Október 2013 by Zem & Vek

U TA J O VA N É

OKTÓBER 2013

INFORMÁCIE CENA PRI PREDPLATNOM

BEZ

2,50 €

CENZÚRY

CENA

2,90 €

www.zemavek.sk

ÚNOSY DETÍ ORGANIZOVANÉ ŠTÁTOM Veľký brat pod taktovkou malého spojenca / 10 Chemická pasca strýčka Sama / 13 Juvenilná justícia: mýty, fakty, súvislosti... / 19 Lúpež detstva / 24 Žijeme v temnom novoveku /40

Veľká vlastenecká lož / 46 Podivná smrť Jána Pavla I. / 50 Bez masky: Tomáš Garrigue Masaryk / 54 Toltécka cesta k vnútornej slobode / 65 Nový rád barbarov / 93 Anunnaki a Sumer (Krajina Strážcov) / 102

PREMIÉRA 1140h REPRÍZA 1840 h pondelok - piatok

120 SEKÚND S TIBOROM ELIOTOM ROSTASOM ROZHLASOVÁ RELÁCIA MLČANIE UŽ VIAC AKO ROK ODHAĽUJE TÉMY, O KTORÝCH HLAVNÝ MEDIÁLNY PRÚD MLČÍ. súčasné geopolitické napätie * mediálne manipulácie * vojny v mene humanitárnych cieľov * ospravedlňovanie genocíd * kolaps ekonomiky * hyperkonzum * podvody v biznise so zdravím * smrť strednej vrstvy * manipulácie v potravinárskom priemysle * ﬁkcie terorizmu * obrovské rozdiely medzi astronomickým bohatstvom elity a chudobnou masou * narastajúca bieda a nezamestnanosť na Západe

ANI VY NEMUSÍTE MLČAŤ: WWW.FACEBOOK.COM/MLCANIEVIVA VIVA@RADIOVIVA.SK

TOP 10 najobľúbenejších kníh roka

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > OKTÓBER 2013

DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU KALUMET / 4

TÉMA MESIACA

ORBIS PICTUS

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH

JUVENILNÁ JUSTÍCIA:

32 – 39

MÝTY, FAKTY, SÚVISLOSTI... / 19 LÚPEŽ DETSTVA / 24

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

RENDEZ-VOUS

ZO SVETA A Z DOMOVA

STRETNUTIE S ČLOVEKOM

VEĽKÝ BRAT POD TAKTOVKOU

ŽIJEME V TEMNOM NOVOVEKU

MALÉHO SPOJENCA / 10

(EMIL PÁLEŠ) /40

CHEMICKÁ PASCA STRÝČKA SAMA / 13

DÉJÀ VU

BEZ MASKY

ALTERNATIVE VITA

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

VEĽKÁ VLASTENECKÁ LOŽ / 46

TOMÁŠ GARRIGUE MASARYK / 54

ICH DETI MIESTO POČÍTAČA

PODIVNÁ SMRŤ JÁNA PAVLA I. / 50

VYCHOVÁVA PRÍRODA / 58 DUCHOVNÉ PRÍČINY NESPRAVODLIVOSTI / 64 TOLTÉCKA CESTA K VNÚTORNEJ SLOBODE / 65 LEN ABY TO DLHO NEVYDRŽALO / 68 POMÔŽME SI NAVZÁJOM / 70 NÁVRAT PIJAVÍC / 72 PRÍRUČKA PREŽITIA: ZÁKLADNÁ VÝBAVA /74

PRANIER NEDUHY SPOLOČNOSTI NA STĹPE HANBY „NAJOBĽÚBENEJŠÍ ZAMESTNÁVATEĽ“ / 76

JEDEŇ DEŇ

MLČANIE

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI

ROZHLASOVÉ ESEJE PRELOMILI TICHO

S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

KAŽDÝM DŇOM NÁM

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

JEDEN DEŇ S PRIATEĽOM

OSTÁVA MENEJ ČASU / 89

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ

MEDVEĎOV / 85

UBUNTU – JA SOM, LEBO MY SME / 90

PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

NOVÝ RÁD BARBAROV / 93

CHRÁNIA SRDCE ALEBO HO OHROZUJÚ? / 80 (P)OTRAVINY / 81 NOSOVÁ NARKOMÁNIA / 82

MÚZY

MANDRAGORA

KOREŠPONDENTI

O KNIHÁCH, FILMOCH, HUDBE

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

A VÝTVARNÝCH DIELACH

ANUNNAKI A SUMER

DIVADLO NA INDICKO-PAKISTANSKEJ

KNIHA / 94

(KRAJINA STRÁŽCOV) / 102

HRANICI / 112

FILM / 95

RODINA, KTORÁ MANIPULUJE S CELÝM

USVEDČENÁ REBELKA / 115

HUDBA / 96

SVETOM 6. ČASŤ / 106

OTVORENÉ SRDCIA / 115

PETER MIŽÍK / 97 – 101

PAVUČINA – ŠTEFAN HRÍB / 110

TRIBÚNA 15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY / 116

DYMOVÉ SIGNÁLY > KALUMET

Tibor Eliot Rostas

KALUMET

KEĎ SOM NAPCHÁVAL FAJKU DELIKÁTNYM TABAKOM GROUSEMOOR A ZAMÝŠĽAL SA NAD TÉMOU DYMOVÝCH SIGNÁLOV, ZIŠLA MI NEVDOJAK NA MYSEĽ INDIÁNSKA FAJKA – KALUMET. PRE INDIÁNOV BOLA NIEČÍM AKO PRENOSNÝ OLTÁR, S KTORÝM UDRŽIAVAL MEDICINMAN POSVÄTNÝ VZŤAH S DUCHOM VAKAN TANKA. ŽIADNA VÝZNAMNÁ SPOLOČENSKÁ UDALOSŤ SA NEMOHLA ODOHRÁVAŤ BEZ DYMIACEHO KALUMETU, A NAPOKON AJ POVESTNÁ FAJKA MIERU SYMBOLICKY UZATVÁRALA NOVÉ VZŤAHY. VZŤAHY POSTAVENÉ NA DÔVERE. A PRÁVE DÔVERA JE TÝM, ČO SA Z DNEŠNEJ SPOLOČNOSTI VYTRÁCA DO NENÁVRATNA, ČO JE JEDNÝM Z VÁŽNYCH SIGNÁLOV O SMEROVANÍ K JEJ ZÁNIKU.

iekdajší mýtus, mytológiu, rozprávanie dnes nahradila veda a médiá. Veda je v zásade zdôvodňovaním poznania a médiá slúžia na jeho šírenie. Univerzálny mýtus o pokroku vedy však zničili stroje na zabíjanie a objektívnu úlohu médií spochybnila ich koncentrácia v stále užšom vlastníckom kruhu s vlastným svetonázorom. Naše poznanie vychádza čoraz menej zo skúseností a stále viac z úsudkov prostredníkov. Dôvera k nim je kľúčovým momentom nadchádzajúceho súmraku postmodernej éry. Zažívame epochu dramatického prechodu zo sveta relatívne ustálených vzťahov, veľkých ríš, ideológií, konjunktúry, fungujúceho sociálneho štátu a veľkej miery spolupatričnosti do sveta všadeprítomnej neistoty, narastajúceho chaosu, trieštenia a drobenia spoločnosti, ohrozenia alebo zániku národnej identity a tradícií. Technológie nám na jednej strane uľahčujú život, no na druhej strane

sme kvôli nim vzájomne odcudzenejší, izolovanejší, a napokon aj vydaní napospas stále nejasnejšej budúcnosti v dôsledku rozvoja bio nanotechnológií či stále dômyselnejšieho vývoja militaristického priemyslu. Po storočí od objavenia žiarovky stojíme na prahu ekologickej katastrofy, ktorú spôsobila bezbrehá viera v človeka ako pána tvorstva. Túto vieru navyše podporila stále užšie zameraná špecializácia jednotlivých vedných oblastí a s ňou spojená strata nadhľadu a zneužívanie odborníkov na expertné výkony bez morálnej a etickej zainteresovanosti. To, čo dnes ešte spoločnosť udržuje v chode, je dôvera, o ktorej sociológ George Simmel povedal, že sa pohybuje v priestore medzi úplným vedením a totálnou nevedomosťou. Je to práve dôvera, ktorá zabezpečuje fungovanie ekonomiky. Ak bude narušená dôvera v peniaze, za ktoré dôveru vykupujú, skolabuje celý systém, ktorý spoločnosť drží pri živote. Inštitucionalizovaná

moc by sa v tom momente rozpadla ako domček z karát. Fukuyama upozornil, že „národná prosperita a konkurencieschopnosť sú podmienené významným kultúrnym znakom – úrovňou dôvery v danej spoločnosti“. Ibaže my už žijeme v ére, pre ktorú je príznačné masívne oslabovanie dôvery a narastajúca neistota. A tak neostáva iné, ako si dôveru buď vynútiť alebo ju získať podvodom. Vynucovanie dôvery sa uskutočňuje prostredníctvom systému pravidiel a regulácií, ktoré sú daňou za rozšírenú nedôveru, čo v konečnom dôsledku vedie k ešte väčšiemu prehlbovaniu nedôvery. Dnes je vo vojne za získanie dôvery každý s každým. Príčinou je prehlbujúca sa kríza sociálneho štátu a s ňou spojený úpadok stredných vrstiev, čo má svoje korene v posledných troch dekádach 20. storočia. Príchod éry všežravej konkurencie a sociálneho darwinizmu sa preniesol do celej sféry medziľudských vzťahov a k ich totálnemu decimovaniu. Vstúpili sme do obdobia strachu. Strachu zo straty zamestnania, sociálnych výhod a práv, strachu zo zbytočnosti vzdelávania, na konci ktorého sú dlhé rady pred úradmi práce, strachu zo života na ulici bez prostriedkov a možnosti zabezpečiť seba a svoju rodinu. Generáciu, ktorá do svojej budúcnosti projektovala svoje vízie, nahradila generácia, ktorá si vlastnú budúcnosť vybavuje ako nejasný labyrint neistoty a úzkostných obáv. Niekdajšiu dôveru založenú na všeobecnom spoločnom hodnotovom konsenze nahradil boj o prežitie jednotlivca a získanie čo najväčších výhod tu a teraz. Ak sa pozrieme na situáciu v našich mestách, dostaneme jasný obraz o tom, kam sa spoločnosť dostala a kam speje. Zo sídlisk, ktoré boli v sedemdesiatych rokoch budované prevažne pre mladé rodiny s viac-menej vyrovnaným spoločenským a ekonomickým statusom, sa príchodom ponovembrovej éry, nárastom neistoty na trhu práce a nezamestnanosti začala oddeľovať úspešnejšia stredná vrstva mieriacia do rodinných domov na predmestiach. Zo sídlisk sa postupne vytvára zóna menej úspešných, kým prímestské štvrte s obytnými domami sa zo strachu pred vonkajším svetom neúspešných chránia dômyselnými zabezpečovacími systémami so spoločným oplotením a ochrankou. Stredné vrstvy, ktoré predtým vo vertikálnej pyramíde vytvárali nárazníkovú zónu medzi vládcami a ovládanými, sa postupne rozpa-

dajú a spoločnosť charakterizuje skôr polarizácia na hŕstku elity a servisnú masu, medzi ktorými narastá nedôvera. Nedôvera, ktorú umocňujú malé písmenká v reklamách meniace ich supervýhodné ponuky; nedôvera, ktorú spôsobila veľká národná lúpež s označením privatizácia; nedôvera, ktorú zasiali krachy „nebankoviek“; nedôvera, čo spôsobujú éčka v potravinách a lekári, ktorí neliečia, ale predpisujú lieky; nedôvera v justíciu, ktorej váhy sa priklonia na stranu plnšieho mešca. Na to, aby bola spoločnosť udržiavaná v permanentnom chode zaručujúcom výhody predovšetkým tým na vrchole, nastupujú politici s imidžom dôveryhodných zvestovateľov lepších zajtrajškov, dvojnásobných platov a malého Švajčiarska. A nielen to. Ocitáme sa na prahu blížiacich sa globálnych konﬂiktov a naše začlenenie do severoatlantických štruktúr, ktoré svojimi dobyvačnými vojnami strácajú čoraz viac sympatií a pochopenia medzi obyvateľstvom, vzbudzuje obrovský nárast ďalšej nedôvery. Obyvatelia na Slovensku aj vďaka rozšírenému vplyvu alternatívnych zdrojov informácií voči mainstreamovej propagande hodnotia zahraničnú politiku hegemóna USA s najväčšou skepsou spomedzi jedenástich krajín EÚ skúmaných americkým German Marshall Fund. Mierové misie už skrátka nevnímajú ako mierové misie, ale ako realitu dobyvačných vojen s obrovským množstvom nevinných obetí. A v tejto nelichotivej situácii prichádzajú k slovu iní zvestovatelia. Toto evidentné ﬁasko, ktoré by malo byť mementom a dôvodom na prehodnotenie charakteru a smerovania takejto politiky, si vysvetľujú typicky. „Je to dôvod zamyslieť sa, ako by náš rezort diplomacie a ministerstvo obrany mohli zlepšiť verejnú diplomaciu, čiže aby občania lepšie chápali význam zahraničných misií,“ uviedol pred denník Pravda analytik German Marshall Fund Pavol Demeš. A k tomu zrejme prispejú nemalé čiastky v systéme vynucovanej dôvery. Ibaže dôvera vo všetkých oblastiach spoločenského života vychádza zo spoločného ducha všeobecne prospešných hodnôt, ktoré tak ako ozajstnú lásku nemôže nikdy nahradiť žiaden vynikajúco vypočítaný kalkul. Vo svojich úvahách som sa vrátil k dymu z kalumetu, k jeho vypusteniu k slnku, k zemi a štyrom svetovým stranám. Napĺňa ma posvätná úcta k dôvere v ľudskosť a mier v duši.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

MILIARDY NA TAJNÉ SLUŽBY

AGENTI S ČIERNOU TAŠKOU

Spojené štáty vynakladajú na svoje tajné služby asi 53 miliárd dolárov ročne. Napísal to denník The Washington Post, ktorý má k dispozícii podrobnosti rozpočtu 16 spravodajských služieb. Noviny zverejnili len časť rozpočtu v obave z vyzradenia citlivých spravodajských informácií. Najviac z rozpočtu dostane CIA – 14,7 miliardy, a Národná bezpečnostná agentúra (NSA), ktorá sleduje komunikáciu všetkého druhu – 10,5 miliardy dolárov. Spojené štáty vybudovali po 11. septembri 2001 spravodajský kolos, na ktorý vynaložili od teroristických útokov viac ako 500 miliárd dolárov. CIA má dominantné postavenie v rozpočte. Pred dvadsiatimi rokmi dostávala len necelých päť miliárd dolárov, teraz dostáva dvojnásobok. Okrem miliárd na tajné služby vydávajú USA ďalších 23 miliárd na spravodajskú činnosť priamo súvisiacu s vojenskými operáciami. Hlavným cieľom spravodajských služieb je boj s terorizmom, ktorý zamestnáva asi štvrtinu zo 107 000 zamestnancov spravodajských služieb a ide naň približne tretina spravodajských výdavkov. The Washington Post ako poslušná súčasť hlavného mediálneho prúdu ospravedlňuje vynakladanie miliárd na množstvo tajných služieb. Podľa americké-

Americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) uskutočňuje masové elektronické odpočúvanie na diaľku. No dochádza aj k situácii, že cez internet nemožno získať prístup k vytipovanému počítaču a sledovať

ho denníka splnili tajné služby hlavný cieľ – zabránili ďalšiemu veľkému teroristickému útoku v USA. Vzhľadom na celý rad pochybností, nepresvedčivých a nedôveryhodných argumentov v oﬁciálnej verzii útokov z 11. septembra 2001, rovnako možno pochybovať o čistej hre tajných služieb a zvažovať ich spoluúčasť, vyprovokovanie alebo zámernú pasivitu pri plánovaní teroristických činov s cieľom vytĺcť z nich mocenský kapitál.

či odpočúvať daný objekt záujmu. Vtedy prichádza na rad práca s čiernou taškou. O tejto praxi amerických agentov píše magazín Foreign Policy. Uvádza skúsenosť škandinávskeho šéfa protiteroristického útvaru z konferencie v Holandsku. Jeden z agentov jeho tímu kontroloval záznamy kamier z podozrivého bytu a zaregistroval dvoch mužov, ktorí sa doňho vlámali. Nič nevzali, len jeden z nich sa s prenosným diskom pohyboval okolo počítača a druhý strážil. Zaujímali sa len o počítač. Ukázalo sa, že išlo o agentov CIA a vykonávali operáciu, ktorú nazývajú práca s čiernou taškou. Cieľom je získať prístup k počítačovým systémom a e-mailovým účtom. NSA a CIA používa pre tieto operácie termín „off-net operation“. Podľa časopisu Foreign Policy vyškolení agenti CIA uskutočnili v posledných rokoch asi sto operácií s čiernou taškou určených na preniknutie k počítačom cudzích vlád, armád a nadnárodných spoločností. Odpočúvacie zariadenia nainštalovali na telefonické linky alebo optické káble. Patrí k tomu aj kopírovanie alebo krádeže záložných diskov. Veľký brat teda nenecháva nič na náhodu a je vynachádzavý vo všetkých spôsoboch, ako mať všetko a všetkých pod kontrolou.

P. CRAIG ROBERTS O VLÁDE ZLOČINCOV Paul Craig Roberts, americký politik a publicista, bývalý námestník ministra ﬁnancií v období preziden-

tovania Ronalda Reagana a jeden z projektantov reaganomiky, odmieta mediálne lži o USA. Neverí obrazu veľmoci, ktorá presadzuje demokraciu vo svete a môže byť príkladom pre ostatných. „Amerika, ktorú poznala moja generácia, už neexistuje. Teraz sa jej zmocnili a vládnu v nej zločinci. Finančnú politiku má v rukách hŕstka „banksterov“ ovládajúcich štátnu pokladňu Spojených štátov a Federálny rezervný systém, orgány ﬁnančnej regulácie, ktorými riadi svet v záujme svojej vlastnej nenásytnosti a ziskov. Zahraničná politika je revírom izraelskej loby a neokonzervatívcov, do jedného napojených na Izrael. Ale milióny Američanov nemajú ani slovo, ani reprezentáciu. Tam, kde sa vláda nezodpovedá ľudu, demokracia neexistuje. Dnešná Amerika je krajinou, v ktorej má úzka elita všetku moc a robí si, čo chce.“

LE PENOVÁ O RUSKO-EURÓPSKEJ ALIANCII Francúzska politička Marine Le Penová, ktorá vedie francúzsky Národný front, vyhlásila, že dobré vzťahy s Ruskom sú jedinou alternatívou ku štruktúram Európskej únie, ktoré postupne dusia suverenitu štátov, a k hegemonistickej pozícii USA. „Rusko je súčasťou našej civilizácie. Máme spoločné korene, bohatú históriu priateľstva. Musíme sa obrátiť tvárou k Rusku a rozvíjať ekonomické a energetické partnerstvo. Mys-

Foto: TASR

lím, že studená vojna, ktorú Amerika znovu spustila proti Rusku, sa rozšíri aj na Európu. Veľkú Európu, ktorá spolupracuje s Ruskom. Mám na mysli celú Európu.“ Pod veľkou Európou si nepredstavuje Európu regiónov riadenú z Bruselu nadnárodnými štruktúrami, ale Európu suverénnych štátov. Podľa Marine Le Penovej USA využíva Severoatlantickú alianciu ako nástroj starého zápasu proti Rusku aj po páde železnej opony a avizovaní novej politiky vo vzťahu k Moskve. Odvoláva sa na generála a prezidenta Charlesa de Gaulla a poukazuje na to, že Rusko zostáva prakticky posledným suverénnym prvkom, ktorý má svoju vlastnú pozíciu na medzinárodnej scéne.

PROPAGANDA PRE DETI Česká televízia spustila nový detský kanál ČT :D, ktorý je zameraný na deti od štyroch do dvanásť rokov. Do jeho programovej štruktúry patrí aj detské spravodajstvo s päťminútovými Správičkami. Deti majú možnosť dozvedieť sa, že divadlo uvedie novú rozprávku, alebo známy športovec navštívil školákov, no aj o vojne v Sýrii. V Správičkách bola zaradená reportáž o deťoch v Sýrii, ako tisíce z nich kvôli občianskej vojne utekajú z krajiny, musia žiť v utečeneckých táboroch a nemôžu sa hrať. Autori tak do podvedomia detí podsúvajú, aký zlý režim je v Sýrii, vyháňa deti z domovov a trápi ich. Účelová čiastočná informácia splnila svoj cieľ a už možno z detí vyformovať poslušných konzumentov propagandy hlavného mediálneho prúdu. Dopovedať informáciu by zrejme bolo už neetické, pretože autori príspevku by museli hovoriť deťom aj o hrôzach spáchaných fanatickými vahhábistami z organizácie al-Nusrá. Tí, podporovaní USA a Západom, unášajú a zabíjajú deti, v záujme podnecovania konﬂiktu a jeho vystupňovania. Masírovanie detských hlavičiek v duchu oﬁciálnej demagógie má svoje tradície od Sovietskeho zväzu. Už vtedy v literárnych dielach vystupovali detskí hrdinovia – udavači vlastných rodičov za ich protištátnu činnosť. Zdá sa, že ČT mieni v tomto trende pokračovať. Na Facebooku sa objavili rozhorčené reakcie: „Česká televízia vymazáva deťom mozgy. Spustili detské správy, v ktorých postavičky informujú o Sýrii, zlom strýčkovi Asadovi a dobrom strýčkovi Obamovi.“ „Dospelí im tie lži už neveria. Musia sa zamerať na deti.“

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA Vysielanie detského televízneho kanálu (a to doslova, pretože manipulácia s deťmi zodpovedá kanalizačnej úrovni) prišiel do Čiech podporiť riaditeľ podobného detského programu BBC Joe Godwin. Objasnil, že zmyslom spravodajského programu pre deti je vysvetliť im správy, o ktorých už počuli, pretože ich sledujú dospelí a hovoria o nich. Britský odborník nepochybne vie, o čom hovorí, vďaka bohatým skúsenostiam britských médií so spracovávaním verejnosti od konfliktu ku konfliktu. Začať treba už v ranom veku, aby odporcov oficiálnej politiky nepribúdalo, ale práve naopak.

Chce riešiť ekonomické problémy krajiny bez zastierania skutočného stavu, v akom sa Bhután nachádza. Neodporuje úplne kráľovej predstave indexu hrubého národného šťastia, ale nemieni ním ospravedlňovať hospodárske ťažkosti. Premiér zároveň podporuje názor, že ekonomický rast neznamená všetko. Len škoda, že chudobný Bhután napriek ekonomickým problémom chce ešte stále niečo robiť aj pre národné šťastie, a takzvane vyspelé civilizované krajiny už bezduchým konzumom dávno stratili predstavu, čo je skutočné šťastie. Nielen pre vyvolených, ale pre celé spoločenstvo.

KTO ZAROBIL NA KRÍZE

VOJNOVÉ TAJOMSTVÁ MINULOSTI

Od pádu americkej investičnej banky Lehman Brothers uplynulo päť rokov. Jej krach je považovaný za vrchol finančnej krízy, ktorá spôsobila najväčší hospodársky prepad v povojnovom období. Po ohlásení jej krachu zachvátila globálne finančné trhy panika, burzy začali prudko padať. Na pokraj bankrotu sa dostali ďalšie veľké finančné inštitúty, ktoré museli zachraňovať vlády po celom svete. Finančná a úverová kríza mali veľký negatívny vplyv na všetky odvetvia hospodárstva, čo spôsobilo prepad rastov ekonomík po celom svete. Ďalším dôsledkom finančnej krízy je, že banky, ktoré prežili, sa stali ešte väčšími, pretože zhltli konkurentov, ktorí sa ocitli v problémoch. Medzičasom prinajmenšom banky v USA opäť zaznamenávajú vysoké zisky. Pád investičnej banky Lehman Brothers však niekomu náramne prospel. Priniesol nemalé príjmy právnickým firmám a daňovým kontrolórom. Ako napísal denník, zarobili tri miliardy dolárov.

Opäť sa otriasa jedna z oficiálnych verzií, ktoré dlhé roky slúžia na skresľovanie skutočnosti a robia z ľudí neinformované poslušné bábky vládnucej elity. Druhá svetová vojna a odhaľovanie jej tajomstiev je pre historikov, politikov a novinárov jedným z najväčších tabu. Hrozí tu riziko odklonu od oficiálne schválenej interpretácie dejín, ako ju povoľujú manipulátori národov, občanov i štátov. Je to príklad Veľkej francúzskej revolúcie, Víťazného októbra, Víťazného februára či Nežnej revolúcie. No na druhú svetovú vojnu sa vzťahujú aj určité paragrafy, ktoré ešte viac sťažujú objektívny a nestranný výskum. V nedávno zverejnenej správe Scotland Yardu tvrdí chirurg, ktorý liečil Rudolfa Hessa, pravú ruku vodcu Nemeckej ríše Adolfa Hitlera, že sa nezabil sám, ako to podáva oficiálna verzia, ale zavraždili ho dvaja agenti britskej tajnej služby. Dva roky po Hessovej smrti v roku 1987, keď údajne spáchal ako 93-ročný samovraždu, vznikol tajný dokument o vyšetrovaní smrti posledného väzňa Norimberského procesu s nacistickými pohlavármi. Podľa spomínaného chirurga, ktorý ho ošetroval, ho dala odstrániť Británia, aby nevyšli najavo vojnové tajomstvá. Sovietsky zväz trval na väznení Rudolfa Hessa za tvrdých podmienok. Obavy vyvolal Michail Gorbačov, najvyšší predstaviteľ ZSSR, keď dal v 80. rokoch najavo, že nemá nič proti prepusteniu R. Hessa na slobodu. A preto bol osud nacistického väzňa spečatený. Británia mala svoje tajomstvá a dodnes nemá záujem o ich zverejňovanie. Rudolf Hess totiž pri svojom lete do Británie niesol rôzne návrhy, o ktorých píše Henry Makow, kanadský publicista židovského pôvodu. Medzi nimi aj návrh na ušetrenie európskych Židov, upozorňujúc britskú vládu na starý poľský návrh

INDEX HRUBÉHO NÁRODNÉHO ŠŤASTIA Juhoázijská krajina Bhután je známa ako štát, ktorý povýšil spokojnosť ľudí nad ekonomické otázky. Bhutánsky kráľ Džigme Vangčuk zaviedol v roku 1972 pojem index hrubého národného šťastia ako meradlo kvality života. Namiesto dominantného a všetko určujúceho kritéria hrubý domáci produkt chcel nájsť rovnováhu medzi duchovnou a materiálnou stránkou spoločenského života. Nový bhutánsky premiér Chering Tobgaj spochybňuje koncept indexu hrubého národného šťastia. Podľa neho len maskuje problémy krajiny ako korupcia, nezamestnanosť a nízka životná úroveň. Premiér Tobgaj sa hneď po nástupe do funkcie vzdal výsad ako oﬁciálna limuzína a luxusné bývanie, na ktoré majú bhutánski premiéri nárok.

presťahovať ich na Madagaskar. Ako uvádza autor, v prípade mierovej zmluvy s Britániou a realizovaním plánu Madagaskar by nikdy nedošlo k holokaustu. No existoval plán, ako dostať Nemecko do vojny na dvoch frontoch a Británia a Sovietsky zväz sa už v čase Hessovej misie na tom tajne dohovárali. Aj naďalej sa môžeme dohadovať, koľko toho ešte vďaka starostlivo zapečateným archívom, dokumentom a tajným správam neurčeným pre oči nezainteresovaných ľudí nevieme.

BOJKOT NEPOSLUŠNÉHO WATERSA Židovská obec v Düsseldorfe vyzvala na bojkot koncertov bývalého člena skupiny Pink Floyd Rogera Watersa na turné The Wall, s ktorým 69-ročný Waters brázdi Európu. Show člena svetoznámej skupiny údajne pripomína nacistickú propagandu. Židovská obec mu vyčíta, že na koncertoch sa vo vzduchu vznáša prasa, okrem iného aj s Dávidovou hviezdou. Kontroverzné nafukovacie prasa predviedol Waters od roku 2010 asi na dvesto koncertoch. Židia protestovali proti vystúpeniu britského rockového umelca aj v Belgicku. Waters sa proti obvineniam z antisemitiz-

mu bránil v otvorenom liste. Zdôraznil, že používa aj iné symboly ako kruciﬁx, kosák a kladivo alebo logá ﬁriem. Pripomenul, že má veľa židovských kamarátov a jeho nevesta je židovského vyznania. Navyše zdôraznil, že jeho otec padol v roku 1944 ako britský vojak v boji proti nacistom v Taliansku. Roger Waters si však pohneval sionistické kruhy svojou angažovanosťou na obranu okupovaných Palestínčanov. Je ostrým kritikom izraelskej politiky. V otvorenom liste umiestnenom na propalestínskej webovej stránke Electronic Intifada nedávno vyzval rockové hviezdy z celého sveta na kultúrny bojkot Izraela za to, čo označil ako zločiny apartheidu a etnických čistiek páchané židovským štátom. Waters už niekoľko rokov aktívne pôsobí na akciách hnutia BDS, ktoré bojuje proti normalizovaným vzťahom so židovským štátom. Kritika Izraela a sionizmu je v kruhoch, ktoré tak radi hlásajú toleranciu a humanizmus, neodpustiteľným zločinom a treba sa zaň kajať a prosiť o odpustenie. Majú s tým skúsenosti aj iní umelci ako napr. Marlon Brando, Mel Gibson či Oliver Stone, keď sa stali terčmi nenávistnej kampane len preto, že pomenovali veci inak, ako sa musia povinne vnímať. (mm)

Foto: TASR

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > VEĽKÝ BRAT POD TAKTOVKOU MALÉHO SPOJENCA

M. Morés

VEĽKÝ BRAT POD TAKTOVKOU

MALÉHO SPOJENCA

AMERICKO-IZRAELSKÉ VZŤAHY PREDSTAVUJÚ V ÚVAHÁCH O MEDZINÁRODNEJ SCÉNE TRINÁSTU KOMNATU. JE TO NAJTENŠÍ ĽAD, POD KTORÝM STRIEHNU NÁSTRAHY V PODOBE PARAGRAFOV O HANOBENÍ RASY, NÁRODA A PRESVEDČENIA, NENÁVISTNÉ KAMPANE NAJMOCNEJŠEJ LOBY NA SVETE A OBVINENIA Z ANTISEMITIZMU A EXTRÉMIZMU. AJ KEĎ IDE LEN O FAKTY ČI SKÚSENOSTI PRIAMYCH ÚČASTNÍKOV UDALOSTÍ NA AMERICKEJ PÔDE A V ŠTÁTE IZRAEL, OTVORENOSŤ A ÚPRIMNOSŤ JE NEŽIADUCA. PRE KOHO? PRE TÝCH, KTORÍ RADI STANOVUJÚ HRANICE SLOBODY PREJAVU, ABY NEOHROZILA ROZILA ICH VÝSOSTNÉ A NEDOTKNUTEĽNÉ POSTAVENIE.

merický prezident Barack Obama po prevalení afér s odpočúvaním telefonickej a internetovej komunikácie americkými tajnými službami doma i v zahraničí ubezpečoval svojich voličov, že vec nie je taká vážna, ako vyzerá. Podľa neho existujú prísne záruky, ktoré ochraňujú súkromie amerických občanov, aby ich dáta neskončili v nepovolaných rukách. Napriek ubezpečeniam Bieleho domu predsa len v nich skončia, ak teda považuje najmocnejší muž sveta (ako amerického prezidenta označujú médiá hlavného prúdu) izraelské tajné služby za výnimku.

SNOWDENOVO SVEDECTVO Americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) automaticky poskytuje nespracované digitálne dáta Izraelu bez toho, aby z nich odstránila informácie o amerických občanoch. Vyplýva to z tajných dokumentov, ktoré Edward Snowden, bývalý agent CIA a neskôr spolupracovník NSA, poskytol britským novinám The Guardian. Americká NSA a izraelská ISNU (Signals Intelligence Unit) podpísali päťstranové Memorandum o porozumení, v ktorom sú uvedené podrobnosti o poskytovaní digitálnych informácií. Americká vláda poskytuje Izraelu digitálne informácie s obsahom telefonických rozhovorov a e-mailov amerických občanov. Americko-izraelské memorandum neobsahuje nijaké právne obmedzenia toho, na čo Izrael môže využívať dodané komunikačné dáta. Spojenectvo USA a Izraela má veľmi svojráznu podobu. Na jednej strane úzko spolupracujú ako tí najlepší spojenci na svete a spoločne ﬁgurujú pri rôznych militantných aktivitách. Na druhej strane sa obe krajiny navzájom špicľujú, a potom si vzájomne vydávajú pristihnutých agentov. K tomu treba prirátať mimoriadne postavenie proizraelskej loby na americkej politickej scéne a odhodlanie Bieleho domu a Kongresu brániť záujmy židovského štátu zo všetkých síl a proti komukoľvek, či už sú to arabské krajiny, OSN alebo Európska únia. Silné a nerozdeliteľné puto medzi Izraelom a USA hrá podľa pravidelného ubezpečovania rôznych amerických prezidentov svoju význam-

nú, ak nie určujúcu, úlohu v medzinárodných vzťahoch a geopolitických projektoch. Fakt, či je to rovnocenný partnerský vzťah, alebo jeden z partnerov zohráva dominantnú úlohu, vyvoláva polemiky na americkej, ako aj na izraelskej scéne k nevôli mocenských skupín, ktoré neradi vidia takéto úvahy.

KOHO SA BOJÍ AMERICKÝ PREZIDENT? „Žiadny americký prezident sa nemôže postaviť proti Izraelu,“ vyhlásil pred mnohými rokmi admirál Thomas Moorer, veliteľ štábu námorníctva (1967 – 1970) a predseda zboru náčelníkov vojenských štábov (1970 – 1974). Vychádzal z vlastnej skúsenosti s prípadom americkej lode USS Liberty. Ôsmeho júna 1967 Izrael napadol loď USS Liberty a zabil pri tom 34 námorníkov a 173 ich zranil. Izraelské lietadlá strieľali guľometmi na záchranné člny, na ktorých sa chceli zachrániť americkí námorníci z poškodenej lode. Prečo bola práve táto americká loď terčom útoku ozbrojených síl židovského štátu? USS Liberty zachytila komunikáciu izraelskej armády, ktorá potvrdzovala zodpovednosť Izraela za šesťdňovú vojnu. Oﬁciálni historici dodnes omieľajú a spracovávajú verejnosť, aby verila tomu, že konﬂikt vyprovokovali Arabi. Americký prezident Lyndon Johnson sa vtedy postavil na stranu Izraela proti vlastnej armáde. Prikázal námorníctvu, aby o incidente mlčalo. Podľa amerického prezidenta bolo napadnutie lode USS Liberty omyl. Admirál Moorer neskôr vytvoril vyšetrovaciu komisiu a zverejnil o tomto prípade pravdivú verziu.

ŠARONOVA REČ NA ROVINU To, čo konštatoval admirál T. Moorer v minulom storočí, vôbec nestratilo na aktuálnosti. Začiatkom tohto storočia to potvrdila kompetentná autorita v americko-izraelských vzťahoch, premiér židovského štátu. V októbri 2001 zverejnila I. A. P. News s odvolaním sa na izraelskú rozhlasovú stanicu Kol Yisrael správu o výmene názorov medzi izraelským premiérom Arielom Šaronom a ministrom zahraničných vecí Šimonom Peresom na pravidelnom zasadaní vlády. Šéf diplomacie vyjadril obavy, že izraelský postup voči Palestínčanom na Západnom brehu Jordánu

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > VEĽKÝ BRAT POD TAKTOVKOU MALÉHO SPOJENCA a v pásme Gazy by mohol vyvolať americký tlak a USA by sa obrátili proti Izraelu. Nahnevaný premiér Šaron sa otočil k Peresovi a povedal mu: „Vždy, keď niečo robíme, hovoríš mi, že Američania urobia toto, urobia tamto. Poviem ti to jasne – nemaj obavy z amerického tlaku na Izrael. My, židia, vládneme Amerike, a Američania to vedia.“ Podľa rozhlasovej stanice šéf diplomacie i ďalší ministri vlády varovali premiéra, aby niečo také nepovedal na verejnosti, lebo to bude znamenať katastrofu. Dnes už o tom vieme, ale k žiadnej katastrofe nedošlo. Americko-izraelská karavána ide ďalej, aj cez mŕtvoly na Blízkom východe a v Strednej Ázii. Alternatívne médiá môžu štekať koľko chcú, keďže tie z hlavného prúdu ako vždy čušia. Os Washington – Tel Aviv si je istá svojou neohrozenou pozíciou.

POCARTEROVSKÉ TICHO V BIELOM DOME

Jediným z amerických prezidentov v posledných rokoch, ktorý ako-tak našiel odvahu vzdorovať podivnému partnerstvu v Jahveho zovretí, bol Jimmy Carter. Požadoval, aby americká diplomacia bola aspoň oﬁciálne, keď už nie prakticky, nestranná v otázke Izraela a Palestíny. Od tej doby snaha o vyváženosť blízkovýchodnej politiky úplne zmizla. Jimmy Carter už ako exprezident vydal v roku 2006 knihu „Palestína: Mier, nie apartheid“, o ktorú bol na celom svete veľký záujem. Stal sa terčom ostrej kritiky, a to dokonca viac v Spojených štátoch ako v samotnom Izraeli. Carter napísal v Los Angeles Times verejné tajomstvo, o ktorom sa neodporúča nahlas hovoriť: „Neochotu kritizovať v Spojených štátoch čokoľvek z politiky Izraela spôsobujú špeciálne lobistické snahy AIPAC a neprítomnosť opačných hlasov.“ Spomínaný AIPAC (Výbor pre americko-izraelské verejné záležitosti) je izraelská loby založená v 50-tych rokoch a má viac ako stotisíc členov. Patrí medzi najsilnejšie nátlakové skupiny v Spojených štátoch. O jeho vplyve svedčí osud eseje dvoch akademikov Stephena Walta z Harvardu a Johna Mearsheimera z Chicagskej univerzity. Vo svojej eseji pod názvom Izraelská loby a americká zahraničná politika na 1300 stranách poukazujú na prepojenie Washingtonu a Tel Avivu.

Zobrali si na mušku aj AIPAC ako symbol najmocnejšieho lobbingu. „Žiadna iná nátlaková skupina ako práve AIPAC nedokázala vzdialiť americkú vládu od vlastných bezpečnostných záujmov, a súčasne presviedčať verejnosť, že záujmy Izraela a Spojených štátov sú identické.“ Autori boli označení za antisemitov a v Spojených štátoch nemohli nájsť vydavateľa, ktorý by ich esej vydal, alebo zverejnil z nej úryvky. Momentálne AIPAC lobuje v Kongrese USA za vojenskú akciu v Sýrii. Dvestopäťdesiat jeho aktivistov sa v rámci kampane stretáva so svojimi kongresmanmi a senátormi, aby prekonali ich prípadnú váhavosť pri schválení ďalšej vojny na Blízkom východe.

DNEŠNÁ POLITICKÁ GARNITÚRA Dôkazom neobyčajných vzťahov osi Washington – Tel Aviv sú aj dvaja výrazní členovia vládneho kabinetu prezidenta Obamu. Šéf americkej diplomacie John Kerry (po otcovej línii siaha jeho pôvod až do Rakúsko-Uhorska, keďže jeho dedko Fritz Kohn sa narodil v Sliezsku) presviedča ministrov z Európskej únie, aby zastavili bojkot izraelských osád na okupovaných palestínskych územiach. Chce dosiahnuť, aby Únia prestala s bojkotom od januára budúceho roka. Súčasný viceprezident Joe Biden v roku 2007 v rozhovore pre Shalom TV označil Izrael za jedinú a najväčšiu silu, ktorou disponuje Amerika na Blízkom východe. Sám o sebe vyhlásil, že je sionista slovami: „Na to, aby ste sa stali sionistom, ani nemusíte byť židom.“ Čas ukázal, že admirál Thomas Moorer sa skutočne nemýlil. Viceprezident Joe Biden to ešte pred voľbami potvrdil vplyvnej proizraelskej loby. „Som predsedom senátnej Komisie pre medzinárodné vzťahy, a akože sa Biden volám, dávam vám svoje čestné slovo, že by som sa nevzdal svojho súčasného postu v prospech pozície viceprezidenta Baracka Obamu, keby som hlboko vo svojom srdci a hlave neveril, že Obama zastáva k Izraelu úplne rovnaké stanovisko ako moja maličkosť.“ Keď to takto oduševnene hovorí presvedčený sionista, možno mu stopercentne veriť.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > CHEMICKÁ PASCA STRÝČKA SAMA

M. Morés

CHEMICKÁ PASCA STRÝČKA SAMA

ojna proti Sýrii síce nevypukla, ale strýčko Sam stále necháva túto možnosť otvorenú. Hlavným dôvodom má byť potrestanie Sýrie za chemické zbrane. Nie je jasné, kto ich použil proti civilnému sýrskemu obyvateľstvu, ale žalobca, sudca i kat v jednom – U. S. impérium – má už vopred stanoveného vinníka, sýrskeho prezidenta Bašára al-Asada. Naozaj ide o chemické zbrane a ich použitie? Omyl, to je len zásterka – ide o zemný plyn a európsky trh, americko-ruské mocenské šachy a bezpečnosť Izraela. Zúčtovanie so Sýriou už mešká. Zatiaľ padali krajiny podľa plánu – Irak a Líbya sú vyriešené, Somálsko a Sudán nie sú vážnym problémom, ale Sýria, Libanon a Irán sú tvrdými orieškami. Najvyšší čas ich konečne rad radom dostať na kolená. To zodpovedá plánu 7 krajín za 5 rokov, o ktorom hovoril generál Wesley Clark, bývalý veliteľ európskych síl NATO a kandidát na amerického prezidenta.

„NEOCONI“ V AKCII Wesley Clark informoval v roku 2007 o pláne amerických „neoconov“ (skupina neokonzervatívnych politikov na vysokých štátnych postoch počas prezidentovania G. Busha jr.) na ovládnutie sveta pod kuratelou amerického impéria s názvom Projekt pre nové americké storočie (PNAC). Generál ako svoj zdroj, ktorý sa s ním rozprával o tomto projekte, uviedol Paula Wolfowitza, bývalého prezidenta Svetovej banky, neskôr druhého, a napokon prvého námestníka ministra obrany, teda tretieho najdôležitejšieho človeka v Pentagóne. Od neho sa dozvedel, ako treba destabilizovať Blízky východ, aby ho USA ovládli. Už vtedy „neoconi“ nemohli vydržať, kedy dokončia Irak, aby už vleteli do Sýrie. Pôvodné poradie bolo: začať Irakom, presunúť sa do Sýrie, potom do Libanonu, nasledovať mala Líbya, Somálsko a Sudán. Poradie je už poprehadzované, ani termín do roku 2012 nevyšiel. Je úplne jedno, či je pri moci agresívno-panovačný

republikán George Bush jr. alebo demokrat – nositeľ Nobelovej ceny za mier Barack Obama, ciele zostávajú a s nimi aj rozprávočky na ukolísanie verejnosti doma i v zahraničí. Časový sklz treba čo najskôr dobehnúť a Sýria mala už dávno padnúť, no Bašár al-Asad nie je Saddám Husajn, ani Muammar Kaddáfí. V prípade irackého vodcu Saddáma Husajna spracovala americká politicko-mediálna mašinéria s pomocou poslušných spojencov verejnú mienku príbehom o zbraniach hromadného ničenia, ktorými Irak ohrozuje svet. Podarilo sa. Líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího predhodili svetu ako tyrana, ktorý sa kúpe v krvi vlastného obyvateľstva, a preto ho demokratický svet musí zastaviť. Aj to vyšlo. Sýrsky prezident Bašár al-Asad je podľa projektu „veľkého demokratického inkvizítora“ tiež tyran a zabíja ženy, deti a masy nevinných odporcov nespravodlivého režimu. No nie a nie padnúť, pretože v príbehu o zlom tyranovi niečo nesedí. Chýba tu skutočne masová nespokojnosť sýrskych obyvateľov a najatí hrdlorezi zo zahraničia, ktorí v mene Alaha týrajú, rozrezávajú a zabíjajú civilné obete, nemôžu vojensky zvíťaziť a nemožno povedať, že by ich Sýrčania mali v obľube. Propaganda hlavného prúdu nechce priznať, že milióny ich utekajú z vlasti do susedných krajín nie kvôli Asadovi, ale vojne, ktorú ﬁnancujú a podporujú tí, čo kričia do sveta o svojej snahe poskytnúť radovým Sýrčanom demokraciu a spravodlivosť. Aký tromf proti sýrskej vláde a armáde vytiahnuť? Chemický útok na bezbranných obyvateľov by mohol ospravedlniť vojenský zásah zvonku a zvrátiť pomer síl v krajine v prospech projektu 7 krajín za 5 rokov. A chemická kauza je na svete.

HOP! A JE TU CHEMICKÝ ÚTOK Hlavný vojnový štváč, šéf americkej diplomacie John Kerry, reční doma a chodí po svete presviedčať, že vojská prezidenta Bašára al-Asada nasadili chemické zbrane na predmestiach Damasku, aby

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > CHEMICKÁ PASCA STRÝČKA SAMA

odtiaľ vyhnali protivládnych povstalcov, pričom zahynulo takmer 1700 ľudí. John Kerry už má bohatú prax v militaristickej propagande – ako senátor podporil vojenské intervencie v Afganistane, Kosove, Somálsku i na Haiti. Aktívne vystupoval pri riešení situácie v Líbyi a žehlil vojenské chyby v Pakistane. V jeho kampani mu asistujú médiá a horliví propagátori americkej zahraničnej politiky vo všetkých ideovo-politických kolóniách amerického impéria. Slovensko nevynímajúc. Tu aj takzvaní novinári, či už z verejnoprávnych alebo súkromno-bulvárnych médií, usilovne presviedčajú verejnosť, že je len otázkou času, kedy sa na 100, ak nie na 150 percent (ako pri plnení plánov a päťročníc za komunistov), potvrdí, že Bašár al-Asad je chemický netvor a katan. A potom to nastane – zasiahne „spravodlivý otec“ z Washingtonu. Jeho historický predchodca „biely otec“ si s Indiánmi robil, čo chcel. Jeho nasledovníci vnímajú svet a štáty ako indiánske kmene, s ktorými si tiež, vďaka všadeprítomnej armáde, môže robiť, čo uzná za vhodné. Poslušní žurnalisti hlavného mediálneho prúdu si asi nepoložia otázku, nieto, aby ju ešte nahlas vyslovili: Čo ak sa ukáže, že chemické zbrane použili povstalci – teroristi a dostali ich od sponzorov spriaznených s U. S. impériom? Čo bude nasledovať? Zúčtujú americké „spravodlivé“ ozbrojené sily s povstalcami – teroristami, potrestajú ich za neľudské zločiny a prestanú zasahovať do vnútropolitického vývoja v Sýrii? Argumentom militantnej úderky z Bieleho domu a jej hlásnych trúb je konštatovanie, že sýrska armáda disponuje chemickými zbraňami a Sýria nepodpísala Dohovor o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní. Americké tajné služby s dodanými informáciami od izraelských spojencov tvrdia, že sýrske velenie sa dohováralo a pripravovalo použitie chemických zbraní. Nemecká tajná služba argumentuje odpočúvaným telefonátom vysokého predstaviteľa Hizballáhu, ktorý potvrdzuje Asadov rozkaz na použitie chemických zbraní v auguste na predmestí Damasku. Namieste je otázka: Sýrsky prezident nežije v jaskyni a má informačné zdroje, takže vie o Projekte pre nové americké storočie a Sýrii ako jednom z aktuálnych terčov; vie aj o tzv. červenej čiare

pri použití chemických zbraní, vyhlásenej americkým prezidentom Obamom; prečo by riskoval americký útok? Sýrsky prezident v rozhovore pre francúzsky denník Le Figaro po obvinení z augustového chemického útoku vyhlásil: „Predpokladajme, že naša armáda chce použiť zbraň hromadného ničenia. Urobí niečo také v zóne, kde sú rozmiestnené jej vlastné sily? Naši vojaci boli tiež zasiahnutí tou zbraňou, o čom sa mohli osobne presvedčiť inšpektori OSN v nemocnici. Kde je tu logika? Okrem toho, je možné použiť chemické zbrane na predmestí Damasku a nezabiť pri tom desaťtisíce ľudí? Tie látky sa predsa prenášajú vetrom. Všetky obvinenia sa opierajú o tvrdenia teroristov a video na internete nejasného pôvodu a významu.“

POVSTALCI – TERORISTI A CHEMICKÝ ARZENÁL V médiách hlavného prúdu sa dozvieme o zisteniach amerických a nemeckých tajných služieb, ale nenájdeme nijaké informácie protirečiace Kerryho antisýrskej kampani. Sýrski povstalci – teroristi z islamského Al-Nusra Frontu nedisponujú iba konvenčnými zbraňami, ktoré im zo Saudskej Arábie, Kataru a Turecka nepriamo poskytujú USA. Reportér Dale Galak z agentúry Associated Press, ktorá patrí k hlavným informačným zdrojom mediálneho mainstreamu – a pritom túto informáciu nikto nespropagoval – sa od samotných rebelov dozvedel, že pri zaobchádzaní s chemickými zbraňami došlo k nehode. Chemické zbrane dostali zo Saudskej Arábie. Okrem toho majú k dispozícii arzenál chemických zbraní od Líbyjskej islamskej bojovej skupiny, ktorá získala tieto zbrane na území Líbye po páde Kaddáfího. Vyzbrojuje nimi rovnakých fanatikov od Mali po Sýriu. Zaujímavé je svedectvo dvoch rukojemníkov, ktorých niekoľko mesiacov zadržiavali sýrski rebeli – novinára Domenica Quirica a belgického historika Pierra Piccinina. Vypočuli si na Skype konverzáciu medzi ozbrojencami o ich účasti na chemickom útoku s cieľom vyvolať americkú intervenciu. Belgický historik, napriek tomu, že nie je stúpencom Asada, vyhlásil: „Je to naša morálna povinnosť, musíme s Domenicom povedať, že to nebola vláda Bašára al-Asada, kto použil sarin

alebo iný plyn na damaskom predmestí Ghuta. Sme si tým istí na základe konverzácie, ktorú sme zachytili.“ Protiteroristický expert Josef Bodansky, bývalý riaditeľ špeciálneho útvaru Kongresu pre terorizmus a nekonvečnú vojnu, tvrdí, že podľa predbežnej analýzy spáchali útok na predmestí Damasku rebeli s domácky vyrobeným sarinom, nie materiálom vo vojenskej kvalite. Podľa Bodanskeho majú povstalci technológie, ktoré im umožnili takýto útok uskutočniť.

SILNÝ IZRAEL, SLABÁ SÝRIA Medzitým už na základe ruskej diplomatickej iniciatívy a americko-ruskej dohody o zabezpečení a zničení sýrskych chemických zbraní bude Sýria signatárom dohovoru o zničení chemických zbraní. Kto ním však stále nebude, je susedný Izrael. Američanov netrápi, že ich spojenec, pre ktorého neváhajú obrátiť celý Blízky východ hore nohami, má sklady nervových plynov. Izrael síce podpísal dohovor o zákaze chemických zbraní, no vláda a parlament ho nikdy neratiﬁkovali, takže židovský štát svoje chemické zbrane nikdy nezničil. Sýria sa musí zbaviť chemických zbraní do polovice budúceho roka. Sýrska armáda nimi disponovala ako protiváhou izraelského jadrového arzenálu. Izraelu tak zostanú chemické zbrane i jadrový potenciál, ktorý neumožňuje nikomu ho kontrolovať, ako to požadujú USA od iných krajín. Pritom Izrael pred piatimi rokmi bombardoval jadrový reaktor na východe Sýrie a vlani vybavil svoje ponorky strelami s jadrovými hlavicami.

EKONOMICKO-MOCENSKÝ FAKTOR Zemný plyn ako ekologicky čistá energia má nahradiť uhlie a jadrovú energiu pri výrobe elektriny. Navyše ekonomické náklady na jeho využitie sú podstatne nižšie ako pri alternatívnych zdrojoch energie, takže v Európe je veľký dopyt po plyne, a teda aj perspektíva najväčšieho trhu s plynom na svete. Napojenie na európsky trh prostredníctvom ruského Gazpromu predpokladá južná vetva plynovodu z Iránu cez Irak do Sýrie. Tieto tri krajiny už podpísali historickú energetickú dohodu o plynovode. Problém je v tom, že tento plynovod obchádza Katar (tiež producent plynu) a Turecko ako ener-

getický koridor, teda oboch spojencov USA. Navyše Irán, úhlavný nepriateľ Bieleho domu a jeho stratégov, bude dôležitým energetickým hráčom, a k tomu je tu ešte aj úloha, akú zohráva Rusko. Washington má vlastné plány s plynovodom Nabucco z Iraku cez Turecko s vyšachovaním Ruska. Verejnoprávny rozhlas na Slovensku v určitej chvíli nabral odvahu a na chvíľku vybočil z línie Kerryho vojnových tamtamov. Oslovil Slovenku, ktorá žije 20 rokov v Sýrii. Povedala, že keby do Sýrie nikto zvonku nezasahoval, problém s povstalcami by už dávno Damask vyriešil. Zároveň položila jednoduchú otázku: „Nechápem, prečo majú Spojené štáty taký záujem o Sýriu?“ Pochopiteľná otázka. Odpoveď okrem plynu, mocenského šachu a Izraela dopĺňa aj to, že v súvislosti s možnou vojnou v Sýrii a celom regióne stúpa cena ropy a upevňuje sa dolár. Komu to prospieva? Sýrčanom a celému regiónu určite nie. Americké divadielko s bojom proti chemickým zbraniam a proti utrpeniu civilistov nie je skutočne na Oscara, skôr na Zlatú malinu – hollywoodsku cenu za úbohosť.

TAKTIKA PENTAGÓNU S BIOZBRAŇAMI V súčasnosti stále počúvame o chemických zbraniach a americký tandem prezident – šéf diplomacie (B. Obama a J. Kerry) zdôrazňujú ich strašné následky na nevinných obetiach. Medzitým Pentagón taktizuje s biologickými zbraňami a postupne vytvára okolo Ruska sieť biolaboratórií na vývoj zbraní, ktoré nie sú o nič nebezpečnejšie ako sýrsky, izraelský či líbyjský arzenál. Hlavný ruský hygienik Gennadij Oniščenko vyhlásil, že činnosť amerického biologického laboratória v Gruzínsku ohrozuje Rusko. Podľa jeho slov sa vojenské biologické laboratórium nachádza na území bývalej sovietskej vojenskej základne neďaleko Tbilisi. Rusko už žiadalo USA a Gruzínsko o vysvetlenie a chce vyzvať OSN, aby vykonala na mieste inšpekciu kvôli podozreniu, že USA tajne vyvíjajú v Gruzínsku biologické zbrane. Okrem Gruzínska by mali byť ďalšie americké biolaboratóriá na vývoj zbraní v desiatich ukrajinských mestách a v Kazachstane má do roku 2015 vzniknúť ďalšie biolaboratórium za viac ako 100 miliónov amerických dolárov.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA „DOBANKOVALI“

Z člena „rodiny“, akou sa v reklamách prezentuje Slovenská sporiteľňa, sa pri problémoch so splácaním razom stáva macocha s nekompromisným hlasom v telefóne, po ktorom prichádza na scénu vymáhacia spoločnosť Platiť sa oplatí. Firma, voči ktorej Slovenská obchodná inšpekcia v súčasnosti eviduje 35 podnetov od občanov. Vyhlásenie komisie Ministerstva spravodlivosti varuje pred „zakázanou agresívnou nekalou obchodnou praktikou, ktorá zakladá vymáhanie pohľadávok v rozpore so zákonom“ (www.justice.gov.sk, 17. 8. 2012). Výpovede dotknutých osôb sa zhodujú v tom, že boli zamestnancami tejto spoločnosti „doslova bombardovaní deň čo deň“ kombináciou listov, telefonátov a sms, pričom mali úplne ignorovať predošlú históriu danej postúpenej pohľadávky. Keď sa jeden z čitateľov domáhal týchto práv stanovených v občianskom zákonníku, inkasný operátor mu mal položiť nasledujúcu otázku: „Vidno, že s vami už nebude reč, ste mladý, prečo si takto chcete zničiť celú svoju budúcnosť?“ Od toho dňa mala zmeniť spoločnosť „taktiku“ a začala takmer každodennými telefonátmi obťažovať rodinných príslušníkov, ktorý s jeho záväzkami, osobným životom, ani so Slovenskou sporiteľňou nemajú nič spoločné. „A to vrátane staršieho muža trpiaceho ochorením zvýšeného krvného tlaku,“ šokuje na záver. Vzhľadom na podnikateľskú činnosť spoločnosti je však najpozoruhodnejšia história platobnej disciplíny jej samotných konateľov – Ing. Juraj Nestarca a Borisa Jakeša. Podľa údajov FOAF, sociálnej siete podnikateľov, minimálne 3 spoločnosti, v ktorých tieto mená ﬁgurujú (Nový Calex, a. s., ADOX, a. s. a BAZ Bratislava, a. s.), sami dlhujú desiatky tisíc eur. Na daniach. Inak povedané, dlhujú aj tým daňovým poplatníkom, od ktorých neskôr ich ďalšia ﬁrma vymáha peniaze. S epickým mottom – „platiť sa oplatí“! Získané informácie z českého magazínu Euro15 (MF Dnes) pritom zachádzajú ešte ďalej. Článok „Miliardová krížová výprava“ uvádza, že v roku 2010 odsúdil britský súd Nestarca a Jakeša na nepodmienečné tresty za pohŕdanie rozhodnutia súdu a nariadil exekúciu ich majetku. Podľa konkurzných správcov britskej spoločnosti GBI sa mali podieľať na neoprávnenom znižovaní základného imania jej českej dcéry, čím sa mali obohatiť o viac než 100 miliónov Kč. O stanovisko k týmto závažným informáciám sme požiadali samotné vedenie Slovenskej sporiteľne. Zaujímalo nás, prečo sa napriek vyššie uvedenému dostávajú pohľadávky ich klientov do rúk prá-

ve tejto spoločnosti. Odpovedá hovorca bank, Štefan Frimmer: „Banka ako zodpovedný veriteľ v súlade so zákonom rieši časť svojho portfólia odpredajom pohľadávok externým spoločnostiam. Vždy ide o dlhodobo nesplácané úvery, pri ktorých aj napriek snahe banky o nájdenie riešenia, klienti dostatočne nespolupracovali. Po tom, čo banka predá nesplácané úvery externým spoločnostiam, stávajú sa pohľadávky ich vlastníctvom. Banka teda nemá dosah na postup vymáhacej spoločnosti, a preto prípadné sťažnosti musia klienti adresovať priamo týmto spoločnostiam.“ Všetka pozornosť dotknutých občanov sa teda obracia na poslednú nádej – zásah Slovenskej obchodnej inšpekcie! Ako nás informovala jej hovorkyňa Petra Blehová, „odvolací správny orgán v mesiaci máj 2013 vrátil na doplnenie spisový materiál prvostupňovému orgánu. Následne bolo prvostupňovým orgánom vydané nové rozhodnutie, voči ktorému podal účastník konania odvolanie. O ňom rozhoduje odvolací orgán práve v tomto čase,“ dodala Blehová s ubezpečením, že „druhostupňový správny orgán by mal rozhodnúť v priebehu desiatich dní.“

VÝPOVEĎ ŠTÁTU! V stredu 4. septembra prijala Národná rada SR oznámenie minimálne 4 ďalších občanov, ktorí podľa ich vlastných slov „vypovedajú zmluvu so štátom“. Odovzdaný dokument sami označujú za „Deklaráciu“ či „Vyhlásenie nezávislosti“. S touto iniciatívou oslovuje širokú verejnosť občiansky aktivista Jozef Klányi, ktorý daný dokument sám adresoval poslancom ešte v apríli tohto roku. „Dodnes bez odozvy či záujmu,“ povedal pre Zem&Vek. Klányi nám nestihol upresniť, ako si „odtrhnutí“ predstavujú bežný „neobčiansky“ život v praxi. Ihneď po návšteve parlamentu ich kroky smerovali k veľvyslanectvu Ruskej federácie, kde podali oﬁciálnu žiadosť o „ochranu pred totalitným režimom“. Podľa slov Klányiho, ktorý zároveň požiadal o pridelenie ruského štátneho občianstva, totiž „existuje reálna obava perzekúcie zo strany orgánov Slovenskej republiky“. Dôvody, ktoré už aktuálnych „neobčanov“ prinútili riešiť ich životnú situáciu týmto spôsobom, sa dajú zhrnúť v nasledujúcich bodoch: • účelová cenzúra a informačná manipulácia väčšinovej populácie, • strata reálnej suverenity Slovenskej republiky v prospech orgánov EÚ, NATO či Vatikánu, • skorumpovanosť politickej scény a kľúčových orgánov štátu,

• nevymožiteľnosť práva pre bežných občanov, • strata slobody jednotlivcov i štátu prostredníctvom rastúceho zadlžovania, • neschopnosť/neochota vyšetrovateľov objasniť závažné ekonomické kauzy (Gorila), • opakované potlačovanie ústavného práva na odpor, vrátane použitia násilia (9. 3. 2012). Zástupca ambasády vzbúrencom tlmočil, že ich požiadavky jeho Excelencia dôkladne preštuduje a zváži ich prípadné prijatie. Aktivisti krátko po návšteve ambasády spustili aj petičnú akciu. V Bratislave, Trnave, Trenčíne i v Prievidzi sa pod výpoveď vláde politikov podpísali už stovky ľudí, čo pravdepodobne zmobilizovalo aj miestne úrady a orgány štátnej moci. O problémoch s obťažovaním zo strany polície a úradníkov nás informovali nielen v trenčianski aktivisti. Viacerí svedkovia našej redakcii potvrdili neprimeraný zásah 11 štátnych policajtov voči signatárom petície v Prievidzi, ktorých na miesto zberu podpisov privolali príslušníci miestneho Zboru väzenskej a justičnej stráže.

KLÁVESNICA – NOVÝ NÁSTROJ DEMOKRACIE Začiatkom septembra sfunkčnil občiansky aktivista a právnik Róbert Huran dlho očakávaný projekt Wikidemokracia.org, unikátnu sociálnu sieť, ktorej podstatou je spájať aktívnych občanov a prostredníctvom internetových nástrojov ovplyvňovať reálne zmeny v spoločnosti. „Vďaka internetu sa vieme celkom efektívne spojiť, informovať sa a dopĺňať o správy a problémy, ktoré potrebujeme riešiť. Wikidemokracia je cesta spájania odspodu, od susedstva, od ľudí, o ktorých možno ani nevieme, ale žijú vedľa nás a majú rovnaké problémy ako my. Je to cesta, ktorá nás naučí a potiahne k občianskej participácii. Na začiatku si vyriešime problémy v susedstve, neskôr obce, okresu, kraja či celého Slovenska. Pán na bielom koni nepríde a ne-

spasí nás. Netreba čakať zo založenými rukami, moc pochádza v skutočných demokraciách od občana, a my si musíme začať organizovane uplatňovať naše práva prostredníctvom konkrétnych nástrojov,“ upresnil pre Zem&Vek Huran. Krátko po sfunkčnení servera sa do projektu zapojilo vyše 560 občanov zo všetkých kútov Slovenska. Po registrácii môžu okamžite využívať prvé praktické nástroje, akými sú napr. žiadosti o poskytnutie informácií. Právne menej zdatným občanom aplikácia umožní jednoduchým spôsobom vytvoriť profesionálne znenie žiadosti, ktorú si užívateľ už len vytlačí a zašle na príslušný úrad. Zároveň mu budú v prípade potreby nápomocní aj právnici, v súčasnosti už v rámci komunity pôsobia štyria. Podobným spôsobom sa budú môcť podeliť či konzultovať prebiehajúce petície, alebo priamo vytvárať nové, a tiež priamo ovplyvňovať ich znenie. Vyhovené bude aj publikačne aktívnym užívateľom, pre ktorých sa aktuálne vytvára blogovací redakčný systém prepojený s projektom novo ohláseného tlačeného denníka Verejnosť pod záštitou občianskeho združenia Indymedia SK. „Každý deň poputuje najlepšie hodnotený blog automaticky aj do printovej podoby v rámci nasledujúceho čísla Verejnosti. Čo je však najdôležitejšie, toto je len úplný začiatok. Sami užívatelia budú časom môcť kedykoľvek priamo zasahovať, ovplyvňovať a hlavne rozširovať ponuku nástrojov a aplikácií. Možnosti sú prakticky neobmedzené,“ dodáva na záver Huran.

SMERROR V pondelok 8. júla 2013 sa v denníku SME objavil článok od Dušana Mikušoviča s názvom „Rádio Viva má reláciu, v ktorej sa hovorí o tajomných skupinkách ovládajúcich svet“. Autor sa v ňom sťažuje, že na rádiu Viva môžu poslucháči už takmer rok počúvať reláciu s „najrôznejšími konšpiračnými teóriami“. Mikušovič okrem toho uviedol, že na Radu pre vysielanie a retransmisiu prišli dve sťažnosti kvôli tomu, že Mlčanie odvysielalo diel, v ktorom autor uvádza, že ruská boľševická revolúcia bola z veľkej časti riadená a ﬁnancovaná židmi. Po krátkej dobe SME uverejnilo ďalší článok s titulkom „Biznis s Hitlerom a spol.“ od Petra Morvaya. Ten sa pre zmenu sťažuje, že hoci bol z kníhkupectiev stiahnutý titul „Adolf Hitler Projevy“, kníhkupectvá aj naďalej predávajú „podobné výplody moderátora rádia Viva“. Okrem toho, že autor porušil elementárnu novinársku etiku a bez akejkoľvek vecnej analýzy a podporných argumentov dal na jednu

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA úroveň antifašistickú knihu Mlčanie s knihou Projevy, ktorá je podľa autora „priamou obhajobou zločinov“, svedčí o novinárskej etike SME aj to, že nikde neuvádza fakt, že spomínané sťažnosti boli na zasadaní Rady pre vysielanie a retransmisiu vyhodnotené ako neopodstatnené. V piatok 20. 9. sa však stalo niečo, s čím SME zrejme nikdy nerátalo. Na svojej „pod-

stránke“ totiž uverejnilo článok s titulkom „Rostas: Ľudia sú vždy udržiavaní nejakou formou strachu“. Autorka Jana Černáková v ňom opisuje atmosféru diskusného stretnutia Tibora Eliota Rostasa v nitrianskej kaviarni Gustoso. Redaktorka SME Jana Černáková o Rostasovom Mlčaní píše: „Jeho relácia si našla veľa vďačných, ale aj nespokojných poslucháčov. Tým druhým vadí to, že trvá len 120 sekúnd.“ Celý článok je vecným zhodnotením diskusie s poslucháčmi a neprináša žiadne informácie, ktoré by sa zhodovali s vytýčenou líniou SME snažiaceho sa Rostasa a jeho tvorbu v očiach verejnosti diskvaliﬁkovať. A práve to bol dôvod, aby sa s jeho obsahom nemohli čitatelia zoznámiť. Článok bol stiahnutý. Šéfredaktor SME Matúš Kostolný považuje jeho uverejnenie „za veľmi nešťastné“. K vysvetleniu, prečo neočakávaný úder v podobe informácií, ktoré nepodliehajú propagandistickej línii, prišiel práve z prostredia SME, pohotovo prispela aj Miroslava Kernová na portáli omediach.com: „Je prekvapujúce, že regionálna redaktorka vydavateľstva sa vyberie na diskusiu a napíše článok bez toho, aby si o autorovi našla základné informácie aspoň vo vlastných novinách.“ (ps)

Zdroj obrázku: www.sme.sk

B A N K R O T O M AT VEREJNÝ DLH SLOVENSKEJ REPUBLIKY*

3 8, 5 8

VÝŠKA DLHU NA PRACUJÚCEHO

mld. EUR

DEFICIT ŠTÁTNEHO ROZPOČTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2, 6 9

mld. EUR

1 6 57 4

EUR

POMER VÝDAVKOV A PRÍJMOV**

1 3 7, 8

* stav k 23. 9. 2013 ** stav k 20. 9. 2013 Pomer výdavkov ŠR k príjmom dosiahol v septembri 137,8 % – tzn. že výdavky presahujú celkové príjmy o viac ako tretinu! Zdroj: MF SR, ŠÚ SR

TÉMA MESIACA > JUVENILNÁ JUSTÍCIA: MÝTY, FAKTY, SÚVISLOSTI

Anton Smataník

JUVENILNÁ JUSTÍCIA: MÝTY, FAKTY, SÚVISLOSTI

TERMÍN „JUVENILNÁ JUSTÍCIA“ NIE JE ZVOLENÝ PRÁVE NAJŠŤASTNEJŠIE. V ZAHRANIČÍ TOTIŽ OZNAČUJE KRIMINALITU MLADISTVÝCH, NAVYŠE MÁ ŤAŽŠIU VÝSLOVNOSŤ, A VIACERÍ HO PRETO KOMOLIA. NAPRIEK TÝMTO SKUTOČNOSTIAM JE DNES UŽ ZAŽITÝ A POUŽÍVANÝ ŠIRŠOU VEREJNOSŤOU. VYJADRUJE CIELENÉ, NEDOSTATOČNE ODÔVODNENÉ ALEBO BEZDÔVODNÉ ODOBERANIE DETÍ ICH BIOLOGICKÝM RODIČOM ZNEUŽITÍM SYSTÉMU SOCIÁLNYCH SLUŽIEB. UPOZORŇUJEM, ŽE IDE O MOJU VLASTNÚ DEFINÍCIU, KEĎŽE MNOHÉ, KONŠTRUOVANÉ FUNDAMENTÁLNYMI KRESŤANSKÝMI WEBOVÝMI STRÁNKAMI, SÚ VIAC-MENEJ ZAVÁDZAJÚCE A ODVOLÁVAJÚ SA ČASTO NA KATECHIZMUS.

rvá otázka, ktorá napadne každému, je dôvod opísaného konania. Prečo by viacerí zamestnanci sociálnych služieb odoberali rodičom zbytočne ich deti? Čo z toho majú? Motiváciou tohto konania sú prirodzene peniaze. Ide o systém v systéme, nazvime ho čiernym trhom s deťmi. V zle nastavenom systéme sociálnych služieb funguje interne systém odoberania detí a ich predaja adoptívnym rodičom. Do tohto čierneho trhu patria prirodzene nielen sociálni pracovníci, ale aj lekári, právnici, tlmočníci, žurnalisti... Prípady z Veľkej Británie hovoria o skutočnosti, že

jedno dieťa dokáže zarobiť slušné peniaze až dvadsiatim zúčastneným, ktorí naviac nemálo riskujú. V akých sumách sa pohybujeme, si tak už iste viete predstaviť. Špekulácie o tom, že deti smerujú často k homosexuálom, lesbičkám, pedoﬁlom, na orgány či k satanistom zostávajú bez väčšieho množstva hodnoverných informácií špekuláciami. V malej miere sa tak iste deje. Prečo? Homosexuáli a lesbičky sa nedokážu reprodukovať prirodzeným spôsobom, adopcie sú teda pre nich jednou z mála možností, akými môžu získať deti. U pedoﬁlov je

TÉMA MESIACA > JUVENILNÁ JUSTÍCIA: MÝTY, FAKTY, SÚVISLOSTI motivácia jasná. Orgány je možné získať aj inými, menej nákladnými a nápadnými metódami, ako sú napr. únosy, či nesprávnou liečbou. Rituály satanistov v drvivej väčšine nezahŕňajú žiadnu formu ľudských obetí, a ak aj v niektorých extrémnych prípadoch áno, zaobstarajú si deti podobne ako v prípade ich rozobratia na orgány. Iste nebudú čakať celé roky, aby sa k nim nakoniec dostali.

KAUZA BOÓROVÁ

Bod zlomu, ktorý Slovákom nevenujúcim sa juvenilnej justícii otvoril oči a takpovediac ich uviedol do problematiky, bol svojho času silne medializovaný prípad Ivany Boórovej. Ivana Boórová žila vo Veľkej Británii sedem rokov a živila sa opatrovaním ľudí postihnutých demenciou. Bola teda sama do určitej miery obdobou sociálnej pracovníčky. Po tom, čo Ivana navštívila nemocnicu so svojím dvojročným synom trpiacim zápalom genitálií, lekári namiesto choroby usúdili, že dieťa by mohlo byť týrané otcom Vladimírom. Sociálny úrad sa okamžite chopil príležitosti, odňal rodičom obe deti a odovzdal ich pastorovi Kurtovi van Fossanovi. Ten hneď na druhý deň navštívil iného lekára, ktorý nepozoroval žiadne známky týrania či zneužitia. Čierny trh sa rozbehol, uvidel šancu. Začali sa ťahanice po súdoch, znalkyni pre posúdenie zneužívania, ktorá dieťa v živote nevidela, boli „nedopatrením“ odovzdané fotky úplne iného dieťaťa. Tento trik bol okamžite odhalený Ivanou aj spomínaným pastorom. Otec Vladimír, ochotný ísť aj na detektor lži, bol uznaný nevinným, manželstvo sa však už začalo rozpadať. Napriek všetkému deti neboli Ivane vrátené naspäť, podmienkou sa stal rozvod, rozviesť ich však nechceli. Po nejakom čase boli dokonca pridelené na adopciu ľuďom s cudzou štátnou príslušnosťou napriek tomu, že Ivana už so svojím manželom, ktorý bol uznaný nevinným, takmer dva roky nežila. V priebehu dvoch rokov, ktoré uplynuli od odobratia detí, sa s nimi mohla stretávať len veľmi zriedka, za prísnych podmienok (minimálny čas počítaný takmer na sekundy, celú dobu stretnutia matky s deťmi musel byť prítomný sociálny pracovník, väčšie prejavy emócií boli zakázané), a hádzali jej pod nohy rôzne polená. Po pokuse s obvinením otca prišlo neskôr bizarné obvinenie matky. Ivana Boórová bola vraj príliš precitlivená, príliš sa strachovala o svoje deti,

a preto by ich prehnane chránila. Argumentovalo sa aj rozchodom rodičov Ivany, ktorý ju vraj mal silno traumaticky poznačiť.

ŠPIČKA ĽADOVCA Po medializácii prevažne bulvárnymi denníkmi, prebudení slovenských úradov a veľvyslanectva, zapojenia Centra pre medzinárodnú ochranu detí a zástupkyne SR pri Európskom súde pre ľudské práva, otvorených protestoch v Londýne zo strany občanov viacerých krajín východnej Európy sa nakoniec deti vrátili matke, a tá ich s pomocou babky Studencovej odviezla naspäť na Slovensko. Prekvapení a znechutení boli aj mnohí Briti, netušiaci, že niečo podobné je možné. V tomto prípade zlyhal čierny trh skrytý v choro nastavenom systéme sociálnych služieb. Padla kosa na kameň, pretože Ivana Boórová nebola typickou ženou z východnej Európy, ktorým sa kradnú deti tak ľahko. Na rozdiel od nich ovládala angličtinu profesionálne, preto nepotrebovala služby tlmočníkov zámerne komoliacich slová, vyznala sa v legislatíve Veľkej Británie, bola inteligentná a odhodlaná vyhrať napriek zrejmej snahe uťahať ju. Prípad Ivany Boórovej a jej manžela Vladimíra nie je samozrejme jediným slovenským prípadom. V roku 2012 bola medializovaná aj rodina Čonkovcov. Sociálni pracovníci si v tomto prípade „zgustli“, keďže cigánska rodina mala päť detí. Čonkovci, ktorí prišli do Veľkej Británie za lepšími životnými podmienkami (pravdepodobne zneužívať sociálny systém), boli nakoniec radi, keď sa mohli aj s deťmi vrátiť naspäť na „staré dobré Slovensko“. Skutočnosť, že žurnalistov vzápätí kontaktovali ďalšie tri rodiny, ktoré prišli spolu o 12 detí, dokazuje, že ide len o špičku ľadovca. O aký počet neoprávnených odobratí detí slovenským rodičom ide, a za aké obdobie, je dnes už len ťažké povedať, konzervatívne odhady hovoria o desiatkach. Postupuje sa raﬁnovane, kontakt s biologickými rodičmi je maximálne obmedzený, deti sú tlačené k tomu, aby zabudli na svoj predchádzajúci život a sú vychovávané v novom jazyku. Hrá sa o čas, pretože po pár rokoch sú deti už plne asimilované do novej rodiny v novom štáte, a preto nie je možné vziať ich späť.

ALIBIZMUS SLOVENSKÝCH ÚRADOV Britský systém sociálnych služieb s príhodnou

skratkou SS disponuje oproti svojej slovenskej obdobe značne väčšími právomocami. Lekári a učitelia majú povinnosť informovať zamestnancov sociálnych služieb o akomkoľvek podozrení, že sa rodičia nestarajú o dieťa, týrajú ho, alebo zneužívajú. Po sprísnení zákona z roku 2009 sa už beztak značné kompetencie sociálnych služieb ešte zvýšili s tým, že majú právo dočasne odobrať dieťa. Viaceré prípady potvrdili, že tento krok je už neskôr ťažké zvrátiť, keďže sociálni pracovníci, ktorí rodinu hodnotia, môžu použiť veľa argumentov, aby dieťa nemuseli vrátiť rodičom. Niet divu, že systém je nielen zneužiteľný pre potreby čierneho trhu s deťmi, ale v praxi čoraz viac zneužívaný a šitý na mieru. Obrovským problémom je, že vlády a úrady predovšetkým krajín východnej Európy sú nečinné. Ignorujú, bagatelizujú, sú neschopné či majú strach. Čo zmôže malé Slovensko voči krajine, akou je Veľká Británia? Prečo čeriť vodu a vyvolávať konﬂikty, keď ide len o pár desiatok ľudí ročne? Aj takémuto konaniu sa dnes „nadáva“ diplomacia.

ZNEPOKOJIVÉ ČÍSLA V Austrálii prebehlo medzi rokmi 1951 až 1975 približne 150 000 adopcií, ale v tomto čísle nie sú zďaleka len tie vynútené. Bola to kontroverzná praktika katolíckej cirkvi, ktorá silno tlačila na mladé a slobodné matky, aby proti svojej vôli poskytli deti na adopciu. Austrálska premiérka Julia Gillardová a austrálska katolícka cirkev sa v roku 2011 ospravedlnili desaťtisícom rodín poznačených touto politikou a praktikami. Počet prípadov zneužitia a zanedbania detí ich rodičmi sledovaný sociálnymi službami sa v Austrálii od roku 2001 po rok 2012 zvýšil o 80 %, aj keď určité obdobie dokonca klesal. Ak sa pozrieme na štatistiky Child Welfare Services z Nórska, vidíme stúpajúci trend zásahov sociálnych služieb do života rodín. Od roku 2008 po rok 2012 ide o 20 %-ný nárast, a to situáciu v Nórsku kritizovala ešte v roku 2005 OSN pre odoberanie príliš veľkého množstva detí do štátnej opatery. Vo Veľkej Británii ide v rokoch 2008 až 2012o 60 %-ný nárast žiadostí o odobratie detí a umiestnenie do štátnej opatery. Samotný počet odobratých detí sa od roku 2008 do 2012 takmer strojnásobil. V USA stúpol počet detí, na ktoré re-

agovala CPS, od roku 2003 do 2011 o 80 %. Vo Švédsku ide o 15 %-ný nárast detí a mladistvých umiestnených mimo domov v rozsahu rokov 2005 až 2011. Je ťažké dopátrať sa štatistík sociálnych služieb, vykazujú rozličné výstupné parametre a navyše používajú rozličné metodiky výpočtu, je však vidieť jasný nárast počtu zásahov „sociálok“ do života rodín. Ako je možné, že čísla naďalej rastú, ak prirodzený prírastok dlhodobo klesá a mnohé krajiny vymierajú? Ide len o skvalitnenie práce sociálnych služieb? Nezameriavajú sa predovšetkým na cudzincov? Ide len o odlišnosti ich spôsobu života, alebo je proste ľahšie odobrať im deti? Nebuďme naivní, sociálne služby sú zneužívané čoraz viac vďaka prístupu hraničiacemu s paranojou, buzeráciou a zastrašovaním.

POD RÚŠKOM PSEUDOHUMANIZMU Musíme si uvedomiť, že juvenilná justícia zapadá do oveľa širšieho a hlbšieho kontextu sexuálnej revolúcie, ktorá začala 60-tymi rokmi 20. storočia v USA. Sexuálna revolúcia sa dnes snaží zavŕšiť samu seba prostredníctvom radikálneho feminizmu, LGBT agendy, dostupnejšími interrupciami, zvrátenou sexuálnou výchovou, bezhlavými a neustálymi útokmi na tradičné cirkvi (predovšetkým katolícku), fyzickou nedotknuteľnosťou detí, a dokonca už aj pedofíliou. Ide o neoliberalizmus v sexuálnej oblasti, kam len oko dohliadne. Táto ideológia sa šíri svetom vďaka niektorým masmédiám, politikom, tretiemu sektoru, psychológom, sociológom a iným „odborníkom“ síce pomaly, ale vytrvalo. Postupuje „salámovou“ metódou a skôr, než sa väčšina ľudí stihne vôbec spamätať, býva neskoro. Vytvára sa tlak na spoločnosť. Sociológovia a psychológovia, vyťahovaní podľa potreby z klobúka zastupujúci menšinové, ale samozrejme „pokrokové“ postoje, neustále vtĺkajú občanom do hláv, ako sa majú a nemajú správať, čo je a nie je normálne. Zákony sú už prijaté či pozmenené, odporúčania medzinárodných organizácií implementované, spoločenské normy prestavené a iné správanie či názory neprípustné. Výstrelky, ktoré sa pokladali v praxi za nerealizovateľné, sa stali súčasťou spoločnosti, kým ona spala. Tento proces je v západných krajinách oveľa ďalej ako u nás, preto

TÉMA MESIACA > JUVENILNÁ JUSTÍCIA: MÝTY, FAKTY, SÚVISLOSTI

ich občania podstatne ľahšie akceptujú to, čo je pre nás často až nepochopiteľné. Výchovné facky či zopár na zadok nezbedným deckám chápu Slováci ako normálne rodičovské „nástroje“, kým v už spomínanej Veľkej Británii či v Škandinávii by išlo o týranie a zámienku pre odobratie detí. Pseudohumanisti na jednej strane kričia, akí sú Slováci tyrani, keď môžu svojim deťom občas „naložiť“, na druhej strane im nevadí prehnané rozbíjanie rodín a mútenie hláv deťom, že majú právo vybrať si, či budú chlapček alebo dievčatko. Dozvedáme sa, že v „pokrokových“ západných krajinách sa o bití detí dnes už ani len neuvažuje a ide o zvrátený prejav sily voči slabšiemu. Slovenská „zaostalosť“ je v tomto prípade skôr výhodou, keďže máme obrovskú šancu vyhnúť sa radikálnemu feminizmu (zo žien robí mužov a sťažuje rolu matky), LGBT agende (snaží sa viac o rovnakosť než rovnosť, z úchylky robí módnu záležitosť), zbytočnej sexuálnej výchove (ktorá okrem iného šíri tie „správne“ názory a vytvára z detí sexuálne objekty), rozbitiu rodiny (bez ktorej spoločnosť kolabuje), úpravám sociálnych služieb nesprávnym smerom (juvenilná justícia), rozšíreniu interrupcií (legalizovaná vražda) a zavedeniu eutanázie (asistovaná samovražda). Netvrdím, že netreba zapracovať na právach žien, vyjsť trocha v ústrety LGBT komunite, podávať informácie sexuálneho charakteru mládeži, zmeniť postavenie rodiny, upraviť miestami zlyhávajúce či nefunkčné sociálne služby, poskytovať interrupcie v život ohrozujúcich prípadoch a v odôvodnených prípadoch zbytočného utrpenia eutanázie. Problémom je kam a ako smerujeme. Na jednej strane počúvame pekné reči, na strane druhej prídu často choré skutky. Ide sa z extrému do extrému. Väčšina Slovákov je konzervatívneho razenia, silno rodinne založená, katolícka viera má v ich životoch svoje miesto, a preto sa bráni a bude brániť všetkými možnými prostriedkami.

„ANTIJUVENILNÍ“ FANATICI Je však smutné, že katolícka cirkev, ktorá potrebuje prejsť radikálnou reformou a očistou, tak zúfalo hľadá agendu, a preto sa rada chytí všetkých vyššie spomínaných tém s prístupom jej vlastným. Čo tým myslím? Preženie ich, radikalizuje, až démonizuje. Predovšetkým rôzne kresťanské sekty a spo-

ločenstvá, ktoré nemajú veriacich, alebo ich už dlhšiu dobu strácajú ráznymi postojmi voči kultúre smrti a dnes juvenilnej justícii, zbierajú podporovateľov a upevňujú svoje postavenie v spoločnosti. Nepochybujem o tom, že množstvo veriacich to chápe ako svoju svätú povinnosť, ale témy sú následne zbytočne plné katechizmu, emócií a často fanatizmu. Faktov a argumentov sa objavuje, žiaľ, málo, a ak, sú prehnané. Nie je možné dopracovať sa k racionálnej diskusii. Chce to chladnú hlavu, množstvo dôveryhodných informácií a kritické myslenie. Neargumentovať tým, čo, kde, kto počul a čítal, či katechizmom a dogmami. Svoju „polievočku“ si iste prihrievajú aj Rusi, otázka je, do akej miery zavádzajú, klamú a do akej len využívajú čoraz horší stav, v akom sa Západ nachádza.

ODPORCOVIA ODPORCOV U nás sa ako odporcovia proti odporcom juvenilnej justície kryštalizovali už podľa očakávaní denník SME, portál JeToTak.sk a ľudia zhromaždení okolo neho. Mám na mysli predovšetkým pána Michala Havrana ml., pani Pietruchovú a Blahovú. Pani Pietruchová dlhodobo vášnivo propaguje LGBT, radikálny feminizmus, sexuálnu výchovu, sekularizmus, interrupcie, vystupuje ostro proti fyzickému trestaniu detí a katolíckej cirkvi, pričom však poukazuje na tzv. islamofóbiu. Pani Pietruchová je klasický humanistický liberálny ateista. Oľga Pietruchová bola rozvedená, pričom jej druhým manželom sa stal Juraj Mesík, ktorý v súčasnosti pracuje v USA vo Svetovej banke, v roku 1998 vstúpila do SOP, bola jednou z pôvodcov Iniciatívy za možnosť voľby, kde pôsobila 9 rokov ako predsedníčka. Po založení občianskeho združenia Piata žena bola zvolená za jednu z troch štatutárnych zástupkýň, po vzniku Ženskej loby Slovenska bola zvolená za predsedníčku a členku výboru European Women’s Lobby so sídlom v Bruseli, kde pôsobila 6 rokov. Pre UNDP pracuje príležitostne ako externá konzultantka. Tému rodových štúdií vyštudovala na Rose Mayreder College vo Viedni. Od roku 2004 pôsobí ako výkonná riaditeľka Spoločnosti pre plánované rodičovstvo a nezávislá konzultantka a expertka v rodovej oblasti. Od septembra 2011 nastúpila ako riaditeľka Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí

a rodiny SR. Prirodzene, sociálne služby bude chrániť aj vlastným telom, keďže sama už dlhšiu dobu pracuje v tejto oblasti. Jej prístup je ideovo zaslepený podobne ako prístup viacerých kresťanských siekt, ktorými sama tak pohŕda.

EŠTE MÁME ŠANCU Na Slovensku bol nedávno pripravovaný zákon z dielne MPSVaR zapadajúci do tzv. stratégie rozvoja ľudských práv, konkrétne oblasti sociálnej a súdnej ochrany detí, „alarmistami“ označovaný aj ako zákon na odoberanie detí či zákon zavádzajúci juvenilnú justíciu. Zákon nebol diskutovaný s verejnosťou, bol pripravovaný v tichosti, a preto sa okolo neho vzbudil veľký rozruch. Darmo dnes pán Lajčák či pani Pietruchová upokojujú verejnosť. Čiastočná hystéria, ktorá nastala na sociálnych sieťach a v niektorých alternatívnych médiách, veľmi pravdepodobne zabránila jeho tvrdšej formulácii. V Čechách novelu zákona spadajúcu do rovnakej ideológie veľmi prezieravo vetoval prezident Klaus dňa 12. 8. 2012 (www. klaus.cz/clanky/3181). Žiaľ, dosiahol len odklad, pretože bola schválená a vstúpila do platnosti od 1. 1. 2013. U nás je snahou zabrániť uzákoneniu zmien, ktoré by rodine pomohli len minimálne, ale pritom jej potenciálne poškodili oveľa viac. Kam až by sa zašlo, ak by sme nič nerobili? „Salámovou“ metódou postupného nenápadného sprísňovania zákonov a posilňovania práv sociálnych služieb podľa vzoru Veľkej Británie a škandinávskych krajín s vysokou pravdepodobnosťou až „nechutne“ ďaleko. Snažíme sa zastaviť trójskeho koňa ešte pred hradbami. Je to chvályhodná snaha, problémom je, že sa tak deje, žiaľ, často strašením, vytrhávaním z kontextu, polopravdami až lžami. Čísla sú nadsadené, zdroje pochybné, ale na druhej strane, aj keby sme ich podelili dvoma, štyrmi či ôsmimi, stále ide o značné množstvá. Čierny trh s deťmi organizovaný aj pomocou choro nastavených sociálnych služieb je realitou. Nemusí ísť a s vysokou pravdepodobnosťou ani nejde o žiadnu formu organizovaného medzinárodného sprisahania, za problémom nestoja ani „satanáši“, úplne stačí uplatňovanie ideológií sexuálnej revolúcie, ktoré sa utrhli z reťazí.

pomínané aktivity spadajú pod kultúrno-revolučnú agendu mocenských elít presadzovanú prostredníctvom OSN, EÚ a médií už od začiatku sedemdesiatych rokov. Medzi ťažiskové prúdy tejto agendy patrí maltuzianizmus a eugenické hnutie s úsilím o výber kvality populácie a redukovanie počtu obyvateľov, feministické a homosexuálne hnutie. Túto agendu presadzujú nátlakové lobistické skupiny na základe Jogjakartských princípov. Ich zámery presadzujú inštitucionalizované prostredia, kde účinkujú nikým nevolení reprezentanti s mimoriadne veľkým vplyvom na jednotlivé členské vlády. Sú to predovšetkým Rada OSN pre ľudské práva, Treaty Monitoring Bodies, súdne dvory pre ľudské práva, humanitárne organizácie, sektor vzdelávania a médiá. Miliónové dotácie na ich činnosť tečú prostredníctvom organizácií v rámci OSN, EÚ a súkromných nadácií ako Rockefeller Foundation, Ford Family Foundation, Bill and Melinda Gates Foundation. Medzinárodná organizácia ILGA, ktorá pôsobí ako nezisková mimovládna organizácia, je až do výšky 60 % ﬁnancovaná z daní EÚ prostredníctvom Európskej komisie a príspevkami miliardára Georga Sorosa. Z tohto rozpočtu okrem inému organizuje aj všetky veľké Gay Pride (Dúhové pochody). Podobne je ﬁnancovaná aj najväčšia svetová organizácia podporujúca potraty – Marie Stopes International a International Planned Parenthood. Európsky inštitút pred rodovú rovnosť disponuje čiastkou 52,5 miliónov eur, Agentúra pre základné práva, ktorej prioritou je boj proti homofóbii, narába s rozpočtom 20 miliónov eur ročne. Napriek všetkým týmto čiastkam vyhradeným na podporu ľudskoprávnych aktivít a nového tlaku na sexualizáciu spoločnosti však podľa Inštitútu Roberta Kocha trpí viac ako štvrtina detí a mládeže duševnými poruchami. Len v Nemecku už v troch zo štyroch domácností nežije žiadne dieťa.

TÉMA MESIACA > LÚPEŽ DETSTVA

Tibor Eliot Rostas

LÚPEŽ DETSTVA

JEDNÉHO DŇA NÁS V REDAKCII NAVŠTÍVILI TRI ŽENY. LEN DEŇ PREDTÝM PRILETELI Z ANGLICKA, KDE SA ROZHODLI ZALOŽIŤ OBČIANSKE ZDRUŽENIE, KTORÉ BUDE POSKYTOVAŤ POMOC RODIČOM A PRÍBUZNÝM DETÍ NEPRÁVOM ODOBRATÝCH SOCIÁLNOU SLUŽBOU. NA MINISTERSTVE PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SA STRETLI S PRACOVNÍKMI, KTORÝCH INFORMOVALI O MOŽNOSTIACH, AKO PREDÍSŤ TAKÝMTO TRAGICKÝM A TRAUMATIZUJÚCIM UDALOSTIAM. NA NAŠE OTÁZKY ODPOVEDALA PANI LUCIE BODDINGTON, KTORÁ PRACUJE PRE ORGANIZÁCIU JUSTICE FOR FAMILIES. JEJ ZAKLADATEĽOM JE JOHN A. M. HEMMING, POSLANEC ANGLICKÉHO PARLAMENTU. V spoločnosti už dlhší čas rezonuje veľmi sugestívna téma – odoberanie detí z rodín. Chceme sa vyhnúť tomu, aby sme namiesto hľadania prišli s hotovou verziou pravdy a snažili sa ju niekomu vnútiť. Práve preto sa pýtame. Otáznikov v tejto problematike visí viac ako dosť. Kde to všetko začalo? Vo Veľkej Británii pôvodne fungovala sociálna služba normálnym spôsobom, bez väčších problémov. Potom sa však zmedializoval prípad rodiny, kde začala dochádzať „sociálka“. Niekoľkokrát boli informovaní o tom, že rodičia sa nestarajú, týrajú dieťa a podobne, „sociálka“ nijakým spôsobom v tejto rodine nezasiahla, a nakoniec to dieťa bolo zabité vlastnými rodičmi. Je to anglické baby P, nesmieme však oﬁciálne povedať jeho meno. (pozn.: Baby P/Peter Connelly bol 17-mesačný chlapec, ktorý zomrel v Londýne po tom, čo utrpel viac ako päťdesiat zranení v priebehu ôsmich mesiacov. Jeho matka Tracy Connellyová priznala, že neurobila nič, aby zabránila svojmu priateľovi Stevenovi

Barkerovi a jeho pedoﬁlnému bratovi Jasonovi Owenovi umučiť malého Petra na smrť). Po tejto veľkej mediálnej masáži okolo Baby P a ďalšieho prípadu dieťaťa zabitého rodičmi, kde „sociálka“ zlyhala, sa vytvoril obrovský tlak verejnosti, aby boli deti lepšie chránené a „sociálka“ zasahovala včas. Vytvoril sa systém, ktorý funguje teraz a deti sa odoberajú tam, kde je to potrebné. Stane sa, že deti sú týrané a rodičia môžu byť závislí, sú však aj prípady, kedy má rodina nejaké problémy, napríklad matka sa naozaj nevie starať o deti, nedodržuje životosprávu, deti nemajú raňajky, alebo sa dostatočne často neumývajú. V takých prípadoch dochádza „sociálka“ do rodiny a pomáha mamičkám. Keď sú cudzinky, zaplatia im kurzy angličtiny alebo rekvaliﬁkačné kurzy, chodia do domácnosti a pomáhajú vyprať, uvariť, učiť sa s deťmi. Funguje to perfektne. Potom je však aj „sociálka“, ktorá deti odoberá aj vtedy, ak to nie je potrebné. Deje sa to na základe nejakých

TÉMA MESIACA > LÚPEŽ DETSTVA

vykonštruovaných dôvodov. A to je problém. Toto sú prípady, keď neexistuje dôvod pre odobratie dieťaťa, ale vytvoria si ho. Ja mám jeden obľúbený prípad. Je to slovenská rodina, matka bola tehotná a „sociálka“ jej povedala, aby išla na potrat, lebo už má veľa detí. Mala 8 detí, doma mala štyri, jedno dvaapolročné, štvorročné, jedenásťročné, štrnásťročné. Matka to odmietla, lebo sú katolíci. Snáď to nie je rasovo motivované? Určite nie, oni sú Rómovia, keď sa na to pýtate, ale nie je tam rasová motivácia. Oni berú deti hocikomu, berú ich Angličanom, bielym, čiernym. Myslel som tento konkrétny prípad. Myslím, že nie. Nevybrali si ich preto, že sú Rómovia, ale skôr preto, že majú inú kultúru ako anglická, a to je problém. Ale oni berú deti aj Angličanom, nielen cudzincom. To, že si chcete ponechať vlastnú kultúru alebo to, s čím ste vyrastali, je veľký problém. Oni chcú, aby ste boli tzv. good middle class, a ak nie, nie ste pre nich dosť dobrí. Tu je tiež treba rozumieť tomu obrovskému medzikultúrnemu rozdielu medzi slovenskou a anglickou kultúrou. V Anglicku nemôžete zvýšiť hlas – ani dospelý na dospelého. Ja som sa vydala za Angličana. Keď ma prvý raz počul rozprávať sa s mojou mamou, bol úplne znechutený, ako sa s ňou vadím. Pritom sme sa normálne rozprávali... Ale vráťme sa späť k prípadu. Keďže matka odmietla ísť na potrat, „sociálka“ povedala: „Ak porodíš dieťa, zoberieme ti ho.“ Najprv chceli, aby ho dobrovoľne dala na adopciu, čo ona odmietla. Takže jej ho zoberú. Dieťa sa narodilo, „sociálka“ dala rodinu na súd a žiadala odobratie dieťaťa. V spise je napísané, že sociálny pracovník si nebol istý touto rodinou, pretože matka počas tehotenstva fajčila a pila kávu. Nakoniec to dieťa odobrali, a akonáhle odoberú jedno dieťa, už vás majú, všetky ostatné idú tiež. Aj im potom odobrali všetky ostatné deti, dve malé skončili v adopcii minulý mesiac a dve staršie v pestúnskej starostlivosti do 18-tich rokov. Aký bol dôvod? To je dobrá otázka. Viete, v momente, keď už vám akoby strčia nohu medzi dvere, je koniec, vedia prekrútiť akúkoľvek informáciu, ktorú im dáte. Takže je tam trochu pravdy a veľká lož, a oni to vedia priniesť na súd. Z otca vyrobili násilníka a matka je vraj veľmi submisívna na to, aby

ochránila deti pred otcom. Čiže pre deti je veľmi nebezpečné, aby žili v tejto domácnosti. Mali štyri deti, keď sa narodilo bábätko, už ich bolo 5, ale do pestúnskej starostlivosti zobrali len štyri deti. Toho najstaršieho, myslím že mal 14 rokov, nechali v rodine, zrazu to pre neho nie je nebezpečné. Keď je otec násilník a majú obavu, že urobí niečo tomu novorodenému bábätku, prečo sa teda neboja, že sa niečo stane aj tomu 14-ročnému? Vzali bábätko a deti vo veku 2,5 roka, 4 roky, 11 rokov a toho 14-ročného nechali doma. Poznám toho otca celkom dobre, bol adoptovaný bielymi ľuďmi, vyštudoval strednú školu, pracoval ako terénny pracovník tu na Slovensku, kde pomáhal rómskej komunite zaradiť sa. Zobral si za ženu Rómku, ale ako rodina veľmi dobre fungujú, majú pekné bývanie, navarené, upratané... Ako sa prejavovalo, že bol násilník? Na základe čoho to tam uviedli? Sociálna pracovníčka povedala, že na ňu napríklad nakričal. A to je zase otázne. On dostal zákaz styku s deťmi, pretože nebol ochotný podpísať dohodu so sociálnou službou, že odobraté deti môže navštevovať len v kontaktnom centre. Tam vám určia podmienky stretávania: nemôžete používať rodný jazyk, nesmiete priniesť ani len čokoládu, ak donesiete jeden jogurt navyše, zoberú vám ho... On to nebol ochotný podpísať a na to vás môžu chytiť veľmi ľahko, je to ako Damoklov meč. Stretnutia s deťmi v kontaktnom centre sú pod dohľadom. Pozorujú vás, či ste dali pusu dieťaťu, či ste nedali pusu dieťaťu, či ste ho objali, či ste ho neobjali, či ste ho objímali dosť dlho alebo dosť krátko, a všetko, čo urobíte, je zle. Dali ste pusu – no to nemôžete, nedali ste pusu – to nemôžete nedať pustu, objali ste dieťa – to nemôžete, to je emocionálne zneužívanie, neobjali ste – to takisto nemôžete, je to emocionálne zneužívanie. Čokoľvek urobíte, všetko bude použité proti vám. Je jedno, čo urobíte. Takže otec nemal kontakty so svojimi deťmi skoro rok, jeho manželka však dohodu podpísala a chodí za nimi. Keď ju raz prišiel vyzdvihnúť pred toto kontaktné centrum, práve vychádzala, no vzápätí vyšla sociálna pracovníčka s ich deťmi. Bábätko bolo v autosedačke a malého chlapca mala sociálna pracovníčka na rukách. A teraz si predstavte, že otec, ktorý niekoľko mesiacov nemohol vidieť

vlastné deti, ich zahliadol a išiel sa spýtať, či ich môže pobozkať. A ona, že nemôže. On aj tak prišiel a zobral si tie deti na ruky, vystískal, objal, pobozkal, zobral to bábätko v sedačke, pobozkal ho a odniesol osobne do auta pestúnov. V tom momente na neho sociálna pracovníčka zavolala policajtov a povedala, že ju fyzicky napadol. Zatkli ho. Neviem, ako dlho bol zadržaný, no potom ho vzali na súd za napadnutie sociálnej pracovníčky. Tam sa preukázalo, že ju nenapadol, takže bol nakoniec oslobodený, ale v tomto mal šťastie. Už predtým bol totiž na súde, lebo s ním JOJ-ka natočila malú reportáž vysielanú v televíznych novinách, „sociálka“ na to prišla a povedali, že ak to ešte raz urobí, pôjde do väzenia. Do väzenia, lebo bol v televízii? To je absurdné. JOJ-ka vie, že mal z toho problémy? Áno. Ale povedal, že mu je to teraz už jedno, lebo deti sú adoptované. Presnejšie povedané – bol vynesený rozsudok, že idú na adopciu. Proti tomuto rozsudku sa odvolal na kráľovský súd, teraz čaká na termín, kedy bude odvolacie konanie. Ale tam nemôžete uspieť, pretože ak na kráľovskom súde v Anglicku vydajú rozsudok, môžete sa odvolať tomu istému sudcovi, ktorý rozsudok vyniesol. A sudca väčšinou povie, že proti jeho rozsudku nie je odvolanie. Kráľovský súd nebude zisťovať, či ste dobrý otec alebo nie, či ste niečo urobili alebo nie, budú len zisťovať, či ten sudca neurobil nejakú chybu. Čiže budú skúmať, či tam nastala nejaká procesná chyba. Vtedy to môžu vrátiť. V zásade pointu súd nebude skúmať. Je to tak? Áno. Toto je prehraté. Týmto rodičom ostáva už len ísť na Európsky súd, čo však v Anglicku nič neznamená. Keby aj na Európskom súde vyhrali, dostanú maximálne nejaké ﬁnančné odškodné, ale to bábätko a 2,5-ročné dieťa pôjdu na adopciu, a tie dve staršie deti ostanú v pestúnskej starostlivosti do 18-tich rokov veku. Ako to prebieha, keď k vám domov príde sociálny pracovník? Napríklad sa spýtajú detí: Bije ťa otec? Nie. A dal ti niekedy na zadok? Dal. Tak je násilník. Kričí na teba? Ja nie som za bitie detí a ani sa mi nepáči kričať na ne, ale na zadok im možno niekedy dáte a niekedy aj zvýšite hlas. Keď dieťa povie áno, dali mi na zadok, mama na mňa skríkla, v tom mo-

mente ste im dali náboje do ich pušky. Oni si tam napíšu, čo budú chcieť, aké je to strašné a ako tam dieťa trpí. A dieťa svoju výpoveď nepodpíše. Ani deti, ktoré sú už staršie. Dieťa je pri tej výpovedi izolované? Áno. Dieťa nemôže ísť ani na súd. Zoznámia rodičov pri vykonaní zápisnice s výpoveďou dieťaťa? Majú možnosť sa k tomu nejako vyjadriť? To záleží na tom, v akom bode to je. Lebo k odobratiu dieťaťa môže dôjsť aj tak, že „sociálka“ u vás nikdy nebola, raz prídete do školy a dieťa tam už nie je. V tej chvíli neviete, čo sa stalo, dieťa je skrátka preč. Keď k vám dochádza „sociálka“, zaberie pár mesiacov, kým získajú nejaké informácie, ktoré potom s prifarbením dajú na súd. Spíšu nejaké stanovisko, a až vtedy sa k tomu môžete vyjadriť. Čiže ak tomu správne rozumiem, deti neboli bité, nemali modriny, nemali nejaké stopy po násilí, ale stávalo sa, že na ne zvýšili hlas, prípadne dostali po zadku. Povedzte mi, prečo im teda deti odobrali? Údajne fajčila a pila kávu počas tehotenstva? To je jemne povedané zvláštne. Matke odporučili, aby sa ani nenarodilo, a napokon si to dieťa ani nezaslúži a odoberú jej ho? To, že matka fajčila a pila kávu počas tehotenstva, bol počiatočný dôvod, ktorý „sociálka“ uviedla do žiadosti o odobratie dieťaťa. To bol prvotný impulz, ktorý ich doviedol do rodiny. Tú musia kontrolovať. V spise, ktorý má 20 strán, je uvedené, že matka nebola pripravená na príchod bábätka, pretože nemala zariadenú detskú izbu, postieľku. Ale treba pochopiť, že sú Rómovia, na Slovensku sa tiež nezariaďuje izba skôr, ako sa dieťa narodí. Tretí dôvod bol, že je v dome veľa detí, a pre dieťa teda nie je bezpečné, aby bolo v takom dome, kde sú ďalšie deti. Myslím si, že všetko toto je absurdum. Koľko malo to malé dieťatko, ktoré jej odobrali? Dva týždne. Bábätko sa už z pôrodnice domov nedostalo. V pôrodnici odoberajú bez dôvodu. Vravia, že hrozí, že v budúcnosti nebudete schopní postarať sa o dieťa – to je najobľúbenejší dôvod – risk of future emotional harm. Spomenuli ste, že chcete vypovedať ešte o jednom prípade, ktorým sa zaoberáte. Áno. Ide o prípad odobratia štvorročného chlap-

TÉMA MESIACA > LÚPEŽ DETSTVA

ca. Dôvodom bola modrina na chrbte. Spôsobil si ju doma pri hre. Pani učiteľka v škôlke zavolala sociálnu kuratelu a tí jej syna odobrali. V tom čase bola mladá žena v siedmom mesiaci tehotenstva a v momente odobratia syna jej sociálna pracovníčka oznámila, že keď dieťatko porodí, vezmú jej aj to. Kvôli záchrane tohto nenarodeného dieťaťa sa rozhodla odcestovať z Veľkej Británie a vrátiť sa na Slovensko. Narodila sa jej dcéra, s ktorou žije na Slovensku. Jej partner zostal v Anglicku a bojuje o dieťa tam. Síce je to jeho nevlastný syn, ale berie ho ako vlastného. Sesternici súd hneď na začiatku stanovil, že sa môže stretávať so synom päťkrát do týždňa. Mohla ísť do kontaktného centra. Sociálny servis však potreboval, aby bolo dieťa dlhší čas izolované od svojich rodičov, a to z dôvodu, že malý takmer vôbec nehovoril anglicky, žil dovtedy v Anglicku len sedem mesiacov. A v sociálnej službe jej to stretávanie znemožnili. Súd rozhodol, že sa má stretávať s dieťaťom päťkrát za týždeň, a ona si má dohodnúť so „sociálkou“, kedy. Vy tam voláte, oni nedvíhajú, alebo povedia, že tam nikto kompetentný nie je. A sami nezavolajú, aby ten termín dohodli. Proste klamú. Celý týždeň tam vraj nikto nie je. Takže ona prišla na Slovensko bez toho, aby syna čo len raz videla. Po príchode na Slovensko kontaktovala príslušný sociálny úrad v rámci svojho bydliska a povedala, že jej odobrali syna, o ktorého teraz mieni bojovať a musela prísť, lebo jej chceli odobrať aj druhé dieťatko. Medzičasom boli dve súdne pojednávania a syn stále zostáva v Anglicku. Ale zvláštne je, že matka má povolený kontakt s dieťaťom prostredníctvom Skype. Súd síce rozhodol o takomto kontakte, ale oni jej vôbec nepovedali, kedy to bude. Našťastie matka bola na internete, keď sa jej prihlásili, že teraz bude kontakt. Čiže keby v tej chvíli nesedela pri počítači, bolo by tam dieťa natešené, že uvidí matku a ostalo by sklamané. Proste len tak zavolali, a keď nebola pri počítači, mala smolu. Na začiatku to boli dve hodiny trikrát do týždňa. Potom to rozčlenili 4-krát do týždňa po jednej hodine. Prebieha to asi tak, že pol hodinu ho upokojuje, aby neplakal a chce, aby prišiel k počítaču, rozprával sa s ňou. A potom si čítajú a rozprávajú sa. On sa stále pýta domov, chce sa vrátiť na Slovensko. A najnovšie chcela opatrovníčka dieťaťa, aby sa ten kontakt stiahol

na pol hodinu. Čiže matka by s tým synom skoro vôbec nehovorila. Máme aj nejaké nahrávky tých kontaktov. Na súdnom pojednávaní opatrovateľka povedala, že chcú, aby Martina prišla do Anglicka vypovedať aj s bábätkom. Akonáhle by však vstúpila na anglickú pôdu, dieťa by jej bolo odobraté. Tam je to tak, že ak ste sklamali s jedným dieťaťom, nemôžete mať ďalšie. A keby porodila aj o desať rokov, tiež by jej to odobrali. Synovec tam nie je šťastný, chce ísť domov a oni mu takým nepekným spôsobom povedali, že má súrodenca... Čo si máme predstaviť pod „nepekným spôsobom“? Len tak bez prípravy, že maminka ťa teraz opustila, lebo má druhé bábätko a ty si zostal tu. A on jej povedal: „Mami, stratil som ťa?“ A ona ho zakaždým uisťuje, že ju nestratil, že ho ľúbi, bojuje za neho a doma má sestričku, ktorá na neho čaká. Teraz sa už našťastie teší na sestričku, je rád, keď ju vidí na Skype. Ešte jedna dôležitá vec, na ktorú chcem upozorniť: zo zákona vám môžu odobrať dieťa, len ak na to majú súdne rozhodnutie. Takže prídu sociálne pracovníčky s policajtmi a s papierom zo súdu. Ale veľakrát prídu s policajtmi, bez papiera, a keď sa rodič ohradí, že nemajú súdne rozhodnutie, nereagujú a dieťa vezmú. Tlak na odoberanie detí je stále vyšší a vyšší. Neodmysliteľne sú v tom peniaze. Keď pôjdeme zospodu, sociálni pracovníci majú bonusy za odobraté deti. Veľa tých sociálnych pracovníčok je z Afriky, sú za tie peniaze ochotné urobiť čokoľvek. A ich manažéri na nich tlačia, aby písali posudky, na základe ktorých by mohli byť deti odobraté. Na súde sa na tom tiež živí veľa ľudí, na každom procese sa ich zúčastňuje niekoľko. Keď sa pozriete na tých pestúnov alebo sociálnych pracovníkov v Anglicku všeobecne, asi ich začnem fotiť. Už na pohľad vyzerajú ako kriminálnici alebo narkomani. Ľudia by sa nemali posudzovať podľa výzoru, ale to sú skoro všetko takéto indivíduá. Tak mi napadlo, že toto je aj spôsob, ako trochu zvýšiť zamestnanosť. Ak chcete byť profesionálny rodič, nemusíte mať žiadne vzdelanie, stačí, ak máte aspoň 21 rokov a máte jednu voľnú izbu. Či ste prostitútka alebo trestanec, to je jedno.

29 Takže vezmú dieťa biologickej rodine napríklad preto, že má modrinu na chrbte, a dajú ho „profesionálnej“ rodine, v ktorej nikto neskúma, čo sú zač, či trebárs otec neobchoduje s drogami alebo so zbraňami? Takáto rodina nie je skúmaná? Rozmýšľala som nad tým, že sa zaregistrujem ako profesionálny rodič, aby som sama videla, ako to je. Lebo inak to naozaj nezistím. Končí teda príbeh v náhradnej rodine alebo naozaj existuje niečo ako obchod s deťmi? Dieťa do 5 rokov sa adoptuje, staršie ostávajú v profesionálnych rodinách. Musím si to vypísať, mám doma v Anglicku štatistiky, koľko percent ich spácha samovraždu, koľko skončí vo väzení a také veci. Z tých detí je nakoniec zberba. Takže tu máme tieto dva prípady ako ilustračný príklad toho, čo uvádzate – veľmi veľa detí je takto odoberaných rodičom. Čo je cieľom vášho občianskeho združenia? Chceme pomôcť rodinám, ktoré sú v Anglicku a už sa dostali do týchto problémov, buď sa „sociálka“ okolo nich točí, alebo im už boli deti odobraté. Keď sa vami začína zaoberať, je nutné zbaliť kufre a okamžite odísť. Nie je iné riešenie.

Keď sú už deti odobraté, je potrebné mať dobrých právnikov. Nikdy neprijímajte právnika, ktorý je odporučený „sociálkou“. V momente, keď idete na súdne pojednávanie, vy budete mať svojho právnika, vaša manželka svojho právnika, a tí musia byť z rozdielnych ﬁriem. Pracujú na tom, aby bol medzi vami a vašou manželkou konﬂikt. Keď ešte nenastal, určite nastane, rozdelia vás. Povedia vám, že jediné riešenie, ako dostať deti späť, je rozviesť sa – potom ich vraj dostanete. Ale ak sa rozvediete, deti nedostanete, lebo ste sa rozviedli, a to nebolo dobré. Právnici, ktorí vás zastupujú, sú proti vašim záujmom? Váš právnik za vami príde s dokumentom, povie: prosím vás, tuto podpíšte, že sa dobrovoľne vzdávate dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, bude to pre vás oveľa lepšie, o 2 – 3 týždne sa to vyrieši, uvidíte, to sa vysvetlí. A vy poviete, že to nechcete podpísať. Nie, nie, to musíte, a váš právnik vás presvedčí, aby ste to dobrovoľne podpísali, a teda dobrovoľne sa vzdali svojich detí. A tak sa ich dobrovoľne vzdáte. Keď budete mať právnika, ktorý bude zastupovať vaše záujmy a záujmy vášho die-

TÉMA MESIACA > LÚPEŽ DETSTVA

ťaťa, bude bojovať za vás, povie vám: preboha, len to nepodpisujte. Bude to právnik, ktorý nikdy nebude spolupracovať so „sociálkou“. Ako sa volá dokument, o ktorom hovoríte, že ho nemajú podpisovať? Sekcia 20-Dobrovoľné odovzdanie dieťaťa do starostlivosti sociálnej služby. Jediná možnosť, ako týmto slovenským rodinám môžeme pomôcť, je dobrý právnik a spolupráca s CIPC – Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave. CIPC spolu s rodinou vyžiada, aby bolo dieťa poslané späť na Slovensko. To, kto rozhoduje o návrate dieťaťa, stanovuje Nariadenie Rady Európy 2201/2003. Je tam článok 15, kde je napísané, že postúpenie veci na prerokovanie vhodne umiestnenému súdu môže byť vtedy, ak má dieťa zvláštny vzťah k členskému štátu v zmysle odstavca 1. alebo je štátnym príslušníkom toho štátu. Inými slovami to znamená, že ak som Slovák, odobrali ma v Anglicku, na základe tohto článku môže byť môj prípad poslaný do mojej krajiny pôvodu, alebo do krajiny pôvodu mojich rodičov. Toto je to, čím by sa mali oháňať. Ale namiesto toho sa oháňajú tým, že sa to viaže k „obvyklému pobytu.“ Dnes sme to zas počuli na ministerstve: „Oni majú obvyklý pobyt v Anglicku, bodka.“ Čo ste konkrétne prerokovávali na ministerstve? Ja som len rada, že sa nám podarilo stretnúť sa na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Chceli sme predstaviť toto občianske združenie a poprosiť o spoluprácu tým spôsobom, že ak sa rodina ozve CIPC-u kvôli odobratému dieťaťu, aby zároveň CIPC mohlo kontaktovať naše občianske združenie so žiadosťou o pomoc v Anglicku. Dovoľujem si odhadnúť, že sto percent tých ľudí bude mať právnikov od „sociálky“, čo je kontraproduktívne, pretože to končí adopciami. Tam nie je nikto iný. Ak sa skontaktujú s nami, niektorým ľuďom sme schopní zabezpečiť iného právnika. Nedávno sme sa mali stretnutie v britskom parlamente s politikom Johnom A. M. Hemmingom, ktorý založil organizáciu Justice for families. Pomáha rodinám, ktorým boli odobraté deti. Je tam okolo 60 ľudí z 26 štátov, bola tam zastúpená aj slovenská ambasáda. Keď pán Hemming začal rozprávať, začal hneď Slovenskom a počas celej tej doby o ňom stále referoval. Spôsob, akým Slo-

vensko zasiahlo – aj vďaka intervencii CIPC, Ministerstva zahraničných vecí a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa niektoré rodiny mohli dostať domov. Ale je možné, že to bolo práve vďaka tlaku verejnosti, ktorý sa tu dokázal vytvoriť. Určite. Je dôležité, aby boli ľudia informovaní, vedeli o tom a bránili sa proti tomu. Slovensku hrozí, že sa dostane do podobnej situácie ako Anglicko. V akom zmysle? Legislatívne. Aj dnes nám bolo povedané, že sú a budú také tlaky, aby Slovensko prijalo ten istý sociálny systém, aký je v Anglicku. Dnes nám na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny povedali, že tlaky sú z rôznych strán na to, že tento systém je najlepší a Slovensko by ho malo aplikovať tiež. Kto tvrdí, že tento systém je najlepší a Slovensko by ho malo aplikovať tiež? Tiež som sa pýtala. Sú to neziskové organizácie. Slovenské neziskové organizácie? Myslím, že sú to medzinárodné neziskové organizácie. Napríklad? Ja viem, že na základe tlaku OSN bol tento sociálny systém prijatý minulý rok Českou republikou. Keď sa tam o tom hlasovalo, parlament to prijal, dali to na podpis prezidentovi Klausovi, a ten povedal nie, nie, nie, toto je úplne zle, toto nechceme. Klaus napísal článok o nátlaku OSN, kde zdôraznil, že štát by nemal podliehať týmto neziskovým organizáciám takým spôsobom, že bude upravovať svoju legislatívu. Nepodpísal, parlament ho prehlasoval, a tento systém je v Českej republike prijatý od januára 2013. V septembri minulého roka som sa zoznámila s českým konzulom v Anglicku, bol len štyri dni v úrade, no chcel vedieť, čo sa deje, kde je chyba. Išiel na súdne pojednávanie, vyhodili ho. Konzula vyhodiť nemôžu, ale vyhodili ho. Prišiel znova a znova ho vyhodili. A takto sa to párkrát zopakovalo. Mal záujem, bolo na ňom vidno: áno, som nový konzul a budem sa o toto zaujímať, lebo sa tu deje veľká nespravodlivosť... Dnes už má česká ambasáda úplne inú rétoriku: keď Anglicko uzná za vhodné, že treba deti odobrať, je to v poriadku, my sa tomu nebudeme venovať. A to nie je len postoj českej ambasády, to je postoj Českej republiky. Kto spôsobil, že ambasáda takto zmenila názor?

Kto má na tom záujem a také dlhé prsty? Toto je dlhoročná maﬁa a točia sa tu nehorázne peniaze. Toto je normálne legálny obchod s deťmi. Nech si Anglicko robí biznis, ale prečo, ak česká krajina môže pomôcť českým občanom, dáva od toho ruky preč? Všetky súdy s deťmi v Anglicku sú tajné. Takže ak mi odoberú deti a môj vlastný brat ma odvezie autom na súd, po ceste domov mu nesmiem povedať, čo sa dialo na súde. Nesmiem to povedať ani mojej mame. Nikomu. To sa nesmie. Keď to poviete? Môžete ísť do väzenia. Niekoľko ľudí je tam zatvorených kvôli tomu, že o tom prehovorili. Na to je zákon. V Anglicku je jedna česká rodina, odobrali im deti a TV JOJ o nich natočila 2-3 minútový šot a odvysielala to v správach. V Anglicku zobrali túto rodinu na súd kvôli tomu, že na Slovensku sa o nich vysielali dve minúty. A povedali: ešte raz, a idete do väzenia. A preto musíme tieto rodiny utajovať, máme však materiály. Oslovili sme TV JOJ, že sú rodiny, ktoré by chceli vystúpiť, ale či by boli ako televízia ochotní zmeniť hlas, nevidieť postavu a nepovedať meno. Nezobrali to, odmietli. Prečo? Povedali: dajte nám ich mená a ja sa musím porozprávať s vedením. Hovorím: nehnevajte sa, tie rodiny mi veria, oni si to neželajú, vy ako televízia musíte rešpektovať, keď vám niekto chce niečo ponúknuť... Oni však tento formát reportáží o nútených adopciách zastavili na neurčito. Neviem, či toto je dôvod, ale TV JOJ vlastní J&T, oni teraz urobili minulý rok dokument o adopciách, o nútených adopciách, o tom, ako sa odoberajú deti, o juvenilnej justícii. Bol to boom na Slovensku. Zároveň je J&T tou organizáciou, ktorá v Česku presadzuje uzákonenie anglického systému a pestúnske rodiny. Ako môže súkromná spoločnosť presadzovať zákony? Založili si nejakú neziskovú organizáciu, akoby kvôli pomoci. Majú organizáciu, ktorá funguje v Anglicku a teraz aj v Česku akoby súkromná „sociálka“ alebo agentúra. Keď „sociálka“ odoberie dieťa, J&T bude dodávať pestúnov. V Anglicku je to super biznis a teraz sa tešia, že sa nabalia. Aj na Slovensku by sa chceli nabaliť.

STANOVISKO MINISTERSTVA PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY Vzhľadom na rozvírenú hladinu okolo tejto témy, a najmä preto, aby sa predišlo šíreniu dezinformácií a nepravdivých údajov, sme požiadali Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny o znenie predmetnej novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Ministerstvo nám prostredníctvom riaditeľa tlačového odboru Michala Stušku zaslalo nasledujúce stanovisko, z ktorého vyberáme: Rozumieme vašej požiadavke, keďže MPSVaR sa dlhodobo snaží predísť šíreniu poplašných správ a dezinformáciám v súvislosti s prípravou novely zákona o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Zverejnenie paragrafového znenia pripravovanej novely tohto zákona však bude reálne možné až v momente, kedy bude novela postúpená do medzirezortného pripomienkového konania. Práve preto, že ide o mimoriadne citlivú problematiku, ktorá súvisí so širšou legislatívou, ministerstvo svoje návrhy v letných mesiacoch podrobne konzultovalo s mimovládnymi organizáciami a odborníkmi v danej problematike, ako aj s MS SR, keďže plánované posilnenie ochrany detí si vyžaduje aj úpravy občianskeho súdneho poriadku. Na záver by som rád upriamil vašu pozornosť na októbrové stretnutie Výboru pre ochranu detí a mládeže, na ktorom budú predostreté deﬁnitívne zámery ministerstva, ako aj ďalšie kroky v stratégii pre ochranu detí a mládeže. V prípade, že sa návrh stretne s podporou odborníkov pre ochranu práv detí, je veľmi pravdepodobné, že paragrafové znenia pripravovaných zákonov budú známe bezprostredne po tomto výbore. Ďakujeme za pochopenie.

ORBIS PICTUS > INDIA Foto: Mahesh Kumar – SITA/AP

Indovia oslavujú zrodenie boha Ganéša počas festivalu Ganéš Chaturthi. Je to najznámejší a najuctievanejší hinduistický boh so sloňou hlavou. Práve hlava slona predstavuje inteligenciu, vernosť a silu. Jeho zámerne zakrivený chobot symbolizuje schopnosť odlíšiť skutočnosť od ilúzie. Ganéša akoby poznal poslanie hlavného mediálneho prúdu s ilúziou trhovej spravodlivosti a rád by demokratických hodnôt. (mm)

ORBIS PICTUS > VATIKÁN Foto: Riccardo De Luca – SITA/AP

Pápež František si uvedomuje silu médií a vie o ich vplyve či už na veriacich alebo ateistov; nielen čo sa týka oﬁciálnych médií, ale aj nezávislých zdrojov, ako sú sociálne siete a webové stránky. Preto nalieha na Pápežskú radu pre oznamovacie prostriedky, aby si uvedomila dôležitosť mediálnej komunikácie, ako aj jej škodlivé faktory. Hru s médiami dokonale ovládajú strojcovia Nového svetového poriadku a len neradi si nechajú vyrvať zo svojich pazúrov monopol na ich pravdu. (mm)

ORBIS PICTUS > IZRAEL Foto: Ariel Schalit – SITA/AP

Izraelský aktivista Uri Avneri z mierovej organizácie Guš Šalom presadzuje vznik Palestínskeho štátu ako jedinej cesty na dosiahnutie mieru pre Izrael. Podľa publicistu a politika, ktorý už trikrát pôsobil v izraelskom parlamente, Izraelčania musia Palestínčanom pomôcť pri budovaní ich štátu. Netradičný názor Uriho Avneriho a jemu podobných len ťažko predýchavajú sionisti v Izraeli a ich podporovatelia v zahraničí, no nemôžu v ich prípade kričať o antisemitizme. (mm)

ORBIS PICTUS > AFGANISTAN Foto: Muhammed Muheisen – SITA/AP

Afganskí utečenci sa po celodennej drine na trhu s ovocím a zeleninou na predmestí pakistanského mesta Islamabád sprchujú v provizórnych podmienkach. V Pakistane žije 1,6 milióna afganských utečencov, najväčšia utečenecká komunita na svete. Tisíce z nich stále žijú bez elektriny, tečúcej vody a ďalších základných potrieb. Výsledok dlhodobej intervencie amerických vojsk a bojov s miestnymi povstalcami, pričom scenár sa opakuje aj v Sýrii. Zatiaľ bez americkej intervencie, ale podpora miestnych teroristov zo Západu a občianska vojna robí zo Sýrčanov ďalších Afgancov. (mm)

ORBIS PICTUS > WASHINGTON Foto: J. Scott Applewhite – SITA/AP

Ozbrojený policajt hliadkuje pred budovou amerického Kongresu na Kapitole kvôli streľbe v objekte veliteľstva námorných síl. Šialený strelec, bývalý americký vojak, najprv vyvolal podozrenie, že ide o teroristický čin. Nebol to teroristický čin Al-Káidy, ale psychický skrat jedinca. USA si aj bez Talibanu na svojom území vystačia s násilnými činmi, ktoré ich vojaci uplatňujú na nevinných civilistoch v zahraničí. (mm)

ORBIS PICTUS > IZRAEL Foto: Larry Downing – SITA/AP

Šéf americkej diplomacie spokojne referoval premiérovi židovského štátu, ako úspešne zavádza svet o situácii v Sýrii v prospech malého spojenca na Blízkom východe. Benjamin Netanjahu ešte zostáva v údive, prečo USA neprevalcovali Sýriu a neodstránili jej prezidenta al-Asada, ale nič nie je stratené. Vojenský zásah proti Sýrii stále zostáva v zálohe. (mm)

ORBIS PICTUS > NEPÁL Foto: Niranjan Shrestha – SITA/AP

Nepálska žena a dievčatko pred hinduistickým božstvom Bhairava, ktoré je najhroznejšou formou boha Šivu. Bhairavu vzývajú nepálski hinduisti v modlitbách na zničenie nepriateľov. Toto božstvo patrí k pravidelnému každoročnému festivalu Indra Jatra v metropole Káthmandu. Nepálčania venujú pozornosť okrem osláv a božstiev spoločenským zmenám. Majú dočasnú vládu pod vedením najvyššieho sudcu a chystajú sa na parlamentné voľby, po ktorých budú mať novú ústavu. Aj nepálski politici dokážu svojou činnosťou prekonať najhroznejšie formy božstiev. (mm)

ORBIS PICTUS > BRAZÍLIA Foto: Eraldo Peres – SITA/AP

Brazílsky indián v tradičnom odeve protestuje v metropole Brazílie s nápisom Skončite s genocídou, nechajte žiť Indiánov, rieky a stromy. y Indiánsky kmeň Guarani-Kaiowa čelí nátlaku, aby svoju zem obetoval komerčným záujmom rôznych podnikavcov. Brazílski indiáni nemajú správneho trhového ducha a nie sú ochotní obetovať všetko pre zisk a hromadenie materiálnych statkov. Nie sú sami. V dvanástich krajinách Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky bojujú miestne komunity o svoje územie proti jeho komerčnému využitiu. (mm)

RENDEZ-VOUS > ŽIJEME V TEMNOM NOVOVEKU

Marián Benka, Milan Rusko

ŽIJEME V TEMNOM

NOVOVEKU 40

VYŠTUDOVANÝ KYBERNETIK A POČÍTAČOVÝ LINGVISTA, FILOZOF A MYSTIK. PREDSTAVITEĽ SOFIOLÓGIE, NOVÉHO VEDNÉHO ODBORU, KTORÝ SA SNAŽÍ INTEGROVAŤ ZMYSLOVÉ POZNANIE, RACIONÁLNU ANALÝZU A DUCHOVNÚ SKÚSENOSŤ. NA SLOVENSKU NENÁJDETE VEĽA TAKÝCH RENESANČNÝCH ĽUDÍ, AKÝM JE EMIL PÁLEŠ. MEDZI VEREJNOSŤOU JE O ŇOM ROZŠÍRENÁ LAICKÁ PREDSTAVA, ŽE „DOKÁZAL EXISTENCIU ANJELOV“ A „PREDPOVEDÁ NOVÝ VEK SLOVANOV“. NIE JE TO ÚPLNE PRESNÉ, DOKÁZAL PREDOVŠETKÝM, ŽE V HISTÓRII ĽUDSTVA SA SO ŽELEZNOU PRAVIDELNOSŤOU OPAKUJÚ ISTÉ CYKLY, KTORÉ SA ZARÁŽAJÚCO ZHODUJÚ SO STREDOVEKOU NÁUKOU O ARCHANJELOCH. ROZPRÁVALI SME SA O JEHO VÝSKUME, O DÔSLEDKOCH, KTORÉ Z NEHO VYPLÝVAJÚ, I O DOBE, V KTOREJ ŽIJEME.

Tvrdíte, že súčasná veda potrebuje zmenu a mala by sa priblížiť ideálu novej slovanskej vedy, ktorú predpovedali už Štúrovci. V čom by mala byť táto nová veda iná? Moderná veda dosiahla veľký úspech za cenu jednostranného vývoja. Pri jej kolíske stáli tri významné postavy, ktoré sa pokúšali viesť dialóg: Bacon, Descartes a Komenský. Zosobňovali anglický empirizmus, francúzsky racionalizmus a slovanský intuitivizmus. Alianciou prvých dvoch sa založila moderná západná veda, ale

ten tretí, slovanský rozmer, z nej bol vynechaný. Táto veda sa premenila na techniku, ktorá zmenila tvár sveta. Ale zmenila aj náš obraz o človeku. Následky jednostrannosti tohto obrazu sveta sa stále vypuklejšie prejavujú v celospoločenských problémoch. Človek začal veriť, že je zviera s veľkým mozgom alebo elektrochemický stroj, a nie vznešená duchovná bytosť pochádzajúca z hviezd. K celému človeku patria tri schopnosti: zmyslové vnímanie, rozum a intuícia. A celistvá múd-

„Úlohou stredovýchodnej Európy je zapojiť našu emocionálnu a morálnu inteligenciu, urobiť z nich reálne spoločenské sily. Keď budeme len napodobňovať západ, budeme za ním večne zaostávať.“

RENDEZ-VOUS > ŽIJEME V TEMNOM NOVOVEKU

rosť musí byť syntézou všetkých troch. Je snom a budúcou úlohou Slovanov hľadať takú integrálnu múdrosť, Soﬁu. Mnohé slovanské osobnosti ako Komenský, Solovjov, Trentowski alebo Hurban sa o to pokúšali už od čias vierozvesta Cyrila. Pretože Komenský nesmel byť sudičkou pri kolíske modernej vedy, vypadla z nej celá sféra poznania o vnútorných svetoch, a tým aj mravné hodnoty. Západná Európa by si teraz mala kľaknúť pred východnou a prosiť o záchranu. Lenže oni sú pyšní a my nemáme potuchy o našom poslaní. Vaša Angelológia dejín vraj podáva vedecký dôkaz o existencii anjelov. Na Vašom výskume pritom spolupracujú aj ateisti. Ako môže ateisticky založený vedec pripustiť existenciu anjelov? Predstava, že som dokázal existenciu anjelov, je trochu laicky zjednodušená. My totiž vôbec nevieme, kto alebo čo anjeli sú – na to sa ešte len pýtame. Pýtame sa, o čom vlastne rozprávala stará náuka o anjeloch? Slovom „anjel“ sa myslel predovšetkým istý introspektívny zážitok zjavenia. Ale čo spôsobuje tieto zážitky? Vďaka mojej práci sme urobili významný krok. Zistili sme, že tieto zážitky sú intersubjektívne. Rovnaké alebo podobné vnuknutia prijímali ľudia v rôznych civilizáciách súčasne. Takže nejde o nejakú psychickú poruchu, ktorá by sa odohrávala len vnútri lebky jednotlivca. Starobylá náuka o duchoch času hovorí o siedmich archanjeloch, ktorí cyklicky inšpirujú svet. Ukázal som, že tieto cykly skutočne existujú, že zodpovedajú reálnym kultúrnym vlnám v dejinách, kým donedávna sa myslelo, že ide o ničím nepodloženú náboženskú vieru. Napriek tomu nevieme, čo sa za tým skrýva. Profesor Miroslav Mikulecký, náš zaslúžilý chronobiológ, je môj najbližší kolega a je ateista. Domnieva sa, že nejaké periodické kozmické žiarenie ovplyvňuje človeka a spúšťa vzorce správania zapísané v mozgu alebo v DNK miliónmi rokov evolúcie. Obaja sme vedci, ktorým ide predovšetkým o pravdu. Nemôžem vopred vylúčiť jeho hypotézu a on existenciu anjelov. Jedna z tých intuícií možno bude v lepšom súlade s pozorovanou skutočnosťou. Akého charakteru sú Vaše dôkazy? Sú akceptovateľné aj z pohľadu klasickej vedy alebo len

v kontexte novej slovanskej vedy? Treba rozlišovať metodologické roviny. V prvej, empirickej rovine, pozorujem a popisujem kultúrne vzorce, periodicity a synchronicity v dejinách – a to je úplne v súlade s hlavným prúdom vedy a jej metód. Tento výskum však vedie k výsledkom, ktoré sú v rámci súčasnej predstavy o svete neočakávané. Preto v druhej, ﬁlozoﬁckej rovine, uvažujeme a pýtame sa, či je dnes prijímaná metafyzika a metóda vedy tá správna. Či je oprávnené, aby sa vedecký výskum spájal výlučne s materialistickými predpokladmi o povahe sveta. Ja to pokladám za ideologickú totalitu a žiadam, aby bol platónsky idealizmus pri tvorbe vedeckých hypotéz zrovnoprávnený. Nakoniec v tretej, intuitívnej rovine, sa musím pokúšať o celistvú syntézu, do ktorej vchádza aj moja osobná intímna skúsenosť. Moje náboženské presvedčenie teda hrá rolu v tom, aký nakoniec zaujmem postoj. Veríte v existenciu anjelov ako bytostí, ku ktorým sa môžeme modliť? Je takáto viera vedecká alebo nevedecká? Nie sú Vaši archanjeli len archetypy, ktoré sú ukryté v nás samých a určujú naše činy? Verím, vnútorne sa prikláňam k tomu, že nad nami sú inteligencie, ktoré sú pravzormi krás a cností a stvorili tento svet. Moje dôvody sú však osobné a neprenosné, sú to vnútorné zážitky. Na to, aby ich mali aj iní ľudia, by museli vyvinúť určité úsilie na duchovnej ceste. Tým je to za hranicami vedy, čiže všeobecne spoločnej skúsenosti. Keby však ľudia chceli, dostalo by sa to dovnútra týchto hraníc. Tieto pravzory cností budeme musieť nakoniec rešpektovať bez ohľadu na to, či sú to platónske idey alebo hmotné štruktúry zapísané do stavby nášho fyzického tela. Som ochotný o tom uvažovať v rôznych termínoch, ale nie zapierať anjelov, len aby som sa zapáčil intelektuálnym kruhom. Osobne by som tým zradil prameň, vďaka ktorému to poznanie vôbec mám. Ak vnímame anjelov ako bytosti, existuje nejaká bytosť, ktorá v sebe spája vlastnosti všetkých archanjelov a môžeme ju nazvať Najvyšším, Bohom, Zdrojom? Hierarchia anjelov je ako pyramída, ktorá má nejakú špičku – Najvyššiu inteligenciu. O tej sa

však ťažko hovorí a je skôr logickým domyslením než skúsenosťou tvárou v tvár. Židia hovoria, že Bohu do tváre nikto nevidel – jeho tvárou sú anjeli. Anjeli sú ako konkretizované Božie myšlienky, ktoré sa stali tvorivými mocnosťami – a uvažujúc o nich vcelku človek tuší dobrý a láskyplný zámer Tvorcu. Anjeli sú hlásky Božieho slova: sedem archanjelov sú samohlásky, dvanásť cherubínov spoluhlásky. Každý z nich stelesňuje inú cnosť a tvorivú moc. Ich spoluúčinkovaním vznikajú slabiky, slová a vety utvárajúce svety. Cirkevný otec Tertullián nazýval Boha „sedmorakým duchom“ – asi ako biele svetlo, ktoré v sebe obsahuje sedem farieb dúhy. Tak si to predstavujem ja a tradičné kresťanstvo. Aj keď nič nie je isté. Ak sú to civilizácie bytostí utkaných zo svetla, ktoré zápasia o človeka a nemajú jednotné vedenie – je to dosť znepokojujúca predstava. Ak je teda každé historické obdobie pod vplyvom nejakej energie, ducha času alebo archanjela, aký to má praktický význam? K akým použiteľným aplikáciám môže toto poznanie viesť? Liečivé účinky bylín, elektrina, astronómia – to všetko sa využívalo oveľa skôr, než sme pre to našli vedecké vysvetlenia. Angelológia prináša poznatky, ktoré nás mravne zaväzujú. Skúmanie dejinných rytmov je skôr len nástrojom, ako vydestilovať čisté jungovské archetypy. Ide o sebapoznanie, aké elementárne sily utvárajú ľudskú psychiku. Niečo ako duchovná chémia, kde poznanie jednotlivých prvkov a ich kvalít umožňuje predvídať, ako budú navzájom reagovať. Keď v 14. storočí čierna smrť vyhubila tretinu ľudí, hovoríme, že to bol temný stredovek, pretože nepoznali biológiu a hygienu. Ale my žijeme temný novovek, pretože nemáme zase elementárne znalosti duchovných zákonov, od ktorých závisia osudy jednotlivcov aj celých civilizácií. V 20. storočí nás posadol zlý duch a pod rôznymi politickými zámienkami sme sa navzájom vraždili – počet mŕtvych je porovnateľný s pandémiou čierneho moru. Babylonskí kňazi a niektorí zasvätenci na prahu 20. storočia nás varovali: vracia sa Nergal, ohnivá inteligencia Marsu, ktorá sa teší z krvi. Ak

nerozviniete isté cnosti, stanete sa jej obeťou! Ľudia sa tomu len smiali ako mentálne zaostalí. Týždeň pred vypuknutím prvej svetovej vojny ešte rozprávali, že žiadna vojna nebude. Môžete nám priblížiť, v akom období sa teraz ako ľudstvo nachádzame? Podľa starých predstáv žijeme v takom období ako za čias Pytagora (6. storočie p. n. l.). Veľkým duchom času je archanjel Michael (od konca 19. storočia) a menším duchom času Zachariel (od pádu železnej opony). Z kolektívneho podvedomia sa vynárajú podobné impulzy, čelíme analogickým výzvam ako v klasickej antike, a zároveň takým, aké tu boli poslednýkrát v renesancii za čias Leonarda. Ak si na časovú os zakreslíte všetky demokratické zriadenia v dejinách (je ich okolo šesťsto), dostanete rytmus archanjela slnka, Michaela. S ním sa vždy vracia téma slobody a dôstojnosti jednotlivca, ktorý má vládnuť sám sebe. Aby to dokázal, musí rozvinúť isté s tým spojené cnosti – vlastnosti slnečných hrdinov. Funkčným demokraciám predchádzali vždy rozkvety filozofie, pestovanie kultúry dialógu a samostatného úsudku. Napríklad Sokrates bol Periklovým súčasníkom, Akvinský svedkom zakladania stavovských parlamentov. My to ignorujeme, a preto vzniká len zdanie demokracie horšie než otvorená monarchia. Každý legislatívny mechanizmus predpokladá určité cnosti, inak nefunguje. My sa o nich odmietame čo i len rozprávať. A aké obdobie nás čaká? Je to vláda archanjela Saturna, Orifiela, zhruba od polovice tohto storočia. Z dejín vidno, ako sa v saturnských obdobiach budujú absolútne monarchie, centralizované byrokratické hierarchie so skostnatenými tradicionalistickými hodnotami. Budujú sa pyramídy a kolosálne stavby. Na západe sa v rámci toho pravidelne opakovali pokusy obnoviť Rímsku ríšu z čias cisára Augusta. Američania dnes očividne ašpirujú na nových Rimanov. Ale aj Čína za čias Augusta zažila mocenský rozmach a obe impériá sa najvzdialenejšími územnými výbežkami takmer dotkli. Heslo vo veľkej pečati Spojených štátov, ktorú vidíme na dolárovej bankovke, znie „novus ordo seclorum“ čiže „nové poradie vekov“ alebo „nový vek v poradí“. To je prevzaté z Vergiliovej Aenei-

RENDEZ-VOUS > ŽIJEME V TEMNOM NOVOVEKU

dy a oslavuje to Augustovu vládu. V ďalšom verši to pokračuje slovami: „redeunt Saturnia regna“ – „vracia sa vláda Saturna“. Ono to aj vyzerá, že svet smeruje k nejakej novej totalite. Dá sa s tým niečo aktívne robiť alebo len čakať so založenými rukami na „predurčený osud“? Duch času predurčuje témy, ktorým sa nevyhneme, ale závisí od človeka, ako ich zvládne. Zo železa môžete kuť meče alebo pluhy a duchovné železo vôle v 20. storočí sa mohlo využiť viac na budovateľstvo než na vedenie vojen, keby sme boli chceli. To, čo nás čaká, je práca s duchovným olovom. Klasickou konštruktívnou premenou saturnskej inšpirácie sú hnutia mníchov a pustovníkov. Slobodne, vedome a aktívne uchopiť impulz sebadisciplíny a sebaobmedzenia znamená predísť tomu, aby sa to z nevedomia projektovalo navonok a postihlo nás to z rúk nejakej absolútnej moci. Benediktínom sa to podarilo okolo roku 1000. Približne v roku 1600 sa takto zvnútornený duchovný pohyb šíril len obmedzene a absolutizmus sa stal veľmi výrazný. Thomas Hobbes vtedy použil pre onú temnú stránku ducha svojej doby biblické meno Leviathan. Leviathan je démon Saturna, duch pracujúci na svetovláde, ktorý nás zbavuje ľudskosti a premieňa ľudí na ozubené kolieska účelového megastroja. Je to matrix, démon, ktorý očividne straší v podvedomí Ameriky. V starších ﬁlmoch vystupuje ako Fantomas alebo onen protivník Jamesa Bonda: kdesi v podzemí preňho pracujú vedci na ovládnutí sveta, je technický a organizovaný, ale bezcitný, plešatý, rozpráva monotónnym hlasom... Umelci to niekedy vystihnú veľmi dobre. Existujú archanjelské cykly aj v živote jednotlivca? Napríklad Ptolemaios opisuje, ako tých istých sedem duchovných síl v rovnakom poradí, v akom inšpirujú dejinné epochy, ovplyvňujú aj vekové obdobia v ľudskom živote. Skutočne, kultúrne epochy sa dajú dosť dobre pochopiť pomocou psychických konﬁgurácií typických pre určité vekové obdobia. Romantizmy sú pubertou dejín, absolutizmy vykazujú znaky stareckej psychiky. Lepšie a stručnejšie sa to ani nedá vystihnúť.

Postupnosť kultúrnych epoch potom môžete preložiť do postupnosti vekových období: baroko, osvietenstvo, romantizmus... detstvo, školský vek, puberta... A čo majú spoločné, to sa nazývalo starými menami: Gabriel, Rafael, Anael... archanjel Mesiaca, Merkúra, Venuše... Hovoríte tiež o úpadku Anglosasov a vzostupe Slovanov. V rámci akého cyklu sa toto má udiať? O úpadku Západu písal už Štúr. Oxfordský historik Niall Ferguson tiež práve vydal knihu Zánik západu, teda s rovnakým názvom ako Oswald Spengler pred sto rokmi. A budúcu úlohu Slovanov tušia rôzne osobnosti už od čias Herdera. Západ mravne upadá, ale aj Rímska ríša sa rozpadala 500 rokov. Na druhej strane, so vzostupom Slovanov to nebude také ľahké. Neosvojili sme si totiž ešte ani tie cnosti, ktoré kedysi urobili Západ veľkým. A to je nevyhnutný predpoklad na to, aby sme na tom mohli budovať ďalšie poschodie kultúry. Baltoslovania sú poslednou vetvou Indoeurópanov, ktorá ešte neprežila svoj kultúrny rozkvet, ale sa naň len pripravuje. Štúrovci ich preto nazývajú „najmladším synom v povesti ľudstva“. Sú v nás určité mladistvé, tvárne sily, ktoré sú prísľubom budúcnosti. Ale tieto veci sa dajú jasne vidieť len duchovno-esteticky školeným okom. Diplomovaný politológ je v tomto smere celkom slepý, nemá tušenie, ani čo bude o dvadsať rokov – tým menej o stáročia. Sú aj Anglosasi a Slovania pod vplyvom konkrétnych archetypov? Ak áno, akých? Je tu tá myšlienka o Veľkom roku a zodiakálnom precesnom kalendári. V antike sa o tom hovorilo. Zemská os sa nakláňa, pohybuje medzi súhvezdiami, pričom jedno znamenie zvieratníka prejde za niečo vyše dvetisíc rokov. To by malo zodpovedať kultúrnym epochám. Niečo také pozorujeme preto, lebo sumersko-babylonsko-egyptská civilizácia tvorila určitý typ, ktorý dominoval vyše dvetisíc rokov; potom prešla štafeta do rúk grécko-latinskej kultúry opäť na dve tisícročia; a v súčasnosti je celosvetovo určujúci anglo-sasko-germánsky typ vedomia. Nadchádzajúca slovanská kultúra by podľa toho spadala dovedna s budúcim vekom Vodnára. Lenže datovania sú veľmi neisté. Zakladajú sa na chybných alebo svojvoľných predpokladoch,

pričom každý dospeje k inému výsledku. Ak mám pravdu ja alebo Rudolf Steiner, slovanská kultúra sa pripravuje, ale je to otázka mnohých storočí. Jedno je isté: ak bude slovanská kultúra, bude len vďaka tomu, že začneme počúvať hlas nášho génia slovanstva, že začneme čerpať z vlastného vnútra a začneme si sami klásť duchovné ciele. Na žiadne výpočty sa inak nepoliehajte. Akú máte víziu pre Slovensko? Čo by Vás potešilo? Úlohou stredovýchodnej Európy je nájsť nový spôsob spolužitia, kde do politického a ekonomického života budú zamiešané slovanské vlohy. Musíme zapojiť našu emocionálnu a morálnu inteligenciu, urobiť z nich reálne spoločenské sily. Keď budeme len napodobňovať Západ, budeme za ním večne zaostávať a zostaneme na ňom závislí. Keby odtiaľto vyšlo etické bankovníctvo, vyrastali spravodlivo hospodáriace družstvá, univerzita založená na integrálnej paradigme, keby ľudia vlastnili svoju pôdu a krajinu a slúžili skutočným hodnotám namiesto otročenia drakovi – to by ma potešilo. Čo je podľa Vás základnou duchovnou príčinou toho, že vo svete sa deje toľko nespravodlivosti? Naše ťažkosti a ich zdanlivá neriešiteľnosť pramenia z toho, že všetci spolupracujeme so zlom. Nie všetci rovnakou mierou, ale skoro všetci od veľkých vodcov až po malých utláčaných. Máme popodpisované zmluvy s diablom. Môžete to konkretizovať? Ak pripustíme niečo ako diabolské bytosti, ako pôsobia na našich politických vodcov a ako na bežného človeka? Ako im podliehame? Z praktického hľadiska je to vcelku jedno, či veríte, že sú to diabolské inteligencie alebo niečo iné. Psychologický proces, akým sa to deje, je totiž aj tak rovnaký a obrana tiež. Naše osobné slabosti sú pôdou, skrze ktorú do sveta zasahujú diabli a zapájajú nás do plánov a súvislostí presahujúcich jeden ľudský život alebo predstavu jednotlivca. Jeden sa bojí o existenciu a nechá sa zastrašiť, iný chce uspokojiť svoje túžby a nechá sa kúpiť. Robíme to tak polo-vedome, polo-nevedome. Zlo sa vždy zaodeje nejakými dôvodmi, vystupuje ako dobro alebo čosi nevyhnutné. Pritom je celkom priezračné, ako sa

náš myšlienkový proces podprahovo deformuje vplyvom strachov a túžob. Upton Sinclair to vystihol: „Je ťažké prinútiť človeka, aby niečo pochopil, keď jeho príjem závisí od toho, že to nechápe.“ Ale povedzte to niekomu – urazí sa. Ten duch, ktorý nás posadol začiatkom 20. storočia, bol známy aj pod perzským menom Asmodeus – duch pomsty a zúrivej nenávisti. Na tribúny vystúpili rázne gestikulujúce postavy v uniformách a začali sme sa vyvražďovať. V Nemecku Židov, v Rusku kulakov, v Turecku Arménov, v Kamboži obyvateľov miest – bolo jedno koho, všade sa niekto našiel. Rímsku cirkev už dávno nakazil spomínaný démon usilujúci sa o svetovládu a onedlho sa bude znova cítiť posilnená na vlne konzervatívnych nálad. Na univerzitných katedrách vyčíňa tzv. poludňajší démon – rozkladný intelekt strhávajúci všetko do relativizmu. Lucifer je duch krásneho zdania a ten má zase raj v rôznych malých ezoterických sektách. Od roku 1989 sa k nim pridružil Meﬁsto, s ktorým sa posledne potýkal legendárny doktor Faust. Z vedy sa stáva biznis s falšovaním poznania a všade je nekonečné množstvo malých konšpirácií, kde sa svorne mlčí o nečestnom zdroji príjmov. Lenže ľuďom znejú našepkávania čerta vždy rozumnejšie a prijateľnejšie než slová múdreho človeka. V krivom zrkadle ich vlastnej osobnosti sa im všetko javí inak. Chce to duchovnú alfabetizáciu; treba sa naučiť rozoznávať duchov. Znamená to všetko, že ak chceme zmeniť túto spoločnosť k lepšiemu, mali by sme najprv zmeniť seba, stať sa „imúnnymi voči diablovi“ a až potom vymýšľať rôzne alternatívne koncepty a angažovať sa ako aktivisti? Môže sa svet zmeniť len tým, že sa zmeníme my sami? To vonkajšie a to vnútorné je vzájomne previazané; meniť sa musia postupne a súčasne. Kto sa hrnie len do vonkajšej činnosti, neskoro zbadá, že bol nástrojom zlých síl, ktoré pôsobili priamo v jeho vlastnom vnútri. A kto chce pracovať len duchovne na svojom vnútri, toho pokrok sa zastaví, ak sa neusiluje premeniť to na reálne činy dobra a neotestuje svoju silu na vonkajšom svete. Ľudia majú sklon robiť jednu alebo druhú chybu, ale kľúč je v rovnováhe.

DÉJÀ VU > VEĽKÁ VLASTENECKÁ LOŽ

Peter Hafner

VEĽKÁ

VLASTENECKÁ LOŽ

MARK SOLONIN, RUSKÝ PUBLICISTA A HISTORIK, HLAVNÝ PREDSTAVITEĽ TZV. NOVEJ VLNY V RUSKEJ VOJENSKEJ HISTORIOGRAFII. VYŠTUDOVAL LETECKÉ INŽINIERSTVO A ISTÝ ČAS PRACOVAL V LETECKEJ VÝVOJOVEJ KONŠTRUKČNEJ KANCELÁRII. OD ROKU 2004 PUBLIKOVAL ŠESŤ KNÍH, KTORÉ SA VENUJÚ SOVIETSKO-NEMECKEJ VOJNE, NAJMÄ UDALOSTIAM Z ROKU 1941. DOTERAZ SA ICH PREDALO LEN NA RUSKOM TRHU VYŠE 180 000, BOLI TIEŽ PRELOŽENÉ A VYŠLI V NIEKOĽKÝCH KRAJINÁCH. NA NAŠOM KNIŽNOM TRHU NÁJDETE: 23. ČERVEN ANEB OPRAVDOVÝ DEN „M“ A VYMÝVÁNÍ MOZKŮ – ZFALŠOVANÉ DĚJINY SOVĚTSKO-NĚMECKÉ VÁLKY. CHYSTÁ SA AJ PRVÝ SLOVENSKÝ PREKLAD 22. JÚN 1941 – ANATÓMIA KATASTROFY.

ieľom rozhovoru je priblížiť čitateľom zistenia a argumenty Marka Solonina týkajúce sa vojnových útočných plánov Sovietskeho zväzu na Nemecko z jari 1941, teda približne v rovnakom čase, ako Nemecko pripravovalo svoj vlastný útok známy pod názvom Operácia Barbarossa. Zaujímajú ma aj údajné mýty o nepripravenosti Červenej armády voči technickej a početnej prevahe nemeckých vojsk. Môžete nám v skratke opísať, o aké dokumenty sa opierajú Vaše tvrdenia? Plánovanie ofenzívnej operácie Červenou armá-

dou na západných hraniciach Sovietskeho zväzu prebiehalo mnoho rokov. Prvýkrát už v novembri 1936. V septembri 1939 vznikla spoločná hranica medzi Sovietskym zväzom a Nemeckou ríšou a Červená armáda postupne začala plánovanie novej operácie, ktorá sa mala rozvinúť na území západného Poľska, Slovenska, Maďarska a Nemecka. Spolu bolo objavených 13 základných dokumentov, zostavených priebežne od augusta 1940 do mája 1941, ktoré jednoznačne poukazujú na detailné spracovanie plánov útočných operácií Červenou armádou. Ide o päť

verzií súhrnného operatívneho plánu Červenej armády a dva súbory dokumentov popisujúce rozvinutie vojsk štyroch západných vojenských okruhov. Viete autenticitu týchto dokumentov nejako podložiť? Všetky tieto vojnové plány reálne existujú a ich archívne originály som držal vo svojich rukách. Okrem dokumentov Generálneho štábu Červenej armády sú odtajnené a dostupné aj desiatky dokumentov plánovania mobilizácie a rozvinutia vojsk pohraničných vojenských okruhov. V podstate každý historik sa s týmito dokumentmi môže oboznámiť. Chcel by som zdôrazniť, že 6 z 13 dokumentov predstavuje po formálnej aj obsahovej stránke príkazy ministra obrany ZSSR, nie sú to iba plány budúcich operácií, ale záväzné príkazy vyššieho vojenského velenia štátu. Prinajmenšom všetky známe listiny od septembra 1940 do mája 1941 predstavujú samy osebe popis plánov na prípravu a realizáciu grandióznej ofenzívnej operácie, ktorá sa mala uskutočniť na západných hraniciach ZSSR. Je tiež zdokumentované štábne cvičenie najvyššieho velenia Červenej armády z januára 1941, ktorého sa zúčastnilo 61 najvyšších maršalov

a generálov. Počas neho sa precvičoval útok na západnom strategickom smere a juhozápadnom strategickom smere. Nemohli byť tieto plány súčasťou obrany proti očakávanému útoku Nemecka na Sovietsky zväz? O strategickej obrane na vlastnom území sa v ani jednom z týchto plánov nepočíta. Ak sa bližšie pozrieme na zverejnené mapy a jednotlivé bojové línie (viď www.zemavek.sk), je jasne vidieť, že výpady Červenej armády sú vedené hlboko na nepriateľskom území, pričom plánovala zasadiť prvý úder, prekročiť hranicu a postúpiť na západ až po líniu, z ktorej následne mala spustiť svoju hlavnú ofenzívu. Počas týchto štábnych cvičení ani vo vojnových plánoch Generálneho štábu Červenej armády sa nikde nespomína odrazenie nemeckého útoku a nijaká obrana sa nenacvičovala. Ďalším významným faktorom je načasovanie sústreďovania sovietskych vojsk pri hraniciach, ktoré začalo až v máji a malo byť dokončené v júli. Pri príprave na obranu by na základe klimatických podmienok začali s rozvinovaním už v marci a dokončili by ho najneskôr v máji, pretože vtedy by bolo možné objektívne očakávať útok zo strany Nemecka (pôvodný útok mal sku-

Sovietsky vojnový plán z marca 1941. Červená čiara predstavuje sovietsko-nemeckú štátnu hranicu, šípky sú smery plánovaných útočných výpadov Červenej armády a modrá prerušovaná čiara je línia, na ktorú sa sovietske vojská mali prebojovať do 30 dní od začiatku operácie. Po dosiahnutí línie Breslau (Vroclav) – Lodž – Varšava sovietske velenie zvažovalo tri možné varianty ďalšieho smerovania svojej ofenzívy: útok na sever k Baltskému moru na Danzig (Gdaňsk), útok na západ na Berlín, útok na juhozápad na Prahu a Viedeň.

DÉJÀ VU > AKO SA ZSSR CHYSTALO ZAÚTOČIŤ NA NEMECKO točne začať už 15. mája). Keďže po roztopení ľadu a vyschnutí pôdy sú ideálne podmienky na presun vojsk, cesty sa stávajú zjazdnými pre vtedajšiu techniku. To, že rozvinovanie sovietskych vojsk začalo až v máji, potvrdzuje útočný charakter plánovaných operácií.

Počet vojakov Divízie celkom Z toho tankové divízie Počet tankov Počet bojových lietadiel

mal byť rýchly postup nemeckých vojsk, ktorý, treba priznať, bol objektívne realizovaný. Jeho príčinou však v žiadnom prípade nemohla byť nepripravenosť alebo obrovské zaostávanie v porovnaní s nemeckou armádou, o čom svedčia aj nasledujúce fakty:

ČERVENÁ ARMÁDA 2 700 000 174 60 12500 8300

NEMECKÁ ARMÁDA 3 000 000 118 17 4000 2300

Porovnanie vojenskej sily Sovietskeho zväzu a Nemecka počas tzv. Operácie Barbarossa z 22. júna 1941

V poriadku, ale aj tak išlo stále len o plány a vojenské cvičenia na papieri, či nie? V prvom rade si treba uvedomiť, že veliteľskoštábne hry neboli nijakou zábavkou dospelých chlapov, ale bola to seriózna súčasť prípravy veliteľských kádrov. Najvyššie sovietske velenie za účasti 61 maršalov a generálov počas nich nacvičovalo útoky na Nemecko, Rumunsko, Slovensko a Maďarsko. Táto príprava bola s jediným účelom, a tým bolo vedenie vojny. Ďalej si treba uvedomiť, že v máji 1941 skutočne začalo masívne rozvinovanie Červenej armády na hraniciach s Nemeckom. Z vnútrozemia Sovietskeho zväzu sa na západ presúvali tisícky vlakových súprav s vojakmi, výzbrojou a vojenským materiálom. V blízkosti hraníc prebiehalo skryté sústreďovanie veľkých operačných zoskupení sovietskych vojsk. Tieto dislokácie teda potvrdzujú nielen samotné plány, ale aj ich útočný charakter, pretože dochádza k sústreďovaniu najmä v hraničných výbežkoch, ktoré predstavujú ideálny odrazový mostík na útok do hĺbky nepriateľského územia. Aký zásadný pohľad tieto informácie teda prinášajú? Historikmi sme desaťročia kŕmení stále tými istými tvrdeniami: Červená armáda nebola v júni 1941 vôbec pripravená na vojnu s Nemeckom, navyše útok Nemecka bol prekvapivý a zaskočil najvyššie velenie aj samotného Stalina. Výsledkom tejto nepripravenosti a prekvapivého útoku

Detailným analýzam týchto počtov, vrátane technických špeciﬁkácií použitej techniky, sa venujem podrobne v mojich knihách. Tu je tiež potrebné upozorniť, že tabuľka predstavuje momentový stav počtu vojsk oboch strán, ale nepremieta následnú dynamiku. V skutočnosti Sovietsky zväz spustil 23. júna otvorenú mobilizáciu, počas ktorej sa počas prvých 10 dní zmobilizovalo 5 miliónov záložníkov a ku koncu roka 1941 sa mobilizácia týkala až 10 miliónov osôb. Okrem toho prebiehali mohutné premiestňovania vojsk do západných vojenských okruhov. Údaje, ktoré uvádzate, vyvolávajú logickú otázku: mali samotní Nemci informácie o takejto vysokej úrovni vybavenia Červenej armády, a ak áno, prečo použili menšie počty vojakov a techniky v porovnaní s útokom na Francúzsko v roku 1940? A napriek tomu očakávali pomerne hladké víťazstvo nad Sovietskym zväzom už koncom roka 1941? V čom spočíval ich prehnaný optimizmus? Na túto otázku môžem odpovedať autentickým príhovorom A. Hitlera, ktorý adresoval 3. októbra 1941 nemeckému ľudu, citujem: „V jednej veci sme sa zmýlili. Nemali sme tušenie, ako grandiózne bol nepriateľ (Sovietsky zväz) pripravený na vojnu proti Nemecku a Európe, a ako veľmi bol v skutočnosti nebezpečný.“ A toto nebola súčasť propagandy – ak sa pozrieme na prvotné odhady vrchného velenia Wehrmachtu z júna-júla 1941, je zreteľné úplné nepochopenie vojenskej pripravenosti Sovietskeho zväzu. A po druhé,

Hitler sa spoliehal na to, že Sovietsky zväz sa po náhlom útoku začne rýchle rozpadávať ako „hlinený kolos“. Keby nebolo jeho krátkozrakej politiky spojenej s brutálnymi represiami realizovanými na zajatých vojakoch a domácom obyvateľstve, vývoj Operácie Barbarossa mohol byť celkom odlišný. Avšak napriek zjavnej početnej prevahe sovietskych vojsk postupovali nemecké vojska doslova raketovo, v súlade s ich taktikou Blitzkriegu... Pre lepšie pochopenie situácie je potrebné priblížiť si vojenské straty, ktoré utrpela Červená armáda na vojakoch a výzbroji v prvých mesiacoch vojny. Základné princípy vojenskej teórie i praxe dokladujú, že útočiaca armáda má vždy väčšie straty než armáda, ktorá sa bráni. Avšak v roku 1941 sa stalo čosi úplne opačné. K 10. júlu 1941 boli celkové straty Wehrmachtu 77 000 mužov (zabití, nezvestní a zajatí), čo predstavovalo 2,3 % z celkového počtu vojakov. Na druhej strane, nenávratné straty Červenej armády k tomu istému dňu predstavovali cca. 900 000 až 1 milión vojakov, pomer strát je neuveriteľných 1:35! Za celý rok 1941 predstavoval pomer nenávratných strát 1:28. Brániace sa sovietske vojská stratili mesiac po začiatku operácie 11 700 tankov, kým nemecké vojská len 616 tankov. Pomer strát predstavoval 1:19. Tento historický fakt sa dá iba veľmi ťažko predstaviť. Vojenská história pozná len niekoľko príkladov, keď dochádzalo k takej obrovskej disproporcii v stratách bojujúcich strán, možno azda len pri stretnutí vyspelých kolonizátorov vyzbrojených puškami a delami útočiacich na domorodcov v Afrike s kopijami a mačetami. Čo bolo podľa Vás príčinou takých obrovských porážok? Toto je hlavná otázka, ktorej sa venujem na niekoľkých tisícoch strán mojich kníh. Mohli by sme to v skratke zhrnúť nasledovne: hlavnou príčinou rozsiahlych porážok Červenej armády v prvých mesiacoch vojny sa stalo hromadné neplnenie príkazov, hromadná dezercia a vzdávanie sa do zajatia. V rozpore s tým, o čom nás celé desaťročia presviedčala sovietska vojenská propaganda, Červená armáda nezaostávala v počte zbraní, tankov a vojakov, ale v odhodlanosti a ochote vojakov plniť svoje rozkazy. Pri strete

s odhodlaným protivníkom nerozhodla početná prevaha, ale nedostatočná motivácia pre ozbrojený boj. Môžete tieto tvrdenia aj nejako dokázať? Áno, samozrejme, odmerať „bojového ducha“ je omnoho zložitejšie ako spočítať jednotlivé divízie, pušky a tanky. Vieme však objektívne zhodnotiť štruktúru strát Červenej armády, ak sa pozrieme na pomer celkovo zabitých, zranených, dezertérov a zajatcov. A ten nám dáva veľmi vypovedajúci ukazovateľ – v „normálne“ bojujúcej armáde predstavujú zajatci a dezertéri len niekoľko percent z celkového počtu strát. Avšak v lete 1941 len počet dezertérov vyhýbajúcich sa boju mnohokrát prevyšoval počet zabitých (v niektorých častiach frontu až desaťnásobne)! Odtajnenie veľkého množstva dokumentov (vrátane archívov NKVD a získaných dokumentov Wehrmachtu) umožnilo presné zhodnotenie počtu dezertérov a zajatcov. Výsledok týchto zistení je ohromujúci – celkový počet dezertérov Červenej armády za celý rok 1941 takmer dvojnásobne prevyšoval počiatočný počet frontových vojakov. Podobne straty bojovej techniky (tanky, delá, lietadlá) z leta 1941 neboli nikdy predtým pozorované ani potom v žiadnom inom konﬂikte. Jediným možným vysvetlením týchto strát je ponechanie techniky napospas nepriateľovi pri panickom ústupe. Ako je však možné, že v učebniciach dejepisu nič podobné nenájdeme? A vás to prekvapuje? Stačí sa pozrieť, kto píše tieto učebnice. V súčasnom Rusku celá „stará garnitúra“ bývalých sovietskych komunistických propagandistov zostala na svojich miestach, vedecko-historické ústavy riadia bývalí zástancovia tzv. „ideologickej línie strany“ vo veku 70 – 80 alebo aj 90 rokov. Všetci zostali na svojich miestach, zmenil sa im len štítok na dverách: namiesto katedry „vedeckého komunizmu“ vznikla katedra „politológie a sociológie“. Hrdinský mýtus Veľkej vlasteneckej vojny – tento základ, na ktorom sa drží ideológia stalinizmu, politickí dedičia Stalina len tak neopustia. Neskrátenú verziu rozhovoru aj s príslušnými schémami nájdete na webovej stránke www.zemavek.sk.

DÉJÀ VU > PODIVNÁ SMRŤ JÁNA PAVLA I.

Milan Pullmann

PODIVNÁ SMRŤ JÁNA PAVLA I. KONKLÁVE HO PROTI JEHO VÔLI VYBRALO DO ČELA RÍMSKOKATOLÍCKEJ CIRKVI. NAPLÁNOVAL REFORMU CIRKVI VRÁTANE JEJ FINANČNÉHO APARÁTU, TEDA SPRÁVY MAJETKU APOŠTOLSKEJ STOLICE A VATIKÁNSKEJ BANKY, A ZMENY POSTOJA K ANTIKONCEPCII. CHCEL TIEŽ ODSTRÁNIŤ SLOBODOMURÁROV Z MOCENSKÝCH POZÍCIÍ VATIKÁNU. NEDOPADLO TO PREŇHO DOBRE. 50

red niekoľkými dňami uplynulo 35 rokov od podivnej náhlej smrti takzvaného usmievavého, alebo tiež septembrového pápeža Jána Pavla I. Albina Lucianiho tak nazývali preto, lebo v úrade bol len 33 dní, od 26. 8. do 28. 9. 1978. Sedemnásteho októbra minulého roku pri príležitosti 100. výročia Lucianiho narodenia rektor Pápežskej lateránskej univerzity mons. dal Covola prehlásil, že „vďaka svedectvám a lekárskym záznamom bolo deﬁnitívne potvrdené, že pápež Ján Pavol I. zomrel prirodzenou smrťou“. Rektor zmienil aj „nestály zdravotný stav pápeža“, ktorého pontiﬁkát bol najkratší za posledné storočia. Naproti tomu David A. Yallop v knihe Ve jménu Božím podáva presvedčivé dôkazy a indície, že Vatikán opakovane klame. Yallopovi ani mne pritom nejde o osočovanie cirkvi, ale o osvetlenie pomerov vo Vatikáne v sedemdesiatych rokoch.

stával hodnoty a názory 2. vatikánskeho koncilu, ktoré sa stretli s odporom reakčnej časti cirkvi. Po smrti benátskeho patriarchu ho Pavol VI. menoval na jeho miesto, v marci 1973 sa stal kardinálom. Bol prehnane skromný. V prostej kňazskej sutane obchádzal na bicykli nemocnice, kde dodával silu a odvahu chorým. V roku 1978 bol konkláve na štvrtý pokus zvolený za pápeža. Ledva začal úradovať, dostal výtlačok L’Osservatore Politico. Bol to projekt investigatívneho novinára Pecorelliho, dobre informovaného bývalého člena lóže Propaganda Due (P2). V článku o Veľkej vatikánskej lóži našiel zoznam 121 osôb, väčšinou kardinálov, biskupov a ďalších vysokopostavených primátov, vlastne prelátov. Podľa Yallopa Luciani zastával názor, že kňaz nemôže byť členom lóže. Na zozname nebol kardinál Felici, pápež sa ho preto spýtal, čo si o zozname myslí. Podľa Feliciho tam boli účelovo pridané mená.

ZOZNAM VATIKÁNSKYCH BRATOV

ZRADCA PAVLA

Narodil sa v roku 1912 v horskej dedinke Forno di Canale. V roku 1946 získal doktorát z teológie na Gregoriánskej univerzite v Ríme. V roku 1958 ho pápež Ján XXIII. vysvätil na biskupa. Neskôr za-

Ján Pavol I. bojoval s imidžom, ktorý mu vytvárali vatikánske médiá. Z ich pohľadu Luciani „zradil Pavla“ a rozhodli sa mu to oplácať. Luciani sa síce vyjadril k narodeniu prvého dieťaťa zo skúmavky

Louise Brownovej s umierneným nadšením a obavami z budúcich tovární na deti, prehlásil však, že rodičov neodsudzuje, a ak konali v dobrom úmysle a dobrej viere, urobili niečo, čo je milé bohu. Odporučil nasledovať svedomie jednotlivca. Dvadsiateho siedmeho septembra sa prekvapene v L’Osservatore Romano v článku Humanae Vitae a katolícka morálka dočítal o vyjadreniach pápeža Pavla VI. ku kontrole pôrodnosti a oslavnú reč na Humanae Vitae. Nebolo tam ani slovo o jeho vlastných názoroch. Autorom článku bol kardinál Ciappi, osobný teológ Pavla VI. a Pia XII., čo vyvolávalo dojem autenticky pôsobiacej pápežskej politiky. V časti Nebezpečenstvo manipulácie pri tvorení života kardinál dogmaticky plošne odsúdil umelé oplodňovanie a narodenie dieťaťa zo skúmavky, aj osobitne. Luciani novinám odkázal, že šéfredaktori, rovnako ako pápeži, nie sú nenahraditeľní. Ešte po konkláve sa rozšírila správa, že Luciani pred vyhlásením Humanae vitae písomne na Pavla VI. naliehal, aby nevyhlasoval zákaz umelej ochrany pred počatím. Keď de Riedmatten označil správu za vymyslenú, Luciani mu ponúkol exemplár a požiadal ho, aby sa nabudúce zdržal dementi. Dvadsiateho ôsmeho septembra poobede Luciani oznámil štátnemu sekretárovi Villotovi, že

šéf Vatikánskej banky Marcinkus má byť spolu s ďalšími tromi funkcionármi Vatikánskej banky nasledujúci deň odvolaný. Prial si tiež prerušiť všetky styky s Banco Ambrosiano. Plánoval dať ultimátum chicagskému kardinálovi Codymu a okrem iného vymeniť Villota na mieste štátneho sekretára. Zmeny mali skrytú logiku: chcel odvolať členov lóže P2 zo zoznamu Pecorelliho (Marcinkus, Villot, Poletti, Baggio, de Bonis) a na ich miesta dosadiť ľudí, ktorí na zozname neboli (Benelli, Felici, Abbo, Antonetti). Nato sa Luciani venoval iným dokumentom, potvrdeniu o plánovanom stretnutí s americkým parlamentným výborom pre kontrolu pôrodnosti, ktoré sa malo konať 24. októbra. Po večeri ešte telefonoval s kardinálom Colombom a pred pol desiatou sa zavrel v pracovni. Ráno našli jeho mŕtvolu. Údajne dostal infarkt.

PODVODNÍK VILLOT Štátny sekretár Villot nechal po nájdení mŕtvoly zmiznúť pápežove osobné predmety, vydal príkaz na balzamovanie pred uplynutím bežnej lehoty 24 hodín a klamal médiám, že cirkevný poriadok nepovoľuje pitvy pápežov. Konal protizákonne, odstránil dôkazový materiál, lieky, okuliare priamo z nosa a papuče z nôh, vedome dezinformoval

DÉJÀ VU > PODIVNÁ SMRŤ JÁNA PAVLA I. a zaviazal očitých svedkov k mlčanlivosti. Pápežov závet nebol nikdy nájdený, no pravdepodobne nejaký zanechal. Už ako benátsky kardinál ho mal. Lekár, ktorý sa o Lucianiho staral 20 rokov, a šéf vatikánskych zdravotníkov rozhodli, že sa o pápeža bude primárne starať dr. da Ros. V septembri 1978 bol doktor da Ros vo Vatikáne trikrát, pápežov stav skontroloval naposledy 23. septembra. Luciani mal normálny tlak 120/80. Nájdenú mŕtvolu skúmali vatikánski lekári, ktorí ho nikdy neošetrovali, naopak profesor Rama a doktor da Ros ani neboli kontaktovaní. Mŕtveho pápeža balzamovali 14 hodín po náleze. Vatikán klamal, že sa pitva pápeža doposiaľ nikdy nekonala a klamal aj o zdravotnom stave Jána Pavla I. Po nabalzamovaní vykonala uzavretá spoločnosť nočnú prehliadku mŕtvoly. Pápežov úmrtný list dodnes nie je verejne prístupný. Šéf Vatikánskej banky Marcinkus sa ráno v deň Lucianiho smrti pohyboval po Apoštolskom paláci. Na správu o pápežovej smrti reagoval zvláštne.

GORILA, ŽRALOK, RYTIER A BÁBKAR Pri každom podozrení z vraždy je dôležitý motív. Yallop zužuje okruh podozrivých na šesť osôb s priamym či nepriamym prístupom k pápežovi, okrem nižšie uvedených aj chicagského kardinála Codyho. Ten bol síce podvodník, zlodej a despota, ale na rozdiel od P2 zrejme nebol zapletený do vraždy. Paul Marcinkus, prezývaný Gorila aj Bankár Boží, sa narodil v roku 1922 v Cicere, predmestí Chicaga, kam sa o rok nato presťahoval Al Capone. Doktorát z kanonického práva získal v Ríme na Gregoriánskej univerzite. Plynulo hovoril po španielsky a taliansky, často v týchto jazykoch tlmočil. V roku 1962 pomohol Pavlovi VI. z tlačenice, stal sa jeho osobným strážcom, a napokon biskupom a tajomníkom Inštitútu pre náboženské dielo (IOR), známeho ako Vatikánska banka. Keď Vatikánu hrozilo, že bude musieť platiť Taliansku dane, Marcinkusovou úlohou bolo s pomocou bankára Sindonu presmerovať kšefty mimo Talianska. Napriek od-

mietavému postoju pápežského dokumentu Humanae vitae (1968) k antikoncepčným tabletkám, Vatikán do roku 1970 vlastnil podnik, ktorý ich vyrábal. Michele Sindona, prezývaný Žralok a neskôr aj záchranca líry, sa narodil na Sicílii. Vyštudoval právo, namiesto nástupu do Mussoliniho armády kšeftoval s potravinami na čiernom trhu v Palerme. Priamo od CIA získal 2,4 milióna dolárov potrebných na stavbu milánskeho domova dôchodcov. Tým si šplhol u neskoršieho pápeža Pavla VI. Od konca šesťdesiatych rokov bol členom P2. CIA mala spis s údajmi o Sindonových stykoch s newyorskými mafiánmi Gambinovcami, ktorým spravoval peniaze z obchodu s heroínom. Sindona používal kanadské a mexické firmy na prenos mafiánskych a slobodomurárskych peňazí, súčasťou práčky bola aj banka Finabank. Zarobil aj na filme Krstný otec, keďže kšeftoval aj s vlastníkom Paramountu. Špekuloval s dolármi, markami, švajčiarskymi frankmi a lírami. Medailu muža roka 1973 mu odovzdal americký veľvyslanec v Ríme. Štvrtého októbra 1974 bol na Sindonu vydaný zatykač. O štyri dni skrachovala Franklin Bank, bol to dovtedy najväčší bankrot banky v USA. Do januára 1975 skrachovali aj ďalšie banky Wolff AG a I. D. Herstatt v Nemecku, Amincor Bank a Finabank vo Švajčiarsku. Škodu Vatikánu len vďaka Finabanke odhadujú švajčiarske banky na štvrť miliardy dolárov. Keď sa stal pápežom Luciani, Sindona už štyri roky bojoval proti vydaniu do Talianska. Za 100 000 dolárov si objednal smrť Johna Kenneya, hlavného žalobcu v procese o vydanie. Koľko by bol ochotný zaplatiť za mŕtveho pápeža? Roberto Calvi, komorník lóže P2, prezývaný Rytier a neskôr (ako aj Marcinkus) Boží bankár, sa narodil v Miláne. Keď pápež Pavol VI. poveril Sindonu likvidáciou masívnej kapitálovej účasti Vatikánu v Talian-

sku, Rytier so Žralokom už boli dobrí kamaráti. V roku 1971 sa Calvi stal výkonným riaditeľom Banco Ambrosiano a Sindona ho predstavil Marcinkusovi. Odvtedy Banco Ambrosiano a IOR podnikali spoločne. Calvi spolu so Sindonom prakticky ovládali milánsku burzu. V dobe Jána Pavla I. mal Calvi uliatych už viac ako 400 miliónov dolárov. Licio Gelli, veľmajster lóže P2, prezývaný Bábkar, bojoval ako čiernokošeliar v Španielsku, potom ako obersturmführer SS udával talianskych partizánov. Ukradol značnú časť juhoslovanského štátneho pokladu. Na konci vojny hral na obe strany a partizánov pred udaním varoval. Organizoval únik nacistov do Južnej Ameriky. Pomohol aj „lyonskému mäsiarovi“ Klausovi Barbiemu, ktorý organizoval likvidáciu registrovaných slobodomurárov v Amsterdame. Po vojne bol komunistickým špehom až do roku 1956 – komunisti na oplátku intervenovali pred tribunálom vo Florencii. V roku 1972 sa stal hospodárskym poradcom Argentíny. V sedemdesiatych rokoch spravil z lóže Propaganda Due (P2) vydieračský klub mužov vo funkciách. Mával audiencie u Pavla VI., chodieval do Vatikánu s kuframi čiernych peňazí. P2 mala dobré styky s mafiou v Taliansku, na Kube a v USA, s neofašistami a CIA. Spolu so záložnými vojakmi NATO mala lóža prsty aj v talianskych bombových atentátoch. Gelli neskôr zariadil, že v tlači nepublikovali fotografie Jána Pavla II. obliekajúceho si plavky. Následne dostal titul veliteľa a veľkého oficiera Jazdeckého rádu svätého hrobu Pána. V roku 1997, keď už bol Gelli verejne zdiskreditovaný, mu Ján Pavol II. oficiálne poslal vianočnú pohľadnicu. Jean-Marie Villot, „kardinál štátny sekretár“ v rokoch 1969 – 1979, prezident Správy majetku Apoštolskej stolice (APSA). Jeho slobodomurárske meno bolo Jeanni, číslo 041/3. Bol odporcom pokrokových

názorov Jána Pavla I. na antikoncepciu a ako slobodomurár nesúhlasil s personálnymi zmenami, ktoré by zasiahli aj jeho úrad.

VŠETKO PO STAROM? To bol zoznam ľudí, ktorým smrť Jána Pavla I. poslúžila, aj keď niektorým len nakrátko. Po nástupe Jána Pavla II. do funkcie ostal Villot až do svojej smrti v marci nasledujúceho roku na mieste štátneho sekretára, Cody šéfoval chicagskej diecéze až do smrti v apríli 1982, Marcinkus aj s asistentmi ešte roky spravovali Vatikánsku banku. Calvi pokračoval v spreneverách a podvodoch pod rúškom Vatikánskej banky až do krachu Banco Ambrosiano. V júni 1982 ho našli obeseného pod londýnskym mostom. Vo vreckách mal množstvo peňazí a kúsky opracovaného kameňa, čo ukazovalo na slobodomurárov. Po rokoch Scotland Yard uznal, že to bola vražda. Sindona bol na slobode do roku 1980, otrávili ho v americkom väzení v roku 1986. Karol Wojtyla, známy ako Ján Pavol II., vôbec nepohol prstom. Podľa Yallopa argument, že nepoznal pravdu, neobstojí. Baggio a Benelli osobne apelovali na zosadenie Codyho, Wojtyla nereagoval. Keď si netrúfol na Codyho, netrúfal si ani na P2. Nechcel dopadnúť ako Luciani, ale urobiť zo zbabelca a spoluvinníka svätého nie je práve šťastné. Wojtyla nechal Marcinkusa v úrade do roku 1989, zomrel necelý rok pred ním. Licio Gelli dávno po úteku zo švajčiarskeho väzenia v osemdesiatych rokoch nakoniec dostal domáce väzenie. Členom lóže P2 číslo 1816 je Silvio Berlusconi. Súčasné zmeny vo Vatikáne, naštartované pápežom Františkom, vyzerajú sľubne. Podobne ako Pius XII., odstúpený Benedikt je členom Rádu maltézskych rytierov (od roku 1999). Existujú aj názory, že ho rád odvolal. Jeho nástupca František sa v roku 2005 stal čestným členom Rotary klubu a pred svojím zvolením za pápeža bol rečníkom na stretnutí lóže B’nai B’rith (Synovia zmluvy) 12. novembra 2012. Nuž, František pôsobí svojimi výrokmi a spustenými zmenami ako kópia Jána Pavla I., len ten zoznam vatikánskych slobodomurárov sa niekam vytratil. Uvidíme, či dá nariadiť pitvu Lucianiho. Veriaci aj neveriaci by na tom mali trvať.

BEZ MASKY > TOMÁŠ GARRIGUE MASARYK

M. Morés

KRKAVČÍ OTČIM ČECHOSLOVAKIZMU

TOMÁŠ GARRIGUE

MASARYK

(1850 – 1937)

T. G. M. – JEDEN ZO ZAKLADATEĽOV ČESKOSLOVENSKA A JEHO PREZIDENT V ROKOCH 1918 – 1935. S JEHO MENOM SA SPÁJAJÚ PRÍVLASTKY AKO PREZIDENT OSLOBODITEĽ ČI TATÍČEK. OFICIÁLNY OBRAZ TOMÁŠA G. MASARYKA, STAROSTLIVO UDRŽIAVANÝ JEHO NEKRITICKÝMI OBDIVOVATEĽMI, VYTVÁRA PREDSTAVU SPRAVODLIVÉHO, DOBROTIVÉHO A HUMÁNNE ZALOŽENÉHO ŠTÁTNIKA MIMORIADNYCH MORÁLNYCH KVALÍT. SPOLU S VÁCLAVOM HAVLOM, POSLEDNÝM ČESKO-SLOVENSKÝM PREZIDENTOM, PATRIA K POLITICKÝM MODLÁM V ČESKU I NA SLOVENSKU. OBOCH SPÁJA DÔMYSELNE PESTOVANÝ KULT OBDIVUHODNÝCH DEMOKRATICKÝCH ŠTÁTNIKOV, I KEĎ ICH KONANIE BOLO MNOHOKRÁT V ROZPORE S TÝMTO OBRAZOM.

Kresba: Tibor Eliot Rostas

BEZ MASKY > TOMÁŠ GARRIGUE MASARYK

rezident osloboditeľ mal zvláštne chápanie politickej morálky, etiky a všetkých ušľachtilých princípov spájaných s jeho konaním. Prejavilo sa to v troch smeroch – vo vzťahu k Rakúsko–Uhorsku, ruským boľševikom a slovenskému národu.

ÚČELOVÉ TVRDENIA O MOCNÁRSTVE

T. G. M. vstúpil do politiky ako poslanec za Mladočeskú stranu, za ktorú bol zvolený ako poslanec do viedenského Ríšskeho snemu. V roku 1907 rečnil v zmysle oddanosti vládnucej dynastii. Túto oddanosť potom vymenil za službu Britskému impériu. Počas prvej svetovej vojny mala Británia bohaté skúsenosti s falošnými kampaňami proti nepriateľom, ktorými masírovala verejnú mienku i za cenu výmyslov a klamstiev. Na jednom z týchto projektov sa podieľal aj T. G. M. V roku 1916 Masaryk napísal predhovor k britskému pamﬂetu Rakúsky terorizmus v Čechách. Písalo sa v ňom, že rakúsky cisár nariadil masové vešanie a strieľanie, v Rakúsku vraj od začiatku vojny popravili 4000 civilistov, z toho takmer tisíc obetí boli Česi. Podľa britskej propagandy veľkú časť odsúdených tvorili ženy. Počet popravených vojakov dosiahol niekoľko tisíc. V skutočnosti boli popravení štyria českí civilisti za distribúciu letákov, žiadna žena nebola odsúdená na trest smrti a po amnestii politických väzňov vyšlo na slobodu takmer tisíc Čechov, vrátane odsúdencov na smrť. Mimochodom, Masarykov syn Jan počas služby v rakúsko-uhorskej armáde dostal vyznamenanie za statočnosť v boji a povýšili ho na nadporučíka. T. G. M. išiel v klamlivej propagande ešte ďalej. New York Times uverejnili správu, že Masarykova dcéra Alica bola popravená v rakúskej vojenskej väznici. Pritom Rakúsko-Uhorsko chcelo prepustiť Masarykovu dcéru a umožniť jej aj s matkou odísť do Ameriky. Masaryk im bránil v odchode do USA, pretože by ho to usvedčilo z klamstiev.

Ruska pod menom Thomas George Marsden, aby viedol probritskú propagandistickú kampaň za zotrvanie Ruska vo vojne. Verbálne odsudzoval boľševikov ako nemeckých agentov, no konal v ich prospech. Je veľmi pravdepodobné, že československé légie na území Ruska mohli Petrohrad dobyť, udržať a skončiť s celým boľševizmom v Rusku hneď na začiatku. Nevycvičení a zle vyzbrojení boľševici mali ťažké zbrane len na lodi Aurora. Nemohli sa porovnávať s československými légiami so 40 tisíckami dobre vycvičených vojakov, ktorí boli vyzbrojení delami a podliehali skúseným cárskym dôstojníkom. T. G. M. bol – na rozdiel od Milana Rastislava Štefánika – zásadne proti použitiu légií v Rusku. Masaryk odstránil z légií ruských dôstojníkov, stal sa ich vrchným veliteľom a na jeho rozkaz československí vojaci nezasiahli do bojov. Málo známy je Masarykov výrok: „Budeme k boľševikom plne lojálni, pretože my Čechoslováci milujeme Rusko a želáme si, aby bolo silnou a slobodnou demokraciou.“ T. G. M. o rok neskôr povedal ministrom československej vlády, že pomocou légií mohol zachrániť Rusko pred boľševizmom. Podrobenie Ruska a neskôr aj značnej časti sveta komunistami umožnil nielen nemecký generálny štáb, ktorý poslal do Ruska v zaplombovanom vagóne súdruha V. I. Lenina s jeho kumpánmi, ale značnou mierou aj humanista T. G. M. Masaryk počas svojho pobytu na území Ruska nikdy nespochybnil legitimitu sovietskej moci. Z Tokia cestou z Ruska do USA ešte v apríli 1918 navrhol spojencom uznať sovietsku vládu. To sa opäť nepáčilo Štefánikovi, ktorý pre boľševizmus nemal ani za mak pochopenia. Keď Spojené štáty odmietali uznať Česko-Slovenskú národnú radu na čele s Masarykom kvôli jeho proboľševickému postoju, T. G. M. okamžite radikálne zmenil svoj názor. V júli 1918 zrazu súhlasil s nasadením československých légií proti komunistom a začal odporúčať spojeneckú intervenciu v Rusku. O mesiac už na ňu priamo vyzýval.

TOLERANCIA K BOĽŠEVIKOM

ODMENA ZA „HILSNERIÁDU“

Tomáš G. Masaryk zažil Veľkú októbrovú revolúciu v Petrohrade. V máji 1917 pricestoval do

Tatíček Masaryk sa počas svojej kariéry významne angažoval v procese proti židovi Leopoldovi

viacerých politických protivníkov alebo nepohodlných ľudí. A. Soubigou odmietol romantickú predstavu o tatíčkovi Masarykovi so slovami: „Masaryk premýšľal o politickom násilí až do krajnosti, až do fyzickej likvidácie protivníka.“

POSTOJ K SLOVÁKOM

Na snímke prezident T. G. Masaryk s manželkou Charlottou Garrigue Masarykovou pri pobyte vo Valašskom Meziříčí v roku 1905. Foto: TASR

Hilsnerovi, ktorý bol v roku 1899 odsúdený za rituálnu vraždu Agnesy Hruzovej, nájdenej v Březine pri Polnej s podrezaným krkom. Dostal trest smrti, ale neskôr mu ho zmiernili na doživotný žalár. Masaryk sa zasadzoval za oslobodenie Hilsnera, ktorému neskôr cisár Karol I. udelil amnestiu. T. G. M. získal v židovských kruhoch veľké sympatie. Od roku 1907 mu americkí židia poskytovali ﬁnančnú podporu cez prostredníka – Louisa Dembitza Brandeisa (dôverníka amerického prezidenta T. W. Wilsona). Keď mu v roku 1918 poskytli pôžičku desať miliónov dolárov z Wall Street pre ešte neexistujúci československý štát, sám priznal, že to bola odmena za „hilsneriádu“. O jeho prístupe k oponentom podáva svedectvo francúzsky historik Alain Soubigou. Na základe odtajnených dokumentov francúzskych archívov napísal v roku 2002 knihu o T. G. M. Otvorene spomína Masarykove rozhodnutia odstrániť

Tatíček Masaryk zo všetkých síl podporoval čechoslovakizmus ako asimilačnú doktrínu, ktorá mala falošnou identitou vygumovať existenciu slovenského národa s jeho právom na sebaurčenie. Americký prezident vo svojom memorande jasne deﬁnoval právo národov na sebaurčenie, tak prečo by práve Slováci mali byť výnimkou? Prezident osloboditeľ mal aj k tejto otázke svoj vlastný prístup. T. G. M. v rozhovoroch s novinárom a spisovateľom Karlom Čapkom rozprával o svojich rodičoch a v súvislosti s otcom povedal: „Ja som bol vlastne spola Slováčiskom od malička. Môj otec bol Slovák z Kopčian, hovoril po slovensky do smrti. Aj ja som hovoril skôr slovensky – nebol som si vedomý nejakého rozdielu medzi Slovákmi uhorskými a moravskými, medzi ktorými som ako dieťa vyrastal.“ To mu nebránilo v rozhovore pre francúzsky denník Le Petit Parisien 14. septembra 1921 povedať: „Niet slovenského národa. To je len výmysel maďarskej propagandy.“ Táto skvostná myšlienka krkavčieho otca čechoslovakizmu pokračuje ďalej: „Zakladáme na Slovensku školy. Musíme počkať na ich výsledky. O jednu generáciu nebude rozdiel medzi dvoma vetvami nášho národa.“ A ešte jedna perlička z tatíčkových myšlienok na adresu národa, ktorá v duchu maďarského hesla Tóth nem ember – Slovák nie je človek potvrdzuje, že čechoslovakizmus je ďalšou formou kultúrnej a duchovnej likvidácie národa: „Slováci sú Česi, napriek tomu, že používajú svoje nárečie ako spisovný jazyk.“ Slovenský národ totiž historicky existuje v tomto európskom priestore rovnako ako Poliaci, Maďari, Česi, Ukrajinci či Rakúšania. Nepriznávať mu to nie je v žiadnom prípade vizitkou humanizmu, duchovnej vyspelosti a morálnych kvalít, o ktorých nás dodnes presviedčajú profesionálni výrobcovia aureoly nad prezidentom osloboditeľom a tatíčkom Masarykom.

ALTERNATIVE VITA > ICH DETI NAMIESTO POČÍTAČA VYCHOVÁVA PRÍRODA

Zuzana Vernerová

ICH DETI NAMIESTO POČÍTAČA

VYCHOVÁVA PRÍRODA DEDINKU UMENIA A REMESIEL – ABELAND, AKO SVOJ ROZĽAHLÝ POZEMOK NAZVALA DESAŤČLENNÁ KRESŤANSKÁ RODINA ABELOVÝCH, BY STE NA MAPE NAŠLI ASI ŤAŽKO. VSTUPOM NA ICH FARMU AKOBY STE PREKROČILI PRAH STOROČIA. OCITNETE SA MEDZI STAVBAMI Z HLINY, KDE SA NACHÁDZA KRAJINA S TRVALO UDRŽATEĽNÝM HOSPODÁRSTVOM. 58

Foto: Zuzana Vernerová

belovci sú rodina, ktorá sa svojím životným štýlom snaží nadviazať na tradície našich predkov a návratom k tradičnému, ale i permakultúrnemu hospodáreniu sčasti dosiahnuť potravinovú sebestačnosť. Architektúru na svojom pozemku šetrne zakomponováva do krajiny bez jej narušenia. Stavby v dedinke remesiel sú ekologické, z prírodných materiálov. Jediný deň, kedy je otvorené pre verejnosť, je sobota, počas ktorej nájdete celú rodinu v dobových kostýmoch. Jednotliví členovia pendlujú medzi svojimi remeselnými dielňami a manželia pripravujú v kuchyni chutné jedlá z domácich produktov, alebo sa starajú o program pre návštevníkov. „Keďže sme nikdy nemali ploty, občas sem zablúdili ľudia, ktorých zaujímalo, čo sa to tu deje, či sa môžu pozrieť na zvieratká, či tu nie je bufet a podobne. Keď ľudí stále pribúdalo, povedali sme si, že sa skúsime prispôsobiť tak, aby k nám v sobotu mohli prísť.“ Ostatné dni v týždni chodí otec rodiny do práce, mama sa venuje domácnosti, deti sú v škole. Popoludní a večer sa snažia spoločne venovať hospodárstvu, každý má na starosti niečo iné, ale niektoré práce robia

Foto: Zuzana Vernerová

aj spoločne. Nedele oddychujú, chodia na ryby alebo na rôzne výlety.

BYT NA ZÁHRADE Začiatky rodiny neboli ľahké. Obidvaja manželia pochádzajú z mesta, vyrástli v paneláku. Hneď ako sa zobrali, odišli bývať na dedinu, najprv do podnájmu, potom do starého domu po manželovej babke. Dom vyžadoval rozsiahlu rekonštrukciu, do ktorej sa museli pustiť vlastnými rukami a bez potrebných ﬁ nancií. „Museli sme vlastne bývať na stavenisku, tak sme si iba presúvali postele tam, kde to bolo práve najvhodnejšie. Týždeň sme ich mali aj na dvore. Bývanie sme však úspešne dokončili a dnes si na toto obdobie spomíname s úsmevom a sme za túto skúsenosť vďační, lebo nás to stmelilo a veľa naučilo.“ Postupne si však Abelovci začali vybavovať pozemok, na ktorom žijú dnes. „Keď mala najstaršia dcéra osem rokov, veľmi túžila po koníkovi. Nechali sme sa uprosiť a koňa sme zohnali. Postupne koní pribúdalo, hospodárstvo sa začalo rozrastať a už bola potrebná naša plná prítomnosť na ňom. Riešili sme možnosť presťahovania sa z de-

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ŽIJE PO CIGÁNSKY

Foto: Zuzana Vernerová

diny na farmu. A tak sme podkrovie nad stajňami prerobili na bývanie. Nemali sme však elektrinu. Kamarát nám vyrobil malú turbínu na potok, ktorá nám vyrábala 40 W a z toho sme sa museli naučiť utiahnuť celú domácnosť. Ak bolo málo vody, šla trebárs iba jedna žiarovka, ak si chceli deti pozrieť televízor, muselo pršať. To bolo fajn, pretože sa naučili vážiť si veci aj energiu. Teraz sme už na elektrinu napojení normálne,“ hovorí pani Abelová.

ZA VŠETKO MÔŽU DETI Dedinka remesiel a umenia začala vznikať vlastne kvôli deťom, ktoré si v okolí domu stavali najprv detské bunkre, neskôr celé bunkrové komplexy. Trochu neskôr, keď mal najstarší chlapec 11 rokov, začal vyrezávať veľa drobných vecí z dreva. V trinástich rokoch prejavil záujem o kutie zo železa. Postavil si prístrešok na vyhňu a začal sa učiť pracovať so železom. „Manželov dedo bol kováč, možno zdedil nejaké gény aj po ňom,“ dodáva pani Abelová. „Potom sme postavili ešte dva drevené domčeky – či skôr prístrešky, a tak to pomaly začalo naberať vzhľad dedinky.“

MLADÍ REMESELNÍCI Z KRAJINY ABELAND Práve vďaka kreativite a vynaliezavosti detí vznikol Abeland. Pani Abelová, matka ôsmich detí,

je presvedčená, že práve toto prírodné a životu prirodzené prostredie malo najväčší vplyv na ich vývoj. Každé z detí sa venuje nejakému remeslu, ku ktorému si vypestovalo vzťah úplne samo. „Vzťah k prírode musí mať človek vrodený a musí byť k nemu i vedený. Inak si ho sám nevytvorí. Potvrdzuje sa mi, že je to veľmi dobré pre zdravý rozvoj detí, pre ich spokojnosť, je to oveľa lepšie ako v meste. Deti prišli na to, čo chcú robiť, samy a prirodzene. Syn Lukáš má desať rokov a začína sa venovať streľbe z luku, drevorezbe, a tiež má výtvarný talent. Pätnásťročný Tomáš zase často chodí do prírody a zvieratá na priehrade ho berú už ako jej súčasť. Normálne k nemu chodia líšky aj bobry, a vôbec sa ho neboja.“ Manželia sa venujú najmä hospodáreniu a architektonickej stránke farmy, manžel inak pracuje v oblasti reklamy. Deti sa angažujú v umení a remeslách, a tak sú úlohy v rodine nenútene prerozdelené. Najstaršiu dcéru baví umenie, mladšiu kone. Obe zároveň študujú na vysokej škole to, čomu sa venujú aj v súkromí. V Abelande môžete zažiť remeslá aj naživo a vlastnoručne si vyskúšať vyrobiť hlinenú nádobu na hrnčiarskom kruhu, ukuť si niečo zo železa, upiecť si chlieb či uloviť rybu.

DOBRÁ VÝCHOVA JE UMENIE „Každý máme mnoho záujmov, keby mal deň

Foto: Zuzana Vernerová

aj 48 hodín, vedeli by sme ten čas ľahko zaplniť nejakou činnosťou. Takže na počítačové hry nie je čas, ani chuť. Deti si radšej zajazdia na koni alebo robia to, čo ich baví. To, čo robia iné deti virtuálne, robia naše reálne. Strieľajú z luku, chodia na ryby, skrátka si vždy vedia vymyslieť nejakú zábavu.“ Nájdu sa však aj skeptici, ktorí sú presvedčení, že deti v takto fungujúcej rodine s odlišným životným štýlom, aký je v dnešnej dobe zaužívaný, musia trpieť. „Keby sme nevideli výsledky na deťoch, asi by sme si kládli otázku, či to za to stojí. Sme však radi, že ich máme toľko. Deti sú spokojné, majú šťastné detstvo, neviem si predstaviť lepšie,“ dodáva na margo kritikov pani Abelová, ktorá si myslí, že dnešné deti nie sú ani v škole vedené správnym smerom. V rámci školských výletov, ktoré Abeland ponúka, má totiž blízky kontakt s deťmi z miest i vidieka, a sama vidí, že toho vedia omnoho menej ako kedysi. ,,Spýtam sa napríklad: Viete z čoho sa vyrába chlieb? Ich odpovede bývajú veľmi vtipné. Niektoré deti si myslia, že múka sa ukrýva vo vnútri klásku a na jej získanie stačí, ak sa klások rozbije.“

STRETNUTIE S HODNOTAMI Každú sobotu prebieha v Abelande iný program. Ten vyplýva buď zo sezónnych poľnohospodár-

skych prác, ľudových tradícií, prípadne súvisí s výstavbou ekologických domčekov, alebo je úplne špeciálny. V deň môjho príchodu sa konal lukostrelecký turnaj, kde sa zišli historickí lukostrelci z celého Slovenska. Návštevníci mali o zábavu postarané a manželia s deťmi nemali ani chvíľu voľného času. Okrem iných prác sa snažili zasýtiť domácim jedlom mnoho hladných návštevníkov. „Oﬁciálne sme si otvorili aj bufet, no mohli sme predávať iba polotovary, a to je presne to, čo sme nechceli. Chceli sme, aby ľudia vedeli, ako chutí jedlo z domácich produktov, a tak sme začali robiť pre návštevníkov ochutnávky domácich špecialít a syrov.“ Ľudí tu však neoslovuje len zaujímavý program a kvalitné jedlo. Cítia tu celkovo iné hodnoty ako tie, s ktorými sa človek stretáva v „bežnom svete“. „Snažíme sa vymaniť spod vplyvu konzumnej spoločnosti a k tomu vedieme aj naše deti. Keďže sme sami začínali skromne a vidíme, aké to malo výhody, môžeme o tom dnes rozprávať aj iným ľudom, keď sa pýtajú. Hlavne mladí ľudia sú nastavení tak, že chcú mať hneď všetko, a keď to nejde, sú nešťastní. Môžeme sa s nimi podeliť o naše skúsenosti z rôznych oblastí života. A v tomto vidíme asi najväčší zmysel našej práce. I keď mnohé veci sa musíme učiť takpovediac za pochodu, snažíme sa získané vedomosti hneď odovzdávať ľuďom,“ hovorí pani Abelová.

ALTERNATIVE VITA > ICH DETI NAMIESTO POČÍTAČA VYCHOVÁVA PRÍRODA TRVALO UDRŽATEĽNÉ HOSPODÁRENIE V permakultúrnom či trvalo udržateľnom poľnohospodárstve vidí rodina veľký potenciál. Celá ich farma či dedinka, ako ju oni nazývajú, je založená a rozvíjaná v tomto duchu. Okolo pozemku preteká malý potok, medzi hlinenými stavbami sa pasú husi, kozy, ovce, krava aj prasatá – mangalice. Všetky zvieratá majú vytvorené podmienky, ktoré najviac vyhovujú ich prirodzeným potrebám. Pohybujú sa buď voľne, alebo majú veľké výbehy. Okrem ovocných stromov sú tu rôzne väčšie či menšie záhradky, kde sa rodina snaží permakultúrne experimentovať a bez použitia akejkoľvek chémie a mechanizácie dopestovať zeleninu a obilniny. Keďže pôvodný typ krajiny je mokraď, snaží sa rodina tento ekosystém čo najviac zachovať. Vytvorili takzvaný „mokraďový park“, kde ponechali všetku pôvodnú vegetáciu v jej divokosti, niektoré miesta prehĺbili a vytvorili tak malé jazierka či rybníčky. Tu môžu nerušene žiť najrôznejšie živočíchy, žaby, vážky, množstvo iného hmyzu, vtáky. Hniezdia tu aj divoké kačky a kačky pižmové. „Takéto mokrade, ako aj bujná vegetácia, sú nesmierne dôležité pre kolobeh vody v prírode, pretože na takýchto miestach je veľký výpar vody,“ vysvetľuje pán Abel. ,,Ľudia

62 Foto: Zuzana Vernerová

63 Foto: Zuzana Vernerová

si myslia, že vodu treba odviesť preč, aby neboli záplavy. No to je práve chyba, treba ju zadržiavať, a aj preto robíme rybníky. Je potrebné docieliť, aby bol čo najväčší výpar vody kvôli zrážkam. Pretože potom nie sú intenzívne. Najhoršia situácia je nad mestami, kde všetka voda steká do kanálov, vrátane tej pitnej. Rieky sú preplnené, nemá sa čo odparovať. Od slnka sa nahreje betón a nad mestom sa vytvárajú stĺpy horúceho vzduchu. Vzniká neprirodzené prúdenie vzduchu, víchrice. Potom sa sem prirútia morské masy a spadne z nich obrovské množstvo vody za krátku chvíľu. No a keďže je zem suchá, nemá schopnosť vodu absorbovať a vznikajú záplavy.“

RESOCIALIZÁCIA V KRUHU RODINY Hodnotovo je pre Abelovcov na prvom mieste Boh a rodina. Na základe tejto hodnoty sa snažia pomôcť i ľuďom bez nej alebo mladým ľuďom, ktorí sa ešte len chystajú založiť si ju. Vytvorili si občianske združenie zamerané na prácu s mladý-

mi ľuďmi a znevýhodnenými občanmi. „Chceme mladým ukázať a učiť ich, ako sa dá začať lacno a z ničoho. Ako hospodáriť, aby si nemuseli brať úvery. Pretože ak sa na tridsať rokov zaviažu niečo platiť, majú už vopred nadiktovaný životný štýl, a to je škoda.“ Rodina spolupracuje aj s komunitným centrom Dobrý pastier, ktoré momentálne združuje okolo 150 ľudí bez domova. Vždy si na farmu vezmú nejakého bezdomovca, ktorý za prácu pobudne v kruhu rodiny, resocializuje sa, dostáva teplé jedlo a má strechu nad hlavou. Takýto človek dostane novú šancu zaradiť sa do spoločnosti, okúsi prácu a v tom najlepšom prípade sa zbaví aj zlozvykov, ktoré by mu inak nedovolil postaviť sa znovu na vlastné nohy. Svoj životný štýl berie rodina ako samozrejmosť, do práce sa zapojí každý bez námietok. Sobota je jediný deň, kedy sa na farmu dostane i verejnosť, a jediný rozdiel medzi všedným dňom a tematicky orientovaným víkendom tu tvoria historické kostýmy.

ALTERNATIVE VITA > DUCHOVNÉ PRÍČINY NESPRAVODLIVOSTI

Milan Rusko

DUCHOVNÉ PRÍČINY NESPRAVODLIVOSTI

o je spravodlivosť? V dnešnej dobe relativizmu a popierania rozdielu medzi dobrom a zlom nájdeme ľudí, ktorí svätosväte tvrdia, že spravodlivosť je len dohoda o fungovaní spoločnosti, alebo zákony, ktoré nejaká skupina urobí povinnými pre všetkých. Nie je to tak. Iní tvrdia, že spravodlivosť, to sú zákony, ktoré poslal Boh prostredníctvom nejakého proroka, aby sme ich poslúchali. Nie je ani tak. Spravodlivosť je prostá, ľahko ju rozpoznáme, hlavne ak sa nám deje nejaká krivda, ak sa nás osobne dotýka. Všetok útlak je nespravodlivosťou. Všetky klamstvá a zavádzania sú nespravodlivosťou. Výbojné vojny sú nespravodlivosťou. Hľadanie vlastného zisku na úkor iných je nespravodlivosťou. Privatizácia prírodných zdrojov je nespravodlivosťou. Vyciciavanie štátneho rozpočtu a verejných zdrojov je nespravodlivosťou. Charitatívne zbierky, ktoré slúžia obohacovaniu skupiny ľudí, sú nespravodlivosťou. Navádzať deti, aby fajčili, fetovali a predčasne sexovali je nespravodlivosťou. Pomýliť slepého na ceste a zneužiť slabosť slabého je nespravodlivosťou. Spravodlivosť je prostá: Nerobiť iným to, čo nechceme, aby oni robili nám. Spravodlivosť je teda stav spoločenskej pohody a je neodmysliteľnou súčasťou zdravia, ako ho deﬁnuje WHO (Svetová zdravotnícka organizácia): „Zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody.“ Škoda, že WHO už ďalej nehovorí, ako tento stav dosiahnuť a čo tomuto stavu bráni. Keďže svetoví vodcovia nemajú záujem o zdravý svet, musia prísť ľudia zdola, ktorí ich to naučia. Duchovno, ktoré nerieši spravodlivosť vo svete, nie je skutočným duchovnom; je len bulvárnou zábavnou ezoterikou alebo nástrojom mocných na ovládanie más. Riešenie spravodlivosti vo svete, ktoré nehľadá duchovné korene nespravodlivosti, je zase slepé a nedostatočné.

Čo hovorí o spravodlivosti kresťanstvo? Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je Kráľovstvo nebeské. A veruže títo kresťania, ktorých je ako šafranu, tí ma zaujímajú... A čo hovorí o spravodlivosti budhizmus? Možno neudriem klinec po hlavičke, ale skúsim parafrázovať štyri Budhove ušľachtilé pravdy: 1. Existuje nespravodlivosť (utrpenie). 2. Príčinou nespravodlivosti je chamtivosť (túžba, žiadosť). 3. Existuje vyslobodenie z nespravodlivosti (z utrpenia). 4. Toto je osemdielna cesta vyslobodenia z nespravodlivosti (z utrpenia): pravdivé pochopenie, pravdivé myslenie, pravdivá reč, pravdivé konanie, pravdivé živobytie, pravdivé úsilie, pravdivé uvedomenie/vedomie a pravdivé rozjímanie/rozplynutie v univerze/ zjednotenie s Bohom/naplnenie univerzálnou Láskou. Tento príspevok sa teda snaží o pravdivé pochopenie, myslenie i reč, a mal by čitateľa viesť ku správnemu konaniu, ktorým je v prípade spravodlivosti Gándhího satjágraha. Pochopiť nespravodlivosť, myslieť na spravodlivosť, hovoriť o nespravodlivosti okolo nás a nakoniec konať nielen spravodlivo, ale aj v prospech spravodlivosti vo svete. To je súčasť budhizmu. A tým, ktorí tvrdia, že budhizmus je čisto individuálna cesta nezaujímajúca sa o spoločenskú nespravodlivosť: Ak žiješ v spoločnosti, v ktorej sa deje útlak, a chceš si zatvárať oči pred všetkou tou nespravodlivosťou, kde je tvoje pravdivé pochopenie a tvoje pravdivé myslenie? Namýšľaj si čokoľvek, ale nie si ani v začiatkoch Budhovej cesty!

ALTERNATIVE VITA >TOLTÉCKA CESTA K VNÚTORNEJ SLOBODE

Martin Rolínek

TOLTÉCKA CESTA

K VNÚTORNEJ SLOBODE

ČLOVEK, KTORÝ SA VYDAL NA CESTU POZNANIA, MÁ PRED SEBOU ŠTYROCH PRIRODZENÝCH NEPRIATEĽOV: STRACH, JASNOSŤ MYSLE, MOC A SMRŤ. ASPOŇ TAK TO TVRDILI DÁVNI MUDRCI PREDKOLUMBOVSKEJ AMERIKY, KTORÝM SA HOVORÍ AJ TOLTÉKOVIA, HOCI TENTO POJEM MÔŽE BYŤ PRE NIEKTORÝCH ZAVÁDZAJÚCI. V ČECHÁCH A NA SLOVENSKU SA ČITATELIA PRVÝKRÁT OBOZNÁMILI S ICH UČENÍM PROSTREDNÍCTVOM KNÍH CARLOSA CASTANEDU. JEMNEJŠIEHO SPRIEVODCU DO SVETA TOLTÉKOV PREDSTAVUJE DON MIGUEL RUIZ A JEHO DIELA ŠTYRI DOHODY A PIATA DOHODA. TIETO DVE KNIHY PREZENTUJE V POSLEDNEJ DOBE AJ SVOJRÁZNY PREDSTAVITEĽ „TOLTÉCKEJ NÁUKY“, ČESKÝ HEREC JAROSLAV DUŠEK.

ALTERNATIVE VITA > TOLTÉCKA CESTA K VNÚTORNEJ SLOBODE

oltékovia hovoria, že ľudia sú chorí preto, lebo v ich mysli je parazit živiaci sa negatívnymi emóciami. A on sa negatívnymi emóciami nielen živí, ale robí všetko preto, aby človek sníval v strachu a parazit tak mal veľa potravy. Parazit v mysli teda priamo súvisí s prvým nepriateľom, a to strachom. Mnohí ľudia žijú svoj život len marginálne a majú energiu len na to, aby pracovali, jedli, spali a ráno šli do práce. Ich život býva väčšinou málo radostný a nezostáva im energia na hru a tvorivú činnosť. Nedostatok energie kompenzujú povzbudzujúcimi prostriedkami ako kofeín a sladkosti, alebo sa snažia zmeniť zlú náladu pomocou drog a alkoholu. A veľa času trávia aktivitami vyžadujúcimi minimum energie, napríklad pozeraním sa na televíziu. Títo ľudia nemajú dostatok osobnej sily a ich život ovláda parazit, takže nemajú ani dostatok energie na zmenu alebo osobný rast. Ich návyky ich udržujú v rutine, ktorá je bezpečná. Preto je dôležité dostať pod kontrolu svoje vedomie, aby sme si dokázali uvedomiť, ako tento parazit ovláda myseľ, a na základe tohto poznania potom znovu získať späť svoju osobnú silu. Na začiatku je to veľmi ťažké, pretože parazit je na nadvládu navyknutý a len veľmi ťažko znáša myšlienku, že by o svoju moc prišiel. Úlohou parazita je viesť nás tak, aby sme dodržiavali pravidlá, o ktorých náš vnútorný sudca vie, že ich od nás spoločnosť vyžaduje. Preto sa bojíme, že ak ich nebudeme dodržiavať, nezískame lásku a prijatie. Parazit ovláda naše správanie pomocou strachu. Akonáhle sa pokúsime vytvoriť si nové názory, predovšetkým tie, ktoré sú založené na láske, parazit dostane strach a odrádza nás od toho. Ak nás nemôže ovládať osobný parazit, vždy existuje veľký parazit, živá bytosť, ktorá je kolektívnym snom ľudstva o tejto planéte. Veľký parazit naučil nášho parazita všetko, čo pozná, a spoločne s ním nás udržiava v stave spánku. Všetci okolo nás poznajú dané pravidlá a pripomínajú nám, čo sa stane, keď ich porušíme. Čím viac strachu vznikne, tým je parazit silnejší. Niektoré parazity sú také silné, že dokážu svojho človeka vmanipulovať do zlostného a násilného správania voči sebe aj ostatným ľuďom. Iné parazity sú miernejšie a vyvolávajú vo svojom člo-

veku len ľahkú úzkosť a zmätok. Zároveň máme v sebe úžasný zdroj. Môže sa nazývať naša pravda, múdrosť alebo číre poznanie. Tento zdroj je časťou emocionálnej pravdy, s ktorou sme sa narodili, ale počas procesu prispôsobovania sme ju odohnali, aby nás rodina a okolie vnímali ako „dobrých“ a prijali nás. Naša pravda je práve skutočnosť, ktorej sa parazit bojí zo všetkého najviac. Vie, že naša pravda je založená na láske, a obáva sa, že bude hladný, ak ho budeme kŕmiť pravdou a láskou miesto strachu. Parazit urobí všetko pre to, aby sme o svojej pravde pochybovali. Toltékovia hovoria, že naše názory ovládajú našu pozornosť, až kým opäť nezískame naspäť osobnú silu, aby sme mohli svoju pozornosť ovládnuť. A tiež hovoria, že všetky názory, postoje, obavy, predpoklady a dohody, ktoré náš parazit získal od iných parazitov, z nás robia bábky v rukách parazitov tohto sveta – vrátane nášho parazita. Akonáhle dokážeme oddeliť seba od parazita a znovu získame kontrolu nad svojou pozornosťou, vstúpime na cestu k osobnej slobode. Spali ste uprostred bujarých osláv hojnosti života a jeho kúziel. Všetko okolo vás radostne tancuje. Prebuďte sa a pridajte sa k tomu tancu! Žiadna časť parazita nás nedokáže prebudiť zo sna, ktorý sníva on sám. Parazit pozná iba strach a protilátkou na strach je láska. Potrebujeme nový zdroj, duchovného bojovníka hľadajúceho pravdu. Učenia starobylých mystických škôl, akou je aj toltécka náuka, znovu ožívajú a sú prístupné všetkým ľuďom. My sami môžeme v sebe prebudiť silný zdroj lásky. V našom srdci je mocný duchovný bojovník. Bol uspatý starým snom a ovládol ho parazit, ale je stále tam. Na záver by som spomenul ešte jednu zásadnú myšlienku, ktorú som čítal v knihe Stretnutie s Nagualom. A to, že ľudia sú v nasledujúcich dvadsiatich rokoch pred zlomovým rozhodnutím: Buď začnú systematicky a spoločne vykoreňovať tohto parazita odspodu, každý od toho svojho až k tomu „systémovému“, ktorý sa bez svojich jednotiek rozpadne sám od seba. Alebo sa budeme parazitom odovzdávať ako doteraz a našu civilizáciu čaká zaručený zánik. Je na každom z nás, aby sa rozhodol, či žiť v strachu a večnom nepokoji, alebo striasť tohto votrelca a začať skutočne pestovať vlastného ducha.

67 CVIČENIE PRE OSOBNÚ SILU Užitočným predstaviteľom toltéckej cesty je mexický antropológ Victor Sanchez, ktorý sa zameriava predovšetkým na praktické cvičenia a techniky. Nasledujúce cvičenie je zamerané na objavenie a odbúranie rutín, ktoré vyplývajú z toho, ako nás nastavili naši rodičia a spoločnosť, pričom nám odčerpávajú energiu potrebnú na získanie osobnej sily: Ideálne je vykonávať túto techniku každý deň aspoň jeden mesiac. Nepotrebujete si na ňu vyhradiť špeciálny čas, naopak, vykonávate ju počas vašich bežných činností. Najprv si zvoľte nejaké „znamenie“, ktoré sa počas vášho dňa vyskytuje pomerne často, ale nepravidelne. Môže to byť zazvonenie telefónu, zaštekanie psa alebo trebárs, keď do vašej kancelárie vkročí kolega. Alebo si môžete nastaviť pripomienky v mobile tak, aby sa ozývali v nepravidelných intervaloch. Okrem toho majte vždy pri sebe zápisník a pero. Zakaždým, keď zaregistrujete vaše „znamenie“, zastavte sa a uvedomte si tri veci: 1. Čo som robil

tesne predtým, ako prišlo znamenie (akej činnosti som sa venoval)? 2. Aké som mal v tej chvíli myšlienky alebo emócie (čo sa dialo v mojom vnútri)? 3. Ako som bol na tom po energetickej stránke (cítil som sa unavený, neutrálne alebo nabitý energiou)? Všetky tri veci si zapíšte, aj s dátumom a časom (stačí približne). Na záver každého dňa a po každom týždni si urobte rekapituláciu, snažte sa objaviť vo vašom správaní a prežívaní nejaké vzorce. Ktoré činnosti, myšlienky alebo pocity vás nabíjajú energiou? Naopak, ktoré vám energiu odoberajú? Po mesiaci takýchto pozorovaní si vytipujte jednu – dve veci, ktoré vám berú energiu a snažte sa ich aspoň trošku začať obmedzovať. Nesnažte sa s nimi rovno prestať, pretože narazíte na vnútorný odpor. Ak vám napríklad berie energiu televízia a sledujete ju priemerne hodinu denne, skúste to zredukovať na trištvrte hodiny. Okrem toho si vyberte jednu – dve veci, ktoré vás energiou nabíjajú a snažte sa ich robiť aspoň trošku častejšie. (mb)

ALTERNATIVE VITA > LEN ABY TO DLHO NEVYDRŽALO

Andrej Jakubík

LEN ABY

TO DLHO

NEVYDRŽALO 68

ZREJME AJ VY POZNÁTE TEN OKAMIH, KEĎ VÁM VÁŠ MOBIL PO DVOCH ROKOCH VYPOVIE SLUŽBU A PRESTANE REAGOVAŤ NA SNAHU O NABITIE, PRÍPADNE O ZAPNUTIE. A PRI POHĽADE NA CHLADNIČKU ALEBO PRÁČKU, KTORÚ MÁTE DOMA UŽ 25 ROKOV, NEVERÍTE VLASTNÝM OČIAM. STE SVEDKAMI FENOMÉNU, KTORÝ SA UŽ OD 30. ROKOV MINULÉHO STOROČIA VOLÁ PLÁNOVANÉ ZASTARÁVANIE. ŽIAROVKOVÝ KŠEFT Veľké spoločnosti dokážu pod tlakom krízy a s vidinou zvýšenia ziskov doslova nemožné veci. Preto sa počas veľkej hospodárskej krízy v USA uskutočnila dohoda, ktorej následkom bolo vytvorenie kartelu Phoebus. Bolo to zoskupenie najvýznamnejších výrobcov žiaroviek, ktorí ovládali svetový trh s touto komoditou. Poviete si, že to nie je až taký výnosný obchod, ale skúste sa naň pozrieť očami človeka tej doby. Tento kartel sa totiž dohodol, že priemerná doba trvanlivosti žiarovky by mala byť 1000 hodín. Tomu, kto tento limit nedodržal a na trh dodal žiarovku s dlhšou dobou svietivosti, bola udelená pokuta. V kšefte sa viezli značky ako Osram a Philips, ktoré sú aj dnes lídrami v tomto segmente. Celá praktika bola ticho tolerovaná americkou vládou, ktorá vedela, že iba výroba dokáže znížiť nezamestnanosť, a ak sa nebude predávať, nebu-

de sa vyrábať. A predávať sa bude iba vtedy, ak bude nižšia trvanlivosť. Preto sa veľmi potichu prešlo na krátku dobu trvanlivosti. A tak sa veci vyrobené v USA stali vecami so zníženou dobou trvanlivosti. Toto všetko sa dialo aj napriek tomu, že v tej dobe uzrela svetlo sveta žiarovka, ktorá dosahovala svietivosť 100 000 hodín. Nikdy sa však nedostala do výroby. Oproti tomu v bývalom Sovietskom zväze nebol trhový systém, ale centrálne plánovanie, kde by bolo zastarávanie veľmi nelogickým krokom. Napríklad chladničky museli spĺňať kritérium minimálne 25-ročnej služby. To je oproti USA diametrálne odlišný prístup. Krátko pred revolúciou v roku 1989 prišla jedna východonemecká spoločnosť so žiarovkou, ktorá mala dobu svietivosti 25-tisíc hodín. Ale továreň nemala odbyt a bola bojkotovaná aj západnými predajcami, ktorí nechceli predávať žiarovky s takou dlhou

dobou svietivosti. Fabrika krátko po revolúcii skrachovala.

ODPAD ZNAČKY APPLE Ale to je iba špička ľadovca, pretože napríklad značka ako Apple je doslova svetovým lídrom v cielenom zastarávaní svojich produktov. A to hneď dvoma cestami. Firma bola obvinená a usvedčená z toho, že batérie do niektorých jej výrobkov (ako napríklad iPod) mali veľmi nízku životnosť, a keďže nepredávala samostatné batérie, zákazník bol nútený kúpiť si nový produkt. To je iba jeden zo spôsobov, akým Apple zastaráva svoje výrobky. Tým druhým je nutkavá potreba verných zákazníkov tejto značky mať vždy najnovší model ich zariadenia. Ak klesá predaj niektorého produktu, spoločnosť ohlási príchod nového modelu. Tým podporia predaj a znova obmenia všetky výrobky v obehu. Kde však končia použité výrobky značky Apple? Jedným z miest, kde sa tento odpad skladuje, je Ghana, kam putuje množstvo lodí, ktoré do krajiny prinášajú elektronický odpad. Vyvážanie tohto druhu odpadu je prísne zakázané, ale spoločnosti ako Apple prišli na to, ako toto nariadenie obísť. Nie je to odpad, ale použitá elektronika, ktorú spoločnosť charitatívne venuje rozvojovým krajinám tretieho sveta, aby sa aj oni mohli tešiť z ich výrobkov. Osemdesiat percent toho, čo sa do krajiny privezie, je však ozajstný odpad a nefunkčné súčiastky, ktoré slúžia miestnym obyvateľom iba na zber drahých kovov, ktoré potom predávajú do výkupne. Obyvatelia Ghany majú prácu a Apple svoju charitu, ktorú oceňujú hlavne americkí spotrebitelia. Všetci sú spokojní. Spoločnosť Apple sa po obvineniach z tejto praktiky dohodla na mimosúdnom vyrovnaní a rozšírila svoju záruku na výrobok iPod na dva roky.

TLAČIARNE NA ODPIS Máte doma tlačiareň? Ak áno, určite ste zaznamenali, že niektoré tonery stoja viac ako samotná tlačiareň. To preto, aby ste nekupovali tonery, ale priamo novú tlačiareň. Zdá sa vám to nezmyselné? A predsa tento biznis tolerujeme a podporujeme. Dnešné tlačiarne sú konštruované na životnosť

približne 24 mesiacov, pretože taká je ich záručná lehota. Potom zrazu prestanú fungovať. Vy sa dozviete, že je poškodená súčiastka, ktorej cena je znova na cenovej úrovni novej tlačiarne. Niektoré svetoznáme značky tlačiarní sa nezastavili pred ničím a do svojich tlačiarní inštalujú čipy, ktoré počítajú vytlačené strany a pri určitom počte jednoducho tlačiareň zablokujú. Ak tlačiareň odnesiete do servisu, dozviete sa, že tlačiareň proste doslúžila, ale nie je to vždy pravda. Dnes už existujú „špecialisti“, ktorí dokážu tento čip lokalizovať a odstrániť. Tlačiareň funguje ďalej bez problémov. Čo na to výrobca? Môžete trikrát hádať. Povie vám, že nastalo zlyhanie materiálu a tlačiareň vypovedala službu po záručnej dobe. To, že funguje, je možné, ale stalo sa to na základe neodborného zásahu a spotrebiteľ sa vystavuje riziku poškodenia svojho majetku v dôsledku zlyhania tlačiarne. Ale sú to iba plané reči a tlačiareň funguje ďalej.

KVALITA AKO NEPRIATEĽ V 40. rokoch prišla ﬁrma duPont s revolučným patentom. Bol to nylon. Prvé nylonové pančuchy boli doslova nezničiteľné a vydržali nesmierne dlho. To škodilo biznisu, a preto sa po určitej dobe vedci vrátili do laboratória s úlohu, aby znížili kvalitu, čo sa im aj podarilo. Preto sú aj dnešné ženy odsúdené k používaniu menej kvalitných pančušiek, ktoré sú doslova na jedno použitie. Nikto však ani len netuší, že v minulosti sa tieto pančušky testovali tak, že sa nimi ťahali autá. Celá ekonomika USA aj západného sveta je založená na úmyselnom zastarávaní, ale nikto z kompetentných to verejne nepriznáva. Je to jedna z možných odpovedí na to, prečo si v USA stavajú domy z dreva a kartónu. Ak by si ich postavili z betónu, kameňa, tehly alebo iného, hoci aj lacnejšieho variantu, zvýšili by životnosť svojho domu, čo by bola doslova pohroma pre stavebný priemysel v USA. Podobných prípadov nájdete v minulosti množstvo, všetky prešli bez zvýšeného záujmu verejnosti. Viete si predstaviť, na akej úrovni technickej vyspelosti sme mohli dnes byť, ak by sme využili aspoň polovicu patentov, ktoré boli zakúpené iba preto, aby mohli byť zničené?

ALTERNATIVE VITA > POMÔŽME SI NAVZÁJOM

Marián Benka

POMÔŽME SI

NAVZÁJOM 70

ZA NAŠICH STARÝCH OTCOV BOLO PRIRODZENÉ, ŽE SI SUSEDIA NAVZÁJOM POMÁHALI, POŽIČIAVALI SI VECI, PODELILI SA O TO, ČO MALI, ABY ĽAHŠIE PREŽILI ŤAŽKÉ ČASY. V DNEŠNEJ EGOCENTRICKEJ DOBE SA OPÄŤ VYTVÁRAJÚ RÔZNE FORMY KOMUNITNÉHO DELENIA, KTORÉ MAJÚ OKREM VZÁJOMNEJ MATERIÁLNEJ POMOCI AJ INÝ ÚČEL: ABY SI ĽUDIA OPÄŤ HĽADALI CESTU K SEBE.

ednou z týchto foriem je „spoluspotrebiteľstvo“. Myšlienka je jednoduchá. Každý z nás má doma predmety, ktoré použije len občas. Napríklad bicykel, vŕtačku, kameru, formu na bábovku, spoločenskú hru alebo trebárs starší, ale zachovalý počítačový monitor (kúpili ste si nový, no starý ešte funguje). V systéme „spoluspotrebiteľstva“ ich ponúkne na požičanie, aby sa tieto veci využívali. Ako člen systému si môže čokoľvek požičať od ostatných. Pri drahších veciach sa pri požičaní zvykne vyžadovať vratná peňažná záloha. Celoslovensky funguje takýto systém prostredníctvom portálu OdKomunity.sk. Môžete sa v ňom zaregistrovať a vyplniť, čo ponúkate na požičanie, prípadne aj na darovanie. V ponukách ostatných môžete vyhľadávať podľa kategórie alebo podľa miesta bydliska. Podobne sa na tomto portáli ponúkajú služby – buď zadarmo alebo za mierny poplatok. Vo fyzickom priestore fungujú čoraz populárnejšie zóny bez peňazí, ktoré pravidelne prebiehajú vo viacerých mestách. Stačí si zabezpečiť nejakú

telocvičňu, dom kultúry alebo akýkoľvek väčší priestor. V tomto prípade nejde o požičiavanie, ale vzájomné obdarovávanie. Ľudia prinesú šaty, knihy, náradie – čokoľvek funkčné a zachovalé, čo chcú darovať. Položia to do spoločného priestoru, odkiaľ si potom každý slobodne vyberá, čo sa mu zapáči. Ďalšou myšlienkou sú komunitné knižničky. Stačí nejaký vyradený regál alebo skrinka dostupná na verejnom mieste. Napríklad vo vestibule miestnej školy alebo pri detskom ihrisku. Ktokoľvek chce, prinesie z domu knihy, ktoré už nečíta, a vloží ich do knižničky. Ľudia si potom slobodne vyberajú knižky, ktoré po prečítaní vrátia na miesto alebo posunú niekomu ďalšiemu. Ak chcete na dovolenke v zahraničí ušetriť, môžete sa zapojiť do medzinárodnej siete CouchSurﬁng.org. Ľudia z celého sveta tu zadarmo ponúkajú možnosť prespať u nich doma. Jediné, čo od vás chcú, je, aby ste im porozprávali o vašej krajine a oni sa tak zoznámili s inou kultúrou. Väčšinou sú ochotní oboznámiť vás zase so svojou vlasťou a ukázať vám miesta, na ktoré

71 by ste sa prostredníctvom cestovnej kancelárie v živote nedostali. Na to, aby ste túto možnosť využili, nemusíte sami ponúkať svoj príbytok na ubytovanie, považuje sa to však za dobrý zvyk. Takéto cestovanie si vyžaduje schopnosť uskromniť sa a aj určitú dávku odvahy. Najmä v krajinách tretieho sveta musíte rátať so skromnými podmienkami: častokrát budete spať spolu s domácimi v jednej izbe. Takisto môžete riskovať, že naletíte podvodníkom, ktorí vás okradnú, hoci takéto prípady sa stávajú len výnimočne. S každým potenciálnym hostiteľom však môžete dopredu komunikovať prostredníctvom chatu, môžete si pozrieť aj hodnotenia od ľudí, ktorí u neho už nocovali. Prevádzkovatelia systému odporúčajú zabezpečiť si dopredu aj náhradné ubytovanie pre prípad, že by sa z hostiteľa vykľul podvodník, alebo by ste si jednoducho nesadli. Na podobných princípoch vzájomnej výmeny sa dajú vymýšľať akékoľvek projekty, ktoré, ak by pribúdali, by mohli postupne zdola vytvárať štruktúry novej, ľudskejšej spoločnosti. Rád by som uviedol príklad myšlienky, ktorou sme sa

svojho času zaoberali spolu s manželkou, pracovne sme to nazvali KAPOR (Klub aktívnych a pohodových rodičov). Náplňou by bolo napríklad vzájomné stráženie detí (aby si rodičia mohli urobiť čas pre seba), výmena skúseností pri výchove alebo partnerských vzťahoch, vytváranie spoločných nízkonákladových aktivít pre deti všetkých zúčastnených (bábkové divadlo, rozprávkový les, letný tábor...) a iná vzájomná výpomoc. Dnešné rodiny s deťmi sú často atomizované, odkázané len na seba, prípadne občas na pomoc rodičov. Vznikanie takýchto klubov by prinavrátilo staré časy, keď deti v miestnej komunite fungovali ako jedna partia a ostatní dospelí sa podieľali na ich výchove. Navyše by pomohli vybudovať sieť spolupracujúcich rodín, ktorá by mohla vytvoriť akúsi protiváhu voči tendenciám smerujúcim k rozvratu rodiny. Táto myšlienka po prvom neúspešnom pokuse o realizáciu zapadla prachom, ale práve pri písaní tohto článku sa opäť vynorila. Ak vás oslovila a radi by ste ju zrealizovali v mieste vášho bydliska, pokojne sa ozvite na kontakty našej redakcie.

ALTERNATIVE VITA > NÁVRAT PIJAVÍC – UNIVERZÁLNYCH LIEČITELIEK

Radko Legát

NÁVRAT PIJAVÍC

– UNIVERZÁLNYCH LIEČITELIEK

PÚŠŤANIE KRVI POMOCOU PIJAVICE (HIRUDOTERAPIA) SPOMÍNALI LEKÁRI UŽ V STAROM RÍME (NAPRÍKLAD GALEN) A VO VÝCHODNEJ MEDICÍNE (NAPRÍKLAD IBN SINA – AVICENNA). O MASOVOSTI ICH POUŽÍVANIA SVEDČÍ SKUTOČNOSŤ, ŽE V 30. ROKOCH 18. STOROČIA BOLO LEN V RUSKU PREDANÝCH 30 MILIÓNOV PIJAVÍC ROČNE. LIEČEBNÁ UŽITOČNOSŤ PIJAVÍC BOLA TAKÁ VYSOKÁ, ŽE NA PRELOME 18. A 19. STOROČIA ICH RUSKO VYVÁŽALO DO ZÁPADNEJ EURÓPY, A PREDOVŠETKÝM DO FRANCÚZSKA 80 AŽ 100 MILIÓNOV ROČNE.

eskôr vytlačila liečenie pijavicami metóda púšťania krvi žilou. Pijavice sa udržali iba u liečiteľov a mníchov, a teda aj v ľudovom liečiteľstve. V priebehu druhej polovice 19. storočia a začiatkom 20. storočia sa vzťah k hirudoterapii pomaly menil, pretože lekári si všimli, že pri niektorých chorobách pôsobí liečenie na celý organizmus, a to bez vedľajších účinkov. Viacerí súčasní predstavitelia modernej medicíny sa stavajú k hirudoterapii prinajmenšom s nedôverou a stále uprednostňujú farmakologické liečenie, bez ohľadu na klesajúcu účinnosť liekov a stúpajúcu chorobnosť. Pritom ju uznávajú aj odborníci zo Slovenskej akadémie vied, ktorej vďačíme aj za vysokoškolské skriptá pre lekárov nielen o hirudoterapii, ale aj iných bioterapiách. V dnešnej dobe už presne vieme, ako pijavica pomáha nášmu telu, a že ju nie je možné zameniť s púšťaním žilou. Do tela totiž vstrekuje takmer

150 druhov bioaktívnych látok. Keď sa dostanú do tela, spustia rôzne liečebné procesy. Na svete existuje približne 600 druhov pijavíc, z nich sa v medicíne používajú len tri. Tieto pijavice sa dajú ľahko rozlíšiť od iných, na chrbte majú žltooranžové alebo zelené prúžky. Ostatné druhy sú na medicínske účely absolútne nevhodné. Lekárske pijavice sú zákonom chránené a v prírode sa už takmer nevyskytujú. Množia sa prevažne v zajatí. Nové uplatnenie našli v mikrochirurgii, kde lekári oceňujú ich precíznosť a schopnosť odviesť zrazenú krv zo zranených miest. Plastickí chirurgovia sú vďační za ich pomoc pri ťažkých transplantáciách a rekonštrukčnej chirurgii. Zahryznutie pijavice cíti pacient ako slabé elektrické mravčenie. Uhryznutie nie je bolestivé. Rana môže ľahko svrbieť podobne ako pri uštipnutí hmyzom. Pijavica po prisatí vylučuje do ranky zmes slinných tekutín, zloženú z biologicky

aktívnych látok a hirudínu, ktorý obmedzuje zrážanlivosť krvi. Infekcia je vylúčená, lebo krv sa vysáva len smerom von. V organizme pijavice sú okrem iného protizápalové systémy. Celý proces trvá približne 30 až 45 minút, výnimočne dlhšie. Pokožka pacienta musí byť čistá a bez pachu, inak sa pijavica neprisaje. Trojgramový živočích dokáže vysať 15 ml krvi, a potom odpadne. V posledných desaťročiach skúmali vedci zloženie slín pijavice. Boli v nich zistené fermenty, inhibítory a aj iné látky, ktorých funkcie neboli dodnes objasnené. Aj vďaka tomu sa dá s určitosťou tvrdiť, že pijavica nelieči len chorý orgán, ale je to živý, veľmi zložitý, originálny, nešpeciﬁcký stimulátor pôsobiaci na celý ľudský organizmus, predovšetkým na systém látkovej výmeny v bunkách, vlásočniciach a lymfatických cievach. Výsledkom liečenia pomocou pijavice je zvýšenie imunobiologickej odolnosti a obnovenie porušenej rovnováhy v organizme, ako napr. normalizácia teploty, krvného tlaku, hladiny cukru, a teda zlepšenie zdravotného stavu. Taktiež je dôležité reﬂexné pôsobenie na organizmus, čo

vedie k adekvátnym reakciám vegetatívneho a centrálneho nervového systému. Vzhľadom na to, že pijavica detoxikuje telo, je potrebný zvýšený príjem tekutín pre lepšie odplavovanie škodlivín z tela. Reakcie na terapiu môžu byť rôzne. U niektorých pacientov sa môže vyskytnúť nadmerná únava alebo naopak zvýšená aktivita. Lokálna reakcia, ktorá sa vyskytuje skoro pri každom použití pijavice, je začervenanie v mieste uhryznutia a môže byť sprevádzané svrbením. Toto začervenanie a svrbenie je neškodné. Po terapii je červené miesto zakázané škriabať, pretože je veľké riziko vzniku sekundárnej infekcie rany. Vzácnymi vedľajšími účinkami sú veľmi silné a predĺžené krvácanie trvajúce viac ako 24 hodín, alergie, infekcia rany a ťažko sa hojaca rana. Každý človek je do určitej miery alergický na látku histamín, avšak niekto menej, niekto viac. V prípade, že sa prejaví silná alergická reakcia (napr. opuchne celá končatina, vystúpi vysoká teplota), je potrebné terapiu vysadiť a vyhľadať lekára.

ALTERNATIVE VITA > PRÍRUČKA PREŽITIA: ZÁKLADNÁ VÝBAVA

Patrik Žitník

PRÍRUČKA PREŽITIA: ZÁKLADNÁ VÝBAVA 1. ČASŤ

OD TOHTO ČÍSLA ZAČÍNAME SO SERIÁLOM PRAKTICKÝCH INFORMÁCIÍ PRE VŠETKÝCH, KTORÍ BY SA CHCELI PRIPRAVIŤ NA PREŽITIE V PRÍPADE CIVILIZAČNÉHO KOLAPSU, ČI UŽ V DÔSLEDKU VOJNY, EKONOMICKEJ KRÍZY, PRÍRODNEJ KATASTROFY ALEBO POLITICKÝCH NEPOKOJOV. DNES SI POVIEME O VÝBAVE, KTORÚ BY MAL MAŤ PRIPRAVENÚ KAŽDÝ „SURVIVALISTA“.

e užitočné pestovať si základné zručnosti a vedomosti, ktoré nám pomôžu na čas zaobísť sa bez lekárne, potravín, PET ﬂiaš s pitnou vodou, GPS navigácie alebo komfortného spania vo vlastnej posteli. Nemusí nevyhnutne nastať civilizačný kolaps, tieto poznatky sa zídu aj v iných situáciách. Často sa napríklad stretávame s prípadmi, kedy ľudia prišli zbytočne o život dôsledkom nepripravenosti a podcenenia situácie pri bežných túrach alebo pri rôznych rozmaroch prírody, nehodách a podobne. Preto moja prvá rada znie: nečakajte, kým sa niečo stane, ale občas si v pokoji skúste pár samozrejmostí. Založte samostatne oheň bez dostupných pomôcok, s jednou zápalkou a drevom. Uvarte si čaj z liečivých rastlín, ktoré ste si sami natrhali. Skúste sa vyspať v lete len tak na tvrdej zemi pod šírim nebom... Verili by ste, že človek znalý problematiky vydrží

s jedným nožom a balíčkom zápaliek v nehostinnom teréne aj 30 dní? A predsa je to pravda... I keď len polovičná, lebo za tých 30 dní, ktoré by musel niekde stráviť, by si vyrobil množstvo pomôcok, vystaval obydlie, zabezpečil si stravu a pitnú vodu... Samozrejme, hovoríme o extréme, lebo sa určite neocitneme v situácii, keď pôjde o prežitie, len so zápalkami a jedným nožom. Je veľa návodov, čo si pripraviť a zobrať so sebou. Na to, aby ste v prípade núdze niekde prežili, potrebujete mať aspoň základné vedomosti, musíte byť mierne zruční, mali by ste mať nejaké oblečenie, ktoré umožňuje vykonávať jednoduchý pracovný výkon, základné materiálne vybavenie vrátane malej lekárničky a ako laik, samozrejme, veľa šťastia. V každom prípade je vám množstvo vecí nanič, ak ich neviete vhodne využiť. Zápalky budú zbytočné, ak s nimi nezaložíte oheň... Nehovoríme

o zakladaní ohňa v podmienkach letného slnečného počasia, ale o silnom lejaku alebo snehovej búrke. Všetky vedomosti, ktoré v sebe nosíte, vám okrem jednoduchšieho vyriešenia danej situácie zabezpečia aj psychickú pohodu. Čo by teda malo obsahovať základné vybavenie, ktoré by ste mali mať pre potreby prežitia v prírode? Ľudia, ktorí sa venujú problematike „survivalu“, majú na to rôzne názory. Do vybavenia patrí napríklad pršiplášť, malá lekárnička, baterka, pomôcky na rozkladanie ohňa, poľná fľaša alebo termoska, šnúra, nôž, buzola, hodinky, spací vak, núdzová dávka potravín... Fajnšmekri majú aj ďalšie doplnky, ako je mačeta, celta, pomôcky na šitie, čistenie a ešte veľa iných pre nich podstatných vecí. Samozrejme, všetci k tejto výbave pripájajú oblečenie a obuv. Základnými požiadavkami sú kvalita a praktickosť. Kvalitné veci spravidla viac vydržia a fungujú v rôznych klimatických podmienkach. Praktickosť je charakterizovaná možnosťami použitia danej pomôcky na viac účelov. Odborníci často hovoria, že na prežitie naozaj potrebujete len zápalky a dobrý nôž, všetko

ostatné vám len vytvára lepší komfort a chráni vaše zdravie. Z mojich dlhoročných skúseností inštruktora survivalu vyplýva, že veľmi podstatnou vecou je kvalitné a vhodné oblečenie a obutie. Ak zlyhá oblečenie, má to negatívny vplyv na psychiku a celú vašu činnosť. Pohybovať sa tri dni v daždi v mokrom oblečení, s pocitom chladu a vlhka je veľmi náročné. Je to podstatný rozdiel, ak máte i vo vlhkom prostredí aspoň nejaké suché oblečenie. Prirodzene, niekto môže namietať, že všetko sa dá vyriešiť prístreškom, alebo sa to dá vydržať. Nakoniec, sami si môžete vyskúšať niekoľkodňový pobyt v prírode počas upršaného počasia a presvedčiť sa na vlastnej koži. Ale aby sme zakončili tému o základnej výbave, musíme spomenúť ešte jednu radu: všetko, čo máte v rámci výbavy na prežitie pripravené, je vám nanič, ak to nemáte pri sebe práve vtedy, keď to potrebujete. Myslite na to. V mojom aute vždy nájdete tašku s náhradným outdoorovým oblečením, trekovými topánkami a malou výbavou na prespanie v prírode. Autor je lektorom kurzov prežitia www.armytraining.sk.

PRANIER > „NAJOBĽÚBENEJŠÍ ZAMESTNÁVATEĽ“

Dušan Budzák

„NAJOBĽÚBENEJŠÍ ZAMESTNÁVATEĽ“ 76

FIRMA TCHIBO OKREM INÉHO ŠIROKO-ĎALEKO PUBLIKUJE, ŽE JE BUĎ NAJOBĽÚBENEJŠÍ A OBČAS DOKONCA AJ NAJLEPŠÍ ZAMESTNÁVATEĽ. JE VEĽA SPÔSOBOV, AKO SA K TAKÉMU TITULU PREBOJUJETE. TEN NAJJEDNODUCHŠÍ, ABY O VÁS ZAMESTNANCI HOVORILI LEN PEKNE, JE NAPRÍKLAD MOBBING A „BOSSING“.

„J

e to také malé špinavé tajomstvo,“ povedal na margo mobbingu psychológ Gary Namie, profesor z Western Washington University a líder kampane zameranej na boj proti týraniu na pracovisku. Wikipedia k nemu uvádza: Mobbing označuje najrôznejšie formy znepríjemňovania života na pracovisku. Charakteristická je preň skrytosť, rafinovanosť a zákernosť. Bossing je akousi podskupinou mobbingu. Je špecifický tým, že šikanovania sa dopúšťa nadriadený pracovník. Bossing je psychické šikanovanie v zamestnaní, ktorého sa dopúšťa na svojom podriadenom nadriadený pracovník. Pri mobbingu rozoznávame štyri fázy: 1. Prvé konflikty, schválnosti, ohováranie, zadržovanie informácií – nejde ešte o plánovité správanie. 2. Prechod k systematickému psychoteroru, činnosť je plánovaná a vykonávaná so zámerom poškodiť druhého. 3. V tejto fáze dochádza ku konkrétnemu napá-

daniu a útokom, obviňovaniu, pracovnému preťažovaniu; objekt mobbingu je pred vedením označený za „čiernu ovcu“, čo vedie k ďalším krivdám, a zároveň mobbing dostáva požehnanie od vedenia spoločnosti. 4. Postihnutý je zlomený v celej štruktúre svojej osobnosti a obyčajne vykazuje znaky správania, ktoré mu boli na začiatku neoprávnene vyčítané, s touto novou situáciou sa musí zamestnávateľ vysporiadať a postihnutý je napr. prepustený.

ZAČIATOK PRÍBEHU Táto na prvý pohľad nudná encyklopedická exkurzia je potrebná pre objektívne sledovanie a posúdenie príbehu, ktorý som na vlastné oči mohol sledovať u „najobľúbenejšieho zamestnávateľa“, vo ﬁrme Tchibo. Príbeh sa začína niekedy ku koncu roka 2012. Podľa encyklopédie by sme ho mohli posudzovať ako fázu 1. – ešte neplánovité správanie. Regionálna vedúca Tchiba Pavla sa akosi živšie začína

zaujímať o prácu svojej podriadenej Gabriely, vedúcej pobočky. Na jednej strane síce akceptuje, že v kancelárii vedúcej pobočky visí približne 6 diplomov od vedenia spoločnosti – titul pre Gabrielu ako Skokan roka, Najvyšší predaj kávy medzi všetkými prevádzkami, až po ten najcennejší – Najlepšia prevádzka roka. Všetko pod vedením Gabriely, ale to Pavle nestačí. Objavujú sa „dobre“ mienené rady a napomenutia. Gabriela má však v očiach najvyššieho vedenia spoločnosti dobré meno a vedenie to aj oceňuje. Gabriela dostáva pravidelne odmeny pre seba a svoj tím – veľmi príjemné pobyty v kúpeľoch, rôzne zájazdy a drobnosti. Gabriela a jej tím sa cítia dobre. Aj zákazníci sa smejú, radi nakupujú a nešetria komplimentmi ako sa tu, v tejto pobočke Tchiba, cítia príjemne. Tržby rastú. Takmer všetci sú spokojní.

NEŠŤASTNÁ NÁHODA Pavla však udeľuje ďalšie drobné rady, chodí akosi častejšie na kontroly a v čase neprítomnosti Gabriely na pracovisku sa jej podriadených na Gabrielu vypytuje. Tu sa už pomaly dostáva do fázy 2. – prechod ku konkrétnym činom. Bez servítky sa Gabrieliných podriadených pýta: „Povedzte mi niečo na Gabiku! Predsa musí existovať niečo, nie?“ Podriadení sú zmätení a reagujú slovami: „To si mám niečo vymyslieť?“ Gabriela úplne zákonite spozornie a začne sa cítiť ohrozená. Pavla ešte nevie ako, ale tvorí plán. Príležitosť sa jej onedlho ponúkne sama ako dar z nebies. Pri ceste po schodoch na zľadovatenom chodníku pred domom Gabriela nešťastne spadne a veľmi si poraní tvár, ruky a hrudník. Následkom je okamžitý zásah pohotovosti a Gabrielina práceneschopnosť. Zavolá teda Pavle, čo sa jej stalo a niekoľko dní zostáva doma. Ako vyplýva z výpovedí a konania jej kolegov na pobočke, ktorú vedie, ani počas PN-ky však nie je mimo práce. Síce z postele, ale kompetentne odpovedá na všetky otázky svojich kolegov a riadi všetko „na diaľku“. Gabriela je motivovaná obhájiť ďalší zo svojich diplomov a pridať nový. Šok prichádza po návrate z PN-ky. Rutinne kontroluje trezor s hotovosťou a darčekovými poukážkami. Zhrozene zistí, že chýbajú desiatky poukážok spolu za cca 700 eur. Postupuje podľa pra-

vidiel a nahlási zmiznutie poukážok svojej nadriadenej – regionálnej šéfke Pavle.

VINNÁ NEVINNÁ Pavla však namiesto riešenia prechádza do 3. fázy „bossingu“ – konkrétne napádanie, frontálny útok. Vôbec ju nezaujíma, že poukážky zmizli počas Gabrielinej neprítomnosti, v čase jej práceneschopnosti. Ponúkne Gabriele „riešenie“ – podstrkuje jej na podpis dohodu o uznaní dlhu. Skrátene sa v nej píše o tom, že Gabriela svojím konaním spôsobila firme Tchibo škodu, na základe ktorej jej vznikol dlh voči firme a zaväzuje sa ho uhradiť. Doklad, ktorý dala Gabriele podpísať, obhajuje slovami, že je to len taký neškodný papier, formalita. Ani náznakom nespomenie, že dokument o uznaní dlhu je formálne presný a právne záväzný dokument. V tomto bode však už ťažko obstojí obvinenie Pavly ako šéfky, ktorá jednoznačne napĺňa svojím konaním znaky „bossingu“. Prečo? Pretože dokument evidentne „nevyfabrikovala“ Pavla. Je to oficiálny dokument zo série ďalších, ktoré má Tchibo „k dispozícii“. Je to súčasť firemných riešení, inak povedané firemnej kultúry, ako sa nešpiniť nejakými krádežami. Takýto dokument sa totiž používa aj v prípade, ak v predajni nejaký zlodej ukradne napríklad kávovar a zamestnanci sa naň potom musia poskladať a zaplatiť Tchibu. Tchibo sa snaží vyhnúť vyšetrovaniam, a vyšetrovaniam štátnych orgánov obzvlášť. Až neskôr pochopíme prečo. Gabriela nie je právny expert a ubezpečenia Pavly o formálnosti dokladu o uznaní dlhu znejú tak dôveryhodne, že dokument podpíše. Ako som naznačil, až do tejto fázy by sa vec dala považovať za nezrelosť vedúcej a jej osobné manévrovanie. Prítomnosť firemného dokumentu o uznaní dlhu a spôsoby nahrádzania škôd na pobočkách bez vyšetrovania však môžu viesť k domnienke, že ide o platnú a praktikovanú firemnú kultúru. A v tom už Pavla teda nie je sama, pretože tento systém konania je firemne podporovaný. Ako sa ukáže ďalej, je dokonca viac ako podporovaný, je preferovaný.

TLAK SA STUPŇUJE Rozrušená a nespravodlivosťou zničená Gabriela

PRANIER > „NAJOBĽÚBENEJŠÍ ZAMESTNÁVATEĽ“

sa stretne so svojimi priateľmi a porozpráva o svojom nešťastí. Medzi nimi sú aj ľudia s právnickým vedomím a najmä s vedomím, čo je to mobbing a „bossing“. Okamžite upozorňujú Gabrielu, že doklad, ktorý podpísala, nie je formalita. Je to záväzok, ktorým uznala nielen dlh, ale aj zodpovednosť za vzniknutú škodu. Jeden z nich sa podujme okamžite kontaktovať v Gabrielinom mene Pavlu a dôrazne ju upozorniť na protiprávnosť a amorálnosť jej konania. Hneď na druhý deň jej volá. Pavla sa, povedzme, zľakne a stiahne dohodu o uznaní dlhu. Nahradzuje ju zápisnicou o zmiznutých darčekových poukážkach. Udalosti naberajú rýchly spád. Pavla vo svojom konaní začína Gabrielu očierňovať v očiach vrchných šéfov. S mimoriadne vysokou frekvenciou chodí na kontroly, vedie mítingy a hľadá „dôkazy“ proti Gabriele. Na jednom z takýchto mítingov dokonca nechá postaviť Gabrielu pred svojich podriadených, a tých vyzve, aby povedali, čo všetko sa im na ich vedúcej nepáči. Sú ticho, nuž ich opätovne povzbudzuje. V tomto momente už rozhodne nejde len o autopilotáž Pavly a jej samostatnú iniciatívu. Na tomto mítingu sa totiž zúčastní aj personálna šéfka Zuzana, ktorá by jednoznačne mala vedieť odhaliť „bossing“ a mobbing, aj to je jej náplňou práce. Konanie personálnej šéfky Zuzany, ktorá všetko sleduje a podporuje, nasvedčuje, že ak nejde o firemnú kultúru, tak aspoň o firemný štýl. Gabriela je verejne ponížená. Medzitým sa opäť koná výročný míting Tchiba a Gabriela získava ďalší diplom od vedenia firmy za dobre odvedenú prácu. Vďaka Pavlinej nadpráci je však už vnímaná ako „tá problémová“. Kvalita práce a výsledky sa akosi dostávajú bokom. Do hry sa vracajú ukradnuté poukážky. Napriek tomu, že Gabriela trvá na tom, aby sa vyšetrila krádež, je upozornená, že Tchibo si neželá žiadne vyšetrovanie štátnych orgánov. Celým výsledkom je, že Gabriela dostane pokarhanie, pretože je priamo zodpovedná za „stratu“ poukážok. Dôvodom pokarhania je to, že pred „odchodom“ na PN-ku neprepočítala všetky poukážky v trezore. Absurdné, ale platné. Kontroly, pranierovanie a najmä ponižovanie zo strany regionálnej šéfky Pavly pokračuje. Opäť za účasti personalistky Zuzany necháva „nastúpiť“

Gabrielu pred svojich podriadených a vyzýva ich na jej pranierovanie. Vyzýva ich však aj mimo oﬁciálnych mítingov. Gabriela však stále verí, že podstatné sú výsledky jej práce. Ale už neverí sebe, začína mať strach.

FINÁLE ZA ZAVRETÝMI DVERAMI V tejto situácii je potrebné doplniť stav zamestnancov. Najobľúbenejší zamestnávateľ má totiž priemerné mzdy svojich predavačov na úrovni 500 až 600 eur, a to nie je plat, kvôli ktorému by sa sem ľudia hrnuli. Fluktuácia je pomerne vysoká. Ani Gabriela nemá vysoký plat, ale ten obchod miluje ako svoj vlastný a získava do stavu ďalšiu zamestnankyňu. Najprv je s novou zamestnankyňou všetko v poriadku, až na jej veľmi hrubý spôsob vyjadrovania s častými vulgarizmami. Gabriela ju upozorní, že aj potichu povedané slovo môžu zákazníci počuť, a to sa ku kultúre ﬁrmy nehodí. Napomenutím považuje vec za vybavenú. Počas dovolenky sa však dozvie, že nová pracovníčka to napokon vzdala – plat malý, práce veľa. Nie je to prvýkrát, čo to niekto v skúšobnej dobe vzdal, a tak hoci so smútkom, Gabriela to prijíma s vedomím, že bude musieť zohnať novú silu. Po návrate z dovolenky ju však čaká šok. Navštívi ju Pavla a zaútočí na ňu s tým, že sa stále nevyjadrila k svojmu pokarhaniu. Najväčším prekvapením je však obvinenie, že nová pracovníčka odišla z Tchiba kvôli Gabriele, dala výpoveď len a len kvôli nej. Udalosti naberajú rýchly spád. Gabriela je vyzvaná, aby sa dostavila na ďalší deň do práce. Z Prahy prichádza člen top manažmentu Tchiba Erik a kvôli tomu, že – okrem iného – nová pracovníčka podala výpoveď, dáva za prítomnosti personálnej šéfky Zuzany okamžitú výpoveď Gabriele. Buďme však presní – dávajú jej na výber. Buď okamžité rozviazanie pracovnej zmluvy dohodou s dvojmesačným odstupným alebo okamžitú výpoveď pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Gabriela je opäť zmätená. Berie telefón a volá svojim známym o radu. Stihne však do telefónu povedať len: „Oni mi dávajú okamžitú výpoveď...“ potom sa spojenie preruší. Späť sa jej nedá dovolať. Priatelia konajú a jeden z nich ide okamžite na

pobočku Tchiba, kde sa celá vec deje. Po ceste volá právničke a okamžite ju mobilizuje, aby prišla tiež. Po príchode na miesto sa dožaduje účasti na rokovaní. Člen top manažmentu Erik z Prahy, ba ani personálna šéfka Zuzana mu to však nechcú umožniť. Napriek tomu žiada, aby mohol ako splnomocnený Gabrielou byť prítomný na rokovaní. Gabriela mu na mieste udeľuje splnomocnenie, ale šéf z Prahy, ako i personalistka ho vykazujú z predajne, hoci ide o obchodný priestor a nemajú na to právo. Je vznesená požiadavka, aby Gabrielu mohol vo veci zastupovať právny zástupca s diplomom. Túto možnosť obaja členovia manažmentu Tchiba rázne zamietnu. Na otázku, či odopierajú právne zastupovanie, nechcú odpovedať. Navyše zakazujú Gabriele opustiť priestor predajne, aby sa mohla stretnúť s právnikom. Zabuchnú dvere a zadržiavajú ju v priestore skladu. Po tomto extempore sa právnička, ktorá chce zastupovať Gabrielu, snaží spojiť s ňou aspoň telefonicky, aby jej mohla udeliť právne rady. Keď však Gabriele zazvoní telefón, personalistka Zuzana sa na ňu doslova vrhne a vykrúti jej ruku s telefónom, ktorý jej odoberie. To všetko pred očami člena top manažmentu Erika. Namiesto sprístupnenia právnej pomoci ju začnú tlačiť k múru. Člen vedenia jej dá minútu na to, aby sa rozhodla, či prijme rozviazanie dohodou alebo okamžitú výpoveď. A začne odpočítavať. To všetko sa deje za zatvorenými dverami, pred ktorými stoja ľudia ochotní poradiť Gabriele a všetko počujú. Sú však bezmocní. Taký tlak by sotva niekto vydržal. Po minúte vychádza Gabriela s opuchnutou, uplakanou tvárou a podpísanou dohodou o rozviazaní pracovného pomeru. Nie je priestor na protesty, dohoda je dokonaná. „Bossing“ zavŕšil svoju štvrtú fázu.

DÔVETOK 1: Po odchode Gabriely prichádza na pobočku Pavla. Je dobojované a chce si vychutnať víťazstvo. Oznamuje šokovaným podriadeným, ktorí svoju šéfku mali radi, že teraz už bude poriadok a pokoj. Predstavuje im novú vedúcu a oni v ďalšom šoku zistia, že nová vedúca bola pripravená na prevzatie funkcie už viac ako mesiac.

Ešte väčšie prekvapenie prichádza na druhý deň, keď sa všetci dozvedia, že „bývalá“ pracovníčka, ktorá údajne podala výpoveď, ju v skutočnosti nikdy nepodala. Pavla ju len v „záujme veci“ premiestnila na inú pobočku. Dôvod, pre ktorý teda Gabriele dali výpoveď, nakoniec nikdy nebol. Ale dohoda už je podpísaná.

DÔVETOK 2: Elementárna novinárska etika ma viedla, aby som vo veci komunikoval priamo s vedením Tchiba v Prahe. Jasne som uviedol, že ma zaujímajú problémy mobbingu na pracovisku. Po niekoľkých výzvach som dostal odpoveď, že vedenie Tchiba „nemá záujem o komunikáciu tohto druhu“. Nevzdal som to a upozornil ich, že chystáme článok a je etické dať im priestor na vyjadrenie. Prvá reakcia bola pomerne pozitívna, nakoniec však predsa len prišla odmietavá odpoveď. Odmietnutie prišlo najmä po tom, ako som dal na vedomie, že ma zaujímajú otázky platov, vysokej miery ﬂuktuácie, ale najmä nadčasov, ktoré sa ťažko zlučujú s naším právnym poriadkom. Tchibo o tom nechce komunikovať, a tak musím uviesť, že pri skúmaní pracovných pomerov u „najobľúbenejšieho zamestnávateľa“ som okrem iného zistil, že napríklad v prípade nadčasov núti vedenie Tchiba – od regionálneho manažmentu až po personálny – aby vedúci a zamestnanci upravovali výkazy o nadčasoch podľa Zákonníka práce, hoci v skutočnosti v súlade s ním nie sú. Nebýva totiž výnimkou, že ľudia ťahajú dvanásťhodinové služby aj opakovane niekoľko dní za sebou, najmä cez víkendy. Preto toto zistenie spolu s celým príbehom rovnako adresujem ako verejný podnet na inšpektorát práce a orgány činné v trestnom konaní z dôvodu obmedzovania osobnej slobody, nátlaku a vydierania. A ešte k novým pomerom, ktoré vďaka Pavle zavládli na kedysi najlepšej pobočke Tchiba – tržby klesli, dvaja starí pracovníci pobočky už kvôli neznesiteľným pomerom podali sami výpoveď. Gabriela si ani len na pamiatku nemohla odniesť svojich 7 diplomov o tom, aká bola dobrá a oceňovaná pracovníčka. Vraj to nie je jej majetok. Bola nútená vyhľadať lekársku pomoc psychológa a psychiatra.

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > CHRÁNIA SRDCE ALEBO HO OHROZUJÚ?

Silvia Benková

CHRÁNIA SRDCE ALEBO HO OHROZUJÚ?

M 80

argaríny sú podľa ich výrobcov zdravou alternatívou masla a iných živočíšnych tukov. Majú nás chrániť pred „zlým“ cholesterolom, zabraňovať kôrnateniu ciev, a tým aj srdcovému infarktu. Zdanie však môže klamať. Sú výrobky s rastlinnými tukmi liekom alebo jedom? Cholesterol je látka, ktorú máme prirodzene vo svojom tele a je pre zdravé fungovanie organizmu dôležitá. Samozrejme, v rozumnom množstve. Donedávna sa pri výrobe margarínov používala tzv. hydrogenizácia, pri ktorej vznikali transmastné kyseliny. Tie môžu dokonca výrazne zvyšovať hladinu „zlého“ cholesterolu (LDL), a tým aj riziko srdcovo-cievnych ochorení. Nie je vylúčené, že hydrogenizáciu ešte využívajú tí najlacnejší neznačkoví výrobcovia. Bežne sa však už niekoľko rokov využíva iný proces, tzv. esteriﬁkácia. Pri nej nedochádza ku vzniku škodlivých transmastných kyselín. Preto výrobcovia dnešné margaríny propagujú ako zdraviu prospešné – v minulosti propagovali aj tie s transmastnými kyselinami, kým sa voči nim nezdvihla vlna odbornej kritiky. Nový postup sa používa príliš krátko na to, aby sa dali dokázať akékoľvek dlhodobé účinky na ľudský organizmus. Stále však ide o priemyselne spracované rastlinné oleje, pri ktorých sa neprirodzene mení ich zloženie. Základnou nevýhodou väčšiny margarínov je vysoký obsah omega-6 mastných kyselín, ktorých má väčšina obyvateľov vyspelých krajín v strave nadbytok (nachádzajú sa v rastlinných olejoch, mäse, vajciach...). Ich nadbytočný príjem vedie k silnému narušeniu rovnováhy medzi obsahom omega-3 a omega-6 mastných kyselín, ktorá je pre zdravie nevyhnutná. Narušenie tejto rovnováhy sa dáva do súvislos-

ti s ochoreniami srdca, môže prispievať k rozvoju astmy, rakoviny a depresie. Pri výrobe margarínov sa môžu používať zmesi, ktoré obsahujú ťažké kovy nikel a kadmium. Nikel je toxický pre pľúca a obličky. Kadmium môže prispievať k poškodzovaniu ciev a rozvoju vysokého krvného tlaku. Rovnako môžu margaríny obsahovať napríklad umelé antioxidanty BHA a BHT, ktoré môžu poškodzovať obličky, narúšať imunitu a plodnosť. Hlavne deti treba pred konzumáciou margarínu chrániť, ale takisto pred častou konzumáciou keksov, dobošiek, lacnej čokolády, zmrzliny, nanukov a fritovaných potravín – pretože obsahujú oveľa viac transmastných kyselín ako krajec chleba natretý bežným margarínom. Z pohľadu obsahu transmastných kyselín sú omnoho nebezpečnejšie stužené tuky na pečenie a stužený pokrmový tuk používaný pri výrobe plniek do keksov, dobošiek, na obaľovanie cukrárenského pečiva alebo ako lacné polevy. Prílišná konzumácia živočíšnych tukov má tiež negatívne účinky na zdravie najmä v kombinácii s nedostatkom pohybu a nadmierou stresu, ktorý nedokážeme zvládnuť. Ak si dáte cca lyžicu masla denne, je to tak akurát. Okrem toho existujú aj zdravé bio margaríny, pri ich výrobe sa nepoužíva hydrogenizácia, ani esteriﬁkácia. V bežných potravinách ich však nedostanete. Najzdravšia forma rastlinných tukov je tekutá, teda nestužená. Napríklad olej, ideálne za studena lisovaný. Taliani jedia chlieb s olivovým olejom, aj hrianky si polejú alebo namočia do oleja. V záujme ochrany zdravia srdca, ciev a prevencie rakoviny sú okrem toho najbezpečnejšou formou tukov orechy, avokádo, arašidy, mastné ryby (losos, tuniak...) či ľanový olej.

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > (P)OTRAVINY

Dušan Budzák

(P)OTRAVINY ZEUS (Z NEBESKEJ ZÁHRADY) Zloženie: Podiel ovocnej šťavy min. 6 % Obsahuje aj: Aspartám – môže spôsobiť bolesti hlavy, zmeny nálady, depresie, nespavosť, hyperaktivitu, rozmazané videnie, zvýšenú chuť do jedla, riziko vzniku rakoviny... Acesulfám K – ak sa látka zahrieva, unikajú z nej toxické výpary.

ORION CHOCO-PIE ČOKOLÁDOVÉ KOLÁČIKY Obsahuje aj: Stužený rastlinný tuk, hydrogénuhličitan sodný – E500, uhličitan amónny – E503, fosforečnan vápenatý – E341, sójový lecitín – E322. Vanilín E107 – u ľudí s astmou môže vyvolať alergickú reakciu. Sledovaný a miestne zakázaný v Austrálii a USA. Jeden koláčik má 120 kcal, obsah balíčka (360 g) energeticky pokryje takmer celodennú potrebu.

MAŤKO – ŠUNKOVÁ PENA Zloženie: Pitná voda – 40 %, slanina, bravčové stehno – 19 %, dextróza, zahusťovadlá E407, E415, rastlinná (hrachová) bielkovina, živočíšna (bravčová) bielkovina, potravinárska (hrachová) vláknina, aróma, antioxidant E300, E330, farbivo E120, zemiakový škrob, stabilizátory E450, E451, zvýrazňovač vône a chuti E621, emulgátor 472c, modiﬁkovaný škrob E1450, sušená zelenina (cesnak), extrakty korenín, jedlá soľ, konzervačná látka E250.

KINDER NÁTIERKA Zloženie: Pitná voda, šunka štandard 33 % (obsahuje bravčové mäso, pitnú vodu, jedlú soľ, sójový proteín, zemiakový škrob, emulgátory E451, E452, E450, zahusťovadlá E407 a E412, živočíšnu bielkovinu, dymovú arómu, koreniny, antioxidant E316, výťažky korenín, farbivo E120, konzervačnú látku E250), bravčové sadlo, laktóza, škrob, zahusťovadlo E412, jedlá soľ, rastlinná bielkovina, stabilizátor E450, mliečne bielkoviny, dymová aróma, modiﬁkovaný škrob, antioxidant E316, zvýrazňovač chuti a arómy E621, E635, farbivo E120, E100, konzervačná látka E250. Medzi „Éčkami“ v Maťko a Kinder nátierke vyniká E250 – dusitan sodný. V mnohých krajinách je zakázaný. Zapríčiňuje hyperaktivitu a iné nepriaznivé účinky. Je potenciálnym karcinogénom. Požitie 0,5 až 1 gramu vyvoláva u dospelých osôb ľahšiu otravu, 1 až 2 g ťažkú otravu a asi 4 g smrť.

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > NOSOVÁ NARKOMÁNIA

Marián Benka

NOSOVÁ NARKOMÁNIA

KVAPKY DO NOSA UVOĽNIA OPUCHNUTÝ NOS A PRINESÚ VÁM ÚĽAVU – V TOMTO REKLAMA NA NE NEKLAME. OTÁZKA JE, ZA AKÚ CENU. PRI OPAKOVANOM ALEBO DLHODOBOM UŽÍVANÍ VÁM MÔŽU VÁŽNE POŠKODIŤ NOSOVÚ SLIZNICU A SPÔSOBIŤ ZÁVISLOSŤ POROVNATEĽNÚ SO ZÁVISLOSŤOU OD DROG.

ak ako v každej sliznici, aj v sliznici nášho nosa sa nachádzajú receptory, prostredníctvom ktorých organizmus komunikuje s vnútrom bunky a dáva mu povely. Účinné látky obsiahnuté v sprejoch a kvapkách proti nádche aktivujú práve tieto receptory. Tie na základe umelého stimulu vyšlú povel cievam zásobujúcim nosovú sliznicu kyslíkom a živinami. Zúžením ciev nosovej sliznice zároveň dochádza k zníženiu

opuchu, ktorý je príčinou nepriechodnosti nosovej dutiny a pocitu plného nosa pri nádche. Výrobcovia týchto prípravkov v reklame však nezdôrazňujú, že ak sa celý proces často opakuje, začína byť nebezpečný. Bezpečne ich môžete užívať po dobu troch až štyroch dní, maximálne týždeň (u detí maximálne 5 dní). Pri alergickej nádche, ktorá môže trvať aj niekoľko mesiacov, sú absolútne nevhodné.

> SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ Umelá stimulácia nosových receptorov po dlhšej dobe znižuje ich citlivosť a vedie až k ich odumieraniu. Potom je potrebné zvyšovať dávky, aby sa dosiahol rovnaký efekt ako na začiatku podávania. Preto človek, ktorému na začiatku nádchy stačilo kvapnúť jednu – dve kvapky a účinok trval 5 – 6 hodín, zrazu potrebuje tých kvapiek viac, a to aj každú hodinu. Keď nastane tento efekt, je potrebné začať kvapky postupne vysadzovať. Nie je dobré prestať ich užívať odrazu, pretože vtedy zvykne nastať tzv. syndróm z vynechania. Tento syndróm sa prejavuje presne opačnými účinkami, aké má vysadený liek. Sliznica reaguje výrazným opuchnutím a stáva sa nepriechodnou. Preto je potrebné postupne znižovať dávky a prechádzať na detské kvapky s nižšou koncentráciou účinných látok. V extrémnych prípadoch môže dôjsť pri dlhodobom užívaní až k odumretiu tkaniva nosovej sliznice v dôsledku nedostatočného zásobovania kyslíkom a živinami. Potom už pomôže len chirurgický zásah. Znižovanie účinnosti kvapiek a skracovanie intervalov medzi podaniami, aby zabrali, vedie k vytvoreniu závislosti. Postihnutý nedokáže vyjsť z domu bez svojho lieku a má neustále nutkanie kvapkať si ho do nosa. Medzi ďalšie, i keď pomerne zriedkavé príznaky, patria bolesti hlavy, závraty, nervozita, poruchy spánku, zvýšený krvný tlak alebo zastreté videnie. Odvykanie od nosných kvapiek je podobne bolestivý proces ako odvykanie od fajčenia alebo alkoholu. Trvá zhruba týždeň. Počas tohto obdobia je sliznica extrémne opuchnutá a abstinujúci často cíti panický strach, že ak si okamžite nenakvapká kvapky, zadusí sa. Musí si neustále pripomínať, že sa zadusiť nemôže a vedome dýchať ústami. Ku klasickým nosným kvapkám pritom existujú viaceré neškodné a nenávykové alternatívy. V lekárňach bežne kúpite nosné spreje s obsahom morskej soli. Pôsobia zvlhčujúco, podporujú prirodzené samočistiace mechanizmy nosovej sliznice, oslobodzujú nos od hlienu a znižujú tak nebezpečenstvo infekcie nosových dutín. Takýto prípravok si môžete vyrobiť aj doma, keď čajovú lyžičku soli rozpustíte v pol litri vody. Postupne nalejete do oboch nosných dierok.

Samuel Roth

SAMUELOVA

PRÍRODNÁ LEKÁREŇ

zda najúčinnejším pomocníkom pri nádche je svet aromaterapie. Človeku sa na prvý pohľad môže zdať, že ide o neúčinné zapálenie vonnej lampičky a nakvapkanie silice – opak je však pravdou. Aromaterapia je hotová alchýmia, i v jej prípade treba veľmi obozretne voliť jednotlivé silice a dať si pozor na možné kontraindikácie. To isté platí aj pri ich kúpe, kedy je kvalita rozhodujúcim faktorom. Jednoznačne tu možno tvrdiť: „Nie sme takí bohatí, aby sme si kupovali lacné veci.“ Zoznam silíc, ktoré dokážu pomôcť pri nachladnutí, je naozaj obsiahly. Spomenúť môžeme napríklad bazalku, borovicu, eukalyptus, levanduľu, medovku či zázvor. I pri takom rozšírenom probléme však treba mať na pamäti silu týchto bylín. Bazalkovú silicu napríklad v žiadnom prípade nedávajte do aromalampy pri tehotenstve, levanduľovú zas v prípade, že máte nízky krvný tlak. Ak je vám príjemnejšie pitie čaju, určite zvoľte zázvor, no účinnými pomocníkmi sú aj spomínaná bazalka, ktorá pomáha pri vykašliavaní, baza čierna (kvet aj plod) či materina dúška. Nič nepokazíte ani v prípade, že si spravíte takzvaný „oukrop“, inými slovami cesnačku, prípadne si dáte trochu domáceho chrenu. Už v minulých častiach prírodnej lekárne som spomínal vynikajúci recept na zahnanie nádchy. V prípade, že máte doma mletú škoricu, vymiešajte ju s medom v pomere 1:4 a konzumujte jednu čajovú lyžičku takto zarobenej zmesi dvakrát denne.

JEDEN DEŇ >JEDEN DEŇ S PRIATEĽOM MEDVEĎOV

Marián Benka

JEDEN DEŇ S PRIATEĽOM

MEDVEĎOV D

okument Strážca divočiny sa stal kultovým dielom medzi ekologicky a alternatívne zameranými ľuďmi na Slovensku a v okolitých krajinách. I keď kvôli nízkemu rozpočtu nemá na technickú dokonalosť prírodovedných ﬁlmov z produkcie BBC, mnohých Slovákov chytil za srdce. Umožnil nám nahliadnuť do Tichej doliny – jednej z posledných stredoeurópskych divočín, v ktorej žijú medvede a ďalšie živočíchy skutočne pôvodne, bez akéhokoľvek ovplyvňovania ľudskou činnosťou. Autor dokumentu a ekologický aktivista Erik Baláž sa sem aj po natočení ﬁlmu rád vracia. Vybrali sme sa spolu s ním s nádejou, že sa nám podarí nejakého toho maca zahliadnuť. Stúpame do svahu. Vpredu si ľahkým krokom vykračuje Erik Baláž, kúsok za ním udržiava tempo náš fotograf Matúš Plecho a za nimi sa s istým odstupom teperím ja. Pre Erika je toto len ľahká vychádzka – keď nakrúcal Strážcu divočiny, po tejto cestičke sa bežne pohyboval so 40-kilovým nákladom na chrbte. Pre mňa by to bola ľahká vychádzka tiež – keby moje prirodzené tempo nebolo asi o polovicu pomalšie ako Erikovo. Nevadí, na rovných úsekoch chlapcov Foto: Matúš Plecho

vždy doženiem. Z okraja Tichej doliny sme vyrážali okolo piatej ráno. Je tropický augustový deň, do zimy ešte ďaleko, medvede zatiaľ necítia potrebu vyžierať sa a robiť si tukové zásoby. Preto takéto dni väčšinou len tak preležia niekde v húštine. Aktívne sú len skoro ráno a pred zotmením. Ak ich chceme uvidieť na mieste, kde sa zvyknú objavovať, potrebujeme tam byť už o šiestej. Po ceste sa zastavujeme pri strome, ktorý má z jednej strany kmeňa zlúpanú kôru asi do výšky dospelého človeka. Erik nám vysvetľuje, že to urobil starý medvedí samec. Takto si značkuje územie (okrem strhávania kôry sa pod stromom vymočí). Mladé samce vedia, že za tieto „hraničné stĺpy“ sa chodiť neoplatí, ak nechcú riskovať zrážku so silnejším súperom. Prichádzame na miesto, odkiaľ je výhľad na strmú horskú lúku. Medvede na nej zvyknú spásať čučoriedky, no dnes je asi naozaj prihorúco – nikde ich nevidieť. Dolu pod svahom tečie potok, kam sa chodievajú ochladzovať. Sadneme si a čakáme, či nejaké neprídu. Medzitým sa rozprávame. „Tichá dolina je jedno z posledných miest na Slovensku, kde žijú medvede bez toho,

JEDEN DEŇ >JJEDEN DEŇ S PRIATEĽOM MEDVEĎOV

Foto: Matúš Plecho

aby ich nejako ovplyvňoval človek,“ vysvetľuje Erik. „Na mnohých miestach im poľovníci kladú jedlo, aby ich prilákali. Keď potom medvede schádzajú za jedlom do blízkosti ľudských obydlí, poľovníci vykrikujú, že sa premnožili a treba vydať povolenie na odstrel. Alebo ani nečakajú na povolenie a strieľajú ich načierno.“ Oproti na svahu sa niečo hýbe. Dve hnedé škvrny. Svitá nám nádej, no nie sú to medvede, ale srnec so srnou. Samička uteká pred samcom, zastane, dovolí mu, aby ju chvíľu obšťastňoval, potom sa vyšmykne, utečie a zase chvíľu počká. Prastará hra medzi samčekmi a samičkami. „Práve majú ruju,“ hovorí Erik. „Teraz, koncom leta?“ nechápem. „Potom rodia mláďatá v zime?“ Na moje prekvapenie sa dozvedám, že plod v oplodnenej srne sa počas zimy dva mesiace nevyvíja, takže mláďa sa narodí až na jar. Podobne to majú aj medvede. Páriť sa môžu v dlhšom období od mája do augusta. Samice väčšinou otehotnejú v máji, no stáva sa, že rujný samec stretne medvedicu s mláďatami z minulých rokov. Aby sa spáril a presadil svoje gény, medvieďatá jednoducho pozabíja. Keď medvedica príde o mladé, v krátkom čase sa stane opäť

plodnou a samec si s ňou „užije“ – niekedy až v auguste. V medvediciach oplodnených na jar sa potom plod istý čas nevyvíja, aby ich tie neskôr oplodnené mohli „dohnať“. A tak všetky samice rodia naraz – v januári. Počas zimného spánku. Novonarodené medvieďatá sú ako bezbranné malé myšky, v bezpečí maminho brlohu väčšinou spia, občas sa preberú a nacicajú sa. Na jar sú už dosť životaschopné na to, aby vyšli do veľkého sveta. Práve kvôli mladým vyhľadáva na zimu medvedica vždy jaskyňu alebo iný chránený priestor. Samcovi je to jedno. Ak sa nedá inak, prespí aj vonku pod stromom. Kožuch ho hreje. A potom na neho nasneží, čím získa ďalšiu izolačnú vrstvu. Teoreticky sa vám môže stať, že pôjdete zimným lesom a nič netušiac prejdete okolo kopy snehu, v ktorej sa skrýva spiaci medveď. Prakticky je to málo pravdepodobné, pretože tieto zvieratá sú veľmi plaché a snažia si nájsť ležovisko čo najďalej od chodníkov, po ktorých sa pohybujú ľudia. Medvede neupadajú do zimného spánku preto, že by im bola zima, ale preto, že nedokážu nájsť potravu. Ak im nezodpovední poľovníci podhadzujú jedlo aj v zime, nespia.

Srnčí milenci stále poskakujú po lúke, no medvede nikde. Erik navrhuje, aby sme sa vyšplhali vyššie, odkiaľ budeme mať lepší výhľad. On sám zvykol sedávať s kamerou hore na hrebeni, a keď zbadal macov hoci aj na druhom konci doliny, rozbehol sa dolu svahom, aby k nim stihol dobehnúť do bezpečnej vzdialenosti, schovať sa za krík a nakrúcať. Ukazuje nám smer, ktorým viackrát bežal – húština zarastená kríkmi a tŕním. Neviem si predstaviť, že by som tadiaľ prebehol s holými rukami, nieto ešte s filmovou kamerou. „A keď sa priblížiš do nebezpečnej vzdialenosti?“ pýtam sa, čím sa zároveň snažím vymámiť bezpečnostný manuál pre prípad, že by si nejaký medveď zmyslel vynoriť sa v našej bezprostrednej blízkosti. „No, už sa mi párkrát stalo, že som spoza kríka filmoval medvedicu, ako sa pasie s mladými a pomaly sa približovali k môjmu úkrytu. Vtedy stačilo pokojne a nahlas na ne prehovoriť: Medveď, hej, medveď. Medvedica sa zľakne a uteká preč. A medvieďatá, samozrejme, za ňou.“ Medzitým sme sa pohli ďalej. Prechádzame cez malý hájik prevažne ihličnatých stromov. Erik nás upozorňuje, že sú to borovice limby. Ich orechy sú pre medvede obľúbenou pochúťkou. Ešte nedozreli, ale ak by sme tadiaľto prechádzali o mesiac, zrejme bude na vrchole každého druhého stromu sedieť medveď a napchávať sa. Medvedice zvyknú odhrýzť vrcholec stromu, aby padol na zem a medvieďatá, ktoré ešte tak vysoko nevylezú, sa mohli nakŕmiť. Stúpame čoraz vyššie. Pred nami sa postupne odkrýva pohľad na hlboké údolia a vysoké stráne. Žiadne turistické značky či drevené altánky – široko-ďaleko ani človiečik. Začínam chápať, prečo sa Erik do tohto miesta zamiloval a chodieval sem pravidelne celé roky. Pozná tu každý kút a aj každého medveďa – už pohľadom dokáže odlíšiť jedno zviera od druhého. Najprv si myslel, že krásy Tichej doliny najlepšie uchráni tak, že si ich nechá len pre seba a nikomu o nich nepovie. Potom mu došlo, že ak chce zabrániť tomu, aby sa v tejto skorumpovanej krajine, kde si finančné skupiny dokážu vybaviť kdejakú výnimku zo zákona, nezačalo devastovať aj toto miesto, najlepší spôsob je spropagovať ho. A tak vznikol námet na film.

Ja si tu pripadám ako v inom čase, v dobách dávneho stredoveku alebo staroveku. Prispieva k tomu aj Erikovo rozprávanie, v ktorom sa ukazuje ako znalec histórie divočiny. Rozpráva tak plasticky, že sa mi marí, akoby sa ním popisované scény odohrávali priamo pred mojimi očami. Na neďalekú čistinku sa v mojich predstavách vyrúti ohromný ručiaci pratur, aké tu žili v časoch Rímskej ríše. Za ním vybehne svorka horských levov. Ak ste si mysleli, že levy sa v slovenských rozprávkach spomínajú len tak, mýlite sa – skutočne na Slovensku žili ešte v ranom stredoveku. Po urputnom zápase s rohatým obrom ho levy zdolajú a chystajú sa na hostinu. Odrazu však stuhnú. Z lesa sa ozve strašidelné zarevanie, pomaly a dôstojne z neho vyjde gigantický staroveký medveď vážiaci takmer tonu (dnešné medvede sa živia viac rastlinnou stravou a dosahujú asi polovičnú veľkosť oproti svojim dávnym predkom). Levy, unavené zápasom s praturom, sa múdro rozhodnú ustúpiť. Medvedisko ostáva samé a začína mľaskavo žrať práve ulúpenú korisť. V reáli sa však žiadne medvede neobjavujú. A – nebudem viac napínať, ani sme žiadne v rámci tejto reportáže nestretli. Ako pokračoval deň a teplota prudko stúpala, naše nádeje na stretnutie s touto impozantnou šelmou klesali. Stretnutie s Erikom Balážom, týmto pravoverným milovníkom divočiny, však stálo za to. Na záver dňa ma prekvapil svojimi plánmi na vytvorenie experimentálnej „lesofarmy“. Je presvedčený, že z dlhodobého hľadiska žiadne poľnohospodárstvo nedokáže vyprodukovať toľko potravín na hektár ako prirodzená divočina. Ak zoženie ﬁnančné prostriedky, chcel by vytvoriť kus divokého lesa s množstvom lesných plodov, ktoré by zabezpečili dostatok potravy pre nasadené diviaky a tury. K tomu menšia záhradka so zeleninou. Vraj aj toto by mohla byť jedna z ciest k obnoveniu potravinovej sebestačnosti. Vraciame sa do civilizácie a stretávame prvých turistov. Dokonca prechádzame okolo lesníka, ktorý sedí na lavičke vedľa zaparkovaného džípu a robí prieskum: každého turistu sa pýta, odkiaľ a kam ide, akej je národnosti. Po krátkom, ale intenzívnom pobyte v divočine mi to pripadá ako čistá absurdita.

MLČANIE > KAŽDÝM DŇOM NÁM OSTÁVA MENEJ ČASU

Tibor Eliot Rostas

KAŽDÝM DŇOM NÁM OSTÁVA MENEJ ČASU 89

í istí, čo nás klamali o páde Dvojičiek, tí istí, čo nechali vyhladovieť a utýrať pol milióna detí v Iraku kvôli zbraniam, ktoré tam neboli, tí istí, čo nivočia jednu krajinu za druhou, nám klamú aj dnes, aby nás vohnali do vojen, z ktorých napokon vždy vyťažia viac ako z mieru. Jediné, čo v skutočnosti zabráni vojne v Sýrii, ako aj narastajúcemu napätiu vo svete s možným globálnym armageddonom, je to, aby v každej krajine, kde najvyšší predstavitelia kolaborujú s globálnym fašizmom, ľudia vypovedali zmluvu so štátom. Netreba ísť ani nikam do ulíc, stačí ostať doma a pozorovať, ako budú bábky na šnúrke bezmocne hľadieť do prázdnych ulíc, prázdnych obchodov, prázdnych fabrík, prázdnych policajných staníc, škôl, ihrísk... Ich zbytočné predstavenie pod názvom „demokracia“ už nebudú vysielať žiadne televízie, pretože ľudia pochopia, že žiadne televízie k životu nepotrebujú. A tak budú zbytočné ako

úroky, ktorými nás držia na reťazi, zbytočné ako povinné bankové kontá, zbytočné ako vakcíny, ktorými našim deťom pichajú pod kožu budúcu chorobu ako biznis, budú skrátka zbytočné ako tá ambiciózna hŕstka psychopatov pri moci. Zbytočné ako platenie štátu, ktorý naše dane používa na podporu páchania teroru voči bezbranným krajinám aj útlaku vlastných občanov, čo je väčším zločinom ako neplatenie daní. Buďme teda aktívne pasívni, bez použitia násilia, pretože násilie patrí k starej forme uvažovania. Tá forma sa nikdy v histórii neosvedčila, pretože po jednom násilí prišlo vždy násilie ďalšie. To všetko sa podarí len vtedy, ak príde taký silný impulz, že láska medzi ľuďmi a pochopenie, že sme všetci Jedno, napokon aktivizuje esenciu každej živej duše. Toto všetko sa už čoskoro stane, ak si uvedomíme, že každým dňom v živote nám ostáva menej času. Stále menej času na skutočné žitie.

MLČANIE > UBUNTU – JA SOM, LEBO MY SME

UBUNTU

– JA SOM, LEBO MY SME 90

eď skupina etnografov a antropológov skúmala sociálne väzby a správanie afrických kmeňov Zulu a Xhosa, navrhli deťom hru. Naplnili kôš ovocím, postavili ho neďaleko nich a povedali, že kto k nemu dobehne prvý, môže si všetko ovocie odniesť. Lenže deti miesto toho, aby sa každé ozlomkrky rozbehlo za ovocím – pochytali sa za ruky a bežali spolu. A spolu si sadli aj pod strom a spolu aj ovocie zjedli. Keď sa ich ľudia zo Západu spýtali, prečo nepretekali o víťazstvo, počuli od detí iba slovko Ubuntu. A to je v reči Bantu niečo ako „ja som, pretože my sme“ – čo sa dá pochopiť aj ako „som tým, kým som, zásluhou toho, čím sme my všetci“. Táto jednoduchá múdrosť nás vo svojej hlbokej posvätnej pravde deﬁnuje ako jednu bytosť, a okolnosti, za akých funguje tento svet a vesmír, podmieňuje zákonitosťami Najvyššej pravdy. Bytie netvoria jednotlivé životy, ale bytie sveta je životom jednej jedinej bytosti, ktorá nás tvorí, cez ktorú sme prepojení. Naše myšlienky a predstavy vytvárajú vesmír, riadia

a ovplyvňujú život na Zemi. Sme jedno. Sme to, čo Vernadsky a de Chardin opísali ako noosféru, bioinformačné pole Zeme. Ruperdt Sheldrake hovorí o morfických rezonanciách, východné tradície o kronike akáša. Tieto utajované vedomosti však zároveň tvoria aj princíp poznania, ako ovládať ľudstvo. Využitie morfických polí je predmetom mágie, starých okultných učení, z ktorých neskôr vyšla súčasná podoba propagandy a skrytej moci. Najúčinnejším spôsobom, ako ovplyvniť masy, je vyvolať v nich strach. Platónska filozofia hovorí o tom, že duša je pralátka vytvorená z myšlienok, prianí a pocitov, ktoré napokon budujú hmotný svet. Ak u väčšiny ľudí vplyvom strachu a negativity vyvoláte negatívne myšlienky, takéto myšlienky napokon vytvoria predpoklady na vojny a chaos. Ak si však uvedomíme, že my všetci tvoríme jednu univerzálnu dušu sveta a lásky, vytvoríme nepremožiteľnú bariéru Zlu. A to, ako vieme, vzniká nedostatkom Dobra. Preto aj každý najdrobnejší dobrý skutok z vás vytvorí toho, kým budeme my všetci.

MLČANIE > AAAAAAAAAAAAAAAAA

MLČANIE > NOVÝ RÁD BARBAROV

NOVÝ RÁD BARBAROV D

vadsiateho marca 1969 dr. Richard Day, profesor detského lekárstva na Mount Sinai Medical School v New Yorku, varoval v rámci svojej prednášky auditórium lekárov Americkej asociácie detských lekárov v Pittsburgu tajomnými a znepokojujúcimi slovami. Zaznamenal ich D. Lawrence Dunegan v sérií troch nahrávok pod názvom New Order of Barbarian. Dr. Day v nich hovorí: „Sex bude oddelený od manželstva a reprodukcie pod eufemizmom sexuálneho oslobodenia, čo povedie k rozbitiu rodiny a zníženiu populácie. Potrat, rozvod a homosexualita budú spoločensky prijateľné. Pornograﬁa, násilie a obscénnosť sa budú v televízii a vo ﬁlmoch stupňovať. Nezamestnanosť a masové migrácie sa použijú za účelom vykorenenia dlhodobo zavedených spoločenstiev. Bude obmedzený prístup k cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti, bude potláčané vyliečenie rakoviny ako prostriedok kontroly populácie; žiaci budú tráviť viac času v škole, ale menej sa naučia; niektoré knihy jednoducho zmiznú z knižníc. Zmeny zákonov povedú k morálnemu a sociálnemu chaosu, podpora užívania drog vytvorí v mestách atmosféru džungle. Národy sa

budú musieť vzdať svojho jazyka, individuality, tradícií a rozpustia sa v kultúrnej nediferencovanosti. Spoločnosť bude riadená prostredníctvom selektovaných informácií.“ Dr. Day, ktorý počas vojny pracoval na programe modiﬁkácie počasia, ďalej uviedol, že „ovládanie počasia bude využívané na vojenské účely alebo vytvorí záplavy, sucho a hladomor. Zásobovanie potravinami bude monitorované, pestovanie vlastných plodín bude zakázané pod zámienkou, že je to nebezpečné, takže nikto nebude môcť získať dostatok jedla. Postupne bude obmedzené aj cestovanie a súkromné vlastníctvo nehnuteľností sa stane minulosťou. Politici budú manipulovaní bez toho, aby o tom vedeli. Vzhľadom na nebezpečenstvo nukleárneho konﬂiktu už bude vojna zastaraná, a preto ju nahradí terorizmus. Toto všetko spôsobí príchod totalitného globálneho systému“. Na otázku, čo z týchto slov z roku 1969 je dnes realitou, si môže odpovedať každý sám na základne vlastných informácií, ale už aj skúseností. Všetky diely tohtoročnej série rozhlasovej relácie Mlčanie prinesie pripravovaný druhý diel rovnomennej knihy.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

www.pantarhei.sk

KNIHA ZVÍŘE POLITICKÉ František Koukolík (2012) 356 strán Človek – zviera politické je Aristotelov výrok. Nemohol mať poňatia o tom, že o dvadsaťtri storočí sa ľudia budú pozerať iným ľuďom do hlavy, čo sa im tam v priebehu politického rozhodovania deje, ani o tom, prečo sa to deje. Prečo sú ľudia politické živočíchy? Čo je národný charakter, existuje vôbec? Je človek ekonomicky racionálna bytosť alebo skôr bytosť sociálna? Čo odlišuje ľavičiarov od pravičiarov? Čo sa nám deje v hlave pri rozhodovaní sa v priebehu volebného cirkusu? Prečo niektorí ľudia tak túžia po moci a iní sa tak dôsledne rozhodujú proti svojim najlepším záujmom, že to vytvára dojem čierneho humoru? Táto kniha sumarizuje pätnásť rokov najmodernejšieho výskumu otázok, ktorým sa doteraz venovali psychológovia, politológovia, ekonómovia a ﬁlozofovia.

VYMÝVÁNÍ MOZKŮ V Mark Solonin (2011) M 282 strán Autor už patrí do generácie, ktoA rrá nie je príliš zasiahnutá veľmi dobre známym zvykom autocenzúry textu v prospech nespochybniteľného božstva marxismu-leninizmu. Ale zároveň mal možnosť rokoch študovať predtým ž ť v deväťdesiatych d äťd i úplne utajené fondy vo vojenských archívoch. Vďaka tomu získal veľké kvantum informácií, ktoré v posledných rokoch pretvoril do množstva kníh zaoberajúcich sa sovietskym vojenstvom v kritických dňoch júna a júla 1941. Autor sa v knihe vyrovnáva s prevažnou časťou falošných konštrukcií a mýtov, ktoré vytvorila sovietska stranícka historiograﬁa o bojových akciách druhej svetovej vojny na východoeurópskom bojisku. MAGICKÉ ROSTLINY KELTŮ Wolf-Dieter Storl (2004) 340 strán W. D. Storl, etnológ a kultúrny antropológ poukazuje na korene našej kultúry a na pôvodnú skúsenosť starých Keltov s ich ohromujúcim prístupom k prírode a liečiteľstvu. Keltská kultúra

hrala v Európe takmer tisíc rokov významnú úlohu, i po jej zániku sa jej obraz uchoval v rozprávkach, legendách, sezónnych rituáloch, a predovšetkým v znalosti rastlín a ľudového liečiteľstva. Autor predstavuje rastlinné lieky s ich silou a čarom uchovávaným v tradovanej skúsenosti. Upozorňuje na blahodarnosť a krásu rastlín i stromov v keltskom sezónnom a kultúrnom kontexte, v ich lekárstve a mágii a popisuje významy keltského ročného cyklu a stromového kalendára. JINÁ CESTA K TRHU Joseph E. Stiglitz (2003) 408 strán Kniha nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu predstavuje pohľad do procesu globálneho ekonomického rozhodovania, obdiv čitateľov získala ako pre svoju odvahu a poctivosť, tak aj pre myšlienkovú hĺbku a nevšednosť. Joseph E. Stiglitz (1943) pôsobil ĺ niekoľko rokov ako predseda Výboru ekonomických poradcov Billa Clintona a bol aj hlavným ekonómom Svetovej banky. Sústredil sa predovšetkým na postavenie rozvojových krajín, pričom stále častejšie kritizoval kroky Svetovej banky, menového fondu i americkej vlády, ktoré podľa neho nadraďovali záujmy Wall Street a ﬁnančnej komunity potrebám chudobnejších krajín.

SMRT ZÁPADU Patrick J. Buchanan (2004) P 366 strán Buchanan popisuje v knihe záB nik n Západu. Príčinu vidí v strate jeho hodnôt, predovšetkým potom j v strate židovskej a kresťanskej viery. r Vinu za to dáva ideám štyroch mysliteľov, štyrom, ktorí stvorili m revolúciu, marxistickým teoretikom G. Lukácsovi, Gramscimu, Adornovi a Marcusovi. Tí sú podľa neho zdrojom kultúrnej revolúcie a pokračovaním studenej vojny, kultúrnej vojny. Jej dôsledkom je pokles pôrodnosti (vymieranie obyvateľov Západu), masové prisťahovalectvo z krajín tretieho sveta, interrupcie, antikoncepcia a vytváranie svetovej vlády. Nesmierne pútavá kniha, ktorú však čitateľ môže stráviť iba vtedy, ak sa zbaví všetkých svojich predsudkov voči náboženstvu a viere.

FILM F FUTURE BY DESIGN Dokumentárny D U USA, 2006, 86 min Réžia: William Gazecki R H Hrajú: William Gazecki Dokumentárny film Future by D D Design je o živote a vízii Jacqua F Fresca. Mnohými je považovaný zza novodobého Da Vinciho. Stretol sa s Einsteinom a Buckminstrom Fullerom. Jacque Fresco je samouk, futurista, ktorý popisuje sám seba ako všeobecne zameraného alebo multidisciplinárneho človeka – študuje mnoho vzájomne súvisiacich oblastí. Tento vynálezca (narodený 13. 3. 1916) strávil celý svoj život navrhovaním a vytváraním vynálezov rôznych merítok, ktoré zahŕňajú použitie inovatívnych technológií. S SMRŤ PÁNA LAZARESCA (MOARTEA DOMNULUI L LĂZĂRESCU) D Dráma R Rumunsko, 2005, 148 min R Réžia:Cristi Puiu H Hrajú: Ion Fiscuteanu, Doru A Ana, Clara Voda, Dragos Bucur, B Bogdan Dumitrache Jeden večer pánovi Lazarescovi, ktorý žije sám, príde zle. Nakoniec sa ocitne v sanitke na ceste do nemocnice, čím začína jeho tragikomická odysea. Každý lekár, ktorý ho príde prehliadnuť, dospeje k úplne inej diagnóze a ošetrenie samotné sa neustále odkladá. Lekári sú hluchí k naliehavým prosbám pána Lazaresca i jeho priateľov. Ich cituprostý prístup vyvrcholí tým, že starý pán Lazarescu je opäť vystrčený do bukureštskej noci. S STALKER M Mysteriózny / Sci-fi / D Drama / Poetický Sovietksy zväz / Západné Nemecko, 1979, 163 min R Réžia: Andrej Tarkovskij H Hrajú: Alexandr Kajdanovskij, Anat tolij Solonicyn, Nikolaj Griňko, Alisa Frejndlich, Natasha Abramova, Faime Jurno Vycibrené, poeticky a emocionálne vypäté filozofické dielo na tému myšlienkovej sily človeka, ktorý si je vedomý základných životných hodnôt a dokáže žiť a konať v súlade s nimi; o ceste, ktorá sa stáva očistným zdrojom skúseností. Scenár prebral z pôvodnej pred-

lohy len základnú sujetovú situáciu – existenciu Zóny a povolanie Stalkera – prevádzača do Zóny, záhadného, tichého, pulzujúceho územia nejasného pôvodu. Celý film sa okrem rámcovej kompozície (Stalkerov byt a bufet) odohráva v jednom uzavretom mieste v jednom dni ako putovanie za tajomstvom v Zóne, umožňujúcim cestu k sebapoznaniu, k nádeji. Vo vzájomných dialógoch si postavy objasňujú svoje názory na svet, zmysel a hodnoty života... V KOŽI JOHNA MALKOVICHA ((BEING JOHN MALKOVICH) K Komédia / Dráma / F Fantasy / Romantický U USA, 1999, 108 min R Réžia: Spike Jonze H Hrajú: John Cusack, Cameron D Diaz, Ned Bellamy, Mary Kay P Place, Catherine Keener, Orson Bean, John Malkovich, Kevin Carroll, W. Earl Brown, Charlie Sheen, Gerald Emerick, Gregory Sporleder, Brad Pitt, Sean Penn, Spike Jonze Bábkoherec Craig (John Cusack) nemôže natrafiť na poriadnu prácu, a tak predvádza svoje bábkové predstavenia plné sklamania a ohrdnutých lások priamo na newyorských uliciach. Jeho žena Lotte (Cameron Diaz) predáva domácich miláčikov, a taktiež ich má veľa doma. Obom sa celkom sa darí otravovať život susedom. Craig nemá peniaze, a preto prijme miesto účtovníka v podniku, kde sa na prvý pohľad zaľúbi do Maxine (Catherine Keener), avšak ona na neho kašle. Našťastie iba do chvíle, keď vedľa Craigovho stolu nájdu spoločne vchod do „Johna Horatia Malkovicha“ a za 200 dolárov začnú predávať pätnásťminútové pobyty „v koži Johna Malkovicha“... N NEOPÚŠŤAJ MA (NEVER LET ME GO) D Dráma / Romantický / P Psychologický / Sci-Fi V Veľká Británia / USA, 2010, 103 min R Réžia: Mark Romanek H Hrajú: Carey Mulligan, Andrew Garfield, Keira Knightley V blízkej budúcnosti pracuje Britka Kathy H. ako opatrovateľka darcov orgánov. Jej práca je ťažká, vyčerpávajúca a depresívna, pretože väčšina ľudí, s ktorými v sanatóriu príde do styku, po nejakej dobe zomiera. Keď sa medzi pacientmi a umierajúcimi začnú objavovať aj jej bývalí spolužiaci a známi, Kathy sa ponorí do nostalgických spomienok na svoje detstvo, na neobvyklé dospievanie na záhadami opradenej internátnej škole Hailsham.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

HUDBA P PINK FLOYD The Wall T Dĺžka: 81:20 D Rok vydania: 1979 R Hudobnou kritikou a aj faH núšikmi je označovaný ako n jeden z najlepších albumov j skupiny, je všeobecne pos važovaný za rockovú klasiku. Jeho depresívne hymny inšpirovali mnohých. „The Wall je sčasti rozprávanie môjho príbehu, i keď si myslím, že základné témy rezonujú aj v iných ľuďoch. Myšlienka je v tom, že my ako individuality obvykle považujeme za potrebné, zabrániť nepríjemným zážitkom tým, že sa postupne po tehlách obklopujeme pomyselným múrom, za ktorým sa môžeme niekedy cítiť chránení, ale môžeme sa stať aj emocionálne uzavretými,“ povedal o albume basgitarista skupiny Roger Waters.

THE HAXAN CLOAK T Excavation E Dĺžka: 55:16 D Rok vydania: 2013 R Druhý album inštrumenD talistu Bobbyho Krlica na t rozdiel od svojho debutu r viac využíva elektronicv ké vplyvy. Výsledkom je album plný zubatých bítov a pórovitých subbasov, ktoré sa miešajú s klasickým brumendom a strašidelnými zvukmi. Na Excavation si Krlic sebaisto prisvojil minimalistickejší prístup ku skladbám, experimentuje s priestorom a tichom bez toho, aby ubral zo svojej intenzity, ktorá z jeho debutového albumu urobila také skvelé dielo.

THE NATIONAL T Trouble Will Find Me T Dĺžka: 55:06 D Rok R vydania: 2013 Šiesty album americkej kapely The National, skuk piny, ktorá ohromila hup dobný svet delikátnou med

lanchóliou vpitou do piesní jednoducho krásnych. Na albume Trouble Will Find Me spevák Berninger opäť rozpráva svoje smutné a pochmúrne príbehy. Činí tak nádherne decentným spôsobom a dovoľuje si dať svojmu speváckemu prednesu tu trochu pousmiatia, inde kvapku nadhľadu alebo nevinnosti. Inštrumentalisti dokážu priviesť piesne gradáciou až do ﬁnále, ale rovnako šikovne dokážu nasadiť takmer až minimalistický sprievod. Navyše neustále dokazujú, aký krásny zvuk majú akustické nástroje.

DAUGHTER D IIf You Leave Dĺžka: 45:30 D Rok vydania: 2012 R IIf You Leave je debutová nahrávka londýnskeho inn die folkového tria na čele d s melancholickou speváčkou Elen Tonra. Imidž kapely je postavený na chlade a mrazivej atmosfére a kritici ju opisujú ako kapelu s jedným z najunikátnejších zvukov na dnešnej popovej scéne. Album If You Leave je jedným z tých, od ktorých nemôžete odísť skôr, ako doznie posledná pieseň. V jeho recenziách sa skloňujú prívlastky ako očarujúci, atmosférický či omnoho zaujímavejší ako väčšina diel spadajúcich do jeho žánru.

SYCORAX S ΔnΔrchowitchkravt Δ Dĺžka: 44:24 D Rok vydania: 2006 R Sycorax je „witchhousseový“ projekt z gréckych Atén, ktorý má veľa spoA lločného s mágiou a revolučnou politikou, chýbajúcim prepojením medzi okultizmom a liberálnym socializmom, extatickou vzburou psychedelie proti silám kapitalistického poriadku, deštrukciou kultúry starého sveta. ΔnΔrchowitchkravt je album, ktorý pôsobivo spája „witch house“ s ďalšími štýlmi elektronickej hudby do diela, akým nepohrdne ani priaznivec ambientu či dubstepu.

MÚZY > PETER MIŽÍK

PETER MIŽÍK PREDSTAVITEĽ INFLUENTNÉHO ANIMÁLNEHO MYSTICIZMU, ANARCHICKÉHO SYSTEMATIZMU, V POSLEDNÝCH ROKOCH HLAVNE PRECÍZNEHO FIKCIONALIZMU :-) „UKRUTNOSŤ A AROGANCIA, S AKOU ĽUDSTVO PRISTUPUJE K ZVIERATÁM, RASTLINÁM, PLANÉTE, DOKONCA K SEBE SAMÉMU, VYVOLÁVA VO MNE NEÚNOSNÝ POCIT VINY A AŽ VESMÍRNEJ HANBY ZA TO, ŽE AJ JA SOM ZÁSTUPCA TOHTO ŽIVOČÍŠNEHO DRUHU...“ PETER MIŽÍK

Peter Mižík / Rytier / 2013 / 22 x 18 cm

Peter Mižík / Kryst All / 2013 / 57 x 45 cm

Peter Mižík / Magnamater / 2002 / 57 X 45 cm

100

INTENZÍVNE VNÚTORNÉ ÚSILIE O TO, ABY SME SA POČAS SVOJHO ŽIVOTA STIHLI ZMENIŤ NA „ ĽUDSKÚ BYTOSŤ“ VNÍMAM AKO NAJDÔLEŽITEJŠIU ÚLOHU V ŽIVOTE „ ČLOVEKOZVIERAŤA“. PETER MIŽÍK

Peter Mižík / Per aspera ad astra – Po drsných cestách k hviezdam / 2002 / 35 x 45 cm

Peter Mižík / Drahokam splnených želaní / 1999 / 100 x 100 cm

MANDRAGORA > ANUNNAKI A SUMER (KRAJINA STRÁŽCOV)

Vladimír Líška

ANUNNAKI A SUMER (KRAJINA STRÁŽCOV)

ČI PROSTÝ ČLOVEK ALEBO URODZENÝ, KEĎ SA ICH OSUD NAPLNÍ, TU SA ZHROMAŽĎUJÚ ANUNNAKI, VZNEŠENÍ BOHOVIA A MAMETU, KTORÍ OSUD TVORIA, A OSUD IM URČIA. Epos o Gilgamešovi

102

istória ľudstva siaha až k riekam Eufrat a Tigris, kde sa rozprestierala bájna krajina Sumer, Krajina strážcov (dnešný Irán, Irak). Uprostred ničoho sa odrazu vynorila vyspelá civilizácia, ktorej pôvod ostáva dodnes záhadou. Táto mimoriadna kultúra stavala kolosálne stavby – zikkuraty (vrchy bohov). Boli to plošiny, mosty medzi ľuďmi a bohmi s prístu-povými stupňovitými schodiskami. Naj-známejším je Mardukov zikkurat, známyy tiež ako Babylonská veža (Etemenanki).. Už pred 5 000 rokmi tu existovali samostatné nezávislé mestské štáty (Ur, Nippur, Uruk, a i.). Približne okolo roku 2 600 p. n. l. vzniká ich spojením Sumerská ríša siahajúca od Perzského zálivu až k Stredozemnému moru. Sumeri mali rozvinutú kanalizačnú sieť, používali sušené alebo pálené tehly, vynašli hrnčiarsky kruh, spracovanie medi, výrobu bronzu, hudobných nástrojov, koleso, desiatkovú numerickú sústavu, mali rozvinuté astronomické a matematické vedomosti a používali aj prvé nám známe písmo – klinové, ktorým sa písalo až do 1. storočia n. l. Skutočne, tá posadnutosť astronómiou u starých civilizácií, ktoré sa oﬁciálne len nedávno vyhupli z jaskýň, je úchvatná. Dvanásť znamení zverokruhu a tvary súhvezdí, ako ich poznáme dnes, vznikli u Sumerov. Dokonca aj mnoho druhov nám známej

zeleniny (napr. zeler, mrkva, petržlen) pochádza z Krajiny strážcov. Delili deň na 24 hodín, rok na 365,24 dní, 12 mesiacov, poznali až 60 druhov pív, 10 planét, mali parlament s dvoma snemovňami. H. Uhlig v knihe Sumeri spomína dokonca akýsi teokratický socializmus (kráľ vykonával zároveň aj funkciu kňaza), rajskú sumerskú spoločnosť. Z. Sitchin v knihe Dvanáctá planeta píše, že sumerskí králi boli posudzovaní podľa konania dobra, nie podľa mocenských výbojov alebo bohatstva, verili, že bohovia ustanovili kráľov na to, aby na zemi zaisťovali spravodlivosť. Aj rozvedená žena mala zo zákona právo na ochranu. Ich kroniky siahajú až do roku 426 000 pred n. l. Existovali dokonca akési hovoriace hlavy – teraﬁmy, slúžiace na komunikáciu medzi ľu-

dom a bohmi (J. Buttlar). Podľa V. Giovaniho si Sumerovia predstavovali vesmír organizovaný na spôsob mestských štátov s bohmi, ktorí sa schádzali na poradu a rozhodnutia prijímali na základe väčšiny. Bolo založených sedem miest, každé riadil jeden Anunnaki. Ale kto boli títo prastarí bohovia? Boli starí Sumeri prví, ktorí sa stretli so stvoriteľmi? Orientalista Sitchin strávil desiatky rokov prekladom pôvodných sumerských textov. Tvrdí, že z planéty Nibiru (planéty kríženia) prišli bytosti, ktoré Sumeri volali AN.UNNA.KI (tí, ktorí zostúpili z neba na zem). Poznali aj ďalšiu planétu Tiamat, nachádzajúcu sa medzi Marsom a Jupiterom. Práve z tejto planéty, ktorej obeh okolo Slnka trvá 3600 rokov, mali prísť aj strážcovia. Podľa Fischingera Babylončania verili (z mezopotámskej mytológie), že ešte pred potopou sveta zostúpilo kráľovstvo z nebies a za svoju prvú základňu si bohovia zvolili mesto Eridu. Na našej planéte na základni v AB.ZU (africký kontinent) hľadali zlato. Zlato je veľmi odolný kov, vodivý, stály, chráni pred koróziou, často sa používa aj v počítačovom priemysle. Podľa viacerých teórií však zlato u Anunnaki nemalo funkciu platidla, ale slúžilo na regeneráciu atmosféry ich domovskej planéty Nibiru a fungovalo ako akýsi štít proti kozmickému žiareniu. Stvoritelia ľudí – Anunna-

ki potrebovali pracovnú silu, a tak vytvorili človeka genetickou manipuláciou. Túto skutočnosť napokon popisuje aj Biblia. Elohim (plurál slova boh) povedali: „Teraz učiňme človeka.“ Územie medzi Eufratom a Tigrisom považuje Sitchin za akési biogenetické laboratórium. Zároveň je to aj miesto, kde hľadanie mitochondriálnej DNA „Evy“ objavuje prvú ženu homo sapiens. Sitchin tvrdí, že na základe archeologických nálezov, ktoré sa podrobne skúmajú už viac ako 200 rokov, zostúpila pred 432 000 rokmi vyspelá civilizácia do oblasti Perzského zálivu za účelom kolonizácie planéty a získavania obrovského množstva zlata. Objavené dokumenty potvrdzujú, že približne pred 250 000 rokmi sa ich baníci nižšieho radu vzbúrili proti podmienkam v baniach AB.ZU, a preto sa Anunnaki rozhodli stvoriť niekoho, kto zaujme ich otrocké miesto. Prvé pokusy neboli úspešné, prototypy mali chybné orgány a problémy s rozmnožovaním. Podľa sumerských textov bytosti s ľudským telom a zvieracími hlavami, známe z mýtov zo starých čias, vznikli práve pri tvorení prvého človeka. Sumerské zvitky obsahujú rôzne podoby týchto mytologických krížencov. Až napokon vznikol tvor veľmi podobný bohom

103

MANDRAGORA > ANUNNAKI A SUMER (KRAJINA STRÁŽCOV)

104

– Adapa/Adam. Podľa Wojnara všetko naznačuje tomu, že to boli oni (Anunnaki/tvorcovia), kto genetickou manipuláciou pretvoril pôvodného primitívneho pozemského „humanoida“ na svoj obraz, vytvoril človeka dnešnej podoby a evolučne ho posunul o milióny rokov dopredu. Dnes skríženiu človeka a šimpanza použitím spermií, krvnej plazmy a samičieho vajíčka (in vitro) oficiálne bráni etika. Sumeri verili na predurčenosť osudu bohmi, ktorí z výšky riadia svet. Na scénu však prichádzajú ešte entity Igigi a vzniká medzi nimi rozpor. J. Wojnar v knihe Bestseller v kameni I. prišiel s teóriou vojnového konfliktu medzi Anunnaki a Igigi (alebo tiež biblickí Nefilim, padlí anjeli), ktorí aj naďalej zneužívali človeka na svoje pokusy, s čím Anunnaki (boží synovia) nesúhlasili. Igigi po odchode Anunnaki údajne žili v podzemných priestoroch Južnej Ameriky (éra vlády jaguára). Zaujímavá je aj podobnosť s dnešnými únosmi a pokusmi na ľuďoch a zvieratách (napr. film The Fourth Kind, 2009). Anunnaki boli na Zem vyslaní bohom Mardukom, ktorý dohliadal aj na Igigi. Okrem Marduka nad Anunnaki a Igigi dohliadali ešte vyššie postavené entity Nusku a Nergal. V prastarom epose Enuma Eliš (výsledok storočnej prekladateľskej práce) sa píše, že boh Marduk rozdelil bohov na 300, ktorí boli

hore, a 300 strážcov dole na Zemi. Spolu malo byť 600 bohov medzi nebom a zemou. Zaujímavé sú tiež sumerské vtáko-reptiliánske podoby bohov (archeológmi nazývané okrídlený génius), ktorí držia v rukách (na nich majú vec podobnú hodinkám) šišku borovice. Šiška borovice symbolizuje epifýzu – šuškovité teliesko. Tá už v 49. dni života plodu vylučuje substanciu dimetyltryptamín (DMT), a v tom momente podľa starých véd vstúpi duša do tela. Informácie o strážcoch obsa-

105 huje aj židovská mytológia, keďže Starý zákon bol inšpirovaný práve oveľa staršou sumerskou mytológiou. Na poznanie budúcnosti používali Sumeri veštenie. Verili na osud človeka, ktorý sa nedá zmeniť, a odporovanie osudu brali ako zásah do vesmírneho poriadku (istá podobnosť s taoistickou čínskou ﬁlozoﬁou wu-wej). Sumerský epos o Gilgamešovi patrí k najstarším básnickým zbierkam a hovorí o hľadaní nesmrteľnosti. Gilgameš nakoniec dostáva od bohov ponaučenie, aby nehľadal nesmrteľnosť, ale radšej sa sústredil na realitu a užíval život pozemský (nestálosť bytia a pominuteľnosť všetkého živého). Nesmrteľným však môže ostať v mysliach iných svojím príkladom, činmi, hrdinstvom. Darwinova evolučná teória sa otriasa v neistých základoch a ani dogmatický náboženský svetonázor nie je jedinou možnou odpoveďou na našu minulosť. Aká bola naša skutočná história? Ako vznikol človek? Naše edukačné poznanie je iluzórna bublina naočkovaná systémom od prvých tried základnej školy – najprv Darwin, potom Biblia, poprípade oboje, ale dozvieme sa niekedy skutočnú pravdu o našej histórii?

MANDRAGORA > RODINA, KTORÁ MANIPULUJE S CELÝM SVETOM

Jiří Buráně

RODINA, KTORÁ

MANIPULUJE S CELÝM SVETOM 6. ČASŤ 106

NEUVERITEĽNÉ ZAMLČOVANIE FAKTOV A OBLUDNÉ KLAMSTVÁ V MÉDIÁCH O VPLYVE DYNASTIE ROTHSCHILDOVCOV NA SÚČASNÉ SMEROVANIE SVETA MA PRINÚTILI K TOMU, ABY SOM SA TEJTO TÉME ZAČAL VIAC VENOVAŤ. SÚSTREDÍM SA NA ODHAĽOVANIE SKUTOČNEJ MOCI TEJTO VEĽKEJ A VPLYVNEJ RODINY, O KTOREJ MÉDIÁ PÍŠU ZVÄČŠA AKO O „MILOVNÍKOCH DOBRÉHO VÍNA A VZÁCNYCH UMELECKÝCH PREDMETOV, LEN S NEPATRNÝM VPLYVOM V POROVNANÍ K ČASOM ICH NAJVÄČŠEJ SLÁVY“.

•1944: V júli 1944 sa v hoteli Mount Washington konali rokovania medzi 44 krajinami (v nich mali hlavné slovo Veľká Británia a Spojené štáty americké) o novej koncepcii peňažného systému, ktorá by mohla byť v povojnovom svete zavedená. Výsledkom bola tzv. brettonwoodská dohoda čoby prvá globálna peňažná konštitúcia. Body tejto konferencie sa premýšľali dva roky vopred. Konferencia bola úspešná v tom smere, že bola podpísaná všetkými 44 zú-

častnenými krajinami a v nasledujúcom roku 1945 nadobudla platnosť. Dôsledkom brettonwoodskej dohody získal americký dolár štatút oﬁciálnej celosvetovej rezervnej meny, od ktorej budú odvodené meny ostatných krajín. Súčasne museli Spojené štáty garantovať konvertibilitu dolára za zlato v pevne stanovenom kurze 35 dolárov za trójsku uncu zlata (išlo o istú formu zlatého štandardu). V záujme centrálnych bánk iných štátov bolo vytvoriť si do-

107

MANDRAGORA > RODINA, KTORÁ MANIPULUJE S CELÝM SVETOM

108

statočné menové rezervy práve v amerických dolároch. To spätne zvýšilo atraktivitu tejto meny a posilnilo jej postavenie v povojnovom svete. Brettonwoodská dohoda dala vzniknúť stabilizačnému fondu, neskôr Medzinárodnému menovému fondu, ktorý na novovzniknutý systém začal dohliadať. Neskôr vznikla Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj, po nej Svetová banka (World Bank, WB). Zároveň bolo navrhnuté zrušenie Banky pre medzinárodné zúčtovanie (The Bank of International Settlements) kvôli ﬂagrantnej spolupráci s nacistickým režimom, ale tento krok nakoniec na konferencii neprešiel (aj vzhľadom na potrebu formy predpokladaných povojnových reparácií Nemecka). Konverzia dolára za zlato nebola vymožiteľná jednotlivcami, ale mali na ňu nárok len centrálne banky iných krajín. To znamenalo, že centrálna banka Spojených štátov (Federálny rezervný systém) bola povinná na žiadosť bánk iných krajín zameniť dodanú sumu dolárov za zodpovedajúce množstvo zlata. To viedlo v priebehu 60. rokov (najmä po programe „zbraní a masla“ prezidenta Lyndona Johnsona) k odčerpávaniu zlata držaného americkými bankami z územia Spojených štátov. V auguste roku 1971, kedy o splnenie záväzku podľa brettonwoodskej dohody požiadali Francúzsko a Veľká Británia, im vtedajší prezident Richard Nixon nevyhovel a 15. augusta tzv. uzavretím zlatého okna brettonwoodský systém zrušil. To viedlo k ére pohyblivých devízových kurzov. Cena zlata v priebehu niekoľkých mesiacov od konca brettonwoodskej dohody vzrástla rádovo desaťnásobne. •1948: Na jar Rothschildovci uplácajú prezidenta Harryho S. Trumana (33. prezidenta Spojených štátov v rokoch 1945 až 1953) dvoma miliónmi dolárov na jeho kampaň, aby uznal Izrael ako suverénny štát. •1953: N. M. Rothschild & Sons zakladajú British Newfoundland Corporation Limited na získanie 60 000 štvorcových míľ pôdy v kanadskom Newfoundlande, ktorá zahŕňa elektrárne využívajúce silu z Hamiltonových (neskôr premenovaných na Churchillove) vodopádov.

V tom čase to bol najväčší stavebný projekt, akého sa kedy ujala súkromná spoločnosť. •1955: Edmond de Rothschild zakladá v Paríži Compagnie Financière. •1957: James de Rothschild zomiera. Je oznámené (médiami vlastnenými Rothschildovcami), že odkázal veľkú sumu peňazí pre štát Izrael na stavbu ich budovy parlamentu, Knessetu. •1962: De Rothschild Frères zakladajú Imétal, spoločnosť zastrešujúcu všetky ich obchodné záujmy v ťažbe minerálov. Frederic Morton vydáva svoju knihu Rothschildovci. Uvádza: „Hoci kontrolujú veľké množstvo priemyselných, obchodných, ťažobných a turistických korporácií, ani jedna z nich nenesie meno Rothschild. Napriek tomu, že sú to súkromné komunity, nikde nemusia (a ani to nerobia) zverejňovať čo i len jedinú stránku o svojom majetku alebo akúkoľvek správu o ich ﬁnančných podmienkach. Tento prístup odhaľuje skutočný cieľ Rothschildovcov. Odstrániť všetku konkurenciu a vytvoriť svoj vlastný svetový monopol.“ •1963: Štvrtého júna prezident John F. Kennedy (35. prezident Spojených štátov v rokoch 1961 až 1963) podpisuje zákon 11110. Vracia vláde Spojených štátov právomoc vydávať peniaze bez toho, aby jediný dolár išiel cez Rothschildovu FED. O šesť mesiacov, 22. no-

vembra, je Kennedy zavraždený z rovnakého dôvodu, ako bol zavraždený Abraham Lincoln v roku 1865. Chcel tlačiť americké peniaze pre Američanov v protiklade k ziskuchtivých cudzím elitám a vojnovým štváčom. Zákon 11110 je zrušený prezidentom Lyndonom Bainesom Johnsonom (36. prezident Spojených štátov v rokoch 1963 až 1969). •1970: Britský ministerský predseda Edward Heath menuje lorda Victora Rothschilda za riaditeľa svojej politickej jednotky. Kým je na tomto poste, Británia vstupuje do Európskeho spoločenstva národov. Svet prestáva veriť FED-u a doláru. Doslova po vreciach vracia doláre do USA a vyváža zlato z federálnej banky, ktorým je dolár krytý. Toto spustil v sedemdesiatych rokoch Charles de Gaulle, ktorý poukazoval na zlé hospodárenie USA. •1971: Prezident Richard Nixon bez vedomia Kongresu a na vyžiadanie FED-u ruší krytie

109

dolára zlatom, aby tak zabránil vývozu fyzického zlata z krajiny. Mena sa stáva iba zmluvným prísľubom založeným na dôvere obyvateľstva bez akejkoľvek hodnoty. Vládu nad svetom preberá FED a Rothschildovci, ktorí už môžu prakticky bez kontroly tlačiť akékoľvek množstvo bankoviek!

•1980: Začína celosvetový fenomén privatizácie. Rothschildovci za ním stoja od samého začiatku, aby sa zmocnili kontroly nad všetkým verejne vlastneným majetkom na celom svete. Nastupuje obrovský ekonomický problém spôsobený nezvládnuteľným tlačením bankoviek. Mena sa riadi bez kontroly. Celosvetová ekonomika sa môže zrútiť. Zlato začína prudko stúpať na historické maximá, pretože v čase krízy predstavuje ochranu majetku. Opäť zasahujú Rothchildovci a FED. Alan Greenspan, šéf FED-u, núti štáty, aby na trh vhodili záložné zlaté zdroje z národných bánk. Zlato stúpa zo 150 dolárov za uncu na 870. Po zmanipulovaní trhu padá cena prudko dole, pretože sa ho na trhu objavilo veľké množstvo. Situácia sa relatívne upokojuje a zlato je na dne takmer 20 rokov až do roku 2000. Bohužiaľ, odkúpili ho súkromné rodiny a spoločnosti. Banky tak prišli o väčšinu zlata. Greenspan takto pripravil súčasný celosvetový globálny šok, ktorým Rothschildovci pripravujú najväčšiu lúpež majetku v histórii ľudstva. Súčasná kríza je ešte len v počiatkoch...

MANDRAGORA > PAVUČINA – ŠTEFAN HRÍB

Ján Gašo

PAVUČINA SLEDOVANÍM VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

110

tefan Hríb sa narodil 9. 1. 1965 v Bratislave. Na mediálnom poli začal pôsobiť až po revolúcii. Najskôr ako korešpondent Lidových novín a neskôr ako redaktor a komentátor rádia Slobodná Európa. Slobodná Európa je rozhlasová organizácia založená Kongresom USA. A práve USA sú krajina ním často idealizovaná. Napríklad v roku 2010 pri svojom zamyslení sa nad vojnou v Iraku vyslovil myšlienku, že „USA sú najsilnejšia krajina sveta. Majú najmocnejšiu armádu, najvyspelejšiu ekonomiku, ale aj potrebný pocit zodpovednosti za chod sveta... Je šťastím pre svet, že Amerika je takáto“. Niekoľko rokov pôsobil na pozícii šéfredaktora týždenníka Domino Fórum, kde boli jeho predchodcami Peter Schutz aj Martin M. Šimečka. Po odchode z tohto týždenníka založil vlastný týždenník .týždeň. Okrem toho, že do novej redakcie za ním z predchádzajúceho pôsobiska prešla takmer celá redakcia Domina, za zmienku stoja hlavne osoby stojace v jeho pozadí. Pri vzniku boli hlavnými akcionármi akciovej spoločnosti vydávajúcej časopis Vladimír Čečetka a Ladislav Rehák a v dozornej rade (aj keď nie ako akcionár) sedel aj Fedor Gál. Rehák, ktorý bol spolu s Ernestom Valkom v roku 2006 pre podozrenie z vydierania zatknutý (prokuratúra neskôr stíhanie zastavila) a vďaka synovi sa pozná aj s údajným bosom maﬁánskej skupiny Ju-

rajom Ondrejčákom, prezývaným Piťo, svoj podiel po nezhodách s Hríbom v roku 2007 predal Rudolfovi Zajacovi. Ten ho v roku 2011 predal Romanovi Kvasnicovi. Kvasnica v minulosti pracoval ako prokurátor dozorujúci nad viacerými politickými kauzami, a ako advokát zastupoval Fond národného majetku napr. v kauze VSŽ, privatizácie Piešťanských kúpeľov, bol zainteresovaný aj pri prípade Duckého zmeniek. Týždenník .týždeň každoročne získava množstvo ocenení v Novinárskej cene, ktorú organizuje Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti (Open society foundation), pričom slovné spojenie najoceňovanejší slovenský týždenník používali v roku 2008 v reklamnej kampani. Len pre zaujímavosť, OSF ﬁnančne podporovala aj Stálu konferenciu občianskeho inštitútu, medzi ktorej spolupracovníkov patril aj Hríb. A práve medzi zakladateľmi tejto inštitúcie bolo množstvo jemu blízkych osôb. Pri jej zrode v roku 1993 stáli Čečetka, Zajac, Valko, Šebej a ďalší. Štefan Hríb už niekoľko rokov moderuje televíznu diskusnú reláciu, ktorá viackrát zmenila meno (Pod lampou, Lampa, Večer pod lampu) aj televíziu (RTVS, JOJ plus), ale jej podstata zostáva nezmenená. Či už vďaka jeho vyjadreniam (napr. v relácii pri príležitosti výročia teroristických útokov z 11. 9. všetky otázky divákov na hostí, týkajúce sa nezrovnalostí v oﬁciálnej sprá-

111

ve o udalosti, zhrnul do jednej všeobecnej otázky – „Kde sa toto berie?“) alebo vyjadreniam jemu blízkych pozvaných hostí (napr. Šebej: „Najrozšírenejšia konšpiračná teória je antisemitizmus“, „Útok na Afganistan bol oprávnený“ a podobne) pomáha ľuďom mať ten „správny“ názor. Otvorene vyjadruje aj sympatie k politikom Občianskej konzervatívnej strany (čestní predsedovia sú Fedor Gál a Peter Zajac).

„Ja tvrdím, napriek tomu, že je to dnes už úplne nepopulárne, že by sa malo ísť znova do tej vojny.“ (Hríbova tohtoročná úvaha o oprávnenosti útoku na Irak bez mandátu OSN.)

Foto: SITA

KOREŠPONDENTI > DIVADLO NA INDICKO-PAKISTANSKEJ HRANICI

Tomáš Kubuš INDIA – PA K I S TA N

DIVADLO NA INDICKO-PAKISTANSKEJ HRANICI

112

aždý deň, keď sa schyľuje k západu slnka, prúdia na indickú aj pakistanskú hranicu davy ľudí. Nie preto, aby ňou prešli do susednej krajiny, ale aby povzbudili vojakov pri zatváraní hranice. Rituál dvoch znepriatelených krajín sa tu opakuje nepretržite už 53 rokov a je veľkým lákadlom nielen pre domácich, ale aj pre zahraničných návštevníkov. Perlou indického Pandžábu je posvätné mesto Amritsar, na ktoré sa upierajú pohľady azda všetkých sikhov z celého sveta. Významný Zlatý chrám sa stal ikonou nielen pre nich, ale aj celej Indie, a turistickým ťahákom. Od skorého rána do neskorého večera prichádzajú k jeho bránam pútnici, aby sa aspoň na chvíľku ocitli v blízkosti posvätného miesta, posedeli si na brehu jazierka a vypočuli si spevy alebo čítanie zo svätých kníh. Svoje dlhé vlasy sikhovia ukrývajú pod turbany, a keďže nikto nechce zapadať do šedého davu, striedajú sa tu oranžové, červené, hnedé, modré či dokonca zelené alebo čierne farby. V okolí Zlatého chrámu postávajú taxikári a každého, kto ide okolo, sa pýtajú, či sa večer nejde pozrieť na indicko-pakistanskú hranicu. Hranica medzi indickým Amritsarom a pakistanským mestom Lahore patrí k najznámejším na svete. Spája sa

Člen indickej hraničnej stráže.

Foto: Tomáš Kubuš

tu fascinujúce divadlo a množstvo rituálov odolávajúcich času. Blíži sa podvečer a Amritsar opúšťajú desiatky starých čiernych taxíkov, ktoré pamätajú ešte doby britskej kolónie. Prepletajú sa chaotickou dopravou, do ktorej sa primiešajú aj cyklisti, hlasné motorikše, motorky, posvätné kravy a davy ľudí. Hranica je od Amritsaru vzdialená necelých 30 kilometrov, cesta k nej však trvá viac než hodinu. Krajina indického Pandžábu je rovná ako placka a len občas sa objaví krík či malý zhluk domov predstavujúcich dedinu. Až keď sa na obzore začnú rysovať strechy mestečka Attari, človek vie, že je takmer na mieste. Taxikári zostávajú na zbernom parkovisku a zvyšný kilometer musia všetci šliapať po vlastných. Indovia s vlajkami, tričkami či národnými symbolmi zaplnili cestu a sú všade. Musia ich tu byť stovky. K hranici sa návštevník dostane až po kontrole

Tesne pred začiatkom ceremónie.

podobnej tej na letisku. Predsa len, nechcú tu nič nechať na náhodu, pretože budeme len pár metrov od citlivej hranice, ktorá oddeľuje dve nie príliš priateľsky naklonené krajiny. „Turisti idú do VIP,“ ukazuje mladá indická policajtka, ktorej uniforma skutočne pristane. Zahraniční návštevníci, ktorých sú tu asi dva či tri tucty, naplnili malú tribúnu, kým davy Indov sa rozleteli do obrovskej tribúny na konci celého areálu. Sú ich tu stovky a ich fanatický potlesk dvíha zo sedadiel. Hoci zostáva ešte polhodina do začatia oﬁciálnej ceremónie, dav si nevydýchne a robí atmosféru, akú by závidelo nejedno slovenské športové podujatie. „Hindustan Zindabád“, teda „Nech žije India“ sa ozýva z tribún a popod ne sa rozbiehajú ľudia s indickými vlajkami. Pohraničná stráž v hnedých uniformách s červenými kohútmi na prilbách stojí v úzadí a pripravuje sa na svoje vystúpenie. Mladí chlapci s indickými vlajkami sa rozbiehajú smerom k pakistanskej strane, a keď sú od nej na dosah ruky, zastavia a obrátia sa s potleskom naspäť. Štafetu v podobe vlajky preberú dievčatá, a keď sa vrátia, ocitne sa v rukách dvoch asi 60 ročných žien odetých vo farebnom sárí. Potlesk sa

Foto: Tomáš Kubuš

ešte zvýši, a hoci nebežia, vietor trepotá vlajkou a scéna dostáva takmer ikonický výraz. Predstavenie vyvrcholí starým dedkom, ktorý s vlajkou doslova tancuje a máva vo vetre, akoby bol sám porazil celú pakistanskú armádu. Ozve sa „Hindustan Zindabád“, dav dupe, tlieska, kričí, skanduje a ceremónia sa môže začať. Neviditeľnú hraničnú čiaru od seba oddeľuje červený plot s veľkým nápisom India a čierny plot patriaci pakistanskej strane. Neďaleko od seba sa na vysokých stožiaroch vypína zeleno-

Na ceremóniu dohliadajú aj vojaci.

Foto: Tomáš Kubuš

113

KOREŠPONDENTI > DIVADLO NA INDICKO-PAKISTANSKEJ HRANICI -biela vlajka ozdobená polmesiacom s hviezdou a vedľa nej indická trikolóra. Indické tribúny praskajú vo švíkoch, no protiľahlá pakistanská strana je poloprázdna. Všetko pozorne sleduje portrét Muhammada Alí Džinnáha, ktorý stál v roku 1947 pri vytvorení Pakistanu. Ľavá tribúna patrí mužom, na pravú môžu prísť iba ženy a dievčatá. Aj odtiaľto sa ozýva skandovanie „Pa-

Dve vlajky nad hranicou.

114

Skôr, než sa spustí vlajka, sa bavia indickí diváci. Foto: Tomáš Kubuš

kistan Zindabád“, ale akonáhle Indovia započujú náznak velebenia Pakistanu, spustia svoje hlasivky a všetko prekričia. Hlásateľ povie niečo do mikrofónu a to je signál, že sa ceremónia môže začať. Vyžehlené hnedé uniformy na indických strážnikoch zdobia medaily, nohavice majú vytiahnuté vysoko nad pásom a na hlavách čiapky, či niektorí dokonca turbany s vysokým červeným kohútom. Cez plece si prevesili pušku, vyleštili topánky a rýchlymi krokmi sa blížia k hranici. Nohy dvíhajú tak vysoko, až sa zdá, že majú špičky na

Foto: Tomáš Kubuš

chvíľku v jednej rovine s očami. Hlásateľ nedá indickým návštevníkom vydýchnuť a prekrikuje sa s pakistanským. Dokonca súťažia aj medzi sebou o to, komu dlhšie vydrží hlas, no pakistanský náprotivok vydrží vždy o niečo dlhšie, za čo ho domáci odmenia potleskom. Pakistanskí vojaci v čiernych uniformách a s hustými bradami pripomínajú starovekých bojovníkov odhodlaných čeliť trebárs aj Alexandrovi Veľkému. Divoké pohľady, čierne hlboké oči a drsné výrazy tváre sa musia zabodávať do indických vojakov vždy, keď sa priblížia. Po niekoľkých kolách, kedy sa strážnici prechádzajú, sa niektorí z nich zhromaždia pri vlajke. Až teraz sa obecenstvo nadýchne, pretože sa chystá najdôležitejšia časť zatvárania hraníc. Strážnici oboch krajín hľadia na seba a z výrazu tváre sa dá vycítiť akési pohŕdanie. Odkedy sa rozdelili, nevedia si prísť na meno a vriaci olej do vzťahov prilieva aj konﬂikt v horskom Kašmíre, kde dodnes počuť o prestrelkách. Každý pohyb je naučený, pôsobia ako stroje. Dotknú sa stožiarov a rýchlo stiahnu vlajky. Musia ich stiahnuť v tej istej sekunde. Zbalia ich, rituálne odnesú, a dokonca si podajú medzi sebou ruky. Až potom zaklapne ťažká bránička a cesta do Pakistanu sa otvorí zase nasledujúce ráno. „Hindustan Zindabád“ sa ozve už po stý krát z tribún a vlajky neprestávajú viať. Davy ľudí zaplavia cestu a vozidlá sa opäť rozbehnú do Amritsaru, kde pod rúškom tmy život neutícha. Zlatý chrám sa rozžiaril do tmavej noci a okolie vďaka nemu dostane magický nádych. Akoby ani nebol z tohto sveta.

KOREŠPONDENTI > USVEDČENÁ REBELKA

> OTVORENÉ SRDCIA

Alexandra Demetrainová

Ivana Škerlíková

T h aj sk o

No vý Z él an d

USVEDČENÁ REBELKA

OTVORENÉ SRDCIA

olá sa Aum Neko. Študuje umenie na jednej z najstarších univerzít v Thajsku. Založili ju v čase republikánskych ambícií a má históriu boja za občianske slobody. A práve na tom stavala Aum Neko, keď po areáli univerzity rozvešala fotograﬁe, na ktorých študenti v školských uniformách predstierajú sexuálne pozície. To šokovalo akademickú obec i verejnosť. Väčšina Thajčanov viní Aum Neko z drzosti, zneuctenia univerzity a dráždenia sexuálneho tabu. Len hŕstka ľudí, ktorí odvážnej študentke fandia, vidí a chápe odkazy na šokujúcich plagátoch: Museli ste si na poslednú skúšku obliecť školskú uniformu? Vzdorujeme uniformám! Nie je sex v školskej uniforme zábavnejší? Vysloboďte svoju ľudskosť z okov. Thajsko je jednou z posledných krajín na svete, kde študenti povinne nosia školské uniformy aj na univerzite. Na základných školách si chlapci a dievčatá strihajú vlasy podľa predpísanej normy. Viac ako individualita sa razí spolupatričnosť – národne cítiacich thajských budhistov, ktorí aspoň raz denne spievajú hymnu a ódu na kráľa. Za thajským úsmevom sa skrýva spoločenská doktrína „národ, náboženstvo, kráľ“. Iné zmýšľanie sa verejne nenosí. Aum Neko na svojich plagátoch spochybnila dve obrovské tabu – nevzdorovanie autorite a mlčanie o sexe, ktoré podľa nej zväzuje rovnako ako školská uniforma. Je otázne, či Aum Neko hovorí za novú generáciu v Thajsku. Krátko po kampani ju obvinili z urážky monarchie. V televíznej ankete vraj kritizovala povinné státie počas thajskej hymny. Udala ju producentka televízneho programu. Aum Neko hrozí pätnásť až dvadsať rokov vo väzení. Ale to je príbeh mnohých padlých hrdinov, ktorí vystúpili proti status quo v thajskej monarchii. (Tým sa riadi aj thajská polícia a súdy. Ich vôľa chrániť monarchiu je taká mocná, že 95 % prípadov „lèse-majesté“ sa končí usvedčením.)

nohí mladí ľudia, ako aj ja a môj snúbenec, cestujú po svete a snažia sa nájsť miesto, ktoré by mohlo oponovať porekadlu Všade dobre, doma najlepšie. Po našom pobyte na Novom Zélande vyhlasujem, že také miesto naozaj existuje. Odhliadnuc od prekrásnej prírody má táto krajina aj niečo navyše. Stalo sa vám niekedy, že by vám automechanik, ktorý má už hodinu po pracovnej dobe a oddychuje na dvore pred svojou dielňou, začal opravovať auto, ešte si zavolal aj kolegu na pomoc a po dvoch hodinách vŕtania sa vo vašom aute zhodnotil, že keďže chybu len dočasne opravil, nemusíte platiť? Alebo automechanik, ktorý vás dokonca pozve k sebe domov spať, pretože auto, v ktorom nocujete, je pokazené? Počas nášho nedeľňajšieho obeda na parkovisku pred jednou botanickou záhradou nás cez plot oslovila pracovníčka, ktorá nám podala za hrsť paradajok so slovami: „Školáčikovia ich pri exkurzii omylom obrali, tak si zoberte na ochutnanie.“ Alebo cudzinec z dediny Puhoi nás – osem Slovákov – pozval k sebe do domu na pivo, pohostil nás, ubytoval a ráno nám na stolíku len nechal odkaz: „Ďakujem za super večer! Keď budete odchádzať, len zabuchnite dvere, šiel som na dva dni na rybačku.“ No moje najväčšie prekvapenie nastalo pri nákupe ovocia či zeleniny. Na opustenej ceste sa bežne nachádza drevená búdka bez kamier či nejakého predajcu. Ceny potravín sú napísané na tabuli. Vy si len vyberiete, čo chcete a peniaze hodíte do pohára či malej pokladničky. Verili by ste vlastným susedom, nehovoriac nejakým cudzincom, že to ovocie, peniaze a búdka tam budú ešte aj ďalší deň?

115

TRIBÚNA > SLNEČNÉ RÁNO

Peter Včielka

Miro Galko

SLNEČNÉ RÁNO

NÁVRAT K BODU ZLOMU

Keď ľudia prebudia sa o päť minút dvanásť, keď mŕtvi ožijú a prestanú sa klamať, keď vyjdú na čerstvý vzduch do slnečného rána, vtedy zasiahne ich stud v nevýslovných ranách. Keď bublina praskne a reč ostane prázdna, keď pýchy svetlo zhasne v najtrpších poznaniach, keď ľudský druh pokľakne v prach faloše a zdania, vtedy ho bude súdiť prostá, čistá pravda!

aždý človek či štát občas končí v slepých uličkách labyrintu dejín, a to je čas, kedy sa treba zastaviť a hľadať v minulosti bod zlomu. V pozadí každého rozvoja slovenského národa vždy stála myšlienka všeslovanskej vzájomnosti. O tú sa opierali aj Štúrovci počas úsilia o vymanenie sa z područia Uhorska, čiže Svätej rímskej ríše. Odklon od našich bratských národov naopak vždy viedol k úpadku a uvrhol nás do područia západných monarchov prichádzajúcich pod heslom „Drang nach Osten“. Na prelome ôsmeho a deviateho storočia to bol Karol Veľký, o ktorého odkaz sa opiera dnešná EÚ. Neskôr to bol Rád nemeckých rytierov (tzv. Teutoni), ktorý opakovane vyhlasoval vojny Slovanom. Nie v mene štátu (zodpovedali sa len pápežovi), ale v mene svojom, v mene cirkvi a v mene božom. V roku 1242 vpadli na územie dnešného Ruska a boli porazení Alexandrom Nevským. Neskôr napádali Poľsko, Litvu a ako verní ochrancovia Svätej ríše rímskej pretrvali až do dnešných čias. Mimochodom, to, že sa ich symbolika veľmi podobá symbolike SS, naozaj nie je náhoda, šírenie západnej kultúry ohňom a mečom bolo príkladom aj pre Himmlera. Spojenie cirkvi a NSDAP je zjavné najmä po preskúmaní štruktúry nacistickej organizácie Odessa. A čo germanizácia či podobné vnucovanie cudzej kultúry? Vojensky sa dá územie obsadiť, nie však udržať. Preto je na udržanie kolónií nutné vštepiť obyvateľstvu jazyk a kultúru kolonistov. Čo sa stane, keď sa začneme vracať k pôvodným koreňom? Podľa môjho názoru, uvedomenie si prirodzených väzieb medzi Slovanmi je prvým krokom k oslobodeniu. Mostom medzi národmi môže byť šport alebo umenie, s kultúrnou výmenou prichádzajú priateľstvá, a tie sa nevyhnutne premietnu aj do vzťahov ekonomických a politických. Vzťahov postavených na vzájomnej podpore a rovnocennom partnerstve. Oživiť bratstvo medzi Slovanmi považujem za kľúčové, a na to potrebujeme každého z vás.

116

> NÁVRAT K BODU ZLOMU

áto rubrika je Vaša, milí čitatelia. Príspevky, ktoré nám budete posielať, by mali byť Vašimi pohľadmi na dianie vo svete okolo Vás. Tie najzaujímavejšie uverejníme v tlačenej verzii, ale aj na našej internetovej stránke. Poznámka: Text by nemal presiahnuť 2000 znakov (približne pol strany v našom časopise). Redakcia si vyhradzuje právo príspevky štylisticky upravovať a krátiť. Posielajte nám ich na: e-mail zemavek@zemavek.sk alebo na adresu redakcie Zem & Vek, Wattova 10, 821 04 Bratislava.

TRIBÚNA > NÁROD CHCE ÍSŤ DO CIVILU!

> MORE ĽAHOSTAJNOSTI

Peter Miler

Dušan Krebs

NÁROD CHCE ÍSŤ DO CIVILU!

MORE ĽAHOSTAJNOSTI

nechce ďalej žiť v policajnom štáte. Toto si uvedomte, vy, v policajných uniformách, ktorí vlastný národ na protestoch bijete, šikanujete a hrubo potláčate slobodu jeho prejavu pri demokratických a zatiaľ mierumilovných protestoch. Tí, ktorí sme boli na vojne, si veľmi dobre pamätáme, čo znamená slovné spojenie „gumácka vojna“. Tá je vtedy, ak vojaci z povolania šikanujú vojakov základnej služby. Odžil som si to na vlastnej koži. Celý čas som sa tešil len na jedno – na civil a na to, ako sa s nimi všetci porátame. Dodnes nepochopím, prečo toto dlhé roky robili a či im to stálo za to, aby si vždy (agresori, ktorých sa to týkalo) museli brať dovolenky vtedy, keď išli vojaci do civilu? Poniektorí dostali príučku aj po rokoch, keď ich niekto z vojakov spoznal. Niekto na nich kašľal, iní mávli rukou. Vždy to závisí od povahy. A povahy sú a vždy boli rôznorodé. Za seba musím povedať, že v žiadnom prípade nechcem krvavú revolúciu v tejto nádhernej krajine, pretože práve vtedy by sa globalisti a zástancovia Nového svetového poriadku radovali. Avšak určití policajti si svojím konaním pletú na seba bič. Nepoučia sa, lebo sú nevedomí a neustále zvyšujú napätie medzi obyvateľstvom. Brnkajú po tej najtenšej strunke. Sami ju však svojím konaním naladili a struna sa napína. Ich mená sú voľne dostupné na internete a ľudia poznajú ich tváre. No napriek tomu brutálne fyzicky napadnú staršiu pani s nákupom, ktorá len podpíše petíciu, a ťahajú ju po chodníku... Zatiaľ protestujú len tí mierumilovní. A tak si, vážení policajti, ktorých sa toto týka, uvedomte, že ak po vás pôjdu masy rozzúrených ľudí, bude s vami zle. Ste si vôbec vedomí tejto obrovskej hrozby? Preto vo vlastnom záujme zastavte šikanovanie mierumilovných ľudí a uvedomte si, na akom tenkom ľade vďaka svojmu konaniu stojíte... A ešte niečo – všetci sme na jednej lodi. Vy, aj my. Ak budeme proti sebe neustále nezmyselne bojovať, splníme očakávania tých, ktorí nás aj vás ovládajú podľa prastarého rímskeho princípu – rozdeľuj a panuj...

isponujeme progresívnejšími technológiami než ktorákoľvek generácia žijúca pred nami. Častokrát však podliehame konformizmu a konzumu v nekonečnom kolotoči ekonomicky orientovanej spoločnosti. Napriek tomu, že si tento neustály kolobeh plne uvedomujeme, kdesi cítime, že sa z tohto kolotoča nemôžeme vymaniť. Možno toto je hlavným dôvodom, prečo mnohí z nás sadajú každý večer pred televíziu, hľadajú útechu v pití, užívaní drog, v hazarde, či hľadajú zmysel svojho života v hedonistickom spôsobe života. Pri týchto a im podobných „činnostiach“ nie je nutná akási „reflexia“, preto sa stávajú veľmi obľúbeným spôsobom „úniku“ súčasného človeka od každodennej reality, ktorá ho obklopuje. Ešte väčším problémom je ľudská ľahostajnosť prejavujúca sa takmer vo všetkých sférach ľudskej činnosti. Sme ľahostajní k utrpeniu či bolesti, rovnako aj k nespravodlivosti alebo chudobe, ktorej dôsledky vidíme dennodenne po ceste do práce či školy. Ľahostajný občan sa dá prirovnať k akémusi pasívnemu objektu, na ktorý pôsobí kolobeh rôznych machinácií a záujmov. Nie je tajomstvom, že sa značná časť verejnosti v dôsledku mnohých nekalých káuz stavia k politickému dianiu flegmaticky, či dokonca s odporom. Myslím, že nie je dôležité pripomínať, že politické dianie sa priamo dotýka života každého jednotlivca, preto je potrebné reflektovať konanie politikov či ostatných verejných činiteľov. Je dôležité vyvíjať tlak na médiá, aby spĺňali svoj pôvodný cieľ, ktorým nie je nič iné ako podávať verejnosti objektívne informácie o spoločensko-politickom dianí, nielen ovplyvňovať masy ľudí a vnucovať im názory, ktoré sú v súlade so záujmami anonymných autorít či finančných skupín. Verejnosť disponuje obrovskou silou, preto je potrebné prelomiť pasivitu a prispieť vlastnou aktivitou k vízii svetlejšej budúcnosti.

117

ZEM VEK

Redakcia ZEM VEK MESAČNÍK UTAJOVANÝCH INFORMÁCIÍ BEZ CENZÚRY Mesačník / Ročník 1 – 6/2013 Cena v predaji: 2,90 € Cena v predplatnom: 2,50 € Číslo vyšlo 4. 10. 2013 ADRESA REDAKCIE Wattova 10, 821 04 Bratislava e-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk www.zemavek.sk predplatné: www.zemavek.sk REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: M. Morés, Milan Pullmann, Dušan Budzák, Ján Gašo, Peter Sanve Art director: Ivan Galanský Marketing: Jana Zigová Email: zigova@soﬁan.sk Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková

118

Autori fotograﬁí a ilustrácií: strana 4, 41, 84 , 86: Matúš Plecho strana 32 – 39, 111: SITA/AP strana 7, 9, 57: TASR strana 55: Tibor Eliot Rostas strana 58 – 63: Zuzana Vernerová strana 97 – 101: Peter Mižík strana 112 – 114: Tomáš Kubuš Ilustračné foto: shutterstock

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2013: 5 € (vrátane poštovného)

(Obdobie november – december 2013) Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk

Telefonické objednávky: 0944 134 773 v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h KUSOVÉ PREDPLATNÉ Z dôvodu mimoriadneho záujmu sme okrem zvýšenia počtu kusov nákladu otvorili od 1. júna 2013 aj možnosť objednávok po jednotlivých číslach. Objednávať novembrové číslo môžete do 20. októbra 2013 na www.zemavek.sk. Cena je 2,90 eur/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 31. OKTÓBRA 2013

ARCHÍV ZEM VEK Ak ste nezohnali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si ich môžete objednať.

Vydavateľ SOFIAN, s. r. o. Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Wattova 10, 821 04 BRATISLAVA E-mail: soﬁan@soﬁan.sk IČO: 44 564 058

SVET ZA OPONOU

Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o. Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 e-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk

TÉMA MESIACA: ŠTÁTNE ÚNOSY DETÍ

TALK SHOW MESAČNÍKA ZEM&VEK

Tlač D&D International Slovakia, s. r. o. Topoľčianska 17, 851 05 Bratislava Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe. Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

Spolupracujeme:

24. 10. 2013

ŠTVRTOK, O 19:00 DIVADLO MALÁ SCÉNA STU, DOSTOJEVSKÉHO RAD 7, BRATISLAVA VSTUPNÉ: PREDPREDAJ 3 EUR, NA MIESTE: 5 EUR PREDPREDAJ: WWW.MALASCENA.SK

NEVERTE PROPAGANDE

119

OTVORENÉ DISKUSIE O ZAMLČOVANÝCH A TABUIZOVANÝCH TÉMACH. •gmo potraviny •juvenilná justícia •potravinová nesebestačnosť sr •sloboda v očkovaní •cenzúra v masmédiách

www.slobodnyvysielac.sk

•rozkrádanie spp •zneužívanie štátnej moci •alternatívny pohľad na históriu slovanov •zamlčované udalosti v zahraničnej politike •informačná vojna

Sloboda začína aj končí slobodou slova.

„Hlboko s vami nesúhlasím, no urobím všetko preto, aby ste mohli svoj názor slobodne hlásať.“ Voltaire

www.radioviva.sk

Najlepšia hudba všetkých čias