Jul 2013 by Zem & Vek

U TA J O VA N É

INFORMÁCIE

JÚL 2013

CENA PRI PREDPLATNOM

www.zemavek.sk

BEZ

2,50 €

CENZÚRY

CENA

2,90 €

KTO SÚ SKUTOČNÍ VLÁDCOVIA SVETA? Bilderberg alebo kmotrovia sveta / 13 Globalizmus: pokračovanie Tretej ríše / 18 Jeden svet jedna totalita / 29 Cigán vždy prežije, chudobní gadžovia skáču z mosta / 40

Bábka na Rockefellerovej šnúrke / 54 Ako prežiť kolaps / 70 Ferokyanid, xantán a iné dobroty / 74 Rodina, ktorá manipuluje s celým svetom / 98

MLČANIE TIBORA ELIOTA ROSTASA JE MEDZI 10 NAJOBĽÚBENEJŠÍMI KNIHAMI ROKA 2012

KNIHA MLČANIE JE ZBIERKOU KRATUČKÝCH ROZHLASOVÝCH ZAMYSLENÍ VYSIELANÝCH V RÁDIU VIVA V ROKU 2012. S MLČANÍM SA NA RÁDIU VIVA MÔŽETE STRETNÚŤ KAŽDÝ PRACOVNÝ DEŇ. ROZHLASOVÉ ESEJE HODNOTIA SÚČASNÉ GEOPOLITICKÉ NAPÄTIE, MEDIÁLNE MANIPULÁCIE, TERORIZMUS, VOJNY V MENE HUMANITÁRNYCH CIEĽOV, OSPRAVEDLŇOVANIE GENOCÍD, KOLAPS EKONOMIKY, HYPERKONZUM, PODVODY V BIZNISE SO ZDRAVÍM, SMRŤ STREDNEJ VRSTVY, MANIPULÁCIE V POTRAVINÁRSKOM PRIEMYSLE, FIKCIE TERORIZMU, OBROVSKÉ ROZDIELY MEDZI ASTRONOMICKÝM BOHATSTVOM ELITY A CHUDOBNOU MASOU, NARASTAJÚCU BIEDU A NEZAMESTNANOSŤ NA ZÁPADE A ĎALŠIE SKUTOČNOSTI, O KTORÝCH SA NESMIE HOVORIŤ.

www.martinus.sk/kniharoka/

www.sofianpublishing.sk

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > JÚL 2013

DYMOVÉ SIGNÁLY

TÉMA MESIACA

GENIUS LOCI

ESEJE NA JEDNU FAJKU

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

MIESTA, KTORÉ PÔSOBIA AKOSI INAK

‚‚AVE, CAESAR, MORITURI

GLOBALIZMUS: POKRAČOVANIE TRETEJ

TIBOR ŠKANDÍK / 32 – 36

TE SALUTANT!‘‘ / 4

RÍŠE / 18

IGOR SUPUKA / 37 – 39

OD VOĽNÉHO TRHU K VLÁDE

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ZO SVETA A Z DOMOVA

KORPORÁCIÍ / 25 JEDEN SVET – JEDNA TOTALITA / 29

ŠVÉDSKO V PLAMEŇOCH ‚‚MULTI-KULTI‘‘ / 10 BILDERBERG ALEBO KMOTROVIA SVETA / 13

RENDEZ-VOUS

DÉJÀ VU

ALTERNATIVE VITA

STRETNUTIE S ČLOVEKOM

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

CIGÁN VŽDY PREŽIJE, CHUDOBNÍ

OPERÁCIA PAPERCLIP / 46

KOSA, LUK A ‚‚SVÄTOHÁJ‘‘ / 58

GADŽOVIA SKÁČU Z MOSTA / 40

MAPA KAPITÁNA PIRIHO / 50

SLEPAČIE SPOLOČNÍČKY / 64 VLASTNÉ OMEGA VAJÍČKA / 65

BEZ MASKY ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ HENRY KISSINGER / 54

EKOLOGICKÁ ZLATÁ BAŇA / 66 HRANICE ROZUMNÉHO KONZUMU / 69 AKO PREŽIŤ KOLAPS / 70

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

JEDEŇ DEŇ

MLČANIE

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI

ROZHLASOVÉ ESEJE PRELOMILI TICHO

PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

KUKUČIE VAJÍČKA / 83

FEROKYANID, XANTÁN A INÉ DOBROTY / 74

JEDEN DEŇ S BULHARSKÝM INŽINIEROM

GLOBALIZÁCIA JE SVETOVLÁDA MAFIE / 84

(P)OTRAVINY / 76

(UVIAZNUTÝM V MARTINE) / 80

DEMOKRACIA JE MONARCHIA PSYCHOPATOV / 87

OPAĽOVACIE KRÉMY PLNÉ CHÉMIE / 77 PSYCHOFARMAKÁ / 78

SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ / 79

MÚZY

MANDRAGORA

KOREŠPONDENTI

O KNIHÁCH, FILMOCH, HUDBE

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

A VÝTVARNÝCH DIELACH

OKULTIZMUS TRETEJ RÍŠE 2. ČASŤ / 98

DUCH POHOSTINSTVA A STAREJ

KULTÚRNA REVOLÚCIA V PERIFÉRNYCH

RODINA, KTORÁ MANIPULUJE S CELÝM

PERZIE / 110

CENTRÁCH / 88

SVETOM 3. ČASŤ / 102

KNIHA / 90

PAVUČINA – IVAN MIKLOŠ / 106

FILM / 91

KTO SÚ SKUTOČNÍ VLÁDCOVIA

TRIBÚNA

SVETA? / 108

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ

HUDBA / 92 TOMÁŠ ČEPEK / 93

MYŠLIENKY / 116

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

Tibor Eliot Rostas

„AVE, CAESAR, MORITURI TE SALUTANT!“ 4

DVADSIATEHO PIATEHO FEBRUÁRA 1945 OSVETĽOVALA DRÁŽĎANSKÝ ALTMARKT APOKALYPTICKÁ HRANICA, NA KTOREJ POSTUPNE HORELO 6865 TIEL Z CELKOVO 25 000 OBETÍ BOMBARDOVANIA BRITSKÉHO A AMERICKÉHO LETECTVA. O SEDEM DEKÁD A DVESTO KILOMETROV SEVERNEJŠIE, PRED BERLÍNSKOU BRANDENBURSKOU BRÁNOU OSVETĽOVALO CELÝ SVET NOVÉ PREDSTAVENIE. SKLADALI SI V ŇOM POKLONY LÍDRI DVOCH ZÁPADNÝCH VEĽMOCÍ. ICH SLOVÁ NÁS PRESVIEDČALI O GLOBÁLNOM SPOJENECTVE AMERIKY A EURÓPY PRIPRAVENÝCH NASTOLIŤ NOVÝ SVETOVÝ PORIADOK. „JA SA CÍTIM TAK DOBRE, ŽE SI SNÁĎ VYZLEČIEM SAKO. VEĎ MEDZI PRIATEĽMI SA MÔŽEME SPRÁVAŤ NEFORMÁLNE,“ POVEDAL OBAMA, KTORÉHO PRED DAVOM CHRÁNILO HRUBÉ NEPRIESTRELNÉ SKLO.

dejinách dav vždy s jasotom vítal svojich imperátorov. Za hradbami rímskeho Kolosea sa z hrdiel gladiátorov pripravených vlastnou smrťou pobaviť vládcov predieral výkrik: „Ave, Caesar, morituri te salutant!“ Časy sa menia, vládcovia sa menia, spôsoby kontrolovania más sa menia, no podstata ostáva stále rovnaká. Svet sa delí na tých hore a tých dolu. Ich vzťah je založený na moci, teda možnosti prinútiť niekoho, aby urobil niečo proti svojej vôli. Moc, ktorá dnes deklaruje, že vychádza priamo z vôle ľudu, je možné len veľmi ťažko uplatniť na základe represívnych opatrení. Preto je nevyhnutné vytvoriť spôsob, ktorý by zabezpečoval dokonalú ilúziu, že ľud túto moc kontroluje. A tak máme televíziu a noviny. V nich nás predstavitelia moci deň čo deň presviedčajú, že konajú výhradne v našom záujme. Problém je však v tom, že čím viac sa ich moc centralizuje až do absurdnej podoby (v ktorej prezident Rady Európy nie je volený občanmi), tým viac sa znásobuje ich mocenská pýcha. Čím vyššia je miera mocenskej posadnutosti, tým väčšie býva obmedzenie prístupu k vláde iným. Je to práve propaganda, ktorá – rovnako ako vo ﬁlmoch Leni Riefenstahlovej o Tretej ríši – aj dnes vytvára kulisy moci. Kto je za týmito kulisami? Kto navrhuje dnešných vládcov? Na to, aby si takéto otázky nikto nekládol, je nevyhnutné skutočnú moc zastierať. Tá sa potom pred našimi očami odvoláva na neviditeľnú ruku trhu či zlyhanie systémových opatrení vedúce ku globálnej kríze. „Svet v poriadku“ je rovnako reálny ako iluzórny. Záleží to na množstve informácií, vedomostí, skúseností, ale napokon aj schopnosti pozerať naň z pohľadu tých, čo ho tak nevidia. „Svet v poriadku“ je takým až do poslednej chvíle – kým ho opäť nezruinuje rinčanie zbraní. Ale ak poodhalíte oponu, za ktorou sa pripravuje to, čomu máme veriť, nedostanete obraz konzistentný s tým, čo sa nám snaží nahovoriť história a politici. Za touto oponou, v prítmí centrál spravodajských služieb, médií, zoskupení Bilderberg, Trilaterálnej komisie, Svetovej banky alebo Medzinárodného menového fondu sa odohráva niečo, na čo nemá vôľa ľudu žiaden dosah. Na to treba dodržať prioritnú podmienku: ľud sa o tom nesmie dozvedieť. A práve preto sa kľúčové rozhodnutia v tomto „šere sveta“ odohrávajú za zavretými dverami

a bez prítomnosti kamier. Kým ľudí osvetľujú hypnotické debny odpútavajúce ich pozornosť, v tomto šere pôsobia sily zodpovedné za prípravu vojen, destabilizáciu štátov a plány na dosiahnutie kontroly zdrojov. V mytológii demokracie nie je možné len tak napadnúť krajinu s odôvodnením, že tadiaľ má viesť strategický ropovod alebo chcete jej ropné polia. Nie, ľudia by sa postavili na odpor a zrejme by nikto v mene takýchto „ideálov“ nepozdvihol zbraň. Preto je nutné danú krajinu démonizovať ako hniezdo teroru. Na to, aby ste občanov, nespokojných so zhoršujúcimi sa životnými podmienkami, prinútili podrobovať sa dohľadu, nemôžete povedať, že sa obávate ich vzbury. Musíte ich presvedčiť, že vzdať sa slobôd je v ich vlastnom záujme. Aby ste ospravedlnili skutočnosť, že polovicu bohatstva celého sveta vlastní jedno percento elity, kým o tú druhú polovicu sa delí celé ľudstvo, nemôžete priznať, že to je tým, lebo vlastníte monopol na tlačenie peňazí a vytváranie dlhov. Musíte ich uistiť, že aj masy majú rovnakú šancu ako vyvolení jedného percenta. Napokon, hlása to samotná ústava. Aby ste vysvetlili, prečo v médiách prevažuje brutalita, obscénnosť a neúcta k životu, nemôžete povedať, že je to zámer vytvárania nemysliacich a necítiacich zombie s umŕtveným pocitom lásky a solidarity, ktoré máte ľahšie pod kontrolu. Musíte povedať, že to nechcete vy, ale ľudia. Na to, aby ste ospravedlnili vyhladzovacie vojny, po ktorých ostáva 90 % civilných obetí, nemôžete prehlásiť, že konáte v súlade so strategickou doktrínou podpísanou zástupcami zbrojárskych korporácií prosperujúcich práve z vojny. Musíte masy presvedčiť, že ak by sa tieto „mierové misie“ neuskutočňovali, už čoskoro by nepriateľ stál pred našimi bránami. Moje úvahy o tom, ako sa počas dejín vytvára, a v nekonečných cykloch obmieňa paralelný jazyk pre upokojenie odsúdených na smrť a otroctvo, zmazal v jedinom okamihu pohľad na nádherné stráne a úbočia, ktoré sa predo mnou rozprestreli na prechádzke so psami. V tom pohľade nebola žiadna vojna, žiadna smrť, žiadne lúpenie a beznádej. Vykúpenie človeka, ktorý je jediným druhom na Zemi platiacim za život, je v hľadaní pravdy a lásky, ako aj v nachádzaní krásy a spravodlivosti prebývajúcej v našom svedomí. Práve tak, ako v každom liste stromu a stonke trávy.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA GOOGLE MÁ ZNIČIŤ OSOBNÉ DÁTA V atmosfére celosvetového monitorovania telefonickej a internetovej komunikácie prišla Veľká Británia s iniciatívou, aby vzbudila dojem, ako chráni osobné údaje svojich obyvateľov. Dala americkej internetovej spoločnosti Google 35 dní na to, aby zmazala osobné dáta, ktoré ﬁrma získala pri snímaní pre svoju mapovú službu StreetView. V opačnom prípade hrozí Googlu trestné stíhanie. Spoločnosť totiž pri tom, ako jej autá zaznamenávali ulice s cieľom urobiť panoramatické

zábery, zbierala aj dáta z nezakódovaných bezdrôtových sietí. Google sa tak mohol dostať k e-mailom, ale zistiť aj internetové adresy a prístupové heslá. Kauza síce vypukla v roku 2010, ale Google uistil Britov, že ﬁrma už nazbieraný materiál zničila. Vlani Google pripustil, že niekoľko diskov s údajmi omylom stále existuje. A tak došlo k obnoveniu vyšetrovania. Tentokrát Google prisľúbil, že dodrží nariadenia úradov. Google svoj ambiciózny projekt StreetView spustil vo viacerých krajinách a mal s tým problémy. Nemecký úrad na ochranu informácií už udelil Googlu pokutu 145 000 eur za zhromažďovanie údajov z nezabezpečených bezdrôtových sietí. Vo Francúzsku dostal Google pokutu 100 000 eur. V Spojených štátoch spoločnosť radšej dobrovoľne zaplatila pokutu vo výške sedem miliónov dolárov.

GLOBÁLNA KONTROLA INTERNETU Britský denník Guardian zverejnil informácie o totálnom sledovaní globálneho rozmeru. Britská výzvedná služba GCHQ (Komunikačné ústredie britskej vlády) a americká NSA (Národná bezpečnostná agentúra) realizujú plán nazvaný MTI –Mastering the Internet. Jeho cieľom je zhromažďovať podstatné množstvo svetových komunikácií prostredníctvom internetu. Systém im umožní zhromažďovať a analyzovať ob-

rovské množstvo medzinárodne kolujúcich digitálnych dát, vrátane e-mailov, esemesiek, telefonických hovorov, histórie vyhľadávania na internete, materiálu z chatov, blogov a z mnohých funkcií systému Google. V súčasnosti systém preveruje signály z 200 optických káblov na fyzických bodoch vstupu týchto káblov do Británie a má umožniť zvládnutie očakávanej obrovskej prevádzky internetu, ktorý má vzniknúť v Ázii. Systém Mastering the Internet preverí vlastníkov zahraničných internetových serverov, no ohrozuje súkromie amerických i britských občanov. A nielen tých – je tu snaha špehovať celý internet. Namiesto odporu proti týmto plánom politici z rôzneho spektra – či už zľava alebo sprava, liberáli i konzervatívci – tieto postupy ospravedlňujú. Strata súkromia a určitého množstva slobody je vraj nevyhnutná pre posilnenie bezpečnosti a v záujme preventívnych protiteroristických opatrení. Totálna štátna kontrola nadobúda reálnu podobu. Takzvané konšpiračné teórie majú k realite stále bližšie ako oﬁciálna propaganda pomýlenej obrany civilizačných hodnôt tvárou v tvár nepriateľovi, ktorý sa náramne hodí ako strašiak organizátorom štátneho i celosvetového dozoru.

STARONOVÉ PLÁNY ELÍT Server waynemadsenreport.com zverejnil správu francúzskej rozviedky o pláne na politiku destabilizácie na Blízkom východe a v Strednej Ázii z roku 1962. Tajná analýza francúzskej rozviedky sa týka dokumentu, ktorý schválila Svetová islamská liga riadená Saudskoarabmi na schôdzke v decembri 1962. Tu naplánovali nástup islamských režimov v krajinách islamského polmesiaca od severnej Afriky po Filipíny. Práve NATO, ktorého členské krajiny hovoria o demokratických hodnotách a obrane pred islamským

terorizmom, ho pomáhajú Rade pre spoluprácu štátov Perzského zálivu realizovať. Podporujú nástup radikálnych islamských sunitských režimov v Egypte, Líbyi, Tunisku a pokúšajú sa nahradiť sekulárnu vládu v Sýrii, Libanone a Turecku radikálnymi režimami orientovaný na salafizmus. Saudská Arábia, Katar a ich pozorovatelia z NATO umožnili nahradenie panarabskej vlády islamským režimom v Líbyi, nástup islamského radikalizmu v Iraku po páde Husajna, rozmach salafistických teroristov v Sýrii a nástup Moslimského bratstva v Egypte. Francúzsky veľvyslanec v Saudskej Arábii Jean-Louis Soulie pripravil tajnú zložku správy francúzskej rozviedky o schôdzke v Mekke pred niekoľkými desaťročiami. Saudskoarabskí wahábbisti odvtedy realizujú svoj postup presadenia totálnej islamizácie v celej oblasti bez existencie režimov, ktoré nenapĺňajú predstavy sunitských Saudskoarabov. Plány sa týkali i Európy, a to konkrétne Bosny s časťou obyvateľstva, ktoré sa hlásilo k islamu. Aj vojny na Balkáne, či už išlo o Bosnu alebo Kosovo, za asistencie americkej armády a spojencov NATO viedli napokon k islamizácii práve tých oblastí, ktoré si už Saudskoarabi naplánovali. Tu financujú výstavbu mešít i skupiny moslimských radikálov. Práve dokument z roku 1962 naštartoval neskôr nástup Talibanu, Al-Káidy či Hamasu. Všetky tieto aktivity sprevádzala podpora zo strany americkej spravodajskej služby CIA a amerických ropných spoločností. A potom počúvame o nebezpečenstve terorizmu a potrebe sledovať obyvateľstvo v jeho vlastnom záujme v Európe, USA i Austrálii, aby ho tí, čo podporili vznik teroru, mohli hrdinsky chrániť práve totálnou kontrolou myslenia, komunikácie a konania.

IZRAELSKÝ APARTHEID S ROPOU Izrael ako jediná demokracia na Blízkom východe – ako nás presviedčajú z Tel Avivu i Washingtonu – nemá zábrany kradnúť ropu Palestínčanom v rámci apartheidu, teda vnímania palestínskeho obyvateľstva ako druhoradých bytostí na svojom historickom území. Na okraji palestínskej dediny Ranis, ktorá spadá pod Ramalláh, je izraelský ropný vrt. Izrael v blízkosti dediny šikovne postavil múr už na pozemku na palestínskej strane, tzv. zelenej línii prímeria z roku 1949. Izraelské úrady rozšírili múr tak, aby zabrali viac palestínskeho územia, pochopiteľne, len z bezpečnostných dôvodov. Sú tu však aj iné dôvody. Givot Olam,

jediná izraelská spoločnosť na ťažbu ropy, tu objavila ropné pole. Spolu s americkou ﬁrmou Shire International investovala a odhalila zásoby ropy v rozsahu jeden a pol milióna barelov. Okrem zásob ropy je tu aj zemný plyn. Hoci existujú mierové dohody z Osla,

podľa ktorých majú Palestínčania a Izrael spolupracovať v oblasti energetiky a ťažby ropy a plynu, izraelsko-americké ropné partnerstvo nemá záujem o tretiu stranu. Úplne si vystačia sami, aj bez Palestínčanov. Čo tam po dohodách.

7 AMERIKA JE TYRANIA Stephen Lendman, spisovateľ a rozhlasový moderátor v Chicagu, označil americký politický systém ako tyraniu. Prejavil viac odvahy ako celá plejáda našich mediálnych propagandistov – obdivovateľov hlbokých myšlienok z transatlantickej dielne. Lendman sa zameral na cielené zabíjanie používaním bezpilotných lietadiel – tzv. dronov Predator alebo Reaper. Washington využíva viacero „dronových“ programov, od Pentagonu po CIA. Ktokoľvek a kdekoľvek na svete môže byť cielenou obeťou dronov. Či už ide o oby-

Tieto bezpilotné lietadlá boli vytvorené pre boj s ‚‚terorizmom‘‘ na Blízkom východe a zohrali kľúčovú úlohu pri napadnutí Líbye. Sú vybavené najmodernejším špionážnym zariadením a účinnými zbraňami.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA ROZKOŠE PRE DIPLOMATOV

Americký prezident Barack Obama počas prejavu o národnej bezpečnostnej politike vo Washingtone 23. mája 2013. Obama v dôležitom prejave o bezpečnostnej politike uviedol, že Amerika je na „križovatke“ v boji proti terorizmu, a predstavil jasnejšie smernice pre využívanie smrtiacich útokov bezpilotnými lietadlami, ktoré bude viac riadiť armáda. Kľúčové detaily tohto kontroverzného programu však prezident ponechal tajné. FOTO TASR/AP

čajných alebo známych ľudí, úradníkov alebo veliteľov ozbrojených skupín. Ich spoločným zločinom je opozícia proti americkej politike a systému. Cielené zabíjanie sa stalo častou taktikou Izraela a Spojených štátov. Stephen Lendman si v tejto súvislosti položil otázku: „Amerika sa nazýva demokraciou. Kto a kedy počul o demokracii, ktorá sa takto správa? Mám pre niečo také pomenovanie – a je to názov oveľa výstižnejší. Je to tyrania.“ Kritizuje pravidelné schôdzky prezident Baracka Obamu s jeho bezpečnostnými poradcami. „Rozhodujú, kto bude žiť a kto zomrie, a môže to byť ktokoľvek. Môžu to byť aj občania Spojených štátov. Nikto a nikde nie je v bezpečí.“ Len v Pakistane bolo od roku 2004 zabitých útokmi amerických bezpilotných lietadiel viac ako tritisíc ľudí. Spojené štáty ich označujú ako podozrivých bojovníkov. Miestne zdroje tvrdia, že 2800 obetí boli civilisti.

Americká televízna stanica CBS zverejnila obsah internej správy inšpekcie amerického Ministerstva zahraničných vecí. V nej sa uvádza, že zamestnanci niekoľkých ambasád a členovia ochranky bývalej šéfky demokracie Hillary Clintonovej si objednávali prostitútky a využívali služby drogových dílerov. V škandále ﬁguruje nemenovaný veľvyslanec, ktorý si najímal neplnoleté prostitútky vo verejnom parku. Pracovníci veľvyslanectva údajne o jeho aktivitách vedeli. Aj keď interný dokument žiadne konkrétne mená neuvádzal, americký veľvyslanec v Belgicku Howard Gutman reagoval okamžite po jeho zverejnení v CBS. Vo svojom vyhlásení uviedol, že neurobil nič zlé, len žije pri prekrásnom parku v Bruseli, ktorým sa prechádza, keď sa chce dostať na rôzne miesta. Ale v žiadnom prípade sa nikdy nedopustil nevhodnej aktivity. Ďalším prípadom je zamestnanec ambasády v Libanone, ktorý sa dopúšťal sexuálneho násilia na cudzincoch zamestnaných ako stráž ambasády. Rovnaký človek páchal podobné činy aj na svojich predchádzajúcich pôsobiskách. Pracovníci ochranky si počas éry Hillary Clintonovej najímali prostitútky na oﬁciálnych cestách v cudzích krajinách. Okolo amerického veľvyslanectva v Iraku fungovala skupina dílerov drog, ktorá mala zásobovať pracovníkov ambasády narkotikami. Podľa správy Ministerstvo zahraničných vecí tieto udalosti ignorovalo a zamestnanci sa ich snažili ututlať. Teraz ich ministerstvo vyšetruje a závery by mali byť známe koncom leta. Necháme sa prekvapiť, či nastane očista v amerických diplomatických kruhoch, exemplárne tresty, alebo sa všetko zahrá do stratena, aby obraz šíriteľov demokracie a „pravých“ civilizačných hodnôt neutrpel.

ZLO ROKU 2013 Internetový server NaturalNews vyzval svojich čitateľov, aby hlasovali o najväčšie korporátne zlo na svete v tomto roku. Vyhrala spoločnosť Monsanto, ktorá dostala 51 percent hlasov. Za Monsantom nasledovala americká centrálna banka, no v rukách súkromných bankových domov – FED, British Petroleum, Halliburton a McDonald´s. Do skupiny korporátnych ziel ďalej patrí aj WalMart alebo Nestlé. Monsanto produkuje geneticky modiﬁkované potraviny a rôzne iné kontroverzné produkty. V tejto oblasti existujú aj iné ﬁrmy ako DuPont, Syngeta AG a Dow Chemical

Company. Takisto produkujú geneticky upravované produkty, z ktorých niektoré končia v potravinárstve. No Monsanto je hlavná tvár priemyslu geneticky upravovaných produktov. V roku 2008 upozornil dokumentárny ﬁlm Potraviny, a. s., na Monsanto ako hlavného nepriateľa vo vojne o potraviny. Navyše, Monsanto na svojej stránke pokrytecky hlása, ako zachraňuje život na planéte Zem. Pritom vyrába jedy ako Agent Orange, pesticídy, herbicídy a geneticky upravené plodiny. Vyšľachtili napríklad kukuricu, do ktorej implantovali gén ženy s častými potratmi. Kukuricu vyvážali do Afriky a tamojšie ženy vo veľkom rozsahu potratili aj v pokročilom štádiu tehotenstva. Vypestovali plodiny bez semien, takže všetci sú odkázaní nakupovať len od Monsanta, ktoré presadzuje likvidáciu pôvodných rastlinných druhov so semenami. Do génov rastlín je možné vkladať napríklad aj gény Alzheimerovej choroby. Monsanto tak úspešne napĺňa vytýčené ciele Rímskeho klubu, ktorý prišiel s plánom, ako zdecimovať sedem miliárd ľudí na planéte na ľahko ovládateľných päťsto miliónov.

ZÁPAS O PRAVDU 11. 9. 01 Martin Švadlenka, český aktivista za pravdu o 11. septembri 2001– útokoch na WTC v New Yorku a Pentagon vo Washingtone – ani po piatich rokoch nevzdáva svoj zápas s Českou televíziou a mediálnymi radami. Zaslal podnet Kancelárii verejného ochrancu práv v ČR v súvislosti s petíciou proti cenzúre v Českej

9 New York – Horiaca južná veža Svetového obchodného centra, do ktorej 11. 9. 2001 o 9:03 narazilo dopravné lietadlo typu Boeing 767. FOTO TASR/AP

televízii o 11. septembri 2001. Jeho podnet smeruje proti Rade pre rozhlasové a televízne vysielanie, zároveň proti ČT a spôsobu, akým v rozpore so Zákonom o ČT a Kódexom ČT doteraz informuje o okolnostiach a faktoch útoku z 11. 9. 01. Martin Švadlenka uvádza, že počas dvanástich rokov, ktoré uplynuli od teroristických útokov v Spojených štátoch, začali pribúdať skeptické hlasy odborníkov z viacerých vedných odborov (statika, fyzika, chémia, letectvo). Tie na základe vedeckých analýz poukazujú na nezrovnalosti, či priamo spochybňujú oﬁciálnu verziu útokov. Pritom ČT pokračuje v neobjektívnosti a v nevyváženosti v informovaní o tejto udalosti. Objektívne a overiteľné fakty označuje ako konšpiračné teórie. V prípade, že ombudsman odporučí aktivistovi Švadlenkovi na základe jeho podnetu podať žalobu a súdiť sa s tými, ktorí ignorujú fakty, usporiada bojovník za pravdu o 11. septembri zbierku na súdne výdavky. (mm)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ŠVÉDSKO V PLAMEŇOCH „MULTI-KULTI“

M. Morés

ŠVÉDSKO V PLAMEŇOCH

„MULTI-KULTI“

ŠVÉDSKO, SYMBOL PROSPERITY A TOLERANCIE, VIAC AKO TÝŽDEŇ ČELILO VO SVOJEJ METROPOLE ŠTOKHOLME NÁSILNOSTIAM PRISŤAHOVALCOV, NAJMÄ Z AFRICKÝCH A ISLAMSKÝCH KRAJÍN. BEŽNÝ OBRAZ Z FRANCÚZSKA ČI BRITÁNIE ZASKOČIL SEVER EURÓPY, KTORÝ BOL DOTERAZ UKÁŽKOVÝM LABORATÓRIOM MULTIKULTURALIZMU, TEDA SPOLUEXISTENCIE ODLIŠNÝCH NÁRODOV, RÁS, ETNÍK A NÁBOŽENSTIEV Z RÔZNYCH KÚTOV SVETA. 10

rekvapenie? Ani nie. Už dávno predtým v Malmö, kde je najviac prisťahovalcov z Afriky a Ázie, nechodili záchranári a požiarnici do prisťahovaleckých štvrtí bez policajnej asistencie. Dokonca ani policajné hliadky tam bez posíl nemajú šancu. Je za všetkým len zlá ekonomická situácia prisťahovalcov a údajný rasizmus polície, alebo zlyháva vnútený model „multi-kulti“ ako diktát politickej korektnosti neschopný života?

RASIZMUS A MAČETA Násilnosti odštartoval policajný zásah v štokholmskej prisťahovaleckej štvrti Husby proti 69-ročnému mužovi, ktorý sa oháňal mačetou. Polícia ho chcela zastaviť omračujúcim granátom, no neúspešne. Napokon ho zastrelili. Na protest proti jeho zabitiu vtrhli do ulíc mladíci prisťahovaleckého pôvodu. Zapaľovali autá, policajné stanice, ale aj obchody, škôlky, školy či kultúrne centrá. Podľa nespokojných prisťahovalcov vyprovokovala vlnu násilia nezamestnanosť, zlé sociálne podmienky, policajná brutalita a rasizmus mužov zákona. Rovnakú pesničku spievali unisono aj švédske médiá, až na výnimky.

Z toho vyplýva, že Švédi otvoria brány svojej krajiny pre trpiacich Afričanov a Ázijcov, aby ich mohli diskriminovať a rasisticky ponižovať. Pritom jedinou obranou obetí švédskej svojvôle je premeniť Štokholm na mesto v plameňoch, aby diskriminácia, či už ekonomická alebo rasová, konečne prestala. V obraze, ktorý ponúkajú švédske i medzinárodné médiá, to naozaj tak vyzerá. Rovnako začínali pouličné nepokoje aj vo Francúzsku či Británii, kde po policajnom zásahu pri kriminálnej akcii diskriminovaná prisťahovalecká mládež nastolila teror v uliciach. Zapaľovali všetko, čo bolo po ruke – od áut cez autobusy až po školy. Vinníkom je vždy polícia, väčšinová spoločnosť, ekonomická situácia. A v pozadí je aj dôležitý faktor, ktorý

neradi počúvajú ideológovia multikulturalizmu a propagandisti politickej korektnosti. V hre je totiž civilizačne odlišné vnímanie spoločnosti, vzťah ku krajine, náboženské zameranie a snaha dominovať a určovať pravidlá, nie tolerovať, čo tu platilo doteraz. Žiadne obohacovanie kultúr a tolerancia v praxi, ale súboj kto z koho. Tolerancia je vnímaná ako slabosť a odrazový mostík pre stupňovanie požiadaviek a šírenie strachu, pretože my budeme určovať, a nie citlivo vnímať ostatných. Zvláštna logika, ale platí od Nemecka cez Francúzsko až po Švédsko v prípade prisťahovalcov z krajín, v ktorých rodinnému a spoločenskému životu dominuje islam.

ŠVÉDSKA SOCIÁLNA „KRUTOSŤ“ Mladík zo skupiny, ktorá podpálila prvé auto v štokholmskej štvrti Husby, pre agentúru Reuters vyhlásil, že na začiatku to bola len taká zábavka, ale po zásahu polície ho pochytila neuveriteľná zlosť. Zapríčiním niečo, počkám na následky a začnem na ne reagovať ako na pôvod problémov – priam dokonalá taktika, ako robiť z vinníka obeť. Aj v samotných prisťahovaleckých štvrtiach sú ľudia, ktorí vnímajú výbuch nespokojnosti inak, ako nás presviedčajú médiá, analytici a hlásatelia „multi-kulti“. Dvadsaťšesťročná Marianne Faradeová, ktorá sa narodila v Libanone a žije vo štvrti Husby, povedala: „Je to idiotské. Ničia majetok ľudí, ktorí tu

žijú. My trpíme, naše autá horia. Tí ľudia tak boli vychovaní. Nechcú prevziať zodpovednosť za svoj život. Nie je to vina štátu. Keby som žila vo svojej vlasti, nemala by som sa tak dobre. Mnohí to tak nevnímajú. Chcú stále viac.“ Podobný názor, ktorý nevidno na titulných stránkach alebo v analýzach mienkotvorných médií, má napríklad Shahnaz Darabiová pochádzajúca z Iránu a žijúca vo Švédsku už 19 rokov: „Je to banda mladých ľudí, ktorí nemajú zamestnanie. Považujú to za zábavu. Mnohí sedia doma a sledujú televízne programy zo svojich rodných krajín. Neučia sa švédsky, nepracujú a poberajú sociálne dávky.“ Švédske médiá vytrvalo ospravedlňovali nepokoje vo viacerých štokholmských prisťahovaleckých štvrtiach ako dôsledok neuspokojivej bytovej situácie, sociálneho vylúčenia a rozmáhajúcej sa chudoby. K dispozícii sú aj iné fakty o švédskej imigračnej politike a údajne nedostatočnom ﬁnancovaní sociálne slabších vrstiev. Švédsko garantuje a prepláca 480 dní materskej dovolenky, poskytuje integračné kurzy spojené s výučbou švédčiny, do krajiny sa môžu prisťahovať aj rodiny imigrantov, sociálne dávky a ubytovanie im poskytuje hneď po príchode. Napríklad štokholmská prisťahovalecká štvrť Husby, kde vypukli nepokoje, dostávala v uplynulých rokoch verejné ﬁnancie s cieľom zmenšiť sociálne problémy. Vlani žiakom školy v Husby rozdali 280 iPadov, čo je aj vo Švédsku považova-

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ŠVÉDSKO V PLAMEŇOCH „MULTI-KULTI“

né za luxus. Škola dostáva ročne špeciálny grant vo výške 33-tisíc švédskych korún na študenta. Je tu nová verejná knižnica, ktorá študentom všetkých vekových skupín v spolupráci s Červeným krížom ponúka mimoriadnu pomoc so štúdiom. Z deväťmiliónovej populácie predstavujú prisťahovalci 15 percent. Podľa oﬁciálnych údajov žije v krajine asi 120-tisíc Iračanov, ktorí tvoria po Fínoch druhú najväčšiu národnostnú menšinu. Imigranti z krajín ako Somálsko, Jemen, Sudán či Tunisko prichádzajú bez vzdelania, ťažko si hľadajú prácu a vo svojich štvrtiach si vytvárajú vlastný africký svet so všetkými sprievodnými javmi. Odborník na vplyv moslimských menšín v Európe Zvika Libman v súvislosti so Švédskom uvádza, že prisťahovalci prichádzajú z krajín, kde im vládli bohatí tyrani: „Vo Švédsku je silná trieda občanov, nie tyranov, takže teoreticky majú reálnu šancu integrovať sa do miestnej či národnej politiky. Neexistuje tam žiadny útlak moslimov, skôr naopak. A napriek tomu sme svedkami výbuchu násilia.“ Obhajcovia „multi-kulti“ nechcú vnímať realitu a priznať si, že značná časť prisťahovalcov z krajín Ázie a Afriky nemá záujem o integráciu. Lipnú na svojej kultúre, jazyku a náboženstve, ale takým spôsobom, že v prípade európskych národov by to znamenalo obvinenia z nacionalizmu, šovinizmu a xenofóbie. Vytvárajú si svoje enklávy a všetkých ostatných považujú za nepriateľov. Navyše, kazatelia ich viery, v tomto prípade islamu, ich presviedčajú, že je len otázkou času, kedy budú v novej krajine určujúcim faktorom. Preto stačí aj kriminálny čin a reakcia bezpečnostných síl, aby konfrontácia sily vypukla naplno.

KDE JE ZDRAVÝ ROZUM? Nezamestnanosťou a zhoršujúcou sa sociálnou situáciou trpia Španieli, Gréci či Taliani. Počas protestov bojujú s políciou, radikáli hádžu aj zápalné fľaše, útočia na štátne inštitúcie a banky, ale nezapaľujú si navzájom autá alebo školy či kultúrne centrá. Neuplatňujú taktiku spálenej zeme a krátkozrakého „po nás potopa“, či lepšie

„po nás zhorenisko“. Odmietajú danú konkrétnu vládu, ﬁnančné skupiny a systém ako nespravodlivú správu vecí verejných. Nie je to živočíšna nenávisť ku krajine a všetkým ostatným ľuďom alebo násilie odpozerané z videohier. Jeden z predstaviteľov miestnej prisťahovaleckej mládeže v Štokholme, študent práv Rami al-Khamisi, počas nepokojov varoval, že výtržnosti len tak neskončia a podobné napätie je aj inde vo Švédsku: „Ľudia majú pocit, že musia vziať veci do vlastných rúk.“ V akom zmysle do vlastných rúk, a ktorí ľudia? Prisťahovalci, aby Švédom oplatili ich ústretovú imigrantskú politiku? Aj vo Švédsku môže dostať priestor radikálne vyhlásenie, ako pred rokom v Belgicku, keď predstaviteľ skupiny Šaria4Belgium Fouad Belkacem odkázal Belgičanom: „My moslimovia nemáme k vám neveriacim a vášmu životnému štýlu ani trochu úcty. Naše náboženstvo je nadradené vášmu. Ak sa vám to nepáči, môžete sa z Belgicka odsťahovať!“ Sťahovať by sa mali aj Švajčiari so svojou zástavou. Tamojší moslimovia vlani požadovali, aby krajina upustila od symbolu bieleho kríža na červenom pozadí, pretože ide o porušenie práv nekresťanských komunít vo Švajčiarsku. V sedemmiliónovom Švajčiarsku je zatiaľ 20 percent prisťahovalcov. Pri populačnom prístupe Švédov, Švajčiarov či Belgičanov je jasné, pre ktorú komunitu hrá čas. Plamene „multi-kulti“, ktoré dnes rozpálili Švédsko, môžu zajtra plápolať inde. Zachránia to štedrejšie sociálne dávky a lepšie bytové podmienky či viac pracovných príležitostí pre druhú alebo tretiu generáciu africko-ázijských prisťahovalcov so silným vplyvom radikálneho islamu? Keď si zoberieme k srdcu spomínaný odkaz belgického radikálneho moslima, Európania môžu odísť. Pochováme starý kontinent v tej podobe, v akej sme ho po generácie poznali, a poberieme sa. Ale kam? Medzi africkými a ázijskými krajinami len ťažko nájdeme krajinu s ústretovou imigrantskou politikou, v ktorej budú Európania stupňovať svoje požiadavky až do jej úplného ovládnutia. Iným riešením je reálne pomenovať problém, ktorému čelíme, a odmietnuť deštruktívny projekt „multi-kulti“.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > BILDERBERG ALEBO KMOTROVIA SVETA

M. Morés

BILDERBERG

ALEBO KMOTROVIA SVETA PRAVIDELNE KAŽDÝ ROK SA NA URČITOM MIESTE V EURÓPE ALEBO V USA ZÍDU ŠÉFOVIA VEĽKÝCH SVETOVÝCH FIRIEM AKO BILL GATES Z MICROSOFTU, ERICH SCHMIDT Z GOOGLE S NAJVYŠŠIE POSTAVENÝMI BANKÁRMI AKO MARCUS AGIUS Z BARCLAYS ALEBO PETER SUTHERLAND Z GOLDMAN SACHS. K TOMU EŠTE PREMIÉRI, MINISTRI, ČLENOVIA EURÓPSKEJ KOMISIE, ŠÉFOVIA TAJNÝCH SLUŽIEB, MAJITELIA MÉDIÍ, PRIEMYSELNÍCI A EURÓPSKA ŠĽACHTA, ABY LEN TAK „NEZÁVÄZNE“ DISKUTOVALI O PROBLÉMOCH SVETA. 13

o je skupina, klub či konferencia Bilderberg. Počas nezáväznej diskusie a priateľskej výmeny názorov je nad miestom stretnutia vyhlásená bezletová zóna a miestna kontrarozviedka má protiteroristickú pohotovosť. Podľa hlavného mediálneho prúdu o nič dôležité nejde; ak si niekto myslí opak, takzva-

ní odborníci hovoria o konšpiračnom blúznení. Čomu teda veriť? Kto tu z koho robí blázna?

ZAČALO TO V ROKU 1954 Bilderberský klub pomenovali podľa hotela Bilderberg v holandskom Oosterbeeku, kde sa v roku 1954 konala prvá konferencia. Oﬁciálnym

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > BILDERBERG ALEBO KMOTROVIA SVETA

dôvodom bolo vylepšenie americko-európskych vzťahov vzhľadom na stúpajúci antiamerikanizmus. Prvými organizátormi boli poľský politik Jozef Retinger, ktorý kontaktoval amerického miliardára Davida Rockefellera, a majiteľ hotela Bilderberg holandský princ Bernhard. Do exkluzívneho klubu od začiatku patrili súčasné i bývalé hlavy štátov, diplomati, finančníci, manažéri, armádni činitelia, vlastníci médií či šéfredaktori vplyvných novín. Čuduj sa svete, práve prítomnosť posledne menovaných zabezpečovala, že verejnosť sa nič nedozvedela. A načo aj; veď konferencie Bilderbergu viac ako diskusné fórum zodpovedných politikov a ekonómov pripomínali skôr Mníchov 1938, kedy mocnosti rozhodli o osude vtedajšieho Československa v duchu hesla „o nás bez nás“. Predseda a dvaja čestní generálni sekretári pozvú na každoročnú konferenciu Bilderbergu 120 až 150 elitárov z mocenských kruhov v oblasti politiky, finančníctva, ekonomiky, šľachtických rodov a dnes už aj informačných technológií. Tí konzultujú s 35-členným riadiacim výborom. Medzi jeho členov patria napríklad švédsky filantrop Jacob Wallenber, prezident Európskej rady vydavateľov Balsemao Francisco Pinto, bývalý šéf Barclays Marcus Agius, bývalý šéf Deutsche Bank Josef Ackermann, mediálny magnát Juan Luis Cebrian alebo šéf firmy Shell Jorma Ollila.

ČO DOKÁŽE BILDERBERG O prezieravosti a schopnostiach realizovať rôzne projekty bez akéhokoľvek mandátu verejnosti len v záujme svojich mocenských cieľov svedčia aktivity Bilderbergu už v jeho ranom období. Z prepisu, ktorý unikol zo zasadania Bilderbergu z roku 1955, dnes už vieme, že účastníci konferencie hovorili o „naliehavej potrebe zjednotiť Nemecko s Európou do spoločného trhu a dosiahnuť v čo najkratšom čase a v čo najväčšej miere integráciu, ktorá začne spoločným európskym trhom“. Preto sa Bilderbergu pripisuje rozhodujúci podiel na vytvorení európskeho integračného spoločenstva a vzniku jednotnej meny euro. Opäť len konšpiračné táraniny? Dlhoročný predseda skupiny Bilderberg Etienn Davignon pre EU observer v roku 2009 vyhlásil: „Stretnutie skupiny

Bilderberg ako neformálneho klubu dôležitých politikov, biznismenov a mysliteľov by mohlo vylepšiť chápanie budúcich akcií rovnakým spôsobom, ako pomohlo v 90-tych rokoch vytvoriť euro.“ Ešte päť rokov predtým tvrdil Davignon pre BBC: „Vždy budú existovať ľudia veriaci konšpiráciám, ale k udalostiam dochádza spôsobom, ktorý je oveľa viac nesúrodý.“ Etienn Davignon lavíruje a na jednej strane sa pýši vplyvom Bilderbergu, zároveň však presviedča verejnosť o jeho bezvýznamnosti, hoci nesúrodé udalosti napokon vedú úplnou náhodou k tomu, čo si mocní kmotrovia tohto sveta prediskutujú v rámci neformálnych debát, ale pod mimoriadnym utajením. Ak ide o projekty užitočné pre vývoj sveta a ľudstva, prečo ich nezverejniť a neinformovať o nich, prípadne presvedčivo argumentovať o ich výhodnosti pre všetkých zainteresovaných, a nielen pre malé mocenské skupiny elitárov, ktorých sa žiadne vojny či krízy priamo nedotknú, skôr naopak, obohatia ich kontá a posilnia ich pozície? Oﬁciálne médiá nespochybnia nič zhnité v systéme, práve naopak. Ako dobre platený strážny pes elít, ktorý teoreticky mal voľakedy slúžiť demokracii, zaútočí na každého, kto len zapochybuje, či kladie otázky. V rámci vymývania mozgov a udržiavania poslušnosti desaťročia o Bilderbergu čušal. S nástupom internetu a alternatívneho informovania už nemožno hrať mŕtveho chrobáka, a tak prechádza do ofenzívy spolu s novou mediálnou taktikou kmotrov z Bilderbergu.

NOVÝ PRÍSTUP K VEREJNOSTI Tohtoročný zraz vyvolencov z Bilderbergu začiatkom júna v hoteli Grove vo Watforde neďaleko Londýna už rezonoval aj v oficiálnych tlačových agentúrach a na oficiálnych internetových serveroch. Po rokoch ignorovania a neskôr účelovej diskreditácie „slaboduchých“ konšpirátorov, ktorí vo svojej paranoji hľadajú neexistujúce sprisahania, tu zrazu máme agentúrne titulky ako Bilderberská globálna elita alebo Rokuje globálna elita, ale nevie sa o čom. A po prvýkrát kmotri-elitári umožnili zriadiť neoficiálne tlačové stredisko pre novinárov, blogerov

a antiglobalistov. Už vlani zverejnil Bilderberg tlačovú správu a zoznam účastníkov. Zdanie demokracie a transparentnosti má ukolísať verejnosť a dať pochybný argument hlásnym trúbam systémovej idylky. V Hatforde vtedy nechýbali Reuters, AP, Times, BBC či Press Association. Zvedavcov, aktivistov a novinárov bolo viac ako samotných účastníkov Bilderbergu. Len škoda, že sa toho už nedožil Jim Tucker, zakladateľ American Free Press, ktorý zomrel v apríli tohto roku. Už v 70-tych rokoch minulého storočia stopoval Bilderbergovcov a mal kontakty aj v ich radoch, odkiaľ získaval informácie a zverejňoval ich. O Bilderbergovcoch vtedy protestovalo, odhaľovalo a informovalo zopár ľudí. Novinári ako Jim Tucker nedostávajú Pulitzera či novinárske ceny Otvorenej spoločnosti ﬁlantropa Sorosa, ale Tuckerovi o to nikdy nešlo. Napriek desaťročiam klamstiev a zavádzania mediálnej mašinérie sa potvrdili jeho slová, úvahy a informácie, a to je preňho a jeho čitateľov väčšia pocta ako ceny určené presstitútom z milosti mocných. Vďaka aktivistom typu Jima Tuckera, Alexa Jonesa a ďalších musel Bilderberg zmeniť prístup k verejnosti. To, že s ním celé tie roky kolaborovali médiá hlavného prúdu, nič nemení na fakte, že teraz opäť hrajú hru, ktorá im bola určená. Prispievajú len ku skreslenému obrazu v duchu „my nič, my Bilderberg“ a spolu s elitármi pôsobia dojmom, že v trhovej diktatúre ﬁnančno-politicko-mediálnych skupín je všetko v najlepšom poriadku. To iba nevzdelaní a zakomplexovaní majú pocit, že niekto chce riadiť osudy ostatných za každú cenu.

STRATÉGIA A CIELE ZOSTÁVAJÚ O programe tohtoročného Bilderbergu sme už informovali v predchádzajúcom čísle Zem a Vek, ale

lovenskí politici a slovenský mainstream túto tému zamlčujú. Novinárka Lucia Žatková sa v roku 2012 pýtala bývalého premiéra SR Mikuláša Dzurindu, komu okrem Ivana Mikloša sa dostalo takej cti a zúčastnil sa zasadnutia Bilderbergu. Mikuláš Dzurinda: Nehnevajte sa, ale táto otázka mi pripadá neskutočne smiešna. Prečo neskutočne smiešna? Pretože sú otázky z reálneho života a sú otázky, ktoré majú charakter science-ﬁction.

porovnanie oficiálneho a neoficiálneho programu len dokazuje mediálnu komédiu, ktorú kmotrovia sveta hrajú pred prostým ľudom. Bilderbergovci oficiálne dumali a diskutovali o: • ekonomickom raste a vytváraní pracovných miest v USA a Európe, • populizme a nacionalizme, • vplyve informačných technológií na spoločenské procesy, • americkej zahraničnej politike, • vývoji na Blízkom východe, • trendoch v zdravotníckom výskume, • online vzdelávaní. Neoficiálne a oveľa reálnejšie sú konkretizované témy: • viac štátnej kontroly nad internetom, • zničenie iránskeho jadrového potenciálu do troch rokov, • odstavenie sýrskeho prezidenta Bašára al-Asada, • pokračovanie vo federalizácii centralizovanej Európy, • zvýšenie pôsobnosti centrálnych bánk pod zámienkou bankovej reformy. Celú agendu možno úplne jednoducho zhrnúť do základných cieľov: globálna kontrola, permanentné vojny a krízy, ovládnutie všetkých zdrojov, zničenie strednej triedy a ekonomické panstvo nad národnými hospodárstvami jednotlivých krajín prostredníctvom Medzinárodného menového fondu, Európskej centrálnej banky a amerických finančných inštitúcií. Nič mimoriadne tajné – veď o tom otvorene písal jeden z účastníkov Bilderbergu, korešpondent Financial Times Gideon Rachman v roku 2008. Skonštatoval, že plán kmotrov na globálnu vládu má síce nedemokratický charakter, ale už je všetko pripravené na uvalenie diktátorskej svetovlády technokratickej elity.

Bilderberg je science-ﬁction? Ja o tom neviem vôbec nič. Neviete o tom, že Ivan Mikloš bol v roku 2005 na zasadnutí Bilderbergu v Mníchove? Takou zásadnou informáciou by ste mali disponovať… … (Mikuláš Dzurinda sa dlho smeje). To je moja odpoveď. Že ste ma úprimne rozosmiali. Čo je Nový svetový poriadok v interpretácii Mikuláša Dzurindu? Mikuláš Dzurinda tomuto pojmu nerozumie.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

POČIATEK ČELÍ ĎALŠIEMU ŠKANDÁLU

FICO NA LIST NEODPOVEDAL

Po afére s testovaním na užívanie drog, ktorú sme rozoberali v májovom čísle, sa potvrdili obvinenia z pokusu netransparentného míňania verejných peňazí. Predmetom sporu sa stal tender na „Jednotný informačný systém v cestnej doprave – Elektronické služby v doprave“, ktorý Počiatkov rezort zverejnil vo Vestníku verejného obstarávania ešte v polovici februára. Krátko nato podalo novinárske združenie GINN žiadosť o nápravu pre podozrenie z klientelizmu, po ktorom mal rezort dopravy podmienky obstarávanie zmeniť, prípadne súťaž zrušiť. Ministerstvo dopravy rozhodlo v lehote 7 dní a 1. marca 2013 konštatovalo, že súťaž nemá žiadne chyby a žiadosť GINN zamietlo. Rozhodnutie bolo podľa slov redaktora Martina Daňa „záhadným spôsobom doručené priamo najvyšším zamestnancom ministerstva do našich rúk“. Malo ísť o osobu priamo zodpovednú za danú súťaž, Ing. Darinu Čatárovú, ktorá tvrdila, že si tender dokáže obhájiť. Neobhájila. Po zistení skutkového stavu sa 5. júna Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) uzniesol na zrušení súťaže. ÚVO konštatoval, že Ministerstvo dopravy pri stanovení podmienok súťaže zaujímal len obrat uchádzača. A to bez toho, aby uchádzač mal povinnosť preukázať, či tento obrat dosiahol v oblasti, ktorá sa týka zákazky. Podľa výkladu Ministerstva dopravy by teda mohol byť spôsobilý dodať informačný systém aj dodávateľ, ktorý informačné systémy nikdy netvoril. Podľa rozhodovacej činnosti úradu Európskej komisie pri skúmaní spôsobilosti uchádzača ide najmä o to, či uchádzač vie splniť takúto zákazku, a nie o to, za koľko ju v minulosti poskytol. Citujúc titulok Hospodárskych novín, Počiatkov rezort týmto spôsobom „šil tender na mieru vybraných IT hráčov“. V prípade súčasnej vlády však nejde o prvý kontroverzný nákup špecializovaného softvéru. Len nedávno uskutočnilo Ministerstvo ﬁnancií verejnú súťaž na dodanie softvéru potrebného na prevádzku tzv. „bločkovej lotérie“, ktorej prvé kolo prebehne už v októbri tohto roku. Za projekt zodpovedá vysokopostavený úradník ministerstva Mgr. Dušan Imrecze, bývalý riaditeľ dnes už víťaznej spoločnosti SAP, ktorá si z verejných ﬁnancií ukrojí rovných 200 miliónov eur.

Päťdesiatjeden prevažne kresťanských mimovládnych organizácií zaslalo ešte v apríli otvorený list premiérovi Robertovi Ficovi spolu s takmer 11 000 podpismi občanov SR. V ňom žiadajú „upraviť súčasný verejný dotačný systém pre neziskový sektor tak, aby bol solidárny, transparentný a najmä slúžiaci verejnému záujmu, a nie politickým a lobistickým záujmovým skupinám“. Ako ďalej upozorňujú, „Slovenská republika, v súlade s prvým článkom Ústavy SR, má ostať ideologicky neu-

trálna. Preto každé štátne ﬁnancovanie záujmových lobistických skupín, či už na základe ideológie rasovej, marxistickej, alebo – ako sme v poslednej dobe svedkami – rodovej, je v jasnom rozpore s princípom slobody a občianskej spoločnosti.“ Odpoveď z Úradu vlády však aktivistom neprišla ani do uzávierky júlového čísla časopisu. A to napriek tomu, že práve Robert Fico sa ešte koncom februára kriticky vyjadril na adresu lobingu tretieho sektora. „Želám si, aby sa menšinovými právami prestalo vydierať, či už je to menšina rómska, inak orientovaných ľudí, menšina názorová alebo etnická. Platí, že štát je národný, spoločnosť je občianska,“ zdôraznil vtedy na pôde Matice slovenskej. Jediná reakcia na list napokon prišla z Ministerstva zahraničných vecí. V nej riaditeľ Odboru ľudských práv JUDr. Peter Klenovský konštatuje, že „ľudské práva si v 21. storočí vyžadujú vysokú mieru tolerancie k odlišnostiam. Výnimočnosť univerzálnosti ľudských práv spočíva aj v rešpektovaní dôstojnosti každého z nás. Dovoľujem si vás uistiť, že predseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ako aj predseda Rady vlády pre ľudské práva, národnostných menšín a rodovú rovnosť, budú dbať na dodržiavanie ľudských práv v zmysle platnej legislatívy, a tiež medzinárodných záväzkov, ktorými je Slovenská republika viazaná.“

OČAKÁVAJME VIAC AZYLANTOV Slovenská republika sa stane súčasťou spoločného európskeho azylového systému, ktorého legislatívny balík deﬁnitívne schválil Európsky parlament v júni. Ako informovala TASR: „Prijaté opatrenia stanovujú spoločné postupy a lehoty na spracovanie žiadostí o azyl. Zavádzajú tiež jednotný súbor základných práv pre žiadateľov o azyl v EÚ, pričom sa kladie dôraz na dôstojné životné podmienky žiadateľov, včasné posúdenie zdravotného a psychického stavu žiadateľa a rýchlejší prístup na trh práce. Spoločný európsky azylový systém má zastaviť presuny žiadateľov do členských štátov, ktoré im nedokážu zabezpečiť dôstojné životné podmienky.” Podľa vyjadrení europoslanca Jaroslava Pašku „je snaha o jednotnú azylovú politiku motivovaná tým, že južné štáty Únie ako Taliansko, Španielsko či Malta nie sú schopné zvládať masový prílev migrantov z Afriky“. Brusel tak od roku 2015 získa právomoc odľahčiť tieto krajiny presunom azylantov do vnútrozemských krajín Únie. Paška dodáva, že „v takom prípade nebudú mať slovenskí občania vplyv na to, komu poskytnú svoju materiálnu pomoc a za akých podmienok“.

PODVOD OKOLO SPP „Vlastizrada!” Týmito slovami pomenovala poslankyňa NR SR Helena Mezenská (OľaNO) aktuálne dianie okolo spätného odkúpenia 49 % balíka akcií SPP, nad ktorým uvažuje súčasná vláda Roberta Fica. Poslan-

kyňa Mandzáková, členka parlamentného hospodárskeho výboru, informovala verejnosť prostredníctvom rádia Slobodný vysielač o „občianskom podnete“, poukazujúcom na podozrivé praktiky pri vyplácaní dividend. Zahraniční akcionári si na ne mali „požičiavať“ peniaze od súkromného sektora, čím spôsobili podniku hospodársku stratu vyše 2 miliardy eur. Tú by v prípade

odkúpenia zvyšných akcií štátom museli plne vykryť daňoví poplatníci predovšetkým formou zvýšených platieb za energie. Ako ďalej poslankyňa uviedla, pri snahe preveriť pravdivosť podnetu jej na výbore nebol odsúhlasený poslanecký prieskum, čím by získala prístup k potrebnej dokumentácii. Vo výboroch, tak ako v parlamente, majú pritom väčšinové zastúpenie práve poslanci vládnej strany Smer-SD. Súčasným vlastníkom 49 % balíka akcií je česká spoločnosť Energetický a průmyslový holding, ktorú ovládajú českí podnikatelia Daniel Křetinský a Petr Kellner a slovenská ﬁnančná skupina J&T. Minoritný podiel v SPP jej začiatkom tohto roka predali vtedajší zahraniční akcionári, spoločnosti E.ON Ruhrgas a GDF Suez za 2,6 mld. eur.

KŠEFTY S ROPOU „Približne 800 miliónoch eur uložených v núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov môže byť pre niektoré podnikateľské skupiny silné lákadlo,” uviedol na svojom blogu bývalý minister hospodárstva Juraj Miškov. Narážal tak na novelizáciu zákona o hmotných rezervách, ktorú prijali poslanci za Smer-SD na júnovom zasadnutí parlamentu. Tá zo zákona vylúčila doterajšie výhradné štátne vlastníctvo a v §3 ods. 3 tohto zákona doslova uvádza: „Núdzové zásoby môžu byť aj vo vlastníctve podnikateľov, ak existuje písomná zmluva medzi Správou rezerv a podnikateľom o tom, že v prípade potreby môže vláda rozhodnúť o použití týchto núdzových zásob na riešenie situácie podľa §7. Zmluvou sa podnikateľ zaväzuje dodržiavať všetky požiadavky a povinnosti určené týmto zákonom. Podnikateľ nemôže ochraňovanie týchto núdzových zásob postúpiť na iného podnikateľa. Núdzovými zásobami podľa prvej vety nemôžu byť zásoby ropy a ropných výrobkov, na ktoré bolo zriadené záložné právo, a ktoré sú vo vlastníctve podnikateľa, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo reštrukturalizácia podľa osobitného predpisu.“ Miškov dodáva, že „predkladateľ zákona argumentoval v dôvodovej časti zákona potrebou zvýšenia núdzových zásob ropy o 68-tisíc ton a zámerom riešiť túto potrebu zmluvou so spoločnosťou Transpetrol, ktorá je schopná požiadavku zvýšenia vyplývajúcu z európskej Smernice 2009/119/ES naplniť“. (ps)

TÉMA MESIACA > GLOBALIZMUS: POKRAČOVANIE TRETEJ RÍŠE

Tibor Eliot Rostas

GLOBALIZMUS:

POKRAČOVANIE TRETEJ RÍŠE

CELÝ SVET ZAŽÍVA V SÚČASNEJ EPOCHE NOVÚ KONFIGURÁCIU SÍL A SPÔSOBOV VLÁDNUTIA. SKUTOČNÍ VLÁDCOVIA A ICH MOC SÚ PRITOM KAMUFLOVANÍ ILÚZIOU SLOBODNÝCH VOLIEB, MÝTOM O DEMOKRACII A TECHNOLÓGIAMI SOFISTIKOVANEJ PROPAGANDY. MEDIÁLNU HEGEMÓNIU DRŽÍ V RUKÁCH LEN ZOPÁR VYVOLENÝCH, ABY ŇOU VYTVORILI NEPORAZITEĽNÝ FIREWALL NEDOTKNUTEĽNOSTI. TÚ ŤAŽŠIE KONTROLOVATEĽNÚ, MOSLIMSKÚ ČASŤ ĽUDSTVA SI VYVOLENÍ PODROBUJÚ NÁSILÍM. TEROR NIE JE IBA ZBRAŇOU CHUDOBNÝCH, TEROR JE PO STÁROČIA NAJPOUŽÍVANEJŠÍM SPÔSOBOM PRESADZOVANIA ZÁUJMOV ZÁPADNÝCH INŠTITÚCIÍ. POD ABSURDNOU A VYFABRIKOVANOU ZÁMIENKOU VOJNY PROTI TERORIZMU SA VŠAK DNES TEROR PROSTREDNÍCTVOM POLICAJNÉHO APARÁTU, SLEDOVANIA A STÁLE VÝRAZNEJŠIEHO EKONOMICKÉHO PREPADU A ZADLŽOVANIA OBRACIA AJ PROTI OBYVATEĽSTVU AMERIKY A EURÓPY.

SVETOVLÁDA V RUKÁCH KARTELU CENTRÁLNYCH BÁNK Nový liberálny poriadok sa po druhej svetovej vojne rozšíril na celú západnú hemisféru s riadiacim centrom vo Washingtone a Wall Street. Avšak to, čo mu predchádzalo, má oveľa hlbšie korene. Ak máme byť dôslední, musíme zájsť až do obdobia 17. storočia. Konkrétne na dátum 27. júla 1694. Tento deň je historickým, zlomovým bodom v chápaní rozloženia síl a ovládania populácie. O tri storočia sa dôsledky prejavia v celej deštruktívnej a zhubnej podobe. Človek stvoril monštrum požierajúce človeka.

V ten deň bola založená Bank of England ako základný kameň konštrukcie súčasného monetárneho systému. Jeho modus operandi sú papierové peniaze. I keď ich pôvod siaha v Číne až do obdobia začiatku 9. storočia, svoje víťazné ťaženie začali papierové peniaze práve prijatím zákona, ktorý iniciovala benátska kupecká oligarchia migrujúcich Židov zastúpených Williamom Patersonom. Na základe tohto zákona si súkromné skupiny ﬁnančníkov vydobyli monopol na vydávanie peňazí. Práve v tomto období vznikli banky, ktoré v takmer identickej podobe fungujú dodnes. Do hry zároveň vstúpil aj dovtedy nepredstaviteľný úrok, ktorý pápež Innocent II.

TÉMA MESIACA > GLOBALIZMUS: POKRAČOVANIE TRETEJ RÍŠE

ešte na druhom lateránskom koncile výslovne zakázal. Nuž a tak sa počas týchto tristo rokov upevňovali pozície súkromných finančných skupín až do dnešnej neotrasiteľnej podoby kartelu bánk. Práve prostredníctvom siete centrálnych bánk je centralizovaná aj ich moc. Vytváraním peňazí fiat lux (teda doslova z ničoho) sa zároveň vytvárajú predpoklady na tvorbu úrokov, a tým na zadlžovanie jednotlivcov a štátov. A práve na tomto princípe sa dnes uskutočňuje takmer neobmedzená moc. Na to, aby mohla byť skutočne efektívna a kontrolovať celú planétu, musel byť vytvorený jednoduchý, no dômyselný systém menovej politiky. Ten vyžaduje existenciu dominantnej meny a od jej hodnoty sa budú odvodzovať hodnoty všetkých ostatných mien. Konzorcium súkromných bankárov prijatím zákona Federal Reserve Act kontroluje vydávanie amerického dolára od roku 1913. Vtedajší kongresman Charles Lindbergh k tomu poznamenal, že „týmto zákonom bol ustanovený najgigantickejší kartel na svete“. Na rozšírenie sféry vplyvu finančných skupín aj za hranice Spojených štátov bolo nutné učiniť z dolára globálnu menu. Najprv to bola konferencia v Janove, kde v roku 1922 finančné skupiny posvätili dolár a britskú libru ako hlavné svetové meny. O dve dekády neskôr, v roku 1944, sa však podvodom v Bretton Woods stal dolár jedinou hlavnou svetovou menou, ktorú vlastnilo konzorcium súkromných bánk. Ak majú bankári moc vydávať papiere, ktorých hodnote veríme, majú rovnako moc vytvárať dlhy na ovládnutie obyvateľstva a nárokovať si na ich skutočný majetok.

VIERU V BOHA NAHRADILA VIERA V BANKOVKU Peniaze (nehovoríme o minciach alebo papierových peniazoch krytých zlatom, ale o ničím nekrytých bankovkách, dnes už dokonca iba virtuálnych) si počas svojho dobývania sveta získali a podmanili myslenie a životnú energiu takmer celého ľudstva. Ľudská bytosť je stále viac determinovaná skľučujúcim zápasom o získavanie peňazí, ktoré sa stali základným kritériom úspechu v takmer všetkých oblastiach života.

Svoje šťastie neodvodzujeme od lásky alebo spirituálnych hodnôt, na ktoré sa dnes hľadí skôr ako na pomýlený sektársky výstrelok, ale od schopnosti mať, dostať a zarobiť. Sú to práve peniaze, ktoré majú nad nami neobmedzenú moc. Systém, v ktorom po nich túžime, získavame ich a strácame, je systémom určujúcim naše zmaterializované bytie. Toto bytie, zatracujúce rodinu, morálku a duchovno, sa vypestovalo v kultúrnej revolúcii a natrvalo pozmenilo uvažovanie ľudí strácajúcich raison d‘être. Dnes presadzujeme homosexualitu pred manželstvom, sex pre sex, feminizmus, práva pedofilov, ale aj právo na eutanáziu maloletých detí. Toto všetko pod vznešeným pojmom „ľudské práva“ nahrádza tradičnú kresťanskú etiku. Je nám navrávané, aby sme sa za ňu hanbili, bojovali proti nej a prijali modernizmus zlatého teľaťa v palácoch neónových ríš a čiarových kódov. Hedonizmus civilizácie Západu začína už v ranom detstve. Deti sú na rozdiel od generácie ich rodičov a starých rodičov vychovávané k individualizmu a uzavretosti v spoločnosti virtuálnej reality. Už v tomto období sú atakované výzvami marketingu, ktorý sa v súčasnosti zameriava práve na dieťa ako najvýnosnejšiu cieľovú skupinu. Napokon už narodením vstupuje dieťa do nekonečného labyrintu povinností, pričom tou prvou je nutnosť podriadiť sa vakcínam, na ktorých je postavený systém západného zdravotníctva. V ňom hrajú prioritnú úlohu farmaceutické spoločnosti, ktoré vzišli z korporácií ako IG Farben. Tú riadili spriaznenci J. D. Rockefellera – Paul a Max Warburgovci, financujúci Hitlera a jeho vojenskú mašinériu. Ľudskej bytosti bolo odňaté právo na sebaurčenie, ak by sme sa vzdialili od vytýčeného priestoru status quo. Vieru vo vyššie princípy nahradila viera v seba samého, pretože nás prinútili uveriť, že každý môže byť milionárom. V tomto priestore si človek odcudzený sám sebe vytvára vlastnú realitu založenú na miere jeho úspešnosti v spoločnosti sociálneho darwinizmu. A ten azda najlepšie definuje poučka: „Zbohatni, alebo skap!“

TRI PODMIENKY SVETOVLÁDY Svetovládu tvorí kartel s licenciou na tlač bezcen-

ných malých papierov, ktorých hodnote sme sa vo všeobecnej hypnóze rozhodli veriť. Vznikom inštitúcií, akými sú Medzinárodný menový fond, Svetová banka a napokon aj OSN, sa uskutočňovanie ekonomického ovládania ľudstva dostáva od druhej svetovej vojny do globalizovaných pozícií, ktoré majú strážiť a udržiavať legitimitu súkromných konzorcií. Následnou inštaláciou dvoch politických systémov, ktoré reprezentovali veľmoci ZSSR a USA, sa vytvoril zdanlivo súperiaci bipolárny svet dvoch ideí a ekonomických systémov. Dnes však už dokumenty, ktoré odhaľujú, že na oboch stranách stáli mocenské záujmy tej istej elitárskej skupiny, zásadne spochybňujú dôveryhodnosť studenej vojny ako vojny dvoch systémov. Ťažko tomu uveriť, najmä ak si v archívnych New York Times z 23. augusta 1921 prečítate, že už revolucionárov v roku 1917 ﬁnancovala Kuhn Loeb & Co čiastkou 20 miliónov dolárov. Lenin im o štyri roky vrátil s úrokom 80 miliónov a dovolil si ponechať bankové kontá Romanovcov. Po roku 1990 sme svedkami procesu, v ktorom sa oba systémy pod dohľadom spravodajských služieb zlievajú v jeden blok prijímajúci tie najhoršie aspekty od svojich predchodcov. V posledných troch dekádach sa postupne napĺňa idea centralizovanej svetovej moci, ktorú nie je možné uskutočniť bez troch elementárnych podmienok. Tou prvou je rozklad národných štátov a budovanie homogénneho celku s centralizovaným mechanizmom riadenia, kontroly a „obrany“. Druhou je zánik tradičných morálnych a duchovných hodnôt, ktoré do týchto čias (hoci s obrovskými prehmatmi a prečinmi) reprezentovala cirkev. Treťou podmienkou je globálna mena, na základe ktorej je možné stanoviť svetovú vládu. Zrejme nikomu kriticky uvažujúcemu neuniklo, že tieto podmienky sa už stávajú skutočnosťou.

POLITIKA AKO TEÁTER PSYCHOPATOV Tým najdôležitejším nástrojom na presadenie koncepcie svetovej vlády je politika vytváraná médiami. Sú to práve médiá, ktoré určujú, čo si máme myslieť. Pritom nám predstierajú realitu v podobe, v akej chcú, aby sme ju vnímali,

a skutočnosti zastierajú spôsobom, akým nám ich ukazujú. Propaganda, ktorú ešte na počiatku 20. storočia vymyslela skupina intelektuálov presvedčených, že myslenie väčšiny sveta je nutné usmerňovať, sa stala dominantným nástrojom na ovládnutie ľudí. No nielen to. Jej najväčší význam spočíva v systéme ochranného štítu existujúcej moci a monetárneho systému. Médiá slúžia novodobé omše a všetky svoje obradné nástroje odvodili de facto od liturgií. Ich dogmatickú kanonizovanú štruktúru a formu určuje iba päť veľkých mediálnych apoštolov – skupín, ktorých členovia predstavenstiev sú zároveň vlastníkmi najväčších svetových značiek a korporácií. Médiá vytvárajú účelovú hru, v ktorej okrem stimulov k spotrebe vytvárajú aj ilúziu politického zápasu. Ten je však len odpútaním pozornosti od kľúčových podstát fungovania nášho sveta. Politici sú v prevažnej miere len priemerne inteligentné osoby s veľmi nízkou mierou empatie a vysokým podielom vlastností deﬁnujúcich psychopatov. Ich najvýraznejším osobnostným rysom je vysoká miera exhibicionizmu a narcizmu. Tá je v častej kombinácii s kriminálnou a deviantnou minulosťou základným predpokladom, aby boli na fórach podobných skupine Bilderberg nominovaní do pozícií kandidátov, ktorým máme v ilúzii slobodných a demokratických volieb odovzdať svoj hlas. S takouto minulosťou, priemerným IQ a takmer nulovými morálnymi hodnotami sú ideálnym materiálom na vydieranie a korumpovanie nedozerných rozmerov. Pôvodná úloha politikov ako reprezentantov záujmov občana a štátu sa v súčasnosti stala jedným z najväčších sebaklamov. Tisíce ich sporov, ktoré sledujeme pred hypnotickými svätyňami, majú jedinú úlohu: vytvoriť zmätok paralyzujúci akúkoľvek akcieschopnosť. Toto je ich pravá úloha, a preto sa nemožno čudovať, že tieto miesta obsadili práve takí, akých máme. Pre skutočnú moc v pozadí sú ideálni.

ŠTVRTÁ RÍŠA Na to, aby mohli byť všetky uvedené zámery účinne presadzované, je nevyhnutné mať nepriateľa ako základný predpoklad kontroly domáce-

TÉMA MESIACA > GLOBALIZMUS: POKRAČOVANIE TRETEJ RÍŠE

ho obyvateľstva. Tohto nepriateľa treba najprv stvoriť. Po umŕtvení strašiaka komunizmu bola na objednávku dodaná koncepcia Stretu civilizácií. Jej autor profesor Samuel Huntington ako duchovný guru prezidenta Georgea Busha v nej prichádza k záveru, že ﬁnálnu bitku už nepovedú ideológie, ale západná a židovská kultúra s kultúrou moslimov a aziatov. A tak obrovský útlm vojensko-priemyselného komplexu od konca osemdesiatych rokov konečne oživil nový duch ničoty a rinčania zbraní. Západné hodnoty (rozumej koloniálnu nadvládu a život na úkor zvyšného sveta) musíme brániť. NATO už nie obranný pakt, ale vojenský blok, ktorý vo svete presadzuje hegemóniu a nadradenosť vládnucej skupiny. Tá sa – nanešťastie pre amerických občanov – etablovala práve v prostredí „slobodnej krajiny neobmedzených možností“. O tom, kto v Spojených štátoch určuje chod celej spoločnosti s veľkým vplyvom na celý svet, nás oboznamujú štúdie mnohých univerzitných osobností ako James Petras, Kevin MacDonald, Isreal Shahak, Noam Chomsky či Stephen Walt a John Meersheimer. Práve dvaja posledne menovaní napísali knihu o izraelskej loby v Spojených štátoch. Tá odhaľuje, ako židovská loby kontroluje ekonomiku a politiku veľmoci. A tu sa dostávame k jadru celej problematiky na tému „Kto vládne svetu?“. Odmyslime si mantry zaklínadiel antisemitizmu, extrémizmu a popierania holokaustu, ktoré sa objavia vždy v momente, keď sa niekto odváži kritizovať politiku nedotknuteľných v Izraeli alebo v Spojených štátoch. Je to predovšetkým mocná sionistická loby, ktorá spolu so spriaznenými šíkmi neokonzervatívcov stojí za kľúčovými rozhodnutiami, akými je útok na Irak, Líbyu či Afganistan a ďalšie obete ﬁktívnej vojny proti terorizmu. Táto loby vymyslela vojnu proti terorizmu, a aj ju realizuje. Ak sledujeme mocenské prepojenia počnúc monetárnym systémom, ktorého korene a všetky nitky vedú do bankárskych domov typu Rothschild, JP Morgan, Barclays, odtiaľ k mediálnym gigantom Reuters, The New York Times, Disney Corp., The Washington Post až ku sieti nadnárodných kartelov a korporácií, pohybuje-

me sa stále po tej istej línii, ktorú popisujú aj spomínaní univerzitní profesori. Tá línia končí vykonávateľmi – vojensko-priemyselnými komplexmi Northrop Grumman, Halliburton či Lockheed Martin, ktoré majú svojich majiteľov nielen v Kongrese, ale aj vo vláde USA, ako to bolo v prípade Rumsfelda, Chenneyho, Wolfowitza a ďalších. Korporácie vykonávateľov presadzujú záujmy nadnárodných gigantov, ktoré stvorila loby. Dominuje vo všetkých spomínaných oblastiach, kde centrálny nervový systém vytvárajú think-tanky vyvolených ako Project for New American Century. Ten vyhlasuje nadradené postavenie USA voči ostatnému svetu, ako aj eliminovanie snáh o rovnocenné postavenie eventuálneho rivala, budovanie pozícií pre asymetrické vojny, dohľad nad svetovým bezpečnostným poriadkom a nevyhnutnosť vyhrať simultánne vojny veľkého rozsahu. Napokon, boli to izraelské noviny Ha‘aretz, ktoré 4. mája 2003 zverejnili, že: „Vojna proti Iraku bola inicializovaná 25 neokonzervatívnymi intelektuálmi, prevažne Židmi, ktorí tlačia prezidenta Busha ku zmene smeru dejín...“ (Richard Perle, Paul Wolfowitz, Douglas, Feith, Abrams, Wiliam Kristol, Charles Krauthammer...). Ak pospájame jednotlivé puzzle čiernej globálnej vlády, dostaneme obraz spojenia finančných skupín z čias benátskych kupcov ovládajúcich ekonomiku, politiku a médiá – slovom korporatokraciu. A tá je – ako vieme – elementárnou podmienkou existencie fašizmu, ktorý si našiel svoje bezpečné útočisko na nedobytnom americkom kontinente, kam sa presunul po druhej svetovej vojne. Aj naďalej rozvíja a presadzuje rasistickú ideológiu nadradenosti vyvolených. Jej projektantmi a vyznávačmi sú tí istí, ktorí obludnými finančnými machináciami a propagandou vohnali ľudstvo do dvoch svetových vojen, a tiež do fiktívnej vojny proti terorizmu. Naším najväčším nepriateľom však aj naďalej ostávame najmä my sami, úbohá hmýriaca sa masa jednotlivcov ovládaných uspokojovaním individuálnych túžob, žiadostivosti a chamtivosti, naučená na ceste k úspechu nenávidieť samu seba.

TÉMA MESIACA > OD VOĽNÉHO TRHU K VLÁDE KORPORÁCIÍ

Anton Smataník

OD VOĽNÉHO TRHU K VLÁDE KORPORÁCIÍ

ZÁKLAD SÚČASNEJ EKONÓMIE TVORIA TEÓRIE ADAMA SMITHA Z PRELOMU 18. A 19. STOROČIA. EŠTE AJ DNES SÚ PREZENTOVANÉ AKO MODERNÉ, POKROKOVÉ, PRINÁŠAJÚCE SLOBODU, EFEKTIVITU A PROSPERITU. ČO JE NAJHORŠIE, NIE SÚ POROVNÁVANÉ S ROVNOCENNÝMI TEÓRIAMI, A PRETO Z KAŽDÉHO SÚBOJA VYCHÁDZAJÚ VÍŤAZNE UŽ VOPRED. BUDUJE SA MÝTUS NEPREKONATEĽNEJ FILOZOFIE LAISSEZ FAIRE (VOĽNÉHO TRHU). 25

mith považoval konkurenciu za prirodzenú a žiaducu, za hnací motor ľudstva. Štátne zásahy pripúšťal iba v krajných prípadoch, mali tvoriť len akýsi rámec. Presadzoval tzv. „užitočný“ egoizmus, bol presvedčený, že spoločnosť bude najlepšie fungovať vtedy, ak budú ľudia sledovať svoje vlastné individuálne záujmy. Smith nebol žiaden nevzdelanec, študoval na viacerých univerzitách, podieľal sa na činnosti prvého ekonomického klubu, bol zvolený za profesora logiky a mravnej filozofie. Neskôr sa zoznámil s Voltairom a vstúpil k slobodomurárom. Jeho kniha Wealth of Nations (Bohatstvo národov) sa stala ekonomickou bibliou. Smithova filozofia bola jednou z mnohých osvieteneckých vízií globálnej univerzálnej spoločnosti, vízií, ktoré odmietali usporiadanie sveta na národnom či náboženskom princípe.

LIBERÁLNE OMYLY Samotné paradigmy ﬁlozoﬁe voľného trhu sú v súčasnom prekrútenom podaní amorálne, a keby boli otvorene diskutované, nemali by šan-

cu na úspech. Práve z tohto dôvodu sú do ľudí tlačené postupne a opatrne. Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Voľný trh glorifikuje konkurenciu ako najrýchlejšiu a najefektívnejšiu cestu zdokonaľovania. Krutý konkurenčný boj, v ktorom zopár ľudí víťazí, kým zvyšok prehráva, má zabezpečiť, aby tí najlepší prežili a stali sa úspešnými. Ide o sociálny darwinizmus. Ak budú tí najlepší z nás na všetkých miestach, trh by mal fungovať optimálne. Najlepší v čom? Bezhlavá konkurencia podporuje závisť, nenávisť, podvod a klamstvo. Doslova násobí trestné činy. Oslabovanie štátov, ktoré prebieha už desaťročia, postupuje plánovite krok za krokom na základe liberálnej filozofie laissez faire. V jej ponímaní by mali byť štáty len určitým rámcom pre súťaž podnikateľských subjektov, to znamená dbať na dodržiavanie zákonov zaisťujúcich základné ľudské práva a slobody. Čím menej štátu, tým rovnejšie podmienky pre súťaž firiem vzniknú, a ich následkom bude zvyšovanie kvality, zlepšenie ponuky, rast zamestnanosti, rast miezd,

TÉMA MESIACA > OD VOĽNÉHO TRHU K VLÁDE KORPORÁCIÍ vznik nových technológií atď. Predpokladá sa dokonalé rozhodovanie spotrebiteľov, ktorí budú v každej chvíli dokonale informovaní. Inak napísané, vždy zvolia kvalitnejší produkt od etickejšej ﬁrmy.

ZHUBNÉ NÁSLEDKY

Dôsledkom prehnanej deľby práce, ktorá mala ekonomiku výrazne zefektívniť, sú ľudskí roboti, programovaní na svoje budúce zamestnanie už od strednej školy. Majú minimálne všeobecné vedomosti, rozhľad, národnú hrdosť, kultúrnu a morálnu úroveň. Namiesto zrelých, múdrych, samostatne mysliacich a rozvinutých osobností vytvárame jednoúčelových, tunelovo vidiacich mentálnych otrokov hromadiacich hmotné statky. Všetko pre pracovné miesto a potreby firmy. Konzum je hnacou silou laissez faire. Konzum neustále rastúci, redukujúci človeka na rolu spotrebiteľa a život na obscénny materializmus. Čím budeme mať viac a kvalitnejších produktov, tým lepší by mal byť náš život. V rámci potreby neustále maximalizovať zisk nastúpili praktiky plánovaného zastarávania, nezmyselných patentov, nasmerovanie vedy na oblasť biznisu. Nové technológie, ktoré môžu ohroziť zisky firiem, sú zosmiešňované, bagatelizované, démonizované, stavané do polohy šialených alternatív bez miesta v reálnom svete. Pre objektivitu a Smithovu obhajobu treba poznamenať, že jeho filozofia laissez faire bola zneužitá a je hnaná do krajnosti. Elity použili, čo sa im hodilo, vytrhli časti filozofie z kontextu a opomenuli iné Smithove diela. Preto dnes hovoríme o neoliberalizme, a nie liberalizme. Smith nemal ani potuchy o tvorbe peňazí z ničoho, zadlžení polovice ľudstva, divokých virtuálnych svetoch financií žijúcich vlastným životom. Navyše vyžadoval vysoko morálne správanie.

PREČO TO NEFUNGUJE Laissez faire predpokladá trh podnikateľských subjektov, z ktorých žiaden nie je taký veľký, aby bol schopný významne ho ovplyvniť. Nesmeli by existovať monopoly, oligopoly, ani kartely, ktoré sú však po určitom čase úplne bežné. Veľkí sa stávajú ešte väčšími, malí ešte menšími, moc sa centralizuje. Nerovnosti sa prehlbujú aj s tým,

ako klesá moc štátov ovplyvňovať trh. Štát, ktorý je stále menší, stráca páky pre zásahy do trhového prostredia, napr. na ochranu práv zamestnancov, životného prostredia, dodržiavanie platných zákonov, vyrovnávanie trhového prostredia obmedzením monopolov, oligopolov, potieraním kartelových dohôd atď. Štát, ktorý sa zmení iba na rámec, stáva sa len bezzubým pozorovateľom namiesto proklamovaného prísneho policajta. Ďalším dôvodom predurčeného neúspechu kapitalizmu voľného trhu je skutočnosť, že všetky subjekty by museli začínať na jednej štartovacej čiare (disponovať rovnakými zdrojmi v podobe pôdy, kapitálu, zamestnancov, ale aj rovnako kvalitným manažmentom), čo je vylúčené. Kapitalizmus voľného trhu mylne predpokladá väčší záujem uspokojovať potreby zákazníkov ako záujem dosahovať zisk. V skutočnosti je to naopak. Zisk sa stal všetkým a podnikatelia sú ochotní kvôli jeho maximalizácii spraviť čokoľvek. Reklama je bežne prijímaná, aj keď ide o propagandu, rapídne poklesla životnosť tovarov, inovácie sa stali pseudoinováciami, záťaž na životné prostredie stúpla, mzdové ocenenie pracujúcich sa v porovnaní s dosahovanými ziskami stalo úplne smiešnym, zamestnanosť klesá, trh zaplavili tony produktov a služieb, ktoré by neindoktrinovaní zákazníci nikdy nekupovali.

PRAVDY A KLAMSTVÁ Klamstvom je tvrdenie, že kapitalizmus voľného trhu sa zrodil postupne, prirodzene, vďaka túžbe ľudí po sebarealizácii a predstavuje nový evolučný stupeň ľudstva. Pravdou je, že laissez faire vyžaduje na svoje implementovanie masívne štátne zásahy prebiehajúce celé desaťročia. Globálny voľný trh pôsobí antisociálne a podkopáva základy civilizácie ako takej. Treba sa zbaviť mýtu o jeho samovoľnom rozširovaní, stačí sa pozrieť na transformačný proces, ktorý u nás prebehol po roku 1989. Mizerné sociálno-inžinierske experimenty násilného zavádzania voľného trhu vo Veľkej Británii v 19. storočí, Mexiku v druhej polovici 20. storočia či Rusku koncom 20. storočia nikto z jeho obhajcov nespomenie. Boli to zlyhania, ktoré poškodili spomínané štáty na celé desaťročia. Odporúčam prečítať si knihu profesora Johna Graya Marné iluze.

Voľný trh bol do hospodárstva zavádzaný vždy razantne, nekompromisne a bez súcitu. Ľudia si uťahovali opasky s neustálym očakávaním, že raz to bude lepšie. Súčasne s tým, ako jeho predstavitelia vytrvalo tlačili a lobovali za zmeny zákonov, ktoré by im umožnili v čoraz väčšej miere realizovať ich podnikateľskú činnosť (deregulácie, liberalizácie a harmonizácie), prebiehal prevod štátneho majetku na súkromný (privatizácie). Využívali sa aj rôzne legislatívne diery a právne kľučky. Rušenie dotácií ako nástroja deregulácie je prezentované ako vyrovnávanie pokriveného trhového prostredia. Je nám opakovane tvrdené, že ak sa dotácie odstránia, menšie firmy budú na rovnakej lodi s veľkými, čím sa vytvorí tlak na ich zefektívnenie, inovácie a kreativitu manažmentu. Na námietky prevalcovania konkurenciou sa odpovedalo: trh to vyrieši. Vraj ak aj konkurencia prevalcuje tieto firmy, znamená to, že je kvalitnejšia, pretože inak by od nej ľudia nekupovali. Prvou zamlčanou pravdou je skutočnosť, že dotované domáce firmy boli ešte schopné súperiť s obrovskou silou korporácií, ale akonáhle o ne prišli, začali sa prepadávať do červených čísel. Druhý utajený fakt tkvie v tom, že medzinárodné korporácie neplatia nášmu štátu žiadne dane, ich kapitál má obrovskú mobilitu. Treťou zastretou skutočnosťou je tá, že korporácie produkujú tovar, ktorého kvalita je výrazne nižšia ako kvalita domácej produkcie. Štvrtou, že ak aj majú niektoré medzinárodné korporácie divízie na Slovensku (čiže nejde o exportérov), zamestnávajú výrazne nižší počet Slovákov a platia im nižšie mzdy. Piate pravdivé tajomstvo je iróniou. Investorom sú poskytované bohaté dotácie a udeľované dlhodobé „odpustky“ od platenia daní. Privatizácie sú prezentované ako predaje nerentabilných firiem šikovným podnikateľom, ktorých manažmenty akosi automaticky dokážu robiť lepšie rozhodnutia než tie štátne. Táto skutočnosť sa vraj nedá zmeniť. Riešenie? Namiesto zmeny manažmentu sa zmení vlastník. Rovnakým klamstvom sú ceny sprivatizovaných podnikov, ktoré bývajú hlboko pod ich reálnou hodnotou. Tendre sú šité na mieru, víťazi sú vopred

TÉMA MESIACA > OD VOĽNÉHO TRHU K VLÁDE KORPORÁCIÍ

určení. Zažili sme aj predaje bez súťaže priamo do rúk kamarátov a kumpánov. Privatizácie a odpredaje dokonale zapadajú do filozofie voľného trhu, teda nie je možné proti nim namietať nič z podstaty, iba pre zvolenú formu. Liberalizácie zákonníka práce „znižujú náklady firiem“ (umožňujú platiť nízke mzdy), „zvyšujú flexibilitu pracovnej sily“ (uľahčujú prepúšťanie), „umožňujú občanom uzatvárať viacero pracovných pomerov“ (otročenie v dvoch firmách súčasne), „umožňujú zamestnancom uzatvárať pracovné zmluvy so zamestnávateľmi bez prostredníkov“ (deštruujú odbory a vytvárajú nepomerne silnejšiu vyjednávaciu pozíciu zamestnávateľa), čím sa „výrazne zlepšuje podnikateľské prostredie“ (firmy majú väčšie zisky). Čo je dobré pre firmu, má byť dobré pre všetkých. Harmonizácie daní mali podobný účel ako rušenie štátnych dotácií – odstrániť „anomálie“, zaviesť do ekonomiky „systém“. Teda zvýšiť dane domácim firmám a odstrániť ich daňové výnimky. Rovnaké daňové zaťaženie pre všetkých, len sa akosi pozabudlo, že korporácie a medzinárodné firmy zdaňujú svoj zisk v „raji“ a majú vytvorené celé oddelenia odborníkov na „optimalizáciu daňového bremena“.

KORPORATOKRACIA Praktickými príkladmi nedávneho zavádzania neoliberálneho laissez faire v štátoch je thatcherizmus Veľkej Británie, reaganizmus v USA, jeľcinizmus v Rusku, havlizmus v Česku či miklošizmus u nás. Problém je globálny, takmer žiaden štát sa nevyhol pokusom o zavedenie kapitalizmu voľného trhu. Voľný trh úspešne zabíja parlamentnú demokraciu a mení ju v korporatokraciu. Jeho neoliberálna filozofia je filozofiou korporácií, tvorí komplexný súbor teórií, ktoré dokážu veľmi emotívne, sugestívne a zdanlivo logicky obhájiť neobhájiteľné. Funguje však len modelovo a teoreticky, predpoklady, ktoré vyžaduje, nie je možné zabezpečiť. Štáty sa vždy začnú skôr či neskôr brániť. Globálny voľný trh potiera tradície, históriu, autority, spoločenské hodnoty, ako aj duchovno. Ľudská duša túžiaca po niečom viac nevydrží dlho na mizerných substitútoch, ktoré sú jej ponúknuté. Korporácie dokážu krát-

ko po zavedení voľného trhu do hospodárstva ekonomicky rozložiť každý štát, ten náš je toho najlepším príkladom. Medzinárodné organizácie, rôzne inštitúty, ústavy, think thanky a školy zakladané a riadené agentmi korporácií, naivkami a hlupákmi sú ich hlásnou trúbou už desaťročia. Vedú takmer všetky ekonomické a politické diskusie, masmédia reprezentujú ich názory, učia a vychovávajú mládež v školách, vydávajú nesmierne množstvo odborných periodík, populárnu ekonomickú literatúru, píšu články, diskutujú s verejnosťou, stoja za rôznymi „osvetovými“ projektmi. Korporácie prerástli množstvo štátov (medzi 100 najsilnejšími ekonomikami ich je viac než polovica) a vďaka obrovskej výhode, ktorou je ich mobilita (spolupráca štátov nie je natoľko kvalitná, aby ju eliminovala), môžu unikať spravodlivosti a zdaneniu. Zaujímavé je, že na jednej strane hlásajú minimálny štát, na strane druhej im „nesmrdia“ dotácie. Naopak, stávajú sa podmienkami pri rokovaniach. Keďže korporácie vlastnia väčšinu médií a politikov, ich moc je enormná a nemá protiváhy. Z čoho si môžeme zvoliť, keď za kvázi konkurenčnými firmami stojí rovnaká korporácia alebo ich zoskupenie? Obzvlášť ničivý je postup korporácií v Afrike, Južnej Amerike a na Blízkom východe. Nemajú problém zaplatiť nájomných vrahov, podporovať rôzne strany konfliktov, démonizovať odporcov, financovať, zbrojiť a robiť PR militantom. Všetko šikovne zastrešia a zlegalizujú „mudrci“ Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky, Svetovej obchodnej organizácie a Organizácie Spojených národov. Práve oni prídu s „ozdravnými ekonomickými programami“. Programami, ktoré štáty dostanú do dlhu, prinútia ich rozpredať spoločný majetok, odstránia clá, kvóty a zvýhodnenia domácich podnikateľov, zo zamestnancov spravia otrokov, znížia sociálny štandard, zvýšia nezamestnanosť atď. Ak by sa aj nenašli korumpovateľní politici, stačí vojna s terorom či akcia „oslobodenia“. Následne sa občania ani len nestačia čudovať, ako im je priamo pred očami rozkradnutý štát, ktorý budovali stáročia. Odporúčam prečítať si odborné články na portáli Paradigma.sk. Ide o skutočný neokolonializmus.

TÉMA MESIACA > JEDEN SVET – JEDNA TOTALITA

M. Morés

JEDEN SVET

– JEDNA TOTALITA

NOVÝ SVETOVÝ PORIADOK NIE JE FIKCIA, KONŠPIRAČNÉ BLÚZNENIE, ANI PRÁZDNE TEORETIZOVANIE. NÁSTUP A REALIZÁCIA NOVÉHO SVETOVÉHO PORIADKU JE FAKT, PRED KTORÝM SI MÔŽEME ZATVÁRAŤ OČI, ALE TÝM NEPOPRIEME JEHO EXISTENCIU. HLAVNÝ MEDIÁLNY PRÚD A SPOLOČENSKÉ VEDY PRITOM PRIPOMÍNAJÚ RUSKÚ ROZPRÁVKU KRÁĽOVSTVO KRIVÝCH ZRKADIEL, KDE JE VŠETKO DEFORMOVANÉ, TAKŽE NIKTO NEROZOZNÁ PRAVDU OD LŽI, ANI DOBRO OD ZLA. ANI NAŠE MÉDIÁ A SPOLOČENSKÉ VEDY VO VZŤAHU K NOVÉMU SVETOVÉMU PORIADKU NEOPISUJÚ REALITU, LEN JEJ SKRESLENÝ A POKRIVENÝ ODRAZ. ŽIAĽ, NIEKEDY JE TO Z NEZNALOSTI, ALE ČASTO SKÔR Z VYKALKULOVANEJ VYPOČÍTAVOSTI ČI PREHNANEJ POLITICKEJ KOREKTNOSTI.

ový svetový poriadok má svoj terč alebo úhlavného nepriateľa. Tým sú národy a štáty – ich vlády a politici, ktorí presadzujú národnoštátne záujmy. Vzhľadom na koncepciu spravodlivého svetového usporiadania, ktorá na prvý pohľad pôsobí vznešene, sú tieto stanoviská a ideológie prezentované ako prežitok minulosti. Protagonisti Nového svetového poriadku sa vôbec netaja tým, že národy a štáty sú neželaným prvkom v ich projekte. Myšlienka Nového svetového poriadku v jeho súčasnej podobe uzrela svetlo sveta začiatkom minulého storočia. Anglický spisovateľ H. G. Wells, považovaný aj za jedného z otcov science-ﬁction, už v roku 1939 tvrdil, že v mene Nového svetového poriadku musí zmiznúť národný individualizmus, musia zaniknúť suverénne štáty

a súčasné vlády. To už dnes nie je science-ﬁction v duchu Wellsovho diela, ale politická koncepcia uplatňovaná v praxi naprieč celým svetom. Henry Kissinger, niekedy oﬁciálna, inokedy tieňová postava politiky svetového hegemóna – USA, ešte v 70. rokoch vyhlásil, že nastáva zmena, aká tu nebola niekoľko stoviek rokov, počas ktorých bol medzinárodný systém postavený na národných štátoch. Ten istý Kissinger dal návod, ako treba zúčtovať s národnými štátmi, keď vo Washingtone pred skupinou obchodníkov v septembri 1974 vyhlásil (citát sa týka dnes aktuálneho Grécka): „Grécky národ je anarchistický a ťažko ho možno skrotiť. Preto musíme viesť úder do ich kultúrnych koreňov. Možno ich potom donútime ku konformite. Mám na mysli samozrejme úder do ich jazyka,

TÉMA MESIACA > JEDEN SVET – JEDNA TOTALITA

náboženstva, kultúry a historických rezerv, aby sme dokázali neutralizovať ich schopnosť vyvíjať sa, odlišovať sa alebo udržať sa; aby sme ich takto odstránili ako prekážku pri našich strategicky dôležitých plánoch na Balkáne, v Stredozemnom mori a na Blízkom východe.“ O Novom svetovom poriadku už odvtedy hovoril priemyselník Nelson Rockefeller, prezident Nixon či prezident George Bush starší, dokonca aj v prejave o stave únie začiatkom 90. rokov. Na prvé počutie je to krásna a humánna predstava. Musíte však bezvýhradne uveriť slovám Georga Busha st.: „Nový svetový poriadok – svet, kde vláda práva, a nie zákony džungle, riadi správanie sa národov. Ak budeme úspešní – a my uspejeme – máme skutočnú šancu vytvoriť Nový svetový poriadok a svet, v ktorom dôveryhodná OSN môže použiť svoju mierovú silu a konečne naplní predstavy a vízie zakladateľov Spojených národov.“ Sú to slová, ktoré možno azda aj tesať do kame-

ňa, no projektanti a realizátori Nového svetového poriadku kráčajú k svojmu cieľu – teda oﬁciálne k mieru, porozumeniu a prosperite, práve cez vojny, krízy, pseudorevolúcie a materiálne i duchovné ruinovanie najširších vrstiev obyvateľstva. V praxi to vyzerá skôr tak, že v rámci Nového svetového poriadku sú národy, štáty, vlády, kultúry a rozmanitosť prekážkou, pretože stačí len otrocká, poslušná a konzumná masa pod jednou zástavou, s jednou jedinou vládou, ministerstvom, armádou a políciou. Pochopiteľne, v záujme vlastného dobra. Aj Európa zohráva v tejto koncepcii svoju úlohu – v podobe centrálneho superštátu, ktorý zmaže rozdiely medzi národmi a štátmi. Otázka znie: v mene koho a čoho? V mene duchovného i materiálneho rastu celej Európy, v mene jej bezpečnosti a perspektívy? Jednoznačne to vyjadril pred troma rokmi prvý riaditeľ Európskej banky pre obnovu a rozvoj

Jacques Attali: „Buď budeme smerovať k svetovej vláde, alebo dáme prednosť národným záujmom.“ V čase umelo vytvorenej dlhovej a hospodárskej krízy padajú vlády a dochádza k predčasným voľbám, no k moci sa dostávajú elitári. Tak to bolo napríklad v Grécku, keď vládol občanmi nevolený premiér Lucas Papadimos a v Taliansku predseda vlády Mário Monti. Politici, ktorí slúžili v Európskej centrálnej banke, v Európskej komisii, prepojení s americkým finančným molochom Goldman Sachs a členovia spolkov ako Bilderberg a Trilaterálna komisia. Ľudia, ktorí vidia riešenie problémov len a len v obetovaní finančnej zvrchovanosti a suverenity, v zriadení celoeurópskeho ministerstva financií a hospodárstva, ktoré budú štátom diktovať politiku príjmov a výdavkov. Teda vo vytýčenej ceste centralizácie Európy v Bruseli s centrálnou vládou, ktorá bude rozhodovať o všetkom. Európska komisia sa snaží získať právomoc nahliadnuť do rozpočtov členských krajín ešte pred ich definitívnym schválením v národných parlamentoch. A o to práve ide – využiť dlhovú krízu na vnútenie pravidiel, ktoré povedú k odovzdávaniu právomocí do jediného centra. Cieľ je jasný: centralistické ovládnutie hospodárstva, prehlbovanie spoločnej legislatívy, ovládnutie štátnych rozpočtov a presun práv občanov zo štátnej úrovne na úroveň nadštátnu. Realita mocenského zápasu o ovládnutie sveta pripomína vizionárske filmové dielo Televízna spoločnosť, nakrútené v Spojených štátoch v polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia. V ňom majiteľ televíznej spoločnosti opisuje, ako vlastne funguje svet: „Uvažujete v meradle štátov a národov. Nič také neexistuje. Nie sú Rusi, nie sú Arabi, nie je tretí svet, nie je Západ. Je jediný holistický systém v systéme. Jedno ohromné, integrujúce, rôznorodé, celosvetové panstvo dolára – naftodolárov, elektrodolárov, multidolárov, všetkých rubľov, libier, jenov a šekelov. Tento medzinárodný systém peňazí určuje celý skvost života na našej planéte. To je prirodzený stav dnešných vecí. To je atomárna, subatomárna a galaktická štruktúra dnešného sveta. Nie je žiadna Amerika, nie je ani demokracia, je iba IBM, ITT, AT&T, DuPont, Dow, Union Carbide a

Exxon. To sú štáty dnešného sveta. Už nežijeme vo svete štátov a ideológií. Svet je teraz množina korporácií neúprosne ovládaných nemennými zákonmi trhu. Svet je biznis, a tak to bolo od začiatku sveta. Naše deti musia vidieť dokonalý svet, kde nebudú vojny, hlad, útlak a brutalita. A uvidia ekumenickú holdingovú spoločnosť, pre ktorú budú pracovať všetci ľudia na svete vo všeobecný prospech. A všetci ľudia budú vedieť, že o všetko je postarané.“ Niekoho môžu tieto výroky nadchnúť, aký bezproblémový a bezpečný svet je pred nami. Časť politikov či spoločensky aktívnych ľudí však nemá klapky na očiach a vidí, čo sa napriek pokriveným zrkadlám naozaj deje. Bývalý americký senátor a kandidát na prezidenta Mike Gravel varuje: „Korporácie sú postavené tak, aby sa zodpovedali len vlastným akcionárom, nie vláde a nie ľuďom. Toto sa musí zmeniť, pretože to vedie ku zničeniu planéty. Korporácie nemajú morálku. Nesmú vládnuť spoločnosti, ako to môžeme vidieť dnes. Musia byť regulované. Ľudia sú slobodní iba vtedy, keď sa podieľajú na vládnutí. V dnešnom svete nepoznám ani jednu takúto krajinu.“ Európa je v rámci Nového svetového poriadku považovaná za akýsi experiment, ako dostať odlišné krajiny s rôznymi jazykmi, právnymi systémami a kultúrou do zoskupenia, ktoré ich postupne pripraví o národnú a štátnu suverenitu. Skúsenosti s dlhovým bankrotovaním krajín a vnucovaním reštrikcií, reforiem a škrtov môžu poslúžiť ako medzistupeň na doladenie právneho, politického, ﬁnančného a sociálneho modelu celosvetového panstva ﬁnančno-bankovej oligarchie. Kompetencie národov a národných štátov majú prevziať nadnárodné autority a inštitúcie cestou prehlbovania integrácie. Projektanti Nového svetového poriadku majú zdroje prevyšujúce možnosti jednotlivých krajín. Kupovaním politických síl akéhokoľvek zamerania v akýchkoľvek voľbách idú cestou vytvárania nadnárodných subjektov a presadzovania nadnárodného práva. V dielni strojcov Nového svetového poriadku pre nás pripravujú totalitu, ktorá prekoná predstavy Georga Orwella v románe 1984 i skúsenosti Alexandra Solženicyna v Súostroví Gulag.

GENIUS LOCI >SLOVENSKO Foto: Tibor Škandík / Jamnické pleso / 1986

GENIUS LOCI >SLOVENSKO Foto: Tibor Škandík / Roháčske pleso / 1986

GENIUS LOCI >SLOVENSKO Foto: Tibor Škandík / Osobitá / 1983

GENIUS LOCI >SLOVENSKO Foto: Tibor Škandík / Zábrať / 1982

GENIUS LOCI >SLOVENSKO Foto: Tibor Škandík / Hrebeň Roháčov z Volovca / 1993

GENIUS LOCI >SLOVENSKO Foto: Igor Supuka / Buk lesný pod Ploskou vo Veľkej Fatre

www.photo-pictures-slovakia.com

GENIUS LOCI >SLOVENSKO Foto: Igor Supuka / Vrch Muráň v Belianskych Tatrách – Dolina Zadné Meďodoly

www.photo-pictures-slovakia.com

GENIUS LOCI >SLOVENSKO Foto: Igor Supuka / Kríž na oblohe v Kremnických Vrchoch

www.photo-pictures-slovakia.com

RENDEZ-VOUS > CIGÁN VŽDY PREŽIJE, CHUDOBNÍ GADŽOVIA SKÁČU Z MOSTA

Marián Benka

CIGÁN VŽDY PREŽIJE, CHUDOBNÍ GADŽOVIA SKÁČU Z MOSTA

BÝVALÝ BANÍK Z HANDLOVEJ MAREK BALÁŽ SA POVAŽUJE ZA SKUTOČNÉHO RÓMSKEHO AKTIVISTU. ĽUĎOM Z MIMOVLÁDNYCH ORGANIZÁCIÍ RIEŠIACICH „RÓMSKU OTÁZKU“ NEVIE PRÍSŤ NA MENO. SVOJICH SÚKMEŇOVCOV NEOSPRAVEDLŇUJE, ALE ZÁROVEŇ TVRDÍ, ŽE ICH SITUÁCIA BY SA DALA VEĽMI ELEGANTNE A S NÍZKYMI NÁKLADMI ZLEPŠIŤ. TO BY VŠAK POTOM ZMIZLA LUKRATÍVNA ŠANCA NA ROZKRÁDANIE EUROFONDOV, URČENÝCH PRÁVE NA RIEŠENIE TOHTO PROBLÉMU. NEMUSÍTE S NÍM SÚHLASIŤ, NO STRETNUTIE S NÍM VÁM UKÁŽE INÝ POHĽAD NA CIGÁNOV, NEŽ STE ZVYKNUTÍ.

ozhovor prebehol v druhej polovici júna počas rekordných horúčav. Privítal nás vo svojom panelákovom byte len v tielku a trenírkach. „Neprekáža vám, že vás budem takto fotiť?“ spýtal sa náš fotograf Matúš Plecho. Vraj, ak to nevadí nám, prečo by to malo vadiť jemu? Hneď na úvod sme si vyjasnili, že môžem slobodne používať označenie „Róm“ aj „Cigán“, nakoľko žiadne z nich nie je nadávka. Rómami sa ľudia tejto etnickej skupiny volajú medzi sebou, „Cigán“ vychádza z označenia, ktoré im prisúdili ostatné národy ešte v 16. storočí. Znamená niečo ako „nedotknuteľný“. Podobne ako slovo „gadžo“, ktorým oslovujú oni nás, nemá žiaden pejoratívny nádych, ak mu ho človek sám neprisúdi. V Indii, kde dodnes žijú v počte okolo 120 miliónov, tvoria spoločensky najnižšiu kastu. Keď už prišla reč na cigánsky pôvod, Marek Baláž vyťahuje šokujúcu teóriu. Rómovia vraj nepochádza-

jú z Indie, hoci je pravda, že odtiaľ sa v 6. storočí rozšírili do celého sveta. Žili na území dnešnej Sýrie, v krajine, ktorú Biblia označuje za Edónsko. Odtiaľ sa okolo roku 1500 pred naším letopočtom presunuli do Indie. Na podporu svojho tvrdenia číta niektoré pasáže z Biblie, ktoré sa údajne takmer doslova zhodujú s textami starobylých cigánskych piesní. Dokumenty potvrdzujúce túto teóriu sa vraj skrývajú vo vatikánskych archívoch. Veriť tomu, či neveriť? Príbeh v sugestívnom Balážovom podaní znie každopádne fascinujúco. Podľa neho by Cigáni mali svoj pôvod odvodzovať ešte od biblického Kaina. Na toho Boh po zavraždení brata Ábela uvalil trest hovoriac: „Budeš behúňom a tulákom po celej Zemi.“ Zároveň nad jeho rodom zdvihol ochrannú ruku a učinil ho „nedotknuteľným“. A preto Cigáni vždy prežijú, nech by sa ich ktokoľvek pokúšal vykynožiť. Bez pôdy, bez majetku, na ktorom im nikdy nezáležalo, ale prežijú.

‚‚Ak človeka izolujete od možnosti živiť sa prácou a od väčšinovej spoločnosti, jeho osobnosť sa totálne deformuje. Prestáva sa správať ako človek a nadobúda takmer kontúry debility.‘‘

Foto: Ma Foto Matúš túš Plec Plecho h

RENDEZ-VOUS > CIGÁN VŽDY PREŽIJE, CHUDOBNÍ GADŽOVIA SKÁČU Z MOSTA

Po takomto nečakanom úvode sa vraciame k nemilej realite Rómov na Slovensku. Rómovia o sebe tvrdia, že deti a rodina sú pre nich všetkým. Na druhej strane v médiách často vidíme podvyživené zanedbané deti s nohami obhryzenými od potkanov. Je to skreslený obraz alebo holá pravda? Je to pravda. Ak človeka izolujete od možnosti živiť sa prácou a od väčšinovej spoločnosti, jeho osobnosť sa totálne deformuje. Prestáva sa správať ako človek a nadobúda takmer kontúry debility. Už nie je schopný niesť zodpovednosť za svoj vlastný život. Avšak toto nevidíme len v cigánskych osadách a getách, ale aj u bielych dlhodobo nezamestnaných. U nás v Handlovej pribúdajú bieli štyridsiatnici, ktorých prepustili z bane a už nemajú šancu nájsť si prácu. Aj oni prepadajú alkoholu, žijú v špine, vyberajú kontajnery, menia sa na neľudí. Jediný rozdiel je v tom, že gadžovia na dne páchajú samovraždy. Rómovia sa nezabíjajú, pretože majú silnú vôľu prežiť. Ale v tých kolóniách, kde degenerácia Cigánov nezašla až takto ďaleko, rodiny naozaj držia spolu a pomáhajú si navzájom. A plodia deti, aby si dobre nažívali zo sociálnych dávok? To je čistý mýtus. Na Slovensku sa nedá vyžiť zo sociálnych dávok. Veď príspevky sa znižujú s každým ďalším narodeným dieťaťom. Z čoho potom žijú? Jasné, že kradnú alebo nelegálne obchodujú. Ich dcéry a ženy sa dobrovoľne ponúkajú ako prostitútky, aby priniesli do rodiny peniaze. A to je veľká potupa našich hodnôt. Muži u nás boli vždy tradične žiarliví a svoje ženy si chránili ako oko v hlave. Skús sa čo len dotknúť mojej ženy a budeš mŕtvy. Znásilnenie Cigánky sa považovalo za potupu celého rodu a dôvod na krvavú pomstu. Ale dnes Róm zatne zuby a dovolí svojej dcére, aby sa išla ponúkať na ulicu. V mene prežitia, lebo my vždy chceme v prvom rade zabezpečiť prežitie sebe a svojej rodine. Garantujem vám, že keby sme obaja boli na smrť vyhladovaní a medzi nami by ležal kus chleba, získam ho ja. Lebo ja som vlk a vy nie ste. Ak pôjde o moje prežitie, kvôli tomu chlebu vás aj zabijem. Všeobecne rozšírený názor je taký, že Cigáni by mohli pracovať, ale im sa nechce...

A kde by mali pracovať, keď už nie je práca ani pre bielych? Keď sa za Mečiara rozkradli podniky a privatizéri začali prepúšťať, jasné, že najprv prepustili Cigánov. A ja im to nezazlievam, veď vždy platilo, že bližšia košeľa ako kabát. Keby som ja sprivatizoval podnik, tiež najprv prepustím gadžov. A teraz to prišlo už aj na bielych, takže aj u nás v Handlovej každú chvíľu niektorý skočí z mosta. Keby mali Slováci za sebou 250 rokov genocídy ako Rómovia, hádam už ani jeden nežije. Čo sa stalo pred 250 rokmi? Mária Terézia na nás spáchala genocídu. Podľa mňa to je genocída, ak vám niekto pod hrozbou trestu smrti zakáže živiť sa vaším prirodzeným spôsobom obživy. V tej dobe boli Cigáni kočovní remeselníci, bohatší ako mnohí poddaní, ale neplatili dane, pretože sa stále premiestňovali. Mária Terézia ich chcela zdaňovať, a tak im prikázala ostať na mieste. Pod hrozbou smrti museli odovzdať všetky svoje koče, kone a dobytok. Lenže vtedy sa z poskytovania služieb na jednom mieste vyžiť nedalo. Tak sa Rómovia ocitli na okraji biedy a dane už potom aj tak nemali z čoho platiť. A za komunistov neboli rozmaznávaní, keď dostávali byty zadarmo, a potom ich demolovali? Za komunistov bolo dobré, že každý, aj Cigán, mal prácu. Ale s tými bytmi to nebol dobrý nápad. Komunistický systém chcel v rámci studenej vojny ukázať, že kým v USA sú černosi prenasledovaní, my taký rasizmus nemáme. Začali nás násilne asimilovať, ale nikto nás na to dopredu nepripravil. Ja som mal vtedy 8 rokov, býval som v Radošinej, kde bola veľká cigánska osada. Boli sme takí chudobní, že sme nemali ani chatrč. Väčšinou som spával v blízkej jaskyni. Uprostred noci prišli chlapi s nákladiakmi, naložili nás a vysypali nás ako hrušky do bytu prvej kategórie v Prievidzi, ktorý sme dostali úplne zadarmo. Do rána sme odmontovali dvere z kúpeľne a WC, lebo tam bola uzamykateľná zámka. Jedno decko sa tam zamklo a nevedelo sa odomknúť. Mama vzala sekeru a dvere rozrúbala. A druhé dvere naši zvesili, aby sa deťom nič nestalo. Potom sme zistili, že nám voda tečie zo steny. Kúpali sme sa v kuchynskom dreze aj vo vani,

a voda tiekla až na chodbu. Ten byt bol zdevastovaný v priebehu polroka asi trikrát. Kým nám došlo, že sú to majetky, ktoré treba chrániť, susedia okolo nás od jedu šediveli a nevedeli nám prísť na meno. Ale museli mlčať. Nemohli nám povedať, že sme špinaví Cigáni; bolo to vtedy trestné alebo na vylúčenie zo strany. Nikto sa nás nepýtal, či tam chceme bývať. Keď si Róm postaví vlastnú chatrč, stará sa o ňu. Ak Rómovi niečo dáte aj v dobrom úmysle, nebude mať k tomu vzťah. Komunisti nás na to presídlenie mali najprv pripraviť, ukázať, ako sa používa plyn, vodovod... A vôbec, kto robil v posledných 80-tich rokoch Rómom osvetu, napríklad o tom, čo je občianstvo, čo znamená mať povinnosti voči štátu? Rómovia vedia len to, že sú všade nechcení a odsúvaní. Aj preto sa správajú voči spoločnosti nepriateľsky. A na druhej strane sú zvyknutí, že štát im niečo dáva zadarmo. Takže problém všetkých ﬁnančných prostriedkov, ktoré idú na rómsky problém, spočíva v tom, že Cigáni dostávajú veci zadarmo?

Problém spočíva najmä v tom, že odhadom 90 % týchto prostriedkov sa rozkradne. Kto ich rozkradne? Ministerstvá, miestne samosprávy, organizácie tretieho sektora... A Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity je tu predovšetkým preto, aby tieto rozkrádačky koordinoval. A to viete odkiaľ? V deväťdesiatych rokoch som pôsobil ako poradca splnomocnenca pre rómske komunity, pomáhal som ten úrad zakladať. Mal som víziu vrcholného orgánu rómskej samosprávy vytvorenej na základe tradičných väzieb cigánskych rodín, v ktorých fungujú vodcovia rodov ako prirodzené autority. Namiesto toho sa vytvorila štruktúra, prostredníctvom ktorej si každá doterajšia garnitúra brala a berie svoj podiel z eurofondov a iných prostriedkov určených na rómsku problematiku. Ako to vyzerá v praxi? Napríklad Ministerstvo životného prostredia dostane dotáciu na vybudovanie kanalizácie v róm-

RENDEZ-VOUS > CIGÁN VŽDY PREŽIJE, CHUDOBNÍ GADŽOVIA SKÁČU Z MOSTA

44 skych osadách. Firmy, organizácie a poradcovia, ktorí to majú zrealizovať, podpíšu prevzatie celej sumy, no v skutočnosti dostanú len polovicu. Zvyšok si rozdelia ľudia na ministerstve. A z tejto polovice si vezmú svoj podiel ešte ľudia z regionálnych štruktúr. Takto sa postupne rozkradne 75 až 90 percent sumy. Čo sa potom z toho zvyšku zrealizuje? Vybuduje sa napríklad kanalizácia, ktorá nemá čističku, ani prípojky, takže ničomu neslúži. Navyše sa postaví z nefunkčných materiálov, ale to nikomu neprekáža, keďže sa postavila len preto, aby sa vykázala činnosť. Alebo sa za premrštené sumy uskutočnia úplné „prkotiny“. Napríklad nejaká organizácia učí rómske ženy piecť dukátové buchtičky. Pritom rómska žena vie uvariť zo zdochnutej sliepky jedlo pre dvadsať ľudí, ona sama môže učiť iné ženy variť. Len v jednom takomto projekte zmizlo 180 až 200-tisíc eur, keď sa za premrštené ceny nakúpili staré počítače od ﬁrmy, spriaznenej s politickou mocou v regióne. Počítače

zaniesli do komunitného centra a malé rómske deti, ktoré ani nevedia poriadne po slovensky, na nich učili stláčať klávesu „enter“. A takýmto spôsobom zmizli milióny eur. Západné štáty nám sem pritom tlačia eurá len preto, aby udržali Rómov u nás doma a nezačali húfne utekať na západ. Veď svojho času aj húfne utekali, dokonca žiadali o azyl ako utečenci... To bolo v rokoch 1997 až 1998, keď krajiny ako Kanada, Fínsko, Anglicko, Holandsko a Dánsko zaviedli vízovú povinnosť voči postkomunistickým krajinám, z ktorých odrazu začali chodiť celé húfy Rómov a žiadali o azyl. No nikomu to nebolo podozrivé. My sme síce pôvodom kočovníci, ale tým, že sme prestali kočovať a zmenil sa systém prepravy, ostali sme odrezaní od sveta viazaní na svoju osadu. Negramotnosť Rómov spôsobovala to, že si ani nevedeli prečítať cestovný poriadok alebo vôbec zistiť smer, ktorým treba cestovať. Predstavte si, že takýto pologramotný až negramotný Róm odrazu „z ničoho nič“ vie, čo je ambasáda, že sa na nej má prihlásiť a povedať, že na Slovensku je obrovský rasizmus a nezamestnanosť a prišiel ako politický utečenec. A ako to podľa Vás dokázali? Táto akcia bola organizovaná európskymi tajnými službami v spolupráci s tajnými službami postkomunistických štátov, vrátane SIS. Boli do toho zainteresované aj mimovládne organizácie, ktoré Rómom dávali rozumy; aj skrachované cestovné kancelárie, ktoré organizovali ich prepravu. Zámerom bolo zorganizovať dva-tri takéto turnusy, a potom pohroziť východoeurópskym krajinám, aby si začali robiť poriadok s Cigánmi. Chceli dotlačiť vlády postkomunistických krajín, ktoré sa chceli dostať do EÚ, prijať také opatrenia, aby sa ich Rómovia na západ nehrnuli. O tomto pláne som mal ešte predtým dôkazové materiály, ktoré som osobne išiel zaniesť ministrovi vnútra Krajčimu do Bratislavy. Naše auto cestou asi trikrát vytlačilo iné vozidlo do jarku. V Bratislave som materiály pred svedkami odovzdal ministrovi vnútra. Potom som našiel moje vozidlo vykradnuté, zmizli odtiaľ záložné materiály a pod vozidlom bola nálož. Minister vnútra tieto materiály akceptoval ako

hodnoverné. Došlo k ďalšiemu stretnutiu v Prievidzi v sídle Okresného policajného zboru za účasti policajného prezidenta. Dali mi najavo, aby som tieto informácie ďalej nešíril, potrebné opatrenia urobia oni. Ale ako vidno, plán sa uskutočnil. Každopádne, vtedy sa na západ nahrnulo viac ako dva-tri turnusy... Vtedy sa to vymklo spod kontroly. Najprv našincom ukázali návod, ako ľahko zarobiť peniaze, a potom sa čudovali, keď to Rómovia sami začali využívať vo veľkom. Zavedenie vízových povinností nepomohlo, lebo tí Rómovia sa už nechceli vrátiť. Tieto krajiny nakoniec zrušili vízovú povinnosť a zmenili svoje azylové zákony. K čomu teda vedie to, že sa rómska otázka rieši len naoko? Len k zhoršovaniu situácie. O Rómoch sa hovorí, že žijú zo dňa na deň, ale to už neplatí, už žijú z hodiny na hodinu. Ráno nevedia, čo budú jesť na obed. Povedie to k tomu, že ich kriminalita bude ešte viac narastať a bude ešte brutálnejšia. Vy sám ste sa snažili rómsky problém riešiť. Akým spôsobom? Založil som občianske združenie Rómska samospráva, ktoré fungovalo až do roku 2008. Vtedy mi však štát prestal preplácať peniaze, ktoré som vynaložil na svoje projekty. Ekonomicky ma odstavili, pretože som otvorene začal poukazovať na všetky tie rozkrádačky, dával som podnety na vyšetrovanie, písal som až do Bruselu. Doteraz mi štát dlhuje 650-tisíc korún. Kvôli tomu som musel predať vlastný byt a teraz žijem v podnájme. V rámci Rómskej samosprávy som vypracoval návrh Komplexného riešenia rómskej otázky. Tento dokument čiastočne podnietil doterajších splnomocnencov, inšpirovali sa ním napríklad projekty terénnych sociálnych pracovníkov alebo rómskych asistentov učiteľa. Lenže vo verzii, ako sa zrealizovali, absolútne neplnia svoj účel. Prečo? Asistenti učiteľa nie sú väčšinou Rómovia, skôr sa tu rieši zamestnanosť prepustených učiteľov. Detská rómska populácia si tu vôbec nezvyšuje svoju vedomostnú úroveň. Terénni sociálni pracovníci fungujú sčasti, podstatný podiel ﬁnančných prostriedkov určených na nich sa však

rozkráda spôsobom, ktorý som už spomenul. Štát teraz odštartoval projekt rómskych facilitátorov. Viete, čo tí ľudia budú reálne robiť? Klásť otázky v rómskych rodinách, zapisovať si odpovede, tie budú odovzdávať špeciálnej agentúre, agentúra ich dá splnomocnencovi, splnomocnenec ich spracuje a pošle vláde, vláda ich prepracuje a poskytne ich Európskej únii ako dôkazový materiál o účelovom vynaložení ﬁnančných prostriedkov. Vaše riešenie rómskej otázky je iné? Na čom je založené? V prvom rade treba povedať, že je určené nielen na riešenie situácie Rómov v osadách, ale aj bielych chudobných. Inak by sme ním len zvyšovali rasové napätie. Do roku 2020 je na riešenie rómskej otázky vyčlenených 650 miliónov eur. Na realizáciu môjho projektu by stačila tretina tejto sumy. Vytvorila by sa rómska samospráva nezávislá od politickej moci, ktorá by zároveň kontrolovala, aby sa peniaze skutočne použili na projekt. Ten by bol založený na dlhodobých generačných pôžičkách, za ktoré by si rómske rodiny kúpili pozemky a postavili si na nich vlastné domy. Zároveň by sa rekvaliﬁkovali napríklad na murárov alebo roľníkov. Prebiehala by aj osveta, ktorou by sa Rómovia vychovávali k občianstvu. Vytvorili by sa pracovné miesta, na ktorých by títo ľudia pomohli vybudovať zanedbanú infraštruktúru. Po jej dobudovaní by mohli ďalej pracovať ako roľníci, takže by Slovensku pomohli obnoviť potravinovú sebestačnosť. Predpokladám správne, že na realizáciu takéhoto projektu chýba politická vôľa? Samozrejme, že chýba. Mocní v tomto štáte nechcú rómsky problém vyriešiť. Naopak, potrebujú ho nafukovať, pretože čím väčší problém, tým viac peňazí nám pošlú z Únie na jeho riešenie. A tým viac sa bude dať rozkrádať. Navyše, mocní potrebujú Cigánov, aby na nich mohli ukazovať ako na príčinu problémov v tomto štáte. Lenže nepriateľom chudobného bieleho nie je hladný Cigán, ktorý ukradne kilo zemiakov. Naším spoločným nepriateľom sú oligarchovia, ktorí ukradli miliardy. Proti nim by sme sa všetci, Rómovia aj bieli, mali spojiť. Ale im vyhovuje stavať nás proti sebe.

DÉJÀ VU > OPERÁCIA PAPERCLIP

Andrej Jakubík

OPERÁCIA PAPERCLIP V DEJINÁCH SPOJENÝCH ŠTÁTOV AMERICKÝCH JE MNOHO KONTROVERZNÝCH VOJENSKÝCH OPERÁCIÍ, KTORÉ DOKÁŽU VZBUDIŤ ZÁUJEM AJ PO DESIATKACH ROKOV. JE VŠAK NUTNÉ POZNAMENAŤ, ŽE V ČASE KONANIA TÝCHTO UDALOSTÍ SA PROTI NIM NIKTO NESTAVAL. SVOJU ÚLOHU V TOMTO PRÍPADE URČITE ZOHRALO AJ ZATAJOVANIE INFORMÁCIÍ PRED OBČANMI USA. MNOHÉ Z TÝCHTO UDALOSTÍ SA ODOHRALI POČAS DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY A NA JEJ KONCI. NIE JE REČ O KONCENTRAČNÝCH TÁBOROCH PRE JAPONSKÝCH PRISŤAHOVALCOV, ALE O OPERÁCII, KTORÁ NIESLA NÁZOV PAPERCLIP, TEDA SPINKA.

čo vlastne išlo? Po kapitulácii nacistického Nemecka sa rozpadol celý systém ich správy a samozrejme aj systém vedy a výskumu. Práve veda bola tým, čo sám Hitler podporoval veľmi štedro a velitelia USA mali presné zoznamy ľudí, ktorí si – ako uvidíme neskôr – svojimi znalosťami kúpili čistý register a novú minulosť. Avšak príkaz samotného prezidenta Harryho Trumana bol jasný. Nikto s minulosťou v nacistickej strane nemôže legálne vstúpiť na územie Spojených štátov amerických, a už vôbec sa nemôže podieľať na výskume a vedeckom pokroku. Ako si však ukážeme, americké tajné služby išli oveľa ďalej a nezastavili sa pred ničím. Nielenže zmenili minulosť tisícok nacistov, aby obišli príkaz vlastného prezidenta, ale dokonca niekoľkých vedcov, ktorí takto prišli k novým identitám, nechali na veľmi významných pozíciách vedy a výskumu. Toto sa týkalo hlavne výskumu raketových technológií. Niektoré zdroje tvrdia, že bez podpory nacistických vedcov by sa USA nikdy nedostali na Mesiac ako prví. Ich počínanie však bolo v tej dobe oprávnené, pretože nastupovalo dlhé obdobie studenej vojny medzi USA a ZSSR, kde sa hralo o každý gram úspechu na vedeckom poli. Týmto zrejme americké tajné služby ospravedlňovali svoje konanie, ktoré dostalo pomenovanie Paperclip. Názov je anglické slovo, ktoré znamená spinka, pretože mená nacistov boli spojené spinkou s novým záznamom

a čistým registrom. Pôvodný názov operácie bol Overcast, ktorý sa začal používať od júla 1945, a prvotné snahy smerovali iba k výsluchu vedcov a zabaveniu materiálov z výskumu. Ale nakoniec to skončilo presunom vedcov a ich rodín na územie USA spolu s ponukou práce. V septembri toho istého roku priletelo do USA prvých sedem vedcov na čele s Wernherom von Braunom. Ich umiestnenie bolo na základni White Sands. Na tejto základni sa už pri ich príchode nachádzalo približne 300 vagónov s nemeckými raketami V2. V roku 1946 sa uskutočnil prvý americký test týchto rakiet. Medzi vedcov, ktorí takýmto spôsobom začali nový život v USA, patrili napríklad Wernher von Braun, Kurt H. Debus, Arthur Rudolph, Hubertus Strughold, a podľa niektorých historikov sa medzi významné osobnosti s novou identitou zaraďuje aj plukovník Hans Kammler, ktorému sa zvyklo hovoriť tiež plukovník UFO. Ten však na sklonku vojny záhadne zmizol. Zrejme nie je náhoda, že to bol plukovník, pod ktorého velenie spadal výskum na projekte „Die Glocke“, teda zvon. Malo ísť o lietajúci stroj, ktorý sa na nákresoch až priveľmi podobá na často opisované UFO. Plukovník Kammler nebol spomenutý ani v Norimberskom procese, pričom mnoho nacistických pohlavárov bolo súdených v neprítomnosti. Zaujímavá je aj postava generálmajora Waltera Dornbergera, ktorý bol evidentne vyso-

DÉJÀ VU > OPERÁCIA PAPERCLIP

Wernher von Braun

Arthur Rudolph

ko postaveným nacistom a dohliadal na vývoj a výrobu rakiet V2. Okrem iného bol držiteľom mnohých ocenení a medzi nimi zaujíma čestné miesto služobné vyznamenanie Wehrmachtu. Toto je neklamný dôkaz jeho podielu na vojnových zločinoch, pretože toto vyznamenanie dostávali iba ozbrojené zložky, a nie výskumníci. Samozrejme, podobných prípadov bolo mnoho a o niektorých sa doteraz špekuluje. Ich účasť v nacistickej strane však nikdy nebola potrestaná. Vedci, ktorí týmto štýlom získali šancu na nový život, tak učinili pod podmienkou, že sa vysoko angažujú vo vývoji veci s potenciálnym vojenským uplatnením. Výsledkom tejto vedy v Nemecku bola napríklad raketa V1 a neskoršia V2, ktorá spojencom dokázala vyrobiť obrovské škody rovnako na majetku, ako aj sebadôvere. Rakety totiž padali na samotný Londýn a spojenecké vojská boli proti podobným útokom bezmocné. Aké teda museli byť ich pocity, keď po kapitulácii Nemecka objavili plány na stavbu rakety New York, a dokonca rakety Mars? Potom to boli samozrejme nacistické prúdové lietadlá, ktoré sa chystali do sériovej výroby, ale koniec vojny znamenal aj koniec výskumu. To ani nehovorím o patentoch, ako bol napríklad katapult alebo nahrávacie zariadenia, ktoré používalo gestapo pri svojich výsluchoch a tajných odpočúvaniach. Týmto štýlom mohli napríklad vyvolať pocit, že Hitler sa nachádza na jednom mieste a reční k publiku, pričom mohol byť pokojne na druhej strane Nemecka. S ničím podobným sa spojenci do tej doby nestretli. Američania sa túžili nielen zmocniť patentov znamenajúcich vojenskú pre-

Kurt H. Debus

Hubertus Strughold

vahu, ale aj ľudí, v ktorých hlavách sa podobné nápady zrodili. Tak sa v roku 1945 začal doslova poľovačka na vedcov, ktorí stáli za tými najpokrokovejšími vojenskými vynálezmi. Mali vyvíjať zázračnú zbraň, ktorá dokáže zmeniť priebeh vojny. Teraz však boli na loveckom liste špeciálnych jednotiek, ktoré mali za úlohu zadržať ich živých. Niektorí sa vzdali bez boja, ale mnohí sa pokúšali o útek. Napríklad Wernher von Braun unikal spojencom dlhšiu dobu, ale nakoniec rovnako padol do zajatia. Neskončil však vo vezení. Nie je známy prípad, že by niektorý vedec odmietol ponuku USA na spoluprácu. Je možné domnievať sa, že zo strany USA došlo aj k vydieraniu, pretože plným právom mohli zadržaných vedcov súdiť za vojnové zločiny. Avšak na druhej strane treba povedať, že verejnosť toto počínanie nebrala na ľahkú váhu a niektorí vedci boli natoľko prenasledovaní verejnou mienkou a neustálym obviňovaním, že v niektorých prípadoch došlo k odovzdaniu amerického občianstva. Nikdy však žiaden vedec z tohto programu na ochranu nacistov nebol právoplatne odsúdený. USA presne vedeli, čo od tohto kroku môžu očakávať, pretože už pred vojnou privítali na svojom území mnoho vedcov, ktorí ušli pred silnejúcim vplyvom nacistov. Medzi týmito vedcami bol napríklad Albert Einstein, ktorý spolupracoval na mnohých vojenských projektoch, a dokonca sa mu pripisuje účasť na projekte Philadelphia, kde sa spolu s Nikolom Teslom mali pokúsiť o to, aby sa vojnová loď USS Aldridge stala neviditeľnou. A to nielen pre radary, ale aj pre ľudské oko. Práve Tesla bol obrovským prínosom pre vládu USA. Aj keď neušiel pred vojnou, jeho revolučné

Plukovník Hans Kammler, prezývaný plukovník UFO

Walter Dornberg

patenty znamenali pre Ameriku nesmierne zisky a značnú prevahu na svetovom vedeckom poli vo vývoji nových technológií. Dá sa predpokladať, že USA čerpajú námety pre nové patenty ešte z čias Nikolu Teslu. Amerika ako jediná krajina spomedzi spojencov vedela, aké výnosné je získať pre seba vedeckú elitu, ktorej diela sledoval celý svet. Niektorí odborníci na druhú svetovú vojnu predpokladajú, že Amerike sa jej investície do vojny vrátili minimálne dvojnásobne v podobe zisku z rôznych patentov a technologických postupov, ktoré znamenali pokrok. USA presne vedeli, čo od vojny očakávajú, a zrejme to aj dosiahli. Ale podobný lov krátko potom začal aj Sovietsky zväz, ktorý rovnako dozrel k poznaniu, že je to správna investícia. A nezaostávala ani Veľká Británia, ktorá bola neskôr podozrievaná z toho, že výmenou za patent na rakety V2 dokonca dopomohla mnohým vysoko postaveným nacistom k úteku. Ak sledujeme stopu bývalých zločincov, ktorí začali v USA nový život, domnievame sa, že sa budú držať v ústraní a nebudú na seba zbytočne priťahovať veľa pozornosti. Ale to by sme

Wernher von Braun v spoločnosti nacistických dôstojníkov.

sa mýlili. Napríklad už spomínaný Wernher von Braun sa stal dokonca novou tvárou Ústavu pre letectvo a kozmonautiku (NASA). Celý vesmírny program USA, ktorý vyvrcholil vkročením Neila Armstronga na povrch Mesiaca, by sa nemohol uskutočniť bez podpory nacistických vedcov, pretože jeho kolega Kurt H. Debus sa v roku 1962 stal riaditeľom NASA a Kennedyho vesmírneho strediska. Ďalší vedec Arthur Rudolph pracoval na výskume rakety Saturn V, ktorej sa hovorilo aj raketa Mesiac, pretože to bola práve ona, ktorá vyniesla prvú ľudskú posádku na nášho najbližšieho vesmírneho suseda. Ale neboli to iba raketoví konštruktéri, kto sa dostal do Nového sveta. Meno Hubertus Strughold sa spájalo s novou vedeckou disciplínou, a to konkrétne kozmickou medicínou. Všetko by bolo v poriadku, keby tento lekár nevykonával svoje pokusy na väzňoch v koncentračných táboroch. Išlo dokonca o výskum vykonávaný na deťoch, ktoré boli umiestnené v pretlakových komorách, a tým sa zisťovali účinky tohto prostredia na ľudský organizmus. Vyspelosť nacistov prekvapila každého, kto si myslel, že vo vojnovom Nemecku nebudú mať vedci vhodné podmienky. V čase, keď nacisti vedeli o škodlivosti fajčenia a vojakom zakazovali fajčiť počas služby, britskí lekári pomocou cigarety liečili zajakávanie. Tento príklad vedeckého pokroku v medicíne hovorí za všetko. USA proﬁtovali z nacistického Nemecka viac ako ktorákoľvek iná krajina vtedajšieho sveta. Dejiny USA sa rady pýšia osobnosťami, ako bol Henry Ford, ale jeho ﬁnancovanie NSDAP a sympatizovanie s nacistami sa spomína už menej často. Dokonca aj vysvetlenie spojencov na čele s USA, prečo nezasiahli a nebombardovali koncentračné tábory a priľahlé továrne, bolo také, že údajne nevedeli o zverstvách, ktoré sa tam vykonávajú. To však nie je pravda, pretože systém označovania a vyhodnocovania Židov v tej dobe vyvinula americká spoločnosť IBM, ktorá presne splnila požiadavku samotného Hitlera. Systém dierových kariet spoločnosti IBM umožnil nacistom rýchly a veľmi dôkladný zásah proti židovským obyvateľom. Ale na tieto časti dejín si už dnes nikto nespomenie.

DÉJÀ VU > MAPA KAPITÁNA PIRIHO

Milan Pullmann

MAPA

KAPITÁNA PIRIHO 50

V OKTÓBRI MINULÉHO ROKU SA NA DVOCH SVETADIELOCH KONALO DVOJDŇOVÉ SYMPÓZIUM MASTERS OF MAPS NA POČESŤ DVOCH FENOMENÁLNYCH KARTOGRAFOV „VEKU OBJAVOV“: FLÁMSKEHO MATEMATIKA GERHARDA MERCATORA A OSMANSKÉHO MOREPLAVCA PIRIHO REISA. UDALOSŤ BOLA UVEDENÁ PREHLIADKOU ARTEFAKTOV S VÝKLADOM PRE BELGICKÚ PRINCEZNÚ MATILDU.

ým Mercator sa v roku 1512 len narodil, Reis už rok nato publikoval mapu sveta. Keďže odvtedy uplynulo pol tisícročia a jeho vplyv na kartograﬁu bol skutočne ďalekosiahly, UNESCO tento rok vyhlásilo za jubilejný rok Piriho Reisa. Okrem mapy sveta, z ktorej sa zachovala (resp. našla) len šestina, sa kartograf preslávil svojou navigačnou knihou (Kitab-i Bahriye). Tá okrem informácií o vzdialenostiach a polohe poskytuje aj údaje o obyvateľstve jednotlivých oblastí a ich zvykoch. Slovo ‚‚reis‘‘ doslova znamená kapitán.

ANTARKTÍDA ZNÁMA ZA KOLUMBA? Zmienka o neuveriteľne presnej mape sveta údajného piráta a neskôr admirála osmanskej ﬂotily Reisa sa objavila napríklad v medzinárodnom bestselleri Jitro kouzelníků dvojice Bergier a Pauwels z roku 1960. Tam je však chybne uvedené, že Reis osobne daroval starodávne mapy knižnici Kongresu uprostred 19. storočia. Ako uvádza von Däniken, v skutočnosti Reis mapy nakreslil sám v roku 1513 na základe rôznych starších prameňov. Touto témou sa podrobnejšie opäť zaoberá Poliak Mostowicz. Piri Reis sám vo svojej plavebnej príručke (tzv. bahriye) píše, že na jednej z dvoch máp sveta pracoval vyše mesiaca a predtým sa zoznámil so všetkými dostupnými aj tajnými dokumentmi. Mal zrejme k dispozícii aj mapu, ktorú dostal od člena Kolumbovej posádky. Reis ďalej uvádza, že sám Kolumbus mal k dispozícii knihu pochádzajúcu z čias Alexandra Veľkého. Z nej sa dozvedel o zemi na konci Západného mora a rozdával Indiánom farebné sklíčka preto, lebo sa v knihe dočítal o ich vášni pre čačky. Z Reisovej mapy sa zachoval iba zdrap s americkým, európskym a antarktickým pobrežím, sú však na ňom vyznačené aj rieky a pohoria. Na zachovanom kúsku Afriky je nakreslený slon, na Južnej Amerike postáva lama. Mapu objavili pri upratovaní múzea v starom Cisárskom paláci v Istanbule v roku 1929. V roku 1953 jednu z kópií poslali do USA, kde sa dostala do rúk odborníka na staré mapy Arlingtona H. Malleryho. Ten sa obrátil na kartograﬁckú kapacitu profesora Walthera a špecialistov na polárne oblasti. Mapa bola prekreslená s použitím modernej metódy Švéda Nordenskjölda,

ktorý na systéme prekresľovania starých máp pracoval 18 rokov. Vysvitlo, že zemepisné dĺžky, ktoré Kolumbus nevedel vypočítať, sú na mape zobrazené bez chyby. Sú tam zakreslené aj Malvíny, čím Reis predbehol oﬁciálny objav o osemdesiat rokov. Podobne je to aj s ostrovom Marajo, ležiacim neďaleko ústia Amazonky. No podľa „záhadologickej“ legendy sú pobrežia Antarktídy, Grónska a arktických ostrovov zakreslené tak, ako vyzerali pred zaľadnením, a ostrovy na mape Piriho Reisa zodpovedajú tomu, čo zistila nórsko-švédsko-britská antarktická expedícia do Zeme kráľovnej Maud v roku 1954. Na dvoch miestach sa vraj mapy predsa líšili a keď hydrograﬁcký ústav vyslal ďalšiu expedíciu, ukázalo sa, že pravdu mal Reis.

PREŽEŇME TO POČÍTAČOM A teraz vážne. Mapa z roku 1513 je takzvaná portolánová (súvisiaca s prístavmi) mapa, obsahujúca v kľúčových bodoch umiestnené ružice kompasu, z ktorých do všetkých strán vychádzajú lúče. Tie, ktoré mieria na západ a východ z malej ružice v strede mapy, veľmi dobre reprezentujú rovník. Vodorovná čiara prechádzajúca malou ružicou navrchu mapy zasa dobre triafa 45. stupeň severnej šírky. (Dve väčšie ružice zrejme predstavujú hranice trópov.) Profesor prírodných a aplikovaných vied Steven Dutch z University of Wisconsin – Green Bay preveril von Dänikenovo tvrdenie z knihy Vozy bohov, že ide o azimutálne zobrazenie a Reis zvolil za stred mapy Káhiru. Dospel k názoru, že je to nezmysel. Pri tomto zobrazení totiž Antily vyskočia na úroveň severnej Škandinávie a Ekvádor na úroveň Španielska. Rovník by sa skôr mohol volať „elipsík“. Každopádne ak zladíme obrysy západnej Afriky, Reisova Južná Amerika a veru aj Španielsko nám uletia. Oba obrysy sa však veľmi dobre kryjú, ak za stred azimutálneho zobrazenia zvolíme priesečník rovníka a nultého poludníka. Lenže iba po oblasť južnej Brazílie. Južnejšie nám Reisova mapa beznádejne upláva smerom k Afrike. O nejakej Antarktíde, s ľadom či bez ľadu, nemôže byť ani reči. Po Grónsku ani chýru. Profesor Dutch si dal dokonca tú námahu, že zosúladil oblasť na mape pri pohľade z vesmíru s Reisovou mapou prekreslenou do

DÉJÀ VU > MAPA KAPITÁNA PIRIHO

522

Vzájomná poloha Južnej Ameriky a Afriky na Piriho mape z roku 1513. Mapa je z gazelej kože.

Porovnanie časti Reisovej mapy Južnej Ameriky. Mapa je pozoruhodne presná takmer po celej dĺžke Atlantického oceánu.

ortograﬁckej projekcie. Pri pohľade z bodu nad 20-imi stupňami severnej šírky a 30-imi stupňami západnej dĺžky veľmi dobre pasuje Brazília, Afrika a Španielsko, ale to je tak všetko. Ďalej sa jednoducho nedostaneme, na rozdiel od zablúdených moreplavcov, ktorí zas nevedeli správne určiť svoju polohu. A čo k tomu vravia starí známi „vyvracači záhad“? Malina s Kukalom sa uspokojili s tvrdením, že „mapa presne zodpovedá geograﬁckým znalostiam z počiatku 16. storočia a v zobrazení menej známych končín sa autori máp, ktoré Piri Reis použil ako podklad, dopustili viacerých chýb. Sú tam zachytené neexistujúce rieky a jazerá, pevniny a ostrovy majú nesprávny tvar“.

Keby ju zostrojili skúsení kozmonauti (čo sa snažili tvrdiť niektorí autori), vraj by sa tam tieto chyby nemohli vyskytnúť. Toufar upozorňuje, že podrobné obrysy Antarktídy na mape nie sú spôsobené chybnou interpretáciou, ale mylnou informáciou. Dva odseky, ktoré záhade venoval, ukončuje vetou: „Mapa rozhodne nie je výsledkom tvorivej spolupráce s mimozemskou civilizáciou, ale porovnanie s ďalšími starými mapami prináša nesporne pozoruhodné zistenia o autorových znalostiach, o tom, ako majstrovsky využíval všetky dostupné podklady svojej doby.“ Nuž, obávam sa, že neostáva než súhlasiť. Aj keď Piri Reis bol macher.

BEZ MASKY > HENRY KISSINGER

M. Morés

BÁBKA NA ROCKEFELLEROVEJ ŠNÚRKE

HENRY

KISSINGER (*1923) AMERICKÝ DIPLOMAT A UŽ NIEKOĽKO DESAŤROČÍ ŠEDÁ EMINENCIA AMERICKEJ GEOPOLITICKEJ STRATÉGIE. NEDÁVNO OSLÁVIL 90. NARODENINY, ALE Z POLITICKEJ SCÉNY, ASPOŇ Z TEJ NEOFICIÁLNEJ, STÁLE NEODCHÁDZA. ČLEN VŠETKÝCH DÔLEŽITÝCH ZOSKUPENÍ V ZÁKULISÍ MOCENSKÝCH GARNITÚR – BILDERBERGU, TRILATERÁLNEJ KOMISIE A VÝBORU PRE ZAHRANIČNÚ POLITIKU. OBDIVUHODNÝ MÁG SVETOVEJ DIPLOMACIE, NOSITEĽ NOBELOVEJ CENY MIERU. ALEBO ‚‚ARCIINTRIGÁN‘‘ A VOJNOVÝ ZLOČINEC?

Kresba: Tibor Eliot Rostas

BEZ MASKY > HENRY KISSINGER ZÁVRATNÁ KARIÉRA

Pätnásťročný židovský chlapec, ktorého rodina emigrovala pred nacistami z Nemecka, to dotiahol na vrchol amerického establishmentu. Dodnes mieša karty v domácej i zahraničnej politike, hoci pôsobí dojmom starčeka na odpočinku, ktorý nanajvýš rozdáva dobré rady zo svojich bohatých skúseností. Absolvent Harvardu s doktorátom z ﬁlozoﬁe slúžil v rokoch 1955 až 1977 piatim americkým prezidentom od Dwighta Eisenhowera cez Lyndona Johnsona až po Geralda Forda ako poradca, predseda Rady pre národnú bezpečnosť či minister zahraničných vecí. Cestu do Bieleho domu začal ako poradca miliardára a neskôr viceprezidenta Nelsona Rockefellera. Už v roku 1955 sa Henry Kissinger stal členom Výboru pre zahraničné vzťahy (Council on Foreign Relations – CFR), mocenského zoskupenia vplyvných ľudí, ktoré určovalo a určuje americkú zahraničnú politiku bez akéhokoľvek mandátu verejnosti. Výboru predsedal David Rockefeller, generálny riaditeľ banky Chase Manhattan. Kissinger bol vo Výbore prominentom a chránencom Nelsona, jedného z Davidových bratov. Práve David Rockefeller založil o dvadsať rokov neskôr ďalšie tieňové zoskupenie vplyvných a mocných – Trilaterálnu komisiu, aby formovala taktiku na linke USA-EurópaJaponsko. Ani tam nemohol Henry Kissinger chýbať, preto nikdy nezabudol, komu vďačí za svoju pozíciu. V prejave pri príležitosti 25. výročia Trilaterálnej komisie vyhlásil: „V roku 1973, keď som slúžil ako minister zahraničných vecí, sa David Rockefeller jedného dňa objavil v mojej kancelárii, aby mi povedal, že podľa neho potrebujem trochu pomôcť. Davidovou úlohou v našej spoločnosti je rozpoznať veľké úlohy, prekonať prekážky, pomôcť nájsť a inšpirovať ľudí, aby to uskutočnili, a zároveň konať s pozoruhodnou delikátnosťou.“

VEĽKÉ ÚLOHY O aké veľké úlohy a s akou delikátnosťou sú realizované, potvrdil tandem Rockefeller-Kissinger hneď v nasledujúcom období po vzniku Trilaterálnej komisie. Obaja presadzovali zvýšenie cien ropy, ktorá mala poškodzujúce následky

pre západnú Európu a Japonsko. Zabili jednou ranou dve muchy. Ropná kríza nútila Japonsko a západnú Európu úzko spolupracovať so Spojenými štátmi a koordinovať spoločnú politiku. Okrem toho krajiny vyvážajúce ropu (OPEC) vďaka zvýšeným cenám ropy investovali svoj nadbytočný kapitál do americkej ekonomiky prostredníctvom londýnskych a newyorských bánk, z čoho proﬁtovala Chase Manhattan Bank Davida Rockefellera. Henry Kissinger si hru na ropnej šachovnici zopakoval aj neskôr v rámci klubu Bilderberg, kde patril do riadiaceho výboru. V roku 2005 prezradil svojim spolupracovníkom, že elita sa dohodla na zdvojnásobení cien ropy v priebehu dvoch rokov. To sa aj stalo a barel ropy stúpol na 150 dolárov. Bilderberg potom rozhodol o jej znížení. Stačilo vydať príkazy na správnych miestach a v roku 2008 už klesol pod 50 dolárov. Vedel presne, o čom hovorí, keď vyhlásil: „Keď ovládate ropu, ovládate národy. Keď ovládate jedlo, ovládate ľudí.“

TVÁR „MIEROTVORCU“ Oﬁciálne médiá obdivovali Henryho Kissingera pre jeho diplomatické uzmierovanie so Sovietskym zväzom, obnovenie vzťahov s komunistickou Čínou, kyvadlovú diplomaciu na Blízkom východe a dosiahnutie dohody medzi Egypťanmi a Izraelom po jomkipurskej vojne. Stal sa aj osobnosťou roka v časopise Time. Nobelovu cenu mieru dostal za odchod amerických vojsk z Vietnamu a uzavretie mierovej dohody v Paríži v roku 1973. V prípade Vietnamu bol najprv zástancom tvrdej línie, a keď uznal, že to žiadnou vojenskou akciou, ani bombardovaním nepôjde, stala sa z neho holubička mieru. Navyše, svet tomu aj uveril.

VOJNOVÉ ZLOČINY Ani v oﬁciálnych tlačových agentúrach či na Wikipedii však nezabudnú uviesť, že Henry Kissinger čelí kritike pre porušovanie ľudských práv, pretože podporoval diktátorov, ktorí vyhovovali americkým záujmom. Organizácie na ochranu ľudských práv ho obviňujú z vojnových zločinov vo Vietname, Laose, Východnom Timore a v Čile. Úrady vo Francúzsku, Brazílii, Čile,

Španielsku a Argentíne chcú Kissingera vypočúvať v súvislosti s jeho zahraničnopolitickými aktivitami, a to mu sťažuje možnosť cestovania. Kissinger nariadil tajné bombardovanie časti Kambodže so státisícovými obeťami, ktoré navyše umožnilo nástup Červených Khmérov – komunistickej genocídy. Prikázal aj bombardovanie Vietnamu v posledných fázach vojny, hoci už bolo zbytočné a prinieslo množstvo obetí. Podporoval indonézskeho diktátora Suharta, ktorého armáda pri obsadzovaní a počas okupácie Východného Timoru zmasakrovala 200-tisíc ľudí. Zohral dôležitú úlohu aj pri zvrhnutí legálne zvolenej Allendeho vlády v Čile a nástupe diktátora Pinocheta. Vzhľadom na zločiny Pinochetovej junty je na Kissingera vydaný zatykač vo Francúzsku a Španielsku pre jeho podiel na zabití španielskych a francúzskych občanov. Preto nemôže prekvapiť Kissingerov výstižný citát, viackrát preverený v praxi týmto nositeľom Nobelovej ceny mieru: „Nelegálnosť zvládneme na počkanie, protiústavnosť nám chvíľu potrvá.“

ŠPINAVÁ HRA O ČILE Práve udalosti v Čile a vojenský prevrat sú po rope ďalším úspešným dielom tandemu Rockefeller-Kissinger. Davidovi Rockefellerovi nevyhovovali opatrenia novej Allendeho vlády v Čile v 70. rokoch, pretože Chase Manhattan Bank mala v tejto krajine svoje záujmy. Podľa Rockefellera akcie Allendeho vlády vážne obmedzovali operácie zahraničných korporácií a Čile by sa stalo ďalšou Kubou. Obrátil sa na vykonávateľa svojich prianí Henryho Kissingera, ktorý bol v tom čase predsedom Rady pre národnú bezpečnosť, a tá splnomocnila CIA uskutočniť operácie na odstavenie Allendeho. Rockefeller umožnil CIA, aby využívala jeho banku na čilské operácie. Výsledkom bol prevrat a nástup vojenskej junty generála Augusta Pinocheta. Dedičstvo Čile a Kissingerovho úsilia súvisí aj so súčasnosťou, a to predovšetkým z ekonomického hľadiska. Čile totiž zohralo úlohu neoliberálneho experimentu. Čilskí generáli mali hneď po prevrate na stole ekonomický program pre krajinu od amerických poradcov. A v tom programe zásadné body – privatizácia, deregulácia a škrty

sociálnych výdavkov. V 70. rokoch boli takéto plány uvalené ropnými krízami na rozvojový svet prostredníctvom Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Nepripomína vám to dnešnú takzvanú krízu a recepty z dielne tria Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond?

HENRYHO PRAVÁ TVÁR Internetový server Global Research priniesol vlani satirické vyjadrenia Henryho Kissingera, ktoré vystihujú odvrátenú, „nemediálnu“ tvár mocenského manipulátora: „Spojené štáty porazia Čínu a Rusko. Konečným klincom do rakvy bude Irán, čo je, samozrejme, hlavný cieľ Izraela. Dovolili sme Číne, aby zvýšila svoju vojenskú silu, a Rusku, aby sa zotavilo zo sovietizácie. To všetko preto, aby sme im poskytli falošný pocit odvahy, čo ešte viac urýchli ich pád. Sme ako ten rýchly pištoľník, ktorý dovolí sedliakovi pozdvihnúť zbraň, a keď to skúsi, je po ňom. Nadchádzajúca vojna bude taká krutá, že z nej vyjde len jedna superveľmoc, a tou budeme my.“ Henry Kissinger ešte nepovedal svoje politické zbohom. Sľúbil bývalej šéfke diplomacie Hillary Clintonovej, že jej bude radiť, aby v roku 2016 vyhrala súboj o Biely dom. Svet sa teda má na čo tešiť, keď tandem Clintonová-Kissinger bude zákuďalej rozvíjať skúsenosti a prax Henryho záku lisnej snej hry.

ALTERNATIVE VITA > KOSA, LUK A „SVÄTOHÁJ“

Marián Benka

KOSA, LUK A „SVÄTOHÁJ“

ONA SI HOVORÍ WELESLAWA, ON DUCHOSLAV. NA SVOJE PÔVODNÉ OBČIANSKE MENÁ NEPOČÚVAJÚ, NECHALI ICH ZA SEBOU SPOLU S ICH STARÝM MESTSKÝM ŽIVOTOM. DOKOPY SI HOVORIA KARPATSKÍ PECÚCHOVIA. JE TO UŽ VIAC AKO DESAŤ ROKOV, ODKEDY ODIŠLI Z MESTA, ODHODLANÍ OPUSTIŤ KONZUMNÚ SPOLOČNOSŤ A ŽIŤ V SÚLADE S PRÍRODOU. ZAČÍNALI V STAROM TATRANSKOM MLYNE, BEZ PLYNU A ELEKTRINY, LEN S VODOU Z POTOKA. DNES ŽIJÚ NA GAZDOVSTVE NEĎALEKO BREZOVEJ POD BRADLOM. SAMI SA VŠAK DÍVAJÚ ZNAČNE KRITICKY NA NAIVNÝCH „ALTERNATÍVCOV“, KTORÍ SA CHCÚ „ODSTRIHNÚŤ“ BEZ TOHO, ABY SI UVEDOMOVALI, ČO TO OBNÁŠA.

uchoslav nám vyšiel oproti na krížne cesty, aby nás zaviedol až ku gazdovstvu. Očakával som osamelú chalupu na lazoch, preto ma prekvapuje, keď prechádzame popri niekoľkých moderných a zrekonštruovaných domoch mestských ľudí. Medzi nimi nás víta drevená brána pomaľovaná mystickými symbolmi. Až keď ňou prejdeme, ocitneme sa v inom svete. Priestranstvo za bránou je vyplnené stromami, hriadkami so zeleninou, rozličnými stavbami omietnutými hlinou... Žiadne rozdelenie na obytnú a hospodársku časť. Ľudia, rastliny a zvieratá tu zdieľajú spoločný priestor. Jedna stavba je búda pre kozy, iná kurník, ale sliepky sa nám aj tak voľne motajú pod nohami. Iný prístrešok slúži ako letná kuchyňa, ďalší ako terasa

pre psy – dva statné slovenské čuvače. Samotní pecúchovia bývajú v zateplenej maringotke, ktorá im stačí na prespávanie. Inak sa celé dni zdržiavajú prevažne vonku, na gazdovstve alebo v okolitých lesoch.

PRÍRODNÍ ŽURNALISTI Weleslawa nás víta slovami: „Keď sme sa sem nasťahovali, bývali sme tu sami, mali sme tu božský pokoj a ticho. Pred pár rokmi však mesto uvoľnilo pozemky na stavby. Teraz si tu Brezovania postavali chalupy, kde si v lete robia „opekačky“. V zime sú aspoň všetci zalezení dnu, len my sa tu túlame sami po tichej zasneženej krajine.“ Skôr, než odídeme, vymyslí plán: postaviť si na leto jurtu hore na kopci, kde majú druhý poze-

Foto: Matúš Plecho

60 mok. A dole schádzať len v rámci starostlivosti o hospodárstvo. Zdá sa, že Weleslawa ako dlhoročná novinárka je hovorkyňou tohto zaujímavého páru. Začínala hneď po revolúcii v študentskom časopise Zmena. Neskôr sa začala zaujímať o slovanské duchovno a pôsobila ako šéfredaktorka takto zameraného občasníka Diva. Ľudia z tohto okruhu zvykli prijímať staroslovanské mená ako viditeľný symbol svojho záujmu o minulosť. Duchoslav je vyučený polygraf, a tak sa vo svojej publikačnej činnosti dopĺňajú. Okrem časopisu Karpatský Pecúch, ktorý nie je ziskový, vydali niekoľko knižiek. O živote na kopaniciach, o lukostreľbe ako forme duchovného obradu alebo aj o varení. Weleslawine kuchárky sú však trošku z iného súdka, než sme zvyknutí. Prísady do niektorých receptov v obchode nekúpite (prinajmenšom na Slovensku). Ak si chcete vysmažiť kostihoj, musíte ho natrhať na lúke. Alebo taký syrovec. Ide o drevokaznú hubu, ktorá rastie na stromoch. Jej oﬁciálny názov je sírovec, podľa žltej farby.

Pecúchovia ju však prekrstili na „syrovec“, podľa vynikajúcej syrovej chuti. V knižke nájdete niekoľko receptov na jej spracovanie. Ak ich však chcete využiť, musíte zájsť do lesa a nájsť strom, na ktorom rastie.

VLASTNÝMI RUKAMI „Ako ste prišli na ten syrovec?“ pýtam sa. „Človek aj chodieva do lesa, vidí tam všeličo rásť, ale bojí sa ochutnať. A ja by som si tiež rád dal takúto dobrôtku.“ „Ja som tu taký experimentátor, skúšam, čo je dobré a čo nie,“ hovorí Duchoslav. „Keď nejaká huba rastie na strome, určite nie je jedovatá, to ti môžem povedať ako základ. Tie skutočne chutné nerastú väčšinou pri zemi, ale najmenej meter nad zemou. Takže je to paráda. Ak sa chcem najesť, ešte si aj pekne polozím po strome.“ Zvláštny postoj. Teda možno celkom obyčajný postoj našich starých otcov a materí, od ktorého sme si my, deti modernej doby, odvykli. Postoj, že pri robote sa netreba nikam hnať, treba si ju

61 Foto: Matúš Plecho

v pokoji vychutnať. Pecúchovia sú presvedčení, že rôzne mechanizmy, ktorými sa človek obklopuje, aby ušetril čas, len kradnú týmto činnostiam dušu a v konečnom dôsledku ani ten čas neušetria. Veď o mechanizmy a stroje sa treba starať, robiť im údržbu, chodiť s nimi do servisu... Snažia sa robiť čo najviac vecí ručne. Kosia kosou, v mlynčeku melú zrno na múku. K pestovaniu vlastného obilia sa nedostali, pretože je to veľmi náročné, zrno však kupujú od ekologického pestovateľa. Jedinou technologickou vymoženosťou je elektrická energia, ktorú získavajú v svetlej časti roka zo slnečných panelov. V zime občas nalejú naftu do generátora, ktorý je však momentálne pokazený a asi aj dlho zostane. Ak im doma nejde prúd, niekedy zájdu na internet do mesta, kde ich známa vlastní malú čajovňu. Elektrinu potrebujú kvôli počítaču, dobíjaniu mobilov, osvetleniu a občas na práčku. Auto nevlastnia, pretože ho považujú za zdroj zbytočných starostí. Raz za čas sa odvezú s niekym, kto auto má.

KOSENIE AKO MEDITÁCIA Veľký dôraz kladú na ručné kosenie. Okrem toho, že je ekonomicky a ekologicky výhodnejšie, vnímajú ho ako rituál duchovnej očisty. Naši predkovia vraj deň pred kosením zašli za trávou a oznámili jej, že ju zajtra skosia, aby sa pripravila. Na druhý deň sa od rána začali muži aj ženy oháňať kosou. Po chvíli chytili spoločný rytmus, aj ich dych sa naladil na jednu vlnu. Kosenie kosou je podľa Duchoslava meditácia i terapia v jednom. Človek sa pri ňom dostáva do vnútornej rovnováhy, podobne ako pri rúbaní dreva alebo hrabaní sena: „Minule u nás boli na návšteve dvaja IT špecialisti, že si chcú oddýchnuť od počítačov a vyskúšať si kosenie. Dal som im kosy a povedal, že sa nemusia nikam hnať, veď koľko pokosia, toľko bude. Keď začali, nevedeli prestať. Stále za mnou chodili, čo ešte môžu pokosiť.“ Páliť pokosenú trávu považujú za hriech. Jedna z miestnych babičiek, ktorá tu na kopaniciach žije od narodenia ešte pôvodným sedliackym životom, raz Duchoslavovi povedala: „Keď už sa to všecko pálit mosí, koniec sa blíži. Až budeš

ALTERNATIVE VITA > KOSA, LUK A „SVÄTOHÁJ“

trávu páliť ako ja, smrť je blízo, bo už nevládzeš chovať.“ Pecúchovia kŕmia pokosenou trávou svoje kozy. A starých ľudí, ako je táto tetuška, si vážia. Síce takto žijú už vyše desať rokov, no stále sa majú čomu priúčať. A stále sa majú s týmito starousadlíkmi o čom poradiť. Na niektoré veci museli prísť sami. Po príchode z mesta zistili, že v reáli sa veci majú inak, ako sa píše v odborných príručkách. Na mnohé prišli metódou pokusu a omylu, ale aj obyčajným pozorovaním prírody. Základné pravidlo znelo: vnímať prostredie okolo seba, žiť v ňom vedome, nie ako mechanické roboty. Ich parketou je aj lukostreľba. Učia iných ľudí strieľať i vyrábať si vlastné luky. Vedomé strieľanie z luku vnímajú takisto ako spôsob meditácie. Okolo nich sa už vytvorila skupina prírodných lukostrelcov, ktorí prostredníctvom tohto umenia rozvíjajú trpezlivosť, silu zámeru, sústredenia a, samozrejme, aj fyzickú kondíciu.

aby sa im postaral o statok. Hoci mu spravidla nechajú veľmi podrobné písomné pokyny, aj tak väčšinou po návrate zistia, že kozy obžrali susedom ovocné stromy, sliepka zdochla alebo sa stala nejaká iná škoda. „Alebo sa nás pýtajú, na čom ﬁčíme,“ pokračuje Weleslawa. „Nevedia si predstaviť, že dosiahnuť zmenený stav vedomia sa dá aj bez drog. Pritom na tom nič nie je, stačí sa naladiť na okolitú prírodu.“

MESTSKÍ „ALTERNATÍVCI“

Tvrdia, že na Slovensku už málokto žije tak odstrihnuto ako oni. Mnohí novodobí osadníci v iných lokalitách sa nakoniec snažia uľahčiť si život. Kosia kosačkami, pília motorovými pílami, jazdia autom. Proste si na lazy donesú kus mestského života. Podľa Pecúchov to už potom nie je ono. I keď uznávajú, že každý si môže žiť, ako chce. Skôr im prekáža, keď sa takíto presídlení mešťania tvária ako nositelia alternatívy. „To už nejaký milionár, ktorý sa otvorene hlási ku konzumu, je úprimnejší ako oni,“ myslí si Weleslawa.

Keďže si na vlastnej koži odskúšali, aké ťažké je prejsť z pohodlných mestských podmienok na takýto prírodný spôsob života, trochu nedôverčivo zazerajú na jednu z módnych vĺn medzi mladými intelektuálmi – vlnu „odstrihávania sa od systému“. Mnohí z takýchto ľudí ich chodia navštevovať, zúčastňujú sa ich celodenných alebo víkendových kurzov a stretnutí. Zameranie akcií je rôznorodé, od výroby lukov a lukostreľbu cez zber byliniek a tradičné varenie až po prírodné duchovné obrady. „Som rada, že chodia, ale niektorí sú hrozne naivní,“ hovorí Weleslawa. „Ich predstava o alternatíve je piť bylinkové čaje, nosiť decko v šatke a chodiť po tráve bosí. Ja napríklad pijem čierny čaj, bylinky si dám, len keď som chorá. Minule sa nám tu jedna dievčina tiež hneď vyzula, že bude chodiť bosá. Ale keď som ju upozornila, že sa nám tu všade váľa slepačí trus, hneď sa zase obula.“ Alebo zažili mladíka, ktorý študoval čínsku medicínu, a pritom sa bál jesť čerstvo natrhané šípky, lebo si nebol istý, či nie sú jedovaté. Keď sa občas potrebujú na pár dní vzdialiť (napríklad idú niekam robiť prednášku), zvyknú niekoho z tohto okruhu návštevníkov poprosiť,

KRIESENIE STARÝCH TRADÍCIÍ Zaujíma ma, prečo si vybrali práve slovanské duchovno. „Zaoberala som sa aj inými duchovnými cestami, ale ako Slovenke sa mi zdá divné zaoberať sa inými ako slovenskými duchovnými bytosťami,“ odpovedá Weleslawa. Preto aj skončili v tejto časti Slovenska. Malé a Biele Karpaty boli pred stáročiami osídlené pôvodnými slovanskými kmeňmi, z ktorých sa potom odčleňovali budúce slovanské národy. Ľudia na myjavských kopaniciach žili vždy mimo hlavných civilizačných prúdov, pevne ukotvení v starých spôsoboch života. Hoci prijali kres-

ťanstvo, zároveň si popri ňom uchovali staré slovanské obrady, aj keď neskôr už maskované za folklór. V čase, keď sem Pecúchovia zavítali, už boli mŕtve, ale práve oni ich tu zase obnovili. A každý rok sa na ich vynášaní Moreny či oslavách slnovratov zúčastňuje viac a viac ľudí. Napriek tomu, že na Slovensku sa v stredoveku v rámci pokresťančovania vyrúbali posvätné háje, Weleslawa voči kresťanstvu žiadne nepriateľstvo necíti (na rozdiel od mnohých mladých prívržencov novodobého pohanstva). „Vďaka kresťanom za to, že na miestach bývalých „svätohájov“ postavili kostoly,“ tvrdí. „Tým zachovali posvätnosť týchto miest. Keď zájdem do takéhoto kostolíka na kopci, vždy tam cítim starobylé energie, ktoré sa odtiaľ nikdy nevytratili.“ Hore nad kopanicou vlastnia Pecúchovia pozemok, na ktorom sa nachádza dubový lesík. Z neho vytvorili svoj vlastný posvätný háj, kde organizujú oslavy pôvodných prírodných sviatkov. Záujem o účasť je veľký, oni sa však snažia každého účastníka najprv preveriť, či to myslí vážne, či sa chce obradu skutočne zúčastniť alebo naň prísť len ako zvedavý divák. Pýtam sa, podľa čoho pri týchto rituáloch postupujú, pretože v písomnej podobe sa presné popisy slovanských duchovných praktík nezachovali. Weleslawa odpovedá, že vychádzajú zo všeobecných princípov rituálu, ktoré sa využívajú v každom náboženstve. Napríklad, že sú nejakým spôsobom prítomné všetky štyri živly, že sa účastníci rituálne očistia, že sú všetci zapojení a nikto nie je divák... Často pracujú s ohňom, okolo ktorého sa tancuje, preskakuje alebo sa po jeho dohorení behá po žeravej pahrebe. Slovanský nádych dáva vraj obradom samotné miesto, spojenie s krajinou, ktorá bola po stáročia obývaná Slovanmi.

ako-tak sebestačný. Pretože má väčší výber potravy.“ Pecúchovia zvieratá nezabíjajú. Kozy majú kvôli mlieku a sliepky kvôli vajíčkam. Ich vegetariánstvo však priamo nesúvisí s nejakým svetonázorom. Jednoducho sa tak rozhodli a nikoho nepresviedčajú, že by nemal jesť mäso. „Nemala som problém zabiť zviera alebo ho vypitvať, robievala som to ako mladá, môj otec bol rybár a poľovník,“ zdôrazňuje Weleslawa. „Jednoducho mi je trápne jesť niekoho iného. Pre mňa je každé zviera, ktoré má svoju tvár a svoju osobnosť, rovnocennou bytosťou.“ Napriek tomu sú od vonkajšieho sveta výrazne menej závislí ako väčšina dnešných ľudí. Aj preto, že od neho toľko nepotrebujú. „Minule mi jedna známa priniesla kopu oblečenia, či si niečo nechcem vybrať,“ spomína Weleslawa. „Ale ja nechcem nové veci, čím menej vecí mám, tým som šťastnejšia. Potok, strom, lúka sú viac ako všetky veci. Príroda je plná bytostí a mňa ich prítomnosť napĺňa. Preto mi ani nevadí byť celý deň sama v lese. Pretože tam v skutočnosti nie som sama.“

NAČO VECI? „Weleslawa, myslíš, že ste sebestační?“ pýtam sa sediac na drevenej lavici a popíjajúc ešte teplé, čerstvo nadojené kozie mlieko. „To srnka v lese je sebestačná, ona sa už narodí so všetkým, čo potrebuje k životu,“ odpovedá s úsmevom. „Sebestačnosť ľudí je mýtus, na prežitie potrebujeme jeden druhého. Ešte mäsožravý gazda, ktorý občas zabije nejaké zviera, je

Foto: Matúš Plecho

ALTERNATIVE VITA > SLEPAČIE SPOLOČNÍČKY

Marián Benka

SLEPAČIE SPOLOČNÍČKY

DUCHOSLAV A WELESLAWA, O KTORÝCH BOLA REČ NA PREDCHÁDZAJÚCICH STRANÁCH, NEDÁVNO OBJAVILI SLIEPKY. OKREM TOHO, ŽE PRE NICH ZNÁŠAJÚ VAJÍČKA, STALI SA NOVÝMI ČLENMI SPOLOČNEJ DOMÁCNOSTI. KARPATSKÍ PECÚCHOVIA SA K DOMÁCIM ZVIERATÁM SPRÁVAJÚ TROCHU INAK AKO BEŽNÍ CHOVATELIA.

inulý rok v máji zavítal do obce, ku ktorej prislúchajú ich kopanice, chovateľ predávajúci mladé sliepky. Kus za 4 eurá. Takíto chovatelia obiehajú Slovensko bežne a ponúkajú nosnice dokonca aj za nižšie ceny. Človek, ktorý má aspoň kus vlastného pozemku, môže za lacný peniaz získať zdroj zdravých domácich vajíčok, prípadne aj mäsa, čo nie je prípad vegetariánsky založených Pecúchov. Oni sa so svojimi sliepočkami spriatelili. Postavili im dva kurníky, ich výbeh je ohraničený hranicami celého pozemku. Pohybujú sa teda všade slobodne a takisto všade aj slobodne kadia, naučiť ich chodiť na záchod na jedno miesto je nemožné. Slepačí trus je ináč cenným hnojivom, takže pri pobehovaní po zeleninových hriadkach ich sliepky zároveň aj hnoja. Prekvapilo ma, keď jeden tento operenec pribehol k Weleslawe ako dajaký pes. Vzala sliepku do náručia, začala sa s ňou maznať a nežne sa jej prihovárať. Zdalo sa mi, že to bola tá istá sliepka, ktorá sa predtým motala aj pod mojimi

Foto: Matúš Plecho

nohami, pričom mi vôbec nenapadlo, že by sa dožadovala mojej pozornosti. Skôr som si myslel, že na mieste, kde stojím, sa nachádza jej zaujímavá potrava. Tieto sliepky vyložene vyhľadávajú ľudskú spoločnosť. Weleslawa upozorňuje, že majú omnoho viac inteligencie, ako si bežne myslíme. Dru-

> VLASTNÉ OMEGA VAJÍČKA há vec je, že inteligencia akéhokoľvek zvieraťa sa môže prejaviť len vtedy, ak mu vytvoríte prirodzené podmienky. Vo veľkochovoch, kde celý život prežije prakticky bez možnosti pohybu, prirodzene ohlúpne. Pecúchovia majú svoje sliepky odpozorované, podľa spôsobu kotkodákania či kvokania vedia, akú majú náladu. Dokážu odlíšiť jednu od druhej, poznajú povahu každej z nich, každej dali vlastné meno. Cestovateľka je medzi nimi najodvážnejšia a často sa pokúša utiecť do šíreho sveta. Zakaždým sa však celkom ľahko nechá chytiť. Jej najväčšou kamarátkou je Parťáčka, s ktorou chodia takmer všade spolu a občas sa dostanú do konﬂiktu s ostatnými v kŕdli. Osamelú ostatné neustále šikanujú, hoci je najväčšia a najkrajšia (alebo žeby práve preto?). Ak však sliepkam hrozí spoločné nebezpečenstvo zo strany iných zvierat, dokážu sa zjednotiť a postaviť sa mu v jednom šíku. Pozorovanie života sliepok je ako malý seriál, na ktorý sa – na rozdiel od tých televíznych – dá aj pozerať.

Foto: Matúš Plecho

Andrej Jakubík

VLASTNÉ OMEGA VAJÍČKA

k si spomeniem na kŕmenie sliepok v mojom detstve, je mi až do plaču, keď vidím kompletné kŕmne zmesi, ktoré majú nahradiť prírodnú stravu. Sliepočkám môžeme podávať všetky druhy zrnín, vyschnutý chlieb namočený vo vode, škrupiny z vajíčok, ale určite im urobíme nesmiernu radosť čerstvo nasekanou lúčnou trávou, myším chvostom alebo ďatelinou. V prehrabávaní sa v tejto trávnej zmesi nachádzajú sliepky nesmierne potešenie. Je tu však ešte jedna rastlinka menom portulaka zeleninová (portulace oleracea). Túto burinu, ktorá sa bežne vyskytuje v záhradách, sliepky obľubujú. Po jej skonzumovaní obsahujú vajcia sliepok o 30 % viac omega-3 nenasýtených mastných kyselín ako bežné vajíčka. Portulaka obsahuje túto látku vo veľkom množstve. To je dobrá správa aj pre vegetariánov, pretože táto rastlina je jedlá a vhodná do šalátov. Gréci ju vo veľkom množstve používajú vo svojej tradičnej kuchyni, čo prispieva k ich dlhovekosti. Omega-3 kyseliny sú ideálnou prevenciou infarktov a zvýšeného krvného tlaku. Deti matiek, ktoré mali počas tehotenstva stravu bohatú na omega-3 kyseliny, začínajú skôr hovoriť, sú pokojnejšie a menej agresívne. Tieto kyseliny sú bohato zastúpené aj v rybách. A odpadové rybie mäso je vhodný doplnok stravy pre nosnice. Rybie hlavy, plutvy a vnútorné orgány sú pre sliepky hotová lahôdka. Doprajme im ju však iba v prípade, že chceme len vajíčka, a nie mäso, ktoré bude potom istý čas niesť zápach ryby. Ale vzácne omega-3 kyseliny sliepky prenášajú do vajíčok.

ALTERNATIVE VITA > EKOLOGICKÁ ZLATÁ BAŇA

Dušan Budzák

EKOLOGICKÁ ZLATÁ BAŇA

JE LEN JEDINÝ SPÔSOB, AKO VZNIKNE BOHATSTVO JEDNÉHO ČLOVEKA: MNOHÍ SA VYZBIERAJÚ A ODOVZDAJÚ MU SVOJE PENIAZE. HOVORTE SI, ČO LEN CHCETE. ŠTUDUJTE EKONÓMIU, POLITOLÓGIU, SOCIOLÓGIU, ZÁVER BUDE ROVNAKÝ. ASI NEMÁ ZMYSEL DETAILNEJŠIE ROZOBERAŤ, ŽE TÝM JEDNÝM BOHATÝM MÔŽE BYŤ AJ SKUPINA ĽUDÍ ALEBO FIRMA. A TÍ MNOHÍ, KTORÍ SA VYZBIERAJÚ NA BOHATSTVO, SÚ ČASTO CHUDOBNÍ ALEBO DOKONCA BIEDNI. PRINCÍP ZOSTÁVA – MNOHÍ SA SKLADAJÚ JEDNÉMU.

k budete mať napríklad zlatú baňu, ešte to neznamená, že ste bohatí. Bohatnúť začnete až vtedy, keď tí menej šťastní začnú od vás zlato z bane kupovať. Čím ich bude viac, tým budete bohatší. Zlatých baní nie je veľa; určite menej ako bohatých ľudí. A tak sa snažíme vytvoriť ich aj inak. Niekto vytvorí počítačovú ﬁrmu a ľudia od neho kupujú počítače. Niekto postaví pekáreň a ostat-

ní od neho kupujú chlieb a rožky. Niekto oseje polia a tie pekárne od neho kupujú obilie. Atď., atď. Vzniká reťaz a sieť, ale na princípe sa nič nezmení; drobní jednotlivci odovzdávajú peniaze na miesta, kde sa koncentrujú, a niektorí z nich bohatnú. Principiálne nie je na bohatstve nič zlé, najmä ak „poskladanie sa“ mnohých v prospech jedného je dobrovoľné. Ak sme sa napríklad z vlastnej

vôle rozhodli vybrať si zo širokej ponuky telefónov jeden, povedzme iPhone, a zaplatili sme zaň, dobrovoľne sme tak v minulosti prispeli k bohatnutiu dnes už nebohého Steva Jobsa a jeho spolupracovníkov (kvôli zjednodušeniu abstrahujme od akcionárov Apple, subdodávateľov a ostatných). Svojím spôsobom je takýto princíp bohatnutia v poriadku. Ibaže nie všetci majú talent a schopnosti Steva Jobsa. Sotva by im niekto odovzdal svoje peniaze dobrovoľne a urobil ich bohatými. A tak siahnu po iných pákach. Bez talentu a schopností niečo vyprodukovať, zaujať a presvedčiť ostatných, aby ich ocenili, siahnu hoci po... politike a následne legislatíve. Týmto spôsobom si nezriedka vynútia, aby sme sa im na ich bohatstvo vyzbierali. Avšak už nie dobrovoľne, vynútia si to zákonom. Ak sa im – hoci nedobrovoľne – nevyzbierame, čakajú nás sankcie a perzekúcie. A tento spôsob bohatnutia už tak v poriadku nie je! Dnes na úvod uveďme jeden príklad. Napriek tomu, že prebehol tlačou, zostal takmer bez odozvy. Rozoberme si ho: v denníku Sme sa 6. 5. 2013 objavil článok s titulkom „Na vyšších cenách elektriny zarobí aj ﬁrma blízka Brhelovi a Širokému“. Principiálne jasná správa, ako sa u nás vynucuje vyzbieranie sa množstva ľudí – v tomto prípade všetkých obyvateľov Slovenska – v prospech jednotlivcov. Zákonom. Na prvý pohľad to vyzerá nevinne. Nikto z nás asi nebude namietať proti tomu, že sa potrebujeme zbaviť neekologických zdrojov energie a nahradiť ich ekologickými. V preklade: nahradiť výrobu elektriny z uhoľných a podobných elektrární výrobou energie zo slnka, vody, vetra... Na to, aby sme podporili tento trend, sme vystavení vcelku účinnej PR kampani. Poviete si: dobre, som mysliaci človek, súhlasím. No a aby ste na to mali aj príslušnú „pečať“, dozviete sa, že je to navyše nariadenie Európskej únie a my ho musíme rešpektovať. Opäť si poviete: dobre, dobre, rozumiem.

ALTERNATIVE VITA > EKOLOGICKÁ ZLATÁ BAŇA

Už horšie znesiete informáciu, že na podporu tohto trendu je potrebné vykupovať „zelenú“ energiu drahšie, ako sa predáva. Konkrétne na Slovensku je uzákonené, že štát takúto energiu vykúpi po 91,70 eura za megawatthodinu, ktorá sa na trhu predá za niečo vyše 40 eur. Trochu to pripomína Mila z Hlavy XXII, ktorý vykupoval vajíčka za dva centy, a následne ich po niekoľkých operáciách predával za jeden. A napriek tomu dosiahol zisk. Toto však nie je taký prípad. Výkup ekologickej energie je potrebné dotovať. Je možné, že ste takí uvedomelí a aj po informácii o dotovaní si poviete: rozumiem, treba to podporiť. Keď tých ekologických zdrojov bude stále viac a viac, cena energie z nich bude postupne klesať, až sa napokon vyrovná a možno bude dokonca nižšia ako cena z dnešných konvenčných zdrojov. Stále máte pocit, že je to v poriadku. Svojím spôsobom aj ja. Ibaže: z čoho to dotujeme? A tu sa už pomaly začína klbko informácií o tom, ako musíme podporovať ekologické zdroje, rozmotávať. Žiaľ, jediný spôsob, ako u nás vieme dotovať, je ten, že zvýšime ceny energie pre všetkých obyvateľov a ﬁrmy. Mohli by sme teda platiť menej za elektrinu, keby sme ju vyrábali v konvenčných elektrárňach, ale musíme sa vyzbierať na dotovanie tých ekologických. Ak ešte aj v tejto chvíli stále súhlasíte, upozorňujem, že som opäť a účelovo použil slovo VYZBIERAŤ SA. A toto vyzbieranie je nedobrovoľné. Sme k nemu prinútení zákonom, konkrétne cenovým výmerom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý stanovil ceny. Tie musíme platiť. Niet inej cesty, inak hrozí odpojenie a sankcie. Počuli ste už o exekúciách za nezaplatené účty za elektrinu? Istotne áno.

TAK TO KLBKO ROZMOTAJME DO KONCA Povedzme, že si tiež všimnete rozdiel medzi výkupnou a predajnou cenou, a poviete si, že ste vlastne objavili zlatú baňu. A pôjdete do toho. S plánom postaviť tiež takú elektráreň – napríklad solárnu, lebo pri nej sú dobré výkupné ceny energie. Omyl, nepôjdete, nepostavíte. Nehovorím, že všetci, ktorí čítate tieto riadky, ale naj-

menej 99,9 % z vás nie. Nie ste vyvolení. Nekúpili ste si miesto v parlamente, na úradoch, ani úradníkov, resp. ich šéfov. To urobili iní. A tí si to nedajú vziať. Najprv nás presvedčili, že treba ekologické zdroje, a my sme súhlasili. Naozaj ich treba. Potom to spečatili legislatívou EÚ, ktorú premietli do cenových výnosov a nariadení. To už sa nášho súhlasu netýkalo – nepotrebovali ho. A bodka takmer na záver: zaviedli množstvo regulácií a noriem, aby si ekologické elektrárne nemohol stavať len tak hocikto, kto si zmyslí. Musí v tom byť poriadok, nie? Áno, musí. Otázkou však je, ako je možné, že tí „talentovaní“ a „schopní“, ktorí môžu stavať takéto elektrárne, sú stále tí istí? Vážení, vy to nepostavíte (myslím tých 99,9 %). Narazíte na také množstvo byrokracie, obmedzení a noriem, že sa nimi len sotva prehryziete. Ako naznačuje aj článok, od ktorého sme sa „odpichli“, ekologické elektrárne zo zaručeným proﬁtabilným výkupom energie sú vyárendované pre niekoho iného. Pre toho, kto prostredníctvom zákonov presadil, že my všetci sa mu budeme skladať na bohatstvo. Zdá sa, že nemáme páky, ako sa tomu vyhnúť a sme „zo zákona“ stratení. A niekto ráta aj s tým, že pred zákonom tiež poslušní, pretože nevieme, ako to v skutočnosti je. Ale niekto predsa len vie a nepáči sa mu to. Pokrivený zákon-nezákon, nechce sa nechať vydierať. Že o takých neviete? Potom bude namieste prečítať si ešte raz správy o plánovanom odchode US Steelu zo Slovenska. Situáciu šiel zachraňovať sám premiér. Alebo o Slovalcu v Žiari nad Hronom a jeho pláne uzavrieť prevádzku. V oboch prípadoch sa veľmi frekventovane spomínali vysoké ceny elektrických energií. Inak povedané, na stole bola otázka: Prečo by sa mali naše spoločnosti skladať na bohatstvo niekomu inému? Pretože si to uzákonil? Ak je to vašim občanom jedno, nám nie! Súhlasím – takto nedobrovoľne, pod hrozbami zákonov, by sme sa na bohatstvo iným skladať nemali. Nechávajú si naše peniaze a nič nám za to nedávajú. V tom je rozdiel medzi nimi a nebohým Stevom Jobsom.

ALTERNATIVE VITA > HRANICE ROZUMNÉHO KONZUMU

Marián Benka

HRANICE ROZUMNÉHO KONZUMU

edy ešte hovoríme o prirodzenom uspokojovaní našich potrieb, a kedy už o nadmernom konzume? Americký environmentalista Alan Durning rozlišuje tri kategórie konzumentov: nadmerných, striedmych a vylúčených. Keby všetci obyvatelia Zeme žili v striedmej kategórii, nikto by netrel biedu, a zároveň by ľudstvo dokázalo prežiť bez drancovania prírodných zdrojov. Nešťastie súčasného ekonomického systému spočíva v tom, že sa nedokáže udržať bez neustálej stimulácie spotreby. Preto sa nám predkladá vízia budúcnosti, v ktorej všetci ľudia budú v kategórii nadmerných konzumentov. Životný štýl v krajinách, ktoré spotrebúvajú väčšinu svetových zdrojov, vnímame ako vzor. Takáto vízia nie je nereálna. Myslieť si, že pri súčasnom koristníckom systéme krajiny tretieho sveta doženú úroveň najvyspelejších krajín, je naivné. Veď bohaté krajiny si svoju vysokú úroveň udržiavajú práve na úkor tých chudobných. A keby sa táto predstava uskutočnila, znamenalo by to katastrofu pre našu planétu. Pozrime sa teda bližšie na tri skupiny konzumentov podľa Durninga: 1. Nadmerní konzumenti Predstavujú väčšinu obyvateľstva v USA či západnej Európe. Nemalé zastúpenie majú aj na Slovensku, pretože tu sa nebavíme len o milionároch. Do kategórie nadmerných konzumentov spadajú ľudia, ktorí sa dopravujú prevažne autom alebo lietadlom. Každý alebo takmer každý deň jedia mäso, ich strava obsahuje veľa kalórií a živočíšnych tukov. Pijú sýtené nealkoholické nápoje balené v plastových fľašiach. Nakupujú viacnásobne balený tovar v hypermarketoch a produkujú veľké množstvá odpadu. Bývajú vo veľkých priestranných rodinných domoch, často klimatizovaných. Oblečenie si kupujú podľa módy, kvôli imidžu. 2. Striedmi konzumenti Sú to typickí obyvatelia ázijských, čiastočne aj vý-

chodoeurópskych krajín. Striedmi konzumenti sa prepravujú prevažne verejnou dopravou alebo na bicykli. Základ ich stravy tvoria obilniny, strukoviny a zelenina, občas doplnená mäsom. Pijú čistú vodu, ovocné šťavy, čaj a kávu. Tovar nakupujú na miestnych trhoch alebo od farmárov vo veľkých ekologických baleniach, odpad z veľkej časti recyklujú. Bývajú v skromnejších, ale solídnych domoch, buď jedna väčšia rodina alebo viaceré menšie rodiny v jednom dome. Šaty si vyberajú podľa funkčnosti. 3. Vylúčení Toto sú obyvatelia najchudobnejších krajín. Dopravujú sa peši alebo na zvieratách. Trpia podvýživou, ich strava nie je plnohodnotná. Pijú len vodu z okolia, ktorá je často znečistená. Nakupujú málo (nemajú ani veľmi za čo), čo môžu, vyrábajú si sami alebo získavajú zo skládok odpadu. Sami takmer žiadny odpad neprodukujú. Žijú v chatrčiach alebo pod holým nebom. Obliekajú si staré šaty alebo handry. Paradox konzumu V rôznych medzinárodných výskumoch o pocitoch životného šťastia sa na popredných miestach až podozrivo často objavujú krajiny ako Indonézia, Filipíny, India či Kuba. Teda krajiny typické striedmym konzumom. Nadmerní konzumenti akoby zabúdali, že dlhodobé šťastie pramení zo vzťahov, nie z vlastníctva vecí. Za najväčší paradox tejto skupiny Durning označuje závislosť na automobiloch. Moderné mestá stratili ľudskú tvár, pretože sa v nich všetko prispôsobilo autám. Predajcovia potom v reklamách prezentujú automobil ako prostriedok k vytúženej slobode, na ktorom môžete uniknúť z hlučného a upachteného mesta do romantickej prírody. Ale ľudia chcú unikať z mesta práve preto, že sa kvôli tým istým autám stalo nepríjemným miestom pre život.

ALTERNATIVE VITA > AKO PREŽIŤ KOLAPS 3.

Fernando Ferfal Aquirre

AKO PREŽIŤ

KOLAPS 3. ČASŤ

TÁTO TÉMA NIE JE NOVINKOU. KEĎ ARGENTÍNA NA KONCI 90. ROKOV SPADLA PO ŠPIRÁLE DO SOCIÁLNEHO A EKONOMICKÉHO KOLAPSU, ZMENIL SA TAM ŽIVOT KAŽDÉMU. BEZ OHĽADU NA PRÍČINY JE TU VEĽA TOHO, Z ČOHO SA MÔŽEME POUČIŤ OD PROSPERUJÚCEJ KRAJINY SPAMÄTÁVAJÚCEJ SA Z EKONOMICKEJ KRÍZY, KTORÁ UVRHLA OKOLO 60 % ĽUDÍ DO CHUDOBY.

NEVYHNUTNÉ VECI Dobrý nápad je zoznam vecí, ktoré by ste si zaobstarali, ak by ste „mali druhú šancu“. Sú veci, na ktoré nemyslíte, kým ich nepotrebujete – a potom je už neskoro. Povedzme, že ste varovaní 2 roky dopredu – objaví sa víla s čarovnou paličkou a povie: „Vaša krajina sa do dvoch rokov prepadne do stoky, bol si varovaný.“ Existuje niekoľko vecí, ktoré by som už urobil inak, a vecí, ktoré by som si kúpil:

AUTOMOBIL Kúpil by som si auto s pohonom 4x4, použiteľné aj v meste, ktoré vám umožní jazdiť po chodní-

koch i pustatinách – ďaleko od zátarás a nepokojov. Voz 4x4 má tiež viac hmoty a sily v prípade, že by sa vás niekto snažil zraziť iným autom.

NÁDRŽE NA PALIVO Nielen kanistre, ale aj veľké kovové nádoby. Nie som si istý ich kapacitou, ale videl som ich na stavbách a pred krízou v roku 2001 neboli také drahé. Teraz neviem, nejakú dobu som ich nevidel.

GENERÁTOR Dovážajú sa k nám, no pre nás sú veľmi drahé. Myslím si, že v dnešnej dobe sa vyrábajú aj u nás, ale nie som si istý kvalitou.

Ilustrácia: Vladimir Manyuhin

VOĽNÝ ČAS V Buenos Aires sú miesta, kde si môžete zájsť na večeru, ﬁlmy či divadelné predstavenia a stráviť čas v bezpečí. Majú buď vlastné zabezpečenie, alebo sú s políciou dohodnutí na zvýšenej bezpečnosti. Ale to sú miesta len pre turistov a extrémne bohatých. Mám dobré sociálno-ekonomické postavenie, lepšie než 96 % populácie, takže si môžem dovoliť minúť tieto peniaze raz alebo dvakrát do mesiaca. Chodenie na prechádzku je tiež možnosť, ale pešo môžete chodiť iba 6 blokov rovnakým smerom, než sa dostanete

mimo bezpečnej zóny. Potom ste na území „na vlastnú päsť“. Nuž, dobré miesta sú príliš drahé a prechádzka v noci so ženou/priateľkou je vylúčená. Pukance, pizza a ﬁlm znie ako dobrý plán. Nehovorím, aby ste strávili celý deň pred TV ako zombie. Po kolapse možno nájsť kópie dévedečiek všade a stojí to len pár dolárov. TV je lacná a bezpečná zábava. Play Station alebo herná konzola sa tiež hodia. Dokonca aj keď krajina skolabuje, vždy sa nájde niekto s DVD „napaľovačkou“, kto robí kópie. Ak máte radi knihy, kúpte si ich teraz, aj keď ich

ALTERNATIVE VITA > AKO PREŽIŤ KOLAPS 3. nejakú dobu nebudete čítať. Ak vaša ekonomika padne, papier sa pre mnohých ľudí stane zdrojom príjmu. Máme tu tisícky zberačov papiera a kartónu. Výsledkom je, že knihy nie sú lacné, pretože samy osebe majú hodnotu papiera.

ĎALŠIE VYBAVENIE

Odporúčam vám pozrieť si veci, ktoré pravidelne používate, a zamyslieť sa nad tým, ako veľmi ich budete po kolapse potrebovať. Pri týchto výrobkoch zistite, kde sú vyrábané. Ak sa vyrábajú mimo vašej krajiny, ich cena buď vzrastie, alebo sa po kolapse kompletne prestanú dovážať. V mojom prípade sú dobrým príkladom žiletky Gillette. Vyrábajú sa v USA a práve teraz stoja „majland.“ Veci, ako je alkohol/víno, pekné pero, parfumy, mejkap a ďalšie obdobné druhy predmetov sa budú hodiť, keď sa budete potrebovať „skamarátiť“ s určitými typmi ľudí. Rúž stál pred krízou 4 doláre, ale pretože sa vyrába vo Francúzsku, cena skočila neskôr na 20 dolárov a pred dvoma mesiacmi ich úplne prestali dovážať. V ostatných prípadoch ľudia dajú vedieť, že chcú proste a jednoducho „úplatok“; päťdesiat alebo sto dolárov tu a tam, v závislosti od situácie a odvedenej práce. Používal som „darčeky“ (parfumy), aby som rýchlejšie dostal pas – ušetril som niekoľko mesiacov a použil som úplatok vždy, keď ma kvôli „kontrole“ zastavila polícia. Viem, že to neplatí vo vyspelých krajinách, kde je väčšina dôstojníkov čestných, ale, prosím, pochopte, že v krajinách tretieho sveta sa to deje. Nenechám sa zastreliť rozhnevaným policajtom za 10 alebo 20 pesos, dám im ich ako úplatok. Raz som ich skúsil nepodplatiť, a už to nikdy viac neurobím.

POTRAVINY Majte na pamäti, že po „veľkom probléme“ budú potraviny vašou každodennou starosťou. Ak nemáte potraviny, urobíte čokoľvek, aby ste ich získali, a ak teraz máte zásoby, budete mať starosti, aby ste ich získali ešte viac. Vo chvíli, keď ceny potravín vzrastú o 200 až 300 %, alebo jednoducho nebudú, uvedomíte si, akou cennou komoditou sú.

Tesne po druhej svetovej vojne Argentína prakticky kŕmila Európu, bola známa ako „obilnica sveta“. Dobytok a obilie uživili svoju vlastnú krajinu, aj iný kontinent. Takže čo sa stalo? Niektoré veci sa zmenili. Niekoľko veľkých nadnárodných spoločností, ako je napr. Benetton, kúpili stovky tisíc akrov prírodných zdrojov. Nepoznám presné číslo, ale spomínam si, že médiá začali hovoriť o integrite suverenity krajiny, ktorá je v nebezpečenstve, takže si viete predstaviť, koľko akrov bolo kúpených. Potom túto tému médiá záhadne opustili. Spomínam si presne na okamih, kedy celá krajina pochopila, čo sa deje. Po kríze v roku 2001 to bolo zlé, ale ľudia v Buenos Aires, v hlavnom meste a najbohatšej provincii, si neuvedomili, ako je to v ostatných provinciách. To bolo do chvíle, kým si učitelia nevšimli, že deti majú ťažkosti s učením. Zbadali, že majú problémy so sústredením, zaspávajú a je pre nich ťažké riešiť matematické rovnice. Neskôr zistili, že to bolo kvôli podvýžive, deti nedostávali minimálne množstvo živín pre zdravo fungujúce telo. Ľudia o tom hovorili celé týždne a viedli diskusie s pediatrami, ktorí potvrdili, že počet detí umierajúcich hladom v posledných mesiacoch prudko stúpol. Takže nech sa stane čokoľvek – hurikán, ekonomický kolaps, zemetrasenie alebo Zem zasiahne meteorit – potraviny a voda sú vždy na prvom mieste. V ideálnom prípade už máte zásobu jedla v pivnici na jeden rok... alebo nemáte?! Ani ja som ju po kolapse nemal, no vždy som mal suchý rožok v krku od strachu, že budú supermarkety úplne zatvorené. Ak nemáte zásoby, začnite kupovať trochu potravín navyše zakaždým, keď idete do supermarketu. Mali by ste hľadať potraviny, ktoré sú vhodné na skladovanie. Zoradil som ich podľa dôležitosti: 1) Nie je potrebná chladnička. 2) Vysoká nutričná hodnota. 3) Dátum spotreby v rozmedzí 1 až 5 rokov. 4) Nie je potrebná voda. 5) Nie je potrebné ich variť. Zvyčajne ide o konzervované mäsá, ryby, zeleninu, sušené cestoviny, dehydrované polievky,

čokoládu, sušené mlieko, marmelády, polievky, ryžu a sušenú fazuľu. Potraviny v konzervách sú dobré z hľadiska dátumu spotreby, väčšinou nie sú dehydrované, takže nepotrebujú vodu a môžete ich jesť rovno z plechovky. Len si dajte pozor, aby sa konzerva nepoškodila. Ak sa do nej dostane vzduch, skazí sa – ak sa to predsa stane, obsah rýchlo zjedzte. Mojou obľúbenou konzervou je tuniak. Vydrží dlho, je plný bielkovín, a chutí mi bez ohľadu na to, ako často ho jem. Okrem toho je možné skombinovať ho s mrazenou zeleninou alebo ryžou. Konzervované ovocie a zelenina sú tiež dobré, ale majú menej vitamínov ako čerstvé, preto pite aj tekutinu, v ktorej sú naložené. Sušené cestoviny síce potrebujú veľké množstvo vody a varenie, ale sú najlepším spôsobom, ako uchovať sacharidy. Pšenica môže byť tiež skladovaná vo veľkom množstve a je výživná, ale vyžaduje viac prípravy na konzumáciu. Stali sme sa celkom nezávislí od chladničky a používame ju len na zmrazenie našich čerstvých cestovín, pizze a kučeravej zeleniny. Zmrazíme prakticky všetko, pretože to dlhšie vydrží, a aj keď vypadne prúd, zmrazené potraviny vydržia ešte hodiny, niekedy aj deň alebo dva. Čím väčšie množstvo potravín zamrazíte, tým dlhšie si udržia svoju teplotu. Napriek tomu každý, kto bol nejakú dobu bez čerstvého ovocia, vie, že po určitej dobe začne trpieť paradentózou. Ak začnete opäť jesť čerstvé ovocie a zeleninu, paradentóza zmizne.

ZDRAVIE A FITNES Navštívte ihneď vášho doktora a dajte sa do poriadku. Choďte k zubárovi a uistite sa, že vaše zuby sú v perfektnom stave. Nie je nič horšie, než mať bolesti zubov a nikoho, kto by sa o to postaral. Pamätajte, že doktori nemusia byť v budúcnosti tak ľahko dostupní ako teraz. Podstúpil som napríklad operáciu očí a teraz vidím dobre aj bez okuliarov. To sa hodí, pri „veľkom probléme“ by sa okuliare mohli rozbiť a bolo by takmer nemožné ich nahradiť. Ak nosíte okuliare, zločinci sa na vás budú pozerať ako na slabú osobu. Starí ľudia a ženy sú obzvlášť zraniteľní. Po nich a deťoch prichádza-

jú na rad menší ľudia; čím menší ste, tým zraniteľnejšie pôsobíte a je väčšia pravdepodobnosť, že si vás vyberú za obeť. Znie to kruto, ale takým spôsobom to proste funguje. Veľa sa pýtajte svojho doktora. Zvyknite si na túto filozofiu a pýtajte sa všetkých – mechanikov, doktorov, policajtov – od ľudí s kvalifikáciou sa vždy môžete naučiť niečo nové. Ako survivalista a múdra osoba by ste mali vedieť zo všetkého trochu, vždy buďte zvedaví. Takto som sa naučil mať rozšírené zásoby antibiotík. Doktor mi povedal, že telo si zvykne, ak používate rovnaký druh antibiotík, čo ich potom robí čiastočne nefunkčnými, platí to hlavne u malých detí. Takže teraz mám dva rozdielne druhy antibiotík. Cvičenie pár hodín trikrát do týždňa vás udrží vo forme. Cvičím doma, mám lavičku a pár činiek. Skúste napríklad aerobik alebo posilňovanie. Hodí sa aj boxovacie vrece – precvičuje väčšinu svalov a budete mať väčšiu údernú silu v pästi. Bežecké pásy a bicykle sú tiež fajn. Po kolapse by človek mal vedieť bojovať holými rukami. Nemusíte byť Bruce Lee alebo Mike Tyson, stačí len vedieť, ako vykryť úder, ako si kryť tvár alebo poznať niečo z bojového umenia. Precvičovanie obranných pohybov je užitočné, najmä ak to cvičíte s niekým, kto v tom má prax. Veľmi dôležitá je znalosť prvej pomoci. Prejdite kurzom prvej pomoci v Červenom kríži. Ak beriete pravidelne nejaké lieky, majte ich zásobu aspoň na jeden rok. Mám v zásobe toľko liekov, koľko len môžem. Popri bežných liekoch mám aj ibuprofén a antibiotiká, oboje pre deti aj pre dospelých. Antibiotiká sú tu vzácne. Pľúcne infekcie sú veľmi nebezpečné. Tiež nezabudnite udržiavať dom čistý a vetraný, čo je jedna z ciest k prevencii chorôb. Je to však ťažké, keď je mesto plné špiny, švábov a krýs. Moje okolie nie je také zlé, sú oveľa horšie miesta, kde ľudia doslova spia aj s krysami. Šváby sú problém, ale držím ich na uzde jedom, čo som rozmiestnil okolo domu. To mi pripomína, že by ste mali mať zásobu jedov na potkany a šváby. Služby sú všeobecne zlé a smetiari nie sú výnimkou. Raz týždeň štrajkovali a potom ste mohli vidieť pobehovať potkany v hromadách odpadkov, ktoré ľudia vyhádzali na ulice. To je, samozrejme, nezdravé a pomáha to šíriť choroby po meste.

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > FEROKYANID, XANTÁN A INÉ DOBROTY

Dušan Budzák

FEROKYANID, XANTÁN

A INÉ DOBROTY

KEĎ SA ZAČALO UVAŽOVAŤ O TOM, ŽE NA OBALE VŠETKÝCH POTRAVÍN MUSÍ BYŤ UVEDENÉ ICH ZLOŽENIE, PRVOU REAKCIOU VÝROBCOV BOLO, ŽE SA PREDRAŽIA. ASI PRETO, ŽE FARBA NIEČO STOJÍ... ZÁKON SA VŠAK PRESADIL A DNES UŽ NA OBALOCH ZLOŽENIE NÁJDEME. POČIATOČNÉ OBAVY VÝROBCOV SA VŠAK ROZPLYNULI. ZLOŽENIE JE UVÁDZANÉ MALÝMI PÍSMENKAMI A TAK HUSTO, ŽE NEMÁME CHUŤ A VLASTNE ANI ČAS ŠTUDOVAŤ, ČO TO VLASTNE KUPUJEME.

vykli sme si. Informáciu na obale pretláča silná reklama a naša dôvera, že výrobcovia by nám v dnešnej kontrolovanej dobe ani len neskúsili primiešať niečo nezdravé. Tak sa na to pozrime. Najprv niečo pre deti. Na tých nám predsa záleží najviac. Reklama tvrdí, že je to pre ne zdravé, ak už nie to najzdravšie, čo im môžeme kúpiť. A tak sme si tie malé písmenká na jednom mliečnom výrobku určenom pre ne prečítali (naozaj bolo potrebné použiť lupu). Úžasná pochúťka pre deti, ktorá im dodá energiu a zdravie obsahuje: Mlieko – 49 % – dosť málo na to, že je to zdravá pochúťka, ale nech (čo na tom, že dokonale upravené). Nasleduje smotana (v poriadku), cukor – poviete si – lepšie ako glukózo-fruktózový sirup, lebo ten nevedia deti poriadne stráviť. Modiﬁkovaný škrob – ale veď to mala byť mliečna pochúťka! Kakaový prášok – otázkou je, aký je rozdiel medzi kakaom a kakaovým práškom?

Pasta z lieskových orieškov – výrobca uvádza 0,5 % orieškov, tak si to prepočítame. V 150 gramoch výrobku je teda 0,75 g orieškovej pasty. Ani jeden celý gram! Tvrdenie, že pochúťka je plná orieškov, je teda poriadne prehnané. Ešte tu nájdeme čokoládový prášok, pre istotu bez informácie, z čoho sa skladá. Ale tie najlepšie „maškrty“ len prídu – stabilizátory: karagénan a karobová guma! Chlórnan vápenatý a arómy, pre istotu opäť bez zloženia. Kladiete si otázku, načo je, preboha, môjmu dieťaťu v strave karagénan a karobová guma? No, vášmu dieťaťu nanič, pre výrobcu to však znamená, že výrobok sa nebude tak rýchlo kaziť a nemusí sa až tak zaoberať (spolu s obchodom) jeho trvanlivosťou. Tak si aspoň povedzme, čo je karagénan, inak látka označovaná ako E407. Encyklopédia uvádza: „Karagénan je sulfátový polysacharid, ktorý sa vyskytuje v červených morských riasach. Pou-

žíva sa ako stabilizátor, zahusťovadlo, želírujúca látka a emulgátor. Získava sa z červených rias (najčastejšie z tzv. írskeho machu) pridávaním etanolu, metanolu alebo izopropanolu alebo pôsobením horúcej zásaditej vody.“ A čo o ňom hovoria testy? Na zvieratách, pochopiteľne. Kto by testoval deti, však? „Pri testoch spôsoboval zápaly čriev u pokusných zvierat a poškodenie plodu... u citlivých ľudí môže vyvolať žihľavku.“ A ďalšia detská, úžasne zdravá pochúťka, tentoraz plná tvarohu. Na obale s uvedením „bez umelých farbív a konzervantov“. No kto by pochyboval, nie? Takže zloženie (čítané lupou): Tvaroh – je tam, smotana – tiež fajn, cukor – no čo už a... jedlá želatína, bože, načo? Zahusťovadlo – xantán, modiﬁkovaný kukuričný škrob, glukózovo-fruktózový sirup – tak predsa len ho tu nájdeme! Opäť čokoládový prášok a napokon vanilínová aróma, o ktorej takmer každý vie, že nie je z vanilky, lebo tá je drahá. Že neviete, čo je xantán? Opäť encyklopédia: „Xantán (xantánová guma) je polysacharid s vysokou molekulovou hmotnosťou, ktorý sa vyrába fermentáciou sacharidov kultúrou baktérie Xanthomonas campestris. Produkt sa vyčistí alkoholom a ďalej vysuší a rozomelie. Používa sa napr. do jogurtov a syrov ako prídavná látka pod názvom E415.“ Je úžasné, ako výrobcovia našli spôsob nedráždiť nás Éčkami. Proste neuvedú Éčko, ale jeho názov. Ak si kladiete otázku, ako to poslúži výžive našich detí, naša odpoveď je: veru nijako, skôr naopak – neposlúži. Ale to najlepšie na koniec. Napadlo by vám po-

chybovať o tom, že ak kupujete soľ, nie je to len soľ? Takmer bez výnimky. Zástancovia zdravej výživy hlásajú, že najlepšie je kupovať morskú soľ, ani jeden kulinár na ňu nedá dopustiť. Možno ak by to bola len morská soľ alebo soľ všeobecne. V zložení takmer každej však nájdete ferokyanid sodný alebo len ferokyanid. Čo hovorí encyklopédia? „E535 sa používa ako protispekacia prísada, pevné väzby v molekule zabraňujú uvoľňovaniu kyanidov...“ Iste. Ibaže všetci vieme, že všetko, čo sa dá zviazať, dá sa aj rozviazať. A tak rečiam o tom, že pevná väzba zabraňuje uvoľňovaniu kyanidov, akosi chýba informácia, za akých podmienok sa kyanidy do nášho tela uvoľnia? No najmä tá, ako ich určite a bezo zvyšku vylúčime! Ale nech nezostane bez povšimnutia hlavná otázka – prečo mi výrobca musí aj do tej soli pridávať zlúčeniny kyanidu?! Perličkou na záver je informácia aktuálna v blížiacom sa období zavárania – o octe. Hľadali sme, ale nenašli – ocot, ktorý by neobsahoval farbivá. Normálny, bežný ocot za normálnu, bežnú cenu. Tie v obchode majú najčastejšie toto zloženie: pitná voda, ocot kvasný liehový a farbivo E150c. Citát z encyklopédie, ktorý sa nám už ani nechce komentovať: „E150c – môže spôsobovať detskú hyperaktivitu.“ Keď som si pred časom prečítal článok Pavla Barabáša s titulkom „Už ani to hovno nie je to, čo bývalo“, zasmial som sa. Dnes už viem, prečo si to myslí. Ak, prepytujem, použijem jeho slovník: „Hovná plné emulgátorov, kyanidov a Éčok ani iné nemôžu byť.“ Lebo sme nimi plnení aj my.

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > (P)OTRAVINY

Dušan Budzák

(P)OTRAVINY JOGURT FANTASIA Obsahuje aj: kukuričný modiﬁkovaný škrob – pri výskumoch spôsoboval potkanom mutácie a nádory E407 karagénan – vo vysokých dávkach poškodzoval pokusným zvieratám črevá E331 citran sodný – pri nedostatku vitamínu D môže spôsobiť zlé vstrebávanie vápnika

FITNESS CEREÁLIE YOGHURT Obsahujú aj: glukózový sirup – zodpovedá za rozšírenú obezitu a hyperaktivitu detí polydextrózu – vo vyššej koncentrácii môže spôsobovať u citlivých osôb hnačky arabskú gumu, fosforečnan sodný, sirup z invertného cukru

BRUSCHETTE MARETTI Obsahujú aj: E621 glutaman sodný – spôsobuje cukrovku, migrény, autizmus, Alzheimerovu chorobu, žalúdočné vredy, zelený zákal, poškodenie hypotalamu, ničí nervové bunky E627 guanylát sodný – nebezpečný pre astmatikov, ľudí s oslabenými obličkami a močovým ústrojenstvom alebo s dnou, môže spôsobiť alergické reakcie

STRÚHANKA PENAM Obsahuje aj: 920 L-cysteín – vyrába sa synteticky z cysteínu, ktorý sa získava z ľudských vlasov a štetín prasiat glukózový sirup

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > OPAĽOVACIE KKRÉMY RÉMY RÉ MY PPLN PLNÉ LLN NÉ CHÉMIE NÉ

Marián Benka

OPAĽOVACIE KRÉMY

PLNÉ CHÉMIE AJ OCHRANA PRED SLNEČNÝM ŽIARENÍM SA STÁVA PROSTRIEDKOM NEKALÝCH ZISKOV. PODĽA PORTÁLU NATURALNEWS.COM AMERICKÝ ÚRAD PRE POTRAVINY A LIEKY (FDA) ROBÍ VŠETKO PRE TO, ABY ZAKAZOVAL PROSTRIEDKY ZALOŽENÉ NA PRÍRODNÝCH LÁTKACH A PODPOROVAL ZISKY CHEMICKÉHO PRIEMYSLU. KEĎŽE EURÓPA KOPÍRUJE USA, AJ U NÁS TAKMER VŠETKY OPAĽOVACIE KRÉMY OBSAHUJÚ LÁTKY, KTORÉ POKOŽKU NECHRÁNIA, SKÔR NAOPAK.

odnes nijaká klinická štúdia nedokázala, že používanie opaľovacích krémov skutočne znižuje riziko vzniku rakoviny kože. Zato takmer každý bežný prípravok proti slnku obsahuje karcinogénne chemikálie. Ide o rôzne parabény, alkoholy, chemické rozpúšťadlá a ropné oleje. Plné chémie sú aj mnohé krémy, označené ako „bez chemikálií“ alebo „prírodné“. To neznamená, že prírodné krémy reálne na trhu nenájdete, treba ich však hľadať. Ale vždy si zistite zloženie. Ak je vám vaša koža milá, mali by ste sa vyhnúť prostriedkom, ktoré obsahujú zložky, začínajúce na methyl-, propyl-, butyl-, ethyl-, trieth-, dieth- a podobne. Najnebezpečnejšie sú krémy s umelou vôňou, ktorá sa dosahuje pridaním ďalších chemikálií. Okrem toho, že umelé krémy zvyšujú riziko rakoviny, zabraňujú pokožke vytvárať vitamín D, kvôli ktorému lekári odporúčajú chodiť na slnko. A paradoxne, práve vitamín D dokáže vzniku rakoviny účinne zabrániť. Nakrémovaný človek

tak môže dostať rakovinu skôr ako ten nenakrémovaný. Samozrejme, pri rozumnom pobyte na slnku. Vysoká dávka UV žiarenia riziko rakoviny bez pochybností zvyšuje, preto je rozumné pri dlhodobom pobyte na prudkom slnku nakrémovať sa. Akurát si rozmyslite, čím sa krémujete. Okrem toho, že je dobré vždy sa opaľovať rozumne a v čase obeda sa zdržiavať v tieni, existujú aj prirodzené alternatívy. Naša čitateľka nám poslala e-mail od svojho známeho akademika zo SAV. Ten už roky nepoužíva klasické opaľovacie krémy. Namiesto toho odporúča vitamín E (napríklad vytlačený zo želatínovej kapsuly) zmiešať s kvalitným panenským olejom (mandľovým, olivovým, kokosovým...). Alebo sa natrieť silným zeleným čajom či kokosovým olejom. Tieto prírodné prípravky môžete aplikovať pred opaľovaním aj po ňom, na zmiernenie následkov prílišného spálenia. Zaujímavé je, že takéto poznatky našich odborníkov sa v médiách neobjavia...

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > PSYCHOFARMAKÁ MÔŽU VÁŠ STAV EŠTE ZHORŠIŤ

Emanuel Pohoda

PSYCHOFARMAKÁ MÔŽU VÁŠ STAV EŠTE ZHORŠIŤ

PRED PÄŤDESIATIMI ROKMI ŠVAJČIARSKA FARMACEUTICKÁ SPOLOČNOSŤ HOFFMAN-LA ROCHE UVIEDLA NA TRH POD OBCHODNOU ZNAČKOU VALIUM PSYCHIATRICKÝ LIEK DIAZEPAM, KTORÝ SA ZAČAL TEŠIŤ VEĽKEJ POPULARITE. PRVOTNÉ OČARENIE DIAZEPAMOM POSTUPNE VYSTRIEDALO VYTRIEZVENIE KVÔLI NEŽIADUCIM ÚČINKOM, ALE HLAVNE VEĽKÉMU RIZIKU ZÁVISLOSTI, A TO AJ PO KRÁTKEJ DOBE UŽÍVANIA.

e to liek zo skupiny benzodiazepínov, ktoré sa predpisujú najmä pacientom trpiacim úzkosťou, nespavosťou, panickou poruchou, nepokojom, kŕčmi, závislosťou na alkohole atď. Patria medzi ne napríklad lieky s názvami Lexaurin, Rivotril, Oxazepam, Rohypnol a veľmi populárny Xanax či Neurol. Napriek svojim negatívam sa aj naďalej tešia veľkej obľube u pacientov aj

u lekárov, ktorí ich často predpisujú bez väčšieho uváženia. Rýchlo sa pri nich vytvára tolerancia a fyzická závislosť, pri dlhodobom užívaní sa môžu objaviť napríklad problémy s krvným obehom, nechutenstvo, poruchy výživy, spomalený dych, bolesti hlavy, zhoršenie pamäti a iných kognitívnych funkcií. Čím sú pacienti starší, tým sú vy-

> SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ stavení väčšiemu ohrozeniu nežiaducimi účinkami, aj rozvoju závislosti, a to aj pri krátkodobom užívaní a nízkych dávkach. Po vysadení liekov sa objavujú abstinenčné príznaky. Tie môžu byť až život ohrozujúce, ak boli dávky vyššie ako terapeutické. Podľa Royal College of Psychiatrists by sa benzodiazepíny nemali brať dlhšiu dobu ako jeden mesiac. Značne nebezpečné sú v spojení s látkami tlmiacimi centrálnu nervovú sústavu, akými sú alkohol či opiáty, ale časté je aj ich zneužívanie v kombinácii s inými drogami. Ak žena užíva tieto lieky počas tehotenstva, hrozí riziko poškodenia plodu a novorodenci vykazujú abstinenčný syndróm. Každý pacient by mal dôkladne zvážiť, či bude takýmto spôsobom hazardovať so svojím zdravím. V tomto prípade nemusí platiť, že risk je zisk. Je to chôdza po tenkom ľade bez ohľadu na aktuálnu nepriaznivú situáciu človeka, ktorý sa spolieha na pomoc benzodiazepínov. Môže to byť medvedia služba; keďže prvotné symptómy, kvôli ktorým sa lieky začnú brať, môžu byť po vysadení oveľa neznesiteľnejšie a k nim sa môžu pridružiť aj mnohé ďalšie ťažkosti. Spoluvinníkmi sú často nezodpovední lekári, ktorí predstavujú pre pacientov autoritu. Pacienti veľakrát slepo veria ich úsudkom a odporúčaniam. Nie sú varovaní pred mnohými závažnými rizikami. V minulosti táto skupina liečiv a jej výrobcovia vo Veľkej Británii čelili masovej žalobe zo strany poškodených pacientov (išlo o štrnásťtisíc osôb!), obvinených bolo aj niekoľko lekárov. Celý súdny proces však išiel dostratena. Nie je veľký problém zohnať si rôzne lieky aj bez lekárskeho predpisu. V prípade užívania benzodiazepínov bez odborného dohľadu je to ešte nebezpečnejšia hra s ohňom. Existujú aj iné spôsoby pomoci a pacienti by s nimi mali byť oboznámení. Životný štýl, ktorý zahŕňa zdravú výživu, kultiváciu medziľudských vzťahov, efektívny time-management, dostatočný spánok a odpočinok, praktizovanie relaxačných techník a meditácie, fyzickú aktivitu a pod., by mal byť nielen prevenciou, ale i možnosťou riešenia spomínaných problémov. Rôzne formy psychoterapie, či trebárs terapia tmou sú zdravšou alternatívou k farmakoterapii.

Samuel Roth

SAMUELOVA

PRÍRODNÁ LEKÁREŇ

ľaviť utrápenej duši, ktorú zmáha ťažoba, možno aj prírodnými prostriedkami. Depresiu a úzkostné stavy dokáže zahnať medovka lekárska, materina dúška a levanduľa, ktorá je dobrá i pri bolestiach hlavy, nervovej slabosti, vyčerpanosti, nespavosti, strese a ďalších neduhoch. Levanduľa je vo všeobecnosti považovaná za mocnú bylinku, a to aj v mágii, kde sa používa na očistu a privodenie vnútorného pokoja a mieru. Vhodný je čaj z rozmarínu lekárskeho, ktorý nielenže pôsobí proti úzkosti, depresii a nespavosti, ale je i vynikajúcim povzbudzujúcim nápojom. Rovnako dobre ho využijete aj ako antiseptické kloktadlo alebo ústnu vodu. Pri úzkosti sa možno obrátiť aj na citrónovú verbenu. Nálev z nej však pite s mierou, keďže jej nadmerné užívanie môže dráždiť žalúdok. Rovnako obozretní by ste mali byť i pri šalvii lekárskej. Čaj z tejto bylinky síce pomáha pri migréne, avšak šalvia je slabo toxická, a preto by sa nemal piť vo veľkých dávkach. Široké využitie má aj ľubovník bodkovaný, ktorý pomáha pri bolestiach hlavy, depresii, nepravidelnej menštruácii, anémii a podľa niektorých bylinkárov pár lyžíc nálevu dokáže zabrániť pomočovaniu detí. V prípade, že vlastníte aromalampu, môžete si do nej nakvapkať trochu bazalkovej, rumančekovej či rebríčkovej silice. Na zahnanie smútku vám však určite pomôže aj vysadenie alkoholu a kávy, konzumácia kvalitnej horkej čokolády, prípadne kakaových bôbov, a hlavne veľa pohybu na čerstvom vzduchu.

JEDEN DEŇ > JEDEN DEŇ S BULHARSKÝM INŽINIEROM (UVIAZNUTÝM V MARTINE)

Marián Benka

JEDEN DEŇ

S BULHARSKÝM INŽINIEROM (UVIAZNUTÝM V MARTINE)

STRETÁVAME SA PRED JEDNÝM Z MARTINSKÝCH STREDOŠKOLSKÝCH INTERNÁTOV. NEMÁ VEĽKÚ CHUŤ ZAVIESŤ MA DO SVOJEJ KUTICE, A TAK MA Z TOHO MÁLA PEŇAZÍ, ČO MÁ, POZÝVA DO BLÍZKEJ KRČMY NA KOFOLU. HRDOSŤ MU NEDOVOLÍ NECHAŤ SA POZVAŤ. IVAN BAJČEV BRATKOV – BULHAR, KTORÝ ŠTUDOVAL A PRACOVAL V UZBEKISTANE, POTOM STVRDOL NA SLOVENSKU, ODKIAĽ SA MÁRNE SNAŽÍ VRÁTIŤ DO VLASTI.

adneme si oproti. Podľa pachu, ktorý mi udrie nosa, sa dá predpokladať, že sa veľmi často nesprchuje. Ale jeho prenikavý pohľad mi zabraňuje cítiť voči nemu dešpekt. Hneď na úvod sa ma pýta: „Marián, veríte v boha?“ „Verím, ale svojím vlastným spôsobom. Nepotrebujem sa hlásiť k nejakej cirkvi,“ odpovedám. Jeho presvedčenie, že každý dobrý človek sa skôr alebo neskôr stane kresťanom, tým nijako nenabúram. Od začiatku si ma zaradil medzi dobrých ľudí, a tak je to pre neho len otázka času, kedy sa „obrátim na vieru“. Ako od dobrého človeka odo mňa očakáva, že zverejnením jeho príbehu mu pomôžem z jeho prekérnej situácie. Rozpráva zmesou bulharčiny, ruštiny a slovenčiny, takže niekedy sa musím opýtať aj trikrát, kým pochopím myšlienku. Ivanov otec bol v Bulharsku drobným roľníkom, pestoval zeleninu. Ivan chcel študovať strojárstvo, matkin brat však emigroval na západ, a tak bolo vylúčené, aby ho prijali na vysokú školu. Sovietskym univerzitám však „hriešnici“ z iných komunistických krajín neprekážali. Preto dostal možnosť inžinierskeho štúdia v Turkménsku a Uzbekistane. Potom sa zamestnal v Taškente vo fabrike na textilné stroje. Oženil sa s ruskou ženou, splodil dcérku a obrátil sa na vieru. Keď závod po rozpade ZSSR skrachoval, priatelia z baptistickej cirkvi mu pomohli zamestnať sa ako nočnému strážnikovi. Žena sa s ním rozišla, prekážalo jej aj jeho náboženské presvedčenie, aj nízky zárobok. Ale hlavný dôvod vidí Ivan v tom, že „ženy sú na zafoto: Tibor Vecan

čiatku milé, a potom nevedia, čo by chceli“. Každopádne si hľadal robotu zodpovedajúcu jeho kvaliﬁkácii. Uzbecký úrad práce mu sprostredkoval zamestnanie na Slovensku v ŽOS Vrútky. Tam po dva a pol roku dosiahol dôchodkový vek a prepustili ho. Odvtedy žije sám v malej internátnej izbe a márne sa naťahuje s uzbeckými úradmi, aby mu začali vyplácať dôchodok. Tie sa neustále vyhovárajú na nejaké administratívne prekážky. „Je to všetko moslimská svoloč, nič iné sa od nich ani nedalo čakať,“ má v tom Ivan jasno. A tak je jeho jediným príjmom dôchodok za dva roky odpracované na Slovensku a sociálna dávka. Dokopy okolo 150 eur. Nakoniec sa ideme pozrieť aj do jeho obydlia. V izbe je jedna posteľ, dvojplatnička, na stole je otvorených niekoľko rôznych biblií. Ich štúdium a varenie sú jeho hlavnými činnosťami, spolu s občasnými návštevami baptistického spoločenstva v Martine. Nech už je to akokoľvek, viera v ňom ako jediná udržiava optimizmus. Len keď príde reč na jeho dcérku, z ktorej je dnes dospelá žena a úspešná tlmočníčka, v očiach má slzy. Dcéra sa k nemu vôbec nehlási, vraj je zmanipulovaná svojou matkou. Stále verí, že peniaze od Uzbekov dostane a vráti sa domov do Bulharska. Tam si chce kúpiť malý domček a až do smrti pestovať zeleninu ako jeho otec. Vypýtal si odo mňa kontakt. Potom ma vraj ako dobrého človeka pozve do Bulharska aj s celou rodinou. Ak sa tak stane, možno napíšem pokračovanie tohto príbehu.

MLČANIE > KUKUČIE VAJÍČKA

Tibor Eliot Rostas

KUKUČIE VAJÍČKA P

rivátny korporativistický sektor po druhej svetovej vojne začal značne doplácať na novú líniu vytýčenú solidárnejším Marshallovým plánom. Tomu bolo nevyhnutné zabrániť. Do čela odporu voči sociálnym ústupkom sa postavil Milton Friedman s jeho chicagskou školou. Vládam nariaďoval odstránenie pravidiel, ktoré obmedzovali koncentráciu zisku v rukách korporácií. Následkom týchto ekonomických záujmov vzniklo v amerických a britských zahranično-politických kruhoch hnutie, ktorého úlohou bolo strážiť vytýčenú líniu privátnych záujmov na medzinárodnej pôde. Práve s týmto cieľom vznikla aj Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj. Vďaka obrovským dotáciám sa tejto agentúre podarilo do celého sveta šíriť idey neoliberalizmu. Inými slovami to znamenalo odovzdanie štátneho majetku do súkromných rúk, otvorenie sa zahraničným investorom, škrty verejných výdavkov a dereguláciu trhu. Agentúra USAID zohrávala kľúčovú úlohu pri zvrhnutí vlády Salvadora Al-

lendeho a nástupe Pinocheta v Čile, vzniku ruskej oligarchie v dobách kabinetu Jegora Gajdara, pri podvodoch v obnovovaní Iraku, ako aj pri skupovaní pozemkov po tragédii cunami na Srí Lanke. Pod rúškom podpory demokracie si táto agentúra spolu s Nadáciou otvorenej spoločnosti German Marshall Fund, Freedom House a podobnými inštitúciami našla svojich ľudí aj na Slovensku. Prostredníctvom štedrých dotácií môže ovplyvňovať verejnú mienku, voľby, vnútorné záležitosti štátu a samozrejme vytváranie súhlasu s politikou USA. Kto z nás presne vie, aká je skutočná úloha spolkov ako Inštitút pre verejné otázky, M.E.S.A. 10, Nadácia Milana Šimečku, Stála konferencia občianskeho inštitútu, Domino Press, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť a mnohých ďalších mimovládnych organizácií? Všetko naznačuje, že ani na Slovensku sa nedostávajú k slovu záujmy jeho občanov, ale úzkych ekonomických skupín zo zahraničia.

MLČANIE > GLOBALIZÁCIA JE SVETOVLÁDA MAFIE

GLOBALIZÁCIA

JE SVETOVLÁDA MAFIE 84

yslíte si, že tí, ktorí bojujú proti globalizácii, v nej vidia nebezpečenstvo kŕmenia sa rovnakým hamburgerom na Aljaške aj v Indonézii? Že ich hlavným problémom je, že sa na seba ulice, autá, šaty či spôsob reči začínajú úplne ponášať? Skutočnosť je, žiaľ, temnejšia, ako sú vaše predstavy. Pod globalizáciou sa skrýva proces síl, pre ktoré neexistuje iné platidlo ako ropa a drogy decimujúce ekonomiky národov, ich suverenitu, zdroje a schopnosť prežiť, niekedy aj prostredníctvom vojenskej sily. Prijali sa zákony na sledovanie obyvateľstva, zhoršujú sa životné podmienky, od konca 80. rokov je citeľný prepad do stále väčšej chudoby a nárast nezamestnanosti. Mamona prenikla do všetkých oblastí, a tak konzumujeme nekvalitné a chemicky znehodnotené potraviny, farmakologický priemysel zarába na vedľajších účinkoch spôsobujúcich závislosti a ťažké ujmy na zdraví celým generáciám, kultúra sa scvrkla na opis života karikatúr skutočných osobností, ktoré nazýva celebritami. Generáciu ﬁlozofov odsudzujúcich od 60. rokov minulého storočia kultúrny

fašizmus hyperkonzumu, ktorý nás prenasleduje a núti k potrebe spotreby, strieda generácia, ktorá už nemá čo stratiť. Celý svet otriasa vlna nespokojnosti, a keďže sa myslelo na všetko, sú pripravené internačné tábory. V roku 1979 bola založená agentúra FEMA, ktorej pôvodný zmysel chrániť obyvateľstvo pred terorizmom a prírodnými katastrofami sa pri hurikánoch Hugo, Andrew, ani Katrina takmer vôbec neuplatnil. Na svetlo sveta sa však dostal odtajnený dokument Ministerstva obrany Spojených štátov pod názvom Internačné a presídľovacie akcie, ktorý obsahuje šokujúce plány pre „politických aktivistov“ počas ich zadržania vo väzenských táboroch v rámci Spojených štátov. Verejnosť takisto nevie ani o existencii paravojenských jednotiek Eurogendfor, ktorých úlohou je v prípade nepokojov paciﬁkovať vzbúrené obyvateľstvo v Európe. Globalizácia je len iný názov pre svetovládu a globalisti sú len jemne pomenovaná maﬁa, ktorá už prenikla do najvyšších riadiacich štruktúr sveta.

MLČANIE > DEMOKRACIA AAAAAAAAAAAAAAAAA JE MONARCHIA PSYCHOPATOV

DEMOKRACIA JE MONARCHIA PSYCHOPATOV

ak, ako sa vďaka slobodným médiám rozrastajú a šíria utajované informácie, rozrastajú sa aj zástupy ľudí, ktorým sa postupne otvárajú oči. No rovnako pribúdajú aj tí, ktorí tomu všetkému nemôžu, alebo nie sú ochotní uveriť. Ich názory sa vo veľkej miere opierajú o presvedčenie, že popisované udalosti by sa v dnešnom „civilizovanom“ svete jednoducho odohrať nemohli a sú až natoľko obludné, že je priam nemožné, aby sa uskutočnili. A preto tých, ktorí dnes otvorene kritizujú politiku Izraela, neváhajú označiť za antisemitov či neonacistov. Tých, ktorí spochybňujú oficiálne závery vyšetrovania septembrových útokov na Svetové obchodné centrum, hovoria o farmaceutickej mafii, o obludných finančných machináciách Svetovej banky či MMF, alebo poukazujú na novú totalitu v podobe utajovaných ambícií v kruhoch Bilderberg, Trilaterálnej komisie, prípadne priamo označujú militantný sionizmus ako skutočnú hrozbu svetového mieru – všetkých tých s pohŕdaním posielajú na liečenie do blázincov. Odhliadnuc od toho, že už za Stalinovej éry boli blázince plné kritikov krvavého despotizmu, posadnutosť útočiť na každého, kto spochybňuje legitimitu vlády teroru, okupácie, vyvlastňovania či novej totality v podobe tzv. politickej korektnosti, je stále prítomná. Je tu však jedna zásadná

otázka: skutočne je také ťažké uveriť, a napokon aj pochopiť, že vládam a mocným vôbec nezáleží na osudoch ľudí? Skutočne je také neuveriteľné, že politici sú len ambiciózne biele kone globálnej monarchie psychopatov, ktorí v dejinách vovádzali celé národy do biedy a utrpenia vojen? Skutočne jestvuje tak málo presvedčivých príkladov? A čo potom nacizmus? Čo sovietske gulagy? Čo bezdôvodná vojna v Iraku s falošnými zámienkami? Čo izraelský apartheid, rasizmus, okupácia Palestíny, ktorú aj mnohí izraelskí židia a historici prirovnávajú k nacizmu? Čo potom stále nebezpečnejšie potraviny, ktorých jedovaté zloženie vedie k narastajúcim nádorovým a autoimunitným chorobám? Čo plienenie nerastného bohatstva na úkor ekológie? A vymieranie stoviek druhov živočíchov? A postupné vymieranie oceánov? A prehlbujúca sa chudoba a nezamestnanosť v kontraste s nepredstaviteľným bohatnutím vyvolených? Sú to snáď konšpirácie? Sú to nebodaj známky toho, že nám vládnu múdri a dobrotiví? Americký spisovateľ Albert Jay Nock to zhrnul takto: „Keď si vezmeme štát – nech sa nachádza kdekoľvek – a ponoríme sa do jeho histórie na ktoromkoľvek mieste, nenájdeme spôsob, ako odlíšiť aktivity jeho zakladateľov, správcov a prospechárov od aktivít triedy profesionálnych zločincov.“

MÚZY > KULTÚRNA REVOLÚCIA V PERIFÉRNYCH CENTRÁCH

Zuzana Vernerová

KULTÚRNA REVOLÚCIA

V PERIFÉRNYCH CENTRÁCH

ZA JEDINÚ „KULTÚRNU“ INŠTITÚCIU SA V MALÝCH DEDINÁCH AKOSI ODPRADÁVNA VYDÁVAJÚ KRČMY A MEDZI NAJVÄČŠIE UDALOSTI PATRÍ NEDEĽNÝ FUTBALOVÝ ZÁPAS. TENTO MÝTUS SA ÚSPEŠNE PODARILO VYVRÁTIŤ SKUPINE MLADÝCH UMELCOV ŽIJÚCICH V SRDCI STREDNÉHO SLOVENSKA V NENÁPADNEJ DEDINKE DÚBRAVICA, KTORÁ MÁ MENEJ AKO 400 OBYVATEĽOV.

NA POČIATKU BOLA ZRÚCANINA

NOVÝ POHĽAD NA KRAJINU

Uprostred dediny, kúsok od potoka a mierne na briežku stoja ruiny stredovekého hradu, ktorý učaroval miestnemu rodákovi Andrejovi Poliakovi už v detstve. Bytostne sa ho však dotýkalo, keď videl, že architektonickému skvostu sa počas dlhých rokov vôbec nedostávalo pozornosti, občania boli voči nemu ľahostajní a nechávali si priamo pred očami padať múry stavby takmer do svojich záhrad. Nedokázal sa už nečinne prizerať a začal konať. Andrej vyvesil na zrúcaninu vlajku, ktorá neobsahovala vôbec žiadne slová a slúžila skôr ako maják uprostred dedinského mora zelene. Ľudia sa ho začali spytovať, prečo to spravil. Rozprúdila sa debata, ktorá rozčerila vody zaspatej vidieckej komunity. Dokonca sa vyvinula samostatná iniciatíva občanov na záchranu tohto skvostu. A tak v hlave umelca a jeho priateľov začal vznikať projekt s názvom Periférne centrá.

V Periférnych centrách sa združili traja rodáci: bývalý študent Akadémie umení v Banskej Bystrici Andrej Poliak, Ján Kostolanský a Igor Babiak. Spolu s prizvanými umelcami zo Slovenska i zahraničia sa podieľajú na zmene kultúrneho života v Dúbravici. Raritou medzi tvorcami bol Mexičan Carlos Carmonamedina, ktorý prežil v obci dva roky. Počas nich pôsobil ako kurátor veľkého projektu Landscape, Revisited. Išlo o vytváranie umeleckých diel priamo v prírodnom prostredí s využitím prírodných objektov, takzvaný land-art. Rozlohovo najväčším takýmto dielom bolo „Field on ﬁre“, ktoré poňal jeho tvorca Branislav Nikolic zo Srbska hravo a symbolicky ako obrazec v tvare vatry vykosený uprostred veľkého poľa. Francúz Christopher Aslanian v rámci projektu postavil v lese obrovské ležadlo či skôr hojdaciu sieť z čisto prírodných materiálov. Nórka Lise Wulff pripravila na

89 Foto: Zuzana Vernerová

Andrej Poliak a Ján Kostalanský

jednej z lúk v Dúbravici abstraktnú inštaláciu. Spolu s ďalšími zahraničnými umelcami a vytvorila celú kolekciu land-art diel, ktorá je originálna a jedinečná.

NÁVRAT K PRÍRODE Land-art vytvárajú v rámci svojej dediny aj Andrej, Ján a Igor. Ich diela podnecujú ľudí zájsť do prírody. Vďaka nim sa obyvatelia začali aktívne podieľať na kultúrnom živote a rozvoji svojej obce. Jedným z diel je projekt „Unimo“ – v podstate ide o „unimobunku“ dizajnovo prerobenú na funkčnú rozhľadňu, z ktorej je vidieť prekrásnu scenériu dedinky a jej okolia. Bunka má hneď viacero účelov. Okrem toho, že prepája svoju funkčnú časť s vizuálnou, slúži aj ako objekt na odpočinok. Vďaka tomu, že „Unimo“ je postavená na výšku, meria 6 metrov. Skrývajú sa v nej schody, v medziposchodí sa dá dokonca prespať

a na samom vrchu je rozhľadňa. Zároveň poukazuje na to, že moderná architektúra môže byť zaujímavá aj pre bežných ľudí.

„SPANILÉ JAZDY“ Umelci z Dúbravice rozšírili svoj vplyv aj ďalej do iných vidieckych komunít po celom Slovensku. V rokoch 2009 – 2011 navštívili s projektom Periférne centrá zo desať obcí, v ktorých vytvárali tzv. týždňové centrá kultúry. V nich sa konali rôzne prednášky, happeningy, predstavenia, vytvárali sa aj hmotné umelecké diela, ktoré zasadili do prírodného prostredia danej dediny. Svoj manifest spolu s kultúrnou revolúciou tak niesli hrdo ďalej. Po návrate z ciest sa venovali už iba rodnej hrude, kde z bývalej autobusovej garáže, ktorú im prepožičala obec, začali vytvárať svoje sídlo „u Gazdov“. To sa pomaly stáva strediskom najrozličnejších kultúrnych aktivít.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

www.pantarhei.sk

KNIHA N NEDOTKNUTEĽNÍ Nidal Saleh (2003) N 163 strán Voľné pokračovanie šokujúcej V publikácie „Proč se vraždí v Izrap eli“. Prečo sa nedarí vyriešiť konﬂikt na Blízkom východe? Môžu si židia dovoliť skutočne všetko?

PSYCHOLOGIE BUDOUCNOSTI Stanislav Grof (2007) S 390 strán

Tento čitateľsky prístupný a ucelený prehľad diela Stanislava Grofa, jedného zo zakladateľov transpersonálnej psycholót gie, g bol zostavený s cieľom, aby sa s jeho prácou mohla zoznámiť aj širšia verejnosť. Táto kniha nielenže sumarizuje jeho profesijnú dráhu a predchádzajúce diela, ale potvrdzuje tiež Grofov neoceniteľný prínos modernej psychiatrii a psychológii, najmä jeho ústredné poňatie holotropného zážitku, v ktorom slovo holotropný znamená „smerujúci k celistvosti“. Grof neustále poukazuje, že existujúce základné predpoklady a hypotézy súčasnej psychológie a psychiatrie si žiadajú radikálnu revíziu, ktorá sa zakladá na intenzívnom a systematickom skúmaní holotropných zážitkov. Predkladá názor, že radikálna vnútorná transformácia ľudstva a jeho pozdvihnutie na vyššiu úroveň vedomia môže byť našou jedinou šancou do budúcna.

MUŽ, KTORÝ SADIL STROMY M Jean Giono (2003) J 56 strán Poviedka o prostom človeku P a jeho dokonalom splynutí s prírrodou. Obraz provensálskeho pastiera je oslavou vytrvalej činnostti, ktorá si nenárokuje na odmenu, a predsa sa svojím výsledkom blíži k aktu stvorenia. Poviedka sa stala inšpiráciou pre ochrancov prírody na zalesňovanie celých oblastí.

OSOBNÍ KNIHOVNA, DEVĚT DANTOVSKÝCH ESEJŮ, PŘEDMLUVY S PŘEDMLUVOU PŘEDMLUV M Jorge Luis Borges (2013) J 474 strán Borges sa cítil byť predovšetkým čitateľom. Za najväčšiu udalosť svojho života považoval stretnutie s otcovou knižnicou, k množstvu autorov a diel sa neustále vracal. Piaty zväzok jeho spisov obsahuje texty vzťahujúce sa iba k literatúre: dva súbory komentárov (predslov) k jeho obľúbeným knihám, medzi ktoré patria rovnako preslávené diela (Aeneida, Macbeth, Poeove poviedky, Whitmanove Steblá trávy, Kafkova Premena), ako aj tituly a autori málo známe slovenskému čitateľovi (napr. predstavitelia argentínskej gaučovskej poézie). Samostatný súbor ‚‚Devět dantovských esejů‘‘ je venovaných Božskej komédii, ktorú Borges obdivoval celý život.

SOUMRAK POVINNOSTI Gilles Lipovetsky (1999) 280 strán

Esejistická kniha Gillesa Lipovetského si všíma zmeny, ktoré v nastali v chápaní a prežívaní morálnych hodnôt. Autor metodicky mapuje také javy, ako je bioetika, mediálna charita, humanitárne akcie, ochrana životného prostredia, mravná reforma obchodnej sféry, politiky i médií, spory okolo potratov a pod. Jeho zrkadlo našej „bezbolestnej etiky“ je kritické, ale zároveň tolerantné. I k zdanlivo jednoznačne záporným javom pristupuje bez predsudkov, snaží sa ich vidieť z rôznych uhlov a zaraďuje ich do celkového rámca, ktorý však nie je nehybný. Autorove úvahy vždy vychádzajú z úplne vecných pozorovaní a sú ilustrované na konkrétnych príkladoch. Jeho jazyk nie je poznačený akademickým, úzko špecializovaným žargónom, ani jeho myslenie nie je viazané žiadnymi ideologickými predsudkami, a preto je prístupné každému kultivovanému čitateľovi.

FILM P POTOMKOVIA ĽUDÍ (CHILDREN OF MEN) Sci-Fi / Dráma / Thriller / Dobrrodružný USA U / Veľká Británia, 2006, 109 min Réžia: Alfonso Cuarón R Hrajú: Clive Owen, Julianne MooH re, Michael Caine, Danny Huston, Charlie Hunnam, Chiwetel Ejiofor, Pam Ferris, Peter Mullan Planéta Zem, rok 2027. Už 19 rokov sa nenarodilo žiadne dieťa. Svet podlieha beznádeji a anarchii a po čoraz zúfalejších pokusoch o odhalenie a odstránenie príčiny neplodnosti ľudstva už iba čaká na zázrak. Theovi, londýnskemu byrokratovi, ktorý už len pasívne čaká na svoj koniec, je to úplne jedno. No iba do chvíle, kým... 1984 (NINETEEN EIGHTY-FOUR) Dráma / Sci-Fi / Thriller / Romantický Veľká Británia, 1984, 113 min V Réžia: Michael Radford Hrajú: John Hurt, Richard Burtton, Suzanna Hamilton, Cyril Cusack, Gregor Fisher, Roger Lloyd-Pack, Rolf Saxon, Annie Lennox, Phyllis Logan Pre adaptáciu zrejme najslávnejšieho antiutopistického románu všetkých čias, Orwellovho 1984, sa v tom istom roku, aký je uvedený v názve knihy, rozhodol režisér Michael Radford. Pod jeho velením sa John Hurt oblieka do kože Winstona Smitha, ktorý verí, že i v totalitnej Oceánii je možné uniknúť pohľadu Veľkého brata a nadobudnúť stratenú slobodu. ÚTEK DO DIVOČINY (INTO Ú THE WILD) T Dobrodružný / Dráma / Životopisný USA, 2007, 148 min Réžia: Sean Penn Hrajú: Emile Hirsch, Marcia Gay Harden, William Hurt, Jena Malone, Brian H. Dierker, Catherine Keener Málokto z nás má takú odvahu ako Christopher

McCandless. Mal 22 rokov, keď doštudoval vysokú školu, ale namiesto toho, aby vplával do civilizačného prúdu, ukázal mu vztýčený prostredník a z naivného romantika sa premenil na symbol jednej generácie Američanov. Všetky svoje dovtedajšie úspory venoval na charitu a s minimálnou výbavou a prípravou vyrazil naprieč Spojenými štátmi na Aljašku, kde chcel vyskúšať život v divočine. ULOUPENÉ KOSOVO U Dokumentárny ČR, 2008, 60 min Réžia: Václav Dvořák Film Václava Dvořáka prináša neobvyklý pohľad na zložitú problematiku spolunažívania rôznych etník v Kosove. Neobvyklý v tom zmysle, že úplne úmyselne prináša alternatívny l pohľad proti väčšinovej interpretácii svetových a českých médií – ukazuje konflikt zo srbskej strany, prináša i historický prehľad vývoja danej lokality. Česká televízia odmietla dokument odvysielať, hoci bola jedným z jeho sponzorov, a jeho premiéra bola viackrát odložená. ČESKÝ MÍR Dokumentárny / Komédia ČR, 2008, 108 min Réžia: Vít Klusák, Filip Remunda Hrajú: George W. Bush, Barack Obama, Slavoj Žižek, Ivan Marttin Jirous, Václav Moravec, Jan Vyčítal, Miloš Zeman, Ladislav V Smoljak, Jiří Lábus, S l k b Tomáš Töpfer, Jiří Krytinář, Věra Chytilová Päť rokov po premiére kultovej dokumentárnej hyperkomédie Český sen prišli do kín jej autori s novým filmom. Po dvoch rokoch natáčania a roku v strižni predstavili svoj nový, nemenej kontroverzný film o českej občianskej, mediálnej a politickej vojne, v ktorej sa zviedla bitka o americký radar v Brdoch. Sami autori ambiciózne nazývajú Český mír „portrétom českej spoločnosti 20 rokov od Zamatovej revolúcie“. Žánrovo ho opäť charakterizujú ako dokumentárnu komédiu a dodávajú, že tentokrát bude navyše napínavá.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

HUDBA B BON IVER Bon Iver B Dĺžka: 39:25 D Rok vydania: 2011 R

Druhý štúdiový album D indie folkového projektu i založeného a vedeného Justinom Vernonom. Fascinujúce na Bon Iver je to, že nepíše piesne, ale necháva piesne, aby sa písali. Namiesto dávania hudby na papier pomocou brutálnej sily sa stavia do služieb hudby. Výsledok je síce niekedy mierne psychedelický a experimentálny, ale aby to milovník hudby pochopil, je potrebné zatvoriť oči a stlačiť tlačidlo prehrávania.

PJ P HARVEY Let L England Shake Dĺžka: 40:15 D Rok vydania: 2011 R Ôsmy album PJ Harvey Ô nie je na jedno vypočutie. n Jednoduché krátke skladby J inšpirované ľudovými piesňami sú pretkané silnými politickými textami. Polly Jean hrala piesne z veľkej väčšiny na nástroji, ktorý sa volá autoharfa a dostala na albume hlavnú úlohu. Preto niet divu, že „Let England Shake“ nielenže nie je na jedno vypočutie, ale nie je ani pre každého.

BLOOM B Beach House B Dĺžka: 60:28 D Rok vydania: 2011 R V poradí štvrtý štúdiový album svojím znením nápadb ne pripomína predchádzan júcu tvorbu kapely. Album znie podobne ako album Teen Dream. To znamená, že je vynikajúci a zasnený. Vysoko prevyšuje väčšinu dnes produkovanej hudby tohto žánru.

JAMES BLAKE J James Blake J Dĺžka: 38:00 D Rok vydania: 2011 R Debutový album klaviristu D a dubstepového producenta, t v ktorom sa ocitol až v krajine meditatívnych experimentov, a tie už s klubovým zvukom dubstepu nemajú nič spoločné. Drvivé basové linky a efekty ozvien iba občas vykuknú spoza rohu ako ozvláštnenie atmosféry. Mieri skôr k introvertnému folkovému pesničkárstvu alebo meditatívnemu soulu. Orezal všetko nepotrebné a z domovského žánru si ponechal iba uhrančivú atmosféru a kostru paranoidných bítov. SUEDE S Dog D Man Star Dĺžka: 57:50 D Rok vydania: 1994 R Suede sa svojím druhým albumom vydali tmavším a a dramatickejším smerom. Takmer každá pieseň na albume je hmlistá, horúčkovitá a srdcervúca. Melanchólii albumu dopomáha výrazným spôsobom aj nezameniteľný spev Bretta Andersona. Toto až podivne pôsobivé dielo je plné pozoruhodných hudobných vrcholov a majestátnych balád. THIS MORTAL COIL T Filigree & Shadow F Dĺžka: 74:13 D Rok R vydania: 1986 Druhý album skupiny ľudí D okolo Ivo Watts-Russelo la z legendárneho labelu l 4AD má podobnú štruktúru ako jeho predchodca. Približne polovica skladieb obsahuje vokály a polovica sú dlhšie inštrumentálne skladby. Pulzujúce gitary, jemné klavírne akordy, syntetizátory v kombinácii s nemenej zaujímavými vokálmi vytvárajú vskutku epické dielo.

MÚZY > TOMÁŠ ČEPEK

TOMÁŠ

ČEPEK ‚‚NEVER VŠETKÉMU, ČO SI MYSLÍŠ.“ 93

Tomáš Čepek / Nebeská

Tomáš Čepek / Malá

Tomáš Čepek / Návrat

Tomáš Čepek / Na streche

Tomáš Čepek / Les

MANDRAGORA > OKULTIZMUS TRETEJ RÍŠE

Anton Smataník

OKULTIZMUS TRETEJ RÍŠE 2. ČASŤ

ADOLF HITLER PO VSTUPE DO NEMECKEJ ROBOTNÍCKEJ STRANY ZAČAL PÔSOBIŤ VEĽMI AKTÍVNE, MENIL JU PODĽA SVOJEJ VÍZIE. ZISTIL, ŽE MÁ DAR RÉTORIKY A MANIPULÁCIE. JEHO PREJAVY BOLI PLNÉ OSOBNEJ CHARIZMY, JASNEJ VÍZIE, NEOCHVEJNÉHO PRESVEDČENIA. VEĽMI DOBRE VYUŽÍVAL AKTUÁLNU NÁLADU A ROZPOLOŽENIE POSLUCHÁČOV. POSLUCHÁČMI BOLI SPOČIATKU NÁVŠTEVNÍCI BAVORSKÝCH POHOSTINSTIEV. PRICHÁDZALI VŠAK OPAKOVANE A PRICHÁDZALI SI VYPOČUŤ PRÁVE HITLERA. ICH POČTY RÁSTLI NEBÝVALÝM TEMPOM.

olo to ideálne obecenstvo pre vyskúšanie Hitlerových schopností, ktoré sa naďalej prudko zlepšovali. Hovoril presne to, čo chceli počuť, ešte skôr, než na to prišli sami. Využíval sociálny a ekonomický marazmus, v ktorom sa Nemecko nachádzalo, aby poukázal na neschopnosť politických oponentov a načrtol svoje radikálne riešenia. Kým poslucháči pôsobili na konci vyčerpane, on priam žiaril energiou. Tomuto prenosu energie sa hovorí aj energetický vampirizmus, a nie je to nič záhadného ani zložitého.

SUGESTÍVNY REČNÍK S verejným vystupova-

ním mu pomáhal aj jeho osobný radca Erik Jan Hanussen, obdarený parapsychologickými schopnosťami. O ňom ešte bude reč. V neskoršom období zdokonaľoval Hitler svoje schopnosti rečníka a agitátora práve v Hoffmanovom ateliéri. Hoffman sa stal jeho osobným straníckym fotografom. Názor na poslucháčov svojich prejavov vyjadril pri jednej príležitosti Hitler bez príkras: „Masy sú ako hlúpe ženy, ktoré môžete ľahko ovládnuť premrštenými emóciami a teatrálnymi gestami.“ Ak sa pozorne pozrieme na viacero jeho prejavov, môžeme pozorovať nielen zápal, fanatizmus a skalopevné presvedčenie, ale aj starostlivo natrénované gestá, mimiku a intonáciu. Hlas používal podobne ako Wagner hudbu, od pokojného a tichého na začiatku až po rýchly úsečný krik dopĺňaný prskaním slín na konci. Vystúpenia sprevádzali emblémy, symboly a rituály, v neskoršom období tiež dokonale „zošikované“ vo-

MANDRAGORA > OKULTIZMUS TRETEJ RÍŠE jenské formácie zdraviace führera: „Sieg Heil.“ Umocnené boli vďaka najnovšej technike, ktorá ich umožnila vysielať rozhlasom alebo premietať v kine. Dopad na poslucháčov musel byť ohromný. Ak zosumarizujeme všetky spomenuté faktory, ani sa nemôžeme čudovať výsledku.

ZRODENIE HÁKOVÉHO KRÍŽA

100

Národne socialistická nemecká robotnícka strana, označovaná aj ako Nacistická strana, vznikla 24. 2. 1920 premenovaním Nemeckej robotníckej strany, ktorú založili rok predtým Anton Drexler, Gottfried Feder a Dietrich Eckart. Vedenie strany si myslelo, že Hitlera využije na svoje ciele, že pre nich jeho vzrastajúca popularita nepredstavuje vážny problém; naopak, že im poslúži. Mýlili sa. Podcenili ho rovnako ako množstvo ďalších v budúcnosti. Úvodný program NSDAP s 25 bodmi, ktorý bol už vtedy ovplyvnený Adolfom Hitlerom, staval na odmietnutí Versaillskej zmluvy a vytvorení Veľkého Nemecka. Dietrich Eckart mal v tomto čase na Hitlera obrovský vplyv, predovšetkým v otázke rasových teórií a okultizmu. Uviedol ho do vplyvných ﬁnančných kruhov. Predstavil mu Alfreda Rosenberga, s ktorým dlhodobo spolupracoval. Po spore s Drexlerom odchádza Hitler z NSDAP s tým, že ak sa má vrátiť, požaduje neobmedzené kompetencie. Dosiahol tým svoje zvolenie za predsedu s takmer diktátorskými právomocami. Hitler veľmi rýchlo zavádza uniformy s jasnými insígniami, symboly, mýty a rituály, ako aj pozdrav „Heil Hitler“ prevzatý od Mussolliniho Čiernych košieľ. Za emblém novovytvorenej Nacistickej strany prijal starobylú svastiku, z ktorej urobil hákový kríž. Považoval ho za nordický symbol odvodený od germánskych rún, a bol to údajne práve on, kto zmenil návrh dr. Friedricha Krohna tak, aby nacistická svastika naznačovala pohyb proti smeru hodinových ručičiek. Sanskritská svastika symbolizuje niečo dobré alebo priazeň osudu v smere hodinových ručičiek a presný opak v opačnom smere. S týmto

symbolom sa stretávame aj v mnohých mimoázijských starých kultúrach – v Egypte, Grécku, Taliansku, Španielsku, Británii a Amerike.

CESTA K MOCI V úsilí využiť krízovú situáciu, ktorá hrozila prerásť až do rozdelenia Nemecka, zorganizoval Hitler v roku 1923 pomocou jednotiek SA a Ericha Ludendorffa pokus o štátny prevrat, tzv. Mníchovský pivný puč. Pokus nevyšiel, Hitler bol odsúdený na 5 rokov, NSDAP rozpustená a zakázaná. Čoskoro bol však trest skrátený na 9 mesiacov. Hitler využil pobyt vo väzení na napísanie svojho kultového diela Mein Kampf, ktoré nadiktoval svojmu priateľovi Rudolfovi Hessovi medzi stenami Landsberského väzenia. Po svojom prepustení NSDAP v roku 1925 obnovil. Strana rástla a získavala popularitu obrovským tempom. Vďačila za to premyslenému marketingu, čoraz radikálnejšiemu politickému programu, zneužívaniu spojeneckých politických strán, zastrašovaniu, mláteniu komunistov, zneužívaniu biednej situácie v krajine, propagande Goebbelsa, a predovšetkým Adolfovi Hitlerovi. Ten deﬁnitívne vstúpil do povedomia ľudí svojimi éterickými prejavmi a knihou Mein Kampf, ktorá sa stala akousi bibliou nacistov. V roku 1928 získala NSDAP vo voľbách do Reichstagu 2,6 % hlasov, roku 1930 to bolo už 18,3 % a v roku 1932 až 37,4 %. Vtedy však nebolo možné dosiahnuť parlamentnú väčšinu, pretože nacisti a komunisti neboli ochotní ísť spolu do vlády. Viedlo to k opakovaných voľbám, v ktorých podpora NSDAP klesla na 33,1 %. Keď sa ani po troch mesiacoch nepodarilo vytvoriť vládu, prezident Hindenburg nakoniec Hitlera predsa len v roku 1933 vymenoval za ríšskeho kancelára. Sami nacisti 27. 2. 1933 zapálili Reichstag, ale vinu hodili na komunis-

pôsobivo gloriﬁkoval nový režim. Nemusel ju ani veľmi ovplyvňovať, stačilo poskytnúť zdroje, vybavenie a zvyšok sa „nakrútil sám“. Keď v roku 1934 skonal prezident Hindenburg a Hitler sa stal vrchným veliteľom vojenských síl, konečne dosiahol svoj cieľ. Celá armáda prisahala od tejto chvíle vernosť a poslušnosť führerovi, a práve tento fakt neskôr mnohých veliteľov odradil od neposlušnosti a otvorenej rebélie voči krutému a chorému nacistickému režimu počas vojny.

KOPIJA OSUDU tov. Zámienka na ich kruté potlačenie bola na svete. Vo voľbách v marci 1933 získala NSDAP rekordných 43,9 % hlasov.

UCHVÁTENIE NEMECKA Akákoľvek maska teraz padla. Hitler dal rozpustiť Komunistickú stranu Nemecka a svojich oponentov poslal do prvých koncentračných táborov Oranienburg a Dachau. Len v prvých mesiacoch bolo v koncentračných táboroch uväznených viac ako 100 000 ľudí. Ríšsky snem sa 23. 3. 1933 vzdal parlamentnej kontroly, vďaka zastrašovaniu schválil Zmocňovací zákon a na 4 roky odovzdal plnú moc Hitlerovi. Hindenburg už nemohol do rozhodnutí Hitlera zasahovať. S bleskovou rýchlosťou prišlo na rad otvorené čistenie akademickej a vedeckej pôdy od tzv. židokresťanstva a jeho „slabošských“ učení, zakazovanie a pálenie kníh, všetko v intenciách nacistického okultizmu. Pálenie kníh sa stalo akýmsi očistným rituálom v duchu starých germánskych obradov. Ešte v tom istom roku Hitler zakázal Sociálno-demokratickú stranu Nemecka a zrušil odborové zväzy. NSDAP zostala jedinou stranou, cesta k absolútnej moci bola otvorená. Nacisti ovládli aj tlač, konkurenčné mládežnícke organizácie boli rozpustené a pričlenené k novovzniknutej Hitlerjugend. Nastúpilo šialené zbrojenie. Počas Noci dlhých nožov z 29. na 30. 6. 1934, kedy vyvrcholila vnútrostranícka kríza, sa Hitler zbavil svojich dlhodobých oponentov, predovšetkým Ernesta Röhma, ktorý otvorene vystupoval proti jeho novým ﬁnančným, vojenským a korporačným spojencom. Hitler využil naivnú a talentovanú mladú režisérku Leni Riefenstahlovú, ktorej Triumf vôle

Po ovládnutí Nemecka sa Hitlerova pozornosť začala upierať na okolitý svet. V roku 1935 boli vyhlásené tzv. Norimberské rasové zákony, ktoré boli ostro namierené proti občanom nenemeckej národnosti, obzvlášť Židom. Neskôr boli tieto zákony v trocha miernejšej podobe presadené na území takmer každého dlhodobo okupovaného štátu. V roku 1936 Hitler porušil Versaillskú zmluvu a obsadil demilitarizované pásmo v Porýní. Francúzsko a Veľká Británia hrali mŕtveho chrobáka, podceňujúc Hitlera ako neskôr ešte mnohí. Hitler zasiahol do občianskej vojny v Španielsku. Luftwaffe tu mala na starosti predovšetkým bombardovanie a 10 000 nemeckých vojakov bojovalo po boku diktátora Franka proti socialistom podporovaným Stalinom a Mexikom. Známy je masaker pri Guernike. Tu sa proti sebe prvý raz postavili nemecké a sovietske letecké sily. Nemecké vyšli z „testov“ podstatne lepšie. V roku 1938 Hitler anektoval Rakúsko, sledoval tým obnovenie Tisícročnej ríše. Prvá vec, ktorú po obsadení Rakúska spravil, bola návšteva viedenskej cisárskej klenotnice Hofburg, kde strávil celú hodinu sám s kopijou osudu. Podľa legendy ide o zbraň, ktorou rímsky vojak prepichol bok ukrižovaného Ježiša Krista, a zároveň mocný artefakt. Hitler veril, že jej vlastníctvo mu zaručí neporaziteľnosť nemeckých armád. Spolu s ďalšími artefaktmi a cen-

nosťami ju následne previezol do Norimbergu, ktorý sa stal akýmsi okultným centrom jeho ríše.

101

MANDRAGORA > RODINA, KTORÁ MANIPULUJE S CELÝM SVETOM

Jiří Buráně

RODINA, KTORÁ

MANIPULUJE S CELÝM SVETOM 3. ČASŤ 102

NEUVERITEĽNÉ ZAMLČOVANIE FAKTOV A OBLUDNÉ KLAMSTVÁ V MÉDIÁCH O VPLYVE DYNASTIE ROTHSCHILDOVCOV NA SÚČASNÉ SMEROVANIE SVETA MA PRINÚTILI K TOMU, ABY SOM SA TEJTO TÉME ZAČAL VIAC VENOVAŤ. SÚSTREDÍM SA NA ODHAĽOVANIE SKUTOČNEJ MOCI TEJTO VEĽKEJ A VPLYVNEJ RODINY, O KTOREJ MÉDIÁ PÍŠU ZVÄČŠA AKO O „MILOVNÍKOCH DOBRÉHO VÍNA A VZÁCNYCH UMELECKÝCH PREDMETOV, LEN S NEPATRNÝM VPLYVOM V POROVNANÍ K ČASOM ICH NAJVÄČŠEJ SLÁVY“.

•1816: Privilégium pre Bank of the United States je predĺžené na ďalších 20 rokov. Rothschildovci opäť kontrolujú obeh peňazí. Britská vojna proti Amerike stála životy tisícok britských a amerických vojakov, len aby Rothschildovci dostali svoju banku. •1818: Po zabezpečení masívnych pôžičiek vo Francúzsku v roku 1817 s cieľom podpory obnovy po ich ničivej porážke pri Waterloo kupujú Rothschildovi agenti obrovské čiastky francúzskych vládnych dlhopisov. Spôsobili,

že ich cena enormne narastá. Piateho novembra hodia veľké množstvo na otvorený trh, čím spôsobujú, že ich hodnota prudko klesá a Francúzsko sa ocitá vo ﬁnančnej panike. Rothschildovci potom zasahujú. Stiahnu dodávky peňazí pre Francúzsko. Bolo to v tom istom roku, kedy boli Rothschildovci schopní požičať 5 miliónov libier pruskej vláde. •1822: Rakúsky cisár urobil z piatich bratov Rothschildovcov barónov. Nathan Mayer Rothschild odmieta titul prijať.

103

Lionel Nathan Rothschild

MANDRAGORA > RODINA, KTORÁ MANIPULUJE S CELÝM SVETOM •1827: Sir Walter Scott vydáva svoju deväťzväzkovú knihu Život Napoleona. V druhom zväzku uvádza, že Francúzska revolúcia bola naplánovaná iluminátmi (Adamom Weishauptom) a ﬁnancovaná peniazmi zmenárnikov Európy (Rothschildovcami).

nezávislými na vláde, ktorí by získali kontrolu nad pracovnou silou a príjmami väčšiny ľudí“. Počas prezidentskej kampane v roku 1828 Jackson pri prejave na adresu bankárov povedal: „Ste brloh zmijí. Mám v úmysle vybiť vaše hniezdo a s pomocou božou ho aj vypáliť.“

•1828: Prezidentom sa stáva Andrew Jackson (siedmy prezident Spojených štátov v rokoch 1829 až 1837). Jeho slogan znel: „Nech vládne ľud.“ Jackson tvrdil: „Kongres má podľa ústavy právo vydávať papierové peniaze; toto právo mu bolo dané preto, aby ho používal, a nie, aby ho udeľoval jednotlivcom alebo korporáciám.“ Jackson povedal, že riadenie centrálnej banky „by bolo vykonávané niekoľkými jednotlivcami

•1832: Senátom prešiel návrh zákona na novú zmluvu (4 roky pred vypršaním tej starej) pomerom 28:20 a Dolnou komorou pomerom 107:85. Každý vedel, ako sa Jackson zachová. Prezident banky Biddle sa vyhrážal: „Keď ho Jackson bude vetovať, ja budem vetovať jeho!“ Jackson zmluvu vetoval a banku zrušil.

104

O Andrew Jacksonovi sa hovorí ako o jedinom prezidentovi, ktorý dokázal zbaviť Spojené štáty národného dlhu. Bol to zároveň jediný prezident, ktorý splnil všetko, čo sľúbil vo svojej volebnej kampani.

•1835: Ôsmeho januára Jackson zaplatil poslednú splátku národného dlhu. Bol to jediný okamih amerických dejín, kedy bol národný dlh zredukovaný na nulu. Spojené štáty boli schopné nahromadiť prebytok 35 miliónov dolárov, ktoré boli rozdelené medzi jednotlivé štáty. Nicholas P. Tris, prezidentov osobný tajomník, povedal: „Toto je koruna slávy Andrewa Jacksona. Najdôležitejšie služba, akú kedy svojej vlasti preukázal.“ Na prezidenta je vzápätí spáchaný pokus o atentát. Neskôr vyhlásil, že vie, že zaň boli zodpovední Rothschildovci. Rothschildovci získavajú právo na ortuťové bane v Španielsku. Ortuť bola nevyhnutným prvkom v rafinácii zlata a striebra. Toto umožnilo Rothschildovcom vytvoriť svetový monopol. •1837: Rothschildovci posielajú ďalšieho zo svojich agentov do Ameriky. Volá sa August Belmont (pravým menom August Schönberg, príbuzný rodiny Seligman z Frankfurtu). V roku 1829 začal ako pätnásťročný chlapec pracovať pre banku vo Frankfurte a prejavil sa ako finančný génius. V roku 1832 bol povýšený a začal pracovať v banke v Neapole, takže mohol byť plne začlenený do medzinárodného bankovníctva. Jeho poslaním bolo vyvolávať finančné problémy v južných bankách. Riadil banku v New York City a vedúcou postavou vo finančných kruhoch sa stal tým, že kúpil dlhopisy vlády. Neskôr sa stal finančným poradcom prezidenta. Po mnohých rokoch boja

ným britským ministerským predsedom) vydáva Coningsby, v ktorom charakterizuje Nathana Mayera Rothschilda ako „pána a majstra peňažných trhov celého sveta“. Doslova držal v hrsti príjem severného Talianska a monarchovia a ministri všetkých krajín sa uchádzali o jeho rady. •1845: Andrew Jackson (siedmy prezident Spojených štátov) zomiera. Tento veľký vlastenec zanecháva vo svojom závete Dobová karikatúra znázorňujúca, ako Andrew Jackson porazil mnohohlavého hada, ktorý inštrukcie, podľa ktorých ohrozoval banky Spojených štátov. mal na svojom náhrobnom kameni vyryté „Zabil som proti Rothschildovcom a ich americkej centrálBanku“ – odkaz na to, že v roku 1833 vypudil nej banke prezident Andrew Jackson napokon z krajiny druhú centrálnu banku Rothschiluspeje. Vyháňa Rothschildove banky z Ameridovcov. Jacob (James) Mayer Rothschild, ky. Trvalo to až do roku 1913, kedy boli Rothteraz známy pod menom barón James de schildovci opäť schopní zriadiť svoju tretiu Rothschild, získava kontrakt na stavbu prvej centrálnu banku v Amerike. Tá prišla v podobe veľkej železnice naprieč krajinou. Bola nazvaFederálnej rezervy. ná Chemin De Fer Du Nord a spočiatku viedla z Paríža do Valenciennes, neskôr sa spojila •1838: Amschel Mayer Rothschild prehlasuje: s rakúskou sieťou železníc, ktorú dal postaviť „Dovoľte mi vydávať a kontrolovať peniaze nájeho brat Salomon Mayer Rothschild. roda a ja sa nebudem zaujímať o to, kto tvorí jeho zákony.“ •1847: Lionel de Rothschild si berie dcéru svojho strýka Kalmanna (Carla) Mayera •1840: Rothschildovci sa stávajú maklérmi zlaRothschilda a vo voľbách získava parlamentta anglickej banky. Zakladajú kancelárie v Kané kreslo pre City of London. Požiadavkou na lifornii a v Austrálii. vstup do parlamentu bolo zložiť prísahu na skutočnú kresťanskú vieru. Lionel de Roth•1841: Prezident John Tyler (desiaty prezident schild to odmietol, pretože bol žid, a tak zoSpojených štátov v rokoch 1841 až 1845) vetustalo jeho kreslo v parlamente prázdne 11 roje zákon o obnove výsady pre Bank of the Unikov, kým bola povolená nová prísaha. ted States. Dostane stovky listov s vyhrážkami, že bude zavraždený. •1849: Zomiera Gutele Schnaperová, manželka Mayera Amschela Rothschilda. Pred •1844: Salomon Mayer Rothschild kupuje svojou smrťou vyhlásila: „Ak by moji synovia United Coal Mines vo Vítkoviciach a rakúskonechceli vojny, nebolo by žiadnych.“ uhorskú spoločnosť s vysokými pecami. Benjamin Disraeli (ktorý sa neskôr stal dvojnásob-

105

MANDRAGORA > PAVUČINA – IVAN MIKLOŠ

Ján Gašo

PAVUČINA 3. ČASŤ SLEDOVANÍM VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

106

nžinier Ivan Mikloš, nar. 2. 6. 1960 vo Svidníku, je slovenský ekonóm a politik rusínskej národnosti. Za socializmu ho odchovala bratislavská Vysoká škola ekonomická, kde nielen vyštudoval dlhodobé plánovanie a prognózovanie, ale do roku 1990 tam aj pracoval. S revolúciou prišiel jeho raketový politický štart. Svoju kariéru rozbieha ako poradca Jozefa Kučeráka, ktorý bol v tom čase podpredsedom vlády SR pre ekonomickú reformu. Vzápätí si sadá do kresla riaditeľa Odboru hospodárskej a sociálnej politiky na Úrade vlády SR. Vo vláde Jána Čarnogurského je v roku 1991 vymenovaný ministrom pre správu a privatizáciu národného majetku, kde výrazne pomohol najmä zahraničnému kapitálu. Pred voľbami v roku 1992 vstupuje do strany ODÚ (ktorá vznikla po rozpade VPN). Dostáva sa na kandidátku spolu s menami ako Langoš, Čalfa, Demeš, Woleková, Porubjak, Hoffman, Vavro. Voľby sa však skončili neúspechom.

Po ňom prichádza zmena stratégie. S viacerými ľuďmi z kandidátky ODÚ a s pánmi ako Šebej, Palacka, Dzurinda, Kinčeš či Dančo zakladajú ekonomický think tank M.E.S.A.10. V tejto organizácii počas nasledujúcich rokov „formujú“ verejnú mienku analýzami, podujatiami a mediálnymi vyjadreniami. V roku vzniku Slovenskej republiky stihne okrem štúdia na London School of Economics vstúpiť aj do Demokratickej strany a založiť obchodnú spoločnosť I.S.S.O., s. r. o. Jeho spoločníkmi boli Frešo, Kaník, Hagyari. O dva roky neskôr sa zúčastní programu German Marshall Fellowship Programme v USA a o ďalšie dva roky spolu s Martinom Bútorom, Františkom Šebejom, Grigorijom Mesežnikovom a ďalšími zakladá neziskovú mimovládnu organizáciu IVO – Inštitút pre verejné otázky. Medzi jej donormi (podobne ako to bolo pri M.E.S.A.10) nechýba Svetová banka alebo Veľvyslanectvo USA, German Marshall Fund of

the United States, Freedom House USA a ďalší. Prostredníctvom IVO taktiež „formujú“ verejnú mienku. Dlhoročné snahy sú úspešne zavŕšené v roku 1998, kedy sa opäť dostáva do vlády. Tentoraz už na dlhšie obdobie. Štyri roky ako podpredseda vlády SR pre ekonomiku a ďalšie štyri ako podpredseda vlády a minister ﬁnancií. Počas tohto obdobia opäť pomáha zahraničnému kapitálu, svojím hlasom „pomôže“ k bombardovaniu Juhoslávie a pôsobí aj v medzinárodných

‚‚Štát je najhorší vlastník.‘‘

štruktúrach ako guvernér Svetovej banky za SR, guvernér Medzinárodného menového fondu za SR, guvernér Európskej banky pre obnovu a rozvoj za SR či člen Rady ministrov ﬁnancií EÚ (ECOFIN). Podieľa sa na začlenení Slovenska do OECD, NATO aj EÚ. Jeho zameranie a angažovanosť ešte podčiarkuje fakt, že sa podľa vlastných slov dva alebo trikrát zúčastnil zasadnutia skupiny Bilderberg. Aktuálne zasadá v NR SR ako poslanec.

107

MANDRAGORA > KTO SÚ SKUTOČNÍ VLÁDCOVIA SVETA?

Michal Gabriel

KTO SÚ SKUTOČNÍ VLÁDCOVIA SVETA?

108

POZADIE A OKOLNOSTI, ZA AKÝCH FUNGUJE TENTO SVET, SÚ TAKÉ OHAVNÉ, ŽE IM TAKMER NIKTO NEVERÍ. LEŽ EXISTUJE NIEKOĽKO HODNOVERNÝCH ZDROJOV PREDOVŠETKÝM Z RADOV ODPADLÍKOV S HLBOKÝMI ZNALOSŤAMI O RODOCH A ZOSKUPENIACH, KTORÉ SI VYDOBYLI MOC TAKÝCH ROZMEROV, ŽE K ICH PORÁŽKE BUDE MUSIEŤ POVSTAŤ CELÝ SVET.

Dekády, ba storočia manipulácie, ktorá dnes zažíva vrchol prostredníctvom médií, odvrátili pozornosť od skutočných nepriateľov a pôvodcov zla. Drvivej väčšine ľudí napokon vštepila „racionálne“ presvedčenie, že dôvodom ich neúspechu sú oni sami. Žiaľ, nepodarilo sa objasniť to podstatné: prečo stále pretrvávajú vojny a rozdiely medzi ľuďmi sa prehĺbili do takých rozmerov, aké v histórii nemajú obdobu. Ak by nám skutočne vládli čestní a spravodliví, svet by dozaista neprežíval taký duchovný a hospodársky úpadok, akého sme dnes svedkami. Ilumináti – pojem, s ktorým sa väčšina ľudí stretla vďaka sprofanovanej knihe Dana Browna, sú vo väčšine myslí len iracionálnou entitou.

Omyl. Existujú. Tak ako reálne existuje satanizmus, ktorého generačnými stúpencami sú. Ilumináti sú skutočnými, no neviditeľnými činiteľmi sveta. Vytvorili hnutie sionizmu, v ktorom sa sústreďuje vplyvná židovská elita. Rozhodne však nie židia ako celok. Iluminátom sa darí vytvoriť zo židov objekt nenávisti už viac ako tri storočia. Boli to práve červení ilumináti (Rothschild znamená červený štít), ktorí sa zaslúžili o pád monarchií, podkopanie cirkvi, Francúzsku revolúciu, revolúciu v Rusku, rozpútanie oboch svetových vojen vrátane holokaustu. Ilumináti pochádzajú z trinástich najvýznamnejších rodokmeňov: Astor, Bundy, Collins, Dupont, Freeman, Kennedy, Onasis, Rockefeller, Roth-

schild, Reynolds, Krupp, Russell. Tým trinástym je najvýznamnejší rodokmeň Merovejovcov zahrňujúci európske kráľovské rody. Väčšina iluminátov nie sú Židia, i keď pôvodní zakladatelia Židia boli; nie však vierou, ale národnosťou. Majoritní členov tejto tajnej sekty, ktorej vládne rod Rothschildovcov, sú Galovia, Škóti alebo škótski Galovia. Ich rodokmene siahajú až do Egypta, Babylonu a starovekého Ríma, Grécka a Anglicka. Ich systémom organizácie je pyramída, ktorú vytvoril zakladateľ Adam Weishaupt v roku 1776. Na jej vrchole je kameň so vševidiacim okom Lucifera, reprezentujúci rodinu Rothschildovcov – tribunál, ktorí iluminátov riadi. Vrchné tri kvádre pyramídy reprezentujú Radu trinástich, nazývanú aj Najvyššia rada druidov, ktorá je podriadená iba Rothschildovcom. Pod nimi je kváder symbolizujúci Radu 33, čo je 33 najvyšších slobodomurárov na svete. Vedľa je kváder predstavujúci Radu 500 pozostávajúcu z najbohatších ľudí a korporácií planéty. Cieľom iluminátov je ustanoviť Nový svetový poriadok s jednotnou svetovou menou a človekom, ktorý bude vládcom sveta. Tento poriadok bude vytvorený z chaosu. Vyvolajú ho revolúcie, predstierané vojny štátov, v ktorých všade majú svoje zastúpenie, z nátlaku, kontrolovania a strachu. Ako píše Hoene Wronski ešte v roku 1823, ilumináti vytvárajú podsekty s protichodnými myšlienkovými prúdmi, aby tak mohli riadiť akékoľvek politické a ekonomické procesy na svete. Ilumináti nie sú nikto iní ako ﬁnančná elita sveta, ktorá sa sformovala nástupom ich monopolu na vydávanie peňažného obeživa. Základnou metódou je inﬁltrácia do všetkých riadiacich sfér spoločenského života. Patria k nim aj ďalšie elitárske mocenské skupiny. Jednou z nich je „čierna šľachta“. Jej pôvod siaha do 11. storočia v talianskom zoskupení Aristocrazia Nera, ktoré sa sformovalo prostredníctvom vojen, mučenia, zabíjania a lúpenia. Jeho členovia získali svoje šľachtické tituly od pápežov, pričom niektorí pochádzali práve z čiernej šľachty. Sférami vplyvu týchto „vznešených“ rodov boli Benátky a Janov, odkiaľ sa ich pôsobnosť rozšírila do celej Európy. Keď sa byzantský panovník Jan II. Kommenus pokúsil moc benátskych oli-

garchov obmedziť, došlo k vojne. Benátska ﬂotila obsadila Korfu aj Janov a vydobyla si uznanie všetkých pôvodných privilégií, ako aj vytvorenie neutrálneho priestoru na pranie špinavých peňazí vo Švajčiarsku. K čiernej šľachte patria rody ako Thurn-Taxis, Grimaldi, Guelph, Thyssen-Bornemisza, Oranien, Oldenburg, Bourbon, Braganza, Savoj či Lichtenstein. Významným je aj nemecký rod von Sachsen-Coburg-Gota, ktorý si v období prvej svetovej vojny zmenil meno na Windsor – teda rod anglickej kráľovnej Alžbety. Vplyv čiernej šľachty, ktorá sa od 18. storočia začala (najmä v Británii) rodovo miešať s migrujúcimi benátskymi židmi, sa prejavil aj v založení Výboru 300 v roku 1729. Toto elitné združenie vysokej šľachty v tom čase založilo najväčšiu obchodnú spoločnosť sveta – britskú Východoindickú spoločnosť, ktorá kontrolovala nielen územie britskej koruny, ale aj kolónie impéria, nad ktorým slnko nezapadá. Vytvárala zisky z riadenia medzinárodného bankovníctva, no neskôr predovšetkým z obchodu s ópiom. K jej členom patria okrem iných významných rodov aj rody Rotshchild, Rockefeller, niekdajšia holandská kráľovná Beatrix, kráľovná Alžbeta, ale aj organizácie ako CFR – Rada pre medzinárodné vzťahy, skupina Bilderberg, George Bush, Henry Kissinger a ďalší exponenti svetovej politiky a ﬁnančníctva. Nie, tomuto svetu nevládne demokracia, žiadne slobodné voľby, žiadne vznešené ideály. Naše životy sú životmi kolosálneho podvodu. Sme zatiahnutí do tisícročia trvajúceho boja o ovládnutie sveta. Pozrite sa vôkol seba – čoho ste svedkami? Ak krčíte plecami, že nič z toho nemôžete ovplyvniť, je to presne to, čo chcú, aby sa dialo. Nahovárajú nám, že hľadáme príčinu vlastného nezdaru v iracionálnych predstavách o akýchsi vládcoch v pozadí. Čo ak je to tým, že súcitíme s utrpením iných? Môžeme to naozaj zmeniť voľbami? Hitler bol zvolený demokraticky. Aj atómová bomba bola zvrhnutá demokraticky. Aj neoprávnená vojna v Iraku sa udiala demokraticky. Všetko sa odohralo a naďalej deje prostredníctvom zástupcov ľudu. A tí konajú v našom záujme, v záujme svojej krajiny a ľudu. Skutočne tomu veríte? Pozrite sa vôkol seba. Vidíte svet, po akom ste túžili?

109

KOREŠPONDENTI > DUCH POHOSTINSTVA A STAREJ PERZIE

Tomáš Kubuš Irán

DUCH POHOSTINSTVA A STAREJ PERZIE 110

PODĽA MEDIÁLNEHO OBRAZU O IRÁNE TU ŽIJÚ TERORISTI, JE NEBEZPEČNÝ PRE MIER VO SVETE, VLÁDNU MU FANATICKÍ AJATOLLÁHOVIA, KTORÍ TÚŽIA ZOSTROJIŤ ATÓMOVÚ BOMBU A VYMAZAŤ IZRAEL ZO SVETA. KTO SA TU VŠAK OCITNE, ZISTÍ, ŽE JE SKÔR NEBEZPEČNE PRÍŤAŽLIVÝ A POHOSTINNÝ, PRETOŽE V IRÁNE Z ĽUDÍ EŠTE NEVYPRCHALO KEDYSI POVESTNÉ „HOSŤ DO DOMU, BOH DO DOMU“.

utobus z Istanbulu do Tabrízu, prvého väčšieho mesta za turecko-iránskou hranicou, ide 30, niekedy aj 35 hodín, ale nikomu to neprekáža. Tu, v priestore medzi Blízkym a Stredným východom, čas aj tak nemožno merať európskymi štandardmi. Autobus do Tabrízu je plný Iráncov, ktorí sa vracajú z návštevy Istanbu-

Dievčatá v Iráne sa snažia pôsobit moderne, hoci sú obmedzené pravidlami.

lu, z dovolenky alebo obchodného stretnutia. Pre mnohých cudzincov je tak prvým miestom, kde sa stretnú s iránskou mentalitou. Už po pár kilometroch sa ozvú tóny tureckej hudby podfarbené orientálnymi hudobnými nástrojmi. Ulička v autobuse sa premenila na tanečný parket, kde sa vystriedali starší muži, vyzvali do tanca dokonca policajta v uniforme, a napokon sa roztancovali aj iránske ženy a dievčatá. Konzervatívny národ? Kdeže! Hneď sa s vami dajú do reči a o pár minút príde nevinná otázka. „Máte v Tabríze kde bývať?“ pýta sa Samira, ktorá cestuje s matkou a synom. „Nie? Idete k nám!“ neváha vzápätí odpovedať. Bez toho, aby sa o tom diskutovalo, bez toho, aby sa bála, že si môže do bytu pozvať neznámych cudzincov. Dostaneme posteľ, Foto: Tomáš Kubuš

Čaj je iránskym národnym nápojom.

Teherán – v kráľovstve orieškov.

večeru a do noci sa zhovárame pri kanvičke čierneho čaju, iránskom nápoji číslo jeden, a zmrzline. „Kresťania majú v Iráne dovolené piť alkohol, ale nikdy nie na verejnosti či mimo domova,“ hovorí, keď si všimneme bar s niekoľkými fľašami. Hoci je alkohol v krajine zakázaný, dá sa zohnať. „Keď človek vie, kde a ako, zoženie všetko aj v Iráne,“ usmeje sa. Samira a jej mama sú kresťanky, a hoci je hlavným náboženstvom v Iráne islam, dodnes tu žijú kresťania, ktorým nikto nezakazuje vyznávať ich vieru. Tabríz je krásnym miestom, pretože je prvým iránskym mestom s nádychom starej Perzie. Všetko je tu nové. Široké ulice sú plné žien odetých v čiernych čádoroch a šatkách na hlavách, muži v košeliach a nohaviciach sedia pred svojimi obchodmi a do toho neustále trúbia taxíky či mikrobusy z chaotickej dopravy. Najväčším ťahákom Tabrízu je Modrá mešita s veľkou kupolou, no najkrajším miestom je bazár, kde ožívajú predstavy a túžby Perzie. Granátové jablká, hrozno, ovocie, melóny, pistácie, oriešky, marhule, datle a kopy iných tu prehýbajú drevené stoly. Ľudia sa zdravia, tešia sa, že sem prišli cudzinci. Raz jeden natiahne dlaň plnú pistácií na ochutnávku, raz druhý ponúkne sušené marhule. Milí ľudia, ktorí sa nesnažia ťahať turistovi popod nos medové motúzy a dohnať ho ku kúpe. „Ak človek chce, kúpi,“ prezradí svoju taktiku obchodník Reza so stánkom s orechmi. Má pravdu, každú chvíľku sa niekto zastaví a naberie si do igelitky. Kým nás Samira povodí mestom, jej matka doma pripravuje tradičný perzský obed. „Nemôžete

od nás odísť predtým, než vás pohostíme,“ povie pokojne, akoby to bola tá najobyčajnejšia veta na svete. Stretli sme sa len včera a už sme súčasť rodiny. Na zemi pristála plachta a ňu rozložili ghormeh sabzi, kúsky kurčaťa v špenátovej omáčke s citrónom, chlebové placky, nakladaný baklažán, zeleninu, poháre s čajom, džús, a aby toho nebolo málo, napokon sa rozkrájajú krvavočervené granátové jablká, ktorých chuť ospevoval nejeden perzský básnik. Človeka dobiehajú myšlienky, prečo to všetko robia, a premieta si v hlave, ako by to vyzeralo, keby prišiel Iránec na Slovensko. Dostalo by sa mu pozvania k niekomu domov? „V Iráne veríme, že každý cudzinec, ktorý sem príde, je pocestný a treba sa o neho postarať.“ Skutočne, stará známa pravda „hosť do domu, boh do domu“ tu nie je hraná formulka, ale nepísané pravidlo, ktoré majú Iránci v krvi. „Keby ste potrebovali, tu máte kartu na telefón a ozvite sa,“ lúčime sa pred domom. „Taxikárovi neplaťte, už sme to vybavili,“ dodá jedným dychom. Pohostinnosť Iráncov je pre nás miestami zložitá, pretože za to nechcú nič a čokoľvek im darujeme, aj tak nevyváži to, ako sa dokážu správať k neznámym ľuďom. Medzi najkrajšie iránske mestá patrí bez akýchkoľvek pochýb Isfahán. Iránci k jeho názvu často pripoja ešte slovíčka nesf-e džahán, čím vytvoria nielen rým, ale pozdvihnú ho na piedestál. Celý názov v preklade totiž znie „Isfahán je polovica sveta“. Obrovské Imámovo námestie patrí k najväčším na svete. Z jeho okrajov sa nad hlavy ľudí dvíhajú fantastické stavby, ktoré samy osebe predstavujú geniálneho ducha perzskej architektúry. Mešita Foto: Tomáš Kubuš

111

KOREŠPONDENTI > DUCH POHOSTINSTVA A STAREJ PERZIE foto: Tomáš Kubus

112

Isfahán – Mešita šejka Loftolláha je plná modrých obkladačiek

Isfahán – slávny most Si-o-Seh Pol cez rieku Zájande

šejka Loftolláha je drahokamom a radí sa medzi najkrajšie stavby celého sveta. Sem na námestie sa vždy podvečer zbiehajú ľudia a trávia tu čas. Nesedia doma pred televízorom, pri internete, ale prídu sem s priateľmi, rodinou, deťmi a počkajú, kým Isfahán prikryjú hviezdy. Vezmú si so sebou varič na vodu, aby im nechýbal čaj. Ženy porozkladajú na trávnik plachty, taniere a rozložia jedlo pripravené doma, deťom vopchajú do ruky pár bankoviek, aby neďaleko kúpili čerstvý chrumkavý chlieb a priamo v centre mesta si spravia piknik. Iránci milujú zeleň, parky, vysedávanie v nich, a tiež milujú rozhovory. V parku za riekou Zájande, medzi starobylým mostom Si-o-Seh Pol a arménskou štvrťou Jolfa sedí skupinka dievčat. Ozve sa pískanie a následné pozvanie na čaj. Sedieť v iránskom parku v Iránkami a popíjať čaj? Veď u nás sa predstava iránskej ženy zhoduje s postavou ponorenou do čiernej farby, ktorá sa na muža nemôže ani len pozrieť, nieto ešte ho pozvať na čaj. Mladé študentky chodia na miestnu univerzitu a v parku si krátia dlhé chvíle. Zaujíma ich svet mimo Iránu, ako sa žije v Európe, ako sa žije ženám či dievčatám v Európe. „Tu musím nosiť na vlasoch šatku a nenávidím ju,“ povie Arnika, najzhovorčivejšia z dievčat. Ako mnohé mladé Iránky, aj ona má nalakované nechty, má rada topánky na opätku, upravené vlasy a nenosí čierny čádor. „Ten je pre staré ženy,“ hovorí. Mladé Iránky v mestách ako Isfahán, Teherán či Širáz nosia len kabátiky zvané manto a farebné šatky prehodené cez vlasy. Elegantne si ich uviažu tak, aby im v prednej časti vlasy trčali a sem-tam im šatka skĺzne na krk. „Zahodila by som ju, keby som mohla,“ znechutene si ju napraví. Dvojica policajtov sa blíži smerom k našej skupinke, a keď máme

obavy, čo sa bude diať, Arnika spraví niečo, čo sme nečakali. Rozbehne sa k nim a zavolá ich k nám, aby sme sa zoznámili. Podáme si ruky, prehodíme pár slov a zaželajú nám krásny pobyt v Iráne. Je to všetko iba sen? Umelecký Širáz leží na juhu krajiny neďaleko starobylých trosiek nesmrteľnej Perzskej ríše. Tam sa zo zeme dvíha kamenná hrobka perzského kráľa Kýra II. Veľkého, ktorého perzské meno Kúroš sa aj dnes často objavuje v menách mužov. Tam kedysi stál slávny Perzepolis, jedno z najkrajších miest vtedajšieho sveta, ktorý z neho nezmietol nik iný než Alexander Veľký. Tam dýchajú zabudnuté príbehy veľkej ríše, no Širáz dýcha dodnes. Jeho stredobodom je hrobka básnika Háﬁza, ku ktorej prichádzajú ľudia zo všetkých miest krajiny. Milujú ho pre jeho verše a mnohí ich dokonca ovládajú. Jeho hrobka sa ukrýva pod kamenným altánkom, do chladného kameňa vytesali rozťahané arabské písmo. Študentka podíde bližšie a ponúkne sa, že verš prečíta. Z jej úst vyletujú perzské slovíčka, a hoci človek nerozumie takmer nič, telom mu prebehnú zimomriavky. Je ľahké zamilovať si perzštinu znejúcu ako rajská hudba. V čajovni na rohu záhrady sa stretávajú ľudia, aj celé rodiny. Muži nosia malé papagáje, ktoré zobákom vyberajú Háﬁzove verše a ľudia si ich za pár drobných kúpia pre šťastie. V čajovni si ich čítajú a zapíjajú čajom. Tu cítiť, ako si miestni vážia svoju kultúru a svojich básnikov či spisovateľov povýšili na niečo nesmrteľné. Starší muži sedia spolu a bavia sa o literatúre. Hovoria anglicky aj francúzsky, jeden z nich rusky. Za starého režimu, za Šáha cestovali po Európe a teraz sem-tam spomínajú na staré časy. Dnes sa Iráncom cestuje do Európy Foto: Tomáš Kubuš

ťažšie kvôli vízam a byrokracii, no aj napriek tomu mnohí snívajú svoj sen o živote v Európe či Amerike. „S Amerikou nemáme problém, nepáči sa nám len jej vláda, ktorá sa z nás snaží spraviť teroristov,“ zhodnú sa. „Ani Izrael nám neprekáža, veď aj v Perzii bez problémov žilo veľa Židov. Len politika je zlá. Ani tá naša nie je ideálna.“ A jeden z nich naznačí okolo hlavy uviazaný turban. Rozlúčime sa tým, že nám starší pán z hlavy zarecituje Háﬁzov verš a pridá k nemu aj pár viet z básne Omara Chajjáma. Potomkovia perzských básnikov a kráľov to v sebe jednoducho nezaprú.

Svet miliónového Teheránu predstavuje chaos, smog či preplnenosť, no aj tu sa dajú zažiť pekné momenty. Teherán je neviditeľnou čiarou rozdelený na dve mestá. Severný Teherán je bohatý, nablýskaný, s výškovými budovami, ambasádami, kanceláriami a čistými ulicami. Južný Teherán je ten chudobnejší, rozbitejší, no badať v ňom odlesky slávnej kultúry v podobe panovníckeho paláca či labyrintu bazárových uličiek. Odrazy paláca Golestan sa lesknú na vodnej hladine fontán a vnútri sa trblietajú tisíce zrkadielok. Žili tu králi Chadžarskej dynastie, kým sa začiatkom 20. storočia nedostal na trón Réza Šáh Pahlaví, ktorý so svojím synom, neskorším vládcom, zmenili Perziu na Irán a snaži-

li sa vymaniť ju spod konzervatívneho smerovania. Určite to nemysleli zle, ale ich diktátorským režimom a brutálnym potláčaním náboženstva, ktoré je pre Iráncov dôležité, si pohnevali toľko ľudí, že sa revolúcia v roku 1979 už nedala zastaviť. Na pomyselnom iránskom tróne sa objavil ajatolláh Chomejní, ktorého portréty dodnes hľadia z ulíc, kancelárií, námestí či obrazov. Hovorí sa, že teheránsky bazár je bludiskom, a presne to naň cudzincov láka. Niektorí sa len opatrne prejdú blízkymi cestičkami, no skutočným dobrodružstvom je oddať sa mu, nechať sa viesť uličkami, obchodíkmi, predavačmi a zabudnúť na čas. Teheránsky bazár je mikrosvetom, kde sa neustále niečo deje. Chlapci rozvážajú vozíky naplnené tovarom, tí menší zásobujú obchodníkov čajom, predavači sedia pred výkladmi, hrajú drevenú tavlu, pijú čaj s cukrom a neustále sa medzi sebou zhovárajú či gestikulujú. „Dáš si čaj?“ ozve sa už asi desiaty krát. Odmietnutie je v perzskom svete urážkou. „Ako vnímate Irán u vás doma?“ objaví sa nepríjemná otázka. Po úprimnej odpovedi je štyridsiatnikovi Abbásovi smutno. „Naozaj? Veď sa poobzeraj dookola, nič z toho tu nie je. Sme ľudia ako vy, rovnakí, ktorí sa chcú tešiť zo života, pozerať na svoje deti a byť šťastní,“ povie. „Povedz, aký je Irán, keď sa vrátiš domov,“ vraví Abbás a ja mu sľúbil, že poviem, pretože Irán si to zaslúži. Nebáť sa ho ako démona len preto, že to niekto povedal. Nestrániť sa ho a nevyslovovať jeho názov, akoby išlo o niečo strašné. Irán je krásnou bohatou krajinou, a hoci sa topí v problémoch ako každá iná krajina, Iránci sú hrdý, pohostinný a priateľský národ.

relácii Pod lampou, ktorú STV vysielala vo februári 2012, sa zaoberali aj úkladnými vraždami iránskych jadrových fyzikov. Dôvod? Daniel Bútora: ‚‚Aby sa to spomalilo, aby boli zastrašení, aby nemali chuť na tom spolupracovať, aby sa znížila tá morálka, aby sa cítili ohrození, aby bol ten program proste takým spôsobom zbrzdený, to je kľúčová vec.‘‘ Bývalý veľvyslanec SR v USA, Rastislav Káčer: ‚‚Izraelská tajná služba je jedna z najvyspelejších služieb, aspoň taká je jej reputácia vo svete. Myslím si, že zdroje, o ktoré sa opierajú pri rozhodovaní a aj odsúhlasení takýchto citlivých operácií, akými je zavraždenie vedcov – pretože zobrať ľudský život, absolútne s tebou súhlasím, je extrémne riešenie – ale som presvedčený, že sa opierajú o veľmi konkrétne a veľmi presné poznatky...‘‘ Poznámka redakcie: Irán na rozdiel od Izraela jadrové zbrane nevlastní.

Foto: Tomáš Kubuš

113

KOREŠPONDENTI > NA NÁBOŽENSTVE ZÁLEŽÍ

Dáša Raimanová

Ján Košela

I zr a el

Tan zán i a

NA NÁBOŽENSTVE ZÁLEŽÍ

MZUNGU V MWANZE

S 114

> MZUNGU V MWANZE

om v meste Hebron, ktoré sa nachádza na južnom palestínskom území. Toto mesto je známe nepriateľským spolužitím izraelských novousadlíkov a Palestínčanov. Napätie cítiť na každom kroku. V celom meste sú „checkpointy“ so železnými detektormi, na ktorých izraelskí vojaci kontrolujú doklady a rozhodujú, kto prejde a kto nie. Blížim sa k „checkpointu“ umiestnenému pred budovou rozdelenou nepriestrelným sklom – jedna polovica je mešita a druhá synagóga. Od izraelských vojakov očakávam rôzne otázky. Otázka, akej som viery, ma trochu zaskočí, ale sebavedome odpovedám – ateistka. „Ok, čo vaši rodičia?“ pokračuje vojak. „Ateisti,“ odpovedám. Vojak trochu stráca trpezlivosť, ale jeho tvár mi hovorí, že ateizmus nie je dostačujúca odpoveď. „Ale akého náboženského pôvodu sú, ak nie rodičia, tak starí rodičia?“ snaží sa vojak ďalej. Nie je mi jasné, načo to potrebuje vedieť, ale odpovedám: „Teda, ak sa vrátime pár storočí, tak protestansko-židovský.“ Vtom majú vojaci hneď ruky na vysielačkách a usilovne sa snažia niečo vyriešiť. Medzitým kontrolujú Poliaka, ktorý na tú istú otázku so samozrejmosťou odpovedá, že je katolík, a bez problémov prechádza do mešity. Ja mám zákaz ísť ďalej. Po pár minútach čakania mi vojaci s radosťou oznamujú, že pokojne môžem ísť navštíviť druhú časť budovy, a to synagógu. Pozvanie hrdo odmietam. Nabudúce už viem, že mám byť katolíčka!

ko „mzungu“ idem po ulici Mwanzy, druhého najväčšieho mesta Tanzánie. Žiadni krvilační divosi s hyenami na reťazi, toto je relatívne pokojná africká krajina, bez politických nepokojov a s rozvinutou turistikou. V meste sú vyše dva milióny černochov. Belochov, ktorým som tu stretol – ak nerátam kolegov – spočítam na prstoch dvoch rúk, a to som tu už mesiac. „Mzungu“ vo swahilčine znamená „beloch“. A ak si beloch, si bohatý – to je miestne presvedčenie. Dávajú ti to pocítiť, za všetko platíš minimálne trojnásobok toho, čo miestni obyvatelia, hocikde od teba pýtajú peniaze: „Hey, mzungu, where is my money? Give me my money...“ Hľadám lekáreň. Potrebujem si kúpiť krém na spálenú pokožku potom, ako som zhorel do tla, keď som sa znenazdajky ocitol na prudkom slnku v tom najnevhodnejšom čase. Typický „mzungu“-nováčik. Nachádzam obrovskú reklamnú tabuľu s nápisom Pharmacy. Natešený vchádzam. Nadšenie okamžite opadá. Je to predajňa pneumatík. Predávajúci ma oslovuje anglicky, a tak svitá nádej. Pýtam sa, prečo predáva pneumatiky, keď má nad vchodom kilometrový nápis, že je tu lekáreň. Smeje sa. Vraj ten pútač nie je aktuálny. Odchádzam a pokračujem vo svojom smere. Vidím ďalší nápis Pharmacy. Vchádzam, a – je to lekáreň! Pýtam si krém na zhorenú pokožku. Žiadny nemajú. Veď načo by tam aj komu bol? Domáci sa nespália. Dostávam odporúčanie na obchod s drogériou. Tam úspešne kupujem aspoň krém s výťažkami aloe vera. Vraciam sa k zaparkovanému autu, kde už na mňa čaká policajt, aby za nesprávne parkovanie zinkasoval v prepočte 25 eur. „Mzungu“ je bohatý, tak nech prispeje do štátneho rozpočtu.

KOREŠPONDENTI > NÁJDI 10 ROZDIELOV

> ‚‚SMĚNÁRNA – LEVÁRNA‘‘

Jozef Oravec

Ján Gašo

Ve ľ ká B r i t á n i a

Čes ká rep u b l i ka

NÁJDI 10 ROZDIELOV

‚‚SMĚNÁRNA – LEVÁRNA‘‘

obota obed 11:55. Leamington Spa. Malé mestečko v Británii. Reštaurácia Wagamama, miesto, kde dostanete plnohodnotné jedlo do 12 minút. O 12:30 máme plno. Rodičia, deti priskrutkované k stolom v detských sedačkách alebo v kočíkoch, babičky a dedkovia na dôchodku. Štrnganie príborov, kuchyňa fungujúca ako hodinky. Predjedlo 5,50 libier, polievka 10, hlavné jedlo 11, zákusok 4,50, nápoj 4 libry. ‚‚Oplieskať‘‘ stovku za sobotňajší obed je úplne bežné. Keby to urobila moja mama na Slovensku, celý mesiac s ňou plieska, ale o zem. O 15:00 trochu pokoja, asi tak dve-tri hodiny. O piatej popoludní začíname kolotoč zas. O 22:55 – už len päť minút a zatvárame. Na barovom pulte zvoní telefón. „Reštaurácia Wagamama, pri telefóne Jozef. Čo pre vás môžeme urobiť?“ pýtam sa. „Máte ešte otvorené? Rád by som si objednal jedlo take away.“ „Samozrejme, čo to bude? Počúvam.“ Objednávka nahodená. Kuchári kmitajú ako hodinky aj naďalej. O 22:58 prichádza do kuchyne čašník Matt: „Chalani, mám tu ešte štyroch hostí pri bare, radi by sa ešte najedli.“ „Jasné, Matt, bez problémov, ale švihaj, máš na to dve minútky.“ Záverečná, všetko upratané. Vyluxovaná kuchyňa ako nová. Idem sa prezliecť, dám si po práci jedno poctivé pivko a spokojný odchádzam domov. Zajtra je nedeľa. Bude skoro rovnaká. Plno hostí, mamičiek, oteckov, detičiek. A potom pondelok. V utorok mám voľno, to si niečo navarím doma. Sobota obed 11:55. Reštaurácia Camino. Bernolákovo. Malé mestečko na Slovensku. Mám písať ďalej, alebo tých 10 rozdielov nájdete aj bez toho?

e krásne letné májové popoludnie. Nachádzate sa v Prahe na Staromestskom námestí. Dostanete chuť na kvalitné české pivo, no zistíte, že nemáte české koruny. A tak sa rozhliadnete po zmenárňach. Na prvý pohľad vám udrie do očí obrovská nula, ktorá znamená 0 % poplatok pri výmene. Prídete ku zmenárni, na kurzovom lístku, ktorý je na úrovni vašich očí, vidíte kurz 25,00. Poviete si – fajn, a vytiahnete 30 eur. Pracovník zmenárne vám ešte na kalkulačke narýchlo ukáže sumu. Pod vplyvom čarovnej atmosféry spolu s predstavou chladeného piva v ruke ju letmo registrujete, a následne ihneď porovnávate s hotovosťou, ktorú vám zamestnanec zmenárne vyplatí. Všetko sedí, spokojný odchádzate. Avšak pri odchode vám začne vŕtať v hlave, že za 30 eur ste dostali nejako málo peňazí. Skontrolujete potvrdenku a tam vidíte kurz CZK 15,00. Pod vplyvom logického myslenia, že to bol asi omyl, sa otočíte smerom ku zmenárni. Až teraz si všimnete, že pod kurzovým lístkom, ktorý ste si pozerali, je nad zemou druhý, prakticky rovnaký, avšak s oveľa nižšími hodnotami kurzov pre nákup. Ten je určený pre „malé transakcie“. Suma, do ktorej sú transakcie malé a od ktorej veľké, na spomínanom kurzovom lístku uvedená nie je. S pocitom, že ste sa vďaka svojej naivite a nepozornosti nechali dobrovoľne a legálne okradnúť o 300 Kč, už na pivo ani nemáte chuť.

115

TRIBÚNA >

> NÁBOŽENSKÍ MANIPULÁTORI

Sebastián Prekop

áto rubrika je Vaša, milí čitatelia. Príspevky, ktoré nám budete posielať, by mali byť Vašimi pohľadmi na dianie vo svete okolo Vás. Tie najzaujímavejšie uverejníme v tlačenej verzii, ale aj na našej internetovej stránke. Poznámka: Text by nemal presiahnuť 2000 znakov (približne pol strany v našom časopise). Redakcia si vyhradzuje právo príspevky štylisticky upravovať a krátiť. Posielajte nám ich na: e-mail zemavek@zemavek.sk alebo na adresu redakcie Zem & Vek, Wattova 10, 821 04 Bratislava.

116

NÁBOŽENSKÍ MANIPULÁTORI

ežiš nebol kresťan a Budha nebol budhista. Náboženstvá vymysleli a založili ich úprimní nasledovníci, no manipulátori, ktorí využili ľudskú naivnosť, ich prekrútili podľa vlastnej potreby. Všetky prvotné duchovné učenia vo svojej hĺbke odkazujú – aj keď inými slovami – na poruchu mysle, ktorá spôsobuje ľuďom všetko utrpenie (v kresťanstve dedičný hriech, v hinduizme májá – závoj ilúzie, v budhizme utrpenie), a následne na vyslobodenie z tohto stavu (v kresťanstve spása, v budhizme a hinduizme osvietenie). Vznešené duchovné učenia, ešte nezdeformované manipulátormi, mali ľudstvo z oného rozpoloženia vymaniť. No boli natoľko poprekrúcané, že samy uvedenú poruchu mysle zosilnili. Všetci veriaci sa nazdávajú, že iba ich vyznanie je to pravé, ale vôbec im nedochádza, aké obmedzené je ich myslenie. Riadia sa podľa vzorca: „My proti nim, lebo oni sú neveriaci alebo nesprávne veriaci“. Príkladom môže byť džihád (svätá vojna) v islame či upaľovanie mágov v ranom kresťanstve. Nedokážu si pripustiť iný názor, a tak sa stávajú sami sebe dozorcom. Prečo napríklad Pán Boh, a nie Pani Bohyňa? Pretože väčšina náboženstiev vznikla v stredoveku, keď nadradenosť muža nad ženou bola samozrejmosťou. Človek tak „stvoril“ Boha na svoj obraz. Ak je niekto kresťan, z pohľadu moslima ide do pekla a zase naopak. Tisícky iných náboženstiev sa navzájom odsudzujú. Všetci bohovia, bohyne, nebesá a peklá existujú iba v predstavách slepo veriacich ľudí. Náboženstvá neslúžia na nič iné, iba na obmedzovanie a zastrašovanie ľudí. Čím väčší strach niekto má a je pod tlakom, tým ľahšie sa ním dá manipulovať.

TRIBÚNA > SME STRATENÁ GENERÁCIA

> OCENENIE

Zuzana Vernerová

Dušan Dudo Hanes

SME STRATENÁ GENERÁCIA

OCENENIE

eprežili sme si obdobie medzi vojnami, neprežili sme si ani bombové útoky. Sme len skeptici, netolerantné egoistické monády bez okien. Máme dotykové telefóny, ale nekomunikujeme medzi sebou ako ľudské bytosti. Máme zahmlený zrak a vypnutý príjem reality. Ako telá bez duší sa náhlime preplnenými ulicami dávno mŕtvych ľudí. Veríme v technický pokrok, ktorý nás zabíja. Platíme si satelitné televízie, ktoré nám vykonávajú lobotómie už beztak prázdnych mozgov. Mediálni škriatkovia nám predsa vyčaria úsmev na tvári, keď vidíme, ako sa iní majú horšie. Kúpime si zvieracieho spoločníka za stovky eur, ale neposkytneme domov sirote. Vidíme bezdomovca chvejúceho sa ľudským opovrhovaním, ale nedáme mu kus chleba, aby sa na nás spoločnosť divne nepozerala. Zmietame sa v extáze konzumnej spoločnosti, zaslepené stádo bez štipky humanizmu. Naše deti majú tablety a smartfóny, ale nepoznajú rozprávky, ani pojem kniha. Nakupujeme drahú presladenú vodu v supermarketoch a čakáme na najlepšie ceny, nedbajúc na chudobu tretieho sveta. Pracujeme ako roboti, len aby sme mohli ísť na dovolenku k moru, a svoje tradície predávame zahraničným spoločnostiam. Sme kresťania, ale za chrbtom sa ohovárame a podkopávame si nohy. Za prírodou chodíme do parku, ale nie do lesa, ktorý je pár kilometrov od mesta. Sme mladí a stratení, máme tu toľko miesta a priestoru, že nevieme, čo s ním, tak si medzi sebou staviame vysoké múry. Sme bezmocná generácia skeptických chamtivých slepcov a ostáva nám iba malá nádej, že možno raz pochopíme.

nes som sa pristavil pri jednom obchode. Preceňovali tovar. Slušne som sa opýtal pani vedúcej, či by aj mňa neocenila. Lebo cena je dnes jediná hodnota, ktorá je uznávaná, a ja ju nemám. Či by mi ju nestanovila? Veľmi milo mi odpovedala, že teraz sa nepredáva. A keď nenakupujem, nemám žiadnu cenu. Teda hodnota mojej ceny je nula. Ale to je len ekonomická kalkulácia. Poradila mi, aby som skúsil ísť do nemocnice a tam sa pokúsil predať. Bol by som tovar, a tým by sa zmenila aj moja kategorizácia. Možno potom by sa doktori podľa nejakých kritérií, napríklad veku a miery opotrebenia, mohli dopracovať k nejakej cene. Skúsil som, no nepomohli mi. Aj keď ochotní boli. Nedovoľujú im to zákony. Navrhli mi však, aby som sa za žiadnych okolností nepokúsil zničiť tento bezcenný tovar, pretože tam už zákon funguje. Samovražda je totiž trestný čin. Aj keď hodnota tovaru je nulová a nemá žiadnu cenu. Ale nech teda idem skúsiť nejakú inú inštitúciu, štát ich má dosť. Do tretice som teda skúsil daňový úrad. Tam už príjemná pani konečne začala narábať s číslami. Keď sme však došli k mojej produktivite, pousmiala sa a vymenila modrú ceruzku za červenú. Vyšla jej strata. Nielenže nemám žiadnu cenu, ale som dokonca...

117

ZEM VEK Redakcia ZEM VEK MESAČNÍK UTAJOVANÝCH INFORMÁCIÍ BEZ CENZÚRY Mesačník / Ročník 1 – 3/2013 Cena v predaji: 2,90 € Cena v predplatnom: 2,50 € Číslo vyšlo 4. 7. 2013 ADRESA REDAKCIE Wattova 10, 821 04 Bratislava e-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk www.zemavek.sk predplatné: www.zemavek.sk REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: M. Morés, Milan Pullmann, Dušan Budzák, Ján Gašo, Peter Sanve Art director: Ivan Galanský Marketing: Jana Zigová Email: zigova@soﬁan.sk Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková

118

Autori fotografií a ilustrácií: strana 71: Vladimir Manyuhin strana 41, 43 – 44, 59 – 65: Matúš Plecho strana 6 – 9, 16 – 17, 107: TASR strana 80: Tibor Vecan strana 89: Zuzana Vernerová strana 110 – 113: Tomáš Kubuš Ilustračné foto: shutterstock Vydavateľ SOFIAN, s. r. o. Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Wattova 10, 821 04 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM & VEK NA ROK 2013: 12,50 € (vrátane poštovného)

(Obdobie august – december 2013)

Milí čitatelia, dovoľujeme si vám ponúknuť možnosť zvýhodneného predplatného časopisu Zem & Vek, ktoré je do konca roka 2013 len 2,50 €/kus, pričom cena v stánku bude 2,90 €/kus. Každý predplatiteľ zároveň získava certifikát člena klubu Zem & Vek. V blízkej budúcnosti budeme vyvíjať aktivity smerujúce k organizovaniu prednášok, prezentácií a besied, kde budeme môcť zdieľať skúsenosti a informácie z oblastí, ktorým sa Zem & Vek venuje – prioritne alternatívnym spôsobom života. Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude ponúkať inzerciu v klasickej podobe. U nás budeme propagovať len také aktivity a produkty, o ktorých sme presvedčení, že nie sú v rozpore s prezentovanými hodnotami. Aj z tohto dôvodu sme takmer výlučne závislí na predaji a predplatnom. Aj touto formou vám srdečne ďakujeme za vašu podporu.

Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o. Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 e-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk

KUSOVÉ PREDPLATNÉ Z dôvodu mimoriadneho záujmu sme okrem zvýšenia počtu kusov nákladu otvorili od 1. júna 2013 aj možnosť objednávok po jednotlivých číslach. Objednávať augustové číslo môžete do 20. júla 2013 na www.zemavek.sk. Cena je 2,90 eur/kus vrátane poštovného.

Tlač D&D International Slovakia, s. r. o. Topoľčianska 17, 851 05 Bratislava

ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 2. AUGUSTA 2013

Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe. Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o. Spolupracujeme:

SPÁJAME UDALOSTI

SÚVISLOSTI

OTVORENÉ DISKUSIE O CENZUROVANÝCH A TABUIZOVANÝCH TÉMACH

119

www.slobodnyvysielac.sk

www.soﬁanpublishing.sk

PREDPLATNÝM MESAČNÍKA ZEM VEK A PODPOROU TVORBY VYDAVATEĽSTVA SOFIAN NÁM UMOŽŇUJETE PREŽIŤ A PRINÁŠAŤ TAK VIAC POHĽADOV NA SVET. ĎAKUJEME.

číslo účtu: 2925856184/1100 www.zemavek.sk