Zem a Vek november 2014 by Zem & Vek

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > NOVEMBER 2014

DYMOVÉ SIGNÁLY

EKONOMIKA

TÉMA MESIACA

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

KONŠPIRÁCIE / 4

SLOVÁCI NAĎALEJ NA CHVOSTE

ZHUBNÝ PRIEMYSEL / 26

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

S PRÍJMAMI / 22

ĽUDIA SA PO ČERNOBYLI LIEČILI

ESEJE NA JEDNU FAJKU

ZO SVETA A Z DOMOVA

SMIECHOM / 34

WALLACEOV DUCH MÁTA SVET / 14

CHEMOTERAPIA VERZUS DETOXIKÁCIA / 36

BULHARSKÁ REVOLTA V SLEPEJ ULIČKE / 17

ORBIS PICTUS

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH 46 – 53

DVA ALTERNATÍVNE POHĽADY / 38 PRÍBEHY UZDRAVENIA / 40 FINANČNÉ POZADIE LIEČBY RAKOVINY / 44

KEDY FREŠO ZHASNE? / 20

EXPEDÍCIA ARCHA

RENDEZ-VOUS

BEZ MASKY

RAKOVINA JE STÁLE VEĽKÁ

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

VÝPRAVY ZA IDEÁLNYM SPOLOČENSTVOM

NEZNÁMA / 54

DONALD TUSK / 72

TAMERA / 80

PROPAGANDA

DÉJÀ VU

SILA HLASU / 92

1989: PREMÁRNENÁ ŠANCA

LIEČIVÝ HOLOHLAVEC / 95

NA TRETIU CESTU / 70

NAŠE TELO JE ZAPLAVENÉ

ZA ODHALENIE POLITICKEJ HRY

ZBYTOČNÝM CUKROM / 98

ZAPLATIL ŽIVOTOM / 78

PRÍRUČKA PREŽITIA:

MEDIÁLNA MANIPULÁCIA KAUZA SME A .TÝŽDEŇ: FRAŠKA ZO SLOBODY SLOVA / 62 VOJNA PROTI INÝM NÁZOROM / 67

ALTERNATIVE VITA

ROZHODUJÚ SKÚSENOSTI / 100

NÁJOMNÍ VRAHOVIA AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ

PRÁVNA PORADŇA

JEDEN DEŇ

ODBORNÍCI RADIA / 106

JEDEN DEŇ S INSEMINÁTOROM / 110

PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

PRÍBEHY ZEME

NEBEZPEČNÁ PRIĽNAVOSŤ / 102 (P)OTRAVINY / 103

HERBÁR

MIESTO CHRÁNENIA KOSTÍ

OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN

ICH MÔŽU POŠKODIŤ / 104

A PRÍRODY

SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ / 105

LIPA – SYMBOL SLOVANSTVA / 108

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV O POTOPE / 112

MÚZY

PAVUČINA

KOREŠPONDENTI

KNIHY / 113, FILM / 114

SLEDOVANIE VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

HUDBA / 115, HRY / 116

POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

INÝ KRAJ, INÝ MRAV / 128

DIVADLO / 117

FEDOR GÁL / 126

LONDÝN PLNÝ BEZDOMOVCOV / 128

BRANISLAV CICHÝ / 118

TRIBÚNA MANDRAGORA

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

ZRNKO SEBAKRITIKY / 129

FILADELFSKÝ EXPERIMENT / 122

ŠTUDENTI VERZUS ŠTÁT / 129

DYMOVÉ SIGNÁLY > KONŠPIRÁCIE

Tibor Eliot Rostas

KONŠPIRÁCIE

DOBA, V KTOREJ ŽIJEME, SA V ZÁSADE NELÍŠI OD TÝCH MINULÝCH – ASPOŇ ČO SA TÝKA PODSTATY ROZDELENIA ĽUDSTVA NA MALÚ SKUPINU TÝCH PRI MOCI A ZVYŠNÚ PODRIADENÚ MASU. JE CELKOM LOGICKÉ, ŽE NA TO, ABY SA ELITNÁ SKUPINA UDRŽALA, POTREBUJE MAŤ MASU POD KONTROLOU. DNES SÍCE NAOKO EXISTUJÚ MECHANIZMY, PROSTREDNÍCTVOM KTORÝCH SI VOLÍME SVOJICH ZÁSTUPCOV, A TÍ MAJÚ OBHAJOVAŤ NAŠE SPOLOČNÉ ZÁUJMY, ALE TEJTO FIKCII UŽ MÁLOKTO VERÍ. ZVLÁŠŤ, KEĎ SA NÁSTUPOM MASMÉDIÍ A HLAVNE INTERNETU PRÍSTUP K INFORMÁCIÁM PRUDKO ZNÁSOBIL. VĎAKA NIM SA SPÁJAJÚ A NAVZÁJOM INFORMUJÚ MNOHÍ, KTORÍ POCHYBUJÚ. SÚ TO PRÁVE POCHYBNOSTI, KTORÉ NÁŠ SVET UDRŽUJÚ PRI ŽIVOTE, POCHYBNOSTI SÚ IMPULZOM KU SKÚMANIU A ANALÝZE. SÚ TO PRÁVE POCHYBNOSTI, KTORÝM MÔŽEME VĎAČIŤ ZA TO, ŽE SA VYVÍJAME.

escartes dospel k záveru, že v okamihu, keď pochybujeme o všetkom, je našou jedinou istotou, o ktorú sa môžeme oprieť, naša vlastná pochybnosť. Aj z tohto dôvodu sú pochybovači mysliace bytosti, ktorým sa však paradoxne upiera možnosť vyjadrenia ich názoru. Na to, aby mohli vlády nerušene napĺňať svoje úlohy bez kontroly verejnosti ale-

bo protivníka, slúžia informačné služby. Práve tie vytvárajú dymové clony, v ktorých sa skrýva skutočnosť a verejnosti predstavuje len ilúzia. Sú to spravodajské služby, ktoré do nášho slovníka a verejnej diskusie zaviedli pojem „konšpiračné teórie“. Politológ profesor Lance DeHaven-Smith vo svojej knihe Konšpiračné teórie v Amerike uvádza fakt, že tento pojem vynašla a do Foto: Matúš Plecho

DYMOVÉ SIGNÁLY > KONŠPIRÁCIE

širokého obehu zaviedla CIA, aby očiernila a ohovorila ľudí kladúcich si otázky o vražde Johna Fitzgeralda Kennedyho. DeHaven-Smith upozorňuje, že „kampaň CIA za popularizáciu termínu konšpiračné teórie a za pretvorenie viery v sprisahania v predmet zosmiešňovania a nepriateľstva musí byť, bohužiaľ, považovaná za jednu z najúspešnejších propagandistických iniciatív všetkých čias“. Je nevyhnutné uvedomiť si, že pojem konšpiračné teórie využívajú médiá a politici na zakrývanie vlastnej účasti na zločinoch ako súčasť psychologickej vojny. Všetci tí, ktorí sa neuspokojujú s oficiálnymi tvrdeniami politikov a médií (a tam pôsobia skutoční konšpirátori) sú hanlivo a pohŕdavo označovaní za konšpiračných teoretikov a bláznov. Pochybnosti však nevyvolávajú dohady, ale dôkazy. Akademická obec, spracovávajúca takmer všetky informácie smerujúce k verejnosti, sa týmito dôkazmi odmieta zaoberať. Neskúma ich, ani neanalyzuje, v drvivej väčšine prípadov sa sústreďuje na analýzu a vyhodnocovanie samotného „konšpiračného myslenia“. Je však konšpiračné myslenie ľudskou anomáliou? Sú pochybnosti dôvodom na vylúčenie z verejnej diskusie? Môžu byť prejavom slobodnej spoločnosti, ktorá berie do úvahy všetky názory na to, aby zabránila uctievaniu jednej paradigmy, vedúcej nevyhnutne k totalitnému mysleniu? Napriek tomu, že konšpiráciami a konšpiračnými teóriami sa akademická verejnosť, politici a médiá zaoberajú len ako materiálom na analýzu spoločnosti a mentálnej vybavenosti jednotlivcov označovaných za paranoikov, je tu niekoľko zaujímavých výskumov potvrdzujúcich niečo, čo do tohto scenára nezapadá. Jedným z nich je výskum Michaela Woo-da a Karen Douglasovej uverejnený v časopise Frontiers in Psychology. Autori vo svojej štúdii dospeli k záveru, že dôvodom pochybností a postojov „konšpiračných teoretikov“ či konšpirátorov bývajú veľmi často chyby a evidentné nezrovnalosti v oficiálnych vyhláseniach, kým konvencionalisti preberajú oficiálne tvrdenia v médiách a vládne vyhlásenia nekriticky a bez ďalšieho overovania. Psychológovia tento fenomén označujú termínom naivný realizmus. Klasifikujú ním postoje charakteristické slepou a neochvejnou vierou v oficiálne vysvetlenia

zložitých udalostí tohto sveta. Nositelia ideí naivného realizmu sú skalopevne presvedčení, že svet vo všetkých jeho zložitostiach vnímajú objektívne – hoci paradoxne na základe jednoduchých a zredukovaných vysvetlení. Ak s ich postojmi pochybujúci nesúhlasia, vysvetľujú to tým, že ich poznanie a správanie nedosahuje patričnú intelektuálnu úroveň. V tomto tvrdení je však zásadný rozpor – sú to práve pochybujúci, ktorí oﬁciálne vysvetlenia veľmi dobre poznajú, no navyše ich podrobujú oveľa väčšej miere kritiky a skúmania ako konvencionálni uctievači. Práve konvencionalisti preukazujú nízku mieru intelektuálnych zdatností mechanickým prijímaním „akademických“ rezultátov bez ďalšieho kritického skúmania. Psychológovia Gina Hustingová a Martin Orr v časopise Symbolic Interaction uviedli, že v kultúre strachu možno očakávať nárast nových mechanizmov sociálnej kontroly s cieľom odvrátiť nedôveru, úzkosť a hrozbu. Jedným z najmarkantnejších dôkazov o postupnom presadzovaní tejto línie je len nedávne vystúpenie britského premiéra Davida Camerona v OSN. „Ako sa postupne vynárajú informácie o tom, z akého prostredia pochádzajú osoby odsúdené za teroristické činy, ukazuje sa, že mnohé z nich spočiatku ovplyvnili kazatelia, ktorí síce tvrdia, že nepodporujú násilie, majú však videnie sveta, aké sa dá použiť ako jeho ospravedlnenie – roznášanie lží o tom, že 9/11 bolo židovské sprisahanie a útoky v Londýne 7/7 boli zinscenované; myšlienka, že Západ v rámci svojej politiky úmyselne prenasleduje moslimov po celom svete; predstava nevyhnutného stretu civilizácií. Musí nám byť jasné, že na to, aby sme porazili ideológiu extrémizmu, je potrebné, aby sme sa zaoberali všetkými formami extrémizmu – nielen násilným extrémizmom.“ Línia, ktorú svetu oﬁciálne predstavil Cameron, je navlas zhodná s narastajúcimi obavami kritikov upozorňujúcich na postupné a stále tvrdšie perzekúcie voči všetkým, ktorí sa snažia o úprimné hľadanie pravdy. Ich označenie „extrémisti“ tak otvára cestu k totalitnej spoločnosti trestajúcej iné názory, aké verejnosti vnucuje. Ak sa obzrieme za našou minulosťou a poodhalíme závoj nad dejinami, uvidíme, že konšpirácie, sprisahania a organizované zločiny tých naj-

KONŠPIRÁCIE > DYMOVÉ SIGNÁLY

obludnejších rozmerov sú neoddiskutovateľnou súčasťou našej civilizácie. Dnes sa nikto nepozastavuje nad úkladmi a vraždením sprisahancov v starom Ríme, no zároveň mnohí odmietajú pripustiť, že sprisahania sú aj súčasťou nášho sveta. Rozpor medzi pochybovačmi a konvencionalistami tkvie často v tom, že faktograﬁu, prinášajúcu odhalenia konšpirácií, odmieta akademická obec, médiá aj politici. Potom by však všetci konvencionalisti mali poznať minimálne tri zásadné prejavy najvyšších predstaviteľov superveľmoci. Ten prvý napísal prezident Woodrow Wilson v roku 1913 v jeho knihe esejí Nová sloboda: „V odvetví obchodu a výroby majú niektorí najvplyvnejší muži Spojených štátov z niekoho a niečoho strach. Veľmi dobre vedia, že niekde sa skrýva moc tak dobre organizovaná, zákerná, ostražitá, prepojená, dokonalá a všadeprítomná, že pri jej odsudzovaní je lepšie šeptať.“ Vo svete sa málo spomína vyhlásenie amerického prezidenta Dwighta Eisenhowera. Vo svojom prejave pred odchodom z úradu 18. januára 1961 odhalil prepojenie medzi armádou a vojensko-priemyselným komplexom v USA: „Toto prepojenie enormného vojenského aparátu a rozsiahleho zbrojného priemyslu je v amerických dejinách niečo nové. Totálny vplyv – hospodársky, politický, ba dokonca duchovný – možno cítiť v každom meste, každom štáte, v každej kancelárii federálnej vlády... V hre je náš boj, zdroje, životné prostriedky, ako aj samotná štruktúra našej spoločnosti.“ O pár dní zaujal jeho miesto John Fitzgerald Kennedy. Jedným z jeho najvýznamnejších prejavov odhaľujúcich tajné sprisahania bolo vystúpenie pred Asociáciou amerických vydavateľov tlačovín v newyorskom hoteli Waldorf Astoria 27. apríla 1961: „Celosvetovo sme postavení pred jednoliatu a bezohľadnú konšpiráciu, ktorá sa spolieha predovšetkým na tajné prostriedky na rozširovanie sféry svojho vplyvu – na inﬁltráciu namiesto invázie, na prevraty namiesto volieb, na zastrašovanie namiesto slobodnej voľby, na partizánov v noci namiesto armády vo dne. Je to systém, ktorý odviedol rozsiahle ľudské a materiálne zdroje na vytvorenie hustej siete, vysoko účinnej mašinérie, ktorá spája vojenské, diplomatické, spravodajské, ekonomické, vedecké a politické operácie. Jej prípravy

sú skryté, nie verejné. Jej chyby sú ututlávané, neobjavia sa na titulných stranách. Jej odporcovia sú umlčiavaní, nie velebení...“ Konšpiračné teórie v žiadnom prípade nie sú produktom narastajúceho prepojenia prostredníctvom internetu. Ten len niektoré procesy a súvislosti katalyzuje. Skutočným dôvodom je zvyšujúca sa nedôvera verejnosti voči vládam, politikom, médiám, korporáciám a inštitucionálnej moci ako takej. Už šesťdesiate roky dvadsiateho storočia hlboko poznamenali dôveru más a definitívne pochovali idylický obraz o vodcoch, ktorým leží na srdci blaho ľudu. Toto napätie vytvorila vražda amerického prezidenta Johna F. Kennedyho, ale aj jeho neskôr kandidujúceho brata Roberta. Vojna vo Vietname, a najmä jej preukázateľne lživé odôvodnenie údajnou streľbou na americké plavidlá v Tonkinskom zálive, poznačila jednu celú generáciu zápachom napalmu a Agenta Orange. Najtvrdším úderom, ktorý inkasovala dôvera verejnosti ku svojim predstaviteľom, úradom a inštitucionálnej moci, bola svojho času aféra Watergate. Spolu so septembrovými udalosťami, odhaleniami na WikiLeaks, dôkazmi od Bradleyho Manninga, Edwarda Snowdena, ako aj sprisahaniami štátnej moci a tajných služieb voči Afganistanu, Iraku, Sýrii, Líbyi, Ukrajine a mnohým iným krajinám a ich nevyhovujúcim predstaviteľom definitívne pochovala ideu o demokracii a morálnych a ľudských kvalitách zvolených zástupcov na jej čele. Vo všetkých týchto odhaleniach, ktoré boli pôvodne označené ako konšpiračné teórie, však slovo konšpirácie bleskurýchlo zmizne a nahradí ho eufemizmus mimoriadna udalosť alebo aféra. Narúšať posvätnosť zadefinovaného status quo sa vníma ako narušovanie demokracie a jej samotných princípov. Na takýchto „narušiteľov“ sa prihliada ako na kacírov alebo nepriateľov ľudu. Akademická obec podobne ako v stredoveku vymedzuje teritórium diskusie – onú mantru o politickej korektnosti. Tento akademický svet s poslami v médiách je paralyzovaný strachom zo straty dôveryhodnosti, o ktorú by prišiel, ak by niekto vybočil z línie uctievaných predsudkov. Históriu však často písali jednotlivci, ktorí posúvali ľudské vedomie práve vďaka pochybnostiam voči existujúcej paradigme.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

KORPORAČNÍ LOBISTI Od novembra tohto roku úraduje nová Európska komisia, výkonný orgán európskeho integračného projektu. Až do roku 2019 ju povedie bývalý luxemburský premiér Jean-Claude Juncker. Organizácie Corporate Europe Observato-

ry (CEO) a Attac Austria sa pozreli bližšie na takzvanú nezávislosť niektorých členov Eurokomisie a ich lobistickú minulosť: • Miguel Anias Cañete, komisár pre ochranu klímy a energetiku je bývalým prezidentom dvoch španielskych ropných spoločností, • Jonathan Hill, komisár pre finančnú stabilitu, finančné služby a kapitálové trhy založil lobistickú firmu a je spojkou medzi britskou vládou a lobistami, • Věra Jourová, komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rovnosť pohlaví je druhou najvyššou predstaviteľkou českej politickej strany ANO oligarchu Andreja Babiša, • Karmenu Vella, komisár pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybárstvo zasadá v správnej rade maltskej turistickej spoločnosti a hazardnej spoločnosti Betfair, ktorá lobuje v Bruseli, • Carlos Moedas, komisár pre výskum, vedu a inovácie sa v Portugalsku postaral o nekompromisné škrty na úkor verejnosti, • Pierre Moscovici, komisár pre ekonomiku, daňové záležitosti a colnú úniu bol do roku 2012 viceprezidentom vplyvnej lobistickej skupiny aktívnej v Bruseli.

BOHATÍ BOHATNÚ Svetové ekonomické fórum v správe, ktorú zostavilo sedemsto expertov z celého sveta, varuje

pred obrovskými rozdielmi medzi príjmami najbohatších a najchudobnejších ľudí. Ide o riziko, ktoré v nasledujúcom desaťročí pravdepodobne spôsobí vážne škody po celom svete. Nová správa banky Credit Suisse uvádza, že najbohatšie jedno percento nahromadilo ešte viac bohatstva. Svet má 155 nových miliardárov, čím sa ich celkový počet vyšplhal na 2325. Janet L. Yellenová, predsedníčka rady guvernérov Federálneho rezervného systému (FED), na konferencii o ekonomickej príležitosti a nerovnosti uviedla, že päť percent Američanov vlastnilo vlani 63 percent bohatstva USA, no ešte v roku v roku 2010 to bolo 61 percent. Podľa Yellenovej sa distribúcia príjmov a bohatstva v Spojených štátoch v priebehu niekoľkých desaťročí neustále rozširovala do ešte väčšieho rozdielu ako vo väčšine vyspelých krajín. Aj Británia patrí ku krajinám s veľkou priepasťou medzi chudobnými a bohatými. Podľa organizácie Oxfam desať percent najbohatších britských domácností vlastní rovnaký majetok ako 44 percent najchudobnejších. V Británii vlastní päť najbohatších rodín to, čo najchudobnejších dvadsať percent. Správa organizácie Oxfam uvádza, že 85 najbohatších ľudí má rovnaké bohatstvo ako 3,5 miliardy najchudobnejších: „Ľudia sú stále viac atomizovaní ekonomickou a politickou mocou, čo nevyhnutne zvyšuje sociálne napätie a zvyšuje riziko spoločenského kolapsu.“

VIERA V ZÁZRAKY TRHU Organizácia Pew Research v prieskume medzi obyvateľmi viac ako štyridsiatich krajín kládla respondentom otázku, či súhlasia s výrokom:

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

„Väčšina ľudí je na tom lepšie v slobodnej trhovej ekonomike, aj keď niektorí sú bohatí a niektorí chudobní.“ Dve tretiny opýtaných po celom svete súhlasili. V Spojených štátoch schvaľovalo trhový systém 70 percent opýtaných, v Číne to bolo ešte viac – 76 percent, v Indii 72 percent a v Južnej Kórei 78 percent respondentov. Vo Vietname sa v prospech kapitalizmu vyjadrilo až 95 percent opýtaných. Najnovší prieskum celosvetových postojov ukázal, že rozvojové krajiny sú celkovo optimistickejšie vo vývoji ekonomiky a budúcnosti než ľudia, ktorí žijú v rozvinutých krajinách. Predovšetkým určité časti Európy sú stále pesimistické. Len necelá polovica populácie v Španielsku a Grécku si myslí, že voľný trh je ideálny. Najviac pochybovačov o úspechu kapitalizmu žije v Argentíne. Iba tretina ľudí v ankete súhlasila s tvrdením, že systém voľného trhu je najlepší.

PROGRAM KOLEKTÍVNEHO ZABÍJANIA Americký prezident Barack Obama vo veľkom umožnil rozvinúť cielený program zabíjania, ktorý je ospravedlňovaný nevyhnutnou vojnou proti terorizmu. Spolu so svojimi bezpečnostnými poradcami rozhoduje o zásahoch bezpilotných lietadiel a ďalších vojenských útokoch v rôznych častiach sveta. Nositeľ Nobelovej ceny za mier zdôvodňuje militantné aktivity Bieleho domu na území zvrchovaných štátov likvidáciou vodcov a členov medzinárodnej teroristickej siete al-Káida. Štúdia Bureau of Investigative Journalism, Amnesty International, Reprieve and the Center for Civilians in Conflict odhalila, že USA v priebehu roka zabili v Pakistane 2379 ľudí. Z tohto bolo identifikovaných iba 704 obetí a medzi nimi išlo o 84 členov al-Káidy, čo predstavuje štyri percentá z celkového počtu pakistanských obetí. Veliteľstvo Spojených štátov pre zvláštne operácie (USSOCOM) pôsobí tajne v 78 štátoch, hlavne v Pakistane, Afganistane a Jemene, v ktorých oficiálne likviduje hrozbu terorizmu.

BRZEZINSKÉHO KRUTÉ PRAVDY Zbigniew Brzezinski, šedá eminencia americkej zahraničnej politiky a pravidelný účastník stretnutí predstaviteľov vplyvných zákulisných orga-

nizácií ako Trilaterálna komisia alebo Rada pre zahraničné vzťahy, v staršom rozhovore ponúka objasnenie príčin súčasných udalostí, akými sú vojna s Islamským štátom spolu s eskaláciou konﬂiktu v Sýrii a v Iraku. Alternatívne zdroje pripomenuli, že obdobná taktika má svoje korene v minulosti a „Big Zbig“ ju nahlas pomenoval, preto je potrebné pripomenúť si jeho slová. Portál counterpunch.org publikoval v roku 1998 rozhovor s Brzezinským o zatiahnutí Moskvy do vojny v Strednej Ázii. Otázka: „Bývalý riaditeľ CIA Robert Gates vo svojich pamätiach vyhlásil, že americké špionážne služby podporovali mudžahedínov v Afganistane šesť mesiacov pred sovietskou intervenciou. V tom čase ste boli poradcom prezidenta Cartera pre otázky národnej bezpečnosti. Bolo to tak?“ Brzezinski: „Áno. Podľa oﬁciálnej historickej verzie začala CIA pomáhať mudžahedínom v roku 1980, teda až po invázii sovietskej armády do Afganistanu 24. decembra 1979. V skutočnosti to bolo úplne inak. Prvú smernicu o tajnej pomoci odporcom prosovietskeho režimu v Kábule podpísal prezident Carter 3. júla 1979. Ešte v ten deň som prezidentovi napísal, že táto pomoc vyvolá sovietsku vojenskú intervenciu.“ Otázka: „Keď Moskva zdôvodnila intervenciu tým, že čelí v Afganistane utajovanej inscenácii Spojených štátov, nikto tomu nechcel veriť. Malo to však pravdivý základ. Neľutujete to ani dnes?“ Brzezinski: „Čo mám ľutovať? Tajná operácia bola výborným nápadom. Viedla k zatiahnutiu Rusov do afganskej pasce a vy chcete, aby som to

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

ľutoval? Keď Sovieti prekročili afganské hranice, napísal som prezidentovi Carterovi: Teraz máme šancu nadeliť Sovietskemu zväzu jeho vietnamskú vojnu. A naozaj, Moskva musela desať rokov viesť vojnu, ktorá viedla k demoralizácii impéria a jeho rozpadu.“ Otázka: „Neľutujete ani poskytovanie podpory islamistom, ktorá umožnila vyzbrojiť a vycvičiť teroristov?“ Brzezinski: „Čo je v dejinách sveta najdôležitejšie zo všetkého? Taliban alebo kolaps sovietskeho impéria? Pár rozvášnených moslimov alebo oslobodenie strednej Európy a koniec studenej vojny?“ Výsledkom politiky Bieleho domu a poradcov v štýle Brzezinského je to, že zopár rozvášnených islamských fanatikov má dnes svoj štát, burcuje džihád po celom svete a taktika proti súčasnému Rusku je rovnaká ako proti niekdajšiemu Sovietskemu zväzu, napríklad pri ukrajinských hraniciach.

PARADOXNÁ POLITIKA Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov bez diplomatického kľučkovania jasne dal najavo, že prístup Západu k riešeniu ukrajinskej krízy a metóda sankcií je pre Rusko neprijateľná. Podľa Lavrova skutočný cieľ sankcií proti Moskve spočíva v snahe Západu prerobiť Rusko a v zásadných otázkach mu nanútiť washingtonské a bruselské pozície. Uviedol, že americká politika je stále viac paradoxná. Washington na jednej strane využíva všetky zdroje na izoláciu Ruska, a zároveň vyzýva Moskvu na spoluprácu pri riešení problémov Iraku a Sýrie, a tiež v zápase proti Islamskému štátu. Šéf ruskej diplomacie skonštatoval, že podobná politika je pre USA príznačná: „To je charakteristický rys Američanov. Myslia si, že majú právo trestať štáty, ktoré konajú v niektorej otázke inak, ako chce Washington. A zároveň žiadajú tieto štáty o spoluprácu v otázkach, ktoré sú pre Spojené štáty a ich spojencov životne dôležité.“

CHODORKOVSKÉHO AKTIVITY Ropný magnát Michail Chodorkovskij, bývalý najbohatší muž Ruska, ešte pred rokom šil rukavice v trestaneckej kolónii za polárnym kruhom.

Odpykával si už druhý trest za daňové úniky a hrozilo, že bude odsúdený aj tretíkrát. Dostal však od ruského prezidenta Vladimira Putina milosť a odcestoval do Nemecka. Chodorkovskij hneď po svojom prepustení vyhlasoval, že netúži po vstupe do politiky. O niekoľko mesiacov nato už inicioval vznik proeurópskeho politického hnutia v Rusku a otvorene volal po zvrhnutí Putina. Opäť spustil projekt Open Russia – Nadáciu otvoreného Ruska, ktorú založil v roku 2001, ale po jeho zatknutí v roku 2004 bola zrušená. V správnej rade Nadácie otvoreného Ruska zasadali aj dvaja významní predstavitelia anglosaských záujmov na ovládnutie sveta v rámci Nového svetového poriadku – bývalý šéf americkej diplomacie Henry Kissinger a bankár Jacob Rothschild. Oligarcha Chodorkovskij sa v rámci znovu oživeného projektu snaží prepojiť rôznych občianskych aktivistov, „nezávislé“ think-tanky a expertov. Cieľom je pripraviť reformy, ktoré budú realizované po vynútenom odchode Vladimira Putina. Chodorkovskij má záujem viesť Rusko ako prezident a navrhuje presadzovať v krajine ukrajinský model: „Cítim to ako imperatív, aby tá časť obyvateľstva, ktorá je eurocentristická, mala možnosť uplatniť svoj vplyv na smerovanie krajiny. Putinov odchod je bez akýchkoľvek pochýb pre Rusko jedným z nevyhnutných prvkov, aby krajina mohla vykročiť na európsku cestu vývoja. Je jasné, že modelom pre niečo také je Ukrajina a Rusko je pripravené akceptovať ho. Preto Putin nemal záujem o úspech tejto revolúcie.“ Michail Chodorkovskij rád dokazuje, s akou

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

podporou zvonku môže rátať. Vystúpil s prejavom v americkej vplyvnej zákulisnej organizácii Rada pre zahraničné vzťahy, aj pred nadáciou Freedom House, ktorá nechýbala pri prípravách všetkých farebných revolúcií v posledných dvoch desaťročiach v rôznych častiach sveta.

AUSTRÁLIA V CHOMÚTE Internetový server WikiLeaks zverejnil údaje o tajnom rokovaní o dohode o Transpaciﬁckom obchodnom partnerstve (TPP). Verejnosť si mohla preštudovať kapitolu z dohody medzi Austráliou, USA, Japonskom, Singapurom, Malajziou, Kanadou, Mexikom, Vietnamom, Peru, Čile, Brunejom a Novým Zélandom. Z rokovaní vyplýva, že spotrebitelia v Austrálii zaplatia vyššie poplatky za lieky proti rakovine a budú čeliť

trestnému stíhaniu za nekomerčné porušenie autorských práv na webových stránkach. Dohoda má v mnohých oblastiach vyššiu právnu moc než domáce austrálske zákonodarstvo. O TPP sa rokuje tajne, takže občania krajín, ktorých vlády dohadujú podmienky partnerstva, nemajú plný prístup k tomu, čo vlastne vládne kabinety odsúhlasia. Dve najspornejšie oblasti vo zverejnenej kapitole o autorských právach sa týkajú liekov a copyrightu. Spojené štáty a Japonsko, najväčší držitelia autorských práv, presadzujú tvrdšie zákony proti ich porušovaniu. Kriminalizovaní by boli aj užívatelia, ktorí si z internetu stiahnu televízny program alebo hudbu bez toho, aby na tom zarábali. Text dohody obsahuje návrh, aby farmaceutické ﬁrmy mali právo predlžovať trvanie svojich výlučných patentov. To by znamenalo udržanie vyššej

ceny liekov po dlhšiu dobu. Dohoda TPP bude mať negatívny dopad aj na novinárov a tzv. whistle-blowerov (ako boli Edward Snowden alebo Bradley Manning). Spojené štáty požadujú, aby obsahovala kriminálne tresty pre osoby, ktoré prezradia obchodné tajomstvá včlenené do TPP. Takéto ustanovenia by postihli nielen priemyselnú špionáž, ale aj prácu novinárov, mediálnych organizácií, aktivistov v oblasti informačných technológií a whistle-blowerov.

LIKVIDÁCIA NOVINÁRKY Libanonsko-americká novinárka Serena Shimová, ktorá pracovala pre iránsku stanicu Press TV, zahynula v Turecku pri autonehode potom, ako ju turecká rozviedka obvinila zo špionáže. Keď sa vracala z reportáže v blízkosti turecko-sýrskych hraníc, narazilo do jej auta ťažké vozidlo. Podľa Press TV dvaja vodiči z vozidla zmizli, čiže zrejme nešlo o náhodnú dopravnú nehodu. Turecká rozviedka sa vyhrážala Serene Shimovej, ktorá opakovane vyjadrila obavy o svoju bezpečnosť. Shimová informovala o militantoch Islamského štátu, ktorí prešli cez tureckú hranicu do Sýrie v kamiónoch nevládnych organizácií. Niektoré mali aj znak Svetovej potravinovej organizácie (World Food Organization). Taktiež tvrdila, že dostávala informácie od extrémistov Islamského štátu, ktorí prekračovali turecké hranice. Tento typ vraždy v rámci havárie s nákladným vozidlom bežne praktizovali tajné služby Turecka a Izraela už od päťdesiatych rokov, preto Shimovej rodina verejne obvinila vlády oboch krajín.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

KISKOVE KROKY A PREŠĽAPY

Prezident Andrej Kiska podpísal asociačné dohody medzi Európskou úniou a Ukrajinou, Gruzínskom a Moldavskom. Slovensko sa tak zaradilo medzi prvé členské krajiny, ktoré dohody ratiﬁkovali. Asociačná dohoda je akýsi predstupeň na ceste do EÚ. Súčasťou je komplexná dohoda o zóne voľného obchodu. Na základe dohody EÚ, Ukrajiny a Ruska však predbežné uplatňovanie pravidiel vzájomného obchodu odložili do 31. decembra 2015. Kiska sa tiež dal z pracovnej cesty v zahraničí dopraviť na víkendovú návštevu rodného Popradu vládnym špeciálom. Informoval o tom portál topky.sk. Podľa webovej stránky v tom čase nemal v Poprade žiadne pracovné povinnosti. „Lietadlo pristálo v Poprade v piatok po polnoci cestou z Walesu presne podľa plánu a pracovného programu. Dôvod bol ten, že prezident v Poprade býva,“ povedal riaditeľ odboru komunikácie kancelárie prezidenta Roman Krpelan. Za minulý rok uviedol prezident do daňového priznania čistú nulu. Ako neskôr médiám priznala jeho kancelária, vlani zarobil 150 000 eur. Roman Krpelan povedal, že nulu uviedol prezident na základe konzultácie s parlamentom. V priznaní sa má podľa parlamentu uvádzať suma, ktorú zarobil popri verejnej funkcii. „V roku 2013 však Andrej Kiska nebol vo verejnej funkcii. Ak by mu v Národnej rade povedali, že má uviesť aj sumu mimo príjmov verejnej funkcie, bez problémov by to urobil,“ uviedol Krpelan. Hospodárske noviny rozbehli súťaž, v ktorej deti vo veku do 15 rokov kreslia prezidenta Andreja Kisku. Budovanie jeho kultu osobnosti teda ani po viacerých prezidentových zlyhaniach zďaleka neskončilo. Víťaz súťaže získa detský tablet.

MOBILIZÁCIA PRED KOMUNÁLNYMI VOĽBAMI Skupina slovenských občianskych aktivistov vydala pre blížiacimi sa komunálnymi voľbami vyhlásenie nasledujúceho znenia: „O niekoľko týždňov sa na Slovensku uskutočnia komunálne voľby. Volieb sme tu mali už neúrekom. Predtým sme sa napočúvali o tom, ako sa o nás idú politici postarať, ako nám zvýšia dôchodky, alebo v miestnej, či mestskej politike sa

postarajú o náš lepší život. Dvadsaťpäť rokov tá istá obohraná platňa s falošnou melódiou plnou klamstiev o tom, ako sa už od tejto chvíle o nás politici postarajú. Ak sa chceme vymaniť z nadvlády oligarchov a politických strán, musíme urobiť nasledovné: • Bojkotovať politické strany tým, že budeme voliť nezávislých poslancov a starostov. • Bojkotovať médiá, počnúc televíziou, cez rozhlas a všetky tlačoviny, lebo tie vlastnia finančné skupiny. • Podporiť nakupovanie slovenského tovaru v slovenských obchodoch, aby naši mali prácu. Za mnohými nezávislými kandidátmi sa skrývajú politické strany a finančné skupiny štedrých donorov, ktorí budú chcieť svoje peniaze po úspešne vyhraných voľbách späť, čiže od nás všetkých. Žiadajte od svojich nezávislých kandidátov podpísanie čestného prehlásenia v tomto znení: Čestné prehlásenie kandidáta (osvedčené notárom) do komunálnych volieb 2014 „Ja, dolupodpísaný(á) ................... (meno a priezvisko kandidáta) týmto prehlasujem na svoju česť a svedomie, že kandidujem do komunálnych volieb 2014 ako nezávislý(á) kandidát(ka) a nestojí za mnou žiadna politická strana, ani finančná skupina. Ďalej na svoju česť prehlasujem, že sa počas predvolebnej kampane, ani po nej nevzdám svojho mandátu v prospech iného kandidáta, poslanca alebo starostu či primátora, za ktorým stojí politická strana alebo strany, finančná skupina alebo skupiny, a v prípade zvolenia budem čo najlepšie slúžiť všetkým občanom, ktorí ma do tejto verejnej služby svojím hlasom povolali.“ V prípade, ak toto čestné prehlásenie nebude chcieť nezávislý kandidát podpísať, znamená to,

Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

že má prepojenie na politické strany a ﬁnančné skupiny a háji ich záujmy, ktoré sa rozchádzajú so záujmami nás všetkých. Občianski aktivisti Slovenska

PROBLÉMY S PLYNOM Na Slovensko prúdi z Ruska cez Ukrajinu už dlhšiu dobu menej plynu. Najprv sme zaznamenali krátenie dodávok o zhruba 10 %, neskôr na úrovni 25 % a naposledy o 50 %. Ruský Gazprom od polovice júna nedodáva plyn Ukrajine po tom, ako sa s Kyjevom nedohodol na splatení dlhu za predchádzajúce dodávky, ani na nových cenách. Jeho šéf Alexej Miller povedal, že Kyjev súhlasil s platením za plyn, nemá však dostatok ﬁnancií. „Na dlh už Rusko nič dodávať nebude,“ vyhlásil Putin. Moskva nedostala od Ukrajincov najmenej 5,5 miliardy dolárov, je však ochotná spätne udeliť Kyjevu zľavu a uspokojiť sa aj so 4,5 miliardami dolárov. Cena plynu pre Ukrajinu bola stanovená na 385 dolárov za 1000 m3. „Niekedy mám pocit, že niekto narobí miliardové dlhy a teraz príde a povie – dajte nám na to peniaze, my to zaplatíme. Ale takto nemôže svet fungovať,“ vyhlásil premiér Robert Fico. Keďže Slovensko má zásobníky plynu a sú pripravené reverzné toky zo zahraničia, vláda podľa Fica necíti žiadnu obavu v súvislosti s nižším tokom plynu: „Vydržíme, pokiaľ ide o bývanie, nemocnice, školy, ale vždy to má nejaký negatívny dopad na hospodársky rast.“

BEŽNÉ KOLKY NAHRADIA ELEKTRONICKÉ Koncom novembra sa papierové kolky stanú minulosťou a nahradí ich elektronická podoba. „Človek už nemusí chodiť na poštu a kupovať si rôzne kolky, aby vyskladal potrebnú sumu. V e-kiosku na úrade si rovno kúpi kolok v takej hodnote, v akej potrebuje, a nezaberie vám to viac ako 30 sekúnd,“ tvrdí Tomáš Komorník zo Slovenskej pošty. Slovenská pošta dnes prevádzkuje e-kiosky na vybraných úradoch ministerstva vnútra. Od septembra sa dajú kúpiť elektronické kolky aj na ostatných úradoch a súdoch. Kým tam nebudú, občan si ich môže zakúpiť na poštách pri priehradkách. Po zaplatení poplatku zariadenie vytlačí elektronický kolok s vygenerovaným QR kódom, ktorý

predložíme konkrétnemu úradníkovi. Zatiaľ sa dá e-kolok použiť iba na úrade, kde sa zaň zaplatilo, v budúcnosti by sa mal dať využiť aj na inom úrade. Ak sa pri kúpe kolku občan pomýli, môže si ho vymeniť priamo na úrade. Vo vývoji je tiež aplikácia, ktorá umožní nákup elektronických kolkov prostredníctvom mobilných zariadení. Náklady na nový systém sa vyšplhali na jedenásť miliónov eur. Polovicu z nich pokryli eurofondy, ktoré boli použité na tvorbu centrálneho informačného systému. Druhú časť peňazí, určenú najmä na nákup nových terminálov, hradila Slovenská pošta.

POSUN V POSTOJOCH KATOLÍCKEJ CIRKVI Na mimoriadnej biskupskej synode o rodine sa zúčastnilo približne 190 delegátov z celého sveta. Katolícka cirkev sa posunula smerom k väčšej akceptácii rozvodov, opätovných manželstiev a miernejšiemu postoju k homosexuálnym zväzkom. „Toto je jedna z pastoračných úloh. Prelomiť takéto nespravodlivé zjednodušenie. Nie sú vylúčení, oni patria do spoločenstva. Treba vychovávať ľudí vo farnostiach, aby nedávali týmto ľuďom nejakým nespravodlivým spôsobom najavo, že do toho spoločenstva nepatria. Patria a sú súčasťou spoločenstva, trpia istou životnou situáciou, ale patria do toho spoločenstva,“ zdôraznil arcibiskup Stanislav Zvolenský, ktorý zastupoval Slovensko. Synoda sa zaoberala možnosťou pristupovania rozvedených a opätovne zosobášených k svätému prijímaniu. „Je to téma, ktorá trápi cirkev celé desaťročia. Aj na synode sa hľadali možnosti, aby sa otvorila cesta k prijímaniu sviatostí aj pre rozvedených a znovu zosobášených. Problém spočíva v tom, že základom pre prax je Sväté písmo a teológia. Podľa toho rozvedení a opätovne zosobášení nemôžu pristupovať k sviatostiam – k sviatosti zmierenia a sviatosti oltárnej,“ upozornil Zvolenský. A hovorilo sa aj o homosexuáloch. „V tomto zmysle má cirkev povinnosť pristupovať ku každému v jeho ľudskej dôstojnosti s ľudským rešpektom. Otázka jeho mravného života patrí do oblasti sviatosti zmierenia,“ dodal Stanislav Zvolenský. (as)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > WALLACEOV DUCH MÁTA SVET

Ľubomír Huďo

WALLACEOV DUCH

MÁTA SVET

ŠKÓTSKY NÁRODNÝ HRDINA WILLIAM WALLACE NA KONCI TRINÁSTEHO STOROČIA V BITKE PRI STIRLING BRIDGE PORAZIL ANGLIČANOV, OSEM ROKOV PO VÍŤAZSTVE SKONČIL V REŤAZIACH. MUČILI HO, ABY SA PODDAL ANGLICKEJ KORUNE A PROSIL O MILOSŤ. WALLACE POČAS POPRAVY EŠTE Z POSLEDNÝCH SÍL VYKRÍKOL SLOVO SLOBODA.

loboda národov, zvrchovanosť, nezávislosť, suverenita, identita sú pojmy, ktoré dnes nie sú „trendy“. Presviedčajú nás o tom politológovia, analytici, mediálni presstitúti a moderní politici. Spájajú ich s predchádzajúcimi storočiami ako prežitok, ktorý odporuje globálnemu svetu mieru, prosperity a nekonečného rastu. No nech robia, čo robia, nemajú úspech. Nedarí sa spochybniť, dehonestovať a vymazať to, čo je človeku prirodzene blízke – jeho rodina a najbližšia komunita ako súčasť väčšieho celku so spoločnými tradíciami, kultúrou, špeciﬁkami a historickými koreňmi. Preto Škóti odmietajú byť Britmi, Katalánci Španielmi, Korzičania Francúzmi, Kurdi Turkami alebo krymskí Rusi Ukrajincami. Tak ako William Wallace pozdvihol zbraň za slobodu svojho národa od anglických tyranov, pozdvihli jeho potomkovia v súčasnosti volebné lístky v referende a rozhodovali o svojej nezávislosti. Škótske referendum o samostatnosti zarezonovalo na troskách britského impéria, ale aj na celom

európskom kontinente, ba i v Severnej Amerike v prípade Kanady a Quebecu, a v Ázii.

ETA, BENÁTČANIA, IRA A ŠKÓTI Baskovia bojovali síce vo Wallaceovom štýle so zbraňou v ruke, no nie v otvorenom boji dvoch znepriatelených armád, ale formou terorizmu. Povestná teroristická organizácia ETA mala tiež vo svojom názve slobodu – Baskicko a jeho sloboda. Násilne bojovala za vytvorenie nezávislého štátu na území severného Španielska a juhozápadného Francúzska. Na zbrane sa spoliehali aj benátski bojovníci za regionálnu samostatnosť. Len pred polrokom talianska polícia rozbila ozbrojenú skupinu, ktorá plánovala útok na Námestie sv. Marka v Benátkach, kde chcela vyhlásiť samostatnosť mesta, ako aj celého regiónu. Vo výbave organizovanej skupiny sa nachádzal aj 40-tonový stavebný stroj, ktorý jej členovia prerobili na obrnený transportér vybavený 12-milimetrovým kanónom, pištole a pušky s muníciou.

Aj Íri chceli terorom dosiahnuť oslobodenie Severného Írska spod britského panstva a IRA (Írska republikánska armáda) bola nočnou morou britských bezpečnostných síl. Škóti si zvolili cestu referenda, no stúpenci nezávislosti prehrali s rozdielom desať percent. Existujú však dve internetové petície, podpísané desiatkami tisícov ľudí, s požiadavkou preskúmať falšovanie výsledkov referenda a uskutočniť nezávislé prepočítanie všetkých hlasov. Predstavitelia moci v Londýne, Bruseli i vo Washingtone si s úľavou vydýchli – mátala ich predstava, že Wallaceov odkaz im poriadne skomplikuje funkčnosť už nastoleného režimu. V prípade víťazstva škótskych patriotov by došlo k ukončeniu 307 rokov trvajúceho zväzku Anglicka a Škótska. Politické zemetrasenie by sprevádzali komplikované rokovania o citlivých záležitostiach, ako je otázka spoločnej meny – libry, rozdelenie britského dlhu, ropy v Severnom mori či budúcnosť základní britských jadrových ponoriek v Škótsku. Fakticky mohlo byť Škótsko samostatné v marci 2016. Americký prezident Barack Obama vyzval Škótov, aby zostali v dlhoročnom zväzku s Britániou s poznámkou: „Aspoň zvonku to vyzerá tak, že to fungovalo celkom dobre.“ Biely dom sa vôbec netajil, prečo mu tak záleží na udržaní britského mocnárstva v jednom poslušnom celku. Obama zdôraznil, že Spojené štáty chcú silného a jednotného partnera, ktorý má ako najbližší spoje-

nec miesto pri stole v európskom projekte, čím narážal aj na snahy britských euroskeptikov vystúpiť z EÚ, čo by tiež sťažilo americké ovplyvňovanie starého kontinentu. Diplomaticky však dodal, že rozhodnutie je na Škótoch. Vodca škótskych nacionalistov Alex Salmond do Washingtonu odkázal: „Škótsko má šancu dosiahnuť samostatnosť mierovou a demokratickou cestou, nie konﬂiktom, ako to bolo v prípade mnohých národov, vrátane samotných Spojených štátov.“ Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso pri varovaniach na škótsku adresu nemohol chýbať. Upozorňoval, že pre nezávislé Škótsko bude takmer nemožné stať sa členom Európskej únie, pretože s jeho vstupom by museli súhlasiť všetci členovia, a v prípade Británie a Španielska, obávajúceho sa podobného referenda v Katalánsku, by to bol určite problém. Starostlivému šéfovi eurokomisárov tentoraz odpovedala škótska vicepremiérka Nicola Sturgeonová: „Prijatie nezávislého Škótska do Európskej únie závisí od demokratickej vôle škótskeho ľudu a od názoru ostatných členských štátov Únie, a nie od Európskej komisie.“ Stúpenci škótskej nezávislosti pritom uisťovali, že chcú zostať súčasťou EÚ a NATO. Napriek tomu by nové rokovania mohli narušiť centralizáciu moci a rozhodovania v rámci celoeurópskeho projektu a transatlantickej spolupráce. Rozhodujúcu úlohu v nej zohráva silná Veľká

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > WALLACEOV DUCH MÁTA SVET

Británia ako článok na presadzovanie anglosaských záujmov v európskom i svetovom meradle. Stratou Škótska by sa oslabilo medzinárodné postavenie zvyšku Británie. V EÚ by mala menšiu váhu pri hlasovaní, menej europoslancov a vyvolalo by to otázku, prečo má mať aj naďalej právo veta v Bezpečnostnej rade OSN.

PROTICHODNÉ TENDENCIE

Škótske referendum odhalilo vnútorné pnutie v Európe. V rámci snáh o Nový svetový poriadok (NWO) je v pláne jedna vláda, jedna mena a jedna armáda. Testovacím predstupňom postupnej realizácie NWO je projekt veľkých kontinentálnych integračných zoskupení pod vedením jedného nadnárodného orgánu, hoci na začiatku s prvkami pseudodemokratickej kontroly. Túžba po slobodnom rozhodovaní a rozsiahlych právomociach na nižšej úrovni, štátnej a národnej, regionálnej a teritoriálnej, nezodpovedá presadzovaným cieľom mocenskej elity. Odpor a nedôveru k rozhodovaniu z nanútených centier centrálnej moci možno zlomiť silou alebo ekonomickými nástrojmi, vrátane nenápadného zastrašovania. Otvorene to naznačili nemecké médiá v hodnoteniach škótskeho referenda, keď uviedli, že obavy z ekonomického vývoja v prípade samostatnosti Škótska prevážili nad národnou hrdosťou Škótov. Denník Frankfurter Allgemeine Zeitung napísal: „Predovšetkým ženy a starší ľudia nechceli skočiť do studenej vody. Hospodárske neistoty, ktoré by s týmto skokom boli spojené, boli pre nich závažnejšie ako národná hrdosť, sebaurčenie a pátos volania po slobode. Politicky tým zachránili britského premiéra Camerona a sklamali nádeje Kataláncov, ktorí v škótskom referende hľadali inšpiráciu pre vlastnú snahu o nezávislosť.“ Podobne to funguje aj v Quebecu, frankofónnej kanadskej provincii, kde rozhodovali v referende o nezávislosti už dvakrát. Ľudia v tejto provincii majú pocit, že sú národom v národe v rámci anglofónnej Kanady. Nezávislosť síce odmietli, ale výsledok druhého referenda bol veľmi tesný – 50 % proti a 49 % za, pričom táto téma je stále aktuálna, pretože nezávislosť je beh na dlhú trať, čo quebeckí patrioti odkazujú škótskym

kolegom. Neistota budúcej meny, možný odliv investícií a prípadné komplikácie na trhu rozšírili nervozitu medzi ľuďmi a presvedčili aj časť voličov naklonených nezávislosti, aby rozhodli o zachovaní súčasného stavu. Boj za nezávislosť však priniesol provincii značnú mieru autonómie a provinčná vláda z väčšej časti kontroluje oblasť vzdelávania, imigračnú politiku, výber daní alebo kultúru. Rovnako aj Škótsko po nevydarenom referende očakáva dodržanie britského sľubu o odovzdaní ďalších právomocí škótskemu parlamentu v Edinburghu. Referendum v Škótsku pozorne sledovali aj ďalší stúpenci decentralizácie v Európe. Talianska Liga severu, ktorá je proti imigrácii a euru, vidí v hlasovaní možnosť obnoviť zápas o odtrhnutie severu Talianska. Liga chce donútiť Rím k vypísaniu referenda o sebaurčení Benátska. Jej predseda Matteo Salvini označil škótske referendum za obrovskú vzpruhu pre všetky európske hnutia so snahou o identitu. O právo na sebaurčenie sa hlásia i Katalánci či Baskovia v Španielsku, Korzičania chcú nezávislosť od Francúzska, Flámi v Belgicku žiadajú väčšiu autonómiu, nezávislosť, prípadne úniu s Holandskom. Čína s obavami pozorovala, ako dopadne hlasovanie v Škótsku kvôli náladám v Tibete a v Ujgurskej autonómnej oblasti s moslimskou menšinou. Čínsky premiér Li Kche-čchiang počas návštevy Londýna apeloval na silnú, prosperujúcu a jednotnú Britániu. Kurdi, ktorí bojujú za nezávislý štát, očakávali víťazstvo škótskych vlastencov a v novinách Kurdistan Tribune kritizovali Londýn: „Briti siahajú po starej koloniálnej taktike, aby udusili túžby Škótov, ktorí chcú hlasovať ÁNO.“ Radosť z prípadného rozpadu Británie by mali proruskí povstalci na východnej Ukrajine v Novorusku, ktorí odmietajú diktát kyjevskej vlády. Ruský politik, poslanec a Putinov stúpenec Konstantin Rykov prirovnal škótskych voličov k povstalcom a zmenil si na Twittteri meno na McRykov. Ako vidieť, projekt NWO s potlačením akejkoľvek identity a s nástupom oddanosti centrálnemu vedeniu nie je ešte stále neodvratnou budúcnosťou.

BULHARSKÁ REVOLTA V SLEPEJ ULIČKE > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Ľubomír Huďo

BULHARSKÁ REVOLTA

V SLEPEJ ULIČKE

BULHARSKO JE NAJCHUDOBNEJŠOU KRAJINOU EURÓPSKEJ ÚNIE, PRIČOM BULHARI DVA ROKY PROTESTUJÚ, CHODIA K PREDČASNÝM VOĽBÁM A ČAKÁ ICH UŽ PIATA VLÁDA V TAKOM KRÁTKOM ČASOVOM OBDOBÍ. VÝSLEDOK VŠAK NEVIDNO – POKRAČUJE HOSPODÁRSKA STAGNÁCIA, SKORUMPOVANÝ SYSTÉM, „OLIGARCHIZÁCIA“ POLITICKÉHO A SPOLOČENSKÉHO ŽIVOTA. 17

ahraničné médiá hlavného prúdu nezaujíma vnútropolitický marazmus a ťaživé životné podmienky bulharských obyvateľov. Bulharsko je plne začlenené do EÚ a NATO, takže nie je dôvod podporovať oprávnené požiadavky a kritiku systému. O čo sú horší bulharskí študenti vo svojich protestoch za odstúpenie vlády a skoncovanie s politikárčením než ich hongkonskí kolegovia v boji za slobodné voľby? Rozdiel je evidentný pri pohľade na informačné pokrytie udalostí spred roka v Bulharsku a teraz pri protestoch v Hongkongu.

ŠTUDENTSKÝ HNEV Práve pred rokom bulharskí študenti podporili dlhotrvajúce protesty v uliciach proti sociálnej nerovnosti a politickej neistote. Bulharov pobúrila voľba šéfa tajných služieb, keď parlament na návrh vlády odsúhlasil do tejto funkcie Deľana Peevského, spoluvlastníka mediálneho impéria, podozrivého z účasti v korupčne afére. Pritom úlohou Štátnej agentúry pre národnú bezpečnosť (DANS) bol aj boj proti závažnej krimi-

nalite, vrátane korupcie. Demonštranti žiadali odstúpenie vlády a študenti sa pridali. Najprv obsadili najväčšiu prednáškovú sálu na Soﬁjskej univerzite sv. Klimenta Ochridského, a následne začali „okupáciu“ celej univerzity s odhodlaním, že ju ukončia až po rezignácii vlády. Na okupačný protest nadviazali demonštráciou proti zlej správe vecí verejných vo svojej krajine presne v deň 24. výročia pádu vlády komunistického vodcu Todora Živkova. Protestom pod názvom „Pochod spravodlivosti“ pripomenuli, že takmer štvrťstoročie od pádu komunistického režimu – napriek už niekoľkoročnému členstvu v Európskej únii – nemajú Bulhari šancu na dôstojný život. Pochod podporili učitelia stredných i vysokých škôl, ktorí vydali vyhlásenie odsudzujúce vplyv oligarchov na spoločenský život v krajine. Študenti vyslovili požiadavku na odstúpenie vlády pre jej väzby s podnikateľmi, nedostatok transparentnosti, korupciu a prisluhovanie oligarchii. Bulharskí študenti nezostali len pri univerzitnej

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > BULHARSKÁ REVOLTA V SLEPEJ ULIČKE

okupácii a protestných pochodoch, no rozhodli sa zaútočiť na baštu a symbol nových pomerov – parlament. Naplánovali symbolickú okupáciu budovy parlamentu a pôvodne chceli dať na jej dvere zámky a reťaze. Napokon vytvorili ľudskú reťaz pri zadnom vchode budovy, aby zabránili poslancom vyjsť von. Polícia ich bila a snažila sa odtiahnuť ich preč, ale niektorí si ľahli na zem, aby zabránili policajným autám v pohybe. Na akcii sa zúčastnili mladí ľudia aj so svojimi učiteľmi z viac ako pätnástich vysokých škôl v celom Bulharsku. Podľa prieskumu nezávislého inštitútu Alpha Research podporovalo protesty približne 60 percent Bulharov.

MEDIÁLNA KALKULÁCIA

Bulharskí študenti, ich odvaha, odhodlanie a snaha zmeniť pomery v krajine nezaujali svetových politických a mediálnych aktivistov. Neupozorňovali, že niečo zhnité môže byť aj v členských kruhoch Únie a Aliancie. Nespokojnosť najmä mladých ľudí so spôsobom budúcich volieb v roku 2017, ako ich naplánovalo čínske vedenie v Pekingu, vyvolala teraz pouličné protesty a okupáciu centra Hongkongu. Kým konkrétnych hrdinov a vodcov z radov bulharskej protestujúcej mládeže sme nepoznali, ani nevideli, v súvislosti s nepokojmi v Hongkongu médiá okamžite prezentovali nového hrdinu – sedemnásťročného mladíka Joshuu Wonga označovaného za jedného z vodcov protestov. V čom je však rozdiel medzi bulharským vysokoškolákom a hongkonským stredoškolákom, keď kritizujú systém alebo rozhodnutia politických elít, ktoré považujú za nespravodlivé? Prečo jedným patrí celosvetová publicita, kým druhým len nevyhnutná a minimálna spravodajská povinnosť? Pretože Bulharsko nie je Čína. Balkánska krajina je už pod kuratelou neoliberálnych ekonomických síl, v pevnom zovretí euro-americkej náruče. Preto tu už netreba nijaké spoločenské otrasy, systémové zmeny alebo revolty, ktoré by prípadne mohli zmeniť orientáciu krajiny na rôzne nevhodné väzby s inými partnermi. Čína, to je iná výzva. Akýkoľvek nepokoj, protest alebo nespokojnosť možno využiť na jej oslabenie. Nejde ani tak o ľudí a ich oprávnené požiadavky ako skôr o využitie ponúkanej

možnosti odstrániť prekážku veľkých plánov na svetovú dominanciu. Krivda je však krivdou a zločin je zločinom, či ho páchajú komunisti alebo demokrati.

TÁPANIE A HĽADANIE VÝCHODISKA Bulharská nespokojnosť najviac kulminovala vlani v zime a jej následky v podobe striedania vlád, pretrvávajúcich problémov a tápania pri hľadaní východiska trvajú doteraz. Spoločnosť je taká roztrieštená na skupinové záujmy, že niet politickej sily, ktorá by krajinu postavila na nohy. Problémom sú názorovo pružní politici, predajní, poplatní a taktizujúci s dôverou verejnosti, od komunálnej úrovne až po celoštátnu, no nahrávajú im voliči, pretože už rezignovali, alebo im opakovane dávajú šancu napriek mnohým sklamaniam a nesplneným sľubom. Najväčšiu nespokojnosť vyvolali na začiatku minulého roka nehorázne ceny za elektrinu, keď si zahraničné energetické monopoly v Bulharsku (jedným z nich bola aj bulharská pobočka českej energetickej ﬁrmy ČEZ) urobili z ľudí doslova dojné kravy aj za cenu ich totálneho ekonomického zničenia, samozrejme, so súhlasom vládneho kabinetu. Protesty odštartovala nespokojnosť Bulharov s rastúcou cenou elektrickej energie, ako aj s prehlbujúcou sa chudobou, pričom postupne prerástli do občianskeho odporu voči politickému systému v krajine. Desaťtisíce Bulharov vo viacerých mestách žiadali svojich politických predstaviteľov, aby v parlamente prijali také legislatívne zmeny, ktoré zabezpečia účasť bežných občanov na politickom živote v krajine. Demonštranti skandovali heslá proti vrcholným politikom zo všetkých táborov. To bol práve nový rozmer spoločenského odporu, keď obyvatelia rozhorčení konaním pohlavárov nedemonštrovali proti vláde v mene opozície, aby jej uľahčili nástup k moci, ale odsúdili rovnako pravicu aj ľavicu ako súčasť systému postaveného na ruinovaní ľudí a ziskuchtivosti elitnej vrstvy, žiaľ, zvolenej voličmi v riadnych voľbách. Je zaujímavé, že bulharský parlament pod tlakom masových protestov v zrýchlenom konaní schválil zákon na zníženie cien elektriny. Výkvet zákonodarcov konal až pod nátlakom, pretože aj napriek va-

rovným signálom nedokázal preventívne predísť vyhroteniu situácie rozumným rozhodnutím. Počas demonštrácií sa na protest proti chudobe a korupcii upálili traja ľudia, medzi nimi aj 36-ročný Plamen Goranov označovaný za bulharského Palacha. Jeho čin a zrážky demonštrantov viedli v rovnaký deň k pádu pravicovej vlády premiéra Bojka Borisova. Presne ten istý Bojko Borisov so svojou stranou Občania a európsky rozvoj Bulharska (GERB), ktorého si napriek revolte v celom Bulharsku znova zvolili v predčasných voľbách za premiéra. Žiadna systémová zmena sa nekonala – GERB potom vystriedali socialisti, a teraz vo voľbách v októbri opäť vyhral. Prišla však voliť menej ako polovica voličov a bolo ich menej ako v minulých voľbách. Bojko Borisov má znova zostaviť vládu, ktorej chýba podpora parlamentnej väčšiny, s takými protichodnými politickými subjektmi od nacionalistov po stranu tureckej menšiny, že len ťažko sa dokážu dohodnúť. GERB už raz voľby vyhral a nedokázal zostaviť vládu. Podľa analytikov je veľmi ťažké vytvoriť vládu v takom rozdrobenom parlamente, a je otázne, aký stabilný bude nový kabinet.

Čo tam po stabilite a ekonomickom úpadku Bulharska, hlavne, že vládny GERB a prezident, ktorý vzišiel práve z tejto strany, vysielajú „správne“ signály do zahraničia. Prezident Rosen Plevneliev v interview pre nemecké noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung zaujal vyhlásením, že Rusko je nacionalistický a agresívny štát. Podľa západných médií Bulhari v týchto voľbách, keď GERB získal 32,7 percenta hlasov a polovica ľudí nevolila, vyslali jasný signál „áno EÚ a NATO“. Pripúšťajú, že predčasné voľby krízu v Bulharsku zatiaľ nevyriešili, ale krajina zvolila stranu, ktorá chce počúvať viac Brusel ako Moskvu. A ďalšia dobrá správa – strana Bojka Borisova je proeurópska strana, ktorá na rozdiel od predchádzajúcej vlády chce rešpektovať rozhodnutie Bruselu v prípade výstavby plynovodu South Stream. Plynovod by mal viesť pod Čiernym morom cez Bulharsko, Srbsko, ďalej do Maďarska, a vynechaním Ukrajiny by posilnil pozíciu ruského Gazpromu na európskom trhu. Do tretice – Bulharsko s Rumunskom a USA vytvoria vyučovaciu infraštruktúru na tréning morských posádok. Aj keby v krajine, kde každý piaty obyvateľ žije pod hranicou chudoby, nezostal kameň na kameni, základná línia bude dodržaná.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > KEDY FREŠO ZHASNE?

Artur Bekmatov

KEDY FREŠO ZHASNE? FOTOGRAFIA PREDSEDU SDKÚ-DS SEDIACEHO OSAMOTE NA MIMORIADNOM SNEME ZA SLÁVNOSTNÝM STOLOM, NA KTORÝ JE NAMIERENÝ REFLEKTOR, SKVELO VYSTIHUJE SITUÁCIU VO VNÚTRI STRANY – VEDENIE JE V TÝCHTO DŇOCH DE FACTO UŽ IBA FREŠO A ČAKÁ SA LEN NA TO, KEDY V STRANE ZHASNE.

va roky sú dostatočne dlhá doba na skonsolidovanie strany, vytvorenie spoľahlivého tímu ľudí či ﬁnančnú stabilizáciu. Ani jednu z týchto úloh sa však Pavlovi Frešovi z postu predsedu strany nepodarilo splniť. Ba čo viac, osobné rozpory, ktoré majú korene ešte v páde vlády Radičovej, sa Frešovým predsedovaním len prehĺbili. Proti predsedovi momentálne nestoja len odídenci okolo Lucie Žitňanskej, ale aj jeho vlastní podpredsedovia, zakladajúci členovia strany a regióny.

OHYBNÁ STRANÍCKA DEMOKRACIA Vývoj v kedysi najsilnejšej pravicovej strane, a najmä jej nedávny mimoriadny kongres ukazuje niekoľko zaujímavých faktov. Prvým je systém, akým funguje vnútrostranícka demokracia. Kongres bol vlastne akýmsi referendom o spokojnosti členskej základne a regionálnych štruktúr so súčasným predsedom. Princíp klasických referend na Slovensku spočíva v tom, že podmienkou na jeho platnosť je účasť minimálne 50 % oprávnených voličov. Väčšina z hlasujúcich následne rozhodne o otázke referenda. V SDKÚ si však demokraciu prispôsobili tak, aby sa vedenie – alebo v tomto prípade predseda – mohlo na čele strany zabetónovať. Podmienkou odvolania predsedu totiž bolo, aby pro-

ti nemu hlasovali tri pätiny z celkového počtu delegátov, nie z počtu zúčastnených. V tomto prípade 200 delegátov. Tak sa mohlo stať, že z 210 hlasujúcich delegátov bolo za odvolanie predsedu až 160, no Frešo si svoju stoličku udržal. Keď vezmeme do úvahy fakt, že na kongres bolo pozvaných celkovo 332 delegátov, je zrejmé, že počet nespokojencov je aj v tomto kontexte veľmi vysoký. Takmer polovica všetkých delegátov. S počtom delegátov súvisí aj druhý fakt. Je ním apatia pomerne veľkej časti členskej základne. Kongres je najvyšším orgánom každej politickej strany a ak naň z 332 pozvaných príde len 220, znamená to, že približne tretina aktívnych členov nemá záujem ďalej participovať na chode strany. Netreba sa čudovať – prepieranie špinavej bielizne na verejných tlačovkách signalizuje, že na vnútrostraníckej pôde už nie je priestor na účinnú názorovú konfrontáciu. A následné hádky o to, kto koho vymkol, mohli v členoch SDKÚ-DS vyvolať akurát tak déjà vu z čias sporov Anny Belousovovej a Pravej SNS Jána Slotu.

ÚTEK KRÝS Tretím faktom je, zjednodušene povedané, „útek krýs“. Loď sa potápa a kedysi významné a spoľahlivé tváre utekajú, kam to len ide. Lucia

KEDY FREŠO ZHASNE? > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Žitňanská našla uplatnenie v Moste, Miroslav Beblavý v Procházkovej Sieti a trojica Dzurinda, Mikloš, Vášáryová vyčkáva na teplých miestach nezaradených poslancov. To znamená stratu takmer polovice z jedenástich poslancov. Po kongrese navyše zložili funkcie všetci traja podpredsedovia – Ivan Štefanec, Martin Fedor aj Viliam Novotný. Tí majú na výber široké portfólio pravicových strán, prípadne je tu ešte možnosť založiť ďalšiu stranu. Tých predsa nikdy nie je dosť. O tom, že aj samotná značka SDKÚ-DS začína byť skôr neželanou príťažou ako pomocou, sa presvedčil aj kandidát na bratislavského primátora Ivo Nesrovnal, ktorý zo strany vystúpil ešte v polovici augusta. Pre Freša je však horšie, že ako politickú mrcinu už vidia SDKÚ-DS aj členovia straníckej mládeže. Nová generácia, ako sa mládež SDKÚ-DS nazýva, na svojom mimoriadnom kongrese odsúhlasila odchod zo straníckych štruktúr. Pre každú stranu je doslova pohromou, ak nemá stabilnú personálnu rezervu v radoch mladých.

GORÍL SA NEZBAVILI Netreba bližšie rozpisovať prepojenie špičiek SDKÚ-DS s „gorilami“, ktoré pred dvomi rokmi strane zlomilo väz. Čo však treba spomenúť, je, že po finančnej stránke zachránili stranu osoby a firmy blízke známym postavám z prostredia slovenskej oligarchie. Keďže v posledných parlamentných voľbách SDKÚ-DS nedosiahla očakávaný výsledok, nemohla splatiť pôžičku na predvolebnú kampaň od Privatbanky (ktorá je súčasťou Haščákovej Penty) podľa pôvodných plánov. Nový pokladník strany Ondrej Matej založil svoj majetok a potrebných 500-tisíc eur mu podľa jeho vyjadrení poskytli „kamaráti“ Dušan Repák a Pavol Adamec. Prvý menovaný je právnikom podnikateľa Igora Kmotríka. Adamec zase svoju časť pôžičky poskytol prostredníctvom firmy City-Arena, previazanej s ďalším veľkopodnikateľom Vladimírom Poórom.

KEDY ZHASNE? Aj keď sa väčšinou pýtame, kto zhasne, v prípade SDKÚ-DS je to jasné. Súčasný predseda do-

21 kázal, že u neho absentuje akákoľvek sebareﬂexia a je odhodlaný na svojom poste zotrvať, aj keby mal zostať v strane sám. Viac namieste je otázka, kedy Frešo zhasne a urobí deﬁnitívnu bodku za existenciou strany, ktorá má na svedomí povolenie preletu stíhačiek na Juhosláviu, vstup Slovenska do NATO, privatizáciu a zavádzanie tých najtvrdších neoliberálnych opatrení. Ešte stále sú tu však dve oblasti, ktoré môžu byť pre zvyšných ľudí pri zmenšujúcom sa koryte atraktívne a udržať stranu ako-tak pri živote. Účasť v regionálnej politike so sebou aj na úrovni okresov a krajov prináša lukratívne možnosti. Veď ľudia ako Poór budú vždy potrebovať na požehnanie svojich podnikateľských aktivít aj predstaviteľov samospráv. Druhou oblasťou je mimoparlamentné pôsobenie. SDKÚ-DS bude mať v nasledujúcich voľbách pravdepodobne problémy dosiahnuť 5 %, no aj zisk v rozmedzí 3 – 4,9 % môže niečo priniesť. Prehupnutie sa cez tri percentá znamená možnosť parazitovania na štátnych príspevkoch na ďalšie štyri roky.

EKONOMIKA < SLOVÁCI NAĎALEJ NA CHVOSTE S PRÍJMAMI

Peter Hafner

SLOVÁCI NAĎALEJ NA CHVOSTE S PRÍJMAMI

N 22

edávna analýza Poštovej banky, vychádzajúca z údajov Eurostatu, porovnávala čisté mesačné mzdy za rok 2013 v rôznych krajinách. Nad všetkými jednoznačne vyčnieva Švajčiarsko so 4946 eurami (krajina s najrozvinutejšou demokraciou), Nórsko s 3962 eurami (krajina, v ktorej 20 % HDP tvoria príjmy z exportu ropy a plynu) a Luxembursko s 3119 eurami (36 % HDP tvorí ﬁnančný sektor). Naopak, na chvoste je naďalej všetkých 10 krajín z pôvodného socialistického bloku. Tie doplácajú najmä na radikálny prechod centrálne plánovanej socialistickej ekonomiky so striktne regulovanou cenovou hladinou na trhovú liberálnu ekonomiku, v ktorej nie sú schopné dohnať zaostávanie v príjmoch obyvateľstva ani napriek značnému nárastu produktivity práce. Z porovnania vyplýva, že priemerný Slovák musí pracovať vyše 7,5 mesiaca, aby zarobil toľko, koľko mesačne priemerný Švajčiar, resp. 3,5 mesiaca, aby zarobil ako priemerný Rakúšan za mesiac. Oproti priemernému Čechovi musí odpracovať takmer o 1 pracovný týždeň dlhšie. Zo všetkých 27 krajín EÚ majú nižšie mzdy len v 6 krajinách. Ak by sme čisté mzdy zvýšili o percentuálnu úroveň šedej ekonomiky a zohľadnili cenové hladiny, zistíme, že priemerný Slovák musí stále pracovať 3,2-krát viac než Švajčiar, 2,2-krát viac než Rakúšan a o 15 % viac než priemerný Čech. Pri tomto zohľadnení sú na tom horšie ako Slovensko už len 4 krajiny EÚ.

Priemerná čistá mzda, cenová hladina (EÚ 27 = 100 %) a podiel šedej ekonomiky na HDP vo vybraných ekonomikách v roku 2013: Krajina

čistá mzda (EUR)

cenová hladina

šedá ekonomika

Švajčiarsko Nórsko Luxembursko Švédsko Veľká Británia Japonsko USA Rakúsko Nemecko Francúzsko Írsko Taliansko Španielsko Grécko Portugalsko Slovinsko Česká rep. Slovensko Poľsko Maďarsko Rumunsko* Bulharsko*

4 946 3 962 3 119 2 832 2 649 2 470 2 293 2 283 2 275 2 206 2 194 1 707 1 672 1 279 1 052 982 740 645 619 536 334 300

156 % 155 % 123 % 130 % 114 % 107 % 93 % 107 % 102 % 109 % 118 % 103 % 95 % 90 % 86 % 83 % 71 % 71 % 57 % 60 % 58 % 48 %

7% 14 % 9% 14 % 10 % 10 % 8% 8% 13 % 10 % 12 % 21 % 19 % 24 % 19 % 23 % 16 % 15 % 24 % 22 % 28 % 31 %

* rok 2012 Zdroj: Poštová banka na základe údajov Eurostatu

> EKONOMIKA

né podniky, životné prostredie, námorné záležitosti a rybolov, regionálnu politiku, poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka, výskum, vedu a inovácie. Bez irónie možno dodať, že mu chýba naozaj už len ten priľahlý vesmír.

HON NA SKLENÍKOVÉ PLYNY

DOTOVANÉ VLAKY Ministerstvo dopravy SR predstavilo detaily kontroverzného návrhu dotácie na bezplatné cestovanie vlakmi pre študentov a dôchodcov. Z pohľadu ekonomiky ide de facto o priamu dotáciu určenú neproduktívnemu obyvateľstvu, ktorá má výlučne sociálny charakter. Pre objektívnosť je nutné dodať, že sa uvažuje aj o zvýšení zľavy pre osoby dochádzajúce za prácou vlakom z 30 na 50 %. Vo všeobecnosti by sme však takéto štedré sociálne dotácie očakávali skôr v „dobrých časoch“ počas naštartovanej ekonomiky, keď je vhodné čiastočne prerozdeliť výnosy z hospodárskeho rastu smerom k neproduktívnej časti populácie. Avšak v súčasnom období, keď ekonomika stagnuje, netvoria sa nové pracovné miesta, postihnuté je najmä obyvateľstvo v produktívnom veku, môžeme považovať takéto opatrenie za neefektívne a nesprávne načasované.

ODBORNÍK NA VŠETKO Maroš Šefčovič nakoniec nebude viesť európsky rezort pre dopravu, mobilitu a vesmír, ale po poprehadzovaní postov bude mať na starosti tzv. energetickú úniu. Samozrejme, táto na prvý pohľad závažná personálna zmena prešla bez akýchkoľvek námietok zo strany parlamentných výborov EÚ. Už len tento samotný fakt jednoznačne odzrkadľuje vysoko politické rozdeľovanie funkcií, kde rozhodujú verejnosti neznáme kritériá a vplyvy a odbornosť nie je vôbec dôležitá. O zlyhávaní základných demokratických princípov ani nehovoriac. Šefčovič by navyše mal ako podpredseda Európskej komisie koordinovať prácu viacerých komisárov zodpovedných za klímu a energetiku, dopravu, vnútorný trh, priemysel, podnikanie, malé a stred-

Lídri Európskej únie sa na samite v Bruseli dohodli na ďalšom cieli v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov – a to minimálne o 40 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990. Podľa aktuálneho plánu by sa mali emisie znížiť o 20 % do roku 2020. Európa si tak opäť sama zaťahuje pevnejšie slučku okolo krku a ekonomické dobiehanie Spojených štátov alebo konkurovanie Číne sa neustále dostáva na vedľajšiu koľaj, pretože akákoľvek hospodárska aktivita je nevyhnutne spojená s emisiou CO2. Tento prelomový cieľ sa pritom naďalej odvoláva na toľkokrát spochybňovanú agendu založenú na údajnom globálnom otepľovaní spôsobenom človekom (prírodné emisie CO2 asi 27-násobne prevyšujú tie spojené s ľudskou činnosťou – podľa správy IPCC AR4 z roku 2007).

INVESTIČNÉ SĽUBY S novou Európskou komisiou sú spojené aj niektoré pozitívne správy: Jean-Claude Juncker vo svojom prejave pred Európskym parlamentom vyjadril viacero základných vízií. Okrem už klasickej agendy Nového svetového poriadku (vyvolávanie strachu z nestability, epidémií, prisťahovalcov, klimatických zmien, presadzovanie dohody TTIP, energetickej únie a pod.) môžeme pozorovať v celku trefné pomenovanie príčin zlého stavu ekonomiky, spôsobeného výrazným znížením investícií, ktoré klesli v EÚ pod 500 mld. eur, čo je o 20 % menej ako v roku 2007. Preto má nová Komisia v úmysle predložiť ambiciózny investičný balík opatrení v oblasti zamestnanosti, rastu a konkurencieschopnosti v celkovej výške 300 mld. eur. Pritom značná časť z tejto 300-miliardovej sumy by mala pochádzať od súkromných investorov (na čele s veľkými nadnárodnými korporáciami), pretože členské krajiny budú musieť držať pod kontrolou svoje rozpočtové deﬁcity. Ostáva veriť, že v tomto prípade nezostane iba pri prejavoch, ako sme už pri inštitúciách EÚ zvyknutí, ale že aspoň časť z tohto predsavzatia sa naozaj podarí realizovať. (ph)

TÃ&#x2030;MA MESIACA:

VOJNA S RAKOVINOU JE PODVOD

PLNE SI UVEDOMUJEME, ŽE RAKOVINA JE JEDNOU Z NAJVÁŽNEJŠÍCH TÉM. NIE JE MOŽNÉ, ABY SME JU OBSIAHLI V JEDNOM ČÍSLE, ROVNAKO AKO NIE JE MOŽNÉ VYVODIŤ JEDNOZNAČNÉ STANOVISKÁ A ZÁVERY. ĽUDSKÝ ORGANIZMUS, ŽIVOT, CHOROBA A SMRŤ SÚ STÁLE V MNOHOM VEĽKOU NEZNÁMOU TAK PRE ODBORNÍKOV, AKO AJ PRE ĽUDÍ HĽADAJÚCICH ALTERNATÍVNE SPÔSOBY LIEČBY. KAŽDÝ TRETÍ Z NÁS TEJTO CHOROBE PODĽAHNE. RAKOVINA JE VŠAK AJ PROSPERUJÚCE PRIEMYSELNÉ ODVETVIE. LEN NA SLOVENSKU PRESIAHLI ROČNÉ NÁKLADY NA JEJ LIEČBU HRANICU JEDNEJ MILIARDY EUR, PRIČOM TIETO LIEKY A TERAPIE MAJÚ VO VÄČŠINE NAJROZŠÍRENEJŠÍCH TYPOV RAKOVINY DOSLOVA NULOVÚ ÚSPEŠNOSŤ LIEČBY. JE MIMORIADNE DÔLEŽITÉ, ABY SME SA NA TÚTO ZÁVAŽNÚ CHOROBU DOKÁZALI POZRIEŤ Z VIACERÝCH UHLOV POHĽADU. RAKOVINA JE V PREVAŽNEJ MIERE SMRTEĽNÁ CHOROBA, NO AJ PRETO – ALEBO PRÁVE PRETO – NÁS NÚTI ZAMÝŠĽAŤ SA NAD NAŠÍM OSUDOM A ČASTOKRÁT AJ PREHODNOTIŤ VŠETKO, ČO DOVTEDY TVORILO NÁŠ ZDANLIVO BEZSTAROSTNÝ ŽIVOT. 25

TÉMA MESIACA > ZHUBNÝ PRIEMYSEL

Tibor Eliot Rostas

ZHUBNÝ PRIEMYSEL „KAŽDÝ BY MAL VEDIEŤ, ŽE VOJNA S RAKOVINOU JE OBROVSKÝ PODVOD.“ LINUS PAULING, NOSITEĽ NOBELOVEJ CENY

„V BUDÚCNOSTI SA DOČKÁME MEDICÍNSKEJ VERZIE NORIMBERSKÉHO TRIBUNÁLU. ZVERSTVÁ, KTORÉ SA DNES PÁCHAJÚ V MENE ORTODOXNEJ MEDICÍNY, POTLÁČANIE ŽIVOT ZACHRAŇUJÚCICH VEDECKÝCH POZNATKOV, NESPOČETNÉ STRATY NA ŽIVOTOCH, MRZAČENIE NAŠICH TIEL A NADMERNÉ UTRPENIE TAKTO NEMÔŽE POKRAČOVAŤ AJ NAĎALEJ… NAPOKON BUDÚ TÍTO ZLOČINCI A ICH POLITICKÍ LOKAJI POSTAVENÍ PRED SÚD.“ DR. BRUCE HALSTEAD

MÝTUS O DLHŠOM ŽIVOTE SÚČASNÉHO ČLOVEKA OPROTI DĹŽKE ŽIVOTA ĽUDÍ V 19. STOROČÍ VYVRACIA FAKT, ŽE K NIŽŠIEMU PRIEMERNÉMU VEKU V MINULOSTI PRISPELA VEĽKÁ MIERA DETSKEJ ÚMRTNOSTI. V SKUTOČNOSTI SA V 19. STOROČÍ DOŽÍVALO VIAC AKO 65 ROKOV PRIBLIŽNE TOĽKO ĽUDÍ AKO V SÚČASNOSTI. S JEDNOU VÝNIMKOU: VTEDY ICH NA RAKOVINU ZOMIERALO PODSTATNE MENEJ AKO DNES.

iac ako osem miliónov ľudí po celom svete zomrie každý rok na rakovinu. Očakávaný nárast úmrtí v roku 2030 – 12 miliónov ľudí. Rakovina je hlavnou príčinou úmrtí vo vekovej skupine do 85 rokov. V ľudskej spoločnosti zomrie na túto chorobu v priemere každý štvrtý človek. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou úmrtnosťou na rakovinu v Európskej únii. Úmrtnosť

mužov je tretia, u žien ôsma najvyššia v Európe. Existuje až príliš veľa dôkazov, ktoré však vypovedajú o tom, že rakovina nie je nevyliečiteľná choroba. Naopak, vieme sa jej účinne a dôsledne zbaviť, ak nepodľahneme strachu, a najmä nátlaku dnešnej inštitucionálnej medicíny. Tá ženie chorých do rúk lekárov, ktorým často ani nezostáva iná možnosť, ako ich postrčiť priamo do priepas-

27 27

ti. Lekári majú s priemyslom rakoviny buď tichú dohodu, z ktorej proﬁtujú, alebo na nich prísny aparát dozerá. Systém zhubného priemyslu im skrátka nedovoľuje odporučiť vám inú alternatívu ako tú, po ktorej zvyčajne nasleduje krátka cesta k dlhému utrpeniu. Preto sa lekári obvykle rozhodnú citovo a psychicky vás vydierať. Ak by vaše váhanie aj napriek tomu pokračovalo, pritvrdia, a dajú vám jasne najavo, kto je v tejto situácii pánom. Lekár sa v tých najťažších chvíľach vášho života vôbec nestavia na vašu stranu, ale trvá na svojom – odporúča vám liečby, po ktorých sa váš organizmus už nespamätá. Drvivá väčšina pacientov – 95 až 97 % – konvenčnú liečbu rakoviny neprežije. V pozadí tejto konvenčnej liečby sú politicko-ekonomické záujmy deklarované presvedčivou a soﬁstikovanou PR kampaňou s masívnou, dlhodobou a globálnou publicitou. Jej podstata sa však od šarlatánskych techník líši len tým, že je podstatne prepracovanejšia. Jej elementárny základ je však rovnaký: klame. A dokonca podvádza aj v tom, že nám hádže stále nové a nové návnady prehláseniami o tom, ako už liek na rakovinu čoskoro spasí svet. Ale to je len ďalší z trikov zhubného priemyslu. Vytvára ním ilúziu, že vo dne, v noci

pracuje na tom, aby nás spasil. Udržiava nás vo viere, že sme už len krok od zázračného lieku. Buďme ticho a plaťme. V roku 1969 inzerovala American Cancer Society celostránkovú reklamu v denníku New York Times: „Sme tak blízko k lieku na rakovinu. Chýba nám iba vôľa a toľko peňazí, koľko išlo na pristátie človeka na Mesiaci.“ Dnes tu máme zvesti o tom, ako sa americkým vedcom z Massachusetts General Hospital a Harvard Stem Cell Institute podarilo naprogramovať kmeňové bunky, aby produkovali a vylučovali toxíny, ktoré dokážu zabiť mozgové nádory bez toho, aby poškodili zdravé bunky alebo samy seba. Je to revolúcia v liečbe tejto choroby, hlásajú nové reklamné slogany novín a časopisov. Neverte. Dr. John C. Bailar pre The New England Journal of Medicine napísal, že hoci najväčšie talenty dostávali masívnu podporu, nič z toho sa nevrátilo a celé 35-ročné intenzívne úsilie musí byť hodnotené ako kvaliﬁkované zlyhanie. O zlyhaní hovoril aj Dr. N. J. Temple v Journal of the Royal Society of Medicine: „Dôkazy jasne hovoria o tom, že liečba rakoviny je v zásade chyba.“ A výsledky hovoria jasnou rečou: Percento úmrtí na rakovinu ostáva rovnaké, alebo je dokonca ešte vyššie ako v roku 1950 alebo 1970, pričom na „vý-

ZHUBNÝ PRIEMYSEL > TÉMA MESIACA

skum“ a „vývoj“ liekov proti rakovine sa podarilo získať miliardy dolárov, o čom svedčia aj slová Dr. Ulricha Abela z Univerzity v Heidelbergu a doktora E. Marshalla. Za najväčší úspech sa pokladá predĺženie života – nie však o roky, ale len o zopár mesiacov navyše. Rezultát American Cancer Society uvádza: „Operácie, ožarovanie a chemoterapia prinášajú len zriedka vyliečenie.“ Vedci Graeme Morgan, asociovaný profesor rádioterapie v Royal North Shore Hospital v Sydney, Robyn Wardová, špecialistka klinickej onkológie a asociovaná profesorka medicíny v St. Vincent’s Hospital v Sydney, a Michael Barton, riaditeľ tímu pre výskum rakoviny v inštitúte Liverpool Health Service v Sydney uverejnili výsledky svojej štúdie v Journal of Clinical Oncology. Venovali sa v nej efektivite liečby rakoviny chemoterapiou. Celkový prínos liečebnej a adjuvantnej cytotoxickej chemoterapie na 5-ročnom prežití dospelých s rakovinou je 2,3 % v Austrálii a 2,1 % v USA. Súhrn všetkých lekárskych pokusov v USA od roku 1990 do roku 2004 hodnotí percentuálne zastúpenie pacientov, ktorí prežili obdobie piatich rokov po liečení chemoterapiou. Tu sú katastrofálne údaje fatálneho zlyhania toho, čomu vravíme klasická, konvenčná medicína: rakovina močového mechúra: 0,0 % rakovina obličiek: 0,0 % melanóm: 0,0 % mnohopočetný myelóm: 0,0 % rakovina pankreasu: 0,0 % rakovina prostaty: 0,0 % sarkóm mäkkých tkanív: 0,0 % neznáma primárna lokalizácia: 0,0 % rakovina maternice: 0,0 % rakovina žalúdka: 0,7 % rakovina hrubého čreva: 1,0 % rakovina prsníka: 1,4 % rakovina hlavy a krku: 1,9 % rakovina pľúc: 2,0 % rakovina konečníka: 3,4 % rakovina mozgu: 3,7 % V absolútnych číslach sú uvedené percentá pacientov, ktorí prežili viac ako 5-ročné obdobie po začatí liečby konvenčnou medicínou v období celkového boja proti onkologickým chorobám: rakovina ezofágu: 4,9 %

rakovina vaječníkov: 8,9 % non-Hodgkinov lymfóm: 10,5 % rakovina krčka maternice: 12,0 % rakovina semenníkov: 37,7 % Hodgkinova choroba: 40,3 % Posledné dve ochorenia (rakovina semenníkov, Hodgkinova choroba) však predstavujú len 2 % zo všetkých onkologických ochorení. Pritom lekári považujú akýkoľvek liek s menším ako 30 % úspechom za placebo efekt a liečebné metódy s takýmto výsledkom označujú za nedôveryhodné šarlatánstvo. Naším najzúfalejším pochybením je posadnutosť sústrediť sa na nádor. Nádor je stále len alarm nášho organizmu upozorňujúci na vážny problém. Nevzniká však ako prvý. Nádor je len dôsledok zlyhania informačného systému. Preto je sústredenie sa na boj s alarmom absolútne neefektívnym a vopred prehratým bojom. Postup je vždy rovnaký: najprv označia nepriateľa. Potom sa ho snažia z tela odstrániť, a po čase, keď sa aj tak vráti, ponúknu ešte viac a silnejšej liečby – ožarovanie a chemoterapiu. Je tu však zásadný problém a nepochopenie: rakoviny sa nedá zbaviť tým, že sa odstráni nádor. Rakovina bujnie a pretrváva v tele celé desaťročia bez toho, aby ste o nej vedeli. Rakovina nie je nádor. Rakovina je strata genetickej informácie, ktorú mala dostať bunka, aby mohla existovať v harmónii a byť pre organizmus užitočná. Takáto bunka sa správa úplne inak ako bunka zdravá. Je bezohľadná, nezaujíma ju okolitý svet a na úkor všetkých ostatných presadzuje iba seba v neohraničenom rozmnožovaní. Patologické zmeny začínajú na hormonálnej úrovni ovplyvňujúcej činnosť orgánov. Biologicky aktívne látky – hormóny, „povzbudzovače“, zas kontroluje endokrinný systém vzťahujúci sa na sústavu akcií a reakcií. Rakovina vzniká ako informačný skrat a následné zablokovanie prúdenia životnej energie. Sústredením sa na odstránenie posledného varovného signálu sme vydaní napospas nemilosrdnému osudu nezvratného konca ako vojaci v zákopoch pri Gallipoli. Výskum Dr. Tullia Simonciniho poukazuje na skutočnosť, že za vznikom zhubných nádorov sa skrýva čosi, čo doposiaľ nebolo objavené – hubovitá pleseň kandida. Zdravý imunitný systém dokáže tento kvasinkový typ parazitujúcej huby vy-

30 hľadávať a ničiť, pri dlhodobom oslabení sa však táto huba šíri po celom tele a spôsobuje zhubné nádory. Gerry Potter, emeritný profesor chémie liečiv na DeMontford University School of Pharmacy v anglickom Leicestri, je zároveň riaditeľom oddelenia výskumu Cancer Drug Discovery Group a na Royal Marsden získal skúsenosti medzi najlepšími svetovými odborníkmi v oblasti výskumu rakoviny. Jeho výskum sa zameriava na látky, ktoré sú selektívne a voči zdravým tkanivám neškodné, čo ho vedie k hľadaniu prírodných protirakovinových látok. Profesor Potter dokazuje, že rakovinové bunky obsahujú jedinečný biomarker enzým CYP1B1. Enzýmy sú bielkoviny, ktoré katalyzujú chemické reakcie. Preto navrhuje, aby bol enzým CYP1B1 aktivovaný prírodnými fytochemickými zlúčeninami. Tie sa v hojnej miere nachádzajú v citrusových plodoch, najmä v pomarančoch, skoncentrované v látke s názvom salvestrol. Aktiváciu enzýmu CYP1B1 v nádorových bunkách stimuluje práve salvestrol, pričom v tejto chemickej reakcii dochádza k ničeniu rakovinových buniek bez poškodenia okolitých

normálnych buniek. Toto je aj dôvodom, prečo konzumácia ovocia a zeleniny vytvárala v minulosti prirodzenú ochranu pred rakovinou. Salvestrol vzniká v rastlinách, ktoré sú samy napadnuté plesňovým ochorením – je produktom imunitného systému rastlín, ktoré môžu ľudskému imunitnému systému výdatne pomôcť. Je tu však jeden obrovský problém: k tejto účinnej látke sa dnes v podstate nedostanete. Určite by bolo márne hľadať ju v ovocí a zelenine z hypermarketov. Tieto produkty sú ošetrené chemickými fungicídmi, ktoré zabíjajú plesne a huby, a zabraňujú tak vzniku prirodzenej ochrany – salvestrolu v rastlinách ako reakcie na plesňovú infekciu. Salvestrol obsahujú iba plody, ktoré neboli ošetrené chemickými fungicídmi. Tieto chemické látky sú povinnou súčasťou kontrolovaného obchodu so zeleninou a ovocím. Produkujú ich korporácie naviazané na zhubný priemysel. Uvedomme si ďalšiu dôležitú skutočnosť. My sami deň čo deň vytvárame rakovinové bunky, a tie v našom tele cirkulujú. Žijeme s rakovinou celý náš život. To, čo rakovinové bunky drží

ZHUBNÝ PRIEMYSEL > TÉMA MESIACA

pod kontrolou, je náš imunitný systém. Ten ich dokáže efektívne vyhľadávať a ničiť. V prípade jeho oslabenia však aj jedna jediná neustrážená bunka, ktorá unikne, spôsobí všetko nasledovné utrpenie. Usadí sa a delením samej seba vyvolá proces zhubného bujnenia. Za 3 mesiace sa jej po namáhavom úsilí podarí vyrobiť svoju jedinú kópiu, ktorá sa však v priebehu jedného roka rozmnoží na 16 ďalších buniek, a tie na viac ako 4 miliardy v priebehu 8 rokov. Až v tejto veľkosti sú spozorované. To už býva nádor starý zväčša desať rokov a môžeme si byť istí, že v tomto čase sa už rozšíril aj do iných častí tela. A práve v tomto čase, i napriek skutočnosti, že pacienti majú rakovinu už niekoľko rokov, či dokonca desaťročí, sa ich lekári snažia prinútiť k okamžitému rozhodnutiu: odstrániť nádor, prípadne sa nechať ožarovať alebo liečiť chemoterapiou. Je iróniou osudu, že hoci už s rakovinou žili roky, jej objavenie ich stavia zoči-voči blízkej smrti. Lekári v tomto prípade zohrávajú mimoriadne negatívnu rolu a na pacientov vyvíjajú psychický nátlak: rozhodnite sa ihneď, inak vás čaká smrť. Pacienti sú v tomto rozhodujúcom momente veľmi ovplyvniteľní a k lekárom prejavujú absolútnu dôveru. Pod tlakom ich argumentácie sa rozhodnú vypočuť ich naliehanie a vydávajú sa na strastiplnú púť liečením najtoxickejšími jedmi, aké človek kedy vynašiel. Na tej ceste však podľa odborníkov ako Dr. Brian Clement z Hippocrates Health Institute väčšina z nich ostáva – viac ako 90 % pacientov, ktorí mali rakovinu, ju budú mať opäť. V tejto chvíli sa z človeka stáva organická hmota slúžiaca na generovanie astronomických ziskov. Šesťdesiat percent pacientov je vystavených radiácii, 67 % podstupuje operáciu, ktorá odstráni nádor, a 8 % z nich dostáva chemoterapiu. A tá je horšia ako smrť. Všetky uvedené čísla sú údajmi poskytnutými priamo tými, ktorí rakovinu „liečia“. Nie je mimoriadne znepokojujúce, že s takýmito katastrofálnymi výsledkami všetko funguje aj naďalej? Odpoveďou je, že sme sa stali obeťami nesmierneho podvodu zhubného priemyslu s monopolom na biznis s rakovinou, v ktorom sa točia astronomické sumy. Nemalá časť z nich je investovaná do premyslenej PR kampane vytvárajúcej zdanie, že všetko je na dobrej ceste. Je to však len zdanie a

lož obludných rozmerov – od roku 1930 sa v boji proti rakovine nič podstatné nezmenilo, ako uvádza aj Dr. Thomas Lodi. Všetka pozornosť je dnes sústredená na fenomén včasného zachytenia choroby, v skutočnosti je to len marketingový trik zhubného priemyslu. Neznamená nič viac ako to, že máte väčšiu šancu žiť ešte päť rokov – no nie vďaka liečbe, ale iba preto, lebo diagnóza bola vykonaná skôr. A keďže bola vykonaná skôr, budete pravdepodobne aj skôr liečení invazívnymi metódami prinášajúcimi zisky. Štúdia Report of Cancer od Hardina Jonesa z roku 1969 zverejnila fakt, že existuje rozdiel v dĺžke života medzi liečenými a neliečenými pacientmi s rakovinou. Neliečení žili dlhšie. Rozdiel bol v kvalite zostávajúcich rokov života. Neliečení pacienti navyše reagujú podstatne lepšie na prírodné terapie ako tí, ktorých telá otrávili smrteľné jedy. Viete si však predstaviť, že vám lekár povie pravdu do očí? Viete si predstaviť, že vám povie, že terapie, ktoré sú obvykle odporúčané, majú rovnaký alebo menší efekt ako placebo z cukrovej pilulky? Viete si predstaviť, že vám lekár povie, že žiť budete dlhšie, ak vás nebude liečiť? M. Maureen Robertsová, riaditeľka edinburského Breast Cancer Screening projektu, uviedla: „Verejnosti sa musí ukázať pravda... a nebude to niečo, čo by chcela počuť.“ Jedným z týchto odhalení je, že mamograﬁa, ktorá má detekovať včasné zachytenie rakoviny prsníka, je v skutočnosti nespoľahlivá, a dokonca môže spôsobovať rakovinu, ktorú má odhaľovať, ako tvrdí aj správa doktorov Wrighta a Muellera, publikovaná v odbornom lekárskom žurnáli The Lancet. Títo dvaja vedci navrhovali zrušiť verejné dotácie na mamogramy. Problém je, že samotní lekári bezvýhradne veria zmanipulovaným číslam zhubného priemyslu. Tie sa totiž zásadne líšia vo svojej podstate. Ten najbežnejší trik spočíva v absolútnych a relatívnych číslach. Kým absolútne čísla predstavujú necelé percento, pri použití relatívneho čísla sa percento zvýši na desiatky, pričom aj to znamená iba skutočnosť, že výsledkom je dlhší život len o niekoľko dní alebo týždňov. Dr. John A. McDougall z McDougall’s Health and Medical Center sa v tomto segmente pohybuje už viac ako 40 rokov. Tvrdí, že rovnaké terapie, aké sa používali pred štyridsiatimi rokmi,

TÉMA MESIACA > ZHUBNÝ PRIEMYSEL

CHEMOTERAPIA

32 sa používajú aj dnes. A tak namiesto skutočnej a smutnej reality je kľúčovým faktorom v boji s rakovinou ego samotných lekárov. Tí uverili, že sú zodpovední, keď pacientom odporúčajú kontrolovanú a strastiplnejšiu cestu k smrti. Každý pacient môže zhubnému priemyslu priniesť zisk desiatok tisíc eur. Pochopiteľne, ak bude využívať jeho smrtiace služby obmedzené na jedinú uznanú metódu liečby: operáciu, rádioterapiu a chemoterapiu. Všetky ostatné prírodné liečby sú postavené mimo zákona a záujmu kartelu so smrťou. A keď sa po týchto fatálnych terapiách rakovina vráti, lekár vás nimi bude „liečiť“ aj naďalej. Dr. Glenn Warner to popísal slovami: „Máme tu multimiliardový priemysel, ktorý zabíja ľudí široko-ďaleko len pre peniaze.“ Ak si myslíte, že vojny a utrpenie sa odohrávajú len kdesi na bojisku, mali by ste vedieť, že vy sami sa s veľkou pravdepodobnosťou môžete už čoskoro stať pešiakom, ktorého trápenie bude dobre vynášať.

Súčasná podoba chemoterapie má svoj pôvod v militaristickom priemysle. Mnohé z moderných chemoterapeutických „liečiv“ sa vyvinuli z bojového plynu yperit. Ten bol používaný ako mimoriadne toxická bojová a chemická látka už v období 1. svetovej vojny. Neskôr sa táto látka dostala do rúk nacistom a prostredníctvom technológií, vyvinutých vo farmaceutických spoločnostiach ako Bayer (ktorej riaditeľ bol odsúdený za zločiny proti ľudskosti počas Norimberského tribunálu), sa podarilo vyvinúť „chemoterapeutické lieky“, ktoré sa používajú dodnes. Od štyridsiatych rokov minulého storočia tak vývoj liečiv proti rakovine explodoval do multimiliardového priemyslu. Chemoterapia je však dnes mnohými vedeckými štúdiami označená ako krajne neefektívna a dokonca smrteľná. Výskumníci z ústavu Fred Hutchinson Cancer Research Center v Seattli a Washingtone poukazujú vo svojej štúdii na fakt, že chemoterapia poškodzuje DNA a nerakovinové bunky, pričom ich núti produkovať molekuly, ktoré potom vytvárajú ešte viac nádorových buniek. Títo vedci tiež zistili, že chemoterapia môže spôsobiť ﬁbroblasty (bunky DNA) zlepšujúce produkciu molekuly WNT16B. Tá pomáha nádorovým bunkám rásť, vniká do susedných buniek a bráni ich pred chemoterapiou. Takto vznikajú v dôsledku chemoterapie „superrakovinové“ bunky, ktoré sú smrtiacejšie ako kedykoľvek predtým. Ako by to nestačilo, rovnaký tím zistil, že ďalším významným vedľajším účinkom chemoterapie je, že rakovinové bunky sa stávajú ešte virulentnejšími, zhubnejšími než pred liečbou. V reakcii na konvenčnú farmakoterapiu a chemické vstreky sa u nich vyvinula rezistencia. Z tohto dôvodu sú už rakovinové bunky odolné aj najagresívnejším formám chemoterapie, čo znamená, že rakovina je sama osebe čoraz viac smrtiaca. Nový výskum, ﬁnancovaný USA National Institutes of Health (NIH), úplne vyvrátil prevládajúci mýtus, že chemoterapeutické liečivá bojujú proti rakovine. Naopak, vedci z Harvard University a University of Massachusetts v Amherste zistili, že tieto klinické jedy (hoci v niektorých prípa-

ZHUBNÝ PRIEMYSEL > TÉMA MESIACA

doch spočiatku účinné) iniciujú rast a šírenie existujúcich nádorových buniek, prípadne vyvolávajú vážne poškodenie kmeňových buniek, spôsobujúce ešte intenzívnejšie šírenie rakoviny. „Väčšina pacientov s rakovinou v tejto krajine zomiera na chemoterapiu,“ vysvetľuje Dr. Allen Levin z University of California v San Franciscu v jeho knihe Liečenie rakoviny.

RÁDIOTERAPIA Spojenie medzi žiarením a rakovinou je nesporné. Ionizujúce žiarenie je vo svete stále prítomné a v nízkych dávkach a za normálnych okolností nie je nebezpečné. Ročný limit ožiarenia pre človeka sa udáva medzi 1000 – 6200 mikrosievertov, resp. 1 – 6,2 milisievertov (mSv) za rok. Tu je dôležité pripomenúť, že expozícia žiarenia je kumulatívna. Inak povedané, množstvo ožiarenia, akému sme vystavení, sa počas nášho života sčítava. Preto je žiarenie, ktoré sa využíva v medicíne, rozdelené – frakcionované tak, aby jeho súčet nepresiahol život ohrozujúce limity. Prekvapivé je, že úroveň radiácie, ktorej sa podrobí žena pod

mamografom, je 3000 mikrosievertov (3 milisieverty), alebo trojnásobok najnižšej úrovne, ktorej majú byť vystavení ľudia v jednom roku! Priemerné vyšetrenie CT vystavuje pacienta žiareniu okolo 10 000 mikrosievertov (10 milisievertov). Ročná dávka, kde sa vytvára celoživotné riziko vzniku karcinómu, je 100 000 mikrosievertov (100 milisiervertov). Limitnou dávkou žiarenia pre ľudí pracujúcich v záchranných operáciách je 250 000 mikrosievertov (250 milisievertov). Extrémne nebezpečné úrovne rozsahu ožiarenia sú v rozmedzí okolo 1 000 000 mikrosievertov (1000 milisievertov). Tie už spôsobujú vážne riziká z ožiarenia, pričom úroveň 6000 milisievertov býva zvyčajne fatálna. Smrteľná dávka ožiarenia je 10 000 milisievertov. Avšak úroveň vystavenia žiareniu pri vysokocielenej rádioterapii je až 20 000 milisievertov! Rozsiahle štúdie populácie, ktorá prežila jadrové útoky na Hirošimu a Nagasaki, potvrdili, že ožiarenie môže viesť k mnohým nádorom, prejavujúcim sa samostatne v priebehu rokov alebo desaťročí. Štúdia výskumníkov z Fred Hutchinson Cancer Research Center skúma účinky žiarenia v Research Foundation v Hirošime a Nagasaki a v National Cancer Institute. Bola publikovaná v časopise Cancer Research v septembri 2010 a priniesla výsledok, že riziko vzniku druhej rakoviny z ožiarenia bolo takmer totožné s rizikom vzniku prvej. „Naše zistenia naznačujú, že pacienti, ktorí prežili rakovinu s anamnézou ožiarenia, by mali byť aj naďalej starostlivo sledovaní na vznik druhej rakoviny,“ uviedol výskumník Dr. Christopher I. Li. Zistenia majú vážne dôsledky pre modernú medicínu, ktorá je zodpovedná za takmer polovicu všetkých celkových ožiarení populácie. V prezentácii na Clatterbridge Course on Radiobiology and Radiobiological Modelling in Radiotherapy v marci 2013 výskumník rakoviny Geoff Lawrence priznal, že početné štúdie ukazujú, že rádioterapia môže viesť k vývoju nových typov rakoviny, často o desiatky rokov neskôr. „Ak ste ožiarení v mladom veku, riziko ochorenia je oveľa vyššie ako u tých, ktorí sú ožiarení v staršom veku, pričom toto riziko je ešte vyššie u žien,“ uviedol Geoff Lawrence.

TÉMA MESIACA > ĽUDIA SA PO ČERNOBYLI LIEČILI SMIECHOM

Anton Smataník

ĽUDIA SA PO ČERNOBYLI

LIEČILI SMIECHOM

ING. PHDR. TETYANA KARÁSKOVÁ, PÔVODOM UKRAJINKA, ŠTUDOVALA KLASICKÚ I ALTERNATÍVNU MEDICÍNU. JE RIADITEĽKOU INŠTITÚTU REGENERÁCIE ČLOVEKA, KTORÝ ZALOŽILA V ROKU 2004 V ŽILINE. HOVORÍ, ŽE UVÁDZA DO ŽIVOTA PROJEKT NA RIEŠENIE ZDRAVOTNÉHO A SOCIÁLNEHO STAVU ČLOVEKA TRETIEHO TISÍCROČIA HOLISTICKÝM (CELOSTNÝM) PRÍSTUPOM. Ako vôbec vzniká rakovina? Existujú dve hypotézy vzniku rakoviny ako takej. Prvá hovorí, že ide o náhodnú mutáciu, spôsobenú najčastejšie geneticky či žiarením. Druhá tvrdí, že ide o infekčné ochorenie a potom je možné ju aj ako infekčné ochorenie liečiť. Obe hypotézy majú svojich zástancov. Sú to dva veľké znepriatelené tábory, podobne ako futbaloví fanúšikovia. Proti niektorým druhom rakoviny dokonca existuje očkovanie, čo hovorí v prospech infekčnej teórie. Ja si myslím, že obe môžu byť do značnej miery pravdivé. Čo je prvoradé v boji s rakovinou? Po prvé, prevencia v podobe pravidelných preventívnych prehliadok. Čím skôr je rakovina zistená, tým ľahšie sa dá eliminovať. Po druhé, psychosomatická prevencia. Je už dobre podložené, že rakovina má aj psychosomatický pôvod. Už starí Číňania hovorili, že rakovina vzniká hlavne vtedy, ak je človek zaťažený pocitom viny, má príliš silné výčitky svedomia, je na seba príliš prísny atď. Mimochodom, v našej kultúre sme často vychovávaní tak, aby sme mali výčitky sve-

domia: nerob to, nechoď tam. Rodičia to nemyslia zle, ale je to negatívne programovanie našej psychiky. Dôležitá je aj imunita. Čím má človek silnejšiu imunitu, tým lepšia je odolnosť organizmu aj voči infekcii, aj voči mutáciám. Ako liečiť rakovinu? Spoločne – v spolupráci bežnej medicíny a tzv. alternatívnej, ja ju volám doplnková. Predovšetkým treba zvýšiť imunitu. Veľmi záleží od psychického stavu daného jedinca. Prvé aj druhé štádium sa dá vyliečiť takmer na 100 % a bez „nepríjemných procedúr“. V treťom sa už používajú rádioterapie, chemoterapie, operačné zákroky, ak treba. Často nie je na výber. Vhodným doplnkom alternatívnej liečby je napríklad akupunktúra. Vždy pomôžu aj rozličné detoxikačné metódy. Treba tiež upriamiť pozornosť človeka na nejaký cieľ, zmysel, musí chcieť pokračovať v živote – veľmi dôležitá je sila jeho motivácie, viera v uzdravenie a optimizmus. Prvoradou je jeho viera v to, že bude zdravý, pozitívne myslenie, aj odľahčenie od bežného stresujúceho spôsobu života. Keď človek klesne

ĽUDIA SA PO ČERNOBYLI LIEČILI SMIECHOM > TÉMA MESIACA

duchom, nepomôže mu nič. Optimista zo všetkého vždy vyjde lepšie ako pesimista. V Ukrajine po Černobyli malo rakovinu veľmi veľa ľudí, v istých oblastiach prakticky každý. Keďže ju mal takmer každý, dala sa oveľa lepšie znášať. Brali sme ju ako chrípku alebo hnačku, nezaťažovali sme sa ňou tak. Ožarovania sa vtedy nerobili, všetci boli takpovediac už príliš ožiarení. Snažili sa vyhýbať aj röntgenu, dobre, že už existovali prístroje na ultrazvukové vyšetrenie. Robili sa krvné testy, markery atď. V tých časoch vznikli veľmi zaujímavé metódy a prípady. Povedzte mi viac o rakovine a Černobyli. Aké rozličné spôsoby liečby sa využívali? Od septembra 1986 sa v Kyjeve začali okrem rádioterapie, chemoterapie a bežnej psychoterapie využívať aj doplnkové psychoterapie. Pre mladých mužov boli odporúčané bojové umenia, aby spolu súťažili, aby mali motiváciu, a okrem toho, pri cvičení prebieha aj veľa rozličných fyziologických zmien, ktoré liečbe napomáhajú. Boli tam aj majstri bojových umení, ktorí špeciálne pracovali s viacerými skupinami. V menšom sa

bojovým umeniam venovali aj mladé ženy. Pre tie sa však odporúčalo niečo ako modeling, proste spojenie s pocitom krásy, predvádzanie sa atď. Zaujímavé, že veľa z toho preplatili charitatívne fondy, napr. z USA, Japonska, západnej Európy. Okrem toho, že išlo o liečbu, existoval totiž aj aspekt, že Ukrajina bola pre celý svet jedným veľkým pokusným laboratóriom. Po nejakom čase sa ukázalo, že veľký úspech má liečenie ľudí smiechom. Účinkovala tu nielen psychika, ale aj fyziologické zmeny so smiechom spojené. Nehovorím o konkrétnych alternatívnych metódach, ale ako sa vtedy liečilo. Bolo medzi nimi však aj veľa tzv. alternatívnych metód. Napríklad bolo odporúčané minimálne počas jedného mesiaca smiať sa aspoň 3 hodiny denne. Na to slúžili dokonca špeciálne komédie, inak sa človek ťažko prinúti. Táto doplnková terapia pomáhala aj v najťažších prípadoch. Robili sa aj akupunktúry, práca s chrbticou, podávali sa rôzne výživové doplnky. Veľmi dobre pomáhalo napr. mumio, určité čínske huby, a dokonca aj červene víno špeciálnych odrôd. Pitie vína pomáhalo liečiť rakovinu? Áno, pitie vína v prípadoch vzniku rakoviny po rádioaktívnom úraze. Hlavne Cabernet Sauvignon. Táto odroda dobre vylučuje z organizmu ťažké kovy, rádioaktívne stroncium a pod. Víno dostávalo človeka aj do pohody, uvoľnilo, uspokojilo. Taká zaujímavá „psychoterapia“. Samozrejme, s tým boli spojené aj fyziologické veci, tak ako vždy. Ale pila sa len odporúčaná dávka, prevýšenie ktorej už je nebezpečné. Pomáhali taktiež hladovky, prípadne aspoň obmedzenie kalórií. Rakovina má podľa mňa viac psychický podklad ako somatický. Preto je dobré všetko, v čo pacient verí, aj keď ide o placebo. Čo hovoríte na nárast počtu rakovinových ochorení za posledné storočie? Za to môžu žiarenia, toxíny, negatívne emócie, stresy, vysoká psychická záťaž – napr. práca, ktorá nás nebaví, strata zmyslu existencie... Dĺžka života sa taktiež značne posunula. Skresľuje porovnávajúcu štatistiku, veď na konci 19. storočia sa muži dožívali v priemere cca 28 rokov. Dĺžka života je dnes trojnásobná. Tiež je podstatne lepšia detekcia choroby, vtedy sa niekedy ani nevedelo, že ide o rakovinu.

TÉMA MESIACA > CHEMOTERAPIA VERZUS DETOXIKÁCIA

Marián Benka

CHEMOTERAPIA

VERZUS DETOXIKÁCIA EVA MAKOVICOVÁ NEMÁ KLASICKÉ MEDICÍNSKE VZDELANIE (I KEĎ JEJ SPOLOČNÍČKA JE VYŠTUDOVANÁ FARMACEUTKA). ROKY ŠTUDUJE ALTERNATÍVNY SYSTÉM ČESKÉHO LEKÁRA MUDR. JOSEFA JONÁŠA A SO SVOJIMI KLIENTMI PRACUJE JEHO METÓDOU RIADENEJ A KONTROLOVANEJ DETOXIKÁCIE. TVRDÍ, ŽE AJ RAKOVINA VZNIKÁ AKO DÔSLEDOK ZANESENIA ORGANIZMU, KTORÉ TREBA V PRVOM RADE ODSTRAŇOVAŤ, NIE EŠTE HO ZHORŠOVAŤ CHEMOTERAPIOU (AK TO NIE JE V POKROČILÝCH ŠTÁDIÁCH OCHORENIA UŽ NAOZAJ NEVYHNUTNÉ). 36

oktor Jonáš bol pôvodne psychiater, už za socializmu sa pokúšal prísť na koreň pomerne častému javu, keď mladí ľudia trpeli vážnymi depresiami napriek tomu, že mali rodinu, dobré zamestnanie a žiadnu dedičnú chorobu v rodine. Začal sa zaujímať o čínsku medicínu a jej prepojenie s medicínou západnou. Nakoniec prišiel s teóriou, podľa ktorej za množstvo civilizačných ochorení môže zanášanie organizmu toxínmi. Pritom nehovorí len o chemických toxínoch z prostredia a potravy, ako sú ťažké kovy, automobilové splodiny, chemické lieky alebo éčka. Hovorí aj o choroboplodných mikroorganizmoch, „zlej energii“ z patogénnych zón alebo o „psychických toxínoch“, teda o negatívnych emóciách, ktoré (ak sa v nás hromadia) predstavujú pre organizmus tiež obrovskú záťaž. „Základom pre vznik rakoviny sú nespracované emócie a celoživotné traumy. Keď sa k tomuto základu pridajú ešte aj chemické toxíny, protirakovinová imunita začína zlyhávať,“ tvrdí E. Makovicová. Spočiatku sa to prejavuje vo forme rôznych alergií, artritíd a autoimunitných

ochorení. Neskôr môžu prerásť až do rakoviny. Jonášova metóda je založená na precíznej diagnostike pomocou špeciálneho prístroja, ktorý vysiela impulzy do organizmu a deteguje zdroje záťaže. Po odhalení jednotlivých toxínov sa cielene nasadzujú detoxikačné prípravky, ktoré pomáhajú organizmu, aby sa ich zbavil. Okrem toho sa odstraňujú emocionálne bloky, ktoré zabraňujú odbúravaniu chemických toxínov. Navyše sa pôsobí na tú oblasť mozgu, ktorá je prepojená s poškodeným orgánom. Teda pri detoxikácii pečene sa čistí aj mozgové centrum zodpovedné za jej riadenie. Malo by ísť o celkovú a hĺbkovú detoxikáciu. Nie každý ju vie naozaj odborne vykonať. Preto sa nedá spoliehať na pomoc každého predajcu či dílera Jonášových prípravkov. „Autoimunitné ochorenia v pokročilom štádiu alebo ťažké metabolické poruchy už nevieme takto odstrániť,“ hovorí Makovicová. „Vieme ich aspoň stabilizovať, takže pacient žije plnohodnotný život a nedožíva v bolestiach ako posledný odpad spoločnosti.“ Aj pri rakovine v pokročilejšom štádiu sa podľa

CHEMOTERAPIA VERZUS DETOXIKÁCIA > TÉMA MESIACA

Makovicovej dá ešte veľa urobiť. Nie je a priori proti chemoterapii a rádioterapii, niekedy podľa nej zachránia život, ale v mnohých prípadoch sa nasadzujú zbytočne. Tiež sa však nedá povedať, že by priamo ona zachránila touto alternatívnou formou život mnohým onkologickým pacientom. Jedna vec sú úspešne vyliečení alebo stabilizovaní pacienti, ktorých choroba mohla prerásť do rakoviny, keby sa nedetoxikovali. Samozrejme, nedá sa dopredu vedieť, ako by dopadli. Druhá kategória sú ľudia, ktorí prišli do jej ozdravujúceho štúdia s tým, že im onkológ diagnostikoval rakovinu. „Náš prístroj však žiadnu prítomnosť nádoru nezachytil. Zachytili sme úplne iné problémy, ktoré sme aj úspešne vyliečili,“ spomína E. Makovicová, ktorá je na základe takýchto prípadov presvedčená, že existuje mnoho falošne diagnostikovaných prípadov rakoviny, keď pacienti tragicky zomierajú na následky zbytočnej chemoterapie alebo rádioterapie. Pacient sa od lekára sotva dozvie, že prístroje západnej medicíny, ktoré majú nádory odhaľovať, sú spoľahlivé v priemere na 30 – 40 percent. „Nie každá hrčka je nádor, môžu to byť aj zapuzdrené parazity. Jedna naša známa chirurgička nám interne prezradila (otvorene by to nikdy nepriznala), že vo viacerých prípadoch diagnostikovaného nádoru chirurg po otvorení nájde len hrču zapuzdrených choroboplodných zárodkov. Pacientovi sa potom povie, že nádor bol úspešne odstránený a na doliečenie sa mu navrhne chemoterapia. Najhoršie je, ak takíto ľudia chodia aj k nám, aj na onkológiu. A mnohí prídu už v poslednom štádiu. No v tele, ktoré je už celkom zdevastované chemoterapiou, nedokážeme veľa zachrániť.“ Tak to bolo aj v prípade pacientky, ktorej na onkológii diagnostikovali metastázy na pľúcach, a vôbec im neprekážalo, že žila dva roky – s takouto diagnózou sa dva roky v žiadnom prípade prežiť nedajú. Podľa Makovicovej mala táto pani parazity, ktorých sa aj mohla úspešne zbaviť, nebyť toho, že sa nechala nahovoriť na chemoterapiu, a tá ju zabila. Ďalší pán mal rakovinu určite, konkrétne obrovský nádor v obličke. Bol objednaný na sériu rádioterapií. Medzi prvým a druhým ožarovaním

Foto: Matúš Plecho

však absolvoval cielenú detoxikáciu. Keď mu onkologička urobila vyšetrenie pred druhou rádioterapiou, zistila, že tam nič nemá a neveriacky ho pustila domov. Nevedela si to vysvetliť inak ako tak, že už prvá rádioterapia celý nádor zničila, hoci dobre vedela, že pri nádore takejto veľkosti to nie je možné. Žiaľ, nefrológ tohto pána presvedčil, aby si dal urobiť ešte „preventívne“ ožiarenie. A to ho zabilo. Evidentný úspech s oﬁciálnym onkologickým pacientom zaznamenala Eva Makovicová na predchádzajúcom pracovisku, kde sa rovnako zaoberala Jonášovou metódou. Išlo o mamu pani Eleonóry Kollárovej, ktorú sa podarilo zachrániť, hoci už bola na pokraji smrti. Jej príbeh prinášame v ďalšej časti tejto témy mesiaca.

TÉMA MESIACA > DVA ALTERNATÍVNE POHĽADY

Alexandra Baliaková

DVA ALTERNATÍVNE POHĽADY

DVAJA DOKTORI, JEDEN SVETOZNÁMY ONKOLÓG S 20-ROČNÝMI SKÚSENOSŤAMI Z PRAXE AJ VÝSKUMU, DRUHÝ LEKÁR ŽIJÚCI O NIEKOĽKO DEKÁD SKÔR, SNAŽIACI SA POCHOPIŤ, AKO FUNGUJE ĽUDSKÉ TELO A ČO BY MU MOHLO POMÔCŤ V LIEČENÍ. REČ JE O DR. DAVIDOVI B. AGUSOVI A DR. MAXOVI GERSONOVI. SPÁJA ICH SNAHA POMÔCŤ ĽUĎOM, AKO AJ NOVÁTORSTVO ICH PRÍSTUPOV, KTORÉ SA STÁLE STRETÁVA S NEPOCHOPENÍM.

odľa slov Dr. Agusa sme sa v medicíne dostali do extrémnej situácie – je zamorená falošnými alebo neoverenými tvrdeniami a zriedkakedy je založená na preukázateľných faktoch. Namiesto toho, aby sa výskum sústredil na porozumenie ľudskému telu ako celku, pozornosť bola venovaná najmä jeho čiastkovým prejavom. Tento prístup siaha až k Pasteurovi a jeho objavu choroboplodných zárodkov. Na tom by samo osebe nebolo nič zlé. Dajú sa tak liečiť infekcie a vírusy – ak sa určí, aký druh choroboplodného zárodku alebo mikróbu vás nakazil. Ale veľa chorôb vôbec nefunguje na takomto princípe. Jednou z nich je aj rakovina. Konvenčná liečba má za cieľ zničiť nádor aj za cenu toho, že jedovatá zmes, ktorá sa dostane do krvi pacienta, zničí aj jeho zdravé bunky. Neskúma sa, ako pacient k rakovine mohol prísť, ani to, akým životným štýlom a v akom prostredí žije. Dr. Agus tvrdí, že existuje viac ako 50 rôznych molekulárnych ciest, ktoré môžu viesť ku špeciﬁckému nádoru, ale v konečnom dôsledku všetky nádory vyzerajú a správajú sa rovnako. Spočíva to už v samotnej podstate rakoviny. V tele

každého z nás sa v dôsledku negatívnych vplyvov prostredia a stravy (ako aj mnohých iných vplyvov) stáva, že sa niektoré z našich buniek poškodia, ale imunitný systém ich nájde a zničí, prípadne opraví. Ak však jedinec nedbá o svoje zdravie a množstvo negatívnych faktorov začne výrazne prevyšovať nad tými pozitívnymi, dochádza k poškodzovaniu imunitného systému. Prvými príznakmi bývajú väčšinou časté choroby, neskôr alergie, ekzémy, chronické ochorenia, a takto to pokračuje ďalej až do bodu, keď imunitný systém zlyhá úplne a poškodenú bunku nenájde. Tá sa začne nekontrolovateľne deliť a rozmnožovať, pretože na molekulárnej úrovni nastali zmeny v jej génoch a už nie sú schopné vydávať genetické signály, ktoré zdravej bunke ukazujú, kedy a ako sa má deliť a kedy má rozmnožovanie ukončiť. Nádorové bunky sa začnú premnožovať na úkor zdravých. S každou novovzniknutou generáciou rakovinových buniek nesú tieto bunky novú mutáciu – odlišnú od tej, ako mali pôvodné bunky. Podobne ako môže vzniknúť rezistencia na antibiotiká u baktérií, môže v dôsledku týchto

DVA ALTERNATÍVNE POHĽADY > TÉMA MESIACA

mutácií vzniknúť aj rezistencia rakovinových buniek na chemoterapiu a ostatné protirakovinové lieky. Vedci sa v súčasnosti sústreďujú na molekulárne defekty rakoviny a snažia sa zablokovať molekulárnu cestu, ktorou podľa nich konkrétny druh rakoviny vzniká. Problém je v tom, že v tele s poškodeným imunitným systémom nestačí zabrániť jednej možnosti vzniku rakoviny. Preto Dr. Agus zastáva názor, že na rakovinu by sa malo nazerať ako na proces a nie ako na stav. Namiesto toho, aby sme povedali, že niekto má rakovinu, by bolo správne povedať, že jeho telo sa „rakovinuje“, lebo samotný nádor je vo svojej podstate nový orgán v tele človeka, ktorý vznikol v dôsledku zlyhania systému a šíri sa stále ďalej, až kým nezaberie všetko dostupné miesto a nevyčerpá telo až na smrť. Aký návod teda Dr. Agus v boji s rakovinou ponúka? Kľúčom je podľa neho prevencia a pochopenie toho, ako „rakovinizácia“ funguje. Ak vieme, že v dôsledku premnoženia negatívnych vplyvov môže naše telo podľahnúť poruche imunitného systému, mali by sme ich vyvažovať pozitívnymi faktormi. Dr. Max Gerson chápal rakovinu rovnako ako Dr. Agus – ako proces zlyhania komplexného systému tela, ktoré stratilo svoju schopnosť samoliečenia, teda prišlo o funkčný imunitný systém. K tomu môže podľa Dr. Gersona dôjsť najmä z dvom príčin: nedostatku mikroživín (a následne vyvolaným poruchám) a toxicity, ktorú spôsobujú toxíny z okolitého prostredia, jedla, vody, chemikálií... Jeho liečba spočíva v detoxikácii a regenerácii tela, ktorú umožňuje príjem čerstvých zeleninových a ovocných štiav. Pacientom sa podávajú v intervale jeden pohár 13x denne a toto množstvo je ekvivalentné siedmim až desiatim kilogramom čerstvej zeleniny a ovocia. Je dôležité, aby plody boli organické a neobsahovali už ďalšie toxíny z pesticídov. Odšťavenie prebieha dvojfázovo; najprv sa zelenina a ovocie rozdrvia, pričom sa oddelia vláknité bunky od zmesi, a tá sa následne lisuje, aby pustila šťavu. Takýmto postupom sa docieli, že enzýmy, vitamíny, minerály a mikroživiny sa okamžite vstrebávajú do krvného riečiska a krvného obe-

Dr. David B. Agus

hu, podobne ako je to pri konzumácii alkoholu. Autorom tohto spôsobu odšťavovania a lisu je Dr. Norman Walker, ktorý tieto šťavy konzumoval a dožil sa úctyhodného veku 117 rokov pri plnom zdraví a aktivite. Okrem toho liečba zahŕňa okysličovanie, lebo nedostatok kyslíka v bunkách pôsobí degeneratívne a stojí za množstvom porúch v organizme. Okrem štiav majú pacienti celodenne prístup k čerstvému ovociu a zelenine a trikrát denne jedia ľahké vegánske jedlo bez akýchkoľvek živočíšnych zložiek. Takéto stravovanie umožňuje telu prijať dostatok mikroživín a nezaťažuje tráviaci systém. Ak sa telo začne príliš rýchlo detoxikovať, trpia obličky aj pečeň záplavou toxínov, ktoré musia z tela vylúčiť. To u pacientov s rakovinou, ani so žiadnou inou chronickou chorobou nie je žiaduce, preto sa v rámci Gersonovej terapie používa črevné preplachovanie roztokom z čerstvej organickej kávy. Toxíny sa vyplavia namiesto toho, aby si s ich vylúčením muselo telo poradiť samo. Opakujú sa niekoľkokrát denne, čím sa umožní regenerácia obličiek a pečene, ktoré bývajú najviac zaťažované. Ak sa chcete o tejto metóde dozvedieť viac, navštívte stránky Gersonovho inštitútu www.gerson.org.

TÉMA MESIACA > PRÍBEHY UZDRAVENIA

Marián Benka, Tibor Eliot Rostas, Anton Smataník

PRÍBEHY

UZDRAVENIA

NETRÚFAME SI ZODPOVEDAŤ OTÁZKU, ČI BY RAKOVINU PREŽILO VIAC ĽUDÍ, KEBY SA ICH VIAC OBRACALO NAMIESTO NA ONKOLÓGOV NA ALTERNATÍVNYCH LEKÁROV A LIEČITEĽOV. JE VŠAK MINIMÁLNE NA ZAMYSLENIE, ŽE EXISTUJÚ PRÍPADY PACIENTOV, KTORÍ SA VYLIEČILI INAK AKO CHEMOTERAPIOU A OŽAROVANÍM. NIEKTORÉ Z NICH VÁM TERAZ PRINÁŠAME. A PRIDÁVAME AJ PRÍBEH ČLOVEKA, KTORÉMU POMOHOL ŠPIČKOVÝ ONKOLÓG. VEČNE SA VRACAJÚCI NÁDOR Trápenie Eleonóry Kollárovej začalo v roku 1994. Pacientkou sa stala jej mama, ktorá mala vtedy 58 rokov. Eleonóra sa najprv trápila na diaľku, pretože v tej dobe žila v zahraničí. Neskôr mala ako jediná z bližšej rodiny čas absolvovať s mamou celú anabázu vyšetrení, cestovania na odborné pracoviská a nekonečného sedenia v čakárňach. „V roku 1994 našli mame uzliny v podpazuší. Operatívne jej ich odstránili a nasadili ožarovanie. O dva roky sa objavil nádor v prsníku. Vybrali ho aj s časťou prsníka a nasadili celkovo okolo 15 dávok chemoterapie. Vtedy začala vyzerať ako všetci onkologickí pacienti – holohlavá, šedá, spuchnutá. Ledva žila. A v takomto stave musela dochádzať autobusom na liečbu. Otec vtedy ešte pracoval a nemohol ju voziť autom. Ale lekárov nezaujímalo, ako sa pacient dopraví,“ spomína pani Kollárová. Po preliečení bolo podľa vyšetrení všetko v poriadku. „Lenže pacienti po chemoterapii majú zmenenú krv, a preto sa nedá spoliehať na výsled-

ky onkomarkerov,“ tvrdí E. Kollárová. „Mama začala mať po 4 rokoch po celom tele vyrážky. Keďže sa zaoberám homeopatiou, vedela som, že stav pokožky indikuje vnútorný stav organizmu. Tlačila som na obvodného lekára, nech ju pošle na onkológiu, ale on, že načo, veď teraz tam bola na kontrole a všetko je v poriadku.“ Lekári jej potom tri týždne ošetrovali vyrážky, ktoré sa nezlepšovali. Nakoniec Eleonóra zavolala známemu na onkológii a mamu tam protekčne poriadne vyšetrili. Objavili obrovský nádor v žalúdku. Nasledovala obligátna otázka: „Kde ste boli doteraz?“ Konečne však bola stanovená správna diagnóza: Hodgkinov lymfóm, ktorý má tú špeciﬁckú vlastnosť, že sa môže objaviť zakaždým v inej časti tela. „Mama podstúpila sériu ožarovaní žalúdka a začala viditeľne chradnúť. Nemohla chodiť na záchod, ale lekári to nijako neriešili. Až kým nezačala zvracať stolicu. Až potom röntgenom zistili, že jej ožarovaním spálili vývod zo žalúdka do tenkého čreva. Chirurgicky jej museli vyrobiť nový vývod. Predtým jej vyčistili celé telo od fe-

kálií preplachovaním vodou cez nosnú dierku.“ Akoby utrpenia nebolo aj bez toho dosť. Okolo roku 2005 sa rakovina v podobe nádoru v pečeni vrátila. Opäť nasledovala séria chemoterapií, ktorá už po všetkých predchádzajúcich procedúrach začínala mať devastujúce účinky. „Mama schudla na 40 kíl, zničil sa jej sluch, ochrnula tvár, zrútila sa jej psychika. Chemoterapia z vás časom urobí poloimbecila,“ komentuje to E. Kollárová. „Vtedy som ešte stále verila, že iná možnosť liečenia neexistuje. A aj keď je z mamy troska, aspoň stále žije.“

BOD OBRATU Všetko sa otočilo v roku 2010. „Onkomarkery boli opäť v poriadku. Akurát mama bola šesť týždňov zachrípnutá a hoci brala antibiotiká, jej stav sa nezlepšil.“ A opäť nasledovali hádky s lekárom, ktorý ju odmietal poslať na onkológiu. Nakoniec jej objavili ďalší nádor – tentoraz na koreni jazyka. Dostala opäť chemoterapiu a o tri týždne mala ísť na ďalšiu. „Lenže to už bola v takom stave, že som sa obávala, či tie tri týždne vôbec dožije,“ spomína Eleonóra. „A vtedy sa vo mne niečo zlomilo. Po-

čula som o jednej pani, ktorá lieči Jonášovými kvapkami a má výsledky. Tak som sa rozhodla zaviesť mamu k nej.“ Išlo o Karin Heinzovú, vtedajšiu kolegyňu Evy Makovicovej, o ktorej píšeme v inej časti tejto témy mesiaca. Sama je vyštudovaná lekárka a v minulosti mala rakovinu, lekári jej dávali dva mesiace života. Vyliečila sa alternatívnou medicínou. Karin začala s čistením krvi, zanesenej chemoterapiou, čistením pečene a ďalších orgánov. „Mama vtedy chodievala na pravidelnú kontrolu krvi, takže rodina mala spätnú kontrolu, či liečba skutočne zaberá. Výsledkom bol dokonalý krvný obraz. Mama ešte dobrala začatú sériu chemoterapií, no zároveň sa čistila Jonášovou metódou.“ Konvenčná medicína zakaždým dokázala nádor zlikvidovať, ale nedokázala odstrániť príčinu, kvôli ktorej sa po čase objavil nový nádor. Takáto liečba by nakoniec mamu pani Kollárovej priviedla do hrobu. Dnes žije a stále sa doliečuje, ale jej stav sa zlepšil a rakovina sa nevracia. S konvenčnou liečbou sa deﬁnitívne rozišli, keď onkologička navrhla, aby mama podstúpila ešte desať dávok ďalšej chemoterapie, vraj ide o nový úžasný liek, akurát ešte nie je poriadne odskú-

TÉMA MESIACA > PRÍBEHY UZDRAVENIA

šaný v praxi (lebo je nový). Mama ho chcela poslušne brať, aby sa „pani doktorka nenahnevala“. Karin ju dá zase do poriadku. Ale Eleonóra vyhlásila, že ak chce mama brať ďalšiu chémiu, nech si tam chodí sama, ona ju tam už vodiť nebude. Nakoniec mama podpísala reverz a v onkologickej ordinácii ju už zrejme nikdy neuvidia.

ROZCHOD RODIČOV AKO SPÚŠŤAČ

Pred piatimi rokmi mal Filip, syn Klaudie Jendrolovej, 13 rokov. V priebehu 6 – 9 mesiacov schudol 12 kíl (zo 42 na 30), občas mal hnačky, extrémne sa potil, svrbela ho pokožka, škriabal sa až do krvi. Najhoršie však bolo chudnutie, chlapec bol už len kosť a koža. Hospitalizovali ho, no keďže v nemocnici neschudol, prepustili ho s tým, že jeho stav je stabilizovaný. Ako diagnózu určili neznámu metabolickú poruchu. V nemocnici mu našli uzliny v bruchu. Ich veľkosť nebola až taká, aby vzbudila podozrenie na rakovinu. Robili mu aj vyšetrenie na zápal, ktorý sa nepotvrdil. Ale nerobili mu vyšetrenia na onkologické ochorenie. Klaudii sa to nezdalo, pretože jej syn je zvláštne dieťa a ešte predtým sa mu snívalo, že dostane rakovinu. „V tej nemocnici bol jeden úžasný lekár, ktorý sa o syna staral,“ spomína pani Jendrolová. „Písala som mu mail, že mám jednoducho podozrenie na rakovinu, a on sa so mnou o tom normálne bavil a napísal mi, že ak bude Filip ďalej chudnúť, aj on bude mať podozrenie na nejakú skrytú formu rakoviny. Vraj existujú takéto skryté formy, ktoré medicína nedokáže nájsť.“ Keď sa Filip vrátil z nemocnice domov, po víkende sa postavil na váhu a už nemal ani tých 30 kíl. Lekári stále hľadali metabolickú poruchu, ale nič nenašli. Nakoniec sa Klaudia odhodlala a na odporúčanie kamarátky sa obrátila na pražskú liečiteľku Radku Fiamovú. Tá diagnostikovala rakovinu. Filipa liečila energiou, predpísala mu prípravky informačnej detoxikačnej medicíny podľa doktora Jonáša. Robila mu aj regresnú terapiu a vracala ho do toho obdobia, keď sa Klaudia rozišla s manželom. Ukázalo sa, že táto obrovská psychická záťaž bola u chlapca spúšťačom choroby: „Radka mi vysvetlila, že deti nás do určitého veku milujú bezpodmienečne. V podstate v nás vidia bohov.

A keď sa niečo takéto stane, u dieťaťa sa zrúti pocit istoty. Filip je nesmierne citlivý a vnímavý, možno si náš rozchod až príliš vzťahoval na seba.“ Keď sa o liečiteľke dozvedela primárka na onkológii, veľmi K. Jendrolovej vyčítala, že ubližuje vlastnému dieťaťu. „Filip potom prišiel večer za mnou a doniesol mi na papieriku napísané: 1 + 1 + 1 = 2,“ spomína Klaudia. „Vraj toto je sila, akou mi pomáhate: ty, Radka a pani primárka. A ja mu hovorím: Filipko, to nesedí, tam má byť trojka. A on: Nie, tam má byť dvojka. Lebo pomáhaš mi ty a pomáha mi Radka. Ja mu hovorím: Tak tam daj mínus jednotku. A on sa na mňa divne pozrel: Nemôžem tam dať mínus jednotku. Pani primárka nie je mínus jednotka, ona mi tiež pomáha, aj keď mi to nepomáha.“ Filipov otec, ktorý sa o synove problémy tiež zaujímal, liečiteľke celkom nedôveroval. Medzitým dohodol v Bratislave alternatívnu lekárku. Bola to Jana Sládková, neurologička s 20-ročnou praxou v klinickej neurológii, ktorá sa venuje aj čínskej medicíne. Tá diagnózu potvrdila, a tiež potvrdila tvrdenie Radky, že rakovina je už vo fyzickej rovine vyliečená. Už ostala zapísaná len v astrálnom tele ako informácia o možnom ochorení. „Pani doktorka sa vyjadrila, že nebude zasahovať do liečby liečiteľke, lebo je evidentné, že vie, čo robí,“ hovorí Klaudia. „Akurát mi vysvetlila, že Filip sa potrebuje naučiť prejavovať emócie navonok. Potom išiel dnu a mňa poslala von. Dlho sa spolu rozprávali, len som počula, ako sa každú chvíľu smejú. Akoby sa naladili na spoločnú vlnu. A keď vyšiel von, pekne to zo seba dostal.

PRÍBEHY UZDRAVENIA < TÉMA MESIACA

Povedal: Nebola to moja vina, že ste sa rozišli, je to vaša vina. Aj ja som vtedy pocítila obrovskú úľavu.“ V priebehu asi šiestich týždňov bol Filip v podstate zdravý a za dva mesiace počas letných prázdnin sa vrátil na svoju pôvodnú váhu.

ZACHRÁNILA ICH PSYCHIKA Holistická lekárka Tetyana Karásková pomáhala v minulosti riešiť následky ukrajinskej katastrofy v Černobyli. Zažila mnohé príbehy vyliečenia, ktoré sa môžu niekomu zdať nemožné či bizarné. Takto rozpráva o dvoch z nich: „Prvý prípad. Jednu starú pani, ktorá mala pokročilé štádium rakoviny, preoperovali. Ale ako? Otvorili, zatvorili a povedali, že rakovina je vyoperovaná. Spravili to z toho dôvodu, že rakovina už prakticky nebola operovateľná. Pani si však myslela, že je úspešne vyliečená. Dávali jej tri mesiace do konca života. Tri mesiace prešli, prešlo päť mesiacov, prešiel rok a ona žila aj naďalej. Lekári ju doviezli, skontrolovali a nenašli žiadnu rakovinu. Keďže si myslela, že už žiadnu rakovinu nemá, vyliečila sa sama. Druhý prípad je prípad mojej kamarátky. Vtedy sme boli mladé, asi 30-ročné. Zistili jej rakovinu pŕs, mala už metastázy. Radili jej, aby sa ihneď spravila operácia a dalo sa všetko preč. Ona však povedala: Nie, chcem zomrieť ako žena, teda kompletná, s peknými prsiami. Nemala rodinu, mala niečo málo našetrené, a tak si povedala, že si chce pred smrťou ešte užiť: Urobím to, čo som vždy chcela, ale nemohla. Zobrala si na nejaké dva mesiace neplatenú dovolenku, vzala auto a išla k Čiernemu moru oddychovať. Vyhodila si z kopýtka, doslova až z kopýtok. Bola mladá, pekná, ešte trocha schudla. Nuž a mesiac, ktorý mala ešte žiť, prešiel, a ona nič, ale minula všetky peniaze. Ja som jej peniaze nepožičala, predsa nebudem mať dlhy na krku, keď umrie, ale niekoho si našla a získala peniaze od neho. Po dvoch mesiacoch už mala strach, aký dopad na ňu mal všetok ten alkohol, nenormálny život a možno aj pohlavné choroby, aj keď sa im snažila vyhnúť. Vrátila sa do Kyjeva dať sa vyšetriť. Bola čistá. Mala síce nejaké iné infekcie, ale z rakoviny bola vyliečená. Potom sa znova zamestnala a splatila požičané peniaze.“

V RUKÁCH ODBORNÍKA Karol Kantek sa dostal z pokročilého štádia rakoviny vďaka tomu, že sa dostal do rúk onkológa svetového formátu Jána Lakotu (v tomto čísle s ním prinášame rozsiahly rozhovor). Ako hovorí, pomohlo mu aj to, že sa psychicky nezložil a rozhodol sa pre aktívny život po rakovine. Dnes chodí veľa peši, hrá vodné pólo a zúčastňuje sa na amatérskej časti cyklistických pretekov Tour de France. Keď ležal v nemocnici a nevedel, či sa dožije ďalšieho dňa, v televízii sledoval tieto preteky a zaumienil si, že ak vyzdravie, zúčastní sa ich. A tento cieľ ho držal pri živote. V jeho prípade išlo o rakovinu lymfatických uzlín. „Nepríjemné bolo, že ma dlho nič nebolelo a nemal som žiaden problém, takže som si myslel, že som zdravý,“ hovorí K. Kantek. „A keď mi rakovinu objavili, bolo už takmer neskoro.“ Pôvodne mu aj zle stanovili diagnózu, ale jeden z lekárov mu poradil doktora Lakotu. Ten Kanteka prijal (v tom čase robil primára v Národnom onkologickom ústave) a určil mu správnu diagnózu. Navrhol mu transplantáciu krvných buniek. Znamenalo to, že mu lekári najprv odobrali vzorku zdravých kmeňových buniek pre neskoršiu transplantáciu. Potom mu chemicky zničili celú krv a čakali, či sa začne obnovovať zdravá krv, alebo sa vráti rakovina. „Bol to zvláštny stav existovať bez krvi,“ spomína si. „Len cezo mňa prúdil umelý roztok a musel som byť na izbe s úplnou sterilitou, kde sa neustále upratovalo a vymieňala bielizeň. Lebo keď nemáte krv, nemáte ani imunitu.“ Napriek tomu raz dostal infekciu a upadol do bezvedomia. Podarilo sa ho však zachrániť. Potom sa krv začala obnovovať, čo bol začiatok cesty k postupnému uzdraveniu. Zásluhu sa záchranu života nepripisuje len J. Lakotovi, ale celému jeho lekárskemu tímu: „Tam išlo o nadväznosť jednotlivých úkonov. Ak by sa čo len jeden lekár pomýlil a niečo stanovil zle, už som dnes nemusel žiť.“ K. Kantek je presvedčený, že na to, aby mal pacient s rakovinou v pokročilom štádiu nádej, musí sa dostať do rúk tým najlepším. V onkologickom ústave sa stretol s viacerými pacientmi, ktorí takmer neprežili, lebo ich predtým „dokatovali“ menej kvalitní lekári z okresných nemocníc.

PROPAGANDA > FINANČNÉ POZADIE LIEČBY RAKOVINY

Anton Smataník

FINANČNÉ POZADIE

LIEČBY RAKOVINY V SÚVISLOSTI S RAKOVINOU A JEJ KONVENČNÝMI SPÔSOBMI LIEČBY SME POLOŽILI OTÁZKY KOMPETENTNÝM, AKO AJ PÁTRALI PO INFORMÁCIÁCH Z RÔZNYCH DÔVERYHODNÝCH ZDROJOV. INFORMÁCIE SA DOTÝKAJÚ SITUÁCIE V USA, EÚ, ČECHÁCH A NA SLOVENSKU. PRINÁŠAME VÁM ICH STRUČNÝ SUMÁR. 44

a začiatok treba uviesť, že prístroje, materiál, školenia atď. si obstarávajú jednotliví poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Súkromní majú vlastné zdroje, štátnym tečú peniaze predovšetkým z ministerstva zdravotníctva, ktoré ich získava prirodzene zo štátneho rozpočtu. Veľmi dôležitým zdrojom ﬁnancií sú zdravotné poisťovne. Časť ﬁnancií poskytujú aj inštitúcie tretieho sektora. Pacient tak priamo znáša iba malú časť nákladov liečby rakoviny, nepriamo ich znáša však oveľa viac. Podľa prestížneho lekárskeho časopisu The Lancet rakovina stála v roku 2009 členské krajiny Európskej únie 126 miliárd eur. Väčšinu čiastky pritom pripisujú stratám mimo oblasti zdravotníctva. Náklady na zdravotníctvo predstavujú 40 % z celkovej ekonomickej záťaže rakoviny v EÚ, teda 51 miliárd eur. Straty produktivity v dôsledku predčasných úmrtí alebo chorôb vyjdú na zhruba 52 miliárd eur, kým rodinné náklady na starostlivosť sú 23 miliárd eur. V Českej republike predstavuje chemoterapia s biologickou liečbou rakoviny pŕs priemerne 110 000 Kč na mesiac a pacienta. Celková ročná suma za Česko je asi 450 až 500 miliónov Kč. Chemoterapia s biologickou liečbou rakoviny

pľúc predstavuje priemerne 88 000 Kč za mesiac. Celková ročná suma za Česko je asi 200 miliónov Kč. Vyplýva to z údajov Všeobecné zdravotní pojišťovny. Udávané náklady na liečbu karcinómu prostaty sa v USA pohybujú od 60 000 dolárov za terapiu. Protónové centrum Praha poskytuje túto liečbu za približne polovičnú cenu. Provenge je prvá terapia svojho druhu, schválená v apríli tohto roku. Stojí 93 000 dolárov a život mužov s nevyliečiteľnými nádormi prostaty predlžuje v priemere o štyri mesiace. „Ja by som takéto peniaze neminul, pretože ten prospech za to nestojí, ale poisťovňa to zaplatí,“ povedal Bob Svensson, bývalý finančný riaditeľ firmy Bedford, ktorý túto terapiu podstúpil. Otázne tiež je, či 11 týždňov navyše, ktoré poskytuje pacientom s rakovinou žalúdka liek herceptin od firmy Genentech, ospravedlňuje náklady vo výške 21 500 dolárov. Odhady nákladov na rok života, získaného pri pacientovi s rakovinou pľúc vďaka lieku erbitux, siahajú podľa Dr. Leonarda Lichtenfelda, zástupcu šéflekárov American Cancer Society, od 300 000 do 800 000 dolárov. Náklady na liečbu nežiaducich účinkov chemo-

FINANČNÉ POZADIE LIEČBY RAKOVINY < PROPAGANDA

terapeutických režimov tiež nie sú zanedbateľné. Talianska štúdia sledovala početnosť výskytu nežiaducich účinkov chemoterapie u novodiagnostikovaných prípadov karcinómu pŕs v kohorte žien mladších ako 69 rokov v dobe od 1. 1. 1999 do 31. 12. 2002. Hospitalizácie v dôsledku závažných nežiaducich účinkov chemoterapie boli identifikované z registra nemocničného zariadenia. Priemerné náklady na hospitalizáciu na jednu pacientku s minimálne jedným závažným prípadom nežiaducich účinkov chemoterapie boli 12 000 eur. Hodnota celkových a fázovo špecifických nákladov na liečenie včasného karcinómu pŕs klesá s rastúcim vekom pacientky. Priemerné náklady na pacientky staršie ako 65 rokov boli 27 897 dolárov, kým v nižšej vekovej skupine to bolo 72 594 dolárov. Všeobecná zdravotná poisťovňa dala na liečbu onkologických pacientov v roku 2012 takmer 296 miliónov eur. „K finančne najnákladnejším onkologickým diagnózam patrí zhubný nádor prsníka, na liečbu ktorého VšZP dala v roku 2012 viac ako 49 miliónov eur. Ďalej je to zhubný nádor priedušiek a pľúc a zhubný nádor hrubého čreva, pričom každá z týchto diagnóz predstavovala v minulom roku náklady viac ako 20 miliónov eur,“ uviedla hovorkyňa poisťovne Dana Gašparíková. Náklady všetkých zdravotných poisťovní na onkologické lieky na Slovensku boli na úrovni 1 003 966 000 eur v roku 2012. Percentuálna miera spoluúčasti pacienta v roku 2012 bola na úrovni 12,97 %. Keďže zdravotnú techniku na liečbu rakoviny si obstaráva väčšinou každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sám a nezriedka ju získava darovaním od organizácií pôsobiacich v treťom sektore, je veľmi ťažké zistiť, aké množstvo finančných prostriedkov smerovalo k jej jednotlivým distribútorom a výrobcom. Technika používaná na liečbou rakoviny je veľmi rôznorodá. Ide o diagnostické prístroje, laboratóriá, chirurgické nástroje, prístroje nevyhnutné na vykonávanie chemoterapie, rádioterapie, nízko invazívne spôsoby liečby atď. Časť tejto techniky sa pritom dá využiť aj na iné účely, a to predovšetkým diagnostické prístroje a chirurgické nástroje.

S otázkami sme oslovili viacero inštitúcií, avšak jediný subjekt, ktorý bol ochotný podať ekonomické informácie, bol Úrad pre verejné obstarávanie. Ostatné inštitúcie sa snažili otázkam vyhnúť a odkazovali nás jedna na druhú. Oznámenia používané vo verejnom obstarávaní neobsahujú však taký príznak, podľa ktorého by bolo možné jednoznačne vyselektovať všetky prístroje a materiály používané pri liečbe rakoviny, a takýto atribút nemusí byť ani súčasťou názvu predmetu zákazky. Z týchto dôvodov nie sú predmetné výsledky kompletné. Nekompletná suma nákladov súvisiacich s technikou a materiálom na liečbou rakoviny v réžii štátneho sektora je od začiatku roka 2010 doteraz vo výške 37,6 milióna eur. Za posledné roky boli jej dodávateľmi predovšetkým ﬁrmy Siemens, s. r. o., Johnson & Johnson, s. r. o., ULTRAMED, s. r. o., MED LEADER, s. r. o., MEDICAL GROUP SK, a. s., PHARMA GROUP, a. s., EGAMED, spol. s r. o., a Unique Medical, s. r. o.

ORBIS PICTUS > ŠPANIELSKO Foto: SITA/AP

Študenti z madridskej univerzity Complutense postavili barikády a protestovali proti vládnej reforme školstva, ktorá ráta so škrtmi v grantoch a so zredukovaním počtu zamestnancov. Čo tam po vzdelaní, hlavne, že je na vojenské misie v zahraničí a na protiruskú hystériu so zvyšovaním výdavkov na obranu. (ľh)

ORBIS PICTUS > VATIKÁN Foto: SITA/AP

Pápež František na biskupskej synode o rodine, ktorá je čoraz viac terčom útokov LGBTI aktivistov a presadzovanej agendy genderových reformátorov. Význam tradičnej rodiny je permanentne spochybňovaný a nahradiť ju má niečo, čo nedokážu poriadne deﬁnovať ani tí, ktorí nekriticky obhajujú každý nový trend. (ľh)

ORBIS PICTUS > USA Foto: SITA/AP

Slovenský prezident Andrej Kiska čaká na svoj prejav pred valným zhromaždením OSN v New Yorku. Načo veľa slov, rozhodujú činy. Andrej Kiska svojím konaním napĺňa nové moderné heslo: So Spojenými štátmi a NATO na večné časy a nikdy inak! (ľh)

ORBIS PICTUS > SÝRIA Foto: SITA/AP

Kurdské ženy nariekajú počas pohrebu bojovníkov, ktorí zahynuli v bojoch proti Islamskémi štátu v sýrskom meste Kobani blízko tureckých hraníc. Teraz sa Kurdi vo vojne s Islamským štátom náramne hodia, hoci práve USA a Západ nad ich utrpením v Turecku mlčali a podporovali ich čistky tureckou armádou. (ľh)

ORBIS PICTUS > SLOVENSKO Foto: SITA/AP

Presun vojenskej techniky, ktorú slovenskí vojaci používali na medzinárodnom cvičení Ground Pepper 2014 vo vojenskom výcvikovom priestore Lešť. Vo Washingtone môžu byť spokojní, za americké národné záujmy ochotne položia svoje životy aj slovenskí vojaci v mene severoatlantického bratstva. (ľh)

ORBIS PICTUS > BELGICKO Foto: SITA/AP

Conchita Wurst, víťaz/ka speváckej súťaže Eurovision Song Contest 2014 rečnil/a pred médiami v Európskom parlamente v Bruseli. Súčasná ikona LGBTI loby volala po väčšej tolerancii a akceptovaní požiadaviek sexuálnych menšín. Conchita by to časom mohla dotiahnuť aj na šéfa/šéfku Európskej komisie. Poslanci by jej v rámci tolerancie určite vyjadrili podporu. (ľh)

ORBIS PICTUS > TALIANSKO Foto: SITA/AP

Politickí pohlavári, od francúzskeho prezidenta cez nemeckú spolkovú kancelárku až po ruského a ukrajinského prezidenta, sa zišli v Miláne na samite ASEM. Európski a ázijskí politici riešili naliehavé výzvy, no spoločnú reč nenachádzajú. Prostredníctvom ukrajinskej krízy naplno ožil súboj Západ – Východ podľa amerického scenára. (ľh)

ORBIS PICTUS > LIBÉRIA Foto: SITA/AP

Obete smrteľného vírusového ochorenia v libérijskej metropole musia z preventívneho hľadiska spaľovať, aby sa nákaza nešírila. Niektorí príbuzní odmietajú kremáciu a snažia sa obete tajne pochovávať, čo zvyšuje riziko epidémie. V troch najpostihnutejších krajinách – Guinei, Libérii a Sierre Leone – podľahli ebole tisíce ľudí. (ľh)

RENDEZ-VOUS > RAKOVINA JE STÁLE VEĽKÁ NEZNÁMA

Tibor Eliot Rostas, Marián Benka

RAKOVINA JE STÁLE

VEĽKÁ NEZNÁMA 54

VIACERÍ ONKOLÓGOVIA, KTORÝCH SME CHCELI KONFRONTOVAŤ S POCHYBNOSŤAMI O KONVENČNOM LIEČENÍ RAKOVINY, S TÝM MALI PROBLÉM. NAKONIEC NÁM POSKYTOL ROZHOVOR PRIEKOPNÍK V OBLASTI LIEČBY RAKOVINY LYMFATICKÝCH UZLÍN A TRANSPLANTÁCIE KRVOTVORNÝCH KMEŇOVÝCH BUNIEK NA SLOVENSKU MUDR. JÁN LAKOTA, CSC., Z ONKOLOGICKÉHO ÚSTAVU SV. ALŽBETY A ÚSTAVU EXPERIMENTÁLNEJ ONKOLÓGIE. HLBOKO NA NÁS ZAPÔSOBILA JEHO OTVORENOSŤ, ZDRAVÁ POKORA A OCHOTA DISKUTOVAŤ O ROZDIELNYCH POHĽADOCH.

Čo hovoríte na prepájanie klasickej a alternatívnej medicíny? Nie je ideálne, ak sa západný lekár vzdelá napríklad aj v tradičnej čínskej medicíne? Nemám nič napríklad proti akupunktúre. Vieme ňou vyliečiť funkčné poruchy, ako je fajčenie, obezita alebo astma. Ale akupunktúra má máločo do činenia s liečbou kardiovaskulárnych, resp. onkologických chorôb. To by v Číne zomieralo na rakovinu málo ľudí, čo nie je pravda. Pri týchto ochoreniach ňou môžete zmierniť napr. bolesť či nevoľnosť po chemoterapii. Čínska tradičná medicína dala svetu v oblasti onkológie dva lieky, ktoré dlho nikto nechcel uznávať. Jeden je tzv. ATRA (podobná vitamínu A, ktorý sa nachádza napr. v mrkve), ktorá sa používa v liečbe akútnej promyelocytovej leukémie. ATRA sama však na liečbu leukémie

nestačí, je potrebné skombinovať ju s cytostatikami. Druhý je arzenik, trioxid arzenitý, ktorý sa používal v travičstve. Tento sa dá použiť pri liečbe niektorých akútnych leukémií, a to vo forme infúzie. Ale Čína za posledné storočie nič iné v oblasti liečenia rakoviny nepriniesla. Akupresúra má tiež svoj zmysel. Postláčate body na tele, človeku sa uľaví, lepšie sa mu dýcha, ale neznamená to, že stlačením akupunktúrneho bodu viete vyliečiť karcinóm pľúc. Akupunktúra a akupresúra sú stále liečením na úrovni tela. Uznávate aj duchovné liečenie? Tu sa dostávame do dualizmu. Človek sa podľa môjho názoru skladá z tela, duše a ducha. To prvé je hrubohmotné, druhé je jemnohmotné a tretie je to, čo je nezničiteľné. Do doby Hippokrata boli ľudia liečení z nášho pohľadu ceFoto: Tibor Eliot Rostas

„My zatvárame oči pred jednou vecou, ktorú treba jasne povedať a zopakovať: rakovine nerozumieme. Nevieme, čo to je.“

RENDEZ-VOUS > RAKOVINA JE STÁLE VEĽKÁ NEZNÁMA

lostne, lebo ich liečili zasvätenci, resp. kňazi. Ale Hippokrates medicínu v podstate zmaterializoval, a to tým, že kňazom „zobral“ telo a „ponechal“ dušu. Akoby sme pred 2500 rokmi prestali vidieť jednotu ducha, duše a tela a ideme ďalej. Na druhej strane nemôžeme nevidieť enormné úspechy, ktoré sme dosiahli minimálne za posledných 150 rokov v materialistickej medicíne. Aký to má dopad na duchovnú oblasť, momentálne nikto z nás nevie. Existujú ľudia, ktorí vám priložia ruky a vy cítite teplo, ale takýto človek ešte nikdy rakovinu nevyliečil. Ak má človek niečo vyliečiť v duchovnej oblasti, predovšetkým musí zmeniť sám seba. Alopatická forma liečby, ktorú Západ preferuje, a tú ostatnú považuje za šarlatánsku, má silné postavenie v rámci lobistických skupín. Tie dokážu prostredníctvom PR formovať verejnú mienku. Ako sa pozeráte na rozdelenie medicíny v 19. storočí, keď alopati zvíťazili nad inými alternatívami? Rozdelenie medicíny nenastalo v 19. storočí, ale už pred 25 storočiami, keď sa Hippokrates začal venovať len telu. Koniec koncov, Hippokratov znak je had, ktorý je sedemkrát ovinutý okolo palice, symbolizujúcej chrbticu so 7 čakrami. Devätnáste storočie by som bral ako istý prelomový stav, keď definitívne zvíťazilo ratio. Mali sme na mysli najmä spojenie alopatickej medicíny s peniazmi, ktoré zrazu začali do nej prúdiť. Nie je trošku podozrivé, keď jedna skupina lekárov vďaka tejto finančnej podpore dokázala tú druhú skupinu efektívne vyšachovať? Nie je práve ten biznis, ktorý sa okolo alopatickej medicíny vytvoril, dôvodom, prečo jej ľudia prestávajú dôverovať? Každú farmaceutickú spoločnosť vlastnia akcionári. A tí pýtajú čo najväčšie zisky. To je fakt, s tým neurobíte vôbec nič. Vezmite si problém rezistencie baktérií na antibiotiká. Vývin nových antibiotík prakticky neexistuje. Zastal, lebo sa firmám nevyplatí. Vývin nového antibiotika stojí zhruba osemsto miliónov až miliardu dolárov. A firma chce, aby sa jej vrátilo 10 miliárd. Keď sa jej vrátia len 2-3 miliardy, akcionári sú nespokojní. Dostávame sa do roviny, keď sa zdravie berie ako tovar. Pacient nie je pacientom, je klientom, čo je absurdné. Farmaceutická firma

potrebuje mať svoje zisky a potrebuje ich mať, ako hovoria Rusi, „ľuboj cenoj“. V Spojených štátoch je ten konkurenčný boj šialený a po prevrate prešiel aj k nám. Sú vôbec ospravedlniteľné miliardy, ktoré idú na vývoj onkologických liekov, keď je úspešnosť pri liečení rakoviny taká mizivá? Je pravda, že napriek všetkému, čo sa dosiahlo v nádorovej terapii, sa globálne nezmenilo prakticky nič. Ľudia stále zomierajú. Ale za tento fenomén nemôže len „farma biznis“. Niektoré používané cytostatiká sú extrémne účinné. Problém je v tom, že pristupujeme k fenoménu, ktorému stále vôbec nerozumieme, alebo mu rozumieme len veľmi málo. Kým o mikróboch sme sa od polovice 19. do začiatku 20. storočia naučili extrémne veľa, o rakovine človeka doteraz vieme veľmi málo. Základný princíp liečby akútnych leukémií je taký, že pacientovi dáte obrovskú dávku chemoterapie. Tým mu vyničíte celú kostnú dreň. Potom čakáte, čo začne rásť. Ak vám začne rásť normálna kostná dreň, vyhrali ste. V istom momente ste zabili všetky leukemické bunky a zostalo pár zdravých. Ak narastie leukémia, máte smolu. Ale keby sme tento spôsob liečby, akokoľvek je na prvý pohľad surový, vôbec nemali, teda keby neboli cytostatiká, na leukémiu všetci umrú. Zatiaľ neexistuje čarovná guľôčka alebo palička, ktorá by selektívne postihla len nádorové bunky. Pred naším rozhovorom ste spomínali dva druhy rakovinových ochorení: pri jedných chemoterapia zaberá, pri druhých nie. Aká je pri nich úspešnosť liečby? Ten prvý druh sú tzv. chemosenzitívne rakoviny, ako je napríklad Hodgkinov lymfóm. V nízkom štádiu je jeho vyliečiteľnosť 85 – 90 percent. Ale v štvrtom štádiu je vyliečiteľnosť možno 30 percent. Pri nechemosenzitívnych, resp. málo citlivých na chemoterapiu, napr. metastatický karcinóm hrubého čreva, môžeme hovoriť len o predĺžení života. Paliatívna liečba predĺži život priemerne o 24 mesiacov. Aj to je pokrok, pred pár rokmi to bolo len 6 mesiacov. Existujú aj fenomény, pre ktoré nemáme vysvetlenie. Nádor je niekedy schopný sám regredovať (zmiznúť, ustúpiť). Ja som takýchto nádorov počas svojej praxe pozoroval viac, začal som sa

57 tomu venovať. Niekedy je organizmus človeka schopný akýkoľvek nádor zlikvidovať aj sám. Pri liečbe nechemosenzitívnych nádorov vzniká aj iná otázka. Chemoterapia vie často nádor efektívne zmenšiť. No potom nech robíte, čo robíte, rakovina začne rásť a pacient je fakticky do troch mesiacov mŕtvy. Ale tie lieky v zásade nie sú až také drahé. Pacientovi ste v najlepšom vedomí a svedomí predĺžili život. O 6 alebo 12 mesiacov, ako kedy. Potom je tu druhý variant, tzv. best supportive care, čiže dáte mu všetky tie vodičky, jeho kvalita života je relatívne vysoká, nemá bolesti, chemoterapiu však nepodávame. Žije relatívne kvalitný, plnohodnotný život, môže si skočiť na pivko, dať si dobré vínko, ale bude možno už po sto dňoch mŕtvy. Ak niekto hovorí kategoricky o tom, že chemoterapia je zlá, dobre, v poriadku. Veď nikto ho nenúti, sme slobodní ľudia. Nikomu nebránim, aby išiel za alternatívnym liečiteľom. Ale je to škoda peňazí. Ponúkam istý variant, že v tom najťažšom prípade bude môcť pacient žiť o pol roka dlhšie. Možno sa stihne prebudiť a začne

sa správať inak, inak nazerať na seba, na svet, neviem. Sú podľa vás teda všetky lieky určené na liečenie rakoviny opodstatnené? Je pravda aj to, že existuje obrovský tlak na nasadzovanie liekov, ktoré nemajú veľký význam. Farma biznis potrebuje žiť. Prídu a začnú vám ponúkať „špičkový liek“, ktorý predĺži život o 6 týždňov alebo o 2 mesiace. Urobia o tom semináre, spojené s masívnou kampaňou – vymývaním mozgov. No a povedia, že je to štatisticky signiﬁkantné. To však stojí za tri veci. A štát to stojí nehorázne peniaze. Keď takýto liek nepodáte, ako lekár sa vystavujete riziku až trestného stíhania. Dokonca vo vlastnej praxi som zažil, že nejaký mamľas z ﬁrmy prišiel za mnou ako za primárom, nech presvedčím svoju doktorku, aby tie „dobré“ lieky konečne začala podávať pacientom. Veľmi som sa musel ovládať, aby nepreletel cez zatvorené dvere. Iné je, keď pacient má dostať to, čo potrebuje. Podľa mňa by sme mu mali ponúknuť a zabezpečiť dve línie štandardnej chemoterapie. Pri iných

RENDEZ-VOUS > RAKOVINA JE STÁLE VEĽKÁ NEZNÁMA

líniách je pomer „cena/výkon“ dosť úbohý. Nesmieme teda podliehať tlaku farmaceutických ﬁriem a tváriť sa, že „toto“ urobí zázrak. Počas svojej praxe som pečiatku nijakej ﬁrmy na zadku nenosil. Veľa mojich kolegov sa však správa presne naopak. Je tu tiež aspekt, o ktorom sa veľmi málo hovorí, resp. nehovorí vôbec. Je to situácia, keď pacient alebo jeho rodina naliehajú na lekára, aby liečbu podával. Ďalej a ďalej. Oni si to zaplatia. Za peniaze je podľa nich možné kúpiť všetko. Kúpiť si zdravie aj nesmrteľnosť. Proti veku a smrti nieto lieku. Ale oni majú pocit, že sa to za ich dukáty dá. Doktori z Univerzity v Heidelbergu píšu, že percento úmrtí na rakovinu ostáva rovnaké, alebo je dokonca ešte vyššie, ako bolo v roku 1950 alebo 1970, pričom na výskum liekov proti rakovine sa podarilo získať miliardu dolárov. Čo si o tom myslíte? Ročne je na Slovensku zhruba 22 – 23 000 prípadov nových nádorových ochorení a ročne na ne zomrie zhruba 15 – 18 000 ľudí. Percentuálne je to stále rovnaké. V absolútnych číslach sa tie nožnice otvárajú. Inými slovami, v istých skupinách chorôb, ak ich zachytíme skoro, je nádorové ochorenie vyliečiteľné. Keď budeme žonglovať s percentami, dostaneme sa možno na tú istú úroveň, ale keď budeme hovoriť v absolútnych číslach, zistíme, že takisto narástol počet vyliečených. Kritici sa odvolávajú práve na ten rozpor medzi absolútnymi a relatívnymi číslami, kritizujú skôr používanie tých relatívnych. Keď sa jeden pacient z dvoch vyliečil, už máme 50-percentnú úspešnosť a dá sa to nafúknuť. Áno, toto sa nafúkne a potom to používajú ako bernú mincu, ale chýba tam kritický zdravý sedliacky rozum. Teraz vám poviem niečo úplne iné. Rakovina je vlastne extrémne zriedkavý jav. Denne v každom z nás vznikne minimálne stotisíc nádorových buniek. Ale koľko percent ľudí má rakovinu? Keby sme nemali efektívne systémy, ktoré tieto bunky zničia, resp. nedovolia im rásť, alebo ich dovedú niekde do slepej uličky, rakovinu dostane prakticky každý z nás, a to ešte dnes. Na rakovinu zomiera tretina populácie, na kardiovaskulárne choroby polovica. Preto tvrdím, že

rakovina je extrémne zriedkavý jav. Podľa môjho názoru sa do výskumu rakoviny dávajú naozaj smiešne malé peniaze. Napríklad v porovnaní s tým, koľko sa dáva na zbrojenie. Možno skôr ako o peniazoch na výskum by sme sa mali baviť o nákladoch na liečbu jedného onkologického pacienta. Podľa našich zdrojov je to okolo 300 000 eur. S tými 300 000 eurami nesúhlasím. Neviem si predstaviť bežného pacienta s nádorom, ktorý by stál také kvantum peňazí. Môžu byť výnimky, ale medián takýto nebude. Môj odhad, myslím si, že nadsadený, je okolo 100 000. Ale rozhodne nie takáto vysoká suma. Tieto čísla sú z Ameriky. Amerika je na tom veľmi zle, čo sa tohto týka. Je to jediná vyspelá kapitalistická spoločnosť, kde je zdravotníctvo len a len v súkromných rukách. To je všetko. Takéto výsledky nikdy nemôžete získať z Nemecka, Švajčiarska, ani z Rakúska. Neoperoval by som s číslami z Ameriky v európskom a stredoeurópskom priestore. Podľa štúdie zverejnenej v Journal of Clinical Technology je celkový prínos chemoterapie na 5-ročnom prežití dospelých s rakovinou 2,3 percenta v Austrálii a 2,1 percenta v Spojených štátoch. Percentuálne zastúpenie pacientov, ktorí prežili aspoň 5 rokov, sa pri väčšine diagnóz pohybovalo okolo nuly, len pri rakovine semenníkov to bolo 37 a Hodgkinovej chorobe 40 percent. Pritom lekári považujú akýkoľvek liek s menším ako 30-percentným účinkom za placebo. Nie je v tom rozpor? Tieto čísla poznám. Sú naozaj veľmi zlé. Poukazujú na našu odbornú bezmocnosť. Ale pri alternatívnych spôsoboch liečby sú výsledky ešte horšie. Čo sa týka tých chemosenzitívnych, som striktne za klasickú liečbu a garantujem, že 5 rokov mnohí z nich prežijú. Pri nechemosenzitívnych nádoroch dosiahneme pri kritériu 5 rokov rovnaké čísla ako pri prírodnom spôsobe liečenia. Ale ak zoberieme ako hranicu 2 roky prežitia, zistíme, že aj pri nechemosenzitívnych z veľkej časti dosiahneme 70-percentnú úspešnosť. A pri alternatívnom spôsobe dosiahneme možno 5 percent. Päťročné obdobie vychádza práve zo spomínanej štúdie...

Zatvárame oči pred jednou vecou, ktorú treba jasne povedať a zopakovať: rakovine nerozumieme. Nevieme, čo to je. Môžeme ju opísať, ale stále nevieme, prečo vznikla, ani čo to je. Keby nebola celá problematika tak nechutne sprofanovaná farma biznisom, už by bol možno na spadnutie objav skutočného lieku na nádorové ochorenia. Ale veľké objavy neprichádzali v žiare reﬂektorov, ani ohňostrojov, prichádzali v chudobe, v tichu a v kontemplácii. Medicína za posledných 40-50 rokov vníma fetiš útoku na nádor ako rozhodujúci. Objavujú sa teraz názory, že to nebude asi celkom správne. Nezameriavame sa na dôvod, prečo rakovina vzniká, liečime len jej symptóm. Nie je nádor už len alarmom organizmu a imunitného systému? A poznáme zatiaľ inú možnosť? Serióznu, vedeckú? Myslím, že nastal obrovský odklon od základného výskumu, dostávame sa len k tomu aplikovanému, ktorému začína horieť pod zadkom. A pre onkológiu to platí dvojnásobne. Rakovina je čosi, čo sa dotkne každého tretieho z nás, a my o nej de facto nič nevieme. Nič. Publikujú sa tisíce strán o nádoroch, ale minimálne polovica z toho sú nezmysly. Zoberte si časopis Nature, považovaný za „svätý grál“ medzi odbor-

nými časopismi. V časopise Nature je asi 50 percent lží alebo omylov. Výsledky pokusov, ktoré sa nikdy nikomu nepodarilo zopakovať. Ide o to, že nádor sa dá zachytiť až po 10 rokoch zhubného bujnenia. Trvá to teda nejakú dobu. Ale lekár vytvorí psychologický tlak na pacienta, že sa to musí okamžite riešiť, dať to preč operáciou, rádioterapiou, chemoterapiou. Je takýto tlak namieste? Skúsme nechať pacienta bokom a pozrieť sa na to z pohľadu lekára. Príde za vami človek, ktorý zistí, že mu rástla v prsníku hrčka, je pravda, že rástla dlho. Každý, kto je edukovaný v onkológii, vie jednu vec: toto musí ísť čím skôr z tela preč. Pretože ak to necháte ďalej rásť a ešte to nezapustilo metastázy, veľmi rýchlo ich zapustí. Ale existuje aj velikánska štúdia, ktorá porovnávala 120 000 žien v Spojených štátoch a 120 000 žien v škandinávskych krajinách. Možno ich bolo po 200 000, no ja som zachytil po 120 000. Americké ženy chodia na mamograﬁu raz za rok. Škandinávske chodia len raz za 2 – 5 rokov. Karcinóm prsníka sa u amerických žien vyskytol dva až trikrát častejšie ako v skupine škandinávskych žien. Interpretácia tejto štúdie je neuveriteľne krásna: Nádor tam

RENDEZ-VOUS > RAKOVINA JE STÁLE VEĽKÁ NEZNÁMA

vzniká aj vám, škandinávske dámy, ale keďže vy nechodíte tak často na prehliadky, neprídete na to (a ani onkológovia), lebo veľká časť nádorov medzitým sama zmizne. A sme zase pri koreni veci – úprimne povedané, vôbec tomu nerozumieme. Štúdia Report of Cancer z roku 1969 zverejnila, že existuje rozdiel v dĺžke života medzi liečenými a neliečenými pacientmi s rakovinou. Neliečení žili dlhšie. Je to stará štúdia. Od roku 1969 sa významne rozvinula takzvaná podporná liečba. Chemoterapiu dokáže dať každý, kto si o tom „čosi prečítal“. Problémom sú následky chemoterapie. Tie už nevie riešiť každý. Podporná liečba v roku 1969 bola veľmi biedna. Neliečení pacienti žili dlhšie aj preto, lebo liečení častejšie zomierali na následky liečby. Hovorí sa tomu iatrogénne poškodenie (poškodenie spôsobené lekárom). Takých je, bohužiaľ, veľa. Ale iatrogénne poškodenie je možné riešiť, keď máte vybavenie, pomocou ktorého dokážete pacienta znova aj zachrániť. Správa doktorov Wrighta a Muellera prináša informáciu, že mamografia, ktorá má detegovať včasné zachytenie rakoviny prsníka, je z hľadiska funkčnosti dosť nespoľahlivá, a dokonca môže spôsobovať rakovinu, ktorú má odhaľovať. Títo dvaja vedci navrhli zrušiť dotácie na mamografiu. Čiastočne s tým súhlasím. Mamografia by sa nemala vykonávať u žien, ktoré majú menej ako 40 rokov. Pretože dostávajú dávku žiarenia, ktorú vôbec nepotrebujú. Existujú aj iné možnosti vyšetrenia ako ultrazvuk a magnetická rezonancia. Pri vyšetreniach je potrebné postupovať od jednoduchšieho k zložitejšiemu. Pohľad na výsledky vyšetrení by mal byť komplexný. John McDougall z McDougall’s Health and Medical Center tvrdí, že rovnaké terapie, aké sa používali pred štyridsiatimi rokmi, sa používajú aj dnes. Existujú nejaké zásadne iné metódy? Za 20 rokov som v podstate zaznamenal len dva – istým spôsobom kľúčové alebo prelomové – preparáty. Prvý z nich je rituximab, je to monoklonálna protilátka. Štúdie zaznamenali zlepšenie dlhodobého prežitia pacientov pri spolupodaní tohto lieku zo 60 na 80 percent. Druhý preparát, ktorý išiel veľmi rýchlo do klinického

použitia, je blokátor tyrozínkinázy a vynikajúco funguje pri chronickej myeloidnej leukémii. Trochu osobná otázka: Ak by sa vás rakovina priamo týkala, prijali by ste chemoterapiu ako pacient alebo by ste ju odporúčali svojim najbližším? Tento problém som už riešil. Mama mala karcinóm prsníka, otec mal karcinóm hrubého čreva. Jeden z najgeniálnejších liekov, ktorý niekto v onkológii vymyslel, a to prakticky už pred 50 alebo 60 rokmi, sa volá tamoxifén. Pôvodne bol vyvíjaný ako kontraceptívum. Používa sa v liečbe niektorých typov karcinómu prsníka a má len drobné nežiaduce účinky. Moja mama ho užívala tiež. Vzhľadom na jej vek a stav by som sa v jej prípade postavil jednoznačne proti akejkoľvek agresívnej chemoterapii. Otcovi bol nádor odstránený chirurgicky. Chemoterapiu nepotreboval. Ani jeden z mojich rodičov na rakovinu nezomrel. Ale poďme k tým žijúcim najbližším. Ak by išlo o chemosenzitívne choroby, jednoznačne by som bol za to, aby takúto liečbu podstúpili. Pretože som sám takto liečil a vyliečil stovky, ak nie tisíce ľudí. Odoprenie tejto možnosti by som dokonca považoval za vlastné zlyhanie. Čo sa týka mňa, tá otázka je ešte komplikovanejšia. Asi by to záležalo od toho, kto by mi tú liečbu podával. To je nesmierne dôležité. Ak by mi ju podával nejaký psychopat, ktorý je presvedčený, že je najväčší „pánboh“, asi by som odmietol. Ide aj o to, v akej atmosfére by sa to celé odohrávalo. Staral som sa o veľmi veľa pacientov, ktorých ostatní poslali preč, že majú zomrieť, vrátane mamy mojej svokry, ktorá mala zomrieť. Žila ešte viac ako dva roky, hoci jej dávali asi 6 týždňov života. Ďalšia pacientka z rodiny mala žiť mesiac. Aj po štyroch rokoch žije a má sa dobre. Tu kdesi je skryté to ťažko deﬁnovateľné umenie lekárskych vied. Výskum Dr. Tullia Simonciniho poukazuje na to, že za vznikom zhubných nádorov sa skrýva hubovitá pleseň kandida. Pri dlhodobom oslabení imunitného systému sa rozšíri po celom tele a spôsobuje zhubné nádory. Anglický emeritný profesor Gerry Potter sa zameriava na lieky, ktoré sú selektívne a voči zdravým tkanivám neškodné. Tvrdí, že rakovinové bunky obsahujú jedinečný enzým CYP1B1, a navrhuje, aby bol tento enzým

RAKOVINA JE STÁLE VEĽKÁ NEZNÁMA > RENDEZ-VOUS

aktivovaný prírodnými fytochemickými zlúčeninami, ktoré mali ľudia kedysi prirodzene obsiahnuté v strave. Čo hovoríte na tieto výskumy? Vyzerá to na nejaké parametre vytrhnuté zo systému. Biologické systémy sú nesmierne komplikované, a keď narušíme metabolickú dráhu iba v jednej časti, nedokážeme predpovedať, čo sa stane s ostatnými metabolickými dráhami. Napríklad sa predpokladalo, že niektoré chlamýdie spôsobujú koronárne ochorenie vencovitých ciev srdca. Preto niektorí ľudia preventívne užívali azitromycín. Funguje to, až na to, že sa potom vytvárajú rezistentné kmene. Netvrdím, že to nie je pravda. Ale je to zase možno iba jedna z tisíc čiastkových právd. Ale v minulosti bolo menej rakoviny ako teraz, nie? Skôr si myslím, že to súvisí so záťažou vonkajšieho prostredia. Inými slovami, počet a spektrum chemických látok v biosfére narastá. Je to vidieť aj na náraste astmatických či iných alergických ochorení, lebo imunitný systém nevie, čo má s toľkou záťažou urobiť. Nádorový proces môžu spustiť súčasne dve veci: normálne bunky mutujú rýchlejšie až za hranicu, spoza ktorej už niet návratu, a imunitný systém, ktorý by mal na ne dozerať, dáva menej pozor, lebo je oslabený. Je zaujatý niečím, čo je pre neho akútne dôležité a na potlačenie nádoru jednoducho nemá ani voľnú kapacitu, ani čas. Zároveň ľudia žijú v priemere dlhšie ako v minulosti. A imunitný dozor je vo vyššom veku menej efektívny, tiež starne. Čiže áno, počet nádorových ochorení celkovo narastá. Nie je pre farmaceutické ﬁrmy, o ktorých sme sa bavili na začiatku, výhodnejšie mať milióny pacientov, ktorých nevylieči nejaký lacný liek? Nie je motiváciou mať skôr chorých pacientov ako vyliečených? Nie ste jediný, kto sa to pýta. Odpoveď znie: áno, je. Tu niet o čom diskutovať. Ale my ten lacný liek nemáme. O nádorových ochoreniach, o rakovinových bunkách sa vie príliš málo. Sú nesmierne heterogénne a tak veľmi podobné normálnym bunkám, že zatiaľ nikto nebol schopný nájsť nič, čo by zaberalo špeciﬁcky len proti nim. Z duchovného hľadiska, z tej vyššej pozície, môžeme namietať – nebolo

Foto: Tibor Eliot Rostas

nám to zatiaľ dovolené. Som o tom jednoznačne presvedčený. Ešte sme nedosiahli taký stav pokory, aby sme takéto riešenie dostali ako dar. Asi nám nie je dovolené fušovať Bohu do remesla. Celý život som si kládol otázku: Dokedy mám pacienta liečiť? Nejdem už proti Božej vôli, keď to robím? V istom bode si však poviete: Už som urobil všetko, čo som mohol, viac už neviem. Ja, Pane, už neviem viacej urobiť, teraz je to na Tvojom rozhodnutí. Navyše, smrťou človeka sa z duchovného hľadiska preňho nič nekončí. Nikdy nebudem už mŕtvemu pod veko rakvy pchať hadičku, aby tam tiekla chemoterapia. Len preto, že na tom chcem buď zarobiť, alebo si sám sebe niečo dokazovať.

PROPAGANDA > KAUZA SME A .TÝŽDEŇ: FRAŠKA ZO SLOBODY SLOVA

Anton Smataník

KAUZA SME A .TÝŽDEŇ: FRAŠKA ZO SLOBODY SLOVA

KÝM VYDAVATEĽSTVO PETIT PRESS VLASTNIL ROVNAKÝM PODIELOM MEDIÁLNY KONCERN RHEINISCH-BERGISCHE VERLAGSGESELLSCHAFT MBH A PRVÁ SLOVENSKÁ INVESTIČNÁ SKUPINA PETRA VAJDU, VŠETKO BOLO V PORIADKU. KEĎ SA VŠAK NEMCI ROZHODLI PREDAŤ SVOJ PODIEL FIRME NAMAV, DCÉRSKEJ SPOLOČNOSTI AGENTÚRY SITA, PRIČOM FINANCOVANIE V TOMTO PRÍPADE ZABEZPEČUJE PENTA, DOŠLO K „ZEMETRASENIU“.

álokto si dnes už spomenie, že denník SME začal prerodom zo socialistickej Smeny, za ktorým stál Alexej Fulmek. Ten začal svoju novinársku kariéru v roku 1989 ako redaktor kultúrnej sekcie Smeny. V rokoch 1991 až 1992 pracoval ako vojnový reportér v konﬂiktných zónach bývalého Sovietskeho zväzu. V januári 1993 spolu s Karolom Ježíkom založil denník SME. Najprv slúžil ako zástupca šéfredaktora, potom sa stal predsedom predstavenstva. O rok nato bol už generálnym riaditeľom vydavateľstva Petit Press a na tejto pozícii sa nachádza doteraz. V auguste 1995 SME pohltilo Smenu. Postavilo si vlastnú tlačiareň za úver, ktorý dostalo od Media Development Loan Fund (MDLF). Od MDLF získalo aj ďalšie dva úvery. Tie však už boli podmienené „biznis plánom“ a lepším „pochopením budúcnosti“ média. Od januára 2013 je Alexej Fulmek členom predstavenstva v MDLF, ktorý sa premenoval na Media Development Investment Fund (MDIF). MDIF ďalej na svojich stránkach uvádza, že SME bolo hlavným zdrojom nezávislých správ

počas autoritatívnej vlády Vladimíra Mečiara. Sám MDIF o sebe prehlasuje, že je neziskovou organizáciou, ktorá pomáha ﬁnancovať „nezávislé“ opozičné médiá. Bol založený v roku 1995 dvoma redaktormi Washington Post. Myšlienky sa okamžite chytil George Soros, ktorý obstaral úvodné ﬁnancovanie pre štart MDIF. MDIF až podozrivo dobre zapadá do plánu farebných revolúcií a u nás aj prostredníctvom SME pomáhal rozbehnúť tú modrú, zhmotnenú vo forme SDKÚ. Alexej Fulmek sa stal mediálnym koňom Georgea Sorosa na Slovensku. S takým silným mecenášom za chrbtom, ako je Soros, sa Fulmek nemusel obávať ani Vladimíra Mečiara. Preto SME nemuselo byť zhovievavé k vládnym predstaviteľom výmenou napr. za peniaze z reklamy, ako to robili mnohé iné médiá. Niet divu, že Fulmek sa zúčastňuje mnohých aktivít Nadácie Otvorenej spoločnosti. Dnes má Petit Press pod sebou viac ako 30 národných a regionálnych periodík, prostredníctvom ktorých ovplyvňuje verejnú mienku.

Alexej Fulmek

Alexej Fulmek napísal prológ do knihy Toma Nicholsona Gorila. V ňom hovorí, že sa v knihe nedokáže stotožniť s prevažujúcim negatívnym hodnotením osoby Mikuláša Dzurindu a jeho vlád a bol proti zverejneniu spisu Gorila pred parlamentnými voľbami, pretože si uvedomoval, že pracuje s neúplne overenými informáciami, ktoré môžu mať deštrukčné účinky na politickú scénu a niektorých podnikateľov. Polovicu Petit Press vlastní Prvá slovenská investičná skupina (PSIS) Petra Vajdu. Ten zbohatol v divokých rokoch „mečiarizmu“ podobne ako Penta či J&T. Vajda pre denník SME povedal, že „bol náhodou na Donovaloch a náhodou tam bol aj Karol Ježík, ktorý tam mal chalupu, spolu s Alexejom Fulmekom a Jozefom Weissom. V tejto trojici ho vraj navštívili so správou, že od nového roku prevezmú Smenu vládne orgány a urobia čistky“. Štvrtého januára s Ježíkom a Weissom pretiahli väčšinu zamestnancov Smeny do novovznikajúceho SME. Hovorí, že „v časoch najväčších politických zápasov okolo roku 1998 vrcholil záujem čitateľov o SME a noviny začali dosahovať zisk. Neskôr prišla fáza ďalšej expanzie s nemeckými partnermi, kde sa museli rekonštruovať slabo vedené regionálne tituly“.

SME začalo dosahovať zisk až po piatich rokoch od svojho vzniku? Týmto spôsobom naozaj nemôže fungovať žiaden trhový subjekt. Z blogu Alexandry Macúchovej s názvom Denník SME už finančná skupina ovláda, ale Penta to nie je: „PSIS bola v polovici 90. rokov tretím najväčším investičným fondom na Slovensku. Peter Vajda v tom istom čase spolu s podnikateľmi Majským a Vochianom vlastnil cez akciovú spoločnosť VMV denník SME. Keď sa PSIS dostala do konfliktu so štátnym tajomníkom Magulom, Vajda využil všetok svoj vplyv na to, aby denník SME v rokoch 1995 a 1996 intenzívne obhajoval jeho obchodné záujmy. Často navštevoval redakciu a s kľúčovými redaktormi denníka rozoberal stratégiu písania o dianí na slovenskom kapitálovom trhu a taktiku kritiky Magulu. Bol to jeden z prvých prípadov presadzovania vplyvu finančnej skupiny v slovenských médiách a nikto sa nad tým ani nepozastavoval. Je síce pravda, že Magulove zásahy proti PSIS mali politické pozadie, ale denník SME nemohol byť pri ich hodnotení objektívnym arbitrom, pretože sledoval záujmy svojho majiteľa. Je to historický fakt a pri súčasnom nepokoji okolo zmeny vlastníckej štruktúry jeho vydavateľa by sa na to nemalo zabúdať.“

PROPAGANDA > KAUZA SME A .TÝŽDEŇ: FRAŠKA ZO SLOBODY SLOVA

Časť redakcie SME splnila svoj sľub, ktorý uviedla v otvorenom liste, a dala výpoveď. Ide o šéfredaktora Matúša Kostolného, zástupcov Tomáša Bellu, Konštantína Čikovského, Lukáša Filu, Juraja Javorského, ale aj Martina Shootyho Šútovca, Karola Sudora, Petra Schutza a zhruba 60 ďalších. Peter Vajda má výhradné právo na menovanie vedenia redakcie, ktoré mal aj doteraz. Ako je možné, že sa tento fakt vôbec nespomína? Dá sa totiž povedať, že mení takpovediac „všetko“. Skôr sa zdá, akoby niekto šikovne opúšťal potápajúcu sa loď, aby preskočil na novú, s čistou palubou. Predaj denníka SME klesá kontinuálne od roku 2004, keď dosahoval priemerný predaj viac ako 76 000 výtlačkov denne. V roku 2013 už bol priemer iba 43 603 výtlačkov denne a minimum dosiahol v júni tohto roka – priemerne 39 636 výtlačkov denne. Dlhodobo klesá väčšina tlačovín, dôvodom je nástup internetu, šetrenie obyvateľstva, ale aj odklon od mainstreamu k tzv. alternatíve. Pri denníku SME a stránke sme.sk však treba pripočítať aj výraznú „autodeštrukciu“, ktorú za posledné roky dosiahla redakcia svojím už neskrývaným fanatizmom, neobjektivitou, zavádzaním, cenzurovaním, ignorovaním, podsúvaním, cieleným spracovávaním čitateľov. Preto sa pre značku SME už dlhšie zaužívalo nelichotivé pomenovanie SMEti. Bez nejakej prízemnej škodoradosti treba podotknúť, že SME dostalo dávku vlastnej medicíny. Roky presadzovalo trhovú demokratúru na spôsob USA, teda liberalizácie, deregulácie, privatizácie, slabého štátu. Kapitalizmus a voľný trh bol ich odpoveďou takpovediac na všetky ekonomické problémy. Dnes ten istý turbokapitalizmus, ktorý SME tak blahorečilo, spôsobil, že neustály pokles sa stal dôvodom predaja 50 % podielu vydavateľstva Petit Press do rúk „neslávne známej“ ﬁnančnej skupiny Penta. Trh, ktorý nie je regulovaný, zákonite prerastá do tzv. korporatokracie. Predstaviteľ Penty Jaroslav Haščák sa na adresu SME 13. 10. vyjadril: „Argument, že tí, ktorí zostávajú, resp. už pracujú vo vydavateľstvách pod investičným vplyvom Penty, sú submisívni a strácajú nezávislosť, kým tí, ktorí odchádzajú, sú hodnotoví, je falošný. Nie je to o hodnotách, ale

o dotknutej hrdosti a egu. Peter Vajda má svoje podnikateľské začiatky podobne ako Penta, J&T či PPF v kupónovej privatizácii a nepochybne aj vlastníctvo denníka SME pomohlo k ochrane jeho podnikateľských záujmov v druhej polovici 90. rokov.“ S Eduardom Chmelárom síce často nesúhlasím, ale v tomto prípade sa s tým, čo napísal, nemôžem nestotožniť: „Pravda je taká, že slovenská žurnalistika je na tom dlhodobo veľmi zle a denník SME je symbolom všetkých jej zlyhaní. Ovplyvnil celú generáciu ľudí, ktorí sa odnaučili pravidlám kritického myslenia a nechali sa strhávať davom. Namiesto toho, aby reﬂektoval realitu (čo je poslaním novinárstva), neraz ju sám vytváral, zlomyseľne kádroval ľudí a výrazne prispel k vzniku studenej občianskej vojny. A došlo to až tak ďaleko, že jeden z jeho najvýraznejších predstaviteľov, bývalý šéfredaktor Milan Šimečka, sa od denníka dištancoval a trefne okomentoval jeho prácu, že pravdu nehľadá, ale vlastní...“ Penta spolu s ďalšími ﬁnančnými skupinami u nás dosiahla už také postavenie, že môže skupovať, korumpovať, dosadzovať si politikov bez väčších problémov. Tí, ktorí sa zaujímali o dianie, to vedeli dávno pre spisom Gorila. Pre ľudí tohto typu sú ostatní len čísla. Takto sa Šimečka vyjadril pre .týždeň: „SME nie sú moje noviny. Z novín na mňa dýcha, že nehľadáte pravdu, ale ju viete. Novinárskou povinnosťou je hľadať pravdu, nech je aj prekvapujúca a nepríjemná. Mám pocit, že SME pravdu pozná a písaním ju len potvrdzuje. Druhým kritickým postrehom je, že noviny nevypovedajú dostatočne o krajine. Ako keby písali pre politikov, a nie pre čitateľov. Mojím cieľom bolo vybudovať denník v liberálnom strede. SME je dnes pravicovo vyhranené, čo je podľa mňa zlý odhad mediálnej budúcnosti. Názory v novinách mi pripadajú málo dôveryhodné, lebo sú pravicovo predpojaté. Keď viem, aké názory zajtra nájdem v novinách, tak ma to veľmi nebaví. Jeden z problémov, ktorý som v SME mal, a pre ktorý som tam už nechcel byť, bolo ovplyvňovanie novinárov členmi vlády, najmä Ivanom Miklošom. Už vtedy – to bolo ešte pred svetovou krízou – mi prekážala slepá viera vo voľný trh. Vo svetových

KAUZA SME A .TÝŽDEŇ: FRAŠKA ZO SLOBODY SLOVA > PROPAGANDA

médiách sa už vtedy debatovalo o rizikách neoliberalizmu, lenže zaviesť takú debatu na Slovensku bolo takmer nemožné.“ Po skončení relácie Lampa, ktorá sa venovala vstupu oligarchov do médií, a najmä finančnej skupine Penta, tá na svojom účte na Twitteri zverejnila: „Štefan Hríb pozoruhodne moderuje dnešnú Lampu. Škoda, že zatiaľ nepovedal, že .týždeň už roky spolufinancuje Penta a Jaroslav Haščák.“ Následne hovorca Penty Martin Danko tento oznam komentoval slovami: „Predpokladám, že to zverejnil niektorý z našich zamestnancov, keďže fakt, že pán Haščák finančne podporuje .týždeň, je v Pente pomerne známy. Ide o súkromnú aktivitu pána Haščáka. V minulosti bola podpora realizovaná aj cez našu Nadáciu. V poslednom roku išlo o odkúpenie nákladu .týždňa v počte 1000 ks po dobu jedného roka. Tento náklad sa následne pravidelne distribuuje na slovenských gymnáziách pre študentov zdarma. Penta nie je v žiadnom akcionárskom vzťahu s týždenníkom .týždeň, a ani nemieni do takýchto vzťahov vstupovať.“ Štefan Hríb sa vyjadril na adresu medializovaných informácií Penty: „Je pravda, že Nadácia Penty viackrát podporila naše projekty. Išlo o mediálne projekty venované kvalite verejnej ekonomickej diskusie, prednáškam zahraničných lektorov a školstvu. Od roku 2009 dodnes ide o sumu zhruba 250 000 eur (náš obrat za tie roky je zhruba 7 miliónov eur). V roku 2013 sme prišli s predplatiteľskou kampaňou. Počas jej trvania sa ozval osobne Jaroslav Haščák, riadne si objednal a zaplatil zauditovaných tisíc kusov, pričom vyslovil želanie, aby sa tieto výtlačky distribuovali na najlepšie stredné školy. Toto želanie sme radi zrealizovali. Napokon, v roku 2012 sme čerpali krátkodobý úver od Privatbanky, ktorý sme za pol roka riadne splatili.“ Týždenník .týždeň je len ďalší z radu subjektov, ktoré vodu kážu, ale víno pijú. A to ako v zmysle podnikania v trhovom ekonomickom prostredí, tak v zmysle nezávislosti od finančných skupín a prístupe k nim. Kto všetko .týždeň podporoval, prípadne stále podporuje? Suma 250 000 eur rozhodne nie je maličkosť a maličkosťou nie je ani istý odber 1000 kusov časopisu po dobu jed-

Štefan Hríb

ného roka, ide o 52 000 predaných výtlačkov. Hlavnými akcionármi W PRESS, ktorý vydáva .týždeň, boli od jeho vzniku v decembri 2004 Vladimír Čečetka a Ladislav Rehák. Vladimír Čečetka bol dvojtretinovým vlastníkom vydavateľstva W PRESS, zvyšok akcií vlastnil Ladislav Rehák. V dozornej rade bol okrem iných aj Fedor Gál, ktorý však nebol akcionárom. V októbri 2007 Ladislav Rehák a Martin Lengyel predali svoje podiely vo vydavateľstve W PRESS bývalému ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi z OKS. Do vydavateľstva vstúpil aj Štefan Meszlény z Komárňanských tlačiarní. V SME sa objavila informácia, že Rehák a Lengyel chceli pôvodne predať len časť podielu. Dôvodom, prečo predali celý podiel, bolo podľa Lengyela to, že „nejakým nedopatrením“ podpísali stanovy, ktoré „de facto z Hríba urobili doživotného šéfredaktora“. Hríb návrh na zmenu stanov odmietol. Podľa Lengyela sa tak „.týždeň stal akcionársky zablokovaným a jediná šanca, ako si zachrániť peniaze, bolo to predať“. Stanovy podľa Hríba zabezpečujú úplnú nezávislosť redakcie a obsahu časopisu od vlastníckych zmien vo vydavateľstve. Spolupráca s Rehákom bola pod-

PROPAGANDA > KAUZA SME A .TÝŽDEŇ: FRAŠKA ZO SLOBODY SLOVA

Martin Lengyel

ľa neho úplne korektná, hoci mal silnejšiu pozíciu ako Zajac. V dozornej rade vydavateľstva pribudla v októbri 2007 aj Janka Červenáková, ktorá má firmu s manželkou poslanca SDKÚDS Ivana Mikloša. Bola aj vedúcou úradu jeho ministerstva a členkou dozornej rady štátnej spoločnosti Veriteľ, ktorú založil Rudolf Zajac. Ladislav Rehák bol podľa záznamov Ústavu pamäti národa agentom a tajným spolupracovníkom ŠtB. Začiatkom 90. rokov ako spoluvlastník spoločnosti Hanco Bratislava získal v rámci konzorcia SlovTel licenciu na vybudovanie a prevádzkovanie mobilnej telefónnej siete GSM. Následne vznikol Globtel, ktorý neskôr prevzala spoločnosť Orange. Rehák sa stal vďaka podielu v Globteli miliardárom. Posledných 0,19 % akcií predal Orangeu oficiálne za 107 miliónov korún. Jeho meno sa vyskytovalo v štatutárnych alebo dozorných orgánoch osemnástich firiem. V roku 2001 si firma PT Žilina požičiavala peniaze a prelievala ich do firmy Tento (v obidvoch figuroval Rehák), záruku PT Žilina prevzal štát, a tá neskôr skrachovala. ČSOB následne vymáhala 5 miliárd korún od štátu. Rehák bol spolu s ďalšími obvinený z trestného činu podvodu, ale prokurátor trestné stíhanie zastavil. V roku 2003 daroval KDH 600-tisíc korún. Keď v roku 2005 unikol zoznam mafiánov, bol na ňom aj syn Ladi-

slava Reháka Martin Rehák (právnik, ktorý pracoval v advokátskej kancelárii Ernesta Valka). V roku 2006 Reháka spolu s jeho dvoma synmi obvinili z vydierania bývalej účtovníčky, a tak strávili pár dní vo väzbe. Podľa polície prinútili účtovníčku podpísať notársku zápisnicu o tom, že spreneverila niekoľko miliónov korún. Prípad však išiel „do stratena“. Neskôr toho istého roku zadržala polícia Ernesta Valka s podnikateľom Ladislavom Rehákom pre podozrenie z vydierania Viliama a Rastislava Vittekovcov. Malo ísť o dlh 15 miliónov korún súvisiaci s vykupovaním pozemkov na Záhorí. Valko a Rehák strávili štyri noci v cele, návrh na väzbu súd zamietol. Meno Ladislava Reháka sa opakovane vyskytuje v spise Gorila pri rozhovore Malchárka s Haščákom. Martin Lengyel pôsobil ako novinár v Slovenskom rozhlase. Následne viedol tím Rádia Twist. Na konštatovanie, že za tretej vlády Vladimíra Mečiara vykonával pre jeho opozíciu v rádiu Twist oveľa viac, ako by dnes bolo únosné, odpovedal pre blog Vrtieť psom: „Podľa mňa tam nebola nejaká nadpráca v súvislosti s opozičnými politikmi. Situácia bola vtedy veľmi jednoduchá – buď ste stáli na princípe dobra, alebo na princípe zla, a my sme sa rozhodli stáť na princípe dobra.“ Pred voľbami v roku 1998 začal pracovať pre predsedu Slovenskej demokratickej koalície Mikuláša Dzurindu a po voľbách sa stal jeho hovorcom, priamo na Dzurindov podnet. Po roku a pol odišiel a pustil sa do mediálnych projektov. Stál pri zrode spravodajskej televízie TA3, podpísal sa pod vznik rádia Jemné melódie. V roku 2004 pracoval pre Viktora Juščenka ako poradca v jeho volebnom štábe v ukrajinských prezidentských voľbách. V roku 2009 bol šéfom volebného štábu Strany demokratickej ľavice. V roku 2014 sa stal Lengyel šéfom prezidentskej kampane Milana Kňažka. Z uvedených informácií je zrejmé, že ako SME, tak aj .týždeň majú veľmi ďaleko od morálnych obrov, za akých samy seba pokladajú. Masky padli a za nimi ostali len pokrútené tváre, neschopné štipky sebareﬂexie. Obe média sú od samého vzniku silne spolitizované, stoja za nimi mecenáši s „búrlivou“ minulosťou a sú prepojené na „zaujímavé“ osoby.

VOJNA PROTI INÝM NÁZOROM > PROPAGANDA

Tibor Eliot Rostas

VOJNA PROTI INÝM NÁZOROM MORÁLNA A ETICKÁ SUBSTANCIA ČLÁNKU, KTORÉMU SA VENUJEM, MÁ SVOJE HLBOKÉ OPODSTATNENIE A KORENE V DOKTRÍNE TAKZVANEJ POLITICKEJ KOREKTNOSTI. AZDA NAJLEPŠIE JU DEFINUJÚ SLOVÁ DAVIDA CAMERONA, KTORÝ NEDÁVNO PRED ZHROMAŽDENÍM OSN VYHLÁSIL, ŽE „NENÁSILNÍ EXTRÉMISTI“ SÚ ROVNAKO NEBEZPEČNÍ AKO TERORIZMUS A MUSIA SA ODSTRÁNIŤ POUŽITÍM VŠETKÝCH PROSTRIEDKOV, KTORÉ MÁ VLÁDA K DISPOZÍCII. AKO PRÍKLAD TAKÉHO EXTRÉMIZMU, S KTORÝM JE NUTNÉ ZAOBCHÁDZAŤ PODOBNE AKO S ISIS, ZMIEŇOVAL HĽADAČOV PRAVDY O 11. 9. A 7. 7. CAMERON OFICIÁLNE OZNAMUJE PLÁN NA PLNOHODNOTNÝ ÚTOK NA DISIDENTSKÉ NÁZORY. 67

ačínal som mať zvláštny pocit, či nestrácame presvedčivosť, pretože ako povedal Oscar Wilde: „Vždy, keď so mnou ľudia začínajú súhlasiť, je to signál, že niečo nerobím dobre.“ Našťastie, nedávno sa objavila ďalšia rozsiahla „analýza“, kde okrem iného stojí staré známe nabádanie na stiahnutie knihy Mlčanie a časopisu Zem&Vek z pultov kníhkupectiev. Text pána Ritomského zdobia klasické morálno-pokrytecké výzvy: „Kníhkupci a majitelia distribučných sietí by mali pochopiť svoju zodpovednosť za to, čo ponúkajú svojim zákazníkom, a akým spôsobom to robia. Jedna vec je snažiť sa prinášať pestré spektrum názorov, iná vec je umiestňovať konšpiračné médium na privilegované miesto pri pokladni alebo vo svojom výklade. Ak je pre nich rozhodujúcou motiváciou zisk, zodpovední zákazníci im môžu pomôcť rozhodnúť sa správne – vhodným nástrojom je rozumne zacielený bojkot.“ Boj za odstránenie iných názorov riaditeľovi neziskovej organizácie nestačí, a preto v tomto článku nepriamo nabáda na sledovanie členov redakcie (pretože ju dáva do súvislosti s extrémizmom). Píše: „Možnosti štátnych inštitúcií sú pri súboji

s konšpiračnými teóriami limitované a mali by sa sústrediť najmä na monitorovanie skupín, ktoré inklinujú k násilným riešeniam a potlačovaniu práv iných.“ Verím, že takéto obskúrne inkvizičné snahy, ktoré nemajú absolútne nič spoločné so slobodou slova, rýchlejšie zorientujú aj tých, ktorí ešte dodnes pochybujú o tom, či sa proti nám vedie tvrdý boj. Nedávna beseda v Podtatranskej knižnici opäť a znovu potvrdila obrovský záujem ľudí na celom Slovensku diskutovať bez cenzúry a obmedzení. Je to vďaka tomu, že boli spolu s nami vykázaní z priestoru verejnej diskusie v médiách. A vôbec sa im nečudujem, že si bránia médium, ktoré nemá v pozadí žiadnych biznismenov, záujmy politikov, neziskových organizácií či inzerentov. Tá diera na trhu, o ktorej sa tak často hovorí v súvislosti s Mlčaním a mesačníkom Zem&Vek, je v skutočnosti obrovskou dierou spôsobenou ponovembrovým obratom o 180 stupňov, ktorý z jednej modly vzápätí spravil druhú. Tú dieru vytvorili médiá unisono a nekriticky raziace oﬁciálnu politiku a ideológiu prozápadnej kultúry. Kto ju spochybňuje, je konšpirátor... Alebo ešte raﬁnovanejšie – biznismen

PROPAGANDA > VOJNA PROTI INÝM NÁZOROM

s konšpiračnými teóriami. Tým, že chodíme po celom Slovensku a otvárame priestor na slobodné diskusie s ľuďmi, si ctíme slobodu slova a rôznorodosť názorov. Z uvedeného článku vyberám jednotlivé pasáže, ku ktorým dávam svoje stanovisko: Ritomský: „Oslavne napísaný článok o T. E. Rostasovi, ktorý sa na chvíľu objavil na podstránke SME, redakcia rýchlo stiahla. Časopis .týždeň priniesol vo februárovom čísle tému pod názvom Planéta Rostas, v rámci ktorej autori poukázali nielen na Rostasov kult osobnosti, vedecké nezmysly, ktoré vo svojom časopise šíri, ale aj na politické dôsledky, ktoré môže priniesť rastúca popularita konšpiračných teórií.“ Rostas: Článok v SME napísala redaktorka, ktorá sa besedy moderovanej Vladom Vondrákom (bývalý moderátor správ STV) zúčastnila. Nenapísala nič iné ako to, čo sa na besede dialo. Keďže svojimi slovami nepotvrdila obskúrnu tézu o našom konšpirátorsko-nacistickom razení, jej článok bol okamžite stiahnutý a šéfredaktor SME to hodnotil ako poľutovaniahodnú záležitosť. Bolo to to isté SME, ktoré niekoľkokrát po sebe podporovalo a propagovalo myšlienku stiahnutia knihy Mlčanie z predaja. Čo sa týka týždenníka .týždeň, šéfredaktorovi Hríbovi a jeho zástupcovi Martinovi Hanusovi sme dali návrh: sadnime si k týmto témam za jeden stôl – ako redakcia Zem&Vek a .týždeň a uverejnime túto diskusiu v oboch periodikách. Náš návrh bol ignorovaný. Aj toto je obraz o novinárskej etike „štandardných médií“, ktoré oslavuje pán Ritomský. Ritomský: „Z uvedeného by sa mohlo zdať, že Zem a Vek sa pohybuje niekde na okraji informačného priestoru, mimo vkusu slušnej spoločnosti. Tento dojem sa rozplynie v okamihu, keď vstúpite do niektorého z kníhkupectiev Panta Rhei.“ Rostas: Čo možno bohorovne označovať ako „vkus slušnej spoločnosti“? Knihu Georgea W. Busha My decision point, kde obhajuje waterboarding (mučenie topením)? Alebo Knihu o kundě a Knihu o čuráku, ktoré prezentuje aj kníhkupectvo „slušných ľudí“ – Artforum, ako svoje perly ducha? Ritomský: „Poprosil som o bližšie vysvetlenie zástupcu šéfredaktora SME Konštantína Cikovského. Ten na moju otázku odpovedal takto: Pán Rostas opakovane propagoval a v pozitívnom zmysle opisoval rôzne teórie o sprisahaní moc-

ných, za ktorými stojí nejaká židovská loby. No ak by aj neboli v názoroch pána Rostasa prítomné podprahové útoky napríklad na Židov, je to typ manipulátora, ktorý je veľmi nebezpečný. Tak ako nenahovárame ľudí, aby brali drogy, pili alkohol, klamali, takisto im nemôžeme podsúvať konšpirácie ako normálny názor, ktorý treba v rámci plurality rešpektovať.“ Rostas: Je to presne naopak. Upozorňujem práve na zneužívanie židov niektorými extrémistickými sionistickými skupinami. Prinášam príbehy statočných židov, ako napríklad príbeh rabína Weismandla, ktorý žiadal bombardovanie železníc, kadiaľ transporty odvážali židov do koncentračných táborov. My na rozdiel od mainstreamu, ktorý na svojich inzertných plochách a v reklamnom priestore dáva zelenú alkoholu a farmakologickým drogám, toto zásadne odmietame. Ritomský: „Po prelistovaní prvých čísel mi udrela do očí výrazná proruská a protizápadná orientácia. T. E. Rostas si podáva ruku s ruským veľvyslancom. Redakcia magazínu Zem a Vek sa svojou náklonnosťou k Rusku netají.“ Rostas: Ak by bol pán Ritomský dôslednejší, našiel by aj články, ktoré nevrhajú práve najpriaznivejšie svetlo na odhodlanie vojakov Červenej armády bojovať vo veľkej vlasteneckej vojne. Kritika Západu je opodstatnená prinajmenšom preto, lebo vo všetkých iných médiách sú krvilačné vojny buď bagatelizované ako mierové misie, alebo sa nespomínajú vôbec. Tých dôvodov sú, pochopiteľne, stovky a my sa im na rozdiel od médií, ktoré platí druhá strana, dôsledne venujeme. Dávame však priestor aj tejto druhej strane. Ako príklad uvediem rozhovor s izraelským veľvyslancom na Slovensku pánom Alexandrom Ben-Zvim. Pôvodne na otázky, ktoré videl, prisľúbil odpovedať. Neskôr svoje stanovisko zmenil a rozhovor odmietol. Podobne odmietol pozvanie na diskusiu od kolegu Jána Gaša do divadla Malá scéna aj František Šebej: „S tým nacistickým niktošom sa nemám o čom baviť.“ Ritomský: „To, že časopis poskytuje priestor ľuďom spochybňujúcim vedecké poznanie, prípadne vyzdvihuje podivných liečiteľov, nie je ničím nezvyčajné. S podobnými praktikami sa dnes už môže človek stretnúť aj v mainstreamovejších médiách. Keď však časopis postaví do pozície autority človeka, ktorý otvorene nabáda ťažko cho-

VOJNA PROTI INÝM NÁZOROM > PROPAGANDA

rých pacientov, aby odmietali odborne uznávané spôsoby liečby a ako alternatívu ponúka chemické bielidlo, vyvstáva oprávnená obava, či už v hre nie je príliš veľa (zbytočné obete na ľudských životoch).“ Rostas: Čo je vedecké poznanie? Že Zem je plochá? Že je Zem stredom vesmíru? Že je azbest neškodný? Že lietadlo sa nikdy nemôže vzniesť, lebo je ťažšie ako vzduch? Že prítomnosť mimoriadne výbušnej látky nanotermit v budovách WTC je dôsledkom jej použitia v náterových látkach? Toto všetko boli alebo sú „vedecké“ argumenty. Odborne uznávané spôsoby liečby? Napríklad rakoviny? Lenže aj tu je problém. „Odborne uznávaný“ spôsob jej liečby – chemoterapiu, by drvivá väčšina uznávaných odborníkov a lekárov z Goodman Cancer Research Centre nikdy nepodstúpila, ani neodporučila svojim najbližším. Extrémne nízku mieru úspešnosti tejto „odborne uznávanej“ liečby dokazujú čísla: len 2 – 4 % pacientov na ňu reagujú pozitívne. Naproti tomu Zem&Vek prináša množstvo dôkazov a výpovedí ľudí, ktorí sa z ťažkých ochorení dostali práve vďaka alternatívnym spôsobom liečby. Je to niečo zlé? Ritomský: „Na otvorené výzvy k násiliu som pri čítaní časopisov Zem a Vek nenarazil, ale vo všetkých ostatných bodoch sa jeho obsah zhoduje s opísanými nebezpečenstvami. Deﬁnovanie nepriateľov, spochybňovanie občianskej spoločnosti a schopnosti občianskych aktivít presadiť pozitívne spoločenské zmeny (prostredníctvom útokov na tretí sektor a mimovládne organizácie), prehlbovanie nedôvery k zastupiteľskej demokracii, to všetko sa dá v článkoch časopisu Zem a Vek pomerne jasne identiﬁkovať.“ Rostas: Opäť vedľa. Našou najväčšou ambíciou je sfunkčniť atrofujúci model pseudodemokracie zavedením sústavného referenda, ktoré je jediným a legitímnym nástrojom reálnej demokracie. Viackrát sme uverejnili občiansku výzvu Memorandum slobodného občana, ktoré veľmi jasne pomenúva témy, akými by sa občianska spoločnosť mala zaoberať. Ritomský: „Ľuba Lacinová pri otázke o nebezpečenstve časopisu Zem a Vek pripomína, že ideálna predstava spoločnosti podľa autorov by bola zmesou kultu vodcu a tyranie väčšiny, do ktorej by podľa jej názoru pravdepodobne vyústila pria-

ma demokracia, tak ako si ju predstavuje kolektív okolo Rostasa. Nebezpečenstvo vidí práve v raste podpory pre takýto typ spoločnosti.“ Rostas: Tu sme azda pri jadre problému. Je označený ako „tyrania väčšiny“. Ako si môžeme tento pojem vyložiť? Ako spochybnenie jediného spravodlivého (hoci podobne ako samotný človek – nie úplne ideálneho) systému, kde má rozhodnutia väčšiny akceptovať menšina? Ide o spochybnenie esenciálnej podstaty demokracie a jej slobodných volieb a hlasovania? Ide o apológiu vládnutia menšinovej elity? Ritomský: „Na skutočnosť, že nebezpečenstvo konšpiračných teórii nie je hypotetické, ale dôsledky už môžeme pozorovať v reálnom živote, upozorňuje Maroš Rudnay, keď hovorí: „Jeden zmanipulovaný výskum o očkovaní a dostatok konšpirátorov, ktorí sa toho chytia, stačí na to, aby sa celým svetom začala šíriť nebezpečná vlna odmietania vakcín so všetkými následkami.“ Rostas: Problém je, že v dôsledku vakcín zomierajú deti. V dôsledku vakcín sa šíria zápalové ochorenia mozgu a mnohé autoimunitné choroby. Máme bez obáv a pochybností slepo prijímať všetko, čo nám odborníci servírujú ako zaručene neškodné, nemajú mať rodičia právo rozhodnúť sa sami na základe neskreslených informácií? Celkom na záver: Ľudia, ktorí vnímajú demokraciu a referendum ako „tyraniu väčšiny“, si už zvykli verejný priestor v médiách a kultúrnych inštitúciách vnímať ako svoj a všetkých s iným názorom, ako má táto „intelektuálna elita“, posielajú debatovať z „ich“ priestoru do barov pre luzu. Ani nevedia, ako veľmi sa mýlia. Avšak aj napriek tomu, alebo práve preto, nás môžu pokojne luzou nazývať. Boli to barbari, vďaka ktorým padlo impérium Ríma... Pána Ritomského, podobne ako mnohých ďalších oponentov Zem&Vek, sme pozvali do diskusie, napríklad aj do divadla Malá scéna v Bratislave. Žiaľ, odmietli. Pán Ritomský je jedným z tých, ktorí sú silní za klávesnicou, no k pozvaniu na otvorený dialóg poskytnú nasledovné stanovisko: „Ďakujem za pozvanie, obávam sa však, že nie som dobrý rečník, a preto ani dobrý tip na účastníka talkshow. Preto budem musieť pozvanie odmietnuť.“

DÉJÀ VU > 1989: PREMÁRNENÁ ŠANCA NA TRETIU CESTU

David Sulík

1989: PREMÁRNENÁ ŠANCA NA TRETIU CESTU 70

DUCHOVNÁ ÚLOHA ČESKA A SLOVENSKA VYTVORIŤ K LIBERÁLNEMU TRHOVÉMU KAPITALIZMU A ŠTÁTNEMU KOMUNIZMU ALTERNATÍVU V PODOBE NOVÉHO SOCIÁLNEHO KONCEPTU BOLA NEUSTÁLE MARENÁ MOCNOSŤAMI A DEJINNÝMI UDALOSŤAMI. ZMARIŤ SA JU PODARILO AJ PRED 25 ROKMI.

roku 1989 nastala pre Československo šanca vybudovať na troskách štátneho centralizovaného systému spravodlivejšiu spoločnosť. Ľudia túžili po slobode a spravodlivosti, a ako ukazuje sociologický prieskum J. Krapﬂa z decembra 1989, po realizácii tretej cesty. Z výskumu jasne vyplývalo, že ľudia nechceli neoliberálny trhový kapitalizmus anglosaského typu, v ktorom by komunistickú neslobodu vystriedala vláda oligarchie ﬁnančných skupín a skorumpovaných politikov. Do čela revolúcie sa postavili OF a VPN. Práve ich otvorený občiansky charakter, amatérska povaha, množstvo umelcov a vedcov na ich čele bolo to, čo v prvých mesiacoch vzbudzovalo skutočne širokú dôveru a podporu ľudí. V týchto hnutiach boli zjednotené rôzne názorové prúdy, a práve táto jednota rôznosti bola tým, čo v podvedomí

našich národov rezonovalo ako niečo správne. Ich postupný rozpad a vznik vzájomne antagonistických strán boli ľuďmi vnímané ako niečo nesprávne, čo nie je slovanskou dušou vnútorne prijímané. Dodnes nebola v SR – vari okrem KDH – vytvorená ani jedna voličsky zaujímavá strana, ktorá by vznikla ako klasická ľavicová alebo pravicová. Všetky dôležitejšie strany pôsobiace na politickej scéne Slovenska vznikli buď ako ľudové hnutia (HZDS, SMER, ale v podstate aj SOP a ANO) opierajúce sa o sympatie k jednotlivým vodcom, prípadne účelové koalície (SDKÚ), alebo na národnostnom základe (Most, SNS). Strany budované ako vyhranené pravicové alebo ľavicové (OKS, KSS) hrajú zanedbateľnú rolu. To, že SMER sa deﬁnuje ako sociálno-demokratický a SDKÚ ako liberálno-konzervatívna, sú len dodatočné nálepky, ktorými sa strany samy

71 označili, aby ich na západe vedeli zatriediť. Politológovia vyše dvadsať rokov označujú „nevyproﬁlovanosť“ za nedokonalosť našej politickej scény. Ja by som to označil za presné cítenie duší našich ľudí, ktorí nikdy neboli vnútorne stotožnení s takým modelom politického usporiadania, ako je na západe. Akoby cítili, že rozdeľovať niečo na pravicu a ľavicu je v podstate absurdné, že je to ako rozdeliť človeka na dve polovice, čiže schizofrénia. Pravá aj ľavá strana patria k celku a slovanský človek cíti nezmyselnosť toho, prečo by dve alebo viac politických síl malo bojovať proti sebe. To je čisto západoeurópske (hlavne anglosaské) poňatie politiky, vychádzajúce z darvinistickej koncepcie konkurenčného boja. Zo slovanského (východoeurópskeho) pohľadu je cítiť skôr túžbu po zjednotení, po celistvosti a spolupráci. Niečo, čo sa silne objavilo v koncepcii konštruktívneho anarchizmu u Kropotkina a jeho nasledovníkov, alebo v idei „sobornosti“ u Soloviova, majúcej základ v tzv. nepartokratickom heterarchickom usporiadaní spoločnosti, slobodnom

spájaní komunít a občín, priamej demokracii, bratskej ekonomike a duchovnom živote. Zároveň je tu negatívna tendencia dosiahnuť zjednotenie nie ako jednotu protikladov, ale na základe obdivu k silnému vodcovi. To sú naši slovanskí démoni, naše extrémy, silní nemorálni vodcovia s tendenciou k diktatúre, alebo opačný extrém, násilný chaos a zmätok. Myšlienka tretej cesty, pokračovanie Pražskej jari, budovanie sociálneho modelu rezonovali v odborných kruhoch naozaj len krátky čas po revolúcii. Bývalý predseda prognostického ústavu ČSAV a podpredseda prvej porevolučnej vlády Valtr Komárek možno ako jediný chcel nadviazať na rok 1968 a začať budovať sociálny štát. Jeho pokus o inú podobu reformy však bol okamžite zmietnutý a vysmiaty ako zastaraný a príliš socialistický. Bol nastolený tvrdý smer radikálnej liberálnej anglosaskej koncepcie trhového kapitalizmu, ktorý najviac presadzoval Václav Klaus. Ostrý stret dvoch názorových skupín bolo najlepšie vidieť na odlišnom prístupe k privatizá-

DÉJÀ VU > 1989: PREMÁRNENÁ ŠANCA NA TRETIU CESTU

cii. V prvých vládnych konceptoch privatizácie z počiatku 90. rokov boli predložené dve verzie možného postupu: Verzia A. Na premenu štátnych podnikov na akciové spoločnosti bude použitá metóda investičných kupónov ponúknutá všetkým občanom ČSFR. Verzia B. V nej sa uvádza: „Podnikateľská forma akciovej spoločnosti poskytuje celý rad príležitostí pre majetkovú účasť zamestnancov, a tým aj pre ich spoluúčasť na riadení, a to v rozsahu vlastnených akcií. Okrem tejto formy však vláda bude sledovať aj ďalšie možnosti prevodu podnikov hlavne na ostatné formy obchodných spoločností, na družstvá a samosprávne podniky.“ Ako vieme, politicky sa presadila verzia A. Presadenie monetárnej koncepcie neoliberálneho kapitalizmu prinieslo zavedenie otrockého systému založeného na spotrebe a zadlžovaní. Ekonomika funguje na princípe obrovského, v podstate nikdy nesplatiteľného a stále narastajúceho dlhu jednotlivcov, ﬁriem a štátu. Komunálny majetok sa zveľaďuje minimálne, väčšina z neho sa zdevastovala, verejný priestor (parky, ihriská, cesty, kultúrne domy, výstavné plochy, školy, škôlky atď.) sa výrazne zmenšil na úkor súkromného priestoru. Nastal obrovský nárast korupcie na všetkých úrovniach, čo už pokladáme za takmer samozrejmý jav. Majetok vytvorený generáciami ľudí sa zadarmo dostal do rúk skupine tzv. podnikateľov, zväčša pochádzajúcich z kruhov bývalej nomenklatúry KSČ a ŠtB. Komunisti s nadšením uvítali divokú formu raného kapitalizmu, prví začali zakladať ﬁrmy a zúčastňovať sa privatizácie. Jasné, že takíto ľudia nemohli ani pripustiť myšlienku na možnosť nejakej tretej cesty. Postup premeny spoločnosti po roku 1989 mohol prebiehať napríklad takto: Najprv sa mal osamostatniť duchovný, kultúrny článok, zároveň sa mal tvoriť právny článok a až pomaly a uvážlivo sa mal meniť ekonomický systém. Nestačilo, že sa umožnila sloboda slova, zhromažďovania a relatívna voľnosť v umeleckej činnosti. No nevytvoril sa účinný systém ekonomickej podpory kultúrneho článku bez možného ovplyvňovania zo strany štátu alebo podnikateľských subjektov. Okamžite sa mali robiť

hĺbkové zmeny v oblasti slobody školstva a vedy. A, samozrejme, malo dôjsť k oddeleniu cirkvi od štátu. Nemal sa umožniť vznik súkromných médií, ktoré sa stali nástrojom politického ovplyvňovania verejnej mienky a vulgarizácie kultúry. V právnom článku sa malo začať s vypracovaním občianskej ústavy za účasti širokej verejnosti, v ktorej by boli jasne zadeﬁnované a sfunkčnené účinné nástroje priamej demokracie, napr. referendum. Referendom sa mala vytvoriť možnosť vyjadriť sa ku každému zákonu, vrátane medzinárodných zmlúv, bezpečnosti, daní a ciel. A malo byť vždy záväzné. Okamžite a radikálne sa malo upratať v súdnictve, očistiť ho od starých kádrov a zaviesť doň princípy spravodlivosti a rovnosti. Zákonodarná moc sa mala oddeliť od výkonnej a začať budovať silná decentralizácia a samospráva. Mal sa prijať volebný zákon, ktorý by rozdelil Slovensko na veľa volebných obvodov s možnosťou odvolania poslanca svojimi voličmi, so zabezpečím úplnej transparentnosti tokov peňazí politikov, ako aj trestnej zodpovednosti poslancov a politikov všetkých úrovní. Mohlo sa (stále sa môže) uvažovať aj o zavedení princípu konkordancie (súladu), fungujúceho vo Švajčiarsku. Vládu nezostavuje strana, ktorá dosiahla najväčší výsledok, nie je delenie na opozíciu a koalíciu, ale zostavujú ju všetky strany zastúpené v parlamente spoločne, proporčne k výsledkom. Čo sa týka medzinárodných vzťahov, úsilie malo

73 smerovať k vytvoreniu voľnejšej konfederácie medzi Českom a Slovenskom (napr. podľa švajčiarskeho vzoru) s otvorenou možnosťou vstúpenia aj iných krajín, hlavne Poľska a Maďarska, ideálne aj Rakúska, prípadne Slovinska. Vytvorenie zmysluplnej stredoeurópskej konfederácie na základe V4 malo predchádzať všetkým snahám o integráciu do EÚ. V konfederácii by sme si spoločne mohli klásť lepšie podmienky na vstup, prípadne navrhovať nové riešenia. Bez referenda sme tiež nemali vstúpiť do žiadneho vojenského bloku, hlavne nie do NATO. Až potom, ak by boli vytvorené a očistené tieto dva články, sa mal pomaly začať formovať samostatný ekonomický článok. Privatizácia mohla priniesť miesto rozmachu a vlády oligarchie premenu hospodárstva v zmysle bratstva. Podniky mali postupne na základe kvalitných projektov prechádzať do vlastníctva zamestnancov v podobe zamestnaneckých akciových spoločností, družstiev alebo do komunálneho vlastníctva. O privatizácii jednotlivých podnikov mohli napríklad rozhodovať občianske komisie zložené

zo zamestnancov, manažmentu a predstaviteľov obcí alebo regiónov, kde sa daný podnik nachádzal. Určite nemala rozhodovať koaličná rada niekoľkých politických strán. Strategické a dopravné podniky, ako aj vlastníctvo prírodných zdrojov a distribučných sietí malo plynulo prechádzať do rúk samosprávnych celkov. Podporovať sa malo vytváranie asociácií výrobcov, obchodníkov a spotrebiteľov na základe partnerstva. Do ich právomoci by sa dostala aj tvorba cien. To je moja predstava, ako mohol približne vyzerať priebeh vývoja našej spoločnosti po roku 1989. Bol by to uskutočniteľný scenár, ktorý by nás doviedol do stavu primerane funkčného štátu, pripraveného prijať ďalšie zmeny v súlade s výzvami 21. storočia. Dnes sme niekde inde, ale stále môžeme tento neutešený stav zmeniť. Otázka je, kto sa na to podujme? Nová vízia musí vychádzať zo skutočného zdravého sedliackeho rozumu, čistého srdca a chápania spoločnosti ako živého organizmu s duševným a duchovným rozmerom.

BEZ MASKY > DONALD TUSK

Ľubomír Huďo

Z DISIDENTA EUROPREZIDENTOM A AMERICKÝM TRÓJSKYM KOŇOM

DONALD TUSK (*1957)

POĽSKÝ POLITIK A BÝVALÝ PREMIÉR DONALD TUSK BUDE OD DECEMBRA PREDSEDOM EURÓPSKEJ RADY, TEDA ÚNIOVÝM EUROPREZIDENTOM. SVOJHO ČASU KANDIDOVAL NA POĽSKÉHO PREZIDENTA, V DRUHOM KOLE VŠAK PREHRAL, NO O TO VÄČŠIU KARIÉRU UROBIL TERAZ NA EURÓPSKEJ POLITICKEJ SCÉNE. NAPRIEK SLABEJ JAZYKOVEJ VYBAVENOSTI, KTORÁ NEBOLA PREKÁŽKOU PRE JEHO VYSOKÚ POZÍCIU, MU MIMORIADNE DOBRE IDE VYJADROVANIE – OKREM RODNEJ POĽŠTINY – V EURÓPSKOM BYROKRATICKOM JAZYKU. ZÁROVEŇ SPĹŇA PREDSTAVY BIELEHO DOMU O PRÍVETIVOM A POSLUŠNOM PREDSTAVITEĽOVI EÚ, A NAVYŠE PREJAVUJE MIMORIADNU AKTIVITU V SÚČASNOM PROTIRUSKOM ŤAŽENÍ PODĽA PREDSTÁV WASHINGTONSKÝCH A BRUSELSKÝCH STRATÉGOV. BÚRLIVÁ MLADOSŤ Donald Tusk je tvárou poľského liberalizmu a občianskeho princípu (jeho strana sa nazýva Občianska platforma), teda práve tých pojmov, ktoré dnes s plnou vážnosťou suplujú zaklínadlá z minulého režimu ako oddanosť systému a občianska uvedomelosť. Nový europrezident je každou frázou oddaný európskemu modelu silnej únie s dominantnými inštitúciami, a zároveň zdôrazňuje liberálne hodnoty a transatlantické spojenectvo. Vďaka správne vytýčenej politickej orientácii vystúpil až na európsky piedestál, pretože len ťažko by ho niekto prekonal v úlohe ideálneho euroúradníka, ktorý navyše pochá-

dza z nových východoeurópskych členov Únie. No systémová a úradnícka poslušnosť mu bola v mladosti cudzia. Vyskúšal marihuanu, nepohrdol alkoholom a rebeloval proti komunistickému režimu. Ako 23-ročný počas štúdia histórie na Gdanskej univerzite pôsobil v opozičnom hnutí, zúčastňoval sa na protestných zhromaždeniach, spoluzakladal Nezávislý študentský zväz, akúsi študentskú Solidaritu, a písal pre odborársky časopis. V tom čase sa stretol s Lechom Kaczyńskim, s ktorým neskôr v postkomunistickom Poľsku súperil v prezidentských voľbách. Lech Kaczyński už vtedy odhadol jeho kariéru, keď o ňom povedal: „Je to nejaký šialenec, ktorý Kresba: Tibor Eliot Rostas

BEZ MASKY > DONALD TUSK

chce v Poľsku šíriť liberalizmus.“ Donald Tusk mu nezostal nič dlžný a pripomínal, že neskôr pravicový politik Kaczyński sa vtedy hlásil k socializmu ako k hospodárskej vízii. Poľská komunistická vláda zahnala Solidaritu do ilegality a Tusk prišiel o prácu, no neprestal písať do ilegálnych novín pod pseudonymom Anna Baryczová. Prejavil aj podnikateľského ducha, keď s priateľmi založili ﬁrmu na natieranie továrenských komínov, pričom si účtovali náklady za lešenie, ktoré vôbec nepoužívali. Mali však silný morálny argument – zisky išli na Solidaritu. Donaldovi Tuskovi je blízky aj šport, najmä futbal. Prirovnáva ho k politike a ponúka vlastnú úvahu: „Ráta sa boj a víťazstvo. Ak nejdeš na ihrisko, aby si vyhral, nezavádzaj ľudí a venuj sa džogingu.“ V politickej kariére presne vedel, čo mu prinesie víťazstvo, najprv na domácom, a neskôr na európskom ihrisku.

PREMIÉRSKE ČASY

Vo funkcii poslanca Sejmu si trúfol na post prezidenta, ktorý nezískal, no o dva roky neskôr mu už zápas o premiérske kreslo vyšiel podľa predstáv. Zvíťazil dvakrát po sebe a stal sa prvým poľským premiérom od pádu komunizmu, ktorý obhájil úrad. Ako predstaviteľ liberálneho prúdu poľskej politiky sľúbil, že Poľsko privedie k prijatiu eura, zlepší vzťahy s Nemeckom a Ruskom a bude uplatňovať liberálnu hospodársku a sociálnu politiku. Študentská Solidarita už bola minulosťou a pre liberálneho premiéra Donalda Tuska odbory predstavovali prekážku. Jeho politika viedla ku generálnemu štrajku v Sliezsku, ktorý zorganizovala Solidarita prvýkrát po tridsiatich rokoch. Do protestnej akcie na vyjadrenie nespokojnosti s politikou vlády sa zapojilo okolo 100 000 ľudí, medzi nimi i učitelia a pracovníci železníc či MHD. Sliezsky šéf Solidarity Dominik Kolorz pohrozil, že ak vláda nenájde cestu k pracujúcim, uskutočnia sa ďalšie podobné akcie, ktoré by mohli vyvrcholiť generálnym štrajkom na celom území Poľska. Odbory mali vážne výhrady k hospodárskej a sociálnej politike vlády a presadzovali obnovenie odchodu do predčasného dôchodku pre všetkých zamestnancov, prijatie zákona proti vykorisťovateľským pracovným do-

hodám a proti plánovanej ﬂexibilnosti pracovného času. Západné médiá chválili Donalda Tuska ako liberálneho ekonóma v jeho úsilí obmedziť úlohu štátu v hospodárstve a umožniť rozsiahlu privatizáciu. No doma mu ešte razantnejšie liberálne kruhy vyčítali, že zvyšuje dane, nemá pod kontrolou sociálny systém a bujnie mu byrokracia. V zahraničnej politike však spolu so šéfom diplomacie Radoslawom Sikorskim zvolil razantný kurz diplomatickej tvrdosti k Moskve v kombinácii s mimoriadnou prítulnosťou k americkým záujmom. Predchádzajúcich najvyšších poľských predstaviteľov, prezidenta Lecha Kaczyńského a jeho brata premiéra Jaroslawa Kaczyńského, vnímali na Západe ako neposlušné deti Európy, pretože názorovo presadzovali konzervatívne a vlastenecké hodnoty. Premiér Tusk napravil reputáciu Varšavy ako oddaného a poslušného spojenca Bruselu i Washingtonu. Pred zahraničnými novinármi sa označil za politika z krajiny, ktorá hlboko verí vo význam zjednotenej Európy: „Som presvedčený, že k EÚ neexistuje inteligentná alternatíva.“

EURÓPSKA KARIÉRA Donald Tusk v súvislosti s poľským predsedníctvom v EÚ pred poslancami Európskeho parlamentu hovoril o prioritách jeho zahraničnej politiky a vyvolal prudkú reakciu britského poslanca Nigela Faragea z UKIP (Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva). Poľský premiér ho nemilo prekvapil svojimi vyjadreniami v duchu nekritického euronadšenia pre súčasné integračno-centralistické štruktúry a bruselskú politiku: „Čo je odpoveďou na krízu? Odvrátiť sa od Európy, alebo sa držať niečoho, čo tak dobre fungovalo mnoho rokov? Odpoveďou na krízu je Európa! S naším predsedníctvom pridáme veľa poľského optimizmu, nadšenia a energie, pretože veríme v Európu. Viac Európy znamená viac slobody, bohatstva, bezpečnosti, solidarity.“ Na dosiahnutie týchto cieľov sú podľa Tuska potrebné silné inštitúcie. Nigel Farage sa snažil Tuskovi vysvetliť, že vníma realitu v Európe cez akési čudné skresľujúce okuliare a ponúka len prázdne frázy. Preto mu objasnil iný pohľad na európsku politiku: „Tusk

DONALD TUSK > BEZ MASKY

hovorí, že nevieme, aké máme šťastie. V čase, keď sa rozdiel medzi obyčajnými voličmi a triedou európskych politikov zväčšuje zo dňa na deň, musím sa vás potom, ako som si vás vypočul, opýtať: Na ktorej planéte to vlastne žijete? Toto predstieranie, že všetko funguje neuveriteľne dobre... EÚ je po uši v hlbokej štrukturálnej kríze. V nedávnom komentári ste vyhlásili, že EÚ je fantastická. Podporujete zničenie národnej demokracie. Najviac ste ma znepokojili, keď ste hovorili o Grécku, pretože v reakcii na ich zotročenie ste vyhlásili: „Žili sme mnoho rokov ako nesuverénna krajina pod sovietskou okupáciou. Európska integrácia nie je hrozbou pre našu suverenitu, pretože pred nie takou dlhou dobou sme zažili skutočnú hrozbu.“ Takže čo ste tým chceli povedať? Toto nie je také úplne zlé ako Sovietsky zväz? To vašim ľuďom skutočne stačí? Neuveriteľné, že dokážete hovoriť o hnutí Solidarita, dokážete rozprávať o Poľsku, ako získalo späť demokraciu pred dvadsiatimi rokmi, a zrazu ste tu, pričom sa vzdávate demokracie a suverenity Poľska v prospech skrachovanej Európskej únie.“ S názormi, aké vyjadril Nigel Farage, sa eurokariéra nerobí, preto Donald Tusk, ktorý má svoju futbalovú taktiku boja a víťazstva, odmietol úlohu eurodisidenta, pokračoval v nastúpenom kurze budovania novej Európy a dotiahol to až na úniového prezidenta. Aj poľská televízia TVN24 teraz pripomenula, že nastáva čas racionálneho vyhodnotenia Tuskovho víťazstva, pretože prichádza do Bruselu v čase krízy európskeho projektu. Ďalej skonštatovala, že v mnohých krajinách sa pýtajú na zmysel existencie EÚ, rastie nedôvera k Únii nielen v štátoch postihnutých krízou, ale aj v krajinách s hospodárskym rastom, a panuje silný odpor proti úniovej byrokracii.

ZAOCEÁNSKE ZÁUJMY Český premiér Bohuslav Sobotka označil zvolenie Tuska za europrezidenta za úspech spolupráce krajín Vyšehradskej štvorky (Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko) a potvrdenie jej dôležitosti ako európskeho aktéra, pretože na jednej z vysokých pozícií EÚ sa objavil zástupca takzvaných nových štátov zo stredu a východu Únie.

Donald Tusk je obhajcom skôr vyšších záujmov ako len poľských či celej V4, o čom svedčí postoj k protiruským sankciám, na ktoré má iný názor Praha, Bratislava a Budapešť na jednej strane a Varšava na strane druhej. Donald Tusk ako premiér spolu so šéfom poľskej diplomacie Radoslawom Sikorskim v súvislosti s ukrajinskou krízou varovali, že hrozí priama intervencia ruskej armády na Ukrajinu. Podľa Tuska samotná EÚ na ruskú agresiu nestačí, potrebné je NATO a USA. Presadzovanie konfrontácie s Ruskom a výzvy na posilnenie americkej vojenskej prítomnosti na európskom území robia z nového europrezidenta trójskeho koňa Bieleho domu v Bruseli. Poľský premiér volá po hospodárskej izolácii Ruska a navrhol energetickú úniu proti Moskve podľa príkladu európskej bankovej únie. Ráta so založením spoločnej štruktúry, ktorá by zodpovedala za nákup plynu pre všetkých 28 členských krajín EÚ. Bude kupovať viac plynu od USA a Austrálie, a takisto rozvíjať vlastné alternatívne zdroje energie – uhlie a bridlicový plyn. Pritom Moskva vyhlásila, že inštitúcie EÚ nie sú kupcami. Ruská spoločnosť Gazprom má podpísané kontrakty s vládami jednotlivých krajín a s nimi posudzuje ďalší nákup. Najnovší vývoj potvrdzuje, že Poľsko je v strednej a východnej Európe hlavným spojencom a nositeľom amerických mocenských záujmov. Za Tuskovho prezidentovania v Bruseli dôjde k rozhodnutiu o uzavretí Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP), dohody Európy a Ameriky o voľnom obchode. Viac ako stovka veľkých medzinárodných organizácií, ktoré sa zaoberajú ochranou zdravia, právami spotrebiteľov a životným prostredím, po odhalení dodatkov k TTIP vyzvala predstaviteľov EÚ a USA, aby zabránili uzavretiu dohody. Hlavne americké korporácie by totiž mohli ignorovať vysoké zdravotné a priemyselné štandardy a právomoci štátov v Európe. Donald Tusk je stúpencom TTIP a silnú prítomnosť USA v Európe, hospodársku i vojenskú, vníma ako protiváhu v súboji s Ruskom. Bývalý kritický disident si tak vybral cestu mocenských intríg a oddanosti Veľkému architektovi spoza oceánu.

NEZNÁMI HRDINOVIA > ZA ODHALENIE POLITICKEJ HRY ZAPLATIL ŽIVOTOM

Ľubomír Huďo

ZA ODHALENIE POLITICKEJ

HRY ZAPLATIL ŽIVOTOM

AMERICKÝ VOJENSKÝ VETERÁN, KAPITÁN DOPRAVNÉHO LETECTVA A BÝVALÝ VLÁDNY PILOT PHILIP MARSHALL DISPONOVAL ŠPIČKOVÝMI ZNALOSŤAMI PREDOVŠETKÝM Z DVOCH OBLASTÍ – LETECTVA A UTAJENÝCH OPERÁCIÍ, SCHVÁLENÝCH NA NAJVYŠŠÍCH MIESTACH. NEZOSTÁVAL LEN PRI BEZMYŠLIENKOVITOM PLNENÍ ROZKAZOV, KLÁDOL SI AJ OTÁZKY, HĽADAL ODPOVEDE A ODHAĽOVAL, ČO MALO ZOSTAŤ UTAJENÉ. UROBIL VŠAK VEĽKÚ CHYBU – ZAČAL SVOJE POZNATKY A SKÚSENOSTI ZVEREJŇOVAŤ.

odľa Daily Mail sa pri písaní kníh bál o svoj život, ale pokračoval ďalej. Vydal tri knihy a pripravoval aj štvrtú. K tomu už nedošlo, pretože ho pred rokom vo februári našli mŕtveho v jeho kalifornskom dome aj s jeho dvoma deťmi a psom, všetkých s prestrelenými hlavami. Philip Marshall ich najprv zastrelil svojou pištoľou Glock a potom spáchal samovraždu – podľa oﬁciálnej policajnej správy, ktorej predchádzal svojrázny spôsob vyšetrovania a upratanie miesta činu. Po masakre zmizol z domu Marshallov počítač – doteraz nevedno kam. Pilot a spisovateľ Philip Marshall zaujal verejnosť najmä vlastným výkladom udalostí z 11. septembra 2001. Ako skúsený pilot vedel posúdiť, čo je možné a čo nemožné. Bez rozpakov verejne vyhlásil: „Zamyslite sa nad tým. Oﬁciálna verzia o nejakom duchovi Usámovi bin Ládinovi, ktorý sa skrýva v jaskyni na opačnom konci sveta a prenikol celou našou vojenskou

obranou, je totálne absurdná. Útok bol úspešný, pretože sa na ňom podieľala armáda a únoscovia boli trénovaní, aby dokázali riadiť veľké dopravné lietadlá. FBI má množstvo dokumentov, ktoré potvrdzujú, že sa takéto cvičenia uskutočnili.“ Keďže spochybnil oﬁciálnu verziu o udalostiach z 11. septembra, médiá a stúpenci nespochybniteľných vysvetlení z Bieleho domu mu nedokázali prísť na meno a „onálepkovali“ ho ako konšpirátora a blúznivca. Philip Marshall však vedel o vysokých politických hrách svoje. Začínal ako pilot leteckej linky, lietal pre Eastern Airlines a pre United. Bol držiteľom leteckých licencií kapitána na Boeing 727, 737, 747, 757 a 767. Potom pracoval ako pilot špeciálnych operácií pre CIA a DEA (protidrogový úrad). Na základe svojich skúseností napísal v roku 2003 svoj prvý román Lakefront Airport. Názov je podľa letiska v New Orleans, odkiaľ v 80. rokoch lietali lietadlá CIA a DEA na tajné operácie. Philip

ZA ODHALENIE POLITICKEJ HRY ZAPLATIL ŽIVOTOM > NEZNÁMI HRDINOVIA

Marshall lietal pre agentúry, ktoré v tej dobe pašovali kokaín z Latinskej Ameriky výmenou za americké zbrane. Lietal do Nikaraguy, pretože USA podporovali tamojších povstalcov. V roku 1986 došlo k odhaleniu, že vláda prezidenta Ronalda Reagana predávala ilegálne zbrane Iránu a z príjmov ﬁnancovala protivládne komandá kontras v Nikarague. Irán bol vtedy na zozname štátov, ktoré podporujú terorizmus. Tak Marshall spoznal „čierne“ operácie – zákulisný svet tajných aktivít. Vo svojej knihe napísal, že bol jediným pilotom z jeho časti operácie, ktorý nebol krátko po splnení úloh zlikvidovaný, pretože spadal pod subdodávateľa a zostal mimo centra pozornosti. V ďalších dvoch knihách Falošná vlajka 911: Ako Bush, Cheney a Saudi vytvorili svet po 11. septembri a Veľký podvod: 9/11 a vojna proti teroru opisuje svoju teóriu, že za útokmi zo septembra 2001 nestála al-Káida, ale vláda Spojených štátov a Saudská Arábia. Tvrdil, že má desiatky dokumentov FBI, ktoré dokazujú, že letecké výcviky realizované v Kalifornii, na Floride a v Arizone počas 18 mesiacov viedli až k samotným útokom 11. septembra. Aj dvaja bývalí americkí senátori Bob Graham a Bob Kerrey, ktorí mali prístup k prísne tajným informáciám, vyjadrili podozrenie, že do útokov z 11. septembra bola zapletená vláda Saudskej Arábie. Philip Marshall v knihe Falošná vlajka 911 okrem iného napísal: „Dňa 11. septembra som so šokujúcim zdesením a znepokojujúcim podozrením sledoval v živom televíznom vysielaní útok, ktorý zmenil svet. V rokoch 1989 až 2005 som bol pilotom leteckej spoločnosti, ktorej lietadlá uniesli teroristi z 11. septembra. Lietal som po celom svete výhradne s boeingmi, a čo je pre túto knihu najdôležitejšie, na Boeingu 757 a 767, ktoré použili únoscovia. Poznal som kapitánov Jasona Dahla z letu United 93 a Victora Saraciniho z letu United 175. Lietal som s väčšinou posádok, ktoré v ten deň zahynuli. Aj keby som na vyšetrovanie týchto udalostí nemal nijaký iný dôvod, moji kolegovia si zaslúžia poctivý popis útokov... Je alarmujúce, že hlavní tajní hráči z prípadu Irán – kontras sa opäť objavili v dôkazoch k 11. septembru. V leteckom výcviku hovoríme týmto veciam červená zástava. Tajná

činnosť – „čierne vojenské operácie“, ktorých svedkom som bol za vlády prvého Busha, akoby položili základy nepredstaviteľným „čiernym“ operáciám počas pôsobenia toho druhého.“ Skúsený pilot pred svojím samovražedným odstránením hovoril o útokoch v rozhlasovom vysielaní a uviedol: „Išlo o politicky kaskadérsky kúsok, ktorý mal pomôcť americkej tieňovej vláde. V súčasnosti funguje ako spolok amerických spravodajských služieb.“ Investigatívny novinár, expert na tajné služby a bývalý dôstojník Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) Wayne Madsen je presvedčený, že v Marshallovom prípade išlo o trojnásobnú vraždu v rámci špinavej operácie. Preskúmal miesto činu, hovoril so susedmi a poukázal na zvláštne praktiky pri vyšetrovaní tohto prípadu. Vyšetrujúci šerif deň po nájdení tiel skonštatoval, že ide o samovraždu, a nechal upratať miesto činu. Profesionálna upratovacia agentúra prišla do domu Marshallovcov dvakrát, raz dokonca v noci, a nechýbalo ani auto s nezistenou poznávacou značkou so sústavou komunikačných antén na streche. Podľa jednej z verzií mohla byť nová kniha podnetom na Marshallovo umlčanie. Nikto nevie, aké informácie chcel zverejniť, pretože jeho počítač zmizol a Marshall s nikým nespolupracoval. Jednému zo svojich priateľov stihol ešte povedať: „Budeš skutočne šokovaný, keď uvidíš, čo bude v tej štvrtej knihe.“

EEXPEDÍCIA EX XPPEEDÍ DÍCI ÍCI CIA A AR ARCHA RCH CHA > TAMERA TAM TA AMERA MERA ME RA Rig

in Tall

SKO

ÓN EST

O ŠSK TY LO

vle Gä a

olm ckh Sto

Rig

Min

R LO

BIE

llare

rge

bu de An

b öte

een erd Ab

ick

Balt

ern Sev

h urg sgow Edinb

mö

Ber

Ham

ter

Live

O ICK

ów

diff Car

Bir

min

sel

Bru dýn

O ICK

n Bo

kfu

Fran

Lon

urg sbo Stra

Klos

im terz

FRA

mer

eň

KÚ

O RSK

ĎA MA

SKO

Záh

VIN

KO ÁTS RV

reb

jan

Ľub

JČIA

şfa Nu tu

Făge

SKO

SLO

ŠVA

lău

ešť

dap

O RSK

Vied

art ttg Stu

rich Zü Bern

Ú NC

va isla Brat

Á SK IKA ČE UBL REP

SLO a

Prah

C ME

Jord

sen

ish

ham

Kra

ches

lin

kov

lín

dam ster KO Am DS

Man blin

brów

Dą

Lub

sko

fast

ava Varš

O ĽSK

Jahn

O RSK

Lip Leed

o rpo

Gla

Bel

d gra inin Kal

Mal

o ém

Tibor Eliot Rostas

o ém

daň

SKO

org

r ge van Sta

N DÁ

iu Viln

Osl

rlsta

UKR

NÓ

AJIN

O RSK

lsin

rku

SKO

Tam

A SR P A A VIN SN GO BOERCE A K RN H jevo ČIE RA Sara HO orica Po

TAMERA

ZA KOMUNITOU TAMERA SME CESTOVALI VIAC AKO TRITISÍC KILOMETROV. JE TO ROZĽAHLÉ ÚZEMIE (1,36 KM2) V JUHOZÁPADNEJ PORTUGALSKEJ SAVANE, KTORÚ MNOHÍ PRIROVNÁVAJÚ K EURÓPSKEJ AFRIKE – LEN ZOPÁR DESIATOK KILOMETROV OD POBREŽIA ATLANTICKÉHO OCEÁNU. JEJ ZÁKLADY, PODOBNE AKO PRI KOMUNITE ZEGG, POLOŽIL SOCIOLÓG, PSYCHOANALYTIK, HISTORIK UMENIA A AUTOR DIETER DUHM.

amera je mierová ekokomunita, ktorej cieľom je stať sa sebestačným, udržateľným a duplikovateľným komunitným modelom pre nenásilnú spoluprácu a spolužitie ľudí, zvierat, prírody a miest v mieri. Jej protagonisti ju označujú ako liečivý biotop, „skleník dôvery“, „akupunktúrny bod mieru“ či „sebestačná spo-

ločnosť budúcnosti“. Tameru založili v roku 1995 traja Nemci: Dieter Duhm, Sabine Lichtenfelsová a Rainer Ehrenpreis. Dnes v Tamere žije a pôsobí 250 spolupracovníkov a študentov (vrátane detí). Výskum v tejto komunite je založený na komplexnom pohľade na svet, ktorý podrobne vysvetľuje Dieter Duhm vo svojej knihe Posvätný Foto: Tibor Eliot Rostas

EXPEDÍCIA ARCHA > TAMERA DEJA VU > AAAA

Matrix. Zameriava sa na otázku, ako môže byť vojna a násilie prekonané v celosvetovom meradle, pričom sa opiera o teóriu marxistického psychoanalytika Wilhelma Reicha. Ten bol jedným z najvýznamnejších protagonistov sexuálnej revolúcie (dnes, žiaľ, nešťastne zmutovanej do podoby kultu sexuality v mainstreame, ale aj nástupom vyzdvihovania homosexuality, podivných princípov rodovej rovnosti a radikálneho feminizmu). Reich zaviedol do slovníka psychológie pojem orgone – univerzálny koitus, prvotná kozmická energia, ktorá riadi celý vesmír. Duhm do svojej základnej teórie začlenil koncepciu voľnej lásky (týmto termínom opisuje „milovanie bez strachu“), čím sa pokúsil predbehnúť komunistické idey spoločného vlastníctva ich rozšírením do erotickej oblasti. Duhmova politická teória tvrdí, že základným stavebným kameňom hmoty nie sú atómy, ale energia, frekvencia a informácie. Krajina so svojou atmosférou a magnetickým poľom, s vodami a scenériami, s tvormi, biotopmi a ľudskou spoločnosťou je oscilujúcim a živým telom, ktoré je možné liečiť, rovnako ako ľudské telo, ak je podaná vhodná medicína, teda príslušné informácie. Jedným z hlavných princípov Tamery je ukončenie vojny medzi pohlaviami, ku ktorej vedie láska bez žiarlivosti, sexualita bez strachu a vernosť nenarušená tým, že jeden miluje a túži aj po inom partnerovi. Pre mnohých z nás je to ťažko mysliteľná a realizovateľná vízia, no v Tamere sú presvedčení, že medzi národmi nemôže nikdy zavládnuť mier, kým bude pretrvávať vojna medzi mužom a ženou. Politickým cieľom v Tamere a jej „politických ašramoch“ je vytváranie partnerských projektov po celom svete, rozširujúcich ideu „liečivých biotopov“. Je tu aj Solar Village – testovacie miesto na vytvorenie modelu komunity, ktorá bude sebestačná v oblasti energetiky a výroby potravín pre päťdesiat ľudí. Tá môže existovať bez akejkoľvek podpory zo strany veľkých energetických spoločností. Mierne spornou však ostáva otázka čerpania grantov z fondov Európskej únie, ktorá je v politickom ašrame. Zameriava sa na naladenie a vzájomné prepojenie prostredníctvom duchovných prednášok. V komunite je významným miestom kamenný kruh z viac než šesťdesiatich monolitov, vytvorený a usporiadaný na základe silnej intuície Sabiny

Lichtenfelsovej, slúžiaci ako miesto na rozjímanie a obnovu energie. „Voda, energia a jedlo sú slobodne dostupné pre celé ľudstvo, kým budeme dodržiavať pravidlá logiky prírody a nie pravidlá kapitálu a zisku,“ hlása Dieter Duhm, a zároveň tvrdí, že voda je život – a kde je život, je tiež výživa, jedlo a energia. Toto je jeden z dôvodov, prečo si v Tamere v roku 2007 vybudovali vlastné prírodné jazero, pri zrode ktorého stál aj významný slovenský hydrológ a environmentalista Michal Kravčík. V komunite Tamera sme prežili niekoľko dní, stretli sme sa s mnohými ľuďmi, prednáškou Dietera Duhma, no silný dojem v nás zanechalo aj rozprávanie s Leilou Dreggerovou, hovorkyňou komunity a ambasádorkou GEN Europe. Čo ťa priviedlo do komunity? Pred tridsiatimi rokmi som sa pripojila k pôvodnej komunite v Nemecku. Vtedy boli ešte zakladatelia Tamery členmi komunity ZEGG. Práve som končila univerzitu a hľadala alternatívy do budúcnosti. Vyštudovala som agrikultúru a popritom aj žurnalistiku. Po skončení univerzity som nechcela normálnu kariéru, preto som sa začala obzerať po komunitách. Ťahalo ma to k nim aj kvôli tomu, čo som vyštudovala. To, čo vtedy ponúkala Tamera sídliaca v Čiernom lese, ma naozaj veľmi zaujalo. Bola to kombinácia viacerých vecí – ekológia, záhradníctvo, duchovno. Hlavnou myšlienkou bolo nájsť radikálne riešenie, ktoré ide priamo k jadru/centru ľudstva. A keďže v Nemecku platia striktné zákony, rozhodli sme sa Tameru vybudovať na inom území. Dieter Duhm a Sabine Lichtenfelsová začali hľadať nový pozemok na juhu Európy a ja som sa rozhodla k nim pripojiť. Keď som prišla do Tamery, bola som prekvapená z toho veľkého množstva mladých ľudí. Kládla som si otázku: prečo sem prišlo toľko mladých ľudí? A neskôr som pochopila, že ich priťahoval pocit, že môžu urobiť niečo pre svet, pre ľudstvo a svojou účasťou mu tak pomôcť. Druhá vec, ktorá bola pre nich atraktívna, bol projekt „voľná láska“. Koľko ľudí tvorilo Tameru na začiatku? Na začiatku to boli iba traja, ale po jednom víkende sa ich nazbieralo dvadsať. Prišli do Tamery v zime, ktorá bola veľmi daždivá. Niektoré domy už boli postavené, ale boli veľmi vlhké. Takže to bola pre nás veľmi „pionierska zima“, Foto: Tibor Eliot Rostas

Foto: Tibor Eliot Rostas

no postupne sme sa začali rozrastať. Ľudia k nám prichádzali hlavne kvôli kurzom, ktoré sme organizovali, a zároveň k nám prišli aj ľudia a členovia komunity ZEGG. Mali ste na začiatku nejaký rozpočet na vybudovanie Tamery? Nie, nemali sme žiadne peniaze, ani rozpočet. Bolo to pre nás ozajstné ekonomické dobrodružstvo. Na začiatku dvaja členovia Sabine a Charly, ktorí boli zároveň zodpovední aj za ﬁnancie, pripravili kampaň na podporu budovania Tamery a začala sa veľká „roadshow“ po Nemecku. Počas nej v jednotlivých mestách prezentovali myšlienku Tamery a obracali sa na ľudí so žiadosťou o podporu a darovanie peňazí. Týmto spôsobom sme vyzbierali istú časť peňazí a zvyšok sme si požičali od banky. Počas prvého roka v Tamere začali obyvatelia komunikovať s prírodou, zvieratami na pozemku, energiami. Postupne začali sadiť a pestovať zeleninu a ovocie. Po pár rokoch od založenia komunity vypukol v Tamere požiar a úplne všetko zhorelo. Laboratóriá, sklady, umelecké priestory, úplne všetko. Ľudia si najprv mysleli, že je to koniec projektu, no stala sa úžasná vec. Ľudia z okolia a z ostatných komunít

nám začali posielať listy s peniazmi, oblečenie, jedlo a niektorí z iných komunít, ako Damanhur a Findhor, nám prišli pomôcť aj osobne. Bolo úžasné, koľkí prejavili záujem o pomoc a starostlivosť o prežitie a záchranu Tamery. Kedy sa táto nepríjemná udalosť udiala? Tamera bola založená v roku 1995 a požiar vypukol v roku 1999. Po tejto udalosti nastal proces rýchlej obnovy, lebo do Tamery začalo chodiť čoraz viac ľudí. Začali sa stavať domy, na ktoré sme získali sponzorské príspevky. Každý rok sme postavili nový dom. V súčasnosti nám portugalská vláda nepovolila stavať ďalšie domy, preto niektorí ľudia musia žiť v karavanoch. Ako sa ľudia môžu stať členmi vašej komunity? Hneď na úvod musím povedať, že u nás neexistuje čosi ako členstvo v komunite. Voláme sa spolupracovníci. A spolupracovníkom sa môžete stať tak, že najprv prídete na krátko ako hosť. Potom ako hosť absolvujete základný kurz, ktorý trvá 6 týždňov. Je to vlastne tréningový kurz, počas ktorého môže ktokoľvek získať základné informácie o Tamere, a tiež o tom, ako sa žije v komunite. Po 6 týždňoch už ľudia nadobudnú predstavu o tom, čo je vlastne Tamera, a zároFoto: Tibor Eliot Rostas

TAMERA < EXPEDÍCIA ARCHA

veň už vedia, čo môžu sami komunite ponúknuť. Po týchto 6 týždňoch a absolvovaní základného kurzu môže hosť požiadať o to, aby sa stal naším „spojencom“. Ako spojenec musí žiť v komunite rok, počas ktorého pomáha všetkým a všade, kde je to potrebné. Počas celej tejto doby si hostia stále za pobyt platia. Samozrejme, každý môže odísť kedykoľvek sa mu zachce. Po tomto roku môže spojenec požiadať komunitu, že chce byť spolupracovník. Vo ﬁnále komunita rozhoduje, či dotyčnú osobu prijme do komunity. Koľko ľudí v priemere absolvuje tento výcvik/ kurz za rok? Posledné dva-tri roky sme neprijali žiadnych spolupracovníkov. Máme viac spojencov, ale tí sa občas rozhodnú, že chcú ísť ďalej. Máte pre členov komunity zabezpečený nejaký vzdelávací systém? Každý deň mávame spoločné stretnutie, nazývame ho aj fórum, kde sa rozoberajú rôzne aktuálne témy. Tieto fóra sú súčasťou vzdelávania členov našej komunity. Aký prvý krok je potrebné urobiť pre vznik/ založenie komunity? Pravdepodobne ako na Slovensku, tak aj v iných krajinách, sú problém peniaze. Pretože sú potrebné na živobytie. Čo teda potrebujeme ako prvé na začiatok? Ako získať peniaze na jej založenie? Sú to darcovia, nadácie, fondy... Nemyslím si však, že prvá vec, ktorú potrebujete, sú peniaze. V prvom rade je to idea, ktorá musí byť silná a zomkne ľudí, aby vytvorili spoločenstvo. Pretože veľa komunít malo peniaze, ľudí, ale stroskotali a rozpadli sa práve preto, lebo nemali silnú myšlienku. A to je až 90 % komunít. Peniaze získavame tiež z organizovania seminárov a kurzov. Má vaša komunita jeden rozpočet? Alebo ako môžu ľudia v Tamere zarábať peniaze? V Tamere si ľudia nepredávajú veci navzájom (spolupracovník spolupracovníkovi). Ľudia, ak si chcú zarobiť nejaké peniaze, musia ísť pracovať mimo Tamery. Väčšinou chodia brigádovať na rôzne festivaly a akcie. Keďže tu nemôžeme zarábať peniaze, získavame vreckové. Je to veľmi nízka čiastka, ktorá nepokryje výdavky na cestovanie, ale iba bežné náklady na kávu, čaj, hygienické potreby a iné. Ale ak niekto potrebuje peniaze Foto: Tibor Eliot Rostas

na cestu, napr. domov alebo na niečo špeciálne, požiadame proste o „dar“, a to tu stále funguje. Ako nakladáte s peniazmi, ktoré získate z organizovania seminárov a kurzov? Všetky peniaze, ktoré získame z aktivít, či už organizovania kurzov alebo členských poplatkov, príp. baru a obchodu, idú do spoločného rozpočtu komunity. Z tohto rozpočtu sa potom platia všetky poplatky a náklady na chod komunity – energia, telefóny, internet... Tento rozpočet spravuje tím ľudí, ktorí sú zaň zodpovední. Je to ﬁnančný tím, ktorý tiež rozhoduje a schvaľuje plánované výdajky na jednotlivé projekty. Ak by niekto chcel pozvať priateľov napr. z Afriky, ktorí nemajú peniaze na cestu k nám, ﬁnančný tím odsúhlasí, či im tento príspevok poskytneme, alebo nie. Prípadne ak by sa chcel niekto z našej komunity zúčastniť nejakej zahraničnej konferencie, musí požiadať o ich súhlas. Tieto veci sa netýkajú súkromných záležitostí, iba projektov súvisiacich s našou prácou. Kto kúpil tento pozemok? Sabine a Charly. V súčasnosti ho vlastní jedna spoločnosť, ktorú zasa vlastnia a spravujú 2 asociácie a členovia našej komunity sú členovia týchto asociácií. Musí to tak byť ošetrené z právnického hľadiska, pretože komunita ako Tamera nie je legálna záležitosť. Stretávajú sa ľudia z komunity spoločne na pravidelných stretnutiach, v rámci ktorých rozoberajú aktuálne témy? Áno, mávame takéto stretnutia trikrát do týždňa – v utorok poobede, v piatok poobede a v sobotu ráno. V rámci týchto stretnutí, ktoré organizuje naša vláda, pozostávajúca z troch ľudí a dvoch asistentov, sa rozoberajú aktuálne témy a problémy týkajúce sa Tamery. A počas týchto stretnutí dospievajú k rozhodnutiam. Ak sa to týka nejakej špeciálnej oblasti, na stretnutie si stále prizvú špecialistov z tejto oblasti, členov komunity. Keď sa na niečom dohodnú, resp. rozhodnú, potom sa táto záležitosť vezme a rozoberá s inými členmi komunity v kruhu. Počas tých našich troch stretnutí do týždňa sa venujeme aj štúdiu, umeniu a mávame fóra. Dopočuli sme sa o politickom ašrame, mohli by ste nám priblížiť jeho funkciu? Je to miesto, kam ľudia môžu prísť po hlbšie

EXPEDÍCIA ARCHA > TAMERA

pochopenie, napr. každý mesiac sa organizuje ašram týždeň, počas ktorého môžu ľudia meditovať, cvičiť jogu, pracovať v tichu... Je to viac o spiritualite ako politike. Počas tohto týždňa sa rozoberajú aj veľmi osobné témy, hlboké témy týkajúce sa života. Zároveň naša zakladateľka Sabine sa vie dostať do tranzu, v ktorom ľuďom odpovedá na rôzne otázky. Je to veľmi nápomocné, lebo prináša iný pohľad na riešenie problémov alebo na problémy samotné. Zároveň radí a prináša správnu cestu, resp. riešenie problému. Viete nám povedať niečo bližšie o projekte voľná láska? Hlavná myšlienka tohto projektu je nájsť schopnosť hovoriť pravdu a získať naplnenie v oblasti lásky. V mnohých partnerstvách nie sú partneri schopní hovoriť si navzájom ozajstnú pravdu. Pretože keď niečo poviem, ten druhý môže byť ranený a hneď na to reagovať. To je typická črta partnerstiev a z nej niet cesty späť. Preto sme si položili otázku, čo by sme mohli urobiť, aby sme podporili lásku. Dôležité je zabezpečiť priestor pre pravdu. Niekedy sa stáva, že jednému alebo obom partnerom sa páči aj niekto iný. Preto sme si povedali, že by sme sa mali vedieť podeliť medzi sebou aj o túto skutočnosť, podeliť sa o informáciu a netrýzniť partnera. Môžeme to urobiť bez vytvárania strachu a žiarlivosti u partnera? Je možné nasledovať svoj záujem o niekoho iného bez toho, aby sme urobili svojho partnera žiarlivého? Pretože ak toto neurobíme, sexualita sa stane niečím pekným, ale nie tým, čo by sme naozaj preciťovali – skutočnú energiu. Vezmime si pár, ktorý žije spolu vyše 30 rokov. Tam záujem o sex klesá. Preto sme si povedali: poďme vytvoriť vzťahy, kde bude vzájomná dôvera narastať spolu so slobodou. Zároveň nie každý dokáže žiť vo vzťahu, prečo by teda mali mať sex iba ľudia, ktorí žijú vo vzťahu? Všetky páry, ktoré žijú v Tamere, fungujú na princípe voľnej lásky, alebo máte aj monogamné páry? Máme aj monogamné páry, resp. páry, ktoré sa rozhodli žiť v monogamnom zväzku z viacerých dôvodov, napr. preto, že sa chcú stať rodičmi alebo jednoducho chcú byť iba spolu. Nastala u vás taká situácia, že žena má deti od

dvoch iných mužov? Ako to potom vyzerá, kto sa vlastne stará a vychováva deti? Starostlivosť o deti je tá najjednoduchšia časť, pretože sa o ne stará komunita. Ale máme aj prípad, že matka nemá otca pre svoje dieťa, stalo sa to neplánovane a muž sa nechcel stať otcom, pretože chcel mať dieťa s inou ženou. Toto nie je spôsob, akým by sme to chceli, ale stalo sa to a povedali sme si: v poriadku, bude to dieťa celej komunity. Matka to dieťa chcela i napriek tomu a neskôr si našla muža, ktorý prijal dieťa za svoje a stal sa jeho otcom. Ale toto, samozrejme, nie je bežný prípad. Bežný prípad je, že ak žena chce byť matkou, musí sa opýtať komunity a nájsť otca pre svoje dieťa, pretože deti sú šťastné, ak majú oboch rodičov. A komunita tiež dá požehnanie takému prípadu, keď má za dieťa kto prebrať zodpovednosť. Máte nejakú školu pre deti? Je to pre nás dôležitá téma, pretože sme štátu predložili žiadosť o otvorenie medzinárodnej školy. Momentálne máme školu iba pre malé deti, staršie musia navštevovať školu vo vedľajšej dedine. A preto by sme radi mali školu, do ktorej by mohli chodiť aj staršie deti. Deti v portugalskej škole sa prvé dva mesiace učia po portugalsky a potom sa pridružia k ostatným deťom. Je to veľmi veľká škola, plná pravidiel. My s tým nesúhlasíme, nechceme pre naše deti takúto cestu. Je to od 5. ročníka. A ak nezískame povolenie na založenie školy, do tej štátnej školy budú musieť chodiť aj malé deti. Ale to nechceme, pretože vidíme, ako sa naše staršie deti v tejto škole menia. Na jednej strane je dobré, že deti sú v kontakte aj s inými deťmi, ale zároveň tieto deti majú svoje zvyky, je medzi nimi až nezdravá súťaživosť. Naše deti sú iné, sú viac prírodne založené. Čo domáca výučba? Nie, tú nemáme. Ani to nie je u nás povolené. A ak, dieťa musí robiť každý mesiac skúšky na bežnej škole. Je Dieter Duhm váš guru? Čo znamená Dieter pre vás a pre členov komunity? On nikdy nechcel byť guru. Stále hovoril, že ľudia majú potrebu stále niekoho nasledovať. To je podľa neho potrebné vyriešiť a zmeniť v našom vnútri, pretože autoritou by sme mali byť sami

POĽSKO < EXPEDÍCIA ARCHA

Dieter Duhm, zakladateľ komunity ZEGG a TAMERA Foto: Tibor Eliot Rostas

pre seba. Dieter je zakladateľ Tamery. Je to jeho vízia. Môžeme povedať, že je to náš učiteľ. Určite to nie je absolútny kráľ Tamery. Takto to možno bolo na začiatku, keď som sem prišla. Pretože keď sa skupina formovala, padali rôzne názory na jej chod. Ocitli sme sa v situácii pred naším kolapsom a vtedy Dieter povedal, na akých princípoch by mala Tamera fungovať. Niektorí, samozrejme, odišli, ale veľa nás tu ostalo. Niekedy, keď neviem vyriešiť nejaký problém, poradím sa s ním. Pre mňa je jeho názor veľmi dôležitý, pretože zaňho hovoria jeho skúsenosti, vedomosti a nadhľad. I napriek jeho chorobe. Máte v Tamere lekárov? Áno, máme tím lekárov, ktorý je zložený z jedného klasického lekára a 2 homeopatov. Trikrát do týždňa majú konzultácie pre členov komunity. Ak potrebujeme pohotovosť v prípade vážnejších vecí, musíme ísť do nemocnice v najbližšom meste. Tameru označujeme aj ako liečivý biotop, čo predstavuje liečenie pomocou správneho zloženia elementov. Liečenie je jedna z hlavných tém v našej komunite, pretože to nie je záležitosť iba jednotlivca, ale hovorí aj ostatným, čo chce choroba všetkým povedať. Ľudia sú často chorí, pretože nie sú vo svojom živote šťastní. Majú veľa

starostí kvôli peniazom, partnerstvám, práci a tieto problémy spôsobujú naše choroby. Preto sa v Tamere snažíme vytvárať prostredie, kde sa ľudia môžu prirodzene liečiť a chrániť pred prostredím, v ktorom žili predtým. Čo vám dodáva najväčšiu nádej, a čo, naopak, spôsobuje skepsu v tejto komunite? (Smiech) Moja spontánna odpoveď na obe otázky je komunita. Práve dnes počas rozhovoru s Dieterom v rámci veľkého nedeľňajšieho stretnutia členov komunity ma niektoré jeho odpovede napĺňali nádejou. Často kladiem ľuďom otázky, či stále veria a majú nádej, že svet prežije. Veľa z nich mi odpovedá negatívne, že neprežije. Osobne si myslím, že musíme veriť. Najrôznejšie malé veci v komunite mi dávajú nádej. Napríklad včera som sa starala o deti. Hoci nemám vlastné deti a ani nie som s deťmi často v kontakte, je príjemné vidieť, ako tieto naše deti rastú a ako si navzájom dôverujú. Vidím ich vyrastať spolu ako dvojičky a potom sa z nich stávajú partneri. Komunikujú medzi sebou a rozumejú si, čo vo mne vzbudzuje veľkú nádej. Ako by podľa vás vyzeral perfektný svet? Podľa mojej predstavy by bol perfektný svet bez hraníc, bez štátov, ale s nezávislými regiónmi a komunitami. Komunity by inšpirovali regióny

EXPEDÍCIA ARCHA > TAMERA

a ľudia by tam mohli prísť a študovať. Ľudia by sa začali vracať na vidiek a tí, ktorí žijú v mestách, by mali viac priestoru a zelene. Každý región by vedel pre seba vyprodukovať jedlo, energiu, zabezpečiť si vodu. Zároveň by boli tieto regióny a komunity prepojené a obchodovali by medzi sebou. Keďže vidím, že dochádza k zásobovaciemu kolapsu, regióny by na to mali reagovať aj v reálnom živote. Moja vízia budúcnosti je byť samostatní a sebestační. Myslíte si, že je možné žiť v komunite bez akejkoľvek hierarchie? Myslím si, že hierarchia je stále. Nevidím na nej nič zlé. Také nevyhnutné zlo. Pretože hierarchia môže znamenať aj to, že ľudia sa učia od iných ľudí. A ľudia by sa mali vzdelávať a učiť. Skôr by som položila otázku – ako vychádzať s hierarchiou? Ľudia by sa mali rešpektovať a vzájomne sa od seba učiť – vravím tomu vzájomná hierarchia. Pretože guru môže byť skvelý v niečom, ale zasa v iných oblastiach môže mať medzery. Práve tam mu môžu pomôcť iní. Myslíte si, že na základe gréckych štátov sa môžu rozrásť aj viaceré komunity vo svete, ktoré nie sú začlenené do systému? Je možné takto vytvoriť novú platformu pre sociálno-politickú štruktúru na Západe? Áno, môže to byť jedna z možností. Keď vidím nový svet a potom vidím mestá, nemyslím si, že tieto mestá budú úplne zničené. Potrebujeme ekologické mestá a nie mestá, kde ľudia musia žiť iba kvôli práci, a nie preto, lebo to naozaj chcú. Potrebujeme zodpovedný postoj a prístup k životnému prostrediu. Myslím si, že komunity môžu pomáhať v tom, že ľudí budú o tomto správnom prístupe učiť a vzdelávať. Je tiež dôležité zistiť, aké maximum ľudí môžu jednotlivé komunity mať. Pretože aj v Tamere keď sme mali stále viac a viac ľudí, došlo k zmene. Už to nebolo také jednoduché, ľudia sa už medzi sebou tak dobre nepoznali, ale na druhej strane nám to poskytovalo oveľa viac možností. Výsledné riešenie sme videli v jednej veľkej komunite rozdelenej na menšie časti. Ako môžete zmeniť zmýšľanie verejnosti? Myslíte si, že by pomohol politický protest? Najprv sa ľudia musia zmeniť vo vnútri, najprv je potrebné pochopiť seba a prijať to. Nie je to

len o vytváraní nového sveta protestmi, najprv je potrebná zmena u seba. Je úžasné, čomu všetkému čelíte počas procesu tejto zmeny. Ako môžete vytvárať nový svet, keď ste stále lakomý, žiarlivý, egoistický a nahnevaný? Najprv musíte spraviť niečo s týmto, a tak zmeniť energiu okolo seba. Nie sme ako mnísi v Indii, ktorí iba meditujú. To je dávno preč. Vezmime si hypotetický príklad. Európa je v troskách, ekonomický systém skolaboval, vonku sa preháňajú hordy ozbrojených gangstrov, ktorí lúpia majetok. Máte nejaký systém, ako sa voči tomu brániť? Myslím si, že sa to môže stať. Rozprávali sme sa o tom v ZEGG – čo sa môže stať, čo môže prísť. V Tamere je všetko otvorené, nič nie je zamknuté. Dokonca ani miesto, kde sú uložené peniaze, takže ktokoľvek ich môže vziať. O tomto vie každý člen komunity, a dokonca aj naše okolie. Pred týmto nie sme ochránení. Myslíme, že je nemožné postaviť dostatočne vysoké múry, ak niekto príde. Ak niečo také príde, tento svet nás neochráni. Myslím si, že súčasťou ochrany je aj to, aby sme boli v kontakte s našimi susedmi. Investovali sme veľmi veľa do vybudovania dobrých vzájomných vzťahov. Naši susedia vedia, čo robíme a máme s nimi spoločné projekty. V prípade, že sa niečo stane a príde skupina ľudí, ktorí budú chcieť kradnúť, čo môžu ukradnúť? Jedlo z polí, ktoré im môžeme dať? Osobne si myslím, že už len myšlienka na potrebu ochrany je súčasťou zlého myslenia. Uvažujete v Tamere „survivalisticky“, alebo to považujete za irelevantné? Môžeme povedať, že celá Tamera je projekt zameraný survivalisticky, na schopnosť prežiť. Vytvárame stratégie na prežitie pred blížiacim sa kolapsom, ktorý naozaj prichádza. Ak by prišiel kolaps, máme vlastnú energiu, vodu aj jedlo. Toto sú najdôležitejšie veci, ktoré potrebujeme. A nie je to len tento dôvod, prečo chceme mať vlastné zdroje. Je to pre nás celkovo lepšie, pretože aj kvalita toho, čo máme, je oveľa vyššia, no zároveň už nechceme naďalej podporovať tento systém. Na tomto článku spolupracovala Stanislava Borská. Foto: Tibor Eliot Rostas

ALTERNATIVE VITA > SILA HLASU

Marián Benka

SILA HLASU

DÔVODOV, PREČO JE TOĽKO ĽUDÍ V MODERNEJ SPOLOČNOSTI CHORĽAVÝCH, NESPOKOJNÝCH A VYSTRESOVANÝCH, JE MNOHO. PATRIA MEDZI NE ZNEČISTENÉ ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, NEKVALITNÉ POTRAVINY, ZVÝŠENÉ SEBECTVO, TLAKY NA PRACOVISKU... MÁLOKOMU VŠAK NAPADNE, ŽE KVALITA NÁŠHO ŽIVOTA A ÚROVEŇ NÁŠHO POCITU ŠŤASTIA SÚ NÍZKE AJ PRETO, ŽE SME SI PRESTALI SPIEVAŤ.

eský alternatívny hudobník, spisovateľ a duchovný učiteľ Vlastimil Marek sa okrem iného zaoberá pôvodným významom hudby a spevu, tak ako fungovali a dodnes fungujú v pôvodných domorodých spoločenstvách. Spoločné bubnovanie, spev a tanec okolo ohňa nie sú podľa neho len kultúrnym programom alebo zábavou na voľné chvíle. Vďaka nim sa celá komunita nalaďuje na spoločnú vlnu, ľudia sa prepájajú medzi sebou navzájom, a zároveň sa harmonizuje ich vnútro, odstraňujú sa bloky a uvoľňujú napätia. Je to teda duchovný zážitok, a zároveň aj ozdravujúci proces, prevencia proti ochoreniam. Podľa Marka vibrácie hudby, ktorú počúvame, postupne prenikajú hlbšie a hlbšie do nášho organizmu, až napokon rezonujú až na bunkovej úrovni. Samozrejme, agresívna a disharmonická hudba naše telo a dušu skôr rozladí ako vylieči. V každom prípade na to, aby sa celý človek, vrátane jednotlivých buniek, naladil na skladbu a začal s ňou harmonizovať, potrebuje

ju počúvať aspoň osem minút. Preto domorodci spievajú dookola rovnakú melódiu alebo budhistickí mnísi dookola vyspevujú jednu mantru. Žiaľ, v čase gramofónových platní vznikol štandard trvania jednej skladby tri-štyri minúty. Viac sa na jednu stranu malej singlovej platne nevošlo. Hoci v čase digitálnych médií už na tom nezáleží, v hudobnom priemysle takáto dĺžka skladieb zo zotrvačnosti stále prevažuje. Keď si pustíte rádio, vaše bunky sa podľa Marka idú zblázniť. Ešte sa ani nestihnú naladiť na jednu melódiu, už sa na nich valí druhá. Švédsky alternatívny pedagóg a jeden zo zakladateľov intuitívnej pedagogiky Pär Ahlbom (rozhovor s ním sme priniesli v minulom čísle) je pôvodne hudobníkom a doteraz pôsobí aj ako hlasový pedagóg. Tvrdí, že dnešné hudobné nástroje, ale aj ľudský hlas, prišli o svoju liečivosť, pretože stratili svoju nazalizáciu. V prípade pôvodných hudobných nástrojov išlo o samotný zvuk materiálu, z ktorého bol nástroj vyrobený. Z pohľadu moderného človeka je však takýto

93 zvuk hrubý a narúša pôvodnú melódiu. Preto ho bolo treba pri vývoji ďalších hudobných nástrojov eliminovať. Je to podobné, ako keď si ľudia zvykli olúpať šupu z každého ovocia a zeleniny ako niečo hrubé a nevhodné. Až neskôr prišli vedci na to, že najviac vitamínov a výživných látok sa nachádza práve v šupke. Alebo ako keď ľudia začali dávať prednosť bielemu chlebu a pečivu, pretože ich v porovnaní s celozrnnými produktmi považovali za niečo „viac nóbl“. V prípade ľudského hlasu (ktorý inak môžeme považovať za najdokonalejší hudobný nástroj) sa pod nazalizáciou myslí reč a spev so zvýšeným rezonovaním v nosnej dutine. Takýto hlas sa dá trénovať špeciálnymi cvičeniami, založenými na vyslovovaní a prespevovaní určitých spoluhlások, najmä tzv. zadného „n“. Ahlbom tvrdí, že po niekoľkých týždňoch takéhoto cvičenia už človek nikdy nedostane nádchu a nebude ho bolieť hrdlo. Viac ako zdravotný účinok však vyzdvihuje duchovný a pedagogický význam spevu. Človek má v sebe nižšiu živočíšnu, ale aj vyššiu duchovnú

zložku. Spev podľa Pära pomáha „krotiť zviera v nás“ a utvárať v nás vyšší poriadok. Považuje ho tiež za jeden z kľúčových prvkov vo výchove detí. Starí šamani používali spev ako súčasť liečenia. Napojili sa na klienta a začali spievať, pričom pieseň, ktorá v tej chvíli vznikala, bola určená špeciálne pre tohto človeka, aby v ňom zharmonizovala to, čo má byť zharmonizované. Dnešní muzikoterapeuti sa zaujímajú o tzv. alikvotný spev, ktorý bol pozorovaný najmä v domorodých kultúrach Tibetu, Mongolska a Tuvianska. Tuviansko je súčasťou Ruskej federácie, ide o oblasť pri hraniciach s Mongolskom, v ktorej sa do dnešných dní zachovala neprerušená línia šamanskej tradície. Každý rok sa tu koná festival alikvotného spevu a hudobné skupiny Huun-Huur-Tu a Yat-Kha, ktoré týmto štýlom spievajú, sa už stali medzinárodnými hviezdami žánru world music. Alikvotné tóny sú zvuky, ktoré vznikajú akoby na pomedzí dvoch zvukov, sú to tóny, ktoré sa nedajú zapísať do notovej osnovy. Majú však hlboký spirituálny a aj liečivý význam. Okrem

šamanských kmeňov boli zaznamenané aj pri mníšskych gregoriánskych choráloch. Spoločne spievajúci mnísi občas tvrdili, že mali dojem, akoby sa k ich spevu niekde vysoko pod klenbou kostola pridali anjeli. Tento „anjelský hlas“ bol však výsledkom spoločnej harmónie ich jednotlivých hlasov. Ide o vysoko postavené alikvotné tóny, tenké hvízdavé zvuky. Pri tuvianskom či inom domorodom speve vznikajú aj hlboké hrdelné alikvotné tóny, ktoré pripomínajú vrčanie alebo iné zvuky, vydávané divým zvieraťom. O alikvotných tónoch hovorí aj V. Marek, pričom tvrdí, že školené hlasy operných spevákov ich nedokážu zaspievať. Operný spev je síce z estetického hľadiska prekrásny, podľa Marka však odvádza hlas od jeho prirodzenosti. Základná technika na precvičovanie alikvotného spevu je pomalé ťahavé prespevovanie série samohlások presne v tomto poradí: U – O – A – E – I a potom aj naopak I – E – A – O – U. Nespieva sa však sekane, ale plynulo, takže výsledný zvuk znie ako „uuuoooaaaeeeiii, iiieeeaaaooouuu“. Ak to človek spieva správne, alikvotné tóny zaznievajú počas prechodov medzi jednotlivými samohláskami. Ako prípravné cvičenie je možné najprv len niekoľko minút spievať jednotlivé

samohlásky. Teda najprv spievame iba uuu, potom ooo a tak ďalej. Pritom U necháme vibrovať v oblasti panvy, O v oblasti brucha, A v oblasti srdca, E v oblasti hrdla a I v oblasti hlavy. Potom prejdeme k ťahavému uuuoooaaaeeeiii, iiieeeaaaooouuu, pričom vedome presúvame pozornosť po príslušných častiach tela, najprv zdola nahor, potom zhora nadol. Ale ak sa vám aj nechce „šaškovať“ s takýmito cvičeniami, vždy si môžete jednoducho zaspievať. Spievať si pri práci alebo len tak spievať o svojich pocitoch, o tom, čo práve prežívate. Nemusí to byť žiadna skvelá produkcia, môžete spievať, čo vám slina na jazyk prinesie. Začať môžete tíško a postupne pridávať hlasitosť. Postupne sa skúšajte čo najviac uvoľniť v oblasti hrdla. Môžete sa aj vlniť do rytmu, vstať a začať spontánne tancovať. V istý moment možno príde okamih náhleho uvoľnenia, ja to vnímam, akoby som mal v hrdle záklopku, ktorá sa odrazu otvorila. Vtedy získate prístup k dovtedy netušeným oblastiam vášho hlasu a budete zrejme sami prekvapení, aké zvuky dokážete vylúdiť. Skúste vyspievať všetko: vašu radosť, vďačnosť, sklamanie, smútok či zlosť. Uvidíte, že sa vám uľaví.

LIEČIVÝ HOLOHLAVEC > ALTERNATIVE VITA

Viktor Memfer

LIEČIVÝ HOLOHLAVEC

V ŠESŤDESIATYCH ROKOCH MINULÉHO STOROČIA SA ZÁPADNEJ VEREJNOSTI NÁHLE OTVORILI DVERE DO NOVÝCH KOMNÁT ĽUDSKÉHO VEDOMIA. NASLEDUJÚCA SPOLOČENSKÁ REPRESIA VŠAK SO SEBOU ČOSKORO ZMIETLA HORLIVÝCH PROFESOROV A ICH SĽUBNÉ PSYCHOTERAPEUTICKÉ VÝSLEDKY S LÁTKAMI MENIACIMI VEDOMIE. V ČESKOSLOVENSKU, KDE SA VYRÁBALO LSD PRE VEDCOV CELÉHO VÝCHODNÉHO BLOKU, BOLA TIEŽ VANIČKA VYLIATA AJ S DIEŤAŤOM. PSYCHEDELICKÝM LIEKOM ČÍSLO JEDNA V USA SA TERAZ STÁVA PSILOCYBÍN. NACHÁDZA SA V HUBÁCH HOLOHLAVCOCH (TIEŽ LYSOHLÁVKACH) A JAVÍ SA AKO UŽITOČNÝ NAPRÍKLAD PRI LIEČBE DEPRESIE ČI ZÁVISLOSTI OD ALKOHOLU, TABAKU A INÝCH DROG. KLIN TAK BUDÚ, OBRAZNE POVEDANÉ, VYRÁŽAŤ KLOBÚKOM.

iečiť závislosť drogou, ktorú americký Národný úrad pre kontrolu obchodu s drogami (DEA) klasiﬁkoval ako vysoko návykovú, sa môže zdať proti zdravému rozumu. No veda nepustí. „Čím silnejšia je subjektívna reakcia na psilocybín a čím viac pacient hovorí o mystic-

kej kvalite zážitku, tým väčšie je klinické zlepšenie jeho pitia aj psychologického stavu,“ hovorí Michael P. Bogenschutz, profesor na Univerzite Nového Mexika, ktorý nedávno dokončil pilotnú štúdiu, používajúcu „hubovú“ psychoterapiu na liečbu alkoholizmu. Profesor Grifﬁths s kolegami

ALTERNATIVE VITA > LIEČIVÝ HOLOHLAVEC

96 zase zapojil psilocybín do kognitívno-behaviorálnej terapie na odvykanie od fajčenia.

ŠTAFETA PO LSD Nedávna analýza kontrolovaných štúdií zo šesťdesiatych rokov v šiestich z nich odhalila konzistentne zvýšený účinok terapie v skupine dostávajúcej LSD. Táto droga sa ukazuje efektívnejšia ako súčasné tri legálne drogy pre liečbu závislosti od alkoholu. V USA v súčasnosti uprednostňujú psilocybín. V porovnaní s LSD je pri ňom menšie riziko paniky a paranoje a nemá taký pošramotený imidž ako LSD. „Výhodou psilocybínových tabliet je, že si ich nedávate každý deň celé mesiace alebo roky. Dáte si tabletu a máte silnú, bohatú skúsenosť. Preniknete k jadru,“ objasňuje doktor Stephen Ross z Bellevue Hospital Center v New Yorku, ktorý tiež vedie psychedelický výskum na medicínskej fakulte Newyorskej univerzity. Halucinogény, ako sa psychedeliká tiež nazývajú, na rozdiel do alkoholu, nikotínu, kokaínu a heroínu nespôsobujú fyzickú závislosť. No i tak môžu byť zneužívané,

môžu tiež vyvolať psychózu. Psilocybínom je možné aj otráviť sa, k smrteľnému predávkovaniu holohlavcom dosiaľ nedošlo. Traduje sa, že časté užívanie čarovných húb môže poškodiť pečeň. Aj preto mnohí užívatelia preferujú vývar. Najväčším zdravotným rizikom je, paradoxne, možnosť zámeny s jedovatými druhmi. Samotný psilocybín zrejme môže mať aj iné terapeutické využitie. Mohol by pomáhať aj pri liečbe depresií. Hlavným autorom dvoch nových štúdií je Dr. Robin Carhart-Harris z Lekárskej fakulty londýnskej Imperial College, sekundoval mu profesor neuropsychofarmakológie Dr. David Nutt. V prvej štúdii tridsiatim dobrovoľníkom aplikovali vnútrožilovo psilocybín a pomocou magnetickej rezonancie merali ich mozgové aktivity. Pri depresiách dochádza k nadmernej aktivite v prednej mozgovej kôre, po aplikácii psilocybínu došlo k poklesu aktivity v týchto oblastiach, zodpovedných za ukladanie a triedenie poznatkov o svete. Čím viac v nich poklesla aktivita, tým viac vzrástla intenzita geometrických vízií. Pacienti však po jednej dávke psilocybínu nasledujúci polrok menej trpeli depresiami. Druhá štúdia s desiatimi účastníkmi so skúsenosťami s psychedelickými drogami preukázala zvýšenú schopnosť vybaviť si osobné spomienky, čo by sa tiež mohlo hodiť pri psychoterapii. Hlásené živšie spomienky po požití psilocybínu korešpondovali so zvýšenou aktivitou v oblastiach mozgu spracovávajúcich zmyslové vnemy.

SVETLO NA KONCI UMIERANIA Doktor Charles S. Grob študoval redukcie úzkosti pacientov v poslednom štádiu rakoviny. Po psilocybíne im ustúpila úzkosť a strach zo smrti, aj o niekoľko mesiacov mali lepšiu náladu. Štúdie sa zúčastnilo tucet dobrovoľníčok oboznámených prevažne s halucinogénmi (bol medzi nimi aj jeden muž) v pokročilom štádiu rakoviny. Pacientkám s pokročilou rakovinou a úzkostnou poruchou podali placebo a 0,2 mg psilocybínu na kilogram hmotnosti (14 mg na 70 kg). Psilocybín redukoval úzkosť najvýraznejšie po jednom a potom po troch mesiacoch. Nálada sa po jedinej dávke zlepšila na dva týždne, po šiestich mesiacoch sa zlepšili ukazovatele depresie. Všetci znášali sedenia dobre, mali ob-

97 razy otvárajúce nové perspektívy vysporiadania sa s neveselými vyhliadkami, a tiež pocit väčšej spolunáležitosti s priateľmi a rodinou. Nikto z nich nezažil silnú úzkosť, ani tzv. bad trip (nepríjemný, traumatizujúci zážitok). Profesor Roland Grifﬁths v predchádzajúcej štúdii s 36 účastníkmi bez skúseností s psychedelikami ukázal, že psilocybín sprostredkoval mystické stavy a niekedy aj veľký strach, pričom čas objavenia sa strachu sa nedal predvídať. Preto bol dôležitý neustály monitoring. Grifﬁths potom skúmal vplyv vzostupného a zostupného dávkovania na ľudí stredného veku, vykonávajúcich náboženskú alebo spirituálnu aktivitu aspoň raz do týždňa. Psilocybín u 39 % prevažne vysokoškolsky vzdelaných, s drogami neoboznámených dobrovoľníkov vyvolal strach zo straty duševného zdravia alebo pocit uviaznutia. Sedemdesiatdva percent zažilo kompletný zážitok mystického typu (obe pri aspoň 20 mg na 70 kg). Mesiac po jednej z oboch silných dávok 94 % účastníkov tvrdilo, že sa zvýšil ich pocit celkovej pohody a 83 % ju hodnotilo ako najsilnejší

alebo jeden z piatich najsilnejších spirituálne dôležitých zážitkov. Stavy mystického typu boli častejšie a výraznejšie vo vzostupnej dávke než v klesajúcej. Šesť zo siedmich dobrovoľníkov malo pocity strachu, resp. akútnej úzkosti pri 30 mg na 70 kg, keď bolo zaznamenaných aj 7 z 8 prípadov bludov a paranoidného myslenia. Všetkých šesť pozitívnych kritérií (postoje k životu, k sebe, nálada, altruizmus, správanie a spiritualita) a pocit životnej pohody a uspokojenia pacientov vykázali nárast priamoúmerný dávke. Boli zaznamenané aj pocity posmrtnej kontinuity vedomia. Mystické stavy vyvolané požitím účinnej látky holohlavca sú ozvenou minimálne šesťtisíc rokov starých obradov. Zodpovedne používaný psilocybín by mohol nájsť využitie v modernej medicíne. MUDr. Filip Tylš v magazíne Legalizace tvrdí, že „psilocybín patrí do základnej sady nástrojov, ktoré skúsenému užívateľovi umožňujú stať sa lepším človekom“. Viac informácií o psilocybínových štúdiách nájdete na http://csp.org/psilocybin.

ALTERNATIVE VITA > NAŠE TELO JE ZAPLAVENÉ ZBYTOČNÝM CUKROM

Michal Lištiak

NAŠE TELO JE ZAPLAVENÉ

ZBYTOČNÝM CUKROM

AK BY SOM MAL VYPICHNÚŤ JEDNÉHO VINNÍKA, ZODPOVEDNÉHO ZA RAPÍDNY NÁRAST OBEZITY A CELKOVÝ KOLAPS ORGANIZMOV, BOL BY TO CUKOR. VYSOKO NÁVYKOVÝ, PRÍŠERNE OSLABUJÚCI, AVŠAK SKUTOČNE PÔŽITKÁRSKY CHUTNÝ. 98

nožstvo cukru, a najmä jeho výskyt v potravinách sa za posledné dve dekády mnohonásobne zvýšil. Jeho prítomnosť si neužijú iba priaznivci sladkostí, ale aj tí, ktorí sladké veľmi nemajú radi. Postupne boli naše chuťové bunky natoľko zdegenerované, že už niekedy ani nerozlíšime prirodzené chuti. To, že konzumujeme cukor v pečive, hamburgeroch, dokonca aj slaných pochutinách, by mnohým z nás ani nenapadlo. Cukor je v prvom rade nezdravý sacharid. Existuje v dvoch základných podobách: 1. jednoduché cukry – monosacharidy, ako glukóza, fruktóza a galaktóza, 2. komplexné cukry – disacharidy, ako sacharóza, maltóza, laktóza. To, že sa cukor získava zväčša z cukrovej repy alebo cukrovej trstiny, vám asi hovoriť nemusím. Avšak to, že ho nekonzumujeme v takom stave, ako ho tieto zdroje obsahujú, asi mnohí nevedia. Po žatve sa tieto rastliny spracujú a začína sa raﬁnovať. Proces, pri ktorom sa pri obrovských teplotách cukor spracuje, pridajú sa do neho rôzne chemikálie, bielidlá a podobné zákerné toxíny. Vznikne nám krásny biely kryštál alebo prášok, ktorý nehrudkovatie a dlho vydrží v ne-

zmenenom stave. Takýto cukor má NULOVÚ nutričnú hodnotu. Je to LEN biela raﬁnovaná hmota. Superkalorická hmota. Nič iné. Telo človeka má dve možnosti, ako spracovať cukor: spáliť ho a premeniť na energiu, alebo premeniť ho na tuk, ktorý sa ukladá v tukových bunkách. Znamená to, že keď metabolizmus umožňuje cukru spaľovať sa, je všetko v poriadku? Nie je to také jednoduché. V tele je oveľa viac priestoru na vytváranie tukových buniek ako podmienok na spálenie cukru na energiu. Navyše sa v obidvoch prípadoch organizmus poriadne natrápi a slabne. Reťazec, samozrejme, pokračuje. Keď už máme cukor v krvi, náš pankreas dostáva signál, že je potrebné vylúčiť inzulín, aby sa prebytočný cukor spotreboval. Avšak čím viac cukru je v krvi, tým viac inzulínu je potrebné vylúčiť, aby sa glukóza premenila a uložila ako glykogén v pečeni, svaloch a tukových bunkách. Túto rovnováhu sa nám veľmi nedarí dodržiavať práve kvôli nadmernej konzumácií cukru, a tak pankreas vylučuje čoraz viac inzulínu, čo spôsobuje rapídny pokles cukru v krvi. Výsledok? Hypoglykémia. Naše telo si pýta EŠTE VIAC CUKRU!!! A my poslúchneme. Telo chce cukor, dáme mu

NAŠE TELO JE ZAPLAVENÉ ZBYTOČNÝM CUKROM > ALTERNATIVE VITA

ho. A všetko sa môže opakovať dookola, až kým sa to našim orgánom (vo väčšine prípadov pankreasu, srdcu, pečeni, slezine a obličkám) prestane páčiť. Potom štrajkujú. A my sa môžeme topiť v problémoch, ako sú cukrovka, srdcovo-cievne ochorenia, choroby pečene a obličiek a výrazne oslabená funkcia sleziny (v čínskej medicíne jedného z najdôležitejších orgánov). Mnohým spoločnostiam potravinového priemyslu bolo proti srsti, že sa ich výrobky nekupujú, lebo obsahujú cukor. A tak prišli s jeho náhradami, aby nás nielen zmiatli, ale aj marketingovo pritiahli. Všetky tieto náhrady môžete často vidieť na obale výrobkov: agávový sirup, datľový sirup, hnedý cukor, trstinový cukor, kukuričný sirup, kukurično-fruktózový sirup, dextróza, maltóza, kryštalická fruktóza, med, glukóza, sacharóza, laktóza, aspartam, sacharín, cyklamát, sorbitol, xylitol, sukralóza, hroznový cukor, prírodná fruktóza, sirup z melasy. Ešte by som ich možno pár vedel vymenovať, ale načo? Je očividné, o čo tu ide. Zákon stanovuje uvádzať kompletné zloženie. Vo väčšine prípadov to tak výrobcovia robia. Avšak bežní spotrebitelia si všimnú len veľký nápis BEZ CUKRU. Pritom v zložení môže byť až niekoľko z hore uvedených sladidiel, ktoré môžu tvoriť značné percento obsahu produktu. Žiadna z týchto alternatív nestojí za to, aby sme ju vkladali do úst. Jedinou výnimkou by bol snáď len kvalitne vyrobený med. A čo fruktóza? Po prvé, fruktóza je tiež často iba marketingovým ťahom. Fruktózu, ktorá je umelo pridávaná do výrobkov, alebo priamo ponúkaná ako náhradné sladidlo, nepovažujem za lepšiu alternatívu cukru. Má na organizmus podobné účinky a niekedy dokonca vyšší glykemický index ako cukor. Po spracovaní nie je pre telo nijako prospešná. Po druhé, prirodzene obsiahnutá fruktóza v ovocí je sprevádzaná mnohými vitamínmi, minerálmi, a najmä vlákninou. Aj napriek tomu, že som fanúšikom stravy s nízkou glykemickou hodnotou, považujem konzumáciu ovocia za prospešnú pre náš organizmus. Avšak iba v jeho prirodzenom čerstvom stave. Nič nepokazíte, ak si budete vyberať skôr ovocie z nižším glykemickým indexom. Zároveň skon-

zumujete veľké množstvo vlákniny, čo sa vašim črevám bude páčiť. Príkladom sú čučoriedky, jablká, čerešne, slivky, grepy či ríbezle. Vodný melón a žltý cukrový melón by mali byť iba občasnou pochúťkou, pretože sú príliš bohaté na sacharidy s vysokým glykemickým indexom. Ak však chcete posunúť svoje stravovacie návyky ešte ďalej, konzumujte ovocie s mierou a radšej znásobte príjem zeleniny. Tá vám zaručí dostatok minerálov, vlákniny, vitamínov, enzýmov, a pritom nezaťaží telo množstvom sacharidov. Pre tých z vás, ktorí ste sa rozhodli pre zmenu, navrhujem tieto kroky: • Odstraňujte cukor zo svojej stravy postupne. Nie som fanúšikom drastických zmien. Telo si musí postupne odvyknúť od túžby po sladkom. • Pridajte do stravy viac kvalitných potravín. Raﬁnované potraviny a biela múka sú len zdrojom nekvalitných sacharidov. • Nesiahajte po sladkostiach a nekŕmte nimi ani svoje deti. Sú plné cukrov v rôznych podobách, o ktorých sme hovorili. • Máte chuť na sladké? Dajte si kvalitnú horkú čokoládu, trochu medu alebo oslaďte svoj dezert výťažkom zo stévie. • Napríklad aj taký čaj môže pôsobiť sladko. Skvelým príkladom je „honeybush”. Vaše telo si postupne odvykne od túžby po extrémnych sacharidoch a uspokojí ho aj jemne sladkastá chuť napríklad tohto čaju. Autor je tvorcom stránok www.e-wellness.sk.

ALTERNATIVE VITA > PRÍRUČKA PREŽITIA: ROZHODUJÚ SKÚSENOSTI

Patrik Žitník

PRÍRUČKA PREŽITIA: ROZHODUJÚ SKÚSENOSTI 14. ČASŤ NA KAŽDÚ KRÍZOVÚ SITUÁCIU EXISTUJE NIEKOĽKO RIEŠENÍ, ALE LEN NIEKTORÉ SÚ TIE SPRÁVNE. AKO ICH SPOZNAŤ? AKO Z MNOŽSTVA VEDOMOSTÍ A ZRUČNOSTÍ, KTORÉ STE PRI SVOJOM VZDELÁVANÍ POCHYTILI, VYBRAŤ TÚ, KTORÁ VÁM ZABEZPEČÍ RIEŠENIE KRÍZY PRI ČO NAJMENŠOM OHROZENÍ A S NAJLEPŠÍM MOŽNÝM VÝSLEDKOM? ODPOVEĎOU SÚ VAŠE SKÚSENOSTI. 100

pohľadu prežitia nie je ani také dôležité mať množstvo znalostí, ako vedieť ich efektívne a v pravý čas použiť. Je jasné, že ak niečo chceme využiť, musíme to najprv poznať a vedieť vykonať. Ak ste zvládli prvý a základný krok, teda osvojili si potrebné zručnosti a vedomosti, ste pred krokom číslo dva. Tento krok sa často podceňuje a zanedbáva. Je ním vytváranie „cvičných“ situácií, kde by ste boli nútení využiť množstvo osvojených vedomostí v krátkom čase, v strese a hlavne v kombinácii s inými podmienkami, ako boli tie, v ktorých ste svoje zručnosti a vedomosti získavali. Zmyslom je spájať všetky vedomosti do jedného celku a nebrať ich ako niečo samostatné a uzavreté. Podmienkou plnohodnotného tréningu je zakomponovanie niektorých obmedzujúcich faktorov ako sú hlad, čas, spánková deprivácia, obmedzený výstroj, sťažená východisková situácia, ročné obdobie alebo nepriaznivé počasie. Prvoradým cieľom je spoznanie samého seba a hlavne spoznanie svojich reakcií na rôzne podnety a stresové stavy. Druhým nemenej dôleži-

tým cieľom je získanie skúsenosti z vývoja danej situácie, jej stupňovania sa a vyvrcholenia. Poznatky z vašich rôznych pokusov zvládnuť tieto rôznorodé situácie vám v budúcnosti napomôžu zorientovať sa a následne sa správne rozhodnúť. Postupnosť cvičných situácií je daná ich náročnosťou, mali by na seba nadväzovať. Povedzme, že sa venujem problematike prežitia a zvládania krízových situácii dlhšiu dobu (cca 6 mesiacov). Mojím cieľom je získanie sebestačnosti, samostatnosti, fyzickej a psychickej odolnosti, zručnosti v používaní zbraní, pohybu v teréne a orientácie v problematike osobnej ochrany. Po získaní základných vedomostí a zručností sa ich snažím začať využívať v simulovaných komplexných tréningoch. Ako jeden z prvých sa rozhodnem realizovať pochod podľa mapy a buzoly aspoň na 10 km v teréne, kde nie sú vyznačené žiadne turistické trasy. Ďalší tréning je zameraný na prespanie s minimálnou výbavou. Nasleduje nočný pochod aspoň na 10 km s následným prespaním v prírode. Potom trojdňový tréning s prespaním bez

PRÍRUČKA PREŽITIA: ROZHODUJÚ SKÚSENOSTI > ALTERNATIVE VITA

spacieho vaku, zameraný na výrobu prostriedkov denného použitia, prípravu stravy a nápojov. Zaujímavosťou bude „prežiť“ 24 hodín v neznámom alebo málo známom stredne veľkom meste bez akejkoľvek výbavy a ﬁnančných prostriedkov. Ozajstnou skúškou bude nechať sa „loviť“ a skúsiť prežiť základný fyzický a psychický nátlak pri zajatí alebo vypočúvaní. Tri dni v tmavej malej pivnici bez hodiniek a akýchkoľvek hygienických potrieb určite dostatočne potrénujú psychiku. Je množstvo ďalších situácií spojených s bojovými umeniami, streľbou a inými potrebnými zručnosťami, ktoré by sme si takto mohli ďalej modulovať. Samozrejme, treba ich držať pod kontrolou precíznym plánovaním, pri ktorom rátame so všetkými možnými variantmi vývoja situácie. V prípade podcenenia plánovania môžu vzniknúť nepredvídateľné komplikácie s rôznymi, až nechcenými následkami. Netreba zabúdať na nosné prvky, ako sú body rozhodnutia, ústupová trasa alebo spôsob ukončenia a časová rezerva. Nie je hanba položiť si základné otázky typu: Má zmysel ďalej pokračovať? Stíham to? Cieľom je totiž získať skúsenosti, a nie za každú cenu riskovať.

Zvládanie tréningových situácií je menej zaťažujúce, ale o to viac psychicky náročné i napriek tomu, že viete, že ide „len“ o výcvik. V prípade, že takéto aktivity budete realizovať v skupine, pribúda zodpovednosť za ostatných účastníkov, ale je to oveľa menej psychicky náročné. Vzájomná blízkosť a pocit spolupatričnosti či pomoci sú vždy upokojujúce. Ak si sami neviete vytvoriť potrebnú situáciu alebo tréning na vyskúšanie vašich poznatkov a získanie cenných skúseností, máte niekoľko možností: • Nájdite skupinu osôb, ktoré majú podobné zmýšľanie a vzájomne si takéto situácie vytvárajte. • Akákoľvek bojová hra, i keď to znie divne, je dobrý prostriedok na získanie skúseností. V prípade, že je to hra spojená s využívaním zbraní (akýchkoľvek „značkovačov“), získate neoceniteľné skúsenosti v správaní sa v situáciách, kde sa zbrane používajú. Nehovoriac o tom, že bez skúseností z pohybu v teréne, topograﬁe a nocovania v prírode sa nezaobídete. Navyše pri tom zažijete správnu dávku stresu a adrenalínu. • Staňte sa členom akéhokoľvek záujmového spoločenstva súvisiaceho s prírodou a športom. Pri dlhých túrach vo vysokohorskom prostredí, horolezectve, skautingu alebo aktívnej pravidelnej účasti na akýchkoľvek aktivitách v prírode zažijete situácie, ktoré vás určite poučia. • Nechajte to na profesionálov a zaplaťte si nejaký zážitok alebo náročný tréning. Na záver pripomeniem, že čokoľvek ste sa naučili pred 6 mesiacmi a aktívne ste to nepoužívali, s istotou ste to zabudli, alebo ste stratili potrebnú zručnosť. Z tohto dôvodu je potrebné vedomosti, ktoré ste získali, pravidelne využívať, alebo sa k nim raz za čas vrátiť. Napríklad vo forme recesie pri opekaní s priateľmi. Na druhej strane pocit strachu, paniky alebo stresu, ktorý ste už raz skúsili, vám vždy ostane v pamäti. A tá skúsenosť či spomienka vám jasne dá najavo vaše hranice a smer, ktorým by ste sa mali uberať, ak sa situácia začne opakovať. Autor je lektorom kurzov prežitia www.armytraining.sk.

101

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > NEBEZPEČNÁ PRIĽNAVOSŤ

Zuzana Peniašková

NEBEZPEČNÁ PRIĽNAVOSŤ

102

enej oleja, jednoduché umývanie a značná popularita. To vystihuje kuchynský riad s nepriľnavým povrchom, často označovaným skratkou PTFE. Polytetrafluóretylén (PTFE) je v produktoch pretavený do rôznych obchodných názvov, jedným z nich je aj teflon, registrovaná známka spoločnosti DuPont. Desiatky správ a štúdií z priemyselných a vedeckých zdrojov priniesli znepokojivé závery o bezpečnosti riadov s nepriľnavým povrchom. Emeritný profesor chémie na University of Pittsburgh Robert L. Wolke sa domnieva, že sú bezpečné dovtedy, kým nedôjde k ich prehriatiu. Pri vyšších teplotách sa povlak môže začať rozkladať na molekulárnej úrovni a toxické až karcinogénne častice a plyny sa môžu uvoľniť do okolia. Chemické fragmenty potom končia v potravinách. Emitované výpary zas spôsobujú symptómy podobné chrípke a môžu mať fatálne následky pre okrídlených domácich miláčikov. Spoločnosť DuPont síce zastiera škodlivosť teflonu, no súhlasí s tým, že teplota 260 °C je odporúčané maximum pre varenie na tomto povrchu. Výskumníci z Good Housekeeping Research Institute podrobili kuchynskému testu rôzne panvice s nepriľnavým povrchom v bežných podmienkach pre mnohé domácnosti. Sami boli prekvapení, ako rýchlo došlo k ich prehriatiu. V roku 2003 priniesla organizácia Environmental Working Group správu, že teflonové povlaky môžu za 3 – 5 minút dosiahnuť 370 °C a uvoľniť tak 15 toxických plynov a chemikálií, vrátane dvoch karcinogénov. Ďalším problémom je, že pri výrobe mnohých fluórovaných polymérov, vrátane teflonu, sa používa nebezpečná kyselina perfluóroktánová (PFOA, C8). V roku 2010 publikovala Európska komisia vyhlásenie o rizikách PFOA a podobne

využívanej látky PFOS. Kým používanie perfluóroktánsulfónanu (PFOS) bolo obmedzené smernicou, používanie PFOA nie, s vysoko diplomatickým odôvodnením, že „EÚ skúma tento materiál a obmedzí jeho použitie v budúcnosti, ak sa nájdu bezpečnejšie, ekonomicky schodné alternatívy“. Viaceré štúdie naznačujú, že vyššia hladina PFOA v krvi je u ľudí spojená s celým radom zdravotných rizík, ako je nebezpečenstvo vzniku rakoviny, vysoká hladina cholesterolu, ochorenia štítnej žľazy a zníženie plodnosti. Dánski vedci v štúdii z roku 2009 spojili PFOA s nižšou kvalitou spermií u inak zdravých mladých mužov. Bolo preukázané, že PFOA potláča imunitný systém a zapríčiňuje tiež nízku pôrodnú hmotnosť. Štúdie ukázali, že chemikália je v nízkych hladinách prítomná v krvi 9 z 10 Američanov a v krvi väčšiny novorodencov. Vážnym odhalením bolo, že expozícia PFOA spôsobila vrodené chyby u detí narodených matkám pracujúcim v závode DuPont na výrobu teflonu. Niektorí výrobcovia kuchynského náčinia začali využívať zavádzajúci marketing v podobe označenia PFOA free, čo v konečnom dôsledku nič nerieši. Ak sa aj zbavíme PFOA, zostáva ešte PTFE s jeho nestálosťou a príliš nízkou teplotou rozkladu. Treba si kúpiť panvicu, ktorej výrobca uvádza, že PTFE neobsahuje (PTFE Free). Ak už sa predsa len rozhodnete používať panvice s nepriľnavým povrchom, je nevyhnutné dodržiavať niekoľko zásad. Uistite sa, že vaša panvica neprekročí teplotu 204 – 260 °C, čo môže byť mimo laboratória skutočne problém. Nikdy nenechávajte panvicu bez dozoru na otvorenom ohni alebo inom zdroji tepla. Nepoužívajte kovový príbor na teflonovom povrchu, ani abrazívne čistiace hubky pri umývaní. Neklaďte teflonové riady na seba. V prípade, že je riad s teflonovým povlakom poškriabaný, nepoužívajte ho.

(P)OTRAVINY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Dušan Budzák

(P)OTRAVINY JE KONZUMOVANIE MLIEKA A VÝROBKOV Z NEHO ZDRAVÉ? BEZ POCHYBNOSTÍ ZVYKNEME ODPOVEDAŤ, ŽE ÁNO. ISTE, AK JE TO LEN MLIEKO...

KARIČKA Zloženie: obnovené odtučnené mlieko, syry, maslo, taviace soli: E524, E450, E331, E339, smotana, stabilizátor (E472e, karagénan), jedlá soľ, regulátor kyslosti: kyselina citrónová, vitamín D E524 – Hydroxid sodný (ľudovo lúh) – v Českej republike môže byť použitý s výnimkou detskej výživy, v Austrálii nie je povolený. E450 – Difosforečnany – vysoké dávky v tele spôsobujú nerovnováhu a úbytok vápnika. E331 – Citrónany sodné – vyrábajú sa pridaním žieravej sódy do kyseliny citrónovej – pri nedostatku vitamínu D môžu spôsobiť zlé vstrebávanie vápnika a jeho nedostatok v tele. E339 – Fosforečnany sodné – pri vyššom príjme tiež spôsobujú nedostatok vápnika v tele.

ACIDKO MALINA Zloženie: mlieko, cukor, maliny, malinové pyré, glukózo-fruktózový sirup, modifikovaný škrob, pektín, farbivo – koncentrát šťavy z čiernej karotky a cvikly, arómy, regulátor kyslosti – kyselina citrónová, mliečne bielkoviny, smotanová kultúra, kultúra Lactobacillus acidophilus Prítomnosť modifikovaného škrobu v acidofilnom mlieku nechávame bez komentára – nie je potrebný.

PROTEIN – CHOCOLATE SHAKE Zloženie: plnotučné mlieko 31 %, voda, odstredené mlieko 29,3 %, mliečne bielkoviny, diétna vláknina, kakaový prášok, regulátor kyslosti – citrónan sodný, sladidlo – glykozidy steviolu, stabilizátor – karagénan, aróma Glykozidy steviolu (označenie E960) – Európsky úrad pre bezpečnosť potravín stanovil prijateľný denný príjem pre steviol glykozidy na 4 mg/kg. Konzervatívne odhady o tom, ako sú dospelí a deti vystavení steviol glykozidom, naznačujú, že tieto navrhované dávky už zrejme boli v potravinách prekročené. Samotná Stevia rebaudiana je v súčasnej dobe považovaná za neschválenú potravinu nového typu a nesmie byť použitá pri výrobe potravín.

103

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > MIESTO CHRÁNENIA KOSTÍ ICH MÔŽU POŠKODIŤ

Silvia Benková

MIESTO CHRÁNENIA KOSTÍ

ICH MÔŽU POŠKODIŤ

104

BIOFOSFONÁTY SA POUŽÍVAJÚ PRI LIEČBE OSTEOPORÓZY, ICH ÚČINNOSŤ JE VŠAK EŠTE SPORNEJŠIA AKO PRI VÄČŠINE LIEKOV, O KTORÝCH SME DOTERAZ V TEJTO RUBRIKE PÍSALI. NIELENŽE NEDOKÁŽU KOSTI OCHRÁNIŤ, ALE AJ ZVYŠUJÚ RIZIKO ICH ZLOMENIA. TAK AKO PRI MNOHÝCH INÝCH LIEKOCH, AJ TU SA UKAZUJE, ŽE PRÍPRAVOK MÔŽE VIESŤ PRÁVE K TOMU PROBLÉMU, PRED KTORÝM MÁ CHRÁNIŤ.

steoporóza je systémové ochorenie kostry, ktoré sa deﬁnuje ako zníženie obsahu kostnej hmoty a narušenie mikroarchitektúry kostného tkaniva, zapríčiňujúce zvýšenú krehkosť kostí. Počas ochorenia dochádza k zmene obsahu minerálov v kostiach, a tým aj pomeru medzi deštrukciou a výstavbou kostnej hmoty. Kedže sa znižuje množstvo a kvalita kostnej hmoty, zvyšuje sa riziko výskytu zlomenín. Biofosfonáty sú lieky, ktoré sa viažu v kostiach, majú schopnosť zablokovať nadmerné uvoľňovanie vápnika z kostí a môžu zvýšiť ich hustotu. Patrí medzi ne Aclasta – infúzny roztok, ﬂastin, ibandronat, bifodron, bonefos, risendros či zoledronat. Rozsiahla lekárska štúdia s cieľom schválenia nového lieku obsahujúceho biofosfonáty – alendronátu (Fosamax), na jednej strane preukázala

zvýšenie kostnej hustoty, celkové zníženie výskytu zlomenín v porovnaní s placebo liečbou však nebolo štatisticky významné. U podskupiny pacientok s osteopéniou (miernejšou, počiatočnou formou osteoporózy) nebolo preukázané dosiahnutie akéhokoľvek prínosu, dokonca sa v tejto podskupine žien po nasadení alendronátu frekvencia výskytu zlomenín zvýšila. Namerané zvýšenie hustoty kostného tkaniva sa síce naozaj deje, nedochádza však aj k zvyšovaniu kvality kostí a ich pevnosti. Je to teda iba efekt „pre oko“. Alendronát vytvára patologické (choré) kosti, ktoré sú možno hustejšie, ale aj slabé a krehké. Alendronátom ovplyvnené kosti sú v skutočnosti ešte náchylnejšie na spontánnu zlomeninu a nekrózu (odumretie), nie menej. Liek tak robí opak toho, na čo je určený. Najzávažnejšími nežiaducimi účinkami pri bra-

> SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ

ní biofosfonátov sú osteonekróza (odumretie) čeľustnej kosti, spontánna zlomenina stehennej kosti, poruchy srdcového rytmu a intenzívne, veľmi silné bolesti kostí a kĺbov. Tie sú spôsobované vznikajúcimi mikrozlomeninami v kostiach. A k mikrozlomeninám dochádza práve kvôli zníženej kvalite kostí spôsobenej liekom. Ďalším závažným nežiaducim účinkom je poškodenie sliznice pažeráka, pálenie záhy a reﬂux. Tieto lieky dráždia a poškodzujú tráviaci systém. Vyložene nevhodné sú pre pacientov s poruchami funkcie obličiek a čriev. Častými sú príznaky podobné chrípke, horúčka, zimnica, únava, asténia, bolesť, celková nevoľnosť, opuchy tkanív, časté močenie, smäd, nespavosť... Nežiaduce účinky sú výraznejšie a ich výskyt je pravdepodobnejší pri súčasnom liečení sa na iné ochorenia – osteonekróza sa vyskytuje najmä u pacientov, ktorí sú súčasne s biofosfonátmi liečení aj chemoterapiou a kortikosteroidmi a u pacientov podstupujúcich dentálny zákrok (vytrhnutie zuba). Keďže osteoporóza sa vyskytuje zväčša u ľudí vyššieho veku – nad 65 rokov, je veľmi pravdepodobné, že trpia aj iným ochorením, na ktoré sa liečia. Preto je riziko výskytu závažných vedľajších účinkov pomerne vysoké. Ak sa chcete vyhnúť liekom, potrebujete zvýšenú dávka vápnika a vitamínu D3. Jeho bohatým zdrojom je rybí olej, vytvára si ho aj telo pri vystavení sa slnečnému žiareniu. Na vstrebávanie, metabolizmus a regulovanie vápnika je potrebný horčík, vitamín D a veľmi dôležitý je aj vitamín K2. Ten reguluje vápnik v tele, „posiela” ho tam, kde má byť, a zabraňuje jeho nadbytočnému usadzovaniu sa v cievach. Ak chýba vitamín K2, môže sa celý tento dôležitý proces narušiť. Horčík zase vplýva na metabolizmus vitamínu D. Pri osteoporóze je dôležité konzumovať potraviny s vysokým obsahom vápnika (brokolica, špenát, sezam, ryby, mak...), prípadne vápnik dopĺňať aspoň na začiatku výživovými doplnkami s vitamínom K2 a horčíkom. Makový olej predstavuje veľmi dobrú alternatívnu terapiu a aj prevenciu osteoporózy – má vysoký obsah vápnika spolu s vitamínom D3. Veľmi dobré výsledky má aj rybí olej s organicky viazaným jódom.

Samuel Roth

SAMUELOVA

PRÍRODNÁ LEKÁREŇ

právnou životosprávou a zdravým životným štýlom možno pomôcť pri rôznych neduhoch. Problémy spôsobené osteoporózou nie sú výnimkou. V prvom rade by z vášho života mali zmiznúť cigarety a alkohol. Biely cukor je taktiež veľkým škodcom, a preto je vhodné nahradiť ho napríklad cukrom melasovým. Bielu soľ zas možno nahradiť himalájskou soľou. Do jedálneho lístka tiež môžete zaradiť pokrmy ako pšeno, pohánka, ovos, celozrnná ryža či iné celozrnné produkty. Nezabudnite ani na prísun zeleniny – konzumujte kapustu, kel, uhorku, mrkvu, petržlen, zeler, karﬁol, pór, cibuľu, papriku, zázvor, reďkovku či červenú repu. Pozor však na špenát, ktorý by ste, naopak, mali vyradiť. Pochopiteľne, nemusíte sa strániť ani ovocia, hoci s jeho prísunom by ste mali byť obozretnejší, pretože obsahuje cukor. I keď je „lepší“ ako ten biely. Pre spestrenie si môžete dopriať vlašské orechy, lieskové oriešky, slnečnicové, ľanové či tekvicové semienka, mak, olivy či marhuľové jadrá. S konzumáciou mandlí však buďte obozretní a radšej sa im vyhnite. Samostatnou kapitolou sú strukoviny. Určite nezaškodí fazuľa, šošovica, hrach či cícer. Tí „pokročilejší“ môžu siahnuť aj po nakličovaní. Dobrým začiatkom sú fazuľky mungo. Tie najprv na 12 hodín namočte. Po uplynutí tohto času ich prepláchnite a zvyšok vody vylejte. Fazuľky následne každých 6 hodín iba preplachujte (vodu opäť vylejte), až kým nevyklíčia. Potom ich môžete pokojne konzumovať.

105

PRÁVNA PORADŇA >

PRÁVNA PORADŇA PODVODNÍCKA SPOLOČNOSŤ Chcel by som sa opýtať, ako a kde je možné nahlásiť podvodnícku spoločnosť, ktorá ponúka pracovné miesta. Zdeno Š., Lučenec

106

V prípade, ak by vyššie uvedená spoločnosť spôsobila na vašom majetku alebo majetku tretej osoby škodu prevyšujúcu sumu 266 eur, odporúčam vám podať trestné oznámenie priamo na najbližšej polícii službukonajúcemu policajtovi alebo na najbližšej okresnej prokuratúre. Trestné oznámenie môžete rovnako podať aj na ktoromkoľvek súde ústne do zápisnice. Zápisnicu súd zašle bezodkladne príslušnému prokurátorovi na ďalšie vybavenie. Trestné oznámenie môžete urobiť aj písomne, telegraﬁcky, telefaxom, elektronickými prostriedkami. Neopomeňte skutočnosť, že podanie urobené telegraﬁcky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu je nutné potvrdiť a doručiť príslušnému orgánu písomne alebo ústne do zápisnice do 3 pracovných dní odo dňa, keď ste vyššie opísaným spôsobom úkon vykonali, samozrejme, s výnimkou písomného podania. Zákon presne neurčuje, aké náležitosti musí trestné oznámenie obsahovať, avšak súčasťou by mal byť čo najpresnejší opis skutku, všetky skutočnosti, ktoré sú vám známe, čas a miesto, kde bol spáchaný trestný čin, a kým. Upozorňujeme, že slovenská právna úprava v súčasnosti nepozná termín trestnej zodpovednosti právnickej osoby. Preto je nevyhnutné označiť fyzickú osobu, napr. konateľa, predsedu predstavenstva, fyzickú osobu – živnostníka a podobne, u ktorej je podozrenie, že spáchala trestný čin v pozícii štatutárneho orgánu spoločnosti. Predpokladaná účinnosť navrhovaného zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb je až od 1. 1. 2015. Napriek tomu odporúčam v trestnom oznámení uviesť aj názov a sídlo spoločnosti, uvedenie dôkazov na podporu vašich tvrdení a aspoň približné vyčíslenie škody, ktorú ste utrpeli. V trestnom oznámení

sa rovnako môžete domáhať, aby bolo v trestnom konaní rozhodnuté aj o nároku na náhradu škody. Svoje nároky musíte uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Na vysvetlenie dodávame, že uvedenú problematiku upravuje Trestný zákon a Trestný poriadok. Odpoveď vypracovala: Mgr. Natália Jurášová

PRÁVA BRIGÁDNIKA Aké možnosti mám ako študent-brigádnik u svojho zamestnávateľa pri vyjednávaní o pracovnej zmluve a pracovných podmienkach (zvýšenie hodinovej mzdy, príplatky za nočnú prácu, príplatky za prácu cez sviatky, gastrolístky, zamestnanecké beneﬁty)? Je možné založiť odbory? Od nového roku nás chcú posunúť pod personálnu agentúru. Doteraz sme boli zamestnancami ﬁrmy, potom už asi žiadne zmeny nedosiahnem. Alena R., Bratislava V prvom rade je potrebné vysvetliť pojmové znaky, ktoré dohodu o brigádnickej práci študenta (DBPŠ) odlišujú od pracovnej zmluvy. DBPŠ je iba jednou z troch dohôd, ktoré môže zamestnávateľ so zamestnancom mimo pracovného pomeru uzavrieť. Dôležité je práve slovo ,,mimo“ pracovného pomeru, pretože tieto dohody nezakladajú pracovný pomer, ide iba o určité doplnkové a atypické formy zamestnávania. DBPŠ je upravená v §227 a nasl. Zákonníka práce a zamestnávateľ ju môže uzavrieť iba s fyzickou osobou, ktorá má status študenta (teda žiak strednej školy alebo študent denného štúdia na vysokej škole) a ešte nedosiahla 26 rokov veku. A tu je rozdiel oproti ďalším dohodám (dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti), pretože ak fyzická osoba nespĺňa uvedené požiadavky, nemôže byť brigádnikom. Zamestnávateľ môže takúto dohodu uzavrieť so študentom iba výnimočne, napríklad ak by výkon práce v pracovnom pomere bol pre neho nehospodárny alebo neúčelný. Na druhej strane študentom-brigádnikom poskytuje možnosť za-

> PRÁVNA PORADŇA

robiť si a osvojiť si pracovné návyky v kolektíve. Výnimočnosť DBPŠ sa prejavuje v jej samotnom obsahu, pretože brigádnik má omnoho menej výhod ako zamestnanec v pracovnom pomere. Pod sankciou neplatnosti musí byť DBPŠ v písomnej forme a obsahovať minimálne požiadavky dané zákonom – dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára (najviac 12 mesiacov). Zákonník práce výslovne uvádza, ktoré jeho ustanovenia sa vzťahujú na tzv. „dohodárov“ či brigádnikov. Brigádnik má hlavne na nárok na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, takže zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu potrebné ochranné pomôcky, prípadne aj odev, ak to povaha práce vyžaduje. S BOZP súvisí aj povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pitný režim všetkým zamestnancom (vrátane brigádnikov). So stravou je to však už inak. Hoci brigádnik má nárok na 30-minútovú prestávku po odpracovaní viac ako 6 hodín, zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť mu stravu, a teda ani stravné lístky. Aj na brigádnikov sa vzťahujú ustanovenia o minimálnej mzde, teda ak by bola hodinová mzda bola nižšia ako 2,023 eur (od nového roka to bude 2,184 eur), máte právo na jej zvýšenie aspoň na túto minimálnu sumu. Čo sa týka nočných príplatkov a príplatkov za prácu vo sviatok, žiaľ, ide o ustanovenia, ktoré sa na brigádnikov zo zákona zatiaľ nevzťahujú, takže zostáva na rozhodnutí zamestnávateľa, či ich poskytne alebo nie. Iné beneﬁty sú výlučne na uvážení zamestnávateľa a často ich nemajú ani zamestnanci v pracovnom pomere. Odpoveď vypracovala: Mgr. Kristína Kočicová

Chcela by som úplne energeticky nezávislé bývanie. Vlastná studňa, využívanie prírodných zdrojov na výrobu elektrickej energie atď. Je to vôbec na Slovensku podľa terajších zákonov možné? Michaela Ž., Bratislava

V súvislosti s využívaním vlastného pitného či úžitkového zdroja vody je potrebné uviesť, že na slovenskom trhu je dostatočný počet spoločností zaoberajúcich sa uvedenou činnosťou (vyhľadanie zdroja na pozemku, realizácia vrtu a stavba studne), ktoré nájdete aj na internete. Tiež je možné zadržiavať dažďovú vodu do zásobníkov a túto využívať obdobným spôsobom ako pri vlastnej studni. Odborné poradenstvo vrátane potrebného právneho servisu zabezpečuje spravidla dodávateľ, ak sa s objednávateľom nedohodne inak. S elektrickou energiou je to obdobné, ale je potrebné zdôrazniť, že ﬁnančne nákladnejšie. Najjednoduchším a najschodnejším riešením je porovnanie služieb jednotlivých dodávateľov na trhu a vyhodnotenie otázky, či chcete využívať solárnu, veternú alebo vodnú energiu. Odporúčame zadať si do internetového vyhľadávača heslá: solárne kolektory, fotovoltické panely, ohrev vody a výroba elektriny, fotovoltická elektráreň, veterná elektráreň a podobne. Dávame tiež do pozornosti ust. §127 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa ako vlastník veci (pozemku či stavby) musíte zdržať všetkého, čím by ste nad mieru primeranú pomerom obťažovali iného vlastníka, alebo čím by ste vážne ohrozovali výkon jeho práv. Preto pri realizácii vyššie uvedeného nesmiete najmä ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami vášho pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, aby ste urobili dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku. Nesmiete nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na váš pozemok. Odseky 2 a 3 citovaného ustanovenia ukladajú ďalšie povinnosti vlastníkovi a vlastníkom susediacich pozemkov. Odpoveď vypracoval: Mgr. Alexander Rakovský

V súčasnosti platná úprava na Slovensku vo všeobecnosti nediskriminuje subjekty práva, či už fyzické alebo právnické osoby, pri využívaní alternatívnych zdrojov na získanie elektrickej energie, dokonca v niektorých prípadoch ich podporuje.

Odpovede vypracúva tím našich spolupracujúcich právnikov. Vaše otázky na nich nám môžete posielať na e-mailovú adresu redakcie zemavek@zemavek.sk. Do predmetu správy napíšte PRÁVNA PORADŇA.

ENERGETICKÁ SEBESTAČNOSŤ

107

HERBÁR > LIPA – SYMBOL SLOVANSTVA

Vladimír Líška

LIPA – SYMBOL

SLOVANSTVA

108

ZAČIATKOM LETA NÁDHERNE KVITNE A VONIA VEĽKÝ LISTNATÝ STROM – LIPA. RASTIE V STREDNEJ A VÝCHODNEJ EURÓPE, MÔŽEME JU VIDIEŤ V PARKOCH A POPRI CESTÁCH. MNOHÉ VYSADILI NAŠI PREDKOVIA PRI VÝZNAMNÝCH PRÍLEŽITOSTIACH.

vety majú liečivé účinky proti kašľu, pri ochoreniach dýchacích ciest, pri nespavosti a nervozite. Čaj z nich riedi krv, čím je vhodný ako prevencia proti infarktu. Kvitne v júni a v júli. U nás rastú predovšetkým dva druhy – lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) a lipa malolistá (Tilia cordata). Hojne ju obľubujú aj včely. Podľa Jaroslava Kresánka môže byť z jedného 50 – 100-ročného stromu až 10 kg medu. Ján Kollár deﬁnoval lipu ako symbol slovanstva, slovanskej vzájomnosti. Napočítal vyše 200 miestnych mien odvodených od tohto stromu. Napísal: „Pod lipkou mne také pochovejte, aneb hrob místo mramoru slavstrom ten zasaditi dejte.” V ľudových piesňach sa často spieva o lipe: „Hej, kamaráti moji, tu ma nenechajte, pod lipku zelenú, tam ma pochovajte. Hej, keď lipka rozkvitne, dobrý pozor dajte, kamaráti moji, na zboj sa chystajte.” Mnoho našich miest a obcí nesie názov podľa

lipy, napr. Lipany, Lipové, Lipník... V Nemecku ich je dokonca viac ako tisíc. Strom mal významné postavenie v myslení ľudí, bol súčasťou rozprávok, piesní, povestí, kde dával rady, pomáhal, poskytoval ochranu prenasledovaným alebo bol doň zakliaty človek. V časoch našich predkov možno nájsť mnohé etické normy vzťahu k prírode. Slovania uctievali Slnko (solárny kult), kamene, hory, studne, jazerá, rieky, háje a stromy. V starých časoch bol človek v úzkom kontakte s prírodou a pokladal stromy za živé, blízke bytosti. Medzi stromom a človekom bola aj určitá podobnosť. Kmeň – telo, vetvy – ramená, listy – vlasy, miazga – krv. Kult stromov je známy vo všetkých starovekých kultúrach. Posvätné háje boli nedotknuteľnou ochrannou zónou pre prenasledovaných. Podľa Wolfa D. Storla bol napr. kraj Lipsko v Čechách kultovým miestom uctievania slovanskej lipovej bohyne Libuše. Lipa bola zasvätená

LIPA – SYMBOL SLOVANSTVA < HERBÁR

slovanskej bohyni Lade. Lipy vynikajú mohutným vzrastom, brázdenou kôrou, hustou rozkonárenou korunou, majú mäkké drevo, sú vhodné na rezbárstvo. K známym dielam z lipového dreva patria oltáre Majstra Pavla z Levoče. Lipy boli často vysadené v centre obce, pri kostole alebo na inom významnom mieste či v parkoch. Vyrúbanie takýchto stromov je ako zničenie významnej historickej pamiatky. Boli to miesta spoločenského života. A nielen u Slovanov. Pod nimi sa konali súdy a zhromaždenia aj u Keltov a Germánov. Lipa sa po keltsky volala leima. Pod veľkými lipami sa rokovalo, pod nimi sa zhromažďovalo obyvateľstvo obcí. Poroty, súdy a verejné slávnosti spomína Bohumil Němec v knihe Rozprávanie o stromoch a lesoch z roku 1956. Ďalej píše: „Ešte v rokoch 1629 – 1630 žaluje neznámy kňaz Rímu, že južní Slovania majú vo veľkej úcte strom nazývaný lipa. Pri ňom sa vraj každú prvú nedeľu deviatej luny schádza mnoho ľudí, Turkov i kresťanov... Ľud vzýva lipu, klania sa jej ako sviatosti. Žrec slúži omšu, lipa vypočuje tých, čo prinesú obete, a uzdravuje chorých...“ Kázal pod ňou aj Jan Hus. Lipa údajne zaháňala zlých duchov, upírov, démonov a zlé škodlivé sily. Figúrky z lipového dreva sa nosili pre šťastie. Verilo sa, že do nej nikdy neudrie blesk. Storl pripisuje lipe (z pohľadu východnej ﬁlozoﬁe) jinový charakter a dubu jangový. Vychádza tak z gréckych bájí, kde sa žena premení na lipu a muž na dub. Ženy obetovali pod lipou, muži pod dubom. Lipa má listy v tvare srdca, preto ju Germáni priraďovali k Freyi, bohyni lásky, krásy a plodnosti. Ale podľa Margot Spohnovej bola zasvätená aj bohyni rodinného kozuba – Fride. Lipové lyko sa oddávna používalo ako materiál na viazanie. Múmia nájdená v alpskom ľadovci, stará 5300 rokov, mala tiež vnútro obuvi upletené z lipového lyka. Lipy patria medzi naše najstaršie stromy. Lipové aleje boli vysádzané na kalváriách. Lipa rastie aj na hrobe Andreja Sládkoviča v Radvani, vysadená bola na prvé výročie úmrtia básnika v r. 1873. Po celom Rakúsko-Uhorsku boli vysádzané aj tzv. smútočné lipy, napr. pri príležitosti tragického úmrtia cisárovnej Alžbety (Sissi) v roku 1898. Vyše 600-ročná lipa u Belanských (pri Turej Lúke, okres Myja-

109

va) má obvod 10,15 m. Korvínova 650-ročná lipa rastie v areáli zámku Slovenská Ľupča. V arboréte Borová hora bol z Korvínovej lipy založený tzv. klonový archív. Radí sa k našim najstarším stromom, spolu so 700-ročnou lipou (skôr torzom lipy) v Bojniciach. Torzo má obvod 11 m. Lipová ratolesť bola aj v československej štátnej symbolike (znak, štandarda, bankovky). Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa lipa označovala ako strom republiky alebo strom slobody. V Lhotke v Čechách bola údajne stará lipa s obvodom až 16 metrov, na ktorej bola tabuľka s nápisom: „Táto lipa je svedkom všetkých udalostí v obci, pozná všetky naše osudy od kolísky po hrob. Žila a cítila s nami.

110

Zuzana Vernerová

JEDEN DEŇ S INSEMINÁTOROM „NO NIE JE TO KRÁSNE? PERFEKTNÉ POČASIE, VÝHĽAD NA BRADLO A VŠADE SAMÉ KRAVY!“

JEDEN DEŇ S INSEMINÁTOROM < JEDEN DEŇ

„N

echcete sa prezliecť alebo aspoň prezuť? V kravíne nie je práve najčistejšie,“ informuje ma o miestnych pomeroch veterinár a inseminátor Miloš Čelka. On sám má na nohách gumáky a staré oblečenie vhodné na zašpinenie. „Mám vyštudovanú veterinu, no inseminácie vykonávam už pol roka. Vstanem skoro ráno, nasadnem do auta a chodím tam, kde je ma práve treba. Od Myjavy cez Lubinu, okolité dediny aj kopanice. Poobede pokračujem zasa v ambulancii.“ Je ráno a na mliečnej ekologickej farme nás už víta pani inžinierka oblečená v montérkach so šiltovou čiapkou na hlave. „No čo, môžeme ísť na to?“ Prehodí nadšene smerom k veterinárovi. „Ešte si pripravím náčinie a hneď som tam.“ Inseminátor si z auta vytiahne prenosný box so spermiami, ktoré sú uložené a uchovávané v tekutom dusíku. Prichystá si prvú dávku. Spermie vloží do inseminačnej pipety, pripevní kryt a ide si po vodu. Medzitým je už krava prichystaná na umelé oplodňovanie. V ohrádke železnej konštrukcie stoja v zástupe kravy na dojenie bez možnosti pohybu. Krava, ktorá je práve v období ruje, je v zástupe na konci radu. „Inseminácia kráv sa vykonáva pomocou prichytenia krčka maternice cez análny otvor. Je to hygienicky čistá, účinná, lacná a pomerne rýchla záležitosť. Takto je veľmi malá pravdepodobnosť, že by sa týmto spôsobom, ktorý sa využíva dnes, zaviedla do tela kravy nejaká infekcia.“ Pohľad a výraz v tvári M. Čelku sa zamrazí v neutrálnom geste. Jednou rukou si prichytí kravu a druhá už mizne do jej útrob. Najskôr si vyčistí okolie vagíny. Hmatom vykoná rýchlu gynekologickú prehliadku a ak je všetko v poriadku, môže sa začať s oplodňovaním inseminačnou pipetou. Krava je pokojná a o malú chvíľku je po celom akte. „Nie je to jednoduché. Kravské zvierače sú veľmi silné, tým pádom vyvíjajú na moju ruku počas inseminácie veľký tlak. Potom je potrebné nájsť maternicu, urobiť rýchlu prehliadku a prichytiť si krček maternice. Nasleduje samotná inseminácia.“

Foto: Zuzana Vernerová

S ďalšou kravou pribúda aj množstvo adrenalínu. „Občas sa stane, že ma krava kopne, a to nemusí byť práve príjemné. Je potrebné si popri tom všetkom dávať pozor aj na takúto možnosť a byť v strehu.“ Môže byť nepríjemné sledovať, ako sa na nemej kravskej hlave za pár okamihov dokáže zjaviť celkom ľudský výraz, prejav nevôle v podobe vypúlených očí a strnulej polohy zvieracieho tela. „Každý deň býva iný. Na správanie zvierat vplýva aj počasie. Keď je škaredo, bývajú nepokojné.“ Z kravína sa presúvame opäť von. „Tá posledná leží pri kravách v boxe. Chceli by sme ju mať pokojnú a nevyplašiť ju. Minulá inseminácia sa nepodarila,“ kričí spoza ohrady pani inžinierka. Posledný kúsok dobytka zabral najviac času. Kravu nebolo možné dostať do vhodnej polohy, z ktorej by nebolo úniku. Nakoniec ju museli pridŕžať traja. „Čo sa týka umelého oplodňovania, je to pre chovateľov ekonomicky výhodnejšia cesta. Každý dnes hľadí na ﬁnančnú stránku vecí. Okrem iného, pri takom veľkom počte chovaných kráv a terajšom stratovom stave poľnohospodárstva je z ﬁnančného hľadiska nemožné chovať na farmách ešte aj zopár býkov.“ Súčasné chovné kravy na farmách za celý svoj život býka neuzreli, teľatá sú po pôrode od kráv oddeľované. Pracovný deň veterinára pozvoľna plynie a on sa už chystá na ďalšie prípady, ku ktorým bol povolaný. „Prakticky nemám dovolenku, ani víkendy. Stáva sa, že ma k súrnemu prípadu vytiahnu aj z postele uprostred noci, no to je s týmto poslaním späté. Nie každý partner je schopný tolerovať to. Keď však chcete takúto prácu vykonávať, musíte mať radi zvieratá, inak by to vlastne nešlo. Občas sa mi stanú i celkom úsmevné príhody. Spomenul som si na jednu trošku morbídnu. Ľudia ku mne chodia s rôznymi zvieratami, či už exotickými alebo celkom bežne chovanými. Raz za mnou prišiel pán s korytnačkou. Vraj sa už pár dní nehýbe a nevie čo s ňou. Pozrel som sa na ňu a s ľútosťou som mu musel oznámiť, že je už pár dní mŕtva.“

111

PRÍBEHY ZEME > O POTOPE

Príbeh indiánskeho kmeňa Wičol

O POTOPE

112

už klčoval les, aby pripravil pôdu na siatie. Každé ráno však zistil, že stromy, ktoré včera zoťal, opäť narástli. Keď sa to zopakovalo piaty deň, rozhodol sa v lese prenocovať a zistiť, čo sa deje. Vtedy uvidel, ako zo zeme povstala starena, ktorá držala v ruke palicu. Namierila ju najprv na všetky svetové strany, potom dole k zemi a nahor nad seba. Všetky zoťaté stromy sa v tej chvíli zdvihli a stáli ako predtým. Muž pristúpil k starene a sťažoval si, čo mu to vyviedla. Žena odpovedala, že s ním potrebuje hovoriť. Volá sa Tako’tsi Nakawe a prišla ho varovať: O päť dní príde veľká potopa a s ňou prudký vietor. Potom mu poradila, aby si z ﬁgového dreva urobil debnu, dlhú a širokú, ako je on sám, a zaopatril ju tesne priliehajúcim vekom. Do tejto archy si mal vziať so sebou päť zrniek z každej odrody kukurice, oheň a päť tekvicových stvolov, aby mal čo páliť. Mal do nej uložiť aj čiernu sučku. Muž sa zariadil podľa stareninho príkazu a za päť dní si pripravil všetko, čo potreboval. Potom vliezol do archy a Tako’tsi za ním zavrela veko, pričom starostlivo utesnila všetky trhliny a medzery. Potom sa posadila na plavidlo a na každom ramene mala jedného papagája. Keď prišla potopa, voda unášala archu rok na juh, potom

ďalší rok na sever, rok na západ a rok na východ. V priebehu ďalšieho roka vody začali opadávať a archa spočinula na vrchole hory Toapu’li (Santa Catarina). Spočiatku, keď muž vystúpil zo svojej debny, bola ešte celá zem zaplavená. Oba papagáje však začali zobákmi prehlbovať údolie a voda čoskoro odtiekla. Vtáky vytvorili päť oceánov a keď zem vysychala, Tate’Yuliana’ka, Matka Zem, na nej opäť vysadila stromy a rastliny. Tako’tsi Nakawe sa zmenila na vietor a muž sa vrátil k svojej práci. Počas dňa klčoval pole a v noci žil s čiernou sučkou v jaskyni. Kým on pracoval, sučka ostávala doma. Každý deň, keď sa vrátil domov, však našiel pripravené kukuričné placky. Na piaty deň to už od zvedavosti nevydržal, predstieral, že odchádza do práce, pritom sa však schoval v blízkych kríkoch, aby pozoroval, čo sa bude diať. Sučka si vyzliekla kožu, zavesila ju nabok a premenila sa na mladú ženu. Potom začala mlieť kukuricu. Muž sa k nej priblížil, schytil psiu kožu a hodil ju do ohňa. Žena najprv skučala ako pes, ale muž ju vykúpal vo vode zmiešanej s rozomletou kukuricou. Potom jej už ľudská podoba ostala nastálo. Žena splodila s mužom mnoho potomkov, z ktorých po potope povstal nový ľudský rod. A všetci žili šťastne a pestovali kukuricu.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

KNIHY S SOUBOJ SVĚTOVÝCH NÁZORŮ N Chopra Deepak, Leonard MlodiC nnow (2012) 384 strán Kniha ponúka poučnú a hlbokú K debatu zaoberajúcu sa častými d kkonﬂiktmi medzi duchovným a vedeckým prístupom k porozumeniu realite tohto sveta. V tomto storočia trvajúcom spore bývajú častokrát používané omnoho „pádnejšie“ a hrubšie argumenty než pokojná výmena názorov, s akou sa stretávame v tejto knihe. Lekár Deepak Chopra a fyzik Leonard Mlodinow ponúkajú čitateľom mnoho úvah a zrozumiteľných výkladov rôznych zásadných otázok, podstatných pre formuláciu svetového názoru: od podstaty mysle a vedomia cez problematiku vývoja života až po Boha a úlohu nášho mozgu. HLEDÁNÍ NADPŘIROZENA H Graham Hancock (2007) G 655 strán Pred necelými 50 000 rokmi ľudP sstvo nemalo umenie, nábožensstvo, žiadny zložitý symbolizmus, iinovatívne myslenie. Potom nastala dramatická a elektrizujúca s zmena, ktorú vedci označujú za „najväčšiu záhadu v dejinách ľudstva“. Všetky zručnosti a vlastnosti, ktoré si na sebe najviac ceníme, sa objavili v plnej forme, akoby nám ich prepožičali nejaké skryté sily. Graham Hancock študuje tento okamih „pred a potom“ a snaží sa objaviť pravdu o vplyvoch, ktoré utvárali myseľ moderných ľudí. Jeho pátranie ho zavedie do jaskýň prehistorického Francúzska, Španielska a Talianska, i hôr Južnej Afriky, kde nachádza umenie doby kamennej. ZHOVÁRA SA S DOBYTKOM, Z VTÁKMI A RYBAMI V Konrad Lorenz (2004) K 240 strán Spojením vedeckej erudície a osobnej skúsenosti človeka, kktorý celý život choval doma najrrôznejšie živočíchy, vznikla kniž-

www.pantarhei.sk

ka napomáhajúca pochopiť zvieracie správanie, plná neoceniteľných rád pre milovníkov zvierat. Pôvabné dielo písané odborníkom vo viacerých vedeckých odboroch, držiteľom Nobelovej ceny, ale napriek tomu milovníkom zvierat každého druhu. Konrad Lorenz je skutočne významnou a uznávanou osobnosťou vo vedeckých kruhoch, no humor, s akým v tejto knihe opisuje pozorovania a skúsenosti so zvieratami, vás doslova očarí. Možno ju odporučiť každému, kto sa aspoň trochu zaujíma o správanie zvierat. ZLATÝ VĚK ZENU Z JJohn C. H. Wu (2008) 216 strán JJohn C. H. Wu so svojím klasickkým dielom patrí medzi základné zdroje porozumenia vývoja n ttejto nesmierne vplyvnej odnože budhizmu. Kniha sa zaoberá b významným obdobím duchovných dejín, ktoré nasleý ý bd bí dovalo po stretnutí budhizmu s čínskymi ﬁlozoﬁami, predovšetkým s taoizmom. Wu najprv skúma základné zdroje zenových škôl, založených v šiestom storočí Bódhidharmom a v siedmom storočí Chuej-nengom. Ďalej sa zaoberá úžasným rozkvetom celého tohto hnutia, podporovaného nasledujúcimi generáciami čínskych mudrcov. Tento významný text vysoko ocenilo mnoho učencov zaoberajúcich sa dejinami budhizmu, vrátane veľkého zenového spisovateľa 20. storočia D. T. Suzukiho. NÁVRAT KE GENESIS N Zecharia Sitchin (2003) Z 462 strán V tejto pozoruhodnej knihe, ktorrá sprevádza Sitchinovo hlavné dielo – sériu Kroniky Země –, d aautor znovu skúma starodávne učenia vo svetle najnovších veu deckých objavov. Odkrýva úchvatné, doteraz neuved k h b d rejnené fakty, spochybňujúce všetko, v čo sa tradične verí v súvislosti s našou planétou a druhom. Odpovedá na otázku, či sú moderná veda a technológie prepojené so starovekými znalosťami. Nové dôkazy ukazujú, že ultramoderné technológie, ako cesty do vesmíru, génové inžinierstvo, počítače a mnohé ďalšie, boli našim praotcom známe skôr ako tritisíc rokov pred Kristom.

113

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

FILM

114

Č ČERVENÁ PUSTATINA Dráma D Taliansko / Francúzsko, 1964 T 117 min Réžia: Michelangelo Antonioni R Hrajú: Monica Vitti, Richard HarH ris, Carlo Chionetti, Xenia Valder ri, Rita Renoir r Film Fil je j záverečných á č ý dielom „tetralógie citov“ (Dobrodružstvo, Noc, Zatmenie, Červená pustatina). Ide zároveň o Antonioniho prvý farebný ﬁlm. Režisér v ňom funkčne využil farbu na zachytenie psychózy hlavnej hrdinky, trpiacej po autonehode chronickou úzkosťou a depresiami. Dej je zasadený do okolia priemyselným rozvojom zdevastovanej Ravenny, kde žije Giulliana, manželka riaditeľa továrne. Pred manželom sa snaží svoje psychické problémy skrývať a nájsť uplatnenie v podnikaní s interiérovými doplnkami. Antonionimu sa vo ﬁlme podarilo zachytiť existenciálnu stratenosť moderného človeka a bezcieľnosť komfortného života. JIMMY P J Dráma D Francúzsko / USA, 2013 F 117 min Réžia: Arnaud Desplechin R Hrajú: Benicio Del Toro, Mathieu H Amalric, Gina McKee A Mathieu Amalric tu hrá psychoM analytika, ktorý sa snaží pomôcť americkému Indiánovi s jeho psychologickou traumou z vojny. Jimmy Picard z kmeňa Čiernonožcov sa vrátil z vojny vo Francúzsku a priniesol si mučivé bolesti hlavy a náhle straty zraku a sluchu. Vynikajúci rumunský antropológ, zaoberajúci sa psychoanalýzou, sa podujme na preskúmanie koreňov Picardovho správania a myslenia. Deveraux žil kedysi s kmeňom Mohave, naučil sa ich jazyk a históriu a jeho záujem o Jimmyho je prirodzený. Podrobí ho freudovskej psychoanalýze. Príbeh je založený na skutočnom prípade, zaznamenanom v knihe Georgesa Devereuxa Reality and Dream.

BIELY BOH B Dokumentárny D Maďarsko / Nemecko / Švédsko M 2014, 119 min Réžia: Kornél Mundruczó R Hrajú: Zsófia Psotta, Lili MonoH rri, Gergely Bánki, Tamás Polgár, Orsolya Tóth, Kornél Mundruczó, János Derzsi, László Já D i Lá l Gálffi Fascinujúci príbeh je postavený na silnom, univerzálnom príbehu, a tiež výnimočnej režijnej práci nielen s ľudskými, ale najmä so zvieracími hercami. Hlavnou hrdinkou filmu je sučka Hagen. Patrí malej Lili, ktorá sa dostane do starostlivosti otca, a ten psa po nových vládnych opatreniach jednoducho vyhodí na ulicu. Hagen hľadá cestu späť. Keď sa po sérii udalostí strhne vojna medzi psím gangom a ľuďmi, Lili je možno jediná, kto dokáže zabrániť katastrofe. Mundruczó sa vyjadril, že si zámerne pre svoj film vybral namiesto spoločenskej menšiny psov, aby mohol o citlivej téme, akou je postavenie znevýhodnených a slabých menšín v spoločnosti, rozprávať slobodnejšie. MESIAC M Krátkometrážny / Animovaný K Slovensko, 2012, 10 min Réžia: Ondrej Rudavský R Mesiac rozpráva imaginatívny M príbeh odkazujúci na pramene p prehistorickej mystiky ľudstva p a základné otázky metafyziky dobra a ľudskej existencie. Je postavený na výsostne výtvarných základoch, využíva viaceré techniky animácie – od tradičných až po súčasné. Režisér je autorom hudobných videoklipov speváka Mobyho a skupiny Dead Can Dance. V roku 2003 sa predstavil na ArtFilme v Trenčianskych Tepliciach krátkou animovanou snímkou Šaman, odvtedy nakrútil rad ďalších filmov To Fly, Three-monkey‘s, Ligapasage, Circo Fantastico, Microcosmic Battle alebo Beyond Invisible.

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S HUDOBNÝM E-SHOPOM WWW.CDCLUB.EU.

HUDBA I ISAAC DELUSION IISAAC DELUSION D Dĺžka: 55:15 Rok vydania: 2003 R IIsaac Delusion je elektronické duo z Paríža. Na hudobnej scéd ne pôsobí približne dva roky. n Napriek tomu, že tvorí elektroN nickú hudbu, znie viac-menej ako indie popová skupina, a preto sa ich štýlu hovorí aj indietronika. Počuť v nej harmonické vokály, zvonivo znejúce gitary a spôsob bubnovania evokuje psychedelický pop z obdobia ﬂower power. Hudobný štýl týchto Francúzov celkovo pripomína Gonzáleza alebo Kings Of Convenience. No oni sami hovoria, že ich hudbu najviac ovplyvnil Aphex Twin, Bonobo alebo Gang Starr. Podstatnú časť ich úspechu tvoria pôsobivé piesne, ktoré táto skupina vie aj náležite prezentovať. THE LEVELLERS T GREATEST HITS Dĺžka: 67:56 D Rok vydania: 2014 R Anglická pop-rocková skupina A The Levellers pôsobí na scéT ne neuveriteľných 26 rokov. n Za toto obdobie stihla nahrať Z 10 štúdiových albumov, z ktorých sa väčšina postupom času stala zlatými, prebojovať sa niekoľkokrát i do oﬁciálneho britského singlového rebríčka, a hlavne udržať si armádu svojich fanúšikov. Ich výber najväčších hitov vychádza na 2CD a kapelu prišli podporiť i externí speváci. Jeden z najväčších hitov Beautiful Day si zaspievala írska rocková speváčka Imelda May, revolucionár Billy Bragg prepožičal svoj hlas piesni Hope Street a Frank Turner, zástupca mladších anglických folk-pankových spevákov, naspieval pieseň Julie. A AMPARO SÁNCHEZ E ESPÍRITU DEL SOL D Dĺžka: 49:44 R Rok vydania: 2014 A Amparo nazývajú mnohí Manu Chao v sukni. Manu spočiatku ttejto svojráznej španielskej pesn ničkárke pomáhal. Keď sa osamostatnila, pripojili sa k nej externe Joey Burns a John Convertino, zakladatelia americkej skupiny Calexico. Tí s ňou v Arizone nahrávali časť jej tretieho albumu

Espíritu del Sol. Z tejto spolupráce vznikla španielskoamerická fúzia s osobitým speváckym prejavom, melodikou piesní a ľahko rozpoznateľným soundom. Občas v nej zaznejú prvky bolera, rumby, argentínskeho tanga. E ERLEND ØYE L LEGAO D Dĺžka: 38:05 R Rok vydania: 2014 Skladateľ a spevák Erlend Øye jje Nór, no momentálne žije n na Sicílii a určitú dobu pôsobbil aj v Berlíne. Jeho hudobné začiatky boli spojené s indie folkovým duom Kings Of Convenience, ale aj so skupinou Whitest Boy Alive. Spieval aj niektoré skladby s nórskym duom Röyksopp. Jeho druhý sólový album Legao prekvapil. Málokto totiž asi očakával, že sa bude prikláňať k reggae a bossanove. Erlend však vždy obdivoval juhoamerickú i jamajskú hudbu. Tvrdí, že bossanova a reggae sú pomalé štýly, na ktoré sa dá i tancovať. Erlendov spev pôsobí veľmi uvoľnene, trošku naratívne, pripomína dikciu hovoreného slova. Napriek tomu je osobitý a istým spôsobom energický. Vychádza z nórskej hudby, no texty piesní má väčšinou anglické, ale občas i talianske. LEONARD COHEN P POPULAR PROBLEMS Dĺžka: 36:01 Rok vydania: 2014 N Nový album kanadského pesničkára Leonarda Cohena v vyšiel 22. septembra, deň po j jeho 80. narodeninách. Obsahuje 9 piesní. Po hudobnej stránke neprekvapujú v rámci Cohenovej tvorby žiadnymi prevratnými zmenami. Jeho spev sa v niektorých pasážach už tradične približuje k recitácii. Atmosfére nahrávok to na pôsobivosti neuberá, naopak. Popular Problems produkoval známy americký producent a hudobník Patrick Leonard. V minulosti spolupracoval s Madonnou, Rogerom Watersom, Bryanom Ferrym. Hovorí sa, že hnacou silou Cohenovho návratu boli jeho ﬁnančné problémy. No na jeho nových piesňach nebadať, že by boli tvorené pod akýmkoľvek tlakom. Sú to baladicky ladené skladby s decentnými aranžmánmi.

Autor je hudobný publicista a prevádzkovateľ hudobného e-shopu www.cdclub.eu a internetového rádia www.newmodelradio.sk.

115

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

CARCASSONNE

HRY SEDEM DRAKOV S

116

Z Zaujímavá kartová hra prináša neodškriepiteľný punc n rrozprávkovej fantázie. Cieľľom hry je vytvoriť súvislú plochu zloženú zo siedmich p kariet, resp. drakov rovnak kej farby. V hre ﬁguruje päť k základných farieb, ktoré sú z zároveň aj cieľovými farbami. Hráči sa postupne á ň j i ľ ý i striedajú v ťahaní kariet z balíka a ich prikladaní k štartovacej karte alebo už existujúcej ploche. Každú dračiu kartu tvorí buď jedna farba, alebo mozaika viacerých farieb. Preto treba mať na pamäti, že priložením karty môžete pomôcť sebe, ale aj súperovi. Strategický prvok vnášajú do hry akčné karty. Prvý typ mení cieľovú kartu medzi hráčmi, druhý pracuje s vyloženou plochou dračích kariet a tretí mení karty v ruke s iným hráčom, čím sa dá súperovi zasadiť ťažký úder. Využitie akčnej karty dokáže zmeniť outsidera na víťaza či starostlivo budovaný chodníček k výhre premeniť na ﬁasko. Akčné karty zároveň umožňujú meniť farbu úvodnej karty, čím sa dajú v jednom momente prepojiť viaceré línie okolo stredu. Počas celej hry sú hráči zamestnaní odhadovaním cieľových farieb súperov, samozrejmosťou je úsilie ich zmiasť. Hra sa dá rýchlo naučiť a je prístupná aj menším deťom. Im môže pomôcť aj so sčítavaním, strategickým myslením alebo napr. s rozlišovaním farieb. Malé balenie umožňuje vziať si hru so sebou prakticky kamkoľvek. Vďaka svojej dynamike môže slúžiť ako ideálny predskokan pred väčšou stolnou hrou počas hracieho večera s priateľmi. Hra je určená pre 2 až 5 hráčov a jedna partička zaberie okolo 20 minút, pričom aj vo dvojici bude napínavá až do posledného momentu.

Mesto Carcassonne na juhozápade Francúzska je povestné svojím jedinečným opevnením. Dômyselná taktická hra s rovnomenným názvom preberá jeho atmosféru a pozýva hráčov hľadať šťastie v jeho okolí. Vzhľad zeme je v ich rukách. Modrá škatuľa, typická pre hru Carcassonne, ukrýva množstvo kartičiek rôznych typov krajiny, osem bodovacích figúrok pre maximálne 5 hráčov a počítadlo bodov spracované v podobe atraktívnej kamennej cesty. Na kartičkách sú zobrazené časti miest a lúk, úseky ciest, križovatky, a tiež kláštory. Krátke pravidlá umožňujú rýchlo pochopiť princíp hry. Ten je založený na postupnom ukladaní štvorcových kartičiek s motívom krajiny k sebe a vytváraní jedinečnej mapy, na ktorú si hráči umiestňujú figúrky tak, aby nazbierali čo najviac bodov. Jednotlivé typy krajiny majú rôznu bodovú hodnotu. Napríklad úsek cesty je za jeden bod, uzavreté mesto má 4 a viac bodov v závislosti od jeho veľkosti a uzavretý kláštor je za 9 bodov. Z umiestnenia náhodne vybranej kartičky a figúrky sa každý hráč snaží vytĺcť maximum bodov. V hre je obmedzený počet bodovacích figúrok, pričom majiteľovi sa vracajú po uzavretí daného typu krajiny. Hráč je nútený zužitkovať ich uvážene, nechávať si jednu-dve v zásobe, aby vedel reagovať na ťahy súpera a vzniknuté herné príležitosti. Body sa započítavajú v priebehu hry, ako aj na jej konci, a preto je víťaz jasný až po záverečnom vyhodnotení, ktoré prichádza na rad po uložení poslednej kartičky. V Carcassonne sa dá tiež taktizovať a uchmatnúť protihráčove body, napr. prostredníctvom lúky. Šanca na sabotáž spočíva aj v znemožnení dokončiť načaté. Pomerne oddychová hra môže navodiť estetický dojem z vybudovanej krajiny a preniesť vás do čias stredoveku. Rozkladacia plocha vyžaduje svoj priestor, Carcassonne nie je možné hrať na kolene. Hoci hra už oslávila desaťročnicu, je možné oživiť ju niekoľkými klasickými rozšíreniami a minirozšíreniami. Tie dopĺňajú možnosti hry, pričom ozajstní hráči si najviac cenia prvé dve (Kupci a stavitelia, Princezná a drak). Hra je určená pre 2 až 5 hráčov a je vhodná aj pre deti. (zp)

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S DIVADLOM MALÁ SCÉNA STU

www.malascena.sk

DIVADLO SHAKESPEAROVE ŽENY – SHAKESPEARE’S WOMEN 25. 11. – 19:000 Shakespearove ženy nás zoberú na prehliadku niekoľkých najvýraznejších ženských postáv zo Shakespearových hier. Shakespeare rozpráva o svojich hrdinkách a ich drámach – ich osudoch, relevantných aj pre dnešné ženy. A jeho hrdinky hovoria o sebe, zdôverujúc sa tak nám, ako aj jedna druhej, hľadajúc porozumenie pre svoju rolu a svoju osobnosť. „Videl som to v jej očiach a v tej jasnej chvíľke som sa rozhodol. Potrebovala rolu. Potrebovala, aby bol jej príbeh vyrozprávaný. Ako len mohli nevidieť ľudskosť, uvedomelosť a zodpovednosť v jej očiach? Jeden osihotený lúč svetla mi osvietil cestu – jej život a svet, z ktorého prišla, treba opísať. Aké je jej postavenie? Načúva niekto jej hlasu – má nejaké práva? Prečo pozostáva jej život len z povinností? Prečo musí o ňom niekto rozhodovať? Nevyrovná sa jej inteligencia jej grácii a kráse? Je možné, že sa obávame, čo by toto neobyčajné stvorenie mohlo dosiahnuť?” V dobovej inscenácii sú nám predstavované udalosti dňa. Ich protagonistami je niekoľko Shakespearových hrdiniek – Jana z Arku, Katarína Aragónska, Ofélia, lady Macbeth a Titá-

www.viaspirit.sk/autori

nia – a autor sám – duch a svedok ich osudov. TEV (Theatre of Eternal Values, Divadlo večných hodnôt) je medzinárodným divadelným súborom, založeným v roku 1996 skupinou profesionálnych umelcov. Už osemnásť rokov cestuje po svete, uvádzajúc na scénu pôvodné produkcie a adaptácie diel – od Molièrových po Shakespearove a od Blakových po Pirandellove – vyjadrujúce skutočné univerzálne hodnoty, ktorých platnosť presahuje politické, sociálne a geograﬁcké bariéry. TEV sa venuje aj vzdelávaniu mladých ľudí a využívaniu umenia na propagáciu hodnôt integrácie. Od roku 1996 žne TEV nadšené ovácie nielen v mnohých európskych krajinách, ale aj v Indii, Amerike a v Číne, pobádané oduševnenou vierou v divadelné predstavenie ako mocné médium na prebúdzanie vedomia a inšpiráciu hlbokých zmien v sociálnej a kultúrnej sfére. Preklad: Jana Dallosová Réžia: Eric Loren Asistent réžie: Maxim Vertunni Scéna: Gunter Thurner Kostýmy: Caterina Monaco Foto: Emanuelle Coniglio Účinkujú: Deborah Eckman – Jana z Arku, Monia Giovannangeli – Ofélia, Alexandra Maitland Hume – lady Macbeth, Nicolette van T’hek – Katarína Aragónska, Adda van Zanden – Titánia, Victor Vertunni – William Shakespeare Hudba a pôvodné kompozície: Emma Turley – violončelo, Leo Vertunni – gitara

Představa nakrátko oživlých nebožtíků

117

MÚZY > BRANISLAV CICHÝ

BRANISLAV CICHÝ

118

Motýľ

BRANISLAV CICHÝ > MÚZY

Čiernožlté bývanie Č

MÚZY > BRANISLAV CICHÝ

120

Druhá pozornosť

BRANISLAV CICHÝ > MÚZY

Výhľad

MANDRAGORA > FILADELFSKÝ EXPERIMENT

Vladimír Líška

FILADELFSKÝ EXPERIMENT IŠLO O TAJNÝ EXPERIMENT (PROJEKT RAINBOW – DÚHA), KTORÝ ÚDAJNE REALIZOVALA ARMÁDA A NÁMORNÍCTVO USA V ROKU 1943 VO FILADELFII. SRBSKÝ GÉNIUS NIKOLA TESLA, KTORÝ NA ŇOM PRACOVAL, VAROVAL, ŽE PROJEKT EŠTE NIE JE DOSTATOČNE PRIPRAVENÝ, ABY SA MOHOL USKUTOČNIŤ AJ S ĽUDSKOU POSÁDKOU. Z POSTU ŠÉFA PROJEKTU BOL ODVOLANÝ A NAHRADENÝ DR. JOHNOM VON NEUMANNOM. TESLA O DESAŤ MESIACOV NESKÔR ZOMREL. 122

ieľom experimentu malo byť vyskúšanie silného magnetického poľa pôsobiaceho na loď. Išlo o prevedenie teórie Alberta Einsteina do praxe, o vytvorenie elektromagnetického obalu okolo lode, aby bola neviditeľná pre radar a torpéda. Einstein bol od júna 1943 do júna 1944 externým spolupracovníkom ministerstva vojenského námorníctva USA a na experimente sa aj podieľal. Vytvorením elektromagnetického poľa okolo lode malo dôjsť k odchýleniu torpéd. Malo ísť o „zneviditeľnenie“ a zmiznutie torpédoborca – lode USS Eldridge, a jeho „teleportovanie“ do Norfolku vo Virgínii, vzdialenom 400 míľ, s využitím silných magnetických polí. Takéto silné elektromagnetické zdroje skutočne existovali, čo potvrdil aj zakladateľ laboratórií v Massachusetts Dr. Bitter. Používali sa ako ochrana proti magnetickým mínam. Plavidlo bolo pri pohľade zvonka takmer neviditeľné, akoby zahalené v hmlistom opare, tvrdí Charles Forth. Loď bola transportovaná do hyperpriestoru. Uskutočnilo sa to pomocou magnetických generátorov, ktoré vytvorili veľké magnetické

pole v blízkosti lode. Von Neumannov systém vytváral rotujúce elektromagnetické pole na frekvencii, na ktorej dochádza k pôsobeniu piateho rozmeru, mení sa rýchlosť a smer toku času vo vzťahu k lodi a loď sa stáva neviditeľnou. Výsledky tohto superexperimentu boli šokujúce. Najprv sa objavilo zelené svetlo, akási hmla, ktorá obostrela celé plavidlo, a to následne začalo miznúť. Podľa Charlesa Berlitza z Norfolku vo Virgínii hlásili objavenie a následné zmiznutie ľadoborca, čo mohlo byť dôsledkom časovej deštrukcie. Experiment mal byť úspešný, na mori bolo vidieť len priehlbinu od lode. Pri zintenzívnení poľa začali miznúť aj členovia posádky a bolo možné ich znovu objaviť hmatom a zviditeľniť špeciálnymi technikami. Niektorí celkom stratili svoje rozmery (boli opakovane vťahovaní do iného rozmeru) a mohli byť privedení do normálneho stavu iba prístrojom na to určeným. Keď námorníka nemohli vidieť, ani nahmatať, používali výraz „trčí v sirupe“. Návrat z tohto stavu nebol jednoduchý. Členovia posádky boli mentálne postihnutí, alebo zomreli. Niektorí dokonca aj po experimente mizli

123 a objavovali sa napríklad cestou po ulici či sediac v bare. O tomto experimente oﬁciálne neexistujú žiadne záznamy. Všetci účastníci projektu boli hrozbami prinútení k mlčanlivosti. Celý tento záhadný a fantastický pokus prenosu lode do iného časopriestoru podliehal cenzúre, objavil sa len jeden krátky článok v novinách. Bola to skutočnosť alebo len konšpirácia? Dvanásteho augusta 1943 (podľa Jiřího Mašeka) dvaja ľudia preskočili cez palubu (od strachu) a ocitli sa o 40 rokov neskôr v budúcnosti, 12. augusta 1983 na vojenskej základni Montauk. Tu sa mali stretnúť s už o 40 rokov starším Johnom von Neumannom a zostať v budúcnosti 12 hodín. Potom boli časopriestorovo teleportovaní naspäť na loď, aby zničili celé zariadenie. Jeden z nich pri tom zomrel. V tento deň údajne najviac pôsobí na Zem energia hviezdy Sírius, ktorá otvára časopriestorové brány. Pri inom experimente bola použitá silnejšia technológia. Išlo o projekt s najvyšším stupňom utajenia. Podľa J. Mašeka došlo tiež k vymazávaniu pamäti niektorým preživším

účastníkom. Celý projekt začal už v roku 1931 pod vedením Teslu. Ten mal geniálnu predstavivosť, vedel si projekt alebo zariadenie predstaviť, hneď uviesť do reality a vec fungovala. Po ukončení experimentu sa loď objavila v zelenej hmle, v ktorej zmizla. Na lodi však bolo všetko poprehadzované. Niekoľko námorníkov bolo zrastených spolu s loďou, hmota lode sa prepojila s ľudskými telami. Dvaja námorníci boli pevne zapustení do paluby, jeden mal zapustené do ocele iba ruky, ktoré mu museli amputovať. Molekuly ich tiel sa zlúčili s molekulami železnej paluby lode. Spomína to autor píšuci pod pseudonymom Veliteľ X v knihe The Philadelphia Experiment Chronicles. Ďalej dodáva: „Na to, aby bolo možné nechať predmety zmiznúť, bolo potrebné rozbiť časové vzťahy, ktoré pútajú trojrozmernú realitu. Štvrtý rozmer sa nazýva lineárny časový vektor. Piaty rozmer sa skladá z rotujúcej časovej špirály, ktorá určuje rýchlosť toku času. Na rozbitie časových vzťahov a prekonanie štvrtého a piateho časového vektora vytvorila skupina systém

124

FILADELFSKÝ EXPERIMENT > MANDRAGORA

pulzných a nepulzných generátorov. Zmenou času predmetu mohli dosiahnuť, aby sa predmet objavoval a mizol.“ Každý, kto sa zrodí na Zemi, má podľa tejto teórie už od narodenia súbor časových zámok. V momente počatia je duša uzamknutá do určitého bodu v toku času, vo štvrtom rozmere. Keď zomrieme, tieto zámky zmiznú a môžeme ísť v čase kdekoľvek. Do inej doby, do budúcnosti, alebo do minulosti, ako tomu nasvedčujú niektoré hypnotické sedenia. Tieto časové zámky boli extrémnou silou polí porušené. Boli použité aj štyri vysokofrekvenčné vysielače s výkonom dvoch megawattov, impulzne modulované na 10-percentný výkonový cyklus. Ekvivalentná pulzná sila bola 80 MW. Nikto dovtedy nevystavil človeka pôsobeniu takých silových polí. Jeden z preživších (Edward Cameron alias Al Bielek) neskôr uviedol, že von Neumann mal oficiálne zomrieť už v roku 1957 na rakovinu, ale údajne viedol projekt pod názvom Phoenix až do roku 1977. V rámci projektu sa vraj podarilo vytvoriť časovú bránu, ktorú využili mimozemšťania prichádzajúci z iného časopriestoru, z paralelného vesmíru. Potom sa už priamo zúčastnili na projekte Phoenix, ako aj príbuznom projekte Montauk. Oba projekty im umožnili vstup do nášho vesmíru. V 50. rokoch sa začali vo väčšom množstve vyskytovať ufá a začalo dochádzať aj k únosom ľudí. Autor ďalej spomína hypnózu pomocou tzv. bieleho zvuku, ktorej nemôže nikto vzdorovať. Je skrytá a spoľahlivá. Vyvoláva stimul, ktorý ovplyvňuje mozog pod prahom vedomia, sluch ho nezachytí, ale podvedomie vníma. S jej využitím je možné napr. bez liekov bezbolestne vykonávať operácie. Dá sa veľmi ľahko zneužiť, napríklad prostredníctvom telefonátu. Osoba si len vypočuje hlas v telefóne a môžete ju naprogramovať na vykonanie čohokoľvek. Výskum bol na oficiálnej úrovni zastavený kvôli katastrofálnym možnostiam využitia, alebo skôr zneužitia. Pokračoval však ďalej v rámci projektu Montauk. Z roku 1984 pochádza film The Philadelphia Experiment. Americká vláda lobovala, aby sa v žiadnom prípade nevysielal. No nakoniec sa vysielal a šíril aj na VHS. Išlo len o fiktívny projekt na zastrašenie nepriateľov, pretože prebiehala druhá

svetová vojna, a projekt sa v skutočnosti nikdy nestal? Bolo všetko okolo neho len vymyslené? Podľa fyzika Vojtěcha Ullmanna, ak čierna diera rotuje, gravitačné pole môže vytvoriť tunel, ktorý môže vyústiť v inom vesmíre alebo na inom mieste rovnakého vesmíru. Všetko sa to začalo v roku 1956, keď známy ufológ a spisovateľ Morris K. Jessup dostal list od Carlosa Allendeho. Allende bol námorník a jeho loď (parník Andrew Furuseth) kotvila v zálive neďaleko Eldridge. Tvrdí, že sa stal svedkom tejto záhadnej a fantastickej udalosti. Videl ju na vlastné oči. Pätnásť minút bolo vidieť na mori len odtlačok lode vo vode. Ch. Berlitz mal tieto poznatky od M. K. Jessupa, píše o ňom ako o známom vedcovi, astronómovi, ktorý mal na starosti najväčší teleskop na južnej pologuli. Armáda išla po ňom aj po ľuďoch, s ktorými viedol korešpondenciu, ich sa však ešte v tých časoch nepodarilo vypátrať. Technika odpočúvania a sledovania nebola taká rozvinutá, ako je dnes, kamery neboli na každom rohu. Jessup, ktorý mal v tomto experimente ďalej pokračovať, však náhle spáchal samovraždu. Našli ho v aute, do ktorého viedla hadica pripevnená k výfuku. Jessup bol úspešný vedec, netrpel depresiami, mal rodinu, prácu, množstvo priateľov. Jeho telo po smrti nepitvali. Pri samovražde sa však podľa zákonov štátu Florida (zbierky č. 406.11) pitva vyžaduje. Tiež sú zvláštne niektoré okolnosti, ako napr. prílišná snaha o upchatie zadného okna auta handrami, o jeho utesnenie. Väčšina samovrahov používa obyčajnú záhradnú hadicu a nijako špeciálne ju o výfuk nepripevňuje. Táto bola upevnená drôtom. A toto všetko sa malo udiať za bieleho dňa, pri rušnej ceste. Okolo vtedy náhodou šiel nejaký Dr. Harry Reed, ktorý ho aj hneď prehlásil za mŕtveho. Zrejme sa mal uistiť, či sa údajná samovražda podarila. Bolo to všetko príliš dôkladné. Neskôr sa zistilo, že žiadny Dr. H. Reed neexistuje. Záhadológ a spisovateľ Lars A. Fischinger o celom experimente pochybuje. Bádateľ Timothy Good sa stretol s dôstojníkom námorníctva, ktorý mu povedal, že torpédoborec Eldridge sa experimentu nezúčastnil. Ale bola to vraj loď Martha’s Vineyard pod vedením Williama W. Boytona...

125

MANDRAGORA > PAVUČINA – FEDOR GÁL

Ján Gašo

PAVUČINA SLEDOVANÍM VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ. 126

oc. Ing. Fedor Gál, DrSc., sa narodil 20. marca 1945 v koncentračnom tábore v Terezíne. Je to aktivista, politik a podnikateľ, toho času žijúci v Prahe. Posledné roky socializmu podľa vlastných slov prežil zrejme ako „prvý vedecký pracovník v slobodnom povolaní“, pričom túto etapu jeho života ukončila zmena režimu, na ktorej sa aktívne podieľal. Bol pri zakladaní Verejnosti proti násiliu, ktorej neskôr aj predsedal. Pôsobil aj vo funkcii poradcu vlády. No z aktívnej politiky, ako aj zo Slovenska onedlho odišiel. V Prahe spolu s ďalšími spoločníkmi založil spoločnosť CET 21, spol. s r. o. – neskoršieho prevádzkovateľa televízie Nova. Jedným zo spoločníkov bol psychiater Péter Hunčík (okrem iného aj bývalý poradca prezidenta ČSFR Václava Havla), známy aj na Slovensku. Obaja svoje podiely v spoločnosti neskôr predali. Fedor Gál sa vrátil na Slovensko už iba prostredníctvom podnikateľských aktivít a verejných vystúpení. Jeho meno môžete nájsť napríklad spo-

lu s Ernestom Valkom medzi spoločníkmi firmy Tom Horn Entertainment, spol. s r. o., pričom na poste konateľa vystriedal Fedora Gála Igor Rintel. So súčasným predsedom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Igorom Rintelom figuroval aj v štruktúrach spoločnosti Tom Horn Enterprise, a. s. V dozornej rade ďalšej akciovej spoločnosti W PRESS, a. s. (vydavateľ týždenníka .týždeň), mu zasa robili spoločnosť Juraj Rehák (syn veľkopodnikateľa Ladislava Reháka) či Vladimír Čečetka. V predstavenstve boli v tom čase Štefan Hríb i Juraj Kušnierik. Vladimír Čečetka, Ernest Valko či Péter Hunčík figurovali zasa medzi spolupracovníkmi Nadácie Milana Šimečku, ktorú Fedor Gál zakladal krátko po revolúcii spolu s Martinom Bútorom, Petrom Zajacom a ďalšími. Jej účelom je „v duchu filozofického odkazu Milana Šimečku podnecovať a podporovať aktivity smerujúce k rozvoju demokracie, kultúry, humanity a občianskej spoločnosti“. Fedor Gál nechýba ani v zozname spolupracov-

127

„Dva príklady sú očividne modelové. Jedným sú Spojené štáty severoamerické a druhým Izrael. Ten prvý je pestrým gulášom národností, etník, náboženstiev... ciest životom. Ten druhý je štátom Židov a židov. Cez milión všelijakých odlišností je tmelom v oboch prípadoch pocit zdieľanej istoty, že „tento štát je môj štát“, môžem sa naň spoľahnúť a on sa môže spoľahnúť na mňa.“ níkov Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika. Spolu s Františkom Šebejom, Rudolfom Zajacom, Štefanom Hríbom, Danielom Bútorom a množstvom ďalších pomáha doFoto: TASR

sahovať jeho cieľ, a tým je „v čo najväčšej miere napomôcť vytvoreniu takej atmosféry v spoločnosti, ktorá bude voči konzervatívnym postojom vnímavá a bude ich široko akceptovať“.

KOREŠPONDENTI > INÝ KRAJ, INÝ MRAV

128

LONDÝN PLNÝ BEZDOMOVCOV >

Alexandra Demetrianová

Andrea Kmeťová

T h aj sk o

Ve ľ ká Br itá nia

INÝ KRAJ, INÝ MRAV

LONDÝN PLNÝ BEZDOMOVCOV

raví sa, že Ázijčania sú iní ako Európania či západniari. Západniari sú vraj individualisti a v Ázii je dôležitejšia komunita. Deti sa starajú o rodičov, preberajú rodinné podniky a v jednom dome žijú aj tri generácie. V budhistických krajinách, a najmä v Thajsku, sú nohy považované za špinavé a hlava je posvätná, nedotknuteľná. Vykladanie nôh v topánkach je tabu a všade sa vyzúva. Slušnosť káže, že prah domu nemožno prekročiť obutý. Pohladiť cudzie dieťa po hlave, či nedajbože dospelého? Radšej nie. Úsmev môže znamenať nielen priazeň, ale aj to, že vás dotyčný považuje za idiota a určite sa s vami nechce ďalej rozprávať. Ľudia sa vyhýbajú konﬂiktom a nehovoria si kritiku do očí. Hrozí totiž, že „stratia tvár“. Ako teda prísť na to, že niekto nesúhlasí alebo k biznisu nakoniec nedôjde? Nuž, aj kamenná tvár a ticho vedia byť veľavravné. Pri jedle to však neplatí – mľaskanie či grganie nie je žiadne faux pas. Máte plný nos a žiadnu vreckovku? Upchatý nos si pokojne môžete vyprázdniť na zem silným vyfúknutím nosnej dierky do vzduchu. V radoch sa zásadne predbieha a pokladníci sú pomalší ako korytnačky utekajúce pred variacou sa vodou na miestnu delikatesu. V obchode dostanete vždy aspoň jednu plastovú tašku dokonca aj k peru, ktoré treba vyprostiť z ďalších dvoch obalov. Pravidlá cestnej premávky síce existujú, ale keď je treba, ide sa aj v protismere a prednosť má rýchlejší a väčší. Vstupovať na priechod pre chodcov tak sebavedome ako na Západe sa nevypláca a blikanie svetlami neznamená „voľno“, ale „stoj, lebo ťa prejdem“. No a tie motorky – je ich veľa a všade, na chodníkoch i plážach, odvezie ich vlak a aspoň jednu natlačia aj do autobusu. Do auta i na motorku smú toľkí, koľkí sa zmestia, policajti vyberajú malé úplatky namiesto veľkých pokút. A že neviete parkovať? Nevadí, pomôže vám v tom celá ulica.

hladná zima, mrazivý vietor a maratón daždivých dní už klopú na okná anglickej metropoly a počet tých, ktorí sa pred nepriaznivým počasím nemajú kam ukryť, stále narastá. Slová verejne nenávideného a tajne milovaného starostu Londýna Borisa Johnsona o jeho plánoch zredukovať počet bezdomovcov na zázračných 0 % do konca roka 2012 sa opäť raz nestretli s činmi. Len za minulý rok sa počet Londýnčanov bez strechy nad hlavou zvýšil o 13 %. Charity, spolky a neziskové organizácie súperia o to, kto príde s kreatívnejším nápadom, ako vzbudiť záujem spoločnosti o tých, ktorí blokujú stále viac vchodov do bánk a supermarketov a čoraz hlasnejšie prosia o almužnu. Pred pár mesiacmi bol Londýn označený za „nepriateľa bezdomovcov“, pretože skupiny nahnevaných obyvateľov sídlisk začali montovať železné hroty pred brány panelákov, aby zabránili bezdomovcom usadiť sa pod ich oknami. Po masových petíciách odporcov tejto radikálnej myšlienky boli hroty odstránené, no problém zotrval. Skupina umelcov a fotografov z Londýnskeho inštitútu fotografie sa pokúsila aplikovať staré dobré pravidlo „nedávaj hladnému rybu, ale nauč ho loviť“ a zorganizovala fotosúťaž pre ľudí bez domova. Každý zo zúčastnených dostal jednorazový aparát, krátky fotografický tréning a limit piatich dní na zadanie nafotiť Londýn očami bezdomovca. Výsledkom bolo viac než tritisíc fotografií – príbehov. Takmer 400 z nich je vystavených v Spitalfields Art galérii a dvanásť víťazných na stránkach kalendára s názvom Môj Londýn, ktorý sa nesie v duchu skromnej filantropie a autentického umenia. Tvrdiť, že projekty tohto typu vyriešia taký obsiahly problém ako bezdomovectvo, by bolo určite silným idealizmom. Pomôcť človeku v núdzi tým, že sa s ním podelíme o znalosť či zručnosť, ktorú by mohol neskôr zužitkovať, však zmysel má.

> ZRNKO SEBAKRITIKY

ŠTUDENTI VERSUS ŠTÁT > TRIBÚNA

Marek Civáň

Adriána Hrabovecká

ZRNKO SEBAKRITIKY

ŠTUDENTI VERZUS ŠTÁT

poločnosť, ktorej sme všetci súčasťou, nás vedie k uctievaniu povrchných a materiálnych hodnôt. Ideálom je, ak je človek ochotný hnať sa za pracovným (a platovým) zlepšením alebo byť lepší ako vlastní rodinní príslušníci, priatelia alebo susedia v čo najviac aspektoch. Tento životný štýl produkuje jedincov, ktorí zo svojej každodennosti (ne)vedome vyháňajú nielen úctu, pokoru, férovosť, ale i sebakritiku. A je vôbec sebakritika potrebná pre život? A prečo byť tvrdý k sebe, keď je jednoduchšie ukázať prstom na druhých? Pocit momentálnej spokojnosti je veľmi príjemný, no často ním len krátkodobo klameme samých seba. Rozvíjať sa zvnútra chce oveľa viac času, námahy i energie. V tom sa skrýva veľké pole pôsobnosti sebakritiky. Tešiť sa z dosiahnutého úspechu je prirodzené, no netreba zaspať na vavrínoch. Spokojnosť dokáže účinne a sladko opantať naše zmysly, a tak nás brzdí v snahe ďalej napredovať. Je to práve sebakritika, ktorá v takomto momente zdvihne varovný prst a predstavuje hybnú silu nášho vnútorného rozvoja. Pozrieť sa na seba v zrkadle a prijať fakt, v čom máme rezervy, a pracovať na ich odstránení, ale i uznať kvality a naďalej ich zlepšovať. Nevieme, kde je hranica našich daností, kým sa nepokúsime prekonať tú súčasnú. Ak vynaložíme úsilie a posunieme pomyselnú latku svojich schopností opäť vyššie, dokážeme nielen publiku, ale predovšetkým sebe, že sme opäť bližšie „ku hviezdam“. Sebakritika je tu vtedy, keď spomalíme, cítime sa bezmocnejší, zraniteľnejší. Objavíme síce slabosti a nedostatky, no získame možnosť popracovať na nich, byť znova lepšími a siahať vyššie. Motivuje nás bádať, načrieť do zákutí či na dno svojho potenciálu, prípadne ho ešte viac prehĺbiť. Byť dokonalým je nemožné – našťastie. No pritom určite nie je na škodu pestovať si vlastné zrnko sebakritiky. Síce neprináša nič hmatateľné, kvantiﬁkovateľné či tvoriace zisk, no vďaka nemu zistíme viac o sebe.

účasná vláda otvára „dvere“ trhu práce najmä zahraničným ﬁrmám, ktoré zvýšili dopyt predovšetkým po profesiách technického, elektrotechnického a strojárskeho zamerania. Predstavitelia štátu na základe toho začali reformovať aj školstvo cestou duálneho vzdelávania, čiže prepojenia škôl s ﬁrmami. Technické povolania sú síce žiadané, ale pre väčšinu študentov a absolventov neatraktívne. Tí dávajú prednosť spoločenským a humanitným vedám. Vzniká nesúlad medzi potrebami trhu práce a záujmom študentov. Ďalším zásahom do školstva sú sprísnené podmienky, na základe ktorých by sa mohli žiaci uchádzať o štúdium na gymnáziách. Prečo vláda neprispôsobí trh práce záujmom študentov? Zrejme nechce mať vzdelaných a hlavne informovaných ľudí. Je informovaný občan nebezpečný občan? Pásová výroba, tzv. „fordizmus“, v súčasnosti nazývaná aj „toyotizmus“, sa realizuje v náročných pracovných podmienkach. „Vyšťaví“ človeka, či už po fyzickej alebo psychickej stránke. Po výkone práce sa vracia domov unavený, keď ho súčasná politická, ekonomická a spoločenská situácia určite zaujímať nebude. Zapne televízor, ide do nákupného centra, kde dennodenne prevláda konzumná horúčka, alebo hľadá iné formy odreagovania sa a relaxácie. Presne takí ľudia sú pre predstaviteľov štátu vhodní. Takí, ktorí budú „držať hubu a krok“. Minister práce doslova vyčíta mladým ľuďom, že študujú odbory, ktoré nie sú žiadané. Vyzdvihované sú najmä technické a remeselnícke práce, dennodenne sme bombardovaní prostredníctvom médií reklamami o študovaní techniky a diskusiami, ktoré vyzdvihujú jej dôležitosť. Riziko mediálnej manipulácie spočíva v tom, že ľudia si začnú myslieť, že to všetko je pravda a predstavitelia štátu chcú pre nás len to najlepšie. Ale na akých školách študujú deti vládnych predstaviteľov a iných elitných skupín? Trojročné učilištia to zrejme nebudú.

129

ZEM VEK

Redakcia ZEM VEK MESAČNÍK UTAJOVANÝCH INFORMÁCIÍ BEZ CENZÚRY Mesačník / Ročník 2 – 11/2014 Cena v predaji: 2,90 € Cena v predplatnom: 2,50 € Číslo vyšlo 7. 11. 2014 ADRESA REDAKCIE Wattova 10, 821 04 Bratislava e-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk www.zemavek.sk predplatné: www.zemavek.sk REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Dušan Budzák, Ľubomír Huďo, Ján Gašo, Anton Smataník, Milan Pullmann, Vladimír Líška, Zuzana Vernerová Art director: Radoslav Kšanowski Marketing: Jana Zigová E-mail: zigova@soﬁan.sk Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková

130

Autori fotografií a ilustrácií: strana 5, 24, 37: Matúš Plecho strana 110: Zuzana Vernerová strana 46 – 53, 126: SITA/AP strana 8 – 11, 18: TASR strana 80 – 91: Tibor Eliot Rostas Ilustračné foto: shutterstock Vydavateľ SOFIAN, s. r. o. Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Wattova 10, 821 04 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058 Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o. Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 e-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2015: 30 € NA PRVÝ POLROK: 15 € (vrátane poštovného) Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk

Telefonické objednávky: 0944 134 773 v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h KUSOVÉ PREDPLATNÉ Decembrové číslo si môžete objednávať do 20. novembra 2014 na www.zemavek.sk. Cena je 2,90 eur/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 5. 12. 2014

ARCHÍV ZEM VEK Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

ZEM VEK TOUR BESEDY NAŠICH REDAKTOROV S ČITATEĽMI: Banská Bystrica, 26. 11. o 16:30 h Verejná knižnica Mikuláša Kováča, Švantnerova 18 Bardejov, 28. 11. o 16:00 h Okresná knižnica Dávida Gutgesela Radničné námestie

SVET ZA OPONOU TALK SHOW MESAČNÍKA ZEM&VEK

Tlač K&M, a. s. Rumana 7, 031 80 Liptovský Mikuláš Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe. Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

27. 11. 2014

Spolupracujeme:

ŠTVRTOK O 18:00 DIVADLO MALÁ SCÉNA STU DOSTOJEVSKÉHO RAD 7, BRATISLAVA VSTUPNÉ: PREDPREDAJ 3 €, NA MIESTE: 5 € PREDPREDAJ: WWW.MALASCENA.SK