Zem a Vek júl 2014 by Zem & Vek

U TA J O VA N É

JÚL 2014

INFORMÁCIE CENA PRI PREDPLATNOM

2,50 €

BEZ

CENZÚRY

CENA

2,90 €

www.zemavek.sk

DRUHÁ STUDENÁ VOJNA • RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ • ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY

Zahraničnopolitický analytik a novinár Ľubomír Huďo vo svojej novej knihe Presstitúti verzus konšpirátori odhaľuje pozadie nielen slovenskej žurnalistiky. Už jej názov napovedá, že o slobodu slova sa bojuje každý deň, mnohí novinári už dávno prestali byť strážnymi psami demokracie, ale strážia korytá mocných a svoje vlastné dobré bydlo. Po 26 rokoch novinárskej praxe autor odkrýva praktiky šéfov v našich verejnoprávnych médiách pri príprave a vysielaní spravodajstva, stále existujúcu cenzúru a dobrovoľnú presstitúciu v mediálnej sfére. Knihu Ľubomíra Huďa Presstitúti verzus konšpirátori si môžete už teraz objednávať na stránke WWW.LUBOHUDO.SK

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > JÚL 2014

DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU H2O / 4

EKONOMIKA

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

PRÍČINY NAPÄTÍ USA – ČÍNA – RUSKO / 20

RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ / 22 MÚR / 28

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

STUPNE KONFRONTÁCIE / 32

ZO SVETA A Z DOMOVA PREDČASNÝ NÁREK EUROCENTRALISTOV / 10 THAJSKÝ POKUS O DIKTATÚRU MENŠINY / 13

TÉMA MESIACA

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

AKO STUDENÁ VOJNA KRIVÍ

ORBIS PICTUS

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH 40 – 47

CHARAKTERY / 34 SLOVENSKÍ VOJNOVÍ ŠTVÁČI / 37

POCHYBNÉ SNAHY O VZKRIESENIE PRAVICE / 18

RENDEZ-VOUS

BEZ MASKY

ALTERNATIVE VITA

ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

HYPOTEKÁRNA ILÚZIA / 82

JE ZNÍŽENIE IMUNITY / 48

MADELEINE ALBRIGHTOVÁ / 62

STAVANIE V SÚLADE S PRÍRODOU / 86

PROPAGANDA

NEZNÁMI HRDINOVIA

DOM, KTORÝ VÁS ZOHREJE

MEDIÁLNA MANIPULÁCIA ŠTANDARDNÉ STRANY, ŠTANDARDNÍ NOVINÁRI / 56

DÉJÀ VU KOLABORÁCIA SIONISTOV S NACIZMOM / 58

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ C. C. PATTERSON / 66

EXPEDÍCIA ARCHA

AJ NAKŔMI / 90 LUXUSNÉ TICHO / 94 PRÍRUČKA PREŽITIA: ORIENTÁCIA V TERÉNE / 96

VÝPRAVY ZA IDEÁLNYM SPOLOČENSTVOM CAMPHILL VIDARÅSEN / 70

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

HERBÁR

PRÍBEHY ZEME

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ

OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

A PRÍRODY

PSOTA / 106

MÓDA PLNÁ CHÉMIE / 98

NAJZNÁMEJŠIE MAGICKÉ RASTLINY / 102

(P)OTRAVINY / 99 ZABIJAK VITAMÍNU K / 100 SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ / 101

JEDEN DEŇ

MÚZY

VÝPRAVY ZA IDEÁLNYM SPOLOČENSTVOM

KNIHY / 108, FILM / 109

JEDEN DEŇ S PLTNÍKOM / 104

HUDBA / 110, HRY / 111 ŠIMON HREBÍČEK / 112

MANDRAGORA

KOREŠPONDENTI

TRIBÚNA

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

KEĎ ZEM OBÝVALI OBRI / 118

ŽIVOT PO PREVRATE / 122

NEJASNÁ BUDÚCNOSŤ EÚ / 124

EMPATIA A CYNIZMUS / 122

AMERIKANIZMY NAŠE KAŽDODENNÉ / 124

DEŇ „SMARTFÓNISTU“ / 123

KTO VLASTNE SME? / 125

KTOSI JE ZA DVERAMI / 123

IQ + EI + SQ = NOVÝ ČLOVEK / 125

PAVUČINA SLEDOVANIE VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI EDUARD KUKAN / 120

DYMOVÉ SIGNÁLY > H2O

Tibor Eliot Rostas

HO 2

„BOH POVEDAL: NECH JE OBLOHA UPROSTRED VÔD A NECH ODDEĽUJE VODY OD VÔD. BOH UTVORIL OBLOHU A ODDELIL VODY POD OBLOHOU OD VÔD NAD OBLOHOU. TAK SA AJ STALO. BOH NAZVAL OBLOHU NEBOM. BOL VEČER A BOLO RÁNO, DRUHÝ DEŇ.“ GENESIS 4

oda je tým, čo vytvára samotnú esenciálnu podstatu života na Zemi. Mystérium vody však ostáva jedným z najväčších tajomstiev a zázrakov bytia. Aj z tohto dôvodu o nej môžeme uvažovať ako o komodite s nesmiernym významom, ktorej cena bude neustále stúpať. Práve preto by sme mali byť mimoriadne obozretní, ako sa chráni a hospodári s naším národným bohatstvom. Navrhované legislatívne úpravy zákona o vodách rozvírili hladinu. V mútnych vodách sa začína strácať verejný záujem a vytvárať clona pre špekulácie privátnych záujmov. Voda tvorí 70 percent zemského povrchu a je prevažujúcou zložkou všetkých živých vecí. Voda ako chemická zlúčenina vodíka a kyslíka je stále predmetom skúmania vedcov, ktorí ani v súčasnosti nedokážu objasniť jej štruktúru. Voda je božská kvintesencia a je tým najnevyhnutnejším predpokladom života. Posmrtný život a večnosť, ktoré v starom Egypte symbolizoval kľúč života ankh, zobrazoval večnú rieku Níl. Všetky civilizácie sa usádzali pri vode. Aj z malého etruského mestečka sa vďaka vode pritekajúcej cez sieť

akvaduktov stal mocný Rím. Zdanlivo samozrejmá surovina je však vo svete čoraz cennejšou. Hoci žijeme na vodnej planéte, kde táto kvapalina tvorí viac ako dve tretiny zemského povrchu, 97 % všetkej vody je slanej. Iba jedno jediné percento tvorí zdravotne vyhovujúca pitná voda. Súčasní hydrológovia vypracovali štúdiu na rok 2020, podľa ktorej denne zomrie 40-tisíc ľudí v dôsledku pitia nekvalitnej vody alebo pre jej nedostatok. V tomto roku sa takisto očakáva, že až 40 % obyvateľov Zeme bude žiť na miestach, kde budú zásoby vody katastrofálne nízke. Vody vo svete rapídne ubúda. Každým rokom sa zo 6 miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy stáva púšť. Sahara postupuje približne o 5 – 10 km ročne, k zdravotne vyhovujúcej pitnej vode už nemá prístup jeden zo šiestich obyvateľov. O vlastníctvo vodných zdrojov začína byť obrovský záujem. Na nedávnej konferencii vysokopostavených politikov a diplomatov z celého sveta podľa Fiony Harveyovej z britského denníka The Guardian vyplynulo, že vojny o vodu sú už pred dverami. Z tohto prostredia vyšlo varovanie, že pri existujúcom náraste populácie bude dopyt po

H2O > DYMOVÉ SIGNÁLY

vode a potravinách v roku 2060 až o 70 % vyšší ako dnes. Alarmujúce správy priniesli aj pozorovania satelitov NASA Gravity Recovery a systému GRACE, ktoré odhalili masívny úbytok zásob čerstvej vody na Blízkom východe. Tu sa len v priebehu necelých desiatich rokov vytratili zásoby pitnej vody s objemom zodpovedajúcim objemu Mŕtveho mora. Problémy však nemá len tento región. Zásoby podzemnej vody nie sú nekonečné. Artézske studne na celom svete vysychajú, pretože sa ich voda nadmerne spotrebúva. Mnohé rozľahlé rezervoáre, v ktorých sa voda nazhromaždila ešte v pleistocéne, sú už dnes suché, alebo majú pred sebou len zopár desiatok rokov života. Bude trvať stovky a tisíce rokov, kým sa opäť naplnia. Naproti tomu sa napríklad v Kalifornii každoročne distribuuje 17,5 bilióna kubických metrov vody na vzdialenosť 100 km pre zásobovanie Los Angeles a priľahlého údolia. Industriálne krajiny odčerpávajú vo svojich mestách z riek také množstvo vody, že sa ich tok udržuje len odpadovou vodou. Vraví sa, že keď sa Temža vlieva do mora, prešla už šiestimi ľuďmi. Do ekosystému sa však odpadovými vodami dostávajú aj drogy, antidepresíva, antibiotiká či antikoncepcia. A tie sa v potravinovom reťazci dostávajú späť v podobe zmutovaných mikroorganizmov spôsobujúcich nárast autoimunitných ochorení. Najhorší je však fakt, že ani pitná voda vôbec nemusí byť zdravotne vyhovujúca. Mýtus o kvalitnej vode z vodovodov od základov vyvracajú súčasné štúdie japonských vedcov z Národného ústavu zdravotníckych vied a Shizuoka Prefectural University. Tí zistili, že prírodné organické látky reagujú, ak sú vystavené chlórovanej vode z vodovodu. Sú jednoznačne preukázanou príčinou rakoviny, ktorú spôsobujú zlúčeniny s názvom MX, čo je skratka pre „Neznámy mutagén“. Skoršie štúdie vedcov vo Fínsku v roku 1997 zistili, že MX je 170-krát viac smrtiaci ako iné známe toxické vedľajšie produkty chlorácie vedúce k poškodeniu štítnej žľazy a rakovinovým nádorom. Z mnohých uvedených okolností vyplýva, že čoskoro to bude práve pitná voda, ktorá sa stane najcennejšou strategickou surovinou. Slovensko patrí medzi krajiny s najlepšou a najkvalitnejšou pitnou vodou na svete. Žitný ostrov obklopený riekou

Dunaj s rozlohou 1900 kilometrov štvorcových ukrýva pod svojím povrchom 10 miliárd kubických metrov kvalitnej pitnej vody. Ide o najväčšie zásoby v strednej Európe. Bude to našou výhodou alebo katastrofou? V tejto súvislosti si treba pripomenúť slová globálneho oligarchu, generálneho riaditeľa Nestlé, najväčšej svetovej potravinárskej spoločnosti, Petra Brabecka-Letmatheho. V dokumente We Feed the World sa Brabeck zdôveril, že príroda nie je „dobrá“, niet dôvodu báť sa GMO potravín, zisky sú nadovšetko, ľudia by mali pracovať viac a že nemajú právo na vodu. V článku pre časopis Foreign Policy vyhlásil: „Voda je nové zlato a niekoľko krajín a ﬁriem sa už na to spolieha.“ Pre The Guardian napísal, že „naša kolektívna pozornosť bola zameraná na vyčerpanie zásoby fosílnych palív, no do značnej miery ignorujeme prostý fakt, že na rade je voda, a to čoskoro. Čo svet potrebuje, je stanovenie jej ceny, ktorá presnejšie ohodnotí našu najvzácnejšiu komoditu“. Voda sa má stať produktom moderného trhu, s ktorým sa bude obchodovať. A obchodovať s ňou by podľa predstáv ľudí ako Brabeck mali veľké, spoločensky zodpovedné korporácie typu Nestlé. V rozhovore pre BigThink Brabeck poznamenal: „Ak sa Nestlé zviditeľnila v problematike v oblasti vody, nebolo to kvôli nejakej ﬁlantropickej myšlienke, ale kvôli tomu, že voda je jedným z najdôležitejších faktorov pre udržateľnosť Nestlé.“ Brabeck, pochopiteľne, nezastupuje len privátne záujmy gigantického koncernu, ale odráža inštitucionálnu ideológiu korporácií ako L’Oréal, Credit Suisse Group, Exxon Mobil, Roche či Nadácie pre Svetové ekonomické fórum (WEF), Rady pre zahraničné vzťahy (CFR), Európskeho okrúhleho stola priemyselníkov (ERT) alebo skupiny európskych korporačných riaditeľov, kde bol všade v čelných pozíciách. Toto myslenie sa napokon projektuje aj do agendy Európskej komisie, ktorá tlačí na privatizáciu vody ako podmienky pre rozvoj fondov v niekoľkých krajinách strednej a východnej Európy závislých od grantov EÚ. Dnes máme na stole novelu zákona o vodách z dielne Ministerstva životného prostredia, ktorá vytvára mnohé otázniky nad tým, kto a ako bude mať záujem okradnúť Slovensko o tú najcennejšiu strategickú surovinu, akú má.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

BILDERBERG 2014 V dánskej metropole v hoteli Marriott sa zišla mocenská elita sveta už na šesťdesiatom stretnutí skupiny Bilderberg. Na zozname pozvaných ﬁgurovalo 134 vyvolencov presvedčených, že majú usmerniť vývoj ľudstva v duchu unipolárneho sveta. Podľa kritikov

diá ako Financial Times, The Economist, Le Monde a RAI news-24 majú za úlohu presadzovať direktívy stanovené na údajne neškodnom diskusnom stretnutí významných predstaviteľov ﬁnančnej, politickej, hospodárskej a mediálnej sféry.

SOROSOVO PRIZNANIE Filantrop a miliardár George Soros/György Schwartz, ktorý ročne investuje stovky miliónov dolárov do rôznych mimovládnych organizácií, v rozhovore pre americkú spravodajskú stanicu CNN priznal svoju zaangažovanosť v ukrajinských záležitostiach. Reagoval na otázku: „Jedna z vecí, ktorú o vás ľudia vedia, je to, že počas revolúcií v roku 1989 ste ﬁnancovali množstvo disidentských a občianskych aktivít vo východnej Európe – v Poľsku, Českej republike. Robíte podobné veci i na Ukrajine?“ Soros na to odpovedal: „Vytvoril

konšpiračných teórií ide len o diskusné a spoločenské stretnutie mocných a bohatých s príležitosťou na politický a ekonomický lobing. Odporcovia elitárskych koncepcií označujú skupinu Bilderberg za manipulátorov spracovanej verejnosti, ktorá z nevedomosti dobrovoľne víta a realizuje ich plány na nastolenie Nového svetového poriadku pod jedinou celosvetovou vládou. Medzi účastníkmi kodanskej seansy nechýbal napríklad predstaviteľ radikálneho krídla amerických neokonzervatívcov Richard Perle, pre ktorého je prezident Barack Obama nečinný pacifista, bývalý riaditeľ CIA David Petraeus, bývalý riaditeľ NSA Keith Alexander a bývalý poradca pre národnú bezpečnosť Thomas Donilon, John Sawers, šéf britskej tajnej služby MI6, alebo britský minister financií George Osborne, zástupcovia NATO, Medzinárodného menového fondu či ropných firiem Shell a BP. Bilderbergovci už vedia, že im verejnosť venuje neželanú pozornosť, preto zverejnili aj oficiálnu agendu kodanskej konferencie. Oficiálne len tak nezáväzne debatovali o novej architektúre Blízkeho východu a Strednej Ázie, Ukrajine, o budúcnosti demokracie a postavení strednej vrstvy v spoločnosti. V skutočnosti sa predovšetkým venovali ukrajinskej kríze, strategickému zbližovaniu Ruska a Číny, rastu euroskepticizmu v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu. Prvoradou úlohou je zadržiavanie ruského vplyvu pomocou NATO a Transatlantického obchodného a investičného partnerstva medzi USA a Európskou úniou. Mé-

som nadáciu ešte skôr, ako bola Ukrajina nezávislá od Ruska. Nadácia funguje od tej doby a zohrala dôležitú úlohu v súčasných udalostiach.“ Iný druh svedectva o dianí na Ukrajine predviedol britský vojnový reportér v diskusnej relácii ukrajinskej verejnoprávnej televízie Prvý kanál. Mark Franchetti, spravodajca týždenníka Sunday Times, sklamal moderátora predstavujúceho ho ako svojho priateľa, ktorého pozná ešte z Iraku a verí jeho úsudku. Moderátor sa pýtal na činnosť ruského oddielu Vostok na východe Ukrajiny. Podľa kyjevskej propagandy ide o príslušníkov ruských špeciálnych síl vyslaných na Ukrajinu s cieľom rozvracať krajinu. Britský spravodajca skonštatoval svoje vlastné dojmy a skúsenosti bez predurčenej manipulácie, typickej pre naše médiá hlavného spravodajského prúdu: „Chlapci, s ktorými som hovoril, sú väčšinou Ukrajinci, buď z Donbasu alebo z jeho blízkosti. Je tam len malé percento ruských dobrovoľ-

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

níkov a hovoril som s nimi. Vlastne ide o ľudí, ktorí nemajú žiadnu vojenskú skúsenosť, sú to bežní ľudia, občania, ktorí vzali zbrane do rúk a sú presvedčení, že chránia svoje domovy – ako oni hovoria – pred fašizmom. Všetci tvrdia, že po udalostiach v Odese, bombardovaní Slovianska nemôžu nájsť spoločnú reč s vládou v Kyjeve.“ Okrem toho dodal, že reči o teroristoch sú nepravdivé a bojovníci na východe Ukrajiny sú civilisti bez vojenských skúseností. Podľa ukrajinského experta v štúdiu britský spravodajca podľahol perfektnej špeciálnej operácii ruských bezpečnostných služieb s cieľom ovplyvniť západného novinára, aby šíril ich verziu do Európy. Britský novinár sa ohradil, že hovorí iba to, čo videl a nebude skreslene interpretovať fakty. Zopakoval, že nevidel nijakých príslušníkov ruských špeciálnych jednotiek z Čečenska, o ktorých sa toľko hovorí. Pritom britský novinár Mark Franchetti nepatrí k promoskovským propagandistom. O Rusku napísal niekoľko kritických článkov a tvrdí, že Moskva hrá svoje geopolitické hry a bojovníkov z východu Ukrajiny hodí cez palubu.

MILIARDY NA ZVRHNUTIE PUTINA Republikáni v americkom Kongrese navrhli zákon o sponzorovaní aktivít v Ruskej federácii. Jeho názov znie O predchádzaní agresie zo strany Ruska. Analytici navrhujú jeho reálny názov O aktuálnych úlohách na zvrhnutie Vladimira Putina. V sponzorovaní ide o čiastku vo výške osem a pol miliardy amerických dolárov. Konkrétne pôjde o podporu médií, poskytovanie najrôznejších grantov, odborné školenia, úhrady služobných ciest a pobytov. Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon zjednodušujúci postih neziskových organizácií, ktoré ﬁnancujú svoje aktivity zo zahraničných grantov. Novela zákona o zahraničných agentoch stanovuje, že toto označenie môžu dostať organizácie, ktoré určí ministerstvo spravodlivosti. Zákon o zahraničných agentoch platí v Rusku už dva roky, ale Kremeľ nie je spokojný s jeho uplatňovaním. Doterajšia právna úprava predpokladala, že neziskové organizácie ﬁnancované z cudziny sa prihlásia samy. Po zaradení majú byť vystavené prísnejšiemu dohľadu štátnych kontrolórov a sú povinné používať označenie zahraničný agent. Zoznam zahraničných agentov je však prakticky prázdny. Preto ruský parlament schválil novelu, podľa ktorej môže ministerstvo vnútra rozhodnúť o zaradení do zoznamu. Organizácie, ktoré sa samy neprihlásili ako zahraničný agent, dostanú na-

vyše poriadnu pokutu, ale majú právo zažalovať rozhodnutie ministerstva. Lev Ponomariov, vodca ruského hnutia Za ľudské práva, v rozhovore pre agentúru Interfax predpovedal, že väčšina ruských neziskových organizácií sa radšej rozpustí sama dobrovoľne.

NEMECKÁ HRA NA DEMOKRACIU Nemecká prokuratúra vyšetruje prípad monitorovania mobilného telefónu spolkovej kancelárky Angely Merkelovej americkou Národnou bezpečnostnou agentúrou (NSA). Najvyšší štátny zástupca Harald Range má podozrenie, že išlo o špionáž a vyšetrovanie vedie proti neznámemu páchateľovi. Vďaka odhaleniu bývalého analytika NSA Edwarda Snowdena vyšli najavo informácie o sledovaní mobilného telefónu Merkelovej. Podľa jeho svedectiev NSA monitorovala súkromný telefón kancelárky niekoľko rokov a predtým sledovala aj jej predchodcu Gerharda Schrödera. Spojené štáty sledovanie Merkelovej oﬁciálne nepriznali, iba oznámili, že v budúcnosti nebudú kancelárku sledovať. Snowden zverejnením dokumentov NSA ukázal, že americká tajná služba sledovala elektronickú komunikáciu státisícov ľudí po celom svete. Najvyšší štátny zástupca Harald Range zatiaľ nemieni otvoriť žiadne vyšetrovanie pre masové sledovanie nemeckých občanov. Nevylúčil však, že to urobí, ak sa v prípade objavia nové informácie. Organizácie na ochranu ľudských práv kritizovali nemeckú prokuratúru, že v afére NSA nevzniesla žiadne obvinenie. Podľa nich takýto prístup znamená, že Nemecko nechráni ústavné práva svojich občanov.

BLAIROVE A BUSHOVE KLAMSTVÁ Británia schválila zverejnenie časti dôvernej konverzácie medzi bývalým britským premiérom To-

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

nym Blairom a niekdajším americkým prezidentom Georgeom Bushom Jr. Pôjde o záznamy súkromných rozhovorov, ktoré predchádzali invázii do Iraku v roku 2003. Na žiadosť britskej vlády zostane časť rozhovorov aj naďalej utajená. Briti vyšetrujú záležitosť pre podozrenie, že bývalý premiér Blair sľúbil Bushovi podporu vojenskej akcie ešte skôr, ako vojenskú operáciu schválil britský parlament a zaujalo stanovisko medzinárodné spoločenstvo. Kedy presne bude správa zverejnená, zostáva aj naďalej nejasné. Na vojne v Iraku sa v rokoch 2003 až 2009 zúčastnilo asi 45 000 britských vojakov a 179 z nich

je pravdepodobne najchudobnejším prezidentom na svete, pretože takmer 90 percent svojich príjmov dáva organizáciám, ktoré poskytujú bývanie chudobným. Bývalý vodca marxistickej Tupamaros, hlavnej povstaleckej skupiny v krajine, strávil 13 rokov vo väzení v čase vojenskej diktatúry v Uruguaji, ktorá vládla v rokoch 1973 až 1985. V novembri 2009 ho 53 percent voličov zvolilo za prezidenta. Sám seba označuje za skromného vidiečana a s novinármi sa stretáva na malej farme pri metropole Montevideo. José Mujica objasňuje svoj pohľad na spoločnosť poznaním z gréckej filozofie: „Znovu som si prečítal Platóna a hľadal v ňom návod na to, čo sa deje, pretože nič nie je úplne nové.“ Pripomína varovanie, ktoré predniesol vlani pred Valným zhromaždením OSN: „Politika, ktorá by mala vládnuť ľudským vzťahom, podľahla ekonomike a stala sa iba správcom toho, čo nekontroluje finančný systém.“ Americký časopis Foreign Policy zaradil Mujicu medzi najväčších svetových mysliteľov roku 2013. O sebe a Uruguaji hovorí: „My sme republikánskym hlasom sveta.“ Naznačuje tým, že budúcnosťou je kombinácia politiky, etiky a čestnosti v záujme všeobecného blaha.

PRIESKUM ANTISEMITIZMU prišlo o život. Invázia rozdelila Britániu a vyvolala v krajine mnohé demonštrácie. Niekoľko ministrov na protest proti invázii do Iraku odstúpilo. Bývalý britský premiér niekoľkokrát vypovedal pred vyšetrovacou komisiou. Vojnu jednoznačne obhajoval a zdôrazňoval, že by ani v minulosti nekonal inak, napriek tomu, že sa v Iraku nenašli zbrane hromadného ničenia označované za hlavný dôvod invázie. Poprel, že by už na stretnutí s bývalým americkým prezidentom G. Bushom v apríli 2002 v Crawforde sľúbil Američanom podporu vojenskej akcie. Kritici tvrdia, že Bush rozhodol o vojne oveľa skôr, ako sa dostali diplomatické rokovania v OSN o Iraku do slepej uličky, pričom ho Tony Blair podporoval bez ohľadu na výsledok týchto rokovaní.

NEKONVEČNÝ PREZIDENT Uruguajského prezidenta Josého Mujicu označujú médiá za najneuveriteľnejšieho politika alebo najlepšieho vodcu na svete. Navrhujú ho na budúcu Nobelovu cenu za mier. Sedemdesiatosemročný Mujica

Celosvetový prieskum Ligy proti hanobeniu (ADL) ukazuje, že antisemitský postoj zrejme zastáva štvrtina populácie. Hlavným cieľom americkej organizácie, založenej v roku 1913, je boj proti antisemitizmu. Najnovšie výsledky získala oslovením viac ako 50 000 osôb v 102 krajinách sveta. Podľa prieskumu iba 54 percent respondentov vie o holokauste. Dvaja z troch opýtaných o tom buď nikdy nepočuli, alebo neveria, že k holokaustu došlo. Kritériom pre identifikáciu antisemitizmu bol zoznam rôznych mýtov o židoch a ich správaní. Ukazovateľom bolo percento opýtaných, ktorí označili viac ako polovicu výrokov za pravdepodobne pravdivé. Antisemitizmus je definovaný ako nepriateľstvo alebo diskriminácia voči židom ako náboženskej či etnickej skupine. Riaditeľ ADL Abraham Foxman v súvislosti s výskumom uviedol: „Môžeme teraz identifikovať kritické miesta, krajiny a regióny sveta, kde nenávisť k židom jednoducho neexistuje.“ Z prieskumu ADL vyplýva, že menšie percento osôb s antisemitským postojom vykazujú anglicky hovoriace štáty a krajiny s protestantským vyznaním. Na rebríčku antisemitizmu sú zoradené krajiny od najme-

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

nej protižidovských (Laos s 0,2 percenta) až po štáty s najviac protižidovským postojom (Západný breh Jordánu a palestínske pásmo Gazy s 93 percentami). ADL Global Index – antisemitizmus podľa regiónov: • Severná Afrika a Blízky východ: 74 percent • Východná Európa: 34 percent • Západná Európa: 24 percent • Subsaharská Afrika: 23 percent • Ázia: 22 percent • Americký kontinent: 19 percent • Oceánia: 14 percent

cestou, ktorou sa imigranti z tretích krajín dostávajú do EÚ, nie sú pozemná alebo námorná trasa, ale medzinárodné letiská. Väčšina z tých, ktorí teraz žijú v EÚ ilegálne, pôvodne prišla s platnými dokladmi a vízami, ktorých platnosť už vypršala. Po úspechu protiimigračných politických strán v nedávnych voľbách do Európskeho parlamentu, najmä vo Francúzsku a Británii, možno očakávať, že vlády členských štátov EÚ budú postupovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu razantnejšie ako doteraz.

HROZBA NELEGÁLNEJ IMIGRÁCIE

PREZIDENTKA MARINE LE PENOVÁ?

Európska agentúra Frontex, ktorá koordinuje ochranu vonkajších hraníc Európskej únie, uviedla, že v posledných mesiacoch tohto roka výrazne stúpol počet imigrantov, ktorí nelegálne prichádzajú do Európy. Od začiatku roka ide o približne 60-tisíc utečencov. Doterajší počet utečencov prevyšuje nielen vlaňajšie počty, ale aj ukazovatele za rovnaké obdobie v roku 2011, keď v dôsledku takzvanej Arabskej jari napokon za celý rok prišlo do Európy okolo 140 000 nelegálnych imigrantov. Frontex eviduje osem hlavných pozemných a námorných ciest prisťahovalcov. Najviac ich prichádza zo severnej Afriky do Talianska, kde ich už od začiatku roka zaregistrovali takmer 40-tisíc. Taliansky minister vnútra Angelino Alfano vyhlásil, že je to rovnaký počet ako za celý minulý rok, keď ich k talianskym brehom priplávalo 43-tisíc. Najmenej tretinu doterajších tohtoročných imigrantov predstavujú Sýrčania, ktorí utekajú pred občianskou vojnou v krajine. Väčší počet ilegálnych utečencov pochádza tiež z Afganistanu a z Eritrey. Cestovali hlavne cez Líbyu. Vo francúzskom Calais, kde úrady zrušili niekoľko táborov nelegálnych prisťahovalcov, boli obyvatelia z regiónov od západnej Afriky až po Bangladéš. Mnohí ľudia pochádzali z Iránu a Pakistanu. Chceli väčšinou nelegálne prejsť do Británie. Predovšetkým Taliansko ráta s ďalším masívnym prílivom utečencov i v nasledujúcom období, hlavne na ostrovy Lampedusa a Sicília. Angelino Alfano varuje: „Počet imigrantov ešte výrazne porastie, čo možno vysvetliť ako dôsledok nestability v Líbyi.“ Podľa BBC v Líbyi čaká na plavbu na lodiach a pltiach do Európy mnoho utečencov z rôznych krajín. Niektoré odhady hovoria až o 300 000 utečencoch. Agentúra Frontex zdôraznila, že hlavnou

Víťazstvo francúzskeho Národného frontu (FN) v eurovoľbách a zmätok v radoch hlavných dvoch strán vo Francúzsku vyvoláva otázku, či sa môže šéfka FN Marine Le Penová stať budúcou prezidentkou. Analytici nevylučujú, že Le Penová by po voľbách v roku 2017 mohla vstúpiť do prezidentského Elyzejského

paláca. Voľby do Európskeho parlamentu poznamenalo rozčarovanie voličov z EÚ a politických inštitúcií vo Francúzsku. Právnička Marine Le Penová od prevzatia kontroly nad otcovou stranou v roku 2011 krok za krokom zmenila imidž FN s cieľom urobiť z neho vládnu stranu. Politička, ktorá ešte v roku 2010 čelila obvineniu z rasovej nenávisti za prirovnanie modliacich sa moslimov v uliciach k nacistickej okupácii Francúzska, zatlačila do pozadia staré osobnosti strany a trestala prejavy rasizmu vo vlastných radoch. FN získal novou stratégiou priazeň celej novej generácie prívržencov. NF podporilo v eurovoľbách najmenej 30 percent voličov mladších ako 35 rokov a medzi nezamestnanými 37 percent. (ľh)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > PREDČASNÝ NÁREK EUROCENTRALISTOV

Ľubomír Huďo

PREDČASNÝ NÁREK EUROCENTRALISTOV 10

VOĽBY DO EURÓPSKEHO PARLAMENTU UKÁZALI, ŽE K AVIZOVANÉMU POLITICKÉMU ZLOMU NEDOŠLO, ALE TIEŽ NAZNAČILI, ŽE EURÓPANIA V JEDNOTLIVÝCH KRAJINÁCH HĽADAJÚ ALTERNATÍVU K BRUSELSKÝM VÍZIÁM A VO VÄČŠEJ MIERE STRÁCAJÚ DÔVERU K NÁRODNÝM POLITICKÝM ELITÁM, VERNÝM INŠTRUKCIÁM EURÓPSKEJ KOMISIE (EK) A EURÓPSKEJ RADY (INŠTITÚCIA EÚ ZLOŽENÁ Z PREZIDENTOV A PREMIÉROV ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, Z PREDSEDU EURÓPSKEJ RADY A PREDSEDU EURÓPSKEJ KOMISIE).

va protichodné tábory naliehajú na Európanov, aby uverili ich tvrdeniam, výzvam a koncepciám o ďalšom smerovaní nášho starého dobrého kontinentu. Jeden tábor predstavujú eurofederalisti, proeurópski centralisti, stúpenci ďalšieho upevňovania európskej integrácie a rojkovia o Spojených štátoch európskych. Na druhej strane barikády sú sformované šíky euroskeptikov, kritikov eura, naci-

onalistických a protiimigračných strán, krajnej pravice, neonacistov, antiglobalistickej ľavice. Jedni i druhí sú presvedčení, že to s Európou a Európanmi myslia dobre a obviňujú druhý tábor, že je hrozbou pre napredovanie, prosperitu a slobodu 500 miliónov obyvateľov.

SNAHA O VIAC EURÓPY Eurofederalisti a eurocentralisti argumentujú

PREDČASNÝ NÁREK EUROCENTRALISTOV > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

v duchu výroku predsedu EK J. M. Barrosa: „Problémom Európy nie je to, že jej je všade plno, ale naopak, je jej priveľmi málo.“ Euroskeptikov a eurokritikov charakterizujú heslá z kampane francúzskeho Národného frontu – Nechceme žiadny ďalší federalizmus a Už nie Európu. Kritizujú odtrhnutosť eurobyrokratov od reality a od národných záujmov rôznych štátov. Zároveň poukazujú na vytváranie vlastnej ulity so snahou diktovať spoločné pravidlá pre všetky členské krajiny Únie. Eurocentralisti majú veľký ekonomický potenciál, spriaznené vlády v jednotlivých členských krajinách, veľké zdroje na integračnú propagandu a drvivú väčšinu médií na svojej strane. Sami seba prezentujú ako jediný správny smer európskej budúcnosti a druhej strane rozdávajú označenia ako extrémisti, populisti, neonacisti, blázni, protieurópske živly. Bruselskú agendu z centrály dopĺňajú vládne kampane v členských krajinách Európskej únie. Ich spoločným prvkom je účelová dehonestácia kritikov bruselského centralizmu a byrokratizmu, ktorých vykresľujú ako nepriateľov Európy a nacionalistických obmedzencov uviaznutých v minulých storočiach. Trendom je integrácia, federalizácia, globalizácia s americkými obchodnými záujmami a vytváranie akejsi európskej identity podľa stanovených kampaní a rezolúcií. Všetko ostatné je populizmus, nacionalizmus, rasizmus a slepá ulička európskeho vývoja. Euroskeptici poukazujú na neudržateľnosť politiky ďalšieho rozširovania členstva v EÚ, neschopnosť riešiť imigračnú politiku, nesprávne rozhodnutia so zavádzaním eura, vytváranie rozdielov medzi juhom a severom Európy, podliehanie americkým geostrategickým záujmom a ignorovanie špecifík národných ekonomík spolu s vnucovaním hodnôt v oblasti spoločenského života, ktoré odporujú tradíciám a presvedčeniu väčšiny obyvateľstva. To všetko sa podpísalo na mimoriadnom volebnom úspechu francúzskeho Národného frontu (NF) Marine Le Penovej a britskej Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigela Farragea vo voľbách do Európskeho parlamentu, i keď práve tieto politické subjekty nedokážu vzájomne spolupracovať. To, pochopiteľne, teší druhú stranu

a upevňuje jej pozície. Európsky parlament pred voľbami nič neponechal na náhodu a aktívne vstúpil do internetových diskusií, aby odporcovia eurocentralizmu nepresvedčili kritické množstvo voličov a nezvrátili už teraz smerovanie, či vôbec existenciu Únie. „Eurotrolovia“ (platení diskutéri na internetových fórach) dostali od Europarlamentu 2,5 milióna eur, aby prečesávali debaty euroskeptikov na webových stránkach. Britské noviny Daily Telegraph odhalili pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2014 dôverný dokument. Podľa dokumentu „inštitucionálni diskutéri musia mať schopnosť monitorovať konverzáciu verejnosti priamo v reálnom čase, priamo v teréne, aby porozumeli tematickým trendom a mali schopnosť rýchlo reagovať relevantným spôsobom, zapojili sa a ovplyvnili konverzáciu, napr. poskytnutím faktov a čísel na rozbitie mýtov“. Eurobyrokrati si uvedomujú, aké nálady panujú na verejnosti, a preto sa v dokumente ďalej v Barrosovom duchu uvádza: „Súčasná ekonomická a ﬁnančná kríza spolu s vysokou mierou nezamestnanosti, najmä medzi mladými ľuďmi, vedie k oslabeniu dôvery v európske inštitúcie medzi občanmi. Imidž EÚ trpí, a preto, aby sme zmenili vnímanie, že Európa je ten problém, potrebujeme obhájiť, že odpoveďou na existujúce problémy je viac, nie menej Európy.“ Taktika vyšla a voľby potvrdili, že väčšina Európanov zatiaľ netúži po radikálnej zmene bruselského kurzu k Spojeným štátom európskym.

NOVÉ PRÁVOMOCI Tohtoročné voľby do Európskeho parlamentu boli predsa len odlišné od predchádzajúcich kvôli novým právomociam, ktoré vyplývajú pre Europarlament z Lisabonskej zmluvy, a preto ich sprevádzalo aj heslo Tentoraz je to iné. Obavy eurofederalistov a eurocentralistov vyplývali zo vzrastajúcej možnosti euroskeptikov rozložiť úniový integračný projekt zvnútra väčším vplyvom na činnosť EK a Európskej rady. Zostava nového Europarlamentu totiž po prvýkrát určí, kto povedie EK, ktorá navrhuje legislatívu s vplyvom na každodenný život Európanov a dohliada na jej uplatňovanie v praxi. Podľa nových pravidiel premiéri a prezidenti členských krajín,

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > PREDČASNÝ NÁREK EUROCENTRALISTOV

ktorí rozhodujú o predsedovi EK, to teraz musia urobiť s prihliadnutím na výsledok volieb do Europarlamentu. Osoba navrhnutá na čelo EK bude potrebovať hlasy polovice všetkých nových europoslancov, a tu môžu nové strany ukázať svoju silu. V átriu budovy Európskeho parlamentu je v rôznych jazykoch vyvesené heslo Uplatni svoju moc: zvoľ tých, ktorí budú vládnuť Európe. Vládnuť budú tí, ktorí vládli aj doteraz, pretože nespokojnosť s ich konaním nie je až taká výrazná, aby ich odstavila od riadiacich pozícií a ovplyvňovania všetkého od poľnohospodárstva po justíciu. Eurocentralisti burcovali všetkými možnými prostriedkami, ktorými bezkonkurenčne disponujú, pred netradičnou voľbou neštandardných strán a vopred nariekali nad osudom Európy v pazúroch protieurópskych extrémistov. Predčasný nárek sa im vyplatil a hoci zaznamenali nárast nespokojných Európanov bez ohľadu na znevažovanie ich voľby, integračná karavána ide ďalej. Najsilnejšou frakciou v novom parlamente zostávajú tak ako predtým ľudovci (28 % hlasov) a sociálni demokrati (takmer 26 %), ďaleko za nimi liberáli (takmer 10 %) a zelení (takmer 8 %). Teda takzvané štandardné strany, ktoré tak ako vždy podporujú a poslušne vykonávajú vytýčenú líniu bruselskej Eurokomisie. Katastroﬁcké scenáre, že euroskeptici a antieurópske sily získajú 22 až 27 percent, sa nepotvrdili. Zo 751 europoslancov bude čiernymi ovcami, teda neposlušnými budovateľmi Spojených štátov európskych, asi 130. Potrebujú vytvoriť účinné frakcie, pričom podmienkou vytvorenia je 25 poslancov zo siedmich členských krajín. A to je neuralgický bod tábora euroskeptikov – roztrieštenosť názorov a predstáv.

ROZTRIEŠTENÉ SILY Nespokojenci so súčasným ekonomicko-politickým stavom Európy a jej riadením bruselskými štruktúrami majú často od seba veľmi ďaleko. Pre britskú UKIP je neprijateľný francúzsky NF a pre NF je nepredstaviteľná spolupráca s maďarským Jobbikom alebo gréckym Zlatým úsvitom. Rakúski slobodní (FP ) majú iné predstavy ako Alternatíva pre Nemecko (AfD). Do

euroskeptického tábora patria Praví Fíni a švédski demokrati s protiimigračným programom, ale i nacionalistický Flámsky záujem alebo španielske hnutie Podemos, ktoré zakladali aktivisti proti Novému svetovému poriadku spriaznení s hnutím Okupuj Wall Street. Rozdeľuje ich stupeň radikálnosti a zameranie na problémy od sociálnej nespokojnosti, nezamestnanosti cez vplyv eura až po antiimigračný postoj a požiadavky na reformu alebo priamo zrušenie EÚ. Euroskeptické a ultrapravicové strany majú stúpajúcu popularitu v štátoch, ktoré sú tradične kritické voči EÚ ako Británia alebo najviac postihnuté ﬁnančnou krízou ako Grécko, ale aj tam, kde doteraz panovala vernosť ideálom spoločnej Európy, ako napríklad vo Fínsku. Vzhľadom na viaceré protichodné postoje je nízka pravdepodobnosť ich spoločného efektívneho vytvárania alternatívy voči politike presadzovanej tradičnými stranami a bruselskou centrálou. Situáciu vystihol nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung: „V Európskom parlamente bude tak ako doteraz vládnuť neformálna veľká koalícia, ktorá zabezpečuje väčšinu a zastupuje európsky mainstream. Miera pobúrenia proti tradičným stranám je však alarmujúca.“ Na mieru pobúrenia budú tradičné strany reagovať takticky, aby neprišli o svoje pozície, a zároveň pred voličmi prejavili záujem, že chcú riešiť problémy, za ktoré vlastne môžu, alebo ich ignorovali. Hlavne, aby všetko zostalo pri starom a centralizovaná Európa pokračovala tak, ako si to naplánovali už v 50. rokoch vraj neškodne diskutujúci pohlavári v skupine Bilderberg. Pravdepodobný vývoj v Európskom parlamente odhadla predvolebná štúdia Deutsche Bank: „Aj pri extrémnom predpoklade, že euroskeptické strany zmobilizujú veľkú časť svojich potenciálnych voličov a všeobecná volebná účasť bude malá, akcieschopná euroskeptická väčšina nie je reálna.“ A náš slovenský vklad do posilnenia euroskeptických síl? Odpoveď nám posiela Sean Hanley, odborník na strednú Európu z University College London (UCL): „V Českej republike a na Slovensku bola účasť taká malá, že by bolo možné spochybniť demokratickú legitimitu zvolených europoslancov.“

THAJSKÝ POKUS O DIKTATÚRU MENŠINY > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Alexandra Demetrianová

THAJSKÝ POKUS

O DIKTATÚRU MENŠINY POSLEDNÉ ROKY OTRIASA THAJSKOM TURBULENTNÁ POLITICKÁ KRÍZA, KTORÁ KONCOM MÁJA VYVRCHOLILA VOJENSKÝM PREVRATOM. IDE O DRUHÝ PUČ ZA MENEJ AKO DESAŤROČIE A V MODERNEJ HISTÓRII KRAJINY 20. POKUS O PREVRAT.

odivné manželstvo parlamentných vlád a vplyvnej armády však teraz škrípe viac ako inokedy. Thajsko si vyslúžilo nevídanú kritiku zo zahraničia a junta generálov, ktorá zvrhla vládu Jinglak Šinavatrovej, sa vydala na cestu vojenskej diktatúry. Nové voľby nevyhlási, kým neschváli reformy, čo môže trvať aj 15 mesiacov. Situácii predchádzali masové demonštrácie a okupácia metropoly, tzv. „Bangkok Shutdown“, posledného pol roka sa tisíce Thajčanov snažili zosadiť vládu premiérky Jinglak Šinavatrovej. Aj keď je strana Phuea Thai populárna na chudobnom severe a vidieku, medzi Bangkočanmi a elitami vytvára trpkú príchuť. Nepriateľom č. 1 je brat Jinglak Šinavatrovej – Thaksin, ktorého v roku 2006 armáda zvrhla pre rozsiahlu korupciu. Dnes žije v exile a nik nepochybuje, že odtiaľ riadi politiku prostredníctvom sestry a svojich verných. Jeho kritici sa búrili proti korupcii a populizmu, ktorým si Šinavatrovci získavajú nižšie vrstvy a vidiek. Ryžová schéma kabinetu premiérky Jinglak, ktorá sľúbila farmárom nereálne vysoké ceny za úrodu, bola katastrofou. Thajskú ryžu predražila a vyradila z pozície svetovej jednotky. Pokusy schváliť absolútnu amnestiu pre aktérov politickej krízy od roku 2006, a teda aj pre expremiéra Thaksina, či dosadzovanie favoritov Phuea Thai na kľúčové pozície priliali olej do ohňa. Priepasť medzi „červenými“ prívržencami vlády

a „žltými“ masami odporcov v uliciach sa ešte viac prehĺbila a napätie vyústilo do vzájomných násilných útokov. Podľa Human Rights Watch za šesť mesiacov zahynulo takmer 30 ľudí a ďalších vyše 800 sa zranilo pri zrážkach, prestrelkách či bombových útokoch. Polícia, predĺžená ruka vlády, nezasahovala a armáda vyčkávala.

AKÝKOĽVEK PROTEST JE ZLOČIN Od novembra 2013 postupne nastala patová situácia. Vláda Jinglak Šinavatrovej odmietala výzvy na odstúpenie a podľa ústavy mohla ponúknuť len nové voľby. Tie však neboli pre lídrov demonštrácií riešením, pretože strana Phuea Thai má dosť podpory, aby sa opäť dostala k moci. Premiérku nakoniec zosadil ústavný súd, čo analytici nazvali „justičným prevratom“. Armáda využila vákuum moci a bleskovo vyhlásila stanné právo. Zaviedla nočný zákaz vychádzania a z kasární vyšli vojaci i ozbrojené hummery. „Toto nie je vojenský prevrat. Stanné právo sme vyhlásili, aby sme opäť nastolili mier a stabilitu. Nemá to nič s vládou, pretože tá funguje ako predtým,“ uisťoval hovorca armády plukovník Winthai Suvari. Junta si pozvala vládny kabinet i lídrov protestov na „rokovania“, a keď už všetci sedeli v armádnych barakoch, žiadna debata sa nekonala. Generál Prayuth Chan-ocha prevzal moc a junta sa zmocnila televízneho vysielania. Ďalšia na rade

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > THAJSKÝ POKUS O DIKTATÚRU MENŠINY

bola tlač, online redakcie, novinári, akademici či aktivisti – junta si predvolala takmer 400 ľudí. „Boli by sme radi, keby to brali skôr ako relaxačný pobyt, počas ktorého sa môžu zamyslieť nad svojimi názormi a budúcnosťou národa,“ bez ostychu vyhlásili generáli o zadržiavaní bez podozrenia, obvinenia či procesu. Stanné právo totiž dáva právomoc obmedziť ústavné práva občanov a nedostavenie sa na pozvánku armády môže vyústiť do vojenského procesu a väzenia. V Thajsku je takáto vojenská diktatúra už len ozvenou z minulosti. Viacerí si zaspomínali na Čierny máj 1992, keď armáda tvrdo zakročila proti študentom kritickým voči vojenskému prevratu. Alebo aj október 1976, keď radikálna pravica a rojalistické armádne zložky zmasakrovali desiatky študentov na univerzite Thammasat. Kritika voči ďalšiemu armádnemu zásahu do politiky prišla aj po májovom prevrate. Do ulíc vyšli ledva tisíce odporcov puču a junty. Armáda ich odpratala a mnohých odvliekli „tajní“ v civile. Junta sa zameriava najmä na progresívnych liberálov. O tom, čo sa na koberčeku u armády deje, hovoril po prepustení novinár a aktivista Pravit Rojanapruk: „Bolo nás tam viac a správali sa k nám veľmi zdvorilo, výborne sa o nás starali. Ľudia z junty sa s nami rozprávali, akoby sa nám snažili dostať pod kožu. Nik nám nepovedal, ako dlho tam budeme, kam nás odvážajú. Zobrali nám telefóny, odpočúvali telefonáty von. Ja som prišiel s právnikom a ľuďmi z Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, no oddelili nás.“ Juntu zaujímali názory na politickú krízu, dianie v krajine, ale najmä na monarchiu. „Vypytovali sa na rôznych ľudí, ich osobné detaily, profesionálne pôsobenie, politické názory. Dobre sa pripravili a presne vedeli, aké informácie hľadajú.“ Po tejto previerke väčšinu ľudí armáda prepustí s prísľubom a podpisom, že sa osoba vzdáva politických aktivít či verejnej kritiky puču. Nepoučiteľných obvinia z urážky monarchie drakonickým zákonom lèse-majesté, známym ako 112. Deﬁnovaný je tak limitovane, že sa v posledných rokoch intenzívne zneužíva ako nástroj na politickú represiu. Hrozí zaň až 15 rokov väzenia. Radí sa medzi „hrozby pre národnú bezpečnosť“, a tak aj obyčajný „lajk“ na sociál-

nych sieťach či „zdieľanie“ nevhodného obsahu je postihnuteľné. V atmosfére zastrašovania prišli viacerí s inovatívnymi spôsobmi, ako demonštrovať – tiché protesty v skupinkách menej ako piatich ľudí, ktorí čítajú knihy o politickej a občianskej slobode, ale aj Orwellov 1984 či kontroverzné tri vztýčené prsty symbolizujúce slobodu, rovnosť, bratstvo. Junta neváhala a aj za tento symbol hrozí zadržanie. Vysokoškolskí študenti onedlho prišli s ešte nevinnejším protestom – rozdávali sendviče. Aj to junta zakázala a viacerých zatkla.

POPULIZMUS A TOTALITA „ŠŤASTIA“ Aj napriek opozícii voči vojenskému prevratu má NCPO, Národný výbor mieru a poriadku, ako junta svoju vládu nazvala, vraj podporu väčšiny Thajčanov. Odvoláva sa na prieskum Suan Dusit univerzity Ratchabhat, podľa ktorého konanie NCPO až 93 percent ľudí urobilo „šťastnými“. Generáli sa chytili zbabranej ryžovej schémy a 800-tisíc pestovateľom ryže vyplatili do konca júna takmer 3 milióny dolárov, ktoré im Šinavatrovej platforma sľúbila. Nato NCPO zmrazil cenu plynu a vyzval výrobcov spotrebiteľských produktov, aby spravili to isté. To sa však až veľmi podobá na populizmus zosadených Šinavatrovcov, zhodujú sa analytici. Inštitucionálne reformy, týkajúce sa priamo politickej krízy, zostávajú nekonkrétne. „Musíme vyriešiť veľa problémov – administratívu, rozpočet, korupciu, a nakoniec aj demokraciu, voľby,“ vyhlásil thajský líder Prayuth Chan-ocha. „Parlamentná diktatúra musí byť odstránená. Má totiž na svedomí konﬂikt a nešťastie thajského národa.“ Preto generáli spustili PR ofenzívu v snahe „navrátiť šťastie“ Thajčanom. Zákaz vychádzania zrušili tesne pred svetovým pohárom vo futbale a všetky zápasy vysielajú v thajskej televízii. Junta organizuje komunitné akcie, kde si bývalí nepriatelia môžu zahrať tímové hry a zblížiť sa. Po celej krajine sa otvárajú centrá zmierenia, kde sa armáda dáva do pozície mediátora medzi „červenými“ a „žltými“ politickými tábormi. Viacerí sú voči tomuto „režimu šťastia“ skeptickí. Búri sa najmä severovýchod, bašta Thaksinových prívržencov. Vodca červených v meste Udon Thani Kwanchai Praipana najskôr s vlád-

THAJSKÝ POKUS O DIKTATÚRU MENŠINY > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

nym NCPO spolupracoval na zmierovaní, no čoskoro vyhlásil, že tento systém sa zameriava len na jeden politický tábor a chce ho naprávať. „Vidia nás červených ako nepriateľov, tak aké zmierovanie? Ľudia to dokážu vycítiť. Je to časovaná bomba,“ dodal Kwanchai. Viacerí analytici mu dávajú za pravdu. Prayuth sa vraj snaží dostať červených pod kontrolu a ukončiť tak „diktatúru väčšiny“ – ako si želali žltí protestujúci v Bangkoku. Akademici krútia hlavami, pretože armáda problém skôr obchádza. Konﬂikt červených a žltých – Thaksinovcov a ich odporcov – je totiž spoločenský. Priepasť medzi dobre zabezpečenými mešťanmi v Bangkoku a chudobným vidiekom, ktorý drie na ryžových poliach a v továrňach, je obrovská. Thaksinov populizmus zabral aj preto, lebo si desaťročia ignorované masy obyčajných ľudí niekto všimol. Na protivládnych protestoch v Bangkoku často zaznievalo, že vidiečania nie sú dostatočne vzdelaní, aby chápali demokraciu. Vládny NCPO našiel riešenie – posilniť nacionalizmus, výučbu občianskych povinností, morálky a najmä úcty k monarchii. Zdá sa, že zatiaľ ide skôr o diktát ako pragmatické reformy. Politický bloger a komentátor Saksith Saiyasombuth dodáva: „Všetko závisí od toho, ako ďaleko zájde junta voči svojim odporcom. Najmä v ére internetu a sociálnych sietí nemajú tradičné metódy thajskej armády šancu byť také efektívne ako v minulosti. Čím dlhšie bude junta obmedzovať slobodu prejavu a politické zhromaždenia, tým menej legitímna bude vojenská diktatúra.“

KTO JE PRAYUTH A ČO JE ZA PREVRATOM? Vojenská junta, ani mocná armáda nie sú v tejto politickej kríze také nestranné, ako sa prezentujú. Prayuth Chan-ocha si vybudoval kariéru v kráľovskej garde a podľa mnohých má blízko ku kráľovnej Sirikit. Šesťdesiatročný generál sa tiež netají tým, že je antithaksinovec a ultrarojalista. To vysvetľuje, prečo si junta berie na mušku kritických liberálov a kritikov zákona lèse-majesté. Skupine profesorov práva z Fakulty práva na univerzite Thammasat Nitirat, ktorá tlačí na reformu zákona 112, Prayuth viackrát odkázal, aby z Thajska radšej odišli. Teraz, keď má moc,

postavil pred vojenský súd lídra Nitirat profesora Worajeta Pakeerata. Rovnaký osud vraj stihne kohokoľvek, kto sa opováži kritizovať monarchiu a kráľovskú rodinu. Junta sa zameriava aj na Thajčanov žijúcich v zahraničí a thajským ambasádam nariaďuje monitorovať ich aktivity, názory či zabezpečiť ich návrat domov – na proces a prevýchovu. Pripomína to skôr Severnú Kóreu ako Thajsko. Májový puč hral generálovi Prayuthovi do karát – jeho kariéra ako šéfa thajskej armády sa pomaly končí, v septembri sa budú najvyššie posty v armáde meniť. Podľa bangkockého analytika, ktorý si želal zostať v anonymite, sú však za prevratom oveľa mocnejšie šedé eminencie z Privy Council (Tajná rada) – výboru kráľových poradcov. Jeho prezidentom je dlhoročná pravá ruka kráľa Pchúmipchóna Adundéta (Rámu IX.) generál Prem Tinsulanonda. Nikdy sa netajil tým, že nemá Thaksina Šinavatru, ani jeho spôsob politiky v láske. Premovi a rojalistom vôbec prekážal Thaksinov kult osobnosti, ktorý presahoval medze korektné voči najvyššiemu v krajine – zbožňovanému kráľovi. Podľa politických väzňov Thajska a niektorých analytikov stál Prem Tinsulanonda za prevratom proti Thaksinovej vláde v roku 2006 a Privy Council má pod jeho vedením veľmi blízko k vplyvnej armáde. „Hlas kráľa“, ako sa Prem často nazýva, má predstavy o thajskej demokracii podobné tým Prayuthovým – systém, v ktorom je monarcha najvyšším ochrancom verejného záujmu a armáda spadá pod kráľovu kontrolu. Parlamentná demokracia sa ukazuje ako nefunkčná pre „horných desaťtisíc“. Šinavatrovci a ich politické strany vyhrávajú voľby v Thajsku od roku 2001 s podporou väčšiny. Tradičné elity sa cítia ohrozené, lebo v demokracii sú menšinou. V čase, keď sa zhoršuje zdravie 86-ročného kráľa Pchúmipchóna a očakáva sa najväčšia výmena moci v dynastii Chakri za posledných 60 rokov, sa rojalisti obávajú o budúcnosť monarchie a jej nedotknuteľnosti. Nový systém, v ktorom sa zachová pozícia paláca, moc armády, tradičných elít a inštitúcie budú skôr menované ako volené, by mal zastaviť „diktatúru väčšiny“, ako to generál Prayuth nazval. Aj za cenu vojenskej diktatúry menšiny.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

PREZIDENT, POĽOVNÍK, PRETEKÁR

Ivan Gašparovič bol v slovenskej politike 24 rokov, z toho desať ako prezident. Podporoval vstup Slovenska do EÚ, NATO, prijatie eura a aj dnes hodnotí tieto kroky pozitívne. Schvaľoval proces privatizácií, vystupoval však aj proti nim, bol za Dzurindove reformy, neskôr ich kritizoval. Ani ryba, ani rak. Aj keď nebol členom SMER-u, mal jeho podporu a SMER mal neskôr podporu Ivana Gašparoviča. Gašparovič v tom proste vedel „chodiť“. Prvé voľby vyhral po prekvapivom postupe do druhého kola na vlne antimečiarizmu. Druhé voľby mal jednoduchšie, pretože bojoval proti nemastnej-neslanej, médiami, celebritami a tretím sektorom protežovanej Ivete Radičovej. Gašparovič ako šedý priemer. Svojimi „ľudskými“ slabosťami si získaval obľúbenosť, zbieral sympatie súcitných a vyťažil z nich maximum. Ako vášnivý poľovník mal etický prešľap v roku 1995, keď v Tatranskom národnom parku na území ochranného obvodu Podspády zastrelil jeleňa. Často poľoval vo vojenskom priestore Lešť. Vzniklo podozrenie, že to bol on, kto tam v roku 2009 zastrelil poľovníka. K streľbe sa však priznal šéf vojenských lesov. Gašparovič bol tiež vášnivým pretekárom. Vyskúšal si trate na Pezinskej Babe (Majstrovstvá Európy v jazde do vrchu), letisku v Piešťanoch (Veľká cena Slovenska), ale aj v Malajzii, kde mu tamojší kráľ venoval jazdu po okruhu Formuly 1. Dá sa povedať, že Ivan Gašparovič výrazne degradoval funkciu prezidenta. Nevyužíval veľké množstvo možností, ktoré sa mu ponúkali, pôsobil zmierlivo, ústupčivo, nevýrazne, nudne. Nemal vlastnú víziu a politiku, iba občas troška modiﬁkoval tú „smerom zo SMER-u“. Už vôbec si nedokázal vybojovať viac právomocí, prípadne ísť na hranu tých, ktoré má. Zmierený s „osudom“ si odkrútil kariéru.

NELEGÁLNE SŤAHOVANIE Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý (ex SDKÚ-DS) sa pokúsil zmierniť dopad Trestného zákona novelou, podľa ktorej by od augusta nebolo trestné, ak by ľudia porušili autorský zákon pre vlastnú potrebu. Napríklad si stiahli ﬁlm, počítačovú hru alebo hudbu bez toho, aby ich šírili ďalej a pokúšali sa s nimi obchodovať. Novela reagovala na rozsudok Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého môže byť akékoľvek porušenie autorských práv trestne stíhané, 12. 6. však bola

zamietnutá. Mnohí poslanci (predovšetkým SMERSD) opäť len sklapli opätky a uprednostnili záujmy Bruselu pred záujmami vlastných občanov. Tí môžu byť potrestaní za to, že si stiahnu ﬁlm z dátových úložísk, prostredníctvom torrentov, z YouTube, skopírujú si ho od kamaráta atď. Je irelevantné, že nič neukradli, pretože len vytvárajú kópiu. Je irelevantné, že by si ho aj tak nekúpili. Je irelevantné, že zisk z jeho prípadného predaja sa rozdelí z drvivej väčšiny medzi distribútorov, obchod, štát, právnikov a autor dostane smiešnu sumu. Na druhej strane sa od budúceho roka zmierňuje aspoň trest. Po starom sme mohli dostať až dva roky väzenia a zápis do Registra trestov. Do Trestného zákona z dielne rezortu spravodlivosti sa majú dostať zmeny, ktoré menia posudzovanie toho, kedy je pirátstvo na internete trestným činom. Kým dnes sa ide rovnako proti všetkým, po novom iba proti tým, ktorí spôsobia škodu vyššiu ako 266 eur. Právnik Tomáš Kamenec však podotýka, že v takýchto prípadoch môže byť dokazovanie problematickejšie. Nie je totiž možné uplatniť objektívnu zodpovednosť ako pri autách, teda to, že zodpovedný je majiteľ počítača. Polícia či prokuratúra teda bude musieť dokázať, čo všetko stiahol jeden človek.

DZURINDA, MIKLOŠ A SDKÚ-DS Oznámenie Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša o odchode z potápajúcej sa „bárky“ SDKÚ-DS prekvapilo málokoho. Už dlhšiu dobu boli obaja iba pasívnymi členmi strany a venovali sa iným činnostiam. V roku 2012 po slabom výsledku v parlamentných voľbách (6,09 % hlasov a 11 poslaneckých mandátov) odstúpili z vedenia strany a kormidla sa chopil Pavol Frešo s pokusom o „reštart“, ktorý sa zatiaľ nepodaril. „Po dlhom uvažovaní a zvažovaní sme dnes spolu s Mikulášom Dzurindom oznámili predsedovi SDKÚ-DS Pavlovi Frešovi, že vystupujeme zo strany. Hlavným dôvodom je spôsob, akým strana funguje, ale aj to, že sme neustále vťahovaní do vnútorných sporov, ktoré v strane prebiehajú,“ napísal na Facebook Ivan Mikloš. Ani jeden nemá záujem prejsť do inej politickej strany a iné politické strany nemajú záujem o nich. Neplánujú ani odísť z poslaneckého klubu SDKÚ-DS. Keby tak spravili, ten by s počtom šesť členov zanikol, rovnako ako predtým poslanecký klub SaS. Ani jeden nemá záujem odísť z politiky ako takej. „Čo je

Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

to koniec v politike? Cítim sa dobre. Politika ma baví. Téma konca v politike mi nenapadla,“ povedal Dzurinda.

OPÄŤ DETEKTOR LŽI Šéf strany OĽaNO Igor Matovič vyzval Radoslava Procházku, aby absolvoval vyšetrenie na detektore lži: „Špecialisti na reklamu odhadli, že Procházkova kampaň stála 700.000 – 800.000 eur, priznal však len 250.000 eur. Nie je rozdiel v tom, že aj v iných médiách platil 50 až 90 percent načierno, na drevo?“ Matovič v tomto prípade myslí nielen náklady na oﬁciálnu časť kampane, ale celkové náklady. Ešte predtým uviedol, že Procházka si v Region Presse zaplatil reklamu za 6000 eur cez transparentný účet, ale 11 200 eur bolo zaplatených v hotovosti, aby nemusel dokladovať, odkiaľ peniaze zobral. „Keď to tak bolo v tomto prípade, a takých platieb boli zrejme stovky, koľko je takých bočných platieb alebo platieb načierno?“ pýta sa Matovič. On sám v teste na detektore lži obstál, 17. februára v Londýne záporne odpovedal na otázky, či vzal, dal, alebo mu niekto ponúkol úplatok, alebo či pri dovoze tlačiarenského stroja ukrátil štát na cle alebo daniach. O tom, že časť peňazí nešla cez transparentný účet, sa Procházka dozvedel vraj len 2. júna. „A dosť som

vyslovil aj nasledovné slová: „Pomáhajme strážiť princípy a hodnoty, na ktorých Európska únia vznikla. Pretože to, čo projekt Európskej únie oslabuje, to oslabuje aj nás – a je to predovšetkým egoizmus, ktorý sa vydáva za pragmatizmus, a je v priamom rozpore so základným zmyslom zjednotenej Európy. A potom je tu naša bezpečnosť. Ľudia na Slovensku, na rozdiel od iných susedov Ukrajiny, možno nemajú takú veľkú a bezprostrednú obavu z udalostí za našou východnou hranicou. Ako prezident však musím cítiť spoluzodpovednosť za to, aby to tak aj zostalo, pretože obrana a bezpečnosť občanov je základnou úlohou štátu. Aj v tejto oblasti budem mať ambíciu formulovať otázky a témy, ktoré – tak sa mi zdá – neznejú vždy dostatočne nahlas. Slovensko sa nemôže spoliehať na to, že nám našu bezpečnosť zaručia iní bez toho, aby sme plnili naše záväzky. Aby sme robili, na čo máme, ale aby sme si naše záväzky nezmäkčovali. Nie je to správne, nie je to perspektívne. Ani to nie je pre našu vlasť bezpečné. Geograﬁcky leží Slovensko na hraniciach tak Európskej únie, ako aj Severoatlantickej aliancie. Som však presvedčený, že je naším bytostným záujmom, je v záujme našej bezpečnosti a prosperity, aby Slovensko nestálo na ich okraji.“ Je zrejmé, čo nimi naznačoval, zanikli však pod povinnou „havliádou“ v médiách. Obdivné titulky ťažko nazvať inak ako kultom osobnosti. Bude ako nebolo?

IVETA RADIČOVÁ OPÄŤ V POLITIKE?

chalanov za to zhulákal,“ poznamenal. Na výzvu Matoviča reagoval na Facebooku: „Mám 42 rokov a ešte nikdy som nebol na detektore lži. Konečne poriadna príležitosť! Dúfam len, že Igor potom znovu nepovie, že to iba žartoval.“ Zatiaľ sa však detektoru vyhýba.

ANDREJ KISKA, EÚ A NATO Nový prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska pri svojom inauguračnom prejave v nedeľu 15. 6.

Posledné mesiace sa vďaka nekonečnej kríze tzv. pravice začalo objavovať viacero náznakov, že Iveta Radičová by sa mohla vrátiť do politiky. Začalo už padať menej „nie“ a viac „možno“. Nový prezident Andrej Kiska s neoﬁciálnou podporou pravice, Procházkova Sieť, odchod Dzurindu a Mikloša zo SDKÚ-DS, to všetko napomohlo tomu, aby slovenská pravica zavetrila svoju šancu. Možno poslednú. Ivetu Radičovú čaká pracovný pobyt v zahraničí. Ako povedala pre agentúru SITA, dostala ponuku od Wiesenthalovho inštitútu v Berlíne, ktorý má špeciálny program pre bývalých členov vlády. Ten by mal trvať jeden rok, nastúpiť má od januára 2015. Témou bude Európska únia. Radičová po preškolení pravdepodobne nebude mať problém uplatniť sa na mnohých miestach. Vieme, ako to chodí. (as)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > POCHYBNÉ SNAHY O VZKRIESENIE PRAVICE

Artur Bekmatov

POCHYBNÉ SNAHY

O VZKRIESENIE PRAVICE 18

V MARCI SA SMER-SD DOSTALA DO DRUHÉHO POLČASU SVOJHO VLÁDNUTIA. ROBERT FICO V PREZIDENTSKÝCH VOĽBÁCH PREHRAL. V EUROVOĽBÁCH ZASE JEHO STRANA STRATILA JEDEN MANDÁT, PRIČOM PRAVICA ZÍSKALA ZVYŠNÝCH DEVÄŤ. PRETO BY SA MOHLO NA PRVÝ POHĽAD ZDAŤ, ŽE VLÁDNA STRANA POMALY STRÁCA DYCH, PRIČOM PRAVICA SA ZAČÍNA KONSOLIDOVAŤ.

k však v prezidentských voľbách prehral okrem Fica ešte niekto, tak strany Ľudovej platformy. Jej predstavitelia nedokázali za dva roky pochopiť, že ak majú voči vládnej strane uspieť, tak len vďaka novej programovej a hodnotovej alternatíve, ktorá nebude presadzovať staré tváre. Výsledkom boli Hrušovského mizerné 3,3 %. Ľudová platforma nielenže nedokázala ponúknuť svojim voličom nový program, no ani udržať vo svojich radoch nádejných kandidátov na generačnú výmenu. To je prípad KDH a odídencov Daniela Lipšica, Jany Žitňanskej a Radoslava Procházku, ale aj SDKÚ-DS. Tá stratila

piatich z jedenástich poslancov. Odchod Magdy Vášáryovej nebude stranu bolieť tak ako strata mladého Martina Beblavého či rešpektovanej Lucie Žitňanskej. Zrejme posledným klincom do rakvy SDKÚ-DS je nedávny odchod Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša. Most-Híd sa zase musí popasovať so vzmáhajúcou sa SMK. Gyula Bárdos získal v prezidentských voľbách viac ako 5 % a túto hranicu strana atakuje už dlhodobo aj v prieskumoch. V budúcnosti môže prekvapiť SaS. Richard Sulík sa vďaka extrémne nízkej účasti v eurovoľbách dostal do Bruselu, čo mu dáva šancu zviezť sa na vlne euroskepticizmu. Ak dokáže ponúknuť ešte

POCHYBNÉ SNAHY O VZKRIESENIE PRAVICE > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

2-3 nové tváre, môže byť SaS v roku 2016 opäť v hre o kreslá v parlamente.

PROBLEMATICKÉ NOVÉ TVÁRE Slovenský volič je dlhodobo znechutený korupčnými kauzami a pochybným financovaním politických strán, ktoré je prvým predpokladom vazalského postavenia politikov voči ekonomickým elitám. Preto každý nový pokus o znovuzrodenie pravice musí dodať nielen charizmatického lídra a nové tváre, no v prvom rade vyriešiť otázku transparentnosti financovania. Z toho dôvodu vyznievajú slová Daniela Lipšica z nábrežia Dunaja o novej politike, novej ekonomike a novej morálke viac ako cynicky. Už takmer dva roky sa NOVA snaží uchytiť, no zatiaľ bez úspechu. Ani pretlačenie Jany Žitňanskej do Bruselu nemôžeme považovať za úspech, pretože pri 13 % účasti stačilo na pokorenie 5 % hranice niečo vyše tridsaťtisíc hlasov. Ani tie by sa Lipšicovi nepodarilo nazbierať, nebyť ultrakonzervatívcov Františka Mikloška z KDS a Ondreja Dostála z OKS na jeho kandidátke. Tí priniesli dovedna 14-tisíc hlasov z 32-tisíc. Predsedom konzervatívnej frakcie v strane je Milan Krajniak, spomínaný v spise Gorila ako jeden z piatich členov deväťčlenného prezídia Fondu národného majetku, nominovaných SDKÚ-DS a KDH, ktorí mali svojimi hlasmi zabezpečiť podporu rozhodnutí Anny Bubeníkovej. Toto majú byť nové tváre? Financovanie strany takisto vyvoláva pochybnosti. Mladý právnik Dávid Molnár daroval strane 30-tisíc eur. Rovnakú sumu dostala NOVA od firmy M-tech, ktorá bola založená len mesiac pred vytvorením strany. Jej jediným konateľom je Peter Beták. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby Dávid Molnár nebol synom Jána Molnára, podnikateľa z Humenného, ktorý v roku 1995 sprivatizoval Mäsový priemysel Humenné a v roku 2008 ho predal skupine PENTA. A Peter Beták je jeho švagrom. Ďalším pochybným sponzorom je majster armwrestlingu Ján Germánus. Tento športovec je členom dozornej rady firmy JES Group spolu s Rastislavom Posluchom, synom ďalšieho privatizéra z dôb mečiarizmu – Mariána Poslucha. Do podobnej siete sa začína zamotávať aj najväčšia nádej pravice Radoslav Procházka. Podľa

tvrdení Igora Matoviča chcel 50 až 90 % sumy za inzerciu v novinách siete Regionpress zaplatiť v hotovosti, a túto sumu tak nepriznať v oﬁciálnych výdavkoch. Išlo o 17 224 eur. Z nich sa 6000 eur zaplatilo z Procházkovho transparentného účtu a 11 224 eur zaplatil Andrej Zmeček (Procházkov poradca) vkladom v hotovosti. Lenže vo výkaze pre ministerstvo ﬁnancií je suma 10-tisíc eur. Samotný Zmeček hovoril o 20-tisíc eur. Táto skutočnosť vyvoláva mnohé otázky: Akú sumu vlastne Procházkov tím zaplatil? Koľko takýchto pochybných transakcií Procházka počas kampane vykonal? A prečo to Matovič, bojovník za čistotu politiky, zverejnil viac ako dva mesiace po voľbách – po prvých prieskumoch, v ktorých SIEŤ začala preberať aj voličov OĽaNO?

KISKOV KULT OSOBNOSTI Novou nádejou a skrytým koňom pravice je evidentne Andrej Kiska, hoci sa od počiatku tvári ako nadstranícky a nezávislý politik. To, že išlo o predvolebné frázy, ktoré mali za cieľ získať si ľudí znechutených politikou, dokázal nedávno vymenovaním svojich poradcov. Nazval ich sedem statočných – redaktor TV JOJ Peter Petrus, Roman Krpelan, Ján Mazák, Martin Bútora, Rado Baťo, Sergej Michalič a Tomáš Lehotský. Krpelan pôsobil ako zástupca šéfredaktora SME a hovorca ministra Uhliarika z KDH. Rado Baťo – šéf Kiskovej kampane, bol v minulosti poradcom a hovorcom premiérky Ivety Radičovej. Má blízko k SDKÚ-DS. Ešte bližšie k tejto strane má Sergej Michalič. Od roku 2000 pôsobil ako jej prvý hovorca, neskôr mal veľmi blízko k Dzurindovi, ktorému robil poradcu. Martina Bútoru zvlášť predstavovať netreba. Pamätáme si, ako tento proamerický „analytik“ a exveľvyslanec v USA spolu s Františkom Šebejom obhajovali americkú agresiu v Iraku. V prípade nového prezidenta môžeme v najbližšej dobe čakať budovanie nekritického kultu osobnosti. Pravicoví politici sa budú chcieť priživiť na jeho popularite a pravicové médiá zase našli novú politickú ikonu. Nebol v KSČ (aj keď v SZM áno), pracoval v USA ako gastarbeiter, a aj keď v Amerike neprerazil, v chaose mečiarovského Slovenska to dokázal. Pre médiá sa tak stal stelesnením amerického sna na Slovensku.

EKONOMIKA < PRÍČINY NAPÄTÍ USA – ČÍNA – RUSKO

Peter Staněk

PRÍČINY NAPÄTÍ USA – ČÍNA – RUSKO 20

SÚČASNÉ MEDZINÁRODNÉ NAPÄTIA JE POTREBNÉ CHÁPAŤ V ŠIRŠÍCH EKONOMICKÝCH, POLITICKÝCH A HISTORICKÝCH SÚVISLOSTIACH. ZÁKLADNOU GEOSTRATEGICKOU LÍNIOU USA JE DNES VYTVORENIE KONFLIKTU MEDZI EURÓPSKOU ÚNIOU, RUSKOM A ČÍNOU TAK, ABY SA ZAMEDZILO VYTVORENIU JEDNOTNÉHO EURÁZIJSKÉHO KOMPLEXU, KTORÝ BY OHROZOVAL HEGEMONICKÉ POSTAVENIE SPOJENÝCH ŠTÁTOV VO SVETE.

ďaka využívaniu bridlicových ložísk nastal v USA výrazný pokles cien plynu, čo podporilo konkurencieschopnosť americkej výroby. Na druhej strane Čína preferuje ochrannú pozíciu – uprednostňuje politiku domácej spotreby, čo evokuje znovuobnovenie akéhosi „čínskeho múru“. V tejto situácii nemajú Američania príliš na výber – sú nútení rozširovať svoje odbytiská o nové trhy, v opačnom prípade je ohrozené oživenie ich ekonomiky. Nie náhodou sa v poslednom období stále intenzívnejšie diskutuje o vytvorení Transatlantickej zóny voľného obchodu. Tu treba poukázať na fakt, že samotná Európska únia disponuje štúdiami, ktoré poukazujú na asymetrické parametre navrhovanej dohody, keď až 76 % ochranárskych opatrení sa má odstrániť na strane EÚ a len 24 % na strane USA.

USA A ČÍNA USA sa mnohokrát snažili donútiť Čínu o revalváciu jüanu, a keď neuspeli, navrhli, aby Čína prevzala zodpovednosť za globálnu svetovú ekonomiku tým, že jüan bude 3. svetovou rezervnou menou. Čína však ústami najvyšších predstaviteľov jasne povedala, že s takýmto postupom nesúhlasí, pretože by to bolo pre ňu príliš drahé a rizikové. Hodnota samotného amerického dolára tkvie najmä v zúčtovaní obchodu s ropou a plynom. Nie je tajomstvom, že osud Saddáma Husajna bol spečatený v momente, keď navrhol krajinám OPEC zrušenie dolára ako zúčtovacej meny obchodovania s ropou. V momente, ak chýba dostatok imperiálnych síl na ovplyvňovanie vývoja vo svete, použije sa známa rímska stratégia – rozdeľ a panuj. Hlavnou metódou na

PRÍČINY NAPÄTÍ USA – ČÍNA – RUSKO > EKONOMIKA

oslabenie jednotlivých záujmových skupín je ich poštvanie proti sebe. Nemusí ísť pritom výlučne o vojenské alebo ekonomické konﬂikty, dôkazom sú aj revolúcie v rámci tzv. Arabskej jari alebo destabilizácia regiónu postavená na súboji sunitských a šiitských moslimov. Ďalšou sčasti podceňovanou súčasťou ovplyvňujúcou geopolitický vývoj sú klimatické zmeny. Kľúčovou stratégiou medzinárodného spoločenstva by mala byť adaptácia na zmeny prírodných podmienok na planéte v dôsledku rapídnej premeny nielen atmosférických pomerov, ale aj hydrologických podmienok, erózie pôdy alebo obrovskej straty biodiverzity. Na prípravu adaptačných procesov na zmenu klímy by bolo potrebné vynaložiť odhadom až 3,5 % svetového HDP, čo predstavuje cca 2,5 bilióna dolárov ročne. Konﬂikt tiež vyplýva z tlaku vyspelých ekonomík na Čínu a ďalšie rozvojové krajiny na znižovanie znečisťovania prostredia a vypúšťanie emisií, čo môže byť bez náležitej kompenzácie zo strany týchto krajín len veľmi ťažko akceptované.

RUSKO A UKRAJINA Ak sa pozrieme na záväzné odporúčania MMF pre ukrajinskú vládu – napr. zvyšovanie cien plynu pre domácnosti až o 50 %, znižovanie dôchodkov a obmedzovanie rôznych sociálnych výhod – pri takej nízkej úrovni príjmov a bohatstva obyvateľstva bude bezprostredným dôsledkom sociálne napätie, ktoré bude znamenať buď okamžitý pád vlády, alebo humanitárnu krízu spojenú so státisícovým prúdom emigrantov, najmä na západ do krajín EÚ, ktorá má už teraz dosť problémov s utečencami prúdiacimi zo severnej Afriky a Ázie. Súčasnú situáciu je potrebné chápať v hlbších súvislostiach. Východná Ukrajina bola vždy predmetom obrovských investícií už počas éry cárskeho Ruska, Sovietskeho zväzu a pokračovalo to aj po rozpade SNŠ. Po desiatkach rokov budovania ťažkého priemyslu je naivné myslieť si, že Rusi sa dobrovoľne vzdajú svojho vplyvu na toto územie v prospech záujmov európskej integrácie alebo amerických korporácií. Na druhej strane je tu problém aj pre EÚ. Ukrajina nebude schopná splácať pôžičky, ktoré jej majú byť poskytnuté. K tomu si

treba pripočítať obrovský rozsah korupcie a moc miestnych oligarchov, či už prorusky alebo prozápadne orientovaných. Podľa analýzy UNIDO za posledných 8 rokov smerovali na Ukrajinu investície v hodnote 136 mld. dolárov – ich výsledky však nevidieť, pretože si väčšinu týchto prostriedkov rozdelilo niekoľko oligarchov, resp. vďaka vysokej miere korupcie boli využité neefektívne. Preto je záujem Západu o Ukrajinu skôr záujmom o vytvorenie tzv. „cordon sanitaire“ – sanitárneho kordónu voči Rusku a jeho expanzii, ktorý v medzivojnovom období tvorili krajiny ako Poľsko, Československo, Maďarsko a Rumunsko. Tentokrát môže byť takýmto kordónom Ukrajina, najmä jej západná časť. Rozpínanie ruského impéria však treba chápať v širšom kontexte. Rusi mali vždy pocit záchrany civilizácie pred útokom barbarov – od vpádu Mongolov, Turkov a ďalších expanzií Východu na Západ, až po vpád napoleonských armád alebo nacistického Nemecka. Právom teda majú pocit, že pre európsku civilizáciu priniesli obrovské obete. Namiesto pomenovania „imperiálne ambície“ by bolo výstižnejšie hovoriť o ambícii národa, ktorý sa vždy snažil o širšiu záchranu ostatných. Pochopiteľne, daňou za túto záchranu bolo aj podriadenie sa tých ostatných ruskej expanzii, ktorej rozsah, najmä v 17. – 18. storočí, nemá v ľudských dejinách obdobu. Viedla na Sibír, Aljašku, do Číny, Kórey, Strednej Ázie či na Kaukaz. Dnešné Rusko je opäť silným hráčom. Divoká privatizácia a „liberalizácia“ ruskej ekonomiky na začiatku 90. rokov bola spojená s únikom kapitálu na úrovni približne 40 – 50 mld. dolárov ročne. Vznikla skupina oligarchov, ktorí ovládali takmer celú ekonomiku. Putin zvolil vlastnú stratégiu obnovy Ruska. Oligarchovia dostali možnosť voľby – buď budú v súčinnosti s vládou podporovať jej kroky, alebo budú musieť odísť, resp. budú niesť následky. Taktiež výrazne okresal únik kapitálu, ktorý sa dnes pohybuje na úrovni 10 – 12 mld. dolárov ročne. Reálne výsledky, ktoré Putin priniesol, majú vplyv na jeho vysokú popularitu, zatieňujúcu aj akékoľvek námietky opozície o potláčaní demokracie a ľudských práv. Autor je samostatným vedeckým pracovníkom Ekonomického ústavu SAV.

TÉMA MESIACA > RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ

Ľubomír Huďo

RUSKO JE PRE USA

VEČNÝ NEPRIATEĽ

STUDENÁ VOJNA SA NESKONČILA, STUDENÁ VOJNA STÁLE TRVÁ – TAKTO MOŽNO PARAFRÁZOVAŤ TEXT SKLADBY ČERNÍ ANDĚLÉ OD ČESKEJ ROCKOVEJ SKUPINY LUCIE. NAVYŠE KONIEC STUDENEJ VOJNY JE V NEDOHĽADNE, PRETOŽE MÁ SVOJICH ČIERNYCH ANJELOV SKAZY, KTORÍ JU UDRŽIAVAJÚ PRI ŽIVOTE PRE SVOJE MOCENSKÉ CIELE A NA NEJAKÝCH OBETIACH IM PRAMÁLO ZÁLEŽÍ. NA ZAČIATKU DEVÄŤDESIATYCH ROKOV SME SA NAIVNE TEŠILI, ŽE POLITICI A ŠTÁTNICI DOSTALI ROZUM A JE KONIEC SO SVETOM ROZDELENÝM NA DVA NEZMIERITEĽNÉ TÁBORY, SCHOPNÉ VOHNAŤ ĽUDSTVO DO JADROVEJ APOKALYPSY.

ožno tomu verili aj niektorí predstavitelia štátov i samotných mocností, ale geostratégovia mali jasnú predstavu už v čase všeobecnej eufórie z pádu železnej opony. Nepriateľ zostal nepriateľom napriek oﬁciálnym frázam o ukončení studenej vojny a uisťovaní verejnosti o nástupe nového, lepšieho, nekonfrontačného a spolupracujúceho sveta namiesto zápasu o dominanciu. Rozpad Sovietskeho zväzu a uvoľnený politickoekonomicko-vojenský priestor v strede a na východe Európy bol lákadlom pre U. S. stratégov, ktorí už kalkulovali so slabosťou protivníka. Nikdy nevnímali nástupnícke Rusko po Sovietskom zväze ako partnera, ale ako oslabeného nepriateľa, s ktorým sa skôr či neskôr porátajú, aby im nikto

nestál v ceste k Novému svetovému poriadku pod patronátom jedinej superveľmoci – Spojených štátov. Rétorika najvyšších amerických predstaviteľov však bola na začiatku 90. rokov i neskôr dostatočne príťažlivá na to, aby ukolísala Moskvu i svetovú verejnosť s víziou novej spolupráce a priateľskej koexistencie bez akýchkoľvek nárokov na ovládnutie nového priestoru.

PEKNÉ REČI BUSHOVCOV Necelý mesiac po strhnutí Berlínskeho múru v decembri 1989 americký prezident George Bush so sovietskym vodcom Michailom Gorbačovom rokovali na lodi pri brehoch Malty. George Bush inicioval schôdzku pod vplyvom zmien v Poľsku a ďalších socialistických krajinách. Na

ODVRÁTENÁ STRANA EURÓPSKEJ „SUPEREKONOMIKY“ > TÉMA MESIACA

TÉMA MESIACA > RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ

samite nepodpísali nijaký oﬁciálny dokument, napriek tomu vstúpil do dejín ako faktický koniec studenej vojny. Sergej Karaganov, ruský politológ a ekonóm, bývalý poradca ruských prezidentov Borisa Jeľcina a Vladimira Putina, v jednej zo svojich úvah uvádza: „Aj napriek tomu, že v Európe bol vyhlásený koniec studenej vojny, pravdou zostáva, že v skutočnosti sa nikdy neskončila. Keď Sovietsky zväz opustil strednú a východnú Európu, my Rusi sme si mysleli, že NATO sa nebude rozširovať do tých krajín a území, z ktorých sme odišli. Dúfali sme v zjednotenie s Európu, v „spoločný európsky domov“ a vytvorenie „jednotnej a slobodnej“ Európy. Naše nádeje nepredstavovali akýsi naivný sebaklam. Koniec koncov, predstavitelia Spojených štátov a Nemecka sľúbili Michailovi Gorbačovovi, že NATO sa nebude rozširovať smerom na východ. Po niekoľkých rokoch eufórie sa však Západ čoraz viac začal správať ako víťaz v studenej vojne. Keďže potenciálna vojenská hrozba zo strany Sovietskeho zväzu zmizla, ďalšie vlny rozširovania NATO nemohli poslúžiť ani vojenským, ani ideologickým cieľom. Logika Západu o rozširovaní bola geopolitická: dostať bývalé sovietske republiky a socialistické štáty strednej a východnej Európy do sféry západného politického a ekonomického vplyvu.“ Syn amerického prezidenta, ktorý neskôr nahradil v Bielom dome svojho otca, George Bush Jr. v júni 2007 navštívil Prahu a na spoločnej tlačovej konferencii s českým prezidentom Václavom Klausom vyhlásil, že studená vojna sa skončila a Rusko nie je „naším nepriateľom“. Už vtedy chlácholil Moskvu, že napriek americkým plánom s protiraketovým štítom v Európe sa Rusko nemusí ničoho obávať. Z jeho slov sa nič nenaplnilo: „Studená vojna sa skončila. Skončila. Ľudia v Českej republike si nemusia vyberať medzi tým, či sa budú priateliť s USA alebo s Ruskom. Možné je oboje. Neveríme, že jedna krajina by mala nútiť inú krajinu, čo si vybrať.“ Americký prezident zdôraznil, že Washington a Moskva môžu spolupracovať na dosiahnutí spoločných cieľov: „Jediným cieľom je ochrana slobodných národov pred možnosťou raketového útoku niektorého z darebáckych režimov. To je skutoč-

ná hrozba pre mier.“ Aj keď Geroge Bush nahlas tvrdil, že za darebácke režimy považuje Irán a komunistickú Severnú Kóreu, nepovedal, čo si v skutočnosti spolu s okruhom svojich neokonzervatívnych poradcov v rámci Projektu nového amerického storočia myslel. Rusko v ňom nemalo miesto partnera, ale eliminovanej potenciálnej mocnosti, ktorá by mohla ohroziť americké plány. Pekné rečičky pokračovali aj zo strany amerických spojencov a jeden z najdôležitejších – Nemecko, sľuboval nekonfliktnú spoluprácu s Ruskom po umožnení svojho zjednotenia spätého s odchodom sovietskych vojsk z východnej časti. Americké vojská tu však zostali a s nimi aj geostrategické plány ich pánov. Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová rok po Bushových slovách o možnom priateľstve na obe strany v auguste 2008 pre verejnoprávnu televíziu ARD povedala, že vo vzťahoch Rusko – Západ nehrozí návrat do čias studenej vojny: „Dejiny sa neopakujú. Studená vojna bola úplne iná situácia, ktorú charakterizovalo oklieštenie slobody v časti Európy. NATO nie je organizácia studenej vojny, ale aliancia budúcnosti.“ O vtedajšom ruskom prezidentovi Dmitrijovi Medvedevovi sa vyjadrila, že mu dôveruje a vyznáva s ním spoločnú filozofiu, ktorou je čestný dialóg. Priateľstvo a čestný dialóg mali od začiatku vážne trhliny. Už od roku 1994 napredovalo zapájanie bývalých sovietskych satelitov do programu s názvom Partnerstvo za mier s perspektívou plného členstva v „aliancii budúcnosti“, do ktorej v priebehu piatich rokov vstúpilo desať nových európskych členov od Pobaltia a Poľska cez Slovensko až po Rumunsko.

MASKA NEKONFLIKTNOSTI Udalosti na Ukrajine nie sú spúšťačom novej, ďalšej studenej vojny, ako sa to hlavný mediálny prúd snaží nahovárať verejnosti v spojitosti s ruskou anexiou Krymu. Permanentné pokračovanie studenej vojny potvrdzovali udalosti dávno pred ukrajinskou krízou a násilnosťami na Majdane na prelomoch rokov 2013/2014. Železná opona padla a sovietske impérium sa rozpadlo. Nasledovalo prezidentské obdobie a vláda Borisa

RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ > TÉMA MESIACA

Jeľcina, ktorý uvrhol Rusko do ekonomického a politického chaosu. Americkým geostratégom vyhovoval kompletný vnútorný rozklad najväčšieho dlhoročného protivníka. Navonok pokračovala hra na priateľstvo. Jedným z najdôležitejších dokumentov NATO je Zakladajúci akt Rusko – NATO, podpísaný na samite v Paríži v roku 1997, ktorý položil základ nových vzťahov západných spojencov s Ruskom po navonok deklarovanom ukončení studenej vojny. Potvrdzuje, že spojenci a Rusko sa nepovažujú za protivníkov a zhodujú sa na spoločnom budovaní trvalého mieru na princípe bezpečnostnej spolupráce. NATO sa v tomto dokumente dokonca konkrétne zaviazalo, že nebude rozmiestňovať jadrové zbrane alebo početnejšie bojové sily na území nových členských krajín z východnej Európy. Situácia sa zmenila, keď poddajného Borisa Jeľcina vystriedal nevyspytateľný Vladimir Putin s presadzovaním nezávislej politiky, ktorý dokázal z Ruska opäť spraviť politickú veľmoc. V roku 2006 debatovali najvyšší predstavitelia krajín pobaltského a čiernomorského regiónu v litovskej metropole na konferencii pod názvom Spoločný pohľad dobrého susedstva. Viac ako o dobré susedstvo išlo o taktiku proti Rusku. Podľa ruských médií konferencia v podstate znamenala otvorené vyhlásenie novej etapy studenej vojny. Pretvárka o pragmatických a zlepšujúcich sa vzťahov s Moskvou padla a Západ prešiel do protiútoku aj s novými satelitmi. Z konferencie vyplynulo, že pôjde o odstránenie nepriateľa, čiže Ruska, a konfrontácia bude pokračovať už na jeho území. Moskva mala získať dojem, že predsedníctvo Ruska v G8 a samit v Petrohrade potvrdzujú pripravenosť USA a Západu prejsť k novým formám spolupráce a hľadania kompromisov. Išlo len o manéver so zámerom zmiasť protivníka. Konferencia ukázala, že hlavnými aktérmi novej protiruskej koalície budú predstavitelia Ukrajiny, Gruzínska, Poľska a pobaltských krajín. Vytýčená stratégia spočívala v obkľúčení Ruska z juhozápadu nepriateľským oblúkom, balticko-čiernomorským územím. Už o rok nato začali debaty o protiraketových základniach NATO v strednej a východnej Európe, zameraných proti akýmsi vzdialeným

nepriateľom z Ázie (opäť Irán a KĽDR), hoci vždy išlo v prvom rade o Rusko, čo bolo jasné tak Washingtonu, ako aj Moskve. Analytici, pozorovatelia a blogeri si už vtedy kládli otázku, či nejde o začiatok novej studenej vojny. Ešte pred vypuknutím násilností v Kyjeve a neskôr občianskej vojny na území Ukrajiny mainstream v lete 2013 informoval, že niečo zhnité je vo vzťahoch Ruska a USA, čo možno označiť za novú studenú vojnu. Už to mohlo naznačiť, že sa schyľuje k poriadnej búrke, ktorá napokon nadobudla dnešnú podobu zvýšených vojenských aktivít v členských krajinách NATO v blízkosti ruských hraníc. Americký prezident Barack Obama zrušil naplánované jesenné moskovské stretnutie s ruským partnerom Vladimirom Putinom. Bola to reakcia na ruské udelenie azylu bývalému technikovi CIA Edwardovi Snowdenovi, ktorý prezradil svetu, ako americké tajné služby monitorujú verejnosť, odpočúvajú telefonickú komunikáciu a sledujú internetové aktivity miliónov ľudí od štátnikov cez bežných občanov až po možných teroristov. Americký prezident reagoval aj na uväznenie a následnú smrť ruského právnika Sergeja Magnitského, ktorý zomrel vo vyšetrovacej väzbe, keď upozorňoval na korupciu a krádeže v radoch ruských vládnych úradníkov a Federálnej bezpečnostnej služby. Obama podpísal Magnitského zákon, ktorý zakazuje vstup na územie USA ruským predstaviteľom podieľajúcim sa na porušovaní ľudských práv. Kremeľ tento zákon ostro odsúdil a reagoval zákazom adopcie opustených ruských detí americkými rodičmi. Ďalšou spornou otázkou bola a zostáva Sýria. Rusko v Bezpečnostnej rade OSN vetovalo všetky rezolúcie proti sýrskemu prezidentovi Baššárovi al-Asadovi, ktorého by Američania najradšej odstránili a nahradili novým vedením s oddanosťou Washingtonu. Barack Obama navrhol nové kolo rozhovorov o ďalšom znížení počtu jadrových hlavíc v oboch krajinách. Moskva podmieňuje ďalšie odzbrojovanie americkými ústupkami v otázke protiraketovej obrany. Obama síce zrušil Bushov plán na umiestnenie rakiet a radaru v Poľsku a Českej republike, ale ani jeho nový variant s rozmiestnením prvkov protiraketovej

TÉMA MESIACA > RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ

obrany na Balkáne a v Turecku Moskve nevyhovuje. Žiada istotu, že systém nebude použiteľný proti Rusku. Nezáleží na tom, či je v Bielom dome militantný jastrab George Bush, senior alebo junior, saxofonista Bill Clinton so sexuálnymi škandálmi alebo nositeľ Nobelovej ceny za mier Barack Obama. Všetci svorne uplatňovali a uplatňujú politiku hegemónie a presadzovania celosvetovej dominancie, pričom kombinujú taktiku diplomacie, ekonomického nátlaku a vojenských provokácií i zásahov, aby zmiatli tak protivníka, ako aj verejnú mienku, a vystupovali v úlohe záchrancov sveta, demokracie, slobody a mieru. V prípade udalostí na Ukrajine už diplomatické divadielko nahradili silácke pózy, rinčanie zbraní, hľadanie vinníka a stanovenie jasnej frontovej línie, za ktorou je presne deﬁnovaný nepriateľ. USA, Európa a Rusko opätovne vytvárajú dva tábory, ktoré rozdeľuje postoj k Ukrajine, jej ďalšiemu smerovaniu a vymedzenie sfér vplyvu v politickej, vojenskej a energetickej oblasti.

NAJLEPŠIA OBRANA JE ÚTOK Transatlantické spoločenstvo, do ktorého patrí v súčasnosti aj Slovensko, vidí problém v oživení sovietskej expanzie, imperiálnych snáh Moskvy o obnovenie niekdajšej slávy a moci či už cárskeho Ruska alebo Sovietskeho zväzu. Washingtonsko-bruselská aliancia pripisuje nespokojnosť Krymu a proruského obyvateľstva v Donbase s novým kyjevským vedením a odmietanie stanoveného prozápadného politicko-ekonomického kurzu ruskému zasahovaniu a vplyvu. Prechádza však mlčaním svoju vlastnú zainteresovanosť, ovplyvňovanie novej kyjevskej vládnej garnitúry, vojenské poradenstvo a nátlak na spojencov, aby stupňovali protiruské opatrenia v každej oblasti. Ukrajina poslúžila ako prostriedok na najnovšiu ofenzívu a testovanie, kam až v nátlaku na Rusko možno zájsť a s akými reakciami protivníka treba rátať vo vyhrotenej situácii. Aj v rámci Západu existujú rozdielne stanoviská, ako pristupovať k Rusku a manévrovať v rámci neutíchajúcej studenej vojny, o ktorej sa už otvorene píše, no v hlavnom mediálnom prúde s jednostranným stanovením vinníka – Vladimira Putina.

Americký analytik George Friedman, zakladateľ súkromnej spravodajskej služby STRATFOR, inak označovanej za tieňovú CIA, ktorá pracuje pre vládu a používa metódy, od akých sa môže Biely dom oﬁciálne dištancovať, tvrdí, že toto storočie bude patriť Američanom. Podľa neho bude studená vojna o pohraničnom území medzi Ruskom a Európou, ktoré tvoria Ukrajina, Bielorusko a pobaltské krajiny, a nebude taká intenzívna ako prvá. Rusko už nie je globálna superveľmoc ako Sovietsky zväz a nedôjde k nukleárnej konfrontácii. Friedman pripomína, že skutočný zápas o vplyv počas studenej vojny zúril v hlavných mestách. Američania sa v istých štátoch snažili podkopávať ruský vplyv, a naopak. Ďalej tvrdí, že nová studená vojna potrvá zopár rokov, a pretože je Rusko slabé, oveľa slabšie, ako bol Sovietsky zväz, prehrá. Iný prístup ponúka bývalý britský veľvyslanec v Rusku Anthony Brenton. Vo svojom článku pre britské noviny The Guardian označil za chybu Európskej únie, že sa zamiešala do vnútorných záležitostí suseda a partnera Ruska, pričom nerátala s tým, ako na to môže Rusko zareagovať. Západ už dvadsať rokov neberie Rusko vážne, ako o tom svedčí vojna v Kosove a rozširovanie NATO. Podľa diplomata si Západ začína uvedomovať, že má do činenia so štátom, ktorý odmieta byť obetným baránkom a nebude prosiť o milosť. No na Západe stále prevláda názor, že Moskve sa nesmie ustupovať. Anthony Brenton konštatuje: „Už viac nežijeme vo svete, kde si Západ jednoducho presadí, čo sa mu zachce.“ Realistické hlasy ako Brentonovo vyjadrenie nedoliehajú do bruselskej centrály NATO a jeho generálny tajomník Anders Fogh Rasmussen má skôr friedmanovské uvažovanie. Pokračuje v starej tendencii obviňovania Ruska a robí z Aliancie obeť zatlačenú do kúta ruským medveďom. Podľa neho je Aliancia nútená prispôsobiť sa faktu, že Rusko vníma NATO ako svojho protivníka. Rusko dlhodobo znepokojuje expanzia 28-člennej Severoatlantickej aliancie vo východnej Európe. Prezident Vladimir Putin zdôraznil, že marcovú anexiu ukrajinského Krymu čiastočne ovplyvnilo aj rozširovanie NATO. A čo na to Brusel? Zrejme treba tlačiť na pílu a ukázať Rusku, že ustupovať sa nebude, preto Rasmussen

RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ > TÉMA MESIACA

nevylúčil, že ozbrojené sily niektorého z členov Aliancie sa zúčastnia na vojenských cvičeniach na území Ukrajiny, ktorá nie je členom NATO. Pripomína to značkovanie teritória v živočíšnej ríši, pričom Aliancia chce hrať úlohu alfa samca a dáva to ostentatívne najavo. Zároveň chce pôsobiť ako kladný hrdina donútený okolnosťami k ráznemu konaniu.

KTO POTREBUJE BOJOVAŤ Americká novinárka Diana Johnstone pracovala v rokoch 1979 – 1990 ako európska spravodajkyňa pre viaceré americké časopisy, neskôr pôsobila ako hovorkyňa pre európske parlamentné skupiny zelených a v súčasnosti píše analytické články o medzinárodnom dianí v online časopise CounterPunch. Vo svojej úvahe pod názvom Washingtonská železná opona na Ukrajine upozorňuje na to, ako má verejnosť podľahnúť vsugerovaniu predstavy o slobodymilovnom Západe, ktorý čelí hrozbe agresívneho ruského expanzionizmu. Podľa Diany Johnstonovej sú v Spojených štátoch ľudia, ktorí si nikdy neželali ukončenie studenej vojny a Ukrajina pre nich znamená možnosť pomsty. Už nejde o komunizmus a diktatúru proletariátu, ale USA potrebujú nepriateľa, pred ktorým musia zachraňovať svet. Hlavne však potrebujú Rusko ako nepriateľa, pred ktorým spasia Európu, čo je len iný termín pre udržanie si nadvlády nad starým kontinentom: „Rusko nie je hrozbou. Pre ukričaných rusofóbov v pobaltských krajinách, na západe Ukrajiny a v Poľsku je hrozbou už samotná holá existencia Ruska. Toto endemické nepriateľstvo, podnecované Spojenými štátmi a NATO, je politickým základom novej železnej opony s cieľom sformulovaným v roku 1997 vo Veľkej šachovnici Zbigniewa Brzezinského – udržať eurázijský kontinent rozdelený, a tým zachovať globálnu hegemóniu Spojených štátov. Stará studená vojna slúžila tomuto cieľu tým, že upevňovala vojenskú prítomnosť a politický vplyv USA v západnej Európe. Nová studená vojna môže predísť strate amerického vplyvu, ktorý môžu ohroziť pozitívne vzťahy medzi západnou Európou a Ruskom.“ Dokonca ani ruský prezident si navonok ešte v máji tohto roku nechcel pripustiť nástup novej studenej vojny, či jej ne-

ustálu prítomnosť v medzinárodných vzťahoch. Vladimir Putin vyhlásil, že v súvislosti s krízou na Ukrajine nehrozí nová studená vojna so Západom. Poznamenal, že o to nikto nemá záujem. Zároveň poslal odkaz podnecovateľom napätia a militantných výzev: „Ak celý bonus Ruska spočíva v tom, že mu dovolia sadnúť si a počúvať, čo hovoria iní, potom to nie je taká úloha, s akou by Rusko mohlo súhlasiť. Myšlienka izolácie takej veľkej krajiny ako Rusko je nereálna.“ Vladimir Putin sa v jednom mýli – existujú vplyvné sily, ktoré majú záujem na studenej vojne. Možno len nechcel verejne pomenovať strojcov a iniciátorov. Veď, koniec koncov, predvádzali sa ako zahraničné návštevy na kyjevskom Majdane. Vedia o tom v Moskve i vo Washingtone, ale obeťou boli a sú v prvom rade obyvatelia európskych krajín a Ruska, nikdy nie politické elity a veľkí šachisti hrajúci s osudom krajín a usporiadaním sveta.

STUDENÁ VOJNA Bývalí spojenci z čias druhej svetovej vojny mali tesne po nej medzi sebou také rozpory, že USA uvažovali o úplnom prerušení spolupráce so ZSSR. V marci 1946 hovoril britský premiér W. Churchill vo Fultone o „železnej opone”, aby charakterizoval situáciu rozdelenej Európy. Termín studená vojna prvýkrát použil americký štátnik Bernard Baruch. Označuje obdobie extrémneho napätia medzi veľmocami ZSSR a USA a ich blokmi, ktoré vytvorili na Východe a Západe. Išlo o stav na pokraji vojny, ktorý do vojenského konfliktu neprerástol kvôli vzájomnému odstrašovaniu jadrovými zbraňami. I keď Karibská kríza v roku 1962 takmer viedla k jadrovej vojne. Veľmoci a ich bloky počas studenej vojny bojovali medzi sebou hlavne nevojenskými prostriedkami, ale používali aj silu v tretích krajinách. Východ a Západ využíval vo vzájomnej konfrontácii rôzne nátlakové prostriedky ako napríklad horúčkovité zbrojenie, obchodné embargá, priamu vojenskú účasť v miestnych konfliktoch a vojnách, špionáž a propagandu. Studená vojna trvala 45 rokov a ovplyvnila vývoj na celom svete. Oficiálne ju ukončil rozpad Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov dvadsiateho storočia.

TÉMA MESIACA > MÚR

Tibor Eliot Rostas

MÚR

JEDNOU Z ŤAŽISKOVÝCH TÉM SÚČASNOSTI JE SITUÁCIA NA UKRAJINE. PRÁVE V KONTEXTE S KRÍZOU V TOMTO REGIÓNE JE STÁLE AKTUÁLNEJŠIA AJ TÉMA NOVEJ STUDENEJ VOJNY MEDZI RUSKOM A SPOJENÝMI ŠTÁTMI. SLOVENSKO AKO SÚČASŤ VOJENSKÉHO PAKTU NATO JE OFICIÁLNE NA STRANE SÍL ZDANLIVO ZASTUPUJÚCICH OBRANU MIERU, DEMOKRACIE, ZÁPADNÝCH HODNÔT A HUMANITY. GENERÁLNY TAJOMNÍK NATO ANDERS FOGH RASSMUSEN NA NEDÁVNOM ZASADANÍ GLOBSEC V BRATISLAVE VYHLÁSIL, ŽE SEVEROATLANTICKÁ ALIANCIA „BUDE POKRAČOVAŤ V ZASTÁVANÍ SA NAŠEJ SLOBODY A BEZPEČNOSTI, KTORÚ SME S TAKÝM ÚSILÍM OD STUDENEJ VOJNY VYBUDOVALI“. FAKTOM VŠAK OSTÁVA, ŽE PRÁVE NATO ROZPÚTALO V ROKU 1999 PRVÚ OTVORENÚ AGRESIU V POVOJNOVEJ EURÓPE A S PODPOROU NAŠICH POLITIKOV ZAÚTOČILO NA SRBSKO. BOLO TO PRÁVE NATO, KTORÉ PRI OPERÁCII V KOSOVE POUŽILO ZBRANE ZAKÁZANÉ ŽENEVSKOU KONVENCIOU. IŠLO O TAKZVANÉ CLUSTER BOMBS (ZHLUKOVÉ TRASKAVÉ BOMBY), AKO AJ STRELY S OCHUDOBNENÝM URÁNOM. VŠETKO DNES NASVEDČUJE TOMU, ŽE BOJ O OVLÁDNUTIE UKRAJINY JE ROZHODUJÚCIM MEDZNÍKOM UPEVNENIA GEOSTRATEGICKEJ DOMINANCIE USA. O TOM, KDE SA DNES SVET NACHÁDZA, AKÉ SÚ POZÍCIE RUSKA V SÚČASNOM ROZLOŽENÍ SÍL A O BUDOVANÍ NOVÉHO MÚRU ODDEĽUJÚCEHO ĽUDÍ, SOM SA ZHOVÁRAL S HOSŤOM MOJEJ RELÁCIE NOČNÉ MLČANIE NA RÁDIU VIVA METROPOL DMITRIJOM KOVAĽKOVOM, RADCOM VEĽVYSLANECTVA RUSKEJ FEDERÁCIE NA SLOVENSKU. Situácia, keď Spojené štáty opätovne vstupujú do rozohrávania konﬂiktov vo svete, a najmä v blízkosti ruských hraníc, začína byť vážna. Rusko ako veľmocenský rival USA sleduje bezpochyby tiež svoje mocenské záujmy. Bude sa v tejto taktike orientovať len na Áziu, alebo má okrem Číny a Indie vo výhľade aj iného spojenca?

Nie je potrebné dokazovať, že v poslednej dobe sa ťažisko svetovej politickej a ekonomickej aktivity presúva do ázijsko-paciﬁckej oblasti. Región je lokomotívou globálneho rozvoja, vytvára sa tu nový polycentrický svetový poriadok. Zákonite sa ázijsko-paciﬁcké smerovanie stáva jednou z kľúčových priorít ruskej zahraničnej po-

NACISTICKÉ KORENE EURÓPSKEJ ÚNIE > TÉMA MESIACA

TÉMA MESIACA > MÚR

litiky. V súčasnej dobe zintenzívňujeme naše aktivity v oblasti politickej a hospodárskej kooperácie a integrácie v tomto regióne. Toto je dlhodobá a strategická perspektíva. Avšak upevňovanie prítomnosti Ruska v ázijsko-paciﬁckom regióne neznamená, že sme odvrátili pozornosť od európskeho smeru našej zahraničnej politiky. Budeme pokračovať v našich aktivitách na Západe, a zároveň rozširovať náš podiel na záležitostiach ázijsko-paciﬁckého regiónu. Pri riešení viacerých problémov v tejto oblasti máme čo ponúknuť, naši partneri nás vnímajú ako významného regionálneho hráča a chápu, že bez Ruska nie je možné dosiahnuť vojensko-politickú rovnováhu v regióne, ani úspešne bojovať proti medzinárodnému terorizmu či spolupracovať v núdzových situáciách. Po rozpade Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy sme sa ocitli v prostredí bez rovnováhy. Dalo by sa s nadľahčením povedať, že veľmoci sa v období studenej vojny držali v šachu. Dnes sa do popredia dostáva zoskupenie krajín Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky. Môže BRICS zohrávať reálnu ekonomickú, vojenskú a politickú silu, vyvažujúcu vplyv americkej hegemónie? Za obdobie piatich rokov sa zoskupenie BRICS stálo formátom, ktorý sa úspešne presadzuje na medzinárodnej aréne. Základom jeho životaschopnosti je jednota kľúčových záujmov zúčastnených krajín tak v ekonomickej sfére, ako aj v politickom živote. Vo výhľade je postupné transformovanie tohto fóra na silnú a vplyvnú organizáciu. Krajiny BRICS si uvedomujú svoje postavenie a povinnosti ako lídrov globálneho rozvoja: tieto ekonomiky produkujú viac ako 27 percent svetového HDP, čo je 15,4 triliónov dolárov. V rámci krajín BRICS sa aktívne rozvíjajú vzájomné obchodné a investičné toky, posilňuje sa technologická a priemyselná kooperácia, podnecuje sa rozvoj obrovských domácich trhov, uskutočňujú sa vzájomne užitočné obchodné projekty v iných krajinách. BRICS nie je vojenským blokom a nie je nasmerovaný proti iným krajinám, medzinárodným združeniam alebo organizáciám. Súčasne však faktor pozitívneho vplyvu krajín BRICS na svetovú politiku neustále silnie. Ruský prezident Vladimir Putin príde do Brazílie, aby sa zúčastnil na samite BRICS,

ktorý sa bude konať v meste Fortaleza 15. júla. Uvažuje BRICS o nejakej aktivite, ktorá by bola aj vojenským protipólom NATO? Skôr by som povedal, že protiváhou západných ekonomických zoskupení, ktoré teraz existujú vo svete s dominantnou úlohou Spojených štátov. Ale zatiaľ neuvažujeme vo vojenských kategóriách. Dnes si NATO podchytilo a ovládlo v podstate celý európsky priestor. Má Rusko záujem o nejakých spojencov v Európe? Rusko nemá žiadne plány na ustanovenie akýchkoľvek blokov v Európe, ktoré by boli zamerané proti komukoľvek. Nechceme nové rozdeľovacie čiary, ale naopak, už dlhšiu dobu a dôsledne presadzujeme predstavu vytvorenia spoločného priestoru mieru a bezpečnosti od Lisabonu až po Vladivostok. Táto myšlienka vznikla okamžite po tom, čo prestala existovať Varšavská zmluva a skončila sa studená vojna. Vtedy aj viacerí západní politici uvažovali o rozpustení NATO, ktoré bolo vytvorené ako sila proti „sovietskej hrozbe“. Ale, bohužiaľ, prevládla politika expanzie NATO na východ a krotenia Ruska. Pred niekoľkými rokmi Rusko prišlo s návrhom na uzavretie Dohody o európskej bezpečnosti, ktorá by zakotvila zásady systému nedeliteľnej a rovnakej bezpečnosti pre všetkých. Ale západné mocnosti zostali voči tejto iniciatíve hluché. Zdá sa, že sledujú nejaké iné ciele. Takže je jasné, že nie my sa snažíme vytvárať bloky, ale naopak, existujú snahy vypudiť nás z európskeho priestoru, ignorovať naše oprávnené záujmy. Rusko je schopné samostatne si zaistiť vlastnú bezpečnosť, ale sme otvorení spolupráci so všetkými krajinami dobrej vôle. Iba spoločným úsilím môžeme zabezpečiť udržanie mieru a bezpečnosti na našom kontinente. Je Rusko odhodlané aj na krajne silové riešenia, ak budú americkí projektanti uplatňovať taktiku vojenských provokácií v blízkosti jeho hraníc? Rusko je proti riešeniu konﬂiktov s použitím sily. Vždy sme presadzovali a naďalej sa vyjadrujeme v prospech politického a diplomatického urovnania všetkých medzinárodných krízových situácií poslednej doby – v Iraku, Líbyi, Sýrii. Zastávame rovnaký postoj aj k situácii na Ukrajine. Sme presvedčení, že prvoradou úlohou je neodkladné ukončenie vojenskej operácie proti obyvateľstvu

MÚR > TÉMA MESIACA

juhovýchodného regiónu krajiny. Požiadavky na bezpodmienečné prímerie sú obsiahnuté aj v Ženevskom komuniké zo dňa 17. apríla, a v cestovnej mape OBSE, ktorú navrhol švajčiarsky prezident. Pozorujeme pokusy nového prezidenta Ukrajiny predložiť „mierový plán“, ale, žiaľ, zatiaľ sa neuplatnil. Ak sa podľa tohto plánu vyžaduje prvoradé odzbrojenie príslušníkov ľudového vojska (domobrany), tí majú oprávnené obavy z následného prenasledovania. Ukrajinské orgány musia preukázať skutočnú vôľu zastaviť násilie. Ale v prípade, že krviprelievanie bude pokračovať a naďalej budú zomierať civilisti žijúci v juhovýchodnej časti Ukrajiny, Rusko si vyhradzuje právo na ochranu svojich krajanov. Dovolil by som vám pripomenúť, že prezident Ruskej federácie uchováva mandát, ktorý mu udelila Rada federácie na použitie ozbrojených síl RF na území Ukrajiny. Toto je mimoriadne opatrenie a po tomto scenári by sme nechceli siahnuť. Preto očakávame, že ukrajinské vládne orgány uskutočnia reálne kroky na zníženie napätia a začnú dialóg s predstaviteľmi juhovýchodu Ukrajiny. Mám tomu rozumieť tak, že v prípade nepriaznivého vývoja situácie pre Rusko siahne ruská strana k silovému riešeniu a prekročí ukrajinské hranice? Chcem ešte raz zdôrazniť, že nechceme taký scenár a úsilie, ktoré teraz vynakladá ukrajinský prezident, bude viesť k tomu, že na východe Ukrajiny sa nastolí mier a začnú rokovania medzi kyjevskou vládou a juhovýchodom Ukrajiny. Náznaky tohto dialógu už existujú, musí to však byť pokojný proces bez krviprelievania a ostreľovania civilistov. Ak však zoberieme do úvahy spomínaný negatívny scenár, potom môžeme v prípade prítomnosti ruských vojsk na Ukrajine očakávať odpoveď zo strany Severoatlantickej aliancie… Nepredpokladám stret síl Ruska a NATO, generálny tajomník NATO aj americkí predstavitelia hovorili, že vojenské riešenie tejto situácie neexistuje, len politické. Takže nechceme pripúšťať možnosť, že by došlo k nejakému ozbrojenému konﬂiktu a veríme tomu, že všetko bude vyriešené normálnou cestou dialógu a politických rokovaní. Tu sa môžeme dostať až do patovej situácie, keď jedna strana hovorí, že má záujem, aby sa Ukrajina stala súčasťou EÚ a NATO, a druhá to zas absolútne a kategoricky vylučuje. Aké sú

vôbec varianty riešenia, ak zlyhá diplomacia? Nechceli by sme, aby verejnosť mala taký dojem, že osud Ukrajiny teraz riešia dve mocnosti, Spojené štáty americké a Rusko, a Ukrajina v tom nemá žiadny svoj hlas. O pričlenení k nejakým zoskupeniam, buď k Európskej únii alebo Severoatlantickej aliancii, musí rozhodnúť najprv ukrajinský národ a legitímne zvolená ukrajinská vláda, parlament, prezident atď. Bývalý prezident Janukovyč navrhol trojstranné rokovanie medzi Európskou úniou, Ruskom a Ukrajinou o následkoch ekonomického pridruženia Ukrajiny k Európskej únii. Európska únia to najprv odmietla, ale potom, keď vypukla kríza, štátny prevrat, ozbrojený konﬂikt a krviprelievanie, uvedomili si, že bez rokovaní s Ruskom sa problém pridruženia Ukrajiny k nejakým zoskupeniam vyriešiť nedá. Takže si myslím, že aj v budúcnosti, keď sa terajší ozbrojený konﬂikt upokojí, nastane čas aj na rokovania o tom, aké môžu byť následky pripojenia k Európskej únii alebo k Severoatlantickej aliancii. Ukrajinský miliardár a guvernér Dnepropetrovského regiónu Ihor Kolomojskyj navrhol vybudovať bezpečnostný múr pozdĺž skoro 2000-kilometrovej hranice medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorý by mal zabrániť prísunu zbraní a bojovníkov na ukrajinské územie. Kolomojskyj dokonca ponúkol, že na výstavbu bariéry venuje 100 miliónov eur. Múr má byť dva metre vysoký a 30 centimetrov hrubý, pričom steny majú byť posilnené oceľou a obsahovať elektronické alarmy. Bude Rusko spolupracovať na realizácii takéhoto projektu? Podľa nás je výstavba takýchto múrov v dnešnej dobe úplný nezmysel, pretože, ako sa pamätáme, existoval Berlínsky múr, ktorý padol vďaka zmenám uskutočneným v Európe na konci 80. rokov. Budovať takýto múr nemá vôbec žiadny zmysel. Samozrejme, že Rusko nebude podporovať tento projekt, ak bude realizovaný, a okrem toho vidíme, že ukrajinská strana chce samostatne urobiť demarkáciu rusko-ukrajinskej hranice. To sa tiež nestane, pretože o tom musí byť medzištátna dohoda. V deň našej uzávierky sme z Veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku dostali informáciu o tom, že Vladimir Putin požiadal Radu Federácie o zrušenie práva na použitie ozbrojených síl na Ukrajine v súvislosti so začiatkom mierových rokovaní.

TÉMA MESIACA > STUPNE KONFRONTÁCIE

Anton Smataník

STUPNE KONFRONTÁCIE

KEĎ SA ZVYŠUJE NAPÄTIE MEDZI ŠTÁTMI, V MODERNOM SVETE NEDOCHÁDZA HNEĎ K VYHLÁSENIU VOJNY. POSTUPNE PRICHÁDZAJÚ NA RAD RÔZNE NÁSTROJE OD POKUSU O RIEŠENIE SPORU DIPLOMACIOU CEZ ZAVEDENIE SANKCIÍ, LIMITOVANÝ VOJENSKÝ ZÁSAH AŽ PO ROZPÚTANIE VOJNY. POSLEDNÝM HYPOTETICKÝM ŠTÁDIOM JE POUŽITIE JADROVÝCH ZBRANÍ. V SÚČASNOM GEOPOLITICKOM ROZLOŽENÍ SÍL BY ICH POUŽITÍM S VEĽKOU PRAVDEPODOBNOSŤOU DOŠLO K TZV. VZÁJOMNÉMU ZNIČENIU. POČET A VÝKON JADROVÝCH HLAVÍC SÍCE DNES NIE JE PODĽA VIACERÝCH PREPOČTOV A EXPERTNÝCH ODHADOV DOSTATOČNÝ NA KOMPLETNÉ VYMAZANIE ĽUDSTVA, ALE S ISTOTOU BY VYMAZALI JEHO DRVIVÚ VÄČŠINU.

iplomacia je najlepšou možnosťou, ako urovnať vzniknutý spor skôr, než prerastie do konﬂiktu. Existujú viaceré medzinárodné organizácie a inštitúcie, ktoré umožňujú a uľahčujú vzájomný dialóg. Naj-

významnejšou je Organizácia Spojených národov (OSN), založená vo Versailles po skončení druhej svetovej vojny. Práve pod OSN patrí okrem iného aj Medzinárodný súdny dvor v Haagu, ktorý je často využívaný na riešenie medzinárodných

STUPNE KONFRONTÁCIE > TÉMA MESIACA

sporov. Medzi typy diplomacie môžeme zaradiť arbitráže, mediácie, konferencie a vyjednávania. Arbitráže a mediácie dnes využívajú formálne komisie, agentúry a tribunály. Konferencie sa uskutočňujú väčšinou s cieľom riešenia špeciﬁckého problému, vyžadujú si menej formálnych aplikácií medzinárodného práva. Mali by dodržiavať princípy férovosti, logiky a protokolu. Majú však aj stály preventívny charakter. Vyjednávania sa konajú v prípadoch konkrétnych kríz. Vyžadujú si ešte menej formalít a záruk. Mali by vychádzať zo všeobecne platných princípov a precedensov. Diplomacia sa však v realite až príliš často opiera o ekonomickú, politickú a vojenskú moc krajiny. Ohýbajú sa princípy, procesy, pravidlá, precedensy. Porušujú sa ústne dohody, či zneužívajú nevyslovené predpoklady. Sankcie nasledujú po zlyhaní diplomacie. Môžeme ich deliť na diplomatické, ekonomické, vojenské, prípadne ešte technologické. Diplomatické sankcie sa obmedzujú na redukciu alebo zrušenie diplomatických väzieb. Častým prípadom je uzavretie ambasád, nepozývanie na kongresy a konferencie. Ekonomické sankcie operujú s clami, dovoznými kvótami, zákazom exportu či importu. Vojenské sankcie znamenajú armádne embargo na dodávky zbraní alebo munície. Technologické sankcie blokujú export nových technológií do postihnutých štátov s úmyslom dostať ich do konkurenčnej nevýhody. Ekonomické sankcie sa svojím dopadom často vyrovnajú následkom vojenského zásahu. Nezriedka je ich výsledkom chudoba, hlad či umieranie občanov krajiny. Obmedzený vojenský zásah je limitovanou vojnou, aj keď sa snaží tváriť ako „chirurgicky presný rez“, ktorý nezanechá dopad na civilnom obyvateľstve, ani krajine ako takej. Môže ísť o zničenie vojenskej základne, nasadenie špeciálnych jednotiek na vykonanie konkrétnej operácie, vytvorenie bezletovej zóny, potopenie vojnového loďstva atď. Dotknutá krajina je ochromená, agresor dosiahol, čo chcel. Ak nie jedným, tak viacerými vojenskými zásahmi. Vojna sa vedie na „kolá“, po „dávkach“. Väčšinou sa argumentuje ochranou hraníc, vlastných občanov, zabezpečením prístupu k obchodu a surovinám, zásahom proti konkrétnej tero-

ristickej skupine či preventívnym úderom. Spolieha sa na neschopnosť alebo nezáujem vrátiť úder. Klasická celoplošná vojna je situáciou, ktorej sa snaží vyhnúť aj agresor. Stojí množstvo času, peňazí, korisť je výrazne poškodená, prípadne zatiahne agresora do nekonečného partizánskeho boja, až ho časom „uštve“. Tanky, pešie vojsko, transportéry, vrtuľníky, stíhačky, bombardéry, ponorky, bojové lode, lietadlové lode treba doviezť, odviezť, zásobovať, presúvať. Verejná mienka nie je vojne naklonená, vyžaduje si značné úsilie spracovať ju, aby bola vojna legitimizovaná a priechodná. Preto je dnes vyhlásená len zriedka. Najvyšším štádiom je použitie jadrových zbraní. Na konci druhej svetovej vojny, keď atómovými bombami disponovali len USA, ich zhodenie na Hirošimu a Nagasaki ešte „prešlo“; dnes by to tak nebolo. Vzájomné zničenie by aj pri všetkých radaroch a dáždnikoch bolo takmer isté. Americký systém DEFCON rozlišuje 5 úrovní ohrozenia, od najnižšieho s označením päť až po jednotku. DEFCON 5 je normálna situácia ozbrojených síl počas mieru. DEFCON 4 signalizuje zvýšenú funkciu spravodajských služieb a bezpečnostných zložiek. DEFCON 3 je zvýšená pripravenosť ozbrojených síl, letecké sily sú pripravené zareagovať do 15 minút. DEFCON 2 znamená, že ozbrojené zložky sú pripravené na nasadenie do šiestich hodín. DEFCON 1 hovorí o okamžitej pripravenosti na nukleárnu vojnu. DEFCON 2 bol v minulosti vyhlásený počas Kubánskej krízy. DEFCON 3 počas Jomkippurskej vojny a po udalostiach z 11. septembra. Jednotlivé stupne vyhlasuje americký prezident a minister obrany. Rusi sa, na rozdiel od Američanov, svojimi vojenskými zbraňami či systémami nechvália, preto je ich obdoba DEFCON-u verejnosti neznáma a dobre utajená. Oba štáty disponujú aj tzv. nukleárnymi kufríkmi, prostredníctvom ktorých je možné odpáliť jadrové hlavice na diaľku. Na oboch stranách ich majú v rukách prezidenti. Americký má názov Nukleárny futbal, ruský Cheget. Atómové bomby sú dnes skôr zbraňou obrany než útoku. Dúfajme, že nik nebude taký šialený, aby po nich v budúcnosti siahol.

TÉMA MESIACA > AKO STUDENÁ VOJNA KRIVÍ CHARAKTERY

Dušan Budzák

AKO STUDENÁ VOJNA

KRIVÍ CHARAKTERY 34

KEDYSI V OSEMDESIATYCH ROKOCH KOLOVAL MEDZI NAMI VTIP, V KTOROM GUSTÁVA HUSÁKA ZMRAZILI, ZABUDLI NA NEHO A ON SA PREBRAL PO DVESTO ROKOCH. KEĎŽE CHCEL PREDOVŠETKÝM VEDIEŤ, AKO SI HO ZAPAMÄTALA HISTÓRIA, ZAČAL HORÚČKOVITO HĽADAŤ ZÁZNAMY O SEBE AKO O NIEKDAJŠOM NAJMOCNEJŠOM MUŽOVI SOCIALISTICKÉHO ČESKOSLOVENSKA. AŽ PO HODNEJ CHVÍLI NAŠIEL JEDNU STARÚ ENCYKLOPÉDIU A V NEJ PRI JEHO MENE STÁLO: GUSTÁV HUSÁK – BEZVÝZNAMNÝ POLITIK ZA ÉRY KARLA GOTTA. V ČASOCH TAKZVANEJ STUDENEJ VOJNY SME SI HO ROZPRÁVALI LEN V KRUHU DÔVERNE ZNÁMYCH ĽUDÍ. TAKÉMUTO VTIPU SA TOTIŽ VRAVELO „VTIP O ZLATÚ MREŽU“. TÝM SME CHCELI PODČIARKNUŤ, ŽE JEHO ŠÍRENIE NÁS MÔŽE DOSTAŤ ZA MREŽE.

AKO STUDENÁ VOJNA KRIVÍ CHARAKTERY > TÉMA MESIACA

nes nepredstaviteľné, ale taká to bola doba. Nevinný politický vtip vás dostal za mreže ako nepriateľa socializmu, prisluhovača kapitalizmu, hanobiteľa ideí pracujúceho ľudu. Ani si nevieme predstaviť, že by sa také niečo mohlo vrátiť. Otázka znie: Fakt by sa nemohlo? Svet sa začína opäť polarizovať. Na Ukrajine sa opäť začal boj Východu proti Západu. Zvykli sme si, že z nášho územia odišli sovietske vojská po dočasnom pobyte, ktorý trval dvadsať rokov. A zrazu sa objavujú hlasy a politici, ktorí sú za to, aby na naše územia prišli opäť vojská, ktoré nás majú opäť chrániť – takisto ako vtedy tie sovietske. Pojem studená vojna je opäť v hre. V roku 1947 ho vo svojom prejave sformuloval americký prezident Truman ako novú doktrínu zahraničnej politiky USA. Pripomeňme si, aký dopad mala na morálku a správanie sa ľudí v oboch spoločenstvách rozdelených studenou vojnou. Ak sme sa smiali z vtipov, ktoré sme šeptom vyriekli na našej strane s obavou, čo s nami bude, ak nás niekto za ich šírenie udá, iné to nebolo ani na druhej strane. V USA vznikol Výbor pre neamerickú činnosť. Objektom jeho vyšetrovania a prenasledovania sa stali aj také významné osobnosti ako Robert Oppenheimer, jeden z konštruktérov americkej atómovej bomby (aké bizarné), či dokonca Albert Einstein. Ale aj geniálny ﬁlmový režisér Charlie Chaplin. Hovoriť hoci len vtipy na jednej alebo druhej strane bolo nebezpečné. Susedia udávali susedov, aby si zabezpečili „dobré body“, alebo sa chránili, ak boli v spoločnosti, kde sa politické vtipy hovorili, a tak preventívne predbehli tých, ktorí by mohli udať ich. Sám si spomínam na kolegu, ktorý ma udal s podozrením, že moja reportáž (pracoval som vtedy v televízii) poškodzuje ideu socializmu a znevažuje prácu komunistickej Brigády socialistickej práce. Neprekážalo, že som v skutočnosti nakrútil v automobilke reportáž o tom, že autá mali neprivarené stĺpiky a podbehy – jeho udanie mu vynieslo pochvalu a mne dištanc za hanobenie pracujúceho ľudu, pretože som v reportáži nezvážil „objektívne príčiny“. Keď som sa neskôr prihlásil na služobnú cestu na veľtrh elektroniky vo vtedajšom Západnom

Berlíne, na jej zrušenie stačilo udanie iného kolegu, že moja cesta by bola nebezpečným precedensom, pretože som obdivovateľom trhového mechanizmu a vysmievam sa z negramotnosti socialistického plánovania. Ale, úprimne povedané, bola to pravda, a tak som na cestu nešiel a nič sa nedozvedel o tom, kam sa svet v elektronike posunul. A spolu so mnou ani naši občania, ktorí tak boli chránení pred „zhubnými“ myšlienkami. Dodnes si opatrujem nariadenie, v ktorom bolo prikázané, že môžem byť snímaný v reportážach len zozadu, vo veľkom celku a nesmiem nahovárať svojím hlasom svoje komentáre. Tie cudzie som však smel... Nakrútil som reportáž o ekologickej katastrofe v našich socialistických lesoch, za ktorú mi neznámi ľudia na ulici podávali ruku s dôvetkom: „Ja by som mal pre vás tiež tip, len neviem, či vám to dovolia nakrútiť...“ Keď som prednedávnom prechádzal cez rakúsko-slovenskú hranicu v plnej rýchlosti bez zastavenia, ani neviem, prečo som svojej dcére povedal: „Tak tu som pri svojej prvej ceste na Západ v 89. roku stál štyri hodiny na colnici a ďalšie štyri hodiny som potom stál na smutne slávnom prechode medzi Západným Berlínom a Východným Berlínom – check-point Charlie...“ A moja dcéra sa ma naivne spýtala: „Prečo? To už vtedy boli také dopravné zápchy?“ „Nie,“ odpovedal som. „Na tom hraničnom prechode som stál sám – dve hodiny ma preverovali východní colníci, prečo cestujem preč, a dve hodiny západní colníci, čo tam chcem...“ Každý z nás, pamätníkov studenej vojny, má podobných zážitkov plnú... Koľkých vrátili z colnice späť, pretože na nich prišlo anonymné udanie, že občan XY sa po vycestovaní už nechce vrátiť? Spoločnosť bola plná udavačov, ktorí nekonali ani tak v záchvate vlastenectva, ako skôr v strachu z toho, aby neboli sami udaní. Prípadne aby si vyrovnali budúce alebo minulé skóre, či len z obyčajnej nenávisti, pretože na to bola dobrá pôda. A agenti rozviedok, ŠtB, Stasi, KGB na jednej strane či CIA a FBI na strane druhej sa mohli potrhať pri spracovávaní udaní a podozrení, ktoré nahlasovali samotní občania. Často stačilo anonymné udanie. Preverovalo sa a bralo veľmi vážne.

TÉMA MESIACA > AKO STUDENÁ VOJNA KRIVÍ CHARAKTERY

Nespomínate si? Alebo nechcete? Tak inak. Koľkí z Bratislavčanov alebo občanov západného Slovenska mali pod handrami, kobercami a všeličím iným na svojich balkónoch a strechách zamaskované televízne antény, na ktoré prijímali program rakúskej televízie? Zamaskované, pretože to bolo trestné! Koľkí z nás sa po večeroch a nociach chúlili pri rozhlasových prijímačoch, aby počúvali zakázané správy Slobodnej Európy alebo Hlasu Ameriky? Pomedzi šum rušičiek, ktoré sa nám to snažili znemožniť? A koľkí z nás sa v práci alebo na ulici chválili, čo všetko sa tam dozvedeli? Málokto. A ak, tak len v kruhu zaručených ľudí a so strachom, že niektorí z nich by mohli podľahnúť a udať nás, aby sa sami chránili. Poznali sme, samozrejme, len svoju stranu barikády studenej vojny, na ktorú nás umiestnili bez toho, aby sa nás spýtali. Ale nebuďme naivní. Na druhej strane barikády to nebolo iné. Šíriť myšlienky východnej propagandy tam bolo rovnako nebezpečné, ako šíriť myšlienky západnej propagandy u nás. Tak sme si žili v období studenej vojny. Ak sa kolektív dostal na služobnú cestu „na Západ“, zaručene bol medzi nimi jeden, ktorý na nich dohliadal a potom referoval. Málokedy sa vedelo, kto to je, ale všetci boli presvedčení, že aspoň jeden taký tam je. Režim už zrejme ani nepotreboval naozaj niekoho nasadiť, pretože ľudia boli v takom strehu, že ak by sa niečo stalo, určite by aspoň jeden zo strachu informoval, aby ho nepredbehol nejaký agent, o ktorom nevedel, či tam vôbec bol. Ľudia sa udávali preventívne. To bola doba studenej a nezmyselnej vojny. Taká bola jej morálka. Žijeme v dobe, keď politický vtip je len vtipom. Napriek tomu som si všimol, že aj taký vtip je opäť nebezpečné povedať v niektorých kruhoch, aby sa nedoniesol pomenovanému politikovi alebo inému vplyvnému, ktorý by mohol „zasiahnuť“. Niekto nás pomaly, ale iste chce opäť pripraviť na obdobie blížiacej sa studenej vojny. Šermuje množstvom relevantných a presvedčivých argumentov. Skoro uveriteľných. Sú mi ukradnuté. Pre mňa má význam spomienka na ten fatálny úpadok ľudskej morálky, keď sused udával suse-

da, keď brat nahlásil brata a súdruh varoval pred súdruhom, či na druhej strane džentlmen pred džentlmenom. Dobu, keď sa nemôžu rozprávať vtipy slobodne len preto, aby sme sa zasmiali, keď si musím dávať pozor, čo pred kým poviem, a keď musím zvažovať, kto ma môže udať, už nechcem. Nechcem tu mať opäť studenú vojnu, nech už na ňu má ktokoľvek akékoľvek pádne argumenty. Pretože najhorším dopadom studenej vojny je úpadok morálky alebo, ak chcete, ľudskosti. So znepokojením sledujem vyhlásenia o tom, že niektoré osoby by nemali dostávať priestor v médiách, niektoré témy je škodlivé publikovať a niektorých by bolo najlepšie zakázať a vylúčiť. Lebo niekto je rusoﬁl, dokonca pansláv (že sa toho nedožil Štúr), niekto zase Semita, niekto antisemita, milovník Ameriky alebo jej odporca, europropagátor či euroskeptik... Už som to zažil. Takto sa to začína. Úpadok morálky a ľudskosti. Stoja hneď za začiatkom studenej vojny. Potom sa to „vytriedi“. Viac ako dvadsať rokov som mal naivne pocit, že toto sa už nemôže vrátiť. Ibaže som si prečítal včerajšie noviny a v nich bolo rôznymi slovami a rôznymi osobami povedané, že je potrebné postaviť hradbu našim nepriateľom a ochrániť naše hodnoty. Že by bolo vhodné na území našich susedov a možno aj na našom rozmiestniť cudzie vojenské sily, pretože naše na obranu pred druhou stranou nestačia. A mám obavy, že nová studená vojna sa už možno začala. P. S.: Poznám príbeh z čias stavby súčasnej budovy Národnej rady. Vplyvný a uznávaný architekt predniesol množstvo pádnych dôkazov, argumentov a podkladov, že umiestnenie stavby na danom mieste je neštandardné, neetické, proste nevhodné. Tí, ktorí chceli jeho vplyvnú odbornú pozíciu oslabiť, však nemali na to, aby sa mu odborne postavili, a dlho nevedeli, čo s tým. Až jedného dňa s víťazným úsmevom povedali: „Máme ho! Našli sme jeho podpis pod nejakými dokumentmi z roku 1968 proti vstupu sovietskych vojsk. To ho ideologicky zrovná.“ A aj ho to zrovnalo. Budova tam stojí – vo svojej pýche a neetickosti. Ako večná pripomienka pokrivenej morálky studenej vojny.

SLOVENSKÍ VOJNOVÍ ŠTVÁČI > TÉMA MESIACA

Anton Smataník

SLOVENSKÍ VOJNOVÍ ŠTVÁČI PO UDALOSTIACH NA UKRAJINE SA OKAMŽITE VYROJILO MNOŽSTVO STARÝCH, ALE AJ NOVÝCH TVÁRÍ, KTORÉ OBHAJUJÚ AGRESÍVNU MILITARISTICKÚ POLITIKU NATO A DNES UŽ AJ EÚ. TÍTO VOJNOVÍ ŠTVÁČI SÚ ZDRUŽENÍ V MIMOVLÁDNYCH ORGANIZÁCIÁCH, MÉDIÁCH A POLITIKE. AMERICKÍ VLASTENCI S PODIVNÝM ZMYSLOM PRE DEMOKRACIU A SLOBODU.

de predovšetkým o ľudí z Inštitútu pre verejné otázky (Grigorij Mesežnikov, Martin Bútora, Oľga Gyárfášová), Inštitútu bezpečnostných a obranných štúdií (Ivo Samson), denníka SME (Miroslav Kern, Petra Procházková, Mirek Tóda, Peter Morvay, Peter Schutz, Tomáš Vasilko, Jana Shemesh), týždenníka .týždeň (Eugen Korda, Andrej Bán, Štefan Hríb, Fedor Gál, Peter Zajac), Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (Alexander Duleba, Miroslav Lajčák, Pavol Demeš, František Šebej), Slovak Atlantic Commission (Rastislav Káčer), konferencie GLOBSEC (Martin Bútora, Miroslav Lajčák, Štefan Hríb, Mikuláš Dzurinda, Rastislav Káčer, Tomáš Valášek, Eduard Kukan, Martin Glváč), OKS (František Šebej, Ondrej Dostál, Juraj Petrovič, Fedor Gál), strany SMER (Martin Glváč, Miroslav Lajčák) a Central European Policy Institute (Tomáš Valášek). Nie je prekvapivé, že väčšina spomenutých osôb má výnimočné postavenie pri formovaní verejnej mienky. Nemajú dnes už takmer žiadnu protiváhu. Na Slovensku prakticky neexistujú mimovládne organizácie, médiá a politici, ktorí by sa prikláňali viac k Rusku ako jedinému reálnemu oponentovi NATO a EÚ. Výnimku tvorí Hnutie Dobrá sila na čele so Sergejom Chelemendikom, ktoré však vystupuje podstatne umiernenejšie, médium Hlas

Ruska a možno aj Ján Čarnogurský. Nepočítame dnes už mimoparlamentnú SNS. V takomto pomere sa však nedá hovoriť o opozícii. Navyše priestor, ktorý dostávajú v médiách, je minimálny. Ako je možné, že vyššie spomínané osoby (a ďalšie im podobné) napriek tomu, že majú absolútne minimálnu podporu verejnosti, dovolia si ju zastupovať na medzinárodnej úrovni tak „vášnivo“ a slepo jednostranne? Veľmi rýchlo po začatí druhej Oranžovej revolúcie na Ukrajine sa Alexander Duleba stal akýmsi neoﬁciálnym „mudrcom“ na tamojšie dianie. Objavoval sa v .týždni, SME, RTVS miestami tak často, až to začalo byť neznesiteľné. Vždy, keď bolo treba zistiť, ako sa veci majú, stačilo sa ho opýtať a „pravda bola vyjavená“. Na rozdiel napr. od Šebeja alebo Bútoru nebol Duleba na verejnosti známy, mal teda akoby čistý štít, vystupoval opatrnejšie, pokojnejšie, bez agresivity. Inými slovami, jeho dôveryhodnosť bola a stále je podstatne väčšia. Práve názory, postoje a akcie Františka Šebeja sú zďaleka najotvorenejšie a najtvrdšie, plné až slepej nenávisti. Publikuje ich tak SME, ako aj .týždeň, ktoré sú od začiatku hlásnymi trúbami sionizmu, amerikanizmu, globalizmu, znevažujú národné hodnoty, presadzujú práva menšín na úkor väčšiny, multikultúrnosť, sú prísne antiﬁcovsky a antimečiarovsky nastavené, tvrdo

TÉMA MESIACA > SLOVENSKÍ VOJNOVÍ ŠTVÁČI

bojujú proti konšpiráciám a za oficiálne verzie udalostí atď. Proste systémové strážne psy. Bútora sa organizuje skôr na pozadí v rámci medzinárodných vzťahov a ako poradca. Podobne, ale ešte podstatne sofistikovanejšie a utajenejšie, pôsobí aj Pavol Demeš. Lajčák je tou oficiálnou tvárou, ktorá zastupuje a vedie náš štát do područia EÚ, inú možnosť ako Ukrajinu začlenenú v nej si nevie predstaviť. Grigorij Mesežnikov a Ivo Samson sú dlhodobými, čisto treťosektorovými, zďaleka nie však treťotriednymi hráčmi.Nie je žiadne prekvapenie, že diskusná relácia .týždňa, v ktorej nemá protistrana žiadnu šancu – Lampa, prebehla na GLOBSEC-u a sledovala väčšiu angažovanosť Slovenska pod patronátom NATO na Ukrajine a predovšetkým proti Rusku. Podobne ladených Lámp však bolo viac, o článkoch a blogoch ani nehovoriac. Nie je žiadne prekvapenie, že to bol .týždeň, ktorý šíril výzvu na pomoc Majdanu a vyhlásenie Ekofóra s názvom Ukrajina zvíťazí!, podporujúceho vstup Ukrajiny do EÚ. A že to boli postavičky .týždňa, SME, ako aj rôzne vyššie menované, ktoré sa pod oba dokumenty okamžite podpísali. Výzva nemala celkovo ani 250 podpisov – tie isté mená (samozvané osobnosti), ktoré na Slovensku organizujú po roku 1989 takpovediac „všetko čo sa len dá“ v prospech americkej svetovlády. Za samotným textom vyhlásenia stojí bloger .týždňa a kamarát Štefana Hríba Peter Zajac. Taktiež nie je prekvapením, že SME je hlavnou mediálnou silou, ktorá dlhodobo démonizuje Rusko, Irán, kým blahorečí USA, Izrael, a preto aktívne cieľavedome masíruje verejnú mienku o udalostiach na Ukrajine. Volanie po vojenskom zásahu NATO, zvýšených výdavkoch Slovenska, aby tak lepšie plnilo úlohu poskoka NATO, alebo po zavedení obchodných sankcií voči Rusku bez ohľadu na ekonomické dopady, či po ostrejšom diplomatickom jazyku je u nich takpovediac na dennom poriadku. Maximálny priestor má jedna strana konfliktu, ktorá je, samozrejme, dobrá, pričom druhá nemá ani šancu sa brániť, pretože je tá zlá. Ako určíme, ktorá je dobrá a ktorá zlá? Dobrá je tá strana konfliktu, na ktorej sa nachádza USA, zlá je potom analogicky opačná strana. Vždy a všade. Ani viaceré mainstreamové informácie, ktoré toto videnie sveta dostatočne

narúšajú, nemajú priestor, a ak, tak jedným kratučkým článkom so zakázanou diskusiou, ktorý okamžite zapadne prachom. Treba si spomenúť na programovanie agentov a dvojitých agentov počas studenej vojny. Presvedčení americkí kapitalisti sa za pár rokov vrátili z Ruska ako tvrdí komunisti a z presvedčených ruských komunistov zase v USA vznikli tvrdí kapitalisti. Obe mocnosti boli schopné s pomerne vysokou účinnosťou indoktrinovať jedincov takým spôsobom, že im doslova vymenili osobnosť. Tieto udalosti prebiehali pred desaťročiami a sú všeobecne známe, ako aj dobre zdokumentované. Ako ďaleko môžu byť napr. Američania dnes? Veda a technika je podstatne vyspelejšia, taktiež rôzne metódy, postupy, nástroje. Mnohí politici, treťosektoroví aktivisti, ekonómovia, novinári, ktorí dnes pôsobia v štátoch strednej a východnej Európy, medzi nimi aj viacerí vyššie menovaní, boli na „politickom preškolení“ v USA. Absolvovali štúdium na univerzitách, prestížne študijné pobyty, študijné kurzy, štipendiá, stáže, posty v rozličných organizáciách atď. Už po roku, dvoch sa tieto osoby vrátili domov, často podľa ich vlastného okolia ako vymenené. Nespoznávali ich známi, susedia, kamaráti, ani vlastná rodina. Zahoreli neskrotnou túžbou šíriť demokraciu a slobodu pod americkou vlajkou. Následne zakladali „neziskovky“, politické strany, médiá, usporiadali diskusie, vydávali literatúru, písali články, uzatvárali medzinárodné dohody a tlačili na vstup do medzinárodných zoskupení. To sa im nakoniec aj podarilo. Podporovať záujmy Izraela a USA je ich životným poslaním. Obhajovať neobhájiteľné, skresľovať realitu, bagatelizovať na jednej strane, ale zveličovať na strane druhej, dvojitý meter, zamlčiavanie, odvádzanie pozornosti. Každá americká vojna je správna, obete sú nevyhnutné, veď keď sa rúbe les, lietajú aj triesky. Vzhľadom na známe skutočnosti stojí naozaj za vážne zamyslenie, či množstvo amerických vlastencov neprešlo hĺbkovým programovaním osobnosti. Počas minulého režimu pritom niektorí nemali problém slúžiť Sovietskemu zväzu. Ak sa chceme vyhnúť katastrofe, mali by sme sa zbaviť vplyvu vojnových štváčov na našu krajinu a nedať sa zatiahnuť do žiadneho konﬂiktu, ani medzinárodného zoskupenia, v ktorom budeme slúžiť ako otroci mocnejším.

SLOVENSKÍ VOJNOVÍ ŠTVÁČI > TÉMA MESIACA

KTO JE KTO František Šebej pôsobil ako poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR za VPN, predseda Zahraničného výboru a podpredseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. V rokoch 1998 – 2002 pôsobil ako predseda Výboru NR SR pre európsku integráciu. V roku 2001 sa stal predsedom Demokratickej strany, neskôr spoluzakladal Občiansku konzervatívnu stranu. V súčasnosti je poslancom NR SR za MOST-HÍD. Pracuje aj v časopise .týždeň. Martin Bútora spoluzakladal v roku 1989 hnutie Verejnosť proti násiliu. V rokoch 1990 – 1992 sa dostal do služieb Václava Havla ako poradca a riaditeľ sekcie pre ľudské práva. Počas rokov 1994 – 1996 bol predsedom Slovenského centra P.E.N. klubu. V roku 1997 spoluzakladal Inštitút pre verejné otázky. V rokoch 1999 – 2003 pôsobil ako veľvyslanec SR v USA. Jeho hlavnou úlohou bolo získať podporu USA pre vstup Slovenska do NATO. Podpis Bútoru tiež môžeme nájsť pod Projektom pre nové americké storočie. Pôsobil aj v správnych radách Open Society Fund a Trust for Civil Society. Dnes je poradcom prezidenta Andreja Kisku. Miroslav Lajčák vyštudoval v ZSSR medzinárodné vzťahy a diplomaciu na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. Bol členom KSS a v roku 1988 začal pracovať na československom ministerstve zahraničia. V rokoch 1991 – 1993 pracoval na veľvyslanectve v Moskve. V rokoch 1994 – 1998 bol slovenským veľvyslancom v Japonsku, medzi rokmi 2001 – 2005 zastával podobnú funkciu i vo vtedajšej Juhoslávii, Albánsku a Macedónsku. V rokoch 2009 – 2010 bol ministrom zahraničných vecí SR. Lajčáka v decembri 2010 vymenovala šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová za výkonného riaditeľa diplomatických zborov pre Rusko, Východné partnerstvo a západný Balkán. Od roku 2012 je podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Pavol Demeš absolvoval v rokoch 1987 – 1988 ročný študijný pobyt v Alabame. V roku 1990 bol iniciátorom založenia Slovenskej akademickej informačnej agentúry – Servisného centra tretieho sektora (SAIA-SCTS). V rokoch 1991 – 1992 bol ministrom medzinárodných vzťahov

SR. V roku 1993 spoluzakladal Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA). V roku 1999 strávil pol roka vo Woodrow Wilson Center vo Washingtone. V rokoch 2000 – 2010 bol riaditeľom pre strednú a východnú Európu americkej mimovládnej organizácie German Marshall Fund. Stal sa členom The European Council on Foreign Relations (ECFR). Je aj členom programu lídrov angažujúcich sa v nových demokraciách (LEND) a pôsobí v štruktúrach Nadácie Otvorenej spoločnosti. Dnes je poradcom ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka. Ivo Samson. Počas práce archivára v rokoch 1981 – 1988 na Vysokom učení technickom v Brne s ním nadviazala spoluprácu ŠtB. Pôsobil ako profesor medzinárodných vzťahov na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti. Túto medzinárodnú súkromnú univerzitu v roku 1991 založil a ﬁnancuje George Soros. Získal štipendium v Bruseli na štúdium NATO Fellowship. Dlhodobo pôsobil ako analytik Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako poradca ministra obrany SR Martina Glváča. Grigorij Mesežnikov pracoval v rokoch 1993 – 1997 v Politologickom kabinete Slovenskej akadémie vied. V roku 1994 absolvoval študijný kurz Ethnicity and Pluralism in American Politics v USA. Je spoluzakladateľom Inštitútu pre verejné otázky, v ktorom od júna 1997 pracuje. Od februára 1999 je jeho prezidentom. Pôsobil v orgánoch Nadácie Otvorenej spoločnosti. Je členom rádu B’nai B’rith, kde patrí pod bratislavskú lóžu Tolerancia. V roku 2006 bol na študijnom pobyte v National Endowment for Democracy vo Washingtone. Alexander Duleba študoval v rokoch 1984 – 1989 na Filozoﬁckej fakulte Kyjevskej štátnej univerzity. V rokoch 1993 – 1995 bol výskumným pracovníkom Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií pri Ministerstve zahraničných vecí SR. V rokoch 1996 – 1998 získal individuálne výskumné štipendium NATO. V rokoch 2000 – 2004 bol riaditeľom vo Výskumnom centre Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, a tým ostal aj po jeho transformácii na neziskovú organizáciu dodnes. Od roku 2006 je členom poradného výboru inštitútu EU-Russia Centre v Bruseli.

ORBIS PICTUS > BAHRAJN Foto: Hasan Jamali – SITA/AP

Bahrajnskí chlapci s tričkami ako maskami na tvárach sú súčasťou protivládnych protestov v západnej časti metropoly Manámy. Demonštranti proti režimu odmietajú tyraniu vládnej rodiny al-Chalífa. Bahrajn je však podľa demokratických kritérií v poriadku, pretože je tu americká vojenská základňa. (ľh)

ORBIS PICTUS > SÝRIA Foto: Dusan Vranic – SITA/AP

Zdevastovaný Homs je výsledkom vonkajších zásahov mocností. Odstránenie Bašsára al-Asada je pre Biely dom prioritou, ale boli to vládne vojská, ktoré zbavili mesto teroru a násilia. (ľh)

ORBIS PICTUS > USA Foto: Cliff Owen – SITA/AP

Hollywoodska hviezda Leonardo Di Caprio prejavuje náklonnosť šéfovi americkej diplomacie Johnovi Kerrymu za ekologickú ochranu Tichého oceánu. Ekologické aktivity Bieleho domu prekrývajú militantnú expanziu po celom svete, ale Hollywood plní úlohu ilúzie a jeho protagonisti hrajú hru užitočných ﬁgúrok. (ľh)

ORBIS PICTUS > USA Foto: Pablo Martinez – SITA/AP

Americký prezident Barack Obama vyznamenáva príslušníka námornej pechoty Williama „Kyla“ Carpentera za jeho nasadenie v Afganistane, pri ktorom prišiel o oko. Pre záujmy amerických koncernov obetujú životy a zdravie chlapci, ktorí sú len potravou pre delá. (ľh)

ORBIS PICTUS > USA Foto: Robert F. Bukaty – SITA/AP

Bývalý prezident USA George Bush senior predviedol asistovaný parašutistický zoskok pri príležitosti svojich 90. narodenín. Autor verejného vyhlásenia o Novom svetovom poriadku má aj vo vysokom veku radosť nielen z realizácie zoskoku, ale aj celosvetovej dominancie ohlásenej myšlienky všeobecného zotročenia. (ľh)

ORBIS PICTUS > VEĽKÁ BRITÁNIA Foto: Sang Tan – SITA/AP

Julian Assange obetoval svoju slobodu, pretože už dva roky žije na ekvádorskej ambasáde, aby ho Británia nevydala Švédsku a následne U. S. Veľkému bratovi, aby s ním zúčtoval. Prezradiť tajomstvá orwellovského tyrana sa nevypláca. (ľh)

ORBIS PICTUS > IRAK Foto: SITA/AP

Iračania utekajú z oblastí bojov, ide im o holé životy. Americká invázia a skorumpované iracké vedenie vytvorili z Iraku trvalé bojové teritórium, ktoré síce nahradilo tyrana, ale ľuďom ponúklo len nekonečný náboženský zápas medzi sunitmi a šiitmi. (ľh)

ORBIS PICTUS > FRANCÚZSKO Foto: Charles Dharapak – SITA/AP

Anglosaský svet, predstavovaný britskou kráľovnou s oporou amerického prezidenta Baracka Obamu a novozélandského premiéra Jerryho Mateparaeho, na stretnutí v Normandii je kontrastom voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. V rámci neutíchajúcej studenej vojny pokračuje zápas medzi Západom a Východom o mocenské postavenie v Európe, v pozadí s Projektom pre nové americké storočie. (ľh)

RENDEZ-VOUS > ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY

Marián Benka

ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY

PRAŽSKÁ VŠEOBECNÁ LEKÁRKA LUDMILA ELEKOVÁ NA SEBA UPOZORNILA V ANKETE ČESKEJ TELEVÍZIE O OČKOVANÍ PROTI CHRÍPKE, KDE HO AKO JEDINÁ OSLOVENÁ ODBORNÍČKA OZNAČILA ZA NEZMYSEL. MNOHÍ KOLEGOVIA JU SPOCHYBŇUJÚ KVÔLI PREFEROVANIU ALTERNATÍVNEJ MEDICÍNY, A PREDOVŠETKÝM KVÔLI JEJ KRITIKE OČKOVANIA. VYSLÚŽILA SI ZAŇ ANTICENU BLUDNÝ BALVAN OD ČESKÉHO KLUBU SKEPTIKOV SISYFOS. V REAKCII NA ŇU SA VYJADRILA, ŽE AK BY MALA ČAS UDEĽOVAŤ ANTICENY SVOJIM MYŠLIENKOVÝM OPONENTOM, ZDRUŽENIU SISYFOS BY UDELILA TITUL SKAMENENÝ MOZOG. Ako vyštudovaná lekárka ste sa začali odkláňať od klasickej medicíny. Prečo? Promovala som v roku 1990. Takže som študovala za socializmu, keď o alternatívnej medicíne nebolo ani počuť. Ale keď som prišla do ambulantnej praxe, zistila som, že ľudia sú chorí trochu iným spôsobom, ako sa písalo v skriptách. Prišiel človek a sťažoval sa na rôzne neurčité ťažkosti. Alebo mal ťažkosti, ktoré poukazovali na nejakú diagnózu. Ale keď som tú diagnózu chcela potvrdiť, či už fyzickým vyšetrením alebo laboratórnym rozborom, ten nález tam nebol. Takže prichádzali ľudia, ktorí sa evidentne necítili dobre, niečo im bolo, ale ja som nemala žiadny nástroj na to, aby som im povedala, čo majú a ako to ideme liečiť. Potom tu bol druhý problém, že chronické stavy sa nelepšili. Mohla som im predpísať lieky, aby ich to toľko nebolelo, aby sa zmiernil nejaký príznak. Ale to neriešilo príčinu ochorenia. A rozhodujúci moment? Prvýkrát som precitla, keď sa mi narodilo dieťa

a už ako dojča dostalo ekzém. To som už tušila, že existuje aj nejaká homeopatia a že liečenie nemusí byť iba o kortikoidných mastiach, ktoré som mu dávať nechcela. Preto som navštívila homeopata. Trvalo to síce niekoľko rokov, pretože to bola zložitejšia záležitosť, ale syn sa vyliečil. Neskôr dostal astmu (liečbu sme predčasne prerušili) a takmer zázračne sa z nej vyliečil po jednej dávke homeopatického lieku. To bol dôvod, prečo som začala homeopatiu študovať. Zistila som, že celý systém, východisko alebo paradigma, na ktorých stojí alternatívna a konvenčná medicína, sa zásadne líšia. Konvenčná medicína nerieši zdravie. Zaoberá sa štúdiom chorôb. Podrobne máte popísané, ako sa choroba vyvíja, ako sa to prejavuje na tele, aké sú patologické nálezy a akým chemickým liekom sa dajú utlmiť. Keď som sa učila na atestáciu, odrazu som si uvedomila veci, ktoré som predtým v skriptách nevnímala. Písalo sa v nich, ako sa choroba vyvíja, na konci – „príčina nie je známa“, a terapia? Foto: Matúš Plecho

TU BY SA RODIČIA MALI ZAČAŤ PÝTAŤ: „TAK MOMENT, MY SME SA TU VZDALI ČASTI NAŠEJ SLOBODY V ZÁUJME ZDRAVIA POPULÁCIE. PRETOŽE STE NÁM SĽÚBILI, ŽE NAŠE DETI BUDÚ ZDRAVŠIE. NEHOVORILI STE O TOM, ŽE BUDÚ MAŤ VIAC ALERGIÍ, ŽE BUDÚ MAŤ AUTOIMUNITU, ŽE BUDÚ HYPERAKTÍVNE, ŽE BUDÚ POTREBOVAŤ VIAC ANTIBIOTÍK. NEHOVORILI STE, ŽE NAKONIEC BUDEME K LEKÁROVI CHODIŤ ČASTEJŠIE, AKO KEBY SME SA NEOČKOVALI.“

RENDEZ-VOUS > ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY

Prehľad, čo všetko sa skúša: Niekedy funguje toto, niekedy toto, inokedy musíme len utlmiť bolesť a v podstate sa s tým nič nedá robiť. Odrazu mi došlo, že drvivá väčšina chorôb, tak ako sme sa o nich učili v internej medicíne, nemá známu príčinu a nedá sa liečiť. Medicína pri nich ponúka len úľavu od príznakov. S tým, že lieky majú ešte aj vedľajšie účinky. Čo je na tom zlé, keď vás niečo bolelo a po podaní lieku bolieť prestalo? Z pohľadu celostnej medicíny potlačenie príznakov vedie k tomu, že patológia sa v tele presunie niekam inam. Jeden z klasikov homeopatie to vystihol slovami: „Choroba sa sťahuje od orgánu k orgánu a pacient od špecialistu k špecialistovi. Špecialisti si telo rozparcelujú, a až na výnimky nevidia súvislosť s ďalšími orgánmi.“ Takže ak niekto chodí s ekzémom na kožné a bude prezentovať psychické problémy alebo problémy s trávením, väčšina kožných lekárov si to nedá do súvislosti. Neuvedomia si, že pacientovi úspešne odstránili vyrážku, ale zhoršil sa mu psychický stav. A keď si tú vyrážku prestane mazať, tak sa síce znova objaví, ale uľaví sa mu psychicky. A vy ste sa snažili dopátrať k tým súvislostiam? Áno, ale začala som si uvedomovať, že nemám to, čo potrebujem, aby som ľuďom skutočne pomáhala, a to je čas. Čas polhodinu tomu človeku načúvať, ďalšiu polhodinu sa ho pýtať. Hodina je nevyhnutné minimum, aby ste zistili, čo sa s tým človekom deje. Musíte ho najprv nechať rozprávať spontánne, aby ste videli, čo prirodzene vypláva na povrch. Ale toľko času v lekárskej praxi nemáte, keď vám dopoludnia prejde ordináciou 40 – 50 ľudí. Máte na každého dve-tri minúty. Každý pacient, ktorý nevyplazí jazyk a nie je do dvoch minút von, zdržiava. Je ako piesok v súkolesí, ktorý zablokuje prevádzku. Väčšina kolegov si urobí okolo seba takú mentálnu stenu a berie to systémom „šup sem – šup tam“. A pacienta, ktorý je neštandardný, sa snažia čo najrýchlejšie zbaviť. Nehovorím, že lekári to robia preto, lebo by boli zlí. Ale systém ich k tomu núti. Nedá sa vyžiť z menšieho počtu pacientov? Nedá. Neviem, ako je to na Slovensku, ale u nás musí mať praktický lekár na to, aby sa uživil, za-

registrovaných minimálne 1800 pacientov, pretože hlavný príjem je z kapitačnej platby, paušálu za každého registrovaného pacienta. Aby ste zaplatili nájomné, sestričku a aj vám zostalo niečo na živobytie. A zase keď máte príliš veľa výkonov alebo indukovanej starostlivosti, poisťovňa vás penalizuje. Boniﬁkovaný je lekár, ktorý je protivný, nikto k nemu nechce chodiť, jeho pacienti sa radšej liečia sami alebo u niekoho iného. Ako ste rozpor nakoniec vyriešili vy? Dostala som sa k literatúre o tzv. funkčnej alebo integratívnej medicíne. Ide o využitie nástrojov konvenčnej medicíny, ale s iným spôsobom myslenia. Takže tomu sa teraz venujem. Mám zmluvy s poisťovňami, nechám ľudí aj štandardne vyšetriť, ak je to nevyhnutné, predpíšem aj antibiotiká (i keď veľmi nerada). Ale keď príde niekto s chronickou chorobou, hneď na začiatku mu vysvetlím: „Áno, využijem tieto vyšetrenia, aby som zistila, čo tam máte, a niektoré veci prípadne vylúčila, ale samotnú nápravu budem riešiť metódami, ktoré zdravotná poisťovňa neprepláca.“ Takže mi musia niečo zaplatiť, ale je to za čas, ktorý im venujem, a za skutočné liečenie. Niekedy dosť dlho trvá len to, kým im vysvetlím súvislosti, kvôli ktorým trpia. Pre niektorých je to celkom šok, pretože sú zvyknutí, že lekári im povedali: „No, s tým sa nedá veľa robiť, budete musieť doživotne brať lieky.“ Ale ja nechápem, že moji kolegovia vôbec nie sú zvedaví. Nikoho nezaujíma, že tento človek má teraz nejaký problém, ale prečo ho má práve teraz? Prečo sa jeho imunitný systém zbláznil? Prečo to neurobil pred piatimi rokmi? A prečo to nemá jeho manželka, sused alebo dieťa, ktoré s ním obýva rovnaké životné prostredie? Nikto sa nepýta. Nikto sa nepýta ani na zvýšený výskyt detského autizmu, na ktorý vy už dávnejšie upozorňujete... Až na to, že to, čomu dnes hovoríme autizmus, nie je žiaden autizmus. V skutočnosti ide o chronické autoimunitné zápaly mozgu. Sú na to už dôkazy a je presne popísané, čo sa v detskom mozgu deje. Ale okrem pár osamotených vedcov nikto nehľadá príčinu tejto epidémie. No je tu jeden evidentne sa ponúkajúci hlavný podozrivý, okolo ktorého sa chodí so zatvorenými očami, pretože ide o posvätnú kravu medicíny. A to je očkovanie.

ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY > RENDEZ-VOUS

To tvrdíte na základe čoho? Aj na základe vlastnej skúsenosti. Každý rodič v mojom okolí, ktorý mal dieťa s vývojovým regresom, mi povedal: dieťa bolo zdravé, dostalo vakcínu a do týždňa bol problém. Dokonca poznám niekoľko detí, ktoré to majú v papieroch. Mám správy z nemocníc, kde boli deti vyšetrené a v záverečnej správe sa píše, že vylúčili všetky možné príčiny a jediná pravdepodobná príčina je postvakcinačné poškodenie. Ale na každé dieťa, ktoré má toto v papieroch, poznám ďalších päťdesiat, ktoré majú presne rovnaké príznaky a oﬁciálna príčina je neznáma. Pretože keď sa prvá fáza prešvihne, keď sa dieťa nedostane do nemocnice krátko po regrese a čaká sa do troch rokov, na trojročnej prehliadke doktor zistí, že Jožko sa správa trochu zvláštne, nerozpráva, že je celkovo úplne mimo, namiesto toho, aby poslal dieťa k neurológovi, kam patrí, pošle ho ku psychológovi a dieťa dostane nálepku „autista“. Pri autizme je prognóza neliečiteľnosti, čo odvádza pozornosť od hľadania reálnej príčiny. Ak by tým deťom určili správnu diagnózu ako chronický zápal mozgu, ani konvenčná medicína by to nemohla ignorovať. Chronický zápal mozgu je liečiteľný aj konvenčnými spôsobmi? Áno. Nedávno som čítala zaujímavú knižku Mýtus autizmu. Napísal ju doktor Michael Goldberg, ktorý takéto deti veľmi efektívne lieči antivirotikami. Popisuje prípady detí pôvodne autistických, odsúdených na život mentálne postihnutého, ktoré teraz po vyliečení chodia aj na vysokú školu. Po svete chodia tisíce detí, ktoré sa vyliečili z tzv. autizmu len zmenou stravy. Tie deti potrebujú výživové doplnky, napríklad vysoké dávky omega mastných kyselín alebo niektorých vitamínov, aby ste podporili funkcie mozgu. Takisto tu dobre funguje špeciálny druh homeopatických liekov, ktoré sa vyrábajú z rovnakých vakcín, aké tie deti poškodili. Musíte s nimi pracovať aj pedagogicky. Existuje aj spôsob detoxikácie od ťažkých kovov. Robí sa to najmä v USA. Niektorí túto metódu robia, iní ju kritizujú, ale u nás je prakticky nedostupná. Sú na to špeciálne lieky, ktoré sa však musia nasadiť v určitej fáze. Nemôže to byť prvý krok v rámci liečby, to by sa stav dieťaťa mohol výrazne zhoršiť.

Keď Goldberg lieči zápaly anitivirotikami, znamená to, že pôvodcom sú vírusy? Oslabené vírusy vo vakcínach? Je absurdné tvrdiť, že vakcína proti rubeole, osýpkam alebo mumpsu nemôže spôsobiť tieto poruchy, keď o každom z týchto vírusov je dobre známe, že pri prirodzenej nákaze môže spôsobiť zápal mozgu. Po rubeole prekonanej v tehotenstve sa môže narodiť autistické dieťa. Komplikáciou pri mumpse je zápal mozgových blán, pri osýpkach tiež. Práve tým sa rodičia strašia, že ak dieťa nebude očkované, dostane osýpky a zápal mozgu. Ale my sme ako deti neboli proti osýpkam ešte očkovaní a pamätáte si z vášho detstva na dieťa s podobným problémom? Všetci sme boli normálni, nemali sme toľko sennej nádchy, normálne sme sa vyvíjali, robili sme kotrmelce na telocviku. „Autizmus“ malo vtedy cca 1 dieťa z 10 – 20-tisíc. Jedno dieťa na okresné mesto. Dnes otvárajú okresné mestá špeciálne škôlky pre autistov. Takže tvrdiť, že živé vírusy môžu spôsobiť poškodenie mozgu, ale živá vakcína, ktorá je z nich vyrobená, nemôže, je absurdita. Vírusy vo vakcíne sú len oslabené, ale sú živé a v príbalových letákoch je uvedené, že pacient môže byť inﬁkovaný a vakcína môže spôsobiť chorobu, proti ktorej bol očkovaný. Druhý problém s vírusovými vakcínami je, že oslabujú imunitu a umožnia dovtedy latentnej nákaze, aby sa aktivovala a spustila zápal. Očkovalo sa aj predtým, ale vedľajšie účinky boli rôznorodé. Lenže postupne sa pridávali vakcíny a stav detí sa časom zhoršoval, postupným nenápadným spôsobom. Keďže nebola ochota hľadať hlavného vinníka medzi vakcínami, samozrejme to ušlo pozornosti. K akým zmenám vlastne došlo v rámci očkovania v posledných rokoch? Po druhej svetovej vojne sa zabehol stály očkovací kalendár. A ten sa nemenil v podstate až do 70. rokov. Naša generácia dostala v pôrodnici očkovanie proti tuberkulóze, ktoré ročne zabilo niekoľko detí, ale to sa buď nevidelo, alebo sa to bralo ako nevyhnutná daň. Potom sme ako dojčatá dostali trojkombináciu proti tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu. Nebudem tvrdiť, že to

RENDEZ-VOUS > ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY

bola nejaká svätená voda. Tiež to občas nejaké dieťa poškodilo. Ale tých prípadov bolo málo. Potom sme dostali očkovanie proti obrne, ktoré tiež malo nejaké obete. Ale stabilne počas 30 rokov bol nejaký počet poškodených, ktorý sa za socializmu zametal pod koberec. Od niektorých starších lekárov viem, že priamo dostávali inštrukcie, aby pred rodičmi zatajovali súvislosť s očkovaním a vymysleli si nejakú inú príčinu. A ľudia o tom hlavne nevedeli. Nebol internet, nehovorilo sa o tom. Niekedy začiatkom 70. rokov sa začalo očkovať proti osýpkam. Mám pocit, že vtedy začal narastať počet alergikov. Potom na prelome 70. a 80. rokov sa pridali rubeola a mumps. Najprv ako samostatné vakcíny, potom dvojvakcíny a nakoniec trojvakcíny. Takže od 70. do 90. rokov narastal počet vakcín, ale aj počty poškodených. Vyskytli sa aj nejakí autisti, ale tých bolo spočiatku málo, začalo sa to prejavovať skôr na imunite a autoimunitných ochoreniach. Hlavný skokový problém nastal v roku 2001. Vtedy sa k trojkombinácii pridala vakcína proti hemoﬁlu, a zároveň sa do druhej nožičky začala pichať vakcína proti hepatitíde B. Z pôvodnej trojkombinácie sa stala päťkombinácia. Všetky vakcíny obsahovali hliník, takže dieťa ho dostalo zvýšenú dávku. A okrem toho sa prvýkrát v histórii začala súčasne aplikovať bakteriálna a vírusová vakcína. Dovtedy sa to celkom striktne oddeľovalo. Neviem, či si pamätáte, keď ste mali asi 13 rokov a išli ste na preočkovanie proti tuberkulóze, v čakárni viselo upozornenie, že sa musí oddeliť očkovanie proti tuberkulóze od ostatných vakcín. A sestra sa na to cielene pýtala: „Neboli ste nedávno očkovaní proti žltačke? Nepôjdete tam v najbližšej dobe?“ Lebo sa vedelo, že keď sa tie dve očkovania dajú dokopy, urobia zmätok v imunitnom systéme. A presne toto sa stalo. Keď sa v roku 2001 začalo takto kombinovane očkovať, často sa stávalo, že trojmesačné deti mali po očkovaní čudnú reakciu imunitného systému, veľmi často sa aktivovala „chránička“ po očkovaní proti tuberkulóze. Začali aj pribúdať deti s regresmi vo vývoji s tzv. autizmom.

Ďalší skok prišiel okolo roku 2007, keď sa päťkombinácia nahradila hexavakcínou, pridala sa obrna. A z týchto šiestich ochorení sú dve vírusové. Plus sa do toho pridali pneumokoky. U vás povinne, u nás dobrovoľne hradené, ale väčšina detí ich dostane. Trinásť kmeňov pneumokokov, ktoré sa pichajú naraz do dvojmesačných detí bez toho, aby niekto urobil výskum, aký to má dlhodobý dopad na ich zdravie. Kritici očkovania okrem toho upozorňujú na riziko hliníka vo vakcínach. Zástancovia však tvrdia, že hliník je úplne bezpečný... A pediatri sú učičíkaní v pocite bezpečia. Na školeniach im hovoria, že to o hliníku sú len konšpiračné teórie, že je ho tam málo, že sa nevstrebáva, že nakoniec hliník je aj v materskom mlieku. To je absurdita. Ak si vezmete základné údaje o koncentrácii z príbalových letákov, vyrátate si, že s vakcínou sa do detského telíčka dostane asi tisíckrát viac hliníka ako z potravy. Okrem toho, normy na povolenú dávku hliníka sa týkajú dospelého, ktorý váži 80 kilogramov. Dojča dostane v materskom mlieku hliník v desatinách mikrogramov. Vakcína obsahuje 830 mikrogramov hliníka. Pred niekoľkými rokmi som si písala so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv. Oni tvrdili, že hliník vo vakcíne je v poriadku, pretože je nerozpustný a pevne naviazaný na antigén (látku, ktorá vyvoláva tvorbu protilátok, pozn. redakcie). Keď som sa ich pýtala, čo teda spôsobuje tie neurologické problémy, odpovedali mi, že jednou z možností by bol prienik infekčného antigénu do mozgu. Takže keď štátny ústav na jednom mieste tvrdí, že hliník je pevne naviazaný na antigén, a potom vám povie, že ten antigén sa môže dostať do mozgu, tak sa tam logicky dostane aj s tým hliníkom, ak je teda nerozpustný. Ale keď som ich s týmto konfrontovala, len niečo „drístali“ a nedokázali mi dať relevantnú odpoveď. Aj na konferencii v Granade o autoimunite v roku 2012 sa hovorilo, že hliník ako adjuvant vo vakcínach je problém a malo by sa od neho upustiť. Ale naše vakcinologické špičky sú schopné verejne v médiách vyhlasovať, že nie je známy negatívny účinok hliníka na človeka. Asi sa niekoľko tisíc vedcov z celého sveta dohodlo,

ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY > RENDEZ-VOUS

že začnú konšpirovať a vymyslia si rozprávku o hliníku. Samotný princíp očkovania – dostať do organizmu oslabené zárodky nejakej choroby, aby si proti nej telo vytvorilo protilátky – je podľa vás v poriadku? Ten samotný princíp je zlý. Keď sa medzi dvoma svetovými vojnami očkovanie zavádzalo, imunológia bola ešte v plienkach. Nevedelo sa, čo zaručuje ochranu proti infekciám. Zistilo sa, že človek, ktorý prekonal nejakú chorobu, má v krvi protilátky. A usudzovalo sa, že protilátky sú tou ochranou. Môže to platiť, ak ste protilátky získali z pravej choroby. Pretože keď sa nakazíte napríklad osýpkami, nenakazíte sa cez kožu, ale ústami, cez sliznicu dýchacích ciest. Obrovská väčšina všetkých infekcií sa zvládne priamo na sliznici. Len ak je nákaza o niečo silnejšia alebo vaša obrana v tej chvíli o niečo slabšia, dôjde k nejakému boju. Čo môžete cítiť tak, že vás napríklad bolí hrdlo, začnete mať nádchu, bolí vás brucho, alebo máte iné lokálne príznaky. V tejto fáze stále ešte nemusíte mať teplotu. Keďže je to len lokálne, ak by vám vtedy urobili krvný rozbor, nemusí sa zistiť žiadna aktivácia imunity. Keď ani táto obrana nestačí a nákaza sa dostane cez sliznicu do organizmu, až vtedy sa naštartuje tá zložka imunitného systému, ktorá nakoniec vedie k produkcii protilátok. Imunita na slizniciach je nešpeciﬁcká. Nerozlišuje medzi votrelcami, funguje len v režime „toto je moje, toto nie je moje – treba to zožrať“. Až keď nákaza vstúpi do tela a krvného obehu a začnete mať celkové príznaky ako bolesť svalov, hlavy, teplotu, prípadne vyrážku, začnete v určitej fáze tvoriť protilátky. A nie je výhodné, keď vďaka očkovaniu už protilátky máme? Podstatné je, že prirodzene sa protilátky tvoria až ku koncu choroby. Keď sa človek nakazí nejakou chorobou, reaguje najprv na slizniciach. A aj v rámci tohto boja sa produkujú tzv. slizničné protilátky. A to vám vakcína nestimuluje, tá úplne obchádza sliznice, každý vie, že sa pichá do svalu. A je „dizajnovaná“ tak, aby donútila organizmus predovšetkým produkovať protilátky. Imunitný systém je ako armáda. Jednoducho

máte určitý počet vojakov. A každý generál vie, že keď pošle ich veľkú časť doľava, vpravo mu budú chýbať. A to isté platí pre imunitný systém. Keď ho niekde zamestnáte, inde vám bude chýbať. Takže keď donútite organizmus produkovať veľa protilátok, posilníte síce jeden typ imunity, ale oslabíte iný, ktorý potrebujeme na boj proti všetkým infekciám. Vakcíny úmyselne nútia telo tvoriť protilátky proti tým antigénom, ktoré sú v nich pridané. Vakcína sa pichne do svalu, čím sa poškodia bunky a do miesta zranenia začnú byť priťahované imunitné bunky. To je normálna reakcia, ako keď si niekam zapichnete triesku. Lenže je tam aj hliník, ktorý v porovnaní s bežným drobným zranením posunie celú imunitu niekam úplne inam. Ja sa pýtam, ako majú naše biele krvinky vedieť, proti čomu majú reagovať? Takže vznik autoimunitnej reakcie je pri očkovaní nevyhnutný. A je len otázkou miery, kedy a ako sa to u ktorého človeka prejaví. Po koľkej vakcíne dostane autoimunitné ochorenie. Či ich počas celého života dostane toľko, aby to uňho stačilo na vyvolanie autoimunity, alebo nie. Takže odvrátená strana očkovania je zníženie všeobecnej imunity proti všetkým chorobám. Nedávno som čítala príbalový leták jednej vakcíny, a tam to bolo čierne na bielom: Vedľajším účinkom môže byť zníženie obranyschopnosti a zvýšenie náchylnosti voči všetkým ostatným infekciám. Takže ja ako matka by som mala dať zaočkovať moje dieťa proti šiestim chorobám, z ktorých mu reálne okrem čierneho kašľu žiadna nehrozí, a vymeniť to za to, že bude mať oslabenú celkovú imunitu a bude stále choré? Vymeniť poﬁdérnu obranu proti pár chorobám za oslabenú ochranu proti všetkému ostatnému? Na to, že neočkované deti sú celkovo zdravšie ako tie očkované, sú štatistiky. Očkované deti majú dva až päťkrát vyšší výskyt astmy, alergií a ekzémov. Majú desaťkrát vyšší výskyt rôznych neurologických problémov. Dvakrát vyššiu spotrebu antibiotík. Autizmus je až na výnimky diagnostikovaný takmer výlučne u očkovaných. Tu by sa rodičia mali začať pýtať: „Tak moment, my sme sa tu vzdali časti našej slobody v záujme zdravia populácie. Pretože ste nám sľúbili, že

RENDEZ-VOUS > ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY

naše deti budú zdravšie. Nehovorili ste o tom, že budú mať viac alergií, že budú mať autoimunitu, že budú hyperaktívne, že budú potrebovať viac antibiotík. Nehovorili ste, že nakoniec budeme k lekárovi chodiť častejšie, ako keby sme sa neočkovali.“ Ak si rodičia kladú takéto otázky a odmietajú dať deti očkovať, hrozia im postihy. Obísť sa dajú, ak sa dieťaťu nájdu kontraindikácie, a tak sa nesmie dať očkovať zo zdravotných dôvodov. Aká je však pravdepodobnosť, že sa takýto dôvod nájde? Ak by sa malo na základe súčasných poznatkov správne kontraindikovať, z dnešných detí by sa už pri prvej návšteve pediatra mal vyradiť nezanedbateľný počet. Sú to všetky deti s dispozícou na alergiu, autoimunitu, s neurologickými problémami, so známkami zníženej imunity... Na základe vyhodnotenia reakcií by očkovací kalendár nedokončilo veľa ďalších detí. Ja som niektorým našim odborníkom kládla otázku: „Dobre, vy tvrdíte, že zaočkovanosť musí byť 95 percent a len tých pár percent populácie má kontraindikácie. Ale čo keby sa čisto teoreticky dokázalo, že ak preskúmame účinok pôsobenia vakcín a dáme ho do súvislosti s patológiami, ktoré sa pri deťoch čoraz viac prejavujú, zistilo by sa, že nemôžeme očkovať 30 percent detí bez toho, aby sme ich poškodili. Čo by ste urobili v tomto prípade? Prehodnotili by ste systém vysokej zaočkovanosti, alebo by ste tých 30 percent obetovali?“ Ani jeden z tých slávnych profesorov mi neodkázal odpovedať, všetci len dookola „trepali“, že je potrebná vysoká zaočkovanosť. Môže očkovanie legálne odmietnuť lekár? Aj českí lekári majú zo zákona právo na výhradu svedomia. Zákon o zdravotníckych službách hovorí, že lekár nemusí vykonať zákrok, ktorý je v rozpore s jeho svedomím. Ten paragraf tam dali najmä preto, aby veriaci lekári nemuseli vykonávať potraty. Ale nie je tam povedané, o aký zákrok by malo ísť. Takže pediater, ktorý cíti, že s očkovaním niečo nie je v poriadku, má plné právo povedať: „Ja nebudem očkovať, pretože je to v rozpore s mojím svedomím.“ A nech si ho len skúsia prenasledovať. To by skončilo v Štrasburgu pred Európskym súdom pre ľudské práva. Je to o principiálnosti. V 70. rokoch došlo v Ja-

ponsku k niekoľkým úmrtiam po DTP vakcíne. U nás sa takéto prípady schovajú ako náhle úmrtie dojčaťa. Japonskí lekári v dvoch prefektúrach odmietli ďalej očkovať, odložili ihly a povedali, že nebudú očkovať, kým tie úmrtia vláda riadne nevyšetrí. Vláda ich vyšetrila a zistila, že očkovanie naozaj zabíja. Zmenili očkovací kalendár a posunuli prvé očkovanie z troch mesiacov na dva roky veku. Viete, aký to malo dopad? Japonsko sa v poradí krajín s najnižšou dojčenskou úmrtnosťou posunulo zo 17. na 1. miesto. Obhajcovia očkovania často používajú argument, že kritici operujú výskumami odborníkov, ktorí boli proti očkovaniu zaujatí, pretože boli napríklad členmi antiočkovacích iniciatív. Alebo že dávajú účelovo do súvislosti nesúvisiace fakty. Vraj keby niekto veľmi chcel, štatisticky dokáže aj súvislosť medzi jedením čokolády a autizmom. Čo hovoríte na takéto argumenty? Otázka znie: „A druhá strana si účelovo výskumy nevyberá?“ Vyčítajú mi, že ako argumenty beriem štúdie ľudí, ktorí sú známi „antivakci“. Oni si berú štúdie ľudí, ktorí sú známi „provakci“, a sú za to dokonca platení farmaceutickými ﬁrmami. Uvedomte si, že aj tabakové koncerny viedli desiatky rokov tuhý boj, aby zabránili rozšíreniu poznatku, že fajčenie škodí. Platili si vedcov, ktorí produkovali pseudoštúdie, akými zaplavovali odborné časopisy. Obviňovanie z účelového vyberania štúdií zo strany zástancov očkovania je naozaj trápne. Pretože oni, napríklad čo sa týka autizmu, sa stále dokola oháňajú jednou jedinou štúdiou, ktorá údajne vyvrátila súvislosť medzi očkovaním a autizmom. Pritom táto štúdia bola z mnohých strán kritizovaná a na jedného z jej hlavných autorov je vydaný medzinárodný zatykač za spreneveru. Je X ďalších štúdií, ktoré tvrdia pravý opak, ale tie oni ignorujú. Existujú štatistiky, ktoré hovoria: „Očkované deti viac umierajú a sú častejšie choré.“ Ale v rôznych krajinách bolo konzistentne pozorované, že očkované deti majú viac patológií, a k tomu máte ďalšie štúdie, založené na pokusoch na zvieratách, ktorým sa pichla vakcína, a potom sa podrobne popísala jej cesta organizmom. Presne takým istým spôsobom sa testujú lieky. Výsledky takýchto testov nikto nespochybňuje. Takže: máte tu substanciu,

ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY > RENDEZ-VOUS

ktorej účinky sú preskúmané v kontrolovaných podmienkach, a je vidieť, že to tým zvieratkám niečo spôsobuje. Potom tu máte detskú populáciu, ktorá vykazuje silný nárast tých istých symptómov v krátkom čase po očkovaní. Čo je na tom účelového, neviem. V dnešnej populácii pomaly nie sú ľudia, ktorí by nemali aspoň nejaký drobný zdravotný problém. Kde vidíte hlavné príčiny? Nežijeme v prirodzenom životnom prostredí. Máme tu desiatky tisíc chemických látok, ktoré sa bežne používajú, pričom na toxicitu z nich bolo testovaných len niekoľko stoviek. V jednej štúdii skúmali pupočníkovú krv novorodencov v Grónsku, v čistých prírodných podmienkach, a i tam našli v priemere okolo sto chemikálií, ktoré tam nemali čo robiť. Z toho niekoľko desiatok rakovinotvorných. Čo potom máme v tej krvi my? Tu sa desaťročia kontaminuje voda, pôda, vzduch a naša biológia na to nie je stavaná. A to nehovorím o priemyselne spracovanom jedle plnom ďalšej chémie, bez výživných látok. Zvieratá vo veľkochovoch žijú v neprirodzených podmienkach, sú kŕmené neprirodzenou stravou, čo mení aj molekulárnu štruktúru týchto potravín. Málokto si uvedomuje, že potraviny sú aj informácia, nielen bielkoviny, tuky, cukry... Vstupujú do nášho tela a priamo komunikujú s našou DNA. Ďalším dôvodom sú, paradoxne, úspechy medicíny. Tomu nerozumiem... Dnes vypipleme deti, ktoré by pred 50 rokmi nemali šancu prežiť. Nebavme sa o tom, či je to dobré alebo zlé. Faktom je, že sa narodia jedinci, ktorí by sa predtým nenarodili. Koľko detí sa narodí umelým oplodnením, deti majú ľudia, ktorí by ich prirodzene splodiť nemohli. Nikto sa nezamýšľa nad tým, že ak žena nemôže počať, alebo muž nemá zdravé spermie, že asi nie je s ich organizmami niečo zásadné v poriadku. Že by sa mali dať najprv do poriadku, pretože rozmnožovanie je luxusná funkcia. Keď máte zásadný zdravotný problém, nebudete schopný rozmnožovať sa. Namiesto riešenia príčin sa to násilne prerazí umelým oplodnením. Keď použijem drsné porovnanie – každý chovateľ zvierat vie, že kvalitné potomstvo získa len od kvalitných, zdravých a dobre živených rodičov. Ale my ľudia si

myslíme, že stojíme nad biologickými zákonmi. V súčasnosti produkujeme potomstvo, ktoré nie je v tej kvalite, ako bývalo, potom ho vystavíme rôznym záťažiam, ako je zamorené prostredie a zlá strava. Darmo bude matka dojčiť, keď sama je nekvalitné jedlo. Ani to mlieko nebude mať potrebné kvality. Do toho umelá výživa, chemické lieky, antibiotiká, očkovanie... Základ zdravia je črevná mikroﬂóra. Naši predkovia mali črevo v poriadku. Inak by neprežili. My si ho ničíme chlórovanou vodou, liekmi, chemickými potravinami. Dnes rodí štvrtá generácia od vojny. Rodí prvá generácia matiek, ktoré roky užívali hormonálnu antikoncepciu. To bol veľký pokus na ľuďoch. Keď za mojej mladosti prišlo mladé dievča na gynekológiu, že chce predpísať antikoncepciu, povedali jej: „Najprv poroď deti, a potom príď.“ Malo to aj odvrátenú stránku, chodilo sa na interrupcie, ale zo zdravotného hľadiska to bolo prirodzenejšie. Žena riešila antikoncepciu až vtedy, keď si odrodila deti, ktoré chcela. Dnes sa rodia deti matkám, ktoré mali roky „rozhasený“ hormonálny systém, tým pádom majú rozhasenú črevnú ﬂóru, často sú alergičky, do toho brali chemické lieky. A bohvieako sa stravovali. A, samozrejme, máme tu stres. Dnešný spôsob života je veľmi neprirodzený. Zavážia pri všetkých týchto vplyvoch aj nejaké vedľajšie účinky očkovania? Treba ich vôbec riešiť? Napriek všetkému deti, ktoré neboli očkované, sú väčšinou zdravé. Aj keď sa narodili predčasne, aj keď boli porodené cisárskym rezom, a matka sa rozhodne neočkovať, sú obvykle omnoho zdravšie ako dieťa, ktoré malo normálny štart do života a dostalo vakcíny. Jasné, že vakcíny za všetko nemôžu. Ale sú faktory, ktoré neovplyvníte. Keď chcem žiť v Prahe, musím dýchať tento vzduch a piť vodu z vodovodu. V rámci potravín môžem voliť menšie zlo: kúpim si mäso, nekúpim si údeniny, kúpim si ovsené vločky a nekúpim si sladké cereálie. Ale vždy to budú potraviny spracované v mnou nekontrolovaných podmienkach. Potom sú tu veci, ktoré môžem plne ovplyvniť: Môžem sa rozhodnúť, že budem športovať, nebudem fajčiť, piť alkohol a nebudem užívať chemické lieky, vrátane vakcín.

PROPAGANDA > ŠTANDARDNÉ STRANY, ŠTANDARDNÍ NOVINÁRI

Marián Benka

ŠTANDARDNÉ STRANY, ŠTANDARDNÍ NOVINÁRI

NA ÚVOD NIEKOĽKO UKÁŽOK Z KOMENTÁRA ZÁSTUPCU ŠÉFREDAKTORA DENNÍKA SME KONŠTANTÍNA ČIKOVSKÉHO K SLOVENSKÉMU VÝSLEDKU VOLIEB DO EUROPARLAMENTU: „SLOVENSKO MALO NAJNIŽŠIU ÚČASŤ, NO NA ROZDIEL OD INÝCH KRAJÍN S VYŠŠÍMI ČÍSLAMI U NÁS NEUSPELI EXTRÉMISTI S CIEĽOM ROZBIŤ ÚNIU... PREDSTAVME SI, ŽE BY VOLEBNÁ ÚČASŤ V SLOVENSKÝCH EUROVOĽBÁCH NEBOLA 13 PERCENT, ALE POVEDZME ŠTYRIDSAŤ. PRAVDEPODOBNE BY SA TÝM MEDZI VOLIČMI ZVÝŠILA POČETNOSŤ TAKÝCH, KTORÍ NIE SÚ SPOKOJNÍ S TRADIČNÝMI STRANAMI... PRÁVE VYŠŠIA ÚČASŤ BY MOHLA DO EUROPARLAMENTU ZO SLOVENSKA POSUNÚŤ O JEDNU ČUDESNOSŤ VIAC.“

trašenia pred „neštandardnými“ politickými stranami v poslednom čase utešene pribúda. Varuje pred nimi aj tzv. pravica (napr. Pavol Frešo), no predovšetkým vrcholní predstavitelia SMER-u Pavol Paška a Robert Fico, ktorý vyhlásil: „Buď krízu zvládnu štandardné politické strany v širokom dialógu so sociálnymi partnermi, alebo prídu politickí

blázni a poloblázni. A to je koniec Slovenskej republiky.“ Ako je možné, že predstaviteľ typicky pravicového denníka sa tak zhoduje s agendou SMER-u, ktorý bol v očiach tejto skupiny žurnalistov donedávna symbolom všetkého zla? Prečo mu nenapadne zamyslieť sa, či aj medzi názormi a postojmi tých „neštandardných“, „extrémistických“ a „bláznivých“ strán nemôže byť

ŠTANDARDNÉ STRANY, ŠTANDARDNÍ NOVINÁRI < PROPAGANDA

niečo pravdy? Nepochybujem, že mnohé takéto rýchlo kvasené strany vznikli len s cieľom využiť nespokojnosť obyvateľstva so súčasnou politickou scénou, bez reálneho programu, čisto na prebojovanie sa k moci. Ale o čo sú horšie ako „štandardné“ strany, ktoré svojimi doterajšími činmi preukázali skôr poslušnosť svojim sponzorom a napĺňanie mocenských ambícií ako slúženie záujmom ľudu? A ktoré sa častokrát hlásia k tradičným konzervatívnym, liberálnym alebo sociálnodemokratickým hodnotám len naoko? Navyše dnes už aj mnohí neoliberálni intelektuáli pripúšťajú, že tradičný kapitalizmus, založený na ideológiách z 18. a 19. storočia, zlyháva. Nie je teda čas na nové myšlienky? Nebolo by dobré aspoň pripustiť, že medzi tými desiatkami marginálnych politických subjektov sú aspoň dva-tri, ktoré prinášajú nádejné riešenia pre súčasnú spoločnosť? Namiesto toho tradiční politici a mainstreamoví novinári ako jeden muž každú netradičnú stranu alebo osobu automaticky zaradia medzi „bláznov a čudesnosti“. Ak aj dostanú priestor v médiách, tak len preto, aby ich dotyčný novinár zosmiešnil. Je pochopiteľné, že takto nálepkujú klasickí „modrí“ a „červení“ politici. Nové subjekty znamenajú pre nich novú potenciálnu konkurenciu a potenciálne ohrozenie ich kšeftov. Tak ako si veľké korporácie strážia svoje trhy a novú konkurenciu sa snažia odstaviť už v zárodku, snažia sa na svojich pozíciách zabarikádovať aj predstavitelia „štandardných“ strán. Ale novinári by sa mali držať svojej úlohy „strážnych psov demokracie“ a zaujímať sa aj o názory alternatívne voči tomu, čo tvrdia tí pri moci. Nie scestne tvrdiť, že menšia konkurencia na politickej scéne je v záujme demokracie. To, že sa toho nedržia, alebo sa toho držia len v rámci istých mantinelov, je druhá vec. A nemusia byť všetci rovno „presstitúti“, ktorí vedome píšu v rozpore so svojím svedomím. Priemerný plat slovenského novinára naozaj nie je nijaký zázrak. Sám som svojho času pôsobil v redakcii pravicovo orientovaného ekonomického týždenníka Trend a nikto ma nepodplácal. V atmosfére, keď sa všetci kolegovia počas rozhovorov navzájom utvrdzovali v správnosti pravicového pohľadu na svet, som ho aj ja, celkom prirodze-

ne, prijal za svoj. Paradoxom je, že nám šéfredaktor hovoril: „Ak chcete napísať naozaj dobrý článok, pokúste sa spochybniť nejakú všeobecne prijímanú pravdu.“ Reálne však bolo možné spochybňovať všeobecne prijímané „ľavicové“ pravdy typu „Slovensko je samá hladová dolina“. O všeobecne prijímaných neoliberálnych pravdách typu „zahraniční investori sú pre Slovensko prínosom“ alebo „štát je zlý hospodár“ sa však polemizovať nemohlo. O mnohých skutočnostiach sa teda nepochybovalo. Ja som mal to šťastie alebo smolu, že som sa dostal k webovej stránke paradigma.sk s preloženými textami od popredných alternatívnych ekonómov. Bolo mi však jasné, že akýkoľvek pokus o presadenie ich pohľadov na svet v našom týždenníku by bol dopredu odsúdený na neúspech. Dnes pozorujem, že viacerí moji bývalí kolegovia z Trendu (niektorí z nich, vrátane K. Čikovského, medzitým prešli do SME) pevne uviazli v duálnom delení myšlienok a pohľadov na svet na „štandardné“ a „bláznivé“. Jeden z nich sa minule na svojej facebookovej nástenke rozčuľoval, že bol v čakárni u lekára a čakajúci tam rozoberali „konšpiračné teórie“. „Pripadal som si ako na redakčnej porade Zem a Vek,“ dodal napokon. Keď sa ho ďalší bývalý kolega (ktorý si vidí ďalej od nosa) spýtal, čo konkrétne je na tých „konšpiračných teóriách“ (napríklad spochybňujúcich oﬁciálnu verziu pádu Dvojičiek) také šialené, len odpovedal: „O tom sa predsa nediskutuje. Diskutuje sa vari o tom, či je tráva zelená?“ Tento človek teda subjektívne ekonomické alebo politické pravdy dáva na roveň objektívnym prírodným zákonom. Ak toto robia vo svojom súkromí ľudia, ktorí sa živia ako pekári, obchodníci či lekári, je to čisto ich súkromná záležitosť. Ale ak takto zmýšľa novinár, ktorého poslaním (podobne ako vedca) by malo byť hľadanie pravdy? Ako ju chce hľadať, keď si nezanedbateľnú časť názorového spektra zaradí do kategórie „bludov“? Takíto ľudia sa potom stávajú „štandardnými“ novinármi fungujúcimi v „štandardných“ líniách. Koľkí z nich to robia z úprimného presvedčenia a koľkí preto, aby si udržali miesto v redakcii, nie je v konečnom dôsledku podstatné.

DÉJÀ VU > KOLABORÁCIA SIONISTOV S NACISTAMI

Milan Pullmann

KOLABORÁCIA SIONISTOV

S NACIZMOM 58

PRESVEDČENÝ MARXISTA LENNI BRENNER V KNIHE 51 DOCUMENTS: ZIONIST COLLABORATION WITH THE NAZIS ZHROMAŽDIL LISTY, VYJADRENIA, ČLÁNKY A POSUDKY DOKUMENTUJÚCE (ZÁUJEM O) SPOLUPRÁCU SIONISTOV S NACISTAMI. NACISTICKÁ AGENDA VYHOSTENIA ŽIDOV Z NEMECKA TOTIŽ VYHOVOVALA SIONISTICKÝM PLÁNOM PODNIETIŤ ICH K USÍDLENIU V PALESTÍNE A VYTVORENIU NOVÉHO ŽIDOVSKÉHO NÁRODA. ŽIAĽ, ANI S PONUKOU BOJOVAŤ NA HITLEROVEJ STRANE SA SIONISTI NEUSPOKOJILI A POČAS STUDENEJ VOJNY KŠEFTOVALI S RÁDIOAKTÍVNYM MATERIÁLOM A TECHNOLÓGIAMI S APARTHEIDOVOU JUHOAFRICKOU REPUBLIKOU. NIE NADARMO BOL SIONIZMUS REZOLÚCIOU OSN ČÍSLO 3379 OZNAČENÝ ZA FORMU RASIZMU, ČO MU PRISCHLO NA ŠESTNÁSŤ ROKOV. K TOMUTO „MYŠLIENKOVÉMU PRÚDU“ PATRÍ AJ PROTIRUSKÝ VOJNOVÝ ŠTVÁČ ŠEBEJ, KTORÉMU NEPREKÁŽAJÚ POHROBKOVIA BANDEROVCOV V UKRAJINSKOM PARLAMENTE. TÝCH BANDEROVCOV, KTORÍ VRAŽDILI AJ ŽIDOV.

inston Churchill je autorom článku Zionism versus Bolshevism. A Struggle for the Soul of the Jewish People, publikovaného v Illustrated Sunday Herald vo februári 1920. Churchill v článku delí Židov do troch

skupín, pričom dve považuje za pozitívne (asimilovaných Židov a sionistov) a jednu za škodlivú (tzv. medzinárodných Židov). O tých škodlivých píše, že ich hnutie sa datuje už od čias „Spartaka“ Weishaupta (zakladateľa rádu bavorských ilu-

KOLABORÁCIA SIONISTOV S NACISTAMI > DÉJÀ VU

minátov), pokračuje Marxom, Trockým, Belom Kunom atď. Podľa Churchilla ide o celosvetovú konšpiráciu na zvrhnutie civilizácie, ktorá hrala nezanedbateľnú úlohu už vo Francúzskej revolúcii. Pripisuje im aj účasť na VOSR, kde „s výnimkou Lenina je väčšina vodcov Židov, revolúciu inšpirovali a viedli“ a sú výrazne zastúpení v sovietskych inštitúciách. Sionizmus vníma Churchill ako užitočnú alternatívu k medzinárodným Židom a súboj medzi týmito ideológiami nazýva bojom o židovskú dušu. Židov vyzýva na aktívny odpor proti svojim „medzinárodným“ súkmeňovcom. Tento boj o židovskú dušu vyhral sionizmus. B’nai B’rith magazine priniesol v máji 1933 článok B’nai B’rith and the German-Jewish Tragedy, kde sa táto židovská lóža vyhovára na svoju nečinnosť voči Hitlerovi z dôvodov politiky „lepšej múdrosti“ (better wisdom) a snahy neohroziť svojich členov v Nemecku, o ktorých by nacisti mohli tvrdiť, že americkú pobočku lóže nahuckali proti nim. V závere sa lóža zmieňuje o dokonalom spojenectve s Americkým židovským výborom a vyjadruje neurčitý pocit, že ich konanie v tejto kríze bude cennou kapitolou činnosti rádu. Nezdá sa, že sa tak stalo. Sionizmus už pred osemdesiatimi rokmi usvedčil sám seba, keď 21. júna 1933 Nemecká sionistická federácia poslala nacistom tajné memorandum, kde sa uvádzalo: „Sme toho názoru, že plne uspokojivá odpoveď na židovskú otázku v rámci národného štátu môže vzísť iba zo spolupráce so židovským hnutím, ktoré sa usiluje o sociálnu, kultúrnu a morálnu obnovu židovstva – skutočne, také národné obrodenie musí najprv vytvoriť smerodajné sociálne a spirituálne premisy všetkých riešení. Sionizmus verí, že znovuzrodenie národného života, aké prebieha v nemeckom živote priľnutím ku kresťanstvu a národným hodnotám, musí tiež prebehnúť v židovskej národnej skupine. Vo formovaní Žida musí mať tiež rozhodujúci význam pôvod, náboženstvo, komunitný život a skupinové vedomie. To znamená, že egotistický individualizmus, ktorý v liberálnej ére nabral na sile, musí byť prekonaný oduševnením verejnosti a ochotou akceptovať zodpovednosť.“ V roku 1936 zverejnil Post správu o „trúfalej požiadavke Nemeckej sionistickej federácie, aby ich vláda uznala ako

jediný nástroj na exkluzívnu kontrolu nemeckého židovského života“. V prehlásení sa uvádzalo, že všetky nemecké židovské organizácie by mali byť ovládnuté sionistickým duchom.

VIAC DRUHOV SIONIZMU Sionizmus pritom sám nikdy nebol a nie je jednoliaty. Hlavnými ideologickým súpermi boli revizionistický sionizmus a socialistický sionizmus. Revizionistický sionizmus je zakladajúcou ideológiou nenáboženského izraelského práva a predchodca strany Likud, kde operuje aj Benjamin Netanjahu. Ideológia revizionistického sionizmu pochádza od Vladimíra Žabotinského, obhajujúceho revíziu „praktického“ sionizmu Bena Guriona a Weizmanna, ktorý sa sústredil na nezávislé osídlenie Štátu Izrael. Ponúka politický sionizmus a nadviazanie na dedičstvo Theodora Herzla (v Brennerovej knihe je zastúpený hneď prvým dokumentom Závery z roku 1896, nasledujú Weizmann a Žabotinský). V roku 1935, po tom, ako židovská exekutíva nesúhlasila so Žabotinského politickým programom a odmietla tvrdiť, že „úlohou sionizmu je zriadenie židovského štátu“, rezignoval na členstvo v Sionistickej organizácii. Založil Novú sionistickú organizáciu na vyvíjanie nezávislej politickej aktivity v prospech voľnej imigrácie a zriadenia židovského štátu. V prvých rokoch sa revizionistickí sionisti snažili o získanie britskej pomoci pri osídľovaní. Neskôr niektoré revizionistické skupiny spustili násilnú kampaň proti britským autoritám v Palestíne, aby ich vyštvali a ustanovili Izrael (ako Žabotiským založený Irgun Cvaj Leumi, tiež nazývaný Ecel). Ľavicoví sionisti (tiež robotnícki či socialistickí sionisti) na rozdiel od „politických“ sionistov neverili, že židovský štát možno vytvoriť lobingom u medzinárodnej komunity. Nazdávali sa, že sa to podarí úsilím židovskej pracujúcej triedy osídľujúcej Palestínu, cestou progresívnej židovskej spoločnosti s vidieckymi kibucmi, mošavmi a mestským židovským proletariátom. Snehová guľa robotníckeho sionizmu sa nabaľovala, až v tridsiatych rokoch veľkosťou a významom zatienila „politický“ sionizmus na medzinárodnom poli i v Britskom mandáte Palestína, kde dominoval v mnohých komunitných inštitúciách.

DÉJÀ VU > KOLABORÁCIA SIONISTOV S NACISTAMI

Haganah – najväčšiu sionistickú paravojenskú obrannú „inštitúciu“ – mali pod palcom sionisti práce a občas ju využívali proti pravičiarskym politickým oponentom. Alebo pomáhala britskej administratíve dolapiť židovských teroristov. Sionisti práce hrali hlavnú úlohu v izraelsko-arabskej vojne v roku 1948 a prevažovali vo vedení izraelskej armády celé desaťročia po sformovaní Izraela. Vo vedení hnutia sionizmu práce pôsobili David Ben Gurion, Golda Meirová a Berl Katznelson.

EICHMANN AKO HOSŤ

Raphael Powell v roku 1934 uzatvára článok Should Jews Join Anti-Fascist Societies? v augustovom vydaní londýnskeho periodika The Young Zionist týmito vetami: „Tri ideály volajú po podpore všetkých Židov, pričom existuje reálne nebezpečenstvo, že pre nedostatok podpory zaniknú: jednota židovského ľudu, potreba silnejšej židovskej hrdosti a vybudovanie Izraela. A my strácame čas premýšľaním, či by sme mali vstúpiť do antifašistických skupín!“ O mesiac nato prináša goebbelsovský Der Angriff (Útok) prvú časť dvanásťdielnej reportáže z výletu nacistu Leopolda von Mildensteina do Palestíny. Barón tam pricestoval na pol roka z iniciatívy sionistov. Goebbels dal po jeho návrate vytlačiť pamätnú mincu, ktorá má z jednej strany svastiku a z druhej strany sionistickú hviezdu. Von Mildenstein opisuje rozhovor s mladým stúpencom ruského Žida Trumpeldora, veliteľa židovskej légie, ktorý zahynul v Palestíne v boji proti Arabom. Jeho stúpencov označuje barón za fašistov medzi Židmi, radikálnych nacionalistov, ktorí odmietajú akýkoľvek kompromis a nazývajú sa revizionistami. Občas zazneli aj iné židovské postoje. Boris Smolar, hlavný európsky korešpondent Jewish Telegraphic Agency v článku Between the Lines v The Daily Bulletin z marca 1935 oponuje kolaborantom zo Svetovej sionistickej organizácie a Sionistickej organizácie v Nemecku (ZVfD) tvrdením, že redukciou židovských požiadaviek na ekonomické práva a kultúrnu autonómiu namiesto žiadania úplných ľudských práv sionistický plátok Die Juedische Rundschau súhlasí s odsúdením židovstva na život v gete. Uvádza podozrenie

ZVfD z oportunizmu z dôvodov ochrany sionistov pred perzekúciou a prízvukuje, že Židia vo svete nikdy nebudú súhlasiť s obmedzením nemeckých Židov a budú žiadať ich rovnosť vo všetkých sférach života. Po prijatí norimberských protižidovských rasových zákonov v septembri 1935 boli v nacistickom Nemecku povolené len dve vlajky: nacistická so svastikou a modro-biela vlajka sionistov. Tí mali tiež dovolené publikovať vlastné noviny. Ríša toto špeciálne zaobchádzanie podporovala preto, lebo sionisti mali s nacistami spoločný záujem na vysťahovaní Židov do Palestíny. Dôvodom, prečo niektorí sionisti nebojkotovali Hitlerovo Nemecko, bola ﬁnančná zmluva Haavara na povzbudenie emigrácie, povoľujúca Židom zameniť si svoje peniaze získané za tovar exportovaný do Palestíny za zvýhodnenú cenu. Časť knihy venovaná nacistickému a sionistickému chápaniu národnosti a štátneho občianstva odhaľuje, že nemecké a izraelské praktiky vychádzajú z rovnakého konceptu. Adolf Eichmann prijal v októbri 1937 pozvanie sionistov a navštívil Palestínu. V Egypte sa stretol s Feivelom Polkesom, sionistickým špiónom pracujúcim aj pre nacistov, ktorého opísal ako vysokého funkcionára Hagany. Po vypuknutí holokaustu v roku 1942 Eichmann pracovne rokoval s Dr. Rudolfom Kastnerom, maďarským Židom, ktorého považoval za fanatického sionistu (Kastnera neskôr zavraždili v Izraeli ako nacistického informátora). Išlo o dohadovanie sa o osude maďarských Židov, ktorých navrhli zlikvidovať v nacistických táboroch. Eichmann sa o Kastnerovi vyjadril takto: „Verím, že by obetoval tisíc alebo stotisíc ľudí svojej krvi, aby získal svoj politický cieľ. Starí Židia a tí, ktorí sa asimilovali, ho nezaujímali. Zoberte si ich, povedal by, ale nechajte mi tu týchto. A pretože nám Kastner spravil veľkú službu tým, že nám pomohol udržať pokoj pri deportáciách, dovolil by som jeho skupine uniknúť.“ Brennerom zozbierané, prvýkrát do angličtiny preložené dokumenty tak objasňujú, že Západu vštepovaná vina za holokaust patrí v prvom rade sionistom, ktorí učinili politicky výhodnú voľbu umiestniť izraelský štát na vrchol svojich priorít, nad životy svojich európskych súkmeňovcov. Avraham Stern, vodca sionistickej teroristickej skupiny známej

KOLABORÁCIA SIONISTOV S NACISTAMI > DÉJÀ VU

ako Sternov gang, sformuloval koncom roku 1940 písomný návrh Hitlerovi, podľa ktorého by židovské milície v Palestíne bojovali na nemeckej strane vo vojne proti Anglicku výmenou za nacistickú pomoc pri riešení židovskej otázky v Európe a vytvorení historického židovského štátu. V tom čase už nemeckí vojaci napochodovali do Prahy, podnikli inváziu do Poľska a postavili prvý koncentračný tábor v Osvienčime. Stern ďalej uviedol, že sionistické organizácie mali „veľmi blízko k totalitným hnutiam v Európe z hľadiska ideológie aj štruktúry“. Sternov návrh našli na nemeckom veľvyslanectve v Turecku po skončení 2. svetovej vojny.

AJ HITLEROVI PO BOKU Avraham Stern a jeho stúpenci pre predstavu o forme oznámili, že: 1. Mohli by existovať spoločné záujmy medzi zavedením nového poriadku v Európe v súlade s germánskym konceptom a skutočnými národnými ambíciami židovského ľudu, ktoré stelesňuje Národná vojenská organizácia. 2. Bude možná spolupráca medzi novým Nemeckom a obnoveným ľudovo-národným hebrejstvom... 3. Ustanovenie historického židovského štátu na národnom a totalitnom základe, zviazaného dohodou s nemeckou ríšou, by mohlo byť v záujme udržania a posilnenia budúcej nemeckej pozície sily na Blízkom východe. Vychádzajúc z týchto úvah, Národná vojenská organizácia v Palestíne za podmienky, že vyššie zmienené národné ambície izraelského hnutia za slobodu budú Nemeckou ríšou uznané, ponúka aktívnu účasť vo vojne na strane Nemecka. V celej Európe sa po vojne za podobné veci vešalo. No táto zrada Židov ostala v honbe za vytvorením sionistického štátu v máji 1948 nepovšimnutá. Deväťdesiat percent amerických Židov bolo náhle prosionistických. Demokrati, republikáni, a dokonca aj komunistami organizovaná Progresívna strana súperili o židovské hlasy v novembrových prezidentských voľbách. Víťaz Harry Truman na oplátku za peňažnú pomoc nakúpil pre židovské skupiny v Palestíne zbrane z Československa a zrodil sa Izrael.

Mimochodom, sionisti paktovali aj s ďalšími členmi vtedajšej „Osi zla“, Mussoliniho Talianskom a Hidekiho Japonskom. Napr. 29. marca 1936 sionisti velebili duceho a jeho režim pri otvorení námorníckej školy v Civitavecchii, dotovanej fašistickou vládou. Sionistická mládežnícka skupina Betar (založená Žabotinským a dobre vychádzajúca s teroristami z Irgunu) tam trénovala svojich námorníkov pre budúci štát revizionistov. Rečníci ignorovali, že 3. októbra 1935 talianske vojská napadli Abesíniu. V januári 1940 sa v mandžuskom Charbine konal Tretí kongres židovskej komunity Ďalekého východu. Mandžusko sa vtedy nachádzalo v brutálnej vojenskej okupácii Japoncami. Nankinský masaker (asi 260 000 civilných obetí, tiež „Znásilnenie Nankingu“, znásilnených boli desaťtisíce) prebehol v japonskej réžii v decembri 1937 a Krištáľová noc 9. novembra 1938. Napriek tomu sionisti legitimizovali okupáciu uznaním Japonska ako garanta „rovnosti všetkých občanov“ v tejto obliehanej krajine. Sami pritom čelili kritike a obvineniam z antisemitizmu. Citujeme z reči Jicchaka Gruenbauma z 18. februára 1943: „A keď sa ma spýtali: „Môžeš poskytnúť peniaze Fondu vzniku Palestíny na záchranu Židov v diaspóre,“ povedal som: „Nie!“ a opäť vravím nie... A preto ma ľudia nazývajú antisemitom a tvrdia, že som vinný, pretože nie sme úplne oddaní záchranným aktivitám.“ Znepokojivé je, že sionisti sa naučili od nacistov taktické aj politické lekcie a aj dnes ich naďalej aplikujú na svoje účely. Bývalí premiéri boli členmi teroristických skupín Irgunu a Sternovho gangu pred holokaustom, počas neho aj po ňom. Podľa vyjadrenia autora Lennyho Brennera 51 dokumentov vzniklo ako reakcia na to, že akýsi propagátor sionizmu nikdy nečítal úplné znenie návrhu Sternovho gangu bojovať na Hitlerovej strane. Napriek snahe Brennera a iných Židia aj svetová verejnosť vie o špinavostiach sionizmu stále málo. No podľa amerického prieskumu z roku 2001 už len menej ako 22 % Židov sa označuje za sionistov. Slovami Sarah Powellovej v časopise Washington Report on Middle East Affairs, po prečítaní 51 dokumentov bude ťažké neodložiť ružové okuliare, ktoré si mnohí pri posudzovaní sionizmu nasadzujú.

BEZ MASKY > MADELEINE ALBRIGHTOVÁ

Ľubomír Huďo

OD SLOVANSKEJ DUŠE K BALKÁNSKEJ MÄSIARKE

MADELEINE

ALBRIGHTOVÁ

(*1937)

rvá šéfka americkej diplomacie a držiteľka najvyššieho civilného amerického vyznamenania Medaily slobody, diplomatka i obchodníčka známa svojím vyhlásením, že Slovensko je čierna diera v srdci Európy. Výrok Madeleine Albrightovej súvisel s bačovaním mečiarovského klanu, výpredaj krajiny dzurindovskou klikou jej už neprekážal. Prioritou pre ňu boli vždy americké hegemonistické záujmy sprevádzané vyjadreniami o demokracii a slobode. Ako žiačka Zbigniewa Brzezinského vedela veľmi dobre, akú taktiku uplatňovať v strednej a východnej Európe v rámci likvidácie ruských pozícií a nastolenia americkej dominancie. Medzi jej najväčších obľúbencov patril takzvaný humanista Václav Havel a reálny terorista Hashim Thaçi,

rozdielna dvojica so spoločnou vlastnosťou, ktorú má Madeleine ešte radšej ako demokraciu – oddanosť záujmom Spojených štátov. Madeleine Albrightová pochádza z rodiny československého diplomata Josefa Korbela (pôvodne Körbel), ktorá ušla najprv pred nacistami do Londýna a potom pred komunistami do USA. Vo svojej knihe Pražská zima píše aj o svojom židovskom pôvode. Tvrdí, že o židovskom pôvode svojich rodičov nevedela až do svojich 59 rokov, keď si ju prezident Bill Clinton vybral za šéfku diplomacie: „Vôbec som nevedela, že pôvod mojej rodiny je židovský, ani že viac ako dvadsať mojich príbuzných zahynulo počas holokaustu. Vychovávali ma ako rímsku katolíčku a po svadKresba: Tibor Eliot Rostas

BEZ MASKY > MADELEINE ALBRIGHTOVÁ

be som vstúpila do episkopálnej cirkvi. Bola som si istá, že mám slovanskú dušu.“ Jej slovanská duša prešla veľkou premenou. Okrem irackých detí a kurdských civilistov bez výčitiek svedomia krvavo účtovala so Srbmi na Balkáne, za čo si vyslúžila prezývku balkánska mäsiarka. Pripomenuli jej to kritici pred dvomi rokmi počas krstu knihy Pražská zima v českej metropole.

ZÚRIVÁ DIPLOMATKA

Madeleine Albrightová vzhľadom na svoj pôvod v pražskej židovskej rodine zo Smíchova a priateľstvo s Václavom Havlom, ktorý ju mimochodom navrhol na novú českú prezidentku, prišla krstiť svoju knihu do prostredia, kde si zvykla na obdiv a servilnosť. Keď narazila na prejav nesúhlasu s jej diplomatickou činnosťou, zahodila masku kultivovanej političky a presvedčenej demokratky. Nezniesla iný názor, trhala aktivistom plagáty a s pomocou ochranky a výkrikov „Vypadnite!“ a „Vojnoví zločinci!“ eliminovala ľudí s odlišným názorom na jej balkánske zverstvá a kšefty. Počas krstu Albrightovej knihy v pražskom kníhkupectve prišli neočakávaní hostia. Najprv jej dokumentarista Václav Dvořák daroval DVD so svojím dokumentom Ulúpené Kosovo. Americká politička ešte nič nechápala, až kým neprišli aktivisti s plagátmi o umierajúcich srbských deťoch, kontroverzných obchodoch s kosovskou telekomunikačnou spoločnosťou Ipko a etnickom čistení Chorvátska od Srbov, ktoré si chceli dať podpísať v rámci autogramiády. Pripomenuli jej nelichotivú prezývku balkánska mäsiarka, ona ich na oplátku označila za vojnových zločincov. Albrightová v rámci svojej niekdajšej slovanskej duše prešla do češtiny, a zároveň oživila slovenské príslovie – Zlodej kričí: Chyťte zlodeja! Madeleine Albrightová nie je prípad bývalého amerického prezidenta Ronalda Reagana, ktorý si v posledných rokoch svojho života už na nič nespomínal. Veľmi dobre pozná fakty o vojne v Kosove a následnom útoku na zvrchovanú európsku krajinu. Vie, že 78-dňové bombardovanie Srbska si vyžiadalo 2500 až 3500 obetí. Bombardéry NATO počas 15-tisíc náletov ničili priemyselné budovy, elektrárne, mosty, letiská, ale aj školy a nemocnice. V arzenáli NATO nechýbala ani munícia s ochudob-

neným uránom a podľa správy BBC v regióne ochorelo na rakovinu v dôsledku rádioaktivity desaťtisíc ľudí. A čo na to Madeleine Albrightová? „Pre mňa bol najväčší úspech to, čo sme urobili v Kosove. Niektorí Srbi tam vraždili ľudí, alebo ich zatvárali do koncentračných táborov. My sme sa ako medzinárodný líder rozhodli, že sa s tým niečo musí urobiť. Kosovo je teraz nezávislá krajina. Myslím, že sme urobili dobrú vec.“

KOSOVSKÉ KŠEFTY Balkánsku mäsiarku nedojímajú zločiny, ak ich páchajú jej priatelia pod ochranou veľkého spojenca. Jeden z jej priateľov, súčasný kosovský premiér Hashim Thaçi, napriek teroru jeho Kosovskej oslobodzovacej armády (UÇK) získal označenie Albrightovej miláčik. Počas bombardovania Srbska lietadlami NATO bol Hashim Thaçi jedným z mála ľudí, s ktorými NATO koordinovalo svoje útoky, a preto bez obáv vyhlásil: „Nie je pravda, že NATO nemalo pechotu. Pozemnými jednotkami Aliancie sme boli my – UÇK.“ Za odmenu si mohol Thaçi nabaliť vrecká z organizovaného zločinu – podľa indícií a svedectiev bol hlavou obchodu s ľudskými orgánmi srbských a rómskych zajatcov. Zarobil na tom najmenej štyri milióny dolárov. Bývalá vrchná prokurátorka haagskeho tribunálu Carla del Ponteová vo svojej knihe Lov: Ja a vojnoví zločinci uviedla, že kosovskí Albánci po príchode síl NATO do Kosova uniesli a previezli do severného Albánska 100 až 300 Srbov. Aj Madeleine, vďaka svojmu miláčikovi, prišla k výhodnému obchodu a zarobila. Chorvátske noviny Jutarnji list upozornili, že bývalá americká šéfka diplomacie skupovala dôležité podniky v Kosove. Aj ďalšie oficiálne zdroje uvádzali, že Albrightová svoje postavenie a vplyv využívala na investovanie do niektorých kosovských firiem. Belehradský denník Večernje novosti informoval o tom, ako Albrightová politickými a finančnými ťahmi získala milióny eur. Jej spoločnosť pod názvom Albright Group ako spoluvlastník popredného kosovského mobilného operátora Ipko zarobila na predaji svojho podielu. Slovinská spoločnosť Telekom zaplatila za nákup kosovského operátora 20 miliónov eur.

MADELEINE ALBRIGHTOVÁ > BEZ MASKY

Bývalá šéfka diplomacie pokračovala v hospodárskej expanzii. Jej Albright Capital Management sa spolu s ďalšími ôsmimi spoločnosťami zúčastnil privatizácie kosovského Telekomu, ktorý mal viac ako milión predplatiteľov v mobilnej sieti a 100 000 užívateľov pevných liniek. Podľa niektorých zdrojov bolo výberové konanie ušité na mieru práve ﬁrme Albrightovej. Nadštandardné vzťahy s politickým miláčikom Thaçim sa vyplatili a prinášali zisky. Albrightovú mátali na Balkáne výlučne Srbi. Poslanec a člen zahraničného výboru českej Poslaneckej snemovne Jaroslav Foldyna, ktorý sa dlhodobo zaoberal problematikou Kosova, vyjadril svoje znechutenie nad obchodnými záujmami Albrightovej a ďalších amerických politikov: „Je tragické, kam až môže klesnúť ľudská chamtivosť. Je to zločin. Albrightová a ďalší v Kosove zabíjali nevinných ľudí, bombardovali, a dnes tam obchodujú. Malo by sa to dostať pred súd v Haagu.“ Okrem Albrightovej si aj ďalší americkí politici prišli do Kosova vybrať daň za svoju angažovanosť v nezávislosti srbskej provincie a vrhli sa na privatizáciu tamojších hnedouhoľných lignitových baní.

BEZ SÚCITU S OBEŤAMI Madeleine Albrightová v jednom z rozhovorov hovorila o láske a uviedla, že miluje svoje deti aj vnúčatá a svoju zem – Ameriku. Jej srdce už asi nemôže uniesť viac lásky, ani viac citu, preto jej zrejme nezostalo miesto prehodnotiť svoju bezcitnosť k irackým deťom a k bombardovaným srbským civilistom. Oﬁciálny mediálny prúd píše o jej neoblomnosti v presadzovaní svojej pravdy a presvedčenia. Kritici jej vyčítajú, že prispela napríklad k úmrtiam asi 500 000 irackých detí v dôsledku amerických sankcií proti Bagdadu. V relácii 60 minút americkej spoločnosti CBS položila moderátorka Albrightovej otázku: „Počuli sme, že v Iraku zahynulo päťstotisíc detí. Myslím, že je to viac ako v Hirošime. Domnievate sa, že to stálo za to?“ Odpoveď: „Veľmi ťažká voľba, ale myslíme si, že to stálo za to.“ Iracké deti a bombardovanie civilných objektov v Srbsku sú známe veci, ale médiá už menej píšu o Albrightovej nekompromisnom postoji a ab-

sencii rozhorčenia, keď išlo o Kurdov v Turecku. Zrejme pre ňu utrpenie Kurdov nepredstavovalo takú hrôzu ako albánska otázka v Kosove. V druhej polovici 90. rokov turecká armáda na juhu a východe krajiny protiteroristicky účtovala s Kurdmi. Bombardovanie, masakry civilistov, plienenie a znásilňovanie si vyžiadalo tridsať až päťdesiattisíc obetí, zničenie štyritisíc dedín a osád, pričom tri milióny Kurdov museli opustiť svoje domovy. Clintonova vláda, v ktorej pôsobila aj Albrightová, posielala tureckej armáde zbrane v hodnote 800 miliónov dolárov ročne, pretože bola závislá od amerických zbraní a vojenského materiálu. Rovnako aj indonézska armáda zabíjala tisícky ľudí s americkými a britskými zbraňami vo Východnom Timore a vyhnala väčšinu obyvateľov z ich domovov. Keď už zničila takmer celý Východný Timor, Biely dom naznačil indonézskym generálom, že je čas skončiť s masakrami. Zásadová Albrightová si priznala iba jedinú chybu: že mocnosti nepredišli genocíde vo Rwande.

KONŠPIRÁTORKA MADELEINE Bývalá šéfka americkej diplomacie prišla s vlastnou verziou o smrti československého ministra zahraničných vecí Jana Masaryka v roku 1948. Oﬁciálne spáchal samovraždu, ale konšpirátorka Madeleine bez dôkazov tvrdí, že ho odstránili agenti vtedajšieho sovietskeho vládcu. Vo svojej knihe Pražská zima napísala: „Domnievam sa, že Masaryka zavraždili pravdepodobne Stalinovi agenti. Nemôžem to dokázať a sotva by ma šokovalo, keby jedného dňa vyšli najavo presvedčivé dôkazy o opaku. Ale Sovietsky zväz mal motív.“ Albrightová sa pritom odvoláva na zvesti, podľa ktorých sa syn prvého prezidenta T. G. Masaryka chystal odletieť z Československa, čo sa Moskve nehodilo. Stalinovi agenti sa údajne mohli dozvedieť o jeho plánoch z odpočúvania. Bez dôkazov, na základe zvesti, údajne – mohlo sa to naozaj tak stať, ako tvrdí Albrightová. Ale keby niekto iný uplatnil jej postup a spôsob uvažovania na vraždu J. F. Kennedyho, atentáty z 11. septembra 2001 alebo útoky na Juhosláviu, Afganistan, Irak, Líbyu, plány so Sýriou, Iránom či Ukrajinou, bol by označený za konšpiračného blázna. No Madlenka je iný prípad...

NEZNÁMI HRDINOVIA > PATTERSON – MUŽ, KTORÝ NÁS ZBAVIL OLOVA

Emil Páleš

PATTERSON – MUŽ, KTORÝ NÁS ZBAVIL OLOVA VIETE, KTO BOL CLAIR CAMERON PATTERSON (1922 – 1995)? PRAVDEPODOBNE NIE. A PREDSA SA ZASLÚŽIL O NAŠE ZDRAVIE VIAC NEŽ SLÁVNY LOUIS PASTEUR ČI NIEKTO INÝ. SPOMEŇTE SI NAŇHO, KEĎ NA ČERPACEJ STANICI UVIDÍTE NÁPIS „BEZOLOVNATÝ BENZÍN“. SPOMEŇTE SI, ŽE ZA KAŽDOU DOBROU VECOU, KTORÚ MÁME, SA SKRÝVA OSOBNÝ PRÍBEH MRAVNEJ ODVAHY A OBETAVOSTI. JEDNOTLIVEC, KTORÝ STÁL SÁM PROTI OBROVSKEJ HYDRE A JEDINOU ZBRAŇOU MU BOLA ČISTÁ PRAVDA. 66

rganizácia Spojených národov nedávno oznámila, že sa podarilo odstrániť olovo z benzínu takmer na celom svete: olovnatý benzín používajú už len autoveterány, vrtuľové lietadlá a niekoľko chudobných krajín. Zákazom olova sme každoročne ušetrili: 1,2 milióna predčasných úmrtí, 58 miliónov zločinov a 2,4 bilióna dolárov na výdavkoch, čo je viac než 3 % svetového hospodárskeho produktu! Koeﬁcient inteligencie ľudstva sa zvýšil o 4 body. Ako sa dostalo olovo do benzínu? Možno sa domnievate, že sme o jeho škodlivých účinkoch nevedeli. Alebo že išlo o technický problém, ktorý sa nedal riešiť inak. Omyl. Olovo bolo v benzíne celkom zbytočne. Od začiatku sme vedeli, že znižuje životnosť motorov a navždy otrávi všetko živé na planéte. Deväťdesiat rokov sa olovo pridávalo do benzínu z jediného dôvodu: súkromný zisk. Olovo malo zlú povesť už v starej Mezopotámii – bol to kov boha smrti. Po miliardy rokov od starohôr spal tento temný element v zemských hlbinách, než ho ľudia začali vynášať na povrch. Vodovody v starom Ríme boli z olova a historici uvažujú o tom, nakoľko to prispelo k úpadku Rímskej ríše. Olovo je zákerný, poma-

lý jed, ktorý sa hromadí v tele. Škodí aj v najmenších množstvách a jeho symptómy sú mnohoraké. Únava, bolesti, depresia, črevné koliky, chudokrvnosť, neplodnosť; poškodzuje srdce, obličky, kostnú dreň a najmä nervový systém. Narušuje senzomotoriku, zmysly, inteligenciu, pozornosť a pamäť. Pri akútnej otrave človek zbledne, dostane kŕče, oslepne, ohluchne a zomrie. Pri chronickej otrave len pomaly celkovo chradne. Pre deti a budúce matky je olovo mimoriadnou hrozbou. Narušuje vývoj nervovej sústavy a zanecháva trvalé stopy. Hyperaktivitu, zníženú inteligenciu, zmeny osobnosti. Pred sto rokmi priemyselníci Alfred Sloan a Charles Kettering, vynálezca elektrického štartéra, hľadali antidetonačnú prísadu zvyšujúcu oktánové číslo paliva. Viacoktánový benzín dovoľoval vyšší výkon, dojazd a zabraňoval tzv. klepaniu motora. Tieto vlastnosti mal aj etylalkohol. Vedúci pracovník Ketteringovho laboratória Thomas Midgley po piatich rokoch výskumu oznámil zhromaždeným inžinierom: „Alkohol má obrovské výhody a minimálne nevýhody. Je dostupný, nezanecháva žiadne splodiny, zvyšuje kompresiu a výkon.“ O dva mesiace našiel ďalšiu

PATTERSON – MUŽ, KTORÝ NÁS ZBAVIL OLOVA > NEZNÁMI HRDINOVIA

látku s podobnými vlastnosťami: tetraetylolovo. Rozdiel medzi nimi bol ten, že alkohol sa nedal patentovať, pretože ho doma vyrábal každý farmár pri pálení whisky. Tetraetylolovo, naopak, sľubovalo výlučné zisky vlastníkovi patentu. General Motors, DuPont a Standard Oil (dnešný Exxon) sa spojili a vytvorili olovenú kliku. V roku 1923 založili Ethyl Gasoline Corporation a začali s výrobou olovnatej prísady. Zamlčali predchádzajúce výsledky svojho výskumu a začali vyhlasovať tetraetylolovo za jedinú a najlepšiu alternatívu pre budúcnosť automobilizmu. Midgley v liste svojmu bosovi vyčíslil astronomické zisky z každého litra benzínu s kvapkou organického olova na svete. Musíme konať rýchlo, píše du Pont svojim spolupracovníkom, pretože dni rozhodujú o tom, aby sa konkurencia nepresadila s nejakou inou antidetonačnou prísadou. Zhodli sa, že postačí, ak novú prísadu a novú spoločnosť budú volať len „etyl“. Aj keď nešlo o etylalkohol, ale o etylolovo. Odkaz na smrtonosný kov v názve produktu a ﬁrmy by vzbudzoval zbytočné „predsudky“ u zákazníkov. Rok 1923 sa nezačal dobre. Sedemnásť mŕtvych a stovky práceneschopných. Pracovníci

mali halucinácie a páchali samovraždy. Majstri odmietli celý výrobný proces a medzi obyvateľstvom sa šírila panika z tajomného „bláznivého plynu“. Niekoľko štátov zakázalo tetraetylolovo zákonom. Už rok pred začatím výroby sa ozývali vedci. Midgley a Kettering dostávali varovné listy. Vedúci laboratória Ústavu verejného zdravia William M. Clark upozornil v roku 1922 svojich nadriadených, a tí upozornili výrobcov, že môže ísť o vážne ohrozenie verejného zdravia. Alice Hamiltonová, popredná toxikologička a členka zdravotnej komisie Ligy národov, sa postavila proti. Yandell Henderson z Yalovej univerzity v roku 1924 napísal, čo sa stane: nejde len o zlepšenie bezpečnostných opatrení v jednej fabrike. Ale o to, že všetci ľudia v blízkosti ciest sa s rastúcim objemom dopravy pomaly otrávia. Žiadal Kongres o zákon, ktorý by kontroloval škodlivé substancie nielen v potravinách. Irénée du Pont a jeho priatelia však mali osobný pocit, že nič nehrozí. Odvolali sa na narýchlo urobený pokus na zvieratách. Žiadali, aby sa zastavila „falošná propaganda“ proti olovu, kým si veda nebude istá. Zaviazali si výskumné inštitúcie zmluvami, kde oproti grantom získali právo ako prví vidieť výsledky výskumu, čiže prakticky moc vetovať nepohodlný výskum. Zorganizovali tlačovú konferenciu, kde sa Midgley polieval olovnatým benzínom, vdychoval ho a prehlasoval, že by to mohol robiť denne bez akejkoľvek ujmy. Na túto tlačovku si odskočil z dlhodobej zdravotnej dovolenky na Floride, kde sa liečil z otravy olovom. Zorganizovali konferenciu, na ktorej riaditeľ Ethylu Frank Howard ospevoval tetraetylolovo ako „dar boží“. Bolo by neospravedlniteľnou chybou, prehreškom proti pokroku ľudstva, keby sme tento dar zavrhli len kvôli bezdôvodným strachom. Zabrzdilo by to ekonomiku, plytvalo zdrojmi. Olovená prísada čoskoro umožní strojnásobiť dojazd. Pripomenul, že spojenci sa v prvej svetovej vojne doplavili k víťazstvu hlavne na riekach ropy... Štátne orgány už nenachádzali dostatočné dôvody na zastavenie výroby, len vyslovili potrebu ďalšieho výskumu. A tento výskum prenechali samotným výrobcom. Hlavne, keď rodina pokladníka Ústavu verejného zdravia Andrewa Mellona vlastnila Gulf Oil, ktorý práve získal

NEZNÁMI HRDINOVIA > PATTERSON – MUŽ, KTORÝ NÁS ZBAVIL OLOVA

výlučné práva na distribúciu etylu. Najvyšší štátny úradník amerického zdravotníctva Hugh Cumming sa stal advokátom tetraetylolova, ktorý presvedčil aj ďalšie štáty, aby ho prijali. S takýmito zárukami kompetentných mohli New York Times bez výčitiek pustiť do tlače titulky „No Danger in Ethyl Gasoline“. V roku 1926 sa znova rozbehla výroba. Federálna obchodná komisia zakázala konkurencii kritizovať olovnatý benzín pre jeho možnú jedovatosť, aby sa nepoškodzovali ničie záujmy. Je „úplne bezpečný pre zákazníka a verejné zdravie“. Práve sa objavovali rovnako dobré bezolovnaté benzíny ako alternatíva, ale tie už nedostali propagáciu. Ameriku zaplavili reklamné plagáty, na ktorých boli krásne ženy, šťastné deti a vitálne babičky: aký to šťastný život – jazdite s etylom! Kto podozrieval olovo, strácal podporu a kredit. Detský neurológ Randolph Byers v roku 1943 zistil, že deti vystavené olovu sú mierne retardované, zaostávajú v škole a vyhadzujú ich pre zlé správanie. Ale americká Asociácia oloveného priemyslu (LIA) ten pocit nemala. Chcela ďalej predávať (dnes už zakázané) olovené farby na maľovanie bytov a odmietala na ne dať čo i len varovný nápis. Naopak, objavili sa reklamy pre deti, že sa môžu hrať s olovenými vojačikmi a sú v úplnom bezpečí. Hlavným odborným konzultantom pracujúcim pre Ethyl Corporation bol Robert A. Kehoe. Patril k tým veľaváženým pseudovedcom s neomylným inštinktom ako potešiť svojich chlebodarcov tým, že nehľadal tam, kde nemal. Za 40 rokov nenašiel nič. Tvrdil, že olovo sa v okolitom prostredí i v našom tele vyskytovalo prirodzene odjakživa a je neškodné. Neexistuje vraj dôkaz, že sa vôbec zvýšila jeho koncentrácia. Tomuto človeku sa podarilo na 50 rokov presvedčiť svet, že olovo v malých množstvách je prirodzené a zdravé. Keďže celý svet bol už zamorený olovom, bolo stále ťažšie získať kontrolnú skupinu, ako to vlastne bolo predtým... Na Kalifornskej technickej univerzite medzitým pracoval geochemik Clair Patterson, skutočný vedec a človek s mravnou integritou, ktorý sa mal stať Kehoeovým osudovým protivníkom. V roku 1953 ako prvý presne určil vek Zeme na 4,55 miliardy rokov. Zistil to presným meraním

pomeru izotopov olova v meteoritoch pochádzajúcich z čias vzniku slnečnej sústavy. Potreboval pri tom vytvoriť dokonale čisté prostredie, pretože aj najmenšie stopy olova z pozemského okolia kontaminovali vzorky a narušovali presnosť merania. Začal sa zaujímať o olovo v prostredí. Netušil, že sa tým dostal do kolízneho kurzu s niektorými z najmocnejších ľudí na planéte. Zistil, že v hlbokých oceánskych vodách je desaťkrát menej olova než na hladine. Dostalo sa tam azda nedávno, takže sa oceány ešte nestihli premiešať? Skúmal kosti múmií a našiel tam tisíckrát menej olova než v telách svojich súčasníkov. Vŕtal do antarktických ľadovcov, kde leží neporušený sneh napadaný za tisícročia. Olovo začalo pršať z neba po roku 1923 – odkedy sa vyrába olovnatý benzín. Ten zodpovedal za 90 % znečistenia. Petrochemickí baróni sa Pattersona pokúsili najprv podplatiť. Poskytli by mu vraj neobmedzené zdroje na výskum, keby zameral svoj talent na nejakú inú tému než olovo. Neprijal to. Potom ponúkli veľké finančné zdroje jeho katedre, ak ho prepustia – a mnohí kolegovia sa postavili proti nemu. Domnelo nezávislé štátne inštitúcie ako ministerstvo zdravotníctva s ním prerušili spoluprácu. Vyhodili ho z komisie pre životné prostredie. Akadémia vied mu zrušila členstvo. Patterson narazil na tvrdú opozíciu. Stál proti dobrému menu oslavovaných vedcov ako Midgley a neviditeľnej chobotnici moci. V tomto boji vytrval desaťročia. Kehoe a Patterson sa v šesťdesiatych rokoch zrazili pred americkým Kongresom ako v aréne. Kehoeova vratká veda sa v konfrontácii s kvalifikovaným a nepodplateným protivníkom začala rúcať. V roku 1974 sa prijal plán na postupné znižovanie obsahu olova v benzíne. Ethyl a DuPont, samozrejme, zažalovali štát pre ušlé zisky. Olovená loby spustila masívnu antikampaň. Nepriatelia olova sú vraj čistí fanatici a je to najväčšia hanba od procesov s čarodejnicami, takto poškodzovať priemysel, ktorý sa zaslúžil o blahobyt, milióny Američanov prídu o prácu... Ale vedci už nachádzali ďalšie a ďalšie dôkazy o jedovatosti olova v malých množstvách. V roku 1986 Spojené štáty definitívne ukončili pridávanie olova do benzínu. V Európe boli prví Nemci (1988) a posledný olovnatý benzín sa predal

PATTERSON – MUŽ, KTORÝ NÁS ZBAVIL OLOVA > NEZNÁMI HRDINOVIA

69 v Srbsku (2010). Ešte aj počas toho Ethyl, Octel a ďalší výrobcovia organického olova vynaložili všetko úsilie, aby si nahradili zisky a expandovali v treťom svete. Podplácali vlády, aby odďaľovali zákony a zvyšovali normy pre olovo v benzíne, v Indii až na dvojnásobok západných hodnôt. Milióntiny gramu v decilitri krvi poškodzujú mozgy detí. Ale v Mexico City ešte okolo roku 2000 vypúšťali do vzduchu 32 ton olova denne. Olovená konšpirácia je vzorová, je to precedens ďalších priemyselných konšpirácií 20. storočia. Rovnako sa argumentovalo o neškodnosti pesticídov, azbestu, cigariet a teraz sa argumentuje o neškodnosti geneticky modiﬁkovaných potravín a elektrosmogu z mobilných sietí. Všetci používajú Kehoeovo pravidlo: „Vy si myslíte, že vám to škodí. My si myslíme, že vám to neškodí. Prineste jednoznačné dôkazy, že máte pravdu. Dovtedy to musíte dýchať a jesť.“ Pritom sú to oni sami, kto korumpuje akademické inštitúcie, brzdí nezávislý výskum a spochybňuje ho tým, že proti nemu stavajú svoj vlastný, zmanipulovaný výskum. A ukladajú svojim obetiam, aby priniesli dôkazy – akoby človek mal milióny na

založenie laboratórií. Keďže v žiadnom laboratóriu nemôžete testovať jedy na ľuďoch, dôkazy nikdy nie sú jednoznačné. Pokusnými osobami sa stanú obyvatelia Zeme vcelku. Patterson je neznámy hrdina. Trpel pre nás, a my si ho nepamätáme. Kehoe sa v pokoji dožil 99 rokov. Sloan a Kettering zostali v spoločenskej pamäti ako úctyhodní dobrodinci, ktorí sa zaslúžili o zdravie človečenstva. Zo zarobených miliárd totiž darovali 4 milióny na založenie prvej nemocnice a ústavu pre výskum rakoviny, ktoré teraz nesú ich meno. Midgley bol počas života oslavovaný a zasypávaný oceneniami. Žiaden iný muž nemal zničujúcejší vplyv na zemskú atmosféru. Midgley vynašiel tetraetylolovo aj freón. Kehoe mu dal certiﬁkát neškodnosti na oboje. Aj freón sa veselo ďalej vypúšťal do stratosféry, kým vedci sa nemohli dohodnúť. Midgley po päťdesiatke ochrnul a jeho posledným vynálezom bol systém kladiek a lán, na ktorom sa dvíhali pacienti upútaní na lôžko. V tomto svojom vynáleze sa jedného dňa zamotal a obesil. Akoby nám sudičky symbolicky naznačili, že jeho vynálezy boli samovražedné.

EEXPEDÍCIA EX XPPEEDÍ DÍCI ÍCI CIA A AR ARCHA RCH CHA > NÓRSKO NÓ N ÓRSKO RSKO RS KO ls

k Tur

li Tal

SKO

ÓN EST

O ŠSK TY LO

vle Gä

SKO

olm ckh Sto

NÓ

rlsta

Tibor Eliot Rostas

iga

ius

Viln

llare

bu de An

Gö

teb

ore

org

ém

tick

Bal

r ge

d gra linin Ka

KO NS

aň

ém

a šav Var

Dą

O ĽSK

DÁ

n ver

d Ko

ore

urg

kov

n erlí

Kra

n be Sie den Lin

ów

Jord

n use

is hn

SLO

sko

Lip

n Bo

n dý

fu nk

Fra

rg ou asb Str íž Par

v tisla Bra

Á KA I SK ČE UBL P RE

O CK

h Pra

Klo

ste

rzim

art ttg Stu

rich Zü Bern

eň

d Vie

KÚ

SKO a

jan

Ľub

SKO

INS

V SLO

T VÁ

CAMPHILL VIDARÅSEN R ČIA

HĽADANIE IDEÁLNEHO SPOLOČENSKÉHO USPORIADANIA, VZŤAHOV, ROVNOCENNÉHO PRÍSTUPU KU ZDROJOM A ICH NÁSLEDNÉHO SPRAVODLIVÉHO PREROZDEĽOVANIA JE TÉMOU STAROU AKO ĽUDSTVO. DIELA UTOPISTOV AKO CAMPANELLOV SLNEČNÝ ŠTÁT, MOROVA UTÓPIA, BACONOVA NOVÁ ATLANTÍDA A MNOHÉ INÉ NADVÄZUJÚ NA PLATÓNOVO DIELO POJEDNÁVAJÚCE O IDEÁLNOM ŠTÁTE. O TOM, ŽE TIETO IDEY NIE SÚ LEN PREDMETOM LITERATÚRY A TEÓRIÍ, SVEDČIA AJ PRIBÚDAJÚCE KOMUNITY A SPOLOČENSTVÁ, KDE SA ĽUDIA V RÔZNEJ MIERE ÚSPEŠNOSTI SNAŽIA VYTVORIŤ REÁLNY MODEL NOVEJ SPOLOČENSKEJ ŠTRUKTÚRY. AMBÍCIOU EXPEDÍCIE ARCHA JE ZHROMAŽĎOVAŤ ICH SKÚSENOSTI A VEDOMOSTI NA VYTVORENIE OBRAZU O TOM, ČO VŠETKO SA DÁ REÁLNE UČINIŤ V PROSTREDÍ, V KTOROM BY SME MOHLI ŽIŤ LEPŠIE. FAKTORY KOLAPSU Signály, ktoré nasvedčujú reálnemu naplneniu prognóz kolapsu našej civilizácie a spenglerovskému Zániku západu, sú impulzom na hľadanie alternatív. Alternatív, ktoré by viedli k vytvoreniu podmienok zabezpečujúcich prežitie všetkých členov spoločenstva rozhodnutého vydať sa na cestu sebestačnosti nezávislej od existujúceho modelu sociálno-politickej štruktúry. Expandu-

júci vplyv zmutovanej podoby kapitalizmu a neoliberálnej ideológie voľného trhu prinášajúcej devastačnú vlnu deregulácie, privatizácie a škrtov v oblasti verejných výdavkov vytvoril súčasnú tvár sveta. Tú najlepšie vyjadrujú nemerateľné rozdiely medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami a zánik hodnotového rámca, na ktorom stála naša civilizácia. Zohľadňujúc historický kontext kolapsov civilizácií, vo všeobecnosti plaFoto: Tibor Eliot Rostas

EXPEDÍCIA ARCHA > POĽSKO

Foto: Tibor Eliot Rostas

tí, že k ich vysvetleniu vedie vyčerpanie zdrojov, katastrofy, nedostatočné reakcie na okolnosti, votrelci, konflikty, sociálna dysfunkcia. Egyptológ sir Flinders Petrie tvrdil, že „skutočná povaha ľudského pokroku má podobu expanzie a následného kolapsu. Keď je nejaká demokracia založená, živoriaci spotrebujú kapitál bohatých a civilizácia sa potom rozpadá, až kým ju definitívne nezničí nejaká invázia“. Snaha porozumieť príčinám kolapsov veľkých spoločností je súčasne snahou o pochopenie súčasnej situácie. Všetky zo spomínaných faktorov vedúcich ku kolapsu sú dnes reálne prítomné aj v dnešnom svete. Pritom najaktuálnejšími prejavmi sa dnes javí boj o ovládnutie zdrojov. Vojnové konflikty, ktorými svet prechádza, sú práve konfliktmi o získanie nadvlády nad energetickými, prírodnými a potravinovými zdrojmi. Uvedomujúc si tieto skutočnosti sa mnohé z nami sledovaných spoločenstiev vydávajú na cestu vlastnej sebestačnosti, ktorá by umožňovala vytvorenie základných predpokladov existencie. Na týchto základoch je možné rozvíjať ďalšie aspekty vedúce k funkčnej sociálnej, hospodárskej, politickej aj kultúrnej rovine. Súčasný spoločensko-politický systém

je postavený na princípe štátneho usporiadania. Jeho dominantným atribútom je vytvorenie vlády, ktorá uplatňuje svoj monopol na legitímne použitie fyzickej sily a na donucovanie obyvateľstva pri výbere daní a dodržiavaní právnych noriem. Nevyhnutným predpokladom na udržanie spoločenského konsenzu je permanentná legitimizácia moci – čo sa v dnešných podmienkach uskutočňuje prostredníctvom volieb a propagandy. Základný rámec súčasne štruktúrovanej hierarchie spoločnosti však ostáva voľbami nedotknutý. V prípade, že obyvateľstvo prestáva z akýchkoľvek dôvodov prostredníctvom svojej podpory akceptovať legitímnosť vlády, prichádza k uplatňovaniu nátlakových foriem. Avšak aj za predpokladu použitia nátlaku je jeho efekt iba dočasný a v prípade poklesu podpory pod kritické minimum dochádza k pádu politického systému. Dnes možno po celom svete badať neochotu obyvateľstva participovať na procesoch legitimizácie existujúceho systému aj napriek tomu, že vládnuce vrstvy vynakladajú prostredníctvom médií enormné úsilie na udržanie svojej morálnej opodstatnenosti. Kľúčovým faktorom ich strácajúceho sa vplyvu je čoraz masívnejší

Foto: Tibor Eliot Rostas

odklon najmä mladej a strednej generácie od pôsobenia mediálneho prúdu vytvárajúceho súhlas s uplatňovaním vlády.

INŠPIRÁCIE V ZODPOVEDNOSTI ZA VLASTNÝ ŽIVOT Naše putovanie za poznávaním života v komunitách sme tentokrát nasmerovali do nórskeho Camphill Vidaråsen. Je to komunita, kde žijú a pracujú ľudia s mentálnym postihnutím s pracovníkmi, ktorí sa im venujú. Prvá Camphill komunita bola založená v roku 1939 v Škótsku. Ľudia v sieti komunít Camphill znovuobjavujú a rozvíjajú inšpiračné zdroje – duchovnú vedu Rudolfa Steinera, spolu s komunitným impulzom Karla Königa. O tom, aké to je žiť v komunite Camphill, sme sa rozprávali s Thomasom Kalkom. Aký je tvoj životný príbeh, čo ťa priviedlo do Camphillu? Pracovná situácia vôbec nebola dobrá, tak ako v mnohých krajinách dnes, takže som rozmýšľal, čo robiť, keď som nedostal prácu. A povedal som si, fajn, možno by som mohol vyskúšať Nórsko, kvôli klíme. Ja som osoba, ktorej sa tu žije

dobre, lebo by som nedokázal žiť na juhu, tam je na mňa príliš teplo. Preto som sa rozhodol presťahovať trochu vyššie. Skúšal som sa zamestnať v lesníctve tu v Nórsku, ale to vtedy v r. 2009 nebolo jednoduché, lebo Nórsko prežívalo tiež ťažké ekonomické obdobie. Tak som začal v továrni na výrobu okien a dverí z dreva. Po čase som sa tam necítil veľmi dobre. Moja manželka Manuela prišla do Nórska o 1,5 roka neskôr aj so 6-týždňovou Johannou. Stretli sme človeka, ktorý nám povedal o Camphill Vidaråsen. Strávili sme spolu príjemný večer, veľa sme sa rozprá-

EXPEDÍCIA ARCHA > CHRISTIANIA

Foto: Tibor Eliot Rostas

vali. Počas tohto večera sme sa rozhodli, že to je ono, ideme do toho, kontaktujme ich, pošlime životopis a uvidíme, čo sa stane. Tak sme si na internete vyhľadali všetkých 6 dedín-camphillov v Nórsku, Vidaråsen je najväčší. Rozhodli sme sa pre Vidaråsen, kvôli okoliu, je tu dosť lesov, a blízko k moru, ale to je väčšina obývaných častí Nórska. Sociálna stránka je veľmi dôležitá – my ako vedúci domu máme šancu ukázať ostatným, ktorí prídu na rok alebo dlhšie, ako si možno vytvoriť svoj vlastný život. Ako žiť v súlade so životným prostredím, ukázať im, čo je dôležité pre našu budúcnosť. Že môžeme mať deti, ktoré to už teraz vnímajú ako my. Ale teda prečo sme tu: je to zaujímavé, lebo môžem kombinovať svoje povolanie, ktoré som študoval v novom prostredí sociálneho života s hendikepovanými ľuďmi. Je to tu perfektné pre deti, najmä do veku 5 rokov. Keď vyrastú, môžeš sa rozhodnúť, či odídeš alebo ostaneš. S manželkou sme vedúci domu, pomáhame ľuďom, ideme bližšie k základom života. Ak tu žiješ dlhší čas a ideš potom von, je to úplne iný svet, v ktorom sú dôležitejšie iné veci. Ale pre mňa je dôležité byť spolu, učiť sa spolu, vidieť druhého, nie iba obal, ale aj jeho vnútro.

Takže to môžete robiť bez špeciálneho vzdelania alebo kvaliﬁkácie? Momentálne je to tak, ale mení sa to, lebo vláda sa snaží postupne kontrolovať zručnosti, ktoré máš. Rozumiem tomu, ale to nie je podstata, ktorá by skutočne pomohla ľuďom, ktorí tu žijú. Nuž, možno by ste vy mohli byť tí prví, ktorí vypracujú štandardy vychádzajúce z vašich skúseností, a môže sa stať, že potom budete môcť robiť presne to isté, čo robíte už X rokov, bez toho, aby ste sa museli prispôsobovať nejakým vymysleným teóriám. Správne. Nepáči sa mi, keď je všetko prísne organizované, škatuľkované, pripravené. Ak vyjdeš zo škatuľky, ideš hlavou proti múru. Bez východiska robiť niečo iné. Toto je spirituálnejšie miesto. Antropozoﬁa je veľmi spirituálna. Pracuješ s vecami, ktoré nevidíš. Ak by ste šli bližšie k detailom, pochopili by ste, čo myslím. Reinkarnácia je toho súčasťou. Ak ste vyrástli ako ja – môj otec mi nikdy nehovoril o reinkarnácii alebo niečom podobnom –, duchovné záležitosti nie sú pre vás také dôležité. Ale teraz to vnímam tak, že možno existuje nejaká energia, ktorú nevidíme. A to je to najzaujímavejšie,

POĽSKO < EXPEDÍCIA ARCHA

Foto: Tibor Eliot Rostas

čo ma presvedčilo, aby som tu zostal, aby som povedal áno. Veľa ľudí sem chodí a hľadá, či je to pre nich dobré alebo nie. Väčšina sezónnych spolupracovníkov zostane na celý rok. Najskôr si veľmi aktívny, môžeš tráviť čas na workshopoch, a ako starneš a energie ti ubúda, môžeš usporadúvať večery s koncertmi, alebo robiť skôr písomnú prácu. Takže nemusíš ťažko fyzicky pracovať, keď na to nemáš dispozície. Sú nejaké podmienky na to, aby tu človek mohol zostať žiť? Musíš poslať svoje CV. Toto miesto vlastne pozýva ľudí a môžeš byť čímkoľvek, nech pochádzaš odkiaľkoľvek, dostaneš šancu zakúsiť, ako to tu funguje a či sa chceš stať súčasťou. Je tu obmedzený počet ľudí, ktorí tu môžu žiť? Je to dané pomerom dedinčanov a sezónnych spolupracovníkov. Je to 1:1 alebo trochu viac sezónnych, ako vidíte. Čo presne možno rozumieť pod rozdelením na dedinčanov a sezónnych spolupracovníkov? Dedinčania majú diagnostikovanú duševnú chorobu. Prídu sem, my vieme, akú majú chorobu a čo to znamená, ale nechceme postupovať podľa bežných štandardov. My akceptujeme ľudí

takých, akí sú, to je pointa. Takže žijeme spolu s nimi a pozorujeme, čím a ako môžeme pomôcť. Nie je to hotel. Rozdeľujeme si úlohy, vytvárame podmienky, aby boli sebestačnejší, to je najdôležitejšie, rozširovať im pole pôsobnosti, nie zmenšovať ho, ale vytvárať priestor pre vlastnú tvorbu.

EXPEDÍCIA ARCHA > CHRISTIANIA

Foto: Tibor Eliot Rostas

Aký je teda váš typický deň? Pracovný deň je od 9:30 do 15:30 s prestávkami medzitým, a potom ste doma, varíte obed, večeru. Po práci si prirodzene vyčerpaný, tak si oddýchneš, je to na tebe. Ak máš deti, vieš, o čom hovorím. Je to slobodné spolužitie. Víkendy si robíme úplne podľa svojich predstáv, často sedíme spolu ako teraz a rozprávame sa, čo by sme mohli robiť, a nápady prichádzajú: k moru, na bowling, do reštaurácie. Tak sa vraciame späť k otázke peňazí: máme určitý obnos peňazí pre každý dom na mesiac, s ktorým hospodárime – nakupujeme jedlo, chodíme na výlety, kupujeme vybavenie. Čiže ako dedina máte rozpočet, ktorý rozdeľuje peniaze medzi domy. Áno, je to suma na rok rozdelená na 12 mesiacov a na jednotlivé domy. Menšie domy dostávajú menej peňazí. Popri tomto máš ešte nejaké iné zamestnanie? Toto je moje zamestnanie. Žijeme a pracujeme tu zároveň. Vlastne je to 24-hodinová práca 7 dní v týždni. Ale vtip je v tom, že ty si to musíš zorganizovať tak, aby si mal aj voľný čas, aby si nebol príliš vyčerpaný.

V Nórsku máme pracovné dobrovoľnícke programy, kde si ľudia môžu vybrať miesto a prísť vypomáhať na istý čas zadarmo. Často to robia škôlky, že volajú rodičov, aby natreli dom. Minulý týždeň sme mali projekt sadenia cibúľ. Oznámili sme to do miestnych novín pre Vidaråsen a pozývame ľudí na pomoc. Na jeseň zase pozývame ľudí na zber úrody, takže každý z toho niečo má a je blízko procesu produkcie potravín, čiže im neuniká podstata. To je najdôležitejšie v živote, myslím. Môžeš tu pobehovať s mobilom alebo sedieť za počítačom, ale je to skutočný život? Neviem. Nórsko sa považuje za krajinu s najvyšším životným štandardom, cítiš to tak? Áno. V tom zmysle, že v iných krajinách musíš rozmýšľať nad tým, ako míňaš peniaze. Tu tiež síce máme rozpočet, ale v porovnaní s inými krajinami máme viac peňazí. Ani jedlo pre vás nie je drahé? Jedlo je, samozrejme, drahé. Ak by som si všetko jedlo mal zaobstarať sám, stálo by ma to oveľa viac. Ale ak máš normálne zamestnanie vonku, dostávaš aj viac peňazí ako tu, takže si to môžeš dovoliť, no v porovnaní s inými krajinami všetko

CHRISTIANIA < EXPEDÍCIA ARCHA

Foto: Tibor Eliot Rostas

ide vyššie, aj mesačné náklady aj príjmy. Ale tu nemusíš toľko riešiť peniaze. Povedal si, že z 50 % je dedina sebestačná. Ide o to, že systém pomaly kolabuje, nevieme, ako dlho bude ešte fungovať. Zamýšľaš sa nad tým? Alebo myslí na to toto miesto? Áno. To mi dodáva úsmev na tvári, keď na to myslím, lebo my sme poslední, kto zomrie od hladu. Vieme si dopestovať potraviny. Iste, stane sa to. Vždy to bola sínusoida, raz lepšie, raz horšie. Ak to skolabuje, sme bližšie k prežitiu ako ostatní. Máte víziu zvýšiť sebestačnosť? Nie celkom. Kým dostávame peniaze, veľmi nás to nenúti rozvíjať sa. Je to vlastne zlé mať toľko peňazí. Brzdí nás to v tvorivosti a odkláňa od podstaty. Ale mení sa to. Ak budú dávať menej, budeme musieť začať o tom uvažovať. Ja by som začal predávať viac palivového dreva. Možno o 10 – 15 rokov o to bude väčší záujem. Mohli by sme sa pokúsiť byť sebestační na 70 – 80 %, ale... Ponúkame našim dedinčanom túry do mesta, aby si mohli kúpiť čokoládu a mnohé iné. My tiež kupujeme veci aj z normálnych obchodov. Kráčame s dobou, nie sme úplne odstrihnutí.

Niekedy si myslím, že je to dokonca dobré, aspoň udržiavať kontakt. Lebo tu je to ako v bubline, ak dlhšiu dobu nejdeš do mesta. Ale máte internet... Všetky domy ho majú. Keď som prišiel, wi-ﬁ bolo neželané, čo bolo dobre kvôli elektromagnetickým vlnám, ale máš to už všade, kam sa pohneš. Teraz máme systém, ktorý by nemal byť taký škodlivý. Niektorí ľudia to cítia. Myslím, že to súvisí aj so spôsobom života, ktorý tu vedieme, rozvíjaš svoju spiritualitu a vieš o sebe oveľa viac. V bežnom živote totiž zabúdame cítiť seba samých. Tu ti hocikto povie: sadni si na stoličku a uvoľni sa tak, aby si cítil každý sval svojho tela. A zrazu sa čuduješ, čo to s tebou robí. Z čoho žijete? Ako zarábate peniaze? Potrebujete tu vôbec peniaze? Stále používame peniaze, ale nie je to to najdôležitejšie. Samozrejme, dostávame peniaze od vlády, od dedinčanov, od iných inštitúcií vo forme donácií a pod. A musíme s nimi vedieť zaobchádzať, inak by sme neprežili. Mohli by sme prežiť, možno keby sme sa na to zamerali a začali vyrábať veci, ktoré potrebujeme. Ale 50 % z toho, čo potrebujeme, už teraz vyrábame: drevo na kú-

EXPEDÍCIA ARCHA > CHRISTIANIA

Foto: Tibor Eliot Rostas

renie, jedlo, mlieko, syr a mnoho iného, zvyšok kupujeme. A čo energie, elektrina? Máme turbíny, ktoré sú poháňané vodou z vodopádov. Je to ako veterný mlyn. A 80 % nórskych elektrární funguje na tejto báze, ktorá je šetrná k životnému prostrediu. Zvyšok je produkovaný ropou, ktorej má Nórsko dostatok. Ale Nórsko predáva ropu iným krajinám, aby neprodukovalo veľa oxidu uhličitého, vymysleli to tak, že za ňu dostávajú peniaze. Preto je to bohatá krajina. To sa, samozrejme, v budúcnosti zmení, keď im ropa dôjde. Praktická otázka: aký je rozpočet pre domácnosť so sezónnymi spolupracovníkmi a hendikepovanými ľuďmi? My minieme asi 6000 – 7000 korún mesačne, čiže 1000 na osobu. Mimo dediny by to bol dvojnásobok. Každé jedlo tu musí obsahovať potraviny nami vypestované. Kto vlastní pozemok a budovy? Je to majetok Camphillu ako inštitúcie. Ale život tu tvoria dedinčania. Takže ak by potrebovali viac miesta, môžu, povedzme, dokúpiť pôdu, ale musia to prediskutovať s vedením. O všetkom sa diskutuje, vysvetľuješ dôvody, zháňaš prostried-

ky. Nie je to jedna osoba, ale skupina ľudí, ktorí vytvorili túto inštitúciu. Je to čisto na jednotlivcoch, ktorí sa môžu rozhodnúť zostať alebo odísť? Alebo o prijímaní, príp. vylúčení členov niekto rozhoduje? Je tu hierarchia – jeden je zodpovedný za celú dedinu. On dáva poslednú pečiatku vo veľkých rozhodnutiach a je zodpovedný za vážne problémy. A potom je skupina troch vo Vidaråsen plus riaditeľ, ktorí spolu rozhodujú o domoch, budovách, spolupracovníkoch – delia si moc. Demokracia. My si týchto ľudí volíme – každý rok jedna osoba odíde a volíme novú, pričom sa môžeš aj sám ponúknuť a ostatní rozhodnú. Čiže sa to stále mení. A potom sú skupiny pre domy, pre aktivity, kultúru, a každý dom má svojho vedúceho. Varíte a jete vegetariánsky, až na rybu, alebo sa každý stravuje ako chce? Iste, každý sa stravuje tak, ako mu to vyhovuje. Na našom pozemku máme zvieratá, ktoré zabíjame a jeme. To je dobré mäso, prečo by sme to mali vynechať? Máte špeciálne udalosti alebo aktivity pre nováčikov, niečo ako teambuilding?

NÓRSKO < EXPEDÍCIA ARCHA

Máme rôzne aktivity. Začína to osobným životom, ak sa chceš stretnúť s ľuďmi, zorganizuj to. Vezmi si auto a choď von. Inak máš možnosť zúčastniť sa udalostí organizovaných našou dedinou, napr. štvrťročne sa konajú také extrémne výjazdy, keď ľudia skúšajú pásť ovce alebo schovať sa pod sneh, všetko preto, aby sme sa bližšie spoznali, aby sa nám tu krajšie spolu žilo. Každý rok sa koná kurz pre spolupracovníkov, ktorý ťa učí všetko o Vidaråsene, camphille, antropozoﬁi, varení, hendikepovaných – trvá asi 2,5 mesiaca a je viac-menej povinný, vtedy si oslobodený od práce. Takže máš veľmi dobrý štart. Aj ja som ho urobil. Po roku, keď si robil ako sezónny spolupracovník, si sa stal vedúcim domu? Nie. Začal som skôr – už v priebehu tých troch mesiacov. Lebo situácia v dome, kde som robil, bola veľmi nestabilná z rôznych dôvodov a cítili sme sa na to pripravení. A od začiatku máte tých istých ľudí? Začali sme s piatimi, teraz máme troch, lebo sa nám narodilo druhé dieťa a zhodli sme sa, že rodina je dôležitejšia ako pracovný život. Toto je tiež veľké plus, že dedina je schopná a ochotná pomôcť. Akceptujú tvoju situáciu, ak povieš, že nie si schopný ďalej viesť workshop a pod., povedia ti: Ok, navrhni inú alternatívu, ktorá bude vyhovovať tebe aj nám. Iste by však nebolo slušné, keby si stále riešil iba to, čo chceš ty, a iba bral. Musíš tiež dať, 50 : 50. Dedina aj ty budete mať pokryté potreby. My sme navrhli, že sa budeme starať o troch a scivilizujeme ďalší dom, lebo tento bol opustený. Teraz, keď naše deti podrástli, uvažujeme o štyroch dedinčanoch. Dedinčania majú možnosť zostať tu dlhšie ako v bežných opatrovateľských inštitúciách, lebo máme vlastnú nemocnicu, teda domov dôchodcov, kde pokojne môžu dožiť. To veľa stojí, ale je to ok. Ako sa to hovorí? Prečo by si presádzal starý strom? Je to dobré miesto. Máte tu dobrovoľníkov? Občas máme praktikantov, ktorí sem chodia na prax na pol roka až rok ako školenie. Iba z Nórska? Nie. Je to otvorené pre každého. Potrebujeme ako Európania nejaké špeciálne povolenia?

Z EÚ môžete zostať, ako dlho chcete, ak máte pracovnú zmluvu. Iné krajiny majú problémy, môžu zostať nanajvýš štyri roky a potom musia odísť alebo preukázať, že ich práca je pre Nórsko nevyhnutná. Potom vstupujú do iného procesu. Ak si mladý, najprv sa hľadáš. Aj to je fajn, príď a zisti, čo chceš. Ak ťa to chytí, môžeš zostať a študovať tu – dedina ťa podporí. Alebo naopak, ak si už chodil do školy, trochu pracoval a nie si spokojný so životom vonku, môžeš prísť sem a nájdeš tu miesto pre svoje deti a rodinu. Je tu skrátka skvelý život, ani som netušil, ako veľmi sa mi tu bude páčiť. Na tomto článku spolupracovala Kristína Pažitná a Michal Knitl.

Foto: Tibor Eliot Rostas

ALTERNATIVE ALTERNATIVE VITA VITA >> AAAAAAAAAAAAAAAA HYPOTEKÁRNA ILÚZIA

Martin Urminský

HYPOTEKÁRNA

ILÚZIA 82

„ÚROKY NA HYPOTEKÁRNYCH ÚVEROCH SÚ NA HISTORICKY NAJNIŽŠÍCH ÚROVNIACH. PREBIEHA HYPOTEKÁRNA REVOLÚCIA. HYPOTÉKA BEZ POPLATKU. PRAKTICKÁ HYPOTÉKA. HYPOTÉKA PRE MLADÝCH. HYPOTÉKA BEZ DOKLADOVANIA PRÍJMU. NAJVÝHODNEJŠIA HYPOTÉKA. AMERICKÁ HYPOTÉKA. DÁME VÁM PENIAZE, AK NEDOSTANETE NAJVÝHODNEJŠIU HYPOTÉKU. 0 % VKLAD, 0 % POPLATOK, 100 % HYPOTÉKA.“

ypotekárny úver alebo hypotéka je pôžička zabezpečená záložným právom na nehnuteľnosť. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť je dobrou zálohou, má takýto úver obyčajne pomerne nízke úročenie. Toto je oﬁciálna deﬁnícia. Existujú aj alternatívne hypotekárne úvery, ale pre pochopenie podstaty fungovania hypotéky nám stačí toto jednoduché vysvetlenie. Proces však pokračuje ďalej. Banka

s licenciou na poskytovanie hypoték je povinná vydať hypotečné záložné listy. Tieto listy ponúka investorom. Od nich následne získa ﬁnancie. V praxi to znamená, že občan síce ručí banke svojou nehnuteľnosťou, ale nehnuteľnosť do splatenia hypotéky v skutočnosti patrí investorovi. Citujem vyjadrenie profesora ekonómie a rektora Ekonomickej univerzity v Bratislave: „Pri komerčných úveroch všetky opatrenia

zamerané na zabezpečenie úverov smerujú k ochrane záujmov komerčnej banky. Avšak pri hypotekárnom úvere sú záujmy komerčnej banky podriadené záujmom investorov. To znamená, že aj v prípade úpadku hypotekárnej banky sa záujmy investorov uspokoja prednostne, dokonca aj pred záujmami štátu. Vyjadruje to nepísaná zásada hypotekárneho bankovníctva, ktorá hovorí o tom, že ani krach hypotekárnej banky nemôže spochybniť dôveru investorov k hypotekárnym záložným listom.“ (Sivák a kol., 2007)

KTO JE CHRÁNENÝ, KTO ZNÁŠA RIZIKÁ Takže nie občan, nie štát, ba ani akcionári banky poskytujúcej hypotéku nie sú v prípade krachu banky chránení. Chránený je prednostne investor, čiže investičný fond, investičná či iná banka vlastniaca hypotekárny záložný list. Jedným slovom: chránené sú takzvané „big money“. Právo právnickej osoby je nadradené právu človeka. Ľudské práva a slobody, dokonca aj modla súčasného kapitalizmu právo na majetok sú podriadené právam i záujmom korporácií. Malý majetok je podriadený veľkému majetku. Aj ostatné riziká znášajú všetci, len nie investori. Napríklad riziko spojené s nehnuteľnosťou, kto-

ré spočíva najmä v možnosti jej znehodnotenia (prípadne straty trhovej hodnoty). Pre prípad znehodnotenia sa vykonáva povinné poistenie nehnuteľnosti s vinkuláciou poistky v prospech banky. Teda aj samotná komerčná banka má vždy väčšie práva a znáša menšie riziká ako človek. Ten je na poslednom mieste. Jedno z mála rizík, ktoré znáša banka ako dlžník, je riziko neumiestnenia hypotekárnych záložných listov a riziko predčasného splatenia. Tieto riziká sú neporovnateľné s rizikom občana, človeka, rodiny. Človek riskuje vlastnú strechu nad hlavou. Banka ﬁktívnu stratu peňazí bez reálnej hodnoty. Dá sa teda jednoznačne povedať, že pre investorov i banky je hypotéka najbezpečnejšou investíciou. Zároveň je aj najvýnosnejšou. Rád vám vysvetlím prečo.

ANGLICKÝ PRÍKLAD Najskôr vám priblížim slová Michaela Rowbothama z jeho knihy Smrteľné zovretie: „Hypotéky sú súčasťou života vo Veľkej Británii až do takej miery, že väčšina ľudí si neuvedomuje, že ak si chcú niečo kúpiť, musia si najprv požičať. Polovica populácie Veľkej Británie býva v domoch, ktoré boli kúpené pomocou hypoték,

ALTERNATIVE VITA > HYPOTEKÁRNA ILÚZIA

a to už je požičiavanie a tvorba peňazí naozaj vo veľkom rozmere. Dnes predstavujú hypotéky hlavnú zložku emisie peňazí a pomáhajú zahmlievať pravý charakter nášho finančného systému. Štatistické údaje z Bank of England, ako aj čísla z Council for Mortgage Lenders (Rada hypotekárnych veriteľov) uvádzajú, že z hypoték je vo Veľkej Británii v súčasnosti nezaplatených 411 miliárd libier. To znamená, že prostredníctvom našich hypoték bolo vytvorených a daných do obehu 411 miliárd libier, čo predstavuje zhruba 60 % celkovej peňažnej zásoby (v Anglicku). Keďže sú to obrovské sumy, hypotéky zohrávajú kľúčovú úlohu pri emisii peňazí do moderného hospodárstva postaveného na zadlženosti. Domy sú jednoznačne tými najdrahšími spotrebiteľskými položkami v ekonomike, a práve preto sa u nich najakútnejšie pociťuje a najvýraznejšie prejavuje nedostatok peňazí. Z toho istého dôvodu sú hypotéky vysoko efektívne v tvorbe a pumpovaní peňazí do ekonomiky. Hypotéky na domy predstavujú veľké sumy peňazí a splátky sú rozložené na dlhé obdobia. To znamená, že sa vytvára veľké množstvo peňazí, ktoré zásobí ekonomiku na mnoho rokov. Peniaze vytvorené hypotékami obiehajú v ekonomike, slúžia ako výmenný prostriedok umožňujúci kupovať a predávať menej nákladné spotrebné predmety či služby. Povedané inými slovami, hypotéky do istej miery kompenzujú nedostatok peňazí a robia to tak, že emitujú peniaze do ekonomiky. Takéto dlhodobé hypotéky na majetok majú absolútne kľúčový význam pre finančnú ekonomiku postavenú na zadlženosti. Toto sa môže zdať ako trochu zvláštny pohľad na hypotéky vykresľované predsa ako finančná služba ponúkaná priateľskými stavebnými spoločnosťami; metóda, vďaka ktorej si ľudia môžu dovoliť kúpiť to, čo si inak dovoliť nemôžu. Štatisticky je však jednoznačne potvrdené, že hypotéky nie sú ani tak prostriedkom, vďaka ktorému sa obyvateľ môže stať majiteľom domu, ako skôr mechanizmom na pumpovanie peňazí do ekonomiky. O našej demokracii sa hovorí, že je založená na vlastníctve majetku, avšak dôkazy svedčia o čomsi úplne inom. V roku 1963 boli približne 3 milióny domov zaťažené hypotékou. Do roku 1966 sa toto číslo sa zvýšilo na 11 miliónov, čiže

45 % všetkých domov v krajine. Tento obrovský nárast majetku zaťaženého hypotékou je niekedy zdôvodňovaný tvrdením, že „oveľa viac ľudí teraz vlastní domy“. Ale oni ich nevlastnia! Tieto domy sú zaťažené hypotékou, a ak je na ňom uvalená hypotéka, ty ten dom nevlastníš. Veď hypotéka znamená práve to! Človek nevlastní majetok, v ktorom býva, kým celá hypotéka nie je splatená, pretože príslušná banka či stavebná spoločnosť ostáva až do tohto momentu jeho majiteľom.“

NÁROD DLŽNÍKOV Za sledované obdobie 1960 – 1996 klesol počet domov v súkromnom vlastníctve z 51 % na 35 %. Napriek 36 rokom, počas ktorých ľudia zaplatili obrovské sumy za hypotéky, podiel domov v súkromnom vlastníctve poklesol! To však nie je všetko. Spočiatku sa hypotekárny dlh rovnal 1,1-násobku priemernej ročnej mzdy vo Veľkej Británii. Za 30 rokov narástol na dvojnásobok. Toto je praktický dôsledok nárastu nezaplatených hypoték z 3,5 mld. libier v roku 1963 na 411 mld. libier v roku 1996. Podiel mesačnej splátky na mesačných výdavkoch rodinného rozpočtu vzrástol takmer dvojnásobne z 9,5 % na 17 %. Angličania nielen viacej dlhujú, ale aj viacej mesačne splácajú. Angličania teda sami priznávajú, že sú národom dlžníkov. Ak je západná demokracia založená na vlastníctve majetku, tak z tohto tvrdenia implicitne vyplýva, že miera demokracie vo Veľkej Británii permanentne klesá. Klesá totiž množstvo majetku vo vlastníctve občanov. V Spojených štátoch je to ešte horšie. Až 70 % amerického súkromného/komerčného dlhu má formu hypotekárneho úveru na nehnuteľnosť. Vo všetkých sledovaných ekonomických ukazovateľoch išla americká domácnosť dolu vodou. V súčasnosti je americkým štandardom rodina s dvomi príjmami, ktorá neodmietne žiadnu „fušku“. Ak by sa však počítalo s priemernou mzdou, výsledky by boli ešte dramatickejšie. Je faktom, že najbohatší národ na svete nemôže ani na sekundu prestať zarábať. Tento trend je celosvetový. Aj v Ázii či Austrálii rovnako ako všade vo svete kupujú ľudia nehnuteľnosti, a napriek tomu ich nevlastnia. Počet nehnuteľností v osob-

HYPOTEKÁRNA ILÚZIA > ALTERNATIVE VITA

nom vlastníctve klesá všade. V Japonsku existujú tzv. generačné hypotéky. Hoci sa Japonci dožívajú relatívne vysokého veku, ceny nehnuteľností sú také vysoké, že banky požadujú, aby hypotéku splácali aj potomkovia. Rovnaký proces transferu majetku nastal aj na Slovensku. Domy a iné nehnuteľnosti vybudované za socializmu postupne prechádzajú do vlastníctva fondov a bánk. Rovnako sa to deje aj s novovybudovanými domami či historickými zreštituovanými nehnuteľnosťami a pôdou. Už chápete, prečo sú desaťtisíce domov a desaťtisíce bytov neobývaných? Už rozumiete, prečo sú najhonosnejšie a najväčšie budovy v centrách miest banky?

GLOBÁLNY PRESUN MAJETKU Globálny trend smerujúci k zvyšovaniu hypotekárnej zadlženosti môže miasť konvenčných ekonómov i expertov na bytovú výstavbu. V rámci monetárneho systému postaveného na zadlženosti je úplne logický. Na priamu kúpu domu obyčajným občanom peniaze ako také jednoducho neexistujú. Peniaze poskytnuté vo forme pôžičky na hypotéku nie sú peniaze, ktoré predtým ležali v banke. Sú to nové peniaze vytvorené s konkrétnym cieľom kúpy domu, o ktoré sa zvyšuje celková peňažná zásoba. Tieto peniaze vzniknú až podpisom zmluvy o úvere. Z predchádzajúcich faktov môžeme konštatovať, že zvyšujúci sa počet hypoték korešponduje so znižujúcim sa podielom nehnuteľností v osobnom vlastníctve. Rozvoj hypoték neprináša lepšiu dostupnosť základnej ľudskej potreby – vlastného bývania. Naopak. Znižuje počet občanov vlastniacich nehnuteľnosť. Vytvára veľkú a dlhodobú úverovú zaťaženosť obyvateľstva. Reálne teda hypotéka slúži na generovanie veľkého množstva nových peňazí do systému. Hypotéka je z hľadiska objemu jednoznačne najväčšia položka v úverovom portofóliu občana. Nové peniaze vznikajú len na základe dlhu. Ak vám banka poskytne 100 % hypotéku, dáva vám 100 % nových peňazí. Vytvorili ste ich VY podpisom zmluvy o úvere. Ak nepodpíšete, tie peniaze neexistujú. Banka má 100 % nových peňazí, ktoré od momentu podpisu vytvárajú ďalšie prostred-

níctvom úrokov. Vy zaplatíte na úrokoch o 30 až 80 % viacej. Je to legálna úžera. Bežnú hypotéku 100.000 eur na 30 rokov pri minimálnom úroku 2 % p. a. preplatíte o 33.063 eur. Celkovo zaplatíte 133.063 eur. Bez mesačných poplatkov a poistenia. Bez poplatkov za znalecký posudok, vklad do katastra, zapísanie vecného bremena a bez prípadných pokút. Banka teda odčerpá z rodinného rozpočtu viac než tretinu ceny nehnuteľnosti len na úrokoch a rôznych skrytých poplatkoch. Samozrejme, za predpokladu, že dokážete 30 rokov pravidelne splácať 369,62 eur mesačne. Ak nie, nehnuteľnosť zostane banke. Banke je to jedno. Vy ste pre ňu najprv vytvorili 100.000 eur. Potom ste jej tieto novovytvorené peniaze priniesli do banky aj s obrovským úrokom. A často si priplatíte ešte aj za evidenciu vlastného dlhu. To, že niekto nemá peniaze na hypotéku, nie je spôsobené tým, že ich má práve teraz niekto iný. Je to spôsobené tým, že veľa ľudí pred ním si hypotéku vzalo, čím vygenerovalo veľa nových peňazí do systému, a teda nehnuteľnosti i hypotéky zdražili. So stúpajúcim množstvom hypoték budú stúpať i ceny nehnuteľností. Ceny nehnuteľností sa budú nafukovať rýchlejšie. Bublina, ktorá sa nafukuje rýchlejšie, zvyčajne praskne skôr. Naša ekonomika sa môže volať bublinová ekonomika, pretože princíp bublín funguje vo všetkých jej oblastiach. So stúpajúcim počtom hypoték a stúpajúcimi cenami nehnuteľností bude stúpať aj počet ľudí neschopných splácať hypotéky. Bankám teda okrem novovytvorených peňazí a úrokov budú pribúdať aj nehnuteľnosti. V tomto kolobehu vždy postupne odpadáva čoraz viacej občanov, a zároveň sa čoraz viacej nehnuteľností dostáva do vlastníctva fondov a korporácií. Tento vertikálny presun majetku nahor je základným princípom súčasného ekonomického systému. Ak by tí hore nerobili absolútne nič len dedili svoje bohatstvo, všetok majetok sveta aj tak postupne skončí v ich rukách. Žijeme v obrovskej hre na monopoly. A presne ako v monopoloch, aj v tomto systéme nakoniec skončí všetko v jedných rukách. Ale určite nie vo vašich... Vo vašich rukách zostane neviditeľná reťaz, ktorou ste sa na polovičku svojho života pripútali k banke.

ALTERNATIVE VITA > STAVANIE V SÚLADE S PRÍRODOU

Marián Benka, Zuzana Vernerová

STAVANIE V SÚLADE

S PRÍRODOU 86

DOMY Z PRÍRODNÝCH MATERIÁLOV VYTVÁRAJÚ VO SVOJOM VNÚTRI ZDRAVIU PROSPEŠNÉ PROSTREDIE S PRIRODZENOU VLHKOSŤOU, KTORÉ PROSPIEVA NAŠEJ PSYCHIKE ČI DÝCHACÍM CESTÁM. OKREM TOHO SÚ ÚSPORNÉ, NÍZKOENERGETICKÉ, PRÍPADNE CELKOM PASÍVNE. PRIRODZENE ZAPADAJÚ DO PRÍRODNÉHO PROSTREDIA. NÁKLADY NA VÝSTAVBU SÚ OVPLYVNENÉ VIACERÝMI FAKTORMI, JE ROZDIEL STAVAŤ SVOJPOMOCNE A OBJEDNAŤ SI STAVBU NA KĽÚČ. V KAŽDOM PRÍPADE VŠAK UŠETRÍTE NA PREVÁDZKOVÝCH NÁKLADOCH. ČI UŽ IDE O STAVANIE ZO SLAMY, HLINY ALEBO DREVA, KAŽDÝ MATERIÁL MÁ NIEČO DO SEBA.

edzi alternatívne a ekologicky zameranými ľuďmi sa čoraz väčšej popularite tešia domy postavené zo slamených balíkov omietnuté hlinou. Slamené stavby vznikali ako provizóriá na konci 18. storočia a po prvej svetovej vojne. Neskôr sa zistilo, že nemusia byť len provizóriom, pretože ich životnosť bola vyššia, ako sa očakávalo. Najstarší zachovaný slamený dom stojí vo Francúzsku, má okolo sto rokov

a nejaví známky rozpadávania sa. Samozrejme, aj vďaka tomu, že bol postavený dôkladne. Po vynájdení balíčkovacieho stroja začala popularita týchto stavieb ešte viac narastať. Dnes sa stavajú prakticky po celom svete. V rozvojových krajinách najmä preto, že slama je lacný materiál, v USA a Európe ich skôr stavajú ľudia, ktorí chcú žiť ekologicky. V Bielorusku vystavali celé slamené sídlisko pre ľudí, ktorí odišli z oblasti

Černobyľa. Rozhodli nízke náklady a rýchlosť výstavby.

ĽAHKO A LACNO Slamená stavba je čisto ekologická, v prípade jej likvidácie sa všetok materiál dá vrátiť späť do prírody. Výborne udržiava teplo, podľa ekologického inštitútu Veronica má lepšie izolačné vlastnosti ako polystyrén. Samotné stavanie je veľmi rýchle a pomerne jednoduché – budúci majitelia si skôr trúfnu stavať svojpomocne. I keď je dobré dať si urobiť profesionálny projekt a stavať pod odborným dozorom. Viaceré subjekty, ktoré vám slamený dom buď postavia, alebo pomôžu stavať, dokážu zorganizovať workshop výstavby slamených domov, kde si účastníci zaplatia za učenie a vy získate brigádnikov zdarma. Hrubá stavba tak môže byť v porovnaní s murovaným domom podstatne lacnejšia – aj vďaka nízkym cenám slamených balíkov. I keď najväčšou položkou pri akejkoľvek stavbe sú práce na interiéri. Ak si dáte postaviť slamený dom profesionálnou ﬁrmou na kľúč, oproti klasickému domu veľa peňazí neušetríte. Pri vlastnom pracovnom nasadení a využití nadšencov-brigádnikov sa pri menšom dome pre jednu-dve osoby dá podľa prírodného staviteľa Michala Greksáka zmestiť do 20 000 eur.

NEOPODSTATNENÉ OBAVY Ako sme povedali, slama sa teší popularite medzi ekologicky uvedomelými ľuďmi. Väčšina jej však nedôveruje. Najčastejšie obavy sa týkajú

hlodavcov a rizika požiaru. Slama je však tvorená celulózou, ktorú nie sú hlodavce schopné stráviť. Teoreticky by si mohli chcieť urobiť v slamených stenách hniezda a vyhrýzať chodbičky. Slama v balíkoch sa však v takom prípade prirodzene roztiahne a chodbičky zaniknú. Preto dávajú hlodavce prednosť polystyrénu alebo sklenenej vate. A keď sa už balíky omietnu hlinou, myši sa do nich nedostanú. Riziko požiaru tiež nie je také vysoké, ako by sa mohlo zdať. Zlisované balíky obsahujú len málo kyslíka a pri požiari skôr tlejú. Po omietnutí sú slamené steny ohňovzdorné. Najväčšími rizikami pre slamu je voda a vlhkosť, aby nezačala hniť. Preto treba dbať, aby vlhkosť neprenikla do balíkov počas skladovania a pri stavbe netreba zanedbať ich dôkladnú izoláciu od zemského povrchu.

STAVANIE ZO SLAMY Na stavbu sa využívajú bežné slamené balíky od farmárov. Ak by ste si kúpili balíčkovací stroj, mohli by ste si ich robiť sami, ale je to zbytočné. Balíky sa dajú zohnať za 1 až 2 eurá za kus a na stavbu malého rodinného domu ich potrebujete okolo 600. Menej zlisované balíky (90 kg/m3) sa používajú ako výplň stien, viac zlisované (120 kg/m3) môžu slúžiť už ako nosné balíky (spočíva na nich váha strechy). Samotných stavebných techník je niekoľko. V zásade však ide o varianty na dva základné spôsoby. Pri prvom sú nosným materiálom samotné balíky, ktoré sa na seba ukladajú tak, aby sa prekrývali (podobne ako tehly) a rôzny-

ALTERNATIVE VITA > STAVANIE V SÚLADE S PRÍRODOU

mi spôsobmi sa navzájom spájajú. Pri druhom spôsobe je nosnou drevená, železná, niekedy dokonca aj betónová rámová konštrukcia. Balíky sa potom vkladajú do konštrukcie ako výplň stien, a zároveň izolácia. Na omietanie sa používa hlina, ktorá sa môže ťažiť priamo na stavebnom pozemku. Stačí ju zmiešať s pieskom a vodou, pričom zo začiatku býva potrebné experimentovať. Dobré je vytvoriť si niekoľko zmesí s rôznymi pomermi, naniesť ich v rovnakej hrúbke na slamu a po vyschnutí vyhodnotiť, ktorá najlepšie drží. S hlinenou omietkou v interiéri nie je problém, prípadné opadávanie sa dá ľahko opraviť nanesením novej vrstvy. V exteriéri nie je čisto hlinená omietka veľmi odolná voči dažďu. Preto by sa mala ešte chrániť vápenným náterom. Niekto používa z vonkajšej strany slameného domu čisto vápennú omietku alebo rôzne kombinácie hliny a vápna.

MODERNÁ TRADÍCIA

Postaviť si dom z dreva nie je pre našinca taká „exotika“ ako v prípade slamy. Slovania tradične stavali z dreva, aj na Slovensku sa kedysi vo veľkom bývalo v dreveniciach. Ale na tradíciu sa dnes zabúda, a tak i na internete nájdete skôr lákadlá typu „americké drevené domy“ alebo „kanadské zruby“ namiesto „tradičné slovenské drevenice“. Fenomén moderných drevostavieb k nám prišiel skôr zo Západu. Kým klasické drevenice boli z masívneho dreva a izoláciu tvorila často iba slama, mach či iná prírodnina, moderné drevené stavby pozostávajú z celkom iných materiálov. I pri výstavbe drevodomu sa používajú celkom bežne základy pozostávajúce z betónu a tepelnej izolácie. Dnes dokážu staviteľské ﬁrmy zmontovať dom priamo u nich a následne samostatné panely preniesť na stavenisko. Ich montáž trvá iba niekoľko dní a hrubá stavba je hotová za týždeň. Druhá možnosť je hranová konštrukcia, ktorá sa stavia priamo na mieste, v tomto prípade nie je potrebná žiadna ťažká technika, stačí iba ľudská pracovná sila. Avšak nie každý si dokáže takýto dom vystavať sám. Každá ﬁrma má svoje know-how, a teda i samotné zloženie stien drevostavby sa môže materiálovo líšiť. V súčasnosti sa začala využívať tzv. superdoska, ktorá vďaka obsahu

MgO sľubuje bezkonkurenčnú odolnosť voči požiarom, ochranu voči vode, vlhkosti, hlodavcom, plesniam a mrazom.

DREVO A JEHO VÝHODY Najväčšou výhodou drevostavieb je rýchlosť ich výstavby. Kým stavba murovaného domu trvá prinajlepšom niekoľko mesiacov, stavba drevodomu vám zaberie pár týždňov. Náhľady na ﬁnančnú stránku murovaného domu a drevenej stavby sa však často líšia. Častokrát sa môžete stretnúť s názorom, že murované domy majú na trhu i po desiatich rokoch užívania väčšiu hodnotu ako domy z dreva. Ťažko však usúdiť, kde sa bude cena dnešných drevodomov pohybovať o niekoľko rokov. Veľmi pozitívnym faktom, ktorý nik nemôže vyvrátiť, je praktická hrúbka stien. Priemerná hrúbka murovaného domu sa pohybuje okolo 50 cm, kým pri drevostavbách je to 15 – 23 cm. V konečnom dôsledku získate na zastavanej ploche 160 m2 pri drevodome úžitkovú plochu 140 m2 a pri murovanom 128 m2. To užívateľovi ušetrí miesto na pozemku, alebo mu to, naopak, umožní vytvorenie jednej miestnosti navyše. Jednou z často spomínaných výhod drevodomov

STAVANIE V SÚLADE S PRÍRODOU > ALTERNATIVE VITA

je výborná cirkulácia vzduchu. Tepelné izolačné vlastnosti dreva dokážu zaručiť efektívne vykurovanie domácnosti, dá sa postaviť aj nízkoenergetická stavba. Pri drevených stavbách nie je potrebné čakať na vhodné počasie, ktoré je nutné pri stavbe murovaného domu. Výstavbu drevodomu je možné naplánovať a realizovať i v zimných mesiacoch. Odpoveď na otázku, či je lacnejší murovaný alebo drevený dom, nie je jednoznačná. Ak sa rozhodnete, že si dáte dom postaviť ﬁrme, počiatočná investícia pri dome s veľkosťou 160 m2 je rovnaká v oboch prípadoch: pohybuje sa na hranici 65 000 eur. Ak sa však rozhodnete postaviť si menší bungalov do 100 m2, rozhodne sa vám omnoho viac oplatí drevodom, nehovoriac o energetických výhodách do budúcna. Spotreba energií za rok sa v drevodome pohybuje okolo 20 kWh/m3, pri murovaných domoch je to okolo 45 kWh/m3.

ČAROVANIE Z HLINY Základné výhody slamených a drevených stavieb – rýchla a jednoduchá výstavba, zdravá klíma, dobrá izolácia a nízka energetická náročnosť – platia aj pri hlinených domoch. Majú však ešte jedno čaro navyše. Stavanie z hliny je niečo ako modelovanie z plastelíny vo veľkom. Nedá sa síce povedať, že fantázii sa medze nekladú, pretože vždy treba myslieť na bezpečnosť stavby a zachovanie jej statiky. Inak však hlina ako stavebný materiál dáva bohatý priestor na tvorivosť a experimentovanie. Dom vôbec nemusí byť hranatý, steny sa môžu vlniť v rôznych krivkách, môžete vytvárať útulné zákutia, alebo si dokonca vymodelovať kusy nábytku, ktoré budú súčasťou domu, akoby vyrastať z jeho stien a podlahy. Znižujú sa tým náklady na zariadenie interiéru. Celkovo sú hlinené domy ideálne na svojpomocné stavanie. Existuje viacero spôsobov stavania z hliny. „Cob“ je klasické „modelovanie“, o akom sme hovorili. Vytvorí sa masa z hliny, piesku, vody a slamy, ktorá sa udupe nohami. Materiál sa potom ukladá a formuje po vrstvách nad sebou. Každá ďalšia vrstva sa môže nanášať až potom, ako predchádzajúca vyschla. Pri „Adobe“ sa používajú tehly z hliny, piesku, vody a slamy. Ide

vlastne o „cob“ materiál vytvarovaný do podoby nepálených tehál. V porovnaní s predchádzajúcou metódou to umožňuje stavať hrubšie múry, a tým zlepšiť tepelnoizolačné vlastnosti stavby. „Daub“ znamená, že sa najprv postaví drevená alebo bambusová konštrukcia, ktorá sa vypĺňa základným „cob“ materiálom. Konštrukciou sa zvyšuje nosnosť stavby, preto sa odporúča najmä pri stavaní poschodí, ktoré budú pri tejto technike menej tlačiť na prízemie. Používa sa aj kombinácia: prízemie sa postaví ako „cob“, poschodie ako „daub“. Na podobnom princípe je založená metóda „rammed earth“, pri ktorej sa vrstvy hliny utláčajú v drevenom lešení.

SUPERODOLNÁ KUPOLA „Superadobe“ alebo „Earthbag building“ je metóda, ktorú vyvinul americký architekt iránskeho pôvodu Nader Khalili pôvodne pre NASA ako spôsob výstavby budov v prípade kolonizácie Mesiaca alebo Marsu. Neskôr ju sprístupnil ako nízkonákladový spôsob stavania obydlí v chudobných oblastiach alebo v oblastiach postihnutých katastrofou. Takýto dom zvládne postaviť aj jedinec alebo rodina bez staviteľských skúseností, konzultácia s niekým, kto už takto staval, sa však vrelo odporúča. Systém je založený na vreciach z nerozkladajúceho sa materiálu, ktoré sa plnia hlinou a ukladajú sa na seba. Medzi jednotlivé vrstvy sa vkladajú časti ostnatého drôtu ako výstuže. Na spevnenie stavby sa môže pridávať aj cement, vápno alebo emulzie asfaltu. Vrecia sa najprv položia prázdne na miesto a plnia sa rovno tam. Nie je teda potrebné dvíhanie ťažkých bremien a stavania sa môžu zúčastniť aj starší a slabší ľudia. Vrecia sa používajú aj na základy, ale plnia sa štrkom alebo hlinou s kameňmi. Ukladajú sa do oblúkov a vytvára sa tak okrúhla kupola. Celá konštrukcia dokáže odolať zemetraseniu, hurikánu alebo povodni (vrecia s pieskom sa napokon bežne používajú ako protipovodňové zátarasy). Dnes už nebohému Khalilimu sa podarilo skĺbiť inovatívny prístup s prvkami tradičného arabského staviteľstva. Jeho systém je použiteľný kdekoľvek na svete, v každom klimatickom pásme, s využitím materiálov, ktoré sa nájdu priamo na stavebnom pozemku.

ALTERNATIVE VITA > DOM, KTORÝ VÁS ZOHREJE AJ NAKŔMI

Alexandra Baliaková

DOM, KTORÝ VÁS

ZOHREJE AJ NAKŔMI 90

AMERICKÝ ARCHITEKT MICHAEL REYNOLDS SA PRIBLIŽNE PRED 40 ROKMI ZAČAL ZAOBERAŤ MYŠLIENKOU TRVALO UDRŽATEĽNÉHO BÝVANIA DOSTUPNÉHO PRE KOHOKOĽVEK A KDEKOĽVEK NA NAŠEJ PLANÉTE. SNAŽIL SA VYMYSLIEŤ DOM ÚPLNE NEZÁVISLÝ OD INŽINIERSKYCH SIETÍ, KTORÝ BY SA STARAL O SVOJICH MAJITEĽOV TAK, ABY NEBOLI ODKÁZANÍ NA VEREJNÉ SLUŽBY A PRAVIDELNÝ MESAČNÝ PRÍJEM.

eďže podľa jeho názoru nemá dnešná architektúra nič spoločné s potrebami ľudí, začal v púšti Nového Mexika experimentovať s nápadmi, ktoré využívali fyziku, biológiu a prírodné javy v ľudský prospech. Spočiatku šlo skôr o metódu pokus – omyl, ale vďaka možnosti slobodne zlyhať a poučiť sa z vlastných chýb postupne vyvinul svoj koncept udržateľného bývania. Pomenoval ho „Zemoloď“ (v anglickom origináli Earthship), lebo svojou nezávislosťou pripomína loď, ktorá pláva na zemi. Zemoloď nemá žiadne základy a nič do nej, ani z nej nevedie – žiadne rúry s plynom, elektrina, vodovod, žiaden vývod odpadu... Jednoducho je to dom, ktorý sa na súši správa rovnako nezávisle ako loď na mori. Zemoloď je navrhnutá tak, aby sa v každom kúte sveta prispôsobila tamojším prírodným

podmienkam. Jej systém je zložený zo šiestich základných funkcií – zaobstaráva a čistí vodu, zbiera a poskytuje teplo, vyrába elektrinu, slúži ako prístrešok, recykluje odpad a pomáha nám získať základné potraviny. Dokáže to vďaka svojej unikátnej konštrukcii, ktorá je uspôsobená pre každú oblasť na svete a nezáleží na tom, či ide o trópy, zóny veľkého chladu, sucha či tepla.

KOLOBEH VODY Strecha je navrhnutá tak, aby zbierala dažďovú vodu, ktorá z nej steká cez ﬁltračný systém pozostávajúci z rôzne hrubých štrkov a pieskov do veľkej nádrže. Tam sa hromadí a gravitačným spádom je rozvádzaná do solárnych ohrievačov v okne, ktoré ju ohrejú a vedú do sprchy a do umývadla ako pitnú vodu. V miestnosti, kde je

91 sprcha, je podlaha tvorená štrkom a pieskom, ktorý vodu preﬁltruje a potrubím odvádza do tzv. botanických buniek tvorených rastlinami. Botanická bunka je v podstate veľká vykopaná diera v zemi, vystlaná silnou a zdravotne vyhovujúcou gumenou plachtou. Nachádzajú sa v nej kamene, štrk, piesok a vrstva hliny, v ktorej sú zasadené rastliny. Ich korene tvoria koreňovú čističku, prečisťujú vodu odchádzajúcu zo sprchy, ktorá je potom prostredníctvom hadice vedená do nádržky v záchode a používa sa na splachovanie. Na záchodovej mise je špeciálne sedadlo, ktoré odvádza vodu a moč do jednej nádrže a tuhé exkrementy do druhej, slúžiacej ako anaeróbny procesor, kde bez prístupu vzduchu prejdú exkrementy prvou fázou rozkladu. Odtiaľ odpad aeróbne putuje do botanického skladu, v ktorom rastliny dokončia jeho rozklad a vznikne neškodný ľudský hnoj. Celkovo sa teda voda zachytená na streche použije až štyrikrát – ako pitná voda, úžitková voda v sprche, na zalievanie rastlín v botanickej bunke a ešte aj ako úžitková voda na splachovanie toalety.

DOKONALÁ IZOLÁCIA Ďalšou spomínanou funkciou Zemolodí je zbieranie a poskytovanie tepla, takže kúrenie sa stáva nepotrebným. Tento výsledok dosahuje Michael Reynolds využívaním prírodných materiálov, ako je hlina, a odpadových materiálov, ako sú staré pneumatiky, plastové a sklenené fľaše či hliníkové plechovky. Pneumatiky sú veľmi pevné a húževnaté tepelné izolanty, ktoré nepotrebujú cement na to, aby držali. Jednoducho sa do nich po obvode vloží kúsok fólie a papierového kartóna a vnútro sa vyplní zeminou. Tá sa musí poriadne utlačiť dovnútra pomocou väčších kladív, následkom čoho je takáto pneumatika z 90 % ako lisovaná tehla. Pneumatiky sa ukladajú jedna na druhú tak, aby sa prekrývali polovicou svojho povrchu a do vzniknutých medzier sa vloží buď plechovka alebo plastová fľaša. Pomocou tohto postupu sa stavia väčšina stien Zemolodí, ktoré zvyknú mať vďaka veľkému priemeru pneumatík hrúbku aj dva metre. Na vrstvu z pneumatík sa ukladajú vrstvy hliny a plechoviek či ﬂiaš podľa toho, čo máte k dispozícii. Odpadové materiály sa na stav-

ALTERNATIVE VITA > DOM, KTORÝ VÁS ZOHREJE AJ NAKŔMI

bu používajú najmä preto, že sú ľahko dostupné a zadarmo všade vo svete. Navyše využitím takýchto materiálov pomáhame planéte zbaviť sa značného množstva odpadu, ktorý by sa na skládke dlho rozkladal. V kombinácii s hlinou a pneumatikami tvoria termomasu, hmotu fyzikálnymi vlastnosťami podobnú kameňu, ktorá do seba ukladá energiu pochádzajúcu zo slnka, uchováva ju a vyhrieva dom aj vtedy, keď slnko nesvieti. Stavba si tak dokáže udržať konštantnú teplotu počas celého roka, a preto nepotrebuje kúrenie, ani klimatizáciu. Okná Zemolodí sú vždy smerované na juh a natočené tak, aby aj nízke zimné slnko dokázalo vyhriať vnútro slnečnou energiou, ktorej prebytok sa ukladá do termomasy v stenách.

UZAVRETÝ EKOSYSTÉM

Elektrina sa vyrába pomocou solárnych článkov rozmiestnených prevažne na južnej strane domu a v oblastiach, kde často fúka silný vietor, sa zvyknú používať aj veterné turbíny. Získanou elektrinou sa nabíjajú batérie, z ktorých čerpáte prúd v noci alebo počas bezvetria. Poslednými dvoma funkciami je zaisťovanie základných potravín a recyklácia odpadu. Obe sme už čiastočne spomenuli, úzko spolu súvisia. Medzi rastlinami botanickej bunky, ktorá je umiestnená akoby v predsieni pod oknami Zemolode, vedie chodníček, kadiaľ sa dostanete ku každej miestnosti vo vnútri. Rastliny slúžia nielen ako koreňová čistička, ale aj ako zdroj obživy, pretože majú dostatok slnečného svetla a vody. Je možné pestovať aj exotickejšie druhy náročnejšie na teplo, ako sú citrusy či banánovníky. Súčasťou niektorých väčších Zemolodí býva aj hmyz, ktorý sa stará o opeľovanie rastlín a ponúka tak úplnú nezávislosť od vonkajšieho sveta. Prebytočná voda z umývania riadu či iné odpadové vody sa vlievajú do otvoru v botanickej bunke, cez ktorý je prehodená hustá tkanina zachytávajúca hrubé nečistoty. Koreňový systém rastlín si dokáže poradiť aj s bežnými hygienickými prípravkami či prostriedkami na umývanie riadu.

MODELOVÁ STAVBA V ČECHÁCH Ak sa vám koncept Zemolode zdá ako vystrihnutý z nejakého sci-ﬁ ﬁlmu a nedokážete si to

naživo predstaviť, môžete navštíviť Zemoloď Zeměnku v Sázave pri Prahe. Je majetkom občianskeho združenia Zeměloď, ktoré ju postavilo s cieľom využívať ju ako modelovú stavbu, prvú svojho druhu v strednej Európe. Po otestovaní v našich podmienkach či doladení prípadných nedostatkov by mala byť európskym centrom Zemolodí Michaela Reynoldsa. On sám viedol jej stavbu a spolu s tímom štyridsiatich ľudí ju postavil už za 21 dní! Interiéry a okolie Zeměnky ešte nie sú úplne dokončené a stále sa na nich pracuje. Po konečných úpravách má slúžiť ako informačné a vzdelávacie centrum sebestačných stavieb. Návštevníci si ju môžu prehliadnuť a zoznámiť sa s jej konceptom priamo na mieste. Okrem vytvorenia vzdelávacieho centra je cieľom združenia Zeměloď vybudovať tím ľudí, ktorý bude schopný so stavbou odborne poradiť a pomôcť, pretože v súčasnosti neexistuje v našom regióne žiadna ﬁrma, ktorá by sa stavbou takýchto sebestačných domov zaoberala.

UŠETRENÉ PENIAZE Ako teda postupovať, ak si chcete niečo podobné postaviť? Martin Pruška, spoluzakladateľ združenia Zeměloď, mi na túto otázku odpovedal odporúčaním začať na vlastnom pozemku s nejakým menším objektom, ako je vonkajší záchod, kôlňa či napríklad garáž, a otestovať si stavebné postupy v praxi. Postaviť to vraj dokáže každý, pretože sú využívané jednoduché technológie a postupy, označované ako „low-tech“ (opak soﬁstikovaných „high-tech“ technológií), pri ktorých dokážu pomôcť dokonca aj deti. Ak si jednotlivé etapy stavby chcete vyskúšať, ale nemáte kde, o. z. Zeměloď vám ponúka možnosť zúčastniť sa stavebných dielní, ktoré pravidelne usporadúvajú, a pomôcť tak s dotvorením Zeměnky, či prísť na seminár a naučiť sa o stavbe viac formou prednášok. Určite je namieste otázka, koľko postavenie sebestačnej Zemolode stojí, a či sa to vôbec oplatí. Na ilustráciu môžem uviesť, že stavba Zeměnky stála približne 1 milión českých korún, a je to typ prístrešku na prežitie, čiže jeden z lacnejších modelov. Sú aj vylepšené, väčšie a krajšie typy, ktoré stoja asi rovnako ako stavba porovnateľ-

DOM, KTORÝ VÁS ZOHREJE AJ NAKŔMI > ALTERNATIVE VITA

ale aj pre spoločnosť ako celok. V dnešnej dobe ľudia strácajú svoju niekdajšiu životaschopnosť a ich životný štýl má zhubné dopady na našu planétu. Vedú sa diskusie o tom, koľko času nám ostáva a ako dlho je dnešný spôsob života ešte udržateľný. Ak bude vývoj pokračovať rovnakým tempom, Zem sa časom stane neobývateľnou. Jedným zo spôsobov, ako zvrátiť tento trend, by mohlo byť bývanie v podobe Zemolodí, ktoré nám navyše umožnia vziať každý aspekt našich životov pod našu kontrolu. Nemusíte platiť ﬁrmám, vládam ani korporáciám a môžete viesť slobodný život v podmienkach, aké si sami zvolíte a vytvoríte. Reynolds na svojom koncepte udržateľného bývania vyzdvihuje najmä aspekty zodpovednosti a humanity, vďaka ktorým by sa svet mohol stať lepším miestom pre život. Už teraz je na svete viac ako tisícka Zemolodí a nové stále rýchlejšie pribúdajú. Aký bude ich ďalší osud a či sa tento spôsob trvalo udržateľného a sebestačného bývania presadí aj u nás, ukáže budúcnosť. Každopádne, Zemolode môžu predstavovať lákavú alternatívu ného domu, avšak s dvoma neprekonateľnými výhodami v prospech Zemolodí. Prvou je, že po dostavaní nemáte už žiadne náklady na vodu, energie, stočné či odvoz odpadu, a druhou je, že sa veľmi ľahko udržiava. Keďže ju dokážete postaviť vlastnými rukami, ste schopní ju tými istými rukami aj opraviť. Tretia výhoda: v prípade, že nepotrebujete mať v Zemolodi trvalé bydlisko, môžete ju postaviť, kdekoľvek sa vám zapáči. A obyčajný pozemok je podstatne lacnejší ako ten stavebný práve preto, že nemá zavedené inžinierske siete a kanalizáciu. Pruška ako príklad uviedol, že Zeměnka je vedená ako hospodárska stavba a postavená na pozemku, ktorý stál 8 Kč za jeden meter štvorcový. Jedinou drahšou položkou sú ekologické technológie, ktoré vám však rozdiel v cene oproti tým klasickým vrátia už po niekoľkých rokoch užívania, pretože s nimi nemáte ďalšie náklady a vystačia si s energiou získanou vašou Zemoloďou.

CESTA K SLOBODE Koncept trvalo udržateľného bývania, akým je Zemoloď, nemá výhody len pre jednotlivca,

najmä pre mladých ľudí, ktorí si ich budú môcť svojpomocne postaviť za omnoho menšie náklady na stavbu aj pozemok a po dokončení už nebudú mať žiadne náklady na energie, vodu či ostatné poplatky. Ak sa chcete o Zemolodiach dozvedieť viac, obráťte sa na stránky www.zemelod.cz či www. earthship.com. Za zmienku stojí aj ﬁlm režiséra Olivera Hodgea Architekt odpadu (v anglickom origináli Garbage Warrior).

ALTERNATIVE VITA > LUXUSNÉ TICHO

Michal Lištiak

LUXUSNÉ

TICHO 94

SKORO POLOVICA SVETOVEJ POPULÁCIE DNES ŽIJE V MESTSKÝCH ALEBO PRÍMESTSKÝCH OBLASTIACH. PREDPOVEDÁ SA, ŽE DO ROKU 2050 SA POPULÁCIA MIEST VO SVETE ZVÝŠI O ĎALŠÍCH 2,6 MILIARDY. TENTO TREND IBA POTVRDZUJE FAKT, ŽE SVET JE ČORAZ RUŠNEJŠÍ A TICHO SA STÁVA SKÔR LUXUSOM.

ijeme natlačení jeden vedľa druhého, počujeme susedov, ich psov, deti, hudbu, hádky, ale aj milostné hry. Vyjsť von na ulicu veľa nerieši, pretože nás obklopí hustá premávka áut, električiek, autobusov a v neposlednom rade davy ľudí, ktorí spoločne vytvárajú zvuk podobný roju včiel. A keď už sa na chvíľu ocitneme sami na relatívne tichom mieste, doslova si prilepíme telefón k uchu a vedieme tie „nekonečné” rozhovory, do ktorých nás tlačia operátori svojimi „akciami”. Nepochybujme, že to má dopad na psychickú pohodu a duševné zdravie. Osvojili sme si zvyky, ktoré nás oberajú o kvalitný čas, ale my to už dnes takto nevnímame. Sme prispôsobení rýchlo plynúcej dobe a tichu sa (ne)vedome vyhýbame dobrovoľne. Prvé, čo urobíme po príchode domov, je, že si zapneme rádio, televízor alebo

počítač. Nedajbože, aby sa okolo nás nič nedialo. V aute to, samozrejme, pokračuje zapnutím autorádia alebo Bluetooth sady na telefonovanie. Následne obed v preplnených reštauráciách alebo bizniscentrách, kde sa spája hudba s komunikujúcim davom ľudí a hláseniami o preparkovaní vozidla alebo vyzdvihnutí stratených ratolestí na informáciách. A keď konečne príde víkend, tak si to všetko mnohí zopakujú ešte raz. Uvedomenie si toho neustáleho hluku okolo nás môže veci dočasne zhoršiť a znepríjemniť, ale je zároveň jedinou cestou, ako hľadať riešenie. A to spočíva v spoznávaní ticha, jeho krásy a znovuobjavení vlastného vnímania. Pre mnohých to môže byť ťažký oriešok, lebo podvedome vnímajú ticho tak trochu depresívne. To preto, že sme zvyknutí na neustály hluk, ktorý

LUXUSNÉ TICHO > ALTERNATIVE VITA

narušuje náš nervový systém a duševnú pohodu. Strácame rovnováhu. Vyrazte si von z mesta! V Japonsku to nazývajú „shinrin-yoku”, čo by v našej reči znamenalo „lesný kúpeľ”. Snažia sa ním popísať nevyhnutnú potrebu ľudí spojiť sa s prírodou. Na chvíľu opustiť technológie a počúvať prirodzené zvuky vetra, vŕzgajúcich stromov, pospevujúcich vtákov a ďalšie, ktoré sa z našich husto osídlených miest vytratili. Japonci napriek extrémne rýchlemu technologickému rozvoju nezanevreli na túto tradíciu. Dokonca majú „shinrin-yoku” plán zahrnutý vo vládnom programe už od roku 1982. A je aktuálny aj dnes. Podnecuje obyvateľov Japonska tráviť čas v prírode a vyzdvihuje kvalitu a čistotu lesov najmä v oblasti Jakušimy. Dajú sa v nej nájsť starodávne lesy so stromami borovicového pôvodu, ktoré sú tisícky rokov staré. Pravidelný pobyt alebo prechádzka v takomto prostredí hrá nesmierne dôležitú úlohu pri duševnom ozdravovaní. Japonci majú prírodu a duševné zdravie človeka zakorenené hlboko v sebe, je súčasťou ich tradície. O tom svedčí aj

fakt, že 60 % územia celého Japonska stále tvoria lesy, a tak nie je pre ľudí problém nájsť svoj lesný kúpeľ v okolí každého veľkomesta. To je však obraz dnešnej doby, koncentrovania sa populácie do veľkých miest. Ale historicky žili Japonci priamo v srdci týchto starodávnych lesov v oblasti Jakušimy a využívali zdroje prírody na stavbu obydlí, vlastné prežitie a sebestačnosť. Dnes je 90 % tejto oblasti stále pokrytej lesmi a je uznaná za chránenú oblasť s obrovským ekologickým významom. Japonci tak stále môžu v Jakušime zažiť intenzívne spojenie s prírodou. Musíme si priznať, že sme na tom oveľa horšie. Naša schopnosť vnímať a chrániť si bohatstvo prírody bola otupená. Dostali sme hračku (zábavné parky a bizniscentrá) a s otvorenou náručou sme ju prijali, kým pustošenie a skupovanie našich najvzácnejších prírodných oblastí gradovalo. My Slováci sme brali kvalitu a krásu čistého vzduchu, priezračných tokov riek a prirodzenej vegetácie za samozrejmosť. Dnes, keď sa nám to všetko stáva čoraz nedostupnejšie, začíname túžiť po znovuobjavení samých seba v spojitosti s prírodou. Dnes sa už na TICHO pozeráme ako na nedostatkový zážitok, ktorý má väčšiu cenu ako všetky hračky, akými sme zatienili svoje zmysly. Všetko nasvedčuje tomu, že raz aj tento zážitok bude mať svoju cenu, čo bude len dôsledok prehustenia obyvateľstva a nedostatku miest na odpočinok. Mnohým to, čo tu teraz máme zadarmo, nepríde atraktívne. Keď sa na to však pozrieme z iného pohľadu, za tichom a pokojom už predsa aj dnes cestujeme. Akurát to nemá nálepku „lesný kúpeľ“ alebo slovo „ticho” v názve pobytu. Prijateľnejšie nám prídu názvy ako dovolenka, zájazd, túra alebo výlet. V podstate však platíme peniaze za možnosť zažiť TICHO a POKOJ. Ak chceme naozaj stimulovať svoje zmysly, nechajme ticho pôsobiť. Ticho nás nemanipuluje tak, ako to robí väčšina tých „hlučných” podnetov v televízii, rádiách, v práci či na uliciach. Ticho nás o ničom nepresviedča tak, ako to robia ľudia, s ktorými sa stretávame. Ticho je krásne, inšpirujúce, motivujúce a dovoľuje nám vniesť si skutočné hodnoty do nášho života. Autor je tvorcom stránok www.e-wellness.sk.

ALTERNATIVE VITA > PRÍRUČKA PREŽITIA: ORIENTÁCIA V TERÉNE

Patrik Žitník

PRÍRUČKA PREŽITIA:

ORIENTÁCIA V TERÉNE 10. ČASŤ

TECHNICKÉ PROSTRIEDKY SLÚŽIACE NA ORIENTÁCIU NEBUDÚ PO KOLAPSE PRAVDEPODOBNE DOSTUPNÉ. VÄČŠINOU SÚ ZALOŽENÉ NA SATELITNEJ NAVIGÁCII, A TÁ NEMUSÍ FUNGOVAŤ. OKREM TOHO FUNGUJÚ NA BATERKY A ICH VÝMENU ALEBO DOBÍJANIE TIEŽ ZREJME NEDOKÁŽETE ZABEZPEČIŤ. NA PRAKTICKÚ ORIENTÁCIU VÁM VŠAK STAČÍ OVLÁDAŤ JEDNODUCHÉ ZÁKLADY BEZ AKÝCHKOĽVEK TECHNOLÓGIÍ.

situácii po kolapse sa zrejme budete potrebovať presúvať v prírodnom teréne – či už kvôli bezpečiu alebo hľadaniu oblasti so zdrojmi potrebnými na prežitie. Bez základov orientácie sa nedostanete tam, kam potrebujete. Orientácia nám slúži hlavne na zisťovanie svetových strán a určovanie vlastnej polohy, prípadne cieľového bodu. Všeobecne panuje názor, že je to ťažké a zložité. Opak je pravdou. Ide o jednoduché princípy, zásady a postupnosť. Technika vám okrem svetových strán a polohy poskytne aj údaje o tom, koľko kilometrov vám ostáva do cieľového bodu, môžete vidieť aj také detaily, ako je rýchlosť pochodu, nadmorská výška jednotlivých bodov, aktuálna nadmorská výška a pod. V zásade sú to však údaje, bez ktorých sa zaobídete. V podmienkach prežitia je základom hrubé určovanie svetových strán a smeru pochodu. Ak máte ísť na sever k nejakej komunikácii alebo rieke a viete, že tam je, je jedno, či idete presne

na sever alebo s odchýlkou +/- 5 stupňov. Postup pri orientácii je nasledovný: • Nájdite si vyvýšené odkryté (nezarastené) miesto na okolí a dostaňte sa na vrchol. • Zistite, kde sa nachádza na oblohe slnko. • Podľa slnka určite svetové strany. Svetové strany podľa slnka určíme pomocou troch-štyroch paličiek vysokých cca 20 cm. V podstate si vytvoríme improvizované slnečné hodiny. Potrebujeme na to len trochu času a relatívne vodorovnú plochu. Do stredu plochy zabodneme jednu pomocnú paličku, ktorá začne vrhať tieň. Vrchol tieňa si hneď na začiatku označíme ako prvý bod (ďalšou paličkou, kamienkom...). Nazveme si ho v duchu bodom Z (ako západ). Počkáme zhruba 15 – 20 minút (tieň sa za ten čas dostatočne presunie) a opäť poznačíme vrchol tieňa kamienkom alebo inou paličkou. Nazveme ho bodom V (ako východ).

PRÍRUČKA PREŽITIA: ORENTÁCIA V TZERÉNE > ALTERNATIVE VITA Takto máme poznačené dva body, medzi ktorými za uplynulý čas nastal posun. Keď ich spojíme pomyselnou priamkou (v teréne si ju môžeme nakresliť priamo do zeme), bude smerovať zo západu na východ. Čím precíznejšie vyznačíme obe polohy tieňa a čím rovnejšia bude vodorovná plocha, tým bude naše meranie presnejšie (odchýlka +/- 5 – 10 stupňov je v tolerancii). Kolmica na našu priamku nám umožní určenie smeru na sever a juh. Ak do priesečníka týchto priamok zabodneme pomocnú paličku, môžeme z jej tieňa odčítať aktuálny čas s toleranciou +/- 20 minút. Tieň sa nám bude zobrazovať v severnej časti merania (na severnej pologuli) a bude sa pohybovať zo západu na východ. Ráno bude tieň na západe a večer na východe. Rozdelením priestoru medzi západným a východným okrajom severnej časti na 12 rovnakých úsekov získame slnečné hodiny. Tieň mieriaci presne na sever nám bude ukazovať 12. hodinu letného alebo 13. hodinu zimného času. Slnko sa vtedy bude nachádzať presne na juhu. Tieň ukazujúci presne na západ nám určuje 6. alebo 7. hodinu rannú (slnko bude presne na východe) a tieň smerujúci na východ nám určuje 18. alebo 19. hodinu večernú (slnko sa nachádza presne na západe). Z tohto sa dá následne vychádzať pri určovaní svetových strán pomocou hodiniek, keď podľa času vieme určiť približne polohu slnka na oblohe a svetové strany. Samozrejme, slnko nie je na oblohe stále viditeľné (môže byť pod mrakom). I keď dostatočne trénovaný človek dokáže vždy určiť svetové strany. Buď sa orientuje pomocou času a polohy nevýrazného svitu slnka na oblohe alebo pomocou prírodných úkazov, na ktoré sa však nedá vždy spoliehať, lebo niekedy do nich zasahujú miestne špeciﬁká, potláčajúce alebo, naopak, vyvracajúce niektoré z nich. Ak máte mapu alebo náčrtok terénu s určením svetových strán, otočíte ho podľa smeru zistenej svetovej strany. V teréne hľadáte v smere svetových strán výrazné body, ktoré prenášate na mapu alebo náčrtok, a spájate ich pomyselnými priamkami smerom k sebe. Na mieste, kde sa tieto pomyselné priamky na mape alebo náčrtku pretínajú, sa nachádza vaša poloha. Keď už vieme, kde sa nachádzame a kam sa

máme, alebo chceme dostať, môžeme sa buď držať zistenej svetovej strany a ísť stále v jej smere, alebo si v blízkosti smeru postupu vyhliadneme výrazné body a presúvame sa po schodnom teréne k nim. V realite to vyzerá tak, že sa zdanlivo pohybujeme od bodu k bodu rôznym smerom, ale v konečnom dôsledku prídeme do konečného bodu. Osobne odporúčam jednoduchú metódu na orientáciu v teréne. Raz za čas si predstavte biely čistý papier orientovaný v súlade so svetovými stranami a v jeho strede si určite pomyselný bod, o ktorom si poviete, že sa v ňom práve nachádzate. Nech už sa pohybujete akýmkoľvek smerom, vždy si kreslite pomyselnú čiaru svojho pohybu. Zároveň myslite na čas, aby ste vedeli odhadnúť, ako dlho ste sa daným smerom pohybovali. Jednoduchým prepočtom, keď predpokladáte, že v teréne s výstrojom a ťažším batohom prejdete za 1 hodinu 4 km, môžete vedieť celkom presne, kde sa nachádzate oproti začiatočnému bodu, z ktorého ste vyšli, a akú vzdialenosť ste prešli. Samozrejme, chce to trocha cviku. Nič nebude fungovať automaticky. Ale ak si každý deň aspoň raz uvedomíte, na akú svetovú stranu sa pozeráte alebo idete a využijete na to len vedomosť o čase a polohe slnka, verte mi, že po mesiaci takéhoto jednoduchého tréningu nebudete mať nikdy problém do niekoľkých sekúnd určiť správne svetové strany, kdekoľvek sa budete vonku v teréne nachádzať. Autor je lektorom kurzov prežitia www.armytraining.sk.

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > MÓDA PLNÁ CHÉMIE

Zuzana Peniašková

MÓDA PLNÁ CHÉMIE

a škodlivé nástrahy potravinárskych, kozmetických alebo farmaceutických koncernov sme si už takpovediac zvykli. Nebezpečenstvo však predstavujú aj mnohé tričká, košele a džínsy, ktoré nosíme priamo na tele. Pri výrobe odevov sú vo veľkej miere využívané chemikálie ohrozujúce ľudský reprodukčný, hormonálny alebo imunitný systém. V textile sa môžeme stretnúť napríklad so ftalátmi, používanými pri aplikácii potlače. Ide o endokrinné disruptory narúšajúce činnosť žliaz s vnútornou sekréciou. Spôsobujú neplodnosť, vrodené chyby, alebo dokonca prispievajú k vzniku rakoviny prsníka. Okrem toho sa v oblečení môžu skrývať karcinogénne arylamíny, nebezpečné pri priamom a dlhodobom styku s pokožkou. Tie vznikajú štiepením z azofarbív, používaných najmä na farbenie syntetických materiálov. V EÚ je síce zakázaných 22 druhov, no aj tak sa v odevoch pravidelne nachádzajú. Po výrobe sú odevy často pokryté formaldehydom, ktorý má zabrániť krčeniu počas prepravy. Upozorní naň typický zápach nového oblečenia alebo kožná alergia. Je spájaný s leukémiou a rakovinou pľúc, spôsobuje nespavosť, bolesti hlavy, nevoľnosť a podráždenie očí a nosa. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny zaradila formaldehyd medzi karcinogény skupiny 1 ako preukázaný karcinogén pre človeka. Zarážajúce je, že s nebezpečnými toxínmi sa nestretneme len v odevoch od treťotriednych výrobcov. V nedávnej štúdii organizácie Greenpeace bolo niekoľko veľkých odevných značiek (napr. Calvin Klein, Benetton, Armani, Zara, C&A) usvedčených z používania nonylfenoletoxylátov (NPE) vo výrobnom procese. NPE sa používajú ako čistiace prostriedky pri praní oblečenia, napríklad po farbení. Vo vysokých koncentráciách môžu okrem kože poškodiť aj oči, respiračný systém, ale i narušiť hormonálne

funkcie. Navyše sa môžu hromadiť v tkanivách živých organizmov. Testy neraz odhalili v oblečení aj prítomnosť ťažkých kovov, ako je chróm, cín, kadmium alebo ortuť. Ukladajú sa v nadobličkách, niektoré spôsobujú poškodenie žliaz s vnútornou sekréciou, iné rakovinu. Textil a odevy nepatria v EÚ do regulovanej sféry. Bezpečné a kontrolované nie je ani detské oblečenie. Deti sú pritom najviac ohrozenou skupinou, lebo ich pokožka je jemná a priepustná do takej miery, že môže dôjsť k prieniku jedov do vnútorných orgánov, ako sú obličky, pľúca, pečeň. Testovanie bezpečnosti odevov na Slovensku zabezpečuje Výskumný ústav textilnej chémie (VÚTCH) – CHEMITEX v Žiline. Jeho riaditeľ Ing. Jozef Šesták na adresu absentujúcich kontrol oblečenia hovorí: „Obchodná loby si to zjavne nepraje.“ U nás v súčasnosti platí vyhláška Ministerstva hospodárstva SR, ktorá nariaďuje certifikáciu odevov dovezených z tretích krajín. Bohužiaľ, aj tá sa dá ľahko obísť. Každý nový výrobok je potrebné doma najskôr aspoň trikrát oprať kvôli odstráneniu formaldehydu a zvyškových látok po priemyselnom praní a finálnej úprave textilu. To, čo je skutočne nebezpečné, sa však nevyperie. Azofarbivá, ftaláty či ťažké kovy sú vo výrobku počas celej jeho životnosti. Preto je dobré vyhýbať sa žiarivým farbám a očiam lahodiacej potlači. Vysoké stálosti zafarbenia sa totiž dosahujú pomocou farbív obsahujúcich ťažké kovy. Žiaduce je vyhnúť sa syntetickým materiálom a tiež oblečeniu, ktoré nie je potrebné žehliť. Naopak, určite sa netreba obávať oblečenia označeného kvetinou a slovami OEKO-TEX Standard 100. Ide o medzinárodný testovací a certifikačný systém pre textílie vyrábané výhradne zo zdravotne neškodných materiálov, kde sa kontrolujú všetky súčasti tvoriace odev (niť, suchý zips, etiketa...).

(P)OTRAVINY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Dušan Budzák

(P)OTRAVINY MÁME POTRAVINY TRADIČNÉ, NETRADIČNÉ, EXOTICKÉ... A ČO BY UŽ MOHLO BYŤ PRE NÁS SLOVÁKOV TRADIČNEJŠIE AKO TAKÁ SLANINKA? ČO UŽ SA NA TOM DÁ MENIŤ? NORMÁLNE BY TO MALA BYŤ LEN SLANINA, SOĽ, MOŽNO NEJAKÉ TIE KORENINY, DYM Z ÚDENIA. ALE AJ SLANINA DNES UŽ ZAZNAMENALA NEVÍDANÝ „VÝVOJ“.

ÚDENÁ ORAVSKÁ SLANINA VÁKUOVO BALENÁ Zloženie: Bravčový bok bez kosti, pitná voda, stabilizátor E450 a E451, dextróza, modiﬁkovaný škrob E1420 a E1422, sójový proteín, zahusťovadlo E407, zvýrazňovač chuti a arómy E621, antioxidant E316, aróma, jedlá soľ, konzervačná látka E250, ryžová múka, korenie, prášok z červenej repy, karamel

ÚDENÁ LAHÔDKA Z KARÉ Zloženie: Bravčové karé bez kosti, pitná voda, modiﬁkovaný škrob E1422, sójový proteín, stabilizátor E450 a E451, zahusťovadlo E407, živočíšna bielkovina, dextróza, regulátor kyslosti E331, aróma, jedlá soľ, konzervačná látka E250, zemiakový škrob

ANGLICKÁ SLANINA KRÁJANÁ Zloženie: Bravčové mäso, pitná voda, dusitanová soliaca zmes (jedlá soľ, konzervačná látka: dusitan sodný E250), stabilizátor: difosforečnan, glukózový sirup, dextróza, antioxidant: askorban sodný, extrakty korenín, bravčová krv, dym

CESNAKOVÝ ÚDENÝ BOK Zloženie: Bravčový bok, pitná voda, jedlá soľ, dextróza, bravčová bielkovina, sójová bielkovina, emulgátor E451, E452, škrob, sušená zelenina, zahusťovadlo E407a, E410, E415, extrakty korenín, stimulátor chuti E621, antioxidant E316, dymová aróma, konzervant E250

Z množstva „Éčok“ opätovne podčiarkujeme aspoň E250 – dusitan sodný –, mimoriadne kontroverzná látka, ktorej sa pripisujú nežiaduce účinky spôsobujúce rad onkologických ochorení.

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > ZABIJAK VITAMÍNU K

Silvia Benková

ZABIJAK VITAMÍNU K

100

WARFARÍN JE LIEK, KTORÝ SA DLHODOBO PODÁVA PACIENTOM S VYSOKOU ZRÁŽANLIVOSŤOU KRVI (TZV. HUSTOU KRVOU), ABY IM JU „PRERIEDIL“, ZNÍŽIL JEJ ZRÁŽANLIVOSŤ, A TÝM AJ RIZIKO TROMBÓZ, INFARKTU MYOKARDU, MOZGOVEJ PRÍHODY, EMBÓLIE PĽÚC A ĎALŠÍCH CHORÔB. POUŽÍVA SA AJ NA LIEČBU TROMBÓZY A TROMBOEMBOLICKÝCH KOMPLIKÁCIÍ. KOMPLIKÁCIE, KTORÉ SÁM DOKÁŽE VYVOLAŤ, VŠAK VÔBEC NIE SÚ ZANEDBATEĽNÉ.

arfarín zasahuje do zložitého systému faktorov zrážania krvi. Organizmus má schopnosť v prípade potreby, napr. pri poranení, zastaviť krvácanie, pričom je zároveň za normálnych okolností schopný udržať krv v tekutom stave. Tejto schopnosti sa hovorí hemostáza. Podieľajú sa na nej početné krvné enzymatické faktory zrážania, ďalej krvné doštičky (trombocyty), a tiež neporušená výstelka cievnej steny. Pri porušení hociktorého komponentu zúčastneného na udržaní hemostázy dochádza k poruche zrážania krvi – buď krvácaniu, alebo zvýšenej zrážanlivosti v cievach. Najdôležitejším účinkom antikoagulačnej liečby warfarínom je blokáda tvorby trombínu, čo sa dosahuje rôznymi cestami na rôznych úrovniach systému zrážania.

Jedným so spôsobov, akým tento prípravok zrážanlivosť krvi znižuje, je likvidácia vitamínu K, ktorý zrážaniu pomáha. Lenže vitamín K zohráva v organizme mnoho dôležitých funkcií, vrátane zrážania krvi aktivovaného pri akomkoľvek vonkajšom alebo vnútornom krvácaní. Vitamín K sa nachádza v bunkách nervového systému, pľúc, obličiek, žalúdka, je nevyhnutný pre zdravé fungovanie všetkých buniek v tele. Okrem iného má rozhodujúci vplyv na metabolizmus vápnika – pri jeho nedostatku sa vápnik uvoľňuje z kostí a usadzuje sa na stenách ciev – to znamená, že sa zvyšuje riziko osteoporózy a kardiovaskulárnych ochorení. Warfarín ničí vitamín K v tele, pričom pri jeho užívaní lekári odporúčali vyhýbať sa potravinám, ktoré ho obsahujú

> SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ

(napr. zelenine) – tým pádom sa úplne spotrebovali zásoby tohto vitamínu v tele. Dnes už mnohí lekári nariaďujú miernejšie diétne obmedzenia – pacienti užívajúci warfarín by sa mali vyhýbať konzumácii alkoholu, brusníc či zeleného čaju. Hlavným rizikom warfarínovej liečby pri nedostatku vitamínu K je zvýšené vnútorné alebo vonkajšie krvácanie. Pri súbežnej hormonálnej liečbe sa zvyšuje riziko krvácania do zažívacieho traktu. U pacientov sa počas dlhodobého užívania warfarínu paradoxne vyskytujú prejavy trombózy a embolizácie, pred ktorými by mal chrániť. Na jednej strane liek zníži zrážanlivosť krvi, na druhej strane (ako sme spomínali) odbúranie vitamínu K môže viesť k zvýšenému usadzovaniu vápnika na stenách ciev, a teda aj k trombóze. Naopak, vitamín K vápenateniu ciev zabraňuje. Liek tiež môže spôsobovať nadmernú zrážanlivosť krvi v jemných cievnych kapilárach, teda presne opačný účinok, ako deklaruje výrobca. Medzi ďalšie nežiaduce účinky patrí začervenanie kože diagnostikované ako ekzém, pričom však ide o nekrózu (odumretie buniek). Ďalej horúčky striedané so zimnicou, vyrážky, kĺbové opuchy a bolesti, bolesti svalov, arytmia srdca, črevné koliky, žalúdočné ťažkosti, zvracanie, padanie vlasov… Lieky ovplyvňujúce funkcie krvných doštičiek s kyselinou acetylsalicylovou (acylpyrín, aspirín), ibuprofén, diclofenac, indometacín a ďalšie prípravky na bolesti kĺbov a chrbtice môžu počas užívania warfarínu spôsobiť krvácanie. Pre pacientov s vysokou zrážanlivosťou krvi by bolo možno lepšou možnosťou užívať namiesto warfarínu vysoké dávky vitamínu K. Niektoré štúdie v rámci modelu vyskúšaného na zvieratách ukázali, že jeho užívanie môže významne redukovať ukladanie vápnika v tepnách. Vitamín K obsahuje mnoho potravín, napr. sója, olivy, oleje, tmavozelená listová zelenina – brokolica, kel, ružičkový kel, špenát... Antikoagulačné vlastnosti má napr. cibuľa a cesnak (zabraňujú zvýšenej zrážanlivosti krvi). Na riedenie krvi je dobré piť veľa vody. Dobrý je aj žihľavový čaj, srdcovník obyčajný alebo čili – to je v riedení krvi dokonca účinnejšie ako lieky na to určené. Pomôcť môže aj doživotné laktovegetariánstvo (vylúčenie mäsa a vajec zo stravy).

Samuel Roth

SAMUELOVA

PRÍRODNÁ LEKÁREŇ

lovek by sa mal starať o svoje telo a ono mu to vráti. Existujú však oblasti, na ktoré by si jedinec mal dávať obzvlášť pozor – medzi ne patrí, okrem iného, srdce či cievy. Jedným z najznámejších prostriedkov na zlepšenie krvného obehu je pagaštan konský, v ideálnom prípade tinktúra z neho. Tá sa využíva aj proti trombóze, na liečenie zápalu žíl, pri kŕčových žilách, a dokonca i pri žalúdočných kŕčoch. Treba však byť opatrný a dávkovanie prísne strážiť – dlhodobé podávanie pagaštanu totiž môže spôsobiť zdravotné ťažkosti. V tomto i v ostatných prípadoch, keď človek užíva bylinky, totiž platí, že je dobré poradiť sa osobne s bylinkárom či ľudovým liečiteľom. Cievy spevňujú i šípky, ktoré sú vítaným pomocníkom aj pri bolestiach žíl a kŕčových žilách. Okrem toho sa často užívajú pri nachladnutí. Tým, ktorých trápia už niekoľkokrát spomínané kŕčové žily, môže pomôcť kúpeľ z dubovej kôry, ktorý blahodarne pôsobí aj pri hemoroidoch či podráždenej pokožke. V prípade, že by ste chceli siahnuť po niečom inom, než je tinktúra alebo čaj, môžete zvoliť pupalkový olej. Pozitívne vplýva na srdce i cievy, pomáha počas menštruácie, dokonca zlepšuje pružnosť pokožky a podporuje rast vlasov. Netreba však, pochopiteľne, zabúdať na pestrú a najmä zdravú stravu, o ktorej sme už niekoľkokrát písali v predošlých dieloch prírodnej lekárne.

101

HERBÁR > NAJZNÁMEJŠIE MAGICKÉ RASTLINY

Vladimír Líška

NAJZNÁMEJŠIE

MAGICKÉ RASTLINY

102

MAGICKÉ RASTLINY TVORIA OD NAJSTARŠÍCH ČIAS SÚČASŤ ŽIVOTA ČLOVEKA. TOTO JE KRÁTKY INFORMATÍVNY PREHĽAD DESIATICH – PODĽA MŇA – NAJZNÁMEJŠÍCH. NIKOHO NENAVÁDZAM NA ICH UŽÍVANIE A EXPERIMENTOVANIE S NIMI. PODĽA JOZEFA VESELÉHO TIETO MAGICKÉ DROGY STIMULUJÚ ASTRÁLNE ZMYSLY ČLOVEKA. IDE PREDOVŠETKÝM O IMAGINÁCIU A VÔĽU AKO PRACOVNÝ NÁSTROJ V MAGICKOM RITUÁLI. NIE VŠETKY ZMENENÉ STAVY VEDOMIA SÚ VŠAK ŽIADUCE.

ravdepodobne najdlhšie využívaná rastlina na magické účely je chvojník (Ephedra). Najstaršie nálezy pochádzajú z Iraku z obdobia až 60 000 rokov p. n. l. V ľudovom liečiteľstve sa používa od nepamäti. Ako afrodiziakum, na liečbu astmy, zápalov, horúčky, chrípky, alergií, nízkeho tlaku. Chvojník je malý ker rastúci do jedného metra v Stredomorí, Mongolsku a v Číne. Vyvoláva eufóriu, odstraňuje únavu, mobilizuje sily, stimuluje centrálny nervový systém. Rastlina a jej semená sú zatiaľ voľne dostupné a predajné v záhradníctvach. Chvojník slúžil tiež ako stimulant otrokov na zlepšenie pracovného výkonu.

V európskom priestore, ale i v starom Egypte bol používaný blen čierny (Hyoscyamus niger). Táto jedovatá rastlina sa používala pri vešteckých obradoch vo veštiarni v Delfách, na vykurovanie, potláčala bolesť pri operáciách, miernila bolesť zubov, používala sa pri astme a pridávala sa spolu s ľuľkom a durmanom do čarodejných mastí. Druidi ju používali na prechod do sveta mŕtvych a „komunikáciu” s vílami. Pivo s blenom varili už v Egypte, stávalo sa tak opojnejším a konzument smädnejším, čo spôsobovali tropánové alkaloidy. Podľa Stefana Haaga sa ešte v minulom storočí pridával aj do plzeňského piva. Durman (Datura) je ďalšou „čertovou” bylinou.

NAJZNÁMEJŠIE MAGICKÉ RASTLINY < HERBÁR

Má veľmi nepríjemné vedľajšie účinky, môže spôsobiť aj trvalé psychické poruchy. Na experimentovanie s ním treba mať potrebné znalosti, preto sa v Európe užíval len málo. Arabi ho používali na lekárske účely ako ópium. V Tanzánii sa pridával do piva, inde sa fajčili semená spolu s konopou pre potešenie. Prvé záznamy pochádzajú z Číny a Indie, kde sa pridával do alkoholu na zvýšenie opojného účinku. Čínsky bylinkár Li Ših-čen uvádza jeho použitie pri nervových a kožných chorobách alebo ako anestetikum. V Mexiku však patrí medzi posvätné halucinogény, hrajúce dôležitú úlohu pri magicko-náboženských rituáloch. O konope siatej (Cannabis sativa) sa popísalo veľa. Číňania ju pestovali pred 6 000 rokmi skôr kvôli vláknam ako omamným účinkom, ktoré považovali za prejav nízkych mravov. Užívanie hašišu (tuhý živicový materiál z kvetov samičích rastlín) je posvätné u sádhuov, uctievačov Šivu. Na mnohých pútnických miestach v Indii sa podáva bhang, jogurtový nápoj s konopnou prímesou. Sekta asasínov, nájomných zabijakov, konzumovala hašiš pred útokom. V 19. storočí existoval v Paríži Club des Hashischins (klub fajčiarov hašišu), kam patrili Charles Baudelaire, Alexandre Dumas, Honoré de Balzac a i. Muchotrávka červená (Amanita muscaria) patrí k najstarším kultovým magickým prostriedkom spôsobujúcim silné halucinácie a omámenie. Užívali ju Árijci osídľujúci sever Indie pred 3 500 rokmi, a tiež severskí berserkovia pred bojom, po čom upadali do tranzu a šialeného bojového amoku. Sibírski šamani ju konzumovali sušenú alebo s vodou. Koriaci, ktorí si nemohli túto hubu dovoliť, pili moč tých, ktorí ju požili, pretože jej účinok sa nestrácal ani po vylúčení z tela. Ayahuasca je nápoj z lián Banisteriopsis caapi z Amazónie. Používa sa pri veštení, liečení, na spojenie s duchmi, umožňuje intenzívne vízie, oslobodzuje dušu z pút fyzického sveta. Obsahuje viac prímesí, listy chakruny (Psychotria viridis), inde sa pridáva Brugmansia alebo tabak (Nicotiana rustica). Indiáni z Peru a Brazílie uctievajú nápoj ako nástroj priamej cesty k bohom. Dĺžka halucinácií sa určuje pridaním ďalších prísad. Existujú ayahuascové cirkvi, napr. Santo Daime s prvkami kresťanstva a animizmu,

v ktorých sa rituálne spoločne pije tento nápoj. Niektoré sa uchytili aj v Európe. Peyotl (Lophophora williamsii) je malý kaktus z Mexika. Ide o starú posvätnú rastlinu užívanú Toltékmi, Aztékmi či Apačmi. Podľa Richarda E. Schultesa bol na rituálne účely používaný už viac ako 7 000 rokov. Konzumuje sa ako čaj, sušený i čerstvý, spôsobuje silné zrakové, sluchové a čuchové halucinácie. Bol používaný tiež na liečenie mnohých chorôb. Kaktusy pestované u nás majú nízky obsah meskalínu, no veľa nevhodných alkaloidov, čo môže spôsobiť nepríjemné otravy. Ďalšími kultovými hubami sú lysohlávky (Psylocibe) s účinnými látkami psilocín a psilocybín. Znižujú horúčku, liečia nachladnutie, zaháňajú zlých duchov. Nakladali sa do medu, sušili, jedli surové. Mexickí Totonakovia ich používali pri čiernej mágii. V Španielsku ich jedli čarodejnice ako halucinogén. V strednej Európe sa lysohlávka, alebo presnejšie holohlavec končistý (Psilocybe semilanceata), pre svoje psychoaktívne vlastnosti používala už pred 12 000 rokmi. Nedá sa nespomenúť mandragoru (Mandragora ofﬁcinalis). Spomína sa už v staroegyptskej básni v súvislosti s bohom Ra, ktorý opil bohyňu Sachmet – dal jej ju do piva. V Európe známa magická rastlina, pochádzajúca zo Stredomoria, ktorá má koreň pripomínajúci človeka. Verilo sa, že rastie tam, kde bol obesený človek. Jej bobule sa pridávali do nápojov (zosilňovali ich účinok), kadidiel, čarodejných mastí, ktoré navodzovali pocit lietania. Mandragora je silné narkotikum, spôsobovala hlboký spánok, mandragorové víno sa používalo ako anestetikum. Mak siaty (Papaver somniferum) je stará omamná rastlina, tiež afrodiziakum (v Palestíne a Egypte bol bylinou lásky). Kombinoval sa s marihuanou, blenom, durmanom. Podľa Stefana Haaga získavanie ópia z nezrelých makovíc nepochádza z Ázie, ale neolitickej Európy. Prvú zmienku o maku máme v 5 000 rokov starých sumerských tabuľkách. Patril k rituálnym bylinám Germánov (Odinove makové polia), u dervišov to bol významný meditačný prostriedok. Bol ním ovplyvnení Edgar A. Poe i Charles Baudelaire. Ópium poznali už v starom Egypte a Grécku ako sedatívum, ktoré mierni bolesť.

103

JEDEN DEŇ > JEDEN DEŇ S MAJITEĽOM ZBERNÝCH SUROVÍN

104

Tibor Eliot Rostas

JEDEN DEŇ S PLTNÍKOM NEODMYSLITEĽNOU SÚČASŤOU MALEBNEJ KRAJINY PIENIN SO SPENENÝMI VODAMI DUNAJCA SÚ PLTE. UŽ DVESTO ROKOV PRED KRISTOM SLÚŽILI AKO JEDNODUCHÝ, NO MIMORIADNE EFEKTÍVNY DOPRAVNÝ PROSTRIEDOK. GRÉCKI A RÍMSKI KUPCI SA NA PLTIACH SPLAVOVALI K BALTU PO JANTÁR. A TAM SI VZALI VŽDY JEDNU MUŠLIČKU AKO DÔKAZ, ŽE SA DOSTALI AŽ K MORU. DESIATKY TAKÝCH ZDOBIA AJ KLOBÚK ŠTEFANA KRIŠÁKA, PLTNÍKA Z VEĽKEJ LESNEJ.

JEDEN DEŇ S PLTNÍKOM < JEDEN DEŇ

tefan začal podnikať s pltníctvom už v roku 1989. Kedysi bol pri vode už ráno o siedmej, dnes stačí, keď je na plti o desiatej doobeda. „Tí turisti sú takí pohodlní, že sa im ráno nechce vstávať a večer už neprídu. Pritom ráno a večer je to tu oveľa pokojnejšie,“ vraví Štefan. Denne spraví zo dve-tri jazdy, no viac ako päť sa mu ešte nepodarilo. „To viete, dnes je tu už silná konkurencia,“ dodáva. Štefan strávil na plti v sezóne už viac ako štvrťstoročie a hoci nie je z pltníckej rodiny, remeslu zaúča svojho syna. Na plti však chodí so svojím kolegom – jedným z najstarších pltníkov, ktorý má už 72 rokov. „Až mi je to trochu trápne, to viete, vzadu na plti je viac roboty, len mne to viac rozpráva, nuž zabávam vpredu turistov,“ vysvetľuje Štefan. A tak začína rozprávať svoje príbehy o tom, ako na plti prežil radostné i tie menej veselé chvíle. K tým neveselým patrí práve aj to, že má ťažké srdce na novinárov. „Minulý rok sme vypili po poldeci a prišla kontrola. Platil som 160 eur pokutu. Prišla kontrola a spolu s nimi televízia a urobili z toho senzáciu, že tu ohrozujem ľudí a ich životy, lebo som vypil poldeci.“ Nešťastie, ktoré sa na Dunajci odohralo v júni 2009, keď náhla búrka a prívalové vlny rozbili jednu z pltí o skalu a jeden z turistov sa utopil, Štefan radšej nechce komentovať. Všetko však nasvedčuje tomu, že v konkurenčnom boji vzali pltníci viac turistov, ako povoľujú predpisy. „Ja som vyučený stolár, mám hobľovačku aj dielničku, v zime tam robím také drobné veci. Keby bol poriadok, tak sa vyžiť dá. Ale robí sa neplecha. Je konkurencia, znižujú sa ceny, naberie sa na plť aj dvadsať ľudí, aby sa to dorovnalo. A potom sa stávajú také veci, aké by sa nemali. A toto kompetentní nechcú vidieť. V Poľsku je jeden systém, majú 250 súprav, majú spolok a funguje to, otec jazdí so synom. Tiež tam predtým bola konkurencia, bili sa medzi sebou, naložili veľa ľudí, preťažená plť sa potopila, a tak tam úrady spravili poriadok.“ Pltník musí mať preukaz vodcu malého plavidla. Plť, hoci sa to nezdá, ide aj rýchlosťou 130 – 160 km/hod. „Skôr, ako postavili priehradu, ani dva dni po sebe nebola voda rovnaká, stále kolísala,

Foto: Tibor Eliot Rostas

buď sa dvíhala, alebo klesala. A bol aj ľad. Teraz sa voda nemení.“ Štefan však pridáva aj zážitok, na ktorý spomína s veľkou radosťou: „Raz ma veľmi potešilo, keď som stál na brehu a prišla pani, že by chcela ísť so mnou dolu. Povedal som jej, že sa musí opýtať tých ľudí, ktorí si kúpili lístky skôr. A ona povedala, že ľudia ju pustili. Spýtal som sa, prečo. Nuž a pani mi odvetila, že tu bola pred 15 rokmi ešte ako dieťa a išla so mnou. A že si teraz na to spomenula. Nepamätám si ľudí, ktorých som viezol, ale ľudia si pltníka, ak je dobrý, zapamätajú. A aj po rokoch sa vracajú a teší ich to. Takto by sa mal robiť cestovný ruch,“ vraví Štefan a oči sa mu usmievajú. „Lenže dnes to v týchto moderných spoločnostiach už nie je. Vytráca sa tá ľudskosť. Aj medzi našimi partiami. Kedysi, keď vám chytilo palicu medzi kamene – vy ju musíte pustiť, lebo by vás vyhodilo – kto ju našiel, vylovil ju a vrátil. Zvyklo sa za to kúpiť pivo alebo niečo také. Dnes si ju buď nechajú pre seba alebo ju vyhodia. Aj tá spolupatričnosť, solidarita sa vytráca...“ Ten najneobvyklejší zážitok, akí tu na Dunajci Štefan zažil, bolo, keď viezol izraelských turistov. „Tí boli trošku náročnejší, lebo od nás chceli, aby sme chodili iba po tieni, tak som im povedal, že v lete sa to asi nedá. Ale nakoniec boli spokojní. Ľudia sú rôzni, záleží na tom, ako k nim pristupujete. Spomínam si na ruských generálov. Prišli v uniformách, čižmy, kabáty. Sadli si na lavičku, vytiahli šunky, salámy, klobásy, „horčičáky“ – naliali si vodku, ich nezaujímalo nič iné, len jesť a piť. Ja som len kolegovi povedal, že on piť nesmie. Desať litrov pálenky sme vtedy spolu dvanásti vypili. A veru aj ma pekne chválili, že som „molodec“, že vydržím s nimi držať krok. Síce si z toho už viac nepamätám, ale držal som sa. No čo neurobíte pre zákazníka a jeho spokojnosť,“ dodáva Štefan so smiechom a na konci trasy vystupuje z plte. Tu aj končieva svoj deň, zvyčajne okolo šiestej, siedmej večer. Auto odvezie plte späť do Červeného Kláštora, aby sa púť spenenou vodou Pienin mohla opäť zopakovať.

105

PRÍBEHY ZEME > PSOTA

Slovenský príbeh

PSOTA 106

ol raz jeden pán a jedna pani, mladí a bohatí, a veľmi pekne spolu žili. Raz pribehne k nim akýsi maličký chlapec a povie im: „Vyberte si, či chcete teraz, v mladom veku, či vprostred veku a či v starom veku byť chudobní. Jedno z toho splní sa vám istotne. Lebo aby ste vedeli, ja som Psota a mne nikto neujde. Na tretí deň prídem zase.“ Na tretí deň príde a povie: „No, ako ste sa dopravili?“ „Tak sme sa dopravili,“ odpovie pán, „keď už ináč byť nemôže, radšej aby sme len v mladom veku psotu, biedu treli. Lebo vprostred veku ani tak by sa nám to nechcelo a na starobu nebudeme vládať.“ Chlápä Psota zmizlo a neprichodilo viac, a tí mysleli, že to už naveky. A tak sa veselili, akoby sa nič nestalo. Len tu raz, ako boli

v susednom meste na tanci, strhne sa krik, že tam voľakde horí. Vyjdú von – a to veru ich spravodlivý dom aj s celou dedinou bol v plameni. Raty nebolo, všetko im zhorelo.„No vidíš, duša moja, už je psota, bieda tu. Poďme my svetom šťastie hľadať.“ Tak hovoril pán a pani pristala. Pobrali sa preč a prišli do jednej hory. Tam si sadli a bedákali. Prišiel k nim starý človek: „Čo tak bedákate?“ Pán mu všetko rozpovedal. „Čo len to, tomu je ľahká pomoc,“ hovorí starý. „Daj mi svoju ženu a ja ti za ňu dám mešec dukátov. Jej bude u mňa dobre, lebo som bohatý. A tebe pomôžu peniaze z biedy.“ Pani pristať nechcela, ale pán pristal, že to veru najlepší spôsob bude, ako psotu oklamať. Nuž nakoniec pristala i ona. Odišla so starým a mladého pána nechali aj s mešcom dukátov.

PSOTA > PRÍBEHY ZEME

107 A ten rozmýšľa, rozmýšľa, ale nič dobrého nevymyslel. „Mojej žene,“ hovorí, „bude hotová psota so starým a mne beda bez nej na svete. Veru sme len seba oklamali!“ Trápilo ho to veľmi a v tých trápeniach aj zaspal. Odrazu zakrútil sa nad ním havran, zlietol dole, uchytil mešec a poďho, odkiaľ priletel. Ešte len potom, keď sa prebudil, veril mladý pán na psotu. Lebo ani ženy, ani mešca nikde viac nebolo. Samotný ako prst pobral sa ďalej. Stretol tesárov, ktorí v tej hore tesali brvná na stavby. Zapáčilo sa mu toto remeslo, ostal medzi nimi, robil tam dlhý čas ako tovariš a nejako prekladal tú psotu z pleca na plece. Pomaly už aj zabúdal na všetky nešťastia. Raz tam neďaleko voľajaká pani chcela stavať dom na zhorenisku. Zjednala sa s majstrom, u ktorého bol tento bedár za tovariša. Majster ho poslal spolu s druhým tovarišom do hory, aby nastínali brvná na stavbu. Zotnú jednu vysokú jedľu, na ktorej bolo havranie hniezdo. A tu z hniezda vypadne mešec dukátov. Náš tovariš hneď poznal, že je to ten istý, čo mu dakedy sta-

rý človek dal za ženu. Chcel si ho prisvojiť, ale ten druhý tovariš mu ho nechcel dať. Že on mešec ešte skôr zazrel a že rovnako rúbali, a tak mu patrí aspoň polovica. Ale náš mladý pán zase, že to je jeho spravodlivý mešec aj s obsahom, ktorý mu dakedy len tie havrany mohli vziať a do hniezda zaniesť.Vec prišla pred právo, a to právo mala rozsúdiť tá istá pani, čo ten dom stavať dala – lebo to bola jej hora, kde tí dvaja rúbali. A tá pani zase nebol nikto iný ako spravodlivá žena toho niekdajšieho mladého pána, teraz tesárskeho tovariša. Hneď ho spoznala, keď sa pred ňu postavil, ale on ju nespoznal. Ona prisúdila celý mešec tomu druhému tovarišovi, ktorý ho prvý zazrel. Tu si náš bývalý pán povzdychol: „Bože, či už moja psota odo mňa nikdy neodíde?“ A ona na to: „Neboj sa, odíde. Len lepšie otvor oči!“ On sa lepšie pozrel a spoznal, že to je jeho žena. Hneď sa objali! Od tých čias im bolo dobre, lebo ona dala znovu postaviť ich dom na zhorenisku z toho, čo jej ostalo po tom starom človeku, ktorý medzitým zomrel. Psota každého aspoň raz za život pohľadať musí.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

KNIHY L LUCEMBURSKÁ ZAHRADA Michal Ajvaz (2011) M 172 strán Román Lucemburská zahrada R zzačína v prvý deň prázdnin, keď P Paul, učiteľ na parížskom lýceu, sedí v byte v Rue de Vaugirard, kkde žije so svojou ženou, a pri počítači sa začína pripravovať p na jesenné vyučovanie. Je zvykn nutýý písať í ťd desiatimi i i i prstami a pri hľadaní odkazu na internete sa mu stane, že z nepozornosti položí prsty pravej ruky na klávesnici o jednu klávesu doľava. Z tohto nepatrného chybného pohybu sa rozvinie celý rad udalostí a Paul prežije najšťastnejšie a najstrašnejšie okamihy svojho života. Nevšimne si, že do vyhľadávača napísal iné slovo. Na obrazovke sa objaví odkaz na prózu amerického autora Rossa a vďaka jeho próze sa v Paulovi prebudí na lavičke v Luxemburskej záhrade nový spôsob vnímania sveta. Sám začne písať knihu o svojej novej skúsenosti...

108

ŽENY, KTERÉ BĚHALY Ž S VLKY Clarissa Pinkola Estés (2014) 430 strán V každej žene žije mocná sila naplnená zdravými inštinktmi, vášnivou tvorivosťťou a nesmrteľným poznaním. Je to archetyp divošky, n kktorý predstavuje inštinktívnu povahu žien. Divoška je n ohrozeným druhom, pretože aj keď nám dary nespútanej prírody patria od narodenia, snaha spoločnosti „scivilizovať“ nás do strnulých rolí utlmila to hlboké a životodarné posolstvo našich vlastných duší. V knihe Ženy, které běhaly s vlky sa Dr. Estesová zaoberá mýtmi, rozprávkami a príbehmi, z ktorých mnohé pochádzajú z jej vlastnej rodiny, s cieľom pomôcť ženám spojiť sa znovu s tými divokými, zdravými a vizionárskymi vlastnosťami tejto inštinktívnej povahy. V príbehoch a komentároch v tejto pozoruhodnej knihe nachádzame, skúmame, milujeme a pochopíme divošku a pojmeme ju do svojej hlbokej duše ako niečo čarovné a liečivé. Dr. Estesová vytvorila nový lexikón na popísanie ženskej duše. Je to obohacujúca a životodarná psychológia žien v tom najpravdivejšom zmysle, je to poznanie duše.

www.pantarhei.sk

TECHNIKY SNĚNÍ T V BDĚLÉM STAVU Arnold Mindell (2007) A 224 strán Napadlo vám niekedy, aké by N to t bolo, keby ste snívali bez prerušenia celých dvadsaťp štyri hodín, dokonca aj vtedy, š keď k bdiete? Podľa amerického h psychológa Arnolda Mindella to tak naozaj robíme d a jeho kniha má jediný cieľ: naučiť nás vnímať a žiť Sen, obrátiť našu pozornosť k sile a moci snívania. Budete tak skúmať terén, kde sa kríži domorodý šamanizmus s hranicami fyziky, kde sa sny menia na reálnu skúsenosť tela a kde sa každodenný, premenlivý život stretáva s nesmrteľnosťou. Naučíte sa experimentovať s priekopníckymi metódami bdelého snenia a práce s telom. Nebudete vedieť pozorovať snívanie iba príležitostne, ale osvojíte si spôsoby, ako rozvíjať trvalé vedomie Sna po celý deň. Pomocou metódy dvadsaťštyrihodinového bdelého snenia prejdete svetom každodenného života a nahliadnete za jeho hranice: vnoríte sa do sveta uzdravovania, veštby a nehynúceho, večného bytia, ktoré sa prelína s podstatou vášho Ja. ANUNNAKOVÉ A HLEDÁNÍ A NESMRTELNOSTI N Zecharia Sitchin (2014) Z 262 strán Tento román oživuje kľúčové T témy bestselleru Dvanásta plat néta. Príbeh začína v Londýne n vo v chvíli, keď Astra vchádza do Britského múzea, aby sa zúčastnila na otvorení výstavy z o Gilgamešovi. Stretáva sa tam s mužom, ktorý o nej vie veci, aké by cudzí človek vedieť nemal, vrátane pôvodu jej jazvy na ruke. Zavedie ju do svojho bytu a Astra sa dozvedá, že je potomkom bohyne Ištar a neznámy muž je súdobým stelesnením samotného Gilgameša. Kráľ Gilgameš hľadá spôsob, ako uplatniť svoj nárok na večný život, ktorý mu Ištar pred dávnymi vekmi uprela. Potom, ako spolu zrekonštruujú pradávny posvätný sexuálny rituál, sú prenesení v čase späť do starovekého Sumeru ako Ištar a Gilgameš, ktorý môže nadviazať na svoje hľadanie nesmrteľnosti. Prerozprávaním Eposu o Gilgamešovi v kontexte vlastného bádania a objavov týkajúcich sa Anunnakov autor splieta príbeh o starovekom obrade, neúmyselnej zrade, o bohoch medzi ľuďmi, medziplanetárnom cestovaní a tisícročia trvajúcom hľadaní nesmrteľnosti.

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

FILM T TRABANTOM AŽ NA KONIEC SVETA Dokumentárny / Road movie D Česká repoublika, 2014, 98 min Réžia: Dan Přibáň R Hrajú: Dan Přibáň, Aleš Vašíček, H Marek Slobodník, Tomasz TurM chan, Radoslaw Jona, Dana Zlatoh hlávková, Jakub Nahodil ľ filmár l Cestovateľ, a novinár Dan Přibáň je autor dokumentárnych cestopisných filmov, propagátor vedy a techniky a človek, ktorý prijíma veľké výzvy. S minimálnym technickým vybavením prešiel trabantom Hodvábnu cestu, Afriku a Južnú Ameriku. Dokumentárna road movie Trabantom až na koniec sveta je o tom, ako sa dokáže zniesť osem ľudí z troch krajín, ktorí sa navzájom nepoznajú, ale strávia spoločne štyri mesiace v žltých „ponorkách“. Potom, ako precestoval trabantom Afriku a nakrútil o tom nezávislý film, sa Přibáň a jeho partia podujali na ešte náročnejšiu cestu. Vydali sa v ústrety tomu najnáročnejšiemu, čo sa dá v Južnej Amerike nájsť – amazonský prales, päťtisícové priesmyky Ánd, púšte či oceán. PROSPEROVE KNIHY (PROSPERO’S BOOKS) Fantasy / Dráma Francúzsko / Holandsko / T Taliansko, 1991, 124 min Réžia: Peter Greenaway Hrajú: John Gielgud, Erland Josephson, Michel Blanc, Tom Bell, Kenneth Cranham, Mark Rylance Greenawayova osobitá filmová verzia vrcholného diela Williama Shakespeara Búrka – pomerne verná v poňatí zápletky, postáv a textu originálu, a zároveň i vysoko štylizovaná, čo sa týka vizuálneho stvárnenia. Hlavným hrdinom príbehu je bývalý milánsky vojvoda, učenec a mág Prospero, odsúdený na vyhnanstvo na pustom ostrove, kde najprv plánuje pomstu, neskôr však medzi ním a jeho nepriateľmi dochádza k zmiereniu. Názov filmu je evokáciou 24 zázračných zväzkov, ktoré Prosperovi na cestu do exilu vloží do člna verný priateľ Gonzalo. S pomocou týchto kníh, obsahujúcich v 16. storočí všetky európske znalosti, premení Prospero nehostinný ostrov na renesančný raj predchnutý láskou k ľudským vedomostiam a predstavivosti. Greenaway v snímke naplno uplatňuje svoju neuveriteľnú imagináciu a vytvára uzavretý, až barokovo prebujnelý svet obrazov a zvukov. Pomocou najmodernejšej počítačovej

techniky vrství a zmnožuje obraz na plátne jeho prekrývaním či prelínaním. Dôležitým výtvarným prvkom sa preňho stávajú i samotné knihy, ktorých obsah niekedy animuje, a kaligraﬁcké písmo. M MŔTVY MUŽ (DEAD MAN) W Western / Dráma / Fantasy U / Nemecko / Japonsko USA 1995, 120 min R Réžia: Jim Jarmusch H Hrajú: Johnny Depp, Gary Farm mer, Lance Henriksen, Michael W Wincott, Mili Avital, Crispin Glov Gabriel Byrne, John Hurt ver, Niekedy v druhej polovici 19. storočia putuje William Blake k západným hraniciam Ameriky za prácou. Do mestečka, kde sa končia koľajnice i posledné stopy civilizácie, prichádza ako mladý účtovník – sľúbené miesto v továrni však nezíska. Károvaný oblek s vestičkou a kovové rámy okuliarov len násobia dojem človeka z „inej planéty“, akým na tamojšiu komunitu pôsobí. Párhodinová náhodná známosť mu vypáli na čelo znamenie smrti – po sérii nehôd sa stáva štvancom. Zblúdený, osamelý a zranený traper s večne užasnutými a smutnými očami sa stretáva s čudáckym, robustným, nevšedne vášnivým, záhadným i komickým, z vlastnej society vyobcovaným Indiánom s menom Nobody (Nikto) a v jeho spoločnosti putuje prenasledovaný trojicou najatých zabijakov. Jarmusch predvádza tarantinovskú hru s rozprávacími pravidlami, najmä v bizarne konštruovaných scénach násilia. Rozprávanie má jemný sebaparodický nádych vyplývajúci z režisérovho citu pre bizarnosť situácií. P PREŽIJÚ LEN MILENCI ( (ONLY LOVERS LEFT ALIVE) D Dráma / Horor / Romantický N Nemecko / USA / GB / F Francúzsko / Cyprus 2 2013, 123 min R Réžia: Jim Jarmusch H Hrajú: Tom Hiddleston, Tilda Swinton, Mia Wasikowska Romantický príbeh dvoch upírov, ktorí sa milujú už celé storočia. Jarmuschova zábavná upírska romanca rozpráva príbeh o Adamovi a Eve. Stáročia žijúci upír Adam je rockový hudobník, jeho stará láska Eve miluje literatúru. Žijú bohémskym životom, no zároveň sú outsidermi vo svete ľudí. V 21. storočí už nemôžu pohrýzť hocijakého smrteľníka, aby sa vyhli chorobám. Ich láska však prechádza ťažkou skúškou s príchodom Evinej sestry Avy a Adamovou depresiou zapríčinenou sklamaním z toho, akou cestou sa ľudstvo vydalo...

109

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S HUDOBNÝM E-SHOPOM WWW.CDCLUB.EU.

HUDBA T TIKEN JAH FAKOLY DERNIER APPEL D D Dĺžka: 34:16 Rok vydania: 2014 R P Pod menom Tiken Jah Jakkoly pôsobí štyridsaťpäťrročný spevák z Pobrežia Slonoviny, ktorého vlastné m meno je Doumbia Moussa Fakoly. So svojou skupinou sa mu podarilo koncom 90. rokov presadiť sa v Európe, a to najmä vo Francúzsku, kde ich považujú za najvýznamnejších súčasných predstaviteľov afrického reggae. Album Dernier Appel je už ich ôsmy štúdiový titul, ktorý vychádza po triapolročnej prestávke. Prináša myšlienku africkej revolúcie, duchovné posolstvá a najmä výbornú príjemnú hudbu hodiacu sa hlavne k letným mesiacom. Album svojou prítomnosťou podporili i ďalšie svetové reggae hviezdy ako napr. Nneka, Patrice, Alpha Blondy alebo Max Romeo.

110

JJAMES L LA PETITE MORT D Dĺžka: 45:50 R Rok vydania: 2014 M Manchesterská skupina Jam mes pôsobí na scéne už vviac ako tri dekády a svoje n najúspešnejšie obdobie prežžívala nepochybne koncom 80. rokov vďaka hitu Sit Down, ktorý obletel celý svet. Potešiteľný je fakt, že James sú stále aktívni a na svete je ich trinásty štúdiový album. Produkoval ho rešpektovaný producent Max Dingel, ktorý ich hudbu posunul miestami do elektronickejšej podoby, pričom sa snažil nenarušiť typický rukopis skupiny. Ten charakterizuje skôr gitarový pop s dôrazom na melodiku a výborný vokál speváka Tima Bootha, ktorého skúsenosti prispievajú k celkovej atmosfére. O OQUESTRADA A ATLANTIC BEAT – M MADE IN PORTUGAL D Dĺžka: 40:38 R Rok vydania: 2014 O OqueStrada sú v Portugalssku hviezdami už od čias p prvého albumu Tasca Beat z roku 2009, ktorý sa udr-

žal v rebríčku tamojších najpredávanejších albumov dvadsať týždňov. Je to dosť paradox, pretože táto skupina istým spôsobom mení tradície portugalskej hudby. Na jej základoch si vytvorila svoj vlastný žáner, navyše komerčne úspešný aj za hranicami domovskej krajiny. Kto si pozorne vypočuje ich novinku, nemôže ju odmietnuť. Je to excelentné spojenie zvukov akordeónu, husličiek, akustickej gitary a výborného spevu hlavnej predstaviteľky Mirandi v precítenom a navyše v súčasnom modernom podaní. L LUKE HAINES N NEW YORK IIN THE 70’S D Dĺžka: 33:02 R Rok vydania: 2014 L Luke Haines je skúsený aanglický skladateľ a spevák sskôr známy z projektov ako n napr. The Auteurs alebo Black Box Recorder. Od roku 2001 vydáva albumy aj pod svojím vlastným menom, z ktorých posledný je inšpirovaný newyorskou hudobnou scénou 70. rokov, a istým spôsobom naväzuje na minuloročný titul Rock and Roll Animals. Nostalgia z posledného diela sála z každej piesne a spomína sa tu napríklad na speváka skupiny Suicide Alana Vegu, Marilyn Monroe alebo Elvisa Presleyho spôsobom Hainsovi vlastným, v ktorom nechýba hravosť, nadhľad alebo humor. F FIRST AID KIT S STAY GOLD D Dĺžka: 38:25 R Rok vydania: 2014 F First Aid Kit je švédske folkkové duo pôsobiace na scén ne od roku 2008. Spočiatku ssi získavali priazeň len vid deami prezentovanými na internete, vďaka ktorým si ich všimli i v USA. Veľký celosvetový ohlas získali aj ich prvé dva albumy The Big Black and the Blue z roku 2010 a The Lion’s Roar z roku 2012. Albumová trojka pokračuje v duchu predchodcov. Jej základom je dobrá pesnička, neutíchajúci záujem o ľúbozvučné melódie s nádychom country a folku a z charizmy dvoch hlavných predstaviteliek, ktorú sestry Johanna a Klara nepochybne majú.

Róbert Gregor (Autor je hudobný publicista a prevádzkovateľ hudobného e-shopu www.cdclub.eu.)

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

HRY B BANG! N Na prašných cestách divokého západu sa zvádzajú neľúh ttostné boje na život a na smrť. Šerif a jeho pomocníci obhajujú právo a spravodlivosť h a bránia novousadlíkov pred nebezpečnými banditmi. Tí sa n snažia zabiť šerifa a nastoliť bbezprávie á i vyhovujúce h jú ich i chamtivým cieľom. Avšak musíte sa mať na pozore, pretože v tieni kaktusov sa skrýva aj odpadlík manévrujúci na hrane zákona, ktorý sa snaží zmiasť dve znepriatelené strany, usilujúc o pozíciu šerifa. Tasiť kolty treba s rozvahou, lebo guľka môže ľahko zasiahnuť aj člena vašej vlastnej skupiny. Neuvážené kroky vás neraz môžu poslať za mreže. Blafovanie a skrývanie totožnosti je samozrejmosťou. S kartami Bang v ruke si vychutnáte westernový zážitok s priateľmi či rodinou kdekoľvek. Vďaka neveľkému baleniu hry vám môže robiť spoločnosť aj na dovolenke. Nikto nezostane mimo, pretože hra je určená pre štyroch až siedmich statočných (s úpravou sa dá hrať už aj vo dvojici). Cieľ hry je ovplyvnený charakterom, ktorý si vylosujete. Ten rozhodne, ktorú stranu zákona budete hájiť a proti komu bojovať. Popri tom pribudnú aj špeciálne schopnosti postáv, ktoré vám pomôžu zostať nažive možno až do konca hry. Eliminácia je nevyhnutná a situácia občas neprehľadná. Neraz je nutné obetovať život v záujme vlastnej skupiny. Šťastie rozhodne, či sa zžijete s rolou Calamity Jane, Willyho the Kida, Luckyho Duka alebo ďalších legiend divokého západu. Každá postava má svoje silné a slabé stránky, ktoré hráč pri ťahu využíva. Dôležité je identiﬁkovať súpera a odhadnúť jeho silu. V priebehu boja o pozície využijete zbrane s rôznym dostrelom, zažijete nájazd Indiánov alebo zavítate do chladivého tieňa saloonu. V stajni čakajú aj kone Mustang a Appaloosa, ktoré vám pomôžu utiecť z prestrelky alebo dobehnúť protivníkov. Pripravte si náboje a presnú mušku. Keď sa vaša obývačka premení na westernové mestečko, vo vzduchu bude vládnuť jediné slovo: Bang!

CITADELA Píše sa rok 1478 a opar hmly sa vznáša nad úrodnou krajinou. Niekoľko neohrozených jednotlivcov sa zjavilo na horizonte s prvými lúčmi slnka, aby prinavrátili niekdajší lesk a slávu rodnej zemi. V kartovej hre Citadela ste nimi práve vy. Vaším poslaním je vybudovať nedobytné mesto zložené z čo najhodnotnejších stavieb. Pomôžu vám s tým nádherne ilustrované karty postáv, budov, akčné karty a zlatky. Citadela ponúka pre hráčov až osem zaujímavých postáv. Z ich zvláštnych schopností sa potom snažia vyťažiť maximum vo svoj prospech. V tomto smere sa môžete dostať v spoločenskom rebríčku až na samý vrchol – do pozície kráľa. Herné zvraty však neraz môžu priať aj stredovekej spodine – zlodejom a vrahom. Nemalé výhody však prináša aj rola čarodejníka, kňaza, kupca, staviteľa či žoldniera. Práve voľba postavy môže byť kľúčom k úspechu. Citadela ponúka nevšednú ﬂexibilitu v tom, že roly hrdinov nie sú ﬁxné, vďaka čomu sa hráč môže ocitnúť počas jednej hry v koži viacerých stredovekých osobností. Tajná voľba hrdinu závisí od zvolenej stratégie (záškodníckej alebo progresívnej), hernej situácie, ale aj od krokov súperov. Na ceste za honorom najšikovnejšieho stredovekého staviteľa je nutné postaviť za zlato aspoň osem budov a vyhnúť sa úskokom a intrigám protivníkov. Tí chudobnejší sa stanú majiteľmi krčmy, trhoviska, strážnej veže alebo žalára a tí zámožnejší zas pánmi loveckého zámku, prístavu či katedrály. Nikomu sa nevyplatí otáľať a len hromadiť zlatky. Pozitívne je, že hra je vcelku plnohodnotná aj za účasti len dvoch hráčov. Vyšší počet (maximálne sedem) však hru značne okoreňuje a zamotáva. Citadela sa dočkala aj rozšírenia s názvom Temná zem, v ktorom nájdete alternatívy k postavám zo základnej hry, ako aj ďalšie špeciálne karty budov. Prehra nemusí toľko mrzieť, pretože za večer stihnete s priateľmi hneď niekoľko partičiek. (zp)

111

MÚZY >> ZEM ŠIMON HREBÍČEK MÚZY & VEK ODPORÚČA

ŠIMON HREBÍČEK OBRAZY ∞

112

For Miguel

www.simonhrebicek.com

ŠIMON HREBÍČEK > MÚZY

www.simonhrebicek.com

Autoportrét

MÚZY > ŠIMON HREBÍČEK

114

Onwww

www.simonhrebicek.com

ŠIMON HREBÍČEK > MÚZY

www.simonhrebicek.com

Ona

MÚZY > ŠIMON HREBÍČEK

116

Klaun

www.simonhrebicek.com

ŠIMON HREBÍČEK > MÚZY

www.simonhrebicek.com

Spomienka

MANDRAGORA > KEĎ ZEM OBÝVALI OBRI

Vladimír Líška

KEĎ ZEM OBÝVALI OBRI

118

SME ZÁHRADNÍCI ZEME. CESTUJEME VESMÍROM A VNÁŠAME ĽUDSKÉ BYTOSTI A ZVIERATÁ DO MNOHÝCH SVETOV. KEĎ SA V MINULOSTI UKÁZALA NIEKTORÁ RASA AKO NEUSPOKOJIVÁ, BOLA VYHLADENÁ. RASTLINA NEBUDE POUČOVAŤ ZÁHRADNÍKA. SEM SI BOL PRIVEDENÝ A TU SA BUDEŠ UČIŤ! (LOBSANG RAMPA)

odľa severskej mytológie boli obri prvými obyvateľmi Asgardu, ale bohovia ich vyhnali. Obri však neprestali snovať plány na pomstu. Vlk Fenrir mal obrovské rozmery a preháňal sa vesmírom hltajúc všetko, čo mu stálo v ceste. Je zrejmé, že bohovia obrov porazili a vyhladili z povrchu zemského, má ale dôjsť k „súmraku bohov” (Ragnarök), k poslednej bitke medzi nimi. Obri boli prvé žijúce bytosti, ktoré sa zrodili z ničoty. Po súmraku bohov sa má zrodiť nový svet, ktorému budú vládnuť noví bohovia, múdrejší a menej bojovní. Krajinu obrov a bohov oddeľuje dúha. Obri však majú svojich „tátošov” (dopravné prostriedky), ktorými sa dostanú do Asgardu

(inej dimenzie, v ktorej žijú bohovia). Jeden z týchto prostriedkov (lodí) sa volá Naglfar a vedie ho obor Hrym. Obrovský morský Midgard bude „pľuť” jed a zamorí vodu i vzduch. Claude-Catherine Ragache popisuje útok na Asgard v minulom čase. Midgard sa vymrštil na zem, pričom zdvihol ničivý príboj, ktorý zničil všetko naokolo. Odvšadiaľ sa rozliehal hukot, na juhu preťal oblohu oslepujúci blesk, obloha sa pretrhla a vyrútili sa z nej ohniví obri na spenených koňoch. Ich vojvodca Surtr mal meč žiarivejší ako slnko (laserová zbraň?). Zem praskala za obrovského rachotu, vlk Fenrir, ktorému šľahali z očí a nozdier plamene (jeho potomkovia spôsobili zatmenie), zabil boha Odina.

KEĎ ZEM OBÝVALI OBRI > MANDRAGORA

Obri a bohovia sa navzájom pozabíjali, Zem sa stala neobývateľná a zmizli z nej aj ľudia. Zahynuli pri požiaroch, zemetraseniach, prívalových vlnách. Z oblohy sa spustil dážď a Zem pohltili vlny. Podľa legiend juhoamerických Tuleyonov obor Olle v helme s rohmi potopou zničil ohnivého démona Sahte z neba. Kmeň Ho-Chunkov poznal obra Wakl’cexi, ktorý priviedol ich predkov do Severnej Ameriky. Keltský pranárod Tuatha de Danann mal kráľa a prvého bájneho obyvateľa Británie obra Dagdu. Zoltán Szabó, astrológ a odborník na runy, poníma starých nordických bohov extraterestriálne. Asovia (mladší bohovia) pochádzajú podľa neho z oblasti Polárky (Polárku uctievali aj starí čínski taoisti, volali ju Purpurová ruža, Kráľovná hviezd), kde sa asi pred 10 000 rokmi nachádzala loď Asgard. Velil im Odin a Thor. Freya a Frey robili genetické pokusy na ľudskej rase. Títo bohovia dali ľuďom kultúru a civilizáciu prostredníctvom polobohov. Zo školských lavíc vieme, že živé organizmy praveku boli charakteristické obrovskými rozmermi. Bola pred miliónmi rokov zemská príťažlivosť menšia ako je dnes? Napr. vážka Meganeura monyi mala rozpätie krídiel až 75 cm, lietajúce monštrá Pteranodon dosahovali až 15 – 18 m, vták podobný pštrosovi (Dinornis maximus) dosahoval 3,5 m výšky. Jaštery Brachiosaurus 27 metrov, Amphicoelias fragillimus 60 metrov. Niektoré mali až meter dlhé pazúry (Therizinosauridaes). V máji sa objavili v médiách informácie o objavení zatiaľ najväčšieho dinosaura. Bol dlhý asi 40 m, vážil približne 77 – 85 ton. Kosti boli objavené v Argentíne v púšti La Flecha. Najväčší však asi nebol, pretože už spomínaný Amphicoelias mal 40 – 60 metrov. Fotograﬁe vykopávok obrích kostí a lebiek šírené na internete sú skôr fotomontáže. Ale archeológ Rex Gilroy, riaditeľ múzea Mount York Natural History, našiel v Austrálii skamenené stopy obrích ľudí a jednu lebku pri odtlačku nohy brontosaura. Nedávno bola v Afrike nájdená 1,2 metra dlhá humanoidná stopa s jasne viditeľnými odtlačkami prstov v žulovej skale s vekom viac ako 200 mil. rokov.

Zaujímavosťou sú egyptské obrovské, viac ako 70-tonové čierne sarkofágy v Sakkáre. Oﬁciálne mali slúžiť ako „pohrebisko” pre býkov (Serapeum), avšak našla sa tam len živicová hmota s úlomkami kostí. Lars A. Fischinger spomína prípady, keď boli nájdené kosti, ktoré patrili vyše trojmetrovým bytostiam, napr. tzv. jávsky obor (Gigantopithecus). V roku 1833 našli vojaci 3,65 metra veľkú kostru pri Lampock Rancho, a tiež na Santa Marii. Začiatkom 18. storočia sa v Patagónii začali šíriť povesti o kmeni Titánov, ktorí mali tri metre. V roku 1891 v Arizone robotníci vykopali kosti človeka dlhého tri metre, ktorý mal po 6 prstov. V stredoveku Fernão de Magalhães zajal dvoch obrov, avšak pri prevoze do Európy na lodi zomreli. Jacob Le Maire a Willem Schouten v roku 1615 našli hroby 3,60 metra vysokých ľudí. V roku 1543 guvernér ekvádorskej provincie Puerto Vielo informoval o náleze ešte oveľa väčších kostier. Lobsang Rampa v knihe Tretie oko opisuje, ako schádzal do jednej z krýpt v tibetskej Lhase. Tu boli tri truhly z čierneho kameňa, no to, čo uvidel v nich, mu vyrazilo dych. V čiernych kamenných rakvách ležali tri obrovské postavy pokryté zlatom. Žena merala vyše troch metrov, najvyššia mužská postava mala viac ako päť metrov. Mali veľké hlavy, úzku čeľusť, malé ústa a tenké pery. Helena P. Blavatská tiež tvrdila, že prvý ľudský rod bol obrovitý a zjavil sa už v druhohorách. Obri sa spomínajú aj v biblii. Rodili sa ľudským matkám a zrejme mimozemským otcom (Nephilimom). Neﬁlimovia boli mimozemšťania, polobohovia či kríženci bohov a anjelov s ľuďmi. Podľa Zechariu Sitchina sa Nephilim prekladá ako obri, ale ide o Anunnakov (alebo Anakim), tých, ktorí zostúpili z nebies na Zem. „V tom čase boli na zemi obri – ba aj neskôr –, a keď Boží synovia obcovali s ľudskými dcérami, ony im rodili obrov. To sú hrdinovia dávnych čias, slávni mužovia.” (Gn 6,4). Henoch tiež spomínal, ako strážcovia nebies zostúpili na Zem a obcovali s ľudskými dcérami, ktorým sa potom rodili obri. Ale väčšina z nich zahynula pri potope sveta.

119

MANDRAGORA > PAVUČINA – EDUARD KUKAN

Ján Gašo

PAVUČINA SLEDOVANÍM VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ. 120

UDr. Eduard Kukan sa narodil 26. decembra 1939 v Trnovci nad Váhom. Je to slovenský politik a diplomat, ktorý zaznamenal úspešný prechod z režimu do režimu. Jeho kariéra sa rozbehla potom, ako po absolvovaní Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov získal v roku 1964 aj doktorát na Právnickej fakulte pražskej Karlovej univerzity. A nezastavil ju ani „revolučný“ rok 1989. Ako členovi KSČ sa mu pred Nežnou revolúciou vskutku darilo. Pôsobil na viacerých veľvyslanectvách, vrátane štvorročného obdobia, keď pracoval na veľvyslanectve vo Washingtone. Podľa jeho slov sa však vždy snažil reprezentovať krajinu, nie vládu, a aj pokyny Američanom vedel podať tak, aby sa neznásilňoval. Pri konfrontácii s otázkou o osobe dôverníka ŠtB s krycím menom Skopec, ktorá má rovnaké osobné údaje, ako sú tie jeho, vždy reagoval slovami, že so „ŠtB vedome nespolupracoval“. Po zmene režimu a následnom fungovaní v štruktúrach Organizácie Spojených národov v New Yorku vyvrcholil jeho prerod na demokrata, keď sa v roku 1995 stal členom Demokratickej únie. Prekážkou nebolo ani jeho viac ako 20-ročné

členstvo v KSČ. Členmi DÚ boli, paradoxne, aj známe tváre „revolúcie“ herec Milan Kňažko či Ján Budaj. Viackrát bol ministrom zahraničných vecí. Do histórie sa zapísalo hlavne obdobie jeho pôsobenia na tomto poste v prvej Dzurindovej vláde, keď sa spolu s ostatnými členmi kabinetu snažil dostať Slovensko do NATO. Táto vláda 24. marca 1999 odsúhlasila prelet lietadiel podieľajúcich sa na operácii NATO ponad naše územie, čím podporila bombardovanie Juhoslávie. Spolu s Kukanom podporili povolenie preletov napríklad aj súčasný primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, aktuálny veľvyslanec SR na Ukrajine Pavol Hamžík, terajší poslanci NR SR Ivan Mikloš, Mikuláš Dzurinda a ďalší. Neprekážalo ani to, že vojenská operácie nezískala mandát OSN. A aj po desiatich rokoch po uskutočnení tejto krvavej operácie zo strany NATO, pri ktorej zahynuli tisícky nevinných ľudí, Kukan vyhlásil, že sa vláda v tom čase zachovala správne, že to bolo správne rozhodnutie a aj s odstupom času by postupoval rovnako. Po zbombardovaní Juhoslávie začala Kukanova mierová misia, pretože sa stal osobitným splnomocnencom pre Balkán vtedajšieho generálneho tajomníka OSN Koﬁho Annana.

121

„Vstup do NATO? Som hrdý, že som bol pri tom.“

V súčasnosti po boku Pavla Demeša, Františka Šebeja, Jána Figeľa či Magdy Vášáryovej zastáva svoje čestné miesto v správnej rade Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a pôsobí aj ako poslanec Európskeho parlamentu. Európsku úniu pritom považuje za životaschopný projekt a ako jednu z možností jej zefektívnenia vidí aj Foto: TASR

rozumné odovzdávanie právomocí jednotlivých členských štátov. Svoj pobyt v Europarlamente si predĺžil o ďalšie funkčné obdobie, pretože spolu so straníckym kolegom Ivanom Štefancom získali v nedávnych eurovoľbách na kandidátke strany SDKÚ-DS mandát na ďalších päť wrokov.

KOREŠPONDENTI > ŽIVOT PO PREVRATE

> EMPATIA A CYNIZMUS

Alexandra Demetrianová

Henrieta Dogrukol

Thaj sk o

Tur e cko

ŽIVOT PO PREVRATE

EMPATIA A CYNIZMUS

122

ol to môj prvý puč v Thajsku. „Krajina úsmevov“ mala v modernej histórii dvanásť vojenských prevratov. Ale tento sa v mnohom líšil a junta generála Prayutha zašla oveľa ďalej. Prevraty sú totiž spravidla rýchle a „korektné“. Armáda naženie do metropoly tanky, zvrhne (skorumpovanú) vládu, „neviditeľná ruka“ (paláca) vztýči prst a rýchlo sa vymenuje neutrálny premiér, ktorý vyhlási nové voľby. Teraz junta drží moc pevne v rukách. Lídrom sa stal sám generál Prayuth a voľby sľubuje až po zmierení a reformách. Diktatúra vraj môže trvať aj 15 mesiacov. Keď sa v Bangkoku počítal tretí týždeň zákazu vychádzania, v našej malej komunite Banglamphu sme sa viacerí nespokojne ošívali. Moja thajská „sestra“ Toonie prišla o zisky z baru, pretože sa povinne zatváralo o 22,00 či o polnoci. Každý večer krúžili okolo podnikov policajti v civile alebo vojaci v ozbrojených hummeroch – na výstrahu. Niektorí platili tučné pálky policajtom do vačku, a tak sa zákaz vychádzania dodržiaval skôr „thai style“. Ale aj tak mesto, ktoré nikdy nespí, stíchlo. To, že sa po polnoci nedalo kúpiť jedlo či voda, sa v Bangkoku asi ešte nestalo. Ľudia sa zúfalo dobíjali do poslušne zavretých „nonstopiek 7 – 11“ a zašívali sa do tichších uličiek, barov a vývarovní, ktoré to riskli „na tajnáča“. O politike sa zhovára málokto. Otvorené názory sa v týchto dňoch neoplatia. Nedávno tak zavreli taxikára za debatu s pasažierom, ktorý udal vodiča ako hrozbu pre národnú bezpečnosť. Obvinili ho z urážky monarchie. Na univerzitách sú nasadení „tajní“ a konzervatívni rojalisti nahlasujú progresívnych liberálov. Surreálne ako z Orwellovho 1984. Rovnako ako strana, aj thajská junta je odhodlaná nastoliť novú kapitolu. Rýchla revolúcia v podobe národnobuditeľských pesničiek, komunitných aktivít a vysielania svetového pohára vo futbale zdarma. Vraj stačí vrátiť „šťastie a jednotu thajskému národu tak, ako to bolo v roku 1967“, snívajú nostalgicky generáli.

rinásty máj 2014, 15:10, Soma, Turecko. Sedemsto osemdesiatsedem baníkov pod zemou. Práve sa mení zmena a 301 z nich je v 800-metrovej hĺbke, z ktorej sa už nikdy nedostanú… Smútok, žiaľ, hystériu a chaos v oblasti je ťažko opísať. Turecká mentalita sa aj s tragédiami vyrovnáva po svojom. Nekontrolovateľné emócie, silná potreba súcitu a jeho prejavenia. To je to, čomu sa ako cudzinec nikdy nenaučíte, pretože vaše pocitové radary sú inak orientované. My v Európe si dokážeme dosť racionálne smrť vysvetliť, ateisticky či nábožensky, jednoducho bez okolkov si povieme, že mŕtvy neožije, nezmeníme to, či budeme nariekať viac alebo menej, jeho odchod sa už neodstane. Čas je jediný liek na boľavú dušu, vravím každému v týchto dňoch. V Turecku vás však pre takýto cynizmus dokážu zahrabať pod zem, pretože ľudia sú tu až na ojedinelé výnimky enormne empatickí a panika pod tlakom masových emócií a úžasnej schopnosti médií ovládať ľudskú psychiku dokáže divy. Na miesto tragédie okamžite prichádzajú miestne celebrity, podnikatelia a mienkotvorné osobnosti, ktoré prišli pomôcť – ľudsky aj finančne. Úhrada školného deťom obetí na niekoľko rokov dopredu je jeden z filantropických počinov prestížneho futbalového klubu Fenerbahçe. Klub Galatasaray tiež nezaostáva a zorganizuje priateľský zápas, ktorý sa bude konať v auguste tohto roku a plný zisk pôjde na konto pomoci pozostalým rodinám. Tristo rodín je teraz bez príjmu, na pokraji mizérie, no zamestnávateľ veľkorysé „odškodné” zatiaľ nesľubuje. Premiér svojím necitlivým prístupom takisto totálne šokoval. Cynické vyjadrenie Erdoğana, že toto nešťastie je „karma”, ktorá sa stáva všade vo svete, stačilo na nemalé výtržnosti pri jeho návšteve v Some. Chýbala však turecká Matka Tereza, ako začali volať premiérovu ženu Emine, ktorá bola v médiách vždy zaneprázdnená svojimi dobročinnými návštevami Egypta, Sýrie, Somálska, kde na fotografiách roní slzy pri pohľade na obete občianskych vojen. No na vlastných robotníkov zabudla.

DEŇ SMARTFÓNISTU >

KTOSI JE ZA DVERAMI > KOREŠPONDENTI

Andrea Kmeťová

Peter Horský

VeľkáB ri táni a

Ne me cko

DEŇ „SMARTFÓNISTU“

KTOSI JE ZA DVERAMI

edným z hrdinov sociálnych sietí sa nedávno stal mladý britský producent Gary Turk, ktorého krátke video s názvom „Pozri sa hore“ výstižne zachytilo „smartfónovú kultúru“ moderného storočia. Video poukazuje na životné momenty, o ktoré nás oberá každé jedno pípnutie nášho „múdreho telefónu“. Prekvapením tohto päťminútového posolstva bol jeho úspech práve v mekke „smartfónistov“, vo Veľkej Británii. Ako abstinujúci smartfónista vám rada opíšem tento revolučný vzťah medzi človekom a telefónom. Každý správny smartfónista ráno vstane, zapne telefón a skontroluje správy od svojho bankára, lekára alebo miestneho predajcu, ktorý ho pohyblivými obrázkami vábi na virtuálnu vôňu čerstvých bagiet. Na ceste do školy prechádzam popri Hyde Parku, sediac na poschodí červeného autobusu, no moje oči nesmerujú na kvitnúce sady purpurových ruží, ale sú zahĺbené do čítania noviniek o mojich známych. Po prednáške poprosím profesora, aby mi vysvetlil chyby v mojej minulej eseji, a jeho odpoveď ma nesmeruje nikam inam ako na jeho emailovú adresu, kde mi venuje dostatok svojej „virtuálnej“ pozornosti. Hĺbka šálky poobednej kávy s kamarátmi sa zdá byť nekonečná, pretože sme si už novinky o sebe zverili neverbálne prostredníctvom sociálnej siete. Na ceste domov niekde pri Waterloo sedím v metre a pozorujem mladú dvojicu. Chlapec sa ťažko snaží potláčať rastúci úsmev, ktorý v ňom kvitne pri každom pohľade na tmavovlasé dievča vedľa neho. Tá si však jeho pozemskú náklonnosť nevšíma, lebo je zahĺbená do hry na tablete. Na tretej zastávke vystúpi, a tým končí ich nezačatý príbeh. Večer prídem domov, skontrolujem správy a rozmýšľam nad ponukou rýchlejšieho mobilného internetu, ktorú mi v týchto večerných hodinách zaslal môj britský operátor. Táto západná „online kultúra“ sa dobíja aj k nám a je len na nás, či jej skromne pootvoríme dvere a zoberieme si to pozitívne, alebo otvoríme túto Pandorinu skrinku dokorán a dovolíme, aby sa zmocnila našej slobody.

riemerný Nemec je niekoľkokrát denne konfrontovaný s otravnými ľuďmi, ktorí zvonia pri jeho dverách a niečo chcú. Svedkovia Jehovovi. Aktivisti Červeného kríža. A predovšetkým zástupy Rumunov, Albáncov a iných obyvateľov bývalého východného bloku (áno, nájdu sa medzi nimi aj Slováci). Od rána do neskorého večera chodia od domu k domu. Niektorí len žobrú, iní vyberajú na rôzne (ktovie, či naozaj existujúce) dobročinné projekty, ďalší predávajú rôzne produkty ľudového remesla. Je to daň za nemeckú prosperitu. Ľudia z chudobnejších častí Európy sa sem zliezajú ako osy na med, aby si z tejto prosperity tiež uchytili niečo pre seba. Nemec sa za každých okolností snaží správať korektne, a preto občas vytiahne euro alebo dve, len aby sa prosebníka zbavil. Keď ho ponúkaný produkt, napríklad pravé slovenské „šúpolky“, zaujme, je ochotný vytiahnuť aj päťdesiatku. „Handarbeit“ tu dokážu oceniť. Ale keď už je toho priveľa (päť minút po tom, ako odišla Rumunka s vrieskajúcim bábätkom na rukách, zvoní mladý usmievavý Albánec), aj Nemcovi prasknú nervy a na dotyčného navrieska, zabuchne mu dvere pred nosom, alebo zavolá políciu. Takmer všetci títo podomoví predajcovia a vyberači príspevkov to robia ilegálne. Napokon, inak sa to ani nedá. Oﬁciálne by si mali podať žiadosť na miestnom úrade, ktorý ju bude niekoľko týždňov alebo mesiacov sušiť, a nakoniec im ju aj tak zamietne, pretože nemajú v Nemecku trvalý pobyt. Kým ich neprichytia ako organizovanú skupinu, ide len o priestupok, za ktorý hrozí maximálne pokuta. Pre tých šikovnejších je to len jedna z nákladových položiek. Svojho času som sa dal do reči s Albáncom Admirom, ktorý si prišiel do Bavorska zarobiť podomovým predajom. Denne vraj zinkasuje okolo dvesto eur. Keď skončí, chce si za zarobenú sumu kúpiť v Mníchove ojazdené auto. „Autá po Nemcoch sú u nás cenené,“ hovorí s úsmevom. „Nemec sa o svoje auto stará.“ Doma ho predá za niekoľkonásobnú cenu. Za riziko drobnej pokuty mu to rozhodne stojí.

123

TRIBÚNA > NEJASNÁ BUDÚCNOSŤ EÚ

Michael Blischman

Marek Civáň

NEJASNÁ BUDÚCNOSŤ EÚ

AMERIKANIZMY NAŠE KAŽDODENNÉ

124

AMERIKANIZMY NAŠE KAŽDODENNÉ >

xperiment so socializmom v Európe nevyšiel. Rovnako však sklamala demokracia, jedna kríza stíha druhú. Dlhová kríza rozpočtových výdavkov niektorých štátov EÚ sa meria na desaťročia, a to nie je dobrý signál pre jej stabilitu. Finančná kríza a krachujúce euro sú bankovým produktom bankokracie, t. j. hospodárskej a politickej nadvlády bánk v kapitalistickej spoločnosti. Vysoká nezamestnanosť je jej sociálnou katastrofou. Finančná kríza začala ako tichý spoločník kapitalistických vlád, keď dokazovali svetu „prednosti kapitalizmu nad socializmom“ v tvorbe blahobytu (od sedemdesiatych rokov 20. storočia). Bola to neoficiálna doktrína finančnej politiky Západu, keď sa zvyšovala životná úroveň nekrytá produktivitou práce na úkor bankových úverov. Dnes viažu vrátenie týchto úverov na ťarchu štátnych rozpočtov, i keď veritelia a akcionári z úrokov dlho profitovali. Konečný výsledok sa dostavil ako vysoký nárast nezamestnanosti. Garancia „zodpovednej úverovej politiky“ utrpela totálny neúspech pre morálne zlyhanie. Bilancie strát účtovnej evidencie v bankách nezabránili ani protiprávnemu vyplácaniu miliónových odmien manažérom.V právnom systéme sú za takéto úverové čarodejníctvo s dopadom „svetovej finančnej krízy“ právne postihy kompetentných, vrátane zákazu činnosti v bankovníctve. Ak sa promptne neprijmú účinné ochranné opatrenia a kontrolný mechanizmus na úrovni Európskeho parlamentu, Komisie EÚ a Centrálnej banky EÚ, finančná kríza ostane vážnym mementom i do budúcnosti. Deštruktívna politika rozvratu spoločnosti a chaosu s nárastom chudoby v konečnom dôsledku vytvára najlepšie podhubie pre nové revolúcie. Ekonomická polarizácia chudoby a bohatstva s narastajúcou nezamestnanosťou nie je očakávaným vývojom stabilnej budúcnosti národov EÚ. Vedenie Únie stráca zmysel pre realitu, ktorý mu euroskeptici právom vyčítajú.

lovenčina, ľubozvučný to jazyk, bohatý na slovnú zásobu či pestrú škálu dialektov. Vzhľadom na relatívne malú rozlohu našej krajiny sa môžeme skutočne pýšiť množstvom nárečí, ktoré sú príznačné takmer pre každú časť Slovenska. V minulosti si ľudia práve tieto ľudovo-kultúrne špeciﬁká uchovávali a generačne prenášali, lebo chceli zachovať genius loci svojej lokality. Ale časy sa menia a mladá slovenská ponovembrová spoločnosť v snahe čo najviac splynúť so „správnymi“ črtami a ideálmi Západu nahrádza bežné a dlhodobo zaužívané materinské slová cudzími výrazmi. Je pravdou, že jazyk sa má prispôsobiť ľuďom a nie populácia jazyku, no bezbrehé „onačenie sa“ za niečím, čo má s nami sotva niečo hlbšieho spoločného, vyznieva skôr smiešne a poľutovaniahodne. Používanie jazykových prvkov prozápadného sveta sa udomácňuje najmä vo väčších slovenských mestách, v ktorých sídli zahraničný kapitál vychovávajúci si svojich zamestnancov nielen k pracovnej, ale i kultúrnej poslušnosti. Namiesto časového harmonogramu si organizujeme „time management“, súrne či dôležité správy si „sendneme do ofﬁcu“ (pošleme na pracovný e-mail). Ak má niečo hlbšiu myšlienku, označíme to pojmom „deep“ a tých, ktorých nemáme radi, jednoducho „hejtujeme“ (nenávidíme). Ešte smutnejšie vyznievajú rôzne skratky a akronymy (OMG, LOL, FAQ, N/A...), ktoré sa v komunikácii udomácnili dokonca rýchlejšie a šírku našej slovnej zásoby nerozvíjajú, ba práve naopak – udupávajú. Ideme sami proti sebe, proti jazyku, za ktorý naši národovci tvrdo bojovali a mnohokrát v histórii sme sa oň strachovali. Teraz svoj jazyk máme a dobrovoľne ho zapredávame. Čo je ešte smutnejšie, pri aplikovaní amerikanizmov vystupujeme hrdo, akoby sa stávali našou výkladnou skriňou. Zrejme platí staré známe, že človek si neváži to, čo má, až kým to nestratí.

IQ + EI + SQ = NOVÝ ČLOVEK > TRIBÚNA

KTO VLASTNE SME ? >

Rado Cedula

Pavel Pakoš

KTO VLASTNE SME?

IQ + EI + SQ = NOVÝ ČLOVEK

konáhle sa zahľadím na fungovanie našej spoločnosti, vynorí sa mi otázka, či nie sme len obyčajné beštie, ktoré práve vyšli z toho pomyselného pralesa. V jednej ruke držiac kyjak a v druhej hlavu svojho nepriateľa. Čo je v našej bytosti dominantnejšie? Láska alebo násilie? Láskyplný človek dokáže byť násilný, a takisto aj násilný človek dokáže milovať. Ak je jeho násilie jeho pravou podstatou, tak i ten agresívny akt, ktorý vykonáva voči niekomu/niečomu, môže milovať. Je to asi len uhol pohľadu. Nie je v nás agresia, násilie predsa len hlbšie zakorenené ako tá vysnená láska? Predstavme si: Praveký človek sa prechádzal po planinách v čase, keď sa jeho myšlienková genéza o vlastnej existencii možno len začala tvoriť a vyvíjať. Kráčať a obdivovať krásy i jemnosti života by bol akt spojený s pravdepodobnosťou úmrtia. Ohol by sa nadchýnať, aká krásna príroda ho obklopuje, zrazu by na neho skočil predátor a z ﬁlozoﬁcky dumajúceho pravekého človeka by ostali len kosti. V týchto podmienkach zrejme prežil len človek, ktorý bol neustále pripravený na súboj a hroziace nebezpečenstvo. Výrazy „humánnosť“ a „nehumánnosť“ mi prídu len ako slová vypustené z našej mysle, ktoré už stratili podstatu. Bol niekedy človek vôbec humánny, alebo je práve tá pseudohumánnosť, ktorú reálne okolo seba vidíme, tou skutočnou humánnosťou? Bol niekedy človek láskyplný, ak v rámci prežitia a miliónov rokov vývoja musel byť skôr nastavený na režim útek/boj?

áto rubrika je Vaša, milí čitatelia. Príspevky, ktoré nám budete posielať, by mali byť Vašimi pohľadmi na dianie vo svete okolo Vás. Tie najzaujímavejšie uverejníme v tlačenej verzii, ale aj na našej internetovej stránke. Poznámka: Text by nemal presiahnuť 2000 znakov (približne pol strany v našom časopise). Redakcia si vyhradzuje právo príspevky štylisticky upravovať a krátiť. Posielajte nám ich na: e-mail zemavek@zemavek.sk alebo na adresu redakcie Zem&Vek, Wattova 10, 821 04 Bratislava.

školách v nás väčšinou rozvíjali najmä inteligenčný kvocient, IQ. Buduje logické myslenie, trénuje pamäť. To treba mať, ale ako základ. Kto ho má za cieľ a nechá sa preťažovať stále silnejšími mentálnymi činkami, prasknú mu raz struny. Byť pyšným jednotkárom v takto choro nastavenom systéme nie je celkom podarená vizitka. Splodí to únavu a aj poškodenie. Aj z tejto neslobody sa treba dostať. Najhoršie je, ak nám potom uletí podstata veci. Ako tak sa vyznať v mori informácií je celkom slušný výkon. Rozvíjať si telo a intelekt je dobré, ale je to iba 1. stupeň. V 2. stupni sa stávame ﬁlozofmi, vedcami a umelcami. Nadobúdame EI, emocionálnu inteligenciu. Nerozširujeme iba mentálne telo, rozumovú časť duše, čiže prednú časť mozgu, ale kriesime aj tzv. časť strednú. Naše ego sa už nielen rozpína rôznymi súťažami ako na prvom stupni, ale môže sa aj trocha upokojiť a skultivovať. Treba nám rozvíjať aj tzv. emocionálne telo, skvalitňovať citové vnímanie vzťahov, života a práce. Svoje vedomie už nesmerujeme iba do diaľky, ale aj do vnútornej šírky. Budujme hlavne empatiu. Spomaľme sa. Naberme kvalitu kultúrou, slušnosťou, rozhľadenosťou, aby nám nevytŕčala spod smokingu slama. Doprajme si luxus trocha si veci premyslieť. Nájdime na živote i poetickú dimenziu. Učme sa rozumieť dobrej hudbe. Vnímajme pekné farby a tvary ako maliar. Primitívne ego z prvého stupňa sa stáva kultivovanejšie a jemnejšie. Byť džentlmenom a dámou, to sú elegantné konštanty tejto úrovne. Pri 3. stupni vývoja oživujeme aj zadný mozog a vnútornú hĺbku. Naše ego sa zmenšuje a božské dimenzie sa prehlbujú modlitbou, službou novej podobe ľudstva a nesením kríža. To je spirituálny kvocient. Morálny a večný rozmer. SQ majú tí, ktorí popri charaktere budujú v sebe aj rozmery služobníka, mystika a svätca. Hľadajú vyšší zmysel žitia vo viere, vyššom umení, vyššej vede. Nehrajú sa na pánov a vedia, že život nie je plytká mláka.

125

ZEM VEK

Redakcia ZEM VEK MESAČNÍK UTAJOVANÝCH INFORMÁCIÍ BEZ CENZÚRY Mesačník / Ročník 2 – 7/2014 Cena v predaji: 2,90 € Cena v predplatnom: 2,50 € Číslo vyšlo 4. 7. 2014 ADRESA REDAKCIE Wattova 10, 821 04 Bratislava e-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk www.zemavek.sk predplatné: www.zemavek.sk REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Dušan Budzák, Ľubomír Huďo, Ján Gašo, Anton Smataník, Milan Pullmann, Vladimír Líška, Zuzana Vernerová Art director: Radoslav Kšanowski Marketing: Jana Zigová Email: zigova@soﬁan.sk Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková

126

Autori fotografií a ilustrácií: strana 49: Matúš Plecho strana 29 : Qet strana 40 – 47: SITA/AP strana 6 – 9, 17: TASR strana 63,71–81: Tibor Eliot Rostas Ilustračné foto: shutterstock Vydavateľ SOFIAN, s. r. o. Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Wattova 10, 821 04 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058 Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o. Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 e-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk Tlač D&D International Slovakia, s. r. o. Topoľčianska 17, 851 05 Bratislava Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe. Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

Spolupracujeme:

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2014: 12,50 € Obdobie august – december 2014 (vrátane poštovného)

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk

Telefonické objednávky: 0944 134 773 v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h KUSOVÉ PREDPLATNÉ Augustové číslo si môžete objednávať do 20. júla 2014 na www.zemavek.sk. Cena je 2,90 eur/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 1. 8. 2014

ARCHÍV ZEM VEK Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

Viva stále žije! Od 17. 2. 2014 opäť vysielame.

127

101,1 FM 94,9 FM

www.radioviva.sk

NEDOSTALI STE KÚPIŤ NÁŠ ČASOPIS VO VAŠOM STÁNKU? PREDPLAŤTE SI NÁS. IBA VĎAKA VÁŠMU PREDPLATNÉMU MÔŽEME PRACOVAŤ ĎALEJ A VY ZÍSKAVATE VÝHODY. ĎAKUJEME! Informujte sa na telefónnom čísle 0944 134 773 alebo e-mailom na zemavek@zemavek.sk.

E-SHOP ZEM&VEK

Cena: 9,50 € pre predplatiteľov 8,50 €

Cena: 9,90 € pre predplatiteľov 8,90 €

Cena: 9,50 € pre predplatiteľov 8,50 €

Cena: 9 € pre predplatiteľov 8 €

Cena: 9,50 € pre predplatiteľov 8,50 €

Cena: 9,90 € pre predplatiteľov 8,90 €

Cena: 13,50 € pre predplatiteľov 12,50 €

Cena: 9,90 € pre predplatiteľov 8,90 €

Cena: 13,50 € pre predplatiteľov 12,50 €

Cena: 9,90 € pre predplatiteľov 8,90 €

DARČEKOVÉ PREDMETY SI MÔŽETE OBJEDNAŤ NA WWW.ZEMAVEK.SK ALEBO NA TELEFÓNNOM ČÍSLE 0944 134 773