August 2013

U ta j o va n é

AUGUST 2013

informácie cena pri predplatnom

bez

2,50 €

cenzúry

cena

2,90 €

www.zemavek.sk

potravinová apokalypsa Kladivo na čarodejnice / 4 Všetci sme v pavučine teroru / 14 Päť očí Veľkého Brata / 17 GMO v slovenskej prírode a žalúdkoch / 30 Sme len pokusné morčatá / 32 Geneticky upravené vakcíny / 33

Pôda je prírodný zdroj a my si ho ničíme / 40 Vražedné hamburgery / 41 Záhradník-inžinier a jeho vynález / 60 Nová vlna mestského farmárčenia / 68 Kultúra smrti / 72

Mlčanie TIBORA ELIOTA ROSTASA je medzi 10 najobľúbenejšími knihami rokA 2012

2

Kniha Mlčanie je zbierkou kratučkých rozhlasových zamyslení vysielaných v rádiu VIVA, ktoré prelomili ticho a odhalili mýty o civilizovanej spoločnosti, slobode, prosperite, trvalom raste a demokracii. Chce tak preklenúť vákuum spoločenského a mediálneho mlčania na témy, o ktorých sa nesmie hovoriť.

V demokracii má síce každý formálne zaručenú slobodu slova, to však neznamená, že aj možnosť byť vypočutý. V spoločnostiach, ktorým predtým vládla hrubá sila, nebolo dôležité ovládať myšlienky a vedomie ľudí. No teraz, keď je používanie násilia pre vládnu moc obtiažne, je nutné kontrolovať myslenie a správanie ľudí. Preto ich vedomie vytvárajú médiá. Prostredníctvom médií si vládcovia udržujú svoju moc, o ktorú by okamžite prišli, ak by sa verejnosť dozvedela skutočné súvislosti.

Eseje hodnotia súčasné geopolitické napätie, mediálne manipulácie, terorizmus, vojny v mene humanitárnych cieľov, ospravedlňovanie genocíd, kolaps ekonomiky, hyperkonzum, podvody v biznise so zdravím, smrť strednej vrstvy, manipulácie v potravinárskom priemysle, fikcie terorizmu, obrovské rozdiely medzi astronomickým bohatstvom elity a chudobnou masou, narastajúcu biedu a nezamestnanosť na Západe a ďalšie utajované skutočnosti. www.martinus.sk/kniharoka/

www.sofianpublishing.sk

OBSAH pravidelných rubrík > august 2013

Dymové signály

téma mesiaca

pohľady na významnú udalosť

svetové udalosti v obrazoch

Malleus maleficarum / 4

potravinová apokalypsa / 22

42 – 49

eseje na jednu fajku

orbis pictus

GMO v slov. prírode a žalúdkoch / 30

Udalosti a súvislosti

sme len pokusné morčatá / 32 geneticky upravené vakcíny / 33

zo sveta a z domova

kam sme to dopracovali / 34

všetci sme v pavučine teroru / 14

odpad v lahodnej fazóne / 36

päť očí veľkého brata / 17

mäso – mlieko – zviera – vec / 40 vražedné hamburgery / 41

Rendez-vous

Déjà vu

ALTERNATIVE VITA

stretnutie s človekom

udalosti, ktoré sú opäť aktuálne

ako sa odpojiť od matrixu

pôda je prírodný zdroj a my si ho

chlieb prekliaty od salemu

záhradník-Inžinier

ničíme / 50

po pont-saint-esprit? / 56

a jeho vynález / 62 nová vlna mestského

bez masky odvrátená tvár osobností albert einstein / 58

nájomní vrahovia

jedeň deň

farmárčenia / 68 kubánsky príklad / 71 kultúra smrti / 72 AKO PREŽIŤ KOLAPS – 4. časť / 76

mlčanie

ako sa účinne brániť

Reportáž o obyčajnom dni

rozhlasové eseje prelomili ticho

pred zabijakmi spotreby

s neobyčajným príbehom

opustený človek / 87

červené na bielom / 80

JEDEN DEŇ s tetovačom alebo tri

všetci sme jedno / 88

(P)OTRAVINY / 81

odtiene čiernej / 84

Smrť neexistuje / 91

znížia horúčku i šancu prežiť / 82

samuelova prírodná lekáreŇ

Samuelova prírodná lekáreň / 83

Múzy

MANDRAGORA

korešpondenti

o knihách, filmoch, hudbe

korene sveta sú skryté pod zemou

ako sa žije slovákom vo svete

a výtvarných dielach

Okultizmus Tretej ríše 3. ČASŤ / 100

albánsko – krajina extrémov / 112

KNIHA / 92

Rodina, ktorá manipuluje s celým

Island – salámová prí(r)učka / 114

FILM / 93

svetom 4. Časť / 106

kolumbia – drsná bogota / 115

HUDBA / 94

Pavučina – vladimír poór / 110

venezuela – strážcovia vodopádu / 115

stanislav lajda / 95 – 99

tribúna 15 minút slávy pre nové myšlienky / 116

3

Dymové signály > eseje na jednu fajku

Tibor Eliot Rostas

Malleus maleficarum – Kladivo na čarodejnice

4

Knihu Mlčanie číta a vlastní stále viac ľudí.

V ankete kníhkupectva Martinus sa dostala medzi 10 najobľúbenejších kníh roka 2012, reláciu Mlčanie denne počuje viac ako 100 000 ľudí. Začal vychádzať časopis Zem & Vek, ktorý je zrejme jediným médiom neponúkajúcim žiadnu reklamu, no zato 120 strán informácií. Z nich sa takmer žiadna neobjaví v mainstreame. A to je súčet, ktorý v dnešnej dobe neveští nič dobré – ako pre vydavateľa, tak pre samotného autora.

Príprava na kontrolu myslenia

Tento príbeh nie je o knihe Mlčanie. Tento príbeh je o nás. Kto sme, odkiaľ ideme a kam kráčame? Je to naozaj za slobodou? Máme vôbec právo slobodne vyjadrovať svoje myšlienky a názory? Dnes ich prehlušuje gigantický šum televíznych spravodajstiev, v ktorých tvorí násilie, vraždy alebo obscénnosti z niekdajšieho panoptika malých stĺpčekov čiernych kroník dominantnú časť správ. Tie okupujú priestor pre informácie, o ktorých by sme naopak mali vedieť.

Je to ten najlepší spôsob, ako kamuflovať, že sú

nám zamlčované. Ak spoločnosť pritlačíte tak, že jej myseľ bude zamestnávať iba boj o základné potreby a prežitie, budete ju mať pod kontrolou nepochybne viac ako rozhľadených ľudí, ktorí sa nemusia starať iba o živobytie, ale aj o obohacovanie svojho poznania. Na to, aby ľudia neprotestovali, treba obmedziť aj zdroje informácií a vytvoriť prostredie, v ktorom sa simuluje realita. Tým prostredím je propaganda ako najmohutnejší nástroj sociálneho ovplyvňovania za účelom dosiahnutia a udržania politickej moci.

Známy český neuropatológ, spisovateľ a pub-

licista František Koukolík uvádza niekoľko nástrojov propagandy, ktoré sa z dielne niektorých kruhov uplatňujú aj v prípade zúrivej kritiky Mlčania. Píše, že „ak sa v médiu objaví nežiaduca správa alebo program, nasleduje príval priamych alebo nepriamych, dobre organizovaných nesúhlasných reakcií vyvíjajúcich na médium tlak.“ Hovorí sa tomu „flak“ – čo bolo označením protilietadlových diel nemeckej armády a ich sústredenej paľby počas druhej svetovej vojny. ‚‚Flak‘‘ využíva rôznu muníciu. Obľúbenou je „argumentum ad hominem“ – miesto názoru je napadnutý jeho nositeľ. Prípadne „ciachovanie“, ktoré viaže jednotlivca alebo skupinu k zápornému symbolu. Využívajú sa tiež citácie vytrhnuté z kontextu, ktoré majú docieliť dojem opaku toho, čo napadnutá osoba ľuďom tlmočila. Toľko Koukolík v teórii a my sa pozrime na prax, ktorú má v „demokracii“ pod palcom aj rozsiahly aparát mimovládnych organizácií formujúcich verejnú mienku. Jej tvorbu z veľkej časti aj na Slovensku financujú zahraničné fondy.

Žoldnieri

SGI – Inštitút dobre spravovanej spoločnosti – je „nezávislá, nezisková“ organizácia, ktorá je financovaná zo zdrojov súkromných a medzinárodných inštitúcií. Vraví sa: koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj. A tak tóninu v SGI určujú starí známi záchrancovia ľudstva ako prívrženec eugeniky (rasovej čistoty) Bill Gates a Microsoft, „filantrop“ George Soros (Open Society Foundations), ambasáda USA a ďalší štedrí donori.

Do tejto mimovládnej organizácie však slušne „naliala“ aj vláda. Okrem spomínanej Sorosovej organizácie, ktorá v roku 2012 investovala 137 416,60 eur, prispela aj Ficova vláda čiastkou 25 680 eur. Činnosti, na ktoré idú tieto peniaze, sú okrem iného aj články v médiách.

Volanie po cenzúre

Impulz, o čom tentokrát v médiách písať, prišiel od „humanistu“ a mravokárcu Michala Havrana, ktorý vo svojom profile na Facebooku vyzval do boja proti Mlčaniu: „Prosím svojich kamarátov, poslankyne a poslancov, ľudí aktívnych v asociáciách, ľudí zodpovedných za distribučnú sieť Panta Rhei, ktorá tieto

žvásty distribuuje knižne, ľudí z médií, aby sa povenovali tomu, že na počúvanej rozhlasovej frekvencii pôsobí nebezpečný konšpirátor.“ Prosba bola vypočutá, a tak mohol SGI prevziať štafetu a zapojiť sa do kultivačnej práce. K iniciatíve sa prihlásil Pavol Hardoš, ktorý v tejto inštitúcii pôsobí ako výskumník na projekte Pilotného testovania monitoringu transparentnosti a efektivity štrukturálnych fondov EÚ. V rámci svojej odbornej špecializácie platenej fondmi Sorosa, Gatesa a Úradom vlády Slovenskej republiky sa podujal vytvoriť fundovaný text s nadpisom „Mlčanie kníhkupcov“: „Stačí nadvihnúť kameň každodennosti, pozrieť sa na hemženie na skrytej strane internetu a uvidíte, ako si amatérske parazitologičky radia kloktať kurkumu s bielidlom, ako sa angažovaní hysterici navzájom hecujú proti životy zachraňujúcemu očkovaniu, ale aj ako si neoľudáci a konšpirační teoretici navzájom vysvetľujú pravdu o svetovláde. Je nepochybne smutnou správou našej doby, že dnes to hemženie nájdeme aj na dennom svetle ako súčasť bežnej ponuky kníhkupectiev. Kníhkupci významne pomáhajú v šírení informácií a určovaní spoločenských trendov a nežijú v morálnom vákuu.

Ak nechcú byť zištnými pomocníkmi novodobých bludárov, budú si musieť premyslieť svoju spoločenskú zodpovednosť.“ A tak v ďalšom odseku už pán Hardoš otvorene volá po cenzúre v kníhkupectvách: „Kníhkupectvá predávajú všeličo a každý si tam môže nájsť niečo, čo ho poburuje alebo uráža.

Nemôžeme sa však tváriť, že nie je možné v istých prípadoch jednoznačne odlíšiť, čo je len brak a nevkus a čo už hnus. Nemusí ísť len o nejakého rádiového pošuka. Bežne a hrdo sa vystavujú na pultoch knihy Davida Irvinga, známeho popierača holokaustu, alebo aj neoľudácke písačky všakovakých lokálnych Ďuricov. Koľko ľudí si nič netušiac kupuje nebezpečné bludy len preto, že sú na predných pozíciách na pultoch, pri pokladni alebo preto, že tieto tituly ich zapálení priaznivci vyklikajú v rôznych anketách medzi „najobľúbenejšie“ knihy (všakže, Martinus)?’’ „... Každý kníhkupec si môže vybrať vlastné kritériá výberu – ale kritérium predávame čokoľvek je spoločensky nebezpečné, necitlivé a alibistické...“ „V krajine s antisemitskou minulosťou a rasistic-

5

Dymové signály > eseje na jednu fajku kou prítomnosťou jednoducho musí byť pri ponuke opatrný a nejaké kritériá si zadefinovať.“ Nuž, toľko predstavenie slobodného, inštitucionalizovaného a politicky korektného myslenia.

Charakteristickým obrazom „slobodného“ myslenia autorov a administrátorov portálu jetotak.sk je skutočnosť, že diskusiu, ktorá bola voči tomuto článku mimoriadne kritická, onedlho zmazali a zastavili. Nepripomína vám to niečo?

Honba na čarodejnice pokračuje

6

Z kruhov okolo inštitucionalizovaných „humanistov“ sa vytvorila ideologická úderka, ktorej nestačil zákaz antifašistickej knihy Mlčanie v Artfore, ale volá po jej cenzúre už vo všetkých kníhkupectvách. Začal teda tlak aj na majiteľa kníhkupectva Martinus Michala Meška prostredníctvom jeho profilu na FB. Pavol Hardoš: „... V poriadku, Martinus môže legitímne chcieť byť repozítorom *všetkého* na trhu. Ale to aj znamená, že ste napomáhačom nenávistných bludárov.

Toť vsio. Ak s tým nemáte morálny problém, je to naozaj vaša vec. Ale sa, preboha, netvárte, že ste spasiteľ slobody slova či čo – naozaj nemáte povinnosť predávať všetko, ak sa tak rozhodnete, musíte aj žiť s tým, že čo robíte, je nemorálne.“ Martin Dubeci (bloger zo SME, analytik Ministerstva financií 2011 – 2012) na to išiel overeným spôsobom v postupných vlnách: „... nič nie je také smutné (necitlivé, nevskusné?) ako predávať popierača holokaustu na ulici, kde sa arizovalo.“ „Len technická otázka, ak Rada pre retransmisiu, ktorá má podanie na Mlčanie na Vive, rozhodne o tom, že ten program porušuje zákon, tak zvážite aspoň stiahnutie knihy, ktorá z tej relácie vychádza, z regálov?“ „... prečo aspoň nedáte kontroverzné knihy na najhoršie dostupné poličky, popisy ku knihám necháte napísať coolovým maistreamovým historikom a stránku si nenaprogramujete tak, aby každému, kto si dá do košíka Rostasa, núkalo aj Kamenca alebo dačo podobné. Marketing máte pekný aj teraz, iste to viete spraviť tak, aby to bolo wow.“

Je šírenie objektívnych informácií šírením nenávisti?

V rámci inštitucionalizovanej siete sa následne objavil ďalší článok – tentokrát v denníku SME, v ktorom sa verejnosti predstavil úplne nový člen redakčného tímu Dušan Mikušovič v článku s názvom „Rádio Viva má reláciu, v ktorej sa hovorí o tajomných skupinkách ovládajúcich svet“.

V úvahách, ktoré majú ako na objednávku vyrobiť z autora Mlčania prinajmenšom poloblázna, sa okrem iného Mikušovič ponosuje, že v relácii na rádiu Viva „Tibor Eliot Rostas vysvetľoval, že ruská boľševická revolúcia v roku 1917 bola z veľkej časti riadená aj financovaná Židmi“.

A to bol dôvod na dve sťažnosti na Radu pre vysielanie a retransmisiu. (Doteraz mi nie je jasné, prečo sa nesťažovali aj na to, že som v inom dieli uviedol fakt, že izraelská armáda používa v husto osídlených územiach okupovanej Gazy zakázanú chemickú zbraň hromadného ničenia – biely fosfor). „Podľa sťažností sa tak (Rostas) snažil poslucháčom vykresliť obraz akéhosi celosvetového židovského sprisahania. Cieľom bolo nepriamym spôsobom vyvolať nenávistné pocity voči etniku, ktoré je v celej relácii opakovane zdôrazňované.“ V dnešnom svete existuje jeden mimoriadne nebezpečný precedens pripomínajúci časy, keď sa inkvizícia dovolávala prozreteľnosti na základe traktátu z 15. storočia so zlovestným názvom „Kladivo na čarodejnice“, o ktorom Eco píše, že sa najprv vykonštruoval obraz nepriateľa, a potom sa obeť dotlačila, aby sa v tomto obraze spoznala.

Ak si dnes dovolíte otvorene spomínať tabuizované témy (o ktorých síce všetci vieme, ale v niektorých prípadoch sú ako za cisára pána chránené zákonmi), máte okamžite na krku obžalobu z obcovania s diablom, antisemitizmu, neonacizmu a extrémizmu. Šikovne vymyslené.

Ibaže aj tentokrát sa absentujúca argumentácia zredukovaná na výpady a invektívy zadrháva.

Prečo? Pretože okrem mnohých renomovaných historikov prináša informácie o spomínanom vplyve aj známy izraelský denník Haaretz.

V článku z 20. júna 2013 píše o stretnutí ruského vrchného rabína Berela Lazara s prezidentom Putinom, ktorý otvorene hovoril o skutočnosti,

že „zloženie prvej sovietskej vlády bolo z 80 – 85 percent židovské“. Haaretz ďalej cituje Putina, že „politici v prevažne židovskej sovietskej vláde boli vedení falošnými ideologickými úvahami a podporovali zatknutie a útlak židov, ruských ortodoxných kresťanov, moslimov a príslušníkov inej viery“. Izraelský denník napokon uvádza Putinove slová o tom, že sa „našťastie tieto ideologické okuliare a poškodené ideologické vnímanie zrútili“. Bodka. Môže byť reč o nenávisti, ak prinášame informácie o skutočnostiach, o ktorých sa síce na Slovensku nehovorí, no vo svete už nie sú tabu?

Po týždni v SME sme v .týždni

Po priehľadne propagandistických výpadoch v duchu spomínaných Koukolíkových definícií, ktoré v SME dosiahli pravý opak, ako sa zrejme predpokladalo, už autor Lukáš Krivošík nasadil opatrnejší tón a aj on Hardošove cenzorské ambície spochybnil. V .týždni zvolili inú, menej okatú taktiku, ako odlákať pozornosť a pokúsiť sa znechutiť potenciálneho čitateľa – je to „biznis s konšpiráciami“, ako hlása titulok. Podľa tohto nového konceptu je vlastne Mlčanie len zárobkovým podnikom. Problém je, že ak sa k tomuto článku „o biznise“ vlastne chcete dostať online, musíte si zaplatiť vstup v rámci platenej siete Piano. Podstatnejšou skutočnosťou však je, že autor akosi „pozabudol“ uviesť jeden dôležitý fakt. Mlčanie je primárne rozhlasová relácia. Jej prípravou a výrobou sa zaoberám už takmer rok bez nároku na jediný cent. To, že sa poslucháči zaujímali o jej knižnú podobu, nie je žiadnym dôvodom na vnímanie Mlčania ako premysleného veľkého biznisu, zvlášť, keď viete, ako to s knihami, ich výrobou a distribúciou dnes chodí. Nie je dôvodom všeobecného záujmu fakt, že tieto informácie sú nám zatajované? Ak nie sú zatajované, prečo sa o nich nehovorí a nepíše v otvorenej diskusii? Najväčší nedostatok článku v .týždni je však opäť absentujúca argumentácia, ktorá by sa oprela o fakty, a vyvrátila tie, ktoré Mlčanie uvádza. A tak je celá kniha opäť postavená do svetla konšpiračných teórií už ako hotová vec, o ktorej sa nediskutuje, a autor sa už zaoberá iba ich dôsledkami a prípadne „biznisom“ s nimi. Čo takto položiť si podstatnú otázku: sú to nao-

7

Dymové signály > eseje na jednu fajku

8

zaj konšpiračné teórie? Ak si vezmeme zrútenie Dvojičiek ako ikonický príklad za všetky, o ktorom aj Krivošík píše, že patrí medzi „najpopulárnejšie konšpiračné teórie“ – nestálo by za to podumať nad motívmi „teroristov“ a motívmi tých, ktoré následne bez mandátu OSN vyplienili Irak a obsadili obrovské zásobárne nerastných surovín? Aká môže byť vierohodnosť „dôkazov“ tej druhej strany, keď práve títo – skutoční teroristi – napokon sfalšovali aj zámienku na agresiu? Je to predsa oficiálne potvrdené: žiadne zbrane hromadného ničenia sa nenašli. Neexistuje ani potvrdenie akejkoľvek spojitosti s Dvojičkami a Hussainom. Naopak, existuje spojitosť Hussaina s tými, ktorí ho napokon nechali obesiť. Úsmev nakoniec vzbudzuje záverečné konštatovanie autora, ktorý sa touto témou zaoberá naznačujúc, že sa tým vlastne netreba zaoberať a „panikáriť.“ Podľa Koukolíka by toto bola typická kognitívna disonancia a jej následná racionalizácia – niečo v zmysle Ezopovho lišiaka, ktorý nedočiahol na strapec hrozna, nuž utrúsil, že aj tak je kyslé.

Morálne pokrytectvo

Ak budete mať stále väčší problém dostať sa ku knihe Mlčanie, verte, že sa na tom intenzívne pracuje na niekoľkých frontoch. Aby ste sa nedostali ku knihám a názorom, ktoré inštitucionalizovanej intelektuálnej elite zásadne nevyhovujú – uchýlia sa k návrhu na jej stiahnutie z predaja.

Najprv to dosiahli v Artfore, ktoré knihu začiatkom roka prestalo ponúkať. Nemôže to byť pochopiteľne primárne zdôvodnené cenzúrou.

Musí tam byť aspoň náznak niečoho, čo zaberie – napríklad popieranie holokaustu (samozrejme, nič také sa nikdy v mojej knihe, ani v relácii neobjavilo, naopak, vravím, že holokaustov sa v novodobých dejinách udialo podstatne viac a väčších ako tento jeden). Ako poistka pre prípad zlyhania tejto taktiky slúži pokus zhodiť autora, a tým aj čitateľov do jednej stoky nevzdelaných „zadebnencov“. Takí majú radi braky. A braky samozrejme dobré kníhkupectvá ako Artforum neponúkajú. V článku v SME sa dočítate, že „ak sa v Artfore na Mlčanie spýtate, podľa Vladimíra Michala vás pravdepodobne odkážu na iné kníhkupectvo. Alebo vám povieme, že tento typ kníh

jednoducho nechceme predávať.“ Iste, sú to obchodníci a majú plné právo v rámci platných zákonov predávať, čo chcú. Problematická je však argumentácia, ktorou to vysvetľujú. Ide o to, akú ponúkajú alternatívu, s akými myšlienkami by ste sa mali zoznámiť namiesto „typu kníh, čo nechcú predávať“? V rámci morálnej „predselekcie“ vám teda ponúknu „zaručene iný typ“, akým je napríklad kniha „Totalitní světovláda“ od Martina Herzána, alebo s citom vyberané tituly (zámerne spomeniem ich hity na pultoch): „Kniha o kundě“ alebo „Kniha o čuráku“ od Nely Astonovej, respektíve kniha o Georgeovi W. Bushovi „Okamžiky rozhodnutí“. Možno by v Artfore mali vedieť, že The Guardian aj Daily Mail už dávnejšie písali o potenciálnom stíhaní Busha v prípade, ak by navštívil Švajčiarsko.

Dôvod? V spomínanej knihe obhajuje waterboarding (mučenie topením). A Švajčiarsko patrí ku krajinám, ktoré ratifikovali Dohovor proti mučeniu.

Vravieť smú len FOUNDovaní

Šéfredaktor portálu jetotak.sk, ktorý uverejnil Hardošovo volanie po cenzúre, jedného zo svojich oponentov napomína: „Rostas nemá žiadnu kvalifikáciu na „holú pravdu o Chazaroch“, nie je historik, ani lingvista, ani špecialista na Orient, je to posratý nácek...“ Tu sa odhaľuje jedna zaujímavá skutočnosť – nehovoriac o tom, že mňa ako nepriateľa totality a fašizmu niekto označuje za „nácka“, čo nie je len dôvod na podanie žaloby za spáchanie trestného činu, ale aj vizitka „kvalifikácie“ autora takýchto vyhlásení. V celom tomto príbehu ide o niečo oveľa horšie, ako sú obsesné snahy niektorých kruhov zdiskreditovať Rostasa, a tým aj čitateľov a inak uvažujúcich ľudí, o ktorých Havran píše, že sú to väčšinou „mladíci v maskáčoch s falošnými menami pripomínajúcimi názvy pív a portrétmi asketického Tisa...“ V celej nahote sa tu odkrýva to, na čom je tento systém postavený – na „kvalifikácii rozprávať“. Je jedno, že citujete kvalifikovaných historikov, dielo Solženicyna či samotného Winstona Churchilla alebo najnovšie výskumy uverejnené v prestížnom oxfordskom vedeckom žurnále Genom Biology and Evolution. Vám táto kvalifikácia nebola

vydaná – na rozdiel od platených ľudí z kvalifikovaných inštitútov, ktorí sa objavujú v televízii a médiách po každej udalosti – vy nemáte platný certifikát hovoriť, čo si myslíte. Táto spoločnosť musí ostať zdravá, preto sa vytvárajú a platia miesta, kde sa hlbokému výskumu „povenujú“ odborníci. Vychovávajú ich univerzity. Strážia, aby sa doktorské tituly dostali len do povolaných a preverených rúk – v žiadnom prípade nie tým, ktorí kritizujú samu podstatu problému. A tak sa môže vytvárať masa „nekvalifikovaných“, ktorým sa táto arogantná eskadra Sorosových „dietok“ vysmieva, ukazuje prstom a kričí: „Pozrite na tých bludárov bez vzdelania – radia vám kloktať kurkumu s bielidlom!“ Len takíto kvalifikovaní odborníci, na akých naráža aj Havran, vám pomôžu vytvoriť si správny názor skôr, ako by ste podľahli vlastnému – a teda iste scestnému – úsudku. Nestačí, že majú v rukách takmer všetky médiá, teraz už budú knihy, názory aj slová namiesto vás vyberať a starostlivo triediť funkcionári. Inštitucionalizovaní, kvalifikovaní a FOUNDovaní.

Problém nie je to, čo sa píše, ale najmä to, koľko ľudí to číta

Orwell musel toto všetko vidieť priam naživo – toto je tá „ideopolícia“, toto je to oddelenie, kde v newspeaku Winston Smith menil významy slov.

Uvažujú vôbec títo cenzori s pokriveným pohľadom na slobodnú a „otvorenú“ spoločnosť o ľuďoch ako svojprávnych bytostiach? Majú vlastne nejakú dôveru v iný ako vlastný názor? Sú vskutku schopní rozoznať reálny svet od sveta svojich ideologických predstáv? Dokedy budú tiecť z našich daní a z cudzineckých agentúr peniaze na podporu myslenia v štýle Hardoša z Inštitútu dobre spravovanej spoločnosti a „humanistu“ Havrana, ktorý zvoláva „priateľov z médií, aby sa mi intenzívne povenovali“, čím zároveň prezrádza, ako „slobodné“ médiá fungujú? Prežije vôbec táto spoločnosť, keď knihy volajúce po skončení nenávisti, násilia, utrpenia a nespravodlivosti všade vo svete napokon zahluší „dobre spravovaná nenávisť“? Napokon, ja osobne som presvedčený, že ľuďom ako pán Havran táto kniha neleží v žalúdku kvôli nejakým ideo-

vým záležitostiam, ale najmä pre ono spomínané miesto pri pokladniach, kde by sa mohli tak pekne vynímať ich vlastné, nepovšimnuté, zato grantmi ovenčené texty. Mlčanie je vysielané už rok, a tak tieto oneskorené útoky len dokazujú, že ich ani tak neirituje to, o čom sa v ňom už dlhý čas hovorí a píše, ale fakt, že to číta toľko ľudí. A tak si uvedomili, že ho už nestačí iba ignorovať, ale treba konať.

Ak chcete vyvrátiť „konšpiračné teórie“, musíte o nich hovoriť

Niektoré kritické hlasy tvrdia, že Mlčanie síce hovorí „A“ ale nepovie „B“. Ja som naopak presvedčený, že to „A“ sledujeme v médiách 23 hodín a 58 minút denne – to „B“ je len 120 sekúnd. Všetci máme právo mýliť sa, ak nebudeme schopní argumentovať to, o čom píšeme; ak zistíme, že sme sa mýlili, ukáže to diskusia s oponentom. O tú som sa usiloval aj vo verejnoprávnom Slovenskom rozhlase, kam som bol v máji 2012 pozvaný, no moje slová sa napokon rozhodli neodvysielať z dôvodu „technickej chyby strihu“.

Aj preto sme 17. a 22. novembra 2012 so stovkami a tisíckami iných demonštrovali v uliciach slovenských miest za otvorenú a kontinuálnu diskusiu vo verejnoprávnych médiách. Tie nás však absolútne ignorovali. Vo svojej knihe sa dožadujem spravodlivosti, lásky, tolerancie a píšem, že v žiadnom prípade si nerobím ilúzie, ani nároky na jedinú pravdu a v predslove čitateľovi odkazujem, že so mnou nemusí súhlasiť. Vravím, že by mi to pripomínalo slová Oscara Wilda, ktorý sa sarkasticky smeje a hovorí, že kedykoľvek s ním začínajú ľudia súhlasiť, má pocit, že sa asi mýli.

Augustové dymové signály neboli iba na jednu fajku. O tomto príbehu však treba hovoriť, lebo v skutočnosti naozaj nie je o knihe Mlčanie.

Tento príbeh nie je o znevažovaní autora. Je to príbeh o zneucťovaní čitateľa a hanobení elementárneho princípu slobody. Tým princípom je sloboda slova, ktorá začína aj končí jeho slobodným šírením. Bez tejto možnosti toto právo prestáva platiť. Je to o to trpkejšie, že sa domáhame spravodlivého a lepšieho sveta bez nenávisti, krívd a utrpení, ktoré by sa z veľkej časti nikdy neuskutočnili, ak by lož a násilie slobodu slova neumlčali.

9

udalosti a súvislosti > zo sveta OLIVER STONE NA ROVINU Americký režisér Oliver Stone prišiel na Medzinárodný filmový festival do Karlových Varov, aby si prevzal cenu za prínos kinematografii. Okrem umenia venoval pozornosť predovšetkým politickým otázkam celosvetového vývoja. Nebral si servítku pred ústa, čo sa týka americkej politiky, ani doma, ani v zahraničí. Bol do takej miery politicky nekorektný, že popudil prítomných novinárov, ktorí demonštratívne odchádzali z tlačovej konferencie a na jej konci netlieskali, ako to

10

býva zvykom pri politicky korektných tárajoch. Američan Oliver Stone, syn židovského makléra a rímskej katolíčky, ktorý sa hlási k budhizmu, nebol dostatočne americký pre tunajších presstitútov. Rozčúlil a pourážal americké cítenie Neameričanov z médií stredoeurópskej provincie. Čo už len dourážalo strážnych psov demokracie, ktorí nimi už dávno nie sú, nanajvýš tak poslušnými pudlíkmi mediálnych magnátov a korporácií? Posúďte sami na základe Stonových citátov: „Vstúpili ste do NATO? Kto vám to poradil? Akurát len poslali vašich vojakov do Afganistanu. Svet je nevyvážený. USA sa nikto nepostaví na odpor. Preto potrebujeme silné Rusko, Čínu, Irán. Obama nie je riešenie, USA sa zničia samé. Je to globálny bezpečnostný štát – kontroluje zem, more, vesmír. Všade a všetkých stráži Veľký Brat, aj tu v sále, každého z vás. A keď to niekto odhalí, nemá sa kde skryť, pretože všetky krajiny sa Ameriky boja.“ „Čo ste vy zažívali zo strany sovietskej tlače, nie je vôbec nič proti propagande, ktorá sa uskutočňuje v USA.“ „Amerika je od roku 1948 paranoidná. Posadnutá bezpečnosťou. A Bush chcel len čo najviac zarobiť a vypadnúť. Peniaze, peniaze, banky, banky vládnu svetu. To vari naozaj takto chceme?“ „Vstup do Iraku bol katastrofa. Drancovanie, znásilňovanie. Napoleon, Hitler a Bush poškvrnili svet.“

Oliver Stone poskytol niečo na uvažovanie aj pre čitateľov jedného denníka na Slovensku, ktorý je tiež viac americký ako osadenstvo Bieleho domu. Poskytol mu rozhovor, v ktorom uviedol: „Vidíte. George Bush Gorbačovovi sľúbil, že NATO sa nebude rozširovať. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa mohla skončiť studená vojna, ale Clinton aj Bush mladší pokračovali v Reaganovej politike zastrašovania. Európa ich v tom nasledovala, veľmi ma sklamala. A teraz je NATO aj tu v Česku, aj na Slovensku.

Nemôžem tomu uveriť. Stali ste sa ovcami, stali ste sa všetci Američanmi. Počul som názor, že s Američanmi je lepšie ako s komunistami. Ale to naozaj nie je iná cesta?“ Nepochybne existuje aj iná cesta, ale to médiá hlavného prúdu vytrvalo odmietajú. Pre poslušných propagandistov trhových dneškov a zajtrajškov je zmena nepredstaviteľná. Priam kacírskou činnosťou je spochybňovanie neomylnosti projektantov z Bieleho domu, FED-u a ešte iných neoficiálnych, ale o to mocnejších spolkov.

SNOWDEN O STRACHU Z BIELEHO DOMU Keď novinárka vyčítala režisérovi Oliverovi Stonovi, že má problémy s otázkami žurnalistov a má to z utajeného zdroja, reagoval slovami: „Tajný? Vo svete, v ktorom sme všetci sledovaní? Pozrite sa na Snowdena.“

Bývalý pracovník CIA a neskôr spolupracovník americkej Národnej bezpečnostnej agentúry, ktorý zverejnil informácie o celosvetovom odpočúvaní telefonickej a internetovej komunikácie, Edward Joseph Snowden vydal na letisku Šeremetevo v Moskve, kde žiada o azyl, vyhlásenie: „Prezident Obama vyhlásil pred celým svetom, že v mojom prípade nedovolí žiadne diplomatické

„krúženie a vyjednávanie“. Ale teraz je už známe, že potom, čo sľúbil, že tak neurobí, nariadil svojmu viceprezidentovi, aby tlačili na vodcov národov, u ktorých som žiadal o ochranu, aby zamietli moju žiadosť o azyl. Tento druh podvodu od svetového lídra nie je spravodlivosťou, ale stáva sa trestom vyhnanstva bez súdu. Ide o staré, hnusné nástroje politickej agresie.

Ich účelom je vystrašiť nie mňa, ale tých, ktorí prídu po mne. Obamova administratíva teraz prijala stratégiu využitia občianstva ako zbrane. Napriek tomu, že nie som za nič odsúdený, jednostranne zrušili môj pas, takže som osoba bez štátnej príslušnosti. Bez akéhokoľvek súdneho príkazu sa vláda snaží odobrať mi základné ľudské právo, ktoré patrí všetkým. Právo žiadať o azyl. V konečnom dôsledku sa Obamova administratíva nebojí informátorov, ako som ja, Bradley Manning alebo Thomas Drake. Sme bez štátnej príslušnosti, uväznení alebo bezmocní. Nie, Obamova administratíva sa bojí vás. Je to strach z informovanej, nazlostenej verejnosti, ktorá žiada ústavnú vládu, aká im bola sľúbená – a tak by to aj malo byť.“

Nemecký časopis Focus informoval, že podľa informácií Američanov výstavba centra sledovania elektronickej komunikácie bude stáť 124 miliónov eur. Podľa časopisu Der Spiegel jediné miesto, odkiaľ by mohla byť sledovaná elektronická pošta a hovory nemeckých občanov, predstavuje práve nedostavané centrum vo Wiesbadene. Šéf nemeckej rozviedky BND Gerhard Schindler vyhlásil, že vo Wiesbadene budú okrem iného pracovať agenti americkej Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA), ktorí sa budú venovať elektronickému spravodajstvu. Či tam už aktuálne pôsobia, nie je známe. Ako informuje Der Spiegel, Američania nepripúšťajú akúkoľvek nemeckú účasť na výstavbe centra. Všetok stavebný materiál je dovážaný a pochádza z USA a práce vykonávajú výlučne americké firmy.

OSTRO SLEDOVANÉ AUTÁ A VODIČI Polícia v Spojených štátoch uskutočňuje milióny di-

11

AMERICKÝ VEĽKÝ BRAT V NEMECKU Velenie amerických síl v Európe potvrdilo informácie o stavbe nového spravodajského centra vo Wiesbadene na juhozápade Nemecka. Bude zhromažďovať všetky spravodajské informácie taktického i strategického charakteru dôležité pre americké jednotky v Európe.

Výstavba má byť dokončená v roku 2015. Podľa Pentagónu bude centrum pracovať v súlade so zákonom.

gitálnych nahrávok o pohybe amerických vodičov.

Uviedli to autori správy, ktorú zverejnil Americký zväz pre občianske slobody (ACLU). Polícia má po celej krajine k dispozícii desaťtisíce prenosných snímacích zariadení, ktoré umiestňuje na svoje autá, mosty a budovy. Zaznamenáva pritom parkujúce a idúce autá. Nahrávky sú archivované a podľa správy ACLU si ich možno pozrieť aj o týždne a roky neskôr.

Bezpečnostné úrady uistili, že prax neodporuje zákonom a pomáha policajtom pri plnení ich povinností.

Vedenie ACLU to nepopiera, ale požaduje, aby boli zavedené jasné pravidlá a ihneď sa zmazali nahrávky, ktoré nesúvisia s vyšetrovaním.

udalosti a súvislosti > zo sveta SMRŤ SKUTOČNÉHO NOVINÁRA

12

Americký novinár Michael Hastings, ktorého článok prispel k predčasnému ukončeniu kariéry vtedajšieho veliteľa amerických jednotiek v Afganistane Stanleyho McChrystala, zahynul pri dopravnej nehode v Los Angeles. Vzhľadom na to, čo napísal o protiobamovskej atmosfére v armádnych kruhoch, sa musel generál McChrystal osobne dostaviť do Washingtonu. Počas rozhovoru s Obamom, ktorý sa uskutočnil medzi štyrmi očami, ponúkol svoju rezignáciu. Hastings po článku naďalej prispieval do časopisov o vojnách v Afganistane a Iraku. Tridsaťtriročný Michael Hastings niekoľko hodín pred smrťou pri autonehode a následnom požiari automobilu odoslal svojim kolegom e-mail, v ktorom ich varoval, že federálne orgány vypočúvali jeho priateľov a potrebuje zmiznúť na určitý čas z dohľadu.

Jeho mercedes vo vysokej rýchlosti narazil do stromu a zhorel. Odporcovia oficiálnej verzie udalostí poukazujú na očité svedectvá o tom, že Hastingsov Mercedes explodoval.

Zo záberov je zrejmé, že viac ako vpredu je auto poškodené vzadu, v okolí nádrže. Do úvahy prichádza predpoklad, že nehodu spôsobila bomba, od ktorej sa vznietilo palivo.

Nezávislý novinár Jim Stone k tomu uvádza: „Nech sa už na to pozrieme akokoľvek, Mercedes nevybuch-

ne len tak. Požiare v nových autách vznikajú z troch hlavných príčin – buď v motore dôjde olej, chladiaca kvapalina, alebo sa v dôsledku veľkej havárie môže stať, že kontakty batérie skratujú cez kostru, pričom sa skrat vyhne poistkovému panelu. Drvivú väčšinu požiarov moderných vozov spôsobí jedna z týchto príčin a nech už je to ktorákoľvek z nich, oheň vznikne v motorovom priestore a pomaly sa z neho šíri. Kým sa plamene dostanú až k nádrži, totálne by spálili lak.

Nepoškodený lak na Hastingsovom aute hovorí za všetko – Michaela Hastingsa zavraždili a ostatné sú už len detaily.“ Šepkanie o tom, že FBI sledoval Hastingsa, sa objavilo po správach na serveroch WikiLeaks. FBI okamžite vydal vyhlásenie, v ktorom popiera, že by Hastingsa vyšetroval.

Michael Hastings pracoval na ďalšom veľkom prípade, ktorý súvisel s penzionovaným generálom Davidom Petraeusom. Generál Petraeus oceňovaný za vojenské výsledky v Iraku a v Afganistane sa vzdal svojej funkcie šéfa CIA. Pripustil, že mal mimomanželský milostný pomer s autorkou svojho životopisu Paulou Broadwellovou.

Americký Federálny vyšetrovací úrad (FBI) začal vyšetrovať tento prípad, ale neoznámil to Bielemu domu, ani Kongresu.

N i e ko ľ ko m e s a č n é vyšetrovanie nakoniec ukončilo kariéru bývalého generála. Petraeus mal zároveň aj vzťah s druhou ženou Jill Kelleyovou. Ústredná spravodajská služba (CIA) tiež začala vyšetrovať Petraeusovo správanie sa. Do jeho prípadu bol zapletený aj veliaci generál v Afganistane John Allen. Počas vyšetrovania Petraeusovej situácie narazil FBI na šteklivé e-maily medzi ženatým generálom Allenom a vydatou príslušníčkou floridskej smotánky Jill Kelleyovou.

Michael Hastings chcel informovať o utajovanom súdnom procese floridskej celebrity Jill Kelleyovej, ktorá figurovala v škandále generála Petraeusa, proti ministerstvu obrany a FBI.

O CHORVÁTSKU TROCHA INAK Chorvátsko je najnovším členom Európskej únie a jeho politickí pohlavári spolu s europredstaviteľmi oslavovali ohňostrojom v Záhrebe vstup do Únie, hoci

roskeptického článku v chorvátskych novinách. A tri roky pred referendom ste nemuseli vyplácať už žiadne peniaze. O to práve ide – je to jednostranná debata, ide iba o moc Bruselu a chamtivosť a samoľúbosť politikov členských krajín.“

RADOSŤ Z ISLAMIZÁCIE EURÓPY

70 percent obyvateľov si neželalo okázalé oslavy. Na referende o vstupe do Únie sa zúčastnila menej ako polovica voličov, ale práve tá rozhodla o osude krajiny. Poslanec Európskeho parlamentu Nigel Farage, predseda Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva, známy britský kritik bruselského centralizmu, ponúkol odlišný výklad chorvátskej perspektívy v rámci EÚ ako Brusel či politici zo Záhrebu. „Pred časom predseda Európskej komisie vyhlásil, že Európska únia je impériom. A vaše impérium sa rozšírilo. Tak máte Chorvátsko. Zapichli ste svoju zástavu na chorvátskom území. Nebola tam však veľká podpora. Iba 22 percent Chorvátov prišlo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu, ale bola tam veľká podpora od chorvátskych politikov. Vstup dohadoval premiér Sanader, ktorého súd poslal vlani na desať rokov do väzenia za predaj štátnych aktív. Politici predali svoju zem a urobili to pre osobný prospech.

Urobili to preto, aby boli na väčšom pódiu. A krajina, ktorá bojovala 800 rokov za svoju nezávislosť, ju po dvadsiatich rokoch odovzdala Európskej komisii. Zatiaľ vám to môže vychádzať, ale nepotrvá to už veľmi dlho.

V Chorvátsku bolo referendum, ale môžete si všimnúť, aká malá bola účasť. Do Chorvátska boli naliate milióny eur z európskych inštitúcií. Môžete tomu hovoriť úplatky, a bola to reakcia na objavenie prvého eu-

Rabín Baruch Efrati z ješivy (náboženská škola) v izraelskej osade Efrat na západnom brehu Jordánu v reakcii na otázku študenta orientalistiky vyhlásil, že islamizácia Európy je vlastne dobrá vec. Islamská Európa je lepšia ako kresťanská z etických a teologických dôvodov. Je to trest pre kresťanov za ich perzekúciu židov, lebo kresťanstvo je z judaistického hľadiska považované oproti islamu za falošné „modlárstvo“.

Rabín tvrdí: „Židia by mali jasať nad skutočnosťou, že

13 kresťanská Európa stráca svoju identitu ako trest za to, čo bolo na nás po stáročia páchané v exile. Stráca svoju identitu v prospech iných ľudí a náboženstiev.

Nezostanú žiadne pozostatky po špinavom kresťanstve, ktoré prelialo mnoho krvi a nebude schopné túto vinu odčiniť.“ Aj keď sú židia podľa Efratiho vo vojne s miestnymi Arabmi o zem izraelskú, islam je stále lepšou kultúrou gójov (nežidovskou) ako kresťanstvo. Rabín uvádza, že islam je náboženstvo, ktoré nesprávne posudzuje svojich prorokov, ale je relatívne poriadne. Zasadzuje sa viac za tradičné manželské spolužitie a zachováva určitý poriadok a úctu k bohu.

No aj rabín Efrati si uvedomuje, že stúpenci islamu nevynikajú mimoriadnou toleranciou k inovercom a sú presvedčení o svojej viere ako jedinej prípustnej a správnej. Preto svoje horlenie za islamizáciu Európy ešte doplnil. Dodal, že židia sa musia modliť za to, aby islamizácia väčšiny Európy neublížila ľudu Izraela. Odkaz pre starý kontinent je teda jasný – na ľude Európy teda nezáleží, ten má byť strestaný a islami(mm) zovaný.

udalosti a súvislosti > Všetci sme v pavučine teroru

M. Morés

Všetci sme v pavučine

teroru

14

Horolezci Anton Dobeš a Peter Šperka, vojak Daniel Kavuliak – prvé slovenské obete vojny proti terorizmu. Ak si niekto myslí, že zahraničná politika mocností a ich prisluhovačov sa bežného človeka nijako netýka, žije v omyle. Nemusíte ísť na Nanga Parbat, ani vstúpiť do armády, aj tak vás panské huncútstva mocenských elít dobehnú. V pavučine teroru sa zmietajú rovnako útočníci, ako aj ich obete – my všetci. Kto však utkal túto pavučinu a ťaží zo strachu, násilia a nekonečnej vojny proti svetovému terorizmu?

U

krajinsko-gruzínsku expedíciu horolezcov, v ktorej boli aj dvaja Slováci, Číňania, Litovčan či Nepálčan, pod pakistanskou osemtisícovkou Nanga Parbat popravilo a okradlo o telefóny, peniaze a pasy komando Talibanu. Hovorca militantného islamského hnutia vyhlásil, že akciu spáchala odnož hnutia nazvaná Džundul Hafsa ako odplatu za smrť druhého najvyššieho muža pakistanského Talibanu, ktorý zahynul pri útoku amerického bezpilotného lietadla – dronu.

Slovenského čatára v afganskej provincii Kandahár zastrelil afganský vojak, pričom strieľal do slovenských vojakov pri ich výcviku na základni.

Vlani zabili muži v uniformách afganskej armády, ale v mysliach islamskí radikáli, šesťdesiat vojakov NATO. Aliancia tieto útoky zdôvodňuje „nedorozumením v dôsledku odlišných kultúr“.

Oko za oko, zub za zub

Afganci so svojimi kmeňovými vzťahmi a rivali-

tou bojovali celú históriu partizánskym spôsobom, či už proti Britom alebo neskôr so sovietskou armádou a dnes s vojskami NATO. Vzhľadom na naše členstvo v Aliancii sme v tom i my, a zároveň sa ocitáme v civilizačnom konflikte naštartovanom teroristickými útokmi z 11. septembra 2001 v New Yorku a vo Washingtone.

Vybičovaná nenávisť po invázii americkej armády do Afganistanu a Iraku nerozlišuje terče, či sú to slovenskí horolezci, české turistky, americký novinár alebo vojaci niektorej z členských krajín NATO. Militantní moslimovia vnímajú boj proti okupantom ako otázku života a smrti, žiadna asimilácia, prispôsobenie sa alebo vyčkávanie. Americké bezpilotné lietadlá – drony, ktoré likvidujú nielen militantov, ale aj civilistov so ženami a deťmi, vyvolávajú krvilačnú odvetu. A tá dopadá aj na nevinných, ktorí si chcú pozrieť krajinu alebo vyliezť na horský štít. Bez zľutovania a odpúšťania v duchu starého žoldnierskeho hesla: „Pozabíjame vás všetkých a boh si vyberie nevinných.“

15 Príslušníci americkej námornej pechoty hliadkujú na pontónovom moste v Mardži na juhu Afganistanu.

Celý svet je front

Militant presvedčený o potrebe oslobodiť svoju krajinu od cudzích vojsk zabíja nielen v Kandaháre či pakistanských horách, ale jeho náboženský a etnický spriaznenec aj v uliciach Londýna a Paríža. Príčina a následok, akcia a odveta, oko za oko, zub za zub. Bežný Slovák si môže povedať: čo to má so mnou? Stačí však vycestovať za hranice do niektorého kúta sveta a následky americkej zahraničnej politiky a koncepcie boja proti terorizmu pocíti na vlastnej koži. Navyše v prípade podporovaného a rozmáhajúceho sa multikulturalizmu hranice miznú a svet s jeho problémami v celom rozsahu máte pred vlastným prahom.

Napríklad dcéra jedného z popravených slovenských horolezcov, ktorá vydajom za Afganca v Rakúsku konvertovala na islam a šatka na hlave je neodmysliteľnou súčasťou jej odevu, po smrti svojho otca vyhlásila: „Keby som mala stratiť celú rodinu, moslimskej viery sa nikdy ne-

Foto: TASR/AP

vzdám. Je to jediná pravá viera. Treba sa držať Koránu, neprekrúcať ho a nezneužívať na politické ciele.“ Taliban najprv poslúžil na politické ciele Spojeným štátom, keď ho financovali, zásobovali a podnecovali v boji proti Sovietskemu zväzu pri jeho okupácii Afganistanu. Moslimskí militanti však nemajú náturu vycvičených a poslušných žoldnierov, majú svoju fanatickú vieru a tam nemá anglo-americká predstava trhového systému s demokratickou fasádou pod taktovkou korporácií miesto. Preto bojujú aj proti nej. No ešte vždy ich finančno-mocenské korporácie dokážu využiť na rozpútanie strachu, aby mohli pritiahnuť opraty vlastnému obyvateľstvu v tzv. západnom civilizovanom svete a likvidovať akúkoľvek opozíciu proti svojim geopolitickým dobyvačným chúťkam.

Za čo to vlastne bojujeme?

Smrť vojaka je predsa len iná ako smrť civilistu.

udalosti a súvislosti > Všetci sme v pavučine teroru

16

Príslušník ozbrojených síl si je vedomý, že vstupuje do konfliktov a násilie je súčasťou jeho pracovnej náplne. Počúva rozkazy, ktoré vydávajú nadriadení, a tí ich dostávajú v rámci pyramídy moci od vyššie postavených. A práve v mocenských štruktúrach sa rozhoduje, za čo bojovať a obetovať životy. Brániť krajinu pred útokom zvonku či zvnútra v mene zachovania slobody a zvrchovanosti? Útočiť za hranicami v záujme zištných cieľov, alebo brániť spojencov pred neprávosťou? Prípadne vojensky podporiť sily v cudzej krajine, aby v nej rozhodovali poslušní vodcovia, ktorí viac poslúchajú vonkajších sponzorov ako domáce obyvateľstvo?

Podľa slovenského ministra obrany Martina Glváča sú naši vojaci v Afganistane preto, lebo sme súčasťou nejakého celku (zrejme NATO) a panuje zhoda, že bojujeme proti terorizmu. V rozhovore pre bulvár uviedol, že práve Afganistan je zdrojom možných hrozieb pre Európu a Slovensko. Navyše máme pretlak vojakov, ktorí sa na misie a do Afganistanu hlásia. Napokon dodal, že naši vojaci tam nie sú len pre peniaze, hoci financie sú vždy dôležitým motivačným faktorom.

Tak ako je to teda? Bojujeme v Afganistane, aby sme chránili svet pred terorom alebo naopak?

Preto, že Washington a jeho aliancia spojencov rozpútali vojnu v Afganistane a inde v Strednej Ázii, máme teror a jeho hrozbu všade od Európy cez Kanadu až po Indonéziu? Paradoxne zomiera viac ľudí vo vojne proti terorizmu ako pri samotných teroristických činoch. Obhajcovia tejto vojny tvrdia, že obetí je menej preto, lebo tomu preventívne zabraňujú tajné služby a akcie ozbrojených síl. Aj s ich mimoriadnymi právomocami a zákonmi na špicľovanie a monitorovanie komunikácie všetkých a všade.

ta. Viedla by do sietí ropovodov v Iráne, čo sa Spojeným štátom nepáči, a preto ju odmietajú.

Juhovýchodná cesta, na ktorú stavila americká korporácia Unocal, vedie cez Afganistan až do Indie. Po rozbombardovaní Afganistanu, podriadení Pakistanu, spriatelení sa so stredoázijskými republikami okolo Kaspického mora a s Indiou to americkým korporáciám môže vyjsť.

Geologické prieskumy naznačujú, že pod povrchom Afganistanu môžu byť veľmi bohaté, doteraz nikdy nevyužité zásoby. Afganistan by nebol iba tranzitnou krajinou pre cudziu ropu a plyn, ale aj ich zdrojom. Americká spoločnosť Unocal svojho času rokovala s Talibanom o ropovode zo Strednej Ázie do Pakistanu, len aby neviedol cez Rusko alebo Irán. Taliban však nebol poslušný partner, a tak sa situácia zvrtla. Americký odborník na medzinárodné právo Francis Boyle, ktorý obvinil Biely dom, že útokmi na Afganistan porušil rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, v roku 2001 vyhlásil: „Myslím si, že americká vláda už pred 11. septembrom rozhodla o vojne proti Afganistanu. Jej pravými záujmami sú ropa a zemný plyn, nie Bin Ládin.“ Tak prečo bojujú Američania – a my s nimi – v Afganistane? Je to: a) proti terorizmu, alebo b) za ropu pre americké koncerny? Vyberte si.

Prečo práve Afganistan

Rezervy ropy a zemného plynu v Strednej Ázii sú druhé najväčšie po zdrojoch v Perzskom zálive.

Spojené štáty presadzujú koncepciu veľkej Strednej Ázie od Afganistanu po Blízky východ – rozsiahleho koridoru, odkiaľ bude ropa, plyn a veľké nerastné bohatstvo prúdiť k mocenskej elite.

Pre transport ropy zo Strednej Ázie existujú štyri základné smery. Najekonomickejšia je južná ces-

Afganskí vojaci strážia po útoku talibanských útočníkov 10. júna 2013 neďaleko letiska v Kábule. Boj medzi afganskými bezpečnostnými zložkami a povstalcami neďaleko kábulského letiska sa skončil, všetci útočníci prišli o život.

Foto: TASR/AP

udalosti a súvislosti > Päť očí Veľkého Brata

M. Morés

Päť očí Veľkého Brata 17

Odpočúvame vás, sledujeme vašu internetovú a telefonickú komunikáciu, vieme, s kým sa kamarátite, o čom uvažujete a čo vás baví. Máme na to techniku a navyše nám poslušne slúžia najväčšie internetové servery. Špicľovanie a odpočúvanie však nie je namierené proti vám, ale musíme to robiť, aby sme vás ochránili pred terorizmom a kriminalitou. Napokon aj nositeľ Nobelovej ceny za mier americký prezident Barack Obama tvrdí, že je to správne, podľa zákona a absolútne pod kontrolou. Ak chcete, verte tomu, ak nie – máte problém. Ste potenciálny nepriateľ systému.

T

otalitné režimy mali svoje gestapo, NKVD, KGB, ŠtB či Stasi, pretože nedôverovali svojim občanom a strážili spoločnosť pred narušiteľmi, triednymi nepriateľmi, záškodníkmi a asociálnymi živlami. V demokratickej spoločnosti s civilizačnými hodnotami v duchu transatlantických štruktúr je súkromie

nedotknuteľné. No vo výnimočných prípadoch je jeho narušenie predsa len prípustné, keď z rozhodnutia nezávislej justície ide o životy a bezpečnosť bezúhonných občanov.

Celé roky ponovembrového vývoja nás novodobí propagandisti z politickej sféry i mediálnych manipulačných centier hlavného prúdu presviedčali

udalosti a súvislosti > Päť očí Veľkého Brata

18

o pozitívnom obraze ochrancov demokracie zo CIA, FBI, NSA či Mossadu. Kto začal pochybovať o nepoškvrnenosti amerických a západných tajných služieb a poukazovať na ich účelové využívanie mocenskými skupinami na dosiahnutie svetovládnych cieľov, okamžite schytal nálepku komunistického pohrobka, extrémistu, ruského špióna či nepriateľa demokracie. Chránili svet pred následkami rozpadu sovietskeho bloku, pred únikom jadrových materiálov na potenciálne skonštruovanie atómových zbraní, možným vývojom bakteriologických zbraní v nedemokratických režimoch a militantnými pseudorevolučnými skupinami. Iný obraz poskytovali „posadnutí“ konšpirátori, ktorí za všetkým hľadali sprisahanie mocných proti zvyšku sveta. Kto zo „serióznej“ čitateľskej alebo diváckej obce by im veril? Hlavný mediálny prúd a hollywoodská ilúzia vo vychýrených filmových dielach ponúkali predsa iný obraz. Renomovaná tlač i elektronické médiá ruka v ruke s filmovým brakom vykresľovali obraz tajných služieb západného sveta v podobe neodolateľného Jamesa Bonda.

Od kabaretu k špicľovaniu

Ťažko by predsa niekto veril nejakej kombinácii finančno-záujmových skupín vydržiavajúcich si politické bábky v úlohách štátnikov za propagandy médií a aktivity tajných služieb, ktoré menia spoločenské režimy, vlády a politické systémy.

Podľa predstaviteľov nezištných mimovládnych organizácií, často financovaných práve zo zdrojov Veľkého Brata (USA), sú podobné úvahy len politickým kabaretom. Akurát, že aj tieto spolky sú súčasťou kabaretu a od nás ostatných chcú, aby sme boli len hlúpučkými divákmi, ktorí sa bavia na vlastnom nešťastí. A nad tým kabaretom bdie päť očí Veľkého Brata, aby bol svet taký, aký si ho predstavuje.

Edward Snowden, bývalý pracovník americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) a neskôr spolupracovník Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) zverejnil prostredníctvom denníkov The Washington Post a The Guardian informácie o celosvetovom špicľovaní, odpočúvaní a sledovaní každého a kdekoľvek bez ohľadu na to, či je teroristickou hrozbou alebo nie. Od útokov

z 11. septembra 2001 na New York a Washington predstavuje hrozbu vlastne každý, kto rozmýšľa, pochybuje, neslúži a chce zmenu.

Päť očí Veľkého Brata tvoria americká NSA (Národná bezpečnostná agentúra), britské GCHQ (Riaditeľstvo pre vládnu komunikáciu), austrálske DSD (Riaditeľstvo obranných signálov), kanadské CSEC (Bezpečnostné riaditeľstvo komunikácií) a novozélandská GCSB (Bezpečnostná rada vládnych komunikácií).

Anglo-americká aliancia, ktorá začala fungovať po druhej svetovej vojne, silnela počas studenej vojny a dnes v rámci vytvorenej zámienky o nutnosti celosvetového boja proti terorizmu sleduje svet. Ten sama nainfikovala nenávisťou, vojnami, terorizmom a civilizačnými konfliktmi. len aby ho mohla riadiť a ovládať.

Z piatich očí Veľkého Brata má určujúcu úlohu americké oko, teda NSA. Určuje ciele – záujmové štáty. Nie vždy sú to len nepriateľské krajiny, ale aj spojenci. Veľkému Bratovi nesmie ujsť nič, ani v mysli či konaní spolupracovníka a vykonávateľa jeho geopolitických zámerov. Prvoradým cieľom je Irán, potom nasleduje Pakistan, Jordánsko, Egypt, India. Hlavným cieľom v Európe je Nemecko. Ďalšími dôležitými terčmi špicľovania sú Afganistan, Irak, Čína, Jemen, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty. NSA viac sleduje samotné USA ako Rusko, Severnú Kóreu, Somálsko, Kubu alebo Venezuelu.

My nič, my neviniatka

Bývalý technik amerických tajných služieb Edward Snowden informoval o tajnom sledovacom programe s krycím názvom PRISM (Prizma). V rámci tohto programu získavajú NSA a FBI z centrálnych serverov deviatich veľkých internetových spoločností údaje z elektronickej pošty, fotografie a ďalšie dokumenty, ktoré možno využiť na sledovanie ľudí a ich kontaktov. Sledovací program po jeho odhalení obhajoval americký prezident Barack Obama ako prevenciu proti možnému teroristickému nebezpečenstvu. Podľa neho súkromie Američanov nie je týmto programom ohrozené. Na to E. Snowden reagoval vyhlásením: „Akýkoľvek analytik sa môže kedykoľvek zamerať na ko-

hokoľvek. V akomkoľvek odvetví. Kdekoľvek.“ Na programe Prizma spolupracovali globálne spoločnosti Microsoft, Yahoo, Google, Facebook, PalTalk, AOL, Skype, You Tube a Apple.

Všetky zborovo kričia do sveta, že majú čisté ruky a na žiadnom špicľovaní sa nepodieľali.

Dáta užívateľov poskytovali americkej vláde len v súlade so zákonom. Podľa denníka The Washington Post program Prizma začal fungovať ešte za prezidenta Georga Busha v roku 2007, ale počas vlády Baracka Obamu sa niekoľkonásobne rozrástol. Informácie získané prostredníctvom sledovania komunikácie, či už internetovej alebo telefonickej, sú najväčším zdrojom denného spravodajstva pre Biely dom.

Len tento rok správy pre amerického prezidenta súviseli s programom Prizma v 1447 prípadoch.

Microsoft sa do programu údajne zapojil ako prvý v septembri 2007 a Apple ako posledný v októbri 2012. Nemenovaný spravodajský dôstojník uviedol pre Washington Post: „Doslova môžu sledovať všetky vaše myšlienky tak, ako ich vyťukávate na klávesnici.“ Spoločnosť Microsoft v takzvanej správe transparentnosti tvrdila, že za celý minulý rok dostala vyše 24 000 požiadaviek, ktoré sa týkali zločinnosti. Neskôr pripustila, že oveľa viac bolo požiadaviek od spravodajských služieb, ktoré súviseli s národnou bezpečnosťou. Britský denník The Guardian s odvolaním sa na tajné dokumenty od Snowdena zverejnil informáciu, že Microsoft umožňoval NSA obchádzať kódovanie elektronickej pošty a spolupracoval s NSA a FBI na uľahčení prístupu do služby SkyDrive, čo je úložný systém dát. Programu Prizma pomáhal zhromažďovať video a audionahrávky z rozhovorov uskutočnených prostredníctvom komunikačnej služby Skype.

Kto koho riadi?

Naivná predstava, že kolos špicľovania, odpočúvania a monitorovania riadi podľa médií najmocnejší muž planéty – americký prezident, je rozprávočkou hlavného mediálneho prúdu pre dôverčivú čitateľskú, poslucháčsku a divácku obec. Bývalý operátor NSA v oblasti satelitnej signálovej rozviedky a analytik Russ Tice uvie-

dol, že v roku 2004 Veľký Brat sledoval aj novozvoleného amerického senátora za štát Illinois – Baracka Obamu. Keď opustí prezidentský úrad, bude pod kontrolou rovnako ako iní tzv. najmocnejší muži sveta, či už R. Reagan, J. Carter, G. Ford alebo B. Clinton.

V pozadí amerických prezidentov totiž pôsobí ešte mocnejšia elita, ktorej sa nedokážu, a ani nemôžu vzoprieť, pretože z jej milosti sedia v Bielom dome. Navyše výstraha v podobe zúčtovania s neposlušným prezidentom J. F. Kennedym je veľavravná a dostatočne odstrašujúca. V prejave pred Americkou asociáciou vydavateľov novín v New Yorku v apríli 1961 povedal: „Celosvetovo sme totiž postavení pred jednoliatu a bezohľadnú konšpiráciu, ktorá sa spolieha predovšetkým na tajné prostriedky pre rozširovanie sféry svojho vplyvu – na infiltráciu namiesto invázie, na prevraty namiesto volieb, na zastrašovanie namiesto slobodnej voľby, na partizánov v noci namiesto armádu vo dne. Je to systém, ktorý odviedol rozsiahle ľudské a materiálne zdroje na vytvorenie hustej siete, vysoko účinnej mašinérie spájajúcej vojenské, diplomatické, spravodajské, ekonomické, vedecké a politické operácie. Jej prípravy sú skryté, nie verejné. Jej chyby sú ututlávané, neobjavia sa na titulných stranách.”

Zrejme len konšpiračne blúznil, ako by to dnes opísali mediálni poskokovia Veľkého Brata. No takí „zradcovia“ ako Edward Snowden, ktorého chce Biely dom za každú cenu dostať do rúk a zúčtovať s ním, donútili aj servilných žurnalistov aspoň na chvíľu informovať o činnosti piatich očí anglo-americkej chobotnice. Pre tú je nebezpečenstvom nielen dômyselne vyfabrikovaná Al-Káida, ale i Európska únia a jej zástupcovia, ktorých špicľuje rovnako v Bruseli, ako aj vo Washingtone. Tiež monitoruje amerických kongresmanov či guvernérov štátov, ktorí to ešte schvaľujú, pretože za každým rohom striehne terorista a usiluje sa o likvidáciu slobodnej spoločnosti. Tú oveľa úspešnejšie a efektívnejšie odstraňuje mocenský aparát s piatimi očami Veľkého Brata. A pre nepoučiteľných už len myšlienka jedného z amerických otcov, zakladateľov a vodcov americkej revolúcie Benjamina Franklina: „Ten, kto sa v mene bezpečnosti vzdáva slobody, nezaslúži si ani slobodu, ani bezpečnosť.“

19

udalosti a súvislosti > z domova Turbokariéry politických nominantov

20

Dana Maeger, Daniel Čech, Andrea Stoklasová a Jana Kurejová. Títo štyria vysokí štátni úradníci Finančného riaditeľstva SR majú byť podľa portálu GINN „len malou vzorkou netransparentného dosadzovania ľudí na vedúce posty v tejto organizácii“ (prípad plukovníka Daniela Čecha sme bližšie rozoberali v májovom čísle časopisu). Má ísť o tzv. „politických nominantov“, teda ľudí, ktorí kľúčové funkcie nezískali vďaka odborným zásluhám a prirodzenému kariérnemu rastu v rámci rezortu, ale politickým rozhodnutím vládnej moci. GINN svoje tvrdenia obhajuje podozrivými personálnymi údajmi úradu. Viceprezidentka Dana Maeger si podľa nich žiadosť o prijatie do zamestnania podala 28. 2. 2013, pričom povolávací dekrét od ministra financií Kažimíra (SMER-SD) získala už o 3 dni spolu so základným mesačným platom 3000 eur. Vedúca komunikačného výboru Andrea Stoklasová podávala žiadosť o prijatie počas osláv Silvestra roku 2012. Do zamestnania na pozíciu referentky bola prijatá do 24 hodín, teda 1. januára 2013. Napriek štátnemu sviatku a pracovnému voľnu ju stihli nadriadení povýšiť a dňa 2. januára 2013 už do práce nastupuje ako riaditeľka so základným platom 2500 eur. V nábore vysokých štátnych úradníkov počas štátnych sviatkov rezort pokračoval aj v prípade Jany Kurejovej. Prvého mája 2013 nastúpila na pozíciu kontrolórky, za čo bola do 24 hodín pracovného pokoja odmenená funkciou riaditeľky odboru kontroly so základným platom 1020 eur. Podľa slov reportéra GINN Martina Daňa takýto postup úradov „deformuje spoločnosť, demotivuje riadnych a slušných zamestnancov a demokracia sa môže ľahko stať vládou darebákov“.

Súhlasí s ním aj odborník na problematiku verejnej správy Ľubomír Plai. Žiadna vláda podľa neho „nedokáže efektívne spravovať spoločnosť, ak má takúto verejnú správu, prepolitizovanú a prakticky pracujúcu v právnom režime, ktorý takéto zasahovanie dovoľuje“.

Advokát Pavel Nechala z Transparency International Slovensko dodáva, že „uvedeným postupom zodpovední pracovníci obchádzajú ustanovenia zákona o štátnej službe, a to s cieľom dosadiť čo najrýchlejšie do funkcií osoby, ktoré požívajú ich dôveru. Aj keby bola dôvera v konkrétneho zamestnanca výsledkom jeho vysokej odbornosti, profesionality a ľudských vlastností, nie je daný postup vhodný. Ak je štatutár príslušnej organizácie nespokojný s personálnym obsadením úradu, mal by v prvom rade problémy identifikovať a komunikovať.

Funkcie by mali byť následne obsadzované na základe

odborných kritérií.“ Riešením je podľa neho inštitúcia, ktorá by zastrešovala štátnych zamestnancov a starala sa o ich kariérny rast a celkové fungovanie v štátnej správe. Takouto inštitúciou bol v minulosti Úrad pre štátnu službu, ktorý však ešte v júni 2006 zrušila druhá vláda Mikuláša Dzurindu.

Novinári pod tlakom Na Slovensku v posledných mesiacoch pribúdajú prípady zastrašovania či cielenej diskreditácie nezávislých novinárov a publicistov. Koncom júna verejne prehovorila redaktorka Hospodárskych novín Martina Ruttkayová Tvardzíková, ktorú podľa jej slov mala polícia zastrašovať v súvislosti s kauzou tunelovania vojenského spravodajstva po tom, ako na riaditeľstvo PZ dobrovoľne zaniesla anonymne získaný dôkazový materiál so stupňom utajenia. „Celé sa to zvrhlo na moje vypočúvanie kvôli mojim kontaktom s pánom Romanom Mikulcom (bývalý šéf VSS). Keď som im povedala, že naša komunikácia prebieha iba e-mailom, požadovali sprístupnenie celej komunikácie, čo som odmietla. Tak mi povedali, že ak ju nezískajú dobrovoľne, získajú ju nasilu a príkazom.“ Následne policajt položil otázku: „Stojí vám za to, ako matke rodiny, stretávať sa s človekom, akým je Roman Mikulec, ktorý je obvinený z ohovárania?“ Podľa novinárky chceli dať policajti jasne najavo, že „nechcú, aby sa o prípade informovalo, písalo, a každého, kto niečo vie, chcú nejakým spôsobom zastrašiť“. Dôkazom jej tvrdenia môže byť aj trestné stíhanie, ktoré začal vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry začiatkom júla voči investigatívnemu novinárovi Tomovi Nicholsonovi. Ten na svojom blogu informoval o konkrétnych prípadoch, ako Vojenská spravodajská služba mala tunelovať svoj majetok. „Vychádzal som z tajnej správy, ktorú dostali viacerí novinári,“ uviedol. Nicholson zverejnil aj fotografiu budovy, ktorá mala byť predmetom zločinu. Polícia dôvod vyšetrovania Nicholsona do redakčnej závierky neuviedla, novinárom denníka SME však pripomenula, že „všetky osoby, ktoré sa oboznámili s obsahom tohto materiálu, sú povinné zachovávať mlčanlivosť tak, ako to ukladá Zákon číslo 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností“. Samotný paragraf 4 tohto zákona však hovorí, že „utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o trestnej činnosti verejných činiteľov“ či „nehospodárnom, neefektívnom a neúčelnom nakla-

daní s verejnými prostriedkami“. Na čoraz agresívnejšie praktiky úradníkov počas odhaľovania prípadov klientelizmu a rodinkárstva upozorňuje tiež Martin Daňo z GINN: „Pred časom sme začali preverovať spôsob, akým boli do funkcie vymenovaní vedúci predstavitelia finančnej správy, a ich majetkové pomery. Na nasledujúci deň prišla daňová kontrola.“ Ôsmeho júla pri jeho predvolaní na Kriminálny úrad Finančnej správy musela byť dokonca privolaná policajná hliadka. Colníci sa mali Daňovi vyhrážať „pokutou a použitím násilia“ po tom, čo sa ohradil voči svojvoľnému preformulovaniu jeho svedeckej výpovede. Ďalej príslušníci KÚ FS podľa jeho slov mali do zápisnice vložiť aj vetu, ktorú „svedok počas celého konania nevyslovil“.

Fillo sa farmaceutom neospravedlní Aktivista bojujúci proti povinnému očkovaniu Marián Fillo sa nehodlá ospravedlniť farmaceutickej spoločnosti GlaxoSmithKline (GSK) za svoje tvrdenia v článku „Povinné očkovanie – fašizmus v zdravotníctve“, ktorý bol uverejnený v májovom čísle časopisu Zem a Vek. GSK tvrdí, že „obsah dotknutého článku je spôsobilý v bežnom čitateľovi evokovať spojitosť spoločnosti s fašizmom, respektíve fašistickým zriadením, a taktiež nelegitímne prepojenie spoločnosti GlaxoSmithKline so štátnou mocou“. Zastupujúca advokátska kancelária POLAKOVIČ & PARTNERS, s. r. o., ďalej vo svojom liste Filla upozornila „na zdržanie sa akéhokoľvek ďalšieho protiprávneho konania vo vzťahu k spoločnosti GlaxoSmithKline a na odstránenie protiprávneho stavu tak, aby ste zamedzili ďalšiemu šíreniu nepravdivých, zavádzajúcich a skresľujúcich informácií zasahujúcich do dobrej povesti nášho klienta“. Fillo akékoľvek obvinenia popiera a advokátov vyzval k vecnému spochybneniu jeho tvrdení. V otvorenom liste (odpovedi) ďalej uvádza: „Osobne sa domnievam, že za súčasný neblahý stav je zodpovedný skôr slovenský štátny aparát, politické strany, NR SR, resp. naši poslanci, ktorí vytvorili legislatívu, umožňujúcu de facto monopol v dodávkach vakcín pre povinné očkovanie detí, umožňujúcu monopolnému dodávateľovi (spolu)financovať, či dokonca priamo usporadúvať prakticky všetky vzdelávacie aktivity pre slovenských lekárov v oblasti očkovania.

A je tiež chybou slovenských občanov, že to štátnemu aparátu a politikom dovolili urobiť. GSK len príhodne využil možnosti, ktoré sa mu na Slovensku naskytli vďa-

ka nekompetentným. A to ma práveže nesmierne mrzí, pretože súčasný stav považujem za obludne amorálny, ale aj napriek tomu, žiaľ, legálny.“ Viac informácií o prípade dokumentuje Fillov portál www.slobodavockovani.sk.

Žiadajú stiahnutie okupantov „Žiadame stiahnutie slovenských vojakov zo zahraničných misií, kde presadzujú cudzie záujmy a podieľajú sa na okupovaní cudzích krajín. Slovenský národ nikdy nepatril k okupantom. Je historickou hanbou, že je to tak v súčasnosti,“ tvrdia občianski aktivisti, ktorí na sociálnej sieti Facebook založili komunitu s „cieľom spojiť ľudí, ktorí sa stotožňujú s touto myšlienkou“.

Iniciatíva vznikla krátko po incidente na vojenskej základni v meste Kandahár (misia v Afganistane), počas ktorého bol zastrelený prvý slovenský príslušník ISAF čatár Daniel Kavuliak a ďalší piati Slováci utrpeli zranenia. Strelcom mal byť príslušník novovznikajúcich Afganských národných ozbrojených síl, na ktorých výcviku sa podieľajú aj naši dôstojníci. Práve tento fakt viedol ministra obrany Martina Glváča k označeniu prípadu za akt „teroristického útoku“. S tým nesúhlasia iniciátori protestu, ktorí sa v tejto súvislosti má konať 29. 8. 2013 o 12:00 hod. pred budovou Ministerstva obrany SR v Bratislave: „... tí istí ľudia pri výročiach 21. augusta 1968 nemajú problém označovať ľudí, ktorí hádzali kamene na ruské tanky, za veľkých a odvážnych hrdinov hodných nášho obdivu. No keď sa Afganci snažia vyhnať zo svojho územia okupačné vojská, súčasťou ktorých je i Slovensko, tak ide o bezprecedentný teroristický útok. Teda boj za oslobodenie vlastnej krajiny od votrelcov je teroristickým aktom. Počúvate sa niekedy, čo vôbec rozprávate, pán Fico, Glvač a všetci ostatní?“ Misia ISAF v Afganistane by mala pokračovať do konca roka 2014. Smrť Kavuliaka podľa predsedu vlády R. Fica ďalšiu spoluúčasť našich ozbrojených síl neohrozí. „Naši vojaci tu robia veľmi dobrú robotu. Nič nezmeníme na našom prístupe v boji proti terorizmu. Vláda SR v spolupráci s inými krajinami bude ďalej pokračovať v odstraňovaní terorizmu, pretože to nie je cesta, ako riešiť politické otázky,“ reagoval na otázky novinárov po smútočnom ceremoniáli. „Ak si páchateľ tohto hanebného činu myslel, že nás tým zastraší a prijmeme rozhodnutie stiahnuť sa z Afganistanu, chcem mu odkázať, že dosiahol pravý opak,“ dopĺňa minister zahraničia Miroslav Lajčák. (ps)

21

téma mesiaca > POTRAVINOVÁ APOKALYPSA

Tibor Rostas

POTRAVINOVÁ

APOKALYPSA 22

Zánik roľníctva nás navždy oddelil od našej minulosti.

Od praveku až do obdobia ropy v 20. storočí väčšinu ľudstva živila zem, dnes sa poľnohospodárstvu na Západe venuje v priemere len 15 % ľudí.

Kým v roku 1800 žili v mestách len tri percentá ľudstva, dnes v nich žije väčšina sveta a pôdu prenecháva pesticídom a mechanizmom. Človek sa z vidieka vytratil a akoby úplne zanevrel na zem, o ktorej James Lovelock hovorí ako o živom stvorení. A tak sa jej v plnom rozsahu zmocnili pohrobkovia nacistickej rasovej čistoty, ktorých plánmi je monopol na produkciu potravín, a tým aj kontrola a znižovanie populácie.

Zem nad zlato

Je to práve orná pôda, ktorej cena sa od roku 2000 zhodnocovala najviac spomedzi všetkých aktív, a to až o 1200 %. Ceny potravín na celom svete prudko stúpajú. OSN uvádza ročnú potravinovú infláciu na úrovni 30 % , náklady na import potravín sa v najbližších dvoch rokoch zdvojnásobia, pričom tento trend sa bude aj naďalej vyvíjať týmto smerom. Toto sú dôvody nákupnej horúčky do investícií ornej pôdy a poľnohospodárstva ako nového rastového priemyslu.

Fond kontrolovaný Georgeom Sorosom vlastní už takmer štvrtinu juhoamerického farmárskeho podniku Adecoagro. Ľudstvo, no najmä západná časť civilizácie je už v prevažnej miere úplne odrezaná od priameho styku s pôdou, jej obrábaním, pestovaním potravín a chovom domácich

zvierat. To, ako sa stravujeme, sa za posledných 50 rokov zmenilo viac než za predchádzajúcich 10 000 rokov. Ľudia v betónových mraveniskách sú takmer výlučne odkázaní na potraviny zo supermarketov, len v nepatrnej miere na vlastné pestovanie alebo nákup na malých trhoch.

Továrne na jedlo

To, čo sa na prvý pohľad v supermarketoch javí ako bohatý a rozmanitý výber, je v skutočnosti produkcia len niekoľkých spoločností, ktoré vlastnia stále väčšie portfólio značiek a výrobkov. To, z čoho sú potraviny vyrobené, takisto nie je o bohatej rozmanitosti, ale len výsledok spracovania niekoľkých plodín. Celý systém dnešného potravinárskeho priemyslu odštartovala vlna populárnych amerických fast foodov.

23

téma mesiaca > POTRAVINOVÁ APOKALYPSA

24

Bolo to v 30. rokoch 20. storočia, kedy bratia McDonaldovci založili veľmi úspešný „drive in“, postupne znižovali vstupné náklady a zjednodušovali prevádzku. Továrenský systém práce, kde každý vykonáva iba jednu stereotypnú činnosť, zaviedli aj do kuchýň svojich reštaurácií. Týmto spôsobom sa postupne vytvorila sieť McDonald‘s, ktorá je dnes v Spojených štátoch najväčším odberateľom nielen hovädzieho mäsa, ale aj zemiakov či šalátov. Gigantické reťazce potrebujú aj gigantických dodávateľov. Kým pred zhruba polstoročím ovládalo päť najväčších spracovateľských spoločností mäsa len 25 % trhu, dnes najväčšie štyri ovládajú viac ako 80 %. Začala priemyselná výroba potravín, ktorú vo svojich rukách postupne koncentruje len hŕstka nadnárodných korporácií.

Fikciu, ponúkanú v hypermarketoch v prívetivých obaloch predstierajúcich domácu produkciu slnkom zaliatych fariem, však od reality delí temná opona, za ktorou je úplne odlišný svet. Je to svet priemyselnej produkcie živých organizmov, kde sa ako na montážnych linkách hompáľajú státisíce mŕtvych tiel. Spôsoby, akými sú zvieratá krátky čas udržiavané pri živote, dokazuje aj chov hydiny. Kým pred päťdesiatimi rokmi potrebovali kurčatá na svoj rast 90 dní, dnes je to 49 dní, pričom za tento čas narastú do dvojnásobnej veľkosti. Ich kosti a vnútorné orgány takýto rýchly rast nezvládajú, mnohé nie sú schopné pod váhou tela stáť, ani sa pohybovať a padajú na zem. V najväčšom bitúnku na svete v americkom Tar Heel je denne porazených 32 000 ošípaných.

Plodiny, pôda, ani voda nám už patriť nebudú

Priemyselná produkcia potravín prináša mimoriadne znepokojujúce otázniky v súvislosti s jej monopolizovaním a skutočnými zámermi týchto gigantov. Zvlášť, ak už dnes vieme, že sú v tých istých rukách, v akých bola aj ideológia nacistickej rasovej čistoty. Postupne sa poodhaľuje tajomný závoj, do ktorého sú votkané Kissingerove slová – kto kontroluje potraviny, kontroluje populáciu.

Podľa riaditeľa švajčiarskeho koncernu Nestlé by voda nemala byť ľudským právom. Šéf Nestlé

vo filmovom dokumente hovorí: „Osobne si myslím, že je lepšie vode priradiť nejakú hodnotu, a potom by sa prijali špecifické opatrenia pre populáciu, ktorá nemá žiaden prístup k vode.“ Vlastníctvo vody a jej distribúcia by tak prešli na gigantické korporácie. Agentúra RT prináša informácie, z ktorých vyplýva, že niektoré investičné fondy sa už pokúšajú obchodovať s týmto kľúčovým segmentom života na burze. Čo sa však stane, ak sa s týmito kritickými komoditami začne obchodovať? Investigatíva Frederika Kaufmana z Harper´s Magazine ukazuje, že súčasné aktivity mnohých bánk sa po prasknutí bubliny trhu s bývaním presunuli na ešte väčšiu nevyhnutnosť – jedlo. RT ukazuje, že vďaka dereguláciám – teda odstráneniu prekážok obchodovania – už Goldman Sachs Group naštartovala nový trend: nakupovanie a skladovanie obrovského množstva najdôležitejších plodín, akými sú pšenica, ryža a kukurica. Súčasné ceny potravín pritom prekonávajú všetky historická maximá. „Reštrukturalizácia“ týchto komoditných búrz pritom dotlačila ďalších 250 miliónov ľudí k hladu a nedostatku potravín.

GMO: Geneticky modifikované organizmy alebo God Moving Over?

Roľníci si svoje najlepšie semienka odnepamäti uchovávali, aby ich mohli vysádzať na ďalší rok.

Takto sa postupne vyvinulo osivo, ako aj všetky plodiny z dovtedy nepoužiteľnej trávy. Súčasný svet sa po tisícročiach úplne zmenil: semienka už postupne nepatria verejnosti, ale len niekoľkým privátnym impériám. Na to, aby sa to mohlo uskutočniť, bol v osemdesiatych rokoch prijatý zákon, v ktorom Najvyšší súd USA potvrdil, že život sa môže patentovať! Od tej chvíle sa ľudstvo vydalo na cestu úplne opačným smerom, akým kráčalo celé miléniá. Niekoľko súkromných spoločností si začalo patentovať tie najcennejšie atribúty života, akými sú plodiny.

Na nich je naša existencia závislá. Najväčším gigantom, ktorý dnes ovláda obchod s osivami a produkciu geneticky modifikovaných organizmov, je americká chemická korporácia Monsanto. Tá donedávna vyrábala DDT alebo dioxín Agent Orange, ktorý bol použitý vo vietnamskej vojne. Presviedčala nás, že tieto jedy sú podobne

ako jej súčasné geneticky modifikované organizmy neškodné. Monsanto vyvinulo chemický produkt Roundup a spolu s ním geneticky upravené plodiny, ktoré mu zvládnu odolávať.

Postrek Roundup dokáže zničiť všetko rastlinstvo okrem tých plodín, ktoré sú Monsantom geneticky prispôsobené. Vedci už dnes varujú, že Roundup a ostatné glyfosátové herbicídne prípravky však predstavujú vážne zdravotné riziká s dlhodobými účinkami. Najnovšie vedecké štúdie publikované v apríli 2013 v časopise Entropy ukazujú, že glyfosát má negatívny vplyv na črevnú mikroflóru a jeho ďalšie nepriaznivé účinky môžu výrazne prispieť k nárastu závažných ochorení, ako sú potravinové alergie, zápalové črevné ochorenia, obezita, depresie, syndróm ADHD, autizmus, Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, skleróza multiplex, rakovina, neplodnosť a vrodené vývojové chyby.

Tikajúca bomba

V roku 1996, kedy začalo Monsanto predávať sójové bôby odolné voči chemickému prípravku Roundup, obsahovali ich patentovaný gén len 2 % sójových bôbov v USA. V roku 2008 bol patentovaný gén Monsanta obsiahnutý v 90 % amerických sójových bôbov. A práve v tom čase vošiel do platnosti aj prvý zákaz uchovávania semien na ďalší rok. Porušenie tohto zákazu vedie k obrovským finančným sankciám, ktoré poľnohospodárov de facto zruinujú. Dnes už v USA fakticky žiadne verejné osivo neexistuje – oproti tomu je tam už viac ako 80 % kľúčových plodín geneticky modifikovaných. Dr. Rima E. Laibow, medicínska riaditeľka Natural Solution Foundation tvrdí, že každá z nezávislých štúdií skúmajúcich dôsledky týchto potravín dokazuje, že GMO poškodzuje orgány, spôsobuje neplodnosť, diery v tráviacom systéme, zlyhanie imunitného systému a ďalšie vážne komplikácie.

Briti v 90. rokoch investovali 3 milióny dolárov na testovanie bezpečnosti GMO. Tieto testy vykonával svetový expert v tejto oblasti Dr. Arpád Pusztai. Dokument „GMO – tikajúca bomba“ uvádza, že už do 10 dní bol u laboratórnych potkanov kŕmených GMO potravou evidovaný spomalený rast, problémy s vývojom vnútorných orgánov, až sa im napokon celkom vyradil imu-

nitný systém. Podľa Phila Angela, šéfa korporátnej komunikácie Monsanto, nie je úlohou tejto spoločnosti posudzovať bezpečnosť biotechnologických potravín, ale predať čo najviac. Experti pritom tvrdia, že pred dvomi-tromi dekádami nebol takmer nikto na nič alergický, dnes sme alergickí takmer na všetko. Obama pritom vo svojej predvolebnej kampani sľuboval, že zabezpečí, aby bolo ľuďom umožnené vedieť, či ich jedlo pochádza z geneticky upravených potravín.

V skutočnosti sa však práve ľudia z Monsanta, ako jeho niekdajší viceprezident Michael R. Taylor, dostali to kľúčových pozícií Obamovej administratívy, odkiaľ ešte účinnejšie kontrolujú záujmy tejto korporácie.

Kissinger: „Najväčšou prioritou zahraničnej politiky USA smerom k tretiemu svetu by malo byť zníženie počtu jeho obyvateľov.“ Monsanto už vlastní obrovskú časť životne dôležitých semien. V rozvojových krajinách, odkiaľ pochádza väčšina významných svetových poľnohospodárskych plodín, sú voľne dostupné semenné odrody skupované a patentované firmami, ktoré sa zaoberajú genetickým inžinierstvom, aby ich ako svoje výhradné vlastníctvo predávali za niekoľkonásobne vyššie ceny domácim poľnohospodárom. V Indii napríklad stál pred príchodom Monsanta 1 kg semien bavlny približne 7 indických rupií, po vstupe Monsantom vlastnených GMO semien bavlny vyletela ich cena na 3600 rupií za kilogram. V tejto krajine sú známe státisíce prípadov samovrážd spôsobených decimovaním pôvodného spôsobu obživy poľnohospodárov. Gigantické korporácie ich takto zbavujú starého práva uchovávať semená a vymieňať si ich s inými poľnohospodármi, čím ich oberajú o základné práva človeka. Ponúkajú im buď platiť alebo zomrieť od hladu. V tejto súvislosti iste stojí za pozornosť prísne tajný dokument americkej vlády s názvom Memorandum o národnej bezpečnosti NSSM 200, ktorý v roku 1974 vypracoval vtedajší poradca vlády Henry Kissinger. Tento dokument bol v roku 1990 na základe zákona o slobode informácií odtajnený, a tak sa aj dnes môže široká verej-

25

téma mesiaca > POTRAVINOVÁ APOKALYPSA

26

nosť na vlastné oči presvedčiť o jeho šokujúcom obsahu. Okrem iného sa v ňom uvádza, že „najväčšou prioritou americkej zahraničnej politiky smerom k tretiemu svetu by malo byť zníženie počtu jeho obyvateľov“.

Deti kukurice

Dnes sa potraviny doslova projektujú. Vedci vo výskumných ústavoch vedia, ako docieliť požadovanú chuť a vôňu. Najväčším pokrokom posledných rokov bola izoglukóza, kukuričný sirup. V regáloch supermarketov je už pravdepodobne 90 % výrobkov s obsahom buď kukuričnej alebo sójovej prísady. Krekry, kečup, kokakola, džús, sladidlo, dressingy, syr, marmeláda, mäso, ibuprofén, batérie, detské plienky, ale trebárs aj drevené uhlie – všade tam sa nachádza niečo z kukurice. Ponúka zrno s veľkým obsahom škrobu, ktoré môžete rozomlieť a znovu zložiť.

Kŕmime ňou kurčatá, ošípané, dobytok, ale aj ryby. S jednostranným skrmovaním kukurice však prichádzajú aj nemalé problémy. Kravy nie sú evolučne vyvinuté na to, aby sa kŕmili kukuricou. Pre kravy je tráva. Kukuricou sa kŕmia preto, lebo je lacná, dotovaná a dobytok po nej rýchlo naberá na váhe. Výskumy však ukazujú, že jednostranná kukuričná strava vedie k výskytu baktérií E. coli, ktorá je kyselinovzdorná.

Pritom však vravíme o najnebezpečnejšej mutácii E. coli. Tá sa vyvinie z veľmi bežnej baktérie E. coli a ako smrtonosná mutácia s názvom „E. coli 0157: h7“ vstúpi na svetovú scénu.

Kukurica sa stáva hlavnou potravinárskou plodinou zasahujúcou celý potravinový reťazec.

O to viac sú znepokojujúce aktivity spoločnosti Epicyte, ktorá si patentovala gén vzácnej triedy ľudských protilátok napádajúcich spermie. Ako informuje aj vedecký redaktor Robin McKie z denníka The Guardian, gén od Epicyte vložili práve do kukurice. Takéto „antikoncepčné kukurice“ spúšťajú imunitnú neplodnosť, kedy žena začne tvoriť protilátky napádajúce spermie. „Máme skleník plný rastlín kukurice, ktoré tvoria protilátky voči spermiám,“ povedal prezident Epicyte Mitch Hein. Giganti Monsanto a DuPont už vytvorili s firmou Epicyte „joint venture“ a jej vynález následne skomercionalizovali a pustili do obehu. Do hry vstupuje jeden z najMaľba: Igor Strinka

bohatších ľudí na svete, Bill Gates, ktorý kúpil 500 000 akcií Monsanta v hodnote 23 miliónov dolárov. John Vidal v britskom The Guardian upozorňuje, že Gatesove „charitatívne“ aktivity sú v skutočnosti niečím úplne iným, než potieraním nákazy a kŕmením chudobných a hladujúcich v treťom svete. Ukazuje sa, že rodina Gatesovcov dlhodobo usiluje o ovládnutie a riadenie svetových systémov, vrátane oblastí technológií, medicíny a teraz aj poľnohospodárstva. Nadácia Gatesovcov, Gates Family Trust dnes v mene humanity investuje miliardy dolárov do globálneho potravinového monopolu, v ktorom dominujú geneticky modifikované plodiny a semená. Gates po celom svete presadzuje pestovanie geneticky modifikovaných rastlín, ako aj vakcíny, ktorým hovorí „riešenie pre svet“. Gates sa ku svojim aktivitám v nedávnom filmovom dokumente vyjadruje takto: „Náš svet má teraz viac ako 6,8 miliardy obyvateľov, pričom smeruje k 9 miliardám.

Ak odvedieme skutočne dobrú prácu, môžeme počet znížiť približne o 50 %. Zaľudnenie v chudobných oblastiach je väčšie než kapacita pôdy.“ BBC prináša informácie o tom, ako nadácia Gatesovcov sponzoruje programy neplodnosti. Patrí k nim zničenie spermií pomocou ultrazvuku.

Gates dokonca navrhuje „komisie smrti“, ktoré by mali rozhodovať, kto ostane nažive. V jednej z panelových diskusií hovorí: „Ak ideme minúť 3 milióny dolárov na to, aby pacient mohol žiť o 3 mesiace dlhšie, nie je lepšie vedieť vopred, či ešte môže priniesť nejaký úžitok? To nazývame komisia smrti.“ Gatesove aktivity a názory majú v rodine tradíciu. Jeho otec William H. Gates bol šéfom eugenickej skupiny plánovaného rodičovstva Planned Parenthood. V rozhovore s Billom Moyersom v roku 2003 Bill Gates pripustil, že jeho otec bol hlavou skupiny plánovaného rodičovstva, ktorá bola založená na predpoklade, že väčšina ľudí sú len „nezodpovední chovatelia“ a „ľudské buriny“, ktoré si zaslúžia len utratenie. Tento dlhoročný eugenický „vizionár strategického riadenia“ sa aj v súčasnej dobe zameriava na vnucovanie GMO v Afrike prostredníctvom svojho financovania Aliancie pre zelenú revolúciu v Afrike (AGRA). Namiesto podpory skutočnej potravinovej sebestačnosti a riešenia základných politických a ekonomických

27

téma mesiaca > POTRAVINOVÁ APOKALYPSA problémov, aké prináša chudoba, Gates & Co. podporujú korporátne alebo kontrolované poľnohospodárstvo a zdravotníctvo, ktoré len ďalej decimuje najchudobnejších.

Malthusova teória

28

Spisovateľ Aldous Huxley povedal, že „neriešený problém preľudnenia povedie k neriešiteľnosti všetkých ostatných problémov“. Všetky ideálne štáty z dielne veľkolepých utópií počítajú s nemenným, vyrovnaným počtom obyvateľov a aj Platónovo mesto má stále rovnaký počet rodín.

Kdekoľvek narazíme na úvahy o ideálnej spoločnosti, všade sa zároveň stretneme s neúprosnou podmienkou zachovania proporcie medzi zdrojmi obživy a veľkosťou populácie. A tá začala vo svete, najmä v Európe, od polovice 18. storočia prudko narastať. Spolu s ňou sa vynárala otázka: je pre štát dobre, keď počet obyvateľov rastie; znamená veľa obyvateľov veľa bohatstva alebo veľa chudoby? Tu sa rodí aj teória Thomasa Roberta Malthusa, ktorý tvrdí, že ak populácia nie je obmedzovaná, zdvojnásobí sa každých 25 rokov. Malthus zároveň prichádza z názorom, že počet potravín narastá aritmetickým, počet ľudí geometrickým radom, preto sú vojny nevyhnutné a potrebné. Chtiac-nechtiac boli už v tomto momente položené základy eugeniky ako teórie silnej rasy očistenej od slabých. Začiatkom 20. storočia tieto myšlienky podporovali a financovali elitné klany Rockefeller, Carnegie, Harriman až po neslávne vyústenie do rasovej ideológie nacistického Nemecka. Tam však tento program neskončil. Od druhej svetovej vojny pokračuje v elitárskom združení neomaltuziánov Rímskeho klubu, ktorý hlása zastavenie populačného rastu všetkými prostriedkami vrátane sterilizácie, predovšetkým oddelením sexuality od plodnosti a kontrolou potravinových zdrojov, ktoré presadzuje silná a bohatá elitárska loby. Tá presadzuje svoju ideológiu eugeniky prostredníctvom medzinárodných inštitúcií ako Populačný fond OSN (UNPFA) alebo Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo (IPPF). A práve preto sme dnes svedkami totálneho ničenia úrody v podobe patentovaných a reprodukcie neschopných geneticky modifikovaných plodín, ktoré drží v rukách zopár gigantických korporá-

cií a programov nadácií Billa Gatesa a Rockefellera. Tie presadzujú celoplošné antikoncepcie a sterilizácie skryté pod eufemizmom podpory „plánovania rodiny“. Ostáva však odpovedať na tú najdôležitejšiu otázku: „Kto a od koho dostal mandát rozhodovať o bytí a nebytí?“

Oddelíme zrno od pliev

Wiliam Engdahl píše, že projekt Rockefellerovej nadácie a mocných finančných záujmov od roku 1920 používal eugeniku, neskôr jemnejšie premenovanú na genetiku. Eugenika Hitlera bola z veľkej časti financovaná rovnakou nadáciou Rockefellera, ktorá dnes buduje semennú banku „posledného súdu“, aby zachovala vzorky každého osiva na našej planéte. Rovnaká Rockefellerova nadácia vytvorila pseudovednú disciplínu molekulárnej biológie v ich neúnavnej snahe zredukovať ľudský život až do „definovania sekvencie génu“, ktorý by – ako dúfali – mohol zmeniť aj ľudské vlastnosti podľa ľubovôle.

Hitlerovi eugenickí vedci, z ktorých mnohí sa po vojne v tichosti presunuli do Spojených štátov, pokračovali aj naďalej vo svojom biologickom eugenickom výskume. Rovnaká Rockefellerova nadácia vytvorila aj spomínanú zelenú revolúciu. Stalo sa tak v roku 1946, keď Nelson Rockefeller a bývalý minister poľnohospodárstva v Rooseveltovej administratíve Nového údelu a zakladateľ Pioneer Hi-Bred Seed Company Henry Wallace navštívili Mexiko. Engdahl uvádza, že zelená revolúcia mala údajne vyriešiť hlad vo svete, čo bol problém v prevažnej miere v Mexiku, Indii a ďalších vybraných krajinách, kde Rockefellerovci pracovali. O niekoľko rokov sa ukázalo, že skutočným zmyslom zelenej revolúcie bol skvelý plán Rockefellerovej rodiny na rozvoj globalizovaného poľnohospodárstva. Ten by potom mohli monopolizovať rovnako, ako to urobili v odbore svetových cien ropy pol storočie predtým. Kľúčovým aspektom záujmu Rockefellerovej nadácie a agrobiznisu USA bola skutočnosť, že zelená revolúcia bola založená na šírení nových hybridných semien na rozvíjajúcich sa trhoch. Dôležitým aspektom hybridných semien bola ich nízka reprodukčná schopnosť. Krížence mali vstavanú ochranu proti množeniu. Prostredníctvom zelenej revolúcie Rockefellerova a ne-

skôr Fordova nadácia pracujú ruka v ruke na utváraní a podpore cieľov zahraničnej politiky Spojených štátov, Agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID) a CIA. Jedným z hlavných efektov zelenej revolúcie bolo zníženie populácie roľníkov na vidieku, ktorí boli nútení utiecť do chudobných prímestských štvrtí a zúfalo hľadať prácu. To nebola náhoda, bola to súčasť plánu vytvoriť lacnú pracovnú silu pre nadchádzajúce americké nadnárodné spoločnosti.

Trezor posledného súdu

Podľa starých mytológií Mezopotámie oboznámil ľudí boh Enki, syn najvyššieho boha Anu, s tým, ako majú pestovať obilie a vyrábať z neho chlieb na svoju obživu. Toto učenie sa prenieslo aj do kultúr Egypta, Palestíny, a napokon sa stalo aj súčasťou kresťanskej úcty ku chlebu ako božiemu daru. Áno, obilie je skutočne nenahraditeľnou komoditou. Lež v dnešných časoch zároveň aj komoditou, ktorú chce vlastniť len úzka skupina ľudí. Okrem toho, že sme svedkami obrovského tlaku vyvíjaného neslávne známou korporáciou Monsanto na patentovanie osív, ktoré musia odberatelia kupovať výhradne u nej, je tu ešte jedna mimoriadne závažná skutočnosť. Tú pomenovala britská BBC ako „Doomsday Seed Bank“ – semenná banka posledného súdu. Ide o obrovský trezor vyvŕtaný do pieskovcovej hory na nórskom ostrove Arctic neďaleko dedinky Longyearbyen asi 1100 km od Severného pólu, ktorý zriadila práve spoločnosť Monsanto spolu s Rockefellerovu nadáciou a nadáciou Billa a Melindy Gatesových, ako aj Syngeta Foundation, DuPont a nórskou vládou. V tomto trezore začala rímska spoločnosť Global Crop Diversity Trust napojená na Davida Rockefellera od roku 2008 zhromažďovať všetky vzorky semien rastlín z celého sveta. Predstaviteľ spoločnosti Geoff Hawtin potvrdil, že trezor je navrhnutý tak, aby vydržal celosvetovú katastrofu, akou je atómová vojna alebo živelné pohromy, ktoré by zničili zdroje potravy na našej planéte. V súčasnosti existuje približne 1400 semenných bánk po celom svete, no keďže sa veľké množstvo z nich nachádzalo v krajinách, ktoré boli buď politicky alebo klimaticky nestabilné, bolo nutné zriadiť na bezpečnom mieste na Špicbergoch centrálny

29

trezor, kde sa zhromažďuje poľnohospodárske dedičstvo celého ľudstva. Diabolská pointa však tkvie v tom, že do tejto banky nie sú prijímané geneticky modifikované semená neschopné reprodukcie, akými celý svet zaplavujú tie isté spoločnosti, ktoré tento trezor financujú a strážia.

Nepripomína vám táto novodobá Noemova archa prípravu na konečné riešenie, ako sa o apokalyptickom trezore posledného súdu vyjadril aj investigatívny novinár William Engdahl?

Dvadsiateho mája 2013 demonštrovalo proti Monsantu viac ako 20 miliónov ľudí v 45 krajinách. Monsanto verejne prehlásilo, že chce už v blízkej budúcnosti ovládať 100 % svetových dodávok potravín.

téma mesiaca > GMO v slovenskej prírode a žalúdkoch

Marián Benka, Ján Gašo

GMO v slovenskej prírode a žalúdkoch 30

Napriek tomu, že množstvo krajín vrátane väčšiny našich susedov pestovanie geneticky modifikovaných plodín zakázalo, Slovensko patrí do skupiny piatich európskych štátov (okrem nás ešte Česko, Rumunsko, Španielsko a Portugalsko), v ktorých sa geneticky modifikované plodiny pestujú. Nejde síce o veľké plochy – a ich počet sa zmenšuje – no argumenty pre úplný zákaz GMO sú natoľko závažné, že by sme ich nemali ignorovať.

G

MO (geneticky modifikované organizmy) predstavujú hrozbu nielen pre naše zdravie, ale aj pre životné prostredie. Na našom území sa komerčne pestuje geneticky modifikovaná (GM) kukurica MON 810 z produkcie spoločnosti Monsanto. Obsahuje gén baktérie, ktorá vyrába toxíny ničiace larvy parazitujúceho motýľa. Monsanto to prezentuje ako výhodu – rastlina si sama vytvára pesticíd a farmár vraj ušetrí finančné prostriedky. Lenže bežnými pesticídmi sa postrekuje len raz za čas, tieto látky sa vytvárajú celoročne a dostávajú sa potom do pôdy. Navyše, ak sa vyskytne iný druh škodcu (čo sa stáva pomerne

často), GM látka je neúčinná. Farmár potom musí aj tak použiť kupovaný pesticíd a ešte si rastlina vytvorí svoj vlastný. Prostredie sa tak zaťaží dvojnásobne.

Semená GM rastlín môže vietor zaviať medzi normálnu vegetáciu a dnes nikto nedokáže zodpovedne povedať, čo to urobí so životným prostredím. Na Slovensku musia byť najbližší pestovatelia informovaní, že v ich susedstve sa GM plodiny budú pestovať. Pestovateľ GMO je povinný zachovať „bezpečnostný“ odstup 200 metrov od suseda, ktorý pestuje konvenčné plodiny a 300 metrov od ekologického hospodár-

stva. Pritom podľa Zuzany Homolovej zo združenia ekofarmárov Ekotrend sa semená pri istom vetre môžu šíriť až v okruhu 8 kilometrov. „Toto je priame ohrozenie ekologických fariem,“ zdôrazňuje Homolová. „Slovensko je na pestovanie GMO jednoducho príliš malé.“ Informácia, kde presne sa GMO u nás pestuje, je pritom tajná. Keď ju organizácia Greenpeace Slovensko požadovala od ministerstva poľnohospodárstva, dostala odpoveď, že ide o obchodné tajomstvo. Greenpeace dali ministerstvo na súd, ktorý aj vyhrali. Ministerstvo im však ani napriek súdnemu rozhodnutiu informáciu neposkytlo – obraz „vymožiteľnosti práva“ v tejto krajine.

MON 810 je zatiaľ jedinou odrodou GM kukurice, ktorej pestovanie je v EÚ povolené – i keď ďalšie odrody sú v procese schvaľovania. Okrem nej sa na Slovensku za účelom vedeckého pozorovania pestuje niekoľko GM plodín, všetky s povolením ministerstva životného prostredia.

Každý členský štát Únie má však právo po uskutočnení vlastného výskumu, ktorý musí spĺňať pevne dané kritériá, pestovanie akejkoľvek GM plodiny na svojom území zakázať. A mnohé tak už urobili, vrátane Francúzska a Nemecka.

Podľa riaditeľa Odboru potravinárstva a obchodu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Igora Šarmíra má Monsanto na slovenských ministerstvách účinné páky, ktorými sa snaží národnému zákazu zabrániť. Aj tak mu to nepomáha, pretože pestovanie GM kukurice u nás klesá. Vrcholilo v roku 2010, keď ňou bolo osiatych 1249 hektárov. Tohto roku je to už len necelých sto hektárov. Dôvodom je podľa Šarmíra klesajúci dopyt. V Európe proste GMO takmer nikto nechce, vlna odporu je tu príliš veľká.

Je pravda, že väčšina výskumov GM potravín nepotvrdila ich nebezpečnosť. Lenže ide o krátkodobé štúdie, väčšinou financované samotnými producentmi, kde sa pokusné zvieratá sledovali maximálne tri mesiace. Jedna z mála dlhodobých štúdií francúzskeho profesora Gillesa-Érica Séraliniho trvala dva roky a preukázala, že u potkanov, dlhodobo kŕmených GMO, sa vo veľkom vyskytli zhubné nádory. V septembri 2012 bola publikovaná štúdia austrálskej Flindersovej

univerzity, ktorá Séraliniho výskumy potvrdila.

U ošípaných, dlhodobo kŕmených GMO, sa vyskytli ťažké zápaly žalúdka štyrikrát častejšie ako v referenčnej skupine.

Pritom ošípané majú podobný tráviaci systém ako ľudia. Navyše hospodárske zvieratá v Európe aj na Slovensku sú bežne kŕmené zmesami obsahujúcimi GM sóju. Mäsovokostné múčky boli zakázané po afére s chorobou šialených kráv. Namiesto návratu k prirodzenej strave však boli aj vďaka lobingu USA nahradené modifikovanou sójou. Pritom ak sa aj v slovenskom supermarkete predáva mäso alebo mliečny výrobok zo zvierat, ktoré boli takto kŕmené, výrobca to nie je povinný na obale označiť. Povinne sa označujú len potraviny, do ktorých boli GM prísady priamo pridávané. Také sa na Slovensku nevyrábajú, ale dovážajú sa sem. A ak si zákazník zodpovedne nepreštuduje drobné písmenká zloženia produktu, ani sa nedozvie, čo zjedol.

Kvôli všetkým vyššie spomenutým argumentom skupina aktivistov chystá spustenie petície s dvomi požiadavkami: 1. úplný zákaz pestovania GMO na Slovensku a 2. povinné označovanie živočíšnych produktov zo zvierat, ktoré boli GMO kŕmené. V čase uzávierky tohto čísla ešte nebola petícia zverejnená, v priebehu augusta by sa však mala objaviť na stránke www.vsetkoogmo.sk.

S požiadavkou na rozhovor so zodpovednou osobou kvôli bezpečnosti geneticky modifikovaných rastlín sme sa obrátili aj na spoločnosť Monsanto Slovensko a Ministerstvo životného prostredia SR. Z Monsanta vôbec nereagovali, z ministerstva nám miesto sprostredkovania rozhovoru poslali dlhú odpoveď, ktorá je predovšetkým snahou o popretie dôveryhodnosti výskumu profesora Séraliniho.

Citujeme z odpovede. „Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) dospel k záveru, že nedávna štúdia (2011) vyvolávajúca obavy z potenciálnej toxicity geneticky modifikovanej kukurice NK 603 a herbicídov s obsahom glyfosátu je nedostatočnej vedeckej kvality, preto nemôže byť braná do úvahy pri hodnotení rizík a bezpečnosti.“ Séralini vraj použil druh potkanov náchylných na vznik nádorov, testoval na príliš malej vzorke a dopustil sa ďalších „prehreškov“ voči kritériám OECD pre takéto výskumy.

31

téma mesiaca > Sme len pokusné morčatá?

Tibor Eliot Rostas

Sme len pokusné morčatá?

F

32

ilm „Sme len pokusné morčatá?“ režiséra Jeana Paula Jauda vrhá svetlo do zákutí, ktoré sú pred verejnosťou uzavreté. Vplyv GMO potravy nebol nikdy dôsledne preskúmaný, pričom sa už distribuuje do celého potravinového reťazca ľudí a zvierat. GMO môže byť jednou z najhorších predstáv našej budúcnosti.

Tvorcovia sa sústreďujú na dve technológie, ktoré určujú charakter bytia a nebytia na planéte Zem v posledných siedmych dekádach: jadrová energia a genetická transformácia. Choroby, hlad, finančné otroctvo a samovraždy sú úzko spojené s pestovaním GMO plodín a využívaním atómových elektrární. Profesor Gilles-Éric Séralini hovorí, že sú neoddeliteľne previazané a majú spoločného menovateľa: gigantické petrochemické a zbrojárske korporácie. Sú v rukách siete 250 finančných rodín, ktoré kontrolujú polovicu svetového HDP a polovicu svetového finančného bohatstva. Tento systém im dáva pocit absolútnej nadvlády, ktorú stále arogantnejšie presadzujú. Ľudí obetujú vo vojnách alebo pre profit niekoho, kto produkuje GMO, pesticídy a atómovú energiu. Deti na celom svete jedia GMO v 80 % spracovaných produktov, pričom toto obrovské číslo pozostáva len z dvoch GM rastlín: sóje a kukurice. Jean Ziegler, člen poradného výboru pre ľudské práva OSN, hovorí, že „GMO v americkej vízii sú hlavnou zbraňou ekonomického odzbrojenia krajín tretieho sveta.

Myslím tým, že MMF, WTO a Svetová banka sú námezdnou organizáciou pracujúcou pre Ameriku a oligarchie, je to finančný sval potravinovo-spracovateľského priemyslu. Ich prácou je násilím otvoriť trhy krajín tretieho sveta. USA prostredníctvom podvodov a rokovaní veľmi často korupciou ministrov poľnohospodárstva a hláv krajín subsaharskej Afriky, ako napríklad Burkina Faso, nútia poľnohospodárov, aby zavádzali GMO rastliny, čo spôsobuje katastrofu.“ Vôbec nepoznáme dlhodobé dôsledky geneticky modifikovaných potravín, ktoré konzumujeme. Parížsky vedecký výbor vyhľadáva-

nia nezávislých informácií o genetickom výskume (CRIIGEN) v roku 2011 informoval o výsledkoch výskumu GMO a Roundup, ktoré sa uskutočnili na zdravých dospelých krysách. Experiment sa uskutočnil na 200 zvieratách. Ide o najdlhšie trvajúci svetový experiment so zvieratami konzumujúcimi GMO spolu s herbicídom, ktorý sa používa pri pestovaní. Zároveň je to jeden z najdrahších svetových experimentov (3 milióny eur). Výskum a výsledky tímu profesora Séraliniho podporuje 1300 vedcov z 30 krajín sveta. Vedci v tomto výskume zdokumentovali nádory, ktoré sa objavili až po treťom mesiaci. U samcov sa zistili obličkové nádory, u samíc prsné fibroadenómy, u oboch sa objavili aj kožné nádory. Všetky tieto smrteľné ochorenia sa objavili po podávaní GMO NK 603 GM kukurice ošetrenej pesticídom Roundup, ktorá sa v USA pestuje už na 98 % amerického kontinentu.

Vedci upozorňujú na totálnu nezodpovednosť túto plodinu vôbec vysádzať. Ďalší veľký problém spočíva v tom, že Monsanto odmieta predať semená kukurice na vedecké skúmanie nezávislým vedcom na celom svete. Vedci tvrdia, že je škandalózne, že vlády povolili GMO bez toho, aby spravili testy trvajúce viac ako 3 mesiace. Po trinástich mesiacoch už majú potkany obrovské nádory s veľkosťou porovnateľnou s holubími vajcami a predstavovali už viac ako 25 % telesnej hmotnosti. Tento otrasný obraz trpiacich a znetvorených zvierat komentoval profesor Séralini: „Pociťujeme zhnusenie, že vlády nenútia spoločnosti, aby testovali potraviny, ktoré už takmer všade jedia naše deti. Potvrdili sa u nich už kontaminácie GMO. Je to vôbec po prvý raz, čo si ľudstvo otrávilo vlastné mláďatá. Tá najhoršia vec je čakanie.“ Robotníci, ktorí pri manipulácii s obrovským množstvom GMO osiva zamoreného pesticídmi prichádzajú do styku s týmito pesticídmi už vo veľkej miere, trpia niektorými z onkologických ochorení. Profesor Séralini smutne dodáva: „Čakáme na to, kedy ľudia začnú umierať a zapĺňať cintoríny.“

téma mesiaca > Geneticky upravené vakcíny

Marián Fillo

Geneticky upravené vakcíny

M

ožno si myslíte, že Slovensko nie je až tak poznačené génovým inžinierstvom.

Omyl, priatelia! Už pekných pár rokov (rizikové skupiny od roku 1985, plošne od roku 1998) sa u nás očkuje proti nákazlivej žltačke (infekčnej hepatitíde) typu B vakcínou vyrobenou geneticky modifikovanými (GM) kvasinkami Saccharomyces cerevisiae resp. Hansenula polymorpha.

Tie sú pozmenené tak, aby vytvárali tzv. HBsAg – zlúčeninu vyskytujúcu sa na povrchu HBV (vírusu žltačky typu B).

Podľa rôznych dokumentov môžu výsledné vakcíny obsahovať 1 až 5 % bielkovín z týchto geneticky modifikovaných kvasiniek. GM vakcíny proti žltačke typu B sú pritom súčasťou napr. hexavakcíny Infanrix Hexa od firmy GlaxoSmithKline, ktorá sa štandardne podáva našim bábätkám 3x v prvom roku života, ale i súčasťou horúcej novinky – konkurenčnej hexavakcíny Hexyon/Hexacima od firmy Sanofi Pasteur.

Jedna z dvoch rotavírusových vakcín (RotaTeq od firmy Merck/MSD) obsahuje tzv. ľudsko-hovädzie reasortanty 5 kmeňov rotavírusov. Reasortant je niečo, čo vzniklo pomiešaním génov dvoch rôznych druhov/kmeňov. Takto prirodzene vznikajú nové kmene chrípkových vírusov, ale reasortáciu možno robiť aj umelo, čo je aj prípad RotaTequ, a vtedy ide de facto o génovú manipuláciu. Ďalšou GM vakcínou je Cervarix (od GlaxoSmithKline) proti ľudskému papilómovému vírusu (human papilloma virus = HPV), účinné látky vyrábajú GM bunky z hmyzu (mory) Trichoplusia ni. Konkurenčná vakcína proti HPV Gardasil (u nás známa skôr pod menom Silgard) od firmy Merck je vyrobená podobným spôsobom pomocou vyššie spomínaných GM kvasiniek Saccharomyces cerevisiae. V Gardasile dokonca pláva geneticky manipulovaná DNA vírusu HPV. Medzi GM vakcíny patrí aj úplne nová vakcína proti meningokokom skupiny B – Bexsero od firmy Novartis. Antigény pre túto vakcínu vyrába GM bak-

téria Escherichia coli (E. coli), ktorej vysoko odolný kmeň voči antibiotikám sa preslávil v roku 2011 epidémiou smrteľnej choroby v Nemecku. Ide o jednu z najlepšie preskúmaných baktérií, ktorá patrí medzi bežné osídlenie čriev (nielen) u ľudí, pričom však niektoré jej kmene môžu byť nebezpečné. Ale väčšina je neškodná, či dokonca priaznivá vďaka výrobe vitamínu K. Nedávno bola na Slovensku podaná na Ministerstvo životného prostredia žiadosť o povolenie testovania vakcíny proti rakovine prostaty Prostvac.

Sú dve verzie: Prostvac-V s GM vírusom kravských kiahní a Prostvac-F s GM vírusom vtáčích kiahní.

Na rozdiel od všetkých predchádzajúcich obsahuje táto vakcína plne funkčné vírusy, je to teda tzv. živá vakcína. Žiadosť podala PPD Slovak Republic, s. r. o., zastupujúca amerického výrobcu BN ImmunoTherapeutics. V žiadosti sa uvádza: „Nepredpokladá sa vplyv na životné prostredie, priame cieľové účinky na ľudské zdravie sa predpokladajú pozitívne.“ Pritom sa nehovorí o žiadnych možných rizikách.

Ministerstvo vyhlásilo možnosť posielania pripomienok verejnosti. Až dodatočne v odpovedi na otázky aktivistov bojujúcich proti GMO uviedlo, že do úvahy sa berú len pripomienky obsahujúce konkrétne odborné fakty a údaje. Pripomienky, ktoré sú len vyjadrením „osobných alebo politických postojov“ sú vraj irelevantné. Hoci dopady konzumácie GM potravín – ako naznačujú niektoré štúdie – môžu byť katastrofálne a úplný obrázok o nich si utvoríme možno tak o 2-3 pokolenia, je až podivné, ako bezhlavo sme sa vrhli do používania injekčných GM vakcín. Tie obchádzajú všetky imunitné mechanizmy v tráviacej sústave i na slizniciach a pôsobia priamo na naše vnútornosti.

Možno to v budúcnosti označíme za kolosálnu chybu, čomu nasvedčuje aj prudký nárast autoimunitných ochorení (ako napr. lupus, detská cukrovka či skleróza multiplex) vo Francúzsku po očkovacej kampani proti žltačke typu B.

33

téma mesiaca > Kam sme to dopracovali

Marián Benka

Kam sme to dopracovali

34

Naše poľnohospodárstvo bolo hneď od revolúcie cielene likvidované, ako otvorene hovorí zakladateľ slovenskej vedy o pôde a bývalý minister životného prostredia Juraj Hraško – rozhovor s ním nájdete v tomto čísle. Cieľom bolo zbaviť sa konkurencie a získať nové odbytištia pre farmárov zo západnej Európy. Navyše zo Západu sa sem často dováža jedlo podradnej kategórie so zvýšeným obsahom lacných chemických náhrad. Tá istá potravina predávaná napríklad v Nemecku je častokrát menej kvalitná alebo drahšia ako predávaná na Slovensku. Ľudia to dávno tušili, no definitívny dôkaz dal prieskum Asociácie spotrebiteľov Slovenska (ASS) v roku 2011. Predstavitelia ASS testovali šesť produktov rovnakých značiek v ôsmich krajinách Únie.

Jedine čokoláda Milka mala vo všetkých krajinách rovnaké zloženie. V ostatných prípadoch bolo menej kvalitné zloženie zaznamenané vždy v nových členských krajinách EÚ. Napríklad kokakola má v sebe na Západe poctivý cukor, kým v strednej a východnej Európe do nej dávajú o polovicu lacnejšiu izoglukózu. Káva Nescafé Gold mala už pohľadom rozoznateľné rozdiely vo farbe a celistvosti zŕn.

Vlani usporiadala česká europoslankyňa Olga Sehnalová a jej rumunská kolegyňa Oana Antonescuová v Bruseli ochutnávku vzoriek rovnakých potravín zo západnej a východnej Európy.

Prítomní boli aj odborníci z brnianskej Mendlovej univerzity, ktorí dokázali rozdielne zloženie rovnakých potravín na základe analýzy ich vzoriek. Na akciu pozvali aj výrobcov, no žiaden z nich sa nedostavil. Tieto praktiky sa pritom dejú s oficiálnym požehnaním Európskej komisie. Tá po medializácii prieskumov vyhlásila, že každý výrobca má právo prispôsobovať zloženie

potravín podmienkam miestneho trhu, napríklad chutiam obyvateľstva. Znamená to azda, že Slovákom chutí viac izoglukóza ako cukor?

Igor Šarmír zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory hovorí, že výrobcovia si nedovolia dávať do potravín niečo, čo by odporovalo európskym predpisom. Problém je však v samotných predpisoch. Každá chemická zložka je pridávaná v objeme, ktorý laboratórne testy preukázali ako bezpečný. Tieto testy však neskúmali dlhodobé účinky pri pravidelnej konzumácii. A už vôbec sa neskúmali dopady kombinácií jednotlivých zložiek. Veď v mnohých potravinách je už viac umelých prvkov ako tých prírodných. Každý z nich môže byť sám osebe neškodný, ich kombinovaný účinok však môže byť zničujúci. Predstaviteľov veľkobiznisu s potravinami to však nezaujíma.

I. Šarmír sa preto sám snaží nakupovať čo najviac potravín v malých sídliskových obchodíkoch zásobovaných priamo zo slovenských fariem či salašov. Len to, čo tam nenájde, nakúpi v hypermarketoch. Upadajúca potravinová sebestačnosť, ktorá je v SR jedna z najnižších v Európe, by sa podľa neho dala jednoducho vzkriesiť, keby to štát naozaj chcel: „Stačilo by nepriamymi pákami pritlačiť na hypermarkety, napríklad by im tam štát posielal jednu kontrolu za druhou (a v takom hypermarkete sa vždy nájdu nedostatky). Potom by sa mohol s vedením hypermarketu džentlmensky dohodnúť: my vás prestaneme šikanovať a vy budete nakupovať viac zdravých potravín od slovenských farmárov.“ Pretože však politické garnitúry úpadku slovenského roľníctva a potravinárstva skôr pomáhajú, ako by sa mu snažili zabrániť, riešenia sú v rukách ľudí.

35

Zdroj: Historická štatistická ročenka ČSSR 1985 • Statistická ročenka České a Slovenské federativní republiky 1990 – 1991 • Štatistická ročenka Slovenskej republiky 1994 – 2003 • Štatistický úrad Slovenskej republiky

téma mesiaca > Odpad v lahodnej fazóne

Andrej Jakubík

Odpad v lahodnej fazóne

Potraviny. Tovar dennodennej spotreby, ktorý potrebuje každý človek na svoje prežitie. Obklopujeme sa nimi, vyžívame sa pri prechádzkach medzi plnými regálmi, milujeme ich, ale aj zatracujeme. Vo svete produkcie a predaja potravín je každý krok dokonale premyslený, predovšetkým v prospech biznisu, nie v prospech zákazníka.

36

V

nasledujúcom texte sa nebudeme baviť o nekvalitných potravinách od nášho severného suseda, pretože to vôbec nie je iba prípad Poľska. Dá sa iba povedať, že Poľsko zaostáva v „umení“ obchádzať zákony, klamať spotrebiteľov a baliť odpad do zlatého obalu.

Ako uvidíme, potraviny, ktoré sme považovali doslova za luxusné, sa zďaleka nepribližujú ani priemeru.

Šunka a zlepenec

Viete, čo je pravá šunka? Tí skôr narodení si určite spomenú, že nie tak dávno sa u nás predávala šunka aj s kosťou, ktorá pochádzala výlučne zo stehna. Dnes sa už ekvivalent šunky dá spoľahlivo vyrobiť aj zlepením niekoľkých odrezkov do jedného celku, ktorý sa predáva krásne zabalený k kruhovom alebo hranatom tvare. Tento výrobok by sa nemal nazývať šunkou, pretože so svojím predchodcom nemá nič spoločné.

Podobným spôsobom sa dnes predáva aj známa oravská slanina, ktorá je v lisovanom stave.

Práve drobné nedostatky, výčnelky a neforemný vzhľad nám hovoria, že ide o pravú slaninu a pravú šunku. Ak napríklad údená slanina alebo šunka zanecháva na prstoch čierne farbivo, od jej konzumácie upustite, máte nárok na vrátenie peňazí. Pri údení sa totiž zrejme niečo pokazilo.

Celkovo je dobré vedieť, že údené mäso by malo mať krásnu zlatohnedú farbu a samozrejme aj klasickú vôňu. Ak je farba napríklad šedivá, ide o rýchlo vyrobený výrobok, ktorý nezodpovedá ani úrovni priemeru. Šunky, ktoré sú vystavené na predajnom pulte, často vyzerajú ako pokazené, pretože tu na ne vplýva oxidácia. Ich povrch teda dostane šedivú farbu. To sa ale týka iba vrchného plátku, pretože iba ten je vystavený pôsobeniu vzduchu. Tomuto procesu by mali ako prvé podľahnúť šunky a výrobky určené pre deti, pretože tu by malo byť konzervačných látok minimum alebo doslova žiadne. Nikdy nekupujte šunku, ktorá má okraje inej farby ako stred. Tu už ide o proces kazenia, ktorý sa prejavuje najprv farbou a až potom sa dostaví špecifický zápach prerážajúci korenie v šunke alebo suchej saláme.

Takto môžete napríklad naletieť predajcovi pri kúpe klasického párku. Ak je totiž párok už zo-

schnutý a je na ňom vidieť zub času, predavači používajú jednoduchý trik. Na približne 8 hodín položia párok do teplej slanej vody a do rána vyzerajú párky ako práve vytiahnuté z udiarne.

Potraviny sú však podriadené chemickým procesom, ktoré neoklamete. Možno sa aj vám stalo, že ste si kúpili údeninu a na druhý deň bola pokazená. Je to vec, na ktorú by ste si mali dávať pozor už pri kúpe. Napríklad klasickým poznávacím znakom pri párkoch je lepkavý povrch.

Marináda a mleté mäso to istia

Je to tak, pretože akonáhle je problém s pokazeným mäsom, výrobca alebo predajca často pristupuje aj k postupom, ktoré odporujú zákonom. Radi si kupujete už pripravené mäso v marináde? Potom by ste mali vedieť, že v mnohých prípadoch je to mäso, ktoré by sa už nedalo normálne predať. Nemusí ísť o pokazené mäso, ale môže byť inak poškodené. Napríklad zle nakrájané rezne alebo odrezky, ktoré ostali pri predaji a musia sa nejakým spôsobom zužitkovať.

Navyše, ak ide o pokazené mäso, nemáte to ako zistiť, pretože marináda ovplyvní všetko. Najčastejšie sa používa papriková červená marináda, ktorá prekryje mierne zmeny farby na povrchu mäsa. Potom je tu cesnaková klasika, ktorá býva žltej farby a použije sa v prípade, že mäso začína mierne zapáchať. Ak si myslíte, že by ste spoznali pokazené mäso, mýlite sa, pretože marináda oklame všetky vaše zmysly.

Podobne je na tom aj mleté mäso, ktoré by rovnako malo mať svoju typickú štruktúru. Častý trik je v tom, že ak sa niektoré mleté mäso nepredá, pomelie sa znovu spolu s čerstvým mäsom.

To sa prejaví tým, že mleté mäso má inú štruktúru a je kašovité. Ak na to nie ste naozaj odkázaní, mleté mäso si urobte doma sami.

Predať všetko mäso je pre hypermarkety nemožná vec.

Buď im nejaké ostane alebo ho majú naopak málo. Pre obchod je horšie, ak je tovaru nedo-

37

téma mesiaca > Odpad v lahodnej fazóne statok, pretože to odrádza zákazníka. Hypermarkety však prišli s dokonalým plánom pre zužitkovanie prebytočného mäsa: oddelením teplých jedál. To znamená, že všetky produkty, ktoré sa nepredajú, sa použijú na varenie v teplej kuchyni, kde ich akoby znovu oživia. Týmto spôsobom sa napríklad grilujú kurence, spotrebuje šunka na bagety, rovnako aj syry, majonéza alebo zelenina. Obchody sa pretekajú v tom, ako vymyslieť čo najlepší recept, ktorý by ľuďom chutil, a zároveň by ním dosiahli čo najväčší predaj všetkých zostatkových potravín. Preto sa stretávame s receptom, kde sa nachádza pečené kuracie mäso, kapusta, koreniny, nesmie chýbať marináda, klobása a cibuľa. V minulosti sa niektorým oddeleniam teplých jedál v hypermarkete hovorilo kafiléria.

Pomýlené ovocie a zelenina

38

Dnes sme svedkami jedného nešváru, ktorý tu v minulosti nebol. A to je nonstop predajňa, kde sú dodatočné náklady na prevádzku také malé, že sa oplatí mať otvorené aj v noci, keď je zákazníkov minimum. Skôr je to reklamný ťah, aby ľudia vedeli, že na tento obchod sa môžu spoľahnúť vždy. Ale to je jediná vec, na ktorú sa v týchto obchodoch dá spoľahnúť. Ďalším aspektom je periodicita obsahu vitamínov a antioxidantov v ovocí a zelenine. Samozrejme, vieme, že plody obsahujú tieto látky nevyhnutné pre život, ale až do určitej doby sme nevedeli, že ich obsah sa v plodoch mení počas dňa, a dokonca v niektorých prípadoch je ich tvorba pozastavená úplne.

To znamená, že ich konzumáciou nedostávame žiadne z týchto látok. Plody sú aj po odtrhnutí živé rastlinné organizmy a žijú si vlastným životom. A potrebujú čas odpočinku, čo je v ich reči tma. Ak nemajú tmu, ktorá sa strieda so svetlom, je ich biorytmus narušený a tvorba vitamínov je pozastavená alebo znížená. Najvýživnejšie je ovocie a zelenina medzi 12.00 až 13.00 hod. na obed, pričom nesmie byť porušený cyklus striedania dňa a noci. Teda plody musia byť umiestnené na prírodnom svetle.

Všimli ste si niekedy, že jablká sa akosi zmenili?

Nie je v nich ani jedna dierka po červíkovi a navyše ich šupka je potiahnutá mastným filmom, ktorý je ťažké umyť. Je to chemický postrek,

ktorý chráni plody pred napadnutím parazitom alebo chorobou. Jablko si samo vytvára obranné látky a tie potom konzumáciou prechádzajú do tela človeka, kde mu majú pomáhať budovať jeho imunitný systém. Ak je však jablko chemicky ošetrené, tvorba prirodzených protilátok sa zastaví a jablko „zlenivie“, pretože nebude tvoriť niečo, čo dostane umelo od človeka. Ich výživná hodnota sa potom rovná vode, ktorú obsahujú, a menšiemu množstvu prírodného cukru a vitamínu C. To neplatí iba pre jablko, ale pre všetky plody ovocia a zeleniny. A ešte jedna rada: nikdy nekupujte ovocie, ktoré nevonia.

Aj vy ste si niekedy pochutnali na jogurte, ktorý obsahoval celé kúsky ovocia? Chutili vám tieto kúsky ovocia? Ak áno, možno vás prekvapí fakt, že ste s najväčšou pravdepodobnosťou nejedli ovocie, ale lacnejšiu gélovú náhradu, ktorá sa zafarbí a ochutí podľa potreby, a takto nasekaná sa zamieša do jogurtu, aby vyvolala pocit ovocia.

Skúste si tento kúsok „ovocia“ vytiahnuť z jogurtu, umyť ho a pozrieť si ho zblízka. Sami prídete na to, že to, čo pláva v jogurte, okolo ovocia neprešlo ani vo vlaku.

Voda miesto mäsa

V dnešnom svete si musíme zvyknúť, že nie všetko je také, ako na prvý pohľad vyzerá. Ani mäso nemusí byť mäsom, ale vodou. Ako je to možné?

Je to jednoduché, pretože na toto existujú bežné stroje, ktoré napichávajú svalovinu. Injektujú tak do nej vodu obohatenú o látky, ktoré viažu tekutiny ku svalovine. Týmto vedia výrobcovia zvýšiť váhu až o 20 percent. Najčastejšie sa to deje pri kuracích rezňoch (kuracie prsia). Podobné praktiky sú síce zdravotne neškodné, ale sú škodné pre peňaženku spotrebiteľa, ktorému sa takto predáva voda za cenu svaloviny. Ako toto zistíme? Jediný test, ktorý odhalí podobné praktiky, je panvica. Často sa stáva, že po položení kuracieho rezňa na panvicu sa svalovina stiahne do pôvodnej veľkosti a „pustí“ množstvo vody. Ak podobné praktiky odhalíte, nájdite si iný obchod, kam si budete chodiť po mäso.

To ale nie je všetko. Napríklad v Kanade sa hovädzie mäso napicháva rovnako, ale konzervačnými látkami, aby sa predĺžila doba spotreby a znížili sa straty predajcov. To však spôsobuje

vrásky spotrebiteľom, pretože sa tak dokáže predĺžiť doba varenia niekedy aj o polovicu. Za zmienku stojí fakt, že predajca má v cene často rozpočítané aj prípadné straty z nepredaného tovaru. Je teda na zamyslenie, že zákazník musí platiť za neschopnosť obchodu odhadnúť predajné množstvo.

Všimli ste si niekedy, že mäso s kosťou má kosti čiernej farby? Je to celkom bežná vec, pretože pri pílení kosti kotúčovou pílou sa kotúče z ekonomických dôvodov menia veľmi málo. Preto je kosť často spálená. Dôležité je vedieť, že takto poškodená kosť veľmi rýchlo podlieha skaze a je potrebné dávať si väčší pozor. Celkovo sa dá povedať, že mäso s kosťou vydrží oveľa menej ako mäso bez kosti.

Falošný kaviár

Labužníci z celého sveta vyhľadávajú ikry ruského obra menom vyza veľká (Huso huso), ktorá sa vo svete predáva pod menom beluga. Tento produkt sa získava iba z tohto druhu ryby a všetky ostatné pokusy sa považujú za podvod. Je tu však jeden problém, a to dostupnosť. Pravý kaviár si svoju cenu stále drží na mimoriadne vysokej úrovni, lebo ho je v prírode obmedzené množstvo. Výrobcovia preto prišli s riešením, ktoré znamenalo ušetrenie nákladov. Spotrebiteľ si však musí dávať pozor na to, čo kupuje.

Môže sa stať, že si nekúpi kaviár, ale bravčové chrupavky. Práve chrupavky, krvná plazma, lepok a samozrejme nejaké tie dochucovadlá sa zmiešajú a kvapkajú sa do horúceho oleja. Tu sa tieto kvapky formujú do dokonalej guľôčky.

Pozor teda na to, čo si kupujete a venujte čas prečítaniu zloženia.

S falošnými rybami a morskými plodmi sa stretávame bežne. Spomeňme iba klasické surimi, ktorých história siaha približne 900 rokov späť k japonským rybárom. Tí v snahe predĺžiť trvanlivosť rybieho mäsa ho rozomleli na kašu a zmrazili. Takto pripravená pochúťka sa často ponúka ako krabie mäso, prípadne kreveta alebo homár. Na tento účel sa povrch tejto zmesi prifarbuje a dodávajú sa doňho prímesi v podobe dochucovadiel a konzervačných látok. Podobne sa to deje aj s rybími prstami. V žiadnom prípade v nich nie je čistá rybia svalovina na-

krájaná na pásiky a obalená vo fritovacom obale. V niektorých prípadoch obsahujú približne 20 percent rybieho mäsa, pričom sa nikdy nedozviete druhové zloženie zmesi, ktorú práve dávate do úst.

Bojíte sa cholesterolu?

Ak áno, upokojím vás. Nikdy nebolo hodnoverne dokázané, že zvýšený cholesterol spôsobuje infarkt, rovnako ako neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by ľudia so zníženým cholesterolom žili dlhší a šťastnejší život ako tí, ktorí majú jeho hladinu vysokú.

Prečo by niekto predával strach z cholesterolu?

Je to jednoduché, výrobky s označením „light“ sú omnoho drahšie ako ostatné. Ale je drahšia aj ich výroba? Nie je, často je dokonca surovina na výrobu „light“ výrobku lacnejšia ako bežná surovina na výrobu toho štandardného. Zákazník je ochotný zaplatiť za pocit zdravého jedla oveľa viac, a preto je cena potravín so zníženým obsahom tuku a cholesterolu vyššia.

Ilúzia výberu

Mnoho zákazníkov si povie, že sortiment potravín sa v posledných desaťročiach obrovsky rozšíril. Ale nie je to celkom pravda. Je tu iba niekoľko základných surovín, ktoré sa podieľajú na výrobe miliónov potravín na celom svete. Jednou z nich je napríklad kukurica, ktorá v USA tvorí podstatnú časť potravinárskej výroby a je základom ich potravinového priemyslu. Postačí iba odobrať trošku cukru, nahradiť ho sirupom a razom je tu nová potravina, ktorá pri správnej reklame zarobí rozprávkové peniaze. Jednou z posledných je reklama na opečené kocky nakrájaného chleba. Samozrejme, cena je niekoľkonásobne vyššia ako cena chleba. To však spotrebiteľovi nevadí a rád zaplatí za niečo, čo si môže urobiť doma na panvici.

Rada na záver? Nezabudnite si vždy prečítať etiketu na výrobku. Možno tak prídete na to, že jahodový džem je z jabĺk, pomarančový džús obsahuje 2 % pomaranča, rybie prsty sú viac sójové ako rybie a tavený syr je iba tučný tavený výrobok.

39

téma mesiaca > MÄSO – MLIEKO – ZVIERA – VEC

Emanuel Pohoda

MÄSO – MLIEKO – ZVIERA – VEC

M

40

äsové produkty sa tešia vysokej spotrebe i napriek množstvu medializovaných škandálov (dofarbovanie, prebaľovanie starého mäsa, koňacina, mäso plné antibiotík...) a mnohým vyvráteným mýtom. Mohli by ste namietať, že mäso nie je nezdravé, keďže ho pravidelne jete a netrpíte vážnym ochorením. Živočíšne produkty sú však vysoko kyselinotvorné a stav prekyslenia je príčinou veľkého počtu chorôb. Experti z Harvardu v súvislosti s nedávnou štúdiou odporúčajú vyhnúť sa mliečnym výrobkom kvôli riziku viacerých druhov rakoviny. Existujú výskumy, ktoré nepreukázali súvis medzi pitím mlieka a prevenciou osteoporózy. Ani kladný efekt na rast kostí v detstve nie je dokázaný.

Pôvod výrobkov, ktoré sú bežne dostupné v potravinových reťazcoch, je často zahalený tajomstvom. Na obaloch sa neuvádza, v akých podmienkach živé mäso fungovalo predtým, ako sa stalo mäsom neživým. Väčšina ľudí však aj tak vie, aké nehumánne podmienky tomu predchádzali, no sú voči tomu z rôznych príčin apatickí. Mäso živé ešte v podobe nesvojprávneho zvieraťa je dopované rôznymi liekmi, hormónmi a látkami v krmivách, ktoré majú zabezpečiť čo najväčšiu produkciu chovu.

Aj život kravy chovanej kvôli mlieku je značne neprirodzený a je hotovým utrpením. To isté platí aj o nosniciach z klietkového alebo podstielkového chovu. Krava chovaná kvôli mlieku žije v stiesnených, často nehygienických podmienkach bez možnosti pohybu a sociálneho kontaktu. Pritom sú to veľmi spoločenské zvieratá, udržiavajú dlhodobé priateľstvá, izolácia na nich pôsobí veľmi frustrujúco. Po umelom oplodnení a pôrode teliatko z matkinej prítomnosti a opatery nemá nič, je na umelej výžive. Žije oddelene od matky, často ho v krátkom čase zabijú. Telo kravy chovanej na mlieko ho vyrobí až 10-krát viac ako za normálnych okolností.

Po niekoľkých rokoch je organizmus vyčerpaný a produkcia mlieka klesá. Takýto život je už ne-

žiaduci a o jeho osude je rozhodnuté – bitúnok ako poďakovanie za celoživotnú nedobrovoľnú službu.

Etický faktor sa týka dvoch aspektov – (ne)úcty k zvieratám, ktoré sa rodia, aby ich telo či telesná tekutina skončili na regáli a ich existencia je poľutovaniahodná, keďže ich potreby nie sú ani zďaleka uspokojované. Nemenej dôležitý je i vzťah k planéte, a tým pádom ku všetkému životu na nej.

Dobytka je 3-krát viac ako dvojnohých obyvateľov, podľa odhadov World Resources Institute 60 % lesov sa mení na poľnohospodársky využívané plochy – na 1/5 sú pastviny pre zvieratá, na ďalšej tretine sa pestuje krmivo pre ne. Na porovnanie: na získanie 1 kg rastlinných bielkovín je potrebná 20-násobne menšia plocha ako živočíšnych. Plocha s rozlohou 1 ha poskytuje priestor na vypestovanie 1010 kg sóje, 830 kg pšenice a len 100 kg hovädzieho mäsa. Na 1 kg hovädzieho mäsa treba 3700 l vody, na 1 kg pšenice 120 l.

Chov dobytka vyprodukuje 18 % splodín skleníkových plynov, čo je viac ako z celej dopravy!

Farmy znečisťujú odpadovými vodami prostredie až 10-krát viac ako mestská kanalizácia, 3-krát viac ako odpady z priemyselnej výroby.

Na 1 tonu živočíšnych produktov sa spotrebuje až 20-krát viac energie ako na 1 t rastlinných.

Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo FAO sa zabije okolo 60 miliárd zvierat ročne kvôli mäsu (bez rýb a morských živočíchov).

Morské ryby obsahujúce ťažké kovy a parazity sa lovia tak masívne, že mnohé obľúbené lahôdky sú už nejaký čas na zozname ohrozených druhov. Okolo 27 ton rýb sa každoročne vyhodí pre nedostatočnú veľkosť alebo príslušnosť k druhu, o ktorý nie je záujem. Podobných čísel je oveľa viac a komu naozaj leží na srdci kvalita života nielen jeho samotného, pri návšteve supermarketu si dobre rozmyslí, čo svojím nákupom podporí.

téma mesiaca > Vražedné hamburgery

Peter Hafner

Vražedné hamburgery

P

riemerná americká porcia Big Mac, veľkých hranolčekov a veľkej kokakoly obsahuje 1430 kalórií, pričom podľa amerického Úradu pre správu potravín a liečiv (FDA) je optimálny príjem kalórií na úrovni 2000 za celý deň!

Takže jedným základným jedlom vo fast foode dosiahne bežný konzument takmer 75 % odporúčaného príjmu kalórií – a to nemal raňajky, večeru, žiaden dezert a iba jednu veľkú kolu. Ak chceme dosiahnuť odporúčanú celodennú dávku cukru, stačí nám vypiť jednu plechovku koly (330 ml)!

Počet reštaurácií s rýchlym občerstvením v USA vzrástol zo 140 000 v roku 1980 na súčasných 300 000. Každý deň obslúžia až 50 miliónov Američanov, pričom podľa prieskumu aspoň 44 % navštívi fast food aspoň raz do týždňa a iba 28 % sa im vyhýba úplne. Po celom svete je už otvorených približne 815 000 prevádzok s neuveriteľným obratom 500 miliárd dolárov.

Nemôžeme sa preto čudovať, že kým v rokoch 1960 až 1980 sa podiel obéznych v Spojených štátoch pohyboval na stabilnej úrovni 15 %, počas ďalších 20 rokov sa tento podiel viac ako zdvojnásobil a v roku 2010 bolo už 36 % Američanov obéznych. Celkovo viac ako tretina amerických detí a adolescentov má v súčasnosti nadváhu, alebo trpí obezitou. A zvyšok civilizovaného sveta im slušne sekunduje – v roku 1980 bol podiel obezity v krajinách OECD menší než 10 % – odvtedy sa v 19 z 34 krajín podiel obezity zdvoj- až strojnásobil a odhaduje sa, že do roku 2020 tu bude viac ako 2/3 ľudí s nadváhou alebo obéznych. Svoje pevné miesto tu má aj Slovensko, keď sme sa dostali už na 4. miesto s 22,4%-ným podielom obezity. Počet návštev McDonald’s dosiahol u nás takmer 15 miliónov v roku 2010, pričom nie sú výnimkou ani reštaurácie s 5000 zákazníkmi denne.

A to problém s vysokým obsahom kalórií nie je ani zďaleka ten najzávažnejší. A nie je to ani nízky obsah nutričných hodnôt, teda výživných látok.

Dôsledok je nanajvýš ten, že organizmus po nedostatočnom príjme živín vyvolá po krátkom čase

pocit hladu, čím iba opäť zvýši ďalší prísun kalórií.

Závažnejším problémom je samotný obsah týchto produktov. Dokonalou ilustráciou môže byť v poslednom čase známy fenomén tzv. „nesmrteľných“ hamburgerov, ktoré ani po niekoľkých mesiacoch a častokrát ani rokoch nejavia žiadne známky rozkladu, pričom si na tieto kúsky netrúfnu plesne, ani rozkladné baktérie. O tom, že nejde o žiaden hoax, ani platenú antireklamu, sa dá jednoducho presvedčiť na desiatkach fotografií a videí po celom internete. Čím je tento fenomén taký zvláštny, a zároveň alarmujúci? Je to samotné zloženie, ktoré bez preháňania evokuje skôr biologickú zbraň ako jeden z najrozšírenejších druhov jedla v civilizovanom svete.

Priemerný americký hamburger obsahuje mäso z viac ako 1000 rôznych kráv, čím teoreticky vzniká tisíckrát vyššia pravdepodobnosť výskytu chorôb, vrátane tých smrteľných – potvrdené sú výskyty baktérií, ktoré sa stávajú rezistentnejšími aj voči najnovším antibiotikám. Zdanlivé riešenie je teda problémom samým osebe – podľa FDA až 80 % antibiotík pripadá na živočíšne farmy, len 20 % spotrebujú ľudskí pacienti! Dalo by sa to možno aj ospravedlniť dobrým úmyslom zachovať pozitívny zdravotný stav týchto zvierat, ale podľa správy FDA až 90 % antibiotík nie je používaných na liečenie alebo prevenciu, ale na podporu rastu a dosiahnutie vyššej hmotnosti chovných zvierat. V roku 2010 bolo na amerických farmách použitých vyše 13 000 ton antibiotík, čo predstavuje v priemere 1300 mg na jedno zviera. Je to naozaj paradox, ale za nárast odolnosti väčšiny infekčných chorôb voči antibiotikám tak pravdepodobne nie je zodpovedný farmaceutický priemysel a lekári, ale potravinársky priemysel.

S

lávny britský kuchár Jamie Oliver vyhral v júli súdny spor s ešte slávnejším reťazcom rýchleho občerstvenia McDonald´s. Zažaloval ho, že do hamburgerov pridáva toxický hydroxid amónny. McDonald´s ho musí prestať používať, J. Oliver však upozorňuje, že problém výroby hamburgerov z chemikálií a najlacnejšieho mäsového odpadu sa tým ešte zďaleka nevyriešil.

41

orbis pictus > india Foto: Aijaz Rahi – SITA/AP

Tibetský duchovný vodca dalajláma číta náboženské texty počas zasväcovania budhistických mníchov v indickom kláštore. Zároveň pozorne počúva. Škoda len, že napriek svojmu vo svete vyzdvihovanému morálnemu kreditu rovnako pozorne nepočúval aj svojho priateľa Václava Havla, bývalého československého a českého prezidenta, keď hovoril o humanitárnom bombardovaní Srbska. Čínsky prístup k Tibetu totiž NATO uplatnilo vo vzťahu k Belehradu a Kosovu. Ten zrejme možno ospravedlňovať donekonečna, pretože išlo o presadenie civilizačných hodnôt, posvätených vo Washingtone a Bruseli. Dobré NATO bombarduje a zlá Čína okupuje. Dalajláma je však nad vecou a toto zrejme nerieši, inak by sa asi nahlas a jasne vyjadril. To by ho však s tradičnou pompou nevítali v krajinách, ktoré sa honosia demokratickým systémom, ale bombardéry vyšlú hneď, keď treba. (mm)

orbis pictus > KONGO Foto: Alain Wandimoyi – SITA/AP

Vládny vojak konžskej armády má maskovanie, ktoré mu snáď pomôže v boji s rebelmi povstaleckej skupiny M23. Východné Kongo ničí vojna a banditi už dve desaťročia. Násilie a choroby pripravili o život milióny ľudí. Boje pokračujú aj napriek tomu, že zástupcovia jedenástich afrických krajín podpísali dohodu o zabezpečení mieru na východe Konga. Civilisti naďalej zostávajú v krížovej paľbe medzi nedisciplinovanou armádou a povstalcami. Výhovorky na kolonializmus už nepomôžu, krajinu si ničia jej vlastní obyvatelia sami a dobrovoľne v rôznych vládnych či pochybných revolučných spolkoch. Odnášajú si to však vždy tí najnevinnejší. (mm)

orbis pictus > India Foto: Rajesh Kumar Singh – SITA/AP

44

V Indii si moslimovia v rámci ramadánu, pôstneho mesiaca, kedy nejedia od východu do západu slnka, po celodennom pôste doprajú špeciálne cestoviny. Tie pripravujú takto dobre naladení pracovníci v provizórnych podomových vývarovniach. Moslimovia si tak doplnia energiu do zmoreného tela, ktoré musí vytrpieť hladovanie na počesť zjavenia prvých veršov Koránu prorokovi Mohamedovi. Po ramadáne majú dosť síl, aby mohli pokračovať v boji za jedinú pravú vieru s hinduistami a budhistami, pretože náboženská neznášanlivosť poznamenáva históriu Indie, ako aj iné časti Ázie i celého sveta. Keby stúpenci akejkoľvek viery zostali len pri postení sa a modlení, bez násilného presviedčania ostatných, že musia vyznávať tu jedinú, pravú a správnu, určite by bolo viac spokojných a vysmiatych ľudí, a to nielen v Indii. (mm)

orbis pictusi > SUDÁN Foto: Michael Onyiego/File – SITA/AP

45

Hlad, utrpenie a malé vyhliadky na dôstojný život – to patrí k značnej časti Afriky a pre Sudán to platí úplne. V darfúrskom konflikte stoja proti sebe od roku 2003 arabské milície, podporované sudánskou vládou, a povstalecké skupiny. V priebehu tohto času tu zahynulo 300 000 ľudí a tri milióny museli ujsť zo svojich domovov. Nepomáha ani mierová dohoda, pretože povstaleckých skupín je toľko, že ich nemožno všetky vtiahnuť do mierového procesu. A tak Sudánci trpia a etnické násilie je ich každodennou skúsenosťou. Tí bezbranní sú odkázaní na pomoc Svetového potravinového programu, ktorý sa zameriava na účinnú potravinovú pomoc v oblastiach konfliktov. Kmeňová nenávisť na africký spôsob prináša utrpenie dlhodobo aj po získaní nezávislosti či slobody od cudzích mocností. (mm)

orbis pictus > USA Foto: Patrick Semansky – SITA/AP

46

Americký vojak Bradley Manning po troch rokoch vyšetrovania čelí súdnemu procesu za napomáhanie nepriateľovi. Hrozí mu doživotný trest, prípadne desiatky rokov väzenia. Spolupráce s nepriateľom sa mal dopustiť, keď poskytol serveru WikiLeaks americké tajné diplomatické depeše a vojenské materiály o vojne v Iraku a Afganistane. B. Manning je podľa amerických médií zradca hodný poriadneho trestu. Čo tam po svedomí, morálke, etike. Tá nepatrí ani do radov wehrmachtu, Červenej armády, no ani do U. S. Army – plň rozkazy, či už v mene nacizmu, komunizmu alebo pseudodemokracie, a budeš hrdina. To Manning zrejme nepochopil. Preto stojí pred tribunálom a za hrdinu ho považujú inde, ale nie doma. (mm)

orbis pictus > Španielsko Foto: Daniel Ochoa de Olza – SITA/AP

47

V španielskej Pamplone pravidelne každý rok pobehujú po uliciach býky a davy ľudí, pričom ďalší toto divadlo sledujú zo svojich balkónov. Nie je to až taká nevinná zábavka. Tento rok rozzúrený býk nabral na rohy Austrálčanku, Američana a dvoch Španielov. Naposledy prišiel o život Španiel v roku 2009 počas svojrázneho divadla v uliciach. No Španieli by najradšej nabrali na rohy súčasného premiéra Mariana Rajoya a žiadajú jeho odstúpenie. Pán premiér si totiž dával vyplácať peniaze z tajných fondov vládnej strany. Marian Rajoy je teda zabezpečený, ale preto môže bezstarostne sociálne experimentovať s reformami na väčšine nezabezpečenej verejnosti v mene panujúcej krízy. Kto je teda na tom lepšie, býky v uliciach Pamplony alebo obyvatelia s krízovou slučkou okolo krku? (mm)

orbis pictus > Rumunsko Foto: Vadim Ghirda – SITA/AP

48

Bývalý rumunský politický väzeň Emilian Mihailescu sedí v cele Pevnosti číslo 13, ktorá bola súčasťou komunistického gulagu – pracovného tábora v Jilave. Dnes tam už nemusí sedieť, ale možno tam budú napokon tí, ktorí týrali antikomunistickú opozíciu. Dozorcovia z rumunského gulagu majú dnes už 80 až 90 rokov, ale niekoľko desiatok z nich bude teraz po rokoch stíhaných za to, že mlátili väzňov, hasili na nich cigarety a nútili ich za trest jesť exkrementy. O dozorcoch z nacistických koncentrákov počúvame pravidelne, ale o tých z komunistických gulagov len máličko. Hoci práve gulagy prekonávali v hrôze koncentráky, ako to tvrdia tí, ktorí zažili aj jedno, aj druhé peklo na zemi. Častokrát to boli práve súdruhovia, ktorých odstraňovali nacisti, aby ich po vojne zasa v mene boja s vnútorným nepriateľom riešili vlastní súdruhovia z partaje. (mm)

orbis pictus > rusko Foto: Alexei Nikolsky – SITA/AP/RIA – Novosti, Presidential Press Service

49

Ruský prezident Vladimir Putin si v špeciálnej miniatúrnej ponorke pozrel na dne Fínskeho zálivu trosky lode Oleg z roku 1869. Ponorka sa úspešne aj vynorila a Putina vidieť nad hladinou. Mnohí by ho radšej videli na dne, ako napríklad zahraniční agenti v podobe nevládnych organizácií financovaných zo zahraničia, vulgárne kvázihudobníčky Pussy Riot alebo nedávno súdený Navaľnyj, bloger či defraudant, prípadne aj neviniatko-oligarcha Chodorkovskij, toho času za mrežami. Otázne je, akú budúcnosť by spoločne pripravili Rusku, keby Putina nahradili? Určite slobodnú, trhovú a demokratickú, zrejme podľa amerického vzoru, kde korupcia a zneužívanie moci nepanujú, a ak, tak sa ukáže prstom na Rusko, Čínu alebo Venezuelu. (mm)

rendez-vous > Pôda je prírodný zdroj a my si ho ničíme

Marián Benka

Pôda je prírodný zdroj

a my si ho ničíme

Juraj Hraško bol krátko ministrom životného prostredia v období dočasnej vlády Jozefa Moravčíka, pôsobil aj ako slovenský veľvyslanec vo Švajčiarsku. Predovšetkým však bol vedeckým pracovníkom, doktorom vied, profesorom, akademikom a zakladateľom modernej pedológie (vedy o pôde) na Slovensku. Pôda je jeho celoživotnou láskou, a preto ho trápi, čo sa s ňou v tejto krajine deje.

50

J

e to už starší pán okolo osemdesiatky, ktorý hovorí pomaly a rozvážne, no je vidno, že všetko, čo povie, má dobre premyslené. Býval členom komunistickej strany (neskôr po revolúcii vstúpil do SDĽ) a svoje ľavicové zmýšľanie nikdy neopustil. Na rozdiel od mnohých komunistov, z ktorých sa po prevrate stali veľkopodnikatelia a zástancovia neoliberálneho kapitalizmu.

Netvrdí, že za komunistov bolo všetko v poriadku, no usmieva sa nad tvrdením, že dnes žijeme v demokracii. „Aká demokracia, keď celé bohatstvo sveta je v rukách siedmich rodín?“ hovorí. „Všetkých sedem rodín je zo Spojených štátov, všetky patria do klanu Rothschilda a Rockefellera, a členovia všetkých týchto siedmich rodín sú chazarskí židia.“ Keď rozpráva, často prechádza od jednej témy k druhej, možno preto, že veľa zažil, veľa si naštudoval, o mnohom rozmýšľal.

V rozhovore som sa snažil tieto odbočky eliminovať, aby sa v nich čitateľ nestratil.

V jednom momente spomenie ministra vnútra Kaliňáka, ktorý sedával v škole s jeho synom a ako chlapec sa k Hraškovcom domov chodil hrávať: „Minule som ho stretol a hovorím mu: Ty si choď chlapče vypýtať späť peniaze z univerzity.

On vám ide posilňovať represívne zložky, aby zabránil krádežiam. Ale tie krádeže sú dôsledkom toho, že niektorí ľudia už nemajú čo jesť. Treba riešiť príčinu, nie dôsledok.“ Pravda, väčšina Slovákov zatiaľ má čo jesť. Druhá vec je, že jedia väčšinou potraviny preplnené chémiou zo zahraničných obchodných reťazcov.

Z funkčného domáceho poľnohospodárstva ostali len zvyšky. Náš rozhovor sa točil aj okolo toho, ako k tomu došlo.

Po prevrate v roku 1989 nás presviedčali, že v komunistickom Československu nič nefungovalo. Vy si to očividne nemyslíte, najmä o poľnohospodárstve. Prečo?

Viete, podľa Marxa sa dedina mala vyrovnať svojou životnou úrovňou mestu a ja som za komunistov tvrdil, že Marx nemal pravdu, lebo slovenské mesto sa musí svojou životnou úrovňou vyrovnať slovenskej dedine. Vidiek bol vtedy bohatý, spokojný a pokojný.

Komunistický štát dotoval poľnohospodárstvo na Slovensku ročnou sumou asi 7 miliárd korún, veľká časť z toho išla na investície. Čo sa bohato vyplatilo, lebo poľnohospodárstvo ako celok vykazovalo ročný zisk približne 25 miliárd korún.

51

‚‚Hneď po revolúcii sa kričalo: Družstvá rozhnať, to je komunistický výmysel, ideme na rodinné farmy. Ja som vtedy napísal seriál článkov pre Roľnícke noviny, kde som varoval pred rozbitím niečoho, čo funguje. Lebo na celom svete dochádza k zväčšovaniu plôch poľnohospodárskej produkcie a my sme išli cestou rozbitia excelentne fungujúcich poľnohospodárskych podnikov.‘‘ Foto: Matúš Plecho

rendez-vous > Pôda je prírodný zdroj a my si ho ničíme

52

Keď sme za komunizmu boli s manželkou na dovolenke v Juhoslávii, stretli sme tam veľa družstevníkov zo senického okresu a ja som sa ich pýtal: „Čo tu robíte, však na Slovensku je žatva a vy sa tu povaľujete pri mori?“ A oni mi hovoria: „Veď my nemáme počas žatvy čo robiť. Prídu kombajny, skosia to a my sa vrátime, keď je už po žatve.“ Inokedy som sa bavil s jedným manželským farmárskym párom v západnom Nemecku, a tí nikdy nemali čas ísť na dovolenku, lebo sa museli na farme sami obracať.

Povedzme, že družstevníci si dobre nažívali, ale po novembri 1989 nám hovorili, že sme mali ekologicky príšerné poľnohospodárstvo a zdravotne nevyhovujúce potraviny...

A tak nás oklamali. U nás sa za komunistov hnojilo priemerne 175 kg živín na hektár, ale napr. „ekologickí“ Holanďania dávali 350 kg. „Demokrati“ nás presviedčali, aké je u nás všetko kontaminované, aby sme kupovali „zaručene zdravé“ potraviny v Lidli alebo v Tescu. A tak sme kupovali mäso a mliečne výrobky, kde máte často akurát zaručene veľa antibiotík. Teraz je celá generácia Slovákov alergická na antibiotiká, lebo stratila imunitu požieraním tých západných jogurtov. Videl som na jednom jogurte označenie „biologicky čisté“, ale doba spotreby bola 3 mesiace. Tak mi ukážte nejakú potravinu, ktorá vydrží tri mesiace, ak nie je chemicky napchatá „éčkami“.

Kde to podľa Vás začalo?

Rozbitím družstiev. Hneď po revolúcii sa kričalo: „Družstvá rozhnať, to je komunistický výmysel, ideme na rodinné farmy.“ Ja som vtedy napísal seriál článkov pre Roľnícke noviny, kde som varoval pred rozbitím niečoho, čo funguje.

Lebo na celom svete dochádza k zväčšovaniu plôch poľnohospodárskych podnikov a my sme išli cestou rozbitia excelentne fungujúcich poľnohospodárskych podnikov.

Pokiaľ viem, družstvá sa len transformovali, menila sa forma vlastníctva... Áno, vznikli tzv. transformované družstvá, ale to už nie sú družstvá tých, čo tam pracujú. Väčšinou jeden vlastník, ktorý bol pri peniazoch, skúpil podiely ostatných. Ostatní sú už len zamestnanci a dostávajú nejaké peniaze, kým na to

ten majiteľ má. Väčšina družstiev sa však vôbec neobnovila, zostali zadlžené, skrachovali a majetok sa rozpredal.

Myslíte, že to bol zámer alebo nevedomosť ponovembrových garnitúr?

Fakt je, že to bola cieľavedomá a cielená politika riadená zo západoeurópskych štátov a USA, aby u nás zničili konkurenciu. Tí, čo sa na nej podieľali – ak si zachovali trošku svedomia – mi pri stretnutí hovoria: „Hanbím sa za to, čo som vtedy robil.“ Iniciatíva vzišla najmä zo strany KDH, veď cirkev brojila proti družstvám už za socializmu. V Poľsku ako silno katolíckej krajine aj uspela, tam sa kolektívne poľnohospodárstvo nikdy nepodarilo zaviesť. Poliaci ostali väčšinou súkromnými roľníkmi.

V Česku bola tiež silná tradícia súkromných roľníkov, tam grunt vždy zdedil najstarší syn a ostatní sa vyučili remeslu (čo zase viedlo k tradícii malých rodinných podnikov). Preto tam po likvidácii družstiev bolo na čo nadviazať. Na Slovensku si pôdu vždy rozdelili všetci dedičia, takže sa rozdrobovala a nebola schopná poriadne ich uživiť. V slovenských podmienkach bolo družstevníctvo veľkým prínosom, osvedčilo sa a bola najväčšia hlúposť zlikvidovať ho. Zničili sme život na dedine a teraz tu máme programy pre rozvoj vidieka. Pritom by stačilo vrátiť sa k tomu, čo tu už bolo.

Akým spôsobom sa družstvá likvidovali?

Prvým úderom bolo zrušenie dotácií, lebo tie vraj nepatria do demokratického štátu. Pritom švajčiarske poľnohospodárstvo je zo 60 až 80 percent dotované štátom. Druhým úderom bolo rozdrobenie veľkých podnikov. Nebralo sa do úvahy, že len veľmi málo vlastníkov pôdy vie na nej hospodáriť. Tretí úder boli americkí poradcovia. Americkí nezamestnaní mladí ľudia dostali veľké peniažky, aby išli radiť do Československa. Prišli sem a tvárili sa ako každý Američan – aj keď je „superblbý“, je najdokonalejší. A radili to, čo im kázali v Amerike. Ale americký život a slovenský život, to je predsa rozdiel...

Takže to bol veľmi dobre premyslený útok, oni potrebovali priestor pre odbyt svojich tovarov, ktorých mali nadbytok, a zabiť konkurenciu.

A spravili to aj v priemysle.

Tie veľké družstvá sa rozdrobovali zo zákona?

Družstevníci si mohli vybrať, ale tu zaúradovala slovenská malosť. A tak to začalo: naša dedina nebude v tomto družstve, ani naša dedina nebude v tomto družstve, a na piatich dedinách, ktoré tvorili jedno družstvo, vzniklo päť malých družstiev.

Jednému zostal pluh, druhému traktor, tretiemu kombajn, a tak si museli dokúpiť, čo im chýbalo.

Dostali od bánk veľkorysé pôžičky, chválili sa, ako si pokúpili americké kombajny a traktory. Ale odrazu prišiel termín splatnosti a oni zistili, že nemajú z čoho zaplatiť. Lebo cena hnojiva vzrástla oproti socializmu desaťnásobne, no metrák pšenice sa vykupoval len za 350 korún miesto pôvodných 300, teda zhruba na rovnakej úrovni. Potom tu bol tlak na vyhnanie odborníkov, väčšinou vysokoškolsky vzdelaných, že nie sú vlastníkmi pôdy v danej obci. Nasledovala rada pre potomkov vlastníkov, aby žiadali vrátiť dobytok, ktorý ich predkovia dali do družstva, a tento vrátený dobytok, často vysokoúžitkové dojnice, okamžite predali na mäso do zahraničia.

Už v roku 1990 som bol na jednom štátnom majetku pri Komárne a riaditeľ mi hovorí: „Nemám na krmivo, musím predať dobytok.“ Vtom sa otvorili dvere, vošla sekretárka, že je tu jeden pán z Talianska: „Ja by som tie vaše kravy kúpil, koľko chcete?“ Riaditeľ hovorí: „No, to by mi pomohlo, ale kravy sa musia rozdeliť na prvú, druhú a tretiu triedu a podľa toho oceniť.“ Talian hovorí: „Dohodnime sa, že všetko bude tretia trieda, toľkoto dám za metrák živej váhy.“ Na druhý deň odišlo kompletné stádo vynikajúcich dojníc, aby ho zjedli Taliani. No a takto sme sa stali dovozcami mlieka, hoci predtým sme boli prebytkoví.

Viackrát ste sa vyjadrili, že pôda by sa nemala brať ako majetok. Ako ste to mysleli?

Pôda je predovšetkým prírodný zdroj, potom výrobný prostriedok a až na poslednom mieste majetok. Trápi ma, že zákony dnešných vládcov urobili z pôdy na prvom mieste majetok a majiteľ sa môže ľubovoľne rozhodnúť, či si pôdu nechá alebo predá, či ju bude obrábať alebo nechá ležať ľadom.

Mnohí majitelia pôdy sedia a čakajú, kto príde a kto ponúkne za ich pôdu zaujímavejšiu sumu.

Uvedomujú si, že pôda je dobrá investícia a dá

sa dobre predať, ak tadiaľ pôjde autostráda alebo nejaká zahraničná spoločnosť chce na nej postaviť fabriku. Pozrite sa, kde stoja všetky tie fabriky, logistické centrá alebo slnečné panely – na najúrodnejších pôdach. Pritom je tu jeden paradox, ktorý si málokto uvedomuje. Majiteľ nemá záujem na tej pôde hospodáriť, ani to nevie. A ten, ktorý by rád hospodáril, nemôže, lebo tá pôda nie je jeho. To je len jeden z paradoxov tejto spoločnosti, ktoré nikto nerieši.

Ale ak sa už pôda neobrába, nie je lepšie na nej niečo postaviť, ako ju len tak nechať ležať ľadom?

Ale tým si ju ničíme ako prírodný zdroj aj do budúcnosti. Ak je nás príliš veľa na Zemi, musíme urobiť všetko pre to, aby ľudia mali čo jesť. A kde dokážete vyprodukovať potraviny?

Na pôde alebo z mora. Poznáte iný spôsob, ako vyrobiť poživeň pre ľudí? (Pozn. autora: „Poznám,“ napadlo mi v tejto chvíli. „V laboratóriu vyrobené chuťovky, ktoré sa pridajú do normálneho jedla. Pravda, poživňou by som ich veľmi nenazýval.“) Moria sa znečisťujú, rybie populácie sa zmenšujú, výlov je stále komplikovanejší, ostáva už len pôda. A my tu na najúrodnejšej pôde staviame alebo ju využívame všelijako, len nie na dopestovanie potravy.

Európska únia si vymyslí nejakú „hovadinu“ ako obnoviteľné zdroje energie, a hneď sa začnú pestovať trávy a rýchlo rastúce dreviny, aby sme ich spaľovali. Vieme tú energiu vyrobiť inak ako spaľovaním týchto plodín pestovaných na pôde, kde by mohla rásť pšenica?

Vieme. A vieme dopestovať pšenicu na streche domu alebo neviem kde? Nevieme. Takže najväčšia hlúposť Európskej únie je, že orientuje využitie pôdy všelijako, len nie na to, na čo je určená. Teraz sa zistilo, že jednak slnečné elektrárne, jednak to pestovanie rýchlo rastúcich drevín vlastne zvýšili ceny energií. Tak to idú v EÚ zase prehodnocovať.

A mala by sa teda pôda zoštátniť a prenajímať tým, čo na nej chcú robiť?

Ja nehovorím, že viem, ako by sa to malo urobiť.

Len upozorňujem, že by sa malo hľadať riešenie.

Pôda je prírodný zdroj a podľa ústavy prírodné zdroje patria štátu. Aj na samite v Riu de Janeiro v roku 1992 bola prijatá charta, podľa ktorej

53

rendez-vous > aaaaaaaaaaaaaaaa

54

‚‚Zákon o zachovaní hmoty hovorí: Keď zasejete pšenicu a zoberiete úrodu, pôdu ste energeticky ochudobnili. Preto treba odobratú energiu doplniť hnojivom. U nás sa slama spaľuje namiesto toho, aby sa zaorala. Pritom tá slama je jediným organickým zdrojom, ktorý môžeme do tej utlačenej pôdy dať, aby sa trošku nakyprila.‘‘

prírodné zdroje patria krajine, na území ktorej sa nachádzajú. Z toho vyplýva, že pôda patrí krajine. Nie Coca Cole, Poórovi alebo Širokému.

Ja som k tomu napísal jeden článok, aj do vlády som poslal list, kde som prosil, aby vláda iniciovala v Európskej únii vytvorenie pracovného tímu ekonómov a právnikov, ktorý by vyriešil rozpor, že prírodný zdroj sa stal súkromným majetkom.

A to sa týka aj lesov. Pozrite sa, ak som majiteľom nejakého lesa, ak prijmeme filozofiu, že je to len majetok, môžem si v tom lese robiť, čo chcem. A teraz prídu z ministerstva životného prostredia a povedia: „Tuto bude chránená oblasť, lebo tu na nejakom stromčeku žije nejaký vzácny vtáčik-letáčik.“ Ja som už napísal ministrovi životného prostredia, že celá ochrana prírody je somarina, ak má byť príroda majetkom. Ak som majiteľom nejakého kusa prírody a štát mi bude hovoriť, čo si môžem a nemôžem dovoliť, čo je štát do toho, čo si ja robím na svojom majetku? Nie? A nesmerujeme k tomu, že príroda bude celá súkromným majetkom? Keď najnovšie riaditeľ Nestlé vyhlasuje, že každá kvapka vody by mala patriť súkromnej spoločnosti?

Pán generálny riaditeľ Nestlé v Európskej únii lobuje za to, že vlastne aj voda je tovar. Naše minerálne a liečivé pramene, na ktoré sme možno najbohatší na svete, už tak aj pomaly dopadli.

Buď je ich vlastníkom Nestlé alebo Coca Cola, jedine Mitickú má údajne domáci kapitál.

Ale už keď som bol ministrom životného prostredia, prišli za mnou z KDH s takou debilnou vecou, že som ich vyhodil. Vraj všetky vodné zdroje tiež musia mať svojho majiteľa. Tak si predstavte, že potok tečie celým radom pozemkov, a tam, kde preteká mojou roľu, mojím pozemkom, je ten potok môj. Budem tam vypúšťať hnojovicu, lebo je to môj potok, ale bude to znečisťovať pozemky druhých.

Ekologicky zameraní farmári tvrdia, že pôda na Slovensku je zdevastovaná v dôsledku dlhodobého používania ťažkej techniky (kombajny, traktory), ktoré ju udupávajú. Čo je na tom pravdy?

Ale áno, deje sa to, pôda sa zhumpľovala v mene okamžitých ziskov. Je to pravda a je to celosvetový problém, preto sa aj na obrábanie pôdy Foto: Matúš Plecho

vyvíjajú mechanizmy, ktoré nepoužívajú kolesá.

Problém je však aj v tom, že do pôdy sa nedostávalo dosť organickej hmoty a jej fyzikálny stav sa rapídne zmenil.

Zákon o zachovaní hmoty hovorí: Keď zasejete pšenicu a zoberiete úrodu, pôdu ste energeticky ochudobnili. Preto treba odobratú energiu doplniť hnojivom. U nás sa slama spaľuje namiesto toho, aby sa zaorala. Pritom tá slama je jediným organickým zdrojom, ktorý môžeme do tej utlačenej pôdy dať, aby sa trošku nakyprila. Keď zaoriete slamu, v jej steblách zaoriete veľa vzduchu. Keď ju pooriete pluhom, bude to nakyprená vrstva. Energia, ktorú získate spálením slamy, je omnoho menšia ako energia na jej odvoz a mnohonásobne nižšia ako zisk na úrode, ktorú dostanete, keď tú slamu zapracujete do pôdy. To sú výsledky mojich vedeckých prác z roku 1982. Publikované. Ale „nedorobkovia“ to nečítajú.

A aký je teda súčasný stav pôdy na Slovensku?

My máme na Slovensku jedinečnú zbierku vzorkového materiálu, ktorý sme zbierali od roku 1960 do roku 1970. Tieto vzorky sme uschovali.

Teraz som prosil, aby niekto našiel peniaze na to, aby sme presne na tých istých miestach znovu zobrali vzorky pôdy a zistili, čo sa s ňou stalo po 50 rokoch. To nie je len v záujme Slovenska, ale aj celosvetovej vedy, lebo neviem o nikom vo svete, kto by mal také kompletné vzorky. Mohli by sme zodpovedať otázku, čo sa s pôdou udialo. A na základe poznania histórie pôdy by sme mohli predpovedať jej budúcnosť. Ale nie sú na to peniaze.

Aký je Váš názor na problematiku geneticky modifikovaných plodín?

GMO by mohol byť vedecký úspech, ale ten výskum ešte nie je tak ďaleko, aby zaručoval potravinovú bezpečnosť. Ale je tu biznis, ktorý tie výskumy financuje, podobne, ako je to pri liekoch. Typický príklad, ako kapitál uchopí nedokončený výskum a chce na ňom zarábať. Ja nie som proti výskumu GMO, je to jedna z ciest k pochopeniu života. Ale som rozhodne proti zneužitiu ešte nehotových vecí na komerčné účely. Pre mňa polemika typu „GMO – áno alebo nie“ nemá význam.

55

Déjà vu > Chlieb prekliaty od Salemu po Pont-Saint-Esprit?

Milan Pullmann

Chlieb prekliaty od Salemu po Pont-Saint-Esprit?

Šestnásteho augusta 1951 sa juhofrancúzska dedina Pont-Saint-Esprit ocitla vo víre masovej otravy sprestrenej živými halucináciami.

Postihlo to viac ako 250 ľudí, pätina z nich bola následne priviazaná k posteliam na psychiatrickom oddelení. Udalosť pripisujú „prekliatemu chlebu“ a aj ju tak volajú – Le Pain Maudit.

56

V

äčšina odborníkov považuje za príčinu javu ergotizmus (teda otravu námeľom, ražnou hubkou), ďalší uvádzajú ako pôvodcu iné mykotoxíny alebo ortuť či chlorid dusitý. Investigatívny novinár Hank P. Albarelli ml. vo svojej knihe A Terrible Mistake: The Murder of Frank Olson and the CIA‘s Secret Cold War Experiments (2009) uvádza, že išlo o experiment CIA v rámci projektu MKNAOMI s názvom Operácia Rozsah (Operation Span). Tvrdí, že má dôkazy napriek tomu, že CIA zničila všetky záznamy o programe v roku 1973. Ultratajnej (ultra top secret) operácie sa údajne zúčastnila aj farmaceutická firma Sandoz vyrábajúca LSD, ktorá agentom CIA poskytla drogu, aj alibi.

LSD, derivát ražnej hubky

Kyjanička purpurová (Claviceps purpurea), starší názov tiež námeľ, je huba parazitujúca na obilí, najmä raži siatej (preto ražná hubka). Vyskytovala sa v obilných klasoch tak často, že ju do polovice devätnásteho storočia považovali za jeho prirodzenú súčasť napriek výrazne odlišnej tmavofialovej až čiernej farbe. Preto sa pomerne často v histórii vyskytovala aj otrava ražnou hubkou.

Otravy sprevádzané glosoláliou boli v stredoveku známe ako oheň svätého Antona.

Dnes sa ražná hubka pestuje kvôli jedom často

používaným v lekárstve (ergotinín, ergotoxín, ergotamín, tyramín, histamín, kornutín atď.). Účinné látky hubky pôsobia na stiahnutie ciev, lieky z nej možno použiť na zastavenie vnútorného krvácania. Ak však múka obsahuje viac ako 5 % hubky, dochádza k úmrtiam. Pri menšom množstve sa objavujú kŕče, dávenie, halucinácie, oslepnutie, znecitlivenie končatín a gangréna. Hrozí odumretie plodu, odpadávanie prstov a podobne.

Okrem látok pôsobiacich proti krvácaniu a mykotoxínov obsahuje hubka aj psychoaktívnu zložku.

Tá sa tiež stala predmetom intenzívneho hľadania a následného skúmania. A práve v laboratóriu firmy Sandoz objavil chemik Albert Hofmann LSD. Droga dokáže vyvolať intenzívne halucinácie sprevádzajúce otravu hubkou, ale bez nežiaducich fyzických účinkov jedovatých alkaloidov – mimochodom, Hofmann sa dožil 102 rokov a naposledy užil svoje „problémové dieťa“ minimálne ako 97-ročný.

Nebola to ražná hubka, súhlasí Sandoz aj rozhádaní autori

Albarellimu sa najprv dostal do rúk dokument CIA o „tajomstve Pont-Saint-Esprit“ z roku 1954 s vyjadrením zamestnanca Sandozu, že „to vôbec nebola hubka“. Potom sa vďaka Freedom of Information Act dostal k dokumentu CIA s náz-

vom Štúdia LSD. Takmer celá časť o Francúzsku a Pont-Saint-Esprit bola začiernená. Albarelli požiadal o necenzurovanú verziu, ale nepochodil.

Potom získal list agenta Federal Bureau of Narcotics Georgea Huntera Whitea pracujúceho pre CIA. Pre agentúru viedol konšpiračný byt v New Yorku (a takisto v San Franciscu, kde CIA v operácii Midnight Climax, teda Polnočné vyvrcholenie, testovala LSD na zákazníkoch podplatených prostitútok). To viedlo Albarelliho k pokusom o rozhovor s bývalými agentmi. Dvaja z nich potvrdili, že experiment s účasťou jednotky špeciálnych operácií financovala CIA. Albarelli napokon získal nedatovaný dokument z Bieleho domu, ktorý tvoril súčasť väčšej správy poslanej v roku 1975 Rockefellerovej komisii prešetrujúcej operácie CIA. Dokument priamo spomína incident v Pont-Saint-Esprit a obsahuje mená francúzskych občanov tajne zamestnaných CIA v súvislosti s experimentom. To spolu s ďalším dokumentom tvorí tzv. dymiacu zbraň (smoking gun, výraz používaný pre dôkazový materiál posúvajúci vyšetrovanie vpred). Tým ďalším materiálom myslel Albarelli asi správu z roku 1949 od riaditeľa výskumu v Edgewood Arsenal (kde sa udialo veľa experimentov s LSD), ktorá tvrdí, že armáda by mala urobiť všetko pre spustenie plošných testov drogy.

Albarelliho verziu spochybňuje historik, expert na chlieb vo francúzskom bagetovom kontexte, istý Steven Kaplan. Rok pred Albarellim publikoval vo francúzštine knihu o udalosti v Pont-Saint-Esprit nazvanú Le Pain Maudit. V nej sa neprikláňa ani k najčastejšej predstave – otrave ražnou hubkou. Kaplan namieta, že LSD to byť nemohlo, pretože šialenstvo prepuklo vyše 36 hodín po konzumácii chleba, kým acid účinkuje asi po hodine.

Navyše, LSD by sa pečením chleba znehodnotilo.

Albarelli zareagoval konštatovaním, že kyselinu mohli do chleba pridať nakoniec. Dodal by som, že to mohla byť aj iná droga. CIA ich v rámci projektu kontroly mysle MKULTRA testovala viac. Prípadne LSD kombinovali s Q-horúčkou, ako napríklad v teste na adventistoch siedmeho dňa v Utahu. Za bačovania šéfa technického oddelenia CIA Sidneyho Gottlieba, inak majiteľa kozej farmy, prebiehali aj pokusy v oblasti kontroly mysle na civilistoch v Kanade – pod vedením predsedu Americkej psychiatrickej spoločnosti

doktora Ewena Camerona. Operácie MKULTRA sú zdokumentované napríklad v knihe odborníka na tajné služby Gordona Thomasa Tajnosti a lži: Dějiny manipulace a chemicko-biologických zbraní CIA (2009). Thomas čerpajúci z tisícok odtajnených dokumentov uvádza aj kontamináciu mikroflóry Sanfranciského zálivu vírusom chrípky, ktorú CIA rozprášila nad mestom. Takisto vtedy niekoľko ľudí zomrelo, dokonca Američanov!

V anglickom origináli Thomas už pred Albarellim uvádza, že mikrobiológa Olsona zo základne Fort Detrick v roku 1953 zavraždila CIA, pravdepodobne sám White. Medzitým tiež vysvitlo, že do kamuflovania Olsonovej vraždy na samovraždu sa aktívne zapojili aj Cheney a Rumsfeld. Podľa ich verzie spáchal samovraždu po psychóze spôsobenej LSD, ktoré mimochodom Gottlieb, autor Likvidačnej príručky, na poradách rád pridával do cointreau.

Ergotizmus v Saleme?

Naposledy sa o epidémiu ergotizmu postaral jačmeň v Etiópii v roku 2001, predtým tam hubka vyčíňala v roku 1974. V Manchesteri pôsobila v roku 1928, keď zasiahla židovských imigrantov z východnej Európy, ktorí jedli ražný chlieb. Rok-dva predtým ergotizmus ťažko postihol južné Rusko. Linda L. Caporael v polovici sedemdesiatych rokov publikovala v časopise Science hypotézu, že ražná hubka môže za (anti)bosorácky ošiaľ v ranoamerickom Saleme v roku 1693 (Ergotism: The Satan Loosed in Salem?). Po Novom roku mali dve dievčatká halucinácie a bezradný miestny doktor to zaonačil na bosoráctvo. Už stačilo len nájsť vinníka. V lete oficiálne obvinili prvú 60-ročnú pani, v septembri už bolo 140 zatknutých a 19 obesených. Možno ergotizmus spustil aj viaceré honby na čarodejnice. V Európe obete hystérie prevažne upaľovali, pričom často nevynechali mučenie, ako sa na inkvizíciu patrí. A tu sa kruh deprivantstva uzatvára: CIA v rámci MKULTRA programovo stála na pleciach inkvizičných a nacistických zlobrov a hrabala sa v ich archívoch.

Nebola to hubka, ako vraví anonym zo Sandozu, Albarelli aj Kaplan. Bývalí agenti naznačujú, že to bola kyselina. Od Gottlieba by vystala aj horúčka dengue v pitnej vode. A Sandoz vlastní patent aj na psilocybín, izoloval ho Hofmann.

57

BEZ MASKY > Albert Einstein

M. Morés

Lživý obraz falošného génia

Albert

58

Einstein (1879 – 1955) Podľa Wikipédie židovsko-nemecko-švajčiarsko-americký teoretický fyzik, považovaný za najvýznamnejšieho vedca 20. storočia.

Za vysvetlenie fotoelektrického javu a zásluhy v oblasti teoretickej fyziky dostal v roku 1921 Nobelovu cenu za fyziku. Sformuloval všeobecnú teóriu relativity. Podľa jedných symbol ľudskej dobroty, najväčší génius svetových dejín, nasledovaniahodný idol. Jeho kritici ho označujú za plagiátora, zlodeja myšlienok iných ľudí, komunistu a sionistu, z ktorého médiá vytvorili hrdinu a ideál.

Kresba: Tibor Eliot Rostas

59

BEZ MASKY > albert Einstein

V

o všeobecnom povedomí sa meno Albert Einstein spája s teóriou relativity, so vzorcom E = mc2, pacifizmom a myšlienkami humanity. Žil naozaj podľa myšlienok, ktoré rezonujú v jeho mediálnom obraze? Napríklad: „Všetci cítime, že je rozumné a dôležité klásť si otázku, ako sa máme snažiť žiť. Podľa môjho názoru vyzerá odpoveď takto: uspokojiť priania a potreby všetkých natoľko, ako je to len možné, a dosiahnuť harmóniu a krásu v ľudských vzťahoch.“ „Moje ideály, ktoré mi svietili na cestu a stále ma napĺňali radostnou životnou odvahou, boli dobro, krása a pravda.“

Pochybnosti o vedeckej originalite

60

V mene pravdy a skutočného autorstva existujú pochybnosti o originalite Einsteinových vedeckých objavov. Nositeľom Nobelovej ceny a morálnym idolom sa zaoberá Christopher Jon Bjerknes v knihe Albert Einstein, nepolepšiteľný plagiátor. Uvádza v nej množstvo detailných informácií od mnohých svedkov z doby Einsteinovho života o velikánovom preberaní myšlienok a názorov iných. Podobne píše aj Martin Gwynne v knihe Einstein a súčasná fyzika: „V Einsteinových dielach možno hľadať bez objavenia skutočne dôležitej a originálnej myšlienky. Zakrivený priestor bola myšlienka Bernarda Reimanna. Nová koncepcia časopriestoru je od Minkowského. Teória o proporčnom skracovaní pohybujúcich sa objektov vzhľadom na rýchlosť pohybu je od írskeho fyzika Georga Fitzgeralda a myšlienka o konštantnosti rýchlosti svetla vo vákuu je od holandského fyzika Hendrika Lorentza. Termín „princípy relativity“ je od Poincarého.“ Podľa britského denníka The Guardian nebol Einstein ani autorom rovnice E = mc2, pretože je to nápad talianskeho priemyselníka Olinta de Pretta, ktorý túto rovnicu publikoval vo vedeckom časopise Atte v roku 1903, pred Einsteinom.

Fyzik Evans Harris Walker a filologička Senta Trömel-Plöetzschová prišli v roku 1990 na výročnom stretnutí Americkej vedeckej asociácie s mimoriadnym odhalením. Nezávisle na sebe a podľa kritérií vlastnej disciplíny analyzovali

Einsteinov článok a súkromnú korešpondenciu medzi Einsteinom a jeho ženou Milevou Maričovou, srbskou matematičkou (priateľkou Nikolu Teslu), ktorá ako jediná žena študovala rovnaký smer ako Einstein. Obaja dospeli k záveru, že geniálne nápady pripísané Einsteinovi, ako aj ich matematické vypracovanie treba v skutočnosti priznať pani Einsteinovej, rodenej Maričovej. Peniaze, ktoré dostal Albert Einstein za Nobelovu cenu, poslal cez viacero bánk práve Mileve na základe jej dôkazu pred rozvodovým súdom, že Albert počas ich spolužitia všetky jej práce a vynálezy prihlásil na seba.

Srbský fyzik a priateľ Einsteinovcov Abraham Joffe vo svojej knihe dosvedčil, že osobne videl rukopisom Milevy Maričovej vyhotovené náčrty a originály článkov, ktoré neskôr publikoval Albert Einstein.

Svetoznámy britský teoretický fyzik Stephen Hawking napísal článok o histórii teórie relativity, kde priznáva, že geniálny nemecký matematik David Hilbert publikoval všeobecnú teóriu relativity pred Einsteinom a G. Fitzgerald a H. Lorentz dedukovali koncept relativity takisto dávno pred ním.

Ani tieto fakty nezabránili magazínu Time vyhlásiť Einsteina v roku 1999 za „osobnosť storočia“.

Politická a spoločenská aktivita

Medzi Einsteinove myšlienky, ktoré vytvárajú obraz ušľachtilého človeka, patrí jeho kritika vlastenectva, štátu, vodcovského princípu, zdôrazňovanie individuality a pacifizmu: „Každého treba mať v úcte a nikoho neslobodno zbožňovať. Uznával som, že na dosiahnutie cieľa treba jedinca, ktorý vedie, organizuje a nesie zodpovednosť. Ľudia majú možnosť voľby takého vodcu. Každý autokratický systém donucovania sa zvrhne.“ Inokedy na stretnutí sionistického hnutia v New Yorku v roku 1921 vnímal vodcovstvo inak a pred desiatkami tisícok prívržencov vyhlásil: „Mojím vodcom je Chaim Weizmann. Nasledujte ho. Dohovoril som.“ Na adresu nacionalizmu povedal: „Som proti každému nacionalizmu, aj keď sa len prezlieka za patriotizmus.“ Čo sa týka štátu a vlastenectva, iné kritériá uplat-

ňoval vo vzťahu k Izraelu: „Nikdy som o tejto veci nepochyboval. Preto som písal o kultúrnom domove pre Židov, o útulku najtesnejšom, o poli pôsobnosti pre najlepších medzi nami, o jednotiacom ideáli a o štáte ako prostriedku vnútorného ozdravenia Židov na celom svete.“ Na druhej strane, krátko pred smrťou mu za politickú a ekonomickú pomoc pri vytvorení židovského štátu ponúkli pozíciu izraelského prezidenta. Odmietol to. Nikdy však v mene svojho pacifizmu neodsúdil zverstvá páchané na Palestínčanoch židovskými teroristickými komandami Irgun a Stern.

Albert Einstein a Margarita Konenkova, s ktorou mal vedec milostný vzťah. Svedčí o tom rad milostných listov.

Konenkova bola údajne ruská špiónka.

Foto: TASR/AP

Aj keď princíp kolektívnej viny je pre skutočných humanistov a pacifistov neprijateľný, ikona humanizmu neváhala odsúdiť celý národ na smrť a väzenie: „Tento národ upadal mentálne a morálne od roku 1870. Za nacistickou stranou stojí nemecký národ, ktorý zvolil Hitlera po tom, čo vo svojej knihe objasnil svoje hanebné názory jasne bez možnosti neporozumenia. Nemci môžu byť po vojne usmrtení alebo uväznení, ale nikdy nemôžu byť prevychovaní na demokratický spôsob myslenia a správania sa.“ Povojnový vývoj v Nemecku ukázal niečo iné, ako to predpovedal Albert Einstein, ale s odsúdením celého národa na likvidáciu a väzenie mal predsa len pravdu. Na vlastnej koži to pociťujú Palestínčania, ktorých sionisti vyhnali z vlastnej zeme a vytvorili z nich druhotriednych občanov s okupačným vojskom na krku a s vysokými múrmi na oddelenie od vyvolených.

Z rodinného súdka

Ak niekto rád poučuje celé ľudstvo, národy a štáty o dobre, ľudskosti a pochopení, mal by to uplatňovať minimálne vo svojom malom vesmíre, ktorým je vlastná rodina a príbuzní. Ak to ani tam nedokáže, jeho moralizovanie vyznieva nanajvýš pokrytecky. Podľa Collected papers of Albert Einstein z roku 1998 svetoznámy vedec v čase, keď pôsobil na Pruskej akadémii vied, stanovil svojej manželke Mileve pravidlá: A) Postaráš sa o to, 1. aby moje šaty a bielizeň boli riadne udržiavané, 2. aby som do izby riadne dostával tri jedlá, 3. aby moja spálňa a pracovňa boli udržiavané v poriadku, predovšetkým zabezpečíš, aby som mal písací stôl k dispozícii iba ja.

B) Zriekneš sa všetkých osobných vzťahov ku mne, ktorých udržiavanie nie je zo spoločenských dôvodov bezpodmienečne nutné. Predovšetkým nebudeš požadovať, 1. aby som sedel doma pri tebe, 2. aby som s tebou chodil na vychádzky alebo cestoval.

C) Výslovne sa zaväzuješ, že v styku so mnou budeš dodržiavať nasledujúce pravidlá: 1. Nebudeš odo mňa očakávať nežnosti, ani mi nič nebudeš vyčítať.

2. Tvoju reč určenú mne ihneď prerušíš, keď o to požiadam.

3. Moju spálňu, resp. pracovňu ihneď a bez odvrávania opustíš, keď o to požiadam.

D) Zaväzuješ sa, že ma v očiach mojich detí nebudeš ponižovať slovami, ani svojím konaním.

Albert Einstien opustil prvú manželku po dlhom období ponižovania a afér s inými ženami.

Rovnako sa zachoval aj ku druhej manželke. Aj keď o ňom FBI viedol 1427-stránkový spis, nikdy neprišiel na to, že jedna z jeho mileniek bola sovietskou špiónkou. Svoje prvé dieťa, dcérku Lieserl, dal na adopciu. Duševne postihnutého syna Eduarda umiestnil do psychiatrického ústavu vo Švajčiarsku a prestal sa zaujímať o jeho zdravie a osud. O to viac sa zaujímal o osudy iných, ako napríklad nemeckého národa, Izraela a budúcnosť ľudstva. Na prvý pohľad možno šľachetný prístup, ale zároveň vzbudzujúci závažné pochybnosti o úprimnosti jeho nositeľa.

61

ALTERNATIVE VITA > záhradník-inžinier a jeho vynález

Marián Benka

Záhradník-inžinier

a jeho vynález 62

Ján Šlinský je vysokoškolsky vzdelaný záhradník, celý život sa venuje pestovaniu zeleniny (najprv na družstve, potom ako súkromný roľník).

Predovšetkým je však vynálezcom unikátneho systému obrábania pôdy Agrokruh, tretej cesty medzi devastujúcim poľnohospodárstvom s ťažkou technikou a romantickým farmárčením s pluhom a koníkmi.

P

ochádza z Pavloviec nad Uhlom na východnom Slovensku. Cesta za realizáciou jeho sna ho priviedla až do blízkosti Senca; jeho nevšedná zeleninová farma sa nachádza kúsok od obce Tureň. Kráčam po lesnej cestičke, ktorá k nej vedie, a prechádzam okolo podivuhodnej dvojbudovy. Pozostáva z dvoch veľkých kupol pripomínajúcich observatóriá, prepojených rovnou konštrukciou. Pani Šlinská, ktorá ma predtým navigovala mobilom, síce spomínala, že budem prechádzať popri „Fullerových kupolách“, no nevysvetlila mi, čo to je.

Pred budovou nejakí muži zatĺkajú do úrodnej pôdy betónové stĺpiky. Pozdravíme sa a ja prejdem po cestičke na farmu Agrokruh. „To máte v susedstve hvezdáreň?“ pýtam sa Jána Šlinského, keď ma privíta. Vtedy sa rozhovorí o Fullerových konštrukciách, stavebnom systéme amerického mysliteľa a vynálezcu Richarda Buckminstera Fullera, pri ktorom sa pomocou trojuholníkových panelov vytvorí pologuľa, mimoriadne pevná a odolná voči vonkajším vplyvom. On sám má pomocou tejto technológie poFoto: Matúš Plecho

63 Foto: Matúš Plecho

stavené len drobné hospodárske stavby, svojho suseda však presvedčil, aby si dal takto postaviť celý rodinný dom.

A tie betónové stĺpiky? To je základ historicky druhej farmy Agrokruh. Po dlhých rokoch, keď Ján presviedčal ľudí, aby jeho systém zduplikovali, sa mu konečne podarilo získať na svoju stranu dvoch ďalších. Druhý a tretí Agrokruh sú vo výstavbe, jediný funkčný príklad teda zatiaľ môžem obdivovať priamo u pána Šlinského. Geniálne jednoduchý, akurát nikto iný na to doteraz neprišiel.

Inšpiroval ho Nevedko

Čítali ste ruskú detskú knižku Nevedko v Slnečnom meste od Nikolaja Nosova? Ja áno, a pretože som si už o Agrokruhu niečo dopredu naštudoval, chcem sa spýtať, či táto moderná rozprávka neposlúžila tiež ako inšpirácia. Skôr, ako sa opýtam, Ján Šlinský Nevedka sám spomenie. V knižke obyvatelia Slnečného mesta, drobní ľudkovia, ktorí žili de facto v komunistickej spoločnosti, používali kruhové polia. Uprostred

poľa bol stĺpik, oň bol lanom priviazaný kombajn alebo traktor. Ako chodil do kruhu a vykonával svoju prácu, lano sa odvíjalo. Keď sa celkom odvinulo, stroj skončil na kraji kruhového poľa a automaticky sa vypol.

Aj v Agrokruhu má pole tvar kruhu a zelenina je v ňom vysadená do špirály. V strede je takisto stĺpik, na ktorom je umiestnené rameno dlhé ako polomer kruhu. Na druhom konci ramena je koleso, ktoré jazdí po vonkajšom obvode kruhu a celý tento kovový most sa otáča nad poľom – poháňa ho malý elektromotor. Na moste je upevnené náradie, ktoré sa dá meniť podľa potreby. Most tak políčko rýľuje, polieva, hnojí, alebo ho inak obrába. Náradie sa posúva po špirále, a keď dôjde na koniec, stroj automaticky zastane.

Koza celá, aj vlk sýty

Ján Šlinský sa pokúsil vytvoriť systém, ktorý by bol ekologický, a zároveň cenovo dostupný.

Pohyb ťažkej strojovej techniky po pôde ju udupáva a postupne degraduje. Preto sa vo svete už dávnejšie vyvíjajú konštrukcie založené na po-

64

Foto: Matúš Plecho

suvných mostoch, ktoré sa pohybujú nad pôdou, a tým ju šetria. Ale všetky rátajú so štvorcovým alebo obdĺžnikovým tvarom poľa. Po oboch krajoch poľa sa postavia koľaje, po ktorých sa most pohybuje. Je to tiež riešenie, no náročné na koordináciu pohybu mosta po oboch stranách. Preto je aj veľmi drahé a nedostupné pre malých slovenských farmárov – môžu vyjsť aj na 400 000 dolárov.

Riešením je aj návrat k roľníčeniu našich predkov, odísť na lazy a obrábať pôdu ručne alebo pomocou zvierat. Tých, ktorí to skúšajú, volá Ján Šlinský „ezotericko-platonickými romantikmi“. „Oni už nemajú tú výdrž, aby vládali 10 hodín denne hrdlačiť na poli,“ hovorí. „Je to aj preto, že pôda bola kedysi biologicky aktívna, dnes je znehodnotená a ručne sa obrába veľmi ťažko. Nakoniec romantici skončia tak, že si väčšinu potravín kupujú.“ Ján prišiel s nápadom, že obrábacie rameno namiesto rovnej línie umiestni do kruhu. Odvtedy sa snažil nájsť investorov, ktorí by mu pomohli takýto projekt uskutočniť.

Vo Vrábľoch našiel pána, ktorý chcel vybudovať ekologické hospodárstvo zahŕňajúce aj Agrokruh. Dal si však podmienku, že ramenom majú

otáčať živé kone. Išlo mu viac o atrakciu pre návštevníkov ako o racionálnosť riešenia. S koňmi sa to však do použiteľnej podoby dotiahnuť nepodarilo.

Nakoniec ho oslovil Peter Balášov, majiteľ pozemku, na ktorom dnešný Agrokruh stojí. Balášov chcel vybudovať alternatívnu osadu, kde by okrem trvalo udržateľnej farmy stáli aj ekologické domy zo slamy. Celý projekt financovala istá japonská nadácia. Domy sa nakoniec postaviť nepodarilo, ale farma ostala. Pomocou japonských peňazí Ján dotiahol svoju technológiu do sériovo použiteľného riešenia.

Baktérie – vodcovia

Ideme sa pozrieť na Agrokruh. Po ceste mi ukazuje obyčajné vedro, ktoré by som inak určite prehliadol. Chová v ňom efektívne mikroorganizmy. Keď o nich začne rozprávať, spadne mi sánka. „Fíha,“ myslím si, „však takto nejako to funguje aj medzi ľuďmi.“ Väčšina baktérií je potenciálne antibiotická aj probiotická. Záleží teda od okolností, či budú život ničiť alebo podporovať. Len niektoré druhy baktérií sú iba antibiotické alebo iba probiotické. Keď malú skupinku

takýchto mikroorganizmov pridáte do prostredia bežných baktérií, začnú sa správať podľa nej.

Teda akoby „zlé“ baktérie obrátili ostatné na zlo a „dobré“ na dobro (odhliadnuc od toho, že aj tie „zlé“ majú v prírode svoj význam).

V tomto vedre teda malá skupinka život podporujúcich baktérií obracia ostatné na svoj obraz.

A vzniká tak životodarný roztok, ktorý pán Šlinský zapracúva do pôdy. Týmto spôsobom, a zároveň šetrným obrábaním bez ťažkej techniky ju opäť oživuje. Tvrdí, že po desiatich rokoch aplikácie Agrokruhu sa pôda bude dať opäť ručne obrábať. „Potom nasadím krumple miesto baklažánu a okopem ich aj motykou,“ smeje sa. „Nech si už potom príde ropný zlom, ja sa zaobídem aj bez elektriny.“ A keby ropný zlom prišiel skôr?

Elektrinu na pohon malých motorčekov možno získa aj pomocou slnečných panelov. Alebo predsa len prerobí zariadenia tak, aby ramenom otáčali zvieratá.

Hypermarket alebo povraz?

Trochu ma zarazilo, že „krumple“ teraz nepestuje. Dopočul som sa totiž, že portfóliom z jeho zeleninárskej produkcie sa dá zabezpečiť takmer celá škála ľudských výživových potrieb. Ubezpečuje ma, že je to tak. Miesto zemiakov pestuje slnečnicu hľuznatú, ktorej hľuzy sú jedlé. Okrem toho výživový zázrak – tekvicu hokaido a cícer ako bohatý zdroj bielkovín. Celkovo je farma Agrokruh, rozprestierajúca sa na dvoch hektároch, dimenzovaná tak, aby ju pomocou dômyselnej mechanizácie dokázala obrobiť dvojica farmárov a úroda stačila plne zabezpečiť ročnú potrebu 60 rodín.

Pritom ide o čisto ekologické potraviny. Napriek tomu je ťažké presviedčať ľudí, aby takýto projekt podporili. Šlinský problém s vlastným odbytom nemá. Má stálych odberateľov v Bratislave.

Raz za ním prišla skupina vitariánov z Košíc.

Vitariáni sa živia výlučne surovou stravou, teda Foto: Matúš Plecho

65

ALTERNATIVE VITA > záhradník-inžinier a jeho vynález prevažne ovocím a zeleninou. „Keď som im navrhol, že by som im pomohol vytvoriť vlastný Agrokruh, odmietli, že je to príliš komplikované.

Tak sa ich pýtam, kde si kupujú zeleninu, keď žijú tak zdravo. Oni, že v hypermarkete. A ja na to, že im teda odrežem kus drôtu, aby sa mohli tuná obesiť na strome. Bude to rýchlejšia a menej bolestivá smrť, ako sa otravovať zeleninou z hypermarketu.“

Útočisko pre včely a lienky

Otočné ramená v akcii nakoniec neuvidím. Nedávno pršalo, na políčkach je vlhko a vtedy prevádzka elektromotorov nie je celkom bezpečná – mohli by skratovať. Toto je hádam jediná vážnejšia slabina systému. Ukazuje mi aspoň stojace stroje. Má ich niekoľko. Ten najstarší, prvý funkčný prototyp, má ešte svoje muchy, a preto nad ním treba stáť a dávať naň pozor. Pracuje s ním len on sám. Najnovší stroj je spoľahlivý aj bez dozoru. Môžete ho večer zapnúť a ísť spať.

66

Práve tento typ ponúka Ján Šlinský ďalším záujemcom o duplikovanie systému.

V priestore medzi kruhmi sú ostrovčeky vysadených byliniek. Ukazuje mi jeden z takýchto trojuholníkov. Nad levanduľami tu poletuje množstvo čmeliakov. „Boli tu pozrieť susední farmári, čo pestujú klasickým spôsobom,“ spomína. „A vraj načo tu mám túto burinu, že to je nevyužitá pôda. Ako nevyužitá, keď ja tu zachraňujem včely a čmeliaky? K mojim susedom neprídu, lebo tam nemajú čo jesť.“ Poľnohospodárstvo založené na monokultúrach spôsobilo, že v niektorých častiach roka už nekvitne nič, čo by včely dokázalo uživiť, a preto v súčasnosti včelstvá začínajú vymierať. Ak títo prirodzení opeľovači rastlín vymrú, bude to znamenať ekologickú katastrofu.

Pestrosť vysadených byliniek má aj iné opodstatnenie – poskytujú prostredie lienkam a iným hmyzím predátorom. Keď sa potom rozmnožia vošky alebo iní škodcovia, netreba postrekovať, vrhnú sa na nich ich prirodzení nepriatelia.

Foto: Matúš Plecho

Priama cesta k potravinám

Nádej stále žije

Foto: Matúš Plecho

Ján Šlinský verí, že ak by sa jeho systém dostatočne rozšíril, dokázal by veľa. Donedávna bol jeden Agrokruh, onedlho budú tri, ale keby ich boli desiatky alebo stovky, malo by to významný vplyv na zvýšenie našej potravinovej sebestačnosti, zdravie obyvateľstva, znovuzrodenie zničenej pôdy i záchranu včiel.

Z predstaviteľov politickej moci, ktorí túto nevšednú farmu navštívili, to však akoby nikto nepochopil alebo nechcel pochopiť. Vybudovanie jednej farmy plus finančná rezerva na vykrytie obdobia, kým začne úroda vynášať, predstavujú 60 000 eur. Keďže štát toto riešenie finančne podporovať nemieni, zatiaľ je vymyslené tak, že 60 rodín, ktoré by chceli zdravú zeleninu odoberať, by sa zložilo po 1000 eur na bezúročnú pôžičku farmárovi. Ten by ju časom splatil buď finančne alebo v naturáliách. „Keď to vysvetľujem ľuďom, mnohí nechápu, prečo by mali svojmu dodávateľovi takto dávať dopredu peniaze,“ hovorí Ján Šlinský. „Pritom na takú životnú poistku dajú dokopy omnoho viac, a to nevedia, či tá suma, čo nakoniec dostanú, bude mať nejakú hodnotu. A tuto predsa investujú do svojho zdravia a do obnovy života.“ Agrokruhy je možné stavať len na relatívnej rovine, nie sú riešením pre horské oblasti. Tam by sa podľa Šlinského mohlo rozvíjať skôr salašníctvo a výroba mliečnych výrobkov. Na plán pre rozvoj salašov, lúk a pasienkov však už potrebujeme iného vynálezcu. Šlinský ostáva verný zelenine, pretože ako hovorí, nerád by sa montoval do niečoho, v čom sa nevyzná.

Spolupráca Jána Šlinského a jeho bratislavských zákazníkov predstavuje model tzv. komunitou podporovaného poľnohospodárstva.

Skupina ľudí z mesta si nájde jedného alebo viacerých lokálnych producentov zdravých potravín, od ktorých potom pravidelne nakupuje. Čím je skupina väčšia, tým efektívnejšie dokáže nakupovať. Spravidla je potrebný jeden koordinátor, ktorý zbiera objednávky a vedie evidenciu, a niekto s autom, kto zabezpečí dovoz potravín od farmára do mesta na miesto, kde sa potraviny zhromaždia a vydávajú tým, ktorí si ich objednali. V prípade zeleniny z Agrokruhu slúži ako výdajné miesto stará horáreň v bratislavskom Horskom parku. Pri tomto systéme si účastníci môžu zorganizovať aj individuálny rozvoz do jednotlivých domácností.

Na podobnom princípe funguje aj potravinová banka. Využívajú ju napríklad na lazoch v Zaježovej. Tu ide aj o sociálny aspekt, teda zabezpečiť si potraviny čo najlacnejšie. Preto portfólio nie je veľmi široké, vo veľkých vreciach sa spoločne nakúpia základné trvanlivé potraviny, ako sú obilniny alebo strukoviny.

Potraviny sa potom prevezú do spoločného skladu, kde ich zodpovedná osoba vydáva jednotlivým členom systému. Členovia si spravidla predplatia nejaký kredit, pričom môžu odoberať potraviny až do jeho vyčerpania.

Rastúci záujem o zdravé potraviny poslúžil už aj ako námet na podnikateľský zámer.

Spoločnosť Lokapetit vytvorila internetový obchod s produktmi od miestnych farmárov, ktoré potom na objednávku rozváža v rámci Nitry a Banskej Bystrice. Ak si chcete nájsť vlastného farmára len pre vašu potrebu (alebo chcete založiť spotrebiteľskú skupinu a hľadáte pre ňu dodávateľov), môžete skúsiť hľadať cez webovú stránku www.predajzdvora.sk či www.farmicka.sk.

67

ALTERNATIVE VITA > Nová vlna mestského farmárčenia

Emanuel Pohoda, Marián Benka

Nová vlna

mestského farmárčenia

68

Pestovanie potravín sa tradične spája s vidiekom, no prebúdzajúci sa ľudia, ktorí odmietajú otravovať svoje telá výrobkami plnými chémie, sa nájdu skôr v mestách. Preto hľadajú spôsoby, ako si zadovážiť zdravú poživeň. Jednou z možností je spájanie sa s lokálnymi farmármi, o ktorom sme písali v predchádzajúcom článku, Alebo vyhrnúť rukávy a pustiť sa do obrábania zeme.

N

ie, nehovoríme o tých, ktorí si kúpia záhradku v záhradkárskej kolónii. Priamo v meste sa nájde dosť nevyužitej pôdy.

V mestských parkoch, na sídliskových trávnikoch, v areáloch základných škôl. Samozrejme, dôležitá je spolupráca s mestom alebo subjektom, ktorému dotyčný pozemok patrí. Hoci existujú aj záhradníci-partizáni, ktorí potajme, bez oficiálneho povolenia, vysádzajú úžitkové plodiny na pozemkoch mestskej zelene. Ak však miestna samospráva sama takéto projekty podporuje, môžu sa diať veľké veci.

Mestá premeny

Veľmi inšpiratívnym príkladom je severoanglické mestečko Todmorden, ktoré v posledných rokoch prešlo nevídanou premenou. Nenájdete tam takmer žiadne verejné miesta, kde by sa nachádzala burina, trávnik alebo okrasné rastliny.

Rastie tam iba to, čo môžete odtrhnúť a skonzumovať. Či už ide o zelené priestranstvá vedľa parkovísk, nemocnice, policajnej alebo železničnej Foto: Emanuel Pohoda

69 Foto: Emanuel Pohoda

stanice, domovov dôchodcov, na cintorínoch...

Všade dobrovoľníci vytvorili záhrady, ktoré sa tešia veľkej obľube domácich aj turistov, pre ktorých sú zaujímavou atrakciou. Todmorden je výrazne sebestačnejší ako predtým, jeho obyvatelia javia väčší záujem o lokálnu produkciu.

Podobných príkladov je viac, napríklad v Los Angeles alebo v Seattli. Malý pokus o vytvorenie slovenského Todmordenu prebehol pred poslednými komunálnymi voľbami v Banskej Bystrici.

Vo svojej predvolebnej kampani ho dokonca podporil víťazný kandidát na primátora Peter Gogola. Dvojica originálnych ľudkov, Slovák Viktor a Angličanka Holly, vymyslela projekt Mesto premeny. Myšlienka bola jednoduchá: v spolupráci s podnikom mestskej zelene vysadiť na sídliskách ovocné stromy, predovšetkým jablone.

Na ne mala nadviazať chránená dielňa, kde by hendikepovaní ľudia vyrábali z plodov týchto drevín stopercentné ovocné džúsy. Po voľbách však mesto projekt nepodporilo. Ale dve skupinky nadšencov vytvorili v meste komunitné záhrady.

Pestovanie so susedmi

Komunitným záhradám sa na Slovensku celkom darí, vznikajú vo viacerých mestách. Skupina ľudí z jedného domu, ulice či štvrte si tu nájde kus pôdy, na ktorom spoločne začne niečo pestovať. Z pohľadu potravinovej sebestačnosti nie sú tieto projekty až takým prínosom, i keď pár vlastnoručne dopestovaných rajčín či jahôd bez chémie určite poteší. Ich význam spočíva skôr v utužovaní sociálnych väzieb.

Niekoľko ich medzičasom vyrástlo aj v Bratislave. Prvou z nich je Krasňanský zelovoc, ktorý vznikol na jar tohto roku. Podľa jeho zakladateľa Mira Dudláka ide o priestor, kde si 27 miestnych rodín spoločne pestuje zdravú zeleninu priamo pod oknami svojej bytovky. Vytvorením záhrady došlo ku kultivácii zanedbaného mestského priestoru. Dospelí tu vedú mestské deti k poznávaniu prírody a šetrnému zaobchádzaniu s obmedzenými zdrojmi. Na záhradke dochádza k vítanému stretu generácií – rodičia pestovateľov prichádzajú pomáhať a odovzdávajú im svo-

70

je pestovateľské múdrosti. Vznik záhradky bol možný vďaka stovkám dobrovoľníckych hodín desiatok nadšencov z radov terajších pestovateľov. Ďalším novým bratislavským projektom sú Mobilné záhrady, ktoré má na svedomí občianske združenie Vnútroblok. Sandra Stasselová z tohto o. z. o ich vzniku hovorí: „Mobilné záhrady mali pri zrode dva motívy. Prvým bolo neuveriteľné množstvo nevyužívaného priestoru v Bratislave.

Iba v Starom Meste Vnútroblok identifikoval viac ako 50 hektárov takýchto plôch. Druhým motívom je nedostatok priestoru pre susedský život.“ Tak vznikla myšlienka dočasných záhrad, ktoré by kočovali z jedného nevyužívaného priestoru na druhý a dávali Bratislavčanom šancu spoznať svojich susedov. Pilotná sezóna je na Sasinkovej 21, kde sa približne 50 ľudí stretáva nielen pri večernom polievaní zeleniny. Takmer pravidelne sa cez víkendy konajú workshopy (výroba boxov, sadenie, kompostovanie...) a susedské pikniky. „Susedia sú skvelí a nás stále prekvapuje, koľko zážitkov, ľudských vzťahov a jedla sa dá vypestovať na kúsku mesta nevyužívanom desiatky rokov,“ dodáva S. Stasselová.

Foto: Emanuel Pohoda

ALTERNATIVE VITA > kubánsky príklad

Marián Benka

Kubánsky príklad

P

o rozpade Sovietskeho zväzu v 90. rokoch musela Kuba čeliť americkej obchodnej blokáde. V jej dôsledku sa ocitla takmer bez ropy. Odrazu prestali jazdiť autá, pracovať stroje v továrňach, traktory ostali bez paliva stáť na poli. Aby Kubánci nepomreli od hladu, boli nútení prejsť na plne sebestačné, trvalo udržateľné poľnohospodárstvo.

Prechodné obdobie však bolo zložité. Po kolapse ekonomiky nastal hladomor. Pribúdali podvyživené deti či tehotné ženy s anémiou. Deti prichádzali na svet s nedostatočnou pôrodnou hmotnosťou. Priemerný Kubánec schudol v období 1990 až 1994 cca o 10 kilogramov. Časté boli výpadky elektriny, jedlo sa bez fungujúcich chladničiek v tropickom podnebí rýchlo kazilo.

Hlad pritom nebol dôsledkom nefunkčných traktorov. Kubánske poľnohospodárstvo bolo síce extrémne závislé na rope (okrem poľnohospodárskych strojov využívalo vo veľkom pesticídy a chemické hnojivá), špecializovalo sa však na tabak, citrusy a ďalšie plodiny určené na export. Skoro všetky potraviny pre potrebu obyvateľstva sa dovážali. A to po zavedení amerického embarga nebolo ďalej možné. Jedinú šancu na prežitie dávalo organické poľnohospodárstvo bez strojov, pesticídov a umelých hnojív. V mestách začala horúčkovitá snaha premeniť každý kúsok voľnej pôdy na záhradku. Dokonca aj na terasách a strechách domov sa začali pestovať plodiny v nádobách so zeminou alebo chovať králiky a iné drobné domáce zvieratá. Do krajiny prišli austrálski odborníci na permakultúru, aby naučili ľudí alternatívne spôsoby pestovania rastlín.

Mnohí mestskí ľudia sa rekvalifikovali na mestských farmárov, aby si zaistili obživu, a zároveň si predajom produktov vylepšili finančnú situáciu.

Samozrejme, že ich zákazníkmi sa stali predovšetkým najbližší susedia. Tým sa ušetrilo veľa ďalšej energie na prevoz potravín.

Dnes je viac ako 50 % všetkej zeleniny spotrebovanej v dvojmiliónovom hlavnom meste Havana dopestovanej priamo na jej území. V menších

mestách je stupeň sebestačnosti ešte vyšší – mestské farmy tu pokrývajú 80 až 100 percent spotreby ovocia a zeleniny. Farmy sa samozrejme nachádzajú aj v okolí miest a na vidieku. Ide o celonárodný systém malých fariem, ktoré je možné obrábať ručne, prípadne pomocou ťažných zvierat. Preto dokáže zamestnať veľké množstvo ľudí.

Vláda rozdrobila 40 % veľkých štátnych podnikov na malé farmy, ktoré začala zadarmo prenajímať súkromným roľníkom. Mnohí ľudia sa kvôli tejto príležitosti presťahovali z mesta na vidiek. Podmienkou však bolo pôdu reálne využívať na pestovanie potravín. Naopak, kto pôdu vlastnil a nič na nej nepestoval, štát mu ju zabavil.

Jednou z najväčších výziev bolo oživenie pôdy zničenej konvenčným poľnohospodárstvom. Striedanie plodín, kompostovanie či zaorávanie mladej vegetácie pomáhalo dostať pôdu do stavu, aby sa opäť dala ručne obrábať. Kubánski odborníci vyvinuli množstvo biologických pesticídov a hnojív, ktoré sa dnes vyvážajú do iných latinskoamerických krajín. Vďaka princípom permakultúry sa miesto obrovských lánov monokultúrnych plodín objavili pestré „potravinové lesy“. Podobne ako v lese, aj tu na malom priestore rastú rozličné druhy rastlín, ktoré si navzájom pomáhajú. S tým rozdielom, že tieto rastliny sú všetky jedlé. Potravinový les je odolnejší voči škodcom a netreba ho ani veľmi hnojiť. Jeho vytvorenie je náročné, no keď už stojí, okrem zbierania úrody si nevyžaduje veľa práce.

Kubánci začali jesť zdravé potraviny, záťaž životného prostredia klesla. Navyše sa ľudia v dôsledku ropnej krízy viac pohybovali peši alebo na bicykli. Štát napriek ekonomickej kríze pokračoval v programe bezplatnej zdravotnej starostlivosti.

K čomu to všetko viedlo? Zdravotný stav obyvateľstva sa prudko zlepšil. Priemerný vek a detská úmrtnosť sú dnes na Kube takmer na rovnakej úrovni ako v USA. Cukrovka, srdcovo-cievne ochorenia a ďalšie civilizačné choroby sú na ústupe. Pritom spotreba energie na obyvateľa je v porovnaní s USA asi osminová. Možno preto sa tu na Američanov nikto nehnevá.

71

ALTERNATIVE VITA > Kultúra smrti

Anton Smataník

Kultúra smrti

72

Posledné desaťročia sa západnou spoločnosťou šíri neustále silnejúca filozofia kultúry smrti. Táto filozofia sa napĺňa presadzovaním a šírením potratov, eutanázie, prehnaných práv homosexuálnych párov (LGBT), propagáciou násilia, materializmu, egoizmu, ateizmu, vtláčaním pocitu bezmocnosti a márnosti a končí dystopickým videním budúcnosti.

P

otraty sú súčasťou spoločnosti už od dôb starovekého Egypta, avšak ešte nikdy neboli pretláčané s takou razanciou, ako je to dnes. Situácia sa vyhrocuje, a kým na jednej strane pôsobia feministické, ateistické a LGBT hnutia, na strane druhej sa stavajú na odpor kresťania spolu so zástancami klasických hodnôt. Potraty boli tabu a extrémnym riešením, dnes je však tendencia prezentovať ich ako bežný lekársky zákrok ponechaný na slobodnom rozhodnutí matky, často v pubertálnom veku. Vďaka množstvu rôznorodých a čiastočne aj rozporných filozofií sa stávajú svätým právom. Siaha sa po nich ako po jednoduchých riešeniach pre bezstarostný sexuálny život, veď neplánované deti nesmú komplikovať ľuďom ich chúťky.

Eutanázie sú presadzované v akomsi tandeme s potratmi, väčšina ľudí si ich preto spája spolu.

Predčasné ukončenie života je staré ako ľudstvo

samo; spomeňme zahanbených samurajov, zradených rímskych senátorov alebo barbarov hrnúcich sa šialene do boja s prianím čestnej smrti na perách. Neoliberalizmus a neohumanizmus má snahu ponúkať eutanáziu ako riešenie každého závažnejšieho zdravotného problému, dokonca staroby ako takej. Ak niekto trpí depresiami, má vážnejšie „trvalé“ následky, mal by sa okamžite odpraviť, aby nespotrebovával zdroje, nečerpal dôchodok, neotravoval príbuzných. Neproduktívny jedinec je vnímaný ako záťaž spoločnosti, treba sa ho „humánne“ zbaviť.

Pohlavie stráca zmysel

LGBT nebojuje ani tak za rovnosť, ako skôr rovnakosť ľudí s odlišnou sexuálnou orientáciou.

Hnutie zašlo v ideológii už tak ďaleko, že odmietlo niektoré základné paradigmy, na ktorých stojí civilizácia, a nahradilo ich čisto teoretickými

konštruktmi popierajúcimi historickú skúsenosť a ľudské inštinkty. Menujme napr. bezpohlavnosť dieťaťa, sexuálnu orientáciu ako voľbu, ktorú je možné kedykoľvek zmeniť, rovnocennosť heterosexuálneho páru s párom homosexuálnym v oblasti výchovy detí, či vznik stále nových a nových sexuálnych rodov, ktorých je v Austrálii už 23. Úchylka je prezentovaná ako inakosť. LGBT sprevádza škandál za škandálom, klame, manipuluje, vydiera, nálepkuje, je vulgárne, agresívne, prízemné a vnucuje svoje videnie problematiky ako jediné možné. Požaduje toleranciu, ale samo nie je tolerantné. Navyše LGBT je spojené s radikálnym feminizmom a pedofíliou, útočí na rodinu a zámerne ju rozkladá, preto je katolícka cirkev jeho najväčším nepriateľom.

Otupenie voči násiliu

Emo ako výstredný štýl gotickej pop-kultúry prerástol mierne začiatky 80. rokov a stal sa synonymom pre stratenú generáciu depresívnych, sklamaných a večne nešťastných mladých ľudí túžiacich po smrti. Čierna farba doplnená ružovou, zárezy žiletkou, bezpohlavnosť, ofina do očí a zamračená tvár. Emo je najlepším príkladom kultúry smrti v praxi. Smrť jedinca a sebapoškodzovanie dokonca vo svojom radikálnejšom podaní glorifikuje ako cnosť.

Jednoznačným symptómom biedneho stavu súčasnej spoločnosti je násilie. Násilie tlačené do malých detí prostredníctvom TV obrazoviek, videohier, hračiek, hudby. Následné otupenie a chlad sú želaným efektom, ľudia ľahšie akcep-

tujú fašistické praktiky politických špičiek, ustavičné vojenské konflikty, mučenie, väznenie atď.

Povedia si: keď treba, tak treba. Stačí len udať tón a veľká časť režisérov, producentov, vývojárov, spisovateľov sa rada zapojí, veď násilie a sex dokážu zapôsobiť na vedomie človeka najsilnejšie a predať ich produkty.

Po nás potopa

Deštrukcia životného prostredia podkopáva nielen našu existenciu, ale aj existenciu množstva živočíšnych a rastlinných druhov. Je prejavom nenažranosti, nezodpovednosti, krátkozrakosti a šovinizmu. Súčasným generáciám je rovnako ako tým pred nimi úplne jedno, čo bude s planétou, keď odídu, ich to už nemusí trápiť. Za chyby zaplatíme v budúcnosti aj s úrokmi. Mnohí sú dokonca presvedčení, že ničenie životného prostredia je nevyhnutná daň civilizácie a pokroku, nevedia si predstaviť lepšiu spoločnosť a technológie, hoci tie už dávno existujú.

Zámena kultúry za zábavu je ukážkovým príkla-

73

ALTERNATIVE VITA > Kultúra smrti dom úpadku spoločnosti. Dnes je kultúrou všetko – plyšové mužské prirodzenia zavesené v múzeu, fotky fyzických defektov, filmy plné lacného sexu a akcie bez známok deja, improvizácie vytláčajú klasické divadelné skvosty, čmáranice sú výtvarným umením, oplzlé voskové figuríny sochami a pod. Kultúra bola dehonestovaná a zrazená na kolená. Keby aspoň zábava vydávajúca sa za ňu mala úroveň. Žiaľ, koncerty Lady Gaga

univerzitách Princetone, Berkley a Kolumbijskej univerzite. Väčšina významných členov frankfurtskej školy bola totiž pôvodom židovská. Pod záštitou antikomunizmu vznikali ideológie ako nástroje na podkopanie systému, aby ho priviedli k morálnemu a finančnému kolapsu a mohol byť vytvorený systém nový. Mottom hnutia bola teória politickej korektnosti, ktorá bola žezlom ľavicových vlád budúcnosti. Hlavný guru učenia budúcej epochy sveta bol svetoznámy liberál a voľnomyšlienkar Herbert Marcus, ktorého pápež Pavol VI. odsúdil pre jeho otvorenú chlipnosť a verejnú nemravnosť zabalenú do rúcha slobody a pokroku.

Frankfurtská škola je označenie neomarxistických sociológov a filozofov, ktorí sa zhromaždili

Ideologický program frankfurtskej školy zahŕňa: • vytváranie a rozdúchavanie konfliktov medzi rôznymi politickými smermi, náboženstvami a filozofiami, • radikálnu sexualizáciu spoločnosti, hlavne mládeže, • podkopávanie klasických inštitúcií, akými sú školstvo a katolícka cirkev, • obhajobu šírenia omamných a psychotropných látok, • podporu feminizmu, homosexuality, bisexuality, transsexuality, multikulturalizmu, • vylúčenie odporcov z diskusie ako myšlienkových zločincov, • prehlbovanie závislosti jednotlivcov na systéme.

okolo Maxa Horkheimera v Ústave pre sociálny výskum vo Frankfurte nad Mohanom. Prvým rektorom Frankfurtského inštitútu bol Karl Grunberg. Keď Hitler získaval moc, skupina sa vytratila do Ameriky, kde sa usadila na známych

Ideológie frankfurtskej školy sa šírili vzdelávacím systémom USA ako mor. Američan Bloom v knihe The Closing of the American Mind napísal, že absolventi stredných škôl v USA patria k najútlocitnejším s najhoršími výsledkami testov na svete v porovnávacích skúškach, ale najvyššími výsledkami v citlivosti k sociálnym problémom. V rámci kritickej teórie frankfurtská škola neustále opakuje, že západná spoločnosť je v dejinách najviac rasistická, sexistická, xenofóbna, homofóbna, antisemitská, fašistická a nacistická. Zločiny Západu vraj vychádzajú z jeho charakteru, ako ho vytváralo kresťanstvo. Frankfurtská škola kriminalizovala strednú triedu na základe určitej parafrázy malomeštiactva. Pre jej kultúrnych marxistov nebolo nič dôležitejšie ako

74 či kniha Fifty Shades of Grey sa nedotýkajú nebies, ale skôr opačnej ríše.

Frankfurtská škola

zrušenie rodiny, ktorou pohŕdali ako diktatúrou a inkubátorom sexizmu. Erich Fromm tvrdil, že rozdiely medzi pohlaviami nie sú vrodené, ale sú funkciou západnej kultúry.

Pokusným prostredím sa stali USA, hlavne Kalifornia. Tu dostala politická korektnosť zelenú.

Oslovenia „otec“ a „matka“, rovnako ako „manžel“ a „manželka“, boli v školách štátu Kalifornia zakázané zákonom SB 777 vypracovaným guvernérom A. Schwarzeneggerom a úzkou vedeckou radou. Ďalší zákon AB 394, ktorý guvernér podpísal, je priamy útok na rodinu a rodičov. Zakazuje na verejnosti prehlásiť, že manželstvo medzi mužom a ženou je jediným a správnym manželstvom. Vytvorila sa nálepka „harassment“. Ak označíte oponenta rasistom alebo nacistom, nemusíte už odpovedať na jeho argumenty, musí brániť svoj charakter. Uplatňuje sa napoleonský kódex, pretože ak spočíva obvinenie v rasizme, homofóbii alebo sexizme, existuje prezumpcia viny. Obvinenému sa nedokazuje vina, naopak, musí nejakým prijateľným spôsobom dokázať, že je nevinný, a to je v rámci obmedzenia politickej korektnosti nesmierne ťažké.

Psychologicko-sociálne dopady

Dnešný materializmus sa najviac prejavuje konzumom. Kupujeme veci, ktoré nechceme, za peniaze, ktoré nemáme, aby sme zapôsobili na ľudí, ktorých nemáme radi. Materializmom riešia prázdni ľudia desivú priepasť svojej duše, doprajú si luxus dočasného zabudnutia problémov prežieraním sa, neustálym líčením, novou elektronikou alebo iba behaním po chrámoch kapitalizmu – obchodných centrách. Títo ľudia problémy riešia nákupmi. Stačí spomenúť farmaceutický biznis, ktorý vynikajúco využíva túžbu pacientov vyriešiť všetky svoje problémy nákupom správnej „pilulky“.

Starší ľudia v našej krajine sa len čudujú, odkiaľ sa vzal radikálny egoizmus a nezáujem o blížneho. Nuž, presadzoval sa postupne spolu so zmenou ekonomického systému z plánovaného hospodárstva na kapitalizmus voľného trhu. Ide o jednu zo základných podmienok jeho fungovania. Egoizmus spoločnosť atomizuje a rozkladá, jednotlivec sa bráni oveľa ťažšie ako väčšia organizovaná jednotka. Túto skutočnosť vidíme

najlepšie v pracovnej oblasti, zamestnávateľ sa dostal do pozície mocipána až poloboha. Nezáujem o blížneho oslabuje samoregulačný mechanizmus spoločnosti, ktorá už naďalej nie je schopná sankcionovať neželané správanie, a speje tak k svojmu zániku. Nikto nerieši vulgárnosť, agresivitu, používanie omamných látok, tvárime sa, že neexistujú. Pesimizmus doslova presakuje, nie je možné nevidieť ho, nepočuť a necítiť. Čvachtáme sa v ňom až po krk, zmizli vízie utopických spoločností. Dobre už bolo, kríza, dlhy, inflácia, nezamestnanosť, pripraviť sa na najhoršie, blíži sa vojna, nedostatok zdrojov, pád meteoritu, príchod Antikrista atď. Smutné, vystrašené a zúbožené tváre, kam sa len pozrieme.

Pesimizmus stojí za nervozitou, stresom, depresiami a tie za psychosomatickými ochoreniami.

Civilizačné choroby sú väčšinou spôsobené práve zlým psychickým stavom. Pesimizmus prerastá až do fatalizmu a ten tvrdí, že bez ohľadu na to, ako sa budeme snažiť, aj tak nič nezmeníme.

Je neskoro, treba ohnúť chrbát rypákom k zemi a plaziť sa ďalej životom, ktorý nemá zmysel, až po vytúženú smrť.

Dystopia a utópia

Dystopia je vízia totalitnej a elitami ovládanej spoločnosti, v ktorej v strašných životných podmienkach otročí drvivá väčšina. Všadeprítomné zákazy a príkazy, neustále monitorovanie a usmerňovanie, sloboda neexistuje, každá odchýlka sa trestá, strašné životné podmienky.

Začína vám to znieť až príliš povedome? Ako ďaleko je táto budúcnosť, ak nebudeme nič robiť?

Nacizmus a boľševizmus by nás mali varovať, že stačí menej než 15 rokov. „Plazivá“ diktatúra; tak nazývame súčasný systém, ktorý nám každým rokom uberá práva a slobody. Utópia sa zmenila na dystopiu len v priebehu niekoľkých desaťročí. Ľudia sú sklamaní a čakajú na impulz. Najlepšie by bolo, keby prileteli „dobrí mimozemšťania“, moci sa chopili tajomní a dlho skrývaní mudrci, prípadne ako to býva v dystopických dielach, hrdina, ktorý rozloží systém. Bohužiaľ, keď sa takíto ľudia objavia, nevieme ich podporiť; čakáme totiž Ježiša Krista. Impulz nepríde zvonka, musí prísť z nás samých, my musíme zmeniť dystopiu na utópiu.

75

ALTERNATIVE VITA > ako prežiť kolaps

Fernando Ferfal Aquirre

ako prežiť

kolaps 4. časť

76

Táto téma nie je novinkou. Keď Argentína na konci 90. rokov spadla po špirále do sociálneho a ekonomického kolapsu, zmenil sa tam život každému. Bez ohľadu na príčiny je tu veľa toho, z čoho sa môžeme poučiť od prosperujúcej krajiny spamätávajúcej sa z ekonomickej krízy, ktorá uvrhla okolo 60 % ľudí do chudoby.

Únosy

V správach bolo predtým počuť o troch až piatich, niekedy dokonca o desiatich únosoch denne v Buenos Aires. Ako čas plynul, tieto správy postupne vymizli. Znamená to, že únosy prestali? Nemyslím. Stále počujem o unesených ľuďoch v mojom susedstve. A hoci je moja štvrť „lepšia“ oproti väčšine Buenos Aires, môžem len konštatovať, že únosy sú stále veľmi populárne. A to, že o tom médiá nehovoria, má jasné politické dôvody. Prečo vôbec začali únosy v krajine, kde boli predtým takéto prípady na nulovej úrovni? Pretože od tej doby, kedy kra-

chla ekonomika, sa objavilo aj veľa chudobných ľudí, ktorí nemali dosť peňazí, aby nakŕmili svoje rodiny. To je hlavný, ale nie jediný dôvod. Po prvej vlne nepokojov a rabovania bolo očividné, že vláda a polícia nemá kontrolu nad tým, čo sa deje. Akonáhle je zrušená rovnica „trestná činnosť = väzenie“, ľudia pochopia, že za svoje činy nebudú potrestaní. Zrazu sa objavia vykradnuté banky, krádeže, únosy a vraždy.

Prvý typ únosov, ktorý sa objavil, je ten bežný. Ľudia boli chytení skupinou únoscov, keď išli pešo alebo riadili autá. Dobre organizovaná skupina piatich až šiestich členov s bojovými puška-

77

mi, samopalmi a komunikačnými prostriedkami unesie osobu aspoň dvomi vozidlami.

Obeť je unesená do vzdialenejšej oblasti extrémne chudobných štvrtí v Buenos Aires. Zavolajú kvôli smiešne vysokému výkupnému a vyjednávanie začína. Osoba je zadržiavaná niekoľko dní, možno aj pár týždňov. Ak sa osoba po mesiaci neobjaví, zabudnite na ňu, už je mŕtva. Niekedy sú títo ľudia tiež mučení, zalepia im pri tom ústa lepiacou páskou ako v televízii – obeť sa udusí, umrie na infarkt, zdravotné komplikácie, alebo ju jednoducho zastrelia. Majú strach z chytenia,

ani nie kvôli efektívnosti polície, ale kvôli tomu, že väčšinou jeden z únoscov obeť pozná. Zamestnanec, kamarát, sused alebo príbuzný, ktorý pozná osobu X, a tá má Y peňazí. Tieto druhy únosov sú hrozné: bežné sú odrezané prsty, ale aj ďalšie „kreatívne spôsoby“, ako donútiť rodinu zaplatiť výkupné. Pravdepodobnosť prežitia týchto únosov sa pohybuje okolo 60 % až 70 %.

Druhému typu únosov sa hovorí „expres únos“ kvôli tomu, že sa objaví náhle a ako výkupné sa požaduje len malé množstvo peňazí, takže ho

ALTERNATIVE VITA > ako prežiť kolaps

78

rodina dá dokopy zhruba počas jednej hodiny.

Ak ide všetko podľa plánu, obeť je do dvoch hodín prepustená. To je zďaleka najpopulárnejší druh únosov v mojej krajine. Dokonca aj polícia vám radí, aby ste zaplatili výkupné a nechali to tak. Obeť je vybraná náhodne najmä vďaka výzoru, ktorý napovie, či sa dá ľahko kontrolovať i ovládať, a je nepravdepodobné, že by odolala útoku. Únoscovia zistili, že je to malý, ale rýchly zisk s nízkym rizikom. V dlhodobom horizonte je to veľmi ziskové a nevyžaduje to komplikovanú a drahú logistiku ako predchádzajúci typ únosov.

Pri tých potrebujete miesto pre obeť, kŕmiť ju a strážiť 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Pravdepodobnosť prežitia je oveľa vyššia – okolo 90 %.

To však neznamená, že je obeť v dobrých rukách.

Dievčatá bývajú väčšinu času znásilňované gangom. Mužom sa darí o trochu lepšie, bývajú však zmlátení. Šance na prežitie sú vyššie, pretože únoscovia obeť nepoznajú, a tá ich po prepustení nemôže nahlásiť. Ako som už povedal, ak vás požiadajú o výkupné, radšej im ho dajte.

Tretí typ únosov nie je taký nebezpečný ako predchádzajúce typy, ale stále by ste mali vedieť, ako sa na ne pripraviť. Tieto texty sú všeobecne o príprave na čo najviac možných scenárov, že? „Virtuálne únosy“ vás určite prekvapia. Ide v nich o bohatého človeka, o ktorom sa vie, že bude určitý čas mimo mesta alebo nebude mať po určitú dobu možnosť komunikácie. Únoscovia zavolajú rodine a povedia, že osoba X bola unesená a majú 30 až 60 minút na zaplatenie výkupného. Rodina bez komunikácie s osobou X radšej zaplatí, a až potom zistí, že išlo o podvod.

Venoval som čas otázke únosov, pretože pevne verím, že keď vaša krajina prejde ekonomickou krízou, zúfalí a nemorálni ľudia objavia umenie únosov. Osobne poznám muža, ktorý trikrát unikol svojim únoscom. Raz unikol po streche a dvakrát vyskočil z idúceho auta. Nejde o žiadneho vyšportovaného svalovca, ale o malého zavalitého päťdesiatročného človeka.

Takže, čo môžete urobiť pre ochranu svojej rodiny i seba pred únoscami?

a) Nehovorte o ničom, čo má vo vašej rodine ekonomickú hodnotu. Zvlášť si na to dávajte

pozor v prítomnosti ľudí s finančnými alebo drogovými problémami, títo ľudia vždy potrebujú peniaze. Nezdôverujte svojim zamestnancom interné informácie o obchodných aktivitách. Pamätajte si: ten, kto informuje, je niekto blízko obete. b) Držte sa späť. Poznám ľudí, ktorí majú toľko peňazí, že by si mohli dovoliť akékoľvek „žihadlo“, ale napriek tomu jazdia v obyčajných autách. c) Cvičte si únikové spôsoby konania. Nikdy nedovoľte, aby vás autá odrezali od únikových ciest. Opäť sa oplatí používať nepriestrelnú vestu.

Riadenie auta

Cena a dostupnosť náhradných dielov určuje, aké auto by ste si mali kúpiť. Ďalším faktorom na zváženie je to, čo som už povedal – že služby po Veľkom probléme utrpia na kvalite. To znamená, že cesty už nebudú také, ako bývali. Po niekoľkých mesiacoch bez údržby budú vyzerať, akoby ich bombardovali lietadlá. Dážď a rozdiely teplôt veľmi rýchlo zničia vozovky. Práve teraz sú v Buenos Aires na ulici diery s veľkosťou nákladiaku. Boli aj prípady, keď sa autá zrútili do takéhoto krátera. Preto sa vyhýbajte autám s nízkym podvozkom. Odporúčam 4x4 SUV.

Šoférovanie

To však neznamená, že by ste si mali kúpiť čo najväčšie 4x4 auto – mohlo by sa vám kvôli veľkosti zablokovať v zápchach alebo v zátarasách.

Malé Suzuki 4x4 je dobrá voľba. Každopádne majte na mysli, že auto by malo byť kompromisom medzi rýchlosťou, jednoduchým manévrovaním, pohyblivosťou a medzi náhonom 4x4.

OK, takže už ste strávili hodiny hľadaním najlepšej voľby na internete a kúpili ste si svoje „kolapsové“ 4x4 auto. Čo ďalej? To je všetko?

Nanešťastie nie. Výber správneho vozidla vám dáva nástroj, ale teraz sa musíte naučiť používať ho, a to nie je to, čo sa učíte, keď robíte vodičský preukaz. V skutočnosti ide o pravý opak.

Zabralo mi 2 roky naučiť sa riadiť tak, ako riadim teraz – reagovať bez premýšľania. Čo to zna-

mená? Už necúvam a neuhýbam, keď sa niekto dostane blízko môjho auta; pokračujem v jazde, akoby sa nič nestalo. Pes vbehne pred auto a ja sa nepohnem ani o centimeter, loptička udrie do čelného skla a nič. Zabil som v sebe toho, ktorý by kedysi povedal: „Pozor! Prejdeš niekoho/ niečo!“ Takéto reagovanie vás pri kolapse môže stáť život.

Musíte sa pripraviť na ľudí, ktorí budú na vaše auto hádzať veci, postavia sa vám pred auto, takže zastavíte, alebo nabúrate do pouličného osvetlenia, stromu, proste čohokoľvek, len aby vás mohli okradnúť. Chce to čas a odhodlanie, ale musíte sa dostať do bodu, že aj keby vám vyletelo čelné sklo, budete pokračovať, ako najlepšie viete. Keď vám niekto dá skrútené klince na cestu a prepichne pneumatiky, budete v pokoji a budete pokračovať v jazde. Vždy pokračujte v jazde, nech sa deje čokoľvek, kým sa nedostanete k benzínovej stanici alebo na bezpečné miesto. Hlavne v noci alebo skoro ráno nesmiete nikdy auto zastaviť. Samozrejme, nie je to vždy možné. Niekedy je dopravná zápcha a vy musíte zastaviť. V tomto prípade spomaľte, než dôjdete k autám a choďte pomaly bez zastavenia, kým nebudete môcť ísť, napríklad na semafore. Nikdy nezastavujte. Nikdy si neodrežte únikové cesty tým, že sa priblížite príliš blízko k autu pred vami. Nechajte si pred sebou aspoň 5 metrov, aby ste mali priestor na manévrovanie.

V noci v Buenos Aires nikto na červenú nezastavuje. Preto sa mnoho okrskov rozhodlo v noci semafory vypínať, aby sa predišlo autonehodám.

V Buenos Aires sú miesta, kde sa na červenú nezastavuje celý deň. Dnes som sa o 13:30 vracal z univerzity a prešiel som na červenú pred policajnou hliadkou. Policajt nepovedal ani slovo.

Chápe, že nikto na tejto ceste nezastavuje, kým to nie je skutočne nevyhnutné. Ale polícia to nepochopí v noci. Bude trvať niekoľko mesiacov po Veľkom probléme, než polícia pochopí novú realitu krajiny. Dokonca aj teraz sú niektorí, ktorí vás zastavia, keď prejdete v noci na červenú.

Ale väčšina hliadok to chápe, niekedy samy jazdia na červenú. Ďalšia vec, s ktorou sa musíte vysporiadať, sú ľudia na ulici. Ľudia, ktorí žijú v rozvinutých

krajinách, majú malé problémy a málo stresu v porovnaní s ľuďmi, ktorí nevedia, kde zohnať peniaze na nakŕmenie svojich rodín v nasledujúcom týždni. Tu sú na ulici ľudia takí nervózni a agresívni, že sa často navzájom zabíjajú. Toto by ste si mali uvedomiť, keď udrie kolaps – ľudia budú agresívni. Zvyčajne začnú bojovať kvôli úplnej malichernosti len preto, že sú nervózni alebo nahnevaní na svet. Stále môžete byť dobití na smrť – pálkou alebo holými rukami, viete o tom? Výzbroj vášho auta by toto mala vziať na zreteľ. Pálka alebo korenistý sprej postačia na to, aby ste čelili neozbrojenému útočníkovi.

Vždy mám v aute jeden korenený sprej a malú pálku.

Mali by ste poznať svoje auto a vedieť, čoho je schopné. Otočka o 180 stupňov s použitím ručnej brzdy nie je zase taká ťažká a po jednom alebo dvoch dňoch skúšania ju budete schopní ľahko urobiť. Ak vás niekto prenasleduje a situácia je vážna, použite náhle brzdu, prenasledujúce auto do vás narazí, zničí si chladič a motor.

Nabúrate si zadok auta, ale vaše auto bude stále fungovať, auto prenasledovateľov nie.

Autám blokujúcim vozovku (únoscovia, zlodeji) sa vyhnite otočkou o 180 stupňov, alebo rýchlo zaraďte spiatočku a otočte sa pomocou bŕzd, tak sa tiež dá otočiť skoro o 180 stupňov.

Existuje niekoľko obranných vodičských techník. Rád som počas jazdy počúval hudbu a rád som ju mal pustenú nahlas ako mnohí. Rýchlo som zistil, že to nie je príliš múdre, pretože nepočujete, čo sa deje okolo vás: streľba, rev ľudí, zvuk áut atď. Majte hlasitosť takú nízku, aby ste počuli, čo sa deje okolo vás. Alebo ju v rizikových oblastiach vypnite úplne.

Samozrejme, po celú dobu by mali byť zatvorené okná a dvere. Tiež majte palivo aspoň s objemom polovice nádrže v kanistroch. Môže sa stať, že narazíte na zátarasy, s ktorými ste nepočítali, a budete ich musieť obísť dlhšou cestou. Je dobré mať palivo navyše. Vždy majte oči na stopkách a pozerajte na cestu. Nielen kvôli ostatným autám a ľuďom, ale aj kvôli poškodeniu vozovky (niekedy skoro ako kráter), alebo kvôli objektom, ktoré môžu dať zločinci na cestu, aby vás zastavili.

79

nájomní vrahovia > Červené na bielom

Emanuel Pohoda

Červené na biel0m Na webovej stránke jedného z popredných výrobcov tampónov sa píše, že dievčatá a ženy sú často dezinformované v súvislosti s ich používaním. ale Ako informuje táto firma? Zmieňuje sa iba, že aj panny môžu používať tampón, že tampóny neblokujú odtok menštruačnej krvi a môžu sa používať každý deň, a tiež, že aj počas menštruácie je možné ísť si zaplávať. Čo ale ostatné dôležité (dez)informácie?

80

N

apríklad presné zloženie výrobku. To nie je nikde uvedené. Vložky a tampóny sa totiž oficiálne považujú za medicínske prostriedky a ich zloženie nie sú povinní výrobcovia prezradiť. Na www.change.org sa objavila petícia, ktorá vyzýva spoločnosť Procter & Gamble, aby zverejnila všetky zložky svojich výrobkov určených pre dámsku hygienu (vložky Always, tampóny Tampax). Jej iniciátorkou je Andrea Dolansky, nutričná poradkyňa a spoluzakladateľka portálu Naturallysavvy.com. Andrea sa rozhodla poukázať na riziká používania týchto obľúbených výrobkov medzi dámami.

Ako je možné, že napriek veľkej popularite a častej frekvencii používania sa ženy nezaujímajú o to, čo si vkladajú do tela? Aj keď kompletné zloženie týchto výrobkov nie je známe, vieme, že na ich bielenie sa používa chlór. Z neho sa uvoľňuje dioxín, nebezpečný karcinogén, ktorého polčas rozpadu je 11 rokov. Len tak ľahko sa ho telo nezbaví, ukladá sa v tuku alebo v materskom mlieku. Spôsobuje rakovinu (nielen reprodukčných orgánov), neplodnosť, potláča imunitu, poškodzuje endokrinný systém. Tejto látke vďačia vložky a tampóny za svoju žiarivú bielobu. Naozaj ich ženy potrebujú mať snehobiele za takú vysokú cenu?

Škodlivý je aj syntetický materiál použitý v dámskych hygienických pomôckach, ktorý zabezpečuje vysoké vstrebávanie krvi. Okrem nej však absorbuje aj ostatné telesné tekutiny, čím vysušuje sliznicu, ktorá je nadmerne podráždená. Vzniká tak vhodné prostredie pre množenie baktérií a vznik syndrómu toxického šoku. Toto ochorenie má symptómy, ktoré si môžete ľahko zameniť s menej vážnou virózou – horúčka, vyrážky na slizniciach, vyrážky na pokožke a jej červené sfarbenie, zvracanie, hnačka, bolesti svalov atď. Ostré umelé vlákna z vložiek a tampónov sa pomerne ľahko zachytávajú na sliznici, môžu podnietiť vznik zápalov a aj spomínaného syndrómu.

Preto je rozhodne lepším variantom organická bavlna, ktorá nebola striekaná pesticídmi a geneticky modifikovaná. Nie je veľa značiek, ktoré ponúkajú svoje výrobky z bio bavlny. Tiež nie sú dostupné v takej miere ako výrobky známe z reklám, no kto hľadá, nájde. Na trhu sú aj iné alternatívy – napríklad jednorazové aniónové vložky, bavlnené vložky, ktoré sa dajú oprať, či tampóny z morskej huby. Čoraz väčším hitom sa stávajú aj menštruačné poháriky z lekárskeho silikónu určené na opakované používanie. Vďaka nim šetria ženy nielen svoje telo, ale aj peniaze.

nájomní vrahovia > (P)otraviny

Dušan Budzák

(p)otraviny Fresh & Easy – plátkový syr (bylinky)

Čo je podstatné, neobsahuje ŽIADNY SYR! Zloženie: smotana, bakteriálne kultúry, bravčová želatína, soľ, citrusová vláknina, zahusťovadlá E410, E407, E412 Ťažko odpovedať na to, ako môže niekto hmotu z bravčovej želatíny, smotany a zahusťovadiel nazvať syrom...

7 Days

Obsahuje aj: emulgátor (mono- a diglyceridy mastných kyselín), konzervant sorbát draselný, kukuričný sirup, ďalší emulgátor (estery mono- a diglyceridov mastných kyselín s kyselinou mliečnou), fosforečnan disodný, kyselinu fosforečnú, stabilizátor – karboxymethylcelulózu, ďalší konzervant v plnke – sorbát draselný, glukózo-fruktózový sirup, konzervant – propionát vápenatý.

Výrobok môže obsahovať stopy arašidov a škrupinových plodov.

Diglyceridy mastných kyselín sú podľa niektorých zdrojov neustále dôsledne testované kvôli svojim možným mutagénnym, teratogénnym a subakútnym účinkom, a tiež kvôli možnému vplyvu na ľudskú reprodukciu. V Spojených štátoch vykonali štúdiu, ktorá sledovala dievčatá konzumujúce pravidelne vysoké množstvá nápojov s obsahom kyseliny fosforečnej. Ukázalo sa, že tieto dievčatá sú náchylnejšie na rôzne zlomeniny ako ich vrstovníčky, ktoré podobné nápoje nepijú.

Sladený slivkový lekvár

Ten má podtitul: Chemicky konzervovaná ovocná nátierka Obsahuje aj: slivkovú dreň a slivkovú pastu, jablkovú dreň, farbivo E150d, chemickú konzervačnú látku E202 a E211 a ako antioxidant – oxid siričitý.

Marhuľový džem

Obsahuje aj: glukózo-fruktózový sirup, kyselinu citrónovú – E330, želírujúcu látku – pektín – E440. Látková premena priemyselne vyrobenej fruktózy neprebieha vo svaloch, aby im dodala energiu na pohyb, ale v pečeni, a tam podporuje tvorbu tukov. Preto hlavne pri vysokých dávkach spôsobuje obezitu. Existujú výskumy, ktoré potvrdzujú súvislosť medzi nadmernou konzumáciou fruktózového sirupu a rozvojom chorôb, ako sú cukrovka 2. typu, artérioskleróza a metabolické ochorenia.

81

nájomní vrahovia > Znížia horúčku i šancu prežiť

Marián Benka

Znížia horúčku i šancu prežiť

82

Bývalý farmaceutický manažér John Virapen, autor viacerých bestsellerov odhaľujúcich praktiky biznisu s liekmi, vyhlasuje: „acylpyrín vás môže zabiť.“ Odvážny výrok o „váženom“ lieku, ktorý sa používa už celé desaťročia. Virapen však tvrdí, že ak by takýto nebezpečný liek chcel niekto zaregistrovať v súčasnosti, nikdy by mu to legálne neprešlo (odhliadnuc od bežnej praxe uplácania kompetentných orgánov).

P

roblémom je, že acylpyrín alebo aspirín spôsobuje náhle zrednutie krvi, ktoré môže v niektorých prípadoch vyvolať vnútorné krvácanie. Nebezpečné je to najmä vo vysokých horských polohách. Na viacerých internetových portáloch určených vysokohorským turistom sa pri radách, čo si vziať so sebou, uvádza pri obsahu lekárničky acylpyrín ako maximálne nevhodný.

Ako vhodnejšia alternatíva sa zvykne spomínať paralen. Niežeby bol paralen bez rizík, no akútne nebezpečenstvo pri ňom v tomto prípade nehrozí.

Prinajmenšom u dospelých.

U detí je acylpyrín i paralen rizikový. Acylpyrín lekári deťom v minulosti bežne predpisovali,

potom sa však dokázala súvislosť medzi kyselinou acetylsalicylovou (ktorú acylpyrín obsahuje) a úmrtiami mnohých detí na zlyhanie pečene. Acylpyrín môže u detí vyvolať tzv. Reyov syndróm, ktorý sa v počiatočnej fáze prejavuje najmä vyrážkami na rukách a chodidlách. Medzi ďalšie príznaky patrí nevoľnosť, zvracanie, zrýchlené dýchanie, v pokročilom štádiu môže dôjsť až k strate vedomia alebo ochrnutiu. Dokonca sa môže zvýšiť telesná teplota (paradoxne po podaní lieku, ktorý sa používa na jej zníženie). Reyovým syndrómom sú najviac ohrozené deti vo veku od 5 do 14 rokov.

Z týchto dôvodov dnes lekári aspirín deťom

> Samuelova prírodná lekáreň predpisovať nesmú, no medzi rodičmi sa o tom veľmi nevie, a tak sa stáva, že svojim ratolestiam tento nebezpečný liek v dobrom úmysle podajú.

Detskú pečeň však ohrozuje aj paralen, najmä preto, že jeho dávkovanie sa pre deti určuje automaticky vydelením váhy dospelej osoby. Teda ak váži dieťa štvrtinu hmotnosti dospelého, malo by podľa tohto postupu dostať štvrtinu bežnej dávky. Keďže detský organizmus je iný ako dospelý, tento približný postup nezaručuje, či ho náhodou paralenom nepredávkujete.

Predávkovanie paralenom je nebezpečné aj pre dospelých. Látka paracetamol (okrem paralenu ju nájdete aj v liekoch ako panadol alebo coldrex) vo zvýšenom množstve poškodzuje pečeň a môže viesť aj k poškodeniam mozgu. Mierne predávkovanie hrozí najmä vtedy, ak súčasne používate viaceré lieky s obsahom paracetamolu.

Krvné testy mierne predávkovanie neodhalia, no po dlhšom a pravidelnom nadmernom používaní vám odrazu môže zlyhať pečeň. A to už je na nápravu neskoro.

Silné predávkovanie paracetamolom vás dokáže zlikvidovať. Môže spôsobiť nadmerné krvácanie, opuchnutie mozgu alebo poruchy mozgových funkcií, prudké poklesnutie hladiny cukru a v extrémnom prípade náhlu smrť. Aj viacerí klasickí lekári už radia: ak vám paralen nezaberie, namiesto zvyšovania dávok sa radšej obráťte na alternatívnu liečbu. Česká lekárka Ludmila Eleková, ktorá verejne kritizuje očkovanie proti chrípke, upozorňuje, že paracetamol nielenže má nebezpečné vedľajšie účinky, ale proti chrípkovým ochoreniam ani reálne nepomáha. Na baktérie ani vírusy nemá nijaký účinok, navyše oslabuje imunitný systém, čím sa priebeh choroby komplikuje. Naopak, horúčka ako prirodzená reakcia organizmu na chrípkové ochorenie aktivizuje imunitný systém a vytvára prostredie, ktoré vírusy a baktérie likviduje. Zrážanie vysokej teploty je preto podľa Elekovej hlúposť, rozumné je aj s vysokými teplotami hoci týždeň ležať v posteli a zabezpečiť si zvýšený prísun vitamínov C a D. Čoraz viac lekárov zastáva názor, že horúčka pod 40 stupňov (ktorá ešte nie je život ohrozujúca) by sa umelo zrážať vôbec nemala.

Samuel Roth

Samuelova

prírodná lekáreŇ

A

j vo svete byliniek nájdete niekoľko účinných pomocníkov pri zápaloch či horúčke. V prvom rade však treba podotknúť, že je potrebné byť obozretný a nepustiť sa do konzumácie čajov či tinktúr bezhlavo. Všetkého veľa škodí – aj „liekov“ z prírodnej lekárne.

Avšak v prípade, že vás trápia horúčky, určite vám pomôže čaj z kvetov, prípadne plodov bazy čiernej. Účinne pôsobí aj kuklík mestský či kocúrnik obyčajný, ktorý je u nás známejší pod českým názvom šanta kočičí. Ľudia zvyknutí na pitie bylinkových čajov môžu skúsiť aj odvar z listov brezy previsnutej, ktorý znižuje horúčku a tlmí bolesť.

Pri chrípke je jedným z najväčších pomocníkov odvar z lipy veľkolistej, ktorý možno užívať aj preventívne. Na posilnenie imunity je však dobrých hneď niekoľko bylín. Pre svoj vysoký obsah vitamínu C je známy rakytník rešetliakový, a neuškodí vám ani aloe vera schopné zničiť baktérie, vírusy a kvasinky.

V kuchyni však určite nájdete aj ďalších pomocníkov. Okrem chrenu, ktorý dokáže prečistiť dutiny, je možné konzumovať aj zázvor či cesnak.

V prípade, že máte doma mletú škoricu, vymiešajte ju s medom v pomere 1:4 a konzumujte jednu čajovú lyžičku takto zarobenej zmesi dvakrát denne.

Ak vlastníte aromalampu, môžete na posilnenie prirodzenej imunity použiť citrónový éterický olej. Pri nachladnutí pomáha aj eukalyptový a pri chrípke zas borovicový éterický olej.

83

jeden DEŇ > Jeden deň s tetovačom

Zuzana Vernerová

JEDEN DEŇ

s tetovačom alebo tri odtiene čiernej

84

V

onku je dusno, vcelku sa teda teším, keď konečne v spleti piešťanských uličiek nachádzam malý nenápadný vchod s tabuľou Body Art Tattoo Studio. Budova je prázdna, vystupujem po schodoch a riadim sa nepríjemným zvukom tetovacieho strojčeka. Mne osobne pripomína zvuk vŕtačky u zubnej lekárky.

Nazerám do pootvorených dverí prázdnej budovy, zvuk strojčeka znie čoraz hlasnejšie, no predsa odbočím zle a zasa sa v labyrinte staršej budovy vraciam späť po schodoch dolu, kde ma už čaká Mário Gajlík, miestny tetovač: „Ahoj, videl som ťa tu pobehovať, už ťa čakáme.“ Neuveriteľné, že ma videl prichádzať, a pritom sa sústredil na prácu.

Spoločne vstupujeme do malej, no útulnej krvavočervenej miestnosti s veľkým akváriom, v ktorom nevidím ani jednu rybičku. Môj zrak však už púta celkom odlišný fenomén, celý potetovaný chlapík sediaci nehybne v Máriovom štúdiovom kresle.

Sedím za pultom a sledujem, ako sa ihla tetovacieho strojčeka dostáva pod kožu potetovanému chlapíkovi. Práve mu tetuje lýtko, no chlapík sedí nehybne a sleduje scénu okolo seba pohľadom pokojného baránka. Očividne je už zvyknutý. „Nie je ťažké sústrediť sa na tetovanie a popritom odpovedať na moje otázky?“ pýtam sa. „Nie je,“ odpovedá. „Už som zvyknutý. So zákazníkmi sa tu bežne rozprávame, čím dlhšie ich tetujem, tým viac sa mi otvárajú.

Sami sú potom uvoľnenejší a lepšie znášajú prípadnú bolesť.“ Mário si namočí ihlu do farby, zapne strojček a už sa špička ihly vnára pod kožu, kde po sebe zanecháva čiernu stopu. Predloha z papiera začína ožívať na lýtku tajomného chlapíka. Zo mňa vyletí otázka: „Myslíš, že tá práca má význam?“ Mário hneď odpovedá: „Pre mňa to dáva význam aj tým, že ide o prácu s ľuďmi. Robím to už nejakých 16 rokov, vidím, že ľuďom sa to páči a vracajú sa ku mne.“ Nato sa chlapík v kresle potmehúdsky pousmeje a prikývne hlavou.

Rozhovorí sa, a tak sa z dialógu dvoch ľudí stáva nečakaná konverzácia troch jedincov. Paradoxne som sa ocitla v malej krvavočervenej miestnosti s viacnásobne väzneným trestancom a bývalým

foto: Zuzana Vernerová

narkomanom. „Ja som si dal prvé tetovanie už dávno, ale rozbehol som sa tak pred dvoma rokmi,“ rozviazal sa jazyk chlapíkovi s bizarnými tetovaniami filmových hrdinov, démonov, zvieracích a prírodných motívov, ktoré do kože všetky vpravil Mário. Pre neho je tento človek osobité chodiace umelecké dielo. „Sem teda chodíte asi častejšie ako k lekárovi, mám pravdu?“ pýtam sa.

Chlapík sa rozosmial: „Tak toto mi nikdy nenapadlo.“ Môj predmet záujmu sa nenápadne vzdialil zo sveta umelcovej práce do sveta zločinu, drog, kriminálu a opätovnej resocializácie: „Teraz už som niekoľko rokov čistý, mám stálu prácu, namiesto drog dávam peniaze na tetovanie a ešte si aj niečo ušetrím.“ Niektorí ľudia si stále myslia, že tetovanie nosia iba trestanci, extrémisti či rebeli, paradoxne som tu dnes zastihla jedného z nich.

Každopádne som pochopila, o čom hovoril Mário. Ľudia sa vám začnú po čase v tomto pohodlnom koženom kresle otvárať. Potenciálnych zákazníkov však asi najčastejšie od tetovania odradí očakávanie bolesti. Môj predmet záujmu ma prekvapí: „Vy ženy máte zďaleka vyšší prah bolesti ako chlapi, vy ste oveľa statočnejšie. Bolesť je psychická záležitosť a vy máte tú psychiku trošku silnejšiu.“ Toto od chlapov ženy často nepočujú. Medzitým sa vo dverách objaví malé, nenápadné, už potetované, na prvý pohľad krehké žieňa. „Tak už mám vybrané, platí to vo štvrtok?“ Nechtiac zachytávam úryvky z rozhovoru. „Budú to predsa tie ruže.“ „Farebné?“ „Nie, čiernobiele.“ A drobné žieňa sa stráca z dohľadu.

Zasa sme v miestnosti len my traja. Je to jediná návšteva počas dňa. Mário mi to vysvetľuje: „Niekedy si na deň objednám iba jedného alebo dvoch ľudí, keď ide o náročný motív alebo veľké tetovanie. Robiť takto niekoľko hodín nie je hračka. Treba byť trpezlivý a hlavne zodpovedný. Pretože ľudia sa vložia do tvojich rúk a ty máš iba jeden pokus.“ Menia sa motívy, menia sa ľudia a ich príbehy. Čas v tejto červenej miestnosti beží veľmi rýchlo. Aj ja som si práve uvedomila, že som tu strávila asi štyri hodiny bez toho, aby som sa čo i len raz pozrela na hodinky na svojom zápästí.

85

MLČANIE > opustený človek

86

Tibor Eliot Rostas

Opustený

človek

H

ľadanie absolútna, zmyslu života, pôvodu a príčiny nášho bytia sprevádza odveké a nepreniknuteľné tajomno.

Je to hľadanie najvyššieho princípu Absolútna a tajomstva Stvorenia života. Školy východných aj západných filozofií sa v nachádzaní odpovedí stretávajú v mystickom priestore a v tom, že toto hľadanie sa uskutočňuje hlboko v našom vlastnom vnútri. K tomuto bádaniu a ponáraniu sa do vlastného ja ich viedli meditácie, ale aj to, čomu vraveli zázračné, božské nápoje. Pripravovali sa z odvarov rastlín obsahujúcich psychotropné látky. V Indii bola legendárnou sóma ako vizionárska rastlina opisovaná už v starých textoch véd.

Posvätné rastliny, ono „mäso bohov“, využívali mnohé kultúry na dosiahnutie zmenených stavov vedomia. Pri obradných šamanských technikách v Afrike zohrával hlavnú úlohu ker iboga, u indiánov predkolumbovských čias to bol peyotl, čarovné hríbiky teonanáncatl alebo čaj yajé, čiže ayahuasca. Všetky tieto obrady prinášali vystúpenie z bežnej reality. Spôsobuje to vysoká koncentrácia DMT – dimetyltryptamínu, ktorý vylučuje epifýza. Tú označujú aj ako žľazu spirituality a DMT ako molekulu duše. Pri jej vysokých koncentráciách ľudia nadobúdajú stavy, v ktorých

strácajú vlastnú totožnosť, pojem o čase a vlastnom bytí splývajúcom s jediným Zdrojom. Tibetská kniha mŕtvych tento stav nazýva dharmakája alebo prvotné jasné svetlo, ktoré sa zjavuje v okamihu, keď umierame. Naša západná civilizácia stojí na školách eleuzínskych mystérií. Do nich boli zasvätení Platón, Sofokles, Cicero a mnohí ďalší velikáni myslenia, ktorí tieto školy považovali za svätyne, kam sa prichádzali zasvätiť národy z najvzdialenejších končín a odkiaľ vzišla civilizácia, veda, náboženstvá, kultúra a právo. Pod prísahou smrti nesmeli byť prezradené tajomstvá obradov, ktoré okrem iného spočívali aj v posvätnom nápoji kykeón. Podával sa medzi účastníkmi eleuzínskych mystérií a obsahoval psychedelickú látku psilocybín. Nenapraviteľnou stratou pre ľudstvo bolo zničenie tejto svätyne, ako aj mnohých ďalších poznaní staroveku, ktoré na rozdiel od súčasnosti odhaľovali človeku hlbokú tradíciu jednoty. Tieto obrady viedli k pochopeniu podstaty reality, vedomia a psyché. Náboženstvá, filozofia, umenie a veda neboli oddelené ako dnes, ale tvorili harmóniu, ktorú sme vzápätí znevážili, odvrhli a zradili. Ostal opustený človek blúdiaci v obchodoch, ktoré ako náhradu za poznanie ponúkajú ilúziu o šťastí.

87

MLČANIE > Všetci sme jedno

Všetci sme

jedno 88

N

epokojná situácia a obrovské napätie, ktoré zažíva Európa, sú najväčším prejavom nespokojnosti od druhej svetovej vojny. Napätie, ktoré spôsobuje globálna ekonomická vojna, stále stúpa. Aj napriek eufórii z nastolenia mieru a spravodlivého potrestania vinníkov v Norimbergu sa však v skutočnosti žiadna vojna neskončila. V období polstoročia, o ktorom sa s nadšením hovorí ako o povojnovom, sa svet zmietal v dvoch stovkách vojen so 40 miliónmi obetí. Je to hlboká neznalosť, ak dnes o epoche druhej polovice 20. storočia, v ktorej svet zažil len tri týždne mieru, hovoríme ako o mierovej. Nežijeme v mierovom svete a fašizmus trvá. Duce a führer sedia v predstavenstve vašej firmy a plánujú, ako skrátia vaše prestávky a ako vás všetkých v rámci korporátnej identity oblečú do firemnej uniformy. Títo führerovia plánujú, ako presunú výrobu do lágrov tretieho sveta, kde nič neplatia, pretože pre nich stále platí Arbeit macht frei. Ak budú problémy, vyprázdnia sklady zbraní a s nimi už zabezpečia mier, demokraciu aj biznis. Smerujeme vraj k lepšej, sociálne spravodlivej Európe, ibaže masívny ekonomický úpadok a najväčšia nezamestnanosť od vojny vravia o opaku. Sociálne zmýšľal aj Duce ako marxista a Hitler viedol stranu so socialis-

tickým prívlastkom. Dnes, ak sa nechcete hlásiť ani k jednému z týchto fosílnych táborov ideí, ktoré skrvavili mapu Európy, budete extrémista.

Zamýšľali sa niekedy tí kaviarenskí intelektuáli bojujúci proti mainstreamu nad významom slova extrém, ktorým tak radi častujú druhých? Veď práve extrém – teda okrajovosť a výstrednosť je životná téma, ktorá im je vlastná. Deje sa však niečo, čo málokto čakal. Z tisícročnej hibernácie sa prebúdza ľudstvo, ktoré už nechce žiť v pasci žiadnych ideológií. Ľudia už nechcú byť súčasťou žiadneho militaristického zväzku, nechcú žiadne politické strany, ba ani demokraciu, vládu iba toho ľudu, ktorý má peniaze, a netúžia ani po víkendovej nákupnej omši v shopping parku.

Chcú sa tešiť. Zo života, z hlbokého porozumenia, z prekvapenia, z úžasu a dôvery, z listov stromov, z detí, lásky, kvapiek vody a zo živých tvorov. Tie všetky majú na tomto svete rovnaký základný kód DNA. A tak všetko živé tvorí kozmickú jednotu Boha, ktorý je každým z nás a všetci sme ním – Brahma, Duch, Absolútno.

Ideológie sú kováčske mechy dúchajúce do pahreby, nad ktorou sa kujú nábojnice, no aj tak nič nezmenia na tom, že po noci sa vždy prebúdza ranné zore a spolu s ním aj obnovený Človek.

Homo Spiritus.

89

MLČANIE > Smrť AAAAAAAAAAAAAAAAA neexistuje

90

Smrť neexistuje T

ou najtajomnejšou časťou ľudského bytia je jeho koniec. Smrť je najväčšou neznámou života. Máme o nej len veľmi malé sprostredkované informácie, ktorým nerozumieme a vyvolávajú v nás paniku a hrôzu. Strach zo smrti vytvára základný rámec nášho života, a tým ho do veľkej miery určuje. Ohraničenie človeka do fyzického tela napojeného na vedomie prostredníctvom vnemov prenášaných a spracovávaných v mozgu v súčasnej vede naráža na neprekonateľné limity. Už od 70. rokov sa v prácach psychiatrov a lekárov ako Raymond Moody či Stanislav Grof a mnohých ďalších objavujú zásadné tézy, ktoré vyvracajú paradigmy vedeckého prístupu k tejto problematike. Vzťah medzi vedomím a telom však žiadna z týchto inštitucionalizovaných vedeckých autorít doposiaľ nevysvetlila. Naopak neortodoxné prístupy psychiatrov otvárajú netušené rozmery a potvrdzujú plné, a dokonca znásobené vedomie aj napriek úplnej nečinnosti kortexu. Ak táto časť mozgu podľa štandardných lekárskych vysvetlení utrpí traumatické zmeny, vytvára známe obrazy svetla na konci tunela či videní vlastného tela z nadhľadu alebo spojenia s blízkymi. Problém je však v tom, že už existujú aj vedecké dôkazy, že aj napriek úplnej nečinnosti kortexu má človek napríklad v kóme plné vedomie, ako najnovšie

potvrdzuje na pozadí vlastnej skúsenosti neurochirurg dr. Alexander. Vedomie existuje, aj keď už mozog nefunguje. Tisíce klinických prípadov z rôznych kútov sveta a rôznych kultúr prinášajú úplne identické obrazy, aké nájdete v Tibetskej knihe mŕtvych Bardo Thödöl, v Biblii, ale aj v dielach raných mysliteľov západnej kultúry ako Platón či Pytagoras. Človek nachádzajúci sa v stave blízkom smrti prežíva archetypálne vzorce, ktoré popisujú tieto diela. Panoramatický hologram súčasne vnímaných všetkých prežitých udalostí života dokonca v niektorých prípadoch prežili aj osoby, ktoré boli v blízkosti umierajúceho – teda osoby, ktoré žiadnou poruchou mozgu netrpeli.

To, že tieto stavy veda nedokáže vysvetliť, neznamená, že neexistujú, ale to, že jej metodológia k nim ešte nie je adekvátna. Všetci sme hnaní vlastným egom za úspechom, ale uniká nám to najdôležitejšie, čo život prináša a čo potvrdzujú aj tieto stavy: naučiť sa milovať ľudí. Naša civilizácia sa považuje za najvyspelejšiu, ale vedomosti, ktoré prinášajú tisícročia staré záznamy, sú ďaleko rozvinutejšie. O jednom z nich hovorí aj aboriginské príslovie: „My všetci sme návštevníkmi tohto času, tohto miesta. Len prechádzame.

Dôvod, prečo sme tu, je pozorovať, učiť sa, rásť a milovať, a potom sa vrátime domov.“

91

múzy > Zem & Vek odporúča túto rubriku pripravujeme v spolupráci s

KNIHA Vytváření nepřítele Umberto Eco (2013) 246 strán Súbor šestnástich nedávno napísaných esejistických textov známeho spisovateľa a bádateľa nesie názov prvého z nich venovaného mimoriadne aktuálnej téme: potrebe určitej spoločnosti mať svojho nepriateľa a utvoriť si jeho obraz. Zväzok sa vyznačuje tematickou rozmanitosťou siahajúcou od literárnych lások mladosti cez otázky poetiky či etiky výskumu v oblasti medicíny až po predstavenie autorovho vlastného zrelého diela. Popri Ecovej príslovečnej erudícii množstvo textov spájajú autorove obľúbené motívy, z ktorých on sám výslovne uvádza absolútno, ošklivosť a oheň.

92

Homo Sacer Agamben Giorgio (2012) 190 strán V nadväznosti na Foucaultov pojem biopolitiky sa Agamben snaží predviesť, že zvrchovaná politická moc je v západnej myšlienkovej tradícii už od Aristotela chápaná ako moc nad životom. S využitím analýz C. Schmitta a výsledkov antropologického bádania Agamben definuje svätého človeka ako bytosť, ktorú je možné zabiť, ale nie obetovať. Tento paradox podľa Agambena vymedzuje postavenie moderného jedinca v systéme, ktorý ovláda kolektívny holý život všetkých.

Teorie masového šílenství Hermann Broch (2013) 538 strán Brochova Teorie masového šílenství je súborom jeho prác z rokov 1939 až 1946, ktoré chcel vydať v roku 1951 v americkom exile, kam vďaka Jamesovi Joycovi ušiel pred Hitlerom. Prekazila mu to však smrť. S oporou o súdobé najnovšie poznatky z filozofie, psychológie, sociológie a politológie chce poukázať na filozoficko-psychologické príčiny masového šialenstva prebiehajúceho v totalitných štátoch nielen fašistického, ale i komunistického typu. Nezostáva však pri konštatovaní holých príčin, ale načrtáva cestu, ako proti masovému

www.pantarhei.sk

šialenstvu účinne bojovať. Nanajvýš aktuálne pre nás môžu znieť Brochove slová, že pri neustálej nutnej obrane demokracie pred totalitarizmom sa masy nikdy nenechajú odbiť prázdnou samochválou demokracie, a že jalovými tirádami ju ženieme iba tam, kde sa im ponúknu konkrétne, i keď strašné ciele, teda do armády fašizmu.

Mapa a územie Michel Houellebecq (2011) 336 strán Jed Martin, hlavný hrdina románu, pomohol komisárovi Jasselinovi vyšetriť vraždu, ktorej príšerná mizanscéna trvalo poznačila celý vyšetrovací tím. Umenie, peniaze, láska, vzťah k otcovi, smrť, práca, Francúzsko, ktoré sa stalo turistickým rajom, to je niekoľko tém románu, ktorý je klasický, a pritom moderný. Keby vám mal hlavný hrdina porozprávať svoj príbeh, azda by začal tým, že by opísal, ako sa mu 15. decembra pokazilo kúrenie. Alebo by rozprával o svojom otcovi, známom architektovi, s ktorým strávil mnoho Štedrých večerov. Určite by spomenul aj Oľgu, krásnu Rusku, ktorú stretol na začiatku svojej kariéry na prvej výstave svojich fotografií. Bolo to predtým, ako získal svetový úspech sériou obrazov venovaných jednotlivým povolaniam, sériou portrétov osobností zo všetkých prostredí (vrátane Michela Houellebecqa) zachytených na ich pracovisku..

Mocenské systémy Noam Chomsky (2013) 156 strán V knihe rozhovorov uskutočnených v rokoch 2010 – 2012 sa Noam Chomsky zaoberá aktuálnymi a naliehavými otázkami súčasnosti: budúcnosťou demokracie v arabskom svete, európskou finančnou krízou, kolapsom amerických politických inštitúcií, vznikom a pôsobením hnutia Occupy.

Osvedčená autorská dvojica Noam Chomsky a David Barsamian je zárukou vysokej kvality spoločenského diskurzu na rozličné témy. Chomsky, ako vždy, ponúka hlboký a zasvätený pohľad na príčiny krízy, s ktorou sa momentálne konfrontujeme, či už doma alebo v zahraničí, nekompromisne poukazuje na neduhy americkej spoločnosti. Kniha len potvrdzuje, že Chomsky je nevyčerpateľným zdrojom poznatkov pre každého, kto chce pochopiť zložitosť súčasného sveta.

FILM Svet podľa spoločnosti Monsanto (Le Monde selon Monsanto) Dokumentárny Francúzsko, Kanada, Nemecko 2008, 108 min Réžia: Marie-Monique Robin Hrajú: George Bush, Marie-Monique Robin, Vandana Shiva Znepokojivý dokument o praktikách nadnárodnej spoločnosti Monsanto a jej aktuálnych krokoch na poli biotechnológie a kontroly potravín. Už od jej založenia v roku 1901 sa rozvoj a bohatstvo spoločnosti Monsanto spája s výrobou a predajom mnohých chemických produktov, ktoré boli neskôr zakázané. Dnes je spoločnosť Monsanto svetovým lídrom v produkcii geneticky modifikovaných potravín a s nimi spojeného herbicídu Roundup…

Oni žijú! (They Live) Sci-fi / Thriller / Horor USA, 1988, 93 min Réžia: John Carpenter Hrajú: Roddy Piper, Keith David, Meg Foster, Peter Jason, Jason Robards III, Tommy Morrison „Oni žijú“ je príbehom typického amerického vagusa Johna Nadu – chlapíka, ktorý trávi svoj voľný čas prevažne v komunite bezdomovcov. Úplnou náhodu natrafí na sprisahanie gigantických rozmerov – zistí, že celá planéta je pod kontrolu rozpínavých mimozemšťanov, ktorí sa ju snažia vyžmýkať ako citrón. Vďaka tajne vysielanému signálu skresľujú naše vnímanie a nútia nás vidieť veci také, ako chcú oni, a ich samých považovať za ľudí. Malý tím rebelov sa rozhodne s nimi bojovať a Nada si zaumieni túto nerovnú bitku vybojovať s nimi.

Sovietsky príbeh (Padomju stāsts) Dokumentárny, Lotyšsko, 2008, 86 min Réžia: Edvīns Šnore Dokument, ktorý je prácou viacerých historikov, mapuje počiatky a zrodenie myšlienok socializmu, jeho následné vyvrcholenie v podobe komunizmu a národného socializmu. Od-

haľuje vzájomnú prepojenosť a spoluprácu medzi nemeckými nacistami a sovietskymi komunistami pred vojnou i počas nej v oblasti propagandy, ideológie a vyvražďovacích metód. „Sovietsky príbeh“ rozpráva o vplyve sovietskeho dedičstva na súčasnú Európu.

Vojnou sa to vyrieši (War Made Easy: How Presidents & Pundits Keep Spinning Us to Death) Dokumentárny Kanada, 2007, 53 min Réžia: Loretta Alper, Jeremy Earp Hrajú: Sean Penn, Spiro Agnew, George Bush, Bill Clinton Počas uplynulých 50 rokov prudko vzrástol počet amerických vojenských operácií vo svete. Boli naozaj nevyhnutné a v záujme globálnej bezpečnosti? Skutočné pohnútky a možné dopady vojenských operácií oficiálni predstavitelia štátu zatajujú. Namiesto toho verejnosti opakovane predkladajú priechodnejšiu verziu vojnovej reality. Väčšinou v podobe pozoruhodne súvislých konštrukcií, ktorých cieľom nie je informovať, ale získať a udržať podporu občanov.

21 gramov (21 Grams) Dráma / Krimi / Thriller USA, 2003, 124 min Réžia: Alejandro González Iñárritu Hrajú: Sean Penn, Benicio Del Toro, Danny Huston, Naomi Watts, Carly Nahon, Clea DuVall, Charlotte Gainsbourg, Claire Pakis, Eddie Marsan, John Rubinstein, Denis O‘Hare, Calderon, Annie Corley, Kevin Chapman, Stephen Bridgewater, Lew Temple, Melissa Leo, Carlo Alban, Catherine Dent, Arron Shiver, Tom Irwin „21 gramov“ je druhý celovečerný film režiséra Alejandra Gonzáleza Iñárritu, nominovaného na cenu akadémie za film Amores perros – Láska je kurva.

Je to príbeh nádeje a ľudstva, nezlomnosti i prežitia.

V okamihu smrti – a nezáleží na tom, či sa jej bojíte alebo nie – sa hmotnosť vášho tela zníži o 21 gramov.

Je to ľudská duša, čo týchto 21 gramov tvorí? Sú tí, ktorí nás prežijú, o túto hmotnosť ťažší?

93

múzy > Zem & Vek odporúča

HUDBA SIGUR RÓS Kveikur Dĺžka 48:22 Rok vydania: 2013 Dva rozdielne znejúce single už v predstihu naznačovali, že ich nahrávka bude ťažko zaraditeľná, a správy o tom, že Sigur Rós sa chystajú experimentovať, sú pravdivé. „Keď ste na turné, v zákulisí si vypočujete veľa rôznej hudby. Dostalo sa k nám množstvo klubovej muziky, trap, ale aj ťažký a špinavý dubstep. Skôr, ako vybehneme na pódium, počúvame všeličo,“ prezradil o inšpirácii dubstepom jeden z členov kapely.

94

EFTERKLANG Piramida Dĺžka: 49:00 Rok vydania: 2012 Môže sa zdať, že vám v ušiach znie stále jedna post-rocková skladba vytvorená vrstvením rôznych zvukov, hoci sa jej forma vzhľadom na naozaj obdivuhodné rozpätie použitých nástrojov veľmi mení. Táto jednoliatosť je však v určitých momentoch narušovaná výraznou rytmikou, silným melodickým spevom, originálnym prechodom alebo aranžmánmi.

BRENDAN PERRY Ark Dĺžka: 55:06 Rok vydania: 2010 „Ark“ je uzavretým svetom, ktorého jediným činiteľom je práve Perry. K nahrávaniu pristupoval svojím jasne čitateľným rukopisom, kedy postupne obohacoval skladačku nápadov a melódií o ďalšie sample a ruchy.

Elektronika tu vykresáva veľa základov, v ktorých sa rozlietava jeho vnútorný pohľad na okolitý svet. Je to mrazivá spoveď muža, ktorému nie sú ľahostajné spozorované príbehy. Jednotlivé časti „Ark“ sú dômyselne poskladané; elektronické nástroje tu majú v kontraste s folkovými kontúrami a prvkami world music jasnú nadvládu.

COCTEAU TWINS Garlands Dĺžka: 57:35 Rok vydania: 1982 Je pravda, že tento debutový album skupiny má trochu odlišný zvuk v porovnaní s jeho komerčne úspešnejšími nasledovníkmi, avšak o to ľahšie je rozpoznateľný. Decentné a zlovestné basové linky, pulzujúce bicie, masívne gitary, tajomné vokály a texty tvoria štyri základné prvky, na ktorých je album tejto škótskej formácie postavený.

ANTHONY AND THE JOHNSONS Cut the world Dĺžka: 60:42 Rok vydania: 2012 Album pozostáva zo živých verzií skladieb, ktoré vyšli na predchádzajúcich štyroch nahrávkach kapely. Skupina ho nahrávala v Kodani s dánskym národným komorným orchestrom. Jedinou skladbou nahranou v štúdiu je titulná pieseň Cut The World. O orchestrácie sa postarali ľudia ako Nico Muhly, Rob Moose, Maxim Moston alebo sám Anthony.

MANIC STREET PREACHERS Lifeblood Dĺžka: 45:32 Rok vydania: 2004 Album pôsobí doslova ako „zdroj životnej sily“, ako znie jeden z možných prekladov názvu. Tento chytľavý pop je skutočne zdrojom energie a dá počúvať stále dookola. Prejav speváka kapely je taký originálny a čistý, že by mohol slúžiť ako podklad pre výučbu budúcich spevákov.

Jeho originálne zafarbenie hlasu dáva celému albumu ešte väčšiu silu. Skupina síce v porovnaní s tým, čo produkovala na začiatku kariéry, zjavne zjemnila, avšak to nemení nič na fakte, že Lifeblood je skutočný hudobný unikát.

múzy > Stanislav lajda

akademický maliar

Stanislav lajda r e š ta u r át o r , m a l i a r , i l u s t r át o r , p e d a g ó g ‚‚Pretože nám nie je dopriate dlho žiť, zanechajme niečo po sebe ako svedectvo, že sme žili.“ Plinius

95

Stanislav Lajda / Tridsať strieborných

96

Stanislav Lajda / Lรกska a nenรกvisลฅ

Stanislav Lajda / Dvere do neznáma – modrá Madona

98

Stanislav Lajda / Vzkriesenie Lazara

Stanislav Lajda / Americkรก strelnica

mandragora > Okultizmus Tretej ríše

Anton Smataník

Okultizmus Tretej ríše 3. časť

100

Cieľavedome „potlačené“ žido-kresťanské teórie, filozofie, vedu a históriu chceli nacisti nahradiť novými, pokiaľ možno podporujúcimi mýtus nacistického okultizmu. Kým v oblasti vedy a techniky dosiahli nacisti vďaka orientácii sa na alternatívnu fyziku a paranormálne javy až neuveriteľné úspechy, v prípade histórie a kozmogónie išlo o katastrofu. Aj keď prevzaté prvky boli zaujímavé a sčasti pravdivé, „guláš, ktorý uvarili, sa proste nedal zjesť“.

Dutá zem

Dutá zem je dávnoveká ezoterická teória, ktorá sa opiera o domnienku, že hlboko v našej Zemi žije veľmi vyspelá civilizácia. Podrobnejšie je priblížená v záznamoch od Herodota, ale i u tibetských lámov, ktorí toto „kráľovstvo“ pomenovali ako Šambala. Za čias nacizmu boli tieto teórie oprášené a upravené. Adolf Hitler a okultné skupiny okolo neho verili v možnosť existencie rasy v podzemí, ktorá tu kedysi dávno zanechala napr. svoj znak – hákový kríž. Na priamy Hitlerov rozkaz odišla v roku 1942 na ostrov Rujana výprava zložená z najlepších radarových odborníkov ríše. Viedol ju doktor Heinz Fischer.

Používala prístroje, ktoré boli v tom čase veľmi vzácne a bývali rozmiestnené iba na najcitlivejších bodoch nemeckej obrany. Výprava mala vedeckými metódami dokázať, že Zem je dutá, namiesto potvrdenia však túto teóriu vyvrátila.

Hitler sa preto obrátil k Hörbigerovej teórii ľadu a ohňa.

Teória ľadu a ohňa

V Hörbigerovej hypotéze má ľad takmer monopolné postavenie. Mliečna dráha sa neskladá z hviezd, ale z miliónov obrovských ľadových gulí, ktoré krúžia okolo Slnka a jeho lúče sa od nich odrážajú. Z Mliečnej dráhy prúdi ľad vo forme meteoritov neustále do našej planetárnej sústavy. Ak križujú dráhu Zeme, nastáva krupobitie, tvoria sa mraky, búrky a povodne. Aj vzdialené povrchy všetkých planét a mesiacov pokrývajú ľadové panciere. Ľad a oheň, odpudzované a priťahované vo vesmíre večne bojujú. Tento boj určuje život, smrť a večný kolobeh vesmíru. Kedysi vraj mala Zem dva mesiace. Jeden z nich splynul s planétou a vyvolal tým dobu ľadovú.

Nacisti, ktorí zúfalo potrebovali alternatívnu kozmogonickú teóriu k tzv. žido-kresťanským, siahli po tej Hörbigerovej priam s nadšením a stavali ho na úroveň Kopernika a Keplera. Hitler často prehlasoval, že Nemci sú tým ohňom, ktorí porazí ruskú zimu, história nám však dokázala opak.

101

mandragora > Okultizmus Tretej ríše Schwarze Sonne

Mozaika Schwarze Sonne sa nachádzala vo Wewelsburgu, základni rádu SS a Heinricha Himmlera. Bývalý člen SS Wilhelm Landig prehlásil, že Čierne Slnko predstavuje mystický zdroj energie schopný zregenerovať árijskú rasu. Čierne slnko bolo znamenie neviditeľného božstva, ktoré sa nachádza nad hmotnou zlatou žiarou denného svetla, keď bolo zlaté slnko Atlantíďanov uchvátené služobníkmi mamony a slobodomurármi. Rudolf J. Mund, ktorý bol taktiež členom SS, prehlásil, že Čierne Slnko má spojitosť s alchýmiou a predstavuje tzv. antislnko, slnko duchovné, nadradené tomu hmotnému.

Hitlerov astrológ

102

Hitler sa pri plánovaní vojenských invázií a operácií do značnej miery spoliehal na svojho osobného astrológa Karla Ernsta Kraffta. Krafftove predpovede mali vplyv na naplánovanie operácie Barbarossa, teda na inváziu do Sovietskeho zväzu. Krafft tiež pripravoval pravidelné horoskopy hlavných nepriateľov Nemecka, vrátane Winstona Churchilla. V roku 1940 predviedol pomerne presnú predpoveď týkajúcu sa nemeckého vojenského ťaženia na východnom fronte. Predpovedal jedno víťazstvo za druhým až do zimy 1942-1943. V tomto čase mala prísť kalamitná situácia pre Nemecko, a preto radil uzavrieť mier pred koncom roka 1942. Ako vieme, na jar roku 1943 uviazli Nemci v Stalingrade.

Nacistická eugenika

Išlo o starostlivo vypracovanú rasovú politiku tvorenú viacerými nezávislými programami. Sle-

dovala sa obnova árijskej rasy a vyvraždenie rás menejcenných, predovšetkým Židov, Cigánov, černochov a Slovanov. Hlavné postupy boli: 1. Nútené sterilizácie. Málokto vie, že nútené sterilizácie sa do Nemecka dostali z USA cez Rockefellerovu nadáciu, ktorá ich aj pomáhala vyvíjať a financovať. Nacisti si vzali príklad z Kalifornie, ale dokázali ho doviesť podstatne ďalej.

Sterilizačné zákony boli zavedené v roku 1935.

Celkové množstvo sterilizácií sa odhaduje na viac než 400 000.

2. Lebensborn bol založený v roku 1935; cieľom bolo znížiť detskú úmrtnosť a selektívnym párením plodiť fyzicky aj psychicky silných jedincov, čistých árijcov.

Príslušníkom SS boli ponúkané rasovo čisté Nemky, s ktorými trávili povestnú jednu noc.

Približne 8000 jedincov bolo narodených v Nemecku a asi 8000 až 12 000 v Nórsku. Nacisti taktiež kradli madé deti vhodného pôvodu zo štátov, ktoré okupovali v rámci procesu germanizácie. Len z Poľska bolo takto unesených viac ako 10 000 detí, z ktorých sa menej ako 15 % vrátilo svojim pôvodným rodičom.

3. Aktion T4 bolo meno použité pre nacistický program eutanázií. Deti, ktoré boli po narodení uznané ako nevhodné pre svoje fyzické či psychické defekty, boli okamžite zavraždené. Použité boli lieky, vyhladovanie, ale aj plynové komory. Celkový počet zabitých dosiahol viac než 275 000.

4. Cielené vyhladzovanie. Pred vojnou a počas nej nacisti pozabíjali desiatky miliónov civilistov. Najviac bolo práve Slovanov, predovšetkým na území Srbska, Poľska, Ukrajiny, Bieloruska a Ruska. Cieľom bolo germanizovať geneticky vhodné obyvateľstvo slovanských národov, zvyšok použiť ako otrokov na budovanie Tretej ríše v ukrutných podmienkach, a tých, ktorí by prežili, vyvraždiť. Celkový počet zabitých Slovanov sa odhaduje na 31 000 000. Hneď po Slovanoch nasledujú Židia, ktorých nacisti povraždili pri-

bližne 5 400 000. Nacisti vraždili tiež Cigánov a politických oponentov.

Vril

Názov Vril pochádza od Edwarda Bulwer-Lyttona. Bol to dramatik, básnik a politik; napísal knihu The Coming Race, v ktorej opisuje veľmi vyspelú rasu v podzemí. Kniha sa stala určitým argumentom tajných a okultných spoločností a súčasťou nacistického okultizmu. Nosným pilierom Vril je duchovná sila, pomocou ktorej sa z človeka môže stať Übermensch.

Tajná spoločnosť Vril bola čisto ženská a jej hlavnou postavou bola mystická Maria Orsic. Vril existovala vo Viedni ešte pred prvou svetovou vojnou. Niektorí historici tvrdia, že členky tejto spoločnosti tvorili vnútorný kruh spoločnosti Thule.

O spoločnosti Vril existujú naozaj fantastické príbehy, podľa ktorých bežne používali lietajúce taniere, komunikovali s mimozemskou rasou z hviezdneho systému Aldebaran, či vládli úžasnými psychicko-duchovnými schopnosťami. Ako by povedal klasik – „neverte tomu“.

strašovaniu oponentov. Roku 1929 bol do jej čela menovaný Heinrich Himmler.

Na tomto mieste sa treba zmieniť o Himmlerovi trochu viac, pretože disponoval obrovskou mocou, požíval Hitlerovu neochvejnú dôveru, vďaka ktorej mal v Tretej ríši silné autonómne postavenie a osobný dozor nad SS, eugenickým programom Lebensborn a „konečným riešením“.

Himmler sa osobne zodpovedal iba Adolfovi Hitlerovi, vďaka čomu fungovala SS ako štát v štáte.

Himmler sformuloval prísne rasové kritériá pre prijatie do SS, aby si bol istý, že členmi budú len plnohodnotní árijci. Medzi inými požiadavkami boli: nemecké občianstvo, výborná fyzická kondícia, uspokojivý politický názor, preukázanie árijského pôvodu až do roku 1800, výborný zrak a minimálna výška 165 cm.

V roku 1935 prevzali jednotky SS strážne a dozorné služby v koncentračných táboroch a začali naplňovať plány o nastolení konečné-

SS

Schutzstaffel bola organizácia NSDAP vytvorená v roku 1925 z fanaticky oddaných prívržencov Adolfa Hitlera pôsobiacich pôvodne ako jeho osobná stráž. Symbolom boli dva starogermánske runové znaky.

Pôvod SS treba hľadať v SA, z ktorej sa vyčlenila ako elitná bojová a bezpečnostná jednotka. Z malej skupinky sa postupne stala organizácia s pevnou vojenskou hierarchiou so sklonmi k násilnému za-

ho riešenia.

V roku 1939 Himmler zakúpil opustený hrad vo Wewelsburgu a zrekonštruoval ho. V jeho múroch vybudoval najsvätejší chrám SS čoby bojovného rádu rytierov. Vzorom bol Kamelot, bájny hrad kráľa Artuša, známy z mýtov o svätom grá-

103

mandragora > Okultizmus Tretej ríše li. Pod chrámom vo Wewelsburgu sa nachádzala sieň, ktorú Himmler prestaval na svätyňu s oltárom z čierneho mramoru. Na mramore spočívala replika svätého grálu. Himmler sa usiloval nájsť grál, aj legendárnu Archu zmluvy; veril že národ, ktorý vlastní Archu, sa automaticky stáva vyvoleným. Vyslal celkom sedem expedícií, žiadna však neuspela.

Vo Wewelsburgu, ako aj v iných hradoch SS, existovali inštruktážne školy, ktoré vo svojej výučbe zahŕňali mnohé prvky pohanských rituálov.

Francúzsky hermetik a žiak známeho alchymistu Fulcanelliho René Alleau popisuje, ako adepti SS prechádzali cvičením odvahy a sily tak, že museli polovyzlečení a bez zbrane vzdorovať útokom psov cvičených na zabíjanie. Tento tréning viedol adepta k používaniu jeho skrytých schopností, aj ľahostajnosti voči smrti a utrpeniu.

Ahnenerbe

104

Ahnenerbe bol okultný úrad Tretej ríše založený v roku 1935 Augustom Hirtom a Friedrichom Heilscherom. Kým Hirt vykonával brutálny vedecký výskum, Heilscher bol filozofom, okultným odborníkom a znalcom čiernej mágie. Hitler a Himmler sa na neho často obracali a po uväznení Karla Haushofera ho vymenovali na post hlavného tajného radcu. Tvrdenie, že tento uznávaný mág mal vážny vplyv na chod dejín, nie je prehnané.

Ahnenerbe bol po vypuknutí vojny rozšírený a pričlenený k SS. K tomuto okultnému úradu patrila aj záhadná osoba Karl Maria Willigut, prezývaný tiež Himmlerov Rasputin kvôli jeho vplyvu na vedenie SS. Ahnenerbe sa delil na početné frakcie a v rámci nich pracovali stovky odborníkov. Z rozsiahlych lúpežných výbojov po okupovaných územiach sa do Berlína dostali neoceniteľné materiály. Úrad organizoval aj bádateľské expedície a archeologické výskumy, prakticky kontroloval celú nemeckú archeológiu. Okultistická kancelária zamestnávala špiritistické médiá, matematikov, jazykovedcov,

mágov, astrológov, fyzikov, lekárov a iných odborníkov.

Tajomné expedície do Tibetu

Zoológa Ernsta Schäfera vyslal Himmler hneď na tri tibetské výpravy (v rokoch 1931, 1934 a 1938). Pátral po knižnici tibetských mudrcov ukrytej stovky rokov, posvätných duchovných miestach a najmä pozostatkoch zaniknutej indoárijskej civilizácie.

Podľa všetkého mala Schäferova skupina určitý úspech. Na konci apríla 1938 expedícia dosiahla zakázané mesto Lhasa, ktoré je cudzincom neprístupné. Nielenže boli Schäferovi muži vpustení ďalej, ale mnísi im vraj ochotne ukázali ich najvzácnejšie spisy. Expedície sa do Nemecka vrátili s kompletnou edíciou tibetských posvätných textov Kangyur, vzormi mandál a ďalšími starovekými textami, vrátane jedného dokumentujúceho árijskú rasu.

Na konci 2. svetovej vojny Červená armáda v jednom z bunkrov rozbombardovaného Berlína našla vysokopostavených tibetských mníchov a kňazov v uniformách SS, ktorí podľa všetkého spáchali hromadnú rituálnu samovraždu. Táto skutočnosť hovorí o určitej dohode, ktorá musela byť uzatvorená medzi nimi a Himmlerom.

Operácia High Jump

Nemci už v roku 1938 vyslali k Antarktíde expedíciu, ktorá mala preskúmať potenciálne možnosti na založenie stálej vedeckej a vojenskej základne. Expedíciu viedol kapitán Alfred Ritscher na nákladnej lodi MS Schwabenland vybavenej katapultovacím prieskumným lietadlom. Po dorazení do cieľa začiatkom roku 1939 preskúmali Zem kráľovnej Maud a oblasť vyhlásili za teritórium Nemecka pod menom Neuschwabenland.

Na území Antarktídy vraj našli oblasti bez snehu, s teplými geotermálnymi gejzírmi a jazerami.

Keď ku koncu vojny Tretia ríša prehrávala na všetkých frontoch, prešla do hlbokej defenzívy

a porážka sa stala nezvratnou, začali jej ponorky prevážať výnimočné vybavenie, plány, vedecké a okultné kapacity do bezpečných prístavov.

Týmito boli Japonsko, Argentína a Antarktída.

Niektoré z ponoriek spojenci potopili, väčšine sa však podarilo dosiahnuť cieľ.

Armádne a politické špičky USA uskutočnili v roku 1946 v najväčšej tajnosti a rýchlosti, akej boli schopné, operáciu High Jump nasmerovanú k brehom Antarktídy. Operáciu viedol admirál Richard Evelyn Byrd, pozostávala z viac než 4700 členov vojenského personálu. Oficiálne dôvody operácie boli pomerne smiešne vzhľadom na akciu takýchto rozmerov a chvat, v ktorom sa uskutočnila.

Lietajúce taniere

Po dorazení na miesto určenia Američania zistili, že podmienky pre operáciu sú strašné. Došlo k viacerým podivným nehodám, prišli straty na ľudských životoch a jedna z troch skupín musela byť evakuovaná. Operácia skončila vo februári 1947, len niekoľko týždňov po dosiahnutí Antarktídy. Byrd bol predvolaný a vypočúvaný bezpečnostnými službami, neskôr pre médiá vyhlásil, že je naliehavé, aby USA podnikli okamžité obranné opatrenia proti nepriateľským regiónom. Tvrdil, že v prípade novej vojny by USA boli napadnuté lietajúcimi objektmi, ktoré sú

schopné preletieť od jedného pólu k druhému neuveriteľnou rýchlosťou.

Koncom roka 1944 sa spojeneckí stíhači stretávali nad územím západného Nemecka a Tichého oceánu s fenoménom „foo fighter“. Plány a prototypy lietajúcich tanierov, na ktorých Nemci pracovali ku koncu vojny, boli objavené na viacerých miestach, predovšetkým v Prahe, obsadenej až po páde Berlína. V roku 1947 sa začalo tzv. UFO zjavovať nad USA, a práve v nedávnej dobe boli oficiálne zverejnené informácie, že armáda USA pracovala na praktickom využití technológií, na ktorých sú založené lietajúce taniere (Tesla a Schauberger), už od konca druhej svetovej vojny.

Hitler a Argentína

Fakt, že argentínsky vojenský program a technológie sú postavené na nacistických základoch, je verejným tajomstvom. Nacisti koncom vojny a po nej prúdili do Južnej Ameriky v skutočne impozantných počtoch. Takmer 5000 ich ušlo do Argentíny, viac než 1500 do Brazílie a viac než 500 do Čile. Niektorí sa dostali aj do Paraguaja a Uruguaja. Tých najvýznamnejších z nich neskôr dostal Mossad v rámci svojej pomsty „oko za oko, zub za zub“.

Medzi úspešnými utečencami bol vraj aj samotný Hitler, ktorého tela nájdeného v bunkri spolu s Evou Braunovou sa Rusi zbavili predsa len podozrivo rýchlo a ľahkovážne. Prečo by Rusi ničili Hitlerove pozostatky ohňom a kyselinou? Aj keď kráčame po tenkom ľade, pre mnohých je prijateľnejšou verziou tá, podľa ktorej Hitler zomrel v roku 1965 v jednom argentínskom hoteli.

Dokladajú ju podobne ako pri oficiálnej verzii očití svedkovia, fotografie a niektorí bývalí nacisti. Neoddiskutovateľným faktom je však Hitlerov zdravotný stav, ktorý sa v posledných rokoch vojny prudko zhoršoval napriek maximálnej snahe jeho osobného lekára Theodora Morella. Morell neváhal nasadiť Hitlerovi hoc’ aj ťažké drogy, len aby bol mýtus o neporaziteľnom führerovi naďalej živený, pretože Tretia ríša stála a padala na jednom mužovi. Zázraky robiť nedokázal a navyše k rýchlemu starnutiu, Parkinsonovej chorobe, megalománii a iným psychickým poruchám pridal ešte aj narkomániu.

105

mandragora > Rodina, ktorá manipuluje s celým svetom

Jiří Buráně

Rodina, ktorá

manipuluje s celým svetom 4. časť 106

Neuveriteľné zamlčovanie faktov a obludné klamstvá v médiách o vplyve dynastie Rothschildovcov na súčasné smerovanie sveta ma prinútili k tomu, aby som sa tejto téme začal viac venovať.

Sústredím sa na odhaľovanie skutočnej moci tejto veľkej a vplyvnej rodiny, o ktorej médiá PÍŠU ZVäČŠA ako o „milovníkoch dobrého vína a vzácnych umeleckých predmetov, len s nepatrným vplyvom v porovnaní k časom ich najväčšej slávy“.

• 1850: V tomto desaťročí začínajú stavby panstiev v Mentmore v Anglicku a Ferrieres vo Francúzsku, a po svete ich bude nasledovať viac Rothschildovských usadlostí, všetky naplnené umeleckými dielami.

• 1852: N. M. Rothschild & synovia začínajú rafinovať zlato a striebro pre Royal Mint, Bank of England a iných medzinárodných zákazníkov.

• 1853: Nathaniel de Rothschild, synovec Jacoba (Jamesa) Mayera Rothschilda, kupuje Châ-

teau Bran Mouton, vinice v Bordeaux a premenúva ich na Château Mouton Rothschild.

• 1858: Lionel de Rothschild napokon nastupuje na svoje miesto v parlamente. Požiadavka prísahy na kresťanstvo je rozšírená aj na iné viery. Stáva sa prvým židovským členom britského parlamentu.

• 1861: Prezident Abraham Lincoln (16. prezident Spojených štátov) kontaktuje Rothschildovcov v pokuse získať pôžičky na podporu

107

Baron Mayer Carl von Rothschild

mandragora > Rodina, ktorá manipuluje s celým svetom do Severnej Ameriky. Tá vláda musí byť zničená predtým, než zničí každú monarchiu na planéte.“ • 1863: Rothschildov bankový dom v talianskom Neapole, CM de Rothschild, sa vďaka praktikám a fígľom po zjednotení Talianska zatvára.

Rothschildovci využívajú jedného zo svojich agentov v Amerike, Johna D. Rockefellera, aby vytvoril obchod s ropou menom Standard

108

prebiehajúcej americkej občianskej vojny.

Rothschild súhlasí pod podmienkou, že Lincoln povolí výsadu na založenie ďalšej centrálnej banky Spojených štátov a bude pripravený platiť úroky vo výške 24 % až 36 % zo všetkých požičaných peňazí. Lincolna táto požiadavka rozzúri. Dáva preto vytlačiť svoje vlastné, úrokom nezadlžené peniaze. Informuje verejnosť, že toto je teraz platidlo pre verejné aj súkromné ​​dlhy.

• 1862: Do apríla je vytlačených a rozšírených 449 338 902 Lincolnových úrokom nezadlžených dolárov. Prehlasuje: „Dali sme ľuďom tejto republiky najväčšie požehnanie, aké kedy dostali. Vlastné papierové peniaze na platenie ich vlastných dlhov.“ V tom istom roku noviny The Times of London prinášajú príbeh obsahujúci nasledujúce prehlásenie: „Ak by zlomyseľná finančná politika (ktorá má svoj pôvod v Severoamerickej republike) mala zatvrdnúť vo svojej konsolidácii, táto vláda sa vybaví svojimi vlastnými peniazmi bez výdavkov. Vyplatí si dlhy a bez dlhov aj zostane. Bude mať všetky peniaze potrebné na pokračovanie svojho obchodu. Stane sa prosperujúcou nad rámec precedensu v dejinách civilizovaných vlád sveta. Mozgy a bohatstvo všetkých krajín pôjdu

Oil. Prevládne tak nad všetkou svojou konkurenciou.

• 1864: Prezident Abraham Lincoln sa stretáva s ruským cárom Alexandrom II. (1855 – 1881), ktorý mal tiež problémy s Rothschildovcami.

Odmietal ich neustále pokusy o založenie centrálnej banky v Rusku. Prezident Lincoln žiada cára o pomoc v občianskej vojne. Cár posiela časť svojej flotily, aby zakotvila pri New Yorku a pri Kalifornii. Dáva Britom, Francúzom a Španielom jasne najavo, že ak zaútočia na ktorúkoľvek stranu, Rusko zaujme pozíciu po boku prezidenta Lincolna. Lincoln následne víťazí v občianskej vojne.

• 1865: Vo vyhlásení pred Kongresom prezident Abraham Lincoln uvádza: „Mám dvoch veľkých nepriateľov. Južanskú armádu pred sebou a finančné inštitúcie za sebou. Z týchto dvoch sú finančníci mojím najväčším nepriateľom.“ V tom istom roku je Lincoln zavraždený.

Nathaniel de Rothschild sa stáva členom parlamentu pre Aylesbury v Buckinghamshire.

• 1869: Rothschildovci sa v Londýne stretávajú s Morganom a Drexelom (synom zakladateľa najvplyvnejšieho bankového domu vo Filadelfii) a prostredníctvom spoločnosti Northern Securities Corporation začína upevňovanie moci a vplyvu Rothschildovcov v Spojených štátoch. Morgan pokračuje v partnerstve, ktoré začalo, keď jeho otec fungoval ako dvojitý agent pre Rothschildovcov, aj pre vládu USA. • 1873: Stratové medené bane Rio Tento v Španielsku sú kúpené skupinou zahraničných finančníkov vrátane Rothschildovcov. Tieto bane predstavujú najväčšie zásoby medi v Európe.

• 1875: N. M. Rothschild & synovia vydávajú akcie na získanie kapitálu na prvý projekt tunela pod Kanálom na prepojenie Francúzska a Anglicka. Polovica kapitálu pochádza od Rothschildovcami vlastnenej Compagnie du Chemin de Fer du Nord. Tento rok tiež Rothschildovci zaisťujú ministerskému predsedovi Benjaminovi Disraelimu financie pre britskú vládu, aby získali hlavný podiel na stavbe Suezského prieplavu. Táto dohoda bola vykonaná vo veľkej tajnosti Lionelom de Rothschildom.

• 1876: Otto von Bismarck vyhlasuje: „Rozdelenie Spojených štátov do dvoch federácií rovnakej sily bolo rozhodnuté dlho pred občianskou vojnou vysokými finančnými silami v Európe.

Títo bankári sa obávali, že ak zostanú Spojené štáty v jednom celku ako jeden národ, dosiahnu ekonomickú a finančnú nezávislosť. Tá by zrušila svetovú finančnú nadvládu bankárov.

Hlas Rothschildovcov prevládol. Predvídali obrovskú korisť, ak dokážu nahradiť dve nevýrazné demokracie zadlžené finančníkom dynamickou republikou. Preto vyslali svojich agentov, aby využili otázku otroctva. Takto prehĺbili priepasť medzi dvoma časťami republiky.“ • 1881: Prezident James A. Garfield (20. prezident Spojených štátov, bol vo funkcii len 100

dní) prehlásil dva týždne pred svojím zavraždením: „Ktokoľvek, kto kontroluje obeh peňazí v našej krajine, je absolútnym vládcom všetkého priemyslu a obchodu. Celý systém je veľmi ľahko kontrolovaný niekoľkými mocnými mužmi na vrchole. Nie je ani nutné hovoriť, ako vznikajú obdobia inflácie a ekonomickej krízy.“ Edmondovi Jamesovi de Rothschildovi sa narodí syn Maurice de Rothschild.

• 1883: Vykopanie 6000 stôp tunela La Manche. Britská vláda zastavuje projekt uvedením skutočností, že by bol hrozbou pre bezpečnosť Británie.

• 1885: Nathaniel Rothschild, syn Lionela de Rothschilda, sa stáva prvým židovským členom Snemovne lordov a je mu udelený titul lord Rothschild.

• 1886: Francúzska banka de Rothschild Frères získava značné plochy ruských ropných polí.

Vytvára Kaspickú a Čiernomorskú petrolejovú spoločnosť, ktorá sa rýchlo stáva druhou najväčšou v ťažbe ropy.

• 1887: Rothschildovci financujú zlúčenie diamantových baní v Kimberley v Južnej Afrike.

Následne sa stávajú najväčšími podielnikmi v spoločnosti De Beers, ktorá ťaží drahé kamene v Afrike a Indii.

• 1891: Britský robotnícky vodca urobí nasledujúce prehlásenie na tému Rothschildovci: „Táto krv vyciciavajúca banda bola v tomto storočí príčinou nevýslovného darebáctva a utrpenia v Európe. Svoj ohromný majetok nahromadila vďaka podnecovaniu vojen medzi štátmi, ktoré nikdy nemali mať medzi sebou nezhody. Kedykoľvek je v Európe problém, kdekoľvek sa šíria fámy o vojne a mysle ľudí sú vystrašené zo zmeny a kalamity, môžete si byť istí, že je niekde nablízku rodina Rothschildovcov.“ Podobné komentáre robia Rothschildovcom veľké starosti. Aby mali kontrolu nad médiami, a teda nad tým, čo sa majú ľudia dozvedať, kupujú koncom19. storočia spravodajskú agentúru Reuters.

109

mandragora > Pavučina – Vladimír Poór

Ján Gašo

pavučina Sledovaním vlákien, ktorými sú pospájané jednotlivé osobnosti politického a verejného života, sa väčšinou dopracujete k zaujímavým zisteniam. Všetko je to naoko veľmi komplikovane poprepletané, avšak pri troške snahy zistíte, že je to ako jedna pavučina pokrývajúca celú spoločnosť.

M 110

gr. Vladimír Poór sa narodil 3. 6. 1957.

Kedysi obyčajní čašník, dnes bohatý a vplyvný podnikateľ, ktorého firmy získavajú aj štedré štátne zákazky.

Po úvodných podnikateľských pokusoch v období dožívania „komunizmu“ jeho hviezda naplno zažiarila až v 90. rokoch. Darilo sa mu v podnikaní počas jeho členstva v strane Vladimíra Mečiara HZDS, v ktorej svojho času pôsobil aj ako predseda krajského predstavenstva v Trnave. Počas privatizácie sa dostal k vplyvu vo viacerých podnikoch.

Asi najznámejší z podnikov je vďaka kauze s predajom Nafta Gbely. Táto spoločnosť bola napriek trhovej hodnote 3 miliardy korún predaná za 500 miliónov. Poór v Nafte vlastnil podiel cez spoločnosť Druhá obchodná, a. s., prostredníctvom ďalšej svojej spoločnosti – Arad, a. s.

V Nafte Gbely spolu s ním pôsobil napr. aj poslanec strany SMER a bývalý minister Ľubomír Vážny. Obaja sa stretli aj v štruktúrach spoločnosti Biotika, a. s. V spoločnosti Arad zasa spolu s Poórom spolupracoval súčasný minister obrany z radov strany SMER Martin Glváč. Pre podozrenie z tunelovania Nafty bolo voči Poórovi začaté aj trestné stíhanie, avšak prokuratúra ho zastavila ešte pred rozhodnutím súdu s odôvodnením „skutok nie je trestným činom“.

Aj ďalšia firma, v ktorej Poór figuruje, bola spomínaná prokuratúrou. Tentoraz zahraničnou.

Ide o firmu ŽOS Trnava, ktorá napr. v roku 2008 získala od slovenských štátnych železníc dve zákazky v objeme viac ako 2 miliardy korún (ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií bol v tom čase Ľ. Vážny). V roku 2012 totiž na nádraží v talianskom Brixene došlo k vykoľajeniu nákladného vlaku rakúskych železníc. Prokurátor zriadil špeciálnu komisiu, ktorá prešetruje príčinu nehody. Na muške vyšetrovacej komisie sú predovšetkým nápravy nákladných vagónov, ktorých údržbu robila práve ŽOS Trnava. Taliansko po nehode až do odstránenia nedostatkov de facto zakázalo dvom tisíckam vagónov rakúskej spoločnosti prekročiť ich hranice. Náklady na opravu sa počítajú v miliónoch eur.

Vladimír Poór podľa oficiálnych údajov figuruje, resp. figuroval v štruktúrach množstva ďalších firiem ako Slovakofarma, a. s., Hlohovec, Izomat, a. s., Nová Baňa, S. L. Pharma Holding, AG Banka, a. s., FC Spartak, a. s., Poltár Crystal & Steel, a. s., atď.

Jeho meno je v súvislosti s jeho aktivitami spájané aj s takými osobami ako Ivan Gašparovič, Jozef Majský, Jozef Svoboda (zastrelený v roku 2004), Juraj Kamarás... Podľa medializovaných informácií figuroval aj vo viacerých neúspešných mediálnych projektoch ako napríklad Televízia VTV či týždenník Live! a naposledy sa objavila informácia, že práve on stojí v pozadí žiadosti o odňatie licencie Rádia Viva.

111

„Dá sa povedať, že mám viac peňazí ako stredná vrstva.“

korešpondenti > Albánsko – krajina extrémov

Ján Filipča Albánsko

krajina extrémov

112

Život v cudzine obyčajne prebieha v štyroch fázach: 1. očarenie a nadšenie, 2. rozčarovanie a frustrácia, 3. pochopenie a 4. prijatie. Kto to nezažil, nevie si napríklad predstaviť, aké pocity a situácie mi navodil fakt, že niektorí ľudia v Albánsku hovorili „ÁNO“ pokrútením hlavy do strán a „NIE“ naznačili prikývnutím. Môj pocit z tejto krajiny je kdesi na hranici 2. a 3. fázy, preto tento článok nebude len pozitívny.

Ž

il som v Albánsku nepretržite od roku 2002 do roku 2006 a potom vždy niekoľko mesiacov v roku až do 2012-teho. Je to nádherná krajina s rôznymi druhmi prírodného prostredia. Stredozemná klíma je popri pobreží, no napríklad v oblasti Korče je počasie ako u nás, rastú tam jablká a po citrónovníkoch

More pri Ksamile na juhu krajiny

Foto: Ján Filipča

a pomarančovníkoch ani slychu. A milovníci vysokých hôr si tu môžu vychutnať takmer panenské Albánske Alpy s najvyšším vrcholom Korab 2751 m n. m.

A samozrejme tu nechýba more. Teda dve moria – v strede Albánska pri meste Vlora sa stretávajú Jadranské more (plytké piesočnaté pláže) s Iónskym, ktorého pobrežie je plné malebných skalnatých malých pláží s priezračnou vodou.

Lurské jazerá, jazero Prespa či Ohridské jazero sú tiež prekrásnymi kúskami prírody.

No kto čaká čistú upratanú krajinu, bude sklamaný. Albánsko je krajina extrémov, a to platí aj o smetiach. Ľudia majú doma sterilne čisto, no to, čo je za oknami či popri ceste, ich už veľmi nezaujíma. Návštevník krajiny si tak musí vybrať, či sa sústredí na odpadky alebo na balkánske plynutie života a prírodné krásy.

Albánci sú priamymi potomkami Ilýrov, ich jazyk je v samostatnej jazykovej skupine, lebo sa nepodobá žiadnemu inému. Dlhé stáročia boli pod nadvládou iných národov (nájazdy do Albánska robili aj Slovania), a preto sa u nich rozvinul zvláštny druh mentality podobný tomu, čo pamätníci u nás poznajú z čias socializmu. To znamená, že niečo iné je pravda doma a medzi svojimi, a niečo iné voči cudzím a voči vládnej moci. Národné povedomie je tu veľmi silné, ináč by ten útlak ako národ neprežili. Spomínam si na vianočnú besiedku v škôlke, kam chodil náš syn – 90 % pesničiek a básničiek bolo o albánskom národe a krajine ako najlepších na svete.

No treba rozlišovať, odkiaľ človek pochádza,

Vjazd do Balkánskeho parku Prespa

pretože napríklad v Tirane sa moji známi veľmi nestotožňovali s kosovskými Albáncami a necítili sa nijako zodpovední za zverstvá, ktoré boli napáchané v bývalej Juhoslávii.

Albánci sa radi označujú za veľmi pohostinných a priateľských, častokrát som počul názor, že ľudia severnejšie v Európe sú chladní a bez srdca.

No keď som zobral svojho kamaráta Miriho na slovenskú zabíjačku, povedal mi, že čosi takéto, kde sa rôzni ľudia z dediny zídu a spolu na niečom robia, u nich už takmer neexistuje.

Miri je moslim a ako je známe, moslimovia bravčové nejedia. No na zabíjačke okoštoval všetko, len surové klobásové mäso bolo už nad jeho sily.

Toto je dobrý príklad albánskeho prístupu k náboženstvu – dogmy ich veľmi netrápia. Myslím si, že takú náboženskú toleranciu a spoluprácu je asi ťažko nájsť inde na svete. Moslimsko-kresťanské manželstvá sú v Albánsku úplne bežnou vecou a nikto tam toho druhého neobracia na svoju vieru. V takejto rodine, ako aj v celej krajine majú rovnaké miesto kresťanské i moslimské sviatky. V krajine je 60 % moslimov a 30 % kresťanov, no ženy oblečené v tradičných moslim-

Foto: Ján Filipča

ských odevoch uvidíte na ulici len sporadicky. Čo však určite budete počuť, je spev muezínov z mešít niekoľkokrát za deň. Mne znel veľmi príjemne.

Pútnické miesto Kisha e Shna Ndoit (Kostol svätého Antona) pri mestečku Laç je jedno z mojich najobľúbenejších miest v krajine orlov.

Kedysi dávno tu v jaskyni žil sv. Anton, ktorý mal rád deti a pomáhal ľuďom. V modernej dobe sa z Kisha e Shna Ndoit stalo pútnické miesto celého Albánska. Chodia sem prosiť o pomoc

Paneláky v centre Tirany

113

korešpondenti > Albánsko katolícki aj ortodoxní kresťania, a tiež moslimovia pri najrôznejších problémoch. A mnohí sa tej pomoci dočkali. Jednu noc v roku tu dokonca prespávajú tisíce ľudí. Ja nie som katolík, ani som tam nikdy o nič neprosil, len sa v Kisha e Shna Ndoit vždy dobre cítim a odnesiem si odtiaľ pokoj v duši.

Páčilo sa mi, ako sa v Albánsku človek bez práce vie o seba postarať. Nečaká na spasiteľa, ale si napríklad zoženie škatuľu banánov a na ulici ju predá. Takisto ma očarili malé obchodíky so stálymi zákazníkmi aj v mestách. Náš syn chodil

114

nakupovať drobné veci už od piatich rokov – teta Džidži nákup jednoducho zapísala do zošita a z času na čas sme to zaplatili.

Už menej sa mi páčila Tirana ako mesto. Pre mňa je to urbanistická katastrofa spôsobená korupciou. Paneláky vyrástli ako huby po daždi na každom kúsku voľného priestranstva, kto si kúpi úradníkov, ten stavia, kde chce. Stavalo sa často aj bez povolenia, byty boli predané ľuďom a starosť s nelegálnym bývaním ponechaná na nich.

V Tirane ako meste sa mi takmer vôbec nedalo dýchať. Synovi sme kúpili bicykel, no na bicyklovanie mal len malý kúsok betónu pred susedným panelákom, inde nebolo kde.

No ak čakáte, že byty sú zvnútra takisto ošarpané ako domy zvonka, veľmi sa mýlite. Dvere sa pred vami otvoria a spadne vám sánka. Luxusný taliansky nábytok, najmodernejšia elektronika, drahé koberce – všetko ako zo škatuľky.

Kto v Albánsku neočakáva extrémy, nech radšej zájde na dovolenku inde.

> Salámová prí(R)učka

Karolína Kašpaříková I sland

Salámová PRÍ(R)UČKA

S

om cestovateľ z čeľade dobrodružných. V súčasnej dobe však dobrodružná výprava začína už v bode nula – teda na letisku. Pomaly si zvykám, že čakajúc na odbavenie v hale ohlásia hrozbu bombového útoku a priestory takmer hermeticky uzavrú. Mám šťastie a dav ma neušliapal, nestratili sme nikoho z výpravy a aj nadrozmerná batožina nám cez XXL check-in prešla. Po nekonečných hodinách čakania nastúpi do lietadla okrem nás početná skupina Arabov. Na palube tvoria vlastne väčšinu. Vzhľadom na okolnosti nás to trochu znepokojí, ale vezmem rozum do hrsti a usudzujem, že nad morom a riedko obývaným Islandom nie je veľmi dôvod páchať letecké útoky. A taký počet samovražedných atentátnikov nie je ekonomicky, ani nijako inak výhodný.

Letisko v Keflavíku nás všetkých privíta bez rozdielov národností. Je malé, ale veľmi čisté, zamestnancov nevidno. Batožinu dostaneme veľmi rýchlo, ešte rýchlejšie sa hala vyľudní. Čakáme pred zatvorenou zmenárňou. Dvaja chlapíci utekajú od batožinového pásu, jeden mieri priamo k nám, druhý vyťahuje roletu okienka. Pracovnými silami sa tu vážne neplytvá. Oproti zvyšku výpravy mám výhodu, mením eurá s pevným kurzom 290 islandských korún. Oni menia doláre alebo libry, ale tie si museli najskôr nakúpiť za svoje české korunky. A tak sú na kurze trošku viac stratoví. Smola. Českú korunu by tu nevymenili, a ani v Prahe by nepochodili.

Roleta sa zatiahne a chlapík beží na pomoc kolegovi. Našli nám dve štangle salámy skryté v spacom vaku. O zákaze dovážať také veci sme vedeli, ale čo našinec nevyskúša? Nenaťahujeme sa, zaplatíme – prvú, ale nie poslednú – pokutu 1600 korún.

Dostaneme aj prémiu: príručku slušného správania pre pašerákov (hoci len salámy). Odchádzame spokojní, že nenašli aj tie ďalšie v karimatkách. Vitajte na Islande, jednej z najdrahších krajín sveta!

korešpondenti > drsná bogota

> strážcovia vodopádu

Dáša Raimanová

Dáša Di Orso

Kolumbia

Venezuela

Drsná Bogota

Strážcovia vodopádu

ybrala som sa s priateľom do Kolumbie.

Prvou zastávkou bolo hlavné mesto Bogota.

Sme na hlavnej ulici, ktorá sa hemží ľuďmi a neďaleko je vidieť lanovka. Navrhujem, aby sme odbočili a vybrali sa k nej hore kopcom. Kakofónia mesta utícha a my spokojne kráčame strmou ulicou k nášmu cieľu. Zrazu nám za chrbtom zabreše pes, ktorý iba pred chvíľou pokojne ležal na slnku. Obzriem sa, čo ho vyrušilo, a to dvaja mládenci šprintujú hore kopcom. Neberú nás na vedomie a iba okolo nás prebehnú. Znovu vykročíme a v tom momente sa mládenci prudko otočia a zastavia rovno pred nami. Pred tvárou sa mi blysne vreckový nôž, zo sekúnd sa stávajú minúty. Ťahajú mi z pliec ruksak, kde sa nachádza môj nový profesionálny fotoaparát, a ja ho ťahám späť. Už mi zostáva iba jeden remeň v ruke a oni utekajú aj s korisťou preč. Vtom sa mladík pošmykne, padá na zem, rýchlo schmatnem ruksak a s priateľom utekáme dole kopcom.

V bezpečnej vzdialenosti zastavujeme. Cítim záblesk horúčky a mokré šaty. Pozriem dolu a vidím krv. Hľadám, odkiaľ tečie – z lakťa, a je mi jasné, že ma bodli. Horko-ťažko sa dostaneme na hlavnú ulicu, pred očami sa mi v intervaloch zatemnieva.

Pýtame sa na nemocnicu, ale ľudia nás posielajú do lekárne. Taxikári, vidiac moju krv, nám nechcú zastaviť. No nakoniec ma zoberie vojenské auto. Po španielsky veľmi nehovorím a vojaci sa mi snažia niečo vysvetliť. Pomáha slovník. Hľadám: chlapci, útok, nôž, a oni: nemocnica, veľa ľudí, plakať. Nakoniec sa pochopíme, odvezú ma do nemocnice, ale je tam dlhý rad, a tak mám plakať, aby ma hneď zobrali. Šťastná, že sme už v nemocnici, a vidiac všetkých čakajúcich mi plakať pripadá trápne. No kolonializmus ešte stále funguje a kvôli mojej bielej pleti mám hneď pri sebe krásne sestričky, ktoré s úsmevom ranu vyčistia a zašijú.

o vám prvé napadne, keď sa povie Venezuela? Niekto si spomenie na Huga Cháveza, iný na susednú Kolumbiu a jej drogovú históriu... Mne sa v prvom rade vybaví nádherná diverzita prírodných bohatstiev, ktorými sa pýši. Jedným z najznámejších prírodných zázrakov je El Salto Angel alebo Anjelský vodopád. Nachádza sa starostlivo ukrytý medzi stolovými horami v Národnom parku Canaima, kde rieka Carrao stráži jeho majestátnosť a silu. Angel je najvyšší vodopád na svete, hrdí sa celkovou výškou 979 m a od bodu, kedy voda začína voľne padať nepretržite, až po jej dotyk s pevnou zemou, ju delí 807 m, čo z nej robí vodu s najdlhším voľným pádom na svete.

Tieto údaje sú však len čísla, skutočný celkový dojem, ktorý získate pri pohľade na Salto Angel, je neopísateľný. Tajomstvo Angela je dobre strážené domácimi obyvateľmi, indiánmi z kmeňa Pemon. Sú to oni, kto ľuďom dáva možnosť vidieť vodopád, oni vás k nemu dovedú a porozprávajú historky a legendy, ktoré sa k nemu viažu. Pemonci však už nie sú indiáni žijúci v típí z kože, v trstinovej sukničke s lukom v ruke. Sú to civilizovaní ľudia, ktorí okrem svojej reči hovoria po španielsky, a vďaka prílevu turistov sa učia veľmi rýchlo po anglicky. Vstupnou bránou k Salto Angel je dedinka nesúca rovnaké meno ako národný park, v ktorom sa nachádza – Canaima. Dojmy, ktoré vo mne zanechal El Salto Angel, mi prvú noc nedali spať. Cítila som, ako by mi jeho sila kolovala v žilách a v nervovej sústave, nemohla som a ani nechcela spať, len som počúvala, ako dažďové kvapky tropického lejaka, ktorý nás zastihol cestou dolu, bubnujú na prístrešok kempu.

V

Č

115

TRIBÚNA >

> Hľadanie rovnováhy

T

áto rubrika je Vaša, milí čitatelia. Príspevky, ktoré nám budete posielať, by mali byť Vašimi pohľadmi na dianie vo svete okolo Vás. Tie najzaujímavejšie uverejníme v tlačenej verzii, ale aj na našej internetovej stránke.

Poznámka: Text by nemal presiahnuť 2000 znakov (približne pol strany v našom časopise).

Redakcia si vyhradzuje právo príspevky štylisticky upravovať a krátiť. Posielajte nám ich na: e-mail zemavek@zemavek.sk alebo na adresu redakcie Zem & Vek, Wattova 10, 821 04 Bratislava.

116

Andrea Gajewská

Hľadanie rovnováhy

Č

asopis Zem a Vek prináša informácie, ktoré sa sem-tam potichu dostávali na povrch, ale boli „nezávislými a poctivými“ médiami účelne odsúvané. Potvrdzuje sa všetko, o čom sa nám snívalo v najhorších snoch, čo sme tušili, a je to miestami také desivé, že sa tomu až bojíme uveriť. Poznanie však prináša zodpovednosť a mne osobne sa nepáči postoj, akoby sme ani nemali možnosť to zmeniť, akoby sme sa mali len pripraviť na to najhoršie. Prestaňme sa nečinne pozerať, prestaňme plakať nad tým, aké je to všetko zlé. My sami tvoríme prostredie, v ktorom žijeme, a tak čo ovplyvniť môžeme, to ovplyvniť musíme. Nemôžeme sa dookola vyhovárať a ukazovať prstom na „nich“.

Každý z nás môže prispievať k tomu, aby náš život mal nejaký zmysel. Aby nebol len čierno-biely. Aby naše deti vedeli, že za pravdu sa niekedy treba aj pobiť, aj keď možno dostaneme po hube. Aby sme ukázali, že nás zaujímajú veci, ktoré sa reálne dejú okolo nás. Aby sme ukázali, že nám nie je ľahostajné, čím nás kŕmia médiá, politici a nadnárodné spoločnosti. Aby sme ukázali, že sme to aj tak nevzdali. To my vieme našou silou, našou vierou, našou radosťou, naším aktívnym prístupom k životu a spoločnosti zmeniť viac, ako si vieme predstaviť.

To my vieme tvoriť krajší svet. Nie Rothschildovci, nie Bilderbergovci. Minulosť nezmeníme. Ale budúcnosť môžeme. Ak ju vezmeme do našich rúk.

Zodpovedne. Aj tá najdlhšia cesta sa začína malými krokmi. Na začiatok stačí, ak vypneme televízor, zaparkujeme auto a v záhrade si zasadíme pár ovocných stromov. Alebo ak si namiesto osviežujúceho nápoja z Ameriky (pre mňa najsilnejšieho čističa WC misy) dáme pohár čistej vody.

TRIBÚNA > Je čas na zmenu

> Nie je úrad ako úrad

Marek Brna

Marián Ďurík

Je čas na zmenu

Nie je úrad ako úrad

eď zo všetkých strán kričí rezignácia a ľudia sú prejedení chlebom a hrou, v oboch prípadoch silno znehodnotenými, je možno čas na výkrik do tmy. Zobuďme sa, toto sme asi nechceli! Chlieb a hry, to je ten pravý dôvod mnohého nešťastia. „Vy budete poslúchať, len keď nebudete hladní a budete sa môcť zabávať. A my si zatiaľ budeme užívať v pokoji.“ A vy vlastne ani nie ste proti. Dlhodobo akceptujete situáciu. Chcete si z tej ponuky vyberať to, čo vám je príjemné a čo podľa vás neškodí. Ale možnosti na udržanie danej situácie nie sú nekonečné, postupne sa vyčerpávajú, míňajú. Všetko nasvedčuje tomu, že sme ako civilizácia v koncoch.

Je potrebné začať velikánsky, náročný, dlhý, ťažký boj. Avšak z presvedčenia a radostný. Každý za seba. Každý ale len so sebou. Bojovať so sebou.

O svoje zdravie! Hlavne duševné a potom aj telesné. Vzdať sa závislostí. Vzdať sa škodlivín.

Skoncovať s televíziou (ide o najmocnejší nástroj svetových elít). Úplne skoncovať s bulvárnymi médiami (tiež veľmi silným nástrojom na útlak ducha). Zdravo žiť – vylúčiť údeniny a sladkosti, rôzne šumivé nápoje a podobne. Ak chcete byť ateista, zamerajte sa aspoň na zopár starých právd, zásad z tohto prostredia. To, čo sme počúvali v detstve. Napríklad: Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne. Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Bez práce nie sú koláče. S poctivosťou najďalej zájdeš.

Vrátiť sa k prírode, ak je možné, preč z veľkých aglomerácií, vnímať prírodu, počasie, živly. Nájsť záľubu v tvorbe alebo udržiavaní tradícií, budovať vzťahy, žiť ekologicky.

resne pred rokom som si hľadal (ako absolvent vysokej školy s titulom Mgr.) prácu vo vedľajšom Rakúsku. Samozrejme, mal som v tom čase bohaté skúsenosti s atmosférou na našich úradoch práce – ľudia ich tiež prezývajú úradmi pre evidenciu nezamestnaných. Ponurá atmosféra, apatická „obsluha“, príšerné zaobchádzanie, smrad, dehonestujúce prostredie, výbava ako pred rokom 1989. Úradníčky blahosklonne nevedomé a miestami výslovne protivné. Azda najdominantnejšou črtou sú nekonečné rady uchádzačov o zamestnanie.

Aký obrovský údiv to bol, keď som prišiel do mestečka Neusiedl am See, prípadne do Viedne alebo Grazu. Ľudí toľko, že by sa zmestili do výťahu (vrátane personálu, a nech som prišiel hoc’ aj v stredu o 10:00), všetci milí a ochotní vám pomôcť (napriek tomu, že si všimli, že som cudzinec). A ponuky práce? Posadíte sa pred veľký modrý „juke-box“, vďaka dotykovej obrazovke si viete v priebehu niekoľkých minút vytlačiť hoci aj polmetrový komín ponúk a v pokoji svojho domova si ho pozorne prezrieť. Nikoho netrápia tony papiera a náplní do tlačiarní, ktoré takéto hľadanie úrad stojí. Živo si spomínam na marec 2012, keď som doniesol pani Usmievavej na úrad ukončenie pracovného pomeru, a ona mi hovorí: „To si choďte dať prefotiť a originál si nechajte.“ Vtom som si všimol obrovský kopírovací stroj za jej chrbtom. Hovorím jej: „A vy mi tú jednu A4 nemôžete prefotiť?“ Jej odpoveď: „Nie, to je kopírka patriaca úradu, my ju nemôžeme používať pre verejnosť.“ Veru, v našom štáte sa neplytvá!

K

P

117

ZEM VEK Redakcia ZEM VEK

Mesačník utajovaných informácií bez cenzúry Mesačník / Ročník 1 – 4/2013 Cena v predaji: 2,90 € Cena v predplatnom: 2,50 € Číslo vyšlo 2. 8. 2013 ADRESA REDAKCIE Wattova 10, 821 04 Bratislava e-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk www.zemavek.sk predplatné: www.zemavek.sk REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: M. Morés, Milan Pullmann, Dušan Budzák, Ján Gašo, Peter Sanve Art director: Ivan Galanský Marketing: Jana Zigová Email: zigova@sofian.sk Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková

118

Autori fotografií a ilustrácií: strana 51, 54, 62 – 67 : Matúš Plecho strana 12, 42 – 49, 111: SITA/AP strana 10, 12, 13, 15, 16, 61: TASR strana 26: Igor Strinka strana 29, 102 – 105: Wikipedia strana 59: Tibor Eliot Rostas strana 68 – 70: Emanuel Pohoda strana 84: Zuzana Vernerová strana 95 – 99: Stanislav Lajda strana 112 – 114: Ján Filipča Ilustračné foto: shutterstock Vydavateľ SOFIAN, s. r. o.

Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Wattova 10, 821 04 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058 Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o.

Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 e-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk Tlač D&D International Slovakia, s. r. o.

Topoľčianska 17, 851 05 Bratislava Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú.

Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe.

Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

Spolupracujeme:

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2013: 10,00 € (vrátane poštovného)

(Obdobie september – december 2013) Telefonické objednávky: 0944 134 773 v pracovných dňoch od 9.00 – 16.00 h Milí čitatelia, dovoľujeme si vám ponúknuť možnosť zvýhodneného predplatného časopisu Zem & Vek, ktoré je do konca roka 2013 len 2,50 €/kus, pričom cena v stánku bude 2,90 €/kus. Každý predplatiteľ zároveň získava certifikát člena klubu ZEM VEK. V blízkej budúcnosti budeme vyvíjať aktivity smerujúce k organizovaniu prednášok, prezentácií a besied, kde budeme môcť zdieľať skúsenosti a informácie z oblastí, ktorým sa ZEM VEK venuje – prioritne alternatívnym spôsobom života. Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude ponúkať inzerciu v klasickej podobe. U nás budeme propagovať len také aktivity a produkty, o ktorých sme presvedčení, že nie sú v rozpore s prezentovanými hodnotami. Aj z tohto dôvodu sme takmer výlučne závislí na predaji a predplatnom. Aj touto formou vám srdečne ďakujeme za vašu podporu.

Kusové predplatné Z dôvodu mimoriadneho záujmu sme okrem zvýšenia počtu kusov nákladu otvorili od 1. júna 2013 aj možnosť objednávok po jednotlivých číslach. Objednávať septembrové číslo môžete do 20. augusta 2013 na www.zemavek.sk.

Cena je 2,90 eur/kus vrátane poštovného. ďalšie číslo vychádza 6. septembra 2013

ARCHÍV ZEM VEK

Ak ste nezohnali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si ich môžete objednať.

NEVERTE PROPAGANDE

119

www.slobodnyvysielac.sk

www.sofianpublishing.sk

Predplatným mesačníka ZEM VEK a podporou tvorby vydavateľstva Sofian nám umožňujete prežiť a prinášať tak viac pohľadov na svet. ďakujeme.

číslo účtu: 5044733532/0900 www.zemavek.sk