September 2013

U TA J O VA N É

INFORMÁCIE

SEPTEMBER 2013

CENA PRI PREDPLATNOM

BEZ

2,50 €

CENZÚRY

CENA

2,90 €

www.zemavek.sk

ZAČIATOK KONCA SLOBODY 11. september: najväčší podvod v dejinách ľudstva / 20 Fašizmus v mene zákona / 21 Veľké svetlo vrhá veľké tiene / 22 911 – verejnoprávnosť nahradená mlčaním a poslušnosťou / 28

Cieľová stanica: Otroctvo / 31 Terorizmus –strach ako kšeft / 38 Cudzincom vo vlastnej krajine / 50 Ako sa žije po cigánsky / 66 Aká bude spoločnosť budúcnosti / 72 Choroby ako odraz našej duše / 76

2

PREMIÉRA 1140h REPRÍZA 1840 h pondelok - piatok

120 SEKÚND S TIBOROM ELIOTOM ROSTASOM ROZHLASOVÁ RELÁCIA MLČANIE UŽ VIAC AKO ROK ODHAĽUJE TÉMY, O KTORÝCH HLAVNÝ MEDIÁLNY PRÚD MLČÍ. súčasné geopolitické napätie * mediálne manipulácie * vojny v mene humanitárnych cieľov * ospravedlňovanie genocíd * kolaps ekonomiky * hyperkonzum * podvody v biznise so zdravím * smrť strednej vrstvy * manipulácie v potravinárskom priemysle * fikcie terorizmu * obrovské rozdiely medzi astronomickým bohatstvom elity a chudobnou masou * narastajúca bieda a nezamestnanosť na Západe

ANI VY NEMUSÍTE MLČAŤ: WWW.FACEBOOK.COM/MLCANIEVIVA VIVA@RADIOVIVA.SK

TOP 10 najobľúbenejších kníh roka

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > SEPTEMBER 2013

DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU

TÉMA MESIACA

ORBIS PICTUS

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH

ČIERNA MÁGIA KRVAVÉHO

11. SEPTEMBER: NAJVÄČŠÍ PODVOD

42 – 49

SEPTEMBRA / 4

V DEJINÁCH ĽUDSTVA / 20 FAŠIZMUS V MENE ZÁKONA / 21

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

VEĽKÉ SVETLO VRHÁ VEĽKÉ TIENE / 22

RENDEZ-VOUS

ZO SVETA A Z DOMOVA

911 – VEREJNOPRÁVNOSŤ (STV, ČT, BBC)

RASIZMUS NÁŠ KAŽDODENNÝ / 10

NAHRADENÁ MLČANÍM

CUDZINCOM VO VLASTNEJ KRAJINE

ZACHRÁŇTE VOJAKA MANNINGA / 13

A POSLUŠNOSŤOU / 28

(NIDAL SALEH) / 50

STRETNUTIE S ČLOVEKOM

CIEĽOVÁ STANICA: OTROCTVO / 31 SÁM VOJAK V POLI / 33

DÉJÀ VU UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

PÁD DVOJIČIEK / 36

ALTERNATIVE VITA

TERORIZMUS – STRACH AKO KŠEFT / 38

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU AKO SA ŽIJE PO CIGÁNSKY / 66

TAJNÉ VOJSKÁ NATO / 58

BEZ MASKY ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

AKÁ BUDE SPOLOČNOSŤ BUDÚCNOSTI / 72 CHOROBY AKO ODRAZ NAŠEJ DUŠE / 76 AKO PREŽIŤ KOLAPS – 5 . ČASŤ / 80

MARTIN LUTHER KING / 62

3 NÁJOMNÍ VRAHOVIA

JEDEŇ DEŇ

MLČANIE

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI

ROZHLASOVÉ ESEJE PRELOMILI TICHO

PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

BIELY FOSFOR, ČIERNA SMRŤ / 91

HROZBA PRI VAŠOM UCHU / 84

JEDEN DEŇ S OVČIARKOU / 88

KRV ZA ZLATO / 92 GIVE PEACE A CHANCE / 95

(P)OTRAVINY / 85 INVÁZIA UMELÝCH HORMÓNOV / 86 SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ / 87

MÚZY

MANDRAGORA

KOREŠPONDENTI

O KNIHÁCH, FILMOCH, HUDBE

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

A VÝTVARNÝCH DIELACH

RUNY V KREMNICKÝCH VRCHOCH / 104

KAMBODŽA – MADE IN ASIA / 112

KNIHA / 96

RODINA, KTORÁ MANIPULUJE S CELÝM

KAMBODŽA – SPÁNOK JE LUXUSOM / 114

FILM / 97

SVETOM 5. ČASŤ / 106

VEĽKÁ BRITÁNIA – ČO-TO O DEŤOCH / 115

HUDBA / 98

PAVUČINA – IVO SAMSON / 110

RUSKO – BYROKRACIA V ALTAJSKU / 115

TOMÁŠ TAJTÁK / 99 – 103

TRIBÚNA 15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY / 116

DYMOVÉ SIGNÁLY > ČIERNA MÁGIA KRVAVÉHO SEPTEMBRA

Tibor Eliot Rostas

ČIERNA MÁGIA KRVAVÉHO SEPTEMBRA „KEĎ NEZMYSEL NADOBUDNE DOSTATOČNE OBLUDNÉ ROZMERY, ANI SI HO NEVŠIMNEME.“ Bertold Brecht

VOJNA PROTI TERORIZMU JE BIZARNÝ A ABSURDNÝ POJEM. KEĎŽE TIETO POJMY VYTVÁRAJÚ ODBORNÍCI, MEDIÁLNI TEXTÁRI, VYTVÁRAJÚ NIEČO AKO MARKETINGOVÉ POSOLSTVÁ REKLAMY NA ČISTIACE PROSTRIEDKY, KTORÉ SÚ VO VOJNE SO ŠPINOU. A TÁ NEMÁ ŽIADNE OHRANIČENIE, NEVZŤAHUJE SA NA ŽIADNE TERITÓRIUM, NEOBMEDZUJE JU ANI ČAS. MÔŽE BYŤ VEČNÁ. VEČNÁ AKO MÁGIA SLOV.

4

E

xperti, ktorí pôsobia v oblasti psychológie v inštitúciách pod kontrolou armády a vlády, vytvorili pravidlá psychologickej vojny, dnes známej pod označením PsyOp. Vedci z Tavistockovho inštitútu priniesli teóriu sociálnych turbulencií, ktorá tvrdí, že ak sme vystavení šokom ako nedostatok energie, ekonomický kolaps a teror, ocitáme sa v stave masovej psychózy.

V tomto stave hľadá spoločnosť útek od reality, ktorú potláča v rozptýlení a zábave. Tú pre väčšinu obyvateľstva Západu ešte stále predstavuje televízia. Proces sledovania televízie je podľa vedeckých štúdií už sám osebe „vymývaním mozgu“. Návykové sledovanie televízie znehodnocuje kognitívne procesy a vytvára niečo ako hypnózu, v ktorej je človek prístupný sugesciám a manipuláciám. Tento základný rámec inštrumentálnej výbavy novodobej mágie využíva sex v pornografii

a smrť v televíznom spravodajstve. Pre zaujímavosť uveďme, že tieto dva hraničné fenomény, ktoré stelesňuje boh smrti Thanatos a boh sexuality Eros, sú definičnými prvkami organizácií čiernej mágie ako Ilumináti z Thanateru (IOT) a mnohých ďalších.

Ak budeme hovoriť o smrti, potom je jej najmocnejším výrazovým prostriedkom videnie mŕtvol alebo umierania. Proces, v ktorom je bytosť zbavovaná života, je v celých dejinách vnímaný ako najsilnejšie, priam metafyzické predstavenie s nesmiernou schopnosťou pripútavať pozorovateľa k trpiacemu objektu. Francúzsky filozof Michel Foucault vo svojej knihe Dozerať a trestať analyzuje mocenské techniky kontroly. Jednou z nich bola aj verejná poprava ako najpôsobivejšie divadlo, ktoré vynucovalo zachovanie existujúceho statusu moci a poslušnosti. Krvavé divadlá hrôz

a teroru majú schopnosť vytvárať v ľudskom myslení disociácie (rozštiepenia) ako dôsledok psychotraumatických skúseností. Takto je do značnej miery ovplyvnená naša súdnosť. Filmový priemysel napokon dokonale využíva rozpoltenosť človeka, ktorý sa krvavých scén bojí, a zároveň ho priťahujú.

Tohto všetkého si boli mediálni experti a psychológovia plne vedomí, a tak mohla 11. septembra 2001 odštartovať najmasovejšia projekcia mágie v dejinách ľudstva, ktorá zmenila správanie a vedomie ľudí. Jej nástrojmi boli adekvátne zvolené symboly – WTC a Pentagón ako zástupné modely hodnotového systému sveta (ekonomika a imperiálna moc), voči ktorým sa vedie útok. Svet sa náhle ocitá v synchronicky ovládanej globálnej sieti médií, v ktorých sa potvrdzuje McLuhanova definícia planéty ako globálnej dediny. Všetky obrazovky v rovnakom čase vypaľujú do matríc nášho vedomia zreteľné posolstvá traumatizujúceho zážitku, prostredníctvom ktorého sa dostávajú hlboko do našej mysle. Aj to je dôvod, prečo sa snáď všetci poľahky rozpomenieme, kde sme sa v tento osudný deň nachádzali. Napokon, tie tisíce obetí útokov nás nešokovali až tak ako samotný fakt, že sa zaútočilo na niečo, s čím sa sami identifikujeme. Boli napadnuté symboly „slobody a demokracie.“ Povedané rečou firemných právnikov – bola poškodená obchodná značka. Tento moment napokon rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil všetky nasledovné úvahy. Aj my sme už boli „vo vojne“.

Planetárna projekcia s niekoľkotýždňovým intenzívnym vpádom do duše celého sveta je tým najvýraznejším happeningom v dejinách komunikácie. Toto je však zlomový bod aj v celej novodobej histórii. Odrazu sa v našom podvedomí aktivizovali akési driemajúce archetypy inštinktov. Strach. Zdesenie. Smrť. Nárek. Vojna. Vzrušenie. Nutkavá zvedavosť. Boli iniciované premyslene selektovanými povelmi cez virtuálne siete všetkých svetových televízií: Svet už nie je, aký býval; Svet sa od základov zmenil; Danteho peklo; Poslovia podsvetia; Diabolská zloba; Útok na srdce slobody a demokracie. Áno, mágia vúdú použila dôkladne premyslené symboly, do ktorých sa vzápätí hlboko a v priamom prenose vnorili ihly propagandy. Dokonalý marketing, dokonalé hollywoodske prevedenie. Scenár počíta s prelínaním

fikcie a reality. Z kokpitu najprv vystupuje Maverick (Tom Cruise) a neskôr Pán Impéria v leteckej kombinéze (George W. Bush), aby povedal: „Mission accomplished“ (Misia splnená).

Takmer súčasne s vyslaním traumatizujúcich signálov hrôzy, ktoré sa zapísali do vedomia celého sveta, sa objavuje aj zreteľnejší obraz nepriateľa.

Je horší, má vadu reči – ako vyplýva zo samotného pojmu barbar – a teda aj vadu v myslení. Klasický antický vzorec, ktorý popisuje Cicero, Augustín, Plínius, Tacitus, vykresľuje nepriateľa vždy odlišného od nás samotných. Uctievajú oslie uši, smrdia, smilnia, sú pomstychtiví, nečestní, amorálni a vyznávajú zvrátené božstvá. Hotový vzorec stačí použiť na tých, ktorých už neokonzervatívny guru Samuel Huntington vykreslil ako protivníkov Západu v Strete civilizácií. Sú to moslimovia.

Všetko dokonale zapadá, všetko dáva vrcholne sugestívny impulz k požadovaným a rýchlym asociáciám. Tak ako je surrealistickým hologram s logom 911, je surrealistické aj následné besnenie médií a vojenskej mašinérie. Po Huntigtonovi prichádza ďalší intelektuál, ktorý vytvorí pojem „Os zla“. Exis of Evil je obchodná značka mytológie, ktorú napísal člen sionistickej skupiny PNAC David Frum, autor prejavov G. W. Busha. Od PNAC dostal úlohu vytvoriť silné pejoratívne označenie, symbol Zla. Jeho prvotné Axis of Hatred sa nadriadenému Markovi Gersonovi príliš nepozdávalo, pretože stále neznelo akosi „bushovsky“. Až Os zla sa stala novým „In Hoc Signo Vinces“, znamením, pod ktorým zvíťazíš.

Mediálny guru Marshall McLuhan hovorí o tom, že ak je verejnosti predstavené čokoľvek, čo prekračuje rámec bežnej skúsenosti a uveriteľnosti, spoločnosť sama zabráni identifikácii skutočného pôvodcu. Psychológovia veľmi dobre vedia, že môžu rátať s inštinktívnym obranným mechanizmom sebazáchovy, ktorý aktivizuje obranný val iracionálnej dôvery v predkladanú, akokoľvek neuveriteľne pôsobiacu scénu. Filozofka Hannah Arendtová v súvislosti so zločinmi nacizmu kedysi prehlásila, že „samotná nesmiernosť týchto zločinov je zárukou, že vrahovia, ktorí sa všetkými formami lží prehlásia za nevinných, budú zjavne ďaleko dôveryhodnejší ako ich obete hovoriace pravdu“.

5

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA KAPITULÁCIA MAINSTREAMU Skupina Bilderberg je známym klubom vyvolených politikov, finančníkov a predstaviteľov najmocnejších podnikateľských skupín, ktorí každoročne na svojich stretnutiach plánujú, čo s naším svetom, aby slúžil ich záujmom. Prezidenti, ministri, generáli a biznismeni spriadajú svoje zákulisné plány a z verejnosti robia hlupákov. Hlavný mediálny prúd o nich najprv mlčal, a vlastne im tak slúžil. Potom začal zosmiešňovať tých, ktorí odhaľovali činnosť tieňových mocenských štruktúr, a teraz najnovšie už informuje akoby nič aj o Bil-

6

derbergu. Pred štyrmi rokmi, keď sa objavila informácia o Bilderbergu v slovenskom hlavnom mediálnom prúde, okamžite nastal masívny atak presstitútov, že ide o rozprávky. To, čo bolo až doteraz nemysliteľné, je už dnes „povolenou“ témou. Najčítanejší bulvárny týždenník na Slovensku, ktorý doteraz papagájoval len trhovú propagandu a oficiálnu historiografiu, zrazu venoval niekoľko stránok Bilderbergu. Dokonca odvážne skonštatoval pomocou českého príslovia už dávno známy fakt: „Jedno české príslovie hovorí – na každom šprochu pravdy trochu. Ani bilderberský klub nie je len taký nevinný spolok, kde si chodí pravidelne akási skupinka ľudí iba tak nezáväzne medzi sebou podebatovať.“ A ešte navyše smelo cituje z talianskeho časopisu L´Europeo, že bilderbergovci pripomínajú tieňovú vládu stojacu nad národnými vládami, predstavujú silnú a nesmierne autoritatívnu vládu. Ajhľa, koľká investigatívna nekompromisnosť. Aj na malom slovenskom mediálnom dvorčeku nastávajú zmeny, keď už mainstream nemôže donekonečna robiť z čitateľov naivné ovečky. Zníži sa aj ku kradnutiu tém

od „konšpirátorov“, len aby si udržal pozíciu hlavnej hlásnej trúby demagógie a obhajoby „neviditeľnej“ ruky trhu. Nič iné mu už neostáva, keď aj obdivovaný vzor – britská demokracia priznáva, že Bilderberg nie je zbor neviniatok. Britské ministerstvo financií totiž potvrdilo, že na Bilderbergu sa rokovalo aj o oficiálnej politike a ekonomike Veľkej Británie.

AMERICKÝ KONGRES ZA ŠPICĽOVANIE Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu zamietla dodatok, ktorý by obmedzil právomoci Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) pri špicľovaní Američanov. Dodatok k Zákonu o pridelení zdrojov ministerstvu obrany by zablokoval financovanie zberu telefonických dát NSA, ktoré nesúvisia so špecifickým vyšetrovaním. Dodatok sa mal vzťahovať iba na jeden z celého radu programov, v rámci ktorého vláda dostáva a ukladá záznamy o takmer každom telefonickom hovore v Spojených štátoch. To umožňuje vytvárať podrobný sociálny a politický profil každého jedinca zachyteného týmto programom. Demokratický senátor Ron Wyden v tejto súvislosti uviedol, že NSA je neustále sa rozrastajúci všadeprítomný špicľujúci štát.

Kongresman poukázal na množstvo tajných špicľujúcich programov a obvinil Obamovu vládu z klamania verejnosti v otázke sledovania Američanov. Obamova vláda zasiahla hneď na začiatku, aby navrhovaný dodatok zarazila. Keď bol tento návrh predložený, ho-

vorca Bieleho domu Jay Carney hromžil, že Kongres chce odstrániť jeden z protiteroristických nástrojov vo výzvednej praxi. Aj keby dodatok k zákonu v Snemovni reprezentantov prešiel, musel by ho ešte schváliť Senát a podpísať prezident Obama. Programy na sledovanie obyvateľstva tak nič neohrozuje. Presadzujú ich spoločne štátny aparát, Kongres i súdy.

RAZIA KVÔLI TLAKOVÉMU HRNCU Do bytu Michele Catalanovej, obyvateľky Long Islandu v New Yorku, na základe občianskeho udania vtrhlo protiteroristické policajné komando. Šesť policajtov prehľadalo byt a požadovali od nej informácie o jej zamestnaní a o pôvode jej manžela. Polícia zdô-

Somálsku a Jemene. Biely dom preto musí viesť vojnu v Afganistane, ktorá stojí ročne 120 miliárd dolárov, rozširovať právomoci Národnej bezpečnostnej agentúry, aby kontrolovala komunikáciu všetkých Američanov a vydávať takmer bilión dolárov na armádu a vojenské programy. vodnila raziu tým, že manžel pani Catalanovej v bývalom zamestnaní vyhľadával na internete tlakové hrnce a ruksaky. Zamestnávateľ usúdil, že história vyhľadávania v počítači zamestnanca je podozrivá a udal ho polícii. Tlakový hrniec použili pri atentáte v Bostone bratia Carnajevovci. Okrem toho Catalanovej syn si na internetových stránkach pozeral informácie o atentáte v Bostone. To všetko vytvorilo internetovú profiláciu teroristického nebezpečenstva. Táto nebezpečná teroristická rodina tvrdila, že zháňala tlakový hrniec, pretože sa chceli naučiť variť šošovicu. Protiteroristické komando si to muselo preveriť priamo v byte podozrivej rodinky a preventívne zabrániť prípadnej akcii. Vďaka včasnému udaniu a monitorovaniu na internete možno teda zabrániť tragédii v uliciach, preto americká vláda spolu s Kongresom tak urputne presadzuje rozširovanie právomocí Národnej bezpečnostnej agentúry, aby bolo obyvateľstvo pod kontrolou.

SKUTOČNÁ HROZBA Americký filozof a publicista Noam Chomsky na medzinárodnej konferencii Welle Global Media Forum v Bonne skonštatoval, že USA a Izrael sú práve tie krajiny, ktoré ohrozujú mier na celom svete. Podľa Chomského síce americký prezident tvrdí, že hlavnou hrozbou pre svet je iránsky jadrový program, ale je to iba myšlienka, ktorú chce Západ vsugerovať ostatným. Spojenci USA v arabskom svete – Egypt, Irak, Jemen a iné, hoci nemajú Teherán priveľmi v láske, neboja sa ho. Pre nich prichádza hlavná hrozba z USA a Izraela. Chomsky poukazuje na vojenské možnosti USA: „Ak má krajina viac ako tisíc vojenských základní, jej vojenské výdavky prevyšujú výdavky všetkých krajín dohromady, plus má k dispozícii najvyspelejšie vojenské technológie, potom pravdepodobnosť, že sa

STRAŠIAK TERORIZMUS Celý svet je neustále bombardovaný zaručenými správami z USA, ako teroristické bunky chystajú nové a nové akcie. Spravodajské služby preto v mene prevencie musia spolupracovať a kontrolovať všetko a všetkých. Ako je to naozaj s hrozbou terorizmu, dokazuje správa amerického ministerstva zahraničných vecí o obetiach terorizmu v roku 2012. Americkí občania zabití vo svete v dôsledku teroristických akcií – 10, zranení – 2, unesení - 3. Deväť zo zabitých Američanov zahynulo v Afganistane, jeden v Iraku. Zranení boli v Afganistane a Iraku. K únosom došlo v Nigérii,

Americký filozof a publicista Noam Chomsky

Foto: Andrew Rusk

7

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA táto prevaha prejaví aj v praxi, je mimoriadne vysoká.“ Filozof oceňuje, čo urobil bývalý pracovník CIA Edward Snowden, keď prezradil celosvetové sledovanie internetových užívateľov pod zámienkou monitorovania terorizmu, ale zostáva skeptický: „Snowden si splnil svoju občiansku povinnosť, keď svetu prezradil, čo robí jeho krajina s ľuďmi. Sotva to však bude mať nejaký efekt. Usudzujem tak podľa reakcií verejnosti a elity.“

FINANCOVANIE PROPAGANDY

8

Izraelské noviny Haaretz odhalili taktizovanie vlády židovského štátu s verejnou mienkou. Netanjahuov vládny kabinet plánuje poskytnúť štipendiá stovkám študentov na siedmich univerzitách výmenou za vkladanie proizraelských príspevkov na Facebook a „tweetovanie“ určené zahraničnému publiku. Študenti, ktorí budú písať príspevky, nesmú prezradiť, že sú financovaní izraelskou vládou. Úrad premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý nad programom prevezme patronát, potvrdil jeho spustenie, a doplnil, že cieľom je posilniť izraelskú verejnú diplomaciu a prispôsobiť ju zmenám vyplývajúcim z novej formy vnímania informačných prostriedkov. Zrozumiteľnými slovami vyjadrené – ovplyvniť sociálne siete, pretože hlavný mediálny prúd má klesajúci vplyv. Vláda má zostať len šedou eminenciou v pozadí, aby nebol badateľný jej vplyv.

-aktivisti. Poradcovia premiéra Benjamina Netanjahua očakávajú, že hlavné témy sa budú týkať politických a bezpečnostných otázok, boja proti výzvam na bojkot Izraela a proti úsiliu o spochybnenie legitimity Izraela.

POTRESTANÝ BRITSKÝ POSLANEC Britský vládny poslanec za Liberálnych demokratov David Ward si neuvedomil, koho možno kritizovať a koho nie, preto je dočasne vylúčený zo strany. V parlamente zostáva ako nezávislý poslanec, kým mu skon-

čí stranícky trest. Na jeho udelenie stačilo skritizovať Izrael. David Ward na sociálnej sieti Twitter napísal: „Mýlim sa, alebo nemám pravdu? Sionisti napokon prehrávajú svoj boj. Ak dlho ešte môže apartheidový štát Izrael vydržať?“ Nebolo to prvýkrát, čo Ward prejavil „nesprávny“ názor. Na svojej stránke okrem iného uviedol: „Židia, ktorí trpeli neuveriteľným spôsobom počas holokaustu, pritom dokážu niekoľko rokov po vyslobodení z táborov smrti páchať zverstvá na Palestínčanoch.“ Podľa vedenia Liberálnych demokratov tým poslanec Ward spôsobil strane vážnu ujmu.

BODYGUARD O SKUTOČNÝCH VLÁDCOCH

Daniel Seaman, ktorý pripravil plány pre program, napísal schvaľujúcej vládnej komisii: „Myšlienka si vyžaduje neodhaliť úlohu štátu, a preto je nutné dodržiavať veľké zapojenie študentov samotných, bez politickej väzby alebo zjavného prepojenia.“ Podľa plánu majú byť študenti organizovaní do jednotiek na každej vysokej škole na čele s hlavným koordinátorom. Ten bude mať k dispozícii troch koordinátorov pre jazyk, grafiku a výskum a súčasťou jednotky budú študenti-

Tomáš Keltner má len 36 rokov, ale veľmi bohaté životné skúsenosti. Niekoľko rokov pracoval v tajnej službe, robil bodyguarda prezidentom a niekoľkým českým ministrom. Pôsobil v krajinách, kde zúril vojnový konflikt ako člen elitnej jednotky SOG a získal najvyššiu previerku NATO. Po rokoch zážitkov dospel k názoru, ktorý potvrdzuje, že volení zástupcovia v demokracii sú len figúrky manipulované a využívané nevolenou mocenskou elitou. Svoj názor na spoločenské pomery a svetové dianie otvorene vyjadril v jednom z rozhovorov: „Môžeme sa tu rozprávať o tom, či voliť ľavicu alebo pravicu, nejaké nové strany, alebo zmeniť volebný systém. A keď si to celé premyslíte, zistíte, že politici nevládnu. Nad nimi je ďalšia, ďalšia

a ďalšia vrstva, do ktorej sa v rámci demokracie nedá dostať. A to sú tí, ktorí vládnu – medzinárodné bankové kruhy, vlastníci FED-u (americká centrálna banka v rukách súkromných bankárov) a podobne. No ani tí nie sú hlavní. O tých najdôležitejších nikdy nebudete počuť. Málokto chápe, že väčšina takzvaných konšpiračných teórií má úplne pravdivý základ, pretože to prezradí niekto zvnútra, kto už na to nemá žalúdok. Často tieto tzv. teórie vytvára alebo rozširuje sám systém, aby ich mohol neskôr zosmiešniť a odviesť pozornosť. Som si istý tým, čo hovorím a píšem, pretože som si to mnohokrát overil. Potom je ešte oveľa viac vecí, o ktorých nemám odvahu písať a hovoriť, ale už dávno o nich nepochybujem, napriek tomu, že to nemôžem dokázať a vyargumentovať.“

FINANCIE PRE AL-KÁIDU A TALIBAN Zvláštny inšpektor pre obnovu Afganistanu John Sopko v správe určenej pre americký Kongres upozorňuje na to, že prezident Obama požaduje v roku 2014 čiastku 10,7 miliardy dolárov na obnovu Afganistanu.

Všetko majú realizovať civilní dodávatelia. Tridsať– –štyridsať percent z nich by mali byť afganské firmy.

John Sopko vyzval predstaviteľov americkej armády, aby zrušili 43 kontraktov pre známych priaznivcov Al-Káidy a Talibanu. Odmietli to. Zástupcovia armády tvrdia, že by to znamenalo porušenie zákonného práva. Z tajných služieb už viac ako desať rokov unikajú informácie o tom, že Spojené štáty tajne financujú Al-Káidu, aby tak podporili politickú nestabilitu a ospravedlnili pokračujúce vojenské zásahy na Blízkom východe. V posledných dvoch rokoch vyšlo najavo, že CIA financovala a cvičila bojovníkov Al-Káidy v Líbyi a Sýrii. Vzniká zaujímavý paradox. Pentagón prostredníctvom určitých firiem vlastne financuje Al-Káidu a Taliban, ale pritom oficiálna propaganda straší USA i západný svet, že tieto organizácie neustále plánujú teroristické útoky na nás všetkých. Paradox možno pre naivnú verejnosť, ale určite nie pre mocenské centrá, ktoré hrajú svoju hru s teroristami, ako aj s verejnosťou.

FRANCÚZSKA SLOBODOMURÁRSKA VLÁDA Podľa internetových novín Religion en Libertad patrí medzi slobodomurárov najmenej tretina z 38 ministrov vlády premiéra Jeana-Marca Ayraulta. Na vedúcich pozíciách vo francúzskej štátnej správe je podiel bratov so zásterou ešte väčší. Prezident Národného

zhromaždenia Claude Bartolone navštívil nedávno slobodomurársku lóžu, aby vyjadril svoju vďaku, že podporila jeho voľbu predsedu parlamentu prostredníctvom svojich členov z radov poslancov. Najčítanejší francúzsky denník Le Figaro zverejnil rozsiahlu správu o silnom vplyve slobodomurárov v rámci prezidentských a parlamentných volieb, aký mali iba v prvých rokoch prezidentovania Françoisa Mitteranda.

Le Figaro sa všetkých členov opýtal na ich príslušnosť k lóži. Niektorí z nich, ako ministerka pre štátnu reformu Marylise Lebranchuová, Stéphan Le Foll (poľnohospodárstvo) a Alain Vidalies (vzťahy s parlamentom), odmietli odpovedať. Ďalší členstvo popreli, ale autor správy tvrdí, že svoje členstvo zapreli po dohode s lóžou.

U iných aj popretie znamenalo odpoveď. Minister dopravy Fréderic Cuvillier vyhlásil, že nemôže odpovedať, aj keď jeho blízkosť lóži je všeobecne známa.

Rovnako aj známy slobodomurár Jean-Yves Le Drian (ministerstvo obrany) povedal, že nebude komentovať

9

osobné presvedčenie. Anne-Marie Escoffierová (ministerstvo decentralizácie), známa príslušníčka najväčšej ženskej francúzskej lóže, sa necítila kompetentná odpovedať. Rovnako to platí aj pre ministra vnútra Manuela Vallsa, ktorý odpovedal, že síce vstúpil do lóže v roku 1988, ale od roku 1996 s lóžou nespolupracuje. Najväčší vplyv slobodomurárov sa v súčasnosti prejavuje na ministerstve obrany, vnútra a školstva, kde sú členmi lóží nielen ministri, ale aj šéfovia referátov a viacerí vedúci oddelení. Minister školstva Vincent Peillon má svoje priority jasne určené. Po skonštatovaní, že s nástupom Françoisa Hollanda do Elyzejského paláca nastala nová zlatá éra francúzskeho slobodomurárstva, ešte zdôraznil: „Chceme nanovo založiť Francúzsko. A chceme s tým začať v škole!“ (mm)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > RASIZMUS NÁŠ KAŽDODENNÝ

M. Morés

RASIZMUS NÁŠ KAŽDODENNÝ

10

PRÍPAD GEORGEA ZIMMERMANA OBVINENÉHO Z RASOVO MOTIVOVANEJ VRAŽDY V MESTE SANFORD NA FLORIDE ROZPRÚDIL RASOVÉ VÁŠNE V SPOJENÝCH ŠTÁTOCH. NAPRIEK DLHOROČNÉMU UPLATŇOVANIU ZVÝHODŇOVANIA MENŠÍN A MULTIKULTURALIZMU, PRAX UKAZUJE NIEČO ÚPLNE INÉ. PREDSTAVA ZLÉHO BIELEHO MUŽA – OTROKÁRA PRETRVÁVA V MYSLIACH ČERNOCHOV, POLITICKY KOREKTNÝM SLOVNÍKOM AFROAMERIČANOV, V HLAVNOM MEDIÁLNOM PRÚDE I U ŠÉFA BIELEHO DOMU. SÚČASNÝ AMERICKÝ RASIZMUS MÁ OPAČNÚ PODOBU – VINNÝ JE VŽDY LEN A LEN BELOCH, V TOMTO PRÍPADE I HISPÁNSKEHO PÔVODU, BEZ OHĽADU NA DÔKAZY A ROZSUDOK. RASIZMU V AMERICKOM MULTIKULTÚRNOM KOTLE VÔBEC NEUBÚDA, IBAŽE TERAZ HO NEŽIVÍ ČLEN KLANU, ALE POLITICI, KALKULUJÚCI AKTIVISTI A MÉDIÁ.

O

kolo prípadu 29-ročného Georgea Zimmermana, spolovice hispánskeho pôvodu, vypukla celoamerická hystéria a volanie po jeho krvi napriek tomu, že súd nad ním vyniesol oslobodzujúci rozsudok. Čo hrozné spáchal G. Zimmerman? Zabil v sebaobrane 17-ročného černocha Trayvona Martina. Podľa kritérií politickej korektnosti by nemuselo v prípade neustále zaznievať, kto je černoch, kto polohispánec či čiastočný beloch, ale v prvom rade – kto je páchateľ a kto obeť. No v tomto prípade zohráva určujúcu úlohu práve rasová príslušnosť, ktorej pripisujú mimoriadny význam New York Times, ako aj prezident Barack Obama a černošskí – afroamerickí politici, kazatelia

a umelci v pokryteckej snahe o nimi stanovenú „spravodlivosť“.

DVE VERZIE PRÍPADU Najprv verzia médií a predstaviteľov černošskej – afroamerickej komunity podporovaná prezidentom a ministerstvom spravodlivosti: George Zimmerman, príslušník dobrovoľnej občianskej hliadky, ktoré vzhľadom na floridskú kriminalitu asistujú polícii a upozorňujú na miesta zločinnosti, sledoval mladého černocha v kapucni. Vzhľadom na svoju rasovú predpojatosť a podozrievavosť voči černochom – Afroameričanom automaticky zasiahne. Pritom neozbrojený mladík kráča z večierky a nesie si

cukríky a ľadový čaj. Po vzájomnej potýčke Zimmerman berie zákon do vlastných rúk, použije strelnú zbraň a Martina zastrelí. Tvrdí, že mladík ho napadol, a preto sa bránil. Miestni policajti veria jeho verzii a nechávajú ho na slobode. Pod tlakom verejných protestov a demonštrácií proti rasovo motivovanému zločinu, končí po šiestich týždňoch Zimmerman vo väzení. Lokálna kauza zaujala Biely dom i federálne ministerstvo spravodlivosti. Prezident Barack Obama vyhlásil: „Keby som mal syna, vyzeral by ako Trayvon.

Keď myslím na toho chlapca, myslím aj na svoje deti.“ K procesu ešte nedošlo, nikto poriadne nevie, ako k tragédii došlo, ale už prepukne mediálny a spoločenský lynč.

Aktivista za ľudské práva a baptistický pastor Jesse Jackson vykrikuje: „Černosi sú v ohrození, zabíjať nás je v móde!“ Niekoľkí černošskí – afroamerickí kongresmani označili zastrelenie Trayvona Martina za zločin z nenávisti, Nová strana Čiernych panterov vypísala odmenu za dolapenie živého či mŕtveho Zimmmermana a New York Times prichádzajú s novotvarom – biely Hispánec.

Iná verzia, ktorá nemá publicitu: Trayvon Martin, ktorý spĺňa prezidentove predstavy o synovi, mal v škole problémy s disciplínou – drogy a dočasné suspendovanie. Pitva potvrdila vplyv marihuany. Žiaden usmievavý chlapček, ako ho médiá ukazovali na vybraných fotografiách, ale potetovaný násilník so zlatým chrupom, ktorý sa rád chvastal násilnosťami a záľubou v drogách a prostitútkach. Podľa očitého svedka došlo k výstrelu potom, ako Trayvon Martin vrazil Zimmermanovi päsťou do žalúdka, zlomil mu nos, zrazil ho na zem, skákal po ňom a obúchaval mu hlavu o chodník. Na zemi Zimmerman volal o pomoc a očitý svedok zavolal tiesňovú linku, na ktorej sú výkriky o pomoc zaznamenané. George Zimmerman s rozbitým

nosom, krvou na hlave a tvári, s košeľou na chrbte so stopami od trávy na polícii vypovedal, že ho mladík napadol so slovami „ja ťa zabijem“, a preto násilie ukončil výstrelom.

Na Floride platí zákon o sebaobrane, ktorý umožňuje strieľať v obave o vlastný život.

Z OBETE NAPOKON ÚTOČNÍK V ostro sledovanom procese porota floridského súdu zložená zo šiestich žien po šestnástich hodinách zvažovania dospela k rozsudku a zbavila Georgea Zimmermana všetkých obvinení.

Súd konštatoval, že Trayvon Martin pred smrťou surovo napadol Georgea Zimmermana. Obžaloba nedokázala ani rasovú motiváciu činu. Dlhoročný Zimmermanov priateľ, černoch – Afroameričan Joe Oliver, ho označil ako dobrovoľníka, ktorý pomáhal menšinovej mládeži.

A vypukla druhá vlna neznášanlivosti a volania po rasovej pomste. Zohral v nej úlohu okrem iných aj černošský – afroamerický reverend Al Sharpton známy aj z dvoch prípadov údajného znásilnenia černošiek – Afroameričaniek v New Yorku a na univerzite Duke. Vtedy obviňoval hlava-nehlava každého podozrivého belocha z rasistického barbarstva. V oboch prípadoch išlo o výmysly, pričom jedna zo žien bola blúzniaca narkomanka.

Al Sharpton nezaháľal a verný svojej povesti „profesionálneho černocha“, teda toho, kto zo všetkých problémov v černošskej – afroamerickej komunite obviňuje štát a históriu, organizoval protesty po celej krajine pred budovami federálnych súdov s cieľom zmeniť oslobodzujúci rozsudok pre Zimmermana. Svoje ťaženie nazval sociálne hnutie za spravodlivosť. Zvláštna predstava o spravodlivosti panuje aj na ministerstve s rovnakým názvom vo Washingtone.

Federálne ministerstvo spravodlivosti už vyhlási-

11

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > RASIZMUS NÁŠ KAŽDODENNÝ lo, že preveruje možnosť vzniesť obvinenia voči Zimmermanovi na federálnej úrovni, pričom za každú cenu chce dokázať rasový podtext streľby.

Druhý súdny proces požaduje aj Národná asociácia pre podporu farebného obyvateľstva. Túžba po spravodlivosti je v prípade černošskej – afroamerickej komunity veľmi vrtkavá, pretože ak je obeťou rasového násilia zo strany černochov beloch, vtedy spoločne čušia médiá, ako i Kongres či aktivisti za ľudské práva. Mementom je prípad z Knoxvillu v štáte Tennessee, po ktorom dnes ani pes neštekne, ale je vizitkou rasového pokrytectva a farizejstva tých, ktorí sa rasizmom najviac oháňajú.

MASAKER V KNOXVILLE

12

Prípad, ktorému na rozdiel od kauzy Zimmerman chýbala celosvetová publicita, je morbídnosťou, ktorá prekonáva akékoľvek hororové predstavy. Médiá a agentúry mlčali, pretože nezapadá do schémy beloch/agresor – černoch/ /obeť. Už nie sú dôležité fakty, ale ideologicko– –politicky vykonštruované schémy, ktoré doslovne znásilňujú realitu. A vlastne zvysoka kašlú na nevinné obete.

Tými sú 21-ročná Channon Christianová, študentka University of Tennessee, a 23-ročný Christopher Newsom, stolár a bývalá baseballová hviezda. V januári 2007 belošský pár na ceste za kamarátmi prepadla trojica mladých černochov – Afroameričanov vo veku 24 až 25 rokov a s namierenou zbraňou ich vtiahla do auta.

Zviazali ich a odviezli do bytu. Tu si dvojica vytrpela 24 hodín pekla na zemi. Štyria páchatelia ich v byte znásilňovali a mučili. Christophera zabili a jeho telo spálili. Channon ubili na smrť a zaškrtili. Na základe ťažkých zranení na jej tele nedokázal súdny lekár určiť príčinu smrti.

Krátko pred smrťou jej mučitelia naliali do hrdla čistiace prostriedky a odrezali jej prsia.

Polícia uviedla, že páchatelia cielene hľadali biely pár, aby ho mohli znásilniť, mučiť a zabiť. Svoj zločin si dokonca nahrali na mobilný telefón jednej z obetí.

Kde boli vtedy Jesse Jackson a Al Sharpton, dnes takí aktívni v prípade Zimmerman? Určite nie v Knoxville. Tamojšia černošská – afroamerická komunita oslavovala oboch hlavných pá-

chateľov zo spomínanej sadistickej štvorky ako hrdinov, pretože ako „neprivilegovaní čierni“ to poriadne ukázali „privilegovaným bielym“.

Keď Euroameričania (belosi) demonštrovali, aby si pripomenuli obete masakru z Knoxville, černošská organizácia „Black Poverty Speaks“ vyhlásila, že zorganizuje oslavu vždy, keď budú čiernymi zabití „privilegovaní bieli“.

Existujú aj realistické hlasy v radoch černošskej – afroamerickej komunity. Napríklad spisovateľ a publicista Earl Ofari Hutchinson píše o nechuti černošských vodcov odsudzovať zločiny černochov proti belochom. Zároveň však uvádza, že existuje stereotyp, podľa ktorého sú černosi násilnejší a náchylnejší ku kriminalite.

STEREOTYP A FAKTY Podľa štatistík Federálneho vyšetrovacieho úradu (FBI) a Ministerstva spravodlivosti v státisícoch prípadov rasovej násilnej trestnej činnosti medzi černochmi a belochmi v 90 percentách prípadov zaútočili černosi – Afroameričania na biele obete.

Zároveň sa v značnej miere zabíjajú černosi – Afroameričania aj medzi sebou. Reverend Jesse Jackson v jednej nestráženej chvíli uviedol, že za jeden rok príde pri vzájomnom násilí o život viac černochov – Afroameričanov, ako ich zahynulo za všetky roky pôsobenia Ku-Klux-Klanu.

Prečo politici, médiá a tendenční aktivisti ignorujú a nechcú vidieť realitu a priznať si, kde je problém a čo s ním? Namiesto návrhov, ako ho riešiť, ponúkajú len zahmlievanie a zavádzanie verejnosti, prípadne na kritikov situácie vyťahujú paragrafy a pseudohumanistické kampane.

Bývalý kandidát na amerického prezidenta, politik a publicista Pat Buchanan položil v otvorenom liste prezidentovi Obamovi otázky, na ktoré demagógovia multikultúrnosti a politickej korektnosti len ťažko môžu nájsť zmysluplné odpovede: „Vari sú belosi zodpovední za sedemkrát vyššiu kriminalitu černochov, že 70 percent z nich sa rodí mimo manželstva, že 50 percent ich mládeže nedokončí povinnú školskú dochádzku? Obeťami belošských zločincov sú len tri percentá černochov, kým obeťami černošských zločincov je 45 percent belochov.“

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZACHRÁŇME VOJAKA MANNINGA

M. Morés

ZACHRÁŇME VOJAKA

MANNINGA AMERICKÝ VOJAK BRADLEY MANNING SA ZACHOVAL AKO MYSLIACA BYTOSŤ, NIE POSLUŠNÝ STROJ BEZ SVEDOMIA, MOZGU A CHARAKTERU. A TO JE JEHO NAJVÄČŠIA VINA. PRETO MU HROZILO DOŽIVOTIE ZA NAJVÄČŠÍ ÚNIK UTAJOVANÝCH DOKUMENTOV V DEJINÁCH SPOJENÝCH ŠTÁTOV, NAPOKON VŠAK DOSTAL 35 ROKOV VÄZENIA. ZNÁMY HOLLYWOODSKY FILM ZACHRÁŇTE VOJAKA RYANA DOJÍMAL VEREJNOSŤ HRDINSTVOM AMERICKÝCH VOJAKOV PRI ZÁCHRANE POSLEDNÉHO ZO ŠTYROCH BRATOV, KTORÍ PADLI V DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE. DNES JE HRDINSTVO INÉHO AMERICKÉHO VOJAKA OZNAČOVANÉ AKO ZRADA A EXEMPLÁRNE STRESTANÉ, ABY AMERICKÁ VOJNOVÁ MAŠINÉRIA NAĎALEJ VALCOVALA SVET PODĽA STANOVENÝCH ÚLOH.

P

re vládnucu americkú elitu je neodpustiteľným zločinom, že Bradley Manning, ktorý pôsobil ako vojenský analytik v Iraku, v roku 2010 odovzdal serveru WikiLeaks viac ako 700 000 tajných dokumentov a videonahrávok z bojových operácií.

Manning bol nadpriemerne inteligentné dieťa a väčšinu času strávil pri otcovom počítači. Svoju prvú internetovú stránku vytvoril ako desaťročný. Živil sa ako programátor. V roku 2007 vstúpil do americkej armády a slúžil ako analytik v druhej brigáde 10. horskej divízie na americkej základni pri irackej metropole Bagdad.

Mal prístup k utajovaným informáciám a z vojenskej siete si stiahol tajné dokumenty o vojnách v Iraku a Afganistane. Známy je najmä videozáznam z leteckého útoku amerických síl v Iraku, počas ktorého vojaci omylom zastreli-

li jedenásť civilistov vrátane fotografa tlačovej agentúry Reuters.

Okrem toho si B. Mannig stiahol aj tajné depeše americkej diplomacie. Zarážajúca je skutočnosť, ako mohol mať obyčajný vojak prístup k tajným informáciám, a že nefungovali nijaké bezpečnostné opatrenia, ktoré by zabránili neoprávnenému sťahovaniu citlivých materiálov.

HRYZÚCE SVEDOMIE Súčasné informácie o tom, že Bradley Manning bol frustrovaný homosexuál, ktorý dnes už chce byť ženou s menom Chelsea, mal psychické problémy a vyrastal v rodine alkoholikov, nemení nič na podstate jeho činu. Či už fyzicky alebo psychicky, Bradley Manning skutočne nie je príkladom vojenského hrdinu v štýle Ramba, teda akéhosi elitného bojovníka zo špeciálnych

13

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZACHRÁŇME VOJAKA MANNINGA

Amerického vojaka Bradleyho Manninga eskortujú na súd vo Fort Meade v štáte Maryland 19. decembra 2011. Súd rozhoduje, či sa Manning postaví pred vojenský súd v prípade úniku tajných informácií zverejnených stránkou WikiLeaks.

Foto: TASR/AP

14

oddielov SEALS alebo Zelených baretov vo frontovej línii. Jeho hrdinstvo má inú podobu a viac ľudský ako vojenský rozmer. Nie je síce námetom pre hollywoodske vojnové trháky oceňované Oscarmi a Zlatými glóbusmi, ale o to väčší význam má nielen pre Američanov, ale aj pre ostatný svet.

Bradley Manning sa pred vojenským súdom obhajoval tým, že od prevelenia do Iraku stratil ilúzie o americkej zahraničnej politike a zverejnením dokumentov chcel prispieť k zmenám. To, čoho bol svedkom a čo sa dozvedel, si nechcel nechať iba pre seba výmenou za pohodlný život v armádnom tyle a dobré živobytie. Pár dní pred svojím zatknutím vyhlásil: „Nemôžem sa vyčleniť od ostatných. Cítim sa byť spätý s ľuďmi, ako keby boli mojou vzdialenou rodinou. Dávam prednosť bolestnej pravde pred blaženou fantáziou. Myslím si, že realita ma natoľko traumatizovala, až som sa prestal báť následkov toho, že onú fantáziu rozbijem. Chcem, aby ľudia poznali pravdu, pretože bez informácií nemôže verejnosť robiť zodpovedné rozhodnutia.“ Bradley Manning neinformoval len server WikiLeaks, ale prezradil svoje tajomstvá počítačovému hackerovi Adrianovi Lamovi pri chatovaní

na internete. Ten informoval FBI a Manninga koncom roka 2010 zadržali a previezli na základňu v Kuvajte.

SAMOTKA A MUČENIE Vo väzbe strávil tri roky. Systém mu pripravil kruté podmienky. Manning priznal, že prvé dni po zadržaní chcel spáchať samovraždu. Plánoval sa obesiť na plachte. Deväť mesiacov strávil vo väznici vo Virgínii, kde bol 23 hodín denne umiestnený na miniatúrnej samotke. V noci musel odovzdávať všetku bielizeň, aby nespáchal samovraždu. Podmienky, v akých americká armáda zadržiavala a vypočúvalaManninga, kritizoval aj zvláštny spravodajca OSN pre mučenie.

Viac-menej drsné podmienky, v akých vyšetrovatelia „lámali“ Manninga, uznal aj súd. Znížil mu trest o 112 dní ako kompenzáciu za kruté zaobchádzanie vo vyšetrovacej väzbe.

Manning poslúžil ako odstrašujúci príklad, aby v armáde nikomu nenapadlo rozmýšľať, či možno konať aj v súlade s niečím iným ako vojenskými predpismi. Jasne to vyjadril počas procesu s Manningom vojenský prokurátor kapitán Joe Morrow: „Tento súd musí vyslať posolstvo každému vojakovi, ktorý uvažuje o ukradnutí

tajných informácií. Zločiny proti národnej bezpečnosti, ktoré podvracajú celý systém, sa musia brať vážne.“ Vojak teda nemá pochybovať o systéme, aj keď vidí, že vojny, zločiny a vraždenie sa stali jeho neoddeliteľnou súčasťou. Čo potom príslušníci wehrmachtu – nemeckej armády za Tretej ríše v období druhej svetovej vojny? Boli zločincami, keď neodporovali systému, bránili ho a verili v jeho správnosť? Boli to nacistickí okupanti, ktorí nemali uposlúchnuť rozkazy? Ak by to urobili, vyslúžili by si úctu hrdinov z pohľadu spojencov, a zároveň by boli pre svoje vojenské súdy zradcami.

Aj Bradley Manning je rovnakým zradcom a hanbou armády pre americký vojensko-priemyselný komplex, Biely dom a „hurá vlasteneckú verejnosť“ masírovanú mediálnou kampaňou systémových presstitútov. Úplne inak a v pozitívnom duchu ho vnímajú Američania a ľudia v rôznych kútoch sveta, pre ktorých je pravda a realita dôležitejšia ako rozkaz či zaslepenosť vo falošnej predstave o spravodlivom boji demokratického sveta proti svetovému terorizmu.

POMSTA A ZASTRAŠOVANIE NAMIESTO SPRAVODLIVOSTI Manningovi hrozilo najprv doživotie, potom okolo 150 rokov väzenia, neskôr 60 a rozsudok napokon skončil na 35 rokoch za mrežami.

Profesor práv z Harvardu Yochai Benkler na výšku trestu pre Manninga reagoval slovami: „Trest trvajúci 35 rokov predstavuje veľké ohrozenie Ústavy Spojených štátov – oveľa väčšie ako čokoľvek, čo Manning odhalil.“ Jeden z vedúcich webovej stránky WikiLeaks Kristinn Hrafnsson označil deň vynesenia rozsudku nad Manningom za čierny deň pre všetkých poctivých ľudí, ktorí sa snažia odhaliť zločiny úradov. Nešetril ani nositeľa Nobelovej ceny za mier amerického prezidenta Baracka Obamu a poukázal na súvislosti medzi politikou Bieleho domu a nastoľovaním režimu absolútnej poslušnosti: „Ešte nikdy v dejinách neobviňovali a neodsudzovali informátorov podľa článkov zákona o špionáži z roku 1917. Je to veľmi nebezpečný precedens. Ale, žiaľ, celkom to zapadá do Obamovej politiky prenasledovania tých, ktorí odhaľujú

pravdu o machináciách mocenských kruhov. Toto prenasledovanie sa vzťahuje aj na odhalenia v žurnalistike, aj na žurnalistiku vcelku, a to nielen na stránke WikiLeaks.“ Americký prezident má možnosť dokázať, že mu z WikiLeaks krivdia, ak Manningovi udelí milosť, o ktorú Obamu žiadajú obhajcovia odsúdeného vojaka.

Obžaloba vykreslila Manninga ako človeka, ktorému išlo len o seba samého so snahou upútať na seba pozornosť a cielene uškodiť Spojeným štátom.

Sám Manning na svoju obhajobu uviedol, že zverejnil tajné materiály preto, aby odhalil krvilačnosť panujúcu v americkej armáde, a zároveň demaskoval to, čo považoval za diplomatické pokrytectvo Spojených štátov. Jeho cieľom bolo vyvolať diskusiu o vojenskej a zahraničnej politike jeho vlasti.

Americkí vojenskí väzni si musia odsedieť najmenej tretinu svojho rozsudku. Ak prezident neudelí Manningovi milosť, už teraz je jasné, že vo väzení strávi minimálne 11 rokov, než bude môcť požiadať o podmienečné prepustenie. Pritom v minulosti americký prezident udelil milosť aj vojenskému hrdlorezovi z obdobia vietnamskej vojny, ktorý dopadol lepšie ako Manning. V marci 1968 v dedine My Lai americkí vojaci pozabíjali od 300 do 500 neozbrojených vietnamských civilistov, hlavne žien a detí. Pred smrťou boli niektoré obete znásilnené, zbité, mučené, zohavené alebo pobodané. Telá niektorých povraždených boli vojakmi znetvorené. Išlo o najväčší známy vojnový zločin amerických vojsk počas vojny vo Vietname.

Po dvoch rokoch obvinila americká armáda 14 dôstojníkov. Súd napokon odsúdil poručíka Williama Calleyho za vraždu a vydanie rozkazu na streľbu do civilistov na doživotie. Dva dni po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku bol však prezidentom omilostený. Calley si nakoniec odsedel vo väzení štyri a pol mesiaca. Súd ostatných obžalovaných zbavil viny.

Poručík William Calley bol na tom oveľa lepšie ako vojak Bradley Manning. Nepochyboval o systéme, neprotivil sa mu, len mal ruky po lakte od krvi. A keby len ruky. To však nie je taký strašný zločin, ako odhaliť, že systém je zvrátený.

15

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA ZA ROBOTU NA ŽOBROTU Pracujúci Slováci sa za 20 rokov existencie samostatného štátu nielenže nedočkali „druhého Švajčiarska“ (V. Mečiar, 1994), naopak sa definitívne zmráka aj nad vidinou „„švajčiarských dôchodkov“ (DSS Credit Suisse Life, 2004). Vyplýva to z nedávno medializova-

a pol miliardy je čierna ekonomika. Ešte budeme tvrdiť, že nemáme zdroje na riešenie,“ povedal v januári na festivale i-Day. Hoci Slovensko dlhodobo obchádza európska vlna sociálnych nepokojov, o to viac hnevu a frustrácie však pribúda na internetových fórach. Príklad z diskusie na portáli aktuality.sk: „Som učiteľka na dôchodku. Po odučení 51 rokov mám taký dôchodok, že mi po zaplatení Sipo, nájomného, elektriny a UPC poplatku za balík služieb zostáva na deň (strava, lieky, hygiena, kultúra a iné) asi 5-6 eur. Podotýkam, že okrem malého 2-izbového bytu nevlastním nič. Nemám teda ani záhradu, ani auto. Za celú dobu práce som bola iba 2-krát práceneschopná. Je to teda hanba. Preto sa pýtam, či nemajú pravdu Rómovia, keď nechcú pracovať. Oplatí sa vôbec?“

S POCTIVOSŤOU NA ÚRAD PRÁCE

16

nej štúdie Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík, podľa ktorej sa takmer polovica pracujúcich ľudí (49,62 %, t. j. v súčasnosti 605-tisíc žien a 542-tisíc mužov) ocitne na okraji chudoby s dôchodkom do 325 eur, teda s príjmom približne 10 eur na deň.

Samotná Európska komisia pritom nedávno skonštatovala, že minimálna výška dôchodku na dôstojné prežívanie občanov EÚ je 500 eur (zdroj: doc. Ing. Eva Kafková, PhD., Ing. Ľuboslava Dobócziová). Lepšie vyhliadky do budúcnosti neprinesie ani plánovaný program „minimálneho dôchodku“, ktorý chce Ficova vláda zaviesť od roku 2014. Ten v praxi zjednoduší život len tej skupine občanov, ktorých dôchodok nepresiahne výšku životného minima, t. j. 194,58 eura. Napríklad 2564 dôchodcom, ktorí v súčasnosti poberajú dôchodok do 76,5 eura, a sú tak odkázaní aj na dávky v hmotnej núdzi, či mnohým z vyše 120-tisícovej armády občanov, ktorých životná situácia núti naďalej pracovať aj napriek dôchodkovému veku. Podľa Inštitútu by preto konkrétnym riešením situácie mohlo byť zvýšenie minimálnej mzdy až na 60 percent z priemernej mzdy, ktorá je 805 eur. Ak by to platilo, minimálna mzda by bola napríklad vlani 483 namiesto 327,20 eura. A teda aj starobný dôchodok by bol podstatne vyšší. Proti tomu však dlhodobo vystupujú nielen zástupcovia podnikateľskej obce, ale aj slovenskí liberáli, podľa ktorých každý ďalší nárast minimálnej mzdy znižuje konkurencieschopnosť Slovenska. Alternatívne argumentoval aj ekonóm Peter Stanek. „Štyri miliardy ročne nás stojí korupcia. Tri miliardy daňové úniky, z toho 2 miliardy DPH. Tri miliardy predstavuje šedá ekonomika. Jeden

Prísť o prácu vo verejnej správe je na Slovensku veľmi jednoduché. Stačí vykročiť z postele zlou nohou, ako hovorí ľudové porekadlo, nechať sa uniesť svedomím a začať svoju prácu vykonávať v záujme daňových poplatníkov. Svedčí o tom aj posledný prípad bývalého košického učiteľa Obchodnej akadémie Polárna 1 Otta Žarnaya. Pedagóg so špecializáciou na slovenský jazyk tvrdí, že sa mu osudným stalo jeho angažovanie sa v prípade mesačných paušálov za „externé právne služby“, ktoré právničke Alene Rudohradskej vyplácajú školy v pôsobnosti Košického samosprávneho kraja od decembra roku 2010. Po tom, čo ako predseda rady školy vytkol takéto hospodárenie v ča-

Verejné stretnutie občanov na podporu učiteľa Ota Žarnaya, ktorý upozornil na pochybné zmluvy a faktúry uzatvorené Obchodnou akadémiou v Košiciach, sa konalo pri Obchodnej akadémii na Polárnej ulici v Košicach 14. augusta 2013. Prítomní boli viacerí poslanci NR SR z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Na snímke vľavo učiteľ Oto Žarnay, ktorého ocenili Rádom Ďurka Langsfelda, vpravo poslanec NR SR Ján Mičovský.

soch, keď učiteľom danej školy odmietli zvýšiť mzdy z dôvodu zlej finančnej situácie, ho po 17 rokoch práce prepustili. S ním aj ďalšieho učiteľa, ktorý sa ho ako jediný mal zastať. Prepustenie škola zdôvodnila organizačnými dôvodmi. „V školskom roku došlo k zmene v normatívnom financovaní škôl. Takisto sa nám nepodarilo naplniť očakávaný stav žiakov. Preto bolo nevyhnutné vykonať organizačné zmeny, ktoré viedli k zrušeniu 5 miest stredoškolských učiteľov a 2 nepedagogických zamestnancov,“ zdôvodnil svoje kroky na webovej stránke riaditeľ školy Peter Ivan. Žarnay sa chce brániť súdnou cestou. „Viem, že učiteľka slovenčiny, ktorá bola na materskej dovolenke, sa už späť nevráti, dala výpoveď. Nadbytočnosť ako dôvod môjho prepustenia teda neexistuje,“ prezradil hlavnú zbraň svojej obhajoby. Štrnásteho augusta bol v súvislosti s kauzou Žarnay vyznamenaný symbolickým „protikorupčným“ Radom Ďurka Langsfelda. Stalo sa tak pred jeho bývalým pracoviskom počas verejného zhromaždenia organizovaným poslancom NR SR Jánom Mičovským (OĽaNO). V súčasnosti tiež prebieha petičná akcia za prešetrenie postupu riaditeľa školy, podporilo ju už viac než tisíc pedagógov z celého Slovenska. Z otvoreného listu Petra Farárika, učiteľa senického gymnázia adresovaného Žarnayovým exkolegom: „Je skutočne strach tým, čo vás zväzuje a nedovolí konať podľa vlastného svedomia? Čoho sa bojíte? Straty zamestnania? Je skutočne tá smiešna učiteľská suma na Vašich výplatných páskach viac ako česť, občianska odvaha, pomoc kolegovi, priateľovi? Počuli ste, že v jednote je sila? Počuli ste niekedy posolstvo pastora Niemöllera? Počuli ste, že najlepšie sa vychováva príkladom? Aký príklad dávate žiakom, čo si z tohto celého odnesú do života? Aha, viem. Spoločnosť na Slovensku už dlhodobo morálne eroduje a byť rytierom je detské harašenie. Život ozaj nie je rozprávka a neraz dobro nad zlom nevíťazí. Ak sa však nepridáme sa stranu slabých, pošliapaných či dobrých, na čej strane vlastne stojíme?“

ZEMEPÁNI Zákon o pozemkových spoločenstvách, schválený ešte koncom marca tohto roku, je vo svojom znení „prípravou pre najväčšiu krádež” súkromného i štátneho vlastníctva v modernej histórií Slovenska, pričom v ohrození záujmov „finančných skupín a špekulantov“ je až „1 990 821 hektárov územia“. Tvrdí to aktivista a bloger Peter Pekný vo svojom príspevku zverejnenom portálmi Dôležité a Chelemendik. Podľa výkladu Pek-

ného, daná legislatíva „definuje všetky pozemky ako jednu vec, spoločnú nehnuteľnosť, a každý z členov spoločenstva má práva a povinnosti podľa podielu na spoločnej nehnuteľnosti“. Pozemok zo spoločnej nehnuteľnosti však už po novom môže byť oddelený a prevedený na iného vlastníka len na základe rozhod-

nutia valného zhromaždenia. „Uvediem príklad, ako jednoducho môžete prísť o vlastný pozemok,” varuje Pekný. „Predstavte si, že máte pozemok s rozlohou 10 hektárov. Vy ste majiteľ zapísaný na liste vlastníctva a donedávna ste iba vy mohli rozhodnúť o tom, či pozemok predáte. Pozemok sa však nachádza v lesnom spoločenstve, ktoré tvorí spolu 100 hektárov lesa. Máte teda hlasovacie právo v podiele jedna desatina (1/10).

Vo vašom lesnom spoločenstve začne skupovať podiely špekulant, až dosiahne nadpolovičnú väčšinu podielov, napr. šesť desatín (6/10). Špekulant zvolá valné zhromaždenie, na ktorom odhlasuje oddelenie vášho pozemku a jeho odpredaj vlastnej súkromnej firme.

A samozrejme za cenu, ktorú si sám odhlasuje. Vy ako jediný vlastník pozemku s tým nemôžete nič urobiť!“ Pekný ďalej naznačuje, že rozhodnutia vlády aj v tomto prípade kopírujú ekonomické záujmy finančných skupín. Dôkazom má byť aj návrh novely Zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý vláda predložila len o dva mesiace neskôr. Vláda v ňom uprednostňuje náhradu za obmedzenia hospodárenia súkromných vlastníkov pozemkov formou „zámeny, zmluvnej starostlivosti, výkupu a nájmu”, a zároveň by jej umožnil prevziať od ministerstva životného prostredia a obvodných úradov kompetenciu vyhlasovať chránené územia. „Finančná skupina lacno kúpi pozemok v chránenom území alebo aj v nechránenom, pretože vláda ho za chránený môže kedykoľvek vyhlásiť. Pozemok bude lacný, pretože sa nachádza na zle prístupnom mieste, môže ísť o skalný

17

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA štít bez akejkoľvek možnosti na pozemku hospodáriť.

Následne bude žiadať vládu, aby finančnej skupine zamenila ich pozemok za iný, samozrejme na lukratívnom mieste, kde je možné stavať chaty a zjazdovky. Zámena sa uskutoční, ako inak, v pomere plochy meter za meter,” opisuje možnú modelovú situáciu Pekný. „Už 20. 5. 2013 chcela spoločnosť Tatry Mountain Resorts (TMR) vymeniť svoje pozemky v chránenom území za pozemky, na ktorých má postavené zjazdovky. Novela akoby šitá na mieru,” dodáva.

NA PUBLIKÁCIU O LGBT KOMUNITE SA PENIAZE NAŠLI NAPRIEK NEZÁUJMU ŠKÔL

18

Ešte v máji tohto roku Martin Macko z Iniciatívy Inakosť pre denník Pravda potvrdil, že školy neprejavili záujem o odborné učebnice s problematikou LGBT komunity. Napriek tomu sa žiakom stredných škôl predsa len bude takáto publikácia distribuovať, a to už v nadchádzajúcom školskom roku. Bude to 80 až 100-stranová kniha „s množstvom ilustrácií a komiksov“, ktorá má za cieľ pomôcť učiteľom, „aby vedeli, ako túto tému na vyučovaní uchopiť“, napísal denník PLUSKA. „Budeme sa snažiť v texte vysvetliť najzákladnejšie pojmy z historického hľadiska, ale aj

SR Alojz Hlina. Na svojom blogu napísal, že ak budú jeho dve dcéry nútené knihu študovať, nezúčastnia sa vyučovacieho procesu. „Moje dcéry nežijú v skleníku a sú o tejto problematike informované. Vyjadrujem svoje rodičovské presvedčenie, že sú informované dostatočne. Nestotožňujem sa s názorom, že na oboznámenie sa s problematikou je potrebné naštudovať si knihu v rozsahu 100 strán,“ vyhlásil. Búrlivé protesty, aké vyvolal podobný krok v štáte Kalifornia v roku 2011, však pravdepodobne Slovensku zatiaľ nehrozia. Hovorca rezortu školstva potvrdil, že rokovania o distribúcii tejto brožúry sa zatiaľ neuskutočnili. Rovnako jej chýba odporúčacia doložka a „preto jej prípadné využívanie vo výchovno-vzdelávacom procese zostáva v kompetencii riaditeľa školy, ktorý zodpovedá za dodržiavanie štátneho a školského vzdelávacieho programu, a tiež zodpovedná za úroveň vzdelávania“, upresnil Kaliňák.

Oslovený učiteľ strednej školy nad zámerom len krútil hlavou. „Naši žiaci a mladá generácia vôbec má dnes obrovské výpadky v historickom povedomí. To nie je môj názor, na to tu už určitú dobu upozorňujú seriózne prieskumy. A z verejných zdrojov idú peniaze na toto?

Je to buď zle načasované alebo určitý zámer,“ vyslovil svoj názor pod podmienkou záruky anonymity. Vraj „pre istotu“...

ZOTAVENÝ?

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter obhajoval výšku dávky v hmotnej núdzi vo výške 60,5 eura, na ktorú budú mať po novom občania nárok za odpracovanie 32 hodín obecných služieb. „V tejto chvíli to na prežitie stačí. Je to istý núdzový stav a tá suma je pomocná ruka, ktorú podáva štát jedincovi,

z medicínskeho, biologického. Odpovedať na otázky, ktoré študenti majú,“ potvrdil pre viaceré média Peter Weisenbacher z Inštitútu pre ľudské práva, ktorý celý projekt zastrešuje. Pomoc v celkovej sume 15 000 eur im na projekt schválila aj dotačná komisia Ministerstva zahraničných vecí SR, „keďže projekt si kladie za cieľ odstraňovanie homofóbie a eliminovanie predsudkov, ktoré sú vo verejnosti vo vzťahu k osobám k inou sexuálnou orientáciou“, potvrdil hovorca rezortu Peter Susko. Jedným z prvých, kto sa ozval proti zaradeniu knihy do učebného procesu, je nezávislý poslanec NR

je to len na prežitie, na nič viac,“ odkázal prostredníctvom médií. Tento fakt podľa ministra „potvrdzujú aj ľudia, ktorí za tie prostriedky žijú a prežívajú“. Poľahčujúcou okolnosťou u jeho voličov však môže byť fakt, že sa minister vrátil do práce krátko po prekonaní operácie a hospitalizácie následkom ťažkej nehody.

TERČOM BRATISLAVSKÝ HRAD, PARLAMENT AJ PENTA Doteraz neznáma občianska iniciatíva Alternatívna cesta vyzýva prostredníctvom sociálnych sietí občanov, aby sa 9. novembra zapojili do obsadenia Bratislavského hradu a zablokovania Parlamentu. „Zámerom nášho protestu je priama akcia s cieľom aktívne sa postaviť politikom na odpor. Podobne ako bulharskí demon-

štranti, aj my chceme dlhodobo zablokovať budovu NR SR a okolie Bratislavského hradu. Neváhajte a využite svoje práva garantované Ústavou SR: slobodu pohybu, slobodu zhromažďovania a právo postaviť sa na odpor. Pripravte si zásoby jedla, teplé oblečenie vrátane obranných prostriedkov proti prisluhovačom zločineckého systému, a postavte sa spoločne s nami oligarchii. Politici musia konečne začať cítiť strach,“ uvádzajú aktivisti na oficiálnej stránke udalosti. Dodnes potvrdenú, skôr symbolickú účasť necelých troch stoviek občanov môžu uplynutím leta výrazne ovplyvniť ich požiadavky. Za východisko pre budúce generácie totiž považujú v spoločnosti často diskutovaný model švajčiarskej demokracie, sociálne zabezpečenie po vzore Švédska či duálny menový systém. Ten by mal garantovať „oslobodenie štátu od bankových úžerníkov“, sľubujú si aktivisti. Boje o spoločenský posun sú však ohlásené už aj príchodom prvých septembrových dní. Kontroverzný bloger Rudolf Vaský zvoláva svojich

sympatizantov na obsadenie Parlamentu. Chce využiť príležitosť počas každoročného dňa otvorených dverí Národnej rady vo sviatočný Deň Ústavy SR. O osem dní na to, 9. septembra, hlásia svoj návrat na scénu aj bývalí aktivisti protestu „Gorila“. Pred sídlom finančnej skupiny PENTA v bratislavskej Petržalke chcú jej manažmentu v súvislosti s uplácaním politikov odkázať: „Na každú sviňu sa voda varí.“

KREATÍVNA POLITIKA PRÁCE Neschopnosť riešiť kľúčové otázky hospodárstva vedie Ficovu vládu k nekalým praktikám manipulácie s evidenciou nezamestnaných. Tvrdí to poslanec NR SR Miroslav Beblavý za SDKÚ-DS. „Od roku 2004 si môžu nezamestnaní privyrábať obmedzenú sumu na dohodu o vykonaní práce, a pritom zostať v evidencii ÚPSVaR. Dnes je to 146 eur mesačne, teda menej ako polovica minimálnej mzdy. Ešte koncom minulého roka predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny návrh novely Zákona o službách zamestnanosti, ktorá by všetkých „minidohodárov“ automaticky vyhodila z evidencie. Po mojej pripomienke a verejnom rozruchu ministerstvo ustúpilo. Ale len zdanlivo.

Máme svedectvá, že teraz sa vyhadzovanie deje organizovane – prostredníctvom určenia termínov povinných návštev ÚPSVaR práve na deň a čas, kedy si má nezamestnaný privyrábať na dohodu.

Dostáva sa tak do neriešiteľnej situácie – buď príde aj o tých zopár eur, alebo vypadne z evidencie,” zverejnil 19. 8. na svojej webovej stránke. „Konečne sa mi podarilo aspoň ako-tak nájsť prácu na dohodu. Bol som predložiť dohodu o vykonaní práce. V deň, kedy som mal nastúpiť na výkon práce, mi zlatá pani na úrade práce dala termín, aby som sa hlásil, a k tomu list A5 o hľadaní zamestnania. Veď ak porozmýšľam trochu normálne, asi mám záujem o prácu, keď idem robiť aj na dohodu. K tomu zlatá pani dodala, že ju nezaujíma, či robím na dohodu. Termín je termín,” opisuje osobnú skúsenosť s praktikami jeden z Beblavého „neanonymných“ svedkov. Poslanec ďalej varuje, že obeťami týchto praktík sa okrem dohodárov stanú aj ďalšie skupiny uchádzačov, „ktorých možno ľahšie odradiť“, vrátane „zdravotne postihnutých, nezamestnaných žien na rodičovskej dovolenke či ľudí, ktorí už majú zamestnanie prisľúbené niekedy v budúcnosti”. (ps)

19

TÉMA MESIACA > 11. SEPTEMBER: NAJVÄČŠÍ PODVOD V DEJINÁCH ĽUDSTVA

11. SEPTEMBER: NAJVÄČŠÍ PODVOD V DEJINÁCH ĽUDSTVA SEDEM NAJPODSTATNEJŠÍCH DÔVODOV, PREČO PODĽA PRIESKUMU DENNÍKA NEW YORK TIMES A AMERICKEJ TELEVÍZIE CBS NEVERÍ OFICIÁLNEJ VERZII VYSVETLENIA SEPTEMBROVÝCH UDALOSTÍ AŽ 84 % AMERIČANOV: ZRÚTENIE TROCH MRAKODRAPOV VOĽNÝM PÁDOM Oficiálna správa NIST o páde budov WTC hovorí: „Konštrukcia pod zónou inicializácie kolapsu predstavovala len minimálny odpor pre vrchnú padajúcu hmotu.“ „Keďže nižšie poschodia predstavovali len malý odpor pre obrovskú energiu uvoľnenú padajúcou vrchnou časťou, táto spadla rýchlosťou voľného pádu.“ Príčinou takmer nulového odporu oceľovej konštrukcie a samotným priebehom kolapsu sa správa NIST na 10 000 stranách nezaoberala. Išlo zatiaľ o prvý a jediný prípad kolapsu oceľovej výškovej budovy po následkoch požiaru.

ZRÚTENIE WTC 7 BEZ NÁRAZU LIETADLA Tretia budova WTC 7 skolabovala po následkoch požiaru napriek tomu, že do nej žiadne lietadlo nenarazilo.

Lokálne požiare boli prvýkrát pozorované na niekoľkých podlažiach až 2,5 hodiny po kolapse severnej veže WTC. V správe vyšetrovacej komisie 9/11 nie je o budove WTC 7 žiadna zmienka. Finálna správa NIST zdôvodňuje kolaps budovy poškodením jedného z 83 podporných stĺpov, príčinu rýchlosti kolapsu takmer voľným pádom a symetrický pád budovy kolmo nadol však nevysvetľuje. BBC informovala o páde WTC 7 v priamom prenose 20 minút pred samotnou udalosťou.

20

POUŽITIE PYROTECHNICKEJ LÁTKY „NANOTERMIT“ Viaceré nezávislé analýzy častí pozostatkov po kolapse budov WTC poukazujú na použitie tzv. nanotermitových zmesí. Ide o prísne kontrolovanú pyrotechnickú látku, ktorá po zapálení pokračuje v horení s teplotou až 2500 °C, produkuje roztavené železo a biely dym. Prítomnosť tejto látky v budovách by zároveň vysvetľovala minimálny odpor oceľovej konštrukcie (tvorenej 300 oceľovými stĺpmi), rozdrvenie všetkých troch budov na prach (spolu cca 200 000 ton ocele), desiatky svedectiev a záznamov o výbuchoch pred kolapsom, a tiež roztavené jazerá kovu v troskách WTC.

OCEĽ NEMOHLI ROZTAVIŤ POŽIARE Oficiálne správy o páde budov WTC hovoria o lokálnych požiaroch v rozmedzí 250 – 600 °C spôsobených horením zvyšku leteckého paliva a kancelárskeho vybavenia. Všetky správy a analýzy potvrdzujú, že takéto požiare nemohli dosiahnuť teplotu 1500 °C potrebnú na roztavenie ocele. Napriek tomu je prítomnosť jazierok roztaveného kovu v troskách alebo vytekajúceho z budov WTC zdokumentovaná nielen na videozáznamoch, fotografiách, ale aj priamo pri likvidácii trosiek či na infračervených záberoch NASA zo 16. 9. 2001. Horenie trosiek zapríčinené týmto roztaveným kovom sa podarilo uhasiť až po 3 mesiacoch.

NÁRAZ DO PENTAGONU OSTAL BEZ DÔKAZOV, ŽE IŠLO O BOEING 757 Tretie unesené lietadlo vykonalo tesne pred haváriou náročný obratný manéver o 270° a vo výške iba 6 metrov nad zemou narazilo do budovy Pentagonu. Podľa leteckých špecialistov takýto manéver nedokáže previesť takmer žiaden skúsený pilot dopravného lietadla, nieto letecký amatér. Videozáznamy preukazujúce náraz Boeingu 757 neboli dodnes zverejnené. Dopravné lietadlo narazilo do najstráženejšej budovy pod najstráženejším vzdušným priestorom sveta (a to 43 – 47 min od únosu samotného lietadla, 51 min po náraze prvého lietadla do WTC).

TROSKY LIETADLA SA NAŠLI 12 KM OD ÚDAJNÉHO DOPADU Za predčasné zrútenie štvrtého lietadla pri Shanksville v Pensylvánii (let č. 93) sú údajne zodpovední samotní únoscovia, aj keď ministerstvo obrany priznalo, že v prípade potreby ho mohli zostreliť ešte vo vzduchu. Pravdou zostáva, že trosky lietadla boli objavené v okruhu až 12 kilometrov od miesta dopadu.

NEEXISTUJE DÔKAZ, ŽE USÁMA BIN LÁDIN BOL STROJCOM ÚTOKOV K útokom sa nikto neprihlásil. Al-Káida, Usáma bin Ládin, Taliban aj Saudská Arábia účasť na útokoch popreli.

Po otázkach, prečo na oficiálnej stránke FBI nebola pri „najhľadanejšom teroristovi“ Usámovi bin Ládinovi uvedená zodpovednosť za útoky z 11. 9., FBI uviedol, že nedisponuje dostatočnými dôkazmi, aby ho s týmito útokmi spájal. ph, jg, ter

TÉMA MESIACA > FAŠIZMUS V MENE ZÁKONA

FAŠIZMUS V MENE ZÁKONA

„KEBY CHCEL DNES NIEKTO ZAVIESŤ ROZUMNÚ FAŠISTICKÚ DIKTATÚRU, ZVOLIL BY SI AMERICKÝ MODEL.“ Noam Chomsky, najcitovanejší svetový politický komentátor, filozof, profesor na MIT

BEZPROSTREDNE PO POŽIARI RÍŠSKEHO SNEMU, AKO AJ PO SEPTEMBROVÝCH ÚTOKOCH V USA BOLI PRIJATÉ TAKMER IDENTICKÉ ZÁKONY OBMEDZUJÚCE ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA A OSOBNÚ SLOBODU. 21

VYHLÁŠKA RÍŠSKEHO PREZIDENTA Z 28. FEBRUÁRA 1933 UMOŽŇUJE:

PATRIOT ACT AMERICKÉHO PREZIDENTA Z 26. OKTÓBRA 2001 UMOŽŇUJE:

§ obmedzovanie osobnej slobody i práva na slobodné vyjadrenie názoru, vrátane slobody tlače, zhromažďovacieho práva a práva na združovanie,

§ tajné sledovanie bankových záznamov, kreditných kariet a ďalších finančných záznamov, tajné skúmanie zdravotných, cestovných a obchodných záznamov,

§ porušovanie súkromia poštovej, telegrafickej a telefonickej komunikácie,

§ tajné odpočúvanie telefónu a sledovanie počítačových a internetových aktivít vládou,

§ povolenia na domové prehliadky,

§ tajné prehliadky domu a kancelárie vykonávané FBI a políciou,

§ príkazy na zhabanie majetku.

§ zmrazenie prostriedkov a majetku bez predchádzajúceho upozornenia alebo možnosti odvolania sa. jg, ter

TÉMA MESIACA > VEĽKÉ SVETLO VRHÁ VEĽKÉ TIENE

Tibor Eliot Rostas

VEĽKÉ SVETLO VRHÁ VEĽKÉ TIENE „CHCEME MIER. BOJUJEME ZA MIER.“ George W. Bush pred inváziou do Iraku bez mandátu OSN

22

„CHCEME MIER, ABSOLÚTNY MIER A NIČ NEŽ MIER, A AJ KEBY SME MALI BOJOVAŤ V NAJKRVAVEJŠEJ BITKE, DOSIAHNEME HO.” Adolf Hitler

ATÓM NIE JE MATERIÁLNY ÚTVAR V PRIESTORE A ČASE, ALE IBA SYMBOL, KTORÝ EXISTUJE LEN V UČEBNICIACH, NIE V SKUTOČNOSTI. HOCI JE ATÓMOVÁ BOMBA REÁLNA, TAKISTO PREDSTAVUJE SYMBOL. SYMBOL ABSOLÚTNEJ MOCI. JE MIEROU VŠETKÉHO VO SVETE, V KTOROM SME STRATILI BUDÚCNOSŤ.

TÚTO MOC, KTORÁ DO DNEŠNÝCH ČIAS PRINÁLEŽALA MYTOLOGICKÝM BOHOM A PRÍRODE, PREVZAL ČLOVEK. SVET SA TAK STAL NEISTÝM MIESTOM PRE ŽIVOT, KTORÝ MÔŽE V KTOREJKOĽVEK CHVÍLI DEFINITÍVNE ZANIKNÚŤ.

V TOMTO NUKLEÁRNOM VEKU, KDE KAŽDÝ NASLEDUJÚCI DEŇ VISÍ NA VLÁSKU, SA ZO SLOVNÍKOV VYTRATILA „RÍŠA ZLA“ A „STUDENÁ VOJNA“, ABY JU NAHRADILA NOVÁ ÉRA. ÉRA VOJNY PROTI TERORIZMU.

Foto: Matúš Plecho

23

24 AMERIKA PROTI TERORU NEBOJUJE. ONA HO VYTVÁRA.

Písal sa jedenásty september 1990. Moc Sovietskeho zväzu bola v troskách, a tak mohol George H. Bush pred americkým Kongresom a celým svetom predniesť svoj pamätný prejav o príchode nového mesiáša. Nového svetového poriadku.

Bez vojen, utrpenia a biedy. Bez Ríše zla, ktorej slobodný svet do tých čias čelil. Netrvalo dlho a z bývalého spojenca Saddáma, ktorého v roku 1982 Američania vyškrtli zo zoznamu teroristov, sa stal opäť tyran. V tom istom čase sa však zľutovali nad Nelsonom Mandelom, ktorého až do tých dní na zozname teroristov viedli. Krvavé režimy terorizujúce vlastné obyvateľstvo neboli v skutočnosti nikdy predmetom kritiky Spojených štátov. Za všetko vraví záverečná správa senátora Toma Churcha, ktorá na 350 stranách podáva už v roku 1976 jasné svedectvo. „Odstránili sme guatemalskú vládu, keď sa nám nepáčilo jej ľavicové zameranie. V Indonézii sme zosnovali občiansku vojnu proti Sukarnovi.

Nechali sme zvrhnúť iránskeho premiéra Mossadeka, ktorý zlomil monopolnú nadvládu British Petroleum nad iránskou ropou a pokúšal sa šacha zbaviť trónu. V Zátoke svíň sme sa snažili vyvolať kontrarevolúciu namierenú proti kubánskej vláde. Dokonca sme viedli tajnú vojnu v Laose a platili žoldnierov z kmeňa Meo a z Thajska, ktorí bojovali za nás. To všetko sa dialo bez vedomia a súhlasu Kongresu. Žiadna krajina nebola príliš malá a žiaden štátnik natoľko bezvýznamný, aby unikli našej pozornosti. Na rôznych útokoch sa podieľali tri americké vlády a bola pri nich využitá aj rozsiahla spolupráca CIA s mafiou.“ V roku 2007 prichádza s ďalším šokujúcim priznaním jeden z najvyššie postavených ľudí v armáde, armádny generál Wesley Clark. Potvrdil, že Pentagón sa už na jeseň 2001 chystal zaútočiť a obsadiť sedem krajín v priebehu piatich rokov, počnúc Irakom, neskôr pokračujúc Sýriou, Libanonom, Líbyou, Somálskom, Sudánom, končiac Iránom.

25 FAKTY A „FAKTOIDY“ Sú azda toto všetko dôvody, aby sme slepo dôverovali vyhláseniam o vojne proti terorizmu?

Je nutné toto obrovské utrpenie nevinných ľudí, ktorí dnes a denne umierajú vo vlastnej krajine len preto, že sú na svojvoľnom zozname vraj akýchsi darebáckych štátov? Sú obrazy nariekajúcich detí vyháňaných z chatrných domovov pred hlavňami automatických pušiek niečím, čo by sme dnes mali vnímať inak ako obrazy z Osvienčimu? Ak je vojna proti „terorizmu“ niečím iným ako fikciou, aké sú potom jej reálne dôvody? Útok na Dvojičky? Ale veď ešte prvého mája 2002, len pár mesiacov po plánovaných jatkách v Afganistane, zaznelo v samotnej BBC, že „americké tajné služby priznali, že nenašli ani najmenšiu stopu súvisiacu s atentátmi z 11. septembra. Šéf FBI prehlásil, že Spojené štáty po takmer sedemmesačnom pátraní nemajú k dispozícii jasné dôkazy týkajúce sa útokov na New York a Washington“.

A vojna v Iraku? Hlavný vyšetrovateľ americ-

kej Ústrednej spravodajskej služby CIA v Iraku Charles Duelfer vo svojej správe z roku 2005 vyslovil jasný verdikt: „Pátranie po údajných zbraniach hromadného ničenia Saddáma Husajna bolo ukončené bez toho, aby sa nejaké našli.

Nenašli sa ani žiadne dôkazy, že takéto zbrane boli oficiálne prevezené z Iraku do Sýrie s cieľom ukryť ich pred vojenským zásahom vedeným Spojenými štátmi.“ David Rose, ktorý v článkoch magazínu Observer pred inváziou spojeneckých vojsk do bezbranného Iraku útok obhajoval, priznáva, že bol obeťou dezinformačnej kampane a lží. „Bol to obludný zločin obrovského rozsahu,“ tvrdí Charles Hanley, ktorý získal Pulitzerovu cenu za žurnalistiku. V Iraku bol v januári 2003. Prešiel všetky miesta ako Al Tuwaitha a Fallúdža, označované Bushovou administratívou ako podozrivé, a zistil, že vo všetkých prípadoch boli tieto miesta ešte inšpektormi OSN z roku 1991 stále zaplombované. Správa vyšla 18. 1. 2003. Vojna v Iraku začala už v roku 1991, kedy bola bom-

TÉMA MESIACA > VEĽKÉ SVETLO VRHÁ VEĽKÉ TIENE

26

bardovaná celá moderná infraštruktúra. Počas embarga v deväťdesiatych rokoch podľa správy UNICEF 1998 zomrelo pol milióna detí vo veku do 5 rokov v dôsledku nedostatku základných potravín, vody, liekov a zdravotníckeho materiálu. Madeleine Albrightová to v programe Sixty minutes s Leslie Stahlovou komentovala takto: „Stálo to za to.“ Denis Halliday, bývalý asistent generálneho tajomníka OSN, v dôsledku neschopnosti podieľať sa na ničení celej populácie odstúpil. „Prostredníctvom OSN vedieme vojnu proti nevinným ľuďom a deťom s neuveriteľnými následkami,“ uviedol.

Carne Ross, diplomat britskej delegácie pri OSN, zodpovedný za uvalenie embarga proti Iraku potvrdil, že „sankcie spôsobili obrovské ľudské utrpenie, ktoré sme dávali cynicky za vinu Saddámovej vláde. Žiadne zbrane hromadného ničenia, kvôli ktorým tieto sankcie vznikli, tam v skutočnosti neboli. Cítim obrovskú hanbu za to, čo sme urobili“.

Je možné po tom všetkom brať vôbec vážne tie propagandistické bláboly karikatúry na žurnalistiku o tom, ako Amerika chráni vo svete slobodu a demokraciu? Ako možno brať vážne tie absurdné konštrukcie o napĺňaní ochrany ľudských práv a slobôd predstaviteľmi krajiny, kde bola rasová segregácia ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia? Ako sa dajú bez námietok prijímať vyhlásenia o vojne proti terorizmu od predstaviteľov krajiny, ktorá terorizmus stvorila a financuje?

CHÝBAJÚCI MOTÍV Pri objasňovaní zločinov je vždy najdôležitejší motív. Aký je motív Afgancov, ktorí sú na Clarkovom zozname ako prví? Totiž dôvod, prečo tak rýchlo a presne vedeli Američania zamerať útoky na základne afganských povstalcov je ten, že ich sami vybudovali. Bola to CIA, ktorá v osemdesiatych rokoch prostredníctvom škandalóznej banky tajných služieb BCCI (Bank of Credit and Commerce International) a svojej spojky Usámu bin Ládina financovala a koordinovala zástupný boj Ameriky proti ZSSR v Afganistane. Tam však vtedy išlo o niečo celkom iné – vytvoriť z Afganistanu sovietsky Vietnam

s cieľom destabilizácie Moskvy. Dovtedy bratský internacionalizmus východného bloku sa práve kvôli veľkým nezhodám v pohľade na sovietsku intervenciu v Afganistane čoskoro rozpadol.

V radoch mudžahídov vtedy po boku USA bojovali aj radikálni fundamentalisti, z ktorých vzišiel Taliban. Aká je motivácia Talibanu napadnúť USA? Samovražda? G. W. Bush sa už dávno nechal počuť, že ten, kto napadne USA, si zvolil vlastné sebazničenie. V situácii, kedy je nemožné vojensky premôcť Spojené štáty, je predstava o ich napadnutí vetchým súperom ako Afganistan priam nepredstaviteľná.

Položme si teda kľúčovú otázku: „Cui bono?

Komu to prospelo?“ Veď takmer celý svet po útokoch zasiahli len nevýhody. Rozpad Ríše zla a koniec studenej vojny boli pre zbrojárske impérium katastrofou. Ekonóm Harvardu Sumner Slichter vo svojich analýzach hodnotí previazanosť Východu a Západu počas studenej vojny ako kľúčový faktor rozvoja ekonomiky. Tá sa hýbala vďaka antikomunizmu. Studená vojna zvyšovala dopyt po tovare, udržiavala vysokú zamestnanosť, urýchľovala technický pokrok, a tým aj životný štandard. Odrazu je všetko preč. A tak sa hľadajú spôsoby, ako ekonomiku a biznis naštartovať.

Ako dať opäť do pohybu mašinériu súkromných impérií vojensko-priemyselného komplexu. Ako prinútiť rebelov akceptovať namiesto eura stále ten starý dobrý dolár. Ako odvrátiť hospodársky kolaps. Ako zabezpečiť moc a dôstojnosť pánovi impéria z historicky najnižšími percentami obľúbenosti. Ako resetovať susedov Izraela. Ako sa dostať k nerastnému bohatstvu. Ako dať zarobiť na rekonštrukcii a obnove sponzorom volieb, medzi ktorými sú stavebné korporácie stavajúce nanovo krajinu zničenú inými sponzormi volieb. Ako dostať pod kontrolu obchod s ópiom.

Ako dostať pod kontrolu vlastných, stále viac reptajúcich obyvateľov, a napokon aj celú planétu, čo vo svojich plánoch navrhli sionistické organizácie typu PNAC. Dnes už aj izraelské médiá ako Haartez priznávajú, že to boli práve vrcholní sionistickí predstavitelia, ktorí stáli za útokom na Irak. Vojna je jediným fungujúcim mechanizmom stabilizácie (nielen) amerického hospodárstva.

POPLACH S KÓDOVÝM OZNAČENÍM KONŠPIRAČNÉ TEÓRIE Všetky takéto a podobné úvahy ostro kontrastujú s líniou oficiálnej straníckej rétoriky politickej korektnosti. Pre ňu predstavujú svet mimo status quo. Sú neprípustné. Sú porušením tabu so všetkými dôsledkami. A preto, ak sa náhle objavili s narastajúcim vplyvom internetu a slobodného myslenia a šírenia informácií vytrhnutých spod kontroly mediálneho gulagu, nastáva poplach. Poplach s kódovým označením „konšpiračné teórie“. Všetky nepohodlné myšlienky a diskusie sú okamžite likvidované globálnou mocenskou elitou, ktorá drží v rukách všetky kľúčové médiá.

Kultúrny historik Jack Bratich takýto fenomén označuje za „konšpiračnú paniku“. Tá je pod patronátom koordinovaných postupov vlád a mainstreamovej žurnalistiky. V širokej verejnosti sa vyvoláva podozrenie a neistota sprevádzané okamžitou alebo dlhodobou silovou reakciou ako jedinou odpoveďou na racionálne otázky. O tých sa skrátka nediskutuje. Prezident Bush, ktorý pred vyšetrovacou komisiou udalostí 9/11 odmietol vypovedať pod prísahou, sa k tejto téme vyjadril jasne: „Musíme vysloviť pravdu o terore. V súvislosti s útokmi z 11. septembra nikdy nedovolíme tolerovať zlovoľné teórie o sprisahaní, zlomyseľné lži, ktorých účelom je odňatie viny z teroristov.“ Konšpiračná panika, o ktorej hovorí Bratich, funguje tak, že potláča prirodzený záujem o tento typ informácií hlavne u profesionálnych a renomovaných názorových lídrov, u žurnalistov a akademikov. Funguje to perfektne, vytvára sa starý dobrý kódex „kto nie je s nami, je proti nám“.

Také závažné, ak nie najzávažnejšie témy súčasnosti sa jednoducho neprediskutovávajú.

Nepatrí to k bontónu. Odsúvajú sa na myšlienkovú perifériu ako čosi perfídne, ako čosi, čo do normálnej diskusie nepatrí. A tak sa označenie konšpiračné teórie unisono omieľa ako paranoja, ako vysvetľovanie si vlastnej nemohúcnosti podieľať sa na raste Rastu. Na ľudí hľadajúcich odpovede na nevyriešené otázky sa posmešne ukazuje prstom ako na neschopné indivíduá. Vraj si takto ospravedlňujú

frustrácie z toho, že oni nie sú úspešní.

Ale v čom úspešní? V presadzovaní seba samého?

OTÁZKY BEZ ODPOVEDÍ Problém je, že medzi týmito ľuďmi sú dnes renomovaní spisovatelia, umelci, vedci, profesori univerzít. Sú ich tisíce a v spoločnosti sú váženými ľuďmi. Ak napríklad navštívite webovú stránku www.patriotsquestion911.com, nájdete na nej odborné stanoviská aj výpovede svedkov septembrových udalostí. Je 1500 inžinierov a architektov, 400 univerzitných profesorov, 250 pilotov a leteckých profesionálov, 220 vyslúžených pracovníkov vojenskej spravodajskej služby a vládnych úradníkov, 200 umelcov, zabávačov, novinárov a ľudí z médií, 400 lekárov a zdravotníkov, viac ako 300 tých, ktorí prežili, tými, čo si konšpiračnými teóriami vysvetľujú vlastnú neschopnosť? Alebo sú ľuďmi hľadajúcimi odpovede, ktoré od oficiálnych miest jednoducho nedostali? Ľuďmi, ktorí si podobne ako svetoznámy filozof a sociálny teoretik Jean Baudrillard už pri Vojne v Zálive z roku 1991 všimli, že sa tie udalosti skrátka neodohrali spôsobom, aký oficiálne hlásala moc? Je celkom logické, že ešte stále veľká časť obyvateľstva nedokáže uveriť, že by im vlastné vlády tak bezočivo klamali, že by z vlastných občanov spravili terče. Je totiž mimoriadne ťažké zriecť sa emocionálnych investícií do niektorej medializovanej témy. Je to ako prísť o kus vlastnej identity.

KRAJINA TIEŇOV Platón vo svojom slávnom podobenstve o jaskyni prirovnáva našu nevedomosť k nevedomosti ľudí z jaskyne. Tí sú od detstva uviazaní na reťazi a život spoznávajú len prostredníctvom tieňov, ktoré vrhajú postavy vo svetlách ohňa niekde nad nimi. Svoju predstavu o svete si vytvárajú len vďaka tieňom. Záblesky z jedenásteho septembra vyvolali niečo podobné. Vo väzení slobody považujeme za pravdivé len veľké tiene, ktoré vrhá veľké svetlo miliónov televíznych obrazoviek.

27

TÉMA MESIACA > 911 – VEREJNOPRÁVNOSŤ (STV, ČT, BBC) NAHRADENÁ MLČANÍM A POSLUŠNOSŤOU

M. Morés

911 – VEREJNOPRÁVNOSŤ (STV, ČT, BBC) NAHRADENÁ MLČANÍM A POSLUŠNOSŤOU

28

VEREJNOPRÁVNE TELEVÍZIE BY MALI ŠIROKEJ VEREJNOSTI, OBČANOM ČI OBYVATEĽOM V DANEJ KRAJINE POSKYTOVAŤ VYVÁŽENÉ, OBJEKTÍVNE A NEZAUJATÉ INFORMÁCIE UŽ Z TITULU SVOJHO POSLANIA. NAVYŠE KONCESIONÁRSKE POPLATKY, KTORÉ IM UMOŽŇUJÚ EXISTENCIU, PLATIA VŠETCI, NIELEN POLITICI, ZÁUJMOVÉ SKUPINY ČI SPONZORI Z REKLAMNÉHO ALEBO PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA.

T

áto teória zostáva len na papieri a vo vzácnej zhode verejnoprávnej televízie či už na Slovensku, v Čechách alebo vo Veľkej Británii, ako keby v prípade útokov z 11. septembra 2001 (911) fungovali pod jednou taktovkou. Ak aj nechtiac vybočia z vytýčenej cesty propagandistického opakovania oficiálnej verzie, okamžite urobia nápravu a všetko sa vráti do starých dobrých – teda systémových koľají. Odvaha sa trestá, neposlušnosť je okamžite likvidovaná a príkazy sú jasné – len nevyjsť zo stanoveného trojuholníka – Usáma Bin Ládin/Al Káida – útoky na WTC a Pentagon – vojna proti terorizmu.

BIELY DOM MÁ VŽDY PRAVDU Zlí nepriatelia z ázijských kútov nainfikovaní fanatickou vierou v Alaha zaútočili na baštu demokracie, pretože nenávidia slobodný a demokratický svet. Vybrali si Dvojičky Svetového obchodného centra v New Yorku, ministerstvo obrany – Pentagon vo Washingtone a uniesli tretie lietadlo, s ktorým plánovali ďalší útok.

To všetko s podporou niektorých režimov na Blízkom východe a v Strednej Ázii, preto tam dodnes bojujú spojenci z NATO. To je mantra, ktorú 11. septembra rok čo rok počúvame z verejnoprávnej televízie na Slovensku v duchu oficiálnej verzie z Bieleho domu, a o tej neradno pochybovať. Čo tam po tom, že pribúda divákov, ktorí pochybujú o tom, čo im v goebbelsovskom štýle o stokrát opakovanej lži predhadzujú v súvislosti s 911 mediálni manipulátori (čítaj cenzori).

Verejnoprávna televízia akoby podceňovala svojich divákov a pripisovala im neschopnosť sledovať iné informačné zdroje, ktoré odlišne vysvetľujú udalosti z 11. septembra 2001. Netýka sa to samozrejme súkromno-bulvárnych televízií, ktoré hrajú mŕtveho chrobáka a opakujú oficiálnu verziu z Bieleho domu do omrzenia. Ich poslaním je jednoduchá infozábava, nezaťažovanie verejnosti myslením a poskytovanie nenáročných šotov na hranici stupídnosti a vulgárnosti. No verejnoprávna TV má úplne iné poslanie a obsahovú náplň, teda aspoň by to tak malo byť.

Aj diváci verejnoprávnej televízie dokážu sur-

fovať na internete, čítať zahraničné zdroje alebo počúvať rozhlasové stanice mimo hlavného mediálneho prúdu. A potom porovnávajú a uvažujú. Môžu síce písať e-maily do spravodajskej centrály verejnoprávnej televízie, ale odozvy sa nedočkajú, pretože oficiálna verzia 911 pripomína stranícky dokument z normalizačného obdobia v našej krajine alebo edikt vydaný najvyššími cirkevnými hodnostármi v stredoveku. Napriek tomu výnimočne, ale predsa došlo v slovenskej televízii k narušeniu washingtonskej línie.

VYBOČENIE Z RADU Mediálni mágovia, manipulátori a cenzori v rámci verejnoprávnej inštitúcie neustriehli každú minútu vysielania. V roku 2009, po ôsmich rokoch americkej propagandy, v Rannom magazíne STV dvakrát, v apríli a septembri (možno si pozrieť na internetových stránkach www.tvina.sk, dostala priestor aj iná verzia 911. Zaujímavý bol ohlas diváckej verejnosti. Odborníci na sledovanosť televízneho programu pochybovali, že reči o zahraničnej politike môžu niekoho zaujať v skorých ranných hodinách. Mýlili sa. Kladná odozva na vysielanie bola aj na internete. Verejnoprávna televízia by nemala za každú cenu podliehať iba kritériám vysokej sledovanosti, pretože tá nie vždy kráča ruka v ruke s kvalitou a kultúrno-duchovným prínosom. Ak však vysielanie zaujme divákov a má svoju informačnú hodnotu, potom je to prínos pre dobré meno televízie. Nie však v prípade 911. Ranný magazín po čase skončil, s ním aj informácie o 911 a iné pálčivé zahraničnopolitické témy dráždiace nového programového riaditeľa, ktorý paradoxne prišiel zo súkromno-bulvárneho média regulovať verejnoprávnosť.

Napriek zlikvidovaniu slobodného informačného fóra v Rannom magazíne strážcovia ideovej čistoty neustriehli všetko a opäť došlo k vybočeniu z povinnej spravodajskej schémy. O rok na to – 11. septembra 2010 v hlavnom vysielacom čase vo večernej spravodajskej relácii STV odvysielala na tému 911 dva príspevky. Jeden s oficiálnou verziou udalostí v štýle Usámu a Al Káidy a druhý o pochybnostiach a do očí bijúcich nezrovnalostiach v neustále opakovanom prí-

29

TÉMA MESIACA > 911 – VEREJNOPRÁVNOSŤ (STV, ČT, BBC) NAHRADENÁ MLČANÍM A POSLUŠNOSŤOU

behu o svetovom terorizme, Talibane a Saddámovi Husajnovi. A opäť prišla pozitívna odozva aj na internetových stránkach v duchu ocenenia odvahy povedať to, čo rezonuje v mysliach uvažujúcich divákov, neochotných len mlčky prikyvovať na všetky oficiálne vyhlásenia.

STOP POCHYBNOSTIAM

30

Odvtedy už na obrazovke slovenskej verejnoprávnej televízie nezazneli žiadne pochybnosti o oficiálnej verzii udalostí z 11. septembra 2001. V nasledujúcich rokoch pokračovala propaganda o svetovom terorizme.

V príspevku o 911 sa nanajvýš objavila veta, že existujú aj „konšpiračné“ teórie o nepravdivosti rozprávočiek z Bieleho domu a amerického spravodajského mainstreamu.

Hoci tento rok už na obrazovke verejnoprávnej televízie dostal vo večernom spravodajstve priestor aj príspevok o klamstvách, ktoré predchádzali vojne v Iraku, 911 je stále tabu.

Pochopiteľne, že vyvstane otázka: Ako je možné, že vôbec niečo preniklo na obrazovku verejnoprávnej televízie pri mašinérii kontroly a usmerňovania? Odpoveď je jednoduchá ako v akomkoľvek inom prípade – prejav osobnej odvahy a zodpovednosti k vlastnému svedomiu, ak ešte nejaké existuje v človeku posadnutom iba kariérou a nadštandardnou výplatou za služby lokajstva a poslušnosti. Z času na čas sa na zodpovednom mieste ocitne osoba, ochotná používať vlastný rozum, veriť vlastným princípom a odmietnuť slepé vazalstvo. A tak aj v mašinérii kontroly, manipulácie a cenzúry nastane chvíľková zmena. No takí ľudia čoskoro na svojich postoch skončia, pretože ich personálne odstránia užitoční poskokovia ochotní vždy plniť úlohy stanovené vedením za misu šošovice, judášsky groš alebo pôžitky doby. Majú na to dokonca ospravedlnenie; keď dostanú záchvat úprimnosti, v úzkom kruhu to povedia nahlas – veď všetci máme úvery a hypotéky. Takže ich budeme splá-

cať ohnutými chrbtami, bezcharakternosťou a pätolízačstvom voči šéfom akéhokoľvek typu.

NIE SME SAMI, SME SVETOVÍ Čo sa týka udalosti 911, naša verejnoprávna televízia nie je lokálnou anomáliou. Nadšenci globalizmu sa môžu radovať – v tomto smere sme svetoví. Okrem amerického hlavného prúdu ako CNN či Fox News je tu aj britská verejnoprávna BBC alebo u susedov ČT, inak oceňovaná za svoju verejnoprávnosť na celoeurópskej úrovni.

V predchádzajúcich číslach časopisu Zem a Vek sme už v rubrike Udalosti a súvislosti zo sveta uverejnili príspevky o dvoch aktivistoch. O Martinovi Švadlenkovi, českom aktivistovi za pravdu o 11. septembri 2001, ktorý nevzdáva svoj zápas s Českou televíziou a mediálnymi radami pre zavádzajúce spravodajstvo o 911. A o britskom aktivistovi hnutia za „Pravdu o 11. septembri“ Tonym Rookovi, ktorý z morálnych dôvodov odmietol platiť poplatky rozhlasovej a televíznej stanici BBC, pretože sa podľa neho dopúšťa podpory terorizmu tým, že lživo informuje o udalostiach z 11. septembra 2001.

Byť svetový za cenu zavádzania, účelového klamania a cenzurovania názorov neprijateľných pre mocenské elity nie je výhrou, skôr prejavom úbohosti a strachu z faktov a argumentov.

TÉMA MESIACA > CIEĽOVÁ STANICA: OTROCTVO

Tibor Eliot Rostas

CIEĽOVÁ STANICA: OTROCTVO ZEM & VEK V SÚVISLOSTI S TÉMOU MESIACA POŽIADAL O NÁZOR NA SEPTEMBROVÉ UDALOSTI V ROKU 2001 AJ ČESKÉHO NOVINÁRA A SPISOVATEĽA PETRA HÁJEKA, KTORÝ BOL TLAČOVÝM HOVORCOM PREZIDENTA ČESKEJ REPUBLIKY VÁCLAVA KLAUSA A ZÁSTUPCOM VEDÚCEHO KANCELÁRIE PREZIDENTA REPUBLIKY. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že stále viac ľudí neverí oficiálnym výsledkom vyšetrovania udalostí 9/11. Ako je možné, že takmer nikto z najvyšších predstaviteľov západných demokracií túto skutočnosť nereflektuje?

To má samozrejme viac dôvodov. Médiám hlavného prúdu sa podarilo hneď na začiatku zafixovať v prevažnej časti verejnosti verziu, ktorá sa stala legendou. Nasledujúce dôkazy a racionálne argumenty, že „útok na Dvojičky“ takto prebehnúť jednoducho nemohol, už zápasia nielen s vedomím, ale aj podvedomím, do ktorého túto „rozprávku“ médiá verejnosti vypálili.

Politici s tým môžu počítať, a tiež počítajú. Práve pre tieto prípady bola vytvorená škatuľka s nálepkou „konšpiračné teórie“. Tento pojem je ustavične tak vtĺkaný verejnosti do hlavy, že aj tí, ktorí sa zoznámia s radom nespochybniteľných dôkazov, často neveria ani sebe – svojim očiam, ušiam, rozumu.

Predovšetkým však uplynulo od tej udalosti už dosť rokov. Spochybniť ju by znamenalo spochybniť celý princíp domnelej demokracie, na ktorom Západ stavia svoju „morálnu prevahu“ nad zvyškom sveta. To predsa neurobí žiadny z mainstreamových politikov, ktorí sa pohybujú a stoja práve na tejto základni. A nemusia to byť – a zvyčajne ani nie sú – žiadni sprisahanci. Len musia rešpektovať systém, ktorý im umožňuje ich kariéry. Nespochybniť ho. To sa netýka len

„operácie 9/11“. Atentát na JFK a veľa ďalších udalostí podobného typu patrí do rovnakej kategórie.

Hlavný vtip je tiež v tom, že politici poznajú nechuť verejnosti zaoberať sa nepríjemnými vecami, čímkoľvek, čo narušuje ich mylný pocit bezpečia. Ale ak nám, teda verejnosti dajú médiá do rúk víziu nepriateľa, ktorý na nás zaútočil, my sa len tak nedáme a náš pokoj a bezpečie ubránime – to je presne to, po čom ľudia väčšinovo – a vlastne celkom prirodzene – túžia.

Inými slovami – politici ignorovaním úplne zjavných faktov o nezmyselnosti oficiálnej verzie útoku na Svetové obchodné centrum nič neriskujú. Trochu iné je to v Spojených štátoch, kde je hnutie za obnovu vyšetrovania 9/11 pomerne silné, ale v Európe a zvyšku sveta to vlastne už nikoho nezaujíma. Ľudia si totiž neuvedomujú, že práve udalosti, ako je táto, sú cestovným lístkom do virtuálneho dobytčieho vagóna s cieľovou stanicou Otroctvo. Tí, ktorým to nie je ľahostajné, hovoria o tom a píšu, sú potom označovaní za polovičných pomätencov či bizarné osobnosti.

Ale tak to bolo – a bude – vždy. A nielen v takto mediálne viditeľných prípadoch. To je už v základoch našej civilizácie. Kresťania boli dlho prenasledovaní a pokladaní za pomätencov. A to proti nim nestáli dnešné médiá.

Napriek tomu však mainstreamové médiá aj naďalej unisono opakujú pôvodné odôvodnenie zo

31

TÉMA MESIACA > CIEĽOVÁ STANICA: OTROCTVO

32

správy NIST a 9/11 Commission Report. Iné ako oficiálne tézy sú v spoločnosti, ktorá navonok deklaruje pluralitu názorov, označované ako „konšpiračné teórie“. Prečo mainstreamové médiá neumožňujú publikovať aj iné videnie a rozsiahle odborné analýzy spolu s mnohými faktmi vylučujúcimi závery vyšetrovania?

Vlastne som na otázku už čiastočne odpovedal.

Zamyslime sa však pri tom termíne „konšpiračné teórie“. Pre normálneho občana vyzerá totiž prinajmenšom nepravdepodobne, že by väčšina novinárov, ktorí pôvodnú neudržateľnú verziu dookola opakujú, bola súčasťou nejakého sprisahania. To by sa predsa nemohlo pri takomto široko pojatom „zasvätení“ udržať, hovoria si.

Iste by to niekto vyzradil.

Nepochybne áno. Ide však o to, čo je „sprisahanie“ explicitné a čo implicitné. Inak povedané – kto sú „zasvätenci“, organizátori a vykonávatelia, a kto sú tie armády, ktoré podvod bránia a udržujú svojou každodennou prácou vo verejnom priestore.

Tí prví majú v rukách mocenské páky, o ktorých sa nám – ani ak máme vyvinutú fantáziu – ani nezdá. Okrem iného samozrejme nástroj najdôležitejší – médiá. Buď priamo alebo prostredníctvom „predĺžených rúk“ ovládajú štruktúry majiteľov médií. To nie sú len televízie, rádiá či noviny a časopisy, ale aj filmový priemysel, hlavné internetové servery a podobne.

Tí druhí sú len zamestnanci. Vedia, čo majú robiť – a robia to. Ak sa objaví výnimka, čoskoro príde o prácu. Novinári jednoducho nie sú časťou onoho „sprisahania“ priamo, ale tým, že prijmú – ako zvyšok verejnosti – onú „legendu“ za svoju. A ďalej ju šíria. Manipulovaní manipulujú manipulovaných. Dokonalý efekt.

Uvediem jeden klasický príklad, ktorý ani nie je považovaný za konšpiratívny, hoci konšpiráciou je, konšpiráciou par excellence: Darwinova teória o vývoji druhov – teda i človeka – od nižších k vyšším formám života je dávno vedecky vyvrátená. Nemohlo to tak jednoducho byť.

Vylučujú to všetky moderné vedecké poznatky, genetikou počnúc. Napriek tomu sa táto „teória“ ďalej učí v školách ako „dokázaná“. A celé ďalšie generácie detí ňou infikuje škola, autority i médiá. Ide o príklad sprisahania, ktoré je

úplne reálne – aj keď nie také „vzrušujúce“ ako pád budov uprostred New Yorku. Ale obe lži sú z toho istého ideového zdroja.

Pokúsme sa o veľmi odvážnu hypotézu. Čo by sa stalo, ak by sa napokon potvrdilo, že za udalosťami 911 nestoja tí, ktorých dodnes označujú ako vinníkov? Neznamenalo by to začiatok konca mocenského usporiadania tak, ako ho v súčasnosti poznáme?

Obávam sa, že asi nie. Aj v prípade tohto nepravdepodobného variantu by všetko zostalo pri starom. Naopak, bola by vytvorená fikcia, aby to vyzeralo ako „samočistiaci“ mechanizmus. Pripísali by si ho médiá a nejaká politická sila „vo vnútri systému“. Išlo by o ďalší „dôkaz“, že sa nič neutají, že demokracia je pevná a odolná atď.

Napríklad práve spomínaný atentát na JFK. Veď dokonca ani správa Warrenovej komisie, v ktorej nebude určite nič prevratného, nie je dodnes úplne odtajnená. To je predsa škandalózne samo osebe. A čuduje sa tomu významná časť verejnosti? Požaduje vedieť pravdu? Je to súčasťou politického boja? Na všetky takéto otázky znie odpoveď NIE. Znamená to azda, že je verejnosť hlúpa? Nie. Len dlhodobo manipulovaná a zmanipulovaná.

A väčšine sa v tej zmanipulovanej „virtuálnej“ realite žije zatiaľ stále ešte pohodlnejšie ako vnútri surovej skutočnosti, nekašírovanej mediálnou zábavou.

To ale neznamená, že je možné rezignovať a zložiť ruky do lona – ba práve naopak. Informovať všetkých, ktorých to zaujíma, že veci sú inak, než im mediálny mainstream líči, je naša povinnosť voči rodine, ktorej hovoríme národ. Ale predovšetkým voči Bohu, v ktorom každý z nás vrátane národa pramení, a ku ktorému sa všetko zase navráti.

Preto nie náhodou je to práve Boh a celá dvojtisícročná kresťanská civilizácia, kto je vystavený mystifikačným kampaniam vôbec najväčším: priamym i nepriamym. Pretože zbaviť človeka jeho kotvy znamená zbaviť ho slobody aj túžby po nej a viere v ňu. Pravda oslobodzuje a ON je Pravda. Nie je teda potrebné podliehať depresiám, len ďalej pracovať, modliť sa a stále si pripomínať slová sv. Pavla: „Keď je Boh s nami, kto je proti nám?“

TÉMA MESIACA > SÁM VOJAK V POLI

Dušan Budzák

SÁM VOJAK

V POLI JE TO VŽDY SMUTNÉ A ZAKAŽDÝM MA TO DOSTANE, KEĎ NÁSILNE ZOMRIE ČLOVEK. JE TO EŠTE SILNEJŠIE, KEĎ NEZNÁMY ČLOVEK ZABIJE NEZNÁMEHO ČLOVEKA, ČO NA TOM, ŽE SÚ OBAJA VOJACI. S TÝMTO POHNUTÍM V DUŠI SOM PODOBNE AKO MNOHÍ Z NÁS PRIJAL SPRÁVU O SMRTI SLOVENSKÉHO VOJAKA V AFGANISTANE. OSTREĽOVAČ, KTORÝ NEPOZNAL NÁŠHO VOJAKA, HO ZABIL. ČLOVEKA, KTORÝ TIEŽ NIČ NEVEDEL O STRELCOVI, ČO SPEČATIL JEHO OSUD.

S

mrť vás vyvedie z koľají a zabráni myslieť rozumne. Vyvolá smútok, možno pokoru, ale aj zlosť. To by bolo v poriadku, keby sa zrazu neobjavili paraziti, ktorí s nadšením začnú surfovať na týchto úprimných pocitoch a začnú ich zneužívať. Štvať, tárať, brojiť a búriť aj v nás to zlé. Až zrazu prestaneme rozlišovať podstatu od propagandy.

Sedím – tak ako mnohí – doma, pozerám na „bedňu“, ani neviem, čo tam beží a aký mám kanál. Je to skoro jedno. V hlave mám svoje myšlienky, televízor je kulisa. Zrazu sa na spodnej časti objaví titulok o zmene programu: čosi o tom, že z úcty k padlému vojakovi televízia odvysiela dokument, ktorý autenticky nakrútila v Afganistane. Som bežný konzument médií. Ale viem niečo aj o ich pozadí. V tej chvíli si ešte neuvedomujem „ťah dámou“ a rozhodnem sa ten

dokument pozrieť. Z úcty k vojakovi, ale najmä z úcty k človeku, ktorý tu predsa ešte mal byť, žiť, pracovať, plodiť deti.

V tom dokumente sledujem rodiny našich vojakov v Afganistane. Počúvam o nich z úst manželiek, mileniek, otcov, matiek, detí. Čosi o ich dobrodružnej povahe, čosi o tom, že sa rozhodli zabezpečiť rodinu, že sú to dobrí chlapci alebo tvrdohlaví nezbedníci. Sú to priami ľudia, a tak nevedú reči o svetovom mieri, boji proti terorizmu, a som im za to aj vďačný. Necítim potrebu byť ohlupovaný pohnútkami, ktoré tam nie sú a akosi „nejdou přes pysky“ tým, čo hovoria o našich vojakoch v cudzine.

O chvíľu sledujem chlapov v uniforme už priamo v Afganistane. Reportérka z toho robí „akčňák“ – behá, kameraman sníma výbuchy, povely, zhon, hurhaj... Hlavní hrdinovia sú „naši chlap-

33

TÉMA MESIACA > SÁM VOJAK V POLI

34

ci“. Človeka strháva atmosféra hollywoodskeho klišé a bez hanby pociťuje hrdosť, že tí vojaci v paľbe sú naozaj „naši chlapci“ a ten americký superveliteľ o nich tak dobre hovorí.

Zrazu jeden z vojakov prehovorí, že je to občas nuda a tak. V takom duchu, že ho to prehľadávanie Afgancov stále dokola ani veľmi nebaví...

Kamera sníma ľudí stojacich v rade. Je to dobrý kameraman. Vidím tváre so smutnými očami, vrásky ako po pluhu na vyschnutej planine, pokora, odovzdanosť bez iskry...

V dokumente to nie je, ale neviem prečo mi napadne, že takto „nevinne“ možno vyzeral aj ten ostreľovač, ktorý vystrelil na nášho vojaka. A neverím sebe samému, na čo to vlastne myslím.

Konečne sa preberám a začnem uvažovať nad slovami našich vojakov – čo to tam vlastne robia? Kontrolujú ľudí, ktorí prechádzajú cez ich územie? A ešte raz – cez „ich“ územie? A pre istotu ešte raz – cez „ICH!“ územie? To hovorí náš vojak?

Myšlienky sa mi vzbúria. Zaletím ďaleko do minulosti. Vyrástol som v silne antifašistickom prostredí. Spomínam na mamu, ako mi vravela, že keď išla za otcom do lesa povyše Čadce, vždy musela prechádzať cez hliadku vojakov, ktorí ju kontrolovali. Mala 10 rokov! A častokrát stála s ostatnými, kým na ňu prišiel rad. Ona bola tam v Čadci doma. Oni boli z Nemecka, ale vravela, že tam boli aj Maďari a ešte nejakí, ktorým nerozumela.

A som späť pri dokumente. Akoby som opäť videl historky mojej mamy z vojny. Aj v tomto rade, ale už v Afganistane, stojí veľa ľudí. Za sebou. Muži, ženy a aj deti. Kamsi idú. Nevadí, že oni sú tam doma, musia prejsť cez kontrolu cudzích vojakov. Tí na nich kričia, obracajú ich.

Oni poslúchajú. A som späť pri svojej mame.

Ako mi hovorí o strašnej nenávisti a zúfalstve voči tým vojakom v minulosti. Že ona, ktorá tam bola doma, nemohla ísť slobodne ani na jahody do lesa. (To nie je metafora, naozaj chodila na jahody, ale cez tú kontrolu vojakov.)

Ešte cez hmlu spomienok počúvam nášho vojaka, ako vraví, že tí Afganci sú fakt nebezpeční a neslobodno im veriť. Ale už sa neviem sústrediť a v hlave mi dokola víri: Ale veď oni sú tam doma! Vypínam telku, odhalil som „ťah dámou“.

Neskoro, ale predsa.

Hm, opäť tu boli oslavy Slovenského národného povstania. Vzdali sme úctu našim predkom, ktorí neváhali bojovať, ba i položiť životy v boji proti cudzím vojakom, ktorí boli na našom území.

Je to aj ich zásluha, že sme, kto sme a tí cudzí vojaci tu už nie sú.

Prešiel ďalší deň a ten dokument a spôsob odvysielania mi nejde z hlavy. Som na ceste domov.

Rozmýšľam. Aké by to asi pre mňa bolo, keby som na ceste z Bratislavy do Stupavy prechádzal cez Záhorskú Bystricu a tam by bola vojenská základňa nejakých cudzích vojakov, o ktorých vôbec nič neviem a oni nevedia nič o mne. Musel by som sa postaviť do radu. A oni by na mňa hulákali: Tu stoj! Obráť sa! Zdvihni ruky! Rozkroč sa! A ešte! A...! A...!

A ja poznám svoju povahu. Zatínal by som zuby a škrípal nimi a spočiatku by som asi aj držal hubu a počúval tie buzerácie a len si mrmlal a opakoval: „Veď ja som tu doma, tu bývam, tu vyrastajú moje deti...“ Oni tu berú len plat, ktorý je stonásobne vyšší ako môj, za to, že ma šacujú a hulákajú na mňa.

Tak by to bolo deň čo deň, mesiac čo mesiac, rok čo rok... Až by som možno jedného dňa vybuchol a skríkol na nejakého toho vojaka: „Už ma prestaň buzerovať! Som nasratý! Ja som tu doma a kašlem na tie tvoje drísty o svetovej politike a terorizme. My všetci, čo tu stojíme, sme normálni ľudia a len chceme ísť domov!“ Tak ma už neser, lebo to nevydržím a VYSTRELÍM! Je po oslavách SNP. Kládli sme vence na hroby tých, ktorých si vážime, že obetovali aj svoje životy za našu slobodu. Úprimne povedané, že sa nebáli vystreliť na cudzích vojakov. A voláme ich Hrdinovia.

P. S.: A ak si teraz niekto myslí, že som týmto článkom ospevoval ostreľovača, ktorý zmaril život nášho vojaka, alebo naopak, pokúšal sa zneuctiť pamiatku toho vojaka, nech si tú psiu hlavu nasadí sám. Môj krk je už obsadený. Len som sa na to pozrel z tej afganskej strany a zamyslel sa nad tým, ako vznikajú na jednej strane hrdinovia, na druhej obete a naopak.

35

TÉMA MESIACA > PÁD DVOJIČIEK

Peter Hafner

PÁD DVOJIČIEK 36

DOC. ING. IVAN NĚMEC, CSC., SPOLU SO SVOJOU DIPLOMANTKOU ING. MARTINOU JURÁŇOVOU VYPRACOVALI V ROKU 2011 ŠTÚDIU S NÁZVOM DYNAMICKÁ ANALÝZA PÁDU VÝŠKOVEJ BUDOVY. PÁNA DOCENTA, KTORÝ JE ZÁROVEŇ ČLENOM ÚSTAVU STAVEBNEJ MECHANIKY NA VYSOKEJ ŠKOLE TECHNICKEJ V BRNE, SME POŽIADALI O ROZHOVOR K ANALÝZE PÁDU BUDOV SVETOVÉHO OBCHODNÉHO CENTRA.

Na akých princípoch je táto štúdia postavená?

Celá mechanika telies je založená na niekoľkých zákonoch, konkrétne na zákonoch o zachovaní hmoty, energie a hybnosti. S Martinou Juráňovou sme sa venovali výhradne dynamike pádu, pričom sme odvodili pohybovú diferenciálnu rovnicu pádu budovy, v ktorej sme brali do úvahy všetky podstatné vplyvy.

Použili ste aj počítačové simulácie?

Na simulácie sme využili programy RFEM a FyDik. Výsledky oboch programov boli prakticky rovnaké a dobre sa zhodovali i s riešením diferenciálnej rovnice. Pre všetky tri riešenia sme počítali s rôznym nastavením parametrov.

Aké výsledky ste teda dosiahli a aké závery vám z toho vyplynuli?

Pre hodnoty súčiniteľov, ktoré sme považovali za pravdepodobné, sme obidvoma programami dostali veľmi podobný výsledok, a to, že spadne

len cca 80 m budovy (teda približne 1/5), a potom sa pád zastaví.

Budovy WTC však spadli celé. Ako sa to dá vysvetliť?

Dá sa to dosiahnuť iba nejakou nepravdepodobnou konfiguráciou parametrov v počítačovej simulácii. Ale najviac prekvapuje pozorovaná vysoká rýchlosť pádu. To vôbec nevyzerá ako gravitačné zrútenie. Takú rýchlosť pádu nemôžeme dosiahnuť žiadnym nastavením parametrov. Dve sily brzdiace pád (odpor hmoty a zotrvačná sila) sa totiž vôbec nedajú odstrániť, inak by to bol fyzikálny nezmysel.

I keď budeme uvažovať, že budovu nedržia vôbec žiadne stĺpy a hmota budovy iba visí v priestore do okamihu nárazu, rýchlosť pádu by bola o cca 50 % nižšia než voľný pád (v skutočnosti však bola len o cca 10 % nižšia!). K rovnakému výsledku prišiel aj profesor matematiky Kuttler z Brigham Young University, ktorý problém rie-

Foto: AP

šil diskrétne, po poschodiach, a nie spojito ako my. Záver je teda prekvapivý.

Oficiálnou správou o páde WTC je momentálne Final Report on the Collapse of the World Trade Center Towers zo septembra 2005 od NIST. Ak ju porovnáme s Vašou štúdiou, nájdeme tam nejaký rozpor alebo odlišné závery?

Správa NIST neposkytuje matematický popis dynamiky pádu budov. V celej správe, ktorá má cca 10 000 strán, sa samotným priebehom pádu vôbec nezaoberali. Keby to tak bolo, museli by dospieť k rovnakému záveru ako my, najmä o príliš vysokej rýchlosti pádu. Základné zákony mechaniky asi nespochybní nikto. Padajúca hmota nemohla nenarážať na nehybnú hmotu, ale hmota pod ňou sa dávala do pohybu už predtým, než na ňu padajúca hmota narazila. Čo hovoríte na teóriu o riadenej demolácii s použitím tzv. nanotermitových zmesí, ktoré mali spôsobiť práve to kľúčové zníženie odporu spodných podlaží?

Nie som odborníkom na túto problematiku, takže k tejto otázke sa môžem vyjadriť len ako laik.

Použitie nanotermitu pri riadenej demolácii by mohlo vysvetliť vysokú rýchlosť pádu budov, aj niektoré ďalšie zvláštnosti kolapsu budov WTC, ako je napríklad masívne vyvrhávanie trosiek do strán alebo veľké množstvo prachu, na ktorý sa premenila väčšina budovy. Netvrdím, že to tak bolo, ale rozhodne sa ukazuje, že správa NIST neodpovedá dostatočne na tieto nezrovnalosti a malo by dôjsť k ďalšiemu oficiálnemu skúmaniu týchto udalostí.

Bez ohľadu na udalosti z 11. septembra, kedy sa v jeden deň zrútili tri výškové budovy po náraze dvoch lietadiel a následnom požiari – sú v histórii zaznamenané podobné kolapsy budov? Čo sa mojich znalostí týka, žiadna oceľová výšková budova po požiari ešte nikdy nespadla.

Pred niekoľkými rokmi horela takáto budova v Pekingu celý deň pri vysokých teplotách a nespadla. Podobne to bolo pri požiari výškovej budovy v Madride. A vo WTC spadli hneď tri v jednom dni. Je to prinajmenšom zvláštne. Úplné znenie to.hoto článku nájdete na našej stránke www.zemavek.sk.

37

TÉMA MESIACA > TERORIZMUS – STRACH AKO KŠEFT

Gustáv Murín

TERORIZMUS

– STRACH AKO KŠEFT

38

SPORADICKY SA AJ V AMERICKOM KONGRESE OZÝVAJÚ HLASY, ŽE VYNÁLEZ BUSHA JR. MENOM „VOJNA PROTI TERORIZMU“ SA ZNEUŽÍVA. LEN ČO S TÝM DEMOKRATI (PRIZNAJME, ŽE NESMELO) ZAČNÚ, UŽ SÚ POHOTOVO UMLČIAVANÍ REPUBLIKÁNMI A OBVIŇOVANÍ, ŽE SÚ „NEAMERICKÍ“. TEN TERMÍN VYMYSLEL UŽ V 50-TYCH ROKOCH MINULÉHO STOROČIA SENÁTOR MCCARTHY, NA NEROZPOZNANIE PODOBNÝ STALINSKÝM PRAVOVERNÝM ORGANIZÁTOROM POPRÁV (AJ VLASTNÝCH) POD ZÁMIENKOU JEDINÉHO SPRÁVNEHO SVETONÁZORU.

J

e všeobecne známe a z histórie mnohokrát doložené, že masy sa najľahšie ovládajú pod zámienkou fiktívneho ohrozenia, ktoré sa manifestuje drastickým spektakulárnym činom.

Hitler nechal zapáliť Reichstag, lebo aj tak nechcel žiadne parlamentné zasadnutia, a súčasne sa ľahko zbavil komunistov, keď za vinníka označil príkladného komunistu z dovozu, teda Bulhara Dimitrova. Súd Dimitrova síce oslobodil, ale Hitlerom nastolený teror to už nezastavilo.

Keď Jeľcinov rodinný klan rozkradol v poprevratovom chaose, čo sa dalo, tí triezvejší z nich pochopili, že potrebujú mužíka, čo zahladí stopy. Vybrali si bývalého agenta KGB s tuctovou tvárou. Keď ho Jeľcin nečakane počas novoročných sviatkov posadil na svoje prezidentské kreslo, jeho predvolebné preferencie boli smiešnych 7 percent. A odrazu v Moskve i iných mestách začali vybuchovať domy a v nich umierať nevinní civilisti. Oficiálne to mala byť práca

čečenských teroristov. Keď sami občania vďaka dobrovoľným hliadkam chytili s výbušninami príslušníkov tajnej služby blízkej Putinovi, umlčali ich. Putin ako odvetu predviedol voči Čečensku „tvrdú ruku“ a jeho preferencie zázračne stúpli. Jeho protivníkov vo voľbách prevalcovali kúpenými médiami a zastrašili. Odvtedy vládne prakticky neobmedzene.

Pred pamätným útokom na Dvojičky v USA bol Bush jr. jednoducho smiešna figúrka, oteckov protežovaný koktoš, ktorý si plietol mnohé so všetkým. Do prezidentského kresla sa dostal za podozrivých okolností pri voľbách, na ktorých zapracoval jeho brat ako guvernér na Floride.

Vôbec nebol populárny, nemal jasnú agendu.

Potom padli Dvojičky a z Busha sa stal náhle záchranca národa a celého sveta pred terorizmom.

Vyhlásil „vojnu proti terorizmu“. Tu sú príklady, ako prebiehala a dodnes (hoci Bush už dávno nie je prezidentom) prebieha...

39

TEROR NA LETISKÁCH Na letisku v Miami v decembri 2005 zastrelili neškodného občana Spojených štátov rovno pred očami jeho manželky. Tá sa snažila vysvetliť, že jej manžel je mentálne labilný a ešte si nestihol zobrať lieky. Ale „profesionálni strieľači“ usúdili, že sa s nimi rozprával príliš zvýšeným hlasom a spomenul bombu (čo je možné, lebo ja by som sa asi tiež dovolil opýtať, či už niekto niesol bombu do lietadla spolu s manželkou). Žiadna sa nenašla, ale aby školení antiteroristi nezostali v hanbe a nikto si ako očitý svedok nebodaj netrúfol prísť na myšlienku, že to bola sprostá vražda nevinného človeka, zobrali si VŠETKÝCH pasažierov v lietadle na mušku.

Prikázali im sedieť bez pohnutia s rukami nad hlavou, po hodine im nariadili vyjsť bez príručnej batožiny s rukami za chrbtom, a potom im predviedli ukážkové cvičenie s ICH batožinou.

A keďže nič nenašli, rozhodli sa urobiť aspoň spektakulárny zážitok aj týmto občanom, a tak

dvom z nich vyhodili batožinu preventívne do vzduchu. Stupňujúcim sa terorom chceli zakryť sprostú vraždu nevinného človeka.

Na letisku v Kanade zabili poľského turistu elektrošokmi, hoci bol sám, neozbrojený a proti nemu stála celá letisková polícia aj s obrnenými transportérmi. Urobil tú chybu, že nevedel žiadny svetový jazyk, nikto ho na letisku nečakal a on sa z neho nevedel bez pomoci vymotať.

Dnes státisíce leteckých cestujúcich zažívajú ponižujúci a agresívny teror tzv. bezpečnostných síl, ktoré si ako zámienku na vaše prenasledovanie môžu nájsť prakticky čokoľvek. Príkladom je celkom absurdná demonštrácia sily na letisku Heathrow, kde v júli 2006 kvôli hypotetickej, priam obskúrnej hrozbe bombového útoku tekutinou (!!!) boli desaťtisíce pasažierov obeťami ponižujúcich procedúr. Orgie absurdnosti dosiahli vrchol, keď na chicagskom letisku O‘Hara prinútili istú pani odovzdať aj RÚŽ!

Agresivita našich „ochrancov“ sa stupňuje úmer-

TÉMA MESIACA > TERORIZMUS – STRACH AKO KŠEFT

40

ne absurdnosti hypotetickej hrozby teroristických útokov. Britská ministerka vnútra o nich vyhlásila, že môžu prepuknúť kedykoľvek a akokoľvek, ale občania sa majú správať normálne, len byť ostražití voči čomukoľvek neobvyklému.

Toto v kombinácii s „nulovou toleranciou“ hystericky „nadozbrojených“ letiskových strážcov vytvára atmosféru, kedy už ani v Brazílii nechcú byť horší a môžeme byť ešte radi, že všetkých našich turistov nevyzliekli donaha a nenechali bežať popri ostnatých drôtoch do neznáma. Stalo sa v prípade hysterického kapitána nemeckého lietadla, ktorý nechal vysadiť viac ako stovku našich turistov. Chudák, vo svojej nadradenosti nezniesol fakt, že nemecká precíznosť tentoraz v prípade technického stavu lietadla zlyhala, a vybúril sa na tých „menejcenných“. Nepochybne utrpelo aj jeho ego, lebo Slováčikom, ktorí si už dovolia lietať do Brazílie, musel slúžiť, a navyše tak mizerne. Skutočne absurdné je, že brazílskym policajtom nepripadlo vôbec čudné, že majú z lietadla vyviesť takmer 130 údajne opitých teroristov vrátane žien a detí. A táto absurdnosť sa po vyhlásení „vojny s terorizmom“ stala každodennou samozrejmosťou!

Pol roka predtým pri odlete na letisku v Manile to už nevydržal 66-ročný Hans Jürgen Oskar von Neguschewski, a keď ho druhýkrát hnali bezpečnostnou kontrolou – stiahol si nohavice. „Stále hovorili: Vyzleč sa! Vyzleč sa! A ja som už mal dole topánky aj opasok, tak čo iné som si ešte mal vyzliecť?“ Za „vyvolanie poplachu a obscénnosti“ hrozí frustrovanému turistovi väzenie od šiestich mesiacov do šiestich rokov.

Ani v Čechách nechcú byť horší. Kukláči zablokovali hlavné letisko krajiny kvôli telefonátu veštkyne!!! Zvíťazil snáď v Čechách už navždy Hrabalov výrok, že neuveriteľné sa stáva skutkom?

TRENÍRKOVÝ TERORISTA ZASAHUJE Absurdita „vojny proti terorizmu“ sa dá názorne dokumentovať na prípade nigérijského „teroristu“, ktorý mal výbušný prášok ukrývať na palube lietadla vo vlastných slipoch! Aj americký novinár Paul Craig Roberts sa o ňom odvážil napísať podrobnosti len mimo Ameriky...

Arab News vychádzajúce po anglicky v Saudskej

Arábii, stabilnom spojencovi USA na Blízkom východe, patria k najrešpektovanejším médiám regiónu. Roberts tu začína svoj článok slovami: „Prípad trenírkového teroristu len dokazuje, že ktokoľvek je za touto bombovou hrozbou, musí sa smiať našej naivite.“ Paradoxne, ako píše Roberts, všetky americké médiá boli také naivné, že sa nepozastavili nad nasledujúcimi faktmi: Trenírkový terorista bol na zozname nežiaducich osôb vo Veľkej Británii.

Ako nežiaduca osoba (britskou tajnou službou dokonca označený ako potenciálny terorista, o čom boli Američania pochopiteľne informovaní) letel z Británie do USA bez pasu!

Nemal žiadnu batožinu!

Kúpil si len jednosmernú letenku!

Jeho otec varoval americkú aj izraelskú tajnú službu, že môže niečo vyviesť.

A napriek tomu ho americkí bezpečnostní agenti do lietadla pustili.

Neuveriteľné, čo? Státisíce pasažierov vybuzerujú títo supermani do absurdna, desiatky nevinných na palubu nepustia (dokonca celú jednu arabskú rodinu len preto, lebo sa ich deti dohadovali, kde je lepšie sedieť v prípade výbuchu bomby?!), a pod nosom im do lietadla prejde chlap, ktorý má na čele napísané „som škaredý terorista a chystám sa zaútočiť“. Žeby neuveriteľná náhoda? Ale kdeže, neverme na duchov, a hlavne nie, že 23-ročný Nigérijčan bol naozaj nebezpečný.

Podľa expertov, ako tvrdí Roberts, by ten jeho prášok neublížil ani sedadlu, na ktorom sedel.

A tiež nepodceňujeme CIA a FBI (hoci somarín robia dosť, o tom potom). Už dlhší čas sa nič nestalo. Nastúpil nový americký prezident a zjavne nejavil záujem prispievať k protiteroristickému cirkusu Bushových pohrobkov. No tak bolo treba ukázať, že sú naozaj užitoční!

Zďaleka nemôžeme tvrdiť, že tam toho zúfalca Umara poslali, ale veľmi sa potešili, keď mohli „zasiahnuť“. Ako uvádza Juraj Turis v Živote č. 1-2/2010, milého trenírkového teroristu teraz držia na nejakom tajnom mieste v USA a odmietajú k nemu pustiť aj jeho vlastného otca, ktorý chcel celej fraške zabrániť. Ale nečudujme sa, veď je to zlato. Teraz v jeho mene môžu vyhlasovať donekonečna nezmysly, že 25 ďalších mladí-

kov sa chystá na nové útoky a nikto nemôže preveriť, či to vôbec povedal, či náhodou nie je len slabomyseľnou bábkou v niečích rukách. Presne ako údajní bostonskí teroristi, kde jedného zastrelili, hoci sa vzdával, druhý má po zatýkaní záhadne prestrelené hrdlo (takže nemôže hovoriť), a agent FBI preventívne zastrelil aj človeka, ktorý bol len ich vzdialeným priateľom!

Je to logické, umelo vytvorený strach dáva týmto tajným pánom šancu ťahať ďalšie peniaze z už tak enormne zadlženého štátneho rozpočtu USA a držať vlastne aj prezidenta Obamu nepriamo pod krkom. Pretože ak by neurobil niečo okázalé, mohli by ho (prostredníctvom spriatelených novinárov) vyhlásiť za málo amerického, málo dbajúceho o „záchranu vlasti pre terorizmom“.

Ako by tento prípad skončil za normálnych okolností? Ako anekdota v leteckej histórii a stál by oprávnene miesta tých dvoch exotov, ktorí trenírkového teroristu pustili na palubu.

A za nenormálnych? Doplatia na to milióny nevinných cestujúcich zvýšenou buzeráciou, tisíce leteckých kovbojov bude zbytočne poletovať a pospávať na linkách nad Amerikou a bezpečnostné agentúry sa nabalia spoločne s výrobcami telových skenerov a iných nezmyslov.

Toto je skutočný každodenný teror, ktorému sme nielen vystavení na milosť, ale si naň ešte aj priplácame.

ČO SME HORŠÍ?

Aj mimo letísk chcú kovboji spravodlivosti ukázať svoju ostražitosť.

V apríli 2001 vo washingtonskom metre tajní policajti zatkli 12-ročné dievča za to, že vošlo do metra so škatuľkou so smaženými hranolčekmi a jedlo ich. Privolaní uniformovaní policajti jej nasadili putá a donútili ju, aby im vydala šnúrky od tenisiek pre prípad, že by sa od hanby rozhodla na mieste obesiť.

V londýnskom metre policajti zastrelili brazílskeho turistu, pretože s batohom na chrbte dobiehal súpravu na peróne.

A veď ani tí naši nechcú byť „horší“. Málo sa hovorí o údajnom atentáte na prezidenta Schustera, kvôli ktorému svojho času na poslednú chvíľu odvolal oficiálnu cestu do Indie. Nikto sa nikdy verejne nezodpovedal za to, ako k takejto ab-

surdnosti naši „ochrancovia“ vôbec prišli. A mlčaním sa prešla aj podivuhodná bomba, ktorá sa počas zasadnutia parlamentného zhromaždenia NATO mala nájsť v taške pri kontajneroch na mieste, kde kontajnery nikdy neboli.

ZÁVER: TOTO SÚ NAJVÄČŠÍ TERORISTI USA majú toľko bezpečnostných a protiteroristických služieb, že sa medzi nimi spoľahlivo stratí každá užitočná informácia.

Zamestnávajú sa zoznamom viac ako pol milióna podozrivých z terorizmu! To je neuveriteľné.

O takom množstve teroristov sa bin Ládinovi ani nesnívalo. Tých 550 000 podozrivých na americkej listine sa už blíži Stalinovým normám „bezpečnosti“. Ak rátam len od oka, tak v tom zozname musí byť každý tisíci človek, ktorý kedy letel, takže sa tam pokojne bez vlastného pričinenia môže ocitnúť ktokoľvek z nás. Veď ak začnete platiť niekoho za to, že bude pátrať to teroristoch na Severnom póle, buďte si istí, že usvedčí prvého polárneho medveďa, na ktorého narazí. „Hrozba“ teroristických útokov na USA je už teraz skvelým biznisom, ktorý zamestnáva v stovkách bezpečnostných firiem desaťtisíce chlapíkov bez vzdelania a perspektívy rozumnej práce. Tajné služby prekvitajú, a keď sa zdá, že by americký prezident čo len zauvažoval, že by ich raj na zemi v míňaní peňazí a terorizovaní nevinných mal len máličko obmedziť, vybuchnú bomby v Bostone. A aby nikto neostal na omyle, kto vládne Amerike, bezpečnostné zložky v rozpore s ústavou spustia ukážku miestneho stanného práva. Hoci sa nijako nepotvrdilo, že za bombovými útokmi stojí akákoľvek väčšia teroristická organizácia a moslimský pôvod údajných atentátnikov sa len naznačuje, v internetových komentároch sa objavil aj tento: „Jediný dobrý moslim je mŕtvy moslim.“ Na americkom blogu Gather našli na tento výrok až 458 000 odkazov! Ale tento výrok už predsa poznáme! Týkal sa severoamerických Indiánov predtým, než boli podrobení „ethnic cleansing“, teda etnickej čistke. To je zločin, ktorým paradoxne USA ospravedlňovali ich protizákonné, a vzhľadom k prítomnosti pozorovateľov OBSE, nezmyselné bombardovanie Kosova...

Bush by mal radosť...

41

ORBIS PICTUS > BOLÍVIA Foto: Juan Karita – SITA/AP

Carmelo Flores z Bolívie je podľa oficiálnych dokumentov najstarším človekom na svete. Pastier dobytka a oviec má 123 rokov a nevie ani čítať, ani písať. Tvrdí, že za svoj vek vďačí neustálemu chodeniu pri pasení zvierat. Carmelovi môže byť ukradnutý Nový svetový poriadok, navyše o ňom ani netuší, a práve to mu asi umožňuje dlho a spokojne žiť. (mm)

ORBIS PICTUS > IZRAEL Foto: Oded Balilty – SITA/AP

Izraelský transvestita Šahar Hadar si necháva upraviť make-up pred pochodom homosexuálov. Navyše je ortodoxným židom a nevidí rozpor medzi jeho vierou a sexuálnymi aktivitami v ženských šatách. Keby bolo viac takýchto Izraelčanov v Netanjahuovej vláde, určite by bol ich postoj k Palestínčanom láskavejší a umiernenejší. (mm)

ORBIS PICTUS > EGYPT Foto: Manu Brabo – SITA/AP

44

Telá stúpencov zvrhnutého egyptského prezidenta Muhammada Mursího zabitých v meste Nasr svedčia o nezmieriteľnom zápase stúpencov Moslimského bratstva a armády. Už menej však vidieť zábery ozbrojených islamských fanatikov, ktorí strieľajú do egyptských vojakov, ale svetu adresujú výzvy o nenásilnom proteste. Zabíjanie v mene viery nemá konca ani v 21. storočí. (mm)

ORBIS PICTUS > KAŠMÍR Foto: Greg Baker – SITA/AP

45

Pakistanskí a indickí vojaci po sebe strieľajú na hraniciach sporného Kašmíru, ale tamojší predavači zeleniny majú idylku. Zeleninu ponúkajú priamo z lodiek denne počas celého roka. Plávajúci zeleninový trh by mohol inšpirovať indických a pakistanských politikov, aby nechali odplávať spory o Kašmír a vytvoriť idylku aj na spoločných hraniciach. (mm)

ORBIS PICTUS > NIGÉRIA Foto: Sunday Alamba – SITA/AP

46

Nigérijský moslim hrou na trúbku oslavuje islamský sviatok Eid al-Fitr. Oslavy sprevádzajú modlitby, ale ako to už býva – a nielen v Afrike – viera aj zabíja. V krajine pôsobí islamská militantná skupina Boko Haram a nemá v obľube cudzincov. Únosy sú pre ňu zdrojom príjmov, a preto má Nigéria smolu na turistov.

Navštíviť ju možno len na vlastné riziko. (mm)

ORBIS PICTUS > RUMUNSKO Foto: Vadim Ghirda – SITA/AP

47

Samozvaný cigánsky kráľ Florin Cioaba zo Sibiu v rumunskej Transylvánii zomrel počas dovolenky v Turecku na infarkt. Jeho cigánski poddaní za ním trúchlia. Okrem iného ich nabádal, aby posielali deti do škôl, pretože chudoba pramení z nedostatku vzdelania. Jeho slová si väčšina Cigánov, či už v Rumunsku, Maďarsku alebo na Slovensku, neberie k srdcu. Ich obhajcovia zo štedro financovaných nevládnych organizácií si zasa neberú k srdcu sťažnosti rodičov-gádžov, ktorých deti sú v zmiešaných triedach vystavené násilnostiam, krádežiam a urážaniu od tých Cigánov, ktorí vôbec prídu do školy. (mm)

ORBIS PICTUS > SEVERNÉ ÍRSKO Foto: Evan Vucci – SITA/AP

48

Pozície, v akých vidno amerického a ruského prezidenta na stretnutí v Severnom Írsku, vypovedajú o vzťahoch Washington – Moskva, najnovšie narušených kauzou E. Snowden. Barack Obama odchádza vedomý si faktu, že s Ruskom nemožno zaobchádzať ako s podriadeným satelitom a zastrašovať ho. Vladimír Putin dumá nad tým, čo ešte možno očakávať od veľmoci, ktorej túžba po svetovej nadvláde nepozná hranice. (mm)

ORBIS PICTUS > SÝRIA Foto: Shaam News Network – SITA/AP

49

Chemický útok na predmestie Ghuta sýrskej metropoly Damask spôsobil smrť stoviek ľudí, medzi nimi i mnohých detí. Aj v predchádzajúcich chemických útokoch v Sýrii panovala v médiách veľká snaha obviniť z nich armádu prezidenta Bašára al-Asada. Dôkazy chýbajú. Zostáva aktuálna otázka – komu chemický útok viac prospeje? Vláde alebo povstalcom, ktorým barbarstvo ako stínanie hláv nie je cudzie?

Povstalci už dlho čakajú na zásah zvonku práve od veľmoci, ktorá kritizuje terorizmus, ale jeho šíriteľov v Sýrii vytrvalo podporuje. (mm)

RENDEZ-VOUS > CUDZINCOM VO VLASTNEJ KRAJINE

Tibor Eliot Rostas

CUDZINCOM

VO VLASTNEJ KRAJINE 50

PRÍVETIVÝ TIEŇ POHOJDÁVAJÚCICH SA STROMOV ZA OKNAMI A VÔŇA ZNAMENITEJ ARABSKEJ KÁVY S KARDAMÓMOM MA NAPLNILI VYROVNANÝM POKOJOM. MÔJ HOSTITEĽ, SPISOVATEĽ PALESTÍNSKEHO PÔVODU NIDAL SALEH, JE STARŠÍ PREŠEDIVELÝ MUŽ, SYN NIEKDAJŠIEHO VICEPREMIÉRA A MINISTRA OBRANY JORDÁNSKEHO KRÁĽOVSTVA. TELO DRŽÍ VZPRIAMENE A JEHO POHYBY VYŽARUJÚ ELEGANCIU A DÔSTOJNOSŤ. KÁVU NALIEVA Z DŽEZVY DO ŠÁLOČKY, AJ KEĎ UŽ JE PLNÁ. „UŽ DOSŤ, NELEJTE VIAC, LEBO PRELIEVATE,“ VRAVÍM S ÚSMEVOM. „VEĎ PRÁVE,“ ODVETÍ, „ČASTO ĽUĎOM VRAVÍM, ŽE IM UŽ NEMÁM ČO NALIAŤ, LEBO SÚ PLNÍ. CHOĎTE VON, NAJPRV SA VYPRÁZDNITE, A POTOM VÁM MÔŽEM NALIAŤ. KEĎ STE UŽ PLNÍ, VŠETKO NOVÉ OD VÁS ODPLÁVA. ALE AK EŠTE MÁ NIEKTO MIESTO V HLAVE A DUŠI, DOVOLÍ VSTÚPIŤ AJ NOVÝM VECIAM. KEĎ MI SIONISTI NADÁVAJÚ, SOM RÁD, LEBO VIDÍM, ŽE SOM NA SPRÁVNEJ CESTE. A KEĎ SA POZERÁM NA FACEBOOK, A VIDÍM, ŽE TÍ, ČO VÁM TAM NADÁVAJÚ, SÚ SKORO TÍ ISTÍ, ČO NADÁVAJÚ MNE, TAK SI HOVORÍM: TO BUDE DOBRÝ CHLAP...“

Foto: Matúš Plecho

51

‚‚Môj bratranec šiel do záhrady a dostal to.

Sestru zastrelili, keď sedela doma. Jej dcéra je pracovníčka OSN, traja synovia žijú v Amerike.

Nikto z nich nič nedosiahol, napriek tomu, že protestovali, chceli sa súdiť.

Skoro ich zavreli.‘‘

RENDEZ-VOUS > CUDZINCOM VO VLASTNEJ KRAJINE

52

Ako dlho ste na Slovensku? Prečo nemôžete žiť v rodnej krajine?

To máte v tejto knihe. (Nidal mi podáva svoju knihu Zlomená křídla věčného cizince a ledabolo v nej listuje.) Ja som prišiel do Čiech, je tam celý príbeh. Prečítajte si knihu a vyberte si z toho niečo.

Možno by ste však chceli niečo zdôrazniť...

Narodil som sa 15. júla 1936 v palestínskom Nábuluse. Tam som absolvoval základnú školu a gymnázium. Po maturite v roku 1954 som už ako jordánsky občan nastúpil na pedagogickú školu v Ammáne. Keď som ju absolvoval, odišiel som pracovať do Kuvajtu ako učiteľ. Za ostrú kritiku šejkovho totalitného režimu ma po troch rokoch zavreli a potom vyhostili, a tak som odišiel študovať do Európy. Niekoľko mesiacov som prežil vo Viedni a koncom roku 1959 som bol prijatý na štúdium v Československu. V roku šesťdesiatom piatom som absolvoval štúdium a promoval s titulom magistra farmácie. Hneď nato som so svojou manželkou a malým dieťaťom odišiel do Nábulusu, kde som si otvoril lekáreň. V roku 1967 obsadili moje mesto a celý zvyšok Palestíny izraelské vojská. Moja žena s dvomi deťmi boli v tej dobe v Československu na návšteve u rodičov. Po niekoľkých mesiacoch som odišiel z okupovaných území a odcestoval do Československa za rodinou. Izraelské úrady nám však odmietli povoliť vstup do Palestíny, tak sme sa vrátili na Slovensko.

Nadviažem na to, že ste sa dostali do postavenia vyhnanca, jedného zo 750-tisíc palestínskych vyhnancov...

Koľko? Nie, palestínskych vyhnancov je 5 miliónov.

Ale na začiatku ich bolo 750-tisíc.

To áno, ja vám pošlem presné údaje, ak chcete, koľko nás žije v ktorej krajine. Ale celkovo je nás v Palestíne a v takzvanom Izraeli 5 miliónov a v zahraničí ďalších päť.

Mnoho ľudí na Slovensku celkom nerozumie príčine tohto napätia. Evidentne ho médiá interpretujú jednostranne. Existuje oprávnený nárok, aby Izraelčania okupovali Palestínu, alebo odkiaľ pramení ten spor o územie?

Sú dve skupiny židov. Sionisti, a ľudia si mylne myslia, že len oni sú zlí. Sionisti zakladajú svoju

požiadavku na tzv. historickom práve, že židia sú národ. A ten národ pochádza z Izraelitov, ktorí žili v Palestíne podľa biblického príbehu. Teda Izraeliti, ktorí boli v zajatí v Egypte, odkiaľ ich vyviedol Mojžiš a zaviedol ich až do Palestíny, kde založili kráľovstvo Dávidovo a Šalamúnovo.

A židia majú byť potomkovia týchto Izraelitov.

Lenže dnešní židia nie sú národ. Izraelský profesor Shlomo Sand napísal v knihe The Invention of Israel People, že židovský ľud existuje sto rokov. A tá kniha je bestseller aj v Izraeli. Okrem toho, 99,9 % tohto ľudu sú v skutočnosti Chazari. Aj Maďari, Slovania, ale hlavne Chazari.

Chazarské kráľovstvo nájdete na internete. Veľa historikov začalo študovať, či to tak naozaj je.

Používali vykopávky, analýzu DNA... A reč jidiš, ktorá je oficiálnym jazykom dnešných židov, je jazyk chazarský. Takže dnešní židia nie sú potomkami nikoho z Palestíny, je to výmysel.

Na druhej strane už dnes historici dokázali, že žiadny Mojžiš nebol. Žiadni Izraeliti v Egypte neboli. Ani žiadne presťahovanie Izraelitov do Sinaja. Tu mám knihu od jedného izraelského historika a archeológa o tom, že je to humbug.

Oni hľadali Sinaj pomocou najmodernejších technológií a nenašli ani kúsok. Ak sa tam pol milióna Izraelitov premiestňovalo, musel by po nich ostať aspoň kúsok pohára. Potom prehľadávali celú Palestínu a vyhlásili, že žiadne kráľovstvo Dávidovo, ani Šalamúnovo neexistovalo.

Možno Šalamún a Dávid existovali ako nejakí kmeňoví vodcovia.

Ale teraz prichádza druhá časť, a to náboženská.

To sú tí fanatici židovských náboženských smerov. Tí neargumentujú históriou. Tí hovoria, že Boh daroval túto zem Abrahámovi. To akoby bol Boh realitný maklér, a to teda daroval Abrahámovi a jeho potomkom. A oni hovoria: My sme židia, potomkovia Abraháma. Ale kto vystaval štát Izrael? Sekularisti, socialistická strana. Socialistické štáty ich spočiatku podporovali, pretože si mysleli, že tam budú budovať moderný socialistický štát. Až po vojne v roku 1967 zistili, že to je humbug. Tento sekulárny smer časom zoslabol a začal sa posilňovať náboženský smer. Dnes je síce v Izraeli veľa politických strán, ale všetky sa zjednotili pod tou istou rétorikou: Toto je historicky naše územie a ešte nám ho aj Boh daroval.

Sú tu teda dve rozporuplné línie. Kto boli potom Izraeliti? Existovali nejakí ich predkovia?

Existovali. Palestína bola odjakživa obývaná Kanaáncami. Kanaánci, to boli rôzne kmene.

A jeden z tých kmeňov sa volal Izraeliti, ale tí boli súčasťou kanaánskeho národa. Tak ako na Slovensku Záhoráci alebo východniari. To nie sú národy. Palestína mala niekoľko oblastí. Bola tam napríklad Judea, v ktorej žili Judejci, ale to neboli židia. Všetko to boli Kanaánci, ktorí hovorili kanaánčinou. Dnešná hebrejčina bola nárečím kanaánčiny a neexistovala ako samostatný jazyk. A tým nárečím bola napísaná Biblia.

Arabi z Arabského polostrova tam priniesli islam. Časť obyvateľov Palestíny vtedy konvertovala na židovskú vieru, časť na kresťanstvo a veľká časť na islam. A pomaly preberali aj arabčinu.

Ale v našej dedine je stále rečou kanaánske nárečie aramejčina, čo je reč Ježiša Krista. Keď sa pozerám na film Utrpenie Krista od Gibsona, nepotrebujem preklad. Jeho slová na kríži boli „Eli, eli, lama sabachthani?“ Arabsky je to takmer totožné: „Ilahi, Ilahi, lima sabaqtani?“ Teda „Bože, Bože, prečo si ma opustil?“ Istý čas na tom území žili Chetiti z Turecka alebo Gréci. Neskôr prišli Rimania. Všetci nakoniec odišli, ale niečo po sebe zanechali – aj geneticky. A týmto miešaním vznikol, ja hovorím, sýrsky národ. Pretože Palestína je súčasť veľkej Sýrie. Ale žiadny židovský národ tam nikdy nebol. Tento historický nárok, ktorý už spochybnili aj mnohí izraelskí historici, Izrael už dnes málo spomína. Oni majú teraz za sebou iný argument, ktorým sa oháňajú, a tým je holokaust. Akoby preto, že boli kedysi obeťami holokaustu, si teraz mohli robiť, čo chcú. A na tom je založená dnešná politika Izraela.

Dostávame sa k tomu, že v samotnom Izraeli existujú dva protichodné názory. Jeden oficiálny, ktorý aj nám sprostredkúvajú médiá, a druhý, ktorý mu oponuje. V ňom sa tvrdí, že vznik Izraela bol vlastne pre židov pohroma, že je to v podstate nové geto, ktoré mnohí židia nechceli. Ako to vnímate Vy? Takých židov, ktorí majú iný názor, je v Izraeli veľmi málo. Prevažná väčšina z nich opustí Izrael a ujde do USA alebo Kanady. To sú intelektuáli. Hovoril som s niektorými. Tí priznáva-

jú, že židovský národ nikdy neexistoval, a teda nemal nárok na Palestínu. Ostatní v opozícii veria tomu, že je to ich zem, ale nesúhlasia s politikou Izraela. Hovoria: Je to naše, máme na to právo, ale nechceli sme takýto Izrael, chceli sme demokratický, a máme tu fašistický štát. Ale krajina je naša.

Nie je bizarné používať termín „antisemitizmus“, keď ho zaviedli tí, ktorí nepochádzajú zo semitských národov, a naopak používajú ho ako ospravedlnenie svojich výpadov práve proti semitským národom?

To je ako s ostatnými nálepkami. Poviem vám iný príklad. Bin Ládin bol pôvodne označovaný ako „bojovník za slobodu“, lebo bojoval proti Rusom. Keď odišli Rusi a on sa vrátil do Saudskej Arábie, kam prišli Američania, postavili vojenskú základňu, a on začal bojovať proti nim, odrazu bol najväčší terorista na svete. Francúzsko, Anglicko a USA na jednej strane bojujú proti Al-Káide, na druhej strane tej istej Al-Káide posielajú zbrane, aby mohla bojovať v Sýrii a odrezávať tam hlavy kresťanov a demokratov.

Takže tieto nálepky ja neberiem. Aj mňa už označili v Izraeli za antisemitu. Aký antisemita, veď ja som pravý Semit. Alebo ma vyšetrovali, že popieram holokaust. A ja som sa ich pýtal: ktorý holokaust? Indiánsky, palestínsky, kurdský? Oni, že židovský. A ja, že ja som žiaden holokaust nerobil, ani iný Palestínec, čo ja mám s tým? A oni, stále: popierate holokaust? Nepopieram, ale stalo sa to v Európe medzi Európanmi, nie je to náš problém. Ale, že aký mám na to názor... Ja hovorím: Môj názor je taký, že žiadna história by sa nemala uzavrieť. Ešte nedávno uznávali historici, že Izraeliti išli cez púšť a bolo Šalamúnovo kráľovstvo a dnes sa zistilo, že je to rozprávka.

Nemôžem preto tvrdiť, že v koncentračných táboroch určite umrelo 6 miliónov ľudí. Neviem, ako to bolo, nemám k tomu dokumenty. Historici stále bádajú. Možno to bolo dokonca 10 miliónov. A možno len stotisíc. Ale veď aj stotisíc životov je veľa.

Vieme, že aj predstavitelia Červeného kríža, konkrétne počas šesťdňovej izraelsko-arabskej vojny zdokumentovali, že na Sinaji bolo zabitých vyše tisíc egyptských civilistov, zastrelených zozadu pred masovými hrobmi. Niektorí poslanci kne-

53

Keď sa pozerám na film Utrpenie Krista od Gibsona, nepotrebujem preklad.

Jeho slová na kríži boli „Eli, eli, lama sabachthani?“ Arabsky je to takmer totožné: „Ilahi, Ilahi, lima sabaqtani?“ Foto: Matúš Plecho

54

setu ako Uri Avnery to prirovnali k nacistickým praktikám. Vedia u nás vôbec ľudia, že existujú hnutia ako B´Tselem či Gush Shalom, ktoré kritizujú tieto činy? Áno, oni síce píšu, ale nemajú vplyv. Veď celý svet vie, čo je Izrael zač, ale Amerika a Európa stoja za ním... Áno, ale ani v Amerike, ani v Európe sa im nedarí presvedčiť bežných ľudí. Viac ako polovica Európanov vidí podľa najnovších prieskumov v Izraeli najväčšiu prekážku nastolenia svetového mieru. S kritikou prichádza pravidelne aj OSN. Ale kam to vedie? USA na Bezpečnostnej rade OSN všetko vetuje. Už aj samotní Američania o tom vedia a protestujú, prečo by ako daňoví poplatníci mali podporovať ten krvavý Izrael.

Ale stále to k ničomu nevedie.

Okupácia Gazy. Okrem bežných konvenčných zbraní sa tam používajú chemické zbrane hromadného ničenia, vrátane bieleho fosforu. Ako je možné, že na jednej strane proklamujeme, že chceme eliminovať tzv. Os zla, ktorú v politike Západu momentálne reprezentuje Irán (predtým Irak, kde sa zbrane hromadného ničenia paradoxne nenašli), ale jedna z krajín, ktorá sa stavia pro-

ti „Osi zla“, sama zbrane hromadného ničenia voči civilnému obyvateľstvu používa?

To je politika USA: bezpečnosť Izraela je bezpečnosť Ameriky. Izrael má právo brániť sa.

Ale proti komu? Izrael má jednu z najsilnejších armád na svete. A keď bombarduje tých chudákov v Gaze, vraždí ženy a deti, celý svet vrátane Česka a Slovenska povie: Áno, Izrael sa bráni.

A pritom požiera jedno územie za druhým. Už sú vedľa našej dediny. Najprv prišli s dvomi maringotkami. Po roku z toho bola obrovská osada.

Oni v tých osadách ani nebývajú, len tam prespávajú a cez deň pracujú niekde v Tel Avive.

A všade strieľajú, z mojej rodiny zabili niekoľko ľudí, lebo si šli poorať zem alebo zbierať úrodu...

Boli to teroristi? Snažili sa nejakým spôsobom bojovať, útočili na Izraelčanov?

Boli to roľníci.

Aký bol dôvod zastreliť ich?

Poznáte filmy z divokého západu ako belosi strieľali Indiánov?

To pozná každý.

No a takisto strieľali mojich príbuzných. Môj bratanec pestoval asi 250 olivových stromov.

Oni prišli a vysekali mu ich. Viete, olivovník je

pre Palestínčana viac ako strom, je to symbol, živobytie. A on z toho dostal infarkt. Títo osadníci sa pozerali, ako ho vezú do nemocnice a ešte sa na tom smiali. A armáda ich stále chráni.

Ale ak by verejnosť naozaj vedela, v akých podmienkach žijú ľudia na okupovaných územiach, pravdepodobne by nebolo také jednoduché uskutočňovať túto politiku...

Ono každý má svoje problémy. Aj keď je pravda, že keď o tom hovorím s ľuďmi na Slovensku, prejavujú súcit, niektorí aj plačú. Ale čo nám to pomôže?

Existuje na Slovensku nejaké nazvime to „sionistické“ združenie, ktoré má za úlohu ovplyvňovať verejnú mienku?

Určite. Pozrite sa na všetky tie ľudsko-právne organizácie. Veď ich zakladateľmi sú stále tí istí ľudia: Šebej, Mesežnikov, Bútora a jeho žena...

Hádam 20 antirasistických a iných organizácií.

A dostávajú peniaze priamo z americkej ambasády. Je to v knižke Kto za koho kope, ktorú dala dokopy skupina ľudí zo Slovenska aj zahraničia.

Kolujú chýry, že niektorí z nich ako Samson sú členmi Mosadu.

V relácii Pod lampou sme videli, že títo ľudia obhajovali okrem iného aj vojnu v Iraku, napriek tomu, že tam zbrane hromadného ničenia neboli nikdy nájdené. Alebo vraždenie iránskych vedcov.

Ako je možné takto obhajovať neobhájiteľné?

To sú psi. U nás je porekadlo: Neboj sa beduína, boj sa jeho psa. Beduín vás privíta vo svojom stane, ale vonku na vás začne štekať jeho pes, lebo je to jeho úloha. A toto sú psi, zaplatení, aby štekali. Stále opakujú tú svoju rétoriku, aby vykázali činnosť. Ale už ich toľko v médiách nevidíte, už nepovedia nič nové, už sú ako vytlačené citróny.

Ako sa vlastne dá objektívne informovať o dianí v Palestíne, keď je tu hrozba trestného stíhania z antisemitizmu a umlčiavania iných ako politicky korektných názorov a faktov?

Raz som bol na mítingu organizácie Abrahámove deti. Bol tam kresťanský kňaz, rabín a moslim.

Ten kňaz povedal pár slov o bratstve, láske a mieri a sadol si. Rabín vstal, hodinu rozprával, akí sú židia chudáci. Moslim vstal, povedal dve vety a skočili mu do reči. Potom ľudia začali vykrikovať: „Nechajte ho hovoriť.“ Ja som sa v rámci diskusie predstavil a povedal, že všetci moji Foto: Matúš Plecho

predkovia sa narodili a sú aj pochovaní v Palestíne. Neprišli z Chazarska, ani Ruska. Pán Franek, ktorý tam sedí, má v Palestíne dom po Arabovi.

Jeho deti sú už Izraelčania. On jazdí do Palestíny, kedy chce. A ja ako Palestínčan nemôžem prísť do vlastnej krajiny. Teda teraz ako Slovák už môžem – ako turista. A on vyskočil a hovorí: „Mali ste byť dávno vo väzení. Dal som na vás desať podnetov, ale čo mám robiť, keď u nás je justícia na hovno.“ A ostatní začali okamžite pískať a protestovať.

Vo vašej knihe píšete, že keď si chcú Palestínčania vykopať studňu, musia požiadať o povolenie izraelské úrady...

Zem, voda, všetky zdroje sú v izraelských rukách. Oni majú vo vedľajšej dedine bazény a v našej dedine ľudia nemajú pitnú vodu. Musia si ju kupovať od židov.

Sám som bol v Izraeli ako turista. Všimol som si, že na check-pointoch s kontrolnými vežami a ostnatým drôtom vždy čakalo veľa Palestíncov v dlhých zástupoch. Dokonca nám jeden sprievodca tvrdil, že tie múry údajne postavili na podnet Palestínčanov.

Hlúposť. Veď oni tým múrom rozdelili niektoré

‚‚Kto pozná pozadie toho, čo sa v Palestíne deje, a nezblázni sa, má nervy zo železa.‘‘

55

RENDEZ-VOUS > CUDZINCOM VO VLASTNEJ KRAJINE

56

dediny. Škola je na jednej strane múru a dedina na druhej. Alebo časť rodiny je na jednej strane a druhá časť na druhej. Videl som fotku, na ktorej Palestínčania urobili dieru do múru, aby si cez ňu rodina podávala chlieb.

Na druhej strane, podľa mňa ani Izraelčanom samotným nie je príjemné žiť za múrom...

Oni majú stále to geto v sebe. A nechápu, že utiekli z jedného geta do druhého.

Píšete a hovoríte o osadníkoch na okupovaných územiach. Ale kto sú to vlastne tí osadníci? Židia, ktorí veria, že celý takzvaný biblický Izrael im daroval Boh. To je územie od Egypta až po Irak a časť Saudskej Arábie. Preto hovoria, že Palestínčania tu nemajú čo hľadať. Preto prídu, najprv s dvoma maringotkami, ale pomaly to zväčšujú, až je z toho velikánska osada. V niektorej osade žije len osem ľudí, v inej aj sto. V poslednom čase je medzi nimi veľa Rusov, a je paradox, že mnohí z nich ani nie sú veriaci židia.

Kúpili si od rabína nejaký certifikát a trebárs si postavia v osade pravoslávny kostol.

Títo osadníci chodia vždy ozbrojení...

A môžu tam civilisti nosiť zbraň?

Osadníci môžu. Ak nájdu zbraň u Palestínčana, zastrelia ho na mieste. Ale oni môžu, lebo sa vraj majú právo brániť.

Ale proti komu, keď Palestínčania zbrane nemajú?

Aby mohli útočiť a zabíjať.

Stáva sa, že osadníci niekoho zavraždili?

No jasné. Môj bratranec šiel do záhrady a dostal to. Sestru zastrelili, keď sedela doma. Jej dcéra je pracovníčka OSN, traja synovia žijú v Amerike. Nikto z nich nič nedosiahol, napriek tomu, že protestovali, chceli sa súdiť. Skoro ich zavreli.

Ale kto pozná pozadie toho, čo sa v Palestíne deje, a nezblázni sa, má nervy zo železa.

Izraelská agresia sa často zdôvodňuje ako odveta za samovražedné útoky palestínskych atentátnikov...

Ale kedy naposledy ste počuli o nejakom samovražednom útoku? Bola taká doba, keď to niektorí ľudia robili z frustrácie. Tí ľudia už zo zúfalstva nevedeli, čo majú robiť. Potom zistili, že je to zbytočné, tak to prestali robiť.

Ak vezmeme do úvahy biblické údaje, Arabi aj Izraeliti majú jedného otca, Abraháma. Sú teda

(hoci nevlastní) bratia. Z tohto pohľadu prebieha v Izraeli bratovražedný boj...

Nie. Čo bolo ešte nedávno len podozrením, je dnes vo svetle vedeckých faktov isté – biblický Izrael a jeho kráľovstvo sú totiž fantázie, a v skutočnosti nikdy neexistovali. Ďalej som vo svojich knihách podal jasné dôkazy o chazarskom, nesemitskom pôvode väčšiny aškenázyovských alebo východoeurópskych židov, ktorí dnes tvoria gro svetovej židovskej populácie. Dnešní východoeurópski židia sú zväčša chazarského pôvodu, nie sú Semiti, a ku starej Palestíne nemajú žiadny etnický, ani antropologický vzťah. Tento fakt nájdeme v mnohých historických dokumentoch a v samotnej židovskej encyklopédii. Z toho všetkého vyplýva, že povesť o jednotnom židovskom národe, ktorý má korene v biblickej alebo historickej Palestíne, zostáva povesťou.

Americký profesor Samuel Huntington vytvoril koncept stretu civilizácií. Okamžite naň nadviazala Bushova administratíva a arabský svet stotožnila s nepriateľom slobody a demokracie. V ľuďoch sa takto už pri pohľade na Araba vytvára asociácia „terorista“. Predstavujú Arabi hrozbu pre Európu? Skutočne nás tak nenávidia?

Nie je to pravda. Arabi ani moslimovia ako takí nepredstavujú pre nikoho hrozbu. Arabi, myslím tým obyčajní ľudia, nemajú radi sionistov, Izrael a štáty, ktoré ich podporujú.

Predsa len, položme si ruku na srdce. Arabský fundamentalizmus vahhábskeho typu v Saudskej Arábii (ktorá je paradoxne najväčším americkým spojencom v arabskom svete) nie je práve pacifistickou ideológiou. Aké postavenie má fundamentalizmus medzi samotnými Arabmi?

Neexistuje arabský fundamentalizmus, ale existuje moslimský fundamentalizmus. Vahhábizmus je najhorší zo všetkých a je nepriateľom Arabov a moslimov vôbec. V Iraku, Sýrii, Libanone a Egypte nevraždí Európanov, oni vraždia Arabov, moslimov, kresťanov a USA s Európou ich podporujú.

Zaujalo ma, že Korán sa – na rozdiel od Talmudu – vyjadruje o kľúčových postavách kresťanskej viery, Ježišovi Kristovi (o ktorom píšete, že bol Palestínčan), ako aj o Panne Márii s veľkým rešpektom. Na druhej strane sa však šíria obavy, že Arabi nás raz pobijú ako nevercov.

‚‚Vahhábizmus je matka všetkých moslimských teroristických organizácií, ako je Al-Káida, Al Nasra a iné. Západ ich financuje a zbrojí, nedivme sa, ak raz, keď končí svoju úlohu v Iraku, Sýrii, Afganistane a podobne, otočí svoje zbrane proti Európe...‘‘ Foto: Matúš Plecho

Arabi nie sú len moslimovia, sú aj kresťania aj neveriaci. Vahhábizmus je matka všetkých moslimských teroristických organizácií, ako je Al-Káida, Al Nasra a iné. Západ ich financuje a zbrojí, nedivme sa, ak raz, keď skončí svoju úlohu v Iraku, Sýrii, Afganistane a podobne, otočí svoje zbrane proti Európe... To je bumerang.

Talmud hovorí, že židovský život má vyššiu hodnotu ako život nežida. Dokonca z úst izraelských predstaviteľov zaznelo, že Palestínčania ani nie sú národ, je to antinárod. Ako sa dá vôbec volať po spravodlivosti, keď jedna strana popiera existenciu tej druhej?

Talmud je židovská biblia, ktorá je interpretáciou Tóry. Ale židia nečítajú Tóru, čítajú Talmud. Ja som prečítal celý Talmud, je to 64 kníh. A to je oficiálny Talmud preložený skupinou rabínov do angličtiny. A podľa Talmudu má byť prevažná väčšina iných národov vyvraždená. Boh v Talmude hovorí, že gójov stvoril, aby slúžili židom.

A to mi trochu pripomína Nový svetový poriadok. Ako sa pozeráte na napĺňanie toho Talmudu dnes? Židia sami sa už netaja tým, že ovládajú Ameriku, už sa tým chvália. Finančne vládne Amerike FED – centrálna banka v súkromnom vlastníctve. A vlastnia ju 4 židovské a jedna nežidovská sionistická rodina. Celá ekonomika a politika USA je v ich rukách. Veď to už nie je nijaké tajomstvo. Bez ich súhlasu Kongres neschváli žiaden zákon. Celá zahraničná politika USA sa nimi riadi.

Aby sme neboli až takí pesimisti – vidíte v tejto situácii aspoň nejaký pozitívny signál?

Prvá pozitívna vec po dlhých rokoch je posledné povstanie v Egypte. Možno je to kľúč k novej histórii. Neviem. Ale 22 miliónov Egypťanov vyšlo do ulíc proti Moslimským bratom. V arabskom svete prebieha ťažký pôrod, s bolesťami a krvou. Dúfam, že z toho pôrodu bude zdravé, silné dieťa.

57

DÉJÀ VU > TAJNÉ VOJSKÁ NATO

Milan Pullmann

TAJNÉ VOJSKÁ

NATO 58

PRI TAJNÝCH OPERÁCIÁCH ZÁLOŽNÝCH VOJSK NATO, PÔVODNE ZALOŽENÝCH PRE PRÍPAD KOMUNISTICKEJ INVÁZIE ALEBO NEPOHODLNÉHO VÍŤAZSTVA ĽAVIČIAROV, ZAHYNULO POČAS STUDENEJ VOJNY ZOPÁR STOVIEK CIVILISTOV PRIAMO V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH TOHTO ÚDAJNE OBRANNÉHO ZOSKUPENIA. NEDÁVNE UDALOSTI VO FRANCÚZSKU ČI NÓRSKU DÁVAJÚ TUŠIŤ, ŽE ZÁLOŽNÍ VOJACI-EXTRÉMISTI ZREJME ZABÍJAJÚ DODNES.

A

ko zdokumentoval švajčiarsky historik Daniele Ganser v dizertačnej práci NATO‘s secret armies: Operation GLADIO and Terrorism in Western Europe (2004), spojenie tajných vojsk NATO s ultrapravicovými teroristami viedlo minimálne v Belgicku, Taliansku, Francúzsku, Portugalsku, Španielsku, Grécku a Turecku k masakrom, mučeniu, prevratom a inému násiliu. Tieto teroristické činy sa diali pod ochranou vysokopostavených vládnych a vojenských činiteľov v Európe a USA. Aj dnes ľudia na tých istých postoch odmietajú sprístupniť informácie verejnosti.

To, čo sa dnes javí ako dedičstvo studenej vojny, je v skutočnosti dedičstvom druhej svetovej.

V roku 1940 Churchill stvoril tajnú záložnú armádu Exekutíva špeciálnych operácií (Special

Operations Executive, SOE), ktorá mala v Európe pomáhať hnutiam odporu a vykonávať subverziu v nacistami okupovanom teritóriu.

Po vojne v Európe vznikajú podľa jej vzoru záložné armády pozostávajúce v značnej miere práve z fašistických a nacistických elementov.

Churchill založil tajnú armádu LOK v Grécku už v roku 1944 z obavy pred prevzatím moci gréckym hnutím odporu vedeným komunistami. Podľa bývalého agenta CIA Philipa Ageea bola každá skupina trénovaná a vybavená konať samostatne ako autonómna gerilová jednotka schopná mobilizovať a viesť partizánsky boj s minimálnym alebo žiadnym vedením. Na základe plánu Prometheus v apríli 1967 LOK prevzala kontrolu nad gréckym ministerstvom obrany. Tanky vybehli do nočných Atén a zís-

V roku 1980 vybuchla bomba na vlakovej stanici v silno ľavičiarskom meste Bologna. Zabila 85 ľudí a zmrzačila ďalších 200.

kali kontrolu nad parlamentom, kráľovským palácom, komunikačnými centrami a zatkli asi 10 000 ľudí, z ktorých mnohých mučili.

SKRYTÁ ŠTRUKTÚRA V roku 1947 prezident USA Truman založil CIA. Jej Oddelenie utajených operácií, OPC, založilo tajné armády v západnej Európe. Tamojšie tajné služby úzko spolupracovali so CIA a britskými tajnými zo SIS a MI6, tajní vojaci boli trénovaní americkými Zelenými baretmi a britskou Špeciálnou leteckou službou (SAS). O rok nato vo Francúzsku vznikol Tajný komitét západnej únie (Western Union Clandestine Committee, WUCC, tiež CCWU), koordinujúci tajný neortodoxný protikomunistický boj. O ďalší rok vzniká NATO s európskou centrálou vo Francúzsku.

Tento postup (tajný výbor a potom oficiálna „obálka“) sa stáva pevným pravidlom. Podľa amerického novinára Arthura Rowsea NATO prijalo klauzulu, v rámci ktorej musí mať každý štát pred prijatím do NATO etablované protikomunistické kádre na kľúčových pozíciách bezpečnostných zložiek. WUCC integrovali do NATO ako Tajný plánovací komitét (Clandestine Planning Committee, CPC). Truman pre

istotu v máji 1955 spolu so slobodomurárskym kancelárom Adenauerom podpísal tajnú dohodu, v ktorej sa Západné Nemecko zaviazalo, že sa vzdá legálneho postihu známych pravicových teroristov.

Podľa neskoršieho vyjadrenia generála Inzerilliho, ktorý šéfoval talianskej záložnej armáde Gladio v rokoch 1974 až 1986, bol Tajný plánovací komitét spojkou medzi Najvyšším veliteľstvom spojeneckých síl Európy (Supreme Headquarters Allied Powers Europe, SHAPE) a tajnými službami členských štátov NATO. Inzerilli bol aj prezidentom Spojeneckého tajného komitétu (Allied Clandestine Committee, ACC) založeného vo Francúzsku (1957) na koordináciu tajného boja a záložných armád, kde na rozdiel od CPC prezidentstvo rotovalo v dvojročnom intervale podľa abecedného poradia členských štátov.

Vyjadril sa, že v ACC, podmnožine CPC, bola „priateľskejšia atmosféra“ než v CPC, s menšou dominanciou USA a Veľkej Británie.

TALIANSKE „ROKY OLOVA“ V roku 1964 sa v Taliansku Gladio zúčastnila na tichom prevrate, keď generál de Lorenzo v Operácii Solo prinútil skupinu socialistických minis-

59

DÉJÀ VU > TAJNÉ VOJSKÁ NATO

60

trov opustiť vládu. V roku 1965 rakúska polícia objavila skrýšu zbraní v starej bani a donútila britskú vládu vydať Rakúsku zoznam 33 skrýš zriadených na jeho území britskou tajnou službou MI6. Keď o rok prezident Charles de Gaulle zariadil vystúpenie Francúzska z NATO, nové európske riaditeľstvo vzniklo v Bruseli. Pri sťahovaní NATO boli objavené protokoly, ktoré chránili pravičiarov v protikomunistických záložných armádach.

Po tom, ako v roku 1967 v Grécku LOK prevzala kontrolu nad ministerstvom obrany a s pomocou armády inštalovala v krajine pravicovú diktatúru, sa v Taliansku v sedemdesiatych rokoch roztrhlo vrece s politicky motivovanými pouličnými výbuchmi. Dekádu odštartovala vianočná bomba roku 1969 na Piazza Fontana v Miláne, ktorá zabila 16 ľudí a zranila a zmrzačila 80. V roku 1974 počas antifašistickej demonštrácie v Brescii zabili ôsmych a zranili/zmrzačili 102 ľudí a bomba v rýchliku Italicus z Ríma do Mníchova zabila 12 a zranila/zmrzačila 48 ľudí. V roku 1980 vybuchla záverečná bomba na vlakovej stanici v silno ľavičiarskom meste Bologna. Zabila 85 ľudí a zranila a zmrzačila ďalších 200.

V roku 1990 policajný sudca Felice Casson objavil dokumenty o Operácii Gladio v archívoch talianskej vojenskej tajnej služby a koncom októbra prinútil premiéra Andreottiho potvrdiť existenciu Gladio na parlamentnej pôde. Andreotti trval na tom, že Taliansko nebolo jedinou „záložnou krajinou“, čo viedlo k odhaleniu tajných protikomunistických záložných armád v západnej Európe. Európsky parlament v reakcii odsúdil NATO a USA za manipulovanie európskej politiky pomocou záložných vojsk. To bolo všetko, na čo sa zmohol.

BOMBA NA OKTOBERFESTE V roku 1981 pri nemeckej dedine objavili ďalší veľký arzenál, ktorý pravdepodobne rok predtým použili pravicoví extrémisti pri bombovom útoku na mníchovskom Oktoberfeste (13 mŕtvych vrátane detí a 213 zranených). Podobné skrýše našli aj v iných štátoch. V roku 1985 v belgickom regióne Brabant tajná armáda pri streľbe do náhodných zákazníkov supermarketu

zabila 8 ľudí. Ďalších postrelili alebo zbili. Peniaze z „lúpeže“ neskôr našli nedotknuté v kanáli. Pri brabantských útokoch zomrelo celkovo 28 ľudí. Vyšetrovanie odhalilo sprisahanie medzi belgickým záložným vojskom SDRA8, žandármi zo SDRA6, ultrapravičiarmi z WNP a tajnou službou DIA z Pentagónu.

V Turecku zase v roku 1984 a neskôr záložné vojsko Counter-Guerrilla zabilo a mučilo tisícky Kurdov. Predtým spôsobilo 3 vojenské prevraty.

V súčasnosti je vplyvná skupina generálov armády a tajných služieb, kemalisticky orientovaná Organizácia Ergenekon, obvinená z pokusu o vojenský puč proti vláde premiéra Erdogana.

Viacerí vysokopostavení dôstojníci tureckej armády v posledných rokoch spáchali podivné samovraždy. Najnovšie rozsudky z augusta vyhnali do ulíc desaťtisíce protestujúcich, podľa ktorých Erdogan pod zámienkou redukuje vplyv armády. O Ergenekone písal aj Breivik. Vo svojej krátkej prípadovej štúdii uvádza vyhlásenie generálmajora Unluturka, že Ergenekon bol založený s podporou CIA a Pentagónu. Podľa stránky Investigating the Terror Breivik spomínal aj Gladio, keď uviedol, že v roku 1969 ultrapravičiar Alparslan Türkeş, člen tureckého záložného vojska NATO typu Gladio, založil Stranu nacionalistického hnutia (MHP) s mládežníckou organizáciou Šedí vlci.

SÚVISLOSTI BREIVIKOVHO VYČÍŇANIA Kto sa orientuje v problematike stratégie napätia (skvelým sprievodcom je napr. kniha Philipa Willana Puppetmasters: The Political Use of Terrorism in Italy), tomu Breivikovo vraždenie aj bez jeho výlevov chtiac-nechtiac začne pasovať do mozaiky. Z ostrova Utøya totiž niekoľkokrát volal políciu, pričom prvýkrát sa predstavil ako veliteľ nórskeho protikomunistického hnutia odporu, hoci nič také oficiálne neexistuje. Breivik je presvedčený, že Európa bola systematicky podrobená marxistickými multikulturalistami.

Pritom len deň pred masakrom sa na ostrove Utøya objavila pred čerstvým ľavičiarskym transparentom BOIKOTT ISRAEL tvár nórskeho ministra zahraničia Jonasa Gahra Størea. Tento multimilionár na inej fotografii pózuje s jarmul-

Bývalý nórsky minister zahraničia Jonas Gahr Støre.

kou a svietnikom ozdobeným šesťcípou hviezdou. Bývalý slobodomurár Breivik je prosionisticky orientovaný, podľa nórskych novín sa však vyjadril, že Støre bol jeden z jeho hlavných cieľov. Objavujú sa úvahy, že tajní gladiátori súčasnosti len pozmenili tvár nepriateľa z komunistu na islamistu. Niekdajší poslanec európskeho parlamentu Richard Cottrell, autor knihy Gladio: NATO’s Dagger At The Heart Of Europe, napísal, že záložné vojská medzičasom prispôsobili na propagovanie nového vnútorného nepriateľa, hrozby islamských radikálov. Predtým túto úlohu plnili „komunistické podvratné živly“.

CIA, MI6 a Mossad vycvičili a ozbrojili islamských teroristov z Al-Káidy a podporujú radikálne islamské organizácie ako Moslimské bratstvo.

NATO proste podporuje radikalizáciu moslimov. V sérii rozhovorov bývalá prekladateľka FBI Sibel Edmondsová naznačila, že súčasné špionážne hry okolo radikálneho islamu, zdokumentované napríklad Nafeezom Ahmedom, sú vlastne pokračovaním Gladio.

LUXEMBURSKÝ ŠKANDÁL V júli 2013 prenikli aj do našej tlače kusé informácie o zneužívaní záložnej armády a tajnej služby v Luxembursku. Od mája 1984 do apríla 1986 explodovalo v rôznych častiach Luxemburska asi 20 bômb. Cieľmi boli verejné budovy, redakcia najväčších luxemburských novín, bývalý šéf polície, stretnutie európskych hláv štátov a podobne. Tento rok pribudlo aj odhalenie odpočúvania

plošticami v hodinkách v rokoch 2005 až 2008.

Rozhovor z roku 2007 medzi dlhoročným premiérom Junckerom, ministrom spravodlivosti Lucom Friedenom a Marcom Millom, šéfom tajnej služby SREL, sa týkal možnej účasti luxemburskej vetvy Gladio a neslávnej talianskej lóže P2 na explóziách v osemdesiatych rokoch.

Medzi ilegálnymi odpočúvaniami je aj rozhovor premiéra Junckera s Millom, ktorý tvrdil, že veľkovojvoda Henri mal pravidelné kontakty s MI6 a pokúsil sa získať sledovaciu technológiu bez vedomia SREL. Mille sa domnieval, že kvôli nedôvere voči personálu. Povedal tiež, že policajní dôstojníci a služba veľkovojvodu zakladajú privátnu armádu, ktorej nedôveruje SREL, ani policajné riaditeľstvo. Juncker pod tlakom odpočúvacieho škandálu nedávno odstúpil.

61

Z útokov sú podozriví členovia luxemburskej špeciálnej policajnej jednotky BMG.

ZABIJACI CITLIVÍ NA DENNÉ SVETLO Operácia Gladio bola skorším washingtonským náprotivkom Brežnevovej doktríny. Po tom, ako ruské vojská potlačili reformy Pražskej jari, Brežnev otvorene deklaroval obmedzenú suverenitu štátov Varšavskej zmluvy. Gladio bolo to isté v modrom. Ukazuje sa, že kontrola tajných služieb parlamentmi európskych „demokracií“ šitých podľa zaoceánskeho vzoru je, podobne ako v socialistických totalitách, buď nedostatočná alebo žiadna. Toto zlyhanie je však len súčasťou väčšieho zlyhania štátnych a európskych inštitúcií. Transparentné záložné vojská pritom z princípu nemôžu existovať. Sú ako film – vystavenie na svetlo by fatálne ohrozilo ich funkčnosť. Preto sa len ťažko dozvieme názov tajnej armády NATO pôsobiacej pod Tatrami.

BEZ MASKY > MARTIN LUTHER KING

M. Morés

STRHNUTÁ MASKA Z TVÁRE AMERICKEJ MODLY

MARTIN LUTHER

KING (1929 – 1968)

62

PÔVODNÝM MENOM MICHAEL KING – AFROAMERICKÝ BAPTISTICKÝ KAZATEĽ, AKTIVISTA A BOJOVNÍK ZA ĽUDSKÉ PRÁVA, NOSITEĽ NOBELOVEJ CENY ZA MIER. VIAC AKO DESAŤROČIE VIEDOL DEMONŠTRÁCIE ZA VOLEBNÉ PRÁVO PRE ČERNOCHOV, PRÁVO NA PRÁCU A ZÁKLADNÉ OBČIANSKE PRÁVA. VIACERÉ Z TÝCHTO POŽIADAVIEK BOLI ZAKOMPONOVANÉ DO AMERICKEJ LEGISLATÍVY V ZÁKONE O OBČIANSKYCH PRÁVACH Z ROKU 1964 A ZÁKONE O VOLEBNOM PRÁVE Z ROKU 1965. PO JEHO ZASTRELENÍ V MEMPHISE PREZIDENT LYNDON JOHNSON VYHLÁSIL DEŇ NÁRODNÉHO SMÚTKU.

M

artin Luther King je jediným Američanom, ktorému bola udelená najväčšia národná pocta v podobe štátneho sviatku v deň výročia jeho narodenia. Bojovník za práva svojej černošskej – afroamerickej komunity je desaťročia po smrti stále populárny, zbožňovaný ako hrdina a zrejme je aj najchválenejšou osobou v americkej histórii. Takmer každé americké mesto má Kingov bulvár či Kingovo spoločenské centrum. V Spojených štátoch existuje viac ako 700 ulíc s jeho menom. Keď sa povie M. L. King, jeho nekritickí obdivovatelia zdôrazňujú, aký to bol preduchovnený človek, ktorý ako vhodný nástroj boja za zrovnoprávne-

nie afroamerickej a belošskej komunity v USA propagoval cestu pasívneho a nenásilného odporu. Najväčšiu popularitu má hlavne jeho prejav vo Washingtone o tom, aký má sen. No rečiam o snoch nezodpovedal život, ktorý ikona boja za občianske práva a humánny prístup ku každému človeku viedla. Svätec, humanista a morálna autorita, alebo plagiátor, pokrytec, komunista a sexista? V tomto prípade nie pod lampou, ale pod maskou kazateľa býva najväčšia tma.

PEKNÝ SEN Martin Luther King po prepustení z väzenia za účasť na protestoch v Birminghame za rozšíreKresba: Tibor Eliot Rostas

63

BEZ MASKY > MARTIN LUTHER KING

64

nie občianskych práv zorganizoval v roku 1963 pochod na Washington. Na konci pochodu pred štvrťmiliónovým zhromaždením pri Lincolnovom pamätníku predniesol svoj najslávnejší prejav, známy pod názvom „Mám sen“. „Snívam o tom, že jedného dňa si na červených kopcoch Georgie synovia bývalých otrokov a synovia bývalých otrokárov sadnú spolu k stolu bratstva.

Snívam o tom, že jedného dňa sa aj štát Mississippi, púštny štát sužovaný horúčavou nespravodlivosti a útlaku, zmení na oázu slobody a spravodlivosti. Snívam o tom, že jedného dňa budú moje štyri deti žiť v krajine, v ktorej ich nebudú posudzovať podľa farby pokožky, ale podľa charakteru.“ Ak si niekto dá tú námahu a preskočí množstvo oslavných traktátov o M. L. K., pod ktorými sa prehýbajú police školských i verejných knižníc spolu s internetovými zdrojmi, je možné zistiť z rôznych informačných prameňov, aký bol skutočný charakter Martina Luthera Kinga.

Aj v príspevkoch spätých s glorifikáciou idolu nekompromisného boja za občianske práva sa možno dočítať o určitých pochybnostiach. Nie je tajomstvom, že brat prezidenta J. F. Kennedyho minister spravodlivosti Robert Kennedy neveril M. L. Kingovi a podozrieval ho zo spolupráce s komunistami. V roku 1961 požiadal riaditeľa FBI, aby ho nechal sledovať. Výsledkom sú nahrávky telefonických rozhovorov, ktoré síce kontakty s komunistami nedokázali, ale odhalili, že M. L. King nebol práve vzorom manželskej vernosti. To je len malý náznak toho, čo všetko skrýval M. L. King pod svojou maskou milovaného kazateľa a zvestovateľa pekných snov.

Svoje o tom vie aj manželka M. L. Kinga. Keď na súdny príkaz 31. januára 1977 zapečatili záznamy FBI o M. L. Kingovi až do roku 2027, jeho žena vyhlásila: „Ich odhalenie by mu zničilo povesť.“

NEURČENÉ PRE VEREJNOSŤ Napriek zapečateniu záznamov o sledovaní M. L. Kinga v Národných archívoch senátor Jesse Helms vo svojej knihe The King Holiday and Its Meaning z roku 1998 opisuje skúsenosti Charlesa D. Brennana, zástupcu riaditeľa FBI, ktorý bol osobne zapletený do sledovania M. L. Kinga. Brennan označil Kingove aktivity za or-

giastické a cudzoložnícke. King dokázal byť vo svojom sexuálnom zneužívaní žien brutálny. Zároveň uviedol, že M. L. King často nadmerne pil.

Kniha Davida Garrowa z roku 1981 nazvaná The FBI and Martin Luther King Jr. prezrádza Kingove pletky s prostitútkami a spreneveru fondov politického hnutia Konferencia južného kresťanského vedenia, ktoré viedol práve M. L. King s cieľom koordinovať protesty černošských komunít a protestné pochody. M. L. King si často užíval s prostitútkami a platil za sex peniazmi svojej cirkvi. To mu nebránilo napísať v jednej zo svojich esejí: „Viera je pre mňa reálna a úzko spojená s mojím životom. V skutočnosti to nemôžem oddeliť: viera je pre mňa život.”

Vyšetrovanie FBI viedlo jej riaditeľa J. Edgara Hoovera k vyhláseniu, že „King je kocúr posadnutý zvrhlými sexuálnymi túžbami“. Prezident Lyndon Johnson nazval M. L. K. pokryteckým kňazom.

Ako uviedol Benjamin J. Ryan v americkom časopise American Renaissance, Martin Luther King žil dvojaký život. Počas dňa rečnil k davom a citoval z Písma svätého dovolávajúc sa božej vôle a v noci sa oddával sexuálnym orgiám. Podľa Kingovho životopisca Taylora Brancha zaznamenalo odpočúvacie zariadenie FBI v priebehu dlhotrvajúceho večierka v noci z piateho na šiesteho januára 1968 Kingov ľahko rozpoznateľný hlas, ktorý prehlušoval všetkých ostatných a tvrdil: „Ja súložím pre boha.“ M. L. King obhajoval pred kolegami svoje cudzoložstvo slovami: „Som mimo domov 25 až 27 dní v mesiaci a súloženie je formou redukcie stresu.”

V súkromnom živote, na rozdiel od vľúdnej tváre a moralizovania pred počúvajúcim davom, bol M. L. King bezcitný a vulgárny. Svedčí o tom utajená nahrávka FBI, na ktorej je M. L. K. zachytený pri sledovaní televízneho záznamu z pohrebu zastreleného prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho. Vo chvíli, keď Jacqueline Kennedyová so svojimi deťmi naposledy pokľakla pred rakvou mŕtveho manžela, King povedal: „Pozrime na ňu, naposledy mu ho vyfajčí.”

A to ho v roku 1960 dostal z väzenia za účasť na demonštrácii v Atlante práve senátor a v tom čase už aj kandidát na prezidenta J. F. Kennedy.

KOMUNISTICKÉ AVANTÚRY Okrem slabosti pre sexuálne radovánky mal pastor M. L. King ďalšiu slabosť – pre komunistov.

Reverend Uriah J. Fields, tajomník M. L. K. v raných rokoch, o ňom napísal: „King pomáha komunizmu napredovať. Je obklopený komunistami. Toto je hlavný dôvod, prečo som s ním počas 50-tych rokoch prerušil kontakty. Je zhovievavý ku komunizmu.“ V súvislosti s M. L. K. vystupuje zaujímavá postava Stanley Levison. Ide o jedného z dvoch najväčších sponzorov Komunistickej strany USA, ktorá ročne dostávala asi milión dolárov od Sovietskeho zväzu. Podľa Davida Garrowa, ďalšieho životopisca M. L. Kinga, bol Stanley Levison jedným z najvplyvnejších Kingových poradcov z komunistických kruhov s priamym napojením na Sovietsky zväz. Nazval ho najdôležitejším politickým vyjednávačom a krkom, ktorý otáča hlavou M. L. Kinga. Zháňal preňho sponzorov, radil mu v daňových otázkach a v politickej stratégii.

Deviati z najbližších spolupracovníkov M. L. Kinga boli vysokopostavení komunistickí aktivisti a jeden z nich sa neskôr stal poradcom černošského politika Jesseho Jacksona, ktorý pravidelne obviňuje väčšinovú spoločnosť z rasizmu.

(Spomíname ho v tomto čísle v príspevku Rasizmus náš každodenný v kauze Zimmerman.) Životopisec David Garrow ďalej zistil, že v súkromí M. L. King svojich najbližších priateľov uisťoval, že z ekonomického hľadiska sa považuje za marxistu.

Kingovu kanceláriu v New Yorku viedol Hunter Pitts O’Dell, ktorý pôsobil v Národnej rade, vedúcom orgáne Komunistickej strany USA. Okrem toho bol aj Kingovým výkonným asistentom v Atlante. M. L. King dobre vedel, že jeho spolupracovníci sú komunisti.

M. L. Kinga varoval pred úzkou spoluprácou s komunistami aj prezident J. F. Kennedy počas súkromnej schôdzky v záhrade Bieleho domu, a práve v súvislosti s O´Dellom vyhlásil: „Sú to komunisti. Musíte sa ich zbaviť.”

Možno sympatizovanie s komunistickými myšlienkami by sa dalo chápať u M. L. Kinga ako snaha o sociálnu spravodlivosť, ale pastor by mal vedieť o gulagoch a miliónoch mŕtvych spätých

s terorom boľševikov či už v Číne, Rusku alebo inde na svete.

I tu M. L. King predvádza zvláštny názorovo-ideový kotrmelec, keď chce spájať slobodnú spoločnosť s víziou moskovského politbyra. To už v tom čase predviedlo, aký má sen o krajšej budúcnosti, keď v Maďarsku v roku 1956 na pásoch tankov sovietskej armády likvidovalo odpor obyvateľstva. Pomery vo vtedajšom Sovietskom zväze napriek kritike kultu osobnosti ani zďaleka nepripomínali Kingovu oficiálne hlásanú víziu o spravodlivom svete. Ani toto pastor netušil?

PLAGIÁTORSTVO AJ PRI NOBELOVKE V roku 1964 získal M. L. King ako 35-ročný Nobelovu cenu za mier a finančnú odmenu s ňou spojenú venoval hnutiam za ľudské práva. Pekné gesto, ale novinár Theodore Pappas odhalil originálny pôvod Kingovej reči pri príležitosti udelenia Nobelovej ceny za mier: „V rozsiahlej miere ju prevzal z diel floridského duchovného J. Wallace Hamiltona.“ Plagiátorstvo bolo M. L. Kingovi vlastné od študentských čias. V roku 1984 rozsiahly výskum Kingových prác na Stanfordskej univerzite ukázal, že jeho akademické práce sú plné plagiátorstva. Podobne získal aj doktorský titul na Bostonskej univerzite. M. L. King skopíroval tretinu svojej dizertačnej práce. Vybral podstatné časti z prác iných autorov a študentov, ktorí už na univerzite vyštudovali. Niektorí jeho kritici žiadali, aby bol zbavený doktorátu.

Ani Kingov najväčší rečnícky skvost ako snívanie o rasovo spravodlivej spoločnosti nemá originálny pôvod v jeho myšlienkach a úvahách. Často opakované vyvrcholenie jeho prejavu so slovami „mám sen“ a „nechajte slobodu zaznieť z každého úbočia“ pochádza z nóty černošského kazateľa Archibalda Careyho adresovanej v roku 1952 Republikánskej národnej konferencii.

Pastor–plagiátor posadnutý sexom a koketujúci s komunizmom brežnevovského typu môže síce pekne rozprávať o snoch a oháňať sa slovom božím, ale skutočne si zaslúži nekritický obdiv a uctievanie?

65

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ŽIJE PO CIGÁNSKY

Marián Benka

AKO SA ŽIJE PO CIGÁNSKY

BÝVALÁ BANÍCKA KOLÓNIA V HANDLOVEJ JE MIESTOM SAMÝM PRE SEBA. UMIESTNENÁ VYSOKO NA KOPCI, BEZ KANALIZÁCIE, S ROZPADAJÚCIMI SA DOMČEKMI, KTORÉ PATRIA MESTU. NÁJOMNÍKMI SÚ CIGÁNI A NIEKOĽKO BIELYCH, VÄČŠINOU BÝVALÍ BANÍCI. TRI DNI SOM MEDZI NIMI HĽADAL ODPOVEĎ NA OTÁZKY: AKO JE TO S CIGÁNMI V SKUTOČNOSTI? AKÍ SÚ TO ĽUDIA? A AKO DOKÁŽU PREŽIŤ AJ V TÝCH NAJHORŠÍCH PODMIENKACH? 66

N

iektorí z nás si ich romantizujú, väčšina z nás na nich nadáva, ale priznajme si to: reálne o nich dokopy nič nevieme.

Okrem vecí, ktoré na nich účelovo vyťahujú médiá. Mojou kontaktnou osobou bol Marek Baláž, aktivista, s ktorým sme priniesli rozhovor v v júlovom čísle. Podľa neho napríklad Markíza pracuje takým spôsobom, že zaplatí nejaké peniaze vajdovi, aby dopredu v osade zinscenoval scény, ktoré televízny štáb natočí. A ktoré zvýšia sledovanosť.

Mňa prezentoval v handlovskej kolónii ako iného novinára, ktorý chce písať pravdu. Aj tak to pre niektorých bolo zložité, a keď počuli slovo „novinár“, odmietali sa so mnou baviť. Jedno chlapča dokonca vykrikovalo, že nášmu fotografovi, ktorý mal prísť neskôr, rozbije aparát. Aj sem sa doniesli chýry o Rómoch na východnom Slovensku, ktorí zaútočili na kameramana niektorej televízie. Naštvaní na to, v akom obraze ich médiá vykresľujú. Až na konci pobytu som si uvedomil, že som sa mal predstavovať ako obyčajný človek, ktorý je tu na návšteve.

PIJATIKA, FAJČIVO A SPEV Nakoniec som na návšteve aj bol. U Karola Para-

dyho, jeho ženy Štefky a ich štyroch detí. Prespávali sme v malej izbe na troch pohovkách, ako hosť som mal jednu z nich pre seba. V podkroví v malej kutici spával Štefkin brat Jano s fľašou lacného ovocného vína. Trpí rakovinou semenníkov, jeho žena ho opustila, a tak pije, aby otupil fyzickú aj duševnú bolesť. Karol mu pravidelne dohovára, že by nemal piť každý deň.

Ale žeby človek v cigánskej osade narazil na každom kroku na ožrana, to nemôžem potvrdiť. Ani Jana som v podnapitom stave nevidel. V čase môjho príchodu sa vyplácali sociálne dávky, a to si Cigán dopraje – tak ako kedykoľvek, keď príde k väčším peniazom. A väčšie peniaze sa pri ich biede rátajú od 10 eur vyššie. Nikdy však neprepijú všetko, prioritou je nakŕmiť v prvom rade deti a potom aj dospelých.

V ten večer sa teda v kolónii pilo, ale žiadne bliakanie alebo rozbíjanie verejného majetku som nezbadal. Mládež sedela pri pálenke a pri gitare spievala nariekavé cigánske pesničky, z ktorých šiel mráz po chrbte. „Toto nie je bujará oslava, to sú smutné pesničky, v ktorých sa sťažujú bohu na svoj ťažký osud,“ vysvetľuje mi Marek Baláž. Pravda, keď sa mládež rozkokoší,

Foto: Matúš Plecho

vie robiť krik aj neporiadok, no ak sa z okna vykloní niekto zo starších, kto má u nich prirodzenú autoritu a okríkne ich, prestanú.

A cigarety? Karol mi názorne ukazuje jeden z miestnych spôsobov podnikania. Na stôl vysype kôpku cigaretových ohorkov nazbieraných na ulici. Z každého vytrúsi zvyšky tabaku, tabak zhŕňa na kôpky a šúľa ich do papierikov. Takéto cigarety miestni podnikavci predávajú za lacný peniaz súkmeňovcom.

MILIONÁR DO CHATRČE Samotný Karol bol serióznym podnikateľom a značnú časť života žil na vysokej nohe. Najprv pracoval v bani, v tom čase sa spoznal s bielym dievčaťom z bohatej rodiny a začal s ňou žiť ako s družkou. Celkovo som pobadal, že oficiálne manželstvá nie sú medzi Cigánmi veľmi populárne. Považujú ich za zväzujúce. Berú to tak, že kým trvá láska, treba byť spolu v dobrom aj v zlom. Keď láska odíde, treba odísť a nekomplikovať si to zložitým rozvodom.

Ako muž si považoval za povinnosť byť živiteľom rodiny, a to na takej úrovni, na akú bola jeho Janka zvyknutá. Začal ťahať dve smeny,

za čo zarábal na socializmus rozprávkových 20 000 korún. Po revolúcii si založil stavebnú firmu, v ktorej zamestnával chudobných Cigánov z Handlovej. Postavil si luxusný dom, na účte mal našetrených takmer 13 miliónov korún.

Pohyby na účte však nesledoval. Keď si jedného dňa potreboval vybrať väčšiu sumu, svet sa mu zrútil. Na účte bolo nejakých 600-tisíc. Zvyšné milióny povyberala Janka, o ktorej sa ukázalo, že bola závislá na hracích automatoch. Karol nasadol do auta, zašiel do baníckej kolónie za Štefkou, ktorá mala vtedy 16 rokov, ukončené štyri triedy základnej školy a ako sirote jej hrozil pobyt v detskom domove. Poznal ju ešte ako malé bábätko, keď ju v rámci susedskej výpomoci pomáhal prebaľovať.

Scénu, ktorá nasledovala, si dodnes pripomínajú. „Dievčatko, pôjdeš za mňa?“ spýtal sa jej. „Dobre, ujo,“ odpovedala. Veľmi romantické to nebolo. Myslím, že Štefka chcela hlavne žiť a prežiť. A tu sa črtal nápadník, ktorý jej to prežitie dokázal zabezpečiť. Keď si Karol našiel inú, dokázal odísť od bývalej, pričom jej nechal celý dom. Začal žiť v kolónii v nájomnom domci štvrtej kategórie. Pretože pokračoval v podnika-

67

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ŽIJE PO CIGÁNSKY

ní, mal peniaze na jeho úpravu. Domy síce patria mestu, no to ich nijako neudržiava. Je v nich zavedená tečúca voda, kúri a varí sa na pieckach, na záchod sa chodí na suchú latrínu. Karol vybudoval funkčnú kúpeľňu s bojlerom na ohrev vody, nakúpil nábytok a elektroniku. Potom začal mať zdravotné problémy, pustil podnikanie a padol dole, i keď z cigánskeho pohľadu ešte stále nie na dno.

SNAHA PREŽIŤ

68

Karol má hypertenziu (vysoký tlak) a vodu na pľúcach. Pretože má však oficiálne odpracovaných len 12 rokov (počas podnikania špekuloval a neplatil odvody), nemá zo zákona nárok na invalidný dôchodok. Jeho družka zase nemôže dostávať opatrovateľský príspevok, pretože vraj na to nie je až taký postihnutý. On dostáva okolo 60 eur ako dávku v hmotnej núdzi, ona chodí na verejnoprospešné práce za ďalších 60 eur. Plus rodičovský príspevok necelých 200 eur a rodinné prídavky 20 eur na dieťa. Dokopy okolo 400 eur. Z toho 110 eur platia ako podnájom mestu za toto „luxusné“ bývanie.

Elektrinu nevládali platiť, preto sú už niekoľko mesiacov odpojení. Štefka v rámci verejných prác upratuje v dome so sociálnymi bytmi pre dôchodcov a už si dohodla niekoľko súkromných „kšeftov“. Oči jej len tak žiaria, keď oznamuje mužovi, že pôjde jednej pani poupratovať za celých päť eur. Každý deň riešia, odkiaľ vziať peniaze na zaplatenie dlhu elektrárňam, ktoré už hrozia exekúciou. Na to, že sú večer pri sviečkach, si zvykli, no chýba im teplá voda. A to sú v kontexte cigánskej osady vnímaní ako stredná vrstva. „Keby som chcel podvádzať, mohol by som to urobiť ako niektorí mladí chlapci odtiaľto z osady,“ hovorí Karol. „Taký chalan zahrá agresívneho, rozmláti všetko doma. Zavolajú policajtov, ktorí ho odvedú na psychiatriu. Tam pre istou tiež niečo rozmláti, na otázky naschvál odpovedá od veci. Nakoniec ho uznajú za mentálne zaostalého a dostáva od štátu 300 eur mesačne.“

BOHÁČI A SPODINA Oficiálne zamestnanie má v osade málokto.

Domčeky majú malé dvory, niektorí si na nich

pestujú zeleninu alebo chovajú zvieratá. Iní zbierajú staré železo a nosia ho do zberu. Alebo vyberajú kontajnery a zbierajú vyhodené veci.

Takto sa dostanú k oblečeniu, nábytku a aj k potravinám. Radšej si dajú jedlo z kontajnera, ako by mali hladovať. Málokedy majú na mydlo a čistiace prostriedky a nedostatočnú hygienu udržiavajú len pomocou studenej vody. Väčšinou majú menej detí alebo sú deti už odrastené – proste nepoberajú rodičovský príspevok a toľko prídavkov na deti. Potom sa ocitajú v úplnej chudobe.

Karol ma do jednej takej rodiny chcel zaviesť, no vychudnutá, vyplašená ženička pred nami zabuchla dvere. „Nechce ťa pustiť dnu, pretože sa hanbí za svoju chudobu,“ vysvetlil mi Karol.

Niektorí kupujú a predávajú – tí tvoria bohatšiu vrstvu. Títo obchodníci sú to, čo médiá prezentujú ako úžerníkov. Pretože ak ich súkmeňovec nemá peniaze, dajú mu tovar na úver. Jedna z týchto „úžerníčok“ má oficiálnu živnosť a obchod s hrdým názvom Večierka. Oficiálne sa vyjadrovať nechcela, preto jej meno neuvádzam.

Hoci má otváracie hodiny, tovar predáva komukoľvek, kto jej zaklope na okno. Aj neskoro v noci. Aj po jednom keksíku alebo po jednej plienke. Kto na koľko má.

Kto nemá zaplatiť, napíše ho do zošita. Keď jej zaplatia aj s úrokom, väčšinou im nič neostane a zase sa zadĺžia. Na druhej strane, keď niekto zomrie, väčšinou mu dlh vymaže a nežiada ho od jeho potomkov. Vlastne s tým dopredu ráta. Ľudia v osade ju vnímajú skôr ako pomocníčku, pretože často je pre nich jediným zdrojom potravín, keď si ich nemajú za čo kúpiť.

UŽ TO NIE JE TO, ČO BÝVALO Tradične Cigáni prežívali aj vďaka tomu, že držali spolu ako jeden kmeň. Keď niekto mal niečo navyše, podelil sa s ostatnými. Podľa ďalšieho bývalého baníka Waltera Mačáka však v Handlovej držia spolu už len jednotlivé rodiny. „Aj tradičná úcta k starším už upadla,“ hovorí. „Ako chlapec som bežne chodil rýľovať záhradku alebo vykladať uhlie starým ľuďom v kolónii. Dnes ešte majú mladí pred staršími rešpekt, ale už sa starajú viac o seba.“ Na rozdiel od osád na východnom Slovensku v handlovskej osade doteraz nebola takmer žiadFoto: Matúš Plecho

69

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ŽIJE PO CIGÁNSKY

70

na kriminalita. Teraz sa tam prisťahovalo niekoľko mladých z mesta, ktorí berú drogy. Walterov sused dostal dva roky väzenia za to, že z poľa kradol kukuricu. Toho Walter nijako neodsudzuje, sám rozmýšľa, či nepôjde kradnúť, ak to bude takto ďalej pokračovať. Hoci mu už dávnejšie zomrela žena, doteraz nedostal kvôli byrokratickým obštrukciám vdovský dôchodok. Keď sa uchádzal o miesto šoféra v jednej firme, vedúci mu otvorene povedal: „Pán Mačák, vy ste s tým nákladiakom zacúvali najlepšie zo všetkých, ale majiteľ si neželá zamestnávať Cigánov.“ A tak ako každý druhý v osade, aj Walter spomína s láskou na socializmus, keď aspoň „bola robota“.

Mnohí z osady volili Smer, teraz však Robertovi Ficovi nevedia prísť na meno a častujú ho tými najhoršími nadávkami. Najmä preto, že vláda chce od nového roka zaviesť povinné odpracovanie sociálnych dávok. Jeden z dôchodcov a miestny intelektuál to nenazýva inak ako „uzákonením nútených prác“. „Kedysi sa tomu hovorilo na panské, dnes tomu hovoria verejnoprospešné práce,“ tvrdí. „Teraz Fico plánuje vy-

tvoriť armádu drábov, po novom koordinátorov, ktorí budú tých najbiednejších hnať na panské.

A to bude to jeho slávne vytvorenie nových pracovných miest.“

UJO, ZAREVTE! Cigánske deti fungujú zodpovednejšie ako biele, rodičom pomáhajú bez odvrávania. Ale temperament sa nezaprie, keď sa nudia, sú schopné obrátiť dom hore nohami. Mal som možnosť užiť si to. Hneď prvé ráno Štefka odišla upratovať a Karol išiel vybaviť nejaké záležitosti do mesta. K deťom prišla ako dozor ich staršia sesternica, no rodičia poprosili aj mňa, aby som na ne občas dohliadol.

Spočiatku bola pohoda. Najstaršia, osemročná Karolínka, vyzametala izbu a poupratovala celý dom. Keď sa jej najmladšia sestra pokakala, zobrala euro, ktoré dostala od mamy na sladkosti, a išla do Večierky kúpiť plienku. Postupne sa však deti začínali nudiť. Vymýšľaním hier alebo čítaním rozprávky sa dali zaujať len na chvíľku. Žeby sedeli na zadku a vypočuli si rozprávku až do konca, to môžete čakať od bielych detí.

Každú chvíľu sa niekto do niekoho pustil, zvrieskol na súrodenca alebo sa s ním dal do bitky. Snaha odtŕhať jednotlivé dvojice od seba veľmi nepomáhala. O chvíľu bola izba plná kriku a plaču. „Ujo, zarevte na nich, inak vás nebudú poslúchať,“ radí mi sesternica. Aj som zareval, čím som si zariadil rešpekt. Možno na desať minút. No, asi neviem zarevať po cigánsky. Nakoniec som situáciu vyriešil tak, že dve deti ostali dole a s dvoma sme šli hore do Janovej izby na prieskum (ani on nebol vtedy doma). Tam sa síce Karolínka pokúšala uhnúť si z Janovho vína, ale inak k ničomu strašnému nedošlo.

MANŽELSKÁ HÁDKA V ten istý večer išla Štefka k svojej sestre na oslavu jej narodenín a Karol ostal doma so mnou a s deťmi. Neskoro v noci, keď už deti spali, prišla Štefka nadratá ako činka a naštvaná na svojho muža. Videla ho totiž v meste ako do hracieho automatu vložil celých sto eur. Až neskôr vysvitlo, že Karol to urobil demonštratívne. Rodina jeho ženy ho stále ohovára ako závislého hráča, tak pred zrakmi Štefky a jej sestry nahádzal sto eur a odišiel, aby ukázal, že on hrať nepotrebuje.

Pritom vedel, že majiteľ kasína je jeho kamarát a tých sto eur mu na druhý deň vráti.

Skúste však niečo vysvetľovať naštvanej Cigánke. Ten prúd originálnych nadávok, ktorý sa z nej lial, bol hotová symfónia. Škoda len, že ich v časopise nemožno citovať. Karol sedel popri nej ako stelesnenie pokoja a len jej opakoval, že ju má rád, ale nemala by toľko piť: „Vieš, ty si dobrá žena, keď si triezva, tak si na nevymenenie. Ale keď si vypiješ, tak ťa ovláda satan.“ Štefka sa po tomto vyznaní lásky upokojuje, stišuje hlas a odpovedá: „Vieš, ty si tiež veľmi dobrý muž, ale keď hráš, ovláda ťa satan. Vieš, čo všetko sme mohli mať za sto eur?“ Výraz „sto eur“ vyslovuje skoro až s posvätnou úctou. Po vzájomnom ubezpečení, že jeden druhého majú radi, však intenzita hádky klesá, prechádza do normálneho rozhovoru, a nakoniec do nežného šepkania. Ako mi povedal Karol na druhý deň, keby som nebol s nimi v izbe, skončili by sexom. „Toto je rozdiel medzi bielymi a Cigánmi,“ dodal. „Keď sa bieli pohádajú, ešte týždeň sa spolu nerozprávajú. My po sebe aj navrieskame, aj sa

niekedy pobijeme, ale ešte v ten deň sme udobrení. Ja som dokonca s mojou bývalou mal počas hádky sex. Ona síce bola biela, ale ja som z nej vychoval Cigánku. Aj teraz, keď sme sa rozišli, žije medzi Cigánmi, vôbec netúži byť medzi bielymi.“ Zmierenie však bolo možné len preto, že medzi Karolom a Štefkou je stále láska. Ako povedal, keby už lásku necítil, na druhý deň sa vezme a odíde. Ale ako rozoznáva, či tam tá láska je alebo nie je? Veď my bieli toto v našich vzťahoch stále riešime. Vraj je to preto, že naše vzťahy riešime v hlave. Cigán žije v srdci, a preto vie, čo cíti. Nemusí o tom rozmýšľať. A keď je aj na dne, dokáže sa potešiť z piatich eur, z pohárika pálenky alebo z toho, že sa pohrá so svojimi deťmi. Práve preto nebude páchať samovraždu, tak ako naznačil Marek Baláž v júlovom rozhovore.

71

ALTERNATIVE VITA > AKÁ BUDE SPOLOČNOSŤ BUDÚCNOSTI?

Anton Smataník

AKÁ BUDE SPOLOČNOSŤ

BUDÚCNOSTI? 72

SPOLU S NEODVRATNÝM KONCOM SÚČASNÉHO SPOLOČENSKÉHO SYSTÉMU SA OBJAVUJÚ VIAC ČI MENEJ PREPRACOVANÉ NÁVRHY TOHO BUDÚCEHO. NIEKTORÉ EXISTUJÚ UŽ DESAŤROČIA, INÉ NABERAJÚ JASNEJŠIE KONTÚRY LEN V POSLEDNOM OBDOBÍ.

PREDSTAVÍME SI NAJROZŠÍRENEJŠIE KONCEPCIE.

TECHNOLOGICKÁ UTÓPIA Typická technologická utópia stavia na vede, informačných technológiách, kozmickom výskume, konštruktérstve, elektrotechnike, a naopak potláča náboženstvá, ideológie a duchovno ako iracionálne povery a predsudky. Jej modlou je pokrok aj za cenu devastácie ekosystémov, pretože vesmír je plný planét, ktoré môžu byť potenciálne kolonizované. Presadzuje sa sociálna forma darwinizmu – novšie je lepšie.

Dôsledkom je ústup od klasického spôsobu života spätého s prírodou a centralizácia vo veľkomestách a kozmických staniciach, ktoré naďalej prudko rastú. Ľudia si implementujú do svojho tela čoraz viac techniky, až sa stávajú akýmisi biologickými počítačmi – kyborgmi. Sú rýchlejší, silnejší, odolnejší, obratnejší a nakoniec aj inteligentnejší. Spoločnosť funguje ako jeden celok,

národné charakteristiky sú potlačené. Rovnako je potlačené rozdeľovanie sa na báze rasy, náboženstva, histórie, a dokonca aj pohlavia. Globalizovaná spoločnosť sa dokáže vysporiadať s bežnými problémami oveľa rýchlejšie a efektívnejšie, nevie ich však izolovať. Vážne hrozby sa môžu rozšíriť do každého jej kúta a môžu ohroziť existenciu ľudského druhu ako takého.

Politickým systémom je vláda umelej inteligencie, ktorá dokáže nestranne, bez predsudkov, nesmierne výkonne a takmer optimálne rozhodovať o osude ľudskej rasy. Ľudia jej rozhodnutia sledujú a v závažných prípadoch odobrujú. Ak nie všetci, tak volení zástupcovia. Umelá inteligencia získava nesmierne množstvo informácií, dokáže heuristicky vyriešiť v zlomku sekundy každý problém. Treba jej však určiť smerovanie a trendy, čo býva kameňom úrazu. Problema-

tické je taktiež implementovanie obmedzení.

Technologická utópia predstavuje po ekonomickej stránke centrálne plánovanie, keď je väčšina tovarov a služieb prepočítavaná presne na potreby jednotlivca, a teda aj spoločnosti, rezervy sú minimalizované, pretože ich udržiavanie je neefektívne a nadproduktívne. Táto skutočnosť skrýva značné riziko, nepretržitý prúd tovarov môže jedného dňa náhle skončiť. Tým, že finančný systém ostáva sčasti nezmenený, pretrvávajú mnohé problémy minulosti. Žiaden z konkrétnych návrhov nových systémov sa nezameriava na technologickú utópiu. Žije v mysliach sci-fistov, technicky nasmerovaných jednotlivcov a vedcov vďaka špecifickej subkultúre. Subkultúre takej silnej, že dokázala presvedčiť značnú časť spoločnosti o nevyhnutnosti príchodu veku „robotov“. Technologická utópia nerieši mnohé sociálne problémy, niektoré dokonca vytvára, a neorientuje ľudstvo smerom k udržateľnému spôsobu života.

KOMUNITY Čoraz populárnejšia je idea návratu na dediny, osady a samoty. Opustiť mestá s ich nákupnými centrami, firemnými kanceláriami, preplnenými cestami a stať sa opäť samostatným prírodným človekom. Pestovať plodiny, chovať zver, vedieť spracovať tieto zdroje, minimalizovať elektroniku, postaviť si nízkonákladový ekologický dom vybavený najlepšie solárnymi článkami... Na scénu sa opäť začína predierať barterový systém – ja ti dám 10 litrov mlieka, ty mne 2 kg zemiakov. Oproti minulosti však ľudia zamieňajú aj vedomosti a zručnosti vo forme služieb, a to prostredníctvom komunitných mien, ktoré zväčša vyjadrujú hodnotu práce v osobohodinách.

Logickým vyústením do budúcna sa zdá byť vznik cechov združujúcich a chrániacich napr. konštruktérov, poľnohospodárov, informatikov či drevárov. Idea vzniku menších komunít je podmienená silnými vzťahmi, vzájomnou pomocou, ako aj spoločné užívanie časti majetku.

Návrat na dediny je návratom k prírode, a často taktiež k prírodným náboženstvám. Žiť zdravo v zdravom prostredí znamená žiť udržateľne.

Odopieranie si technologických vymožeností je podmienkou, rovnako ako vykonávanie takmer

všetkej práce priamo človekom. Minimálna mechanizácia a automatizácia. Práca šľachtí človeka, dáva pocit užitočnosti, napĺňa ho endorfínmi. Nepleťme si však prácu so zamestnaním.

Mnohí z nás z rozličných dôvodov nemôžu alebo nechcú opustiť prostredie miest, a tak vznikajú mestské komunitné záhrady a trhy. Prebudovať mestá do prijateľnejšej podoby nie je nič nerealizovateľné. Na rozdiel od hnutia hippies, nemá táto jeho moderná obdoba silne sexuálny a drogový podtón, kladie dôraz na rodinu, výchovu detí, zdravé vzťahy a klasické hodnoty.

Politický systém je založený na filozofii malých decentralizovaných komunít, ktoré by mali byť z veľkej miery samostatné. Či si ich občania budú voliť zástupcov alebo o väčšine vecí rozhodovať sami, je sporné. Oba názorové prúdy sú veľmi silné. Vedenie komunity staršími sa zdá byť rozumnou možnosťou. Istá je vzájomná spolupráca komunít nielen čo sa týka obchodovania, obrany, výmeny informácií, ale aj náročnejších projektov. Tento systém pripomína mestské štáty starovekého Grécka. V ekonomickej oblasti ide o neofeudalizmus, keď sa hlavným zdrojom bohatstva stáva opäť pôda, avšak oproti minulosti by bolo jej spravovanie spoločné a zaobišlo by sa bez mocipánov. Finančný systém tak, ako ho poznáme dnes, by prestal existovať a obmedzil by sa na úroveň výmeny. Žiaden dlh, žiadne úvery, žiadna úžera.

Komunitná spoločnosť sa pre svoju technickú zaostalosť a rozdrobenosť len veľmi ťažko vysporiada s globálnymi hrozbami, ale nejaká jej časť ich takmer zaručene prežije a zaistí tak pokračovanie druhu. Otázne je, či sa časom nedostaneme do podobných problémov, v akých sa dnes topíme.

PROJEKT VENUS Projekt Venus, známy predovšetkým vďaka hnutiu Zeitgeist Movement Petra Josepha, je komplexným riešením budúceho politicko-ekonomicko-spoločenského systému. Venus vymyslel Jacques Fresco a je to dielo, ktorému sa venuje desaťročia. Fresco ako filozof, sociológ, architekt, statik, umelec, pedagóg, dizajnér a futurológ svojím revolučným pohľadom na svet pritiahol množstvo verných nasledovníkov. Cieľom

73

ALTERNATIVE VITA > AKÁ BUDE SPOLOČNOSŤ BUDÚCNOSTI?

74

nie je nič menej než vytvoriť globálnu mierovú a udržateľnú civilizáciu. Ide o formu ekologickej technologickej utópie s dôrazom na racionalitu, vedomosti, slobodu, efektivitu a opakovateľnosť. Projekt Venus abstrahuje od náboženstiev a ideológií, snaží sa však využiť ich spoločný morálny imperatív ako priesečník toho najlepšieho, čo ponúkajú.

Základom je ekonomika založená na zdrojoch stojaca na paradigmách maximálnej bezpečnosti, úplnej udržateľnosti, širokej dostupnosti, samostatnosti jednotlivých centier, minimálneho dopadu na životné prostredie, maximálnej mechanizácie a automatizácie, spoločného používania, recyklácie, dlhodobého strategického plánovania v oblasti výroby, prepravy a spotreby.

Ekonomika založená na zdrojoch predstavuje vylepšené centrálne plánovanie, cieľom je vytvoriť najlepšie podmienky pre život, bez devastácie flóry, fauny a plytvania nerastným bohatstvom.

Zmena ekonomiky bude mať priamy dopad na spoločnosť, v ktorej by sa mala radikálne znížiť kriminalita, odstrániť chudoba, zvýšiť priemerný vek, zlepšiť fyzické a psychické zdravie občanov, znížiť nehodovosť... Každý bude mať rovnaké životné podmienky, ľud-

stvo by hnala túžba po sebazdokonaľovaní sa namiesto hromadenia finančných prostriedkov. Nezamestnanosť by v takto nastavenej spoločnosti nemala negatívny dopad, svoj čas by sme vypĺňali štúdiom, sociálnymi aktivitami, kultúrou, zábavou, duchovnom. Mnohí by sa dobrovoľne hlásili, len aby pridali pomocnú ruku systému, ktorý pracuje pre nich. Predpokladá sa potreba iba 3 % zamestnanosti. Neboli by sme nútení voliť svoje vzdelanie, upravovať správanie, nastaviť seba samých vzhľadom na potreby pracovného miesta. Finančný systém by zanikol a ľudstvo by vďaka technologickej a spoločenskej vyspelosti už viac netrpelo nedostatkom.

Ako politický systém sa priam ponúka priama demokracia, ktorá by vďaka najnovším výdobytkom techniky nemala problém s implementáciou. Aj keby boli jednotlivé veľkomestá založené na dizajne efektivity a ekológie do značnej miery samostatné, systém počíta s ich živou spoluprácou. Modulárne riešenie existuje ako bezpečnostná poistka v prípade krízových situácií, napr. prírodných katastrof.

Projekt Venus je realizovateľný iba v podmienkach radikálnej zmeny ľudského myslenia, ktorá by mohla nastať po občianskej vojne nasledujúcej po páde súčasného systému. Technické prostriedky a technológie na jeho realizáciu už nejakú dobu vlastníme, čoho dôkazom je aj projekt New Z-Land. New Z-Land by mal slúžiť ako prototyp, otestovať v praxi ekonomiku založenú na zdrojoch, riadiť sa dizajnom Jacqua Fresca a preklenúť prechodné obdobie medzi systémom súčasným a budúcim. Projekt Atlas City si kladie veľmi podobné ciele, a hoci nepatrí pod Zeitgeist Movement a Venus, vychádza z rovnakej filozofie, ide teda o ideové dvojča. Venus je zaujímavý mix technickej utópie s komunitnou predstavou budúcnosti.

MEGAKORPORÁCIE Budúcnosť, akú si len málokto z nás želá, predstavuje vláda zopár neskutočne mocných a všetkého schopných korporácií. Korporácie sú riadené nedotknuteľnými elitami, ktoré žijú v nesmiernom kontraste v porovnaní s bežnou otrockou masou. Zničili alebo ovládli štáty a cirkvi a teraz

im už nič nestojí v ceste. Disponujú obrovskými súkromnými armádami žoldnierov a väčšina z nich sa hrá na boha – klonuje, augmentuje, vytvára kyborgov, vymýva mozgy, vyvoláva vojny, ekonomické a prírodné pohromy.

Ekosystém v troskách, vyťažené zdroje, príroda zomiera, oblohou sa valia chumle prachu a špiny. Súkromie neexistuje, všetky dátové toky sú pod kontrolou, Veľký Brat vidí všetko, akákoľvek myšlienka na organizovaný odpor je potlačená už v zárodku. Obyvateľstvo zdevastovaných megamiest žijúce v špinavých uličkách sa každý deň stretáva s hladom, nedostatkom pitnej vody, nezamestnanosťou, kriminalitou, nedostatkom zdravotnej starostlivosti, epidémiami. Zatiaľ sa páni dívajú na plebs z výšky stoviek metrov až niekoľkých kilometrov spoza inteligentných skiel svojich nedobytných kancelárií. Jediná organizácia, voči ktorej majú rešpekt, je iná korporácia.

Politickým systémom je v tomto prípade korporátokracia, ekonomickým otrokárstvo, finančný pokračuje v súčasnom kurze. Ide o strašnú predstavu, ktorá však pri súčasnom trende nadobúda každým rokom reálnejšie kontúry.

ŤAŽKÝ PRECHOD Prechodným obdobím rozumieme chaos, ktorý bude nasledovať po páde súčasného systému a pred ustanovením systému či systémov nových. Počas tohto – podľa všetkých indícií – veľmi ťažkého a krvavého, avšak nevyhnutného obdobia sa objavia mnohí falošní vodcovia a mesiáši, vzniknú nové cirkvi a sekty, súčasné elity sa pokúsia prežiť vo svojich ústupových pozíciách vybavené súkromnými armádami a bunkrami. Plán prežitia na tejto báze už začali realizovať napr. Sorros, Bushovci, Obama, Gates, Rothschildovci, Rockefellerovci. V bode prechodu sa rozhodne o všetkom. Civilizácia môže upadnúť, alebo sa konečne posunúť ďalej. Je možné, že dôjde k obom prípadom kvôli izolovanosti území, odlišnej kultúre, náboženstvu, technologickej vyspelosti a životným podmienkam. Kým niektoré národy vystúpia do popredia, iné upadnú do zabudnutia a možno zaniknú úplne.

75

ALTERNATIVE VITA > CHOROBY AKO ODRAZ NAŠEJ DUŠE

František Nagy

CHOROBY

AKO ODRAZ NAŠEJ DUŠE

76

ZA POSLEDNÝCH 150 ROKOV ZAZNAMENALA AKADEMICKÁ MEDICÍNA OBROVSKÝ POSUN V LIEČBE AKÚTNYCH OCHORENÍ. TENTO ÚSPECH SA PRIPISUJE PREDOVŠETKÝM VYSOKO VYVINUTEJ MEDICÍNSKEJ TECHNIKE A POTLÁČANIU TELESNÝCH SYMPTÓMOV POMOCOU LIEKOV. NAPRIEK TÝMTO VÝDOBYTKOM VŠAK ĽUDSTVO STÁLE ZÁPASÍ S MNOŽSTVOM CHRONICKÝCH PROBLÉMOV, NÁDOROVÉ OCHORENIA SÚ NA VZOSTUPE, LEKÁRI SÚ NAĎALEJ KONFRONTOVANÍ S CHOROBAMI, PRI KTORÝCH MAJÚ ÚPLNE ZVIAZANÉ RUKY. AK SA MÁME POHNÚŤ ĎALEJ, MEDICÍNA POTREBUJE RADIKÁLNU ZMENU DOTERAJŠIEHO SPÔSOBU MYSLENIA.

K

revolučnému posunu vo vnímaní vzniku a liečby ochorení prispela germánska nová medicína, ktorá sa viaže k menu nemeckého internistu MUDr. Ryka Geerda Hamera. Jeho teória uzrela svetlo sveta už v roku 1981, jej katalyzátorom bola tragická smrť Hamerovho syna Dirka. Pár mesiacov po bolestivej udalosti MUDr. Hamerovi diagnostikovali rakovinu semenníkov s minimálnou nádejou na prežitie.

Nepodľahol však panike, „vďaka“ svojmu životnému údelu sa zahĺbil do výskumu a vypracoval revolučnú teóriu o vývoji a liečení ochorení, ktorej vďačí za svoje vlastné uzdravenie. Jeho metóda odvtedy zaznamenala neuveriteľne vysokú úspešnosť pri terapii celej plejády chorôb.

CHOROBA ZAČÍNA V PSYCHIKE Keď Hamer ležal so svojou chorobou v nemoc-

nici a rozprával sa s inými pacientmi, zistil, že mnohí muži s postihnutými semenníkmi (alebo ženy s postihnutými vaječníkmi) utrpeli stratu blízkej osoby. Strata nemusí znamenať rovno smrť, môže ísť aj o rozchod alebo odlúčenie. To bol moment, ktorý ho priviedol až k vytvoreniu novej metódy.

Princíp, podľa ktorého duševná trauma spôsobuje ochorenie, nie je v medicíne ničím novým.

Akademická medicína ho však nevie vedecky vysvetliť, alternatívne smery ho vnímajú skôr ako axiómu bez schopnosti dokázať ho na báze presnej kauzality. MUDr. Hamerovi sa podarilo túto súvislosť empiricky, na báze prírodovedných kritérií, potvrdiť a detailne zdokumentovať. Z tohto pohľadu nie je choroba nepriateľom, ale prirodzenou reakciou organizmu na nejakú traumu, nedostatok, stratu, konflikt s okolím...

77

ALTERNATIVE VITA > CHOROBY AKO ODRAZ NAŠEJ DUŠE ŠTYRI PODMIENKY

78

Vznik ochorení, ktoré nie sú spôsobené otravou, vrodenou poruchou alebo nevhodnou stravou, sa podľa Hamera spája s tzv. biologickým konfliktom nazvaným na počesť jeho nebohého syna Syndrómom Dirka Hamera (DHS). Na to, aby nastal biologický konflikt (teda ochorenie nejakého fyzického orgánu), musia byť súčasne splnené štyri podmienky: nastane nečakaný, dramatický, izolovane prežitý, dočasne neriešiteľný konfliktný emočný šok. Čo to znamená? Musíme sa dostať do situácie, ktorú prežívame dramaticky (vyvoláva v nás vnútorné napätie), zároveň je nečakaná (nepripravili sme sa na ňu), súčasne ju prežívame izolovane (nedelíme sa o svoje pocity, neventilujeme ich) a vnímame ju ako neriešiteľnú (nevidíme východisko). To, či vnímame situáciu ako dramatickú, závisí od nášho prahu citlivosti. Niekto vníma ako katastrofu, keď uviazne v dopravnej zápche a nepríde včas na schôdzku. Inému musí naozaj zomrieť blízka osoba, aby to vnímal ako tragédiu. Ak nenastanú všetky štyri podmienky, konflikt sa prejaví v podobe psychického stresu, nie však na fyzickej rovine.

NERIEŠENIE KONČÍ SMRŤOU Ak nastane biologický konflikt (po starom choroba), dá sa presne zaregistrovať zmena na konkrétnom telesnom orgáne, fyzikálna zmena v mozgu a zmeny v psychike človeka. Nová medicína na základe sledovania týchto trojakých zmien dokáže určiť druh konfliktnej situácie, a teda aj príčinu ochorenia. Po uvedomení si zdroja vnútorného napätia pacient s pomocou terapeuta hľadá svoj vlastný spôsob, ako napätie uvoľniť alebo sa zmieriť so situáciou. Ak dokážeme napätie spracovať v psychickej rovine, nemusí sa nám naše telo snažiť pomôcť, pretože telesná choroba je z pohľadu novej medicíny snahou organizmu uvoľniť vnútorný konflikt a dostať sa späť do rovnováhy. Sprievodné príznaky tohto procesu (zápaly, zväčšenie orgánov...) nás samozrejme môžu zabiť. Ak si neriešime naše vnútorné konflikty, choroby stále prichádzajú a nakoniec končia smrťou. Príroda tak odstráni jedinca, ktorý nie je schopný poradiť si so svojím životom. Možno si poviete, že jedinec predsa ne-

nesie zodpovednosť za smrť niekoho blízkeho.

Ale nesie zodpovednosť za to, ako sa dokáže vyrovnať so smrťou a so stratou.

OCHORENIE AKO SPOJENEC MUDr. Hamer zistil, že biologický konflikt pozostáva z dvoch fáz – „studenej“ alebo stresovej a „horúcej“ alebo hojivej. Kým v stresovej fáze sa jedinec po dopade konfliktného šoku všemožne (aj prostredníctvom naštartovanej telesnej zmeny) prispôsobuje zvládnutiu konfliktnej situácie, po vyriešení konfliktu sa telo v horúcej časti ochorenia prostredníctvom zápalu, nasadenia mikroorganizmov, trvalej potreby odpočinku, ktorú sprevádza únava a zvýšená teplota, regeneruje. Človek sa teda zotavuje zo stresovej fázy, mal by odpočívať, a nie liekmi potlačiť symptómy a ísť do práce.

V kontexte objavov germánskej novej medicíny sa aj tzv. „choroboplodné organizmy“ dostávajú do úplne iného svetla. Hamer dokázal ich pozitívny, symbiotický účinok pri regenerácii poškodeného tkaniva či odbúravaní nepotrebného nádoru v tele v tzv. hojivej časti ochorenia. Jeho objavy nepochybne otriasajú názormi a predstavami doterajšej akademickej zdravovedy vo všetkých bodoch. Potláčanie mikroorganizmov liekmi má význam len vtedy, keď sú príliš premnožené.

Na lepšie pochopenie súvislostí, na ktoré nová medicína prišla, si môžeme uviesť niekoľko príkladov:

VYTLAČENIE NECHCENÉHO Pre celú dĺžku hrubého čreva platí, že konfliktná udalosť vyvolávajúca biologickú zmenu na orgáne sa týka potreby zbaviť sa nejakého nechceného, nemorálneho, neetického životného sústa: „Čo si s tým mám počať, rád by som sa toho zbavil, ale nejde mi to.“ Kým tvorba karcinómu prebieha v stresovej fáze ochorenia, vo fáze hojivej sme svedkami tuberkulotického odbúravania nádoru, zápalu, kŕčov, hnačky, pri vracajúcich sa konfliktoch dokonca symptómov ako Crohnova choroba. Biologický zmysel ochorenia sa prejavuje už v stresovej fáze v podobe zhrubnutia sliznice a zlepšenia peristaltiky črevného tkaniva za účelom zbavenia sa neželaného „sústa“.

NADOBUDNUTIE MUŽNOSTI Prostata riadená z mozgového kmeňa je kľúčovým orgánom pre pohlavné funkcie muža. Počas stresovej fázy ochorenia i tento orgán reaguje zväčšovaním sa v podobe rakoviny, hyperplázie, aby sa zabezpečila zvýšená sexuálna funkcia a želaná mužnosť dotknutej osoby, ktorá bola pošliapaná emocionálnymi konfliktmi typu: muž opustený ženou kvôli mladšiemu milencovi, slabá sexuálna výkonnosť voči partnerke, potreba dokázať si svoju mužnú silu. V okamihu dosiahnutia duševnej úľavy sa v prostate spúšťa tuberkulotické odbúravanie nádoru a zhrubnutého tkaniva, v moči sa ako následok objavuje hnis, mikroorganizmy prispievajú k odstráneniu už nepotrebného tkaniva. V tomto období sa u dotknutého muža častokrát diagnostikuje napr. dočasný zápal prostaty.

POSILNENIE SEBAÚCTY Pokles sebaúcty v súvislosti so stratou blízkej osoby, prípadne s pocitom previnenia, že sa tomu nezabránilo, sa prejavuje na vaječníkoch u žien a na semenníkoch u mužov. Keďže obidva orgány sú mezodermálneho pôvodu, ich centrom riadenia je biela hmota veľkého mozgu, a tým pádom v stresovej fáze ochorenia tvoria nekrózu sprevádzanú znížením tvorby pohlavných hormónov, kým počas regenerácie sa tvoria neškodné cysty, tzv. hojaca rakovina. Emočná náplň prislúchajúceho konfliktu je v tomto prípade nasledovná: konflikt zo straty blízkej osoby spätý s pocitom nebol som dosť dobrý, aby som tomu zabránil, ako žena som úplne zlyhala, moja mužnosť ma nepodržala. Biologické posolstvo prejavujúce sa v postkonfliktnej časti ochorenia spočíva v tvorbe extra dodatočného tkaniva, aby sa žena vďaka nadprodukcii ženských hormónov stala ženskejšou, atraktívnejšou, plodnejšou.

Tá istá mechanika platí aj pre mužov pri semenníkoch.

VYROVNANIE SA SO SAMOTOU V kontexte zákonov novej medicíny spôsobuje biologické zmeny pokožky konflikt odlúčenia, prípadne potreba a nemožnosť sa k niečomu pripojiť, pritúliť. Odlúčenie alebo vylúčenie jedinca zo spoločnosti môže byť z biologického pohľadu

prežitia rizikové, preto sme si evolučne vytvorili ochranné mechanizmy na lepšie zvládanie takýchto situácií. Pri emočnom konflikte nasledovného druhu: chýbajúci dotyk, styk sa obmedzil, nechcem/chcem sa s ním stýkať, ale neviem to poriešiť sme v stresovej fáze ochorenia svedkami pokožky reagujúcej nekrózou, úbytkom buniek v tkanive, plochými vredmi, studenou, popraskanou, zrohovatenou, necitlivou kožou, ktorá sa v hojivej fáze za prítomnosti zápalu, ekzému, svrbenia, prípadne iného defektu pokožky regeneruje. Sprievodným znakom hojenia bývajú napr. psoriáza, herpes, vitiligo, dermatitída alebo vyrážky. Pri konflikte odlúčenia sa pokožka dokonca v stresovej fáze stáva dočasne necitlivou, aby žiaľ z neprítomnosti milovanej osoby poľavil, zároveň má zrohovatenie pokožky za cieľ priblížiť či odpútať sa od osoby, veci, situácie.

ZDRAVIE VO VLASTNÝCH RUKÁCH Nová medicína sa stala kvantovým skokom v chápaní zmyslu a vývoja ochorení. Dáva im jasný biologický zmysel, poukazuje na ich posolstvo, a to bez akéhokoľvek mysticizmu, výhradne na základe striktných, zdokladovateľných vedeckých faktov. Vysvetľuje ich ozajstnú príčinu, známe medicínske fakty vkladá do odlišného myšlienkového rámca, čím sa odkrýva doterajšia tajuplnosť telesných zmien a bezmocná odkázanosť pacientov sa mení na schopnosť pochopiť a riadiť vlastné biologické pochody v tele.

Ochorenia prizmou Hamerovej metodiky predstavujú adaptačný mechanizmus tela na emocionálne šoky, ktoré nie sme schopní včas vnútorne spracovať alebo odventilovať. Prirodzené uzdravenie sa stáva možným, pretože jeho program je v nás dokázateľne zabudovaný! Platí pravidlo, že trvanie regeneračných prejavov v organizme za optimálnych podmienok nie je dlhšie ako časový interval stresovej fázy, v ktorej jedinec pobudol.

Odkazom novej medicíny je teda predovšetkým apel na najlacnejší spôsob prevencie pred chorobami a vážnymi komplikáciami zdravotného stavu: ventilujte si priebežne svoje negatívne emócie, robte si psychohygienu, vnímajte udalosti života z pozitívnej stránky. Všetko zlé je predsa na niečo dobré...

79

ALTERNATIVE VITA > AKO PREŽIŤ KOLAPS

Fernando Ferfal Aquirre

AKO PREŽIŤ

KOLAPS 5. ČASŤ

80

TÁTO TÉMA NIE JE NOVINKOU. KEĎ ARGENTÍNA NA KONCI 90. ROKOV SPADLA PO ŠPIRÁLE DO SOCIÁLNEHO A EKONOMICKÉHO KOLAPSU, ZMENIL SA TAM ŽIVOT KAŽDÉMU. BEZ OHĽADU NA PRÍČINY JE TU VEĽA TOHO, Z ČOHO SA MÔŽEME POUČIŤ OD PROSPERUJÚCEJ KRAJINY SPAMÄTÁVAJÚCEJ SA Z EKONOMICKEJ KRÍZY, KTORÁ UVRHLA OKOLO 60 % ĽUDÍ DO CHUDOBY.

ČAJ S TETOU OVEČKOU „Prečo sa chceš presťahovať do Španielska? Tu v Argentíne sa žije oveľa lepšie. Môžeš si dovoliť tri chyžné, záhradníka, súkromnú školu, súkromného lekára a hodiny tenisu. Môžeš žiť v niečom, čo Európania považujú za vilu,“ vraví teta.

To bol starý argument, keď moja matka, teta a babička popíjali čaj. Moja matka sa s tetou opäť hádala. Otec sa vyparí vždy skôr, ako sa začnú rozprávať, aj teraz išiel akože niečo opraviť.

Naposledy to vydržal len 5 minút, ale to už bolo pred pár rokmi. Je ťažké vydržať pri jej jednoduchom uvažovaní a mentalite ovce.

V tejto krajine je veľa ľudí ako moja teta. Ľudia, ktorí sa prekvapivo neboja kolapsu, ale priam sa naň tešia. A tak vytvárajú stále lacnejšiu pracovnú silu. Ignorujú, alebo si neuvedomujú, že sú nútení žiť s tými, ktorí sú v oveľa horšej pozícii.

Možno ste bohatí, ale kamkoľvek pôjdete, budete sa musieť presúvať v obrnenom vozidle s bodyguardmi. Nebudete mať slobodu, aspoň nie tú reálnu.

Ako som už viackrát písal, ľudia vás prekvapia tým, akí sú neuveriteľne vynaliezaví (alebo aj) neuveriteľne hlúpi. Väčšina je len „stádom“, v ktorom sa snažia preplávať životom, byť šťast-

Ilustrácia: Vladimir Manyuhin

ní z toho, že ich obľúbený futbalový tím vyhral finále a môžu si dať pár pív s kamarátmi.

„NEOVEČKA“

FINANČNÁ BEZPEČNOSŤ A SCHOPNOSŤ PRESŤAHOVAŤ SA SÚ NAJLEPŠIE PREDPOKLADY NA PREŽITIE

Všimnite si, ako sa od čias starovekého Ríma nič nezmenilo. Cisár tvrdil, že jediné, čo musíte dať ľudu, sú „chlieb a hry“, aby ste ich udržali pod kontrolou. A tak je to aj dnes.

Pri Veľkom Probléme ako politická kríza alebo ekonomický kolaps chvíľu potrvá, než sa objavia. Nebude deklarovaný deň Veľkého Problému. Ten čas neistoty, kým ľudia neprijmú, že sa svet okolo nich zmenil, trvá – mesiace alebo dokonca roky. Ale jedného dňa si uvedomíte, že vlastne vidíte viac žobrajúcich ľudí, viac prostitútok, domov bez náteru, opotrebovaných áut, pretože ľudia nemajú peniaze na ich opravu, a poviete si: „Íha, takto to pred rokom-dvomi nebolo.“ Veci sa neprijmú zo dňa na deň, Veľký Problém sa môže objaviť v priebehu sekúnd, ale trvá mesiace, než sa naplno prejaví. To je dôvod, prečo by ste mali mať otvorenú a nezávislú myseľ, oči a uši nastražené okolo seba. Skrátka o krok pred stádom.

Moja finálna úvaha o prežití kolapsu ma priviedla k záveru: Peniaze. Áno, papierové peniaze, zlato, striebro, ale väčšinou peniaze na účtoch v niekoľkých „bezpečných krajinách“ a peniaze investované do nehnuteľností.

Naša spoločnosť je založená na peniazoch. Nielen na tých papierových, ale aj tých na účtoch a virtuálnych peniazoch. Keby boli peniaze nepoužiteľným konceptom, prinieslo by to veľký celosvetový kolaps, prakticky koniec ľudstva.

Krajiny, niekoľko krajín, dokonca aj kontinent sa môže dostať do biedy, pričom so sebou strháva aj papierové peniaze, ale úmerne tomu vyvstáva druhý koniec. Naozaj verím – a história to dokazuje, že vždy sú víťazi a porazení, dobývaní a dobyvatelia. Rovnováha jin a jang vždy ostáva.

Zem by mohol zničiť obrovský meteorit, alebo by nás mohli zotročiť malí zelení mužíčkovia,

81

ALTERNATIVE VITA > AKO PREŽIŤ KOLAPS

82

ale z nekonečného spektra možností sú všetky tieto scenáre nepravdepodobné. Radšej by som sa pripravil na tie skutočné. A je veľmi pravdepodobné, že v prípade, ak si vaša krajina prejde ekonomickým kolapsom, zažije občiansku vojnu alebo prírodnú katastrofu, pravdepodobne budete mať šancu utiecť niekam do bezpečia.

To je presne to, čo urobilo tisíce Argentínčanov, ale aj moja rodina, a čo zamýšľam v najbližšom čase spraviť aj ja.

Považujem sám seba za občana sveta a nemám problém presťahovať sa, keď musím. Vrelo vám odporúčam o tom popremýšľať, pretože to môže byť vaše posledné riešenie. Síce verím v koncept „výpad – ústup“, ale neverím, že je možné odraziť celý hladujúci a pobláznený národ.

Ak by sme zvažovali dlhodobý a permanentný TEOTWAWKI (The End Of The World As We Know It = koniec sveta tak ako ho poznáme), uvážte presťahovanie do inej vzdialenej krajiny a plánujte všetko podľa toho. To znamená mať peniaze na účtoch, mať pripravené doklady a cestovné pasy, možno sa aj naučiť iný jazyk.

Keď tak teraz o tom premýšľam, som zabezpečený a v stabilnej finančnej situácii viem uchrániť aj svoje deti, a to je to, čo spravil aj môj otec.

Vedome či nevedome svojej rodine zaistil, aby prežila. A skutočne uspel, kým milióny otcov zlyhali. Šetrite peniaze, investujte, cestuje, hľadajte si nových kamarátov, navštevujte dávno stratených príbuzných, učte sa o rozdielnych kultúrach, ako byť flexibilným a adaptovať sa na ne. To sú najlepšie rady, aké vám môžem dať, keď nastane kolaps. Niekedy vám jednoducho neostanú žiadne možnosti. Stalo sa to tu, stalo sa to predtým, stalo sa to na mnohých miestach. Môže sa to stať aj vám. Človek nie je survivalistom tým, že žije v lesoch, celý deň nosí maskáče a má vždy pušku cez rameno. To nie je to, čo v živote chcem. Toto nie je typ človeka, ktorého považujem za flexibilnú adaptabilnú osobu. Podľa môjho názoru sa survivalista môže cítiť pohodlne rovnako v lesoch, ako na večierku obklopený „ovcami“. Môže hrať oboje, môže sa adaptovať. Je to osoba, ktorá sa vie usmievať aj na tých, ktorí uvažujú inak. Človek, ktorý nedokáže tolerovať prítomnosť ľudí

odlišných od seba, má obmedzenú schopnosť adaptácie, a preto sú obmedzené aj jeho vyhliadky na prežitie. Možno je najlepší v survivalizme v prírode, ale nie v reálnom svete, v prežití v spoločnosti.

Musíte opustiť myšlienku, že rezignovať je jedinou a poslednou odpoveďou na krízu. To je chybné. Poslednou možnosťou je opustiť krajinu alebo región. A to si vyžaduje sociálne zručnosti a úspory. Majte to na pamäti, než začnete utrácať peniaze na posledný ústup. Ústup do domu, zabarikádovanie sa v ňom, to je veľmi dôležité, je to predposledné riešenie. Je to miesto, kde ste v bezpečí počas malých a stredných kríz (ktoré sú pravdepodobnejšie než skutočne Veľký Problém). No pri Veľkom Probléme veľkého rozsahu musíte odísť, ako mi už mnoho ľudí odporučilo.

Nakoniec vám všetkým chcem dať posolstvo nádeje a pripomenúť vám aj sebe, že „survival“ je o prežití, nie o šťastnom živote. Pripravujte sa, pretože je chytré to robiť, a nie preto, že sa tešíte na kolaps a iné katastrofy. Nerobte tú chybu, že si budete myslieť, že je pre vás Veľký Problém novým čistým začiatkom, všetky vaše problémy proste len tak zmiznú a budete mať nový štart v novom svete. Takto to nefunguje. Skôr opačne – všetko sa zhorší, malé problémy sa prelejú do väčších, oveľa vážnejších problémov. Ak máte problémy s pitím, budete piť ešte viac, ak si neviete udržať zamestnanie teraz, strávite celé roky nezamestnaní, ak máte nejakú vážnu chorobu, budete ešte ťažšie zháňať liečbu. Opakujem – všetko sa zhorší.

Veľký Problém či akýkoľvek iný typ krízy nie je fér. Bude to absolútne nefér.

Budú dobrí a čestní ľudia, ktorí budú hladovať, kým tí skazení budú mať zisk; nebudú policajti, ktorí by vás chránili, ale určite po vás pôjdu, keď vás niekto falošne obviní. Takto to funguje.

Takže kto sa teší na Veľký Problém ako na nový začiatok – nech sa radšej znova a lepšie zamyslí a vyrovná so svojím životom už teraz.

Survivalisti sú často považovaní za temných fatalistov, uctievačov konca sveta. Tak to však nie je a ozajstný survivalista by takým rozhodne nemal byť. Negatívni ľudia to budú mať po kolapse veľmi ťažké. Naopak, ľahšie to budú mať osoby s dobrou náturou.

83

Vedzte, že sú nebezpečenstvá a situácie, ktoré nemôžete predpovedať a nemôžete sa na ne pripraviť ako najlepšie viete. Ale nikdy nezabudnite žiť život naplno. Vy ani ja nevieme, ako dlho to ešte bude, takže z toho dostaňte to najlepšie, každú prebiehajúcu minútu. Survivalista by nemal byť pesimistom, mal by byť vždy pozitívny, veselý a užívať si život viac než ktokoľvek iný, pretože chápe, že každá minúta mieru, ktorú máme, je drahocennou a unikátnou a nikdy to nepovažuje za samozrejmosť.

Survivalista je vitálny, v kondícii, je zvedavý a veci berie s humorom. Je v kondícii, pretože sa stará o svoje telo a jeho telo sa stará o neho, je zvedavý, pretože si myslí, že je dôležité celý

čas sa učiť nové veci, a to učenie si užíva, má zmysel pre humor, pretože si je sám sebou istý a k druhým sa správa tak, ako chce, aby sa správali k nemu.

V živote sú veci, ktoré máme pod kontrolou a ktoré pod kontrolou nemáme. Survivalový spôsob myslenia je ten, že máme pod kontrolou to, čo môžeme, a prijímame to, čo pod kontrolou nemáme. Takže ak máte takú mentalitu, či už vďaka plnej sebestačnosti alebo vďaka zásobám, zbraniam, evakuačnej batožine – nastavte si latku o kúsok vyššie, chodievajte vzpriamene bez ohľadu na to, či ste doktor alebo účtovník, vodič alebo drevorubač, buďte hrdí. Ste nepochybne lepším človekom.

KONIEC

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > HROZBA PRI VAŠOM UCHU

Marián Benka

HROZBA PRI VAŠOM UCHU ODKEDY ĽUDSTVO ZAČALO POUŽÍVAŤ MOBILNÉ TELEFÓNY, STRIEDAVO ČÍTAME O VÝSKUMOCH, KTORÉ POTVRDZUJÚ ICH NEBEZPEČNOSŤ, A O ŠTÚDIÁCH POTVRDZUJÚCICH ICH BEZPEČNOSŤ. AKO TO TEDA JE? STOPERCENTNÚ ISTOTU NEMÁME, NO NAD SÚVISLOSŤAMI, KTORÉ TERAZ UVEDIEME, BY SME SA MALI MINIMÁLNE ZAMYSLIEŤ.

84

N

a to, aby sme mohli ukázať na mobily ako na príčinu rakoviny a iných zdravotných problémov s neochvejnou istotou, ktorú žiaden odborník nedokáže spochybniť, sa tieto zariadenia používajú prikrátko. Neochvejnú istotu získame možno po niekoľkých desaťročiach. Ale skúste zvážiť: Austrálsky publicista Stewart Fist, ktorý sa roky venuje oblasti IT, upozorňuje, že mnohé prieskumy potvrdzujúce bezpečnosť mobilných telefónov sú sponzorované ich výrobcami. Často v nich pôsobia tí istí vedci, ktorí predtým pracovali vo výskumoch financovaných tabakovým priemyslom a dokazovali neškodnosť cigariet.

Výsledky výskumov (často účelovo scenzurované) sa potom podsúvajú médiám v podobe tlačových správ. A mnohí novinári ich zverejnia – veď to nie sú tvrdenia výrobcu mobilov, ale výsledky „nezávislého“ výskumu.

V roku 2007 boli publikované výsledky dlhodobej štúdie švédskych profesorov Lennarta Hardella a Kjella Hanssona Milda, ktorú možno považovať za jednu z najserióznejších. Jednak preto, že bola uskutočnená na veľkej vzorke ľudí zo siedmych krajín, a tiež preto, že sa skúmal zdravotný stav ľudí, ktorí mobil používali pravidelne po dobu dlhšiu ako desať rokov. Desaťročie je priemerná doba, počas ktorej sa mozgový nádor rozvinie natoľko, že sa dá diagnostikovať.

Výskum preukázal zvýšené riziko vzniku nádoru už pri pravidelnom telefonovaní jednu hodinu denne. A to na tej strane hlavy, ku ktorej si telefonujúci zvykol telefón prikladať. Ďalší dlhodobý prieskum začali austrálski výskumníci v roku 2009, jeho výsledky budú známe na budúci rok. Zameriava sa na vekovú skupinu od 10 do 24 rokov a ide vôbec o prvý dôsledný výskum, ktorý sa snaží zmapovať vplyv mobilného žiarenia na mozgy detí a mladistvých. Už autori spomínaného švédskeho projektu vyslovili predpoklad, že deti sú ohrozené najviac, nakoľko ich lebka je tenšia (prepúšťa viac žiarenia) a ich mozog je ešte vo vývoji. Šéf pittsburského Centra pre výskum rakoviny Ronald B. Herberman už niekoľko rokov vyzýva rodičov, aby nedovolili svojim deťom používať mobily, a ak áno, len v najnevyhnutnejších prípadoch. Takisto vyzýva všetkých ľudí, aby sa snažili telefonovanie obmedzovať, používali „hands free“ sady alebo „hlasitý odposluch“, každopádne aby nedržali mobily rovno pri uchu. Ďalšou dôležitou zásadou je vypínať mobil pred spaním a nenechať ho žiariť celú noc pri hlave. Herberman uznáva, že riziká spojené s mobilmi nie sú jednoznačne dokázané, ak sa však jednoznačne dokážu (a dôkazy pribúdajú), bude už pre našu generáciu a generáciu našich detí neskoro.

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > (P)OTRAVINY

Dušan Budzák

(P)OTRAVINY ŠĽAHAČKA Obsahuje aj: Rastlinný hydrogénovaný tuk – žiadnu smotanu!

E420ii – sorbitolový sirup – nie je vhodný pre malé deti alebo vo väčších dávkach; môže spôsobovať hnačkové ochorenia, črevné ťažkosti, nadúvanie alebo plynatosť.

E472b – umelo vyrábaný pomocou genetickej modifikácie.

NIMM2SOFT Žuvacie cukríky s ovocnou náplňou a vitamínmi Obsahujú aj: Polyoxyetylén-sorbitan-monosteararát – užívanie väčšieho množstva môže negatívne ovplyvniť trávenie mnohých látok.

U citlivejších jedincov môže vyvolať alergické reakcie.

Kyselinu citrónovú – rakovinotvornú vo väčších množstvách.

Spôsobuje krvácanie ďasien a horúčky.

Modifikovaný škrob – v piatej generácii potkanov spôsobil obrovský výskyt mutácií a v tretej generácii vysoký výskyt nádorov.

NUGETA ARAŠIDOVÁ Zloženie: cukor, arašidy 31 %, rastlinný tuk, laktóza, sušená srvátka, prášková náhrada mlieka (glukózový sirup, rastlinný tuk, laktóza, mliečna bielkovina, stabilizátor E340ii, emulgátory E471, E472c, protihrudkujúca látka E341ii, farbivo E160a), kakaový prášok so zníženým množstvom tuku, emulgátory E476, arómy

VIACZRNNÝ CHLIEB Zmes na pečenie chleba doma Obsahuje aj: E464 – vo vysokých dávkach môže spôsobovať nadúvanie či iné črevné ťažkosti alebo problémy s vylučovaním.

E415 – xantán – u citlivých osôb riziko vzniku alergickej reakcie sprevádzané napríklad zažívacími problémami, hnačkou či bolesťami hlavy.

85

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > INVÁZIA UMELÝCH HORMÓNOV

Silvia Benková

INVÁZIA UMELÝCH

HORMÓNOV 86

HORMONÁLNA ANTIKONCEPCIA JE MOŽNO VEĽMI POHODLNÁ A ZVÁDZA K NEUVÁŽENÉMU DLHODOBÉMU UŽÍVANIU. DAŤ SI JEDENKRÁT DENNE TABLETKU, RAZ ZA TÝŽDEŇ NÁPLASŤ, ZAVIESŤ SI VNÚTROMATERNICOVÉ TELIESKO S OBSAHOM HORMÓNOV. DOKONCA EXISTUJÚ HORMONÁLNE INJEKCIE AKO DEPO PROVERA, KTORÉ SI STAČÍ PICHNÚŤ RAZ ZA TRI MESIACE. ALE ZA AKÚ CENU?

D

voma hlavnými hormónmi v ženskom tele sú estrogén a progesterón. Príroda ich určila na vzájomnú spoluprácu, pričom sa tvoria s výnimočným načasovaním a v presnej rovnováhe. Estrogén, produkovaný počas prvej polovice cyklu, je zodpovedný za sexuálny rozvoj žien – rast prsníkov, rozvoj rozmnožovacieho ústrojenstva a tvar ženského tela. Tiež stimuluje rast buniek, ktoré každý mesiac pripravujú výstelku maternice na oplodnenie. Cieľové orgány, čiže prsníky, maternica a vaječníky sú na estrogén obzvlášť citlivé. Ten okrem iného pomáha regulovať srdcovo-cievnu sústavu, preto napríklad ženy po menopauze, s nižšou hladinou estrogénu, sú vystavené vyššiemu riziku upchatých ciev a srdcového infarktu.

Progesterón zastavuje účinky estrogénu spôsobu-

júceho rýchly rast buniek. Pripravuje množiteľskú výstelku maternice, zabezpečujúcu uhniezdenie oplodneného vajíčka (je to tehotenský hormón, jeho názov znamená doslova „podporujúci tehotenstvo“). Progesterón je známy aj ako matka všetkých hormónov, pričom estrogén a testosterón sú vytvorené z neho. Nie je to len sexuálny hormón, ale je tiež zložito zapojený do udržiavania ďalších dôležitých funkcií organizmu.

Hormonálna antikoncepcia (HA) dodáva telu zvýšenú dávku progesterónu, čím vyvoláva stav podobný tehotenstvu. Mozog dostane signál, že hladina progesterónu sa zvýšila, preto dá pokyn na zastavenie ovulácie – aby domnelo tehotná žena už druhýkrát neotehotnela. Tým sa však potláčajú účinky estrogénu, ktoré sú v prirodze-

> SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ ných podmienkach potlačené len počas tehotenstva. Je pravda, že HA tabletky obsahujú aj estrogén, ich pravidelným užívaním sa však každopádne narúša hormonálna rovnováha.

Svetová zdravotnícka organizácia preradila estrogénovo-progestínové tabletky na kontrolu pôrodnosti do kategórie vysoko karcinogénnych, zvyšujúcich riziko vzniku rakoviny prsníka. A je toho viac... Dlhodobé užívateľky majú po vysadení HA v mnohých prípadoch problém otehotnieť, a ak aj otehotnejú, často dochádza k spontánnym potratom. Sliznica maternice sa totiž po dlhodobom pôsobení HA stenčí, čo bráni uhniezdeniu oplodneného vajíčka.

Počas dojčenia sa používajú gestagénové tabletky, ktoré obsahujú len progesterón. Pri ich užívaní môže úplne vymiznúť menštruácia, čo nie je pre ženu prirodzené, jej telo nemá možnosť zbaviť sa nahromadených toxínov, čím sa zvyšuje riziko infarktu. Vo všeobecnosti dochádza pri užívaní HA ku zvýšenej záťaži pečene, naviac môže nastať život ohrozujúca hlboká žilová trombóza – upchatie cievy krvnou zrazeninou.

Desaťnásobne sa zvyšuje riziko infarktu myokardu a cievnej mozgovej príhody. Progestínové injekcie ako Depo Provera tiež môžu viesť k rakovine prsníka. Zatiaľ neexistujú žiadne dlhodobé štúdie pre čisto progestínové minipilulky zavedené nedávno. Dá sa však predpokladať, že ani ony nebudú pre ženský organizmus veľkou výhrou.

Narúšanie hormonálnej rovnováhy má svoje následky aj na psychiku. Stačí si uvedomiť, ako prudko sa menia nálady ženy len počas prirodzených cyklov a prirodzenom kolísaní hladiny hormónov. Keď si ešte k tomu dodá umelé hormóny, môže to viesť k pocitom nepohodlia, depresiám, únave alebo nechuti na sex.

Dôležitým faktorom, ktorý ešte viac zvyšuje negatívne účinky HA, je alkohol (zvyšuje záťaž pečene) a fajčenie (zvyšuje riziko infarktu a cievnej mozgovej príhody). V kombinácii s nimi sa už HA stáva skutočným zabijakom.

Samozrejme, existujú aj iné formy antikoncepcie, ktoré sú menej pohodlné, vyžadujú viac zodpovednosti, predvídania, trpezlivosti, zdržanlivosti či sebaovládania. Nemajú však také zničujúce účinky.

Samuel Roth

SAMUELOVA

PRÍRODNÁ LEKÁREŇ

K

limaktérium je prechodné obdobie medzi plodným vekom ženy a obdobím, kedy sa zastaví cyklická hormonálna aktivita vaječníkov. U mnohých žien je prechod sprevádzaný návalmi tepla, potením, búšením srdca či závratmi. V tomto čase však možno na pomoc siahnuť do ríše byliniek, ktoré dokážu aspoň do istej miery zmierniť uvedené problémy.

Azda najčastejšie ženy siahajú po odvare z paliny obyčajnej. Ten sa používa aj pri bolestivej a nepravidelnej menštruácii, ale dokáže pomôcť i pri poruchách trávenia či depresii. Hoci upozornenie, že by sa táto bylinka nemala užívať počas tehotenstva, nie je v texte o prechode úplne namieste, je dôležité podotknúť to kvôli dámam, ktoré odvar pijú ešte pred týmto obdobím.

Pri prechode je účinný aj ploštičník strapcovitý, ktorý zlepšuje symptómy klimaktéria a je vhodný aj pri zápaloch pohlavných orgánov. I v tomto prípade však platí, že sa nesmie piť počas tehotenstva a dojčenia. Pomôcť by mal aj čaj z ďateliny lúčnej a v prípade nadmerného potenia zas odvar zo šalvie lekárskej. Čo sa týka potravín – ženám v prechode sa často odporúča konzumovať sóju a prekvapivo i pivo.

Vhodný je aj pupalkový olej, ktorý okrem toho pomáha pri vysokom tlaku, metabolických poruchách, a zároveň pôsobí na kvalitu nechtov, vlasov a pokožky. V prípade, že ste fanúšičkou včelích produktov, určite skúste materskú kašičku, ktorá upravuje hladinu hormónov, zlepšuje psychický stav a vitalitu organizmu.

87

Zuzana Vernerová

88

JEDEN DEŇ

S OVČIARKOU ,,PANE, DAJ MI SILY DO KAŽDEJ ŽILY A CHUTI DO ROBOTY. LEBO AK NIE JE CHUŤ, NIE JE NIČ.“ TOUTO PROSBOU ZAČÍNA SVOJ DEŇ MÁRIA ĎUBAŠÍKOVÁ, GAZDINÁ OD OVIEC, NA TRADIČNOM SLOVENSKOM SALAŠI UPROSTRED ZÁPADNÝCH TATIER. JEJ RÁNO ZAČÍNA CVIČENÍM POD OBĽÚBENÝM IHLIČNANOM V ÚDOLÍ JURÁŇOVEJ DOLINY.

JEDEN DEŇ >JEDEN DEŇ S OVČIARKOU

T

radičných salašov je na Slovensku už len zopár. To, čo bolo kedysi samozrejmosťou, je dnes už iba kuriozitou. Salaš v Juráňovej doline stále stojí, no jediná možnosť, ako sa naň dostať, je po vlastných nohách.

Po tom, ako sa mi spoza lesného porastu pomaly začínala otvárať dolina, som zrazu na ľavej strane cesty zbadala malé osídlenie s uvítacou tabuľou Salaš Oravice. Po troch daždivých dňoch konečne vykuklo slnko. No a rovnako ako bol deň slnečný, aj Mária bola plná energie. ,,Mám rada slnko, dodáva človeku energiu. Keď prší, cítim sa depresívne,“ vysvetľuje. Pôvodne som sem prišla za bačom, no ten mal celkom iné povinnosti, ako rozprávať o svojom povolaní, a tak sa z jedného dňa s bačom stal zaujímavý deň s ovčiarkou. Neskôr som aj tak zistila, že je jedno, akú funkciu tu zastávate, pretože všetci sa narobia rovnako. ,,Vždy som chcela robiť so zvieratami a konečne sa mi to po rokoch podarilo,“ rozpráva ovčiarka, ktorá predtým pracovala v hoteli. „Nerobím to kvôli peniazom, tu sa veľa zarobiť nedá. Je to skôr stratový podnik. Ak by sme nemali aspoň minimálnu podporu z Európskej únie, mohli by sme to tu rovno zavrieť. Počas sezóny žijeme z predaja mliečnych výrobkov, jahniat a vlny.

Kedysi ste za kilogram vlny dostali od 180 do 230 korún, dnes sa vlna vykupuje po 50 centov za kilo.“ Mária sa výrobe syrov venuje už 20 rokov, no na salaši pracuje iba dva roky. Popri rozprávaní však stíha vydrhnúť niekoľko behúňov, obslúžiť zákazníkov, ktorí si prišli po syr, a napájať smädných mužov pracujúcich v lese čerstvou žinčicou.

Na celom salaši je momentálne sama. Valach pasie ovce a bača Anton má ešte jeden salaš doma v Suchej Hore, o ktorý sa tiež treba postarať. „Máme mladého a šikovného baču, je najlepší vo svojom okolí, túto prácu robí už 22 rokov, a to nemá ešte ani päťdesiat,“ vysvetľuje Mária. „Všetko si tu vybudoval sám a postupne. Valach už ako malý chlapec prespával na salaši a do školy chodil odtiaľto na bicykli.“ Sama robí na salaši všetky možné práce, ale ovce nedojí, to je práca pre profesionálov, akými sú bača s valachom. Všetky ovečky stihnú podojiť

Foto: Zuzana Vernerová

za dve hodiny, dvakrát do dňa. Ona dojí iba kravy a potom ide vyrábať korbáče a syry. Na moje počudovanie zisťujem, že syrové korbáčiky sa vyrábajú z kravského mlieka, pretože z ovčieho sa vyrobiť nedajú. Tiež ma prekvapuje fakt, že bryndza, ktorú dostanete kúpiť mimo sezóny, teda od októbra do apríla, nemôže byť čerstvá. Ovce sa doja od mája do konca septembra, jedine vtedy je možné vyrobiť aj bryndzu. Zimná bryndza neexistuje, jedine ak by producenti predávali uskladnené zásoby ešte z letných mesiacov.

Po chvíli nás vyrušili tri Poľky. ,,Dobrý deň, máte čerstvý oštiepok?“ spýtala sa jedna z nich v rodnom jazyku. Kým som si v hlave dala dokopy, čo sa pýta, Mária už plynulo komunikuje v poľštine a vysvetľuje, že všetko sa vypredalo doobeda. Ako alternatívu ponúka čerstvo vyúdený ovčí syr. „Okrem poľštiny viem trochu aj po nemecky, človek sa tu časom naučí,“ dodáva. Počas dňa sa na salaši vystriedalo mnoho turistov, no Slovákov bolo z toho minimum. V poslednom čase chodí domácich čoraz menej, akoby ich vlastné tradície prestávali zaujímať...

89

90

MLČANIE > BIELY FOSFOR, ČIERNA SMRŤ

Tibor Eliot Rostas

BIELY FOSFOR, ČIERNA SMRŤ F

osfor. Chemický prvok s protónovým číslom 15. Elementárny fosfor sa vyskytuje vo viacerých modifikáciách, z ktorých najznámejšie sú biely a červený fosfor. Biely fosfor je na vzduchu samovznietivý, preto sa musí ako mimoriadne nebezpečná a horľavá látka uchovávať pod vodou. Aj Sabah Abu Halimeh z Gazy už vie, čo je biely fosfor. Jej spoveď pred časom zverejnila Esther Saoubová, korešpondentka rozhlasového štúdia ARD v Káhire a laureátka Libert Award. Sabah sa jej spovedá z hororovej traumy, keď sedela s celou rodinou pri obede a granát zasiahol susedný dom. Ihneď skríkla: „Poďme do vedľajšej miestnosti, je to tu bezpečné,“ no útočníci boli len pár krokov od ich domu. O sekundu preletel granát cez hlavu jej manžela. Traja z jej synov a muž začali horieť.

Chlapci zdesene kričali: „Mami, oheň, oheň.“ Nevidela ich, všade bol dym a príšerný zápach.

Ak vás to nespáli, udusíte sa. Sabah hodilo o múr a vtedy jej jediná ročná dcéra Schahd vypadla z náručia do plameňov. Trikrát skríkla „Mama!“ – potom stíchla. „Moje oblečenie horelo, všetko je spálené, moje telo, moje vlasy a môj krk. Moja dcéra a vnučka sa pokúšali ukryť vo vedľajšej

miestnosti. Keď som tam prišla, videla som, že sú úplne spálené, doslova roztavené,“ vraví Sabah v zúfalom plači. Chris Cobb Smith, vojenský expert Amnesty International, pre rádio ARDRundfunk povedal: „Všade v pásme Gazy sme nachádzali dôkazy o bielom fosfore. Je nemožné, že sa to stalo len nedopatrením. Granáty boli úmyselne vystrelené na husto osídlené obytné priestory. Niet pochýb o tom, že Izrael používa v Gaze biely fosfor, pričom jeho použitie na civilné ciele v husto obývaných oblastiach ako Gaza je podľa medzinárodných dohovorov nezákonné a klasifikované aj ako chemická zbraň hromadného ničenia. Medzinárodný trestný súd (ICC) však nebude vyšetrovať izraelskú genocídu v Gaze, pretože Palestína (aj napriek tomu, že ju uznalo 130 krajín) podľa súdu nie je štát.

Biely fosfor svetielkuje; tento jav vysvetľuje aj jeho etymológia – z latinského phosphorus a z gréckeho phōsphóros, nositeľ svetla. Existuje ešte jedno príbuzné slovo spojené s nositeľom svetla. Označuje jedného zo štyroch korunných princov pekla, ktorý sa zjavuje „ako pochodeň Baphometa“ – ako archanjel svetla. Lucifer.

91

MLČANIE > KRV ZA ZLATO

KRV

ZA ZLATO 92

N

a to, aby sme lepšie pochopili našu prítomnosť, potrebujeme mať vedomie, neskreslené vedomie o našej minulosti.

Pri objavovaní faktov o záhadnom pohybe československého zlata počas druhej svetovej vojny sa historikovi a publicistovi Stanislavovi Motlovi podarilo odhaliť niekoľko dych vyrážajúcich súvislostí. Predstavitelia Československa v čase pred Mníchovskou dohodou uložili najviac zlatých rezerv do trezorov Bank of England. V tých dobách sme vlastnili viac ako 90 ton menového zlata. Bezprostredne po Mníchove v roku 1938 sa Veľká Británia rozhodla Československu poskytnúť pôžičku vo výške 30 miliónov libier s jednopercentným úrokom ako kompenzáciu za odstúpenie časti Sudet, s ktorým súhlasila. Ale menej známou skutočnosťou už je fakt, že tento úver sme dostali len s podmienkou, že sa v prospech Britov vzdáme 26 ton zlata uloženého v Bank of England. Angličania údajne použili zlato na nákup zbraní a surovín zo Spojených štátov, faktom však ostáva, že jeho stopa sa stráca za nevyjasnených okolností. Oproti tomu však s istotou vieme, že prisľúbených 30 miliónov libier sme napokon nedostali. Angličania nám poskytli pô-

žičku len dva a pol milióna, po vojne si však nárokovali na takmer štyri a pol milióna libier, a to aj napriek tomu, že iným krajinám, ako napríklad Poľsku, celý dlh odpustili. To, z čoho však naskakuje husia koža je iná, temnejšia súvislosť.

Uviedol ju jeden zo vtedajších vyjednávačov za navrátenie zlata, ktorého spomína niekdajší minister zahraničia Bohuslav Chňoupek vo svojej knihe Memoáre in claris. Podľa týchto svedectiev sme po vojne museli splácať Veľkej Británii vojenský úver. Museli sme platiť doslova aj za uniformy, spodky a šnúrky do topánok, ktoré nosili československí vojaci, keď bojovali aj za Angličanov. V tom vysporiadaní si britská strana účtovala aj za výstroj našich padlých mužov niekde pri El Alameine, Tobruku či v lietadlách zostrelených pri obrane Londýna. „Keď sa to tak vezme,“ komentuje tento fakt generál Gustáv Svoboda v Motlovej knihe, „tak sa vlastne kupčilo s krvou tých, ktorí zahynuli.“ Myslíte, že vieme naozaj všetko o našej minulosti? Alebo sú v histórii početné biele miesta, ktoré strážia prísne tajné archívy? Ak všetka pravda vypláva na povrch, asi ostane len málo z toho sveta, ktorí nám veľkí eskamotéri histórie vykúzlili.

93

MLČANIE > AAAAAAAAAAAAAAAAA

94

MLČANIE > GIVE PEACE A CHANCE

GIVE PEACE

A CHANCE 95

G

lobálne vojenské výdavky neustále stúpajú, od roku 2001 dokonca o 50 %.

V roku 2011 činili viac ako 1,7 bilióna dolárov ročne v bežných cenách. Oproti tomu výdavky na boj proti chudobe aj na pôde OSN neustále klesajú. Podľa hodnotenia Global Peace Index sú 4,4 % svetovej ekonomiky závislé na násilí. Zo správy, žiaľ, takisto vyplýva, že väčšina krajín sveta neprežíva mierové obdobie. Všetky tie peniaze, čas a úsilie, ktoré ľudstvo investuje do nenávisti, musíme čo najskôr investovať do porozumenia, do objatia čierneho s bielym, do prekonania doposiaľ neprekonaného, do nekonečného mieru a jednoty hlboko v našich srdciach, ktoré ako chrámy tisícročných katedrál Človeka volajú po naplnení nášho údelu na Zemi bez hrôzy a krvipreliatí. Všetko, čím by sme sa dnes mali zaoberať, nie je prosperita, ale láska a zblíženie. Tieto myšlienky by mali deň čo deň, hodinu za hodinou rezonovať vo všetkých prejavoch ľudí, ktorí sú dnes v médiách. Politici, herci, speváci, ekonómovia – všetci, ktorí sú na očiach, by mali vyslovovať len a len slová o mieri a zastavení všetkých vojen, pretože nič na svete

nemá väčšiu cenu ako ľudský život a nič na svete nemá väčší zmysel ako jeho ochrana a odvrátenie akýkoľvek utrpení. Iránsky vedec Mehran Tavakoli Keshe vysiela svetu signál v jednej jedinej vete celosvetovej mierovej zmluvy, ktorú by podpísali vodcovia národov a náboženstiev a prisahal by na ňu každý národ na Zemi v ten istý deň. Je jednoduchá a znie takto: „Ja ako obyvateľ Zeme odteraz súhlasím so zložením všetkých útočných a vojnových prostriedkov, nebudem premýšľať o zúčastnení sa alebo o vyvolaní vojny, alebo vyvíjaní či používaní akýchkoľvek vojnových prostriedkov na tejto planéte či vo vesmíre, a prisahám spolu so svojím národom, oblasťou, radou, náboženstvom, mestom, telom a dušou.” Týmto listom vyzývame vodcov Zeme, aby sa dostavili v dohodnutom čase a na dohodnutom mieste ako zástupcovia rôznych oblastí planéty, a nielen krajín, aby podpísali túto zmluvu za ich časť Zeme.

Všetky diely tohtoročnej série rozhlasovej relácie Mlčanie prinesie pripravovaný druhý diel rovnomennej knihy.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

www.pantarhei.sk

KNIHA SILA PRÍTOMNÉHO OKAMIHU Eckhart Tolle (2010) 200 strán Eckhart Tolle je súčasný duchovný učiteľ, ktorý sa neprikláňa k nijakému konkrétnemu náboženstvu alebo duchovnej tradícii. Píše s nadčasovou a nekomplikovanou jjasnosťou starých duchovných majstrov a odovzdáva jednoduchý, a pritom hlboký odkaz: najpriamejšia cesta ku šťastiu a spokojnosti je schopnosť naplno žiť v prítomnosti. Jeho jasné posolstvo a presvedčivé slová objasňujú filozofiu, ktorej paralely nachádzame v budhizme. Tajomstvo spočíva v uvedomení si skutočnosti, že naše ego sa upína na minulosť (hoci sa už nedá zmeniť) a budúcnosť (hoci ju nemôžeme poznať). Pochopenie, že jediná skutočná realita je prítomný okamih, umožňuje zbaviť sa neplodného pripútania k predstavám a naplno prijať život.

96

OPERACE 9/11 Gerhart Wisnewski (2008) 325 strán Autor krok za krokom strháva masku klamstvám a podvodom médií a tajných služieb o atentátoch z 11. septembra 2001. Kde iní doteraz dávali len otázky a vyvolávali pochybnosti, rozvíja prvýkrát úplne inú verziu 11. septembra – scenár, ktorý je oveľa hroznejší ako oficiálny popis prípadu, vysvetľuje, k čomu potrebujú politici a ekonómovia teroristov. Pri svojom strhujúcom hľadaní kriminalistických a politických stôp navrhuje Wisnewski presvedčivý protimodel Operácie 9/11, o akom doteraz nebolo možné kdekoľvek čítať.

SMRT V SAMETU S Petr Hájek (2012) P 320 strán Niekoho táto kniha určite nadchne.

N IIného vydesí, alebo dokonca šokuje!

Uvidíte v nej obraz dnešného sveta U s nespočetným množstvom detaillov, nečakanými závermi a predpoveďami. Stránku za stránkou sa pred vašimi očami začnú rúcať predstavy o súčasných aj minulých časoch, častokrát obhajované až netušenou silou médií. Realita sa objaví nahá tak, ako ju vníma spisovateľ, novinár

a hradný vicekancelár Petr Hájek so svojimi životnými skúsenosťami. A ako že to bolo s útokom na World Trade Center v New Yorku, s našou občianskou spoločnosťou, po Novembri vyhlasovanou za alfu a omegu správneho bytia, a ako je to s Európskou úniou?

Aké šance má dávny plán na ovládnutie sveta? Autor nachádza odpoveď nielen na tieto otázky.

WALDEN ALEBO ŽIVOT W V LESOCH Henry David Thoreau (2006) H 308 strán „Odišiel som do lesov, pretože ssom chcel žiť uvedomelo, postaviť ssa čelom k základným skutočnosttiam života...“ Thoreauova dnes už legendárna správa o dvojročnom pobyte vo vlastnoručne postavenom zrube v horách neďaleko massachusettského Concordu. Už dávno sa zapísala do dejín americkej literatúry a myslenia ako jedinečný záznam úvah o ekonomickej sebestačnosti, dobrovoľnej skromnosti, spätosti človeka a prírody ako základu životného štýlu. Ani stopäťdesiat rokov po svojom vzniku nestráca svoju aktuálnosť. Právom je dnes zaradená medzi prvé moderné texty zamýšľajúce sa nad vzťahom civilizácie ku svetu prírody.

NEMILOSRDNÁ LEŽ CRUEL HOAX Henry Makow (2013) 280 strán „Žijeme v ére úpadku, ktorá požaduje jednoduché riešenie. Na toto svinstvo neexistuje rýchly liek.

Už 300 rokov podrývajú bohaté a mocné skupiny ľudskú rasu. Satanský kartel centrálnych bánk nás postupne degraduje a kolonizuje.

Naši „vedúci predstavitelia“ napospol napomáhajú nášmu zotročeniu. Ľudia vyvolení k tomu, aby razili cestu pokroku v kultúre, politike a veľkom podnikaní, sú v horšom prípade zradcovia, zločinci, „úchyláci“ a v lepšom prípade oportunisti a hlupáci. Účelom súčasnej prosperity je udržovať nás spokojných a tvárnych. Je to bitka o rozum a dušu ľudstva.“

FILM B BIUTIFUL (BIUTIFUL) Dráma D M Mexiko / Španielsko, 2010, 148 min Réžia: Alejandro González IñárR rritu Hrajú: Javier Bardem, Maricel ÁlH vvarez, Hanaa Bouchaib, Guilermo E Estrella, Eduard Fernández, Ana W Wagener, Taisheng Chen Príbeh filmu ukazuje životnú cestu Uxbala, konfliktného bývalého narkomana, ktorý hľadá zmierenie so svojím otcovstvom, láskou, duchovnom, zločinom, vinou a smrteľnosťou obklopený nebezpečným podsvetím modernej Barcelony. Jeho obživa stojí mimo zákona a obete, ktoré je ochotný položiť pre svoje deti, nepoznajú hraníc. Uxbalovi kvôli rakovine zostávajú iba dva mesiace života, počas ktorých sa snaží zaistiť budúcnosť svojich dvoch potomkov.

ZERO: VYŠETROVANIE 11. SEPTEMBRA (ZERO: AN INVESTIGATION INTO 9/11) Dokumentárny Taliansko, 2008, 104 min Réžia: Franco Fracassi, Francesco Trento Hrajú: Giulietto Chiesa, Lella Costa, Moni Ovadia David Ray Griffin Dokument talianskych tvorcov je výsledkom dvoch rokov intenzívneho výskumu a rozhovorov v Európe a Spojených štátoch, a ôsmich mesiacov práce na filme.

Zdôrazňuje nekonzistencie a manipulácie oficiálneho vyšetrovania 11. septembra. Spoluautorom filmu je taliansky novinár a ľavicový europoslanec Giulietto Chiesa; rovnako tiež nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Dario Fo, slávna talianska herečka Lella Costa, nemenej slávny dramatik Moni Ovadia, americký spisovateľ Gore Vidal, profesor David Ray Griffin, zástupca pozostalých Bob McIlvaine a ďalší.

GÁDŽO DILO (GADJO DILO) Komédia / Dráma / Romantický / Hudobný Rumunsko / Francúzsko 1997, 102 min Réžia: Tony Gatlif Hrajú: Romain Duris, Rona Hartner, Valentin Teodosiu, Petre Nicolae Mladý Parížan Stéphane prichádza uprostred zimy

na stanicu v Bukurešti sprevádzaný zvláštnou piesňou s „fatálnym“ ženským hlasom, ktorý vraj patrí speváčke Nore Luce. Práve za ním sa vydáva kamsi na rumunský vidiek, aby hľadal rómsku speváčku. Namiesto nej objaví komunitu valašských Rómov, ktorí žijú na okraji dediny, sčasti trpení, ale i nenávidení miestnym „bielym“ obyvateľstvom. Prostredníkom, ktorý Stéphana uvedie do zvláštneho a chaotického sveta cigánskej hudby a zvykov, je Izidor, bulibaša, čiže hlava miestneho klanu, starec, ktorý ochraňuje „svojho“ Francúza ako raritu. Jedného dňa však spolu s nimi pozná trpké ovocie rasovej neznášanlivosti.

STRÁŽCOVIA BRÁNY (THE GATEKEEPERS) Dokumentárny Izrael / Francúzsko / Belgicko / N Nemecko, 2012, 95 min Réžia: Dror Moreh Hrajú: Ami Ayalon, Avi Dichter, Y Yaakov Peri Dokumentárna snímka The Gatekkeepers prezentuje t j šokujúce š odhalenia šiestich bývalých šéfov izraelskej kontrarozviedky Shin Bet, ktorí boli zodpovední za udržiavanie Izraela v bezpečí pred terorizmom. Títo muži vyjadrujú svoje obavy o budúcnosť Izraela ako demokratického a židovského štátu a odkrývajú rúško tajomstva nad okupáciou palestínskeho územia. Dokument bol nominovaný na Oscara.

Snímka je tvrdou obžalobou izraelskej politiky, najmä pretrvávajúcej okupácie západného brehu Jordánu a rozširovania židovských osád na tomto území.

ZMLUVA S DIABLOM (A KILLER BARGAIN) Dokumentárny Dánsko, 2006, 56 min Réžia: Tom Heinemann JJe potrebné byť naozaj zodpovvednou firmou, alebo to stačí len deklarovať? Globalizácia je možno odrazový mostík pre mnoho rrozvojových krajín, ale nesmú dopadnúť na tvrdú zem. Na to sa i Fil umiera.

Filmový štáb v prestrojení za potenciálnych kupcov z fiktívneho nákupného reťazca odhaľuje niektoré drsné podmienky v továrňach s bavlníkom v Indii, a dokumentuje, ako výroba v skutočnosti prebieha. Farmári si nevedia prečítať varovania na obaloch a striekajú pole až päťnásobným množstvom pesticídov celkom bez ochrany.

97

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

HUDBA S SLAYER World Painted Blood Dĺžka: 39:46 D Rok vydania: 2009 R Z desiateho albumu amerických trash metalistov je r cítiť, že vznikal bez akýchc koľvek vonkajších tlakov, k pretože pôsobí najodľahčenejším dojmom z celej ich diskografie. Týmto albumom sa skupina opäť vrátila k melódiám, hypnotickým pasážam a o niečo prepracovanejším štruktúram. Udržala si svoj kvalitatívny štandard a z ich nahrávky je cítiť ľahkosť, priamočiarosť, prirodzenosť a radosť z tvorby.

98

ANGELO BADALAMENTI A Twin Peaks Soundtrack T Dĺžka: 49:07 D Rok vydania: 1990 R Hudba z kultového seriáH llu Twin Peaks je jedným z najlepšie hodnotených hudobných počinov napíh saných pre televíziu. Skladateľ Angelo Badalamenti dostal za pieseň Twin Peaks Theme v roku 1990 cenu Grammy za najlepší popový inštrumentálny výkon.

Väčšina piesní sú inštrumentálne skladby s výnimkou troch, ktoré napísal David Lynch a sú vďaka čistému a vysokému hlasu Julee Cruise posunuté nad úroveň klasických balád.

BURIAL B Burial B Dĺžka: 51:24 D Rok vydania: 2006 R Debutový album britskéD ho hudobníka Williama h Bevana sa tešil veľkému B úspechu.

Magazín The ú Wire ho dokonca vymenoval za album roka. Kritikou bol označený aj ako revolučná nahrávka ovplyvňujúca dubstepové zvuky a znovu objavujúca 2-step, úplne inej generácie. Albumom preteká melancholický nádych, avšak neustále vládne súhra medzi napätím a pokojom.

DIAMANDA GALAS D The Singer T Dĺžka: 45:48 D Rok vydania: 1992 R Mimoriadne excentrická M a svojská americká umelkkyňa s nezameniteľným ssugestívnym hudobným prejavom na albume The Singer prináša vlastné interpretácie tradičných skladieb otrokov amerického juhu. Toto predovšetkým vokálne dielo je plné zaujímavých a miestami až bláznivých zvukových experimentov s hlasom. Jej hlasový potenciál vytvára vlastný spevácky štýl, ktorý býva označovaný ako „vokálny teror“ či „vokálna gymnastika“.

SADE S Soldier of Love S Dĺžka: 41:58 D Rok R vydania: 2009 Medový hlas a temné huM dobné podklady sú dva d najcharakteristickejšie prvn ky, ktorými by sa dala opík saťť hudba Sade. V poradí šiesty štúdiový album mal okrem komerčného úspechu aj prevažne pozitívne recenzie kritikov. Milovníci Sade ocenia prítomnosť akustických gitár, klavírov, sláčikov a saxofónov. Tie spolu s vokálom speváčky Sade Adu tvoria hudobné dielo, ktoré opäť pôsobí ako prehliadka vášne, zmyselnosti, romantiky a čistoty.

NEW ORDER N Waiting For The Siren´s Call Dĺžka: 57:07 D Rok vydania: 2005 R Britská skupina, ktorá B uuž niekoľkokrát ovplyvnila dianie na hudobnej n scéne, sa svojím ôsmym štúdiovým albumom približuje k nostalgickému gitarovému rocku s nádychom 80. rokov. I keď tanečne ladená je na albume iba pieseň I Told To You, elektronika dáva nezameniteľný ráz celému radu ďalších piesní. Bezchybné prepojenie jednotlivých prvkov spolu s krásnou plynulosťou piesní, to je to, čo je u New Oder samozrejmosťou.

MÚZY > TOMÁŠ TAJTÁK

TOMÁŠ TAJTÁK „CHCEL BY SOM BYŤ BANÍKOM, RÁNO PADNÚŤ ÚNAVOU. STO ROKOV ROĽNÍKOM, HOROLEZCOM – POZRIEŤ SA NA VÁS ZHORA, VIDIEŤ KAM VEDIE TÁTO CESTA. CHCEL BY SOM BYŤ.“

99

Tomáš Tajták / Dr. On

100

Tomáš Tajták / Paroháčik

Tomáš Tajták / Ochbergove deti

102

Tomáš Tajták / Hranica

Tomáš Tajták / Dr. K.

MANDRAGORA > RUNY V KREMNICKÝCH VRCHOCH

Vladimír Líška

RUNY V KREMNICKÝCH VRCHOCH RUNY – PRASTARÉ PÍSMO STARÝCH NÁRODOV NAJMÄ SEVERNEJ EURÓPY, ČI DOKONCA POCHÁDZAJÚCE AŽ Z ATLANTÍDY, PATRIA MEDZI NAJSTARŠIE PÍSOMNÉ ZNAKY SVETA. PRI POROVNANÍ RÚN NA VRCHU VELESTÚR S DOSTUPNÝMI KNIHAMI O RUNÁCH MÔŽEME POZOROVAŤ, ŽE MNOHÉ Z NICH BOLI VYTESANÉ OPAČNE ALEBO ZRKADLOVO OTOČENÉ, VTEDY SA ICH VÝZNAM NAPRÍKLAD NEGOVAL, ALEBO VYJADROVAL POLARITU. RUNY SA ČASTO SPÁJAJÚ S MÁGIOU A VEŠTENÍM. 104

M

ohutná hradba Kremnických vrchov lemuje západný horizont Banskej Bystrice. Turistická trasa po červenej značke ponúka najmä v pekných jesenných dňoch, kedy je dobrá viditeľnosť, množstvo výhľadov do okolitého kraja. Zaujímavé bralo

s runami sa nachádza asi hodinu od známeho lyžiarskeho strediska Skalka na vrchu Velestúr, hneď vedľa cesty. Na lokalitu sa dostaneme aj z obce Malachov, Králiky alebo z opačnej strany z Kremnice. Názov Velestúr môže súvisieť so slovanským bohom Velesom, bohom lesov, hojnosti a podsvetia. Pripisujú sa mu rovnaké atribúty ako Hermesovi a Merkúrovi. Je tu istá podobnosť aj s egyptským Thovtom a keltským Hernom (Cernunnos). Šomjan cituje R. Iršu, podľa ktorého „meno Velestúr má starobylý základ, ktorý sa dá odvodiť od Veles – slovanskej Veľkej Matky a tura (býka). Je však aj iná možnosť, z ktorej vyplýva, že toto kultové miesto patrilo Turom, ktorých uctievanou nadprirodzenou mocou bola Veles. Turi sú Turanci, ktorých meno nachádzame vo viacerých lokalitách najmä na strednom Slovensku.” Lokalitu študoval už v roku 1865 bádateľ Slovenského národného múzea Pavol Križko (národný dejateľ, literát, vedec, historik, predseda meštiackeho čitateľského spolku, ktorý aj finančne podporoval chudobných študentov, neskôr archivár, správca bane, lesov a mestský účtovník). Na dome, kde žil, má pamätnú tabuľu, v Kremnici je po ňom pomenovaná aj ulica (bol

váženým občanom Kremnice). Križko objavil runový nápis pokrytý machom na brale náhodne pri príprave ohňa pod skalou. Matica slovenská sem pozvala prírodovedca a sochára Klemensa, ktorý runové nápisy odlial do sadry. Vek runových nápisov je sporný, odhaduje sa od 200 do 3 000 rokov. Bralo má z dvoch strán kolmé steny, na najvyššom mieste je plošina, na ktorú vedie prístupový chodník. Chodník bol upravený zrejme nadšencami, ktorí sa o toto zaujímavé miesto starajú. Auru posvätnosti narúšajú len vytesané iniciály mien a novších letopočtov. Takéto vyvýšené miesta s výhľadom boli v minulosti posvätné. V blízkosti skaly je ohrada z plochých skál, ktorá bola postavená len nedávno. Neďaleko chodníka sú orientačné kamene s vytesaným znakom – polkruhom, aký má v erbe najbližšie mesto Kremnica. Môže ísť o starú stredovekú cestu do Kremnice z Banskej Bystrice. Dodnes neexistuje priame spojenie, aj keď Kremnica je vzdušnou čiarou od B. Bystrice vzdialená len okolo 15 km. Vlakom alebo autobusom je to až 60 km cez Zvolen, alebo ešte viac severne cez Hornú Štubňu. Podobné nápisy sa našli aj na kameni pod kopcom a dnes sú uložené v depozitári Matice slovenskej v Martine. Neďaleko runového nápisu je novovytvorené kultové miesto z kamenia a drevených modiel. Smrečník bol podľa Iršu už v minulosti navštevovaným kultovým miestom. Zo Smrečníka je nádherný výhľad na okolitý kraj. Veľmi zaujímavú a obsiahlu úvahu o runách na internete vypracoval Ivan Šomjan (www. tajnedejiny.sgo.sk/?p=477). Podrobne popisuje Matunákove (Matunák bol kňaz, pôvodom Maďar) útoky a snahu o diskreditáciu Križka a rún. Osočil však aj Klemensa, ktorého obvinil, že nápisy vytvoril podľa Križkových pokynov.

Matunákove obvinenia dodnes poškvrnili Križka a Velestúr. Mnohí historici obviňujú Križka z podvodu a považujú runový nápis za falzifikát, dokonca jeho samého podozrievajú z vytvorenia nápisu na brale. Okrem toho, ako píše o Matunákovi Šomjan, keď cituje K. Sklenářa: „K dokreslení jeho obrazu přispívá skutečnost, že sám byl falsátorem a jím zhotovené texty domněle autentických starých písní uveřejnil kdysi v dobré víře – sám Križko.” Slovanistické tendencie boli nežiaduce mocným rovnako v 19. storočí,

ako aj dnes v časoch globalizácie a rozkladu národných kultúr, rodiny a jednotnej multikultúrnej bruselskej Európy. Runový nápis prezentoval Pavel Križko v roku 1868 v Letopise Matice slovenskej, ročník V., zväzok I. Na Križkovej strane stáli aj ďalší významní činitelia ako JUDr. V. Bukovinský. Z. Laskomerský, lekár a spisovateľ, určil písmo na Velestúre ako venetské (italický štýl). Slovinský bádateľ a major M. Žunkovič sa tiež prikláňal k pravosti nápisu (ktorý znamená v preklade: „Prišiel Silian od severu, sboril Kremnicu a Turovo i všetky hrady; i bolo rokov po Turovi 280.“) logicky argumentoval, že ,,falzátor by si prý vybral nějaký významný moment z dějin země, a ne drobnou, jinak neznámou lokální událost z Turce“. Z novších autorov je na strane Križka aj spisovateľ A. Horák. Šomjan uvádza fakt, že spor medzi Matunákom a Križkom môže mať celkom inú rovinu. „M. Matunák sa pomstil za to, že Križko odhalil to, že domnelé Matunákove piesne sú vlastne ľudovými dielami, a tiež to, že po vzniku Československej republiky sa Matunák ako katolík pomstil evanjelikovi Križkovi v rámci konfesionálnej odlišnosti. Túto nevyslovenú-nenapísanú pravdu si uvedomujú mnohí Kremničania dodnes. Otázka je, prečo by to robil? Veda akoby sa ani nechcela prípadom vážnejšie zaoberať a ignoruje ho. Vari nemohli mať Slovania svoje písmo dávno pred Cyrilom a Metodom? Mohli. Na území Nemecka (Retra) sa našli sošky Perúna a Belboga s vytesanými staroslovanskými runami a nápisom: ,,Percun Devve i ne ruse v neman.” Historici-archeológovia (ktorí už majú svoje črepinky pekne zaradené do skupín a období, aké si sami vytvorili a rozhodujú, čo môže, čo nemôže, a hlavne nesmie byť) artefakty narúšajúce ich paradigmu ignorujú a okamžite zmätú pod koberec ako podvod. Takých prípadov sú stovky, stačí si prečítať knihy od Dänikena, Hausdorfa, Wojnara, Fischingera atď.

Vchádzajme na toto čarovné miesto s rešpektom a úctou a odmenou nám bude naladenie sa na prúdy dávnych časov. Kedysi tu možno starí druidi alebo germánski kňazi či slovanskí učenci vykonávali svoje prastaré obrady slnovratov, rovnodenností a osláv života, smrti a posvätnosti Matky Zeme.

105

MANDRAGORA > RODINA, KTORÁ MANIPULUJE S CELÝM SVETOM

Jiří Buráně

RODINA, KTORÁ

MANIPULUJE S CELÝM SVETOM 5. ČASŤ 106

NEUVERITEĽNÉ ZAMLČOVANIE FAKTOV A OBLUDNÉ KLAMSTVÁ V MÉDIÁCH O VPLYVE DYNASTIE ROTHSCHILDOVCOV NA SÚČASNÉ SMEROVANIE SVETA MA PRINÚTILI K TOMU, ABY SOM SA TEJTO TÉME ZAČAL VIAC VENOVAŤ.

SÚSTREDÍM SA NA ODHAĽOVANIE SKUTOČNEJ MOCI TEJTO VEĽKEJ A VPLYVNEJ RODINY, O KTOREJ MÉDIÁ PÍŠU ZVÄČŠA AKO O „MILOVNÍKOCH DOBRÉHO VÍNA A VZÁCNYCH UMELECKÝCH PREDMETOV, LEN S NEPATRNÝM VPLYVOM V POROVNANÍ K ČASOM ICH NAJVÄČŠEJ SLÁVY“.

•1906: Kvôli rastúcej nestabilite v regióne a zvyšujúcej sa konkurencii Standard Oil Rothschildovci predávajú Kaspickú a Čiernomorskú petrolejovú spoločnosť spoločnostiam Royal Dutch a Shell.

nou kontrolou finančných zdrojov, alebo táto krajina zažije najvážnejšiu a najväčšiu peňažnú katastrofu vo svojich dejinách.“ Amerika sa ocitla uprostred ďalšieho inžinierstva krízy z dielne Rothschild.

•1907: Rothschild a Jacob Schiff, hlava bankového domu Kuhn, Loeb and Co., v prejave pred newyorskou obchodnou komorou varujú: „Buď budeme mať centrálnu banku s dostatoč-

•1911: John F. Hylan, starosta New Yorku, vyhlasuje: „Skutočná hrozba pre našu republiku je neviditeľná vláda, ktorá ako obrovská chobotnica rozprestiera svoje slizké chápadlá nad

107

Mayer Amschel Bauer Rothschild

MANDRAGORA > RODINA, KTORÁ MANIPULUJE S CELÝM SVETOM naším mestom, štátom i národom. Na čele je malá skupina bankových domov.“ •1912: V decembrovom vydaní časopisu „Truth“ (Pravda) George R. Conroy píše o bankárovi Jacobovi Schiffovi: „Pán Schiff je hlavou veľkého súkromného bankového domu Kuhn, Loeb a spol., ktorý zastupuje Rothschildove záujmy na tejto strane Atlantiku. Je opisovaný ako finančný stratég. Už celé roky je finančným sprostredkovateľom veľkej sily zvanej Standard Oil ruka v ruke s Harrimanom, Gouldom a Rockefellerom. Pri stavbe železníc sa stal ústrednou silou v železničnej a finančnej moci v Amerike.“

108

•1913: Rothschildovci zriaďujú svoju poslednú (dodnes fungujúcu) centrálnu banku v Amerike, FED. Kongresman Charles Lindbergh po prijatí Zákona o Federálnej rezerve dňa 23. decembra uvádza: „Tento zákon potvrdzuje najgigantickejší trust na svete. Ak prezident tento zákon podpíše, bude zlegalizovaná neviditeľná vláda peňažnej moci. Týmto bankovým a menovým zákonom je páchaný najväčší zločin v dejinách.“ Je dôležité poznamenať, že FED je súkromná spoločnosť. Nie je ani federálna a nemá ani žiadne rezervy. Opatrne sa odhaduje, že zisky presahujú 150 miliárd dolárov ročne a FED nikdy vo svojej histórii nezverejnila svoje účty.

Federálny rezervný systém (FED) je centrálny bankový systém Spojených štátov amerických. Jej bývalý šéf Alan Greenspan raz uviedol: „FED je nad zákonom“.

Foto: Rdsmith4

•1914: Rothschildovci kontrolujú tri európske spravodajské agentúry – Wolff (1849) v Nemecku, Reuters (1851) v Anglicku a Havas (1835) vo Francúzsku. Rothschildovci využívajú agentúru Wolff na vmanipulovanie Nemcov do vojny. Od tejto chvíle sú Rothschildovci len zriedkakedy spomínaní v médiách, keďže médiá vlastnia.

•1918: Rothschildovci nariadia popravu cára Mikuláša II. a celej jeho rodiny v Rusku boľševikmi, ktorých kontrolujú. Toto je odplata Rothschildovcov za to, že cár Alexander II. podporoval Abrahama Lincolna v roku 1864. Je pre nich veľmi dôležité vyvraždiť celú rodinu, vrátane žien a detí. Ukázali svetu, že toto sa stane každému, kto skríži cestu Rothschildovcom.

•1919: Po skončení prvej svetovej vojny sa vo Versailles koná mierová konferencia. Má rozhodnúť o výške reparácií, ktoré musí Nemecko zaplatiť víťazom. Hostiteľom tejto konferencie je jej šéf barón Edmund de Rothschild. Noviny Times of London prinášajú 29. marca správy o boľševikoch v Rusku: „Jednou zo zvláštnych čŕt boľševického hnutia je vysoké percento neruských skupín medzi jeho vodcami.“ Rothschildovci sú na Rusov nahnevaní, pretože im v Rusku neumožnili založenie centrálnej banky.

Zhromaždili preto skupiny špiónov a poslali ich do Ruska, aby tam vyvolávali nepokoje a podporovali revolúciu. N. M. Rothschild & Sons dostávajú trvalú moc určovať denne svetovú cenu zlata. To sa koná v kanceláriách City of London. Denne o 11:00 až do roku 2004!

•1920: Winston Churchill píše článok do Illustrated Sunday Herald s dátumom 8. februára: „Od dní Spartaka, Weishaupta až ku Karlovi Marxovi a Trockému (Rusko), Belovi Kunovi (Maďarsko), Rose Luxemburgovej (Nemecko) a Emme Goldmanovej (USA) toto celosvetové sprisahanie rozvracajúce civilizácie riadi spoločnosť na základe spomalenia vývoja a závistlivej zlomyseľnosti, nemožnej rovnosti, a neustále rastie. A teraz nakoniec táto skupina výnimočných osobností z podsvetia veľkých miest Európy a Ameriky strhla ruský

V utorok 17. júla 1918 prišlo komando popravcov, odviedlo cársku rodinu do suterénu domu a všetkých zastrelili.

národ za vlasy. Stala sa prakticky neochvejným vládcom ohromného impéria.“ •1926: N. M. Rothschild & Sons refinancujú Spoločnosť podzemných elektrických dráh v Londýne, ktorá má rozhodujúci podiel v celom londýnskom systéme podzemnej prepravy.

•1934: Sú reformované švajčiarske bankové zákony o utajení. Stáva sa zločinom, za ktorý je možné ísť do väzenia, ak akýkoľvek bankový úradník poruší tajomstvo banky. Všetko toto je prípravou Rothschildovcov na druhú svetovú vojnu. Tu opäť financujú všetky strany.

•1939: IG Farben, vedúci svetový výrobca chemikálií a najväčší nemecký výrobca ocele, dramaticky zvyšuje svoju produkciu. Táto zvýšená produkcia je takmer výlučne použitá na vyzbrojenie Nemecka do druhej svetovej vojny. Táto spoločnosť bola kontrolovaná Rothschildovcami.

•1940: Hansjürgen Koehler vo svojej knihe „Vo vnútri Gestapa“ uvádza o Márii Anne Schicklgruberovej, Hitlerovej prababičke: „Mladá slúžka prišla do Viedne a stala sa domácou slúžkou v sídle Rothschildovcov. Hitlerovho neznámeho otca treba hľadať v tomto skvostnom dome.“ Toto potvrdzuje aj Walter Langer vo svojej knihe „Hitlerova myseľ“, v ktorej uvádza: „Otec Alois Hitler bol nemanželským synom Márie Anny Schicklgruberovej.

Mária Anna Schicklgruberová žila vo Viedni.

V čase, keď otehotnela, bola zamestnaná ako slúžka v dome baróna Rothschilda. Hneď, ako Rothschildova rodina zistila, že je tehotná, bola poslaná späť domov, kde sa jej narodil Alois.“

Alois Hitler – nemanželský syn Márie Anny Schicklgruberovej.

109

MANDRAGORA > PAVUČINA – IVO SAMSON

Ján Gašo

PAVUČINA SLEDOVANÍM VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

110

P

hDr. Ivo Samson, PhD., sa narodil 18. 5. 1955 v Brne. Počas práce archivára na Vysokom učení technickom v Brne s ním nadviazala spoluprácu ŠtB, vďaka čomu sa dostal do zoznamu spolupracovníkov s označením agent a krycím menom Ivana. Svoju obhajobu týkajúcu sa evidencie v ŠtB pre denník SME v roku 2007 ukončil slovami: „Nepoznám eštebáka, ktorý by priznal, že aktívne donášal. Každý tvrdí, že má čisté svedomie.“ Približne rok pred revolúciou sa presťahoval na Slovensko. Postupne si dopĺňal vzdelanie (Univerzita Friedricha Schillera v Jene, Univerzita Justusa Liebiga v Giessene, Univerzita Friedricha Wilhelma v Bonne a ďalšie). Svoje obzory si rozšíril aj vďaka štipendiu v Bruseli z roku 1997 (NATO Fellowship).

Známe je predovšetkým jeho dlhoročné pôsobenie v pozícii analytika Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v Bratislave (RC SFPA). V jej štruktúrach sa nachádzajú aj známe tváre ako František Šebej, Milan Ftáčnik, Miroslav Lajčák, Ján Figeľ, Brigita Schmögnerová, Magda Vášáryová, Pavol Demeš, Eduard Kukan a ďalší. Táto inštitúcia je v nemalej

miere financovaná zo zahraničia (Veľvyslanectvo Veľkej Británie, Nadácia Friedricha Eberta, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku a ďalšie) a okrem iného „vytvára priaznivé prostredie pre rast novej generácie slovenských odborníkov v oblasti medzinárodných vzťahov“.

Ivo Samson sa zaoberá predovšetkým otázkami bezpečnostnej politiky a terorizmu. No jeho komentáre bývajú často doslova štvavé. Napr. stiahnutie amerických bojových jednotiek z Iraku komentoval aj slovami: „Ak chcú Iračania lepší život, dostali šancu – diktátora s chuťou obesili a za demokraciu si odteraz musia umierať sami.“ Po medializácii jeho minulosti v ŠtB sa v médiách až tak často neobjavoval, no v súčasnosti je to už prakticky zabudnuté a okrem opätovného priestoru v médiách vyučuje na viacerých vysokých školách, dokonca pôsobí aj ako poradca ministra obrany SR Martina Glváča. V posledných rokoch je taktiež pravidelným hosťom prednášok s názvom Večer pre Izrael, kde okrem iného hovoril aj o tom, že „židia vychádzajú z toho, že vzhľadom na antisemitizmus a antisionizmus, ktorým sa antisemitizmus kryje, je pre nich Izrael tou jedinou zárukou, kde sú naozaj bezpeční“.

„Palestínčania ako národ sú celkom novým národom.“

111

Foto: Martin Nedeliak

KOREŠPONDENTI > MADE IN ASIA: FEUDALIZMUS V TREŤOM SVETE?

Alexandra Demetrianová K a mb o d ž a

MADE IN ASIA: FEUDALIZMUS V TREŤOM SVETE?

112

P

red textilnou továrňou v kambodžskej metropole Phnom Penh zazneli výstrely.

Bezpečnostné zložky pálili guľky do davu šičiek protestujúcich za lepšie pracovné podmienky. Zranili dvadsaťtri žien a dievčat, jedna z nich bola tehotná. Aj keď vláda zahladila problém odsúdením provinčného guvernéra na 18 mesiacov väzenia, nebol to prvý, ani ojedinelý prípad.

Spoločnosť Puma, ktorá si v továrni nechala vyrábať odevy, sa od prípadu dištancovala. Vlani polícia tiež strieľala do štrajkujúcich v inej textilnej továrni v provincii Svay Rieng, tri ženy sa liečili zo strelných zranení. Nedávno spoločnosť Nike, ktorá v Kambodži šije športové odevy, prepustila vyše tristo zamestnancov po týždňoch štrajku a protestov za vyššie platy a zdravé podmienky na pracovisku. Menovať však možno aj iné firmy ako H&M či Wallmart, ktoré sú spojené s kolapsom steny v textilnej továrni v Phnom Penhe. Nadnárodné spoločnosti sa od prípadov v Kambodži väčšinou dištancujú, keďže sú len objednávateľmi a továrne vlastnia regionálne spoločnosti, vo veľkej miere z Číny. Prípadne vydajú vágne vyhlásenia a produkcia textílií pre prvý svet pokračuje bez zmeny. Politika voľného trhu zariadila partnerstvo, z ktorého ťažia textilné firmy vďaka lacnej pracovnej sile a aj kambodžská vláda práve kvôli tomutu záujmu a obrovským ziskom.

Textilný priemysel v Kambodži tvorí 80 per-

cent ziskov zo zahraničného obchodu. Textílie boli prvým krokom k industrializácii a krajinu vyšvihli medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce ekonomiky Ázie. Naplno sa odvetvie rozbehlo v deväťdesiatych rokoch, keď Spojené štáty znížili clo na dovoz kambodžských textílií a postupne skupovali 70 percent produkcie. Vo viac ako 300 fabrikách dnes šije vyše 400 000 ľudí, väčšinou žien. V roku 2005 si Kambodža polepšila ratifikovaním stanov Medzinárodnej organizácie práce (ILO), ktoré zaručujú monitorovanie pracovných podmienok s názvom „Lepšie továrne“. Bol to Washington, kto podmienil textilný biznis preukázateľnými štandardmi na pracovisku. Keď sa americko-kambodžská obchodná dohoda v roku 2005 skončila, ILO už výsledky monitoringu v textilných továrňach nemusela zverejňovať. V súčasnosti sú to tajné dokumenty dostupné len spoločnostiam, ktoré kontrolované výrobne vlastnia. Desiatky štrajkov a protestov v uplynulých rokoch svedčia o tom, že podmienky sa pod nedostatočným dohľadom zhoršujú.

Omdlievanie v tmavých dusných továrňach, zárobok od päťdesiat do sedemdesiat dolárov mesačne. Kambodžské šičky by privítali viac o dvanásť až sto percent, aby uživili rodiny. Minimálna mzda sa reálne za posledné desaťročie v textilnom priemysle zmenšila a takmer polovica pracovníkov je podľa správy kambodžskej vlády (2010) anemická – trpí únavou a podvýživou.

K tomu pridajme šikanu, sexuálne obťažovanie, násilie a vydieranie na pracovisku. Kým kedysi šičky pracovali väčšinou na plný úväzok, dnes prevažujú krátkodobé zmluvy, ktoré vedú k masovým prepúšťaniam.

Väzenie S-21 v Phnom Penhe, odkiaľ sa nevychádzalo.

Z vyše 11 000 väzňov prežilo mučiareň len sedem.

Riečne dedinky. Mohutná rieka Mekong a jazero Tonlesap sú životodarcami Kambodže.

Foto: Alexandra Demetrianová

V Kambodži sa stále žije ťažko. Väčšina obyvateľstva žije v chudobe, na vidieku, bez infraštruktúry či zdravotnej starostlivosti. Demokracia neexistuje, krajinu riadi jeden muž – premiér Hun Sen. Jeho klan rodiny a lojálnych má pod palcom ekonomiku, médiá, volebnú komisiu, políciu i armádu. Peniaze, ktoré do Kambodže prúdia, sa strácajú v útrobách korupcie elít i radových úradníkov. Nespokojnosť rastie. Odzrkadľujú to aj voľby, v ktorých minulý mesiac zís-

kala opozícia historicky takmer polovicu kresiel v parlamente. Hun Sen však vládne ďalej, a ako ukázal nahnaním vojska do metropoly Phnom Penh, svojich oponentov sa nebojí. Či už politických alebo len obyčajných – v textilných továrňach, na poliach zhabaných na produkciu cukru alebo vo vysťahovaných dedinách pri Mekongu.

Viaceré tieto ekonomické projekty pritom sponzoruje Európska únia, alebo na ne „dohliadajú“ organizácie OSN. Nútené vysťahovávanie oby-

Typický život na vidieku– domáca výroba palmového cukru.

Život na vode.

Foto: Alexandra Demetrianová

113

KOREŠPONDENTI > MADE IN ASIA vateľstva dosiahlo také rozmery, že Svetová banka pozastavila Kambodži fondy na rozvojové projekty.

Kambodža má za sebou storočie vojen za nezávislosť, o moc, o Vietnam, americké bombardovanie, vyvražďovanie Červenými Khmérmi a históriu thajskej, vietnamskej a francúzskej kolonizácie.

Každá táto éra fungovala na feudalistickej vláde elity nad poddanými roľníkmi. Dnes, keď má byť

> SPÁNOK JE LUXUSOM

Ivana Skerlíková Kamb od ža

SPÁNOK JE LUXUSOM

E 114

Deti v Kambodži bežne pracujú, podporujú tak početné chudobné rodiny. Horším prípadom je žobranie v uliciach, kam ich nasadzujú aj gangy.

Zdravotná starostlivosť je výsadou majetnejších v oblastiach s infraštruktúrou. Ostatní závisia od humanitárnych misií.

Kambodža slobodná a ťažiť z mieru so susedmi i veľmocami, sa však feudalizmus vracia. Slabé právo a zákony, vláda elít, rodinkárstvo, kasty vyvolených v spoločnosti, a nakoniec aj všeobecné vedomie ľudí, že toto je prirodzený systém.

Hlavné znaky feudalizmu a každý jeden z nich je aj po stáročiach v Kambodži živý.

Foto: Alexandra Demetrianová

šte donedávna som Slovensko považovala za jednu z najchudobnejších krajín. Čo však zmenilo moje názory o 180 stupňov, bol môj pobyt v Kambodži. Už pri vstupe do krajiny si všimnete, že ľudia nemajú domy ako my, ba ani obydlia pozliepané zo starého dreva či plechu. Spia polonahí na zemi, bez ničoho pod hlavou či nad hlavou, a ak sa im pošťastí, cez deň si nájdu aspoň nejaký tmavý igelit, ktorí si prehodia cez konár stromu, aby ich žeravé slnko doslova neupieklo.

Takéto výjavy uvidíte len z okna autobusu, lebo v mestách sa snažia všetko prispôsobiť turizmu, no chudobu cítiť aj tam. Na školských budovách sú prilepené plagáty s prosbou o donácie, či už ide o zubné kefky, pasty, mydlá alebo jedlo pre deti. V stánku s oblečením sa budete aj pol hodiny hádať s obchodníkom, či vám predá nohavice za 3,20 eura alebo 3,30. Poviete si: „Preboha, šalie kvôli desiatim centom!“ No pre neho to môže znamenať jedlo pre celú rodinu na deň.

Keď sa čašníka v bare opýtate, ktoré domáce pivo je najlepšie, on vám s úprimným pohľadom odpovie, že nevie, lebo ho kvôli vysokej cene ešte v živote neochutnal. Nehovoriac o tom, koľko vďaky uvidíte v jeho pohľade, keď mu necháte prepitné aspoň euro, ktoré je pri mesačnej výplate 70 dolárov (53 eur) kráľovské. Napriek veľkej chudobe sa väčšina Kambodžanov snaží zlepšiť si svoju životnú úroveň, a tak okrem dennej šichty má aj nočnú. Ako vravia domáci, spánok je luxus, ktorý si nemôže hocikto dopriať. O sociálnych dávkach, nejakej podpore pre nezamestnaných či príspevku na deti nie je vôbec reč.

A čo si myslia o turistoch z iných krajín? Pre nich sme všetci boháči, či sme Slováci s 50 eurami v peňaženke, hoci bývame v malej bytovke a do roboty chodíme na bicykli, alebo Nemci s dvomi autami a veľkým domom.

KOREŠPONDENTI > ČO-TO O DEŤOCH

V

> BYROKRACIA V ALTAJSKU

Jozef Oravec

Dáša Raimanová

Ve ľ ká Br i t á n i a

Rusko

ČO-TO O DEŤOCH

BYROKRACIA V ALTAJSKU

britských vlakoch je aj takzvaná Quiet Zone (voľne preložené – tichá zóna).

Sedia v nej prevažne ľudia, ktorí majú radi pokoj a ticho, či už cestou do práce alebo z práce. Minulý týždeň som si do tej zóny opäť sadol. Všade sedeli ľudia počúvajúci hudbu cez slúchadlá, relaxujúci alebo spiaci, až na tri malé, zasoplené (jedno dokonca pokakané), hulákajúce deti vo veku od 3 do 5 rokov a ich benevolentnú matku. Na moje veľké počudovanie sa nikto z cestujúcich neozval, nikto neprotestoval, po koberci sa váľali rozsypané čipsy a dokonca plienka.

Sprievodca kontrolujúci lístky si robil svoju prácu a vonku bol pekný deň. Neviem, ale myslím si, že na Slovensku by už padla pokuta za znečistenie vozňa. Najväčším paradoxom však je, že deň predtým nejaký chlapík sledoval film na svojom notebooku a mal ho v Quiet Zone pustený nahlas.

Reakcia sprievodcu bola nasledovná: „Prepáčte, pane, ste v Quiet Zone, buď si zapojte slúchadlá, alebo si presadnite do iného vozňa.”

Jedno som pochopil veľmi rýchlo. Dieťa je v UK vždy na prvom mieste. Stojíte v rade s dieťaťom?

Ale kdeže. Máte prednosť všade, kam sa pohnete. Rozbije vaše dieťa loptou výklad na obchode? Že vám to zaplatí poisťovňa? Možno áno, ale nie v prípade, ak máte obchod v obytnej zóne. Tam sa to nepovažuje za úmysel, ale za „child game” – detskú hru. Ale pozor! Nájde ošetrujúci lekár na vašom dieťati modrinu? To máte veľký problém, do pár hodín vás riešia britské úrady.

P. S.: Asi 12–14-ročné deti robili „bordel“ v električke. Nikto z cestujúcich sa neozval, až na mňa. Nič zlé som neurobil, len som ich zahriakol, aby boli ticho. Jeden starší pán sa ma opýtal: „Je nejaké z tých detí tvoje?” Odpovedal som: „Nie.“ A on na to: „Tak ich nechaj, nech sa hrajú.” K tomu nemám čo dodať.

A

ko absolventka biologickej antropológie a milovníčka ruskej literatúry túžiaca naučiť sa po rusky som sa vybrala s dobrovoľníkmi na archeologické vykopávky do Altajskej republiky na Sibíri.

Ak chcete v Rusku niekde zostať viac ako tri dni, treba sa zaregistrovať na polícii. Keďže som mala byť v Altajsku mesiac, vybrali sme sa so šéfom výpravy na úrad v najbližšej dedine. A byrokracia začala. Vraj „nemám tú správnu pečiatku na papieri z letiska“. Netuším, o akej pečiatke úradníčka hovorí, a tak sa pýtam, čo mám robiť.

Chladno odpovedá, že musíme ísť do hlavného mesta Gorno-Altajsk vzdialeného asi 500 km.

Snažíme sa byť diplomatickí, lebo jej odpoveď sa nám vôbec nepáči. Šéf výpravy z Novosibirskej akadémie sa ju snaží presvedčiť, že nám to bude trvať dva dni a obaja musíme pracovať. Úradníčka neustupuje a tvrdí, že je to jediná možnosť, ako to vyriešiť. Mám pocit, že od nás čaká úplatok, ale po zdĺhavom presviedčaní, ako som pricestovala z ďaleka kvôli ich kultúre a histórii, úradníčke napadne, že by som mohla napísať čestné prehlásenie o pečiatke, ktorú som nedostala. Hľadáme pero, ale žiadne so sebou nemáme. Veď sme na úrade, nejaké sa tam určite nájde. Úradníčka držiaca pero v ruke nám odpovedá, že oni žiadne pero nemajú a posiela nás do obchodu. Neveríme vlastným očiam, no odchádzame z úradu predsa len s dobrým pocitom, že z 500 km sa stáva iba 15 minút chôdze za perom.

Späť na úrade nám (respektíve šéfovi výpravy) úradníčka diktuje dlhý list. Ja síce azbuku čítam, ale v živote by som nebola schopná napísať slová, ktoré jej vychádzajú z úst. Za môj podpis prehlásenia som odmenená pečiatkou do pasu.

A tu sa konečne pani úradníčka usmeje a pýta sa: „Ako sa vám páči v Altajsku?”

115

TRIBÚNA > ČESŤ A SLÁVA

Tomáš Plachý

Peter Miler

ČESŤ A SLÁVA

POSTAVME SA ZOTROČOVANIU

V

116

> POSTAVME SA ZOTROČOVANIU

jednej rozprávke sa krajčír Labakan snaží chytiť životnej šance a stať sa mladým kráľom. Prezlečený za princa sa vtiera do kráľovej priazne. V záverečnej scéne však stojí zoči-voči osudovej voľbe, keď rozhodnutie sa pre šťastie a bohatstvo na jednej strane a česť a slávu na strane druhej má určiť jeho ďalší osud.

Spomeňte si, koľkokrát za posledných dvadsať rokov ste počuli skloňovať slovo „česť“. Koľkokrát to slovo vyslovili naši spoločenskí vodcovia a koľkokrát sme mali možnosť sledovať, že sa tomuto pojmu spreneverili. Mnohí z nich sú dnes oficiálnymi miliardármi, hoci ešte včera boli „len“ služobníkmi ľudu. Za tú dobu stačili predať, zadlžiť a oholiť svojich voličov a spoluobčanov. Na nasledujúce generácie tak určili ich osud. Sme „gastarbaitermi“ a budeme bírešmi vo vlastnom štáte. Predali sme fabriky, predáme pôdu a neskôr určite aj vodu a vzduch.

Pravda, oficiálne vyjadrenia znejú inak. Máme údajne slovenský automobilový priemysel, slovenské elektrárne a slovenský plynárenský podnik, údajne platíme nemocenské poistenie a údajne si sporíme na dôchodok. Väčšina však vie, že priemysel tu len dočasne prebýva, že neplatíme zdravotné poistenie, ale iba dane, ktoré povinne odvádzame na účty poisťovní, no tie nám v zásade nič negarantujú. Nevieme, ako raz budeme ošetrení, ani to, či raz ešte aj my dostaneme dôchodok. Zvolili sme si vidinu šťastia a bohatstva v nádeji, že šťastie a bohatstvo naozaj prídu samy a bezpracne. Zabudli sme, že česť a sláva majú prednosť, tak ako v onej rozprávke. Česť a sláva sú hodnoty, ktoré oprávňujú legitímne uchopiť moc. Bez cti a slávy môže a musí byť moc zákonite zneužitá. Hovorí o tom aj ona stará rozprávka o krajčírovi Labakanovi.

Táto rubrika je Vaša, milí čitatelia. Príspevky, ktoré nám budete posielať, by mali byť Vašimi pohľadmi na dianie vo svete okolo Vás.

Poznámka: Text by nemal presiahnuť 2000 znakov.

Z

lo potrebuje strach, a kým sa budete báť, stále budete pod neľudským útlakom pracovať za minimálne mzdy. Je načase porozmýšľať nad sebou a uvedomiť si, kam toto vaše konanie dospeje.

Je načase zbaviť sa strachu, že „ja mám nejakú hypotéku, mám rodinu“. Veď práve preto si nemôžete dovoliť otročiť. Netreba zabúdať na to, že spoločne sa dá dosiahnuť každý cieľ. Ale nie taký, akým sa vedenie firmy oháňa na poradách.

Väčšina firiem si kladie za cieľ iba jedno – stále väčší zisk a obohatenie sa na úkor drhnúcich zamestnancov. Ani rôzne odbory vo firmách, ktoré manipuluje (a platí) materská firma, nikam neviedli. Samozrejme, disciplína musí byť, ale položme si otázku, v čí prospech funguje otrocká disciplína zamestnancov pracujúcich v ťažkých podmienkach?

Je načase postaviť sa zotročovaniu a jasne predostrieť svoje požiadavky pod hrozbou nekompromisného štrajku a zastavenia výroby. Takéto konanie má zázračné, ba priam terapeutické účinky, pretože až vtedy si zamestnávateľ konečne uvedomí (on to aj tak dávno vie, ale vám to nikdy doteraz zámerne nepovedal) cenu vašej práce. A uvedomí si hlavne, že si nenecháte skákať po hlavách a že už s vami tú smiešnu hru hrať ďalej nemôže.

Bude s vami musieť diskutovať, debatovať, a práve toto je cesta! Dostať zamestnávateľa do pozície niekoho, s kým budete neustále preberať nielen svoje požiadavky, ale aj nápady na chod firmy, lebo firma, to sú všetci ľudia, ktorí v nej pracujú, a to bez rozdielu. Preto je potrebné len jedno – nebáť sa! Nikto predsa nevyhodí všetkých zamestnancov. Všetci nepoctiví otrokári robia len to, čo im ľudia dovolia, preto je len na vás, či im to ďalej budete dovoľovať a so sklonenou hlavou zbabelo znášať všetky príkoria, ktoré si za svoju poctivú prácu nezaslúžite.

TRIBÚNA > NAJKRAJŠIE BREMENO

> SNAHA O UMLČANIE PRAVDY

Kristína Benkovičová

Patrik Bandúr

NAJKRAJŠIE BREMENO

SNAHA

B

ol spaľujúci pondelok. Ťahali sme sa so psom asfaltovým chodníkom. Je to jedna z každodenných činností, pri ktorej opäť nachádzam pokoj, zbieram a triedim čriepky dňa.

Z betónu ešte stále sálala horúčava a miestami rozkmitávala vzduch. Ulice boli preto celkom vyľudnené. So sklonenou hlavou som bola pohrúžená do svojich myšlienok. Pes do tých vlastných.

Iba na chvíľku som odtrhla zrak od tekutého asfaltu. Začula som pred sebou kroky a zbadala ľudskú „žirafu“ – otca so synom na ramenách.

Malé chlapča mu sedelo na krku a bosými pätami ho veselo štuchalo do hrudníka. „Nie som ťažký, ocinko?“ zašveholilo cez špáročku v holom ďasne. Pán vytiahol z vrecka kúsok papierovej vreckovky, utrel si spotené čelo a s úsmevom odpovedal: „Ty si moje najkrajšie bremeno!“ Zmysly sa mi zostrili, hlava narovnala, celú myseľ mi vyplnila odpoveď mohutného chlapa ešte dlho po tom, ako tento tandem zmizol.

V tom pálivom tichu som si to zrazu uvedomila naplno. Občas sme si jeden druhému bremenom, katom, tiahneme do vojen a ako hyeny potom obhrýzame svoje obete. V tej otcovej odpovedi však nebol skrytý iba jedinečný rodičovský cit, ale i nádej. Ešte z nás totiž nadobro nevyprchala tá ústredná sila, ktorá nás k sebe aj priťahuje a naostatok púta. Mnohí už neveria, že ľudstvo zvládne akýkoľvek životný reparát. Ale i v tejto egocentrickej dobe, ktorá sa zavše ukrýva pod maskou falošného ľudomila, tlie iskra nádeje. Nádeje, že to s nami nie je až také zlé, že tá ľudská esencia ešte nie je úplne udupaná a že parafrázujúc J. R. R. Tolkiena, hoci blúdime, nie sme celkom stratení. A tak kým všetci budeme mať svoje „bremená“, ktoré nám síce ohýbajú chrbát, ale vďaka nim sme ešte aspoň trochu ľudskí a vnímaví k životu, máme šancu otvoriť nezakalené oči aj zajtra a vidieť svet inak: vylúpnuť ho z ponurej všednosti a premaľovať dúhovými farbami.

O UMLČANIE PRAVDY

V

nímajúc mediálne manipulácie s vojnou v Sýrii, za ktorú sú zodpovední poslušní dodávatelia zbraní „bojovníkom za slobodu“ som sa rozhodol, že v rámci súťaže SOČ napíšem komplexnú prácu o pozadí a možných dôsledkoch tejto barbarskej vojny. To som ani netušil, že v banskobystrickej komisii sedí človek, ktorý sa síce považuje za politicky znalého, no v mojich očiach o to mylne informovanejšieho odborníka. Mimochodom profesor na UMB, ktorý vyhlásil, že v Sýrii neexistujú žiadni teroristi, za opozíciu bojujú otcovia detí zabitých vojakmi, zbrane pochádzajú z obsadených vojenských základní a polovicu sýrskej armády tvoria ľudia z Iránu.

Dokonca som bol označený za zaujatého, jednostranného podporovateľa fašistického režimu vraždiaceho vlastných obyvateľov. Ak máme na Slovensku politológov s podobnými názormi, sme na tom už skutočne biedne. Nevedomosť a vlastne celková nechuť niektorých ešte neuvedomelých ľudí dozvedieť sa niečo nové spolu s každodennou dávkou zmanipulovaných správ vytvára kombináciu, kvôli ktorej sú ľudia usilujúci o odhalenie pravdy označovaní za bláznov. Aj takto sa elity snažia zakrývať skutočné udalosti vo svete, pred ktorými si ešte mnohí nepochopiteľne zatvárame oči a len mávneme rukou, že nás sa Sýria, Irak alebo Líbya absolútne netýkajú.

Na mediálne mlčanie dopláca momentálne snáď najviac Sýria, ktorá je svedkom najbrutálnejšieho a súčasne najkrvavejšieho vojnového konfliktu súčasnosti. Zahraničím vedený a financovaný teror je dokonale skrytý za naťahovačku o vymyslenom použití chemických zbraní armádou voči civilistom.

Udalosti v jednej z najtolerantnejších a najrýchlejšie sa rozvíjajúcich krajín sveta sú v pozadí nášho záujmu. Možno je to aj kvôli takým ľuďom, aký sa počas mojej obhajoby snažil vyvrátiť moje tvrdenia a umlčať hlas, ktorý sa len snažil priniesť ľuďom pohľad na konflikt z druhej strany.

117

ZEM VEK

Redakcia ZEM VEK MESAČNÍK UTAJOVANÝCH INFORMÁCIÍ BEZ CENZÚRY Mesačník / Ročník 1 – 5/2013 Cena v predaji: 2,90 € Cena v predplatnom: 2,50 € Číslo vyšlo 6. 9. 2013 ADRESA REDAKCIE Wattova 10, 821 04 Bratislava e-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk www.zemavek.sk predplatné: www.zemavek.sk REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: M. Morés, Milan Pullmann, Dušan Budzák, Ján Gašo, Peter Sanve Art director: Ivan Galanský Marketing: Jana Zigová Email: zigova@sofian.sk Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková

118

Autori fotografií a ilustrácií: strana 4, 23, 51, 54, 55, 57, 67, 69 – 71 : Matúš Plecho strana 24, 25, 37, 42 – 49 : SITA/AP strana 7, 14, 16, 18, 19: TASR strana 7: Andrew Rusk strana 63: Tibor Eliot Rostas strana 81: Vladimir Manyuhin strana 88 – 89: Zuzana Vernerová strana 99 – 103: Tomáš Tajták strana 104: Vladimír Líška strana 108: Rdsmith4 strana 110 – 111: Martin Nedeliak strana 112 – 114: Alexandra Demetrianová Ilustračné foto: shutterstock Vydavateľ SOFIAN, s. r. o.

Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Wattova 10, 821 04 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058 Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o.

Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 e-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk Tlač D&D International Slovakia, s. r. o.

Topoľčianska 17, 851 05 Bratislava Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú.

Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe.

Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

Spolupracujeme:

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2013: 7,50 € (vrátane poštovného)

(Obdobie október – december 2013) Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk

Telefonické objednávky: 0944 134 773 v pracovných dňoch od 9.00 – 16.00 h KUSOVÉ PREDPLATNÉ Z dôvodu mimoriadneho záujmu sme okrem zvýšenia počtu kusov nákladu otvorili od 1. júna 2013 aj možnosť objednávok po jednotlivých číslach. Objednávať októbrové číslo môžete do 20. septembra 2013 na www.zemavek.sk.

Cena je 2,90 eur/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 4. OKTÓBRA 2013

ZEM VEK DO BRATISLAVSKÝCH KNIŽNÍC A ŠKÔL

V

auguste mala väčšina bratislavských knižníc aj škôl dovolenkové obdobie, avšak naši spolupracovníci neoddychovali. Stretli sa a dohodli doručovanie časopisu do 26 mestských, miestnych a špecializovaných knižníc s 18-timi pobočkami, tiež do niektorých čitární. Ak vaša knižnica náš časopis zatiaľ nedostala, ozvite sa nám. Školy začíname oslovovať v týchto dňoch.

Postupne sa počet občanov, ktorí chcú pomáhať pri šírení osvety rozširuje.

Záujemcov o pomoc pri distribuovaní časopisu do uvedených inštitúcií evidujeme na adrese: centrum.bratislava@gmail.com.

ARCHÍV ZEM VEK Ak ste nezohnali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si ich môžete objednať.

NEVERTE PROPAGANDE

119

www.slobodnyvysielac.sk

Sloboda začína aj končí slobodou slova.

„Hlboko s vami nesúhlasím, no urobím všetko preto, aby ste mohli svoj názor slobodne hlásať.“ Voltaire

www.radioviva.sk

Najlepšia hudba všetkých čias