Apríl 2014 by Zem & Vek

U TA J O VA N É

APRÍL 2014

INFORMÁCIE CENA PRI PREDPLATNOM

2,50 €

BEZ

CENZÚRY

CENA

2,90 €

www.zemavek.sk

RODNÁ ZEM NÁM UŽ NEPATRÍ • UKRAJINSKÉ DIELO SKAZY • ČÍNSKY BIZNIS S ORGÁNMI

NA ZÁKLADE HLASOVANIA TAKMER 20 000 ČITATEĽOV V SÚŤAŽI NAJVÄČŠEJ SIETE KNÍHKUPECTIEV NA SLOVENSKU PANTA RHEI AWARDS 2013 SA KNIHA MLČANIE ZARADILA MEDZI TOP 10 TITULOV. 2

ĎAKUJEME.

www.pantarhei.sk

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > APRÍL 2014

DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU PEKLO / 4

EKONOMIKA

TÉMA MESIACA

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

EKONOMIKY / 22

ZABERANIE PÔDY FINANČNOU OLIGARCHIOU / 24

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ZO SVETA A Z DOMOVA

ORBIS PICTUS

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH 42 – 49

„ZLÉ“ A „DOBRÉ“ REVOLÚCIE / 10

OBKĽÚČENÁ OTCOVA ROĽA / 32 BUDE AKO NEBOLO, ALEBO BOLO AKO NEBUDE? / 38 OTRAVUJEME SI NAŠU ŽIVITEĽKU / 40

UKRAJINSKÉ DIELO SKAZY / 13 SVEDECTVO Z REFERENDA NA KRYME / 16

RENDEZ-VOUS

NEZNÁMI HRDINOVIA

ALTERNATIVE VITA

ČÍNSKY BIZNIS S ORGÁNMI / 50

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

BAŤOVO MRAVNÉ PODNIKANIE / 82

ZACHRAŇOVALI SVET UPROSTRED

KAŽDÁ DEMOKRACIA JE PRIAMA / 86

RÁDIOAKTÍVNEHO PEKLA / 66

PRÍBEH TVRDO VYDRETÉHO

PROPAGANDA MEDIÁLNA MANIPULÁCIA BOJOVNÍCI S KONŠPIRÁCIAMI / 56

DÉJÀ VU ČERVENÁ SYMFÓNIA / 58

BEZ MASKY

UZDRAVENIA / 90

EXPEDÍCIA ARCHA VÝPRAVY ZA IDEÁLNYM SPOLOČENSTVOM TWELVE TRIBES / 70

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

ZACHOVANIE ENERGIE POTRAVÍN / 93 PRÍRUČKA PREŽITIA: PSYCHOLOGICKÉ ZÁKONITOSTI / 94 HRA S GENETICKÝMI ZÁPALKAMI / 96

ZBIGNIEW BRZEZINSKI / 62

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

HERBÁR

PRÍBEHY ZEME

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ

OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

A PRÍRODY

DVA JAPONSKÉ ZENOVÉ PRÍBEHY / 106

(P)OTRAVINY / 99

NAJSTARŠIE BYTOSTI – STROMY / 102

ABY STE NEZASPALI NAVEKY / 100 SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ / 101

JEDEN DEŇ

MÚZY

VÝPRAVY ZA IDEÁLNYM SPOLOČENSTVOM

KNIHA / 108, FILM / 109, HUDBA / 110

JEDEN DEŇ S POŠTÁROM / 104

HRY / 111, DIVADLO / 112 DARINA VANKOVÁ / 113

MANDRAGORA

KOREŠPONDENTI

TRIBÚNA

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

HĽADANIE NESMRTEĽNOSTI / 119

LÁSKA SI (NE)VYBERÁ / 124

LEN SI TO PREDSTAVTE / 125

PIRÁTI KARIBIKU / 124

PAVUČINA SLEDOVANIE VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI MIROSLAV LAJČÁK / 122

DYMOVÉ SIGNÁLY > PEKLO

Tibor Eliot Rostas

PEKLO 4

HINDUISTI VERIA, ŽE HISTÓRIA ZEME SA ODOHRÁVA V ŠTYROCH OPAKUJÚCICH SA VEKOCH: ZLATÝ VEK – SATYA JUGA 20 000 ROKOV, STRIEBORNÝ VEK – TRETA JUGA ASI 15 000 ROKOV, ŽELEZNÝ VEK – DVAPARA JUGA ASI 10 000 ROKOV A TEMNÝ VEK – KALI JUGA ASI 5 000 ROKOV, PO KTOROM OPÄŤ NASLEDUJE SATYA JUGA. TEMNÝ VEK, NA KONCI KTORÉHO SA NACHÁDZAME, JE OPISOVANÝ AKO EPOCHA, V KTOREJ ĽUDIA UCTIEVAJÚ IBA BOHATSTVO A TELESNÚ VÁŠEŇ. V PRÁVNYCH SPOROCH USPEJE TEN, KTO VIAC ZAPLATÍ. ŽENY SÚ LEN OBJEKTMI ZMYSLOVÉHO POTEŠENIA. VLÁDNU EGOISTICKÍ NÁSILNÍCI, KRAJINY UPADAJÚ A DOTERAJŠIE MORÁLNE HODNOTY SA ROZKLADAJÚ. ŽENY SA ZBAVUJÚ PLODOV VO SVOJOM TELE, BOŽSKÉ ZÁKONY SÚ IGNOROVANÉ, MORÁLNE PRINCÍPY SPOCHYBŇOVANÉ, A TAK UŽ NIKTO NIČOMU NEVERÍ.

PEKLO > DYMOVÉ SIGNÁLY

va týždne v komunitách v Nemecku, a najmä v tej poslednej – Twelve Tribes – ma naučili, aké je to žiť tak jednoducho, ako sa len dá. Počul som o tom, že Boh je bezdomovec, počul som o Ješuovi, majstrovi, ktorý prišiel, aby zaplatil všetko, čo ste vložili do nákupného košíka Život. Keď som sa vrátil z tohto sveta späť do nášho, vstúpil som do dverí žiarivých siení nákupných chrámov. Pred očami sa odvíja podmanivý film. Krok za krokom ste viac a viac súčasťou sveta, aký má pre nás byť. Všade okolo vás sa rozlieva podmanivá hudba čarovnej flauty a sladkého hlasu Georgea Michaela. Unáša vás refrén Jesus to a Child a pocit neznesiteľnej ľahkosti bytia. Vstúpili ste do Raja na zemi. Všetko je na dosah. Každá jedna vec je tu len pre vás. Kdekoľvek sú všetci pripravení vyjsť vám v ústrety. Kamkoľvek sa pozriete, vidíte spokojných a šťastných ľudí a podmanivé slová You smiled at me like Jesus to a child. V opojení čarovnej prítomnosti sa zjavujú obrazy jeden za druhým. Tommy Hilfiger, Yves Rocher, Orsay, Gucci, nádherná modelka ako Mária Magdaléna v reklame na podväzkové pančuchy, obnažené a plné dekolty, muži v sakách šitých na mieru, stovky a tisíce žiarivých neónových značiek. Akoby ste spomalili čas, jedno filmové políčko za druhým sa na sietnicu ukladajú scény zo života v mieri, láske a hojnosti. Matéria vyžaruje energetické vlny, v ktorých sa kúpe naše ego a ponára sa čoraz hlbšie. V tomto kúpeli sa „zapuzdrujeme“ do tenučkého, priesvitného zámotku, ktorý nás izoluje od druhých. Naše nádeje, túžby a životy sa už neprelínajú s inými, nevytvárajú jednotu, ale narážajú do seba ako elektrické autá v autodróme. Energia príťažlivosti k samému sebe vytvára odpudivú silu jedného k druhému. Všetky tajomstvá sveta sú však skryté v najhlbších zákutiach našej duše. Všetko, čo je vonku, tvorí závoj ilúzie májá, tak ako o tom píšu tisícročia staré védy. Už naším narodením sa stávame súčasťou systému, ktorý nás permanentne požiera pre svoje vlastné prežitie.

Možno peklo, o ktorom píše Dante, nie je peklom niekde potom, v inom čase a priestore, v čase po smrti, možno je peklom naše miesto na Zemi. V momente, keď si začnete uvedomovať svoju situáciu a budete sa priečiť vlastnej podriadenosti, prídu na rad „zväzovači“. Rozhodia laná a siete, aby chytili každého, kto sa stavia na odpor. Naša životná skúsenosť sa odohráva takmer výlučne pod dohľadom zväzovačov. Akýkoľvek únik z toho, o čom vás presvedčili, že je realitou, sa neodohrá bez následkov. Aj preto je pre vaše dobro vytvorená realita náhradná – v nej zažívate svoje životné slasti: pornografia, primitívna televízna zábava, počítačové hry, ktoré vás odpútajú od bezútešnosti vašej životnej situácie a spravia ju znesiteľnejšou. Každý z nás je uzavretý v tejto ilúzii. Túži sa zhlboka nadýchnuť, dosýta najesť a napiť, koľko vládze. Ako delirický kňaz vo filme Constantine, ktorý v supermarkete otvára jednu fľašu za druhou, no alkohol z nich netečie. Ako Tantalos, ktorému vždy, keď sa skloní k vode, voda zmizne, vždy, keď sa načiahne za ovocím, ovocie sa vzdiali. Ako pán Reagan, reprezentujúc Judáša na večeri s agentom Smithom, zdôverujúci sa, že steak, ktorý si práve vkladá do úst, v skutočnosti neexistuje. To Matrix jeho mysli napovie, aby ho videl a cítil jeho lahodnú chuť. A práve v tejto veľkej matrici prežívame aj našu novú lásku. Lásku k tomu, čo všetko môžeme vlastniť, čo všetko sa dá za peniaze kúpiť. Sme ako žraloky plávajúce za pachom krvi – a sladká flauta v pozadí nás vábi bližšie k terminálom, kde odrátavajú z čísel kreditov. Kreditov pozemského raja stvoreného z ilúzie. Za ňou sa smeje vládca, ktorého tak geniálne stvárnil Al Pacino. „Vanity is my favourite sin – márnivosť je môj najobľúbenejší hriech,“ vraví na konci Diablovho advokáta. A tieto slová mi znejú v ušiach, keď terminálom prechádza aj moja kreditná karta. Sme v neprekonateľnej pasci, žijeme vo svete, ktorý sme vytvorili na náš obraz. Žijeme v pekle, v ktorom sa nám darí.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

KRITIKA HRY O UKRAJINU Americká televízna stanica Fox News, povestná presadzovaním ultrakonzervatívnych názorov a agresívnej zahraničnej politiky Bieleho domu, vyspovedala bývalého kongresmana a kandidáta na prezidenta Dennisa Kucinicha. V programe O’Reilly Factor mu moderá-

tor Bill O’Reilly položil otázku, čo by robil na mieste prezidenta Baracka Obamu v prípade ukrajinskej krízy. Dennis Kucinich sa pustil do kritiky ﬁnančných nositeľov demokracie za hranicami Spojených štátov: „Nepodporoval by som mimovládne organizácie, ako sú USAID (Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj) a National Endowment for Democracy (NED – Národná nadácia pre demokraciu), ktoré sa usilovali o zvrhnutie ukrajinskej vlády a prispeli k tomu peniazmi amerických daňových poplatníkov. Nenútil by som Ukrajincov, aby podpísali zmluvu s NATO alebo Európskou úniou, pretože by to bolo proti ich ekonomickým záujmom. Spojené štáty prostredníctvom CIA, USAID a NED destabilizovali Ukrajinu.“ Podľa neho Ukrajinci budú čeliť novým úsporným opatreniam, ktoré na nich uvalí Medzinárodný menový fond. Zároveň poslúžia ako nárazníková zóna NATO proti Rusku. Ďalej upozornil, že NED ﬁnancuje desiatky projektov na Ukrajine za stovky miliónov dolárov. Na otázku moderátora, či by bolo Ukrajincom lepšie pod Putinovou čižmou alebo v EÚ, bývalý kongresman vyhlásil, nech o tom rozhodnú sami Ukrajinci a vyberú si, ale nemajú o tom rozhodovať Spojené štáty. Napokon uviedol, že USA sa stále angažujú na Ukrajine a mali by s tým už konečne prestať.

ODMENENÝ BERNANKE Bývalý šéf americkej centrálnej banky (FED) Ben Bernanke po svojom odchode zo všemocnej ﬁnančnej

inštitúcie, na ktorú sú malí páni aj prezident či kongresmani, predniesol svoj prvý verejný prejav v metropole Spojených arabských emirátov. Prednáška v Abú Zabí mu vyniesla najmenej 250 000 dolárov, čiže za štyridsať minút si podľa agentúry Reuters zarobil viac peňazí ako za celý minulý rok na čele FED-u, kde zinkasoval „iba“ necelých 200 000 dolárov. Akciu sponzorovala National Bank of Abu Dhabi a Bernanke hovoril o reakcii FED-u na ﬁnančnú krízu v rokoch 2007 až 2009. Na post šéfa banky nastúpil Bernanke vo februári 2006. Americká ekonomika zažívala počas jeho pôsobenia na čele FED-u najhoršiu recesiu od veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia. FED riešil situáciu mimoriadnym uvoľnením menovej politiky s nízkymi úrokovým sadzbami a rozsiahlym nákupom dlhopisov. Bernanke plánuje napísať knihu pamätí o svojom pôsobení v centrálnej banke. Vo vedení všemocnej americkej ﬁnančnej inštitúcie ho vystriedala prvá žena v storočnej histórii FED-u Janet Yellenová. Politicky sa zaraďuje medzi demokratov a vyznáva židovskú vieru. Yellenová je známa zdô-

razňovaním sociálnych aspektov ekonomiky, najmä aktívneho prístupu k znižovaniu nezamestnanosti. Vo FED-e má povesť takzvanej holubice – tak sú označovaní tí centrálni bankári, ktorí kladú dôraz pri spomalení ekonomiky na boj s nezamestnanosťou aj za cenu dočasného zrýchlenia inﬂácie. Proti nim stoja jastrabi sústredení výlučne len na boj s inﬂáciou – presadzujú prísnu menovú politiku a udržanie cenovej stability. Podľa novej šéfky FED-u bude centrálna banka pokračovať v uvoľnenej menovej politike, kým nedôjde k sebestačnému rastu americkej ekonomiky.

EURÓPSKY NEHNUTEĽNÝ PARADOX Britský denník The Guardian analyzoval štatistiky

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

o výstavbe a využívaní nehnuteľností v členských krajinách a celoeurópske odhady počtov bezdomovcov. Na jedného európskeho bezdomovca pripadá dva a pol neobývaného domu. V konkrétnych číslach to znamená, že v Európskej únii žije 4,1 milióna bezdomovcov, pričom v 28 členských štátoch Únie stojí viac ako 11 miliónov prázdnych obytných budov. V reportáži Guardianu je uvedená aj príčina – veľká časť neobývaných domov vznikla ako dovolenkové sídla v čase realitného boomu pred hypotekárnou krízou. Nikto v nich nikdy nebýval. Okrem viac ako jedenásť miliónov nehnuteľností sem patria aj státisíce rozostavaných domov, ktoré nechali investori alebo úrady zbúrať, aby upevnili cenu stojacich domov na trhu.

Najviac prázdnych domov je v Španielsku, potom nasleduje Francúzsko a Taliansko, kde zíva prázdnotou od dvoch do troch miliónov objektov. V Británii, Írsku a Grécku ide o státisíce prázdnych domov. Najmä v Španielsku vzrástol počet neobývaných nehnuteľností, a zároveň počet bezdomovcov. Príčinou je prístup bánk. V rokoch 2009 – 2011 nechali vysťahovať tisíce ľudí, ktorí neboli schopní splácať hypotéky po strate zamestnania. Banky vyhnali ľudí z ich domovov, aj keď nehnuteľnosti nemohli za ekvivalentnú cenu predať. Miestne vlády sa pod tlakom občianskych organizácií snažia donútiť banky, aby zmenili svoj prístup a vysťahovaných ľudí bránia aj miestne médiá. Nijaká celoeurópska stratégia, ktorá by sa zaoberala súvislosťou medzi nárastom počtu bezdomovcov a nadbytkom prázdnych nehnuteľností, zatiaľ neexistuje. Európsky parlament už schválil rezolúciu, v ktorej vyzval Európsku komisiu, aby podobnú stratégiu vytvorila.

že Ústredná spravodajská služba (CIA) protiprávne prenikla do počítačovej siete Kongresu, určenej na vyšetrovanie podozrivých ilegálnych vypočúvacích metód tajnej služby a možného zadržiavania osôb podozrivých z terorizmu. Riaditeľ CIA John Brennan poprel obvinenia a prezident Barack Obama mu vyjadril dôveru. Dianne Feinsteinová označila postup CIA za protiústavný a spomenula obavy z metód spravodajskej agentúry, ktorá si dovolila prehľadávať počítačovú sieť spravodajského výboru Senátu. CIA vytvorila túto samostatnú počítačovú sieť ešte za administratívy bývalého prezidenta Georgea Busha pre potreby senátneho výboru, ktorý vyšetruje praktiky spravodajskej služby. Personál na týchto počítačoch skúma dokumenty, ktoré CIA poskytne výboru. Podľa Feinsteinovej tajná služba tieto počítače dvakrát prehľadala, aby zistila, ako sa výbor dostal k internej správe o vypočúvacích metódach a o ilegálnom zadržiavaní podozrivých teroristov v zahraničných väzniciach. Senátorka podozrieva CIA zo snahy zmariť vypracovanie správy Výboru pre spravodajské služby o vypočúvacích metódach, ktoré kritici označujú za mučenie. Pritom Feinsteinová doteraz dôrazne obhajovala činnosť amerických tajných služieb. Teraz však celú záležitosť o preniknutí CIA do kongresových počítačov odovzdala ministerstvu spravodlivosti. Podľa nej ide o porušenie dohody medzi senátnym výborom a CIA a potenciálne o porušenie ústavy. Jay Carney, hovorca Bieleho domu, povedal, že prezident Obama dôveruje spravodajskej komunite a profesionálom v CIA. Biely dom teda berie vyjadrenia Feinsteinovej vážne, ale odmietol komentovať záležitosti, ktoré sú predmetom vyšetrovania.

ŠPICĽOVANIE SENÁTU

SVOJVÔĽA NEKONTROLOVANÝCH

Predsedníčka amerického senátneho výboru pre spravodajské služby Dianne Feinsteinová vyhlásila,

Edward Snowden, ktorý prezradil verejnosti informácie o utajovaných praktikách americkej Národnej

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

agentúry pre bezpečnosť (NSA), tvrdí, že počítačoví odborníci a členovia technologickej komunity môžu prispieť k tomu, aby americké tajné služby začali rešpektovať súkromie ľudí. Bývalý spolupracovník NSA vlani prostredníctvom niekoľkých svetových médií zverejnil informácie o rozsiahlom sledovaní internetovej a telefonickej komunikácie miliónov ľudí po celom svete, vrátane štátnikov. Snowden teraz zo svojho ruského azylu prehovoril na internete k účastníkom technologického veľtrhu v texaskom Austine a naliehal na prísny dohľad nad americkými tajnými službami i nad Kongresom: „Technologická komunita a ľudia v sále v Austine sú tí, ktorí to môžu napraviť. Musí dôjsť k politickej, ale aj k technologickej reakcii.“ Podľa neho len tak možno obnoviť dôveru verejnosti k internetovej a telefonickej komunikácii. Snowden sa nezmienil o podrobnostiach technologickej reakcie, ale hovoril o zmenách v dohľade nad tajnými službami, ktoré by mali zlepšiť situáciu. Vláda by mala vytvoriť nový úrad, ktorý by dozeral na tajné služby. Snowden na jednu z otázok účastníka festivalu odpovedal: „Potrebujeme strážneho psa, ktorý bude dozerať na Kongres, pretože ak nie sme informovaní, nemôžeme so súčasnou vládnou politikou súhlasiť.“ Napriek obrazu vlastizradcu Snowden poukázal na to, že v skutočnosti bráni americkú ústavu: „Prisahal som, že budem dodržiavať a brániť ústavu. No videl som, že ústava je výrazne porušovaná.“ Britský denník The Guardian doteraz zverejnil len asi jedno percento informácií, ktoré mu Snowden poskytol.

PRAVDA O NEMECKU Thilo Sarazin, bývalý správca ﬁnancií Berlína a člen

predstavenstva nemeckej centrálnej banky, pre svoje otvorené názory prišiel o miesto v predstavenstve a je terčom útokov takzvanej prosystémovej spoločnosti, ktorá samu seba nazýva slušnou a štandardnou. Vo svojej knihe Nový teror cností. O hraniciach slobody prejavu v Nemecku odhaľuje, že v Nemecku nemožno slobodne vyjadriť svoj názor. Podľa Sarazina je v jeho krajine prenasledovaný každý, kto si dovolí povedať niečo, čo nie je v súlade s hlavným názorovým prúdom. Pred niekoľkými rokmi vyvolala búrlivé reakcie jeho kniha Nemecko pácha samovraždu, v ktorej podrobne analyzoval, aké dôsledky má pre jeho krajinu kombinácia negatívneho demografického vývoja, prisťahovalectva hlavne z islamských krajín a posilňovanie pozície najnižšej spoločenskej triedy. Obvinil politickú elitu, že nedostatočne reaguje na tieto skutočnosti, ktoré menia tradičné Nemecko a poškodzujú jeho stabilitu. Napriek vlne kritiky a výhradám napokon aj oficiálne akademické kruhy uznali, že Sarazin dokázal rozprúdiť debatu o témach, ktoré boli na okraji záujmu – imigrácia, integrácia, demografia, vzdelávacia a rodinná politika. Vo svojej novej knihe chce na vlastnom

príklade ukázať, ako dominantné myšlienkové prostredie utláča menšinové názory a dusí spoločenskú diskusiu. V Nemecku zaznievajú aj ďalšie hlasy kritikov, že spoločnosť stagnuje v myšlienkovej poslušnosti a ubúda ľudí ochotných obhajovať menšinové názory a diskutovať o nich. Vedie to k diktatúre politickej korektnosti, ktorá pôsobí taktickejšie ako totalitné ministerstvo propagandy, no s rovnakým výsledkom, akým je zmanipulovaný a poslušný človek bez vlastného názoru na reálne spoločenské dianie, udržiavaný v lojalite k panujúcemu systému.

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

KUPOVANIE DIPLOMATICKÝCH POSTOV

AKO ZACHRÁNIŤ CIVILIZÁCIU

Britský denník The Guardian odhalil pozadie udeľovania diplomatických postov v USA. Priniesol informácie o kandidátoch na funkciu veľvyslanca v Nórsku, Maďarsku a Argentíne – Georgeovi Tsunisovi, Noahovi Mametovi a Colleenovi Bellovi. Ich kvaliﬁkáciou je predovšetkým skutočnosť, že spoluﬁnancovali zvolenie Baracku Obamu za prezidenta v druhom funkčnom období a vynaložili na to vyše štyri milióny

Goddardovo centrum vesmírnych letov amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) vo svojej štúdii upozorňuje, že globálna priemyselná civilizácia by mohla v nasledujúcich desaťročiach úplne skolabovať v dôsledku neudržateľného vyčerpania prírodných zdrojov a stále nerovnejšieho prerozdeľovania bohatstva. Štúdia na príkladoch z histórie dokazuje, že proces vzniku a rozkladu civilizácií je v ľudských dejinách pravidelným cyklom. Najvýznamnejšími faktormi spôsobujúcimi úpadok civilizácií sú počet obyvateľov, podnebie, voda, poľnohospodárstvo a energie. Tieto faktory môžu viesť ku kolapsu civilizácie, ak dôjde k ich zlúčeniu – teda k vyčerpaniu prírodných zdrojov, a zároveň k ekonomickému rozdeleniu spoločnosti na elity (bohatých) a masy (chudobných). Sociálne javy zohrávali v posledných 5000 rokoch našej histórie rozhodujúcu úlohu v rozklade civilizácií. V súčasnosti je vysoká miera ekonomických rozdielov spojená s mimoriadnym pľundrovaním zdrojov. Zodpovednosť za to nesú elity, ktoré žijú predovšetkým v priemyselne vyspelých krajinách. Nahromadené prebytky nie sú rovnomerne rozdeľované do celej spoločnosti, ale ovládajú ich iba elity. Obyčajní ľudia síce bohatstvo produkujú, no elity im z neho dávajú k dispozícii len minimum, väčšinou iba na základné prežitie. Vedci zároveň poukazujú na to,

dolárov. Ich vymenovanie sprevádzal škandál; rozpravy v Senáte odhalili, že im chýbajú akékoľvek diplomatické skúsenosti. Vlani profesori Pensylvánskej univerzity Johannes Fedderke a Dennis Jett analyzovali, kto a koľko platil do volebných fondov Baracka Obamu, a následne to porovnali s personálnou politikou Bieleho domu na postoch v zahraničí. Odhalili, že asi tretinu funkcií veľvyslancov dostali Obamovi priatelia a sponzori. Najdrahšími sú diplomatické misie vo Francúzku a Monaku. Hodnotia sa na vyše 6 miliónov dolárov v rámci priamych príspevkov do volebného fondu prezidenta. Veľvyslanectvo v Británii stojí vyše dvoch miliónov dolárov. V roku 2009 vyvolalo škandál vymenovanie Louisa Susmana, ktorý zbieral prostriedky na Obamovu kampaň, za veľvyslanca v Londýne. Nemal žiadne skúsenosti v diplomacii, ale až do minulého roku pracoval v tejto funkcii. Potom nasledoval ďalší škandál – výhodné miesto v Londýne mala dostať Anna Wintourová – mnohoročná šéfredaktorka časopisu Vogue a jedna z najväčších sponzoriek Obamu, no nevyšlo jej to. Prax kupovania veľvyslaneckých postov má svoju tradíciu. Obamov predchodca v Bielom dome George Bush vedel rovnako odmeniť svojich sponzorov. Napríklad v roku 2007 doporučil za veľvyslanca v Belgicku veľkého sponzora svojej volebnej kampane, multimilionára Sama Foxa. Keď narazil na odpor Senátu, poslal Foxa do Belgicka aj bez súhlasu zákonodarcov.

že katastrofa nie je nevyhnutná a vhodná politika so štrukturálnymi zmenami jej môže predísť a vytvoriť stabilnejšiu spoločnosť. Rozhodujúcim faktorom je zníženie ekonomickej nerovnosti a spravodlivejšie rozdeľovanie zdrojov. Podľa štúdie NASA k tomu patria aj ďalšie opatrenia ako zníženie spotrebovávania zdrojov využitím obnoviteľných zdrojov a zníženie rastu počtu obyvateľov Zeme. (ľh)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > „ZLÉ“ A „DOBRÉ“ REVOLÚCIE

Ľubomír Huďo

„ZLÉ“ A „DOBRÉ“

REVOLÚCIE 10

MÁ KAŽDÝ PRÁVO VZDOROVAŤ A REVOLTOVAŤ PROTI VLÁDE, S KTOROU NIE JE SPOKOJNÝ, PRETOŽE SKORUMPOVANOSŤOU A NESCHOPNOSŤOU RUINUJE SÚČASNOSŤ A OHROZUJE BUDÚCNOSŤ ĽUDÍ A ŠTÁTU? PREČO UKRAJINCI NA ZÁPADE KRAJINY MÔŽU ZVRHNÚŤ VLÁDU S MEDZINÁRODNOU PODPOROU POLITIKOV A MÉDIÍ, NO THAJSKÁ PÍŠŤALKOVÁ REVOLÚCIA NEMÁ PODPORU ZVONKU, BOSNIANSKU JAR IGNORUJÚ A NA VENEZUELE TESTUJÚ UKRAJINSKÝ SCENÁR? TÍ, KTORÍ NAJVIAC VYKRIKUJÚ DO SVETA O DEMOKRACII A SLOBODE, Z POLITICKÝCH KRESIEL MEDIÁLNYMI KANÁLMI TRHOVEJ PROPAGANDY DELIA NESPOKOJNÝCH ĽUDÍ NA POTREBNÝCH A NEVYHOVUJÚCICH.

evolta na Ukrajine plní úlohu oslabenia Ruska a destabilizácie celého regiónu s možnosťou označovať protiváhu americkej expanzie v Eurázii za agresora a celosvetové nebezpečenstvo. Preto ju máme všetci považovať za pozitívny spoločenský proces a každého, kto nepodlieha kyjevskej propagande, za moskovského agenta. Ruského prezidenta Vladimira Putina

s jeho snahou ochrániť Krym pred svojvôľou kyjevskej soldatesky treba povinne vnímať ako novodobého Hitlera či Brežneva. Europolitici, americkí diplomati a ich verné mediálne megafóny však hrajú mŕtveho chrobáka čo sa týka Ankary, z ktorej skorumpovaný premiér Recep Tayyip Erdogan vládne Turkom a robí si z nich boxovacie vrece. Dôvod je prostý – Rus-

„ZLÉ“ A „DOBRÉ“ REVOLÚCIE > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ko je prekážkou NATO, a teda zloduchom, kým Turecko je ako členská krajina Aliancie, navyše kandidát na vstup do EÚ, svojrázna demokracia, ale predovšetkým spojenec – spolupáchateľ, napríklad v prípade Sýrie.

ERDOGANOVE VÝČINY Európsky parlament vo svojej správe síce vyčíta tureckému premiérovi Erdoganovi korupčný škandál vo vláde, násilné potláčanie demonštrácií, kontrolu internetu, nerešpektovanie slobody prejavu či porušovanie zásad nezávislého súdnictva odvolávaním prokurátorov a policajtov z vyšetrovania korupcie. Jeden z protestujúcich Turkov charakterizoval pomery v Turecku v súvislosti s vládnucou elitou: „Ich deti kradnú milióny, naše deti zabíjajú, keď si idú kúpiť chlieb.“ Narážal tým na nedávno pochovanú obeť, pätnásťročného chlapca, ktorý išiel kúpiť chlieb a počas policajného zásahu proti demonštrantom ho zasiahol slzotvorný granát, upadol do kómy a neskôr zomrel. Hlavný mediálny prúd spomenie Erdoganove excesy na čele vlády, ale aby ho počastoval hitlerovskými prívlastkami, alebo pravidelne upozorňoval na jeho svojrázne praktiky vládnutia, to nehrozí. Naopak, premiér Erdogan má svoje kladné stránky. Pamätal na ne aj Európsky parlament, ktorý kašle na práva krymských Rusov, ale vlastne aj na práva radových Turkov, no oceňuje, ako Recep Erdogan pomáha sýrskym utečencom a jeho vláda uskutočňuje súdne reformy spolu s osvetou o ľudských právach v justícii. To, že spoločnosť Google zaradila v cenzúre internetu Turecko hneď vedľa Číny a Ankara má dlhodobo územné spory s Cyprom, sú len chybičky krásy. Veď Rusko a Putin sú prvoradé terče.

REVOLTA V BOSNE Protesty v bosnianskych uliciach, násilie, útoky na vládne budovy, obsadzovanie ministerstiev, rabovanie, vypaľovanie budov a požiadavky na odstúpenia regionálnych vlád i federálneho kabinetu by mohli pripomínať Ukrajinu, ale nikto zvonku neprišiel prilievať olej do ohňa plamennými výzvami na podporu demonštrantov. Načo aj, veď Bosna a Hercegovina, ktorej vládnuce elity ožobračujú tak Chorvátov, ako aj Bosnia-

kov, spĺňa svoju úlohu po rozbití Juhoslávie. Išlo o najväčšie nepokoje od balkánskej vojny 1992 – 1995. Protesty dostali názov Bosnianska jar, podľa vzoru revolty proti neznesiteľným režimom v arabských krajinách. Geostratégovia v tejto oblasti však nepotrebujú mimoriadne zmeny, iný systém alebo revoltu, ktorá by prekonala etnické rozdiely medzi Chorvátmi, Bosniakmi a Srbmi a odstavila projektantov nového usporiadania pomerov na Balkáne. Protesty spustilo zatvorenie továrne v Tuzle. Program privatizácie predpísaný Európskou úniou na základe asociačnej dohody s EÚ od roku 2008 priviedol mnohé štátne podniky, ktoré dokázali existovať aj počas balkánskej vojny, ku krachu a vytunelovaniu novými zbohatlíkmi. Ľudia v Sarajeve i v ďalších mestách, medzi nimi hlavne mládež, demonštrovali proti nezamestnanosti, chudobe a korupcii. Bosna je najchudobnejšia krajina v Európe a s Európskou úniou podpísala podobnú asociačnú dohodu, akú mala vlani podpísať aj Ukrajina. Dohoda bráni krajine uberať sa vlastnou cestou. Úpadok priemyselných podnikov spôsobili vo výraznej miere aj práva a podmienky stanovené v asociačnej dohode. Výsledkom Bosnianskej jari sú predčasné voľby v máji, i keď mali byť až v októbri, preto musia príslušné zmeny v zákonoch odsúhlasiť ešte v parlamente. Niektoré regionálne vlády podali demisiu, ale federálna vláda s premiérom Nerminom Nikšičom neodstúpila. Bosnianska jar zatiaľ neznamenala radikálny prevrat vo federácii a Brusel namiesto podpory nespokojnosti zdola ako v Kyjeve išiel inou cestou. Ponúkol pomoc vládnym miestam, ale skôr frázovitú ako reálnu. Šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová na stretnutí s politikmi a občianskymi aktivistami vyhlásila, že EÚ pomôže vedúcim bosnianskym politikom zvládnuť požiadavky demonštrantov na obmedzenie korupcie a naštartovanie ekonomiky, ale nepovedala, aká by to mala byť forma pomoci.

NEZÁUJEM O PÍŠŤALKY Thajsko zažilo najväčšie protesty v histórii, demonštranti tu požadujú od vlaňajšieho novembra odchod skorumpovanej vlády premiérky

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > „ZLÉ“ A „DOBRÉ“ REVOLÚCIE

Jinglak Šinavatrovej. Nemajú také šťastie ako Ukrajinci s Janukovyčom. Ich protivládny protest dostal názov Píšťalková revolúcia pre píšťalky na krkoch demonštrantov, ktorými mali odpískať koniec vlády klanu Šinavatrovcov. Premiérku obviňujú, že vlastne za ňu vládne brat Thaksin Šinavatra, bývalý premiér, ktorý ušiel z krajiny po vojenskom prevrate v roku 2006 do cudziny a stále je obvinený zo zneužívania moci a korupčného správania. Šinavatrovci nie sú Janukovyč, pretože sa správne zaradili do mocenskej hierarchie. Bývalý thajský premiér bol poradcom v americkej súkromnej investičnej spoločnosti Carlyle Group, ktorá sa špecializovala na akcie spoločností vojenského priemyslu a výrobcov vojenskej elektroniky. Pre Carlyle Group pracoval aj americký prezident George Bush starší, šéf diplomacie James Baker či prezident Bundesbanky Karl Otto Pöhl. Thaksin Šinavatra s takýmito kontaktmi patril a patrí k zástupcom americkej korporačno-ﬁnančnej elity. Premiérka Jinglak brata nesklamala a pokračuje v rovnakom kurze. Thajsko po boku USA plní geostrategickú úlohu v zápase s Čínou v rámci projektu Americké paciﬁcké storočie, ktorého cieľom je hegemónia Bieleho domu v tejto časti sveta. Rovnako ako pri revoltách na Ukrajine a v Bosne protestujúci blokovali vládnu štvrť a vládne úrady. Proti opozícii zasahovala polícia a provládni stúpenci dokonca použili proti protestujúcim strelné zbrane a granáty, pričom zahynuli aj deti a zastrelili i jedného z vodcov protivládnych mítingov. Do demonštrantov strieľajú provokatéri zo striech a okien budov – podobnosť s Kyjevom čisto náhodná. Vláda vyhlásila aj výnimočný stav. Biely dom pomery v Thajsku neznepokojujú, pretože vláda – minulá i súčasná – im nekomplikuje geostrategické zámery v Ázii. Nespokojnosť časti Thajčanov je nepodstatná a demokratické kritériá majú výnimku. Nejde ani o asociačnú dohodu s EÚ, ani o členstvo v NATO a Thajsko navyše ochotne slúži. Nie je dôvod na kritiku alebo zásahy zo zahraničia. Thajská justícia zamietla požiadavku opozície, aby boli anulované kontroverzné parlamentné voľby z februára. Ústavný súd odmietol zaoberať

sa petíciou s požiadavkou na rozpustenie vládnej Strany Thajčanov premiérky Šinavatrovej. Všetko je tak, ako má byť, nijaká ukrajinská cesta pre Thajsko, žiadna kritika ohrozenia demokracie zo strany šéfa americkej diplomacie Johna Kerryho.

SUPY NAD CARACASOM To Venezuela je iný prípad. Tam platí to, čo nemá miesto v Thajsku – podpora demonštrantov, masívna celosvetová kampaň o policajných hrôzach, kritika vlády prezidenta Nicolása Madura. Demonštranti, paradoxne zo západnej najbohatšej časti krajiny a z bohatých štvrtí metropoly Caracas, stavajú barikády, inšpirujú sa kyjevským Majdanom a vyčítajú vláde inﬂáciu, kriminalitu, korupciu a nedostatok tovaru v obchodoch. Zaujímavé, že v tomto prípade sú Spojené štáty mimoriadne citlivé na dianie vo Venezuele a v kampani proti tamojšej vláde im pomáhajú médiá od New Yorku po Bratislavu. Skutočným zločinom prezidenta Madura, ktorý vládne len necelý rok, je pokračovanie v politike bývalej hlavy štátu Huga Cháveza. Preto je vo Venezuele vítaná revolúcia, ktorá navráti pozície americkým korporáciám. Venezuela má jedny z najväčších ropných zásob na svete, ktoré predtým vykrádali západné ťažobné spoločnosti, hlavne z USA. Hugo Chávez surovinové zdroje zoštátnil, časť zo zisku rozdelil najchudobnejším obyvateľom, zaviedol bezplatné zdravotníctvo, potravinovú pomoc chudobným a vládnu pomoc poľnohospodárom. K tomu ešte treba prirátať zahraničnopolitický zločin – upevňovanie vzťahov s Ruskom a Iránom ako protiváhu americkej politike. Podľa Andreasa Isarra, člena súčasnej venezuelskej vlády, nepokoje ﬁnancujú Spojené štáty a násilnosti v Caracase a Kyjeve majú rovnaký scenár. Máme už Putina prirovnávaného k Hitlerovi, Janukovyča ako zločinca a za Atlantikom sa ušlo niečo aj šéfovi americkej diplomacie Kerrymu – vrah venezuelského ľudu. Počastoval ho tak jeho venezuelský kolega Elías Jaua: „Vždy, keď sme už blízko, aby sme izolovali a zadržali páchateľov násilností, Kerry vydá vyhlásenie a okamžite vznikajú nové zátarasy v hlavných strediskách násilia.“

UKRAJINSKÉ DIELO SKAZY > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Ľubomír Huďo

UKRAJINSKÉ DIELO SKAZY

ÚLOHA SPLNENÁ – UKRAJINA JE ROZVRÁTENÁ KRAJINA, HOSPODÁRSKY NA DNE A ODKÁZANÁ NA MILODARY ZVONKU, DESTABILIZOVANÝ ČLÁNOK EURÁZIE S ROZDELENÝM OBYVATEĽSTVOM S PROTICHODNÝMI NÁZORMI A VÁŠŇAMI V ATMOSFÉRE OBČIANSKEJ VOJNY. KTO ZA TO MÔŽE – USA, EÚ, RUSKO ALEBO SAMOTNÍ UKRAJINCI? OPÝTAJME SA: KOMU DESTABILIZÁCIA NAJVIAC VYHOVUJE? URČITE NIE OBYVATEĽOM UKRAJINY OD PODKARPATSKEJ RUSI PO CHARKOV, KTORÍ, TAK AKO PRI OBDOBNÝCH UDALOSTIACH V INÝCH KONČINÁCH SVETA, ZOHRÁVAJÚ ÚLOHU MATERIÁLU NA DOSIAHNUTIE GEOPOLITICKÝCH CIEĽOV. STRATEGICKÁ POLOHA NA MAPE SVETA JE VÄČŠINOU PREKLIATÍM, NAJMÄ AK SÚ SPOLU V HRE VOJENSKÉ ZÁUJMY SO SUROVINOVÝMI A HOSPODÁRSKYMI ZDROJMI. NAVYŠE AK TAM ŽIJÚ RÔZNE NÁRODY A ETNICKÉ SKUPINY S ODLIŠNÝMI HISTORICKÝMI A KULTÚRNYMI VÄZBAMI, DÁVA TO MOŽNOSŤ VYPROVOKOVANÍM KONFLIKTOV ROZOHRAŤ VEĽKÚ ŠACHOVÚ PARTIU O MOC A VPLYV. UKRAJINA JE NA TO VHODNÁ OBLASŤ.

MEDZI ZÁUJMOVÝMI SFÉRAMI Po páde železnej opony a zániku Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa nezávislá Ukrajina, od ktorej sa už vtedy chcel polostrov Krym odtrhnúť, ocitla na rozhraní dvoch sfér záujmu – transatlantickej a ruskej. Všetky krajiny na západ od

Ukrajiny postupne zapadli do transatlantických štruktúr podľa vízií projektantov Veľkého amerického impéria a stali sa súčasťou NATO aj centralizovaného integračného modelu v podobe Európskej únie. Západní geostratégovia, napríklad šedá emi-

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > UKRAJINSKÉ DIELO SKAZY

nencia americkej zahraničnej politiky Zbigniew Brzezinski (v tomto čísle mu venujeme rubriku Bez masky), si uvedomovali význam Ukrajiny ako ruského suseda v zápase o dominanciu nad Moskvou s cieľom postupne likvidovať ruský vplyv na medzinárodné dianie. Brzezinski vo svojich úvahách označil Ukrajinu za nárazníkovú zónu, ktorú treba pohltiť a oslabiť Rusko v jeho bezprostrednej blízkosti. Jasne to formuloval vo svojom vyhlásení, že Nový svetový poriadok pod americkou hegemóniou sa vytvára proti Rusku a na jeho rozvalinách. Po rozpade socialistického tábora a zániku sovietskej ríše nenastala éra multipolárneho sveta, ale skryté pokračovanie studenej vojny tradičných rivalov Washingtonu a Moskvy. Výhodu mala tá strana, ktorá sa začala proﬁlovať ako jediná svetová veľmoc – USA. Na potvrdenie svojej pozície potrebovali Spojené štáty úplne ovládnuť postsovietsky priestor a urobili to bez ohľadu na nejaké záväzky či sľuby. Najvyšší predstaviteľ Sovietskeho zväzu a perestrojkový reformátor Michail Gorbačov súhlasil so zjednotením Nemecka, ak NATO nebude expandovať na východ. Podľa Aliancie už niečo také po skončení studenej vojny nebolo na programe. No o niekoľko rokov po uistení, že k niečomu takému nedôjde, vstupovali Česko, Maďarsko a Poľsko do NATO. Kto by veril tomu, že proces nebude pokračovať ďalej? Cieľ bol jasný – plán nazvaný Zovretie anakondy, teda obkľúčenie Ruska na jeho hraniciach oddanými a poslušnými satelitmi Veľkého demokratického impéria. Plán platí tak pre európske, ako aj pre ázijské hranice Ruska. Najlepšia cesta, ako bez kritiky meniť svet podľa projektu Nové americké storočie na dosiahnutie globálnej dominancie USA, je zaštítiť sa vôľou občanov, ľudu, národa. Na to slúžia revolúcie, buď textilné (zamatová), farebné (oranžová, ružová), kvetinové (tulipánová) alebo späté s ročným obdobím, napr. revolučná Arabská jar. Obyvatelia sami, no s výdatnou podporou zahraničných sponzorov, školiteľov a zásobovačov zvrhnú vlády v domnienke, že navždy zúčtovali s korupciou, biedou a nespravodlivosťou. V revolučnom opojení až po určitom čase zistia – ak vôbec – že sa v ich krajine nedeje vôľa Božia, ani

vôľa Alahova, a už vôbec nie vôľa občana, ľudu, národa, ale vôľa nových oligarchov, Medzinárodného menového fondu, amerických a britských korporácií, mocenských skupín slúžiacich zahraničným sponzorom.

DRUHÝ UKRAJINSKÝ POKUS Prvý pokus o ovládnutie Ukrajiny Oranžovou revolúciou v roku 2004 nevyšiel tak, ako mal. Tandem Juščenko – Tymošenková nezvládol situáciu a skĺzol do pozície hrabivých revolucionárov, ktorých pod rúškom ukrajinskej slobody motivovali len moc a peniaze. Vystriedalo ich vedenie, ktoré tiež tunelovalo krajinu, ale neposlúchalo americkú baštu demokracie a nehrnulo sa do bruselskej náruče vytúženého blahobytu. Dozrel čas na ďalší pokus a zámienkou bolo vlaňajšie odmietnutie asociačnej dohody s Európskou úniou. Do ulíc vyšli nespokojní ľudia, čo nebol až taký problém vzhľadom na životnú úroveň, rozkradnutú krajinu, aroganciu vládnej moci a lákavú víziu, že keď spoluprácu s Ruskom vystrieda oddanosť Bruselu, nastanú zlaté časy. Nastala „oranžová dvojka“ – ďalší pokus, ako dosadiť vedenie krajiny s nekompromisnou protiruskou orientáciou, ktoré spojí osud Ukrajiny najprv s EÚ a potom s NATO. Západným spojencom oranžovej dvojky neprekážalo, že v uliciach nie sú iba pravoverní demokrati, že bojovú

UKRAJINSKÉ DIELO SKAZY > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

iniciatívu prevzal Pravý sektor, neonacistickí aktivisti z radov futbalových chuligánov, militantných nacionalistov a násilníckych elementov hlásiacich sa k odkazu Stepana Banderu. Došlo na streľbu a pribúdali obete medzi demonštrantmi, policajtmi i náhodnými civilistami. Z nastrčenia snajperov sa navzájom obviňujú nová vláda, bývalá vláda, Rusko i neonacistické skupiny. Pod tlakom pouličného násilia a útokov na vládne budovy padla vláda, zmenil sa parlament a prezident Viktor Janukovyč ušiel z krajiny. Nové vedenie v Kyjeve pokračovalo už nielen v protiruskej rétorike, ale zrušením jazykového zákona urobilo z Rusov na Ukrajine druhotriednych občanov. Navyše ukrajinským Rusom na východe a juhu krajiny nevyhovovala deklarovaná orientácia na Washington a Brusel. Vzhľadom na svoje etnické korene a rodinné väzby odmietli novú kyjevskú garnitúru a na Kryme vyhlásili nezávislosť. Vznikli dve podoby oranžovej dvojky – Euromajdan v Kyjeve s podporou západnej Ukrajiny a Antimajdan na východe, v Charkove i v Donecku s referendom o pripojení Krymu k Rusku. Médiá v EÚ a USA označili za revolucionárov len západných Ukrajincov. Rusi na východe Ukrajiny sú podľa nich zmätení spiatočníci nainﬁkovaní demagógiou z Moskvy, referendum na Kryme je neústavné a protizákonné a Rusko so svojimi vojakmi na Kryme je agresorom a hrozbou pre svetový mier. Jedni nechcú mať nič spoločné s Moskvou a druhí odmietajú nového premiéra Arsenija Jaceňuka, momentálne prvoradého miláčika Bieleho domu. Do toho všetkého znejú vojenské bubny, pretože ruské jednotky prítomné na Ukrajine a Čiernomorská ﬂotila nenechajú etnických Rusov napospas euroreformám a plánovaným novým americkým základniam na Kryme. Nové ukrajinské vedenie mobilizuje vojenské sily, burcuje masy na obranu vlasti a Pentagón napína svaly, ako dá Rusom príučku v mene medzinárodného práva a bezpečnosti.

SOROS KONTRA RICHARD Známy miliardár George Soros, povestný ﬁlantrop a oddaný stúpenec slobody a otvorenej spoločnosti pravidelne prispievajúci pri spolo-

čenských zmenách v rôznych krajinách, tvrdí: „Putin má veľmi odlišné predstavy o tom, ako by mala spoločnosť vyzerať. Verí, že ľuďmi možno manipulovať. Má v skutočnosti taký slepý bod. Jeho pochopeniu sa vymyká to, že ľudia môžu aj spontánne vzdorovať. Verí, že keď Ukrajina vzdoruje, Američania, CIA a moja nadácia konšpirujú, aby ohrozovali, alebo podvracali jeho politiku. No tak to nie je. Tí ľudia naozaj veria v slobodu.“ Možno by sa dalo veriť slovám nesmierne vzácneho filantropa, keby on sám nemal svoj slepý bod. Slobodní ľudia sú preňho len tí, ktorí túžia po láskavej ruke strýčka Sama a zobú z nej podľa stanovených pokynov. Kedy Otec Soros (obdoba Matky Terezy) financoval protiamerické revolty, prevraty proti diktátu západných korporácií, protesty proti skorumpovaným vládam a diktátorom oddaným Washingtonu? Bývalý lingvista americkej rozviedky Scott Richard prezentoval v médiách opačný názor ako Papa Soros. Vyhlásil, že Spojené štáty a EÚ pripravovali udalosti na Majdane v Kyjeve niekoľko rokov a nepokoje na Ukrajine financoval i zakladateľ internetovej aukčnej stránky eBay Pierre Omidyar a americký finančník a investor George Soros. Podľa neho sa situácia na Ukrajine vyvíja už dávno tak, ako Spojené štáty pískajú: „Dôvody sú čisto ekonomické a geopolitické. Západ sa pokúšal vtiahnuť Ukrajinu, rovnako ako ďalšie bývalé sovietske republiky, do NATO. A zároveň sa pokúšal z nej urobiť aj súčasť EÚ.“

UŽITOČNÉ PONAUČENIE Vývoj na Ukrajine pozorne sledujú i v iných častiach sveta. Max Blaustein zo serveru eretz.cz píše o Ukrajine ako zdroji ponaučenia pre Izrael. Podľa neho je dôvodom ukrajinskej krízy svár bratov v spoločnom dome. Každý z nich sa snaží presadiť svoj názor a potlačiť názor druhého, pričom počúvajú rady cudzincov bez toho, aby si uvedomili, že cudzinci presadzujú svoje vlastné záujmy. Ukrajinský scenár je pre Izrael varovaním, k čomu môže dôjsť, keď iniciatívu prevezmú radikáli podnecovaní zo zahraničia, keď zvrchovaný štát dovolí cudzím krajinám na svojom území hrať veľké šachové partie a ak sa spolieha na záruky dané cudzími krajinami.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > SVEDECTVO Z REFERENDA NA KRYME

Artur Bekmatov

SVEDECTVO Z REFERENDA NA KRYME

JE LEPŠIE RAZ VIDIEŤ AKO STOKRÁT POČUŤ. O NAŠICH MIENKOTVORNÝCH MÉDIÁCH TO PLATÍ DVOJNÁSOBNE, PRETOŽE TIE SA RIADIA GOEBBELSOVSKÝM „STOKRÁT OPAKOVANÁ LOŽ SA STÁVA PRAVDOU“. PRETO SOM SA ROZHODOL PRED REFERENDOM NA KRYME VYCESTOVAŤ PRIAMO DO SIMFEROPOLA, ABY SOM MOHOL NA VLASTNÉ OČI VIDIEŤ REGIÓN PODĽA MÉDIÍ NA POKRAJI OZBROJENÉHO KONFLIKTU A MESTO OBSADENÉ „RUSKÝMI OKUPANTMI“. MAJDAN KVETOV A EXTRÉMISTOV Do Simferopola idem cez hlavné mesto Ukrajiny. Po takmer troch mesiacoch sa vraciam na kyjevský Majdan. Preto dnes porovnávam. Kým na sklonku minulého roku bol Majdan nasiaknutý ostrým dymom, ktorý ste aj po chvíľkovej návšteve námestia na sebe cítili po celý zvyšok dňa, dnes dym nahradil popol. Je ním pokryté celé námestie. Sivý, špinavý, smradľavý. V tomto prachu ležia desaťtisíce kvetov na pamiatku padlých. Samozrejme, len padlých na strane demonštrujúcich. Rusi sú označovaní za fašistov a jednotky Berkutu tu vnímajú ako stelesnené zlo. Kvety ležia na zemi, na obrubníkoch, na pneumatikách, pred stanmi, pod pódiom, všade. Čo ma znepokojuje najviac, je enormný nárast pravicových extrémistov. Majdan stráži tzv. samoobrana Majdanu a prím v nej hrajú práve pohrobkovia vojnového zločinca Stepana Banderu a neonacisti z Pravého sektora. Muži od 16 do

60 rokov v kanadách, „maskáčoch“, s vysielačkami a bejzbalovými palicami. Pripomínajú skôr kriminálne živly ako bojovníkov za demokraciu. Ale na takúto zámenu sme zvyknutí už dlho. Bolo to tak v Líbyi, Sýrii a dnes je to na Ukrajine. S tým rozdielom, že kým na Blízkom východe sú „bojovníci za demokraciu“ náboženskí fanatici, tu, v centre Kyjeva, sú to militantní nacionalisti. Po niekoľkých metroch na bulvári Chreščatyk prestávam počítať náborové centrá a kontrolné stanovištia Pravého sektora. „Chlape, si Kyjevčan?“ začína ma verbovať môj vrstovník v „maskáčoch“, kanadách, slnečných okuliaroch a s červeno-čiernou páskou Pravého sektora na ramene. Keď odpovedám, že som zo Slovenska, zisťuje, že je to márna snaha. Medzi obyvateľmi Majdanu sa mení aj móda účesov. Dnes vás priamo na námestí ostrihajú na typický národný účes – vyholiť celú hlavu s výnimkou hrubšieho prameňa vlasov v strede, ktorý sa nechá spustený do čela. Prípadne si

SVEDECTVO Z REFERENDA NA KRYME > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Foto: Artur Bekmatov

môžete na zátylok nechať vystrihnúť ukrajinský národný znak. To všetko len niekoľko metrov od vyhorenej budovy odborov, ktorú v decembri ešte v pôvodnom stave okupovali demonštranti.

VLAKOM DO SIMFEROPOLA Z Kyjeva odchádzam vlakom. Spoločnosť mi robí môj vrstovník Saňa z mesta Luck a o dva roky staršie dievča, ktoré cestuje za mamou z hlavného mesta do Sevastopola. Tam ide aj Saňa, avšak nie dobrovoľne. Dostal povolávací rozkaz na bojovú loď. „Musel som ísť. Inak by ma zavreli,“ hovorí ľahostajným hlasom. Do konca vojenčiny mu zostáva deväť mesiacov a dúfa, že ich prežije v mieri. Nevie, koľko ďalších vojakov ukrajinskej armády sa takto prepravuje na Krym, no dianie spojené s týmto územím sleduje. „Ukrajina sa Krymu nevzdá a Rusko tiež nie. Ako sa to skončí, uvidíme po referende,“ myslí si dvadsaťtriročný vojak. Zaujíma ma, čo bude robiť, ak ho proruskí ozbrojenci na loď nepustia: „Neviem. Prídem tam a uvidím, čo ďalej. Výsledok referenda rozhodne.“ Ráno nás v meste Džankoj kontroluje dobrovoľná stráž. Nemajú uniformu, len ruskú trikolóru na ramene. Saňa nevie nájsť pas, tak ukazuje povolávací rozkaz. Púšťajú ho s nami ďalej. Tesne pred Simferopolom Saňovi volajú priatelia – ukrajinská armáda presúva svoje jednotky na Krym.

POKOJ V HLAVNOM MESTE Informácia o presune ukrajinských jednotiek ma ešte viac znepokojila, no situácia v Simferopole je pokojná. V meste sa ľudia náhlia za svojimi každodennými starosťami, hromadná doprava funguje a na moje veľké počudovanie nevidím takmer žiadne ruské jednotky. Pred ukrajinskými kasárňami je jeden džíp a obrnený transportér. Pri nich niekoľko „zelených mužíkov“, ako miestni nazvali ruské jednotky bez insígnií. To je všetko. Na poriadok v meste dohliadajú policajti spravidla v štvorčlenných skupinkách, v ktorých je jeden maskovaný a ozbrojený. Ide o príslušníkov Berkutu. Na Kryme sú z nich hrdinovia. Jediným problémom je vytiahnutie hotovosti z bankomatu. Bankomaty vydávajú len obmedzené, menšie sumy. Napriek pokojnej atmosfére nikto nevie zaručiť poriadok po referende, a preto sa ľudia z obáv chcú zásobiť väčšou sumou peňazí.

MOBILIZÁCIA PRED REFERENDOM Na Leninovom námestí už niekoľký deň prebieha míting. Tento je mobilizačný, pretože je deň pred referendom. Všade vejú ruské a krymské vlajky. Na pódiu sa striedajú umelci z Ruska, ktorých si prišla pozrieť približne tisícka miestnych. Na námestí sa pohybuje aj hojný počet novinárov, čo nezodpovedá informáciám z médií a z Kyjeva. Podľa nich sem novinárov nepúšťajú, a dokonca by tu nemal fungovať internet. Neza-

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > SVEDECTVO Z REFERENDA NA KRYME

heslované wi-ﬁ však funguje priamo na námestí. Po meste sa pohybujú neozbrojení členovia domobrany. Najviac sú však sústredení na Leninovom námestí, kde sa nachádza pódium a budova miestnej vlády. Ďalším miestom, pred ktorým stoja, je regionálny parlament. Na oboch budovách veje krymská aj ruská vlajka. Na streche parlamentu hliadkuje maskovaný ozbrojenec.

NEROZHODNUTÍ TATÁRI

Po meste ma sprevádza Alexander, ktorý pracuje ako herec Krymského akademického divadla M. Gorkého a dnes moderoval míting na námestí. Hovorí, že mesto je jedno z najmladších – založila ho Katarína Veľká, no po celom Kryme sú pozostatky sídel antických Grékov. Zhovárame sa, samozrejme, aj o zajtrajšom referende. Alexander je rozhodnutý ísť hlasovať za pripojenie k Rusku, ako takmer väčšina jeho známych. Výnimkou je 25-ročná Irina, ktorá sa pripojenia obáva: „Tento rok končím právo. Keď sa staneme súčasťou Ruska, môžem začať odznova. Kto mi nahradí tých päť rokov?“ Naráža na to, že s ruskými rubľami a ruskými poznávacími značkami na autách príde aj ruská legislatíva. V debate o skeptikoch spomíname aj tatársku menšinu, ktorá tvorí okolo 12 % obyvateľstva a jej oﬁciálni predstavitelia vyzývajú na neúčasť na referende. Nie všetci Tatári sa však riadia pokynmi Medžlisu, organizácie vedúcej tatársku menšinu na Kryme. Mnohí sa referenda zúčastnia. Naše médiá v súvislosti s Tatármi najčastejšie spomínajú ich masové deportácie po vojne, preto sa pýtam aj na to. Podľa Alexandra Tatári vždy chceli samostatnú, nezávislú republiku. Nedala im ju Katarína Veľká, Mikuláš I., ani Lenin. Preto sa počas vojny obrátili na Nemcov a po oslobodení boli deportovaní do Strednej Ázie. Alexander si však nemyslí, že ich presídlenie na Stalinov rozkaz bolo zlé. „Počas Veľkej vlasteneckej vojny Tatári dúfali, že Nemci im dajú nezávislú republiku, o ktorej snívali vždy, už od čias ruského impéria. Mali svoje divízie v SS a kolaborovali vo veľkom. V roku 1944 sa ľudia postupne začali vracať na oslobodené územia a začínali sa vyrovnávať účty. Ak by Tatárov nepresťahovali, do jedného by ich tu vyvraždili.“

DEŇ D „Zvolili ho pod dohľadom samopalov. Kto je krymský premiér Aksionov?“, „Prečo nebolo referendum na Kryme v poriadku?“ hlásajú nadpisy článkov od presstitútov v SME v deň referenda. Na sociálnych sieťach kolujú karikatúry, ako obyvatelia Krymu hlasujú s hlavňou samopalov ruských vojakov za chrbtami. Realita je však úplne iná. Miestne televízie už okolo obeda hlásia hojnú účasť. Obyvatelia Krymu prichádzajú hlasovať s celými rodinami. Berú to ako svoju povinnosť. Na priebeh referenda dohliada misia 135 medzinárodných pozorovateľov z 23 krajín, vrátane niekoľkých europoslancov z Poľska, Španielska, Maďarska, Talianska, podpredsedu srbského parlamentu či redaktora amerického denníka American Chronicle. OBSE sa však zúčastniť odmietla. Dôvodom má byť nelegitímnosť referenda. Idem pozerať hlasovanie v Alexandrovom okrsku. Cestou do okrsku aj z neho stretávame mnohých jeho známych. „Lepšie? Neviem, no určite nebude horšie,“ odpovedá mladá Kaťa na moju otázku, či očakáva zlepšenie svojej situácie v prípade pripojenia polostrova k Rusku. Pred okrskami nestoja žiadni ozbrojenci, len členovia občianskych stráží s červenými páskami na rukách. Svoj hlas nechcú premárniť ani veteráni Veľkej vlasteneckej vojny. Dnes osemdesiatnici s hrôzou pozerajú na to, ako sa do krajiny, ktorú oslobodzovali, opäť vkráda fašizmus. Ich obavy potvrdzuje aj dianie v Lotyšsku. Práve v deň referenda pochodujú Rigou veteráni miestnej divízie SS a mladí neonacisti.

Z MÍTINGU SVIATOK Na ulicu vychádzam niečo po deviatej a neverím vlastným očiam. V uliciach sú tisíce a tisíce usmiatych, tancujúcich, skandujúcich ľudí. Volebné miestnosti sa zatvorili pred hodinou, zatiaľ sa čaká na výsledky, no nikto si nepripúšťa inú možnosť ako pripojenie k Rusku. Na námestie sa dá dostať len po predratí sa davom. S pribúdajúcim časom pribúda aj ľudí. Na budove autonómnej vlády sa striedajú zelené laserové nápisy: „Krymská jar“, „Rusko, Krym, mier!“, „Ja, ty, my sme Krym.“ Na všetku túto

SVEDECTVO Z REFERENDA NA KRYME > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

náladu dozerá Leninova socha v srdci námestia. Jedna z mála, ktorú sa podarilo ubrániť a jedna z dvoch v tomto meste. S prvými predbežnými výsledkami sa dvíha neskutočná vlna eufórie. Účasť pravdepodobne presiahne 80 % a zo zúčastnených sa za pripojenie k Rusku vyslovilo viac ako 90 %. Niekoľkotisícový dav na námestí spieva ruskú hymnu, nasleduje ohňostroj, na budove vlády sa objavujú nápisy: „Sme doma!“, „Krym je Rusko.“ Dôchodcovia skandujú: „Vraciame sa domov!“ Po lícach niektorých sa kotúľajú slzy šťastia. Dievčatá sedia na chrbtoch svojich priateľov, pri pódiu tancuje v kruhu skupina ľudí. Tu sa dávam do reči s paňou, ktorá na moju otázku, či očakávala takú účasť, hovorí: „Je to úžasné! Mal to byť pôvodne míting, ale tento večer sa zmenil na jeden veľký sviatok!“ Následne ma objíma a prosí, aby som pravdivo informoval o tom, čo som na Kryme videl, aby som neklamal ako vo veľkých masmédiách. Na pódiu sa medzitým striedajú hviezdy ruskej estrády či armádne súbory. Dav po každej piesni skanduje: „Rossija! Rossija!“ alebo „Berkut! Berkut!“ Skupina Ľube zakončuje oﬁciálny program a ľudia sa rozchádzajú do ulíc a svojich domov. Vedia, že cesta, ktorú si v tento deň vybrali, nebude ľahká, no sú šťastní, že je to cesta, ktorú si vybrali sami. Na druhý deň sú známe oﬁciálne výsledky. K urnám prišlo 83,1 % obyvateľov polostrova. Z nich sa 96,8 % vyslovilo za vstup Krymu do Ruskej federácie. Vláda v Kyjeve referendum neuznala, no transporty ukrajinskej armády zostali zablokované miestnymi obyvateľmi na železnici kdesi pred Doneckom. Západ vyhlásil plebiscit za nelegitímny a hovorí o ďalších sankciách pre Rusko. Samozrejme takých, ktoré by neovplyvnili západné ekonomiky.

PREBUDENIE SA V INEJ KRAJINE? Aj keď sa Krym odtrhol od Ukrajiny de facto už začiatkom mesiaca a de iure v nedeľu, obyvatelia nasledujúce ráno nezažívajú žiadny úsvit nového veku. Všetko beží v starých koľajach. Jazykové, úradné či ekonomické zmeny si ešte nejaký ten týždeň vyžiadajú. Ľudia vyjadrili svoju vôľu v referende, teraz je

na miestnych poslancoch, aby ich rozhodnutie potvrdili. Situácia sa však môže zvrtnúť. Niežeby poslanci neboli pripravení zahlasovať za vstup do Ruskej federácie, ale každú chvíľu môže prísť reakcia zvonku – od vlády v Kyjeve, od Západu, provokácia v réžii Pravého sektora... Preto v deň zasadnutia parlamentu hliadkuje v uliciach Simferopola enormné množstvo policajtov. Prístupové chodníky k parlamentu sú hermeticky uzavreté. Kontrolujú novinárov, autá, legitimujú miestnych. Cestou na železničnú stanicu idem okolo parlamentu, a preto prehľadávajú aj mňa. „Prepáčte, ale takú veľkú tašku sme jednoducho museli prezrieť,“ ospravedlňuje sa jeden z policajtov po tom, ako som musel rozbaliť svoju batožinu priamo na chodníku.

NEMUSELO TO ZÁJSŤ TAK ĎALEKO Pozerajúc von oknom z vlaku na zanedbanú krajinu za Simferopolom rozmýšľam, aká budúcnosť čaká tento región. Krym nie je bohvieako rozvinutý. Ako hovorili miestni, zriedkakedy sa ich hlasy dostali do ďalekého Kyjeva. No bude ich hlasy počuť do Moskvy, ktorá je ešte ďalej? Alebo, naopak, bude ruská vláda Krymu venovať osobitú pozornosť a snažiť sa z neho vybudovať výkladnú skriňu svojej krajiny, aby tak dala na frak celému Západu? Isto si množstvo obyvateľov Ukrajiny kladie otázku, či to všetko muselo zájsť takto ďaleko. Krym, Majdan, mŕtvi, pogromy na politických nepriateľov... Rôzne názory sa riešia kompromismi. Prozápadní politici hájac záujmy svojich voličov (a hlavne sponzorov, nadnárodných korporácií či západných krajín) odmietali vstup krajiny do colnej únie s Ruskom. Strana regiónov brániac záujmy svojich voličov (no predovšetkým proruskej oligarchie) odmietala zblíženie so Západom. Nikto nechcel ustúpiť a cestu kompromisu, ktorú navrhovala frakcia komunistických poslancov v podobe všeľudového referenda, nikto neakceptoval. Brániť záujmy ľudí – áno, no nechať ich rozhodnúť – to už nie. Preto môže byť krymské referendum pre celú Ukrajinu mementom, aby sa mohli veci riešiť spravodlivo, čestne, s participáciou ľudu, no hlavne bez strát na životoch.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

ZAHRANIČNÁ POLITIKA SLOVENSKA NEEXISTUJE

V decembri 2013 Robert Fico hovoril: „Členstvo v Únii nie je náboženstvom, každá krajina sa teda môže dobrovoľne rozhodnúť, či do nej vstúpi, alebo nevstúpi. Ukrajina sa jednoducho rozhodla, že pôjde inou cestou, a ja ju teraz nebudem hodnotiť, to je vnútroštátna záležitosť.“ Vyjadrenie okamžite napadla strana SaS: „Podotýkame, že postoj premiéra Fica nie je v tejto veci kompatibilný s postojom ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. A nie je ani kompatibilný s európskou diplomaciou, ktorá sa dlhý čas snažila Ukrajine a jej občanom pomôcť ekonomicky i politicky, a to aj formou asociačnej dohody.“ Kde bol vtedy jej euroskepticizmus? SaS útočí na Fica, že nie je nastavený dostatočne proeurópsky? V decembri si Fico ešte mohol dovoliť povedať vlastný názor, dnes spieva inú pesničku. Posledné, čo by chcel počas volieb, je pohnevať si systémové médiá (SME, .týždeň, Trend atď.). Preto len opatrne šepká: „Nie je všetko tak, ako sa zdá a na udalosti sa dá pozrieť rôzne.“ Zahraničnú politiku ponechal plne v rukách Miroslava Lajčáka. ProEÚ a proUSA postoje a názory, ktoré dlhodobo zastáva a prezentuje Lajčák, začnú dávať väčší zmysel, ak sa pozrieme na človeka, ktorý je jeho poradcom, jeho šedú eminenciu – Pavla Demeša. Pavol Demeš prostredníctvom tretieho sektora ovplyvňuje dianie okrem iného aj na Ukrajine. Riadi Lajčák Demeša alebo Demeš Lajčáka? Oﬁciálny postoj premiéra je dnes zhodný s postojom Európskej únie. Ako bude konať Slovensko? Opýtajte sa v Bruseli. Robert Fico sa viackrát vyjadril, že si nemôžeme dovoliť mať samostatnú zahraničnú politiku, vraj táto skutočnosť vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktoré sme podpísali. Nuž, závisí od výkladu, Maďari nemajú problém chrániť svoje národnoštátne záujmy.

KRÍZA SLOVÁKOV ŠETRIŤ NENAUČILA Míňame peniaze, ktoré nemáme, na veci, ktoré nepotrebujeme, aby sme urobili dojem, ktorý nevydrží, na ľudí, na ktorých nám nezáleží. Kým sa budú brať úvery, budú vznikať nové peniaze, a kým budú vznikať nové peniaze, bude čím splácať staré dlhy – systém neskolabuje. Prešlo menej ako šesť rokov a Slováci sa zadlžujú podobne ako v časoch pred krízou. Banky v minulom roku požičali obyvateľstvu vo forme nových úverov 6,53 miliardy eur, čo znamená oproti roku 2012 nárast o 23,4 %. Objem spotrebných úverov vzrástol o takmer 17 % na 1,56 miliardy eur a úvery na bývanie o 28 % na 4,74 mi-

liardy eur. Na každého obyvateľa pripadla suma vo výške 3 807 eur, čo je o cca 500 eur viac ako v roku 2012. Ako sme povedali, ide o úvery občanom a nie štátny dlh. Slováci sa zadlžujú v porovnaní s inými národmi menej, sú sporivejší a zodpovednejší. Tento fakt však znamená čoraz menej. Skutočnosť, že väčšina je na tom horšie ako my, neimplikuje, že my sme na tom dobre. Stav úverov pre obyvateľstvo predstavoval ku koncu minulého roka 19,6 miliardy eur. Medziročne sa tak zvýšil o takmer 10 %. Menej ako Slováci dlhovali na hlavu spomedzi krajín Európskej únie obyvatelia Poľska, Lotyšska, Litvy, Maďarska a Bulharska.

PRVÉ KOLO PREZIDENTSKÝCH VOLIEB PODĽA OČAKÁVANÍ Už od rána vládlo nepríjemné šero a daždivé počasie, podtrhávajúc smutnú, depresívnu, bezduchú fádnosť ďalších volieb, ktoré zase nič nezmenia. Priamo vo volebnej miestnosti zomrel jeden dôchodca (asi potom, ako si prezrel zoznam kandidátov), silný vietor spôsobil na niektorých miestach výpadky elektriny, pre ktoré sa

Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

koniec volieb posunul z 22:00 na 23:00, a Martin Daňo dokázal, že volič môže voliť až trikrát. Volebná účasť dosiahla 43,4 %. Výsledky jednotlivých kandidátov: Robert Fico 28,01 %, Andrej Kiska 24,01 %, Radoslav Procházka 21,25 %, Milan Kňažko 12,87 %, Gyula Bárdos 5,11 %, Pavol Hrušovský 3,33 %, Helena Mezenská 2,38 %, Ján Jurišta 0,64 %, Ján Čarnogurský 0,64 %, Viliam Fischer 0,5 %, Jozef Behýl 0,48 %, Milan Melník 0,4 %, Jozef Šimko 0,25 % a Stanislav Martinčko 0,13 %.

má podporu SMER-u, taktiež podporuje Dúhový Pride. Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, ktorý bojuje za tradičnú rodinu a proti tzv. kultúre smrti, vyčíslil podporu LGBTI organizácií za rok 2012 na 197 398 eur. Reálna ﬁnančná podpora však bola podstatne vyššia, pretože, ako bolo spomenuté vyššie, existujú rôzne organizácie, ktoré sa presadzovaním agendy LGBTI zaoberajú „len“ čiastkovo a nie všetko možno vykalkulovať prostredníctvom projektov.

DVOJAKÝ SMER

„Pán premiér, skúste si ľudí získať skutkami, nielen sľubmi,“ oslovujú nás každý deň zdravotné sestry z asi 30 bilbordov. Kampaň organizuje Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek. Ficovi chcú pripomenúť, že so zvýšením ich platov vláda nič nerobí. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská hovorí, že rezort pripravil návrh zákona o odmeňovaní všetkých zdravotníkov. V spolupráci so samosprávami chce vraj ministerstvo získať presné údaje o platoch v nemocniciach v správe VÚC, aby vedelo vyčísliť dopad zákona. Sú to už dva roky, odkedy začal platiť zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier. Platy však sestrám zvýšili iba v štátnych nemocniciach, a tie preto odštartovali druhú vlnu protestov. Lekári svojho času sestry v ich boji nepochopiteľne nepodporili a bývalý šéf Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula sa po zákon obrátil na Generálnu prokuratúru. Ladislav Tichý dal podnet na Ústavný súd, ktorý účinnosť zákona pozastavil, a neskôr vyhlásil, že nie je v súlade s ústavou. Pre mocipánov je výhodné drobiť spo-

Po „dojemnom“ rozprávaní premiéra Roberta Fica o tom, ako ho formovala katolícka náuka a prostredie, spomenutí príbuzných, ktorí boli kňazmi, misionármi či rádovými sestrami, SMER spojil sily s KDH v snahe

o zmenu ústavy s cieľom deﬁnície manželstva ako zväzku muža a ženy. Ústava sa rozšíri o dve vety: „Manželstvo je jedinečným zväzkom jedného muža a jednej ženy. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“ Týmto opatrením vypočuli obe politické strany tú časť verejnosti, ktorej tlak v posledných mesiacoch výrazným spôsobom narastal, a to hlavne po právnych úpravách krajín, ktoré napodobujeme. Ide o také samozrejmosti, ktoré by pred dvadsiatimi rokmi nikto ani nespochybňoval. Ale prečo SMER takto otočil len krátko pred prvým kolom prezidentských volieb? Pozrime sa troška do minulosti. SMER ignoroval Národný pochod za život, petície, protesty, články, blogy. Miroslav Lajčák založil výbor pre LGBTI, vláda SMER-u dotuje rôzne organizácie presadzujúce LGBTI agendu (Queer Leaders Forum, Hnutie za rovnoprávnosť homosexuálnych občanov GANYMEDES, Iniciatíva Inakosť, sčasti ide aj o Inštitút ľudských práv, Divadlo: NOMANTINELS a iné). Monika Flašíková-Beňová dlhodobo podporuje Iniciatívu Inakosť a účastní sa pravidelne Dúhových pochodov, lobovala v Európskom parlamente za Estrela report, primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, ktorý

ZDRAVOTNÉ SESTRY POKRAČUJÚ V BOJI

ločnosť na malé skupiny, a tie následne štvať proti sebe v duchu rímskeho hesla Rozdeľuj a panuj. Žiaľ, Slováci sú pre uplatnenie tejto stratégie ideálni – malosť, závisť a „zloprajnosť“ majú mnohí z nás v DNA. (as)

EKONOMIKA <

PÔŽIČKA OD MMF PRE UKRAJINU

Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov sa vyjadril, že Kyjev bude potrebovať pôžičku 35 miliárd dolárov počas nasledujúcich dvoch rokov, v opačnom prípade hrozí krajine bankrot. Pomoc zo strany Ruska nová vláda odmieta, Spojené štáty, ani Európska únia nie sú schopní vyčleniť takúto veľkú čiastku. Jediným riešením zostáva zatiaľ Medzinárodný menový fond (MMF). Ukrajina už čerpala niekoľko pôžičiek z MMF. V polovici 90. rokov 3,5 mld. USD, v roku 1998 2,2 mld. USD, v roku 2004 po tzv. Oranžovej revolúcii to bolo 600 miliónov USD a v roku 2008 za prezidenta Juščenka to bola 2-ročná pôžička vo výške 16,4 mld. USD. V roku 2010 už za prezidenta Janukovyča bola dohodnutá pôžička z MMF vo výške ďalších 15 mld. USD, ale o rok neskôr bola zmrazená z dôvodu neochoty Kyjeva implementovať požadované reformy, vrátane zrušenia dotácií na cenu plynu. Súčasná vláda na čele s Jaceňukom je teda v rokovaní s MMF o ďalšej, doposiaľ najväčšej pôžičke, pričom bol neoﬁciálne zverejnený zoznam podmienok, ktoré musí Ukrajina splniť: – zvýšenie dôchodkového veku o 2 roky pre mužov a 3 roky pre ženy, vrátane obmedzenia skoršieho odchodu do dôchodku pri rizikových profesiách, – zrušenie vyšších dôchodkov pre vedeckých pracovníkov, úradníkov, manažérov štátnych podnikov, obmedzenia pre pracujúcich dôchodcov, posunutie dôchodkového veku pre armádnych dôstojníkov na 60 rokov, – nárast ceny plynu o 50 % pre komunálne podniky a o 100 % pre súkromných odberateľov, umožnenie voľnej tvorby cien pre komunálne a bytové družstvá, – nárast ceny elektriny o 40 %, – nárast spotrebnej dane z benzínu o 60 eur na tonu, – zrušenie cestovných výhod a zvýšenie daní na dopravu o 50 %, – privatizácia všetkých banských závodov, zastavenie dotácií, – zrušenie štátnej podpory pri narodení dieťaťa, poskytovania stravného a učebníc zdarma, – zrušenie výnimiek na DPH, zavedenie DPH v lekárňach, – zrušenie moratória na predaj poľnohospodárskej pôdy, zrušenie dotácií producentom bravčového mäsa a hydiny, – redukcia štátnych ministerstiev z 20 na 14, ponecha-

nie jedného podpredsedu vlády, začlenenie všetkých orgánov verejnej správy pod ministerstvá, – obmedzenie vysokých platov štátnych úradníkov, – poskytovanie podpory v nezamestnanosti až po odpracovaní min. 6 mesiacov.

DISTRIBÚCIA ZEMNÉHO PLYNU V EURÓPE V reakciách USA a EÚ na pričlenenie Krymu k Ruskej federácii sa nezriedka objavujú pokusy o uvalenie ekonomických sankcií. Rusko odpovedá, že na takýto postup je pripravené a bude odpovedať protiopatreniami. Ukrajinský parlament predložil 17. 3. návrh opatrení ako reakciu na aktuálnu situáciu na Kryme, vrátane bezprecedentného 12-násobného zvýšenia poplatku za ruský tranzit plynu cez ich územie až na úroveň 500 USD za 1000 m3. To by mohlo mať za následok výrazné obmedzenie dodávok cez územie Ukrajiny. Úvahy o alternatívnom dovoze zemného plynu z bridlicových ložísk v USA prehliadajú fakt, že vývoz plynu z USA do väčšiny krajín sveta podlieha zdĺhavej schvaľovacej procedúre. Navyše sú tu značné technické obmedzenia zaoceánskej prepravy skvapalneného plynu LNG v množstvách, ktoré by mohli Európe čo i len čiastočne nahradiť prípadné výpadky dodávok Gazpromu. Pre lepšie pochopenie rizík dokladáme schému zobrazujúcu distribúciu zemného plynu v Európe (v miliónoch m3), pričom je jasne vidieť väčšiu či menšiu závislosť jednotlivých krajín na dodávkach plynu z Ruska (v ľavej časti schémy sú zobrazené objemy exportu, v pravej časti import). (ph)

> SATIRA

RODINNÝ TÁBOR P R I O R AV S K E J P R I E H R A D E

MESAČNÍK ZEM&VEK USPORIADA V TERMÍNE 29. 6. – 5. 7. 2014 PRVÝ LETNÝ RODINNÝ TÁBOR. UKRAJINA REDAKTORI ZEM&VEK SA SPOLU S POZVANÝMI HOSŤAMI BUDÚ STARAŤ O VAŠE PRÍJEMNE STRÁVENÉ CHVÍLE, O POVZBUDENIE VÁŠHO TELA AJ DUCHA. DEŤOM SA BUDÚ VENOVAŤ NAŠI ANIMÁTORI TAK, ABY SI NADOBUDNUTÉ ZNALOSTI MOHLI OTESTOVAŤ V ZÁPOLENÍ S RODIČMI.

A V A Ľ Z 10 % ITEĽOV ED PRE PR

MOŽNOSTI VOĽNOČASOVÝCH AKTIVÍT: • STREĽBA Z LUKU • TENISOVÉ IHRISKO • FUTBALOVÉ IHRISKO • VOLEJBALOVÉ IHRISKO • BASKETBALOVÉ IHRISKO • BILIARD • STOLNÝ TENIS

PLAT

• ŠÍPKY • DETSKÉ PRELIEZKY • KRYTÝ ALTÁNOK • TERASY • VONKAJŠÍ BAZÉN • JAZDA NA KONI • JAZDA NA KOČI • PLAVBA LOĎOU

• 169,- EUR DOSPELÝ • 149,- EUR DIEŤA DETI DO 3 ROKOV ZDARMA Bližšie informácie vám poskytneme v pracovných dňoch medzi 9:00 – 13:00 na telefónnom l f čísle l 0917 684 516.

Kresby: Igor Strinka

TÉMA MESIACA > ZABERANIE PÔDY FINANČNOU OLIGARCHIOU

Igor Šarmír

ZABERANIE PÔDY FINANČNOU OLIGARCHIOU

POLITICKO-EKONOMICKÉ PRAVIDLÁ HRY PLATNÉ POČAS POSLEDNÝCH 30 ROKOV SÚ RADIKÁLNE INÉ, AKO TO BOLO PRVÝCH 30 ROKOV PO VOJNE. TOTO DLHÉ POVOJNOVÉ OBDOBIE SA VO VYSPELOM SVETE VYZNAČOVALO BEZPRECEDENTNÝM EKONOMICKÝM RASTOM, PLNOU ZAMESTNANOSŤOU, VYSOKÝM STUPŇOM SOCIÁLNEJ SPRAVODLIVOSTI A EKONOMICKOU STABILITOU. ALE OD ZAČIATKU OSEMDESIATYCH ROKOV DOŠLO K RADIKÁLNEMU POPRETIU TOHTO POLITICKO-EKONOMICKÉHO PORIADKU. DÔVODOM (ALEBO SKÔR ZÁMIENKOU) BOLO TO, ŽE NIEKTORÉ ZÁKLADNÉ PREMISY KEYNESIÁNSKEHO EKONOMICKÉHO MYSLENIA PRESTALI FUNGOVAŤ (V SEDEMDESIATYCH ROKOCH ZAČALO SIMULTÁNNE DOCHÁDZAŤ K NÁRASTU INFLÁCIE I NEZAMESTNANOSTI).

reto vraj nebolo inej možnosti, ako postupne všetko privatizovať, obmedzovať sociálne vymoženosti väčšiny obyvateľstva a pristúpiť k radikálnym dereguláciám podnikateľského, a najmä ﬁnančného sektora. Pred neuváženou dereguláciou ﬁnančného sektora pritom varoval vo

svojom kultovom diele Bohatstvo národov samotný Adam Smith, otec modernej politickej ekonómie, na ktorého sa liberáli s obľubou odvolávajú. Veľkí ﬁnanční operátori dostali zelenú na vykonávanie tých najrizikovejších a najpochybnejších operácií, čo malo údajne zabezpečiť rast i zamestnanosť.

AAAAAAAAAAAAAAA > TÉMA MESIACA

TÉMA MESIACA > ZABERANIE PÔDY FINANČNOU OLIGARCHIOU

Ale špekulanti transformovaní na „investorov“ dosiahli niečo iné: Po prasknutí hypotekárnej bubliny v roku 2008 prišli milióny amerických rodín o strechu nad hlavou, státisíce Američanov o dôchodok a milióny ľudí na celom svete o prácu. Pričom na druhej strane sa za bilióny dolárov z verejných prostriedkov zachraňovali nielen banky, ale boli z nich štedro odmenení i vinníci katastrofy, t. j. manažéri a akcionári veľkých ﬁnančných spoločností, ktorí by ešte pred dvadsiatimi rokmi boli odsúdení na dlhoročné nepodmienečné tresty. Táto skúsenosť iba povzbudila „investorov“, aby hľadali ďalšie oblasti, kde by mohli veľmi výhodne vložiť svoje obrovské prostriedky v očakávaní nehoráznych ziskov. Po roku 2008 sa ich pozornosť obrátila na agropotravinárske komodity a potom i na poľnohospodársku pôdu.

NOVODOBÝ KOLONIALIZMUS

Podľa jednoduchšej deﬁnície sa pod zaberaním pôdy (land grabbing) rozumie „nákup alebo dlhodobý prenájom veľkých plôch pôdy investormi“. Trochu podrobnejšie sa to dá charakterizovať ako „nadobudnutie pôdy externými operátormi (ktorí nemajú sídlo v danej lokalite) s cieľom vytvárania poľnohospodárskeho zisku bez ohľadu na záujmy miestneho obyvateľstva (osobitne malých farmárov) a na životné prostredie“. Nie je to však úplne nový fenomén, pretože k nemu vo veľkej miere dochádzalo napr. v koloniálnom období. Osadníci v Severnej Amerike doslova kradli pôdu, ktorá pôvodne patrila indiánskym kmeňom. I k „modernému“ zaberaniu pôdy začalo dochádzať o niečo skôr ako k jej špekulatívnemu skupovaniu, ktoré sa deje dnes. Súviselo to najmä s plantážnickým spôsobom pestovania niektorých plodín na obrovských plochách (napr. geneticky modiﬁkovaná sója v niektorých krajinách Južnej Ameriky alebo cukrová trstina v Brazílii). Od sklonku minulého storočia nastal boom produkcie krmovín a biopalív, ktoré sú však určené predovšetkým na export. Výhodou pre investorov bola faktická neexistencia spoľahlivého systému vlastníckych práv k pôde (veľké množstvo malých roľníkov nema-

lo vlastníctvo pôdy, ktorú obrábali ich otcovia a dedovia, dostatočne právne podložené) a vysoký stupeň korumpovateľnosti miestnych politikov a úradníkov. Preto dochádzalo a dochádza ku škandalóznemu a kriminálnemu vyháňaniu pôvodných majiteľov z ich pozemkov pomocou zastrašovania, násilia a nezriedka i vrážd. Malí roľníci a ich rodiny potom končia v slumoch veľkých miest, kde živoria v podstatne horších podmienkach, ako to bolo na ich malých farmách. Krajinou, kde k takýmto nehoráznostiam dochádza vo veľkej miere, je napríklad Paraguaj. Podrobne o tom podáva svedectvo investigatívna novinárka Marie-Monique Robinová vo svojom bestselleri Le Monde selon Monsanto. Tejto téme je venovaný i rozsiahly článok publikovaný v tohtoročnom januárovom čísle Le monde diplomatique nazvaný Le Paraguay dévoré par les soja (autor Maurice Lemoine).

PRÍČINY ZABERANIA PÔDY Príčin, prečo sa poľnohospodárska pôda stala predmetom záujmu ﬁnančných investorov, je niekoľko. V prvom rade v dôsledku klimatických zmien i „postupu civilizácie“ sa svetový pôdny potenciál zmenšuje. Sucho, degradácia pôdy a urbanizácia. Predovšetkým najľudnatejšie krajiny India a Čína sú dnes veľmi chudobné na ornú pôdu. V Číne pokrýva obrábaná pôda iba 130 miliónov hektárov, z čoho sa každý rok stráca jeden milión ha v dôsledku urbanizácie a dezertiﬁkácie na severe krajiny. Sahara postupuje v niektorých oblastiach sahelu až o 10 kilometrov ročne. Okrem katastrof spôsobených klimatickými zmenami a urbanizáciou nemožno nespomenúť škandalózne mrhanie pôdnym fondom, ktoré sa dá stotožniť s jeho zámernou likvidáciou. V Argentíne, krajine totálne zasvätenej pestovaniu GM sóje, dochádza z dôvodu intenzívnych a neudržateľných agronomických postupov k degradácii obrovských plôch. V tomto prípade ide o prenajatú pôdu, z ktorej v priebehu niekoľkých rokov nešetrného „užívania“ vyčerpajú latifundisti všetky živiny a potom sa posunú ďalej. V tejto súvislosti dochádza k masívnemu klčovaniu lesov, pričom takto získaná pôda vydrží intenzívne obhospodarovanie maximálne dva roky, pretože je viazaná na svoj

ZABERANIE PÔDY FINANČNOU OLIGARCHIOU > TÉMA MESIACA

pôvodný biotop a v podmienkach lesných polosuchých oblastí nie je ani veľmi bohatá. Ďalšími dôvodmi sú vývoj priorít ﬁnančných investorov (viď. nižšie), zmena vnímania agropotravinárskeho sektora z prebytkového na deﬁcitný a, samozrejme, i skutočnosť, že na významnej časti svetového pôdneho fondu sa dnes pestujú plodiny určené na biopalivá.

KŠEFTOVANIE V TREŤOM SVETE Podľa najspoľahlivejšej štúdie venovanej tejto téme, projektu Land Matrix z apríla 2012, v priebehu posledného desaťročia zmenilo svojho majiteľa 83,2 milióna ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 56,2 milióna v subsaharskej Afrike, čo zodpovedá približne rozlohe Francúzska. Fenomén sa týka asi 12 krajín, najmä Madagaskaru, Etiópie, Konga, Sudánu, Tanzánie, Mozambiku a Beninu. Médiá ukázali prstom na niektoré krajiny (Čína, Saudská Arábia a ďalšie krajiny Perzského zálivu), ktoré si v záujme poistiť sa proti riziku výkyvov cien základných potravinárskych komodít zabezpečujú ich výrobu v zahraničí s cieľom nasýtiť vlastné obyvateľstvo. Ale nepovedalo sa, že dve tretiny zabratých plôch patria súkromným investorom, investičným a penzijným fondom. Zanedlho po potravinovej kríze v roku 2008 začali početné hedgeové (špekulatívne) fondy, inštitucionálni investori a veľké banky vo veľkom skupovať, prenajímať alebo akýmkoľvek iným spôsobom nadobúdať pôdu v krajinách tretieho sveta. Zámerom bola buď výroba potravín a biopalív určených na export do krajín s vysokou kúpnou silou, alebo išlo o čisto špekulatívne účely. Záujem ﬁnančných investorov dokazuje, že pôda sa stala istou hodnotou, často rentabilnejšou ako zlato. Len v roku 2010 bolo v Afrike skúpených 41 miliónov ha ornej pôdy americkými hedgeovými fondmi, európskymi bankami, ale i saudskými, juhokórejskými, singapurskými, čínskymi a inými fondmi. Osobitne poučný je prípad Južného Sudánu. Po 26 rokoch vojny za oslobodenie, ktorá po sebe zanechala viac ako milión mŕtvych a zmrzačených, vznikol 9. júla 2011 nový štát Južný Sudán. Ale ešte pred jeho formálnym vznikom

dočasná vláda prenechala texaskému agropotravinárskemu trustu Nile Trading and Development Inc. 600 000 ha ornej pôdy, teda 1 % územia štátu za bezkonkurenčnú cenu: Texasania zaplatili 25 000 dolárov, čo sú 3 centy za hektár. Okrem toho má tento investor opciu na ďalších 400 000 ha. V Nigérii sa bohatí obchodníci zo Sokota a Kana zmocnili rôznym spôsobom – najčastejšie uplácaním miestnych úradníkov – desiatok tisícov hektárov úrodnej pôdy. K podobným pochybným transakciám dochádza vo veľkom v Mali. Takto nadobudnutá pôda sa neobhospodaruje, jej majitelia čakajú, kým stúpnu ceny, a potom ju predajú za novú cenu nejakému saudskému princovi alebo hedgeovému fondu v New Yorku.

SOCIÁLNE DÔSLEDKY Zaberanie pôdy špekulantmi má často dramatické sociálne dôsledky, pretože k nemu dochádza na úkor miestneho obyvateľstva, ktorého sa väčšinou nikto nepýta na názor. Celé rodiny sú pozbavené prístupu k prírodným zdrojom a vyháňané zo svojich pozemkov. Ak náhodou nadnárodné spoločnosti neumiestnia na zabratých pozemkoch svojich vlastných pracovníkov, môže tu nájsť prácu malá časť miestnej populácie, ale za žobrácky plat a v neľudských pracovných podmienkach. Vo väčšine prípadov sú celé rodiny vytláčané z pozemkov, ktoré obhospodarovali celé generácie ich predchodcov; ich zeleninové záhony a ovocné sady sú čoskoro zničené a prísľub spravodlivej kompenzácie zostáva mŕtvym slovom. Vytlačením malých poľnohospodárov je zároveň ohrozená potravinová bezpečnosť miliónov osôb. Namiesto pôvodných kultúr, ktoré zabezpečovali obživu miestneho obyvateľstva, vysádzajú agropotravinárske trusty monokultúry hybridných alebo geneticky modiﬁkovaných plodín pestovaných na báze agropriemyselných systémov. Parcely bývajú ohradené spôsobom, ktorý bráni prístupu malých farmárov a nomádov k rieke, k lesu alebo pastvinám. Špekulovaním s potravinami a s pozemkami obchodníci v skutočnosti špekulujú so smrťou.

SNAHY VYJSŤ Z BLUDNÉHO KRUHU Vývoj v globalizovanom svete smeruje k stále

TÉMA MESIACA > ZABERANIE PÔDY FINANČNOU OLIGARCHIOU

ZABERANIE PÔDY FINANČNOU OLIGARCHIOU > TÉMA MESIACA

väčšej liberalizácii obchodu a deregulácii výroby. Heslom dňa je konkurencieschopnosť a nevyhnutnosť ponechať nadnárodným operátorom „voľné ruky“, čo je údajne prospešné pre všetkých. V praxi to znamená, že treba podporovať iba „konkurencieschopné“ poľnohospodárstvo, pod ktorým sa rozumie pestovanie monokultúr na veľkých plochách s minimom pracovnej sily a s intenzívnym využívaním mechanizácie a chemických vstupov. Predstavitelia agrobiznisu o tom úspešne presvedčujú (argumentmi a úplatkami) politikov tretích krajín, ktorí údajne majú iba voľbu medzi dnešným stavom zaberania pôdy cudzími investormi praktizujúcimi „priemyselné poľnohospodárstvo“ a kontrolovaným, exportne orientovaným agrobiznisom v ich vlastnej réžii (výsledok je v podstate ten istý). Pojmy ako udržateľnosť, potravinová bezpečnosť či nebodaj sociálna spravodlivosť (hoci iba relatívna) nepatria do slovníka takéhoto „ekonomického myslenia“ a ﬁnančných oligarchov zjavne nezaujímajú, veď všetko vyrieši trh. Ale na druhej strane sa zvyšuje počet odborníkov, pre ktorých sú dôsledky posledného vývoja neprijateľné. Napríklad súčasný generálny spravodajca OSN pre právo na potraviny Olivier de Schutter odmieta tézy agrobiznisu a tvrdí, že treba presvedčiť lídrov tretieho sveta o potrebe modernizovať rodinné podniky a vidiecke poľnohospodárstvo, investovať do kultúr, ktoré živia miestne obyvateľstvo, a to v predvýrobnej fáze (vzdelávanie, poskytnutie drobného vybavenia), rovnako ako i vo fáze „postvýrobnej“ (skladovacie priestory, prístup na trh). Exportne zameraný agrobiznis, ktorého prioritou nie je výživa miestneho, najmä chudobnejšieho obyvateľstva, ale orientácia na lukratívny dopyt v bohatších krajinách, vníma podobne ako jeho predchodca Jean Ziegler – ako neľudskú honbu za ziskom, ktorá nemá absolútne žiadne zábrany. Ziegler si na obale svojej knihy Destruction massive nedáva servítku pred ústa a otvorene píše: „Každých 5 sekúnd zomiera od hladu jedno dieťa do desať rokov. Vo svete, ktorý nikdy nebol taký bohatý, ako je dnes, a kde sa i teraz vyrobí podstatne viac potravín, ako sa spotrebuje. Preto táto kataklizma nie je žiadnou fatalitou a každé

dieťa, ktoré zomrie od hladu, je v podstate zavraždené.“ Za nádej považuje Olivier de Schutter „Dobrovoľné smernice pre zodpovedné manažovanie pôdy“, ktoré 11. mája 2012 schválil Výbor pre potravinovú bezpečnosť (FAO). Ide o to, aby z pôdy, rybolovu a lesov mali prospech predovšetkým miestni obyvatelia. Na vlády jednotlivých krajín by mal byť vyvíjaný tlak, aby tieto smernice zapracovali do národných zákonov. Jeden odsek týchto smerníc žiada, aby boli parlamenty príslušných krajín informované o zámeroch súvisiacich so zaberaním pôdy a schvaľovali ich. V dnešnej zúfalej situácii sa i toto javí ako možné riešenie.

NA RADE JE VÝCHODNÁ EURÓPA Od zaberania pôdy nie je ušetrená ani Európa. Fenomén dorazil cez Kazachstan a Strednú Áziu na Ukrajinu, kde už dnes existujú cudzincami ovládané mamutie farmy, ktoré obhospodarujú až 200 000 ha pôdy! I v EÚ sú, samozrejme, najviac exponované postkomunistické krajiny bývalého východného bloku. Situácia sa dá dobre dokumentovať na príkladoch Maďarska a Rumunska. V Maďarsku, podobne ako na Slovensku, je až do tohto roku v platnosti moratórium na nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy cudzincami. Napriek tomu krajina nebola ušetrená od fenoménu „zaberania pôdy“, hoci jeho charakteristiky boli z dôvodu moratória iné ako v krajinách tretieho sveta. Základný rozdiel je v tom, že nadobúdatelia nie sú (zatiaľ) cudzinci, ale miestni oligarchovia. Po roku 1990 došlo k transformácii socialistických družstiev, z ktorých už iba niekoľko existuje v pôvodnej štruktúre. Na druhej strane štátne poľnohospodárske podniky boli zrušené a ponúknuté za diskontnú cenu na dlhodobý prenájom. Táto procedúra bola výhodná pre aktérov, ktorí mali prístup ku kapitálu. Je charakteristické, že to neboli osoby, ktoré na pôde pracovali, ale najmä bankári a manažéri žijúci v mestách, pre ktorých bola pôda iba investíciou. Došlo tak k radikálnemu popretiu politického sloganu, ktorý sa viackrát objavil v priebehu histórie Maďarska v 20. storočí. Podľa

TÉMA MESIACA > ZABERANIE PÔDY FINANČNOU OLIGARCHIOU

neho by pôda mala patriť osobám, ktoré na nej pracujú. Tento proces viedol ku koncentrácii pôdy, k zníženiu počtu ekonomických aktérov v poľnohospodárstve, k vyľudňovaniu a starnutiu vidieka a k zníženiu miery potravinovej sebestačnosti krajiny. Situácia sa nezmenila ani po voľbách v roku 2010, hoci nová vláda prisľúbila nápravu. Tendre na prenájom pôdy zostávajú netransparentné, prebiehajú na evidentnom korupčnom pozadí a ich víťazmi sa systematicky stávajú investori, ktorí v danej lokalite nebývajú, ani nepracujú. Výsledkom takéhoto zaberania pôdy je jej koncentrácia v rukách malého počtu jednotlivcov a záujmových skupín, ktorí nadobúdajú nielen pôdu, ale i poľnohospodárske dotácie. Tri najväčšie poľnohospodárske záujmové skupiny zinkasovali v roku 2011 dotácie vo výške 35 miliónov eur! Veľkí majitelia pôdy zamestnávajú iba jednu šestinu zamestnancov na jednotku pôdy v porovnaní s inými poľnohospodárskymi podnikmi, ale ročne vyťažia z poľnohospodárstva 1,75 miliardy eur. Ide predovšetkým o veľkoprodukciu niektorých základných agrokomodít určených najmä na export, pričom noví veľkostatkári sa iba minimálne angažujú vo výrobe potravín s vyššou pridanou hodnotou. Na druhej strane, pol tucta veľkých majiteľov pôdy, ktorí kontrolujú poľnohospodárstvo v krajine, praktizuje vo veľkom daňové úniky. Sándor Csánay, prezident OTP banky a majiteľ poľnohospodárskej záujmovej skupiny Boly Ltd., nielenže inkasuje druhé najvyššie poľnohospodárske dotácie v EÚ vo výške 15,5 milióna eur, ale i významnú časť svojich príjmov umiestňuje v Singapure, ktorý je známym daňovým rajom. Proti tomuto systému zodpovedajúcemu deﬁnícii zaberania pôdy, pretože ide o jej nadobúdanie vo veľkom externými operátormi, sa už dlhšie organizuje občianska opozícia, ktorá už síce dosiahla niektoré čiastkové úspechy, ale podstatu sa jej zmeniť nepodarilo. Ukončením moratória na nadobúdanie pôdy cudzincami sa situácia určite nezlepší. Rumunsko je nielen jednou z najchudobnejších členských krajín EÚ, ale i štát, kde je proporcionálne najviac poľnohospodárov: 30 % aktívnej

populácie v porovnaní s 28 % v roku 1989. Príčinou je zlá hospodárska situácia, zánik mnohých podnikov a pracovných miest v štátnej správe a veľmi nízke platy. Tri a pol milióna Rumunov sa takto venuje poľnohospodárstvu „na prežitie“, ktorého produkcia nie je určená pre trh, pretože ceny nie sú „konkurenčné“. Štátne orgány tlačené Bruselom by toto radi zmenili a prijímajú rôzne opatrenia na pritiahnutie investorov, ktorí by poľnohospodárstvo „zmodernizovali“. Jedným z výsledkov je zaberanie pôdy cudzincami v miere, ktorá presahuje všetko, s čím sa možno stretnúť v iných krajinách EÚ. Motiváciou zahraničných spoločností investovať v Rumunsku do pôdy je v prvom rade jej nízka cena, ale i európske dotácie. Oligarchovia takto dostávajú desiatky miliónov eur, pričom 5 700 000 malých farmárov dotácie nedostáva z dôvodu byrokracie a minimálnej plochy obhospodarovanej pôdy, ktorá je pre väčšinu z nich stanovená príliš vysoko. V konečnom dôsledku 1 % farmárov v Rumunsku dostáva 51 % dotácií. Veľa veľkých podnikov, ktoré dostávajú dotácie, nepatrí Rumunom, ale Španielom, Nemcom, Rakúšanom a iným cudzincom. Ale produkcia veľkých fariem je, tak ako v Maďarsku, určená na export, a tak dochádza k paradoxu, že rumunské poľnohospodárstvo na jednej strane dobýva zahraničné trhy, no na druhej strane nie je schopné uživiť krajinu – 70 % konzumovaných produktov je dovážaných. Výsledkom uplatňovania politických priorít je skutočnosť, že 1 milión ha, čo predstavuje 6,5 % poľnohospodárskej pôdy krajiny, bolo nadobudnutých zahraničnými investormi! A na konci roku 2013 vláda predstavila návrh zákona, ktorý má obchodovanie s pôdou úplne liberalizovať. Tento vývoj je spojený s neduhmi typickými pre mnohé postkomunistické krajiny: klientelizmus a strety záujmov. Napr. dvaja predchádzajúci ministri poľnohospodárstva Valeriu Tabara a Stelian Fuia boli v minulosti zamestnancami Monsanta...

ODMIETANIE SKUTOČNÝCH RIEŠENÍ Zaberanie poľnohospodárskej pôdy dosahuje mieru, ktorá núti kompetentných týmto problémom aspoň formálne sa zaoberať. V záujme oﬁ-

ZABERANIE PÔDY FINANČNOU OLIGARCHIOU > TÉMA MESIACA

ciálnych priorít, medzi ktoré patrí potravinová bezpečnosť, sú dokonca nútení zaujať negatívne stanovisko. Ale na druhej strane nemôžu, alebo ani nechcú spochybniť všeobecnú politickú líniu, podľa ktorej sa má všetko postupne liberalizovať, deregulovať a privatizovať. Veľké množstvo významných politikov má úzke prepojenie na svet veľkých financií. Napr. predseda Európskej banky Mario Draghi a bývalý eurokomisár a taliansky premiér Mario Monti v minulosti pracovali pre dnes najmocnejší finančný konglomerát na svete, americkú banku Goldman Sachs. V rámci tejto línie sa tento rok skončí moratórium na nadobúdanie pôdy cudzincami na Slovensku a, ako sme videli, i v Maďarsku. Som však presvedčený, že ak sa nezmení vyššie uvedený a politicky presadzovaný trend, všetko, čo sa navrhne, budú iba polovičné opatrenia, ktoré na podstate nič nezmenia. Zaberanie poľnohospodárskej pôdy veľkými investormi priamo vyplýva z uplatňovania spomenutých liberálnych priorít. Ak je raz umožnené dívať sa na pôdu ako na perspektívnu investíciu, ktorá má predovšetkým vynášať a až potom eventuálne živiť obyvateľstvo, tak sa nezmení vôbec nič. Investície do pôdy nadobudnutej cudzími investormi sú a budú orientované do pestovania plodín, ktoré zaručujú najvyššie finančné výnosy, a nie do plodín, ktoré potrebujú (chudobní) ľudia na svoju výživu. Z tohto dôvodu sa na zabraných plochách pestujú najmä plodiny pre biopalivá a krmoviny, ktoré sú určené na trhy bohatších krajín. Toto je reálna hrozba pre potravinovú bezpečnosť. Ako o alternatíve sa hovorí o podpore rodinného farmárstva a malých podnikov. Obávam sa však, že toto môže byť určitým riešením iba v chudobných krajinách tretieho sveta, prípadne v Rumunsku. I to iba za predpokladu, že zároveň budú prijaté účinné opatrenia proti zaberaniu pôdy, pretože v opačnom prípade, ak má riešenie priniesť „slepá ruka trhu“, budú najlepšie pozemky i naďalej získavať bohatí investori a nie rodinné farmy. V krajinách, ako je Slovensko, nie sú rodinné farmy riešením už len preto, že takáto ekonomická aktivita nie je príliš atraktívna a drvivá väčšina obyvateľstva už dávnejšie stratila kontakt s poľnohospodárstvom.

Riešením môže byť uznanie, že potraviny a pôda nie sú bežnými komoditami, pretože je s nimi spojená výživa obyvateľstva, a preto musia byť „vyňaté“ z pravidiel voľného obchodovania. Vyžaduje si to reguláciu, kontrolu štátu nad pôdnym fondom krajiny s cieľom garantovať potravinovú bezpečnosť, teda pravý opak toho, čo sa dnes presadzuje. Treba si uvedomiť, že potravinová bezpečnosť, či dokonca právo na potraviny sú sociálne, humánne a politické kategórie, ktoré sú nerelevantné z pohľadu krátkodobého ekonomického kalkulu, aký vo svete biznisu dominuje. Trhové pravidlá logicky orientujú toky tovarov a investícií smerom k solventnému dopytu a nie smerom k nesolventnej potrebe. Na druhej strane je i dnes regulované podnikanie napr. s elektrinou alebo plynom (sieťové odvetvia) z dôvodu ich strategického významu pre štát. Je strategický význam pôdy a potravín menší ako v prípade energií? Faktom je i to, že niektoré kompetentné osoby význam potravinovej bezpečnosti spochybňujú. I na Slovensku sa v nedávnej minulosti vyjadril jeden prominentný politik v tom zmysle, že „nepotrebujeme poľnohospodárstvo, pretože potraviny si dovezieme“. Je pravda, že to bolo ešte pred vypuknutím potravinovej krízy v roku 2008, v čase, keď najväčším problémom EÚ boli poľnohospodárske prebytky. Charakterizuje to dominantné myslenie, ktoré sa napriek zmenenej realite nezmenilo: Nech sa vyrába tam, kde je to „najkonkurencieschopnejšie“, čo zabezpečí najnižšie ceny, a zvyšok vyrieši obchod. Takéto myslenie však nezohľadňuje predátorskú podstatu špekulatívneho „podnikania“ a je odtrhnuté od reality v prostredí, kde sa špekuláciám nekladú žiadne medze a špekulanti nemajú žiadne škrupule. Zanedbanie potravinovej bezpečnosti štátov (a sem spadá i neregulované zaberanie pôdy) je potom trestuhodným vystavením obyvateľstva výkyvom cien a jeho najchudobnejšej časti i hladu. Úlohou medzinárodného obchodu je ponuku potravín v krajine doplniť, ale nie ju nahradiť. Autor je členom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

TÉMA MESIACA > OBKĽÚČENÁ OTCOVA ROĽA

Marián Benka

OBKĽÚČENÁ OTCOVA ROĽA SLOVENSKÍ FARMÁRI SA CÍTIA BYŤ NA CHVOSTE ZÁUJMU. ŠTÁT PODĽA ICH SLOV NIELENŽE NEVYTVÁRA PODMIENKY PRE ICH ĎALŠÍ ROZVOJ, ALE AKOBY SA ICH SNAŽIL SABOTOVAŤ. ČI IDE O NESCHOPNOSŤ VŠETKÝCH PONOVEMBROVÝCH GARNITÚR ALEBO O ZÁMER, TO POSÚDIŤ NEVEDIA. A SKUPOVANIE PÔDY V ICH OKOLÍ SUBJEKTMI, KTORÝM IDE O BIZNIS ZA KAŽDÚ CENU, ICH TAKISTO NETEŠÍ. NA PRÍRODE NEZÁLEŽÍ

Začiatkom marca sme si po skončení konferencie o rozvoji vidieka v Banskej Bystrici sadli s niekoľkými malými farmármi do krúžku a začali debatovať. Jeden z nich tam pustil zo záznamu príspevok z televíznych správ, v ktorom sa hovorilo, že pestovanie a chov na vidieku upadá, pretože ľudom sa už na pôde nechce robiť. Medzi prítomnými to vyvolalo protestné reakcie. Rozhovorili sa o tom, čo považujú za skutočné príčiny upadajúceho roľníctva. Hovorili jeden cez druhého, očividne radi, že prišiel novinár, ktorý ich chce počúvať. Jedna z vecí, ktorá sa z nich predrala na povrch ako prvá: Čoraz viac pôdy sa dostáva do rúk ľuďom, ktorí majú iný záujem ako na nej rozumne hospodáriť. Ide o domáce ﬁnančné skupiny alebo o zahraničných investorov, ktorí si pozakladali slovenské eseročky a skupujú prostredníctvom nich. Zákon im to umožňuje už teraz. Od 1. mája, keď si budú môcť kupovať pôdu priamo, sa tým pádom zrejme aj tak veľa nezmení. Jeden farmár, ktorý chce ostať anonymný, tvrdí, že na východnom Slovensku už veľké pozemky patria Číňanom. Nevie túto informáciu naisto, má ju sprostredkovanú od tamojších kolegov. Číňania vraj skupujú pôdu, aby na ňu brali dotácie z EÚ. Raz za čas ju mulčujú, teda rozdrvia vyrastené dreviny a korene, a drevený materiál predajú ako biomasu na kúrenie.

Ceny drevenej štiepky išli v poslednom čase hore. Niektorí poľnohospodárski biznismeni neberú pri jej získavaní ohľad na nič, čo potvrdzuje aj Marcela Nemcová, ktorá má rodinnú farmu v Devičanoch (okres Levice): „Neviem, kto je za tým, ale v povodí Žitavy sa vo veľkom štiepajú storočné vŕby a úradom to vôbec neprekáža.“ Jej kolega (ten, ktorý spomínal Číňanov) dokladá, že slovenské ﬁnančné skupiny získavajú kontrolu nad čoraz viacerými poľovníckymi revírmi, a že sa tam nesprávajú voči prírode práve najšetrnejšie, netreba ani hovoriť: „Oni to už nerobia ani tak kvôli zisku, ako skôr pre prestíž. Poľovačka je obľúbená zábava bohatých a pozvať na ňu obchodných partnerov sa považuje za niečo exkluzívne.“

SABOTOVANÉ SCEĽOVANIE Za najväčší kameň úrazu však farmári nepovažujú predávanie pôdy cudzincom, ale nedoriešenú komasáciu. Tak sa nazýva sceľovanie rozdrobených pozemkov. Je všeobecne známe, že na Slovensku sa pôda dedením rozdeľovala a dnes mnohí drobní majitelia nevlastnia pozemky v celku, ale v malých roztrúsených kúskoch. „V našom okolí sú dokonca parcely s rozlohou 25 cm2. Komasáciu mal štát vykonať do roku 2013, na čo dostal z EÚ dosť veľké peniaze,“ hovorí Zuzana Homolová, farmárka zo Spiša a predsedníčka Zväzu ekologického poľnohosFoto: Matúš Plecho

OBKĽÚČENÁ OTCOVA ROĽA > TÉMA MESIACA

„V Nemecku môže farmár na požiadanie zákazníka spracovať potraviny aj u seba doma v kuchyni. Keď som sa na ministerstve pôdohospodárstva pýtala, prečo je to v Nemecku možné a u nás nie, dostala som „úžasnú“ odpoveď: Lebo Nemci si to dali do zákona a my nie.“ Zuzana Homolová

TÉMA MESIACA > OBKĽÚČENÁ OTCOVA ROĽA

podárstva Ekotrend Slovakia. „Mali ju robiť ﬁrmy, ktoré na to vyhrali konkurzy. Ja som v jednej komasačnej komisii v Spišskom Hrhove a nedeje sa tam nič. Raz za pol roka sa stretneme a nevidím tam žiaden posun. Ešte sa viac-menej ani nezačalo sceľovať. Zatiaľ sa len identiﬁkujú majitelia pozemkov.“ Z. Homolová je presvedčená, že brzdenie komasácie je aj výsledkom tlaku a lobovania tých väčších fariem, ktoré dnes hospodária na pozemkoch prenajatých od množstva drobných majiteľov. Tam, kde komasácia prebehne, zo zákona prestávajú platiť staré nájomné zmluvy. A ak má niekto scelený kus pôdy, aj keď menší, môže na ňom hospodáriť sám alebo ho predať vcelku nejakému malému farmárovi. Ak ju má rozdrobenú, nájomnú zmluvu s veľkým subjektom často považuje za jedinú istotu. Samozrejme, sú lokality, kde sceľovanie prebehlo, no typickou je skôr opačná situácia. Je to jedna z prekážok, ktoré záujemcom o malé farmárčenie sťažujú možnosť dostať sa k vlastnej pôde. Ak majú záujem o komasáciu tam, kde neprebehla, musia si náklady na ňu hradiť z vlastného vrecka. Nehovoriac o nekonečných jednačkách so všetkými zainteresovanými majiteľmi. Veľkí solventní záujemcovia si na to môžu najať človeka alebo agentúru. A už teraz vo veľkom skupujú pozemky a sceľujú ich pod svojou hlavičkou.

NA SVOJOM AKO NA CUDZOM Väčšina malých domácich farmárov (ak sami nejakú pôdu nezdedili po predkoch) na sceľovanie vlastnými silami rezignovala a hospodári na prenajatom. Pritom môžu tŕpnuť, že ak v ich okrese začnú obchádzať bohatí investori a ponúkať na slovenské pomery zaujímavé (i keď na pomery západnej Európy stále smiešne) ceny, majitelia pôdy, ktorú im zveľadili, ju jednoducho predajú. Na druhej strane, ak sa malému farmárovi podarí kúpiť kus zeme, ktorý malo predtým v prenájme poľnohospodárske družstvo (PD) alebo iný veľký subjekt, môže sa mu stať, že sa k svojej pôde tak skoro nedostane. Tak ako Anna Balková, ktorá farmárči v Kráľovciach-Krnišove v okrese Krupina: „Päť rokov sme nevedeli z našej vlastnej pôdy vyhnať PD, ktoré ju malo v prenájme od predchádzajúcich majiteľov.“

Nájomná zmluva bola koncipovaná tak, že ak sa nevypovie, automaticky sa predlžuje. Bývalí majitelia svoj originál zapatrošili a PD robilo päť rokov obštrukcie, keď malo predložiť svoj.

„MY NIE SME NÁROD“ Peter Strýček je hrdým majiteľom 450 hektárov vlastnej pôdy pri Košútoch v okrese Galanta, ktoré si postupne prikupoval, tak ako sa mu hospodárenie rozvíjalo. Spomedzi farmárov, ktorých som navštívil, je jednoznačne najväčší. Možno aj preto vidí problém v širších súvislostiach. „My Slováci nemáme právo nazývať sa národ, keď si takto bohapusto dovolíme rozpredať vlastnú zem,“ hovorí. „Darmo sme zaviedli sedemročné moratórium na predaj pôdy cudzincom, keď už tri mesiace po našom vstupe do Únie títo prostredníctvom nastrčených osôb a eseročiek skúpili tisíce hektárov. Teraz väčšinu potravín dovážame, a pritom máme 100 000 nezamestnaných, ktorí by sa mohli živiť ich pestovaním a spracovaním.“ A pokračuje: „Kým Slota strašil, že južné Slovensko obsadia Maďari, desaťtisíce hektárov tu v tichosti skupovali Dáni. Len ja viem dokopy o 20 až 30-tisícoch hektároch úrodnej pôdy, ktorá im patrí.“ Dáni by sa teoreticky mohli považovať za lepšiu možnosť, pretože na pôde, ktorú kúpia, aj skutočne hospodária. Na Slovensku ju kupujú aj preto, že je tu omnoho lacnejšia. Okrem toho si tu však podľa Strýčka drzo dovolia porušovať predpisy na ochranu životného prostredia, čo by si doma v živote nedovolili. Uvádza príklad z obce Vlčkovce, kde Dáni kúpili farmu dimenzovanú pôvodne na 400 kusov dobytka. Teraz tam chovajú 2800 kusov a nevedia, čo robiť s močovkou toľkých zvierat. Tak ju jednoducho vylievajú na zem a pravdepodobne sa dostáva do spodných vôd. Presne v čase, keď tu Dáni začali hospodáriť, na Krajský úrad životného prostredia v Trnave prišli desiatky sťažností od obyvateľov okolitých obcí, že majú vo svojich studniach kontaminovanú vodu. Úrad však nekonal. Nedávno vraj jeden Dán na svojom džípe prešiel Strýčkovho kamaráta – farmára priamo na jeho

OBKĽÚČENÁ OTCOVA ROĽA > TÉMA MESIACA

„My Slováci nemáme právo nazývať sa národ, keď si takto bohapusto dovolíme rozpredať vlastnú zem. Darmo sme zaviedli sedemročné moratórium na predaj pôdy cudzincom, keď už tri mesiace po našom vstupe do Únie títo prostredníctvom nastrčených osôb a eseročiek skúpili tisíce hektárov. Teraz väčšinu potravín dovážame a pritom máme 100 000 nezamestnaných, ktorí by sa mohli živiť ich pestovaním a spracovaním.“ Peter Strýček

Foto: Matúš Plecho

pozemku. „Asi tam pôjdeme, milému Dánovi odrežeme hlavu a ukážeme ju ostatným na výstrahu,“ hovorí s vážnym výrazom v tvári. Hoci pochybujem, že by takúto hrozbu splnil, Strýček rozpráva o tom, ako sa jeho postoje rokmi radikalizujú len preto, že vidí, ako tento štát zatláča slovenských farmárov čoraz viac do kúta. Jemu osobne sa celkom darí, ale vidí, ako sa trápia ostatní, a nemuseli by sa, keby im štát namiesto hádzania polien pod nohy a protežovania zahraničných investorov vytváral aspoň aké-také podmienky. Napríklad zaviedol systém výhodného úverovania, pretože začínajúcemu farmárovi žiadna banka nepožičia. „Nedávno slávne prišla Záručná a rozvojová banka s úverom pre farmárov s hrdým názvom Naša pôda,“ hovorí Strýček. „V reklame sľubovali dvojpercentný úrok a ako záruka stačí založiť kupovaný pozemok. Kamarát si to išiel priamo k nim overovať a zistil, že úrok je fakticky osempercentný a okrem pôdy treba založiť aspoň rodinný dom.“ Aj Anna Balková poukazuje na aroganciu zahraničných farmárov. V susedstve jej známeho farmára kúpil pôdu Talian. Keď Talianove kravy zájdu

na pozemok jeho známeho, príde mu vynadať, aby si oplotil pozemok. Keď sa jeho kravy zatúlajú na Talianov pozemok, Talian volá políciu. Nehovoriac o prípadoch, keď zahraničný majiteľ domáceho farmára doslova obkľúči. Teda kúpi pozemok, cez ktorý vedie prístupová cesta na roľu malého farmára . Strýček, na druhej strane, arogantné správanie cudzincov voči našim ľuďom chápe: „Keď vidia, ako si nebránime, čo je naše, akí sme poddajní, ako si nás môžu vážiť? Keď vidia, že sa nesprávame ako národ. Ale prisahám, ak to bude takto pokračovať, založíme so známymi nejakú radikálnu stranu a potom tu urobíme poriadok.“

BRUSELSKÉ KOCÚRKOVO Jaroslav Huml má malú ekologickú koziu a ovčiu farmu pri dedinke Vištuk v okrese Pezinok. Je presvedčený, že skupovanie pôdy cudzincami netreba démonizovať. Uznáva, že dánski farmári nám znečisťujú životné prostredie, no tvrdí, že to isté platí aj o mnohých Slovákoch: „My sa snažíme hospodáriť naozaj udržateľne. Nepoužívame chemické hnojivá a zem necháme oddýchnuť, aj keď si tým zmenšujeme výnosy. Ostatní farmári

TÉMA MESIACA > OBKĽÚČENÁ OTCOVA ROĽA

Foto: Matúš Plecho

na okolí pôdu nešetria, či už sú to Dáni alebo Slováci.“ Skôr ho trápi nezmyselná byrokracia a nedostatok zákazníkov: „Vo Francúzsku sú ľudia zvyknutí, že si zájdu nakúpiť rovno na farmu. U nás to takto nefunguje.“ A dodávať do obchodov? Tam naráža malý farmár na množstvo byrokratických bariér: „Francúzski farmári si v rámci EÚ vydupali kopu výnimiek, len my sa tu vo všetkom podriaďujeme Bruselu. Napríklad my môžeme predávať kozie syry, ale ovčie mäso nie, lebo jediný bitúnok pre ovce, ktorý spĺňa predpisy Bruselu, je na Spiši. Ostatné sa zrušili. Pritom išlo o hygienické priestory obložené kachličkami. Ale EÚ zaviedla nariadenie, že bitúnok musí byť obložený nerezovou oceľou.“ „Úrady nám tvrdia, že všetky tie nezmyslené predpisy, ktoré musia spĺňať aj malí farmári, pričom na ich realizáciu nemajú ﬁnancie, sú kvôli potravinovej bezpečnosti,“ rozhorčuje sa Zuzana Homolová. „U nás ak chce malý farmár spracovať svoje produkty do ﬁnálneho produktu (napríklad syra), musí mať na to prevádzkareň. Ale napríklabd v Nemecku môže farmár na požiadanie zákazníka spracovať potraviny aj u seba doma v kuchyni. Keď som sa na ministerstve pôdohospodárstva pýtala, prečo je to v Nemecku možné a u nás nie, dostala som „úžasnú“ odpo-

veď: Lebo Nemci si to dali do zákona a my nie.“ Peter Strýček nad takýmto prístupom tiež krúti hlavou. Akoby oﬁciálne schválené potraviny, ktoré kupujeme v obchodných reťazcoch, boli vzorom neškodnosti: „Moja známa robila vstupnú kontrolu v jednom hypermarkete. Po čase si ju vedenie zavolalo na koberček, prečo nič nepúšťa na pult. Ona, že preto, lebo nič, čo skontroluje, nespĺňa kritériá. Prišla o prácu.“ J. Huml dodáva, že malý farmár, ktorý má úzky uzavretý okruh zákazníkov, žiadne kontroly nepotrebuje, pretože je v jeho životnom záujme produkovať kvalitu. Ak by sa niekto z jeho zákazníkov priotrávil, alebo by ho bolelo brucho, v úzkom okruhu sa to veľmi rýchlo rozkríkne a o chvíľu by si u takého farmára nikto nič nekúpil.

POSLEDNÉ NÁDEJE Ale aj v takej novej členskej krajine EÚ, ako je Maďarsko, bežne prinesie miestny farmár svoje výrobky priamo na obecný úrad alebo do školy. Väčšina obyvateľov vidieka tam nakupuje u svojich farmárov, nie v obchodných reťazcoch. Zuzana Homolová kvôli objektivite dodáva: „Nie je pravda, že by tento štát pre malých roľníkov vôbec nič nespravil. Jednou z mála dob-

OBKĽÚČENÁ OTCOVA ROĽA > TÉMA MESIACA

rých vecí bolo uzákonenie predaja z dvora, i keď podmienky, ktoré musí spĺňať, sú pre mnohých drobných farmárov nereálne.“ Ale malí farmári sa združujú, a tak ako tí veľkí sa snažia lobovať a vyvíjať tlak na ministerstvo pôdohospodárstva. Občas sa im podarí niečo vybaviť; napríklad teraz môže mať výrobňa syra len jednu miestnosť, kým predtým ich musela mať neúrekom. Ministerstvo teraz sľubuje, že do roku 2015 vypracuje program na podporu malých fariem, napríklad, že v každom okrese bude pre nich vyčlenená pôda. Otázne je, či štát tento prísľub splní, a ak áno, o akú pôdu pôjde (či nie o takú, ktorú nikto nechce). Homolová je presvedčená, že ak sa nič výrazne nezmení a štát neprestane hádzať malým farmárom polená pod nohy, jedinou šancou je začať sa dávať dokopy so zákazníkmi, vytvárať s nimi spoločné dodávateľsko-spotrebiteľské komunity a vykašľať sa na štát. Sama pozoruje, ako pribúda mestských ľudí, ktorí si hľadajú zdroje zdravých domácich potravín. Aj J. Huml vidí renesanciu záujmu o pôdu, do-

konca o jej obrábanie. Nejde však o absolventov poľnohospodárskych škôl, ktorí si väčšinou hľadajú teplé miesta v štátnej správe. Skôr o mladých Slovákov, ktorí žili na farmách v zahraničí a vrátili sa domov, aby si tu založili niečo podobné. On sám je pôvodným vzdelaním informatik, ktorý našiel zmysel života v spojení s prírodou. Ďalší podnikatelia rozbiehajú debničkové systémy – dovezú ľuďom do mesta potraviny od slovenských farmárov, ktoré si od nich objednajú. Táto nová vlna mladých nadšencov je nádejou na vzkriesenie našej upadajúcej potravinovej sebestačnosti. A je v priamom rozpore so spomínaným tvrdením z televíznych správ, že ľuďom sa už na pôde nechce robiť.

V súčasnosti sa podpisuje petícia, ktorá vyzýva NR SR a slovenskú vládu, aby zabránili predaju našej pôdy cudzincom. Viac sa o petícii dozviete na www.poda.info.

„My sa snažíme hospodáriť naozaj udržateľne. Nepoužívame chemické hnojivá a zem necháme oddýchnuť, aj keď si tým zmenšujeme výnosy. Ostatní farmári na okolí pôdu nešetria, či už sú to Dáni alebo Slováci.“ Jaroslav Huml

TÉMA MESIACA > BUDE AKO NEBOLO, ALEBO BOLO AKO NEBUDE?

Jano Gašo

BUDE AKO NEBOLO, ALEBO BOLO AKO NEBUDE?

PÔDA – PRÍRODNÝ ZDROJ, KTORÝ JE VEĽMI ĽAHKO ZNIČITEĽNÝ, JEJ MNOŽSTVO JE OBMEDZENÉ, JE POVAŽOVANÁ ZA JEDNO Z NAJVÄČŠÍCH BOHATSTIEV ĽUDSTVA. V SÚVISLOSTI S NOVOU LEGISLATÍVOU, KTORÁ OD MÁJA UMOŽNÍ KUPOVAŤ SLOVENSKÚ PÔDU AJ CUDZINCOM, SME S VIACERÝMI OTÁZKAMI OSLOVILI ODBORNÍKOV Z TEJTO OBLASTI. AKO JE NA TOM NAŠA PÔDA A KTO JU CHCE? AKÁ JE JEJ HODNOTA A AKÁ BUDÚCNOSŤ JU ČAKÁ?

lovensko, čo sa týka kvality a množstva pôdy, na tom vôbec nie je zle. Potvrdil to aj Peter Hajnala, riaditeľ odboru komunikácie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, podľa ktorého je Slovensko „poľnohospodárska krajina a rozloha jej pôdy by bola schopná uživiť svojich obyvateľov, pokiaľ by bola pôda plne využitá, či už na produkciu rastlinných produktov alebo na chov hospodárskych zvierat“, avšak jej využívanie viac ako pokrivkáva. Ako ďalej hovorí, „vzhľadom na momentálnu

situáciu potravinová sebestačnosť Slovenska dosahuje necelých 59 percent pri zarátaní výroby základných potravín. Sebestačnosť však môžeme hodnotiť s ohľadom na čistú produkciu alebo zohľadniť aj vývoz. V druhom prípade pri odrátaní vývozu v niektorých prípadoch sebestačnosť výrazne klesá“. Keďže z týchto čísiel vyplýva, že sme do značnej miery závislí od dovozu potravín, zaujímalo nás, čo by sa stalo v prípade obmedzenia, resp. úplného zastavenia dovozu potravín. Či existuje neja-

BUDE AKO NEBOLO, ALEBO BOLO AKO NEBUDE? > TÉMA MESIACA

ký záložný plán, ako sa urýchlene o potravinovú sebestačnosť krajiny v takomto prípade postarať. Ministerstvo uviedlo, že „v prípade obmedzenia, resp. zastavenia dovozu existuje predpoklad, že by sa to týkalo aj vývozu, a v tom prípade by celá slovenská produkcia ostávala na domácom trhu, čím by vzrástla aj sebestačnosť“, a dodáva, že „MPRV SR v súčasnosti pripravuje koncepčný materiál týkajúci sa potravinárstva, ktorého hlavným cieľom je zhodnotiť aktuálny stav potravinárstva v SR a deﬁnovať smerovanie sektora s ohľadom na zabezpečenie potravinovej sebestačnosti na úroveň minimálne 80 percent do roku 2020“. Čo sa týka vlastníckych práv k pôde, zistiť presné číslo, koľko percent našej pôdy je, resp. bude v zahraničných rukách, je viac-menej nemožné. Ako nám potvrdili aj priamo z ministerstva, „túto informáciu nemá žiadny štátny orgán, lebo žiadny štátny orgán nie je oprávnený skúmať a kategorizovať vlastníkov pozemkov podľa ich pôvodu“. V súvislosti s predajom pôdy pre zahraničných záujemcov sa pre náš časopis vyjadrila aj Iveta Zaťovičová, riaditeľka a spolumajiteľka holandsko-slovenskej realitnej kancelárie LX Reality. Z pohľadu ich spoločnosti uviedla, že „záujem o pôdu je sporadický“, pričom neevidujú vyšší záujem ako kedykoľvek predtým. „Záujem je o väčšie plochy vcelku (rádovo stovky ha). Záujem je hlavne o ornú pôdu a les.“ Čo sa týka prognóz, rovnaký stav predpokladá aj do budúcnosti. „Žiadny (výnimočný) nárast predaja v súvislosti s novou platnou legislatívou teda neočakávame,“ povedala, pričom v tejto súvislosti upozornila na skutočnosť, že „tí, ktorí mali záujem o pôdu, už ju majú. Zahraničné subjekty si založili v minulom období s. r. o. a kúpili pôdu na s. r. o. alebo na spriaznené (slovenské) osoby“. Určiť pôvod najčastejších zahraničných záujemcov o slovenskú pôdu je aj pre nich pomerne komplikované, pretože ako ďalej hovorí: „Zahraničné osoby nehľadajú len cez RK, nás často dopytujú rôzni sprostredkovatelia – fyzické osoby, takže častokrát konečného záujemcu nepoznáme.“ Martin Hubinský, segment manažér VÚB banky pre agrosektor, pri otázke o zhodnocovaní pôdy uviedol: „Vývoj zhodnocovania ornej pôdy je vo všeobecnosti rastúci, čo priamoúmerne súvisí

s vývojom populácie na Zemi, zvýšenou potrebou produkcie potravín, potrebou agrokomodít na účely výroby biopalív či dlhodobým vývojom inﬂácie v Amerike a krajinách Európy.“ Okrem toho sa v poslednom období orná pôda stáva „stabilným uchovávateľom hodnôt pre investorov v čase krízy, pričom jednou z najlukratívnejších je orná pôda v krajinách strednej a východnej Európy, kde jej cena za hektár stále zaostáva za cenami západnej Európy“. Percento rastu cien ornej pôdy na Slovensku je podľa neho kvôli regionálnym rozdielom ťažko zovšeobecniť, avšak pri pohľade na údaje z Eurostatu zistíme, že „cena poľnohospodárskej pôdy na Slovensku narástla od r. 2000 o zhruba 300 %, čo kopíruje vývoj v nových členských krajinách EÚ, pričom v krajinách EÚ 15 sa cena zvýšila o približne 100 %“. Čo sa týka budúceho vývoja, „ak vezmeme do úvahy, že cena takejto pôdy na Slovensku je jedna z najnižších v EÚ a vývoj hodnoty v okolitých štátoch ako Rakúsko, kde je 8-násobne vyššia cena, a Česká republika, kde je 1,2-násobne vyššia cena, má rastúcu tendenciu, dá sa očakávať pokračovanie tohto trendu aj u nás“. Množstvo občanov sa v súvislosti s odpredajom pôdy zahraničným investorom obáva aj o osud vodných zdrojov na odpredanom území, avšak Juraj Rybanský z Ministerstva životného prostredia SR k tejto problematike odprezentoval jednoznačné stanovisko: „Zdroje pitnej vody sú v zmysle Ústavy SR vlastníctvom štátu, odpredaj pôdy zahraničným vlastníkom na tom nič nemení.“ V reakcii na čoraz častejšie sa vyskytujúce snahy o privatizáciu vody uviedol: „Ministerstvo životného prostredia so snahami o privatizáciu zdrojov vody nesúhlasí.“ Až budúcnosť ukáže, čo nová legislatíva skutočne spôsobí, avšak naďalej zostáva v platnosti fakt, že je to len a len v našich rukách. Pretože priamo od nás občanov závisí, či kvalitnú slovenskú pôdu – nenahraditeľné bohatstvo budúcich generácií – s vidinou dočasného obohatenia sa odpredáme do zahraničia, alebo ju pre budúce generácie zachováme. Spätné získanie totiž už také jednoduché nebude, lebo ako potvrdilo aj MPRV SR: „Do dedičského práva sa nesmie zasiahnuť, lebo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy sa dedenie každému zaručuje.“

TÉMA MESIACA > OTRAVUJEME SI NAŠU ŽIVITEĽKU

Peter Havaši

OTRAVUJEME SI NAŠU ŽIVITEĽKU 40

PÔDA JE KOLÍSKOU ŽIVOTA. HNEĎ PO VODE JE DRUHÝM NAJDÔLEŽITEJŠÍM ELEMENTOM PRE ŽIVOT. TOTO ZÁZRAČNÉ MÉDIUM PONÚKA PRIESTOR, KDE MÔŽU ŽIŤ MIKROORGANIZMY A BAKTÉRIE A Z ICH AKTIVITY MÔŽE ČERPAŤ RASTLINSTVO ŽIVOTODARNÚ ENERGIU. DÔLEŽITÉ JE, ABY PÔDA PONÚKALA DOSTATOK ŽIVÍN, VODY A MINERÁLNYCH SOLÍ, KTORÉ ZARUČUJÚ RASTLINÁM ÚSPEŠNÝ RAST.

k by nebola pôda, rastlinstvo by nedokázalo existovať. Vzduch by sa naplnil oxidom uhličitým a ľudstvo by spolu so živočíšstvom vymrelo. Zdravá pôda je hlavný predpoklad pre dlhotrvácnu produkciu kvalitných potravín. Strata úrodnosti pôdy bola dôležitým faktorom, ktorý prispel k zániku mnohých civilizácií. Je nepopierateľnou pravdou, že aj tá naša civilizácia dnes čelí veľmi podobnému problému. Narastajúce epidémie, vrátane rakovinových, naznačujú, že smerujeme do pomalej, ale istej záhuby. Aby sme pochopili vzťah medzi minerálne podvyživenou pôdou a rakovinovým ochorením, musíme pochopiť, čo sa deje v pôde, z ktorej získavame naše potraviny.

Od pradávnych čias farmári používali prírodné hnojivá vrátane hnoja, guána, kostí a iných na obohatenie nutričného zloženia pôdy a podporu zdravého rastu plodín. Na konci 19. storočia sa však vedci začali strachovať, či produkcia plodín dôkaze uživiť rastúce obyvateľstvo. Zistilo sa, že na zvýšenie produkcie väčšiny plodín sú potrebné len tri prvky: draslík, fosfor a dusík. Dostatočné množstvo draslíka a fosforu bolo nájdené v minerálnych sedimentoch, no zdroje dusíka boli takmer vyčerpané. Jediný zdroj dusičnanov bol čílsky liadok (NaNO3). Nemecko, ktoré bolo ekonomicky závislé od tejto zlúčeniny (predovšetkým v produkcii výbušnín), zistilo, že v prípade vojny by nebolo schopné

OTRAVUJEME SI NAŠU ŽIVITEĽKU > TÉMA MESIACA

vyprodukovať dostatočné množstvo streliva a výbušnín. Začiatkom prvej svetovej vojny sa táto obava stala realitou a dodávka dusičnanov v krajine bola zastavená. V roku 1909 nemecký chemik Fritz Haber vynašiel roztok produkujúci amoniak potom, ako sa zmiešal plyn dusíka z atmosféry a vodíka pod extrémne vysokým tlakom a teplotou s použitím katalyzátora. Inžinier v kovospracujúcom priemysle Carl Bosch uviedol tento princíp do praxe. To bol začiatok masovej výroby dusíka, ktorý našiel uplatnenie aj v umelých hnojivách. Vďaka nim celosvetovo vzrástla produkcia potravín. Ničivým dopadom ich používania však je, že na celom svete alarmujúcou rýchlosťou miznú minerály, stopové prvky, mikroorganizmy a kvalita pôdy rapídne klesá. V roku 1992 oﬁciálna správa z medzinárodnej schôdze Rio Earth končila hlásením: „Máme hlboké obavy kvôli pokračujúcemu znižovaniu množstva minerálov v pôde na celom svete.” Za sto rokov sa priemerné množstvo minerálov v poľnohospodárskych pôdach znížilo o viac ako 72 % v Európe, 76 % v Ázii a 85 % v Severnej Amerike. Použitie syntetických hnojív v poslednom storočí viedlo k alarmujúcej strate viac ako 17 esenciálnych prvkov a viac ako 90 stopových prvkov potrebných pre rast a zdravý vývoj plodín. Toto spôsobilo, že rastliny sa stávajú podvyživenými a veľmi slabými. Preto vedci prišli s nápadom potláčať symptómy chorých rastlín ďalšími chemikáliami. Prvá generácia pesticídov pozostávala z extrémne toxických zlúčenín ako napríklad arzén alebo hydrogén kyanid. Obe látky boli použité počas prvej svetovej vojny ako bojový plyn. V poľnohospodárstve sa rýchlo prestali používať, pretože zabili bez výnimky všetko, čo bolo živé. Druhá generácia pesticídov pozostávala prevažne zo syntetických organických zlúčenín. Prvý synteticky vyrábaný pesticíd bol „dichlórdifenyltrichlóretán” alebo DDT. Objavil ho v roku 1939 švajčiarsky chemik Paul Müller. Zo začiatku ho ľudia oslavovali ako zázrak z niekoľkých dôvodov: 1. DDT bol lacný a supertoxický pre široký rozsah hmyzích škodcov.

2. Účinky DDT boli trvalé, a preto sa látka nemusela často aplikovať. 3. DDT nebol vodou riediteľný, a z toho dôvodu nebol vyplavený dažďom. Správy o zázračných účinkoch DDT sa čoskoro rozšírili medzi farmármi. Lenže v tomto období dramaticky narástol výskyt rakovinových ochorení. Prieskumy z rokov 1959 – 1967, keď bol DDT najviac používaný v USA, dokázali, že tretina žien s najvyššou koncentráciou DDT v krvi mala 5-krát vyššie riziko vzniku rakoviny v porovnaní so ženami, ktoré mali koncentráciu najnižšiu. Nasledujúce protesty verejnosti prinútili vládu Spojených štátov, aby v roku 1972 zakázala používanie DDT. Moderné farmárstvo však naďalej používa iné rakovinotvorné pesticídy. DDT sa bežne používa v rozvojových krajinách. Zastavme sa ešte pri jednej chemikálii. Agent Orange bol jeden z herbicídov, ktorý písal históriu. Táto chemikália bola vyvinutá Dr. Arthurom W. Galstonom, botanikom, ktorý skúmal chemické zlúčeniny podporujúce rast plodín, známych aj ako rastové regulátory. Až potom, ako armáda USA začala používať Agent Orange vo Vietname, Galston zistil, aké sú jeho hrôzostrašné vedľajšie účinky! Zúfalo sa snažil publikovať škody, ktoré táto supernebezpečná chemikália spôsobovala rastlinstvu, živočíšstvu, ekosystémom, ale najmä ľudskému zdraviu. Müller sa stal lídrom kampaní proti látke, ktorú sám vytvoril. Žiadna z jeho aktivít nezastavila vládu Spojených štátov, aby v rokoch 1961 až 1971 nerozprášila viac ako 76 miliónov litrov herbicídnych defoliantov zmiešaných s leteckým palivom vo Vietname a neskôr v Kambodži. Najpoužívanejším herbicídom bol práve Agent Orange. Vedľajšie účinky tejto chemickej zbrane boli spojené s viac ako trinástimi druhmi rakoviny a deformáciami u novorodencov, ktoré pretrvávajú do dnešného dňa. Agent Orange je jeden zo stoviek rakovinotvorných herbicídov, ktoré sa dnes používajú. Ak si myslíte, že jeho účinky boli dostatočným varovaním, aby sa použitie jedov v poľnohospodárstve začalo obmedzovať, mýlite sa. P. Havaši je autorom knižnej kolekcie o liečení rakoviny a lektorom kurzov o budovaní zdravia www.havasilifebuilding.com.

ORBIS PICTUS > USA Foto: Lauren Victoria Burke – SITA/AP

Šéf americkej diplomacie John Kerry na stretnutí so slovenským kolegom Miroslavom Lajčákom ocenil poslušnosť Slovenska ako spoľahlivého partnera. Nečudo; keď naše politické elity chcú s vlkmi žiť, musia s Bielym domom vyť. (ľh)

ORBIS PICTUS > RUSKO Foto: Sergei Ilnitsky – SITA/AP

Čestná stráž otvára dvere ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi pred podpisom zmluvy o vstupe Krymskej republiky a krymského prístavu Sevastopol do Ruskej federácie. Mediálna kampaň USA/EÚ vytrvalo šírila propagandu o ruskej okupácii Krymu, pričom obyvatelia dali v referende jasne najavo, koho považujú za okupantov a koho za osloboditeľov. (ľh)

ORBIS PICTUS > INDIA Foto: Tenzin Choejor – SITA/AP

Tibetskí budhistickí mnísi vítajú svojho duchovného vodcu dalajlámu počas jeho návštevy jedného z kláštorov v Indii. Ide o malý kláštor asi so stovkou mníchov z veľmi chudobných rodín. Mesačná strava pre jedného mnícha v kláštore vychádza na 13 eur. Niečo nepredstaviteľné pre mnohých takzvaných spoločenských priateľov dalajlámu, ktorí sa s ním radi pretŕčajú na rôznych akciách za pozornosti médií. (ľh)

ORBIS PICTUS > USA Foto: Craig Ruttle – SITA/AP F

Päťdesiattisíc ortodoxných židov v New Yorku protestovalo a modlilo sa proti izraelskému zákonu o povinnej vojenskej službe. Ortodoxní židia budú musieť slúžiť v izraelskej armáde rovnako ako ostatní Izraelčania. Zákon po schválení knesetom vstúpi do platnosti v roku 2017. Sionistom pri vybojovaní Veľkého Izraela chýbajú už aj posily z ortodoxných radov. (ľh)

ORBIS PICTUS > PAKISTAN Foto: Muhammed Muheisen – SITA/AP

OSN vyhlásila 20. marec za Medzinárodný deň šťastia s cieľom, aby krajiny znižovali úroveň biedy. Chudobné dievčatko zo slumu v pakistanskom Islamabade by zrejme menilo s potomkom oligarchu. Otázne zostáva, či k šťastiu stačí len materiálny dostatok a prepych. (ľh)

ORBIS PICTUS > VENEZUELA Foto: Esteban Felix – SITA/AP

Protesty v uliciach Caracasu majú zvrhnúť venezuelskú vládu. Kyjevský scenár našiel svoje uplatnenie aj v Latinskej Amerike, pretože voľby – nevoľby, Washington nestrpí iné vlády ako oddaných vazalov. (ľh)

ORBIS PICTUS > INDIA Foto: Altaf Qadri – SITA/AP

Nihangovia – sikhskí bojovníci predvádzajú svoje bojové umenie počas sviatku Nového roka Hola Mohalla v severoindickom štáte Pandžáb. Súčasťou osláv sú trhy a karnevalové sprievody. Sikhizmus je jedným z najmladších náboženstiev. Podporilo zavrhnutie kastovníctva a potvrdilo rovnosť žien. V západnom svete, naopak, naďalej pretrváva neoﬁciálne kastovníctvo na základe majetkových pomerov. (ľh)

ORBIS PICTUS > VATIKÁN Foto: Alberto Pizzoli – SITA/AP F

Pápež František prijal na audiencii prezidentku svojej rodnej krajiny Cristinu Fernándezovú de Kirchnerovú. Politička navštívila Vatikán pri príležitosti prvého výročia jeho pontiﬁkátu. Pápež počas svojho krátkeho pôsobenia už začal s reformami v riadení vatikánskych ﬁnancií a v škandálmi poznačenej Vatikánskej banke. Aj preto ho Magazín Time zvolil za osobnosť roka. (ľh)

RENDEZ-VOUS > ČÍNSKY BIZNIS S ORGÁNMI

Marián Benka

ČÍNSKY BIZNIS

S ORGÁNMI 50

KANADSKÝ ADVOKÁT DAVID MATAS SA SPOLU SO SVOJÍM KOLEGOM DAVIDOM KILGOUROM UŽ ROKY ZAOBERÁ VYŠETROVANÍM ODOBERANIA ORGÁNOV POLITICKÝM VÄZŇOM V ČÍNE. TÁTO PRAX SA MÁ TÝKAŤ PREDOVŠETKÝM MASOVO PRENASLEDOVANÝCH ČLENOV HNUTIA FALUN GONG, PRAKTIZUJÚCEHO SYSTÉM TELESNÝCH A DUCHOVNÝCH CVIČENÍ. VYUŽILI SME PRÍTOMNOSŤ D. MATASA V BRATISLAVE, ABY SME S NÍM UROBILI ROZHOVOR.

etvrdí, že existenciu tejto praxe nespochybniteľne a nevyvrátiteľne dokázal. Nazbieral však množstvo faktov a indícií. Ak majú platiť všetky zároveň, neexistuje iné logické vysvetlenie ako pravdivosť obvinení, ktoré vzniesla organizácia Falun Gong. Medzi najzávažnejšie Matasove argumenty patria: 1. Samotná politika prenasledovania Falun Gongu a zaznamenané vyhlásenia čínskych predstaviteľov o tom, že členovia hnutia majú byť zničení, ﬁnančne zruinovaní a fyzicky zlikvidovaní. 2. Výpovede o mučení zatknutých členov hnutia

na záchytných staniciach, kde sú nútení do absolvovania prevýchovného programu. Tí, ktorí odmietnu, miznú v pracovných táboroch. 3. Mnohí členovia hnutia zatknutí pri demonštráciách odmietajú odhaliť polícii svoju identitu, aby tak chránili svoju rodinu a kolegov v práci pred prenasledovaním. Stávajú sa tak osobami bez mena, ktoré miznú bez stopy. 4. Počet transplantácií orgánov v Číne od začiatku prenasledovania Falun Gongu stúpol. Oﬁciálne sa ako zdroj transplantácií uvádzajú orgány darované príbuznými a pochádzajúce z popravených zločincov. Keď si však dáte Foto: Matúš Plecho

„Členovia Falun Gongu sú neželané osoby, ktoré chce komunistická strana zlikvidovať, ale robí to tak, že na tom ešte aj zarobí peniaze.“

RENDEZ-VOUS > ČÍNSKY BIZNIS S ORGÁNMI

dokopy počet popráv a darovaní orgánov príbuznými, stále ostáva množstvo transplantácií s nevyjasneným zdrojom orgánov. Iný zdroj ako politickí väzni nie je pravdepodobný. 5. Členom Falun Gongu robia vo väzbe časté a pravidelné krvné testy. Frekvencia týchto testov nemá opodstatnenie, ak by s nimi nerátali ako so zdrojom orgánov. 6. Našlo sa niekoľko tiel príslušníkov Falun Gongu s chirurgickými ranami a chýbajúcimi orgánmi. Pretože ide o malý počet, nie je to ešte dôkaz masovosti tejto praktiky, ale tiež jeden z kamienkov do mozaiky. 7. Jedna svedkyňa vypovedala, že jej manžel chirurg osobne odobral očné rohovky asi 2000 príslušníkom Falun Gongu. 8. Nasadené osoby volali do viacerých čínskych nemocníc, pričom ich telefonáty boli nahrávané. Osoby sa tvárili ako záujemcovia o transplantáciu a pýtali sa, či by mohli dostať orgán od príslušníka Falun Gongu, pretože počuli, že títo ľudia žijú zdravo a ich orgány sú kvalitné. Dostali viacero kladných odpovedí. 9. Samotné webové stránky čínskych nemocníc uvádzajú neobvykle krátke čakacie lehoty na dodanie orgánu: týždeň, maximálne mesiac, prípadne okamžite. Navyše inzerujú, že v prípade, ak sa darovaný orgán neujme, v krátkej dobe zabezpečia náhradný. Na stránke jednej z nemocníc sa píše, že takáto bezprecedentná operatívnosť, ktorá nemá nikde vo svete obdoby, je možná vďaka vládnemu programu podpory transplantácií. Argumentov dvojice advokátov je ešte viac, ale tieto sú hádam postačujúce. Prikročme teda k samotnému rozhovoru s Davidom Matasom: Tvrdíte, že hlavné obete odoberania orgánov sú členovia Falun Gongu. Prečo práve oni? Čínska vláda oﬁciálne podporuje tradičné spirituálne praktiky a telesné cvičenia. Preto spočiatku podporovala aj hnutie Falun Gong. Najmä keď videla, že cvičenci tejto metódy sa tešia dobrému zdraviu a odľahčujú tak zdravotnícky systém. Vďaka pozitívnym účinkom cvičení aj vďaka vládnej podpore sa počet prívržencov Falun Gongu rýchlo rozrastal. Až v roku 1999 počet jeho členov prevýšil počet členov čínskej komunistickej strany. K Falun Gongu sa hlásilo 70 – 80 mi-

liónov ľudí, kým strana mala 60 miliónov členov. Vedenie strany začalo na Falun Gong žiarliť, a tiež z neho začalo mať strach. Hnutie sa síce neriadi žiadnou ideológiou, ale odrazu predstavovalo veľkú masu ľudí, ktorá každý deň naraz v rovnaký čas robila rovnaké pohyby. Preto ich komunisti začali podozrievať, či nejde o nejakú tajnú organizáciu, ktorá chce zvrhnúť režim. Postavili ich mimo zákona a začali o nich šíriť mýty, že sú stelesnením zla. Falun Gong však vykazuje aj určité znaky kultu – najmä nekritického uctievania svojho vodcu. Nemôžu mať nejaké skryté zámery? Nezaoberám sa do detailov učením Falun Gong, ani tým, či majú politické ambície. Podstatné je, že takáto prax násilného odoberania orgánov je zvrátená a neprípustná voči akejkoľvek skupine ľudí, bez ohľadu na ich presvedčenie. A nezačalo to Falun Gongom, v Číne sa odoberali orgány väzňom ešte predtým, ako strana začala toto hnutie prenasledovať. Ako ste sa dostali k tomu, že ste sa začali zaoberať týmito praktikami? Som právnik, ktorý sa zaoberá utečeneckým právom, a nevedel som o tejto záležitosti, kým neprišli ku mne a neoslovili ma. V marci 2006 istá žena verejne vyhlásila, že jej mužovi odobrali orgány, pretože bol členom Falun Gongu. Čínska vláda to popiera, ale bola organizácia, ktorá sa volá Koalícia na vyšetrenie prenasledovania Falun Gongu v Číne. Tí požiadali mňa a Davida Kilgoura, aby sme sa na to pozreli. Počas mojej kariéry som sa venoval porušovaniu ľudských práv a vyšetrovaniu takýchto prípadov, takže to pre mňa nebolo nič nové. V materiáli, ktorý ste napísali pred pár rokmi spolu s pánom Kilgourom, konštatujete, že síce nemáte jednoznačné dôkazy, ale je tu množstvo indícií, ktorých súhrn sa logicky nedá vysvetliť nijako inak, len že sa toto násilné odoberanie orgánov deje. Máte už medzitým aj priame dôkazy? Necharakterizoval by som to tak, že nemáme žiadne dôkazy. Pri porovnaní všetkých dostupných faktov sme prišli k nejakému záveru. A od zverejnenia našej správy pribudli ešte ďalšie fakty a informácie, ktoré tento záver ešte viac podporujú. Máte nejakú predstavu o podmienkach, v akých

ČÍNSKY BIZNIS S ORGÁNMI > RENDEZ-VOUS

„Ak ste záujemca o transplantáciu zo zahraničia, na webových stránkach čínskych nemocníc, ktoré ponúkajú transplantácie, si môžete takýto orgán objednať. Potom prídete do Číny a absolvujete zákrok. Už krátko potom, ako vyplníte na internete objednávku a zaplatíte, zabijú pre vás väzňa s vhodným orgánom.“

53 žijú väzni v pracovných táboroch? Sú tieto podmienky pre členov Falun Gongu horšie ako pre ostatných väzňov? Rozprával som sa s mnohými ľuďmi, ktorí v tých táboroch boli a dnes žijú mimo Číny. Myslím, že členovia Falun Gongu sú na tom horšie ako bežní väzni, pretože ich mučia, aby ich donútili odmietnuť toto učenie. Iní väzni nie sú v takejto situácii. Sú tieto tábory porovnateľné s koncentračnými tábormi počas druhej svetovej vojny? Počas druhej svetovej vojny Nemci nechceli židov prevychovávať, chceli ich vyvraždiť. Takže sa to nedá porovnávať. Teoreticky, ak ste členom Falun Gongu, a v tábore sa vzdáte tohto učenia a zradíte svojich spoločníkov, môžete si tým zachrániť život. Ale počas vojny, ak by sa aj žid stal presvedčeným nacistom, tak či tak by ho skôr alebo neskôr zabili. Mohli by ste popísať proces odoberania orgánov, ako to asi prebieha? Je nejaký výber, alebo sa môže stať nedobrovoľným darcom ktorýkoľvek väzeň?

Netýka sa to všetkých väzňov, ale, samozrejme, ani výlučne väzňov z Falun Gongu. Týka sa to aj odsúdených na smrť, a nie podľa môjho vyšetrovania, ale podľa vyšetrovania iných ľudí aj Tibeťanov a Ujgurov. Deje sa to tak, že väzňom z týchto skupín neustále odoberajú krvné vzorky a vyšetrujú ich zdravotný stav. Na úspešnú transplantáciu potrebujete zhodu krvných skupín. A najlepšie aj zhodu v type prijímaného tkaniva. Väzenské úrady si potom na základe vyšetrení robia väzenské databázy, v ktorých potom môžu vyhľadávať vhodné orgány. Ak ste záujemca o transplantáciu zo zahraničia, na webových stránkach čínskych nemocníc, ktoré ponúkajú transplantácie, si môžete takýto orgán objednať. Potom prídete do Číny a absolvujete zákrok. Už krátko potom, ako vyplníte na internete objednávku a zaplatíte, zabijú pre vás väzňa s vhodným orgánom. Ako vyzerá spolupráca medzi pracovnými tábormi a nemocnicami, ktoré vykonávajú zákroky? V Číne existuje vojensko-obchodný komplex. Tie-

RENDEZ-VOUS > ČÍNSKY BIZNIS S ORGÁNMI

to nemocnice sú vojenské, ale zároveň sú orientované na biznis. A jednou z ich obchodných činností je predaj orgánov. Je mnoho vojenských nemocníc, ktoré to robia a zarábajú veľké peniaze, a samozrejme, že majú priame spojenie s tábormi a väznicami, pretože sú všetci súčasťou toho istého mocenského aparátu. Je to teda podnikanie štátu v jednom prepojenom systéme. Pracovníci v táboroch zariadia krvné testy a poskytnú údaje do databáz, ktoré sú potom k dispozícii nemocniciam. Je celá táto praktika viac o biznise alebo o politike? Je to kombinácia oboch. Členovia Falun Gongu sú neželané osoby, ktoré chce komunistická strana zlikvidovať, ale robí to tak, že na tom ešte aj zarobí peniaze. Keď odoberú väzňovi orgán, ktorý nie je nevyhnutný na prežitie (napr. jednu obličku), nechávajú ho ďalej žiť, aby mu neskôr odobrali ďalší orgán? Takéto podrobné informácie nemám, nevieme presne, čo sa deje za múrmi pracovných táborov. Ale strašidelné je to, že som ešte nestretol čínskeho väzňa, ktorý by prežil odber orgánov. Neexistujú hroby takýchto ľudí, aby sa obhliadkou ich tiel dalo zistiť, čím prešli? V Číne je typické skôr spopolňovanie, celkovo tu nájdete veľmi málo cintorínov, takže aj vo väzniciach sa mŕtvi spaľujú.

Je podľa vašich vedomostí Čína jedinou krajinou, kde sa niečo také deje? V iných krajinách máte čierny trh s ľudskými orgánmi, ale len v Číne je to komplexný systém organizovaný štátom, do ktorého sú zapojené štátne nemocnice, väznice a všetky odborné vedomosti, aké má štát k dispozícii. Zaoberáte sa touto agendou už osem rokov. Zmenilo sa niečo za ten čas? Určite sme dosiahli veľa úspechov. Po zverejnení našej správy Svetová zdravotnícka organizácia prijala kódex pre transplantácie. Zaoberali sa tým orgány OSN aj Európsky parlament. Izrael úplne zmenil svoju politiku transplantácií, už neposielajú svojich pacientov do Číny ako v minulosti. V Austrálii prestali poskytovať čínskym lekárom školenia o transplantáciách. V Kanade, Belgicku, Francúzsku a iných krajinách pracujú na legislatíve, ktorá by prísnejšie regulovala oblasť transplantácií. V samotnej Číne zmenili systém darcovstva. Schválili zákon vyžadujúci predchádzajúci písomný súhlas darcu orgánu. Dokonca vyhlásili, že v určitom bode prestanú odoberať väzňom orgány. Pravdepodobne to nedodržia, ale minimálne na tieto odhalenia reagovali. Problém sa, samozrejme, stále nevyriešil, ale niečo sa udialo. Máte nejaké informácie, že by sa teraz odoberali orgány menšiemu počtu politických väzňov a táto praktika by bola na ústupe?

ČÍNSKY BIZNIS S ORGÁNMI > RENDEZ-VOUS

Skôr by som povedal, že je tých prípadov viac. Množstvo transplantovaných orgánov v Číne ostalo na rovnakej úrovni, ale počet vykonaných trestov smrti sa znížil. Takže jediný zdroj, z ktorého môžu dorovnávať tento rozdiel, sú politickí väzni.

SEKTA ALEBO OBEŤ REŽIMU? Podľa oﬁciálnych predstaviteľov čínskeho režimu je Falun Gong nebezpečná sekta, ktorá sa dopúšťa kriminálnej činnosti. Obvinenia z týrania jej členov, a dokonca vynúteného odoberania orgánov striktne odmietajú. Na druhej strane ich ani nijako argumentačne nevyvracajú, obmedzujúc sa na konštatovania, že ide o nepravdu a ohováranie. Na oﬁciálnych vládnych stránkach určených na ideologické potieranie Falun Gongu nájdete viacero príbehov bývalých členov hnutia, ktorým sa „otvorili oči“ potom, ako boli „prevychovaní“ v nápravných táboroch. Neznie to príliš presvedčivo. Kontroverznou postavou je zakladateľ a vodca hnutia Li Hongzhi, ktorý o sebe tvrdí, že bol zázračným dieťaťom a vzdelával sa u rôznych vysoko vyvinutých majstrov už od svojich štyroch rokov. Podľa viacerých svedkov však žil úplne obyčajným životom a cvičeniami sa zrejme začal zaoberať až tesne predtým, ako hnutie založil. Pripisuje si rôzne nadprirodzené schopnosti, vrátane schopnosti byť neviditeľný. Jeho učenie tvrdí, že príčinou chorôb je „zlá karma” a „inteligentné bytosti z inej dimenzie”. Praktizujúci nemôžu byť chorí, a ak aj ochorejú, v skutočnosti ide len o karmický dlh, ktorý praktikovaním sám zmizne. Ďalej tvrdí, že ľudia praktizujúci cvičenia Falun Gong vydržia oveľa dlhšie bez únavy, nikdy nepotrebujú lieky, alebo môžu prežiť bez prijímania potravy. Čínska vláda zase tvrdí, že táto viera už viacerých prívržencov hnutia priviedla do nemocnice. Falun Gong označuje za deštruktívny kult, ktorý ohrozuje jeho členov, a vzhľadom na masové rozšírenie aj celú spoločnosť. Jeden z bývalých slovenských členov hnutia, ktorý si želal ostať anonymný, pre náš časopis uviedol: „Falun Gong je akousi zmesou taoizmu, budhizmu a čínskej mágie a na môj vkus je príliš absolutistický. Má skôr prvky náboženstva ako

klasickej praxe kultivácie. Prívrženci stále dokola čítajú knihu Čuan falun, denne posielajú zlým čínskym komunistom negatívnu energiu, aby v Číne padol komunizmus – volá sa to vysielanie spravodlivých myšlienok. Podľa mňa je to istý druh čiernej mágie, aj keď oni to tak neberú. Nie je problém odtiaľ vystúpiť, alebo ak niekto necvičí pravidelne, napomenú ho, ale nechajú ho tak. Ak niekto položí otázky, alebo prejaví pochybnosti, povedia, že je to dielo zlých démonov a poradia mu, aby viac čítal knihu.“ Čínski komunisti obviňujú členov hnutia, že v roku 1999 na masívnej nelegálnej demonštrácii obkľúčili a blokovali úrad vlády, ako aj miestnu dopravu. Tiež hovoria o prípadoch fanatického sebaupaľovania. Falun Gong tvrdí, že išlo o legálne zhromaždenie, kde jeho členovia prišli do Pekingu hromadne podať petíciu na protest proti ich prenasledovaniu, ktoré v tom čase už začalo. O upálených ľuďoch hovorí, že to boli komunistami zinscenované prípady. V roku 2000 vznikla v USA nezisková organizácia Friends of Falun Gong. Medzi jej zakladajúcich členov patrí bývalý kongresman a starý bojovník proti komunistickým režimom Benjamin Arthur Gilman alebo Annette Lantosová, manželka kongresmana Toma Lantosa. Obaja majú za sebou históriu nie vždy čistého boja proti režimom, ktoré nevyhovujú záujmom USA. Tiež mediálny magnát Mark Palmer, zakladateľ spoločnosti CME, ktorá vlastní okrem iného TV Markíza a Nova. Netreba dodávať, že táto organizácia je štedro ﬁnancovaná z amerického štátneho rozpočtu a jej hlavnou činnosťou je masívna informačná kampaň o prenasledovaní Falun Gongu, namierená proti čínskemu režimu. Táto skutočnosť ešte viac prehĺbila podozrievavosť čínskej vlády voči Falun Gongu, ktorá v jeho členoch teraz navyše vidí aj západných agentov. Pravdepodobnejšie je, že Američania uvítali sťažnosti Falun Gongu ako nový nástroj antičínskej propagandy. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Falun Gong vykazuje isté znaky sekty (o ktorých jeho západní spojenci taktne mlčia), nejde však zrejme o klasickú sektu. Každopádne to neospravedlňuje odoberanie orgánov jeho členom, ak k nemu dochádza.

PROPAGANDA > BOJOVNÍCI S KONŠPIRÁCIAMI

Anton Smataník

BOJOVNÍCI S KONŠPIRÁCIAMI

WIKIPÉDIA TAKTO DEFINUJE KONŠPIRAČNÉ TEÓRIE: „KONŠPIRAČNÁ TEÓRIA ALEBO TEÓRIA SPRISAHANIA JE NÁZOR NA ĽUBOVOĽNÚ TÉMU, KTORÝ PREDKLADÁ, ŽE ISTÁ SKUPINA ĽUDÍ VEDOME A TAJNE PÔSOBÍ V NEPROSPECH INEJ SKUPINY ĽUDÍ. VYZNÁVAČI KONŠPIRAČNÝCH TEÓRIÍ SI OBYČAJNE MYSLIA, ŽE TOUTO SKUPINOU JE VLÁDA, PREDSTAVITELIA TAJNÝCH ORGANIZÁCIÍ, JEDNÉHO ALEBO VIACERÝCH SPOLOČNE PÔSOBIACICH PODNIKOV ALEBO PREDSTAVITELIA NÁRODOV ALEBO NÁBOŽENSTIEV, OBČAS AJ MIMOZEMSKÉ CIVILIZÁCIE.“

odľa tejto deﬁnície akonáhle si myslíme, že nejaká skupina ľudí vedome pôsobí v neprospech inej skupiny a toto svoje konanie neoznámi, konšpiruje. Konšpirujeme teda takmer všetci. Existuje vôbec človek, ktorý by bol presvedčený o tom, že jeho vláda dá dobrovoľne na známosť, keď sa chystá „poriadne nabaliť“? Myslí si niekto, že korporácie, ktoré pôsobia v karteloch, vydajú vopred tlačové vyhlásenie o zámere manipulovať s cenami a kvalitou? Hlavným dôvodom, prečo vznikajú konšpirácie, je asymetria informácií. Informácie sú kompliko-

vané, zmätočné, protichodné a slúžiace skôr na to, aby sa verejnosť vzdala snahy o dopátranie sa pravdy. Aby niekto lepšie ukryl skutočnosť a zdiskreditoval skupiny, ktoré sa snažia odhaliť jeho činy, šíri dezinformácie a sám vytvára konšpiračné teórie. Aj preto je toľko literatúry, webových portálov a „odborníkov“ na konšpirácie. Dnes je už aj zdravý sedliacky rozum a kritické myslenie konšpirovaním, stačí spochybniť tzv. oﬁciálnu verziu. Nálepka konšpirácia sa používa podľa potreby. Škrt cez rozpočet elitám spravil internet. Zdroje začali byť oveľa viac di-

BOJOVNÍCI S KONŠPIRÁCIAMI < PROPAGANDA

verzifikované, vytvoriť webový portál je jednoduché a lacné. Prakticky ktokoľvek sa dnes môže vyjadrovať k svetovým udalostiam na sociálnych sieťach, diskusných fórach, blogoch, písať články a robiť reportáže. Preto systémová úderka postupuje proti konšpiráciám oveľa rozvážnejšie a strategickejšie. V prvom rade „rieši“ konšpirácie ako celok. Nedovolí ich hodnotiť selektívne. Úderka bez mihnutia oka zmieša vesmírnych anjelov s pádom Dvojičiek a okorení ich čipujúcimi jaštermi. Ktokoľvek spochybňuje oficiálne verzie tlačené masmédiami, konšpiruje. Konšpirácie pracujú so známymi informáciami, ale idú, prirodzene, ďalej. Používajú aj neoverené informácie, opierajú sa o svedectvá, zasadzujú dianie do súvislostí, extrapolujú a ponúkajú iný výklad. Výklad, ktorý nám však nevnucujú ako jedinú možnú a nespochybniteľnú verziu, ako je to v prípade oficiálnych verzií. Obľúbeným „ťahom“ úderky je napadnúť najslabšie miesta tých najslabších konšpirácií. Ak sa zámerne zvolená konšpirácia XYZ (ľahký terč) mýli v tomto a tomto bode, akoby zrazu boli všetky konšpirácie plné dier. Ide o induktívny klam, ktorý vzniká pri prenose vlastností konkrétneho na všeobecné. Typické býva nepozývať do diskusií protistranu, aj keď sa jej daná problematika dotýka. Veď ide predsa o „chorých konšpirátorov“. Často sa používa aj dovolávanie sa autority – pretože Fedor Gál v Lampe povedal, pretože na SME písali, vedci predsa dokázali atď. Kto sme my, že si vôbec dovoľujeme pochybovať, a odkiaľ berieme tú drzosť stavať sa proti autoritám? Napádanie nositeľa myšlienky namiesto myšlienky samotnej (argumentum ad hominem) je „evergreenom“. Ferko Mrkvička, ktorý presadzuje konšpiráciu ZYV (tú presadzuje množstvo ľudí, ale treba vybrať konkrétneho zástupcu, nech je na príklade jeho „zhovadenia“ zdiskreditovaný zvyšok), je narkoman, má záznam v Registri trestov a živí sa len púpavou. Takže všetci „fanúšikovia“ konšpirácie XYZ sú odteraz tak trocha narkomani, majú nejaký záznam v Registri trestov a asi oveľa viac ako púpavu nejedia. Opäť zámerný induktívny klam. Poukazuje sa aj na riziká konšpirácií (argumen-

tum ad baculum). Protokoly sionských mudrcov, ktoré len veľmi ťažko môžeme nazvať konšpiráciou, pretože išlo o pamﬂet, vraj môžu za holokaust. Takto jednoducho dokážu uvažovať „múdri, vzdelaní a rozhľadení“ antikonšpirátori. Na základe takejto – ešte k tomu chybnej – odvolávky sa majú stať krajne nebezpečnými všetky konšpirácie. Ako keby každá mohla vyvolať nový holokaust. Konšpirácie vraj priťahujú hlavne nevyrovnané osobnosti a prinášajú do našich nudných a všedných životov pocit výnimočného a zaujímavého. Nielen v prípade Dvojičiek je potom nevyrovnaná väčšina populácie rozvinutých štátov. Ľudia majú podľa tejto „hypotézy“ asi vrodenú slabosť pre psychický masochizmus a radi sa robia bezvýznamnými, pretože konšpirácie doháňajú niektorých až k depresiám. Nepleťme si konšpirácie s krčmovými rečami o Američanoch a „Rusákoch“. Antikonšpirátori radi tvrdia, že udalosti sa dejú náhodne. Neuvedomujú si, že je proti nim veda, náboženstvá aj ezoterika. Náhodnosť sa dnes posunula až do roviny kvantovej fyziky, a aj to len do času, kým zistíme viac. Iste, je pohodlné ospravedlňovať nevedomosť a nezodpovednosť náhodnosťou. Je vraj „absolútne vylúčené“, aby elity s nesmiernym množstvom politickej, ekonomickej a mediálnej moci dokázali uzatvárať dohody a koordinovať svoje aktivity, aby sledovali určitý plán. Dnes existujú už aj antikonšpiračné spolky; ich hlavnou činnosťou je bojovať proti „nebezpečným konšpiráciám“ na internete. Komu osoží ich činnosť? Prečo útočia len tak „spoza bučka“, ale do konfrontácie už nejdú? Konšpirácie sú kvalitné aj nekvalitné a ľudia, ktorí ich šíria, sledujú ako ušľachtilé, tak aj mrzké ciele. Nie je možné príliš zovšeobecňovať a už vôbec hádzať do jedného vreca. Konšpirátori sú však ochotní spraviť pre pravdu väčšinou podstatne viac, znášajú jarmo zosmiešňovania a vylúčenia na okraj spoločnosti. Prepátrajú väčšie množstvo zdrojov, dívajú sa na realitu z viacerých uhlov, uvažujú ďalej do dôsledkov. Tým, že sa púšťajú na tenký ľad, dokazujú svoje odhodlanie. Iste, aj oni robia chyby, mýlia sa a podliehajú sebaklamu. Tak ako každý.

DÉJÀ VU > ČERVENÁ SYMFÓNIA

Milan Pullman

ČERVENÁ

SYMFÓNIA 58

ŠPANIELSKY DOBROVOĽNÍK NA PETROHRADSKOM FRONTE, ISTÝ A. I., NAŠIEL PRI MŔTVOLE LEKÁRA DR. LANDOVSKÉHO DOKUMENT, KTORÝ PO NIEKOĽKOROČNOM PRÁCNOM REŠTAUROVANÍ VYDALI V ROKU 1949 V ŠPANIELČINE POD NÁZVOM SINFONIA EN ROJO MAYO. V ANGLIČTINE VYŠIEL V ROKU 1969 POD NÁZVOM THE RED SYMPHONY: X-RAY OF REVOLUTION. ŠŤÚPLA KNIŽKA, PODĽA VIACERÝCH INDÍCIÍ SKUTOČNÁ KÓPIA ZÁZNAMU VÝSLUCHU STALINSKÉHO VÄZŇA DR. RAKOVSKÉHO Z 26. JANUÁRA 1938, VYHOTOVENÁ LANDOVSKÝM, VYŠLA MINULÝ ROK AJ V ČEŠTINE POD NÁZVOM RUDÁ SYMFONIE. DOKUMENT STAVIA SVETOVÉ DEJINY DO INÉHO SVETLA, ČI SKÔR ŠERA. LANDOVSKIJ MAL ZA ÚLOHU PODAŤ VYPOČÚVANÉMU NENÁPADNE DROGU, KTORÁ PRISPELA K JEHO UVOĽNENOSTI A ZHOVORČIVOSTI, A PO SKONČENÍ ZÁZNAMU ZHOTOVIŤ DVA PREPISY. ZÁMER SA PODARIL A LANDOVSKIJ, PREKVAPENÝ TÝM, ČO POČUL, NA VLASTNÉ RIZIKO SPRAVIL AJ TRETIU, ZACHOVANÚ KÓPIU. OBVINENÝ DR. RAKOVSKÝ SA V NEJ SNAŽÍ PRESVEDČIŤ VYPOČÚVAJÚCEHO, ŽE CELOSVETOVÉ POLITICKÉ DIANIE ZO ZÁKULISIA OVPLYVŇUJE MOCNÁ SKRYTÁ SKUPINA, KTORÚ NAZÝVA KAPITALISTICKO-KOMUNISTICKOU FINANČNOU INTERNACIONÁLOU. JE PRITOM MOTIVOVANÝ SNAHOU VYKÚPIŤ SI ŽIVOT, PRETOŽE BOL OBVINENÝ Z ÚKLADOV PROTI STALINOVI V ČASOCH VEĽKEJ ČISTKY.

ČERVENÁ SYMFÓNIA > DÉJÀ VU

r. Rakovský, jeden zo zakladateľov Komunistickej internacionály a presvedčený trockista, tak vypočúvajúcemu (Gavrila Gavrilovič Kuzmin, známy ako Gabriel) odhaľuje, prečo Oni – ako ich Rakovský nazýva – sponzorovali Hitlera a potom sa ho snažili zničiť. Mali totiž v pláne inštalovať svetovládu superbohatých pomocou ideológie komunizmu. Vojna, hospodárska kríza z tridsiatych rokov a genocída tak neboli náhodné, ani nevyhnutné, bol to dôsledok podrobného plánovania. Christian Rakovský, narodený ako Chaim Rakeover v Bulharsku, študoval medicínu vo Francúzsku a potom nastúpil dráhu revolucionára. Viedol teroristickú skupinu a v roku 1919 ho Lenin postavil na čelo sovietskej vlády na Ukrajine. Stalin z neho v roku 1925 spravil veľvyslanca v Paríži. Rakovský pri výsluchu vypovedal, že takzvané revolučné hnutie malo za cieľ získať podporu más zneužitím kolektívnych ideálov. V skutočnosti mali sponzori revolúcie záujem na rozdelení spoločnosti, zvrhnutí a prebratí moci a vytvorení celosvetovej totality, ktorú dnes poznáme pod skratkou NWO.

ZDRŽANIE POSTUPU KAKOFÓNIE Niežeby v ZSSR nebola totalita, Stalin však nežiaduco zmenil kurz, podobne ako pred ním Lenin. Rakovský oboch označuje za nacionalistov, ktorí zradili plány finančnej elity. Revolučné hnutie bolo totiž projektom Mayera Rothschilda a jeho spojencov. Podľa Rakovského Rothschildovci neboli len pokladníkmi, ale aj osnovateľmi prvého tajného komunizmu. Marx a najvyššie „šéfstvo“ Prvej internacionály boli kontrolovaní barónom Lionelom Rothschildom. Ako dodáva Henry Makow, ktorý uvedený tajný dokument spopularizoval už pred desaťročím, Lionelov syn Nathaniel Rotschild financoval japonskú stranu v rusko-japonskom konflikte a neúspešný pokus o prevrat v roku 1905 prostredníctvom svojich agentov Jacoba Schiffa a bratov Warburgovcov. Potom vyvolal prvú svetovú vojnu a financoval boľševickú revolúciu. Rakovský tvrdil, že bol osobne zapojený do presunu financií potrebných na revolúciu, čo objasňuje aj jeho neskoršie vysoké postavenie na Ukrajine. Židovské robotnícke hnutie bolo údajne nástrojom Rothschildovcov a tvorilo revolučné

vedenie. Leon Trockij, žid priženený do rodiny Rothschildovho blízkeho spolupracovníka bankára Abrama Životovského, bol vytypovaný na sovietskeho vodcu. Revolúcia sa však nemala zastaviť v Rusku a jeho bezprostrednom okolí, ale zasiahnuť celý svet. Ale do veci sa však vložili nacionalistickí komunisti vedení Leninom, zvrhli Trockého a uzavreli mier s Nemeckom. To sa nepozdávalo Kapitalisticko--komunistickej ﬁnančnej internacionále (ďalej používam skratku Kakofónia, teda nesúzvuk), pretože podľa jej predstáv mala už prvá svetová vojna priniesť výsledky, na ktoré museli počkať až do konca druhej vojny. Rusko malo už v roku 1918 pomôcť nastoliť v Nemecku „ľudovú republiku“. Trockij mal prsty v pokuse o Leninovu vraždu, čo sa napokon podarilo dokonať pomocou židovského doktora po vodcovom infarkte v roku 1922. Lenže Trockij zhodou okolností ochorel, čo pohotovo využil ďalší oportunista Stalin. Pre trockistov (či kakofonistov), vrátane Rakovského, bol Stalin „bonapartista“ a imperialista, nacionalistický diverzant medzinárodného komunizmu, „vrah revolúcie, pretože jej neslúžil, ale využil ju“ na svoje vlastné diktátorské zámery. Na skrotenie zlého Stalina vytvorili ďalšie monštrum menom Hitler. Rakovský potvrdil, že Hitlera ﬁnancovali židovskí bankári bez jeho vedomia, pretože používali falošné mená a inak mu klamali. Ukázalo sa však, že Hitler mal tiež vlastné plány a nehodlal sa nechať ovládať zo zámoria. Začal dokonca tlačiť vlastné peniaze, kryté pracovnou silou nemeckého ľudu. Kakofónia zavetrila nebezpečnú diverziu a možný potenciálny vplyv Nemecka na okolité krajiny. Hitler sa tak stal väčšou hrozbou jej plánom ako Stalin, ktorý aspoň nemanipuloval s peňažným systémom. Preto bolo potrebné Nemecko obrátiť proti Západu, aby na oboch stranách bojiska po oslabení vojnou ľahšie zvíťazila komunistická revolúcia. Rakovský sa z väzenia trúfalo pokúsil presvedčiť Stalina, aby s Hitlerom uzavrel dohodu o neútočení, a tak obrátil jeho pozornosť západným smerom. Hitler nemal tušiť, že bude bojovať na dvoch frontoch. Stalin doslova dostal na výber medzi „kamarátskym“ rozdelením Poľska medzi Nemecko a ZSSR, po čom Západ de-

DÉJÀ VU > ČERVENÁ SYMFÓNIA

klaruje vojnu iba proti Nemecku, a „kakofonistickou“ podporou Hitlera v postupe proti ZSSR.

REVOLÚCIE SA KŔMIA MURÁRMI

Vypočúvajúceho Kuzmina výpoveď neskrývane zaujala, nechcel však riskovať a urobiť zo seba pred Stalinom hlupáka. Potreboval teda Rakovského šokujúce tvrdenia nejako overiť. Rakovský mu odporučil stretnutie s veľvyslancom USA v ZSSR Josephom Daviesom, slobodomurárom a predstaviteľom Rooseveltovej administratívy. Davies potvrdil, že Rakovského amnestia môže byť pre ZSSR užitočná. V marci 1938 dorazila do Moskvy stručná šifrovaná správa: amnestia alebo ďalšia podpora nacizmu. Davies sa tiež zúčastnil Rakovského procesu a po murársky sa s ním zvítal. V ten istý deň nacisti napochodovali do Rakúska. Rakovského rozsudok smrti napokon zrušili. Podľa niektorých prameňov žil ďalej pod zmeneným menom, podľa iných ho zastrelili v roku 1941. Život si každopádne predĺžil. Nastali rokovania s Hitlerom, ktoré vyústili do Paktu Ribbentrop-Molotov v auguste 1939, len týždeň pred inváziou do Poľska. Rakovský sa Kuzminovi tiež zdôveril, že „Oni“ neobsadzujú politické a ﬁnančnícke pozície priamo, radšej používajú sprostredkovateľov. Ako píše Makow, je to aliancia medzi Rothschildovcami a slobodomurárskymi superboháčmi (vlastniacimi rádovo menej peňazí), ktorí slúžia Luciferovi. Známa pranostika o tom, že revolúcia požiera svoje vlastné deti sa historicky už mnohokrát potvrdila. Rakovský k tomu dodal, že slobodomurári musia zomrieť rukou revolúcie, ktorú pomáhali stvoriť, bez ohľadu na rozčarovanie týchto zaslepených užitočných idiotov. „Skutočným tajomstvom slobodomurárstva je samovražda tejto organizácie a fyzická „samovražda“ každého dôležitého člena. Nie som o tom upovedomený ako slobodomurár, ale ako niekto, kto patrí k Nim.“ Rakovský tiež vyhlásil, že milióny ľudí sa utiekajú k murárstvu, aby získali spoločenské výhody. „Vládcovia spojencov sú až na niekoľko výnimiek murári.“ Členovia organizácie by sa však mali poučiť z Francúzskej revolúcie, kde ich veľa skončilo bez hlavy (ktorá im, popravde, príliš neslúžila). Koniec koncov, červená je farba

krvi. Slobodomurárstvo je podľa prominentného väzňa len „hoax“. Nuž, a podobne ako členovia bratstva môžu byť napokon hodení cez palubu aj kadejakí sionisti, „neokoni“, liberáli, gayovia a feministky, nepotrební po splnení svojej úlohy rozkladu spoločnosti. Dovoliť súkromným bankárom tlačiť peniaze bola veľká, i keď zrejme dobre zaplatená chyba. Rakovský označil veľkú hospodársku krízu za americkú revolúciu. Bola vyvolaná kakofonistami pre zisk, zlomenie bežného Američana a prevzatie politickej sily. „Mužom, ktorého na to využili, bol Franklin D. Roosevelt... V roku 1929, prvom roku americkej revolúcie, vo februári opustil Trockij ZSSR, krach nastal v októbri. Financovanie Hitlera odsúhlasili v júli. Myslíte si, že je to náhoda? Štyri roky Hooverovej funkcie použili na prípravu prevzatia moci v USA a ZSSR: na jednej strane pomocou ﬁnančnej revolúcie a v Rusku pomocou vojny a následnej porážky.“ Ak Stalin prestane prenasledovať trockistov, „niekoľko oblastí vplyvu“ pomôže oddeleniu „formálneho komunizmu od ozajstného“. „Objavia sa vplyvné osoby vo všetkých spoločenských vrstvách, aj najvyšších, ktoré budú nápomocné Stalinovmu formálnemu komunizmu.“

KAKOFONISTI DNES Rakovský zdôraznil plán kakofonistov na fúziu komunizmu a kapitalizmu. Okultná klika banká-

ČERVENÁ SYMFÓNIA > DÉJÀ VU

rov a boháčov sa usiluje zotročiť ľudstvo. Mnohí z nich sú židia nasledujúci učenie Talmudu o uzurpovaní svetového bohatstva, hoci väčšina židov by bola proti tomu, a tak sú tiež len obeťou. Ale súčasťou tohto plánu sú aj členovia Bilderbergu a Lebky a kostí, väčšinou nežidovského pôvodu. Antisemitizmus sa používa na odpútanie pozornosti od skutočného diania, vytvorenie globálneho policajného štátu na ochranu zasvätených boháčov. Pod satanistickým vedením tak sionisti obetujú život za Izrael, komunisti za sociálnu spravodlivosť, feministky za rovnosť pohlaví a Američania za irackú ropu. Máme si myslieť, že viera a morálka sú zastarané, kým kakofonisti nás vedú na porážku. Slovami Rakovského je kresťanstvo jedinou prekážkou, pretože politicko-ekonomické javy sú jeho dôsledkom. Mier je tŕňom v oku revolúcie. A za ďalšiu „revolúciu“ – s globálnym dosahom – možno považovať aj súčasnú ekonomickú krízu. Rozsah realizácie plánov kakofonistov môžeme vidieť na privatizácii ziskov a socializácii strát, keď daňoví poplatníci EÚ majú platiť hazardovanie bankárov na burzách a hrozí im skonﬁškovanie úspor podobne, ako sa to stalo na Cypre. Výpovednú hodnotu majú aj vyjadrenia Georgea Sorosa zo začiatku tohto roku, keď verejne pochválil čínskych komunistov za to, že si dokážu – na rozdiel od EÚ – poradiť so situáciou podobnou tej v USA pred krachom v roku 2008 (hoci má EÚ v čele maoistu Barrosa). Ako informovala stránka AC24, podľa Sorosa našťastie čínski komunisti kontrolujú štátne podniky, banky aj veľkú časť ekonomiky. Čínska ľudová banka prijala od roku 2012 kroky na obmedzenie rastu zadlženia; keď však spomalenie začalo škrtiť ekonomiky, strana uplatnila svoju vedúcu úlohu. Čínske vedenie dalo podľa neho správne prednosť ekonomickému rastu pred štrukturálnymi reformami, hoci tým spustilo exponenciálny nárast zadlžovania, udržateľný maximálne niekoľko rokov. Ďalším veľkým problémom je podľa neho absencia globálnej vlády, nehovoriac o tom, že nedostatočná zhoda medzi piatimi stálymi členmi Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov dovoľuje, aby globálne otepľovanie aj

naďalej napredovalo. Perličkou je článok ... ako začala privatizácia a šoková terapia, prípadne Zákulisie ekonomickej „šokovej terapie“ na stránke afinabul.blog.cz. Na príklade Poľska, Ruska a Juhoslávie v období tesne po zmene režimu sú predstavené konkrétne kroky v prospech kakofonistickej bankárskej svetovlády. Tak napríklad na konci roku 1989 Soros zorganizoval tajné stretnutie medzi Rakowského komunistickým režimom a vodcami vtedy ilegálnej odborovej organizácie Solidarność (Solidarita). Obom stranám predstavil nasledovný plán: komunisti mali nechať Solidaritu prevziať vládu, aby si získali dôveru ľudu. Štát mal následne doviesť vlastné podniky a poľnohospodárstvo ku krachu aplikovaním astronomických úrokových sadzieb, zadržiavaním potrebných štátnych pôžičiek a zaťažením spoločnosti dlhom, ktorý nikdy nedokáže splatiť. Nato mal zavítať do Poľska pán filantrop so spriatelenými nadnárodnými finančníkmi a skúpiť privatizované štátne spoločnosti (napr. oceliarsku spoločnosť Huta Warszawa). Poľská vláda súhlasila s prevzatím dlhov Huty Warszawa a s predajom už oddlženej spoločnosti za smiešnych 30 miliónov dolárov milánskej spoločnosti Lucchini, na čo Soros využil poľského židovského ekonomického poradcu Jeffreyho Sachsa. Soros pritom pokojne priznal vedomosť o tom, že jeho ekonomická „terapia“ v Poľsku povedie k značnej nezamestnanosti, zatváraniu tovární a sociálnemu napätiu. Prostredníctvom svojej nadácie získal najdôležitejších mienkotvorcov a jeho spolupráca s americkou ambasádou vo Varšave mu umožňovala cenzurovať médiá, ktoré uvedené reformy podporovali, a oponovať akejkoľvek kritike. Rukopis kakofonického orchestra, bez škrupúľ roztvárajúceho nožnice ekonomickej nerovnosti je aj tu jasne čitateľný. Netreba zabúdať ani na odhalenia Miroslava Dolejšího, ktorý poukázal na to, že súčasťou dohôd medzi Reaganom a Gorbačovom bolo aj ustanovenie o využití komunistických oligarchov na udržanie poriadku a zachovaní vplyvu komunistov v mocenských štruktúrach po prevratoch. Na tom spolupracovali komisie KGB a CIA, riadiace a schvaľujúce personálne obsadenie vtedajších nových vlád.

BEZ MASKY > ZBIGNIEW BRZEZINSKI

Ľubomír Huďo

ŠEDÁ EMINENCIA AMERICKEJ GLOBÁLNEJ HEGEMÓNIE

ZBIGNIEW

BRZEZINSKI (*1928)

oradca amerických prezidentov, člen vplyvných a významných spoločenstiev vysokopostavených a mocných ľudí, ktoré nikto nekontroluje a nevolí, avšak kontrolujú a určujú vývoj v globálnom meradle. Zbigniew Brzezinski je oﬁciálne uznávaným politológom, pri jeho mene zvyčajne ﬁguruje údaj, že ide o bývalého bezpečnostného poradcu amerického prezidenta Jimmyho Cartera. Nie je to akademický penzista krátiaci si čas prednáškami a rozhovormi pre médiá. Radí aj súčasnej americkej hlave štátu – prezidentovi Barackovi Obamovi. Brzezinski je ozdobou podujatí, na ktorých sa hovorí o prehĺbení európskej a transatlantickej spolupráce, presadzovaní demokracie, slobody a práva. Poľské priezvisko prezrádza pôvod jeho nositeľa. Zbigniew Kazimierz Brzezinski pochádza z rodiny predvojnového poľského diplomata a jeho meno je odvodené od mestečka Brzezany (dnes Berežany, na Ukrajine). Jeho predkovia patrili k poľskej šľachte v Tarnopolskom vojvodstve (dnes Ternopiľská oblasť, Ukrajina). Zbigniewov

otec pôsobil ako poľský generálny konzul v nacistickom Nemecku a zachraňoval tamojších židov ilegálnym poskytovaním poľských pasov. Rodina ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny služobne odišla do Kanady a už sa do Európy nevrátila. Zbigniew vyštudoval najlepšie školy, vrátane Harvardu, promoval v odbore politických vied. Politickú kariéru začínal už v Kennedyho a Johnsonovej administratíve. Vo vysokej politike sa však neriadil otcovým príkladom záchrany nevinných životov.

PRAGMATIZMUS V KAMBODŽI Časopis Time v roku 1989 uverejnil článok o tom, ako Zbigniew Brzezinski na poste poradcu prezidenta Jimmyho Cartera pre národnú bezpečnosť podporoval kambodžského maoistického tyrana Pol Pota. Jeho režim vyvraždil tretinu národa – takmer dva milióny ľudí. Brzezinski pripustil, že to, čo stváral Pol Pot, bolo ohavné, ale zároveň priznal, že Spojené štáty povzbudzovali Čínu, aby ho zásobovala. Washington nemohol Pol Pota Kresba: Tibor Eliot Rostas

BEZ MASKY > ZBIGNIEW BRZEZINSKI

priamo podporiť, takže najväčšia demokracia sveta prižmúrila oči, keď Čína dodávala Pol Potovým Červeným Khmérom zbrane cez Thajsko. Podpora Pol Pota zapadala do americkej nátlakovej politiky proti Vietnamu. Američania pomáhali vytvárať protivietnamské gerilové skupiny, ktoré útočili z kambodžského územia. Okrem zbraní dostal Pol Potov režim aj potraviny. Svetový potravinový program, výrazne ovplyvňovaný Spojenými štátmi, v rokoch 1977 – 1981 poskytol takmer dvanásť miliónov dolárov na potravinovú pomoc pre Thajsko, ale väčšina z nej putovala k Červeným Khmérom do Kambodže. Aj neskôr dostával Pol Pot od USA milióny dolárov. Zbigniew Brzezinski nemal výhrady voči podporovaniu maoistických hrdlorezov, ale jeho úhlavným nepriateľom bolo a zostáva Rusko. Medzitým menil taktiku od jeho zadupania do zeme cez jeho rozdelenie až po koketovanie s účelovým partnerstvom s Moskvou, no vždy na princípe americkej dominancie. Za každú cenu mu išlo o udržanie hegemónie strýčka Sama, či už evidentnej alebo soﬁstikovane a skryto udržiavanej.

nosti a aspoň tri z nich majú bezprostredného väčšieho suseda – Rusko, Turecko a Irán. Nemožno zabúdať ani na Čínu, ktorá signalizuje zvýšený záujem o tieto oblasti. Eurázijské Balkány sú mimoriadne dôležité ako potenciálna ekonomická korisť. V tomto regióne je umiestnená veľká koncentrácia zemného plynu, ropných zásob a rôznych dôležitých nerastov vrátane zlata.“ Koncom deväťdesiatych rokov 20. storočia ešte tvrdil, že Amerika je jedinou skutočnou globálnou superveľmocou a pravdepodobne aj úplne poslednou. Rusko vnímal ako skrachovaný štát, ktorý v blízkej dobe zachváti chaos, bieda a nekonečné etnické konﬂikty. Popisoval ho ako „čiernu dieru“, ktorá nemôže nič geopoliticky rozhodnúť, pretože v podstate bojuje o prežitie. Tvrdil, že ho netreba vymazať z mapy, ale bude vhodnejšie rozdeliť ho na tri časti a zabrániť oživeniu eurázijského impéria, ktoré by mohlo zabrániť realizácii amerických geostrategických cieľov. V ďalších svojich knihách už prehodnotil situáciu, pretože sa zmenila.

SEN O SVETOVLÁDE

O desať rokov neskôr, v roku 2007 v knihe Druhá šanca pochopil, že USA vojnami v Afganistane a Iraku strácajú kredit, ich pozícia svetovej mocnosti sa otriasa a kritizoval zahraničnú politiku prezidenta Georgea Busha Jr. No ešte stále veril v možnosť, že Spojené štáty využijú druhú šancu a nastolia svoju celosvetovú dominanciu. O päť rokov neskôr skonštatoval, že druhá šanca zostala premrhanou príležitosťou a v knihe Strategická vízia už ráta s Ruskom ako partnerom, pretože jeho vízia „čiernej diery“ sa nenaplnila. Podľa Brzezinského na to, aby Západ vedený USA zohrával rozhodujúcu úlohu na mape sveta, by mal integrovať Rusko a Turecko do svojho systému, začleniť ich do západných štruktúr. Porovnáva súčasné postavenie Spojených štátov so situáciou, v akej sa ocitol bývalý Sovietsky zväz v 80. rokoch minulého storočia, ktorá viedla k jeho pádu. Ešte počas rusko-gruzínskeho konﬂiktu označoval prezidenta Vladimira Putina za Hitlera, rovnako ako dnes mainstreamová propaganda v súvislosti s Ukrajinou, ale vo svojej vízii už kalkuluje so začlenením Ruska, so zblížením a uzmierením sa s Moskvou. Priznáva, že úpadok

Zbigniew Brzezinski vo svojom zásadnom diele Veľká šachovnica, ktoré napísal na sklonku minulého storočia, vnímal USA ako spasiteľa sveta. Tvrdil, že ak Spojené štáty neovládnu akýmikoľvek prostriedkami planétu, čo je nevyhnutné a pravdepodobne sa to aj podarí, bude jedinou alternatívou totálny celosvetový chaos. Brzezinski píše: „Dobrovoľný americký ústup zo sveta alebo ústupky voči zrazu nastupujúcemu úspešnému súperovi by vyvolali medzinárodnú nestabilitu a okamžitú globálnu anarchiu.“ Americký geostratég považuje za hrozbu Rusko a Čínu, no za vážnejšiu označuje Rusko. Nárazníkovou zónou alebo protiváhou Číny a Ruska majú byť Ukrajina, Azerbajdžan, Irán a Kazachstan, ktoré USA ovládnu, aby mohli kontrolovať ropu, plyn a nerastné bohatstvo v stredoázijských republikách Turkménsko, Uzbekistan, Tadžikistan, Kirgizsko. Brzezinsky označuje tento priestor za oblasť eurázijských Balkánov a práve tu umiestnil ústredný región očakávaného boja o svetovládu: „Stredoázijské republiky sú významné z hľadiska bezpeč-

DRUHÁ ŠANCA A STRATEGICKÁ VÍZIA

ZBIGNIEW BRZEZINSKI > BEZ MASKY

USA sa zrýchľuje a má obavy, aby Spojené štáty neskončili ako Sovietsky zväz. Podľa neho je globálna vláda Západu minulosťou a na udržanie pozície v celosvetovom meradle potrebuje účinné americké akcie v zahraničí. Preto musí Európska únia pomáhať Spojeným štátom udržať ich dominantnú úlohu. Washington má zohrávať dve úlohy – byť vodcom a zaručiť jednotu Západu a byť sprostredkovateľom vzťahov s mocnosťami Východu. Brzezinski už nehovorí o americkej hegemónii a globálnej dominancii, ale o dlhodobej strategickej spolupráci s Ruskom a Tureckom, aby nedošlo k izolácii Západu. Vzhľadom na najnovšie udalosti – konﬂikt v Sýrii, tlak na Irán a situáciu v postsovietskych republikách – sa vrátil ku koncepcii nekonečného súboja s Ruskom v duchu studenej vojny. Vlani na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii Globsec v Bratislave vyhlásil, že Európania stoja v 21. storočí pred výzvou pokračovať v koncepte Západu ako vedúcej svetovej sily. Podľa neho ak sa Rusko nepridá k Západu, skončí ako satelit Číny; ruský projekt eurázijského spoločenstva je nereálny a dôležité je presadzovať demokratické reformy v Bielorusku, na Ukrajine a v Gruzínsku. Napätie na Ukrajine a snaha o jej ovládnutie Západom v konfrontácii s Ruskom len potvrdzuje inšpiráciu Brzezinského tvrdením: „Rusko bez Ukrajiny by bolo len ázijským imperiálnym štátom, ktorý by sa musel trvalo zaoberať regionálnymi konﬂiktmi v Strednej Ázii. S kontrolou nad Ukrajinou a jej možnosťami zostane Ruská federácia mocným imperiálnym štátom. Stále teda platí americká stratégia zatlačiť Rusko aj v jeho priamom susedstve – pokiaľ možno – čo najviac do kúta.

TRILATERALISTI A BILDERBERG Zbigniew Brzezinski nechýba v mocenských spolkoch a jeden z nich ako Rockefellerov emisár dokonca aj pomáhal zakladať. Je členom CFR – Rady pre zahraničné vzťahy (americká nezisková organizácia, vydavateľstvo a think tank zamerané na zahraničnú politiku a medzinárodné vzťahy), Trilaterálnej komisie i Bilderbergu. V roku 1972 David Rockefeller prostredníctvom Brzezinského založil Trilaterálnu – trojstrannú dohodu, ktorá sa stala dcérskou spoločnosťou Bilderbergu – exklu-

zívneho klubu najvplyvnejších a najmocnejších ľudí sveta v oblasti ﬁnančníctva, ekonomiky a politiky. V oﬁciálnom životopise Brzezinského sa uvádza, že bol riaditeľom Trilaterálnej komisie pre výmenu názorov medzi USA, západnou Európou a Japonskom. V skutočnosti sú trilateralisti vplyvné osoby zo spomínaných troch svetových oblastí a Brzezinski sa sám vyjadril, že úlohou komisie je vhodnou formou usmerňovať elitu združenú v tomto spolku. V prejave na stretnutí iného spolku vplyvných a tieňových hráčov americkej i svetovej politiky – CFR v Montreale – dal najavo, z čoho má obavy.

STRACH Z PREBUDENIA Brzezinskému a jemu podobným vyhovuje predovšetkým svet pasívnych konzumných bytostí spokojných v trhovom raji, ovládaných prisluhovačskými médiami, ktoré presviedčajú ľudí, že nič lepšie ako daný systém nemôže existovať. Aj v globálnej elite sú rôzne skupiny, ktoré medzi sebou vedú zápas o presadenie vlastnej koncepcie celosvetového vývoja. Vnútorný rozpor a uvažujúci ľudia – to je hrozivá kombinácia pre okruh Brzezinskému podobných stratégov svetového poriadku. Brzezinski pred spriaznencami v CFR vyhlásil, že po prvýkrát v celej histórii je ľudstvo politicky prebudené – to je úplne nová realita. Podľa neho globálne politické prebudenie v kombinácii s vnútornými rozpormi medzi elitou vážne ohrozí realizáciu svetovlády, teda Nového svetového poriadku. Pred desiatimi rokmi vo svojej knihe Voľba – globálna nadvláda alebo globálne vodcovstvo dal najavo, čo môže ohroziť mocichtivé tieňové štruktúry. Varoval pred dosiaľ roztrúsenými a veľmi rozdielnymi skupinami antiglobalistov, pre ktorých je stelesnením globalizmu politika USA. Ak by sa objavila ideológia, ktorá by vytvorila jednotné mocné hnutie a zastrešila rozdielne skupiny antiglobalistov, vážne by to ohrozilo stabilitu 21. storočia. O akej stabilite to Brzezinski a jemu podobní hovoria? O takej, ktorá zakonzervuje systém, v rámci ktorého si postupne globálni stratégovia s neobmedzenými ﬁnančnými zdrojmi nastolia svet podľa svojich predstáv, poddajný a podriadený ich záujmom?

NEZNÁMI HRDINOVIA > ZACHRAŇOVALI SVET UPROSTRED RÁDIOAKTÍVNEHO PEKLA

Peter Havaši

ZACHRAŇOVALI SVET UPROSTRED RÁDIOAKTÍVNEHO PEKLA

26. APRÍLA 1986 DOŠLO K HAVÁRII REAKTORA ČÍSLO 4 JADROVEJ ELEKTRÁRNE V ČERNOBYLI (NEĎALEKO MESTA PRIPIAŤ NA SÚČASNOM ÚZEMÍ UKRAJINY), IRONICKY POČAS TESTOV BEZPEČNOSTNÉHO SYSTÉMU. PO SÉRII ĽUDSKÝCH ZLYHANÍ BEZPEČNOSTNÝ SYSTÉM STRATIL KONTROLU NAD UDRŽIAVANÍM TLAKU, KTORÝ VZRÁSTOL DO NEPREDSTAVITEĽNÝCH DIMENZIÍ. TO VIEDLO K EXPLÓZII REAKTORA, KTORÁ VYHODILA DO VZDUCHU POKLOP REAKTORA VYROBENÝ Z 2000-TONOVÉHO KUSA ŽELEZA A BETÓNU. KRÁTKO NATO NASLEDOVALA ĎALŠIA, OVEĽA SILNEJŠIA EXPLÓZIA. BOLA NATOĽKO SILNÁ, ŽE ROZTRHLA CELÝ OBJEKT NA DVE ČASTI, ZANECHAJÚC OTVORENÝ A NEPEKNE VYZERAJÚCI SKELET BUDOVY.

laková vlna v momente roztrúsila niekoľko ton rádioaktívneho materiálu okolo elektrárne. Mimoriadne silný oheň a prúd pary začali chrliť tony rádioaktívnych častíc tisícky metrov vysoko do oblohy. V tú noc sa obyvatelia žijúci okolo elektrárne stali svedkami úžasne farebného, ale zároveň pekelného výjavu. Počas nehody reaktor číslo 4 obsahoval 180 ton uránového paliva. Viac ako 120 ton horúceho

paliva a vyše 100 ton graﬁtu bolo okamžite vyhodených do vzduchu. Približne 50 ton uránového paliva sa vyparilo v podobe jemných častíc roztrúsených vo viac ako 10-kilometrovej výške, v oblasti, kde lietajú konvenčné aerolínie. Tieto supernebezpečné častice vytvorili rádioaktívny oblak, ktorý pomaly mieril smerom do Švédska. V ďalších dňoch oblak zasiahol strednú Európu a v priebehu niekoľkých týždňov kontamino-

67 val celú severnú pologuľu. Išlo o rovnaký druh častíc, aké sa nachádzajú v jadrových zbraniach, vrátane rádioaktívneho stroncia-90, cézia-137, plutónia-239, jódu-131, neptúnia-139 a mnohých iných. Z celej masy približne 70 ton rádioaktívneho materiálu skončilo v okolí elektrárne. Tento materiál bol neskôr zbieraný (často holými ľudskými rukami), zakopaný a zaliaty do betónu, aby sa minimalizovalo jeho nebezpečné žiarenie. Päťdesiat ton jadrového paliva s 800 tonami graﬁtu zostalo v srdci objektu, pričom začalo prehárať cez základy jadra reaktora, vytvárajúc jamu v tvare vulkanického krátera. Únik rádioaktívneho materiálu zodpovedal 100-násobku jadrových výbuchov v Hirošime a Nagasaki.

MÁRNE HASENIE O niekoľko hodín neskôr začali hasiť prví požiarnici tento zvláštny oheň vodou, ale aj napriek naliatiu ton vody neboli schopní zastaviť požiar vychádzajúci z jadra reaktora. Dvaja požiarnici okamžite zomreli na mieste, bolesti-

vá smrť si neskôr našla ďalších 28 požiarnikov, ktorí sa snažili beznádejne bojovať s ohňom bez akéhokoľvek ochranného odevu. Ďalších 200 záchranárov zomrelo v priebehu týždňov až mesiacov na následky vysokého ožiarenia. Oheň s teplotou 2000 stupňov horel týždne. Prvoradou úlohou záchranných zložiek bolo jeho uhasenie za každú cenu. Na tento účel bol mobilizovaný kompletný arzenál vojenskej techniky Sovietskeho zväzu. Boli nasadené bojové vrtuľníky z Moskvy. Prišli špičkoví piloti z Afganistanu, ktorí dokázali s týmito vrtuľníkmi nalietavať dosť blízko na to, aby iní vojaci boli schopní zhodiť vrecia s pieskom navrch reaktora. Vojenské sily v zúfalej snahe o zahasenie rádioaktívnej magmy zhodili na reaktor všetko, čo bolo poruke. Dokopy bolo použitých 6000 ton piesku a bórovej vody, aby vyplnili vypálenú dieru. Horiace palivo však stravovalo všetok zhodený materiál, dokonca aj piesok, kým pokračovalo uvoľňovanie masívneho množstva rádioaktivity do životného prostredia. Sypaním piesku sa situácia ešte zhoršila, pretože teplota

NEZNÁMI HRDINOVIA > ZACHRAŇOVALI SVET UPROSTRED RÁDIOAKTÍVNEHO PEKLA

v reaktore začala stúpať. Rastúcu teplotu v reaktore chápali vedci ako indikátor ďalšej prichádzajúcej explózie.

SAMOVRAŽEDNÁ MISIA

Druhým problémom bolo, že pod reaktorom sa nachádzali miestnosti, ktoré boli zatopené vodou po neúspešných zásahoch požiarnych síl. Vedci vtedy vypočítali, že ak by sa rádioaktívny materiál dostal do kontaktu s vodou, mohlo by dôjsť k masívnej jadrovej explózii, dosť silnej na to, aby spravila východnú Európu neobývateľnou. Toto bola extrémna situácia, ktorá si žiadala extrémne riešenie. Trojica vojenských potápačov bola poslaná do tekutého pekla pod reaktorom. Bola to samovražedná misia na záchranu sveta. Miestnosť pod reaktorom naplnená vodou mohla byť vyprázdnená otvorením vylievacích vrát. Dobrovoľníci v potápačských oblekoch skočili do vysoko rádioaktívnej vody, plávali smerom k vypúšťaciemu ventilu. Medzi dobrovoľníkov patrili Alexej Ananenko a Valerij Bezpalov, ktorý vedel, kde sa ventil nachádza. Tretí potápač bol Boris Baranov, ktorý ich sprevádzal s lampou. Tá uprostred misie prestala fungovať. A tak museli hľadať ventil potme, hmataním po rúrach. Išlo o hrdinský akt jedinečných rozmerov nájsť silu plávať v tme, naslepo hľadajúc ventil, a pritom vedieť, že čoskoro zomrú na následky radiácie. Potápačom sa podarilo vypustiť vodu a tak predísť apokalypse, ktorá by zahrnula explóziu všetkých reaktorov v Černobyli. Reťazový výbuch všetkých reaktorov v elektrárni by radikálne zmenil svet, v ktorom žijeme. Všetci traja vojaci neskôr, pochopiteľne, zomreli.

TISÍCE ZÁCHRANÁRSKYCH OBETÍ Potom, ako bola misia úspešne ukončená, vojenské jednotky pokračovali so zapečatením reaktora efektívnejším spôsobom. Za dva dni vzdušné sily úspešne zhodili na reaktor viac ako 2400 ton olova. Dobrá vec bola, že olovo nielenže zapečatilo, ale aj čiastočne ochladilo reaktor. Zlý následok bol, že časť olova sa roztopila, vyparila a bola vypustená do životného prostredia. Záchranné operácie si vyžadovali zásah viac ako 600 bojových pilotov (prevažne mladých mužov vo veku 20 – 30 rokov). Čoskoro väčšina z nich zo-

mrela na akútnu kontamináciu radiáciou, ktorá im spôsobila nádorové či kardiovaskulárne ochorenia. Po tomto zásahu sa vykonali nové merania, ktoré zistili, že magma pretiekla nielen priestormi pod reaktorom, ale dokonca základmi celej elektrárne. Táto situácia predstavovala ďalšie riziko, že rádioaktívna magma unikne do životného prostredia a dostane sa do kontaktu s podzemnou vodou. Takýmto spôsobom by došlo ku kontaminácii pitnej vody v celej Ukrajine. Zodpovední sa rozhodli vyriešiť tento problém vykopaním podzemných priestorov pod elektrárňou a ich vyplnením betónom. Táto operácia si vyžiadala plné nasadenie viac ako 10 000 prevažne mladých robotníkov, ktorí sa tiež stali obeťou rádioaktívnej kontaminácie. Dnes vieme, že štvrtina z nich sa nedožila 40-ky. Niektorí z nich zomreli v priebehu týždňov, kým veľa z nich žilo ešte roky v bolestiach. Čistiace práce v Černobyli si vyžiadali zásah viac ako 600 000 ľudí. Okrem jadrových špecialistov a vojakov to bolo aj okolo 400 000 civilistov – predovšetkým robotníkov, technikov, vedcov, inžinierov, lekárov a zdravotných sestier. Títo všetci prešli vrátami Černobyľa. Vláda Sovietskeho zväzu použila každú dostupnú pracovnú silu. Najnebezpečnejšie operácie sa vykonali v blízkosti reaktora. Reaktor vychrlil stovky ton rádioaktívneho materiálu a týmto spôsobom roztrúsil radiáciu po okolí. Kontamináciu bolo možné vidieť v tvare popola, ktorým bola celá oblasť zamorená. Rádioaktívny popol bolo treba odstrániť a radiáciu stabilizovať. Vrstvy rádioaktívneho prachu bolo potrebné očistiť vysokotlakovými vodnými delami, dom po dome. Likvidátori pracovali v nepredstaviteľných podmienkach. Viac ako 350 000 ľudí zahrnutých do čistiacich prác dostalo dávku radiácie v hodnote 100 milisievertov, čo je ekvivalent 1000 röntgenov pľúc.

ŽIVÍ ROBOTI Viac ako 3000 ton vysoko kontaminovanej zeme a rádioaktívnej sutiny nachádzajúcej sa okolo elektrárne bolo potrebné zhrnúť, zakopať a zaliať hrubou vrstvou betónu. Špeciálne robotické zariadenia z Ruska, Západného Nemecka a Japonska mali za úlohu odstrániť vysoko rádioak-

tívne materiály z oblasti okolo reaktora. Stupne radiácie však boli natoľko vysoké, že roboti sa kazili. Zodpovední sa rozhodli vyriešiť tento problém nasadením živých ľudí. Títo jedinci dostali meno „bioroboti“. V prevažnej väčšine ich predstavovali záložníci vo veku medzi 35 a 40 rokov. Boli to muži, ktorí sa pohybovali v najviac zamorenej zóne Černobyľa. Stupne rádioaktivity na strechách budov sa pohybovali v rozmedzí 500 – 2000 röntgenov, dosť na to, aby človeka usmrtili do 30 minút. Nikto nebol pripravený čeliť rádioaktivite takýchto hodnôt. Vojaci sa museli adaptovať na extrémnu radiáciu. Každý z nich bol povinný obliecť si na seba 2 – 4 mm hrubé olovené platne. Improvizácia bola v tejto situácii nevyhnutná. Všetko sa vyrábalo ručne a na mieru. Pretože radiácia bola taká vysoká, vojaci boli schopní vykonávať prácu iba krátke časové obdobie, čo čistiace práce komplikovalo. Každý kus sutiny, ktorým bioroboti pohli, a všetko, čoho sa dotkli, bolo prudko rádioaktívne. Mnohí bioroboti zomreli na následky radiácie alebo utrpeli vážne zdravotné problémy. Nakoniec však boli úspešní v čistiacich prácach, a tak

pripravili reaktor na ﬁnálne zadebnenie sarkofágom vyrobeným zo železobetónu. Nedal sa porovnať so žiadnou inou konštrukciou postavenou v histórii ľudstva. Nikto nebol schopný postaviť niečo také extrémne veľké v jednom kuse… Kusy pre sarkofág prišli predvyrobené a každá časť musela presne do seba zapadať. Postavenie sarkofágu v Černobyli bolo niečo unikátne aj preto, že celá misia sa konala počas neskutočne vysokej rádioaktivity. Sarkofág bol 170 metrov dlhý a 66 metrov vysoký, postavený zo 700 000 ton železa a 4000 ton betónu. Stavalo sa nepretržite 24 hodín denne. Veľa likvidátorov zomrelo a zvyšok živorí v trápení. Každý do jedného trpí jedným alebo viacerými ochoreniami, medzi najčastejšie patria rakovinové a kardiovaskulárne ochorenia. Likvidátori pracovali v pekelných a často chaotických podmienkach a zaslúžia si uznanie za ich neskutočné hrdinstvo, ktorým zachránili svet pred ešte väčšou katastrofou. Ich realita má však dnes ďaleko od hrdinstva. Žijúci likvidátori dostávajú podporu v priemernej hodnote 110 dolárov mesačne. A sarkofág sa rozpadáva, čo je ďalšie nebezpečenstvo, ktorému dnešný svet čelí...

EXPEDÍCIA EEX XPE PED DÍÍCI CIA ARC AR A ARCHA RCCH HA > TWELVE TTW WEL ELLV VEE TTR V TRIBES RRIIBBEES G

O NSK enhagen

a šav Var

Cop

Dąb

O ĽSK

Tibor Eliot Rostas

PO g bur

Ham

en Siebden Lin

rlín kov

Kra

Lips

O ECK

va tisla Bra eň

furt

k Fran

urg sbo Stra

SLO

ha Pra

KÁ ČES UBLIKA REP

NEM

nish

Jah

Bon

nów rda

sen

rz loste

imm

Vied

ern

rt ttga Stu

ja Ľub

ich Zür ern B

Ď MA

SKO AKÚ KO

Záh

S VIN SLO

KO ÁTS

TWELVE TRIBES 70

KRÁTKO PO POLNOCI SME DORAZILI DO BAVORSKÉHO KLOSTERZIMMERN. PRI VSTUPNEJ BRÁNE NÁS VÍTA TRIDSAŤPÄŤROČNÝ BENYADAH – SYN VĎAČNOSTI. „AKO DLHO CHCETE OSTAŤ?“ PÝTA SA ZDVORILO, A DODÁVA: „U NÁS ZVYKNEME VRAVIEŤ – MÔŽETE OSTAŤ NA NOC, NA TÝŽDEŇ, NA ROK ALEBO NAVŽDY. VITAJTE V TWELVE TRIBES.“ KORENE KMEŇOV Zložili sme sa v skromnej, ale útulnej izbe s drevenou dlážkou na najvyššom podlaží starej trojposchodovej budovy. Sme unavení zo 600-kilometrovej cesty z komunity Sieben Linden, kde sme, žiaľ, museli nechať auto, ktoré nám dočasne vypovedalo službu. Sme pripravení na to, že na rozdiel od Sieben Linden vstupujeme medzi ľudí, ktorí život v komunite vnímajú podstatne inak – ako službu obnovy vzťahu s nebeským otcom. Dvanásť kmeňov je medzinárodná konfederácia náboženských komunít, ktorú v roku 1972 založil dnes 77-ročný Elbert Eugene Spriggs v americkom meste Chattanooga. Komunita Dvanástich kmeňov je nepochybne kontroverzným spoločenstvom, ktoré na jednej

strane vystupuje ako veľká božia rodina vyznávajúca židovské starozákonné práva a kresťanské evanjelium, no na druhej strane si vynucuje disciplínu, poriadok a obetavosť. Mnohí, ktorí sa z komunity rozhodli odísť, vravia, že realita je iná, ako prezentujú pri náboroch nových členov počas sabatu (sviatku voľnej soboty). Komunitu tvoria v prevažnej miere ľudia, ktorí sa ocitli v životnej núdzi, stratili rodinu, prácu či zmysel života. A komunita im ho prinavracia. Minimálne v podobe obetavej práce na farme a zabezpečení najnevyhnutnejšieho na prežite: jedla a strechy nad hlavou. Komunita sa odvracia od systému, no systém a disciplínu sama presadzuje. Rozhodne je však jedným z pozoruhodných spoločenstiev, ktoré Foto: Tibor Eliot Rostas

EXPEDÍCIA ARCHA > POĽSKO

Foto: Tibor Eliot Rostas

sa vydalo na cestu za odpojením sa od inštitucionálnej moci v budovaní vlastnej duchovnej obnovy a sebestačnosti. Nemecká komunita Twelve tribes bola založená na statku v bavorskej obci Klosterzimmern. Členovia komunity sa snažia všetky budovy prinavrátiť do pôvodného stavu – čo podľa ich slov pripomína dielo obnovy, ktorá sa v ich srdciach uskutočňuje každý deň. Vravia, že majster Ješua, Mesiáš, nahradí srdce z kameňa (so všetkými sebeckými túžbami) srdcom, ktoré je schopné milovať bezpodmienečne. Vo svojom spoločnom živote vidia predzvesť ďalšieho veku, kedy Božie kráľovstvo príde na Zem, aby sa tak ukončila všetka nespravodlivosť, chamtivosť a spory.

KAŽDODENNÉ RITUÁLY Na druhý deň ráno vstávame o pol šiestej, aby sme sa pripojili ku každodennému rituálu spoločnej modlitby – alebo zdôverovania sa, ako vravia členovia komunity. Tieto spoločné stretnutia sa konajú každý deň o šiestej ráno a o šiestej večer. O päť minút šesť sa nad celou farmou rozozvučí hlas trúby, ktorá všetkých zvoláva na spoločné stretnutie v jedálni. Keď vchádzame dnu, prvé,

čo si všimneme, sú početné nástenné dekorácie s biblickými a alegorickými výjavmi, ktoré dopĺňajú odkazy v hebrejčine. Na začiatok sa podáva silné maté, ktoré do kmeňov posiela argentínska Twelve tribes. Maté hneď zrána dodáva energiu aj do tanca, v ktorom sa všetci držia za ruky a spolu s hudobníkmi spievajú gospelové piesne. Nasleduje to, čomu hovoria zdôverovanie sa – vtedy každý, kto má čo povedať, prednesie svoje dojmy a pocity z čítania Svätého písma, alebo to, čo od nadchádzajúcich chvíľ očakáva. Stretnutie vrcholí želaniami, modlitbami, ktoré v ešte užšom kruhu vyslovujú jednotliví členovia s rukami zdvihnutými vysoko nad hlavou. Približne o siedmej sa na rad dostávajú spoločné raňajky. Jedlo je v prevažnej miere veľmi jednoduchým vegetariánskym pokrmom. Zeleninu a syry dvakrát do týždňa striedajú vločky, jogurt a ovocie, na obed je takisto dvakrát v týždni mäso – výlučne hovädzie. V komunite, ktorá svoje rozhodovanie a najvyššiu autoritu prenáša z človeka na vyššiu moc – na moc všemohúceho boha –, sa o niečo ľahšie dospieva k spoločnému konsenzu. Iste, je tu aj riziko ťažkej manipulácie s ľudskými emóciami a citmi, zvlášť, ak ide o emó-

POĽSKO < EXPEDÍCIA ARCHA

„Každý človek je zodpovedný do tej miery, aké má vedomie. Ak žijem v komunite, moje vedomie sa rozšíri. Pred životom v komunite som nevedel, čo sa môžem naučiť sám o sebe, zistil som to až tu. Predtým ma zaujímalo štúdium ﬁlozoﬁe a psychológie, a podľa toho som si vysvetľoval život. Ale nevedel som, že som bol sebecký. “ Foto: Ivan Galanský

cie ľudí, ktorí sa neraz odrazili od samotného dna. Napriek tomu sa nezdá, že by tí, ktorých sme mali možnosť vidieť a rozprávať sa s nimi, javili známky frustrácie. Naopak, všetci k sebe prejavovali úctu a náklonnosť vyjadrenú tým, čo považujú za najpodstatnejšie vo vzájomnom porozumení: schopnosť odpúšťať. Všetci členovia komunity vyznávajú pôvodné znenie Svätého písma, svedectiev apoštolov, a tak prenášajú hebrejčinu aj do každodenného života. Každý prechádza rituálnym očistným krstom, ponorením do vody. Potom prijíma meno v hebrejčine, ktoré odráža jeho osobnosť. Ľudia v komunite žijú v mimoriadnej striedmosti. Všetci muži nosia fúzy, bradu a krátky „cop“, pri slávnostných chvíľach a spoločných modlitbách majú na hlave pletenú čelenku. Ženy sa nemaľujú, neparfumujú a nosia jednoduché oblečenie, ktoré potláča a zakrýva ich oblé krivky. Takto sa snažia nevzbudzovať v mužoch túžbu, a zároveň eliminujú vzájomné súperenie v tom, ktorá je krajšia. Televízor, rádio, internet sú až na pár výnimočných udalostí z bežného života vylúčené ako pustošivá infekcia profánneho sveta. Všetok svoj čas v zásade zasväcujú práci na farme, spoločným stret-

nutiam a vo voľnom čase a počas sviatkov najmä hudbe a tancu na oslavu svojho najvyššieho otca a majstra Ješuu (Ježiša). Skupina odmieta tradičnú kresťanskú dualitu neba a pekla, namiesto toho verí vo večný osud. Pytačky v rámci Dvanástich kmeňov predstavujú „čakaciu dobu“, počas ktorej muž alebo žena vyjadrujú svoju túžbu spoznať inú osobu. Pár potom dostane súhlas od komunity, aby mohol tráviť čas spoločne. Počas tohto obdobia je páru dovolené držať sa za ruky.

OBEDAYAH: O MIERI V DUŠI Vonku je už celkom príjemne, spev vtáctva a lúče slnka predznamenávajú príchod jari. Farmou nás sprevádza Obedayah, sympatický muž, ktorý je členom rady starších. Obedayah vraví, že na absolútnom piedestáli ich hodnôt je Boh. „A Boh je láska, takže ak ste motivovaní láskou, je to ten najsprávnejší dôvod konania. Láska je to, čo je dobré pre každého, nie iba pre mňa. Robiť rozhodnutia je obrovská zodpovednosť, pretože ovplyvňujete životy iných ľudí. A ako môžete robiť rozhodnutia o životoch iných, ktoré nie sú motivované láskou? Sú rôzne úrovne rozhodovania. Ak sa niečo deje v rodine, rodi-

EXPEDÍCIA ARCHA > POĽSKO

„Verím, že náš stvoriteľ zhromažďuje pravé bratstvo, kde ľudia žijú v láske, tak ako to hlásal Ježiš. Ľudia budú tvoriť jeden svätý národ. A ich svetlo bude vyžarovať ku všetkým ostatným národom, a to pomôže Zemi.“

Foto: Tibor Eliot Rostas

POĽSKO < EXPEDÍCIA ARCHA

„Je to ťažko vysvetliť, ale aj svojim deťom som povedala: Musíte si predstaviť, že žijem akoby v kláštore, slúžim Bohu. A preto som sem aj prišla; nie preto, že by som hľadala komunitu, alebo by som chcela žiť eko či podobne, nič také. Chcela som skutočne iba slúžiť Bohu. To je celý môj príbeh.“

"Život je ako nákup v supermarkete. Vojdete dnu s prázdnym košíkom a vyberáte si: toto sa mi páči, toto je zaujímavé, skúsim ešte toto. Až prídete do bodu, keď musíte zaplatiť. A zistíte, že nemáte dosť. Potom príde niekto a povie: Hej, ja zaplatím za teba. Pokojne choď. Taký je Ješua. Jeho košík bol prázdny. Ale on sa rozhodol zobrať na seba všetky hriechy ľudí. A tak tam tri dni a tri noci zostal a platil."

na rozhoduje. Ak ide o záležitosť, ktorá sa týka žien, ako ženy fungujú v komunite, ženy sa stretnú a rozhodujú. My si dôverujeme a dôverujeme ľuďom, ktorí robia rozhodnutia. Ale ak nie som s istým rozhodnutím v mieri, musím o tom hovoriť, musím povedať: nie, cítim to inak, môžeme sa o tom porozprávať? Tak prichádzame k mieru. Buď opravíme rozhodnutie, alebo privedieme danú osobu, ktorá mala problém zmieriť sa s ním. Nechceme pokračovať bez toho, aby každý z nás necítil mier. Máme vlastnú školu a učiteľov, a ak sa niečo deje v škole, rozhodujú učitelia. Medzi rodičmi a učiteľmi takisto panuje mier, pretože sa cítime byť veľmi prepojení. A potom máme tzv. rozhodovacie teleso, ktoré rozhoduje o komunite. Ak to zasahuje aj do iných komunít Dvanástich kmeňov, máme iné rozhodovacie teleso, kde je zastúpená každá komunita. Máme radu starších. Nemáme jedného šéfa, ale máme trojčlennú skupinu starších. Ak by títo ľudia teraz rozhodovali o kúpe nového auta, poprosili by sme niekoho, kto sa rozumie autám. Čo sa

týka celého rozhodovania, vláda napríklad robí rozhodnutia pre pragmatické účely, ale my sa snažíme robiť duchovné rozhodnutia. To znamená rozhodnutia pre dobro všetkých. Nie iba ekonomicky najlepšie riešenie. Títo ľudia nie sú volení, sú rozpoznaní komunitou. Dá sa vidieť, ako kto funguje v istej oblasti a či je dobrý. Ak sa stará o iných ľudí, získa si aj ich dôveru. Myslím, že by bolo veľmi náročné zveriť niekomu zodpovednosť za peniaze, ak by si stále kupoval veci v prvom rade pre seba. A to si vyžaduje neustále sebaposudzovanie. Takže ako som povedal, Boh je láska a my chceme byť vedení láskou, a teda treba stále posudzovať motív konania a rozlišovať medzi láskou a ľudskou skazenosťou. Niekedy je veľmi zložité zistiť, čo sa deje, aký motív stojí za konkrétnym rozhodnutím. Komunita je teraz registrovaná ako inštitúcia. Náš majetok patrí jednej osobe a hoci tu ten človek nežije, dal nám svoj majetok k dispozícii. Riadime sa Bibliou. A v jednom verši sa píše: Ako môže byť láska Božia v mojom srdci? Ak vidíš brata v núdzi a ty sám máš vlastníctvo, ale nedáš. Takže my ne-

Foto: Tibor Eliot Rostas

chceme žiť spolu, lebo nám vyhovuje štruktúra, ale pretože jeden druhého milujeme. A ak tam je láska, nezáleží na tom, kto je vlastník a kto každý to používa. Vlastníctvo pre nás nie je dôležité, je to iba niečo, čo potrebujeme, pretože žijeme v tomto systéme s daňami. To je to isté ako s autami. Ani neviem, komu patria, ale ak ho potrebujem, mám ho k dispozícii. Pracujeme a všetky peniaze idú do jedného klobúka, z ktorého sa všetko platí. Delíme sa o všetko, lebo láska nám vraví robiť to tak a byť si rovní. Rovnosť nepríde iba preto, že ju vyhlásiš, alebo vytvoríš zákon. To nefunguje, musí to vychádzať zo srdca. Tak ako v manželstve sa ľudia delia o všetko, to je normálne, alebo bolo to normálne. Akoby sme boli do istej miery všetci manželia. Takže ak ľudia prídu a chcú sa pridať ku komunite, sme otvorení pre každého, ale od začiatku jasne hovoríme o tom, čo znamená žiť s nami. Ak prídeš, dáš všetko. Dáš svoj život, dáš svoje majetky, všetko. Ale to je správa Božieho slova. A teda, že nemôžeš žiť sám pre seba. Takto chápeme proces spásy, nie individuálnej, že zomrieš a ideš do neba. Ale je to proces záchrany pred životom iba pre seba samého. Výsledkom toho je komunitný

život. Rovnako ako prví veriaci, ktorí začínali, boli v komunite. Môžete si to prečítať v Biblii, Skutok 2 a Skutok 4, kde sa opisuje ich život a hovorí sa: všetci, ktorí verili, boli spolu a mali spoločný majetok. Nefungovalo to ako perfektný socializmus, ale fungovalo to na princípe lásky. Neskôr sme mohli vidieť, čo sa stalo, keď sa život dostal do prvej cirkvi – bolo to už odlúčenie od lásky. Život viery už nebol o spoločnom vzájomnom živote, ale o niečom inom, čo poznáme posledných 1900 rokov a mnohým ľuďom sa to nepáči. Biblia je základom nášho života, ale my ju chápeme inak ako kresťanstvo. Nie je rozdiel medzi tým, čomu veríš a čo žiješ. Náš život je veľmi jednoduchý. Boh je jednoduchý. Je hlboký, ale nie komplikovaný. Nemožno ho pochopiť rozumom, je to otázka srdca. Je šialené, koľko je na svete cirkví, viac ako 40 000. A preto ľudia bojujú a zabíjajú sa ešte aj dnes. To nie je Božia láska. To je iný boh. Je to iba naturálne pochopenie Biblie. Treba Bibliu pochopiť duchovne, teda v tom istom duchu, ako bola napísaná. A to je duch lásky. Jediný spôsob, ako to rozpoznať, je život. Ak život, láska a spoločenstvo nie sú v jednote, ide o nesprávnu interpretáciu Biblie.

TWELVE TRIBES < EXPEDÍCIA ARCHA

Dokonca my sami musíme neustále kontrolovať seba samých, či je tam láska, teda rozvíja to komunitu, alebo nie. Pýtame sa, čo by urobila láska? Inak príde oddelenie. Prečo sa ľudia stávajú politikmi? Motivuje ich moc, prestíž, luxus. My nechceme nikoho takého v rozhodovacom telese. Tieto motívy boli pri zrode cirkvi a postupne vznikla hierarchia. Ale ono by to vlastne nemalo byť vôbec vidno, kto má dôveru a nesie zodpovednosť rozhodovania. My sa obliekame rovnako, jeme rovnako, rozhodovacia zodpovednosť nič nemení. Keď bol Ježiš podvedený, Judáš povedal: Ja ho pobozkám. Prečo to urobil? Lebo Ježiša nebolo možno rozoznať od ostatných. Sami ste to mohli zažiť, keď sa po revolúcii odrazu vytvorili dve triedy. Privilegovaní a neprivilegovaní, podľa moci. Ale v láske je beztriedna spoločnosť. Obaja slúžia tomu istému účelu, ten, kto rozhoduje, ako aj ten, ktorý to rozhodnutie vykoná. Preto tu nechceme nikoho, kto tu sám nechce byť.“

SEBESTAČNOSŤ V komunite Twelve tribes sme mali možnosť počas štyroch dní rozprávať sa s mnohými jej členmi. Ich výpovede spájal pocit vzájomnej spolupatričnosti a radosti, že našli zmysel života v tých najjednoduchších, ale najpodstatnejších radostiach. Miesto v ich srdciach napĺňala láska k bohu, ale aj jedného k druhému. Sami sme mali možnosť zažiť, že dojenie kráv nie je taká celkom jednoduchá, a najmä ľahká práca. Len počas jedného dojenia treba tisíc potiahnutí a stlačení vemien piatich kráv – čo už je celkom dobrá posilňovačka, zvlášť pre nás, z mesta. Keď sa k tomu pridá zopár faciek mierne znečisteným chvostom, odnášate si do postele ešte aj po sprche ten správny farmársky odor. Napokon, každý iný je tu aj tak neprípustný. V komunite Twelve tribes je už viac ako dva roky aj jeden mladý muž zo Slovenska, s ktorým sme sa stretli v prvú noc pri bráne a väčšinu nášho času sa nám venuje. Benyadahov príbeh je príbehom muža, ktorý sa začal strácať vo svete, v ktorom síce nemal žiadne problémy, ale nenachádzal samého seba, ani význam toho, prečo je tu. Potom, ako sa rozhodol skončiť so servisovaním elektroniky, blúdil svetom, ale čím viac hľadal,

77 Foto: Tibor Eliot Rostas

tým sa mu kontúry zmysluplnosti vlastnej existencie začali vytrácať. Na cestách do Holandska minul všetky zarobené peniaze a dostal sa až na pokraj zúfalstva. Bol taký nešťastný, že si naplánoval bizarnú cestu za umrznutím niekde do severských končín. Jednej noci sa schúlil v škatuli ako bezdomovec a prosil boha, aby mu dal aspoň chlieb, nech neumrie od hladu. V tej chvíli zbadal povaľujúci sa zabalený sendvič. Pocítil Otcovskú lásku, ako vraví, pocítil, že nie je stratený. Rozhodol sa zasvätiť život blízkemu vzťahu s nebeským Otcom. Rozprávali sme sa mnoho hodín o viere, zmysle života, odpustení a prijatí, no veľmi ma zaujímala aj pragmatická stránka veci. Ako je vlastne komunita pripravená na čoraz reálnejšiu eventualitu kolapsu? „Sme pripravení a rátame s tým,“ vraví Benyadah, „keď sa pozrieš na ten šialený svet vonku, musí ti byť jasné, že to speje k zániku. Robíme, čo sa dá, aby sme sa dokázali zabezpečiť. Robíme múku, ktorú môžeme poslať do Španielska, do iných kmeňov. Tovar a produkty si posielame medzi sebou. Funguje to rovnako ako u prí-

EXPEDÍCIA ARCHA > POĽSKO

Foto: Tibor Eliot Rostas

rodných národov. Výhoda je, že po celom svete máme komunity, kde každá pestuje a vyrába to, na čo má podmienky. Niekedy prídu pomaranče zo Španielska. Teraz máme čerešne z českej farmy. Minule sme odtiaľ priniesli 200 kg medu. Dôležité je, že vieme, čo konzumujeme. To je to, čo ti prináša mier. Keď máš čisté telo, vieš ľahšie rozoznať, ako si naplnený svätým duchom, či máš ovocie svätého ducha. Keď telo prijíma chemikálie, nemá pokoj a stagnuje. Vtedy prichádzajú choroby. Čistá je aj naša pôda. Tú musíš nechať odpočinúť, aby ti dávala stále živiny a nemusel si do nej chemicky zasahovať. Zvieratá môžeš cez leto nechať na lúke, kde ti hnoja zem, a tá si odpočinie. Na farme máme vlastné zrno. Pestujeme obilie, z ktorého je špalda. Máme aj sušičku; keď náhodou začne pršať a zrno navlhne, nepopadá a zachrániš ho, môžeš ho ešte vysušiť. Keď zrno rastie, akoby sa nasávalo mliekom, hovorí sa tomu mlieč. Keď na slnku uschne, je ako prášok – a ten obsahuje glutén, ktorý lepí a vzniká múka. Bezlepková diéta len nahrádza glutén inými lepidlami. Lepok je však ako láska, ktorá spája. Náš Otec nás chce rozdrviť na prach v týchto životoch, aby lepok

vyšiel na povrch, aby sme sa spojili. Aby z nás mohol upiecť chlieb, musíme akoby prejsť tým ohňom. Z jednej tony zrna máš 700 kg priemerného zrna a 300 kg odpadu. Ten sa môže pomlieť a použiť pre kravy ako zdroj bielkovín, vitamínov a energie. Využívame všetko, čo nám otec dal. Pôdu, zrno, zvieratá. Slama sa používa ako podstielka pre kravy, a tým, že ju pohnoja, sa rozkladá a môžeme hnojiť zem. Denne nadojíme sto litrov mlieka, robíme syry, jogurty a maslo. Nepoužívame cukor, ale náhradné sladidlá typu javorový sirup, agávový sirup a med. Máme včely, ktoré opeľujú ovocné stromy ako jablone, hrušky, orechy, čerešne, slivky. Z plástov robíme vosk a sviečky. Pestujeme zeleninu, zemiaky, tekvice. Ceníme si zinok v ich semienkach, ktorý je vhodný najmä na mužskú potenciu. To vieš, máme mnohopočetné rodiny. Z tekvicových semiačok lisujeme olej, máme vlastný lis, vlastné mäso, ktoré jeme zhruba 1 – 2-krát za týždeň. Robíme si klobásy aj salámy. Máme tri býky, tri malé býčky a päť kráv. Priemerne zabijeme 2 – 3 býky za rok a to nám bohato stačí. Mäsa napokon nejeme veľa, viac konzumujeme zeleninu. Máme sliepky, vlastné vajíčka, dve studne.

TWELVE TRIBES < EXPEDÍCIA ARCHA

Pestujeme echinaceu, ktorá je zvlášť vhodná na posilnenie imunity. Veríme, že choroby sú prejavom našich hriešnych skutkov. V Biblii je napísané: Pozerajte sa na to, čo robíte a nebudete chorí. Otec nám skrze choroby niečo ukazuje. Modlitba vždy pomohla. Máme svoje čaje, maté, lipu a podobne. Rieku využívame na produkciu elektriny pomocou turbíny, indukciou elektrického poľa. Dáva nám zhruba 10 kW každú hodinu. Máme jednu turbínu na spôsob dieselového motora. Stáva sa, že pri pestovaní zrna vypestuješ aj iné rastliny, ktoré tiež majú semiačka plné oleja. Ten sa teoreticky tiež môže používať do dieselových motorov, keď ich upravíš. Takto vzniká aj bionafta. Máme solárne panely, tie sú predsa len na určitú dobu, približne 20 rokov, potom sa ich výkon znižuje. Sme v štádiu učenia sa a veríme, že máme ešte pár rokov na prípravu na horšie časy. Keď hovoríme o zdrojoch energií, niečo ti ukážem.“ Benyadah vstal od stola, za ktorým sme jedli domácu zmrzlinu, a zaviedol ma k obrovskému hangáru. S napätím som očakával nejaký šialený futuristický generátor voľnej energie. Otvoril veľkú drevenú bránu a ja som ostal stáť v nemom úžase. Boli tu uskladnené desiatky zreparovaných pluhov, sejačiek a poľnohospodárskych strojov. „Motor je pre ľudí, ktorí chcú sedieť a nič nerobiť. Ale Otec nás stvoril a dal nám druhú zmluvu, v ktorej povedal, že žena bude rodiť v bolestiach a muž bude pracovať v pote tváre. A tak odkladáme a kupujeme staré stroje, ktoré nepotrebujú žiadnu naftu, ani elektrinu. Dá sa povedať, že s týmto hospodárstvom by sme si vystačili zhruba na 40 – 50 rokov,“ vraví Benyadah a zatvára bránu.

SEPTEMBROVÝ HOROR Zásadnú úlohu v živote komunity zohrávajú deti. Deti sú v eschatologickom presvedčení skupiny budúcou generáciou, ktorá je „čistá a bez poškvrny“. Mnoho detí v skupine sa rodí pri domácom pôrode za účasti pôrodnej asistentky. Deti v komunite Twelve tribes sú vzdelávané výlučne prostredníctvom vlastnej komunitnej školy. Ich učebný plán zahŕňa čítanie, písanie, aritmetiku, históriu, náboženstvo

a tanec. V rámci skupiny sa môžu tínedžeri pripravovať v učňovskom vzdelávaní. Kameňom úrazu je však skutočnosť, že komunita využíva telesné tresty. Disciplína a autorita je vynucovaná malou, krátkou trstenicou, ktorou dieťa dostane po zadku alebo po prstoch. A práve tento moment bol dôvodom, prečo sa 5. septembra 2013 odohrala udalosť, ktorá život v komunite výrazne poznamenala. V lete v roku 2013 komunitu Twelve tribes navštívil reportér televízie RTL Wolfram Kuhnigk. Ten svoje dôvody návštevy opisuje tak, že Dvanásť kmeňov bolo už niekoľko rokov upodozrievaných zo systematického fyzického týrania detí. Tvrdí, že úradom donedávna chýbali rozhodujúce dôkazy, ktoré by im umožnili zakročiť. Tieto poskytol práve Wolfram Kuhnigk, keď hovoril s tými, ktorí sa z komunity rozhodli odísť. Niekoľko mesiacov komunitu navštevoval, pozoroval a tajne ﬁlmoval. Jeho zhromaždený materiál spôsobil spoločenstvu ťažké následky. Ráno piateho septembra 2013 odobralo približne sto policajných príslušníkov všetkých 40 detí. Okresný súd Nördlingen následne nariadil odňatie práva na starostlivosť. Deti majú byť ubytované v náhradných rodinách. Počas dvoch dní bolo kamerami zaznamenaných 84 situácií s použitím paličky; 81-krát boli deti bité po zadku, jeden chlapec dostal 3 bitky po otvorenej dlani. Bolo to viac ako 5 rôznych žien, ktoré deti bili, a takmer nikdy to neboli matky týchto detí. Dvaja chlapci boli v priebehu 10 minút 3-krát privedení do „trestacej miestnosti“ a obaja zbití paličkou. Keď sa pozriete na záznamy skrytej kamery, pochopíte, že v skutočnosti nešlo o žiadne fyzické násilie či týranie, ale o pár ľahkých „výchovných“ švihnutí po zadku. Sporné je, či je skutočne potrebné tieto tresty vykonávať s takouto frekvenciou a pravidelnosťou a navyše na miestach, ktoré samy osebe pôsobia odstrašujúco. Ešte spornejšie však ostáva, či sa deťom dostáva lepšej opatery a starostlivosti v odlúčení od rodičov. Či práve v náhlom a drastickom odlúčení neprežívajú traumu, pred ktorou mali byť ochránené. Odpoveď nám dávajú prípady detí, ktorým sa z ústavov podarilo utiecť – sami sme boli svedkami návratu niekoľkých detí, ktorým sa počas nášho pobytu za obrovskej radosti prí-

EXPEDÍCIA ARCHA > TWELVE TRIBES

80 Foto: Tibor Eliot Rostas

tomných podarilo vrátiť do komunity. Prinášame svedectvo jedného z nich.

JEDIDAYAH: SPOVEĎ UTEČENCA Zobudil som sa o piatej ráno. Zaklopali mi na dvere a povedali, že vonku sú policajti a chcú sa s nami stretnúť o pár minút hore v obývačke. V tej chvíli som ešte nechápal, čo sa vlastne deje. Potom som počul rodičov, ako rozhorčene kričali: „Sú tu policajti!“ Pozrel som z okna a bol som šokovaný. Stáli tam jeden vedľa druhého. Vtedy som si uvedomil, že sú naozaj pripravení na zásah. Vravel som si: žiadna panika, možno nás vezmú a vypočujú. Keď sa na to spätne pozerám, asi by som sa pokúsil utiecť. No niekto nám povedal, že ktosi sa pokúsil utiecť a oni ho chytili, strčili do auta a odviezli. To som nechcel. Tak sme na nich čakali asi pol hodiny. Potom začali konečne prichádzať. Riaditeľ úradu pre mládež začal vysvetľovať, prečo sú tu a čo chcú urobiť. A potom riaditeľ polície povedal, že by sme sa ešte najprv mohli pomodliť za naše deti, kým

ich vydáme, a pokojne nás vyzval, aby sme to urobili. Tak sa stalo. Mali sme zísť dolu s rodičmi. V tom momente som vtrhol do svojej izby, vzal „foťák“ a začal všetko fotiť. Voľne som sa tu pohyboval a oni ma veľmi neregistrovali, pretože som vysoký, takže si neuvedomili, že som tiež dieťa. Až do chvíle, keď odviezli všetky deti okrem posledných dvoch. Ja som zišiel dole a fotil policajtov, až kým ma nepristavili a neopýtali sa, koľko mám rokov. Rozmýšľal som, že im nepoviem pravý vek. Ale potom som sa im pozrel do očí a videl som, že by ma dostali tak či onak, tiež som chcel byť s tými mladšími deťmi. Tak som im rovno povedal svoj pravý vek a oni, že: ,,Ou, ako sme mohli na teba zabudnúť.“ Naložili ma do auta. Boli tam so mnou ďalšie dve dievčatá, chceli nás odviezť, ale celý pozemok bol zablokovaný policajtmi a oni zrazu nevedeli, čo robiť. Chlapík sa ma pýtal, či nepoznám inú cestu, ako sa dostať von z objektu. Bolo trochu smiešne pozorovať ho, ako sa ponáhľal tým autom asi 50-kou, 60-kou, akoby sa bál, že ho niekto zastaví a bude ho chcieť napadnúť, aby vrátil deti. Bol trochu nervózny a mal asi zlé svedomie, lebo vedel, že robí nesprávnu vec, pretože nenašli žiadne zneužívané deti, ako si mysleli. Skúšal sa ma cestou pýtať nejaké otázky, ale ja som veľmi neodpovedal. Pýtali sa na rôznych členov Dvanástich kmeňov. Kde predtým žili a čo robili. Nedal som žiadne info, povedal som, ak to chcú vedieť, nech sa idú opýtať tých ľudí osobne. Dorazili sme do Jugendamtu, skoro v každom rohu bol minimálne jeden alebo dvaja policajti. A v rámci celej budovy muselo byť skoro 50 až 100 policajtov, na každom poschodí, pri každých dverách, všade. Odviedli nás do takej postrannej miestnosti, kde bolo veľa hluku, a ja som bol celkom zmätený. Boli tam malé deti, ktorým sa snažili dať raňajky, niektoré nechceli jesť, nikto nevedel, čo sa deje. Boli sme tam celkom dlho, až som sa skúsil opýtať jedného z Jugendamtu, čo s nami bude. Ale nikto nám nechcel povedať pravdu. Pýtal som sa teda, či si môžem zavolať, lebo na to má právo každý človek, ktorý je odvedený – kontaktovať niekoho, komu dôveruje. Oni v podstate odmietli a povedali: „Nie teraz, najskôr ku koncu dňa alebo zajtra ráno môžeš zavolať rodičom, kde si, a budú ti môcť priniesť

TWELVE TRIBES < EXPEDÍCIA ARCHA

šaty a tak.“ Postupne mi začalo byť jasné, že nás chcú odviezť do domovov. Ale pretože sme boli posledná skupina, zabudli nás označkovať, inak každý dostal číslo a bol odfotený. Začali to robiť a ja sa pýtam: „Čo je toto? Vy ma tu chcete označkovať ako nejakú mačku. Ja nebudem nosiť túto visačku.“ Oni, že nebuď hlúpy. Vravím: „Takto sa zaobchádza so zvieraťom. Ja nie som zviera. Mám takú hodnotu, koľko znamenám pre svojich rodičov, takže chcem ísť naspäť.“ Ale čokoľvek som urobil, oni nás silou dotlačili tam, kde chceli. Potom nás odviedli na poschodie a urobili nám nelegálne lekárske testy, ale nikto nemal žiadne známky zneužívania, žiadne modriny, škrabance, nič. Bolo to nelegálne, ale v istom zmysle to prihrávalo našej strane, lebo nič nenašli. Potom nás začali brať, že ideme do áut, deti začali kričať, mali strach, nechápali, a tak som sa opýtal, kam ideme? Odpovedali, že každé dieťa pôjde do iného domova. Snažil som sa im vysvetliť, že sme jedna rodina a očakávame, že nás aspoň dajú spolu do jedného domova. A oni, že to nie, ale že budeme mať možnosť volať si a byť v kontakte. Pýtam sa: „Môžete mi to zaručiť?“ Oni: „Jasné, zajtra budeš vedieť, kde sú všetky deti a budete sa môcť navštíviť v priebehu týždňa.“ Rozlúčili sme sa. Bol tam jeden chlapec, ktorý nechcel ísť. Bol vystrašený. Prišli 2-3 ľudia a začali ho ťahať, kričať naňho. Bolo hrozné pozerať sa na to, ale zároveň sme boli zúfalí, bezbranní. Potom nás jednoducho zobrali do auta a cestovali sme dlho, myslím, že my sme boli asi v tom najodľahlejšom domove. Cestovali sme asi dve hodiny. Keď som tam prišiel, nemal som žiadnu šancu ani len poslať mail rodičom alebo priateľom. Keď som sa v ten večer pýtal, či môžeme zavolať rodičom, odpoveď bola nie. Čakali sme do druhého dňa. No aj ráno nám povedali nie, posledná info od Jugendamtu bola, že nám nesmú dovoliť nikoho kontaktovať, kým sa nedozvedia viac. Dosť ma to zložilo. Chcel som aspoň kontaktovať miestnu políciu, ale to mi rovnako nedovolili. Chcel som podať sťažnosť. Asi týždeň sme mali prázdniny a potom začala škola. Vtedy konečne prišiel človek z Jugendamtu a povedal nám približne plán na celý rok, bez toho, aby o tom dali rodičom niečo vedieť. Potom mi dal pár rád, čo by som mohol robiť a ja som si

vybral prácu s drevom, lebo som v tom celkom dobrý, ako môj otec. Takže to bolo celkom zaujímavé, naučil som sa trochu viac o dreve. Ale stále som bol sklamaný, že som nemohol kontaktovať rodičov. V škole to bolo ťažké, pretože po prvé nehovorím takmer vôbec nemecky, a ani neviem písať nemecky. Rozumieť písanému textu sa ešte dalo, ale čítanie a písanie, to nešlo vôbec. Oni proste rozhodli, že idem do školy a hotovo. Fakt, že som Američan, vôbec nepomohol. Všetky deti zapísali do školy, pretože sa museli o nás starať, ale tak, aby sme neboli v tej istej kategórii ako ostatné deti, ktoré tam boli zapísané. Tak to šlo asi týždeň až desať dní, keď sme konečne mohli kontaktovať rodičov. Ale nemohli sme im podať žiadne info, kde sme a čo sa deje, v podstate sme ich mohli iba pozdraviť. Bol to asi 10-minútový rozhovor. Ďalší raz asi o týždeň nám dali ďalších 10 minút. A napokon nám dali 15 minút na rozhovor. V domove to bolo celkom zlé, neustále bitky. Pretože, ako som povedal, nemali tie deti čím zamestnať. Nehrával som sa veľmi na playstation, doma nič také nemáme a nie je to celkom to, čo by sme chceli robiť. Ale aj čo sa týka ostatných detí, nemali im čo ponúknuť, ako tráviť čas. A tak si našli svoj spôsob, čo znamenalo potĺkať sa, rozbíjať nábytok a biť sa s každým. Provokovali bitky. Niežeby som sa zranil alebo bol bitý, lebo som ich takpovediac prebil, ale bolo to neustále, a ja som nevyrástol, aby som sa musel biť o prežitie, žil som v mieri. Napokon som utiekol zo školy a potom aj z domova, lebo tam ma znovu priviedli. Myslím, že sudkyňa si potom uvedomila, že ma tam nebudú schopní dlhšie udržať, že by som znovu utiekol. Napokon ma prepustila a tak som tu. Z komunity Twelve tribes odchádzame so zmiešanými pocitmi. Lúčime sa s Hobabom, chlapíkom, ktorý prekonal nádor na mozgu. Prepracoval sa. Pred trinástimi rokmi sa z toho dostal a vstúpil do komunity. Na krku mu visí ďalekohľad, aby mohol už z diaľky spozorovať políciu či ľudí z Jugendamtu. Objíma ma s detskou vrúcnosťou a hoci je po ťažkej chorobe a veľmi zle artikuluje, všetci rozumieme, čo hovorí. „Teším sa, keď sa deti opäť vrátia, potom nás, dúfam, prídete pozrieť aj vy.“

ALTERNATIVE ALTERNATIVE VITA VITA >> AAAAAAAAAAAAAAAA BAŤOVO MRAVNÉ PODNIKANIE

David Sulík

BAŤOVO MRAVNÉ

PODNIKANIE 82

TOMÁŠ BAŤA NEBOL LEN ÚSPEŠNÝM AŽ GENIÁLNYM PODNIKATEĽOM, ALE HLAVNE PÔVODCOM SILNÉHO SOCIÁLNEHO IMPULZU, KTORÝ VYTVORIL V SRDCI EURÓPY PRÍKLAD FUNGOVANIA INÉHO DRUHU MODERNÉHO PODNIKANIA PRIBLIŽUJÚCEHO SA DUCHU BRATSTVA.

yšlienky Rudolfa Steinera o Trojčlennosti sociálneho organizmu (TSO) sa Tomáš Baťa pokúsil, ako najlepšie vedel, zhmotniť do reality originálnym, a na tie časy primeraným spôsobom. Pritom treba podotknúť, že ku konceptu TSO sa Tomáš aj Jan Baťovci priblížili skôr intuitívnym spôsobom, na základe zdravého sedliackeho uvažovania. Nie je známe, či obaja Baťovci priamo čítali Steinerove knihy, no vie sa, že v ich najužšom okruhu spolupracovníkov boli ľudia aktívne študujúci rôzne duchovné a ﬁlozoﬁcké myšlienky. Podnet k činnosti vyvieral hlavne z nich samotných, z ich veľ-

kého ducha a priamej inšpirácie duchom strednej Európy.

PODNIKATEĽSKÝ PRÍBEH Hlavným tvorcom hospodárskeho zázraku bol zakladateľ obuvníckej dynastie Tomáš Baťa. Narodil sa v roku 1876. Začínal ako obyčajný dedinský obuvník. Neskôr začal šiť papuče, ktoré predával po okolitých jarmokoch ako mnohí vtedajší obuvníci. Na začiatku prešiel mnohými ťažkosťami, dokonca aj krachom. Svojou remeselnou zručnosťou, húževnatosťou a hľadaním spôsobov zvyšovania výroby prekonal problé-

BAŤOVO MRAVNÉ PODNIKANIE > ALTERNATIVE VITA

my, vyrovnal dlhy a rozbehol svoju firmu. Počas I. svetovej vojny sa vďaka vojenským zákazkám jeho podnik značne rozšíril. Po vojne nastala odbytová kríza a firma stála pred závažnou otázkou: zastaviť výrobu a prepustiť všetkých zamestnancov alebo prispôsobiť výrobné náklady novým pomerom. Tomáš Baťa sa dohodol so zamestnancami, že budú robiť za polovičnú mzdu. Keď znížil aj ostatné náklady a výdavky, podarilo sa mu znížiť cenu topánok takmer o polovicu. Pritom im sľúbil, že ak sa rozbehnú, znova im mzdy zvýši. Podnikatelia, národohospodári, finančníci krútili nad týmto experimentom hlavou. Baťa však vedel a chcel so svojimi zamestnancami spolupracovať na rozdiel od vtedajších podnikateľov, ktorí stavali medzi seba a zamestnancov neprekonateľný múr. Dokázal nielen prežiť a rozvíjať podnik, ale postupne zvýšil aj mzdy svojim zamestnancom. V roku 1923 vyhral voľby v Zlíne a stal sa jeho starostom. Koncern sa rozrastal a Baťa začal podnikať v ďalších sférach hospodárstva (gumárenský, chemický, textilný, drevársky priemysel). Taktiež nastal neuveriteľný rozvoj mesta Zlín. Postavilo sa tu veľa významných stavieb, napr. veľké kino, hotel, domovy pre ženy a mužov, dom umenia, filmové štúdio. Pre Zlín a neskôr aj pre ďalšie „Baťove“ mestá Svit a Partizánske bola charakteristická výstavba typických tehlových rodinných domov pre zamestnancov. V roku 1932 Tomáš Baťa tragicky zahynul pri leteckom nešťastí. Celú firmu prevzal jeho nevlastný brat Jan Antonín Baťa.

MANAŽÉRSKY SYSTÉM Za Baťovým úspechom bolo niekoľko faktorov. Prvý bol systém riadenia. Ten spočíval na týchto princípoch: • osobná zodpovednosť za vykonanú prácu, • pocit hrdosti a príslušnosti k podniku, • samospráva a účasť pracovníkov na zisku podniku, • pozornosť k mladej generácii a permanentné vzdelávanie, • nákup základných surovín priamo od výrobcu a vtedy, keď to bolo cenovo najvýhodnejšie, • predaj obuvi sa realizoval vo vlastných predajniach, teda bez sprostredkovateľov (obchod-

níkov), aby zbytočne nezvyšovali cenu pre zákazníka, • na vedúce posty sa neprijímali ľudia zvonku, ale len vlastní „odchovanci“ – napr. po absolvovaní 3-ročnej praxe mohli úspešní uchádzači postúpiť na funkcie účtovník, majster, vedúci dielne, nákupca a pod. Druhým faktorom bolo plánovanie. Základom rozvoja podniku boli polročné plány zostavené na zimnú a letnú sezónu. Potom sa polročný plán rozpracoval na týždenné plány. Týždenný plán sa skladal z čiastkových denných plánov, ktoré predpisovali denný objem výroby každej dielni. O nákup sa staralo nákupné oddelenie, ktoré bolo rozdelené na 19 takmer samostatných „pododdelení“, každé s vlastným účtovníctvom. Tieto mali nakupovať za ceny nižšie, ako predpokladali kalkulácie. Ak nakúpili drahšie, hradili rozdiel zo svojho konta. Pri tvorbe ceny bolo hlavným cieľom, aby bola nižšia ako konkurenčná. Od roku 1922 do roku 1932 končili všetky čísla označujúce cenu obuvi deviatkou (z toho pojem baťovská cena).

VÝHODY PRE VŠETKÝCH Všetky tieto prvky by sa dali považovať za múdre podnikateľsko-organizačné kroky, ktoré hovoria o Baťových manažérskych schopnostiach. No to, čo môžeme považovať za krok smerom k TSO a čím Baťa prekročil sám seba, bola ekonomická samospráva dielní. To bola v rámci moderného kapitalistického podnikania úplná novinka. Dielne boli organizované tak, že tvorili samostatné zárobkové celky. Všetci pracovali pre druhých v dôsledku deľby práce, no zároveň z toho mali tímový a individuálny prospech. Každá dielňa mala vlastný účet ziskov a strát. Zamestnanci mali podiel na zisku, ktorý dostávali podľa hospodárskych výsledkov svojich dielní. Každý pracovník si mohol okamžite vypočítať svoj podiel na zisku, čo bolo preňho priamym stimulom k vyššej osobnej iniciatíve. Aby ﬁrma chránila svoje záujmy, každý vedúci pracovník musel vložiť na svoje osobné konto vo ﬁremnej banke stanovenú sumu peňazí, ktorá slúžila ako záloha pre prípad straty. Samosprávne dielne tvorili základnú bunku celého podniku. V čele stál majster, ktorý za všetkých niesol zodpoved-

ALTERNATIVE VITA > BAŤOVO MRAVNÉ PODNIKANIE

nosť. Každé oddelenie a každá dielňa kupovala vo výrobnom procese od predchádzajúceho oddelenia tovar, ktorý po spracovaní zase predávala ďalšiemu oddeleniu. O predaj produkcie sa starala predajná skupina. Do roku 1930 sa Baťovi podarilo vytvoriť celosvetovú sieť 2 500 ﬁremných predajní, z toho 2 000 v ČSR. Hlavných cieľom predajnej skupiny sa stala snaha vtesnať náklady predaja (balenie, skladovanie, zásobovanie, dopravu, administratívu, reklamu, predaj, zisk) do 25 % výrobnej ceny. Baťa bol opak autoritatívnych a uzurpátorských šéfov zameraných len na svoje ego. Princíp rovnosti sa prejavoval aj v sociálnych podmienkach vytvorených pre jeho zamestnancov. Patrila sem výstavba rodinných domov od roku 1912, zaistenie stravovania, poskytovanie výhodných nákupov v obchodnom dome, ponuka možností kultúrneho a športového vyžitia, vybudovanie Baťovej nemocnice v roku 1927, ponuka preventívneho lekárskeho vyšetrenia, dary novorodencom či podpora dlhodobo chorým a starým zamestnancom. Ako v prvej ﬁrme v ČSR zaviedol Baťa v roku 1930 päťdňový pracovný týždeň.

VÝCHOVA K SAMOSTATNOSTI Obrovský dôraz kládol Baťa na vzdelávanie. Známymi sa stali Baťove školy práce (BŠP) pre mladých ľudí od 14 rokov. Za zaujímavé považujem, že pred založením školy vyslal Baťa delegáciu do prvej waldorfskej školy v Stuttgarte. Riaditelia zlínskych škôl a okresný školský dozorca doporučili tento systém kombinujúci praktickú, umeleckú a teoretickú výchovu. Školy práce získali výbornú povesť, pretože Baťa zamestnával najlepších učiteľov a vychovávateľov. Všetko, čo sa v škole učilo, malo konkrétny cieľ a praktický úžitok. V BŠP platila zásada, že práca musí byť hlavnou vyučovacou metódou. Baťa sám hovorieval: „Učme sa prácou. Skutočná práca je najlepšou metódou. Veľkým bohatstvom je vlastná skúsenosť, pretože práve ona zhodnocuje naše vedomosti. Vedomosti môžeme druhému dať, ale skúsenosti si musí každý vykúpiť vlastným potom, vlastnými mozoľmi.“ Po prijatí sa študent nasťahoval do internátu, kde býval počas celého štúdia. Mladým mužom a ženám bolo zakázané prijímať podporu z domu

a všetky svoje výdavky a životné potreby si hradili len z vlastných príjmov. Cez deň pracovali ako dospelí robotníci v továrni od 7.00 do 17.00 s dvojhodinovou prestávkou na obed a krátky oddych. Za prácu v továrni dostávali mzdu. Každú prácu vykonávali dovtedy, kým ju dokonale nezvládli, a počas školy prešli postupne celým výrobným procesom. Po skončení práce ich čakalo trojhodinové vyučovanie. Vyučovanie sa zameriavalo na praktické otázky a po ukončení štúdia bol každý absolvent pripravený na svoju prácu aj teoreticky. Podstatou výučby bola praktická ekonómia, zostavovanie rozpočtov a jazyky. Bola to veľmi tvrdá škola. Viac ako 50 % študentov BŠP sa vzdalo ešte pred jej dokončením. Avšak študenti, ktorí vydržali, opúšťali jej brány s praktickým vzdelaním a so slušnými úsporami. Väčšina absolventov sa úspešne uplatnila v živote a mnohí z nich zastávali významné funkcie v Baťových závodoch alebo v iných oblastiach hospodárstva. V druhej polovici tridsiatych rokov sa začal budovať nadštandardný stupeň výchovy pomenovaný Tomášov. To boli najlepší študenti, elita žiakov BŠP. Boli pripravovaní na vedúce pozície v modernom hospodárstve. Pri spoločenských stretnutiach museli chodiť v oblekoch a cylindri a v škole sa učili zvyklosti vyššej spoločnosti, cudzie jazyky, ale aj spoločenské správanie. Slávnostný odev odkladali len v továrni, kde museli pracovať rovnako ako ostatní študenti. Platila zásada, že všetky znalosti a vedomosti sú spoločným majetkom. Preto mal každý vedúci pracovník povinnosť odovzdávať skúsenosti podriadeným.

PREMENA ČLOVEKA V politickej sfére sa Tomáš Baťa držal zásad „Moje drahé, obecné sväté,“ alebo „Povinnosťou občana je vládnuť, nie nadávať,“ a tiež: „Rovnako ako chcem, aby každý človek v našej továrni si bol svojím riaditeľom, prial by som si, aby každý občan našej obce si bol svojím starostom.“ Jeho výroky a činy svedčia o tom, ako si cenil osobnú slobodu a zodpovednosť jednotlivca. Aj ako veľmi túžil po tom, aby každý človek bol samostatný a zodpovedný, aby si vedel svoje veci spravovať sám vo všetkých oblastiach. Nielen

BAŤOVO MRAVNÉ PODNIKANIE > ALTERNATIVE VITA

hospodárskych, ale aj politických. Samospráva dielní, účasť na zisku, osobná zodpovednosť sú len nástrojmi na skutočné zapojenie človeka do hospodárskej činnosti v zmysle bratstva. Charakteristický je výrok Baťu: „Moje dielo nemôže zaniknúť a nezanikne. Tieto budovy možno; budovy, komíny, stroje, to sú len hromady tehál a starého železa. Ale môj systém zostane na úžitok všetkých, ktorí prídu po nás.“ Konečným a hlavným účelom práce tak nie je len úspešnosť podniku a tvorba zisku, ale skutočná premena duševných schopností a vlastností človeka, jeho zušľachtenie. Baťa kládol dôraz na osobnú zodpovednosť: „Kedykoľvek nachádzam na topánkach, ktoré vychádzajú z dielne, skrivený podpätok, nezaujíma ma táto pokrivená práca. Ale zaujíma ma, kde a v čom sa pokrivil charakter ľudí v dotyčnej dielni. Je mi úplne jasné, že ľudia s pokriveným charakterom nemôžu urobiť rovnú prácu.“ Ďalej Baťa hovorieval: „Milosrdenstvom a darmi ľuďom nepomôžeme. Musíme ich naučiť, aby sa spoliehali na seba a pomohli si sami. Je našou povinnosťou, aby sme oslobodili našich spolupracovníkov z otročenia kapitálu, aby sme učinili kapitál ich otrokom.“ To sú smelé slová, celkom v duchu bratskej ekonomiky. Baťa bral prácu ako zasvätenie. Človek bol vychovávaný k trpezlivosti, osobnej zodpovednosti, precíznosti, ale zároveň k schopnosti sociálnych väzieb. Práca v Baťovom systéme bola z vyššieho hľadiska naozaj alchymistickou prácou. Topánky, tak ako pri výrobe zlata v alchymistickej dielni, boli len vedľajším produktom, cieľom bola premena človeka. Bežný kapitalistický systém človeka ubíjal, zotročoval, bol nespravodlivý, tu mu však dával pocit maximálnej slobody a spravodlivosti (v kontexte danej doby).

BAŤOV ODKAZ Hugo Vavrečka, jeden z jeho najbližších spolupracovníkov, bývalý československý diplomat a člen vedenia závodu, povedal: „Základné a trvalé hodnoty životného diela Tomáša Baťu musíme hľadať predovšetkým v oblasti sociálnej. Akokoľvek bol šikovný obchodník, vynaliezavý technik, duchaplný organizátor a úspešný priemyselník, boli to len stupne vývoja, povedalo by sa skoro, že to

boli pomocné povolania, ktoré Baťa konal pre vyššie a vzdialenejšie ciele. Jeho vlastné povolanie, ku ktorému tiahol stále viac a viac, bola úloha sociálneho tvorcu, tvorcu nového v spoločenskom a hospodárskom živote človeka. Toto nikdy nepochopia špekulantské duše, ktoré sa domnievali, že dokážu napodobniť a prekonať Tomáša Baťu bez toho, aby postrehli mravný podklad jeho systému.“ Okrem Tomáša Baťu si pozornosť zaslúži aj jeho nevlastný brat Jan Antonín Baťa, ktorý po smrti Tomáša prebral jeho podnik. Prejavil sa však viac ako národohospodársky stratég a vizionár. Veľmi podnetná je jeho kniha Budujme stát pro 40 mil. lidí vydaná v roku 1938. Kniha je výborne a zrozumiteľne napísaná a je príkladom jasného a zdravého sedliackeho rozumu, pragmatického idealizmu spojeného so skutočným videním sveta takého, aký je. Je tam množstvo nápadov, ktoré sú aktuálne aj dnes, napr. hĺbková reforma štátnej správy, zjednotenie daní a odvodov, zrušenie všetkých daňových výnimiek a rôznych poplatkov, decentralizácia na čo najnižšie články samosprávy, úvahy o potrebe len jednej dane, najlepšie DPH. Baťa zanechal takú silnú stopu a podnikateľskú kultúru na strednej a južnej Morave, že z toho mohli čerpať ďalšie roky aj iní, aj napriek nepriaznivým politickým podmienkam. Spomeňme len obrovský úspech agroholdingu Slušovice za socializmu. Jeho riaditeľ František Čuba pochádzal z rodiny, ktorej väčšina pracovala u Baťu a sám sa Baťovým systémom inšpiroval. Na baťovskú tradíciu sa odvolávajú, alebo v nej pokračujú napríklad Continental Barum Otrokovice, Tescoma Zlín, Kovárna VIVA Zlín alebo firma ABRA Software z Prahy. Dodnes má Zlínsky kraj najväčší počet malých a stredných podnikateľov na počet obyvateľstva v ČR. Na záver pridávam ďalšiu Baťovu myšlienku: „Za infláciou mravov nasleduje inflácia hospodárska, a tým aj inflácia meny. Veľa zarábať, rozumne míňať, šetriť – to je program. Američania nemajú pravdu, čo sa týka splátkového obchodu. Nedá sa žiť na splátky (rozumej dlh), dopredu to vedie k bankrotu.“ Aké prorocké vo svetle súčasnosti. Článok vychádza z autorovej knihy „Sociálna trojčlennosť – stredoeurópsky koncept spravodlivej spoločnosti“.

ALTERNATIVE VITA > KAŽDÁ DEMOKRACIA JE PRIAMA

Peter Hafner

KAŽDÁ DEMOKRACIA

JE PRIAMA 86

VYTVÁRANIE DEMOKRACIE NEMÔŽEME POVAŽOVAŤ ZA UKONČENÉ, IDE O NEUSTÁLY ORGANICKÝ PROCES. AKÝKOĽVEK DEMOKRATICKÝ SYSTÉM, KTORÝ ZOSTANE STATICKÝ A BEZ ROZVOJA, BUDE UPADAŤ A STANE SA NEDEMOKRATICKÝM. STUPŇUJÚCE NEPOKOJE POSLEDNÝCH ROKOV V ZÁPADNOM SVETE, ALE AJ V KRAJINÁCH VÝCHODNEJ EURÓPY ČI ARABSKOM SVETE, SÚ SPÔSOBENÉ NEDOSTATKOM ROZVOJA DEMOKRACIE. AK SA CHCEME VRÁTIŤ K JEJ PÔVODNÝM IDEÁLOM A SAMOTNEJ PODSTATE, MUSÍME V PRVOM RADE POZNAŤ, ČO SA POD TÝMTO POJMOM VLASTNE SKRÝVA.

emokracia predstavuje vládu ľudí – väčšiny, pochopiteľne, v rámci ústavných a legislatívnych rámcov, aj tie však vychádzajú a sú plne podriadené vôli ľudu. Na demokratický ideál sa odvolávajú prakticky všetky krajiny sveta, vrátane totalitných režimov. Výsledok samotný však nezriedka nemá s týmto pojmom nič spoločné.

PODSTATA SPOLOČENSKEJ ZMLUVY Pretože štátna moc sa vyjadruje pomocou legislatívy, „demokracia“ znamená, že zákony vychádzajú od ľudí. V demokracii zákony odvodzujú svoju autoritu od skutočnosti, že ich ľudia schvaľujú priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Legislatívna moc v oligarchii závisí od súhlasu vládnucej menšiny, v absolutistickej monarchii od panovníka a v teokracii od božieho požehnania. V demokracii niet vyššej autority, než je ľud. Zákon však ukladá povin-

nosti nie na ľudí ako celok, ale na jednotlivých občanov. Od individuálnych členov spoločnosti sa očakáva uznať autoritu zákona, pretože oni mali v zásade možnosť tvoriť tento zákon. Toto popisuje už koncepcia Jean-Jacquesa Rousseaua o „spoločenskej zmluve“: „Legislatíva je výsledkom spoločenskej zmluvy medzi rovnými a zodpovednými občanmi. V demokratickom systéme je zákon iba vtedy legitímny, keď tí, ktorí ho majú dodržiavať, majú tiež možnosť prispievať k tvorbe tohto zákona.“ Politici často odkazujú na „spoločenskú zmluvu“ ako na dohodu medzi občanmi a nimi, pričom táto zmluva sa obnovuje každými voľbami. Filozof Thomas Paine však toto tvrdenie vyvrátil v diele The Rights of Man už v roku 1791: „Pokladalo sa za značný pokrok smerom k ustanoveniu zásad slobody tvrdiť, že vláda je v súlade medzi tými, ktorí vládnu, a tými, ktorí sú ovládaní; avšak to nemôže byť pravda, pretože to

KAŽDÁ DEMOKRACIA JE PRIAMA > ALTERNATIVE VITA

posúva akciu pred príčinu. Keďže ľudia tu boli ešte pred existenciou vlády, nutne tu musel byť čas, keď vlády neexistovali, a preto tu nemohli pôvodne byť žiadne vlády, aby vytvorili takúto zmluvu. Skutočnosť musí byť taká, že jednotlivci samotní, každý za svoju osobu a so suverenitou, vstúpili do vzťahu navzájom tak, aby vytvorili vládu: a toto je jediný postup, ako mali vlády oprávnenie vzniknúť.“ Preto je „spoločenská zmluva“ kontrakt medzi občanmi a politický systém z toho vzniká až následne.

ZNEUŽITIE DEMOKRACIE Súčasné politické zriadenie v tzv. vyspelých demokraciách sa však už v mnohom podobá viac na partokraciu (vládu politických strán) ako na skutočnú demokraciu (vládu ľudu). O návrhoch zákonov, zložení vlád, nominantoch na vysoké politické posty (vrátane napr. prezidenta USA) a všetkých ďalších kľúčových záležitostiach nerozhodujú samotní ľudia, ale politické strany a ich predstavitelia. Táto ich „moc“ síce vyplýva z mandátu, ktorí dostali od ľudí (napr. prostredníctvom volieb), nemôže však v žiadnom prípade nahradiť alebo stáť nad ľuďmi samotnými. „Moc ľudu“ má byť v demokracii absolútna. V praxi potom môžeme vidieť, že od partokracie je to už len kúsok k oligarchii (vláde úzkej skupiny ľudí), pretože oligarchovia majú uľahčenú situáciu tým, že im stačí ovplyvniť malú skupinku politikov (väčšinou postačí len lídrov

vybraných strán) na to, aby prevzali skutočnú moc v štáte. Dôkazy o tom, že zneužívanie demokracie došlo až takto ďaleko, môžeme pozorovať prakticky denne nielen na Slovensku, ale aj v tzv. vyspelých západných demokraciách na čele s USA. Oproti krajinám ako Rusko alebo Čína je častokrát rozdiel iba v interpretácii a rétorike, pričom sme ubezpečovaní o legitimite prijatých zákonov vychádzajúcich z vôle ľudu. V skutočnosti však vychádzajú výlučne z vôle oligarchie (presnejšie plutokracie – najbohatšej vrstvy).

ZASTUPOVANIE NIE JE DEMOKRACIA Pochopiteľne, že demokraciu ako vôľu ľudu nemožno v praxi vykonávať vždy priamo, preto sa ľudia medzi sebou dohodli na zastupovaní a delegovaní svojich rozhodnutí, a to viacerými spôsobmi. Napríklad aj neúčasťou na hlasovaní delegujeme svoj hlas (rozhodnutie) na tých, ktorí sa ho zúčastnia. Aj samotná neúčasť je vlastne naším slobodným rozhodnutím. Najpoužívanejším spôsobom je delegovanie rozhodnutí prostredníctvom parlamentu. Zastupiteľská demokracia je technické riešenie, ktoré si vlastne zvolila priama demokracia v prípadoch, keď je náročné a nepraktické rozhodovať o každej otázke priamo, resp. keď je záujem občanov zúčastniť sa na rozhodnutí malý. Vtedy si občania zvolia svojich zástupcov (napríklad v parlamente), ktorí získajú mandát prijímať

ALTERNATIVE VITA > KAŽDÁ DEMOKRACIA JE PRIAMA

rozhodnutia o všetkých záležitostiach, o akých občania nechcú rozhodovať priamo. Voľba parlamentu je teda špeciálnym prejavom mandátu udeleného činným voličom v priamom demokratickom rozhodovaní, na špeciﬁcké časové obdobie a na základe konkrétnych podmienok v otázkach, pre ktoré chcú ľudia mandát na rozhodovanie postúpiť. Tu však treba rozlišovať: výlučne parlamentný rozhodovací systém nie je demokratický. V takomto systéme ľudia prakticky nemôžu zabrániť zavedeniu nechceného zákona alebo iného záväzného rozhodnutia, ktoré sa ich týka. Priame rozhodovanie občanmi (napr. formou referenda) musí stáť vždy nad akýmkoľvek rozhodnutím ich delegátov (napr. parlamentu). Treba si uvedomiť jednu zásadnú vec: tzv. priama demokracia nie je akousi alternatívou k zastupiteľskej demokracii – tá totiž vychádza a je odvodená z priamej demokracie, v opačnom prípade jej legitimita zaniká. Prvé formy demokracie boli zavedené v mestských štátoch starovekého Grécka, naplno sa rozvinuli v 20. storočí, napriek tomu je iba málo krajín, kde sú demokratické princípy vyspelé do takej miery, že ľudia môžu rozhodovať o kľúčových otázkach na lokálnej a celoštátnej úrovni priamo, bez zástupcov. Prakticky jedinou krajinou na svete, kde existuje prepracovaný systém priamej demokracie, je Švajčiarsko. Podobný systém priameho rozhodovania občanmi existuje tiež v 27 štátoch USA. V niektorých ďalších krajinách, najmä v Európe, sú v menšej miere využívané referendá. Napriek častému poukazovaniu na ich ﬁnančnú a organizačnú náročnosť či ekonomickú neefektívnosť ich výsledkov, dlhodobá prax ukázala pravý opak.

ŠVAJČIARSKY MODEL Základný nástrojom demokracie vo Švajčiarsku je referendum. Môže ísť o povinné referendum, napríklad pri zmene ústavy alebo vstupe do medzinárodných organizácií, na druhej strane je nepovinné referendum alebo ústavná ľudová iniciatíva. Nepovinné referendum môže zvolať 50 000 občanov do sto dní od oﬁciálneho uverejnenia parlamentného zákona. V priemere každé druhé takéto referendum pritom zamietlo zá-

kon schválený parlamentom. Ľudová iniciatíva potom umožňuje predkladať občanom vlastné návrhy pri zozbieraní aspoň 100 000 podpisov. Takýto návrh môže byť formulovaný všeobecne a parlament ho musí preniesť do legislatívy, alebo je deﬁnovaný ako presné znenie zákona, v ktorom parlament nemôže vykonávať žiadne zmeny. Obmedzenia na okruhy otázok sa pritom netýkajú ani takých citlivých tém, ako sú dane, štátne výdavky, vojenské záležitosti alebo forma vlády. Pri referendách je potrebné uviesť jeden základný rozdiel oproti ostatným krajinám – vo Švajčiarsku sa nekonajú z podnetu vlády alebo parlamentu (ako plebiscity), ale sú buď povinné, predpísané ústavou, alebo iniciované občanmi na základe petície. Vo zvyšku Európy ide väčšinou o nezáväzné referendá, ktoré navrhujú politici pri moci, aby legitimizovali určité kroky, častokrát sú však robené účelovo, alebo sú ich výsledky ignorované s odvolaním sa na povinné kvórum. V praxi bolo od roku 1848 vo Švajčiarsku uskutočnených takmer 600 referend na federálnej úrovni s priemernou účasťou prevyšujúcou 50 %. Celkovo sa tu každoročne koná viac ako 200 referend na obecnej, kantonálnej a federálnej úrovni. Referendá a celkový politický systém vo Švajčiarsku majú za následok najrozvinutejšiu demokraciu vo svete, podporenú širokou celospoločenskou diskusiou o všetkých dôležitých otázkach. Existuje veľa ekonomických a politologických štúdií, ktoré preukázali vyššiu hospodársku výkonnosť, efektívnosť pri vynakladaní verejných zdrojov, nižší dlh verejných ﬁnancií a nižšie úniky daní v kantónoch a obciach častejšie využívajúcich priamu demokraciu oproti zastupiteľskej. Zaujímavosťou je napríklad povinnosť schváliť v kantonálnom referende akékoľvek verejné výdavky prevyšujúce stanovenú sumu (v priemere 2,5 milióna švajčiarskych frankov). Pred každým referendom prebieha okrem verejnej diskusie distribúcia brožúr všetkým oprávneným voličom, v ktorých sa okrem úplného znenia zákona nachádza aj faktický súhrn argumentov obidvoch strán pre a proti. Oba texty sú dostupné aj na internetovej stránke federálnej

KAŽDÁ DEMOKRACIA JE PRIAMA > ALTERNATIVE VITA

vlády. Na samotné hlasovanie sa využíva korešpondenčný systém, keď voliči dostávajú hlasovacie lístky do schránok a sami sa rozhodnú, či ich odovzdajú v deň volieb vo volebnej miestnosti, alebo ich vopred pošlú poštou, pochopiteľne, pri zachovaní tajnej voľby. Okrem federálnej úrovne je veľmi rozvinutá priama demokracia na kantonálnej (vyššie územné celky) a obecnej (komunálnej) úrovni. Právomoci a prerozdeľovanie daní sú na tejto úrovni veľmi rozsiahle, preto je priame zapojenie občanov značné. Samotné inštitúty priamej demokracie sa medzi kantónmi odlišujú. Napríklad v najväčšom kantóne Zürich je na ľudovú iniciatívu potrebných 10 000 podpisov, nepovinné referendum vyžaduje 5 000 podpisov. Dôležitou súčasťou priamej demokracie je aj odvolateľnosť volených zástupcov a verejných činiteľov. Tých je možné zosadiť z funkcie ľudovou iniciatívou na úrovni niektorých kantónov, prípadne je možné odvolať celý kantonálny parlament alebo kantonálnu vládu. Po odvolaní sa konajú nové voľby. Samozrejme, nie o všetkom rozhoduje jednoduchá väčšina, myslelo sa aj na menšiny, ktoré sú pre Švajčiarsko typické (má 17 nemeckých, 4 francúzske, 1 taliansky a 4 zmiešané kantóny, vrátane rétorománskeho). Ľudové iniciatívy na federálnej úrovni, ako aj ústavné zmeny sú platné iba vtedy, ak sú podporené zdvojenou väčšinou. Musia získať väčšinovú podporu od individuálnych voličov a súčasne aj v každom kantóne, čo zabezpečí, že niekoľko väčších kantónov nemôže ľahko prehlasovať tie menšie. Na obecnej úrovni sú dôležitou rozhodovacou inštitúciou verejné zhromaždenia, na ktorých sa niekoľkokrát do roka určujú všetky dôležité otázky, vrátane verejných výdavkov, sadzby daní, územného rozvoja, rôznych nariadení a pod. Na tejto úrovni môžeme hovoriť o delegovanej forme demokracie, keď verejné zhromaždenie môže tvoriť malé percento z celkového počtu voličov, napríklad niekoľko stoviek obyvateľov v menšom mestečku, pričom všetci zúčastnení plnia funkciu mandatárov, a tí, ktorí sa rozhodli nezúčastniť, sú mandantmi, ktorí im dobrovoľne delegovali svoju rozhodovaciu právomoc. Takéto zhromaždenie má rovnakú váhu ako rozhodnutia tradične zvoleného obecného zastupiteľstva.

AMERICKÁ LOKÁLNA FORMA Spojené štáty nemajú federálne referendum. Ústavné zhromaždenie v roku 1787 prijalo zásadu, že volení ľudia zastupujú celý národ a nie iba svojich priaznivcov. Priama demokracia tak nebola upravená. Každopádne od konca 19. storočia sa začali kampane na zavedenie prvkov priamej demokracie aspoň na úrovni jednotlivých štátov. Od roku 1898 do roku 1918 boli tieto prvky zavedené v 19 štátoch, v súčasnosti má 27 z 51 štátov USA implementované prvky priamej demokracie. Občianska iniciatíva porovnateľná so Švajčiarskom funguje v 24 štátoch. Existuje tiež nepovinné referendum, ktorým sa môžu blokovať parlamentné zákony, a povinné referendum pri zmene štátnej ústavy. Pritom len veľmi málo tém je vylúčených z referenda, prakticky všetky záležitosti, ktoré má v právomoci štát, môžu byť predmetom občianskej iniciatívy, vrátane rozpočtu, daní, dlhového stropu, minimálnej mzdy, politiky imigrácie atď. V rokoch 1904 až 2013 sa uskutočnilo 2450 referend občianskej iniciatívy na úrovni štátov, v priemere viac ako 22 každý rok, pričom počas posledných 25 rokov ich počet dosahoval priemer 35 ročne. Najiniciatívnejšími štátmi sú Kalifornia, Oregon a Colorado. Na miestnej úrovni je priama demokracia ešte rozšírenejšia. Takmer polovica všetkých miest USA reprezentujúcich 70 % Američanov má referendum občianskej iniciatívy. Každoročne sa ich koná približne 10 000. Americký politológ John Matsusaka z University of Chicago systematicky skúmal účinok referend na dane a výdavky v Spojených štátoch. Zhromaždil prakticky všetky dostupné údaje zo všetkých amerických štátov a asi zo 4 700 amerických miest za obdobie sto rokov. Zistil tri účinky referend: 1. celkové výdavky štátu a miestnych zastupiteľstiev sa znížili, 2. výdavky sa preniesli na lokálnejšiu úroveň, 3. došlo k posunu od všeobecných daní k platbe za konkrétne poskytované služby. To znamená, že ľudia, ak dostanú možnosť, majú sklon zoštíhľovať a decentralizovať štátny aparát, efektívnejšie vynakladať prostriedky a sú náchylní platiť viac za ich vlastnú spotrebu.

ALTERNATIVE VITA > PRÍBEH TVRDO VYDRETÉHO UZDRAVENIA

Dominika Sabóová

PRÍBEH TVRDO VYDRETÉHO

UZDRAVENIA 90

ROMAN ŠNAJBERK, RODÁK ZO SEVERNEJ MORAVY ŽIJÚCI V BRATISLAVE, NA MŇA SPRAVIL DOJEM UŽ PRI PRVOM STRETNUTÍ. JE VEĽMI KOMUNIKATÍVNY, ŤAŽKO UVERIŤ, ŽE AKO DIEŤA NEMAL VEĽA PRIATEĽOV A Z ĽUDÍ MAL STRACH. NAPRIEK ŤAŽKÝM ŽIVOTNÝM UDALOSTIAM – ALEBO MOŽNO PRÁVE VĎAKA NIM – CÍTIŤ Z NEHO ENERGIU A ENTUZIAZMUS. JEHO PRÍBEH JE O ZLYHANÍ ZÁPADNEJ MEDICÍNY A NÁJDENÍ POMOCI V MEDICÍNE VÝCHODNEJ, O KVALITNEJ STRAVE A SCHOPNOSTI VNÍMAŤ SVOJE VLASTNÉ TELO.

oman ako mladý na otcov podnet začal s bojovým umením, ktoré ho celého pohltilo. Šport a umenie mu sedeli dokonale, problémy mal s učením. S odstupom času vidí problém hlavne v zdravotnom stave: „Ak je telo v disharmónii, ovplyvní to celý váš život.“ V roku 1989 nastúpil na povinnú vojenskú službu. Tréning a dobrá fyzická kondícia mu uľahčili život v kasárňach, zabával sa pri sledovaní kolegov, ktorí po tristo metroch behu ležali v kŕčoch v priekopách. Ubehol rok a Roman začal pociťovať vyčerpanie a veľkú únavu. Chrípky, angíny, vysoké teploty a migrény, ktorými sa trápil od detstva, ho neminuli ani na vojne. Zdravotný stav sa zhoršoval. Čím viac cvičil, tým menej síl telo naberalo. Kopal do vojenského vaku v posilňovni, cítil sa, akoby nikdy nič netrénoval. Fyzická námaha, ktorá mu vždy spôsobovala radosť, ho zrazu vôbec nebavila. Telo v kritickej fáze choroby uvoľní hormón navodzujúci pocit mikrospánku

a hibernácie. Ide o regeneračný proces, ktorý nás zároveň upozorňuje na stav nášho organizmu. „Kto rozumie, čo telo hovorí, alebo pozná tajomstvo dlhovekosti, väčšinou začne s opatreniami. Kto nerozumie a nechápe, nezačne so žiadnymi regeneračnými opatreniami, a tým rozbehne vlak, ktorý už len veľmi ťažko zastaví,“ vysvetľuje. Po vojne strávil rok behaním po doktoroch v Prahe a Šumperku. Nikto nevedel nájsť príčinu Romanových ťažkostí, dôvod, prečo mladého človeka na vrchole síl bolia kĺby a cíti sa ako starec. V tej dobe sa v Šumperku usadil pán, ktorý robil írisdiagnostiku. Ide o metódu na diagnostikovanie človeka z očí – z dúhovky, zreničky a očného bielka. Po bezradnosti západnej medicíny sa Roman rozhodol skúsiť túto alternatívnu metódu, ktorá má korene v tradičnej čínskej medicíne. Diagnóza bola mrazivá – podozrenie na nádor na obličke. „Čo teraz? Ožarovanie? Prídem o svoju jedi-

PRÍBEH TVRDO VYDRETÉHO UZDRAVENIA. > ALTERNATIVE VITA

Foto: Matúš Plecho

nú pýchu, vlasy? Nikdy!“ pýtal sa sám seba. Kamarát Vladislav Horníček, dnes uznávaný masér a cvičiteľ jogy, mu ukázal, kde sa vyskytujú signály, ktoré nás varujú o stave orgánov v našom tele. Jeho otec bol priekopníkom makrobiotiky v Čechách, poradil mu množstvo kníh a nasmeroval ho, ako začať. A tak sa mu do rúk dostali informácie, ktoré boli za socializmu tabuizované. Očistu začal metódou šoku. Cukor, biela múka, mäso, mliečne výrobky, chemické potraviny, to všetko musel vylúčiť zo svojho jedálneho lístka raz a navždy. V tej dobe pracoval v pohostinstve, čo bolo preňho nesmierne ťažké: „Najhorší je raﬁnovaný cukor. Dokázal som sa o polnoci vrátiť dva kilometre do krčmy

a zobrať si horalku. Potom prišli výčitky a očista začínala od začiatku.“ Je smutné, že v dnešnej dobe nás stále učia, aký je cukor dôležitý pre správne fungovanie organizmu. Za najhoršiu kombináciu potravín označuje Roman cukor, múku, maslo, kávu a mlieko. Ak by sme tieto potraviny konzumovali raz za čas, neohrozilo by to správne fungovanie nášho organizmu. Sú však súčasťou nášho každodenného jedálneho lístka, čím si postupne budujeme závislosť od cukru. „Mojej žene trvalo päť rokov, kým sa vzdala horaliek, makrónok, tortičiek a ďalších hlúpostí, ktoré telo vôbec nepotrebuje. Keby som vám opražil hrozno a pridal škoricu, so zatvorenými očami mi nebudete veriť, že som nepridal cukor.

ALTERNATIVE VITA > PRÍBEH TVRDO VYDRETÉHO UZDRAVENIA

Príroda nám dáva toľko prirodzených cukrov; naozaj nemáme dôvod uchyľovať sa k extrémom.“ Roman veľa trénoval, čo detoxikácii pomáhalo. S odstupom času však zistil, že veľká fyzická záťaž sa nedoporučuje, lebo oslabuje obličky, a tie sú sídlom našej životnej energie. Jedného dňa kráčal do lesa so sekerou v ruke, aby zocelil telo prácou, keď ho zrazu naplnil úžasný pocit: „Ako keď odhodíte slona, ktorý sa na vás vozil celý život, a ani sa neobťažoval kúpiť si lístok. Cítil som v sebe celý vesmír.“ Romanov prvý syn prišiel na svet v Anglicku za dramatických okolností a celý jeho život je bojom o prežitie. Manželka trpela veľkými bolesťami. Po 20 hodinách nevládala tlačiť a doktori sa rozhodli použiť kliešte. Prvý pokus bol neúspešný, až na druhý sa podarilo zachytiť dieťaťu hlavičku a vytiahnuť ho na svet. Po návrate domov malý veľa plakal. Mal nízku váhu a žena nemala dostatok mlieka. Roman premýšľal o makrobiotickom mlieku a umelom dokrmovaní, manželka o tom nechcela počuť. Verila, že to zvládnu. Tri mesiace nespali, dieťa stále plakalo, Roman prišiel o prácu, a keď aj nejakú ponuku dostal, telo nebolo schopné výkonu. Všimol si, že synova špička nosa je rozdelená nepatrnou čiarkou smerom k vrchnej pere. Vtedy tomu nevenoval pozornosť, dnes už vie, že to bol podľa čínskej medicíny prvý príznak choroby, ktorú si so sebou priniesol na svet. Šelest na srdiečku. Prišiel čas prvého očkovania. „Nerob to!“ našepkával Romanovi vnútorný hlas. Pozrel na ženu, bola pokojná, tak so synom v náručí vstúpil do ambulancie. „Vyzlečte mu nohavice a pevne ho držte,“ prikázala doktorka. Synček sa podvedome začal brániť, deti dokážu lepšie ako dospelí vycítiť blížiace sa nebezpečenstvo. V takýchto situáciách sa podľa Romana vytvárajú prvé psychické bloky voči rodičom. Dieťa je od okamihu splodenia napojené na rodičov. Rastie s nami, cíti nás, naše emócie, plač, hádky, smiech. Na všetko reaguje. Pozná nás skôr, ako príde na svet, verí nám, miluje nás a žiada ochranu pred veľkým neznámom. Hneď ako začne vnímať okolitý svet fyzicky, násilím ho odvlečú a proti jeho vôli drasticky očkujú. Prvých 5 mililitrov injekcie do ľavého stehna, druhých

do pravého. Malý začal plakať a vtedy si Roman uvedomil, že niečo nie je v poriadku. Plačúce dieťa držal v náručí a bez pozdravu vyšiel z ambulancie. Začal pátrať po informáciách o očkovaní, prevažne na internete a v knihách: „Pocit po všetkých tých zisteniach sa nedá opísať. Mal som chuť niečo urobiť, ale čo? Ako sa z toho dostať a hlavne – ako to svinstvo dostať z malého?“ Od tej doby mal syn problémy hlavne s trávením. V roku 2012 prišiel čas ďalšieho očkovania. Roman sa snažil presvedčiť svoju ženu a celú rodinu, aby syna nedávali očkovať. Považovali ho za blázna. „Moja žena vyrastala v Matrixe a nechce sa zobudiť, aj keď má pravdu pred očami. Takto funguje väčšina ľudí,“ konštatuje Roman. V tom čase malý bojoval s ďalšími ťažkosťami, celé telo mal posiate červenými škvrnami. Lekár zhodnotil jeho stav ako normálny, telo sa čistí. Mal síce pravdu, nie je to však prístup, aký by človek očakával. V Anglicku vám určia diagnózu po telefóne. Poviete im, čo vám je a diagnóza je na svete. Predpíšu lieky proti bolesti a hotovo. Tieto lieky zabraňujú prirodzenému procesu liečby. Telo sa vyrovnáva s chorobou po svojom, ak má dostatok impulzov z centrálneho mozgu. Ten riadi celý proces. Pri používaní akýchkoľvek prostriedkov na tlmenie príznakov dostane mozog falošný signál, že všetko je v poriadku. Roman odcestoval do Čiech kvôli zhoršenému zdravotnému stavu svojho otca. Noc pred spiatočnou cestou do Anglicka mal zlý sen, na druhý deň utekal na vlak s nepríjemnou predtuchou. Po návrate zistil, že manželka napriek jeho prosbám dala malého očkovať. Dieťa sedelo na posteli a pozeralo do neznáma, Romanov príchod vôbec neregistrovalo. Sledoval svojho syna a hlavou mu behali články o nežiaducich účinkoch vakcín, ktoré vrhali zlé svetlo na farmaceutické spoločnosti, a tak ich médiá pred verejnosťou ututlali. Vakcíny ovplyvnili Dominikovu motoriku, tri dni nechodil, prestal rozprávať. Roman nasadil makrobiotickú liečbu a mumio, zázračný minerál z kaukazských hôr. Po neuveriteľných siedmych mesiacov sa stav malého zlepšil, i keď nie úplne. Roman pokračuje v snahách o jeho uzdravenie a dúfa, že bude úspešný.

ZACHOVANIE ENERGIE POTRAVÍN > ALTERNATIVE VITA

Michal Lištiak

ZACHOVANIE ENERGIE POTRAVÍN

šetko, čo rastie, je živé. Všetko živé má energiu. Ak niečo rastie prirodzeným spôsobom vo vhodnom prostredí, získava vzácnu energiu, ktorá sa konzumovaním dostáva do nášho tela a posilňuje celkovú imunitu a funkciu vnútorných orgánov. Alebo, inak povedané, podporuje správnu energiu v našom organizme. Samozrejme, to platí len za určitých podmienok. Najviac energie majú kvalitne pestované potraviny, ktoré rástli v pôde s obrovskou výživovou hodnotou. V pôde, ktorá má správne pH prostredie a biologickú úrodnosť. Dosiahneme ich tým, že sa budeme o pôdu starať a bude nám záležať na jej „zdraví”. Čím bližšie má pôda k takejto kvalite, tým viac zdravej energie budú mať potraviny, ktoré z nej vyrastú. Na druhej strane, pôda, ktorá bola dlhé roky znevažovaná chemickými postrekmi a ťažkými strojmi, nedokáže vytvoriť prostredie plné zdravej energie. Stále je však úrodná, čo stojí za uváženie. Povedzme, že si vieme kvalitné potraviny vypestovať, alebo sa k nim vieme dostať prostredníctvom svojich blízkych, od miestneho farmára alebo debničkovým predajom. Domov si teda donesieme potraviny, ktoré rástli v kvalitnej pôde, čiže žili a väčšinu energie si stále zachovali. Prirodzene, ak ich skonzumujeme, pokiaľ možno v surovom stave, získame veľké množstvo prospešnej energie. Na konzumovanie surovej stravy však musíme mať pripravený organizmus. Zdravá a vitálna slezina dokonale načasuje trávenie. Pankreas v pravý čas vylúči správne enzýmy a žalúdok pripraví každé sústo na vstup do kolísky nášho imunitného systému – tenkého čreva. Pre lepšie vylučovanie enzýmov sa odporúča každé sústo, ktoré vložíme do úst, požuť minimálne 20-krát. Ak toto všetko funguje správne, prirodzená surová strava je pre nás blahodarným zážitkom plným energie. Ale povedzme si na rovinu, že surová strava nie je pre každého. Mnohí z nás majú tráviaci systém dlhodobo narušený a oslabený v dôsledku alergií, toxínov a konzumovania mŕtvych potravín. Preto

je pre nás prospešné potraviny pred ich konzumáciou tepelne upraviť. Navyše, určite nechceme zanedbať konzumáciu zdravých strukovín, pre ktoré je tepelná príprava nevyhnutná. Dokážeme si však pripraviť potraviny tak, aby stratili čo najmenej výživovej hodnoty a energie? Spracovaním a následnou tepelnou úpravou sa energia postupne z jedla vytráca. Nie je to až tak dávno, keď naši starí rodičia a ich predkovia používali na tepelnú prípravu jedál výhradne slamu, drevo alebo uhlie. Príprava trvala dlhšie, no malo to aj svoje výhody. Jednou z nich bolo napríklad to, že sa do prípravy zapájala celá rodina, čo upevňovalo rodinné vzťahy a nútilo ľudí žiť aktívnejšie. Drevo a uhlie neskôr nahradil plyn a elektrika. Príprava sa skrátila a ľudia získali viac času a pohodlia. Úplne posledným výdobytkom modernej doby bola mikrovlnná rúra. Ktorý z týchto spôsobov tepelnej prípravy je najzdravší a zanecháva v jedle jeho pôvodnú energiu? Podľa viacerých prieskumov je varenie na dreve a slame číslom jedna. Dokázali to aj terapeuti čínskej medicíny a profesori na univerzite China Academy of Chinese Medical Sciences sídliacej v Pekingu. Zohrievali vodu použitím všetkých spomínaných metód, teda slamou, drevom, uhlím, plynom, elektrikou a mikrovlnnou rúrou. Po následnom ochladení sa voda použila na zaliatie pšeničných zŕn. Zrná krásne nasali vodu, ktorá bola ohriata na slame a dreve, a vyprodukovali hojné, dlhé, zelené klíčky. Uhlie bolo v poradí druhé, aj keď s badateľným úbytkom klíčkov, no stále evidentne plných života. Ale horšie dopadli zrná, ktoré boli zaliate vodou zohriatou plynom a elektrikou. Klíčkov bolo podstatne menej a boli značne slabšie. Voda zohriata mikrovlnnou rúrou dopadla úplne najhoršie. Zrná odumreli a nevyklíčilo ani jedno z nich. Aj keď je ťažko predstaviteľné, že by teraz každý menil svoj sporák za drevenú pec, môžete na to myslieť a aspoň občas využiť varenie na otvorenom ohnisku alebo na grile. Autor je tvorcom stránok www.e-wellness.sk.

ALTERNATIVE VITA > PRÍRUČKA PREŽITIA: PSYCHOLOGICKÉ ZÁKONITOSTI

Patrik Žitník, Želmíra Nemcová

PRÍRUČKA PREŽITIA: PSYCHOLOGICKÉ ZÁKONITOSTI 7. ČASŤ

NA ŽIADNU SITUÁCIU SA NEDÁ NA 100 % PRIPRAVIŤ. TÝM, ŽE MÁME URČITÉ VEDOMOSTI, SKÚSENOSTI, ZRUČNOSTI, NADOBÚDAME ISTÉ SEBAVEDOMIE, KTORÉ JE VEĽMI DÔLEŽITÉ HLAVNE V KRÍZOVÝCH SITUÁCIÁCH. AVŠAK BEZ OHĽADU NA TO, AKO SME PRIPRAVENÍ, JE VŽDY ŠOKOM, KEĎ SA NÁHLE OCITNEME NAPR. V OPUSTENEJ KRAJINE. JE TO ŠOK EMOCIONÁLNY, ALE AJ FYZICKÝ.

dalosť, ktorá má výnimočne nebezpečný charakter, prichádza náhle, neočakávane a vyznačuje sa veľkou silou. Vyvoláva hlboké rozrušenie takmer u kohokoľvek. Dochádza pri nej k vážnemu ohrozeniu bezpečnosti a života jedinca alebo blízkych osôb. Môže dôjsť k súčasnej strate mnohých blízkych ľudí. Časový priebeh reakcie na traumatizujúcu udalosť má svoje zákonitosti, ktoré platia predovšetkým v prvých okamihoch po udalosti; s pribúdajúcim časom sa u rôznych ľudí rôznia. Všeobecne platí, že ľudia nemôžu nekonečne dlho zostávať v stave psychického zmätku a prežiť. Za akútnu fázu sa považuje prvých 48 ho-

dín po udalosti; do štyroch až šiestich týždňov po udalosti sa ľudia prispôsobia novej situácii a nájdu nejaký spôsob rovnováhy. Alebo neprežijú. Fázy psychických reakcií na spoločenský kolaps alebo katastrofu sú nasledovné: Fáza omámenia a šoku – trvá od 0 do 24 až 36 hodín po udalosti. Prednosť má v tej chvíli záchrana životov, zdravia a majetku. Fáza výkriku: „Čo sa stalo?“ – trvá do 3 dní po udalosti. Niekto sa prejavuje účelnou a niekedy prehnanou činnosťou, čulosťou a niekto nedotklivosťou. Po 3 dňoch od udalosti akoby ľudia „prichádzali k sebe“; keď príde zranenie k nim,

PRÍRUČKA PREŽITIA: PSYCHOLOGICKÉ ZÁKONITOSTI. > ALTERNATIVE VITA

začne bolieť. V dobe nula až tri dni od udalosti sa môže objaviť akútna reakcia na stres v zmysle psychickej poruchy. Fáza hľadania zmyslu: „Prečo sa nám to stalo?“ – trvá od 3 dní do 2 týždňov po udalosti. Ľudia potrebujú o udalosti opakovane hovoriť a porozumieť jej. Človek potrebuje hľadať a nájsť zmysel traumatizujúcej udalosti, aby mohol mať dojem, že veciam opäť rozumie. Fáza popretia a znovu prežívania: „A možno sa mi to len zdalo“ – trvá od 2 týždňov do mesiaca po udalosti. V tejto fáze je dôležitá psychosociálna pomoc. Posttraumatická fáza: „Musí sa žiť ďalej“ Úplne prvé sekundy po udalosti musí človek v zlomku sekundy rozpoznať, že je to nebezpečné (tu pomôžu pocity, úľak je rýchla informácia), a rozhodnúť sa, či nebezpečenstvo môže zvládnuť vlastnými silami alebo radšej utiecť. Ak môže človek v tej chvíli niečo urobiť, jeho typická reakcia je vecná: myseľ je zbavená silných emócií, sústreďuje sa na okamžité „tu a teraz“, všetko sa zameriava na boj proti nebezpečenstvu alebo na dosiahnutie bezpečia. Telo sa nabudí v snahe prežiť smrteľnú hrozbu. Reakcia organizmu na ohrozenie má typické prejavy, ktoré tvoria protipól uvoľneného stavu: zrýchlená srdcová činnosť, zvýšenie hladiny cukru v krvi, stiahnutie sleziny, husia koža. Tieto zmeny umožňujú rýchly výdaj energie pri boji alebo úteku. Organizmus je od začiatku chránený proti bolesti, ktorá vzniká pri poranení aj vysilení. Pri záťaži prispievajú k tlmeniu bolesti endorfíny, ktoré majú účinky podobné morﬁu. Telo sa stáva rýchlym, silným, ostražito vnímajúcim, necitlivým voči bolesti a emóciám a ľahko zvládajúcim zranenia. Keď si povieme: „Do pekla,“ vtedy udiera trauma, nastáva chaos, je aktivovaná reakcia prežitia, musíme niečo urobiť, nasleduje akcia. Vtedy mozog rozhoduje za nás – nehovorí to nič o našom charaktere, je to činnosť mozgu. V tej chvíli mozog za nás rozhoduje a vyberá si zo 4 stratégií: útok, útek, zamrznutie, absolútne poddanie sa. V situáciách, keď ide o prežitie, je najdôležitejším činiteľom vôľa prežiť, či už ide o osamoteného jedinca alebo skupinu. V každom prípade

vznikajú emocionálne problémy so šokom, strachom, zúfalstvom, osamelosťou alebo nudou. Okrem toho budú na vôľu pôsobiť: poranenia, bolesti, únava, hlad alebo smäd. Aj za najtvrdších podmienok môže vôľa prežiť udržať životný proces. Telesná potreba energie z potravín môže byť počas dlhšieho časového obdobia zredukovaná na nulu. Znalosť spôsobov ako prežiť vytvára sebadôveru a so sebadôverou je možné ovládnuť prostredie, v ktorom sme sa ocitli. Na vôľu prežiť negatívne pôsobí panika a strach. Z hľadiska psychiky je najdôležitejšie: Zamerať svoje myslenie čo najrýchlejšie na rozbor situácie a na bezprostredne dôležité úlohy. Tento prehľad sústreďuje myšlienky na vážne úlohy, a tým zmenšuje strach a nebezpečenstvo paniky. Premyslieť si situáciu: Som zranený? Aké prvé pomocné opatrenia musím vykonať? Sú iní z mojej skupiny zranení? Aké priame nebezpečenstvo hrozí? Existovalo bezprostredne pred touto situáciou niečo, čo by mi hovorilo, kde sme alebo ako najlepšie prežiť? Som v blízkosti vody? Aký je terén? Čo sa vyskytuje v okolí a pomôže mi prežiť? Zachovať pokoj, nepobiehať bezúčelne. Je dôležité šetriť energiou. Keď sme si sami vedomí oslabujúceho účinku strachu a paniky, nebezpečenstvo sa zmenšuje. Uvedomiť si hodnotu života, úsilie prežiť je základnou vlastnosťou človeka. V extrémnych podmienkach môžu byť na vôľu prežiť kladené veľmi vysoké nároky. Pri strate vôle je akákoľvek znalosť spôsobov prežitia nanič. Netreba sa vystavovať žiadnym zbytočným rizikám. Osamelosť a nuda tiež negatívne pôsobia na vôľu prežiť. Udržujte ducha v činnosti – uložte si veľké úlohy, ako napr. stavbu trvalého útulku, a tiež menšie úlohy, ktoré je nutné každodenne opakovať. Osamelosť a nuda môžu existovať len vtedy, ak neexistujú žiadne pozitívne myšlienky a žiadne pozitívne činy. Počas situácie, keď ide o prežitie, je vždy mnoho práce, ktorú je nutné vykonať. Tak ako aj v bežnom živote, v krízovej situácii dvojnásobne platí: Nikdy sa nevzdávajte! Autori sú lektormi kurzov prežitia www.armytraining.sk.

ALTERNATIVE VITA > HRA S GENETICKÝMI ZÁPALKAMI

Tomáš Paulech

HRA S GENETICKÝMI

ZÁPALKAMI 96

ŠĽACHTENIE DIVO RASTÚCICH PLODÍN MÔŽEME DATOVAŤ OD POĽNOHOSPODÁRSKEJ REVOLÚCIE, KEĎ ČLOVEK OPUSTIL ŽIVOT LOVCA A ZBERAČA. PODARILO SA MU INTUITÍVNE VYBERAŤ SCHOPNEJŠIE A VÝNOSNEJŠIE ODRODY, KTORÉ SA ZAČALI ČORAZ VÝRAZNEJŠIE ODLIŠOVAŤ OD TÝCH, AKÉ PONÚKA PRÍRODA. SCHOPNOSŤOU ZABEZPEČIŤ DOSTATOK POTRAVY BOLA V PRIEBEHU DEJÍN LIMITOVANÁ AJ VEĽKOSŤ ĽUDSKEJ POPULÁCIE. TÁ SA PO CELÉ VEKY DRŽALA NA ÚROVNI DESIATOK MILIÓNOV JEDINCOV S TENDENCIOU VEĽMI POMALY RÁSŤ. OVEĽA STRMŠIE ZAČAL POČET ĽUDÍ NARASTAŤ S NÁSTUPOM PRIEMYSELNEJ REVOLÚCIE. V ROKU 1800 ŽILA NA TEJTO PLANÉTE PO PRVÝ RAZ V DEJINÁCH MILIARDA ĽUDÍ. ĽUDSTVO SA ZAČALO MNOŽIŤ EXPONENCIÁLNYM TEMPOM, KEĎ ĎALŠIA MILIARDA OBYVATEĽOV PRIBUDNE KAŽDÝCH ASI 12 ROKOV.

by nasýtilo rýchlo pribúdajúce masy, poľnohospodárstvo sa stalo globálnym priemyslom. Jeho hnacou silou však nie je altruizmus, ale takmer výlučne biznis a zisk. Pomerne rýchlo bol nastolený soﬁstikovaný model masovej produkcie, burzového predaja a dopravy cez celé kontinenty. Dostali sme sa do stavu, keď sme odkázaní na to, čo sa nám ponúka na pultoch supermarketov. Často potom zažívame sklamanie, keď krásny obrovský a farebný plod je úplne bez vône a bez chuti, akú si možno pamätáme z minulosti. Tento biznis nám predáva bezchybnosť vzhľadu, a najmä hmotnosť. Na ich dosiahnutie sa používajú prepracované genetické metódy. Na ilustráciu spomeňme tri: ciele-

né šľachtenie, indukovaná polyploidia a GMO. Ako sme už povedali, človek šľachtí poľnohospodárske plodiny od nepamäti. Dlhé veky to však robil takpovediac naslepo, bez znalosti génov a ich prejavov vo výslednom organizme. Dnes, v ére bezprecedentného nárastu genetických poznatkov, vieme šľachtenie zamerať celkom presne. Tak napríklad naše obľúbené rajčiny. Nešľachtené odrody dozrievajú tak, že začínajú blednúť a sfarbovať sa odspodu, kým pri stopke sú ešte celkom zelené. Vedci zistili, že pri mutácii jedného konkrétneho génu SIGLK2 vzniká stav, keď plod dozrieva rovnomerne na celom povrchu. Krásny, všade červený plod, to je to, čo si žiada marketing, a preto túto okolnosť pes-

HRA S GENETICKÝMI ZÁPALKAMI. > ALTERNATIVE VITA

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > HRA S GENETICKÝMI ZÁPALKAMI

tovatelia využili. Odvrátenou stranou však je, že sa nezmenila iba metabolická dráha dozrievania, ale aj procesy súvisiace s chuťou a vôňou plodu. Preto naoko nádherný červený plod bežne chutí ako kus umelej hmoty. Ďalším spôsobom, ako rýchlo dosiahnuť dopestovanie obrovských plodov, napríklad jahôd, paprík, reďkoviek, rajčín a mnohých iných, je indukovaná polyploidia. Polyploidia je stav, keď sa vo všetkých bunkách jedinca nachádzajú chromozómy vo väčšom počte ako dva. Všetky nám bežne známe rastliny a živočíchy sú diploidné, to znamená, že pohlavným rozmnožovaním získajú dva kompletné súbory chromozómov (po jednom z vajíčka a spermie). Aj v prírode sa niekedy stane, že chybou v tvorbe pohlavných buniek rodičov má potomok viac chromozómov. Takže má napríklad tri – je triploidný. Mimochodom, to je prípad komerčne pestovaných banánov. Ich divá diploidná odroda je celkom nejedlá kvôli množstvu semien. Triploidná verzia je sterilná, teda bez semien, no aj bez schopnosti pohlavne sa množiť a zachovať tak diverzitu druhu. Obrovské pestované monokultúry banánovníkov na plantážach sú náchylné na choroby, čo si vyžaduje ich výdatné chemické ošetrovanie. Väčšina živočíchov na polyploidiu zomrie. Ale rastliny ju prežívajú prakticky bez problémov a dosť často sa také nájdu aj v prírode. Vyvolať tento stav v konkrétnom druhu umelo – indukovať polyploidiu – prináša pestovateľom jednu veľkú výhodu. Telá, a najmä plody takýchto rastlín sú pre nadbytok produkovaných bielkovín oveľa väčšie, a navyše sa to dá dosiahnuť prakticky okamžite, nie zdĺhavým a drahým šľachtením. Ako to dosiahnu? Jednou z ciest je aplikácia chemikálií, napríklad jedovatých zlúčenín kolchicín či oryzalín, ktoré narúšajú prirodzené bunkové delenie a spôsobia zdvojnásobenie výsledného počtu chromozómov. Rovnaký stav je tiež dosiahnuteľný rádioaktívnym ožiarením semien, pričom na tento účel existujú špecializované zariadenia zvané „atomic gardens“. Tieto postupy sa formálne považujú za šľachtenie a nepodliehajú ani zďaleka takej prísnej kontrole ako v prípade GMO. Tretím typom genetického manipulovania s plo-

dinami je priama zmena ich DNA. Geneticky modifikované organizmy (GMO) sú také, ktoré obsahujú umelo vložené gény s cieľom upravenia či doplnenia konkrétnej vlastnosti. Gény môžu pochádzať buď z iného vhodného organizmu (rastliny, živočícha, huby, baktérie...), alebo môžu byť vyrobené úplne synteticky priamo v laboratóriu. Vedci dokázali napríklad do DNA ryže vložiť gény z baktérie a z narcisu, pričom vďaka nim takto modifikovaná ryža, nazývaná zlatá, dokázala priamo produkovať beta karotén – provitamín A. Cieľ bol v tomto prípade humánny – zabrániť slepote detí v chudobných oblastiach Ázie tým, že ich najdostupnejšia plodina – ryža – ho bude priamo obsahovať. Projekt sa však aj kvôli odporu vlád a verejnosti nezrealizoval. Samozrejme, že celosvetové korporácie vytvárajú GM plodiny väčšinou z úplne iných pohnútok. Faktom je, že každá vyšľachtená, polyploidná alebo geneticky modifikovaná poľnohospodárska odroda, ktorá sa dostane do prírody, sa z nej už nebude dať jednoucho vziať späť. A je otázne, či si ľudstvo veľkosť a dosah svojich zásahov do biodiverzity (nielen poľnohospodárskych plodín) uvedomuje. Mendelovská genetika samostatne pôsobiacich génov, ktoré výrazne ovplyvňujú jedinca, je už pomerne dobre prebádaná. Ľudstvo je však celkom na začiatku v skúmaní zložitých génových interakcií a ešte jemnejších javov, ako je napríklad epigenetika – prirodzené zapínanie a vypínanie génov bez zmeny samotnej štruktúry DNA len na základe chemických „značiek“ na nej nanesených. Na jednej strane sme vďaka genetike urobili obrovský skok v našich vedomostiach o živote. No na druhej strane sa bezhlavo a bez pokory vrháme so znalosťami starými len niekoľko rokov do masového experimentovania s organizmami, ktorých evolučná adaptácia prebiehala často milióny rokov a ich komplexnosť iba začíname odkrývať. Ľudstvo pripomína zvedavé dieťa s genetickými zápalkami. Áno, horiaca zápalka môže osvetliť celú neprebádanú oblasť, môže hriať a pomáhať. Ale rovnako môže popáliť prsty či spôsobiť požiar nášho jediného príbytku, ktorý možno nebude v našich silách uhasiť.

(P)OTRAVINY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Dušan Budzák

(P)OTRAVINY ZÁSADNÝ ROZDIEL MEDZI LIEHOVINOU A DESTILÁTOM JE TO, Z ČOHO SA VYRÁBA. DESTILÁT POCHÁDZA Z OVOCIA A JE OBOHATENÝ PRIRODZENÝMI AROMATICKÝMI A CHUŤOVÝMI LÁTKAMI, KTORÉ PRI JEHO VÝROBE VZNIKAJÚ A POCHÁDZAJÚ Z OVOCIA. LIEH SA NEZRIEDKA NAKUPUJE OD VEĽKOVÝROBCOV A NAJČASTEJŠIE SA VYRÁBA Z RÔZNYCH OBILNÍN, PRÍPADNE ZEMIAKOV A PODOBNE. OZNAČUJE SA AKO „RAFINOVANÝ VELEJEMNÝ“ LIEH.

BOROVIČKA SPIŠ ORIGINAL Zloženie: Lieh, borievkový destilát, prírodný aromatický prípravok (???), cukor, farbivo E 150a, vetvička borievky E 150a – označovaný tiež ako kulér –maximálna prijateľná denná dávka je stanovená na 200 mg na 1 kg telesnej hmotnosti – avšak maximálne 70 mg/l v nápojoch.

99 SPIŠSKÁ BOROVIČKA Zloženie: Lieh, borovičkový destilát, borievkový boniﬁkátor, cukor, plod borievky

SLOVENSKÁ BOROVIČKA Zloženie: Lieh, voda, borovičkový destilát, prírodná borievková aróma (???), cukor

BARACK Zloženie: Lieh, marhuľová aróma, farbivo E 150a E 150a – vyrába sa z rôznych druhov cukrov (glukóza, laktóza...), ktoré zvyknú pochádzať zo pšenice. Preto by sa ich mali vyvarovať alergici, ktorí sú na tieto výrobky citliví.

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > ABY STE NEZASPALI NAVEKY

Silvia Benková

ABY STE NEZASPALI

NAVEKY 100

LIEKY NA NESPAVOSŤ ALEBO HYPNOTIKÁ EXISTUJÚ UŽ VO SVOJEJ ŠTVRTEJ GENERÁCII. NAJZNÁMEJŠÍMI PREDSTAVITEĽMI 1. GENERÁCIE SÚ BARBITURÁTY, KTORÉ SA VYZNAČUJÚ VYSOKOU TOXICITOU. PREDÁVKOVANIE BARBITURÁTMI SA STALO AJ JEDNOU Z ČASTÝCH FORIEM SAMOVRÁŽD, PRETOŽE SMRTIACI ÚČINOK JE SPOĽAHLIVÝ. BEŽNÝM PACIENTOM ZASE HROZIL VZNIK ZÁVISLOSTI. DNES SA UŽ BARBITURÁTY AKO LIEKY NA NESPAVOSŤ NEPREDPISUJÚ, ANI NOVŠIE PRÍPRAVKY VŠAK NIE SÚ BEZ RIZIKA.

ajčastejšie sa používajú lieky 2. generácie. Ich typickými predstaviteľmi sú benzodiazepínové hypnotiká. Do tejto skupiny môžeme zaradiť lieky ako Mogadon, Nitrazepam, Radedorm, Staudorm, Dalmadorm alebo Rohypnol. Nie sú také jedovaté ako lieky prvej generácie, preto je pri nich riziko smrti pri predávkovaní nižšie. To neznamená, že nie sú nebezpečné. Len dospelý zdravý jedinec dokáže prežiť aj vyššie dávky. Za predpokladu, že ich nekombinuje s alkoholom, psychofarmakami, opiátmi alebo inými látkami tlmiacimi činnosť centrálnej nervovej sústavy. Ich výhodou oproti predchádzajúcej generácii je tiež menšie narušenie priebehu spánku. Ten sa po ich užití – v porovnaní s barbiturátmi – viac podobá na zdravý prirodzený spánok.

Problémom benzodiazepínov je však ich vysoká návykovosť. Rýchlo sa pri nich vytvára tolerancia a fyzická závislosť, pri dlhodobom užívaní sa môžu objaviť napríklad problémy s krvným obehom, nechutenstvo, poruchy výživy, spomalený dych, bolesti hlavy či zhoršenie pamäti. Čím sú pacienti starší, tým viac im hrozia tieto účinky aj závislosť, a to aj pri krátkodobom užívaní a nízkych dávkach. Nepretržite by sa nemali užívať dlhšie ako niekoľko dní, za maximálnu dobu sa považujú štyri týždne. Po vysadení týchto liekov sa zvyknú objavovať abstinenčné príznaky, ak sa prekročilo bezpečné dávkovanie, môžu byť až život ohrozujúce. Rozhodne by sa nemali užívať bez dozoru ošetrujúceho lekára, ale ani na poctivosť lekárov sa nedá vždy spoľahnúť. Nie je také zriedkavé, že

> SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ

predpíšu utlmujúce lieky bez seriózneho zváženia. V minulosti vo Veľkej Británii táto skupina liečiv a jej výrobcovia čelili masovej žalobe zo strany poškodených pacientov. Obvinených bolo aj niekoľko lekárov. Celý súdny proces však išiel dostratena. Účinnými látkami hypnotík 2. generácie sú midazolam, triazolam, brotizolam a ﬂunitrazepam. Ich špeciﬁkom sú veľmi rýchle, takmer okamžité účinky, spravidla 10 – 15 minút po užití. Preto by sa mali užívať tesne pred spaním, ideálne priamo v posteli alebo v jej blízkosti. V opačnom prípade hrozí pád, závraty alebo tzv. anterográdna amnézia – nekontrolované konanie, na ktoré si pacient neskôr nedokáže spomenúť. Tretia generácia hypnotík je založená najmä na účinných látkach zolpidem, zopiklon, eszopiklon a zaleplon. Patria sem lieky ako Eanox, Hypnogen, Sanval, Stilnox, Zolpidem, Zolsana, Zopiclon 7,5-SL alebo Zopitin. V porovnaní s 2. generáciou je tu menšie riziko závislosti, i keď aj pri nich môže závislosť hroziť. Na druhej strane však s treťou generáciou prišli nové nežiaduce účinky, ktoré sa predtým pri hypnotikách nevyskytovali alebo len vo veľmi obmedzenej miere. Môže ísť o rôzne prehnané citové reakcie, chorobný nepokoj, halucinácie, blúznenie a iné ťažké psychické stavy. V porovnaní s predchádzajúcimi liekmi na spanie pri tretej generácii veľmi rýchlo vzniká rezistencia a lieky prestávajú byť účinné. Preto sa doporučujú len na krátkodobé použitie, bez kombinácie s inými liekmi a pri pacientoch, ktorých nespavosť je spôsobená vonkajšími okolnosťami (napr. prepracovanosťou alebo zlým denným režimom). Pri takých však môžu dobre pôsobiť aj neškodné prírodné recepty, o ktorých píšeme v našej Prírodnej lekárni. Novú nádej vzbudzuje najnovšia 4. generácia liekov na spanie, tzv. melatínové hypnotiká. Melatín je látka, ktorú telo prirodzene produkuje a je zodpovedná za synchronizáciu vnútorných biologických hodín s vonkajším prostredím. Zohráva tak kľúčovú úlohu pri striedaní spánku a bdenia. Lieky 4. generácie dodávajú telu syntetický melatín. Závislosť by vyvolávať nemali. Keďže ide o novinku, nemôžeme si byť istí, či sa nejaké závažné vedľajšie účinky ešte nepreukážu.

Samuel Roth

SAMUELOVA

PRÍRODNÁ LEKÁREŇ

ríroda ponúka veľa možností na pomoc pri nespavosti. Jednou z najznámejších bylín používaných na upokojenie je pamajorán obyčajný, ktorý mnohí ľudia poznajú pod českým názvom dobromysl obecná. Čaj z tejto rastlinky by však v žiadnom prípade nemali piť tehotné ženy. Pre svoje upokojujúce účinky sú známe aj iné bylinky. Spomenúť možno rumanček, levanduľu, medovku či materinu dúšku. Na nespavosť však dokáže pomôcť aj pohár teplého mlieka, ktorého účinky možno znásobiť pridaním niekoľkých rozdrvených semien anízu. Iba na okraj spomeňme, že táto bylinka sa už oddávna používala pri problémoch s usínaním a tradovalo sa, že vankúš naplnený anízom dokáže zahnať nočné mory. Vlastníci aromalámp môžu využiť silice levandule, rumančeka, medovky, prípadne ruže. Zástancom zdravého životného štýlu možno poradiť nejesť pred spaním, pokúsiť sa stanoviť si pravidelný spánkový režim, obmedziť konzumáciu alkoholu a dopriať si počas dňa dostatok pohybu na čerstvom vzduchu. Prvou pomocou v jedálnom lístku by malo byť zaradenie väčšieho množstva orechov, rýb a podľa niektorých zdrojov aj brokolice či banánov. Radou na okraj, ktorú treba brať s rezervou, je nejesť pred spaním syr – údajne totiž spôsobuje nočné mory. Pravdivosť tohto tvrdenia však zatiaľ nikto preukázateľne nedokázal.

101

HERBÁR > NAJSTARŠIE BYTOSTI – STROMY

Vladimír Líška

NAJSTARŠIE BYTOSTI –

STROMY

102

LES MÁ BLAHODARNÝ VPLYV NA ZDRAVIE ČLOVEKA, NA JEHO PSYCHICKÝ STAV, NERVOVÝ SYSTÉM, ZNIŽUJE HLUČNOSŤ PROSTREDIA, V LETE JE V ŇOM CHLADNEJŠIE A V ZIME TEPLEJŠIE AKO V OKOLITEJ KRAJINE. FILTRUJE PRACH A DYM, VZDUCH VONIA IHLIČÍM, PRIAZNIVO OVPLYVŇUJE DÝCHANIE. DUBOVÉ LESY SÚ TAKMER STERILNÉ. DUB BOL CENENÝ SNÁĎ U VŠETKÝCH STARÝCH NÁRODOV AKO POSVÄTNÝ STROM. STROMY A ĽUDIA SÚ OSUDOVO SPOJENÍ, DOSLOVA OD KOLÍSKY AŽ PO HROB (PO DREVENÚ RAKVU). udha dosiahol osvietenie pod stromom. Chalíl Džibrán, známy libanonský básnik, sa radil so stromami radšej ako s ľuďmi. Kancelár Otto von Bismarck objímal stromy, keď bol unavený, podobne ako bavorský kráľ Ľudovít II. Z lesa sa vraciame posilnení a plní elánu a životnej sily. Po oddelení prírodného od ľudského sa človek postupne začal odcudzovať prírodnému prostrediu a de facto strácať pôdu pod nohami.

Keď pozorujeme krásne prírodné scenérie, bublajúci potok, voľne žijúce zvieratá, západy a východy slnka, skalné útvary, hviezdne nebo, prastaré stromy, napojujeme sa tak na mocnú silu prírodných objektov, dáva nám to životnú energiu, zažívame pocit blaha a prepájame sa s kozmickými zdrojmi. Staré stromy sa dostávali do rozprávok, piesní a povestí, bývali chránené od nepamäti, boli im prinášané obety, stávali sa predmetom kultu. V rozprávkach stromy často

NAJSTARŠIE BYTOSTI – STROMY < HERBÁR

hovoria, radia, je v nich zakliaty človek, alebo v nich prebývajú duchovné bytosti. Konali sa pod nimi významné udalosti, súdy a slávnosti. Mnohé sa stali významnými národnými symbolmi. U Slovanov to bola lipa, v Škandinávii jaseň, u Germánov, Grékov a Keltov dub, v Číne a Kórei ginko, v Libanone céder, v Japonsku sakura. Slovanská lipka mala schopnosť uzdravovať chorých. Podľa biológa a kontroverzného terapeuta Petra Chobota má každý strom svojho ducha, svoju inteligenciu a šamani (samozrejme, nielen oni) sú schopní s nimi nadväzovať kontakt. Starý strom nás uhranie svojou charizmou a jeho energiu (alebo auru) môžeme zaregistrovať dlaňami aj ďalej od kmeňa. Staré mohutné duby nás doslova „vtiahnu” do seba. Existuje množstvo rôznych techník, či už v šamanizme alebo v čchi-kungu, na „komunikáciu” so stromom, čerpanie energie alebo liečenie. Posvätný háj predstavoval liečivú oázu, v ktorej sa nesmelo ničiť, ani loviť. Stromy, tieto symboly rastu, sily a dlhovekosti, sú najdlhšie a najväčšie žijúce organizmy na našej planéte. Uvediem zopár matuzalemov z ríše stromov. Oﬁciálne najstaršie sú 4700-ročné borovice ostité, rastúce vo vysokohorských chladných polohách Sierra Nevady. Gigantický, živý 2000-ročný organizmus, tisovec s 58-metrovým (!) obvodom kmeňa rastie v mexickom meste Santa Maria el Tule. Bohumil Reš uvádza v knihe Památné stromy (1998) vek stromu Lagarostrobus franklinii z Tasmánie na neuveriteľných 10 500 rokov. Najstarším stromom, ktorého vek je bezpečne zistený, je posvätný ﬁkus bo na Srí Lanke v Anurádhapure (Bohumil Němec). Bol zasadený v roku 245 p. n. l., takže má presne 2 259 rokov. Dvoj-, troj- i viac tisícročné stromy rastú aj na Taiwane. Fred Hageneder v knihe Stromy (2003) udáva vek tisu vo Fortingalle s priemerom 17,06 m až na 8 000 rokov. Vo Veľkej Británii rastie až 413 tisov starších viac ako tisíc rokov. Mohutné vysoké kalifornské sekvoje dosahujú výšku až takmer 116 m, váhu 2 500 ton a vek okolo 3 000 rokov. Bohumil Němec datuje vek niektorých jedlí s výškou 60 m v Karpatoch na 500 rokov, v Pyrenejach na 800. Na Kanárskych ostrovoch rastú rýchlorastúce dračince, ktorých kmene majú

obvod aj 24 m, no nemajú letokruhy, takže ich vek ostáva záhadou. Tipuje sa na niekoľko sto rokov. Stránka www.milujemcestovanie.sk uvádza: ,,Existujú stromy, ktoré síce rastú na našej planéte len niekoľko sto rokov, ale ich koreňový systém má tisíce rokov. Takým je napríklad topoľ v americkom Utahu, ktorý obsahuje 47 000 výhonkov a jeho základný vek sa odhaduje na neuveriteľných 80 000 rokov, alebo dub Quercus palmeri z Kalifornie (13 000 rokov).” Internetové stránky nedávno priniesli informáciu o najstaršom žijúcom organizme na svete. Je ním morská tráva zo dna Stredozemného mora. „Analýza DNA určila vek rastlín v rozmedzí 12 000 – 200 000 rokov, pričom najpravdepodobnejší je vek najmenej 100 000 rokov. Toto číslo ďaleko prevyšuje vek doteraz známeho najstaršieho žijúceho organizmu – tasmánskej rastliny, odhadovaný na 43 000 rokov.” Pred desiatimi rokmi objavili v púšti Palm Springs veľmi starý živý organizmus. Vek tohto Creosotovho kra (Larrea tridentata) bol určený rádiokarbónovou datovacou metódou na 11 700 rokov. Ľudia v našich končinách od nepamäti chodili do lesov, zbierali lesné plody, byliny a huby. Za komunizmu, za prvej Československej republiky, Rakúsko-Uhorska aj za feudalizmu a Márie Terézie mali vždy voľný vstup do lesov. Na jej príkaz vznikla v Banskej Štiavnici v roku 1770 aj prvá lesnícka vzdelávacia inštitúcia na svete. U našich ,,sociálnych” a demokratických politikov je však snaha prístup do lesov ľuďom obmedziť. Zrejme s cieľom vyťažiť, vyloviť a speňažiť, čo sa dá. Švédsko má napríklad voľný pohyb osôb v lese zakotvený priamo v ústave. Paradoxom, až výsmechom v našich chránených územiach je zákaz pohybovať sa mimo vyznačených chodníkov, zákaz stanovať, bivakovať, zakladať ohniská a pod., kým les je zdevastovaný ťažkou lesnou technikou a novými zvážnicami. Na to, že devastačná holorubná ťažba spôsobuje záplavy (vyrúbaný les nezadržuje vodu), upozorňovalo Lesoochranárske zoskupenie VLK už začiatkom 90. rokov. Veľa dreva sa ťaží nezákonne. Tiež počúvam z rôznych zdrojov správy o arogancii poľovníkov a ich snahy vytesniť ľudí z lesov. Buďme bdelí, aby nám už zajtra nezakázali vstúpiť do prírody, do našich hôr a lesov. Veď čo by na to povedali naši predkovia?

103

JEDEN DEŇ > JEDEN DEŇ S MAJITEĽOM ZBERNÝCH SUROVÍN

104

Zuzana Vernerová

JEDEN DEŇ S POŠTÁROM

NASADNEME NA BICYKEL, KÚSOK SA ODVEZIEME PO NÁMESTÍ PLNOM ĽUDÍ, ZOSADNEME. MICHAL SI VYBERIE POŠTU, KTORÚ TREBA DORUČIŤ, ZMIZNE VO DVERÁCH, POTOM NASADNE NA BICYKEL A MY SA ZASA POSUNIEME O KÚSOK ĎALEJ.

JEDEN DEŇ S POŠTÁROM < JEDEN DEŇ

akto to pokračuje celé dopoludnie. „V meste máme 19 rajónov, každý poštár má jeden. Tento nepatrí mne. Ibaže ak si niekto čerpá dovolenku, treba ho zastúpiť. Občas sa stane, že ak viacerí kolegovia čerpajú dovolenku naraz, alebo je niekto chorý, musíme za deň stihnúť rozniesť dva rajóny.“ Počasie je dnes priam idylické. Vonku je príjemne, a tak sa po meste presúvame celkom rýchlym tempom. „Pošta sa musí rozniesť v každom počasí. Nie je príjemné, keď vám prší za golier kabáta, alebo vonku mrzne. Človek si na to dokáže zvyknúť. Ja pracujem ako poštár tri roky, už mi to neprekáža.“ Na bicykloch prechádzame po celom námestí a Michal rozdáva pozdravy na každú stranu. Bicykel je poháňaný elektricky. „Pridelili mi ho iba nedávno, uľahčí to človeku prácu. Môj pôvodný rajón má totiž desať kilometrov, takže za deň bežne prejdem dvojnásobok.“ Michala, ktorý má na sebe predpísanú uniformu, takže sa dá v dave jednoducho rozpoznať, zastavujú po ceste okoloidúci ľudia. „Dobrý deň, pán poštár, máte dnes niečo pre mňa?“ Poštár sa pozrie do jednej zo svojich troch plne naložených tašiek, ale pre paniu dnes nič nemá. „Táto práca je síce trochu stereotypná práve kvôli tomu, že dennodenne chodíte na tie isté miesta, ale určite človeka neubíja tak ako pásová robota. Tiež ste každý deň konfrontovaní s inou situáciou a meniacim sa počasím. Má to svoje výhody aj nevýhody. Mne vyhovuje, že si robím svojím tempom a nikto ma nikam neženie. Takže i keď som v práci, cítim sa byť v rámci možností slobodný. Sloboda je pre mňa veľmi dôležitá, a preto pracujem ako poštár. Ale stačí, ak natrafíte na jedného hlupáka a máte pokazený celý deň.“ Potom mi Michal rozpovedal jeden príbeh, ktorý sa mu udial v rajóne. Natraﬁl na jednu paniu, ktorá ho obvinila z krádeže. „Teraz vždy, keď idem okolo jej bytovky, pani na mňa začne vykrikovať a obviňovať ma. A to už je vyše roka stará záležitosť, pritom som ju nikdy o nič neokradol. Je to nepríjemné. Potom mi niekto z jej susedstva poradil, že mám byť k nej i napriek tomu milý, alebo ju úplne ignorovať. Bolo to síce ťažké, ale naozaj som si uvedomil, že správanie je ako zrkadlo. Keď som milý ja k ľuďom, oni

Foto: Zuzana Vernerová

sú milí ku mne. Skutočne to funguje.“ Ďalšou, tak trochu tradičnou nástrahou poštárskeho remesla sú psy. „Škoda, že sme dnes nešli na môj rajón. V mojom rajóne sú dva bloky bytov, kde žijú Rómovia. Aj napriek všetkým nástrahám tam chodím rád a s ľuďmi, ktorí tam žijú, vychádzam dobre. Problém je, že tam všade voľne pobehujú psy. Vďaka tejto práci som sa ich začal báť i ja. Ale potom som si spomenul, keď nám ako deťom hovorili, že ak sa človek bojí psa, ten pes to vycíti. Začal som teda psov brať ako ľudí a keď pes začal štekať na mňa a ísť proti mne, ja som tiež zvýšil hlas a šiel som proti nemu. Potom ustúpil.“ Znovu sme nasadli na bicykle a zviezli sme sa dolu námestím. Keď sme zastavili a chvíľku sa rozprávali pred vchodom do budovy, Michala zasa vyrušila jedna pani. „Dobrý deň, máte dnes niečo aj pre našu ﬁrmu?“ Michal sa potešil a s úsmevom odvetil: „Jéj, no výborne, aspoň nemusím ísť hore schodmi, ušetrili ste mi cestu.“ Predchádzajúca otázka sa počas celého dopoludnia zopakovala niekoľkokrát. Niektorí ľudia poštára videli radi, iní zasa nie. „Uf, zasa list od exekútora?“ Započula som spoza jedných dvier, kde Michala vyprevádzalo z domu malé dievčatko so širokým úsmevom. Vošli sme do ošarpaného činžiaka, kde bolo na prízemí niekoľko desiatok schránok. „Niektoré schránky vôbec nie sú označené, pritom by mi veľmi uľahčilo prácu, keby si ľudia našli aspoň trochu času na to, aby si na schránku napísali svoje meno.“ Obyčajné listy poštár vhadzoval do schránok a tie do vlastných rúk rozniesol po celom činžiaku. „Dobrý deň, prišli vám peniaze.“ V byte bolo počuť radostný rozhovor. „Môžem to podpísať aj ja,“ ujala sa iniciatívy mladá slečna. „Nie, to nemôžete, nie je to písané na vás.“ V celom činžiaku bol príšerný neporiadok a špina. „Tak toto je to najhoršie na mojej práci,“ dodal s nechuťou poštár Michal. „Nechápem, ako ľudia môžu žiť v takej špine, neprekáža mi ani ten mráz v zime ako to, že poštu treba rozniesť aj na tie najhoršie či nebezpečné miesta v meste.“ Schádzali sme dolu schodmi von z budovy, kde sa na jednotlivých schodoch nachádzali rôzne prekvapenia a nástrahy, počnúc obalmi od potravín, končiac pohodenou panvicou na jednom zo schodov.

105

PRÍBEHY ZEME > DVA JAPONSKÉ ZENOVÉ PRÍBEHY

DVA JAPONSKÉ ZENOVÉ PRÍBEHY

106

ladý zenový mních mal za úlohu doručiť dôležitý list do vlastných rúk. Po ceste mal prejsť cez most, ktorý však strážil skúsený samuraj. Ten zložil prísahu, že prvých sto mužov, ktorí budú chcieť prejsť cez most, vyzve na súboj. Deväťdesiatdeväť ich už zabil. Mních prosil samuraja, aby ho nechal prejsť, pretože musí doručiť veľmi dôležitý list: „Sľubujem, že sa vrátim a budem s vami bojovať, akonáhle list doručím.“ Samuraj najprv váhal, potom však privolil

a mních mohol pokračovať v ceste. Keď list doručil, vyhľadal svojho majstra, aby sa s ním rozlúčil, pretože si bol istý, že čoskoro zomrie. „Musím bojovať s jedným veľkým samurajom a ešte nikdy som nemal v rukách meč,“ povedal majstrovi. „Určite ma zabije.“ „Naozaj,“ odvetil majster, „zomrieš, pretože nemáš šancu na víťazstvo. Preto ťa naučím, aký je najlepší spôsob umierania: Zdvihneš svoj meč nad hlavu, oči budeš mať zavreté a budeš čakať. Až na zátylku pocítiš niečo chladné, bude to

DVA JAPONSKÉ ZENOVÉ PRÍBEHY > PRÍBEHY ZEME

smrť. V tej chvíli uvoľníš ruky a pustíš všetko, o čom si myslíš, že to máš. A to je všetko.“ Mních sa poklonil svojmu majstrovi a vybral sa k mostu, kde na neho čakal samuraj. Obaja sa pripravili na boj. Mních urobil presne to, čo mu povedal majster. Zobral svoj meč do oboch rúk, zdvihol ho vysoko nad hlavu, zavrel oči a bez pohybu čakal. To samuraja nanajvýš prekvapilo a zmiatlo, pretože z protivníkovho postoja nebolo cítiť ani kúsok strachu. Opatrne sa približoval k mníchovi, ktorý stál úplne pokojný, sústredený len na svoj zátylok. Samuraj si pomyslel: „Ten muž je očividne veľmi silný. Mal odvahu vrátiť sa a bojovať so mnou.“ Mních sa stále ani len nepohol. Samuraj sa cítil čoraz bezradnejší a nakoniec si pomyslel: „Ten muž je určite mimoriadny bojovník. Od začiatku zaujal útočný postoj a navyše zavrel oči. Taký si je istý.“ Mních medzitým na samuraja úplne zabudol, celkom sa sústredil na rady svojho majstra, aby zomrel dôstojne, stál tu odpútaný od všetkého pozemského. Samuraj si bol už úplne istý, že ak sa ešte viac priblíži, súper ho jediným švihnutím meča rozsekne na polovicu. Roztraseným hlasom prevravel: „Majte so mnou, prosím, súcit a nezabíjajte ma. Myslel som, že som majstrom v umení meča, ale teraz viem, že som sa stretol so skutočným majstrom. Prijmite ma, prosím, za svojho žiaka a vyučujte ma pravému umeniu meča.“

•••

ladý muž sa vybral do zenového kláštora a oslovil tamojšieho majstra: „Hľadám oslobodenie, nemám však silu a vytrvalosť na to, aby som pri niečom dlho vydržal. Nikdy by som nezniesol roky meditácie a prísnej disciplíny. Existuje nejaká cesta k osvieteniu aj pre ľudí ako som ja?“ „Je taká cesta,“ povedal majster. „Na čo si sa najviac sústredil vo svojom doterajšom živote?“ Mladý muž odpovedal: „Vlastne je len jedna vec,

ktorá ma v skutočnosti zaujímala: šach. Venoval som tejto hre väčšinu svojho času.“ „Dobre,“ povedal majster a dal zavolať starého skúseného mnícha, ktorý bol v kláštore najlepším hráčom šachu. Mních prišiel so šachovnicou pod pazuchou a majster ho požiadal, aby rozostavil ﬁgúrky. Potom majster vytasil meč a s plnou váhou svojej autority prevravel: „Budete teraz hrať šach. Tomu, ktorý prehrá, odseknem hlavu.“ Muži vedeli, že to majster myslí vážne a začali hrať. Mladý muž cítil, ako mu na čele vystupuje pot a ako sa šachovnica stáva pre neho celým svetom. Bol maximálne sústredený na každý ťah. Zo začiatku to s ním nevyzeralo dobre, ale po-

107

tom súper urobil chybu a on začal systematicky ničiť jeho formáciu. Keď vyhadzoval mníchovi jednu ﬁgúrku za druhou, náhodou sa mu pozrel do tváre. Bola to tvár úprimného muža, vyjasnená rokmi meditácie a snahou o oslobodenie. Mladý muž si uvedomil svoj vlastný bezcenný život a jeho srdce zaplavil súcit. Úmyselne urobil chybu, potom ešte jednu. Vtedy sa majster prudko zohol, šachovnicu aj s ﬁgúrkami zmietol na zem a povedal mladíkovi: „Nikdy nie je jeden víťaz a jeden porazený. Dve veci sú potrebné na ceste k osvieteniu: sústredenie a súcit. Dnes si sa obom naučil. Bol si úplne sústredený, a predsa si pocítil aj súcit. Zostaň tu, cvič svoju myseľ v tomto postoji a aj ty dosiahneš oslobodenie.“

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

KNIHA H HOTEL SAVOY JJoseph Roth (2012) 160 strán V Rothovom románe sa hotel stáva metaforou vykoľajeného sveta po prm vvej svetovej vojne. V poľskom mestečkku pri ruských hraniciach, s nádhernou fasádou, svedkom predvojnovej n epochy, h ukrýva k ý vnútro hotela pestrú zmesku ľudí. Gabriel Dan, ktorý sa vracia z päťročného vojnového zajatia, sa delí o izbu s anarchistickým komunistom a splieta svoj život s bohatými i chudobnými. Všetci spoločne čakajú na príchod amerického miliardára Bloomﬁelda, ktorý ich má zachrániť.

108

TAK PRAVIL ZARATHUSTRA T Friedrich Nietzsche (2013) F 300 strán Svojimi myšlienkami o smrti Boha, vvôli k moci a nadčloveka Nietzsche bbudil vo svojej dobe zdesenie a pohoršenie a na vnímavého čitateľa h bbudú znepokojujúco pôsobiť aj dnes. Navyše nejde o suchopárne odborné výklady, tých Nietzsche nebol nikdy zástancom, a snáď práve v Zarathustrovi doviedol k dokonalosti žáner ﬁlozoﬁckej básne. Vďaka kongeniálnemu a dnes už klasickému prekladu Otokara Fischera (✝1938) máme možnosť okúsiť silu tohto textu aj v českom jazyku. KOLAPSY SLOŽITÝCH K SPOLEČNOSTÍ S JJoseph A. Tainter (2009) 250 strán JJoseph A. Tainter sa vo svojej najzznámejšej publikácii zaoberá otázkkou, prečo sa v minulosti zrútili mnohé ríše, štátne útvary či iné zlom žité ľudskej spoločnosti. Najskôr ži é organizačné i č é formy f uvádza takmer dve desiatky prípadov kolapsu a podáva prehľad teórií, ktorými sa počas uplynulých dvetisíc rokov kolapsy vysvetľovali. Potom vytvára vlastnú, široko aplikovateľnú teóriu kolapsov. Prostredníctvom detailných štúdií kolapsu rímskej a mayskej ríše a americkej kultúry Chaco potom overuje platnosť svojho modelu a objasňuje fungovanie dezintegračných procesov. V záverečnej kapitole sa zamýšľa nad tým, či kolaps nehrozí aj súčasnej spoločnosti.

www.pantarhei.sk

ČLOVĚK REVOLTUJÍCÍ Albert Camus (2007) A 331 strán Keď K v roku 1951 vyšla Camusova rozsiahla filozofická esej Člověk revoltující (L‘Homme révolté), znamenalo to definitívny rozkol autora s J.- P. Sartrom, jeho žiakmi a epigónmi z rat dov ľavicových intelektuálov. Najviac d francúzskych f ú k ich zrejme popudil Camusov pokus očistiť revoltu od krvavého tieňa, ktorý ju v dejinách vždy sprevádzal, pomocou kompromisu a nájdenia strednej cesty medzi extrémami. Camus si kladie otázky, ktoré ani dnes nestratili nič zo svojej aktuálnosti, hoci ním navrhnuté riešenia (príklon k antickému princípu miery a stredomorskej tradícii, ktorá by vyvážila nemecký a ruský model civilizácie) majú svoje úskalia: ako sa búriť, revoltovať, revolučne meniť svet, popierať cudziu moc a autoritu a nestať sa pritom vrahom? Je možná nejaká čistá, rytierska forma revolty, ktorá by sa fatálne nepoškvrnila revolučnou krutosťou a cynizmom? DVANÁSTA PLANÉTA D Zecharia Sitchin (2013) Z 500 strán Po P prečítaní tejto knihy, pri ktorej sa človeku tají dych, sa rozhodne zmení n váš pohľad na všetky vedomosti získané v škole a hrdo vztýčite hlaz vu. v Táto kniha je dôkazom toho, že všetci sme d deti bbohov. Dôkazy, ktoré prináša Zecharia Sitchin, sú z oblasti archeoastronautiky, z kroniky našej planéty, plnej faktografie doloženej množstvom presných a nevyvrátiteľných poznatkov z archeológie, astronautiky, jazykovedy, geológie, geografie a Starého zákona. Dokladuje, že korene našej civilizácie nie sú v evolúcii. Keďže sa vydávame na ďaleké vesmírne výpravy, je ten správny čas začítať sa do starovekých písomných prameňov a prijať ich výklad. Dnes, keď astronauti pristávajú na Mesiaci a kozmické lode bez posádky skúmajú ďalšie planéty, nie je hádam až také ťažké uveriť, že nejaká civilizácia, omnoho vyspelejšia ako naša, z jednej ďalekej planéty, mohla kedysi dávno vyslať svojich astronautov k planéte Zem, pristáť na nej a, samozrejme, ich príchod mohol predznačiť ďalšie udalosti. Preto sa Dvanásta planéta pokúša ponúknuť čitateľovi príbeh, ktorý dáva odpovede na špecifické otázky: kedy, ako, prečo a odkiaľ. Dôkazmi sú predovšetkým staroveké texty a obrázky.

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

FILM K KRÁĽOVSKÁ AFÉRA (KONGELIG AFFÆRE, EN) D Dánsko / Švédsko / Česko, 2012, 128 min R Réžia: Nikolaj Arcel Hrajú: Mads Mikkelsen, Mikkel H B Boe Følsgaard, Alicia Vikander K Kráľovská aféra je príbehom vášnivvej a zakázanej lásky, ktorá zmenila l národ. d Lásky, k ktorá k celý prepukla na začiatku 70. rokov 18. storočia medzi Johanom Struenseeom, nemeckým lekárom pološialeného dánskeho kráľa Kristiána VII., a jeho manželkou, mladučkou kráľovnou Karolínou Matyldou Hannoverskou. E EURÓPA (EUROPA) Dráma D / Triler / Vojnový Dánsko D / Švédsko / Francúzsko / Nemecko, N 1991, 112 min Réžia: R Lars von Trier Hrajú: H Jean-Marc Barr, Barbara Sukowa, Udo Kier, Ernst-Hugo Järegård, Eddie Constantine J Pozoruhodný ﬁlm Európa je treP ťou časťou osobitej autorskej ﬁlmovej trilógie pátrajúcej po duchovnom fenoméne priestoru, v ktorom žijeme (Prvok zločinu, 1984, Epidémia, 1987, Európa, 1991). Jeho tvorca, dánsky režisér Lars von Trier, situuje príbeh do Nemecka „roku nula“ (tesne po vojne), do krajiny ťažko traumatizovanej svojou prehrou, zmrazenej do temnoty noci a beznádeje a kontrolovanej (i devastovanej) spojencami. Väčšina obyvateľstva tu však skryto sympatizuje s nacistickými myšlienkami a niektorí sa dokonca aktívne podieľajú na deštruktívnych akciách werwolfu. Do tohto miesta a času prichádza mladý Američan Leo, syn nemeckého emigranta, aby „pomohol Nemecku“... Č ČIERNA KRV ( (THERE WILL BE BLOOD) D Dráma / Triler U USA, 2007, 158 min R Réžia: Paul Thomas Anderson H Hrajú: Daniel Day-Lewis, Paul D Dano, Kevin J. O‘Connor F Film Čierna krv sa odohráva v Kaliffornii na prelome storočia, v období ropného boomu. Príbeh dokumentuje vzostup Daniela Plainviewa, osamelého otca, ktorý sa vypracuje zo živoriaceho baníka v striebornej bani na pozíciu rop-

ného magnáta. Keď Plainview dostane záhadný tip, že smerom na západ leží mestečko, v ktorom vyviera zo zeme oceán nafty, vydá sa so svojím synom H. W. skúsiť šťastie do zaprášených ulíc mesta Little Boston. Plainview a H. W. sa v tomto chudobnom meste, ktorého hlavnou atrakciou je kostol s charizmatickým kazateľom Elim Sundayom, pokúšajú prelomiť doterajšiu smolu... B BIELA STUHA ((WEISSE BAND – E EINE DEUTSCHE K KINDERGESCHICHTE, DAS) D Dráma / Mysteriózny R Rakúsko / Nemecko / Francúzsko / T Taliansko, 2009, 138 min R Réžia: Michael Haneke H Hrajú: Ulrich Tukur, Susanne L h Rainer R i B k Christian Friedel, Leonard ProxLothar, Bock, auf, Leonie Benesch V rozprávaní bývalého vidieckeho učiteľa, ktorý bol priamym svedkom podivných udalostí odohrávajúcich sa niekoľko mesiacov pred vypuknutím prvej svetovej vojny v jednej severonemeckej dedine, ožíva tajomná história. Všetko začalo jedného letného dňa. Jediný doktor v kraji bol zranený pri páde z koňa. Nasledoval barónov synček, ktorého našli zbitého pred dverami zámku. Podivné a zdanlivo neopodstatnené násilné činy narastajú a s nimi aj napätie v dedine, kde si ľudia pomaly prestávajú veriť. Prísna výchova a pevná spoločenská hierarchia sa začínajú otriasať vo svojich základoch a na povrch vyplávajú tutlané konﬂikty medzi chudobnými a bohatými, zneužívanými posluhovačkami a ich pánmi či deťmi a prísnymi rodičmi.

L LÁSKA (AMOUR) D Dráma / Romantický F Francúzsko / Nemecko / Rakúsko, 22012, 125 min R Réžia: Michael Haneke H Hrajú: Jean-Louis Trintignant, Emm manuelle Riva, Isabelle Huppert M Manželia Georges a Anne sú učittelia hudby. Ich láska a pevné p puto, ktoré sa prehlbovali rokmi spoločného života a vášňou pre klasickú hudbu, sú náhle vystavené ťažkej skúške. Staroba si vyberá svoju daň – Anne prekoná mozgovú mŕtvicu a jej okolie sa musí zmieriť s jej premenou. Nič nie je ako predtým ani pre ich dcéru Evu. Michael Haneke sa vo svojom najnovšom ﬁlme zameral na subtílnu tému lásky bojujúcej s tým, čomu sa nedá vyhnúť...

109

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S HUDOBNÝM E-SHOPOM WWW.CDCLUB.EU.

HUDBA T THIEVERY CORPORATION C SAUDADE S Dĺžka: 37:03 D Rok vydania: 2014 R Poprední predstavitelia elekP ttronickej scény, presnejšie ttakzvaného „downtempa“, kktoré je v tomto prípade charakteristické aj exotickými prímesami, vydávajú svoj siedmy štúdiový album. Jeho názov v portugalčine vyjadruje túžbu po niečom stratenom. V tomto prípade môžete nájsť v kolekcii trinástich nahrávok najmä stratenú túžbu po sambe a bossa-nove pod vplyvom popredných predstaviteľov brazílskej scény alebo i po ﬁlmovej hudbe od Ennia Morriconeho. Kolekciu obohacuje vokálom päť speváčok i známi bubeníci Roberto Santos a Michael Lowery z projektu Unkle.

110

THE WOODENTOPS T GRANULAR TALES Dĺžka: 37:40 D Rok vydania: 2013 R Skupinu The Woodentops zzaložil v južnom Londýne v roku 1983 spevák Rolo McGinty a gitarista Simon M Nawby. Ich album Giant N z roku 1986 považujú mnohí hudobní znalci za jeden z najvydarenejších, a zároveň najnedocenenejších titulov osemdesiatych rokov. Neskôr ešte na tento album naviazali platňou Woodenfoot Cops On The Higway; v každom prípade na novinku nechali čakať svojich fanúšikov celých 26 rokov. Granulované príbehy prinášajú nezávislú nostalgiu, a zároveň invenciu a novú energiu potvrdzujúcu pravidlo, že kvalita sa ani časom nevytráca. M MALIA & BORIS BLANK CONVERGENCE Dĺžka: 45:05 D R Rok vydania: 2013 A Ak vám meno Boris Blank n nie je povedomé, tak prip pomenieme, že tento pán ttvoril polovicu švajčiarskeh ho dua Yello, ktoré svetové úspechy žalo najmä v druhej polovici 80. rokov. Nemecká Phono Academy im nedávno udelila cenu

za celoživotné dielo v oblasti prínosu do elektronickej populárnej hudby. Do pozornosti tentoraz dávame samostatný Blankov projekt zrealizovaný s výbornou černošskou speváčkou Máliou. Je to skvelá kombinácia jazzu a soulu so zvukovým rukopisom Yello, v pomalších pasážach pripomínajúci nestarnúci hit The Rhythm of Divine, ktorý svojho času naspievala slávna Shirley Bassey. W WHO MADE WHO D DREAMS D Dĺžka: 47:47 R Rok vydania: 2014 B Belgické experimentálne pop ttrio vzniklo v roku 2003 v Kodani a album Dreams jje už ich piatym regulárn nym dielom. V minulosti Who Made Who absolvovali spoločné koncerty napr. s Daft Punk, Lcd Soundsystem alebo Hot Chip, čo signalizuje, že s týmito skupinami majú veľa spoločných hudobných znakov. Odlišné je však cítenie gitaristu Jeppa Kjellberga, ktorý má jazzové zázemie. Skutočný talent sa odráža vo viacerých nahrávkach celej jedenásťpesničkovej kolekcie, ktorá má v mnohých prípadoch prirodzene hitový charakter. H HANGGAI B BEIFGANG D Dĺžka: 1:13:02 R Rok vydania: 2013 H Hanggai je folk-rocková kkapela z Pekingu, ktorá sa ššpecializuje na kombinácciu mongolských tradícií sso súčasnou populárnou hudbou. Väčšinu členov tvoria etnickí Mongoli, ktorí využívajú tradičné miestne hudobné nástroje. Skupina pôsobí na scéne 6 rokov a má za sebou úspešnú kariéru, pretože si ich všimli nielen zahraniční novinári a festivaly, ale aj známi hudobníci. Niektorí s nimi dokonca spolupracovali pri nahrávaní. Beifgang predstavuje osemnásť dôkazov toho, ako sa dajú vkusne spájať tradície zdanlivo odlišných kultúrnych svetov.

Róbert Gregor (Autor je hudobný publicista a prevádzkovateľ hudobného e-shopu www.cdclub.eu.)

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

HRY T TRANSPORT TYCOON DELUXE T T TTD je napriek tom mu, že vyšla v roku 1995, najlepšou hrou ssvojho druhu. Dizajnoval a vyvinul ju n jediný Ide o rozšírenú j di ý človek čl k – Škót Chris Ch i Sawyer. S a vylepšenú verziu budovateľskej stratégie zameranej na dopravu – Transport Tycoon, ktorá bola vydaná o rok skôr. Hráč buduje obchodnú spoločnosť a snaží sa poraziť konkurenciu. Hneď na začiatku si nastaví veľmi jasné pravidlá, ktorými sa určuje obtiažnosť, a nasledujú desiatky až stovky hodín pohodovej zábavy. Rozvoj miest a obcí, infraštruktúra, priemysel. K dispozícii je nepreberné množstvo vozidiel, vlakov, lietadiel, lodí a vrtuľníkov. Podstatou je strategické a dlhodobé uvažovanie – aký typ ktorého dopravného prostriedku sa najlepšie hodí v daných prírodných podmienkach, ako optimalizovať komunikácie... Treba vziať do úvahy životnosť, poruchovosť, samozrejme cenu, možnosti výmeny za novšie modely, zohľadniť časový faktor, radiť zastávky správne za seba atď. Hru spestrujú „náhodné“ udalosti, akými sú časovo ohraničené, ale veľmi výhodné projekty, nehody, úbytky a prírastky obyvateľov atď. Oplatí sa „vraziť“ do mesta peniaze? Zvýši sa v ňom počet obyvateľov a vďaka tomu cestujúcich a pošty? Vybudovať uprostred ničoho novú továreň? Aká bude návratnosť? Oplatí sa tunel, most, úprava pobrežia? Aká bude návratnosť? Karty mieša aj inflácia a pohyblivé ceny komodít. Časom sa však hráč naučí aj vlastné triky. Zisk veľmi rýchlo prestane byť hybnou silou, je ho dostatok. Motiváciou sa stáva rozvoj územia, krôčik za krôčikom. Každá obec je premenovaná, má vysadené vlastné lesy, všade poletujú nadzvukové lietadlá. A aj keď je oficiálnym koncom herného deja rok 2050, pokračovať sa dá donekonečna, len žiadne ďalšie nové dopravné prostriedky sa už neobjavia. Rozhodovaniu veľmi napomáhajú prehľadné grafy a okienka, v ktorých sledujete jednotlivé dopravné prostriedky. Stratový objavíte okamžite, každý má svoje vlastné štatistiky. Následne analyzujete príčinu a problém vyriešite. Hra je aj dnes taká populárna, že už dlho existuje jej modifikácia s názvom OpenTTD. Modifikácia je navyše stále „živá“ a vyvíja sa.

SIMCITY SERIES P Pôvodná hra pochádza z roku 1989 a po svojom vvydaní poriadne šokovalla hráčsku obec. Čím? Komplexnosťou, možnoK sťami, detailmi, technickkým spracovaním a hratteľnosťou. Hráč sa stal správcom mesta, ktoré mu priamo pod i d rukami k i rástlo á tl alebo chátralo. Záviselo len od jeho strategického myslenia, predvídavosti, šikovnosti a skúseností, ako sa bude mestečku dariť. Budovanie komunikácií, železníc, letísk, prístavov, policajných staníc, rozvodov, elektrární, obytných plôch, tovární atď. si vyžadovalo neustály manažment. Optimálny model sa hľadal ťažko a komplikovali ho ako financie, prostredie, tak náhodné katastrofy. Hra starla len pomaly. V roku 1994 sa dostalo na trh jej pokračovanie s názvom SimCity 2000. Okrem krajšej grafiky a hudby prinieslo viac typov budov, prepracovanejšiu ekonomiku, možnosť vytvárania aglomerácií atď. K hre vznikli datadisky, ktoré neskôr obsahovala špeciálna edícia. SimCity 2000 bolo najpopulárnejším titulom série. V roku 1999 prišlo SimCity 3000. Prinieslo prepracovanejší manažment mesta, ekonomiku, model krajiny a grafiku. Vylepšený manažment znamenal predovšetkým spracovanie odpadu a znečistenia, výraznejšie zastarávanie a širšiu zonáciu. Spolupráca s inými mestami bola výrazne posilnená. Neskôr sa objavila aj upravená verzia s názvom Unlimited. SimCity 4 bol posledný kvalitný diel série a priniesol niekoľko významných noviniek ako 3D grafiku, teraformáciu, striedanie dňa a noci, módy hry. Módy umožňovali vystupovať v rôznych úlohách – God (boh), Mayor (primátor) a MySim. Ten posledný umožňoval importovanie postavičky z iného známeho titulu – The Sims. Posledný diel nemá, žiaľ, cenu spomínať. SimCity bol jedinečným počinom, ktorý mnohým vytvoril predstavu o tom, aké ťažké je spravovať mesto a aké krásne je tvoriť. (as)

111

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S DIVADLOM MALÁ SCÉNA STU

www.malascena.sk

DIVADLO K KRÁĽ UBU 10. 04. – 19:00 10. 05. – 19:00 11. 05. – 19:00 13. 05. – 19:00 Bujará patafyzická groteska o preveľkom miškovaní mozgov. Mladý inscenačný tím sľubuje moderné, nekonvenčné inscenačné prostriedky spájajúce živú hudbu (tentokrát inšpirovanú neštandardnými, podomácky vyrobenými hudobnými nástrojmi Andreja Budislava Jobusa – tzv. priemyselný folklór), pohybové divadlo, tanec a masky s činohrou. Sľubuje originálne herecké výkony, patafyzický humor a silnú generačnú výpoveď.

112

Preklad: Albert Marenčin Réžia: Juraj Bielik, Anton Korenči Scéna a kostýmy: Jakub Reken Výber hudby: Juraj Bielik Účinkujú: Tomáš Vravník, Elena Kolek Spaskov, Michal Jánoš, Daniel Fischer, Gabriel Tóth Dĺžka predstavenia: 2 hodiny s prestávkou

LYSISTRATA L 22. 04. – 19:00 Bujará falická komédia so živou hudbou. „Make love, not war!“ – tak t znie jednoduché, ale hlboké a zúfalé posolstvo Aristofanovej komédie, ktoré, bohužiaľ, ani po takmer 2500 rokoch nestratilo nič zo svojej aktuálnosti a naliehavosti. Mladý inscenačný tím sľubuje nový, netradičný pohľad na klasický, antický text, ako aj moderné, nekonvenčné inscenačné prostriedky spájajúce živú hudbu, pohybové divadlo, tanec a masky s činohrou. Sľubuje prekročenie tabu, štipľavý humor, množstvo erotiky a silnú generačnú výpoveď. Účinkujú: Petra Humeňanská, Danica Matušová, Rebeka Poláková, Elena Kolek Spaskov, Kristína Tóthová, Andreja Vozárová, Otto Culka, Daniel Fischer, Gabriel Tóth, Martin Križan, Daniel Ratimorský Adaptácia: Anton Korenči Réžia a dramaturgia: Juraj Bielik, Anton Korenči Scéna a kostýmy: Barbora Gálisová, Lucia Šedivá Hudba: Juraj Bielik

Promo koncert k pripravovvanej pôvodnej divadelnej iinscenácii s prekrásnymi slovenskými ľudovými piesňami, ktoré sú tak trošku (dosť) zvláštne upravené... V predstavení zaznejú slovenské ľudové piesne, aby bolo jasné, že sa to odohráva u nás na Slovensku. Lenže ono sa to odohráva kdekoľvek na svete. A preto tie naše „ľudovky“ zaznejú upravené. Napríklad „Prší, prší, len sa leje“ ako blues, „Išiel Macek do Malacek“ ako reggae, „Ej, padá, padá rosička“ ako swing, ďalej to bude aj twist, hard rock, šansón, bossa-nova, samba, tango atď.

VEČNÝ MANŽEL V 25. 04. – 19:00 24. 05 – 10:00 25. 05 – 19:00 Večný súboj večného V manžela a večného milenm ca. Dramatizácia neveľmi známej Dostojevského novely – prvé uvedenie na Slovensku. Komorná psychologická dráma s komediálnym nádychom ukazuje tvorbu ruského spisovateľa v inom svetle, ako bola prezentovaná doteraz. Cieľom inscenácie je vytvoriť dielo so psychologickou hĺbkou, ﬁlozoﬁckým rozmerom, výraznou aktuálnosťou, s komediálnym nadhľadom a klasickými postupmi. Stretnutie „večného manžela“ a „večného milenca“, ktoré je plné napätia a dramatických zvratov, dáva veľké predpoklady pre vznik takejto inscenácie.

Scenár a réžia: Ivan Blahút Scenár a dramaturgia: Katarína Jurčišinová-Kukľová Kostýmy, scéna, pomocná réžia: Jan Kocman Hudobný aranžmán: Ivan Blahút Pohybová spolupráca: Elenka Kolek Spaskov

Preklad: Anna Kostolanská Dramaturgia: Anton Korenči Réžia, dramatizácia, scéna, výber hudby: Štefan Korenči Účinkujú: Marek Majeský, Igor Adamec, Lukáš Frlajs, Monika Stankovičová

KONCERT NAŽIVO – K OKTETO PÁNA GÉZU 15. 04. – 19:00

DARINA VANKOVÁ > MÚZY

DARINA VANKOVÁ KRAJINKÁR MAĽUJE POKOJNE, PRETOŽE KRAJINA LEŽIACA PRED NÍM SA NEMÔŽE POZRIEŤ, ČI SI JE NA OBRAZE PODOBNÁ.

www.dariandizajn.sk

Lúka s bodliakmi

MÚZY > DARINA VANKOVÁ

114

Rasca

DARINA VANKOVÁ > MÚZY

www.dariandizajn.sk

Pod lesom

MÚZY > DARINA VANKOVÁ

116

Bylinková lúka

DARINA VANKOVÁ > MÚZY

www.dariandizajn.sk

Pod horou

MANDRAGORA > NEZNÁME TECHNOLÓGIE STARÉHO EGYPTA

118

HĽADANIE NESMRTEĽNOSTI > MANDRAGORA

Vladimír Líška

HĽADANIE NESMRTEĽNOSTI

KEĎ KEDYSI BOHOVIA STVORILI ČLOVEKA, PRIDELILI ĽUDSTVU SMRŤ A ŽIVOT SI NECHALI PRE SEBA, PÍŠE SA V EPOSE O GILGAMEŠOVI. SMRŤ JE FORMA LÁSKY, KTORÚ NÁM DÁVA VESMÍR, TVRDÍ KOICHI TOHEI. NO HĽADANIE NESMRTEĽNOSTI, TÚŽBA NIKDY NEZOMRIEŤ A SEN ŽIŤ VEČNE SPREVÁDZAJÚ ČLOVEKA OD NEPAMÄTI.

najkrajšie ľudské telo je časom poznačené vekom, zostarne a zomrie, všetko je pominuteľné a nestále. Čo sa narodilo, musí aj zomrieť. „Smrť sa vyhýba človeku, ktorý po nej túži, a berie si iba tých, ktorých srdcia dychtia po živote,“ písal Mika Waltari v knihe Egypťan Sinuhe. Niektorí ľudia žijú aktívne až do vysokého veku, poznáme 100-ročných ľudí, ktorí stále behajú maratón (napr. Fauja Singh). Podľa najnovších údajov žilo v Japonsku v roku 2013 takmer 55 000 storočných ľudí. V čom tkvie tajomstvo takého dlhého veku? Ide len o genetiku alebo aj o zdravý štýl života? Buster Martin, ktorý v 96 rokoch odišiel do dôchodku, ako 101-ročný ešte behal maratón, fajčil, pil pivo, dokonca mal rockovú kapelu (zomrel vo veku 104 rokov). Biblia hovorí: „Hospodin povedal: Môj duch nezostane večne v človekovi, lebo je telo; jeho vek bude stodvadsať rokov.” Kristus povedal: „Ja som vzkriesenie i život. Kto verí vo mňa, bude

žiť, aj keď umrie.” Ak budeme ignorovať rôznych mýtických jogínov a svätcov žijúcich údajne stovky rokov mimo civilizácie, táto hranica je konečná stanica. Zdá sa, že vek 120 rokov sa podarilo oﬁciálne prekročiť len jednému človeku. Jeanne Calmentová z Francúzska sa dožila až 122 rokov. Podľa Wikipédie mala veľmi rada čokoládu, portské víno, olivový olej, cvičila šerm, jazdila až do sto rokov na bicykli a fajčila dve cigarety denne až do 117. roku života. Majster Li Ching-jün sa údajne dožil až 256 rokov (1677 – 1933). Prežil 23 manželiek, mal 180 potomkov. Nepil tvrdý alkohol, nefajčil, meditoval, bol vegetarián, pil čaj z kustovnice. Kustovnica čínska alebo goji, chrániaca bunky pred poškodením, pochádza z Himalájí, obsahuje až 18 druhov aminokyselín, 21 stopových prvkov, patrí medzi najlepšie elixíry zdravia. Elixírom mladosti je aj huba nesmrteľnosti – Reishi alebo Ling Zhi, čiže lesklokôrka (iné názvy: ohňovec, podkovičník). Li odmalička zbieral a predával

119

MANDRAGORA > HĽADANIE NESMRTEĽNOSTI

120

liečivé byliny, v mladosti pil ryžové víno, neskôr sa oboznámil so špeciálnymi dýchacími technikami v kombinácii so zvukom a ako 71-ročný vyučoval v armáde bojové umenia. Nedávno zomrel takmer 119-ročný majster Lu Zijian (15. 10. 1893 – 21. 10. 2012), ktorý sa až

do vysokého veku tešil dobrému zdraviu. Na videách môžeme vidieť veľmi čiperného veselého starčeka cvičiaceho kung-fu, ktorý si občas provokatívne zapáli cigaretu. Majster denne 1,5 hodiny meditoval, cvičil bojové umenia, čchi-kung, cestoval, navštevoval známych, maľoval a mal veľmi rád paradajky (bol tiež vegetarián). Správnou výživou a životosprávou máme možnosť svoj život nepatrne predĺžiť, ale vyhnúť sa smrti nedokážeme. Johannes von Buttlar v Strážcoch raja uvádza výskumy dlhovekosti, ktoré

prekvapivo potvrdili fakt, že 88 % veľmi starých ľudí boli fajčiari, mnohí z nich pili kávu, niektorí až 7 šálok denne. A neboli ani abstinenti. Mali však jedno spoločné – ich predkovia žili rovnako dlho. V mýtoch Slovanov sa nachádzajú temné bytosti – upíri, ktorí pijú ľudskú krv, aby si zachovali dlhovekosť a nesmrteľnosť. Uhorská grófka Alžbeta Báthoryová, aby omladla, kúpala sa v krvi mladých dievčat. Podľa inkských povestí nesmrteľnosť získavali ľudia, ktorí navštevovali bohov cez hviezdnu bránu Hayu Marca v Peru. Občas sa s bohmi aj vrátili na Zem. Elixír života a večnej mladosti hľadal v roku 219 p. n. l. aj čínsky cisár Š’-chuang-ti. Mal ho dostať od neznámeho panovníka východnej krajiny výmenou za 3 000 mladých mužov a žien. V Egypte verili vo vzkriesenie po smrti zrejme vo fyzickom tele či naklonovaním DNA v ďalekej budúcnosti. Možno s príchodom (návratom) bohov, ktorí ich oživia. Starnutie sa začína vlastne už narodením. Jeho hlavná príčina spočíva v DNA (kyselina deoxyribonukleová), v nosiči genetického kódu, ktorý obsahuje hranice nášho potenciálu, choroby a zdravie. Bunky rastú a množia sa delením, po 50 deleniach ľudská bunka odumiera. Endokrinológ Daniel Rudman robil pokusy s podávaním rastových hormónov. U pokusných osôb došlo aj vo vysokom veku k nárastu svalov, zníženiu telesného tuku a zhrubnutiu kože. Vieme, že korytnačky a žraloky sa môžu dožiť okolo 200 rokov, slony 70, veľryby 100, rovnako aj niektoré jaštery (hatéria). Johannes von Buttlar spomína pokusy vedcov znížiť teplotu organizmu, a tým predĺžiť vek pokusných zvierat. Keď sa krakovi (druh mäkkýša podobný osmonohovi obyčajnému Octopus vulgaris) odstránili žľazy za očami, čím sa vyradil sebazničujúci program produkujúci hormón smrti, zviera žilo 7-krát dlhšie. Krak totiž po znesení 150 000 vajíčok v priebehu pár dní uhynie. Mnoho zvierat je naprogramovaných tak, že krátko po spárení zomiera. Iné zvieratá majú schopnosť obnoviť si všetky časti tela. Salamandra dokonca aj srdce (v priebehu 8 hodín, a to dokonca 6-krát za tri mesiace). Vďačí za to slabému elektrickému prúdu, ktorý mení bunky na také, aké zviera práve

HĽADANIE NESMRTEĽNOSTI > MANDRAGORA

potrebuje – na embryonálne, kostné, nervové a i. Ďalším možným spôsobom uchovania tela je zmrazovanie, tzv. kryonika. Ide o zmrazenie ľudských tiel alebo len mozgu, najmä chorých (a bohatých, lebo to nie je práve lacná záležitosť), v nádeji, že budúcnosť prinesie ich vyliečenie či vytvorenie staronovej osobnosti naklonovaním. S týmto zrejme počítali aj starovekí Egypťania – a nielen oni – pri mumiﬁkáciách. Alchymisti sa snažili vytvoriť elixír života z destilovanej vody. Táto by na seba mala pútať ťažkú vodu, ktorá podľa biológov vyvoláva starnutie tým, že sa hromadí v organizme (Jacques Bergier). To, čo vieme o nesmrteľných, sú skôr mýty než fakty. Kým napríklad cieľom budhizmu je dosiahnutie osvietenia a vymanenie sa z kolobehu inkarnácií, taoisti sa snažili dosiahnuť šťastný, zdravý a dlhý život až nesmrteľnosť. K nesmrteľnosti mali viesť rôzne kultivačné techniky vnútornej alchýmie, čerpanie energie z prírody či špeciálna strava ako jadierka borovice, živica a huby. Čínski legendárni nesmrteľní žili v horách, jaskyniach či na rôznych mystických miestach, ako napr. ostrov Pcheng-laj. Dokázali sa vyrovnať s 8 protikladmi života: mladosť – staroba, bohatstvo – chudoba, vysoké – nízke postavenie v živote a mužskosť – ženskosť. Dôležité bolo pre nich zabrániť vyčerpaniu životného dychu čchi, sily života ťing a ducha šen. Dbali o dráhu obličiek, najdôležitejšiu dráhu v tele. Je v nich ukrytá vrodená esencia prenášaná z generácie na generáciu. Mnoho taoistických nesmrteľných vrátane legendárneho čínskeho ﬁlozofa, zakladateľa taoizmu Laa-c’ zmizlo bez stopy a viac ich nebolo. Taoisti v prítomnosti svedkov priamo vo fyzickom tele vystúpili do nebies. Žltý cisár a Sun Pu-erh vystúpili z tela, ktoré potom zmizlo. Žltý cisár, autor základnej knihy o medicíne Vnútorná kniha Žltého cisára (4 600 rokov staré dielo), sa zaoberal liečením a hľadaním elixíru večného života. Ewa Wong uvádza mená Chao Tai-ku alebo alchymistu Wej Po-janga. Ten mal dosiahnuť nesmrteľnosť a napísať dielo – najstarší alchymistický text o transmutácii kovov – Trojitá jednota. Taoista Tchao Chung-ťing sa zaoberal fyzickou alchýmiou a vyrábal elixíry nesmrteľnosti. Starí

taoisti na dosiahnutie pevného zdravia, dlhovekosti a nesmrteľnosti čerpali esenciu z rannej horskej hmly, skál, rosy, planét, Slnka alebo napr. aj z Polárky. Najmä vstrebávanie esencie Slnka a Mesiaca pomáha vyživovať nesmrteľný zárodok a posilňovať tak vnútorného strážcu tela. Vegetariánstvo sa vyžadovalo len u taoistických kňazov pred zložitými magickými rituálmi. Severka (Polárka, hviezda v línii osi Zeme na konci Malého voza, ktorá takmer nemení svoju polohu) je podľa Ewy Wong domovom božstiev, ktoré kontrolujú dlhovekosť a osud. V Číne sa okolo roku 500 n. l. ﬁnancovali z cisárskych fondov laboratóriá na výrobu piluliek nesmrteľnosti. V ére stability a prosperity za dynastie Tchang (618 – 960 n. l.) mnoho alchymistov a cisárov na tieto elixíry zomieralo. Lieky často obsahovali jedovaté látky ako ortuť, olovo, okrem iného aj striebro, malachit, soľ a zinok. Po mnohých tragických otravách sa prešlo k telesným cvičeniam, vrátane tai-či, a vnútorným imaginačným technikám a meditáciám. Cesta k nesmrteľnosti, ospevovaná vtedajšími básnikmi, viedla k rôznym dýchacím technikám, joge, špeciálnym cvikom vnútornej alchýmie, bylinám či amuletom. Pokročilejší taoistický praktik dokázal údajne ovládať živly, privolať búrku, sneh a pod. Žijeme v dobe, keď hrozí, že nebude na penzie a „sociálne” vlády nenápadne predlžujú odchod do dôchodku a počet odpracovaných rokov, po ktorých vzniká nárok na minimálny dôchodok. Politikov vôbec netrápi, kde tie roky majú mladí ľudia získať, keď je práce stále menej. Nie je v záujme tohto systému, aby sme žili dlhšie, ako je vek odchodu do dôchodku, preto nečakajme, že vedci snáď uvedú do praxe niečo, čo nám život výrazne predĺži. Alebo vylieči nevyliečiteľné choroby. Tento systém potrebuje chorých pacientov. Môžeme si všimnúť, že stále viac mladých ľudí trpí rôznymi zdravotnými problémami. A sú často chorľavejší ako 40-nici či 60-nici. Dávno existujú prostriedky, ktoré ľudský život dokážu predĺžiť alebo vyliečiť mnohé choroby, ale sú udržiavané v tajnosti. Preto ak chceme žiť a prežiť, musíme vziať svoje zdravie a život pevne do svojich rúk. Čo sa nedá zmeniť, s tým nič nenarobíme, ale môžeme ovplyvniť, čo sa zmeniť dá.

121

MANDRAGORA > PAVUČINA – MIROSLAV LAJČÁK

Ján Gašo

PAVUČINA SLEDOVANÍM VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

122

UDr. Miroslav Lajčák sa narodil 20. marca 1963 v Poprade. Je to slovenský diplomat pochádzajúci z komunistickej rodiny s rusínskymi koreňmi, absolvent medzinárodných vzťahov a diplomacie na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. O svojom členstve v komunistickej strane sa v oﬁciálnych životopisoch nezmieňuje, pretože, ako sám hovorí, takéto rozhodnutia by sme mali vnímať v dobovom kontexte. Po začiatkoch na Ministerstve zahraničných vecí ČSSR sa cez veľvyslanectvá v Moskve či Japonsku dostáva v roku 1998 na miesto riaditeľa Kancelárie ministra zahraničných vecí SR. Tam súčasne pôsobí aj ako osobitný asistent ministra zahraničných vecí SR E. Kukana (tiež bývalého člena komunistickej strany) pri výkone funkcie zvláštneho splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre Balkán. Čo sa v tom období stalo na Balkáne, netreba pripomínať. A kým dnes napr. o udalostiach na Kryme hovorí: „Je to vojenská agresia, ktorú uskutočnili vojská Ruskej federácie, čím narušili suverenitu aj teritoriálnu celistvosť Ukrajiny,“ o zahraničných vojakoch v Afganistane už tvrdí, že „nikto nikoho neokupuje – medzinárodné jednotky nie

sú v Afganistane svojvoľne, ale na základe dohody.“ A čo sa týka Juhoslávie... Niekoľko rokov po „humanitárnej“ operácii Severoatlantickej aliancie v Juhoslávii sa z neho stal osobný vyslanec vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ J. Solanu pre referendum v Čiernej Hore, ako aj vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a zvláštny vyslanec EÚ pre Bosnu a Hercegovinu. Z titulu tejto funkcie mohol využívať aj také silné právomoci ako zavádzať zákony či odvolávať verejných činiteľov, čo aj aktívne robil. Môžete ho nájsť aj medzi piatimi Slovákmi vo viac ako 160-člennej organizácii The European Council on Foreign Relations (ECFR), ktorá bola založená v roku 2007. Tento prvý paneurópsky think thank vo svojej členskej základni obsahuje aj také mená, ako je zakladateľ Open Society Foundations George Soros, ktorý spomínanú neziskovú organizáciu aj ﬁnančne podporuje, alebo 9. generálny tajomník NATO Javier Solana, ktorý 23. marca 1999 vydal rozkaz k prvému útoku Severoatlantickej aliancie proti suverénnemu štátu v jej dovtedajšej histórii. V súčasnosti Lajčák predsedá aj správnej rade Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre

123

„Slovenská republika bude pokračovať v úspešnom dialógu so židovskou komunitou a podpore jej kultúrnych aktivít, ako aj podpore trvalého pripomínania tragédie holokaustu.“

zahraničnú politiku (RC SFPA), ktorá je plná slovenských „elít“. Počas vykonávania svojich ministerských povinností si každoročne v New Yorku nájde čas aj na stretnutia so zástupcami židovských organizácií B’nai B’rith International či American Jewish Council, aby ich osobne ubezpečil o našej podpore. A rovnako predsedá Foto: TASR

aj Rade vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, kde sa spolu s Martinom Bútorom, Pavlom Mešťanom, Irenou Biháriovou, Pavlom Traubnerom a množstvom ďalších snažia okrem iného pomáhať aj v boji za práva lesieb, homosexuálov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb.

KOREŠPONDENTI > LÁSKA SI (NE)VYBERÁ

Alexandra Demetrianová

Karolína Kašpaříková

Ju h o vých o dná Á z i a

Me xiko

LÁSKA SI (NE)VYBERÁ

PIRÁTI KARIBIKU

124

> PIRÁTI KARIBIKU

rostitúcia, sexturizmus a ľahké ženy sú často najsilnejšie dojmy, ktoré si cudzinci odnášajú z juhovýchodnej Ázie. Za pár týždňov v exotickej krajine nie každý strávi kultúrne šoky, ako sú nijako sa neskrývajúce nevestince. Iní to vyhľadávajú. Thajsko a Kambodža sú populárne u mužov zo Západu, ktorí tu hľadajú lásku, manželstvo či len sex za lacný peniaz so ženami, na krásu ktorých by si doma len ťažko trúﬂi. Vraj sú ázijské ženy iné. Vravia, že nie také „náročné“ ako Európanky. Všadeprítomná prostitúcia nabáda, že láska sa tu dá kúpiť. A pritom Thajčanky, Kambodžanky alebo Číňanky nie sú „ľahšie“, ani im nechýba sebaúcta. A takisto vedia dať najavo, čo chcú, čo sa im páči a prečo. Prostitúcia je najstaršie remeslo a v Ázii stále kvitne. Kultúrne majú muži silnejšie postavenie a mnohoženstvo bolo výsadou panovníkov a majetných. Aj dnes musí muž ženu uživiť a získava si ju „venom“ v takej čiastke, na akú si budúcu manželku cení. Pri zásnubách je to dar rodičom. V krajinách, kde zanechala hlboké stopy chudoba, sú peniaze zárukou prežitia, a tak sa dcéry často stávajú nástrojom zárobku pre rodinu – lukratívnou svadbou alebo aj prostitúciou. Kambodžanky si nezískate atletickou postavou, ale nadváhou, lebo tá dokazuje, že si muž môže dovoliť dobre sa stravovať. Thajčanky ohúrite západnými značkami, drahými reštauráciami či dovolenkou v Európe. V Číne sa zase rozmáha fenomén mladých žien, ktoré sa vzťahmi so solventnými milencami materiálne zabezpečujú. Je to len zastávka na ceste za šťastím. A tak mnoho mužov z rozvinutejšieho Západu nachádza v Ázii lásku ľahšie. Ženy ich oceňujú preto, že sú muži so všetkým, čo k tomu v ich kultúre patrí. Zovňajšok je druhoradý, a to majú tí cudzinci vlastne šťastie. Ázia totiž šalie za slonovinovou pokožkou a havraními vlasmi s účesmi à la kórejské a japonské popové „boy bandy“. Len málo západniarov sa do tohto ideálu krásy trafí, ale kto môže povedať, že je dokonalý? Nakoniec, láska si nevyberá.

úlanie po svete dáva človeku okrem pocitu slobody a príjemných zážitkov z poznávania nových miest aj skúsenosti. Tie nemusia byť vždy len pozitívne, niektoré môžu skončiť nočnými morami. A to si človek ešte povie – chvalabohu... Pri cestách po Mexiku sme absolvovali niekoľko celonočných prejazdov, pretože viaceré oblasti, ktoré sme chceli navštíviť, boli od seba vzdialené aj tisíc kilometrov. Teraz sme sa presúvali z južného štátu Chiapas na pobrežie Yucatánskeho polostrova. Driemali sme v autobuse prvej triedy (druhá trieda na také vzdialenosti nejazdí), mohla byť asi jedna hodina po polnoci, keď sme niekde na hraniciach Campeche a Quintanna Roo zastali. Vodič vystúpil, zízali sme z okien do tmy, vonku sa hemžili nejakí ľudia. Pohľad na samopaly v ich rukách nás všetkých okamžite prebral. Ako v zlom sne sme vystúpili, hoci sme vôbec nerozumeli, čo od nás chcú. Bolo ich niekoľko desiatok, pokrikovali po sebe španielčinou so strašným prízvukom, ktorej sa nedalo rozumieť. Ich zbrane však hovorili jazykom, ktorému rozumie každý. Postavili nás do radu, vyhádzali nám veci z batožinového priestoru, každý sa musel prihlásiť ku svojej taške. Dokázala som potlačiť svoj pocit poníženia, keď sa jeden z nich prehrabával v mojom spodnom oblečení, aj keď sa ma s chlipným úsmevom pýtal, či sú tie bikiny úsporného strihu naozaj moje. No pocit strachu sa potlačiť nedal. Znásobil sa, keď mačetou otvárali kufre, ku ktorým sa nikto neprihlásil. Celé toto cvičenie trvalo asi pol hodiny, no nám sa zdalo ako večnosť, kým nám dovolili znovu nastúpiť. Vedeli sme, že vstupujeme do oblasti s najväčšou narkomaﬁou na svete, ale ozbrojenú vojenskú protidrogovú kontrolu uprostred noci sme nečakali. A to vraj môžeme byť radi, že nás dostali do rúk vojaci a nie novodobí lúpežníci, ktorí takéto nočné autobusy takisto so samopalmi prepadávajú a okrádajú. Myslím, že náš strach by bol rovnaký, pretože chlap so samopalom je vždy len chlap so samopalom – či je vojak alebo lúpežník.

LEN SI TO PREDSTAVTE > TRIBÚNA

Tomáš Dugovič

LEN SI TO PREDSTAVTE

ednou z hlavných príčin pasivity ľudí žijúcich v modernom svete je ich utkvelá predstava, že náš súčasný ekonomicko-spoločenský status je tým najdokonalejším, aký sme podľa historického vývoja boli schopní ako celok dosiahnuť, a až na menšie odchýlky, ktoré možno s rezignujúcim pokrčením ramien tolerovať, je podľa nich všetko tak, ako má byť. Táto ilúzia je nám v praxi odmalička (ne)vedome vštepovaná najbližšou rodinou, tradičnými inštitúciami ako napríklad cirkvou, vzdelávacím systémom, falošnými a nanútenými autoritami žijúcimi ďaleko od problémov bežného človeka a v konečnom dôsledku médiami hlavného prúdu. Tie majú – či sa nám to páči, alebo nie – na naše životy enormný vplyv a modelujú náš svetonázor, počnúc politickým postojom a hudobným vkusom končiac. O tom, že táto téza je na míle vzdialená od reality, nás denne presviedča kvantum nespochybniteľných dôkazov, ktoré sa človeku odhalia už pri elementárnom skúmaní jeho okolia. Poďme sa však namiesto ich konkretizovania a kritizovania presunúť k hypoteticky navrhovaným scenárom a riešeniam, ktoré sú skôr mojou subjektívnou úvahou realizovateľnou aj v dnešných podmienkach. Hierarchicky vzaté, na prvom stupni pomyselnej pyramídy stojí globálna spoločnosť ako taká. Predstavme si ju ako harmonický multikultúrny celok fungujúci bez vojen a zbytočných konﬂiktov, stojaci na hodnotách zdravej formy humanizmu, vzájomnej tolerancii rás, etník či náboženských skupín, rešpekte a nezištnej medzinárodnej pomoci. Zároveň však dbajúci na štátnu suverenitu, kultúrne dedičstvo národov a ich právo na sebaurčenie. O stupienok nižšie v nadväznosti stojí národný princíp. Povoľme teda uzdu našej fantázii a predstavme si štát s dokonalým sociálnym systémom, ktorý funguje pre občanov, a nie občania pre neho. Štát nielen de iure, ale aj de facto stojaci na soﬁstikovanom hybride priamej a zastupiteľskej demokracie a s ekonomikou, ktorej cieľom by bola eliminácia

priepastných rozdielov medzi vrstvami obyvateľstva a zabraňovala by svojimi pákami nespravodlivej kumulácii zdrojov v úzkom vlastníckom kruhu na úkor zotročovanej masy. V poslednej časti pyramídy sídli pospolitý ľud, akýsi pilier, bez ktorého by sa jej zvyšok bezpodmienečne zrútil. S ním sú úzko späté medziľudské vzťahy a všemožné aspekty každodennej reality. V prvom rade by mal byť naším spoločným cieľom návrat k prírode, koexistencia s ňou, namiesto nezmyselnej snahy podmaniť si ju. Vzťahy medzi nami ako obyvateľmi planéty by mali stáť zjednodušene na dvoch princípoch, ktoré sa môžu zdať identické, no nie je to tak. Sú nimi múdre tézy našich rodičov či prarodičov, ktoré sa dajú zakomponovať do jedinej vety: „(Ne)rob druhému to, čo (ne)chceš, aby druhí robili tebe.“ Na záver ostáva priestor pre zdanlivé malichernosti. Predstavme si napríklad obchody, v ktorých sú samotné potraviny naším liekom. Lekárne, v ktorých sa kladie dôraz predovšetkým na blaho pacienta, a nie plnšie vrecká majiteľov farma ﬁriem. Predstavme si politikov, ktorí zastávanie svojho úradu považujú za česť ako v antickej spoločnosti, a nie zdroj príjmov. Či zodpovedných novinárov, ktorí majú ambíciu informovať ľudí o domácom alebo zahraničnom dianí objektívne a bez politickej korektnosti a cenzúry. Predstavme si TV stanice, v ktorých dostávajú priestor obohacujúce vedomostné relácie a spoločenské diskusie s laikmi, ako aj odborníkmi na rôznorodé témy namiesto množiacich sa reality show. Predstavme si reformované školstvo, ktoré individualitu jednotlivca skôr podporuje, ako potláča. Predstavme si svet, v ktorom dostávajú skutoční a inšpirujúci umelci priestor pred rýchlo hasnúcimi pop star produkovanými na počkanie továrenským spôsobom. Predstavme si kratšiu pracovnú dobu, ktorá by nám umožnila mať viac času na rodinu či priateľov, na naše koníčky, rozvíjanie našej kreativity či seba. Či už po telesnej stránke športovaním alebo po duchovnej na utriedenie si myšlienok a prijímanie nových vedomostí, ktoré nám lepšie pomôžu zorientovať sa v labyrinte sveta a nájsť samého seba. V záujme nás všetkých, a teda spoločným cieľom by malo byť vytvorenie prosperujúcej jednoty, ktorá je pre ďalší materiálny či duchovný pokrok nevyhnutná a umožní nám vstup do lepšej, i keď nie dokonalej epochy.

125

ZEM VEK

Redakcia ZEM VEK MESAČNÍK UTAJOVANÝCH INFORMÁCIÍ BEZ CENZÚRY Mesačník / Ročník 2 – 4/2014 Cena v predaji: 2,90 € Cena v predplatnom: 2,50 € Číslo vyšlo 4. 4. 2014 ADRESA REDAKCIE Wattova 10, 821 04 Bratislava e-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk www.zemavek.sk predplatné: www.zemavek.sk REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Dušan Budzák, Ľubomír Huďo, Ján Gašo, Anton Smataník, Milan Pullmann, Vladimír Líška, Peter Havaši, Peter Hafner, Zuzana Vernerová Art director: Ivan Galanský Marketing: Jana Zigová Email: zigova@soﬁan.sk Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková

126

Autori fotografií a ilustrácií: strana 4, 33, 35 – 37, 51 – 55, 91: Matúš Plecho strana 17: Artur Bekmatov strana 42 – 49: SITA/AP strana 6 – 9, 21, 69, 123: TASR strana 63, 70 – 81: Tibor Eliot Rostas strana 104: Zuzana Vernerová strana 113 – 117: Darina Vanková Ilustračné foto: shutterstock Vydavateľ SOFIAN, s. r. o. Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Wattova 10, 821 04 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058 Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o. Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 e-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2014: 20 € Obdobie máj – december 2014 (vrátane poštovného)

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk

Telefonické objednávky: 0944 134 773 v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h KUSOVÉ PREDPLATNÉ Májové číslo môžete objednávať do 20. apríla 2014 na www.zemavek.sk. Cena je 2,90 eur/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 2. MÁJA 2014

ARCHÍV ZEM VEK Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

ZEM VEK TOUR Beseda našich redaktorov s čitateľmi: 23. 4. o 18:00 h v klube Bombura, Nám. M. R. Štefánika 16 v Brezne.

SVET ZA OPONOU TALK SHOW MESAČNÍKA ZEM&VEK

Tlač D&D International Slovakia, s. r. o. Topoľčianska 17, 851 05 Bratislava Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe. Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

Spolupracujeme:

24. 4. 2014

STREDA O 18:00 DIVADLO MALÁ SCÉNA STU DOSTOJEVSKÉHO RAD 7, BRATISLAVA VSTUPNÉ: PREDPREDAJ 3 €, NA MIESTE: 5 € PREDPREDAJ: WWW.MALASCENA.SK

Viva stále žije! Od 17. 2. 2014 opäť vysielame.

127

101,1 FM 94,9 FM

www.radioviva.sk

NEDOSTALI STE KÚPIŤ NÁŠ ČASOPIS VO VAŠOM STÁNKU? PREDPLAŤTE SI NÁS. IBA VĎAKA VÁŠMU PREDPLATNÉMU MÔŽEME PRACOVAŤ ĎALEJ A VY ZÍSKAVATE VÝHODY. ĎAKUJEME! Mesačník Zem&Vek si môžete predplácať na ľubovoľné obdobie, dokonca aj na jeden mesiac vopred. Informujte sa na telefónnom čísle 0944 134 773 alebo e-mailom na zemavek@zemavek.sk.

ZEM VEK TOUR Besedy našich redaktorov s čitateľmi v apríli v klube Bombura, Nám. M. R. Štefánika 16 v Brezne.

23. 4. o 18:00 h