a patriotom Williamom Tellom. V najznámejšej scéne opery Tell zostrelí ja­ blko z hlavy svojho syna, čím inšpiruje svojich kra­ janov k vzbure. Rossiniho hudba je vynikajúca, plná nádherných árií, zborov a orchestrov. Pod dirigent­ skou taktovkou Antonia Pappana zahviezdia Gerald Finley (Tell), John Osborn (Arnold) a Malin Byström (Mathilde). Mladému debutujúcemu talianskemu re­ žisérovi Damianovi Michielettovi sa podarilo vytvoriť spektakulárnu a napínavú produkciu.

PÚTNIK – NAJLEPŠÍ PRÍBEH PAULA COELHA Životopisný / Dráma Brazília / Španielsko, 2014 112 min.

Réžia: Daniel Augusto Hrajú: Enrique Díaz, Fabiula Nascimento, Nancho Novo, Paz Vega, Ravel Andrade Paulo Coelho je jedným z najznámejších a najpre­ dávanejších spisovateľov všetkých dôb. Predalo sa vyše 165 miliónov výtlačkov jeho kníh. Ale jeho do­ spievanie nebolo také priamočiare a ľahké ako súhrn jeho spisovateľských úspechov. Coelhova mladícka bilancia by znela – pokus o samovraždu, tri pobyty v ústave pre duševne chorých a tvrdé strety vo všet­ kých predstaviteľných konfliktoch.

Rebelantskú mladosť prežil v Brazílii v 60. a 70. ro­ koch, teda v priestore a čase stojacom medzi dobrom a zlom. Hlavným zdrojom inšpirácie románov Pau­ la Coelha je jeho vlastný život. Autor knihy Pútnik

Program júl 2015

z Compostely (Mágov denník) a Alchymista je bezpo­ chyby celosvetovou celebritou, ale len málokto vie, že príbeh jeho života je lepší ako fikcia. Paulo flirtoval so smrťou, unikol z hranice, za ktorou je už len šia­ lenstvo, experimentoval s drogami, prežil muky, trpel a radoval sa z lásky, spoluvytváral históriu brazílskeho rokenrolu, ale predovšetkým sa nikdy nevzdal svojho najväčšieho sna: triumfovať ako spisovateľ.

SLEPÁ Dráma Nórsko, 2014, 96 min.

Réžia: Eskil Vogt Hrajú: Ellen Dorrit Petersen, Henrik Rafaelsen, Vera Vitali,Ma­ rius Kolbenstvedt, Jacob Young Ingrid, ktorá len nedávno prišla o zrak, ustúpi z von­ kajšieho sveta do bezpečia svojho domova – miesta, kde cíti, že má veci pod kontrolou. Je tu sama so svo­ jím manželom a svojimi myšlienkami. Ale skutočné problémy Ingrid sú v jej vnútri, nie za múrmi bytu, a tak nad ňou postupne preberajú kontrolu jej najhlb­ šie obavy a potlačované fantázie. Dráždivá sonda do vnútorného sveta slepej ženy prekvapuje bohatou vi­ zuálnou stránkou, otvoreným prístupom k sexu aj ab­ surdným humorom. Režisérovi Eskilovi Vogtovi vynie­ sol film uznanie na festivaloch v Sundance a Berlíne.

STÁLE SPOLU Dokument Česko, 2014, 74 min.

Réžia: Eva Tomanová Petr Mlčoch sa narodil ako mest­ ský človek v byte na predmestí Plzne. Keď skončil strednú ško­ lu, išiel študovať kybernetiku na Karlovu univerzitu v Prahe. Jeho žena Simona vyrástla v Prahe a študo­ vala český jazyk a históriu, tiež na Karlovej univerzite, a tu sa aj stretla s Petrom. Dnes sú spolu už 25 rokov, majú deväť detí, nemajú tečúcu vodu, kúpeľňu, ani toaletu. Žijú v dome, ktorý si sami postavili na lúke na Šumave. Stále spolu je silný dokumentárny príbeh rodiny, ktorá sa rozhodla žiť inak ako väčšina. Rad­ šej sa spoliehajú na svoje vlastné zdroje, než by mali svoju slobodu obetovať civilizácii. Je príbehom ľudí, pre ktorých znamená láska a náklonnosť viac ako materiál­ne zabezpečenie.

Program nájdete na www.cine-max.sk.

119

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

HUDBA

HRY NOVALIMA PLANETARIO Dĺžka: 47:04 Rok vydania: 2015

120

Peruánska skupina Nova­ lima spája vo svojej hud­ be afroperuánske tradície s elektronikou a rôznymi súčasnými hudob­nými žánrami. Od jej skromných začiatkov, ktoré sa datujú k miléniu, si už stihla vyslúžiť latinskoamerickú Grammy alebo cenu IMA (The In­ denpendent Music Award) za najlepší album v kategó­ rii World Fusion za svoj druhý albumu s názvom Afro.

Sú uznávaní aj pre spájanie zdanlivo nezlučiteľných žánrov, komunít, generácií a bojom proti diskriminácii a nepochopeniu kultúrnych rozdielov. Názov nového albumu vyjadruje medzinárodnú spoluprácu s kolum­ bijskou skupina ­LA-33, spevákom skupiny Sidestep­ per Ekom Muñozom, Kolumbijčanom Pernettom, Španielom Pankom zo skupiny Ojos De Brujo alebo kubánskym raperom Kumarom pôsobiacim v Barcelo­ ne. Na album hudobne prispeli nielen latinskoamerickí interpreti, ruku k dielu priložil aj v Anglicku pôsobiaci diskdžokej a producent Marc de Clive-Lowe.

FFS FFS Dĺžka: 47:04 Rok vydania: 2015 Myšlienka spojiť sily a nahrať spoločný album vznikla už v roku 2004, ale zrealizovala sa až o jedenásť rokov neskôr. Úsmevná sympatická spo­ lupráca, pretože sa nestáva často, aby na spoločnom albume spolupracovali dve kapely dvoch rozdielnych generácií, a ešte k tomu škótska s americkou – Franz Ferdinand a Sparks. Áno, hodia sa spolu. Má to iskru, výbušnú šťavu, tak­ že iskry nezhasnú. Piesne majú melódie takmer na úrovni niekdajších Sparks v naj­ lepšom vydaní. Franz Ferdinand pridávajú rockovú dravosť a zvuk moderného indie popu s vlastnou tvá­ rou. Albumu predchádzal singel Johnny Delusional s nápaditým videoklipom.

BOMBA ESTÉREO AMANECER Dĺžka: 42:15 Rok vydania: 2015 Bomba Estéreo je juho­ americká skupina z Ko­ lumbie. Vznikla v roku 2005 a vďaka svojráznej kombinácii pôvodne ko­ lumbijského tanečného hudobného štýlu cumbia s elektronickou hudbou si rýchlo získala širokú poslucháčsku základňu. Ich albumová novinka vznikala v centrále skupiny v Bo­ gote a štúdiách producenta Rickyho Reeda v Los Angeles. Výsledkom je album, ktorý nadväzuje na predchádzajúce, no zároveň otvára priestor pre nové hudobné vplyvy. Pilotný singel Fiesta je určený najmä na diskotéky. Je poctou karnevalovej vlasti členov skupiny, a zároveň koketuje s africkým ta­ nečným štýlom kwaito, ktorý v sebe spája hip-hop, house, reggae a tradičné africké rytmy.

DOBA KAMENNÁ Doba kamenná je doba kamenná. A rozhodne to nie je doba jednoduchá. Najdôležitejšou úlohou vášho kmeňa je obstarať dostatok jedla pre všetkých svojich členov.

A preto je potrebné vyraziť na lov alebo aspoň vypestovať obilie na prvých zoraných poliach. Civilizácia sa pomaly začína rozvíjať, a aby sa mohla rozvíjať ďalej, je potreb­ né vyťažiť dostatok dreva, ílu, kameňa, a aj zlata v zla­ tonosnej rieke. Potom môžete ďalej rozširovať dedinu, získavať kvalitnejšie nástroje a ďalšie civilizačné výhody.

Posielate figúrky na rôzne miesta, kde pre vás urobia nie­ čo užitočné (vyťažia, vymenia, kúpia, predajú). Členov kmeňa vysielate aj ťažiť suroviny (drevo, hlina, kameň,

121

NÔZE COME WITH US Dĺžka: 46:51 Rok vydania: 2015 Albumová novinka od Nôze vychádza štyri roky po úspešnom albume Dring, ktorý označovali za jeden z najlepších al­ bumov roka 2011 nielen priaznivci štýlu tech house. Dvojica Nicolas Sfin­ tescu a Ezéchiel Pailhès už vtedy dokázala, že vie skladať aj pôsobivé piesne na klasických kompo­ zičných princípoch, pričom štýlovo nie je vyhrane­ ná. Jej piesne sú čiastočne popretkávané i džezom a rockom, pričom im nechýba nadhľad a zmysel pre humor. Dvojici Nôze tentoraz zrejme vyhovu­ jú skôr pokojnejšie tempá. To, čo robia, sa nedá nazvať slovom progres, pretože ich hudba evokuje viac-menej elektronickú hudbu osemdesiatych ro­ kov minulého storočia. Ich skladbám nechýba cit, nesála z nich chlad, čím sa štýlovo podobná konku­ rencia nemôže vždy pochváliť.

www.newmodelradio.sk

NÁMORNÍCI Z NORDENU Hru vytvoril Klaus Teuber, autor legendy medzi strate­ gickými spoločenskými hrami Osadníci z Katanu.

Strategická hra pre dvoch až štyroch hráčov, ktorých úlohou je pomôcť s obnovou a zásobovaním troch dôle­ žitých prístavov vyplienených pirátmi. Víťazom sa stane ten, kto ako prvý získa požadovaný počet bodov prestí­ že a najlepšie si poradí s nástrahami obchodných ciest v drsnom prostredí Severného mora.

Hra osloví aj náročnejších hráčov, ale pritom ju zvládnu aj staršie deti. Od hráčov vyžaduje predvídavosť, kombi­ načné schopnosti, trénuje pamäť a strategické plánova­ nie. Do plánov hráčov môže zasiahnuť aj prvok náhody,

zlato), loviť, množiť sa a pod. Pri ťažbe a love rozhoduje o úspechu výpravy priazeň bohov v podobe kociek. Za každého člena výpravy dostanete jednu kocku. Každé dva body na kockách znamenajú pre vás jeden úspešný úlovok. Získať suroviny je ešte trochu ťažšie. Kým na drevo vám stačia tri body, na hlinu potrebujete už šty­ ri, na kameň päť. Odvážlivci, ktorí sa vypravia po zlato, spotrebujú na každú tehličku celých šesť bodov. Aby hráči neboli odkázaní len na priazeň osudu, môžu počas každého kola použiť všetky dovtedy získané pazúriky a pomocou nich zvýšiť počet bodov hodený na kockách.

Načo je jedlo, asi všetci tušia, ale čo so získanými surovi­ nami? Pomocou nich získavate víťazné body. Buď pria­ mo stavbou budov (v akciách je vždy niekoľko budov z rôznych kombinácií surovín, ktoré je možné postaviť), alebo nákupom kariet. V každom kole sú v ponuke hneď štyri a každá prináša nejaký okamžitý zisk, a navyše prísľub bodového bonusu na konci hry.

ktorý prináša napätie i zábavu, ale do hry je zakompono­ vaný v primeranej miere, a náhoda sa navyše dá v priebe­ hu hry výrazne obmedziť.

V hre sú krásne veľké 3D lode, ktoré slúžia hráčom na uskladnenie surovín. Môžu ich obsadiť svojou posádkou, ktorej členovia majú rôzne užitočné vlastnosti, dokupo­ vať kanóny na boj s pirátmi, môžu na nej uväzniť pora­ zeného pirátskeho kapitána. A toho môžu neskôr odo­ vzdať spravodlivosti v niektorom z prístavov.

Každý hráč sa stane kapitánom námornej lode, s ktorou sa vydáva na plavbu Severným morom. Cieľom je vždy jeden z troch prístavov. Každý prístav má nejakú aktuál­ nu požiadavku na dodávku tovaru, finančnú pomoc či odovzdanie chyteného piráta spravodlivosti.

Ten, kto ako prvý dokáže požiadavku splniť, získava bod. Ďalšie prémiové body sa dajú získať za bonusové úlohy.

Hráč na svojej plavbe odkrýva karty mora s určitými uda­ losťami.

Cestou k prístavu môže nakupovať a predávať tovar, ob­ javiť vrak s pokladom alebo v hmle naraziť na pirátsku loď a pokúsiť sa ju premôcť. Za získané peniaze si po­ tom môže prenajímať posádku a vylepšovať loď.

MÚZY > FRANK JALŠOVSKÝ

FRANK JALŠOVSKÝ > MÚZY

FRANK JALŠOVSKÝ (*1959)

Akademický maliar Frank Jalšovský, pôvodom z Komárna, absolvent grafického ateliéru na VŠVU v Bratislave, je jedným zo svetovo najvýznamnejších žijúcich grafikov. Jeho tvorba, do istej miery inšpirovaná ďalším slovenským velikánom – Kolomanom Sokolom, je obdivovaná a oceňovaná po celom svete. V roku 1990 emigroval do Kanady na pobrežie Tichého oceánu a táto udalosť výrazne ovplyvnila jeho filozofické a výtvarné vnímanie sveta, hoci v celej jeho tvorbe nájdeme aj tradičné námety a výjavy zo slovenskej kultúry a prírody. Rovnako tradič­ né sú aj techniky, ktoré používa – predovšetkým lept, akvatintu, mezzotintu a suchú ihlu.

Kombináciou poloabstraktných námetov s mystickými a filozofickými odkazmi a dokonalého technického prevedenia vytvoril hlboké a cenné dielo. „Vo svojich výtvarných dielach sa snažím hlbšie preniknúť do ľudskej podstaty, dotknúť sa pomocou psychologickej sondy vedomia a duše človeka, pootvoriť dvere duchovných a spirituálnych svetov, ktoré sú ešte aj dnes opomínané, potlačované a neuznávané, hoci vieme, že sú najdôležitejšie.”

Prvopočiatok (1995)

MÚZY > FRANK JALŠOVSKÝ

Pocta Leonardovi (1986)

FRANK JALŠOVSKÝ > MÚZY

Apoteóza (1986)

MÚZY > FRANK JALŠOVSKÝ

Žobrák (1986)

FRANK JALŠOVSKÝ > MÚZY

Proroctvo (1987)

AGARTHA A ŠAMBALA > MANDRAGORA

Vladimír Líška

AGARTHA

A ŠAMBALA AKÍ SÚ KRÁSNI, BOHOVIA PREBÝVAJÚCI V HORÁCH, V DUTÝCH HORÁCH. (FIONA MACLEOD)

AGARTHA BUDHISTOV, ŠANGRI-LA U TIBEŤANOV, DUST DANANN U KELTOV, PODZEMNÝ SVET ČÍŇANOV, ERDEMI U MONGOLOV, ARJANA U PERŽANOV, TULA V MEXIKU A MAYAPAN U AZTÉKOV... EXISTUJE TOĽKO SVETOV, KOĽKO JE STRÁN V HRUBEJ KNIHE, A MY BÝVAME IBA NA JEDNEJ TAKEJTO STRANE, POVEDAL HERBERT G. WELLS.

T

áto téma, ktorá je súčasťou rozenkrucián­ skeho učenia, budhistických a hinduistic­ kých mýtov, sa, pochopiteľne, pohybuje v mystických a mytologických sférach, a tak ju aj treba brať. Podľa veľmi starých východných le­ giend žijú pod obrovskými priestormi a jaskyňa­ mi v Himalájach zástupcovia vyspelej civilizácie, možno potomkovia bájnej Atlantídy. V hlavnom meste Agarthy, ktoré sa volá Šambala, vládne múdry kráľ sveta Rigden Gjalpo. Tento mystic­ ký podzemný svet je osvetlený zeleným luminis­ cenčným svetlom, ktoré predlžuje život a umož­ ňuje rast rastlín.

Podzemné tunely spájané s pradávnou nezná­ mou civilizáciou, ktoré sú hádankou súčasnej archeológie, sú aj v Južnej Amerike, Číne, Afri­ ke alebo v Mexiku. Skúmal ich aj Erich von Däniken. Možno aj pod vplyvom týchto legiend napísal Jules Verne román Cesta do stredu Zeme.

V roku 1933 sa v americkej tlači písalo o lekárovi Dr. M. Dorealovi, ktorý sa stretol s potomkami dávnej pacifickej civilizácie v údolí Mount Shas­ ta – Bielej hory (v USA). Rozprávali sa o nich legendy, ako ľudia v bielych šatách vychádzajú (materializujú sa) z Bielej hory a strácajú sa v nej v modrom záblesku.

Alec Maclellan tvrdí, že Agartha je tajomná pod­ zemná ríša ležiaca kdesi pod povrchom Ázie, hl­ boko vo vnútri planéty, spojená s ostatnými kon­ tinentmi gigantickou sieťou chodieb a tunelov.

Nachádza sa pod Tibetom v obrovských pries­ toroch pod zemou. Táto vyspelá ríša s tajomnou podzemnou rasou nepozná vojny a žije v pokoji a v mieri 60-tisíc rokov. Jej obyvateľmi boli po­ tomkovia starej rasy, ktorá sa po katastrofách na zemskom povrchu presídlila do podzemia.

Obyvatelia tejto ríše sú technicky a duchovne oveľa vyspelejší ako my. Edward Bulwer-Lytton ich nazval podzemný ľud Vril-ja, vedený Rig­ denom Jyepom, ovládajúci mocné sily. Dokážu cestovať dlhými tunelmi a chodbami po celej zemeguli vlastnými dopravnými prostriedkami (tzv. vimana, poháňaná silou vril). Americký bá­ dateľ Dr. Robert Bernard je presvedčený, že pod tibetským hlavným mestom Lhasou sa nachádza chodba vedúca priamo do Šambaly, ktorú strá­ žia lámovia. Tento človek tvrdí, že v podzemí cestujú bytosti na zvláštnych prostriedkoch, kto­

ré sa občas vynoria na našej oblohe ako tzv. ufo.

Riman Plínius Starší písal o obyvateľoch Atlan­ tídy, ktorí sa po kataklizme ukryli do podzemia.

Slovo Agartha znamená štát pod zemou. Spája sa s ňou aj teória tzv. dutej zeme. Dnes už vieme, že americká vláda má vybudované evakuačné podzemné mesto Mount Weather vo Virgínii s ulicami, obchodmi, jazerom, dopravou, elek­ trárňami a pod. Niečo podobné pre 120 000 ľudí je aj neďaleko Moskvy. V staršom čísle Ufo­ magazínu č. 6/1997 sa spomína americký patent č. 3 693 731 (z 26. 9. 1972) na hĺbenie tunelov.

Má ísť o nukleárny taviaci stroj vyvinutý v Los Alamos s názvom Subterrene. Ten dokáže meniť kamenný odpad na sklo a pri rýchlom hĺbení tu­ nelov žiaden odpad nezostáva.

V Mongolsku (Khara-Khoto) bola objavená 1800 metrov hlboká šachta, ktorej steny vyze­ rajú ako sklenené. Obsidiánové, akoby sklenené steny má podľa rozprávania Dr. Antona Horáka aj záhadná slovenská Mesačná jaskyňa. Odváž­ ne teórie tvrdia, že podobné technológie majú USA od istého druhu mimozemšťanov (tzv. še­ dých) výmenou za to, že im je umožnené bez zasahovania robiť genetické pokusy na ľuďoch a zvieratách. Jeden z vchodov do Agarthy sa má nachádzať aj na severnom póle. Vieme, že tam teoreticky bola aj ďalšia mýtická zem – Hyper­ borea (Thule), o ktorej praobyvateľoch sa spo­ mína, že teraz žijú v Agarthe.

Louis Pauwels a Jacques Bergier tvrdia, že exis­ tujú dva druhy faktov: prekliate, a tie druhé.

Opisy lietajúcich strojov vo veľmi dávnych po­ svätných textoch či prítomnosť niklu v minciach z roku 235 p. n. l. sú fakty prekliate. Odmietajú ich skúmať. A existujú dva druhy hypotéz. Zne­ pokojujúce, a tie druhé. Fresky postáv s prilbami na hlave v jaskyni Tassili patria k tým znepokoju­ júcim. Autori ďalej tvrdia, že Agartha je centrum cesty pravej ruky, miestom dobra, kým Šambala, cesta ľavej ruky, je centrom moci a násilia. Podľa tajnej spoločnosti Vril žijú v jaskyniach v strede Zeme bytosti na vysokej úrovni a jedného dňa vyjdú a budú vládnuť nad Zemou.

Hlavný mág Tretej ríše, profesor a generál Karl Haushofer bol presvedčený, že nemecký ná­ rod pochádza zo Strednej Ázie, z Agarthy, kde vznikla árijská rasa. Agartha bola podľa neho

129

MANDRAGORA > AGARTHA A ŠAMBALA

130

duchovné centrum a ten, kto sa s touto podzem­ nou rasou spojí, ovládne svet. Často sa slovom Agartha a Šambala myslí jedno a to isté. Ľu­ dia v Ázii veria, že dlhovlasí ľudia zo Šambaly pravidelne navštevujú náš svet, platia starými neplatnými mincami alebo sa sem-tam ukážu na posvätných miestach. Údajne sa dokážu pre­ miestňovať, „teleportovať“, a podľa lámov k nim patria aj tzv. snežní muži (yeti).

Vstúpiť do Šambaly však môže len ten, komu je to dovolené. Podľa rozenkruciánskeho učenia sa v tibetských horách nachádza mesto Šambala, no bežný človek ho nemôže nájsť. Vchody do podzemia sú zakryté a nikto nepozvaný sa k nim nedostane. Prístup je pravdepodobne chránený umelou clonou, niečím na spôsob 3D hologramu.

Viera v Agarthu či Šambalu, mesto ľudí z hviezd (Šangri-la), je neoddeliteľnou súčasťou budhiz­ mu, ktorý je aj filozofiou Agarthy. Mystická veta Óm maní padmé húm pochádza údajne odtiaľ.

Kráľ sveta, ktorý nepozorovane riadi osudy ľudí na Zemi, sídliaci v nej, je spojený s mysľou všet­ kých ľudí ovplyvňujúcich osud sveta. Môže im pomáhať, alebo ich aj zničiť. Vie čítať vo všetkých dušiach ľudí a v knihách ich osudu. Kráľ Agarthy sa podľa legiend zjavoval príležitostne na budhis­ tických slávnostiach na voze ťahanom bielymi slonmi a uzdravoval chorých. Známa mystička Helena P. Blavatská nazvala najvyššieho vládcu Agarthy brahma átman, ktorý jediný pozná ta­ jomstvo mystickej formule Óm. A údajne vlastnila plán tunela tiahnuceho sa až do Peru.

V tibetských kláštoroch existujú prastaré záznamy o vláde múdrych z hviezd. Pred 150 000 rokmi žilo na Zemi niekoľko duchovne a technicky vys­pelých civilizácií pôvodom z Orionu. Jedna z nich sa volala Shan-Shun s prekrásnym mes­ tom Shan-Shun Bu, neskôr známeho ako Shan-ba Lá, ­Šamb’alai. Ležala medzi fotogenickou horou Kailas a Afganistanom. Spisovateľ a autor vyše 330 patentov a 50 vedeckých odborných prác Ivo Wiesner popisuje obyvateľov tejto ríše ako vyše troch metrov vysokých, dožívajúcich sa veľmi vy­ sokého veku, žijúcich v mieri bez zabíjania iných bytostí, lietajúcich aj do vzdialeného vesmíru.

Bytosti pred katastrofou, pred zrážkou s planétou Nibiru, podobne ako iné civilizácie, včas opus­ tili našu planétu. Mesto Shan-Shun Bu údajne

AGARTHA A ŠAMBALA > MANDRAGORA

preniesli do iného časopriestoru, kde malo ostať zachované. Do inej dimenzie bolo premiestnené napr. aj mayské Mesto Slnka.

Existuje množstvo tibetských textov veľmi po­ drobne popisujúcich cestu kňazov Bon-po (pô­ vodná tibetská magicko-šamanská viera) do po­ svätnej krištáľovej veže. Cesta do tejto mystickej krajiny vedie proti prúdu Brahmaputry k jazeru Namco Zhari. V jazere je ostrov, na ktorom je posvätná hora, pôvodom kráter, a doň vedie podzemný tunel. Iná trasa vedie od priesmyku Meicha k bujnej vegetácii, aká nikde inde neras­ tie, popri veľkých kryštáloch k modrým lotoso­ vým jazerám. Šambala je široká 8 km a v strede je vysoká veža, prvá stavba bohov po ich prí­ chode na Zem. Láma a poradca 13. dalajlámu Dr. Lobsang Rampa popisuje cestu cez akúsi dvojitú hmlu, kadiaľ putoval desiatky kilometrov so svojím učiteľom, tiež lámom.

Podľa neho sa mesto nachádzalo sčasti v ľade a bolo ľudoprázdne. Budovy a zariadenia pokryté prachom svedčili o minimálne dvojnásobnej výš­ ke svojich pôvodných obyvateľov. Agarthu popi­ suje ako paralelnú dimenziu, kam odišli mýtickí Thandovia po porážke od Mongolov niekedy pred 60 000 rokmi a založili tu duchovné centrum.

Druhá skupina tohto etnika odišla na sever, kde bolo v tom čase mierne podnebie, a založili báj­ nu Hyperboreu, kde sa narodil aj mýtický čínsky cisár Fu Xi alebo Apollón. V Šambale ostala aj lemuro-atlantídska dynastia kňazov, vládcov.

Adolfa Hitlera táto téma veľmi zaujímala, pretože by to potvrdzovalo oficiálnu nacistickú vierouku o dutosti Zeme. Nemecko organizovalo mnoho expedícií práve do Tibetu. Po páde Berlína sa našlo mnoho mŕtvych Tibeťanov v uniformách SS. Podľa Alice A. Baileyovej je Šambala mesto bohov, posvätný ostrov v púšti Gobi, domov mys­ tiky a tajnej náuky. Fyzická hmota tohto mesta je éterická. Bola založená pred 18,5 milióna rokov.

Altaj, srdce sveta pri meste Ergor v Bielovodí, je tiež jedno z miest rajskej podzemnej Agarthy.

V Mongolsku veria, že sa nachádza v Afganista­ ne. Nikolaj Roerich spomína dve Šambaly. Jedna je pozemská a druhá neviditeľná (éterická).

Roerichovi sa ako jednému z mála pozemšťanov ukázali podzemné chodby pod Mongolskom.

Spomína sa tiež istý J. C. Brown, ktorý objavil

131 tunel v Kalifornii, kde boli steny pokryté meďou.

Brown sa tam o 30 rokov vrátil aj s 80-člennou výpravou, a odvtedy ho nikto viac nevidel. Mno­ ho autorov ju lokalizuje do púšte Gobi. Roerich tvrdí, že Agartha s hlavným mestom Šambala sa ukrýva práve pod ňou. Iní uvažujú o pozemskej a nebeskej Šambale, ktoré sú vzájomne prepoje­ né. Existuje ešte niekoľko vchodov do Agarthy, napr. pod Sfingou v Gíze, v púšti Gobi, v Južnej Amerike (na Yucatáne), na Mount Saint-Michel, v lese Brocéliande, v Tibete, aj pod siedmimi pyramídami v Sian-Fu. Dokonca aj na území Slovenska sa mal nachádzať jeden z vchodov do podzemných tunelov spojených s Agarthou.

Nem­ci počas 2. svetovej vojny prečesávali jasky­ ne Československa a hľadali ho.

Podľa Roberta Dickhoffa Agarthu vytvorili vo­ trelci, kolonizátori z Marsu pred 60-tisíc rokmi a dodnes sa schovávajú v podzemí. Po zničení Atlantídy sa tam usadili už natrvalo. Iní autori (F. Charroux) považujú za staviteľov Venuša­ nov a svoju teóriu odvodzujú od indických véd a tibetskej Knihy mŕtvych. V Palenque v Mexiku

v Chráme nápisov sa nachádzajú nápisy o devia­ tich podzemných svetoch.

Sú mýty o Šambale len obyčajnou orientálnou fantáziou? Alebo sa niekedy naozaj nachádzala, či nachádza v inom rozmere, v inej dimenzii, pa­ ralelnom svete? O existencii paralelných svetov vedeli už Mayovia. Védske texty píšu o siedmich tzv. dwipa, zemiach v paralelných dimenziách vhodných na život ľudí. Indické védy tiež po­ pisujú podzemný svet obývaný démonickými bytosťami. S Agarthou a legendami o nej, resp. o vstupe do iného časopriestoru sa spája aj jih­ lavské podzemie a slovenská Mesačná jaskyňa (o ktorej som písal v Zem&Vek v máji 2014).

Pochádzajú odtiaľ správy o zelenom žiarivom svetle, o rôznych optických, akustických a iných paranormálnych javoch, ako o nich hovoril čes­ ký záhadológ Ing. Ivan Mackerle. O Agarthe tvrdil, že nie je konkrétnym miestom pod zem­ ským povrchom, kam by mohla zostúpiť vedecká výprava a skúmať ho. Podľa neho ide o stav my­ sle, psychický stav podobný snovému, vyvolaný v podzemí neznámym mechanizmom.

MANDRAGORA > PAVUČINA ­– RÓBERT ONDREJCSÁK

Artur Bekmatov

PAVUČINA SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

132

P

redstavitelia rôznych naoko nestranných mimovládnych organizácií a think-tankov často plnia úlohu tzv. expertov – odbor­ níkov, ktorí pre médiá poskytnú vopred očaká­ vané stanovisko. Jedným z nich je aj Róbert Ondrejcsák, riaditeľ Centra pre európske a se­ veroatlantické vzťahy (CENAA), ktoré najmä vďaka nemu patrí k najagilnejším zástancom amerického imperializmu a vojenských aktivít Severoatlantickej aliancie.

Róbert Ondrejcsák sa narodil v roku 1977 v Ri­ mavskej Sobote, kde absolvoval miestne gym­ názium. V štúdiu ďalej pokračoval na Filozo­ fickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, ktoré ukončil v roku 2001. V tom istom roku nastúpil na pozíciu analytika Slovenského centra strategických štúdií. O rok neskôr začal pracovať na Ministerstve obrany ako radca na oddelení NATO, a zároveň ako poradca pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku jedného z podpredsedov NR SR. V roku 2003 ho vo veku 26 rokov menovali ria­ diteľom Inštitútu obranných a bezpečnostných štúdií Ministerstva obrany SR (súčasným riadi­

133 teľom IBOŠ je Grigorij Mesežnikov). Na tomto poste zotrval dva roky, kým prešiel na ďalšie dva roky pod Ministerstvo zahraničných vecí, konkrétne na veľvyslanectvo v Budapešti, na miesto zástupcu veľvyslanca SR v Maďarsku (veľvyslancom bol Juraj Migaš).

V roku 2007 sa stal riaditeľom CENAA, kde s výnimkou rokov 2010 – 2012 (vtedajší mini­ ster obrany Ľubomír Galko zo SaS si ho vybral za štátneho tajomníka ministerstva) pôsobí ako riaditeľ dodnes. Think-tank CENAA vznikol v roku 2003 a jeho prvým riaditeľom sa stal Branislav Orava (zakladateľ mládežníckej or­ ganizácie SDKÚ Nová generácia, neskôr posla­ nec za SDKÚ, ktorá ho v roku 2002 ne­úspešne navrhovala na riaditeľa SIS). V mé­ diách sa CENAA začína častejšie objavovať až od roku 2012 najmä prostredníctvom Róberta On­ drejcsáka. Ten vystupuje v médiách obhajujúc kroky a politiku USA a NATO vo všetkých ob­ lastiach (Irak, Juhoslávia, Líbya, Sýria, Afganis­ tan, Pakistan či Ukrajina). Počet jeho výstupov v médiách enormne narástol najmä v súvislosti s konfliktom na Ukrajine, pričom Ondrejcsák

„Nikto vám nedá konkrétne záruky bezpečnosti v súčasnom svete okrem Aliancie.“

je známy svojimi čierno-bielymi „analýzami“.

Na jednej strane bez akýchkoľvek dôkazov utvr­ dzuje verejnosť v tom, že ruská armáda nielen podporuje povstalcov na Ukrajine, ale im aj velí a posiela do bojov regulárnu armádu, no na dru­ hej strane presviedča divákov o nevyhnutnosti budovania armádnej infraštruktúry a objektov NATO, pričom to má čisto obranný charakter.

Momentálne sa angažuje pri strane Most-Híd, kde radí v otázkach zahraničnej politiky a bez­ pečnostných otázok a venuje sa aj budovaniu siete think-tankov, ktoré sa budú podieľať na

reforme ukrajinskej armády. „Cieľom je sfor­ movanie dostatočnej masy odborníkov, ktorí by potom reformy zrealizovali,“ povedal pre portál Aktuality.sk vo februári.

CENAA na to získalo grant z Ministerstva zahra­ ničných vecí SR. Z týchto prostriedkov boli finan­ cované týždňové tréningy v Kyjeve, Ľvove a Odese pre bezpečnostných expertov na Ukrajine z oblas­ ti vlády, ale aj mimovládnych organizácií. Ďalšou fázou, ktorú CENAA z peňazí Ministerstva zahra­ ničia sprostredkuje, budú študijné cesty a konzul­ tácie ukrajinských expertov na Slovensko.

KOREŠPONDENTI > OTÁZKA STATUSU

P

134

Margaréta De La Infanta

Henrieta Dogrukol

Španielsko

Turecko

OTÁZKA STATUSU

NADVLÁDA GMO

orozumieť španielskej kultúre nie je až také ľahké, ako by sa mohlo zdať. Konkrétne Ma­ dridčania sú priateľskí a bez predsudkov. Ulica je ich druhým domovom. Stretávajú sa na aperitív, večeru alebo sa len tak radi prechádzajú po ulici.

Sú schopní stráviť hodiny v kaviarni alebo v reštau­ rácii, so svojimi priateľmi, ktorí sú pre nich svätí.

Prekvapilo ma však, že v maličkých bytoch alebo domoch sa často nachádza počet kúpeľní prevy­ šujúci počet obyvateľov bytu. Napríklad v rodin­ ných domoch je normálne mať 4 – 8 kúpeľní.

Dokonca aj v malom byte s rozlohou 60 m2 musia byť dve veľké kúpeľne, ak si chcete udržať určitý status. Treba dodať, že kúpeľne sa stavajú vždy spolu s WC, lebo aj WC musí byť v nobles­ nom mramorovom prostredí.

Podľa sociológa Enriqueho Gila Calva „za 20 ro­ kov sme od rodín s tromi generáciami, kde členo­ via každé ráno bojujú o prístup k umývadlu, prešli k opačnému excesu – k hyperindividualizmu“.

Nie je také dôležité, či máte kúpeľne z mramoru alebo s orientálnou tematikou. Dôležitý je počet kúpeľní. Všetci sa čudujú, že my zo strednej Eu­ rópy si doprajeme bylinkový alebo soľný kúpeľ vo vani plnej vody každý týždeň. I keď v Španielsku majú všetci vane, nik ich nepoužíva, oni sa len sprchujú (aj to len ráno, nikdy večer) a kúpu sa len bábätká. Osobne si myslím, že je to tým, že ne­ vedia o blahodárnych účinkoch byliniek a aj tým, že voda je veľmi drahá, pretože si ju sprivatizovali.

Avšak byty sa stavajú maličké, a aj keď sa mô­ žete pochváliť 4-izbovým bytom alebo rodinným domom, v skutočnosti sa deti nemôžu vo svojej izbe ani hrať, lebo je tam miesto len na posteľ.

Všetky deti sa hrávajú v obývačkách. Preto ak vás navštívia na Slovensku, híkajú nad obrov­ skou veľkosťou našich panelákových izieb. Tak­ že už rozumiem, prečo tak často chodia do ulíc s malými deťmi aj do druhej rána. Keďže žijú ako v králikárňach, jednoducho sa im žiada byť čo najviac času vonku.

NEZAPLATENIE FAKTÚRY = TRESTNÝ ČIN! > TRIBÚNA

> NADVLÁDA GMO

Roman Jurika

NEZAPLATENIE FAKTÚRY

TRESTNÝ ČIN!

V

porovnaní s rokom 2000 sa v tureckom po­ travinárskom priemysle zvýšil dovoz čerstvej zeleniny a ovocia až o 380 %, čo len potvrdzuje, že už aj tu vládnu geneticky modifikované potraviny.

Krajina, ktorá sa po dlhé desaťročia pýšila svojou potravinovou sebestačnosťou, rozsiahlym poľno­ hospodárstvom s kvalitnou pôdou a lokálnymi plodinami udržujúcimi si svoj nenarušený stav, je dnes, bohužiaľ,už len minulosťou.

Minulý rok vláda nakúpila veľké množstvo se­ mena zemiakov z Holandska a distribuovala ho celoplošne. Prvá úroda zemiakov zdvihla ceny na dvojnásobok pôvodnej len preto, lebo sa potrebovali splatiť náklady. Ak by sa paralelne nedoviezli aj hotové zemiaky z Iránu, cena by sa vyšplhala až na trojnásobok. Ako by Turecko nemalo svoje vlastné zemiaky.

Organické farmy sa tešia nemalej obľube, aj keď ich ceny si môžu dovoliť len solventnejšie rodi­ ny, ktorých potenciál je vcelku postačujúci na to, aby sa tieto farmy bez vládnej podpory uživili.

Napriek tomu však neustále bojujú s verejným a vládnym protitlakom; na sociálnych sieťach sa objavuje antikampaň spochybňujúca ich biolo­ gicky čistú produkciu. Certifikáty už nie sú sme­ rodajné, tie získate ľahko. Ak nie ste odborník a pestovateľským podmienkam nerozumiete, zostáva vám len veriť, že domov vám príde balík s nefalšovanou „čistou” paradajkou z miestnej odrody. Práve paradajky sú momentálne trendo­ vou GM potravinou, hneď za kukuricou, pšeni­ cou a zemiakmi.

V Nazilli pri meste Aydin už desať rokov dobre prosperuje organická farma Ipek Hanim, ktorej majiteľka tvrdí, že osem rokov nezasadila jahody, aj keď sú veľmi žiadané, pretože doteraz nezohna­ la ich pravú pôvodnú priesadu. Pšeničné semeno, ktoré už v celom Turecku nájdete len v jeho zmo­ difikovanej forme, má vraj táto farma pôvodné. To tu bolo pred rokom 1950 a pestuje sa na severový­ chode pri Karse a Ardahane.

=

K

eď niekto vykradne obchod alebo banku, je to trestný čin. Ak však niekto nezaplatí fak­ túru alebo mzdu, nič sa nedeje, kým sa veriteľ ne­ rozhodne zaplatenie faktúry alebo mzdy vymáhať súdnou cestou. Kým nebude nezaplatenie faktúry trestný čin rovnako ako lúpežné prepadnutie, na Slovensku sa občan spravodlivosti nedovolá. Pre­ to navrhujem, aby štát stanovil prísne pravidlá pre platenie faktúr a za porušenie týchto pravidiel boli stanovené príslušné tresty v občianskopráv­ nych a v obchodných vzťahoch našej spoločnosti.

Sankcie musia nastúpiť okamžite na základe pre­ ukázateľného porušenia týchto pravidiel: 1. pravidlo: Bezdôvodné nezaplatenie faktúry v lehote splatnosti.

Bezdôvodné je také, keď dlžník v termíne splat­ nosti nepodá oprávnenú reklamáciu, alebo sa pí­ somne nedohodne na zmene termínu splatnosti faktúry s veriteľom. Akceptovateľné dôvody ne­ uhradenia faktúry by mal jednoznačne a trans­ parentne určiť štát.

Sankcia pre domácnosť: stanovenie finančnej pokuty v správnom konaní, rozšírenom aj na vzťah medzi firmou a občanom, nielen správne konanie medzi občanom a štátom.

Sankcia pre podnikateľa: stanovenie finančnej pokuty, okamžité pozastavenie činnosti a bloko­ vanie účtov v banke do zaplatenia, resp. vyrov­ nania dlhu vrátane pokuty a úroku z omeškania.

Doživotný zákaz podnikania, ak bezdôvodne poruší platobnú disciplínu trikrát.

2. pravidlo: Odvod DPH až zo skutočne zaplatenej faktúry alebo nech odvod DPH platí dlžník, a nie veriteľ.

Sankcia všeobecne: Finančná pokuta od fi­ nančnej správy štátu za odvod DPH po splatnos­ ti faktúry tomu, kto splatnosť faktúry porušil.

3. pravidlo: Nezaplatenie dohodnutej mzdy zamestnancovi v dohodnutom termíne výplaty.

Sankcia: Okamžité pozastavenie činnosti, blo­ kovanie účtov v banke do uhradenia, finančná sankcia – úhrada úroku z omeškania zamestnan­ covi. Myslím, že právnici nášho štátu by tento návrh vedeli upraviť a zaviesť do praxe. Štát by mal určiť primeranú výšku sankcií, povinnú výš­ ku úrokov a zabezpečiť zákaz podnikania oso­ bám, ktoré porušujú vyššie uvedené pravidlá.

Príklad: XY založil firmu A – porušil pravidlá platobnej disciplíny, XY založil firmu B – opäť porušil pravidlá platobnej disciplíny, XY založil firmu C – a znovu porušil pravidlá platobnej disciplíny. XY teda v troch firmách porušil pra­ vidlá, a tak už nikdy nebude môcť podnikať na Slovensku ako fyzická osoba, ani ako živnostník, ani byť v štatutárnych orgánoch iných firiem – právnických osôb. Môže byť len zamestnancom.

Nech je podnikanie ako šoférovanie. Porušuješ pravidlá – nedostaneš vodičské oprávnenie a ne­ môžeš jazdiť. Takto sa za jeden rok zbavíme ne­ zodpovedných a nečestných ľudí v oblasti podni­ kania na Slovensku. No aj keby štát nezabezpečil právo a spravodlivosť, príde čas a spravodlivosti bude učinené zadosť, keď Boh bude súdiť každé­ ho na základe evanjelia: A vy, boháči, plačte a kvíľte nad biedami, ktoré prichá­ dzajú na vás! Vaše bohatstvo zhnilo a vaše šatstvo rozo­ žrali mole. Vaše zlato a striebro zhrdzavelo a ich hrdza bude svedčiť proti vám a zožerie vám telo ako oheň.

Nahromadili ste si poklady v posledných dňoch. Hľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám žali po­ lia, kričí. A krik žencov došiel k sluchu Pána zástu­ pov. Tu na zemi ste hodovali a hýrili. Vykŕmili ste si srdcia na deň zakáľačky. Odsúdili ste a zabili spravod­ livého; a on vám neodporuje. (Jakub 5: 1 – 6)

135

Počas celodenného programu, ktorý zorganizoval náš mesačník spolu s detskou farmou Humanita, si prišli na svoje deti aj dospelí. Večer sme všetci spolu oslávili letný slnovrat ohňovým rituálom. Tešíme sa na stretnutie zase o rok.

SLÁVNOSŤ

SLNOVRATU 20. júna 2015

ZEM VEK

Redakcia ZEM VEK

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK Mesačník / Ročník 3 – 7/2015 Cena v predaji: 3 € Cena pri predplatnom: 2,50 € Číslo vyšlo 3. 7. 2015 ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava E-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk www.zemavek.sk Predplatné: www.zemavek.sk

REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: D ušan Budzák, Ľubomír Huďo, Milan Pullmann, Viktória Zezuliaková, Veronika Mráziková, Artur Bekmatov Art director: Adam Danko Marketing director: Stanislava Borská Obchodné oddelenie: Jana Zigová E-mail: zemavek@zemavek.sk Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková

138

Autori fotografií a ilustrácií: strana 6, 32, 33, 136, 137: Matúš Plecho strana 60 – 67: SITA/AP strana 115: Tibor Eliot Rostas strana 13 – 17, 21, 27, 75, 133: TASR strana 7: Stanislava Borská ilustračné foto: shutterstock Vydavateľ SOFIAN, s. r. o.

Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058 Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o.

Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 E-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk Tlač K&M, a. s.

Rumana 7, 031 80 Liptovský Mikuláš Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú.

Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe.

Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2015: 12,50 € Obdobie august – december 2015 (vrátane poštovného)

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk

KÚPOU NÁLEPKY ZEM&VEK POZITÍVNY

NÁM POMÁHATE

Telefonické objednávky: 0944 134 773 v pracovných dňoch od 9.00 do 13.00 h KUSOVÉ PREDPLATNÉ Augustové číslo si môžete objednávať do 20. júla 2015 na www.zemavek.sk.

Cena je 3 €/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 7. 8. 2015

ARCHÍV ZEM VEK

Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

SVET ZA OPONOU TALK SHOW MESAČNÍKA ZEM&VEK

TEŠÍME SA NA VÁS V SEPTEMBRI BLIŽŠIE INFORMÁCIE NÁJDETE V SEPTEMBROVOM ČÍSLE

IMIDŽOVÁ TRANSPARENTNÁ NÁLEPKA

S ROZMEROM 10 X 8,5 CM

CENA NÁLEPKY: 5 €

Výťažok z ceny nálepky nám pomôže aj naďalej pracovať a existovať bez reklamy, bez oligarchov, sponzorov a finančnej mafie v pozadí.

Na zadnom skle vášho auta alebo na okne domu bude signálom aj pre ostatných, že nás je stále viac.

Spolupracujeme:

WWW.ZEMAVEK.SK www.facebook.com/zemavek

Nálepku „Zem&Vek Pozitívny“ si môžete objednať telefonicky na čísle 0944 134 773, e-mailom na zemavek@zemavek.sk alebo zakúpiť poslaním SMS v tvare ZEMAVEK MENO PRIEZVISKO ADRESA na číslo 8866. Cena SMS je 5 € (cena nálepky vrátane poštovného).

Zakúpené nálepky Vám budú doručené najneskôr do troch dní od zaevidovania Vašej platby.

SPÔSOBY PLATBY:

Ak je prvým krokom dokázať pripustiť tézu „Všetko je inak“, druhý krok je „Všetko je jedno“. Až keď naše individuálne egá na chvíľu stíchnu, možno plne precítime, že sme všetci spoluzodpovední za prežitie druhu, ktorý si hovorí hu-man.

Oskar Rózsa hudobník a producent