Január 2014 by Zem & Vek

U TA J O VA N É

JANUÁR 2014

INFORMÁCIE CENA PRI PREDPLATNOM

BEZ

2,50 €

CENZÚRY

CENA

2,90 €

www.zemavek.sk

KONCENTRÁCIA MEDIÁLNEJ MOCI:

NOVÁ TOTALITA Tanečnica v tme éteru / 4 Anabáza Rádia Viva: Ako to bolo / 32 Medzi ruským medveďom a bruselskou eurokasou / 10 Julija Tymošenková / 56 Strašidlo extrémizmu máta v europarlamente / 13 Objavovanie liečivej vody / 70 „Hipisácki “ fašisti? / 20 Sokol tvrdší ako euro / 78 Techniky mediálnej manipulácie / 22 Bublina umelých vitamínov spľasla / 90 Mediálno-politická hydra berlusconizácie / 28 Tajomstvá podzemných chodieb / 112

TIBOR ELIOT ROSTAS

MLČANIE II. ROZHLASOVÉ ESEJE O LABYRINTE SVETA Autorov debut Mlčanie sa dostal medzi bestsellery na slovenskom knižnom trhu, pričom samotná kniha spôsobila obrovský ohlas, ale aj rozruch. Napriek snahám stiahnuť knihu z predaja sa Mlčanie teší mimoriadnej priazni čitateľov. Ani druhý diel cyklu rozhlasových esejí odvysielaných na rádiu VIVA nie je nič dlžen nástojčivosti a výbušnosti debutového titulu.

MILÍ ČITATELIA, POZÝVAME VÁS NA BESEDY S AUTOGRAMIÁDOU: 4. 2. 17:30 h Piešťany Mestská knižnica mesta Piešťany 5. 2. 18:00 h Topoľčany Reštaurácia Gemini 6. 2. 17:00 h Trnava Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave 7. 2. 19:00 h Senica Múzeum L. Novomeského 10. 2. 15:30 h Námestovo Kníhkupectvo a Kaviareň LIBRESSO 11. 2. 18:00 h Púchov Kinosála v Mestskom divadle 12. 2. 16:00 h Prešov Knižnica P. O. Hviezdoslava 13. 2. 18:00 h Košice Tabačka Kulturfabrik

Školská ulica 19 Krušovská 2310 Rázusova 1 Sadová ulica Hviezdoslavovo nám. Hlavná 139 Gorkého 2

Pri celoročnom predplatnom mesačníka ZEM&VEK si môžete objednať knihu MLČANIE II. s autogramom autora za zvýhodnenú cenu 10 eur vrátane poštovného. Objednávať môžete v e-shope na www.zemavek.sk.

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > JANUÁR 2014

DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU

EKONOMIKA

TÉMA MESIACA

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

TANEČNICA V TME ÉTERU / 4

EKONOMIKY / 18

TECHNIKY MEDIÁLNEJ MANIPULÁCIE / 22

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

SATIRA

BERLUSCONIZÁCIE / 28

AKO TO VIDÍME MY / 19

ANABÁZA RÁDIA VIVA: AKO TO BOLO / 32

MEDIÁLNO-POLITICKÁ HYDRA ZO SVETA A Z DOMOVA

MEDZI RUSKÝM MEDVEĎOM A BRUSELSKOU EUROKASOU / 10 STRAŠIDLO EXTRÉMIZMU MÁTA V EUROPARLAMENTE / 13

PROPAGANDA

ORBIS PICTUS

MEDIÁLNA MANIPULÁCIA

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH

„HIPISÁCKI“ FAŠISTI? / 20

36 – 43

RENDEZ-VOUS

BEZ MASKY

ALTERNATIVE VITA

STRETNUTIE S ČLOVEKOM

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

HĽADANIE VYSNÍVANEJ KRAJINY / 64

AKO SA KRADNE RÁDIO / 44

JULIJA TYMOŠENKOVÁ / 56

OBJAVOVANIE LIEČIVEJ VODY / 70 VODA JE ZÁKLAD VÁŠHO ZDRAVIA / 76 SOKOL TVRDŠÍ AKO EURO / 78

DÉJÀ VU

EXPEDÍCIA ARCHA

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

VÝPRAVY ZA IDEÁLNYM SPOLOČENSTVOM

NESPRAVODLIVOSTI IV. / 81

SKRYTÁ RUKA VIDEODROMU / 52

PUTOVANIE DO STRATENÉHO RAJA / 62

MRAVNÉ KORENE DEMOKRACIE A STRIE-

DUCHOVNÉ PRÍČINY

DANIE POLITICKÝCH ÚSTAV / 82 PRÍRUČKA PREŽITIA: PO KOLAPSE II. / 86

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

HERBÁR

MÚZY

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ

OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN

O KNIHÁCH, FILMOCH, HUDBE

PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

A PRÍRODY

A VÝTVARNÝCH DIELACH

KEĎ SVETLO ZABÍJA / 88

STROM AKO POSVÄTNÁ BYTOSŤ A ZDROJ

KNIHA / 98

(P)OTRAVINY / 89

LIEČENIA / 92

FILM / 99

BUBLINA UMELÝCH VITAMÍNOV SPĽASLA / 90

PRÍBEHY ZEME MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV ZRODENIE PIATEHO SLNKA / 97

HUDBA / 100 HRY / 101 IVAN CHAPČÁK / 102

MANDRAGORA

PAVUČINA

KOREŠPONDENTI

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

SLEDOVANIE VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ PO-

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

NEZNÁME TECHNOLÓGIE STARÉHO

SPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

NEKONEČNÉ PLÁNE SERENGETI / 116

EGYPTA / 108

POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA

ŽIVOT MEDZI AMERICKÝMI BOMBAMI / 120

TAJOMSTVÁ PODZEMNÝCH CHODIEB / 112

IVETA RADIČOVÁ (KARAFIÁTOVÁ) / 114

RAZIE NA DENNOM PORIADKU / 120

TRIBÚNA

ZÁHADA MIZNÚCEHO TOALETNÉHO

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY VÝZVA SLOBODNÝCH OBČANOV SLOVENSKA / 122

PAPIERA / 121 NIE JE OBCHOD AKO OBCHOD / 121

DYMOVÉ SIGNÁLY > TANEČNICA V TME ÉTERU

Tibor Eliot Rostas

TANEČNICA

V TME ÉTERU 4

BOLO PRIBLIŽNE POL DVANÁSTEJ V NOCI, 21. DECEMBRA 2013. DEŇ, V KTOROM JE NAJVÄČŠIA TMA. VOŠIEL SOM DO PRIESTOROV RÁDIA VIVA, KDE UŽ OD VEČERNÝCH HODÍN BEŽALO POSLEDNÉ VYSIELANIE NAŽIVO. VŠETKO NAVÔKOL VYZERALO TAK TROCHU AKO KAR. BOLI TAM VŠETCI. ĽUDIA SI NAVZÁJOM PODPISOVALI TRIČKÁ S LOGOM RÁDIA NA PAMIATKU, ŽE TVORILI JEDEN TÍM. DNES V NOCI ČAKALI NA VYKONANIE ROZSUDKU. CELÁ TÁ SCÉNA MI PRIPOMÍNALA FILM LARSA VON TRIERA TANEČNICA V TME – MUZIKÁL, KTORÝ SA KONČÍ POPRAVOU. NEZMYSELNOU, KRUTOU A NESPRAVODLIVOU.

TANEČNICA V TME ÉTERU > DYMOVÉ SIGNÁLY

rípad vynúteného ukončenia vysielania Rádia VIVA si médiá na Slovensku vôbec nevšímali. Protest s oﬁciálnym názvom Oldies street party na Hviezdoslavovom námestí, ktorý sa uskutočnil dva týždne pred posledným dňom rádia, si všimla iba Česká televízia, od nás nikto. Vlastne áno. Takí ako Fun radio: „Nie si si istý, čo sa stane s tvojím obľúbeným Rádiom VIVA? Nalaď si nás.“ To je odkaz kolegov z mediálnej brandže. Odkaz o tom, kam až môže zájsť spoločnosť, ktorá stratila mieru. Mieru všetkého, čo bolo predtým hodnotou a dnes je len čímsi prázdnym a rozpredaným. Kým časomiera odrátavala posledné minúty, zamestnanci rádia postávali vo vysielacom štúdiu, v redakcii, pri vchode, kde už dva týždne horeli sviečky. Mali zapáliť nádej, že pravda neskončí v temnote. Nádej, že sme ešte stále solidárni. Petícia za zachovanie Rádia VIVA mala s počtom 39 302 podpisov doposiaľ najväčšiu podporu spomedzi všetkých petícií na serveri peticie.com. Poslucháči a priaznivci Rádia nechápali, prečo sa to vlastne deje. Prečo musí rádio, ktoré majú radi a v bratislavskom regióne má jednu z najvyšších počúvaností, skončiť? Ako je možné, že sa má náhle uzavrieť niečo, s čím prežili kus života? Robo Bartoš, jeden z ľudí z vedenia, sa mi priznal, že prišiel o všetko. Ostali mu len rozvrátené vzťahy a bývanie u mamy. Podobní osud stihol aj Milana Kodaja a Dušana Budzáka. Robo Bartoš však dodal, že pochopil niečo, čím sa predtým nezaoberal. A síce, že omnoho väčšiu stratu pociťuje v tom, že stratil dôveru v spoločnosť. Áno, mnohí na kauzu VIVA hľadia optikou „keď skapala koza mne, nech skape aj susedovi“. A mnohí vôbec nepochopili, že toto nie je o Rádiu VIVA, o nenažratých vydriduchoch, ktorí ryžovali na reklame a užívali si slasti života na vysokej nohe. Toto je o porážke spoločnosti, v ktorej mal pôvodne platiť zákon. Ak aj napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu Rada pre vysielanie a retransmisiu nerešpektuje jeho uznesenie, kde má potom hľadať ochranu a spravodlivosť pekár, holič, lekár, učiteľ, murár, kde má hľadať dôstojnosť a právo každý z tých, ktorým sa Niekto s mocou peňazí a dobrých kontaktov rozhodne vziať živobytie? Tesne pred polnocou som sa do vysielania dostal aj ja a odpovedal na pár otázok Alexandra Štefu-

cu. Jednou z nich bolo, či si myslím, že Mlčanie uškodilo Rádiu VIVA. Odpovedal som, že skôr vysielanie zamlčovaných faktov uškodilo mne. Áno, zopár tých, ktorí ako SME radšej cenzurujú príspevky v diskusiách pod vlastnými článkami, než by sa pozreli pravde do očí, Mlčanie skutočne nemohli vystáť. Ak sa tam nedopatrením objaví článok, kde Rostasovo Mlčanie nedehonestujú, zmažú ho. A šéfredaktor SME vysloví poľutovanie, že niečo také spáchala ich vlastná redaktorka. Tá si má vraj najprv dobre prečítať, čo píše SME o Rostasovi skôr, ako niečo pustí do obehu. Ale Alexovi som povedal, že neľutujem ani minútu, ani jednu z tých 120 sekúnd, ktoré som pripravil s najlepším vedomím a svedomím. Naopak, som rádiu vďačný, že všetkým v tejto brandži, ospevujúcej cisárove nové šaty, ukázala, že sa to dá robiť aj inak, bez falošných kompromisov korektných lží. Ale bola tam ešte jedna pripomienka: Alex vraví, že už dvakrát, keď som bol jeho hosťom, sa zmienil, že tieto témy sú polemické. Áno, polemickými sú do tej chvíle, kým sa nimi poslucháč nezačne zaoberať hlbšie. Dnes sú to už vysokopostavení ľudia na súdoch, v polícii, v politike, lekári, učitelia, ale aj otcovia a matky detí, ktorí si stále viac uvedomujú, že to, čo sa sprvu mohlo zdať polemickým, je čím ďalej, tým viac krutou realitou. Realitou, ktorá sa už netýka iba ich, ale predovšetkým osudu tých, ktorí prídu po nás. Stál som pred vysielacím štúdiom a spolu s ostatnými hľadel do prázdna. Časomiera sa blížila k polnoci. Dušan Budzák si vzal posledné slovo. Niekde tu v dramaturgii ﬁlmu Tanečnica v tme skolabovala Björk, keď jej na hlavu navliekli čierne vrece. A tak ju pripútali k doske a šepkali do ucha, že to bude v poriadku. Spievala svoj Last song. Posledných desať sekúnd sa do sklady Viva Forever vlialo hrozivé pípanie zaznamenávania srdcovej činnosti. Päťdesiatsedem, päťdesiatosem, päťdesiatdeväť... Dlhý prenikavý zvuk spôsobil úderom poslednej sekundy noci najdlhšieho temna niečo, čomu by som neveril, keby som tam nebol. Všetci sme so slzami v očiach cítili, že znamenal nie symbolickú, ale skutočnú smrť. Smrť živého organizmu. Smrť nádeje. Smrť všetkého, čo pre mnohých stelesňovalo dôvod na radosť. Ten dlhý prenikavý zvuk sa premenil v jednoliaty, monotónny šum ničoty.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

DEKLARÁCIA ĽUDSKÝCH POVINNOSTÍ

Všeobecná deklarácia ľudských práv je dostatočne známa. Kladie dôraz na politické, občianske, sociálne a hospodárske práva. Aktívni humanisti jej vyčítajú, že nezahŕňa napríklad problematiku menšín. Tvrdia, že už zastarala, a preto ju treba aktualizovať. Rôzne skupiny, či už názorové, etnické alebo náboženské, sa veľmi rady oháňajú právami, ale už horšie vnímajú povinnosti. Pri príležitosti Dňa ľudských práv sa objavila aj zmienka o Všeobecnej deklarácii ľudských povinností, ktorú OSN nikdy neprijala. Existuje od roku 1996 z iniciatívy nemeckého kancelára Helmuta Schmidta a na jej texte sa podieľali prezidenti a premiéri z Austrálie, USA, Mexika, Singapuru, Rakúska či Zambie. Nie je to dokument, diktátorským štýlom stanovujúci povinnosti, ktoré musí každý pod hrozbou trestu dodržiavať. Práve naopak, dokument sa snaží vyzývať na dodržiavanie zásad nevyhnutných pre fungovanie ľudského spoločenstva v duchu „Nerob nikomu to, čo nechceš, aby iní robili tebe“. V preambule je okrem iného uvedené, že výlučné trvanie na právach môže viesť ku konﬂiktu, rozdeleniu a nekonečným sporom a zabúdanie na ľudské povinnosti tiež k nezákonnosti a chaosu.

Deklarácia povinností má 19 článkov a napríklad v článku 11 je napísané: „Všetok majetok a bohatstvo musia byť využívané zodpovedne v súlade so spravodlivosťou a pre pokrok ľudstva. Hospodárska a politická moc nesmie byť využívaná ako nástroj na ovládanie, ale v mene ekonomickej spravodlivosti a spoločenského poriadku.“ Je tu však aj článok 14 o médiách, ktorý si možno vykladať rôznym spôsobom. Podľa neho sloboda oznamovacích prostriedkov má umožniť informovať verejnosť a kritizovať spoločenské inštitúcie a konanie vlády, ale s rozvahou, a spravodajstvo musí byť

pravdivé. Je tu riziko, kto bude určovať, čo je pravdivé a čo už je nezodpovedné, pretože skúsenosti s politickou korektnosťou ako novou formou cenzúry nútia k obozretnosti.

KOREKTNÉ POPRETIE REALITY Nemecká polícia v Berlíne má s kriminalitou v metre svoje skúsenosti. Disponuje typológiou páchateľov, ktorá vychádza z praxe a z najčastejších prípadov. Mala by teda konať štandardným a efektívnym spôso-

bom. No nemôže, pretože podľa kritérií multikultúrnosti a politickej korektnosti musí poprieť realitu. Polícia nechala v metre premietať osvetové video, ktoré upozorňovalo občanov na krádeže peňaženiek počas predvianočných nákupov. Dopustila sa však veľkej chyby. Podľa kriminálnej štatistiky a typológie zlodeja najčastejšie predstavuje neeurópsky vyzerajúci imigrant. Polícia preventívne tento typ ľudí kontrolovala a v rámci predchádzania zločinnosti oboznamovala verejnosť, aké nebezpečenstvo hrozí v prípade vreckových krádeží. Kontroly, najmä legálnosti pobytu neeurópsky vyzerajúcich imigrantov, označili stúpenci politickej korektnosti za rasistické a rovnako aj osvetu, ktorá vychádza z policajných skúseností. Doterajšie osvetové video muselo z berlínskeho metra zmiznúť a nové už bude v duchu požadovaných kritérií, aj keď bude mať pramálo spoločné so skutočnosťou.

THATCHEROVEJ DAŇOVÁ FINTA Ikona neoliberálnej hospodárskej politiky, bývalá britská premiérka Margaret Thatcherová, sa vedela postarať o svoju rodinu aj po smrti. Je to typické pre politikov, ktorí majú plné ústa rečí o tvrdej práci, uťahovaní opaskov a sociálnych škrtoch, ale pre tých ostatných, ktorí sú obeťami ich reforiem a ekonomických experimentov. Margaret Thatcherová podľa ﬁnančných expertov napísala svoj závet tak šikovne, aby jej rodina

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

vzrástla sledovanosť internetových televízií a YouTube. Okrem diváckej skepsy treba rátať aj s pribúdaním stúpencov alternatívneho životného štýlu, ktorí nepotrebujú klasickú televíziu. Tradičnú propagandu nahrádzajú nové informačné zdroje. Televízny a spravodajský kanál RT.com (Russia Today) patrí k najsledovanejším internetovým stránkam vo veľkých amerických mestách. Vysiela na 22 satelitoch pre 100 krajín. Ešte nedávno bola RT druhým najsledovanejším zahraničným kanálom po BBC a teraz je už jednotkou medzi zahraničnými stanemusela platiť dane. Stačí, že ich platia ostatní bežní Briti a daňový úrad im ide tvrdo po krku. V testamente je uvedené, že rodinný majetok v hodnote 4,7 milióna libier má byť rozdelený medzi členov rodiny. Zaujímavé je to, že najcennejšia časť majetku, luxusná rezidencia v centre Londýna v hodnote 12 miliónov libier, patrí anonymnej spoločnosti registrovanej v daňovom raji na britských Panenských ostrovoch. Vďaka tomu Thatcherovej príbuzní nemusia platiť 40-percentnú daň z pozostalosti, ktorá by predstavovala 4 milióny libier. Bývalá premiérka vo svojej poslednej vôli luxusný dom vôbec nespomína, iba cennosti v hodnote takmer päť miliónov libier. Milionársky dom v štvrti Belgravia kúpila spoločnosť so sídlom v Jersey a následne ho prenajala ﬁrme na britských Panenských ostrovoch. Keďže londýnsky dom je napísaný na konto anonymnej spoločnosti, podľa britských zákonov anonymní akcionári po smrti Thatcherovej nemusia platiť dedičské dane. Rodinní právnici, ktorí spravujú thatcherovský majetok, sa odmietajú ku kauze vyjadrovať.

AMERICKÁ NEDÔVERA K PROPAGANDE Američania majú nelichotivú povesť, že sú takí zmanipulovaní médiami, až prestávajú vnímať realitu a žijú v neznalosti spoločenských procesov a diania vo svete. Nie je to úplne pravda. Aj v USA, tak ako v ostatných krajinách, je značná časť zmanipulovanej verejnosti, ale aj rozrastajúci sa okruh premýšľajúcich a pochybujúcich ľudí. Svedčí o tom prieskum ratingovej spoločnosti Nielsen Company, ktorá monitoruje televíznu sledovanosť v USA. Podľa jej informácií prvýkrát za posledných dvadsať rokov ubudlo divákov klasickej televízie. Aj Američanom prekáža poplatnosť televíznych staníc ako CNN, Fox News či CBS záujmovým skupinám a mediálnym korporáciám. Vďaka rozšíreniu vysokorýchlostného internetu

7 nicami v hlavných mestských konglomeráciách USA. Okrem toho je RT prvým spravodajským kanálom, ktorý na YouTube prekročil hranicu jednej miliardy divákov. Američania majú aj svoje domáce zdroje, ktoré sa ešte nemôžu pochváliť masovou sledovanosťou, ale sú nositeľmi mediálnej zmeny a novej kvality. Jedným z nich je televízia Real News, ktorú podporuje hnutie Demokracia teraz! Vysiela v USA i v Kanade. Televíznu stanicu založil novinár Paul Jay, jej vysielanie umožňujú iba dobrovoľné príspevky a nemá žiadnu reklamu.

PÁPEŽ V NEMILOSTI Najnovším nepriateľom amerických neokonzervatívcov je pápež František. Pravicoví komentátori na televíznych staniciach CNN a Fox News kritizovali pápeža v súvislosti s celoštátnym štrajkom zamestnancov reťazcov rýchleho občerstvenia za zvýšenie minimálnej mzdy. Pápež vo svojich vyhláseniach kritizuje hrabivosť a bezohľadnosť jedného percenta trhovo vyvolených. Médiá, ktoré slúžia oligarchom, mu vyčítajú, že je marxista a odmieta kapitalizmus voľného trhu. Fakty o americkej realite hovoria jasne – priemerný príjem jedného percenta na vrchole hospodár-

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

skej pyramídy od roku 1960 vzrástol o 270 percent, priemerný príjem zvyšku obyvateľstva o 22 percent a výška minimálnej mzdy vzrástla za polstoročie iba o 7 percent. Pápež František v rozhovore pre denník Stampa odmietol obvinenia pravicových amerických komentátorov, že jeho učenie je marxistické. Naliehal na to, aby svet venoval väčšiu pozornosť chudobným. Americkým kritikom v médiách odkázal: „Ideológia marxizmu je chybná. No počas svojho života som sa stretol s mnohými marxistami, ktorí sú dobrými ľuďmi, takže ma to neuráža. Kedysi sa sľubovalo, že keď bude pohár plný, pretečie a prospech z toho budú mať chudobní. Teraz je to tak, že keď je pohár plný až po okraj, akosi čarovne sa zväčší a chudobní z toho nikdy nič nemajú. Opakujem, nehovoril som ako odborník, ale podľa cirkevnej sociálnej doktríny. A to neznamená, že človek musí byť marxista.“

NEPOHODLNÝ J. F. K. Výročie atentátu na amerického prezidenta Johna F. Kennedyho v roku 1963 desaťročia opakovane vyvoláva otázniky nad organizátormi likvidácie hlavy štátu. Väčšina Američanov neverí oﬁciálnej verzii o jedinom pomätenom strelcovi. Novinár a spisovateľ David Talbot, autor knihy o bratoch Kennedyovcoch, v rozhovore pre Hlas Ruska ponúkol svoju verziu o organizátoroch akcie na odstránenie nepohodlného prezidenta. Podľa neho je päťdesiat rokov od vraždy J. F. Kennedyho úplne jasné, že sa prezident stal obeťou sprisahania najvplyvnejších ľudí a organizácií vo svojom vlastnom štáte. Kennedyho rodina sa domnievala, že hlavnú úlohu v atentáte zohrala CIA a organizovaný zločin. Talbot túto verziu potvrdzuje. Kladie si otázku, prečo bola

komisia Kongresu USA na vyšetrenie vraždy J. F. K. založená až v roku 1976 – teda 13 rokov po výstreloch v Dallase. Prezident Gerald Ford a jeho kabinet vytvorili komisiu pod vedením vtedajšieho viceprezidenta USA Nelsona Rockefellera, ktorá mala za úlohu vyšetriť okolnosti niekoľkých škandálov s účasťou CIA. V snahe objasniť akcie tajnej služby a zistiť, či nebola spolu s maﬁou zapojená aj do vraždy prezidenta Kennedyho, napokon vznikla Churchova komisia na vyšetrovanie vrážd. Komisia svoj záver v prípade J. F. Kennedy zverejnila v roku 1979. Závery, ku ktorým dospela, úplne spochybnili oﬁciálnu verziu Kennedyho vraždy. Nátlak CIA, zbabelosť médií a zlyhanie politikov komisii znemožnili, aby prípad

dotiahla do konca. Podľa Davida Talbota mnohí členovia Churchovej komisie dospeli k názoru, že Johna F. Kennedyho zabila CIA v spolupráci s maﬁou.

SKLAMANIE Z EURA Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Christopher Pissarides, ktorý prednáša na London School of Economics, presviedčal v roku 2008 Cyprus, aby sa pridal k jednotnej európskej mene. Teraz radikálne zmenil názor. Kritizuje euro, že rozdeľuje Európu, spôsobuje nezamestnanosť a treba od neho čo najskôr upustiť. Priznáva, že bol plne oddaný myšlienke jednotnej európskej meny. Podporu euru po rokoch odvoláva, pripisuje mu vytvorenie stratenej generácie mládeže bez práce a navrhuje jeho zrušenie. Profesor Pissarides vysvetľuje svoju názorovú premenu: „Vtedy to vyzeralo ako ohromný nápad. Teraz nám to však vybuchlo rovno do tváre. Súčasná situácia je neudržateľná.“ Vyzýva na akcie k obnoveniu európskej vierohodnosti na medzinárodných trhoch a oživeniu vzájomnej dôvery medzi európskymi národmi, ktorú strácajú. Profesor Pissarides tvrdí: „Euro by sa malo buď riadnym spô-

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

obrovský rozmer zadlženosti amerických domácností možno sociologicky označiť za totálne zdisciplinovanie – vynútenie poslušnosti. V chomúte dlhov len vrčí, ale nehryzie deväť desatín Ameriky, ktorých reálny príjem sa prepadol na úroveň konca 60. rokov. Dlhy sú efektívnejší nástroj než všetka autocenzúra, slzný plyn, obušky a vodné delá.

PROROCTVO Z EGYPTA

sobom demontovať, alebo by mali európski vedúci predstavitelia tak rýchlo, ako je to len možné, urobiť nevyhnutné opatrenia, aby umožnilo rast a zamestnanosť.“ V rámci eurozóny je teraz bez práce viac ako devätnásť miliónov ľudí.

UTOPENÍ V DLHOCH A POSLUŠNOSTI Donghoon Lee, popredný ekonóm americkej centrálnej banky FED, ovládanej súkromnými bankami, upozornil na narastajúcu zadlženosť domácností v USA všetkými možnými typmi záväzkov. Trvalo narastajú dlhy, ktoré nie sú späté iba s bývaním, pričom neustále slabne schopnosť splácať hypotéky. Americké domácnosti podľa štatistiky FED-u prekročili bod zlomu, za ktorým už nedokážu udržať dlhy pod kontrolou. Priemerná domácnosť dlhuje 7 000 až 15 122 dolárov len na kreditných kartách. Priemerný hypotekárny

dlh predstavuje sumu 146 215 dolárov. Študent, ktorý môže ukončiť vzdelanie len vďaka úveru, dlhuje v priemere 31 240 dolárov. Všetci spolu sú dlžní skoro bilión dolárov. Podľa servera Global Research

V roku 2014 sa zmení mapa sveta. Významné udalosti, ktoré predurčili zmenu epochy, sa začali už vlani. Rusko bude mať väčší vplyv ako USA a Čína. V USA dôjde k veľkému rozdeleniu spoločnosti, ktoré sa môže stať začiatkom konca Ameriky, akú sme doteraz poznali. Rusko bude musieť odraziť veľký teroristický útok a podarí sa mu to vďaka silovým štruktúram a novým technológiám. Tvrdí to káhirská astrologička a numerologička Joy Ayyadová, pôvodne bakalárka francúzskeho umenia, ktorú označujú za egyptskú kráľovnú proroctva. Jej proroctvá sú uverejňované už desať rokov a k ich naplneniu dochádza s obdivuhodnou presnosťou. Joy Ayyadová vlani predpovedala pád režimu Husního Mubaraka i zvrhnutie nového prezidenta Mohammeda Mursího, keď jeho pozícia bola neochvejná. Veštkyňa na televíznych obrazovkách opakovane potvrdzovala pád Mursího a moderátori programov dávali najavo pochybnosti o reálnosti veštby. Skeptici napokon museli priznať porážku. Predpovedala aj to, že minister obrany Al-Sisi, ktorý podporil vystúpenia a protesty proti prezidentovi Mursímu a Moslimskému bratstvu, bude hrať rozhodujúcu úlohu. Joy Ayyadová to hovorila niekoľko mesiacov pred revolúciou v Egypte. K jej splneným predpovediam patrí smrť egyptského prezidenta Omara Sulejmana a zemetrasenie v Iráne. Všetko to dokumentuje jej stránka na Facebooku. Na tento rok okrem iného predpovedá, že Egypt sa stane predákom arabských štátov, s Ruskom vytvorí pevný zväzok. Egyptskí susedia budú mať ťažké časy – nastane druhá revolúcia v Tunisku a ďalšia zmena moci v Líbyi. Táto informácia na odľahčenie zahraničnej politiky ťažkého kalibru vedie k otázke: veriť či neveriť? Brať vážne alebo pochybovať o geopolitických predpovediach kráľovnej egyptského proroctva? Odpoveďou bude januárové číslo Zem&Vek v roku 2015, keď si pripomenieme splnené i nesplnené pro(lh) roctvá Joy Ayyadovej.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > MEDZI RUSKÝM MEDVEĎOM A BRUSELSKOU EUROKASOU

Ľubomír Huďo

MEDZI RUSKÝM MEDVEĎOM A BRUSELSKOU EUROKASOU KAM PATRÍ UKRAJINA – DO EURÓPY ALEBO K RUSKU? TÁTO OTÁZKA SA V NÁS SNAŽÍ VYVOLAŤ DOJEM, AKOBY ZNAČNÁ ČASŤ RUSKA NEPATRILA DO EURÓPY, K JEJ HISTORICKEJ A KULTÚRNEJ TRADÍCII, ALEBO AKOBY NEBYŤ V EURÓPSKEJ ÚNII ZNAMENALO PATRIŤ NA INÝ KONTINENT. UKRAJINA LEŽÍ TAM, KDE VŽDY – NA VÝCHODE EURÓPY, PRI HRANICIACH S RUSKOM. IDEÁLNE BY PRE ŇU BOLI VYVÁŽENÉ VZŤAHY S BRUSELOM I MOSKVOU. 10

MEDZI RUSKÝM MEDVEĎOM A BRUSELSKOU EUROKASOU > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

d ideálu má ukrajinská realita neskutočne ďaleko. Z jednej strany na Kyjev nalieha eurobyrokrat so štrngajúcou kasou a prísľubom euroraja, z druhej strany sa mu vyhráža ruský medveď, že nebude prívetivý a priateľský, ak Brusel ovládne ukrajinskú politickú scénu, a následne trh. Mediálna scéna od Bratislavy po Londýn a ďalej až za Atlantikom vytvára tradičný obraz kladného hrdinu a zloducha, ako pri všetkých mocenských zápasoch o ovládnutie určitého priestoru. Kladným hrdinom je Európska únia, ktorá dáva nevídanú šancu Ukrajine, aby sa zaradila do veľkej európskej rodiny prosperity, demokracie a civilizačných hodnôt. Zloduchom je, samozrejme, Rusko s prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý nech povie a urobí čokoľvek, pre amerických a západoeurópskych politikov zostáva nepriateľom demokracie, ľudských práv a slobody, aj napriek spoločným summitovým úsmevom pred objektívmi fotoaparátov.

KAŽDÝ JE TEN „DOBRÝ“ Jednoduchá a zrozumiteľná schéma, podľa ktorej by sme mali vnímať vnútropolitickú situáciu na Ukrajine s protestmi a opozičnými tlakmi na odstúpenie prezidenta, vlády a parlamentu. Ukrajinci a Ukrajinky túžia po slobode a spravodlivej spoločnosti a nikto iný ako Európska únia im ju nemôže ponúknuť. Rusko je uzurpátor ukrajinskej budúcnosti a ponukou colnej únie s Bieloruskom a Kazachstanom chce naďalej ovládať svoju sféru vplyvu. Je naozaj také jednoznačné a jednoduché povedať, komu záleží na krajine a kto ju chce zapredať, získať moc, a hlavne dobre na tom zarobiť? Jedno i druhé možno pripisovať aj vyčítať obom znepriateleným táborom na ukrajinskej scéne. Podriadiť sa Moskve alebo Bruselu? Ukrajinskí pragmatici zvažujú, čo by bolo pre krajinu výhodnejšie, či už z ekonomického alebo strategického hľadiska, a potom sú tí, ktorí na ceste k moci využijú kohokoľvek, či už Brusel alebo Moskvu – sľubmi o europrosperite alebo hrozbami o novej dominancii v podobe eurobyrokratov. Každému táboru poslúži ulica a na nej demonštrujúce masy ako prejav vôle ľudu. Rečníci na tribúne, bez ohľadu na to, z ktorého sú tábora –

euronadšenci, nacionalisti, proruské sily – všetci tvrdia, že im ide o Ukrajinu a budúcnosť národa. Pri demonštráciách dochádza k vybičovaniu emócií a vášní, terčom sú poriadkové sily a o násilné výbuchy z oboch strán je postarané. Z nich možno vytĺcť politický kapitál a pritiahnuť pozornosť sveta. Stará taktika profesionálnych revolucionárov zamatového typu, ktorí si nacvičili efektívne postupy v krajinách strednej a východnej Európy po páde železnej opony, a teraz by radi dotiahli do víťazného konca ukrajinskú Oranžovú revolúciu z roku 2004.

POKUS O NÁVRAT K MOCI Oranžoví revolucionári síce zvíťazili, okrem iného aj s pomocou slovenských aktivistov štedro ﬁnancovaných z amerických inštitútov a nadácií, ale potom moc stratili. Vystriedali ich dnešní mocipáni – prezident Viktor Janukovyč a proruská Strana regiónov. Nečudo. Napriek krásnym frázam o novej a slobodnej Ukrajine s orientáciou na Európskou úniu a NATO predviedli hlavne zápas o vlastné pozície a čo najvyššiu životnú úroveň pre vlastné rodinné klany. Tak ako multimilionárka Julija Tymošenková, expremiérka odsúdená za zneužitie právomocí a kšefty so zemným plynom, ktorá dnes z väzenia burcuje ulice. Európski a americkí politici na túto sväticu so sklonmi k mimoriadnemu blahobytu nedopustia krivého slova. Proces s ňou označili za spolitizovaný a nespravodlivý. Vzhľadom na doterajší spôsob života to má vo väzení náročné. O to viac presviedča svet a Ukrajincov, ako jej záleží na slobode a demokracii pre celú krajinu.

VYSOKÁ HRA Opozícia, vedená Arsenijom Jaceňukom zo strany Vlasť, Vitalijom Kličkom z hnutia UDAR a Olehom Ťahnybokom zo strany Sloboda, predstavuje široké názorové spektrum od liberálov po nacionalistov. Zaktivizovala bojovo naladené davy na námestiach ukrajinskej metropoly. Nepodpísanie asociačnej dohody s Európskou úniou označila takmer za vlastizradu, vystrašila svojich stúpencov víziou ruského ovládnutia Ukrajiny a zacítila možnosť dostať sa k moci, aj za cenu nepokojov a s podporou proeuróp-

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > MEDZI RUSKÝM MEDVEĎOM A BRUSELSKOU EUROKASOU

sky naladených davov. Voľby sú ešte ďaleko, ale príležitosť vyhodiť zo sedla momentálne vládnuce špičky je ideálna. Navyše v geopolitickej hre o Ukrajinu a oslabenie Ruska poslúžili títo páni ako emisári bruselskej a washingtonskej stratégie pri ruských hraniciach. Studená vojna totiž neskončila, pokračuje len soﬁstikovanejším spôsobom, používaním rečí o demokratických hodnotách a podporovaním rôznych farebných revolúcií, ktoré majú priniesť spravodlivosť, právo a dôstojnú budúcnosť. Ide o mocenský súboj USA, EÚ, Ruska a Číny. Oslabenie jedných znamená posilnenie druhých. Euroatlantické spojenectvo USA a EÚ automaticky odsudzuje Rusko a Čínu na spoluprácu ako jedinú protiváhu veľmocenských chúťok Bieleho domu a ešte vyšších mocenských štruktúr v pozadí, ktoré zostávajú verejnosti utajené. Hoci už mnohé veci o Bilderbergu, Trilaterálnej komisii a Výboru pre zahraničné vzťahy vychádzajú na povrch, ešte to nemusí byť vrchol pyramídy vplyvných štruktúr usilujúcich o nastolenie Nového svetového poriadku.

NIE JE NÁSILIE AKO NÁSILIE Európska únia nie je samaritán, ﬁlantrop, ani združenie humanistov, ktorí chcú nezištne pomôcť Ukrajine z jej problémov a ponúknuť reálnu perspektívu zlepšenia kvality života pre väčšinu Ukrajincov. Pokrytectvo jej predstaviteľov sa prejavilo, keď ronili slzy nad zásahom ukrajinských policajných síl a v rovnakom čase ignorovali mlátenie britských študentov a talianskych demonštrantov. Aj Washington trápi utrpenie ukrajinských demonštrantov, hoci amerických politikov nedojímala policajná brutalita proti protestujúcim v amerických mestách z hnutia Okupuj Wall Street. Aj generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen apeloval na ukrajinskú vládu, aby dodržiavala základné demokratické práva ako slobodu prejavu a zhromažďovania. Nejako mu uniklo nedávne dianie vo Francúzsku, keď proti prezidentovi Françoisovi Hollandovi demonštrovalo v uliciach jeden a pol milióna ľudí. Policajti neváhali mlátiť ľudí len pre tričko so symbolom rodiny, ktoré malo vyjadrovať protest proti zákonu o homosexuálnych manželstvách. Europoli-

cajti a americké bezpečnostné sily môžu biť ľudí, ktorí majú kritický postoj k vláde a jej rozhodnutiam, ale všade inde ide o ohrozenie demokracie, kým ju nenastolia „skutoční“ demokrati splnomocnení Bruselom a Washingtonom. Preto ani v Kyjeve nemohol počas napätej situácie chýbať americký senátor John McCain.

CIEĽ: OBKĽÚČIŤ RUSKO Ide o senátora, ktorý v zahraničnopolitických otázkach reprezentuje najmilitantnejšie krídlo republikánov a najradšej by bombardoval Sýriu, viedol vojnu proti Iránu a patologicky nenávidí Rusko ako brzdu celosvetovej americkej dominancie. Svoje nadšenie pre destabilizáciu akejkoľvek krajiny v blízkosti Ruska maskuje odhodlaním bojovať za demokraciu, na čo slúži aj ním vedený Medzinárodný republikánsky inštitút (NRI). Inštitút spadá pod Národnú nadáciu pre demokraciu (NED) ﬁnancovanú americkou vládou. K jej aktivitám patrí sponzorovanie politických hnutí, zasahovanie do volieb a vytváranie nestability všade tam, kde miestna vláda odporuje americkým záujmom. Nejde len o asociačnú dohodu Ukrajiny s Európskou úniou a jej perspektívu nezávislosti. Otvorene o tom píše americký geopolitický analytik Walter Russel Mead. Podľa neho je dianie na Ukrajine jednou zo zásadných geopolitických udalostí v Eurázii. Ak Ukrajinu získa Západ, Rusko ako mocnosť neuspeje a zaradí sa do druhej divízie svetovej mocenskej ligy. Udalosti na Ukrajine sú prvoradou záležitosťou – tu sa píšu dejiny. Eurokasa bruselských byrokratov má prebiť výhody, ktoré ponúka Rusko svojimi ústupkami v cene zemného plynu a pri riešení ukrajinských dlhov zapojením do colnej únie a priestorom pre export ukrajinskej produkcie. Európska únia nehrá len za seba. Slúži ako predvoj Veľkého brata v pozadí, pretože U. S. impérium pre svoju celosvetovú dominanciu potrebuje zovrieť Rusko v smrteľnom objatí s pomocou všetkých susedných krajín a jeho bývalých satelitov. Povedie to k väčšej stabilite a bezpečnosti na Zemi alebo naopak? Medveď, a už vôbec nie ruský, určite nevezme nohy na plecia – nie je to v jeho náture.

STRAŠIDLO EXTRÉMIZMU MÁTA V EUROPARLAMENTE > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Ľubomír Huďo

STRAŠIDLO EXTRÉMIZMU MÁTA

V EUROPARLAMENTE EXTRÉMIZMUS JE ČAROVNÉ SLOVO, KTORÝM SA POMENUJE AKÝKOĽVEK ODKLON OD POLITICKEJ POSLUŠNOSTI A OBČIANSKEJ DISCIPLÍNY V RÁMCI EXISTUJÚCEHO SYSTÉMU. TRADIČNÉ A ŠTANDARDNÉ POLITICKÉ HNUTIA KAŽDÉHO PROTIVNÍKA ALEBO KRITIKA OZNAČIA ZA POPULISTU, A AK TO NA VOLIČOV NEZABERÁ, JE NAPORÚDZI SILNEJŠÍ TERMÍN – EXTRÉMISTA. OBYČAJNE SA SPÁJA S NÁRODNOSTNOU, RASOVOU A NÁBOŽENSKOU NEZNÁŠANLIVOSŤOU. ŠTANDARDNÁ ĽAVICA A PRAVICA ALEBO TAKZVANÍ „SLUŠNÍ“ ĽUDIA RIEŠIA ŤAŽIVÉ CELOSPOLOČENSKÉ PROBLÉMY NANAJVÝŠ RÉTORICKÝMI CVIČENIAMI, A POTOM SA NESTAČIA ČUDOVAŤ. PRETO TERAZ PRED VOĽBAMI DO EURÓPSKEHO PARLAMENTU KARTA EXTRÉMIZMU DESÍ EUROBYROKRATOV, EUROPOSLANCOV A CELÚ INTEGRAČNÚ MAŠINÉRIU.

a začiatku je hra so slovíčkami – štandard a extrémizmus. Štandard je označenie pre bežnú úroveň, ustálenú mieru, stanovenú normu. Extrémizmus je podľa deﬁnície neštandardné správanie a prípadne ideológia, ktorá sa významným spôsobom odlišuje od všeobecne akceptovaných a zaužívaných stanov. Extrémizmus nemusí automaticky znamenať kriminálne konanie, ale často mu je pripisované popieranie či porušovanie etických, právnych a iných spoločenských štandardov.

VŠETKO NECH JE PRI STAROM Neustále sa motáme okolo slovíčka štandard, ktoré akoby si vynucovalo posvätnú úctu na večné časy. Čo ak spoločenský vývoj a udalosti dospejú do štádia, keď doterajšie štandardy nestačia na ich deﬁnovanie, zvládnutie a riešenie? Ešte nedávno platné štandardy, stanovy a normy môžu v nových podmienkach slúžiť už len na umelé udržiavanie neudržateľného stavu. Hlavne tí, ktorí z neho mocensky ťažia a ﬁnančne na ňom lipnú, by ho najradšej zakonzervovali na čo

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > STRAŠIDLO EXTRÉMIZMU MÁTA V EUROPARLAMENTE

najdlhšie. Sami neschopní riešiť výzvy doby odsudzujú a varujú pred každým, kto ohrozuje ich pozíciu. Čierno-biele rozdelenie na štandardne dobrých a tradične zlých prestáva účinkovať na voličov v jednotlivých krajinách i na európskej úrovni. To je dôvod na paniku a náreky nad šíriacim sa extrémizmom. Štandardné strany vyzývajúce na boj proti extrémizmu nie sú schopné priznať si, že práve ony sú strojcom a iniciátorom extrémnych riešení. Svojou ľahostajnosťou a pasivitou voči voličským masám i nenásytnou túžbou po moci a ﬁnanciách produkujú radikalizmus a nespokojnosť. Ich štandardy už nestačia na adekvátnu odozvu, ktorú očakávajú nespokojné národy, občania, voliči...

ÚČELOVÉ SPOJENECTVO

V predminulom storočí Fridrich Engels a Karol Marx, kazatelia revolučnej ideológie robotníckej triedy, písali v Manifeste: „Po Európe mátoží strašidlo – strašidlo komunizmu. K honbe proti tomuto strašidlu sa spojili všetky mocnosti starej Európy, pápež i cár, francúzski radikáli i nemeckí policajti.“ V 21. storočí máme nové strašidlo z pohľadu eurobyrokratov, štandardných rozkrádačov a tunelárov, mocichtivých kariérnych straníkov, stúpencov integrácie a dôverčivých voličov, ktorí chcú zostať „slušnými“ ľuďmi za každú cenu. Strašidlo extrémizmu, proti ktorému sa spojili všetci od bruselských komisárov a francúzskych snobov cez nemeckých policajtov až po slovenskú smotánku s tancujúcou Beňovou, Miklošom či Figeľom. Namiesto toho, aby si priznali svoje zlyhania, neschopnosti riadiť veci verejné a sebeckú ignoranciu všetkých okrem seba a svojich spriaznencov či prisluhovačov, vyťahujú hrozby rasizmu, antisemitizmu, vývoja pred druhou svetovou vojnou. Neuvedomujú si, že práve takí ako oni vždy a všade vyprovokovali revolučné nálady, radikalizmus a svetové konﬂikty.

FRÁZY A ZASA LEN FRÁZY Komisárka Európskej únie pre vnútorné záležitosti Cecilia Malmströmová vyjadrila obavy, že voľby do Európskeho parlamentu v máji poznamená posilnenie krajne pravicových strán, čo

povedie k ich rastúcemu vplyvu. Pridala tvrdenia o xenofóbnych, rasistických a fašistických silách, ktoré zneužívajú krízu. Z toho vyplýva, že spúšťačom popularity extrémnych strán je kríza. Ale odkiaľ sa vzala? Podľa jednej verzie ju v pravidelných cykloch spúšťa neviditeľná ruka trhu, ekonomický systém je nezávislý na akýchkoľvek vonkajších zásahoch, žije si vlastným životom a nemožno ho nijako regulovať. Podľa druhej verzie sa kríza neobjavuje z ničoho nič, ale s prehľadom ju naštartujú a využijú najsilnejšie bankové domy, ﬁnančné skupiny a im slúžiace politické zoskupenia na štátnej i medzinárodnej úrovni. Navyše poslúži aj na realizáciu geopolitických projektov, o ktorých radový volič nemá ani tušenia. Z pohľadu mocenských elít je to len naivná a bezduchá ovečka, ktorá uverí tomu, čo sa jej povie v rámci demagógie a propagandy. Takže o čom sú krízy? Vinní sú extrémisti a neposlušní rozhnevaní voliči alebo kolaborujúce štandardné strany, ktoré nič neurobia v rámci preventívnych opatrení, alebo dokonca ešte prispievajú k zhoršovaniu situácie svojou predajnosťou, skorumpovateľnosťou a prisluhovačstvom skutočným mocenským centrám? Predseda Európskej rady Herman van Rompuy konštatuje, že v krajinách Európskej únie sú stále populárnejší ultrapravicoví politici. Vidí v tom nebezpečenstvo, ktoré sa prejaví vo voľbách do Europarlamentu. Podľa neho budú voľby mimoriadne náročné, pretože pôjde o posilnenie bloku euroskeptikov, ktorí chcú zohrať úlohu hrobárov Európskej únie. Európsky prezident Herman van Rompuy vie Európanom odkázať len jediné: „Populizmus a nacionalizmus nemôže poskytnúť odpovede na výzvy našej doby.“ Myšlienku možno tesať do kamenných učebníc politológie, len s dodatkom, že je to fráza, ktorá nedáva nijakú odpoveď. Hneď namieste je otázka pre európsky úradnícky establishment, nadštandardne platený z vyciciavaných európskych daňových platcov: Aké riešenie spoločenského marazmu ponúka integračný kolos? Strašenie extrémizmom, opakované zdôrazňovanie potreby hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest, presadzovanie genderovej politiky a obhajovanie multi-

STRAŠIDLO EXTRÉMIZMU MÁTA V EUROPARLAMENTE > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

kulturalizmu. Pochody za práva homosexuálov, zasahovanie do výchovného procesu v rodinách, boj proti xenofóbii, podporovanie prílevu prisťahovalcov z tretieho sveta a platba dlhov vyrobených na zruinovanie krajín a ich podmanenie, späté so sociálnymi škrtmi a sprivatizovaním všetkého, čo sa len dá – to má byť všeliek a hrádza proti extrémizmu. Pribúdajúca časť voličov začína byť na túto agendu alergická a hľadá inú cestu.

SILNEJÚCI HLAS EUROSKEPTIKOV Jedna z frakcií Európskeho parlamentu, konkrétne ide o strany európskych socialistov, požiadala londýnsky inštitút Demos, aby vypracoval správu o stave demokracie v Európe. Zo správy vyplýva: Naprieč Európou sa šíri veľká nespokojnosť s tradičnými politickými stranami. V dôsledku toho vznikajú, alebo silnejú nové politické subjekty, ktoré priamo ohrozujú európsku demokraciu. V Európe kvitne korupcia, väčšinou ako výsledok slabých demokratických inštitúcií a procedúr. Občania Európskej únie nie sú s demokraciou spokojní. Markantný nárast nespokojnosti je zjavný hlavne v Portugalsku, Česku a Maďarsku. Podobne ako európsky prezident aj predseda Európskej komisie José Manuel Barroso tvrdí, že hlavnou témou májových volieb do Európskeho parlamentu bude súboj zástancov ďalšej európskej integrácie a protieurópskych síl. Všetky tradičné strany v Europarlamente – európski ľudovci, európski socialisti, európski konzervatívci a reformisti i zelení s nevôľou počúvajú výroky predsedníčky francúzskeho Národného frontu Marine Le Penovej: „Myslím si, že Európska únia je ako Sovietsky zväz. Je nenapraviteľná. Rozpadne sa ako Sovietsky zväz.“ Podľa nej je Únia svetovou anomáliou. Obyvatelia členských krajín nemajú kontrolu nad svojimi ekonomikami, menami, ani pohybom ľudí na svojom území. Marine

Le Penová odporúča vrátiť jej fungovanie na úroveň spolupráce suverénnych štátov. Okrem výrokov chce aj konať. Podľa prieskumov by sa jej Národný front stal vo Francúzsku víťazom volieb do Europarlamentu. Po úspešných voľbách plánuje vytvoriť v Europarlamente silnú frakciu euroskeptických strán. Ešte predtým chce viesť spoločnú kampaň s predsedom holandskej Strany slobody Geertom Wildersom. Spája ich kritický postoj k Európskej únii a prisťahovalectvu. Le Penová zároveň zlepšila vzťahy s rakúskou nacionalistickou Slobodnou stranou Rakúska, kým Wilders nadviazal kontakty s belgickou Vlaams Belang či talianskou Ligou Severu. Na pôde Európskeho parlamentu chcú upozorňovať na rozširujúci sa vplyv islamu a prisťahovalcov, vstup Turecka do Európskej únie a priveľkú moc Bruselu. Podľa odhadov by mohli získať 30 percent hlasov. Po prvýkrát by v Európskom parlamente bola taká silná frakcia. Znamená to lepšie ﬁnancovanie, viac práv prehovoriť na pôde Europarlamentu a väčší vplyv. Na to potrebuje 25 členov zo siedmych členských štátov Únie. Preto Geert Wilders oslovil aj podobne zamerané strany vo Švédsku, Belgicku, Rakúsku a Taliansku. Podľa Slováka v európskych štruktúrach Maroša Šefčoviča, podpredsedu Európskej komisie zodpovedného za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu, extrémizmus možno poraziť rozumnou hospodárskou politikou. Priznáva, že ľudia reagujú na to, akým spôsobom konali v čase krízy nielen politici, vrcholoví manažéri a predstavitelia podnikateľského sektora na národnej úrovni, ale aj samotná Európska únia. Takže im to všetko odpustíme a dáme znova a znova šancu, lebo tak velí štandard a takzvaná slušnosť? Veď vlastne je všetko v poriadku, len došlo ku chybičke. Za ňu však neplatia politici, euroúradníci, ani manažéri, ale niekto iný.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

SDKÚ CHÝBA UŽ LEN RANA Z MILOSTI

Dvanásteho decembra 2013 opustili poslanecký klub SDKÚ-DS traja členovia: Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magda Vášáryová. Túto skutočnosť oznámili na rokovaní prezídia strany. SDKÚ zápasí s vážnymi problémami od predčasných volieb v roku 2006. Preferencie klesali, na svetlo vychádzali stále nové škandály, bola odhalená pravda o „úžasných“ reformách, prevalila sa Gorila, zlyhala Radičová, keď sa snažila za každú cenu podpísať Lisabonskú zmluvu. Dzurinda sa už radšej ani neukazuje a Frešo napriek siláckym rečiam neposunul stranu prakticky nikam. Nedávne voľby do VÚC pre ňu zachránil len Bratislavský kraj. Nie je div, že niektorí opúšťajú potápajúcu sa loď. A to hneď traja, čím sa počet členov poslaneckého klubu dostal na minimum nutné pre jeho fungovanie, teda osem. V SDKÚ sa oﬁciálne vyhrotila situácia po tom, ako bol do nej prijatý Dušan Repák. Žitňanská a Vášáryová povedali, že odídu, ak sa stane členom. Repák sa následne svojho členstva vzdal. O koho ide? Repák v minulosti zastupoval poslancov HZDS pred Ústavným súdom. Vtedy chceli dosiahnuť zrušenie Špeciálneho súdu. Mečiar ho tiež navrhol za člena disciplinárneho senátu. V parlamente je v súčasnosti už 19 nezaradených poslancov. Traja opustili KDH, dvaja OĽaNO, traja SDKÚ-DS, piati odišli zo SaS, po ich odchode nasledoval zánik jej poslaneckého klubu. Prejdú odídení poslanci k „poslednému spravodlivému“ Danielovi Lipšicovi, ktorý je „zaručene iný“ ako „hradní páni“, teda do strany Nová väčšina-Dohoda? Pôsobí v nej už rodinná známa Lucie, Jana Žitňanská.

HYSTÉRIA OKOLO PASTIERSKEHO LISTU Pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska, ktorý sa čítal v rímskokatolíckych kostoloch v nedeľu 1. 12., vzbudil (podľa očakávania) silné „vášne“. Nie však katolíckych veriacich či bežných ľudí, ale médií a tretieho sektora. Predovšetkým denníka SME a portálu JeToTak.sk. Denník SME okamžite a opakovane pastiersky list napadol na skôr argumentačnej úrovni, kým JeToTak.sk zvolilo sebe typickú formu „ironickej psychedélie“. Obe médiá neváhajú podsúvať čitateľom názor, že pápež František by s obsahom pastierskeho listu určite, ale „isto určite“ nesúhlasil (napriek tomu, že otvorene hovoril o probléme homosexuálnej loby). Tým vytvárajú dojem, akoby slovenská cirkev bola odštiepenecká. Ako prišli na to, s čím by pápež súhlasil a nesúhlasil? To sú takými znalcami cirkevnej politiky?

Podľa portálu JeToTak.sk je snáď každý kritik neoliberálnej LGBT agendy, potratov, eutanázie či radikálneho feminizmu (pre ktoré používa cirkev vcelku výstižný, aj keď prehnaný pojem „kultúra smrti“) agresívny neznášanlivec. Klerici RKC sú následne agresívni neznášanlivci snažiaci sa komandovať spoločnosť. Celý pastiersky list tak posúvajú do úrovne akéhosi blúznenia a „stredovekého tmárstva“. SME dokázalo dať „šikovne“ do jednej jedinej vety ako pastiersky list, tak Mariana Kotlebu. Poukazuje na to, že zaskočil aj niektorých veriacich a kňazov (už sa niekedy v histórii stalo, aby 100 % ľudí súhlasilo s nejakou myšlienkou?) a odvoláva sa na názor známej „persony non grata“ Oľgy Pietruchovej. Prirodzene, diskusia k článku neexistuje. Komentár Petra Morvaya zachádza ešte ďalej a tvrdí, že: „RKC pomáha účinne vytvárať mentálne ovzdušie, ktoré umožnilo Kotlebov úspech a legitimizuje jeho spôsob uvažovania.“ Nikto netvrdí, že pastiersky list nebol prehnaný či zbytočne ostrý, ale čo dokážu predviesť „aktivisti“ a bežné médiá, už dávno prekročilo všetky rozumné hranice nielen slušnosti, ale aj zdravého rozumu.

KRYCIE MENO BEŽEC Peter Tóth, člen „alternatívnej“ tajnej služby, šéf kontrarozviedky SIS, dlhoročný redaktor denníka SME, zamestnanec rádia Expres, Národnej Obrody a podnikateľ, sa priznal ku skutočnosti, že bol tajným agentom hneď dvakrát. Udalosti upadajú pomaličky do zabudnutia a začínajú byť opradené mýtami. A práve tieto mýty sú zneužívané. Peter Tóth vydal knihu Krycie meno Bežec a snaží sa v nej štylizovať do pozície „hrdinu demokracie“. Peter Tóth pôsobil počas „mečiarizmu“ v „alternatívnej“ tajnej službe, keď bol nasadený proti SIS Ivana Lexu. Zároveň však „bojoval“ aj na úrovni známeho a protežovaného novinára. Ak sa pozrieme na vtedajšie obdobie, vzhľadom na neskoršie utlmenie odhaľovania špinavostí, oficiálne aj neoficiálne kontakty na pravičiarov a osoby s nimi spojené, získanie pozície v SIS a iné skutočnosti, môžeme vnímať jeho prácu minimálne v dvoch rovinách. Tá prvá je naivná až idealistická a hovorí nám – aj podľa jeho vlastných slov – o tom, ako bojoval proti zlu Mečiara, jeho ľudí a mafie, snažil sa len a len o to, aby sa Slovensko mohlo očistiť, vzchopiť a zaradiť medzi „vyspelý“ Západ. Druhá rovina už má bližšie k realite. Peter Tóth buď zo silného presvedčenia alebo pre „mastnú“ odmenu bol ochotný riskovať,

Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

aby pomohol pretlačiť globalistické, amerikanistické, antinárodné politické sily k moci. Práve tie, ktoré dotiahli krajinu do Európskej únie a NATO, rozpredali ďalšie „štátne zlato“ a úpravou legislatívy z nás vyrobili takmer kolóniu. Keď bola scéna vyčistená, po menšom „prevrate“ v roku 1998 začal pôsobiť v oﬁciálnej tajnej službe – SIS.

ŠTÁTNY ROZPOČET 2014 Parlament schválil návrh rozpočtu na rok 2014. Rozpočet stojí opäť na hlinených nohách v podobe optimistických prognóz vývoja verejných ﬁnancií a jednorazových opatrení. Zníženie výdavkov o 105 miliónov eur má priniesť realizácia druhej etapy reformy verejnej správy ESO. Efektívnejšie fungovanie podnikov s účasťou štátu by podľa rezortu ﬁnancií malo priniesť zvýšenie príjmov z dividend v objeme 91 miliónov eur. Celkovo sa má spolu s ďalšími opatreniami prijatými na zefektívnenie činnosti verejnej správy získať až 333 miliónov eur. Magické číslo. Korporačná daň sa síce znižuje z 23 na 22 %, ale zavádzajú sa daňové licencie. Celkový dopad na rozpočet tak bude po týchto dvoch opatreniach kladný, a to vo výške 84,2 miliónov eur. Počíta sa aj s osobitným odvodom v regulovaných odvetviach, ktorý má do rozpočtu priniesť 78,7 milióna eur, ďalším vystupovaním ľudí z druhého piliera a predajom núdzových hmotných rezerv ropy a ropných produktov. Päťdesiatštyri miliónov eur by mal priniesť príjem z predaja nepotrebného nehnuteľného majetku štátu. Do rozpočtu, naopak, nie je započítaný plánovaný dlh zdravotníctva, ktorý by mohol byť vo výške asi 100 miliónov eur. Papier veľa znesie. Ako to vyzerá s jednotlivými rezortmi? Menej dostane hlavne školstvo, zdravotníctvo, kultúra, pôdohospodárstvo, doprava a výstavba. Viac, naopak, vnútro, kancelária NR SR, hospodárstvo, správa štátnych hmotných rezerv. Vidieť, že vláda má dobre stanovené „priority“.

MODEROVANÉ DISKUSIE Denník SME zavádza tzv. moderované diskusie. Čo to je? Ide o šikovný eufemizmus pre cenzúru. SME pre upokojenie hneď na začiatok tvrdí, že moderované diskusie zasiahnu len malý počet vybraných článkov, maximálne vraj 1 % celkového obsahu. Pritom sa odvoláva na modly mainstreamovej žurnalistiky – New York Times a BBC, ktoré ich majú zavedené už dlhšie, a vraj veľmi prospeli úrovni diskusií. Nehanbí sa dokonca klamať čitateľov tvrdením, že „zďaleka najviac čitateľov

SME.sk sa sťažuje na úroveň diskusií pod článkami“. Vraj zopár kvalitných príspevkov „často zaniká v spleti neustále opakovaných názorov a osobných bojov medzi diskutujúcimi“. Preto bude príspevok po pridaní odoslaný redakcii a len ona schváli, či je prínosom do diskusie, a teda bude zverejnený. Samozrejme, denníkom SME je táto skutočnosť podaná ako „zváženie, či prináša nové relevantné informácie alebo kvalitne vyargumentované názory“. Po novom sa dozvieme z tých pár pochvalných príspevkov, ktoré pridá tvrdé jadro verných obdivovateľov SME, ako Slováci milujú USA, Izrael, Rómov, ako podporujú vstup Ukrajiny do EÚ a vojnu v Sýrii, agendu LGBT a Bezáka. Natíska sa otázka, či by nestačilo príspevky s príliš negatívnym hodnotením udeleným diskutujúcimi schovať, a v prípade, ak by niekto mal záujem, mohol by si ich „rozkliknúť“, podobne ako na YouTube. Prirodzene, stačilo, ak by išlo naozaj iba o úroveň diskusií.

ÚTOKY NA MARICU PIROŠÍKOVÚ Trinásteho decembra 2013 programová riaditeľka Aliancie fair play Zuzana Wienk a jej kolegovia z tzv. tretieho sektora napadli JUDr. Maricu Pirošíkovú ako kandidátku na sudcu Európskeho súdneho dvora. Marica Pirošíková sa v poslednom čase zastáva práva rodičov na vlastné deti, ktoré je ohrozované tzv. juvenilnou justíciou. Tiež spolupracuje s občianskym združením Deti patria rodičom. Zuzana Wienk je pravidelne prezentovaná ako „politická analytička” a vyjadruje sa k udalostiam na Slovensku. Je členkou Open Society Foundation (Nadácia otvorenej spoločnosti) známeho miliardára Georgea Sorosa, ktorá prostredníctvom páky tretieho sektora ovplyvňuje aj politiku krajín východnej Európy. Útok Zuzany Wienk a jej kolegov zrejme súvisí s úsilím Marice Pirošíkovej o zabránenie bruselskému tlaku na zavedenie pochybnej rodinnej politiky na Slovensku. Signatármi protestu proti kandidatúre Pirošíkovej sú okrem Wienk v mene Inštitútu pre verejné otázky aj Grigorij Mesežnikov, za Ekopolis Peter Medveď, za Nadáciu otvorenej spoločnosti Zuzana Kušová, za Ligu za ľudské práva Milan Šagát, advokát Tomáš Kamenec, advokát Roman Kvasnica, šéfredaktor týždenníka .týždeň Štefan Hríb, Boris Strečanský a Marcel David Zajac z Centra pre ﬁlantropiu. Všetci títo ľudia obviňujú Pirošíkovú z prepojení s Robertom Ficom a Štefanom Harabinom, čo ona zásadne odmieta. (as)

EKONOMIKA <

VÝROČIE FED-U A JEHO „ÚSPECHY“

Dvadsiateho tretieho decembra 2013 oslávila Americká centrálna banka známa pod názvom Federal Reserve Bank (FED) 100. výročie svojho založenia. Napriek rôznym kontroverziám (a konšpiráciám), ktoré sa spájajú s jej vznikom a fungovaním, je neodškriepiteľný fakt, že od jej vzniku v roku 1913 došlo najmä vďaka monetárnej politike tejto inštitúcie k znehodnoteniu amerického dolára o viac ako 2300 %, pričom od roku 1774 do 1913 sa dolár znehodnotil len o cca 23 %. Dôkazom ovládania Americkej centrálnej banky úzkou skupinou bankárskych elít sú aj aktuálne zmeny v jej vedení: novou šéfkou FED-u sa od Nového roka má stať Janet Yellen, dlhoročná vysokopostavená úradníčka FED-u, známa tiež preferovaním politiky vysokej inﬂácie. Je vydatá za Georgea Akerlofa, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu. Nový viceprezident FED-u Stanley Fischer v minulosti pracoval na vysokých pozíciách v Medzinárodnom menovom fonde (MMF), Svetovej banke a posledných 8 rokov bol guvernérom Izraelskej centrálnej banky. Na univerzite MIT bol profesorom ekonómie mnohých prominentov, vrátane doterajšieho šéfa FED-u Bena Shaloma Bernankeho.

V NOVOM ROKU BUDEME EŠTE ZADLŽENEJŠÍ Slovenská ekonomika rástla v 3. kvartáli len o 0,9 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka – pričom najvyšší rast zaznamenala spotreba verejnej správy (2,8 %), na druhej strane spotreba domácností sa takmer nezmenila (0,1 %). Súkromné aj verejné

investície majú naďalej klesajúcu tendenciu (-6,4 %), dôsledkom čoho je aj negatívny vývoj zamestnanosti, ktorá – očistená od sezónnosti – klesá už 4. kvartál za sebou (-0,9 %). Deficit štátneho rozpočtu SR na rok 2013 bol plánovaný vo výške 3,09 mld. eur, pričom podiel deficitu na celkových príjmoch bol plánovaný na 22,2 %. Rozpočet na rok 2014 ráta, bohužiaľ, ešte s horšími číslami – v absolútnom vyjadrení ide o 3,39 mld. eur (po započítaní príjmov z rozpočtu Európskej únie vo výške 3,17 mld. eur), pričom podiel deficitu na celkových príjmoch má byť až 24,5 % – teda štát minie o štvrtinu viac, ako budú jeho príjmy. Napriek tomu, že takéto dlhoročné hospodárenie by priviedlo akúkoľvek súkromnú spoločnosť k bankrotu, v prípade štátu je tento stav udržiavaný za cenu nestále narastajúcej zadlženosti. Pri pohľade na štruktúru deficitu v roku 2014 je ďalším alarmujúcim faktorom výška jednorazových (nesystémových) príjmov, ktoré budú plynúť najmä z predaja ropných zásob, telekomunikačných licencií, výberu dividend a znárodnených dôchodkov v II. pilieri. Očakávaný dlh verejnej správy za rok 2013 je 39,6 mld. eur, čo predstavuje 7 350 eur na každého obyvateľa a na jedného pracujúceho takmer 17 000 eur, teda v prepočte viac ako pol milióna slovenských korún! Rozpočet na rok 2014 počíta s nárastom dlhu až na 43,02 mld. eur, pričom predpokladaný pomer dlhu k HDP je 56,8 %, čo už bude atakovať 4. úroveň dlhovej brzdy, ktorá začína od 57 %. Pri jej dosiahnutí by vláda musela predložiť vyrovnaný rozpočet – t. j. súčasný rozdiel medzi výdavkami a príjmami by sa musel znížiť až o štvrtinu. (ph)

DEFICIT ŠTÁTNEHO ROZPOČTU

2012

2013 (plán)

2013

2014 (plán)

Príjmy štátneho rozpočtu

11,83 mld.

13,92 mld.

11,38 mld.

13,84 mld.

Výdavky štátneho rozpočtu

15,64 mld.

17,00 mld.

13,96 mld.

17,22 mld.

Nominálna výška deﬁcitu

3,810 mld.

3,085 mld.

2,57 mld.

3,385 mld.

Podiel deﬁcitu na príjmoch

32,2 %

22,2 %

22,6 %

24,5 %

ZADLŽENIE VEREJNEJ SPRÁVY

2012

2013 (očakávanie)

2014 (plán)

Nominálna výška dlhu

37,25 mld.

39,60 mld.

43,02 mld.

Pomer dlhu k HDP

52,1 %

54,5 %

56,8 %

Stav k 16. 12. 2013. Zdroj: MF SR, ŠÚ SR

> SATIRA

Slovenská informačná služba pre svojho amerického spojenca v NSA vyšľachtila nové plemeno.

Autor: ZEM&VEK Kresby: Igor Strinka

PROPAGANDA > „HIPISÁCKI“ FAŠISTI?

Milan Pullman

„HIPISÁCKI“ FAŠISTI? NA SPÁJANIE NEONACISTOV S ODPORCAMI OČKOVANIA, BÝVALÝMI ÚČASTNÍKMI PROTESTOV GORILA ČI ODPORCAMI VOJNY V SÝRII SME SI UŽ ZVYKLI. DO CELOSPOLOČENSKEJ „DEBATY O HROZBÁCH EXTRÉMIZMU“ S NEMOŽNOSŤOU REAGOVAŤ V DISKUSII SA ZAPOJILA AJ OBČASNÁ BLOGERKA SME DIANA MAJDÁKOVÁ.

T 20

o, čo blogerka predviedla vo svojom príspevku Fašizmus v batike, už nie je len niekoľkoriadkové prvoplánovo-nenávistné ohováranie, ale hotový ﬁlozoﬁcký traktát. Preto čitateľa odkazujem na originál (majdakova.blog. sme.sk), tu sa podujmem len vytŕhať z kontextu, tak ako vytŕha z kontextu autorka s cieľom nahádzať kadekoho do jedného vreca, onálepkovať a hodiť z mosta odsúdenia. V skutočnosti toto „hypernálepkovanie“ odštartoval Michal Havran na portáli jetotak.sk už v októbri 2012. Po tom, ako si na obed „šplechol“ Acidko s kávou, dospel k poznaniu, že „dnešný pravicový radikál číta Žižeka, Chomského, venuje sa tarotu. Pripravuje sa na apokalypsu, opustil staré idoly, radšej ako „posilku“ má korčule na hrádzi a neje mäso. Chce byť pokojný, zdravý a čistý“.

AKO JE TO S TÝM FAŠIZMOM Javy, ktoré podľa Majdákovej v poslednom čase znešvárili náš verejný priestor a strašia ju paralelou s obdobím pred nástupom nacizmu, sú napr. odmietanie mestského životného štýlu, amerikanizmu a industriálnej spoločnosti, návrat k prírodnej podstate, okultizmus, romantizmus, komunitné organizácie, duchovný rozvoj, konšpirácie... Netušil som, že duchovný rozvoj škodí. K odmietaniu amerikanizmu spomeniem: profesor Yaleovej univerzity Halford Edward Luccock

(1885 – 1961) v článku Disguised Fascism Seen As A Menace, zverejnenom v The New York Times 12. septembra 1938 (!), uvádza: „Ak fašizmus príde do Ameriky, nebude označený „vyrobené v Nemecku“, neuvidíte svastiku, nebude sa ani nazývať fašizmom, ale, prirodzene, amerikanizmom. Dobre znejúca fráza „the american way“ bude využívaná proﬁtujúcimi záujmovými skupinami na zakrytie množstva hriechov proti americkej a kresťanskej tradícii ako nezákonné násilie, používanie slzného plynu, strieľanie do ľudí, popieranie občianskych slobôd... Mali by sme si uvedomiť, že neistota mysle vôbec nie je zlá vec. Značí to, že myseľ je stále aktívna a vnímavá. Ak v tieto dni nie si zmätený, si mentálne a spirituálne mŕtvy. Samozrejme, existuje pokoj cintorína. Ak po ňom túžiš, môžeš ho mať. Ale zaplatíš zaň slepými očami, ktoré nevidia strach a agóniu sveta, hluchými ušami, do ktorých nikdy nedoľahne smutná hudba humanity, umŕtvenými nervami a znecitliveným vedomím.“ Mimochodom, fašistickú vedeckú elitu importovali do USA hneď po 2. svetovej vojne – o operácii Paperclip sme písali v júlovom čísle. Majdáková však proti amerikanizmu nič nemá, naopak, spochybňuje renomované vydavateľstvo duchovnej literatúry Eugenika obavami z kryptofašizmu. Z rukávu vytiahne nacistickú propagandu, ktorá „hlásala, že svet ovláda skupinka židov podporovaných Amerikou“, a dodáva, že kvôli takýmto konšpiráciám (myslí konšpiračným teó-

„HIPISÁCKI“ FAŠISTI? < PROPAGANDA

riám) už raz umierali milióny nevinných ľudí. To sa státisíce mŕtvych v Iraku nerátajú? To nie sú nevinné obete, ktoré umreli kvôli konšpiračným teóriám o zbraniach hromadného ničenia, ktoré sa nikdy nenašli? Nehovoriac o tom, že „zopár“ mŕtvych pribudlo aj vďaka mediálnej propagande a informačne negramotným (či len lenivým „gúgliť“, overovať a triediť) pseudonovinárom z redakcií neslobodnej korporačnej tlače.

URAZENÁ CENZORKA Priznám sa, pochybnosti o názve vydavateľstva Eugenika som predtým mal aj ja. Ak však má normálny človek pochybnosti a nevie „gúgliť“ (vyjadrenie vydavateľstva bolo publikované asi pol roka pred Majdákovej blogom na www.blog. eugenika.sk, nájdete ho tam pod názvom Aký je skutočný význam slova eugenika?), nezačne fabulovať, ale napíše do redakcie. A slušný človek, keď mu teda aj sami odpíšu, neklame, že naňho slovne útočili. A dupľom neklame, že nepovolil diskusiu (z ničoho nič, pri svojom treťom blogu na SME), lebo internetové fóra nepovažuje za vhodný priestor na výmenu názorov, pričom na iných fórach o tej istej téme diskutuje.

Samozrejme, čo by to bol za blog bez diskusie, keby si v ňom autorka neobtrela ústa aj o Rostasa. Chúďatko skrz-naskrz antifašistické si pri obede v obľúbenej vegetariánskej reštaurácii (fíha, nie je to len prešibaná fašistka, keď odmieta mäso?) muselo „nechtiac vypočuť istú reláciu v istom komerčnom rádiu“. So zaťatými zubami dojedla, ale bola by rada, „ak by na takéto prejavy existoval funkčný zákon“. Inak povedané, ak by fungovala cenzúra na základe nálepkovania. Tak ďaleko, našťastie, ešte nie SME, keďže doterajšie sťažnosti Rastislava Kaššáka na obsah relácie Mlčanie Rada pre vysielanie a retransmisiu vyhodnotila ako neopodstatnené. Tak milá blogerka urobila aspoň to, čo sa dalo. Pobrala sa na besedu ku knihe Mlčanie II. a kládla „nepríjemné“ otázky z prvého radu („A to je akože Sorosov biznis plán, že dáva peniaze do „neziskoviek“? Čo z toho má?“ a pod.). Keď však „kamaráti „hipisáci“ tlieskali Rostasovi (ako píše na sociálnej sieti kyberia.sk), a nie jej, Majdáková, v súkromí považujúca Lady Gaga za iluminátsku bábku, no verejne obhajujúca Sorosovu masku ﬁlantropa, urazene odišla. Žeby aj tí „hipisáci“ boli v skutočnosti maskovaní fašisti?

TÉMA MESIACA > TECHNIKY MEDIÁLNEJ MANIPULÁCIE

Anton Smataník

TECHNIKY MEDIÁLNEJ

MANIPULÁCIE 22

DOMINANTNÝ VPLYV NA FORMOVANIE NÁZOROV, POSTOJOV, DOKONCA AŽ OSOBNOSTÍ ĽUDÍ MAJÚ UŽ ZOPÁR DESAŤROČÍ V RUKÁCH MÉDIÁ, A TO PREDOVŠETKÝM ICH NAJMOCNEJŠIA PODSKUPINA – MASMÉDIÁ. VYTVÁRAJÚ ILÚZIU, KTORÚ, ŽIAĽ, EŠTE DONEDÁVNA VÄČŠINA POKLADALA ZA REÁLNEJŠIU AKO SVOJ VLASTNÝ ŽIVOT. V ICH MOCI BOLO ROZHODOVAŤ O TOM, ČO SA DEJE, ČO EXISTUJE, KTO BUDE NAŠÍM VZOROM, AKÉ BUDEME UZNÁVAŤ HODNOTY, AKÝM FILTROM BUDEME NAHLIADAŤ NA SVET. MÉDIÁ SA STALI PROSTRIEDKOM, KTORÝ DOKÁŽE STVORIŤ REVOLÚCIE, MENIŤ NÁKUPNÉ SPRÁVANIE, ZOSADIŤ POLITIKOV, ROZVRÁTIŤ ŠTÁTY. KTO OVLÁDAL MÉDIÁ, OVLÁDAL MYSLE ĽUDÍ.

oc médií exponenciálne narástla so šírením televízneho vysielania a nízkymi cenami televíznych obrazoviek. Svietili deň čo deň po desaťročia a vpaľovali nám do mysle myšlienky majiteľov a manažérov televíznych spoločností. Spočiatku úžasný vynález konca 19. storočia sa stal nočnou morou. My ako obyvatelia Slovenska sme zažili veľmi rýchly, až skokový nárast moci a manipulácie po kvázirevolúcii v roku 1989. Niežeby dovtedy neboli médiá zneužívané, ale kam sa hrabala komunistická štátostrana na mediálne spoločnosti z mekky demokracie – USA? Trvalo len pár rokov, kým sme boli všetci zaplavení primitívnou reklamou, sexualitou a násilím, ktoré dnes až vytekajú z LCD a plazmových obrazoviek. Mediálna manipulácia sa týka aj tlače, rádia, internetu. Nevynechá žiaden priestor, žiaden kanál. Aké sú jej formy a nástroje?

PRIAMA MANIPULÁCIA Skutočným odborníkom na prácu médií je význačný intelektuál Noam Chomsky. Odmietol život v blahobyte a pohodlí, ktorý sa mu ponúkal ako istý, a namiesto toho sa vydal bojovať proti systému. Postupne bol vytlačený z takmer každého média, pretože na jeho argumenty a dôvtip nedokázal zodpovedne odpovedať ani jediný súper. Preto písal knihy, organizoval prednášky a debaty, využil internet ako slobodný priestor. Vo svojej analýze vychádzam hlavne z Chomskeho teórií a ﬁlozoﬁí. Formy manipulácie médií ako ideologického aparátu môžeme deliť na priame a nepriame. Priamymi chápeme silové deformácie v podobe zostrihov, cenzúry, falšovania, montáže, časových ohraničení, neponúknutia priestoru a nálepkovania.

TECHNIKY MEDIÁLNEJ MANIPULÁCIE > TÉMA MESIACA

TÉMA MESIACA > TECHNIKY MEDIÁLNEJ MANIPULÁCIE

ČASOVÉ OHRANIČENIE Chomsky hovorí: „Časové limity ponúknuté pre vysvetlenie zložitej reality doslova likvidujú nekonformné myšlienky.“ V rámci nich nie je možné ani len naznačiť odlišný spôsob nazerania na realitu a pohľad na skutočnosti, nieto ich ešte rozobrať. A pod časovým tlakom sa taktiež robia chyby. Je jednoduché vyjadriť sa očakávane, konformne, prosystémovo a napr. odsúdiť islamský terorizmus. Človek nepovie nič nové, len zopakuje stokrát vyslovené, nemusí použiť žiadne argumenty, nič dokazovať. Naproti tomu rozoberať v bežnom médiu Nový svetový poriadok je nesmierne ťažké. Diskutujúci sa stane okamžite terčom nielen protistrany, ale aj moderátora, skáču mu do reči, kladú mu stále nové a nové otázky skôr, než má vôbec čas zodpovedať už položené. Musí krvopotne vyargumentovať každé jedno slovo, pretože divák alebo poslucháč nemá žiaden základ vedomostí, na ktoré by sa dalo nadviazať.

CENZÚRA

Dnes je čoraz bežnejšia, aj keď sa skrýva pod inými názvami. Vezmime si príklad denníka SME. Príspevky sú „vyhviezdičkované“ či zmazané, pretože porušili kódex, ktorý sa dá vyložiť, respektíve ohnúť, podľa potreby. Alebo sú diskusie rovno zakázané od samého začiatku. A máme tu už aj moderované diskusie, ktoré sa šíria smerom od „slobodného“ a „demokratického“ západu na „postsocialistický“ a „komunistický“ východ, kde je ešte možné napísať si či povedať predsa len viac. Moderované diskusie dovolia redaktorom priamo vyberať príspevky, ktoré budú zobrazené. Tie zamietnuté nikto nikdy neuvidí, a preto ani nebude šanca dokázať, že boli zamietnuté neprávom. Výsledkom moderovaných diskusií budú velebné ódy nesúce sa v ideovej línii média a k nim sem-tam kritika v rámci úzkych mantinelov.

ZOSTRIHY Ide o klasickú formu manipulácie, pri ktorej je možné vytrhnutím z kontextu, selektívnym zobrazením negatív z jednej strany a pozitív zo strany druhej, pôsobivými prechodmi, zmenou poradia vyrobiť hoc aj z čiernej bielu a naopak. Zostrihané diskusie a rozhovory pôsobia na prvý pohľad autenticky, ale pri porovnaní s originálmi (ak tie-

to existujú) sú okamžite odhalené. Preto sa strihá dnes len málo a opatrne tak, aby došlo ku skresleniu, ale nebolo možné médium žalovať. Prípadne, aby žaloba bola plytká a smiešna.

FALŠOVANIE A MONTÁŽE Stretli sme sa s nimi aj nedávno v prípade Sýrie. Fotky z Iraku boli prezentované ako fotky zo Sýrie, aby bol Asad vykreslený ako čert z pekla. Rovnako sa postupovalo aj v prípade Líbye, Iraku alebo Afganistanu. Stačí orezať, zvoliť správny uhol, spraviť menšie úpravy a fotka pôsobí veľmi silno, teda až dovtedy, kým sa objaví originál. Čaruje sa aj s počtami účastníkov protestov a pochodov. Na „správnych“ (tých, ktoré hrajú do karát záujmom systému) sú násobené, na „nesprávnych“ (tých, ktoré ohrozujú záujmy systému) delené. A to aj desiatimi, podľa odhadu, kam až sa dá zájsť pri ohlupovaní verejnosti. Často stačí aj neurčitá číslovka. Napr. tisíce. Tisíce môže znamenať 2000, a hoci sa to zdá nelogické, aj 30 000 sú pre médiá stále len tisíce. Účel svätí prostriedky. Tzv. investigatívni novinári, honorovaní a vychvaľovaní mainstreamom, nakrúcajú svoje „akčné“ reportáže z vojnových konﬂiktov na jednom jedinom mieste, v základnom tábore, a najímajú si skupiny dobre platených komparzistov, ktorí zohrajú hoc aj prestrelku alebo masaker. Novinár sa následne kryje a pobehuje medzi hercami. Výsledok je pôsobivý, ale ide o ﬁkciu. Komparz zahrá čokoľvek, „zlé“ vládne jednotky aj „odvážnych rebelov“.

NEPONÚKNUTIE PRIESTORU Je to veľmi tvrdý nástroj, a preto vyžaduje určitú predprípravu divákov, poslucháčov alebo čitateľov. Typickým príkladom v našich končinách je diskusná „intelektuálna“ relácia Lampa, kde sa do debaty na vážnu tému nepozývajú zástupcovia protistrany. O objektivite a vyváženosti sa tu nemôžeme ani baviť. Štefan Hríb kedysi odišiel zo STV pod zámienkou, že relácia je nevyvážená, avšak jeho relácie sú také takmer vždy. Prípadne sa používa mazanejšia taktika – simulovaná protistrana. Protistrana, ktorá má za účel postupovať zámerne slabo a diletantsky, aby sa znemožnila, a tým zároveň znemožní aj argumenty reálnej pro-

TECHNIKY MEDIÁLNEJ MANIPULÁCIE > TÉMA MESIACA

tistrany, ktorá pozvaná nebola. Pozvaná už vlastne ani nebude a ako dôvod postačí odkazovanie na úbohý výkon „simulanta“. Predpríprava prebieha rôzne. Účelom je vyvolať predsudky, averziu, stvoriť taký mediálny obraz, aby bolo na jednu stranu diskusie nazerané ako na nedôveryhodnú, agresívnu, predstavovanú tzv. „pochybnými“ a „kontroverznými“ osobami.

slovené.“ Preto sa dostávajú do myslí ľudí podvedome a nie sú kriticky konfrontované. V hlavách sa vytvárajú rámce a schémy myslenia. Ak ich aj niekto dokáže pomenovať a dostatočne vysvetliť, nie je pochopený, prípadne je postavený do role konšpirátora a špekulanta. Zdanie polemiky a kritiky pre zachovanie dojmu plurality názorov je len iluzórne.

NÁLEPKOVANIE

RÁMCOVANIE

Dnes je to najrozšírenejšia a najpoužívanejšia forma manipulácie. Namiesto toho, aby sa musel predstaviteľ média seriózne zaoberať argumentmi nekonformného jedinca, podnikne na neho osobný útok a onálepkuje ho. Tým sa ho snaží sociálne vylúčiť, postaviť do roviny extrémistu, antisemitu, konšpirátora a blázna, aby s ním ako psychicky narušenou osobou vlastne ani nemusel strácať čas. Nálepky pôsobia ako úzke rámce myslenia, ak sú raz použité, je veľmi ťažké zbaviť sa ich. Dotknutý je postavený do pozície vinného a musí dokazovať nevinu, čo je extrémne ťažké. Podobne, ako keď sa niekto snaží dokázať neexistenciu boha. Ľudská myseľ funguje v zjednodušeniach zaradením do množín, a práve na tomto princípe je nálepkovanie založené.

Chomsky tvrdí: „Je treba vytvoriť rámec možného myslenia vymedzeného zásadami štátnej ideológie. Tie netreba presadzovať, je rozumnejšie iba ich predpokladať ako nevyslovený rámec mysliteľného uvažovania. Kritici podporujú tento systém tak, že mlčky prijímajú tieto doktríny a kritiku obmedzujú na taktické otázky vynárajúce sa v tomto rámci. Tento systém kontroly myslenia si Orwell neuvedomoval a nikdy ho nepochopili ani diktátori, ktorým nesvitlo, aká osožná je indoktrinácia a súhlas s triedou kritikov, ktorí odsudzujú chyby a zlyhania vedenia, ale mlčky prijímajú základné idey štátnej ideológie.“ Ak predstaviteľ nekonvenčného myslenia „out-of-the-box“ (mimo škatuľky) ponúkne v médiách akýkoľvek dôkaz, médiá ho zosmiešnia už len aplikáciou apriorizmu a rámcovania. Vytvára sa dojem, že spravodajstvo a politické diskusie sú vyvážené, neutrálne a nestranné. Ak je však možné diskutovať iba v určitom rámci, nie je možné diskutovať slobodne.

NEPRIAMA MANIPULÁCIA Spomenuté priame metódy, ku ktorým som pridal niektoré ďalšie, Chomsky zahŕňa pod pojmy skresľovanie, marginalizácia a limitácia. Nepriame metódy nie sú také silové, ale vo svojej soﬁstikovanosti oveľa účinnejšie. Stoja na dôkladných psychologických analýzach ľudského uvažovania. Chomsky ich opisuje ako apriorizmus, rámcovanie, doublespeak a ja by som pridal aj dvojitý meter a politickú korektnosť.

APRIORIZMUS Používajú sa nevyslovené predpoklady, diskusie sú vopred ohraničené. Chomsky hovorí: „Čím tvrdšie polemiky sa odohrávajú v rámci dovolených mantinelov a vymedzených systémových hraníc, tým efektívnejšie pôsobia nevyslovené premisy, ktoré stoja za týmito diskusiami ako akési sväté pravdy. Základný princíp stojaci za touto aprioristickou taktikou spočíva v tom, že doktrinálne dogmy nemajú byť, a ani nie sú priamo vy-

DOUBLESPEAK (DVOJITÁ REČ) Orwellovský doublespeak je nesmierne účinný, pretože je ťažko odhaliteľný a vysvetliteľný. Používajú sa slová, ktoré znejú inak, ako je ich obsah. Eufemizmy a dysfemizmy. Na jednej strane slová, ktoré znejú krásne, ale sú strašné, na druhej strane strašné slová, ktorých obsah je značne odlišný. Často ide o zjednodušenia, ktoré prekrútia význam. Príklady: vzdušný arzenál (bomby a rakety), vynútené odzbrojenie (vojna), reprodukčné zdravie (potraty), neutralizovať (zabiť), zefektívnenie výroby (prepúšťanie zamestnancov), darebácke štáty (tie, ktoré neskáču, ako USA píska), neonacizmus (vlastenectvo), extrémizmus (požadovanie rovnakých podmienok pre všetkých).

TÉMA MESIACA > TECHNIKY MEDIÁLNEJ MANIPULÁCIE

DVOJITÝ METER Často sa používa v prípade menšín. Sexuálnych, etnických, náboženských a iných. Existujú tu rovní a rovnejší. Zločiny sa delia na bežné a z dôvodu rasovej nenávisti. Ak zabije černoch belocha, ide o zločin, ak zabije beloch černocha, je to zločin s podtónom rasovej nenávisti, a preto zaň hrozí väčšia sadzba. Teda ľudský život má rozdielnu cenu. Dostali sme sa do opačnej situácie ako pred sto rokmi. Vtedy boli menejcenní černosi, dnes sú nimi belosi. Už radšej ani nehovoriť o židoch. Podobne sa postupuje aj v prípade menšín sexuálnych, keď existujú veľmi silné tendencie zaviesť do trestného zákonníka zločiny namierené proti „neheterosexuálnom“ ako tie, ktoré budú trestané tvrdšie a nekompromisnejšie.

POLITICKÁ KOREKTNOSŤ

Tá je pomerne známa. Zabraňuje diskutovať o istých problémoch, a ak, tak len určitým korektným, teda vopred predpísaným a vyhovujúcim spôsobom. Niektoré témy sú proste tabu, o nich sa nesmie v „slušnej spoločnosti“ baviť. Je to nekorektné! Tým, že sa o nich nesmie hovoriť, nesmú sa vlastne ani riešiť. Ak problém nepomenujeme, len ťažko s ním niečo môžeme spraviť. Politická korektnosť je „kliatbou“ dnešnej ultratolerantnej doby. Ak by sme mali byť tolerantní ku každému, vlastne nemôžeme tvrdiť a robiť vôbec nič, vždy totiž niekomu „stúpime na otlak“. Pravda dostáva „utrum“ kvôli záujmom udržať si dobré vzťahy. Prirodzene politická korektnosť neplatí pre všetkých, vždy chráni niečie záujmy. V médiách sa nemôžeme baviť otvorene predovšetkým o Rómoch (a už vôbec nie o cigánoch), židoch, homosexuáloch, lesbičkách, bisexuáloch, transsexuáloch, štáte Izrael a USA. Nie je ďaleko doba, keď bude nekorektné diskutovať „na rovinu“ aj na tému politiky Bruselu.

OHLUPOVANIE MÁS Okrem manipulovania jedincov, ktorí sa informujú, teda kritickej časti spoločnosti, však existuje aj manipulácia neinformovaných. Jej typickým prejavom je odvracanie pozornosti stratégiou „chlieb a hry“. Taktiež zahltiť ľudí bezcennými informáciami, vytvoriť umelú komplexitu, dojem

nepochopiteľnosti a márnosti. Namiesto náučných programov, politických debát, dokumentov treba vysielať tupé reality show, sitkomy, „šokujúce“ odhalenia, telenovely, „škandály“ slávnych a skazených... Ako hovorí Chomsky: „Dosiahnuť, aby sledovali národnú futbalovú ligu, aby sa zaujímali o matku, ktorej sa narodilo decko so šiestimi hlavami, alebo o hocičo iné, čo im predhodia.“ Úlohou obyčajných ľudí je nestarať sa a médiá im pre jej plnenie vytvárajú optimálne podmienky. Je nežiaduce, aby sa informovali, sledovali dianie, vyjadrovali sa, kritizovali a v zásade rozmýšľali nad tým, čo sa okolo nich deje, nieto ešte rozmýšľali kriticky. Argumentuje sa tým, že televízne programy, rozhlasové relácie, tlačoviny a internetové portály sa prispôsobujú dopytu. Ak by vraj nebol dopyt po tzv. „populárnych“ programoch, neprodukovali by ich. Podľa tejto logiky si sami spotrebitelia želajú byť „oblbovaní“ a zaplavení stokou sexu a násilia. Robili sa na túto tému seriózne prieskumy? Vykonávali sa pred začiatkom vymývania mozgov, počas neho či po jeho skončení? Ak sa robili pred, ako vyzerali otázky a ako boli kladené? Samozrejme, po dôkladnej dlhoročnej masáži, ak sa ľudia môžu konečne „slobodne” rozhodnúť, rozhodnú sa inak, ako by spravili bežne. Tento neutešený stav veľmi presne vyjadruje Chomskeho citát: „Verejnosť nevie, čo sa deje, a ani nevie, že to nevie.“

STRKANIE DO JEDNÉHO VRECA Najväčšou prekážkou učenia sa je pocit, že už všetko vieme a najväčšou prekážkou informovania sa je pocit, že sme informovaní. Tento pocit je v nás usilovne vytváraný od detstva na školách, náboženstvami a v médiách. Žiaľ, väčšina sa ešte stále spolieha na mainstreamové médiá a na alternatívne pozerá ako na exotické výstrelky pre bláznov. Číta ich v noci, v tajnosti a nepriznáva sa k nim verejne. „Niekde“ som čítal, „niekde“ som počul. Nerozlišuje medzi portálmi zaoberajúcimi sa alternatívnym spravodajstvom a ufologickými stránkami, tak ako nerozlišuje medzi národoveckými a náboženskými. Všetko im následne splýva. Stačí jediný „biednejší“ antisystémový web a znemož-

TECHNIKY MEDIÁLNEJ MANIPULÁCIE > TÉMA MESIACA

nené sú v ich očiach všetky. Rovnako sa postupuje aj v prípade tzv. konšpirácií. Kvalitné faktografické analýzy bývajú hádzané do jedného vreca s teóriami o „očipovaných jašteroch z pekla“. Postup plánovanej diskreditácie je jednoduchý, elita tiež sama vytvára množstvo tzv. konšpirácií, mieša hrušky s jablkami, upravuje existujúce hypotézy, vytvára umelé konflikty a vlastní viaceré na prvý pohľad antisystémové médiá. V následnom zmätku nekvality a kvantity začnú podstatné a dôležité fakty zanikať a stávať sa nedôveryhodnými. Je známym faktom, že George Soros sa snažil zdiskreditovať a ukončiť protesty hnutia Occupy Wall Street tým, že ich začal spolufinancovať. Následne od hnutia mnohí odstúpili v domnienke, že sú zavádzaní, klamaní a zneužívaní, až, žiaľ, „vyšumelo“ do stratena.

POD TAKTOVKOU KĽÚČOVÝCH HRÁČOV Najväčším paradoxom je, keď médiá, také „zažraté“ do slobody slova, samy žiadajú toto právo odobrať svojim oponentom v prípade, že je využívané proti nim. V niektorých situáciách vraj treba porušiť hoc aj ústavu, len aby sa zabránilo rasistom, extrémistom, fašistom a nacistom šíriť svoje posolstvá. Každý, kto spochybňuje „patent na rozum“ masmédií vytvárajúcich Program dňa, je podľa tejto logiky Hitler. Program dňa je teória vytvorená Chomskym a hovorí o kľúčových médiách s dominantným postavením, teda elitných masmédiách, ktoré majú takú moc, že práve ony deň čo deň určujú celospoločenskú diskusiu. Svojimi článkami, reportážami a reláciami vytvárajú nosné témy, ktoré zvyšok médií sleduje, preberá a šíri ďalej. Ak by tak nespravili, klesal by záujem o ne, s klesajúcim záujmom aj zisky, až by sa ocitli na hrane prežitia. U nás sú takýmito určujúcimi masmédiami SME, Hospodárske noviny, Pravda, TA3 a Markíza.

postupne akceptované ako normálne a žiaduce. Hraná opozícia rezignuje, a tým je nám „vysvetlené“, že by sme mali rezignovať aj my. Súčasný systém je často prezentovaný ako výsledok evolučného vývoja ľudskej spoločnosti. Americké hodnoty sú vydávané za univerzálne pre celý svet, každú spoločnosť a kultúru bez ohľadu na odlišnosti. Žiaden lepší systém už vraj nebude, stačí ten súčasný dotiahnuť do konca, odštátniť, zbaviť anomálií. Sem-tam to „zaškrípe“, ale keď sa rúbe les, lietajú aj triesky. Hlavne, že sa darí nám, zvyšok nás ako egoistov nielenže nemusí, ale doslova nemá zaujímať. Cieľom je vytvoriť jeden veľký trh, ktorý nebude mať žiadne geograﬁcké, ekonomické, politické, byrokratické, ani morálne obmedzenia. Na tomto holistickom megatrhu bude nastolený diktát niekoľkých bánk, korporácií a politických centrál. Žiaľ, k opísanému stavu sa už viditeľne blížime tým, ako sa moc centralizuje a rastie v metastázach, ktoré boli dokonca aj verejne pomenované. Bez médií ako najmocnejšieho ideologického aparátu v kvázi demokratickej spoločnosti by tento cieľ nebolo možné dosiahnuť. Ak budú pracovať naozaj tvrdo a usilovne (proti nám), sami občania si vypýtajú svetovládu. Väčšina je taká vystrašená a závislá na systéme, že ho bude radšej brániť, ako by mala prejsť neistým obdobím zmien. Zvykli si na pohodlie, a preto radšej obetujú súkromie a voľný čas, prispôsobia sa. Keď sa spamätajú, môže byť už – tak ako, žiaľ, často – príliš neskoro. Chomsky hovorí: „V štáte, ktorý je založený na vnútornom násilí a represii, postačuje kontrolovať, čo ľudia robia, a nezáleží natoľko, čo si myslia. Ak sa však štátne násilie stane limitovaným, je nevyhnutné kontrolovať, čo si ľudia myslia. Preto sa stalo nevyhnutnosťou zmocniť sa mysle ľudí, izolovať ich a podkopávať snahy o odpor.“

O ČO IM IDE

NENECHAJTE SA MANIPULOVAŤ

Dôvodom manipulácie je udržať status quo, súčasný kurz smerujúci k Novému svetovému poriadku. Nacionalizmus, protekcionizmus, sebestačnosť sú vykresľované negatívne, zato však globalizmus, liberalizmus a deregulácie sú glorifikované. Do „zblbnutia“ sú deň čo deň opakované stále rovnaké filozofie a paradigmy, ktoré sú

Ako sa brániť proti manipulácii? Nepozerať televíziu, čítať pravidelne bežné aj alternatívne médiá, a porovnávať si ich. Všetko si overovať, používať zásady kritického myslenia. Nemať autority, neveriť v dogmy. Zapájať sa do diskusií (kým ešte existujú), hodnotiť, ozývať sa. Používať zdravý sedliacky rozum.

TÉMA MESIACA > MEDIÁLNO-POLITICKÁ HYDRA BERLUSCONIZÁCIE

Ľubo Huďo

MEDIÁLNO-POLITICKÁ

HYDRA BERLUSCONIZÁCIE

TALIANSKY MEDIÁLNY MAGNÁT, POLITIK A VIACNÁSOBNÝ PREMIÉR SILVIO BERLUSCONI VSTÚPIL DO DEJÍN ŽURNALISTIKY A POLITIKY. JEHO MENO POMENÚVA FENOMÉN PRELÍNANIA MEDIÁLNEHO VPLYVU A VYSOKEJ POLITIKY, DO KTOREJ VSTÚPIL VĎAKA VLASTNÍCTVU VEĽKÉHO MEDIÁLNEHO ARZENÁLU. PROCES BERLUSCONIZÁCIE MÁ SVOJICH NASLEDOVATEĽOV A NECHÝBA MEDZI NIMI ANI SLOVENSKO. PRIPOMÍNA HYDRU Z GRÉCKEJ MYTOLÓGIE – NETVORA S HADÍM TELOM A VIACERÝMI DRAČÍMI HLAVAMI. HADIE TELO KONKRÉTNEJ OSOBY ČI FINANČNEJ SKUPINY S VIACERÝMI MÉDIAMI AKO HLAVAMI S CIEĽOM URČOVAŤ A OVLÁDAŤ. HYDRA ZNAMENÁ V PRENESENOM VÝZNAME AJ NIEČO HROZNÉ. ÚČELOVÉ PREPOJENIE MÉDIÍ S EKONOMICKOU A POLITICKOU MOCOU JE NAOZAJ NIEČO OBLUDNÉ, PODOBNE AKO ANTICKÝ NETVOR. OD STAVIEB K TV STANICIAM Silvio Berlusconi začal podnikať v stavebníctve, ale po vybudovaní rezidenčnej štvrte v Miláne sa rozhodol vstúpiť do sveta médií. Založil káblovú televíziu Telemilano a potom spoločnosť Fininvest s troma súkromnými vysielačmi. Spustil vysielanie prvej súkromnej televíznej stanice Channel 5 a ignoroval zákon, podľa ktorého mala monopol na vysielanie iba štátna televízia RAI. Získal podporu verejnosti vysielaním slaboduchej zábavy a pokračoval ďalej – zriadením ďalších dvoch staníc Italia 1 a Net 4. Už vtedy v 80. rokoch vedel, ako kombinovať mediálnu

expanziu s politickými kontaktmi. Jeho priateľ Bettino Craxi ako premiér koaličnej vlády vydal dekrét, ktorým povolil prevádzkovanie súkromných televíznych kanálov nielen v lokálnych podmienkach, ale aj na celoštátnej úrovni. Silvio Berlusconi vytvoril sieť vlastných médií – skupinu Mediaset, vydavateľstvo Mondator a denník Il Giornale. Vďaka nim uspel v politike, pretože ešte pred nástupom na cestu k premiérskemu kreslu mal spracovanú verejnosť vo svoj prospech – taká je sila médií. Aj ako premiér zveľaďoval svoje mediálne impérium. Podobne ako mu kamarát-premiér Bettino

MEDIÁLNO-POLITICKÁ HYDRA BERLUSCONIZÁCIE > TÉMA MESIACA

TÉMA MESIACA > MEDIÁLNO-POLITICKÁ HYDRA BERLUSCONIZÁCIE

Craxi pomohol vysielať, sám si už ako predseda vlády zákonom zabezpečil sprivatizovanie jedného z verejnoprávnych kanálov RAI. Spoločne s televíznymi kanálmi Mediaset pokryl 90 percent talianskeho televízneho trhu. Berlusconi, vedomý si svojho vplyvu a moci, sa verejne prirovnal k Napoleonovi aj k Ježišovi Kristovi. Niečo výnimočné naozaj dosiahol, ale je otázne, či na to môže byť pyšný. Slovo berlusconizácia sa udomácnilo aj mimo jeho rodného Talianska. V slovníku možno nájsť nasledovné vysvetlenie tohto pojmu: berlusconizácia – spojenie politiky s ovládaním významných médií, prepájanie politických a mediálnych ambícií, podľa politika a mediálneho magnáta Silvia Berlusconiho, ktorý aj vďaka vlastníctvu médií ovládol na mnoho rokov politické dianie v Taliansku.

VOJNA NA OBJEDNÁVKU

Aj pred Berlusconim existovali a dodnes pôsobia mediálni magnáti rôznej ekonomickej sily, vplyvu a regionálneho či celosvetového významu. Ovplyvňujú voličské nálady, priazeň davu a šance politikov. Využívajú svoju pozíciu na manipuláciu zvolených zástupcov, teda politikov, s tým, že môžu zničiť alebo vylepšiť ich šance na dlhodobé vládnutie. Niektorí zostávajú v pozadí ako šedé eminencie, iní dávajú najavo svoju moc okázalými kontaktmi vo vládnych kruhoch, a potom sú Berlusconiho nasledovníci, ktorí vstupujú priamo do politickej arény s vedomím, že majú veľkú šancu uspieť. Spomeňme historický príklad, ako mediálni magnáti ovplyvňujú udalosti, dláždia k nim cestičku a spolupracujú s mocenskými elitami. Ide o španielsko-americkú vojnu o Kubu v roku 1898 a výmenu telegramov medzi Frederikom S. Remingtonom, fotoreportérom novín New York Journal, a ich majiteľom W. R. Hearstom. F. S. Remington: „Všade okolo je pokoj. Nič sa nedeje. Žiadna vojna nebude. Želám si návrat domov.“ W. R. Hearst: „Prosím, zostaňte. Vy zabezpečíte fotograﬁe a ja dodám vojnu.“

„KAMARÁTI“ POLITICI Tlačový magnát Rupert Murdoch mal v 70. rokoch minulého storočia pod kontrolou celý aus-

trálsky trh. Mal dosť peňazí a kontaktov, aby ovládol aj britský a americký trh. V Británii pomohol k zvoleniu premiérke Margaret Thatcherovej a jej Konzervatívnej strany. Na oplátku získal zrušenie zákona, ktorý obmedzoval vlastníctvo tlače, a mohol skupovať ďalšie noviny. V USA dva dni po obede s demokratickým prezidentom Jimmym Carterom jeho New York Post podporil demokratov v newyorskom volebnom zápase. Murdochovou odmenou bolo schválenie pôžičky od americkej Exportno-importnej banky vo výške 290 miliónov dolárov pre jeho leteckú spoločnosť. Robert Maxwell bol britský vydavateľ a majiteľ novín, ktorého prijímali hlavy štátov sveta vtedy rozdeleného železnou oponou. V Kremli ho vítali generálni tajomníci komunistickej strany Leonid Brežnev i Michail Gorbačov, v Paríži prezident François Mitterand a v Bielom dome prezidenti Jimmy Carter i Ronald Reagan. Maxwell v novembri 1991 prišiel za záhadných okolností o život na svojej súkromnej jachte neďaleko ostrova Tenerife. Izraelskí patológovia pri pitve zistili na jeho tele mnoho pomliaždenín, takže mohlo ísť o násilnú smrť. Objavili sa aj úvahy, že Maxwell bol niekoľkonásobným agentom, ktorý pracoval na všetky strany. Zrejme uveril vo svoju neprekonateľnú šikovnosť, keď ho obletovali štátnici a prúdili k nemu milióny dolárov, ale stalo sa mu to osudným, pretože rozohral veľmi vysokú hru, pri ktorej sú aj prezidenti a premiéri malými pánmi. Po Maxwellovom postavení, ale už nie po jeho konci, túžia aj mediálni magnáti stredoeurópskeho a východoeurópskeho priestoru. V hre s médiami, hospodárskym vplyvom a politickou mocou sa im celkom darí. Keďže politické strany, ministrov a premiérov majú viac-menej pod palcom, idú ďalej a sú nenásytní. Netreba chodiť ďaleko, niekam do Londýna alebo New Yorku. Stačí nazrieť za naše západné hranice, do Čiech, a potom zasa späť domov, ani u nás nechýbajú.

OD ŽELEZNÉHO PO BABIŠA Prvýkrát upozorňovali české médiá na berlusconizáciu v súvislosti s osobou Vladimíra Železného, generálneho riaditeľa televíznej stanice Nova. V populárnom programe Volajte riaditeľovi si získal mnohopočetnú divácku obec TV

MEDIÁLNO-POLITICKÁ HYDRA BERLUSCONIZÁCIE > TÉMA MESIACA

Nova a dopracoval to do Senátu ČR a potom aj do Európskeho parlamentu. Jaromír Soukup, majiteľ spoločnosti Empresa Médiá a mediálnej agentúry Médea, sám seba nazýva českým Berlusconim. Podobne ako pragmatickí západní mediálni magnáti, ktorí podporovali raz labouristov, inokedy konzervatívcov alebo demokratov, a potom zasa republikánov, aj český Berlusconi financoval zelených, sociálnych demokratov i bývalého premiéra Jana Fischera v jeho prezidentskej kandidatúre. Na scénu však prišiel Andrej Babiš, ktorý zarobil milióny vďaka svojej agrochemickej spoločnosti Agrofert. České médiá bijú na poplach, že práve tento podnikateľ slovenského pôvodu teraz stelesňuje berlusconizáciu v českých luhoch a hájoch. Na mediálnu scénu vstúpil v roku 2012 regionálnym týždenníkom s názvom 5+2 a vlani kúpil vydavateľský dom MAFRA (Lidové noviny, MF Dnes, Metro, tlačiarne). Ešte predtým založil politické hnutie ANO, ktoré sa vo vlaňajších voľbách stalo silou, bez akej nemožno vládnuť. Len čo Andrej Babiš prevzal Mafru, dostal sa do konfliktu s redakciou Lidových novín. Chcel, aby jeho hnutiu v spravodajstve venovali náležitú pozornosť. Narazil na odpor a navrhol, že nechá vypracovať etický kódex s definovanými vzťahmi medzi ním a redakciou. Andrej Babiš má okrem Mafry k dispozícii aj hudobnú televíznu stanicu Óčko, ale obavy vzbudzuje jeho záujem o televíziu Prima. Tá momentálne nie je na predaj a protimonopolný úrad by mohol klásť prekážky pri jej odpredaji práve jemu. České médiá varujú, že ak by Babiš dostal do svojho mediálneho impéria aj sledovaný TV kanál, už pôjde o reálnu hrozbu.

J&T NAŠE KAŽDODENNÉ Mediálno-politická hydra je realitou aj u nás. Keď nadšení diváci televíznej stanice Markíza v roku 1998 zachraňovali svoj obľúbený kanál lacnej zábavy a účelového spravodajstva v domnienke, že bojujú za demokraciu proti mečiarizmu, pomáhali vlastne jej riaditeľovi Pavlovi Ruskovi riešiť si vlastnícke vzťahy s iným konkurentom. Boj o Markízu pred voľbami umožnil aj nástup dzurindovcov k moci. Po rokoch

predviedli, že sa od mečiarizmu nijako nelíšia, možno len lepšou taktikou a prefíkanosťou. Markíza vďaka pravidelnej každodennej mediálnej masáži divákov vytvorila Stranu občianskeho porozumenia (SOP) a pomohla bývalému komunistickému funkcionárovi Rudolfovi Schusterovi do prezidentského kresla. Neskôr umožnila jej riaditeľovi P. Ruskovi zabodovať vo voľbách s Aliancou nového občana (ANO) a získať post vicepremiéra a ministra hospodárstva. V súčasnosti nastupuje finančná skupina J&T. Najskôr začínala so spravodajskou televíziou TA3 a podobne orientovanou českou Z1, ktorá ukončila vysielanie s necelým percentom sledovanosti. Najvýznamnejšou mediálnou transakciou J&T bola kúpa TV JOJ a zámena za TA3. Vtedy vznikla spoločnosť J&T MEDIA ENTERPRISES na zastrešovanie mediálnych aktivít. Jej majiteľ Peter Korbačka povedal pamätné slová: „Chceme vybudovať silný mediálny dom. Žijeme v mediálnej dobe, hodnota médií stále rastie, a preto je táto oblasť strategicky zaujímavá.“ Mediálny dom sa stal skutočnosťou. Pod J&T Holding Joj Media House patria televízie Joj, Joj Plus, Wau, internetové portály joj.sk a huste.tv. J&T má záujem o televíziu, internet i tlač. Určite nepohrdne ani rozhlasovou stanicou. Jej vplyv na politickú scénu je tiež dostatočne známy. Vlastniť médium alebo politickú stranu nie je pre finančného žraloka problém. Na záver už len modlitba za finančné skupiny, ktorá zaznieva v predstavení Karpatský triler na doskách Slovenského národného divadla: „Vy, finančné skupiny, ktoré vlastníte tento štát, buďte k nám milostivé. Prosíme vás, kradnite iba toľko, aby sme mohli aj my dýchať a žiť. Vy, finančné skupiny, ktoré vlastníte tento štát, odpustite nám, že chceme žiť a dýchať vzduch, ktorý patrí vám. Prosíme vás, múdro nám vyberajte poslancov, ministrov, premiérov a prezidentov, ktorých budeme voliť, aby sme sa nemuseli hanbiť za ich smrad. Vy, finančné skupiny, ktoré rozkrádate tento štát, kradnite s mierou, lebo inak vstaneme z kolien, vezmeme kamene, železné tyče a nože, zbúrame vaše múry, zabijeme vaše ženy a deti, ich krvou postriekame vaše mercedesy, rozbijeme sklá vašich úradov a všade nastolíme chaos, krutosť a strach.“

TÉMA MESIACA > ANABÁZA RÁDIA VIVA: AKO TO BOLO

Dušan Budzák

ANABÁZA RÁDIA VIVA:

AKO TO BOLO ROK 2005

Počas celého roka prichádzajú informácie o zlom stave Rádia Twist. Stanica má zhoršenú počúvanosť, nárok na 100 % akcií si robí najmenej 200 % akcionárov. Od konca leta sa hovorí o neodvratnom kolapse Rádia Twist. Všetci akcionári, reálni aj tí, ktorí si nárokujú akcie na základe zmlúv a zmeniek, bojujú proti sebe. Na jeseň vstupuje do rokovaní o možnom odkúpení akcií Rádia Twist spoločnosť SCAN Development, v ktorej sú štyria slovenskí spoločníci. Rokovania sú veľmi zložité, aktuálni aj nárokujúci si akcionári sa vyhrážajú navzájom, začatých je nesmierne veľa súdnych sporov, vrátane medzinárodnej arbitráže. Niektorí akcionári prichádzajú na rokovania ozbrojení. Po zdĺhavých rokovaniach sa situáciu medzi znepriatelenými stranami podarí upokojiť. Postupne súhlasia s predajom akcií spoločnosti SCAN Development. Každý si kladie osobitné podmienky, ktoré sa napokon podarí zosúladiť. Najproblematickejšie sú pôžičky Vladimíra Poóra a jeho spoločností majiteľovi Twistu Andrejovi Hrycovi. Častokrát ide o potvrdenia na rôznych lístkoch a útržkoch o prevzatí peňazí, ktoré priviezol pánovi Hrycovi šofér Vladimíra Poóra v igelitke a nespĺňajú žiadne náležitosti poskytnutej pôžičky. V prvom kole sú odmietnuté ako nedôveryhodné, ale Andy Hryc trvá na tom, že to boli peniaze poskytnuté od priateľa a veľkú časť z nich použil pre rádio. Nevie to však preukázať. Napokon však Vladimír Poór súhlasí s tým, že jeho neprehľadné pôžičky nemôžu byť predme-

tom výplaty veriteľov a sám navrhuje, že sa uspokojí s „nejakou“ úhradou pri plánovanom predaji rádia po jeho revitalizácii a rozvinutí alebo z dividend. Tým v podstate odblokuje predaj akcií. Kritická situácia v Twiste však kulminuje a rádio je pod tlakom, že bude do 48 hodín vypnuté. Nie je čas na dôkladnú due dilligence – overenie skutočných ekonomických a právnych súvislostí vo ﬁrme Rádio Twist, a. s. Rokovania sa komplikujú mimoriadne silnou nevraživosťou medzi Andrejom Hrycom a Evou Majskou, Františkom Zvrškovcom a americkým fondom ERG, všetko žiadateľmi akcií Rádia Twist, ktoré drží rodina Andyho Hryca. Navyše k dispozícii nie sú účtovné podklady, audítor pre neporiadok v účtovníctve odmietol vykonať audit, a tak nie je prehľad o všetkých záväzkoch, ku ktorým Hryc pristúpil, alebo komu všetkému ešte sľúbil akcie. Čas na vypnutie rádia sa však blíži. Keďže nie je možné overiť záväzky Twistu a Andy Hryc evidentne nepodáva o nich pravdivý obraz, navrhne Vladimír Poór spísanie dohody s Andym Hrycom. Tou bude Hryc pod vysokou pokutou garantovať vyhlásenie o záväzkoch a Vladimír Poór bude „depozitárom“ takejto dohody pre prípad, že by ju chcel Andy Hryc porušiť. Kúpa akcií spoločnosťou SCAN Development by tak mala byť pre nového majiteľa garantovaná ako bezpečná aj vtedy, ak by sa objavili nové, nepredvídateľné záväzky a veritelia. Ako sa ukáže neskôr, najproblematickejšie bolo práve to, že „depozitárom“ takejto dohody sa stal Vladimír Poór, pretože sa k nej nedalo dostať.

AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA > TÉMA MESIACA

Foto: Matúš Plecho

Napokon len pár hodín pred odpojením Twistu dochádza k podpisu dohôd o prevode akcií na spoločnosť SCAN Development, ktorej úlohou je okrem revitalizácie Rádia Twist vysporiadať sériu komplikovaných dlžôb rádia a Andyho Hryca. Kvôli neprekonateľnej nenávisti sa podpisuje skoro celý deň v štyroch oddelených miestnostiach, pretože podpisujúce strany sa vyhrážajú násilím. Hodinu pred odpojením Twistu o 23:00 podpisuje dohody napokon aj SCAN Development a telefonuje na Rádiokomunikácie (dnešný Towercom), že dohody sú podpísané. Rádiokomunikácie to akceptujú a Twist nie je o polnoci odpojený. Už na druhý deň sa začína s revitalizáciou Twistu. Tak ako sa tušilo, problémy sú oveľa väčšie, dlžoby masívnejšie, Andy Hryc neuviedol všetko tak, ako sľúbil.

zácie Rádia Twist opierajúc sa o záväzok, ktorý je v depozite u Vladimíra Poóra. Ani vtedy, ani neskôr ho však z depozitu nikdy nevydal, a tak sa stal v podstate zbytočným. Približne vo februári 2006 sa ukazuje, že značka Twist už neplní značku rádia, ale stala sa symbolom iných prívlastkov, predovšetkým politických. Po mapovacej štúdii však vedenie SCAN Development, v tom čase už identické s vedením rádia, dospelo k názoru, že je nutný rebranding rádia, pretože inak sa z politického klišé nevymaní. Zámerom je postaviť moderné rádio, nie politického komentátora. Po rozhodnutí o rebrandingu je napokon vybraný nový názov – Rádio Viva. Hoci je to riskantný a drahý ťah, pretože značka Twist má svoju pozíciu, rozhodnutie je pevné a budúcnosť ukáže, že aj správne.

ROK 2006

Prebieha revitalizácia už Rádia Viva spolu s „ukotvovaním“ značky Viva na trhu. Je to nesmierne zložitý proces, pretože sa neustále vynárajú noví a noví veritelia a nové a nové nároky na rádio. Samotnej Vive sa v tejto situácii nedarí úplne podľa predpokladov, ale napreduje. Jednou z najhorších nepredvídaných rán je ob-

Ochrana zmluvou, ktorá je v depozite u Vladimíra Poóra, je evidentne nedostačujúca proti množiacim sa útokom po kúpe Twistu. Hlásia sa stále ďalší a ďalší veritelia, suma dlžôb razom presiahne 220 miliónov korún. Napriek tomu sa SCAN Development púšťa do ich vyplácania a revitali-

ROKY 2007 AŽ 2009

TÉMA MESIACA > ANABÁZA RÁDIA VIVA: AKO TO BOLO

novenie medzinárodnej arbitráže v Budapešti proti Andymu Hrycovi zo strany European Radio Group (ERG). Tá si od Andyho nárokuje obrovské sumy za to, že mu požičala peniaze, za ktoré jej on sľúbil akcie rádia. Zmluvy sú platné a problémom je, že Andy Hryc svoje osobné zmenky vystavoval aj ako predseda predstavenstva Rádia Twist. Inak povedané, ručiteľom Andyho pôžičiek sa stalo rádio. Noví majitelia rádia sú tak proti svojej vôli zatiahnutí do medzinárodnej arbitráže, pretože ERG si ako kompenzáciu nárokuje akcie Rádia Viva. V tom období však už bolo investovaných viac ako 100 miliónov na revitalizáciu a kompenzácia v podobe odovzdania akcií je nepredstaviteľná. Ale ERG trvá na svojom. Vedenie rádia žiada Vladimíra Poóra o použitie garančnej zmluvy podpísanej Andym, aby nebolo zaťahované do stále ďalších dlžôb. Poór to odmieta, a tak sa noví majitelia Rádia Viva musia nedobrovoľne zúčastňovať medzinárodných arbitráží v Budapešti. Arbitráž napokon uzná Rádio Viva len ako nedobrovoľného garanta, napriek tomu ho zaviaže, aby sa mnohomiliónovou čiastkou zúčastnilo na splatení dlhu Andyho Hryca. Ak nemá byť rádio na základe medzinárodnej arbitráže exekvované, musia majitelia tieto neočakávané náklady vyplatiť. Napriek tomu sa darí spoločnosť konsolidovať, zlepšuje sa počúvanosť a značka Viva úspešne nahradila Twist. Po ďalšom prieskume si len pár percent poslucháčov ešte pamätá, že Viva je bývalý Twist, a to je úspech. V lete 2009 sa Viva po prvý raz dostáva z červených do čiernych čísiel, črtá sa nástup ziskového obdobia. Táto správa je povzbudivá, v rádiu panuje optimizmus, hoci bolo nutné kvôli zníženiu nákladov urobiť nepríjemné personálne zmeny. Viva sa stala dobrou súčasťou rádiového trhu. V tom istom lete sa zrazu ozýva Vladimír Poór, že chce pozmeniť svoje pôvodné veriteľské postavenie a nie je ochotný čakať na dokončenie revitalizácie a rozvoj spoločnosti. Predkladá požiadavku, aby mu bolo okamžite prevedených 85 % akcií. Túto požiadavku neskôr dokonca zvýši na 100 %. Prichádzajú vyhrážky o konkurze. Jeho motivácia je jasná a zrejmá. Rádio splatilo drvivú väčšinu dlhov starého Twistu a je pred

ním perspektíva zisku. Ten by už však po splatení dlhov chcel inkasovať Vladimír Poór a zmariť tak návratnosť vložených investícií zo strany nových majiteľov Rádia Viva. Majitelia na tento tlak nepristúpia s odkazom, že platia staré dohody a nároky Vladimíra Poóra sú nereálne a neprimerané. Poukazujú na to, že museli investovať nepomerne viac, ako bolo plánované na splatenie dlhov po starom Twiste, ale najmä po Andym Hrycovi. Preto žiadajú, aby Vladimír Poór sprístupnil zmluvy v depozite. To on odmieta.

ĎALŠÍ VÝVOJ Situácia okolo Vivy začína byť opäť napätá. Rádio, ktorému by sa malo začať dariť, je zrazu vystavené útokom o prevzatie. Keďže nedôjde k ústupkom voči Poórovi, ten zmení taktiku z útočnej na kooperatívnu. Vyhlási, že sa zmýlil, a preto je ochotný Rádiu Viva pomôcť pri získaní ﬁnancií na doinvestovanie do siete vysielačov, programmingu a marketingu. Nakoľko revitalizácia si kvôli zamlčaným dlhom vyžiadala ďalšie desiatky miliónov korún, Viva po revitalizácii takúto dodatočnú investíciu potrebuje. Tento prísľub sprostredkovania investície sa javí racionálny a lepší ako boj, ktorého už má Viva za sebou dosť. Výmenou za pomoc požaduje Vladimír Poór ustanovenie ním navrhovaného konateľa v spoločnosti. Jeho úloha má byť len štatistická – dohliadať na to, aby investícia, ktorá do rádia príde, bola používaná výhradne na svoj účel. Je to legitímna požiadavka, a preto bola splnená. Výhradu mali majitelia len k osobe – JUDr. Marek Hanúsek, jeden z hlavných obžalovaných v prípade tunelovania Devín banky. Vladimír Poór však vyhlási, že jeho dôveru má a trvá na ňom. Marek Hanúsek je teda vymenovaný za „štatistického“ konateľa spoločnosti. Už na druhý deň sa však ujíma funkcie s úplne iným poslaním – zariadiť prevzatie spoločnosti a Rádia Viva do rúk Vladimíra Poóra. Trvá 20 mesiacov, kým sa podarí Mareka Hanúska odvolať a zablokovať aktivity Vladimíra Poóra na prevzatie Rádia Viva, pričom v predvolebnom období sa Poór netají ani nemalými po-

ANABÁZA RÁDIA VIVA: AKO TO BOLO > TÉMA MESIACA

liticko-propagandistickými ambíciami, na ktoré chcel Vivu zneužiť. Hoci sa o to pokúsil, veľmi ďaleko sa so svojou snahou nedostal a Viva zostala verná svojmu apolitickému proﬁlu. Po vyhodení Mareka Hanúska sa zistilo, že návrh o zabezpečení investície zo strany Poóra bol len zastierací manéver – nikdy neuvažoval o tom, že by sprostredkoval investíciu na rozvoj rádia. Naopak, počas pôsobenia Mareka Hanúska neskrývane zneužíval Vivu na reklamu pre svoje aktivity a oberal ju o tržby a zisk. Potom, ako sa majitelia vrátili do vedenia spoločnosti a zabránili vplyvu Vladimíra Poóra, zistili, že spoločnosť neplatila svoje záväzky, zadlžovala sa, takže bolo nutné obnoviť revitalizáciu po bačovaní pána Hanúska ako predĺženej Poórovej ruky. Odvtedy sa datuje aj neustály boj o Vivu. Medzi majiteľmi, ktorí ju stvorili a revitalizovali po zaplatení starých dlžôb, a tými, ktorí už mali záujem takto zrevitalizované rádio – navyše s dobrou pozíciou na trhu – získať. Za najhorším pokusom o prebratie Rádia Viva stoja v tom období Poór, Hryc a jeho priateľ vo Švajčiarsku – MUDr. Čierny. Spoločne – najmä v koordinácii Hryca a Poóra – chceli násilne odvliecť majiteľov Vivy a prinútiť ich prijať ďalšiu starú pohľadávku z čias Twistu do portfólia Vivy. Mala na to poslúžiť dohoda medzi Hrycom a Čiernym. Hryc v sérii telefonátov s Poórom veľmi ochotne koordinoval – ako to on nazval – nasadenie „týpkov“, ktorí mali majiteľov odvliecť niekam za mesto a prinútiť ich podpísať dohody. Tento plán sa však vyzradil a majiteľov napokon niekoľko dní strážili a monitorovali pracovníci Útvaru boja proti organizovanej kriminalite, aby sa im nič nestalo. Napriek mnohým dôkazom o telefonátoch, ktorými koordinovali Poór a Hryc odvlečenie majiteľov, aj napriek trestnému oznámeniu bolo vyšetrovanie zastavené s odôvodnením, že ani nebolo potrebné preskúmať dôkazy.

TICHO V ÉTERI Príležitosťou na to, aby sa napokon podarilo získať Vivu v podstate zadarmo, sa stalo licenčné konanie. V ňom sa naskytla ideálna možnosť, aby nepridelením licencie Vive tým, ktorí ju vy-

budovali a, naopak, jej pridelením inému blízkemu subjektu fungujúcu a populárnu Vivu získal nový majiteľ licencie zadarmo. A to sa stalo na výberovom konaní v roku 2012, keď licenciu na Vivu s falošným projektom Info rádio získala spoločnosť Corporate Legal. Toto rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu napokon zrušil Najvyšší súd, ktorý si na rozdiel od Rady všimol, že ide len o schránkovú firmu. Aj napriek tomu Rada opätovne rozhodla, že nebude rešpektovať rozsudok NS SR a licenciu opäť pridelila Corporate Legal. Aj tento postup majitelia Vivy napadli na súde a v čase uzávierky tohto čísla výsledkom je, že súd zakázal, aby frekvencie Vivy mohla začať využívať schránková firma. V tom čase sa navyše ukázalo, že žiadny projekt Info rádia, s ktorým „uspela“ Corporate Legal vo výberovom konaní, v skutočnosti neexistuje. Naozaj išlo len o prevzatie Vivy a jej projektu. Tesne pred začiatkom ich vysielania, ktoré na poslednú chvíľu zamedzil Najvyšší súd, sa snažili získať zamestnancov Rádia Viva, aby vysielali rovnaké relácie, a dokonca s rovnakou zvukovou grafikou. Nešlo teda o nič iné ako o lúpež. Navyše tak, aby sa obišiel zákon o krížovom vlastníctve médií. Projekt Info rádia síce získala spoločnosť Corporate Legal, ale ten ozajstný program ako pokračovanie vysielania Rádia Viva mala externe zabezpečovať firma JOJ Media a riadiť ho mal pán Richard Flimel, šéf JOJ Media. Teda spoločnosti, pod ktorú patria aj televízie okolo JOJ-ky. A to už zákon neumožňuje, pretože sa snaží zabrániť krížovému vlastníctvu médií tak, aby z jedného zdroja nemohla byť napríklad ovplyvňovaná verejná mienka. V súčasnosti vo veci koná okrem Najvyššieho súdu aj Generálna prokuratúra. A opäť je na ťahu Rada pre vysielanie a retransmisiu, pretože má na stole pádne dôkazy, že ten, komu udelila licenciu, nikdy nechcel rozvíjať svoj projekt a v skutočnosti mal záujem len o prevzatie projektu a konceptu Rádia Viva. Na frekvenciách Rádia Viva bolo v čase uzávierky ticho a šum, a to je závažný problém. Pretože Rada spôsobila, že naše národné bohatstvo – frekvenčné pásmo ostalo nevyužité.

ORBIS PICTUS > INDIA Foto: Ajit Solanki – SITA/AP

Na juhu Indie má hinduistický boh menom Ayyappa milióny stúpencov. Podľa legendy je synom boha Šivu a neodolal ženskej kráse. Na počesť boha Ayyappu sa tancuje tradičný tanec thejam. Keď si tanečník nasadí masku a pozrie sa do zrkadla, stáva sa bohom, stráca svoje vlastné vedomie a v tranze dokáže tancovať niekoľko hodín. Pocit bohov majú v našich končinách ﬁnančné skupiny a čakajú, že budeme tancovať v tranze podľa ich príkazov. (lh)

ORBIS PICTUS > MACEDÓNSKO Foto: Boris Grdanoski – SITA/AP

Žena v plynovej maske protestuje proti znečisťovaniu vzduchu v macedónskej metropole Skopje. Viacero občianskych organizácií protestným pochodom v Skopje požadovalo od vlády sprísnenie opatrení na ochranu ovzdušia. Vzduch, voda a zem by mali mať prednosť pred ziskom za každú cenu, pretože dominancia ekonomických faktorov nad ekologickými je cestou do horúcich pekiel postupne zabíjajúcich splodín. (lh)

ORBIS PICTUS > UKRAJINA Foto: Sergej Chuzavkov – SITA/AP

Proeurópski aktivisti búšia do bubnov na Námestí nezávislosti v ukrajinskej metropole. Americkú podporu ukrajinských opozičných síl vnímajú ako prejav nezištného záujmu o budúcnosť krajiny, ktorú chce EÚ spolu so svetovým policajtom v mene demokracie oslobodiť od ruského vplyvu. Washingtonsko-bruselská starostlivosť ich môže čoskoro vyviesť z omylu. (lh)

ORBIS PICTUS > UKRAJINA Foto: Efrem Lukatsky – SITA/AP

Ukrajinskí stúpenci Európskej únie oblečení ako kozáci odpočívajú pri stanovom tábore na hlavnej kyjevskej ulici Chreščatyk. Počas protivládnych protestov vyjadrovali nespokojnosť s odstúpením od dohody s Bruselom. Kozáci boli slobodnými obyvateľmi ukrajinských a juhoruských stepí. Teraz niektorí z nich naivne veria, že EÚ je zárukou slobody. (lh)

ORBIS PICTUS > RUMUNSKO Foto: Vadim Ghirda – SITA/AP

Jedného z vojakov rumunskej čestnej gardy nudil slávnostný ceremoniál na Cintoríne hrdinov v Bukurešti na počesť protikomunistického povstania. Počas neho zahynulo viac ako tisíc Rumunov, no ukončilo vládu komunistického tyrana Nicolaeu Ceauşesca. Vystriedali ho skorumpovaní trhoví tyrani a Rumuni zotrvávajú v nedostatku ako predtým. (lh)

ORBIS PICTUS > VATIKÁN Foto: Claudio Peri – SITA/AP F

Pápež František na tradičnom predvianočnom stretnutí s predstaviteľmi a zamestnancami Rímskej kúrie varoval pred nebezpečenstvom skĺznutia do priemernosti a byrokratického prístupu. Podľa pápeža majú byť členovia administratívneho vedenia Vatikánu pokorní odborníci a svedomití odporcovia klebiet. Slovami pápeža Františka by sa mala inšpirovať akákoľvek administratíva, nielen tá vatikánska. (lh)

ORBIS PICTUS > USA Foto: Alan Diaz – SITA/AP

Na súťaži DARPA Robotics Challenge v Miami na Floride sa predstavil humanoidný robot Atlas. Dokáže bežať, robiť kľuky, nosiť veci a zvládne cestu náročným terénom či lezenie pomocou končatín. Tímy na súťaži mali predviesť jeho schopnosti ako riadenie vozidla, odpratávanie ruín, pripojenie požiarnickej hadice. Ideálny pracovník – nepotrebuje dovolenku, zdravotné poistenie, neštrajkuje, nepociťuje dôsledky krízy. Humanoidná budúcnosť planéty? Svet terminátorov. (lh)

ORBIS PICTUS > VIETNAM Foto: Brian Snyder – SITA/AP F

Šéf americkej diplomacie John Kerry počas návštevy Vietnamu rozdával deťom sladkosti. Predtým ako vojak počas vietnamskej vojny nadeľoval malý i veľkým Vietnamcom lekcie demokracie prostredníctvom kanonády a bombardovania. Dnes niektorým deťom rozdáva pochúťky a iným nadeľuje bezpilotné lietadlá – drony – aj za cenu civilných obetí. (lh)

RENDEZ-VOUS > AKO SA KRADNE RÁDIO

Marián Benka

AKO SA KRADNE RÁDIO 44

S MAJITEĽMI RÁDIA VIVA DUŠANOM BUDZÁKOM, ROBERTOM BARTOŠOM A MILANOM KODAJOM SME SA POROZPRÁVALI O TOM, KTO, PREČO A AKO SI ZAUMIENIL „ZOSTRELIŤ“ ICH RÁDIO UPROSTRED NAJVÄČŠIEHO ROZKVETU. TO, ŽE CELÁ KAUZA SMRDÍ, BOLO JASNÉ. PREDSA LEN VŠAK BOLO OKOLO NEJ MNOHO NEJASNOSTÍ. OSTATNÉ MÉDIÁ O NEJ BUĎ MLČALI, ALEBO LEN NAPÍSALI, ŽE VIVA SKONČILA KVÔLI DLHOM. NIKTO VŠAK MAJITEĽOM RÁDIA NEDAL PRIESTOR NA VYJADRENIE. PRETO SME TO UROBILI MY.

V médiách sa objavili správy o vašom zadlžení. Čo je na tom pravdy? Dušan Budzák (DB): Zadlžená je spoločnosť Rádio Viva, a. s., ktorej stopercentným vlastníkom je naša SCAN Development, s. r. o. Na ňu bol vyhlásený konkurz, ktorý sme rozporovali, lebo vznikol na základe podvodne prijatých pohľadávok. Keď sme sa začali pripravovať na nové licenčné konanie, museli sme zvážiť, že sa už objavili útoky na nositeľa licencie. Najväčším problémom bolo, že konkurzný správca dosadil konateľa Martina Hofmana, o ktorom bolo jasné, že nebude spolupracovať pri uchádzaní sa o licenciu. To bola jedna zo stratégií – Rádio Viva, a. s., v konkurze sa neprihlási o licenciu a prihlási sa niekto iný.

Hofman bol biely kôň, ktorého dosadil konkurzný správca, a toho zase dosadili ľudia okolo Vladimíra Poóra. Tak sme sa rozhodli v predstihu predstúpiť pred Radu pre vysielanie a retransmisiu, že tu budú spory kvôli dlhom ešte z čias Andyho Hryca a my ako tie isté osoby, ktoré sú majiteľmi akcií aj prevádzky, budeme žiadať o licenciu nie ako Rádio Viva, a. s., ale ako prevádzkovateľ vysielania Viva Production House. Vtedy sme sa na Rade stretli s porozumením. Presne ako sme predpokladali, na licenčné konanie prišiel aj bábkový predseda predstavenstva Martin Hofman a oznámil, že nemá účtovné doklady, ani ďalšie náležitosti na splnenie podmienok licenčného konania. Urobil to evidentne Foto: Matúš Plecho

„My tu už nebojujeme len za Rádio Viva, ale aj za zachovanie právneho štátu. Nie je predsa možné, že vybudujete spoločnosť a potom niekto využije právne nástroje, aby vám ju jednoducho zobral.“

RENDEZ-VOUS > AKO SA KRADNE RÁDIO

preto, aby vyradil Rádio Viva, a. s., z výberového konania. Čo sa mu aj podarilo. Robert Bartoš (RB): Rádio Viva, a. s., sa nemohlo uchádzať o licenciu aj kvôli starým dlhom, ktoré sa tiahli ešte od čias Twistu. Preto sme sa uchádzali o licenciu ako nová spoločnosť. Ale aby sme ukázali, že nie sme nejakí podvodníci, že sa nechceme z niečoho vyzúvať, rozhodli sme sa prebrať niektoré kľúčové dlhy, najmä voči spoločnosti Towercom. A práve toto nám začalo lámať krky. DB: Dnes, keď sa vedie boj o licenciu, prichádzajú ľudia a hovoria, že Viva Production House je zadlžená. Ale to nie sú naše dlhy, my sme k nim len pristúpili. Mohli sme sa správať ako chrapúni a nezobrať to. Zachovali sme sa čestne, a teraz nás za to pranierujú. Ale keď ste prevzali nejaké dlhy, nie je to prekážka na udelenie licencie? DB: Tuto treba dávať pozor na slovíčka. My sme neuznali dlhy za svoje, len sme pristúpili k cudziemu dlhu. Dlžník zostal rovnaký, ale my sme prijali záväzok, že to zaplatíme, ak dlžník nebude schopný splácať. RB: Toto pristúpenie Towercom potom neustále zneužíval. Začali nás vydierať, že ak dovtedy a dovtedy nezaplatíme toľko a toľko, vypnú nás. Vypnúť nás znamená absolútny koniec. Rozpadne sa trh rádia, poslucháči odídu k iným rádiám, ale čo je najhoršie, po 30 dňoch bez vysielania Rada skonštatuje zánik licencie. Viva Production House teda všetky náležitosti spĺňala? DB: Predložili sme všetky doklady, aj keď bol trošku problém pri zabezpečení šírenia signálu, pretože náš signál sčasti šírila aj spoločnosť Towercom. Keď sme od nej žiadali potvrdenie, že bude náš signál šíriť aj naďalej, povedali, že nám ho neposkytnú. Preto sme ho riešili cez inú spoločnosť, ktorá má oprávnenie na šírenie signálu. Ale už toto bol prvý náznak útoku. A potom sa objavila Corporate Legal? DB: Áno, predstúpil za ňu jej majiteľ, právnik Jozef Maruniak. Prekvapilo nás, že je to advokátska kancelária, ktorá si 5 dní po vyhlásení výberového konania upravila predmet podnikania, aby to bola regulárna eseročka. Milan Kodaj (MK): Nebol však schopný odprezentovať žiaden podnikateľský zámer, preto si

najal prezentátora, istého pána Pašku z profesionálnej mediálnej agentúry. A ten prezentoval 15 rokov starú mediálnu analýzu slovenského reklamného trhu, čo nemá nič spoločné s koncepciou vysielania rádia. Tú prezentáciu kúpili od spoločnosti TNS, ktorá sa zaoberá prieskumami trhu. A toto prezentovali pred „nevedkami“ z Rady, ktorých ohúrili, akí sú „nadupaní“. RB: Čo je najväčšia absurdita, tento materiál bol ľuďom z Rady položený na stôl 5 minút pred prezentáciou, takže ani nemali čas si ho naštudovať a nemali ani predstavu o tom, čo tam je. A nikto z členov Rady si ho ani potom nezobral domov na naštudovanie. Ale museli predsa predložiť aspoň nejakú predstavu, čo by chceli v rádiu vysielať... DB: Všetci záujemcovia sa vyjadrovali, že by vlastne chceli vysielať to isté, čo Rádio Viva. A my sme si mysleli, že keď je tu toľko tých, ktorí by chceli robiť plagiát, je tu jeden originál a je úplne prirodzené umožniť mu pokračovať vo vysielaní. Lenže napriek tomu, že Corporate Legal je spoločnosť bez zamestnancov, s obratom niekoľko tisíc eur ročne a dva roky po sebe vykazujúca stratu, získala licenciu. Vtedy nám nezostávalo nič iné, ako v ten istý deň zaistiť spis, aby už do neho nikto nemohol nič vkladať a manipulovať s ním. Potom sme podali žalobu na Najvyšší súd, ktorý rozhodol v náš prospech. Ako dnes vieme, Rada toto rozhodnutie nerešpektovala. Zdôvodnila to vôbec nejako? MK: Najvyšší súd na 52 stranách vymenúva, čo všetko nesplnila Corporate Legal a prečo nemala byť pripustená na výberové konanie. Z toho si Rada zobrala len jednu vec – stret záujmov pána Petra Alakšu, ktorý je členom Rady, a zároveň pracuje v Towercome. Toho z hlasovania vylúčili a ostatné body ignorovali. Opätovne si sadli a znovu to Corporate Legal odklepli. DB: Rada argumentuje, že sa vysporiadala s námietkami Najvyššieho súdu, ale to je diskutabilné. Alakša kvôli konﬂiktu záujmov nemohol hlasovať o Corporate Legal, ale zase mohol hlasovať o nás. Tie najpodstatnejšie pochybenia, ako chýbajúce technické zabezpečenie, personálne zabezpečenie, programová štruktúra, s tým sa Rada absolútne nevysporiadala a tvrdí, že ich mohla obísť voľnou úvahou. Lenže v rozsudku Najvyššieho Foto: Matúš Plecho

‚‚Najvyšší súd na 52 stranách vymenúva, čo všetko nesplnila Corporate Legal a prečo nemala byť pripustená na výberové konanie. Z toho si Rada zobrala len jednu vec – stret záujmov u pána Petra Alakšu, ktorý je členom Rady, a zároveň pracuje v Towercome.‘‘

RENDEZ-VOUS > AKO SA KRADNE RÁDIO

Foto: Matúš Plecho

súdu sa vyslovene cituje ústavný zákon, ktorý v takýchto prípadoch nepripúšťa voľnú úvahu. Ako ﬁnančným zabezpečením šermovala Corporate Legal úverovým prísľubom J&T banky, ktorý však žiadne poskytnutie úveru negarantoval. Bolo tam len uvedené, že banka im tieto prostriedky môže jedného dňa poskytnúť (ale nemusí). Rada to obišla práve voľnou úvahou, že budú Maruniakovi veriť aj bez overovania. Hovoríte o vynútenom konkurze na SCAN Development. Ako môže k niečomu takému vôbec dôjsť? DB: Vladimír Poór pod zámienkou, že nám pomôže investovať do rozvoja rádia, dosadil do spoločnosti SCAN Development svojho konateľa. Dosadený konateľ Martin Hanúsek však začal akceptovať bez nášho vedomia rôzne pohľadávky. Konal protizákonne, lebo mal možnosť bez súhlasu predstavenstva robiť záväzky len do určitej výšky. Potom uznal veriteľom, že ich nie je schopný splatiť a veritelia sa pokúsili o exekúciu. A pretože jediným majetkom spoločnosti boli akcie, vyhlásili na ne dražbu s vyvolávacou cenou nula eur. A toto všetko sa dialo bez toho, aby sme o tom vôbec vedeli. Pokus o exekúciu sme veľmi komplikovane odrazili, a napokon sme Hanúska

ako konateľa odvolali. Odraziť konkurz sa nám už nepodarilo. Kto je potom pán Dobiš? DB: Hofman ako štatutár spoločnosti Rádio Viva nekonal. Útočníci potrebovali pokračovať v množstve už nezákonných krokov a Hofman ich už zrejme odmietol robiť. Sám sa vzdal funkcie a namiesto neho dosadili Dobiša, Róma zo Serede bez vzdelania, na ktorého spoločnosť previedli, a on podpisuje, čo mu predložia. Ale na všetky pojednávania a stretnutia chodí Poórov právnik pán Korytár a vždy len prinesie Dobišom podpísané papiere. Dobiš vyhlásil konkurz aj na Rádio Viva, a. s. Kto sú útočníci, o ktorých hovoríte? Pán Poór alebo ešte niekto za ním? DB: Keď Rada druhýkrát udelila licenciu spoločnosti Corporate Legal, hlavný útočník pán Poór sa odrazu vytratil a my sme zaregistrovali, že to vôbec nie je o ňom. Zrazu sa kdesi spod podlahy vynorila JOJ Media. A tá povedala, že chce vysielať na našich frekvenciách. Jej šéf Richard Flimel spolu s naším bývalým moderátorom Jánom Mečiarom zorganizoval stretnutie s našimi zamestnancami, na ktorom im položil otázku, či

AKO SA KRADNE RÁDIO > RENDEZ-VOUS

‚‚Toto je celé dokladom neskutočnej arogancie moci. J&T si je taká istá svojím postavením, že sa ani nesnaží zametať stopy.‘‘

Foto: Matúš Plecho

by nebolo rozumné skončiť s tou kampaňou za záchranu Rádia Viva a na druhej strane im sľuboval, že by ich zamestnal v novom rádiu. Takže sa nám z toho vytratila Corporate Legal, vytratil sa nám Maruniak, a zrazu nám tu vplávala JOJ Media, ktorá by s tým nemala mať nič spoločné. Tá by to chcela urobiť tak, že Corporate Legal bude majiteľom licencie a oni budú prevádzkovať vysielanie. RB: Lenže Zákon o vysielaní a retransmisii pamätá na biele kone v licenčnom konaní a pri nových licenciách zakazuje akékoľvek majetkové prevody počas prvého roka a pol. Ide o to, aby sa nehlásili nejaké pilotné spoločnosti, ktoré získajú licenciu, a potom s ňou budú kupčiť. DB: Zákon je jasný. Kto sa uchádza o licenciu, musí splniť nejaké podmienky a po udelení licencie musí začať vysielať. Teraz je jasné, že Corporate Legal je jedno dobre zorganizované klamstvo, ktoré má schovať skutočného záujemcu, aby ten potom začal vysielať na základe nejakých právnych kľučiek a obchodných zmlúv. A Rada nie je ani schopná priznať, že bola oklamaná. Pritom vie o tom, že zástupcovia JOJ Media prišli za našimi ľuďmi.

Máme tu teda akoby štyroch útočníkov: pána Poóra, Corporate Legal, JOJ Media a Towercom. Existuje medzi nimi nejaká súvislosť, alebo sú to náhodné útoky v rovnakom čase? A aký je motív? MK: To prepojenie sa volá Korytár. Je to Poórov právnik. Zastupuje aj záujmy Corporate Legal. Motívom je lúpež. DB: V pozadí spoločnosti Towercom je J&T, v pozadí JOJ Media takisto. Už aj ona si uvedomuje, že berlusconizácia má veľký efekt. Máte tu spoločnosť, ktorá stojí za novinami, televíziou, najväčšou bilbordovou spoločnosťou a do portfólia im chýba už len rádio. Viva nemá byť ich jediným rádiom. Napriek tomu, že to zákon nedovoľuje, snažia sa vytvoriť najmenej tri rádiá pod jednou strechou. A Viva je medzi komerčnými rádiami jediné mienkotvorné rádio. Keď dáte dokopy tri rádiá, získate mediány vplyv aj komerčný prínos porovnateľný s jednou televíziou. A nie je náhoda, že chcú vysielať portfólio Rádia Viva zo záložného štúdia Jemných melódií. A Poór tomu napomáha? DB: Existujú úzke väzby medzi J&T a Poórom z čias, keď sa zakladal Towercom. Ministrom dopravy a spojov bol vtedy Poórov človek Vážny.

RENDEZ-VOUS > AKO SA KRADNE RÁDIO

RB: Toto je celé dokladom neskutočnej arogancie moci. J&T si je taká istá svojím postavením, že sa ani nesnaží zametať stopy. Tie pochybenia okolo Corporate Legal boli také do očí bijúce – napr. táto spoločnosť ešte v čase, keď už mala odsúhlasenú licenciu, zamestnávala advokátsku koncipientku. Načo je koncipientka v oblasti práva prevádzkovateľovi rádia? A ľudia z Rady mali všetko pred očami, a nekonali. DB: Títo ľudia sú totiž takí hlúpi, že si myslia, že ak ﬁnančným skupinám pomôžu k moci, dočkajú sa nejakej odmeny. Ale ani poslanci v parlamente v tejto chvíli netušia, čo sa okolo nich deje a ako sa aj okolo nich zvierajú kliešte. Pretože ak sa tie kliešte zovrú, bude tu existovať výrazne koncentrovaný a regulovaný mediálny priestor. A mediálny priestor dokáže výrazne ovplyvniť, ako dopadnú voľby. Ak si dnešní poslanci myslia, že keď niekomu pomôžu dosiahnuť berlusconizáciu na Slovensku, ten sa im odvďačí, škaredo sa mýlia. Možno teraz sa im krátkodobo odvďačia, ale nakoniec si aj tak dosadia do politiky vlastných ľudí. A keď sa tu otvorene porušujú zákony a nikomu to nevadí, presne toto nás čaká. Nepomôžu nám žiadne zákony proti krížovému vlastníctvu médií. My tu už nebojujeme len za Rádio Viva, ale aj za zachovanie právneho štátu. Nie je predsa možné, že vybudujete spoločnosť a potom niekto využije právne nástroje, aby vám ju jednoducho zobral. Hovoríte o lúpeži rádia. Ale J&T má dosť peňazí na to, aby si založila vlastné. Prečo by kradla iné? RB: Chcú prevziať našich poslucháčov. A rádio je na začiatku drahé, ak etablujete značku. Keď vezmete rozbehnuté rádio, máte už poslucháčsky kmeň a rozbehnutý biznis – nemusíte znášať stratu. MK: A okrem toho už nie sú voľné celoplošné frekvencie na celoslovenské vysielanie. DB: A frekvencie Vivy najmä pre Bratislavu sú veľmi lukratívne. A nehrozí im potom, že poslucháči začnú od nich odchádzať? RB: Im na tom nezáleží. DB: Je to JOJ Media, vlastní televíziu a bilbordovú spoločnosť, vedia si urobiť veľkú reklamu. Ale nám neprináleží špekulovať, či by vedeli robiť rádio lepšie alebo horšie ako my. Máme len skú-

senosť, že keď sme boli vytlačení z vedenia Vivy a ostali sme len v polohe majiteľov, odrazilo sa to na našej počúvanosti a tržbách. To bolo 20 mesiacov, keď rádiu šéfovali páni Hanúsek a Hofman. Nič nemenili na programovej štruktúre, a napriek tomu išlo rádio dolu vodou. RB: Vec sa má tak, že rozhlasové médium je najcitlivejšie na zladenosť kolektívu, na vzťahy vo vnútri. Keď sa ľudia už navzájom vnímajú, majú dobré vzťahy, vedia sa dohodnúť aj pri riešení nepríjemných problémov, povedať si veci z očí do očí, je to z toho rádia a jeho vysielania cítiť. DB: Všetci naši kľúčoví moderátori sú ľudia z nášho vlastného chovu. Tá symbióza sa rodí, tá sa len tak nestane. A potom vzniká symbióza aj medzi moderátormi a poslucháčmi. Keď dva roky viedli rádio dosadení ľudia, ale zamestnanci ostali rovnakí, ako sa to mohlo prejaviť na hospodárskych výsledkoch? DB: Okamžite klesala počúvanosť a s ňou padali aj príjmy z reklamy. A okamžite, ako sme sa vrátili, išli výsledky hore. Pritom poslucháči nevedeli, že sa zmenilo vedenie, ale cítili to z moderátorov, ktorí už odrazu nechodili do práce s radosťou, ale s nepríjemným pocitom, že ich chce niekto uchvátiť. Povedali ste, že Viva je vnímaná ako mienkotvorné rádio. Twist pôsobil jednoznačne mienkotvorne, ale vy ste značne ubrali z hovoreného slova. V čom teda spočíva vaša mienkotvornosť? DB: Twist našiel svojho času dieru na trhu. Vtedy boli všetky médiá jednofarebné a ľudia boli hladní po iných informáciách. Keď sme prišli my v roku 2005, vrcholila konjunktúra, spoločenská atmosféra bola skôr taká: žime, pracujme a tešme sa zo života. My sme si chceli istú mienkotvornosť zachovať, a preto sme na Twist nadviazali, ale už iným spôsobom. Napríklad na Twiste existovala relácia o knihách, ktorá trvala až do troch hodín. V tom období to už nikto nebol schopný počúvať. My sme jednu dlhú reláciu týždenne rozdelili na krátke dvojminútové relácie každý deň. Spravodajstvo alebo kázne Jána Sucháňa sme skrátili tiež. Chceli sme, aby to ľudia počúvali do konca. Mienkotvornosť nie je vždy o dĺžke relácie. Napokon, pribudlo Rostasovo Mlčanie, ktorému sme tiež dali dve minúty denne. To, že sme mienkotvorní, vieme aj podľa toho, že keď EÚ alebo vláda ﬁnancuje nejaké informačné

AAAAAAAAAAAAAA > RENDEZ-VOUS

‚‚Títo ľudia sú totiž takí hlúpi, že si myslia, že ak ﬁnančným skupinám pomôžu k moci, dočkajú sa nejakej odmeny. Ale ani poslanci v parlamente v tejto chvíli netušia, čo sa okolo nich deje a ako sa aj okolo nich zvierajú kliešte.‘‘

51 Foto: Matúš Plecho

kampane, v prvom rade ich umiestňujú do verejnoprávnych médií, ale hneď na druhom mieste do Rádia Viva. Dobre, že to spomínate, lebo sa o vás písalo, že za Vivou musí byť Smer, inak by ste nemali tak veľa štátnej reklamy... DB: To, že za nami nikto z vládnych kruhov nie je, vidíte aj podľa terajšej situácie... Mlčanie vám do tejto mienkotvornej koncepcie tiež zapasovalo? Stretol som sa aj s názormi, že Mlčanie z bežnej produkcie Vivy dosť vytŕča... RB: Mlčanie bude vytŕčať zo všetkého, lebo sú to veci, ktoré sa nikto neodvažuje hovoriť. DB: Zapadá hlavne do koncepcie dávať ľuďom širší obzor. Mienkotvornosť nie je len o vyberaní informácií, je to o ponúknutí informácié rôzneho druhu, aby si ľudia sami vytvorili vlastnú mienku. Ale práve Mlčanie bolo niečo, čo v žiadnom inom médiu nie je. Nevrátili ste sa ním trochu do čias Twistu? A nemáme tu už ani konjunktúru ako v roku 2005. Naopak, máme krízu a rastúcu

nespokojnosť. Ak sa vám podarí rádio zachrániť a pokračovať vo vysielaní, nenastal podľa vás čas prehodnotiť vysielaciu štruktúru? DB: Na jednej strane musíme zachovať istotu zásahu. Keď si niekto naladí Vivu, chce počúvať Vivu, a nie Slobodný vysielač. Ale na druhej strane si uvedomujeme, že doba sa zmenila a budeme to musieť reﬂektovať. Aj vďaka tomu, čím prechádzame, cítime zodpovednosť za to, čo urobíme, ak budeme môcť vysielať ďalej. Kvôli predbežnému opatreniu na frekvenciách Vivy momentálne Corporate Legal či JOJ Media nevysiela, no vysielať nemôžete ani vy. Aké sú vaše ďalšie zámery? DB: Náš plán je jasný: vrátiť sa späť na naše frekvencie. Existujú právne možnosti, ako nás vrátiť ešte pred rozhodnutím súdu. Podnikáme na to kroky, rovnako ako podnikáme kroky, aby bola licencia pre Corporate Legal zrušená kvôli uvedeniu nepravdivých a zavádzajúcich informácií v licenčnom konaní.

DÉJÀ VU > SKRYTÁ RUKA VIDEODROMU

Milan Pullmann

SKRYTÁ RUKA

VIDEODROMU 52

TAK AKO JE HEILOVANIE ZNAKOM SYMPATIÍ K (NEO)NACIZMU, RUKA ZASTRČENÁ ZA KABÁT JE POZNÁVACÍM ZNAMENÍM ČLENOV KRÁĽOVSKÉHO OBLÚKA, VYŠŠIEHO STUPŇA SLOBODOMURÁRSTVA (13. STUPEŇ ŠKÓTSKEHO ALEBO 7. STUPEŇ YORKSHIRSKÉHO RÍTU). V TEJTO PÓZE BOLI VYOBRAZENÍ SALOMON ROTHSCHILD, NAPOLEON I. A III., ROBESPIERRE, WASHINGTON, BOLÍVAR (VOLANÝ WASHINGTON JUŽNEJ AMERIKY), MARX, LENIN, TROCKIJ, STALIN, ATATÜRK, MUBARAK, POWELL ČI BERLUSCONI, NO AJ MOZART, WAGNER, HUGO, GOETHE A GURDŽIJEV. ZASTRČENÚ RUKU (I KEĎ V BRUCHU) MÁ AJ TELEVÍZNY DIVÁK MAX RENN VO FILME VIDEODROME, KEĎ SA VĎAKA HYPNOTICKÉMU KANÁLU MENÍ NA MANDŽUSKÉHO KANDIDÁTA, TEDA VYGUMOVANÝ VRAŽDIACI STROJ. KULTOVÝ FILM JE AJ PO 30 ROKOCH VÝSTIŽNOU ALEGÓRIOU VPLYVU MASMÉDIÍ A ZÁMEROV TAJNÝCH SPOLOČNOSTÍ. PRÁVE NAKRÚCAJÚ JEHO REMAKE.

Duncanovej knihe Masonic Ritual and Monitor (1866) je obrázok murára kráľovského oblúka v póze tzv. pána druhého závoja (tiež so skrytou rukou). Murári kráľovského oblúka uctievajú ako božstvo tzv. trojité tau, nazývané tiež Jabulon. Podľa Duncana je toto slovo zložené z troch mien bohov niekdajšieho Blízkeho východu: Jah (meno boha v 64. žalme), Baal alebo Bel a On (meno boha medzi Egypťanmi). Nevedno síce, čo značí tau, ale trojitosť tohto boha je akási iná ako toho kresťanského.

KTO JE JABULON? Niektorí zastávajú názor, že slovo Jabulon sa objavilo v rituáli kráľovského oblúka v ranom 18. storočí ako pomenovanie alegorického pútnika hľadajúceho ruiny Šalamúnovho chrámu. Podľa reverenda Canona Richarda Tydemana je slovo zložením troch hebrejských výrazov: Yah (ja som, čo značí večný život), b’el (pán, manžel) a on (sila). Predstavuje tri aspekty boha: večnú existenciu, vlastníctvo a všemocnosť. Je to Večný Boh – Pán – Všemohúci. Najčastejšie sa

SKRYTÁ RUKA VIDEODROMU > DÉJÀ VU

však Jabulon chápe v Duncanovom zmysle. Autori s protimurárskym postojom sú presvedčení, že je to meno murárskeho boha. Slobodomurári opakujú, že žiaden zvláštny „murársky boh“ nie je. Podľa Stephena Knighta, vychádzajúceho z Waltona Hannaha, Jah znamená Jahve, teda Jehova, a On je meno z Genesis (Potifar, kňaz Onu), hoci kedysi to bolo meno Osirida (inak vraj hebrejská forma egyptského názvu mesta Heliopolis). Knightova interpretácia priliala olej do ohňa obvineniam z roku 1987, že existuje spojitosť medzi slobodomurárstvom a Dadždžalom, moslimskou verziou Antikrista. V prvých stupňoch murárom povedia, že meno boha je stratené, no môžu používať dočasné meno Mahabon. Kresťanský protimurár Texe Marrs dodáva, že „neskôr, potom, ako vstrebal nakazené vlákno rituálov jednotlivých stupňov, „zmagorenému“ bratovi napokon oznámia, že má uctievať Jabulona... Meno božstva malo za každú cenu

ostať v tajnosti, a preto vytvorili gesto, ktoré ho má zastúpiť: znamenie skrytej ruky“. V Anglicku murári od roku 1989 radšej žiaden rituál obsahujúci meno Jabulon oﬁciálne nepoužívajú. Sám Albert Pike, niekdajší slobodomurár 32. stupňa škótskeho rítu, sa k tomu podľa Hannaha vyjadril takto: „Nikto ma neprinúti uznať za posvätné slovo ako symbol nekonečného a večného božstva, skomoleninu zloženú sčasti z mena prekliateho a divokého pohanského boha, mena, ktoré viac ako dve tisícročia označovalo diabla.“ Myslel tým Baala. A veru, kedysi sa v Baalbeku na jeho počesť konali rituály spojené aj s ľudskými obetami. Robespierre, Napoleon, Stalin... nedeje sa to náhodou dodnes?

PODOBENSTVO ZAKÓDOVANÉ VO FILME Kultový sci-ﬁ horor Videodrome s podtitulom Najprv ovláda tvoju myseľ, potom zničí tvoje telo režíroval Kanaďan David Cronenberg a jeho

DÉJÀ VU > SKRYTÁ RUKA VIDEODROMU

pracovný názov bol Sieť krvi (Network of Blood). Hlavná postava, prezident CIVIC-TV Max Renn, hľadá niečo neopozerané pre divákov kanála pre dospelých, až natrafí na kanál ukazujúci vraždy ľudí menom Videodrome. Predpokladá, že tie smrti sú len zinscenované a našiel, čo hľadal. Tento program dokonca obhajuje v televíznej šou, kde sú jeho spolurečníkmi sebavedomá psychiatrička Nicki Brandová a profesor Brian O’Blivion, komunikujúci zásadne len prostredníctvom obrazovky. Ten vedie Misiu katódového žiarenia, prístrešok pre bezdomovcov s každodennou dávkou televízneho vysielania. Tvrdí, že „bitka o myseľ Severnej Ameriky sa bude odohrávať vo videoaréne. Televízna obrazovka je zrenicou oka mysle. Preto je súčasťou fyzickej štruktúry mozgu. Teda hocičo sa udeje na obrazovke, má pre divákov charakter skutočného zážitku. Televízia je realitou. A realita je menej než televíziou“. Renn argumentuje, že pozeranie televízie je odreagovaním našich násilných potrieb. Neskôr zistí, že sa ani nemohol viac mýliť. Jeho záujem sa mení na obsesiu a program ho začne ovládať. Pod vplyvom vysielania zažíva halucinácie. Renn je v podstate metaforou bežného znudeného diváka a Videodrome možno prirovnať k masmédiám. Väčšina ľudí o filozofiu veľmi nedbá. Tí, ktorí majú moc nad médiami, sú, naopak, často motivovaní silnými filozoficko-politickými motívmi. Vysvitne, že Renn bol už predtým vytipovaný mocnou korporáciou Spectacular Optical na pokusy s ovládaním mysle (logo korporácie tvoria rôznofarebné „matrioškové“ oči v jednom). Jeho vystavenie sa Videodromu spôsobilo, že stratil samostatné myslenie a postupne aj slobodnú vôľu. Korporácia chce prevziať jeho stanicu a šíriť svoj signál pokusne medzi ľudí. Šéf Spectacular Optical Barry Convex Renna symbolicky naprogramuje na vraždenie videokazetou vsunutou do brucha. Má zabiť svojich partnerov v Channel 83 (jeden z dvoch kanálov CIVIC-TV), a tak z brucha vytiahne pištoľ a odpraví ich. Vykoná predtým gesto skrytej ruky.

AMERIKA SLABNE, ZABI SA TIEŽ Convex v predajnej estráde uvádza novú kolek-

ciu okuliarov na čítanie medicejská línia (The Medici Line). Mediciovci boli prominentnou florentskou politicko-bankárskou meštianskou dynastiou 15. – 18. storočia. Popredný vykladač skrytého obsahu v popových filmoch Vigilant Citizen poukázal na to, že Mediciovcov možno chápať ako prototyp dnešných iluminátskych pokrvných línií. V roku 1397 založili jednu z najväčších a najvplyvnejších bánk tých čias. Táto família vyprodukovala štyroch pápežov a mala aj silný finančný a kultúrny vplyv. Mediciovci nielenže čítali, ale aj dali preložiť klasické práce mystikov ako Corpus hermeticum, a tým znovuoživili v Európe hermetizmus, kabalu a gnosticizmus, čo sú základy učení dnešných tajných spoločností. Preto téma predajnej šou spája Spectacular Optical s okultnou elitou. A práve tu Renn vraždí, i keď teraz už nie v záujme korporácie, vyrábajúcej okrem Videodromu aj okuliare a systémy diaľkového ovládania rakiet pre NATO. Infopirát Harlan, ktorý Maxa zoznámil s Videodromom, sa mu napokon prizná, že v skutočnosti spolupracuje so Spectacular Optical. Opovržlivo precedí, že „Severná Amerika slabne a zvyšok sveta silnie. Nastávajú divoké nové časy a my musíme byť čistí, priami a silní, ak ich chceme prežiť. A vaša žumpa, ktorú nazývate televíznou stanicou, a ľudia, ktorí sa v tom vyžívajú, diváci, ktorí vidia, ako to robíte – nás rozkladáte zvnútra. Musíme ten rozklad zastaviť“. Renn po vražde Convexa „zastaví rozklad“ tým, že zabije aj seba – taký je program. „Kecy“ o novom ľudstve boli klasickým manipulačným výplachom mysle, Renn bol zrejme po použití (a vymknutí sa spod kontroly) prepnutý do tzv. samodeštrukčného módu.

SKRYTÁ RUKA A MÉDIÁ Zmena zákona o telekomunikáciách, ktorú podpísal Bill Clinton v roku 1996, do značnej miery stimulovala tzv. krížové vlastníctvo médií. Na ilustráciu: väčšina amerických televízií je kontrolovaná ôsmimi korporáciami: Comcast, The Walt Disney Company, News Corporation (rodina kanálov Fox), National Amusements (zahŕňa CBS Corporation a Viacom), Time Warner a Discovery Communications, E. W. Scripps Company,

SKRYTÁ RUKA VIDEODROMU > DÉJÀ VU

Cablevision. Prvých päť sa nazýva veľká päťka. Asi netreba rozoberať, kam sa ubralo spravodajstvo (spolu s dôverou divákov) po clintonizácii médií. Vidíme to aj u nás, kde sme dopadli podobne. Korporační pseudožurnalisti nekladú nepríjemné otázky, žonglujú s predžutými faktmi, robia alibi pochybným oficiálnym verziám, a dokonca priamo podporujú zavedenie bezletových zón či plošné bombardovanie civilistov. Nehovoriac o tom, že niektorí rovno spolupracujú s tajnými službami. Henry Makow, autor knihy Ilumináti – sekta, jež se zmocnila světa, píše, že svetové spravodajské služby sú infiltrované a ovládané slobodomurármi kráľovského oblúka, ktorí nie sú lojálni k štátu, ale iluminátskym bankárom, tváriacim sa ako „koruna“ či „monarchia“. Väčšina ich agentov je zmanipulovaná traumou, s mysľou ovládanou spúšťacími slovami. Aj v bežnom televíznom vysielaní si môžeme všimnúť orientáciu na sex a násilie, ktoré diváka fascinujú. Neustále nás vystavujú výbuchom, strieľaniu a krutostiam v kombinácii so zobrazením pokrivenej sexuality. Dnešné správy či filmy sú doslova postavené na tomto programovaní „zriedenou“ (obrazovkovou) formou traumatizácie.

ĽUDIA AKO STROJE Traumatizovaná myseľ je v „ideálnom“ prípade rozdelená na navzájom nespolupracujúce oblasti (entity), čo možno využiť na diskreditujúce sexuálne služby alebo vraždenie nepohodlných. Konkrétne spúšťacie slová môžu zapríčiniť aj samovraždu subjektu, keď je už nepotrebný, resp. mimo kontroly. Tento program manipulácie mysle traumou dostal v CIA označenie Projekt Monarch a nadviazal na experimenty doktora Mengeleho. Pod ochranou tajných služieb pokračovali zrejme aj v jeho juhoamerickej „domovine“. Existencia programu bola potvrdená americkou vládou, keď ﬁnančne kompenzovala obete týchto experimentov. Makow ďalej o kráľovskom oblúku píše: „Táto tarantulovská murárska organizácia škrtí svet od sklonku britského impéria. Tí v britských spravodajských službách, ktorí nie sú súčasťou kráľovského oblúka, nemajú reálny prehľad o tom, čo

sa deje.“ Doktor Oscar Humphrey Bohun Gyde pochádza z britskej spravodajskej rodiny, pre ktorú získal aj svoje deti (programovaniu traumou „zasvätenci“ často vystavujú aj potomkov). Gyde je odborníkom na prepisovanie ľudských mozgov, ako sa sám vyjadril. V USA je za odborníka na toto programovanie považovaný plukovník Michael A. Aquino, ktorý ako zamestnanec NSA inﬁltroval LaVeyovu Cirkev Satanovu a neskôr so svojou dcérou založil ďalšiu oﬁciálne registrovanú americkú satanistickú cirkev Chrám Seta. Podobne ako Gyde je obviňovaný z organizovania detskej prostitúcie slúžiacej na vydieranie vplyvných ľudí.

DETSKÉ OBETE Scallywag Magazine obvinil britskú službu MI5, že zahraničných diplomatov ubytovávala v domoch v severnom Walese, kde im poskytli chlapcov „na hranie“ a tajne ich ﬁlmovali pri zneužívaní a mučení. Viac ako tucet obetí, ktoré sa sťažovali na zneužitie tajnými službami, údajne zomrelo za podozrivých okolností. Dnes je známe, že viacero moderátorov kedysi rešpektovanej stanice BBC bolo zapojených do znásilňovania stoviek detí. Mainstreamový príbeh populárneho moderátora Jimmyho Savila dotvára jeho satanistický rozmer, o ktorom informovala doktorka Sinasonová v Sunday Express. Dvanásťročné dievča odviedla skupina maskovaných mužov do pivnice nemocnice, kde ju za svetla sviečok zbili a znásilnili, pričom si aj zaspievali Ave Satanas. Populárneho Savila dievča spoznalo aj podľa blond vlasov vykúkajúcich spod masky. V Stoke Mandeville Hospital v Buckinghamshire v rokoch 1965 – 1988 vykonával dobrovoľnícke aktivity a prispieval aj ﬁnančne (znásilnenie sa odohralo v roku 1975). Ďalší podobný rituál, už s dospelou ženou, sa odohral o päť rokov neskôr v londýnskom byte. Tentoraz ho viedol priamo Savile. Ako píše Vigilant Citizen, vo Videodrome sú diváci neustále vystavení hodnotám, ktoré majú prijať, nastaveniu mysle, ktoré si majú osvojiť, a symbolizmu, ktorý k nim prehovára. Veru, ak nechcete dopadnúť ako Max, zahoďte kazetu a premýšľajte sami za seba.

BEZ MASKY > JULIJA TYMOŠENKOVÁ

Ľubomír Huďo

UKRAJINSKÁ SVÄTICA S PRAXOU ŠPEKULATÍVNEJ MILIONÁRKY

JULIJA

TYMOŠENKOVÁ 56

(1960*) UKRAJINSKÁ POLITIČKA A BÝVALÁ PREMIÉRKA, Z KTOREJ MÉDIÁ A NÁKLONNOSŤ ZÁPADNÝCH POLITIKOV VYTVORILI KYJEVSKÚ IKONU DEMOKRACIE. V ROKU 2004 POČAS PREZIDENTSKÝCH VOLIEB A NÁSLEDNÝCH PROTESTOV BOLA POPREDNOU PREDSTAVITEĽKOU OPOZÍCIE, STALA SA JEDNÝM ZO SYMBOLOV ORANŽOVEJ REVOLÚCIE. NESKÔR JU JEJ REVOLUČNÝ SPRIAZNENEC – PREZIDENT VIKTOR JUŠČENKO ODVOLAL Z POSTU PREMIÉRKY PRE OBVINENIA NOVÉHO VLÁDNEHO TÍMU Z KORUPCIE. O NIEKOĽKO ROKOV OPÄŤ ZÍSKALA POST PREMIÉRKY. TERAZ JE VO VÄZENÍ ZA DOHODNUTIE NEVÝHODNÝCH PODMIENOK NA DODÁVKY RUSKÉHO ZEMNÉHO PLYNU NA UKRAJINU. EURÓPSKA ÚNIA OZNAČILA ROZSUDOK NAD EXPREMIÉRKOU ZA POLITICKY MOTIVOVANÝ. JULIJA TYMOŠENKOVÁ AJ Z VÄZENIA BURCOVALA PROTIVLÁDNYCH DEMONŠTRANTOV, DRŽALA HLADOVKU A VYZVALA ZÁPAD NA SANKCIE PROTI PREZIDENTOVI VIKTOROVI JANUKOVYČOVI.

Kresba: Tibor Eliot Rostas

BEZ MASKY > JULIJA TYMOŠENKOVÁ

ulija Tymošenková je veľmi pragmatická podnikateľka a politička, ktorá sa už od mladosti vyznala v tlačenici, vedela byť v správnej dobe na správnom mieste a vyťažiť z toho maximum. Dokáže kombinovať vysokoziskové ekonomické aktivity na hranici zákona (aj za ňou) s politicky ľúbeznou rétorikou o slobode a demokracii spolu s pestovaním kultu martýrstva. Na mnohých Ukrajincov to zaberalo a zaberá dodnes, nehovoriac o amerických a západoeurópskych politikoch, pre ktorých plní úlohu vplyvného predvoja na presadenie transatlantických záujmov na Ukrajine. Život Julije Tymošenkovej je od ranej mladosti ukážkou podnikateľskej šikovnosti a politického karierizmu, či už v podmienkach sovietskej prestavby alebo samostatnej Ukrajiny. Svojrázna svätica zo spoločenských magazínov patrí vďaka špekulatívnym praktikám k najbohatším ľuďom na Ukrajine, a napriek tomu dokáže zmanipulovať živoriacich Ukrajincov, aby pre ňu demonštrovali v mrznúcich uliciach a brali jej výzvy vážne.

OSUDOVÝ TELEFONÁT Julija sa narodila v Dnepropetrovsku na východe Ukrajiny vo veľmi skromných pomeroch. Vyrastala bez otca a jej matka vystriedala viacero zamestnaní, aby ich obe uživila. Na Juliju sa usmialo šťastie v podobe osudového telefonátu. Mladý Ukrajinec z dobrej nomenklatúrnej rodiny si poplietol telefónne čísla, omylom zatelefonoval Juliji a dvojica si dohovorila schôdzku. Išlo o Olexandra Tymošenka, ktorého otec Gennadij Tymošenko bol vplyvným straníckym šéfom v Dnepropetrovsku. Zamilovaný Olexandr sa už ako osemnásťročný rozhodol oženiť s dievčaťom z chudobnej rodiny. Príbeh ako z rozprávky, ale pre mladučkú Juliju to bola ukrajinská obdoba amerického sna. Vyštudovala Ekonomickú fakultu Dnepropetrovskej univerzity, stala sa inžinierkou ekonómie a pracovala v továrni. Jej svokor bol komunista s podnikateľskými vlohami, ktorý začal obchodovať s videokazetami. Párik aktívnych komsomolcov, Olexandr a Julija, využil možnosti perestrojky – obrodného procesu v Sovietskom zväze s rozšírenou slobodou prejavu a novými ekonomickými možnosťami. Tymošenková pod

záštitou Komsomolu založila a viedla videopožičovňu, ktorú neskôr sprivatizovala. Nový biznis prinášal prvé peniaze. Nevesta Julija preukázala schopnosti v obchodovaní, zobrala si úver, a svokor, komunista-podnikateľ, jej výrazne pomáhal. Tak sa zrodil rodinný podnik a Julija to dotiahla po rokoch rôznych praktík až na multimilionárku. K biznisu pribudla politika, a to ešte len začali poriadne kšefty. Rodinný klan – svokor Gennadij a manželský pár Julija a Olexandr – vymenil videokazety za zemný plyn.

CESTA K OLIGARCHII Ukrajina má mimoriadne dôležitú geografickú polohu pre tranzit strategických surovín – ropy a zemného plynu z Ruska. Dostať sa k lukratívnym obchodom so strategickými surovinami sa nedá bez politického zázemia. Julija Tymošenková to dobre vedela a v polovici 90-tych rokov založila stranu Hromada, považovanú za jednu z frakcií vytvorených novými oligarchami. Už v roku 1995 bola Tymošenková šéfkou Jednotného energetického systému Ukrajiny, súkromnej firmy dozerajúcej na toky ruského plynu. Vtedy v rekordne krátkom čase zbohatla a zaradila sa medzi oligarchov. Pomohlo jej to, že mala priateľské vzťahy s Petrom Lazarenkom, ktorý sa stal premiérom. Lazarenko figuroval aj na prvom mieste na kandidátke Tymošenkovej strany. Prišiel s tým, že má plán, ako vyviesť Ukrajinu z energetickej krízy, ktorá vznikla z neschopnosti ukrajinských firiem platiť za ruský plyn. Navrhol vytvoriť sieť regionálnych monopolných plynárenských podnikov, ktoré dodávali závodom a firmám plyn, pričom firmy platili tým, čo mali – peniazmi, tovarom alebo akciami. Práve Tymošenkovej plynárenský podnik patril v tejto oblasti k najefektívnejším. Matthew Brzezinski, moskovský spravodajca The Wall Street Journal, vo svojej knihe Kasíno Moskva píše o Tymošenkovej živote v týchto – pre ňu zlatých – časoch. Uvádza, že ju chránil pluk ochrankárov z bývalých sovietskych špeciálnych jednotiek a jej spoločnosť disponovala niekoľkými lietadlami. Okrem toho spomína, že Tymošenková dostala pod kontrolu dvadsať percent HDP Ukrajiny, čím sa nemôže pochváliť nijaká spoločnosť. Keď ju obviňovali, že zabez-

JULIJA TYMOŠENKOVÁ > BEZ MASKY

pečovala peňažný obrat pre Lazarenka, a preto jej spoločnosť mohla kontrolovať dodávky plynu, popierala to. Matthew Brzezinski tvrdí, že je to pravda a argumentuje telegraﬁckými dokladmi prevodu peňažných prostriedkov od Tymošenkovej na meno Lazarenko v čase, keď bol premiérom. Tymošenkovej kamarát nakoniec ako premiér zlyhal a po obvinení z korupcie utiekol z Ukrajiny do USA. Súd v Kalifornii obvinil Lazarenka z prepierania peňazí a klamstiev. V Kyjeve bývalého premiéra odsúdili za podvody, pranie špinavých peňazí a korupciu. Tymošenková koncom 90-tych rokov, keď nahonobila milióny, kým ostatní Ukrajinci hladovali a zápasili s nedostatkom potravín, rozdelila obyvateľstvo na svojich odporcov a obdivovateľov. Za obvinenia z podvodov a predávania plynu načierno skončila viac ako na mesiac vo vyšetrovacej väzbe. Jej manžel sa dva roky schovával. Obvinenia sa napokon nepotvrdili.

MINULOSTI NEUNIKNEŠ Kauza Lazarenko sa však s ňou vlečie dodnes. Ukrajinské úrady sa prostredníctvom amerických a švajčiarskych súdov snažia dostať k pol miliarde dolárov, ktoré by väznená expremiérka mala mať na zahraničných kontách. Podľa ukrajinskej prokuratúry Tymošenková tieto peniaze získala nezákonne v spolčení sa s bývalým premiérom Lazarenkom, ktorý si vlani v USA odpykal desaťročný trest. Finančné prostriedky mali byť ilegálne prevedené na Tymošenkovej zahraničné kontá v roku 2006. Neskôr došlo k ich zablokovaniu z rozhodnutia amerického súdu, ktorý súdil Lazarenka. Kyjev teraz hľadá spôsob, ako sa k peniazom dostať. Aj to je dôvod, prečo ukrajinské úrady nechcú povoliť väznenej Tymošenkovej, aby opustila charkovskú väznicu a mohla si liečiť chorú chrbticu v Berlíne. Európska únia si kládla ako podmienku podpisu asociačnej dohody s Ukrajinou práve prepustenie expremiérky na liečbu do zahraničia. Juliju Tymošenkovú sprevádza spojenie s niekdajšími ochrannými krídlami skorumpovaného premiéra Lazarenka a kšefty s plynom po celú jej hospodársko-politickú kariéru, napriek aureole

revolucionárky a väznenej bojovníčky za nezávislosť a proeurópsku orientáciu Ukrajiny. Vo väzení sedí práve za plynovú kauzu, pochopiteľne, nespravodlivo ako drvivá väčšina odsúdených, aspoň podľa ich vlastných slov. Expremiérka je však mimoriadna väzenka, pretože jej slovám veria politici od Viedne po Washington. Ukrajinský súd v roku 2011 odsúdil Tymošenkovú za prekročenie právomocí pri uzavretí dohody o nákupe ruského plynu na sedem rokov väzenia a tri ďalšie roky má zakázané vykonávať verejné funkcie. Zároveň súd vyhovel žalobe spoločnosti Naftogaz, ktorá od Tymošenkovej žiada náhradu škody vzniknutej v dôsledku nevýhodných zmlúv vo výške viac ako stoosemdesiat miliónov dolárov. Okrem toho Tymošenková momentálne čelí ďalším obvineniam zo sprenevery a daňových únikov, ale aj z údajného podielu na vražde vplyvného podnikateľa a politika Jevhena Ščerbaňa. Európska únia obviňuje ukrajinské orgány z uplatňovania selektívnej spravodlivosti. Vzhľadom na odstavenie Tymošenkovej prichádza do úvahy verzia, že súčasný prezident Viktor Janukovyč sa šikovne spolitizovaným procesom zbavil svojej hlavnej súperky pred prezidentskými voľbami v roku 2015. To vytrvalo píšu spravodajské agentúry. No okrem toho je tu ešte Vitalij Kličko a Arsenij Jaceňuk, opoziční predstavitelia, ktorí by podľa najnovších prieskumov tiež porazili Janukovyča. Na Tymošenkovej je však zvláštne to, že ako nezištná demokratka sa vytrvalo pohybuje okolo skorumpovaných politikov, špekulatívnych obchodov a viedla život oligarchu. Keď bola v dôležitých funkciách, na jej adresu sa vyjadril skutočný znalec trhovej džungle. Povestný americký ﬁnančný špekulant, a zároveň renomovaný „ﬁlantrop“ G. Soros, o nej povedal: „Ona je pytliak, ktorého urobili lesníkom.“

NEZNÁMI HRDINOVIA > NEUROBIL NIČ A ZACHRÁNIL SVET

Peter Havaši

NEUROBIL NIČ A ZACHRÁNIL SVET

STANISLAV JEVGRAFOVIČ PETROV BOL DÔSTOJNÍKOM SOVIETSKEJ ARMÁDY, KTORÝ SA STAL HRDINOM TÝM, ŽE NEUROBIL VÔBEC NIČ. PRESNEJŠIE POVEDANÉ, ZDRŽAL SA KONANIA, A TÝM ZACHRÁNIL SVET PRED JADROVOU KATASTROFOU.

roku 1983 zastával podplukovník Petrov zodpovednú funkciu na dôležitej strategickej vojenskej stanici Serpuchov-15. Monitoroval výstupy zo sovietskych satelitných systémov, ktoré sledovali územie Spojených štátov. Mal dávať pozor na akékoľvek náznaky vojenských aktivít. Ten rok znamenal výrazný nárast napätia v rámci studenej vojny. Podozrievavosť na oboch stranách kulminovala. Prvého septembra 1983 Sovietsky zväz omylom zostrelil juhokórejské

lietadlo, ktoré armáda nesprávne vyhodnotila ako vojenské. Zomrelo 269 civilistov, vrátane jedného amerického poslanca. Sovietsky zväz sa obával, že USA na základe tohto incidentu môžu každú chvíľu spustiť jadrový útok, na ktorý bude ZSSR nútený odpovedať svojím nukleárnym protiútokom. Niekoľko týždňov po spomínanom leteckom nešťastí, 23. septembra, sa jeden z Petrovových kolegov ohlásil ako práceneschopný, a tak Stanislav Jevgrafovič musel odpracovať dvojitú

NEUROBIL NIČ A ZACHRÁNIL SVET > NEZNÁMI HRDINOVIA

zmenu v podzemnom bunkri, čo neprispievalo k jeho duševnej pohode. Uprostred bunkra sa tiahla veľká stena, na ktorej bola mapa sveta. Mapa detailne zaznamenávala jadrové sily armády USA. Na šiestich amerických základniach bolo umiestnených tisíc jadrových striel. Na mape bol presne vyznačený ich dolet. Zrazu sa zaplo veľké červené svetlo na obrazovke. Ozval sa prenikavý zvuk alarmu, dosť hlasný na to, aby zobudil aj mŕtveho človeka z hrobu. Satelitný systém zaznamenal raketu smerujúcu veľkou rýchlosťou z USA na Sovietsky zväz. „Začala sa vojna,“ pomysleli si všetci prítomní. Pred podplukovníkom sa nachádzala veľká obrazovka s nápisom „START”. Siréna hučala a všetko, čo mal Petrov spraviť, bolo stlačiť veľké blikajúce červené tlačidlo, ktoré sa nachádzalo pred ním. Takto by Rusko vrátilo úder, zrovnalo so zemou kľúčové mestá v Spojených štátoch, a spustilo tým neľútostnú jadrovú vojnu. Počas prvých sekúnd Petrov nečinne sedel, paralyzovaný šokom. Bola to situácia, na ktorú boli všetci teoreticky pripravení, ale teraz k nej reálne došlo. Atmosféra v bunkri sa stávala čoraz chaotickejšou. Petrov nebol pôvodom vojak, mal vedecké vzdelanie. Pravý vojak by na jeho mieste neváhal a konal podľa predpisov. On bol však zvyknutý dopriať si dostatok času, aby dôkladne analyzoval dáta skôr, ako urobí konečné rozhodnutie. Sovietsky obranný systém obsahoval 30 bezpečnostných mechanizmov, ktoré museli byť overené skôr, ako sa deﬁnitívne potvrdila prítomnosť interkontinentálnych jadrových striel. Tentoraz prítomnosť strely smerujúcej z USA na Sovietsky zväz potvrdilo 29 mechanizmov. Raketu ne-

zachytil jedine pozemný radarový systém. Podľa predpisov bolo 29 potvrdení jednoznačných a Petrov mal stlačiť červené tlačidlo. Podplukovník však stále váhal, hoci nedokázal nájsť v systéme žiadnu chybu. A situácia sa zhoršila. Systém ohlásil prítomnosť druhej jadrovej rakety. Po nej sa ukázali ďalšie, až nakoniec posádka bunkra narátala dokopy päť interkontinentálnych hlavíc. Stanislav Petrov musel urobiť rozhodnutie, jedno z najväčších rozhodnutí v histórii moderného ľudstva. Viacnásobné množstvo hlavíc by zaručene zasiahlo cieľ. Polovica obyvateľstva zasiahnutého mesta by okamžite zahynula. Ak by Petrov kontaktoval svojich nadriadených, mali by iba pár minút, aby sa rozhodli pre protiútok. Napriek všetkým informáciám sa Petrov rozhodol nadriadených nekontaktovať. Jeho vnútorný hlas mu napovedal, že nereagovať, hoci aj v prípade jadrového útoku, je menej škodlivé, ako keby odpálil sovietske strely, a pritom by išlo o falošný poplach. Našťastie pre nás všetkých, Stanislav Petrov sa rozhodol tlačidlo nestlačiť. Jeho vnútorný hlas a inštinkty boli správne. Nakoniec išlo o poškodený systém, ktorý odovzdával falošné údaje. USA nevypustili žiadne rakety. Problém spočíval vo svetelnom odraze, ktorý ovplyvnil funkčnosť optiky satelitu. Vďaka Petrovovej chladnej hlave bola odvrátená nukleárna vojna a zachránené milióny životov. Hrdina však nedostal od ZSSR žiadne vyznamenanie. Rozhneval si svojich nadriadených pre nedodržanie vojenského protokolu. Petrov bol donútený odísť do predčasného dôchodku s penziou v hodnote 200 dolárov mesačne. Jeho čin bol pred verejnosťou držaný v tajnosti až do roku 1998, keď o ňom napísali kolegovia, ktorí sa stali svedkami Petrovovej odvahy v onú strašidelnú noc. Odvtedy bol Petrov niekoľkokrát vyznamenaný cenou World Citizen Award, a dokonca bol kandidátom na Nobelovu cenu mieru. S udeľovaním ocenení by sme mohli nesúhlasiť. Vyznamenanie za to, že neurobil vôbec nič? Lenže sú v živote chvíle, keď nespraviť nič môže byť tým najťažším a najodvážnejším, čo môže človek urobiť…

EXPEDÍCIA ARCHA > PUTOVANIE DO STRATENÉHO RAJA

Tibor Eliot Rostas

PUTOVANIE DO STRATENÉHO RAJA

MNOHO VEĽKÝCH MYSLITEĽOV SI KLÁDLO OTÁZKU, ČI JE ÚLOHOU ĽUDÍ VYTVORIŤ IDEÁLNY SVET TU A TERAZ. ČLOVEK JE TVOR NEDOKONALÝ A MNOHÉ JEHO TÚŽBY A SNAHY PO VYTVORENÍ IDEÁLNEJ SPOLOČNOSTI VIEDLI EŠTE K VÄČŠÍM KRIVDÁM, AKÉ CHCEL ODSTRÁNIŤ. NAPRIEK TOMU SÚ ĽUDSKÉ PREDSTAVY A TÚŽBY PO RAJI, PO AKOMSI IDEÁLNOM A DOKONALOM MIESTE A USPORIADANÍ SPOLOČNOSTI NESMRTEĽNÉ. SVET SA V OPAKUJÚCICH CYKLOCH PONÁRA A VYNÁRA Z VEKOV TEMNÔT A SVETLA. DNES OPÄŤ STOJÍME NA ROZHRANÍ A VEĽMI BLÍZKO KU KOLAPSU. PRÁVE PRETO SME ZAČALI BUDOVAŤ ČOSI AKO ARCHU POZNANIA A SKÚSENOSTÍ. ARCHU VEDOMOSTÍ O TOM, AKO PREŽIŤ, AKO SA STAŤ SEBESTAČNÝM A SPOLU S INÝMI SA DELIŤ O RADOSŤ ZO ŽIVOTA.

o tom, s čím všetkým som sa pri príprave relácií Mlčanie stretol, som nadobudol presvedčenie, že mojím jediným cieľom a zmyslom práce je objavovať, prinášať nové a možno aj nečakané pohľady na usporiadanie spoločnosti, a napokon aj nášho vlastného, vnútorného sveta. Keďže sa stále častejšie stretávam s ľuďmi, ktorí sú presvedčení, že je nevyhnutné byť pripravení na všetko, začal som uvažovať nad

tým, ako ich spojiť a tento obrovský potenciál nasmerovať pozitívne. Ako ľudia sme odsúdení na existenciu kdesi na pomedzí svetov ideálov, nadpozemských ríš a svetov utrpenia, biedy i reality ľudského údelu v mise uhnetenej z mäsa a krvi, kde sa drží žiaľ. Už v starom sumerskom epose hľadá Gilgameš nesmrteľnosť ako atribút božskej dokonalosti, ktorá nie je človeku súdená. Neodolateľná túžba vymaniť sa z pozemského

PUTOVANIE DO STRATENÉHO RAJA < EXPEDÍCIA ARCHA

bytia, strachu a bolesti, znovuobjaviť stratený raj je večnou témou ľudských úvah. Napokon práve v mysliach a imaginácii vzišli na svetlo sveta krajiny ako Baconova Bensalem, Campanellovo Slnečné mesto, Morova Utópia, Andreaeho Christianopolis, Cabetova Ikaria, Borgesov Uqbar alebo Nebeský Jeruzalem v Zjavení Jánovom. To, čo mali tieto miesta spoločné, je, že neboli, že to boli (aj podľa etymologického významu slova utópia) „nemiesta“. V mnohom však znamenali túžbu, z ktorej vzišla nádej. Do mnohých týchto predstáv o ideálnom svete sa projektovali staré mystické učenia a mytologické prvky, ktoré túto vysnívanú zem ako Swiftov lietajúci ostrov Laputa unášali preč od súčasného naprojektovaného matrixu materiálneho sveta. Napokon, už Platónov a Sokratov model ideálneho štátu bol jedným z pilierov, na ktorých stoja úvahy o dokonalej, ideálnej spoločnosti. A tak som sa rozhodol, že sa vydáme na cestu. Na cestu za hľadaním strateného raja, svätého grálu, posvätnej čistoty a dokonalosti. Existuje vôbec niečo také? Existuje dokonalá spoločnosť? Zvyčajne býva odpoveďou „nie“. A tým obvykle táto téma aj končí. Ale čo ak predsa? Čo ak existujú spoločenstvá a skupiny, kde to funguje úplne inak, ako si vieme predstavvi iť? iť? ť? Č o ak ak zzbavenie bavveeni bave ba nie sa sa p ozemsk oz emsk em skeejj ťa ťťarchy arch ar chy hy n ni ie je je viť? Čo pozemskej nie Foto: Karolína Kašpaříková

len zbožným želaním sveta po živote, ale úplne konkrétnou podobou života ľudí smerujúcich k vzájomného pochopeniu a harmónii? Keď som bol malý, očarili ma cestopisné knihy, ktoré boli v dedovej Čárdami zaúdenej knižnici. Stále som sa vracal k legendárnym cestopisom Zikmunda a Hanzelku a ich cestám okolo sveta s Tatrou 87 a 805. Je rozhodnuté. Začali prípravy na putovanie za strateným rajom, za hľadaním komunít a spoločenstiev, kde by to mohlo fungovať v úplnej izolácii od sveta megalomanského konzumu a civilizačného chaosu. Žiaden samoúčelný cestopis, ani teoretizovanie za stolom. Expedícia Archa je projektom na dlhé trate. Bude cestopisom, v ktorom sa chceme stretávať s ľuďmi z komunít na celom svete a spolu s nimi rozjímať a uvažovať nad ideálnym štátom či spoločnosťou. Budeme spoznávať a zaznamenávať všetko, čo by mohlo slúžiť k spoločnému úžitku v prípade, že sa celý náš systém rozpadne na prach. Expedícia Archa bude praktickou príručkou prežitia, ale aj esejistickým súborom úvah. Tie budú vychádzať z ﬁlozofov zamýšľajúcich sa nad tým, ako učiniť svet spravodlivým a ľudský život krásnym. Našu redakciu doplnil ešte jeden dôležitý člen tímu – ciiiiii Land Rover Defender, ktorý sa na našej Expedícii A Ar rcch ha stane sttaan ne n na aššíím ím d do oča čassn ným ým domovom. dom omo ovvom om. Archa naším dočasným

ALTERNATIVE ALTERNATIVE VITA VITA >> AAAAAAAAAAAAAAAA HĽADANIE VYSNÍVANEJ KRAJINY

Marián Benka

HĽADANIE VYSNÍVANEJ KRAJINY

VERONIKA KICKOVÁ ALIAS HORANA. ČEŠKA Z KARLOVÝCH VAROV, KTORÁ SA ZAMILOVALA DO SLOVENSKÉHO FOLKLÓRU A PRIŠLA NA SLOVENSKO SPLNIŤ SI SVOJ SEN – ŽIŤ JEDNODUCHÝM SKROMNÝM SPÔSOBOM V SPOJENÍ S PRÍRODOU, TAK AKO NAŠI PREDKOVIA. V NIEČOM SA JEJ TO SPLNILO, V NIEČOM NIE. PÔVODNE SI MYSLELA, ŽE BUDE ROĽNÍČIŤ A OBČAS SI ZAHRÁ NA HUSLIČKÁCH, LEN TAK PRE RADOSŤ. DNES SPOLU SO SVOJÍM 11-ROČNÝM SYNOM TVORÍ HUDOBNÚ DVOJICU, KTORÁ VYSTUPUJE NA KONCERTOCH A VYDÁVA CÉDEČKÁ.

poznal som ju asi pred deviatimi rokmi počas mojej návštevy na lazoch v Očovej. Prišla nás pozrieť – návštevníkov z mesta. Ženička s dlhým vrkočom, v ľanovej blúzke a suknici, s jeden až dvojročným synčekom v košieľke s holým zadkom. Ešte stále sa dojčil. Kto by si bol pomyslel, že z neho vyrastie muzikant? Neskôr sme ich boli navštíviť my. Aj s mojou manželkou, ktorá doteraz spomína, aké je to super mať doma len pár nevyhnutných vecí – niekoľko hrncov a tanierov, dve-tri hračky pre dieťa a zopár knižiek. Domácnosť je raz-dva uprataná a ostáva viac času na vzťahy. Podnety

získavajú členovia domácnosti nie z technických vymožeností, ale z okolitej prírody a na statku. Naša domácnosť má od tohto ideálu ďaleko, no aj vďaka tejto inšpirácii sme sa odvtedy mnohých zbytočností zbavili. Veronika vystriedala na Slovensku niekoľko bydlísk. Najprv prišla na Zaježovú, keď tam začínali prichádzať ekologicky zmýšľajúci mladí ľudia. Nejaký čas prežila sama v domčeku uprostred lesa. Toto obdobie pre ňu znamenalo určitý prelom spojený s intenzívnymi duchovnými zážitkami a preciťovaním spojenia s duchom krajiny. Napísala o ňom knižku Jánošíkov tanec. Potom prišla žiť do Očovej a dnes býva Foto: Matúš Plecho

HĽADANIE VYSNÍVANEJ KRAJINY > ALTERNATIVE VITA

ALTERNATIVE VITA > HĽADANIE VYSNÍVANEJ KRAJINY

na laze v okolí Žiaru nad Hronom. Tam som za ňou chcel zájsť v rámci reportáže, no jej manžel si neželá prítomnosť novinárov v dome, čo bolo treba rešpektovať. Preto sme sa stretli priamo v Žiari a začali sa rozprávať. Nakoniec z toho namiesto reportáže vznikol tento rozhovor: Čo Ťa pritiahlo na Zaježovú? Jednak som chcela žiť ekologicky, chcela som sa usadiť na Morave, ale Zaježová bola prvá príležitosť, o ktorej som sa dozvedela. Okrem toho som tu chcela nájsť niečo ako moju vysnívanú alebo snovú krajinu. Tá krajina nemá nič spoločné s konkrétnym štátom, je to taký môj vnútorný obraz starých Karpát, ktorého stopy vidieť v moravskom i slovenskom folklóre, v skanzenoch, pri návšteve slovenských hôr či v starých ﬁlmoch o Jánošíkovi. Našla si ju? Čiastočne našla, ale ani nie tak v nových prisťahovalcoch, ako skôr v starých Zaježovčanoch, z ktorých dnes už nikto nežije. V dnešných ľuďoch už nie je toľko veľkorysosti. Tí starí boli katolíci, ale boli bez predsudkov. Z ich pohľadu sme my mladí boli čudní, ale brali nás takých, akí sme. Písali možno na úrovni tretiačikov, ale boli spojení so zemou. Možno si ich s odstupom času idealizujem, ale myslím, že ani mne sa nikdy nepodarí dosiahnuť taký stav spojenia so zemou a vnútornej prostoty, v akom oni žili. To sa už jednoducho nedá, ak máte vyštudovanú vysokú školu. Môžete napodobňovať ich životný štýl, ručne obrábať pôdu, vzdať sa hmotných vecí, ale vždy budete viac v rozume, ako boli oni. A možno je to na niečo dobré, oni boli vo svojej prostote zase ľahko ovplyvniteľní. Ale museli ste vedieť, že títo starousadlíci jedného dňa odídu... Mysleli sme, že budeme v ich živote pokračovať. Lenže prevziať na seba celú kultúru bolo pre pár nadšencov, ktorí mali dosť problémov sami so sebou, nemožné. Folklór si objavila na Zaježovej? V prvom rade treba povedať, že to, čo sa dnes prezentuje ako folklór, nemá so skutočnou ľudovou hudbou nič spoločné. Prvý problém nastal, keď tie pesničky zapísali do nôt. Folklorizmus folklór zakonzervoval, a tým ho zabil.

Ľudová pieseň musí byť zakorenená v ľuďoch a ich živote. Tí, ktorí ju spievajú, by mali spievať o svojom živote. To moderné folklórne súbory nerobia. My sme sa na Zaježovej snažili skutočný folklór znovu oživiť. Cez deň sme robili na poli, večer sme si urobili tancovačku a spievali sme o tom, čo sme cez deň zažili. Tie pesničky často vznikali na mieste a už sa nikdy nezopakovali. Keby sme si to mali nacvičiť ako program a vystúpiť s tým v blízkych Pliešovciach, už by to nebol folklór. Teraz vystupuješ s vlastnou hudobnou produkciou spolu so synom. Ako to ide dokopy? Ale ja nehrám folklór, som pesničkárka. Prichádzalo to postupne. Najprv som začala písať básničky, potom som zistila, že sa dajú celkom dobre zhudobňovať a spievať, dokonca s husľami. Časom som prišla na to, že sólo vystupovanie so spevom, husľami a píšťalkami je dlhodobo únavné. Vtedy som objavila synov hudobný talent. Janko sa pridal s bubnami a gitarami. Odvtedy spolu experimentujeme. Aj keď máme pesničky dopredu zložené, vždy máme priestor na improvizáciu – a to má naša hudba spoločné s folklórom. Melodicky vychádzame z ľudovej hudby, ale inšpirujú nás aj iné žánre. Miestami ideme až do rockového alebo metalového výrazu, no stále to spolu ladí. Ale aby to vychádzalo, nemôžeme obaja improvizovať, jeden z nás musí tú hudbu uzemňovať. Väčšinou som to ja, kto hrá dopredu daný základ a Janko do toho improvizuje. Takže z našej hudby ide otvorenosť a improvizácia. A tie podľa mňa patria k dnešnej alternatíve. Nedá sa už otrocky zopakovať, ako sa žilo pred sto rokmi. Môžeme z toho vychádzať, ale zároveň hľadať nové cesty. Myslíš, že Janko je taký talent aj vďaka Vášmu spôsobu života? To sa nedá takto jednoznačne povedať. Pri tomto spôsobe života sa rodičia snažia deti menej skrotiť, takže aj Janko je menej skrotený ako bežné deti. Hoci určite sa mi nepodarilo úplne zachovať jeho divokosť, taká dobrá nie som. Povedzme, že mal viac priestoru prejaviť sa a objaviť svoj talent. A žiješ stále rovnakým spôsobom života? Keď Foto: Matúš Plecho

HĽADANIE VYSNÍVANEJ KRAJINY > ALTERNATIVE VITA

Foto: Matúš Plecho

ALTERNATIVE VITA > HĽADANIE VYSNÍVANEJ KRAJINY

Foto: Ivka Hucíková

68 som Ťa navštívil pred rokmi v Očovej, k Tvojmu domu viedli prestrihnuté elektrické drôty – elektrinu si odmietala spolu s ďalšími výdobytkami modernej doby. Dnes máš mobil a používaš internet. Zmenilo sa niečo? Ani nie. Mobil a e-mail sú pre mňa nevyhnutnosťou, pretože som sa stala hudobníčkou, a tým som sa viac otvorila svetu. Potrebujem komunikovať s organizátormi, ktorí ma pozývajú na rôzne podujatia. Ešte donedávna mi boli ochotní písať listy, teraz sa to zmenilo. Tak máme slnečné panely a vyrábame si aspoň ekologickú elektrinu. Nie som z toho síce extra šťastná, ale ak sa chcem ako hudobníčka rozvíjať, nemôžem sa uzatvárať pred svetom. Auto nemám, radšej sa dopravujem na koncerty vlakmi a autobusmi, i keď autom by to bolo pohodlnejšie. Inak sa môj životný štandard v ničom nezmenil. Čo považuješ za štandard? A to mám teraz všetko menovať? No predsa šiť si vlastné šaty, pestovať si potraviny, piť vodu zo studne, kúriť v peci... Nemyslel som takto, viem, akým spôsobom žiješ. Skôr som sa chcel spýtať, aké sú kritériá

Tvojho štandardu. Každý človek má požiadavky, ktoré považuje za samozrejmé, teda štandardné, a ak ich má naplnené vo vysokej miere, vníma to ako luxus. Z pohľadu bežného obyvateľa paneláka zrejme on žije v luxuse a Ty si chudobná, hlboko pod jeho štandardom... Ak je jeho štandardom piť chlórovanú vodu z vodovodu a jesť potraviny plné éčok, je to jeho vec. Z môjho pohľadu žijem ja vo väčšom luxuse ako on. A okrem toho som takto začala žiť ako 21-ročná, na prahu mojej dospelosti. Už som si tak zvykla, že si neviem predstaviť iný život. Obklopuje ma svet, ktorý mi pripadá prirodzenejší. Nemyslím, že by mi prinieslo šťastie, keby som sa obklopila množstvom vecí. Myslím, že mnohí ľudia majú dnes skôr pocit frustrácie ako luxusu. Nie je však reálne, aby sa všetci odsťahovali z mesta a išli žiť do domčekov na lazy. Viacerí (určite je medzi nimi aj veľa našich čitateľov) sa potom cítia v pasci – ako otroci konzumnému systému, ktorý ich obmedzuje, a zároveň mu musia slúžiť, ak chcú prežiť. Je podľa Teba pre nich riešenie? Toto vyhováranie sa na systém a na štát neuzná-

HĽADANIE VYSNÍVANEJ KRAJINY > ALTERNATIVE VITA

Foto: Ivka Hucíková

69 vam. Štát je predovšetkým „blbý“ a tomu, kto chce, necháva veľa dier a možností na osobnú slobodu. Ale to chce nebyť lenivý a prestať sa prispôsobovať väčšine. Poznám v Čechách riaditeľa školy, ktorý z nej vybudoval úplný ostrov alternatívy a slobody pre učiteľov i pre žiakov. A podotýkam, že to nie je súkromná, ale štátna škola. Ten riaditeľ urobil všetko v medziach zákona a nič sa mu nestalo. Akurát nebol lenivý a mal odvahu urobiť veci inak, ako je zaužívané. Žiadny štát, ani systém mu v tom nebránil. Dneska má každý naozaj väčšie možnosti výberu ako za socializmu, len ich málokto využíva. Predsa len, nemáš pocit, že nás štát čoraz viac obmedzuje, aj novými zákonmi a nariadeniami okliešťujúcimi slobodu? Keď som slobodná, na nezmyselné zákony sa vykašlem. Ako je to napríklad s tým povinným čipovaním psov? Lebo to je taký nezmysel... Nakoniec sa ukázalo, že sa to zámerne zle interpretovalo a psa musíš mať začipovaného, len ak s ním ideš do zahraničia. No vidíš. A my sme si ho nezačipovali, hoci sme ani nevedeli, že nemusíme. A nič sa nám

nestalo. Jednoducho nebudeme dodržiavať hlúposti. Ale všetci susedia v dedine si dali. Lebo v obecnom rozhlase hlásili, že čipovanie je zo zákona povinné. Ľudia si ponadávali, ale všetci poslušne išli a vyhodili zbytočných 20 eur za čipovanie. Takže si teraz slobodná a šťastná a nič Ťa netrápi? Ako ekologickú roľníčku ma trápia klimatické zmeny za posledných sedem – osem rokov. Letá sú príliš horúce a suché, sneh nenapadne vtedy, kedy by mal. Takže tradičné roľnícke znalosti už neplatia. Dorobiť obyčajnú kapustu a zemiaky je čoraz ťažšie. Ľudia v panelákoch si to tak neuvedomujú, keď im je v lete horúco, zalezú dnu, prípadne si zapnú klimatizáciu, čím ešte viac zaťažia životné prostredie. A ešte si pochvaľujú, ako máme teplučko, môžeme sa kúpať a opaľovať... Ale ekologický roľník si v tom suchu a horúčave trhá vlasy. V tomto jedinom bode sa cítim bezmocná.

ALTERNATIVE VITA > OBJAVOVANIE LIEČIVEJ VODY

Peter Havaši

OBJAVOVANIE LIEČIVEJ VODY

VODA JE OMNOHO VIAC AKO LEN SPOJENIE DVOCH ATÓMOV VODÍKA S ATÓMOM KYSLÍKA. JE TO AJ ŽIVEL, KTORÝ SI NAJVIAC SPÁJAME SO ŽIVOTOM. STARÍ MYSTICI TVRDILI, ŽE VODA MÁ VLASTNÚ PAMÄŤ A DOKÁŽE PRENÁŠAŤ EMÓCIE. NAJNOVŠIE VEDECKÉ OBJAVY IM DÁVAJÚ ZA PRAVDU. VODU VŠAK MÁLOKEDY NÁJDEME V ČISTEJ PODOBE, ČI UŽ PO FYZIKÁLNEJ ALEBO ENERGETICKEJ STRÁNKE. FYZICKY I EMOČNE JE ČASTOKRÁT ZNEČISTENÁ PRÁVE VINOU NÁS – ĽUDÍ. POČAS CELEJ HISTÓRIE SA RÔZNI BÁDATELIA SNAŽILI ODHALIŤ TAJOMSTVO VODY A DOSIAHNUŤ JEJ MAXIMÁLNU ČISTOTU PROSPEŠNÚ PRE NAŠE ZDRAVIE.

ž v starovekom Egypte vnímali vodu ako „darcu života“. Maľby v egyptských hrobkách z 15. a 13. storočia p. n. l. jasne zobrazujú zariadenia na čistenie vody. V starovekom Grécku známy otec medicíny Hippokrates bol silným zástancom externej a internej aplikácie vody ako lieku na veľa ochorení, vrátane rakoviny. Kvalita vody v gréckych akvaduktoch však nebola vysoká. Preto Hippokrates vytvoril hrubý ﬁlter pitnej vody, tzv. „Hippokratov rukáv”, cez ktorý sa voda preliala. Látka zadržala sedimenty, ktoré spôsobovali nepríjemný zápach a chuť. Starí Gréci verili, že stačí odstrániť zápach a pachuť, aby voda ostala čistá. Takisto Rimania, ktorí vodu čistili preváraním a ﬁltrovaním cez tampónové zberače.

KAMIENKY A ŽIVOČÍŠNE UHLIE Počas stredoveku sa technológie čistenia vody nikam neposúvali, obrat nastal až po vynáleze mikroskopu koncom 16. storočia. Vedci tak dokázali pozorovať malé častice nachádzajúce sa vo vode, ktorá bola predtým vnímaná ako čistá. V 18. storočí perzský vedec Joseph Amy položil základy ﬁltrovania na báze živočíšneho uhlia. To bolo populárne aj neskôr v 19. storočí, využívala ho prvá celomestská čistička vody postavená v roku 1804 v Škótsku. Anglická kráľovná Viktória si tiež uvedomovala význam čistej vody pre zdravie, a tak v roku 1835 poverila podnikateľa a výrobcu keramiky Johna Doultona, aby pre jej domácnosť vyrobil špeciálny ﬁlter. Voda v ňom pretekala samospá-

OBJAVOVANIE LIEČIVEJ VODY > ALTERNATIVE VITA

ALTERNATIVE VITA > OBJAVOVANIE LIEČIVEJ VODY

dom cez sústavu kamienkov. Bol to začiatok nového spôsobu čistenia vody, dnes známeho ako reverzná osmóza.

„NABITÁ“ VODA

Jeden z priekopníkov v oblasti výskumu elektrickej energie Michael Faraday, vynálezca dynama a magnetu, vynašiel aj zariadenie na elektrolýzu. Ide o proces elektronickej separácie vody na vodík a kyslík. Táto technológia bola kľúčovým predpokladom pre vznik ionizačného zariadenia, špecializovaného na produkciu alkalickej vody. Ionizáciou sa voda obohacuje o elektróny. Prvý ionizátor bol zostrojený v 50. rokoch v Japonsku. Voda z vodovodu sa počas ionizácie rozdelí na alkalickú ionizovanú vodu a kyslú vodu. Po prebehnutí procesu je 70 % ionizovanej vody alkalickej a 30 % kyslej. Obidva druhy majú výnimočné vlastnosti. Alkalická ionizovaná voda je ideálna na pitie a kyslá ionizovaná voda je určená na dezinfekciu alebo na polievanie rastlín. Alkalická ionizovaná voda je silným antioxidantom, ktorý zásobuje naše telo dostatkom kyslíka a dodáva nám energiu. Vyrovnáva pH nášho organizmu, má šesťkrát silnejšie hydratačné schopnosti ako obyčajná pitná voda.

VIAC KYSLÍKA Dánsky chemik van Marum bol pravdepodobne prvým človekom, ktorý zaznamenal existenciu ozónu. Oﬁciálne ho však objavil Christian Friedrich Schönbein v roku 1840. Prvý ozónový generátor vyrobil v Berlíne vynálezca a priemyselník Werner von Siemens. Bol ozónom doslova očarený a predpovedal jeho využitie na zvyšovanie kvality vody. V 20. storočí pokračoval medicínsky výskum skúmajúci terapeutické využitie ozónu. Okrem iného sa ním zaoberali osobnosti ako Dr. John H. Kellogg, Nikola Tesla, Dr. Otto Warburg, Benedict Lust či Dr. Hans Wolf. Dr. Otto Warburg zasvätil svoj život výskumu rakovinových buniek. Hľadal súvislosť medzi oxidáciou a rakovinou. Detailne skúmal chemické zloženie kyslíka v organizme, asimiláciu oxidu uhličitého v rastlinách a metabolizmus nádorov. Vo svojej práci Metabolizmus nádorov demonštroval, že všetky formy rakovinových ochorení

sú charakterizované dvoma základnými stavmi: acidózou (prekyslením organizmu) a hypoxiou (nedostatkom kyslíka). Oba sú dvomi stranami jednej mince: kde máte jeden stav, tam nájdete aj druhý. Warburg objavil hlavný pôvod rakoviny už v roku 1923, za čo dostal v roku 1931 Nobelovu cenu. Odvtedy jeho výskum medicínska komunita vytrvalo ignoruje. Dr. Warburg neustále zdôrazňoval: Všetky normálne bunky majú absolútnu potrebu kyslíka, ale rakovinové bunky dokážu žiť bez neho. Rakovinové tkanivá majú kyslé prostredie, kým zdravé tkanivo ho má zásadité. „Uberte bunke 25 % kyslíka a za 48 hodín sa môže stať rakovinovou,” tvrdil Warburg, ktorý objavil, že rakovinové bunky sú anaeróbne (nedýchajú kyslík) a nedokážu prežiť pri vysokej hladine kyslíka. A tu môže pomôcť práve ozónová voda. Aktivuje oba druhy bielych krviniek (monocyty a lymfocyty). Zvyšuje prívod kyslíka do mozgu, zlepšuje okysličenie a urýchľuje metabolizmus. V Rusku a na Kube sa ozónovaná voda používa pri liečbe mnohých druhov črevných a gynekologických problémov vrátane dvanástnikových vredov, žalúdočného kataru a hnačky.

„ZÁZRAČNÝ“ MAGNET Ruskí vedci sa stali priekopníkmi vo výskume bipolárnej magnetizovanej vody (vody, na ktorú sa pôsobí oboma magnetickými pólmi). Nazývajú ju aj „zázračnou vodou”. Magnetizovanú vodu prvýkrát použili ruskí špecialisti na urológii vo Vojenskej medicínskej akadémii v Petrohrade. Pacientom dávali piť bipolárnu zmagnetizovanú vodu. Zaznamenali výrazné úspechy pri rozpúšťaní obličkových a žlčníkových kameňov na častice dostatočne malé na to, aby sa dali bezpečne a bezbolestne vymočiť. Ruskí lekári ďalších 30 rokov predpisovali zmagnetizovanú vodu pacientom s problémami tráviaceho, močového a nervového ústrojenstva. Tiež ju používali na zápaly prsnej žľazy, bolestivé močenie či bolesti a opuchy rôzneho pôvodu. Doktor H. L. Bansal objavil pozitívne účinky zmagnetizovanej vody na reguláciu menštruačného cyklu. Rovnako ju používal na všetky typy horúčok a chronickú únavu.

OBJAVOVANIE LIEČIVEJ VODY > ALTERNATIVE VITA

Profesor Israel Lin z Izraelského technologického inštitútu vyskúšal túto vodu na dobytku v kibuci Gvat. Všetkých 85 kráv zvýšilo produkciu o 1 liter mlieka denne. Boli zdravšie a vitálnejšie a oveľa jednoduchšie sa otelili. Aj ostatné druhy domácich zvierat boli vitálnejšie. Husi rástli rýchlejšie, ovce produkovali viac mäsa, mlieka a vlny, sliepky a morky znášali viacej vajec a boli dlhšie plodné. Úmrtnosť zvierat sa znížila aj napriek nižšiemu kŕmeniu. Lin za jednoznačnú príčinu tohto „zázraku“ označil zmenu vlastností vody.

OBJAV ŽIVEJ VODY Dr. Henri Coanda bol rumunský vedec, ktorý počas svojho života vytvoril viac ako 500 vynálezov a objavil takzvanú „Coandovu dynamiku tekutín”. Celý svoj život navštevoval po celom svete miesta, kde sa ľudia dožívali viac ako

100 rokov vo výbornom zdravotnom stave, bez zubných kazov a rakoviny. Ľudia tu boli zdraví a mali deti aj v neskorom veku. Tieto miesta sa nachádzajú vo Vilcambambe v Ekvádore, Tlacote v Mexiku, vysokohorských údoliach v Gruzínsku, Rusku, Mongolsku alebo Peru. Títo ľudia síce jedli rozdielnu potravu, ale pili totožný druh pitnej vody. Dr. Coanda meral aromatické vlastnosti tejto vody, čo ho priviedlo k závažnému objavu. Voda dokáže liečiť. Viktor Schauberger bol rakúsky prírodovedec, ktorý intuitívne vycítil to, čo dnes nazývame kvantovými efektmi subtílnych energií vody. Schauberger nám ponúka možnosť vnímať prírodu komplexným a holistickým spôsobom. Jeho chápanie bolo postavené na šamanskom a empirickom pozorovaní prírody v neskrotnej divočine alpskej prírody. Počas svojich pozorovaní našiel dve formy po-

ALTERNATIVE VITA > OBJAVOVANIE LIEČIVEJ VODY

hybu vody: vonkajší, rozpínajúci sa pohyb, ktorý sa používa na rozkladanie hmoty, a vnútorný – špirálovitý pohyb, ktorý príroda používa na budovanie a energetické nabudenie hmoty. Schauberger začal vnímať vodné toky ako zemskú krv. Zistil, že najmenšia odchýlka v teplote môže byť porovnaná s totožnými odchýlkami, aké vidíme v ľudskej krvi. Čerstvá voda si hľadá svoju kľukatú cestu v prírode, počas toho zintenzívňuje svoj pohyb a zbiera silu, ktorú človek nie je schopný zmerať. Na vrchole svojej kariéry Schauberger postavil a patentoval vodnú pumpu, ktorá zahŕňala špirálový prúd určený na energetické nabudenie vody.

ZÁHADNÁ OTRAVA V roku 1956 v juhozápadnej časti Ázie pôsobilo tajné americké laboratórium špecializované na vývoj zbraní hromadného ničenia. V tomto období sa už niekoľko rokov intenzívne pracovalo na novej generácii bakteriologickej zbrane. Na jednom zo zdĺhavých tajných mítingov vedci diskutovali, aké vlastnosti by daná látka mala obsahovať. Náhle sa stretnutie prerušilo a všetci zúčastnení museli byť kvôli vážnym symptómom otravy prepravení do nemocnice. Vyšetrovanie incidentu sa rýchlo dostalo do slepej uličky. Zistilo sa, že zúčastnení nekonzumovali nič okrem vody z karáf na stole. Voda bola testovaná, ale žiadne nebezpečné aditíva sa nenašli. Vyšetro-

vacia správa znela: „Otrava obyčajnou pitnou vodou.“ Až o 20 rokov neskôr sa objavila fantastická hypotéza: voda má pamäť. Experimenty vykonané nezávisle od seba v rôznych krajinách dokazujú, že voda má schopnosť prijať a „uložiť“ každý externý podnet. Inými slovami povedané, voda má vlastnosť zapamätať si všetko, čo sa deje v priestore okolo nej. Každá látka, ktorá prichádza do kontaktu s vodou, v nej zanecháva stopu. Vedeli o tejto vlastnosti naši predkovia v období, keď používali strieborné nádoby, aby zmenili obyčajnú vodu na liečivú? Je známe, že dnes americká armáda používa totožnú technológiu, aby sa zabili všetky baktérie a mikróby v ranách. Experiment za experimentom potvrdili, že voda má schopnosť zaznamenať informácie z prostredia, a získať tak nové vlastnosti, kým jej chemické zloženie zostáva nezmenené.

VODA MÁ PAMÄŤ Štruktúra vody odzrkadľuje, ako sú jej molekuly organizované. Spájajú sa do skupín, ktoré sa nazývajú zhlukmi. Tieto zhluky pracujú ako pamäťové bunky, voda v nich zaznamenáva celú svoju históriu a jej vzťah so svetom veľmi podobne, akoby sme nahrávali na magnetickú pásku. Ľudia si zriedkavo uvedomujú, že zapnutím svetla dokážu zmeniť vlastnosti vody. Je dokázané, že pod vplyvom elektromagnetického poľa sa

OBJAVOVANIE LIEČIVEJ VODY > ALTERNATIVE VITA

voda dokáže bizarne zmeniť, a napriek tomu stále zostáva vodou. Voda má štruktúru podobnú nervovému systému, ktorý reaguje na každý podnet. Každá pamäťová bunka vody obsahuje viac ako 440 000 informačných panelov a každý z nich je zodpovedný za vlastnú interakciu s prostredím. Ak berieme zhluk ako skupinu špeciﬁckých molekúl, životnosť tejto pamäte je minimálna. Ale ak o ňom uvažujeme ako o štruktúre molekúl, ktorú molekuly môžu opustiť a iné namiesto nich do nej vstúpiť, taký zhluk dokáže efektívne vydržať po dlhú dobu. Stabilita týchto štruktúr potvrdzuje hypotézu, že voda dokáže zaznamenať a uskladniť informácie na rôznych úrovniach.

EMÓCIE MENIA JEJ ŠTRUKTÚRU Konstantin Korotkov, profesor ruskej Akadémie prírodných vied, povedal: „Vykonali sme veľa experimentov a pôsobili na vodu rozmanitými spôsobmi. Magnetickým poľom, elektrickým poľom, rôznymi objektmi, a tiež sme pôsobili ľudskou prítomnosťou a ľudskými emóciami. Zistili sme, že pozitívne a negatívne ľudské emócie majú najväčší vplyv.“ Korotkov a jeho kolegovia vykonali niekoľko experimentov s ľudskými emóciami a ich vplyvom na pitnú vodu. Skupina ľudí bola požiadaná, aby na fľašku vody vysielala pozitívne emócie, ako je láska, neha alebo záujem. Potom vedci zamenili fľašku za druhú, na ktorú skupina vysielala opačné emócie, ako je strach, agresivita alebo nenávisť. Obe vzorky vody boli testované. Dokázalo sa, že v štruktúre vody došlo k zmenám, ktoré boli rozdielne a jednoznačne viditeľné na oboch stranách. S modernou technológiou dnes môžeme meniť štruktúru vody synteticky. Zistilo sa, že v takto upravenej vode majú sójové klíčky šesťnásobne väčšiu fotónovú radiáciu v porovnaní s obyčajnou vodou. Zelenina zavlažovaná štruktúrovanou vodou nielenže rýchlejšie dozrela, ale tiež v nej niekoľkonásobne vzrástlo množstvo živín a proteínov. Do zeme, ani do vody nebolo pridané žiadne hnojivo. Chemické zloženie vody zostalo nezmenené. Jediné, čo sa zmenilo, bola jej štruktúra. V súčasnej dobe máme dostatok

poznatkov a informácií, aby sme dokázali povedať, ako dochádza k zmene štruktúry vody, avšak nepoznáme odpoveď na otázku, prečo k nej dochádza.

VŠETKO JE PREPOJENÉ V 90. rokoch 20. storočia sa Japonec Dr. Masaru Emoto podujal na rozsiahly výskum vody nie z prísne vedeckého pohľadu, ale skôr z pohľadu originálneho mysliteľa. Zistil, že zamrznuté kryštalické formy vody nám dávajú možnosť spoznať jej pravú tvár. Emoto pracoval s fľaškami s vodou, ktoré boli vystavené buď pozitívnym, alebo negatívnym vplyvom. Pozoroval fľašky, na ktorých bol nalepený nápis „ďakujem“. Túto vodu porovnával s vodou, nad ktorou sa modlil kňaz. Emoto objavil, že voda v obidvoch prípadoch vytvorila podobné tvary jasných kryštálov. Na druhej strane, nekompletné a deformované kryštály vytvorila voda vystavená ľuďom, ktorí hovorili, alebo napísali „ty hlupák” a iné negatívne vyjadrenia. Potom, ako bola voda vystavená určitým slovám alebo hudbe, nasledovalo jej zamrazenie a fotografovanie vyformovaných kryštálov. Ukázalo sa, že z krásnych slov a hudby sa vyformovali nádherné kryštály. Tiež bolo dokázané, že zo zlomyseľných, negatívnych slov vznikli zdeformované a znetvorené kryštály. Čo je na tomto výskume také nevšedné? Skutočnosť, že ľudské telo sa skladá zo 70 – 90 % vody. Emoto dokázal, že človek si dokáže emocionálne ublížiť, a tým fyzicky zmeniť vodu vo svojom tele na niečo škodlivé. Potom je veľmi pravdepodobné, že výskumníci, ktorých sme spomínali, ako sa otrávili obyčajnou pitnou vodou, zmenili jej štruktúru na škodlivú rozprávaním o zbraniach hromadného ničenia a vysielaním negatívnej energie. Dnes je už vedecky podloženou pravdou, že ak sme obkolesení pozitívnymi myšlienkami, slovami a úmyslami, môžeme byť zdravší. Najväčší prínos Emotových výskumov spočíva v uvedomení si prepojenia medzi vodou v nás, vodou okolo nás a našimi emóciami. V uvedomení, že sme prepojení s kolobehom všetkého živého a voda je v tomto kolobehu sprostredkovateľom.

ALTERNATIVE VITA > VODA JE ZÁKLAD VÁŠHO ZDRAVIA

Peter Havaši

VODA JE ZÁKLAD VÁŠHO ZDRAVIA 76

PREVAŽNÁ VÄČŠINA ĽUDÍ SI NELÁME HLAVU NAD TÝM, ČO PIJE, A ČI PIJE DOSŤ. PRITOM VO SVETE MÁME EPIDÉMIU CHRONICKEJ DEHYDRATÁCIE. V USA JE AŽ 75 % ĽUDÍ CHRONICKY DEHYDROVANÝCH. PIJÚ MOŽNO ČASTO, ALE MÁLO VODY A VEĽA KÁVY, SLADENÝCH NEALKOHOLICKÝCH A ALKOHOLICKÝCH NÁPOJOV, KTORÉ V SKUTOČNOSTI DEHYDRUJÚ.

ritom väčšina procesov v našom organizme závisí od dostatočnej hydratácie buniek. Keď sú bunky hydratované, telo prechádza do anabolického stavu a vytvára nové bunky. Na druhej strane, keď je telo dehydrované, v priebehu niekoľkých minút sa dostáva do katabolického režimu, v ktorom začína konzumovať vlastné svaly. Voda tvorí 70 % tela a 90 % mozgu. Fungovanie bez dostatku vody je podobné ako prevádzka vozidla bez dostatočného množstva oleja. A čo sa deje s vozidlom, ktorého dielce nie sú dostatočne namazané? Oveľa rýchlejšie starne. To isté sa deje s organizmom bez dostatočného množstva vody.

ČO VÁM HROZÍ Typické problémy, ktoré spôsobuje nedostatok vody, sú nasledovné: 1. Únava a strata energie. Dehydratácia tkaniva spomaľuje enzymatickú aktivitu. 2. Zápcha. Keď sa strávená potrava dostáva do čreva, steny čreva z nej odstraňujú a vstrebávajú nadbytočnú vodu. V prípade chronickej

dehydratácie črevo odoberá príliš veľa vody, aby bolo schopné zásobovať ostatné orgány v tele. Príliš odvodnená strava je potom tvrdá a spôsobuje zápchy. 3. Problémy s krvným tlakom. V dehydrovanom tele nie je dostatok vody, ktorá by kompletne zásobila kardiovaskulárny systém. 4. Vysoká hladina cholesterolu. Ak bunky stratia príliš veľa tekutín, telo sa snaží zabrániť ďalšej strate zvýšenou produkciou cholesterolu. 5. Tráviace problémy. Pri chronickej dehydratácii telo vylučuje menej tráviacich štiav a enzýmov, čo má negatívny dopad na trávenie. 6. Nerovnováha medzi kyslým a zásaditým prostredím. Dehydratácia spomaľuje tvorbu enzýmov, čo má negatívny dopad na pH prostredia v ľudskom tele. 7. Zvýšená váha a obezita. Veľa dehydrovaných ľudí sa prejedá, pretože podvedome dychtia po jedlách bohatých na vodu. Smäd si ľahko popletú s hladom. 8. Zápaly močového systému. Ak toxíny v moči nie sú dostatočne riedené vodou, časom za-

VODA JE ZÁKLAD VÁŠHO ZDRAVIA > ALTERNATIVE VITA

čnú útočiť na sliznicovú membránu močových stien. 9. Reuma. Dehydratácia abnormálne zvyšuje koncentráciu toxínov v krvi, úmerne so zvyšovaním koncentrácie sa zvyšujú reumatické bolesti. 10. Predčasné starnutie, degeneratívne ochorenia a RAKOVINA. Prevažná väčšina onkologických pacientov trpí chronickou dehydratáciou.

NIE JE VODA AKO VODA Najvhodnejším nápojom na zabezpečenie hydratácie, a tým aj trvalého zdravia, ostáva obyčajná pitná voda alebo bylinkový čaj. Voda balená v plastových fľašiach je nebezpečná, pretože sa do nej z plastov uvoľňujú rôzne chemikálie. Žiaľ, ani voda z vodovodu nie je celkom v poriadku. Deštrukcia pitnej vody znečisťovaním a nesprávnym zaobchádzaním je jedným z najstarších hriechov ľudstva. V histórii sa znečistená voda stávala zdrojom rozličných infekcií vo veľkých metropolách. Dnes nie je situácia s vodou o nič lepšia, skôr naopak. Do vody unikajú poľnohospodárske chemikálie, odpady z baníckeho priemyslu a z priemyselnej výroby. Veľkým problémom sú kyslé dažde. Menej známe je znečistenie elektromagnetickým žiarením a rádioaktívnymi časticami pochádzajúcimi z jadrových testov a havárií jadrových elektrární. Podľa najnovších japonských či ruských výskumov má voda svoju pamäť a pod vplyvom emócií zo svojho okolia mení štruktúru. Pri zahltení negatívnymi emóciami sa stáva škodlivou. Navyše, ak netečie prirodzeným spôsobom (v zákrutách a oblúkoch), „trpí“ a jej štruktúra sa tiež deformuje. Prirodzený tok vody sa však deformuje stavaním priehrad, reguláciou korýt riek a vodovodnými potrubiami s pravými uhlami. Okrem toho, kým voda pretečie popod celé mesto, kde je vysoká koncentrácia nervozity, frustrácie a konﬂiktov, do vášho bytu pritečie už takmer mŕtva.

ČO SA DÁ ROBIŤ Ak chcete zásobiť svoje telo dostatočným množstvom zdravej vody, rozhodne vám odporúčam: 1. Vyhýbajte sa dehydrujúcim nápojom, ako sú sladené nápoje, alkohol alebo káva.

77 2. Zožeňte si reverznú osmózu. Ak ju nedokážete zohnať, tak iný ľubovoľný vysoko kvalitný filter a začnite piť prefiltrovanú vodu z vodovodu. 3. Skôr, ako sa napijete, skúste sa na vašu vodu v pohári usmiať, pocítiť k nej vďaku alebo inú pozitívnu emóciu. 4. Začnite svoj deň s čistou vodou. Každé ráno vypite jeden pohár hneď po prebudení. 5. Noste si so sebou fľašku s prefiltrovanou vodou alebo bylinkovým čajom. Priebežne z nej popíjajte. 6. Vypite najmenej 8 dvojdecových pohárov denne. 7. Dajte si pohár vody pred každým jedlom. 8. Po každej návšteve WC vypite pohár vody, aby ste doplnili tekutiny. 9. Nečakajte, kým začnete byť smädní. Vaše telo dovtedy stratí priveľa tekutín. 10. Zaznamenávajte si množstvo prijatých tekutín, aby ste mali prehľad. Neprejedajte sa. A nezabudnite: Čím viac sa potíte, tým viac tekutín potrebujete prijať. 11. Ovocie a zelenina sú výborné zdroje vody.

ALTERNATIVE VITA > SOKOL TVRDŠÍ AKO EURO

Zuzana Vernerová, Marián Benka

SOKOL

TVRDŠÍ AKO EURO

VÝCHODOSLOVENSKÁ OBEC ŠIROKÉ SA ZVIDITEĽNILA TÝM, ŽE AKO PRVÁ NA SLOVENSKU ZAČALA VYDÁVAŤ VLASTNÚ MENU – ŠIROCKÉ SOKOLY. MÔŽETE NIMI PLATIŤ V MIESTNYCH OBCHODOCH A AKO ZBERATEĽSKÝ KÚSOK SÚ POPULÁRNE AJ MIMO OBCE. KOKURENCIESCHOPNOSŤ MALÝCH MIESTNYCH PREVÁDZOK VOČI OBCHODNÝM REŤAZCOM SA VĎAKA TOMU ZNAČNE ZVÝŠILA. NA ZAČIATKU BOLO DRUŽSTVO Skôr, ako prišiel starosta obce Stanislav Bartoš s nápadom založiť lokálne kovové obeživo, na miestnom poľnohospodárskom družstve už zopár rokov fungovali odberné poukážky. Za ne si pracovníci mohli nakupovať tovar v družstevnom obchode. Družstvo si tým riešilo časové posuny pri získavaní likvidity. Počas mesiacov, keď ešte nezarábalo na predaji úrody a nebolo schopné vyplatiť zamestnancov v peniazoch, začalo používať formu alternatívnej platby, ktorá je založená na princípe stravných lístkov. Časť mzdy dostali pracovníci v oﬁciálnej mene a časť v odberných papierových poukážkach. Tie platili len v obchode, ktorý patril poľnohospo-

dárskemu podniku. Poukážky sa tu mohli minúť na základné potraviny a drogériu. Financie tak kolovali v rámci družstva, zamestnanci podporovali vlastný podnik, a zároveň dostali načas vyplatené, čo im patrilo. Vlk sa nažral a koza ostala celá. Pred rokom sa na poľnohospodárskom družstve zmenili vlastnícke pomery a odberné poukážky tu už dnes nefungujú.

POUKÁŽKY NAMIESTO KVETOV Družstevné riešenie inšpirovalo starostu najprv v zdanlivej maličkosti. ,,Pri oslavách Dňa matiek sme dávali ženám darček. Či už kvet, nejaký balíček alebo inú drobnú pozornosť od obce. S prípravou balíčkov či kupovaním kvetov však bolo

SOKOL TVRDŠÍ AKO EURO > ALTERNATIVE VITA

Foto: Zuzana Vernerová

mnoho práce, ktorá musela byť zaplatená, nehovoriac o nakúpených veciach,“ spomína. Najprv prišiel s myšlienkou tlačených poukážok, ktoré mali jednoduché ochranné prvky proti falšovaniu. Mali hodnotu 30 Sk, neskôr jedného eura. Ženy, ktoré dostali poukážku ako darček, si za ňu mohli nakúpiť v miestnom obchode. Poukážky obecný úrad od obchodu opäť odkúpil a pustil do obehu. To bol prvý krok k podpore miestnej ekonomiky. Predsa sa však poukážkami ešte nevychytali všetky muchy. Ich vystrihovanie a vytváranie ochranných prvkov zaberalo mnoho času.

NÁPAD S MINCAMI S. Bartoš sa od detstva venuje zbieraniu mincí, vďaka čomu prišiel s nápadom pretransformovať poukážky na kovové obeživo. Nadviazal komunikáciu s Mincovňou Kremnica, ktorá po dohode obci Široké vyrazila sériu vlastných lokálnych mincí. Nová mena dostala názov širocký sokol, pretože sa tento dravec nachádza v obecnom erbe. Na lícnej strane mince je zobrazená najstaršia stavba v obci, kostol sv. Mikuláša. Za ním sa

týči silueta blízkeho pohoria Branisko. Číslica jeden symbolizuje hodnotu rovnajúcu sa jednému euru. „Pretože som numizmatik, vedel som si vhodne vybrať i materiál na výrobu,“ hovorí S. Bartoš. „V mincovni mi ponúkli poniklované mince, tie vraj budú dobré. Nebudú chytať patinu a budú neustále vyzerať ako nové. Povedal som im, že také nechcem. Nech mena starne s nami, nechcel som nič, čo by pripomínalo medaily alebo plakety.“ Preto sa rozhodol pre mosadz.

SOKOL V OBEHU Do bežného užívania sa sokoly dostali v roku 2010. Najprv dali vyraziť 1500 mincí, potom ďalších 1600. „Neskôr sme zistili, že sa nám mince z obehu nevracajú,“ dopĺňa starosta. „Veľa z nich ostalo v súkromných zbierkach, ľudia si ich nechali na pamiatku. Pokiaľ viem, nejaké mince sa dostali aj do Českej republiky, Maďarska, Nemecka, či dokonca do Veľkej Británie a USA.“ Mince sa najčastejšie rozdávajú počas kultúrnych podujatí ako je Deň matiek, rôzne plesy, tomboly alebo súťaže. Alebo sa dajú kúpiť v ob-

ALTERNATIVE VITA > SOKOL TVRDŠÍ AKO EURO

chode, jedna minca za euro. Potom sa dajú využiť vo viacerých zmluvných obchodoch a službách na území dediny. Patria medzi ne potraviny s rozličným tovarom, dve kaderníctva, jeden kozmetický salón a pedikúra. Dokonca ich veriaci môžu darovať do zvončeka v kostole. Potom ich obec znovu odkúpi od zmluvných partnerov, a tak obeživo neustále koluje. Ľudia nakupujú viac doma ako v meste a podporujú tak svojich spoluobčanov-podnikateľov. Okrem toho je teraz usporadúvanie obecných podujatí lacnejšie a jednoduchšie.

DOKONALÁ MENA?

Po troch rokoch existencie širockého sokola obyvatelia obce neprišli na žiadne nevýhody lokálnej meny. Pri návšteve potravín to tvrdí aj miestna predavačka, ktorá príde do styku s týmto obeživom každý deň. Medzi eurami sa jej v registračnej pokladni tisne aj zopár sokolov. „Je to najlepšie krytá cenina, skutočne tvrdá mena,“ pochvaľuje si. A starosta hneď vysvetľuje prečo. Eurá alebo doláre sú už dávno kryté len dôverou obyvateľstva, teda prakticky ničím. Každá jedna minca tejto miestnej meny je však krytá jej niekoľkonásobnou hodnotou. Ak viete, akým majetkom obec disponuje, vydelíte túto sumu počtom vyrazených kusov a máte výsledok. V tomto prípade vyjde krytie jedného kusa sokola na približne 1150 eur obecného majetku. To ponecháva dostatočnú rezervu na tlmenie účinkov prípadnej vyššej inﬂácie. Ak by napríklad ceny potravín stúpli o 50 percent, obec môže upraviť výmenný kurz na 1,5 eura za mincu a ceny v sokoloch ostanú nezmenené. Takže dedinčanom, ktorí majú nejaké sokoly doma, sa ich úspory neznehodnotia. Obec dôsledne stráži a limituje počet kusov vypustených do obehu. Keďže musí byť každý sokol evidovaný, je jednoduché zistiť, koľko mincí práve koluje a koľkými disponuje obecný úrad. Snáď najdôležitejšou podmienkou úspechu tohto lokálneho obeživa je dôvera samotných občanov. „Mince sa aj v tomto osvedčili. Ľudia skôr dôverujú niečomu hmotnému ako virtuálnemu,“ dodáva S. Bartoš. „Tiež je potrebné rozbehnúť takýto projekt v menšej komunite s dobrými

vzťahmi. Inak nie je zaručené, že bude fungovať, ako má.“

ĎALŠIE POKUSY Po tom, ako sa stal širocký sokol mediálne známym, sa zvýšil záujem o vytváranie alternatívnych mien na Slovensku. Zatiaľ je však sokol jedinou kovovou odbernou poukážkou a jedinou lokálnou menou s dlhodobým fungovaním. Obec plánuje v najbližšom čase vydať mincu v hodnote dvoch sokolov a v roku 2020 má v pláne vypustiť do obehu päťku. O prijatie lokálnych kovových poukážok sa v súčasnosti pokúša aj obec Spišský Hrhov, ktorá už komunikuje s kremnickou mincovňou. Prešov chce raziť prešovské dukáty a v Bratislave už dlhšiu dobu v malej komunite funguje papierová bratislavská koruna. Nedávno tu ďalšia skupina rozbehla projekt slovenskej koruny. Širocký sokol patrí medzi tzv. doplnkové komunitné meny, ktoré fungujú na princípe výmenných poukážok. Ľudia si ich kúpia za eurá (či iné štátne peniaze), pričom ich môžu míňať v tých miestnych obchodoch, ktoré ich akceptujú. Účelom je podpora lokálnych podnikateľov. Stanislav Bartoš hovorí, že by rád platil sokolmi aj širockým nezamestnaným, napríklad za čistenie ulíc, slovenská legislatíva to však neumožňuje. Existujú aj barterové meny a časové banky, ktoré prinášajú väčší sociálny rozmer: Umožňujú zapojiť sa do vzájomnej výmeny aj dlhodobo nezamestnaným a ďalším ľuďom na okraji spoločnosti. Tí môžu zarábať lokálne peniaze za služby, s ktorými by sa na klasickom trhu práce ťažko presadili: napríklad stráženie detí, opravy v domácnosti, porýľovanie záhradky... Vytvorí sa komunita ľudí, ktorí ponúkajú a požadujú rôzne služby a tovary. Každý z členov komunity má vlastné konto určitých jednotiek, ktoré sa v dohodnutom množstve presunú z konta odberateľa na konto toho, kto službu poskytol. V prípade nemeckého konceptu Minuto, ktorý je akýmsi hybridom rôznych druhov lokálnych mien, si každý jednotlivec môže emitovať vlastné peniaze, ktoré sú kryté jeho záväzkom, poskytnúť majiteľovi poukážky dopredu stanovenú protihodnotu (napr. hodinu doučovať angličtinu, dodať kilo včelieho medu zo svojej produkcie...). Z tohto konceptu vychádza aj spomínaná bratislavská koruna.

DUCHOVNÉ PRÍČINY NESPRAVODLIVOSTI IV. > ALTERNATIVE VITA

Milan Rusko

DUCHOVNÉ PRÍČINY NESPRAVODLIVOSTI IV.

a záver našich zamyslení si zopakujme najdôležitejšie body vo forme otázok a odpovedí: • Čo je spravodlivosť? Spravodlivosť môžeme deﬁnovať ako trvalú udržateľnosť v sociálnej oblasti. Trvalá udržateľnosť spoločnosti vyžaduje také správanie jej členov, ktoré ľudí spája, a odmietanie správania, ktoré ľudí rozdeľuje. Z pohľadu jednotlivca to znamená správať sa k ľuďom tak, ako chcem, aby sa ľudia správali ku mne, a nerobiť iným to, čo nechcem, aby iní robili mne. • Čo je to útlak? Útlak je získavanie životnej energie na úkor iných ľudí. Dnes sa tu deje hlavne ekonomický útlak, teda vyciciavanie prostredníctvom peňazí, predaja základných životných potrieb či povinných odvodov (hlavne cez tunelované dane a tunelované zdravotné poistenie). Ďalším útlakom je mediálne vymývanie mozgov, ktorým sú ľudia manipulovaní tak, aby nepoznali, že sú utláčaní. • Je príčinou nespravodlivosti vo svete len túžba po bohatstve a moci? Nie. Táto túžba je len polovičnou podmienkou. Druhú polovicu tvorí určité zatienenie zmyslu pre spravodlivosť a empatie v človeku. Až potom človek stratí zábrany a ide za svojou túžbou po bohatstve a moci bez ohľadu na iných. • Dá sa nespravodlivosť vo svete riešiť len nájdením vnútorného bohatstva a vnútornej moci? Nie. Nespravodlivosť vo svete sa dá riešiť aj tak, že podporujeme nástroje, ktoré človeka brzdia v neobmedzenom hrabaní. Sú to rôzne modely socializmu, priamej demokracie a podobne. Sú to všetko ušľachtilé snahy. Ale neriešia jadro problému, to jest naplnenie našej túžby po bohatstve a moci. Riešia len jej obmedzovanie. • Mali niekedy v minulosti ľudia naplnenú túžbu po vlastníctve hmotných statkov? Áno, ľudia majú v sebe túžbu po vlastnení a ovládaní preto, že ju už raz naplnenú mali. Dôkazy sú dva: jeden nepriamy, druhý priamy. Ten nepriamy

je logický. Nie je možné nájsť iný dôvod pre túžbu po vlastnení. Niektorí síce tvrdia, že je to chorobná hrabivosť, akási mánia. Ale psychicky chorí ľudia sú aj psychicky labilní a nemajú dostatok energie na to, aby získali nejakú moc. Vychádzam z toho, že každý človek je v jadre dobrý a každý túži byť šťastný. A túžba po bohatstve a moci je úplne legitímna, vlastná všetkým, nielen psychopatom. Logicky musí mať nejaký zdroj, ktorý túto túžbu generuje. A tým zdrojom môže byť len naplnenosť tejto túžby ukrytá v nás, teda že naša duša túto naplnenosť už niekedy zažívala a zostala nám v podvedomí. Druhý dôkaz je priamy. Je ním priamy zážitok naplnenia tejto túžby. Každý, kto má tento zážitok, vie, o čom to je. A kto nemá, nepochopí to úplne. •Takže páchatelia nespravodlivostí nie sú psychopati, ani sociopati, ale len ľudia túžiaci a hľadajúci? Psychopati nie sú, ináč by nezískali takú moc. Sociopati zrejme sú, lebo majú v sebe potlačenú empatiu, sociálne cítenie a zmysel pre spravodlivosť. Ale v prvom rade sú to ľudia hnaní túžbou, ktorá môže byť naplnená, ale oni ju napĺňajú nesprávnym spôsobom, teda sú nevedomí. A dá sa im pomôcť tak, že ich privedieme k naplneniu tejto túžby. • Mali sme tu veľa duchovných prebudení a náuk, ale žiadna z nich neskoncovala s nespravodlivosťou vo svete... Dejiny píšu mocnári, a tí nemohli pochopiť ani jedno z duchovných prebudení. Každé duchovné prebudenie skutočne skoncovalo s nespravodlivosťou. Prebudení zmenili svoj pohľad na svet. Do mnohých krajín vniesli veľa radosti, dobra a aj spravodlivosti. Trvalo to nejaký čas. Potom to zaniklo. Zaniklo a zabudlo sa. Kronikári o tom nepísali, lebo tomu nerozumeli. Zostali len kroniky o vojnách. A tak sa nám dnes javí, akoby celé dejiny boli dejinami nespravodlivosti. Ale nie je to tak. Keby bolo, civilizácia by už dávno zanikla. Ľudstvo dnes existuje len vďaka tomu, že keď sa navŕšila nespravodlivosť, vždy sa našli ľudia, ktorí spravodlivosť vo svete obnovili.

ALTERNATIVE VITA > MRAVNÉ KORENE DEMOKRACIE A STRIEDANIE POLITICKÝCH ÚSTAV

Emil Páleš

MRAVNÉ KORENE

DEMOKRACIE A STRIEDANIE

POLITICKÝCH ÚSTAV 82

V ROKOCH PO NEŽNEJ REVOLÚCII PANOVAL OPTIMIZMUS, ŽE ZAVEDENIE DEMOKRATICKÝCH INŠTITÚCIÍ NÁM AUTOMATICKY ZARUČÍ SLOBODU, ROZVOJ A BLAHOBYT. ZDÔRAZŇOVAL SOM VTEDY PROTI VEĽKEJ VÄČŠINE, ŽE TÁTO KONCEPCIA DEMOKRACIE JE CELKOM MYLNÁ, VYPRÁZDNENÁ OD AKÉHOKOĽVEK OBSAHU A ODREZANÁ OD SVOJICH HODNOTOVÝCH KOREŇOV. CHCEL SOM, ABY SME TO POCHOPILI UŽ V ROVINE PRÍČIN A PRINCÍPOV, A NIE AŽ NA ZÁKLADE DÔSLEDKOV A NEGATÍVNEJ SKÚSENOSTI S CELOU SPOLOČNOSŤOU. PO DVADSIATICH ROKOCH STÁLE VIAC ĽUDÍ VNÍMA, ŽE NAŠA DEMOKRACIA NIE JE FUNKČNÁ A VLÁDNE SA V NAŠOM MENE PROTI NAŠEJ VÔLI. UTRPENIE A SKLAMANIE SKYPRILO ZEM PRE NIEKOĽKO ZŔN MÚDROSTI, KTORÉ PRED DVADSIATIMI ROKMI PADALI NA NEÚRODNÚ PÔDU.

oďme teda a pýtajme sa na prapôvodné, rýdze korene našej rozpadajúcej sa demokracie. Zistíme, že tie isté inštitúcie mali v antike celkom iný kultúrny a mravný kontext. Otvorme troch klasikov, ktorí písali o politických ústavách – Platóna, Aristotela a Polybia. Týmto mudrcom bolo predovšetkým jasné, že každá ústava je neoddeliteľne zviazaná s povahou a psychickou konštitúciou ľudí v nej žijúcich. Nehovorili ako my, že demokracia je vždy najlepšia; ale vhodná je podľa nich vždy taká ústava, ktorá zodpovedá mravno-poznávacej úrovni a založeniu väčšiny. Jednotlivé typy

ústav priamo odvodzujú od typov osobnosti. Aristokracia je najlepšia, ak existuje skupina výrazne prevyšujúca ostatných cnosťou a charizmou. Ak nie, radšej nech vládne väčšina než úzka menšina. Aj demokracia je logicky spätá s istými mravnými vlastnosťami a duševnými schopnosťami, ktorých existenciu predpokladá a bez nich sa nemá o čo oprieť. Schopnosť poznávať pravdu, rozlišovať dobro a zlo, silná individualita a vnútorná sloboda, sebaovládanie, aktivita, nebojácnosť – to sú vlastnosti, ktoré sa v staroveku pokladali za dar a inšpiráciu slnečných bohov a pripisovali sa slnečným hrdinom.

MRAVNÉ KORENE DEMOKRACIE A STRIEDANIE POLITICKÝCH ÚSTAV > ALTERNATIVE VITA

Toto povedomie, že demokracia dáva zmysel len v určitom mravnom kontexte a s určitými ľuďmi, sa v našej dobe celkom stratilo. Ako sa staroveká demokracia líšila od tej našej? Po prvé, nebola to zastupiteľská, ale priama demokracia. Parlament nezastupoval ľud, ale tvorilo ho zhromaždenie všetkých občanov. Politickú iniciatívu mal každý jednotlivec; každý mohol prehovoriť v parlamente a predložiť svoju vec na prerokovanie. Dnešný občan v parlamente prehovoriť nemôže, a nemôže ani určovať témy verejných diskusií v médiách. Po druhé, grécke mestské štáty (polis) boli malé: zhromaždenie tvorilo niekoľko tisíc občanov a v najväčších mestách ako Atény niekoľko desiatok tisíc. Ľudia sa navzájom osobne poznali. Spoznať človeka môžete len pri spoločnej činnosti a v dialógu z očí do očí, kde sa smiete i spýtať to, čo chcete vy. Nie z bilbordov, reklám a jednosmerného toku informácií z médií k občanom. Za ich dymovou clonou môže stáť osoba s celkom protikladnými vlastnosťami a úmyslami, než je imidž šitý na mieru podľa priania davu. Voliť na základe dezinformácií však nie je ani slobodné, ani zodpovedné, pretože potom nemôžeme vedieť, či volíme dobro alebo zlo. Azda najlepšie by bolo, aby každý jednoducho označil

najcharakternejších a najmúdrejších ľudí vo svojom okolí. Mohol by teda voliť kohokoľvek, ale len z tých, koho osobne pozná. Tak by sa do výsledku volieb dostala aspoň nejaká pravdivá skúsenosť, za ktorú volič môže osobne zodpovedať. Cieľom demokratického zhromaždenia starých Grékov bolo priblížiť sa k pravde, k optimálnemu riešeniu – nie presadzovanie svojvôle. Preto, aby sa nikto nezahniezdil pri moci, všetci občania sa striedali v úradoch vybraní lósom. Alebo volili tých, ktorí sa preslávili nezištným a spravodlivým rozhodovaním. Úlohou voleného úradníka bolo skôr aplikovať to, čo je správne, než si to vymýšľať. Pravzory právd vtedy ešte sídlili medzi ľuďmi v podobe bohov ako Aténa na Akropole. Toho, kto dnes vchádza do parlamentu s tým, že ide lobovať, teda presadzovať záujem úzkej skupiny na úkor celku, by nemali vôbec vpustiť, ale rovno potrestať za pokus skriviť zákony a za rozvracanie zmyslu tejto inštitúcie. Výsostným poslaním parlamentu je totiž hľadať spravodlivosť a pravdu, čiže také zákony súžitia, ktoré umožnia najlepší rozvoj obce ako celku. Tieto cnosti v dokonalej podobe stelesňuje boh alebo archanjel slnka Apolón, Michael. Nikto nevstupuj do jeho chrámu s iným úmyslom než ich hľadať a slúžiť im!

ALTERNATIVE VITA > MRAVNÉ KORENE DEMOKRACIE A STRIEDANIE POLITICKÝCH ÚSTAV

Oproti tejto požiadavke priblížiť sa k pravzorom sebavýchovou a sebazušľachtením stojí dnešné poňatie demokracie ako práva presadzovať čokoľvek, aj zlo a sebecké ciele. Aristoteles potom hovorí, že demokracie rýchlo zanikali tam, kde ľud zašiel tak ďaleko, že si slobodu vyložil ako voľnosť odhlasovať si škodlivé zákony. Právo hlasovať nevyplývalo bezdôvodne zo samotnej fyzickej existencie nejakej osoby, ale len z jej mentálnej a mravnej schopnosti prispieť k lepšiemu výsledku hlasovania. Viac hláv je bližšie k pravde, ale len za predpokladu, že účastníci diskusie sú mentálne a mravne spôsobilí, nezaujatí, slobodní a majú čisté úmysly. Napríklad z hlasovania o začatí vojny boli vylúčení tí, ktorí mali domy zvonku hradieb, pretože boli prirodzene zaujatí. Hlasovať nemohli cudzinci, pretože im na srdci neležalo dobro obce, alebo vyznávali iných bohov. Súčasná Európa rozdala občianske práva miliónom prisťahovalcov, ktorí zostávajú nepriateľskí voči európskym hodnotám napriek tomu, že si chcú užívať plody týchto hodnôt. Napríklad moslimom, ktorých náboženstvo neprešlo reformáciou a nepozná pojem osobnej slobody myslenia. Prispieva to k rozvratu kultúrnych základov, vďaka ktorým sa Európa kedysi stala veľkou. Právo voliť si človek musel niečím zaslúžiť. Získať ho mohol aj cudzinec, ktorý sa zaslúžil o dobro obce; no dalo sa aj stratiť. Dlžníci a tí, ktorí sa dopúšťali zločinov, boli zbavení práva voliť alebo byť volení ako tzv. atimios (gréc. bez cti a hodnoty). Načo by bolo, aby o obci spolurozhodovali tí, ktorí jej škodia? Voliť mohli len slobodní občania, nie otroci. Túto zásadu je dnes potrebné zvnútorniť a poňať duchovne. Zrieť pravdu a prispieť k plnšej pravde svojím názorom môže len človek vnútorne slobodný. Nie niekto závislý, zastrašený alebo otrok chtivosti. Otrok vykonáva vôľu svojho pána; a ani človek platený niekým iným neuvažuje slobodne. V súčasnosti plošne zadlžujeme obyvateľstvo doživotnými hypotékami podľa amerického vzoru. Pre týchto ľudí je stále ťažšie udržať si charakter a hovoriť pravdu, kvôli ktorej môžu razom prísť o zamestnanie aj o strechu nad hlavou. Rozhodovať tiež smieme len o verejnej sfére, ale do nej toho spadá stále menej, pre-

tože všetko sa privatizuje. Jedno percento ľudí už vlastní deväťdesiat percent zemegule – a stále hovoríme o demokracii? Ľudia, ktorých rozum je vlečený pudmi, nie sú pri hľadaní pravdy nič platní. Dôveru spolurozhodovať o štáte, v ktorom chcem žiť, dávam tým, ktorí prekonávajú v sebe zlo a usilujú sa o sebazdokonaľovanie, nie iným. S nimi som ochotný znášať aj následky mylných rozhodnutí, pretože sa nemýlia úmyselne a čoskoro pokročíme ďalej. Preto starovekí klasici nahliadali každú ústavu ako nerozlučne spätú s výchovou k istým cnostiam, bez ktorých daná ústava prestáva fungovať. A dnes? Povolanie učiteľa sa prepadlo na najnižšie priečky v rebríčku spoločenskej úcty. Vzdelanie sa amerikanizuje, teda okrem elitných technických špecialistov produkuje nevzdelaný ľud, nad ktorým sa ľahko vládne. Univerzálnosť rozhľadu, ktorá je podmienkou slobodného rozhodovania, mizne. Kolískou novovekej demokracie sú protestantské krajiny. Tam sa dejinne prebojovala a viac zvnútornila osobná sloboda a zodpovednosť. Preto tam demokratická forma viedla ku vzostupu spoločnosti. Inde už nebola taká efektívna a rýchlo sa deformovala ako v Rusku a v Latinskej Amerike. Predstavovať si napríklad katolícky demokratický štát je isté protirečenie, pretože katolícka duchovnosť sa k demokracii nehodí. Katolíctvo je späté so stredovekým hierarchickým myslením, vychováva veriacich k poslušnosti autoritám a samostatné posudzovanie, čo je správne a čo nie, považuje za pýchu a hriech. A ak presadíme dajme tomu nemecké inštitúcie rovno do afrického Konga, kde nemajú žiadne organické korene, výsledkom nie je pokrok, ale chaos občianskych vojen, kde nepripravená krajina ľahne popolom. Je to zjavný blud, že rovnaké inštitúcie budú fungovať s celkom inými ľuďmi; ale vývoz demokracie je najlepší spôsob, ako nastoliť v nejakej krajine bábkovú vládu, zadlžiť ju, zbedačiť, sprivatizovať a vydrancovať jej prírodné zdroje. Neorganickým zavádzaním zákonov zvonku, aké v skutočnosti nežijú vo vedomí a aktivite obyvateľov, sa totiž vytvára len prázdny mentálny priestor, voľné pole, ktoré zaplní nejaká „štátomaﬁa“. Klasickým príkladom je Taliansko, kde v tieni oﬁciálnych demokratických inštitúcií

MRAVNÉ KORENE DEMOKRACIE A STRIEDANIE POLITICKÝCH ÚSTAV > ALTERNATIVE VITA

fungujú iné línie moci kopírujúce starú klanovú štruktúru. Demokratická forma je záväzkom, pretože všade tam, kde občania nie sú prítomní svojím uvedomením, informovanosťou a aktivitou, vzniká tieňový priestor, do ktorého sa vleje zlo. V starom Grécku tých občanov, ktorí sa nezaujímali a nezúčastňovali politického života, označovali slovom idiotés. Na tých sa dívali s dešpektom a z toho vzniklo súčasné slovo idiot pre nespôsobilú osobu. Platón, Aristoteles, Polybios či Ibn Chaldún rozprávajú tiež o akomsi zákonitom striedaní ústav (anacyclosis) spätých s duševnými princípmi. Všetko plynie a ústavy sa rúcajú v priebehu jednej či niekoľkých málo generácií. Synovia kráľov vyrastajú v lenivosti a pôžitkoch, strácajú cnosť a charizmu, čím sa kráľovstvo mení na tyraniu. Utláčaní vznešení ľudia zvrhnú tyrana a vytvoria aristokraciu. Tá sa zmení už len na oligarchiu, keď menšina vládne iba z titulu svojho bohatstva či zdedených práv. Ľud ich zvrhne a nastolí demokraciu. Po demokracii vždy nasleduje chaos, ochlokracia, čiže vláda davu. A po nej zase monarchia, pretože je nevyhnutné obnoviť princíp poriadku. Každá ústava zdôrazňuje jeden princíp, a tým je jednostranná: demokracia slobodu, monarchia hierarchický poriadok. Keď sa sloboda zvrhne na chaos, demokracia splodí svoj protiklad – potrebu poriadku. Tak sú ústavy nútené k cyklickej zmene pre svoju nedokonalosť. Za najtrvalejšiu považovali klasici ústavu zmiešanú, ktorá je najbližšia pravdivému stredu. Polybios napríklad vysvetľoval veľkosť Ríma tým, že rímska ústava harmonicky skĺbila prvky monarchie, aristokracie aj demokracie. Monarchiu predstavujú konzuli, ktorí sú pozostatkom niekdajšej kráľovskej inštitúcie. Aristokraciu predstavuje senát volený len z patricijov. A demokraciu tribúni ľudu, ktorí majú právo veta. Toto striedanie ústav sa dá v dejinách skutočne pozorovať ako pravidelné cykly demokratizácií a návratov k absolutizmu. Bude pokračovať dovtedy, kým nepochopíme skutočný význam, miesto a hranice oboch princípov, ako aj ich skrytú jednotu. Trvalo udržateľná demokracia si vyžaduje niečo ako vnútornú monarchiu. Rovnosť môžu medzi sebou zaviesť len ľudia, ktorí

spoločne uznali hierarchickú nerovnosť hodnôt, ktorej sa podriaďujú. Aj tá najliberálnejšia spoločnosť potrebuje chrbticu z pevných, konzervatívnych prvkov. Isté zásady a pravidlá – ako pravdovravnosť, zodpovednosť, dobrá vôľa – nie sú predmetom demokratických diskusií, ale predpokladom akejkoľvek diskusie pri hľadaní pravdy. Klamári, ľudia nečestní a neschopní zodpovedať za svoje slová alebo otvorene sledujúci sebecké ciele v nej – ako ľudia bez cti a hodnoty – nemajú mať miesto. Ak stojíme o demokraciu, musíme sa celkom prestať dívať na to, čo nám kto sľubuje a čo z toho budeme mať. Musíme začať školiť naše mravné oko, naučiť sa rozpoznávať čestných ľudí od nečestných, a tých druhých preradiť zo všetkých vedúcich funkcií do nižších postavení. Všetkého bude potom oveľa väčší dostatok než teraz. Najprv hľadajte Jeho kráľovstvo a spravodlivosť, a všetko ostatné vám bude pridané (Mt 6, 33). Z dejín vieme o existencii okolo 550-tich republikových a demokratických zriadení. Medzi demokratickými zriadeniami a krivkou filozofickej tvorivosti platí skrížená korelácia s časovým posunom viac než pol storočia. To znamená, že v slobodnom systéme žijú len synovia a vnuci tých, ktorí rozvíjali lásku k múdrosti a schopnosť myslenia. To nie je želanie, ale konštatovanie skutočnosti, že to tak bolo v dejinách sveta. Kde nebolo jedno, nebolo ani druhé. Náplň demokracii môže dať iba vášnivá verejná diskusia o hľadaní pravdivých hodnôt. Demokracia nepotrebuje reformu, skôr sa jej forma musí naplniť obsahom. Je to forma, ktorú navrhli antickí mudrci veriaci v dobrú prirodzenosť človeka usilujúceho sa z vlastnej vôle o vyššie hodnoty. Ak to tak nie je a ľudia sú zlí, len čo nie sú kontrolovaní a trestaní, potom majú pravdu čínski legisti alebo európski zástancovia absolútnej monarchie. Tomu, kto nevládne sám sebe, musí vládnuť niekto iný. Slobodu, dôveru a demokratické práva si zaslúži len ten, kto sám v sebe zápasí o nadosobné pravdy. Buď ich budeme hľadať, a potom budeme žiť v demokracii, alebo demokracia zanikne. Lepšie povedané: fakt, že si nevládneme sami, sa stane oficiálnym. Slobodu a mravné úsilie nemožno oddeliť. To je duchovný zákon.

ALTERNATIVE VITA > PRÍRUČKA PREŽITIA: PO KOLAPSE II.

Patrik Žitník

PRÍRUČKA PREŽITIA:

PO KOLAPSE II. 4. ČASŤ V MINULEJ ČASTI SME ROZOBERALI, AKO POSTUPOVAŤ PO VYPUKNUTÍ KOLAPSU V PRÍPADE, ŽE SA VÁŠ ŽIVOT NENACHÁDZA V AKÚTNOM OHROZENÍ. ČO VŠAK ROBIŤ, AK VÁM HROZÍ BEZPROSTREDNÉ NEBEZPEČENSTVO, NIČ NEFUNGUJE A OKOLIE JE ZNIČENÉ TAK, ŽE NEUMOŽŇUJE VAŠU ĎALŠIU EXISTENCIU V DANEJ LOKALITE? 86

ri rýchlej a rozsiahlej pohrome je len vecou náhody (byť v správnom čase na správnom mieste), či si zachováte vlastný život. V počiatočnom chaose hrajú hlavnú úlohu okolnosti, dôležitý je však aj váš psychický stav. Nik vám nedá efektívny a zmysluplný návod, ako to prežiť. Zber informácií však vaše šance zvyšuje. Počúvanie rozhlasu, TV (v prípade, že ešte fungujú) a výzev pre obyvateľstvo vo vašom okolí bude pre vás životne dôležité. Získate aspoň aký-taký prehľad o tom, čo sa deje, a o vážnosti situácie. Hlavné zásady záchrany počas prebiehajúcej pohromy: 1. Spoliehajte sa len na seba a nerátajte s pomocou od iných. 2. Snažte sa hodnotiť situáciu objektívne a robiť všetko pre to, aby ste si zachránili vlastný život. 3. Robte len to, čo už máte nacvičené, alebo v tom máte skúsenosti. Improvizácia si vyžaduje veľa času, a ten spravidla nemáte. 4. Vždy rátajte s horším priebehom, zľahčovanie vás môže stáť život. 5. Prispôsobujte svoje myslenie a konanie situácii, nie naopak. Vyhnete sa tým ešte väčším problémom.

6. Rátajte len s tým, čo máte na sebe a čo viete, veľakrát vám nič iné neostane. Ak prežijete prvých 48 hodín v oblasti, kde sa situácia rapídne mení z minúty na minútu, môžete si gratulovať. Ako prvú dôležitú vec budete riešiť odchod (únik) z tejto krízovej oblasti. Aj veľa ľudí znalých problematiky podceňuje presuny. Bezpečný presun je veľmi namáhavá a problematická vec. Využite všetky dopravné prostriedky, ktoré sú k dispozícii. V prípade, že vám nič iné neostáva, musíte oblasť opustiť peši. Najčastejšie sa budete presúvať asi skryto a tak, aby ste sa vyhli zbytočným problémom, ako sú davy, možný agresor, zamorené oblasti a podobne. I keď sa snažíte rýchlo opustiť nebezpečnú oblasť, presun si dobre premyslite a urobte všetko pre to, aby ste mohli včas ovplyvniť všetky možné situácie a strety. Dodržiavajte základné zásady: byť oblečený v prírodných farbách, pohybovať sa nepravidelne a načúvať okoliu, či nezachytíte podozrivý zvuk. V prípade takéhoto zvuku je lepšie schovať sa a ubezpečiť sa, že vám nehrozí nebezpečenstvo ešte skôr, ako sa dáte spoznať, alebo sa niekomu ukážete. Vyhýbajte sa otvoreným oblastiam, ako sú lúky

PRÍRUČKA PREŽITIA: PO KOLAPSE II. > ALTERNATIVE VITA

a polia. Pohybujte sa v polozakrytých alebo úplne zakrytých priestoroch lesov. Pred vstupom na otvorené plochy sa poriadne rozhliadnite a vyčkajte nejaký čas, aby ste sa uistili, že priestor je relatívne bezpečný. Všetky činnosti počas vášho presunu a pobytu v teréne robte skryto a tak, aby ste na seba zbytočne neupozorňovali. Ide hlavne o všetky činnosti spojené s ohňom, dym počas dňa a svetlo ohniska v noci je vidieť do diaľky. Miesta na spánok si vyberajte s rozumom, aby sa k vám nik nedostal nepozorovane, či už osoby alebo zver. Najlepšie sú na to húštiny alebo husto zalesnený a veľmi strmý svah. Skúsený a vycvičený človek vydrží so zápalkami, oblečením, ktoré má na sebe, a nožom veľmi dlhý presun. Pre všetkých menej skúsených tu uvádzam základné druhy pomôcok, ktoré by ste pri sebe mali mať, aby ste sa vedeli presunúť bez akéhokoľvek ďalšieho zabezpečenia alebo pomoci. Podmienkou však je, aby vás množstvo vecí a potravín nezaťažovalo a umožňovalo vám pohodlnú chôdzu a efektívny pohyb. Pamätajte, že denne by ste mali prejsť aspoň 20 km so všetkým, čo si ponesiete. Čo teda potrebujete? Turistické alebo polovojenské oblečenie, kvalitné outdoorové topánky, nepremokavý kabát s podšívkou v prípade zimného počasia, čiapku, šál, základné spodné prádlo, mikinu alebo bundu s presahom na krk, aspoň 6 párov ponožiek, rukavice (najlepšie kožené alebo pracovné), gamaše, pršiplášť alebo pončo do dažďa, celtu alebo väčší igelit, karimatku, spací vak s teplotným komfortom aspoň

do -15 stupňov, batoh s objemom aspoň 65 litrov, základné hygienické potreby, hodinky, pero alebo ceruzku a papier, prípadnú mapu vášho okolia, aspoň dvojlitrovú plastovú fľašu na vodu, malý varič, ešus, príbor, nôž, baterku s náhradnými monočlánkami, klasickú športovú buzolu, malý ďalekohľad, zapaľovač a zápalky, pevnú, aspoň 10-metrovú šnúru, igelitové tašky, krém na ruky a tvár, balzam na pery, malú lekárničku so základnými liekmi. Zámerne neuvádzam stravu, pretože v prípade teplého počasia sa všetko dá nájsť v prírode, a v zime si treba zabezpečiť potravu lovom alebo zberom dostupných zvyškov lesných plodov, napr. šípok. Voda sa dá doplniť po jednoduchej úprave z dostupných zdrojov, ako je tečúci potok alebo v zime sneh. Samozrejme, ak je možné zohnať stravu iným spôsobom, z opustených obydlí alebo obchodov, je dobré tak urobiť. V zásade sa odporúča mať pri sebe stravu na jeden deň ako nedotknuteľnú núdzovú dávku pre veľmi krízový stav. S touto výbavou by ste mali vydržať niekoľko najťažších týždňov. Vašou prvoradou úlohou je dostať sa do bezpečnej oblasti alebo do oblasti nezasiahnutej pohromou v takom veľkom rozsahu, ako to bolo vo vašom okolí, a tam vyhľadať pomoc. V prípade, že pohroma bola rozsiahla a takéto miesto neexistuje, alebo o ňom nemáte informácie, mali by ste rozmýšľať o dlhodobom prežití. To v sebe zahŕňa vybudovanie sebestačnej komunity so samostatným hospodárstvom a produkciou potravín. Autor je lektorom kurzov prežitia www.armytraining.sk.

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > KEĎ SVETLO ZABÍJA

Emanuel Pohoda

KEĎ SVETLO ZABÍJA

melé osvetlenie nám vie dobre poslúžiť, ak chceme vidieť v tme či šere. Problém nastáva, ak si nedoprajeme tmu počas spánku, čo platí rovnako pre všetkých obyvateľov planéty. Nemali by sme to podceňovať – na to, aby sme sa dostatočne počas spánku zregenerovali, je tma potrebná. Ak tma absentuje, naruší sa tvorba hormónu melatonínu. Melatonín, považovaný za hormón spánku a mladosti, je veľmi dôležitý nielen v súvislosti s tým, aby sme sa vyspali doružova. Jeho veľký prínos pre zdravie načrtol napr. výskum na čele s profesorom Haimom z izraelskej Univerzity v Haife. Tento vedecký tím objavil spojitosť medzi svetelným znečistením a náchylnosťou k vzniku rakoviny prsníka a prostaty. Podľa vedcov za to môže nedostatok melatonínu, ktorý sa kvôli spomínanému javu produkuje v oveľa menšej miere. Tým sa zvyšuje riziko rakovinového bujnenia, ktoré melatonín prirodzene brzdí. Izraelskí výskumníci tiež zistili, že je nebezpečnejšie byť vystavení bielemu osvetleniu s kratšími vlnovými dĺžkami ako oranžovému a žltému, pretože biele svetlo viac potláča tvorbu melatonínu v mozgu. Nočné osvetlenie skracuje život osvetlených rastlín a narúša biologické hodiny živočíchov. Stovky miliónov vtákov rok čo rok zomierajú pri strete s vysvietenými výškovými budovami. Mláďatá korytnačiek po vyliahnutí neputujú do oceána, ale za svetlom z pobrežných miest, kde ich čaká hromadná smrť. Ušetrený nie je ani hmyz, ktorý hynie v miliardových počtoch. Na problém svetelného znečistenia upozorňujú najčastejšie astronómovia, ktorým sťažuje pozorovanie vesmíru. Verejné osvetlenie spolu so svietiacimi reklamnými pútačmi, laserovými efektmi na oblohe či zbytočne osvetlenými mestskými atrakciami a historickými pamiatkami (alebo vianočnou výzdobou) je často neodmysliteľnou súčasťou ulíc. Ak toto svetlo preniká do bytu, môžete si

pomôcť tmavými závesmi. Pospávanie pri zapnutom televízore či počítači určite neprospieva, rovnako ako spojenie pracovne a spálne, keď nezriedka partner, súrodenec či ďalší spolubývajúci svieti, kým vy chcete spať. Je namieste spomenúť, že sa často svieti úplne zbytočne, a toto plytvanie určite nešetrí peniaze daňových poplatníkov (len USA minú na verejné osvetlenie 2 miliardy dolárov ročne). Pouličné osvetlenie je možné navrhnúť tak, aby osvetľovalo cestu, neoslepovalo a nesvietilo na oblohu či iné objekty. Dajú sa využiť fotobunky a svietidlá osvetľujúce priestor výlučne pod nimi. Česká republika je prvý štát, ktorý svetelné znečistenie uvádza v zákone o ochrane ovzdušia. Mestá tu môžu nariadiť zákaz premietania svetelných efektov a reklamy na oblohu, zatiaľ sa to však využíva iba v malej miere. Celoštátny zákon prijalo i Slovinsko, ktoré vďaka tomu usporí nemalé prostriedky. Regionálne zákazy redukujúce svetelný smog sa dajú nájsť napr. v Taliansku či Španielsku. Mnohé krajiny, aj mimo Európy, vymenili neefektívne pouličné svietidlá. Od leta nie je možné vidieť vo Francúzsku v nočných hodinách vysvietené výklady. V brazílskom Sao Paulo vydali v roku 2007 zákaz umiestňovať vo verejnom priestore akúkoľvek reklamu, aby odstránili vizuálny smog, vďaka čomu sa zredukoval aj ten svetelný. Na Slovensku zákon o svetelnom znečistení chýba. Od roku 2010 sa však môžeme pochváliť tzv. rezerváciou tmy, ktorá si kladie za cieľ ochraňovať prírodu pred svetelným smogom. Rozprestiera sa v Národnom parku Poloniny, kde sa nachádzajú mnohé vzácne a ohrozené druhy, tri z nich sú zapísané v zozname UNESCO. Svetelný smog teda predstavuje zdravotný, enviromentálny aj ekonomický problém. Nebolo by asi žiaduce, aby sa úplne prestalo používať verejné nočné osvetlenie počas noci, no dajú sa zrealizovať aspoň čiastočné účinné úpravy, ktoré sme spomínali.

(P)OTRAVINY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Dušan Budzák

(P)OTRAVINY SURIMI – RYBIE TYČINKY S KRABOU PRÍCHUŤOU Obsahujú aj: Kyselinu karmínovú (E120 – košelina). Ide o derivát antrachinónu. Všetky antrachinóny majú rakovinotvorné účinky. Môže spôsobiť alergické reakcie a často je označovaná za príčinu detskej hyperaktivity. Môže vyvolať životu nebezpečnú anafylaxiu, astmu, vyrážky, sennú nádchu. Titánovú bielobu – používa sa do náterových hmôt! Glutaman sodný (E621) – boli odhalené jeho neurotoxické vlastnosti. Je nebezpečný pre zdravý vývoj mozgu detí od embryonálneho štádia cez novorodenecké až do školského veku cca 12 rokov. Potlačuje hormóny ovplyvňujúce spaľovanie tukov, a tým vyvoláva obezitu. Niektoré štúdie poukázali na možnú súvislosť s Alzheimerovou chorobou a cukrovkou.

ZEMIAKOVÉ ŠÚĽANCE S MAKOM Zloženie: voda, zemiakové cesto (pšeničná múka, sušené zemiakové vločky, pšeničná krupica, soľ, kypriace látky E500, stabilizátor E450, emulgátor E471, koreniaci extrakt, antioxidant E304), maková náplň, cukor, pšeničná múka, modiﬁkovaný škrob E1422, soľ, zahusťovadlo E401, regulátor kyslosti E263, prírodne identická aróma.

ZMRZLINA JOGURT – LESNÁ ZMES Zloženie: pitná voda, cukor, rastlinný tuk, sušený mliečny výrobok (laktóza, rastlinné a mliečne bielkoviny, rastlinný a živočíšny tuk, sušený kukuričný sirup, mliečna aróma), sušené odstredené mlieko, topping lesná zmes (cukor, pitná voda, glukózo-fruktózový sirup, zahusťovadlá: E1442, E410...), farbivo E163, aróma lesná zmes, regulátor kyslosti: citran sodný, sušená srvátka, emulgátor E471, stabilizátory E410, E412, regulátor kyslosti: kyselina citrónová, farbivo E120, jogurtová aróma a aróma lesná zmes.

ZMES ČERTOVSKÁ NA HRIANKY Zloženie: voda, údenina (mechanicky separované hydinové mäso, bravčové mäso, hovädzie mäso, voda, bravčové kože, zemiakový škrob, soľ, konzervačná látka E250), živočíšny proteín, zahusťovadlá E407, E412, E417, stabilizátory E450, E451, zvýrazňovač chuti a arómy E621, hroznový cukor, antioxidant E301, aróma, koreniace extrakty, farbivá E120, E162, regulátor kyslosti E330, slanina, bravčová pečeň, paprika, prísada (škrob, sójová bielkovina, cukor, stabilizátory E451, E452, zahusťovadlo E412, antioxidant E301), soliaca zmes (jedlá soľ, konzervačná látka E250), cibuľa, sušený cesnak, vláknina, aróma, regulátor kyslosti E262, korenie, zemiakový škrob.

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > BUBLINA UMELÝCH VITAMÍNOV SPĽASLA

Marián Benka

BUBLINA UMELÝCH VITAMÍNOV SPĽASLA

VÝROBCOVIA VÝŽIVOVÝCH DOPLNKOV NÁS PRESVIEDČAJÚ, ŽE BEZ VITAMÍNOV V TABLETKÁCH SA NEZAOBÍDEME. KEĎŽE JEME STRAVU OCHUDOBNENÚ O VÝŽIVOVÉ LÁTKY, POTREBUJEME ICH DOPĹŇAŤ UMELO – TO JE ICH HLAVNÝ ARGUMENT. MNOHÉ VÝSKUMY VŠAK NAZNAČUJÚ, ŽE UMELÉ VITAMÍNY VÄČŠINOU NIJAKO NEPOMÁHAJÚ. NAOPAK, PRI VÄČŠÍCH MNOŽSTVÁCH PREDSTAVUJÚ RIZIKO.

apríklad vitamíny A, E, C alebo B6 sa považujú za antioxidanty, účinné zbrane proti nebezpečným voľným radikálom. Ale je to naozaj tak? Vedecký tím z Milánskej univerzity, vedený Serenou Guarnierovou, to chcel zistiť. Jednej skupine dobrovoľníkov podával čerstvú šťavu z pomaranča, druhej tabletky s umelým vitamínom C a tretej kontrolnej skupine placebo. Potom všetkým odobrali vzorky krvi a vystavili ich pôsobeniu voľného radikálu – peroxidu vodíka. Peroxid najmenej poškodil krv osôb, ktoré pili prírodnú šťavu. Žiadne ochranné účinky sa nepreukázali pri placebe, ale ani pri umelom vitamíne. S. Guarnierová predpokladá, že ako antioxidant nepôsobí len samotný vitamín C, ale spolu s ním aj ďalšie látky obsiahnuté v pomaranči. Ovocie

a zelenina obsahujú desiatky až stovky rôznych látok, pričom úloha mnohých z nich dodnes nie je vede známa. Skupina dánskych, srbských a talianskych výskumníkov si dala tú námahu, že urobila analýzu niekoľkých stoviek štúdií sledujúcich prínos vitamínov A, E, C, betakaroténu a selénu. Porovnávali údaje zo 68 rôznych experimentov vykonaných na takmer štvrť milióne ľudí. Ich jednoznačný záver znie: umelé vitamíny nemajú na ľudské zdravie takmer žiadny pozitívny účinok. Naopak, vo vyšších dávkach sú nebezpečné. Švédsky výskum, vykonaný na štyroch stovkách žien vo veku od 28 do 76 rokov, preukázal výrazné zvýšenie rizika osteoporózy už pri zdvojnásobenej odporúčanej dávke vitamínu A. Výskum

> SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ

Lekárskej fakulty Newyorskej univerzity pod vedením Edwarda Fischera zase ukázal, že umelé vitamíny E, C a betakarotén zvyšujú hladinu „zlého“ cholesterolu LDL, ktorý škodí srdcu. Vo Fínsku prebehla rozsiahla štúdia, ktorá sa snažila zistiť, či užívanie tabletiek s betakaroténom môže fungovať ako prevencia rakoviny. Pokusy sa robili na rozsiahlej vzorke 29 000 silných fajčiarov, u ktorých je vysoké riziko rakoviny pľúc. Po siedmich rokoch vedci s prekvapením zistili, že v skupine, ktorá celé tie roky betakarotén pravidelne jedla, sa rakovina vyskytla o 18 percent častejšie ako v skupine, ktorá ho vôbec nebrala. Nadmerné dávky vitamínu D zvyšujú zrážanlivosť krvi a zvyšujú tým riziko vzniku trombózy. Tiež môžu spôsobiť žalúdočnú nevoľnosť, vracanie, bolesti hlavy a depresie. Veľké dávky vitamínu K ničia červené krvinky, čo má za následok chudokrvnosť. A tak by sme mohli pokračovať. Všetky umelé vitamíny sú len napodobeninou prirodzených vitamínov. Prírodné vitamíny sa skladajú z mnohých substancií, z ktorých sa však nie všetky dajú chemicky vyrobiť. Výrobcovia umelých vitamínov vyrábajú len to, čo považujú za hlavnú účinnú zložku. Pri výrobe týchto pseudovitamínov sa zvyknú používať aj geneticky modiﬁkované plodiny alebo látky z kaﬁlérie. Navyše sa do tabletiek pridávajú umelé sladidlá a ďalšie nebezpečné látky na zlepšenie ich chuti. Všeobecne panuje presvedčenie, že ak sa predávkujeme nejakým vitamínom, organizmus si s ním poradí – prirodzenou cestou ho vylúči. Ale s niektorými syntetickými látkami vo výživových doplnkoch si telo poradiť nevie, a tak sa v ňom miesto vylúčenia usádzajú. Tabletky môžu mať význam pri ťažkých ochoreniach spojených s akútnym nedostatkom niektorého vitamínu. Za bežných okolností sa im však treba vyhnúť a dať prednosť prirodzenej strave. Na argumente o nedostatočných nutričných hodnotách mnohých potravín je mnoho pravdy, môžete sa však orientovať na sezónne ovocie a zeleninu, pokiaľ možno z vlastnej záhradky, tržnice alebo bioobchodu. Skleníkové paradajky kúpené v zime vám veľmi nepomôžu. Ale už naši predkovia poznali zimnú vitamínovú bombu – kyslú sudovú kapustu.

Samuel Roth

SAMUELOVA

PRÍRODNÁ LEKÁREŇ

ríroda ponúka pestrú škálu vitamínov a ďalších užitočných látok vo všetkých možných formách. Či už je to ovocie, zelenina alebo iné pokrmy, vždy platí jedno základné pravidlo – ideálne z vlastnej záhrady či vlastnej výroby alebo z overeného zdroja. V prípade, že by ste chceli hľadať vitamíny v čajoch, siahnite po bylinke menom Rakytník rešetliakový. Tento malý zázrak obsahuje obrovské množstvo vitamínu C a dokáže pomôcť pri chrípke či nachladnutí. Bylinky si však nemusíte zalievať ako čaj – môžete ich pokojne pridávať aj do varenia. Skúste si na záhradke, prípadne na balkóne vypestovať bazalku, majorán, tymián či šalviu. Ktorúkoľvek z týchto byliniek – podľa chuti a zdravého rozumu – možno pridávať do polievok, omáčok a v podstate do akékoľvek iného pokrmu. Okrem toho, že obsahujú zdraviu prospešné látky, napomôžu aj vášmu tráveniu. Vášmu telu pomôžu aj oleje. Existuje ich obrovské množstvo a ťažko možno odporučiť jeden „všeliek“. Dobrou radou však je kupovať oleje najvyššej kvality, pretože za svoju občas vysokú cenu stoja. Ak s nimi nemáte skúsenosti, zo začiatku možno vyskúšať napríklad olej olivový či kokosový. Posledný menovaný možno využiť aj na kozmetické účely (napríklad po holení).

HERBÁR > STROM AKO POSVÄTNÁ BYTOSŤ A ZDROJ LIEČENIA

Peter Havaši

STROM AKO POSVÄTNÁ BYTOSŤ

A ZDROJ LIEČENIA 92

STROMY UCTIEVALI V MNOHÝCH NÁBOŽENSTVÁCH A SPIRITUÁLNYCH PRAKTIKÁCH. VO VIACERÝCH TRADÍCIÁCH SA SPOMÍNA MYSTICKÝ STROM ŽIVOTA, KTORÝ PRECHÁDZA VŠETKÝMI SVETMI. JEHO KORENE, KMEŇ A KORUNA PREDSTAVUJÚ PODSVETIE, ZEM A NEBESIA. ZAKORENENÝ V PÔDE A S KONÁRMI TIAHNUCIMI SA HORE PREDSTAVUJE PRIRODZENÝ SYMBOL SPOJENIA MEDZI ZEMOU A NEBOM.

kresťanská biblia hovorí o „strome života” alebo „strome poznania dobra a zla”. Budhizmus spomína strom bódhi, pod ktorým údajne Budha dosiahol osvietenie, keď tam sedel a meditoval. V Indii sú posvätné stromy obklopené veriacimi, ktorí hľadajú požehnanie ich ducha alebo božstva, ľudia prosia o zdravie a silu. K „nohám“

týchto živých chrámov kladú jedlo a iné dary. Tiež priväzujú o stromy farebné stuhy a balíčky s prosbami. Obyvatelia severovýchodnej časti Afriky vnímajú strom s latinským názvom Sclerocarya birrea s plodmi marulami ako zásnubný strom. Žena, ktorá si praje počať syna, pije nápoj pripravený z kôry samčieho stromu tohto druhu. V mnohých častiach Afriky ženy dodnes nosia kôru zo svä-

STROM AKO POSVÄTNÁ BYTOSŤ A ZDROJ LIEČENIA < HERBÁR

tých stromov na podporu plodnosti. Austrálske domorodé kmene používali liečivé recepty z čajovníka a eukalyptu oveľa skôr, ako tieto rastliny vstúpili do sveta konvenčnej medicíny. Domorodci inhalovali výpary z mladých listov čajovníka, aby predišli krčným a nosným problémom. Listy tiež rozdrvili do pasty, ktorá slúžila ako úľava pri kožných infekciách. Keltskí druidi, podobne ako starí Slovania, uctievali posvätné háje. V starých hájoch v rôznych častiach Walesu, Írska a Cornwallu stále nájdete stromy vyzdobené stužkami, ozdobami a prosbami o liečenie a požehnanie. V ľudových tradíciách celej Európy sa až do začiatku 20. storočia stromom prisudzovali magické liečivé sily. Ľudia navštevovali posvätné háje veľkých dubov, bukov či gaštanov, ktoré slúžili aj ako veštiarne. Keď sa odobrali do posvätného hája a pod mohutnými vetvami stromov sa uložili na spánok, duchovia stromov im ponúkli odpoveď na ich problémy. Chorí sa uzdravovali. Preto sa aj obyčajné odlomenie konára v posvätnom háji považovalo za hriech. Verilo sa, že poranený strom páchateľa potrestá smrťou alebo ochorením. Dnes opäť objavujeme uzdravujúcu silu stromov. Vraví sa, že liečiť môže už samotný pobyt v lese.

ICH ENERGIA UZDRAVUJE Jeden zo známych taoistických majstrov Mantak Chia z Thajska učí študentov meditáciu so stromami ako spôsob uvoľňovania „negatívnych energií”. Učí, ako zladiť našu myseľ a telo s energetickým poľom stromu. Majster vysvetľuje, že stromy sú prírodné procesory, ktoré vedia transformovať chorú alebo negatívnu energiu tela a mysle na pozitívnu, vitálnu silu. Taoistická teória tvrdí: keďže stromy stoja v pokoji, dokážu lepšie absorbovať zemskú energiu a univerzálnu silu z nebies. Stromy a všetky rastliny dokážu absorbovať svetelné frekvencie a transformovať ich do fyzickej potravy. Zaujímavým poznatkom je, že presne to isté dokážu vykonávať aj s energetickou potravou. Taoizmus vníma stromy ako duše v konštantnej meditácii, komunikujúce s prostredím a vyššími silami. Donedávna ľudia verili, že je to zeleň, vďaka ktorej pobyt v lese prospieva zdraviu. Matthew Silverstone vo svojej prelomovej publikácii Blinded

by Science uvádza množstvo vedeckých štúdií potvrdzujúcich, že sú to práve vibračné vlastnosti stromov a rastlín, ktoré nás obdarovávajú pozitívnymi zdravotnými účinkami, nie zelená farba v prírode… Silverstone dokladá, že stromy zlepšujú zdravotné ťažkosti a mentálne ochorenia, ADHD, rýchlosť reakcií a depresie, zmierňujú bolesti hlavy, alebo zvyšujú schopnosť koncentrácie. Publikácia obsahuje množstvo štúdií potvrdzujúcich zlepšenie psychického stavu detí, ktoré sa hrajú pri stromoch a rastlinách. Ruské výskumy dokázali, že vetvy sibírskej jedle umiestnené v blízkosti pacienta znižujú množstvo mikróbov v jeho tele až o 50 %. Borovicové a borievkové vetvy zase urýchľovali rekonvalescenciu, hlavne u pacientov s chorými pľúcami. Tieto stromy prinášali úľavu aj pri migrénach.

STROMY A ICH ÚČINKY Každému stromu môžeme na základe ľudových tradícií, dlhoročných pozorovaní i vedeckých výskumov prisúdiť určité špeciﬁcké uzdravujúce účinky. Spomeňme aspoň príklady niektorých bežne rozšírených stromov: Dub podporuje myšlienkové procesy, a predovšetkým rozhodovanie. Preto sa pobyt pod týmto stromom odporúča tým, ktorí majú nevyriešené problémy. Dub im dodá silu a napovie to najlepšie riešenie. Dub odstraňuje strach a fyzickú či emocionálnu slabosť; lieči obličkové kamene, interné a externé krvácanie, podporuje cirkuláciu krvi a znižuje horúčky. Buk je stromom plodnosti, starovekí Rimania k nemu privádzali jalové zvieratá, ako aj neplodné ženy. Pobyt pod bukom uľaví od stresu a bolestí hlavy, normalizuje krvný tlak. Buk nám poskytuje pocit bezpečia, nepríjemné problémy potom dokážeme vnímať z nadhľadu. Posilňuje schopnosť tolerancie voči ostatným. Prináša podvedomú múdrosť, liečenie a prepojenie so zemou. Okrem iného pomáha pri žalúdočných problémoch, lieči rany a vredy. Breza je strom pre melancholikov; zaháňa zlé myšlienky a spôsobuje dobrú náladu. Keď objímeme kmeň brezy, prinesie nám to pokoj a celkové posilnenie. Pomôže nám tiež pri rozvíjaní intuície a vnímavosti. Breza prináša nové začiatky;

HERBÁR > STROM AKO POSVÄTNÁ BYTOSŤ A ZDROJ LIEČENIA

STROM AKO POSVÄTNÁ BYTOSŤ A ZDROJ LIEČENIA < HERBÁR

ochraňuje matky a ich deti; zmierňuje problém so zadržiavaním tekutín, vysokou hladinou cholesterolu, ekzémami a kožnými alergiami. Spánok pod brezou sa odporúča tým, ktorí sa cítia vyčerpaní ochorením alebo ťažkou prácou. Borovica bola uctievaná už v staroveku. Populárnym stromom bola predovšetkým v Číne a Japonsku. Tam bola považovaná za strom, ktorý posilňuje živé bytosti i duše zomrelých. Aj v Európe bola borovica symbolom sily, zdravia, dlhovekosti a plodnosti. Kelti ju považovali za „matku múdrosti” a strom zdravia. Prítomnosť borovice pomáha zostriť intelekt, posilňuje pamäť a vracia emocionálnu rovnováhu. Zmierňuje zlosť a stres, a dokonca je prospešná aj pri chudnutí. Borovice majú antiseptické účinky, chránia pred rôznymi druhmi infekcií. Liečia infekcie krku, priedušiek a pľúc; sú účinné proti prechladnutiam, horúčkam a bolestiam hrdla. Gaštan upokojuje, zmierňuje napätie a pomáha tak predovšetkým vo chvíľach, keď prežívame veľké obavy a strach. Tento strom lieči chorú dušu a pomáha nájsť stratené sebavedomie a istotu. Vŕba prináša ochranu a harmóniu s cyklami ročných období a mesiaca; znižuje bolesť a zápaly, zmierňuje reumatickú artritídu, horúčky a bolesti hlavy; pomáha pri problémoch s očami. Lipa je stromom zmierenia. Za dávnych čias, keď sa dva poškriepené rody či susedia udobrili, zasadili na hranici svojich území lipu, aby ochraňovala ich mier a pokoj. Je to strom lásky, ktorý urovnáva medziľudské vzťahy. Energie lipy zaisťujú zdravý odpočinok, privolávajú veštecké sny, a predovšetkým prinášajú príjemnú a mierumilovnú atmosféru vo vzťahoch. Preto sa pobyt pri kmeni lipy odporúča predovšetkým tým ľuďom, ktorí vidia všetko čierno a domnievajú sa, že ich neustále niekto prenasleduje a chce im ublížiť. Smrek má ochrannú moc a na niektorých miestach ho ešte aj dnes vysádzajú tam, kde má chrániť dom a rodinu pred zlom, chorobami a nepriazňou osudu. Pre našich predkov stelesňoval ženský prvok, a preto bol stromom života a materstva. K smreku sa mô-

žeme obracať pri akýchkoľvek zdravotných problémoch – telesných, psychických a iných. Tento strom je ako láskavá matka, ktorá nás k sebe privinie a zoberie z nás všetko nepríjemné.

AKO SA NAPOJIŤ Keď sa dostanete do kontaktu so stromom, prijme vaše vibrácie, či už si to uvedomujete alebo nie. Vaše telo a duša začnú rezonovať s energiou stromov, čo vás vybalansuje a uzemní. Aj veľa stromov v kvetináčoch môže vytvoriť svätý háj v domácnosti alebo na terase. Dve alebo tri bonsaje doma či v práci okamžite vytvoria liečivé prostredie, ktoré uvoľní narastajúce napätie. Netreba sa špecializovať na určité druhy stromov. Každý strom je silný zdroj duchovného liečenia. Môže pomôcť vášmu imunitnému systému, bojovať či už proti chorobe alebo smútku. Keďže stromy sú zakorenené v zemi, prijímajú koreňmi vodu a listami svetlo slnečných lúčov, stávajú sa trvalým zdrojom zemskej liečivej sily aj v najtvrdších betónových džungliach a na námestiach mestských centier. Môžete sedieť oproti stromu v lese, ktorý je stovky až tisíce rokov starý. Tis môže žiť viac ako 2000 a niektoré duby viac ako 1000 rokov. Také staré stromy dokážu akumulovať obrovské množstvo sily a múdrosti. V lese alebo mestskom parku si môžete nájsť kruh stromov, ktorý sa stane vaším osobným posvätným hájikom. Rád by som vás inšpiroval, aby ste si našli aspoň 30 minút voľného času na spojenie so stromom. Vyšplhajte sa do koruny, dotýkajte sa ho, objímajte ho, alebo iba seďte pri strome a vychutnávajte si jeho prítomnosť, ako aj bohatstvo, ktoré ponúka príroda. Nielen vizuálnu krásu, ale aj terapeutické účinky a čerstvý vzduch. Položte ruky na strom, otvorte sa jeho múdrosti a pošlite mu svoju vďaku. Strom objímte a pritisnite sa k nemu celým telom. Zavrite oči, zabudnite na všetky problémy a sústreďte sa len na zjednotenie so stromom. Predstavujte si a vnímajte, ako zo stromu prichádza do vášho tela prúd energie.

PRÍBEHY ZEME > ZRODENIE PIATEHO SLNKA

ZRODENIE PIATEHO SLNKA > PRÍBEHY ZEME

Aztécky príbeh (dnešné Mexiko)

ZRODENIE PIATEHO SLNKA

a počiatku piateho veku bol svet temný, bez slnka i mesiaca. Vtedy sa bohovia zišli v Teotihuacáne, aby sa poradili a vybrali spomedzi seba niekoho, kto sa stane slnkom a prinesie svetu prvý úsvit. Ako kandidát sa ihneď ponúkol boh Tecciztecatl, ostatní nenabrali odvahu. Vonku pred miestom zhromaždenia stál chudobný a chorý boh Nanahuatzin, ktorý len počúval, o čom sa ostatní rozprávajú. Nakoniec ho však rada bohov predvolala a nariadila mu, aby práve on na seba zobral úlohu nového slnečného boha. Nanahuatzin súhlasil a Tecciztecatlovi sa ušla už len funkcia mesiaca. Obaja bohovia potom podstúpili niekoľkodňový očistný pôst a pokánie, ostatní medzitým postavili obetnú hranicu a zapálili posvätný oheň. Tecciztecatl predvádzal pokánie s plnou pompou a nádherou: bičoval sa najlepšími jedľovými konármi a obetoval vyberané klbká trávy a čisté kadidlo. Nanahuatzin však prinášal len lacné obety a namiesto kadidla dokonca použil chrasty zo svojich vredov. Obaja bohovia sa štyri dni a štyri noci kajali na vrcholkoch dvoch hôr, ktoré pre nich ostatní navŕšili (tak podľa legendy vznikla Slnečná pyramída a Mesačná pyramída v meste Teotihuacán). S úderom polnoci posledného dňa sa obaja bohovia odeli do obradných rúch. Tecciztecatl dostal svoju okrúhlu čelenku z volavčieho peria a zdobenú kazajku. Nanahuatzinovi dali bohovia len papierovú čelenku a obliekli mu otrhané šaty. Obklopili dvojicu a vyzvali Tecciztecatla, aby sa ako prvý vrhol do plameňov posvätného ohňa. V tej chvíli sa však oheň prudko rozhorel mocným, neznesiteľným plameňom a Tecciztecatl od neho v hrôze ustúpil. Pokúsil sa k nemu priblížiť ešte štyrikrát, ale zakaždým ho opustila odvaha. Preto sa bohovia obrátili na Nanahuatzina a poprosili ho, aby sa ako prvý vrhol do ohňa on. Nanahuatzin prekonal strach a skočil do plameňov. Jeho telo syčalo a praskalo v ohni. Keď to Tecciztecatl uvidel, nenechal

sa zahanbiť a skočil do ohňa aj on. Obaja zhoreli. Hneď za nimi vletel do plameňov orol. Keď z nich vyletel, mal perie obhorené a očernené od žiaru. Za ním prebehol ohňom ocelot. To už plamene pohasínali, a tak mu na pamiatku ostali na koži len čierne škvrny. Bohovia dlho sedeli okolo vyhasínajúceho ohňa a čakali, kto z obetovaných ako prvý povstane z popola a vystúpi na oblohu ako slnko piateho veku. Keď začala obloha blednúť a ružovieť prvým úsvitom, rozhliadali sa na všetky strany, aby videli, odkiaľ slnko vychádza. Quetzalcoatl, Ehecatl, Totec a Červený Tezcatlipoca sa spolu s ďalšími štyrmi bohyňami zadívali na východ a zbadali Nanahuatzina, ako stúpa na oblohe. Onedlho sa za ním objavil aj Tecciztecatl. Obaja sa však pohybovali po rovnakej dráhe a bohovia nevedeli, čo s tým majú robiť. Teraz svietili dve slnká a hrozilo, že ich spoločný žiar spáli svet. Vtedy jeden z bohov schmatol králika a prudko ním udrel Tecciztecatla do tváre. Tecciztecatlova tvár po tomto údere celá pobledla. Obe slnká však stáli na mieste, neschopné pohybu a svetu naďalej hrozila skaza. Boh vetra Ehecatl vtedy zafúkal zo všetkých síl, čím postrčil Nanahuatzina na jeho pravú dráhu, kým Tecciztecatl zostával nehybne stáť uprostred neba. Keď však Nanahuatzin doputoval na západ a zapadol za obzor, vydal sa aj Tecciztecatl na svoju cestu po oblohe. Tak sa dodnes každý deň míňajú na oblohe – kým jeden pracuje, druhý odpočíva. Tecciztecatl sa najprv objavuje ako malý kosáčik, deň za dňom však rastie, až kým sa celý nezaguľatí, po pätnástich dňoch vyzerá tak, že sa podobá na veľkú hlinenú panvicu. Každú noc, keď vyjde, je najprv temne červený, ale keď chvíľu putuje po oblohe, zbledne a na tvári mu vidieť jasný odtlačok králika. Potom, ako dosiahne plný jas, sa začne opäť zmenšovať, až nakoniec umrie a čaká na svoje znovuzrodenie.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

KNIHA D DĚJINY LEGENDÁRNÍCH ZEMÍ A MÍST Umberto Eco (2013) 480 strán Od Homérových básní až po súčasnú science-ﬁction, od svätých písem po komiksy, cez všetky kľúp čové literárne diela, o ktorých sme sa učili ciest po Alicu v krajine zázračili (od ( d Gulliverových G lli kov, od Tolkiena po Milión Marca Pola), literatúra po celé veky neustále vytvárala pomyselné a bájne krajiny a premietala do nich všetky priania, sny, utópie a nočné mory, ktoré v našom obmedzenom skutočnom svete pôsobia príliš rušivo a vyzývavo. Umberto Eco sa stáva naším sprievodcom na obrazovo bohato dokumentovanej ceste po oných ďalekých, neznámych krajinách a ukazuje nám ich obyvateľov, vášne, hrdinov, ale predovšetkým význam, ktorý pre nás majú.

DOBYTÍ SVĚTA D Michel Chossudovsky (2013) M 160 strán Michel Chossudovsky je emeritM ný profesor ekonómie Ottawskej n uuniverzity a šéfuje montrealskému Centru pre výskum globalizácie. C Tretiu svetovú vojnu nepovažuje T zza utópiu, ale neodvrátiteľnú hrozbu... Riziko konﬂiktu sa zakladá na detailne b Ri ik globálneho l bál pripravenom vojenskom konﬂikte USA a NATO proti Sýrii, Iránu a ďalším krajinám tzv. Osi zla. Iróniou je, že reálne neexistujúce iránske jadrové zbrane sú označované za hrozbu pre svetový mier, kým americké atómové bomby sú údajne „humanitárne“ a majú len „lokálne účinky“. Preventívny útok proti Iránu je obhajovaný ako súčasť „spravodlivej vojny proti terorizmu“. Skutočnou príčinou je však americký záujem o ovládnutie kľúčových zdrojov ropy a zemného plynu. SYNAGOGA SATANOVA Andrew Carrington Hitchcock A (2009) 137 strán K vydaniu tejto knihy viedol vydavateľa nárast extrémizmu a antisev mitských nálad. Ak chceme s tam kými extrémistickými pohnútkami k úspešne ú š bojovať, b j ť musíme poznať a pochopiť to, z čoho vychádzajú. Knihu A. C. Hitchcocka nemožno považo-

www.pantarhei.sk

vať za vyslovene antisemitskú, pretože je dostupná aj v Nemecku či Rakúsku, kde je prístup k antisemitizmu a rasizmu oproti iným krajinám oveľa tvrdší. Český preklad je určený predovšetkým historikom, politológom, a taktiež všetkým, ktorí sa zaujímajú o históriu judaizmu a s ním ruka v ruke antisemitizmu. To, s čím však nemožno jednoznačne súhlasiť, je snaha o ponímanie židovstva ako jednoliateho celku a tá istá snaha zvaliť na židovstvo vinu za všetko zlo vo svete. SÚOSTROVIE GULAG Alexander Solženicyn (2012) A 1248 strán Solženicynovo prelomové dielo odhaľuje pomery v sovietskych komuh nistických koncentračných táboroch. n Stalo sa symbolom politickej a ľudskej obžaloby stalinizmu, pričom však že základy totalitného štátu siaš k neobchádza b hád fakt, f hajú až k Leninovi. Už počas jeho vlády začali masové popravy, položil základy plánovanej ekonomiky, vznikla Čeka a prvé pracovné tábory, neskôr známe ako gulagy. Autor čerpal z vlastných skúseností politického väzňa, ktorý prešiel hrôzami gulagu, ako aj z dobových dokumentov a mnohých autentických svedectiev. Sleduje osud jedného väzňa od zatknutia cez vyšetrovanie, súd, transport do tábora a život v ňom, ako aj ďalšie príbehy jednotlivých väzňov. Na pozadí týchto udalostí uvažuje o nezmyselnej krutosti a absurdite sovietskeho zákonodarstva a pomerov v Stalinovej ére. Podľa Solženicynových prepočtov prešlo gulagmi počas ich existencie okolo šesťdesiat miliónov ľudí. SIDDHÁRTHA Hermann Hesse (2008) 142 strán Poviedka Siddhártha napísaná v rokoch 1919 až 1922 nesie podtitul „indická báseň“. Vskutku básnickým jazykom sa v nej rozpráva príbeh j brahmanského syna Siddhárthu, ktob rý hľadá pravdu a zmysel života. Hermann Hesse (1877 – 1962) si pri hľadaní cesty z myšlienkových a spoločenských kríz svojej doby i z kríz vlastných berie na pomoc myslenie Východu. Popri čínskej múdrosti sú to predovšetkým prvky hinduizmu a najmä budhizmu, ku ktorému autor dlhé roky inklinoval. Budhizmus však vôbec nebol nejakým jeho „vyznaním“ a poviedka Siddhártha je podľa Hesseho vyjadrenia výrazom oslobodenia od zviazanosti indickým myslením.

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

FILM A ATLAS MRAKOV (CLOUD ATLAS) D Dráma / Mysteriózny / Sci-ﬁ / Psychologický P N Nemecko / USA / Hongkong / Singapur, 2012, 165 min R Réžia: Tom Tykwer, Lana Wachowski, Andy Wachowski Hrajú: Tom Hanks, Halle Berry, H JJim Sturgess, Hugo Weaving, Hugh Grant, Ben Whishaw, Jim Broadbent, Susan Sarandon, Keith David, James D‘Arcy, Xun Zhou, Du-na Bae, Alistair Petrie, Götz Otto, David Gyasi, Robert Fyfe Filmová adaptácia románu Davida Mitchella rozpráva šesť žánrovo odlišných príbehov, ktoré sa odohrávajú v rôznych časoch a na rôznych miestach od začiatku 19. storočia až po postapokalytickú budúcnosť. Film zobrazuje myšlienku kontinuálnej prepojenosti nášho bytia, a predovšetkým našich činov naprieč časom a priestorom, kde všetko má svoju príčinu i následok, zmysel, kde sa vrahova duša premení na veľkého hrdinu a kde jediný láskavý skutok v prítomnosti vyvolá revolúciu v ďalekej budúcnosti. A ARCHITEKT ODPADU (GARBAGE WARRIOR) Dokumentárny D Veľká Británia, 2007, 84 min V R Réžia: Oliver Hodge Hrajú: Michael Reynolds H A Američan Michael Reynolds tri d desiatky rokov úspešne stavia veľm mi lacné domy, ktoré disponujú l ý zdrojom d j vlastným energie, vody aj tepla. Využíva staré pneumatiky, plechovky od piva a sklenené fľaše. Táto prekvapivo skvele fungujúca alternatíva bývania z dielne vyštudovaného architekta a zástancu trvalo udržateľného rozvoja z Nového Mexika napriek tomu – alebo skôr práve preto – v USA neustále naráža na najrôznejšie byrokratické prekážky. Režisér Oliver Hodge zaznamenával prácu Michaela Reynoldsa a jeho boj s americkými úradníkmi celé tri roky. Vypravil sa s ním a jeho partiou nadšených spolupracovníkov aj na vlnami cunami úplne zničené Andamanské ostrovy, kde sa ich lacné a účelné domčeky stretli s veľkým nadšením. Z celkových 350 hodín nakrúteného materiálu sa tvorcom napokon podarilo zostrihať nesmierne živý a zaujímavý portrét výnimočného muža a jeho splneného životného sna...

D DIEŤA DŽUNGLE ( (DSCHUNGELKIND) D Dráma / Dobrodružný N Nemecko, 2011, 131 min R Réžia: Roland Suso Richter H Hrajú: Thomas Kretschmann, Nadja U Uhl, Stella Kunkat, Sina Tkotsch, T Engel Tina Fil é spracovanie autobiografického románu SabiFilmové ne Kuegler. Tá svoje detstvo strávila spolu s rodičmi a dvomi súrodencami pri novoobjavenom kmeni Faya na ostrove Papua v Novej Guinei, kam nemecká vláda vyslala jej otca, aby študoval jazyk tohto kmeňa. Kmeň Faya mal v čase objavenia 400 obyvateľov, ktorí ešte stále lovili s lukmi a šípmi, jedli hady, hmyz, červy a praktizovali medzikmeňové vojny a zabíjanie z pomsty. K KOCKA 0 (CUBE ZERO) Sci-fi / Dráma / Horor / Triler K Kanada, 2004, 94 min R Réžia: Ernie Barbarash H Hrajú: Zachary Bennett, Stephanie M Moore, Michael Riley, Terri Hawkes Skupina ľudí sa prebudí v miestn nosti tvaru kocky a netušia, ako s tam dostali. Kocka má na kažsa d j strane t h dd dej vchod do susednej kocky a ľudia sa snažia prísť na to, ako sa z bludiska kociek dostať von. Aby to nebolo také jednoduché, v niektorých kockách sa nachádzajú smrteľné pasce, vďaka ktorým občas niekto z uväznených zomrie strašnou smrťou. Na svojich monitoroch všetko sleduje dvojica operátorov, ovládajúcich mechanizmy Kocky, slúžiacich zvrátenému totalitnému režimu. Film nadväzuje na predchádzajúce diely trilógie Kocka a Kocka 2: Hyperkocka. M MELANCHOLIA D Dráma / Sci-fi / Psychologický D Dánsko / Švédsko / Francúzsko / N Nemecko, 2011, 130 min R Réžia: Lars von Trier H Hrajú: Kirsten Dunst, Charlotte G Gainsbourg, Kiefer Sutherland, C Charlotte Rampling, Udo Kier, Alexander Skarsgård, Stellan Skarsgård, John Hurt K Zemi sa blíži planéta a hrozí, že do nej narazí. Ústredným motívom sa stáva vzťah dvoch sestier Justine a Claire, ktorým desivá možnosť zániku poriadne zamieša osudom. Príbeh filmu je rozdelený do dvoch častí, v prvej sa odohráva svadba psychicky nestabilnej Justine a v druhej výsek zo života Claire pred blížiacou sa možnou zrážkou Zeme s planétou zvanou Melancholia.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S HUDOBNÝM E-SHOPOM WWW.CDCLUB.EU

HUDBA B BILLY BARMAN Modrý jazyk M Dĺžka: 37:31 D Rok vydania: 2013 R Druhý album skladateľskéD ho tandemu Juraj Podmah nický a Jozef Vrábeľ prin náša desať nových skladieb n a jeden bonus v podobe piesne Strmá voda, nahranej koncom roku 2011. Jeho produkcia sa nesie v znamení súčasného indie popu, ktorý je spievaný výlučne v slovenčine. Hudobne Modrý jazyk prekvapuje miestami ostrejším zvukom, viachlasom alebo v úvodnej piesni Absint aj zvukom harfy. Pri jeho počúvaní sa dá nadobudnúť dojem, že domáca scéna nestráca krok so svetovou. Príkladom toho je i tento titul, rovnako po zvukovej a aranžérskej stránke. Zo všetkých nahrávok najviac vynikajú piesne Ľudožrút a Traja, ktoré by si mali všimnúť aj domáce rádiá.

100

RONA HARTNER & R DJ D TAGADA Gypsy Therapy Dĺžka: 51:16 D Rok R vydania: 2013 Rumunská speváčka a heR rečka známa z ﬁlmov ako r napríklad Čas vlkov alen bbo Gádžo dillo prichádza tentoraz s kolekciou vlastných aj prevzatých piesní, ktoré zaranžoval francúzsky dídžej a producent DJ Tagada. Výsledkom je moderná cigánska veselica, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani poprední predstavitelia svetovej rómskej popkultúry. Album prináša jedenásť skvelých piesní, ktoré tematicky prechádzajú od cigánskych melódií a rytmov až k elektronickému swingu, mexickej kumbii alebo súčasnému šansónu. N NICK CAVE AND THE BAD B SEEDS Live L From KCRW D Dĺžka: 52:15 R vydania: 2013 Rok P vydarenom štúdiovom Po a albume Push The Sky Away N Nick Cave a spol. potvrdzujú, že rok 2013 bol pre d nich skutočne priaznivý. Po úspešnej koncertnej sezóne prichádza táto partia tentoraz so živým záznamom nahraným pôvodne pre americké rádio KCRW. Desať

uvoľnených koncertných verzií novších i starších hitov ako Mercy Seat alebo Jack The Ripper potvrdzujú, že kapela je vo výbornej forme a ich hudba nestráca obrovské kúzlo umocnené živým hraním. Doplniť oficiálnu diskografiu o tento koncertný titul bolo dôstojným zavŕšením sezóny. Veríme, že nie poslednej. ENZO AVITABILE E Music Life M Dĺžka: 82:57 D Rok R vydania: 2013 Music Life predstavuje soundM track z filmu o živote neat polského skladateľa, saxop fonistu a speváka menom f Enzo Avitabile. Jeho sóloE vá kariéra sa začala v roku 1982. Celkovo má na svojom konte takmer dva tucty oficiálnych albumov a množstvo spoluprác napríklad s Kubáncom Eliadosom Ochoom, Malijčanom Dabym Tourem, Bobom Geldofom alebo Davidom Crosbym. Kolekcia Music Life obsahuje osemnásť piesní, ktoré mapujú pestrú kariéru tohto nezvyčajného umelca. Hudba Enza Avitabileho nezaprie pôvodné korene, a napriek tomu jej hudobná globalizácia nezabránila prekročiť hranice i rodného Talianska. AMADOU & MARIAM A Dimanche A Bamako D Dĺžka: 56:11 D Rok R vydania: 2005 Historické albumy už neH raz vznikli ako výsledok r nevšedných a zdanlivo pron tichodných spoluprác. Pred t deviatimi rokmi sa takéto d niečo podarilo zrakovo postihnutej manželskej dvojici z Mali menom Amadou & Mariam, keď spojila svoje sily s talentovaným Španielom Manuom Chaom. Výsledkom je nadčasový titul, ktorý sa doteraz hlavnej skladateľskej dvojici nepodarilo prekonať ani napriek neskorším úspešným albumom. Hlavné čaro spočíva v silných piesňach, v ktorých sa prelína afro rock s románskou melodikou. Tú do albumu vložil práve Manu Chao svojou inštrumentálnou výpomocou, občasným spevom a najmä skvelou produkciou.

Róbert Gregor (autor je hudobný publicista a prevádzkovateľ hudobného e-shopu www.cdclub.eu)

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

HRY BALDUR’S GATE 2: COMPLETE BALDUR’SGATE 2: ENHANCED EDITION Legendárna „old schol“ izometrická RPG (hra na hrdinov) a jej datadisky patria k tomu najlepšiemu, čo môžu PC hry ponúknuť. Najmä v dobe úpadku herného odvetvia ako takého. Epický príbeh, prepracovaná herná mechanika, strhuh jjúca atmosféra, minimum bbugov, na svoju dobu prekkrásna graﬁka, soundtrack, kktorý v ničom nezaostáva zza prvotriednymi hudobnými albumami, a k tomu n herná doba viac ako 60 hoh dín čistého času. To sú Baldur’s Gate 2: Shadows of Amn + Baldur’s Gate 2: Throne of Bhaal odohrávaT jjúce sa vo svete Forgotten Realms podľa pravidiel Advanced Dungeons and Dragons. Konkrétne v Athkatle, Podtemne, Suldanessellare, Saradushi, Strážcovej pevnosti, „vreckovej pláni“ a ich okolí. Hráč sa počas putovania stretne s viacerými postavami z prvého dielu, z ktorých niektoré sa môžu stať jeho spojencami. Každý člen družiny má unikátnu úlohu, vlastnú osobnosť a niektoré ponúkajú možnosť romantického vzťahu. Niektoré úlohy je možné splniť viacerými spôsobmi, prípadne sa v určitých fázach dobrodružstva treba rozhodnúť medzi dvoma rozličnými cestami. V dnešných hrách je to bežné, ale na prelome 20. a 21. storočia išlo o výrazný bonus. Rovnako ako boli bonusom herné štatistiky postáv, komplexné popisy väčšiny výbavy, obzvlášť cenných artefaktov a výroba tých najmocnejších z ingrediencií podľa receptov. Baldur’s Gate 2 rozhodne nie sú jednoduché ani ľahké, pre začínajúcich hráčov tohto žánru sú výzvou. Túto výzvu sa však oplatí prijať. Putovanie plynie raz ľahko a rýchlo, inokedy s výrazným škrípaním zubov, hráča baví úžasná hrateľnosť. Na viaceré momenty určite nikdy nezabudnete. V závere je možné dosiahnuť tri rôzne ukončenia v závislosti od presvedčenia hlavnej postavy. Okrem toho 15. novembra vyšla vylepšená verzia s názvom BG 2: Enhanced Edition, ktorá – podobne ako v prípade vylepšenej verzie prvého dielu – pridáva nových možných členov družiny, lokality, úlohy, vylepšenú graﬁku, rieši chyby, zjednodušuje hru viacerých hráčov a adaptuje hry aj na tablety s operačným systémom Android a iOS.

HEROES OF MIGHT AND MAGIC 3: COMPLETE Opäť legenda a kultová klasika. Ťahová stratégia Heroes of Might and Magic 3: The Restoration of Erathia zasiahla naše monitory koncom 20. storočia, onedlho bola rozšírená nemenej kvalitnými datadiskami Heroes of Might and Magic 3: Armageddon’s Blade a Heroes of Might and M Magic 3: The Shad of Death. Spolu dow t tvoria balík Complete, k ktorému sa niekeku d pridáva aj bizardy n Heroes Chronicles. ný H sa vyznačuje miHra n nimom bugov, prek krásnym epickým dejom, rozprávkovou grafikou, soundtrackom snáď prevyšujúcim aj BG 2. Balík Complete charakterizuje zložitá herná mechanika, vynikajúca hrateľnosť a vysoká, občas až zúfalá obtiažnosť. Vďaka obtiažnosti príde nutnosť opakovať hru, špekulovať, využívať všetky možnosti čo najefektívnejšie, do pamäti sa vám zapíšu mnohé nezabudnuteľné udalosti. Dej nadväzuje na predchádzajúce diely, aj keď sa odohráva na inom kontinente. Pri hraní kampaní si hráč prejde všetky frakcie, prežije príbeh mnohých hrdinov a vytvorí svoje vlastné stratégie, taktiky a finty, pretože možností je viac než dosť. Rozvíja mestá, buduje armády, získava a používa kúzla, artefakty, verbuje a cvičí hrdinov, učí sa novým schopnostiam, zdokonaľuje ich atribúty, plní úlohy, obsadzuje budovy, putuje po krajine. Hrateľných frakcií je veľa, ponúkajú výrazne odlišné jednotky a mestské bonusy a líšia sa aj ich hrdinovia. Po pár hodinách je hráč doslova vtiahnutý do prostredia veľmi prepracovaného a bohatého univerza Might and Magic, dej prežíva na vlastnej koži a začína sa objavovať syndróm – ešte jeden ťah a idem spať. Samozrejme, tých ťahov býva aj dvadsať, než sa vrátite znova do reality. Tak ako je každá kvalitná RPG automaticky porovnávaná s BG 2, každá kvalitná ťahová stratégia súperí s HOMAM 3. Po dokončení skutočne dlhých kampaní sa hráč môže vrhnúť na desiatky scenérií, vygenerovať si mapy podľa nastavení, alebo vytvoriť v editore vlastné dobrodružstvá. Complete balenie ponúka viac ako 100 hodín čistého hracieho času. K hrám existuje kvalitný neoficiálny HD mod, ktorý výrazne skvalitňuje ich grafiku. (as)

101

MÚZY >>ZEM IVAN& VEK CHAPČÁK ODPORÚČA

IVAN CHAPČÁK

102

Woman / akryl na plátne / 91x100cm / 2013

IVAN CHAPČÁK > MÚZY

www.ivanchapcak.com

Alone / akryl na plátne / 116x137cm / 2013

MÚZY > IVAN CHAPČÁK

104

Levitation / olej na plátne / 112x133 cm / 2012

IVAN CHAPČÁK > MÚZY

www.ivanchapcak.com

Rain / akryl na plátnes / 108x133cm / 2010

MÚZY > IVAN CHAPČÁK

106

Play / akryl na plátne / 145x164cm / 2011

IVAN CHAPČÁK > MÚZY

www.ivanchapcak.com

Rose / akryl na plátne / 128x89cm / 2013

MANDRAGORA > NEZNÁME TECHNOLÓGIE STARÉHO EGYPTA

Vladimír Líška

NEZNÁME TECHNOLÓGIE

STARÉHO EGYPTA KEMET (ČIERNA ÚRODNÁ NÍLSKA ZEM), ALEBO PO NAŠOM EGYPT, PATRIL K NAJÚŽASNEJŠÍM A NAJSTARŠÍM ZNÁMYM STAROVEKÝM CIVILIZÁCIÁM. SLOVOM „KEMETISTI” SA OZNAČUJÚ AJ „NEOPOHANIA“, KTORÍ VYCHÁDZAJÚ Z PÔVODNÉHO EGYPTSKÉHO NÁBOŽENSTVA. MNOHÉ Z EGYPTSKÝCH SYMBOLOV ČI FRAGMENTOV MYTOLÓGIE SI PRIVLASTNILI AJ RÔZNE – NIELEN MYSTICKÉ A EZOTERICKÉ – SPOLOČNOSTI. KTOVIE, ČO BY NA TO POVEDALI PRADÁVNI EGYPTSKÍ BOHOVIA? V RÁMCI ORIENTALISTIKY VZNIKLA AJ SAMOSTATNÁ VEDNÁ DISCIPLÍNA O STAROM EGYPTE – EGYPTOLÓGIA, KTOREJ ZAKLADATEĽOM BOL JEAN-FRANÇOISE CHAMPOLLION (PRVÝ ROZLÚŠTIL HIEROGLYFY).

108

NEZNÁME TECHNOLÓGIE STARÉHO EGYPTA > MANDRAGORA

ajznámejším symbolom starovekého Egypta sú pyramídy v Gíze. Oficiálna veda ich označuje ako hrobky. Herbie Brennan v knihe Tajné dejiny starého Egypta píše, že keby sa pyramída mala postaviť len za 23 rokov panovania Chufeva alebo Cheopsa (ako tvrdí oficiálna verzia), museli by robotníci denne vyťažiť, upraviť a osadiť 321,6 kubických metrov kameňa. A to pri nepretržitej práci bez prerušenia, vrátane úpravy a transportu. To znamená jeden blok za 2 minúty. Egyptológovia na svojej verzii napriek tomu trvajú. Aj pri dnešnej najmodernejšej technológii by to napr. celému štátu Indiana trvalo 81 rokov. A to bez postavenia pyramídy, bavíme sa len o spracovaní kameňa a doprave. Ale egyptológovia sú historici, nie stavbári. Trvalo by to stovky rokov a Cheops (Chufev) by si takú pyramídu ako hrobku naozaj postaviť nemohol. Sú aj teórie, ktoré Cheopsa a Chufeva vidia ako dvoch rozdielnych faraónov. V 140 m vysokej pyramíde, ktorá sa im pripisuje, strávili noc aj niektorí známi mystici (Brunton, Crowley). Paul Brunton o svojich zážitkoch napísal v knihe Tajnosti egyptské a Aleister Crowley vo svojom šialenom novoaeonskom ,,antidielku” Liber Legis. Veľká pyramída skrýva v sebe množstvo numerologických zaujímavostí. Pozostáva z viac ako 2 300 000 kvádrov. Natočená je presne v smere štyroch svetových strán, poludník, ktorý pretína Gízu, rozdeľuje oceány a súše na dve rovnako veľké časti. Vzdialenosť Veľkej pyramídy od stredu Zeme je presne taká istá ako vzdialenosť k severnému pólu a pod. Známy je československý patent č. 93 304 Karla Drbala z roku 1959, ktorý zostrojil zmenšený model pyramídy. Pri správnom umiestnení podľa svetových strán vykazovala zvláštne vlastnosti. Potraviny sa v nej nekazili, získavali lepšiu chuť a vysušovali sa, čo zabraňovalo hnilobnému procesu (podobne ako mumifikácia). Žiletka sa v pyramíde doslova sama nabrúsila (došlo v nej k zmene molekulárnej štruktúry). Dokonca niektorí ľudia majú pozitívne skúsenosti pri nabíjaní monočlánkov v zmenšenom modeli pyramídy. Za najstaršiu stojacu pyramídu sa považuje Sakkára. Egypťania tu vybudovali 5,7 km chodieb a 400 podzemných miestností. Staviteľom prvej

Achnaton, 18. dynastia, zaviedol monoteistický kult Slnka

pyramídy bol Imhotep, ktorého po smrti uznávali za boha. Pod pyramídou sa našlo 30 000 váz s labutími krkmi z ruženínu, dioritu a bazaltu. Vyrobiť vázy s takými úzkymi krkmi z takých tvrdých hornín donedávna nikto nedokázal. Až v súčasnosti existujú ultrazvukové vrtáky schopné niečo podobné vyrobiť.

Tutanchamón, syn Achnatona

109

MANDRAGORA > NEZNÁME TECHNOLÓGIE STARÉHO EGYPTA

110

Záhadou sú aj sochy z tvrdého núbijského dioritu. Diorit má na stupnici tvrdosti stupeň 8,4 (diamant 10). V súčasnosti sa diorit opracováva diamantovým vrtákom pod tlakom 200 atmosfér (Dona, Habeck). Sochy starých bohov majú presné pozície budiace rešpekt. Starovekí umelci si dali veľmi záležať, aby ich zhotovili správne. Ale ako si svietili vo vnútri katakomb, hrobiek a pyramíd ? Na bohato zdobených stenách niet ani stopy po dyme. Avšak na niektorých reliéfoch (v chráme bohyne Hathor) je zreteľne badať akúsi veľkú oválnu žiarovku. V Egypte mali slnečný, mesačný a sothický kalendár (podľa hviezdy Sírius). Sírius sa objavoval v časoch povodní. Tri veľké pyramídy v Gíze pripomínajú tri hviezdy Orionu. Veľkou záhadou sú obrovské „býčie” sarkofágy (nikdy sa v nich žiadne býky nenašli) z jedného kusa žuly v priestoroch pod Sakkárou s hmotnosťou 90 – 100 ton, ktoré neobsahovali nič alebo len akúsi živicovú hmotu s úlomkami kostí. Čím staršie obdobie, tým väčšie diela a vyššia technická úroveň. Takýchto záhad, ktoré tvoria vrásky na čele ortodoxných archeológov a egyptológov, má Egypt nespočetne veľa. Napríklad hydraulický pohon, ktorý sa používal na automatické otváranie chrámových dverí, automat na mince, slnkom poháňanú fontánu či mechanického spievajúceho vtáka (Brennan). Starí Egypťania tiež disponovali veľkými znalosťami astronómie, matematiky, medicíny, boli skvelí remeselníci (napr. vyrábali sklo s tyrkysovou glazúrou). Diodoros Sicílsky, ktorý pred 2 000 rokmi napísal Históriu ľudstva, tvrdí v 44. kapitole Historic-

Reliéfy v chráme bohyne Hathor

Anubis, boh podsvetia, strážca mŕtvych

kej knižnice, že nad Egyptom pôvodne vládli bohovia a polobohovia, a to len o málo menej ako 18 000 rokov. Posledným božským kráľom bol Hórus, syn bohyne Izis. Izis a Osiris údajne vládli pred 12 000 rokmi. Počnúc Moirisom panovali králi z radov ľudí 5 000 rokov až po 180. olympiádu, v ktorej autor sám prišiel do Egypta. Hérodotos, ktorý starý Egypt navštívil, píše vo svojej knihe Dejiny o 341 sochách. Každá z nich predstavuje jednu generáciu kňazov v rozpätí 11 340 rokov. To boli normálni ľudia, ktorí mali od bohov ďaleko. Ale Hérodotos dodáva, že pred nimi vládli v Egypte skutoční bohovia, ktorí prebývali u ľudí. Podľa neho boli pyramídy postavené 11 000 rokov pred Kristom. Jasnovidec Edgar Cayce určil ich vek na 10 000 rokov. Mali ich postaviť obyvatelia Atlantídy ešte pred kataklizmou. Cayce tiež spomína, že pred pôvodnými obyvateľmi Atlantídy prišli do Kemetu ľudia z Kaukazu (Picknett, Prince). Mali šedé alebo modré oči a svetlé vlasy. Dnes sa na internete často píše o európskej DNA mnohých faraónov, najmä z prvých dynastií. Murry Hope v knihe Sirius a souvislosti tvrdí, že u múmií kráľov až do 18. dynastie bola zistená krvná skupina A (ktorá je charakteristická pre severnú Európu). Rovnako aj testy u inkských múmií v Britskom múzeu potvrdili pri

NEZNÁME TECHNOLÓGIE STARÉHO EGYPTA > MANDRAGORA

Dopravné prostriedky, reliéf zo Sethiho chrámu v Abydose

3 zo 4 múmií krvnú skupinu A, ktorá je pre indiánov neobvyklá. Známe sú 5000 rokov staré (Dona, Habeck) hieroglyfy zo Sethiho chrámu v Abydose, ktoré už na prvý pohľad jasne znázorňujú lietajúce či iné dopravné prostriedky. Archeológovia na to majú, samozrejme, svoje vysvetlenie. Obrázky vraj vznikli prekrytím predošlých hieroglyfov... Mnoho sa píše aj o egyptských mimozemských múmiách. Jednu takú mala objaviť v zapečatenej hrobke sovietska KGB. Vladimír Liška v knihe Tajný projekt KGB spomína rok 1961, kedy mali Sovieti nadštandardné vzťahy s Násirovým prosocialistickým režimom v Egypte. Sovieti údajne v podzemnej mastabe, na ktorej bol nápis ,,Návštevník z hviezd”, našli múmiu starú 10 000 rokov (vek určili rádiouhlíkovou analýzou). Veľa sa špekuluje aj o veku Sfingy. Oficiálna veda jej prisudzuje vek 4 500 rokov. No nie všetci archeológovia sa na tejto povinnej dogme zhodujú. Robert M. Schoch v roku 1991 zistil na Sfinge neobvyklé stopy erózie, ktoré sa však na okolitých hrobkách nevyskytujú. Odhadol jej vek na 9 000 rokov, kedy boli v danej oblasti intenzívne dažde. Iné teórie sa opierajú o počítačové analýzy a radia ju ešte do staršieho obdobia, kedy Sfinga ukazovala tvárou na súhvezdie Leva. Pre Egypťanov bolo zničenie múmie najhoršou potupou. Bola to tzv. druhá smrť. To znamená zničenie KA (astrálneho tela, ducha života), BA (ducha osobnosti) a ANCH (duše, nesmrteľného ducha). KA mohlo byť po smrti blízko tela, živilo sa z obiet, domovom BA bola jeho hrobka, ale mohlo sa pohybovať aj mimo nej, a ANCH po smrti navždy opustilo hrobku. KA mohlo prežiť v podobe sochy, mena alebo spomienky. Balzamovanie tiel zomrelých malo za následok zachovanie astrálneho tela, ktoré bolo viazané k múmii, takže mágovia a nekromanti mohli ľahko

111 Ra – boh Slnka

nadviazať kontakt s mŕtvymi. Silná orientácia na smrť a záhrobie je pre Kemet typická. Balzamovanie, mumiﬁkácia, hrobky, rozsiahle nekropoly – mestá mŕtvych, podzemné labyrinty s tisíce rokov odpočívajúcimi múmiami, čakajúcimi na návrat bohov, tajné vchody strážené neviditeľnými, zapečatené kliatbami pre nepozvaných... Po objavení a otvorení Tutanchamónovej hrobky v roku 1922 zomrelo postupne 22 ľudí, ktorí s tým mali niečo spoločné. Joyce Tyldesley v knihe Jak soudili faraoni píše, že ani faraón si nemohol dovoliť popravu bez spravodlivého odôvodnenia. Ženy si boli s mužmi rovné, otroci mohli vlastniť majetok a uzatvárať sobáše, mali tiež svoje práva. Akýkoľvek priestupok proti pravde a rovnováhe bol porušením harmónie, poriadku maat, činom chaosu a bol spravodlivo potrestaný. Zaujímavou postavou histórie Kemetu bol faraón Achnaton, ktorý zaviedol monoteistický kult Slnka, ale po jeho smrti sa znova obnovil kult starých bohov. Históriu píšu víťazi a dejiny ľudstva môžu byť fantastickejšie, ako si dokážeme vôbec predstaviť.

MANDRAGORA > TAJOMSTVÁ PODZEMNÝCH CHODIEB

Vladimír Líška

TAJOMSTVÁ

PODZEMNÝCH CHODIEB

112

UŽ OD PRAHISTÓRIE ĽUDSTVA JE NAŠA ZEM POPRETKÁVANÁ SIEŤOU PODZEMNÝCH CHODIEB, LABYRINTOV A TUNELOV. NIEKTORÉ SÚ JASKYNNÉHO PÔVODU, NEUPRAVENÉ, PRÍRODNÉ, INÉ, NAOPAK, VYHOTOVENÉ PRECÍZNE A KVALITNE, S HLADKÝMI STENAMI, S POUŽITÍM NÁM DOSIAĽ NEZNÁMEJ TECHNOLÓGIE. K MNOHÝM SA VIAŽU FANTASTICKÉ LEGENDY A PRÍBEHY, PRI KTORÝCH SA NÁM TAJÍ DYCH. VTEDY ZAČÍNAME PRIPÚŠŤAŤ MOŽNÚ ZMENU HISTORICKEJ PARADIGMY, NAOČKOVANÚ SYSTÉMOM POČAS MNOHÝCH ROKOV ŠKOLSKÉHO ŠTÚDIA.

TAJOMSTVÁ PODZEMNÝCH CHODIEB < MANDRAGORA

iera v existenciu podzemného sveta je súčasťou mnohých mýtov a legiend. Napríklad v budhizme je to bájna Šambala (Agartha). Má ísť o prastarú krajinu pod zemou, v ktorej žijú vyspelé bytosti, na vyššej duchovnej a technickej úrovni ako my. V Tibete sú, podľa lámov, tunely osvetlené akousi zelenou energiou, jeden z nich vyúsťuje priamo pod Lhasou. Lámovia strážia tieto vchody a majú údajne kontakty s Agarthou (a národom Vril). Podzemný svet mali aj Číňania alebo Kelti (Tuatha De Danann). Tiež operený had Quetzalcoatl prišiel do Brazílie podzemnou chodbou. Podľa bádateľa Dr. Raymonda Bernarda pod zemou žijú a cestujú bytosti na zvláštnych dopravných prostriedkoch, ktoré sa občas vynoria aj na našej oblohe ako tzv. UFO. Jeden z vchodov do podzemného sveta sa mal nachádzať aj na Slovensku – Babia hora (mýtická Mesačná jaskyňa). Kapitán Dr. Antonín Horák jaskyňu objavil počas SNP, v roku 1965 tieto objavy zverejnil v National Spaeological Society News (NSS, News 3/65). Po 1,5 hodine chôdze v podzemí došiel ku hladkej čiernej stene, podobnej sklu, v tvare valca s priemerom asi 25 m. Pri údere čakanom na stene nezostali žiadne stopy. Nemecké jednotky SS vedeli o tomto vstupe do záhadného podzemia, a tiež robili na Slovensku počas vojny speleologický výskum, vrátane prieskumu archívov.

Babia hora (Orava)

V knihe Agartha autor Alec Maclellan spomína Harolda Bayleyho, podľa ktorého sa v jaskyni narodil aj Jupiter, mayský boh Xi, Hermes či Kristus. Spomína tiež Sibír, mystický Altaj a Bielovodie, Afganistan, púšť Gobi, Arizonu a Indiu. Ruský cestovateľ, spisovateľ, maliar a mystik Nikolaj Rerich (nominovaný na Nobelovu cenu mieru), priateľ Alberta Einsteina, zasvätil hľa-

daniu Šambaly celý život. Na základe legiend, ktoré zbieral o Šambale, hľadal korene Slovanov, rovnako ako aj nemecká spoločnosť Ahnenerbe (dedičstvo predkov), založená Heinrichom Himmlerom v roku 1935. Ahnenerbe patrila pod SS a v Ázii hľadala mystické korene árijskej rasy. V Turecku sa nachádza celé podzemné mesto Derinkuyu (objavené v roku 1963), kde údajne mohlo žiť až 20 000 ľudí. Nedávno zverejnili na internete nové objavy tunelov. Podľa archeológa Heinricha Kuscha je celá Európa popretkávaná sieťami tunelov od Škótska až po Turecko. Mnoho dlhých labyrintov sa nachádza v Latinskej Amerike. Erich von Däniken spomína prepojenie gigantických tunelov v Peru a Ekvádore. Ten, ktorý tam navštívil, mal hladké lesklé steny, akoby glazúrované, ktoré očividne nie sú prírodného pôvodu, podobne ako slovenská Mesačná jaskyňa. Vchody do takýchto chodieb sú veľmi dobre ukryté a strážené po generácie divokými kmeňmi v ťažko prístupných oblastiach. Maclellan spomína akúsi podzemnú diaľnicu Inkov tiahnucu sa od Peru, cez Bolíviu až do Mexika. Tiež poukazuje na Dr. Bernarda a povesti o Brazílii, podľa ktorých v podzemí žije rasa používajúca na pohyb v tuneloch akési dopravné prostriedky, v blízkosti vchodov do tohto podzemia vraj počuť silné dunivé zvuky. Hartwig Hausdorf popisuje ďalšie glazúrované steny v Moldavsku (Jassy). Tu pod kovovou doskou (zliatinu, z ktorej je zhotovená, sa nepodarilo identiﬁkovať) boli v roku 1990 objavené šachty vyrobené akoby zo skla. Jednotlivé bloky boli umiestnené tak presne, že medzi ne nevojde ani špička noža. Chodby by sa mali nachádzať aj pod pyramídami v Egypte. Egyptská Kniha mŕtvych hovorí: ,,Som potomkom včerajška, tunely zeme ma zrodili a ja sa zjavím v určenom čase.” Kto a prečo v dávnej dobe staval podzemné labyrinty, dnes nevieme povedať. Pred čím sa praobyvatelia Zeme schovávali v podzemí? Mali poznatky o pravidelne sa opakujúcich kataklizmách na povrchu? Všetko to, čo nezapadá do biblicko-darwinistického modelu, je vedou odmietané a zosmiešňované. Snáď príde niekedy čas, keď padnú spráchnivené múry oﬁciálnych dogiem a dozvieme sa viac pravdy o spoločnej histórii ľudstva.

113

MANDRAGORA > PAVUČINA – IVETA RADIČOVÁ (KARAFIÁTOVÁ)

Ján Gašo

PAVUČINA SLEDOVANÍM VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

P 114

rof. PhDr. Iveta Radičová, PhD., sa narodila 7. decembra 1956 v Bratislave. Slovenská sociologička, politička a bývalá predsedníčka vlády SR. Nádej na jej kandidatúru v prezidentských voľbách, ktoré sa budú konať v roku 2014, je aj napriek jej odmietaniu mediálne stále živená. Keď sa rozšírila informácia, že sa jej meno objavilo na zozname členov KSČ, pričom v strane mala byť údajne už okolo roku 1978, samotná Radičová prehlásila: „Nikdy som nebola kandidátkou KSČ.“ V predrevolučnom období po doštudovaní pôsobila na pôde Sociologického ústavu SAV. Po prebehnutí revolúcie prišlo dvojročné členstvo vo VPN a angažmán na Katedre sociológie FiF UK, po ktorom sa začala jej ďalšia životná epizóda. Stala sa dlhoročnou výkonnou riaditeľkou „mimovládnej“ neziskovej organizácie Nadácia S.P.A.C.E. – Centrum pre analýzy sociálnej politiky. Medzi partnerov tejto organizácie okrem iných patrí aj Svetová banka (The World Bank), United States Information Service, Bratislava či Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti. Hlavným oﬁciálnym poslaním S.P.A.C.E., n. o., je „prispievať k premene spoločnosti po páde komunizmu“. V správnej rade sa môžete stretnúť napríklad aj s analytičkou Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Oľgou Gyárfášovou, špecialistkou na verejnú mienku, ktorá vystupuje vo viacerých elektronických aj tlačených médiách nielen u nás, ale aj v zahraničí.

V správnej rade samotnej Nadácie otvorenej spoločnosti – Open society foundation (NOS SOF) sedela Radičová zasa priamo s prezidentom IVO Grigorijom Mesežnikovom, pričom OSF prerozdeľuje státisíce eur nielen pre samotný IVO, ale napríklad aj pre občianske združenie Aliancia Fair Play. To riadi Zuzana Wienk a jeho úlohou je „pozerať politikom na prsty a poukazovať na to, kde kradnú, podvádzajú a kde by sa mali správať čestnejšie“. Potom, ako sa Radičová v roku 2006 stala členkou strany SDKÚ-DS, ktorej šéfoval tandem Mikuláš Dzurinda (člen think-tanku The European Council on Foreign Relations – ECFR) a Ivan Mikloš (účastník stretnutí Bilderberg group) a s jej podporou bojovala v roku 2009 o post prezidenta SR, bol predvolebný mediálny boj plný „nezávislých“ vyjadrení vyššie menovaných osôb. Ešte v máji roku 2008, už ako profesorka a kandidátka na post hlavy štátu SR, stihla, resp. mala tú česť navštíviť bratislavskú lóžu Tolerancia, ktorá patrí do najstaršej organizácie pre ochranu a podporu práv židov – B’nai B’rith. V októbri 2012 už ako bývalá predsedníčka vlády SR prednášala na výročnej konferencii organizovanej Banque Privée Edmond de Rothschild Europe, pričom v úvode celého podujatia bola odvysielaná krátka videovizitka histórie a celosvetového prínosu klanu Rothschildovcov s pomerne úsmevným mottom: „Humanizmus ide ruka v ruke s kapitalizmom.“

115

Spomínam si na vášnivé diskusie ešte na pôde Verejnosti proti násiliu, kde sme boli v skupine ľudí, ktorá sa dožadovala, aby sa neurobila hrubá čiara, ale niesla zodpovednosť za obdobie pred rokom 1989. Vtedy vyriekol Ferko Šebej tú známu vetu: „Priatelia, ak hrubú čiaru, tak prosím aspoň trochu prerušovanú.“ Foto: TASR

KOREŠPONDENTI > NEKONEČNÉ PLÁNE SERENGETI

Ján Košela

NEKONEČNÉ PLÁNE

SERENGETI VYRAZILI SME ZAVČASU. EŠTE BOLA TMA. SOTVA POL ŠIESTEJ RÁNO A MY SME UŽ KRÁČALI DOLU SCHODMI. NEBOLA TAKÁ ZIMA, AKO SOM SI MYSLEL, ŽE BUDE. ANI MI NEVADÍ, ŽE SOM SI ZABUDOL MIKINU. NÁŠ SPRIEVODCA THOMAS NÁS ZBADAL A PRISTAVIL AUTO. NALOŽILI SME SI RUKSAKY A IDE SA. NAŠÍM CIEĽOM JE NÁRODNÝ PARK SERENGETI, SKVOST AFRIKY. 116

tanzánskeho mesta Mwanza je to pri dobrej premávke tak dve hodiny autom. Cesty sú všelijaké, najmä spomaľovače v dedinách sú zradné. Niektoré zbadáte v poslednej chvíli. Za tmy je to teda „sranda“. Cesta ubieha rýchlo a začína sa aj rozvidnievať. Zore sú jasné a Thomas poznamená, že asi o dvadsať minút bude svitať. Takmer na sekundu presne to uhádol. Svitanie ako sa na Afriku patrí. Slnko sa pomaly vzďaľuje od horizontu, čím sa zmenšuje zo svojej pôvodnej, až neuveriteľnej veľkosti, pričom neustále naberá na intenzite. Cesta ubieha rýchlo, pretože cesty sú relatívne voľné. Ani sa nenazdáme a sme v predposlednej dedinke pred Serengeti. Tu sa k nám pridá druhé vozidlo – ďalší návštevníci safari, ktorí prespávali v neďalekom hoteli. Nechcelo sa im vstávať tak skoro ako nám. Prechádzame kontrolným bodom. Asi po päťsto metroch sa asfaltová cesta končí a začína poľná. Privíta nás malá brána, cez ktorú po nespevnenej ceste prichádzame k hlavnému vstupu. Tu sa nachádzajú aj budovy s kanceláriami, WC a ostatné vybavenie strážcov parku. Kempingo-

vé posedenie nám dobre poslúži. Niečo rýchlo zjeme, pozorujúc pritom paviány, ktoré sa nebojácne obzerajú po našich zaparkovaných autách. Našťastie, nerobia žiadnu zlobu. Prišli sme skoro. Asi po dvadsiatich minútach prichádza náš šofér aj s novým povozom. Priestranné sedemmiestne terénne auto s možnosťou postaviť sa do strešného okna. Na safari úplne ideálne. Šofér otvára strešné poklopy a my si pomaly prekladáme veci z áut. Vstupné zaplatené, park otvára presne o ôsmej, my nasadáme a ide sa. Už zopár metrov za vstupom nás privíta skupinka antilop. Ani nie sú plaché. Len stoja a pozerajú sa na nás. Občas niektorá lenivo prežuje. Chvíľka kochania a pokračujeme. Cesta je celkom dobrá, ani sa nenazdáme a vidíme prvé zebry. Pakone. Húfy zvierat. Nie je to ako počas migrácie. Keďže teraz vrcholí obdobie sucha, tráva je nízka a vyschnutá. Miestami stopy po zhorenisku, niekde ešte stále horia pláne. Zvierat je teraz oveľa menej ako počas iných častí roka, ale aj tak je na čo pozerať. Priestor je obrovský. Veď celá rozloha Serengeti predstavuje asi tretinu

NEKONEČNÉ PLÁNE SERENGETI > KOREŠPONDENTI

117 Foto: archív autora

Slovenska. V diaľke vidno akési kopce, inak rovina. Na počudovanie krajina vôbec nie je všade rovnaká. Veziete sa po savane a ani neviete ako, zrazu ste obkľúčení miernym lesíkom. Z ničoho nič zase savana a potom buš. Je to až magické, ako sa krajina zmení, ani neviete kedy. Tráva je miestami suchá, ale vysoká takmer po pás. Ideálne miesto, kde sa môže schovať nejaká mačkovitá šelma. A o tie tu veru núdza nie je. Po hodinke krútenia sa po pláňach dorážame k rieke. Pri vode je zaujímavo. Privíta nás skupinka asi tridsiatich hrochov, ktorá si bezstarostne užíva úľavu od páľavy v chladivej vode. Tá síce zaváňa ich výkalmi, a to dosť intenzívne, ale skupinke to zjavne neprekáža. Neďaleko hrochov v plytkej vode na brehu spokojne odpočíva krokodíl. Kde-tu vidno krokodíly aj vo vode. Prekvapí nás húf čínskych turistov. Fotograﬁckou výbavou pripomínajú skôr Japoncov, ale reč ich prezradila. Fotia snáď každý centimeter. A my, samozrejme, tiež. Po dôkladnom fotení nasadáme späť do vozidla a pokračujeme v našom zájazde.

Stretáme iné safari vozidlo. Obaja šoféri si signálom naznačia stop a v pristavených vozidlách preberajú aktuálne dianie v parku. Výmena informácií je užitočná, pretože správanie zvierat je predvídateľné, a ak sú na určitom mieste, ušetrí to kopu času, keď sa na dané miesto ide hneď namiesto hľadania na vlastnú päsť. Charles, náš šofér, nás informuje, že ideme pozrieť levy. Pred nami sa o niekoľko minút zjaví horda zebier a pakoní. Množstvo zvierat. Ako popri nich prechádzame, Charles zahlási: „Tam je lev.“ Nech robím, čo robím, nič nevidím. Hľadám očami, hľadám, ale nič. A zrazu sa mi to nechce veriť. Vidím ho. Teda ich. Párik levov si spokojne hovie v tieni kríka, pričom sa lenivo pozerajú na celú kopu zebier a pakoní. Levy sú presne v ceste medzi kopytníkmi a napájadlom. Na bylinožravcoch vidno, že by sa šli napiť, ale strach z predátorov im to nedovolí, a tak len nespokojne prešľapujú, produkujúc pritom najrôznejšie zvukové prejavy. Levy sú vskutku nudné stvorenia, ak práve nelovia, alebo nerobia nejakú inú zaujímavú činnosť.

KOREŠPONDENTI > NEKONEČNÉ PLÁNE SERENGETI

118

Foto: archív autora

Tak sa po nejakej chvíli opäť vydávame na cestu. Po čase prichádzame na skalnatý výbežok, ktorý končí pásom stromov, kde je roklina. Charles zastavuje a my vystúpime, aby sme to tu preskúmali. V rokline je pokojná hladina rieky plná krokodílov a ponad rieku visutý most široký sotva meter. Na vstupnej konštrukcii veľký nápis: CAUTION MAX. 4 PAX. (Výstraha, max. 4 osoby). Prechádzame ponad rieku postupne traja. Thomas sa ako prvý v strede zastavil, stačilo. Most je síce pevný, ale predsa sa kýva a vlní. Je bezpečný, ale človek aj tak musí dávať pozor a sústrediť sa na chôdzu. Thomas sa teda otočil a šiel naspäť. Nikdy nemal rád výšky. Bez problémov sme sa na moste obišli, ale pre istotu tiež so zvýšenou opatrnosťou. Výhľad je skvelý, pod nami voda, výška asi 5 metrov. Na brehu sa slnia krokodíly a niekoľko ich vidno aj na hladine. Ale koľko ich je tam naozaj, ani nechcem vedieť. Kade-tade vo vode vidno bublinky. Na druhej strane nás čaká zaujímavá liana a strom, ktorý pôsobí viac než staro. Ešte trocha obzerania sa a ide sa späť cez most. Ani sme sa nenazdali a je pol dvanástej. Po preskúmaní mosta ostávame pri odstavenom aute

a vyberáme nabalené maškrty. Obed chutí o to lepšie, že už máme za sebou kvalitné safari a časovo sme ešte len v polovici výletu. Po obednej pauze nasadáme a vydávame sa ďalej do krajiny. Thomas vraví Charlesovi, že už bol v Serengeti trikrát, ale ešte nemal šťastie na geparda. Charles nám sľubuje, že sa nám posnaží nejakého nájsť. Celá diskusia je vo vtipnom duchu, pretože nikto z nás neverí, iba dúfa, že sa nám nejakého podarí zbadať. Po dlhšom pozorovaní okolia ďalekohľadom Charles zmení taktiku. Schádzame z cesty a vydávame sa naprieč krajinou. Aj keď nejdeme po žiadnej ceste, auto sa veľmi nenatriasa. Krajina je zjazdná bez akýchkoľvek problémov. Pohybujeme sa v savane a pojem nekonečno naberá reálny význam pri každom pohľade ktorýmkoľvek smerom. Po niekoľkých kilometroch zastavujeme, aby sme sa poriadne rozhliadli po okolí aj s ďalekohľadom. Charles je skúsený safari šofér, a pretože vie, kde a čo hľadať, máme ďalší úspech. Vraj asi osemsto metrov od nás je pod stromom gepard. Ideme tým smerom a ako sa približujeme, mačkovitá šelma začína byť viditeľná. Lenivo si vylihuje v tieni akácie a sleduje dianie naokolo. Obzerá sa po nejakej potrave. Nebojí sa nás. Ob-

NEKONEČNÉ PLÁNE SERENGETI > KOREŠPONDENTI

čas sa na nás nezaujato pozrie. Zjavne mu nevadíme. Charles pristavil auto asi 10 metrov od stromu a vypol motor. Fotoaparáty cvakajú. Obzeráme si nášho nového kamaráta a tešíme sa, že si ho môžeme škrtnúť zo zoznamu. Thomas bol nadšený. A my ostatní, samozrejme, tiež. Charles štartuje, že ideme pohľadať slony. A štartuje a štartuje. Motor nechce naskočiť. Snáď po desiatich pokusoch sa otočí a hovorí: „Vystúpte a potlačte.“ Všetci, vrátane geparda, sme si navzájom vymenili pohľady. „Vystúp, neboj sa, nie je nebezpečný.“ Charles pokračuje, ukazuje pritom na moje dvere a díva sa mi uprene do očí. Snažím sa neváhať, ale dve sekundy sa mi to nedarí. Nuž, otvoril som dvere a pomaly vystupujem. Oči na šelme. Tá však na počudovanie o mne ani nevie. Sleduje v diaľke sa pasúce antilopy. Už som spravil dva kroky smerom k nej a ešte stále si ma nevšimla. Z auta postupne vystupujú ostatní chlapi – auto je veľké a ťažké, bude čo tlačiť. Gepard letmo hodí očkom naším

Foto: archív autora

smerom a stáva sa to, čo by som nebol predpokladal. Náš šelmovitý kamarát sa naplašil ako mačka, vyskočil do vzduchu, vydal neidentiﬁkovateľný pazvuk a dal sa na útek smerom preč od nás do savany. Aj mi odľahlo a všetci sme sa na tom dobre pobavili. Roztlačili sme náš povoz. Po gepardovi už ani stopy a my sa vydávame ďalej za dobrodružstvom. Nuž, ale niekedy je cesta za dobrodružstvom dlhá a nudná. Prechádzame vyprahnutou krajinou bez zveri. Raz za čas sa objaví nejaký osamotený pakôň, ale inak je lepšie trošku si zdriemnuť. Už cítime, že nás chytilo slniečko a monotónna jazda príjemne uspáva. Končíme pozorovanie nekončiacich plání a vydávame sa na cestu späť. Našťastie, nejdeme tou istou cestou, ako sme prišli, a tak je šanca, že ešte čosi uvidíme. Ani netrvalo dlho, a veru bolo sa na čo pozerať. Zebry, pakone, hromada žiráf, paviány, svine bradavičnaté. Ešte aj maličkého hraboša som videl. Stretli sme aj šakala a pštrosy. Antilopy každého druhu. A po krátkej pauze vo forme vyhorenej krajinky zrazu v diaľke čo to? Asi tridsať slonov. Aspoň stopäťdesiat metrov od nás. Veselo si vykračujú krajinou. Po chvíli radosti pokračujeme a v priebehu ďalšej hodiny a pol vychádzame tou istou bránou, ktorou sme do parku ráno vošli. Nie je nič lepšie, ako po príchode zo safari okamžite vliezť do sprchy. Pri pohľade do zrkadla mi pohne kútikmi. Opálilo ma podľa slnečných okuliarov, a tak sám sebe pripomínam medvedíka čistotného. Červené líca a nos a biele kruhy okolo očí. Nevadí. Stálo to za to.

119

KOREŠPONDENTI > ŽIVOT MEDZI AMERICKÝMI BOMBAMI

120

> RAZIE NA DENNOM PORIADKU

Alexandra Demetrainová

Jozef Oravec

L ao s

Ve ľ ká Br itá nia

ŽIVOT MEDZI AMERICKÝMI BOMBAMI

RAZIE NA DENNOM PORIADKU

aos je malá krajina v juhovýchodnej Ázii, o ktorej sa vie len málo a často ani to, že ju Američania kobercovo bombardovali počas vojny vo Vietname. Bola to stratégia, ako vykynožiť Vietcong v susedných krajinách. Ak navštívite Laos dnes, naskytnú sa vám presne tie obrázky, ktoré vás fascinovali v historických knihách a vojnových ﬁlmoch. Hory, kopce a doliny zarastené džungľou a popretkávané malými osadami. Ľudia žijú v slamených chatrčiach a svietia si po starom – bez elektriny. Ženy nosia na hlavách drevo a chlapi pestujú na kopcoch ananásy. Deti behajú a hrajú sa, ako ich príroda stvorila, no aj tie najmenšie sú zapojené do chodu domácnosti. To, čo hraničí s detskou prácou, je úsilie celej rodiny zaplniť žalúdky a prežiť. Väčšinu horských kmeňov tvoria Hmongovia, ktorí obývajú aj sever Vietnamu či Thajska. Sú známi farebnými ručne šitými látkami, striebrom i ópiom. Počas vojny vo Vietname pomáhali Američanom, za čo ich komunistická vláda dodnes prenasleduje. Podobný osud ich stihol aj v Laose, kde viedli dlhý ozbrojený boj proti vláde. Preto mnohí utiekli do USA. Ich vstupenkou je aj to, že Laos je jednou z posledných komunistických krajín na svete. Deväť rokov amerického bombardovania a tisíce civilných obetí dali pevné základy komunistickej propagande. Aj tridsať rokov po vojne sú spomienky na ňu živé. Laos je dodnes posiaty nevybuchnutou muníciou. Miestni ich volajú familiárne „bombies”. Kvôli nim sa zmrzačí v priemere sedem ľudí každý mesiac. Vláda nemá na odstránenie bômb peniaze, a tak je závislá od zahraničných projektov. Tie sú však sľubné a prinášajú aj nové príležitosti. Vo viacerých osadách vyrábajú z kovov deaktivovaných bômb bižutériu a suveníry, ktoré sú populárne medzi turistami i v zahraničí. Pre ľudí žijúcich medzi nebezpečným pozostatkami vojny je to šanca premeniť trpkú minulosť na svetlejšiu budúcnosť.

eď som v roku 2010 pricestoval do Londýna, v reštaurácii, kde som pracoval, kolovala historka o policajnej razii na nelegálnych imigrantov. V ten deň vraj polovica zamestnancov povyskakovala z okien reštaurácie. Boli to prevažne občania Kosova, a tí, ako je známe, doteraz nemajú na ružiach ustlané hádam nikde. V auguste tohto roku to došlo oveľa ďalej. Policajné razie boli na dennom poriadku, v metre, na uliciach, v reštauráciách a baroch. Dokonca po uliciach britským miest chodili autá s transparentmi, na ktorých stálo: „Ilegálni prisťahovalci, vzdajte sa polícii, ináč budete zatknutí.” Je december 2013 a ja som jednu takú raziu zažil na vlastnej koži. Na pravé poludnie vošlo do reštaurácie v Oxforde, kde som momentálne na služobnom pobyte, desať policajtov a začalo kontrolovať všetkých a všetko. Ak by niekto pri sebe nemal pas alebo ID kartu, plus kartičku s názvom National Insurance Number Card, mal by jednoducho čo robiť. Našťastie, asi po hodinke kontrolovania personálu – a na moje počudovanie aj časti hostí – všetko dobre dopadlo a policajti si to namierili o vchod ďalej. V ten deň vraj prehľadali celé centrum Oxfordu. Čo k tomu dodať? Každá palica má dva konce. Je pravdou, že za posledných pár rokov sa do UK prisťahovalo veľké množstvo nelegálnych imigrantov, iba sa potulujú po uliciach a živia sa kadejako, len nie prácou. Na druhej strane však treba dodať, že uvedené razie dosť podstatne prekážajú ostatným slušným obyvateľom a mnohokrát pripomínajú nájazdy voči židom vo fašistickom Nemecku pred druhou svetovou vojnou. Kam to celé povedie, ukáže čas. Situácia v Európe a vo svete však najskôr nasvedčuje tomu, že tých prisťahovalcov bude z roka na rok viac a viac. Máme sa na čo tešiť.

> ZÁHADA MIZNÚCEHO TOALETNÉHO PAPIERA

> NIE JE OBCHOD AKO OBCHOD

Dáša Di Orso

Karolína Kašpaříková

Ven e z uel a

Spoje né štá ty a me r ické

ZÁHADA MIZNÚCEHO TOALETNÉHO PAPIERA

NIE JE OBCHOD AKO OBCHOD

ko často sa vám stalo, že sa zrazu doma minie mlieko, cukor, múka, káva alebo „toaleťák“? V istých domácnostiach sa to deje pomerne často. Riešenie je jednoduché – skočiť do najbližšieho obchodu. No čo by taký pohodlný a kapitalizmom rozmaznaný človek urobil, keby pri nakupovaní týchto základných tovarov zistil, že ich jednoducho v obchodoch niet? A to v žiadnom. Ani v posledných dedinských potravinách sa nenájde jediná rolka toaletného papiera! Venezuelský národ musí nedostatkom rozličných tovarov čeliť denne a je na to zvyknutý. Obchody ich vždy prekvapia niečím novým, čo práve nedostať. Máte chuť na chleba s maslom? Maslo si môžete tak akurát vyrobiť doma. Ešteže existujú sociálne siete, koluje tam mnoho domácich receptov na výrobu masla. Vláda sa roky snažila znížiť inﬂáciu stanovením cenových stropov určitých základných produktov ako vajcia, mlieko, cukor, múka, hydina... alebo toaletný papier. Tieto ceny sa však občas dostali až pod výrobné náklady, a takmer vždy pod úroveň trhových cien. Zo základov ekonomickej teórie si ešte pamätám, že dopyt po tovare sa zvyšuje, ak sú ceny výrobkov nízke. Dopyt po dotovaných produktoch je obrovský kvôli ich „výhodným“ cenám, no aj preto, že ceny neregulovaných produktov sú doslova v oblakoch. Ponuka a dopyt sa jednoducho nestretli. Ľudia tak trpia nedostatkom regulovaných produktov a cenovou nedostupnosťou tých neregulovaných. V krajine s takými obrovskými zásobami ropy dokonca občas ani benzín nedostať! A to musím spomenúť, že ceny benzínu sú absolútne smiešne – plnú nádrž tu natankujete tak za 10 – 20 CENTOV! Eurocentov. Čo by za toto dali európski šoféri?

ajviac športovcov na svete je určite v USA. Tunajší obyvatelia nonstop praktizujú tri národné športy: jedenie, sledovanie televízie a – nakupovanie. Pri svojich pokusoch o usadenie sa v Štátoch sa zakaždým pokúšam objaviť čaro týchto kolektívnych hier. Márne. Som jednou z tých nemnohých žien, ktoré z celej duše neznášajú nakupovanie. Do obchodu chodím len vtedy, ak chladnička zíva prázdnotou, alebo sa mi topánky načisto rozpadli. Možno práve preto, že je takou rozšírenou aktivitou a hráčov na americkom ihrisku je tak enormne veľa, museli sa naučiť hrať fair play. Prvý údiv som zažila pred rokmi, keď som v potravinách pri pokladni zbadala nápis: „Nevykladajte tovar na pás. Je to NAŠA, nie vaša PRÁCA. Ďakujeme.“ Pri spomienkach, ako vykladám nákup, ktorý zaberá celý pás, a pokladníčka mi pred nos strčí tabuľku „Táto pokladňa sa uzatvára. Radi vás obslúžime pri inej pokladni“, sa trpko pousmejem. Ďalšiu z malých príjemností tejto nenávidenej činnosti zažívam pravidelne v potravinách oproti domu. Vybehnem kúpiť smotanu, syr alebo zemiaky, lebo som na to deň predtým pri veľkom nákupe zabudla. Všetci majú kopcom naložené vozíky, poniektorí aj dva, rady pri pokladni sú nekonečné. Pokladne však fungujú všetky. Ľudia v radoch – bez výnimky! – ma sami od seba posielajú dopredu a ustupujú z cesty. Cítim sa slovensky hlúpo. Najväčší gól útočníka z pokladne som dostala pri jednej platbe v hotovosti, čo je tu veľmi ojedinelé. Pokladníčka mi mala vydať pár centov a ako mi ich sypala do dlane, nechtiac sa dotkla mojej ruky. S previnilým výrazom v tvári sa začala ospravedlňovať ani nie tak za dotyk, ako: „Prepáč, že som sa ťa dotkla takými studenými rukami.“ Hoci sa zo mňa majster tohto športu nikdy nestane, nakupovať s vedomím, že ľudí v obchode na smrť neobťažujete, je oveľa menšie utrpenie. Možno sa „shopping“ stane olympijskou disciplínou a rovnaké pravidlá hry začnú platiť aj u nás.

121

TRIBÚNA > VÝZVA SLOBODNÝCH OBČANOV SLOVENSKA

Peter Bulla

VÝZVA SLOBODNÝCH OBČANOV SLOVENSKA

122

V ROKU 1989 SME SA MNOHÍ S NÁDEJOU ZÚČASTNILI FRAŠKY, KTOROU STE SI PRIPRAVILI PRIESTOR NA NIEČO, O ČOM SA NÁM ANI NESNÍVALO. BOLI SME NAIVNÍ. Postupne ste za 23 rokov: • rozkradli a rozpredali všetko, čo generácie Slovákov budovali spoločne s bratmi Čechmi; • oklamali nás tzv. kupónovou privatizáciou; • obsadili si všetky miesta svojimi straníkmi a začali ste nám hrať divadlo; • striedali sa vo vládach a stále len sľubovali, že už bude lepšie, len aby sme si uťahovali opasky, kým vy ste od rozkoše nevedeli, na čo ešte by ste míňali peniaze, ktoré ste nakradli; • vtiahli sem zahraničných investorov, vytvorili im skvelé podmienky a našich podnikateľov postupne zlikvidovali; • prijímali zákony hlavne pre svoje potreby, aby ste pri každej krádeži mohli povedať, že to bolo v súlade so zákonmi tejto krajiny; • kompletne obsadili súdnictvo, prokuratúru a políciu, aby ste si boli istí, že sa vám nič nestane; • dovolili, aby sa na pulty predajní dostali nezdravé potraviny – odpad, ktorý by vo „vyspelých“ krajinách ľudia nekupovali; • z dôchodcov urobili žobrákov;

• zničili naše poľnohospodárstvo, stali sme sa potravinovo závislou krajinou; • zdravotníctvo dostali na kolená, na jeho žalostnú úroveň doplácajú všetci občania; • za naše peniaze ozdravili banky, aby ste ich potom nevýhodne predali do zahraničia; • školstvo, na ktoré sme boli vcelku hrdí, dostali do stavu, že zo škôl nám síce vychádzajú kvantá vysokoškolákov, ale nevedia sa v živote uplatniť; • predviedli, že neviete spravovať krajinu, len zdierať obyvateľov, ktorí v zúfalstve páchajú sociálne samovraždy, pretože nevidia východisko zo situácie, do akej ste ich vy svojou nenažranosťou dostali; • ukázali, že vrcholom je vaša snaha o zapojenie Slovenska medzi krajiny s tzv. juvenilnou justíciou, ktorá umožňuje odoberanie detí z rodín. My, občania Slovenska, vyzývame vás, ktorí ste rozkradli a rozpredali náš štát a ste zodpovední za genocídu tohto národa, robíte z nás novodobých otrokov – odíďte! Vieme, že táto výzva na vašich bezcitných tvárach

VÝZVA SLOBODNÝCH OBČANOV SLOVENSKA > TRIBÚNA

vyvolá len úsmev. Pokojne sa usmievajte. Nakoniec sa budeme usmievať my potom, keď sa vás zbavíme. Berte to ako výzvu k tomu, že môžete odísť bez toho, aby sa vám čokoľvek stalo. Opakujeme, odíďte a nič sa vám nestane! Ak tak neurobíte, sami ponesiete zodpovednosť za to, ako s vami obyvatelia tejto krajiny budú zaobchádzať. Nenádejajte sa, že vás budú súdiť vaši sudcovia podľa vašich zákonov. Budú vás súdiť ľudia, ktorých ste zbedačili, a budú vás súdiť podľa vlastného zdravého rozumu. Sami sebe potom dávajte za vinu, ak s vami budú zaobchádzať tak, ako teraz zaobchádzate vy s nami. Hnev občanov, ktorých ste zahnali do slepej uličky, odkiaľ nevidia iné východisko, bude možno krutý. Ukradli ste budúcnosť nám, ale najmä našim deťom a našim vnúčatám. Ste bezcitní a skorumpovaní. My vás tu nepotrebujeme a nechceme! Začíname „Revolúciu proti tyranii“. Ak ste si doteraz boli istí, že sa vám nič nemôže stať, dnešným dňom sa váš pokojný spánok začne meniť na nočnú moru, ktorá vám bude pripomínať všetky krivdy napáchané a stále páchané na vlastnom národe. Postupne budete vidieť, že to, čo teraz čítate a nad čím sa možno ešte stále usmievate, sa začína meniť na pre vás hrozivú skutočnosť. Od dnešného dňa všetci tí, ktorí sa zapoja do tejto Revolúcie proti tyranii, začnú nosiť na prsiach našu trikolóru. Na začiatku nás bude zopár, ale postupne nás budete vídať stále viac. Nebudú to len dospelí, budú to najmä mladí, deti, starší občania, učitelia, lekári, postupne vojaci aj policajti, slovom všetci tí, ktorí vás už majú plné zuby. Budeme trpezliví a keď nás bude dostatok (a to vôbec nemusí trvať dlho), prejdeme do otvoreného boja. Vyhlásime generálny štrajk a vyjdeme do ulíc. Keď toto nastane a vy nebudete za hranicami tohto štátu, beda vám! Budeme vás súdiť ako najväčších zločincov, akých kedy táto krajina mala. Občania Slovenska vám ukážu, že slovenský národ je tu, prebúdza sa a nedá sa vami zotročiť! Vy ste nás dohnali do tohto stavu! Vy ste sa zapredali vidine bohatstva a moci. Lenže my toho už máme dosť! Vyzývame všetkých mladých, ktorým nie je ľahostajná ich budúcnosť: Zobuďte sa! Vašu budúcnosť vám ukradli. Pre vás neostane nič len

beznádej, dlhy a doslova otroctvo vo vlastnej krajine. Zamyslite sa nad týmito slovami. Vyzývame novinárov, aby si rozmysleli, na ktorej strane budú stáť. Či za judášsky groš budú naďalej ohlupovať vlastný národ, alebo sa vzoprú svojim chlebodarcom. Ak budete naďalej pokračovať vo vedomom podporovaní lží a poloprávd, za ktoré vás platia, sami sa zaradíte medzi tých, ktorých bude tento národ tvrdo súdiť! V tejto súvislosti táto výzva platí najmä pre pracovníkov verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorá je zo zákona – národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia poskytujúca službu verejnosti... Vyzývame všetkých slušných a neskorumpovaných policajtov a vojakov, ktorí si tak ako my uvedomujú, že tento systém je chorý a potrebuje okamžitú zmenu, aby sa pridali na stranu slušných ľudí a nepoužili proti nim represívne prostriedky tak, ako to očakáva vládnuca elita. Aj vy ste občanmi tohto štátu, aj vy ste rodičia, máte deti, vnúčatá, ktorým títo nenažranci ukradli budúcnosť. Aj vy si to uvedomujete! Ak zasiahnete proti vlastným občanom, dopustíte sa hrozného zločinu aj proti vlastným deťom, ktorým budete brať nádej na slušný život vo vlastnej krajine. Vyzývame všetkých tých, ktorí boli a sú zneužívaní týmto režimom, aby sa prihlásili k tejto výzve a verejne sa dištancovali od tohto zhnitého systému. Vyzývame všetkých občanov tohto štátu, ktorí sa stotožňujú s touto výzvou, aby si na znak súhlasu pripli stužku – trikolóru, aby sme postupne cítili našu narastajúcu silu. Na záver ešte raz vyzývame vás, ktorí sa považujete za elitu tohto národa a nie ste ničím iným ako poslednou spodinou. Nepotrebujeme peniaze, o ktoré ste nás okradli, nepotrebujeme pomstu, len choďte preč! Vezmite si všetko to, čo ste nakradli, a zmiznite! Každý deň bez vás bude požehnaním pre túto krajinu! Bez vás sa tu budeme mať len lepšie! Urobíme hrubú čiaru za minulosťou a začneme odznova, ale tentokrát už bez vás! V jednote je sila! Slobodní Občania Slovenska

123

TRIBÚNA > OSLOBODENIE LÁSKOU A VZÁJOMNOU POMOCOU

Milan Sedliak

OSLOBODENIE LÁSKOU A VZÁJOMNOU POMOCOU

124

eby sme sa tak k sebe začali správať ako ľudia, s láskou a rešpektom jeden voči druhému. Keby sme v každej situácii s úsmevom nezištne pomohli každému, kto nás o pomoc požiada a komu pomôcť môžeme, či už z pozície úradu, ktorý zastávame, alebo v práci, v rodine, či len tak na ulici... Naša spoločnosť by sa zmenila na nepoznanie. Bez revolúcie, bez bojov, bez eurofondov, bez akýchkoľvek vymyslených systémov riadenia a manipulovania. Keď dokážeme časť svojej pozornosti, času a energie, ale aj hmotných vecí s láskou a radosťou nezištne darovať tým, ktorí to potrebujú, pomôžeme si navzájom a staneme sa nezávislými na korporáciách, bankách, hierarchických systémoch. Uplatníme svoju moc a slobodnú vôľu priamo tu a teraz. Pomáhať si môžeme priamo, ale aj nepriamo – myslením, hovorením a konaním zo srdca, inšpirovaného láskou. Jednoduché príklady: Exekútor môže dlžníkovi vziať strechu nad hlavou, ale môže mu dať šancu splácať dlh postupne. Policajt môže vziať vodičský preukaz, ale môže vyriešiť priestupok napomenutím. Úradníčka môže žiadosť jednoducho zamietnuť, alebo poradiť, ako vec vyriešiť. Murár môže svoju prácu „odﬂáknuť“, alebo urobiť tak, aby jeho dielo slúžilo a potešilo. Obchodník môže ponúkať drahý zahraničný tovar, na ktorom zarobí viac, alebo môže predávať výrobky z regiónu, v ktorom žije, a tým pomáhať domácim výrobcom, ale aj prírode. Kupujúci sa môže nechať manipulovať reklamou, alebo kupovať len to, čo naozaj potrebuje. Bezdomovca môžeme odmeniť za jednoduchú prácu, ktorú pre neho vytvoríme. Príkladov je množstvo, treba len použiť svoju tvorivosť. Nech ste kdekoľvek, vždy máte možnosť pomáhať, vždy máte možnosť milovať ľudí a prírodu.

V každom okamihu máme na výber a vyberáme si, aj keď si to neuvedomujeme. V skutočnosti volíme neustále: lásku alebo strach. Za všetkými našimi rozhodnutiami, za všetkými našimi myšlienkami, slovami i činmi sa skrýva strach, alebo z nich žiari láska. Až takéto je to jednoduché. Sme obdarení slobodnou vôľou, ktorú nám nikto nedokáže vziať, ak sa jej sami nevzdáme. Od pradávnych čias však máme súperov, ktorí sa o to snažia. Ak v nás víťazí strach, našu silu odovzdávame im. Títo súperi nás potom ovládajú a doslova používajú ako otrokov prostredníctvom bánk, korporácií, vlád a systémov moci, ale aj prostredníctvom médií, školstva, zdravotníctva atď. Jednoducho ovládajú všetky oblasti verejného života. Naši súperi robia všetko pre to, aby upútali, ba spútali našu pozornosť televíziou, rozhlasom, novinami, ﬁlmami a ďalšími vytvorenými „hrami“ a mechanizmami ovládania, ilúziami „civilizovaného života“. Vytvárajú a šíria strach priamo, ale aj v najrôznejších raﬁnovaných podobách. Živia sa našou životnou energiou modulovanou strachom. Veľmi dobre vedia, že naša energia prúdi tam, kde nasmerujeme našu pozornosť. Keď volíme lásku, najsilnejšia sila vo vesmíre z našich sŕdc žiari a vytvára zázraky života. Zlatý vek, o ktorom sa toľko hovorí a mnohí dúfajú, že príde a všetko vyrieši za nás, je vekom lásky a svetla. Ale vytvoriť ho musíme my – každý za seba a všetci spoločne tým, že prevezmeme osobnú zodpovednosť za každú našu voľbu, za každý okamih nášho života. Život je tu a teraz, minulosť je mŕtva a budúcnosť sa ešte nenarodila. Keď práve tu a teraz umožníme láske žiariť z našich sŕdc, myšlienok, slov a činov, z drobných kvapiek vznikne more, ktoré očistí, oslobodí a uzdraví ľudstvo i celú našu planétu.

PODOBNOSŤ ČISTO NÁHODNÁ? > TRIBÚNA

KOMU PREKÁŽA KRÁĽ SVÄTOPLUK? > TRIBÚNA

Peter Dioszegi

Peter Zachar

PODOBNOSŤ ČISTO NÁHODNÁ?

KOMU PREKÁŽA KRÁĽ SVÄTOPLUK?

dward Gibbon bol jedným z najvýznamnejších britských historikov. Zaoberal sa hlavne dejinami Rímskej ríše. Zhrňme si základné body, ktorými sa podľa neho vyznačoval Rím v čase vrcholiaceho úpadku: 1. Väčšina ľudí uprednostňuje zábavu pred prácou. 2. Tradičná úloha otcov ako živiteľov rodiny je spochybňovaná, pribúdajú slobodné matky. 3. Ľudia sa starajú viac o domácich maznáčikov ako o svojich starých rodičov. 4. Literatúra a umenie sa stali bezduchými. 5. Čestná vojenská služba bola nahradená profesionálnou armádou. 6. Poctivo pracujúci ľudia sú na smiech, vzorom sa stávajú pokrytci, populisti, pochybní umelci a tzv. celebrity. 7. Daňové zaťaženie obyvateľstva narastá a štát prerozdeľuje neúmerne vysoké čiastky. 8. Úroveň vzdelania rapídne klesá. 9. Štátny dlh rastie do takej výšky, že sa nedá nikdy splatiť. 10. Menej sa vyrába a pestuje, pretože domáca produkcia je príliš drahá. Potraviny a výrobky sa dovážajú z kolónií. 11. Kto má príležitosť kradnúť zo štátneho, väčšinou tak robí. Títo zločinci prevažne ostanú nepotrestaní. 12. Výchova detí sa považuje za obťažujúcu, preto sa ich rodí stále menej. 13. Osvedčené mechanizmy na ochranu poctivých pred podvodníkmi odrazu zlyhávajú. 14. Verejné funkcie sa stávajú cieľom ziskuchtivcov. Udeľujú sa za úplatky a kto ich získa, kradne, aby sa mu investícia vložená do úplatku mnohonásobne vrátila. 15. Ľudia sa posmievajú stáročia uznávaným hodnotám, ako je česť, zmysel pre povinnosť, zodpovednosť, pracovitosť, dobročinnosť, záujem o veci verejné... 16. Do krajiny prichádzajú veľké množstvá cudzincov.

istória je vždy relatívna. Neuralgický bod spočíva v nedostatku písomných či hmotných prameňov, ako aj v autoritách odmietajúcich vybočenie z konvencií a nepripúšťajúcich odborné diskusie. Na Slovensku sa historici protežovaní hlavným mediálnym prúdom bijú za to, aby sa pojem „starí Slováci“ nevyskytoval v odborných prácach, a keď je spomenutý, dáva sa do úvodzoviek. Podobné je to s titulovaním Svätopluka, kde je zaužívané oslovenie „knieža“ a oslovenie „kráľ“ sa väčšinou neuvádza ani ako alternatívna paradigma. Z obdobia raného stredoveku na území Slovenska máme nedostatok prameňov, preto sú mnohé stanoviská na základe dohôd vykreslené tak, aby mohli byť koncipované ako dogmy pre školy. Mám osobnú skúsenosť z jednej univerzity, kde po mojej otázke v rámci témy neprišla argumentácia, ale len záporná emócia bez snahy o vecný argument. A to som sa opieral napr. o názory profesorky Štefanovičovej, uznávanej historičky a archeologičky. Typickým príkladom je Dušan Kováč zo SAV, ideológ, ktorý má na svedomí aj výroky o národoch a národovcoch ako o niečom, čo dejiny priniesli, ale časom odvejú. Logicky mu priestor dáva SME či .týždeň. Pojem starí Slováci je ekvivalentom k Slovenom, žili v Nitriansku a identiﬁkovali sa vlastnou kultúrou. Po príchode Maďarov do Uhorska, u ktorých je prívlastok „starí” v očiach historikov relevantný, sa Slovania v Nitriansku začali diferencovať, etnicky sa selektovali od ostatných Slovanov, resp. Moravanov. V roku 897 označil pápež Ján VIII. Svätopluka slovami, akými sa vtedy pápežská kúria obracala na mocných európskych panovníkov, nazval ho „najmilším synom” a jeho ríšu slovom „regnum”, teda kráľovstvom, na pápežských listinách je označovaný ako „rex”. Spojil tak veľkú oblasť, akou boli dve kniežatstvá, teda nitrianske a moravské. Pripojil časť Čiech, juhovýchodného Nemecka, Panónie, zrejme aj časť Potisia a Visliansko. Nie je žiadnou chybou nazývať ho kráľom.

125

ZEM VEK

Redakcia ZEM VEK MESAČNÍK UTAJOVANÝCH INFORMÁCIÍ BEZ CENZÚRY Mesačník / Ročník 2 – 1/2014 Cena v predaji: 2,90 € Cena v predplatnom: 2,50 € Číslo vyšlo 10. 1. 2014 ADRESA REDAKCIE Wattova 10, 821 04 Bratislava e-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk www.zemavek.sk predplatné: www.zemavek.sk REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Dušan Budzák, Ľubomír Huďo, Ján Gašo, Anton Smataník, Milan Pullmann, Art director: Ivan Galanský Marketing: Jana Zigová Email: zigova@soﬁan.sk Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková

126

Autori fotografií a ilustrácií: strana 4, 32 – 35, 45 – 49, 65 – 67: Matúš Plecho strana 36 – 43: SITA/AP strana 6 – 9, 10, 115 : TASR strana 57: Tibor Eliot Rostas strana 68 – 69: Ivka Hucíková strana 78 – 79: Zuzana Vernerová strana 102 – 107: Ivan Chapčák strana 117 – 119: Ján Košeľa Ilustračné foto: shutterstock Vydavateľ SOFIAN, s. r. o. Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Wattova 10, 821 04 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058 Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o. Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 e-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk Tlač D&D International Slovakia, s. r. o. Topoľčianska 17, 851 05 Bratislava Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe. Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o. Spolupracujeme:

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2014: 30 € NA PRVÝ POLROK 2014: 15 € (vrátane poštovného) Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk

Telefonické objednávky: 0944 134 773 v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h

KUSOVÉ PREDPLATNÉ Z dôvodu mimoriadneho záujmu sme okrem zvýšenia počtu kusov nákladu otvorili aj možnosť objednávok po jednotlivých číslach. Februárové číslo môžete objednávať do 20. januára 2014 na www.zemavek.sk. Cena je 2,90 eur/kus vrátane poštovného.

ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 7. FEBRUÁRA 2014

ARCHÍV ZEM VEK Ak ste nezohnali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

NEVERTE PROPAGANDE

127

OTVORENÉ DISKUSIE O ZAMLČOVANÝCH A TABUIZOVANÝCH TÉMACH. •gmo potraviny •juvenilná justícia •potravinová nesebestačnosť sr •sloboda v očkovaní •cenzúra v masmédiách

www.slobodnyvysielac.sk

•rozkrádanie spp •zneužívanie štátnej moci •alternatívny pohľad na históriu slovanov •zamlčované udalosti v zahraničnej politike •informačná vojna

STAŇTE SA JEDNÝM Z NÁS DNEŠNÝ ZÁPAS SA NEVEDIE IBA MEDZI CHUDOBNÝMI A BOHATÝMI, PRAVICOU A ĽAVICOU, ALE PREDOVŠETKÝM MEDZI DOBROM A ZLOM.

Bojujte spolu s nami za udržanie hodnôt a šírenie informácií, ktoré sú pred nami zatajované. Staňte sa predajcom mesačníka ZEM&VEK. Ako sa stať oficiálnym predajcom mesačníka ZEM&VEK? Je to jednoduché. Absolvujte krátky seminár o kódexe predajcu v priestoroch redakcie ZEM&VEK na Wattovej 10 v Bratislave. Po vyjadrení súhlasu a podpise získavate preukaz predajcu. Predajca má bezkonkurenčnú províziu z predaja jedného kusa čísla ZEM&VEK vo výške 1,00 €. Predajca si odkúpi ľubovoľný počet kusov v hodnote 1,90 €, ktoré predáva za riadnu predajnú cenu uvedenú na obale, teda 2,90 €. Odkúpené kusy sa stávajú majetkom predajcu. Najbližšie termíny seminárov: 8. 1. 2014 a 13. 1. o 11:00 hod. Bližšie informácie na zemavek@zemavek.sk alebo na čísle 0944 134 773.