December 2013 by Zem & Vek

U TA J O VA N É

INFORMÁCIE

DECEMBER 2013

CENA PRI PREDPLATNOM

BEZ

2,50 €

CENZÚRY

CENA

2,90 €

www.zemavek.sk

VIANOCE NA PREDAJ

Našou nádejou je náš čitateľ / 4 Politicky korektné Vianoce v tieni „multi-kulti“ / 10 Európske kladivo tolerancie na naše hlavy / 13 Ako si neotráviť Vianoce / 22 Štastné a krvavé saturnálie / 24 Sviatky zrodenia nového slnka / 26

Saharská Palestína / 42 „Samoučiaca sa“ dedina / 54 Podnikaním k slobode / 60 Myšlienky dokážu uzdravovať / 62 Vimanika shastra / 94 Putovanie Nepálom 2. časť /100

TIBOR ELIOT ROSTAS

MLČANIE II. ROZHLASOVÉ ESEJE O LABYRINTE SVETA Autorov debut Mlčanie sa dostal medzi bestsellery na slovenskom knižnom trhu, pričom samotná kniha spôsobila obrovský ohlas, ale aj rozruch. Napriek snahám stiahnuť knihu z predaja sa Mlčanie teší mimoriadnej priazni čitateľov. Ani druhý diel cyklu rozhlasových esejí odvysielaných na rádiu VIVA nie je nič dlžen nástojčivosti a výbušnosti debutového titulu.

V sieti slovenských kníhkupectiev od 25. novembra 2013 2

Pri celoročnom predplatnom mesačníka ZEM&VEK posielame knihu MLČANIE II. s autogramom autora za zvýhodnenú cenu 10 Eur vrátane poštovného. Objednávať môžete v e-shope na www.zemavek.sk.

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > DECEMBER 2013

DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU

NAŠOU NÁDEJOU JE NÁŠ ČITATEĽ / 4

TÉMA MESIACA

ORBIS PICTUS

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH

TIE PRÍŠERNÉ VIANOCE! / 18

28 – 35

AKO SI NEOTRÁVIŤ VIANOCE / 22

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ZO SVETA A Z DOMOVA

ŠŤASTNÉ A KRVAVÉ SATURNÁLIE / 24 SVIATKY ZRODENIA NOVÉHO SLNKA / 26

RENDEZ-VOUS

POLITICKY KOREKTNÉ VIANOCE V TIENI

STRETNUTIE S ČLOVEKOM

„MULTI-KULTI“ / 10

NA JUŽNÝ PÓL NEVSTÚPITE

EURÓPSKE KLADIVO TOLERANCIE

BEZ AMERICKÉHO POVOLENIA /36

NA NAŠE HLAVY / 13

DÉJÀ VU

BEZ MASKY

ALTERNATIVE VITA

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

SAHARSKÁ PALESTÍNA / 42

NELSON MANDELA / 50

„SAMOUČIACA SA“ DEDINA / 54

„HOLODOMOR“ / 46

PODNIKANÍM K SLOBODE / 60 MYŠLIENKY DOKÁŽU UZDRAVOVAŤ / 62 DUCHOVNÉ PRÍČINY NESPRAVODLIVOSTI III. / 64 NEUTRÁLNE DOBRO / 65 PRÍRUČKA PREŽITIA: PRÍPRAVA NA KOLAPS / 68

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

JEDEŇ DEŇ

MLČANIE

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI

ROZHLASOVÉ ESEJE PRELOMILI TICHO

PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

PRE TOHO, KTO HĽADÁ,

ENERGIA, NA KTORÚ DOPLATÍTE / 70

JEDEN DEŇ SO „STREDOVEKÝM“

VETA NEKONČÍ BODKOU / 76

(P)OTRAVINY / 71

BARMANOM / 74

LIEKY NA TLAK MÔŽU „VYROBIŤ“ ĎALŠIE CHOROBY / 72

MÚZY

MANDRAGORA

KOREŠPONDENTI

O KNIHÁCH, FILMOCH, HUDBE

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

A VÝTVARNÝCH DIELACH

VIMANIKA SHASTRA / 94

PUTOVANIE NEPÁLOM 2. ČASŤ / 100

KNIHA / 86

PAVUČINA / 98

VODA VS. OHEŇ / 108

FILM / 87 HUDBA / 88 ZUZANA FLIMELOVÁ / 89 – 93

KAM SA PODELA KÁMA SÚTRA? / 108

TRIBÚNA 15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY O VYMYSLENÝCH SPRISAHANIACH / 110

ĽUDIA VIERY A NÁDEJE / 109 STRAŠENIE VÝCHODOEURÓPANMI / 109

DYMOVÉ SIGNÁLY > NAŠOU NÁDEJOU JE NÁŠ ČITATEĽ

Tibor Eliot Rostas

NAŠOU NÁDEJOU JE NÁŠ ČITATEĽ

I DOĽAHLA NA NEHO HRÔZA A ÚZKOSŤ. VTEDY IM POVEDAL: „MOJA DUŠA JE SMUTNÁ AŽ NA SMRŤ.“ Evanjelium podľa Marka 14: 33-34

úmrak dosadá na mesto a v tichom posvätnom pokoji sa vznáša nad Getsemanskou záhradou s tisícročnými olivovníkmi, kde v purpurovom svetle Baziliky Agónie umocňuje hĺbku prítomnosti. Modlitba je hologram, cez ktorý sa dá preniesť k prapočiatkom stvorenia a bytia, keď sa v zázračne jednoduchom princípe odomklo tajomstvo hmoty. V tomto holograme, v tomto vstúpení do kroniky akáša cez kroniku bytia a času, existujú všetky okamihy minulosti, prítomnosti i budúcnosti vo večnom, neodvolateľnom tvare, v ktorom sa dá prechádzať tak, akoby ste leteli ponad bojiská s rímskymi légiami či horiacim napalmom vo vietnamskej apokalypse. Na tomto mieste Ti krv hrôzou oblievala tvár, Pane. Tvoje utrpenie sa stáva čoraz viac utrpením mojím, ibaže ja vidím vlastné hriechy, vlastnú bezmocnosť, z ktorej sa márne snažím vymaniť. Som horiaci kerozín na budovách Dvojičiek, pretože aj ja som súčasťou ľahostajného sveta lží; som vojakom zabíjajúcim slobodu v cudzej zemi, pretože ja som vôľa ľudu, ktorá to umožnila; som špina peňazí, pretože prechádzajú aj mojimi rukami; som márnivosť sveta kri-

vých zrkadiel, ktoré chcú narovnať skutočnosť, pretože aj ja sa chcem vidieť lepším, ako som. Ten vzduch oťažieva mukami sebaspytovania a pod bremenom príčin a dôsledkov, ktoré všetci nesieme, sa prihováram sám sebe. Prečo som tu? Kto som? Moja duša stoná a srdce zviera nepredstaviteľný smútok a úzkosť. Hlava sa mi točí a búšenie srdca spôsobuje, že lapám po dychu. Dusím sa a svet sa scvrkol do malej bubliny okolo mňa, do ktorej už nikto nedokáže vstúpiť. Vo vnútri cítiť pachuť octu zo špongie a závan krvi schnúcej na Longinovej Kopiji osudu. Je ňou prebodnutý každý deň, pretože žiaden z nich nepriniesol spásu, a ani lepší svet. Som zaň spoluzodpovedný? Lebo ak nie, aký má zmysel byť jeho súčasťou? A ak áno, ako je možné, že dokážem existovať v relatívnom blahobyte aj napriek tomu, že viem, že inde trpia aj mojou vinou? Je to môj súhlas, ktorý spôsobil, že denne vedú ľudí na jatky? Ak to nie je môj súhlas, kto rozhodol za mňa? Ak som spoluzodpovedný, prečo nekonám, napriek tomu, že to viem? Ako ďaleko musí byť vzdialené utrpenie iných? Čo tvorí ten závoj bezstarostnosti a pocitu, že sa ma to netýka? Žijem v tom istom svete, aký bol v onen večer pred ukrižovaním. Pociťujem ten istý zármutok nad tým, že ho nedokážem zmeniť, že nedokážem zmeniť seba, že som klesol do priepasti svojich minulých aj budúcich hriechov až na samé dno. Všetko zlo, nad ktorým uvažujem, je aj mojím

zlom, pretože som sa mu nevzoprel. Aspoň nie tak účinne, aby som ho prekonal, aby sa pominulo. Tie tŕne z koruny výsmechu mnou prenikajú až k bránam Ničoty. Som beznádejne opustený. „Eli, eli, lama sabachthani...?“ Toto je prológ z druhého dielu knihy Mlčanie, ktorá práve v týchto dňoch prichádza na pulty slovenských kníhkupectiev, a pripravili sme k nej aj sériu besied a stretnutí s čitateľmi po slovenských mestách. Začali sme takisto s projektom pravidelných besied s čitateľmi Zem&Vek v bratislavskom divadle Malá scéna. V našich plánoch je rozširovanie týchto aktivít na celé Slovensko. V uplynulom roku to bola práve relácia a kniha Mlčanie, ako aj mesačník Zem&Vek, ktoré začali vnášať iný pohľad na celé spektrum problémov dnešnej spoločnosti. Spolu s ďalšími alternatívnymi médiami sme vstúpili na bojisko informačnej vojny, ktorá prebieha po celom svete. To, že mnohé problémy a skutočné príčiny neutešených vyhliadok do budúcnosti väčšina médií, politikov a inštitúcií ignoruje, alebo prekrúca, je pre nás dôvodom, prečo už ďalej nie je možné vytvárať mlčaním tichý súhlas. Vystúpili sme spolu s vami z ohraničeného priestoru, ktorý nám všetkým vytýčili iní. Iba v tomto priestore bolo doposiaľ možné uplatňovať všetky deklarované princípy takzvanej demokracie. Je to však práve priestor mimo tohto vyhradeného ringu, kde je najväčšia tma, v ktorej sa odohrávajú všetky neviditeľné procesy ovplyvňujúce náš život. Sú mimo našej kontroly. Problém je, že ak z tohto ringu vystúpite, automaticky vstupujete na tabuizované územie. Sem už demokracia nesiaha. Toto teritórium plné nášľapných mín je strážené ich mocou, no predovšetkým ľudskou nevedomosťou. Ak sa v ňom ocitnete bez ich povolenia, začne sa štvavá honba. Stávate sa terčom útokov, výsmechu a ponižovania. Diskreditujú vás. Zastrašujú vás. Ohovárajú vás. Klamú vám. A preto sa stáva, že navrhujú neželané knihy stiahnuť z predaja. Snažia sa vám nahovoriť, že časopis na kriedovom papieri nie je možné ﬁnancovať bez reklamy, masívneho marketingu a tajomných sponzorov v pozadí. Keďže sú zvyknutí na zákulisné špinavosti, vzájomnú podporu a lobing v presadzovaní zámerov na váš úkor, nemôžu ani veriť a prijať, že sa to dá robiť úplne inak. A preto sa vyhrážajú

a zastrašujú obchodníkov, ktorí ponúkajú náš časopis. Preto obťažujú a presviedčajú každého, kto nás podporuje, aby s tým okamžite skončil. Ponúkajú im peniaze ako odškodnenie, že u nich nevystúpime s programom, v ktorom účinkujú hostia nášho časopisu. Preto atakujú kníhkupectvá, aby nás neponúkali. Preto zosmiešňujú našich čitateľov ako nesvojprávne a naivné bytosti, ktoré veria bláznivým bludom konšpiračných teórií. Ich vnímanie demokracie je ohraničené len na tých, ktorí – či už v opozícii alebo pri moci – tvoria schválenú skupinu baviacu vás svojimi zdanlivými a malichernými spormi a vzájomnými obvineniami. Tie po krátkom čase vždy zametú pod koberec a život ide ďalej. Nepochopili však jednu podstatnú vec: pravda si k ľuďom vždy nájde cestu. Áno, tých, ktorí nám vládnu, spoznáte tak, že sa o nich nesmie hovoriť. Lenže my sme prekonali bariéry oddeľujúce nás od anonymity moci. Napriek všetkým snahám zvrátiť tento trend sa nám darí hovoriť o veciach tak, ako to chceme a vidíme my, nie oni. Našou najväčšou devízou je váš obrovský záujem a nesmierna podpora. Kým v máji 2013 si našlo čitateľov 5000 výtlačkov, dnes je to 25000, a okruh ľudí hľadajúcich iné ako lživé informácie hlavného prúdu sa deň za dňom rozširuje. Počet nepredaných kusov nášho časopisu je podľa dostupných informácií jedným z najnižších na Slovensku. A to je pri súčasnom trende úpadku tlačených médií obrovský úspech. Sme tu, a aj naďalej budeme výhradne vďaka vašej podpore. Odmietame všetky politické strany a súkromné ﬁrmy, ktoré nám ponúkajú peniaze za to, že chcú u nás inzerovať. Iste, bola by to pohodlnejšia cesta s mnohými výhodami, aké si užívajú tí, ktorí nám nevedia prísť na meno. My sme túto cestu hneď na začiatku zamietli. Je to totiž práve ten spôsob, ktorý kritizujeme vo všetkom, čo robíme. Našimi jedinými podporovateľmi ste vy, naši čitatelia. Ste to vy, kto rozhoduje o vlastnom osude, osude vašich detí, budúcnosti tejto zeme. Sme vám mimoriadne vďační, a zároveň vás prosíme o neutíchajúcu podporu. Len tak prežijeme spolu s nádejou na lepší život, ktorú sa vám budeme snažiť aj v nasledujúcom roku ponúkať. Za celú redakciu a spolupracovníkov Zem&Vek vám zo srdca želám, aby bol lepší ako ten, ktorý sa chýli ku koncu.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA ODVAHA ODMENENÁ VÄZENÍM

Haker Jeremy Hammond si trúfol na webových stránkach odhaliť americkú organizáciu Stratfor a demaskovať jej špionážnu činnosť. Zaplatil za to stratou slobody na desať rokov vo federálnom väzení. Dokumenty o utajených manipuláciách Stratforu zverejnila hekerská skupina Anonymous na svojich stránkach. Jeremy Hammond, podobne ako Edward Snowden a Bradley Manning, sa rozhodol informovať verejnosť, akú úlohu zohrávajú súkromné spravodajské služby navonok pôsobiace ako analytické inštitúty. Stratfor je oficiálne prestížna analytická a prognostická firma v oblasti ozbrojených a spravodajských služieb. Z jej zverejňovaných správ často citujú médiá hlavného prúdu. Znalci jej činnosti ju považujú za predĺženú ruku americkej spravodajskej služby CIA. Skupina Anonymous prenikla do serverov Stratforu, získala päť miliónov e-mailov zo súkromnej korešpondencie a spolu so serverom WikiLeaks ich začne zverejňovať. Odtajnené dokumenty ukázali, že súkromná spravodajská služba na objednávku vlády a korporácií sledovala činnosť aktivistov označovaných za „extrémistov“, napríklad v hnutí Okupuj Wall Street. Stratfor disponuje úzkymi väzbami na oficiálne zložky od námorníctva po ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť. Server WikiLeaks vo svojom vyhlásení uviedol:

„Stratfor tvrdí, že operuje bez ideológie a vládnej agendy, ale e-maily dokazujú napojenie zamestnancov

na americkú vládnu politiku, ktorí odovzdávali tipy Mossadu (izraelskej tajnej službe).“ Analytický inštitút okrem iného zisťoval informácie o zdravotnom stave venezuelského prezidenta Huga Cháveza, o praní peňazí mexickými kartelmi, poslúžil elitám americkej ekonomiky pri jej preverovaní zámerov Obamovej administratívy a zaoberal sa aj serverom WikiLeaks a jeho zakladateľom Julianom Assangom. Jeremy Hammond odhalil prax, že kde nemôže vláda – aby aspoň ako-tak spĺňala kritéria právneho systému – nastrčí súkromnú spravodajskú službu na špinavú prácu a zákulisné operácie. Osudným sa mu stali praktiky FBI, pretože jej agent z radov Anonymous pomohol chytiť aj iných členov hekerského zoskupenia. Agent s prezývkou Sabu zriadil server pod plnou kontrolou FBI a Jeremy Hammond na ňom zverejnil interné materiály agentúry Stratfor.

JOHN MAJOR O BRITSKOM ELITÁRSTVE Bývalý britský premiér John Major na základe vlastných životných skúseností a súčasných politických pomerov kritizoval dominanciu elitných kruhov v svetoznámej „demokracii“. Britský denník The Daily Telegraph zverejnil jeho ostré slová na adresu vládnych kruhov v Londýne. Podľa Majora vrchné priečky moci ovládajú ľudia podobného pôvodu. „Úplne v každej sfére vplyvu v Británii sú v roku 2013 na vysokých postoch v drvivej väčšine ľudia so súkromným vzdelaním alebo zo zámožnej strednej vrtsvy. Pre mňa, pre človeka môjho pôvodu, je to skutočne šokujúce.“ Bývalý konzervatívny premiér povedal tieto slová pred konzervatívnymi aktivistami v Norfolku. Nešlo teda o rovnostársku agendu či hlásanie ultraľavičiarskych hesiel, ale o konštatovanie stavu, ktorý odporuje rovnosti šancí. Major vyrastal v skromných pomeroch v chudobnej londýnskej štvrti Brixton a chodil do štátnej strednej školy. Premiérom bol v rokoch 1990 až 1997. Major kritizuje, že do vládnych pozícií nemajú šancu dostať sa ľudia z nižšej strednej vrstvy, nieto ešte z robotníckeho prostredia. Cielene vytvárané spoločenské bariéry pri kariérnom postupe napriek schopnostiam a predpokladom konkrétneho

jedinca mimoriadne znepokojujú bývalého premiéra označovaného za „selfmademana“ – človeka, ktorý sa vypracoval vlastnými schopnosťami a úsilím na dôležitý post. „Priveľa detí je pre nedostatok možností na vzdelanie uzavretých do prostredia, do ktorého sa narodili. Spomínam si na mnohé veci z mojej minulosti, a som pobúrený v mene ľudí, ktorí sú ponechaní napospas, pretože mizne spoločenská mobilita,“ uviedol John Major. Viac ako polovica súčasnej britskej vlády konzervatívcov absolvovala drahé súkromné školy a patria k zámožným ľuďom. Premiér David Cameron a londýnsky starosta Boris Johnson študovali na Etone a rovnako aj arcibiskup z Canterbury Justin Welby. Liberálno-demokratický vicepremiér Nick Clegg chodil na prominentnú strednú školu Westminster. Minister ﬁnancií George Osborne a zástupkyňa šéfa opozičných labouristov Harriet Harmanová študovali na súkromnej škole St. Paul‘s. Bývalý premiér varoval aj pred skrytou chudobou miliónov nemajetných a vyzval na mimoriadnu daň z nadmerných ziskov energetických spoločností, ktoré pred zimou výrazne zvýšili ceny. „Vlády by mali chrániť ľudí, a nie inštitúcie,“ odkazuje John Major.

ZÁPLAVA DRONOV NAD USA V priebehu nasledujúcich piatich rokov bude vo vzdušnom priestore Spojených štátov lietať 7500 malých bezpilotných lietadiel – dronov. Informáciu priniesol Washington Times na základe oznámenia šéfa Federálneho leteckého úradu Michaela Huertu. Väčšinou sa predstava o dronoch spája s útokmi na teroristov na Blízkom východe a v Strednej Ázii. Okrem toho ohrozujú aj súkromie ľudí pri rôznych špionážnych úlohách. Pripúšťa to i Michael Huerta v súvislosti s obavami verejnosti. Podľa neho budú drony zamerané hlavne na hasenie požiarov a sledovanie počasia. No aj šéf Federálneho leteckého úradu priznáva, že

okrem meteorológov, enviromentálnych špecialistov a vzdelávacích inštitúcií existuje okolo 80 agentúr

v oblasti vymáhania zákona, ktoré disponujú malými dronmi. Federálny letecký úrad im dáva povolenia na využívanie verejného priestoru od prípadu k prípadu. Urýchlené nasadenie dronov do amerického vzdušného priestoru presadzuje Pentagón, ministerstvo vnútornej bezpečnosti a ministerstvo spravodlivosti. Nečudo, že veľké pochybnosti panujú kvôli tomu, ako budú využívané dáta získané dronmi. Na presvedčenie verejnosti o dobrých úmysloch a prospešnosti dronovej kontroly z oblohy nad USA majú poslúžiť ekonomické tromfy – komerčný dronový priemysel má v budúcich desiatich rokoch vytvoriť viac ako 100 000 pracovných miest a ekonomický prínos vo výške 82 miliárd dolárov. Medzitým americké vojenské drony rozsievajú smrť v Pakistane, Afganistane a Afrike. Americká ambasáda v Berlíne to síce popiera, ale americké dronové útoky sú podľa nemeckých médií plánované a uskutočňované zo základní v Nemecku. Ide o americké veliace centrum v Stuttgarte a leteckú základňu Ramstein. Čo sa týka bezpilotných lietadiel, Američania vyvíjajú novinku – dron, ktorý môže lietať, plávať, jazdiť po zemi, skákať ako žaba a prekonať akúkoľvek prekážku v teréne. Vládne laboratórium Sandia National Laboratories predviedlo model schopný križovať vzduch, zem i vodu. Cieľom je dosiahnuť taký stupeň operatívnosti, že z akejkoľvek stanice môže byť vypustený dron, ktorý vystúpi na oblohu, pristane na rieke, prejde na iné miesto, vylezie z vody a dôjde tam, kde získa žiadané informácie. Momentálne sú v americkom zbrojnom arzenáli bezpilotné lietadlá, ktoré môžu zlikvidovať cieľ vzdialený tisíce metrov, sledovať podozrivých pomocou infračervenej kamery alebo zistiť prítomnosť chemikálií prostredníctvom najmodernejších senzorov.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA NAJÚSPEŠNEJŠIA EURÓPSKA TROJKA

Š Švajčiarska banka UBS AG označila tri krajiny – A Nórsko, Švédsko a ŠvajN čiarsko za najúspešnejšie č európske ekonomiky. Znae mená to, že tieto tri krajiny m mali m najväčší ekonomický rrast, lepší ako ukážková eekonomika eurozóny – Nemecko. Banka pripisuje N zziskovosť úspešnej európsskej trojky výraznej domáccej spotrebe. Nórsko nie jje v Európskej únii, a teda aani v eurozóne, a je absolútnou ekonomickou jednotkou. Vedie rebríček rastu jednot európskych ekonomík a má najnižšiu mieru nezamestnanosti podľa štandardu Medzinárodnej organizácie práce – 3,6 percenta. Nespolieha sa iba na svoje dôležité zásoby ropy a zemného plynu. Jeho HDP rástlo v období posledných dvoch rokov aj bez ropy. Podľa švajčiarskej banky UBS AG veľká súkromná spotreba vo všetkých troch krajinách prevážila vysoké mzdové náklady a vysokú závislosť na exporte. Ekonómovia pridávajú ešte ďalšie dva pozitívne ekonomické faktory – stabilné verejné ﬁnancie a vysokú migráciu. Podľa ekonomických prognóz Nórsko, Švédsko a Švajčiarsko budú hospodársky silnejšie ako eurozóna ešte nejakú dobu, i keď určité riziko predstavujú nadmerné pôžičky domácností. Na druhej strane krajiny Európskej únie priškrcujú svojich obyvateľov úspornými opatreniami a tvrdými ekonomickými reformami, ktoré vyvolávajú sociálnu nespokojnosť a protesty. Pritom centrála v Bruseli plytvá prostriedkami a hospo-

dári od buka do buka. Európsky účtovný dvor, ktorý je zodpovedný za kontrolu ﬁnancií európskych inštitúcií, uviedol, že Európska únia zle utratila 6,2 miliardy eur v roku 2012. Väčšinou išlo o nerešpektovanie pravidiel zadávania verejných zákaziek a výplat projektov. Audítori odhalili najväčšie pochybnosti v sektore poľnohospodárstva, rozvoja vidieka, regionálnej politiky, zamestnanosti a sociálnych vecí. Podľa predsedu Účtovného dvora Viktora Caldeira ﬁnančný manažment EÚ stále nie je dosť dobrý a európski občania majú právo vedieť, na čo sú ich peniaze vynakladané a či sú používané správne. Čo sa týka celosvetovej ekonomickej situácie, majetková nerovnosť sa naďalej rozširuje. Z výsledkov štúdie Global Wealth Report 2013 švajčiarskej banky Credit Suisse osem percent dospelej populácie sveta ovláda viac ako 80 percent celkového majetku. Likvidáciu strednej vrstvy a ekonomický úpadok širokých vrstiev obyvateľstva sprevádza pribúdanie najväčších boháčov. Počet dolárových milionárov narástol vyše 6-percentným a počet superbohatých s majetkom nad 50 miliónov amerických dolárov až 10-percentným tempom.

MEDIÁLNE KLAMSTVO A CENZÚRA INTERNETU Američania a Briti dali verejne v uliciach miest najavo svoju nespokojnosť so zavádzajúcim spravodajstvom hlavného mediálneho prúdu. Tisíce protestujúcich prišli pred riaditeľstvá mediálnych gigantov ako Fox

News, BBC a NBS a vyčítali im nedostatočné informovanie o svetových udalostiach a problémoch. March Against Mainstream Media (MAMM) organizoval protesty medzinárodne prostredníctvom sociálnych médií. Od Kalifornie po Kansas zneli heslá „Bojkotujte médiá“ a „Amerika si zaslúži pravdu“. V Londýne protestovali tí, ktorí odmietajú systémovú mediálnu masáž, pred kanceláriami BBC. Jet Barnett, jeden z organizátorov protestu, vyhlásil, že verejne prejavená nespokojnosť so spravodajstvom hlavné-

ho prúdu je potvrdením záujmu o hľadanie alternatívnych médií. „Chceme, aby mainstreamové médiá zaregistrovali, že ľudia ich chcú spoločne donútiť k zmene.“ Dôvera v americké médiá v posledných rokoch výrazne klesá. Podľa prieskumu Gallupovho ústavu iba 44 percent Američanov dôveruje médiám hlavného prúdu, pričom 46 percent si myslí, že médiá sú priveľmi liberálne, a iba 13 percent, že sú priveľmi konzervatívne. Na alternatívnej internetovej scéne, kde ľudia hľadajú fundovanejšie a vierohodnejšie spravodajstvo, chce systém cenzorskými zásahmi udržiavať obyvateľstvo v obdobnej nevedomosti ako ovečky hlavného mediálneho prúdu. Vynálezca celosvetovej informačnej siete (World Wide Web) Tim Berners-Lee, matematik a počítačový vedec, ktorý v roku 1989 vynašiel internet v podobe, v akej ho teraz poznáme, kritizuje sledovanie webov. Podľa neho v dôsledku toho, že internet a sociálne siete používa čím ďalej, tým viac ľudí na odhaľovanie protiprávne-

ho konania, cítia sa niektoré vlády ohrozené. Dôsledkom toho je rastúca vlna sledovania a cenzúry. Paul Joseph Watson zo serveru prisonplanet.com poukazuje na dve metódy manipulovania verejnou mienkou. Štúdie potvrdzujú, že komentáre čitateľov k článkom výrazne ovplyvňujú názory ľudí, a preto médiá hlavného prúdu pristupujú stále častejšie k obmedzeniu priestoru na komentovanie a reakcie na články alebo priamo k ich zrušeniu. New York Times priznal, že obmedzuje komentáre a pri niektorých článkoch ich úplne odstraňuje. Ďalším spôsobom je kamufláž. Hlásateľ systémovej propagandy sa profiluje ako alternatívne médium – financuje alternatívne kanály, ktoré sa predvádzajú ako nezávislé, pričom sú podporované vládnymi alebo korporačnými peniazmi. Napríklad pred dvoma rokmi si americká vláda najala HBGary Federal, aby vyvinul software, pomocou ktorého možno vytvárať mnohé falošné profily na sociálnych mé-

diách s cieľom manipulovať a usmerňovať verejnú mienku o kontroverzných otázkach a šíriť propagandu.

SAUDSKÝ RECEPT NA IMIGRANTOV Saudská Arábia, ktorá podporuje výstavbu mešít v európskych krajinách a nalieha na dodržiavanie tolerancie k prisťahovalcom z islamských krajín, si

doma rieši imigrantskú otázku bez rukavičiek a politickej ohľaduplnosti v duchu požadovanej tolerancie od iných. Po šesťmesačnom ultimáte na legalizáciu zahraničných pracovníkov v saudskoarabskom kráľovstve budú vyhostení všetci tí, ktorí včas nesplnili podmienky. Ide o štyri milióny ľudí, hlavne čiernych Afričanov, Indov a Jemenčanov. V priebehu týždňa muselo krajinu opustiť niekoľko stotisíc prisťahovaleckých pracovníkov. Na predmestí Rijádu vypukli nepokoje, zomreli pri nich dvaja ľudia a desiatky utrpeli zranenia. Polícia zatkla stovky cudzincov a medzitým Saudskoarabi, ozbrojení bejzbalovými palicami, mlátili Etiópčanov. Stovky imigrantov sa radšej vzdali polícii alebo riskovali smrť. Ilegálni pracovníci riskujú okrem pokuty dva roky väzenia. Z celkovej populácie 27 miliónov je 9 až 11 miliónov zahraničných pracovníkov. Kým americkí a európski pracovníci sú zamestnaní v ropnom sektore, petrochemickom priemysle, stavebníctve a vzdelávacom systéme, drvivá väčšina zahraničných pracovníkov je lacnou pracovnou silou z Afriky a Ázie. Vláda chce protiimigrantskými opatreniami uvoľniť pracovné miesta pre Saudskoarabov. Cudzinci predstavujú polovicu pracovných síl v kráľovstve. Nezamestnanosť je oﬁciálne 12 percent, ale u mladých Saudskoarabov je v skutočnosti 50-percentná. Saudská elita nechce riskovať sociálny výbuch vlastných občanov, a preto nemá rozpaky použiť násilie a tvrdé postupy proti prisťahovalcom. (lh)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > POLITICKY KOREKTNÉ VIANOCE V TIENI „MULTI-KULTI“

Ľubomír Huďo

POLITICKY KOREKTNÉ VIANOCE

V TIENI „MULTI-KULTI“

VIANOCE ZNAMENAJÚ STROMČEK, RODINNÚ ATMOSFÉRU, DARČEKY, ROZŽIARENÉ DETSKÉ OČI A VIAC ĽUDSKÉHO POROZUMENIA AKO INOKEDY. ULICE A NÁMESTIA S VIANOČNOU VÝZDOBOU A VIANOČNÉ TRHY. NESÚVISÍ TO IBA S CIRKEVNÝMI OBRADMI, KRESŤANSKÝM PRESVEDČENÍM A NARODENÍM JEŽIŠA KRISTA. ROVNAKO SME SA AKO DETI TEŠILI NA DARČEKY OD JEŽIŠKA A PÍSALI MU V ATEISTICKÝCH I KRESŤANSKÝCH RODINÁCH. JE TO SPOMIENKA NA DETSTVO, TRADÍCIA, RODINNÝ ODKAZ, I KEĎ NESKÔR MÔŽETE VERIŤ V ZIMNÝ SLNOVRAT ALEBO KONFUCIA. A ZRAZU MÁ TÁTO SPOMIENKA A ATMOSFÉRA VYMIZNÚŤ, PRETOŽE TO NIEKOMU PREKÁŽA A URÁŽA HO TO? U NÁS ZATIAĽ NIE, NO ZÁPADNÁ EURÓPA UŽ PLATÍ DAŇ ZA MULTIKULTÚRNOSŤ POLITICKY KOREKTNÝMI VIANOCAMI. V SÚVISLOSTI S VIANOCAMI AKO TRADIČNOU SÚČASŤOU ZIMNÉHO OBDOBIA V EURÓPSKEJ RODINE OD BRITÁNIE PO BALKÁN NASTAL UŽ JEDEN EXTRÉM. KONZUMNÁ SPOLOČNOSŤ ICH PREMENILA NA BEZDUCHÝ KŠEFT S REKLAMNOU KAMPAŇOU ZAČÍNAJÚCOU V POLOVICI OKTÓBRA. VIDINA MIMORIADNYCH TRŽIEB SPÔSOBUJE MASÍVNE OBŤAŽOVANIE NÁŠHO SLUCHU A ZRAKU AGRESÍVNYMI REKLAMNÝMI ŤAHMI Z ROZHLASOVÝCH A TELEVÍZNYCH STANÍC I NA INTERNETOVÝCH STRÁNKACH, ABY SME VÝHODNE NAKUPOVALI VŠETKO MOŽNÉ I NEMOŽNÉ POD VIANOČNÝ STROMČEK. AJ TOMU SA DÁ ODOLAŤ A ZACHOVAŤ SI ZDRAVÚ MYSEĽ, IGNOROVAŤ TRHOVÝ TLAK, A SKÔR AKO BEZHLAVÉMU NAKUPOVANIU DAŤ PREDNOSŤ UPEVŇOVANIU RODINNÝCH VÄZIEB A RADOSTI Z OBDARÚVANIA, KTORÉ NEMUSÍ NIESŤ NÁLEPKU ZNAČKOVÝCH VÝROBKOV A HORIBILNÝCH SÚM.

NEPRIJATEĽNÁ Á VÝZDOBA Európania majúú čo robiť, aby Vianoce zostali Vianocami, mi, a nie orgiami nákupov a obžerstva. V posledných rokoch však v západnej Európe pe nastupuje ďalší extrém – v mene multikultúrnosti ltúrnosti a zbližovania sa s inými etnikami, kultúrami ltúrami a náboženstvami majú byť Vianoce niečo čo ako súkromný sviatok za dverami domácností. ností. Stromček alebo tradičná vianočná výzdoba či symbolika by mohli v uliciach ciach miest provokovať a urážať náboženské nské cítenie iných etník a vyznávačovv odlišných sviatkov a božstiev. Vianoce oce treba obetovať na oltár inej viery. ery. To nevyžadovali ani komunisti nisti v krajinách sovietskeho bloku. oku. Ich kosák a kladivo sa zniesli esli aj s vianočnou výzdobou, no politická olitická korektnosť dnešnej multi-kulti ulti propagandy si vyžaduje ešte väčšie äčšie obete. Bigotnosť a fanatizmus nemajú emajú ani potuchy o tolerancii a presadzujú dzujú svoje predstavy za každú cenu, či už je to v mene kríža, polmesiaca alebo Dávidovej hviezdy. Umožniť dominanciu jednej z ich foriem, aby si vytvárala priestor na svoje pôsobenie a likvidovala odlišné vnímanie sveta, je dvojsečná zbraň. To akoby európski politici nechceli vidieť.

BERLÍNSKE ZÚČTOVANIE Úrad berlínskej mestskej časti Friedrichshain – Kreuzberg oﬁciálne zrušil verejné oslavy vianočných sviatkov. Informovali o tom najčítanejšie berlínske noviny B. Z. Na zákaze sa zhodli berlínski Zelení, ľavica a Pirátska strana. Nespokojní Nemci z juhovýchodnej štvrte Berlína dostali z radnice odpoveď, že nie je dôvod oslavovať náboženské sviatky na uliciach a verejných priestranstvách. Zákazu Vianoc predchádzala kauza s tamojšími moslimami. V lete chceli oslavovať v uliciach Berlína ukončenie svojho sviatku ramadánu. Ľudia protestovali, že by to spôsobilo nadmerný hluk, a preto radnica moslimom oslavy zakázala. Teraz na oplátku, aby sa stúpenci Alaha neurazili, to schytali Vianoce. Zrejme by koledy a vianočný stromček na verejnosti zapríčinili ohrozenie verejného poriadku,

mimoriadny hluk a náboženskú vojnu. Dokáže si niekto v rámci tolerancie a multi-kulti mul projektov predstaviť, žeby ktorákoľvek arabská krajina alebo Turecko zakázali oslav oslavy ramadánu na verejnosti, aby sa obyvatelia ine inej viery neurazili? Čo všetko je ochotné Nemecko urobiť v záujme politickej korektnosti, okrem mimoriadneho kroku berlínskych politikov politiko pri zúčtovaní s Vianocami, dokazuje spor sp o zavedenie školách, vyhradené islamskej výučby v ško moslimských žien na dni pre plávanie mosl plavárňach, zriadenie zriadeni modlitebných moslimov v tovármiestností pre mo verejných budovách, ňach a vo verejn pričom však zo šškôl a nemocníc museli zmiznúť kríže. Opäť si skúsme predstaviť predstav podobné kronemoslimom v krajinách ky voči nemoslim východu, Strednej Ázie Blízkeho východu nemajú proči v Indonézii. Tu však v jekty multi-kulti, ani nepoznajú politickú korektnosť. Stačí, žže to tak funguje v Európe a prináša plody islamskej islams životaschopnosti. Iniciatíve sa medze nekladú a v rámci zbierania bodov v multikultúrnej aktivite prišla s nápadom škôlka v Hessensku v prisťahovaleckej štvrti Bad Homburgu. Sviatok sv. Martina premenovali na Sviatok slnka, mesiaca a hviezd. Nie preto, že by sa autori iniciatívy hlásili k paganistickým starogermánskym koreňom, to by mohli čeliť obvineniu zo skrytého neonacizmu. Cieľom bolo zabrániť diskriminácii detí z iného kultúrneho prostredia. Nečudo teda, že v prisťahovaleckých štvrtiach nemeckých miest sú už predvianočné adventné trhy premenované na zimné trhy.

HOLANDSKÝ PROCES A DÁNSKA TRPEZLIVOSŤ V Holandsku je v súvislosti s Vianocami na programe rasizmus. V holandskej vianočnej tradícii sprevádza Sinterklaasa (Svätého Mikuláša) na jeho obchôdzkach Zwarten Pieten (Čierny Peter), jeho pomocník. V posledných týždňoch zistili kritici tejto dvojice, že postava Čierneho Petra je rasistická. Túto úlohu zvyčajne hrá beloch so začiernenou tvárou, veľkými náušnicami a prehnane zväčšenými červenými perami. Skon-

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > POLITICKY KOREKTNÉ VIANOCE V TIENI „MULTI-KULTI“ BRUSELSKÝ ABSTRAKTNÝ STROMČEK

čilo to až na súde, ktorý sa zaoberal slávnostným pochodom Sinterklaasa s jeho čiernym pomocníkom cez Amsterdam v polovici novembra. Amsterdamský súd dospel k názoru, že podujatie neohrozuje verejný poriadok a zamietol obvinenia z rasizmu. Podľa černochov v Holandsku je postavička Čierneho Petra urážlivá, ale Holanďania vzdorujú a chcú si tradíciu zachovať. Trpezlivosť dochádza aj Dánom, ktorí ešte donedávna preukazovali veľkú dávku pochopenia a tolerancie pre imigrantov a ich náboženské presvedčenie. Ani tu už vianočné stromčeky nemajú miesto na verejných priestranstvách a v školských jedálňach, a vo väzniciach musí byť i halal strava (jedlo spracované podľa islamských pravidiel). Napríklad mestečko Kokkedal sa svojho času zviditeľnilo tým, že mestská rada odmietla vynaložiť osemtisíc dánskych korún na nákup vianočného stromčeka, ale predtým bez problémov schválila mnohonásobne vyššiu dotáciu na oslavu moslimského sviatku. Príkladné multi-kulti mestečko vyprovokovalo celospoločenskú debatu o integrácii moslimov do dánskej spoločnosti. Podľa najnovších prieskumov TNS Gallup si väčšina Dánov myslí, že sú priveľmi ústretoví k prisťahovalcom moslimskej viery a krajina si necháva vnucovať nimi určované pravidlá. Sociológovia zistili, že za posledné dve – tri desaťročia sa postoj Dánov k moslimom zmenil od ľahostajnosti k intenzívnej nespokojnosti.

Vlani bruselská radnica rozhodla, že na hlavnom námestí Grand Place nebude tak ako tradične stáť vianočný stromček, pretože vysvietený kresťanský symbol by mohol uraziť moslimskú komunitu. A tak na námestí nevydarene pripomínala stromček abstraktná svetelná inštalácia. Radnica vychádzala z toho, že takmer štvrtinu obyvateľov Bruselu tvoria moslimovia. Čo však ostatní obyvatelia? Tí si zrejme nezaslúžia toleranciu a korektnosť. Čo je to za logiku – uraziť jednu časť obyvateľstva, aby sa neurazila určitá úradmi vyvolená a protežovaná menšina? Je to naivita, neznalosť alebo zámer? V prípade, že ide o zámer, je namieste otázka – cui bono (v čí prospech)? Multi-kulti projekty a diktatúra politickej korektnosti vedú k vyhrocovaniu problémov a prehlbovaniu konﬂiktov, pretože neprirodzene zasahujú do tradičného zloženia obyvateľstva a represívne likvidujú identitu, časom preverené skúsenosti a civilizačné odkazy. Reakciou je protiakcia a aktivizovanie tej časti obyvateľstva, ktorá pociťuje cielenú likvidáciu vlastných pozícií.

IDE O VIAC AKO O KOLEDY Preto nórski voliči svojimi hlasmi dopomohli k výraznej pozícii na politickej scéne Strane pokroku, ktorá varuje pred adaptáciou krajiny na islamskú kultúru založenú na práve šaríja (pochádza zo 7. storočia, vychádza z koránu a stanovuje vzťahy v rodine, sexualitu, zasahuje do politiky, ekonomiky a obchodu). Nórov stále viac znepokojuje masívna vlna imigrantov, ich vymedzovanie sa proti tradičnej kultúre krajiny a presadzovanie islamských hodnôt v politickom a verejnom živote. Európsky západ stráca Vianoce, pretože politické elity chcú, aby to tak bolo. V zaujímavej zhode nachádzajú spoločnú reč s kazateľmi nenávistných myšlienok, ktorých uráža všetko okrem ich jedinej a správnej viery. V civilizačnom zápase na európskej pôde nejde o Vianoce ako náboženský sviatok, ide o viac. Dnes sú to Vianoce a zajtra bude nasledovať čo? A kde to skončí? Odpoveď nie je ťažká, história dáva na všetko odpoveď – píšu ju totiž vždy víťazi.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > EURÓPSKE KLADIVO TOLERANCIE NA NAŠE HLAVY

Ľubomír Huďo

EURÓPSKE KLADIVO

TOLERANCIE

NA NAŠE HLAVY EURÓPANIA SI MYSLIA, ČO CHCÚ, HOVORIA, ČO CHCÚ A NEUVAŽUJÚ PODĽA STANOVENÝCH KRITÉRIÍ. NAPOKON SI AJ ZVOLIA, KOHO CHCÚ, NAMIESTO ODPORÚČANÝCH TRADIČNÝCH POLITICKÝCH STRÁN. NAJVYŠŠÍ ČAS NIEČO S TÝM UROBIŤ. SLOBODA PREJAVU A MYSLENIA MUSÍ MAŤ PREDSA SVOJE HRANICE, A TO PEVNE STANOVENÉ ŠPECIÁLNYMI VÝBORMI A ZÁKONMI. EXTRÉMIZMUS ZÚRI NA KAŽDOM KROKU, A PRETO BUDÚ POVINNE VŠETCI TOLERANTNÍ PODĽA STANOVENÝCH PREDPISOV. TOTALITNÁ VÍZIA V NEPODARENOM POLITICKOM TRILERI? NIE. NAJNOVŠÍ REÁLNY KROK Z EURÓPSKEJ MOCENSKEJ CENTRÁLY POD RÚŠKOM MIMOVLÁDNEJ ORGANIZÁCIE.

ten, kto pozorne sleduje dianie v Európskej únii, má prehľad o činnosti Európskej komisie, či venuje pozornosť debatám v Európskom parlamente, len zriedkakedy počul o Európskej rade pre toleranciu a zmierenie (ECTR). Ide o mimovládnu organizáciu založenú pod vedením bývalého poľského prezidenta Alexandra Kwasnievskeho (bývalého člena Ústredného výboru poľských komunistov) a prezidenta Európskeho židovského kongresu Mosheho Kantora. Okrem nich pôsobí v ECTR bývalý prezident Slovinska Milan Kučan, Albán-

ska – Alfred Moisiu, bývalá prezidentka Lotyšska Vaira Vike-Freibergová a jej niekdajší cyperský kolega George Vassiliou. Patril tu aj český prezident Václav Havel a popri prezidentoch i bývalí premiéri Španielska – José María Aznar a Švédska – Göran Persson. Títo páni a dáma s pomocou vybraných expertov prišli priam s revolučnou myšlienkou, ako naučiť Európanov tolerancii za každú cenu a naočkovať im sérum poslušného myslenia podľa toho, čo oni a bruselské mocenské centrum považujú za správne a očakávajú od svojich poslušných Európanov.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > EURÓPSKE KLADIVO TOLERANCIE NA NAŠE HLAVY DOKUMENT O „SPRÁVNYCH“ NÁZOROCH

Na serveri Európskeho parlamentu je dokument, s ktorým prišli mentori „správneho“ myslenia, pod názvom Európsky vnútroštátny zákonný rámec na podporu tolerancie. Cieľom je, aby ho prijali zákonodarné orgány európskych štátov. Dokument predložili Výboru pre občianske slobody, justíciu a vnútorné záležitosti Európskeho parlamentu. Za pekne znejúcimi frázami o tolerancii a ideálnych medziľudských vzťahoch bez nenávisti, ohovárania a prenasledovania za odlišnosť, či už náboženskú, rasovú alebo sexuálnu, sa skrývajú metódy diktátu a represie pre každého, kto nebude fungovať podľa stanoveného modelu ideálneho občana. Bývalé hlavy štátov a premiéri vlastne žiadajú Európsku úniu, aby zriadila národné monitorovacie výbory na sledovanie občanov 27 členských krajín Európskej únie podozrivých z netolerantného správania, spolu s kontrolou médií a regulovaním školského systému. V návrhu zákona sú jednotlivé články, v ktorých kazatelia tolerancie pamätajú na všetko a na každého. Správa ECTR presadzuje vytvorenie zvláštnych administratívnych jednotiek, ktoré by pôsobili v rámci ministerstva spravodlivosti.

VŠEMOCNÉ KOMISIE Navrhovatelia v článku šesť uvádzajú, že v rámci uplatnenia zákona je vláda povinná zriadiť Národnú komisiu pre monitoring tolerancie v podobe nezávislého orgánu zloženého z významných osobností z prostredia mimo verejnej služby, splnomocneného podporovať toleranciu. Komisia bude mať právo vydávať všeobecné smernice a konkrétne akčné odporúčania, šíriť pokyny, odporúčania a názory prostredníctvom médií a podporovať komunikáciu s podobnými orgánmi v členských štátoch. Bude teda určovať, čo má a čo nemá daný štát robiť vo vzťahu k svojim občanom. Kto budú tie významné osobnosti, ktoré budú určovať, pre koho platí tolerancia a pre koho už nie? V našich zemepisných šírkach s tým máme bohatú prax. Tolerancia k násilným trestným činom a urážkam, ak sa ich dopúšťa príslušník etnickej, rasovej či náboženskej menšiny, ktorú neustále podnecujú a obhajujú falošní proroci humaniz-

mu. No prísny postih a obvinenia z rasizmu a netolerancie, aj keď sa člen väčšinového národa či názorovej skupiny len bráni násiliu, agresivite a ponižovaniu. Čo v prípade, že príslušník menšiny účelovo vznesie obvinenie z rasizmu, antisemitizmu či xenofóbie proti komukoľvek s cieľom získavať výhody na úkor ostatných? Už vopred, bez ohľadu na prezumpciu neviny, je jasné, na koho dopadne kladivo tolerancie. Podľa zvrátenej logiky demonštratívnych humanistov a dobre platených profesionálnych lektorov tolerancie je vždy na vine hostiteľská krajina, príslušník väčšinového národa, obhajca tradičných hodnôt alebo stúpenec mediálne neschvaľovaných postojov.

REPRESIE PRE NEPOSLUŠNÝCH Stúpenci vynútenej tolerancie vedia veľmi dobre, že presadzujú niečo, s čím značná časť ľudí nebude súhlasiť, a preto hneď tasia hrozbu represií. Podľa dokumentu ECTR sa trestným sankciám nevyhnú „nijaké nenávistné zločiny”, medzi ktoré nebude patriť iba podnecovanie násilia, ale aj neskrývané schvaľovanie totalitnej ideológie, xenofóbie alebo antisemitizmu. Správa presadzuje tvrdú akciu v boji proti netolerancii, najmä s cieľom zničiť rasizmus, etnickú diskrimináciu, náboženskú netoleranciu, totalitnú ideológiu, xenofóbiu, antisemitizmus, antifeminizmus a homofóbiu. Nechýba tu ani popieranie holokaustu a genocídy, ktorá bola uznaná medzinárodnými súdmi. Dokument ECTR prikazuje vládam, aby zaistili, že tolerancia bude dodržiavaná nielen zo strany štátnych orgánov, ale aj vo vzťahoch medzi rôznymi skupinami obyvateľstva. No nastáva otázka: nebude v rámci vzťahov medzi skupinami obyvateľstva opäť väčšia miera tolerancie k určitej z nich, tej systémom vyvolenej? Vo Francúzsku v mene nového zákona v prospech homosexuálnej loby policajti mlátili hlava-nehlava stúpencov tradičnej rodiny už len za tričká s jej symbolom. Otcov a matky treba potrestať za netoleranciu, ale homosexuálnych kritikov nechať útočiť na heterosexuálov a princíp rodiny ako na prežité formy existencie? Správa o diktatúre tolerancie okrem iného uvádza, že členovia zraniteľných a znevýhodnených skupín majú mať

právo na zvláštnu ochranu. Dokument nepriamo naznačuje, že najväčším zločinom okrem schvaľovania genocíd, najmä holokaustu, je aj kritika homosexuálnej loby či feministických kampaní. Netolerantným zločincom bude každý, kto si dovolí kritizovať politiku Izraela alebo vplyvnej židovskej loby v USA, pretože je to automaticky prejav antisemitizmu? Keď sa niekto zastane palestínskeho národa, poukáže na jeho utrpenie a odsúdi genocídu páchanú sionistami, bude antisemita? Neschvaľovať ovplyvňovanie detí predškolského a školského veku sexuálnou výchovou v duchu rozsiahleho výkladu o prirodzenosti homosexuality znamená ohrozovať zraniteľnú štvorpercentnú skupinu? Taktiež kritika plazivého islamizmu s expanzívnymi cieľmi na kultúrne a civilizačné ovládnutie priestoru môže podľa kazateľov nadiktovanej tolerancie znamenať xenofóbiu.

FÓBIE RÔZNEHO DRUHU Počúvame o antisemitizme, homofóbii a xenofóbii, teda obeťami sú len židia, homosexuáli a imigranti z Ázie a Afriky. V politických kruhoch a v médiách hlavného prúdu však bez problémov bujnie kampaň proti Palestínčanom ako teroristom, Rusom ako maﬁánom pohŕdajúcim demokraciou, Srbom ako najväčším balkánskym hrdlorezom, Slovákom ako najväčším likvidátorom židov v histórii strednej Európy, Grékom ako ﬂákačom, Iráncom ako jadrovým antisemitským fanatikom. Nič nepočuť o hrozbe rusofóbie, srbofóbie, slovakofóbie či dehonestovaní Palestínčanov, Grékov a Peržanov. To nie sú ohrozené skupiny, to sú totiž terče nehodné tolerancie. Vlády tak dostávajú návod, kto je diskriminovaný a má byť vládnymi inštitúciami chránený až zvýhodňovaný. Ostatní sú len netolerantná masa určená na prevýchovu a ešte väčšiu mediálnu masáž. Na to tiež dokument ECTR stanovuje pokyny.

ŠKOLY A MÉDIÁ NA POVEL V článku 8 sa určuje, že vláda je povinná zabezpečiť, aby školy, počnúc základnými, zaviedli predmety o akceptácii rozmanitosti na podporu tolerancie k iným kultúram. Podobné kurzy

budú začlenené aj do vzdelávania vojakov a policajtov spolu so školeniami o tolerančnom povedomí pre rôzne vrstvy spoločnosti s dôrazom na profesijné skupiny. Článok 9 sa týka masmédií – vláda je povinná zabezpečiť, aby verejnoprávne televízne a rozhlasové vysielacie stanice venovali predpísané percento programov na podporu tolerancie. Okrem toho vláda bude ovplyvňovať aj súkromne vlastnené médiá, vrátane tlačovín, aby prispievali k duchu tolerancie. Text návrhu povinnej tolerancie vypracovala skupina expertov pod vedením Yorama Dinsteina. Ide o profesora, ktorý prednáša na univerzite v Tel Avive a špecializuje sa na vojnové právo. Izrael má teda bohaté skúsenosti s toleranciou. O tom by vedeli „druhotriedni“ z pohľadu sionizmu, obyvatelia Gazy a západného brehu Jordánu rozprávať celé hodiny, ba i dni. Ak Európa potrebuje odborníka na vojnové právo, tak je asi s niekým vo vojne. Vyzerá to, že s vlastným obyvateľstvom v mene ušľachtilej myšlienky, akou nepochybne je tolerancia, no nie s dvojakým či trojakým metrom.

MASY POD KONTROLOU Všetci budú pod kontrolou národných monitorovacích výborov a po čase cieľavedomej výchovy a mediálneho vymývania mozgov už snáď nikomu nenapadnú nejaké spoločensky nevhodné myšlienky alebo hriešne úvahy, že v štáte európskej totality niečo smrdí. Komunisti na tom pracovali sedemdesiat rokov a nevyšlo im to, eurotyrani majú teda staronové plány. Kým komunisti chceli vychovať a vymodelovať sovietskeho občana, uvedomelého socialistického budovateľa a oddaného stúpenca režimu, euromentori chcú rovnako poslušnú a tvárnu bytosť na svoje neprirodzené experimenty sociálneho inžinierstva. Jevgenij Zamjatin a George Orwell, ktorí vykreslili – jeden v literárnom diele MY a druhý v knihe 1984 – totalitnú spoločnosť s Dobrodincom či Veľkým bratom a Strážcami systému, by dnes žasli s otvorenými ústami nad tým, čo dokážu predvádzať eurotyrani pod pláštikom tolerancie. Alebo naopak by spolu skonštatovali: „My sme vám to hovorili, ste nepoučiteľní, spamätajte sa!“

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA PREKVAPENIE VOLIEB DO VÚC

Voľby do vyšších územných celkov prebehli bez väčšieho záujmu občanov, keď sa účasť pohybovala medzi 24,59 % v Banskobystrickom a 17,37 % v Trenčianskom kraji. Voliči buď nepoznali kandidátov vôbec alebo až „príliš dobre“. Ešte pred voľbami sa objavili informácie o plánovanom kupovaní hlasov rómskej menšiny na východe Slovenska. Ide o klasický volebný „folklór“ a podľa vyjadrení ich samotných sú ochotní predať hlas už od piatich eur. Žiaľ, všetko sa – ako vždy – upratalo pod koberec a podozrenia v Prešovskom a Košickom kraji neboli potvrdené. Prekvapením sa stal Marian Kotleba v Banskobystrickom kraji. V prvom kole obsadil druhé miesto na župana a bol bezkonkurenčne prvý ako poslanec. Kandidoval za stranu ĽSNS proti Vladimírovi Maňkovi, za ktorým stáli všetci od Smeru, cez KDH, SMK, SMS, ĽS, HZD až po SZ. Hranica konkurenčného boja politických strán sa opäť raz odhalila. Systémový rámec, v ktorom sa môže, ale mimo neho sa nesmie, je vyrysovaný. Okamžite po zverejnení výsledkov sa Kotleba stal terčom útokov masmédií, tretieho sektora aj politických špičiek zľava-sprava. Viaceré médiá otvorene porušili princípy, na ktorých (vraj) stoja, a odmietli poskytnúť Kotlebovi akýkoľvek priestor. Sám Maňka sa vyhýbal diskusiám a stretom s ním.

„ODŠKODNENÝ“ HARABIN Šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin vysúdil od Generálnej prokuratúry rozprávkové odškodné vo výške 150 000 eur. Pri rozhodovaní bol Krajský súd v Bratislave najskôr proti, Harabin proces vyhral až po zmene senátu. Okrem odškodného musí Generálna prokuratúra SR vykryť Harabinovi aj súdne trovy vo výške 8 800 eur. Skutočnosť, že sa mu zdá suma vo výške 150 000 eur veľmi nízka, je výsmechom občanov. Suma sa skladá zo 125 000 odškodného za porušenie práv a 25 000 za to, že prokuratúra v súvislosti s ním v minulosti neoprávnene viedla trestné konanie pre podozrenie z poisťovacieho podvodu. Hoci bolo zastavené a Harabin ani nebol obvinený, utrpel podľa súdu ujmu. Predmetom sporu bolo vyjadrenie bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku o prepise telefonátu medzi Harabinom a jeho maﬁánskym „kamarátom“, albánskym narkobarónom Bakim Sadikim z roku 1994. Na tlačovej besede v roku 2008 Trnka odpovedal na otázku, či sa prepis rozhovoru Harabina so Sadikim nachádza v dohľadovom spise Generálnej prokuratúry.

„A kto o tom pochybuje?“ reagoval Trnka. Harabin za to prokuratúru zažaloval a uspel. Trnka podľa súdu zasiahol do Harabinových práv už len tým, že sa k veci verejne vyjadroval. Keď sa Harabin pýtal na prepis oﬁciálnym listom, prokuratúra mu podľa súdu odpovedala, že prepis nie je súčasťou trestného spisu v kauze Bakiho Sadikiho. Harabin teda vyhral preto, že Generálna prokuratúra potvrdila prepis jeho telefonátu s Bakim Sadikim. Vraj nemá s touto osobou a kauzou nič spoločné. Ale nie je samotný prepis dostatočným dôkazom blízkeho vzťahu medzi Harabinom a Sadikim? Baki Sadiki bol 7. 11. účastný obnoveného súdneho procesu, pretože už pred dvoma rokmi bol v neprítomnosti odsúdený na 22-ročné väzenie. Skrýval sa v Kosove.

PROTEST OBČIANSKY ODPOR Na bratislavskom proteste sa 9. 11. zúčastnilo napriek škaredému daždivému počasiu viac než tisíc osôb. Medzi inými aj poslankyňa Mezenská, zástupca českej politickej strany Úsvit přímé demokracie či aktivistka Dáša Tonková. Aj napriek hojnej účasti mladých, agresívne ladených jedincov pokrikujúcich vulgárne heslá, protest dlho prebiehal pokojne. Petardy, hulákanie, ani dymovnice nemali dopad, v aký dúfali. Mladíci očividne chápali protest skôr ako príležitosť vybúriť sa, a to sa aj niektorým podarilo pred budovou Slovenského rozhlasu, keď boli rozbité presklené dvere. Médiá informovali podľa očakávaní len sporadicky, problematické bolo aj samotné načasovanie, pretože v rovnaký deň prebiehali voľby do VÚC, a treba spomenúť aj antikampaň na Facebooku. Celé zhromaždenie bolo pomerne chaoticky organizované, pokračovalo však vytrvalo viac než týždeň, až do 17. 11., keď na výročie kvázirevolúcie vyvrcholilo v priestoroch bratislavského Auparku.

KBS PODPORILA OČKOVANIE Katolícka cirkev na Slovensku sa „predviedla“ stanoviskom Subkomisie pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska k niektorým etickým aspektom povinného očkovania. Stanovisko označuje všetkých odporcov povinného očkovania ako nezodpovedných, neschopných orientovať sa v problematike, až nebezpečných pre seba a svoju rodinu. Naopak, podporuje súčasne nastavený model. Celý dokument pôsobí, akoby bol napísaný priamo na objednávku farmaceutickej loby. V opačnom prípade je totiž KBS zúfalo ne-

informovaná a naivná. Zachádza tak ďaleko, že tvrdí: „Nikto nemá právo zodpovedne prijatý a vedecky podložený odborný úsudok našich lekárov a iných zdravotníkov, odborníkov vo veci povinného očkovania, bezdôvodne či ľahkovážne spochybňovať alebo popierať.“ Týmto tvrdením KBS de facto zakazuje mať iný, hlavne opačný postoj a vyhlasuje vedecké zistenia za nespochybniteľné. Respektíve spochybniteľné len inými vedeckými zisteniami. Na záver volá po záväzných predpisoch, nariadeniach a sankciách pre tých, ktorí by sa opovážili vyhnúť očkovaniu.

PODVODNÉ ČIPOVANIE PSOV Čipovanie psov, ktoré bolo dlho prezentované ako nevyhnutné, sa vďaka tlaku alternatívnych médií ukázalo ako prešpekulovaný podvod. Vo viacerých mestách a dedinách Slovenska boli občania opakovane cielene klamaní a zavádzaní informáciami o povinnom čipovaní psov. Rovnako ako primátori a starostovia postupovali aj ministri a štátni úradníci. Zneužil sa nejednoznačný zákon, ktorí poslanci pod tlakom občanov zmenili. Zákon hovoril o povinnom čipovaní zvierat prevážaných cez hranice, nie v rámci Slovenska. Vďaka cene v priemere 30 eur za jedno očipovanie, pričom čip má hodnotu asi 3 eurá, bol celý podvod

organizovaný ako rozprávkový biznis veterinárov. Asi tretina majiteľov vďaka dezinformáciám a strašeniu bez toho, aby si preštudovali legislatívu, už dala svojich štvornohých priateľov očipovať. Na čipovanie na svojej webovej stránke vyzývala dokonca aj Štátna veterinárna správa, ktorá za neuposlúchnutie zákona hrozila kontrolami a pokutou až tristo eur

SKROMNÉ OSLAVY VNZR Oslavy veľkej novembrovej zamatovej revolúcie prešli tento rok bez výrazného záujmu médií aj občanov. Miroslava Kernová, bývalá zamestnankyňa denníka SME, sa na svojom blogu otvorene sťažovala, že na 17. november televízie kašlú. No neboli to len televízie, záujem opadol aj v tlačových a internetových médiách hlavného prúdu. Naproti tomu alternatívne médiá informovali o podvodoch organizovaných okolo 17. novembra veľmi výrazne, neodbytne a s predstihom. Výročie „zaklincoval“ Robert Fico, keď oslávil len jeho študentskú časť. Urobil tak pri obede a debate s vopred vybranými študentmi. Kritika súčasného systému z úst oslovených občanov, ktorých sa pýtali na názor viaceré mainstreamové médiá, je z roka na rok ostrejšia. Zároveň sa čoraz viac objavujú postoje úplne, alebo aspoň čiastoč(as) ne rúcajúce celý kult „Nežnej revolúcie“.

B A N K R O T O M AT VEREJNÝ DLH SLOVENSKEJ REPUBLIKY*

3 8, 8 9

DEFICIT ŠTÁTNEHO ROZPOČTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY**

mld. EUR

2, 5 0 POMER VÝDAVKOV A PRÍJMOV**

VÝŠKA DLHU NA PRACUJÚCEHO*

1 6 70 6 Výška verejného dlhu: Plán 2013:

1 2 6, 1

EUR

Výška dlhu na pracujúceho:

40,43 mld. EUR (1,22 bilióna SKK) 17 367 EUR (523 200 SKK)

Nov 2013*: 38,89 mld. EUR (1,17 bilióna SKK)

mld. EUR

16 706 EUR (503 300 SKK)

Deficit štátneho rozpočtu:

Pomer výdavkov a príjmov:

3,09 mld. EUR (92,95 mld. SKK)

122,2 %

Nov 2013**: 2,50 mld. EUR (75,29 mld. SKK)

126,1 % 132,2 %

Plán 2013:

2012:

37,24 mld. EUR (1,12 bilióna SKK) 15 991 EUR (481 800 SKK)

2012:

3,81 mld. EUR (115,95 mld. SKK)

2010:

27,00 mld. EUR (813 mld. SKK)

11 650 EUR (351 000 SKK)

2010:

4,44 mld. EUR (147,25 mld. SKK)

140,7 %

2006:

16,80 mld. EUR (506 mld. SKK)

7 301 EUR (220 000 SKK)

2006:

1,05 mld. EUR (31,68 mld. SKK)

110,9 %

2002:

15,98 mld. EUR (481 mld. SKK)

7 512 EUR (226 300 SKK)

2002:

1,71 mld. EUR (51,64 mld. SKK)

123,4 %

1998:

9,03 mld. EUR (272 mld. SKK)

4 107 EUR (123 700 SKK)

1998:

0,64 mld. EUR (19,19 mld. SKK)

110,8 %

* stav k 25. 11. 2013 Verejný dlh SR dosiahol v novembri už takmer 39 miliárd eur, čo je v prepočte takmer 1,2 bilióna slovenských korún! Zdroj: MF SR, ŠÚ SR

** stav k 19. 11. 2013 Pomer výdavkov ŠR k príjmom dosiahol v novembri 126,1 % – tzn. že výdavky presahujú celkové príjmy o viac ako štvrtinu! Zdroj: MF SR, ŠÚ SR

TÉMA MESIACA > TIE PRÍŠERNÉ VIANOCE!

Gustáv Murín

TIE PRÍŠERNÉ

VIANOCE!

VIETE, KEDY SA MANŽELIA NAJČASTEJŠIE HÁDAJÚ? NA VIANOCE! ÁNO, SVIATKY POKOJA A MIERU SÚ V MNOHÝCH DOMÁCNOSTIACH SKÚŠKOU VZÁJOMNEJ TRPEZLIVOSTI A TOLERANCIE. LEBO NAPÄTIE A PREDVIANOČNÝ STRES VEDÚ K VÝBUCHOM AJ PRE TIE NAJMENŠIE MALIČKOSTI. NÁŠ VNÚTORNÝ KOTOL JE POD TAKÝM TLAKOM, ŽE HĽADÁ VENTIL. A KTO JE BLIŽŠIE PORUKE NEŽ NÁŠ ŽIVOTNÝ PARTNER? TOĽKO KROKOV SME SPOLU ZA TEN ROK UROBILI, LEPŠÍCH AJ HORŠÍCH! A TERAZ (PO TOM VŠETKOM!) SA OD NÁS OČAKÁVA, ŽE UROBÍME EŠTE JEDEN. LENŽE TEN JEDEN MÁ V SEBE ASPOŇ STO MEDZIKROKOV: ZOHNAŤ PENIAZE (NAŠETRIŤ), ZOHNAŤ DARČEKY (TIE SPRÁVNE A NIE DRAHÉ), ZOHNAŤ TOĽKO JEDLA, AKO BY MALA PRÍSŤ VOJNA KOMBINOVANÁ SO ZEMETRASENÍM, NEZABUDNÚŤ NA STROMČEK (A ČO KAPOR?) A NAVRCH EŠTE NEJAKÉ CELORODINNÉ PREKVAPENIE V PODOBE POKAZENEJ PRÁČKY, VYSÁVAČA ČI NEBODAJ TELEVÍZORA! A DO TOHO EŠTE FOFRY V PRÁCI, LEBO V ČASE VIANOC CELÁ KRAJINA ODUMRIE NIE NA TRI DNI, ALE NAJMENEJ NA TRI TÝŽDNE. OZAJ, A EŠTE ZORGANIZOVAŤ PROGRAM NA SVIATKY. NEZABUDNÚŤ NA ŠIRŠIU RODINU. A KAM PÔJDEME NA SILVESTRA? NEZABUDLI SME NA NIEČO?

o sa týka Vianoc, jedinou oﬁciálne povolenou formou existencie muža v domácnosti je láskavé odporúčanie – nezavadzaj a čakaj. Väčšina mužov totiž nepečie, a kým by ste im vysvetlili, ako sa leští, mydlí, drhne, vysáva, nakladá, vykladá a perie, prišli by ste o rozum. Preto sa ich usilujeme držať v bezpečnej vzdialenosti najmä od krehkých vecí (medzi nami – čo nie je v čase Vianoc krehké?). A tak muži chodia bezcieľne po dome a sekírujú. Kibicujú. Radia (?!), mudrujú a poúčajú… Tak čo s tým chlapom? To boli časy, keď poslať ho kúpiť stromček znamenalo aspoň pár hodín pokoja! Pri kúpe kapra navyše aj vymrzol, takže už nemal síl veliť celej rodine. Ale dnes?

TO SI CHLAP?! Je načase zastať sa ženatých mužov. Áno, ľudstvo im dlhuje uznanie za každoročný výkon, ktorý podávajú počas Vianoc pri plnení takzvaných chlapských povinností. Boli časy, keď zohnať kapra bolo takmer rovnako namáhavé, ako ho vlastnoručne dochovať a vyloviť. Navyše, vtedy sa kapry vyznačovali pozoruhodnou životaschopnosťou. Jedného som nechal hneď pri kúpe ovaliť smrtonosným úderom, potom som s ním chodil s kamarátmi po všetkých blízkych stánkoch s vareným vínom, posedel zo dve hodinky na návšteve (kapra som zatiaľ u známych odložil prezieravo do chladničky), dotrepal ho domov, a keď som ho vyťahoval zo sieťovky, ešte si na mňa nemo otváral chlebáreň. A teraz, čo s ním? Každá žena si myslí, že absolventi vojenského výcviku musia vedieť zneškodniť takéhoto tvora. No veď áno, dajte mi guľomet a je to raz-dva. Len kto má potom vypľúvať toľké olovo namiesto plnky? Mal som na to ﬁntu, priznávam. Rozhodol som sa, že kaprovi humánne „zakrútim krkom“. Lenže som nenašiel ten krk! Potom som ho skúšal ovaliť kladivom tak, aby ho to nebolelo. No a ešte varechou zlomiť chrbtovú kosť. Dodnes vidím tie vyčítavé oči. Nakoniec to musela vyriešiť moja netrpezlivá žena nožom. A bez vojenského výcviku. Stromček je však už naozaj čisto mužská záležitosť. Neviem, ako ste vy prežívali prvé roky manželstva, ale tie moje hlboko poznačila kaž-

doročná kritická úloha – kupovanie vianočného stromčeka. Ako mladý vedátor, zaujatý službou ľudstvu, som túto povinnosť zakaždým riešil na poslednú chvíľu a hlavne s nemalým ostychom. V kritických chvíľach prechodu od ruského komunistického Deda Mráza k svetáckemu kapitalistickému Santa Clausovi to totiž vôbec nebola jednoduchá disciplína. Nájsť predajné miesto, vybrať stromček, s akým vás doma nevyhodia, ale na aký stačí peňaženka, náročne ho zmotávať špagátom pod ľahostajným dohľadom predávajúcich chlapíkov, no a tá cesta domov. Vliecť stromček v električke bol zážitok rovnaký, ako keby som na zadnej plošine stál so spustenými gaťami. Mal som pocit, že si ma premeriava KAŽDÝ, kto nastúpil, a v duchu sa pýta: Nie je krátky? Nie je priveľký? Nie je nakrivo? Keď sme konečne spolu so stromčekom vypadli na domácej zastávke, bolo to ako vykúpenie… Jeden rok to muselo prísť. Prišiel som domov a oči mojej ženy signalizovali, že je zle. „Kde máš stromček?“ opýtala sa tá božia bytosť, akoby sme so stromčekom chodievali na pravidelné vychádzky. Správnu odpoveď som však poznal. „Bude, zajtra.“ „Zajtra je Štedrý večer!“ No to mi oznamovali už len dôrazne zabuchnuté dvere od kuchyne. Chvíľa vyžadovala ráznu akciu. Odložil som tašku a obliekol malú Lucku ako nevyhnutnú pomocníčku v tušení, že nákup stromčeka deň pred Štedrým večerom o siedmej večer v podmienkach ešte nie celkom rozvinutého kapitalizmu nebude jednoduchý. A vyrazili sme. Keď sme našli na sídlisku improvizovanú ohradu, kde pôvodne predávali stromčeky, uvideli sme efekt podobný výbuchu neutrónovej bomby. Ľudia zmizli, stromčeky tiež a na zemi ležala len masa ihličnatých zvyškov. Medzi nimi sa motal predavač a na moju naivnú otázku len mávol rukou. „Už ani zelenú metlu nemám.“ „Ale my MUSÍME kúpiť stromček. Pozrite na to úbohé dieťa.“ Lucka bez problémov zahrala úbohé dieťa a predavač sa ustarane zamyslel. Chvíľu si šúchal bradu, chvíľu pozeral do temnej oblohy, ešte sa poškrabal za uchom a nápad bol na svete. Prekopal tie zvyšky na zemi a vytiahol niečo, čo

TÉMA MESIACA > TIE PRÍŠERNÉ VIANOCE!

kedysi asi bolo stromčekom, ale ostal z neho len ako-tak znesiteľný vrchovec na holom kmeni. „Zachovajte pokoj, mladý pán, dám vám k tomu aj náhradné diely.“ Ten rok sme mali zvlášť pozoruhodný stromček. Vyvŕtal som doň diery a nastrkal do nich „náhradné diely“ vetvičiek. Bol to, pri všetkej dobrej vôli, stromček-invalid. Ešte šťastie, že aj u nás služby už tak pokročili, že nám možno raz budú voziť stromčeky na telefonickú objednávku. Ale čo potom budú robiť tí chlapskí domasedi?

VIANOCE DETSKÝMI OČAMI Neviem si dosť dobre predstaviť úžasnejší deň pre malého človeka, ako sú Vianoce. Vynálezca dnešnej podoby Vianoc bol zrejme z PR agentúry a reklamu im urobil úžasnú. Už ten nápad s tajomným Ježiškom stojí za povšimnutie. Keď som bol malý, Ježiško bol niečo ako Superman, čo prilieta oknom. My sme zatiaľ s bratom sedeli v kúpeľni pod dozorom mamy a čakali, čo bude. Darčeky od Ježiška preberal otec. Občas bol nejaký problém so správnou dodávkou (žeby aj Ježiško bol len človek?) a vtedy konzultoval náš otec s mamou cez dvere v tajomných kódoch (najčastejšie sa tam ozývalo otcovo nechápavé: kde?). Ale vždy to nakoniec dobre dopadlo. Potom prišla puberta a s ňou bolestné vytriez-

venie. Ježiško sa ocitol v akejsi nemilosti, nemal na nás čas a darčeky sme museli zháňať vlastnoručne. Vyriešilo to až manželstvo. Teraz som zasa spokojný. Dlhoročným pozorovaním som totiž zistil, že v našej rodine je Ježiškom – moja žena! Najistejšie je nechať Ježiškovi odkaz na chladničke. Vďaka tomu už zase mám každý rok komu písať, že som poslúchal. U nás sa Ježiškovi nielen píše, ale aj faxuje, či SMS-kuje. V tomto sa vyznamenáva najmä naša najmladšia, ktorá kvôli darčeku bez problému zahrá záchvat radosti blízky orgazmu. Ježiška si minule poistila nasledovným záverom svojho listu: „A keď mi toto všetko prinesieš pod stromček, budem s tebou kamarátka.“ Čo sa týka kvantity, pripadá u nás v posledných rokoch na každého člena rodiny viac ako desať rôznych darčekov. V tomto je moja dobrá žena génius. Tradične najmenej z nich mám pod stromčekom ja, ale všetci ma ubezpečujú, že to nie je tým, že by som Ježiška naštval. Jednoducho už na mňa nezvýšilo. No a tiež je so mnou otrava, lebo neviem poriadne, čo by som tak mohol pod stromček chcieť. Ale vyriešil som to. Od minulých Vianoc v rodine opäť vediem ligu. Riešenie: Čo si kúpite sami, to máte pod stromčekom isté. Ja si kupujem knihy a tie dobre vybrané nikdy nesklamú.

DARČEK PRE TOHO MÔJHO? Na svete je niekoľko závažných otázok, ktoré si vyžadujú naliehavú odpoveď. Jednou z nich je otázka, či ľudstvo postihne globálne oteplenie alebo globálne ochladenie. Nemenej závažnou otázkou je, čo máte kúpiť manželovi na Vianoce. Meniny sa dajú odbiť fľašou šampanského, narodeniny poriadnou hostinou, ale na Štedrý večer sa očakáva niečo naozaj štedré. No ale čo? Ponožky a nový sveter váš manžel dostával od starostlivej mamy už ako chlapec. Je dôvodná obava, že takúto starostlivosť od vás na Štedrý deň asi neočakáva. Horšie je, že takmer nikto (ani on sám!) nevie, čo by to vlastne malo byť, čo by ho naozaj obdarilo. Vianoce sú snáď jediné obdobie v roku, keď aj samotný chlap v rozpakoch priznáva, že nevie, čo by chcel. Šťastná to žena, ktorej muž hreší! Teda vo všetkej počestnosti. Áno, je to nezdravé, ale kartón

cigariet tuhého fajčiara poteší. Alebo zaujímavá fajka. Znalca vína vie nadchnúť vzácna značka zvlášť vydareného ročníka. Labužník ocení, ak zoženiete krabiu konzervu a nezjete mu to aj s deťmi tak, že mu ostane len plech s exotickou nálepkou. No ale čo s takým mužom, čo sa (na vašu radu!) rozhodol prestať fajčiť, piť a prešiel na suchárovú diétu? Riešenie: Kúpte mu hračku! Takú pre veľkých. A preto je vašou spásou šport. Ak hrá tenis – vyfasuje loptičky, ak golf – tak nejakú vhodne zahnutú palicu. Bicyklový nadšenec by mohol dostať fajnové cyklistické rukavice a hokejista prilbu vhodnú aj do spoločnosti. Lyžiari sú veľmi drahí na obdarovanie, ale dá sa to zachrániť vlastnoručne upletenou čapicou s nápisom Mucinkovi z lásky. Sviatočnému futbalistovi kúpte rovno ortézu, aj tak si tie svoje haksne čoskoro tak okope, že sa zíde každá výstuha. A tu sme pri dočasnosti tohto druhu darčekov. Priznajme si to, dámy, naši športuchtiví muži sa časom touto činnosťou dokážu tak zneschopniť, že jediné, čo by sme im ešte mohli kúpiť, je invalidný vozík. Táto cesta voľby vianočných darčekov je sľubná, ale dočasná... Ale riešenie musí byť! Záchranou sú koníčky. Akýkoľvek koníček je dobrý na to, aby vás najmenej polroka pred Vianocami zamestnal zháňaním Modrého Maurícia pre ﬁlatelistu, zátky od thajského šampanského pre zberača zátok a nárazníka od električky pre nadšenca koľajových vozidiel. Ak ste takéto zvyky svojho muža preklínali po celý rok, aspoň teraz oceníte, že vám uľahčia predvianočné nákupy. Ale čo ak ten váš nehreší, nešportuje a nemá záľuby?

RIEŠENIE SA VŽDY NÁJDE Znie to možno pesimisticky, ale takých nevyhranených indivíduí je medzi mužmi, najmä s pribúdajúcim vekom, čoraz viac. Tak čo mu kúpiť? Nový vankúš na gauč, z ktorého sa len ťažko zdvíha? Ručne pletený obal na ovládač od televízora i celej rodiny? Pozlátený otvárač na pivo? Veľmi odvážne ženy idú cestou rozseknutia vianočného gordického uzla skutočne ráznym činom. Vychádzajú totiž z presvedčenia, že manžela najviac na Vianoce potešia, ak niečo kúpia –

sebe! Veď pre koho to všetko vlastne robia, komu sa chcú zapáčiť, pre koho sa robia krásnymi? Znie to ambiciózne, ale je to aj riskantná cesta. Práve táto otázka by totiž mohla vášho manžela priviesť k zamysleniu. A odpoveď nie je jednoznačná. Riešenie: Vianoce sú najlepšie bez prekvapení. Veď, medzi nami, ponožky a nový sveter naozaj nemôžu nič pokaziť...

DARČEK TEJ VAŠEJ Táto kapitola je stručná. Nič nerobte, nič nezháňajte. Vaša žena vie najlepšie, čo jej má Ježiško doniesť. Určite si to už aj kúpila a dvakrát mala na sebe, ibaže vy ste si to nevšimli. Takže zachovajte rozvahu. Zíde sa vám, keď uvidíte účet.

ŠŤASTNÉ A VESELÉ! A ešte posledná rada. Keď ste všetko toto zvládli, čaká vás už len krôčik k pohodovým sviatkom. Stačí dodržať zopár drobností. Predovšetkým, nevysmejte manžela za to, že zohnal stromček ako z výpredaja maskovacej techniky slovenskej armády a kapor z neznámej príčiny obľubuje plavbu hore bruchom. Nechichocte sa, keď prskavkou takmer podpáli obývačku a už vôbec žiadne pohrdlivé úsmešky nad tým, že aj tento rok si poplietol značku parfumu, ktorý máte rada, a to aj napriek tomu, že ste mu vzorku včas odovzdali na reklamnom letáčiku. Váš muž má za sebou rovnako ťažký rok ako vy, len u neho sa to prejavuje inak. Keď si zahryznete viackrát do jazyka a disciplinovane prežijete pri tom svojom exotovi Vianoce, na Silvestra sa určite úprimne nasmejete. Najmä ak v obývačke zátkou od šampanského postupne zostrelí väčšinu žiaroviek na lustri...

Ukážka z práve vychádzajúcej e-knihy „Návod na manželstvo“ dostupnej na: https://itunes.apple. com/sk/book/navod-na-manzelstvo/ id728318325?mt=11.

TÉMA MESIACA > AKO SI NEOTRÁVIŤ VIANOCE

Anton Smataník

AKO SI NEOTRÁVIŤ

VIANOCE

ČI UŽ STE KATOLÍK, ATEISTA, AGNOSTIK, EZOTERIK, BUDHISTA, ŽID, TAOISTA, POHAN, VIANOCE SÚ KLASICKÝM SLOVENSKÝM SVIATKOM, TRADÍCIOU A DŇOM PRACOVNÉHO POKOJA. PREŽÍVAME ICH KAŽDÝ SVOJÍM SPÔSOBOM, ALE ISTE NIK Z NÁS „NEMUSÍ“ VIANOCE NA SPÔSOB KAPITALISTICKÉHO NÁKUPNÉHO KONZUMU. DÁ SA TOMU V SÚČASNOSTI VÔBEC ZABRÁNIŤ? ISTEŽE ÁNO, AJ KEĎ JE TO ŤAŽKÉ. DÁM VÁM NA TO NIEKOĽKO RÁD.

1. Nepozerajte reklamy v TV. Ak už aj musíte sledovať televízny program, buďte náročný, cez prestávky prepnite na iný kanál, spravte si niečo menšie na jedenie, alebo odskočte na záchod. Dosiahnete tým „ani obraz, ani zvuk”, ušetríte si mnoho zbytočného rozčuľovania sa. Ak pozeráte len určité relácie, môžete tak spraviť často na internete, minimálne z archívu. 2. Ignorujte bilbordy. Snažte sa na ne nedívať, a keď už, neregistrujte ich vedome, nezaoberajte sa nimi hlbšie, neriešte obsah. Jedným okom dnu, druhým von. Bilbordom sa nedá úplne vyhnúť, hlavne ak ste vodič, ale časom sa naučíte ich dopad minimalizovať. 3. Nevšímajte si výklady v obchodoch. Nakupujte, len keď musíte, a to, čo potrebujete. Neblúďte po nákupných centrách, choďte „priamo k veci“. Ak na niekoho čakáte, spravte tak vonku, bez hudby, bez tlačenice, na čerstvom vzduchu. Nerozmýšľajte nad všetkými tými mašličkami, stužkami, farbičkami, obalmi, ktoré vidíte všade vôkol. Pôsobí to predsa silno infantilne. 4. Naplánujte si dopredu, čo budete robiť počas Vianoc. Venujte sa duchovnu, rodine, športu, rôznym koníčkom, ktoré ste dlho odkladali pre nedostatok času. Vianoce prejdú rýchlo, čas je vzácny. Využite čas podľa svojich potrieb a predstáv. Čítajte knihy, hrajte dlho odkladané spoločenské a počítačové hry, venujte sa modelárstvu, píšte... Sto ľudí, sto chutí. 5. Nekupujte darčeky na poslednú chvíľu. Ak si nie ste istí, čo by chceli vaši blízki, spýtajte sa ich. Dobrá kniha nikdy neuškodí. Darčeky nekupujete preto, aby sa páčili vám, ale osobám, ktoré obdarujete, čiže nemusíte s nimi súhlasiť. Môžu ísť aj proti vášmu presvedčeniu a svetonázoru. 6. Snažte sa aspoň počas Vianoc vyhnúť mäsu a doplniť zásoby vitamínov orechmi, lieskovými orechmi, ﬁgami, ďatľami, mandľami, rybami a iným netradičným ovocím a zeleninou. Doprajte si niečo kvalitné. Neprejedajte sa príliš, nepreháňajte to s alkoholom. Menej kvalitného je podstatne lepšie ako viac „brečky“.

7. Nehádajte sa s príbuznými, ani kamarátmi, snažte sa aspoň na chvíľu odložiť svoje spory a rozdiely, sústreďte sa na to, čo vás spája. Ak cítite, že sa blížia problémy, vyriešte ich s chladnou hlavou a v predstihu. Keď to už nejde inak, odíďte preč. 8. Buďte nejakú dobu sami so svojimi myšlienkami. Uvažujte, premietajte, rozjímajte, meditujte, či modlite sa. Snažte sa dať psychicky a duchovne do poriadku. Zbaviť sa nervozity, odstrániť stres, načerpať sily, obnoviť vôľu, prestaviť ciele, znova uveriť kráse svojich snov a v ich dosiahnuteľnosť. Venujte sa svojmu duchovnu a viere spôsobom, akým vy uznáte za vhodné. 9. Stiahnite sa zo sociálnych sietí. Žiaden Facebook, Myspace, Google+ atď... Skúste sa im aspoň na pár dní vyhnúť, prospeje to vášmu psychickému zdraviu. Svoje zážitky a názory môžete priateľom zverejniť aj neskôr, prežijú to. 10. Kúpte si darček sami pre seba. Nikto vás nepozná lepšie, ako sa poznáte vy sami. Viete, čo sa vám páči, čo máte radi, čo by vám spravilo radosť. O darčeku nemusíte nikomu hovoriť, najlepšie, ak vydrží veľmi dlho, ako napr. doplnok do bytu či automobilu. 11. Vianočná atmosféra, ovzdušie, pocity začínajú vtedy, keď sa rozhodnete vy, nie v polovici októbra. Obchodníci sa snažia Vianoce natiahnuť na čo najdlhšie obdobie. Dva mesiace pred, k tomu mesiac po, predajú tak viac produktov, zámerom nie je nič iné, ako maximalizovať zisk. Ledva skončí „halloween“ už začínajú Vianoce. Nie. Je to na vás. Ak ste zvyknutí ako väčšina, že Vianoce začínajú po Mikulášovi, tak začínajú po ňom, a ani o deň skôr. Je to len vo vašej hlave. Malým deťom vytvárajú Vianoce ich rodičia, neskôr prechádzame štádiom mediálnych Vianoc, konzumných Vianoc, a nakoniec sú mnohí z nás už takí otrávení, že sa ich len snažia prežiť do Silvestra, keď sa „strieskajú pod obraz boží“. To je, samozrejme, veľká chyba. Treba sa naučiť vytvoriť Vianoce sami pre seba a časť kúzla preniesť aj na ostatných.

TÉMA MESIACA > ŠŤASTNÉ A KRVAVÉ SATURNÁLIE

Andrej Jakubík

ŠŤASTNÉ A KRVAVÉ

SATURNÁLIE NASLEDUJÚCE RIADKY NIE SÚ VHODNÉ PRE TÝCH, KTORÍ MAJÚ V OBĽUBE NAJVÄČŠIE SVIATKY ZIMNÉHO OBDOBIA, DNES ZNÁME AKO VIANOCE. NEBOLI VŽDY TAKÉ, AKÉ ICH POZNÁME Z DNEŠNEJ PODOBY. V RÍMSKEJ VERZII TO BOLI SVIATKY KRVI, KTORÉ SA, NAŠŤASTIE (NAJMÄ PRE DETI), NEZACHOVALI AŽ DO DNEŠNÝCH ČIAS.

neď na úvod treba spomenúť jednu podstatnú vec. Vianočné sviatky nemali pôvodne nič spoločné s postavou Ježiša Krista. O Ježišovi toho vieme naozaj veľmi málo. Vedci, zaoberajúci sa Bibliou, sa nevedia zhodnúť dokonca ani na roku jeho narodenia. Ich hypotézy sa pohybujú v rozmedzí rokov 6 pred a 6 po začiatku letopočtu. Svedectvá z tej doby totiž neuvádzajú presný dátum, ale obmedzujú sa iba na obdobie vlády panovníkov. Náš dnešný letopočet je od základu chybný, ale v čase, kedy ľudstvo dospelo k tomuto poznaniu, bolo už doslova nemožné ho zmeniť. Všetky významné cirkevné sviatky, ktoré dnes oslavujeme, vrátane Vianoc, majú svoj pôvod v pohanskom svete. Teda vo svete plnom krvavých rituálov bez viery v jediného boha. Zimné sviatky spadajú do obdobia zimného slnovratu, pričom toto obdobie sa vyznačuje mnohými slávnosťami v starovekom svete, ktoré až veľmi nápadne pripomínajú dnešné Vianoce. Jedným z takých sviatkov boli aj saturnálie. Tento „festival“ sa tešil obľube ľudí v Rímskej ríši a trval od 17. do 25. decembra. Práve v čase zimného slnovratu sa podľa Rimanov boh Saturn vracal na zem. Saturn bolo božstvo ohňa a dobrej úrody, a preto bolo potrebné si ho patrične uctiť. Len pre zaujímavosť spomeniem, že všetky anglické názvy dní v týždni majú svoj pôvod v mytológii a božstvách. Saturday je Saturnov deň. Monday je odvodený od mesiaca, a taký Thursday označuje severského boha Thora, ktorý vládol bleskom a hromom. Na saturnáliách bol najzaujímavejší posledný deň 25. decembra, kedy si ľudia medzi sebou vymieňali dary. Toto sa považuje za základ dnešného komerčného ponímania vianočných sviatkov. Okolo piateho storočia po Kristovi bolo v Rímskej ríši dokonca na toto obdobie vyhlásené pracovné voľno, čo bola veľká udalosť a ústupok zo strany štátu. Ale slávnosti sa začali postupne meniť. Po zmiešaní sa starých rímskych tradícií a germánskych zvykov sa čoraz viac podobali na dnešné Vianoce. Veľmi sa uchytilo zdobenie ihličnatého stromu, pričom táto tradícia prišla na svet v starom Babylone, kde koluje legenda o večne zelenom strome. Na stromček sa vešali červené bobule a neskôr aj

primitívne ozdoby, ktoré mali svoju symboliku. Dnešné zdobenie vianočného stromčeka pochádza pravdepodobne z Nemecka. Ale vo vtedajšej Germánii sa na ihličnaté stromy zvykli vešať aj mŕtvi protivníci. Stále sa však počas sviatku vykonával obrad, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Fredy zo známeho hororu Nočná mora z Elm Street. Pri obrade, na ktorom sa mal uhasiť hnev boha Saturna a zabezpečiť tak dobrá úroda, sa totiž vykonávali ľudské obety. Detské obety. Nech to znie akokoľvek zvláštne, na počiatku Vianoc bol rituál zabíjania detí. Ale tu to neskončilo. Po obete prišiel na rad druhý rituál, ktorý spočíval v úkone zvanom Kahna-bal. Toto slovné pomenovanie sa zrejme stalo základom pre pomenovanie kanibal. Telá obetí sa totiž pojedali. Aj toto bol jeden zo spôsobov, akým si ľudia v tej dobe zabezpečovali priazeň bohov. O niektorých zvykoch sa polemizuje dodnes. Jedným z nich je napríklad bozk pod vetvičkou imela. Táto rastlina má svoje dôležité postavenie v liečiteľstve a poznali ju už starí druidi. V časoch dávno minulých sa pod imelom konali vášnivé orgie, pretože sa verilo v jeho schopnosť podpory plodnosti. Postupom času sa tieto zvyky zmierňovali a dnes to ostalo iba pri bozkoch. Ktovie, prečo práve imelo, ale jeho vlastnosti cudzopasnej rastliny, ktorá nepoškodzuje svojho hostiteľa, sú vskutku veľmi zaujímavé. Imelo totiž zaraďujeme do čeľade santalovité, a ako iste mnohí vedia, santalové drevo je známe už tisícročia kvôli svojim liečivým a antiseptickým účinkom. Dnešné vianočné sviatky sú prevažne komerčnou záležitosťou, ktorá už nemá nič spoločné s hodnotami, aké sa dnes považujú za ich hlavné symboly. V USA v tridsiatych rokoch tento problém vyriešili tak, že dali národu jedného univerzálneho človeka, ktorý bol pre potešenie všetkých. Bol to Santa Claus, ktorého meno zasa vzniklo omylom ako chybné vyslovenie slovného spojenia Sint Nicolaas, teda svätý Mikuláš. Dnešné moderné Vianoce sú prevažne o peniazoch. Ale buďme aspoň radi, že okrem ignorovania ich duchovného odkazu je dnes nepredstaviteľné nadviazanie na kruté tradície starých Rimanov.

TÉMA MESIACA > SVIATKY ZRODENIA NOVÉHO SLNKA

Marián Benka

SVIATKY ZRODENIA

NOVÉHO SLNKA

NA TO, ABY SME POCHOPILI VÝZNAM ZIMNÉHO SLNOVRATU PRE STARÝCH SLOVANOV, KELTOV A INÉ PREDKRESŤANSKÉ KULTÚRY, MUSÍME SI UVEDOMIŤ JEDNO. KÝM NAŠA CIVILIZÁCIA VNÍMA ČAS AKO PRIAMKU VEDÚCU OD MINULOSTI K BUDÚCNOSTI, PRE TÝCHTO ĽUDÍ (PODOBNE AKO PRE SÚČASNÉ DOMORODÉ KMENE) BOL ČAS KRUHOM, PRÍPADNE ŠPIRÁLOU. KEĎŽE BOLI ÚZKO SPÄTÍ S PRÍRODOU A JEJ CYKLAMI, VERILI, ŽE AJ BOŽSTVÁ A DUCHOVNÉ BYTOSTI PRECHÁDZAJÚ NEUSTÁLE SA OPAKUJÚCIMI CYKLAMI SMRTI, ZNOVUZRODENIA, RASTU, STARNUTIA A ĎALŠEJ SMRTI. PRÍRODNÉ SVIATKY BOLI MÍĽNIKMI NA TEJTO KRUHOVEJ CESTE. ZIMNÝ SLNOVRAT SYMBOLIZOVAL MOMENT NOVÉHO NARODENIA.

keď pohanské alebo prírodno-duchovné kultúry operujú s rôznymi mýtmi a uctievanými božstvami, v zásade všetky uznávajú božskú dualitu v podobe bohyne alebo matky zeme a slnečného boha alebo nebeského otca. Boh (symbol svetla) sa narodí z matky zeme počas zimného slnovratu, v čase najväčšieho temna a zdanlivého víťazstva zlých démonov. Tak ako po slnovrate pribúda denné svetlo, rastie moc slnečného boha, ktorý na jar víťazí nad temnotou. V predvečer 1. mája (sviatok známy ako Beltain, Valpurgina noc alebo Filipojakubská noc) sa boh miluje s bohyňou a splodí nového boha, ktorý sa narodí opäť na zimný slnovrat. Medzitým starý boh v čase jesennej rovnodennosti starne a slabne. Umiera v predvečer 1. novembra, dnešného Halloweenu alebo sviatku Všetkých svätých. Mohli by sme nadobudnúť dojem, že tento príbeh je tak trochu incestný – bohyňa porodí syna, ktorý ju neskôr oplodní, aby porodila ďalšieho syna, ktorý ju opäť oplodní... V rámci tejto symboliky si však treba uvedomiť dve veci – v skutočnosti ide o jediného boha, ktorý v pravidelných cykloch umiera a opäť sa rodí. A že bohyňa ako symbol ženského princípu sa nám tu ukazuje v dvoch rôznych aspektoch – najprv matky, potom milenky. Narodenie boha slnka – symbolu svetla oslavovali aj starí Egypťania, Gréci, Rimania či obyvatelia Sýrie. V Malej Ázii mal slnečný boh meno Mithra. Jeho najstaršie známe zobrazenie je staré 4000 rokov a pochádza z Chattuše, hlavného mesta chetitskej ríše. Legenda hovorí, že na počiatku všetky bytosti na zemi nažívali v mieri. Vládca zla Ahriman (zobrazovaný v býčej podobe) však zvíťazil nad bohom dobra a začal šíriť skazu. Zavládla doba temna. Vtedy matka zem porodila Mithru, ktorý premohol svojho protivníka. Nakoniec vystúpil na nebesia ako žiarivé svetlo viery, nádeje a lásky. Narodenie Mithru sa datovalo na 25. decembra. Kult tohto boha sa dostal aj do Rímskej ríše, ktorá spolu so svojou expanziou preberala aj náboženské predstavy dobytých kmeňov. Neskôr rímski kresťania začali sláviť sviatok zrodenia slnka a svetla ako vlastný sviatok narodenia Krista. Vychádzali z toho, že Kristus sa v Biblii spomína aj ako Slnko spravodlivosti alebo Svetlo sveta.

Predvianočné obdobie sa okrem iného nieslo v znamení ochrany pred temnými silami, ktoré tesne pred zrodením svetla mali najväčšiu moc. Aj naši predkovia verili, že v tomto čase prichádzajú na svet nadprirodzené, predovšetkým negatívne sily a aktivizujú sa démoni. Najaktívnejší mali byť počas „dní bosoriek“, čo bolo na Katarínu, Ondreja, Luciu a priamo na Štedrý deň. Najmä Lucia sa spájala s bosorkami, a preto toto meno bolo u nás v minulosti veľmi nepopulárne. Ľudia sa počas temných dní bránili proti démonom napríklad jedením cesnaku alebo jedál s cesnakom či vydávaním hluku (trúbením, plieskaním bičom na krížnych cestách...). K zimnému slnovratu patrili aj maškarné sprievody a hry. Preobliekanie sa a nosenie masiek malo zastrašiť a zmiasť démonov. Nosili sa najmä zvieracie masky (medveď, kôň, kozol, vlk, tur), alebo sa muži preobliekali za ženy a naopak. Rovnaký účel mali aj kultové tance v maskách. Cirkev sa tieto bujaré pohanské oslavy snažila obmedziť, keď pre adventné obdobie nariadila pôst a obdobie vnútorného stíšenia. I keď treba podotknúť, že aj toto sú praktiky „ochraňujúce pred zlým“. Zrodenie svetla 25. decembra (respektíve 24. decembra večer) potom odštartovalo jeho oslavy spojené s hodovaním. Pôvodná symbolika Vianoc prináša posolstvo, ktoré by nás mohlo inšpirovať aj v dnešnej neutešenej dobe: uprostred najväčšej temnoty, keď sa zdá takmer isté, že zlo deﬁnitívne zvíťazilo, sa zrodí nové svetlo. Ak si na Štedrý večer zapálite čo i len malú sviečku a toto posolstvo nádeje si pripomeniete, nemusia byť vaše Vianoce len o komerčnom konzume.

ORBIS PICTUS > FILIPÍNY Foto: Bullit Marquez – SITA/AP

Ruiny ﬁlipínskeho mesta Tacloban po vyčíňaní tajfúnu Haiyan, ktorý si vyžiadal vyše päťtisíc obetí. Po besnení prírodného živlu to mnohokrát vyzerá tak, že živí môžu závidieť mŕtvym. Akoby nestačilo, že ľudí ťažko skúšajú skorumpovaní politici, náboženskí fanatici a nenásytní obchodníci hoci aj so smrťou, ktorí sú ešte horší ako prírodné živly. (lh)

ORBIS PICTUS > USA Foto: Manuel Balce Ceneta – SITA/AP

Predstavitelia dvadsiatich piatich indiánskych kmeňov dostali od amerického Kongresu vyznamenanie za služby americkej armáde v prvej a druhej svetovej vojne. Kongresové zlaté medaily sú ocenením indiánskeho podielu na kódovaní komunikácie v kmeňových jazykoch. Indiáni prijali ocenenia a ani slovkom nepripomenuli americkým mocipánom, ktorí neustále vyčítajú Európe židovský holokaust, ich vlastnú genocídu. Indiánsky holokaust je označovaný za najdlhší holokaust s najväčšími stratami na ľudských životoch a trval štyri storočia. Vyžiadal si na oboch amerických kontinentoch podľa rôznych zdrojov od 60 do 150 miliónov obetí. (lh)

ORBIS PICTUS > ŠVAJČIARSKO Foto: Jean-Christophe Bott – SITA/AP

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov má dobrú náladu po rokovaniach piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN a Nemecka s Iránom. Dohoda o polročnom zmrazení iránskeho jadrového programu výmenou za neuvalenie nových sankcií proti Teheránu rozhnevala Izrael. No Moskva môže byť spokojná, pretože po Sýrii aj Irán svojím prístupom dokazuje, komu ide o konfrontáciu za každú cenu a kto dáva prednosť dohodám. (lh)

ORBIS PICTUS > LIBANON Foto: Hussein Malla – SITA/AP

Atentát pred iránskym veľvyslanectvom v libanonskej metropole Bejrút súvisí s vojnou v Sýrii. Sunnitskí islamskí fanatici podporovaní Saudskou Arábiou a Katarom, predĺženými rukami Washingtonu, usilovne zapaľujú celý región, aby USA a Izrael mohli vytĺkať svoj bezpečnostný a ekonomický kapitál na ruinách vytipovaných krajín. (lh)

ORBIS PICTUS > SEVERNÁ KÓREA Foto: Ahn Young-joon – SITA/AP

Kórejská námorná pechota demonštruje svoje odhodlanie bojovať na život a na smrť v prípade ohrozenia zo severu od komunistických susedov. Či už trhová (južná) alebo komunistická (severná) Kórea – obe sú obeťami čínsko-amerického strategického zápasu o vplyv v regióne, za čo platia daň v podobe rozdelených rodín (juh−sever) a hladomoru (sever). (lh)

ORBIS PICTUS > LONDÝN Foto: Lefteris Pitarakis – SITA/AP

V múzeu voskových figurín Madame Tussauds v Londýne asistentka vylepšuje figurínu amerického prezidenta Johna F. Kennedyho kvôli 50. výročiu atentátu. Vedľa neho stojí figurína súčasného prezidenta Baracka Obamu. Môžu vyzerať rovnako dobre, ale je tam jeden veľký rozdiel. J. F. Kennedy odmietol slúžiť šedým eminenciám v pozadí, a za to aj zaplatil, no B. Obama patrí k poslušným, na ktorých netreba strieľať. (lh)

ORBIS PICTUS > USA Foto: David F. Smith – SITA/AP

Lee Harvey Oswald, oﬁciálne jediný strelec na prezidenta J. F. Kennedyho, to už má po streľbe gangstra Jacka Rubyho (vl. menom Rubinstein) za sebou. Gangster sa vlastenecky rozhorčil nad zločinom proti prezidentovi a sám spravodlivosť vykonal. Skôr ako o vlastenectvo však išlo o zahladzovanie stôp a odstránenie obetného baránka, aby nič nevyšlo najavo. Aj tak väčšina Američanov neverí, že strieľal iba L. H. Oswald. (lh)

ORBIS PICTUS > USA Foto: NASA/JPL – SITA/AP

Americká agentúra NASA vyzvala 19. júla ľudí z celého sveta, aby vyšli von, zahľadeli sa na oblohu, z ktorej na nich z viac ako biliónovej vzdialenosti práve mierili senzory lode Cassini, a zamávali jej. Tieto fotografie potom uploadovali cez Twitter, Facebook, Flickr, Instagram, Google+ a Gmail, aby sa spojili do mozaikovej fotografie Zeme. NASA teraz zverejnila túto fotografiu. Ešte krajšie ako zamávať sonde by bolo zamávať politickým a finančným elitám pri ich odchode do zatratenia. (lh)

RENDEZ-VOUS > NA JUŽNÝ PÓL NEVSTÚPITE BEZ AMERICKÉHO POVOLENIA

Marián Benka

NA JUŽNÝ PÓL

NEVSTÚPITE BEZ AMERICKÉHO POVOLENIA 36

PETER VALUŠIAK JE ZNÁMY AKO CESTOVATEĽ A NAJVÝZNAMNEJŠÍ SLOVENSKÝ POLÁRNIK. PREŠIEL MNOHÉ ÁZIJSKÉ KRAJINY (NAJMÄ VÝCHODNÉ RUSKO), NIEKOĽKOKRÁT NAVŠTÍVIL SEVERNÝ AJ JUŽNÝ PÓL. JEHO NAJVÝZNAMNEJŠOU VÝPRAVOU, KTORÁ ZÍSKALA AJ MEDZINÁRODNÉ UZNANIE, BOL PRECHOD NAPRIEČ ARKTÍDOU Z RUSKÉHO POBREŽIA CEZ SEVERNÝ PÓL AŽ DO KANADY. BOLA TO HISTORICKY PRVÁ VÝPRAVA, KTORÁ TAKÝTO PRECHOD USKUTOČNILA PO VLASTNÝCH A AUTONÓMNE (BEZ VONKAJŠIEHO ZÁSOBOVANIA). BOL SOM ZVEDAVÝ NIELEN NA JEHO ZÁŽITKY Z POLÁRNYCH VÝPRAV, ALE AJ NA JEHO NÁZORY NA ÚDAJNÚ VOJENSKÚ PRÍTOMNOSŤ V ANTARKTÍDE, A ČI MÁME NAOZAJ GLOBÁLNE OTEPĽOVANIE, AKO SA NÁS SNAŽÍ PRESVEDČIŤ ČASŤ ODBORNEJ VEREJNOSTI (KÝM DRUHÁ ČASŤ TO POPIERA). Nie je také bežné, aby sa Slovák stal polárnikom. Vám sa to ako podarilo? Dostal som sa k tomu skôr náhodou, lebo v tomto regióne nejaké polárnické korene nikdy neboli. Ešte v 90. rokoch som sa dostal na letnú expedíciu do Zeme Františka Jozefa a vtedy sa mi to zapáčilo. Postupne som sa pozoznamoval s ľuďmi, ktorí sa polárnym výpravám venovali, a už som sa v tom „viezol“. Komunita týchto ľudí je veľmi úzka. Vo vtedajšom Československu nebol nikto, kto by sa tomu venoval. Najbližší ľudia k nám boli

Rusi. Preto sa aj prvé expedície na sever riešili prostredníctvom nich. O akú náhodu išlo? Vyslovene mi zavolal jeden kamarát, či by som nechcel ísť do Zeme Františka Jozefa. Najprv som do telefónu povedal, že neviem, či budem mať čas. Pravdupovediac, ani som nevedel, kde Zem Františka Jozefa je, pretože v socialistickom atlase aj všetkých u nás dostupných zemepisných dokumentoch to bola Zem Lomonosova (Rusi si to premenovali). Takže v atlase som si nevedel Foto: archív Petra Valušiaka

„Život tam je omnoho jednoduchší, pretože sa zhrnie len na základné potreby: musíte sa najesť, ísť na záchod, robiť všetko pre to, aby ste nezamrzli, a snažiť sa neprísť do konﬂiktu s ľadovým medveďom.“

RENDEZ-VOUS > NA JUŽNÝ PÓL NEVSTÚPITE BEZ AMERICKÉHO POVOLENIA

nájsť, kde to je. Keď som si to nakoniec našiel v inom zdroji, kamarátovi som s malou dušičkou volal, či ešte má to miesto vo výprave voľné, a našťastie mal. Už ste vtedy mali nejaké skúsenosti v rámci trekingu? Jasné, s horami. Vtedy sa aj chodilo na turistiku, aj lozilo, všetko v jednom. Už som mal prejdené takmer celé východné Rusko, od Bajkalu po Ťanšan. Už za socializmu sme chodili do zaujímavých častí sveta s nedotknutou prírodou, do ktorých sa vtedy chodiť mohlo. Postupne sme si zvykali na extrémnejšie prechody, takže polárna výprava nebola hneď „skokom do studenej vody“. Aj tak mi trvalo aspoň rok, kým som sa naučil, ako prežiť na severe, alebo ako chodiť po ľade. Moja druhá expedícia do Zeme Františka Jozefa už bola zimná. Vtedy som sa tam stretol s ruskými polárnikmi, medzi nimi s Vladimírom Čukovom, ktorý bol ako môj druhý otec. Zobral si ma pod patronát, ťahal ma po expedíciách a učil ma. Čo je také lákavé na polárnej výprave? Horolezec vyjde na jednoznačný vrchol hory, kým Vy kráčate po bielej zasneženej pláni. Nie je to trochu jednotvárne? Ako každý chlapec, aj ja som miloval dobrodružnú literatúru, s otvorenými ústami som čítal zážitky Scotta a Amundsena. Takže pre mňa to bolo aj splnenie detského sna – priblížiť sa k týmto pánom, byť tam, kde boli oni. Zažiť to dobrodružstvo. V polárnych oblastiach sú terény, kde neplatí žiadna mapa, stále sa tam mení počasie aj vzhľad krajiny, takže každú minútu ste v novom prostredí. V tomto je tá krajina úžasná. Okrem toho to bolo pole neorané, ešte v 20. storočí sa tam dali urobiť expedície, aké žiaden človek dovtedy neurobil. V čom boli také jedinečné, keď oba póly už boli dobyté? Ale neboli dobyté bez dopĺňania zásob a technickej podpory. My sme boli prvá športová výprava, ktorá prešla celú arktickú oblasť z jednej strany na druhú bez dopĺňania zásob. To bolo v roku 1998. V hre Dobytí severního pólu Divadla J. Cimrmana sa hovorí: „Severní pól byl dobyt! No, nic moc...“ Keď sa to tak vezme, pól sa nijako nelíši od okolitej krajiny a na prvý pohľad asi nebude ničím zaujímavý. Aký pocit to bol pre Vás, keď ste na ňom prvýkrát stáli?

Na tej hre sme sa aj my bavili. Ale pocit to bol fantastický. Samozrejme, na severnom póle nemáte žiadne označenie, je to len geograﬁcký bod na mori. V čase, keď ste tam, to môže byť otvorené more, ľadová kopa alebo niečo úplne iné. Niekto má predstavu o severnom póle ako o planine, ale to je nakopenie krýh, ktoré neustále pracuje. Z hľadiska športového alebo cestovateľského byť na severnom póle je niečo ako byť na Evereste. Pocitovo je to super, otázka je len, ako sa tam dostanete. Na prvých expedíciách sme nešli celú trasu, boli skôr také tréningové. Vysadili nás sto kilometrov pred pólom a došli sme naň, alebo nás zhodili s padákmi na pól a odtiaľ sme sa vracali. Úplne iné bolo, keď sme tam došli po vlastných od kontinentu. Vtedy som si povedal, že som si už niečo splnil a zažil niečo z toho, čo zažívali prví polárnici. Odvtedy chodievam na pól každoročne, teraz už skôr s komerčnejším zámerom. Sprevádzam ľudí, ktorí si tam chcú spraviť vlastnú malú expedíciu. Nielen nechať sa dopraviť na pól, tam sa odfotiť a zase odletieť. To, čo sme my zažili za štyri mesiace, sa dá zažiť v malom aj za také dva-tri týždne. A potom stačí, aby za Vami niekto prišiel, oznámil, že chce ísť s Vami na pól a opýtal sa, koľko ho to bude stáť? Nie všetko sa dá riešiť peniazmi. Musí to mať aj v hlave v poriadku. Fyzičke sa dá pomôcť, ale musí mať v hlave jasno. Lebo za polárnym kruhom si nemôže len tak povedať: mňa to tu už nebaví, chcem ísť domov. Tam mu ani peniaze nepomôžu, proste mu nepristavia vrtuľník na počkanie. Takže je pre Vás podstatné najprv toho človeka spoznať? Určite. Ešte pred výpravou ideme niekam do hôr a otestujem si ich. Zistím, čo v nich je. Ale musím povedať, že s odhodlanými amatérmi sú často menšie problémy ako s profesionálnymi horolezcami. Zatiaľ som mal šťastie na ľudí a ešte som nikoho nemusel odmietnuť. Väčšinou mali záujemcovia dosť zdravej pokory a prišli skôr s otázkou, či by to podľa mňa zvládli. Neponúkali mi rovno peniaze. Na póle bol už aj princ Charles. Nestáva sa z pólov pomaly skôr promenáda a turistická atrakcia?

Krásy Antarktídy

Komercii, samozrejme, nezabránite. Výhoda severného pólu je, že sa tam nedá vybudovať stála pristávacia dráha. Rusi tam v zime vybudujú na tri týždne pristávaciu dráhu tak sto-dvesto kilometrov od pólu. Pristanete na nej športovým lietadielkom a odtiaľ vás vrtuľník zavezie na miesto štartu pre športové expedície. A tých, čo sa chcú len fotiť, zavezú priamo na pól. Ale to je malé lietadlo pre 20 ľudí s obmedzeným počtom letov. Za celú sezónu ním priletí tak sto ľudí. Na južnom póle je väčšia prevádzka, lebo tam máte väčšiu a stabilnejšiu dráhu, na ktorej môže pristáť omnoho väčšie lietadlo. Samozrejme, ani tam nechodia húfy turistov, ale je to výrazne viac. Celkovo sa pri návšteve pólov bavíme o desiatkach ľudí ročne. Na taký Everest vystúpi denne tristo ľudí. Boli Vaše polárne výpravy (odhliadnuc od tých komerčných) čisto športového charakteru, alebo mali aj nejaký vedecký účel? Kedysi sa to vždy snažilo prikryť nejakou vedou, aby sme dostali dotácie alebo povolenie na vstup do určitých oblastí. Ale na rovinu, bola to skôr taká pseudoveda, pretože keď tam idete „makať“

Foto: Archív Petra Valušiaka

a ťaháte za sebou naložené sane, nemáte veľmi priestor na zbieranie kameňov, úlomkov meteoritov a podobne. Takže som využil, že som vyštudovaný geológ, ale tá veda bola skôr zásterka. Pri takýchto výpravách ide zrejme miestami aj o život. Čo je tam najdôležitejšie v rámci prežitia? O život vám ide aj doma. Tu vás tiež môže na prechode zraziť auto, ani neviete ako. Tak ako ste v strehu tu, musíte byť v strehu aj tam. Dokonca by som povedal, že tu na vás číha omnoho viac nebezpečenstiev, pretože o nich neviete. Tam viete pár bodov, na ktoré si máte dávať pozor. Život je omnoho jednoduchší, pretože sa zhrnie len na základné potreby: musíte sa najesť, ísť na záchod, robiť všetko pre to, aby ste nezamrzli, a snažiť sa neprísť do konﬂiktu s ľadovým medveďom. Samozrejme, je dôležité, aby ste už mali nejaké skúsenosti a vedeli, ako sa zachovať v určitých situáciách. Keď si človek dáva pozor, nevidím v polárnej výprave väčšie riziko, ako keď idete na hrebeňovku vo Vysokých Tatrách. Takže tam nechodíte s myšlienkou: možno sa teraz nevrátim? To mi ani raz nenapadlo. Raz sme sa ocitli v si-

RENDEZ-VOUS > NA JUŽNÝ PÓL NEVSTÚPITE BEZ AMERICKÉHO POVOLENIA

tuácii, keď sa všade okolo nás roztopil ľad a ostali sme na plávajúcej kryhe. Ani vtedy nikomu z nás nenapadlo, že by sme tam mali zomrieť, skôr, že nedokončíme expedíciu tak, ako sme pôvodne chceli. Jasné, sú priame nebezpečenstvá, ako keď nás napadol ľadový medveď, ale uvedomenie si, čo všetko sa mohlo stať, príde až následne. Ako ste to riešili, keď Vás napadol ľadový medveď? Určite je agresívnejší ako ten náš hnedý... Predovšetkým je o dosť väčší. A je to miestny predátor, s ktorým sa nestretnete náhodou, akože ste mu vošli do cesty. Keď vás napadne, už vás má vytipovaného. Chce Vás uloviť? Väčšinou keď je zdravý a normálny, ľuďom sa vyhýba. Ale počas polárnej noci sú vyhladovanejšie, ich lovecké teritórium je menšie, takže kým ste ešte blízko pobrežia, stret s medveďom je veľmi pravdepodobný. A tu nám jeden, keď sme už zaspávali, vbehol do stanu. Nemali sme strelné zbrane, jedine svetlice a prskavky, ktoré vydávajú vysoké tóny. Lebo medveď je pomerne slepý, nevidí až tak dobre ako počuje a reaguje skôr na vysoké tóny. Bohužiaľ, na naše pokusy vystrašiť ho nezareagoval a už išiel napadnúť kolegu. Ten mu začal blýskať do očí bleskom z fotoaparátu. Fotky z toho neboli bohvieaké pekné, ale zabralo to. Nedávno som čítal o ruskej polárnej výprave, ktorá do mora pod severným pólom spustila relikviu posvätenú patriarchom pravoslávnej cirkvi, čo Nóri alebo Američania vnímali ako provokáciu. Vnímate aj Vy nejaké medzinárodné napätie okolo polárnych oblastí? Územia Arktídy a Antarktídy sú rozdelené podľa medzinárodných dohôd na sféry vplyvu, a neviem o tom, že by to niekto chcel porušovať. Tá ruská akcia súvisí skôr s najnovším obdobím Ruska, keď sa opäť začínajú búchať do pŕs – pozrite sa na nás, akí sme veľkí. Typická ruská megalománia, obyčajným Rusom je to úplne jedno. Ale je to len také predvádzanie sa. Viaceré zdroje však hovoria o utajovaných vojenských základniach v Antarktíde. Sú to podľa Vás len konšpiračné teórie, alebo na tom aj niečo bude? Zaznamenali ste náznaky nejakej vojenskej prítomnosti v týchto oblastiach? Pravdupovediac, 70 percent vedeckých základní v Antarktíde je takých polovojenských, každá

z veľmocí tam má zabezpečenú svoju prítomnosť. Antarktída je strategická z pohľadu nerastného bohatstva, nikto nevie, čo všetko sa tam pod ľadom skrýva, a každý chce byť pri tom, keby sa našlo niečo zaujímavé. Bolo obdobie, keď si hociktorá krajina mohla postaviť v Antarktíde polárnu stanicu; to obdobie sa už skončilo. Takže Američania, Rusi a ďalší tam majú stanice, ktoré počas studenej vojny udržiavali za drahé peniaze pri živote, aj keď sa tam žiadna veda nerobila. Po studenej vojne sa zhruba dve tretiny týchto staníc zrušili. Ale na južnom póle majú základňu Američania, ktorí sa tu tak doslova tvária ako „pupok sveta“. Takže keď chce človek ísť na pól, musí si priamo od nich pýtať povolenie. Je to nepríjemné, otravné, a pritom pól by mal patriť všetkým. Keď na tieto základne prídete, nemáte pocit, že ste tam vítaný, skôr im zavadziate. A koľko percent je tam vedcov, koľko vojakov, to ani pánboh nevie. Určite sa tam robia aj zaujímavé vedecké experimenty, ale vždy sú tam aj nejaké postranné úmysly. Ako ďaleko od pólu sa nachádza tá americká základňa? Priamo na ňom. Je to malé mestečko, v ktorom pracuje okolo 600 ľudí. Je v súlade s medzinárodnými dohodami postaviť si základňu priamo na póle? Spravili si ju prví, druhý sa tam nezmestí – asi tak. Rusi by urobili to isté, keby ich Američania nepredbehli. Ale počas toho obdobia, keď ste si mohli postaviť základňu v Antarktíde, nikto nepovedal, že na póle sa to nesmie. Ako to teda na južnom póle teraz vyzerá? Priamo na póle je taký pľac – volá sa to Ceremony place. Sú tam vlajočky a sklenená guľa. A okolo baraky. Ale čo sa v tých barakoch deje, asi neviete... My sme tam boli v období, keď nebol taký čulý turistický ruch. Zobrali nás aj dnu a poukazovali nám veci, ktoré ukazovať môžu. Je jasné, že je tam množstvo vecí, ktoré vám ukazovať nebudú, ani nemôžu. A je to teda vojenská základňa alebo nie? Je to jasná vedecká základňa, ale určite sú tam všade zahrabané nejaké vojenské objekty. Myslíte si, že okrem zabezpečenia kontroly nad

Foto: archív Petra Valušiaka

Severný pól –čerstvo zamrznutý ľad

Na južnom póle

prípadným nerastným bohatstvom ide aj o iné zámery? Do tých vecí zase toľko nevidím. Ale myslím si, že Američania (a nielen oni) sú prítomní v Antarktíde pre každý prípad, keby sa im to niekedy v budúcnosti hodilo. V jednom rozhovore ste spomínali, že podľa Vašej skúsenosti ľadovce vôbec nemiznú, skôr naopak. Podľa predpovedí niektorých odborníkov mal do roku 2013 úplne zmiznúť ľad na severnom póle, čo sa nestalo. Ako je to potom s globálnym otepľovaním? Isté je, že skleníkovým efektom prírode neprospievame, ale jej regeneračná schopnosť je obrovská. Striedavé otepľovanie a ochladzovanie Zeme, to je prirodzený cyklus, ktorý sa dial pred nami a bude sa diať aj po nás. Ľudská činnosť môže prispievať k tomu, že niektoré procesy sa dejú o niečo extrémnejšie. Fakty sú také, že v Antarktíde pribúdajú zrážky, tým sa aj snehová pokrývka a ľadová vrstva zväčšuje. Odtrhávanie ľadovcov je prirodzený proces. Globálne naozaj badať, že zimy sú kratšie a tuhšie, letá sú teplejšie a kratšie, skracujú sa medziobdobia. Leto je buď poriadne alebo žiadne. Ale keď naše staré mamy zalovia v pamäti, určite si spomenú aj na takéto extrémy, takže až o takú katastrofu nejde. Na pevninských ľadovcoch v Alpách a iných veľhorách je vidieť markantný úbytok ľadovcov, pretože keď príde také horúce leto, ľady tečú preč. A za krátku zimu sa nenaakumuluje toľko snehu, aby sa ľady zase obnovili. Čo sa týka severu, napríklad minulý rok tam mali najtuhšiu zimu za poslednú dekádu a ľadu tam bolo

mnoho. Lenže keď po tuhej zime príde extrémne leto, veľa ľadu sa zase roztopí. Čiže nevznikne rezerva do ďalších rokov. V Arktíde boli ľady ročné, dvojročné, štvorročné, niekde až sedemročné. Tie sedemročné ľady už v súčasnosti nenájdete a 90 percent povrchu tvoria jednoročné ľady. Čo znamená jednoročný či dvojročný ľad? Toľko rokov sa udrží bez roztopenia? Presne tak. Môže z neho trochu ubudnúť, ale celý sa neroztopí po dobu toľkých rokov, ako sa potom označuje. Keď chodíte opakovane do Arktídy, celkovo máte dojem, že je tam ľadu z roka na rok viac alebo menej? Alebo to nejako osciluje? Ubudlo väčších a hrubších ľadov, ktoré sú tam viac rokov, takže skôr to osciluje. Sú tam veľké oblasti, ktoré striedavo zamrznú, a potom sa zase roztopia. V minulosti tam plávalo viac veľkých, stále zaľadnených plôch. Ale keď sme tam boli napríklad v roku 2008, mali sme omnoho teplejšie počasie, ako keď chodievame teraz. Vtedy sme v apríli mali mínus 20 stupňov a teraz tam máte stále 35 pod nulou ako vyšitých. Nemôžem povedať, že by sa tam nejako extra oteplilo, len výkyvy teplôt sú väčšie. Ale zrejme neveríte predpovediam, podľa ktorých by ľad na severe jedného dňa úplne zmizol... Zatiaľ to určite nehrozí. Samozrejme, nikto nevie, čo bude o sto rokov. Jednak sa mení sklon zemskej osi, menia sa geomagnetické zóny, a to my nezastavíme. Jasné, že aj ľudská činnosť prispieva k zmenám. Ale nie je pravda, že ak by aj ľudstvo zavrelo všetky fabriky a prestalo čokoľvek vyrábať, viedlo by to k nejakej výraznej zmene.

DÉJÀ VU > SAHARSKÁ PALESTÍNA

Milan Pullmann

SAHARSKÁ PALESTÍNA 42

TAK AKO JE NA BLÍZKOM VÝCHODE SYMBOLOM ÚTLAKU A DISKRIMINÁCIE MODRÁ ŠESŤCÍPA HVIEZDA NA BIELOM POZADÍ, V AFRIKE JE TO ZELENÁ PÄŤCÍPA HVIEZDA NA ČERVENOM PODKLADE. JE TO ZÁSTAVA MAROKA, OKUPANTA SUSEDNEJ ZÁPADNEJ SAHARY. SPRÁVA SA PODOBNE, AKO KEDYSI APARTHEIDOVÁ JUHOAFRICKÁ REPUBLIKA, KEĎ OKUPOVALA NAMÍBIU. ABY BOLA ANALÓGIA EŠTE LEPŠIA, ZÁSTAVA ZÁPADNEJ SAHARY JE VLAJKOU PALESTÍNY DOPLNENOU POLMESIACOM S HVIEZDOU, SYMBOLOM ISLAMU, KTORÝ MÁ SVOJE MIESTO AJ NA ZÁSTAVÁCH PRIATEĽSKÝCH SUSEDOV – MAURITÁNIE A ALŽÍRSKA.

tránka Sahara Press Service priniesla 1. novembra 2013 správu, že organizácia Adala UK vyjadrila záujem o stav politického väzňa Larusiho Abdeldžalila Lemghaimada, ktorý trpí vysokým krvným tlakom a krvácaním z nosa. Adala UK ďalej prízvukovala, že väzeň môže umrieť, a preto je potrebné požiadať o pomoc medzinárodné organizácie Human Rights Watch, Amnesty International, Human Rights Council a ďalšie, aby bol pod ich tlakom čím skôr hospitalizovaný. Ako uviedol server All Africa, Adala UK tiež pri príležitosti tridsiateho ôsmeho výročia odsúdila marockú vojenskú inváziu do Západnej Sahary, Zelený pochod (6. novembra) a madridskú trojdohodu zo 14. novembra 1975. Posledný októbrový deň pred 38 rokmi Maroko napadlo Západnú Saharu tankami a ozbrojeným vozidlami od Hauzy a Džederie, východne od Smary. Tým sa začalo obdobie zabíjania a únosov západosaharských obyvateľov.

ZÁPADNÉ KRÁĽOVSTVO SA ROZŤAHUJE Maroko (v preklade Západné kráľovstvo) získalo nezávislosť v roku 1956 po viac ako štyridsiatich rokoch francúzskej nadvlády. Prvý pokoloniálny vládca kráľ Mohamed V. vládol do svojej smrti v roku 1961. Jeho syn Hassan II. panoval do roku 1999. Tisícky politických oponentov nechal zabiť, mučiť, zatknúť alebo zmiznúť. Represie vrcholili po dvoch neúspešných pokusoch o prevrat v rokoch 1971 a 1972. Západná Sahara bola vtedy ešte španielskou kolóniou a volala sa Španielska Sahara. Španielsko pod dekolonizačným tlakom po smrti diktátora Franca koncom roku 1975 územie prepustilo Maroku s Mauritániou na základe ich predkoloniálnych máp a nárokov. Po troch rokoch boja s Frontom Polisario, západosaharským nacionalistickým partizánskym hnutím, Mauritánia „svoju“ časť púšte prenechala povstalcom. Maroko ďalej bojovalo s vizionármi Saharskej arabskej demokratickej republiky a v osemdesiatych rokoch pristúpilo k stavaniu múrov, ktoré postupne posúvali hranicu okupovaného územia. Múrov bolo spolu šesť, prvý v júni 1982 ohraničil oblasť „užitočného trojuholníka“, v roku 1984 sa územie rozšírilo viac na juh a neskôr na východ, v septembri 1985 a apríli 1987 ďalej na juh. Výsledný múr oddelil

asi ¾ krajiny od jej obyvateľov (zvyšok územia je pod kontrolou povstalcov a nazýva sa Slobodná zóna). Okrem neho je marocké opevnenie posilnené aj mínami. Maroko tak má pod kontrolou takmer celé atlantické pobrežie a prírodné zdroje Západnej Sahary. S Frontom Polisario bojovalo do roku 1991, kedy OSN dohodla prímerie s prísľubom referenda o budúcnosti (ne) štátu. Zhodou okolností presne počas 16 rokov saharských bojov platila rezolúcia OSN číslo 3 379, ktorá označovala sionizmus za formu útlaku a rasizmu. Referendum v Západnej Sahare sa však stále neuskutočnilo, hoci v posledných rokoch svojej vlády Hassan II. inicioval politické uvoľnenie, prepustil niektorých politických väzňov, pripustil nezávislé noviny a v roku 1997 založil dvojkomorový parlament. Jeho nástupca kráľ Mohamed VI. začal vládnuť ako 35-ročný. Odmietal pokračovať v uvoľňovaní, no aspoň odpálkoval ministra vnútra Drissa Basriho, ktorý bol za Hassana hlavným represáriom, a povolil aj návrat disidentom žijúcim v exile. Stále má moc rozpustiť parlament, velí ozbrojeným silám a šéfuje súdom ako pravý monarcha.

KONFERENCIE A NÁSLEDNÉ SANKCIE Fox News nedávno zverejnili správu Associated Press, že Maroko odvolalo veľvyslanca v Alžíri pre opakované vyjadrenia alžírskeho prezidenta Abdelazíza Buteﬂiku ohľadom okupovaného územia – volal napríklad po monitoringu stavu ľudských práv. Ministerstvo zahraničných vecí Maroka na oplátku 30. októbra 2013 obvinilo Alžírsko zo zneužívania problematiky ľudských práv na pretláčanie vlastných záujmov v regióne. Ani slovkom sa však Fox News v článku nezmienili o Africkej konferencii solidarity s ľudom Západnej Sahary, ktorá sa uskutočnila práve koncom októbra v nigérijskom hlavnom meste Abudža, pričom Buteﬂika svoj prejav predniesol práve v prvý deň konferencie. Výstupom konferencie bola deklarácia vyzývajúca štáty Africkej únie na zavedenie ekonomických, vojenských a diplomatických sankcií voči Maroku presne v intenciách niekdajšieho postupu proti apartheidovému režimu v JAR. Vlastné záujmy tak zrejme podľa marockých prekrúcačov v Zá-

DÉJÀ VU > SAHARSKÁ PALESTÍNA

padnej Sahare rieši celá Afrika, kým oni dobrácky ustúpili od plánov na Veľké Maroko, ktoré malo zahŕňať aj kus Mauritánie a malijské Timbuktu. Trojdňová konferencia s témou Oslobodenie Západnej Sahary: ukončenie kolonializmu v Afrike odsúdila marockú okupáciu aj postoj Francúzska, ktoré bráni akémukoľvek dekolonizačnému politickému riešeniu, a deklarovala solidaritu s obyvateľmi Západnej Sahary – v budúcnosti sa bude pripomínať aj v špeciálny deň v roku. Účastníci vyzvali na bojkot spoločností pľundrujúcich západosaharské zdroje, spustenie programu na odstránenie „marockého múru hanby“ rozdeľujúceho rodiny a programu humanitárnej asistencie v prospech utečeneckých táborov. Navrhli tiež spoluprácu s hnutiami solidarity v Európe, celej Amerike a Austrálii. Budúcoročná africká konferencia o Západnej Sahare sa uskutoční v Benine. Na koordináciu ďalších aktivít bol založený medzinárodný výbor pozostávajúci z Beninu za západnú Afriku, Alžírska za severnú, Kamerunu za strednú, Kene za východnú Afriku a Južnej Afriky za juh kontinentu. Predsedať mu bude Nigéria. V polovici novembra 2013 sa konala konferencia o budúcnosti Západnej Sahary aj v Ríme. EUCOCO (European Conference for Coordination and Support of Saharawi people) mala už 38. pokračovanie, a tak len ťažko od nej možno očakávať nejaký významný posun. Západosaharskí študenti aspoň spustili kampaň proti obnoveniu dohôd o rybolove medzi Marokom a EÚ.

ŽENY V PRVEJ LÍNII Nie je zvykom, že boj za nezávislosť vedú ženy, a v arabských krajinách zvlášť. V centre západosaharského pôvodného hlavného mesta El-Aaiún či Laayoune protestujú vo farebných (tiež neobvyklé) róbach spevom. Dočasne je pritom považované za hlavné mesto Bir Lehlu a reálne je to Tindúf v Alžírsku. Ako vidno, obyvatelia Západnej Sahary interpretujú islam menej prísne, ako je bežné, čo je spôsobené ich nomádskymi koreňmi. Najznámejšia tvár tamojšieho odboja je Arminatu Haidarová nominovaná na Nobelovu cenu. Tisíce obyvateľov Západnej Sahary postavilo v roku 2010 tábor v blízkosti hlavného mesta, bol však rozpustený marockými autoritami.

Maroko tvrdí, že územie bohaté na fosfáty a more vhodné na rybolov aj ťažbu je jeho integrálnou súčasťou a extrémistickí separatisti (vrátane farebne oblečených spievajúcich žien) sú len populačnou menšinou. Maročanom žijúcim v oblasti štát odpúšťa dane, a aj preto je ich dnes dvakrát toľko ako pôvodných obyvateľov po diaspóre (zostalo ich okolo 150 000). Západné kráľovstvo tiež obviňuje svojho východného suseda Alžírsko z toho, že kauzu živí, aby vyvolalo problémy. Pritom práve postoj Maroka kedysi zabránil integrácii do zmysluplnej Maghrebskej únie siahajúcej až po Líbyu, čo bol odvar projektu kráľa kráľov Afriky (ako sa sám označil) Kaddáfího. Leopold Moravčík v knihe Bastardi v politike píše, že po neúspešných plánoch o spojenie Líbye s Egyptom a neskôr s Tuniskom do jedného štátu sa Kaddáfí rozhodol predostrieť rovnaký plán Hassanovi II., ktorý sa však krátko nato stretol s izraelským premiérom Peresom, čo Kaddáfí celkom pochopiteľne považoval za zradu. Po trpkých skúsenostiach s rozhádanými arabskými vodcami sa orientoval na zjednotenie afrických štátov do Africkej únie. Dnes už je aj Líbya úspešne rozdelená, a tak parafráza o Kaddáfího prútoch platí dvojnásobne. Napriek tomu nastal od deväťdesiatych rokov nepatrný politický posun a marocký vládca v súčasnosti podporuje západosaharskú autonómiu v rámci Maroka. Podľa Guardian Weekly bol tohtoročný májový pochod najväčší v histórii hnutia za nezávislosť, prišlo naň viac ako tisíc ľudí, nahnevaných na bezpečnostnú radu OSN za to, že neschválila návrh USA na udelenie mandátu mierovej misii monitorovať ľudské práva. Keď Maroko na protest zrušilo spoločné vojenské cvičenie, USA sa návrhu vzdali.

UTEČENCI A TÍ, KTORÍ OSTALI Utečenecký tábor v alžírskom Tindúfe okrem ústredia Frontu Polisario obýva odhadom 165 000 utečencov. V porovnaní so stavom žien v klasickej islamskej spoločnosti majú podľa asistujúceho profesora Jacoba Mondyho, spoluautora knihy Western Sahara: War, Nationalism and Conﬂict Irresolution, západosaharské ženy značné výhody (okrem iného ani nie sú stigma-

Ženy zo Západnej Sahary kričia slogany a mávajú vlajkami na podporu svojej krajiny počas protestu v Madride 9. novembra 2013.

tizované po rozvode). Gregory White, ktorý tú knihu aj čítal, v časopise African Studies Review tvrdí, že jej autori Zunes a Mundy adresujú svoju kritiku pretrvávajúceho odporu najmä Washingtonu. Kniha tiež skúma úlohu Alžírska a objasňuje, že je (z politických dôvodov) preceňovaná. Ak by totiž Alžírsko Polisario nepodporovalo, oslobodenecké hnutie by určite pokračovalo. Guardian Weekly informuje, že ženská angažovanosť je dvojsečná, niektoré ženy stoja na strane Maroka. Napríklad Malainin Úm El Fadlová, ktorá vedie ženský kolektív Espace Associatif Laayoune, prízvukuje, že chlieb je pre ne dôležitejší než politika. Ženy v utečeneckom tábore tiež nemajú na ružiach ustlané; niektoré boli údajne uväznené za cudzoložstvo (iný kraj, iný mrav). Prominentná aktivistka Džmi El Ghaliová žijúca v dome s tradičným stanom na streche vraví, že ženy ostávajú v domácnosti a viac sa zapájajú, kým muži nechcú prísť o svoju prácu. El Ghaliová a nominantka nobelovky Haidarová strávili roky v zajateckom tábore koncom osemdesiatych rokov, keď mizol veľký počet odporcov okupácie.

El Ghaliová prišla o vlasy, keď jej namočili hlavu do chemikálií. Tvrdí, že strávila takmer štyri roky so zaviazanými očami, často ju vyzliekali donaha a mučili. Na tele má jazvy od psích zubov. Hoci najhoršie už majú aktivisti za sebou, Human Rights Watch v júni tohto roku oznámila, že marocké súdy ich uznali vinnými na základe sfalšovaných dôkazov a priznaní získaných mučením. Ďalšia aktivistka Sultana Khayová utrpela pri bitke v roku 2007 stratu oka, no napriek tomu na odpor nezanevrela, a tak získala aj čerstvé modriny. OSN upozorňuje, že oblúk nestability sa naťahuje ďalej do saharskej púšte, a zrejme nie je ďaleko od pravdy – po nepokojoch v Mali sa vyostruje situácia aj v Stredoafrickej republike. Preto by už bolo načase dať Maroku jasne najavo, že časy otvoreného kolonializmu a okupácie sú už v Afrike minulosťou a treba sa ubrať čínskou cestou. No a my si môžeme rozmyslieť, kam (ne)ísť na dovolenku a aké výrobky (ne)kupovať. Dobrý bojkot nikdy nie je zlý.

DÉJÀ VU > „HOLODOMOR“

Milan Pullmann

„HOLODOMOR“ 46

CELKOVÝ POČET OBETÍ SOVIETSKEHO HLADOMORU V ROKOCH 1932 – 1933 JE VYŠŠÍ AKO MNOŽSTVO OBETÍ HOLOKAUSTU. LEN ODHAD UKRAJINSKÝCH OBETÍ JE TRI AŽ ŠTYRI MILIÓNY. SVET SI TEMNÚ, SKRÝVANÚ SÚČASŤ SOVIETSKEJ HISTÓRIE PRIPOMÍNA V NIEKTORÝ DEŇ V NOVEMBRI. TENTO ROK UPLYNIE OD KONCA HLADOMORU OSEMDESIAT ROKOV. VYDRŽÍTE SYMBOLICKY JEDEN DEŇ NEJESŤ?

Lazar Kaganovič, Josif Stalin, Pavel Postyšev a Kliment Voroshilov (1934)

talinský „holodomor“ je stále aktuálnou témou donedávna oscilujúcej ukrajinskej zahraničnej politiky, čo dokumentujú aj protichodné výroky prezidentov Juščenka a Janukovyča. Agentúra Ria Novosti upozorňuje, že kým Juščenko usiloval o medzinárodné uznanie Veľkého hladomoru z rokov 1932 – 1933 za genocídu, Janukovyč to nazval spoločnou tragédiou sovietskeho ľudu a zopakoval známy ruský refrén, že nielen Ukrajinci, ale aj Rusi, Bielorusi a Kazachovia trpeli hladomorom. To boli dôsledky Stalinovho totalitného režimu, jeho postoja k ľudu, povedal Janukovyč asi štvrť roka po tom, ako Apelačný súd mesta Kyjev stanovil, že Josif Stalin, Vjačeslav Molotov, Lazar Kaganovič, Stanislav Kosior, Pavel Postyšev, Vlas Čubar a Mendel Chatajevič spáchali na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933 genocídu ukrajinskej národnej skupiny. Rozhodnutie súdu vstúpilo do platnosti 21. januára 2010. Janukovyč vystriedal Juščenka v úrade vo februári a urýchlene zúžil vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou, pričom súhlasil s predĺžením ruskej prítomnosti na Kryme. Podľa zistení forenzného vyšetrovania Inštitútu demograﬁe a sociálnych štúdií Ukrajinskej akadémie vied v Ptuči mal holodomor na svedomí 3,94 milióna ukrajinských životov. Nielen ukra-

jinskí nacionalisti tvrdia, že Rusko by ako legálny nástupca Sovietskeho zväzu malo za umelo vyvolaný hladomor niesť zodpovednosť. Stalin v komunikácii s Churchillom kedysi sám veľkoryso zaokrúhlil celkový počet obetí v ZSSR na desať miliónov, a toto číslo uviedol aj prezident Juščenko, lenže v súvislosti so samotnou Ukrajinou, čím „trochu“ prestrelil. Okrem Ukrajiny a Moldavska uznávajú hladomor za genocídu aj štáty V4 a pobaltské krajiny, Taliansko, Španielsko, Belgicko, Gruzínsko, USA, Kanada, Mexiko, Austrália a celá Južná Amerika okrem Bolívie, Venezuely, Guyany a Surinamu. Podľa odhadov asi 81,3 % obetí hladomoru v Ukrajinskej SSR boli Ukrajinci, 4,5 % Rusi, 1,4 % Židia a 1,1 % Poliaci. Dvestotisíc ich vraj zomrelo aj po úteku za hranice – čo bolo neskôr prísne zakázané. Straty utrpeli tiež Bielorusi, Maďari, Povolžskí Germáni a ďalšie národnosti. Hladomor postihol najviac ukrajinských vidiečanov. Pretože roľníci tvorili demograﬁckú kostru ukrajinského národa, tragédia hlboko zasiahla Ukrajincov na mnoho rokov. Niet sa čo čudovať. Počas hladomoru ľudia umierali na uliciach vyčerpaním a dochádzalo aj ku kanibalizmu, na čo nasledovala cynická reakcia úradov – letáky o tom, že jesť vlastné deti je barbarské.

DÉJÀ VU > „HOLODOMOR“

ARCHITEKTI GENOCÍDY

Hlavným architektom holodomoru ostáva Josif Visarionovič. O ňom by bolo možné napísať mnoho. Je známy aj svojou pózou s pravou rukou polozastrčenou za kabát, podobne ako Napoleon, Washington, Marx a iní. Táto póza je vyobrazená ako poznávací znak „majstra druhého závoja“ v knihe popisujúcej jednotlivé slobodomurárske stupne. Tzv. skrytú ruku (the hidden hand) dobre poznajú tí, ktorí sa zaujímajú o vplyv tajných spoločností na novodobú históriu. Vjačeslav Molotov väčšinou pôsobil za scénou a kultivoval si imidž bezfarebného byrokrata. Bol jediným boľševickým lídrom, ktorý mal vždy oblečené sako a kravatu. Skrátka uhladený straník. V roku 1928 sa Molotov stal prvým sekretárom moskovskej komunistickej strany a zostal ním do 15. augusta 1929. Lazar Kaganovič sa (spolu s Molotovom) zúčastnil Všeukrajinskej konferencie strany v roku 1930 a dostal za úlohu implementovať politiku kolektivizácie, ktorá zapríčinila hladomor.

V tom období tiež osobne dozeral na konﬁškáciu obilia roľníkom. Ako emisár Ústredného výboru Komunistickej strany cestoval na Ukrajinu, do centrálnych častí ZSSR, na severný Kaukaz a na Sibír, a požadoval urýchlenie kolektivizácie a represie proti kulakom (roľníkom), ktorých verejne obvinil z brzdenia kolektivizácie. Pavel Postyšev sa v roku 1925 stal sekretárom Ústredného výboru Komunistickej strany Ukrajiny. V nasledujúcej „päťročnici“ sa stal členom politbyra a organizačného výboru – KSU. Po úlohe sekretára Charkovskej oblasti v júli 1930 postúpil na miesto sekretára Ústredného výboru Všezväzovej komunistickej strany v Moskve a bol poverený propagandou a organizáciou. V januári 1933 Postyševa opäť poslali na Ukrajinu ako Stalinovho osobného zástupcu spolu s tisíckami politických poverencov z Ruska. Po príchode na Ukrajinu ho zvolili za druhého sekretára Ústredného výboru KSU a prvého sekretára mesta Charkov a straníckych organizácií Charkovskej oblasti. Od júla 1934 do januára 1937 viedol stranícku organizáciu Kyjevskej oblasti. Ako druhý sekretár bol podriadený prvému sekretárovi Kosiorovi, ale jeho obľúbenosť u Stalina mu pridávala vplyv. Postyševovou misiou na Ukrajine bolo eliminovať zvyšky opozície voči Stalinovi zničením každého náznaku „nacionalistickej odchýlky“od strany a dokončenie kultúrnej ukrajinizácie a kolektivizácie za každú cenu. Tesne po hladomore sa s ním Stalin ešte kamarátil, Veľkú čistku neprežil. Ukrajinizácia vznikla po XII. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu v roku 1923. Na to, aby mohli na Ukrajine túto politiku (výučba ukrajinčiny a budovanie ukrajinského povedomia na školách atď.) splniť, bolo treba urobiť niekoľko zmien v straníckom vedení Ukrajiny, ktorého členmi boli väčšinou ľudia z Moskvy alebo miestna židovská komunita. Tí totiž nenachádzali v ukrajinizácii obyvateľstva zmysel a nechceli ju ani realizovať, preto boli z vlády odvolávaní a nahradzovaní takými, ktorí si ukrajinizáciu

vyslovene želali (Vlas Čubar, Lazar Kaganovič, Mikola Skripnik). Po vylúčení nevhodných osôb z parlamentu mohla ukrajinizácia začať. Vlas Čubar viedol okolo roku 1925 výbor pre ukrajinizáciu a bol neúspešne odporučený Oleksandrom Šumskym na miesto sekretára KSU namiesto Lazara Kaganoviča. V roku 1934 Čubara presunuli do Moskvy ako podpredsedu Rady Sovietskeho zväzu pre prácu a obranu. Podľa Encyklopédie Ukrajiny Čubar na tretej Všeukrajinskej konferencii Komunistickej strany Ukrajiny v Charkove (6. – 9. júla 1932) spolu s Oleksandrom Šlichterom argumentoval, že metóda a rýchlosť kolektivizácie sú nerealistické a plán zberu obilia príliš ambiciózny. V roku 1937 ho zatkli a následne zastrelili, alebo zomrel vo väzení. V šesťdesiatych rokoch ho rehabilitovali. Stanislav Vikentjevič Kosior bol poľského pôvodu a je tiež považovaný za jedného z principiálnych architektov holodomoru. Bol popravený počas Veľkej čistky. Hladomor sprevádzala masívna kampaň potlačovania ukrajinskej kultúry vedená Postyševom, ktorého Stalin poslal z Moskvy ako druhého sekretára. Vedúci predstavitelia KSU (Grigory Petrovsky, Mikola Skripnik, Vlas Čubar) sa pokúšali presvedčiť Stalina, Postyševa a ich spojencov, aby zmenili politiku a zasiahli proti hladomoru, ale ich úsilie vyšlo nazmar a obvinili ich zo sabotáže. Na protest proti rozšíreniu zverstiev Skripnik a Mikola Chvylovy, prominentný spisovateľ a publicista, spáchali samovraždu. Sovietsky režim holodomor tabuizoval a neposkytol žiadnu kompenzáciu pozostalým. No zvesť bola živá v ukrajinskej diaspóre a oblasti Poľska pri ukrajinskej hranici, kde sa organizovali masové demonštrácie.

HOLODOMOR VERZUS HOLOKAUST Poľský právnik židovského pôvodu Rafael Lemkin, ktorý slovo genocída ako prvý použil v tlači, sa vo svojej práci The Soviet Genocide in Ukraine (1953) pokúsil predstaviť holodomor ako genocídu totalitného režimu. Juščenko sa možno pokúšal získať podporu tohto pohľadu na návšteve v Izraeli, no je hneď niekoľko dôvodov, prečo Izrael nemá chuť holodomor uznať ako genocídu. Okrem taktických úvah o nekazení dobrých

49 Pamätník hladomoru (Kyjev, Ukrajina)

vzťahov s Ruskom je to aj ﬁxná idea, že holokaust bol jedinečnou tragédiou a nedostatok vôle uznať, že pre iných môže byť holodomor rovnako tragický ako je pre nich holokaust. No a k porozumeniu neprispievajú ani temné stránky dejín ukrajinsko-židovských vzťahov. Iné štáty sveta, najmä bývalé mocnosti, sa zas obávajú, že rozšírená deﬁnícia genocídy by bola príliš široká a za genocídu by sa mohlo vyhlásiť aj niečo z ich vlastnej koloniálnej histórie. Lekcia z medzinárodného práva teda ukazuje, že stačí k miliónom etnických mŕtvych prihodiť ďalších pár miliónov z iného etnika a nakoniec to ani genocída nebude. Pritom keby svet adekvátne reagoval na arménsku genocídu, nemuselo dôjsť ani k ukrajinskému hladomoru, ani k holokaustu. Na veľkú tragédiu bratského slovanského národa si občas spomenie aj naše mliekotvorné mééédium SME, venuje jej však nepomerne menej priestoru ako holokaustu.

BEZ MASKY > NELSON MANDELA

Ľubomír Huďo

OD TERORIZMU DO PANOPTIKA MEDIÁLNE VYROBENÝCH HRDINOV

NELSON

MANDELA (1918*)

PRVÝ ČERNOŠSKÝ PREZIDENT JUHOAFRICKEJ REPUBLIKY S POVESŤOU NEOHROZENÉHO BOJOVNÍKA PROTI APARTHEIDU. AKO POLITICKÝ VÄZEŇ PREŽIL TAKMER TRI DESAŤROČIA ZA MREŽAMI. AMERICKÝ PREZIDENT BARACK OBAMA HO PRIROVNAL K GEORGEOVI WASHINGTONOVI, MÉDIÁ HLAVNÉHO PRÚDU MU DÁVAJÚ PRÍVLASTKY AKO NAJVÄČŠÍ SVETOVÝ HRDINA A NAJVÄČŠÍ MUŽ 20. STOROČIA. ZÍSKAL NOBELOVU CENU MIERU, PREZIDENTSKÚ MEDAILU SLOBODY OD SPOJENÝCH ŠTÁTOV, LENINOVU CENU MIERU OD SOVIETSKEHO ZVÄZU A 250 OCENENÍ OD RÔZNYCH ŠTÁTOV A UNIVERZÍT. ZA MASKOU OCEŇOVANÉHO HUMANISTU A POSLA RASOVEJ SPRAVODLIVOSTI SA SKRÝVA MUŽ S TERORISTICKOU MINULOSŤOU, OBDIVOM KU KOMUNIZMU SOVIETSKEHO TYPU A S NEHUMÁNNOU IGNORANCIOU DNEŠNÝCH OBETÍ V JAR.

Kresba: Tibor Eliot Rostas

BEZ MASKY > NELSON MANDELA

elson Mandela v lete oslávil 95. narodeniny nie práve v dobrej zdravotnej kondícii. Zápasil s pľúcnou infekciou, jeho stav bol veľmi kritický, ale napokon sa zotavil. Pľúcne problémy prvého černošského prezidenta v JAR súvisia s jeho dlhoročným pobytom vo väzení, počas ktorého prekonal tuberkulózu. Podľa Mandelovho mediálneho životopisu šíreného tlačovými agentúrami a preberaného médiami hlavného propagandistického prúdu ho režim apartheidu väznil za jeho protirasistické postoje. Dozviete sa z neho, že Nelson Mandela viedol kampaň občianskej neposlušnosti proti apartheidu, pôsobil v ilegalite, podnecoval štrajk a odsúdili ho na doživotie za vlastizradu a plánovanie ozbrojenej akcie na zvrhnutie vlády. Mediálni životopisci ešte uvádzajú, že absolvoval vojenský výcvik v Alžírsku, v zahraničí nadväzoval politické kontakty a učil sa partizánskemu spôsobu boja. Ani zmienka o terorizme, hoci aj oﬁciálne zdroje len tak na okraj spomenú, že až v roku 2008 ho Spojené štáty vyškrtli zo zoznamu teroristov. Pritom Mandela sám vo svojich pamätiach priznáva, že bol zločincom a štvancom. To však nebránilo britskej kráľovnej Alžbete II., aby ho v marci 1995 povýšila do šľachtického stavu. Poklona nechýbala ani zo Spojených štátov a šéfka diplomacie Madeleine Albrightová ho o dva roky neskôr nazvala jedným z najväčších gigantov storočia. Gigant sa neštítil násilia a obhajoval ho. No nie je terorista ako terorista – už tradične z anglo-amerického hľadiska možno deliť stúpencov politického teroru na „našich – kladných“ a „tých druhých – záporných“.

KARIÉRA TERORISTU Nelson Mandela v 40-tych rokoch minulého storočia s ďalšími dvoma spolupracovníkmi reorganizoval Africký národný kongres (ANC) oslabený kmeňovými spormi a prakticky nečinný na akcieschopnú organizáciu prepojenú s juhoafrickými komunistami. Neskôr v rámci ANC založil spolu so svojím poradcom komunistom Joe Slovom (vlastným menom Yossel Mashel Slovo) vojenskú organizáciu Kopija národa s cieľom viesť ozbrojený boj proti režimu.

ANC so svojou ozbrojenou zložkou nezaháľal a výsledkom boli teroristické útoky napríklad na jadrovú elektráreň Koeberg neďaleko Kapského mesta, bombové peklo na Church Street, pri ktorom zahynulo 19 ľudí, či odpálenie bomby v aute pri bare Magoo v Durbane, kde zahynuli traja ľudia a desiatky utrpeli zranenia. Po policajnej razii v centrále ANC skončil Mandela aj s ďalšími osobami vo väzení. Na súde čelili obžalobe z 221 sabotáží, ktorých cieľom bolo zvrhnúť vládu, a zo sprisahania na pomoc zahraničným vojenským jednotkám pri ich invázii do Juhoafrickej republiky. Nelson Mandela unikol trestu smrti a dostal doživotný trest. Počas procesu vyšli najavo Mandelove dokumenty, v ktorých odporúčal nemilosrdné zúčtovanie so zradcami a informátormi napríklad odrezávaním ich nosov. Mandela nepoprel pravosť svojich rukopisov, ale tvrdil, že išlo iba o študijné poznámky. Je záhadné, čo možno študovať na odrezávaní nosov alebo odporúčaní používať takéto metódy. Násilie nie je nič výnimočné v činnosti ANC a pre ľudí blízkych Mandelovi. ANC má aj pesničky podnecujúce k násiliu, ako treba zabíjať bielych farmárov (na YouTube možno nájsť pod názvom „Kill the Boer“), ktoré svorne spievali Mandela a jeho stranícky kolega z ANC, súčasný prezident JAR Jacob Zuma. ANC má ešte jeden originálny príspevok do dejín teroru a násilia – náhrdelníkovú metódu. Tá spočíva v tom, že obeti, dobitej a dobodanej, sa na záver zavesí na krk pneumatika poliata benzínom a zapáli. Obeťou náhrdelníkovej metódy sa stali stovky ľudí, paradoxne černosi, ktorí nesúhlasili s politikou dnes už vládnuceho ANC. Druhá Mandelova manželka Winnie Mandelová mala túto metódu v obľube. Po odhalení jej násilníckych aktivít sa s ňou síce rozviedol, ale napriek dokázaniu únosov, vraždenia a mučenia žien i detí exmanželka neskončila vo väzení. Nositeľ Nobelovej ceny za mier myslí na rodinu, a napriek dôkazom o brutalite nenechá meno Mandela poškvrniť, i keď ide o verejné tajomstvo. Hrdina a muž 20. storočia začiatkom deväťdesiatych rokov označoval Fidela Castra, Muammara Kaddáfího a Jásira Arafata za svojich spolubojovníkov proti bezpráviu. Prečo teda takzvaný

demokratický svet od Washingtonu po Berlín prvým trom nemohol prísť na meno a označoval ich za stelesnenie teroru a tyranie, ale Mandelu si rozmaznával lichôtkami a poctami? Opäť sme pri dvojakom metri mocenských centier v posudzovaní radikálov či teroristov.

UTAJENÝ KOMUNISTA Nelson Mandela počas procesu v prípade vlastizrady poprel svoje členstvo v Juhoafrickej komunistickej strane. Aj potom to viackrát zopakoval. Stephen Ellis ako vedecký pracovník pri Amnesty International objavil zápis z tajnej schôdze juhoafrických komunistov v roku 1982, na ktorej zaslúžilý stranícky vodca John Pule Motshabi informuje súdruhov, že Mandela je už dvadsať rokov tajným členom strany. Počas súdneho procesu s Mandelom v 60-tych rokoch nechýbali medzi dôkazmi dokumenty vlastnoručne písané Mandelom. Dnešný aristokrat – sir a nositeľ Nobelovej ceny za mier v jednom z nich pod názvom „Ako byť dobrým komunistom“ píše, že Južná Afrika sa pod komunistickou vládou stane krajinou mlieka a medu. Vo svojom poznaní dospel k nasledujúcim záverom: „V našej krajine je boj utlačovaných más vedený Juhoafrickou komunistickou stranou a inšpirovaný jej politikou. Ľud Južnej Afriky vedený Juhoafrickou komunistickou stranou zničí kapitalistickú spoločnosť a na jej mieste vybuduje socializmus.“ Nečudo, že podporil okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy a po uchopení moci v JAR Africkým národným kongresom odmietol ukončiť spojenectvo s komunistickou stranou. Podľa mediálneho obrazu počas Mandelovho prezidentovania došlo k schváleniu mnohých progresívnych sociálnych reforiem s cieľom znížiť sociálne a ekonomické nerovnosti. Ako vyzerá budovanie novej spoločnosti pod vedením ANC, potvrdzujú fakty o JAR. V minulosti ekonomicky prosperujúca krajina s vysokou úrovňou vzdelania a zdravotníckej starostlivosti dnes láme rekordy v počte vrážd a znásilnení, vo výške nezamestnanosti a v množstve ľudí nakazených vírusom HIV. Ďalšou kapitolou je vyvražďovanie bielych farmárov hraničiace s genocídou, proti ktorému Nelson Mandela nepro-

testuje. Veď napokon vyspevoval pesničky, ktoré na to nabádali – Kill the Boer, a svet čuší, nevolá po spravodlivosti.

ANC APARTHEID V mediálnej propagande hlavného prúdu nájdete v súvislosti s Mandelom konštatovanie, že ako prvý čierny prezident JAR sa podieľal na skoncovaní s vládou menšiny a rasovej segregácie. Nahradila ju vraj demokratická vláda väčšiny, pričom rešpekt k Mandelovi je výsledkom jeho snahy o národné a medzinárodné zmierenie. Nepochybne vláda väčšiny, ale vládne metódami, ktoré nemajú nič spoločné so skutočnou demokraciou, a zmierenie vyzerá tak, že bieli obyvatelia sa musia zmieriť so svojím terorizovaním, a prípadne s útekom z krajiny. Od roku 1994 bolo černochmi v JAR brutálnym spôsobom zavraždených 68-tisíc bielych obyvateľov. Neopísateľnú hrôzu možno vidieť na internete po zadaní hesla v angličtine – biela genocída v JAR, ak máte silný žalúdok. K obetiam patrí aj štyritisíc Búrov, ktorých poľnohospodárske farmy s celkovou plochou viac ako 25-tisíc štvorcových kilometrov zabavili vrahovia motivovaní černošským rasizmom. Jeho najnovšou obeťou je biely 69-ročný spisovateľ a profesor Daan Wybenga umučený na smrť vo vlastnom dome v Clarens v provincii Free State. Vrahovia naňho liali vriacu vodu, zviazali ho a udusili igelitovým vreckom. Nútiť obete piť horúcu vodu a držať ich pod horúcou sprchou je forma mučenia používaná juhoafrickými černochmi. V podobnom prípade masakry rodiny Vianovcov vo Walkerville blízko Johannesburgu bol 12-ročný Amaro Viana utopený v horúcej vode. Kde je hlas Nelsona Mandelu, vyjadrenie, otvorený list alebo podobná reakcia na odsúdenie násilia a potrestanie vinníkov bez ohľadu na farbu pleti? Gigant storočia má, rovnako ako stvoritelia jeho mýtu, dvojaký meter, čo sa týka apartheidu. Ak ho páchajú „naši“, nie je na ňom nič zlé a netreba mu venovať pozornosť. Preto má Nelson Mandela miesto v panoptiku, a nie v galérii skutočných hrdinov.

ALTERNATIVE VITA > „SAMOUČIACA SA“ DEDINA

Marián Benka

„SAMOUČIACA SA“

DEDINA

DEDINA ORGANIKA JE PRAVDEPODOBNE NAJKOMPLEXNEJŠÍM PROJEKTOM ALTERNATÍVNEJ KOMUNITY, AKÝ ZATIAĽ NIEKTO NA SLOVENSKU VYMYSLEL. PERMAKULTÚRNA FARMA, INTUITÍVNA ŠKOLA A ALTERNATÍVNY DETSKÝ DOMOV V JEDNOM, VŠETKO POSTAVENÉ Z PRÍRODNÝCH MATERIÁLOV. SÍDLO „ODSTRIHNUTÝCH OD SYSTÉMU“, KTORÉ ZÁROVEŇ VYUŽIJE SYSTÉM VO SVOJ PROSPECH. CELÉ SA TO ZRODILO V HLAVÁCH DVOCH ĽUDÍ Z BANSKEJ BYSTRICE: RIADITEĽA ALTERNATÍVNEJ ŠKOLY FANTÁZIA ALEŠA ŠTESKA A PRÍRODNÉHO STAVITEĽA MICHALA GREKSÁKA.

Alešom sa poznám dávnejšie, pretože do jeho školy chodia aj naše deti. Už v minulosti mi hovoril, že svoju školu berie ako súčasť nenápadnej revolúcie proti tomuto systému. Kým klasické školstvo sa snaží z detí vychovávať poslušné ovečky zaradené do stáda, Škola Fantázia mala od začiatku ambíciu vychovať z nich samostatne mysliacich a konajúcich jedincov. Či už prostredníctvom hodín emocionálnej inteligencie alebo takzvanými Prežitiami – pobytmi v lesnej chate, kde si musia deti samé navariť, narúbať drevo a vzájomne si dohodnúť pravidlá spolužitia. Aleš však po rokoch dospel k názoru, že ani takáto forma ešte nie je celkom ono. Dozrela v ňom myšlienka školy prírody a života, osady, kde žijú učitelia a deti spolu. A učitelia odovzdávajú svoje skúsenosti priamo svojím príkladom. Pritom to nemusia byť len vyštudovaní pedagógovia, ale napríklad aj rezbári, hudobníci, farmári...

ŠKOLA ŽIVOTA Každý z učiteľov bude mať v osade svoj domček, v ktorom bude bývať, a zároveň to bude jeho dielňa, ateliér, pracovisko. Deti ho budú navštevovať, pozorovať, rozprávať sa s ním, pomáhať mu a zapájať sa. Keď im dá napríklad stolár vyrobiť psiu búdu, okrem manuálnej zručnosti sa nenásilne pri jej vymeriavaní budú učiť geometriu. Viete si asi predstaviť, že výroba búdy pre konkrétneho psíka v nich vzbudí omnoho väčší záujem ako suché sedenie v lavici a rysovanie. „Dôležité však je, že deti môžu zažiť ľudí, ktorí žijú mimo bežného systému,“ zdôrazňuje Aleš. K projektu by sa mali pridať aj farmári (minimálne jeden už prejavil záujem), Dedina Organika by tak mala smerovať aj k potravinovej sebestačnosti, s ktorou ľudia z prípravného tímu rátajú po 5 až 10 rokoch. Jedným zo zdrojov príjmu by mal byť potom aj predaj bio potravín a remeselných výrobkov alebo organizovanie rôznych kurzov. Učitelia môžu učiť aj dospelých a je isté, že sa budú učiť aj jeden od druhého. Hlavným „sponzorom“ tohto alternatívneho osídlenia sa má však paradoxne stať štát. Škola bude zaradená do oﬁciálneho školského systému (to znamená, že deti by po jej absolvovaní mali ovládať vedomosti stanovené Ministerstvom školFoto: Matúš Plecho

stva), a okrem toho tu chcú zriadiť detský domov. Na obe inštitúcie budú dostávať štátne dotácie. „Štát je jeden veľký kolos, ktorý si nedokáže ustriehnuť všetky súvislosti,“ vysvetľuje Aleš. „Preto ak ste šikovní, viete urobiť projekt, ktorý je v podstate protisystémový, a zároveň spĺňa všetky podmienky štátu na ﬁnančnú podporu.“

VŠETKO STOJÍ A PADÁ NA VZŤAHOCH Hlavnou inšpiráciou sa stali ruské rodové školy, kde skupiny detí žijú spoločne v domčekoch a sú pomerne samostatné – zabezpečujú si vlastné živobytie, vždy sú však poruke dospelí, ktorí im pomôžu, ak to potrebujú. Teda akési permanentné prežitie. „Pre mňa je podstatné, aby deti a učitelia žili spolu,“ vysvetľuje Aleš. „A tiež nám pomôže prírodné prostredie. Škola Fantázia je fajn a bude ďalej pokračovať. Ale je umiestnená v meste, nie je tu pôda, na ktorej by sme mohli niečo pestovať, nie je tu príroda, ktorá je sama osebe veľká učiteľka.“ Sám žije v rodinnom dome v okolí Banskej Bystrice, chová tam kone a psy a už veľakrát u seba hostil deti zo svojej školy. Tvrdí, že ak si učiteľ pustí deti do súkromia, dokáže im odovzdať omnoho viac. Zároveň by bol rád, keby sa Dedina Organika poučila z chýb, ktorých sa dopustili doterajšie alternatívne osídlenia na Slovensku. Za najväčšiu chybu považuje to, že sa vo vznikajúcich komunitách neriešili, alebo málo riešili vzájomné vzťahy. Pritom vzťahy v malej skupine vystavenej nepohodliu drsnejšieho prírodného prostredia považuje za kľúčový bod, na ktorom stojí a padá ďalšie prežitie komunity: „Všimol som si, že veľa manželských alebo partnerských párov sa rozišlo, keď prišli žiť na lazy. V paneláku žijete v pohodlí a ľahšie sa dokážete skrývať sám pred sebou. Na lazoch žijete intenzívnejšie, ste viac sám so sebou a viac si uvedomujete, čo chcete. Navyše na vás číha viac nebezpečenstiev ako v meste. Preto si aj viac rozmyslíte, s kým chcete toto všetko znášať.“

EMPATIOU NA KONFLIKTY A to sa netýka len životného partnera, ale aj ďalších ľudí v komunite. Aleš a ostatní učitelia

ALTERNATIVE VITA > SSSS

Foto: Matúš Plecho

Aleš Štesko s deťmi v Škole Frantázia

z Fantázie, ktorí sa k projektu pridali, chcú v Dedine Organika aplikovať komunikačné techniky intuitívnej pedagogiky, ktoré už dnes používajú pri riešení vzájomných vzťahov v učiteľskom zbore, aj medzi deťmi v triednych kolektívoch. Základná technika pochádza už od Indiánov a iných prírodných kultúr. Ak majú dvaja členovia komunity (v tomto prípade dve deti v triede) konﬂikt, všetci si sadnú do kruhu a každý má možnosť povedať, aké pocity v ňom táto situácia vyvoláva. Vo vážnych prípadoch sú do kruhu pozvaní aj rodičia dotyčných detí. Namiesto konfrontačných formulácií typu: „Ty si mi urobil to a to!“ sa používajú vety typu: „Keď sa takto správaš, vyvoláva to vo mne takéto pocity.“ To umožňuje vcítiť sa do toho druhého a pozrieť sa na situáciu jeho očami. Komunikačných techník, ktoré vo Fantázii používajú, je, samozrejme, oveľa viac. Prvými dobrovoľníkmi a budúcimi obyvateľmi Dediny Organika sú šiesti ľudia, z toho traja učitelia z Fantázie a traja prírodní stavitelia. Všetci sa zhodujú na tom, že si dajú pozor, koho ďalšieho vezmú medzi seba. Každý z nich má právo veta, teda možnosť odmietnuť hocikoho z kandidátov. Ktokoľvek môže prejaviť záujem pridať sa ako nový obyvateľ a realizovať sa v rámci svojich daností, či už ako farmár, remeselník, umelec

alebo učiteľ. Najprv však bude v dedine bývať na skúšku, aby sa ukázalo, čo sa v ňom skrýva. A aby si aj on sám vyjasnil, či chce žiť takýmto spôsobom života. Podľa Aleša je rozhodujúce prežiť prvú zimu.

PRÍBEH STAVITEĽA Jedným zo spomínanej šestice je Michal Greksák. S ostatnými dvomi staviteľmi tvorí partiu, ktorá stavia po Slovensku predovšetkým slamené domy omietnuté hlinou. Keďže bolo už chladnejšie obdobie, kedy sa takmer nestavia, stretli sme sa v jednej z banskobystrických pizzérií. Spoznal som ho hneď, na prvý pohľad z neho vyžarovalo niečo, čo ho odlišovalo od ostatných ľudí v reštaurácii. O to viac ma prekvapilo, že je jej bývalým spolumajiteľom. „Dokonca som mal realitnú kanceláriu a zarábal veľké peniaze,“ dodáva. „Potom prišla hypotekárna kríza a ja som padol na dno. Dnes si myslím, že to bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo stať.“ Jeho pád mu umožnil prehodnotiť doterajší život, v ktorom hlavnú úlohu hrali peniaze. Odišiel do Anglicka, jednak preto, aby sa naučil jazyk, a tiež aby sa naučil stavať zo slamy. Využil pri tom systém WWOOF, cez ktorý si ekofarmári v západných krajinách hľadajú dobrovoľných pomocníkov za ubytovanie a stravu. Michal Foto: Matúš Plecho

si našiel farmárku, ktorá chcela na svojom pozemku postaviť malý slamený domček. Potom sa vrátil na Slovensko a spolu s ďalšími vytvoril stavebnú partiu.

STAVBÁRI-DOBROVOĽNÍCI Pýtam sa ho, či je prírodné staviteľstvo predovšetkým o možnosti bývať vo vlastnom bez hypotéky, ako sa to často prezentuje na alternatívnych internetových portáloch. „Myslím, že väčšina ľudí chce predovšetkým bývať v dome zo zdravých materiálov, peniaze sú pre nich až druhoradé,“ odpovedá. „A čo sa týka samotnej ceny, tá môže byť veľmi rôzna. Ak si necháte postaviť veľký luxusný slamený dom od stavebnej ﬁrmy, vyjde vás to drahšie ako pri klasickom dome. Ak ste ochotní prispieť vlastnou prácou a stačí vám niečo skromnejšie, dokážete výrazne ušetriť.“ Hrubá stavba nie je veľmi drahá. Slamené balíky, z ktorých sa stavajú múry, vyjdú jedno až dve eurá za kus. Hlina na omietky sa väčšinou nachádza priamo na pozemku. Drahšie sú už dokončovacie práce a pracovná sila. Tu však Michalova partia ponúka originálne riešenie: v rámci stavby zorganizujú kurz prírodného staviteľstva. Väčšinou sa naň prihlásia ľudia, ktorí

sami o takejto stavbe uvažujú. Účastníci kurzu prispejú na stravu a zaplatia staviteľom niečo za učenie. Majú teda lacný kurz a sú spokojní. Majiteľ stavby má zase robotníkov zadarmo, ušetrí na nákladoch a je spokojný tiež. Raz takýmto spôsobom stavali menší dom pre jedného pri Krupine, pričom aj samotný majiteľ výrazne prispel svojou prácou. Celá stavba ho vyšla zhruba na 20 000 eur. Podľa Michala o cene stavby nerozhoduje prioritne to, z akých materiálov je postavená, ale skôr, či si ju staviate svojpomocne, alebo vám ju postaví ﬁrma. Bežné materiály, ako sú tehly alebo plastické komponenty, však existujú v množstve variantov, sú zložité a pri stavbe s nimi treba pracovať precízne – každú menšiu nepresnosť je potrebné prerábať. Prírodné materiály sú jednoduché a malé nepresnosti pri ich použití výrazne nezhoršujú kvalitu stavby. Preto pri klasickej stavbe ľudia zvyknú osloviť ﬁrmu, kým pri prírodnej si skôr trúfnu na stavanie vlastnými silami.

ZAOBÍDU SA BEZ PEŇAZÍ? Na podobnom dobrovoľníckom princípe by mali vznikať stavby aj v Dedine Organika. Okrem ško-

ALTERNATIVE VITA > „SAMOUČIACA SA“ DEDINA

Foto: Archív alternatívnej Školy Fantázia

Michal Greksák pri práci na stavbe slameného domu

ly pre deti by to mala byť aj akási škola „odstrihávania sa od systému“ pre dospelých. Preto by ako prvé malo vyrásť dobrovoľnícke centrum, miesto poskytujúce ubytovanie a zázemie dobrovoľníkom, ktorí sa sem neprídu hneď usadiť, ale pomáhať pri stavebných, poľnohospodárskych alebo iných prácach. Na podobnom princípe funguje usadlosť Sekier na Zaježovej. Okolo centra by postupne vyrástli domy jednotlivých stálych obyvateľov. Michalovi sa páči, ako táto myšlienka už dlhší čas „visela vo vzduchu“. Keď sa na jednej stavebnej víkendovke stretol s Alešom, zistili, že obaja

Foto: archív Michala Greksáka

nezávisle od seba rozmýšľali o takmer rovnakom projekte. Aleš o netradičnej prírodnej škole, kde by sa dalo aj bývať. Michal o netradičnom osídlení z prírodných stavieb, kde by ľudia žili ako veľká rodina a spoločne aj vychovávali deti. Ich predstavy do seba perfektne zapadli. Michal dokonca verí, že ak sa zíde naozaj dobrá partia ľudí, nebudú si ani musieť navzájom účtovať služby a protislužby v nejakej komunitnej mene. Pri dobrej komunikácii a vzájomných vzťahoch si dokážu navzájom pomáhať aj bez peňazí, tak ako starí Slovania. Prípadní príživníci budú v rámci malej komunity veľmi rýchlo odhalení.

PRÍPRAVY ZAČALI Prví „dedinčania“, ako sa členovia prípravného tímu sami nazývajú, momentálne hľadajú pozemok, ktorý by mal byť dostatočne úrodný, ešte stále by tam mali byť kopce (sám môžem potvrdiť, že rodení Bystričania a Zvolenčania si nevedia predstaviť život na čistej rovine), a zároveň by mal byť dosť veľký na to, aby umožnil ďalšie rozširovanie osídlenia. Preto sa ako najpravdepodobnejšia javí južná časť stredného Slovenska. Keď bude osídlenie postavené (vrátane školy a detského domova), dokáže sa uživiť vďaka štátnym dotáciám. Najväčším problémom je však v tejto chvíli štartovací kapitál (na kúpu pozemku a postavenie dobrovoľníckeho centra). Pôvodcovia projektu rátajú, že buď zoženú bohatšieho donora, alebo založia neziskovú organizáciu a vyhlásia verejnú zbierku. Od toho, ako rýchlo sa podarí zhromaždiť potrebnú sumu, bude závisieť spustenie projektu. Môže to byť teda o rok alebo aj o štyri. Foto: Archív alternatívnej Školy Fantázia

Foto: Matúš Plecho

ALTERNATIVE VITA > PODNIKANÍM K SLOBODE

Miroslav Galko

PODNIKANÍM K SLOBODE ODTRHNUTIE SA OD SYSTÉMU A SEBESTAČNOSŤ NESÚ NIELEN SLOBODU, ALE AJ ZODPOVEDNOSŤ ZA SEBA A ZA SPOLOČNOSŤ. JE CELKOM ĽAHKÉ CHCIEŤ DOSTÁVAŤ A MAŤ NIEČO ZADARMO, V REALITE JE TO VŠAK VŽDY NIEČO ZA NIEČO. JEDNU Z CIEST, KTORÁ NÁM MÔŽE ZABEZPEČIŤ ZISK PRE SEBA, A ZÁROVEŇ MENIŤ SPOLOČNOSŤ K LEPŠIEMU, NAZÝVAM EVOLUČNÝM PODNIKANÍM. ZÍSKAJME NAJPRV EKONOMICKÚ SLOBODU, S ŇOU PRICHÁDZA RUKU V RUKE VŠETKO OSTATNÉ. 60

truktúra bežnej firmy je klasická PYRAMÍDA so všetkými dôsledkami. Zamestnanec NEMÁ zodpovednosť, a preto ANI VPLYV na činnosť celej firmy a na výšku svojej odmeny. Vypracovať sa ako zamestnanec je v slovenskom prostredí takmer nemožné, nakoľko rozvoj firiem je pomalý a nové kádre sa takmer vždy hľadajú vonku. Z týchto dôvodov je motivácia vykonávať úlohu s plným nasadením nulová, často vzniká opačný efekt. Kto „maká“, lebo ho práca baví, je ostatnými považovaný za „blbca“. Z dlhodobého hľadiska je miera rizika vysoká (strata zamestnania vo vyššom veku sa rovná tragédii). Sloboda v rozhodovaní je nízka. Zamestnávateľ sám zodpovedá za podnikateľský zámer a jeho realizáciu. Investuje svoj čas, peniaze a vedomosti do toho, aby vytvoril zisk. Zisk, samozrejme, nie je zaručený. Úspech či neúspech firmy je daný okrem iného aj schopnosťou a ochotou zamestnávateľa nájsť a motivovať vhodných zamestnancov. Zamestnávateľ považuje zamestnancov za podriadených, nemajú prístup ku všetkým informáciám, a teda ich poradný hlas nemôže byť plnohodnotný. Deleguje na nich len prácu, nie však aj primeranú mieru

zodpovednosti a podielu na zisku. Z dlhodobého hľadiska je miera rizika nižšia než u zamestnanca. Sloboda v rozhodovaní je vysoká. Inou možnosťou je stať sa samozamestnávateľom (príkladom je klasický živnostník). Sám nesie všetky riziká, ale patrí mu aj celý zisk. Inak stráca väčšinu výhod zamestnávateľa aj zamestnanca. Riziko tohto podnikania je extrémne, i keď sloboda v rozhodovaní je vysoká. V slovenských podmienkach väčšina živnostníkov (česť výnimkám) bojuje o holé prežitie. V praxi však existuje overená forma podnikania, ktorá je vo svojej podstate demokratická. Ide o družstevné podnikanie. Samo osebe nesie prvky priamej demokracie, minimálny počet členov je 5 (podľa zákona). Členovia majú rovnaké práva aj zodpovednosť. Zodpovednosť za každé rozhodnutie leží na každom členovi družstva. Strata družstva vplyvom zlého rozhodnutia sa stáva stratou každého člena. Prínos pre družstvo v podobe kvalitnej práce a dobrých rozhodnutí sa stáva prínosom pre každého člena. Z dlhodobého hľadiska je miera rizika nižšia než u zamestnanca alebo zamestnávateľa. Na nájdenie správnych riešení je tu tím motivovaných ľudí, nie

61 jedinec a halda otrokov. Zisk aj zodpovednosť za straty sú v rovnováhe a priamoúmerné výkonom členov družstva. Miera slobody je niekde na úrovni medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Nikto nie je neobmedzeným vládcom, každé rozhodnutie je výsledkom konsenzu. Každý z členov družstva má rovnakú váhu hlasu. Táto štruktúra je vo svojej podstate KRUH. Na báze družstevného podnikania je možné založiť nové, evolučné podnikanie. Firmu alebo združenie môžete vybudovať na princípoch priamej demokracie a môže mať sídlo v daňovom raji, nie však za účelom vlastného obohatenia. Štátu odvediete menej daní, takže nebudete podporovať starý systém. Ušetrenú sumu priamo venujete tomu, komu uznáte za vhodné, vložíte ju do verejnoprospešných projektov a podobne. Účel, na ktorý budú získané prostriedky využívané, bude mať možnosť ovplyvniť každý z členov ﬁrmy. Všetci sa budú riadiť etickým kódexom vytvoreným na základe konsenzu. Akousi malou ústavou. Každý, kto sa bude chcieť stať členom spoločenstva, bude musieť podľa svojich možností prispieť.

Ak bude spoločenstvo vybudované na horeuvedených princípoch, úspech je zaručený. Čo nám potom bude brániť v tom, aby sme v rámci združenia zaviedli pre všetkých členov nepodmienený základný príjem alebo čokoľvek iné, k čomu dospejeme dohodou všetkých zúčastnených? Pozrime sa do histórie. Ako je možné, že z malého rádu templárskych rytierov sa stala najmocnejšia organizácia svojej doby? Boli ekonomicky nezávislí od štátu. Poskytovali služby verejnosti, za ktoré si ľudia radi zaplatili (prevozy majetku, ochrana ciest v období, keď polícia neexistovala a feudáli chránili len seba a svoj majetok...). Nikto z členov nebol vlastníkom, majetok spravovali v prospech rádu, každý člen mal zabezpečené svoje potreby a v tomto smere vládla rovnosť. Toto sú princípy, ktoré (na základe konsenzu) môžu byť uplatnené aj v evolučnom podnikaní. Samozrejme, že organizácia templárov bola pyramída, doktrína bola náboženská, ale to sú pre náš príklad nepodstatné veci. Pre nás je podstatné vedieť to, aké dôsledky mala nezávislosť od štátu a hospodárenie v prospech celku.

ALTERNATIVE VITA > MYŠLIENKY DOKÁŽU UZDRAVOVAŤ

Marián Benka

MYŠLIENKY DOKÁŽU

UZDRAVOVAŤ V JÚNOVOM ČÍSLE SOM PÍSAL O PLACEBO EFEKTE ALEBO O VEDECKÝCH DÔKAZOCH, ŽE VIERA V POUŽITÝ PROSTRIEDOK DOKÁŽE VYLIEČIŤ AJ NAPRIEK NEPRÍTOMNOSTI ÚČINNEJ LÁTKY. VEDA POTVRDZUJE AJ ĎALŠÍ PRINCÍP, KTORÝ POZNALI UŽ STAROVEKÉ DUCHOVNÉ NÁUKY A LIEČEBNÉ SYSTÉMY – KAM SMERUJÚ MYŠLIENKY, TAM PRÚDI ENERGIA. A PRICHÁDZA UZDRAVENIE.

ekár a psychoanalytik Wilhelm Reich už v 30. rokoch minulého storočia vytvoril koncept bioenergetiky, liečebného odboru postaveného na predpoklade, že ľudským telom prúdi životná energia, ktorú starí Číňania nazývali čchi a Indovia prána. Dokonca začal merať elektrický náboj tejto energie. Podľa Reicha pochádzajú choroby predovšetkým z vnútorných stuhnutí, ktoré vytvárajú v našom organizme bloky zabraňujúce voľnému prúdeniu životodarnej energie. Príčinou stuhnutia môže byť konﬂikt vo vzťahu, materiálny nedostatok, strach, bolesť, nevraživosť... Inými slovami: negatívne myšlienky a emócie. Preto ak chce byť človek zdravý, mal by sa udržiavať v stave prevažného vnútorného uvoľnenia a radosti zo života (byť neustále pozitívne naladený sa nedá). Reich ostal vo svojej dobe nepochopený, väčšina západných odborníkov jeho učenie odmietla. Neskoršie výskumy však túto teóriu podporili.

V 70. rokoch boli objavené endorfíny, látky, ktoré sa vylučujú v celom tele ako reakcia na pozitívnu náladu a pôsobia blahodarne na celý organizmus. Tlmia bolesť, prospievajú tráviacej sústave, regulujú krvný obeh, znižujú stres, alebo posilňujú imunitný systém. Jedna z priekopníčok tohto výskumu Candace Pertová, tvrdí, že tieto objavy viedli k poznaniu o tesnom prepojení medzi mozgom, nervovou, tráviacou, hormonálnou sústavou a imunitným systémom. Všetky tieto systémy si navzájom vymieňajú informácie a toto prúdenie informácií možno označiť ako ďalšiu informačnú sústavu. Pertová o nej hovorí aj ako o „pohyblivom mozgu“. Prúd informácií pritom môžeme vedome smerovať. Vedome sa môžeme sústrediť na pozitívnu emóciu a vysielať ju do celého tela alebo aj do konkrétneho orgánu či na miesto, kde cítime bolesť. Na tomto princípe funguje aj starodávna technika vnútorného úsmevu používaná v čín-

skom čchi-kungu. Pri nej sa najprv uvoľníte, potom postupne sústreďujete pozornosť na jednotlivé vnútorné orgány, pričom každému venujete vľúdny úsmev a pocit vďačnosti. Technika sa používa na rozpúšťanie vnútorných napätí, ktoré sa v organizme hromadia, a ak sa neriešia, časom prepuknú do fyzickej choroby. Pre tých, ktorí nečítali júnový článok o placebo efekte, pripomínam prípad prezidenta Výskumného ústavu preventívnej medicíny v americkom meste Sausalito Deana Ornisha. Ten začal pracovať s pacientmi s upchatými srdcovými cievami v pokročilom štádiu. Robí s nimi vedené meditácie, pri ktorých si predstavujú hrubý múr okolo svojho srdca. Múr sa v ich predstavách postupne uvoľňuje. Po viacerých takýchto sedeniach sa zrazeniny v krvi pacientov začnú rozpúšťať a oni vyzdravejú. Podobne pracuje v 90. rokoch populárna Silvova metóda kontroly mysle. Pri nej si pacient svoju chorobu vizualizuje a v predstavách ju krok za krokom premieňa až do štádia úplného vyzdravenia. Akútna bolesť sa rieši tak, že sa sústredíte na miesto, kde to bolí, a predstavíte si bolesť ako nejaký hmotný objekt. K predstave sa opakova-

ne vraciate, predmetný objekt si však zakaždým predstavíte o niečo menší. Ideálne je dosiahnuť stav trvalého vnútorného uvoľnenia, ktorý, samozrejme, nedosiahnete za týždeň. Je to dlhodobý proces, ktorý môžete podporiť vedomým uvoľňovaním, vyhľadávaním činností vyvolávajúcich vo vás radosť, nadhľadom a schopnosťou zasmiať sa sám na sebe, sebaodpúšťaním (keď som zlyhal, priznám si chybu, no nebudem sa kvôli nej nenávidieť), spevom, tancom alebo pobytmi v prírode. Nakoľko ste v tomto procese pokročili, spoznáte podľa jednoduchého kritéria: čím viac ste vnútorne uvoľnení, tým menej vecí vás dokáže „rozhodiť“. To neznamená, že ste pasívni a na ničom vám nezáleží. Aj duchovní majstri alebo majstri bojových umení sú ľudia so záujmom o druhých a dianie okolo seba, častokrát sú aj bojovníkmi za spravodlivosť. Ale aj v tom boji ostávajú pokojní a súper ich nedokáže vyviesť z rovnováhy. Vašimi „súpermi“ sú každodenné konﬂikty a stresové situácie. Ak vo vás prestanú vyvolávať napätie, ste na najlepšej ceste k trvalému alebo prevažne trvalému zdraviu.

ALTERNATIVE VITA > DUCHOVNÉ PRÍČINY NESPRAVODLIVOSTI III.

Milan Rusko

DUCHOVNÉ PRÍČINY NESPRAVODLIVOSTI III.

inule sme popísali základné formy útlaku, ktorý sa tu dnes deje v globálnom meradle. Ale čo je to útlak? Keď jeden oberá iného o životný priestor, o životnú energiu. Utláčateľ by si to s utláčaným určite vymeniť nechcel. A naopak, utláčaný by si to rád vymenil, ale nemôže. Tu sa dostávame k deﬁnícii spravodlivosti. Spravodlivosť znamená správať sa tak, že keď si vymením miesto s hociktorým človekom a on by sa správal ku mne tak, ako ja k nemu, bude sa mi to páčiť. Prečo však ľudia nespravodlivo utláčajú iných? Jednoducho pre túžbu, ktorú majú v sebe. Túžbu po bohatstve a moci. Toto sú základné príčiny všetkého zla vo svete. Túžba po bohatstve a moci je v každom jednom z nás. Sú však ľudia, ktorým vnútro nedovolí napĺňať si túto túžbu útlakom iných. A sú ľudia, ktorí hľadajú modely spoločnosti nevytvárajúce útlak. Snažia sa o to napríklad rôzne modely socializmu alebo priamej demokracie. Ale všetky len stanovujú pravidlá obmedzovania túžby po bohatstve a moci. Neriešia samotnú podstatu problému: pocit nedostatku v nás. Nevytrhnú burinu aj s koreňom, len ju neustále zrezávajú. No ona po každom zrezaní zase narastie. Duchovné riešenie je práve v pochopení a v odstránení tohto pocitu nedostatku vo vnútri každého jedného človeka. Odkiaľ sa v nás teda túžba po bohatstve a moci berie? Túžba vzniká z videnia a páčenia. Vidím nejakú vec, páči sa mi, tak po nej zatúžim. Je to pocit krásna (páčenie), ktorý vytvára túžbu. Ale najprv to musím vidieť. A ako v človeku vznikla túžba vlastniť a ovládať? Jednou odpoveďou sa zdá byť, že život je ťažký a ľudia hľadajú spôsob, ako si to uľahčiť, a tak nútia iných pracovať na nich. Pravda to je. Ale prečo im nestačí, že majú čo jesť, kde bývať, a zvyšujú útlak, aby si stavali prepychové paláce? Prečo tá túžba po prepychu? Povieme: lebo prepych v nás vytvára pocit krásna. Dobre, ale prečo tá túžba po kráse?

Duchovnou odpoveďou je: lebo krása, bohatstvo, moc sú prirodzenou súčasťou našej duše. Obraz krásy, bohatstva a moci je ukrytý v našej duši, v našom podvedomí. A aj keď si to neuvedomujeme, tiahne nás to k nim. Pretože kdesi v podstate duše tú krásu, bohatstvo a moc máme, túžime po nich prirodzene ako človek, ktorý uvidí krásnu vec a zatúži po nej. Pocit nedostatku vzniká práve z tej nezrovnalosti, z toho rozporu, že v sebe obraz krásna, bohatstva a moci nosíme, ale okolo seba to tak nevidíme. A tak sa obraz v nás stáva snom, ktorý túžime naplniť. Dobre, a odkiaľ sa v nás vzal ten obraz, ten sen o živote naplnenom krásou, bohatstvom a mocou? Správna duchovná odpoveď je: z videnia. Nie je možné, aby niečo bolo ukryté v našej duši len tak. Museli sme to vidieť, museli sme to zažiť, museli sme byť v tom, museli sme prežívať stav, v ktorom boli všetky tieto túžby naplnené. Kedy sme prežívali stav naplnenia krásou, bohatstvom a mocou? V tomto živote to nebolo. Tu zlyháva ﬁlozoﬁa dnešného kresťanstva o tom, že duša vzniká narodením. Zlyháva aj hinduistická predstava o tom, že duša sa vyvíja rôznymi inkarnáciami. Ani jedna nedáva odpoveď, ako sa do našej duše zapísala krása, bohatstvo a moc. Odpoveď však dáva Platón (a teda aj Sokrates): Naša duša existovala pred narodením v plnosti krásy, bohatstva a moci. Nie nadarmo slovo bohatstvo a boh súvisia. Naša duša existovala v univerzálnom bytí, v univerzálnom zdroji, kde bola v nekonečnom pokoji, blahobyte a mala všetko to, po čom teraz túžime a za čím sa tak prácne naháňame. Toto univerzálne bytie, zdroj všetkých duší, môžeme pokojne nazvať slovom Boh. A k tomuto zdroju sa môžeme vrátiť, o tom sú všetky duchovné učenia, o tom bol pôvodný budhizmus, platonizmus, kresťanstvo, islam aj všetky duchovné prebudenia v stredoveku až po súčasnosť. Všetky sú však zatajované alebo prekrúcané. To preto, že duchovnú pravdu nepochopí človek zvonka, len ten, kto je v nej.

ALTERNATIVE VITA > IDEÁL NEUTRÁLNEHO DOBRA

Anton Smataník

IDEÁL NEUTRÁLNEHO

DOBRA

ZAČNEM VYSVETLENÍM PRE TÝCH, KTORÍ NEPOZNAJÚ POPULÁRNE STOLOVÉ A POČÍTAČOVÉ HRY „NA HRDINOV“ A ICH SYSTÉM PRESVEDČENÍ. TEN SA STAL SÚČASŤOU POPKULTÚRY NA CELOM SVETE. ZAKLADÁ SA NA OMNOHO HLBŠÍCH A STARŠÍCH MYŠLIENKACH PREDOVŠETKÝM ZÁPADNÝCH FILOZOFIÍ. SYSTÉM PRESVEDČENÍ V URČITEJ SVOJSKEJ PODOBE POUŽÍVA KAŽDÝ Z NÁS V BEŽNOM ŽIVOTE, PROSTREDNÍCTVOM NEHO ZARAĎUJE ĽUDÍ DO SKUPÍN.

áklad systému presvedčení tvoria dva hlavné koncepty protikladov: dobro vs. zlo a poriadok vs. chaos, doplnené neutralitou. Vzniká tak dvojrozmerná matica rozmeru 3x3, ktorej jednotlivé políčka tvoria: zákonné dobro, neutrálne dobro, chaotické dobro, zákonná neutralita, pravá neutralita, chaotická neutralita, zákonné zlo, neutrálne zlo a chaotické zlo. Presvedčenie človeka je možné vyjadriť jedným z menovaných políčok na základe jeho skutkov, slov a myšlienok. Presvedčenie nie je stále a mení sa v priebehu života každého z nás. Matica 3x3, prirodzene, nie je príliš presná, ide o zjednodušený model. Musíme si tiež uvedomiť, že „veľkosť políčka“ dovoľuje nezanedbateľné rozdiely medzi osobami, ktoré sú hnané približne rovnakým presvedčením. Táto skutočnosť je najzreteľnejšia pri pravej neutralite, ktorá môže inklinovať k ľubovoľnému zo zvyšných ôsmich presvedčení a dostať sa až na hranu. Neutrálne dobrá osoba koná najlepšie ako môže, pomoc druhým je pre ňu záväzkom. Uznáva au-

tority, ak je ich dopad pozitívny, ale necíti sa k nim zaviazaná. Osoba, ktorá nekoná dobro zo zvyku, viery, pravidiel, prikázaní, zákonov či pod tlakom spoločnosti, ale nezávisle a z vlastnej vôle, je neutrálne dobrá. Dobro stavia nad všetky zákony, ktoré dodržiava, len ak majú zmysel a pozitívny prínos pre spoločnosť. V opačnom prípade ich neváha otvorene prekročiť či porušiť. Presadzuje vyváženie slobody a obmedzení, je si vedomá nedokonalosti ľudských bytostí a z toho vyplývajúcej nutnosti existencie záväzných pravidiel podporených sankciami. Extrémy sú problematické a kontraproduktívne, ľudstvo by sa podľa nej malo vyvíjať v rámci určitých neustále sa meniacich, teda prispôsobujúcich mantinelov. Príliš mnoho zákonov znemožňuje vývoj, ľudia sa stávajú robotmi a nechápu podstatu svojich činov, príliš málo atomizuje spoločnosť, nechráni slabších a umožňuje beztrestné konanie zla. Chaos a poriadok sú pre neutrálne dobrú osobu nástroje, pomocou ktorých funguje svet, či je možné jeho fungovanie opísať. Sami

ALTERNATIVE VITA > IDEÁL NEUTRÁLNEHO DOBRA

osebe nie sú dobré, ani zlé, nemali by byť objektom túžob a cieľov. Neutrálne dobrá osoba je v strede medzi zákonne dobrou a chaoticky dobrou, ktoré chápe ako príklad extrémov. Osoba neutrálne dobrého presvedčenia automaticky nestavia potreby väčšiny nad potreby jednotlivca. Vníma každú situáciu ako jedinečnú, v širších súvislostiach a uplatňuje kritické myslenie. Pravda je jej svätá, snaží sa byť maximálne objektívna, aby mohla uskutočňovať najlepšie možné rozhodnutia. Z tohto dôvodu musí byť výnimočne informovaná, múdra a mať dostatok času na úvahy a kontemplácie. Nie je zaviazaná žiadnemu konkrétnemu náboženstvu ani filozofii, neriadi sa prorokmi ani svätcami, vyberá a kombinuje to najlepšie zo všetkých filozofií a náboženstiev, aby tak zložila vytúžený, a zároveň nedostižný celok. Neutrálne dobrá osoba klame, len ak je to nevyhnutné, a len tým, ktorí úmyselne konajú zlo. Medzi jej charakterové črty patrí pravdovravnosť, odvaha, múdrosť, obetavosť, empatia, altruizmus, priateľskosť, zľutovanie, ľudskosť, citlivosť. Nemučí, neubližuje, nemá potešenie z bolesti, ani nešťastia druhých. Nerobí druhým to, čo nechce, aby robili oni jej. Podá pomocnú ruku každému, kto ju potrebuje, ak nemá zlé úmysly. Osoba tohto presvedčenia sa dokáže postaviť rodičom, súrodencom a priateľom, ak je to nevyhnutné. Vníma bez predsudkov, všetci sú u nej na jednej lodi, nezvýhodňuje na základe sociálnych väzieb a vzťahov. Preto býva niekedy označovaná za bezcitnú a krutú. Nemá vyhranený vzťah k cti a sebadisciplíne, považuje ich za užitočné, len ak podporujú dobro. Pôsobí nedôveryhodne, pretože sa môže obrátiť proti komukoľvek, ak vyvstane potreba. Neplytvá zdroje, čas a energiu na nápravu maličkostí, je si vedomá, že každý koná v menšej miere zlo z dôvodu nedokonalosti sveta. Snaží sa riešiť problémy prioritne vzhľadom na ich závažnosť a naliehavosť. Toleruje určitú, dočasne nevyhnutnú existenciu zla, ale má nízky prah citlivosti. Neutrálne dobro koná samé za seba a nepodriaďuje sa žiadnemu vedeniu. Pre svoju neustálu pasívnu rebéliu býva vylúčené z kolektívu. Samostatnosť síce znižuje jeho možnosti pozitívneho pôsobenia na spoločnosť, ale dovoľuje mu robiť

najlepšie možné rozhodnutia bez kompromisov a ústupkov. Cení si oveľa viac menšie množstvo bližších priateľov než veľké množstvo kamarátov. Je pripravené zomrieť za vyššie dobro, ale smrť nevyhľadáva. Má pozitívny vzťah k riziku, ak je možné získať veľký beneﬁt. Chráni spoločnosť napriek tomu, že tá ním pohŕda. Dbá na hlas svojho svedomia a snaží sa každý svoj horší skutok napraviť. Je presvedčené, že so všetkými by malo byť zachádzané férovo. Dovolí nepriateľovi zachovať si tvár napriek ohavným skutkom, ktoré napáchal. S radosťou delí svoje bohatstvo medzi menej šťastných, a to aj v období vlastnej krízy, pretože presadzuje rovnosť. Často koná bez nároku na odmenu, vzdáva sa jej, či ju prerozdelí. Je schopné zaprieť sa, darovať bezpodmienečnú lásku, vytvára nové možnosti riešenia problémov, ak existujúce nie sú dostatočne dobré. Neutrálne dobrá osoba použije akékoľvek prostriedky, ktorými môže dosiahnuť vyššie dobro za predpokladu, že nimi nenapácha neúnosné množstvo zla. Balansuje medzi potrebami spoločnosti a jednotlivcov, ktorí ju tvoria, teda medzi altruizmom a egoizmom. Za ideálnu považuje takú formu spoločenského zriadenia, v ktorej je altruizmus odmenený a egoizmus potrestaný. Štát by mal byť podľa nej spoločenstvom občanov riadený najpriamejšou cestou, bez prostredníkov. Propaguje spoluprácu namiesto konkurencie, oceňovanie podľa zásluh pre ostatných, rovnosť podmienok, nápravu deformácií, limity pre minimálny a maximálny životný štandard. Nikdy nepodporuje systém pre samotný systém, chápe, že je tu pre ľudí, nie ľudia preň. Dokáže si za určitých okolností predstaviť spoluprácu aj so zlými osobami, akými sú napr. zlodeji, vrahovia, násilníci a podvodníci, ak účel dostatočným spôsobom svätí prostriedky. Dá sa označiť za idealistu, pragmatika, skeptika, optimistu a aktivistu. Medzi akcie a stavy, ktoré ponižujú neutrálne dobrú osobu, patria: napadnutie neozbrojeného či podradného oponenta, nečestný súboj, apatia, lenivosť, vzdanie sa, získanie výhod na úkor druhých, zlé rozhodnutia. Príkladom neutrálneho dobra je doktor, ktorý ošetruje obe strany konﬂiktu, či osoba ktorá kŕmi hladujúcich vo vojnovej zóne bez rozdielu. Ak by sme sa pozreli na výnimočných jedincov ľudských dejín, ako prí-

klady takéhoto presvedčenia môžeme menovať Ježiša Krista, Budhu (Siddhárthu Gautamu), Gándhího, Konfucia či Matku Terezu (Agnes Gonxhe Bojaxhiu). Práve zreteľ na komplexné a hĺbkové dopady skutkov je pre neutrálne dobré osoby taký typický. Sú oddané pomáhať ostatným, a pretože konajú dobro pre samotné dobro, bývajú označované ako „pravé dobro“. Je odbremenené od fanatického zápalu, pri ktorom sa zákonne dobré osoby dopustia často ohavných vedľajších následkov svojich činov a jednoduchej morálky okamžitého delenia na dobré a zlé. Zákonné dobro býva dogmatické, koná nebezpečne rýchlo, neuvážene až skratovite. Presadzuje ideu pred človekom, požaduje nemožné, utápa sa v ilúziách. Svojou netoleranciou minimálneho zla dokáže vyvolať zlo oveľa väčšie. Takýmto osobám je svätý zákonník a do jeho prikázaní sa následne snažia nasilu napasovať celú spoločnosť. Čím skôr, tým lepšie. V prípade problémov nie je chyba nikdy na strane zákonníka, vždy je na strane ľudí. Zákonne dobré osoby nekonajú dobro pre samotné dobro, konajú ho pre svoje vlastné videnie boha, systému, zvyky či tlak spoločnosti. Konajú dobro preto, že sa to musí a patrí. Chaotické dobro je príklad z opačného súdka.

Osoby tohto presvedčenia konajú dobro neplánovane, intuitívne a bez hlbšieho zamýšľania sa. Neznášajú zákony, nariadenia, usmernenia a ovplyvňovanie zo strany spoločnosti, považujú ich za zlo. Idú životom svojou vlastnou, dalo by sa povedať egoistickou cestou a na každom kroku konajú dobré skutky. Len zriedka dosiahnu väčší efekt, pretože sa nedokážu organizovať, sú príliš silní individualisti. Ich anarchizmus ohrozuje fungovanie spoločnosti a dokáže spôsobiť zbytočné škody, ak nebolo treba zasiahnuť, či bolo treba zasiahnuť delikátne. Na prvé miesto stavajú osobnú slobodu a čokoľvek ju ohrozuje, zúrivo potierajú. Bývajú mierne chamtiví, nedočkaví, budujú si určitý kult osobnosti a príliš sa sústredia na vlastné šťastie. Neutrálne dobro je určitým ideálom, pravdepodobne nedosiahnuteľným na našej súčasnej úrovni vývoja, mnohé prvky tohto presvedčenia však môžeme zapracovať do nášho života pomerne rýchlo. Stačí, ak postupne odbúrame mentálne bariéry, staneme sa objektívnejšími a slobodnejšími bytosťami so zreteľom na dobro čo najširšieho množstva ľudí. Treba vedieť zachovať chladnú hlavu, neutralizovať vplyv ostatných na naše rozhodovanie a uvedomovať si skryté motivácie nášho konania.

ALTERNATIVE VITA > PRÍRUČKA PREŽITIA: PRÍPRAVA NA KOLAPS

Patrik Žitník

PRÍRUČKA PREŽITIA: PRÍPRAVA NA KOLAPS 3. ČASŤ

KAŽDÁ VLÁDA MÁ PRE PRÍPAD KOLAPSU VYPRACOVANÉ TZV. AKČNÉ PLÁNY. KEĎ VŠAK KOLAPS NASTANE, NIK NEVIE POVEDAŤ, ČI VŠETKO, ČO BOLO PRIPRAVENÉ, BUDE FUNGOVAŤ. NAJVÄČŠÍ CHAOS BUDE VTEDY, KEĎ SA TO STANE. PRETO JE NAJDÔLEŽITEJŠIE ZVLÁDNUŤ A PREŽIŤ PRVÝCH 48 HODÍN. PO 48 HODINÁCH SA SITUÁCIA STABILIZUJE TAK, ŽE SA DÁ POUŽIŤ AKO VÝCHODISKOVÝ BOD NA ROZHODOVANIE, AKO ĎALEJ POSTUPOVAŤ. AK HROZBA NIE JE BEZPROSTREDNÁ A JE MOŽNÉ RÁTAŤ ASPOŇ S ČIASTOČNE ZAVEDENÝM A AKO-TAK FUNGUJÚCIM SYSTÉMOM VO VAŠOM OKOLÍ, MÔŽETE NA TOM STAVAŤ. V PRÍPADE OPAKU JE NUTNÉ, ABY STE PREBRALI INICIATÍVU A VŠEMOŽNE SA SNAŽILI SITUÁCIU S CIEĽOM VÁŠHO PREŽITIA VYRIEŠIŤ.

otrebujete sa rozhodnúť, ako budete postupovať. Mali by ste vychádzať z týchto základných predpokladov: 1. Posúdenie miery rizika vo vašej oblasti so zreteľom na ohrozenie vášho života. 2. Posúdenie miery fungovania spoločenského systému v danej oblasti. 3. Posúdenie vašich materiálnych možností na prežitie v danej oblasti. 4. Posúdenie vašich odborných schopností a zručností potrebných v danej situácii.

5. Posúdenie vašich informácií o určených mobilizačných alebo iných pomocných vojenských, záchranárskych ešte fungujúcich objektoch, kde by ste mohli nájsť prípadnú pomoc. 6. Posúdenie vašich možností na presun z ohrozenej zóny do inej, bezpečnejšej, alebo do miesta, ktoré ste si prípadne naplánovali a upravili na svoje dlhodobé prežitie. Niekedy nie je čas na dlhé prípravy alebo rozmýšľanie a všetko je pod časovým tlakom. V takej situácii sa preferuje základné pravidlo

prežitia. Opustenie oblasti a vyhľadanie iného, bezpečnejšieho miesta. Potom bude dosť času starať sa o všetko ostatné. V prípade, že nie ste bezprostredne ohrození, po vašom rozhodnutí musí nasledovať príprava na realizáciu vášho plánu. Určitý čas vám zaberie základný zber informácií o vašom okolí, zabezpečenie potravín, tekutín, oblečenia, prípadného dopravného prostriedku na odchod z ohrozenej zóny a pod. Tento čas sa dá ušetriť v prípade, že ste na základe určitých indícií s niečím podobným rátali a aspoň čiastočne ste sa na takúto možnosť pripravili. V tejto časti si rozoberieme situáciu, keď bezprostredné nebezpečenstvo nehrozí. Nachádzate sa v zóne s ešte fungujúcim aspoň základným systémom, ale neviete, dokedy to takto vydrží. V takomto prípade nie je dôvod na rýchle konanie a paniku. Vašou prvou starosťou je nájsť si také miesto, ktoré vám zabezpečí a poskytne aspoň základné možnosti na život. Dostatok vody bez použitia elektrickej energie na jej dopravu alebo čerpanie, dostatok paliva, vykonávanie základnej hygieny bez väčších nárokov na dezinfekciu, možnosť aspoň základnej likvidácie odpadu, skladovanie potravín bez využitia energií a možnosť získavania nejakej základnej potravy vlastnou činnosťou. A čo je dôležité, v takej vzdialenosti, aby ste sa tam vedeli bezpečne a čo najrýchlejšie presunúť. Ideálne by bolo, ak by sa to miesto nachádzalo v oblasti rozvinutej malej komunity, napr. malej dediny. Vašou základnou starosťou je potom v čo najkratšom čase zabezpečiť vaše okolie a ubytovací priestor proti prípadným nepokojom, rabovaniu a násilnostiam. Obytný priestor v prípade vojnového konﬂiktu a možnosti použitia zbraní hromadného ničenia je nutné ešte izolovať od vonkajšieho priestoru pomocou dostupných prostriedkov, ako sú pásky, prípadne použiť improvizované ﬁltre, ktoré si môžete na danom mieste sami vyrobiť. Ďalšou základnou starosťou je zabezpečiť všetko potrebné na prežitie tak, aby ste čo najmenej opúšťali svoj priestor, v ktorom sa rozhodnete prečkať to najhoršie obdobie. Je nutné rátať s dobou aspoň šesť mesiacov. Potrebujete stravu a základné koreniny, cukor, tekutiny, základné

lieky, dostatok teplého oblečenia, veľké množstvo peňazí alebo cennosti, hygienické potreby, prostriedky na individuálnu ochranu, napr. strelné zbrane, nejaké základné náradie na bežnú opravu a údržbu, zásobu odborných kníh, niečo pre zábavu, zlepšenie psychickej nálady a pod. V prípade, že budete musieť svoje miesto z akéhokoľvek dôvodu opustiť, aj núdzový prostriedok na dopravu. Je na vás, či sa rozhodnete vytvoriť malú komunitu založenú na dôvere, alebo sa budete starať sami o seba. Vo všeobecnosti platí, že dobre fungujúca komunita je oveľa efektívnejšia. Komunita poskytuje zázemie a pocit spolupatričnosti, oveľa viac vedomostí a vzájomnú pomoc, pri ktorej môžete realizovať aj náročnejšie úlohy. Komunitu zväčša riadi jedna osoba uznávaná všetkými jej členmi. V krízových situáciách je komunita najzraniteľnejšia pri vytvorení zlej riadiacej štruktúry. Jej efektivita alebo šanca na prežitie bude závisieť od „správnych“ rozhodnutí, ktoré nemajú nič spoločné s citmi, a budú sa riadiť prísnym pravidlom prežitia aj za cenu obetí. Veľkosť komunity závisí od priestoru a množstva zdrojov či potravín, ktoré si dokáže zabezpečiť. Zabezpečenie životných a bezpečnostných potrieb pre každého člena komunity je jej primárnym cieľom. Mala by zabezpečovať obranu určeného územia vytvorením „domobrany“ s presne určenou hierarchiou, základné zdravotné pomôcky, dopĺňanie základných liečiv z prírodných zdrojov využitím liečivých rastlín, výrobu nástrojov a technických prostriedkov, vytváranie zdrojov potravín, výrobu základných produktov dennej spotreby, výchovu a vzdelávanie prípadnej mládeže a detí, spracovanie blízkych prírodných zdrojov a pod. Takáto komunita je sebestačná a má dostatok surovín alebo vlastných výrobkov, ktoré môže vymieňať s inými komunitami v okolí. Na rozdiel od samostatného jednotlivca má komunita tendenciu rozvíjať sa a rásť, čo v konečnom dôsledku znamená prežitie „civilizácie“. Situáciu, keď hrozí bezprostredné nebezpečenstvo, nič nefunguje a okolie je zničené, si rozoberieme v budúcom čísle. Autor je lektorom kurzov prežitia www.armytraining.sk.

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > ENERGIA, NA KTORÚ DOPLATÍTE

Marián Benka

ak ako mnoho iných produktov konzumnej spoločnosti, aj energetické nápoje sľubujú rýchle a jednoduché riešenie. Ste unavení a ešte potrebujete alebo chcete ďalej fungovať? Stačí plechovka „zázračného“ nápoja, ktorá vás nabije energiou. Lenže tak ako všetky rýchle a jednoduché riešenia, aj toto má svoju odvrátenú tvár. „Energy drink“ vám v konečnom dôsledku žiadnu energiu nedodá. Krátkodobo vás dokáže stimulovať a dočasne potlačiť pocity únavy a bolesti. Toto dočasné nabudenie je akoby získaním energie na dlh, ktorý neskôr zaplatíte aj s úrokmi. Po vyprchaní účinkov sa často dostavujú pocity vyčerpanosti až depresie. Študentom, ktorí pijú energetický nápoj, aby sa vydržali učiť celú noc na skúšku, sa na druhý deň môže stať, že im začne vynechávať pamäť. Povzbudzujúci účinok sa dosahuje vďaka „konskej“ dávke kofeínu a cukru. Kofeín v rozumnom množstve nie je taký nebezpečný, ako sa pôvodne myslelo. Niektoré energetické nápoje však obsahujú až sedemkrát väčšie množstvo kofeínu ako jedna šálka kávy. V takej vysokej koncentrácii môže kofeín nadmerne stimulovať centrálny nervový systém a viesť až k život ohrozujúcemu vysokému krvnému tlaku a srdcovému rytmu. Tiež spôsobuje ubúdanie vitamínov B, ktoré sú okrem iného zodpovedné práve za obnovu energie. Hrozí tiež vznik závislosti od kofeínu. Veľké množstvá raﬁnovaného cukru zvyšujú riziko obezity, cukrovky či zubného kazu. A to mnohé energetické nápoje namiesto cukru ru obsahujú ešte nebezpečnejšie umelé sladididlá. Patrí medzi ne kontroverzný aspartám – o jeho mnohých rizikách sme písali v júnoovom čísle – ohrozuje najmä mozog a nervovú vú sústavu. Namiesto aspartámu sa čoraz častejšie pouuažíva nová „hviezda“ medzi umelými sladidla-

mi – sukralóza. Za všetko hovorí fakt, že bola získaná ako vedľajší produkt pri vývoji nového insekticídu a obsahuje molekuly chlóru. Pokusy na myšiach preukázali, že zvieratám sa narušila črevná mikroﬂóra a viaceré z nich neúnosne pribrali. Sukralóza je tiež v podozrení, že spôsobuje prenatálne problémy a defekty u novorodencov. Okrem prírodných látok, ako je výťažok z konope alebo ginka, nájdete v energetických nápojoch aj ďalšie umelé prísady. Patrí medzi ne benzoát sodný viaceré štúdie naznačujú, že napomáha vzniku voľných radikálov, ktoré ohrozujú štruktúru buniek. A môžu sa z neho vytvoriť rakovinotvorné benzény. Najnebezpečnejšia je kombinácia s alkoholom, taká obľúbená najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí si na večierku dajú energetický nápoj, aby ich alkohol „nepremohol“ a mohli dlhšie ostať pri vedomí. Kombinácia alkoholu a vysokej koncentrácie kofeínu vedie k dehydratácii a ešte väčšej únave po skončení účinkov, navyše rastie riziko srdcovej príhody alebo krvácania do mozgu. Kvôli vyššie uvedeným dôvodom sú energetické nápoje v niektorých krajinách EÚ zakázané, vo Francúzsku ich dostanete iba v lekárňach. Neuškodia vám, ak ich vo výnimočných prípadoch použijete ako prvú pomoc – napríklad ak potrebujete vydržať šoférovať celú noc a viete, že po dorazení do cieľa budete mať možnosť odpočinúť si. Pri ich častejšom pití si však koledujete o vážne zdravotné problémy. Pritom existuje mnoho prirodzenejších prostriedkov na posilnenie energie. n V prvom rade, ak si udržiavate hladinu energgie pravidelným pohybom a dostatočným sspánkom, nepotrebujete si ju toľko dopĺňať uumelými prostriedkami. Ak už potrebujete p povzbudiť, môžete siahnuť po prírodných, i keď možno menej účinných látkach, ako je zzelený čaj, ginko alebo ženšen.

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > (P)OTRAVINY

Dušan Budzák

(P)OTRAVINY MAJA – LUXUSNÉ ČAJOVÉ PEČIVO MINI Obsahuje aj: Emulgátor (E322, E471), konzervačnú látku (E200), kyselinu (E330), prírodné farbivo (E160a), presta toffe (glukózový a fruktózový sirup, modifikovaný škrob (E1442), kakaový prášok, stabilizátor (E460, E466), aróma, konzervačná látka (E202, E200), regulátor kyslosti (E331), farbivo (E100, E171), emulgátor (E475, E471, E322), sója), karbónovú gumu, želírujúcu látku (E446), citrónovú pastu (cukrový sirup, dreň jablková, lieh, aromatické látky prírodné, chemická konzervačná látka: benzoan sodný), frutafill višňový (ovocie višňa 70 %, glukózový sirup, cukor, modifikovaný škrob (E1442)), konzervačnú látku (E202), zahusťovadlo (E418), stabilizátor (E509), sójový enzým, karamelový koncentrát (aromatické zložky: prírodná aromatická látka, glukózový sirup, cukor, karamelový cukrový sirup, farbivo (E150c)), maltodextrín, sušené plnotučné mlieko, stimulátor chutnosti (E636). Spolu teda 23-krát! priznané „é-čka“ a okrem toho ďalšie skryté ako benzoan sodný, ktorý by mal byť označený ako E211 – môže tvoriť benzén, ktorý je známy ako karcinogén. Existuje vážne podozrenie, že spôsobuje detskú hyperaktivitu. Podľa niektorých zdrojov môže benzoan poškodzovať štruktúru DNA.

AZ EUROPÁČIK VANILKOVÝ Zloženie: Mlieko, ochucujúca zložka vanilková (cukor, pitná voda, zahusťovadlá: modiﬁkovaný kukuričný škrob, pektín, farbivá: karotenoidy, kurkumín, vanilkový extrakt a aróma), glukóza, fruktóza, cukor, mliečne kultúry, vitamíny B6 a D.

OVOCNÝ KOKTEJL V MIERNE SLADKOM NÁLEVE Zloženie: Kúsky ovocia, pitná voda, cukor, glukózo-fruktózový sirup, regulátor kyslosti E330, antioxidant: kyselina askorbová, farbivo: E127.

ARÓMA – PRE VAŠE PEČENIE – MANDĽOVÁ Zloženie: Aróma, lieh, monopropylénglykol.

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > LIEKY NA TLAK MÔŽU „VYROBIŤ“ ĎALŠIE CHOROBY

Silvia Benková

LIEKY NA TLAK

MÔŽU „VYROBIŤ“ ĎALŠIE

CHOROBY

KRÁTKODOBÉ ZVÝŠENIE KRVNÉHO TLAKU NIE JE NEBEZPEČNÉ. ŽIVOT OHROZUJÚCA JE ARTERIÁLNA HYPERTENZIA, KTORÚ SVETOVÁ ZDRAVOTNÍCKA ORGANIZÁCIA DEFINUJE AKO DLHOTRVAJÚCE ZVÝŠENIE KRVNÉHO TLAKU V TEPNÁCH (ARTÉRIÁCH) NAD STANOVENÉ HODNOTY. OPTIMÁLNA VÝŠKA TLAKU KRVI JE 120/80. ZA NORMÁLNE SA EŠTE POVAŽUJÚ HODNOTY 140/90, NAD TOUTO HODNOTOU UŽ VZNIKÁ HYPERTENZIA.

ypertenzia môže byť sekundárnym prejavom iného ochorenia, alebo môže ísť o primárnu hypertenziu, ktorej príčina nie je známa; spravidla ide o súhru viacerých vplyvov – nervového problému, hormonálneho problému, poruchy funkcií obličiek... Neliečená hypertenzia zvyšuje riziko infarktu, cievnej mozgovej príhody, zlyhania obličiek či poškodenia ciev. Najlepšie je vysokému krvné-

mu tlaku zabrániť včasnou prevenciou a zdravou životosprávou. Z hľadiska zníženia krvného tlaku je najúčinnejší pravidelný a dostatočný príjem omega-3 mastných kyselín (5 – 10g denne). Ideálnym prirodzeným zdrojom je rybí olej a ryby (ulovené v čistých vodách), ľanové semienka či olivový olej. Dôležitou prevenciou je dostatok pohybu, dobré vzťahy, prítomnosť milujúcich osôb a rôz-

> SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ ne techniky na znižovanie stresu (autogénny tréning, meditácie...). Keď už raz hypertenzia prepukne, nedokážete ju zvládnuť bez liekov na znižovanie krvného tlaku (bez nich riskujete infarkt a iné vyššie popísané nebezpečenstvá). Problém však spočíva v tom, že každá kategória týchto liekov zároveň prináša riziká nebezpečných vedľajších účinkov. Hlavné kategórie liekov na znižovanie tlaku sú nasledujúce: Diuretiká zvyšujú vylučovanie sodíka do moču, čím zvyšujú celkové množstvo moču. S únikom väčšieho množstva vody z organizmu klesá tlak. Môže to však spôsobiť hypokalémiu (nedostatok draslíka), hypovolémiu (abnormálne nízky objem krvi v obehu), poruchy erekcie a ďalšie problémy. Betablokátory blokujú prenos nervových impulzov na tzv. betareceptory v srdci, prieduškách a inde. Môžu vyvolať kŕčovité stiahnutie priedušiek, zhoršenie zásobovania periférnych tkanív, poruchy spánku až depresiu. Pri príliš vysokých dávkach hrozí zlyhanie srdca. Inhibítory ACE-I blokujú vznik angiotenzínu II, látky vyvolávajúcej stiahnutie a zúženie tepien. Medzi ich nežiaduce účinky patrí zhoršenie činnosti obličiek, hyperkalémia (príliš vysoká hladina draslíka), hypotenzia (príliš nízky krvný tlak), suchý dráždivý kašeľ či angioneurotický edém (vnútorný opuch). CA antagonisty blokujú vstup vápnika do svalovej bunky, čo má za následok oslabenie kontrakcie (stiahnutia) tepny i srdcového svalu. Medzi nežiaduce účinky patria bolesti hlavy, začervenanie tváre, zápcha, tachykardia (zrýchlená činnosť srdca) alebo výrazná bradykardia (spomalenie činnosti srdca). Alfablokátory znižujú krvný tlak tým, že blokujú alfareceptor vzrušivého nervového systému, čím sa zablokuje prenos impulzu vyvolávajúceho stiahnutie tepny. Sú to relatívne bezpečné a účinné lieky. U starších osôb však môžu zapríčiniť náhly pokles krvného tlaku po postavení a následný závrat. Niekedy lekári kombinujú lieky rôznych skupín v snahe zosilniť hypotenzívny (tlak znižujúci) účinok. Úmerne tomu rastú ich riziká.

Samuel Roth

SAMUELOVA

PRÍRODNÁ LEKÁREŇ

ríroda, a najmä strava bez umelých prísad a chemických konzervantov, niekedy dokáže zázraky. Pochopiteľne, je ideálne mať vlastnú záhradku, v ktorej si človek vypestuje bylinky, ovocie a zeleninu. Ak ju však nemá, stále si môže vybrať kde, a najmä čo bude nakupovať. Organizmus sa dokáže zbaviť škodlivín, no i v tomto prípade nemožno prejsť na zdravú stravu zo dňa na deň. Pri množstve umelých látok, ktoré sú v súčasnosti obsiahnuté v potravinách, sa na to musí ísť pomaly. Najlepšie je začať od základných surovín. Namiesto kuchynskej soli môžete začať používať soľ himalájsku. Tú nájdete v rôznych farebných obdobách podľa toho, aké látky v nej prevažujú. Namiesto bieleho cukru môžete sladiť cukrom trstinovým, či dokonca melasovým, alebo používať med či sirup z agávy. Na zahusťovanie sa zas napríklad vynikajúco hodí koreň kudzu. Pritom aj základné druhy potravín možno nájsť v rôznych podobách. Na trhu existuje množstvo značiek špaldových, žitných či ražných cestovín a väčšina obchodov ponúka aj rôzne druhy ryže (natural, čierna) alebo strukovín (červená šošovica). Základom v kuchyni je však aj kvalitný olivový olej, no netreba sa brániť ani iným, menej známym druhom. Pri rôznych neduhoch totiž dokáže pomôcť aj olej ľanový, pupalkový, avokádový či kokosový.

Zuzana Vernerová 74

JEDEN DEŇ SO „STREDOVEKÝM“

BARMANOM DO STREDOVEKEJ KRČMY V BRNE VEDÚ SÍCE MALÉ A NENÁPADNÉ DVERE, ZATO PÚTAČ MAJÚ CELKOM NEZVYČAJNÝ. UPROSTRED NÁMESTIA SLOBODY VÁS PRED VCHODOM UVÍTA KAT V DOBOVOM OBLEČENÍ, ČI UŽ SVIETI SLNKO ALEBO VONKU MRZNE. PREKROČENÍM PRAHU SA OCITNETE V 15. STOROČÍ.

JEDEN DEŇ > JEDEN DEŇ SO „STREDOVEKÝM“ BARMANOM

rčma je odetá do tlmeného svetla sviečok, okolo vás pobehujú čašníci v kostýmoch a na husle vám počas večera zahrá slovenský huslista. Za barom stojí dlhovlasý chlapík v bielej ľanovej košeli a pripravuje kormu, nápoj z piva a medoviny. Mario, tunajší barman, celkom vytrhnutý z kontextu vonkajšej reality, tu pracuje už druhý rok. Lámanou češtinou mi vysvetľuje, že ešte stále nevie veľmi dobre po česky. „Pochádzam z Bosny a Hercegoviny, no kvôli vojne sme sa presťahovali do srbského mesta Vukovar, ktoré sa neskôr stalo súčasťou Chorvátska. No i toto mesto zastihla vojna, ľudom sa tam žilo veľmi zle.“ Ale ako som neskôr zistila, nebola to vojna, čo Maria vyhnala z Vukovaru. „Keď som pracoval v Chorvátsku ako čašník, zoznámil som sa tam s jednou Češkou, niečo vyše roka sme si písali listy a sms. Potom sme sa vzájomne navštevovali a po mojom príchode do Brna i vzali.“ Hľadanie práce však nebolo najľahšie. „Na mnohých miestach ma odmietli práve kvôli mojim dlhým vlasom. Čašník ani barman by nemal mať dlhé vlasy. Potom som vonku na námestí uvidel kata, vošiel som do krčmy, kde obsluhoval chlap s dlhými vlasmi, a skúsil som šťastie. Vyšlo to.“ V krčme je plno a Mariovi sa od kolegov hrnú samé objednávky. „Jedenkrát pivo,“ zaznie od uponáhľanej kolegyne v dlhých modrých dobových šatách. Barman sa chopí keramického hnedého krígľa a pripravuje nápoj. Všetko, čo sa tu podáva, je servírované v špeciálnych džbánoch, kalichoch a krígľoch. „Jediné, čo mi tu chýba, je improvizácia vo vyrábaní kokteilov. No zasa na druhej strane by to bola pre mňa práca navyše.“ Je dávno po desiatej hodine uprostred týždňa a v krčme je neustále rušno. „Myslím si, že je tu úplne iná atmosféra, a preto sem ľudia chodia radi. Niektorých sem privedie zvedavosť, ďalší chodia pravidelne.“ Kým barman pendluje za dlhým pultom, pri mne sa zastaví jeden z čašníkov a dáme sa do reči. „Pracujem tu zatiaľ iba štyri dni, no už včera sa mi stala veľmi zaujímavá príhoda.“ V krčme si totiž môžete objednať jedlo s názvom Chudobný pocestný. Dostanete ho zadarmo, no trik spočíva v tom, že musíte vykonať nejakú protislužbu. O jej obsahu sa dozviete až vtedy, keď sa pustíte do jedenia. Foto: Zuzana Vernerová

„Včera si niekto objednal Pocestného a ja som mu dal za úlohu vymyslieť báseň a predniesť ju. Pobavil ňou všetkých návštevníkov. Inokedy nám zasa pocestný pomôže s tým, čo nestíhame my.“ Čašník odchádza ku stolu s objednávkou, ktorú medzičasom vybavil za barom Mario. Ale mňa zaujíma samotné jedlo, ktoré návštevník môže získať zadarmo. „Čo to je vlastne za jedlo?“ „Tak, rôzne.“ „Čiže to, čo zostalo z obedového menu?“ „Ešte horšie!“ odpovedá barman popri práci so smiechom. Mario sa zasa na chvíľku uvoľní z pracovného kolobehu a pokračuje v prerušenom rozhovore. „Páči sa mi tu, nevadia mi ani kostýmy, ktoré musíme povinne nosiť. Rád spoznávam ľudí, a hlavne cudzincov. Zaujíma ma, odkiaľ prišli. S niektorými stálymi zákazníkmi sa už celkom poznám a vždy, keď je čas, prisadnem si k nim a rozprávame sa.“ No ako po chvíľke dodáva, ani táto práca nie je ideálna: „Najhorší na tom je tento pracovný systém, dlhý a krátky týždeň. Počas dlhého týždňa pracujem 5 dní. Otvorené máme od jedenástej a zatvárame podľa zákazníkov. Zvyčajne okolo jednej. Vydržať štrnásť hodín na nohách je únavné.“ Medzitým huslista začne spievať „Vysoký jalovec“ a ľudia od stolíkov sa pridávajú k spevu. V krčme je veselo, hodina pokročila. „Okrem huslistu tu máme aj tanečnicu, zabávača, stredovekú kapelu či šermiarov. Takmer každý večer u nás niekto vystupuje.“ Pri pohľade na štrbavého kata pred vchodom vám môžu napadnúť rôzne veci. No okrem šermiarskej bitky, kedy sa rytieri bijú o spanilú zákazníčku z davu, tu bitku medzi návštevníkmi ešte nezažili. Medzitým si dve slečny objednali Chudobného pocestného. V podzemnej časti krčmy sa zabáva skupina ľudí spolu s huslistom, ich zábavu preruší jeden z čašníkov: „Dámy a páni, dostali sa k nám dve chudobné pocestné. Slečny by vám chceli niečo predniesť.“ V tom sa jedna z nich suverénne postaví na stolík, čašníci sa pohodlne posadia a slečna začne prednášať svoj sonet, ktorý vytvorila ako protislužbu. Všetci pozorne počúvajú a nasleduje búrlivý potlesk. Zábava zasa pokračuje. Je niekoľko minút po polnoci a vo vrchnej časti krčmy už nie je ani živá duša. Čašníčka zametá podlahu a unavený Mario končí jeden zo svojich dlhých dní.

MLČANIE > PRE TOHO, KTO HĽADÁ, VETA NEKONČÍ BODKOU

Tibor Eliot Rostas

PRE TOHO, KTO HĽADÁ, VETA NEKONČÍ BODKOU

N 76

ajlepším dôkazom toho, že svet je skutočne v rukách všeobecného zla, je všadeprítomné násilie prejavujúce sa v obsahu televíznych správ, vo väčšine súčasných ﬁlmov, v odcudzení, hedonizme, ale aj v narastajúcom utrpení, ktoré sa snažíme okázalo zažehnať dobročinnými majstrovstvami sveta vo ﬁlantropii. Nášmu svetu však chýba skutočná štedrosť, štedrosť citov, štedrosť odpustení. Stvorili sme globálneho Frankensteina z miliardy vecí, ktoré dnes chceme, ale zajtra budú len úbohou zahnívajúcou skládkou našich nekonečných túžob. Dlhé obdobie bez vojen, z ktorého sa až na pár výnimiek môžeme na území Európy tešiť, znamenalo aj priestor pre dostatok a nadbytok. V tomto prebytku sa, na rozdiel od obdobia strádania, človek nedokáže skoncentrovať na najpodstatnejšie elementy bytia. Naše ja sa akoby uzatváralo do fragmentárnych schránok a ulít s dokonalým systémom zabezpečenia vnútorného komfortu. Avšak vonkajší priestor špiníme všetkým hmotným aj mentálnym odpadom, z ktorého naše bytie a schránky stále viac hrubnú a tvrdnú. Svedčí o tom aj doba akéhosi všeobecného machizmu, vulgarizmu, cynizmu a povrchnosti. Model konzumnej spoločnosti naprojektovanej ako perpetuum mobile, prinášajúce enormné zisky najvyššiemu poschodiu pyramídy, poháňa predovšetkým umná stimulácia základných ľudských pudov ohraničených do túžby po sexe, peniazoch a moci. Tieto osu-

dové vášne sa premietajú do ega lipnúceho na napĺňaní prítomnosti všetkým, čo sa mu javí ako prospešné. Machiavelistický model utilitárnej ﬁlozoﬁe, v ktorej účel svätí prostriedky, sa stal modelom západnej civilizácie a jej kolonizácie sveta. Životnú úroveň jednej miliardy je možné udržať len za cenu toho, že zvyšných 6 miliárd núti, aby na ňu prispievali. Aj toto sú dôsledky mytológie o prospešnosti ničím neviazaného voľného trhu. Ale bol to voľný trh, ktorý spôsobil veľkú hospodársku krízu, ako aj krízy súčasné. Zánikom bipolárneho sveta zanikla aj vyváženosť rozloženia síl a kontrolných mechanizmov umožňujúcich sociálnu stabilitu v západných spoločnostiach. Zánikom tejto rovnováhy zanikli aj dôvody na podporu sociálneho štátu a ekonomickej spravodlivosti. Sociálnu spravodlivosť vládnuce strany Západu iba predstierali, aby udržali hospodársky rast a disciplínu obyvateľstva. V skutočnosti boli prvky sociálneho štátu iba nástrojmi zaručujúcimi odvrátenie hrozby radikálnej zmeny systému. Hegemónia neoliberálnej ekonomickej dominancie tak pochovala všetky dôvody, prečo by malo zmysel udržiavať sociálny štát a solidárnu spoločnosť. Epocha občianskych vzbúr, nepokojov a revolúcií sa už nezadržateľne blíži a je len otázkou času, kedy bude frustrovaný dav požadovať satisfakciu v podobe útokov na dosiaľ dobre zabezpečené pevnosti bohatej elity a politikov. Túto frustráciu však prioritne nespôsobuje závisť, ale Foto: Matúš Plecho

MLČANIE > PRE TOHO, KTO HĽADÁ, VETA NEKONČÍ BODKOU

prekročenie únosnej miery, keď sa ľuďom siaha na majetok, sľubujú istoty, a namiesto nich sú stále viac zadlžovaní proti svojej vôli. Rastie odhodlanie na otvorený stret s doterajším systémom moci, ktorý v našich podmienkach zapustil korene už po druhej svetovej vojne, no po novembri 1989 zmutoval do chamtivejšej podoby. Vstúpili sme do obdobia, kedy sa už čaká len na iskru, ktorá vznieti plamene občianskych nepokojov. Napriek všetkému, alebo práve preto, sme stále udržiavaní v presvedčení, že svet ako taký je až na pár drobností v poriadku. V tomto presvedčení nás už od útleho detstva utvrdzuje vzdelávací systém a médiá vytvárajúce paralelný vesmír, v ktorom je ilúzia demokratickej účasti na vládnutí upokojujúcou rozprávkou pre masy. Jediným problémom sú protichodné úvahy a názory, ktoré od základov menia pohľad na svet. Nevyhnutným predpokladom na jeho pochopenie a na pochopenie jednoduchej geniálnej pasce je aj možnosť pripustenia, že sme sa až doposiaľ mohli mýliť. Že sme pravdepodobne celý život prežili v predstavách, ktoré z veľkej časti utvárala naša dôvera v mechanizmy zaručujúce právo, spravodlivosť a dobro pre všetkých. Že tieto antické ideály nie sú skutočnou túžbou a úprimnou snahou tých, ktorých nám v rôznych časových intervaloch predstavujú ako zástupcov vôle ľudu. Na to, aby sme vôbec niekedy mohli spoznať, že sme sa mýlili, sa musíme nevyhnutne stretnúť aj s názormi a videním, ktoré sú úplne odlišné od tých, aké sme si vytvorili. Život je hľadaním odpovedí. Nikoho, kto skutočne a z úprimného srdca hľadá, neuspokojí veta s bodkou na konci, ale len objavovanie ďalších a ďalších viet, za ktorými sú opäť otázniky.

ŽETÓNY GLOBÁLNEHO KASÍNA Svet je obrovský, komplikovaný a plný tisícov najrôznejších rozporov, ideológií, náboženských tradícií a ideálov. Ibaže vládnuť mu je dnes jednoduchšie ako kedykoľvek predtým. Tým elementárnym mocenským nástrojom však nie sú voľby a z nich utvorené vlády, ani polícia, ozbrojené zložky, ba ani armáda a najmodernejšie zbrane hromadného ničenia. Tým skutočným nástrojom moci, krvou v žilách ekonomiky sveta sú peniaze. Obrovská globálna prostitútka ich

deň za dňom požiera, kúpajúc sa v krvi a nešťastí ľudí a národov uväznených v osídlach krutého pozemského kolobehu, ktorý vytvára zaisťovanie peňazí na vlastnú existenciu. Aká iluzórna je z tohto pohľadu naša sloboda, ktorú sme si na rozdiel od všetkých živých tvorov prinútení vykupovať tým, že za svoj život musíme platiť. Sú však spôsoby, ako sa v tejto pyramídovej hre dostať na vrchol. Ako? Najjednoduchšou odpoveďou je byť tými, ktorí túto hru začínajú, tými, ktorí vlastnia všetky žetóny globálneho kasína. Jednoduché a geniálne. A práve na tom je postavená globálna ekonomika sveta. Tých so žetónmi chránia zákony, ktoré sami vytvárajú. Žijeme vo svete, kde je najväčší podvod legalizovaný a udržiavaný štátnou mocou – je to podvod bankoviek vytvorených z ničoho a ničím nekrytých. Kým to veľké a násobiace sa Nič vytvára z úžerníkov najbohatších ľudí sveta, zvyšok ľudstva je splácaním úrokov a dlhov z onoho veľkého Nič prinútený vytvárať všetko. Systém ekonomiky planéty je už viac ako tristo rokov kriminálnym systémom založeným podvodníkmi ako Johan Palmstruch či William Paterson. Prvý pokus o vytvorenie modelu štátneho hospodárstva postavenom na organizovanom zločine sa odohral vo Švédsku. Tam však veľmi rýchlo odhalili princíp finančníctva, keď veritelia štokholmskej banky požadovali späť svoje zlato. Prišlo sa na to, že Palmstruch (vlastným menom Johann Wittmacher) vydáva viac výmenných lístkov, ako je zlata, ktoré si v jeho trezoroch uložili dôverčiví ľudia. Lístky neboli kryté zlatom. Nepripomína vám to niečo? Palmstruch sa stal jediným zločincom, ktorého za takýto podvod odsúdili. Všetci jeho nasledovníci si medzi sebou dodnes rozdávajú ceny dôveryhodných finančníkov a najprestížnejších ekonómov. Palmstruchov príbeh nekrytých peňazí inšpiroval všetkých zloduchov sveta, pre ktorých bolo založenie vlastnej banky mnohonásobne prospešnejšie ako vylúpenie cudzej banky. Tým, že sa v 17. storočí zasnúbila skrachovaná anglická vláda s gangom skorumpovaných finančníkov, boli vytvorené základy továrne na peniaze. Táto skupina sa obklopila aurou tajomna a na čele so škótskym dobrodruhom Patersonom pomohla kráľovi Williamovi III. Oranžskému vyrovnať dlhy spôsobené

nákladnou vojnou s Francúzskom. Podmienkou bolo, aby William namiesto zlata uznal papierové peniaze, ktoré boli úročené. Inými slovami, William umožnil tejto skupine úžerníkov právo na emisiu peňazí. V momente, keď anglická vláda uznala týmto bankovkám právo oficiálneho platidla, bol každý prinútený akceptovať ich pri splácaní dlhu. A tak sa po Sveriges Riksbank zrodila Bank of England ako druhá centrálna banka sveta v rukách finančného syndikátu, ktorej model prevzali takmer všetky centrálne banky. A tak sa zrodil aj človek novoveku, človek, ktorý je až dodnes v zajatí peňazí krytých jedinou skutočnosťou – dôverou. Tým, že sa bankári zmocnili monopolu na vydávanie ničím nekrytých peňazí, utvorili základy najefektívnejšieho mocenského systému v dejinách. Od tej chvíle sa postupne všetky vojny, ale aj mierové dohody, a teda aj všetky spôsoby usporiadania sveta a vzťahov, nemohli uskutočniť bez nich. Tí, ktorí ich vydávali, tí, ktorí získali právo ich tlačiť, sú už po celé generácie vlastníkmi zlatého kľúča. Tento kľúč je od chrámu vlády nad planétou Zem. Na to, aby táto vláda prostredníctvom monopolu na vydávanie peňazí mohla nerušene fungovať, je nevyhnutné udržať ju v anonymite neviditeľnosti. A tak sa v ľuďoch na celom svete vytvára presvedčenie, že takmer všetko, čo sa na ňom deje, je výsledkom súperenia viditeľných síl, ktoré si oni sami zvolili. Našou najzásadnejšou chybou je, že sa stále pohybujeme vo vzorci nevyhnutnosti zarábania peňazí, ktoré nie sú len synonymom profitu, ale aj pripútaním k stereotypom vedúcim k strate skutočnej slobody.

KOLAPS Politické usporiadanie a deľba moci sa dnes odohrávajú len v prostredí malých skupiniek, ktoré dlhé desaťročia súperia medzi sebou o získanie mandátu vládnuť. Skutočná, reálna demokracia je iluzórna, a v systéme, v akom žijeme, nedosiahnuteľná. Vôľa ľudu sa zredukovala len a len do voľby niektorej z týchto malých skupín, ktorých poslaním a víziou nie je slúžiť, ale vládnuť, a to takým spôsobom, aby z toho vyplývali výhody iba im a ich okoliu. Demokracia je v tomto zmysle mŕtva a na jej oživenie nepomôžu žiadne úpravy vychádzajúce z dielne nových politic-

kých zoskupení sledujúcich rovnaký cieľ. Tieto politické zoskupenia sú dnes iba prefabrikátmi svojich sponzorov, ktorí dotujú ich marketingové a reklamné aktivity. Celý politický zápas sa tak odohráva v postprodukčných štúdiách, ktoré z priemerných psychopatov vyrábajú na počkanie vyretušované karikatúry módnych volebných kolekcií. Spoločnosť a ľudské hodnoty sa zredukovali do jedinej potreby – vlastniť peniaze. Tie sa stali synonymom úspechu, moci, schopností a šťastia. Ustavičná a vyčerpávajúca honba za nimi z nás spravili Tantalových nasledovníkov, ktorí v nekonečnom smäde po vlastnom uspokojení nemôžu nikdy nájsť to, čo hľadajú – šťastie. Je to tým, že individuálne šťastie jedného je v systéme infikovanom jedom peňazí nešťastím druhého. Bohatstvo v podmienkach peňažného obehu môže existovať iba za predpokladu chudoby. Národné ekonomiky prestávajú existovať, existuje len konzorcium svetových, nadnárodných bánk, ktoré vlastnia viac ako tri štvrtiny všetkého svetového obeživa. Kontrolou nad ním majú reálnu kontrolu a moc nad celým svetom. Banky ako Bank of England financovali nacistickú vojnovú mašinériu, a zároveň boľševickú revolúciu. Najstrašnejšia vojna v histórii ľudstva bola vykonštruovaným produktom finančných kruhov, ktoré po nej enormne zbohatli. Sionizmus bol ochotný obetovať krv nevinných židov v Európe a ruka v ruke s nemeckým nacizmom rozpútať svetovú vojnu, aby tak prinútil svet a veľké množstvo židov akceptovať Štát Izrael. Jeden zo zakladateľov idey sionizmu Theodor Herzl vo svojej knihe Židovský štát však nikde nespomína, že tento štát má byť na území Palestíny. Naopak, píše, že „nová zem Židov sa musí preskúmať a osídliť pomocou moderných prostriedkov. Až keď budeme vedieť, ktorá krajina to bude, vydá sa tam loď so zástupcami Society, Company a miestnych skupín“. Nacizmus aj komunizmus boli iba zdanliví súperi, ktorých stvorili bankári. Po rokoch experimentovania sa však ukázalo, že ľudia sa dajú efektívnejšie ovládať prostredníctvom skrytej moci zahalenej do pláštika demokracie. Konzumnú spoločnosť, ktorú splodil systém pôžičiek a zadlžovania, je možné účinnejšie kontrolovať práve prostredníctvom peňazí, hypoték a hrozieb zo straty zamest-

MLČANIE > PRE TOHO, KTO HĽADÁ, VETA NEKONČÍ BODKOU

nania. Socialistický model kolektivizácie sa tak presunul do teritória voľného obchodu kapitalistických ekonomík, kde vytvoril korporácie na princípe kartelov. Ich existencia sama osebe vylučuje funkčnosť modelu voľnej súťaže a vytvára systém riadenia mafiou. Jeho podstata je založená na vytváraní neistoty, ohrozenia a zastrašovania. Ochranu pred ním ponúkajú novovzniknuté formy sprivatizovaných poistných systémov, do ktorých sa odvádzajú vyššie dane, no prichádza z nich podstatne nižšia sociálna ochrana. V dôsledku vytvárania strachu je väčšina ochotná akceptovať neplnohodnotné pracovné zmluvy, ako aj znášať fakt, že kúpna sila sa stále znižuje, rast miezd stagnuje a nezamestnanosť stúpa k číslam, aké povojnový svet nezažil. Naproti tomu oligarchia, ktorú v 19. storočí vytvorilo spojenie politicky porazených starobylých dynastií s novonadobudnutou mocou buržoázie, svoje zisky a bohatstvo v oblasti finančníctva, ťažby, obchodu a priemyslu po celé generácie kumuluje do závratných výšok s čoraz nižším príspevkom do sociálneho systému. Jednotlivé vrstvy obyvateľstva sa začínajú stále viac odcudzovať a spoločnosť sa separuje do štvrtí chudoby a superbohatých. Jedenástym septembrom začala svetová vojna, ktorá sa zatiaľ obmedzuje len na teritórium výskytu nerastného bohatstva – táto vojna je vojnou o energie. Obyvateľstvo Západu je k poslušnosti nútené zákonmi obmedzujúcimi ich osobnú slobodu, a najmä ich akcieschopnosť na eventuálnu vzburu. Pod známym heslom „chlieb a hry“ sa uplatňuje skazonosný vplyv masmédií, ktoré realitu nesprostredkovávajú, ale simulujú. Svet tak vnímame a posudzujeme pohľadom médií skrývajúcich pravdu spôsobom, akým nám ju ukazujú. Človek pred ťaživou realitou každodennosti a biedy hľadá únik v rozptýlení, ktoré je však slovami Blaisa Pascala jeho biedou najväčšou. Stále vulgárnejšou a triviálnejšou podobou zábavy sa ešte stále darí udržať ľudstvo v hypnotickom stave, blokujúcom eventualitu oprávnených požiadaviek radikálnej zmeny. Enormnú mediálnu manipuláciu vo svete produkuje päť najväčších mediálnych domov v súkromných rukách. Členovia ich predstavenstiev sú buď v úzkom vzťahu k najväčším svetovým koncernom a finančným impériám, alebo ich

priamo riadia. Takto sa stávajú propagandistickými obhajcami systému vylučujúceho prirodzené fungovanie spoločnosti postavenej na kritickom myslení. Tí, ktorí poukazujúc na skutočnú podstatu príčin úpadku prekračujú rámec vymedzeného status quo, sú z verejnej diskusie vylúčení. Celá spoločnosť je tak udržiavaná v nevedomosti a neznalosti reálnych príčin a dôsledkov despotickej éry postdemokracie. Politická reprezentácia západných ekonomík, vytvorených a financovaných oligarchiou, poistila svoju moc systémom zákonov, ktoré de facto vylučujú reálnu vládu ľudu. Ten ju voľbami deleguje vždy len na úzke skupinky ľudí fungujúce v rámci partokracie. Zákony týmto záujmovým skupinkám píšu a podsúvajú právnici nadnárodných firiem. Týmto sa kruh pomyselnej demokracie uzatvára. Tí pri kormidle sa pred skutočnou distribúciou moci prostredníctvom spravodlivej deľby bránia zákonmi upevňujúcimi ich vlastnú moc. Na to, aby mohli byť tieto vlády akceptované v prostredí medzinárodných inštitúcií, musia súhlasiť s nanútenými úverovými podmienkami vedúcimi k permanentnému zadlžovaniu štátu. Tým zároveň vytvárajú podmienky na to, aby štát stratil svoju suverenitu a odovzdal ju do rúk nikým nevolenej anonymnej moci. Štáty prichádzajú o schopnosť zdaňovať nadnárodný kapitál, pretože tento kapitál už nepozná hranice. Obchodovanie s najdôležitejšími komoditami, ako sú základné potraviny a voda, sa stáva výsadou len niektorých korporácií, ktoré si zákonmi vynútili pestovanie geneticky modifikovaných plodín neschopných reprodukcie a spôsobujúcich epidémie nádorových ochorení. Tieto korporácie už vyhlasujú, že voda nemá byť verejným vlastníctvom, ale komoditou ich obchodných záujmov. Z poľnohospodárstva a živočíšnej výroby sa stal megalomanský priemysel bez prirodzeného vzťahu k pôde a životu zvierat. Pôda je navyše decimovaná neúnosným množstvom chemických hnojív a pesticídov, ktoré z nej vytvárajú mŕtvu a neúrodnú pustatinu bez schopnosti regenerácie. Pôvodný vzťah k pôde a schopnosť ľudstva obrábať ju sa po tisícročiach vytratil. Človek sa ako homogénna súčasť prírody zredukoval len na jej príležitostného obdivovateľa zamurovaného v bezútešných mestských aglomeráciách, kde

už dnes žije viac ako polovica ľudstva. Tá je takmer výhradne odkázaná na systém distribúcie a predaja stále nekvalitnejších potravín v nadnárodných sieťach hypermarketov. Ropný zlom a stúpajúce energetické nároky sa premietajú aj do cien základných potravín, pričom výpadky v zásobovaní ropou budú v budúcnosti spôsobovať aj výpadky v dodávkach potravín a energií do domácností. Kolaps veľkých ríš sa prejavoval práve v kolapse zásobovania, a zároveň v chradnutí a rozpade infraštruktúry, čo sa začína prejavovať aj dnes. Systém zdravotnej starostlivosti sa v mnohých oblastiach zredukoval len na preskripciu liekov, a tým do veľkej miery učinil z lekárov dílerov farmaceutických spoločností. Mnohé vyliečiteľné choroby, akou je aj rakovina, sú viac ako polstoročie objektom monopolu na liečenie chemoterapiou. Tú už aj mnohí významní experti na onkologické ochorenia označili za metódu, ktorá bujnenie rakovinových buniek nezastavuje, ale naopak spôsobuje. Chátra aj systém vzdelávania. Deti sa na školách neučia objavovať a samostatne myslieť, ale iba prijímať starostlivo triedené informácie, a ich reprodukovaním sa usilujú o dobré známky. Nie sú povzbudzované v tom, čo ich baví, ale len fádne vedené k tomu, čo musia. Učitelia nemajú priestor postupovať podľa vlastných metód, ale podľa metodiky osnov predpisovaných inštitúciami. Posudzovaní sú potom na základe vyhodnocovania prospechu a testov, čím sa stráca ich pôvodná úloha. Preto sa ani v deťoch nerozvíjajú osobnosti, ale len uniformní udržiavatelia systému bez vlastného potenciálu a kreativity. Toto je najzávažnejšia príčina úpadku, ktorá indoktrináciou zbavuje deti ich výnimočnosti a spoločnosť tvorivej vitality. Devalváciu vysokoškolských diplomov zapríčiňuje prechod školstva na trhové hospodárstvo, v ktorom je pre školy výhodné prijať čo najviac uchádzačov. Po absolvovaní štúdia však pre nich ostáva stále menej príležitostí na plnohodnotné uplatnenie, a tak sa po prvýkrát v povojnovom období majú deti horšie ako ich rodičia. Tí sa im snažia neradostnú životnú situáciu vykompenzovať aspoň možnosťou spoločného bývania. Neskôr sa však zadlžujú, a tak pribúda čoraz viac prípadov exekúcií, vedúcich k veľkým rodinným krízam. Tie spôsobuje aj

fakt, že obom zamestnaným rodičom ostáva stále menej času na výchovu detí. Ak je však jeden z manželského páru dlhodobo nezamestnaný, vytvára sa napätie spôsobené frustráciou, čo v mnohých prípadoch končí rozvodom. Ich počet z roka na rok narastá, pričom viac ako tretina detí sa rodí v nemanželských zväzkoch, čo je z pohľadu štatistík doposiaľ najvyšší podiel. Demografická krivka starého kontinentu nemilosrdne klesá. V roku 2050 to spôsobí, že sa z Európy vytratí 100 miliónov jej obyvateľov. Svet technológií, ktoré sme stvorili, sa odklonil od pôvodných zámerov a vydal sa vlastnou cestou, postupne presahujúcou ľudské schopnosti i stupeň morálnej vybavenosti. Nové technológie, ktoré sa v čase vedecko-technickej revolúcie tešili veľkému obdivu, dnes nástupom biotechnológií, nanotechnológií, génového inžinierstva, nových bezpečnostných systémov a kontroly obyvateľstva, no najmä technológií militaristického priemyslu, vzbudzujú skôr obavy. Technika sa nástupom masovej výroby zbraní od čias prvej svetovej vojny obrátila proti ľuďom, a tak si 20. storočie ako najkrvavejšie storočie v dejinách vyžiadalo 187 miliónov obetí vojen a hladomorov. Deklarované „humanitárne vojny“ a chirurgicky vedené vojenské operácie však v súčasnosti prinášajú 90 % strát na životoch civilného obyvateľstva oproti 10 % civilných obetí prvej svetovej vojny a 50 % mŕtvych civilistov v druhej svetovej vojne. Počas nej bolo na planétu Zem zhodených 2 770 540 ton bômb. Avšak o dve dekády neskôr dopadol len na Vietnam takmer trojnásobok – osem miliónov ton amerických bômb. Jednotlivé štáty sa už čoskoro nebudú schopné postarať o vnútornú, ani o vonkajšiu bezpečnosť. Už o niekoľko dekád sa pravdepodobne rozpadnú na drobné časti, pretože udržiavanie veľkej federálnej únie nebude vo vzdialenejšom horizonte možné. Európa postupne vymiera a je otázkou času, kedy sa brehy pri niekdajšom pohrebisku nádejí imigrantov z čierneho kontinentu v Lampeduse zafarbia krvou ďalších obetí súperiacich o holé prežitie. Mnohí filozofi, politici, ekonómia a futurológovia tento vývoj prognózovali už v druhej polovici 20. storočia. Na konci videli kolaps spoločnosti zdecimovanej ekonomickou a morálnou krízou vedúcou k hladomorom,

MLČANIE > PRE TOHO, KTO HĽADÁ, VETA NEKONČÍ BODKOU vzburám, krvavým bojom pouličných gangov, občianskym vojnám a boju o samotnú existenciu. Spolu s ničivou exploatáciou prírody a životného prostredia je to smrteľná kombinácia ohlasujúca zánik civilizácie v podobe, v akej ju dnes poznáme.

TREPOT KRÍDEL O KLIETKU SKUTOČNOSTI

Všetky spomínané neradostné vyhliadky vyvolávajú v ľuďoch strach, pocit bezmocnosti a beznádej. Zároveň vytvárajú radikalizáciu postojov a myšlienok. Táto cesta je však len rýchlejšou cestou do záhuby. Revolúcie zatiaľ ľudstvu nikdy nepriniesli očakávané zlepšenie situácie. Naopak. Viedli k ešte väčšiemu teroru a nespravodlivosti. Ako teda nájsť východisko z tejto patovej situácie? Ako zmeniť to, čo Rimbaud prirovnal k „trepotaniu krídel o klietku skutočnosti“? Revoltu voči každému systému vytvára neochota ľudí podriadiť sa podmienkam, ktoré obmedzujú ich slobodu a prinucujú správať sa a konať v rozpore s ich vnútorným presvedčením. Revolta však systém zároveň posilňuje, práve vďaka nej sa upevňuje vo svojich pozíciách. Násilné akty protestov navyše spôsobujú, že zodpovednosť za stav, v akom sa ocitne spoločnosť, sa prenesie zo skutočných vinníkov na ich kritikov. Existuje však jeden mimoriadne účinný spôsob: nenásilný vzdor. Každý systém môže fungovať, len ak je splnená tá najpodstatnejšia podmienka: ľudia ho chcú. Spolupracujú s ním. Kolaborujú. Na všetkých úrovniach, ktoré systém vytvoril. Zúčastňujete sa volieb, ktoré sú len voľbami politických strán? Ospravedlňujete to tým, že volíte menšie zlo? Máte peniaze uložené na osobnom účte v banke? Vytvárajú váš pohľad na svet mainstreamové médiá? Plníte v práci nariadenia, s ktorými hlboko nesúhlasíte? Podriaďujete sa rozkazom? Ste nútení splácať hypotéku? Máte úvery? Podplatili ste lekára, policajta alebo sudcu? Toto všetko je niekoľko z kľúčových podmienok, akými systém, ktorý kritizujete, udržiavate pri živote. Jediným východiskom, ako ho poraziť, je prestať na ňom participovať. V tomto nenásilnom akte odporu je obrovský potenciál. Ak sa k nemu prihlási kritický počet ľudí, systém spadne. Globalizačný tlak a hegemónia ﬁnančných im-

périí paradoxne vytvárajú podmienky na vznik prostredí, ktorých základná idea spočíva v zbavení sa vplyvu inštitucionalizovaných mocenských mechanizmov. Riešením sú samostatné a sebestačné komunity a menšie zoskupenia, ktoré sa vymania spod jarma slúženia a prispievania na spoločenské usporiadanie, nezohľadňujúce potreby a priority svojich občanov. Prichádza obdobie, v ktorom stále viac ľudí volá po rozviazaní nefunkčnej zmluvy so štátom. Tou zmluvou je ústava a dôvodom jej rozviazania je deklarovaná absencia právneho štátu a neschopnosti vládnych strán zabezpečovať svojim občanom plnohodnotný a dôstojný život. Elementárnym predpokladom vzniku samostatného spoločenstva alebo komunity nezávislej na štáte je vôľa jej členov akceptovať princípy základných morálnych zásad, solidarity a duchovných hodnôt. Ďalším z predpokladov je spoločné vlastníctvo dostatočne rozsiahlej ornej pôdy s prístupom k vode využívajúc potenciál alternatívnych zdrojov energií. Takéto spoločenstvo bude časom schopné zabezpečovať plnú potravinovú a energetickú sebestačnosť, čo je práve kritérium, ktoré v našej spoločnosti úplne absentuje. Plná potravinová sebestačnosť je základný a najdôležitejší pilier následného spoločenského a kultúrneho usporiadania komunity. Už starobylá ríša Inkov s pozoruhodným sociálnym zákonodarstvom priznávala každému obyvateľovi právo na pôdu a plnohodnotnú stravu. Systém štátnych sýpok sa u Inkov, ale aj v starovekom Egypte staral o spravodlivú distribúciu uchovávaných rezerv tak, aby nikto netrpel hladom. Demokratickou voľbou vlastného orgánu samosprávy, akejsi „rady starších“ spomedzi najlepších odborníkov, morálne bezúhonných, múdrych a najobetavejších, sa ukotvia spravodlivé podmienky na solidárne spravovanie spoločných hodnôt a majetku pod kontrolou všetkých. Rozhodovať o spoločnom osude by mali už podľa Sokratovho modelu tí, ktorí dospeli ku skutočnej múdrosti a cnosti. Najpodstatnejšou cnosťou tých, ktorí spravujú spoločnosť, je obeta v podobe absolútnej služby ostatným. Solidarita nemá vyplývať z inštitucionalizovaných a automatizovaných mechanizmov, vytvárajúcich vo veľkej miere základy nespokojnosti. Solidarita má vychádzať

z vedomia a morálnych kritérií členov spoločenstva. K spravodlivej spoločnosti vedie len cesta začínajúca vytvorením rovnakých podmienok pre všetkých. Solidaritu a spravodlivosť nemožno zamieňať za rovnostárstvo. Príroda rovnosť nepozná a s trochou nadľahčenia by sa dalo povedať, že aj v pekle i na nebi existuje hierarchia. Táto hierarchia sa v ideálnom spoločenstve prirodzene tvorí v závislosti od kvanta a kvality úsilia a obetavosti vynaložených na všeobecný prospech. Pri takomto úsilí nemôže byť jediným relevantným činiteľom iba čas, ale predovšetkým výsledok, hoci čiastkový. Peniaze nahradí vlastná, komunitná mena a výmenný obchod. Prerozdeľovanie vždy prináša zárodky nespokojnosti a s ňou závisť a nenávisť vedúce k zániku. Toto spoločenstvo nebude založené na klasickom princípe odmeňovania za vykonanú prácu s rozdielmi vo výške príjmu. Všetkým dospelým členom spoločenstvo vytvorí podmienky na prácu. Tú by mali vo vymedzenom čase vykonávať prioritne v oblasti potravinového zabezpečenia a súvisiacich odvetví. Všetci jej členovia, teda aj deti a starí ľudia, by mali dostávať rovnakú odmenu bez ohľadu na odvedenú prácu, čo bude vytvárať princíp základného, nepodmieneného príjmu ako elementárneho predpokladu na udržanie základného životného štandardu. Avšak tým, ktorí sa väčšou mierou úsilia a schopností pričinia o všeobecný prínos a rozvoj, bude mať spoločenstvo možnosť priznať zvýšenie odmien vytvárajúcich motiváciu k nadštandardným výkonom. Všetci tí, ktorí takto prispejú k zvyšovaniu spoločného blaha, by mali mať možnosť vo vymedzenom časovom intervale rozhodovať o spoločných záujmoch práve prostredníctvom „rady starších“. Vo fragmentárnej spoločnosti ľudia s úzkou špecializáciou na rôzne expertné výkony a zamerania stratili holistický nadhľad a pochopenie vzájomnej prepojenosti s celkom. Práve preto by mala deľba práce okrem základných predispozícií jednotlivcov zohľadňovať aj schopnosť učiť sa jeden od druhého a rozvíjať tak novonadobudnuté zručnosti a vedomosti. Vzdelávanie a zdravotná starostlivosť by nemali byť viazané na indoktrináciu inštitúcií a súkromných ﬁriem, ale mali by sa stať súčasťou života vnímaného vo svojej celistvosti. Jedným

z tajomstiev úspechu Periklovho typu demokracie v Aténach bola skutočnosť, že mestský štát tvoril malý, obmedzený počet ľudí. Už Platónovo ideálne mesto polis malo obývať 5040 rodín, ktorých počet neubúda, ani nerastie. Všetky známe utópie o ideálnych štátoch ako Campanellov Slnečný štát, Cabetova Ikaria, Homérova Scheria a mnohé ďalšie zdôrazňovali nevyhnutnosť stáleho počtu obyvateľstva. Polis pozostával z posvätného miesta, niekoľkých verejných a súkromných budov, ktoré ochraňoval múr, ale aj zákony, vlastná ústava a politický poriadok, vytvorený plnoprávnymi občanmi, polités. Stály počet obyvateľov sa udržiaval tak, že keď obec pociťovala prílišný populačný rast, odchádzali z týchto oblastí tzv. ubytovatelia a spolu s novými osadníkmi zakladali nové komunity s identickou kultúrou, náboženstvom a politickým usporiadaním, aké malo materské mesto – metropola. Hoci gréckej demokracii môžeme oprávnene vyčítať, že v nej existovalo otroctvo, nemôžeme automaticky rátať, že bez neho je existencia takéhoto usporiadania spoločenstva nemožná. Naopak, nová spoločnosť absolútne vylučuje perspektívu života jedných na úkor druhých. Jej podstatou je veľké uskromnenie a vzdanie sa pôvodných nárokov na pohodlný život. Z dnešného pohľadu sa tieto náčrty môžu javiť ako cesta späť, ako opustenie mytológie o večnom raste, ktorá tak presvedčivo opantala naše mysle. Načrtnutá cesta nevedie ku šťastiu z toho, že máme, ale z toho, že sme schopní sa deliť. Ak vznikne prvé takéto spoločenstvo a čas preukáže jeho životaschopnosť, je veľmi pravdepodobné, že budú vznikať ďalšie. Ak budú postavené na princípoch spravodlivosti a tolerancie, vytvoria predpoklad na vzájomné obohacovanie na materiálnej aj duchovnej úrovni. Náš život a ľudský osud je príbehom o pominuteľnosti, a preto nič z toho, o čom si myslíme, že nám patrí a kvôli čomu sme obetovali takmer všetku životnú energiu, nemôžeme nikdy natrvalo vlastniť. Naša existencia je v časovo ohraničenom prenájme. Efemérne šťastie z vecí a ich vlastnenia je len ilúziou, ženúcou vodu na zlovestný mlyn utrpenia. Gándhí raz zhrnul podstatu svojho života do jedinej krátkej vety: „Zriekni sa a raduj sa.“ To, čo skutočne umožní podmienky na lepšie by-

MLČANIE > PRE TOHO, KTO HĽADÁ, VETA NEKONČÍ BODKOU

tie, je napĺňanie vlastného života a životov tých druhých šťastím a porozumením. Je veľmi pravdepodobné, že tieto úvahy budú znieť mnohým ako utópia, neuskutočniteľná ﬁkcia, ako čosi, čo môže existovať iba v zbožných predstavách. Ibaže každá utópia sa stáva realitou v momente, keď sa k nej prihlási dostatočný počet ľudí. Tieto vízie už v spoločnosti rezonujú a získavajú stále zreteľnejšie kontúry. Nemožno ich však vnímať ako striktný súbor dogmatických normatív. Vždy je dôležité rozpoznať dôvody a pohnútky, ktoré tieto vízie splodili. Ak je nimi načrtnutie cieľa, určitého referenčného bodu, ideálu spoločnosti postavenej na najušľachtilejších ideách pravdy, dobra a krásy, má zmysel aj úsilie blížiť sa k takémuto cieľu. K tomu však nemožno nikoho žiadnym spôsobom nútiť. Ľudia musia mať možnosť sami rozpoznať to, čo chcú, hoci aj za cenu toho, že v živote zakúsia vlastné zlyhania. Najvyššie poznanie sa často rodí v samote a utrpení. Žiaľ, platí to aj pre celú spoločnosť, ktorá sa k vyššiemu stupňu uvedomenia, vzájomnosti a solidarity dostáva vždy až po najväčších katastrofách. Hegel to zhrnul do vety: „Sova Minerva začína svoj let, až keď padne súmrak.“

SVET JE TAKÝ, AKÉ SÚ NAŠE MYŠLIENKY Moje korene, mám na mysli genetické korene, sa viažu k dávnym predkom z Blízkeho Východu, z oblasti Mezopotámie, krajiny úrodného polmesiaca, krajiny strážcov, krajiny Sumeru. Táto skúsenosť, toto poznanie mi dopomohli chápať vlastné bytie i život ako sieť spojitostí, ktoré v tom momente nadobudli nepredstaviteľnú hĺbku. Hĺbku v tom, že niekde na prvopočiatku možno naozaj existoval jeden človek, jedna ľudská bytosť, ktorá bola prototypom všetkého, čomu dnes hovoríme národy, rasy a z nich neskôr odvodené vierovyznania, ale aj boj kto z koho. Svet je svetom kultúr a ich odvekého zápasu o získanie nadradenosti, výhod a väčšieho rešpektu. Ibaže ak všetko začalo Adamom a Evou či prvotným chromozómom X a Y, potom je to boj o získanie výhod medzi ich deťmi, bratmi a sestrami. A práve preto je tento boj vo svojej najhlbšej podstate bratovražedným. Je nezmyselný rovnako ako akákoľvek túžba po nadradenosti a vyvolenosti. V ľudskom

srdci by nemalo byť žiadne miesto pre nenávisť, ale iba pre lásku. Vznášajúc sa nad všetkými príčinami bolesti, bytia i nebytia vidím všetkých svätcov a prorokov, ako sa usmievajú v žiarivom, oslnivom svete a hovoria: „Ja som ty.“ Tisícročia staré upanišady sa dajú zhrnúť do jedinej vety – Tat tvam asi – To si ty! Ty, ľudská duša, átman, totožná s tým, čo tvorí vesmír, brahmu. Priveľká oddanosť k akejkoľvek ideológii či náboženstvu môže byť aj priveľmi nebezpečná. Prílišná spätosť vytvára dogmy a predsudky. Zapĺňa srdce až do takej miery, že v ňom neostáva priestor na nič nové. Preto skutočným bohatstvom je otvorené srdce, ktoré každým dňom napĺňame láskou. Keď sa ňou srdce občas naplní mierou vrchovatou, začína sa láska vylievať všade navôkol. Na to, aby celé ľudstvo mohlo prežiť, je nevyhnutná kľúčová podmienka jednotlivca „milovať blížneho svojho ako seba samého“. Skutočné šťastie spočíva v schopnosti deliť sa oň s tým druhým. Mať rád samého seba znamená v konečnom dôsledku cítiť lásku k druhým a vedieť odpúšťať. Odpustením však nie je myslené len odpustenie iným. V sebaľútosti hľadáme vinu u druhých, preto sa namiesto nej naučme odpúšťať aj sebe samému. Nikto neprichádza na svet ako zlý. Sme obdarení schopnosťou údivu a našou skutočnou povinnosťou a najväčšou výzvou v živote je pochopiť, kým sme. V každom z nás je Budha, Mohamed aj Ježiš Kristus. Sme presne takí istí ako oni a oni sú našimi obrazmi. Sú zrkadlom nastaveným tak, aby sme sa spoznali. Všetko, čo prežívame a cítime, nie je založené iba na zmyslových vnemoch. Naše ja je oveľa bližšie k podstate snov – slovami Shakespeara: „Z rovnakej látky sme, z akej sú utkané sny.“ V nich sme sami sebou, osamotení, no zároveň prítomní v nekonečnej spleti obrazov kozmického divadla. V tých snoch prežívame bolesť aj extázu rovnako intenzívne ako vo svete, ktorý považujeme za skutočný len preto, že ho vnímame zmyslami. Už nad bránou starovekého Apolónovho chrámu v Delfách bol vytesaný nápis „gnóthi seautón“ – poznaj samého seba. V poznaní samých seba sme sa od pôvodnej cesty vzdialili až do takej miery, že sa stávame cudzincami vo vlastnom tele. Preto naučiť sa poznať samého seba a chápať vlastné ja ako súčasť spoločnej podstaty je

85 Autor v tibetskom kláštore v Himalájach

najdôležitejšou úlohou nadchádzajúcej epochy. Len tak sa zbavíme vojen, hriechov a utrpení. Mnoho veľkých mysliteľov si kládlo otázku, či je úlohou ľudí vytvoriť ideálny svet tu a teraz, alebo sa snažiť žiť a konať tak, aby sme si zaslúžili odmenu v inom – dokonalejšom – svete. Takéto úvahy nás môžu odsúvať do pozície, v ktorej sa zbavujeme spoluzodpovednosti za to, akým je náš svet teraz výmenou za očakávanie vlastnej spásy vo „svete potom“. Áno, človek je tvor nedokonalý, a preto aj mnohé túžby a snahy po vytvorení ideálnej spoločnosti viedli ešte k väčším krivdám, aké chcel odstrániť. Na svete však nie je nič mocnejšie ako naše myšlienky. To, o čo tu v skutočnosti ide, je spôsob, ako ich učiniť čistými. Ako utíšiť rozbúrené vody a mentálny šum našej mysle až do pokojnej hladiny. Až potom vstúpime do Kráľovstva Božieho. Do ríše pokoja a uzdravenia. Do priestoru nekonečnej lásky a pochopenia. Áno, môžeme prejsť celý svet, môžeme byť v Patagónii alebo na Madagaskare, ale vždy to budeme my a naše pocity, ktoré

budú tvoriť celý náš svet. Hoci sa ocitneme až na jeho kraji či kúsok za ním, najkrajšie miesto na ňom je „tu a teraz“. Áno, každým dňom nám ostáva stále menej času. Stále menej času na skutočné žitie. No v labyrinte sveta sa už niečo deje. Začíname chápať, ako sa vymaniť z onoho „trepotania krídel o klietku skutočnosti“. Máme obrovskú moc. Máme neprekonateľnú silu zjednotenia. Máme príležitosť ako nikdy predtým. Môžeme začať odznova. Môžeme zasiať novú úrodu. Avšak pod podmienkou, že pôda nebude príliš chladná a tvrdá na to, aby sa v nej semienka nádeje ujali. K tomu vedie len a len uvažovanie, pretože v najpriezračnejšej pravde je svet taký, aké sú naše myšlienky. Káthmandu, Nepál. Dillí, India, 2013

Všetky diely tohtoročnej série rozhlasovej relácie Mlčanie prináša druhý diel rovnomennej knihy.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

KNIHA R RUDÁ SYMFONIE IIvan Landovskij (2013) 150 strán Kniha „Rudá symfonie“ pôsobí svoK jjím pôvodom, ale predovšetkým obsahom tak neuveriteľne, až v čitatteľovi vzniká podozrenie, že ide o mystiﬁkáciu. Podobný názor však rezolútne spochybňujú minimálne dva zásadné dôkazy jej pravosti. Po prvé, v texte spomínaný Navašin je skutočná historická postava. Druhým dôkazom je to, že obsah knihy nezávisle na Rakovskom potvrdil americký profesor Anthony Sutton vo svojich viac než desiatich knihách, ktoré vydal v 60. a 70. rokoch dvadsiateho storočia. Do jeho rúk sa totiž celkom náhodne dostal dokument tajnej organizácie so zoznamom členov zastávajúcich kľúčové postavenie v americkom establišmente. Sutton postupne odhalil štruktúru organizácie, analyzuje a rozoberá jej obrovský vplyv na ekonomický a politický život v Amerike...

VO SVETLE PRAVDY – V POSOLSTVO GRÁLU P Abd-Ru-Shin (2011) A 832 strán Knižný titul „Vo svetle pravdy – K Posolstvo Grálu“ je dielo, ktoré obP jjasňuje duchovné deje a súvislosti ttýkajúce sa ľudského bytia v celkovvom kontexte, ktorý doteraz nebol známy. Dotýka otázok a tém, s ktorými sa á D ýk sa častých č v duchovnej oblasti stretávame, ako napríklad: čo je osud, ako sa prejavuje slobodná vôľa človeka a zákon spätného pôsobenia alebo karma, čo je duch a duša, zákony o stvorení, poslanie syna božieho a mnohé iné. Autor v 168 prednáškach, ktoré na seba svojím obsahom vzájomne nadväzujú, podáva obraz celého stvorenia. DOBA JEDOVÁ 1+2 (KOMPLET) D JJiří Patočka, Anna Strunecká (2012) 656 strán Komplet Doba jedová 1+2 ponúka K pútavé čítanie o škodlivých látkach p v potravinách, nápojoch, kozmetikke, liekoch, potravinových doplnprostredí vôbec, ktoré sú reklamou, kkoch h a životnom ži masovokomunikačnými prostriedkami a mnohokrát

www.pantarhei.sk

i medicínou odporúčané ako zdravviu prospešné. Značná pozornosť jje venovaná možným rizikám očkkovania. Autori Anna Strunecká a Jiří Patočka, vysoko erudovaní a medzinárodne uznávaní odborníci v oblasti biomedicíny a toxikon llógie s dlhoročnými skúsenosťami v publicistike, podávajú vysvetlenia jasnou, prístupnou a zrozumiteľnou formou. Čitateľom sa tak ponúka celkom ojedinelá príručka na každodennú orientáciu v neprehľadnej oblasti ovládanej záujmami trhu a zisku s námetmi, ako sa brániť pred mnohými zdravotnými rizikami a kvázi vedecky podloženými radami. MOC IZRAELE VE SPOJENÝCH M STÁTECH JJames Petras (2009) 158 strán Táto kniha je o moci židovskej loby, ktorá ovplyvňuje politiku USA voči Strednému východu. Okrem bezvýhradnej americkej podpory Izraela sa kniha týka aj začatia agresívnej vojny proti Iraku, podnecovania k vojenskému napadnutiu Iránu, zaistenia americkej podpory izraelskej kolonizácie Palestíny a masívneho vykorenenia Palestínčanov. Moc židovskej loby pri formovaní politiky USA si dlho uvedomovali izraelskí vodcovia a celkom určite im umožnila ignorovať občasné žiadosti prezidenta, aby zastavili a ustúpili od masakier, vrážd, demolácií domov, kolektívnych trestov a ďalších genocídnych praktík páchaných na Palestínčanoch. KAM ZMIZEL ZLATÝ POKLAD K REPUBLIKY R Stanislav Motl (2007) S 264 strán Kniha Stanislava Motla, ktorej súK časťou je bohatý obrazový materiál vrátane desiatok autentických dokuv mentov, formou dynamickej reporm táže popisuje dramatické pátranie po osudoch zlatého československého pokladu. Popisuje mnohé zaujímavé stretnutia s pamätníkmi a zverejňuje utajované zápisy zo zdĺhavých a dramatických rokovaní o navrátení československého menového zlata, ktoré bolo podmienené tým, že Československo zaplatí USA a Veľkej Británii „daň za oslobodenie“. Do nej spadali aj uniformy a výzbroj nielen živých, ale aj padlých vojakov, vrátane bômb, ktoré naši letci zhodili na Nemecko.

FILM T TRANSYLVANIA Dráma / Road movie D F Francúzsko, 2006, 98 min Réžia: Tony Gatlif R H Hrajú: Asia Argento, Amira Casar, Birol Ünel A T Tony Gatlif sa vo svojom najn novšom filmovom počine vydávva spoločne s hlavnou hrdinkou Zi i Zingarinou na cestu do Transylvánie, kde táto mladá Francúzka hľadá svoju stratenú lásku, rumunského muzikanta Milana. Pátra po mužovi, ktorý jej ukradol srdce – avšak keď stretne neukotveného priekupníka starožitností Čangala, jej život sa zmení. Môžete sa tešiť na živelnú hudobnú zložku filmu, ku ktorej svojimi skladbami prispel aj samotný režisér. K KLUB BITKÁROV (FIGHT CLUB) D Dráma / Thriller U USA / Nemecko, 1999, 139 min R Réžia: David Fincher H Hrajú: Edward Norton, Brad Pitt, H Helena Bonham Carter, Meat L Loaf, Zach Grenier K Keď nemôžete pol roka zaspať, celý l svet naokolo k l vám začne pripadať ako nekonečný sen. Všetko okolo vás je nedokonalou xeroxovou kópiou seba samého. Jack je jedným z nich. Má slušnú prácu, zarába slušné peniaze, ale trpí najťažšou formou nespavosti. Na služobnej ceste sa Jack zoznámi s Tylerom Durdenom, ktorý mu ponúkne ubytovanie pod podmienkou, že mu vrazí poriadnu ranu. Táto „výmena názorov“ sa obom zapáči a čoskoro vznikne prvý Klub bitkárov. D DOKONALÝ ZMYSEL ((PERFECT SENSE) D Dráma / Romantický / Sci-fi V Veľká Británia / Švédsko / Dánsko / ÍÍrsko, 2011, 92 min R Réžia: David Mackenzie H Hrajú: Ewan McGregor, Eva Green, C Connie Nielsen, Ewen Bremner Ký S Mi Kým Susan a Michael objavujú nové a nepredvídateľne hlboké city, ľudia na celom svete sa začínajú cítiť divne, akoby niečo ovplyvňovalo ich emócie. Je to preto, že sú zamilovaní, alebo sa svet citovo rozpadá? Film má dve navzájom previazané dejové línie: prvá je milostný príbeh medzi mladým šéfkuchárom a ženou

zo susedstva, ktorá je epidemiologička; druhou je prepuknutie záhadnej nákazy v rôznych častiach sveta, ktorá spôsobuje, že postihnutí ľudia strácajú najskôr čuch, potom chuť a nakoniec i sluch. Film naznačuje, že možným dôvodom tejto globálnej katastrofy je to, že ľudia zanedbali svoje životné prostredie, a následne aj samých seba. O OSTROV D Dráma R Rusko, 2006, 112 min R Réžia: Pavel Lungin H Hrajú: Pjotr Mamonov, Viktor Succhorukov, Viktorija Isakova, Dmitrrij Djužev, Jana Jesipovič P Počas vojny v Severnom mori zzajali Nemci sovietsky vlečný čln d prísľubom íľ b žživota donútili jedného z námora pod níkov zastreliť svojho kapitána. Námorník sa ocitol v ostrovnom kláštore a ako mních Anatolij zasvätil svoj život bohu a pokániu, aby odčinil svoj hriech. Po rokoch driny v kotolni získal dar vcítenia sa do ľudských duší. Hoci pochybuje o zoslanej božej milosti, neodmieta tých, ktorí veria v jeho svätosť a prozreteľnosť. Poslúchne ho aj prior, otec Filaret, ktorý sa zriekne prepychu a pýchy a nasťahuje sa do kotolne... Čas plynie a dni Anatolijovho života, jeho pokánia a zázrakov sa napĺňajú. Dušu ctihodného, ale možno jurodivého mnícha rozvráti príchod nečakanej návštevy... Anatolij je prinútený rekapitulovať doterajší život. Ako má teraz vnímať svoje svedomie, boha a dar, ktorý mu bol prepožičaný? M MEDVEDIE SRDCE (KARU SÜDA) D Dráma / Romantický E Estónsko / Česko / Nemecko / Rusko, 2001, 123 min R Réžia: Arvo Iho H Hrajú: Dinara Drukarova, A Arvo Kukumägi, Lembit Ulfsak M Mladý Estónec Nika opúšťa stekéh života a odchádza na Sibír. Poreotyp mestského čas dlhých dní osamelosti sa Nikovi začne zjavovať Ngannssan, jeho tieň a sprievodca životom. Chráni ho, učí, ako sa správať v lese a upozorňuje ho na chyby, ktoré urobil. Jedného dňa je svedkom milostného rituálu dvoch medveďov. Samec na neho zaútočí a Nika ho v sebaobrane zabije. Medvedica s ním ako s víťazom zápasu začne „ﬂirtovať“ a obaja sa pomaly spriatelia. Mystika drsnej prírody a nutnosť prežiť v extrémnych podmienkach ho učia novému pohľadu na svoj život: niesť bremeno absolútnej slobody i zodpovednosti za seba samého.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

HUDBA B BEBEL GILBERTO IIn Rio Dĺžka 60:24 D Rok vydania 2013 R Brazílska speváčka Bebel B Gilberto pôsobí na scéne G od roku 2000, kedy debutoo vala albumom Tanto Temv po. Jej fanúšikov by mohol potešiť jej prvý koncertný album. Jeho názov je inšpirovaný jedným z hitov anglickej skupiny Duran Duran, ktorý sprostredkované vystúpenie aj otvára. Hudobná produkcia sa nesie prevažne v znamení štýlu bossa-nova, ktorý ústrednej postave sedí najlepšie a ponúka po každej stránke vkusný prierez jej kariérou. Tú v posledných rokoch poznačili aj ďalšie úspešné albumy ako Momento alebo All In One. Titul vychádza súčasne i na DVD.

SHANTEL S Anarchy + Romance A Dĺžka 37:27 D Rok R vydania 2013 Nemecký hudobník a proN ducent Stephen Hantel alias d Shantel sa preslávil v poslednej dekáde hitmi ako s Bucovina alebo Disko Partizani. Inšpiroval sa v nich najmä balkánskymi rytmami a nastupujúcou úspešnou vlnou tzv. balkan bítu, ktorá zachvátila nielen západnú Európu, ale aj časť zaoceánskeho publika. Nový album vychádza po štvorročnej prestávke a tentoraz prináša širší hudobný zámer, v ktorom sa Shantel viac ako predtým prezentuje ako spevák, a to takmer estrádneho zamerania. Napriek žánrovej pestrosti je jeho novinka prekvapivo svieža, tanečná, hudobne vyrovnaná. RIVA STARR R Hand In Hand H Dĺžka 43:47 D Rok vydania 2013 R Za projektom Riva Starr Z stojí taliansky DJ a produs cent Stefano Miele. Jeho c dominantou bola v minud losti najmä house music a v tomto smere vyprodukoval

už niekoľko tanečných hitov, z ktorých posledný urobil so známym tanečným mágom Fat Boy Slimom. Posledný regulérny album Hand in Hand ponúka omnoho viac ako len bežnú diskotékovú produkciu, pretože hudobne prináša pestrofarebnú paletu žánrov, z ktorých vyčnieva lounge alebo new jazz s exotickými prímesami. O výnimočnosť sa postarali aj hosťujúci speváci ako napr. Rssll, Vinicio Caposella alebo Roots Manuva. Celkovo sa podarilo vytvoriť zaujímavý celok, ktorý môže kandidovať na najväčšie hudobné prekvapenie tohto roku. MAYRA ANDRADE M Lovely Difﬁ cult L Dĺžka 37:42 D Rok vydania 2013 R Mayra Andrade stelesňuje M mladú generáciu speváčok m pôsobiacich v Paríži, pocháp dzajúcich z Kapverdských d ostrovov. Jej štvrtý regulérny album Lovely Difﬁcult je určený publiku, ktoré hľadá v hudbe obsah, romantiku alebo aj prvky typické pre šansón. Mayra spieva portugalsky, francúzsky a anglicky a jej prejav miestami pripomína Norah Jones. Hudobne ju sprevádzajú osobnosti z USA, Izraela, Francúzska a Anglicka. WINSTON MCANUFF W AND FIXI A A New Day Dĺžka 48:32 D Rok vydania 2013 R Winston McAnuff, päťdeW ssiatpäťročný jamajský regggae spevák, známy aj zo skupiny Inner Circle, spojil na tomto diele sily s famóznym francúzskym hráčom na akordeón menom Fixi. Výsledkom je nevšedný celok kombinujúci nielen reggae, ale aj jamajské calypso alebo afrobeat so zvukom nekonvenčného akordeónu. O afrobeatovú rytmiku sa miestami postaral Tony Allen, bubeník známy zo sprievodnej skupiny Femiho Kutiho. Ústredné duo sa cíti rebelsky a výsledok je odrazom tohto pocitu. Z ich namiešanej zmesi má šancu vzniknúť novodobá klasika, ktorá sa neošúcha ani po viacnásobnom počúvaní. Róbert Gregor (autor je hudobný publicista a prevádzkovateľ hudobného e-shopu www.cdclub.eu)

MÚZY > ZUZANA FLIMELOVÁ

ZUZANA FLIMELOVÁ V PROCESE VZNIKANIA OBRAZU ALEBO TÉMY HĽADÁM SÚVISLOSTI INTUITÍVNE V MYTOLÓGII, SYMBOLIKE, PSYCHOLÓGII, A TIEŽ V MINULOSTI. JE TO PROCES HĽADANIA OSOBNEJ IDENTITY KRYŠTALIZUJÚCEJ SA V KONKRÉTNOM ČASE. PODSTATNÝM MOTÍVOM TVORENIA JE PRÁVE NARUŠENIE OSOBNÝCH HRANÍC SO ZÁMEROM KATARZIE, PREMENY, OBNOVY, VÝMENY ENERGIE.

Zuzana Flimelová – „Lovers“ / olej na plátne / 2010 / 65 x 45 cm

Zuzana Flimelová – „Amjazob“ / olej na plátne / 2010 / 135 x 95 cm

Zuzana Flimelová – „Spiaca medúza“ / olej na plátne / 2010 / 170 x 135 cm

Zuzana Flimelová – „Toto cutugno“ („V sobotu pri rybníčku“) / olej na plátne / 2012 / 135 x 95 cm

Zuzana Flimelová – „Nekonečno na klinec!“ / olej na plátne / 2012 / 165 x 140 cm

MANDRAGORA > VIMANIKA SHASTRA

Vladimír Líška

VIMANIKA

SHASTRA

94 MAJSTER RIBCHU ZOSTROJIL LIETAJÚCI BOJOVÝ VOZ BEZ KOŇA, LIETAL PO CESTÁCH VTÁKOV. VOZ SA POHYBOVAL RÝCHLEJŠIE AKO MYŠLIENKA A NA ZEM SA SPÚŠŤAL SO SILNÝM REVOM. (RIGVÉDA – VEK MIN. 5 000 R.)

alšou krajinou, ktorej sa budem venovať, je druhá najľudnatejšia krajina sveta – India. Stará India s vyše miliardou obyvateľov je rovnako fascinujúca a zaujímavá ako Čína, Egypt alebo Sumer. Dejiny Indie sa spájajú s inváziou árijcov, ktorí tvorili vládnu kastu a priniesli védy. Hinduizmus, joga, budhizmus, kasty, extrémna chudoba aj bohatstvo, chrámy i chatrče, rieka Ganga, citarová hudba, Gándhí, posvätné miesta a svätí muži – sadhuovia, taká je India. Hinduizmus (väčšinové, veľmi tolerantné a stále živé náboženstvo Indie, 80 % veriacich) sa vyhýba akémukoľvek dogmatizmu a Indovia nemali nikdy potrebu pôvodné staré texty prekrucovať, doplňovať alebo meniť. A preto v nich môžeme objaviť množstvo zaujímavých, až fantastických vecí. Protikladnosť či nejednotnosť nie je problémom, pretože všetko je brahma, neosobná,

prvotná, všadeprítomná realita. Každý si môže ľubovoľne vybrať svojho boha, resp. byť aj ateistom, a zároveň hinduistom. Hinduizmus (patrí k najstarším náboženstvám sveta) vychádza z véd (najstaršia je Rigvéda), upanišád (základ hinduizmu), Mahábháraty (populárny náboženský epos, obsahuje Bhagavadgítu, 80 000 dvojverší) a Rámájany (staré a významné literárne dielo). Rigvéda je zbierka 1028 hymien. V prvej knihe v 111. kapitole sa napríklad píše, ako bola postavená pohodlná nebeská loď, ktorá sa mohla pohybovať kdekoľvek a lietala po nebeskej klenbe. Aj na Mesiac. Mala tri poschodia a tvar trojuholníka. Inde popisujú vozidlo, ktoré mohlo lietať aj pod vodou a za krátku chvíľu obletelo tri svety. Podľa E. von Dänikena je v Mahábhárate 24 miest, kde sa popisujú lietajúce vimány. V piatej knihe tohoto eposu sa píše o troch mestách, ktoré sa

otáčajú na oblohe. ,,Bhima letel so svojou vimánou na obrovskom lúči, ktorý sa leskol ako slnko a vydával hluk podobný duneniu búrky.” Rigvéda popisuje lietajúce vozy, ktorými sa dalo lietať všade do vesmíru, riadené tromi osobami. Spomína aj pohonné látky, avšak ich názvy sú nepreložiteľné. V Rámájane sa píše o cestách zlatých strojov, ktoré ráno štartovali na Srí Lanke (Lanka) a poobede dorazili do Ayodhaya. L. Souček spomína v kultovej knižke Tušenie tieňa (1984) 3 000 rokov starý rukopis, štúdiu s názvom Vimanika Shastra (Veda o letectve), v ktorej autor (jogín Bhárádvaja) uvádza 31 základných častí lietadiel a 16 druhov kovov a zliatin vhodných na stavbu lietajúcich strojov. Egypťania v tom čase poznali 5 kovov (zlato, striebro, meď, zinok, cín). Vo Vimanike sa ďalej píše: ,,Uprostred korábu je ťažká kovová schránka, zdroj sily. Z tejto schránky ide sila do dvoch veľkých trubíc, prúd sily udrie do zeme, čím zdvihne koráb dohora. Keď je dosť vysoko, otvory sú napolo zakryté, len aby visel do vzduchu. Potom sa väčšia časť sily prevedie do zadnej rúry, aby mohol koráb vyraziť dopredu.” Souček píše aj o pohonnej látke, pričom cituje sanskritské spisy: ,,Vnútri stroja je zariadenie, v ktorom sa v železnom kotlíku zahrieva ortuť špeciálne riadeným ohňom. Štyri nádržky s ortuťou umožňujú tomuto zariadeniu vyvolať úplný vír síl. Voz potom vystúpi na oblohu s burácaním a tí, ktorí sledujú jeho dráhu, majú dojem, že pozorujú nejakú obrovskú perlu.” Vidíme, že tu už nejde o mystické šamanské zážitky v stave tranzu

a zmeneného stavu vedomia, ale o celkom reálny opis skutočnosti. V Mahábhárate Ardžuna vystupuje na nebo a popisuje pritom viac lietajúcich vozov, aj také, ktoré sa zrútili a už nie sú schopné letu. V 8. knihe Mahábháraty (Musala Parva) sa píše: ,,Neznáma zbraň je oslňujúci blesk, ničivý

Vimanika Shastra popisuje rôzne témy: tajomstvo na stavbu lietadiel, tajomstvo, ako znehybniť lietadlo, tajné maskovacie technológie lietadiel, ako zistiť smer blížiaceho sa lietadla alebo ako zničiť lietadlá nepriateľov.

MANDRAGORA > VIMANIKA SHASTRA

Podivné hinduistické chrámy v tvare pyramídy

posol smrti, ktorý všetkých príslušníkov Vrišni a Andhaka premenil na popol. Bolo to, akoby sa rozpútali všetky živly. Slnko sa točilo v kruhu. Svet spálený žiarou zbrane sa vlnil v horúčave. Tisíce vozov bolo zničených, potom sa rozhostilo hlboké ticho.” V sanskritskom texte (Däniken) sa píše: ,,Teleso musí mať silnú a odolnú konštrukciu z ľahkého materiálu. Sila spočíva v ortuti, ktorá uvádza do pohybu hnaciu víchricu, umožňuje mužovi zázračným spôsobom prekonať na nebi obrovskú vzdialenosť. Rovnako možno zostrojiť pre boha v pohybe vimánu veľkú ako chrám. Treba do nej zabudovať štyri silné nádrže na ortuť. Keď sa zahrejú regulovaným ohňom zo železných nádrží, získa vimána z ortuti silu hromu a zjaví sa na nebi ako perla.” Známy je sanskritský citát, ktorý povedal R. Oppenheimer, otec atómovej bomby: „Stal som sa smrťou, ničiteľom svetov.” Tiež J. Wojnar spomína védy popisujúce štyri nádrže v tvare gule, naplnené ortuťou, zahrievané ohňom. Vimána potom dokáže vyvinúť obrovskú silu a zmení sa na perlu na nebi. Indická Kalidasa píše o 2 800 km dlhom lete Rámovej vimány z Indie na Srí Lanku (Cejlón). Pilot vyniesol svoj stroj vysoko nad mraky, potom klesal a znovu nabral výšku. Zaujímaví sú tiež niektorí hindu bohovia. Modrý Višnu

a Krišna alebo dodnes veľmi populárny Ganéša so sloňou hlavou, so znakom svastiky na jednej ruke a atlantským trojzubcom medzi obočím. Má štyri ruky. Zaujímavé je, že aj egyptský boh Osiris sa zobrazuje s modrošedou pokožkou. On však je bohom podsvetia, tým, ktorý vstal z mŕtvych. Modrý boh Krišna skôr naopak, života, a Višnu je bohom udržiavateľom, záchrancom. Krišna vlastnil ohnivú metaciu zbraň, ktorá sa dokázala vrátiť späť. Boh Višnu mal niečo ako dopravný prostriedok, vtáka Garudah, bol nesmrteľný a podnikal vojnové lety na Mesiac, ktorý ovládali cudzí bohovia. J. Bergier v známej knihe Ráno kúzelníkov popisuje na základe Rámájany a Mahábháraty lietajúce stroje, ktoré sa podobali na azúrové obláčiky v tvare vajca alebo svietiacich gulí. Mohli niekoľko ráz obletieť zem. Vyludzovali melodické tóny a vyžarovali ohnivé trblietanie. Dráha ich letu nebola priama, ale pripomínala vlnenie. Tiež popisuje rôzne druhy záhadných zbraní: „Je to neznáma zbraň, železný blesk, gigantický posol smrti, ktorý rozdrvil na prach všetkých členov plemena Vrišni a Andhaka. Spálené mŕtvoly sa nedali rozoznať. Vlasy vypadávali, nechty odpadúvali, nádoby sa zdanlivo bez príčiny rozbíjali, vtáky obeleli. Po niekoľkých hodinách boli všet-

Indická krajina je pokrytá obrovskými sochami starých bohov (Šiva).

Podivné stavby, akoby z iného sveta – Chrám Annamalaiyar (Arunachaleswarar) v Thiruvannamalai v štáte Tamil Nadu.

ky potraviny otrávené. Blesk sa zmenil na jemný prach. Cukra, lietajúci na palube vimány nesmiernej sily, vrhol na trojmestie jedinú strelu nabitú silou vesmíru. Do biela rozpálený dym, pripomínajúci desaťtisíc sĺnk, zdvihol sa v plnej nádhere. Keď vimána pristála, vyzerala ako jagavý kváder antimónu ležiaci na zemi.” Na záver mi ešte nedá nespomenúť jednu zaujímavosť. V Dillí je 7 m vy-

soký železný stĺp, ktorého rýdzosť dosahuje 98 %. Povrchová korózia je len veľmi jemná. Jeho vek sa odhaduje na 1 600 rokov. „Rodíme sa vo vesmíre, rodíme sa pre vesmír. Kto uctieva vesmír, ten dosiahne vesmírne kraje, neohraničené svety bohaté na svetlo, podnikne veľké cesty, a ako ďaleko sa rozpína vesmír, tak ďaleko mu bude dovolené zájsť (Rigvéda).“

MANDRAGORA > PAVUČINA – GRIGORIJ MOJSEJEVIČ MESEŽNIKOV

Ján Gašo

PAVUČINA SLEDOVANÍM VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

P 98

hDr. Grigorij Mojsejevič Mesežnikov sa narodil 25. marca 1958 vo vtedajšom Sovietskom zväze v meste Oriol. Na Slovensko sa dostal vďaka manželke, s ktorou sa spoznal počas štúdia na vysokej škole v Moskve. Je považovaný za jedného z najcitovanejších analytikov v slovenských médiách. Po príchode na Slovensko získal v roku 1983 doktorát v študijnom programe vedecký komunizmus a v predrevolučnom období pracoval v Ústave marxizmu-leninizmu Univerzity Komenského. Táto univerzitná normalizačná inštitúcia spolupracovala s Ústavom marxizmu-leninizmu ÚV KSS. Ústav komunistickej strany sa orientoval hlavne na výskum komunistického a robotníckeho hnutia na Slovensku, a aby sa mohol lepšie prispôsobovať potrebám strany, resp. cieľavedomejšie sa sústrediť na teoretické rozpracúvanie úloh pre oblasť spoločenských vied vytýčených zjazdmi KSČ alebo KSS, modiﬁkoval podľa potrieb svoju organizačnú štruktúru. A tak napríklad v roku 1972 vznikol odbor teórie politiky a výstavby strany a odbor boja proti súčasnému antikomunizmu, či v siedmej päťročnici odbor zameraný na výskum súčasného stavu a perspektív socialistickej spoločnosti. V spomínanom ústave ÚV KSS okrem iných pracovali napríklad aj neskorší porevolučný minister obrany Pavol Kanis či poslanec Národnej rady a veľvyslanec Peter Weiss. Ani aktívna podpora socialistického zriadenia však nebránila tomu, aby Mesežnikovo meno

v novembri 1989 figurovalo už na zozname autorov vyhlásenia sovietskych občanov, ktoré čítal na tribúne Milan Kňažko. Po revolúcii sa Mesežnikov dostal na Slovenskú akadémiu vied a neskôr v roku 1997 založil spolu s Martinom Bútorom, Ivanom Miklošom, Františkom Šebejom a ďalšími „mimovládnu“ organizáciu Inštitút pre verejné otázky (IVO). Ten bol v prvých rokoch existencie financovaný hlavne vďaka príspevkom Inštitútu otvorenej spoločnosti, ktorého zakladateľom je George Soros. Už ako prezident IVO (je ním od roku 1999 až dodnes) sa v orgánoch Nadácie otvorenej spoločnosti z pozície podpredsedu správnej rady stretával aj s Ivetou Radičovou, Eugenom Jurzycom, Martinom Bartom či Jozefom Mikloškom. Mesežnikov je okrem toho aj členom rádu B‘nai B‘rith, konkrétne patrí medzi bratov a sestry bratislavskej lóže Tolerancia. Rád B‘nai B‘rith, t. j. „Synovia Zmluvy“, bol založený v roku 1843 v New Yorku s cieľom zachrániť súdržnosť amerických židov. Postupne sa rád stal centrom filantropických aktivít po celom svete. Bratislavská lóža Tolerancia má približne 60 členov a okrem Mesežnikova, ktorý má na starosti politické aktivity, do nej patrí aj Juraj Alner, Pavel Traubner, Peter Werner, Ivan Pasternák a ďalší. Lóža iniciovala aj pravidelné stretnutia 4 lóží strednej Európy, na ktorých sa okrem nej zúčastňuje aj košická lóža Concordia, pražská Renaissance a maďarská lóža Budapešť. K členstvu v B‘nai B‘rith sa otvorene hlási aj čoraz známejší investigatívny žurnalista Martin Daňo.

„Antisemitizmus na Slovensku má tri základné podoby. Po prvé, ide o prvoplánový otvorený antisemitizmus živiaci nenávisť k židom ako osobitnému spoločenstvu, po druhé, ide o gloriﬁkáciu slovenského štátu z rokov 1939 – 1945, po tretie, ide o protiizraelské postoje a antisionizmus, ktorý často vystupuje ako soﬁstikovaný druh moderného antisemitizmu.“ Foto: TASR

KOREŠPONDENTI > PUTOVANIE NEPÁLOM 2. ČASŤ

TIBOR ELIOT ROSTAS

PUTOVANIE NEPÁLOM 2. ČASŤ

100

BOH VIŠNA ZOSTÚPIL NA ZEM V DESIATICH RÔZNYCH FORMÁCH, AVATAROCH, ABY ZACHOVAL SPRAVODLIVOSŤ VO SVETE. PRÍBYTOK SNEHU, HIMALÁJE, UROBILI TO ISTÉ: VYZDVIHLI SA Z ÚTROB ZEME, ABY ZACHOVALI PLANÉTU AKO PROSTREDIE VHODNÉ PRE ŽIVOT. BOH HIMAVAT ZOSOBŇUJE TIETO NAJVÄČŠIE I NAJMLADŠIE VEĽHORY PLANÉTY, JE OTCOM POSVÄTNEJ NEBESKEJ GANGY. ABY SA NESTRATILA A NEVYTIEKLA KAMSI PREČ, ZACHYTIL JU ŠIVA NA ČELO A SPÚTAL DO SVOJICH VLASOV V TOKOCH SIEDMICH HIMALÁJSKYCH RIEK.

esta do Himalájí sa otvára v druhom najväčšom meste Nepálu – v Pokhara. Život krajiny najlepšie spoznáte v miestnych spojoch. V Nepále nie je žiadna železnica, a tak je okrem lietadla (na ktoré väčšina Nepálčanov nemá peniaze) jedinou možnosťou spojenia terénny autobus značky TATA. Musíte však byť obdarení veľkou dávkou sebakontroly, aby ste z neho po niekoľkých minútach nevyskočili. Pravdepodobnosť prežitia jazdy týmto dopravným prostriedkom, ktorý svojím pestrým interiérom pripomína zašlú slávu kolotočov, je tak 50 na 50. Dôležité je, ktorej polovici dôverujete. Tieto miniatúrne autobusíky s pohonom 4x4, v ktorých si pripadáte ako Alica v krajine zázrakov, sa totiž neustále pohupujú medzi možnosťou ostať na ceste alebo zrútiť sa do rokliny. A tá je miestami hlboká aj sto metrov. Po ceste sme videli aj auto-

bus zošmyknutý v doline, čo nie je žiadnou výnimočnosťou. Ročne sa tu udeje päť-šesť takýchto tragických nehôd. Najväčším prekvapením bolo, že autobusy väčšinou riadia mladí chlapci vo veku okolo dvadsať rokov, ktorým hlasnými pokrikmi dodávajú guráž rovesníci naskladaní okolo sedadla vodiča. Dedinčania, zvyknutí na všetko, si už vôbec nevšímajú, že kolesá miestami vybočia z rozbahnenej cesty v himalájskej džungli. Nad tým, že sa autobus nakláňa raz nad roklinou a druhýkrát smeruje rovno na skaly, sa tu nikto z domácich nevzrušuje. Nezabudnuteľnou však pre nás navždy ostane nasledujúca scéna. Elegantný manželský pár z Francúzska vo veku okolo šesťdesiat rokov sa v tejto himalájskej centrifúge smrti natriasa nad skalnatými kaňonmi a náš graﬁk Ivan Galanský sa s fajkou v ústach zhrozene pozerá z okna. Fajka síce nehorí, no šarmantná, Foto: Ivan Galanský

101

KOREŠPONDENTI > NEPÁL

102 Panoráma himalájskeho údolia Mustang

postaršia pani pretne napätie z hororovej jazdy skvostnou vetou: „Oh, sir, no smoking, no smoking, smoking is dangerous.“ Našou prvou zastávkou himalájskeho treku je osada Tatopani. Pár stoviek jednoduchých domčekov obývajú zväčša etnické skupiny Sherpov a Tamangov, dorozumievajúcich sa nepálsky a tibetsky. V Tatopani si môžete zohriať kosti skrehnuté sychravou klímou októbrovej džungle vo vychýrených horúcich prameňoch. Na druhý deň ráno kalvária v autobusíku pokračuje. Vo chvíli, keď sa zdá, že uzučký priesmyk snáď ani nie je možné prejsť, prichádza opäť „jóbovka“. Z protismeru sa vyrúti ďalší autobus. V tom najneuveriteľnejšom bode zákruty sa tesne míňajú a vodiči si ešte stihnú vymeniť pár viet o tom, aká je cesta. Dva dni, počas ktorých tŕpneme, kedy sa zrútime do himalájskych priepastí, sa našťastie končia bez ujmy. V Jomsome si dáme miestnu špecialitu z jaka a po strastiplnej ceste

na kolesách môžeme konečne kráčať kamenistými úpätiami strechy sveta po vlastných nohách. Naše očakávanie chladu sa nepotvrdilo. Je nádherný deň, ortuť na teplomeri vystúpala niekde na 25 °C, na oblohe ani mráčik. Jomsom leží v nadmorskej výške 2800 metrov. Pred nami sa týčia majestátne končiare Annapurna so sedemtisícovkou Nilgiri a osemtisícovkou Dhaulagiri, pod ktorými sa zvíja nespútaná rieka Kali Gandaki. Údolie v regióne Dolného Mustangu, ktorým rieka preteká, pripomína mesačnú, vyprahnutú krajinu. Chvíľu sa zdá, akoby sme sa driapali po kameňoch na samotnom konci sveta. Máme šťastie. Nie je tu ani živej duše, čo náš pocit ešte umocňuje. Keď sa dostávate do výšky okolo 3000 metrov nad morom, treba byť obozretný. Kyslíka postupne ubúda a mnohým sa už v týchto výškach začína ťažšie dýchať. Sprievodcovia odporúčajú denné prevýšenie v rozpätí maximálne 600 metrov pokojným tempom. Ne-

103 Foto: Ivan Galanský

treba zabúdať na pravidelné pitie tekutín. Kyslík sa v krvi ťažšie viaže, zvyšuje sa frekvencia srdcového rytmu, čo môže spôsobovať menšie ťažkosti, bolesti hlavy, ale aj pľúcne a mozgové edémy, ktoré môžu končiť aj tragicky. Stávajú sa prípady, keď aj trénovaní musia zostúpať dolu, v niektorých prípadoch ich však prevážajú lietadlá do nemocnice v Káthmandu. Každopádne vo výške 3000 m. n. m. ešte netreba mať väčšie obavy. Keďže fotíme takmer na každom druhom metri, obavy má skôr náš sprievodca Prakash. Plánovaný koniec dnešnej etapy sme za svetla nedosiahli. Pokúšame sa ubytovať v maličkej osade, majú však plno, a tak nám neostáva iné, ako pokračovať za tmy. Mierne obavy rozptýli pohľad na nášho nosiča Pottu. Je to územčistý chlapík, stále dobre naladený aj napriek tomu, že okolo jeho čela sa ovíja biely popruh udržujúci polmetrákový náklad našich batožín. Je to neuveriteľne ťažká práca, ktorú nezvládnu ani

Nepálčania z údolia. Iba tí, ktorí sa narodia vo výškach, majú organizmus biologicky prispôsobený vysokohorským podmienkam a väčšia kapacita pľúc, ako aj zvýšená hladina hemoglobínu ich predurčujú k tomu, aby výkonom predstihli to, čo by dokázal máloktorý z nás. „Hej, Potta,“ kričíme, „teraz si to skúsime my!“ Potta ochotne zloží náklad na najbližší balvan a s úsmevom očakáva, čo sa bude diať. Sme statoční. Kŕčovito prejdeme pár metrov. Pri tomto úkone pripomíname opilcov, ktorí sa so zaťatými päsťami a vyšponovaným krokom snažia vzbudiť dojem, že sa nepotácajú. Po pár metroch uznáme, že ešte musíme predsa len trošku trénovať, a tak nás Potta so smiechom vyslobodí ako mravčekov spod brvna. Jeho svižný krok nočnou kamenitou cestou obdivujeme o to viac, že nemá žiadne vibramy ako my, ale len staré zodraté sandále ledabolo nasadené na bosých nohách. Na druhý deň ráno sa vydávame do budhistického

Graﬁk ZEM&VEK Ivan Galanský a jeho duchovná výmena so svätým mužom

104

Foto: Tibor Eliot Rostas

kláštora v Kagbeni. Vo vstupnej hale sa rozprestiera obrovská maľba Kolesa života – Bhavacakra. Je symbolickým znázornením samsáry, večného, cyklického kolobehu, ktorý je súdený každej živej bytosti. Koleso drží pevne vo svojej moci hrôzostrašný boh utrpenia a smrti Jarāmara a symbolizujúci pominuteľnosť. Podľa budhistickej mahajány je jediným spôsobom, ako sa vymaniť z tohto kolobehu mókša, vystúpenie. Opustenie cyklických znovuzrodení sa môže uskutočniť na základe karmy, teda sústavy príčin a následkov, ktoré určujú naše skutky. Ak sa zbavíme troch jedov utrpenia, ktoré v Kolese života stvárňuje prasa (nevedomosť), had (hnev) a vták (túžba alebo lipnutie), môžeme zo spodných ríš zvierat, zlých duchov a pekiel putovať k osvieteniu. Ešte dlhú chvíľu trvalo, kým sa nám obrazy Kolesa života zmiešané s hlbokých hlasom mnícha a arómou vonných tyčiniek rozplynuli. Stúpame nádherným skalným údolím v okolí sedla Thorongla. Po niekoľkých hodinách výstupu stojíme pred bránami posvätného Muktinath pod osemtisícovkou Dhaulagiri. Hinduisti toto miesto nazývajú Mukti Kshetra, čo v preklade znamená miesto vyslobodenia alebo mókša. Stojí tu jeden

z najvýznamnejších kláštorov pre budhistov aj hinduistov. Zámožnejší z nich sem prilietavajú súkromnými vrtuľníkmi. Podľa hinduistických a budhistických tradícií je práve toto jediným miestom na svete, kde môžete nájsť všetkých päť prvkov, z ktorých všetko vzniklo: oheň, voda, nebo, zem a vzduch. Keď vstúpite do tohto posvätného chrámu, prvé, s čím sa stretnete, je závan zemného plynu – chrám je postavený na skalnej trhline, z ktorej prúdi spolu voda aj zemný plyn. Plyn horí slabučkým plamienkom pod niečím, čo pripomína oltár. Za týmto chrámom chrlí 108 vodovodných kohútikov s býčou hlavou posvätnú vodu, v ktorej sa už viac ako 3000 rokov rituálne umývajú pútnici. Muktinath, toto čarokrásne miesto vo výške 3800 metrov nad morom, nám aspoň na pár dní ponúklo azyl pred rozbúrenou hladinou myšlienok, ktoré s nástojčivou a nepokojnou intenzitou vytvárajú to, čomu dole vravíme život. Ibaže na tomto mieste, v týchto majestátnych pustatinách kameňov s vlajúcimi, farebnými zástavkami popísaných mantier sa nám vo svojej tichosti zdal zmysluplnejší ako inokedy. Možno je to tým, že sme o štyri kilometre bližšie k Bohu. Namasté.

Autor v himalájskom údolí Mustang Budhistický kláštor v Muktinathe

Foto: Ivan Galanský Foto: Tibor Eliot Rostas

105

106

Kôň v údolí Mustang Ženy z nepálskej džungle

Foto: Ivan Galanský Foto: Tibor Eliot Rostas

Budhistický chrám v Kagbeni Strastiplná cesta džungľou

Foto: Ivan Galanský

107

KOREŠPONDENTI > VODA, VODA, SAMÁ VODA

Karolína Kašpaříková

Dáša Raimanová

Is l a n d

India

VODA, VODA, SAMÁ VODA

KAM SA PODELA KÁMASÚTRA?

U 108

> KAM SA PODELA KÁMASÚTRA?

ž nie je na svete veľa miest, kam by ešte ľudská noha nevkročila. A tam, kam vkročí, zanechá po sebe nezmazateľnú stopu ako hlbokú vrásku vrytú do tváre Zeme. Na mnohých miestach Islandu však akoby zastal čas a uchránil prírodu pustošivých zásahov ľudského pokolenia. Krajina sa vplyvom neustále prebiehajúcich prírodných dejov veľmi rýchlo mení – na jednom mieste dnes niečo uvidíte, zajtra sa vrátite, a už je tam niečo iné. Vybuchla sopka a všetko prikryla lávou, roztopil sa ľadovec, vytryskol horúci prameň, rozostúpila sa zem... Možno práve tejto rýchlosti prírodných zmien krajina vďačí za to, že stíha retušovať stopy ľudských nôh. Na tomto ostrove máte možnosť nahliadnuť do útrob Zeme, do toho veľkého pekelného žriedla živej planéty. Všetko to, čo skrýva vovnútri, na tomto kúsku zeme ukazuje aj navonok. Predvedie vám, ako to v nej vrie – pretože tu vrie všetko. Voda i bahno, plyny i skaly, bublá to a puká, všetko to chce von. A voda, tá je tu naozaj všemocná a právom sa jej hovorí nositeľka života. Island je ako veľké rešeto zemegule, cez ktoré mnohými dierkami a dierami vyteká životodarná tekutina na povrch. Valí sa všade; niekde presvitá v tenučkých potôčikoch, malých kaskádach pri ceste, inde naplno ukáže svoju silu a v mohutných vodopádoch zalieva všetko okolo. Islanďania už viac nechcú meno svojho ostrova. Na jednej strane sa im nečudujem. Keď sa susedné Grónsko, celoročne pokryté ľadom, môže volať Greenland, prečo by sa Island s množstvom horúcich prameňov mal volať Iceland? Ale osobne so zmenou nesúhlasím. Pretože Island skutočne IS LAND.

emôžem si dovoliť tvrdiť, že Indiu poznám, ale dvojročné štúdium tradičného indického tanca – Bharata Natyam v Chennai (Tamil Nadu, južná India) vo mne zanechalo tisíce zážitkov, ktoré mi pomohli aspoň trochu tento neuveriteľný subkontinent pochopiť. Stará India nás na každom kroku obklopuje neskrývanou sexualitou. Na stĺpoch chrámov sú vyryté najrôznejšie sexuálne pozície a na každom rohu sa nachádza lingam – Shivov vztýčený penis. Flirtujúci boh Krishna sa na nás usmieva z rozmanitých náboženských obrazov. A potom Kámasútra – starodávna kniha o umení sexu s praktickými náčrtmi rozličných pozícií. Ale kam sa táto sexuálna otvorenosť z modernej Indie vytratila? Na ulici neuvidíte ani jeden párik, ktorý by si prejavoval nejaké nežnosti, pravda, okrem mužov držiacich sa priateľsky za ruky. V rozhovoroch slovo sex vôbec nepočujete. Filmy z Bollywoodu nikdy explicitne nič neukážu – akonáhle sa on a ona majú pobozkať, roztvorí sa pred nimi dáždnik. Obyčajní ľudia ako Mahesh, 30-ročná Indka, matka dvoch detí, akoby sexuálne ani nežila. Mahesh vydali ako šestnásťročnú za vzdialeného strýka, ktorý bol od nej o 40 rokov starší. V jednej izbe, kde bývali spolu s ďalšími členmi rodiny, počali dve deti. Našťastie (podľa jej slov) bol jej manžel alkoholik, a tak rýchlo zomrel. Jej sa potom podarilo dedinu opustiť a usídliť sa spolu s dcérami v meste. Zo začiatku to ako vdova nemala jednoduché. Keď som ju však spoznala, bola z nej už emancipovaná a slobodná žena s krásnym smiechom a vždy dobrou náladou. Blížili sa jej 30. narodeniny a ja som rozmýšľala, čím ju obdarovať. Pred niekoľkými dňami sa mi zdôverila, že hoci bola vydatá, v živote nevidela nahého muža! A tak bol darček jasný: erotické video.

KOREŠPONDENTI > ĽUDIA VIERY A NÁDEJE

> STRAŠENIE VÝCHODOEURÓPANMI

Alexandra Demetrainová

Jozef Oravec

Fi li p í n y

Veľká B ri tán i a

ĽUDIA VIERY A NÁDEJE

STRAŠENIE VÝCHODOEURÓPANMI

nna je typická Filipínčanka. S kresťanským menom a až španielskymi črtami, zvýrazňujúcimi rodinné väzby z čias kolonizácie. Žije a pracuje v Bangkoku. Je to mladá, vzdelaná žena, vegánka, ktorá pracuje v neziskovom sektore. Prirodzene, to, čo sa deje na Filipínach, ju stále zaujíma. Preto v šoku sledovala ďalšiu prírodnú katastrofu, ktorá jej rodnú krajinu „7-tisíc ostrovov“ postihla. Tajfún Haiyan po sebe zanechal spúšť. Filipínčanom však takéto rany osudu, a najmä prírody, nie sú cudzie. „Môj otec je našťastie v Manile, ale tie východné ostrovy, Samar a Leyte, dobre poznám. Moja rodina je v bezpečí,“ odpovedá Anna, keď jej vyjadrím úprimnú sústrasť. Jej reakcia je zvláštna, nijako extrémna, no je z nej cítiť obrovskú spolupatričnosť s ľuďmi doma. Anna neváhala a spolu s ďalšími Filipínčanmi žijúcimi v Bangkoku využila rôzne kanály, ako poslať ľuďom doma peniaze na pomoc. Podobne reagovali milióny ďalších Filipínčanov po celom svete, kde tvoria jednu z najväčších diaspór. Je to ﬁlipínska nátura, cítiť spolupatričnosť a nazvájom si pomáhať. Možno aj preto, že keď vám vietor či voda vezmú všetko niekoľkokrát za rok, už máte len jeden druhého. Filipínčania sú silno veriaci kresťania a mnoho z nich vám povie, že je to práve viera v boha, ktorá im pomáha otriasť sa po každom výčine prírody a žiť ďalej. Mnoho ľudí pred kamerami a fotoaparátmi ďakovalo bohu za tajfún Haiyan, lebo veria, že je to šanca pre ľudí byť lepšími. Či kvôli bohu, či nie, Filipínčania jednoducho veria, že bude lepšie. Ako sa vraví: „národ slnka“, ktorý žije pre dnešok, pretože zajtrajšok je neistý. A tajfúnov ako Haiyan bude zrejme čoraz viac, a mocnejších. „Klimatické zmeny sú v našej krajine najväčším problémom. Počasie sa každým rokom zhoršuje a má ničivejšie následky,“ dodáva Anna.

ritskému premiérovi Davidovi Cameronovi sa nepáči, že Východoeurópania berú prácu mladým Britom. „Musíme povedať nie pracovníkom z východnej Európy,“ uviedol vo svojom prejave vo fabrike na výrobu minicooperov neďaleko Oxfordu. Ako to teda v skutočnosti je? Žijem a pracujem v Británii tretí rok. Popravde, moju prvú a druhú prácu mi dohodil kamarát žijúci dlhší čas na Ostrovoch, avšak po necelých dvoch rokoch som sa v novom prostredí natoľko oťukal, že som si moje terajšie zamestnanie našiel sám. Čo sa týka zastúpenia zamestnancov v našej reštaurácii podľa krajín, je nasledovné: India 3, Maďarsko 7, Litva 2, Estónsko 2, Taliansko 1, Cyprus 1, Hong Kong 1, Británia 1. V iných pobočkách je pomer približne rovnaký, s tým, že sa tam ešte pohybujú Poliaci, a to v značnej miere v Oxforde a Londýne, v Liverpoole sú to skôr Taliani. Podľa uvedených čísel by sa dalo skonštatovať, že premiér Cameron má pravdu. Pravda je však niekde úplne inde. V oblasti služieb sa platové podmienky v UK pohybujú v rozmedzí od minimálnej mzdy vo výške 6,31 £/hod až po max 9,50 £/hod. Podobné platové podmienky sú vo fabrikách a na farmách. Problém nezamestnanosti mladých Britov nie je v tom, že by v Británii nebola práca; problém je v tom, že Briti prácu pod 10 £ na hodinu nevezmú, a ak áno, dlho sa v nej neohrejú. Je pravdou, že občania východnej Európy si vo svojich rodných krajinách len ťažko hľadajú uplatnenie a skúšajú šťastie vo vyspelejších krajinách, ale nie je to vidina skutočného zamestnania sa, skôr vyššieho zárobku. Takže pán premiér Cameron, nebyť prisťahovalcov ochotných pracovať za britskú minimálnu mzdu, vaša ekonomika je už dávno v iných problémoch.

109

TRIBÚNA > O VYMYSLENÝCH SPRISAHANIACH

Peter Úll

O VYMYSLENÝCH SPRISAHANIACH NEDÁVNO SA V JEDNOM BRATISLAVSKOM DIVADLE USKUTOČNILA ROZPRAVA S NÁZVOM „IDÚ PO VÁS! ROZPRÁVANIE O SVETE VYMYSLENÝCH SPRISAHANÍ“. AKO UŽ NAZNAČUJE NÁZOV, DISKUSIA BOLA O KONŠPIRAČNÝCH TEÓRIÁCH A ICH ZÁSTANCOCH. HOSŤAMI A REČNÍKMI BOLI PREDOVŠETKÝM PSYCHOLÓG FRANTIŠEK ŠEBEJ, POLITOLÓG TOMÁŠ ZÁLEŠÁK A PSYCHIATER PETER HUNČÍK. 110

súvislosti s konšpiračnými teóriami bol najpodstatnejší príspevok bývalého poslanca Šebeja. Podľa neho v histórii ľudstva existujú skutočné sprisahania, teda konšpirácie, ako napr. zavraždenie Cézara, bombový útok na Hitlera a pod. Konšpiračné teórie, na rozdiel od skutočných konšpirácií, však neexistujú v realite, sú to fantazijné predstavy existujúce len v hlavách ich nositeľov. Konšpiračné teórie vychádzajú podľa Šebeja zo správnych faktov, ktoré sú však vsadzované do neexistujúcich súvislostí. Zástancovia týchto teórií inklinujú ku konšpiračnej mentalite, teda ku sklonu vidieť v pozadí udalostí ľudí so zlou vôľou, ktorí sa v utajení a plánovaným spôsobom snažia o niečo nekalé. Konšpiračných teoretikov považuje za osamotených ľudí, ktorých spája len tmel nenávisti voči vybraným skupinám. Podľa Šebeja majú konšpirační teoretici lenivé mysle, pretože sa odmietajú zaoberať zložitosťami sveta a na všetko hľadajú jednoduché konšpiračné vysvetlenia. Konšpiračné teórie sú nebezpečné, lebo aj taký fašizmus či boľševizmus boli postavené na presvedčení o židovskom či kapitalistickom sprisahaní. Psychiater Hunčík sa ku konšpiratívnym teó-

riám vyjadroval len nepriamo, keď hovoril o rôznych zakorenených ľudských emóciách strachu a úzkosti, ako aj o sklone človeka zjednodušovať, zovšeobecňovať a túžiť po istote poznania. Tomáš Zálešák dodal, že konšpirační teoretici majú sklon personiﬁkovať a ľudskými faktorom podfarbovať udalosti a procesy, ktoré sú v skutočnosti neosobné, prípadne náhodné. Čo je však hlavné, každý teórii odporujúci fakt je spätne začlenený do teoretického systému takým spôsobom, aby ho podporoval. Šebej rovnako považuje konšpiračné teórie za uzavreté systémy, na ktorých ich autori lipnú aj potom, ako boli „tisíckrát vyvrátené“. Preto o nich zvykne hovoriť aj ako o „narkotikách pre intelektuálne lenivých“ či ako o „kaze na mentálnej výbave našej civilizácie“.

UZAVRETÉ KRUHY Ľudia kritizujúci konšpiračné teórie, teda konšpirační skeptici, ktorých hlas bol na rozprávaní jediným zastúpeným, vidia spomínané teórie ako symptóm rozmáhajúcej sa iracionality. Tá môže byť v istých svojich variantoch i spoločensky nebezpečná. Aj preto vidia zmysel v brojení proti týmto teóriám, a niekedy pre to neodolajú

použiť aj celkom neférové prostriedky. Netreba zabúdať, že tak ako strach, úzkosť, zjednodušovania a iné vlastnosti ľudskej duše neplatia len pre konšpiračných paranoikov, ale pre všetkých ľudí, aj izolácia do svetonázorovej ulity a do skupín so spoločným presvedčením nie je vlastná len konšpiračným teoretikom, no aj ich oponentom. Veď celá rozprava Šebeja, Zálešáka a Hunčíka bola len vzájomným pritakávaním si troch názorovo a osobne spriatelených rečníkov. Diskusný večer nemal ani verejnú propagáciu, aby sa minimalizovala možnosť, že sa na diskusiu dostanú ľudia zastávajúci nejakú konšpiračnú teóriu a nerušili tak priateľské monológy. Dokonca ani moderátor sa nezhostil úlohy diablovho advokáta a celý čas len nadhadzoval na smeč jednoliatemu názorovému spektru. Celé to korunoval František Šebej, keď prehlásil, že konšpiračného teoretika netreba považovať za seriózneho partnera do diskusie, pretože nemá dostatočnú inteligenčnú výbavu, aby prijal odpoveď. Pri rozpravách o konšpiračných teóriách síce podľa Šebeja netreba byť ticho, ale treba si ísť „vlastnou cestou“. V danom momente stratili zmysel oponujúce otázky a asi najpríhodnejšie gesto urobil jeden poslucháč, keď sa demonštratívne zodvihol a z rozpravy odišiel. Páni v rozprave predstavovali pritom len časť širšej, no ideovo blízkej skupiny. Veď veľmi podobné názory na konšpiračné teórie zdieľajú nielen Šebej, Hunčík, Zálešák, ale to isté inými slovami hovoria aj Martin Mojžiš, Tomáš Gális, Lukáš Krivošík, Michal Kaščák a vôbec ľudia viac či menej naviazaní na časopis .týždeň či reláciu Lampa. Tí všetci píšu o konšpiračných teóriách modrým perom – rovnaký názor, rovnaké „argumenty“. Ideovo uzavretí ako ich konšpirujúci oponenti. Na adresu ľudí okolo Štefana Hríba sa jeden slovenský autor trefne vyjadril, keď povedal: „Nachádzate sa v „informačnej čiernej diere“, kde svetlo (poznanie) nemôže von ani dnu. Kruh ľudí okolo vás sa uzavrel a informácie obiehajú už len vnútri toho kruhu. Navzájom sa ubezpečujete, že za hranicami vášho mentálneho obzoru už neexistuje nič, čo by bolo hodné pozornosti. Mohli by ste si jeden druhému udeliť vyznamenania ako intelektuálna elita, a po čase zabudnúť, že ste si ich udelili len vy sami, vo vašom ohraničenom svete.“

LAPENÍ V DEZINFORMAČNEJ SIETI Pre postoj, istý kritický pohľad na konšpiračné teórie, ktorý páni v rozprave zastávali, sa dá nájsť pochopenie. Veď generácia odchovaná na internete naozaj žije v informačnom svete, kde sa to hemží veľmi rozporuplnými informáciami a teóriami. Na rozdiel od režimov minulosti s monopolom na informácie dnes nie je pre hľadajúceho užívateľa internetu problém dostať sa k alternatívnym informáciám na konkrétne témy a politické udalosti. Od medicíny, cez UFO až k pádu budov WTC, na všetko existujú rôzne, niekedy vzájomne protirečiace si náhľady a často i bizarné vysvetlenia. Problémom dnešného sveta nie je ani tak neinformovanosť ako dezinformovanosť – zahltenie človeka rôznymi, neraz protichodnými názormi na spoločenské fenomény. Aj z uvedených dôvodov je potrebné, aby si prinajmenšom niektorí ľudia vytýčili konšpiračné teórie ako študijnú otázku – ako otázku vedeckého výskumu a kritického posúdenia – aby pravdy pretriedili od bludov, z poloprávd vyzdvihli racionálne zrnká a napomohli tak dezorientovaným k orientácii. Namiesto toho sme však svedkami niečoho iného. Ľudia, ktorí sa oháňajú racionalitou a zdravým rozumom, totiž svoju úlohu neplnia a prispievajú tak k víziám budúcnosti, akej sa sami obávajú. Na jednej strane tak môžeme byť do budúcna svedkami postupnej radikalizácie konšpiračných teoretikov a ich premeny v konšpiračných praktikov. Budú sa zgrupovať okolo nevšímaných zrniek pravdy v konšpiračných teóriách a pochodovať ak nie v uniformách, tak v maskách Guya Fawkesa. Na druhej strane je predstaviteľný aj vývoj, kedy budú títo z dôvodu ochrany bezpečnosti štátu hospitalizovaní a bude im predpísaná psychiatrická liečba. Konšpirační skeptici totiž už psychickú poruchu objavili. Avšak na základe čoho stanovujú diagnózu? Kto je pre nich pacient?

AKO ROZLÍŠIŤ PRAVDU OD BLUDOV Šebej chápe konšpiračnú teóriu ako bludnú predstavu, ktorá nezodpovedá realite a žije len v hlave jej nositeľa. Ak sa v realite nejaké sprisahanie deje, čo Šebej pripúšťa, nie je to konšpiračná teória, ale konšpirácia. Čiže jeho vymedzovanie

111

TRIBÚNA > O VYMYSLENÝCH SPRISAHANIACH

112

sa voči konšpiračným teóriám je doslova logické, konšpiračná teória nemôže byť ničím iným ako bludnou predstavou. To mu umožňuje vynášať voči konšpiračným teoretikom s takou samozrejmosťou a vehementnosťou tvrdé úsudky a ostré slová. Nikdy nemôže traﬁť vedľa. On sa totiž nevyjadruje k tým, ktorí o konšpiráciách uvažujú, ale len k tým, ktorí sa vo svojich uvažovaniach mýlia. A je ľahké tvrdiť, že tí, ktorí sa mýlia, sú bludári. Čo je ťažšie a dôležitejšie, a čomu Šebej vo svojich vystúpeniach venuje omnoho menej pozornosti, je nasledovné: Ako odlíšiť konšpiráciu od konšpiračnej teórie? Ktorým spoločenským javom právom prislúcha označenie konšpirácia, a ktorým sa prisudzuje mylne? Šebej musí toto rozlišovanie nejako robiť, keďže uznáva existenciu skutočných konšpirácií. A to nie hocijakých. Medzi tieto Šebejom uznané konšpirácie nepatrí len zavraždenie Cézara či atentát na Hitlera. Podľa Šebeja za rozšírenie nejednej konšpiračnej teórie môžu spravodajské služby. Uvádza napríklad, že konšpiračná teória o AIDS ako nástroja boja proti populácii černochov bola do médií prepašovaná sovietskou tajnou službou a Protokoly sionských mudrcov nesvedčia o židovskom sprisahaní, ale sú konšpiráciou cárskej tajnej služby proti židovským liberálom. V Šebejovom podaní tak tajné služby konšpirujú tým, že šíria bludné teórie s cieľom dosiahnuť svoje manipulatívne ciele. Pripomeňme si len, že práve nekalé aktivity tajných služieb sú často opakovaným námetom teórií, ktoré Šebej považuje za konšpiračné. A nielen spravodajské služby robia konšpirácie, ale aj vedci. Veď za čo iné ako za uznanie konšpirácie možno považovať Šebejove slová, keď tvrdí, že vedci z popredných svetových inštitúcií na výskum klímy účelovo skrývajú a manipulujú dátami o globálnom otepľovaní a prispievajú tak k chybným opatreniam, ktoré budú stáť vlády a medzinárodné organizácie miliardy dolárov? Nejaký fanúšik zastavenia globálneho otepľovania by mohol Šebeja ľahko vnímať ako konšpiračného teoretika. To je však teraz vedľajšie. Podstatné je: Na akom základe Šebej považuje niektoré konšpirácie za skutočné a iné za bludné predstavy?

Podľa psychológa Šebeja môžu byť nereálne konšpirácie vyvrátené zodpovedným hľadaním informácií zo serióznych zdrojov. A tým nemyslí informácie z Google, ale hodnoverné pramene. Lenže čo je pre Šebeja hodnoverný prameň? Keď o konšpirovaní ŠtB s niektorými predstaviteľmi demokratickej revolúcie hovorí Ján Budaj – jeden z lídrov a priamych aktérov Nežnej revolúcie – nie je to podľa neho seriózna informácia, ale príznak paranoje. Keď ani Budaj nie, čo je potom pre konšpiračných skeptikov seriózny zdroj? Pozrime sa v tejto súvislosti na Daniela Pipesa, ktorého knihou Sprisahanie sa Šebej inšpiroval a bola odporúčaná aj na rozprávaní o vymyslených sprisahaniach.

UČŇOV ČARODEJ Pipes vo svojej knihe tvrdí, že medzi konšpiračnými teoretikmi sú aj vrcholoví politici, bývalí (konvertovaní) konšpirační skeptici a neraz i ľudia s akademickými titulmi ako doktor či profesor. Mnohí konšpirační teoretici sa podľa Pipesa naučili „imitovať“ serióznych bádateľov, keď vo svojich knihách uvádzajú záplavu mien, dát a odkazov na zdroje, vydávajú časopisy „na prvý pohľad nerozpoznateľné od zodpovedných akademických časopisov“ a ich knihy dokonca už publikovali aj „uznávané vydavateľstvá“. Podľa čoho teda konšpirační skeptici rozlišujú skutočné od bludných teórií, keď navonok sú nerozpoznateľné od serióznych zdrojov? Pipes sa odvoláva na zdravý rozum, posúdenie protirečivosti konšpiračných tvrdení a na mieru pravdepodobnosti a uskutočniteľnosti uvažovanej konšpirácie. Keďže sa však podľa Pipesa sklon ku konšpiračným teóriám občas „zasekne do mysle i tých najostražitejších a najinteligentnejších ľudí“, musí uviesť aj ďalšie kritériá na zistenie bludnej konšpiračnej teórie. Tie však už nie sú empirické či formálno-logické, ale obsahové, svetonázorové. Teóriu možno považovať podľa Pipesa za konšpiračnú, ak sa v jej obsahu vyskytujú isté prvky, napr. ak sa v nej preceňuje ľudský faktor na úkor náhody; ak sa motívy aktérov vysvetľujú výhradne túžbou po moci; ak sa moc odoberá oﬁciálnym predstaviteľom a projektuje do skupín v zákulisí diania; ak sa prehliadajú skutočné konšpiračné praktiky tota-

litných režimov a pod. Tieto a ďalšie prvky sa totiž podľa Pipesa v konšpiračných teóriách opakujú a sú pre ne typické. Lenže sú to práve tieto obsahové prvky, ktoré zatláčajú tie metodické – teda logické a empirické overovanie – do úzadia. Rozhodujúce pre Pipesa v konečnom dôsledku je, či istá teória korešponduje s istými názormi a závermi alebo nie. Konšpirační skeptici ako Pipes či Šebej sa vo svojich rozprávaniach o sprisahaniach síce formálne dožadujú zdravého rozumu a empirickej evidencie, ale o hodnovernosti zdroja či serióznosti teórie sú pre nich de facto rozhodujúce zväčša ich vlastné ﬁlozoﬁcké, zahranično-politické a náboženské presvedčenia a pohľady na človeka, dejiny či prírodu. Keď výsledky bádania či jednotlivé prehlásenia týmto presvedčeniam protirečia, nemajú problém spochybniť ani uznávaného politického lídra či vedcov v nejakom obore. Keď niekto uvažuje o konšpirácii ruských tajných služieb, znie to pre nich hodnoverne, aj keby to bolo postavené na strohej evidencii (u Pipesa to vychádza z istej rusofóbie, ktorú zdedil od svojho otca, historika Richarda Pipesa). Keď však niekto podobne uvažuje o západných spravodajských službách, prichádza len mávnutie rukou a konštatovanie, že seriózny človek sa tým nebude zaoberať. Niekedy sa zdá, že o tom, čo je konšpirácia a čo konšpiračná teória, rozhoduje čisto subjektívne rozhodnutie konšpiračného skeptika, formované jedine jeho ideologickou orientáciou. Konšpiračných skeptikov ako Šebej až tak nezaujíma, ako jednotliví ľudia k svojim tvrdeniam prišli, ale čo hovoria. Nie metóda, ale výsledky bádania sú pre nich prvoradým kritériom hodnovernosti. Ak tieto závery a výsledky protirečia ich presvedčeniam, automaticky predpokladajú, že daný politik, vedec či historik musel niekde manipulovať dátami, či vkladať ich do „neexistujúcich súvislostí“. Demonštratívne dekonštruujú a empiricko-logicky vyvrátia nejakú okrajovú a pochybnú konšpiračnú teóriu (napr. bermudský trojuholník, nepristátie na Mesiaci), ktorú potom zaradia do balíka spolu s inými teóriami. Tie síce neskúmajú, nečítajú a nepreverujú, ale cítia sa kompetentní k nim vyjadrovať a organizovať k nim prednášky. Lenivosťou mysle a du-

cha sa tak nevyznačujú len mnohí konšpiratívni teoretici, ale aj ich skeptickí oponenti. Navyše sú tí druhí ignorantsky pyšní a lenivo udomácnení vo svojom úzkom ideovom horizonte, ktorý mylne zamieňajú za „kritické a skeptické“ myslenie.

TÚŽBA PO PRAVDE Spoločným menovateľom uvažovania o konšpiráciách je absencia túžby po pravde – po pravdivom poznaní. A to v oboch táboroch. Tak sme svedkami polarizovania spoločnosti okolo tejto témy. Na jednej strane ideologicky podmienený posmech zo selektívne vybraných konšpiračných absurdít, na druhej strane naivné prijímanie všetkého, čo znie alternatívne a neobjavuje sa práve v mainstreamových spravodajstvách. V oboch prípadoch svetonázorové a zahranično-politické sympatie a antipatie udúšajú túžbu po pravde a pravdivosti. Pravda je potom skôr náhodne triafaná než vedome nachádzaná, zoceľovaná a kriesená z popola potom, čo ju pravo-ľavé, americko-rusoﬁlské, konzervatívno-liberálne a iné delenia rozdelili na márne kúsky a spálili falošnými obvineniami. V oblasti konšpiračných teórií treba byť zvlášť prezieraví, pretože ide o pole plné nastražených dezinformácií a vedomých manipulácií. Hrozí tu častá zmena úsudku a veľa rozčarovania, čo oslabuje poznávaciu schopnosť. Istá dočasná zdržanlivosť hodnotenia je namieste, kým pozorovaný predmet nebude dlhšie v mysli držaný a z rôznych strán obracaný, sledovaný a experimentovaný v myšlienkach v rôznych súvislostiach, aby sám vyjavil svoju pravdivostnú hodnotu. Pri skúmaní treba byť bez osobných vášní ako v matematike, a opatrný ako na mínovom poli. Predmet neignorovať, protirečiace informácie nepotlačovať a zdroje nevyberať podľa ideologických sympatií. Predbežné závery a prognózy overovať na nových prípadoch. No v prvom rade viac ako potvrdzovanie vlastných a už vyslovených názorov túžiť po pravde, hľadať ju a pod jej váhou byť ochotný zmeniť vlastné názory.

Táto rubrika je Vaša, milí čitatelia. Príspevky, ktoré nám budete posielať, by mali byť Vašimi pohľadmi na dianie vo svete okolo Vás.

113

REDAKCIA ZEM &VEK TIBOR ELIOT ROSTAS šéfredaktor

Vzdelanie: • SUPŠ Bratislava/grafika • VŠVU Bratislava, Amsterdam/maľba a videoart • Od roku 2009 štúdium PhD. v odbore systematická filozofia Práca: • režisér TV Markíza • riaditeľ centra kreatívy a self promo TV LUNA • režisér dokumentu a reklamných TV spotov • kreatívny riaditeľ a textár v najvýznamnejších slovenských reklamných agentúrach • riaditeľ kreatívneho štúdia a vydavateľstva SOFIAN • Autor relácie Mlčanie v rádiu VIVA, ku ktorej vyšla aj debutová kniha. Stala sa slovenským bestsellerom a v čitateľskej ankete Martinus sa zaradila medzi desať najobľúbenejších kníh roka.

Hobby: Spevák a skladateľ v skupine Shellwoy, ktorá bola za album Essence nominovaná na cenu Aurel, Objav roka 2003. V roku 2007 vydáva Shellwoy druhý album The Love. V súčasnosti práca na projekte Orpheus Brothers vo vlastnom štúdiu. Chvíle iba pre seba si najviac užívam pri čítaní prevažne ﬁlozoﬁckých kníh a modravom dyme fajky. Milujem chvíle so svojimi deťmi, rodinou a našimi vlkodavmi. Vtedy viem, že som nesmrteľný. Prečo pracujem v ZEM&VEK: Tento časopis nevnímam ako cieľ, ale ako prostriedok – ako novodobú Noemovu archu, ktorá môže poslúžiť všetkým pri pokusoch prekonať rozbúrené vody. Je úžasné sledovať, ako na palubu vstupujú ďalší a ďalší.

DUŠAN BUDZAK člen redakčnej rady

114

Vzdelanie: • Základ v Kežmarku a v Galante • Gymnázium Šaľa • Elektrotechnická fakulta SVŠT, Inštitút NBS • Študijné pobyty Fínsko, USA Práca: • redaktor spravodajstva Československá televízia • zástupca šéfredaktora Hlavnej redakcie televíznych novín STV • riaditeľ pobočky IBM business partner v SR a ČR • riaditeľ spoločností Unikredit a LBS • predseda predstavenstva a jeden zo zakladateľov Rádia Expres • hlavný obchodný radca Veľvyslanectva SR v Ka-

nade • jeden zo zakladateľov a člen vedenia Rádia Viva • prednášajúci – odborná Vysoká škola médií • držiteľ Hlavnej novinárskej ceny za stvárnenie udalostí 17. novembra 1989, rad novinárskych cien Hobby: Fotografovanie – ak zvýši čas, lyžovanie – ak zvýši čas popri fotografovaní Prečo pracujem v ZEM&VEK: Pretože svet môže byť to najkrajšie miesto pre život. Pre všetkých, bez rozdielu. Spoločné informácie a hodnoty, nech na začiatku vyzerajú akokoľvek zle, sa môžu stať tým základom, na ktorom sa dá toto krásne miesto pre život budovať a od kritiky a otvorenosti prejsť k inšpirácii a naplneniu túžob.

MARIÁN BENKA zástupca šéfredaktora

Vzdelanie: • FF UK Bratislava, odbor žurnalistika Práca: • redaktor ekonomického týždenníka Proﬁt, zodpovedný za počítačovú rubriku • regionálny reportér ekonomického týždenníka Trend v Banskej Bystrici • šéfredaktor portálu Živnostník.sk • majiteľ agentúry Net Content, zabezpečujúcej obsah internetových stránok Hobby: Milujem prírodu, rád sa túlam po horách a spávam pod stromami. Príroda je pre mňa chrámom, zaují-

mam sa o šamanské techniky a spiritualitu pochádzajúcu od pôvodných prírodných kmeňov. Občas spievam a bubnujem, alebo vediem nejaký šamanský kurz. Zaujímam sa tiež o psychológiu a medziľudské vzťahy, trápi ma, v akom svete vyrastajú naše deti a rád by som pre ne niečo urobil. Mám rozpísanú rozprávkovú knižku, hádam sa raz dočká vydania. Prečo pracujem v ZEM&VEK: Myslím, že v tejto dobe je dôležité, aby ten, kto prekukol podstatu tohto zvráteného systému, sa pokúsil v rámci svojich možností a schopností prispieť k jeho zmene. Som novinár telom aj dušou, a toto je môj spôsob využitia svojich daností v prospech pozitívnej zmeny. Okrem toho sme sa v časopise zišli neskutočne dobrá partia.

JÁN GAŠO Redaktor, vedúci redaktor portálu zemavek.sk

Vzdelanie: • SPŠ Považská Bystrica/TIS • ŽU Žilina/PI Práca: • Odvetvia: poľnohospodárstvo, strojárstvo, elektrotechnika, potravinárstvo, stavebníctvo, drevovýroba, bankovníctvo... • Profesie: od zberača chmeľu až po manažéra. • Druh pracovného pomeru: brigádne, na dohodu aj na trvalý pracovný pomer − v rodnom meste, v hlavnom meste SR, aj v zahraničí.

PHDR. ĽUBOMÍR HUĎO Redaktor zahraničného spravodajstva

Vzdelanie: • FF UK Bratislava, odbor ﬁlozoﬁa – politická ekonómia • doktorát z politickej ekonómie Práca: • redaktor Slovenského rozhlasu v Redakcii politickej publicistiky • zahraničnopolitický redaktor a vedúci zahraničnopolitického oddelenia v šiestich printových denníkoch s celoslovenskou pôsobnosťou • zahraničnopolitický redaktor – komentátor v Slovenskej televízii (17 rokov)

Hobby: Elektronická tanečná hudba, motocykle, poweriser, nízkonákladové cestovanie Prečo pracujem v ZEM&VEK: Pretože dobro je to, čo treba v dnešnej dobe podporovať, a časopis taktiež rovnako ako ja vidí aj to, čo iní vidieť nechcú.

Hobby: Literatúra – faktografická, filozofické úvahy, fantasy, politická satira Vlastná literárna tvorba – debut Zamatovo nežná tyrania/Od lásky a pravdy ku klamstvu a poslušnosti Filmy – od E. Kusturicu, historické, politické trilery, dokumenty, fantasy, westerny Hudba – rock, metal, folk, country Kynológia – úžasný svet psej duše Prečo pracujem v ZEM&VEK: Po dlhých rokoch v žurnalistickom absurdistane a zápasu s cenzúrou, manipuláciou a zavádzaním konečne môžem písať otvorene, slobodne a priamočiaro bez diktátu politickej korektnosti, ekonomického vydierania a zatajovania sa pod menom M. Morés. Zároveň je mi cťou podieľať sa na projekte, ktorý slúži prebúdzaniu spoločenského vedomia, odhaľovaniu rafinovaných metód vytvárania strachu a poslušnosti a poskytuje priestor pre slobodné a nezávislé poznanie.

ANTON SMATANÍK Redaktor

Vzdelanie: • SOU-S Považská Bystrica/mechanik PC sietí • ŽU – FRI Žilina/informatika/manažment Práca: • Sevitech − konzultant • Asseco CE − programátor • Azet − webdeveloper

Hobby: Literatúra, cyklistika, ezoterika, joga, príroda, cestovanie, ﬁlozoﬁa, náboženstvá, PC hry, technológie Prečo pracujem v ZEM&VEK: Od útleho veku túžim určitým spôsobom zlepšiť svet, v ktorom žijem. ZEM&VEK chápem ako jedinečný, perspektívny projekt, ktorý v spolupráci s inými alternatívnymi médiami prispeje k zmene súčasného systému.

115

MILAN PULLMANN redaktor

Vzdelanie: • VŠ v Mlynskej doline • PhD. na SAV Práca: • vedecká činnosť • novinár na voľnej nohe • v súčasnosti sa stopa stráca Hobby: Psychonautika, počúvanie elektronickej aj rockovej hudby, zbližovanie sa s opačným pohlavím. Akti-

MATÚŠ PLECHO fotograf

116

Vzdelanie: • Katedra etnológie a mimoeurópskych štúdií, UCM Trnava

vizmus na sociálnych sieťach aj mimo nich, písanie článkov do Z&V a inam. Mám rád poéziu autorov J. H. Krchovského, Anny Sneginy, Memfer. Sám som publikoval básne a krátke poviedky časopisecky aj knižne. Teraz prevažne čítam knihy o tajných službách, spolkoch a sprisahaniach. Prečo pracujem v ZEM&VEK: Pre mňa je to pokračovanie tradície, v časopisoch Brejk, Nota bene a Živel som publikoval články podobného razenia už pred niekoľkými rokmi. Teraz sa mi nedá, skúste vy. ZEM&VEK je pre mňa aj platformou na skákanie do reči ostatným členom redakcie.

s prvkami surrealizmu, Zrkadlo pre človeka, ktorý je kritikou jeho súčasnej podoby. Poukazuje na dôsledky našich sebeckých a krátkozrakých rozhodnutí, jeho poslaním je prehodnotenie nášho súčasného neudržateľného spôsobu života. Okrem inscenovanej fotograﬁe sa venuje aj subjektívnemu dokumentu, ktorého princípy využíva aj pri spracovávaní niektorých tém pre časopis ZEM&VEK.

Práca: Od roku 2006 nezávislý fotograf pracujúci v oblasti užitej fotografie, spolupracuje s výtvarníkmi, kreatívnymi a grafickými štúdiami. Hlavným ťažiskom je voľná tvorba. Inšpirovaný fotografmi ako Brassaï, Willy Ronis, Josef Sudek, pracoval v rokoch 2004 – 2012 na cykle Trnava poetická, ktorý je pod rovnomenným názvom distribuovaný v sieťach všetkých veľkých kníhkupectiev na Slovensku. Je to príbeh o poézii všedných dní, o duchu miesta, ktorý sa rozprestiera na pomedzí sna a bdenia... Aktuálne pracuje na cykle konceptuálnych fotografií

Hobby: Potulky horami, intuitívna lukostreľba, svojho času bojové umenia (v r. 2004 majster Slovenskej republiky v Taekwon-do ITF)

IVAN GALANSKÝ

•Publicis − reklamná agentúra •Soﬁan − kreatívne štúdio

grafik Ja sa zodiakom neriadim, takže január. Vzdelanie: • stredná polygrafická škola/grafika a fotografia Práca: •Prompt − grafické štúdio a tlačiareň cenín •Mr. Design − grafické štúdio •Vaculík Advertising − reklamná agentúra •Lowe GGK − reklamná agentúra •Soria&Grey − reklamná agentúra

Prečo pracujem v ZEM&VEK: Hľadanie pravdy ma napĺňa autentickou radosťou. V rámci spracovávania tém pre časopis sa stretávam s ľuďmi, ktorí vedia robiť veci zmysluplne, v rovnováhe s prirodzeným fungovaním tohto sveta. Hľadajú pravdu... Verím, že každý dobrý úmysel, aj ten najmenší, nezanikne, ale žije v ľuďoch a jedného dňa prispeje k veľkej zmene.

Hobby: Hudba, fotografovanie, stavba slamenohlinených domov Prečo pracujem v ZEM&VEK: Je to pre mňa príležitosť, ako robiť niečo zmysluplnejšie, než som robil doteraz v reklamných agentúrach. Naskytá sa mi možnosť stretávať ľudí, ktorým osud tejto Zeme nie je ľahostajný. Majú cit pre spájanie súvislostí, ktoré bežný človek nedokáže vnímať.

TIBOR ELIOT ROSTAS

ZEM&VEK 2014 AKO VYJADRENIE VĎAKY ZA VÁŠ ČITATEĽSKÝ ZÁUJEM ROZŠÍRIME OD JANUÁRA 2014 ČASOPIS ZEM&VEK O NIEKOĽKO STRÁN A NOVÝCH RUBRÍK. VERÍME, ŽE BUDÚ PRE VÁS OBOHATENÍM A INŠPIRÁCIOU.

EXPEDÍCIA

PROPAGANDA

Redaktori Zem&Vek sa vydávajú na púť svetom za hľadaním spôsobov, ako existovať mimo tlaku konzumnej spoločnosti. Až príliš veľa ukazovateľov nás varuje pred kolapsom západnej civilizácie postavenej na iracionálnej predstave o neustálom raste. V sérii reportáží prinesieme dôkazy o tom, ako dokážu tradičné aj nové spoločenstvá kmeňov a komunít fungovať nezávisle od vplyvu a kontroly inštitúcií a mechanizmov moci. Naše poznatky by tak mali slúžiť ako stavebný materiál pri budovaní novodobej archy poznatkov, ktorá môže pomôcť zachrániť pôvodné princípy a hodnoty, z akých civilizácia vzišla.

Keď židovský intelektuál, synovec Sigmunda Freuda, Edward Bernays formuloval svoje myšlienky v prelomovom diele Propaganda, položil základy systémov a techník súčasnej mediálnej manipulácie. Jej konkrétnym podobám sa budeme venovať v pravidelnej rubrike.

PRÍBEHY ZEME Už Aristoteles písal, že všetky úvahy a ﬁlozoﬁa končia tam, kde začína inšpiratívny svet mytológií. Tento priestor vyhradíme najzaujímavejším mytologickým príbehom, ktoré formovali myslenie a smerovanie našich predkov v rôznych kultúrach sveta.

HERBÁR Bádanie súčasných prírodovedcov a etnobotanikov stále častejšie potvrdzuje zázračnú moc rastlín a prírody. Ich schopnosť uzdravovať telo i dušu patrí k pozabudnutým prameňom múdrosti, ktoré vytlačil systém syntetických produktov a patentovaných liečiv z produkcie farmaceutických gigantov. Pokúsime sa tento prameň obnoviť.

EKONOMIKA V stručnom prehľade prinesieme krátke analýzy súčasného vývoja svetovej a domácej ekonomiky. Ich zmyslom je zrozumiteľnou formou objasňovať zahmlievajúcu terminológiu ﬁnančníkov a ekonomických analytikov a jasne pomenovať príčiny súčasného napätého a dlhodobo neudržateľného stavu.

SATIRA Stránka, na ktorej budeme uverejňovať vtipné satirické zobrazenia aktuálnych vypuklých problémov súčasného sveta.

NEZNÁMI HRDINOVIA Príbehy skutočných, nie mediálne vyrobených osobností, z histórie i súčasnosti, z domova i zo sveta. Rozprávanie o ľuďoch, pre ktorých česť a morálka neboli prázdnymi pojmami a zaslúžili sa – alebo aspoň pokúsili – o to, aby sa svet okolo nich stal lepším miestom.

117

ZEM VEK

Redakcia ZEM VEK MESAČNÍK UTAJOVANÝCH INFORMÁCIÍ BEZ CENZÚRY Mesačník / Ročník 1 – 8/2013 Cena v predaji: 2,90 € Cena v predplatnom: 2,50 € Číslo vyšlo 6. 12. 2013 ADRESA REDAKCIE Wattova 10, 821 04 Bratislava e-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk www.zemavek.sk predplatné: www.zemavek.sk REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Dušan Budzák, Ľubomír Huďo, Ján Gašo, Anton Smataník, Milan Pullmann, Art director: Ivan Galanský Marketing: Jana Zigová Email: zigova@soﬁan.sk Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková

118

Autori fotograﬁí a ilustrácií: strana 4, 54, 56 – 57, 77, 114 – 116: Matúš Plecho strana 28 – 35, 42, 45: SITA/AP strana 6 – 9, 99: TASR strana 51, 111 – 114, 104, 105, 106: Tibor Eliot Rostas strana 85, 101, 102 103, 105, 106, 107: Ivan Galanský strana 74, : Zuzana Vernerová strana 89 – 93: Zuzana Flimelová Ilustračné foto: shutterstock

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2014: 30 € NA PRVÝ POLROK 2014: 15 € (vrátane poštovného) Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk

Telefonické objednávky: 0944 134 773 v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h KUSOVÉ PREDPLATNÉ Z dôvodu mimoriadneho záujmu sme okrem zvýšenia počtu kusov nákladu otvorili aj možnosť objednávok po jednotlivých číslach. Januárové číslo môžete objednávať do 20. decembra 2013 na www.zemavek.sk. Cena je 2,90 eur/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 10. JANUÁRA 2014

ARCHÍV ZEM VEK Ak ste nezohnali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

Vydavateľ SOFIAN, s. r. o. Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Wattova 10, 821 04 BRATISLAVA E-mail: soﬁan@soﬁan.sk IČO: 44 564 058

SVET ZA OPONOU

Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o. Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 e-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk

TÉMA MESIACA: • EXPREDÍCIA NA JUŽNÝ PÓL • PREZENTÁCIA KNIHY MLČANIE II. SPOJENÁ S BESEDOU A AUTOGRAMIÁDOU

Tlač D&D International Slovakia, s. r. o. Topoľčianska 17, 851 05 Bratislava

TALK SHOW MESAČNÍKA ZEM&VEK

Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe. Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

Spolupracujeme:

18. 12. 2013

STREDA O 18:00 DIVADLO MALÁ SCÉNA STU DOSTOJEVSKÉHO RAD 7, BRATISLAVA VSTUPNÉ: PREDPREDAJ 3 €, NA MIESTE: 5 € PREDPREDAJ: WWW.MALASCENA.SK

Sloboda začína aj končí slobodou slova.

119

„Hlboko s vami nesúhlasím, no urobím všetko preto, aby ste mohli svoj názor slobodne hlásať.“ Voltaire

www.radioviva.sk

Najlepšia hudba všetkých čias

PF 2014

V NOVOM ROKU VÁM NADELÍME VIAC. OD JANUÁRA 2014 VÁŠ MESAČNÍK ZEM&VEK ROZŠÍRIME O 8 STRÁN. VYUŽITE MOŽNOSŤ CELOROČNÉHO A POLROČNÉHO PREDPLATNÉHO NA ROK 2014 ZA ZVÝHODNENÚ CENU 2,50 EUR/KUS. VAŠE PREDPLATNÉ NÁM UMOŽNÍ POKRAČOVAŤ ĎALEJ.

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk Telefonické objednávky: 0944 134 773 v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h