Zem a Vek Jun 2015

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK JÚN 2015

CENA PRI PREDPLATNOM

www.zemavek.sk

2,50 €

CENA

3€

SKRYTÁ HROZBA BRUSELU

• PLAMENE MACEDÓNSKEJ REVOLÚCIE VZNIETIL RUSKÝ PLYN • BUĎTE DUCHOVNÝM REBELOM, NIE REVOLUCIONÁROM • NAJSVÄTEJŠÍ KOMPLOT • KDE SÍDLI PAMÄŤ?

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > JÚN 2015

DYMOVÉ SIGNÁLY ESEJE NA JEDNU FAJKU NAJSVÄTEJŠÍ KOMPLOT / 8

Ú CESTU N Ž U R D O A NA DOBR S E T O R I VO S T I J V A T D J VY E N T NIA VLAS M O B J AVOVA Č A S O P IS O M Ý N Č E PRE S J E D IN PRE T I C M I C Ú CHLAPCOV R O Z V Í JA J U S Á R A DIEVC ATÁ DOBRO A K N O SŤ O U VN ÍKO V SO VŠ ED JO BO H ÝC D LA M M ES AČ N ÍK PR E

OD DZAME V YC H Á MBRA , I SEPTE AŤ T E S L P D E PR !

TERAZ Ž U S Á N TNÉ: P R E D P L A M E N T OV Y B O J O RA T .A W W W

V N IK .S K

8+

UDALOSTI A SÚVISLOSTI SVET NA ÚTEKU ODNIKIAĽ NIKAM / 12

CAMERON MEDZI BREXITOM A ŠKÓTSKOU

SLOVENSKÁ PRAVICA V PROGRESÍVNEJ PARALÝZE / 26 PLAMENE MACEDÓNSKEJ REVOLÚCIE VZNIETIL RUSKÝ PLYN / 28

TÉMA MESIACA

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ SKRYTÁ HROZBA BRUSELU / 34 ZJEDNOCOVANIE EURÓPY V DEJINNÝCH SÚVISLOSTIACH / 36 EÚSR V MENE VYŠŠIEHO DOBRA / 42

VYSOČINOU / 18

KORUNNÍ SVEDKOVIA

NA UKRAJINSKOM FRONTE / 22

VÝROKY ZASVÄTENÝCH ALESSIO RASTANI / 31

BIZARNOSTI / 54

PROPAGANDA

BEZ MASKY

VETRY NAD SAVUR-MOHYLOU / 24

ORBIS PICTUS

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 58

RENDEZ VOUS

VERÍM V ČISTÝ KRISTOVSKÝ KÓD / 66

MEDIÁLNA MANIPULÁCIA

ZLOŽITOSTI EURÓPSKEJ INTEGRÁCIE / 46 NOVÁ CELOEURÓPSKA DAŇ A INÉ

HNEDÝ MOR NEOFOLKU / 72

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ BORIS NEMCOV / 78

DÉJÀ VU

NEZNÁMI HRDINOVIA

PRAVÁ HISTÓRIA PALESTÍNY A IZRAELA / 74

BOJOVNÍK PROTI HLADU / 82

MYSTICKÉ MIESTA ZEME SAKKÁRA / 84

VEDA A TECHNIKA

ZDRAVIE

PRÁVNA PORADŇA

KDE SÍDLI PAMÄŤ? / 88

VYNÁLEZCA VLASTNEJ OZDRAVUJÚCEJ

ODBORNÍCI RADIA / 108

SHELDRAKE NEVERÍ, ŽE SA PAMÄŤ

METÓDY / 100

UKRÝVA V MOZGU / 90

PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 103

ALTERNATIVE VITA ĽUDIA, KTORÝCH TOTO MESTO PRITIAHLO / 92 BUĎTE DUCHOVNÝM REBELOM, NIE REVOLUCIONÁROM / 96

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

NEBEZPEČENSTVO UKRYTÉ

HERBÁR ĽUBOVNÍK – BYLINA LETNÉHO SLNOVRATU / 110

V ČAJOVOM VRECÚŠKU / 104 (P)OTRAVINY / 105 NEVINNE VYZERAJÚCE „CUKRÍKY“ NA BOLESŤ HRDLA / 106

JEDEN DEŇ

MÚZY

JEDEN DEŇ SO SOCHÁROM

KNIHY / 116, FILM / 117

NA VOZÍČKU / 112

HUDBA / 118, HRY / 119

PAVUČINA

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

ÁNGEL BOLIGÁN CORBO / 120

PETER SCHUTZ / 130

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

MANDRAGORA

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE / 132

TELEPINU, STRATENÝ BOH / 114

KORENE SVETA SÚ UKRYTÉ POD ZEMOU

HROZBA PRE BOHA BÚRKY / 115

MANIPULÁCIA VEDOMIA

PRÍBEHY ZEME

A PSYCHOLOGICKÉ ZBRANE / 126

KOREŠPONDENTI TRIBÚNA

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY / 133

3

Celodenný program pre deti a dospelých

ZEM&VEK

a Detská farma

HUMANITA Vás pozývajú na

SLÁVNOSŤ

V R O ATU N L S Sobota 20. júna 2015 Farma Humanita pri Kráľovej nad Váhom

Od 10:00 do 16:00 programy pre rodičov s deťmi: Prehliadka farmy a mini ZOO Lukostreľba a streľba z kuše Tradičná hudba Jazdenie na koňoch LARP: ako vymeniť počítačové hry za skutočné Prezentácia časopisu Atramentový bojovník Osadenie slnečných hodín

Od 16:00 do 21:00 prednášky s besedami pre dospelých O komunitách a ľudských vzťahoch: Róbert Cyprich, Zaježová Slovenskí branci, zmysel záštity pomoci a obrany pre obyvateľov: Filip Rázga Geopolitická situácia, kolaps a komunita ako únik z matrixu: Tibor Eliot Rostas Šamanizmus a šamanské bubnovanie: Marián Benka

21:00 Slávnostný rituál slnovratu

V prípade nepriaznivého počasia sa slávnosť nekoná.

Vstupné:

G

Galan ta

Detská farma HUMANITA Kráľová nad Váhom

Š

Šaľa

Dospelí: 5 € Deti od 6 rokov: 3 € Deti do 6 rokov: ZDARMA Kontakt: 0905 337 067

KÚPOU NÁLEPKY ZEM&VEK POZITÍVNY

NÁM POMÁHATE

IMIDŽOVÁ TRANSPARENTNÁ NÁLEPKA

ĎAKUJEME ZA PREDĹŽENIE VÁŠHO PREDPLATNÉHO

S ROZMEROM 10 X 8,5 CM

CENA NÁLEPKY: 5 € SPÔSOBY PLATBY:

OSTAŇTE S NAMI

Výťažok z ceny nálepky nám pomôže aj naďalej pracovať a existovať bez reklamy, bez oligarchov, sponzorov a finančnej mafie v pozadí.

Na zadnom skle vášho auta alebo na okne domu bude signálom aj pre ostatných, že nás je stále viac.

Nálepku „Zem&Vek Pozitívny“ si môžete objednať telefonicky na čísle 0944 134 773, e-mailom na zemavek@zemavek.sk alebo zakúpiť poslaním SMS v tvare ZEMAVEK MENO PRIEZVISKO ADRESA na číslo 8866. Cena SMS je 5 € (cena nálepky vrátane poštovného).

Zakúpené nálepky Vám budú doručené najneskôr do troch dní od zaevidovania Vašej platby.

Využite aj vy možnosť predĺženia predplatného až do konca roka 2015.

Už dnes si môžete objednať polročné predplatné na telefónnom čísle 0944 134 773, e-mailom na zemavek@zemavek.sk alebo priamou úhradou na číslo účtu 5044733532/0900.

Cena polročného predplatného (júl – december): 15 € Zo srdca Vám ďakujeme.

Spôsoby platby:

DYMOVÉ SIGNÁLY > NAJSVÄTEJŠÍ KOMPLOT

Tibor Eliot Rostas

NAJSVÄTEJŠÍ KOMPLOT ZÁPADNÁ KULTÚRA A VEDOMIE SÚ DO VEĽKEJ MIERY UTVÁRANÉ NAJČÍTANEJŠOU KNIHOU VŠETKÝCH ČIAS – SVÄTOU BIBLIOU. SÚ TO PRÁVE BIBLICKÉ PRÍBEHY, ŽALMY, LISTY, EVANJELIÁ ČI ZJAVENIA, KTORÉ FORMOVALI A FORMUJÚ KORPUS NAŠEJ CIVILIZÁCIE. ZVYKNEME JEJ HOVORIŤ AJ AKO KRESŤANSKO-JUDAISTICKÁ. SÚ VŠAK STARÝ A NOVÝ ZÁKON SKUTOČNE KOMPLEMENTÁRNE DIELA? NIE JE STARÝ ZÁKON, PENTATEUCH, TEDA PÄŤ KNÍH, NA KTORÝCH STOJÍ ŽIDOVSKÁ TÓRA, CUDZORODÝM PRVKOM STOJACIM V ISTÝCH MOMENTOCH V PRIAMOM ROZPORE S KRESŤANSKÝM VIEROVYZNANÍM?

8

N

emôže byť prijatie judaistickej tradície v najhlbšom vedomí Západu súčasne dôvodom obhajujúcim „vyvolenosť“ jedného etnika nad všetkými ostatnými? Nezakladá práve táto skutočnosť mnohé predpoklady k rasovej neznášanlivosti a diskriminácii v mene výlučnej dominancie jedných nad druhými?

A napokon – nie je práve toto otrávené semienko semienkom jablka večného sváru?

Som kresťan a cítim sa byť pokorným nasledovateľom Ježiša Krista. Som kresťan, no od ranej mladosti si kladiem otázku, ako možno súhlasiť a vyznávať krvavý Starý zákon, ktorý mňa ako kresťana navyše ani nezaväzuje k mnohým z praktík a obradov v ňom spomínaných. Stále častejšie sa zaoberám myšlienkou, či spojenie Starého zákona ako fundamentu judaizmu nie je viac mätúcou stopu ako kresťanským pouče-

ním. Teológia aj cirkevné autority viac-menej unisono prehlasujú, že Starý zákon nám slúži ako prameň porozumenia, ako niečo, čo predchádzalo príchodu Krista a uzavretiu Novej zmluvy, ktorá Starý zákon ruší. Problém, ktorý vnímam ako mimoriadne závažný, je vytváranie vedomia, akému Západ učí pre uznanie vyvolenosti a nadradenosti jedného národa či etnika nad druhým. To ruka v ruke pôsobí ako protektčná a nekritická obhajoba všetkého, čo so židovstvom a Izraelom súvisí. Uznanie nadradenosti príslušníkov iného národa či skupiny je hlbokým odtlačkom vo vedomí prevažnej časti západnej populácie už od raného detstva. Spolu s ním sa formuje aj nekritický postoj ku všetkému, čo by mohlo vnímať židov a judaizmus inak ako vyvolených. Prijatie výlučnosti jedných pred druhými, kodifikovanej v starozákonných Foto: Matúš Plecho

DYMOVÉ SIGNÁLY > NAJSVÄTEJŠÍ KOMPLOT

10

knihách, je paradoxom dnešnej doby volajúcej po rovnakých ľudských právach pre všetkých.

Navyše ak hovoríme o judeokresťanstve, nemôže byť pochýb, že hovoríme o antonyme, nie o synonyme. Kresťanstvo a judaizmus sú dve absolútne odlišné vierouky. Vo svetle faktov sa navyše potvrdzujú aj skutočnosti, ktoré zásadným spôsobom vyvracajú zámerné vytváranie zdania, že dnešní židia sú akoby potomkami Ježiša Krista.

Týmto spôsobom sa v nedávnej minulosti falzifikovala história. Jej jediným cie­ľom bolo prinútiť západnú kresťanskú civilizáciu, aby židov v biblickom kontexte vnímala ako jeho nedotknuteľných synov. Dnes sa svet postupne dozvedá, že tieto skutočnosti vôbec nestoja na reálnom pôdoryse. Ako prvej sa venujme postave Ježiša Krista, ktorá je pre kresťanský svet symbolom Božieho syna, vykúpenia a večnej spásy. Dnešní židia nás vedú k presvedčeniu, že Ježiš bol žid, ale pravda to nie je. Nabádajú nás na úctu k židovstvu prostredníctvom postavy, ktorú uctievame, ale oni samotní ju zatratili a stále zatracujú. Ježiš Kristus bol Aramejec, obyvateľ rímskej provincie Judska. V preklade Nového zákona svätého Hieronyma zo 4. storočia n. l. sa píše, že Pilát Pontský, správca rímskej provincie Judska, dal zhotoviť a na jeho kríž pribiť nápis v latinčine „Iesus Nazarenus, Rex Iudaeorum“, teda Ježiš Nazaretský, vládca judského ľudu. V žiadnom prípade to nemožno prekladať ako kráľ židovský. Z historických dokumentov vyplýva, že pojem Judsko (z hebr. Judea) je pojmom politicko-geografickým, viažucim sa k územiu, kde počas svojho života Ježiš žil.

Význam slova „judský“ sa viaže k obyvateľovi tejto územnej časti, v žiadnom prípade však nie k náboženstvu dnes známemu ako judaizmus.

V Ježišových časoch náboženstvo tohto mena rozhodne neexistovalo. Ježiš Kristus Nazaretský bol, naopak, veľkým kritikom rebelujúcim proti vtedajšiemu náboženstvu judskému, ktoré reprezentovali saduceji, no najmä farizeji. Na tomto mieste je nutné zdôrazniť, že žiadny pojem ako židovstvo a žid v tom čase nejestvovalo. Ježiš bol ako „jew“, teda žid, označený až v revidovaných verziách Nového zákona v 18. storočí.

V najstaršej verzii prekladu Biblie v anglickom jazyku, pochádzajúceho z roku 1380, známeho

NAJSVÄTEJŠÍ KOMPLOT > DYMOVÉ SIGNÁLY

ako Wycliffe Edition, sa Ježiš spomína ako jeden z „Iewes“, čo bolo v 14. storočí anglickým výrazom latinského „Iudaeus“. Ježiš, ostro kritizujúci judské náboženstvá – predovšetkým farizejov, našiel svoje hlboké spirituálne spojenie s esejcami. Jeho zásadný obrat nastal v dospelosti pod vplyvom druhej najvýznamnejšej postavy kresťanstva – Jána Krstiteľa, syna Alžbety, sesternice Ježišovej matky Márie. Synoptické evanjeliá, no predovšetkým Evanjelium Jánovo, kladú mimoriadny dôraz na význam Jána Krstiteľa v Ježišovom poslaní. Od tohto bodu sa začína vynárať pravý a autentický význam kresťanstva, odvíjajúceho sa od Ježišovho prijatia krstu vodou Jánom Krstiteľom, asketickým esejským mníchom kumránskeho Rádu jednoty. Jeho vierovyznanie je priamo spojené s esejskými apokalypticko-eschatologickými proroctvami očakávajúcimi príchod Mesiáša – pomazaného.

Ono „pomazanie“, známe už od sumerských čias, bolo pomazaním olejom, ktoré esejci prevzali z budhistickej tradície vďaka misionárom naj­významnejšieho indického panovníka z obdobia Maurjovskej ríše – Ašóku. Esejcov ako predstaviteľov raného kresťanstva ovplyvnili asketické prúdy prvého storočia pred naším letopočtom s väzbami nielen na brahmanizmus a budhizmus, ale aj myšlienky gréckych pytagorejcov a kynikov. Učenie prvých kresťanov spočívalo v meditácii a modlitbe ako mystickom pute s Bohom, pričom zároveň vychádzali zo skú­ seností egyptských a mezopotámskych lekárov.

Príchod Mesiáša mal na Zemi zaviesť rovnostárske Kráľovstvo nebies, do ktorého by mohli vstúpiť iba ľudia nepoškvrneného života. Toto je v priamom rozpore o učení židov vyhlasujúcich samých seba za vyvolených. Spojitosť Ježiša so židovstvom, či dokonca judeokresťanstvom, ktorú sa západnej kresťanskej civilizácii snažili nahovoriť falšovatelia histórie, je len mýtus.

Ježiš v skutočnosti v Judsku vystupoval proti vtedajšej forme náboženského uctievania známeho ako farizeizmus. Rabín Louis Finkelstein, predstavený Židovského teologického seminára, v predslove svojej svetoznámej knihy Farizeji – sociologické pozadie ich viery píše: „Farizeizmus sa stal talmudizmom, talmudizmus sa stal stredovekým rabinizmom a stredoveký rabinizmus sa stal moderným

rabinizmom. Ale napriek všetkým zmenám mena duch stredovekého farizeizmu pretrvával nezmenený.“ Pojem judaizmus bol až do čias Jozefa Flavia, ktorý ho použil ako ekvivalent voči rozpínajúcemu sa helenizmu, pojmom neznámym. Biblia hovorí o ich náboženstve ako o Torath Yahve – teda ako o zákonoch vyjavených Jahvem. Kresťanstvo a súčasný judaizmus zviditeľnili dve významné udalosti. V prípade kresťanskej viery to bolo obrátenie cisára Konštantína, ktorému sa pred bitkou s Maxentiom 28. októbra roku 312 zjavil nad slnkom jasný kríž z jeho lúčov a okolo neho grécke písmená Eν τούτῳ νίκα! (En toutoi nika!) – Týmto zvíťazíš! (lat. IHS – In hoc signo vinces! – V tomto znamení zvíťazíš!). Písmená IHS sa v tomto momente nepodpísali len pod víťazstvo Konštantínových vojsk so symbolikou kríža, ale najmä pod víťazstvo kresťanstva veľkej väčšiny dovtedy pohanských západoeurópskych národov.

Rozšíriť judaizmus – teda učenie farizejov, ktoré by podobne ako kresťanstvo bez obrátenia Konštantína ostalo pravdepodobne len okrajovým vierovyznaním, pomohla iná, rovnako zásadná udalosť. Zlomovým bodom sa stalo obrátenie chazarského chána Bulana, ktorý v 7. storočí zavrhol vtedajšie praktizovanie falického náboženstva turkotatárskych kmeňov Chazarov z oblasti Kaukazu (tvoriacich dnes takmer 90 percent svetového židovstva aškenázskeho pôvodu), a namiesto kresťanstva a islamu zaviedol judaizmus. Oficiálnym jazykom sa stala reč jidiš, ktorá je zmesou jazykov prevzatých z okolitých kultúr s prevahou germánskych vplyvov, písaná hebrejským písmom. V žiadnom prípade však nejde o pôvodnú hebrejčinu.

Ak sme hovorili o Talmude ako o základnom kameni súčasného židovstva pochádzajúceho z veľkej časti z Chazarskej ríše, podľa slov profesora Izraela Shakaka treba brať do úvahy podstatnú skutočnosť. Shakak píše, že „je veľkým omylom myslieť si, že židovstvo je biblická viera a Starý zákon má v židovskej viere to isté postavenie ako evanjeliá v kresťanstve. Židia chápu biblický text inak, ako ho chápu kresťania, a to z jednoduchého dôvodu, že židia čítajú biblický text podľa interpretácie Talmudu.“ Jeho najvýstižnejší preklad do angličtiny pripravili najrenomovanejší odborníci a vyšiel v roku 1935

v Londýne pod titulom Talmud Soncino. Freedman píše o Talmude ako o skutočnom základe židovstva. Základe, ktorý bol rôznymi autormi spísaný v rokoch 200 pred Kristom až 500 po Kristovi a kde sú Ježiš a Panna Mária vykreslení tými najvulgárnejšími výrazmi. Na konkrétnejšiu obrazotvornosť si uveďme niekoľko citácií z uvedeného prekladu Talmudu, ktorý bol preložený z hebrejčiny do angličtiny rešpektovanými židovskými autoritami ako rabíni Dr. Israel W. Slotki, Dr. A. Cohen, Dr. Isidore Epstein, Dr. Samuel Daiches a mnohými inými spolu s predslovom rabína Dr. J. H. Herza, v tých časoch najvyššieho rabína v Anglicku. V Talmude stojí, že Ježiš sa v pekle varí vo výkaloch a spermiách (Kniha Gittin, 56b, 57a), ale aj toto: „Nevinný z vraždy, ak jeho úmyslom bolo zabiť kresťana.“ Orach Chaiim, 225, 10. „Tí, ktorí robia dobre kresťanom, nikdy z mŕtvych nevstanú.“ Hilkoth Akum X, 6. „Je povolené klamať kresťanov.“ Choschen Ham, 183, 7. „Kresťania sú stvorení na to, aby vždy slúžili židom.“ Orach Chaiim, 225, 10. „Aj tí najlepší z gójov by mali byť zabití.“ Sepher or Israel 177b. „Vyhubenie kresťanov je potrebnou obetou.“ Kniha Zohar, L, 38b, 39a.

Slávny reverend Dr. Isaac M. Wise napísal, že „moderný žid je produktom Talmudu“. Harold Wallace Rosenthal, asistent amerického senátora Jacoba K. Javitsa z New Yorku, sa v rozhovore s Walterom Whitom zverejneným pod názvom The Hidden Tyrany (Skrytá tyrania) zdôveruje, že židia „žasnú nad hlúposťou kresťanov, ktorí prijímajú naše učenie a vydávajú ho za svoje vlastné“. Henry Ford vo svojej svetoznámej knihe The International Jew (Medzinárodný žid) píše, že „kresťan nemôže čítať svoju Bibliu inak ako so židovskými okuliarmi, a tak ju číta zle“. Poznajú vôbec kresťania skutočnú vierouku židov? Nazdávate sa, že toto učenie mohlo byť prameňom inšpirácie Ducha svätého, ktorý Kristovi, Božiemu synovi, umožnil hlásať dobro, lásku a zmilovanie?

Nie. Kresťanstvo, ani Ján Krstiteľ, ani Ježiš Kristus Nazaretský nemajú nič spoločné s tým, čo tvorí pilier židovstva. Našou cestou nasledujúcich vekov by mala byť cesta späť, späť k láske a očiste vodou, v ktorej hlboko ponorení tak ako esejci Ježišových čias pochopíme, čo pre nás pravé a nesfalšované kresťanstvo skutočne znamená..

11

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > SVET NA ÚTEKU ODNIKIAĽ NIKAM

Ľubomír Huďo

SVET NA ÚTEKU ODNIKIAĽ NIKAM

U

12

tečenci z Afriky, Blízkeho východu a Strednej Ázie hľadajú spásonosný raj v Európe. Dajú aj posledné peniaze pašerákom na lodiach, ktoré preplávajú Stredozemné alebo Egejské more, aby na brehoch Európskej únie našli lepší svet. V Európe sa vďaka schengenskému priestoru chudobnejší príbuzní v rámci veľkej integrovanej európskej rodiny premiestňujú z východu na západ za lepšími príjmami a vyššou materiálnou úrovňou. Nešťastníci z Mjanmarska a Bangladéša sa s nádejou upierajú k Thajsku, Indonézii a Malajzii a migranti odtiaľ zasa vnímajú ako zasľúbený kontinent Austráliu. Západoeurópski a americkí migranti smerujú na Nový Zéland a do Austrálie, juhoafrickí bieli osadníci utekajú pred černošským apartheidom do západnej Európy a Veľkej Británie.

Svet je v pohybe a ľudia sú na úteku, či už preto, lebo im ide o holý život a nechcú žiť vo svete násilia, etnických čistiek, tyranie a ponižovania, alebo len preto, lebo niekde je život ľahší a sociálny systém ústretovejší a benevolentnejší. Novodobé sťahovanie národov vyvoláva súcit, prebúdza elementárnu ľudskosť, ale aj strach, obavy a pochmúrne vízie ekonomických a sociálnych problémov i civilizačných konfliktov. Vojny, občianske nepokoje, náboženské spory, religiózny fanatizmus, chudoba i šanca uniknúť z toho všetkého sú živnou pôdou pre masový útek z krajín do krajín a cez moria na iné kontinenty.

Pre násilnosti a boje po celom svete je vo svojich vlastných krajinách na úteku rekordných 38 miliónov ľudí. Oznámila to nórska organizácia Norwegian Refugee Council (NRC), podľa ktorej vlani utieklo zo svojich domovov každý deň okolo 30 000 ľudí. „Sú to najhoršie čísla núteného presídlenia za posledné generácie, čo poukazuje na naše úplné zlyhanie pri ochrane nevinných ľudí,“ uviedol generálny tajomník NRC Jan Egeland.

Najväčší nárast utečencov je v Iraku, kde sú na úteku pred bojmi vyše dva milióny ľudí, a najhoršia situácia je v Sýrii, kde muselo opustiť svoje domovy 40 percent obyvateľov. Po prvýkrát za desať rokov zažila masívny útek obyvateľov aj Európa – pre boje v Donbase. Vlani ušlo zo svojich miest a dedín na Ukrajine vyše 645 000 ľudí. Irak, Sýria, Donbas – všade vypukli násilnosti a boje, etnická a náboženská neznášanlivosť v pozadí so skrytou podporou a aktívnou účasťou krajín Európskej únie a NATO, prípadne ich afrických a ázijských spojencov. Platia za to masy nevinných civilných obyvateľov uprostred bojov rôznych milícií, znepria­telených strán a hlásateľov jedinej správnej viery. A tí geostratégovia, tváriaci sa a presviedčajúci nás, že svet má svoje prirodzené zákonitosti a udalosti sa vyvíjajú bez akýchkoľvek vonkajších zásahov, narábajú s osudmi utečencov i tých, ktorí majú otvoriť brány dokorán na záchranu nešťastníkov. Útek jedných spôsobuje obavy a protiopatrenia druhých. Kvóty na prijímanie utečencov z konfliktných oblastí pre členské krajiny Európskej únie stanovené Európskou komisiou odmietajú krajiny od Veľkej Británie cez Poľsko, Pobaltsko až po Slovensko a Maďarsko. Je to nehumánny prístup a popretie všeľudskej solidarity? Má to totiž začiatok v nehumánnosti a popretí všeľudskej solidarity pri útokoch svetového hegemóna, ktorému v rôznych zoskupeniach asistujeme pri rozvracaní zvrchovaných štátov, pretože nemajú poslušné vlády alebo si bránia svoje ekonomické pozície. Destabilizácia, rozvrat a masy utečencov sú len následkom agresívnej a panovačnej politiky práve tých, ktorí najviac rečnia o demokracii, ľudských právach a spravodlivom systéme. A spolu s nimi nesú vinu všetci tí mediálni prisluhovači, ktorí podporovali každý konflikt od Afganistanu cez Líbyu až po Ukrajinu. A dnes apelujú na ľudskosť, ktorú už dávno popreli.

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

OKLAMANÍ A PASÍVNI NEMCI Každý tretí Nemec sa cíti byť oklamaný kancelárkou Angelou Merkelovou v súvislosti s aférou Spolkovej spravodajskej služby (BND), ktorá spolupracovala s americkou Národnou bezpečnostnou agentúrou (NSA) pri sledovaní nemeckých a európskych firiem a úradov.

Vyplynulo to z prieskumu spoločnosti Forsa.

Takmer polovicu Nemcov však aféra priveľmi nezaujíma. Nemecké médiá zdôraznili, že spolupracovníci Angely Merkelovej klamali verejnosti pred voľbami v roku 2013, keď sľubovali, že Nemecko a USA uzavrú dohodu o vylúčení vzájomného sledovania. Prieskum agentúry Forsa ukázal, že napriek zisteným odhaleniam by viac ako polovica nemeckých voličov aj teraz podporila kancelárku Merkelovú v hypotetickej priamej voľbe medzi ňou a šéfom sociálnych demokratov Sigmarom Gabrielom.

Kým sociál­ni demokrati trvali na okamžitom zverejnení presného rozsahu spolupráce medzi BND a NSA, kresťanskí demokrati to označili za ohrozenie nemeckej bezpečnosti. Aféra okolo BND vypukla v apríli, keď týždenník Der Spiegel zverejnil informácie, že nemecká tajná služba poskytla Američanom na ich žia­ dosť spravodajské dáta v 40 000 prípadoch a týkali sa Európy. Išlo o IP adresy a mobilné telefónne čísla, napríklad v prípade európskeho zbrojného koncernu EADS, leteckého výrobcu Eurocopter (teraz Airbus Helicopters) alebo o francúzske úrady.

TAJOMNÝ GLOBÁLNY HRÁČ Britský denník The Guardian zverejnil podrobný profil veľkej globálnej spoločnosti Schlumberger, ktorá sa v médiách spomína len zriedkavo. Jej pracovníci vyhľadávajú ropné ložiská a ťažia ropu vo viac ako 85 krajinách sveta. Firma Schlumberger má ročný príjem 48 mi­liárd dolárov, zamestnáva viac ľudí než Google, má vyšší obrat než Goldman Sachs a vyššiu kapitálovú hodnotu ako McDonald’s. Spolupracuje so všetkými veľkými medzinárodnými ropnými spoločnosťami a pracuje priamo pre ropné štáty ako Saudská Arábia, Líbya, Rusko a Turkménsko. Vyhýba sa pozornosti médií. Spojené štáty pokutovali firmu Schlumberger sumou 155

miliónov dolárov za porušovanie embarga proti Iránu a Sudánu, pričom po správe o pokute hodnota jej akcií ešte vzrástla. Firma Schlumberger stojí nad štátmi. Nevlastnia ju Američania, hoci je registrovaná v USA i vo Veľkej Británii. Ústredie má v Londýne, Paríži, Haagu a v Houstone. Oficiálne právne sídlo spoločnosti je v Curaçao na karibskom ostrove spätom s Holandskom. Firma Schlumberger často pracuje v autoritárskych štátoch kritizovaných za porušovanie ľudských práv ako Líbya, Mjanmarsko, Turkménsko, Čad a Angola. Generálnym riaditeľom firmy je Nór Paal Kibs­gaard. Jeho vlaňajší plat predstavoval sumu 17 miliónov dolárov. Časopis Foreign Policy ho v roku 2013 označil za jedného z 500 najmocnejších ľudí planéty.

Paal Kibsgaard dostal tento rok od ruského prezidenta Vladimira Putina Rád priateľstva za to, že firma Schlumberger objavila pre Rusko veľké ložiská ropy v Arktíde.

POKUS O KANADSKÝ ZÁKAZ Robert Fisk, reportér a znalec Blízkeho východu žijúci v Bejrúte, v britskom denníku The Independent upozornil, že kanadský premiér Stephen Harper chce zákonom zakázať bojkot Izraela. Išlo by o trestný čin v kategórii zločinov z nenávisti. Každý, kto odmietne zločinnú politiku Izraela, by bol automaticky antisemita.

Robert Fisk pripomenul, že ten, kto verí v nenásilné prostriedky, podporuje bojkot. Hospodárska blokáda – na rozdiel od bombardovania – je morálnejším spôsobom vyvíjania tlaku na štát, ktorý porušuje medzinárodné právo. Kanadský premiér počas návštevy Izraela vyhlásil, že už len kritika Izraela je antisemitizmom. Podľa kanadského ministra verejného poriadku Stevena Blaneyho je bojkot Izraela to isté ako antisemitské nenávistné prejavy alebo nedávne útoky proti židom vo Francúzsku.

Proti Harperovmu návrhu nového zákona protestovali viaceré ľavicové židovské organizácie a odmietajú, aby zákon automaticky predpokladal, že všetci židia podporujú izraelskú vládu a schvaľujú jej činy. Aj židia sú členmi organizácií, ktoré požadujú bojkot Izraela, no aj ich bude musieť Harperov zákon postaviť pred súd za ich údajný antisemitizmus. Kanadská

13

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

vláda vyhlásila, že bude presadzovať nulovú toleranciu voči tým, ktorí požadujú bojkot Izra­ ela. Podľa Roberta Fiska pôjde vlastne o ľudí bojkotujúcich štát, ktorého armáda vlani zmasakrovala viac ako 2000 Palestínčanov v Gaze, pričom vyše polovica z nich boli civilisti.

ZBRANE PRE IZRAEL USA sa chystajú predať Izraelu tisíce protibunkrových bômb, rakiet stredného doletu vzduch-vzduch a vzduch-zem, systémov rake-

14 tového navádzania v cene 1,879 miliardy dolárov v záujme zabezpečenia jeho sebaobrany.

Súhlas s transakciou vyjadrilo americké ministerstvo obrany i ministerstvo zahraničných vecí a problémy so schválením by nemali nastať ani v americkom Kongrese. Agentúra pre obrannú bezpečnostnú spoluprácu (DSCA), ktorá koordinuje veľké zbrojné obchody USA, vo svojom vyhlásení uviedla, že zbrojné dodávky významne posilnia vojenské schopnosti izraelských obranných síl a vojenskú spoluprácu medzi Izraelom a USA: „Spojeným štátom záleží na bezpečnosti Izraela a pre národné záujmy USA je životne dôležité pomáhať Izraelu vyvinúť a udržať si silnú a pripravenú sebaobranu.“ Podľa Defense News poskytli USA Izraelčanom poslednú dodávku presných rakiet v hodnote 647 miliónov dolárov v decembri 2012.

Izra­elské médiá informujú o tzv. kompenzačnom balíčku – Washington by predal Izraelu moderné zbrane vrátane lietadiel F-35 výmenou za to, že izraelská vláda prestane razantne vystupovať proti dohode s Iránom o jeho jadrovom programe. Izrael dlhodobo dostáva každý

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

rok od USA vojenskú pomoc vo výške troch miliárd dolárov a z nich väčšinu musí minúť za americké zbrane. Výbor pre ozbrojené sily Snemovne reprezentantov Kongresu USA už schválil čiastku 474 miliónov dolárov pre izraelské protiraketové systémy Železná klenba, Dávidov prak a Šíp-3, ako aj 267,6 milióna dolárov na výskum a vývoj.

2001. Dokonca i Fox News zverejnila oznámenie o smrti Usámu bin Ládina 26. decembra 2001,

LEGENDA O BIN LÁDINOVI James Henry Fetzer, novinár z Veterans Truth Network a vyslúžený profesor Madisonskej univerzity vo Wisconsine, vyhlásil, že americký investigatívny novinár Seymour Hersh hovorí o smrti Usámu bin Ládina, bývalého vodcu teroristickej siete al-Káida, len polovicu pravdy.

Seymour Hersch v britskom magazíne London Review of Books o klamaní na vysokej úrovni napísal: „Klamstvo zostáva pre americkú politiku ako modus operandi spolu s tajnými väznicami, nočnými náletmi špeciálnych síl, obchádzaním jednotlivých stupňov vedenia a likvidáciou tých, ktorí by mohli povedať nie.“ Ďalej uvádza, že pakistanskí vojenskí dôstojníci umožnili americkému vrtuľníku priletieť do krajiny a pakistanský bezpečnostný agent viedol amerických vojakov priamo k bin Ládinovi bez akéhokoľvek odporu stráží. Washington 2. mája 2011 oznámil, že bin Ládina, ktorý sa prihlásil k zodpovednosti za útoky na USA z 11. septembra 2001, zabili v jeho pevnosti v pakistanskom Abbottabáde americkými špeciálnymi silami a agentmi CIA. James Henry Fetzer v súvislosti s Hershovými tvrdeniami uviedol: „Situácia je v skutočnosti oveľa znepokojujúcejšia, a preto som prekvapený, že to Seymour Hersh nepochopil. Usáma bin Ládin zomrel 15. decembra 2001 v Afganistane.

Pochovali ho v neoznačenom hrobe v súlade s moslimskými tradíciami.“ Novinár a profesor James Henry Fetzer uvádza viaceré zdroje a autorov, ktorí spochybňujú oficiálnu verziu o pátraní po bin Ládinovi a jeho nedávnej úspešnej likvidácii: „David Ray Griffin, ktorý napísal o 11. septembri desať kníh, to uvádza v knihe Usáma bin Ládin mŕtvy, alebo živý. Nicholas Koll­ erstrom, odborník na londýnske útoky, o tom písal v článku Usáma bin Ládin, 1957 –

V skutočnosti vzrástol dlh najviac v Číne – zo 7 biliónov dolárov v roku 2007 na súčasných 28.

No inštitút uvádza, že ak dôjde k nástupu krízy, čínska vláda má kapacitu na vykúpenie finančného sektora z dlhov. Podľa Clausa Vogta, nemeckého analytika a spoluautora knihy Globálna dlhová pasca, je celkové zadlženie – najmä vlád – oveľa vyššie než kedykoľvek predtým.

To, čo teraz prežívame, je najväčšia finančná bublina všetkých čias, a to, čo bude nasledovať, bude najväčší finančný krach všetkých dôb.

NOČNÁ MORA USA ktoré stále môžete nájsť na internete. Odborníci z organizácie Pravda o 11. septembri publikovali články o používaní falošných zvukových nahrávok a falošného Usámu, ktoré môžete nájsť v tlačovej správe na 911truth.org.“ Podľa Fetzera bol celý príbeh o zlikvidovaní Usámu len prepracovanou hádankou. Fungovalo to ako politické divadlo, ktoré dovolilo prezidentovi Barackovi Obamovi vyhlasovať, že odstránil najhľadanejšieho muža na svete: „Skutočnosťou je fakt, že Usáma bin Ládin zomrel o desať rokov skôr. To, čo sme sa dozvedali z médií, boli správy o druhej smrti bin Ládina. Je to úbohé, ale americká vláda klesla tak hlboko, že vytvorila príbeh a klamala americkému ľudu.“

CELOSVETOVÝ DLH Na každého muža, ženu a dieťa na celej planéte pripadá dlh vo výške viac ako 28 000 dolárov.

Keby sme vzali všetko, čo za tento rok globálna ekonomika vyprodukovala, a všetko, čo vyprodukuje nasledujúci rok, a použili to na splatenie celého tohto dlhu, aj tak by to nestačilo. Podľa správy vydanej McKinseyovým Globálnym inštitútom pod názvom Dlh a (nie veľmi) veľké zníženie kapitálovej neprimeranosti vzrástla celková čiastka dlhu našej planéty zo 142 biliónov dolárov na konci roku 2007 na 199 biliónov dolárov dnes. To je najväčšia hora dlhov v histórii sveta. Americký národný dlh prekročil 18-biliónovú hranicu. McKinseyho Globálny inštitút uvádza, že úroveň zadlženia vzrástla od roku 2007 vo všetkých hlavných ekonomikách.

Spisovateľ a analytik Ichak Adizes, hosťujúci profesor na Stanfordskej a Hebrejskej univerzite, ktorého magazín Leadership Excellence zaradil medzi tridsať najvýznamnejších mysliteľov v USA, v článku pre online magazín Huffington Post pomenoval nočnú moru Spojených štátov. Je ňou možné spojenectvo Ruska, Číny a Nemecka. Podľa Adizesa ekonomické spojenectvo tohto druhu straší Washington, pretože môže zbaviť USA dominantného vplyvu na medzinárodnej scéne. Za chybu považuje už niekoľkoročnú snahu zvrhnúť ruského prezidenta Vladimira Putina provokovaním ekonomických problémov. Práve tento cieľ sledoval Washington podporou prevratu v Kyjeve. Začlenenie Krymu do Ruskej federácie dalo Spojeným štátom zámienku spustiť protiruské sankcie. Rusko v reakcii na sankcie upevňuje spoluprácu s Čínou. Rusko a Čína podpísali sériu dohôd v záujme posilnenia hospodárskych vzťahov. Ide o spustenie úverovej linky medzi ruskou bankou Sberbank a čínskou rozvojovou bankou. Rusko a Čína investujú bilión rubľov do železničného spojenia medzi Moskvou a Kazaňou, centrom Tatárska. Obe strany sa dohodli aj na vzniku investičného fondu v objeme dvoch miliárd dolárov so zameraním na poľnohospodárske projekty v oboch krajinách. Ichak Adizes uvádza, že dve tretiny americkej nočnej mory sa stali skutočnosťou, chýba už len Nemecko. Rusko-nemecké spojenectvo v budúcnosti nevylučuje z dôvodu vzájomného prepojenia ekonomík.

USA však naďalej uplatňujú protiruskú zahraničnú politiku v obavách zo straty svojej medzinárodnej dominancie. (ľh)

15

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

PREDSEDOM NKÚ BÝVALÝ ŠÉF SIS

16

Vo štvrtok 21. mája uviedol predseda NR SR Peter Pellegrini (SMER-SD) do funkcie novozvoleného predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Karola Mitríka. Bývalý šéf Slovenskej informačnej služby (SIS), a zároveň bývalý primátor Spišskej Novej Vsi nahradil na poste šéfa NKÚ Jána Jasovského. Jeho zvolenie sprevádzala vášnivá diskusia. Podľa opozície si SMER-SD zvolil svojho kandidáta, ktorý stranu nebude kontrolovať. Šesťdesiat­ osemročného nominanta predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša zvolili v stredu 20. mája v tajnej voľbe osemdesiatimi dvomi hlasmi. Za vhodného kandidáta ho považoval aj bývalý predseda parlamentu (a podpredseda SMER-u-SD) Pavol Paška. Igor Matovič na tlačovej besede po voľbe šéfa NKÚ povedal, že Karol Mitrík urobil všetko pre to, aby Robert Fico nebol usvedčený v kauze Gorila. Vyjadril aj ľútosť nad voličmi SDKÚ-DS. Podľa Ľubomíra Galka zo SaS nemá premiér Robert Fico záujem o to, aby NKÚ viedol niekto, kto bude v tejto funkcii zodpovedný a razantný. Nezaradený poslanec a šéf hnutia NOVA Daniel Lipšic označil Pavla Freša za bieleho koňa oligarchov a zastáva názor, že strana SMER-SD chcela do funkcie človeka, ktorý bude najmenej dôrazný. Podľa Fica je Mitrík najopozičnejším kandidátom zo všetkých troch nominantov. Ľubomír Kaník si myslí, že Pavol Frešo nekonal v súlade s názormi väčšiny poslancov zo SDKÚ-DS a zakladá názorovú platformu, ktorá by sa mala voči rozhodnutiam a konaniu Freša ohradiť. Na brífingu po svojom uvedení do funkcie vyjadril Karol Mitrík potešenie, že dostal dôveru, ale zároveň povedal, že sa voči strane SMER-SD necíti byť zaviazaný. Dodal aj to, že prípad Gorila je preňho uzavretý a k tejto téme sa viac nebude vyjadrovať. Čo sa týka zvyšných kandidátov, KDH spolu s ďalšími opozičnými stranami navrhli prokurátora a bývalého štátneho tajomníka ministerstva vnútra Maroša Žilinku. Marián Kvasnička z KDH a Štefan Kuffa z OĽaNO navrhli bývalú kvestorku Univerzity Palackého v Olomouci Henrietu Crkoňovú.

Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

NOČNÍ VLCI BOLI NA SLAVÍNE Ruskí motorkári z klubu Noční vlci si 2. mája na Slavíne uctili pamiatku vojakov Červenej armády.

Piatich motorkárov prišlo privítať asi tisíc ľudí, mnohí z nich tlieskali a pokrikovali: „Rossija, Rossija!“ Akcie sa zúčastnil i provokatér s ukrajinskou vlajkou, ktorý neskôr musel miesto po boku mužov zákona opustiť. Spoločnosť im robil aj sprievod z ruského veľvyslanectva na Slovensku a na bezpečnosť dohliadalo asi 40 policajtov. Podľa ruského veľvyslanectva na Slovensku „hlavným cieľom skupiny ruských motorkárov je uctenie pamiatky vojakov Červenej armády, ktorí obetovali svoje životy v bojoch proti fašizmu a za

oslobodenie Európy za druhej svetovej vojny“.

Noční vlci hovoria, že ich návšteva nie je spojená s politikou a politickým otázkam sa vyhýbali. Päticu z Ruska privítali pod pamätníkom chlebom so soľou a pagáčmi. Noční vlci prechádzali i cez Českú republiku, zastavili sa aj vo Viedni a v piatok 8. mája si v Berlíne pripomenuli 70. výročie konca druhej svetovej vojny v Európe a porážku nemeckých nacistov. Vstup do krajiny nepovolilo Nočným vlkom Poľsko.

MLADŠÍ VOLIČI KĽÚČOM K VYŠŠEJ ÚČASTI VO VOĽBÁCH? Zvýšiť účasť Slovákov vo voľbách znížením vekovej hranice voličov má v záujme poslanec za OĽaNO Jozef Viskupovič. Namiesto od osemnástich by mladí ľudia volili už od šestnástich

rokov. Viskupovič sa odvoláva na susedné Ra­ kúsko, kde „takýto právny systém funguje už niekoľko rokov“. „Preto by zníženie vekovej hranice v prípade aktívneho volebného práva len o 2 roky nemalo mať negatívny vplyv na túto skupinu ľudí, ktorí sú už v šestnástich rokoch schopní plnohodnotne vnímať politiku a veci ve-

lenosti 70 km od trvalého bydliska. Príspevok sa bude vyplácať maximálne pol roka na oprávnené náklady spojené s bývaním vo výške 80 %, maximálne však do 250 eur.“ Príspevky sa netýkajú pracujúcich na dohodu.

UROLÓG ZA KORUPCIU DO VÄZENIA NEPÔJDE, PRIJAL DOHODU O VINE A TRESTE Doktor Vladimír Polák dostal dvojročný trest s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu tri roky za prijatie úplatku. Detský urológ bol obvinený z prijímania finančnej čiastky vo výške 500 eur. Prichytili ho ešte v decembri 2014 počas preberania obálky so spomínanou sumou (a fľašou). Päťsto eur a fľašu alkoholu dostal od otca jedného svojho pacienta, protislužbou mal byť súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti v inom štáte EÚ. Exprednosta Kliniky pe-

17

rejné,“ povedal. Nechuť postaviť sa k volebným urnám evidujeme na Slovensku už dlhšie, k nedôvere voči politickým stranám a ich predstaviteľom, ktorí rozhodujú o každodennom živote občanov Slovenskej republiky, prispela i kauza Gorila. Odpoveď na otázku našej redakcie, či by nebolo lepším spôsobom, ako pritiahnuť voličov k urnám, prehodnotenie systému politických strán na systém funkčného referenda a zvýšenie dôvery občanov voči politikom, sme z OĽaNO do dnešného dňa nedostali.

ŠTÁTNY PRÍSPEVOK NA NÁJOMNÉ Štát chce od budúceho roka podporiť ľudí, ktorí si nájdu prácu aspoň na šesť mesiacov vo vzdialenosti minimálne 70 km od trvalého bydliska. Na pracovnom stretnutí 21. mája o tom informoval štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Branislav Ondruš zo strany SMER-SD. Príspevky na podporu mobility (príspevok na nájomné) do výšky 250 eur by spätne vyplácali úrady práce a náklady bude potrebné dokladovať. „Chceme tak podporiť jednak ľudí, ktorí zmenili trvalé bydlisko, ale aj tých, ktorí sa nahlásili na prechodný pobyt minimálne do vzdia-

diatrickej urológie Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave nemôže vykonávať svoje povolanie na Slovensku po dobu dvoch rokov, zákaz sa však nevzťahuje na prácu mimo hraníc Slovenskej republiky. Okrem podmienky dostal peňažný trest vo výške 5000 eur a kompromitujúci úplatok mu súd nariadil vrátiť. Dohodu o vine a treste schválil Špecializovaný trestný súd v Pezinku, proti rozsudku nie je možné odvolať sa.

Prípad pripomína nedávnu korupčnú aféru kardiochirurga Viliama Fischera z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, ktorý po prijatí úplatku vo výške 3000 eur taktiež prijal dohodu o vine a treste. (vm)

CAMERON MEDZI BREXITOM A ŠKÓTSKOU VYSOČINOU > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Ľubomír Huďo

CAMERON

MEDZI BREXITOM A ŠKÓTSKOU VYSOČINOU BRITSKÉ PARLAMENTNÉ VOĽBY DOPADLI INAK, NEŽ PREDPOKLADALI NASLOVOVZATÍ POLITOLÓGOVIA. PRIESKUMY PRED VOĽBAMI NASVEDČOVALI, ŽE PÔJDE O VEĽMI TESNÝ VÝSLEDOK MEDZI KONZERVATÍVCAMI A LABOURISTAMI. EXPERTI NA BRITSKÉ POLITICKÉ POMERY Z TOHO USÚDILI, ŽE NÁSTUP MENŠINOVEJ VLÁDY ALEBO SLABEJ KOALÍCIE ODSUNIE DO ÚZADIA RIZIKO TZV. BREXITU – ODCHODU VEĽKEJ BRITÁNIE Z EURÓPSKEJ ÚNIE NA ZÁKLADE REFERENDA, KU KTORÉMU ANI NEMUSÍ DÔJSŤ.

N

o konzervatívci vyhrali tak, že môžu vládnuť sami. Staronový premiér David Cameron sa však zároveň ocitol medzi táborom euroskeptikov a škótskych nacionalistov, ktorí zaznamenali mimoriadny úspech. V hre je zrazu nie jedno, ale dve referendá.

David Cameron, premiér a šéf konzervatívcov sľuboval, že do roku 2017 bude v Británii referendum o zotrvaní alebo vystúpení krajiny z Európskej únie, ak si Londýn nedohodne výhodné podmienky ďalšieho zotrvania v bruselskom integračnom projekte. Euronadšenci sa ešte tesne pred voľbami utešovali, že rozdrobená politická scéna a zápas novej vlády o udržanie sa pri moci odsunie sľubované referendum od úzadia.

Simon Tilford z londýnskeho Strediska pre európsku reformu kritizoval predchádzajúcu vládu konzervatívcov: „Je to irónia. Vláda vynakladá množstvo energie na snahu dohodnúť nový vzťah s Úniou, ale v Británii nie je EÚ zásadnou témou.“ Podľa neho trápi európska problematika hlavne euroskeptické krídlo konzervatívcov a Stranu nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP), a to hlavne v spojení s otázkou imigrácie do Veľkej Británie: „No aj tá je na zozname problémov oveľa nižšie než je stav hospodárstva, zdravotná starostlivosť alebo školstvo.“ Sean Hanley z londýnskej univerzity UCL zdôrazňoval, že nová slabá vláda bude musieť riešiť predovšetkým zložité domáce problémy: „Takže nebude mať veľa času riešiť európske otázky a zahraničnopolitické otázky spojené s EÚ, ako je kríza na Ukrajine alebo situácia v Stredomorí.“ Pripustil, že z dlhodobého hľadiska otázka vzťahu Veľkej Británie a EÚ z britskej verejnej debaty nezmizne, a napokon nejaké referendum bude, jeho výsledok však nemožno odhadnúť.

FAKTOR EUROSKEPTICIZMU

Vzhľadom na výsledok volieb a novú konzervatívnu vládu referendum nemusí byť až takou vzdialenou budúcnosťou. Uvažuje sa už aj o bu­ dúcom roku, teda ešte skôr ako v predpokladanom roku 2017. Britskí politológovia si kladú otázku, či Londýn prípadným brexitom získa, alebo naopak, prinesie viac radosti Bruselu.

Prípadný odchod Veľkej Británie z EÚ nebude podľa Simona Tilforda výhodný ani pre Londýn, ani pre Brusel: „Ťažko nájsť niekoho, kto by na tom zarobil. V EÚ by sa dramaticky zmenil pomer síl v prospech Nemecka. Británia by z ekonomických i politických dôvodov stratila viac.

Pre potreby hospodárstva by si musela dohodnúť nejakú formu prístupu na európsky trh. Pritom švajčiarsky i nórsky model znamená vyššie náklady než členstvo v Únii.“ Ďalším faktorom je anglo-americké spojenectvo, pretože USA naliehajú na Britániu, aby neuprednostňovala odchod z EÚ, a hľadala iné postupy na zlepšenie svojho postavenia v rámci starého kontinentu. Londýn plní určitú úlohu aj pri presadzovaní anglo-amerických záujmov v rámci Únie a ovplyvňuje jej rozhodnutia, napríklad v bezpečnostnej oblasti a zahraničnej politike, čo Washingtonu mimoriadne vyhovuje.

David Cameron v decembri 2011 vetoval zmeny Lisabonskej zmluvy EÚ s tým, že nie sú v britskom záujme. Jeho kabinet trval na pláne usporiadať referendum o vystúpení krajiny z EÚ, ak konzervatívci vyhrajú voľby. Staronový premiér tvrdí, že dohodne nové, lepšie podmienky pre Veľkú Britániu v Únii. Zároveň musí bojovať aj o priazeň poslancov vlastnej strany, hlavne euroskeptickej frakcie, pretože tesná parlamentná väčšina predstavuje rozdiel 12 hlasov, takže vláda potrebuje každého konzervatívca.

Preto sa Cameron snažil získať podporu vplyvného parlamentného Výboru 1922, ktorý združuje významných konzervatívnych poslancov, teraz už bez vládnych pozícií. Výbor presadzuje záujmy tzv. backbenchers (poslancov zo zadných lavíc parlamentu) a premiér sa bez ich podpory nezaobíde. Práve toto konzervatívne krídlo euroskeptikov podmieňuje spoluprácu s vládou, ak premiér dosiahne zo strany európskej 28 dostatočné ústupky pre Britániu. Politológ Simon Usherwood z Univerzity v Surrey varoval: „Minulé obdobie sme mali v parlamente celý rad rebelov. Aj teraz je tu množstvo tvrdých euroskeptikov.“ Potvrdil to už Graham Brady, šéf Výboru 1922, keď vyhlásil, že premiér by mal členom vlastnej strany zaručiť slobodu prejavu a dovoliť ministrom, aby podporili vystúpenie Veľkej Británie z EÚ.

19

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > CAMERON MEDZI BREXITOM A ŠKÓTSKOU VYSOČINOU

AKTUÁLNE REFERENDUM

20

Konzervatívna europoslankyňa Vicky Fordová svojimi vyjadreniami o potrebe návratu EÚ k princípom voľného trhu bez prílišnej administratívnej záťaže a protekcionizmu naznačila, o čo Británii v rokovaniach s Úniou pôjde. Odmietla prípadné zavedenie eura či pravidiel eurozóny vo Veľkej Británii a podporila prísnejšie hraničné kontroly i možnosť obmedziť imigráciu: „Británii sa musia vrátiť kompetencie v súdnictve, pracovnom práve i v ochrane ľudských práv.“ Nádejný minister spravodlivosti Michael Gove potvrdil, že splní jeden z bodov volebného programu konzervatívcov a presadí revíziu začlenenia Európskeho dohovoru o ľudských právach do britského právneho systému. Londýn by tak mohol uplatňovať verdikty Európskeho súdu pre ľudské práva len obmedzene a hlavné slovo v sporoch bude mať britský najvyšší súd. Ak s týmto postupom nebudú ostatné krajiny Rady Európy súhlasiť, Veľká Británia bude štrasburský súd bojkotovať.

Ostatné štáty európskej 28 odmietajú akékoľvek ústupky v otázke voľného pohybu osôb, no práve nespokojnosť s rastúcou imigráciu je hlavnou príčinou posilnenia euroskeptických nálad medzi konzervatívcami. Aj premiér Cameron hovoril o plánoch na reguláciu počtu prisťahovalcov do Veľkej Británie. Britský minister financií George Osborne počas rozhovorov v Bruseli potvrdil, že nová britská vláda má jasný mandát dohodnúť zmeny vzťahu Veľká Británia – EÚ. Zároveň zdôraznil, aby nikto nepochyboval o rozhodnutí jeho kabinetu uskutočniť referendum o britskom členstve v Únii po skončení rozhovorov.

Premiér David Cameron chce pred referendom v rámci dohodnutia nových vzťahov Veľkej Británie s EÚ dosiahnuť niektoré zmeny úniových ­zmlúv, napríklad v oblasti verejnej sociálnej starostlivosti a dávok. Teraz na júnovom samite EÚ uvedie reformy, ktoré sú podľa Londýna v Únii potrebné. Rokovania budú náročné, pretože niektoré krajiny ako Francúzsko odmietajú zmeny úniových zmlúv. Francúzsky minister financií Michel Sapin vylúčil podobné zmeny s tým, že Paríž je ochotný rokovať len o spôsoboch fungovania Únie.

Britské podnikateľské a finančné kruhy vyjadrili obavy, že už vidina referenda poškodí krajinu

u zahraničných ekonomických partnerov a prípadný brexit by bol pre Londýn katastrofou. Premiér Cameron je za zotrvanie v Únii, ak dosiahne lepšie podmienky pre Britániu, ale nesúhlasí s tým, že by prípadné zrušenie členstva znamenalo katastrofu.

Lars Seier Christensen, generálny riaditeľ Saxo Bank, oceňuje jednoznačné víťazstvo konzervatívcov: „EÚ nikdy nič nevráti späť. Pokračuje v koncentrácii väčšej a väčšej kontroly vo všetkých oblastiach. Byrokracia v Bruseli nemá žiad­ nu sebakritiku. Nič neľutuje, bez ohľadu na to, ako často zlyháva. Len pokračuje v presadzovaní svojej moci a bude v tom pokračovať, kým jej niekto nepovie – čo je veľa, to je veľa. Kým ju niekto nezastaví. Britské referendum o EÚ je teraz najväčšou nádejou pre skutočnú Európu.

Urobím všetko, čo môžem, aby Dánsko (Christensen je Dán, pozn. red.) nasledovalo Veľkú Britániu na tejto ceste a obnovilo európsku históriu a diverzitu rôznych kultúr, schopností, ducha konkurencie a slobody.“

Systém protivzdušnej obrany S-300

21

EDINBURGH BY RÁD REPETE

Britské parlamentné voľby ukázali silnú pozíciu škótskych patriotov, ktorí síce v referende o samostatnosti Škótska prehrali, no voliči im veria.

A z tejto dôvery vychádza aj predsedníčka Škótskej národnej strany (SNP) a škótska premiérka Nicola Sturgeonová, keď hovorí o ďalšom referende. Ak môže Európska únia opakovať referendá, ako v prípade Dánov o Maastrichtskej zmluve alebo Írov o Lisabonskej, prečo by Škóti nemohli mať nárok na repete a znovu sa vyjadriť k svojej samostatnosti? Škóti vlani v referende odmietli nezávislosť pomerom 55 ku 45 percent hlasov. Časť škótskych patriotov usúdila, že samostatnosť Škótska bude riešiť zrejme až ďalšia generácia. Škótska národná strana (SNP) však teraz dosiahla historický úspech a získala 56 z 59 kresiel, ktoré má Škótsko v Dolnej snemovni. Myšlienka na nové referendum tak ožila, napríklad v roku 2016 pri príležitosti volieb do škótskeho parlamentu. SNP mieni pokračovať v snahe o odtrhnutie Škótska od Veľkej Británie a nevyhnutnou podmienkou je vyhlásenie nového referenda po prvom neúspešnom pokuse.

Pre Cameronovu vládu to bude veľký problém, pretože časť konzervatívcov nemieni ustupovať škótskym nacionalistom a odmieta odovzdávať ďalšie právomoci Edinburghu. Premiér David Cameron v britskej televízii vylúčil, že by Škóti mohli v blízkej budúcnosti uskutočniť nové referendum o nezávislosti. V prvom vystúpení po voľbách varoval pred vplyvom SNP na britskú vládu a uistil, že bude usilovať o celistvosť krajiny. Prisľúbil však preniesť ďalšie právomoci na Škótsko a Wales. Rovnako aj minister financií George Osborne vyhlásil, že vláda musí urobiť viac pre to, aby Škóti mali pocit, že je pre nich Spojené kráľovstvo dôležité. Aj podľa Osborna sú pre Škótsko pripravené ďalšie právomoci.

Nicola Sturgeonová britskému premiérovi odkázala, že hlas Škótska bude v parlamente počuť tak ako nikdy: „Čo sa týka zaobchádzania Westminstru (britský parlament) so Škótskom, nič už nemôže byť a nebude také ako predtým.“ Novú vládu tak čaká boj na dvoch frontoch – na európskom i na škótskom. Oba spolu úzko súvisia, pretože Škóti by napriek prípadnému

odchodu Veľkej Británie z EÚ v Únii radi zostali. Takže po brexite budú o to viac naliehať na referendum. Škótski patrioti nemienia podporiť britských konzervatívcov ani v hospodárskych otázkach a odmietajú ich ďalšie rozpočtové škrty, ktoré síce ozdravujú ekonomiku, ale prehlbujú sociálne rozdiely.

Podľa nemeckého týždenníka Der Spiegel je Veľká Británia politicky rozdelenou krajinou.

Na severe je Škótsko jednej strany, pretože SNP úplne odstavila labouristov, a na juhu Anglicko s konzervatívcami a treťou najsilnejšou stranou UKIP, ktorá má síce vzhľadom na britský volebný systém len jedného poslanca v parlamente, no silnú pozíciu v nižších administratívnych štruktúrach.

Anglickí vlastenci verzus škótski patrioti. Bude na programe federalizácia Veľkej Británie? Aké spoločenské nálady ovplyvnia dianie v nejednotnom štáte? Budú mať vplyv aj na európsku stabilitu? Volebné víťazstvo prináša so sebou radosti i strasti. Veľká Británia zostáva veľkým otáznikom za kanálom La Manche.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > NA UKRAJINSKOM FRONTE

NA UKRAJINSKOM FRONTE > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Artur Bekmatov

siedmich rokov. Azamat a starší opolčenci ako Remzyk a Čuka bojovali ešte v abcházsko-gruzínskej vojne v roku 1992.

Po chvíli sa opolčenci vracajú. Do dače, ku grilu, na stanoviská. Idem s Rezymkom ešte raz na obhliadku južného stanoviska. Potom sa vraciame k ohňu, kde sedí pestrá zmeska. Okrem Abcházcov sú tu aj dvaja bratia dobrovoľníci z ruskej republiky Buriatsko či dve mladé ženy, ktoré môžu mať sotva dvadsať rokov. Väčšina žien, ktoré sa pridajú k opolčencom, sú buď miestne, alebo sem privážali humanitárnu pomoc a teraz sa rozhodli pomáhať priamo na mieste. Pri ohni, čaji a hlavne bez ostreľovania je priestor na debatu s opolčencami.

Pýtam sa ich na pohnútky, ktoré ich sem priviedli, a tie sú rôzne. Bratia z Buriatska už nevydržali ďalej nečinne sedieť pred televízorom a sledovať, čo sa tu deje. Chlapi z Abcházska a Južného

NA UKRAJINSKOM FRONTE

22

AJ KEĎ SÚČASŤOU MINSKÝCH DOHÔD BOLO STIAHNUTIE ŤAŽKÝCH ZBRANÍ Z BOJOVÝCH LÍNIÍ, NA FRONTE JE SITUÁCIA STÁLE NAPÄTÁ. POZDĹŽ CELEJ JEHO DĹŽKY MÁ UKRAJINSKÁ ARMÁDA AJ OPOLČENCI SVOJE KONTROLNÉ BODY A ZÁKOPY, VZDIALENÉ OD SEBA NIEKOĽKO STOVIEK, NIEKEDY LEN DESIATOK METROV. JEDNÝM Z TAKÝCHTO BODOV NA OPOLČENECKEJ STRANE JE STANOVIŠTE PRED MESTEČKOM MARINKA.

K

ontrolujú ho abcházski bojovníci z medzinárodnej brigády Pätnástka, ktorí sa v Marinke pravidelne striedajú. Ponúkli mi stráviť s nimi určitý čas na najvysunutejšom bode opolčeneckých pozícií. O niekoľko minút sa v dodávke GAZ veziem so šiestimi abcházskymi opolčencami pod Marinku. „Patrilo to tu nejakému poslancovi Verchovnej rady,“ hovorí Remzyk, ktorý ma po objekte sprevádza. Je to honosná dača bývalého poslanca Strany regiónov Jurija Čertkova – drevená dvojposchodová chata so stajňami, umelým jazierkom, záhradným altánkom a masívnymi, ručne vyrezávanými drevenými stoličkami, z ktorých jedna má vyššiu hodnotu ako mesačný príjem priemernej ukrajinskej rodiny. Už niekoľko mesiacov tu sídlia povstalci a dača je krajným bodom opolčeneckej obrany. „Odtiaľto je to 250 až 300 metrov od pozícií ukro­ pov. Občas vidíme ďalekohľadom aj ich zástavu,“ hovorí Remzyk v zákope. „Nevystrkuj veľmi hlavu! Nikdy nevieš, kedy ťa zasiahne snajper,“ upozorňuje ma Remzyk, keď sa snažím tro-

chu zdvihnúť hlavu, aby som mal lepší výhľad.

Do steny zákopu sú vydlabané dva otvory. V kaž­ dom z nich je debnička s nábojmi a granátmi.

Niekoľko metrov za zákopom je zakopaný granátomet RGS-40 s dostrelom takmer tri kilometre. „Idú do neho trojcentimetrové náboje. Keď dopadnú na zem, úlomky letia do okruhu asi siedmich metrov,“ hovorí mi veliteľ hliadky Azamat. „Takýto majú aj ukropi na druhej strane, pravidelne nás z neho ostreľujú. V noci 9. mája strieľali nepretržite päť hodín až do rána,“ dopĺňa ho Remzyk. Jeho slová potvrdzujú početné krátery veľkosti taniera, ktoré sme videli po ceste sem.

Popri dači a cez stajne prechádzame na južné stanovisko. Pri opevnení z vriec s pieskom sú štyria opolčenci, pred nimi len lesík. Aj k tomuto bodu je ukrajinská armáda pomerne blízko, je na druhej strane lesa. „Občas počujeme, ako vykrikujú a bliakajú,“ hovorí opolčenec s prezývkou Študent. „Ale to je tak všetko, čo si dovolia – napriek minským dohodám tu máme ťažkú techniku,“ s úškrnom ho dopĺňa ďalší bojovník ukazujúc na starý pokaFoto: Artur Bekmatov

zený traktor medzi lesom a ich opevnením.

Pomaly sa stmieva, s Remzykom ideme k altánku. Skupina opolčencov sedí pri záhradnom grile, na ktorom mladé dievča varí cestoviny. Príloha k nim bude chlieb. Tvrdý a starý. Opolčenci si ho opekajú na ohni, aby sa dal jesť. S Remzykom si robíme čaj a s večerou ideme do altánku. Stajne, umelé jazierko s kvákajúcimi žabami, štíhle brezy a západ slnka – túto selanku preruší niekoľko ostrých výbuchov pár desiatok metrov od nás. Pozdrav z druhej strany bojovej línie. „Helmu na hlavu! Rýchlo!“ kričí na mňa Remzyk načahujúc sa aj po vlastnej prilbe. Večera sa odkladá, bežíme do dače. Praskot trojcentimetrových nábojov zasahujúcich všetko v okolí siedmich metrov po chvíli ustáva. S opolčencami sa vraciame k nedojeným večeriam na brehu jazierka.

O niekoľko minút nato prichádzajú ďalšie salvy – opäť bežíme do dače, opolčenci sa už dnu obliekajú do bojového výstroja, ja dostávam nepriestrelnú vestu. Pre istotu. Vonku, kde je už tma, stále praskajú dopadajúce náboje. V obrovskej hale osvetlenej len malou lampičkou sa mihajú tmavé postavy chrliace nadávky a slová o odvetnej paľbe. „Nikto nebude paľbu opätovať! To je ich cieľom,“ okrikuje Azamat mužov vybiehajúcich von. Väčšina z Abcházcov má za sebou minimálne vojnu proti Gruzínsku spred

23

Osetska chcú pomôcť krajine, ktorá je na tom podobne ako ich vlasť pred niekoľkými rokmi.

Azamat spomína na boje s Gruzínskom a na službu v prezidentskej ochranke. Remzyk zase na svoju rodinu – manželku a dcérku so synom.

Potom si odchádzame na chvíľu zdriemnuť do štábu – dače exposlanca Čertkova. Spí sa všade – na gaučoch, na matracoch, na stole, ale aj na zemi v spacích vakoch.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > NA UKRAJINSKOM FRONTE

„Sem dopadol jeden náboj. Vidíš, črepiny poškodili aj kmeň stromu. Z tamtej borovice zase odtrhlo vršok,“ komentuje stopy po včerajšom ostreľovaní Remzyk. Je niečo po ôsmej a ide-

24

me na kontrolu západného stanoviska – zákopu s výhľadom na Marinku. Po ceste nachádzame ďalšie a ďalšie krátery.

Niekoľko metrov za zákopom sedí v kríkoch na stráži opolčenec. Je nevyspatý, ale to je tu bežné.

S Remzykom sa vraciame pred „štáb“ – k záhradnému grilu, kde si dávame čaj. Doobeda sa pomaly chystáme na vystriedanie a návrat do kasární. Ešte predtým však kvákajúce žaby pri jazierku prehluší výbuch. Jeden, no o čosi mohutnejší ako tie nočné. Vietor rýchlo prinesie od západného stanoviska sírovitý zápach. „Vidíš, takto „veselo“ si tu žijeme,“ hovorí unaveným hlasom Remzyk. Pred obedom nastupujem s Abcházcami, s ktorými som sem prišiel, do nášho gazíka a odchádzame do kasární. Pred týmito opolčencami je necelý deň voľna, po ktorom sa sem opäť vrátia.

VETRY NAD SAVUR-MOHYLOU > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

VETRY NAD

SAVUR-MOHYLOU Bojom o strategický pahorok v stepiach Donbasu s názvom Savur-mohyla naše médiá mnoho pozornosti nevenovali. Nemali dôvod – pri prvotnom útoku na opolčencov, ktorý pahorok kon­trolovali, utrpel batalión Azov 70-percentné straty. Z tohto pahorka zostrelili opolčenci dve stíhačky a ostreľovali zásobovanie do tzv. izvarynského kotla, v ktorom uviazlo päťtisíc ukrajinských vojakov. Nakoniec po tom, ako sa Ukrajinci vzdali pokusov o dobytie pahorka, si opolčenci zabezpečili prístup k Azovskému moru a dobytie prístavu Novoazovsk. „Vidíš tamten fabrický komín? Je o tri centimetre vyšší ako Eiffelovka,“ hovorí s hrdosťou v hlase taxikár, ktorý ma vezie k Savur-mohyle. Ideme cez mesto Šachtarsk a táto poznámka je počas cesty jedna z mála veselších. Ternove, Manujlivka, Petrivske – prechádzame cez neutešené dedinky, v ktorých je aj po roku vidieť rozbombardované domy, obchody či cesty. Počas celého leta sa tu viedli kruté boje, najmä o 280 metrov vysoký pahorok Savur-mohyla, na ktorom stál monumentálny pamätník padlým vo Veľkej vlasteneckej vojne. „Keď je dobré počasie, z pahorka vidno až na Azovské more,“ hovorí taxikár, keď sa pred nami vynára Savur-mohyla. Teda to, čo z nej zostalo.

Azov je odtiaľto 90 kilometrov a z pahorka sa dá kontrolovať okolitých 30 – 40 kilometrov na každú stranu. V stepnej krajine je to obrovská výhoda. Z východnej strany sa dá kontrolovať hranica s Ruskom, z južnej prístupová cesta k moru a z východnej ostreľovať Doneck.

Začiatkom júla sa ukrajinská armáda pokúsila pahorok obsadený opolčencami dobyť. Nepodarilo sa. Batalión Azov, ktorý sa na to podujal, tu stratil 70 – 80 % nasadených mužov, a následne bol odvelený do tyla na preskupenie. V polovici mesiaca strategický význam pahorka stúpol – pod mestečkom Izvaryne sa dostalo do obkľúčenia päťtisíc ukrajinských vojakov a opolčenci zo Savur-mohyly bránili ich zásobovaniu – či už zbraňami alebo potravinami. Dokonca sa im podarilo zostreliť dve stíhačky Su-25.

Foto: Artur Bekmatov

V nasledujúcich týždňoch obe strany na striedačku vyhlasovali, že Savur-mohylu kontrolujú, avšak 6. augusta bol ukrajinský veliteľ Pavel Prociuk poverený dobytím pahorka zbavený velenia a súdený vojenským tribunálom za nesplnenie úlohy.

Napriek vážnosti situácie médiá bojom o Savur-mohylu veľký význam nepripisovali.

Koncom augusta sa boje stupňovali a v dôsledku masívneho ostreľovania sa celý pamätník ocitol v ruinách. Zostal v rukách opolčencov a tisíce ukrajinských vojakov museli ustúpiť. Navyše sa opolčencom otvorila cesta k prístavnému mestu Novoazovsk.

Keď vystupujeme pod Savur-mohylou, slnko sa pomaly stráca za ďalekým stepným horizontom.

Teraz je pahorok pamätníkom už dvoch vojen.

Po ľavej strane sú desiatky čerstvých hrobov opolčencov, ktorí tu padli pred necelým rokom, a po pravej pamätná doska s menami červenoarmejcov padlých takisto v auguste, no roku 1943. Na pamiatku krutých bojov tu v šesťdesiatych rokoch vznikol pamätník – štyri pylóny popri schodoch nahor, každý venovaný jednej časti armády (pechote, tankistom, letectvu a delostrelectvu) a navrchu 36-metrový železobetónový obelisk s deväťmetrovou sochou červenoarmejca. „Ukrajinci sú zakopaní tam ďalej, sú ich tam stovky,“ ukazuje mi rukou taxikár. „Pochovali ich naši, do spoločného hrobu, lebo vlastní ich tu nechali hniť. Tamto smerom k ruským hraniciam je lesík a za ním ďalší masový hrob Ukrajincov, väčší ako tu. No tam ich poriadne nezahrabali. Bol august, horúco, všetko to tu páchlo. Párkrát som

tadiaľto jazdil do Ruska a ruskí pohraničníci sa čudovali, čo to tu tak smrdí,“ spomína na tragické leto taxikár.

Po tejto príhode idem na vrchol pahorka. Čím vyššie nahor stúpam, tým sú stopy po bojoch viditeľnejšie. Krátery, črepiny, nábojnice, rozbité schody a zničené pylóny. Pylón pechoty, tankistov a delostrelcov minuloročné boje ustál, letcov už nie. Tesne pod vrcholom trčia z betónového pylónu železné konštrukcie a pod ním sú v zemi zaborené tváre kamenných letcov.

Vrchol pamätníka je zničený na nepoznanie. Obelisk je zrútený, z deväťmetrovej sochy je len kopa kamenia, na ktorej ležia hromady kvetov, vencov a georgijevských stužiek. Na juh sú natočené dve zničené torzá diel – nemí svedkovia nedávnych bojov. „Tu zahynul tlsťoch a filin – 08. 07. 2014,“ píše sa na jednej z ešte ako-tak stojacich stien pamätníka.

Začína sa stmievať. Niekoľko bojových zástav zapichnutých v hromadách kamenia sa trepoce v teplom stepnom vetre, o ktorom vojak bojujúci na týchto miestach v auguste 1943 dokonca zložil pieseň. Spieva sa v nej: „Započúvaj sa do vetrov nad Savur-mohylou a pochopíš, kto túto krajinu zachránil, čie hrdinstvo v bojoch oslobodilo nepriateľom nepokorený Donbas.“ To, čo mi šepká stepný vietor, dávno viem – nie­ len to, kto oslobodil Donbas v roku 1943, ale aj v roku 2014. Mrzí ma len, že vietor nad Savur-mohylou nie je natoľko silný, aby dofúkal až k nám do Európy. (ab)

25

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > SLOVENSKÁ PRAVICA V PROGRESÍVNEJ PARALÝZE

SLOVENSKÁ PRAVICA V PROGRESÍVNEJ PARALÝZE > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Roman Michelko

SLOVENSKÁ PRAVICA

V PROGRESÍVNEJ PARALÝZE AK BY SME MALI MEDICÍNSKY POPÍSAŤ STAV SLOVENSKEJ PRAVICE, ASI NAJVÝSTIŽNEJŠIE BY BOLO PRIDELIŤ JEJ DIAGNÓZU PROGRESÍVNA PARALÝZA. TO JE STAV, KEĎ BY AJ VÔĽA BOLA, ALE TELO NEVLÁDZE. PRESNE TAK SA JAVÍ DNEŠNÁ PRAVICA. MÁ PLNÉ ÚSTA TOHO, ŽE BY BOLA PODSTATNE LEPŠOU ALTERNATÍVOU SMER-U, LEN AKOSI VÍZIA ČI PROGRAM CHÝBAJÚ, A TAK JEDINÁ AKTIVITA, KTOREJ JE SCHOPNÁ, JE DEŠTRUKCIA. PRESNEJŠIE POVEDANÉ – O ČO NEÚČINNEJŠIA JE PRI DEŠTRUKCII SMER-U, O TO ÚSPEŠNEJŠIA JE V SCHOPNOSTI SAMODEŠTRUKCIE. 26

P

osledným prejavom tejto taktiky bolo zverejnenie plného znenia nahrávky Procházku a Matoviča. Komické a paradoxné na tom boli už prvé reakcie po zverejnení. Ako vždy za všetko mohol SMER. Matovič k tomu dodal až neskôr, že takéto predčasné zverejnenie celej nahrávky vyhovovalo okrem SMER-u najviac Procházkovi. Vo svojich úvahách sa dal strhnúť nebývalou mierou úprimnosti, keď verejne deklaroval svoj plán zverejniť celú nahrávku až tesne pred voľbami s cieľom čo najviac poškodiť Procházku.

Nakoniec sa ukázalo, že nahrávku zverejnil šéf volebnej kampane strany Sieť Radovan Choleva. Takýmto predčasným zverejnením chcel čo najviac zmenšiť kolaterálne škody, ktoré jeho šéf Procházka inkriminovaným rozhovorom napáchal. Podstatné je, že z nahrávky sme sa nedozvedeli v zásade nič nové, resp. to, čo sme sa dozvedeli, svedčí len o tom, že s pravicou je to ešte horšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Vyplavenie toľkej špiny, vzájomných podrazov, ohovárania dáva prípadnému zlepencu len minimálnu šancu na dlhodobejšie prežitie.

O kvalite vzťahov v opozícii svedčí napríklad vetička o tom, aká je stará pravica falošná a aké

nevyberavé metódy používa proti svojim mladším kolegom: „V zákernosti si nič nezadajú so SMER-ákmi, akurát nemajú toľko možností…“ Takéto rozhovory unikajú málokedy, ale ak sa tak stane, sú veľmi dôležité, strhávajú totiž politikom masku. Podobnú kauzu si pamätáme, keď exprezident Schuster napísal svoje memoáre o koaličných rokovaniach v roku 1998, ako aj zhrozené reakcie jeho partnerov, keď ich chcel vydať. Vtedy nastal paradoxný, či skôr absurdný jav, keď neskoršieho prezidenta natvrdo cenzurovali jeho koaliční partneri.

Nahrávka len potvrdila to, čo aj tak takmer všetci tušia. Je osviežujúce čítať, že o kvalitách Jána Figeľa si aj jeho najbližší potenciálni spojenci myslia v podstate to isté čo jeho principiálni kritici. Regionálne štruktúry v KDH sú neskutočne lačné po tom, aby boli znova pri vláde a ich líder Figeľ ich nevie nijako kočírovať. Je len prejavom slabosti a malej prirodzenej autority Figeľa, že nedokázal zabrániť koalíciám so SMER-om v župných či komunálnych voľbách. Z toho potom logicky vyplýva, že s elektorátom KDH treba niečo robiť. Riešením by asi bolo viac prezentovať konzervatívne krídlo v OĽaNO, aby sa oslabilo

slabé a nedôveryhodné KDH. Osobami, ktoré to majú vykonať, sú predovšetkým Škripek, Kuffa či Vašečka. (Škripek sa medzitým stal poslancom v Europarlamente, keď sa mu podarilo z tretieho, teda nezvoliteľného miesta kandidátky „vykrúžkovať“ Matovičovho bratranca Viskupiča.) Otázne je, ako by sa správalo KDH, keby ho OĽaNO stlačilo na 5 – 6 %.

Podobné úvahy sa viedli aj o reakcii Bugára, resp. SMK. Obava, že by mohli spolupracovať so SMER-om, je značná. Nakoniec dnes si už skoro nikto nepamätá, že vedenie strany Most-Híd v roku 2012 – aj keď už päť minút po dvanástej – schválilo vstup do koalície so SMER-om.

Keďže v čase rozhodnutia už táto ponuka nebola relevantná, táto skutočnosť sa nijako nemedializovala.

Zverejnenie rozhovoru Matoviča s Procházkom však malo aj mnoho ďalších dôsledkov. Ako sme už spomenuli, šéf volebnej kampane Siete ho „odpálil“ so značným časovým predstihom aj preto, lebo z neho jasne vyplýva, že Matovič pripravil na Procházku poriadny podraz. Séria provokatívnych otázok mala jasný a jednoznačný cieľ – nachytať ho na hruškách, a potom to maximálne politicky zneužiť. Takéto pomery v budúcej potencionálnej širokospektrálnej koalícii neveštia nič dobrého. Už v jednom z predchádzajúcich komentárov som konštatoval, že ak sa stará pravica obáva niečoho viac ako Fica, je to Matovič, od ktorého by mala byť závislá. V tomto zmysle má potom jasnú logiku aj vyhlásenie predsedu

strany Most-Híd Bélu Bugára: „Ak bude Igor Matovič so svojím zoskupením OĽaNO v budúcom parlamente, zabráni vzniku alternatívy voči vláde SMER-u-SD.“ Naopak, Matovič preukázal nielen obdivuhodne hrubú hrošiu kožu, ale aj veľmi silný žalúdok, keď na oplátku povedal: „V záujme vytvorenia alternatívy voči vláde SMER-u-SD a SNS je ochotný spolupracovať aj s politikmi, o ktorých by najradšej ani bicykel neoprel.“ Za týchto okolností by rokovania o prípadnej širokej koalícii mohli slúžiť ako námet absurdnej hry.

Bugár, na rozdiel od Matoviča, ako jedinú alternatívu voči SMER-u vidí len koalíciu strán Most-Híd, KDH a Sieť. Toto zoskupenie však sotva naškrabe 30 % hlasov, de facto to teda znamená, že stará pravica a Procházka ostanú v opozícii, alebo sa zaprú a budú predsa len spolupracovať so SMER-om.

Zdá sa, že diagnóza slovenskej pravice je horšia, než sa zdá na prvý pohľad. Samozrejme, nie je možné s absolútnou istotou vylúčiť, že nesúrodý pravicový zlepenec za istých okolností (ak sa do parlamentu dostane SMK alebo SaS, prípadne obe tieto strany) o necelý rok prečísli zisk SMER-u a SNS. To však samo osebe nebude zárukou dlhodobejšej zmeny kurzu. Nestabilita takejto vlády by bola taká veľká, že sotva jej možno predpovedať dlhšiu životnosť než rok.

A potom by sa pravdepodobne – rovnako ako v roku 2012 – vrátil SMER s oveľa väčšou silou, než mal v čase, keď vládu odovzdával.

27

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > PLAMENE MACEDÓNSKEJ REVOLÚCIE VZNIETIL RUSKÝ PLYN

Patrik Sloboda

PLAMENE MACEDÓNSKEJ

REVOLÚCIE VZNIETIL RUSKÝ PLYN KEĎ MACEDÓNSKY PREZIDENT ĎORGE IVANOV 9. MÁJA PREDČASNE ODLIETAL Z MOSKVY, NEBOLO TO PRETO, LEBO SA MU ZNEPÁČILI GRANDIÓZNE OSLAVY 70. VÝROČIA VÍŤAZSTVA SOVIETSKEHO ZVÄZU V 2. SVETOVEJ VOJNE. DOHNALO HO K TOMU VRENIE DOMA, KDE PROTITERORISTICKÉ BEZPEČNOSTNÉ ÚTVARY ČISTILI PERIFÉRIU SEVEROMACEDÓNSKEHO MESTA KUMANOVO OD OZBROJENÝCH SKUPÍN, KTORÉ TAM MALI PRIPRAVOVAŤ ROZSIAHLE TERORISTICKÉ ÚTOKY.

28

V

raj patrili ku Kosovskej oslobodzovacej armáde (UÇK) a k jej macedónskej odnoži Národnej oslobodzovacej armáde Macedónska (NLA). Inak povedané, k militantným zložkám miestnych Albáncov zapojeným do zdĺhavej a v posledných rokoch utlmenej partizánskej vojny za tzv. Veľké Albánsko. Macedónskym špeciálnym jednotkám kládli húževnatý odpor. Tiekli potoky krvi, čo zvýšilo riziko prenesenia bojov do okolia, obývaného prevažne albánskou menšinou.

ALBÁNSKE SNY

Miestni albánski muži prestali chodievať po uliciach viditeľne ozbrojení ako pred pätnástimi rokmi, no zvyknú mať doma zbrane na ochranu životov i obranu cti svojich najbližších. Hodnotový pojem cti tam stále ešte nevymizol, aj keď veliteľské zložky UÇK a NLA so cťou a národnou hrdosťou výnosne obchodujú. Sú prepojení s balkánskou mafiou, ale aj so zahraničnými sponzormi ozbrojeného boja za Veľké Albánsko. Markantný vplyv na ich činnosť majú darcovia peňazí zo Saudskej Arábie a monarchií Perzského zálivu. Tí vniesli do programových zásad UÇK a NLA prvky islamského funda-

mentalizmu, ktorý stmeľuje balkánskych Albáncov účinnejšie ako albánska vláda v Tirane usmerňovaná bruselskými eurokratmi. Tá sa od presadzovania záujmov Albáncov v okolitých štátoch násilnou cestou verejne dištancuje.

O veľkom sne zjednotenia Albáncov do Veľkého Albánska hovorí zriedkavo, aby nedráždila Brusel. Tvrdí, že Albánci z balkánskych krajín sa môžu spojiť do albánskeho euroregiónu vstupom svojich štátov do EÚ. Brány Únie však ostávajú pre kvarteto Bosny a Hercegoviny, Macedónska, Srbska a Kosova vzdialené.

Vstupný prah ešte neprekročilo ani Albánsko, ktoré v apríli 2009 prijala Severoatlantická aliancia za plného člena.

Dá sa predpokladať, že odvtedy má hlavný stan NATO v Bruseli lepší prehľad o tom, ako Tirana koordinuje akcie oboch hlavných prúdov albánskych nacionalistov na Balkáne – ozbrojeného a neozbrojeného. Rozdiely medzi nimi nie sú čierno-biele, najmä po tom, ako sa na Balkán vracajú mladí muži, ktorí prešli vojenským výcvikom v islamských militantných hnutiach v Ázii a Afrike. Spojené štáty a EÚ viaceré z nich striedavo zaraďujú a vyraďujú zo zoznamu teroristických skupín, čo sťažilo prehľad o tom, komu z albánskych

navrátilcov patrí nálepka teroristu. Veľkoalbánske povedomie opierajú o spomienky na obdobie 2. svetovej vojny, keď fašistické Taliansko umožnilo územiam Balkánu obývaným Albáncami vytvoriť spoločný štát, i keď vazalsky podriadený Mussoliniho Rímu.

SRBSKO A BULHARSKO V STREHU

Partizánska vojna Albáncov v Kosove proti Srbsku s následnou vojenskou intervenciou NATO na jar 1999 otriasla vládou susedného Macedónska. Povstanie v Macedónsku v januári 2001 ju pod patronátom EÚ prinútilo uzavrieť dohodu s NLA o novom štátoprávnom usporiadaní. Albánska menšina, ktorá tvorila približne štvrtinu dvojmiliónového obyvateľstva, dostala široké menšinové práva a záruku účasti na politickom rozhodovaní v decentralizovanom štáte. Mierovú dohodu z augusta 2001 podpísali obe vtedajšie hlavné albánske politické strany, no nie velenie NLA. To pristúpilo iba na odovzdanie zbraní poriadkovým silám NATO. Macedónska parlamentná scéna odvtedy zohľadňuje požiadavky albánskych strán, za čo ju Brusel chváli. Bojovníci NLA sa stiahli, no neprestávajú dávať o sebe vedieť sporadickými

útokmi na policajné stanice. Minulý mesiac podnikli útok na pohraničné posty na hranici s Kosovom. Macedónska armáda 9. mája podnikla akciu proti NLA pod zámienkou zabránenia pripravovanej sérii teroristických útokov na civilné obyvateľstvo.

Macedónsko je drobná krajina s rozlohou zhruba polovice Slovenska. Vzdialenosti sú tam krátke, k hraniciam Kosova, Srbska a Bulharska sa merajú v desiatkach kilometrov. Oddiely NLA z okolia Kumanova majú v Kosove tylové zázemie. Hoci kosovská vláda zrušila a demobilizovala UÇK, bol to výnos formálny, učinený pod nátlakom Bruselu a nedotiahnutý do konca. Mnohí bojovníci UÇK prešli k albánskemu partizánskemu odboju v neďalekom Srbsku a Macedónsku.

Preto prudké boje v Kumanove zalarmovali ministerstvá obrany a vnútra v Belehrade, Prištine i Sofii. Bulharsko je členom NATO i Európskej únie, a tak nadobudli zúrivé prestrelky v Kumanove medzinárodný rozmer. Macedónskemu prezidentovi, premiérovi a ministrom silových rezortov sa rozdrnčali telefóny s nervóznymi otázkami, či sa opakuje albánske povstanie z roku 2001. Odpovede, že špeciálne jednotky teroristov rozprášili, overí čas.

29

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > PLAMENE MACEDÓNSKEJ REVOLÚCIE VZNIETIL RUSKÝ PLYN

MEDZI MLYNSKÝMI KAMEŇMI

30

Neuplynul ani týždeň a macedónsku koaličnú vládu, v ktorej sú zastúpení aj Albánci, zasiahla iná, zákernejšia pohroma – farebná revolúcia. Vládne koalície už roky vedie Nikola Gruevski, do vlaňaj­ ška neoddiskutovateľne prozápadný premiér. Na Balkáne neprekvapuje, že sa okolo neho zoskupili oligarchické klany, ktoré si zo štátu spravili dojnú kravu. Jeho hlavný politický súper z opozičnej sociálnej demokracie Zoran Zaev však tiež nie je anjelom, a za finančné machinácie dokonca sedel. Čo viedlo Západ k tomu, že zahrnul Zaeva priaz­ ňou a zanevrel na Gruevského? Médiá hlavného prúdu tvrdia, že Gruevski sa odcudzil zásadám demokracie deformovaním právneho štátu, ovplyvňovaním justičných orgánov a zapletením sa do aféry s protiprávnym odpočúvaním. Jeho najhlasnejší kritik Zoran Zaev začal vo februári zverejňovať zostrihy nahrávok, ktoré mu poskytol náčelník tajných služieb Zoran Vertuševski.

Z kruhov okolo premiéra už vlani vzišlo podozrenie, že usilovný šéf spravodajca odpočúval aj činiteľov vládnej koalície a zozbieraný materiál posúval aj spravodajským centrálam západných mocností. Zverejňovanie nahrávok je vraj vystupňovaním nátlaku Zaeva na Gruevského, aby odstúpil. Gruevski sa vlani na jeseň začal javiť ako nedostatočne prozápadný po tom, ako Bulharsko odstúpilo od ruského projektu výstavby plynovodu Južný prúd. Obnovená studená vojna vtedy rozdelila Balkán na dva tábory. Ani nie tak na prozápadný a proruský ako prozápadný bez výhrad a prozápadný s výhradami.

TLAK NA VLÁDU STÚPA

Vláda N. Gruevského patrí k tomu druhému.

Neprestala považovať vstup do EÚ a do NATO za priority štátu. No zdráhala sa pretrhať hospodársku spoluprácu s Ruskom a prísť o značné príjmy za tranzit ruského zemného plynu. Nechcela zahodiť príležitosť, ktorá sa naskytla, keď ruský energetický obor Gazprom hľadal alternatívne trasy na prepravu svoju plynu do južnej a strednej Európy. Plynovod nazvaný Turecký potok nemá opustiť dno Čierneho mora na bulharskom, ale tureckom brehu, a pokračovať ku koncovému odbernému uzlu na hranici s Gréckom. K nemu majú podľa ruských predstáv pri­

staviť odberateľské štáty plynovod smerujúci cez Grécko a Macedónsko do Srbska, k pôvodnej trase Južného potoka vedúceho cez Maďarsko ku koncovému uzlu v dolnorakúskom Baumgartene. Šéf Gazpromu Alexej Miller 8. mája potvrdil spustenie prípravných práv na položenie podmorského potrubia. O týždeň nato vypukla v Skopje macedónska farebná revolúcia v štýle známom z vlaňajšieho Kyjeva alebo Hongkongu a v predchádzajúcich rokoch z iných kútov sveta – masové demonštrácie pred budovami štátnych inštitúcií, výzvy na odstúpenie vlády a stavanie stanových táborov protestujúcich aktivistov. Premiér Gruevski síce 17. mája kontroval mohutným pochodom stúpencov vlády, no väčšiu výdrž prejavili jeho kritici utáborením sa pred parlamentom. Nevyčítajú mu záujem o ruský plynovod, ale podobne ako veľvyslanci USA a krajín EÚ deficity demokracie a opúšťanie základných hodnôt euroatlantického spoločenstva.

GEOPOLITICKÉ BREMENO

Albánska menšina sa vo farebnej revolúcii nepostavila jednoznačne na stranu opozície. Albánske červené vlajky viali v Skopje na protivládnych i provládnych pochodoch. To naznačuje prevahu geopolitického nad vnútropolitickým medzietnickým podnetom na farebnú revolúciu. Gruevski so Zaevom už zviedli spoločnú viachodinovú debatu na pôde Európskeho parlamentu a chystajú sa na ďalšiu. Obaja sa predháňajú v prejavoch odhodlania pokračovať v nastúpenom proeurópskom kurze. Rozdeľuje ich len ruský plynovod, čo nemusí byť dosť na udržanie plameňov farebnej revolúcie.

Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko podpísali 21. mája deklaráciu o podpore zámeru prepojenia existujúcej infraštruktúry na dodávky plynu prostredníctvom projektu Eastring. V zásade má ísť o obojsmerné severojužné prepojenia existujúcich i projektovaných plynovodov: na severe Európy z Ruska a na juhu zo Strednej Ázie a Blízkeho východu. Portál Eastring.eu zahŕňa v zmienke o zdrojoch i ruský plyn z odberného uzla Tureckého potoka. Samozrejme, ak by sa postavil, čo si Západ vedúci s Ruskom hospodársku, politickú a informačnú vojnu aspoň nateraz neželá.

AAAAA > KORUNNÍ > AAAAAAA SVEDKOVIA

SATIRA >

> SATIRA

33

32

Kresby: Carlos Latuff

TÉMA MESIACA:

SKRYTÁ HROZBA BRUSELU POČAS UPLYNULÝCH STOROČÍ SA OPAKOVANE NAŠIEL NIEKTO, KTO SA SNAŽIL ZJEDNOTIŤ EURÓPU POD SVOJIMI KRÍDLAMI – RÍMSKA RÍŠA, FRANSKÁ RÍŠA, NAPOLEON, HITLER –, PRIČOM VŠETCI SVOJE SNAHY DOKÁZALI ZDÔVODNIŤ „UŠĽACHTILÝMI“ MYŠLIENKAMI. V NAŠEJ VÝCHODNEJ ČASTI SVETADIELU TO BOL NAPOSLEDY SOVIETSKY ZVÄZ. A PRÁVE PRAKTIKY ZSSR NÁPADNE PRIPOMÍNAJÚ SÚČASNÉ CENTRALISTICKÉ AKTIVITY „SÚDRUHOV“ V BRUSELI. ZA VŠETKÝM SÚ SNAHY O SÚSTREDENIE MOCI NA JEDNOM MIESTE. NA DRUHEJ STRANE, ĎALŠIA CENTRALIZÁCIA NARÁŽA NA ROZDIELNOSŤ EURÓPSKYCH NÁRODOV. NA SPOLUPRÁCI JEDNOTLIVÝCH KRAJÍN ČI ZJEDNOCOVANÍ LEGISLATÍVNEHO PROSTREDIA UĽAHČUJÚCEHO OBCHODNÉ VÝMENY NIE JE SAMO OSEBE NIČ ZLÉ.

ALE SNAHA O VYTVORENIE JEDNOLIATEJ EURÓPSKEJ MASY OBYVATEĽSTVA MÔŽE VIESŤ SKÔR K ROZPADU ÚNIE AKO K ĎALŠIEMU PREHĹBENIU SPOLUPRÁCE.

TÉMA MESIACA > ZJEDNOCOVANIE EURÓPY V DEJINNÝCH SÚVISLOSTIACH

Peter Dano

ZJEDNOCOVANIE

EURÓPY V DEJINNÝCH

SÚVISLOSTIACH 36

EÚ NIE JE ZĎALEKA PRVÝM POKUSOM O CENTRALIZÁCIU STARÉHO KONTINENTU. V MÁJI SME SI OKREM „DNÍ EURÓPY“ PRIPOMÍNALI 70. VÝROČIE PORÁŽKY FAŠIZMU A NACIZMU – ČIŽE „NOVEJ EURÓPY“, KTORÁ NADVÄZOVALA NA PRVÚ A DRUHÚ RÍMSKU RÍŠU. U NÁS ZASE 206. VÝROČIE BITKY PRI BRATISLAVE V RÁMCI VOJNY S NAPOLEONOM, KTORÝ SA SVOJÍM SPÔSOBOM TIEŽ POKÚŠAL O ZJEDNOTENIE NÁRODOV EURÓPY.

A

j v antickom Grécku je myšlienka zjednotenia Európy čitateľná. Na ňu priamo nadväzoval staroveký Rím.

Z historicko-geografického pohľadu Rím ovládal územie, ktoré možno považovať za jadro vtedajšej Európy. Niekto môže namietať, že u Rimanov išlo len o mocenské ovládnutie bez zjednocovacieho úsilia, avšak vtedajšia rímska politika a diplomacia sa pokúšala podľa možnosti minimalizovať náklady pri maximálnom zisku. A ak to len trochu bolo možné, suverénnym dŕžavám sa snažila predstaviť len pozitíva takejto integrácie, vyhnúť sa priamej vojenskej konfrontácii a pomocou dômyselných intríg vraziť klin medzi národy, ktoré neboli pod ich správou, v zmysle dnes už známeho rozdeľuj a panuj.

Túto politiku sa Rimanom darilo istú dobu na obmedzenom území presadiť, avšak pôvodným obyvateľom (ako dokazujú najstaršie artefakty na území Európy, ktoré po tisícročiach opäť vychádzajú na svetlo) sa neskôr na istý čas podarilo dosiahnuť zjednotenie pod slovanskú správu. Ako jasný príklad možno uviesť citát z knihy talianskeho autora Maura Orbiniho Pôvod názvu, slávy a rozšírenia národa slovanského, vydanej v roku 1601: „Slovanský národ ozbrojený svojimi zbraňami dobreže neovládol všetky národy vo vesmíre: ovládol Áziu i Afriku, bil sa s Egypťanmi aj s Alexandrom Veľkým, pokoril si Grécko, Macedónsko, Ilýrsku krajinu; ovládol Moravu, krajinu Šlenskú, Českú, Poľskú aj s pobrežím Baltského mora, prešiel Itáliou, kde mnoho ráz bojoval proti Rimanom. Niekedy bol

TÉMA MESIACA > ZJEDNOCOVANIE EURÓPY V DEJINNÝCH SÚVISLOSTIACH

38

porazený, inokedy bijúc sa v boji veľkým smrteľným krviprelievaním odpovedal Rimanom; neraz bijúc sa v boji rovným bol. Nakoniec si pokoril Rímsku ríšu, ovládol mnohé jej provincie, zničil Rím, učiniac cisárov rímskych svojimi daňovými poplatníkmi, čo na celom svete nijaký iný národ nedokázal. Ovládol Franciu, Angliu a ustanovil panovanie v Hispánii; ovládol najlepšie provincie Európy; a z neho, vždy slávneho národa v minulých časoch pochádzali najsilnejšie národy; t. j. Slovania, Vandali, Burgunďania, Góti, Ostrogóti, Rusi alebo Rasi, Vizigóti, Gepidovia, Getialanci, Uverli alebo Gruly, Skirri, Girri, Melanďania, Baštarni, Peuki, Dákovia, Švédi, Normani, Tengovia alebo Fíni, Ukrovia alebo Unkranovia, Markomani, Kvádi, Frankovia, Alleri boli blízko Venetov alebo Genetov, ktorí obývali pobrežie Baltského mora a rozdelili sa na mnohé druhy; t. j. Pomorania, Uvilci, Ruľania, Uvarnavovia, Obotritovia, Polabania, Uvagirovia, Lingonovia, Redatovia alebo Riadutovia, Circipannovia, Kizinovia: Heruli alebo Helueldovia, Levbuzovia, Uvilinovia, Storedandovia a Bricani s mnohými inými, ktorí všetci boli národ Slovanov.“ Orbini ďalej uvádza, že národ Slovanov ovládal Áziu, Afriku a Európu. Konkrétne Franciu, Angliu, Hispániu, Itáliu, Grécko, Balkán – Macedónsko a Ilýrsku krajinu (dnešné Albánsko, časť Srbska a Grécka), pobrežie Baltského mora i ďalšie európske provincie. Podľa Orbiniho pochádzajú zo Slovanov mnohé európske národy. Napríklad Burgunďania, t. j. obyvatelia Burgundska – krajiny, ktorá bola pripojená k Francúzsku v 15. storočí, Góti, Švédi, Fíni, východní Góti a západní Góti (u Orbiniho Vizigóti), Góti-Alani, Dákovia, Normani či Frankovia Tráci, t. j. jednoducho Turci, Venédi (obyvatelia Venécie, čiže dnešných Benátok a okolia), Pomorania (obyvatelia Pomoria, t. j.

Prusi a Poliaci), Britanci alebo Bretónci, Avari.

Tieto skutočnosti dokladá Orbini okrem iných zdrojov aj staroškandinávskymi geografickými traktátmi.

Je zaujímavé, že aj základ Franskej ríše bol zo začiatku veľmi podobný rímskemu a zaujímal väčšinu územia šiestich zakladajúcich štátov budúcej EÚ. Korunovácia Karola Veľkého

uviedla do dejín myšlienku cisárstva, kde rímsky cisár mal byť hlavou svetskej moci a vytvoriť zjednocujúci prvok panovníkov vtedajšej západnej Európy na základe západného kresťanstva.

Avšak boj medzi cisárom a pápežom o svetskú moc tomu zabránil. Dokonca mnohí pápeži si nárokovali na svetovládu vďaka podpore dobre organizovaného cirkevného aparátu rozmiestneného prakticky po celej Európe. Ústup od týchto univerzalistických ambícií nastal naoko vznikom Svätej ríše rímskej národa nemeckého v roku 1588, keď dochádza k opätovnej zmene smerom k národným štátom. Tomuto obdobiu predchádzali aj plány husitského kráľa Jiřího z Poděbrad (1420 – 1470) zbaviť sa moci pápeža a obmedziť vplyv cirkvi. Táto únia mala mať spoločný orgán zo zástupcov štátov a rozhodnutia mali byť záväzné pre každého člena. Mierová únia mala zjednotiť štáty Európy proti hrozbám zo strany Osmanskej ríše, no dôvodom jeho snaženia bol aj pokus vymaniť sa zo zahranično-politickej izolácie, do ktorej ho zatláčala rímska cirkev.

Nezanedbateľný vplyv na mocenské väzby a vzťahy v Európe zo strany národov východnej Európy a Ruska (hlavný nástupnícky štát Veľkej Tartarie) si môžeme príkladne ukázať na postojoch Ivana IV. Hrozného. Niektoré pramene síce tvrdia, že práve počas jeho vlády bolo Rusko slabou krajinou a nemalo žiadny skutočný vplyv na svojich susedov, avšak po celej Európe sa v múzeách uchovali jeho listy, ktoré písal európskym monarchom, a tie poskytujú celkom odlišný pohľad. Mnohé jeho listy boli neskôr upravené, prípadne zmizli. Uvediem príklad toho, čo sa zachovalo, a síce list švédskemu kráľovi Gustavovi I., ktorého originál je uložený vo švédskom kráľovskom archíve: „Ty si zo sedliackeho, a nie vladárskeho rodu! Keď novgorodskí miestodržitelia veľkého panovníka, cára ruského, pošlú svojho posla ku kráľovi Gustavovi, tak Gustav, kráľ švédsky a gótsky, bude musieť pred týmto poslom bozkávať kríž, lebo pre teba je nemožné sa mimo miestodržiteľov k nám priamo dovolávať!“ Z citovaného teda vyplýva, že Ivan IV. nepovažuje švédskeho kráľa za seberovného a Európu s jej monarchami považoval za svojich vaza-

ZJEDNOCOVANIE EURÓPY V DEJINNÝCH SÚVISLOSTIACH > TÉMA MESIACA

lov, ktorí nemali právo ani priameho kontaktu z cárom, čo odôvodňoval nasledovne: „My od Augusta Cézara rodom pochádzame!“ V tomto duchu sa listom, ktorý je uložený v londýnskom archíve, obracia aj na britskú panovníčku Alžbetu I. Tudorovú. Tu sa cár tiež označuje zvysoka My, pričom na anglickú kráľovnú sa obracia ako na Ty a na konci listu ju dokonca nazval „nemravná dievka“. Napriek snahám o vymedzenie oblastí vplyvu na západ a východ vo Francúzsku dodnes uchovávajú ako súčasť národného historického dedičstva krajiny sloviensku Bibliu, ktorú priniesla ako dar svojmu manželovi Henrichovi I. kňažná Anna Kyjevská (kráľovná Francúzska v rokoch 1051 – 1060, dcéra Jaroslava Múdreho).

Politika sa od polovice 17. storočia opiera o ideu suverenity štátu, ktorá zabezpečovala vláde neobmedzenú moc do vnútra krajiny, ale aj princíp rovnosti štátov v rámci globálnej politiky.

William Penn v roku 1693 vyslovil myšlienku vytvorenia európskeho parlamentu, ktorý by zabezpečil mier. V 18. storočí to bol napr. Abbot Charles de Saint-Pierre (1728) so svojou ligou 18 suverénnych štátov, spoločným rozpočtom, hospodárskou úniou a zrušením vnútorných hraníc, čo je prakticky súčasný stav.

Príchodom 19. storočia znova ožil koncept štátnej suverenity, avšak v spojení s ideou národa ako jednotky kultúrnej, hospodárskej a politickej organizácie života človeka, čo upevnilo následné rozdelenie Európy na množstvo národných štátov, ale zároveň napr. vznik Bismarckovho Nemecka. Bismarck je autorom aj tohto (dnes obzvlášť aktuálneho) výroku: „Moc Ruska môže byť podlomená jedine oddelením Ukrajiny. Tú treba nielen odtrhnúť, ale aj postaviť proti Rusku, poštvať proti sebe dve časti jedného národa a pozorovať, ako brat bude zabíjať brata. Na to treba nájsť a vyškoliť zradcov v radách národnej elity a s jej pomocou zmeniť uvedomelosť jednej časti veľkého národa do takej miery, že tento bude nenávidieť všetko ruské, nenávidieť svoj rod, neuvedomujúc si to. Všetko ostatné je otázkou času.“ Hoci na jednej strane táto myšlienka umožnila presadenie národnej vlády, opakovane viedla k tragédiám vojen.

Napoleon Bonaparte sa na základe myšlienky

jednotnej Európy pokúsil o jej ovládnutie, ale s dominantným postavením Francúzska na európskom kontinente vrátane pokusu spojiť obdobne zmýšľajúce sily a získať kontrolu nad bohatstvom najväčšieho eurázijského impéria, na čom stroskotal.

Toto obdobie bolo okrem národných a demokratických revolúcií plné aj ideí európskej jednoty.

Napr. na Medzinárodnom mierovom kongrese v roku 1849 v Paríži francúzsky spisovateľ a humanista Victor Hugo povedal: „Príde deň, keď vytvoria všetky národy nášho kontinentu európske bratstvo. Príde deň, keď uvidíme Spojené štáty americké a Spojené štáty európske tvárou v tvár, ako si podávajú ruky ponad oceány.“ Na tejto konferencii bol aj taliansky literát a politik Giuseppe Mazzini, ktorý sám v roku 1843 vyzýval na vytvorenie federácie európskych republík. Ruský anarchista Michail Bakunin na kongrese Ligy za mier a slobodu v Ženeve (1867) vyzýval: „Aby sme v medzinárodných vzťahoch Európy dosiahli triumf slobody, spravodlivosti, mieru a znemožnili občiansku vojnu medzi rôznymi národmi, ktoré vytvárajú európsku rodinu, máme otvorenú len jedinú cestu: vytvorenie Spojených štátov európskych.“ V podobnom duchu by sme mohli pokračovať.

V 19. storočí sa určitá integrácia uskutočnila aj pri vzniku národných štátov Talianska a Nemecka, pričom habsburská monarchia čoraz viac čelila silnejúcemu tlaku hnutí presa­dzujúcich rozdelenie ríše. Tu treba spomenúť, že i dnes prevažuje snaha predstaviť EÚ ako projekt, ktorý zabezpečí Európe trvalý mier a prosperitu.

Avšak napr. historik Thierry Bardot mnohými argumentmi upozorňuje na fakt, že vždy, keď národné štáty presunú časť svojej suverenity na nadnárodný celok, vznikajú konflikty. Navrhuje zrušiť euro a vrátiť sa k národným hrani­ ciam (podobné snahy možno dnes vidieť napr. v Rakúsku). Podľa neho je nacionalizmus či vlastenectvo obviňované z rozpútania nielen druhej svetovej vojny, ale aj tej prvej, počas ktorej bolo cieľom Nemecka priradiť nenemecké regióny k svojmu impériu.

Vojna navyše začala „výbuchom súdka prachu“, ktorý predstavovalo mnohonárodnostné Ra­ kúsko-Uhorsko. Tento predchodca Európskej

39

TÉMA MESIACA > ZJEDNOCOVANIE EURÓPY V DEJINNÝCH SÚVISLOSTIACH

40

únie odmietal uznať nezávislosť bosnianskych Srbov, čo viedlo skupinu mladých Bosniakov k atentátu na arcivojvodu Františka Ferdinanda v júni roku 1914. Útlak zo strany centralizu­ júceho režimu vždy vyvoláva napätie. Jedným z hlavných poučení, ktoré bolo z prvej svetovej vojny vyvodené, bol znovuobjavený pojem národného sebaurčenia, propagovaný okrem iných aj americkým prezidentom Woodrowom Wilsonom. Tento princíp vyžaduje úctu k jednotlivým národom namiesto snahy rozptýliť či integrovať ich do väčšieho centrálne ovládaného celku.

Na budovaní európskeho impéria bol v 20. storočí založený fašizmus i nacizmus a ešte v roku 1933 Mussolini tvrdil, že „Európa by mohla opäť získať vplyv na svetové dianie, keby sa jej podarilo dosiahnuť politickú jednotu“. Podobne Joseph Goebbels 11. septembra 1940 vyhlásil: „Som si istý, že o päťdesiat rokov sa už o jednotlivých krajinách hovoriť nebude.“

A Adolf Hitler v rozhovore s fínskym minis­ trom zahraničných vecí v roku 1941 vyhlásil, že „európske krajiny úplne očividne patria k sebe ako členovia jednej veľkej rodiny“. Anglický historik Hugh Seton-Watson došiel k záveru, že Hitlerove zámery sa netýkali len toho, čo by sme dnes nazvali nemeckým nacionalizmom.

Projekt novej Európy či Tretej ríše mal jednoznačný cieľ, a to podmaniť si celú Európu vrátane priľahlých území a zotročenie pôvodného obyvateľstva. Sám Mussolini zakladal okolo Stredozemného mora nové rímske impérium a Japonci si želali vytvoriť rozsiahlu oblasť hospodárskej spolupráce vo východnej Ázii.

Tu treba podčiarknuť, že ani nemecký rasizmus nebol výrazom nacionalizmu, ba skôr naopak.

Paradoxne totiž rasa presahuje hranice národov a štátov, čiže táto teória je jednoznačne medzinárodnou doktrínou. Je pozoruhodné, že Robert Schuman, jeden zo zakladateľov európskeho projektu, bol až do 17. júla 1940 štátnym

ZJEDNOCOVANIE EURÓPY V DEJINNÝCH SÚVISLOSTIACH > TÉMA MESIACA

tajomníkom vichistického režimu, ktorý kolaboroval s Nemcami. Ako poslanec za Lotrinsko v roku 1938 podporoval Mníchovskú dohodu, a tak dopomohol Hitlerovi a jeho spojencom rozbiť a neskôr okupovať Československo.

Dôsledky tohto „zjednocovania“ asi všetci poznáme.

Ako je všeobecne známe, po druhej svetovej vojne bola časť Európy (prevažne so zachovanou slovanskou kultúrou) zjednotená ideou komunizmu, kde bol nastolený reálny socializmus pod vplyvom ZSSR, a časť pod liberálnou demokraciou a USA. Je to obdobie relatívneho mieru a určitej rovnováhy nielen v Európe, ale aj vo svete. K porušeniu rovnováhy došlo po vnútornom rozvrate ZSSR. Od čias Rímskej ríše síce prešlo mnoho storočí, avšak logika politického myslenia mnohých politikov akoby vychádzala zo starého známeho rozdeľuj a panuj. Rozdiel je však v prostriedkoch a metódach či technikách realizácie.

Tesne pred koncom druhej svetovej vojny John Foster Dulles, budúci šéf CIA, v duchu rímskeho a Bismarckovho receptu vypracoval koncepciu rozkladu ZSSR a prakticky celej oblasti jeho vplyvu, ktorá bola podľa potrieb aktualizovaná a neskôr úspešne použitá v Juhoslávii a využíva sa prakticky dodnes. Vyznačovala sa podporou tzv. disidentov, ktorí organizovali rôzne akcie. Napríklad na Slovensku to bola v roku 1988 známa sviečková demonštrácia.

Samozrejme, realizácii Dullesovho projektu významne pomohol svojou politikou Michail Gorbačov a Boris Jeľcin. Avšak autori nového delenia koristi sa neuspokojili ani s rozložením ZSSR na národné štáty a v roku 1997 bol vypracovaný Houstonský projekt, podľa ktorého treba Rusko rozdeliť, a to tak, že Sibír pripadne USA, severozápad Nemecku, juh a Povolžie Turecku a Ďaleký východ Japonsku. Projekt počíta, že z Ruska sa každoročne vyvezie 57 % produkcie ropy, 40 % plynu, 90 % medi, 97 % niklu a 99 % hliníka. Jednoducho je potrebné vytvoriť z Ruska ľahko ovládateľné surovinové kolónie. Pritom jestvujú rôzne výpočty, koľko ľudí bude stačiť na ťažbu, spracovanie a export surovín pre Západ (výpočty uvádzajú do 60 mil. ľudí). Exministerka zahraničia Madelei­ ne Albrightová bola v tomto podstatne skrom-

nejšia a prehlásila, že na tento účel postačí 15 miliónov ľudí. Podľa nej „je Sibír príliš veľká a bohatá, aby patrila jednému štátu“. Tu treba citovať aj slová poradcu piatich amerických prezidentov Zbigniewa Brzezinského z jeho knihy Veľká šachovnica (1997): „Bez Ukrajiny prestáva byť Rusko eurázijskou mocnosťou.“ V roku 1999 pri príležitosti udelenia titulu čestného občana Ľvova k tomu dodal: „Ukrajina je pre nás baštou Západu proti obnoveniu ZSSR. Nový svetový poriadok sa buduje proti Rusku a na troskách Ruska.“ Na záver treba pripomenúť, že história sa opakuje a ušľachtilé pojmy ako mier, prosperita, demokracia, ľudské práva či právo na sebaurčenie sa zneužívajú na presadzovanie koristníckych záujmov jednotlivcov na úkor väčšiny ľudstva, a čo je ešte horšie – už aj našej planéty. V roku 1938 zradilo Francúzsko, Veľká Británia a Taliansko medzinárodné právo a v rozpore s ním vydalo Nemecku, Maďarsku a Poľsku naše Československo. V mene tohto mieru bol náš štát rozdelený a všetky jeho zdroje využité na spoluúčasť v nacistickej invázii proti vtedajšiemu ZSSR. Dnes sa euroatlantický priestor opäť nachádza v umelo vytvorenej hospodárskej kríze.

Novodobý korporačný fašizmus predstavuje bezohľadná politika USA a NATO. Pod touto zástavou sa stavajú v Európe raketové základne.

Nezákon­ne sa okupuje Irak a Afganistan, rozložila sa Líbya, podporuje sa terorizmus v Sýrii, investujú sa ohromné prostriedky do výroby zbraní a na destabilizáciu oblastí, ktoré USA nazývajú svojou sférou vplyvu, hoci polovica ľudstva trpí hladom a chorobami. V mene mieru a prosperity v réžii USA a s asistenciou vojsk NATO bola v roku 1999 humanitárne bombardovaná zvyšková Juhoslávia, odtrhnutá srbská časť územia Kosova a Metohije. Tu treba poznamenať, že táto časť Srbska nie je nič iné len novou kolóniou v amerických rukách s druhou najväčšou základňou v Európe. Jednoznačne je to predpolie, ktoré je spolu s Ukrajinou namierené voči Rusku a mierovému spolužitiu vo svete. Ďalšie obsadené políčko v bezcitnej hre o ovládnutie sveta. V hre, v ktorej trpí väčšina obyvateľstva a naša planéta.

41

TÉMA MESIACA > EÚSR V MENE VYŠŠIEHO DOBRA

Ľubomír Huďo

EÚSR V MENE VYŠŠIEHO DOBRA

VIAC EURÓPY AKO VŠELIEK NA VŠETKY NEDUHY STARÉHO KONTINENTU A INTEGRAČNÁ ZÁCHRANA V ZÁUJME CELKU POVÝŠENÉHO NAD ÚZKE NÁRODNOŠTÁTNE ZÁUJMY. PODĽA EUROCENTRALISTOV JE TO JEDINÝ SPRÁVNY RECEPT NA AKÉKOĽVEK EKONOMICKÉ, SOCIÁLNE, MENOVÉ ČI INÉ SPOLOČENSKÉ PROBLÉMY. ZAČALO TO SCHUMANOVOU DEKLARÁCIOU V ROKU 1950, POKRAČOVALO MAASTRICHTSKOU ZMLUVOU NA KONCI DVADSIATEHO STOROČIA A V 21. STOROČÍ POKRAČUJE VÍZIOU SPOJENÝCH ŠTÁTOV EURÓPSKYCH. 42

P

ôvodná myšlienka o európskej jednote odstraňujúcej rivalitu a zabraňujúcej vojnám dospela do zvrátenej podoby, kritikmi občas nazývanej EÚSR – Európska únia socialistických republík, ako obdoba bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík. Komisári zostali, len riadiace politbyro zmenilo centrálu – včera Moskva, dnes Brusel.

Priaznivci európskej centralizácie môžu na­ mietať – veď ide o principiálny rozdiel, namiesto marxisticko-leninskej ideológie spoločný záujem o bezpečnosť, prosperitu, občianske slobody, ľudské práva a demokratické princípy. V mene vyššieho dobra pre všetkých sa dnes nemajú spájať proletári všetkých krajín, ale občania európskych štátov a odovzdávať svoje právomoci na národnej úrovni do spoľahlivých rúk nadnárodných štruktúr eurokomisárov a euroinštitúcií. Sú tu však aj udalosti, záujmy a ciele, o ktorých sa síce priveľmi nahlas nehovorí, no našťastie už nie sú ani nijakým tajomstvom. Zaslúžia si rovnakú pozornosť ako integračná propaganda o pozitívnom prínose stále užšej a užšej integrácie a posilňovania centrálneho riadenia v každej oblasti.

VONKAJŠIA PÁČIVÁ POZLÁTKA

Cieľom návrhu francúzskeho ministra zahraničných vecí Roberta Schumana z 9. mája 1950 bolo zabrániť ďalšej vojne medzi dvoma historickými rivalmi Francúzskom a Nemeckom spojením ich hutného a ťažobného priemyslu. Na jeho základe došlo o rok neskôr k podpísaniu dohody o Európskom združení uhlia a ocele predstaviteľmi Fran­ cúzska, Nemecka, Talianska, Belgicka, Holandska a Luxemburska, ktoré sa stalo jedným zo základných stavebných prvkov dnešnej Európskej únie.

Schumanova deklarácia vyzývala na rešpektovanie mierových cieľov, sociálneho pokroku, ekonomického rozvoja a solidarity. Nasledovali ďalšie kroky ako vznik Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Ich zlúčením vzniklo Európske spoločenstvo, zrodila sa dohoda o Európskej únii a trvalo dvadsať rokov, kým bola hospodárska, menová a politická únia zakotvená v Maastrichtskej zmluve.

Právnu subjektivitu jej dala až Lisabonská zmluva v roku 2009. V súčasnosti má únia už 28 členov a pred jej bránami čakajú ďalší adepti na začlenenie ako Albánsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko,

TÉMA MESIACA > EÚSR V MENE VYŠŠIEHO DOBRA

44

Čierna Hora, Macedónsko, Kosovo i Turecko.

Na začiatku išlo len o zónu voľného obchodu, no na jej základe vznikla mohutná politická federácia, ktorá má pod kontrolou viac ako polovicu zákonov členských štátov a najväčšou prekážkou jej ďalšieho rozmachu je národná suverenita. Určitý posun k stupňovaniu vzájomného prepojenia pod centrálnym vedením avizoval v roku 2011 francúzsky prezident Nicolas Sarkozy: „Čoskoro predložíme návrhy zmien v zmluvách s cieľom zabrániť tomu, aby sa krajiny od seba vzďaľovali v rozpočtových, hospodárskych a finančných záležitostiach.“ Podporila ho nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová, keď vyhlásila, že bez prehĺbenia integrácie nie je možné riešiť dlhovú krízu a obnovenie dôvery v eurozónu: „Nemôžeme ďalej prešľapovať na mieste.“ V roku 2012 už časť európskych predstaviteľov hovorí o potrebe založenia Spojených štátov európskych. Denník Die Presse informoval o diskusii desiatich šéfov diplomacií členských krajín EÚ – Belgicka, Dánska, Nemecka, Talianska, Luxemburska, Rakúska, Holandska, Poľska, Portugalska a Španielska – o budúcnosti Európy, ako by sa mala únia vyvíjať, ako budú fungovať európske inštitúcie a deľba moci v nich. Riešenie videli tak ako vždy – v ďalšom presune suverenity na európsku úroveň, vlastne vo vytvorení jednotného štátu z existujúcej únie podľa vzoru Spojených štátov amerických. Išlo by o model spolkového štátu s dvojkomorovým parlamentným systémom a priamo voleným prezidentom. Európania by mali európsku vládu – napríklad jedného ministra financií, Európsky menový fond, spoločnú armádu i spoločné kreslo v medzinárodných organizáciách. Šéfovia štátov a vlád by mali menší vplyv na európsku politiku a členské štáty by odovzdali veľkú časť právomocí Bruselu. Šéfovia diplomacií ponúkli tento plán v záujme riešenia dlhovej krízy a posilnenia menovej únie, pre ktoré je potrebné reálne zvažovať možnosť vytvorenia Spojených štátov európskych. Jasne to definoval bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder, ktorý vyzval na vytvorenie Spojených štátov európskych s tým, že únia potrebuje spoločnú vládu, aby predišla budúcim ekonomickým krízam. V rozhovore pre nemecký týždenník Der Spiegel uviedol: „Súčasná kríza dáva neúprosne

EÚSR V MENE VYŠŠIEHO DOBRA > TÉMA MESIACA

najavo, že nemôžeme mať spoločnú menovú zónu bez spoločnej finančnej, hospodárskej a sociálnej politiky. Z Európskej komisie by sme mali urobiť vládu, na ktorú by dohliadal Európsky parlament.

A to znamená Spojené štáty európske.“ Podľa neho by členské štáty Únie mali vypracovať novú zmluvu, nahrádzajúcu Lisabonskú, ktorá momentálne slúži ako inštitucionálny rámec európskeho integračného spoločenstva.

Myšlienku Spojených štátov európskych obhajuje aj Ian Scott, bývalý šéf Svetovej banky, s tým, že ak by Brusel mohol ovplyvňovať verejné financie členských krajín eurozóny a vymáhať dodržiavanie pravidiel, nemusela by Európa zápasiť s ekonomickými ťažkosťami. Preto je nevyhnutná predovšetkým fiškálna únia, kde by boli rozpoč­ ty členských štátov pod oveľa väčšou kontrolou Bruselu. Viac integrácie by tak nadobudlo podobu Spojených štátov európskych a národné štáty by sa vzdali svoje fiškálnej suverenity v prospech spoločného úspechu eurozóny. Podľa Iana Scotta sa treba povzniesť nad úzko národné videnie v záujme európskej jednoty, lebo jedine Spojené štáty európske sa môžu stať skutočne významnou svetovou silou, a možno tou najvýznamnejšou.

V mene obyvateľov Európy, aby nemuseli znášať zdrvujúce sociálne dopady ekonomickej krízy a prípadných hospodárskych otrasov, a v záujme udržateľnosti rastu eurozóny je nevyhnutné stupňovať integráciu, presúvať právomoci do Bruselu a spoľahnúť sa na vysoko odborné zvládnutie fiškálnej, sociálnej a hospodárskej politiky.

ODVRÁTENÁ STRANA INTEGRÁCIE

Józef Retinger, jeden zo zakladateľov skupiny Bilderberg, siete 150 vplyvných osobností z oblasti politiky, financií, armády, akademických kruhov a médií z USA a západnej Európy, patril k pôvodným architektom európskej integrácie. Ešte v roku 1946 v Kráľovskom inštitúte zahraničných záležitostí vyhlásil: „Európa potrebuje vytvoriť federálnu úniu, ktorej európske národné štáty odovzdajú rozhodujúcu časť svojej historickej suverenity.“ Retinger bol zakladateľom Európskeho hnutia (EM), lobistickej organizácie zameranej na vytvorenie federalizovanej Európy. Okrem Retingera bol zakladateľom skupiny Bilderberg a Európskeho hnutia i Jean Monnet, neskôr

predseda Európskeho združenia uhlia a ocele.

Na európskej integračnej agende spolupracovali aj americké kruhy – napr. Americká komisia pre zjednotenú Európu (ACUE) ustanovená už v roku 1948. Podpredsedom bol Allen Dulles, riaditeľ CIA v päťdesiatych rokoch minulého storočia, a v jej správnej rade pôsobil i prvý riaditeľ CIA Walter Bedell Smith.

Zverejnené dokumenty zo stretnutia skupiny Bilderberg v roku 1955 ukazujú, že hlavným predmetom diskusie bola európska jednota a podpora myšlienky integrácie a unifikácie. Už vtedy sa hovorilo o spoločnej mene a s tým súvisiacej nevyhnutnosti vytvoriť centrálne politické štruktúry na európskom kontinente. Étienne Davignon, bývalý eurokomisár a predseda Bilderbergu vyhlásil, že o spoločnej mene euro sa na konferencii elitného spolku hovorilo už dávno pred jeho zavedením a Bilderberg ju pomohol vytvoriť v 90. rokoch minulého storočia. Dokument z bilderberskej konferencie z roku 1955, zverejnený portálom WikiLeaks, tieto informácie potvrdzuje. Podľa tohto dokumentu je potrebné „v najkratšom možnom termíne dosiahnuť najvyšší stupeň integrácie, začínajúc spoločným európskym trhom“.

Jeden z európskych účastníkov uviedol, že ak bude v Európe zavedená spoločná mena, bude nutné vytvoriť centrálny politický orgán. O dva roky neskôr už bolo založené Európske hospodárske spoločenstvo. George McGhee, bývalý americký diplomat, ktorý sa zúčastnil konferencie Bilderbergu v roku 1955, o mnoho rokov neskôr povedal: „Rímska zmluva, ktorá priniesla spoločný trh Európskeho hospodárskeho spoločenstva, bola vytvorená na Bilderbergu.“ Správa z bilderbergskej konferencie o spoločne dosiahnutej dohode uvádza: „Bolo jasné, že účastníci sa vrátia do svojich krajín obohatení podrobnejšími poznatkami a pochopením postojov mnohých ve­ dúcich osobností iných štátov, a preto budú lepšie pripravení na riešenie ich spoločných problémov. Účastníci konferencie budú vo svetle dosiahnutého konsenzu schopní oboznámiť s týmito názormi verejnosť v ich vlastných sférach vplyvu bez toho, aby prezradili zdroj ich informácií.“ O niekoľko desaťročí neskôr vytvorila Lisabonská zmluva pozíciu európskeho prezidenta. Prvým sa stal Herman Van Rompuy, bývalý belgický pre­

miér. Nový europrezident na menšom zhromaždení Bilderbergu v roku 2009, ktoré organizoval predseda Étienne Davignon, vyhlásil: „Nachá­ dzame sa v ťažkých časoch – finančná kríza a jej dramatický dopad na zamestnanosť a rozpočty, klimatická kríza, ktorá ohrozuje naše samotné prežitie, obdobie úzkosti, neistoty a nedostatku dôvery. Tieto problémy možno prekonať iba spojeným úsilím našich krajín. Rok 2009 je prvým rokom globálnej vlády vďaka ustanoveniu skupiny G20, a to nie náhodou práve uprostred finančnej krízy.“ Kríza vyvoláva strach a obavy, čo nahráva koncepciám o spásonosnej vláde jedného silného celku, ktorej neostáva nič iné, len viesť všetkých v ich vlastnom záujme k lepšej budúcnosti. Potom už krízy a konflikty nebudú, lebo bude jeden komplexný celok, jedna vláda, jedna politika. Nič nové pod slnkom.

HROZIVÁ PARALELA

Vladimir Bukovskij, neurofyziológ, spisovateľ a politický aktivista ako jeden zo zakladateľov disidentského hnutia v ZSSR strávil niekoľko rokov v sovietskych gulagoch a na psychiatrii. V roku 1976 emigroval do Veľkej Británie. Podľa jeho názoru je Európska únia Sovietskym zväzom prezlečeným do západného kabáta: „Ak skúmate všetky štruktúry a prvky tohto zjednocujúceho monštra, zistíte, že viac a viac pripomína Sovietsky zväz.

Samozrejme, je to oveľa mäkšia verzia ZSSR. Nechápte ma zle. Nehovorím, že ide o gulag (správa trestaneckých táborov – pozn. red.), nemá ani KGB (sovietska tajná polícia), aspoň zatiaľ, ale veľmi pozorne sledujem štruktúry, ako napríklad Europol (Európsky policajný úrad).“ Podľa bývalého sovietskeho disidenta ide o vybudovanie mnohonárodného štátu potlačením národného cítenia, čo bola v Sovietskom zväze veľmi nepríjemná skúsenosť a v jej dôsledku sa prebudil extrémny nacionalizmus. V jednom zo svojich rozhovorov varuje: „Je to utópia, moderná babylonská veža. Bude to len horšie a horšie.

Do istej miery to bude rovnako zlé ako Sovietsky zväz. Už začínajú s represiou v oblasti politickej korektnosti a prejavov neznášanlivosti. Budú mať vlastný gulag, to mi verte. Možno to nebude gulag ako v Sovietskom zväze, bude to niečo iné, trebárs psychiatrický gulag, neviem.“

45

TÉMA MESIACA > ZLOŽITOSTI EURÓPSKEJ INTEGRÁCIE

Peter Staněk

ZLOŽITOSTI EURÓPSKEJ INTEGRÁCIE 46

PRVÁ OTÁZKA SÚČASNEJ EÚ ZNIE, KTORÝM SMEROM SA CHCE VYDAŤ. ĎALŠOU CESTOU CENTRALIZÁCIE – ROZPOČTOVEJ, FIŠKÁLNEJ, PRÍPADNE CENTRALIZÁCIE BEZPEČNOSTNEJ POLITIKY A PODOBNE? ALEBO CHCE NAĎALEJ ZOSTAŤ V ROVINE SLOBODNEJ OBCHODNEJ VÝMENY A SKÔR LEN ODPORÚČAŤ JEDNOTLIVÝM ČLENSKÝM KRAJINÁM, ČO BY MALI ROBIŤ?

J

e fakt, že kríza viedla k posilneniu nálad za fiškálnu centralizáciu rozpočtovej únie, čo by v podstate znamenalo vytváranie rozpočtu pre jednotlivé krajiny na úrovni Bruselu.

Na rozdiel od dnešného mechanizmu, kde urobíte vlastný národný rozpočet, a ten dávate posudzovať bruselskej centrále. Otázkou je, či by takáto centralizácia vyriešila dnešné problémy, alebo by došlo k tomu, čo sme poznali v bývalej federácii: ak sme problém nevedeli vyriešiť, posunuli sme ho na federálnu úroveň.

SLABÝ SPOLOČNÝ ROZPOČET

V súčasnosti sa však ukazuje niekoľko zásadných problémov, brániacich užšej európskej

integrácii. Už pri konštrukcii rozpočtu EÚ na obdobie 2014 – 2020 sa veľmi jasne ukázalo, že miera solidarity jednotlivých krajín zostáva na úrovni 1 % HDP. Pôvodne sa diskutovalo o tom, že vklad jednotlivých krajín do európskeho rozpočtu by mal byť 1,5 – 2 % HDP. Táto filozofia neprešla, aj keď sa jasne ukazovalo, že použitie 1 % HDP povedie k trvalej deficitnosti európskeho rozpočtu v rozsahu 60 až 90 mi­ liárd eur.

Aj keď sa o tom veľmi nediskutuje, dôsledkom tohto vývoja bol nedostatok prostriedkov na eurofondy, a to osobitne v oblasti sociálnej politiky, rozvoja regiónov a v niektorých podporných opatreniach, ako je spoločná poľnohospo-

TÉMA MESIACA > ZLOŽITOSTI EURÓPSKEJ INTEGRÁCIE

dárska politika. Výsledkom takéhoto prístupu bola diskusia o tom, ako zmeniť podmienky čerpania eurofondov. To znamená napríklad zvýšiť domáce spolufinancovanie z 5 až 15 percent na 10 až 20 percent, alebo zmeniť otázku nenávratnosti fondov s tým, že budete musieť časť prostriedkov z eurofondov vrátiť. Formálne tieto diskusie zatiaľ ustúpili do úzadia a po schválení európskeho rozpočtu na obdobie 2014 – 2020 akoby tento problém neexistoval.

JEDNOTNÝ PENZIJNÝ SYSTÉM?

48

Dnešný stav diskusií smeruje skôr k tomu, že sa začínajú zvýrazňovať jednotlivé hrozby stojace pred EÚ a hrozby, ktoré by mohli ohroziť rozpočtové hospodárenie. Najvýznamnejšou hrozbou, ktorou sa dnes oháňa väčšina odborníkov, je demografický pokles. Znamená to, že sa mení počet detí, narastá počet dôchodcov a klesá počet ľudí v produktívnom veku, ktorí platia priebežný penzijný systém.

Predstava o tom, že tento problém vyrieši druhý alebo tretí pilier, sa však ukazuje ako značne problematická. Musíte mať určitú výšku príj­ mu, ktorú vám DSS môže zhodnocovať. Ak ju nemáte, z malého príjmu veľký dôchodok napriek zhodnocovaniu mať nebudete. Znova sa začalo diskutovať, či druhý pilier má, alebo nemá zmysel, a či by mal, alebo nemal zmysel systém celoeurópskeho druhého piliera.

Pred niekoľkými rokmi existovali úvahy a výpočty hovoriace o tom, že keby sa vo väčšine európskych krajín zaviedol druhý pilier, znamenalo by to priebežný výber približne 2,5 bilióna eur „dlhých peňazí“ ročne, ktoré by získali DSS. Keďže by išlo o dlhé peniaze, mohli by ich použiť na nakupovanie štátnych dlhopisov alebo na financovanie technologického prezbrojenia európskeho priemyslu. Samozrejme, stále platí analýza Svetovej banky, ktorá konštatovala, že druhý pilier môže problémy s penzijnými systémami len zmierniť, ale nevyrieši ich. A vytvorenie jednotného európskeho penzijného systému je pri rozdielnosti výšky priemernej mzdy značne problematické.

Skôr si treba položiť otázku: Prečo nie je dosť peňazí na penzijné systémy v budúcnosti? Jednoduché porovnanie počtu ľudí v produktív-

ZLOŽITOSTI EURÓPSKEJ INTEGRÁCIE > TÉMA MESIACA

nom a poproduktívnom veku nedáva odpoveď.

Skutočným problémom je predovšetkým stagnácia a zmrazenie miezd, ku ktorému došlo v Európe podobne ako v niektorých iných vyspelých krajinách na svete. Kľúčovým problémom je objem vyplatených miezd, nie počet ľudí v produktívnom a poproduktívnom veku.

Keďže s objemom vyplatených miezd rastú aj odvody, pri raste miezd je možné vykompenzovať celkovú výšku odvodov do penzijných systémov aj s menším počtom ľudí.

V EÚ sa dnes uvažuje o predĺžení veku odchodu do dôchodku ako o hlavnom nástroji riešenia penzijných problémov. V každom prípade musíme do budúcna počítať s tým, že sa vek odchodu do dôchodku bude zásadne posúvať, a tí, ktorí dnes nastupujú do pracovného pomeru, budú pracovať pravdepodobne minimálne do 70 rokov veku.

PROTEŽOVANÁ VEĽKÁ BRITÁNIA

Ročná hodnota európskeho rozpočtu je zhruba 150 miliárd eur, z toho veľká časť ide na spoločnú poľnohospodársku politiku. Je to vlastne platenie za obmedzenie produkcie alebo za nepestovanie. Únia doteraz podporovala hlavne stredne veľké poľnohospodárske subjekty, zmenou spoločnej poľnohospodárskej politiky v roku 2014 však prechádza na inú stratégiu.

Bude podporovať hlavne malé subjekty do veľkosti desať hektárov.

Je zaujímavé, že väčšine európskych krajín to vyhovuje – Španielsku, Francúzsku, Portugalsku, Taliansku... Ale v Európe sú tri krajiny, ktoré majú podstatne iný typ agrárneho sektora. Veľká Británia, Česko a Slovensko. Veľkosť priemerných poľnohospodárskych subjektov sa počíta v stovkách hektárov, na Slovensku je to 680 hektárov. Znamená to, že v týchto krajinách nebudeme poľnohospodárstvo podporovať?

Osobne predpokladám, že Veľká Británia aj pre jej tendencie opustiť EÚ dostane výnimku v platbách na poľnohospodársky sektor. EÚ má pre špecifiká Veľkej Británie stále pochopenie a vzhľadom na tamojší nárast protieurópskej nálady usudzujem, že to pochopenie sa rozšíri aj na ďalšie oblasti.

VÍZIE SPOLOČNEJ INFRAŠTRUKTÚRY

Jednou z významných oblastí, ktorá by sa mala financovať z eurofondov, je aj zjednocovanie infraštruktúry. Energetická infraštruktúra je usmerňovaná európskou energetickou úniou.

Táto infraštruktúra je orientovaná ekologicky a na zelené alternatívne zdroje. Zároveň – čo je samo osebe rozumné – navrhuje prepojenie energetických systémov v Európe.

To však naráža na problém. Výška výdavkov na energie je v jednotlivých krajinách veľmi rozdielna. Napríklad náklady na kúrenie v Nemecku predstavujú 3 % rodinného rozpočtu, na Slovensku však 18 %. To znamená, že aj dopad predpokladaných zmien na obyvateľstvo môže byť veľmi rozdielny.

Niektoré krajiny, ktoré sa vrhli na alternatívne energetické zdroje – ako Nemecko na veternú energiu – vytvorili obrovské produkčné zdroje.

Ale keďže pri veterných elektrárňach je rozsah produkovanej energie nepredvídateľný, hrozí riziko tzv. black-outu z opačnej strany. Ak väčšina black-outov doteraz vznikla z nedostatku energie v sieti, tieto black-outy môžu vznikať aj z prebytku energie dodávanej z alternatívnych

zdrojov. Nemecko vyhlásilo, že treba, aby ostatné krajiny tento prebytok energií odobrali, čo však vytvára hrozbu výrazného black-outu povedzme v ČR, Poľsku alebo na Slovensku.

V rámci energetickej únie je tu ďalší zaujímavý projekt. Európa konečne otvorene priznala, že veľká časť spotreby plynu je neefektívna, lebo sa používa na vykurovanie budov. Až 80 % budov a stavieb v EÚ je energeticky neefektívnych.

Keby sa podarilo radikálne reštrukturalizovať energetickú výkonnosť týchto budov, znamenalo by to zníženie spotreby plynu v európskych podmienkach o viac ako 40 %. Bol by to obrovský projekt a samotná EÚ odhaduje, že by mohlo ísť o vytvorenie až 10 miliónov pracovných miest na dobu minimálne 15 – 20 rokov.

Keď sa diskusia o energetickej únii uzavrie, čo by malo byť do polovice tohto roku, už by malo byť zrejmé realizačné obdobie tohto projektu, ale aj to, akým spôsobom bude financovaný.

Mimoriadne závažný je dnes problém v oblasti dopravnej infraštruktúry. EÚ prijala tézu budovania rýchlostných tratí, má to byť tzv. paneurópska sústava rýchlostných železníc.

V podstate by malo ísť o niečo podobné, ako

49

TÉMA MESIACA > ZLOŽITOSTI EURÓPSKEJ INTEGRÁCIE

ZLOŽITOSTI EURÓPSKEJ INTEGRÁCIE > TÉMA MESIACA

finančné výhody, ak zostane a vytvorí produkčné centrum v Drážďanoch. BMW ich akceptovala a vytvorila produkčné centrum. Dnes nie je celkom zrejmé, či budú európske vlády pokračovať v tejto stratégii stimulácie zachovania produkčných kapacít alebo nechajú veľké koncerny, aby presúvali produkčné kapacity smerom na východ alebo na juh.

Znamená to niečo, čo by sa dalo nazvať ekonomickou integráciou Európy, no neusmerňovanou národnými vládami alebo Bruselom, ale stratégiou transnacionálnych korporácií, ktoré ovládajú celý systém expanzie a produkčných potenciálov. Nehovoríme o tom, že 90 percent produkcie Peugeotu, Kie a Volkswagenu ide na export. Produkcia sa síce vyrába na Slovensku, ale so Slovenskom a jeho rozhodovacími stratégiami v oblasti exportu nemá nič spoločné.

BOJ O UDRŽANIE KONKURENCIESCHONOSTI

50

sú IC vlaky v Nemecku alebo rýchlostné vlaky vo Francúzsku. Prakticky by bolo možné vytvoriť konkurenciu leteckej doprave. V tomto je to veľmi logické a rozumné, nesmieme však zabú­ dať na to, že v rôznych krajinách máme rôzne energetické systémy, čo znamená prepriahanie horných agretátov na hraniciach jednotlivých krajín. Preto by mala vzniknúť celoeurópska energetická sústava hnacích jednotiek tak, aby bola platná pre celý systém rýchlostných tratí v Európe. Väčšinou ide o projekty finančne vysoko náročné, aj keď je dnes spočítané, že pri rýchlostných tratiach dosahuje návratnosť investícií 8 – 10 rokov. Je otázkou diskusie, koľko by mal dať európsky rozpočet a koľko rozpočty národných krajín.

INTEGRÁCIA V RÉŽII KORPORÁCIÍ

Treba si otvorene povedať aj ďalšiu vec: prie­ merná mzda v jednotlivých krajinách EÚ je veľmi rozdielna. V Nemecku 2300 eur, na

Slovensku 881 eur. Rozdielna je výška platieb odvodov, aj keď sa postupne približujú. Napriek všetkým diskusiám sú zatiaľ priemerné komplexné hodinové náklady na pracovníka v Nemecku 31 eur, na Slovensku zhruba 10 eur.

Celkovo je v členských krajinách, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 a neskôr, reálna cena pracovnej sily zhruba na úrovni tretiny nákladov na pracovnú silu v podmienkach starých členských krajín.

To, že je to významný faktor, vidíme aj z pokračujúceho procesu presunu produkčných kapacít zo starých do nových členských krajín.

Volkswagen dnes vytvára kľúčové a najmodernejšie technologické výrobné centrum v Bratislave, Peugeot presúva výrobu špičkových vozov do Trnavy – a to z Belgicka, Dánska, Holandska a podobne.

V čase, keď sa BMW rozhodovala o presune produkčných kapacít do Čiech alebo do Poľska, ponúkla nemecká vláda BMW výrazné

Je pravda, že krajiny ako Nemecko sú exportnými kráľmi planéty, ale veľká časť nemeckého exportu išla doteraz do krajín EÚ. Samozrejme, aj do Číny, juhovýchodnej Ázie, Južnej Ameriky či Spojených štátov. Ale gro produkcie a exportu jednotlivých členských krajín ide do vnútroúniového obchodu. Je to výhodné, lebo vytvorenie harmonizovaných podmienok vo vnú­tri EÚ znamená ochranu vašej produkcie pri exporte. Zároveň máte v rámci exportu do členských krajín istotu právnych predpisov.

Na druhej strane to znamená, že musíte mať reálny kúpyschopný dopyt. Roky platilo, že napríklad Nemecko exportovalo veľkú časť svojej produkcie do Španielska, Portugalska či Grécka, pretože nemecké banky úverovali tamojších klientov. Nemecko bolo najväčším exportérom na planéte, vývoj a výroba boli skvelé, všetko fungovalo. No v momente, keď sa zistilo, že zadlženosť týchto obyvateľov už nie je udržateľná, nemecké banky prestali úverovať expanziu exportu Nemecka a objavili sa problémy so spotrebou.

Aj z dôvodu starnutia populácie a obmedzenosti zdrojov, ktoré budú mať budúce generácie dôchodcov v rukách, sa bude zvyšovať tlak na to, aby EÚ uspela vo svetovom obchodnom me-

radle a zvýšila objem exportu mimo teritória EÚ. To bude jeden zo zásadných štrukturálnych manévrov, ktoré – podľa môjho osobného odhadu – bude musieť Európa uskutočniť v priebehu 5 – 10 rokov.

Bude to však v čase, keď dôjde k výraznému zostreniu konkurencieschopnosti na svetových trhoch, a situácii, v ktorej výrazne vzrastie aj konkurencieschopnosť krajín ako je Čína, Južná Kórea, Japonsko, India... Oživenie vnú­ troeurópskej spotreby alebo podpora exportu mimo teritória EÚ bude jednou z kľúčových otázok na fiškálne obdobie 2021 – 2028.

To však znamená, že budeme musieť riešiť aj otázku technologických inovácií, preto je pochopiteľná aj snaha EÚ o posilnenie inovatívnej politiky. Problém je v tom, že inovácie podporujú aj iné krajiny, napríklad Spojené štáty, Japonsko, ale aj Čína a Južná Kórea. A jedným z hlavných problémov inovačnej politiky v Európe zatiaľ nebol intelektuálny potenciál vedúci k vytvoreniu inovácií, ale relatívne zdĺhavá aplikácia týchto inovácií do výroby. Akoby sa kopírovali problémy bývalého režimu, ktorý bol síce vo výskume skvelý, ale nedokázal uplatniť výsledky výskumu v reálnej ekonomickej praxi.

RADŠEJ SA HARMONIZOVAŤ V RÁMCI EÚ AKO S USA

Ak by sa uzavrela dohoda o transatlantickej spolupráci so Spojenými štátmi, európsky HDP sa podľa štúdií zvýši o pol percenta a vytvorí sa cca 60-tisíc pracovných miest. Existuje však aj iná štúdia spred piatich rokov, ktorú nechal uskutočniť Brusel. Jej závery boli nasledovné: Ak by sa v EÚ harmonizovali daňové systémy a odpadla by nutnosť 28 samostatných daňových systémov, veľkosť európskeho HDP by sa zvýšila o 2 %. Ak by sa harmonizovali technické štandardy, ktoré sú v jednotlivých krajinách veľmi rozdielne, znamenalo by to zvýšenie HDP zhruba o pol percenta. A ak by sa harmonizovali aspoň hlavné časti pracovnoprávnych predpisov, znamenalo by to znova zvýšenie európskeho HDP o 1 %.

Logicky vzniká otázka, či pol percenta ras­ tu HDP vďaka TTIP, ktorá má aj negatívne

51

TÉMA MESIACA > ZLOŽITOSTI EURÓPSKEJ INTEGRÁCIE

vedľajšie efekty, je zmysluplným krokom, ak by harmonizácia vnútorného prostredia na druhej strane zvýšila európsky HDP o 3,5 až 4 % ročne. Pritom otázka daňového systému je predmetom ochrany národných práv, otázka technických štandardov predmetom zotrvačnosti technického myslenia a harmonizácia pracovných štandardov zase predmetom výlučnej kompetencie národných orgánov.

Chceme v týchto oblastiach zachovať národnú kompetenciu a národné rozdielnosti, hoci nás tieto národné rozdielnosti stoja ekonomicky veľmi veľa? Čo keby sme ich odstránili? Technickými štandardmi predsa neohrozujeme historické tradície jednotlivých členských krajín.

RÔZNE SVETY

52

Celý proces harmonizácie alebo integrácie EÚ je komplexom protichodných trendov. Niektoré sú plusové, niektoré mínusové, niektoré neutrálne. Netreba zabúdať na civilizačné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. V krajinách Škandinávie predstavujú škody z korupcie 2 – 3 %, v strednej Európe 20 % a v krajinách južnej Európy ako Španielsko či Taliansko až 30 % ročného HDP. Rozdielnosť spoločenskej klímy vyplýva z rôznych civilizačných modelov. Tradícia v Škandinávii nedovoľuje, aby ste kradli verejné zdroje, ale na druhej strane sa to úplne toleruje v Grécku alebo Taliansku.

Táto civilizačná rozdielnosť znamená v konečnom dôsledku rozdielnosť v deficitoch štátnych rozpočtov, ale aj odlišný vzťah občana a štátu.

Extrémnym prípadom bolo Grécko, kde sa neplatenie daní stalo pomaly národným športom.

V takomto prípade nespočíva problém harmonizácie a spájania EÚ ani tak v ekonomickej oblasti, ako skôr v spoločensko-historickej.

Vo Švédsku či Fínsku ľudia veria štátu a dostávajú od neho kvalitné služby. Ako môžete vytvoriť rovnaký systém politickej formy štátu so Švédmi a povedzme Grékmi, ktorí „dobehnutie“ štátu naozaj považujú za národný šport?

Rozdielna spoločensko-historická klíma je podľa mojej mienky rozhodne väčšou bariérou zjednocovania ako finalizácia daňových alebo rozpočtových systémov. Lebo aj pri harmonizácii rozpočtovej politiky narazíte na spoločen-

skú rozdielnosť. Ináč budú k plneniu rozpočtových problémov pristupovať Gréci, Nemci, Fíni, Španieli...

Jedna z významných vecí, ktorá bude pravdepodobne formovať ďalší vývoj Európskej únie, je otázka diskutovaná po celú dobu jej existencie – čistí platcovia verzus čistí prispievatelia. Čistí platcovia sú stále tie isté krajiny– Nemecko, Holandsko, Dánsko... Považuje sa to za prejav solidarity bohatších voči chudobnejším.

Kým v Európe panovala všeobecná konjunktúra, všeobecné bohatstvo v podstate rástlo a nebola veľká nezamestnanosť, faktor solidarity sa v týchto krajinách toleroval.

Keď sa ukázalo, že kríza roku 2008 nebude krátkodobá, nedôjde k jej rýchlemu odzneniu v priebehu roka či dvoch, ale je to kríza dlhodobá, ktorá pôsobí v jednotlivých krajinách veľmi negatívne, ochota solidarity začala klesať. Keď Nemci vidia, že ostatné členské krajiny ako Španielsko alebo Portugalsko nechcú (druhá vec je, či môžu, alebo nemôžu) prispievať do európskeho rozpočtu viac ako 1 % HDP, aj oni sa začínajú pýtať: Prečo máme donekonečna platiť výdavky na iné členské krajiny?

ZJEDNOCOVANIE POD TLAKOM

Paradoxne však nikto nehovorí o ďalšom aspekte. Veľká časť výdavkov európskeho rozpočtu ide na tzv. veľké európske projekty (napríklad výstavbu obrovského letiska vo Frankfurte).

V Európe je v súčasnosti sedem obrovských infraštruktúrnych projektov, ale veľmi sa nediskutuje o tom, že už mali byť dávno dokončené.

Ide o miliardy eur. Pri väčšine týchto veľkých infraštruktúrnych projektoch došlo k posunu termínu dokončenia o 5 – 8 rokov.

Zaujímavé je, že sa nikto nezamýšľal nad tým, čo znamená predraženie týchto projektov vo väzbe na podstatne dlhšiu dobu výstavby. Občas sa v niektorej analytickej správe EÚ alebo skupiny OLAF, ktorá je kontrolnou skupinou pre finančné veci, objaví konštatovanie, že sa zase nejaký projekt pretiahol. Keď si urobíte analýzu spoločného fungovania veľkých projektov v EÚ, zistíte, že v takmer žiadnom z nich nebola dodržaná ani doba výstavby, ani výška nákladov schválených z Bruselu. Svedčí

53 to o nedostatočnom koordinovaní krajín pri kontrole takýchto projektov.

TTIP svojím spôsobom nastavila zrkadlo EÚ.

Nie je to len skúška, či teraz budeme hovoriť jednotným hlasom, či budeme EÚ ďalej integ­ rovať prostredníctvom bankovej, rozpočtovej alebo inej únie. Toto zrkadlo nám ukazuje, čo sme neurobili, a mohli urobiť v čase konjunktúry. Vtedy by mnohé integračné procesy prebehli jedno­duchšie. Dnes ich chceme robiť pod tlakom hospodárskych dôsledkov krízy, ale v si­ tuácii, v ktorej znova začína prevládať ego­izmus.

Platcovia už nechcú prispievať, poberatelia by radi donekonečna poberali zdroje z eurofondov a všeobecná ochota solidarity sa znížila, akoby sme znova vztyčovali steny ekonomického egoizmu medzi jednotlivými krajinami.

Našťastie, tie steny (zatiaľ) nie sú vysoké. Nemci ešte stále ochotne financujú Európu a pridávajú sa k nim Francúzi. Španieli sa snažia robiť reformy, Taliani takisto. Ale kľúčovou otázkou sa stáva faktor času. Na jednej strane prebieha

integrácia, ale ak robíme integráciu bez vyriešenia vnútorných problémov na úrovni jednotlivých členských krajín, nebude mať zmysel.

Na druhej strane je množstvo vecí, ktoré jednotlivé krajiny nemôžu vyriešiť samy. Napríklad boj proti daňovým únikom či šedej a čiernej ekonomike. Lebo ak v jednej krajine pritvrdíte podmienky, financie sa prelejú do druhej. Musí ísť o spoločný postup.

Ani fiškálna únia nemusí byť pre zjednotenú Európu rizikom, ak bude dostatočne reflektovať odlišnosť ekonomickej situácie obyvateľstva v jednotlivých členských krajinách. Ak by však integrácia Európy mala byť iba formou „zglajchšaltovania“ bez zváženia takých citlivých aspektov, ako sú napríklad výšky dôchodkov, priemernej mzdy, nákladov na život, sociálnych nákladov a podobne, samotná integrácia Európy bude chápaná ako niečo, čo nám nanútili zvonku.

Autor je ekonóm a prognostik Ekonomického ústavu SAV.

TÉMA MESIACA > NOVÁ CELOEURÓPSKA DAŇ A INÉ BIZARNOSTI

Dušan Budzák

NOVÁ CELOEURÓPSKA DAŇ A INÉ BIZARNOSTI

54

HALÓ! VY TAM HORE! POČUJETE? MÁME OTÁZKY! TOTO NÁS FAKT ZAUJÍMA! NEPOČUJÚ. BA ČO VIAC, NEPOČUJÚ, LEBO SI ZAPCHÁVAJÚ UŠI A DÍVAJÚ SA INAM. JE PRITOM ZVLÁŠTNE, ŽE AK SA ZMENÍ PLÁN VÝSTAVBY FUTBALOVÉHO ŠTADIÓNA, DO OSEMNÁSTICH HODÍN JE VEREJNOSŤ INFORMOVANÁ O NÁHRADNOM RIEŠENÍ.

KEĎ NIEKTORÝ VLÁDNY ČINITEĽ POBOZKÁ KOLEGYŇU A UVIDIA HO, IHNEĎ ZVOLÁ TLAČOVKU, ABY BOLA VEREJNOSŤ SPRÁVNE INFORMOVANÁ.

A TO UŽ NEHOVORÍME O TOM, ČO VŠETKO SA MEDIÁLNE ROZHÝBE PO NEJAKOM VTIPE.

A

le! Odpustite nám to – niežeby sme si tiež občas nepozreli dobrý futbal, alebo že by sme boli úplne imúnni voči nejakým tým klebetám, popravde však – sú nám ukradnuté.

Možno ešte tak ako kratochvíľa. Ale nič viac.

Otázky, ktoré chceme klásť my, sa netýkajú nohavičiek celebrít, ale toho, čo naozaj a vážne ovplyvní náš život. Lebo dobrá žurnalistika nie je o tom, čo ľudia chcú vedieť, ale čo potrebujú vedieť!

V tomto duchu sme adresovali žiadosti o stretnutia a odpovede na otázky, a to opakovane, Kancelárii ministra financií i Kancelárii predsedu vlády. Pravdou je, že sme dostali najprv

odmietavú, ale zdvorilú odpoveď z oboch miest.

Po opakovanej žiadosti na ministerstvo financií s ďalšími témami sa však už nikto nenamáhal ani len odmietnuť. Škoda, a je nám to ľúto. Sme presvedčení, že je potrebné dávať priestor našim vládnym činiteľom, aby nám mohli vysvetliť či motivovať nás k podpore myšlienok, ktoré dnes v Európe rezonujú. Kvôli odmietaniu, nekomunikácii a následnej neistote však vzniká priestor na domýšľanie, či dokonca konšpirácie. A pritom si myslíme, že by sa mohli jednoducho zodpovedať – a bolo by.

Ale neodsudzujeme. Každý má právo na to, aby nepochopil. Aj dobrý úmysel.

TÉMA MESIACA > NOVÁ CELOEURÓPSKA DAŇ A INÉ BIZARNOSTI

56

Koniec koncov na to, aby sme témy nastolili, začali o nich diskutovať „zdola“ a rozmýšľali o nich, zase až tak veľmi vrchnosť nepotrebujeme.

Takže čo nás zaujíma, ak sme opakovane vyzývaní, aby sme sa správali, cítili a boli Európanmi?

Zaujíma nás to dianie v Európe, ktoré v najbližších rokoch zásadne zmení náš život. Nech nám nadšenci odpustia, ale futbal to nebude.

V poslednom období bolo azda najsenzačnejším odhalenie pôvodne tajných rozhovorov takzvaného trialógu inštitúcií, konkrétne medzi Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Radou Európy. Na lepšie pochopenie – ide o posilnenie rozhodujúceho vplyvu Európskej komisie na schvaľovanie predkladaných zákonov a opatrení, ktoré majú byť platné v celej Európe.

Európska komisia má totiž primárne právo predkladať právne akty Parlamentu a Rade Európy.

Ak by dokument o návrhu medziinštitucionálnej dohody neunikol z utajenia, možno by sme sa ani nedozvedeli, že Európska komisia navrhla Parlamentu a Rade dohodu, aby ľahšie schvaľovali jej návrhy výmenou za to, že Komisia bude recipročne prijímať podnety, resp. „vážne zváži“ ich návrhy na predkladanie zákonov a právnych opatrení. V zásade by sa snaha Komisie uľahčiť proces priechodnosti nimi navrhovaných zákonov v Parlamente a Rade Európy dala pochopiť, keby sa neboli dohadovali v tajnosti a k vyjadreniam o podstate takýchto dohôd ich nedonútil až únik pôvodne utajovaného dokumentu.

Takto to nahráva pochybovačom mysliacim, že sa nám kdesi akosi tá demokracia opäť vytratila a za dobre zatvorenými a utajenými dverami sa idú

dohadovať zákony, podľa ktorých sa budeme my ostatní musieť správať bez toho, aby sme o nich vedeli skôr, ako sa dostanú na verejný stôl, pretože sa „preddohodnú“. Ale nebuďme skrivodliví.

Nedostali sme možnosť položiť takúto otázku, tak si netreba zbytočne domýšľať odpoveď.

Jedna veta dokumentu si však nástojčivé vysvetlenie žiadať bude. Európska komisia chce väčší vplyv na legislatívne návrhy výmenou za podporu „lepšej regulácie“. My odchovanci režimu plného regulácií v „našom záujme“ sme totiž na takéto slová nesmierne citliví. Ďalšia vec, ktorá sa nás dotkne určite – aj keď na prvé počutie znie nezáživne – spájanie kapitálových trhov v EÚ. Naše ministerstvo financií v predbežnom stanovisku k tejto ďalšej iniciatíve Európskej komisie tvrdí, že spájanie kapitálových trhov v EÚ Slovensku pomôže. Nebyť odmietavého stanoviska Slovenskej bankovej aso­ ciácie, teda v podstate slovenských bánk, možno by sme si v tomto návrhu ani nevšimli, že popri všetkých pozitívach spájania kapitálových trhov v Európe sa do návrhu akosi dostala aj nová daň z finančných transakcií. Táto daň podľa bánk zmarí všetky výhody spojenia trhov. Egoisticky nechajme bokom názor a záujmy bánk, prečo sa stavajú proti.

Pre nás občanov EÚ je podstatnejšie, ako sa zrazu staneme platcami novej dane bez toho, aby sme o tom čo i len tušili. Lebo v konečnom dôsledku to určite nebudú banky, ktoré budú musieť platiť dane z finančných transakcií, ale my občania. Buď priamo, keď také transakcie sami urobíme, alebo (a tak to bude, ak návrh prejde) ich zaplatíme bankám, ktoré ich následne budú musieť odviesť v poplatkoch, a bohvie, ako sa to možno bude volať. Pomaly, potichu si EÚ (ale kto to vlastne je, tá EÚ, kto sa za týmto názvom skrýva?) od svojich občanov bez ich vedomia, nedajbože schválenia, vypýta a vyberie novú daň. Kam však pôjde, o tom zatiaľ návrh presne nehovorí. Všetko je predbežné.

Aj na to sme sa predbežne chceli spýtať. Pretože ak od nás niekto chce nové dane, nemal by to kamuflovať, najprv by sa o nich mal baviť s nami – občanmi Európy. Onedlho sa začne slovenské predsedníctvo EÚ a v rámci neho nás čaká – nová celoeurópska daň.

NOVÁ CELOEURÓPSKA DAŇ A INÉ BIZARNOSTI > TÉMA MESIACA

Návrh tejto novej dane najvýstižnejšie pomenovali samotné orgány EÚ – Bruselský rozpočet si žiada novú spoločnú daň. Je obrovským klišé povedať: Bruselský rozpočet si žiada novú spoločnú daň. Na rozdiel od predchádzajúcich, táto téma nie je tajná. Bola – a zrejme aj bude – na programe rôznych panelových diskusií a seminárov.

Neveľkých. Odborných. Občas až veľmi. Až tak, že neodborník tam ani nemá čo hľadať. Občas to vyzerá, že právom neodborníka je iba prijať verdikt – novú daň zaplatiť. Zrejme preto sa nová daň akosi vytratila z fokusu médií, hoci výrazne ovplyvní naše životy. Namiesto toho sme zavalení hlúposťami, či nejaká nahrávka je pravá, a obhajobou, že ak aj je, nevadí. Prípadne kto kreslí aké vtipy a kto je kvôli tomu za a kto proti.

Ak spomíname obrovské klišé s nadpisom Bruselský rozpočet si žiada novú spoločnú daň, je to z dvoch dôvodov. Tým prvým je, že ak Brusel potrebuje viac peňazí z daní, možno by stálo za to pohovoriť o tom, prečo: „Viaceré členské štáty, ako napríklad Británia, Švédsko či Nemecko získavajú zľavu na svoj príspevok do rozpočtu EÚ na základe politickej dohody.“ Čo je základom takejto politickej dohody? Prečo niektoré štáty majú nárok na zľavu na svoj príspevok do rozpočtu? Pretože sú silnejšie a majú svoju dohodu a vplyv? Prípadne ak rozpočet EÚ nestačí, nepomohlo by, keby sa proste zrušila zľava niektorých štátov? Aby platili podľa tých istých pravidiel ako ostatní? Napríklad ako menšie a menej vplyvné východoeurópske štáty?

Druhým dôvodom, prečo je to zrejme klišé, je samotný názov a podstata dane. Nová celoeurópska daň má zaťažiť výrobky podľa množstva spotrebovanej energie a množstva emisií CO2 vo výrobnom reťazci.

Panelové diskusie na obhajobu tejto na prvé počutie bizarnej definície o tom, ako táto daň prispeje k zvýšeniu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, už potom znejú len ako čistý lobing, aby sa nemuselo oveľa jednoduchšie povedať, že od nás proste chcú vybrať len ďalšie dane.

Ale opäť – môžeme sa mýliť. Aj preto sme sa chceli spýtať, ako zvyšovanie daní, resp zaťažovanie výrobného procesu novými daňami prispieva k zvýšeniu konkurencieschopnosti výrobkov. My malí tu dole, kam oko vysoko-

postavených dovidí len pred voľbami, máme taký sedliacky rozum. A ten hovorí, že keď na nejaký výrobok uvalíme ďalšiu daň, bude drah­ší. A keď bude drahší, bude sa horšie predávať. A keď sa bude horšie predávať, nezvýši sa konkurencieschopnosť nášho výrobku, ale výrobkov konkurentov. Ale my rozmýšľame len jednoducho, tak neodborne.

Okrem štyroch základných slobôd EÚ – sloboda pohybu tovaru, služieb, osôb a kapitálu (z ktorých mnohé nie sú „silnými“ štátmi aj tak dodržia­ vané – stačí spomenúť len uznávanie vzde­lania, diskriminačné možnosti zamestnania a podobne), by podľa predkladateľov mala pribudnúť piata základná sloboda – má vzniknúť energetická únia. Opäť na prvý pohľad ušľachtilá myšlienka, ktorá má prispieť k energetickej nezávislosti Európy od ostatného sveta.

V čase presadzovania globalizácie to znie trochu ako snaha o izoláciu, a ak sa súbežne s takouto izolacionistickou politikou hovorí o TTIP – Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve medzi Európou a USA, opäť vyvstáva provokačná otázka, či jedným z primárnych dôvodom prepojenia energetických sústav nie je to, že menej vplyvné štáty aj tak nemôžu dodávať svoju energiu do tých vplyvnejších. Práve naopak, prepojením sietí ju budú môcť od tých mocnejších „slobodne“ nakupovať, a trhy sa tak dobre rozšíria v prospech tých, ktorí si už napríklad v záujme politickej dohody „vybavili“ zľavu na svoj príspevok do rozpočtu EÚ.

Opäť by však nebolo vhodné predčasne odsúdiť dobrú myšlienku kvôli prehnanej predpojatosti či, presnejšie povedané, odpustite – „predposratosti“.

Tak ako keď sa my chceme pýtať, a niekto sa nám bojí odpovedať. Nás novinárov a verejnosti sa predsa netreba báť. Ibaže by nám niekto niečo chcel zatajiť a klamať nás.

Nepredbiehajme však. Budeme sa ďalej pýtať.

Pretože ktosi múdry vyhlásil, že dobre spravovaná Európska únia je darom, za ktorý by sme mali byť vďační. Preto do nej mnohí z iných krajín utekajú. A na dobrej správe sa my chceme podieľať. Aspoň tým, že nebudeme sabotovať dobré myšlienky, ale podporovať ich. Ale to sa dá len v dialógu, na ktorý čakáme.

57

ORBIS PICTUS > INDONÉZIA Foto: Binsar Bakkara, SITA/AP

Deti Rohingov, moslimskej etnickej skupiny, ktorá uteká z Mjanmarska pred diskrimináciou, sa hrajú na hromade šatstva v dočasnom prístrešku v indonézskej provincii Aceh. Okolité štáty ako Malajzia, Indonézia a Thajsko ich nevítali s otvorenou náručou, a pomohli im, až keď bola situácia utečencov na lodiach pri ich brehoch neúnosná. (ľh)

ORBIS PICTUS > USA Foto: David Mosley, SITA/AP

Kalifornské úrady zápasia s následkami úniku tisícov litrov surovej ropy do oceánu z poškodeného ropovodu. K havárii došlo v blízkosti populárnej pláže v Santa Barbare, severozápadne od Los Angeles. Kalifornský guvernér Jerry Brown vyhlásil stav núdze. (ľh)

ORBIS PICTUS > JEMEN Foto: Shohdi Alsofi, SITA/AP

Koalícia arabských krajín vedená Saudskou Arábiou bombardovala jemenskú metropolu Saná.

Letecký útok smeroval na základňu šiitských povstalcov, ktorí zvrhli skorumpovaného prezidenta Mansúra Hádího, spojenca Saudskoarabov a USA. (ľh)

ORBIS PICTUS > INDONÉZIA Foto: Binsar Bakkara, SITA/AP

Zásoby potravín určené na rozdelenie medzi utečencov z Mjanmarska a Bangladéša, ktorých prichýlila Indonézia. Viac ako dvetisíc moslimských Rohingov ušlo pred chudobou a prenasledovaním do najbližších krajín a je odkázaných na pomoc miestnych obyvateľov a humanitárnych organizácií. (ľh)

ORBIS PICTUS > SR – USA

ORBIS PICTUS > SRÍ LANKA

Foto: Štefan Plevo, SITA/AP

Foto: Eranga Jayawardena, SITA/AP

Veliteľ vzdušných síl OS SR Miroslav Korba (vľavo) a veľvyslanec USA Theodore Sedgwick počas predstavenia štyroch bojových lietadiel A-10 Thunderbolt US Air Force z bojovej letky v rámci spoločného slovensko-amerického cvičenia na leteckej základni Sliač. (ľh)

Tamilské ženy na Srí Lanke nariekajú nad hrobmi svojich príbuzných počas spomienkového ceremoniálu za obete občianskej vojny medzi armádou a tamilskými povstalcami. Vojna trvala desiatky rokov a skončila sa v roku 2009. Vyžiadala si však tisíce obetí z radov povstaleckých Tamilských tigrov. (ľh)

ORBIS PICTUS > INDIA Foto: Sandeep Sharma, SITA/AP

Hinduisti sa počas sviatku Somvati Amavasya zhromažďujú pri brehoch rieky Gangy v starobylom a pútnickom indickom meste Haridvar, aby vykonali rituálny kúpeľ. Ide o mimoriadnu udalosť v roku, ponorenie sa do posvätnej rieky odplaví všetky starosti a prináša nádej a prosperitu. (ľh)

ORBIS PICTUS > BURUNDI Foto: Jerome Delay, SITA/AP

Vojaci odstraňujú barikády po protestoch proti burundskému prezidentovi Pierrovi Nkurunzizovi, ktorý chcel tretíkrát kandidovať na najvyšší post. Armáda mu pomohla zlikvidovať pokus o prevrat a pre nepokoje ušlo z krajiny viac ako stotisíc ľudí. (ľh)

RENDEZ-VOUS > VERÍM V ČISTÝ KRISTOVSKÝ KÓD

Tibor Eliot Rostas

VERÍM V ČISTÝ

KRISTOVSKÝ KÓD 66

STRETNUTIE S HUDOBNÍKOM A PRODUCENTOM OSKAROM RÓZSOM JE STRETNUTÍM S ČLOVEKOM, KTORÝ NA VLASTNEJ KOŽI VYSKÚŠAL SLASTI I TRPKOSTI ŽIVOTOV V HLBINÁCH I NA VÝSLNÍ. HOCI SME OBAJA HUDOBNÍCI, REČ NEBOLA O MUZIKE.

Aký máš pocit ako umelec z dnešného sveta?

Aj ja sa cítim byť umelcom a kladiem si otázku, či by dnes ľudia na vyššej emocionálnej a empatickej úrovni, akými umelci zväčša sú, nemali na seba vziať bremeno zodpovednosti a pomáhať ostatným v orientovaní sa v labyrinte sveta.

Túto otázku si celý život kladiem aj ja. Poznal som jedného, ktorý v klube Kamel vrieskal do mikrofónu: „Nenávidím Mečiara, fašizmus a tento skurvený štát.“ Bolo to v roku 1990, možno dva roky pred jeho smrťou. Volal sa Marek Brezovský a bol to človek absolútne nekompromisný, ale mal jasný radar na to, čo je fašizmus. To, čo tu dnes globálne máme, môžeme pokojne nazvať jedným slovom – fašizmus.

Nemusíme to aplikovať na Gazu či Ukrajinu.

Je to „mindset“ – a to riadi iná hemisféra v hlavách umelcov mimoriadne citlivých na novú podobu fašistickej diktatúry. Akonáhle človek začne hlbšie prenikať do marazmu matrixu, snaží sa zároveň poodkrývať plentu, za ktorou je druhá plenta, tretia a stále ďalej – podobne ako v Lynchových filmoch. Je to bludisko, nevieš, kde je koniec. Začneš zvažovať, čo sa s tým vlastne dá robiť. Robil to Lennon, robil to Jackson, no realita je dnes taká že, firma Mercedes je schopná požiadať človeka, ktorý sa nazýva umelcom, o vystúpenie na akcii, kde pretextujú We are the world do slovenčiny na Mercedes, kde spomínajú okrem mien šéfa Mercedesu aj ulicu predajne... Dostali sme sa ďalej ako strýco Marcin – a ten mal ešte huFoto: Matúš Plecho

VERÍM V ČISTÝ KRISTOVSKÝ KÓD > RENDEZ-VOUS

predispozície, čiže máme na rováši toľko, že v podstate si nemáme čo vyčítať. Jediné, za čo treba bojovať, je ono „nezabiješ“. Nezabiješ, to je základné pravidlo, nedal si život, nezabiješ, nevezmeš ho.

68 morný potenciál. Baviť sa dnes o tom, že zelení sú zlí a červení sú dobrí, alebo vnímať nejakú geopolitickú vojnu je odhrnutie len jednej plenty. Prišiel som do bodu, v ktorom mám svoju plentu odhrnutú na rozdelenie medzi „human beings“ a „nonhuman beings“. Je mi úplne jedno, či sú tí „nonhuman beings“ mimozemšťania, jašteri, bytosti z inej sféry, či sú to rovnaké bytosti z mäsa a kostí ako my, akurát majú niekde iné zakódovanie. Proste viem s absolútne hodnovernou istotou tieto dve kategórie rozdeliť. A potom je tu spiaca masa, o ktorú sa bojuje. Lebo to je tá energia, ktorá to môže buď preklopiť v to šťastie, že matka Zem prejde do vyššej sféry, do vyššej dimenzie bez toho, aby musela zasa opakovať nejaký cyklický očistný rituál, alebo to proste nedáme. V konečnom dôsledku je to asi všetko len hra, a preto sa už ani nesnažím poukazovať na to negatívne. To však neznamená, že neviem, o čo tu ide. Sledujem situáciu, viem, čo sa deje, viem, aké sú vojny, ako sa vraždí, ako sa obchoduje s ľudskými orgánmi... Ale snažím sa

ako starí indiáni nechať všetko prejsť mnou ako hromozvodom do zeme a nenechávať to v hlave, v rovine strachu, lebo práve strach je len ďalšou vibráciou, ktorá podporuje to, čoho sa bojíme. Tibeťania nám robia službu v tom, že sedia, točia mlynčekmi a vyvažujú negatívnu energiu, ktorú my spiace ovce v našich sklobetónových konglomerátoch máme. Toto má šancu robiť každý z nás jedine tým, že bude proste meniť polaritu negatívnych informácií na tie pozitívne. Na druhej strane neznášam pseudopozitivistov, tých megašťastných ľudí, ktorí zase len zaspali. Najväčší kumšt, ako hovoril Satinský, je, že svet nie je tmavomodrý, ale bledomodrý, vnímať svet bledomodro znamená vnímať ho s vedomím bolesti, ktorú si v ňom nesieme. Ale nesieme ju všetci, je tam onen biblický kód, že niekde nesieme nejaký „punishment“. Sú to úrovne fraktálov, úroveň rodiny. Každý pozná nejakú kliatbu, ktorá sa nesie generáciami v rodine. Syn je rovnaký ako otec, pritom vieš, že otec za to nemôže, to jeho matka... Potom sú nejaké genetické

Áno, aj mojím záujmom je transformácia vedomia. Odvracanie ťažkých a zlovestných myšlienok k orientácii a vzťahu k pravde, láske a kráse, k univerzálnym hodnotám stvorenia. Otázkou však je, či nie je najvyšší čas, aby sa práve umelci vo svete a aj na Slovensku nezačali intenzívne podieľať na iniciovaní nádeje. Nie je najvyšší čas, aby tí, ktorých médiá počtom videní stvorili ako dočasných reprezentantov, vľúdnym spôsobom riekli: „Zastavme sa, možno toto nie je najlepší spôsob a cesta, akú sme si vybrali?“ Túto rovinu vnímam tak, že keď vedia, ako ďalej, majú sa vyjadrovať. Každý, kto vie, ako ďalej, by sa mal vyjadriť. Každý, kto túto víziu má. Opäť vychádzam z vlastnej skúsenosti, keď som sa ocitol v psychickom stave, v ktorom som tápal, bol veľmi deprimovaný a frustrovaný. Bolo to v auguste minulého roku, keď v jednom priesečníku padlo lietadlo na Ukrajine, znovu vzplanul veľký konflikt v Gaze a ten prvý konflikt v Amerike – a to sa udialo v priebehu pár dní naraz. Ako citlivá duša som dostal plný zásah a naozaj som v tom období nevedel, ako ďalej. Situácia vyzerala veľmi nebezpečne a ja som si kládol otázku, či je toto to „satori“, čo ľudstvo potrebuje? Naozaj ideme do takého úpadku, že sa tu budeme vraždiť pre vodu, aby sme vôbec prežili? Ten august bol šialený, vtedy som vlastne prvýkrát pocítil tú bezradnosť, no zároveň som naplno precítil to, čo asi znamená Ježiš Kristus. Aký obrovský význam má táto symbolika, keď zrazu je niekto, kto povie: „Ľudia moji zlatí, nebojte sa, všetko bude dobré, robme toto a toto, buďme pokojní, len myslime pozitívne, bude dobre.“ Ale je ľahké povedať to, ťažšie je povedať to tak, aby ti ten druhý, kto má problém, uveril. Čiže tých falošných mesiášov môže byť milión, ale tí naozajstní, ktorí majú tú silu, že vedia potiahnuť ostatných ľudí so sebou, v tej dôvere a v tej viere, že aj keď tu všetci pokapeme a vysype sa na nás atómový prach, v podstate nevaFoto: Matúš Plecho

dí, lebo všetko je len hra, tých veľa niet. Čítam Rusov, veľmi mi pomáhajú ľudia ako je Vadim Zeland, snažím sa ísť týmto smerom a neviazať sa do toho starého matrixu a štruktúry, lebo tá je nekonečná. V takýchto krízových momentoch, keď hľadáš odpoveď, keď potrebuješ niečo, čo ťa pozdvihne, sa možno zjaví nejaký typ ako Russel Brand. Keď som ho objavil, vôbec sa nezaoberal otázkami, ktoré som vtedy pálčivo prežíval. Zrazu som počúval človeka, ktorý vedel, o čom hovorí, bol v celom ponímaní veci nepomerne hlbšie ako ja. A dokázal byť pozitívny a dávať lásku. Z neho som čerpal inšpiráciu a pochopil som, že všetci potrebujeme „rukavadítelej“, lebo každý sme vo svojej podstate ovca. Každý sa niekde nachádza a ako ľudstvo, ako celok sme natoľko prepojení, že rásť môžeme len v hlbokej a prepojenej jednote. Veľkou chybou je, že mnohí riešia svoj osobný postoj k nejakému obrovskému a ťažko definovateľnému svetu, no nevnímajú to, že ten svet je každý z nás, sme tu spoluzodpovední všetci, my sme ľudstvo, so zemeguľou a so všetkým okolo nás.

Existujú určité stupne a fázy vývoja, každý sme v inom leveli a v postupe nám pomáhajú aj ľudia, ktorí pre nás niečo znamenajú. V muzike existuje fenomén silnej väzby fanúšika a interpreta, niečo ako vysielač a prijímač, ktoré dokážu cez ekvivalentnú veľkosť masy potenciál prenosu aj adekvátne znásobovať ako zosilňovač. Je veľká škoda, že drvivá väčšina z nich sa bojí verejne vystúpiť s radikálnou kritikou či úplne novým posolstvom, pretože majú strach, že nedostanú zákazky, angažmán, úlohy, čo by ich mohlo ekonomicky zlikvidovať.

To sú práve tí, ktorí nevedia, ako ďalej. A tí sú irelevanntí.

Mám pocit, že na Slovensku akoby prevažovali.

A čo by si chcel, aby sa Nagy s Grigorovom a Kulym postavili a začali hlásať budhizmus?

Toto by im ťažko niekto naozaj uveril. Áno, presne o tom sa bavíme: tú cestu môže ukázať len ten, kto vie, ako ďalej, kto cíti, že má k danej veci čo povedať, a to sa deje práve na tých abstraktných kľúčoch – vznikajú nové

69

RENDEZ-VOUS > VERÍM V ČISTÝ KRISTOVSKÝ KÓD

veci, nové kapely. Keď hrávame Hranu a ja spievam záverečnú skladbu, pri slovách niekde zvoní hrana som na posledných koncertoch nespieval „niekde“, ale „tu“ – za rohom zvoní hrana, lebo tu za rohom nám proste jedného dňa môže buchnúť druhá atómová elektráreň.

To už v Záporoží visí len na vlásku. Aj Nepál ma veľmi zabolel, lebo tam je asi signál, že zranená kobyla kope najhoršie a rozdáva aj najhoršie rany. Som intuitívny človek, hneď, ako sa to stalo, som vedel, že je to HAARP. A teraz máme každý deň nové zemetrasenie – Papua-Nová Guinea... „Nenasierajte“ nás, lebo takto vám zhodíme všetky veľkomestá, chlapci.

70

Áno, naše životy sú o hre medzi dobrom a zlom, sme tu hodení do prostredia nedokonala.

Na Západe sme uviazli v materialistickej matrici newtonovsko-karteziánskeho nazerania na svet a univerzum ako takého monštruózneho stroja, ktorý sa dá rozobrať na súčiastky a znovu zložiť.

V tejto matrici uviazlo veľmi veľa ľudí. V ich machistickom a plytkom svete prázdnych potešení úplne absentuje rovina myslenia, nazerania na jednotu, celok, splynutia, spolupatričnosti k sebe, no najmä rovina všetkých mysliteľných i nemysliteľných potencionalít, ďaleko prekračujúca rámec našich aktuálnych vedomostí, ktorými definujeme svet. S tým, že tieto veci nielenže nedokážu pochopiť, ale ani pocítiť, sa vyrovnávajú úsilím diskreditovať nositeľov myšlienok, ktorým nie sú pripravení porozumieť.

Myslím si, že situácia je úplne iná, a to, čo bude po nás, už je dávno dohodnuté. Fulford je úplne pregnantný v tom, čo sa deje – a to, čo hovorí a píše, dáva najväčší zmysel. Vývoj ide ďalej, to, čo si myslíme my, vôbec nie je dôležité. Počul som dielo Tristana Pericha, súčasného newyorského skladateľa a jeho 1-Bit Symphony, ktorú hrá jeden jednobitový mikročipový procesor. Je to taká fantastická muzika, že zrazu si uvedomíš: aha, pozor, zmenili sme kód, žiaden analóg. To znamená, čo ak je to naozaj tak, že sme napojení na „virtuálnu realitu“, ktorá prebieha v pixloch, ale nie je jediná. Čiže ja by som zostal stále niekde v predispozícii, z ktorej odvíjam životný postoj, a všetko ostatné, čo sa odohráva, je len ilúzia. Samo-

zrejme, keď niekto príde s nožom a zabodne mi ho do stehna, realitu bolesti asi nebudem konfrontovať s ilúziou.

Ale aj tá je len elektrickým procesom a niekde v subatomárnej rovine sa dá len ťažko zadefinovať. Aj bolesť je z tohto uhla pohľadu súčasťou veľkého divadla. To, o čom hovoríš, bolo predmetom úvah solipsistickej filozofie, v ktorej existoval len človek a jeho vedomie, kým ostatný svet bol len predmetom projekcie jeho vlastného ja. Áno. Avšak stále výraznejšie som si začal uvedomovať, že sú isté sily a inteligencie na tejto Zemi, ktoré plánovane postupne zabíjajú vždy najvyspelejšiu ľudskú civilizáciu, aká sa v danom momente na planéte nachádza. To znamená, že podstupujeme retrográdny proces.

Teraz je na rade tzv. západná civilizácia, lebo Mexiko, Peru, všetci sú už mŕtvi, o to sa postarali už dosť dávno. Potom išli čínskym komunizmom po budhizme, po Tibete, zdecimovali spirituálnu silu, hoci, našťastie, ešte malinké ohnisko vedomia ostalo.

Keď hovoríme o histórii, ja ten proces vnímam na úrovni zločinu a trestu, na filozofickej úrovni príčiny a dôsledku. Vyvraždenie pôvodného obyvateľstva Ameriky, kolonizácia celého sveta anglosaskou a iberskou kultúrou sa v podobe ťažkej a negatívnej energie vrátilo Západu späť.

Pred päťsto rokmi bol najvyspelejší východ, ktorý západná dobyvačná a agresívna mentalita eliminovala. Hodnotový rámec a zmysel existencie našej spoločnosti a západnej civilizácie sa rozpadá na tej najzákladnejšej úrovni. Deti v nás otcoch strácajú svoje vzory, sú odtrhnuté od matky, lebo máme emancipáciu a úzus, že ženy sú neplnohodnotné, ak ostanú s deťmi doma. Všetko sa odvíja od tohto momentu a od tohto momentu sa rodí spoločnosť, ktorej vedomie už od detstva vytvárajú inštitúcie a v nich sa ako na bežiacom páse vyrábajú šťastní otroci.

Ale čím chceš byť vo väznici, ktorá je taká obrovská, že si ju neuvedomuješ? Vezmime si len Ameriku – ideš cez imigračných dôstojníkov, ktorí lustrujú každú jednu osobu idúcu do vnútra štátov s väzenskými zákonmi. Sme svedkami unifikácie, devalvácie hodnôt, devalvácie umenia Foto: Matúš Plecho

71

a všetkého, čo je plánovaný proces bandy fašistov, ktorí idú proti všetkým a nenávidia ľudskú rasu. Ich vazalmi sú z jednej strany lobotomická geriatrická sústava Saudskoarabov, ktorí majú všetci Alzheimera, a z druhej strany eugenici ako Bill Gates a všetci paranoici, ktorí sa boja, že sme preľudnení. Proti týmto bojujeme a jediné, čo sa dá robiť, je inšpirovať ľudí, aby vnímali základné rozdelenie, a to je len jedno. Akonáhle zoberieš do ruky zbraň, je to niečo, ako povedal Ježiš – žiješ zbraňou, zomrieš zbraňou. Ak chce niekto riešiť situáciu tým, že sa budeme navzájom zabíjať, prijíma hru tohto matrixu, a tak v živote neprejde do piatej dimenzie, lebo tam nič také nie je. Radšej sa naozaj nechať rozmliaždiť pod pásmi tanku, aj keď, samozrejme, v prípade, že má človek deti, uvažuje inak. My

máme malé bábätko, má zopár mesiacov a zase je situácia iná. Uvažujeme, kde budeme na tomto Titaniku najlepšie krytí, ale keď si všetko uvedomíš, v konečnom dôsledku je to úplne jedno.

Dôležitý je každý okamih tohto života. Stačí ho prežiť naplno. A tak je jedno, kedy ťa odstavia alebo ťa vypnú. Ale verím v tie naše deti, verím v to, že ľudská rasa bola vytvorená ako strážcovia dimenzionálnych portálov, ako čistá rasa, ktorá jediná má na to, že môže byť strážcom interdimenzionálneho portálu. Verím v ten naozaj čistý kristovský kód, ktorý niekde je, aj keď bol dlhodobými manipuláciami výrazne poškodený.

Kolektívnou správou vedomia sme si vytvorili svet, ktorý je plný strachu, bolesti, plný vrážd, plný peňazí. Je to svet zavretých očí – akonáhle ich raz otvoríš, zmizne.

PROPAGANDA > HNEDÝ MOR NEOFOLKU

HNEDÝ MOR NEOFOLKU > PROPAGANDA

Viktor Memfer

HNEDÝ MOR

NEOFOLKU 72

BAKTÉRIA ČIERNEHO MORU PREŠLA V PRIEBEHU DEJÍN Z HLODAVCOV NA ČLOVEKA. V 6. STOROČÍ VYČÍŇAL JUSTINIÁNSKY MOR, V POLOVICI 14. STOROČIA ZAHUBIL TRETINU AŽ POLOVICU VTEDAJŠEJ EURÓPSKEJ POPULÁCIE (OKOLO 30 MILIÓNOV ĽUDÍ) ODLIŠNÝ KMEŇ TEJ ISTEJ BAKTÉRIE, ZNÁMY AKO ČIERNA SMRŤ. PRE NACIZMUS SA VŽILO SYMBOLICKÉ OZNAČENIE HNEDÝ MOR, PODĽA ÚDERNÉHO ODDELENIA SA, ZNÁMEHO AKO HNEDÉ KOŠELE.

P

očas tzv. noci dlhých nožov 30. júna 1934 zlikvidovali vedenie SA a strasserovci, „ľavičiari“, prestali zohrávať medzi nacis­ tami významnejšiu úlohu. Hnedý mor nacizmu však do konca vojny neutíchol a, žiaľ, stále má v Európe svoje ložiská. A tak sa hnedá hrozba nezakráda len v podobe ukrajinského infostánku na bratislavskom Dobrom trhu, ale napríklad aj v podobe dopytu po neofolkovom koncerte na sociálnych sieťach.

Zakladateľskou legendou neofolkovej scény je „kapela“ Death in June – jej jediným stálym členom je tzv. muž s maskou Douglas Pearce. Názov (skrátene Di6) odkazuje práve na noc dlhých nožov – Pearce inak často pózuje s dýkou. Na profile sociálnej siete Di6 pribudol v rámci najnovšieho turné v máji tohto roku odkaz na aktuálny koncertný záznam skladby Hail! The White Grain. Antifašistickí aktivisti v minulosti dosiahli zrušenie Pearceových koncertov v niektorých

mestách. Na jeseň roku 2013 sa napokon rozhodli nepožadovať zrušenie koncertu v New Yorku, no v blogu sa rozpísali, prečo Di6 nemajú radi.

Po začiatkoch v punkovej skupine Crisis sa ­Pearce čoskoro rozišiel s punkom a ľavicou a presunul sa na „slnečnejšie pastviny“, ako sa vyjadril v istom rozhovore. Slovami Pearcea: „Začiatkom osemdesiatych rokov sme boli s Tonym zapletení do radikálnej ľavičiarskej politiky, a zároveň sme boli študentmi histórie. Pri hľadaní politického pohľadu s budúcnosťou sme natrafili na národný boľševizmus, úzko spätý s hierarchiou SA. Upútali nás ľudia ako Gregor Strasser a Ernst Röhm, neskôr známi ako druhí revolucionári.“ Historik homosexuálneho umenia Christian Isermayer v rozhovore uviedol, že ľudia v SA zvykli usporadúvať divoké žúry už v roku 1933. „Raz som na jednom bol. Bol pomerne na úrovni, ale skrz-naskrz homosexuálny. No SA boli v tých časoch ultragay.“

Di6 považuje homosexualitu za podstatnú črtu projektu. Používa nacistickú ikonografiu, okrem esesáckej lebky (SS Totenkampf) aj Čierne slnko, ktoré zaradil do svojho znaku aj nacistický ukrajinský prápor Azov. Pearce pritom nemá problém vystupovať ani v Izraeli, je skôr islamofób ako „antisemita“. V jeho eurocentrickom pohľade predstavuje sionizmus dovoz západných hodnôt medzi divokých islamistov. Mimochodom, Tony Wakeford bol nacistom kovaným v Britskej národnej strane a po odchode z Di6 založil ďalšiu „neofolkovú“ modlu Sol Invictus.

Album z roku 1987 s veľavravným názvom Hnedá kniha obsahuje hymnu SA Horst-Wessel-Lied, a tak nemecké úrady jeho predaj zakázali.

Na stránke Di6 sa možno dočítať, že ide o jeden z najvplyvnejších albumov všetkých čias a znesie porovnanie s počinmi The Beatles, Velvet Underground, Jimiho Hendrixa a Joy Division.

Znamenal vraj pravý zrod nového hudobného žánru – neofolku (niekedy tiež darkfolk).

Okrem toho, že na svojich koncertoch predáva nacistickú literatúru, výťažok z albumu Something is Coming venoval Pearce nemocnici v Záhrebe, slúžiacej počas vtedajšieho balkánskeho konfliktu na ošetrenie chorvátskych vojnových zranení (aj civilistov). Spravil tak po tom, ako strávil istý čas na frontovej línii s neoustašovskými milíciami HOS. Pearce sa k tomu vyjad­ ril: „Toto gesto nebolo len humanitárne, bolo kultúrne, socioeuropolitické.“ V rozhovoroch opisoval Srbov, obeť etnickej čistky, ako barbarov.

Zo stránky Who Makes the Nazis: „V máji 1999, niekoľko dní po tom, ako člen Britskej národnej strany David Copeland vykonal bombové útoky na trhoch v Brixtone, Brick Lane a v pube The Admiral Duncan v Soho (zabili 3 a zranili 129 ľudí), Di6 hrali v klube The Garage v Islingtone s kamarátmi z hnedej štvrte.

Pearce venoval pieseň neonacistickej úderke White Wolves, ktorá sa pôvodne k útokom priznala.“ Vo veľmi podobnom duchu bola na fórum Di6 na Yahoo umiestnená správa aj bezprostredne po Breivikovom vraždení. Pearce sa zviditeľnil aj múdrosťami typu „Európa horela a bude horieť znova“ či „Vďaka bohu za eurokolonializmus!“.

Na otázku časopisu Scapegoat, aký má názor na eurocentrických/rasistických fanúšikov, Pearce odpovedal: „Záleží od ich verzie eurocentrického rasizmu. V 9 z 10 prípadov v tom nevidím žiad­ny problém. Nemyslím si, že to zahrňuje verziu Ku-klux-klanu…“ V tom istom rozhovore uviedol aj: „Budem sa modliť k hocikomu či hocičomu, čo vyslyší moje modlitby. Zatiaľ mi v uspokojovaní potrieb najlepšie slúžia runy... Ježiš Kristus pre mňa nikdy nič neznamenal! Videl som, ako jeho náboženstvo psychologicky otupilo mnoho ľudí. Je veľkým Bohom toho, čo sa nesmie, a to nie je pre mňa!“ Vraj „príde mi to blízke skôr Schopenhauerovi než Hitlerovi (od nacistov prebrali Di6 skôr symboliku než názory)... celkovo väčšina argumentácie za bojkot Di6 stojí na ich symbolike a na veľmi precízne vybraných fotkách, rozhovoroch, faktoch, pričom ich životy a názory boli a sú pestré“. Tak sa Di6 verejne zastal Daniel Tóth z projektu Amen Tma. Mnohí fanúšikovia Di6 si (zrejme na rozdiel od Daniela Tótha) neuvedomujú, že podporou skupiny podnecujú šírenie rasistickej ideológie. Muž v maske je totiž nah(nedl)ý.

73

PRAVÁ HISTÓRIA PALESTÍNY A IZRAELA > DÉJÀ VU

Ján Dudáš

PRAVÁ HISTÓRIA PALESTÍNY A IZRAELA 1. ČASŤ

74

BIBLICKÝ STARÝ ZÁKON BOL DLHO HLAVNÝM ZDROJOM INFORMÁCIÍ O STARODÁVNYCH DEJINÁCH STREDNÉHO VÝCHODU. AVŠAK VIAC NEŽ TRISTO ROKOV VEDECKEJ BIBLISTIKY, INICIOVANEJ FILOZOFOM BARUCHOM SPINOZOM, A STÁLE ROZSIAHLEJŠIE ARCHEOLOGICKÉ VÝSKUMY, AKO AJ SKÚMANIE ZACHOVANÝCH PÍSOMNOSTÍ A NÁPISOV VO VŠETKÝCH KRAJINÁCH MEDZI RIEKAMI NÍL, TIGRIS A EUFRAT POMOHLO REKONŠTRUOVAŤ HISTÓRIU TEJTO OBLASTI.

S

pinoza sa narodil v r. 1632 v judaistickej rodine v Antverpách. Starý zákon sa mu javil ako plný protirečení a nezmyslov a pre jeho kritický postoj ho vylúčili zo synagógy, odpočúvali, ba podnikli naňho vražedný útok.

Biblia je nielen nevedecká a nehistorická, ale priamo zavádzajúca a prekrúcajúca kniha. A obrovské množstvo príslušníkov inteligencie ju považovalo za hodnoverný zdroj. Takíto ľudia sa nachádzajú v stave človeka v Platónovej jaskyni, nemajú záujem o pravdivé zobrazenie na základe dokázateľných faktov, ba navyše priamo odmietajú prijímať a akceptovať pravdivý obraz o vývoji v Levante. Je veľmi tristné, že veria starým i súčasným falšovateľom histórie.

Pravdivá história Palestíny leží pod obrovskými vrstvami lží a falzifikátov. Od 15. st. p. n. l. bola Palestína egyptským a od 9. st. p. n. l. asýrskym protektorátom. Oba vylučovali existenciu slobodných štátnych celkov na tomto území. Neexistujú však žiadne archeologické nálezy, ktoré by dokazovali existenciu jednotného kráľovstva pred vznikom samostatného severu a juhu. A väčšina izraelských obyvateľov pochádzala z Kanaánu, boli to miestni ľudia, ktorí obývali vysočinu v dobe bronzovej a železnej.

História nepozná žiadny národ menom Hebreji alebo Židia. Tieto vrstvy lží začali vytvárať už tvorcovia jahvizmu a talmudizmu, neskoršie v stredoveku aj kodifikátori judaizmu. V novoveku na to sionisti vydali obrovský kapitál. Pojmy boli zmenené, národy vymyslené. Dostať sa ku skutočnej histórii vyžadovalo mnoho času a úsilia, jej pravá tvár sa nám ukazuje pomaly a po kúskoch.

Pre nástup európskej civilizácie mal zvláštny význam východný cíp stredomorskej oblasti – pobrežné pásmo v Malej Ázii, Sýrii, Fenícii, Palestíne a Egypte. Neolitická revolúcia v tejto oblasti nastala niekedy v 9. tisícročí p. n. l. Na začiatku tzv. neotermálnej doby tu vládla natufská kultúra, pomenovaná podľa náleziska Vádí en-Natuf, kde bola objavená. Táto kultúra mala svoje centrum v pruhu siahajúcom do hĺbky 40 míľ od pobrežia, od Bejrútu po Judskú púšť a od Káhiry cez severnú Sýriu až do južného Turecka. Najstaršie sídliská pochádzajú z 5. – 7. tisícročia p. n. l.

Archeológovia objavili domestikovaný jačmeň v Jerichu okolo roku 7000 p. n. l. Ľud tejto kul-

túry žil v jaskyniach a na otvorených sídliskách.

Počet mŕtvych spoločne pochovaných na jednom pohrebisku – až 87 jedincov v El Vádí, asi 50 v Nahal Orene a 45 v Šukbe – naznačuje, že ľudia natufskej kultúry žili v početných skupinách.

Dokladom určitej prosperity je množstvo ozdôb pri mŕtvych – vlasové ozdoby, hrebene a nánožníky zhotovené z mušlí, náhrdelníky z korálok vyrobených z prevŕtaných gazelích kostí. Natufská kultúra sa stala základom vývoja smerujúceho k usadlému spôsobu života.

V 3. tisícročí p. n. l. prišli do Fenície a Sýrie semitské kmene a zaujali významné postavenie na úkor staršieho domáceho obyvateľstva. Pravlasťou Semitov bol zrejme Arabský polostrov, kde žili praotcovia semitských národov tvrdým životom púštnych nomádov.

V 2. tisícročí bola Palestína okupovaná egyptskou expanziou a napádali ju morské národy. V mladšej dobe bronzovej (1550 – 1150 p. n. l.) tvorila Palestína súčasť Egypta, bola pod egyptskou nadvládou. Jej kultúra bola eklektická a provinčná.

Nič podstatné v Palestíne nemohlo ujsť pozornosti egyptských vládcov, lebo hranice medzi Kanaánom a Egyptom starostlivo strážili. Egyptské vojská v pohraničných posádkach mohli v priebehu jedného dňa doraziť na ľubovoľné miesto v Palestíne.

Palestína sa v histórii nazývala rôznymi menami.

Najznámejší názov bol Kanaán alebo krajina Kanaánčanov, ako bola uvádzaná v egyptských dokumentoch. Pod menom Palestína je známa od asýrskej doby. Historická Palestína sa nikdy nevolala Izrael, žiaden historický dokument tento názov neuvádza, len teologická kniha Biblia.

Vyspelú zložku obyvateľstva tvorili semitskí Kanaánčania. Žili v opevnených mestách, ktoré boli obklopené polonomádskymi kmeňmi, menej vyvinutými kočovníkmi. Kanaánčania sa zaoberali poľnohospodárstvom, obchodom i remeslami, dosiahli vyššiu úroveň technického a kultúrneho rozvoja, boli lepšie vyzbrojení, premôcť ich bolo ťažké.

Egypt ako silný štát ovládal Palestínu od 15. st. p. n. l. a zmenil ju na egyptský protektorát. Táto egyptská nadvláda trvala, kým ju nahradila Asýria, čím sa Palestína stala asýrskym protektorátom (do 9. st. p. n. l.).

75

DÉJÀ VU > PRAVÁ HISTÓRIA PALESTÍNY A IZRAELA

76

Egyptské dokumenty zo 14. st. p. n. l. uvádzajú kanaánsku mestskú spoločnosť a dve skupiny, ktoré žili na jej okraji. Jedna skupina boli Apiru a druhou skupinou boli Šosu, kočovní pastieri, ktorí žili so svojimi stádami oviec a kôz v kanaánskom a jordánskom pohraničí.

Zachoval sa list palestínskeho vládcu menom Abdo Hafa, adresovaný egyptskému faraónovi (pravdepodobne Achnatonovi). V liste okrem iného píše, že ľud Chabíro ohrozuje kráľovské územie a žiada od faraóna pomoc. Názov Chabíro se vyskytuje v starých dokumentoch Stredného východu i v rôznych formách, ako je Chafíro alebo Abíro či Apiru. Biblisti ihneď usúdili, že ľudia, nazývaní v týchto dokumentoch Chabíro alebo Chafíro, sú totožní s Hebrejmi uvedenými v Bi­ blii. Tak začali písať Hebrejci namiesto Chabíro.

Neskorší biblisti šli o krok ďalej a používali názov Židia ako synonymum pre Hebrejcov. Seriózni historici po dôkladnejšom bádaní zistili, že názov Chabíro alebo Chafíro znamená banditi či tlupy a nemá žiaden etnický význam.

V množstve egyptských prameňov najmä z 13. st. p. n. l. nie je žiadna zmienka, ani jeden náznak o Izraelitoch. Nenašlo sa ani jediné slovo, či už v monumentálnych nápisoch, na stenách chrámov, v nápisoch na hrobkách alebo papyrusoch, ktoré by svedčilo o tom, že starí Izraeliti žili v Egypte. Izrael sa nevyskytuje ani ako možný nepriateľ, ani ako jeho spojenec, ani ako zotročený národ. Biblia teda o pobyte kmeňa tzv. Izraelitov v egyptskom zajatí klame.

Na konci mladšej doby bronzovej zažili ka­naánske štáty sériu ničivých nepokojov. V 12. st. p. n. l. vtrhli do Palestíny ľudia z egejskej alebo východnej stredomorskej oblasti používajúci železo a v kanaánskej oblasti sa usadili niekedy po r. 1200 p. n. l.

Sú známi pod menom Filištínci. Spomienka na semitských Filištíncov zostala v názve krajiny – Palestína. S ich príchodom nastala v Palestíne doba železná. V 11. a 10. st. p. n. l. ich mestá prekvitali a až do asýrskeho obdobia boli významným mocenským faktorom v tejto oblasti.

Féničania, ktorí zabrali miesta po Kanaánčanoch sídliacich na pobreží, ovládli námorné prístavy na severe. Významné kanaánske sídla boli v 12. st. p. n. l. zničené, vidiek zostal neporušený. Po niekoľkých desaťročiach sa život do sídel vrátil, osídľo-

PRAVÁ HISTÓRIA PALESTÍNY A IZRAELA > DÉJÀ VU

vali ich kanaánski obyvatelia nížin, kanaánske centrá kvitli až do 10. st. p. n. l., rástla stavebná aktivita, rozvíjala sa výroba keramiky, fungoval kanaánsky chrám. Tento neskorý rozmach Kanaánu netrval dlho. Severnými mestami sa prehnala vlna násilia, mestá boli zničené a z pádu sa nespamätali. Ako najpravdepodobnejší pôvodca tejto skazy sa javí egyptský faraón Šišak, ktorý viedol vojnovú výpravu v roku 926 p. n. l. Ťaženie zasadilo smr­tiacu ranu kanaánskemu systému mestských štátov, a to otvorilo nové možnosti na severnej vysočine. Vznik raného Izraela bol následkom zrú­ tenia kanaánskej kultúry, nie jeho príčinou, ako nepravdivo uvádza Biblia. A väčšina Izraelitov pochádzala z Kanaánu, boli to miestni ľudia, ktorí obývali vysočinu v dobe bronzovej a železnej.

V Levante žili v rôznych obdobiach rôzne národy ako Filištínci, Aramejci, Amončania, Moabci, Edomci. Aramejci ako národnostná skupina sa pred rokom 1100 p. n. l. vôbec neobjavujú, neskoršie žili na severe Izraela. Existovali napäté i búrlivé vzťahy medzi Aramom a Izraelom, ktorí boli častými protivníkmi. Izrael bol ovládnutý na začiatku 9. st. p. n. l. Moabom, rozdelenie územia medzi Aramom a Izraelom nastalo v 9. až 8. st. p. n. l. Z asýrskych prameňov vyplynulo, že koncom 8. st. p. n. l. nebolo v Edome kráľovstvo. Edom sa objavuje v starovekých záznamoch až po dobytí oblasti Asýrčanmi. Prvá veľká vlna osídľovania v Edome, spojená so vznikom osád a pevností, začala pravdepodobne v 8. st. p. n. l. a dosiahla vrchol v 7. a 6. st. p. n. l.

Do 1. tisícročia p. n. l. údajne trvalo v Palestíne predkráľovské obdobie, v ktorom sa rozpadla prvotnopospolná spoločnosť a vznikali spoločenské triedy. Neexistujú však žiadne archeologické nálezy, ktoré by dokazovali existenciu jednotného kráľovstva pred vznikom samostatného severu a juhu. Sever bol osídlený skôr ako Judsko. Kanaánsky (tzv. hebrejský) rod tvorila zmes troch (snáď i štyroch) rôznych ľudských typov: semitského, sýrskeho a indoeurópskeho, ale aj Amončania, Moabci a Edomci – spolu tvorili rod ka­ naánsky (tzv. hebrejský).

V 10. a 9. st. p. n. l. bolo osídlenie Judska veľmi riedke, niečo vyše ako dvadsať dedín. Po predpokladanom konci spojeného kráľovstva okolo roku 900 p. n. l. nemal severný Izrael plne rozvinutý

štát, t. j. územie s úradníckym aparátom a jasnými spoločenskými vrstvami. Na začiatku 9. st. p. n. l. došlo k vývinu opevnených krajových správnych centier, ako boli Megido, Jezrael a Samária. Samáriiu vybudoval ako hlavné mesto vládca Omrí, v asýrskych textoch je severné kráľovstvo uvedené ako Dom Omrího. Podľa tohto názvu moderní historici usúdili, že rodina Omrí je arabského pôvodu.

Vykopávky odhalili vládcovské opevnené centrum mesta na ploche dvoch hektárov, palác obklopovalo niekoľko správnych budov, väčšina pozemku však bola nezastavaná. Stavby z kamenných kvádrov v Megide, Jezraeli, ktorý bol osídlený len krátko v 9. st. p. n. l., a v Samárii postavila dynastia Omrí, nie vládca Šalamún, ako nepravdivo uvádza Biblia. Vykopávky dokázali neexistenciu spojeného kráľovstva s centrom v Jeruzaleme.

Vládcovia Dávid a Šalamún boli len nevýznamnými vodcami v horských oblastiach, ktorí ovládali len svoje bezprostredné okolie na vysočine.

Vykopávky v starých izraelských dedinách prekvapivo odhalili, že dedinské spoločenstvá na tamojšej vysočine, a teda ľudia, ktorí v týchto dedinách žili, boli pôvodnými obyvateľmi Kanaánu. Až neskoršie sa z Kanaánčanov vytvorilo nábožensky a kultúrne izraelské obyvateľstvo. Z toho plynie, že Izraeliti boli etnickí Kanaánci a tzv. izraelský národ ako jediný na svete je umelým produktom, výtvorom kňazskej kasty, ktorá vzdorovitému ľudu vnútila cudzími vladármi kňazské zákonodarstvo a kňazskú vieru.

V Jezraeli, v severnej nížine a v Jordánskom údolí jasne pokračovala kanaánska kultúra, dediny boli v spojení s kanaánskymi mestami. Na severe sa dediny spájali s aramejskou kultúrou Sýrie a na

pobreží s Féničanmi. Hoci severná vysočina bola bohatšia ako južná, nikdy nedosiahla takú prosperitu ako kanaánske mestské štáty v nížine a na pobreží a nikdy nemala taký mestský charakter ako tieto štáty.

Históriu starovekého Izraela zakotvujú rozptýlené nápisy v oblastiach, ktoré susedili s izraelským územím. Asýrska ríša mala plne vyvinutý úradnícky aparát a dlhú tradíciu zaznamenávania panovníckych činov na verejných miestach. To všetko ovplyvnilo kultúru utvárajúcich sa štátov Izraela, Aramu a Moabu. Od 9. st. p. n. l. možno nájsť v záznamoch Asýrčanov i menších mocností Predného východu priame svedectvá o udalos­ tiach v tejto oblasti.

Historický Izrael vznikal v oblasti vrchoviny Samárie v 9. st. p. n. l., v období, keď začali vyrábať olivový olej. Obyvatelia prichádzali v období sucha hlavne z údolia Jordánu, vyrúbali lesy, drevo predali do Egypta, kde sa rozvinula lodná výroba. Namiesto vyrúbaných lesov vysadili olivovníky, a neskôr vytvorili centrálny štátik.

Prvá rodina vládcov boli Omrí. Nikdy nebol celkom samostatný, politicky a vojensky patril do protektorátu cudzích veľmocí, najprv Asýrie a neskôr Babylonu. Judské vrchy neboli obývané a počas veľkého sucha na konci 13. st. boli zdrojom obživy pastierskych nomádov. Na týchto vrchoch sa začali usídľovať až v 10. st. p. n. l. v malých roztrúsených osadách.

Historické dokumenty potvrdili, že obyvatelia vrchov Samárie – Izraela a Judska – nepochádzajú zo spoločného etnika, nemali spoločnú ideológiu, naopak, mali nepriateľský vzťah a odlišné záujmy.

77

BEZ MASKY > BORIS NEMCOV

Ľubomír Huďo

TRANSATLANTICKÝ MILÁČIK A HRDINA JEĽCINOVSKEJ PRIVATIZÁCIE

BORIS NEMCOV (*1959 – †2015)

78

CHARIZMATICKÝ VODCA RUSKEJ PROTIPUTINOVSKEJ OPOZÍCIE, KTORÝ ZAČÍNAL V EKOLOGICKOM HNUTÍ A SKONČIL V NAJVYŠŠEJ POLITIKE ZA VLÁDY PREZIDENTA BORISA JEĽCINA. PO SKONČENÍ ZLATEJ ÉRY JEĽCINOVSKÉHO BAČOVANIA, TAKÉHO OBDIVOVANÉHO V SPOJENÝCH ŠTÁTOCH A ZÁPADNEJ EURÓPE, ALE ZNEPOKOJIVÉHO PRE DOMÁCU RUSKÚ SCÉNU, POSTAVIL BÝVALÝ VICEPREMIÉR BORIS NEMCOV VŠETKU SVOJU POLITICKÚ ANGAŽOVANOSŤ NA KRITIKE NOVÉHO VEDENIA V KREMLI.

O

rganizoval, burcoval a podnecoval odporcov prezidenta Vladimira Putina, za čo si získal obdiv a úctu časti amerických senátorov a niektorých európskych pohlavárov.

Horšie to bolo u ruského obyvateľstva, kde jeho charizma a kampane nezaberali. Začiatkom tohto roka ho neďaleko Kremľa zastrelil atentátnik, čo poslúžilo rôznym dohadom o úlohe Borisa Nemcova na ruskej politickej scéne.

Nádejný fyzik a matematik Boris Nemcov si vybral politiku ako arénu, v ktorej bude pre Rusko väčším prínosom než v oblasti vedy. Otázne je, či si zvolil správne a či išlo o prínos práve pre Rusko. Keď padla železná opona, bol poslancom za Demokratické Rusko a počas prevratu v roku 1991 správne stavil na Borisa Jeľcina, ktorý mu to nik­dy nezabudol a postaral sa o jeho kariéru a ekonomickú prosperitu. Už vtedy si ho všimli za hranicami a jeho obľúbenosť v západoeurópskych kruhoch začala stúpať. Cambridgeská uni-

verzita zaradila 33-ročného Borisa Nemcova na zoznam dvesto najschopnejších lídrov sveta. Bol skutočne veľmi schopný a pre určité kruhy užitočný, čo sa naplno prejavilo počas privatizačnej horúčky v Jeľcinovej ére.

Začínal ako ekológ ešte v časoch Sovietskeho zväzu, po havárii jadrovej elektrárne v Černobyli bol členom Hnutia za jadrovú bezpečnosť v Gorkom (dnes Nižnij Novgorod), neskôr ho v rámci politiky nadchli ekonomické reformy a finančné ukazovatele, no len v prospech vyvolených podnikateľských skupín a zahraničných záujmov.

PRIVATIZAČNÉ ESKAPÁDY A KŠEFTY

Boris Nemcov to dotiahol z poslanca na gubernátora Novgorodskej oblasti, ministra palív a energetiky a vicepremiéra. V tom čase, koncom deväťdesiatych rokov 20. storočia, obdivoval britskú železnú lady Margaret Thatcherovú, v duchu liberalizačných reforiem začal vytvárať Kresba: Tibor Eliot Rostas

BEZ MASKY > BORIS NEMCOV

80

trhové prostredie a hovorilo sa o ňom ako o nástupcovi prezidenta Borisa Jeľcina.

Vytváranie slobodného trhového prostredia v Nem­ covovom chápaní umožnilo napríklad privatizáciu najväčšieho ruského papierenského kombinátu nemeckou firmou za sedem miliónov dolárov, čo bolo štyridsaťnásobne menej ako jeho trhová hodnota a v rozpore so zákonom o zahraničných investíciách. A prečo taká ústretovosť k zahraničnému privatizátorovi? Za spomínanou nemeckou firmou stála budúca manželka Nemcovovho priateľa Borisa Brevnova, ktorá zároveň predsedala americkému fondu Millenium.

Boris Nemcov schválil aj ručenie za pôžičku lodiarskej spoločnosti OKA, pričom išlo o devät­ násť miliónov dolárov, a napokon ich musela splácať Novgorodská oblasť. Výsledkom Nemcovom presadenej penzijnej reformy vo fonde Nefť (Ropa) bola strata 163 miliónov rubľov z rozpočtu a 200 000 ľudí prišlo o dôchodok. Šikovný reformátor nezostal len pri laboratórnych ekonomických pokusoch na domácej pôde, ale uplatnil svoj talent aj mimo Ruska. Pohyboval sa v tej správnej spoločnosti medzi novodobými oligarchami.

Kontakty s miliardárom Borisom Berezovským, novodobým zbohatlíkom z jeľcinovského klanu, mu umožnili získať kreslo vicepremiéra.

Vďaka tejto funkcii podpísal s Japonskom dohodu o spolupráci v rybolove, v ktorej rozšíril rybolovný revír pre Japoncov o výsostné vody pri Kurilských ostrovoch a umožnil rozvíjať japonský rybolovný priemysel na úkor Ruska. Straty predstavujú sumu vo výške desať miliárd dolárov. Po odchode z politických funkcií pôsobil Boris Nem­ cov ako šéf koncernu Nefťanoj. V jednej z divízii koncernu, ktorou bola Bank Nefťanoj, našli vyšetrovatelia desiatky pečiatok fiktívnych firiem. Banka bola najväčším centrom na pranie špinavých peňazí a ich vývoz z Ruska do zahraničia, vyvážala miliardy rubľov a milióny dolárov. Prokuratúra vyčíslila celkovú škodu pre ruský štát vo výške 54 miliárd rubľov. Podľa Nemcovových kritikov prišlo Rusko počas jeho politickej kariéry vďaka nemu o viac ako 370 miliárd rubľov.

Inak to vidí americký prezident Barack Obama, ktorý Borisa Nemcova vnímal úplne odlišne a nešetril chválospevom: „Obdivoval som odvážnu Nemcovovu oddanosť boju proti korupcii v Rus-

BORIS NEMCOV > BEZ MASKY

ku. Nemcov bol neúnavným zástancom svojej krajiny, ktorý sa usiloval dosiahnuť pre svojich spoluobčanov práva, na aké majú všetci ľudia nárok.“

OPOZIČNÝ TYP NA FAREBNÚ REVOLÚCIU

Samotní Rusi zrejme proroka demokracie, slobodného trhu a občianskych práv nepochopili správne, pretože napriek jeho pôsobeniu na dôležitých spoločenských a politických postoch sa jeho obľúbenosť pohybovala v rozpätí od jedného do piatich percent. A nielen Rusi ho nedocenili, ani Ukrajinci. Krátko po oranžovej revolúcii na Ukrajine v roku 2004 ho ukrajinský prezident Viktor Juščenko vymenoval za ekonomického poradcu. Oranžoví revolucionári na Ukrajine predviedli, ako si predstavujú novú spoločnosť, a prezident Juščenko po prvom volebnom období získal v ďalších voľbách už len necelých šesť percent hlasov a vypadol už v prvom kole.

Podobne ako Boris Nemcov, ktorý bol ešte v roku 2000 podpredsedom Štátnej dumy (dolná komora ruského parlamentu), ale už o tri roky nedosia­ hol potrebnú päťpercentnú hranicu na vstup do parlamentu. Po vynútenom odchode zo zákonodarného zboru venoval svoju energiu a politické kontakty organizovaniu pouličných protestov proti režimu prezidenta Vladimira Putina. Za účasť na týchto akciách strávil asi dva týždne vo väzení. Zastali sa ho vtedy americkí senátori John McCain a Joe Lieberman. Organizácia Amnesty Interantional ho označila za väzňa svedomia.

Kritizoval Kremeľ predovšetkým za zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu v krajine, za korupciu pri zabezpečovaní zimných olympijských hier v Soči a za účasť Ruska v súčasnej občianskej vojne na Ukrajine. V roku 2010 sa stal jedným z prvých signatárov opozičnej kampane pod názvom Putin musí odísť. Na Putinovo miesto sa tlačia viacerí adepti, ako napríklad oligarcha Michail Chodorkovskij, odsúdený za spreneveru a po Putinovej amnestii žijúci v zahraničí, právnik, politický aktivista a bloger Alexej Navaľnyj, taktiež odsúdený dvakrát za spreneveru, čo mu znemožňuje kandidovať na akúkoľvek politickú funkciu, a do tretice to bol – pred atentátom – Boris Nemcov.

Trio túžiace po moskovskom majdane a určitom druhu farebnej revolúcie, ktorá by na rozhodu­ júce pozície dosadila novú vládnucu garnitúru

a zmenila domáce pomery i ruskú zahraničnú politiku podľa predstáv sponzorov „otvorených“ spoločností. Finančné prostriedky im nechýbali, osobné nasadenie a odhodlanie takisto, no neboli k dispozícii potrebné rozhnevané masy alebo aspoň potrební štatisti s vierou v pozitívnu zmenu. Najprv to boli protiputinovské demonštrácie ako pochody mieru vlani na jeseň a v ich duchu by tento rok pokračovala ruská jar na spôsob arabskej jari, čo by po udalostiach na Kryme a na Ukrajine naštartovalo proces zmeny pomeru síl v Rusku.

Boris Nemcov vo svojom poslednom rozhlasovom rozhovore tesne pred zastrelením avizoval veľký protest v Moskve, ktorý mal vyraziť dych všetkým putinovcom. Predpovedal účasť stotisíc ľudí na pochode Jar, ale už sa toho nedožil. Jeho pamiatku si prišiel uctiť len zlomok z avizovaného množstva nespokojných ľudí – asi 28 000 stúpencov opozície. Pritom smrť Borisa Nemcova mohla byť rozbuškou na vypuknutie zásadnejšieho a radikálnejšieho protestu. Preto okolnosti jeho zavraždenia vyvolali rôzne hypotézy o príčinách atentátu na symbolickom mieste neďaleko Kremľa a v čase pred spomínaným protestom v duchu ruskej jari. Kremeľská, čečenská, ukrajinská či opozičná stopa spustili lavínu dohadov a kalkulovania podľa tradičnej otázky cui bono (v čí prospech)?

KALKULÁCIE S OBEŤOU

Oficiálne vyšetrovanie smrti Borisa Nemcova uvádza čečenskú stopu v súvislosti s moslimským fanatizmom a reakciou na Nemcovove schvaľovanie karikatúr proroka Mohameda vo francúzskom časopise Charlie Hebdo. Hlavný objednávateľ vraždy Ruslan Geremejev, veliteľ obávanej čečenskej bezpečnostnej jednotky Sever, je už vraj v Spojených arabských emirátoch.

Zadržali päť Čečencov, z ktorých traja boli Geremejevovi podriadení. Jeden z nich – Zaur Dadajev, ktorý údajne na Nemcova na moskovskom moste strieľal, niekoľkokrát zmenil výpoveď a sťažoval sa na policajné násilie a vynútenie priznania. Medzitým tvrdil, že Nemcova nenávidel pre jeho kritiku atentátu na redakciu francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo.

Boris Nemcov pochádzal z rusko-židovskej rodiny.

Jeho matka bola židovka a babka z otcovej strany ho v detstve dala pokrstiť v duchu pravoslávnej viery, čo Nemcov zistil až o niekoľko rokov neskôr, pričom dovtedy sa hlásil k pravosláviu.

Zo začiatku bola ako dôvod na odstránenie v médiách uvádzaná ukrajinská stopa. Kremeľ dal Borisa Nemcova odstrániť, pretože pripravoval citlivý materiál o účasti Ruska na vojenských operáciách v Donbase na území Ukrajiny. Internetové noviny Gazeta.ru v tejto súvislosti napísali o stanovisku Nemcovových spolupracovníkov: „Väčšina z nich pochybuje, že by sa v nej (Nemcovovej správe) objavili nové fakty, išlo skôr o kompilát už známych skutočností, a to sa sotva stalo dôvodom vraždy.“ Do úvahy prichádza aj verzia o vytvorení mučeníka ruskej jari či moskovského majdanu. Medzi možné motívy patrí aj pokus o destabilizáciu politickej situácie v Rusku v podobe sakrálnej obete – zabiť známeho človeka z opozície, ktorý je pozorne vnímaný verejnosťou, a hodiť jeho vraždu na súčasnú moc. Provokácia nasmerovaná tak, aby rozhorčený národ rázne zareagoval a zvrhol vládu zločincov, ktorí zlikvidovali obávaného politického súpera. Poradca amerických prezidentov a šedá eminencia americkej zahraničnej politiky Zbigniew Brzezinski prirovnal vraždu Borisa Nemcova k smrti kyjevského novinára Georgija Gongadzeho. Jeho likvidácia umožnila rozpútať kampaň proti ukrajinskému prezidentovi Leonidovi Kučmovi v roku 2000. Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová vyjadrila svoj názor na vodcu ruskej opozície: „Boris Nemcov bol jasným zástancom moderného, prosperujúceho a demokratického Ruska otvoreného svetu.“ Na sociálnej sieti reagoval aj námestník generálneho tajomníka NATO Alexander Vershbow: „Pre slobodu v Rusku je to ďalšia tragická strata.“ Zdá sa, že Boris Nemcov bol pre americkú a európsku elitu prorokom, ktorého doma nedokázala väčšina ľudí pochopiť. V Rusku ho totiž nevnímali cez bruselské a washingtonské okuliare, pretože počas Jeľcinovej éry dostatočne predviedol, čoho všetkého je schopný a o aké Rusko mu ide. Do poslednej chvíle len veľmi málo ľudí uverilo tomu, že Nemcovovi skutočne leží na srdci dobro a prosperita Ruska. Dokonca i jeho smrť zapadla do mozaiky kalkulácií a taktických zámerov.

81

NEZNÁMI HRDINOVIA > BOJOVNÍK PROTI HLADU

BOJOVNÍK PROTI HLADU > NEZNÁMI HRDINOVIA

Dominika Kurucová

BOJOVNÍK PROTI HLADU

82

NIKOLAJ IVANOVIČ VAVILOV (1887 – 1943) BOL SOVIETSKY BOTANIK A GENETIK, RIADITEĽ ÚSTAVU POĽNOHOSPODÁRSKYCH VIED V PETROHRADE (VTEDY LENINGRAD), KTORÝ CELÝ SVOJ ŽIVOT ZASVÄTIL VÝSKUMU ODOLNOSTI RASTLÍN. JEHO VÍZIOU BOL „LEPŠÍ“ SVET, V KTOROM BY BOLO DOSŤ JEDLA PRE KAŽDÉHO. VAVILOVOVA SNAHA VYŠĽACHTIŤ RASTLINY ODOLNÉ VOČI EXTRÉMNYM KLIMATICKÝM PODMIENKAM, KTORÉ BY SA NÁSLEDNE MOHLI PESTOVAŤ V OBLASTIACH POSTIHNUTÝCH HLADOM, SA VŠAK NESTRETLA S POROZUMENÍM. CESTOVAL PO SVETE, ABY POMOHOL UKONČIŤ HLADOMOR, A NAKONIEC ZOMREL – PARADOXNE – NA VYHLADOVANIE V STALINOVEJ VÄZNICI.

T

eoretik introdukcie rastlín, profesor agronómie, cestovateľ, Leonardo da Vinci vo svete biológie, kolegami vykresľovaný ako studnica nevyčerpateľnej energie. Počas svojho relatívne krátkeho života toho stihol pomerne veľa. Pracoval v niektorých z najrešpektovanejších laboratórií v Nemecku, Francúzku a Veľkej Británii. Sformuloval veľmi dôležité postuláty v genetike a snažil sa odbremeniť Rusko od zložitého systému vedenia poľnohospodárskych inštitúcií. Už v prekvapivo mladom veku sa mu podarilo niekoľko významných objavov. Ako sa Vavilovova kariéra vyvíjala, stával sa čoraz vplyvnejším v ruskej vedeckej komunite. Jemu to stále nestačilo.

Vo svojom celoživotnom výskume hľadal Va­ vilov rastliny s užitočnými vlastnosťami, ako je odolnosť voči teplote a škodcom, aby z nich vyšľachtil poľnohospodárske odrody schopné prežiť aj v nehostinných oblastiach. Túlal sa svetom a „poľoval” po divokých odrodách pšenice, kukurice, ryže a zemiakov. Vybudoval prvú medzinárodnú zbierku rastlinného materiálu a jedlých rastlín. Vladimir Iľjič Lenin dokonale porozumel jeho ekonomickému snu dostať Rusko do popredia v oblasti produkcie potravín, vďaka čomu sa rozhodol podporiť jeho vedecké expedície na Blízky východ a do Severnej a Latinskej Ameriky.

Spomienky amerických a argentínskych vedcov

hovoria o tom, že Vavilov bol nezmar. Po niekoľkých dňoch intenzívnej spolupráce im bolo jasné, že s výdržou mu nemôžu konkurovať.

V čase expedície spával maximálne štyri hodiny, kompletizoval podklady pre svoje knihy, ktorých vydal počas svojej predčasne ukončenej ka­ riéry celkovo desať. Častokrát spomínal, že svoj výskum nerobí pre vládu, ale pre matku Zem. Nepoznal strach. Zachoval chladnú hlavu, keď sa jeho lietadlo stratilo v púšti, pri napadnutí škorpiónom, a dokonca aj keď bol nútený zastreliť krokodíla. Keď bola jeho expedícia ohrozená lupičmi, bol ochotný zaplatiť im fľašou koňaku.

Na škodu veci a výskumu Lenin v roku 1924 zom­ rel a jeho nástupca Josif Vissarionovič Stalin mal diametrálne odlišné priority. Rusko hladovalo a Stalinova nútená kolektivizácia poľnohospodárstva celkom narušila zber úrody, čo iba rozšírilo hlad, ktorý sa podpísal pod ďalšie obete.

Stalin dal Vavilovovi tri roky na dokončenie „zázračného” výskumu, aj keď bolo jasné, že táto misia je nesplniteľná a potrebuje niekoľkonásobne viac času.

Najväčším „nešťastím” Vavilovovej kariéry bolo obhajovanie Mendelovej teórie, že gény sú odovz­dávané bezo zmeny z jednej generácie na druhú. To mu bolo osudné, lebo sa stal hlavným oponentom Stalinovho zvýhodneného vedca Trofima Lysenka, ktorý oponoval teórii o dedičnosti získaných informácií. Lysenko Stalinovi klamlivo prisľúbil, že dokáže uspokojiť dopyt po nových odrodách plodín do troch rokov a nepotrebuje na to celú dekádu ako Vavilov. Stalin jeho slovám naivne uveril a rozhodol sa podporiť Lysenka v každom smere. Vavilov výrazne nesúhlasil s Lysenkovými špekuláciami, čím si autoritatívneho diktátora nadobro znepriatelil.

Stalin nariadil jeho policajné vyšetrovanie.

Vykonštruované obvinenia zo špionáže a sabotáže boli nakoniec v roku 1940 dôvodom jeho zatknutia. Stalinova polícia sa ho snažila donútiť k priznaniu, kvôli čomu ho podrobila štyristo výsluchom. Niektoré z nich trvali viac ako 13 hodín a viedol ich najprísnejší dôstojník, známy svojimi extrémnymi vyšetrovacími metódami.

Vavilov, na rozdiel od Galilea, odmietol zaprieť svoju pravdu, a vyhlásil: „Pôjdeme na hranicu, zhoríme, ale neustúpime od našich presvedčení.”

83 V roku 1941 bol odsúdený na trest smrti zastrelením, ktorý však bol neskôr zmiernený na 20 rokov väzenia. Vavilov zomrel vo väzení v roku 1943 na podvýživu. Jeho telo nebolo pochované v rakve, ale v debne, ktorá ostala po zemiakoch.

Takto smutne sa skončil život zanieteného génia, avšak nie jeho odkaz.

V súčasnosti sa každá rozvinutá krajina snaží vytvoriť rastlinnú genetickú banku a všetky zo­ zbierané materiály sa formátujú podľa systému zavedeného Vavilovom.

Jeho teória génových centier a introdukcie rast­ lín sa stala hlavným zdrojom a podkladom pre introdukciu cudzokrajných rastlín a základom pre modernú introdukciu drevín do podmienok strednej Európy. V roku 1953 sa podľa jeho metodiky opätovne rozbehol introdukčný proces cudzokrajných drevín do podmienok Slovenskej republiky v Arboréte Mlyňany. Sovietska akadémia vied zaviedla v roku 1965 Vavilovovu cenu a vzápätí v roku 1968 Vavilovovu medailu, čím ho – aj keď trochu oneskorene – zaradila medzi hrdinov sovietskej a ruskej vedy.

MYSTICKÉ MIESTA SVETA > SAKKÁRA

Vladimír Líška

SAKKÁRA EGYPT NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY. OBAJA BOHOVIA, POSTUPUJÚCI PO NEBI, RE A THOT, VEZMITE MA SO SEBOU, ABY SOM JEDOL TO, ČO VY, PIL Z TOHO, Z ČOHO VY, BÝVAL TAM, KDE VY, ABY SOM BOL SILNÝ AKO VY A PUTOVAL VAŠOU CESTOU...

(FARAÓNSKA MODLITBA)

84

Z

praoceánu Nun sa na pahorku v Heliopolise vynoril najstarší praboh Atum, vznikol sám zo seba. Atum – Re samooplodnením vytvoril Šu, boha svetla, a Tefnut – bohyňu vody. Šu a Tefnut zrodili boha zeme Geb a bohyňu neba Nut. Geb a Nut mali synov Osirida (Usirev) a Setha a dcéry Eset (Izis, Sothis – Sírius, kráľovná nebies, zornička – ako Hathor) a Neftys (Venuša, večernica). Synom Osirida a Eset bol Hórus.

Toto náboženstvo patrí k najkomplikovanejším systémom viery, pochádzajúcim údajne až z bájnej Atlantídy. Mnoho magických a mystických rádov používa a odvoláva sa na fragmenty tejto prastarej mytológie (napr. slobodomurári, rozen­ kruciáni, AMORC, Golden Dawn, Wicca a i.).

Ktovie, čo by na to povedali kozmickí bohovia Kemetu (Egypta), kde bolo predovšetkým pravidlom udržovať Maat (poriadok, pravdu, právo

a spravodlivosť a aj pomoc slabším a chudobným)? Rovnováha (vesmírna, mravná, fyzická) a spravodlivosť, v dnešnom svete také potrebné a politikmi a mocnými sveta také pozabudnuté.

Maat (v neskoršej gréckej forme ako Themis) bola bohyňa pravdy, božia cesta spravodlivosti, ktorá nahradila chaos svetlom. Bola uctievaná vo všetkých svätyniach Egypta.

Sakkára, jedno z najmagickejších miest Egypta, je významná archeologická lokalita nachádzajúca sa 30 km od Káhiry na západnom brehu Nílu. Je to veľký areál s rozlohou 7 x 1,5 km s rozsiahlym podzemným labyrintom tunelov, chodieb a schodísk. Oficiálne ide o starú nekropolu (pohrebisko) z prvej dynastie používanú po tri tisícročia, so stupňovitou pyramídou faraóna Džosera z 3. dynastie. Obsahuje aj pyramídový komplex Pepiho I., II., kráľovské mastaby, pohrebisko býkov,

85

MYSTICKÉ MIESTA SVETA > SAKKÁRA

86

mnoho iných pamiatok a milióny múmií zvierat rôznych druhov, ktoré Erich von Däniken nazval gigantickou podzemnou Noemovou archou.

Celá oblasť je rozsiahlym miestom vykopávok a najväčším archeologickým pracoviskom na svete. So Sakkárou sa spája meno veľkňaza Imhotepa, ktorý sa najviac zaslúžil o rozvoj egyptskej architektúry, radcu faraóna Džosera a budovateľa Stupňovitej pyramídy, neskôr uctievaného ako boha, syna Ptaha. Navrhol ju Imhotep, mýtický staviteľ (nazývaný aj Hermes Trismegistos, autor známych Smaragdových dosiek), liečiteľ, sochár (označovaný aj za inkarnáciu boha Thota), ktorý položil základy náuky neskôr známej ako hermetizmus, čím odhalil podstatu fungovania vesmíru.

Archeológovia datujú vznik pyramídy do obdobia 27. storočia p. n. l. a považujú ju za najstaršiu egyptskú pyramídu s vekom 4700 – 4800 rokov.

Za oficiálne najstaršiu sa momentálne považuje o niekoľko storočí staršia pyramída pri meste Caral v Peru. Technickú dokonalosť a svoj vrchol dosiahol Egypt v období Starej ríše krátko po založení štátu. Sakkára sa vynorila v prahistórii úsvitu ľudskej civilizácie prakticky z ničoho a zaradila sa medzi najtajomnejšie a najmystickejšie miesta sveta. Potom začal dlhý a pomalý úpadok ríše, trvajúci niekoľko tisíc rokov.

Aj konzervatívna egyptológia prekvapene naznačuje, že celý komplex stavieb mohli uskutočniť Egypťania už po deviatich generáciách odvtedy, ako sa Egypt doslova „vynoril“ z doby kamennej.

V skutočnosti čím staršia dynastia, tým väčšie diela, tvrdil Murry Hope. V seriáli Okem boha Hóra sa uvádza teória o Sakkáre ako o kvantovom stroji urýchľujúcom duchovný vývoj adeptov zvyšovaním ich vibrácií, ale aj ako komunikačnom centre na čerpanie informácií od bytostí z iných dimenzií. Malo ísť o prvú pyramídu postavenú po veľkej svetovej potope a o prastarú atlantskú technológiu založenú na princípoch kvantovej mechaniky.

Okrem toho vyrábala tzv. tachyónovú energiu, umožňujúcu presúvať ťažký materiál potrebný na stavbu veľkolepých chrámov. Malo ísť o princíp elektromagnetických ciest, magnetickej levitácie, aká sa dnes používa napr. pri japonskom magnetickom vlaku. Technológia spočíva v odpudzovaní rovnakých nábojov, vznášajúci sa vlak má rovnakú polaritu ako elektromagnetické pole pod ním.

Ako sa tvrdí v starej čínskej filozofii protikladov – javy, v ktorých prevláda rovnaká energia, sa odpudzujú. Odpudivá sila je nepriamo úmerná rozdielu polarity. Sila priťahovania je priamo úmerná rozdielu polarít oboch energií a pod. Piliere (tzv. džedy) s cievkami boli umiestnené popri prepravnej ceste. V Sakkáre malo ísť o neutrálnu energiu vznikajúcu medzi párom častíc nabitých opačným elektrickým nábojom a energiu s najvyššou frekvenciou vibrácií. Vyrábala obrovské elektromagnetické pole, spájala častice do vlniaceho sa stĺpa, v ktorom vznikala spomínaná tachyónová energia.

Praktická realita je však rovnako zaujímavá.

V podzemných galériách a labyrintoch pod pyramídou sa našlo viac ako 40 000 artefaktov, z toho 30 000 váz s tenkými a dlhými labutími krkmi, zhotovených z ruženínu, dioritu a bazaltu. Steny váz sú tenké ako hracia karta. Fakt je ten, že vyrobiť takéto vázy s úzkymi krkmi z takých tvrdých hornín bolo až doteraz nemožné. Až v súčasnosti existujú ultrazvukové vrtáky schopné vyrobiť niečo podobné. Vieme, že ruženín sa opracováva ťažko a rozpadá sa, bazalt je tvrdá sopečná hornina, diorit patrí celkovo k najtvrdším.

Otec dejepisu a prvý antický historik Hérodotos, ktorý Egypt navštívil, vo svojej knihe dejín píše o 341 sochách, z ktorých každá predstavuje jednu generáciu kňazov v rozpätí 11 340 rokov. Boli to normálni ľudia, ktorí mali od bohov ďaleko, ale dodáva, že pred nimi vládli v Egypte skutoční bohovia a prebývali u ľudí. Grécky historik Diodóros Sicílsky tvrdil, že od čias Osirida a bohyne Izis (Eset) až po Alexandra Macedónskeho uplynulo viac ako 10 000 rokov. V 44. kapitole Historickej knižnice píše, že „nad Egyptom pôvodne vládli bohovia a polobohovia, a to len o málo menej ako 18 000 rokov, posledným božským kráľom bol Hórus, syn bohyne Izis. Počnúc Moirisom panovali králi z radov ľudí 5 000 rokov až po 180. olympiádu, v ktorej som ja sám prišiel do Egypta“.

Poď, synu môj, tvoj vzostup bude v mieri, tvoja múmia bude vedľa mojej, ty si môj syn, pán môjho domu. Rozsvietiš sa na oblohe ako malá hviez­da, ty si Orion, na tele matky Nut, tvoje lúče padajú na zem ako svetlo Mesiaca, Izis je s tebou, ako Sírius na nebi, a nevzdiali sa od teba, na večné časy...

87

VEDA A TECHNIKA > KDE SÍDLI PAMÄŤ?

KDE SÍDLI PAMÄŤ? > VEDA A TECHNIKA

Ján Lakota

KDE SÍDLI PAMÄŤ?

V ALMANACHU MMXIV (KTORÝ SA STAL MOJÍM OBĽÚBENÝM) SOM SA V DRUHOM PRÍSPEVKU (STR. 17) DOČÍTAL: „ŽIADNE PAMÄŤOVÉ STOPY V MOZGU NÁJDENÉ NEBOLI A PRAVDEPODOBNE ANI NEBUDÚ. SPOMIENKY SA PO SMRTI NEVYTRÁCAJÚ, ALE EXISTUJÚ NA ZÁKLADE REZONANCIE VIBRAČNÉHO SYSTÉMU...“ TOTO MA ZDVIHLO Z MOJEJ LEŽIACEJ POLOHY (TAK TOTIŽ PRAVIDELNE ČÍTAM) A POPCHLO OKAMŽITE SI SADNÚŤ ZA POČÍTAČ A ZAČAŤ ŤUKAŤ DO KLÁVESNICE. NESÚHLASÍM. TOTO VYJADRENIE SA MI NEPÁČI. VIEM, ŽE UŽ BOLO KDESI PREDTÝM PUBLIKOVANÉ, KTOSI KDESI TOTO TAKTO NAPÍSAL. POVIETE SI: „NO DOBRE, TY MUDRÁK. AK SI TAKÝ FRAJER, PONÚKNI NÁM NIEČO INÉ.“ 88

P

onúkam. Začnem s faktmi. V roku 2008 zomrel pacient Henry Molaison. Plné meno pacienta sme sa dozvedeli až po jeho smrti. Dovtedy to bol len HM. Ako 27-ročnému mu odstránili hippokampus, amygdalu a časti spánkových lalokov mozgu. Táto operácia zbavila Henryho viac ako desať rokov trvajúcej epilepsie, ktorá vznikla po tom, ako mal v sied­

mich rokoch ťažký úraz po páde na bicykli.

Presnejšie povedané, operácia umožnila epilepsiu ako-tak kontrolovať, ale zanechala ho v stave ťažkej devastujúcej poruchy pamäti. Našinec by povedal z dažďa pod odkvap.

Henry si nevedel zapamätať vôbec nič. Teda nič nové. Všetky veci, ktoré sa udiali pred operá­ ciou, si pamätal. Novou terminológiou poveda-

né – staropamäť fungovala akoby sa nechumelilo, novopamäť nemal nijakú. Prišlo sa na to, že orgánom, ktorý si nové veci zapamätáva, je hippokampus. (Hippokampus je meno pre rod morského koníka. Podľa výzoru tohto koníka bola štruktúra mozgu pomenovaná.) Ak sa hip­ pokampus vyoperuje, zničí (napr. krvácaním do tejto štruktúry), človek, ale aj zvieratá strácajú schopnosť zapamätať si nové veci.

S takýmto človekom sa môžete stretávať denne, rozprávať mu o sebe. Pri stretnutí na druhý deň bude mať (možno) pocit, že vás už niekedy v živote videl. V hippokampe sa identifikovali dokonca neuróny, ktoré sú priamo zodpovedné za zapamätávanie. Ak ich selektívne zničíte, pokusný objekt (zviera!) si nezapamätá ani ň.

Nepokusné objekty (ľudia) si pri ich poškodení obyčajne chorobou či úrazom zapamätajú to isté. Teda – nič.

Ide o novopamäť. Táto novopamäť posúva informáciu niekam inam. Nevieme presne kam, ale poznáme podmienky, bez ktorých staropamäť nevznikne. A tá nevznikne vtedy, keď mozgové bunky nemajú prísun kyslíka. Takisto aj vtedy, keď majú málo energie. Aj vtedy, keď v bunkách zablokujeme syntézu nových bielkovín.

Ešte k tej novopamäti. Veľa ľudí zažilo otras mozgu. Udalosti tesne pred, ale ani po otrase si nepamätajú, resp. pamätajú si ich len veľmi hmlisto. Pamäť sa vracia pomaly a všimnite si, ako sa vracia – najprv sú to udalosti, ktoré sú od otrasu mozgu časovo vzdialenejšie. Potom sa vrátia tie, ktoré sú k samotnej udalosti bližšie.

Udalosť, pri ktorej k otrasu mozgu prišlo, sa vo väčšine prípadov neobjaví nikdy.

Môj nebohý kamarát Peter Fedor, geniálny biofyzik, mal na to jednoduché vysvetlenie. Na výbežkoch (axónoch a dendritoch) nervových buniek sa vytvárajú ďalšie výbežky, nazývané spiny (tŕne). Úderom do hlavy (tak spravidla vzniká otras mozgu) spiny z axónov a dendritov jednoducho „spŕchnu“ (či opadajú), tak ako spŕchne lístie na jeseň zo stromov alebo opadá zrelé ovocie. Čiže novopamäť má krátkodobého, čerstvo vzniknutého kandidáta, ktorým spin určite je.

Na výbežkoch neurónov v hippokampe je tvorba (aj neskorší zánik) spinov veľmi, veľmi aktívna.

Len tak mimochodom, Petrovi neslúžil ako

inšpirácia pre túto teóriu mechanický úder do hlavy, ale elektrický. Elektrický úder, nazývaný aj elektrošok, sa používa pri liečbe pacientov, ktorí nereagujú na nijakú menej „divokú“ liečbu endogénnych psychóz. Po takomto „údere“ pršia spiny z neurónov jedna radosť. Výsledkom je ústup ochorenia, ktorý sa nedal dosiahnuť inak.

Novopamäť by sme už mali ako-tak vybavenú, ale čo so staropamäťou? Vieme toho už naozaj veľa, ale stále je toho zúfalo málo. Hovorí sa, že ráno je múdrejšie večera. Určite ste to aj sami postrehli. Každý z nás sa učil básničku do školy. Boli aj slzy, bol aj smútok. Aj keď sme sa to večer poctivo nadreli, zrazu v hlave (akoby) nebolo nič. Rada mojej mamy bola vždy len jedna – choď sa vyspať, ráno uvidíš. Ráno otvo­rím báseň – a akoby mi sama do hlavy skočila a z úst plynula. To už bola na rade staropamäť. Síce taká čerstvá, ale novopamäť to veru nebola.

Môj (a rovnako ani váš) mozog totiž nikdy nespí. Ba čo viac, najviac pracuje vtedy, keď spíme. S tou staropamäťou mám však výrazný problém. Viem si (veľmi nepresne) odpovedať na to, ako by sa tie veci do staropamäti mohli ukladať. Teraz však príde problém. Ako sa z nej (myslím staropamäti) dostávajú von na svetlo Božie? Skúšal som to všelijako, ale nejde to. Ani sem, ani tam. Chýba mi akákoľvek asociácia.

Riadna galiba.

Ale aj tak trvám na svojom. Spojenie „rezonancie vibračného systému“ sa mi vôbec nepáči.

Pripomína mi zámenu slov a terminológie. Ako príklad uvádzam túto príhodu: Na skúške z lekárskej biofyziky skúša pán profesor spolu so svojím odborným asistentom. Mladá pekná medička je dutá ako bambus, a tak padne záchranná otázka. „Čo je to potenciometer?“ Študentka sa chytí šance a odpovie: „Potenciometer je prístroj na meranie mužskej potencie.“ To už je posledná kvapka, dievča vyletí. Asistent však záporne krúti hlavou. Profesor sa naňho obráti a vraví: „Čo sa vám nepáči, veď nevedela?“ Asis­tent na to: „Ja viem, pán profesor, ale mohla nám aspoň nakresliť schému zapojenia...“ Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

89

VEDA A TECHNIKA > SHELDRAKE NEVERÍ, ŽE SA PAMÄŤ UKRÝVA V MOZGU

SHELDRAKE NEVERÍ, ŽE SA PAMÄŤ UKRÝVA V MOZGU > VEDA A TECHNIKA

Marián Benka

SHELDRAKE NEVERÍ, ŽE SA PAMÄŤ UKRÝVA V MOZGU RUPERT SHELDRAKE PATRÍ MEDZI NAJZNÁMEJŠÍCH PREDSTAVITEĽOV TZV. NOVEJ BIOLÓGIE, KTORÁ PRIPÚŠŤA AJ INÚ AKO MATERIALISTICKÚ PODSTATU ŽIVÝCH ORGANIZMOV. OKREM INÉHO SPOCHYBŇUJE VO VEDE PREVLÁDAJÚCI NÁZOR, ŽE PAMÄŤ JE VIAZANÁ NA MOZOG, RESPEKTÍVE NA NIEKTORÚ JEHO ČASŤ.

90

S

heldrake vytvoril teóriu tzv. morfických polí, ktoré obklopujú každého jedinca a obsahujú všetky informácie o ňom. Zároveň slúžia ako akási kolektívna druhová pamäť.

Ak sa určitý počet jedincov jedného druhu naučí niečo nové, vďaka kolektívnej druhovej pamäti sa to oveľa jednoduchšie a rýchlejšie naučia ďalší jedinci.

Venuje sa aj problematike pamäti jedinca. Tvrdí, že biológovia sa neustále zubami-nechtami držia teórie pamäťových stôp v mozgu, hoci tieto stopy sa „napriek sto rokov trvajúcim intenzívnym a bohato dotovaným výskumom nepodarilo presne lokalizovať“. Pritom v histórii vedy sa ponúkali aj iné koncepcie. Už antický filozof Plótinos bol presvedčený, že spomienky sú skôr prejavom duše ako tela. Aj niektorí novodobejší filozofi, ako napr. Henri Bergson alebo Alfred North Whitehead považujú spomienky za pria-

me spojenia v čase, a nie materiálne štruktúry v mozgu.

Vo svojej knihe Mylné domněnky vědy upozorňuje na zásadný problém, ktorý doteraz nebol vedou uspokojivo vysvetlený. Bez jeho vysvetlenia však teória pamäťových stôp nemôže fungovať: „Spomienky môžu pretrvávať celé desaťročia, avšak nervová sústava prechádza neustálymi zmenami a rovnako tak aj molekuly, ktoré ju tvoria. Ako to vyjadril Francis Crick: „Takmer všetky molekuly v našom tele s výnimkou DNA, genetického materiálu, sa neustále premieňajú v priebehu niekoľkých dní, týždňov či maximálne mesiacov. Ako potom môže byť spomienka uchovávaná v mozgu tak, aby jej stopy zostali relatívne odolné voči uvedeným molekulárnym premenám?“ Domnieval sa, že existuje nejaký zložitý mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa molekuly postupne nahrádzajú jedna druhou

tak, aby zostal zachovaný celkový stav štruktúr pre uchovanie pamäti. Žiaden taký mechanizmus však doteraz nebol nájdený.“ Spomína aj pokusy biológa Karla Lashleyho v prvej polovici 20. storočia, pri ktorých sa snažil lokalizovať konkrétne pamäťové stopy v mozgoch potkanov, opíc a ľudoopov. Najprv naučil zvieratá rôzne kúsky – od jednoduchých úkonov až po plnenie zložitejších úloh. Potom im odstraňoval rôzne časti mozgu, no na svoje prekvapenie zistil, že zvieratá si napriek tomu naučené pamätali. K podobným výsledkom dospievajú aj súčasné pokusy s odstraňovaním častí mozgu, preto niektorí vedci prichádzajú s teóriami, že pamäť je schopná sťahovať sa v mozgu z miesta na miesto.

Wilder Penfield robil so svojimi kolegami pokusy na pacientoch počas operácií mozgu, pri ktorých ostávali pacienti pri vedomí. Slabými elektrickými impulzmi im stimulovali rôzne časti mozgovej kôry. Vyvolávalo to v nich rôzne zvukové či obrazové vnemy, ale aj určité spomienky.

Penfield si spočiatku myslel, že spomienky sú uchované v tej časti mozgovej kôry, ktorá je pri ich vyvolaní stimulovaná. Po ďalších pokusoch bol však čím ďalej, tým viac presvedčený, že dotyčné spomienky sa v mozgovej kôre vôbec nenachádzajú. Nakoniec sa priklonil k „divokej“ teórii, že mozog neslúži na ukladanie informácií, ale funguje skôr ako rádiový prijímač nalaďujú-

ci sa na rôzne vlny vo svojom okolí. Inšpiroval ho kvantový fyzik David Bohm, ktorý vyhlásil, že celý vesmír funguje ako hologram – v každej jeho jednotlivej časti sa skrýva celok.

Do takéhoto pohľadu podľa Sheldraka zapadá jeho teória morfických rezonancií. Podľa nej sa potom aj pamäť prenáša pomocou rezonancie morfických polí v čase. Človek sa nalaďuje na seba samého z minulosti.

Sheldrake to popisuje nasledovne: „Pamäť môže byť založená na morfickej rezonancii s vlastnou minulosťou daného organizmu. Mozog sa môže viac podobať televíznemu prijímaču ako pevnému disku. To, čo vidíte na televíznej obrazovke, je založené na rezonančnom naladení daného prijímača na neviditeľné pole. Nikto dnes nemôže zistiť, aké programy ste sledovali včera tým, že bude analyzovať drôty a tranzistory vašej televízie a hľadať tam stopy vašich včerajších programov.

Z rovnakého dôvodu nie je skutočnosť, že poranenie či degenerácia mozgu, napríklad pri Alzheimerovej chorobe, vedie k strate pamäti, dôkazom toho, že by sa tieto spomienky uchovávali v poškodených tkanivách. Ak prestrihneme nejaký drôt či odstránime nejakú súčiastku zo zvukových obvodov v našom televízore, môžeme tým spôsobiť, že nebude fungovať zvuk. To však neznamená, že tieto zvuky boli uložené v poškodených súčiastkach.“

91

Marián Benka

ĽUDIA, KTORÝCH TOTO

MESTO PRITIAHLO

V BANSKEJ ŠTIAVNICI SA V POSLEDNÝCH ROKOCH VYTVORILO SPONTÁNNE SPOLOČENSTVO ĽUDÍ, Z KTORÝCH VÄČŠINA PRIŠLA ODINAKIAĽ, AKOBY ICH SEM DUCH MESTA PRITIAHOL. DRŽIA SPOLU, NAVZÁJOM SI POMÁHAJÚ, VYMÝŠĽAJÚ SPOLOČNÉ AKCIE, SPÁJA ICH ALTERNATÍVNY POHĽAD NA SVET, NASMEROVANÝ K EKOLÓGII ČI DUCHOVNU. POKOJNE BY SME ICH MOHLI NAZÝVAŤ MESTSKOU KOMUNITOU. NEBYŤ TOHO, ŽE SLOVO „KOMUNITA“ ZÁSADNE ODMIETAJÚ.

Foto: Matúš Plecho

ALTERNATIVE VITA > ĽUDIA, KTORÝCH TOTO MESTO PRITIAHLO

J

e ráno a Róbert Kollár, majiteľ štiavnického penziónu Klinger, vstáva, aby podojil kozy.

Prechádza okolo veľkého dreveného suda, v ktorom sa nachádza piecka s komínom. Sud slúži ako prírodná sauna. Väčšina pozemku, na ktorom penzión stojí, je jeden veľký svah s množstvom malých terás. Niekde je posedenie, inde záhradka, niekde sauna a inde sa zase pasú kozy.

Za Robom sa vlečie stará sučka, jednu zadnú labu ťahá za sebou: „Má problémy s kĺbmi. Vlastne

94 kozy sme začali chovať najmä kvôli nej. Známi mi poradili, že kozie mlieko je dobré na kĺby.“ Otvára bráničku ohrady, jedna z kôz sa snaží ujsť. „Alpina, späť!“ volá ju a zviera okamžite poslúcha.

Potom prezrádza, že sa dlhodobo venuje zvieracej psychológii. „Chov kôz je najlepší tréning na duševnú vyrovnanosť,“ tvrdí. „Kozy neustále skúšajú vašu trpezlivosť. Na desať minút sa vytratia a zožerú vám všetko, čo ste si starostlivo vypestovali na záhradke.“ Medzi hosťami penziónu vidno najmä páry v strednom veku. Penzión sa nachádza uprostred lesa, neďaleko od mesta, chodia sem najmä klienti, ktorí oceňujú ticho a pokoj. „Mnohí sa k nám pravidelne vracajú, chodia sem ako na chalupu.

Dokonca sme im skúšali ponúknuť, či by si u nás nechceli niečo pestovať – nám nevadí, ak si chce niekto u nás niečo zasadiť. Ale nejako to zakapalo,“ hovorí Robova priateľka Veronika. Možno sa aj z týchto pravidelných návštevníkov raz niekto rozhodne, že sa v Štiavnici usadí natrvalo. Tak ako sa svojho času rozhodol Róbert.

PODPORA V PODNIKANÍ

„Vyrastal som v Bratislave, mojím detským snom bolo mať auto a byt v dobrej štvrti,“ spomína Robo Kollár. „Keď som to ako dospelý dosiahol, zistil som, že sa napriek tomu necítim šťastný.

Potom som párkrát navštívil Banskú Štiavnicu a odrazu prišiel silný pocit, že by som tu chcel žiť. Prisťahoval som sa sem aj s ďalšími dvoma kamarátmi a spoznali sme tu ďalších zaujímavých ľudí.“ Väčšina z týchto prišelcov začala podnikať, nielen preto, že nájsť si v Štiavnici zamestnanie je zložité. Ale aj preto, že sú to slobodomyseľní ľudia, ktorí chcú byť sami sebe pánmi. Aj preto nie je možné, aby vytvorili klasickú komunitu s pevnými pravidlami. „Nemáme žiadnu ideológiu, ale spája nás sloboda jednotlivca,“ hovorí Robo. „Snažíme sa žiť v prítomnom okamihu, nikoho nekritizovať a robiť šťastnými seba aj našich zákazníkov. Na Slovensku málokto chápe, že ak chce byť šťastný, mal by sa v prvom rade snažiť urobiť šťastnými ostatných.“ Pomáhajú si aj tým, že zákazníkom odporúčajú podniky svojich priateľov. Pravidelne organizujú spoločné varenie, vždy u niekoho iného. Keďže im v meste chýbal podnik, v ktorom by sa mohli rýchlo a zdravo najesť, prednedávnom rozbehli Street Food – niečo ako rýchle občerstvenie, ale s biopotravinami. Suroviny pochádzajú od farmárov z blízkeho okolia. Dostať tu špeciality ako tekvicovo-cícerové karí, pražené pšeničné rezance s hovädzinou či fazuľový prívarok s tofu. Pri rozbehnutí prevádzky pomáhali viacerí zo spoločenstva, a zároveň sa stali prvými zákazníkmi.

Majiteľom je práve Róbert Kollár s kamarátom Jurajom Mĺkvym, ktorý už spolu s priateľkou Inkou vlastní v meste známy Archanjel bar.

LEN TAK PRE RADOSŤ

V Archanjel bare sa konajú pravidelné spontánne hudobné večery. Je to jednak ďalšia akcia, kde sa môžu všetci zísť, a aj to pomáha majiteľom prilákať viac návštevníkov. K programu sa rád pridáva aj „najprominentnejší“ člen tohto spoločenstva, hudobník Oskar Rózsa. „Bol to sen Juraja a Inky, že keď budú mať vlastný bar, budú robiť večery so živou hudbou. Pre mňa je to relax len tak si ísť zahrať s amatérskymi hudob-

ĽUDIA, KTORÝCH TOTO MESTO PRITIAHLO > ALTERNATIVE VITA

níkmi do Archanjela. Alebo si ideme zahrať s našou kapelou, ktorú sme tu spontánne sformovali,“ hovorí. „Máme za sebou napríklad krásny detský hudobný workshop so Zuzkou Tkáčikovou, ktorá zorganizovala víkend pre deti. Vytvorili sme orchester 40 detí. Včera som stretol jednu pani, ktorá mi hovorila, že jej dcéra sa odvtedy denne venuje hudbe. Je to iné, keď ťa ľudia vidia na koncerte alebo v televízii, a keď ťa zažijú len tak, ako hráš pre radosť. Vtedy ich môžeš viac ovplyvniť. V tomto si dobre rozumiem s deťmi. Lebo deti nehodnotia nejaké tvoje zásluhy, ale žijú v prítomnosti.“ Najbližšia plánovaná aktivita súvisí práve s deťmi.

Mnohí si tu našli partnerov, narodili sa im deti, takže z pôvodného spoločenstva mladých slobodných ľudí sa stáva spoločenstvo rodiniek. Preto majú zámer vybudovať lesnú škôlku.

Všetko, čo vymýšľajú, zvykne byť spojením príjemného s užitočným. A nevzniká to plánovane, skôr jedného dňa niekomu z nich napadne myšlienka a ostatní sa k nej pridajú. Takto si dve ženy, Lucia a Sisa, chceli postaviť v okolí mesta ekologické domčeky, a vymysleli si ekologicko-ezoterický festival Deň Zeme. Okrem rôznych duchovných tém naň ako prednášajúcich pritiah­ li odborníkov na ekologické bývanie. Zároveň mohli na festivale predávať produkty so svojho bioobchodíka. Je celkovo príznačné, že podniky tu vlastnia po dvojiciach – buď sú to životní partneri, alebo dvaja kamaráti či kamarátky.

ŤAŽKO SA PREŽÍVA

„S tým bývaním je to tak, že noví ľudia, ktorí medzi nás prídu, si stavajú vlastné domčeky. Ceny nehnuteľností išli v Štiavnici prudko hore kvôli Bratislavčanom, ktorí ich tu skupujú,“ hovorí Gabika Hriňová, tiež spolumajiteľka podniku, akéhosi kríženca medzi čajovňou, kaviarňou a reštauráciou (s možnosťou ubytovania). „Bohatí podnikatelia tu však väčšinou dlho nevydržia, lebo tu sa veľmi nedá ryžovať.“ Gabika pochádza zo Žiaru nad Hronom, kde sa zamestnala v čajovni Jána Majsniara, ktorý vlastní aj známu štiavnickú čajovňu Klopačka. Žiarsku čajovňu však po čase predal a Gabike ponúkol prácu v Štiavnici. Pôvodne to brala ako dočasné riešenie, ale nakoniec aj ona v tomto meste „uviaz­la“: „Stretla som tu veľa skvelých umelecFoto: Matúš Plecho

ky založených ľudí. Kombinácia hudby, prírody a duchovného vnímania ma pritiahla.“ S kamarátkou Monikou majú šťastie, že majiteľ domu, v ktorom majú svoj podnik, nepýta nekresťanské nájomné. Niektorí malí podnikatelia s tým však začínajú mať problém. Tomáš Lazar, spolumajiteľ antikvariátu a jeden z mála pôvodných Banskoštiavničanov v tejto komunite-nekomunite sa nazdáva, že aj preto, lebo je tu ťažké uživiť sa, ľudia viac držia spolu. „To, že sa tu vytvorila takáto pospolitosť, je dané aj charakterom Štiavnice,“ myslí si. „Je to malé mesto, všetko je tu natlačené, počas dňa stretávate stále tých istých ľudí. Mnohých poznáte aspoň z videnia, s tými, ktorí sú vám sympatickí, sa po čase dáte do reči.“ Aj iné mestá sú malé, ale Štiavnica má podľa neho niečo, čo „priťahuje ľudí, ktorí sú v niečom iní“. A tu si možno po prvýkrát v živote nájdu seberovných. Sociálne väzby sú to, čo ich tu drží. Krásnu prírodu by si mohli užívať aj inde.

JE TU VEĽA TICHA

„Toto tu je spontánne stretnutie ľudí, ktorých priviedlo na jedno miesto rovnaké pnutie alebo rovnaká túžba. Inak sme veľmi rozdielni a žijeme pospolito, máme sa radi, pomáhame si, ale nevyt­ várame žiadnu komunitu,“ hovorí Oskar Rózsa. Štiavnica bola pre neho, tak ako pre mnohých Bratislavčanov, predovšetkým miestom oddychu. Ale aj on si začal časom hovoriť, že by tu chcel bývať. „Narodil som sa v Bratislave, môj otec, babička a prababička sú starí Bratislavčania. Bratislavu som mal veľmi rád dovtedy, kým jej v 90. rokoch nevytrhli srdce a dušu. Žil som aj v iných mestách, chvíľami aj v iných krajinách, ale Štiavnica má takého slobodného ducha. Na jednej strane má obrovskú estetickú alebo architektonickú príťažlivosť, na druhej je tu zvláštne zastavený čas.

Je tu veľa ticha, ktoré špeciálne ľudia venujúci sa umeleckým činnostiam vyhľadávajú.“ Oskar je presvedčený, že do tohto mesta by prichádzalo ešte viac ľudí, keby malo viac ľudí odvahu zmeniť svoj život, urobiť rázne rozhodnutie a zásadnú životnú zmenu. A my ešte neskromne dodávame, že medzi týmito odvážnymi „inými“ ľuďmi sa teší veľkej obľube aj náš „iný“ časopis.

95

ALTERNATIVE VITA > BUĎTE DUCHOVNÝM REBELOM, NIE REVOLUCIONÁROM

Robert Lattacher

BUĎTE DUCHOVNÝM REBELOM,

NIE REVOLUCIONÁROM BUĎTE ZMENOU, KTORÚ CHCETE VIDIEŤ VO SVETE. MAHÁTMÁ GÁNDHÍ

96

REVOLÚCIE, DEMONŠTRÁCIE A PROTESTY NA ULICIACH A NÁMESTIACH NIČ NERIEŠIA. SKÔR PRINÁŠAJÚ OBETE V PODOBE MŔTVYCH A ZRANENÝCH. DAV NA ULICIACH JE NEVYSPYTATEĽNÝ FENOMÉN, VÄČŠINOU PLNÝ RÔZNYCH NEBEZPEČNÝCH EMÓCIÍ A VÁŠNÍ. MÔŽE NIČIŤ VEREJNÝ MAJETOK, VYVOLAŤ NÁSILIE, V LEPŠOM PRÍPADE SI „IBA“ ZANADÁVAŤ NA MOCNÝCH.

R

evolucionári sú väčšinou zúfalí ľudia, ktorí nevidia iné východisko ako boj, často na život a na smrť. Ide im o násilnú zmenu.

Ale násilie nikdy v histórii ľudstva neprinieslo nič dobré. Radikálne riešenia totiž väčšinou na­ rúšajú rovnováhu, ktorá je potrebná na normálny život na našej planéte. Ak aj revolúcia v dnešnom svete prinesie nejakú zmenu, ide väčšinou len o výmenu jednej vplyvnej a bohatej skupiny za inú. Zmena vládnej garnitúry prostredníctvom revolúcie si vyžiada svoje obete a väčšinou uvrhne krajinu do chaosu. Trpia obyčajní, bežní ľudia.

No a po „úspešnej“ revolúcii prichádza ten pravý „záchranca“, ktorý ponúkne zdevastovanej krajine pomoc. Tá, samozrejme, nikdy nie je nezištná.

NAMIESTO REVOLUCIONÁRA – REBEL

Ak si niekto ešte dnes myslí, že prostredníctvom revolúcií, demonštrácií a pouličných protestov sa dá dosiahnuť zmena k lepšiemu a je možné vytvoriť svet bez násilia, vojen a nenávisti, hlboko sa mýli. Indický duchovný učiteľ a mysliteľ Osho v knihe Žiť podľa vlastných pravidiel tvrdí, že mies-

to revolucionára dnes môže prebrať rebel a vysvet­ ľuje rozdiel medzi revolúciou a rebéliou.

Podľa neho je potrebné pochopiť, že revolúcia je organizovaná snaha zmeniť spoločnosť násilným, vynúteným spôsobom. Problém však spočíva v tom, že spoločnosť sa nedá zmeniť silou, pretože násilie je to, čím práve naša súčasná spoločnosť žije. Preto podľa neho všetky doterajšie revolúcie zlyhali a žiadna ďalšia nebude nikdy úspešná.

Osho tvrdí, že oproti tomu je rebélia vecou jednotlivca, je mierumilovná a nenásilná. Nesmeruje proti niečomu, ale naopak, je za niečo.

Revolúcia je o odpore voči niečomu a nesnaží sa nič získať. Je predovšetkým o hneve. Avšak hnev nedokáže vybudovať lepšiu spoločnosť. Rebélia nie je podľa Osha orientovaná proti spoločnosti, ale zaujíma sa o vytvorenie nového ľudstva a humánnosti. Konštatuje, že na to, aby mohli revolucionári zvíťaziť, musia byť násilnejší, krutejší, prefíkanejší, politickejší a chytrejší ako spoločnosť, proti ktorej bojujú. V opačnom prípade nemajú šancu vyhrať. Podľa Osha je rebélia inteligencia, ktorá nám ukazuje, že spoločnosť je mŕtva, že už

ALTERNATIVE VITA > BUĎTE DUCHOVNÝM REBELOM, NIE REVOLUCIONÁROM

98

nedokáže vdýchnuť život novej ľudskej bytosti, je vyčerpaná a balansuje na samotnom okraji globálnej samovraždy. Potrebuje zľutovanie, a nie hnev.

Ak bytostne cítite potrebu zmeny, chcete ísť novou vlastnou cestou, systém usporiadania spoločnosti je pre vás frustrujúci a už sa nemôžete pozerať na to, čo sa okolo vás deje, je tu jasný signál, že dôjde a dochádza k zmene. Ale musíte byť tou zmenou, ktorú chcete vidieť vo svete – ako povedal indický duchovný učiteľ Mahátmá Gándhí.

K zmene k lepšiemu dochádza nepochybne vtedy, keď vo svojom vnútri cítite, že ju naozaj chcete a potrebujete. Je jedno, či ste mužom alebo ženou – jasne cítite obrovskú potrebu prijímania a dávania lásky. Nezištnej lásky. Cítite vo svojom živote viac pokory k sebe aj iným.

Zmena však nepríde spolu s kvapkami, ktoré vám predpíše očný lekár, aby ste lepšie videli. Tu ide o vnútorný zrak – o vnútorné videnie. Svoj život si začínate uvedomovať nielen na zmyslami vnímateľnej úrovni, ale prebúdza sa aj vaša in­ tuícia, cit a otvára sa vám srdce. Ak ste muž, už sa nehanbíte prejavovať a dávať nezištnú lásku.

Nepotrebujete na to slová. Vyviera z vás priro­ dzene, nenútene. Ste voľný. Nepotrebujete si nič dokazovať. Ak tento úprimný pocit máte, môže byť cesta k zmene omnoho rýchlejšia. Potom treba prekonať už len poslednú, no snáď naj­ dôležitejšiu prekážku na ceste k rebélii – strach.

Skutočný rebel nemá strach. Nemá strach v tom zmysle, že robí veci, ktoré doteraz nerobil. Cíti, myslí, hovorí a koná tak, ako to doteraz nerobil.

Rebel je prebudená bytosť. Žije v súlade so svojou prirodzenosťou, na nič sa nehrá, nič nepredstiera, je úprimný a autentický ako dieťa. Všetci sme boli deťmi.

Indický mystik Osho hovorí, že rebel nemá nepriateľov. Má len predstavu o tom, že sa niečo skončilo. Nepociťuje potrebu proti tomu bojovať, pretože staré zomiera samo. Bojovať proti tomu by znamenalo vdýchnuť starým veciam život. To, čo je staré, máme podľa Osha jednoducho ignorovať. Staré podľa neho leží na smrteľnej posteli a zomrie aj bez našej pomoci. Vyzýva nás, aby sme mu nedávali energiu tým, že budeme bojovať.

Ako ďalej hovorí, rebel môže urobiť len to, že sa zmení na nového človeka a stane sa svojou vlastnou víziou. Túto víziu premieňa na skutočnosť.

PREJAVY DUCHOVNEJ REBÉLIE V SPOLOČNOSTI

Ako teda môže rebel premieňať vlastné vízie lepšieho života na skutočnosť v praktickom živote? Život rebela, ktorý prešiel zmenou, nebude spočívať v tom, že by sa mal vrátiť na stromy či do jaskyne. Napriek tomu sa bude snažiť žiť čo najviac v súlade s prírodou. Nároky rebela na vlastné útulné a praktické pohodlie sa neznížia, ale zmení sa jeho prístup k hodnotám života. Napríklad nebude už vyžadovať rozmaznaný prázdny luxus.

Nebude sa už chcieť zadlžiť na polovicu alebo tri štvrtiny svojho života kvôli kúpe rôznych majetkov, pretože vie, že by sa dostal do pasce prijatých spoločenských konvencií a podmienok. Rebel nebude trvať na tom, aby vlastnil a nakupoval veľa vecí, nehnuteľností, veľa áut, bytov, domov či pozemkov.

Rebel vo svojom tvorivom snažení o lepší život nebude vytvárať nové inštitúcie, inštitúty, organizácie, strany, hnutia, parlamenty či vlády. Pretože vie, že to všetko tu už bolo a všetko to väčšinou zlyhalo alebo zlyháva. Nebude vytvárať nový štát, keď vie, že nefunkčná inštitúcia umrie sama. Nedumá o novom inštitucionalizovanom usporiadaní spoločnosti. Usporiadať (inštitucionalizovať) sa chcú väčšinou tí, ktorí si nie sú istí sami sebou, nevedia samostatne myslieť a konať vo svoj pros­ pech a prospech iných. Ani zákony a nariadenia nebudú v jeho doméne, pretože tie potrebujú neprispôsobiví ľudia, ktorí nedokážu dodržiavať dané slovo, sľuby a dohody, česť a spoľahlivosť im nič nehovorí. Vie, že ak sa človek začne správať prirodzene, nebude potrebovať nad sebou Damoklov meč v podobe súdov, trestov a väzení.

Ani duchovný učiteľ Osho neveril v organizácie.

Vyjadril sa, že rebel nemá zakladať nové náboženstvo alebo ideológiu, pretože by to znamenalo používanie stále tých istých starých vzorcov.

Odporúča spájať sa s ľuďmi bez akýchkoľvek podmienok alebo záväzkov len z obyčajného priateľstva. Rebelov si nemôže podmaniť žiadna ideológia, len čistá láska – pretože, ako hovorí, všetci sa nachádzame na rovnakej ceste, objavujeme seba samých a snažíme sa zistiť, či sa myšlienka novej ľudskej bytosti môže premeniť na skutočnosť, alebo nie. Odkazuje, že si máme navzájom pomáhať, povzbudzovať sa a podporovať.

BUĎTE DUCHOVNÝM REBELOM, NIE REVOLUCIONÁROM > ALTERNATIVE VITA

Rebel vytvára nový život plný vzájomnej dôvery, úcty a rešpektu. Dodržiava svoje slovo, sľuby a záväzky, aj keď spočiatku môže byť sklamaný z toho, že mu to isté nebudú oplácať aj ostatní.

Verí, že rebelov bude pribúdať geometrickým radom a ľudia zistia, že byť úprimný, dôverčivý, pravdivý a čestný sa oplatí v záujme vlastného vnútorného šťastia a pocitu slobody, a nie z vypočítavosti. Vie, že ľudia už prichádzajú na to, že život v radosti je životom autentickým, pravdivým, dobrosrdečným, prajným a láskavým.

Rebel nebude potrebovať ani banky, aby zarábali na jeho peniazoch. Bude preferovať také peňažné ústavy, ktoré budú jeho peniaze skutočne spravovať bez toho, aby na ňom úžernícky zarábali.

Rebel už nepodporuje politikov, pretože súčasný spoločenský systém zlyháva a politika sa stala synonymom korupcie, prospechárstva a spôsobu, ako sa dostať k nekontrolovateľnej moci. Stala sa aj nástrojom nečestného zbohatnutia. Aj preto nedáva takej politike svoj súhlas a ignoruje voľby. Nemôže dať hlas politikom a stranám, ktoré nerobia politiku pre ľudí, ale pre úzke záujmové skupiny. Nemôže dať hlas politikom, ktorí neustále klamú a dávajú nesplniteľné sľuby. Nemôže dať hlas politikom, ktorí už ani nesľubujú lepší a kvalitnejší život v budúcnosti, nieto ešte v prítomnosti. Nemôže voliť politikov, ktorí nemajú vo svojich programoch také pojmy, akými sú láska, úprimnosť, spolupatričnosť, pokora, služba či súcit. Alebo takých, ktorí nemajú v programe a svojich snahách všeobecné odzbrojenie a zákaz výroby zbraní, snahu o nastolenie mieru vo všetkých krajinách, zákaz trestu smrti na celom svete, zabezpečenie dôstojného rodičovského príspev­ ku, dôstojného života v starobe, chorobe, práva na bývanie pre všetkých ľudí atď.

REBEL JE SÁM SEBOU

Rebel nežije podľa predstáv, odporúčaní a príkazov iných. Nežije podľa predpisov, aj keď riskuje stret so spoločenskými konvenciami a ich jasnými pravidlami o vine a treste. Neznamená to, že žije nezodpovedne voči iným, práve naopak. Chráni ľudskosť, lásku, dobrosrdečnosť, úctu, pokoru a súcit. Vie, že každá ľudská bytosť, bez ohľadu na to, čo robí alebo urobila, má nárok na dobré a humánne zaobchádzanie a na život v dôstojných

podmienkach. Vymaňuje sa z dogiem, rôznych zvykov, predsudkov, tradícií, vzorcov správania a všeobecnej akceptácie deformovaných spoločenských noriem.

Riadi sa unisono srdcom, intuíciou i rozumom. Žije v srdci a svoju lásku, pochopenie a súcit odovzdáva a šíri do okolia i na celú planétu Zem. Rebel už nežije v spoločnosti zásluh, ktorá posu­ dzuje človeka podľa toho, čo robí, čo dosiahol, aký má titul, postavenie či majetok. Človeka už neposudzuje – je pre neho partnerom a blížnym bez ohľadu na všetko, čím dotyčný v živote prechádza alebo čo ho postihlo. Je mu bratom i ses­ trou tu a teraz a jeho správanie voči nemu nie je determinované ničím – žiadnymi predsudkami, minulosťou, farbou pleti, vyznaním atď. Prijíma ho bez výhrad a nalaďuje ho na harmóniu s jeho energiami lásky a prijatia. Človeka vníma ako čistú bytosť samu osebe.

Osho nás upozorňuje na to, že spoločnosť nám deň čo deň od útleho detstva neustále opakuje – v škole či kostole, politici, rodičia, učitelia, všetci sa spojili do jedného celku, aby vytvorili jednu konšpiračnú myšlienku – že ak nebudete nič robiť, nič si nezaslúžite. Musíte niečo robiť, musíte niečo dokázať, len tak si niečo zaslúžite. Podľa Osha ide len o stratégiu spoločnosti, ako nás využiť. Je to spôsob, ako z nás urobiť otrokov – nie ľudí, ktorí dokážu niečo vytvoriť, ale tých, ktorí budú poslúchať. Používa pri tom lákavé sofistikované spôsoby, avšak nádherné slová zakrývajú veľmi škaredú skutočnosť. Skutočnosť, že spoločnosť nás chce len vykorisťovať, kontrolovať a manipulovať nami.

Rebel sa z tejto manipulácie vymaňuje, pretože ju už odhalil. Každý deň sa ľudia môžu presvedčiť o tom, že ak nie sú bdelí, ak nie sú pozorní, dostatočne a naozaj pravdivo informovaní, dostávajú sa do osídiel manipulácie. Rebel odhaľuje manipuláciu najmä intuíciou, vnútorným videním.

Preto nie je a nebude obľúbeným v istých vrstvách spoločnosti. Čím viac rebelov bude, tým lepšie. Ak ich budú tisíce, zmena k lepšiemu nastane rýchlejšie. Ľudské mysle a srdcia sa začnú čistiť od špiny a človek sa opäť otvorí úprimnej láske a súcitu. Srdce plné lásky už neklame a neubližuje. Ako povedal Mahátmá Gándhí: „Ty a ja sme jedno. Nemôžem ti ublížiť bez toho, aby som neranil aj seba.“

99

ZDRAVIE > VYNÁLEZCA VLASTNEJ OZDRAVUJÚCEJ METÓDY

Veronika Mráziková

VYNÁLEZCA VLASTNEJ

OZDRAVUJÚCEJ METÓDY

100

BRANISLAV ŠIPIKAL SA PRED PÁR ROKMI ROZHODOL RADIKÁLNE ZMENIŤ SVOJ ŽIVOT. ZVYŠUJÚCA SA VÁHA, JOJO EFEKT PO KAŽDOM ÚBYTKU VÁHY A MIERNE ZDRAVOTNÉ PROBLÉMY (NEMOHOL SA PORIADNE NADÝCHNUŤ, KEĎ SI ZAVÄZOVAL ŠNÚRKY ČI BEŽAL NA ELEKTRIČKU) HO PRINÚTILI ZUŽITKOVAŤ, ČO MNOHÉ ROKY LEN ČÍTAL. VYMYSLEL METÓDU, KTORÚ SÁM NAZÝVA „DOMÁCA GYMNASTIKA“, 15-MINÚTOVÝM CVIČENÍM DENNE SA UDRŽIAVA VO FORME UŽ PÄŤ ROKOV.

N

arodil sa v Novej Bani, momentálne žije v Bratislave a rady z oblasti životosprávy rozdáva rád, baví ho to. Vraví, že treba počúvať svoje telo a cviky postupne obmieňať či sťažovať. Pomoc druhým pri formovaní i celkovom ozdravovaní tela ho napĺňa. Šipikala inšpirovali staršie systémy telesnej kultúry z predvojnového a medzivojnového obdobia 20. storočia, najmä Systém dynamickej rozpínavosti od Dr. Herberta Robura Kenta (1935), práca J. P. Müllera Môj systém (1926) a Dynamic Tension od Charlesa Atlasa (1920). Oslovila ho precíznosť autorov, ich dobroprajnosť a akoby osobný záujem o každého potenciálneho žiaka.

Dostal sa k tomu náhodou, keď v sedemnástich našiel starú reklamu s nápisom Takéto svaly môžete mať za 24 hodín. „Ešte ako mladý chalan som našiel u rodičov na povale inzerát v starom časopise.“ Inzerát s ním putoval dve desiatky rokov, aj počas nášho rozhovoru ho mal so se-

bou. Jeho záujem o domácu gymnastiku sa začal práve týmto inzerátom. Text ho nadchol, videl v ňom niečo, čo ho nútilo zisťovať viac. „Systém mal obrovskú popularitu, a toto malo úspech v Československu v roku 1935, komunisti to stop­li v roku 1948.“ Hovorí, že štúdium mnohých materiálov zúročil až po rokoch, a hoci v súčasnosti pomáha so zmenou postavy, no najmä s upevňovaním zdravia druhým ľuďom, najskôr to vyskúšal na sebe.

Praktikuje akúsi „domácu gymnastiku“, posilňovanie bez činiek s úsporou času a materiálu, cviky s váhou a odporom vlastného tela. „Je to postavené na princípe energie a odporu, cvičíte vlastným telom, používate sval proti svalu.“ Na udržanie tohto stavu (zmenenej a spevnenej postavy a správnej životosprávy) podľa neho treba „mať radosť zo všetkého, čo robíme“, pätnásť minút cvičenia denne, a čo sa týka životosprávy, drží sa hesla „pestro, striedmo a vyvážene“.

ZDRAVIE > VYNÁLEZCA VLASTNEJ OZDRAVUJÚCEJ METÓDY

102

Ľuďom tiež odporúča, aby chodili na pravidelné prehliadky.

Jeho metóda je o pár minútach cvičenia denne, no podotýka, že súčasťou nie sú žiadne umelé výživové doplnky. „Muž nedosiahne svaly ako s činkami, ale získa lepšiu ohybnosť, znásobí si silu, vykreslí svaly a brucho, upevní zdravie a ušetrí čas.“ Kľúčová je podľa neho chrbtica. „Mnohí ľudia, ktorí začnú cvičiť, si dajú za cieľ, že chcú mať svaly a vyformovať si postavu. Ale v konečnom dôsledku aj moja metóda speje k tomu, že máte postavu vyformovanú, sú tam svaly a sila, ale čo je dôležitejšie, obrodíte svoje telo zvnútra. Akcent dávam na dýchanie, dychové cvičenie v spojitosti s relaxom, posilnením chrbtového svalstva, lebo chrbtica je základ všetkého. Potom prídu na rad kĺby, ozdravenie vnútorných orgánov a až následne práca so svalmi.“ Dodáva, že potom je už človek pripravený a výsledky sa dostavia rýchlejšie a efektívnejšie sa posilní i zdravie. „Nie je tu dôraz na výkony.“ Vlastný systém si vypracoval na základe rôznych poznatkov, napríklad aj z moderného fitnes. Zisťoval, ako pracuje svalová sústava, aké sú typy ľudí, jednoducho experimentoval a skúšal najskôr na sebe. Mnohým sa vryl do pamäti ako ten, ktorý schudol za dva týždne deväť kilogramov, o tom však nechce veľmi hovoriť. Spôsob, ktorým sa mu práve tento úbytok podaril, totiž súvisel s tým, že dôkladne poznal svoje telo a svoje možnosti. Ako sám hovorí, odborníkom v oblasti nie je, všetko si sám naštudoval. No práve strata takmer desiatich kilogramov a vyrovnané brucho ho motivovali k tomu, aby v zmene pokračoval. Aj teraz hovorí, že je dôležité nestagnovať a dávať si stále nové ciele. To ho opäť priviedlo k starému inzerátu a k spomínanej metóde „starej školy domácej gymnastiky“ bez náradia, s množstvom izometrických cvičení.

Neskôr sa zoznámil so spoluzakladateľom kulturistiky v Československu Milanom Jablonským, ktorého si Šipikal veľmi váži. Spomína, že Jablonský, ktorý tiež poznal Systém dynamickej rozpínavosti, mu bol priateľskou oporou a „výborným odborným radcom“. „Skladám Ti moju poklonu a uznanie za to, čo si docielil, váž si silu svojej vôle, že si sa cez rôzne prekážky a sebazaprenie dopracoval k takému

úspešnému výsledku. Si na dobrej ceste vytvoriť niečo, čo zaujme ľudí a pomôže hlavne tým, ktorí trpia nadváhou, obezitou a slabou vôľou všetko prekonať. Určite pre nich budeš žiarivým príkladom,“ napísal mu pred pár rokmi Milan Jablonský, ktorý momentálne žije v Kanade.

Podľa Šipikala je dôležité správne dýchanie a hodnoty. Rodina, čas na priateľov, záujmy a príroda. Dopĺňa, že je aj veriaci. Cvičiť vraj stačí 15 minút denne. „V relatívne veľmi v krátkom čase, ktorý tomu denne venujete (tých 15 minút som nevymyslel ja, písali o tom starí majstri systémov z dvadsia­ tych rokov minulého storočia, keď bola taká vlna), sa dosiahnu pekné výsledky.“ Hovorí, že si z toho zobral to pozitívne, a zároveň spojil a porovnal nadobudnuté informácie s tým, čo hovorí moderná veda alebo moderný fitnes o ľudskom tele. „Štúdiom som zistil, že niektoré odporúčané postupy zo starých systémov sú nevhodné z výživového i anatomického hľadiska. Niektoré cviky dokonca môžu spôsobiť poškodenie pohybovej sústavy. Ale vcelku sú tieto práce veľkým prínosom pre ľudí.“ Cviky je podľa neho potrebné správne nakombinovať, väčšinou používa tie, ktoré sú známe, a niekedy spája aj viac cvikov do jedného. „Urobil som si aj sám pre seba sústavu cvikov a funguje to tak, že za 15 minút denne si precvičím celé telo.“ Po niekoľkých týždňoch podľa neho dochádza k posilneniu zdravia, telesnej vitalite, pribudnutiu svalstva a zvýšeniu výkonu.

Rôzne cvičebné zostavy vypracoval i druhým podľa ich potrieb, veku a zdravotného stavu.

Zameriava sa najmä na ľudí s nadváhou a na mužov, no radil už aj ženám. Pätnásťminútové cvičenie je podľa neho to najmenšie, čo človek môže urobiť pre svoje zdravie a hlavne žiť vyrovnane, mať rád ľudí a neísť do extrému. Rady rozdáva nezištne, teší ho, že môže vlastné skúsenosti odovzdávať ďalej. Do povedomia ľudí sa dostal po článku v istom nemenovanom slovenskom denníku. „Vyšlo to pred piatimi rokmi, na základe toho som sa dostal do povedomia.“ Ľudia ho začali oslovovať, preto ich povzbudzoval mailami.

Najskôr začal pomáhať známym, niektorým ľuďom pomáhal s cvikmi i osobne, väčšinou to

PRÍRODNÝ RECEPTÁR > ZDRAVIE

však rieši elektronickou formou. Telocvičňu nemá a robí to nezištne, aj keď nevylučuje, že by sa tým neskôr živil. Zatiaľ ho však teší najmä fakt, že môže niekomu pomôcť tým, čo si sám naštudoval a vyskúšal. Keď mu niekto napíše, najskôr mu dá vypracovať test, ktorý nazval test kondície. Zaujíma sa, či chodí na preventívne lekárske prehliad­ ky, ako je na tom kondične, aby nevypracoval niečo, čo by mu mohlo uškodiť. Vďaka krátkemu testu zistí, ako je na tom konkrétna osoba zdravotne. Drží sa motta Mens sana in corpore sano – v zdravom tele zdravý duch. Ľudia za ním idú najmä preto, lebo je im sám príkladom. „Funguje to, od roku 2010 až doteraz som nemal jojo efekt. Síce nemám ideálnu postavu ako si predstavujem, lebo je to geneticky dané, ale brucho je stále rovné aj napriek tomu, že ide len o pár minút denne, a niekedy ani necvičím.“ Základom systému domácej gymnastiky je podľa jeho vlastných slov naučiť sa správne dýchať, precvičovať dýchanie a ozdravenie chrbtice, až následne budovanie svalov. „Čo sa týka vplyvu zdravého pohybu na ľudský organizmus, od správneho dýchania a funkčnej chrbtice sa odvíja vitalita, energia a sila. Samozrejme, dôležité je venovať pozornosť celkovej ohybnosti a zdravej životospráve.“ Tí, ktorým pomohol, na jeho metóde vyzdvihujú, že cviky trvajú krátko, šetria čas, sú účinné a aj po psychickej stránke sa cítia lepšie. Sám priznáva, že začať je ťažké a rovnaký problém ako začať je aj vytrvať. Treba reálne zhodnotiť svoj stav, problém, čo človek potrebuje zmeniť, a potom si stanoviť ciele. Systém 15-minútového cvičenia denne mu vyhovuje, no každý sme iný. Niekto má rád beh či cyklistiku, Šipikal uprednostňuje prechádzky v prírode a rôzne pohybové aktivity, napríklad aj futbal. Za kľúč k úspechu považuje vyrovnanosť, energiu čerpá aj v prírode.

Na spätosť s prírodou nabáda i druhých, rovnako ako na prehlbovanie radosti zo života, zodpovedný prístup k sebe samému a zdravú sebaúctu. „Dôležitá je úcta k iným ľuďom, záujem o iných, pomáhanie iným a podobne, teda určité hodnoty, ktoré sú dnes už zdevalvované, lebo vládne komercia a konzumný spôsob života. Skutočné šťastie nespočíva v tom, čo vlastním, aké mám postavenie a ako vyzerám.“

Alexandra Baliaková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

J

edným zo skutočných zázrakov prírody, ktorý si v Indii cenia viac ako zlato, je kurkuma. Je to rastlina vytvárajúca koreň podobný zázvoru, ktorý sa dá v obchodoch bežne kúpiť ako pomletý, výrazne žltý prášok.

Kurkuma vďačí za svoju silu a všestrannosť kurkumínu, ktorý má antiseptické, antifungicídne a antibakteriálne účinky. Je skvelým liekom na bolesti hrdla, chrípku, prechladnutie, horúčku, ako aj veľmi účinným antioxidantom, ktorý pomáha v prevencii autoimunitných chorôb, ako je napr. rakovina (odporúča sa aj pacientom pri chemoterapii, aby sa telo rýchlejšie zotavilo).

Kurkumu môžeme pridávať do každého jedla, avšak ak by niekomu nechutila jej špecifická chuť, odporúčam ju dávať do jedál, ktoré treba uvariť vo vode, a tá sa potom zlieva preč. Tak veľmi neovplyvní chuť (iba farbu) a aspoň nejaké množstvo účinných látok v jedle ostane.

Kurkuma je nenahraditeľná pri detoxikácii organizmu, stimuluje pečeň, aby produkovala viac antioxidantov, ako aj nových pečeňových buniek, a tým sa telo ľahšie zbavuje odpadových látok.

Mali by ju užívať aj fajčiari, lebo uľahčuje čistenie pľúc. Využíva sa aj pri liečbe artritídy, reumy, astmy a bolestí hlavy. Žltý prášok, ktorý silno farbí, má paradoxne jedinečnú schopnosť bieliť zuby. Stačí si s ním raz vyčistiť zuby (ale pozor na okolie úst, aby neostalo žlté). Z kurkumy sa dá vyrobiť antiseptická ústna voda (voda + kurkuma) alebo zubná pasta (kokosový olej + kurkuma). Okrem iného sa táto voda dá použiť ako kloktadlo pri aftách a bolestiach hrdla. Pasta zase ako mastička (môže sa pridať med) na herpes, akné, vyrážky a čierne bodky, alebo dokonca ako maska na tvár (ale budete žltí, tak radšej na noc).

Pri chorobách sa z kurkumy môže uvariť čaj: jedna veľká lyžica kurkumy sa pridá do vriacej vody a varí sa 10 minút (môžete pridať aj zázvor). Po uvarení sceďte, a keď voda vychladne, pridajte med a citrón. Kurkuma obsahuje okrem účinného kurkumínu aj vitamíny B6, B3, draslík, železo, horčík a kyselinu listovú.

103

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > NEBEZPEČENSTVO UKRYTÉ V ČAJOVOM VRECÚŠKU

Alexandra Baliaková

NEBEZPEČENSTVO UKRYTÉ

V ČAJOVOM VRECÚŠKU

M 104

álokomu by napadlo zaoberať sa tým, čo obsahuje obyčajné čajové vrecúško, ktoré si s chuťou lúhujeme vo svojej šálke.

Síce sa hovorí: nesúď vnútro podľa obalu, no obal je v tomto prípade skutočne dôležitý.

Klasické papierové vrecúška na čaj sa používajú najčastejšie, avšak nie sú úplne bezpečné. Väčšina z nich sa ošetruje epichlórhydrínom, ktorý pri kontakte s vodou hydrolyzuje na 3-MCPD – karcinogén spájaný s neplodnosťou a narušenou imunitou. Epichlórhydrín (používaný aj ako pesticíd) sa používa na to, aby sa papierové čajové vrecúška nerozpadali. Pri pití takýchto čajov sa vystavujeme malým dávkam tejto látky, no pri pravidelnej konzumácii sa v tele ukladá a môže spôsobovať črevné a hormonálne problémy či zvyšovať riziko vzniku rakoviny. Čoraz častejšie sa objavujú aj čaje v plastikových vrecúškach v tvare pyramídy. Aj keď sa im hovorí hodvábne, v skutočnosti z hodvábu nie sú. Vyrábajú sa z plastov s označením PET, PLA a nylonu s certifikátom na používanie pri jedle. Tieto materiá­ly majú síce vysokú teplotu topenia, a teda by mali byť bezpečné, no opäť to tak nie je. Pri plastoch existuje totiž ešte jedna teplota, ktorá by sa mala brať do úvahy, nazývaná Tg – glass transition temperature (teplota prechodu na sklo). Je to teplota, pri ktorej sa molekuly materiálu začnú rozpadávať a uvoľňovať do svojho okolia, v našom prípade do čaju. Pri PET plaste je Tg 76 °C, nylone okolo 47 °C, no teplota vriacej vody sa pohybuje okolo 100 °C. Okrem obalu ide aj o kvalitu samotných čajov. Spotrebiteľský dTest, ktorý je známy tým, že v laboratórnych podmienkach testuje výrobky a vydáva o nich správy, sa bližšie pozrel aj na zelené a čierne čaje vo vrecúškach. Hodnotil množstvo pesticídov a polycyklických aromatických uhľovodíkov (spa-

liny, odpadové látky z dymu a prostredia), ako aj obsah čajového prachu či drevnatých stoniek, farbív a iných aditív.

Z týchto dvoch skupín vyšiel lepšie čaj čierny. Ten na rozdiel od zeleného čaju prechádza ešte fermentáciou, pri ktorej sa časť polycyklických uhľovodíkov a rezíduí pesticídov môže eliminovať. Tu však treba dávať pozor na to, či nie je prifarbovaný. To spoznáte ľahko, keď do čaju pridáte citrón. Ak sa farba zosvetlí, čaj je bez pridaných farbív.

Pri zelených čajoch sa často vyskytovali rezíduá pesticídov acetamipridu a imidaklopridu, ale aj iné pesticídy používané najmä proti hmyzu. Niektoré testované čaje obsahovali dvojnásobne vyššiu dávky týchto pesticídov, než je vôbec v EÚ povolené.

Pri zelených čajoch je znepokojujúce aj množstvo polycyklických aromatických uhľovodíkov. Aj tu existuje jeden malý trik, ako si pomôcť. Tieto uhľovodíky nie sú rozpustné vo vode, preto je dobré nechať posledného pol decilitra až deciliter čaju na dne, lebo práve tu sa usadia. Zistilo sa aj to, že s každým nálevom sa ich množstvo znižuje a je ich menej v čaji, ktorý sa lúhuje nezakrytý.

Zvlášť pozor si dávajte na ovocné čaje. Tu platí pravidlo, že treba čítať zloženie na obale a kupovať radšej kvalitnejšie značky. Ak máte radi ovocné čaje, skúste si ich urobiť sami doma. Budete prekvapení, ako dobre chutia. Jednoducho zalejte svoje obľúbené ovocie (vyberajte vodnaté, nie husté, ako napr. banány) horúcou vodou a nechajte lúhovať, či nastrúhajte kôru citrusu (iba v bio kvalite) na dosiahnutie požadovanej chuti. Všeobecne sa najviac aditív a chemických látok pridáva práve do ovocných čajov.

Najlepšie je kupovať sypané čaje. A keď ste niekde, kde máte pochybnosti o kvalite čaju vo vrecúškach, objednajte si radšej čierny – je vyššia pravdepodobnosť, že obsahuje menej chemikálií.

(P)OTRAVINY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Dušan Budzák

(P)OTRAVINY NASTAL ČAS ZVÝŠENEJ HYDRATÁCIE – TEPLO SI JU ŽIADA. OBCHODY SÚ PLNÉ VÝROBKOV S ETIKETAMI O PRÍRODNÝCH, NEKALORICKÝCH A PODOBNE LÁKAVÝCH NÁPOJOCH. ABY NÁM VODA „LEPŠIE“ A „ZDRAVO“ CHUTILA.

ZLATÁ STUDŇA – SIRUP S POMARANČOVOU PRÍCHUŤOU

Zloženie: Glukózo-fruktózový sirup, voda, kyselina citrónová, pomarančová aróma, farbivá: E160a, E160e, konzervant benzoan sodný, stabilizátor E415, sladidlo sacharín, antioxidant kyselina askorbová.

E160a – syntetický betakarotén. Kým prírodný betakarotén znižuje riziko nádorových chorôb, štúdie ukázali, že syntetický betakarotén zvyšuje riziko rakoviny pľúc, najmä u fajčiarov. Môže spôsobiť zožltnutie pokožky. Kombinácia glukózo-fruktózového sirupu a sladidla sacharínu stráca diabetický význam a môže spôsobovať množstvo problémov.

NATUR FARM – OVOCNÝ SIRUP S MALINOVOU ŠŤAVOU

Zloženie: Glukózo-fruktózový sirup, voda, ovocné šťavy z koncentrátu – jablková 30 % a malinová 3 %, kyselina citrónová, farbivá: antokyaníny, sulfitovo-amoniakový karamel, bazová šťava, šťava z hrozna, arómy.

Sulfitovo-amoniakový karamel – správne označovaný ako E150d – organizácia CSPI (Center for Science in the Public Interest) uverejnila v roku 2011 výsledky merania, keď sa v karameli našli zvýšené hladiny látky 4-metylmidazolu. Táto látka môže byť potenciálny karcinogén, ak je zmiešaná s amonia­kom. Znižuje vstrebávanie liekov, najmä v prípade epilepsie.

ZLATÁ STUDŇA – DOTYK OVOCIA S PRÍCHUŤOU SLIVKA

Zloženie: Pramenitá voda, fruktóza, oxid uhličitý, kyselina citrónová, prírodná aróma slivka, konzervačné látky: benzoan sodný, sorban draselný.

Benzoan sodný – správne označený ako E211 – považovaný za alergén, nevhodný pre deti, v kombinácii s benzoanom draselným sa tvorí benzén známy ako karcinogén. Považuje sa za zdroj detskej hyperaktivity, najmä v kombinácii s umelými farbivami.

RIO – OVOCNÝ NÁPOJ S DREŇOU JAHODA A BANÁN

Zloženie: Pramenitá voda, banánový pretlak (15 %), glukózový sirup, jahodová dreň (5 %), jablková šťava z koncentrátu (5 %), cukor, aróma, regulátor kyslosti: kyselina citrónová, zahusťovadlo: xantánová guma, farbivo: karotény.

Glukózový sirup – nachádza sa v drvivej väčšine dnes vybraných výrobkov.

Aj keď to robíme v takmer každom vydaní, ani teraz sa nevzdáme zásadného odporu voči tejto lacnej a škodlivej náhrade prírodného a ovocného cukru. Je zodpovedný za epidémiu obezity na celom svete, následné problémy s cukrovkou a vysokým výskytom rakoviny, najmä hrubého čreva. Vyspelé potravinárske trhy a zodpovední výrobcovia ho pod tlakom verejnosti z potravín vylučujú.

105

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > NEVINNE VYZERAJÚCE „CUKRÍKY“ NA BOLESŤ HRDLA

NEVINNE VYZERAJÚCE „CUKRÍKY“ NA BOLESŤ HRDLA > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Alexandra Baliaková

NEVINNE VYZERAJÚCE

„CUKRÍKY“ NA BOLESŤ HRDLA

106

SÚ MALÉ, SLADKÉ, FAREBNÉ A CHUTNÉ – ČASTO VYZERAJÚ AKO CUKRÍKY A, BOHUŽIAĽ, MNOHO ĽUDÍ ICH UŽÍVA TAK, AKOBY TO ANI LIEKY NEBOLI. ALE NENECHAJME SA ZMÝLIŤ TÝM, ŽE SA PODOBAJÚ NA SLADKÉ BONBÓNY. ICH NADMERNÉ A DLHODOBÉ UŽÍVANIE MÔŽE MAŤ VÁŽNE NÁSLEDKY. TVRDÉ PASTILKY NA CMÚĽANIE SA POUŽÍVAJÚ NA LIEČBU BOLESTI HRDLA. TÁ NAJČASTEJŠIE POCHÁDZA ZO ZÁPALU ALEBO INFEKCIE HLTANU A ÚSTNEJ DUTINY, KTORÁ MÔŽE BYŤ BAKTERIÁLNEHO ALEBO VÍRUSOVÉHO PÔVODU. SPREVÁDZAJÚ JU PRÍZNAKY AKO BOLESTIVÉ PREHĹTANIE, ŠKRABANIE A PÁLENIE V KRKU, STRATA HLASU, OPUCHNUTÉ SLIZNICE, ZÁPACH Z ÚST A INÉ.

V

lekárňach sa dá nájsť skutočne veľmi široká paleta pastiliek na cmúľanie, ktoré sľubujú úľavu, napr. Tantum Verde, Akut-Angin, Coldrex, Dorithricin, Septofort, Drill, Neo-angin, Septolete, Strepsils, Orofar.

Každé pastilky majú síce iné účinné látky, no v podstate fungujú na rovnakom princípe. Obsahujú antiseptické a dezinfekčné látky, ktoré majú zničiť kvasinky a baktérie a zabrániť ich ďalšiemu množeniu. Ďalšou látkou býva anestetikum, zväčša lokálne, s úlohou zmierniť, či úplne potlačiť pocit bolesti v danom mieste. Niektoré pastilky obsahujú navyše aj antibakteriálne zložky. Z nich najbežnejšou je benzalkóniumchlorid.

Takmer vo všetkých príbalových letákoch týchto pastiliek sa uvádza, že sú určené výsostne na krátkodobé liečenie a odporúčané dávky sa nemajú prekračovať. Priemerne sa spomína, že liečba by nemala prekročiť 3 – 5 dní. Ak však príznaky pretrvávajú, mnohých to zvádza, aby si kúpili iný druh pastiliek alebo pokračovali v užívaní tých, s ktorými už začali. Dôvod je jednoduchý – prinášajú krátkodobú úľavu.

Vďaka anestetikám, ktoré obsahujú, znecitlivia miesto a chorému sa lepšie prehĺta. Mnoho značiek vyrába pastilky s rôznymi príchuťami a chladivými účinkami (hlavne šalviové, eukalyptové či mentolové silice) alebo, naopak, hrejivými (škorica, zázvor, čili).

Pri nadmernom či dlhodobom užívaní sa pa­ cient vystavuje vážnemu riziku, keď môže dôjsť k narušeniu rovnováhy bežnej mikrobiálnej flóry v ústach (bežne prítomných mikróbov) v prospech choroboplodných baktérií a kvasiniek. Opakovaná či predĺžená liečba lokálnym anestetikom môže vyvolať aj kŕče spôsobené porušením funkcie centrálnej nervovej sústavy alebo srdcovej činnosti. Niektoré pastilky, ako napr. Drill, uvádzajú, že po ich užívaní môžu vychádzať pozitívne testy na doping, na čo by si mali dávať pozor hlavne športovci. Pastilky z obsahom benzokaínu, ktorých je na trhu pomerne veľa, môžu vyvolávať kožné reakcie a opuch jazyka.

Obzvlášť veľký pozor by sme si mali dávať na pastilky s označením „bez cukru“, ktoré zvyčajne kompenzujú obsah cukru umelými sladidlami s omnoho vážnejšími dôsledkami na zdravie, než má samotný cukor. U osôb precitlivených na umelé sladidlá môže pastilka proti bolesti hrdla vyvolať fenylketonúriu.

Ak trpíte bolesťou hrdla, môžete siahnuť radšej po prírodných liečivách, ktoré majú rovnaké účinky ako pastilky. S tým rozdielom, že nemajú toľko vedľajších účinkov a nemusíte sa

báť užívať ich aj dlhodobo. Antiseptické účinky má škorica, šalvia, levanduľa, čili, kurkuma, cesnak, cibuľa, zázvor, čajovníkový či kokosový olej. (Nájdete ich však oveľa viac.)

Vo všeobecnosti platí pravidlo, že už pri prvých príznakoch škrabania v hrdle je dobré začať kloktať slanú vodu (ideálne s kvalitnou soľou, ako je nerafinovaná morská alebo himalájska soľ) alebo vodu zmiešanú s kurkumou. Osvedčeným liekom je aj voda, do ktorej pridáte polievkovú lyžicu jablčného octu a medu a pijete niekoľkokrát denne.

Ak potrebujete analgetikum, skúste siahnuť po drvených plodoch guarany. Tá okamžite potláča vnímanie bolesti a nie je návyková (a ako bonus môžete vynechať pár šálok kávy). Ako lokálne anestetikum pôsobia aj podrvené klinčeky a levanduľa.

A ak si nabudúce nebudete chcieť pastilky kupovať, skúste si ich vyrobiť doma: vo vodnom kúpeli roztopte kokosový olej, pridajte kvalitný esenciálny olej z rastlín vymenovaných vyššie, prípadne samotnú škoricu, čili alebo kurkumu.

Na osladenie použite med a nalejte do do formy na ľad a dajte do mrazničky. Takéto pastilky budú mať zaručený chladivý účinok.

107

> PRÁVNA PORADŇA

PRÁVNA PORADŇA >

PRÁVNA PORADŇA SUSEDIA NÁM ROZKOPÁVAJÚ POZEMOK

108

Moji starí rodičia kúpili v roku 1946 dva hektáre pozemkov pri obci Liptovský Michal. Tieto pozemky sme zdedili. Sú to prevažne lúky, trávnaté porasty s ovocnými stromami, asi tretinu tvorí orná pôda. Cez tieto pozemky vedie poľná cesta a na ich konci mali tri parcely s výmerou približne tisíc metrov štvorcových traja iní vlastníci. Títo vlastníci sa rozhodli postaviť si na svojich pozemkoch rodinné domy. Stavebný úrad im podľa zákona nevydal povolenie, pretože tu nie sú inžinierske siete. Preto zmenili charakter stavby z rodinného domu na chatku. Problém je však v tom, že sa rozhodli ťahať z obce elektrické pripojenie a v strede našich parciel rozkopávať zem bagrom. Nikdy sme nevedeli, kadiaľ presne poľná cesta vedie, a tento týždeň si dali vytýčiť cestu. Nie je označená na existujúcej ceste, ktorá vznikla za posledné dva roky presunom nákladných áut a domiešavačom betónu, ktoré vozili stavebný materiál k ich chate, ale je posunutá na našu ornú pôdu, kde máme dva týždne posadené zemiaky. Tá zničená plocha je údajne v našom vlastníctve. Nikto nám počas tých 70 rokov neoznačil, kadiaľ presne cesta vedie. Ako sa máme brániť?

Mgr. Adela Praženicová Vami naznačené vzniknuté susedské problémy obsahujú problematiku viacerých vecných práv, ako ich definuje Občiansky zákonník. Je to predovšetkým vlastnícke právo, spoluvlastníctvo a práva k cudzím veciam, ktoré sú upravené v druhej časti Občianskeho zákonníka.

Z vami poskytnutých informácií nie je zrejmé, či ste boli prítomní pri prípadnom vytyčovaní nových hraníc pozemkov, ktoré svojou úpravou zasahujú do vašich pozemkov, či vám bol predložený geometrický plán (ktorý by mal predchádzať výkopovým prácam), a s tým súvisiace prípadne vyznačené vecné bremeno (ktoré musí byť vložené do príslušného katastra nehnuteľností), ktorého obsahom by malo byť označenie uloženia elek-

trickej siete, či ide o odplatné alebo bezodplatné vecné bremeno. Na vysvetlenie dodávame, že vecné bremeno obmedzuje vlastnícke právo k veci v pros­pech iného subjektu, pričom takéto obmedzenie sa môže vzťahovať výlučne na nehnuteľnosti. Na základe tohto právneho vzťahu vzniká vlastníkovi nehnuteľnosti povinnosť niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať v prospech oprávneného subjektu.

Upozorňujeme, že vecné bremeno vzniká písomnou zmluvou, alebo na základe závetu schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu, alebo zo zákona. V danom prípade je zrejmé, že vlastník stavby – chaty, nie je vlastníkom priľahlého pozemku, respektíve vlastníkom či spoluvlastníkom pozemku, na ktorom sa vykonáva položenie elektrickej siete. Ak by nedošlo k písomnej dohode medzi vami (a prípadne ďalšími spoluvlastníkmi z vašej rodiny) a vlastníkom chaty o zriadení takéhoto vecného bremena, mohol by na jeho návrh zriadiť vecné bremeno súd.

Predpokladáme, že za odplatu vo váš prospech.

Tieto informácie by mali byť vyznačené v geometrickom pláne, ktorý je spomenutý vyššie a mal by takéto informácie o pôvodnom a novom stave obsahovať.

Zároveň sa podľa vami poskytnutých informácií domnievame, že v súvislosti so stavebným povolením chaty ste mali byť účastníkmi stavebného konania, v ktorom ste v zákonnej lehote mohli uplatniť svoje prípadné námietky. Tiež zdôrazňujeme, že na pokladanie sietí musí byť vydané právoplatné rozhodnutie príslušným orgánom, a túto skutočnosť musí obsahovať územný plán obce.

Pokladanie sietí sa vždy vykonáva pod existujúcu komunikáciu (chodník alebo cestu). V prípade, že existujúca cesta vznikla historickým používaním, sa táto v žiadnom prípade neposúva, ale sa zachová. Táto skutočnosť sa rovnako vyznačí v územno-plánovacej dokumentácii (ÚPD) obce/mesta. Na vysvetlenie dodávame, že ÚPD je záväzný právny dokument a všetky stavebné činnosti sa musia realizovať v súlade s ním. Pred stavebným povolením

musí byť vždy vydaná územno-plánovacia informácia (ÚPI). Ak by uvádzané skutočnosti neboli obsiahnuté v riadnej ÚPD, môžu byť vyznačené v jej zmenách a doplnkoch, ktoré sú označené po sebe nasledujúcim poradovým číslom. O tieto informácie môžete požiadať na príslušnom stavebnom úrade, napríklad podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

S poukazom na vyššie uvedené aj na vašu informáciu predpokladáme, že pozemky, o ktorých sa zmieňujete, sú vo vašom vlastníctve, respektíve podielovom spoluvlastníctve s členmi vašej rodiny z titulu dedenia. Z uvedeného dôvodu sa teda domnievame, že tieto môžu byť aj predmetom ochrany podľa vyššie uvedenej zákonnej definície opísanej v úvode a mohla by sa na ne vzťahovať garantovaná zákonná ochrana. Zákon v príslušnom ustanovení rovnako definuje zásady použitia poľnohospodárskej pôdy pri nepoľnohospodárskom využití. Podľa neho je možné použiť poľnohospodársku pôdu na nepoľnohospodársky účel iba v nevyhnutných prípadoch a v nevyhnutnom rozsahu, pričom ten, kto takéto využitie navrhne, je povinný zabezpečiť splnenie viacerých podmienok ustanovených v zákone. Kto by použil poľnohospodársku pôdu na nepoľnohospodárske účely v rozpore so zákonom, dopustí sa priestupku na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy, za ktorý môže uložiť príslušný orgán kontroly pokutu až do výšky 995 eur.

Ak by sa preukázalo, že vaši susedia svojím konaním akýmkoľvek spôsobom poškodili či znehodnotili váš pozemok, dopustili by sa neprimeraného a protiprávneho zásahu do výkonu vašich vlastníckych práv. V danom prípade by ste mali nárok domáhať sa ochrany svojho vlastníctva návrhom na vydanie predbežného opatrenia (pozastavenie stavby), prípadne návrhom vo veci samotnej na odstránenie stavby, prípadne ďalšie.

A v neposlednom rade aj uplatnením nároku na náhradu spôsobenej škody podľa šiestej časti Občianskeho zákonníka.

Keďže vami označené problémy sú kombináciou viacerých komplikovaných právnych problémov a účelom tejto rubriky nie je komplexné právne poradenstvo, odporúčame vyhľadať služby odborníka – advokáta.

Odpoveď vypracoval: Mgr. Alexander Rakovský

SPORNÉ HRANICE POZEMKU

Pri vymeriavaní stavebnej parcely pred stavbou rodinného domu pracovník geodézie zistil, že musíme posunúť hranice pozemku od južného suseda zhruba o meter smerom na náš pozemok, teda ubrať zo svojho pozemku. Nemal by som s tým ani najmenší problém, keby pred niekoľkými rokmi nenastal rovnaký problém aj u spomínaného suseda. Vtedy si dávala vyznačovať hranice svojho pozemku moja babka (susedova južná suseda). Pracovník geodézie postupne zatĺkal kolíky na susedov pozemok. Keď asi po hodine merania zistil, že môj sused by musel ustúpiť mojej babke asi o meter na celej dĺžke pozemku (asi 80 m), oznámil babke, aby si radšej zavolala vymeriavača z iného okresu, lebo on v práci pokračovať nebude. Môj sused totiž pracuje na okresnej prokuratúre. Chcem sa spýtať, či má sused nejaké možnosti, ako ma prinútiť ustúpiť mu z môjho pozemku v jeho prospech, resp. či mám ja nejaké možnosti, ako prinútiť suseda, aby aj on dodržal vytýčené hranice z južnej strany (od mojej babky).

Ing. Stanislav Cebák Odpoveď na vašu otázku je čiastočne zodpovedaná v predchádzajúcom príspevku uvedenom v tejto rubrike, ktorá sa týka vecných práv podľa druhej časti Občianskeho zákonníka. V žiadnom prípade vás nemôže váš sused bez vášho súhlasu (bez náhrady peňažnej či nepeňažnej povahy) prinútiť ustúpiť akúkoľvek časť vášho vlastníctva.

Ak sa so susedom nedohodnete, môže sa ktokoľvek z vás obrátiť na súd s príslušným návrhom na rozhodnutie v uvedenej spornej veci. Ako veľmi priaznivá východisková pozícia rokovania so susedom sa javí predchádzajúca žiadosť vašej babky o posunutie hranice jej pozemkov v duchu hesla „niečo za niečo“. Aj v tejto veci odporúčame využiť služby odborníka – advokáta.

Odpoveď vypracovala: Mgr. Kristína Kočicová Odpovede vypracúva tím našich spolupracujúcich právnikov. Vaše otázky na nich nám môžete posielať na e-mailovú adresu redakcie zemavek@zemavek.sk. Do predmetu správy napíšte PRÁVNA PORADŇA.

109

HERBÁR > ĽUBOVNÍK – BYLINA LETNÉHO SLNOVRATU

ĽUBOVNÍK – BYLINA LETNÉHO SLNOVRATU < HERBÁR

Vladimír Líška

ĽUBOVNÍK –

BYLINA LETNÉHO SLNOVRATU

110

ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ (HYPERICUM PERFORATUM) PATRÍ K NAŠIM NAJZAUJÍMAVEJŠÍM LIEČIVÝM RASTLINÁM. NAJÚČINNEJŠÍ JE NA SV. JÁNA, 24. JÚNA, TEDA V OBDOBÍ LETNÉHO SLNOVRATU. AKO PÍŠE AURÉLIA DUGASOVÁ, JEHO LIEČIVÁ SLÁVA SIAHA AŽ DO STARÉHO GRÉCKA. PARACELSUS HO UZNÁVAL AKO NAJLEPŠÍ RASTLINNÝ LIEK, DO KTORÉHO VLOŽIL BOH VEĽKÉ LIEČIVÉ TAJOMSTVO.

Ľ

ubovník bol posvätnou bylinou druidov.

Kelti ním za letného slnovratu vykurovali (je to významná očistná rastlina) a brávali ho so sebou do bitiek, aby sa stali neporaziteľnými. Aj ho pálili na odpudenie zlých duchov a negatívnej energie, podobne ako Gréci a Rimania.

Vykurovali ním priestor pri zlej a napätej nálade, atmosfére a búrke. Ľubovník zavesený na okne chránil pred bleskom a ohňom. Podľa Wolfa D. Storla táto bylina sv. Jána s tuhou stonkou pat­ rila k mystériám letného slnovratu, vzťahujúcim sa k obetovaniu boha slnka a leta.

Kvitne nápadne žltými kvetmi, pri ich rozdrvení vidieť červené farbivo. Táto červená šťava z kvetov bola považovaná za krv Boha, neskôr Jána Krstiteľa. Zo šťavy sa vyrába olej na popáleniny a pomliaždeniny. Liečiteľ Jiří Cingroš považuje ľubovník za mocnú čarodejku, za jednu z naj­ obľúbenejších drog v ľudovom liečiteľstve. Lieči takmer všetko, rastie takmer všade a jej zber ju neohrozí. Z rastliny si môžeme urobiť chutný čaj. Avšak odporúča jeho užívanie s mierou

a opatrnosť pri dávkovaní. Pri dlhodobom užívaní zužuje cievy, zahusťuje krv a zvyšuje tlak.

Niektorí odporúčajú skôr krátkodobé užívanie, kým iní dlhodobú liečbu.

Známa bylinkárka Maria Trebenová spomína Paracelsa, ktorý si vážil jeho liečivú silu a odpo­ rúčal jeho nosenie v čase kvitnutia pod čiapkou, na prsiach a v noci pod vankúšom. Bylina môže vyháňať zlých duchov, a preto sa jej v nemčine hovorilo Diablovo prekliatie (Teufelsflucht).

Starí ránhojiči videli v škvrnitých, akoby pobodaných listoch signatúru liečivej rastliny na bodné rany a s úspechom ju takto používali. Kvety a listy akoby boli poprepichované a ak podržíme rastlinu proti svetlu, môžeme si všimnúť priesvitné bodky. Sú to olejové kanáliky. Ľubovník patrí medzi 12 rastlín rozenkruciánov.

Ako tvrdí sofiológ Dr. Emil Páleš, CSc., farmakologické poznatky našich dávnovekých predkov neboli získané len metódou pokusov a omylov, ale určitým druhom tzv. jasnocitu, pomocou ktorého dokázali preniknúť k duchovnej podsta-

te rastlín. Základ osvedčenej skúsenosti, z ktorej je stále ešte odvodená viac ako polovica liečiv v našich lekárňach, zdedila farmakológia už po svojom predvedeckom štádiu – potulných olejkároch a babkách korenárkach. Ľudovo sa ľubovník volal aj bylina sv. Jána, čarovník, červený zvonček, dieravec, kivník, koreň Matky Božej, láskavec, ľubeník, svätojánska bylina, trezalka. Zbiera sa celá rastlina, kvety, stonka aj listy, byliny nezbierame po daždi, menej vhodné je aj ich sušenie na priamom slnku. Obsahuje vitamín C, PP, provitamín A, triesloviny, hypericín, flavónové glykozidy, farbivá a i.

Napriek jeho bohatým liečivým účinkom je v našich lekárňach takmer nedostupný. Zrejme aby nekonkuroval veľkému množstvu antidepresívnych liekov na predpis. Predáva sa aj vo forme tabletiek. Užíva sa na miernejšie depresie, apatiu, nespavosť a nedostatok energie. Ale liečivý je aj pri všetkých chorobách pečene, žlčníka, lieči ekzémy, zápaly, pomáha pri žalúdočných vredoch, pri srdcovocievnych chorobách a ochoreniach močových ciest. Mieša sa spolu s ďalšími upokojujúcimi bylinami (najmä medovkou, chmeľom a valeriánou). Čaj z ľubovníka sa neodporúča deťom, tehotným a dojčiacim ženám. Jeho účinok sa začne prejavovať po niekoľkých týždňoch pravidelného užívania. Môže vyvolať alergické reakcie (fotosenzibilitu – citlivosť na slnečné svetlo), preto sa počas jeho užívania neodporúča opaľovanie.

Ide o vplyv na kožnú pigmentáciu, ktorá má pôvod v osvetlení a vo farbivách tejto rastliny.

Znižuje účinok antidepresív a iných liekov, čistí krv, urýchľuje látkovú výmenu (jeho účinná látka hypericín), pretože zrýchľuje metabolizmus (podobne ako alkohol).

Celkovo patrí medzi najlepšie rastlinné antidepresíva, v niektorých štátoch sa používa dokonca viac ako lieky na predpis. V Čechách je bežnejší a dostupnejší (třezalka tečkovaná) ako u nás v rôznych formách doplnkov stravy.

Pri súčasnom užívaní antidepresív a ľubovníka môže dôjsť k tzv. sérotonínovému syndrómu (pri vysokej hladine serotonínu), ktorý sa prejavuje zrýchleným tepom, nespavosťou, potením, hypertenziou, vracaním, kŕčmi a pod. Preto sa podávanie týchto dvoch liečiv súčasne neodporúča.

111

Antidepresíva sú založené na znížení spätného vychytávania sérotonínu – neuromediátora, ktorého hladina ovplyvňuje našu náladu a psychiku.

Podobne účinkuje aj ľubovník – na jednej strane má mierne antidepresívne a sedatívne účinky, na druhej strane však zrýchľuje metabolizmus a odbúravanie, teda znižuje a skracuje účinok terapie inými liekmi.

Opatrný treba byť aj pri užívaní antikoncepcie.

Prípravky s ľubovníkom bodkovaným môžu viesť k poruchám jej účinku. Hypericum však nespôsobuje návyk a na rozdiel od liekov na predpis nemá množstvo negatívnych vedľajších účinkov.

Nemá ani vplyv na vedenie motorových vozidiel.

Antidepresíva síce nie sú návykové, no ich vysadenie, a to aj postupné, sa často spája s veľmi nepríjemnými a dlhodobými negatívnymi stavmi, nazvanými aj tzv. syndróm z vysadenia. Trvá aj niekoľko týždňov a medzi jeho prejavy patrí nevoľnosť, nervozita, nespavosť, poruchy rovnováhy a pod.

JEDEN DEŇ > JEDEN DEŇ SO SOCHÁROM NA VOZÍČKU

Tibor Eliot Rostas

JEDEN DEŇ

SO SOCHÁROM

NA VOZÍČKU 112

JEHO DIELŇA SA NACHÁDZA V OSIRELEJ TOVÁRNI NA ŠAMOTOVÉ TEHLY DO VYSOKÝCH PECÍ, KTORÉ SA VYRÁBALI V BANSKEJ BELEJ. Z VOZÍČKA MU POMÔŽE ASISTENT, KTORÉHO MU PRIDELILI NA ÚRADE PRÁCE. ZAKLIESNI HO DO ŽELEZNÉHO STOJANU A MUŽ V NAJLEPŠÍCH ROKOCH SLAVOMÍR DLUBAČ MÔŽE KAŽDÝM ÚDEROM KLADIVA DO VÁPENCA ZABÚDAŤ NA SVOJ ÚDEL.

„T

oto som obkukal v Kováčovej na liečení. Tam by mal imobilný človek aspoň polhodinu denne stáť. Bol tam aj takýto stojan, tak som si ho podľa neho sám pozváral.” Slavomír v ňom vydrží na bezvládnych nohách tri, niekedy až päť hodín denne.

Najradšej by bol, keby sa dalo tesať hoc’ aj celý deň, len obrovská bolesť mu to už nedovolí. Zapáli si cigaretu a začína rozprávať svoj príbeh. „Mal som šestnásť rokov, keď prišla revo­ lúcia. Skončil som školu a išiel na úrad práce.

Nikto o mňa nemal záujem, a tak som začal rozmýšľať, čo idem robiť. Vyskúšal som všetky možné aj nemožné povolania.“ Najviac mu však učarila hora a lozenie po stromoch. A tak sa dal na zber šišiek. Bola to pre neho čarovná práca, priam potešenie. Keďže bolo treba vysádzať nové stromy, záujem o semená bol veľký. Slavo

chodil s partiou po celom Slovensku – obul si stúpačky, navliekol padákovú vestu a hybaj do vrchovcov jedlí vysokých aj päťdesiat metrov.

Najviac námahy dalo zberačom štveranie sa na vrchol stromov, a tak si cestu krátili skákaním zo stromu na strom. Slavomír bol po čase skú­ seným zberačom a v korunách vysokánskych stromov sa cítil ako doma. V osudný deň však nepracoval v hore, ale v Belej na pílení menšej lipy. Lano, na ktoré sa zavesil, bolo pravdepodobne poškodené. To už dnes nezistí nikto. Isté je, že Slavomírovi sa v ten deň navždy zmenil život. „Deti práve niekam odchádzali, ale nestihli sa naobedovať, tak som im chcel dať nejaké peniaze, nech si v obchode niečo kúpia. Chcel som sa spustiť, aby som išiel rýchlo, nebol som nejako vysoko. I keď sme mali výsuvný rebrík, reku nemusíš dávať rebrík, dám si rýchlo lano Foto: Tibor Eliot Rostas

113

a spustím sa cez osmičku dole. No a ako som sa zavesil, odopol som sa z istiaceho lana, prepol som sa, a puk – sekunda, a už som bol dole na tých schodoch. Celých osem hodín som bol pri vedomí, užíval som si to plnými dúškami. Do pľúc sa mi dostalo 14 polámaných rebier, a tak som sa začínal dusiť krvou. Robili so mnou dvaja riadni notorici a namiesto skutočnej pomoci ma asi desaťkrát zdvíhali s rozdrveným stavcom hore-dole, hore-dole, aby mi dali dole tú padákovú vestu, lebo je drahá, za 300 eur. Len tak bezmocne som chrchlal krv a chcel som kričať: Nehýbte so mnou! No bohužiaľ. Takže takto som skončil kvôli blbcovi...” Nasledovali operácie a liečenia v Kováčovej, Modré z neba, no predovšetkým prázdno. Ako ďalej bolo otázkou, ktorá mu v hlave rezonovala čoraz častejšie. „Keby som ostal sedieť doma, skončím na

psychiatrii. Jednak žena sa po mozgovej príhode úplne vzdala, a potom aj finančne. Chcel som sa nejako odvďačiť, že mi pomohli, a tak som vytesal prvú ružu z kameňa. A tak to začalo. Nie je to zázrak, vyjde mi to v priemere 200 – 400 eur mesačne, keď si zrátam, čo zarobím za celý rok. Ale som úplne šťastný, keď som tu. Nie je to ani robota, proste sa mi splnil sen. Bolesti mám, zblázniť sa idem, beriem už lieky, opiáty, a ani tie už nezaberajú. Ale ako hovorím: keď som tu, som šťastný, keď robím toto, som v siedmom nebi.“ Slavomír sa zadíva na kresbu Kriváňa pred sebou a s hlavou plnou spomienok na túlanie po lesoch odkrýva dlátom a kladivom vrstvu po vrstve kusy kameňa ako kusy svojho života, ktorý sa rozhodol otesávať. Otesávať do hrdej podoby človeka vzdorujúceho svojmu osudu.

HROZBA PRE BOHA BÚRKY > PRÍBEHY ZEME

PRÍBEHY ZEME > TELEPINU, STRATENÝ BOH

Dva chetitské príbehy

TELEPINU, STRATENÝ BOH

HROZBA PRE BOHA BÚRKY

K 114

B

oh plodnosti a vegetácie Telepinu sa (z neznámych dôvodov, lebo začiatok príbehu sa nezachoval) rozčúlil tak silno, že si obul topánky naopak, pravú topánku na ľavú nohu, a prestal sa starať o svoje povinnosti. Okolo okien zavírila hmla a dom sa naplnil dymom, pretože polená nemohli poriadne horieť, ovce a dobytok v poliach prestali rodiť.

Nahnevaný Telepinu odišiel do ázijských stepí a všetku plodivú schopnosť prírody odniesol so sebou, takže nastala neúroda, pôda nevydala plody a v krajine nastal hladomor. Boh plodnosti zatiaľ ďaleko od domova zablúdil a nakoniec od únavy zaspal.

Kríza v prírode sa ešte vyostrila a slnečný boh zvolal mimoriadne zhromaždenie tisíc chetitských bohov. Najprv sa pustili do jedla a pitia, ale skromná zásoba potravín nedokázala utíšiť ich hlad a smäd. Telepinu vzal so sebou všetko dobré a jeho otec, boh búrky Tešub, vyjadril všeobecné obavy, ktoré spôsobil rozhnevaný odchod jeho syna. Keď sa bohovia uzniesli, že musia Telepinua nájsť, vyslal najprv boh slnka orla, aby prepátral hory. Vták však hľadal bezvýsledne. Tešub sa potom vydal za bohyňou pôrodu Channa-Channou, ale tá mu povedala, aby

svojho syna hľadal sám. Vtedy sa Tešub vydal na cestu, búšil na bránu Telepinuovho mesta, dokonca ju rozrazil, syna však vo vnútri nenašiel.

Channa-Channa sa rozhodla poslať za Telepinuom včelu. Tešub o tomto riešení pochyboval, ale bohyňa včele povedala, aby Telepinua prebudila žihadlom, ak ho nájde, a potom ho pomazala voskom na znak očistenia. Včela pátrala široko-ďaleko, až spotrebovala takmer všetok svoj vosk a med. Nakoniec po dlhom pátraní našla Telepinua, ako spí na lúke, a prebudila ho bodnutím, ako jej kázala bohyňa. Telepinu sa však prebudil v ešte horšej nálade ako predtým.

Vo svojom horúčkovitom stave nechal vyschnúť pramene, zmenil korytá riek, zahradil ložiská hliny a zbúral domy, takže všeobecnú skazu ešte znásobil.

Bohovia nevedeli, čo majú robiť. Nakoniec slnečný boh prikázal Kamrusepe, bohyni liečiteľke, aby Telepinua upokojila a priviedla ho späť.

Keď sa Telepinu konečne vrátil do priaznivejšieho rozpoloženia a nasledoval Kamrusepu domov, vztýčili ostatní bohovia na jeho počesť stĺp pokrytý ovčou kožou, symbolizujúci hoj­ nosť zeme a potomstvo, o ktoré sa mal Telepinu v priebehu nasledujúceho roka postarať.

umarbi, kráľ bohov, ktorého boh búrky Tešub zosadil z jeho trónu, sa rozhodol stvoriť démonického bojovníka. Ten mu mal dopomôcť k návratu. Preto sa vydal k moru za matkou skál, opakovane sa jej zmocnil, a potom vyslal svojho posla Imbaluriho k moru so správou, že len jemu, Kumarbimu, je súdené, aby sa stal vládcom bohov a znovu sa ujme svojho kráľovstva. More odpovedalo, že sa jeho ríša chveje strachom pred Kumarbiho hrozbami, a keď sa ho vydal navštíviť, vystrojilo mu hostinu na uzmierenie.

Kumarbi nariadil svojmu vezírovi Mukisanuovi, aby oznámil vodám, že musia matke skál pomôcť pri pôrode. Bohyňa matka potom priviedla na svet syna, bytosť z dioritu, ktorej dal Kumarbi meno Ullikummi a predpovedal, že jeho syn získa vládu nad nebesiami a porazí Tešuba. Posol Imbaluri sa potom vypravil k nižším bohom Issirom a prikázal im, aby Ullikummiho skryli, kým dorastie, pretože inak by ho bohovia vypátrali a zničili. Ullikummi mal stáť na ramenách obra Upelluriho, na ktorých bude rásť ohromnou rýchlosťou.

Boh vzduchu Enlil vedel, čo sa deje, zasiahnuť však nemohol. Po pätnástich dňoch už Ullikum­ mi vyrástol natoľko, že ho slnečný boh zbadal, ako sa dvíha z mora. Zostúpil teda k hladine, aby sa pozrel zblízka, a potom sa vrátil na nebesia, aby sa narýchlo poradil s Tešubom. Bohovia sa najprv vzájomne pozvali na hostinu a potom sa

Tešub so svojím bratom Tašmisuom vydal za Ullikummim, aby ho vyzval na boj. Keď však bohovia zbadali ohromnú bytosť, zmocnil sa ich strach a stiahli sa, až im musela bohyňa Ištar vynadať za ich zbabelosť.

More Ištar zverilo, že bohovia musia Ullikum­ma zabiť, kým je ešte hluchý, slepý a nemá vo svojom srdci vôľu, pretože inak sa stane nepremožiteľným. Ištar to prezradila Tešubovi, a ten sa rozhodol, že s Tašmisuovou pomocou na démona znovu zaútočí. Hoci sa k nemu pridalo mnoho ďalších bohov, výsledok bol nerozhodný a obor zostal neporazený. Medzitým už narástol do výšky 9000 námorných míľ, takže vzdialil nebo od zeme a spôsobil, že bohyňa Chepat, patrónka Chetitov, opustila svoj chrám. Vyvolal v nej také obavy, že okamžite zvolala všetkým tisíc bohov na zhromaždenie a varovala ich, že Ullikummi podľa všetkého Tešuba zabil. Tašmisu však potvrdil, že sa Tešub pobral do podsvetia, kde možno bude musieť niekoľko rokov zostať, ako to žiadajú zákony podsvetia. Nato Chepat omdlela.

Bohovia sa pobrali k veľkému bohovi Eovi, aby si v tabuľke osudov prečítali svoj osud. Ea varoval, že Kumarbi stvoril tohto netvora, aby sa postavil Tešubovi. Potom nechal Ullikumiho zmrzačiť, medeným nožom, ktorým bohovia predtým oddelili nebo od zeme, mu odrezal nohy. Ullikummi sa až do konca neprestal chvastať, že je nepremožiteľný. Boh búrky ho však zabil a na zemi opäť nastal mier.

115

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

FILM

KNIHY MORÁLKA LIDSKÉ MYSLI Jonathan Haidt (2013) 480 strán Prečo sú ľudia vo svojom konaní a rozhodovaní takí rozdielni?

Akú úlohu zohráva v našom uvažovaní a rozhodovaní morálka? Tieto neľahké otázky, ale aj to, ako ľudia dospievajú k svojim politickým a iným dôležitým rozhodnutiam, skúma psychológ Jonathan Haidt. Najprv zhŕňa teórie starých filozofov a postupne sa dostáva k súčasnosti, keď spolu súperia dva názory na pôvod morálky. Je morálka vrodená, alebo je daná predovšetkým skúsenosťami, ktoré sme získali v detstve? Ak je vrodená, ako to, že sa ľudské pohľady na rôzne morálne témy naprieč kultúrami líšia? A ak je získaná, čím to je, že sa v nej bez ohľadu na kultúrne rozdielnosti dajú vystopovať určité opakujúce sa vzorce?

116

ZELENÁ TVÁŘ Gustav Meyrink (2009) 206 strán Jedinci, ktorí sú vyvolení, sú schopní stýkať sa so živými, ako aj s mŕtvymi. Večný žid blúdi svetom a hľadá svojich nasledovníkov. Svoj odkaz odovzdá hrdinovi románu so želaním, aby sa ponoril do svojho vnútra, oprostil sa od všetkého egoizmu, a hlavne sa v živote snažil svojim blížnym viac dávať ako brať. Tak sa i on stane večným človekom a bude sa môcť stretnúť so svojou stratenou láskou. ŘÍŠE POMÍJIVOSTI Gilles Lipovetsky (2010) 428 strán Gilles Lipovetsky (nar. 1944), známy esejista a sociálny mysliteľ, na fenoméne módy ukazuje, v čom sa dnešná západná spoločnosť radikálne líši od predchádzajúcich aj ostatných kultúr a akým spôsobom ovplyvňuje prelietavosť a pominuteľnosť myslenie a správanie veľkých spoločenstiev. Na konkrétnych

Program jún 2015

príkladoch dokladá súvislosti medzi módou, konzumnou spoločnosťou, reklamou, kultúrou, masmédiami, zmenami ideologickými i sociálnymi. Sleduje rozpad meštiackeho estetického ideálu, a zároveň premenu módy na gesto indivídua voči bezprostrednému okoliu.

ZÁZRAKY MYSLI Russel Targ (2009) 352 strán Kniha približuje čitateľom podivuhodný svet paranormálnych javov a schopností, svet, v ktorom bezdotykové liečenie, odovzdávanie energie či jasnovidecké sny nie sú ničím neobvyklým. Americkí autori fyzik Russell Targ a Jane Katra, zaoberajúca sa liečiteľstvom, na základe výskumov aj svojich vlastných bohatých skúseností dokazujú, že nikto z nás nie je oddelenou bytosťou, ktorá sídli vo svojom jasne vymedzenom miestečku v časopriestore, ale že naše spoločné vedomie je základným stavebným kameňom vesmíru – celý svet je teda skôr veľká myšlienka než obrovský stroj.

BOHÉMA Artmax opera (priamy prenos) – 10. 6. 2015 Royal Opera House Londýn / 4 dejstvá / 170 minút (2 prestávky) Hudba: Giacomo Puccini Dirigent: Dan Ettinger V hlavných úlohách: Anna Netrebko, Lucas Meachem, Joseph Calleja, Jennifer Rowley Najpopulárnejšia opera všetkých čias sa vracia v jednej z najobľúbenejších produkcií Royal Opery, ktorá sa na jej doskách objavuje pravidelne od svojej pre­ miéry v roku 1974. Teraz bude možnosť vidieť ju naposledy. Javiskové umenie, zmysel pre obdobie vzniku a dramatický detail Johna Copleyho robí z tejto produkcie veľdielo realizmu, kým dizajn Julie Trevalyan Oman evokuje atmosféru Paríža 19. storočia. Posledné zbohom tejto excelentnej produkcii prídu dať aj jej najväčšie hviezdy – Anna Netrebko ako Mimì a Joseph Calleja ako jej milenec Rodolfo. Dirigentom produkcie jedného z Pucciniho najemotívnejších a najmelodickejších diel, ktoré sa rozhodne zapíše do histórie Royal Opery, je Izraelčan Dan Ettinger.

O PŘÍRODĚ A PŘIROZENOSTI VĚCÍ Zdeněk Neubauer (2005) 150 strán Druhý zväzok postupne vydávaného diela Zdeňka Neubauera obsahuje autorov životopis s dôrazom na aktuálny obsah tohto dielu, ktorý tvoria tri hermeneutické eseje a historický dodatok. Prvá a ťažisková esej O prírode a prirodzenosti vecí je súčasným zhrnutím predsokratovského skúmania prírody, a zároveň strhujúcim pokusom o popis živej skutočnosti tak, ako povstáva a primárne sa nám zjavuje – v živloch. Jej rozšírením je esej O vosku a včelách, a ďalej pasáž nazvaná O kameni filozofov, ktorá je rozšírenou a doplnenou verziou doslovu ku knihe Michio Kushi a Edward Esko: Kámen filosofů – Úvod do alchymie, transmutace a Nové védy. Záverečný, štýlovo odlišný historický dodatok Corpus Hermeticum Scientiae vyšiel v časopise LOGOS v roku 1997.

SURI Dokumentárny Slovensko, 2015, 65 min.

Réžia: Pavol Barabáš Hrajú: Ivan Bulík, Pavol Barabáš, Miro Dušek, Maťo Fabiánek, Tomáš Lukačovič Dobrodružná cesta po neznámej africkej rieke nás zavedie k unikátnemu prírodnému kmeňu Suri. Počas putovania ich územím spoznávame spoločenstvo, ktoré sa rozhodlo bojovať za zachovanie svojich tradícií a pôvodného spôsobu života.

Film je vážnym zamyslením nielen nad ich budú­cim osudom a zanikaním jedinečných kultúr, ale aj nad potrebou rôznorodosti ľudstva, nevyhnutnej na prežitie našej civilizácie v globalizujúcom sa svete.

Pavol Barabáš je autorom širokej škály filmov o Vysokých Tatrách. Verejnosti je známy skôr tvorbou dobrodružných dokumentov. Nakrúcal v neprístupnej divočine, na dravých riekach, ľadových štítoch

i v hlbokých jaskyniach ďaleko od civilizácie. Rád vyhľadáva príbehy, v ktorých sa človek dostáva až za hranicu svojich možností. Priťahujú ho územia tibetského budhizmu, ale i prírodných ľudí ukrytých hlboko v džungli. Jeho filmy sú o tom, ako by sa človek mal správať k tejto Zemi.

DIOR A JA Dokumentárny Francúzsko, 2014, 89 min.

Réžia: Frédéric Tcheng Francúzska celovečerná dokumentárna snímka otvára divákom dvere do mýtami opradeného sveta módneho domu Christiana Diora. Nový umelecký riaditeľ Raf Simons práve pripravuje svoju úplne prvú kolekciu haute couture, s ktorou musí presvedčiť celý svet o svojej vízii a vyrovnať sa s odkazom slávneho zakladateľa značky.

Na jej prípravu má len osem týždňov. Krehký proces kreatívnej tvorby, na ktorého konci je nový módny skvost, sa tu ukazuje ako kolektívna práca celého tímu, od samotného návrhára cez neúnavné krajčírky až po riaditeľa spoločnosti. Film prepája každodenný intenzívny pracovný zhon sveta vysokej módy s tajomnými ozvenami minulosti ikonickej značky, a zároveň predstavuje poctu všetkým, ktorí verne slú­ žia Simonsovej vízii.

DANNY COLLINS Komédia USA, 2015, 106 min.

Réžia: Dan Fogelman Hrajú: Al Pacino, Melissa Benoist, Jennifer Garner, Michael Caine, Anette Bening, Christop­ her Plummer Film inšpirovaný pravdivým príbehom. Al Pacino hviezdi ako starnúci rocker Danny Collins, ktorý sa nedokáže vzdať svojho spôsobu života. Ale keď jeho manažér (Christopher Plummer) nájde 40 rokov starý list, ktorý napísal Dannymu sám John Lennon, rozhodne sa Danny zmeniť svoj život, nájsť si pravú lásku, cestu k rodine a začať druhé dejstvo svojho života.

Program nájdete na www.cine-max.sk.

117

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

HUDBA

118

SARA LUGO HIT ME WITH MUSIC Dĺžka: 56:18 Rok vydania: 2014 Jeden z posledných objavov globálnej reggae scény pochádza z Mníchova.

Speváčka sa volá Sara Lugo a už v čase svojho debutu v roku 2011 spolupracovala s veteránmi ako Luciano, Gentleman alebo Umberto Echo. Jej druhý album Hit Me With Music vyšiel koncom roku 2014. Svojou účasťou jej na ňom vypomohli ďalšie významné osobnosti súčasnej reggae scény, ako napríklad spevák Protoje, Ras Muhammad alebo Kabaka Pyramid. I keď Sara Lugo hudobne kráča po stopách Boba Marleyho a Eryky Badu, v jej hudbe počuť aj džez, soul alebo pop. Všetkých dvanásť skladieb jej novinky je o láske a súdržnosti. Sara Lugo na nej potvrdila svoj talent a podporila ho produkciou na svetovej úrovni.

PAROV STELAR THE DEMON DIARIES Dĺžka: 68:15 Rok vydania: 2015 Pozícia Parova Stelara a jeho sprievodnej skupiny sa v posledných rokoch neposilnila len u nás, ale vďaka tanečným hitom už takmer všade vo svete. Pred pár dňami uzrel svetlo sveta jeho v poradí šiesty album (respektíve dvojalbum) The Demon Diaries. Kam sa tvorba Parova Stelara od jeho začiatkov posunula? Dnes to už nie je len o elektro swingu, čiže o hudobnom štýle, ktorého je priekopníkom. Jeho posledné nahrávky sú okrem swingu ovplyvnené i funkom, soulom alebo súčasnou tanečnou hudbou rôzneho charakteru. Čiastočne sa niektoré jeho hudobné motívy akoby vynárali z predchádzajúcich albumov a sčasti počuť úplne nové nápady. Dôležité je však to, že jeho nové nahrávky sú zväčša postavené na pôsobivých melodických linkách, dobrom speve a kvalitnej produkcii. Na novom albume je ich až dvadsaťštyri a ich výsledná podoba vznikala takmer tri roky. Celkovo ich svojím spevom podporilo až deväť spevákov a práve tie nahrávky, kde sa vyskytli hostia, tvoria najsilnejší základ ce-

HRY lej novej hudobnej kolekcie. Album charakterizuje citlivá koláž elektroniky, nasamplovaných hlasov a zvukov, ktoré adekvátne vyvažujú pôvodní speváci a klasické hudobné nástroje. Výsledok je dôstojný a príťažlivý, neurazí ani náročnejšieho poslucháča.

NOEL GALLAGHER’S HIGH FLYING BIRDS CHASING YESTERDAY Dĺžka: 43:54 Rok vydania: 2015 Čo môžeme očakávať od dnes už 47-ročného Noela Gallaghera? Odpoveď na túto otázku je jednoduchá. Je to presne to, čo teraz ponúka na svojom druhom albume s novou skupinou High Flying Birds, čiže prevažne rockové balady v štýle Oasis, ktoré pôsobia vyzreto. Nič prevratné, ale v porovnaní so súčasnou britskou scénou je z Noelových nahrávok cítiť, že ich autor nestratil talent na chytľavé melódie. Albumová novinka Chasing Yesterday ich ponúka hneď niekoľko, či už je to úvodná pieseň Riverman alebo pilotný singel Ballad of the Mighty I. V podobnom duchu sú aj ďalšie skladby, celkovo ich obsahuje pätnásť. V porovnaní so súčasnou britskou konkurenciou repertoár určite obstojí.

BLUR THE MAGIC WHIP Dĺžka: 51:53 Rok vydania: 2015 Albumová novinka The Magic Whip opäť prináša typický gitarový zvuk a špecifický spev frontmana Damona Albarna. Napriek sviežosti sršiacej z nových skladieb je namieste konštatovanie, že kapelu a jej súčasný zvuk azda najviac ovplyvnil uplynulý čas, ktorý strávili členovia prácou na vlastných projektoch. Od nových Blur môžete očakávať nostalgické obzretie sa za úspešnou kariérou, no veľký návrat k hitom, ako napr. Popscene, Song 2 či Coffee & TV sa predsa len nekoná. Je to vhodná voľba pre nových poslucháčov, ktorí sa možno prepracujú aj k starším skladbám a k vydareným albumom.

www.newmodelradio.sk

CITIES: SKYLINES – POHĽAD NA KRÁSNE FUNGUJÚCE MESTO Budovateľské hry sú žánrom, pri ktorom sa ukazuje, že každý nový herný prvok meniaci princípy jeho najväčšej klasiky SimCity je cestou do pekla. Na zmene základných mechaník pohorelo Cities XL aj najnovší prírastok rodiny „Sim” hier SimCity: Societies. Ich vývojári nepochopili, že budovateľské hry musia poskytnúť okrem zážitku z pohľadu na pekne vyzerajúce mesto aj zážitok z toho, že mesto dobre „šliape”, kontajnery obyvateľov sú prázdne a školy nie sú preplnené. A celé to funguje s udržateľným rozpočtom.

Toto si však uvedomovali vývojári najnovšieho pokusu oživenia subžánra. Cities: Skylines (C: SL) sa to darí výborne. Nie, nie je to dokonalá hra, no je to presne ten svieži vánok do budovateľských hier, ktorý potrebovali, aby ich nepostretol osud podobný dinosaurom. Jadro hry je totiž skutočne zábavné a prepracované. Obyvatelia už nie sú len čísla v tabuľkách a náhodné animácie na ulici. Obyvatelia sú skutoční!

Môžete sledovať, ako sa Wolf ráno vydáva do továrne, po ceste uviazne v zápche, po práci ide do obchodu a potom domov. Pre chudáka Wolfa asi stereotyp, pre hráča množstvo výziev, s ktorými sa musí popasovať.

Podobných ako Wolf sú totiž tisíce. Samozrejme, obyvatelia chcú lepšiu prácu, žiadne zápchy a dostatok parkov. Veci ako nemocnice či odvoz odpadu (dokonca aj mŕtvych, pretože obyvatelia žijú v rodinách, kde členovia rodia aj umierajú) považujú za samozrejmosť, o vode a elektrine ani nehovoriac. Skúste ich zanedbať a ich počet začne prudko klesať. A bez obyvateľov nie sú dane. Bez daní peniaze a bez tých, ako je známe, sa diaľničný obchvat postaviť nedá. Skrátka všetko treba vybalansovať tak, aby sa Wolf nažral a kasa ostala plná.

Objekty proste konajú zmysluplne. Sanitka ide z nemocnice k rodinnému domu, pri priblížení sa dá pozorovať, ako zozadu vyskakujú záchranári a vynášajú zraneného na nosidlách. Zápchy sa tvoria najčastejšie preto, lebo kamióny potrebujú dopraviť veci do tovární a z tovární do obchodných centier. Vedľa nich si ľudia grilujú v parku, hrajú sa deti. A niekto pri stromoch venčí psa.

Atmosféra žijúceho mesta je výborná. Niektoré veci sú síce zjednodušené, ale sú vybalansované tak, aby hra pôsobila realisticky, a zároveň bola hrateľná a krásna.

Práve byť krásnou sa jej darí zo všetkého najviac. Gra-

fika je skutočne podarená a modelov je tu neuveriteľné množstvo (ak rátame aj tie, ktoré tvoria fanúšikovia vo veľmi prívetivom editore), takže pohľad na mestečko len tak neomrzí. Koľkokrát sa stalo, že som len sledoval život pulzujúci medzi domami, kam idú hasiči, či aký náklad vezie náhodný kamión. Spolu so zvukmi (aj keď sú trošku afektované) hra dokonale spĺňa hlavnú požiadavku žánru – pohľad na krásne živé mesto.

Bohužiaľ, niektoré veci sa autorom celkom nepodarili. Najväčším nedostatkom je jednoznačne ovládanie, ktorého modernizácia ostala niekde v polovici. Všetko je síce prehľadné, no úplne chýbajú niektoré logické prepojenia. Napríklad prečo pri stavbe nových škôl nemôžem kliknúť na tie už postavené, a tak zistiť, aké sú zaplnené, je mi záhadou. Podobne nerozumiem, prečo sa nedá postaviť metro pod zemou aj inak ako kolmo na cestu na zemi. Cesty sú vôbec kapitola sama osebe. Je ich na výber asi 30, no postaviť nejakú účelnú a podľa možností peknú je celkom slušné peklo. O to väčšia je, samozrejme, radosť, keď sa to podarí.

A práve o tom je celé C: SL. O radosti z fungujúceho mesta, kde je každý obyvateľ spokojný, ceny pozemkov sú vysoké, dane sa pekne sypú a vy tak môžete stavať nové potrubia, školy či letiská. Nebyť problematického ovládania, C: SL by malo na to, aby zosadilo SimCity 2000 z trónu budovateľských hier. (sb)

119

MÚZY > ÁNGEL BOLIGÁN CORBO

ÁNGEL BOLIGÁN CORBO > MÚZY

ÁNGEL BOLIGÁN CORBO (*1965)

Pôvodom kubánsky umelec Ángel Boligán Corbo je významný satirický ilustrátor. Jeho karikatúry kriticky reagujú na sociálne problémy krajín, s ktorými je spätý jeho život, ale zároveň sú obrazom absurdnosti celej súčasnej spoločnosti.

Po emigrácii do Mexika v roku 1992 sa stal karikaturistom novín El universal a založil Cartonclub – organizáciu združujúcu latinskoamerických ilustrátorov. Okrem iného je členom Národnej únie spisovateľov a výtvarníkov Kuby a počas svojho života získal takmer 150 medzinárodných výtvarných ocenení.

Viac informácií nájdete na www.boligan.com.

Budúcnosť

MÚZY > ÁNGEL BOLIGÁN CORBO

Rozvod

ÁNGEL BOLIGÁN CORBO > MÚZY

Korene

MÚZY > ÁNGEL BOLIGÁN CORBO

Láska a generácie

ÁNGEL BOLIGÁN CORBO > MÚZY

Obkľúčená

MANIPULÁCIA VEDOMIA A PSYCHOLOGICKÉ ZBRANE > MANDRAGORA

Vladimír Líška

MANIPULÁCIA VEDOMIA

A PSYCHOLOGICKÉ ZBRANE ... VŠETKO JE RIADENÉ, MOZOG POD KONTROLOU, STAL SI SA OBEŤOU LACNEJ PROPAGANDY. (DAVOVÁ PSYCHÓZA, 1992) VO VŠETKÝCH DOBÁCH SA MOCNÍ SNAŽILI OVLÁDAŤ A KONTROLOVAŤ SVOJICH PODDANÝCH PROSTREDNÍCTVOM NÁBOŽENSTVA, MYSTIKY, MYTOLÓGIE, ČI NAJNOVŠIE POMOCOU NEUROLINGVISTICKÉHO PROGRAMOVANIA. PODĽA DOKUMENTOV NÁJDENÝCH V ARCHÍVOCH TRETEJ RÍŠE ROBILI NEMECKÍ VEDCI V ROKU 1945 POKUSY ZAMERANÉ NA OVPLYVŇOVANIE PSYCHIKY ĽUDÍ S CIEĽOM MANIPULOVAŤ ICH VEDOMIE A ČINY. V ROKU 1953 SA V TAJNÝCH LABORATÓRIÁCH CIA ZAČÍNAJÚ ROBIŤ POKUSY ZAMERANÉ NA MANIPULÁCIU ĽUDSKÉHO VEDOMIA, SPONZOROVANÉ KONGRESOM USA (VYČLENIL NA TO STO MILIÓNOV DOLÁROV).

P

rogram bol vytvorený už v roku 1947.

Skú­malo sa, či pokusný objekt poslúchne všetky rozkazy aj proti svojej vôli. Začali preteky o vytvorenie programovateľného vraha, písal o nich časopis Fakta X v čísle 7. Okrem iného išlo hlavne o vymytie mozgu ľuďom, aby sa z nich stali vyzvedači, a to bez ich vedomia. Úlohou bolo odskúšať aj nové metódy výsluchu a zaistiť, aby si jedinec nič nepamätal (že bol vypočúvaný a naprogramovaný). Na toto sa používali drogy ako LSD, heroín, marihuana a pentotal sodný.

V roku 1975 pri Novosibirsku prebiehali pokusy ovplyvniť ľudský mozog na určitú vzdialenosť pomocou zariadenia Rádiosen. Igor Saveliev

popisuje moderné zariadenia na túto činnosť.

Išlo o elektromagnetické, magnetoakustické, plazmatické a iné typy psychotronických generátorov s veľmi vysokými frekvenciami, produkujúcich špeciálne organizované pole, ktoré rezonuje s jemnými procesmi prebiehajúcimi v mozgu a v nervovom systéme. Stačí sa zamerať na pokusnú osobu a vložiť do jej podvedomia informáciu potrebnú na určité služby či vykonanie špeciálnych úloh. Často môže ísť o nezmyselné a logicky nevysvetliteľné teroristické útoky, ktoré sa však zo psychologického a psychiatrického hľadiska vždy dajú patrične vysvetliť.

Nech sa to zdá akokoľvek fantastické, takéto psychologické zbrane môžu napríklad vyvolá-

127

MANDRAGORA > MANIPULÁCIA VEDOMIA A PSYCHOLOGICKÉ ZBRANE

128

vať rôzne nepokoje, alebo ich tlmiť a vyvolávať pasivitu obyvateľstva. Človek vykoná hrozný čin pod vplyvom niečoho mimo neho, avšak niečoho, čo vzišlo z jeho mozgu. Potom sa bude sám čudovať, ako to bolo možné, resp. tvrdiť, že bol pod vplyvom niečoho temného, zlého a skončí vo väzení alebo v blázinci. Rádioakustický efekt nadzvukových častíc pri zameraní lúča vysokofrekvenčného generátora – navyše modulovaný jeho hlasom – spôsobí, že dotyčný počuje hlasy v mozgu. Bioenergetický vplyv môže mať rôzne pôsobenie od sna až po prerod buniek v organizme. Ide o rádiozvuk, impulzné pole v mozgovej hmote, ktoré vyvoláva akustické pohyby zasahu­ júce sluchové nervy. Pod vplyvom modulovaného žiarenia pracuje mozog ako membrána v telefónnom slúchadle. Akoby jedinec počul zvuk priamo v hlave. Pokusný objekt sa najprv môže cítiť chorý, potom stráca schopnosť logického myslenia, a následne má problémy s orientáciou.

Už v roku 1989 bolo vytvorené zariadenie, ktoré – ak by bolo vynesené na obežnú dráhu – by dokázalo manipulovať správanie ľudí na ploche 83,6 km2. V Rusku sa o týchto veciach písalo v polovici 90. rokov. Pentagón údajne ročne vynakladá milión dolárov na výskum možností osôb s veľkým biopoľom a ich využitia na vojenské ciele. CIA v roku 1977 tieto programy ofi­ciálne ukončila, avšak zrejme v nich pokračovala ďalej.

V roku 1994 USA dokonca spolupracovali s Ruskom na vyriešení etnických konfliktov pomocou psychosugescie. Na internete je dokument Oběť psychotronických útoků, v ktorom mladý muž popisuje svoje nepríjemné skúsenosti s podobnými zbraňami a bizarnými technoló­giami na svojej osobe prostredníctvom mobilného telefónu, ­wi-fi, neurónových sietí až po vymazávanie pamäti. Tvrdí, že pomocou týchto zariadení je do šiestich minút možné vyradiť akúkoľvek osobu, ale i zariadenie.

Spomínané technológie možno použiť napr. na vyvolanie revolúcie (aké aktuálne) či občianskej vojny, alebo skompromitovať či zlikvidovať ľubovoľného politika. Video je, samozrejme, potrebné brať s veľkou rezervou. Sociálne siete ho zatiaľ nezrušili. Ide o nebezpečnú procedúru, vytvorenie tzv. zombie 3. generácie pomocou špeciálnych preparátov a zvláštnych technických

zariadení. Saveliev to uvádza ako moderné vytváranie zombie z jednotlivých osôb, ale aj celých skupín, kolektívov.

Okrem USA a Ruska existujú aj svedectvá z Číny, Francúzska, Izraela a Japonska. Ľudia podrobení programovaniu psychiky sa správajú úplne normálne a ich odchýlku od bežného správania môže odhaliť len špecialista. Moderní zombie majú prapôvod na Haiti, kde čierny mág Bokor pomocou rastlinných drog takmer umŕtvi človeka, a potom ho vykope z hrobu. Na Haiti išlo o veľmi rozšírenú praktiku. Takáto primitívna bytosť, akýsi biorobot, sa podrobuje príkazom niekoho iného bez vlastnej vôle. Väčšinou sa používajú ako otroci na plantážach.

CIA robila výskumy s využitím paranormálnych javov na špionáž. Tento program bol známy ako Scanate. Výsledkom mal byť nový druh agenta – psychotropný špión. KGB v Sovietskom zväze experimentovala s paranormálnymi schopnosťami dokonca i na ničenie striel, počítačov a radarových systémov. CIA uskutočnila v 50. rokoch projekty Bluebird, MK-ULTRA, kde skúmala metódy kontroly nad jednotlivcom. Podľa Wikipedie išlo o desať rokov trvajúce experimentovanie na občanoch USA a Kanady pod zámienkou liečenia psychických chorôb (od roku 1950).

Zahŕňalo aj hypnózu, mučenie a drogy.

Bluebird bol spoločný projekt armády, námorníctva, letectva a FBI. MK-ULTRA, tajný projekt CIA, sa zameriaval na prostriedky ovplyvňujúce ľudskú myseľ vrátane liekov a zakázaných drog.

Agentúra Reuters v roku 1993 uviedla správu, že Kanada začala vyplácať kompenzáciu obetiam experimentov s vymývaním mozgov robených na objednávku CIA. V mnohých prípadoch sa takéto pokusy alebo zámerné akcie robia bez vedomia pokusného králika, čo sa môže prejaviť zhoršením zdravotného stavu, hrubým narušením jeho súkromného života a nakoniec smrťou.

Stáva sa tak naprogramovanou bábkou bez osobnej vôle, bez možnosti sebakontroly.

V Rusku vznikol už v 90. rokoch výbor ekológie príbytkov zhromažďujúci materiály týkajúce sa programovania ľudí v ich vlastných domoch. Jakov Rudakov, jeden z ruských vedcov, ktorý podobný prístroj zostrojil, to popisuje nasledovne: „Môžem použiť úzky lúč pôsobiaci na vzdiale-

nosť viac než sto metrov. Lúč rozšíriť, aby mal vplyv napríklad na veľkú halu. Ide o akúsi umelú hypnózu. Môžem uspávať, tonizovať, vyvolávať halucinácie.“ V Rusku bol program Čierna skrinka, ktorý sa venoval práve psychotropným zbraniam (neskôr bol zrušený). Existujú nadané osoby, ktoré dokážu uspať veľa ľudí, pôsobiť na nich či zhypnotizovať ich tak, aby si nevšimli ich prítomnosť.

V Rusku bol nedávno známy kontroverzný televízny liečiteľ Anatolij Kašpirovskij (bývalý psychiater s 25-ročnou praxou), používajúci hypnózu pri masových liečebných seansách. Známe sú samovraždy rôznych siekt, kde, samozrejme, ide takisto o vymývanie mozgov a programovanie.

V roku 1978 spáchalo hromadnú samovraždu 913 členov americkej sekty Ľudový chrám (Svätyňa ľudu). Spomína sa aj smrť kongresmana a zapletenie CIA do tohto prípadu. CIA mala presunúť operácie MK-ULTRA z laboratórií na náboženské sekty. V roku 1993 sa uskutočnila masová samovražda Bieleho bratstva v Rusku.

Jej vodca Jurij Krivonogov sa zaoberal profe­ sionálnym výskumom psychokódovania. Medzi rokmi 1994 – 1997 dochádza vo Švajčiarsku a iných štátoch k samovraždám 74 členov Rádu Chrámu slnka.

David Icke tvrdí, že najlepší masový hypnotizér globálnej masovej manipulácie je televízia, a pre-

to bola stvorená. Podobné praktiky sa používajú v marketingu, v reklame ako podprahové signály, ktoré si nevšimneme, pretože sa objavia len veľmi krátko, ale sú tam, nenápadné, ukladajú sa do podvedomia očami alebo zvukom. Z podvedomia sa dostanú do vedomia a my si myslíme, že sú to naše vlastné myšlienky. Nie sú, boli tam implantované. Podľa výskumov často práve podvedomie rozhoduje o tom, čo budeme jesť alebo piť.

Väčšina ľudí už poníma svet spôsobom, ktorým manipulujúci chcú, aby svet vnímali. Na manipuláciu sa môžu implantovať obetiam miniatúrne implantáty. Mnohým takto proti ich vôli zmenili život. Ich veľkosť sa neustále zmenšuje. Od veľkosti mince až po ľudský vlas, a to bolo ešte pred 15 rokmi. Technika v tomto smere napreduje veľmi rýchlo. Zistilo sa, že implantáciou malej sondy do mozgu je možné získať moc nad jedincom.

Pomocou zariadenia tzv. stimoceivera, pracujúceho na princípe veľmi krátkych rá­diových vĺn, sa dá privodiť u dotyčnej osoby ­zlosť, plač, únava, spánok tak, že ju možno ovládať ako robota.

Tieto programy však napriek zákonu o slobode informácií zostávajú neprístupné. Oficiálne však akoby podobné zbrane neexistovali, aj keď sa nachádzajú v arzenáloch mnohých štátov (nielen v USA a Rusku) a nie je vylúčené, že sme nimi všetci denne ovplyvňovaní.

129

MANDRAGORA > PAVUČINA – PETER SCHUTZ

Artur Bekmatov

PAVUČINA 130

SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

131 „Môžeme byť len radi, že cyrilometodská misia sa nenaplnila a západ si svoj vplyv na tomto území zachoval. Inak by sme písali azbukou, liturgia by bola akási východná a pri Břeclavi by sa končila Európska únia a začínala západná Ukrajina.“

P

eter Schutz sa narodil 29. septem­ bra 1955. Vyrastal v Košiciach, kde vyštudoval gymnázium na Šrobárovej ulici. Napriek jeho súčasným silným antikomunistickým postojom sa do revolúcie v roku 1989 voči vtedajšiemu režimu nijako nevyhraňoval. Podľa vlastných slov odmietol ísť študovať po skončení gymnázia na vysokú školu z vlastnej vôle. Po vojenčine spisoval elektromery, pracoval ako kulisár v bábkovom divadle či figurant v geodézii. „Výsledok bol, že som sa živil mnohými povolaniami, ale často som nerobil nič,“ povedal na margo svojich prednovembrových zamestnaní v rozhovore pre SME. Zmena nastala až po novembri 1989. Vstúpil do VPN a krátku dobu bol členom ponovem-

brových previerkových komisií, ktoré preverovali príslušníkov Verejnej bezpečnosti.

Potom sa dal na novinárstvo – v júli 1990 sa stal redaktorom týždenníka Košická akcia.

O necelý rok v máji 1991 začal písať pre týždenník Občanského fóra a pre Lidové noviny.

Nasledujúci rok písal pre ďalšie české periodiká – Občanský deník, Prostor, Telegraf či Respekt. No v tom istom roku sa vrátil do Košíc a stal sa komentátorom novovzniknutého týždenníka Domino efekt, ktorý založil Andrej Hrico. Týždenník bol kritický voči Mečiarovým vládam a jeho šéfredaktor Hrico bol v deväťdesiatych rokoch nútený emigrovať do Švajčiarska. Následne sa do čela redakcie dostal Martin Šimečka a Ján Štrasser. Šimečku

neskôr na poste šéfredaktora vystriedal Štefan Hríb a František Šebej.

Do českých periodík však Schutz prispieval naďalej. V decembri 1998 začal písať pre košický Korzár vydávaný spoločnosťou Petit Press.

Od roku 2002 je komentátorom denníka SME a externe píše pre .týždeň Štefana Hríba. V košickej TV Naša moderuje reláciu Simultánka, do ktorej si pravidelne pozýva len názorovo vyhovujúcich hostí, napríklad Evu Babitzovú, Daniela Krajcera, Viliama Novotného, Jána Budaja či najnovšie Františka Šebeja.

Vo svojich komentároch sa venuje väčšinou domácej politike, no nevyhýba sa ani dianiu vo svete, kde zastáva výrazne proamerické postoje. Označuje za nepriateľa každého, kto voči

aktuálnej „hrozbe“ (dnes Rusko) nezastáva tvrdé militaristické pozície. To praktikoval už pred druhou vojnou v Iraku, keď písal, že Husajn „cez armády mierových aktivistov operuje na území nepriateľa“.

Pravidelne kritizuje vládu Viktora Orbána, podporoval postup Západu v Kosove, Líbyi či v Sýrii a najnovšie sa vezie na protiruskej vlne. Novinári píšuci inak ako jeho kolegovia zo SME „hája záujmy Kremľa lepšie než jeho šéf“, a za takúto obeť proruskej propagandy označil dokonca aj Richarda Sulíka.

Na margo sankcií proti Rusku Schutz zase tvrdí, že samotný Putin „pokiaľ nepocíti, že Západ je odhodlaný ho vyhladovať tak, že ani vojakom nedá nažrať, bude pokračovať“.

MÔŽEM ZA TO AJ JA > TRIBÚNA

KOREŠPONDENTI > ŠPANIELSKA DEDINA

Margaréta De La Infanta Španielsko

ŠPANIELSKA DEDINA

O

132

dkedy žijem v Španielsku, neprestáva ma udivovať, prečo Španieli robia všetko naopak ako zvyšok Európy. Používanie ibuprofénu a mikrovlniek je propagované dokonca v štátnom rádiu, vraj bez vedľajších účinkov.

Na Slovensku už aj televízne správy informujú, že mikrovlnky sú škodlivé. Keď sa bavíte s inžiniermi z telekomunikácií, pevne tvrdia, že wi-fi a mobily nemajú žiadny negatívny vplyv na ľudský organizmus a pokojne nechajú hrať sa malé deti s mobilmi a tabletmi celé hodiny.

Takisto sa vám budú vysmievať, keď uvidia, že si na chlieb natierate maslo. Vraj maslo je škodlivé a mali by ste používať margarín zo stuženého rastlinného tuku, o ktorom som už ako malé dieťa vedela, že je to vysoko škodlivá potravina. Všetci od rodičov po malé deti pijú zero kolu, ktorá obsahuje kontroverzný aspartman. V obchodoch nikdy nečítajú zloženie potravín, či je to staršia, alebo mladšia generácia. Španielsko je jedinou krajinou v EÚ, ktorá povolila predaj geneticky modifikovaných potravín v obchodoch.

Ako národ sa po skončení vysokej školy vôbec nevzdelávajú, nečítajú literatúru. A preto ak sa niečo neučili v škole, musí ísť o výmysel. Tvrdia, že nové štúdie, ktoré dokazujú opak ich vnímania, sú len falošnou propagandou. Ani nemajú záujem overiť si informácie, jednoducho ignorujú akékoľvek nové vedecké výskumy zo všetkých možných oblastí. Chcú len ľahko žiť bez toho, aby sa zaujímali o svet okolo, a radšej vysedávajú v kaviarni alebo diskutujú na mobiloch na sociálnych sieťach, ako by si prečítali nejakú knihu. Asi bude niečo pravdy

na tom, čo mi povedal jeden prednášateľ na konferencii – že Afrika začína Pyrenejským pohorím.

Jedna moja známa s dvomi malými deťmi, dcéra bývalého vysokého politika, pri návšteve počas večere cynicky tvrdila: „Načo vydávať zbytočne veľa peňazí za biopotraviny, aj tak musíme na niečo zomrieť.“ A spokojne pokračovala v kŕmení svojho 2-ročného dieťaťa hranolčekmi z obchodu, kečupom a jogurtom plným škodlivých aditív. Avšak s dieťaťom sa rozprávala po anglicky.

Tento jazyk sa začína učiť na školách iba teraz a ak viete plynulo po anglicky, pozerajú na vás všetci s obdivom. Mladá generácia vysokoškolákov vôbec nerozpráva dobre po anglicky, nerozumejú písanému slovu a nevedia si ani pozrieť film v angličtine. O ostatných jazykoch ani nehovoriac. Táto skutočnosť potvrdzuje aj to, ako sú v školskom systéme pozadu. Len teraz sa zavádzajú bilingválne školy s výučbou angličtiny, kým mladí vysokoškoláci v strednej Európe rozprávajú plynulo tromi-štyrmi svetovými jazykmi. Absenciu kreatívneho a kritického myslenia vidieť najmä na univerzitných študentoch, ktorí nie sú schopní vymyslieť otázky, keď ich profesor na konci prednášky vyzve, čo sa nedá porovnať so študentmi na Slovensku.

Keď človek prenikne do života v Španielsku hlbšie, uvedomí si, že krajina je naozaj vo väčšine vecí sto rokov pozadu a ľudia zmýšľajú ako v predminulom storočí. Týka sa to všetkého, od doktorov (posielajú mladé dievčatá na mamograf, čo je na Slovensku do 40 rokov veku zakázané, dermatológovia nepoznajú biolampu...) cez stravovanie až po politologické analýzy. Keď porovnávam Španielov, ktorých mamičky alebo starí rodičia musia osobne vodiť do školy a zo školy do 15 rokov, myslím, že Slováci môžu byť na seba veľmi hrdí! A potom tú neschopnosť osamostatniť sa vidieť aj v dos­ pelosti. Rodičmi sa tu totiž obaja stávajú až v 40. roku života.

Po zhrnutí všetkých spomenutých detailov musím skonštatovať, že naše prirovnanie akejkoľvek absurdnej situácie k „španielskej dedine“ je naozaj trefné. A takisto rozumiem, prečo na vás pozerajú Španieli s veľkou úctou, keď povie­te, že ste zo Slovenska.

Miroslav Mikula

MÔŽEM ZA TO AJ JA K

eby prevrat v roku 1989 nebol naplánovaný a podporovaný Západom a USA, a nevyšiel by, asi by som sedel v base za organizáciu štrajku v bývalom zamestnaní. Lenže ako občan som bol podvedený Havlom, Kňažkom... a bol som hodený do morálnej, ekonomickej stoky.

Dnes neexistujú štáty. Áno, máme štátne hranice, ale tie vymedzujú len krajinné územie. Čo sa týka ľudí, v skutočnosti žijú vo svetovej otrokárskej spoločnosti, ktorú ovláda úzky okruh vyvolených. Na vine som však aj ja. Spolu s občanmi som odmietol demokraciu a možnosť rozhodovať o sebe. V Iraku, v Afganistane, v štátoch bývalej Juhoslávie a na Ukrajine nezomierajú nevinní ľudia preto, lebo si tam USA urobili nový Vietnam, Kóreu... Ľudia tam zomierajú preto, lebo ja som voči tomu ľahostajný, netýka sa ma to. Ak by som bol tvor, ktorý má hodnoty človeka vážiaceho si svoj život a sám seba, pre ktorého má život iného človeka rovnakú hodnotu ako jeho život a životy jeho blízkych, zabránil by som tomu. Viem, že sa to dá. Môžu ma pre môj postoj zabiť, ale davom ho vziať nemôžu.

Asi o tom bolo heslo V jednote je sila. Zapáliš iskru a vznikne oheň, ktorý pohltí, čo chceš.

USA mi v súčasnosti pripomínajú Nerovu Rímsku ríšu a Hitlerovu Tretiu ríšu. Je rozdiel medzi Nerom, Hitlerom, Bushom, Albrightovou, Obamom, Dzurindom, Miklošom... a mnou? Bez mihnutia oka posielajú vojakov vraždiť nevinných ľudí a my sa tomu mlčky prizeráme.

USA sú politicky a vojensky najsilnejším štátom sveta, ale zároveň sú aj najkrehkejším. S možno ešte nevýrazným odporom nemôžu udržať všetku tú nenávisť zbedačených krajín. Balón sa nedá nafukovať donekonečna. Čím viac sa do ohňa prikladá, tým je väčší a ničivejší. Z dejín vieme, ako skončil Nerov Rím i Hitlerovo Nemecko. Dúfam však, že sme nezabudli, koľko obetí si to vyžiadalo.

Dejiny sa opakujú, a to nielen svetové, ale aj slovenské. Veľa ľudí počujem hovoriť, že keby Slovensko vstúpilo do otvorenej vojny, v prvom

rade by ich kroky smerovali do Bratislavy ku kolaborantom. Násilie plodí násilie, aj keď ja to nepokladám za prijateľné riešenie, lebo som život nikomu nedal, nemám právo ho ani nikomu brať.

Napriek roku 1968 som v súčasnosti na strane Ruska. Verejne vyhlasujem, že nechcem byť členom NATO, súkromného agresorského militantného zoskupenia svetových teroristov. Demokratickú krajinu nemôže zatiahnuť do vojny, ani do vojenského paktu hŕstka nezodpovedných diktátorov, ako sa to stalo u nás. To, že sa to deje vo ,,vyspelej demokratickej“ Amerike a západnej Európe, neznamená, že to tak bude donekonečna i na Slovensku.

Páčia sa mi niektoré slovné spojenia – Otcova roľa, Nehaňte ľud môj, Zastavme sa bratia (ja sa musím zastaviť a zobudiť), Mor ho!, Mňa kedys’ zvádzal svet... Nie sme chudobní, máme tradície, len hrdosť sa akosi vytratila. Mali sme v minulosti predkov, ktorí ako ľudia za niečo stáli.

Sú mŕtvi? Nie, stále žijú vo svojom odkaze. Ja to mám v podstate jednoduché. Pochopil som, že svojím narodením už len zomieram. Hovoríme tomu život, ale smrť príde určite.

Nepotrebujem medzi narodením a smrťou prežiť sto rokov. Potrebujem prejsť týmto časom ako človek, ktorý za niečo stojí a za tú svoju cestu a seba sa nemusí hanbiť. Ale určite to nie je pomáhanie zabíjať nevinných ľudí a určite to nie je život v porobe, otroctve.

Mládež je vraj skazená a nevďačná. Nevychovávam ju náhodou aj ja? Čo jej dávam svojím otroctvom, keď som človek, ktorý nevie nahlas vysloviť svoj názor? Chcem, aby si vážili hodnoty ako sú láska človeka k človeku, láska k vlasti (ktorú momentálne nemajú, lebo SR je jeden veľký maras a biznis), česť, morálka, svedomie, cit, spolupatričnosť, hrdosť... Pritom tieto hodnoty sú pre mňa nič neznamenajúce slová. Zabudol som ich skutočný význam. Komu a čomu majú mladí veriť? O koho sa môžu oprieť? Od koho sa majú učiť – ak nie odo mňa?

133

TRIBÚNA > NAOZAJ CHCEME ALTERNATÍVU?

NAOZAJ CHCEME ALTERNATÍVU? > TRIBÚNA

Lukáš Švihura

NAOZAJ CHCEME

ALTERNATÍVU? 134

POVEDZME SI PRAVDU, MNOHÝM Z NÁS, KTORÍ SA TVÁRIME „ALTERNATÍVNE“, NEJDE O ALTERNATÍVU RADIKÁLNU. SLOVOM „ALTERNATÍVA“ LEN MASKUJEME POCIT OPRÁVNENÝCH KRÍVD, KTORÉ NÁM SPÔSOBUJE KORPORAČNO-KAPITALISTICKÝ SYSTÉM. NO AK BY TÍ Z NÁS, KTORÍ CHCÚ BYŤ V SÚČASNOSTI VNÍMANÍ AKO „ALTERNATÍVNE ZMÝŠĽAJÚCI“, MALI ROVNAKÉ ŽIVOTNÉ PODMIENKY AKO TÍ SOCIÁLNE PRIVILEGOVANÍ, NEMALI BY POTREBU STATUS QUO MENIŤ.

Z

ásadná otázka v tomto kontexte znie: Mal by som potrebu meniť daný systém, nevyhovoval by mi tento systém ani v prípade, že by mi poskytoval výhody, aj keď na úkor iných ľudí, nešťastnou náhodou neprivilegovaných?

U mnohých ľudí však v súčasnosti badáme práve opak tohto uvažovania, o čom svedčí ambícia uskutočniť alternatívu zmenou ideologického systému či politického režimu. Z dôvodu nedostatočných vedomostí, nereflektovanej indoktrinácie a neschopnosti otvoriť svoju myseľ širším súvislostiam títo ľudia predpokladajú, že „zlý“ korporačno-kapitalistický systém má svoje „dobré“ opozitum, a to musí byť jeho alternatívou.

Nachádzame tu binárne delenie sveta, pričom zlý systém sa vníma ako produkt Západu a ako dobrý systém – alternatívny – sa vníma ten, ktorý je súčasťou Východu našej planéty. Toto ohraničené myslenie sa spája s ekonomickou

globalizáciou, ktorá je, samozrejme, produktom Západu. Po ekonomickej stránke je tu signifikantná transformácia kapitalizmu na korporačný, čo sa zasa spája s politickou stránkou globalizácie. Na Zemi vznikajú finančné monopoly, ktoré nadobúdajú neobmedzený vplyv v rámci presadzovania svojich privátnych záujmov, často na úkor záujmov verejných. Napokon sa tak vlády jednotlivých krajín stávajú vykonávateľmi týchto privátnych záujmov a vzniká oligarchický systém, ktorý nás slovami o liberálnej demokracii iba (ne)úspešne zavádza. Ohraničené myslenie je v hodnotení korporačno-kapitalistického systému ako toho zlého blízko k pravde.

Fatálnou chybou takéhoto myslenia sa však stáva napríklad nekritická glorifikácia Ruska ako štátu, ktorý je dobrý iba preto, lebo dokáže politicky odporovať totalitnej moci západných oligarchov. V prospech tejto kvázi alternatívy sa potom často argumentuje napríklad vyráta-

vaním počtu vojen uskutočnených za posledné storočie. Nemožno však prehliadať, že aj Rusko má na rováši viac ako dosť. Vojna je vždy vojna, bez ohľadu na počet vojenských zásahov, mŕtvi ľudia sú, či boli vždy ľudia skutoční a rovnako ich príbehy a pozostalí po nich.

Taktiež ľudia perzekvovaní a štvaní systémom.

Rusko má pritom vlastný oligarchický systém, preto si nerobme ilúzie o jeho neskazenosti a radikálnej inakosti. Systém je vždy systém, a je jedno, či sa nachádza na Západe alebo na Východe, režim je vždy režim, a platí o ňom to isté. Žiaden režim nevyhovuje všetkým. Avšak ľudia sú v každom režime rôzni a o slobodu myslenia ich nikto nemôže pripraviť. A v tom spočíva sila človeka.

Ide tu teda o zlé pochopenie toho, čo je alternatíva. Ostali sme totiž v zajatí myslenia, podľa ktorého musí mať zlý systém svoju alternatívu v podobe „dobrého“ systému. V skutočnosti tu však nejde o žiadne alternatívy. Z politického hľadiska sa svet skladá z jednotlivých štátov alebo väčších celkov, v ktorých dominuje nejaká ideológia alebo systém – každý z nich je v určitom zmysle pre niektorých ľudí zlý. To je jeden pól uvažovania. Spadajú tu všetky štáty či federácie, vrátane USA, EÚ a Ruskej federácie.

Je to jedna z alternatív, ktorú si možno zvoliť – to znamená byť súčasťou nejakého systému či ideológie, lebo nám to vyhovuje (pritom je indiferentné, ktorý systém si osvojíme ako ten náš).

Skutočné opozitum a aj reálna alternatíva voči tomuto chápaniu sveta spočíva v poznaní, že každý z nás má možnosť kritickej reflexie, slobody myslenia, jeho transformácie, a na tomto základe aj možnosť zmeny svojho konania.

Skutočná alternatíva teda nespočíva v príklone k inému štátu, nie je politická, ideologická, ani systémová, je vrcholne individuálna. Alternatívu už každý v sebe máme, stačí sa len rozhodnúť.

Musí však byť radikálna, aby mala vážny sociálny a kultúrny dosah. Čo to však znamená v praxi? Úprimne povedané, obrovské ťažkosti a boj proti vlastnému indoktrinovanému mysleniu a konaniu. Ak ide o skutočnú zmenu individuálnych hodnôt, nie je potrebná zmena režimu, pretože preferencia našich hodnôt závisí čisto od nášho rozhodnu-

tia a žiaden politický režim na ňu nemá nijaký vplyv (a ak má, sme nesvojprávni). Z toho hľadiska nie je potrebné nič meniť. Ak ide o hodnoty sociálne, je potrebné zmieriť sa s tým, že jednotlivec nikdy nezmení celý svet, ale môže ísť svojím myslením a konaním príkladom ostatným, ovplyvňovať ich tým a veriť, že v dlhodobom horizonte sa toto ovplyvňovanie prenesie ešte širšie do ľudského spoločenstva.

Ak chceme prekonať systém, ktorý sa nám javí zvrátený, vyžaduje si to individuálne úsilie a revoltu. Predpokladať, že zmenou režimu sa problém vyrieši, je detinské a slabošské, lebo to znamená dúfať, že niekto vyrieši všetko za nás.

Nie, nevyrieši. Individuálna revolta musí spočívať v odvahe a v prekonaní strachu. V prekonaní strachu, že nás vyhodia z práce, v prekonaní ilúzie, že potrebujeme veľa peňazí. V prekonaní sociálneho tlaku, ktorý nám hovorí, čo máme mať a ako máme čo robiť – naopak, majme len to, čo z hmotných vecí naozaj potrebujeme, a robme to, čo naozaj chceme. Takmer nikdy na to nepotrebujeme veľa peňazí, lebo veci, o ktorých si iba myslíme, že ich chceme, nám do hlavy dostali iní. Práve tí, ktorých systém na tomto našom chcení stojí. My však nie sme nesvojprávni, a preto ešte silnejšie odporujme – nebudeme chcieť to, čo tento systém umelo produkuje, aby sa udržal pri živote. Ani systém totiž nezaujímajú tí, ktorí kvôli nemu končia svoj život. Prečo sa s ním teda neporátať vo svojom myslení a konaní?

Taký postoj však vyžaduje húževnatosť a odvahu. Vyžaduje prijať fakt, že zmena systému môže byť týmto spôsobom pomalá a možno sa jej ani nedožijeme. Ale nie je aj to súčasťou alternatívy? To, že zmenu síce pripravíme my, pomaly, aby z nej mohli trvalo ťažiť iní? Nie je práve to alternatívou voči systému, ktorý nás nabáda mať všetko hneď a iba pre seba? Práve to je totiž paradox tých, ktorí ako alternatívne zmýšľajúci volajú po zmene systému, najčastejšie pomocou Ruska – chcú zmenu hneď, a chcú ju najmä pre seba.

Už tým neuvažujú alternatívne – veď predsa mať hneď a pre seba je tým najpodstatnejším, na čom onen zlý korporačno-kapitalistický systém úspešne stojí.

135

SVET ZA OPONOU

Bratislava 11. 5. 2015 Ateliér Babylon

Najbližšia beseda Svet za oponou sa uskutoční

15. 6. 2015 o 18:00 h

v Ateliéri Babylon na Námestí SNP 14 v Bratislave.

Hlavný vchod z ulice Kolárska 3.

Vstupné:

Predpredaj: 5 € Na mieste: 6 € Vstupenky si môžete zakúpiť na:

www.ticketportal.sk www.babylonatelier.sk

ZEM VEK TOUR Besedy s čitateľmi

V júni sa tešíme na stretnutia s našimi čitateľmi v týchto mestách: Prešov 10. 6. 2015 o 16:00 h Knižnica P. O. Hviezdoslava, Hlavná 139

Bardejov 11. 6. 2015 o 16:30 h Čitáreň Okresnej knižnice Dávida Gutgesela Radničné námestie 1

Levoča 12. 6. 2015 o 18:00 h Divadelná sála v Mestskom divadle Levoča

VIAC INFORMÁCIÍ O NÁS A ČASOPISE ZEM&VEK NÁJDETE AJ NA WWW.FACEBOOK.COM/ZEMAVEK

Bánovce nad Bebravou (30. 4. 2015)

Žilina (20. 5. 2015)

ZEM VEK

Redakcia ZEM VEK

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK Mesačník / Ročník 3 – 6/2015 Cena v predaji: 3 € Cena pri predplatnom: 2,50 € Číslo vyšlo 5. 6. 2015 ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava E-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk www.zemavek.sk Predplatné: www.zemavek.sk

REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: D ušan Budzák, Ľubomír Huďo, Milan Pullmann, Viktória Zezuliaková, Veronika Mráziková Art director: Adam Danko Marketing director: Stanislava Borská Obchodné oddelenie: Jana Zigová E-mail: zemavek@zemavek.sk Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková

138

Autori fotografií a ilustrácií: strana 9, 34, 35, 67, 68, 71, 92 – 94: Matúš Plecho strana 58 – 65: SITA/AP strana 113: Tibor Eliot Rostas strana 14, 15, 16, 17, 19, 27, 29: TASR strana 137: Stanislava Borská strana 23 – 25: Artur Bekmatov ilustračné foto: shutterstock Vydavateľ SOFIAN, s. r. o.

Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058 Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o.

Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 E-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk Tlač K&M, a. s.

Rumana 7, 031 80 Liptovský Mikuláš Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú.

Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe.

Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2015: 15,00 € Obdobie júl – december 2015 (vrátane poštovného)

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk

Telefonické objednávky: 0944 134 773 v pracovných dňoch od 9.00 do 13.00 h KUSOVÉ PREDPLATNÉ Júlové číslo si môžete objednávať do 20. júna 2015 na www.zemavek.sk.

Cena je 3 €/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 3. 7. 2015

ARCHÍV ZEM VEK

Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

SVET ZA OPONOU TALK SHOW MESAČNÍKA ZEM&VEK

PONDELOK 15. 6. 2015 O 18:00 ATELIÉR BABYLON

NÁMESTIE SNP 14, BRATISLAVA-STARÉ MESTO

VSTUPNÉ: 5 € predpredaj 6 € na mieste

Spolupracujeme:

VSTUPENKY: WWW.TICKETPORTAL.SK WWW.BABYLONATELIER.SK

Knihy novinára Ľuba Huďa patria k tým, ktoré sa čítajú ľahko, hoci si vyberá ťažké témy. Prináša v nich iný pohľad na medzinárodné i domáce udalosti než ten, aký denne ponúka hlavný mediálny prúd. Aj v knihe Držte hubu a krok! (O čom musíme povinne čušať) píše o témach, ktoré sa v našej spoločnosti buď obchádzajú, zámerne zamlčiavajú, alebo sa o nich hovorí iba v duchu politickej korektnosti.

Viac na www.lubohudo.sk

Otvorene vyhlasujem, že s veľkou väčšinou vašich názorov a postojov sa stotožňujem, a rád sa osobne zapojím do vašich akcií.

Karol Polák športový komentátor