Jun 2013

U TA J O VA N É

INFORMÁCIE

JÚN 2013

CENA PRI PREDPLATNOM

BEZ

2,50 €

www.zemavek.sk

CENZÚRY

CENA

2,90 €

SME OBEŤAMI FARMACEUTICKEJ MAFIE UDALOSTI A SÚVISLOSTI

TÉMA MESIACA

RENDEZ-VOUS

Mediálna lož o Sýrii / 8 Sionistická lekcia Budapešti a Hawkingovi / 11

Sme obeťami farmaceutickej mafie / 16 Chemoterapia: biznis so smrťou / 19

Oligarchovia nás rozkradli, euro nás dorazilo / 42

ALTERNATIVE VITA

MLČANIE

MANDRAGORA

Výprava za detskou dušou / 61 Komunitné meny / 68

Zlaté vajcia v bludnom kruhu / 91 Matrix z údolia Hindu 93

Okultizmus Tretej ríše / 102 Rodina, ktorá manipuluje s celým svetom 2. / 106

PREMIÉRA 1140h REPRÍZA 1840 h pondelok - piatok

2

ANI VY NEMUSÍTE MLČAŤ: HTTP://WWW.FACEBOOK.COM/MlcanieVIVA VIVA@RADIOVIVA.SK

87.90-DOLNÝ KUBÍN • 88.10-KOŠICE • 88.50-SNINA • 90.70-TRSTENÁ • 91.10-BREZNO • 91.10-RUŽOMBEROK • 92.70-ŽILINA • 92.90-PRIEVIDZA • 95.60-BARDEJOV • 95.70-KOŠICE • 96.00-LUČENEC • 96.10-NITRA • 99.00-MICHALOVCE • 99.60-ČADCA • 101.40-ROŽŇAVA • 101.80-BRATISLAVA – KAMZÍK • 104.80-POPRAD • 104.90-MARTIN • 105.10-BANSKÁ ŠTIAVNICA • 105.50-TRENČÍN • 105.80-PREŠOV • 106.60-BANSKÁ BYSTRICA

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > JÚN 2013

DYMOVÉ SIGNÁLY

TÉMA MESIACA

GENIUS LOCI

ESEJE NA JEDNU FAJKU

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

MIESTA, KTORÉ PÔSOBIA AKOSI INAK

AK BUDEME STÁŤ VEDĽA SEBA,

SME OBEŤAMI FARMACEUTICKEJ MAFIE / 16

BANSKÁ ŠTIAVNICA / 34

NIE SME STRATENÍ / 4

CHEMOTERAPIA: BIZNIS SO SMRŤOU / 19 OBŽALOBA FARMACEUTICKÝCH KONCER-

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

NOV / 22

ZO SVETA A Z DOMOVA

LEKÁRI PROTI ZBYTOČNÝM LIEKOM / 25

MEDIÁLNA LOŽ O SÝRII / 8

TABAKAUST / 26

SIONISTICKÁ LEKCIA BUDAPEŠTI

POVINNÉ PLOŠNÉ OČKOVANIE A KONCEN-

A HAWKINGOVI / 11

TRÁCIA MOCI / 30

RENDEZ-VOUS

DÉJÀ VU

ALTERNATIVE VITA

STRETNUTIE S ČLOVEKOM

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

OLIGARCHOVIA NÁS ROZKRADLI,

USS LIBERTY – AKO IZRAEL A AMERIKA

VÝPRAVA ZA DETSKOU DUŠOU / 61

EURO NÁS DORAZILO / 42

NAPADLI AMERIKU / 48

ŠKOLSTVO POTREBUJE NOVÉ CIELE / 65

ODKIAĽ TO DOGONI VEDELI? / 52

ATRAMENTOVÝ BOJOVNÍK / 67

BEZ MASKY ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ WINSTON CHURCHILL / 56

KOMUNITNÉ MENY / 68 AKO PREŽIŤ KOLAPS 2. ČASŤ / 72 PLACEBO ALEBO LIEČENIE VIEROU / 76 POZITÍVNYM MYSLENÍM K EGOIZMU / 78

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

JEDEŇ DEŇ

MLČANIE

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI

ROZHLASOVÉ ESEJE PRELOMILI TICHO

PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

ZLATÉ VAJCIA V BLUDNOM KRUHU / 91

SLADKÉ POTEŠENIE

JEDEN DEŇ S POTOMKOM STRÁŽCOV

MATRIX Z ÚDOLIA HINDU / 93

S TRPKOU PRÍCHUŤOU / 80

TAJOMSTIEV FARAÓNOV / 85

AKO SA PRASAŤU O KUKURICI SNÍVA / 95

IBALGIN / 82

SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ / 83

MÚZY

MANDRAGORA

KOREŠPONDENTI

O KNIHÁCH, FILME, HUDBE

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

UVÄZNENÁ V IZRAELI / 112

A VÝTVARNÝCH DIELACH

OKULTIZMUS TRETEJ RÍŠE / 102

LESK A BIEDA PARÍŽA / 114

ZEM A VEK ODPORÚČA / 96

RODINA, KTORÁ MANIPULUJE S CELÝM

IT IS NOT THE SAME / 115

IGOR STRINKA / 99

SVETOM 2. ČASŤ / 106

SKÚSENOSŤ S AYAHUASCOU / 115

PAVUČINA – MARTIN BÚTORA / 110

TRIBÚNA 15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY DIALEKTIKA NEBYTIA / 116

3

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

Tibor Eliot Rostas

AK BUDEME STÁŤ VEDĽA SEBA,

NIE SME STRATENÍ 4

K JEDNEJ NERESTI SA MÔŽEM PRIZNAŤ AJ BEZ MUČENIA, NAPOKON MNOHÍ UŽ O NEJ VEDIA – MOJEJ LÁSKE K FAJKÁM A MODRAVÉMU DYMU. PRED JEDENÁSTIMI ROKMI, KEĎ SA NARODIL MÔJ SYN TRISTAN, SOM V DEŇ JEHO NARODENÍN AKOBY ŠVIHNUTÍM PRÚTIKA SKONČIL S CIGARETAMI. OD TOHO DŇA SOM SA K NIM UŽ NEVRÁTIL. ALE TO POKUŠENIE SLEDOVAŤ, AKO SA OKOLO MŇA OVÍJA VOŇAVÝ DYM, OSTALO. NAPOKON, AKO PÍŠE WILDE, JEDINÝ SPÔSOB, AKO SA ZBAVIŤ POKUŠENIA, JE PODDAŤ SA MU. A TAK SOM SI DNES NAPCHAL JEDNU ZO SVOJICH OBĽÚBENKÝŇ Z FAJKOVÉHO HÁREMU SKVELOU „VIRGÍNIOU“ OD RATTRAY´S. KEĎŽE UŽ GOETHE POVEDAL, ŽE KTO SEDÍ, NIČ NEROBÍ, KTO FAJČÍ, PREMÝŠĽA, ZAPÁLIL SOM TEN PÔVABNE VOŇAJÚCI TABAK. SNÁĎ TO KOLEGA MILAN PULLMANN PREŽIJE. JEHO ČLÁNOK O TABAKAUSTE FAJČIAROM VERU VEĽA RADOSTI NESPRAVÍ.

ALE AJ O TOM JE PLURALITA NÁZOROV...

NIE KAŽDÝ, KTO BLÚDI, JE STRATENÝ.

J. R. R. Tolkien

K

eď píšem a pripravujem jednotlivé diely Mlčania a teraz už aj písmenká, ktoré putujú na stránky Zem & Vek, stretávam sa s ohromným množstvom pozitívnych reakcií.

Tie ma utvrdzujú v tom, že to, čo robím spolu so skvelými ľuďmi okolo mňa, má význam. No keď v rozhovoroch s blízkymi zájdeme ďalej, objavia sa aj obavy. Má to všetko vôbec zmysel, nie je to pre ľudí predsa len príliš mnoho depresívnych správ a úvah? A vôbec, môže im to v konečnom dôsledku nejako pomôcť? Nebudú ešte viac paralyzovaní? Tieto a podobné myšlienky sa objavujú napokon vždy, keď zájdeme hlbšie a ponoríme sa do zmyslu všetkého, o čom my sami a mnohí ďalší prinášame svedectvá.

Najlepšou odpoveďou môže byť práve tá, ktorá prichádza z nášho vnútra, z pocitov, ktoré sme prežili a po ktorých sme podobné otázky kládli nevdojak sami sebe. A preto si vždy spomeniem na noc, počas ktorej som pozeral niekoľko filmov zanechávajúcich vo mne veľmi hlboký dojem. Doteraz sa mi pred očami vybavujú zúfalé a plačúce deti, ktoré s rukami nad hlavou vyháňajú z ich biednych domovov po zuby ozbrojení vojaci, na zmrzačené telíčka, nad ktorými v tiesnivých mukách žiaľu zamdlievajú ich otcovia a matky, na tanky, ktoré na uliciach drvia pásmi civilistov, na pilotov vrtuľníka, ktorí povedia slovo „nice“ bezprostredne potom, ako salvou z guľometu skosia hystericky kričiacich ľudí pod nimi. Ibaže toto nie sú obrázky jedného z tisícok lacných akčných filmov, akými z nás televízie chcú spraviť nemysliace a poslušné zástupy, ktorých jedinou demokratickou vymoženosťou je vhodiť svoj hlas v deň D do urny s nulovým významom. Toto sú zábery súčasnosti. Tieto zábery utrpenia nám neukazujú. Vo svete zúri vojna, pretože nás presvedčili, že je prospešná. Pretože nám klamú do očí a vravia, že tam bránia naše hodnoty. Ale aké sú to hodnoty? Slobodne nakupovať v železobetónových chrámoch prosperity? Vyberať si medzi tisíckami zbytočností so zárukou na dva roky, ktoré v zónach voľného obchodu vyprodukovali novodobí otroci v lágroch,

akými sa zapĺňa tretí svet? Každým dňom, kedy pokojne sedíme pred modravým svetlom Narkózy a konzumujeme utrpenie zabalené do fráz o slobodnom svete, len prehlbujeme muky, ktoré prežívajú iní. S naším tichým súhlasom. Čím viac informácií máme, čím hlbšie prenikáme do podstaty a skutočných dôvodov drancovania, vraždenia a mučenia, ktoré sa uskutočňuje v našom mene, v mene fiktívnej a devalvovanej idey o demokracii, tým viac sme znepokojení a zhrození. A práve to je prvá fáza, ktorou musíme prejsť pri odpojení sa od hypnózy. Strach, hrôza a zdesenie. Presne tento pocit prenikal hlboko do môjho srdca, keď som vnímal týranie tých druhých, keď som so slzami v očiach sedel a nemohol im nijako pomôcť. Je to však len prvé dejstvo, katarzia, očistenie, ktoré pri hlbokom uvedomí si toho, ako sa veci skutočne majú, vyvolajú v každej ľudskej bytosti otázku: čo s tým môžem spraviť? V osamotení, v bezradnosti a v plnom vedomí si tej obrovskej nespravodlivosti a zlovôle okolo nás sa prepadáme do chmúrnych a beznádejných myšlienok. Najradšej by sme sa skryli pred celým svetom a pred samými sebou, pred zúfalou bezradnosťou a žiaľom na najodľahlejšie miesto vesmíru. Náš hlas, ktorý vraví, že sa s tým nič nedá spraviť, že život je už skrátka taký, nás zavedie do bludného labyrintu apatie a zmierenia sa s tým, čo nás trýzni. A práve toto je ten rozhodujúci moment. Ak v tejto chvíli stretneme človeka s veľkým „Č“, ak tento moment prinesie nádej v podobe slov, ktoré hovoria o tých istých pocitoch, aké prežívame my sami, cítime, že sme zachránení. A zachránená je celá Zem od blížiacej sa Ničoty, ktorá kúsok po kúsku požiera naše srdcia.

Je to večný zápas boja Dobra so Zlom, boja nás všetkých so samými sebou. Je to večná túžba po láske, jednote a porozumení. Ak teda prepadnete pocitom smútku, rozčarovania a beznádeje, vedzte, že všetko sa ešte len začína. Bude mi poteším byť na tej ceste aspoň kúsok spolu s vami.

Ak budeme stáť vedľa seba, nie sme stratení.

5

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA AGENDA BILDERBERGU 2013 Júnovú schôdzku elity z Bilderbergu v britskom Watforde sme avizovali už v minulom čísle. Stretnutie najvplyvnejších osôb z oblasti finančníctva, politiky a ekonomiky spolu s príslušníkmi kráľovských rodín má už pripravenú svoju agendu.

Predseda švédskej sociálno-demokratickej strany Stefan Löfven.

6

Jeden z prvých, kto priznal účasť na stretnutí mocenského výkvetu, ktorý sa nespovedá nikomu a zastupuje vlastné záujmy či globalistické zámery rozličných skupín, je predseda švédskej sociálno-demokratickej strany Stefan Löfven. Bude hosťom Jacoba Wallenberga, jedného z 35 prominentných členov Bilderberského riadiaceho výboru, ktorý zvoláva politikov a biznismenov na plánovanie celosvetového vývoja a usmerňovanie udalostí tak, aby ich verejnosť vnímala ako nevyhnutné a zákonité procesy. K naplánovanej agende patria aj tieto tematické okruhy: • iránske zariadenia jadrovej energetiky a ich zničenie do troch rokov, ak sa Teherán odmietne vzdať svojho jadrového programu, • predlžovanie vojny v Sýrii vyzbrojovaním rebelantov a znemožnením vojenských víťazstiev Asadových vojenských síl, • kybernetická odolnosť – viac štátnej kontroly nad internetom, • zriadenie ministerstva pravdy pre internet, ktoré presadzoval Bill Clinton. Kontrola toho, čo možno publikovať na internete, • opatrenia na zabránenie britského vystúpenia z Európskej únie, aby nedošlo k rozbitiu centralizovanej európskej federácie, • zvýšenie pôsobnosti centrálnych bánk pod zámienkou bankovej reformy.

Ostáva už len na nás, či budeme ďalej veriť, že o všetkom sa rozhoduje pri voličských urnách.

ĎALŠIA ELITA – KONFERENCIA ESTORIL Zoskupenia ako Bilderberg, Trilaterálna komisia či Výbor pre zahraničnú politiku so svojimi šedými eminenciami ako Zbigniew Brzezinski či Henry Kissinger a ešte šedivejšími eminenciami rôznych filantropov z okruhu Rockefellerovcov, Rotschildovcov, Sorosovcov a ďalších dobrodincov ľudstva, sú známe aj napriek úsiliu hlavného mediálneho prúdu, aby zostali nepovšimnuté alebo prezentované ako neškodné diskusné kluby.

Pribudla k nim nová partia osôb, ktoré nie sú práve bezvýznamné. Sú to ľudia z vysokých politických sfér so zaujímavými sponzormi. Konferencia Estoril je zhromaždenie elity, ktorá analyzuje udalosti, stanovuje plány do budúcnosti a dosadzuje svojich ľudí a pozorovateľov tam, kde sa láme chlieb – teda stanovuje a usmerňuje ďalší vývoj. Koná sa v Portugalsku.

Prvýkrát sa uskutočnila v roku 2009, potom v roku 2011 a tohto roku to bolo na prelome apríla a mája.

Oficiálna stránka konferencie informuje, že hlavným cieľom je „vytvoriť medzinárodnú udalosť na prediskutovanie výziev globalizácie so zvláštnym zreteľom na vzťahy medzi lokálnou a globálnou sférou“. Účastníci venovali pozornosť napríklad finančnej kríze, nevnímali ju však ako sociálne deštrukčný proces, ale skôr ako politickú príležitosť, ktorú možno dobre využiť.

Medzi diskutérmi a rečníkmi tohto či predchádzajúcich ročníkov nechýbali: Herman Van Rompuy – nevolený prezident Európskej únie, Mohamed el-Baradei, ktorý zohral dôležitú úlohu pri invázii do Iraku, bývalý britský premiér Tony Blair, španielsky expremiér José Maria Aznar, autor Konca histórie Francis Fukuyama, bývalý francúzsky premiér Dominique de Villperin alebo niekdajší portugalský prezident Jorge Sampaio.

Tento spolok má finančné zdroje nepochybne nezištne poskytované napr. od BIC Bank, ktorá kúpila portugalskú BPN, známu najväčšími bankovými podvodmi v portugalskej histórii, alebo od banky Santander Totta, prepojenej s olejárskymi magnátmi a vplyvnými bankovými rodinami. Globálne isto všetci myslia na lepšiu budúcnosť ľudstva a obetujú pre ňu čas, peniaze a projekty.

KORPORÁTNA VODA LEN ZA PENIAZE Iniciatívu proti privatizácii hospodárenia s vodou podporili občania ôsmich krajín Európskej únie, má už vyše 1,3 milióna podpisov. Podľa zákona o všeobecnom európskom referende sa ňou Európska komisia bude musieť zaoberať. Panuje nebezpečenstvo, že dôležité vodné zdroje v Európe a vo svete začnú monopolne ovládať súkromné koncerny. Najmä v krajinách, kde sú slabé vlády, a v štátoch, ktoré sú zadlžené a pod tlakom finančného nedostatku budú nútené rozpredávať verejný majetok a zdroje patriace širokej verejnosti.

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso.

Privatizácia vody je lákavým cieľom pre medzinárodné spoločnosti. Podľa bývalého riaditeľa a súčasného predsedu správnej rady potravinárskeho koncernu Nestlé Petra Barabecka-Lematha by korporáciám mala patriť každá kvapka vody na Zemi. Nestlé má ročný zisk 35 miliárd dolárov len z predaja balenej vody. Pritom neváha ničiť unikátne vodné zdroje. V brazílskej prírodnej rezervácii spôsobil koncern dlhodobé škody nadmerným čerpaním zdrojov produkujúcich vodu s vysokým obsahom minerálov a liečivými účinkami.

Pokojne môžeme nechať na korporáciách a ich politických bábkach, čo všetko sa dá ešte sprivatizovať.

Až sa jedného dňa kvôli ziskom elity už nenapijeme čistej vody a možno ani nenadýchame čerstvého vzduchu, ak nezaplatíme.

PRIPRAVME SA NA FEDERÁLNU EURÓPU Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso nám všetkým odkazuje, ako máme vnímať európsku realitu v najbližších rokoch: „Dnes môže vyzerať federalizovaná Európa ako politická science-fiction, ale čoskoro sa stane realitou pre všetky krajiny Európskej únie, či už sú v eurozóne alebo mimo nej.“ Plány na európsku federáciu chce predložiť na budúcu jar pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji

2014. J. M. Barroso navrhuje, aby sa hlavné sily európskej politiky chopili iniciatívy a opustili zónu pohodlného bezpečia, vrhli sa do presvedčovacej kampane a nedali voľné pole pôsobnosti silám euroskeptikov a eurofóbov. Netají sa ani s tým, že fiškálna únia eurozóny povedie k zintenzívneniu politickej únie pre všetkých 27 členských štátov.

Neochvejné úsilie predsedu Európskej komisie o presadenie federálneho európskeho štátu pôsobí naivne a najmä demagogicky v porovnaní s komentovaním európskej reality z úst Larsa Seiera Christensena, výkonného riaditeľa a spoluzakladateľa Saxo Bank.

V Londýne verejne vyhlásil, že eurozóna sa nakoniec rozpadne, pretože Brusel si uzurpuje stále viac právomocí od národných štátov.

A jeho realistické slová na záver: „V súčasnosti nie je vôbec možné, aby bola európska populácia ochotná vykročiť smerom k ďalšej nevyhnutnej integrácii.

Teda niežeby sa ľudí niekto niečo pýtal, pretože všetky rozhodnutia prijíma Parlament alebo Brusel za zatvorenými dverami. Nikto sa neodváži opýtať svojich obyvateľov prostredníctvom referenda. Vedia, že odpoveďou bude hlasné NIE! A oprávnené NIE, pretože Európa nie je a nikdy nebude Spojenými štátmi. Naše kultúry, ekonomiky, naša populácia sú priveľmi rozličné, aby sa mohli efektívne integrovať a byť šťastné (mm) v násilne vnútenej únii.“

7

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > MEDIÁLNA LOŽ O SÝRII

M. Morés

MEDIÁLNA LOŽ

O SÝRII 8

SÝRSKY PREZIDENT BAŠÁR AL-ASAD JE PO SADDÁMOVI HUSAJNOVI A MUAMMAROVI KADDÁFÍM NAJNOVŠÍM PEKELNÍKOM, KTORÝ STOJÍ V CESTE DEMOKRATICKEJ IDYLKE NA BLÍZKOM VÝCHODE A V STREDNEJ ÁZII. ČO TAM PO BAHRAJNE, SAUDSKEJ ARÁBII, KATARE ČI SPOJENÝCH ARABSKÝCH EMIRÁTOCH, KDE ANI NECHYRUJÚ O DEMOKRACII ZÁPADNÉHO TYPU, ALE ZATO SÚ NAJVERNEJŠÍMI SPOJENCAMI WASHINGTONU...

B

ašár al-Asad nie je kanibal, ako bol v novodobej histórii napríklad stredoafrický cisár Bokassa, ktorý mal v chladničke ľudské mäso, a napokon s ním narobila poriadok francúzska cudzinecká légia. No al-Asad je v očiach nositeľov trhovej demokracie anglo-amerického typu zločinec, ktorého treba stoj čo stoj odstrániť.

Oficiálne je podľa „demokratického“ civilizovaného sveta tyranom, proti ktorému v marci 2011 mierumilovne demonštrovali odporcovia jeho politiky, a on brutálne zasiahol, vyprovokoval občiansku vojnu, nasadil chemické zbrane proti vlastným obyvateľom a podporuje teroristov v zahraničí.

Hrôzostrašný obraz, na ktorom dňom i nocou pracujú „renomované“ médiá a agentúry CNN, BBC, Reuters, AP a ich ostatní napodobňovatelia a odpisovatelia. Predstavu o zlom tyranovi a dobrej opozícii narúšajú informácie, ktoré nemôžu ignorovať ani propagandisti humani-

tárnych bombardovaní a vojenských zásahov.

Najaktívnejšou zložkou medzi bojujúcimi povstalcami sú totiž islamskí fanatici, ktorým nie sú cudzie neľudské zverstvá ako strieľanie zajatcov či natočenie videa, umiestneného na serveri LiveLeak, kde muž hlásiaci sa k sýrskej opozícii vyrezáva z tela vojaka srdce a pred kamerou ho konzumuje so slovami: „Zjeme vaše srdcia, Bašárovi vojaci, vy psi.“ Príslušníci Frontu Al-Nusra chcú zaviesť islamský štát a uplatňovať islamské právo šaría. Zverstvá, popravy a mučenie, ktorými sa pýšia aj na YouTube, ospravedlňujú „spravodlivým“ bojom.

Skutočný zločin Bašára al-Asada spočíva v tom, že nestojí na správnej strane. Ako bahrajnská elita by mohol páliť aj do vlastného obyvateľstva a mučiť odporcov, keby slúžil filantropickým sponzorom „pravej“ demokracie s pijavicami nadnárodných, bankových a finančných spoločností.

Sýrsky prezident si však vybral nesprávnych spo-

jencov – Rusko, Čínu, hnutie Hizballáh v Libanone a Irán. Navyše Sýria znepokojuje Izrael už len svojou strategickou polohou a narúša sny sionistov o Veľkom Izraeli, podľa hlavného mediálneho prúdu jedinej demokracii na Blízkom východe. Takže rozvrátením Sýrie a jej destabilizáciou, prípadne dosadením poslušných figúrok do vedenia krajiny, možno zabiť jednou ranou viacero múch – odstrániť Rusko ako spojenca s jeho vojenskou námornou základňou, odrezať libanonský Hizballáh od podpory spoza hraníc, pripraviť si pôdu na likvidáciu Iránu, posilniť bezpečnosť Izraela a upevniť jeho postavenie v regióne. Po zlých skúsenostiach s rozprávočkami o zbraniach hromadného ničenia v Iraku, oficiálnych mýtoch o 11. septembri a následnej okupácii Afganistanu, rýchlej likvidácii Kaddáfího a vytvorení rozvrátenej a bezbrannej Líbye, však treba dať svetu dôvod, aby podporil ďalší vojenský zásah.

Tým dôvodom malo byť použitie chemických zbraní. Americký prezident Barack Obama a britský premiér David Cameron presviedčali svet, že sýrska vláda zrejme použila chemické zbrane naposledy v marci pri meste Halaba, pričom k ich použitiu došlo už trikrát. Pretože nedisponovali presvedčivými dôkazmi, zmenili napokon rétoriku s tým, že zatiaľ sa nevie, kto ich v Sýrii vlastne nasadil. Podozriví sú totiž rovnako aj povstalci. Karty zamiešala členka nezávislej vyšetrovacej Komisie OSN Carla del Ponteová. Vyhlásila, že povstalci mohli použiť nervový plyn sarin. No ani ona to nemohla potvrdiť jednoznačne. Komisia OSN sa od jej vyhlásenia rýchlo dištancovala, zrejme v strachu z toho, že jej nález by mohol protirečiť silnej trojke Washingtonu, Londýna a Tel Avivu. Svoj hlas pozdvihlo aj Rusko a šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov vyhlásil: „Sú vlády a vonkajší hráči, ktorí si myslia, že na zvrhnutie sýrskeho režimu sú vhodné všetky prostriedky.“ V prípade chemických zbraní v Halabe je zaujímavý fakt, že obeťami boli najmä sýrski vojaci a bolo to v oblasti, ktorá je pod kontrolou vlády. Povstalci mali na to šalamúnsku odpoveď – sýrska armáda omylom bombardovala vlastné pozície sarinom. Natíska sa otázka, aký osoh z použitia chemických zbraní má sýrska vláda,

keď vie, že by to mohlo odštartovať zahraničnú intervenciu, ktorá umožní povstalcom ovládnuť Sýriu alebo ju aspoň rozdeliť? Povstalcom by to v ich stratégii náramne vyhovovalo.

Na pomoc hneď prišla britská spravodajská stanica BBC, mediálne uctievaná pre svoju vyváženosť a objektívnosť napriek tomu, že v súvislosti so Sýriou v máji 2012 zverejnila deväť rokov starý záber fotografa Marco di Laura z Iraku. Vydávala ho za obrazové spravodajstvo zo sýrskeho vládneho útoku v meste Hula, kde boli pozabíjaní civilisti. Marco Di Lauro v tejto súvislosti vyhlásil: „Odišiel som domov o tretej ráno a otvoril BBC správy, kde prednú stranu zaberal článok o tom, čo sa stalo v Sýrii. Takmer som spadol zo stoličky. Jedna z mojich fotografií z Iraku bola použitá na stránkach BBC ako ilustrácia k článku, v ktorom sa tvrdilo, že ide o telá obetí terajšieho masakru v Sýrii a fotografiu zaslal nejaký aktivista.“ Takže vysoko dôveryhodná BBC objavila v severosýrskom meste Sarákib ľudí zasiahnutých sarinom. Nálože s jedovatým plynom mali zhadzovať vládne vrtuľníky. Pravosť videí so zasiahnutými ľuďmi však nedokázala overiť.

Keďže chemický argument nezabral, v susednom Turecku došlo k bombovým útokom v meste Reyhanli, pri ktorých zahynulo vyše 40 ľudí.

Turecko obvinilo z atentátov sýrsku tajnú službu a žiadalo intervenciu v Sýrii. Opäť je na mieste otázka: Čo by z toho mal Asadov režim? Akurát len, že k atentátom došlo pred cestou tureckého premiéra Recepa Erdogana do Washingtonu na schôdzku s prezidentom Obamom. Čaká Sýriu demokratická budúcnosť, celospoločenský zmier a prosperita, ak by Bašár al-Asad padol? Opozícia, domáca i exilová, nedokáže nájsť ani spoločnú reč. Predstavy bojovníkov z Al-Nusry o islamskom štáte sú poriadne rozdielne od liberálnych predstáv sýrskych sekularistov. To, čo nastalo po invázii transatlantických zvestovateľov demokracie v Iraku a Líbyi, je dostatočne odstrašujúcim príkladom, a zároveň názornou ukážkou, kam v konečnom dôsledku vedie stratégia odstraňovania vytipovaných vlád. Len k ďalším otvoreným ranám vo výbušnom regióne, kde zasahujú tí, pre ktorých práva domáceho obyvateľstva znamenajú iba veľmi málo. V hre je ako vždy mocenská kontrola a ovládnutie zdrojov.

9

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

10

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > SIONISTICKÁ LEKCIA BUDAPEŠTI A HAWKINGOVI

M. Morés

SIONISTICKÁ LEKCIA

BUDAPEŠTI A HAWKINGOVI VALNÉ ZHROMAŽDENIE SVETOVÉHO ŽIDOVSKÉHO KONGRESU ZASADÁ PRAVIDELNE KAŽDÉ ŠTYRI ROKY, TAKMER VŽDY V JERUZALEME. TERAZ PADLA VOĽBA NA BUDAPEŠŤ. PÄŤSTO ÚČASTNÍKOV Z CELÉHO SVETA, KTORÝCH SPREVÁDZALI AJ AGENTI IZRAELSKEJ TAJNEJ SLUŽBY MOSSAD A AMERICKÉHO FBI, PRIŠLO PODPORIŤ STOTISÍCOVÚ ŽIDOVSKÚ KOMUNITU V MAĎARSKU.

N

iet väčšieho nepriateľa slobody ako liberálna inštitúcia, ktorá sa dostane k moci, tvrdil nemecký filozof Friedrich Nietzsche. Jeho citát výstižne charakterizuje mentorovanie Svetového židovského kongresu, najvplyvnejšej židovskej organizácie, ktorá prvýkrát zorganizovala svoje zasadanie vo východnej Európe. Podľa nej totiž narastá počet antisemitských a rasistických prejavov nielen v Maďarsku, ale aj v ďalších európskych krajinách. Táto organizácia žiada toleranciu, kritizuje politické zoskupenia, štátnikov a verejnosť v rôznych krajinách, ale sama osebe prezentuje skôr záujmy svetového sionizmu ako bežných ľudí židovského pôvodu a viery.

Ak chce niekto kázať morálku a politickú etiku

či spoločenskú toleranciu, musí mať v prvom rade čistý svoj vlastný štít. Svetový židovský kongres znepokojuje existencia Hnutia za lepšie Maďarsko – Jobbik, gréckeho Zlatého úsvitu a nemeckej Národno-demokratickej strany NPD. Pred zjazdom Svetového židovského kongresu zorganizoval Jobbik v Budapešti demonštráciu proti boľševizmu a sionizmu. Organizátori protestu žiadali od Židov v krajine ospravedlnenie za vraždy Maďarov, ktoré podľa nich spáchali komunisti židovského pôvodu.

V Jeruzaleme či Tel Avive majú radi, keď sa tam predstavitelia európskych národov chodia ospravedlňovať za hriechy minulosti a násilie páchané na Židoch v ich krajinách. Podľa toho ich aj posudzujú. Môžu však súčasné európske

11

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > SIONISTICKÁ LEKCIA BUDAPEŠTI A HAWKINGOVI

12

generácie za to, čo páchali ich etnickí a genetickí predkovia, a majú v sebe živiť nekonečný pocit viny a hanby?

Ak áno, potom to platí nielen pre Nemcov, Maďarov, Slovákov či Francúzov, ale každého, koho rodovo, etnicky či vierou spriaznení predchodcovia páchali zločiny. Dnes už nie je žiadnym tajomstvom, aké početné zastúpenie osôb židovskej viery a pôvodu bolo v boľševických, komunistických či trockistických politbyrách, revolučných výboroch či medzi dozorcami v gulagoch alebo politickými zástupcami na frontoch.

Všetci nemilosrdne prelievali krv nevinných.

Nežiada sa ospravedlnenie aj za tieto činy bez toho, aby ktokoľvek obviňoval ich dnešných potomkov?

Teórie o vyvolení a nadradenosti národa nie sú vlastné len európskym národom, majú svojich

stúpencov všade, od semitských národov až po Japonsko. Jednoduché pravidlo – nečiň iným to, čo nechceš, aby činili tebe – musí mať univerzálnu platnosť, lebo ak v ňom platia výnimky, je to pokrytectvo a zneužívanie dôverčivosti a tolerancie.

Je pochopiteľné, že Svetový židovský kongres obhajuje záujmy židovského národa, ale nič mu nebráni, aby uplatnil sebareflexiu a sebakritiku rovnako, ako to požaduje od iných. A to vlastným konaním a príkladným vystupovaním.

Okrem odsudzovania radikálnych názorov v európskych krajinách treba priznať, že podobné názory existujú aj v našej komunite a našej štátnej praxi. Krátkodobá história štátu Izrael vydáva mnoho dôkazov o takomto konaní. A tu je základný problém – nekritizovateľnosť štátu Izrael, jeho domácej a zahraničnej politiky. Aké-

koľvek výhrady voči nedemokratickým a nacionalistickým až šovinistickým prejavom izraelských politických elít a značnej časti voličov sú prirovnané k patologickej nenávisti voči Židom na úrovni strážnych jednotiek Totenkopf v koncentračných táboroch nemeckej Tretej ríše.

Na protisionistickej demonštrácii v Budapešti poslanec za Jobbik Márton Gyöngyösi povedal: „Genocída, ktorej sa Izrael dopustil na pôvodnom palestínskom obyvateľstve, je horšia ako tá, ktorú si vo svojich snoch vysnívali nacisti.“ Nesionistickou reakciou by bolo jasné posolstvo Svetového židovského kongresu o jeho stanovisku k postaveniu palestínskeho obyvateľstva v Izraeli i na okupovaných územiach. Nestalo sa tak. Pritom v kongrese veľmi dobre vedia nielen o Lidiciach, Terezíne, Auschwitzi či varšavskom gete, ale aj o palestínskej dedine Deir Jásin pri Jeruzaleme, kde v apríli 1948 sionistické komandá vraždili ženy a deti, hádzali ich do studní a vychvaľovali sa, ako táto udalosť naženie strach Arabom. Tí potom budú utekať zo svojich území.

V roku 1992 izraelské noviny Ha‘ir priniesli článok „Nielen Deir Jasín“, kde sa uvádza stanovisko židovského historika Aryeh Yitzhaka: „Prišiel čas, kedy je možné čeliť moru lží, v ktorom sme vyrástli. V takmer každej dobytej dedine počas vojny za nezávislosť boli spáchané činy, ktoré sú definované ako vojnové zločiny: napríklad masové strieľania, masakry a znásilnenia. Verím, že takéto veci končia tým, že sú vynesené na povrch. Jedinou otázkou je, ako čeliť takýmto dôkazom.“ Dodnes je pásmo Gazy jedno veľké geto, kde sú Palestínčania držaní v neľudských podmienkach, aké predsa Židia veľmi dobre poznajú z minulosti.

Novinári, spisovatelia, profesori či umelci židovského pôvodu, ako Norman Filkenstein, Israel Shahak, Noam Chomsky, Israel Shamir či Henry Makow alebo Woody Allen, nemlčia o takýchto veciach, či už sa týkajú holokaustu a jeho zneužívania, politiky štátu Izrael alebo otázky židovskej viery. Nepatria k sionistom, a preto majú od nich nelichotivú nálepku – selfhatejews/sebanenávidiaci Židia. Paradoxne práve v týchto autoroch nevidieť takú nenávisť ako v sionistoch, ktorí vnímajú nepriateľsky celý svet.

Predsedom Svetového židovského kongresu bude ďalšie štyri roky miliardár Ronald Lauder, syn Estée Lauderovej, zakladateľky jednej z najznámejších kozmetických firiem na svete.

V roku 1987 založil Fond Ronalda S. Laudera s cieľom znovu vybudovať židovskú komunitu v strednej a východnej Európe. V rokoch 1986 – 1987 bol veľvyslancom USA v Rakúsku. Aktívne pôsobí vo viacerých židovských organizáciách a podniká najmä v realitách a médiách. Je zakladateľom a spoluvlastníkom spoločnosti Central European Media Enterprises (CME), ktorá vlastní v Českej republike televíznu stanicu Nova a na Slovensku Markízu.

Pri sledovaní programovej skladby oboch staníc zrejme nemá Ronald Lauder výčitky svedomia, že chrlia vulgárnosti, primitivizmus, násilie, sexizmus, falošný sentiment a pseudocharitu ruka v ruke s duchovným suterénom. Práve jeho stanice vysielajú americký filmový brak, kde negatívne postavy v akčných filmoch väčšinou predstavujú podľa hollywoodskej skratky tzv. RAZ – Rusi, Arabi, zločinci. Svojrázna výchova k tolerancii, ktorú Ronald Lauder očakáva výlučne vo vzťahu k svojmu etniku. Prečo sa potom čuduje nenávisti ako reakcii zosmiešňovaných a ponižovaných národov, komunít a etník?

V nemilosti je z pohľadu sionistov už aj známy britský astrofyzik a matematik Stephen Hawking. Dovolil si odmietnuť účasť na júnovej medzinárodnej konferencii o otázkach budúcnosti v Izraeli. Vyjadril tak protest proti tomu, ako Izrael zaobchádza s Palestínčanmi. Podporil akademický bojkot porušovania ľudských práv na okupovaných palestínskych územiach. Vedec svetového formátu našiel vo svojom postihnutom tele viac odvahy a hrdosti ako Bill Clinton, Tony Blair, Michail Gorbačov či monacký princ Albert, ktorí poslušne naklusajú na konferenciu, aby si neznepriatelili kastu vyvolených a nedotknuteľných. Okrem toho sa musí Hawking vyrovnať aj so záplavou nenávistných útokov na sociálnych sieťach, ktoré jeho gesto vyvolalo.

Pseudohumanisti a lektori tolerancie dokázali zaútočiť vo svojich výlevoch aj na telesné postihnutie a zdravotné problémy mimoriadneho vedca. A čo na to Svetový židovský kongres: udelí im morálnu lekciu z tolerancie?

13

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA ZÁZRAČNE POVÝŠENÝ PLUKOVNÍK

14

Investigatívni reportéri portálu GINN.pro odhalili ďalšiu kontroverznú kauzu vysokých štátnych úradníkov počas vlády Roberta Fica.

Týka sa Menovite bývalého podnikateľa Daniela Čecha, ktorý od konca júna minulého roka vedie vo funkcii generálneho riaditeľa takmer 9000 zamestnancov daňovej a colnej správy. Zakladateľ GINN Martin Daňo upozorňuje, že tento kariérny postup mal dosiahnuť už po siedmych dňoch od nástupu do zamestnania na Finančnom riaditeľstve SR. „Keďže teraz šéfuje colníkom, z daňového kontrolóra sa v priebehu týždňa stal plukovník. Štát mu prepožičal hodnosť, na ktorú si bežný colník musí počkať 21 rokov,“ upresnil Daňo. Zároveň zdôraznil, že len o deň neskôr, ako Čecha telefonicky kontaktovala reportérka Lenka Dale, sa s ním spojila pracovníčka colnej správy. Dôvodom bolo „vykonanie náhodnej kontroly“ tzv. tichého vína, ktoré však ako podnikateľ na Slovensko nikdy nedoviezol a ani nepredával – hoci na to mal licenciu. Úradníčka potvrdila, že poverenie na výkon kontroly dostala od nadriadených ešte v ten istý deň, teda krátko po angažovaní sa GINN v prípade. „Bežne sa kontrola oznamuje listom a subjekt má čas na jej prípravu. Môže požiadať o jej odklad, pripraviť si doklady a podobne. Každá kontrola však musí mať predovšetkým dôvod – nesmie byť predmetom svojvôle úradníka. Kým v minulosti sa nepríjemné subjekty likvidovali fyzicky, dnes sa na to používajú sofistikované nástroje – zneužíva sa štátna moc,“ uzatvára Daňo.

ANONYMOUS: „LIPŠIC VODU KÁŽE A VÍNO PIJE“ Slovenská vetva hnutia Anonymous prostredníctvom portálu lipsic. net, ktorým sa podľa vlastných slov snaží upozorniť na „prešľapy pána najčistejšieho“, informuje o „nechutnom“ pozadí financovania politickej

strany NOVA. Tú v roku 2012 založil a vedie bývalý minister spravodlivosti, vnútra a súčasný poslanec NR SR Daniel Lipšic.

Za „šokujúci“ označuje Anonymous finančný dar 50 000 eur, ktorý mal strane poskytnúť Dávid Molnár, mladý absolvent Paneurópskej vysokej škole práva a syn humenského veľkopodnikateľa Jána Molnára. Ako portál uvádza, Ján Molnár bol jedným z privatizérov v časoch tzv. mečiarovej éry. V roku 1995 kúpil Mäsový priemysel Humenné, š. p., a následne ho transformoval na úspešnú akciovú spoločnosť MECOM (súčasným vlastníkom je Penta Investment).

Anonymous v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prijatím tohto daru sa Lipšic dostáva do rozporu s odkazom svojej vlastnej knihy „Slušné Slovensko potrebuje lídra“, ktorú v apríli uviedol na trh.

V nej sa okrem iného uvádza, že „na Slovensku sa oligarchický systém začal tvoriť vďaka mečiarovskej privatizácii, počas ktorej boli najväčšie slovenské podniky rozdané za smiešne ceny politicky spriazneným podnikateľom. Ak bolo treba, na prevod slovenského rodinného striebra požičali peniaze Mečiarovou vládou kontrolované štátne banky. Takto sa z večera do rána stali miliardármi napríklad Alexander Rezeš (VSŽ), Vladimír Poór (Nafta Gbely), Milan Fiľo (SCP Ružomberok) alebo Slavomír Hatina (Slovnaft)“.

„EXISTENCIA VÚC JE KATASTROFOU,“ TVRDIA LIBERÁLI Občianska iniciatíva Bod zlomu – Liberáli menia Slovensko oslovila poslancov NR SR s požiadavkou o urýchlené prijatie ústavného zákona vedúceho k zániku samosprávnych krajov (VÚC) a delimitácii ich majetku. Ako uvádzajú, „pre Slovensko je katastrofou naďalej živiť z daní občanov 8 byrokratických celkov, ktoré svojou doterajšou existenciou preukázali, že reálne nie sú schopné vykonávať, s ohľadom na efektívnosť a zmysluplnosť, ani jednu kompetenciu“.

Na fungovanie VÚC sa však kriticky pozerá aj odborná verejnosť. V závere analýzy pre internetový časopis e-Polis politológ Lukáš Rešetka konštatoval, že „vyššie územné celky operujú v dnešnom politickom systéme Slovenska ako nesprávne konfigurovaný segment“. Argumentu-

je nielen „nelogickým, nehistorickým, priam arogantným rozdelením krajov“, ale predovšetkým zle nastaveným volebným systémom, slabou možnosťou občana ovplyvňovať činnosť zastupiteľstva a celkovo nízkou informovanosťou obyvateľstva o aktivitách a kompetenciách VÚC. Práve tieto príčiny sa podľa Rešetku podpísali pod „žalostne nízku“ (v priemere 20-percentnú) účasť na voľbách do VÚC v rokoch 2005 a 2009, ktorá motivuje kandidátov kupovať si volebné hlasy medzi sociálne najslabšími vrstvami obyvateľstva. V prípade, že požiadavka iniciatívy liberálov v parlamente neuspeje, najbližšie voľby do VÚC sa uskutočnia už na jeseň tohto roku.

fúknutých“ štatistikách. Argumentujú vysokými pokutami, pre ktoré sa im neoplatí riskovať nákup surovín pochádzajúcich z trestnej činnosti.

Prijatie týchto opatrení by však preukázateľne malo najväčší dosah na sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva. Predovšetkým pre rómsku komunitu je príjem zo zberu kovu často jedinou príležitosťou, ako si popri sociálnych dávkach finančne prilepšiť.

PROTI MONSANTU AJ V BRATISLAVE V sobotu 25. mája sa približne dve stovky aktivistov v Bratislave zapojili do celosvetového pochodu proti zámerom obchodnej politiky americkej agrochemickej korporácie Monsanto. Tá je lídrom úspešnej medzinárodnej loby za legalizáciu a rozširovanie pestovania tzv. geneticky modifikovaných plodín, napriek záverom mnohých vedeckých štúdií, dokazujúcich negatívne dopady na zdravie človeka, zvierat a životného prostredia (napr. King College v Londýne). Sama korporácia priznala, že v rokoch 1997 – 2002 aktívne uplácala politikov za to, aby podobné závery testov ignorovali. Vyše 2 milióny protestujúcich v 436 mestách 52 štátov verejnosti pripomenuli aj následky nekalej obchodnej politiky v Indii, kde v dôsledku záplavy trhu geneticky modifikovanými semenami bavlny spoločnosť zapríčinila masové samovraždy farmárov (odhadom až 250 000 ľudí).

BITKA O „KLONDIKE“ Ministerstvo životného prostredia plánuje v novom pripravovanom zákone o odpadoch navrhnúť úplný zákaz výkupu odpadu z farebných kovov a iného kovového odpadu od fyzických osôb. Argumentuje policajnými štatistikami za rok 2011, ktoré evidujú takmer 1500 krádeží farebných kovov v hodnote 3,5 milióna eur.

Tento stav je podľa slov ministra Petra Žiga neudržateľný. Zámer ministerstva okamžite vyvolal protichodné reakcie. Kým mestá a obce návrh vítajú, prevádzkovatelia šrotovísk hovoria o „na-

Medializovaný prípad z Michaloviec, kedy Rómovia zanechali na mestskom pozemku takmer meter hlboké jamy v snahe vykopať zberný kov, mestský policajt prirovnal dokonca ku „kopáčskej horúčke na Klondiku“. „Nemáme z čoho žiť, tak musíme kopať, kradnúť nepôjdeme. To železo pod zemou nikomu netreba,“ reagoval vtedy 33-ročný Jaroslav Jakubík, otec siedmich detí.

Prijatie spornej novely môžu ešte zvrátiť výhrady Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, ktoré adresovali predsedovi vlády. Argumentujú, že materiál už vo svojej podstate vykazuje nezlučiteľnosť s Ústavou SR, nie je v súlade so smernicou EÚ o odpadoch, a tiež by jeho uplatňovanie zapríčinilo likvidáciu podnikov a zberových systémov zavedených v SR. Ďalej sa AZZZ SR obáva, že táto novela oberie domácich spracovateľov o možnosť slobodného nákupu odpadovej suroviny. „Z tohto dôvodu máme dojem, že návrh novely zákona je pripravený v prospech zahraničnej konkurencie, ktorá má záujem ovládnuť toky tohto druhu suroviny.

Vzhľadom na nerovnaké podmienky pri obchodovaní s týmito komoditami skôr či neskôr nasmeruje toky do zahraničia,“ uvádza Asociácia vo svojom stanovisku. (ps)

15

TÉMA MESIACA > SME OBEŤAMI FARMACEUTICKEJ MAFIE

Tibor Eliot Rostas

SME OBEŤAMI

FARMACEUTICKEJ MAFIE 16

TROMI PILIERMI ZÁPADNEJ MEDICÍNY SÚ PREDPISOVANIE LIEKOV, CHEMOTERAPIA A RÁDIOTERAPIA. TIETO FORMY „MEDICÍNY“ SÚ VEĽMI DRAHÉ, PATENTOVATEĽNÉ A MANIPULOVANÉ VLÁDOU, MÉDIAMI A „BIG PHARMA“.

SKÔR, AKO VÁS ZABIJE LEKÁR Západná civilizácia je sedemdesiat povojnových rokov nútená rozhodovať sa v užívaní vysoko toxickej chémie, ktorej produkty sa navzájom líšia len názvom lieku alebo farbou škatuľky.

Tradičná medicína je spolu s inými formami liečiteľstva označovaná ako alternatívna a riziková a nesie hanlivý prívlastok „šarlatánska“.

Podľa renomovaných prieskumov však samotní lekári odmietajú drastické liečebné postupy ako chemoterapia, a zásadne ich neodporúčajú príslušníkom svojej rodiny. Dôvera k štandardným lekárskym postupom je otrasená každým dňom viac a viac. Kniha Death by Medicine (Smrť medicínou) od renomovaného autora Garryho Nulla a vedeckého tímu odhaľuje šokujúci fakt – len v USA zomrelo v dôsledku predpísanej liečby a na pochybenie lekárov v priebehu desiatich rokov 7,8 milióna ľudí. Nie je čas uvažovať nad naším zdravím a liečbou skôr, ako nás zabije lekár?

FARMACEUTICKÉ FIRMY SA ZRODILI V KONCENTRAČNÝCH TÁBOROCH Osvienčim bol ako najväčší nemecký koncentračný tábor druhej svetovej vojny ideálnym testovacím zariadením nebezpečných liekov a vakcín. Túto fabriku stvoril silný kartel IG Farben, ktorý zlučoval nemecké chemické a farmaceutické spoločnosti ako BASF, Bayer, Hoechst atď. Nacistické Nemecko nebolo konšpiračnou teóriou, bola to skutočnosť. Nechali ho vzniknúť práve ľudia, ktorí boli ľahostajní a neverili tomu, čo prichádza. Testovania na ľuďoch, ktoré sa vtedy stali bežnou praxou, nie sú ničím iným ako súčasné testovanie na masovej vzorke populácie.

Tej sú postupne predkladané nekvalitné a toxické potraviny a vysoko toxický spotrebný tovar.

Geneticky modifikované osivá a potraviny priam prešpikované karcinogénnymi pesticídmi sa postupne stávajú súčasťou našich životov. Prijímame ich s tichým súhlasom podobne ako v Ne-

17

TÉMA MESIACA > SME OBEŤAMI FARMACEUTICKEJ MAFIE

18

mecku, Amerike, Británii a spočiatku aj v Rusku prijímali Hitlera. Zvieratá, ktorých mäsom sa živíme, sú od svojho narodenia až do smrti držané v katastrofálnych podmienkach živočíšnych lágrov, ich hromadné popravy sa dejú prakticky na bežiacom páse. Je to síce len sedemdesiat rokov po vojne, ale šialené nutkanie vedcov po vytváraní Frankensteinov sa iba presunulo z koncentrákov pod strechy veľkých farmaceutických spoločností, ktoré produkujú miliardy liekov, očkovacích látok a dokonca aj potravín. Dedičstvo, ktoré si priniesli od nacistických predkov, je predovšetkým posolstvom bezohľadnej honby za ziskom. Mnohé látky, z ktorých sú vakcíny zložené, sú mimoriadne toxické a karcinogénne, čím spôsobujú obrovské množstvo nežiaducich účinkov s fatálnymi dôsledkami. Musíme si uvedomiť, že drvivá väčšina vakcín je prakticky nevyskúšaná a miera ich úspešnosti je založená na výsledkoch testovania zvierat v laboratóriu.

Mnohé vakcíny obsahujú thimerosal, konzervačné látky pripravené z metyl ortuti, ktorá je mimoriadne toxická a veľmi nebezpečná pre nervový systém. Mnohé vakcíny obsahujú pomocné chemické látky, ako je skvalén. Ten spôsobuje zápal centrálnej nervovej sústavy. Autizmus je neurologická porucha. Takéto zložky vakcín rozkladajú peptidy v tele, ktoré regulujú CNS, výrazne narúšajú špecificky vysoké kognitívne funkcie a spúšťajú procesy všetkých vlastností autizmu, čím sa jeho výskyt v poslednom desaťročí zdvojnásobil. Vakcína proti chrípke typu H1N1 enormne zvyšuje zdravotné riziká u seniorov, detí a osôb s ochorením srdca, dýchacími problémami a diabetom. Hlavná skupina vedcov, ktorí presvedčili Svetovú zdravotnícku organizáciu, aby vyhlásila H1N1 za „pandémiu“, mala finančné väzby na farmaceutické spoločnosti. Tie z tzv. pandémie profitovali najviac. Ako sa dozvedáme zo zverejnených správ Natural News, Austrália po informáciách o záchvatoch zakázala očkovacie látky proti chrípke u detí a Fínsko ich zakázalo úplne okamžite po tom, ako sa potvrdila spojitosť s narkolepsiou u detí. Povieme si, rozdiel medzi pokusmi v koncentračných táboroch a súčasným výskumom je ten, že sa už nerobí na ľuďoch, ale myšiach. Ibaže aj to je fatálny omyl. Nedostatočné a sfalšované výsledky

výskumov v honbe za ziskom farmaceutických korporácií robia pokusné myši práve z nás.

V mnohých prípadoch sú tzv. klinicky overené liečivá podvod. Dokladá to aj prípad svetoznámeho anestéziológa dr. Scotta Reubena, ktorý v priebehu 13 rokov sfalšoval minimálne 21 medicínskych štúdií poukazujúcich na zvýšené riziko kardiovaskulárnych príhod vrátane cievnej mozgovej príhody a infarktu. Dr. Reuben bol na výplatnej listine mnohých farmaceutických spoločností – pričom len od firmy Pfizer získal päť tučných grantov na tzv. výskum. Možno ani netušíte, že váš liek vyrobila spoločnosť, ktorá za utajovanie vedľajších účinkov zaplatila stámilióny ba až miliardy dolárov, tak ako GSK 3 mld, Pfizer 2,3 mld, Abbott 1,5 mld, Eli Lilly 1,42 mld, Merck 0,95 mld, Astra Zeneca 0,52 mld, Sanofi 0,19 mld dolárov.

Spracované na základe Faktov o skrytých dejinách lekárstva, S. D. Wells, Natural News

TÉMA MESIACA > CHEMOTERAPIA: BIZNIS SO SMRŤOU

Tibor Eliot Rostas & Peter Sanve

CHEMOTERAPIA:

BIZNIS SO SMRŤOU RAKOVINA JE PRE DNEŠNÝ SVET SYNONYMUM BEZMOCNOSTI. NAJČASTEJŠÍM SPÔSOBOM JEJ LIEČBY JE CHEMOTERAPIA, O KTOREJ ÚČINNOSTI SA VEDÚ BÚRLIVÉ SPORY. DO DISKUSIÍ PRED ČASOM VSTÚPILO AJ BBC NEWS, KTORÉ PRINÁŠA AKTUÁLNE ZISTENIA ZO ŠTÚDIÍ CENTRA PRE VÝSKUM RAKOVINY FREDA HUTCHINSONA V SEATTLI. VEDÚCI VÝSKUMNÉHO TÍMU PETER NELSON ODHAĽUJE, ŽE CHEMOTERAPIA POŠKODZUJE ZDRAVÉ BUNKY, A NÁSLEDNE V NICH SPUSTÍ UVOĽŇOVANIE PROTEÍNU, KTORÝ UDRŽUJE A PODPORUJE RAST NÁDORU. VŽDY MÁTE MOŽNOSŤ VOĽBY Závery výskumov Petra Nelsona potvrdzujú aj slová profesora Franka Balkwilla, experta na mikroprostredie okolo nádorov z britského Cancer Research UK. Ten uviedol, že chemoterapia môže u niekoho stimulovať okolité zdravé bunky imunitného systému k útoku na nádory, no rovnako tak môže spôsobiť, že zdravé bunky obklopujúce nádor ho učinia odolným voči liečbe. Tieto a podobné závažné zistenia výrazne spochybňujú účinnosť liečby podporovanú farmaceutickým priemyslom a nastoľujú naliehavé otázky, ako sa teda s chorobou vysporiadať. „Ľudské telo je múdro zostavené tak, aby sa samo liečilo. Ak dostáva správne živiny a starostlivosť.

Nech vám už lekári povedia čokoľvek, vždy máte možnosť voľby. Vy sami máte moc zmeniť svoj zdravotný stav. Keď som to dokázal ja, dokážete to tiež,“ prehlásil Američan Chris Wark, ktorému ako 26-ročnému diagnostikovali 3. štádium rakoviny hrubého čreva so 60-percentnou nádejou prežitia ďalších 5 rokov v prípade absolvovania chemoterapie. Chris sa však po samoštúdiu vývoja rakoviny rozhodol pre alternatívnu medicínu založenú na prijímaní surovej a prírodnej stravy, a po deviatich rokoch od určenia osudnej diagnózy sa označil za „zdravého a šťastného otca dvoch detí“. Odpoveď súčasnej medicíny?

Chrisov vtedajší onkológ ho vo svojom prehlásení označil za „blázna“, pričom prírodný spôsob

19

TÉMA MESIACA > CHEMOTERAPIA: BIZNIS SO SMRŤOU

20

liečby považuje za „vtip“.

Tento prípad je len jedným z desiatok ďalších, ktoré sa dostali na povrch (takmer výhradne) len vďaka poslednej bašte slobodného šírenia informácií – internetu. A to napriek dvom zásadným faktom.

Poprvé, výskyt rakoviny smeruje k pandémii.

Kým pred sto rokmi bola rakovina diagnostikovaná jednému z 20 pacientov, od roku 2000 ochorie počas života na rakovinu takmer každý tretí človek.

Podruhé, napriek obrovskému pokroku, aký ľudstvo dosiahlo v poslednom storočí, súčasná „moderná“ medicína naďalej nedokáže efektívne vyliečiť svojich pacientov. Dve z troch desaťročia zaužívaných metód liečby – ožarovanie a chemoterapiu – pritom spochybnili nielen viaceré autority výskumu rakoviny, ale aj reno-

movaní onkológovia z praxe (tretím spôsobom je chirurgický zákrok, ktorý sa však využíva iba v malom percente prípadov presne lokalizovaného nádoru).

V roku 2004 publikoval uznávaný odborný časopis Journal of Clinical Oncology štúdiu s názvom „The contribution of cytotoxic chemotherapy to 5-year survival in adult malignancies” (Podiel cytotoxickej chemoterapie na 5-ročnom prežití dospelých s rakovinou). Jej autormi sú: (1) Graeme Morgan, asociovaný profesor rádioterapie v Royal North Shore Hospital v Sydney; (2) Robyn Ward, špecialistka klinickej onkológie a asociovaná profesorka medicíny v St Vincent’s Hospital v Sydney, členka poradného tímu pre úžitky farmakologických liekov; (3) Michael Barton, riaditeľ tímu pre výskum rakoviny v inštitúte Liverpool Health Service v Sydney. V zá-

vere svojej práce uvádzajú, že „celkový prínos liečebnej a adjuvantnej cytotoxickej chemoterapie na 5-ročnom prežití dospelých s rakovinou je 2,3 % v Austrálii a 2,1 % v USA.” Na margo zverejnenia faktov sa profesor Morgan v austrálskej televízií vyjadril: „Boli sme chorí a unavení z neustáleho vychvaľovania nových sľubných chemoterapií, ktoré sa nakoniec ukázali byť nanič. Môj osobný dôvod, prečo som s výskumom začal, bolo ukázať svetu, že počas toľkých rokov onkológia nedospela k žiadnym pokrokom v prežití, a ak áno, tie pokroky boli absolútne mizerné, a to aj napriek novej chémii, novým kombináciám, transplantáciám kostnej drene a podobne.” Profesor onkológie Michael Boyer oponuje: „Prínos chemoterapie 2,3 % je diskutabilný. Osobne si myslím, že sa to číslo môže pohybovať až okolo 5 – 6 %. Tak či tak, klamať do očí ťažko chorým ľuďom o 50 – 60-percentnej úspešnosti chemoterapie je neľudské.”

Z uvedeného vyplývajú tri základné otázky. „Klamú“ lekári vedome svojich pacientov? Čo sa v tom prípade skrýva za storočnou dogmatickou obhajobou spornej chemoterapie a rádiológie?

Existuje skutočný liek na rakovinu, a tiež skutočný dôvod „mlčať“ o týchto poznatkoch?

TAJNÁ HISTÓRIA VOJNY PROTI RAKOVINE Nedávno vyšla v USA pozoruhodná kniha s titulom Tajná história vojny proti rakovine (The Secret History of the War on Cancer) od Devry Davisovej, PhD., MPH, kotrá sa stala jednou z najdôležitejších vedeckých kníh roka. Davisová si v nej berie na mušku utajovanie príčin vzniku onkologických ochorení ale aj záujmy veľkých farmaceutických korporácií a fundraisingových kampaní, ktoré ich nepriamo podporujú. Davisovej slová zbavia ilúzií každého, kto verí, že im skutočne záleží na vašom zdraví a živote. Doslova píše o kriminálnych podvodoch, ktoré majú na konte zisky 70 miliárd dolárov počas uplynulých 40 rokov. Vrhá ostré svetlo aj na inváziu počítačovej zobrazovacej technológie (CT) v modernej medicíne. Od svojho vynálezu v roku 1970 sa z CT stala stámiliardovým priemyslom a takou obľúbenou technológiou, že jeden z troch skenov odporúčaných pre deti je

zbytočný. V posledných 25 rokoch sa tak množstvo radiácie zvýšilo päťnásobne. Autorka uvádza, že ročné ožiarenia z diagnostických zariadení sa len v USA rovnajú jadrovej havárii, ktorá by spôsobila porovnateľné žiarenie ako stovky Hiroším. Väčšina lekárov možno ani netuší, že typické CT žiarenie sa rovná 400 röntgenovým ožiareniam. Skupina výskumníkov na Yale odhaduje, že žiarenie z CT snímok hlavy a brucha zabije ročne 2500 ľudí.

AŽ 75 % LEKÁROV BY CHEMOTERAPIU NIKDY NEPODSTÚPILO Azda tým najvýrečnejším mementom je skutočnosť, že samotní lekári drastické liečebné postupy ako chemoterapia odmietajú. Prieskum, ktorý uverejnili štúdie Natural News, ukazuje, že traja zo štyroch lekárov a vedcov by vo vlastnom prípade chemoterapiu odmietli práve kvôli jej zničujúcim účinkom na celé telo a imunitný systém. Jej extrémne nízku mieru úspešnosti dokazuje fakt, že len 2 – 4 % všetkých prípadov pacientov s rakovinou reagujú na chemoterapiu pozitívne. Z ankety, ktorú pripravili vedci a lekári z McGill Cancer Center, kde sú všetci odborníkmi na rakovinu, vyplynuli veľmi zaujímavé závery. Ak by mali dopytovaní lekári rakovinu, nielenže by drvivá väčšina z nich chemoterapiu odmietla, ale zásadne by ju odmietli doporučiť aj svojim rodinným príslušníkom.

O reakciu k tejto téme sme požiadali aj výkonnú riaditeľku Ligy proti rakovine pani Ing. Evu Kováčovú. Otázka znela: „Vzhľadom na to, že sa v odborných kruhoch, ale aj na verejnosti objavujú informácie o tom, že mnohé zo súčasných postupov liečby rakoviny hradených poisťovňami nie sú dostatočné, resp. stav onkologických pacientov ešte zhoršujú – informuje o tom Liga proti rakovine?“ Eva Kováčová: „Podstatou našej práce, poslaním a cieľom nie je zaoberať sa spôsobmi liečby, rozoberať ich, ale pracovať na poli osvety a informovanosti, ako predchádzať ochoreniu zdravým životným štýlom, zdravou stravou, ale samozrejme v prvom rade pomáhať ľuďom, ktorí sa ochoreniu žiaľ nevyhli.

21

TÉMA MESIACA > OBŽALOBA FARMACEUTICKÝCH KONCERNOV

Dr. Matthias Rath

OBŽALOBA

FARMACEUTICKÝCH KONCERNOV TÁTO ŽALOBA PRINÁŠA PRED MEDZINÁRODNÝ SÚDNY DVOR (ICC) TIE NAJVÄČŠIE ZLOČINY, KTORÉ BOLI V DEJINÁCH ĽUDSTVA SPÁCHANÉ. ŽALOVANÍ SÚ OBVIŇOVANÍ ZO ZRAŇOVANIA A SMRTI MILIÓNOV ĽUDÍ KVÔLI „OBCHODU S CHOROBAMI“, Z VOJNOVÝCH ZLOČINOV A ĎALŠÍCH ZLOČINOV PROTI ĽUDSKOSTI.

22

V

šetky tieto zločiny spadajú pod jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu. Obžalovaní vedia, že za tieto zločiny budú volaní na zodpovednosť, preto spustili globálnu kampaň na podkopanie autority Medzinárodného trestného súdu s cieľom vyhnúť sa medzinárodnému právu a pokračovať vo svojich zločinoch na škodu celého ľudstva. Preto musí byť obžaloba považovaná za veľmi naliehavú. Vyzývame každú fyzickú osobu a všetky vlády k účasti na tejto žalobe s cieľom raz navždy skoncovať s týmito zločinmi. Obvinenia prednesené v tejto žalobe súvisia s dvoma hlavnými oblasťami zločinu: s genocídou a ďalšími zločinmi proti ľudskosti, spáchanými v súvislosti s farmaceutickým podnikaním s chorobami; vojnovými zločinmi, agresiou a ďalšími zločinmi proti ľudskosti, spáchanými v súvislosti s nedávnou vojnou proti Iraku a medzinárodnou eskaláciou s úmyslom vyvolať svetovú vojnu. Obe tieto oblasti zločinu spolu súvisia a spája ich jediný faktor. Boli

spáchané v mene a v záujme rovnakých korporačných investičných zoskupení a ich politických chránencov. Farmaceutický priemysel vybudovaný v 20. storočí bol organizovaný s cieľom dosiahnuť kontrolu systému zdravotnej starostlivosti systematickým nahrádzaním prírodných nepatentovaných terapií patentovateľnými, a preto výnosnými syntetickými liekmi. Tento priemysel sa nerozvinul sám od seba. Na jeho počiatku bol investičný zámer hŕstky najbohatších podnikateľov, ktorí bez najmenších výčitiek svedomia vedome definovali ľudské telo ako pole svojej pôsobnosti, ako trh, z ktorého vyťažia veľký majetok.

Riadiacou silou tohto investičného priemyslu bola Rockefeller Group. Tá na prelome 19. a 20. storočia kontrolovala už 90 % petrochemického obchodu v Spojených štátoch a hľadala nové globálne investičné príležitosti. Ďalšie investičné zoskupenia aktívne v tejto oblasti sa vytvorili okolo Rothschildovej finančnej skupiny.

KARTEL A DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA Po Rockefellerovom Standard Oil (dnes EXXON) bol najväčšou farmaceutickou a petrochemickou spoločnosťou v prvej polovici 20. storočia korporačný konglomerát IG Farben s ústredím v Nemecku. Tento korporačný konglomerát bol jediným a najdôležitejším faktorom rastu politickej moci Hitlera. Ich spoločným cieľom bolo dobytie Európy a sveta.

V skutočnosti bola druhá svetová vojna plánovanou útočnou vojnou spustenou a vedenou od plánovacieho stola IG Farben. IG Farben bola materskou firmou IG Auschwitz, najväčšieho priemyselného závodu tohto chemického kartelu mimo Nemecka. Veľká časť majetku kartelu pochádzala z práce, krvi a utrpenia otrokov, vrátane tých z koncentračného tábora Auschwitz.

IG Farben podporovala a využívala bezohľadných politických vládcov Nemecka, oni sa za to stali poslušnými nástrojmi v úsilí o ekonomickú nadvládu nad Európou a zvyškom sveta.

IG Farben bola najväčším akcionárom Rockefellerovej Standard Oil a naopak. Plány IG Farben stať sa lídrom na trhu s farmaceutickým a petrochemickým priemyslom však ukončilo víťazstvo spojeneckých vojsk nad nacistickým Nemeckom. Odvtedy sa stali lídrami tohto priemyslu korporácie Rockefellerových konzorcií, a tak to zostalo dodnes.

Pri Norimberskom procese (1947) proti manažérom kartelu IG Farben zaznel v mnohých prípadoch výrok: vinný. Obvinení boli zo zločinov proti ľudskosti, vrátane masovej vraždy, plienenia a ďalších zločinov. Norimberský vojnový tribunál následne demontoval kartel IG Farben na dcérske spoločnosti Hoechst, Bayer a BASF. Dnes je každá z nich väčšia, ako bola materská IG Farben.

V súčasnosti sú najväčšími svetovými exportérmi farmaceutických produktov USA a Veľká Británia. Od spoločností z týchto dvoch krajín pochádzajú dva z troch celosvetovo obchodovaných liekov.

ZÁKLADY FARMACEUTICKÉHO PODNIKANIA Obvinení mali na svedomí smrť a umieranie stoviek miliónov ľudí. Naďalej neprestávajú umie-

23 Doktor Matthias Rath (*1955 Stuttgart) je známy tým, že už niekoľko rokov zvádza donkichotský boj s armádou farmaceutickej Cosa Nostry. Jeho obvinenia sa ocitli aj pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu. Pri svojej práci sa spriatelil s Linusom Paulingom, nositeľom Nobelovej ceny za chémiu a za mier, ktorý bol jeho prácou ohromený. V roku 1990 sa Rath stal prvým riaditeľom kardiovaskulárneho výskumu v Linus Pauling Institute v Palo Alto, Kalifornia. Rath je terčom útokov médií a konvenčnej medicíny.

rať na kardiovaskulárne ochorenia, rakovinu a ďalšie choroby, ktoré už mohli byť zvládnuté rovnako ako ďalšie ochorenia. Tie nie sú eliminované z rovnakých dôvodov. K predčasnej smrti miliónov ľudí nedochádza v dôsledku zhody okolností alebo nedbanlivosti. Je úmyselná a systematicky organizovaná v prospech farmaceutického priemyslu a jeho investorov s jediným cieľom – expanzia globálneho odbytu liečiv v hodnote triliónov dolárov. Trh farmaceutického priemyslu je ľudské telo a návratnosť jeho investícií závisí od predlžovania a rozširovania

TÉMA MESIACA > OBŽALOBA FARMACEUTICKÝCH KONCERNOV

24

chorôb. Zisky závisia od patentovateľnosti liekov, ktoré z tohto odvetvia robia najvýnosnejšie podnikanie na zemi.

Nepriateľom je prevencia a likvidácia niektorej choroby, lebo významne zužuje alebo úplne eliminuje dopyt po farmaceutických drogách. Farmaceutické korporácie využívajú labyrint plný vykonávateľov a spoluvinníkov vo vede, v medicíne, médiách, v politike, aby mohli páchať tieto zločiny. Vlády všetkých štátov sú manipulované, často dokonca riadené lobistami a bývalými manažérmi farmaceutického priemyslu. Legislatíva všetkých štátov je po desaťročia korumpovaná a zneužívaná na obhajobu záujmov obchodu s chorobami, vynášajúceho mnoho triliónov dolárov. Takto je ohrozené zdravie a životy stoviek miliónov nič netušiacich chorých na svete.

Na začiatku bolo treba kvôli rastu úspešnosti farmaceutického priemyslu a stabilizácii investícií dlhodobo vylúčiť konkurenciu – bezpečné prirodzené terapie, ktoré nie sú patentovateľné a neposkytujú veľké marže. Nebezpečné boli aj preto, lebo prírodné terapie môžu pomôcť predchádzať chorobám, ba niektoré dokážu úplne eliminovať vďaka svojej základnej úlohe pri vstupe do bunkového metabolizmu.

Výsledkom tejto systematickej eliminácie prirodzených zdravotných terapií bolo prevzatie systému zdravotnej starostlivosti vo väčšine krajín sveta. Milióny ľudí takmer všetkých národov sa takto dostali do závislosti od farmaceutického priemyslu a jeho investičných obchodov.

ORGANIZOVANÝ PODVOD Farmaceutický priemysel ponúka miliónom pacientov zdravie – ale toto očakávanie nikdy nenaplní. Namiesto toho poskytuje produkty, ktoré iba zmiernia symptómy, kým chorobu podporia v pozadí ako predpoklad pokračovania obchodu.

Na zakrytie tohto podvodu sa používa dva razy viac peňazí, ako sa vynakladá na výskum nových liečebných terapií. Takto organizovaný podvod má dlhodobé trvanie. Za strategicky navrhnutou dymovou clonou vydržal takmer storočie. Kriminálne praktiky tohto priemyslu používajú životy šiestich miliárd ľudí a väčšinu vlád sveta ako rukojemníkov.

DEMASKOVANIE OBCHODU S CHOROBAMI V uplynulých desiatich rokoch som sa usiloval o demaskovanie organizovaných podvodov farmaceutického priemyslu. Poukazoval som na to, že najväčšou prekážkou zlepšenia zdravia ľudí na našej planéte je farmaceutický priemysel a jeho cieľ žiť z rozširovania spektra chorôb.

Ako lekár-vedec som bol vo výhode pri pátraní po skutočných príčinách kardiovaskulárnych chorôb a ďalších chronických ochorení. Spoločne s kolegami som pomáhal pri dokumentovaní účinných prirodzených a nepatentovaných alternatív k farmaceutickému „obchodu s chorobami“. Objav prirodzených molekúl optimalizujúcich bunkový metabolizmus umožní ľudstvu predchádzať a do značnej miery aj eliminovať väčšinu najbežnejších súčasných ochorení, vrátane kardiovaskulárnych chorôb, rakoviny a mnohých ďalších chorôb.

HISTORICKÝ PRECEDENS Norimberský vojnový tribunál proti exekutíve farmaceuticko-petrochemického kartelu IG Farben.

Pred viac ako polstoročím viedol Norimberský vojnový tribunál proces proti vedeniu spoločnosti IG Farben – najväčšiemu farmaceutickopetrochemickému kartelu predvojnovej Európy.

Norimberský tribunál pohnal pred súd všetkých, ktorí sa zaslúžili o druhú svetovú vojnu. Nastavil tak precedens pre medzinárodné stíhanie vojnových zločincov a zriadil v Haagu Medzinárodný súdny dvor.

Väčšina ľudí dnes už vôbec nevie, že Norimberský vojnový tribunál neodsúdil iba politických a vojnových vodcov, ale aj členov exekutív spoločností, ktoré dostali k moci Hitlera. Pred týmto vojnovým tribunálom stálo 24 obvinených vysokých úradníkov a manažérov IG Farben. Hlavný prokurátor Telford Taylor z USA v úvodnej reči konštatoval: „Žaloba obviňuje týchto mužov z plnej zodpovednosti za to, že uvalili na ľudstvo katastrofickú vojnu, tú najpustošivejšiu v histórii ľudstva. Obviňuje ich z masového zotročovania, plienenia, vraždenia. Sú to hrozné obvinenia.“

TÉMA MESIACA > LEKÁRI PROTI ZBYTOČNÝM LIEKOM

Marián Benka

LEKÁRI PROTI ZBYTOČNÝM LIEKOM

„K

aždý uzdravený pacient znamená stratu pre farmaceutické firmy,“ tvrdí najväčší propagátor celostnej medicíny v Česku Jan Hnízdil. „Zdravotníctvo je riadené farmaceutickými a distribučnými firmami a záujmovými skupinami,“ dodáva slovenský lekár Ladislav Laho. Spolu s ďalšími kolegami založil Fórum nezávislých názorov (FNN), ktoré spustilo iniciatívu Za menej liekov. Ladislav Laho hovorí aj o tom, že všetci doterajší ministri zdravotníctva boli prepojení buď s farmaceutickým biznisom alebo s biznisom so zdravotnými pomôckami. Ani prijímaná legislatíva okolo zdravotníctva potom nemôže byť celkom „kóšer“.

V roku 2011 bol prijatý zákon o liekoch, ktorý mal znížiť možnosť lobovania farmaceutických manažérov v prospech predpisovania ich produktov.

Laho nemá problém hovoriť otvorene o tom, čo je verejným tajomstvom – že díleri liekov chodia za lekármi a postupne ich získavajú na svoju stranu.

Začína to nenápadne, nevinnou pozvánkou na „odbornú“ konferenciu, ktorá je však celá v réžii konkrétnej farmaceutickej firmy. Motivačný tlak na lekára sa postupne zvyšuje, až príde ponuka na úplatok v podobe provízie pri predpisovaní tých „správnych liekov“. Lekár sa ani nenazdá a odrazu zistí, že všetky odborné informácie filtruje pohľadom svojho nového sponzora.

Nový zákon mal tieto praktiky obmedziť, podľa ďalšieho člena FNN Branislava Sepešiho to však neurobil. Pôvodne mal zaviesť povinnosť lekára predpísať na recept namiesto konkrétneho lieku len účinnú látku. Farmaceutická loby si však presadila zmenu pôvodného návrhu, ktorá stále umožňuje uviesť aj obchodný názov odporúčaného lieku. Podľa Sepešiho tak ovládanie lekárov farmaceutickým biznisom na Slovensku vzrástlo.

Kým počet predpísaných liekov ročne mierne klesá, celkové výdaje na lieky rastú. To svedčí o tom, že sa predpisuje menej lacnejších generík a viac drahších produktov veľkých farmaceutických firiem.

Hlavný problém Slovenska však Sepeši vidí v zbytočnom predpisovaní liekov ako takých. Keď pacient obíde v rámci svojho problému piatich špecialistov, tí sa navzájom nijako nekoordinujú, každý z nich predpíše niekoľko liekov, čo je extrémna záťaž pre organizmus a vážne ohrozenie zdravia najmä pri starších pacientoch. Každý liek obsahuje aj toxickú zložku, ktorú sa telo snaží vylúčiť von. Čím viac liekov pacient užíva, tým väčšia je pravdepodobnosť, že budú súperiť o rovnaký detoxikačný systém, čím sa sťaží ich vylúčenie a nežiaducim spôsobom sa predĺži ich pôsobenie v tele.

Okrem nátlaku obchodníkov s liekmi vidí Sepeši príčinu problému aj v bezhraničnej dôverčivosti slovenského pacienta. Len veľmi málo ľudí sa opýta svojho lekára, prečo im daný liek predpísal a či ho vôbec musel predpísať. Mnohí sa stále nezaujímajú o alternatívy bez liekov, skôr si povedia: Čo je to za doktora, ak mi nepredpíše pilulku?

Proti liekom ako takým radikálne vystupuje český lekár Jan Hnízdil. Aj on prispel k tomu, že v Česku nedávno uznali celostnú medicínu alebo psychosomatiku ako oficiálny medicínsky odbor, kde výkony preplácajú zdravotné poisťovne. Celostná medicína sa snaží pozerať na pacienta ako celok, namiesto príznakov rieši príčiny. Hnízdil môže dokladovať množstvo prípadov, keď pomohol pacientom bez liekov len tým, že sa ich začal pýtať na ich celkovú životnú situáciu a hľadať v ich spôsobe života príčiny, ktoré viedli k ochoreniu. Ak pacienti zmenili niečo v svojom živote, vyzdraveli. Česká republika dnes zažíva boom psychosomatiky, tradičnej čínskej medicíny a iných alternatívnych postupov. Pacienti tam už tieto možnosti masovo využívajú, pretože vidia reálne výsledky.

Tlak farmaceutického biznisu sa tak oslabuje vďaka protitlaku zdola. Klasickí lekári, ktorí si doplnili vzdelanie o niektorú z alternatív, pribúdajú aj na Slovensku.

25

TÉMA MESIACA > TABAKAUST

Milan Pullmann

TABAKAUST

26

VECI TREBA NAZÝVAŤ PRAVÝMI MENAMI. AK NIEKTO ÚMYSELNE (S ÚČELOM VLASTNÉHO ZISKU) VYRÁBA „POCHUTINU“, O KTOREJ JE JEDNOZNAČNE PREUKÁZANÉ, ŽE ZABÍJA, AK ÚMYSELNE CIELI REKLAMU NA EŠTE NEVYZRETÚ POPULÁCIU, CHCE NACHYTAŤ MLADÝCH NA OBRÁZKY „SLOBODY“ SO ZÁMEROM, ABY SA STALI DROGOVO ZÁVISLÍ NA NIKOTÍNE, A V DOBE, KEĎ UŽ MAJÚ DOSŤ ROZUMU, NEMOHLI JEDNODUCHO PRESTAŤ, TAKÝ ČLOVEK (FIRMA) PÁCHA VEDOMÚ VRAŽDU, VEĽMI PREMYSLENÚ A PODLÚ; NAVIAC VZHĽADOM NA POČET OBETÍ MASOVÚ.

P

redchádzajúce tvrdenia zo stránky bezcigaret.cz občianskeho združenia Česká koalice proti tabáku sa vám môžu zdať prehnané. Namiesto vraždy môžeme hovoriť o dlhodobej asistovanej samovražde. Lepšie? Výrobca cameliek volá svojich zákazníkov pštrosy. Áno,

ohŕňajú nos nad posypovou soľou, hnusia sa im steroidy v koňacine, nikdy by nejedli mačky... Ale cigaretu si dajú, hneď po zobudení. Precitnú po vdýchnutí zmesi močoviny, čpavku, slzného plynu, cyklónu B (používaného v plynovej komore), arzénu, niklu, kadmia, rádioaktívneho olova,

polónia (ktorým otrávili Litvinenka) a viac ako päťdesiatich iných karcinogénov, najmä nitrozamínov a polycyklických aromatických uhľovodíkov. Silný fajčiar vdýchne ročne pol až trištvrte kilogramu dechtu, väčšinu našťastie vykašle.

ZMES JEDOV Z POTRAVÍN Aj samotný nikotín je jed, smrteľná dávka pre nefajčiarov je 60 miligramov. Nefajčiarov si však netreba mýliť s pasívnymi fajčiarmi. Aktívni fajčiari sú zároveň aj pasívnymi fajčiarmi. Väčšina aktívnych fajčiarov je fyzicky závislá na nikotíne.

Tuhí fajčiari sú aj tuhými pasívnymi fajčiarmi, okrem už uvedených látok sú tiež chronickými konzumentmi oxidu uhoľnatého, oxidu dusičitého a formaldehydu. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zomrelo na následky fajčenia v 20. storočí 100 miliónov ľudí, oveľa viac ako počet obetí v oboch svetových vojnách dohromady. V 21. storočí predpovedá WHO až miliardu mŕtvych.

Podľa štúdií škodia cigarety viac ženám než mužom a černochom viac ako belochom, takže rovnaká škatuľka uškodí viac černoške ako belochovi. V novinách sa vyskytujú články s nadpismi Cigarety ročne zabijú 11-tisíc ľudí (do titulku sa už nezmestilo, že na Slovensku). Pritom celosvetovo na fajčenie zomrie ročne takmer počet obyvateľov Slovenska, na pasívne fajčenie počet obyvateľov Bratislavy. Fajčenie je vo vyspelých štátoch na prvom mieste zbytočných úmrtí. Výrobcovia cigariet od roku 1953 vedia, že okolo 90 % ľudí s rakovinou pľúc sú aktívni fajčiari. Fajčenie však prináša aj rakovinu všetkých možných orgánov, cukrovku, slepotu, plešivosť, neplodnosť, impotenciu a aj demenciu. Okamžite znižuje imunitu, u tínedžeriek tiež podporuje slabnutie kostí a zhoršuje chápanie počúvaného slova.

Podľa amerického výskumu 80 až 90 % ľudí začína fajčiť pred dosiahnutím dospelosti. Tri štvrtiny dospelých fajčiarov pritom fajčiť nechcú, no nevedia prestať. V roku 1953, keď sa verejnosť dozvedela o škodlivosti cigariet, sa stretli tabakoví magnáti v newyorskom hoteli Plaza a od tohto pamätného stretnutia postupujú jednotne. Pre kartel tabakových priemyselníkov s mafiánskymi črtami sa vžil pojem Big Tobacco.

USPANÍ A UPÍSANÍ ZNAČKE V roku 1994, keď tabakové spoločnosti žalovalo 46 štátov USA za ohrozenie zdravia ľudu, prisahalo 7 zástupcov tabakových firiem pred súdom, že nikotín nie je návykový. Pritom podľa vyjadrenia amerického ministra zdravotníctva C. Everetta Koopa z roku 1988 je závislosť od nikotínu podobná závislosti od heroínu a kokaínu. To nie je všetko.

Etorfín, objavený v roku 1963, je 10 000-krát účinnejší bratranec morfínu a používa sa na uspávanie slonov. V liste doktorovi Ayesovi 8. februára 1977 doktor Killburn konštatoval, že 0,2 mikrogramu etorfínu denne by mohlo vyvolať prahnutie po zdroji, a toto – v tých časoch prakticky nemerateľné množstvo – by mohlo byť obsiahnuté v jednej cigarete. Killburn sa Ayesa pýta, či si vie predstaviť, že by podobnú látku mohla konkurencia použiť na podporu „vernosti značke“, teda prednostnej konzumácii určitej značky cigariet. O dva mesiace informuje v internej správe o etorfíne doktor Green, starší vedec British American Tobacco. Pridanie etorfínu alebo podobnej látky do tabakovej zmesi zatiaľ nebolo dokázané. No ako uvádza štúdia publikovaná v časopise Tobacco Control, výrobca cigariet Philip Morris Australia vedel o tom, že medzi rokmi 1972 a 1994 boli jeho listy často kontaminované pesticídnym rezíduom, na európske pomery s extrémnym množstvom organochlorínu. Zákazníkov s tým neoboznámili, cigarety z obehu nestiahli. V roku 1981 firma odolala tlakom na zverejnenie kompletného zoznamu aditív a stanovisko obhájila aj v roku 2000. Vyšlo najavo, že v austrálskom tabakovom priemysle sa pri výrobe vo veľkom používal freón ohrozujúci ozónovú vrstvu – ako vieme, ozónová diera vznikla práve nad Austráliou. Philip Morris, výrobca populárnych marlboriek, používanie freónov pred zákazníkmi utajil.

NEJAKÉ TO „ŽIARENÍČKO“ Článok Waking a Sleeping Giant v odbornom časopise Americal Journal of Public Health opisuje reakciu tabakového priemyslu na výskyt rádioaktívneho polónia v cigaretách, o ktorom sa vie minimálne od roku 1964. Napriek tomu je stále súčasťou tabaku; aj toho bez prísad. Je totiž

27

TÉMA MESIACA > TABAKAUST

28

priamo v listoch. V americkom tabaku je výskyt polónia vďaka hnojeniu superfosfátmi dokonca trojnásobný oproti tabaku z rozvojových krajín.

V dokumentoch Philip Morris z polovice sedemdesiatych rokov sa píše, že umývanie polónia nepolárnymi rozpúšťadlami môže znížiť rádioaktivitu listov až o 50 %. Druhá polovica však umyť nešla. Pre istotu teda listy neumývali vôbec. Filtre zasa jednoducho zachytia väčšie častice, teda aj decht s nikotínom. Vedec Charles Nystrom, pracujúci pre výrobcu cameliek R. J. Reynoldsa na testoch turmalínového, alebo tiež Jacobsonovho filtra, nameral redukciu polónia aj dechtu o 30 %. Philip Morris mal nakoniec úspech s acetátom celulózy, ktorý používa od roku 1976. Zachytáva od 40 do 50 % polónia, no iba polovicu rozpustnej časti, a nezachytí „značné množstvá“ nerozpustnej. Práve nerozpustná časť obsahuje rádioaktívne častice, ktoré sa usadia v pľúcach. Štúdia s výsledkami publikovanými v článku Cigarettes with defective filters marketed for 40 years: what Philip Morris never told smokers pred desaťročiami ukázala, že dnešné filtre sú defektné. Philip Morris o tom vie už päťdesiat rokov, a napriek tomu, že jednoduchá úprava výrobného procesu by škatuľku predražila len o pár centov, zlepšenia kvality filtrov sa fajčiari nemusia obávať. Veď keď im samým je to jedno...

Bývalý zamestnanec Philip Morris, vedec Farone v roku 2001 dosvedčil, že firma spustila projekt genetickej modifikácie tabaku, aby rastliny neprijímali polónium a z ich novonadobudnutého hladšieho povrchu by sa dalo ľahšie zmyť.

Polónium však vďaka bizmutu vzniká aj priamo v cigaretách a pľúcach rozpadom rádioaktívneho olova, ktoré je tiež v tabakových listoch. Polčas rozpadu polónia 210 je 138,4 dňa, bizmutu len 5 dní a olova 22,3 roka. Množstvo polónia v cigaretách by ste znížili ich odležaním, lenže ďalšie sa neustále tvorí rozpadom olova.

Merania rádioaktivity v škótskych puboch a kaviarňach ukazovali pred zákazom fajčenia vyše dvojnásobnú hodnotu. O situácii v nočných kluboch si môžete spraviť predstavu: na diskotékach v Nemecku namerali viac ako 1 miligram jemného prachu v kubickom metri vzduchu, v reštauráciách 200 mikrogramov, v krčmách 220. Ak by bola vonku dlhodobo presiahnutá

hodnota 50 mikrogramov, museli by obce spustiť plány na udržanie čistoty vzduchu, napríklad zakázať premávku kamiónov.

Je absurdné prevádzkovať diskotékový klub v atómovom kryte, ktorý má v prípade atómovej vojny slúžiť svojmu pôvodnému účelu. Pritom rádioaktivita vo vnútri je niekoľkonásobná oproti tej vonku...

21. STOROČIE – DESAŤTISÍC HIROŠÍM? Keď je reč o rádioaktivite, zhodenie atómovej bomby na Hirošimu malo za následok približne 140 000 obetí, iné zdroje uvádzajú okolo 100 000 obetí v priebehu prvých 3 mesiacov. V súčasnosti celosvetovo počas troch mesiacov zomrie na fajčenie alebo na následok pasívneho fajčenia rádovo desaťnásobne viac obetí ako v Hirošime. Jas atómovej bomby bol prirovnaný k jasu

10 000 sĺnk. Podľa prognózy WHO množstvo zapálených cigariet v tomto storočí dosiahne jas desaťtisícich Hiroším. Alternatívne scenáre rátajú s plošným očkovaním populácie vakcínou, po ktorej nebude fajčenie prinášať ľuďom žiadne uspokojenie. Podobne je to už dnes pri použití odvykacieho nástroja s názvom biorezonancia.

Väčšina fajčiarov po terapii nemôže dva týždne modrý dym ani cítiť. Potom sa ukáže, nakoľko boli naozaj pripravení nefajčiť.

Podľa najnovšej britskej štúdie fajčiarom samotným už fajčenie nepríde „trendy“. Fajčenie elektronickej cigarety predsa môžeme považovať za

trend – a pozitívny! Elektrofajčiari neobťažujú dymom a nehádžu na zem špaky. Elektronická cigareta prináša menej zdravotných rizík než fajčenie cigariet, cigár a tak ďalej. Zahrieva a odparuje roztok vody, glycerínu alebo propylénglykolu, nikotínu a aromatických látok. Koncentrácia nikotínu však môže byť až 36 mg/ml roztoku.

Pri intenzívnom používaní môže niekedy nastať otrava nikotínom.

Z DAŽĎA POD ODKVAP Ani kartel volaný Big Pharma nezaháľal. Pre tých, ktorí chcú prestať fajčiť, vyvinul Pfizer tabletky Champix (tiež Chantix). Po roku nefajčil každý piaty účastník štúdie, ktorý užíval liek dvanásť týždňov. Účinná látka vareniklín je schopná spojiť sa s rovnakým receptorom ako nikotín,

konca fajčiarskej samovražednej odysey pacienti náhle „previbrujú“ do momentu tragického skratového rozhodnutia. Článok na MedPage Today odkazuje na štúdiu z PLoS ONE, podľa ktorej FDA (Federal Drug Administration) podhodnotil riziko samovraždy z Champixu. Bral totiž do úvahy len depresívne epizódy a samovraždy, ktoré skončili hospitalizáciou. Štúdia tiež uvádza, že z 3 249 prípadov samovražedného a sebapoškodzovacieho správania alebo depresie sa 90 % vyskytlo vďaka vareniklínu, 7 % z bupropiónu a 3 % z nikotínových náhrad. Podobne dopadol aj Rimonabant (tiež Acomplia), pôvodne sľubný „menič správania“ v oblasti fajčenia aj obezity.

Tento liek firmy Sanofi-Aventis je inverzný agonista kanabinoidového receptora CB1, teda potláča apetít. Lenže 23. októbra 2008 Európska agentúra pre hodnotenie liekov (EMEA) vydala tlačové vyhlásenie, že benefity lieku Acomplia nevyvážia jeho riziká, a odporučila stiahnuť produkt z britského trhu. V januári 2009 liek stiahli.

„VEDECKÉ“ ZĽAHČOVANIE

pôsobí však na receptor iba čiastočne (je to tzv. čiastočný agonista). Takéto podráždenie vedie k uvoľneniu dopamínu v mozgu (ten okrem prenosu informácie medzi neurónmi znižuje aj chuť na nikotín a potláča sprievodné symptómy odvykacej kúry). Vareniklín je však tiež antagonista, bráni nikotínu napojiť sa na receptor, ktorý oslabuje pocity blaženosti a odmeny, aké sa objavujú u fajčiarov po návrate k cigarete. Samotnú psychickú závislosť od nikotínu však Champix nelieči, zdôraznila hovorkyňa koncernu Pfizer.

Ukázalo sa, že liečba touto látkou aspoň zvyšuje riziko samovraždy, teda namiesto zahmleného

Tabakový kartel veľmi bojoval o to, aby zľahčil negatívny účinok druhotného dymu (secondhand smoke). Pre jeho škodlivosť je ako-tak úspešná zdĺhavá kampaň proti fajčeniu na verejnosti. Využili dokonca vedeckú diverziu, teda služby vedca, ktorý robil výskumy spochybňujúce škodlivosť tohto dymu za finančnú odmenu (necelých 200 dolárov za hodinu – doktor Rylander bol najlepšie plateným asistentom Philip Morris). Prípad doktora Rylandera pôsobiaceho v Ženeve je dobre dokumentovaný. Podľa britského medicínskeho časopisu The Lancet zbieral a interpretoval získané údaje v prospech Big Tobacco vyše tri desaťročia, čo sa neskôr snažil popierať. O pôsobení tabakového priemyslu na mládež by sa dalo napísať veľa, vrátane kontraproduktívneho vplyvu „edukačných“ programov pre rodiny a školy, na ktorých Big Tobacco spolupracoval, a podprahových obsahov propagačných materiálov. O tom možno niekedy nabudúce. Články uvedené v tomto texte môžete nájsť spolu s inými kľúčovými dokumentmi o Big Tobacco a vývoji situácie s fajčením na stránke https://kyberia.sk/tabakaust.

29

TÉMA MESIACA > POVINNÉ PLOŠNÉ OČKOVANIE A KONCENTRÁCIA MOCI

Marián Fillo

POVINNÉ PLOŠNÉ OČKOVANIE

A KONCENTRÁCIA MOCI

30

BOLI ČASY – A TRVALI POMERNE DLHO – KEDY SI OČKOVACIU LÁTKU (VTEDY SA OČKOVALO LEN PROTI JEDNEJ JEDINEJ CHOROBE – PRAVÝM KIAHŇAM) MOHOL VYROBIŤ SKORO KAŽDÝ SEDLIAK, KTORÝ MAL KRAVU. STAČILO TÚTO KRAVU NAKAZIŤ KRAVSKÝMI KIAHŇAMI, PO NEJAKOM ČASE, KEĎ SA JEJ VYTVORILI PĽUZGIERE, VYTLAČIŤ Z NICH HNIS A VAKCÍNA BOLA HOTOVÁ. OČKOVALO SA POTOM TAK, ŽE SA ČLOVEKU NAREZALA ALEBO POŠKRIABALA POKOŽKA A DO VZNIKNUTEJ RANY SA VOTREL TENTO HNIS. V TOM HNISE, SAMOZREJME, PLÁVALO VŠELIČO – ANI ZĎALEKA NIELEN VÍRUS KRAVSKÝCH KIAHNÍ (VACCINIA), ALE ČASTOKRÁT AJ RÔZNE ĎALŠIE VÍRUSY, BAKTÉRIE ČI JEDOVATÉ LÁTKY.

M

imochodom: od údajného začiatku éry očkovania v roku 1796, kedy bolo „vynájdené“ očkovanie proti pravým kiahňam, až do objavenia pôvodcu choroby (vírusu pravých kiahní) v roku 1906 uplynulo dlhých 110 rokov. Viac než polovicu oficiálnych dejín očkovania teda očkujúci lekári vlastne vôbec netušili, čo robia – nevedeli, čo vlastne vpravujú do škrabancov očkovaných ľudí. Možno máte pocit, že ani dnes lekári nevedia, čo robia, keď očkujú... Nuž, niet sa čomu diviť – je to doslova stáročná tradícia.

Výroba ďalších očkovacích látok však už nebola taká jednoduchá. Napr. na výrobu záškrtového (difterického) toxoidu (upraveného bakteriálneho jedu) v roku 1923 bolo treba namnožiť baktérie Corynebacterium diphtheriae, usmrtiť ich, vyfiltrovať ich jed (toxín), detoxikovať ho formaldehydom... A to už bežný sedliak nezvládne, na to treba biochemické laboratórium.

Vývojom očkovacích látok sa v 19. a 20. storočí zaoberalo viacero výskumníkov, ich laboratórií,

žiakov a spolupracovníkov, ako aj čerstvo vzniknutých farmaceutických spoločností. Jedným z prvých bol Institut Pasteur, založený v roku 1887 známym plagiátorom a podvodníkom Louisom Pasteurom – príznačnou to ikonou modernej vakcinológie (tiež prekypujúcej podvodmi a pavedou). Pasteurovi sa napr. často pripisuje vynález vakcíny proti antraxu (slezinovej sneti), ktorú v skutočnosti vynašiel Jean Joseph Henri Toussaint, alebo vakcíny proti besnote, ktorú v skutočnosti vynašiel Pasteurov spolupracovník Pierre Paul Émile Roux.

Bývalý Pasteurov pomocník Marcel Mérieux založil v Lyone Institut Mérieux. V roku 1968 kúpila jeho väčšinový podiel chemická firma Rhône-Poulenc. Keď sa v 70. rokoch 20. storočia dostal Institut Pasteur do finančných problémov, kúpil ho v roku 1985 Institut Mérieux, čím vznikol podnik Pasteur Vaccins. V roku 1989 Institut Mérieux kúpil kanadský podnik na výrobu vakcín Connaught Laboratories a vznikol Pasteur

Mérieux Connaught. V roku 1999 sa jeho majiteľ Rhône-Poulenc spojil s Hoechst AG (ktorý kúpil aj Biotiku v Slovenskej Ľupči), čím vznikol Aventis a z divízie Pasteur Mérieux Connaught sa stal Aventis Pasteur. V roku 2004 sa Aventis spojil so Sanofi-Synthélabo, čím vznikol Sanofi-Aventis a z Aventis Pasteur sa stal dnešný Sanofi Pasteur. Členom skupiny Sanofi je aj Zentiva, ktorá v roku 2003 kúpila Slovakofarmu Hlohovec.

V roku 1880 americkí lekárnici Henry Wellcome a Silas Burroughs založili Burroughs, Wellcome & Company. V roku 1904 bola na Novom Zélande založená firma Glaxo na výrobu umelého mlieka pre bábätká. Burroughs Wellcome a Glaxo sa v roku 1995 spojili do GlaxoWellcome.

V roku 1830 si John K. Smith otvoril vo Philadelphii lekáreň. V roku 1865 sa k nemu pripojil Mahlon Kline, čím vznikla Smith, Kline & Co. V roku 1891 sa spojili s French, Richard and Company, čím vznikli Smith, Kline & French Laboratories. V roku 1963 kúpili belgický podnik na výrobu vakcín Recherche et Industrie Thérapeutiques. V roku 1982 sa Smith, Kline & French spojili s Beckman, Inc., čím vznikol SmithKline Beckman.

V roku 1843 založil chemik Thomas Beecham farmaceutickú firmu Beecham Group, ktorá sa v roku 1989 spojila so SmithKline Beckman, aby vznikol SmithKline Beecham. V roku 2000 sa SmithKline Beecham spojil s GlaxoWellcome do dnešného výrobcu vakcín GlaxoSmithKline (GSK), ktorý dodáva všetky plne hradené vakcíny pre povinné očkovanie detí (nielen) na Slovensku.

V roku 1860 si lekárnici John a Frank Wyethovci otvorili lekáreň vo Philadelphii. V roku 1883 začal Wyeth s výrobou vakcín. Počas II. svetovej vojny dodával Wyeth vakcínu proti týfusu a rôzne liečivá americkej armáde, za čo dostal neskôr štátne vyznamenanie. V 50. rokoch sa stal popredným výrobcom vakcín vďaka dodávkam Salkovej inaktivovanej vakcíny proti detskej obrne.

V roku 1967 kvôli potrebe očkovacej kampane proti pravým kiahňam vyvinul tzv. rozštiepenú ihlu ako nový, jednoduchší a účinnejší spôsob očkovania proti pravým kiahňam. V roku 1994 kúpil Wyeth výrobcu vakcín Lederle Laboratoires.

V roku 1995 kúpil od Solvay Pharma divíziu farmaceutík pre zvieratá, čo zahŕňalo aj zvieracie vakcíny. V roku 1998 chcel SmithKline Beecham

kúpiť Wyeth, pokus však zmarili britské regulačné úrady, a tak si 2 roky na to SmithKline Beecham našiel inú nevestu – GlaxoWellcome. V roku 1999 sa o kúpu Wyethu a jeho materskej firmy American Home Products neúspešne pokúsil Monsanto – najsilnejší hráč na trhu s geneticky modifikovanými semenami a herbicídmi/pesticídmi.

U nás sa Wyeth preslávil hlavne vakcínou proti pneumokokom Prevenar. V roku 2009 bol Wyeth kúpený Pfizerom, vďaka čomu sa stal Pfizer najväčšou farmaceutickou firmou sveta. Hoci GSK konkuruje Pfizeru vakcínou proti pneumokokom Synflorix, predsa s ním má spoločný podnik, ktorého úlohou je hlavne hľadanie riešení epidémie HIV/AIDS. Solvay Pharmu, na Slovensku známu vakcínou proti chrípke InfluVac, v roku 2010 kúpili Abbott Laboratories.

Firma Merck & Co., u nás známa ako Merck, Sharp & Dohme (MSD), bola založená ako americká pobočka nemeckej firmy Merck KGaA v roku 1891. História nemeckého materského podniku siaha až do roku 1668, kedy Friedrich Jacob Merck kúpil lekáreň v nemeckom Darmstadte. Počas I. svetovej vojny bol americký Merck skonfiškovaný a založený ako samostatná spoločnosť, nezávislá od nemeckej Merck KGaA. Alpheus Phineas Sharp a Carl Friedrich Louis Dohme v roku 1845 založili Sharp & Dohme Inc. V roku 1953 sa táto firma spojila s Merckom, čím vznikol Merck, Sharp & Dohme (MSD).

V roku 1851 založil Nemec Ernst Christian Friedrich Schering farmaceutickú firmu Schering AG. Američan Abe Plough v roku 1908 založil firmu Plough. Tieto dve firmy sa v roku 1971 spojili do Schering-Plough. V roku 2009 došlo k zlúčeniu MSD a Schering-Plough. Merck je na poli vakcín veľký kamarát so Sanofi, dôkazom čoho je spoločný podnik Sanofi Pasteur MSD. Merck sa tiež kamaráti s austrálskym výrobcom vakcín CSL. Firmu Baxter, zameranú v prvom rade na vnútrožilovo aplikované roztoky, založil v roku 1931 lekár Donald Baxter. Koncom minulého storočia sa Baxter preslávil krvnými produktmi nakazenými vírusom HIV. V roku 2002 ho kúpil český výrobný závod firmy Sevac, pôvodného československého výrobcu vakcín. V roku 2009 zažalovala Baxter rakúska novinárka Jane Bürgermeister za úmyselné šírenie život ohrozujúceho

31

TÉMA MESIACA > POVINNÉ PLOŠNÉ OČKOVANIE A KONCENTRÁCIA MOCI

32

vírusu vtáčej chrípky kontaminovaným materiálom na výrobu sezónnych chrípkových vakcín.

Minulú chrípkovú sezónu Baxter zase sťahoval vakcíny proti chrípke Preflucel, vyrobené na opičích bunkách, ktoré mali byť vhodné aj pre ľudí alergických na vajíčka, keďže bežné chrípkové vakcíny sa vyrábajú na kuracích vajciach.

V skutočnosti však vakcína vyvolávala ešte viac alergických reakcií než bežné chrípkové vakcíny. Na Slovensko dodáva Baxter len vakcíny proti meningokokom typu C a proti kliešťovej encefalitíde.

V roku 1859 založil Alexander Clavel továreň na výrobu farieb v Bazileji. Tú predal v roku 1873 firme Bindschedler und Busch, ktorá sa v roku 1884 premenovala na Chemische Industrie BAsel (CIBA). V roku 1758 začal Johann Rudolf Geigy-Gemuseus v Bazileji obchodovať s chemikáliami, farbami a liekmi. Od roku 1914 sa spoločnosť volala J. R. Geigy. V roku 1971 sa CIBA a Geigy spojili do firmy Ciba-Geigy.

V roku 1886 Alfred Kern a Edouard Sandoz založili Chemiefirma Kern und Sandoz. Tá sa preslávila v roku 1986 požiarom, pri ktorom došlo k obrovskému úniku pesticídov do rieky Rýn. V roku 1995 sa od Sandozu oddelila divízia špeciálnych chemikálií, ktorú vzápätí kúpil Hoechst AG. V roku 1996 sa Sandoz a Ciba-Geigy spojili a vznikol Novartis.

Firma Chiron bola v roku 1981 založená akademikmi z Kalifornskej univerzity. Spolu s Ciba-Geigy vytvorila spoločný podnik Biocine na využitie génového inžinierstva vo vývoji vakcín.

S Merck & Co. spolupracoval Chiron na vylepšení jestvujúcej vakcíny proti nákazlivej žltačke typu B. V roku 1998 Chiron kúpil nemeckého výrobcu vakcín Behring a talianskeho výrobcu vakcín Sclavo. V roku 2003 Chiron kúpil britského výrobcu vakcín PowderJect. V roku 2004 britské úrady pozastavili výrobu chrípkovej vakcíny vo výrobnom závode Chironu v Liverpoole. Chiron bol kúpený Novartisom v roku 2006.

V roku 1883 bol založený Institut Vaccinal Suisse. Firma Häfliger, Vogt & Cie., založená v roku 1895, sa s ním spojila v roku 1898, čím vznikol Schweizerische Serum- und Impfinstitut Bern (Švajčiarsky výskumný ústav sér a očkovania v Berne). Ten bol v roku 2001 premenovaný na

Berna Biotech AG. V roku 1908 bol vo Švédsku založený Štátny výskumný ústav lekársky. Ten bol o desať rokov premenovaný na Štátne biologické laboratórium (SBL). V roku 2001 kúpila SBL firma PowderJect, ktorú 2 roky nato kúpil Chiron. Chiron v roku 2004 predal SBL investičným fondom, čím vznikla firma SBL Vaccin AB, ktorá aj na Slovensko dodáva vakcínu proti cholere Dukoral. V roku 1993 bola v Holandsku založená firma IntroGene, ktorá vyvinula bunkovú kultúru PER.C6, pochádzajúcu z účelovo (za účelom vývoja a výroby očkovacích látok) umelo potrateného bábätka. Táto firma sa v roku 2000 spojila s firmou U-BiSys, založenou v roku 1996, z čoho vznikol Crucell.

V roku 2006 Crucell kúpil Berna Biotech AG i SBL Vaccin AB. V roku 2011 bol Crucell kúpený firmou Johnson & Johnson – jednou z dvoch najväčších farmaceutických firiem na svete, ktorá sa na vrchole rebríčka strieda s Pfizerom.

Aby to nebolo málo, významné podiely niekoľkých výrobcoch vakcín vlastní priamo či nepriamo Bill Gates, zakladateľ (pôvodne) softvérovej firmy Microsoft (výrobcu operačného systému MS Windows a kancelárskeho balíka MS Office). Bill Gates je dnes známy hlavne ako propagátor depopulácie (radikálneho zníženia počtu obyvateľov zemegule) a milovník vakcín i „služieb reprodukčného zdravia“ (rozumej: antikoncepcie a potratov). Bill Gates pôsobí na poli očkovania svojou nadáciou Bill & Melinda Gates Foundation, ktorá hojne sponzoruje Svetovú zdravotnícku organizáciu (World Health Organization, WHO).

Na WHO sa pred pár rokmi zniesla vlna kritiky kvôli nesmierne prehnanej hystérii okolo takmer neškodnej prasacej chrípky. Neskôr sa zistilo, že niektorí členovia výboru, ktorý rozhodoval o vyhlásení pandémie, mali finančné väzby na farmaceutický priemysel, napr. na GlaxoSmithKline.

Verejným tajomstvom je tiež to, že na pozíciách riaditeľov jednotlivých oddelení WHO sa pravidelne objavujú bývalí riaditelia farmaceutických firiem a opačne – papaláši z WHO dostávajú miesta vo vedení týchto firiem.

WHO je však sponzorovaná nielen nadáciou Billa Gatesa, ale aj najmenej desiatkou výrobcov vakcín alebo chemikálií na výrobu vakcín: firmami

CSL, Eli Lilly & Co., GlaxoSmithKline, Johnson & Johnson, MedImmune (divízia výroby vakcín materskej firmy AstraZeneca), Merck, Novartis, Pfizer, Sanofi Pasteur a dánskou štátnou firmou Statens Serum Institut. Firmu Eli Lilly & Co. možno poznáte z knihy Dr. Johna Virapena: „Nežiaduci účinok: SMRŤ“. Kedysi vyrábala vakcíny, dnes vyrába (popri iných medikamentoch a chemikáliách) kontroverzný prudko jedovatý neurotoxický konzervant thiomersal, ktorý je takmer spolovice tvorený ortuťou a používa sa vo viacdávkových liekovkách s vakcínami pre 10, 20 či 50 ľudí. Dá sa teda povedať, že WHO je v obrovskom konflikte záujmov, akonáhle hocikomu odporúča akékoľvek očkovanie. Pritom menované firmy nie sú žiadne „béčka“. Pri pohľade na rebríček desiatich najväčších farmaceutických firiem (nielen výrobcov vakcín, ale farmaceutických firiem všeobecne) zistíme, že 8 z nich sú výrobcovia vakcín: 1. Johnson & Johnson, 2. Pfizer, 3. Novartis, 5. Merck, 6. Sanofi, 7. GlaxoSmithKline, 8. Abbott, 9. AstraZeneca. Baxter nájdeme v prvej 20-ke a CSL v prvej 40-ke najväčších farmaceutických firiem sveta. Pritom príjmy prvých 15 (každej zvlášť) sú väčšie než príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Môžete si potom živo predstaviť, z akej pozície asi tak rokuje zástupca GSK (cca 3x väčší obrat než príjem ŠR SR) so zástupcom MZ SR. A načo ten siahodlhý a možno aj únavný historický prehľad fúzií a akvizícií výrobcov vakcín? Vidno z neho totiž, že výrobcovia vakcín sa spájajú a kupujú jeden druhého, že počet nezávislých firiem vyrábajúcich vakcíny čoraz viac klesá, ťažisko výroby očkovacích látok spočíva na pleciach čoraz menšieho počtu firiem a čoraz menej výkonných riaditeľov má kontrolu nad čoraz väčším podielom na trhu – moc sa koncentruje do čoraz menšieho počtu rúk. A tieto firmy sa ani v najmenšom neštítia zvyšovať svoj obrat navrhovaním nových povinných očkovaní a lobovaním za ne u úradníkov a odborníkov s príslušnými rozhodovacími právomocami. Niet divu, pretože niet nad povinné plošné očkovanie – niet nad pravidelné štátne zákazky rádovo v státisícoch kusov ročne (čisto na Slovensku).

Takto bolo u nás schválené napr. aj povinné očkovanie proti pneumokokom s účinnosťou od 1. 1. 2009 – čisto na základe údajov dodaných

výrobcom, bez akejkoľvek verejnej diskusie a verejnej kontroly, bez najmenšieho náznaku demokracie. Pritom na žiadosť o poskytnutie podkladov, ktoré viedli k tomuto novému povinnému očkovaniu, odpovedalo Ministerstvo zdravotníctva SR tým, že údaje sú vlastníctvom firmy Pfizer, a tá ich zverejnenie odmietla. MZ SR teda rozhodlo o novom povinnom očkovaní na základe niečoho, čo nie je zverejnené, ba ani len zverejniteľné, a teda ani verejne kontrolovateľné. Neskôr obaja výrobcovia vakcín proti HPV, ktoré sú nesprávne označované ako vakcíny proti rakovine krčka maternice (hoci ich účinnosť proti tomuto druhu rakoviny doposiaľ nebola dokázaná), lobovali za očkovanie vo veľkom svojimi vakcínami na Slovensku, pričom Merck (MSD) chcel presadiť povinné očkovanie slovenských dievčat na prahu puberty svojím Silgardom/Gardasilom a GlaxoSmithKline (GSK) bol o niečo skromnejší – žiadal MZ SR „len“ o plnú úhradu svojho Cervarixu zdravotnými poisťovňami. Asi jediné, čo nás pred touto katastrofou zachránilo, je hlboká hospodárska kríza. Aspoň na niečo je tá kríza dobrá... A hoci sa diktatúra týchto firiem na poli zdravotníctva javí ako nezvratná a nezlomná, predsa len máme ako občania prostriedok na jej rozloženie: systematický plošný bojkot všetkých (alebo aspoň drvivej väčšiny) výrobkov týchto firiem. Skoro všetky ich výrobky sú totiž buď zbytočné, alebo dokonca vyslovene kontraproduktívne, prípadne dobre nahraditeľné primeranou zmenou stravy a/alebo prírodnými liečivami (vitamínmi, stopovými prvkami, bylinkami...). Nie fraška, zvaná „voľby do NR SR“ a reprízovaná raz za 4 roky (niekedy aj častejšie), ale to, na čo dennodenne vynakladáme svoje peniaze, je naša najväčšia – a vskutku demokratická – moc i slabosť zároveň. Zvolíme si zdravý rozum a prírodu, z ktorej sme vzišli, alebo farmakokraciu – vládu farmaceutického priemyslu, (až na drobné výnimky) šíriaceho utrpenie a smrť všade, kamkoľvek vstúpi? Budeme sa samostatne, vedome a intenzívne zaujímať o svoje zdravie a zdravie svojich detí, vezmeme zodpovednosť zaň plne do svojich rúk, alebo odovzdáme svoj život a životy našich ratolestí do rúk „odborníkov“ schopných všetkého, ktorých hlavná odbornosť spočíva (česť výnimkám) v zarábaní, hrabaní a šklbaní – bez ohľadu na skutočné potreby pacienta?

33

GENIUS LOCI >BANSKÁ ŠTIAVNICA Foto: Ján Petrík / Zatmenie slnka

34

35

GENIUS LOCI >BANSKÁ ŠTIAVNICA Foto: Ján Petrík / Jesenné Námestie Svätej Trojice

36

GENIUS LOCI >BANSKÁ ŠTIAVNICA Foto: Ján Petrík / Morový stĺp

37

GENIUS LOCI >BANSKÁ ŠTIAVNICA Foto: Norbert Píš

38

GENIUS LOCI >BANSKÁ ŠTIAVNICA Foto: Norbert Píš / Povetrica

39

GENIUS LOCI >BANSKÁ ŠTIAVNICA Foto: Norbert Píš / Sychravou ulicou

40

41

RENDEZ-VOUS > OLIGARCHOVIA NÁS ROZKRADLI, EURO NÁS DORAZILO

Marián Benka

OLIGARCHOVIA NÁS ROZKRADLI,

EURO NÁS DORAZILO

42

MÁLOKTORÝ SLOVENSKÝ EKONÓM HOVORÍ TAK OTVORENE A NATVRDO O SÚČASNOM STAVE SLOVENSKA A EURÓPSKEJ ÚNIE AKO MARIÁN VITKOVIČ.

OBČAS MU UJDE AJ NESLUŠNÉ SLOVO, ALE TO NEPÔSOBÍ VULGÁRNE, SKÔR PODČIARKNE NALIEHAVOSŤ TOHO, ČO CHCE POVEDAŤ. DNES NEZÁVISLÝ PORADCA, BÝVALÝ ZAMESTNANEC MINISTERSTIEV FINANCIÍ A HOSPODÁRSTVA, A TIEŽ EKONOMICKÉHO ÚSTAVU SAV. ZOZNÁMTE SA S JEHO NIE PRÁVE OPTIMISTICKÝM POHĽADOM. ON SÁM HO OZNAČUJE ZA REALISTICKÝ.

N

a začiatku som mu ukázal prvé číslo nášho časopisu, aby bol v obraze. Zobral ho do rúk a vyhlásil: „No, to je hotový umelecký magazín. Až raz niekedy prestanete vychádzať (neurazte sa), zberatelia budú zháňať vaše výtlačky.“ Potom si ho prelistoval a zhodnotil: „Toto je dobrý počin, ten váš časopis, ľudia potrebujú stále znova a znova čítať o týchto veciach, aby sa konečne zobudili. Aj keď niekedy mám pocit, že je to všetko ako hádzanie hrachu na stenu a oni sa nezobudia nikdy.“ Berte tento rozhovor ako ďalší pokus o zobúdzanie.

Kto počúva Vaše dnešné vyjadrenia, nemôže sa čudovať, že ste odišli zo štátnej správy. Kedy to rozhodnutie dozrelo?

To bolo na ministerstve hospodárstva ešte za Pavla Ruska. Vtedy sa pripravovali na privatizáciu Transpetrol, SPP a energetické podniky.

Robili sa k tomu analýzy a v rámci nich som mal na starosti vypracovanie cenového odhadu týchto podnikov. Môj materiál zmietli zo stola

a nakoniec sa predali hlboko pod cenu.

Keď som videl, že moje veci aj tak končia niekde založené a celá privatizácia je len jedna veľká zlodejina, rezignoval som a vlastne už na ničom nerobil. Ani mi pre istotu už nič robiť nedali.

V roku 2003 som z ministerstva odišiel.

Potom som robil v akademickej sfére. V roku 2007 som mal krátku možnosť vrátiť sa na ministerstvo financií na Inštitút finančnej politiky, čo má byť odborný mozgový trust ekonomickej politiky. Skoro som odpadol od toľkej „odbornosti“. Oni tam vôbec nerobili ekonomické modely. Robili pucflekov politickým predstaviteľom, čo robia aj teraz.

O čom bol potom celý príbeh „slovenského tigra“?

Keď tu v roku 1989 nastal novembrový puč, logicky sa objavili ľudia, ktorí mali kontakty, informácie a ocitli sa v správny čas na správnom mieste. Zorganizovali novú elitu, na vlne všeobecného nadšenia uchopili moc a vytvorili napr.

Fond národného majetku, čo je, mimochodom,

43

„Prijatie eura bola záverečná, vekslácky výhodná výmena nakradnutého majetku.“

Fo : Ma Foto M túš túš Ple Plec lechoo

RENDEZ-VOUS > OLIGARCHOVIA NÁS ROZKRADLI, EURO NÁS DORAZILO

44

protiústavná inštitúcia, ktorá nie je nijako kontrolovateľná. Už vtedy v 90. rokoch boli na Západe odborníci píšuci, že kupónová privatizácia je sprostosť, ktorá nikdy nemôže fungovať. Tých si tu nikto nevšímal.

Vytvorili také zákony a štruktúry, ktoré im umožnili rozkradnúť spoločný majetok. Ťažko v takom historickom zlome očakávať, že to vezmú do rúk altruistickí ľudia, ktorí budú pracovať v prospech väčšiny. Je to možno pekelná úvaha, ale podľa mňa realistická. Všetky ďalšie veci, ako privatizácia zdravotníctva, rozpad dôchodkového systému, boli len ďalšími a ďalšími kšeftmi. Alebo rozpredaj obecných majetkov. Každé slovenské mesto môže vydať vlastnú knihu o tom, ako zmizol mestský majetok. Predajmi pod cenu sa všetko previedlo na ľudí, ktorí na tom zbohatli.

Najhoršie je, že pri tých privatizáciách a predajoch pod cenu si nielenže oligarchovia naplnili vrecká, ale sa aj zdevastovala ekonomika.

Mnohé zahraničné firmy tu kúpili prosperujúce podniky, len aby ich utlmili a zrušili ako nepríjemnú konkurenciu. Zničili sme si tak zdroje príjmu. Verejný sektor je stále zadlženejší. Rozkrádajú sa aj eurofondy, ktoré by teoreticky mohli aspoň v niečom pomôcť.

Aký je podľa Vás skutočný stav dnešného Slovenska? Bez príkras.

Spoločnosť sa už dostala na dno svojich ekonomických možností. Môžeme tu hrať nejakú komédiu, že ešte bude lepšie, aj v EÚ ju hrajú, ale už sme za prelomom. Čo sa predtým naakumulovalo zrýchlenou industrializáciou počas vojny a za komunistov, čo sa postavilo za nízke náklady, to sa všetko rozkradlo. A štát už nemá zdroje. Ostali mu len dane a eurofondy.

Ale dane veľmi nevygenerujú nezamestnaní a ľudia s nízkymi príjmami, ktorí predstavujú typických Slovákov. Máme tu oligarchiu, čo je možno 500 ľudí, ktorí majú neobmedzené zdroje, a potom sú tu bežní ľudia.

Ani výber DPH nepomôže, keď ľudia nemajú peniaze a menej nakupujú. A menej majú preto, že robia za minimálne mzdy, ktoré im ponúknu tí slávni zahraniční investori, čo to tu skúpili. Potom sa hľadajú všelijaké dodatočné zdanenia, ale stále vo všetkom chýbajú penia-

ze. Ostávajú eurofondy, čo bolo vždy klasickou korupčnou záležitosťou. To je akoby všimné EÚ slovenskej oligarchii. Akože: Tu máte, držte huby a poslúchajte.

No ale podľa vlády tu stále máme náznaky oživenia...

Ale však tí politici už nezmôžu nič. Zásadné zmeny nebudú riešiť, pretože sú to agenti oligarchie a mafie a pri zásadných zmenách by vždy narušili záujmy niekoho z týchto ľudí.

V parlamente schvaľujú zákony o cyklotrasách, o tom, či sa voľne pobehujúce psy budú môcť strieľať, o tom, či bude„mariška“ trestná od 5 alebo 4 gramov. A týmto zabávajú národ.

A potom sú tu pseudointelektuáli, ktorí vydávajú noviny a robia médiá. Tiež zabávajú, aby ľudia, keď už teda budú hladní, držali huby.

Pozrú si Modré z neba a povedia si: Čo my tu plačeme, že sa máme zle, keď tamten chudák sa má ešte horšie?

Keď sa to tak vezme, stále si môžeme hovoriť, že sa nemáme až tak zle...

Lebo nejakou zotrvačnosťou ešte stále fungujeme, ale ako som povedal, ten zlom už nastal.

Rómovia a ľudia bez kvalifikácie, pre tých už práca nie je. A o prácu sa už boja bankoví úradníci, novinári, vzdelaní ľudia. Okrem tej maličkej skupinky oligarchov a ich politických pajácov môžeme na tom byť zajtra všetci omnoho horšie ako dnes a skončiť úplne na dne. Jasné, že pre mocných je výhodné ukazovať, ako tá rómska spodina ťahá spoločnosť dole. Ale veď my sme tu už pomaly všetci spodina.

A 90 percent ľudí, ktorí sú pod úrovňou priemernej mzdy, živí túto oligarchiu. A vôbec si to neuvedomuje. Ak tomu aj uveria, nič s tým nespravia, lebo nevidia nádej. Tu sa popreli všetky princípy ľavicovej a pravicovej politiky.

To, čo nám vládne, nie je ľavica, ani pravica, to je chaos.

Ak nás naozaj viedli celý čas takíto ľudia, nie je šťastím, že sme v EÚ a máme euro? Prijatie eura označili za historický míľnik zhodne koalícia i opozícia.

Prijatie eura nemalo žiadnu ekonomickú logiku. U nás prebehli v zrýchlenom konaní veci, ktoré mali trvať roky. V Čechách alebo povedzme Poľsku sa o eure diskutuje, píšu sa štúdie,

robia sa modely. Tu sa malo argumentovať konkrétnymi číslami, prečo by malo byť euro pre nás výhodné. A nie prijímať ho preto, že to povedali politici.

Lenže euro z pohľadu slovenskej oligarchie zavŕšilo jej zlodejské snahy. Oni mali všetko to, čo za tie roky nahrabali, v slovenských korunách.

A vo vhodnom momente zorganizovali „odrb“ nazvaný prijatie eura, a ešte vo výhodnejšom kurze, aký si kto kedy vedel predstaviť, zamenili všetko za eurá. Proti takému výmennému kurzu hovorí elementárna ekonomická logika; vôbec nezohľadňoval vtedajšiu konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky.

Keď sme v roku 2005 začali s procesom prijatia eura, NBS hovorila o najlepšom možnom kurze 37 – 38 korún za euro. A potom nastalo to „akože neočakávané zhodnocovanie slovenskej koruny“. A tak tu začala záverečná vekslácky maximálne výhodná výmena nakradnutého majetku za priaznivý kurz. Keby sme tu mali skutočne nezávislú políciu a prokuratúru, ten podvod dávno vyšetria. Týmto činom sa zavŕšila celá rozkrádačská etapa slovenskej histórie.

A nastalo čo?

Už nenastalo nič. Odvtedy už nikto z tých ľudí na Slovensku prakticky nemá čo robiť. Oni mali po prijatí eura jednoducho spakovať svoje aktíva, pobrať svoje peniaze, nakúpiť si v zahraničí nehnuteľnosti, otvoriť si účty v daňových rajoch a zmiznúť. Racionálni oligarchovia by to spravili. Veď už majú všetko: vily, autá, môžu cestovať po celom svete, deti im študujú na najlepších univerzitách, môžu si kúpiť vlastný súkromný ostrov aj so súkromnou armádou, tak načo tu ešte sú? Mali by zmiznúť kvôli vlastnej bezpečnosti. Lebo ak to tu naozaj celé rachne, aj oni budú v ohrození. Ak ich možno nejaký dav bude chcieť lynčovať. Lenže oni sú asi takí sprostí, že sa vôbec neboja.

A okrem toho, tu už naozaj nie je čo kradnúť.

Všetci pýtajú subvencie. Ja neviem, na čo tí ľudia ešte čakajú. Že objavíme ropu niekde pri Banskej Štiavnici? Lebo to je len otázkou času, kedy tu nastane vážna sociálna kríza, a tá bude chaotická. Pretože kritická hranica hladných a „nasratých“ ľudí spôsobí, že táto krajina už nebude bezpečným miestom pre tých, čo si

myslia, že sú v bezpečí, lebo majú pod kontrolou vládu, parlament a všetky politické strany.

Vychádza im to, kým väčšina ľudí stále verí, že ak zvolia niekoho iného, bude na Slovensku lepšie. Lepšie už jednoducho nebude. To nie je nejaký katastrofický scenár, to je jednoducho realita.

Povedali ste, že zahraniční investori zatvárali naše podniky. Mnohí tu však vyrábajú. Nespasili túto ekonomiku tak, ako to sľubovala najmä Dzurindova vláda? Ani trochu?

Nespasili, a vysvetlím vám, prečo. Dnes je voľný pohyb kapitálu, takže môžete priviezť akúkoľvek technológiu kamkoľvek. Predpokladalo sa, že vďaka tomu sa bude rozdiel ekonomík vyrovnávať. Keď je niekde lacnejšia pracovná sila, budem tam investovať, doveziem moderné stroje a začnem vyrábať. Ľudia sa tam budú vzmáhať a ich príjmy sa budú vyrovnávať vyspelému svetu.

Táto teória však neplatí, pretože trhy sú dnes globálne monopolistické. Dnes nemáte konkurenciu medzi krajinami. My nevyvážame výrobky ako slovenské a nedovážame ich ako nemecké. To bol klasický zahraničný obchod, kým existovali clá. Ekonomiky boli síce otvorené, ale nevyvážali a nedovážali väčšinu HDP, len nejaké percentá z neho. A navyše mali vlastnú menu, a keď videli, že nejaký domáci sektor je likvidovaný zahraničným dovozom, reagovali clami a podobne. To bol svet maximálne do polovice 70. rokov.

Dnes sa jeden výrobok robí vo viacerých štátoch a za „slovenský“ alebo „nemecký“ sa označí podľa toho, kde sa kompletizuje. A kompletizuje sa tam, kde to firma uzná za najvýhodnejšie.

Keď bude najvýhodnejšie vyrábať oceľ na autá v Somálsku (čo je predstava ako z Marsu), celý svet ju bude vyrábať tam.

Ale toky hodnoty sú dané tým, kto vlastní výrobné faktory, nie tým, kde sa vyrába. To znamená, že keď nemecký alebo rakúsky kapitál vlastní väčšinu výrobných kapacít v Európe, aj v tej chudobnejšej, finančné toky z tých krajín smerujú do Nemecka a Rakúska, kde sa ešte viac koncentruje bohatstvo. A my, keďže nemáme ani vlastnú menu, aby sme to regulovali, nemôžeme proti tomu nič robiť.

45

RENDEZ-VOUS > OLIGARCHOVIA NÁS ROZKRADLI, EURO NÁS DORAZILO

46

Prečo sa euro dostalo do krízy? Je nevýhodné nielen pre Slovensko, ale aj pre iných členov eurozóny?

V prvom rade netvrdím, že spoločná mena v Európe by v istej historickej etape nemohla fungovať. Ale spôsob, akým bolo vytvorené euro, nie je normálny. Nemôžete vytvoriť efektívnu menovú úniu bez fiškálnej. Na európskej menovej únii neskutočne zbohatli niektorí ľudia v Grécku, Írsku a inde. Nabrali si úvery, ktoré nikdy nesplatia, vytunelovali celé banky, nafúkli realitné bubliny a potom povedali: No, tak sme skrachovali.

Euro nemalo prísť ako spoločná mena, ktorá zavádza spoločný výmenný kurz voči iným menám a spoločnú úrokovú mieru. To vyrovnávaniu takých rozdielnych ekonomík, aké v EÚ sú, bráni, nie pomáha. Slabším ekonomikám to nedáva žiaden manévrovací priestor, aby výmenným kurzom podliezli ceny tých vyspelejších. Takže euro bolo predčasne narodené decko a ako také nakoniec skape. O tom niet pochýb. Oni síce v Bruseli stále hrajú ten folklór, že to nejako zachránia, ale koniec eura je logický.

Je to teda euro, čo ťahá EÚ dole?

Jednoznačne. Ak sa EÚ rozpadne, bude to kvôli euru. Ak nebude aj fiškálna únia, teda ak vyspelé krajiny, najmä Nemecko, sčasti Holandsko, Rakúsko a Francúzsko, nebudú ochotné priamo subvencovať chudobnejšie štáty (nie nepriamo cez eurofondy), euro to neprežije. Pretože proces dobiehania vyspelých ekonomík sa teraz zmenil na ešte väčšie prehlbovanie rozdielov. Slovensko sa prepadá a južná Európa ešte viac. V Grécku žije teraz asi 600 000 detí na hranici chudoby.

Ako je to možné v členskej krajine EÚ, ktorá by mala predstavovať jednu z najvyspelejších oblastí sveta? Takže v konečnom dôsledku by bohaté štáty museli v tých chudobných priamo financovať sociálnu sieť, školstvo, zdravotníctvo, čokoľvek, aby sa tie chudobnejšie udržali. A to nie je možné. To Nemci Úniu radšej opustia, pretože toto sa u nich politicky nedá predať.

Ale v EÚ dnes prebiehajú diskusie o fiškálnej únii, alebo nie?

Prebiehajú tak maximálne o zjednocovaní daní.

Ale to nič nevyrieši. Korporácie vždy prispôsobia svoj cash flow tomu, ako potrebujú opti-

malizovať dane. Že bude jednotná sadzba? Tak najmú jedného účtovníka navyše a ten to vyrieši.

Ale skutočná fiškálna únia by znamenala, že všetci v únii budú garantovať deficity a štátne dlhy tých ostatných. Dnes síce je dajaký euroval, ale keď si chce z neho niekto požičať, povedia: Dobre, požičiame vám, ale musíte zredukovať štátnu správu a zvýšiť dane. Všetko zoškrtajte, konsolidujte a my vám na chvíľu požičiame.

Keby bola čistá fiškálna únia, boli by spoločné európske dlhopisy, ktoré by trh nejako oceňoval, a riziko nesplatenia by znášali všetky štáty.

Samozrejme, tie najväčšie ekonomiky, teda najmä Nemecko, by niesli aj najväčšie riziko. A to Nemci nechcú, lebo na súčasnej situácii zarábajú. Úročenie ich dlhopisov je rekordne nízke.

Svoj štátny dlh splácajú za nižšie úroky, ako keď si požičali. To je perverzné, pretože štáty ako Portugalsko alebo Grécko platia omnoho väčšie úroky.

Myslíte, že ak padne eurozóna, padne aj EÚ?

To zase neviem povedať. EÚ sa môže vrátiť do stavu z 80. rokov. Ako nejaký spoločný hospodársky priestor, ktorý však bude štátom umožňovať prijímať osobitné ochranárske opatrenia, vo výnimočných prípadoch aj clá. Ja osobne som voči EÚ ako takej celkovo skeptický. Masové demonštrácie v Európe, vzostup extrémistov, ľavicových i pravicových, to všetko je logický dôsledok toho, že rapídne rastie sociálne napätie. A stačí jeden precedens, aby jedna krajina z Únie vystúpila, a už sa to celé začne zosypávať.

Z eurozóny už jedna krajina de facto vystúpila.

Len si to nikto nevšimol.

Ktorá?

Cyprus. To, čo sa teraz stalo na Cypre, už je prakticky koniec menovej únie. Pretože tam siahli ľuďom na peniaze. Teda len bohatým Cyperčanom, ktorí mali na účte viac ako 100 000 eur, lebo sa báli hnevu tej masy, čo má na účtoch menej. Zdanili im čisté depozity. Takže z každého eura, ktoré tí ľudia mali na účtoch, spravili 60 centov. Ale to potom znamená, že máme dve eurá. Európske euro a cyperské euro za 60 centov. Nahlas však nikto nepovie, že toto je začiatok rozpadu eura.

A najväčšia zábava je, že podľa rozhodnutia ECB, ak si cyperské inštitúcie budú chcieť po-

žičať z eurovalu, budú môcť ako zábezpeku použiť ich štátne dlhopisy, ale len do výšky 40 až 60 percent ich nominálnej hodnoty. A tým sa cyperské euro ešte viac znehodnocuje. To, čo urobili s Cyprom, je eutanázia jedného štátu v priamom prenose. Doslova. Cyperčania sa mali doteraz veľmi dobre na to, že bohviečo nerobili, okrem poskytovania daňového raja a nejakej tej turistiky, ale z tohto sna sa teraz neskutočným spôsobom zobudia. Ich ekonomika sa tými opatreniami scvrkla prakticky na tretinu.

S tým, že Cyper je stále oficiálne súčasťou menovej únie. Ja sa pýtam: na kieho frasa? Neviem, ktorému koňovi na Cypre napadol taký ťah, siahnuť ľuďom na úspory v bankách, a tým vystrašiť celé európske obyvateľstvo, že sa to nabudúce možno stane v inej krajine. Síce to potom obmedzili len na bohatých, ale aj tak to rozosieva strach. Čo keď sa aj vám zajtra stane, že vaša banka bude pár dní zavretá, a keď ju otvoria, namiesto 6000 eur budete mať na účte 5000?

Rôzni analytici rozoberajú, čo by pre Slovensko znamenalo, keby Únia ostala zachovaná, prípadne ostala v oklieštenej podobe, alebo sa úplne rozpadla. Má takéto rozoberanie scenárov vôbec zmysel?

Nemá, pretože je to čistý fatalizmus, rozoberať, čo by sa stalo, keby... Ale hlavný dôvod je ten, že ja nepoznám na Slovensku jediného skutočného analytika. Je jedno, či robia vo vláde, v komerčnej banke alebo kde. Nemôžeme sa k tomu stavať fatalisticky. Akože keď nebudeme v EÚ, tak umrieme. Ale ak nejaká teta z banky (akože analytička) vystúpi v televízii a povie: „No, naša ekonomika je strašne otvorená a asi by nám to poškodilo...“ – to má byť analýza? Každopádne opakujem, Slovensko dopláca na to, že je v menovej únii.

Doplácame aj na to, že sme v EÚ ako takej?

Toto sa už nedá tak jednoznačne povedať. To je vec osobného postoja. Niekto môže byť presvedčený, že Slovensko má na to ísť vlastnou cestou, aj napriek všetkým zlým skúsenostiam s ľuďmi, čo to tu doteraz viedli. Ale treba si otvorene povedať, že s touto garnitúrou sa nepohneme nikam, či už v Únii alebo mimo nej. Lebo oni nechcú a nebudú nič riešiť.

Ak máme mať ako krajina ešte nejakú nádej na

prežitie, musí sa tu nájsť pár stoviek ľudí, ktorí sformujú novú elitu, čo nebude prepojená s týmito mafiánmi. Lebo tí, čo sú tu, či už zo Smeru, KDH alebo SaS, to je úplne jedno, z akej politickej strany, tí všetci aj keby chceli niečo zmeniť, narazia na záujmy svojich sponzorov a dostanú od nich po prstoch.

A ako by tá nová elita vznikla?

Nemôže vzniknúť bez prejavu nejakej masovej akcie. Pod masovou akciou však nemyslím také cvičenia ako hádzanie vajíčok na parlament. Ale niečo, čo by viedlo k masovému odporu proti tomuto systému. Či už v rámci zákonov alebo proti nim, čo by už bola revolúcia.

Poviem to takto: každý deň, ktorý táto krajina prežije s touto oligarchicko-politickou garnitúrou, znamená pre ňu čistú stratu. Žiaľ, neexistuje tu žiadne naozaj premyslené hnutie alebo iniciatíva, ktorá by s týmto stavom chcela čím skôr skoncovať.

Možno sa predsa len nájde taká skupina, ktorá nejakým zvláštnym spôsobom rozbije tento politický skelet. A tá bude musieť mať aj nejaké financie, reálny program, nejaké svoje informačné médium a vyvinie na mocných reálny premyslený tlak. Tejto možnosti však veľmi neverím.

A čomu veríte?

Ako pravdepodobnejšiu vidím možnosť, že vývoj v Európe dospeje do tých kŕčov, do ktorých už prichádza, začne sa diať niečo v ostatných európskych krajinách, a zobudia sa aj ľudia u nás doma. Už sa aj niečo deje, ale nám to na uvedomenie sa asi nestačí. Zrejme to bude musieť byť niečo väčšie. Zatiaľ sú protestné hnutia všade v Európe utlmované, rozkladané nasadenými ľuďmi, neinformuje sa o nich v médiách.

Predpokladám, že po septembrových voľbách v Nemecku, keď sa v Európe zase nič neudeje, reálne ľuďom dôjde trpezlivosť. A nielen v Grécku, ale všade. Potom sa zobudia aj Slováci. Len vtedy to už nepôjde o pokojné diskutovanie o situácii, ako si tu teraz diskutujeme my dvaja. To už pôjde násilnou cestou. Mňa to tešiť nebude, ale nevidím na Slovensku žiadnych ľudí, ktorí by dokázali postaviť reálnu alternatívu voči tomuto systému a dokázali ju aj skutočne v rámci ústavnosti presadiť.

47

DÉJÀ VU > USS LIBERTY – AKO IZRAEL A AMERIKA NAPADLI AMERIKU

Tibor Eliot Rostas

USS LIBERTY AKO IZRAEL A AMERIKA NAPADLI AMERIKU

48

NA ZAČIATKU ŠESŤDŇOVEJ VOJNY IZRAELA PROTI KOALÍCII EGYPTA, JORDÁNSKA A SÝRIE SA VÝZVEDNÁ LOĎ USS LIBERTY STALA SVEDKOM OTRASNÝCH ZVERSTIEV IZRAELSKÝCH VOJAKOV, KTORÉ PÁCHALI NA NEOZBROJENÝCH ĽUĎOCH NA SINAJI. NIELEN TO. ZAZNAMENALA AJ ÚTOK Z KANÓNOV IZRAELSKÝCH TANKOV NA POZÍCIE MODRÝCH PRILIEB OSN V PÁSME GAZY. TO VŠETKO SPOLU S ĎALŠÍMI PRÍSNE TAJNÝMI DÔKAZMI SA MALO NAVŽDY VYMAZAŤ ZO SVETA. LOĎ USS LIBERTY SA TAK STALA TERČOM ZÚRIVÉHO ÚTOKU IZRAELA. A MOŽNO NIELEN IZRAELA.

POZADIE Situácia na východe v druhej polovici šesťdesiatych rokov nevyzerala príliš ružovo. Napätie, ktoré spôsobovala izraelská prítomnosť v regióne už od svojho začiatku, vyvrcholilo v roku 1956 v bojoch o Suezský prieplav. Tam leží aj neuralgický bod vzťahov Izraela a Egypta. Od neho sa neskôr odvíja aj stupňovanie napätia medzi Izraelom a arabskými štátmi, ktorým v tom čase predsedal práve Egypt. Suezský prieplav bol vybudovaný v 19. storočí egyptskými robotníkmi, ktorí vykopali kanál. Stavbu plánoval a riadil francúzsky inžinier Ferdinard Lesseps. V roku 1875 sa najväčším akcionárom Suez Canal Company, spoločnosti, ktorá prieplav postavila, stalo Spojené kráľovstvo. Zisky zo Suezského prieplavu vo veľkej miere prúdili do súkromných rúk Britov, ktorí v tých časoch

Egypt kolonizovali. Egypťania sa pod britskou okupáciou cítili občanmi druhej kategórie vo vlastnej krajine. Žili v chudobe, kým Briti využívali Egypt ako zdroj vlastného obohacovania.

V tom čase strážilo líniu pozdĺž Suezského prieplavu 80 000 britských vojakov. Egypťania mali prísne zakázané sa k nej čo i len priblížiť. Pohár trpezlivosti pretiekol v roku 1952. Po viac ako polstoročí fungovania prieplavu sa do čela revolučného hnutia vo vnútri armády postavil plukovník Nássir. Prinútil Britov odísť a spolu s nimi zbalil kufre aj panovník Egypta kráľ Farúk. Od roku 1953 bol Egypt republikou a na jej čele onedlho stál Nássir. Keď sa snažil odstrániť problém nekonečných záplav v povodí Nílu stavbou Asuánskej priehrady, nemal dostatočné zdroje. Požiadal o úver Svetovú banku. Tá jeho žiadosť zamietla. A tak sa rozhodol pre inú al-

Libanon

Útok na USS Liberty 8. jún 1967

ternatívu – znárodnenie Suezského prieplavu.

Príjmami z neho by financoval stavbu na Asuáne. Nasledovala však vojna, ktorú proti Egyptu viedli Izrael, Veľká Británia a Francúzsko. Stiahli sa až po sovietskych hrozbách.

Sýria

Haifa

PRÍLIŠ NEBEZPEČNÝ NÁKLAD Tel Aviv Jeruzalem

Miesto útoku

Gaza

Port Said Al ’Arish Suezský prieplav

Izrael Jordán

Egypt

Sinai

Eskalácia napätia sa zopakovala v roku 1967.

Izraelský premiér Menachem Begin vo svojom neskoršom prejave v roku 1982 povedal, že jeho vojna s Egyptom v roku 1956 bola vojnou „voľby“ a „v júni 1967 sme opäť mali na výber.

Egyptská armádna koncentrácia v prístupových cestách na Sinaji nepreukazovala, že Nássir sa na nás chystá zaútočiť. Musíme byť sami k sebe úprimní. Rozhodli sme sa na neho zaútočiť my.“ V tom čase sa do oblasti priblížila aj americká výzvedná loď USS Liberty. Izraelský spravodajský dôstojník pracujúci pre CIA Meir Amit sa v Bielom dome zasadzoval o prvý úder proti egyptskému letectvu. Spojené štáty Izrael oboznámil len s tým, že sa chce brániť. V skutočnosti však mal v pláne rozšírenie svojho územia okupáciou Sinajského polostrova, pásma Gazy, ako

49

DÉJÀ VU > USS LIBERTY – AKO IZRAEL A AMERIKA NAPADLI AMERIKU

50

aj dobytie východného Jeruzalema. Všetky tieto informácie zachytávala práve USS Liberty. Medzi jej najtajnejšie záznamy patrí aj to, ako Izrael streľbou z tankov útočil na základne modrých prilieb OSN v pásme Gazy. Aj napriek tomu, že na svojich vozidlách mali viditeľnú modrú vlajku OSN, Izraelčania spustili útok, po ktorom ostalo štrnásť mŕtvych. Tým, ktorí prežili, Izraelci buď uťali hlavy alebo ich zastrelili. Všetky tieto incidenty sledovala Liberty a informácie odovzdávala do ústredia CIA a NSA vo Washingtone. New York Times priniesli pred viac ako desiatimi rokmi výpoveď bývalého egyptského seržanta Abdelsalama Moussa, ktorý objavil masové hroby v blízkosti El Arish na Sinajskom polostrove. Reportér izraelského denníka Yediot Ahronot Gabi Bron popísal zverstvá, ktorých svedkom bol vo vojne v roku 1967. Vojenský historik Arje Yitzhaki uvádza, že izraelskí vojaci tam začiatkom šesťdňovej vojny vykonávali hromadné vraždy, ktorými bolo zabitých viac ako tisíc egyptských väzňov a zajatcov s rukami nad hlavou. Izrael nemal počas sledovania rýchleho postupu ako strážiť týchto väzňov, ani sa o nich postarať. V strachu o vlastnú bezpečnosť ich prinútil vykopať jamy a vzápätí ich nemilosrdne postrieľal. Tieto fakty komentoval izraelský ľavicový aktivista Uri Avinery, ktorý pre Yediot Ahronot uviedol, že „toto sú typické SS techniky v nacistickom príbehu v presnom zmysle slova“.

To, čo viezla USS Liberty, bol teda príliš nebezpečný náklad pre Izrael.

ÚTOK Svitá. Je ráno 8. júna 1967. Na palube najmodernejšej výskumnej lode zabezpečujúcej kontrolu komunikácie vyšiel John Hrankowski práve zo sprchy, keď len pár desiatok metrov nad sťažňami preletelo lietadlo. Prelety sa opakovali ešte deväťkrát v približne hodinových intervaloch. Bola to izraelská prieskumná letka, ktorá v krásnom letnom počasí identifikovala vejúcu americkú zástavu na plavidle USS Liberty. Vtedy ešte nikto z členov posádky, ktorá sa slnila na palube, netušil, že už o pár hodín sa strhne krviprelievanie. Okolo druhej popoludní sa začal masívny útok, ktorý trval hodinu a pätnásť

minút. V polhodinovej zúrivej paľbe minuli guľomety lietadiel všetku muníciu, po ktorej ostali v trupe lode tisíce dier. Až 861 dier veľkosti mužskej ruky spôsobilo následné použitie rakiet, po nich nasledoval napalm. Vzápätí po útoku zo vzduchu sa pripojilo aj izraelské námorníctvo s tromi torpédovými člnmi, ktoré vypálili na loď päť torpéd. Cieľom malo byť úplné zničenie a potopenie lode. Americkým námorníkom v snahe dostať sa do záchranných člnov alebo k hasičským hadiciam bránila intenzívna paľba a úmyselná likvidácia všetkých záchranných člnov. Pri útoku zahynulo 34 členov posádky.

Americké letectvo v presvedčení, že ide o útok Egypťanov, okamžite vzlietlo z USS America aj s nukleárnymi hlavicami a podľa jej dôstojníka Mika Ratigana bolo pripravené zasadiť Egyptu atómový úder. Ten však neskôr minister obrany Robert McNamara odvolal. Po skončení útoku bol so situáciou na lodi USS Liberty oboznámený prezident Johnson. V jeho vlastnoručne napísaných poznámkach v zápisnici z porady 9. júna 1967 v Bielom dome stojí čierne na bielom: útok bol úmyselný.

PRÍBEH V PRÍBEHU Prítomný riaditeľ CIA Richard Helms spomína, ako Johnson zúrivo krúžil okolo stola a opakoval, že toto bol izraelský zámer. O chvíľu prichádza izraelské oficiálne ospravedlnenie, s ktorým však aj Helms súhlasí len z dvoch tretín. Údajné pochybenie letectva by sa ešte dalo pochopiť, útok torpédoborca však už nie. Udi Ereli z izraelského námorníctva, ktoré zaútočilo torpédom, to obhajuje tým, že tam bola vojnová zóna a loď tam nemala čo robiť. Izraelské prieskumné letectvo však už v ranných hodinách jasne identifikovalo americkú loď. Informácia o tom, že si torpédoborec pomýlil loď s egyptskou prepravnou loďou El Quseir je krajne nepravdepodobná, USS Liberty je totiž raz taká veľká a má celkom odlišný tvar. Ibaže nepočítalo s jedným detailom. Celú komunikáciu medzi izraelským letectvom nahral dôstojník Richard Block. Ten potvrdzuje, že medzi pilotmi a pozemnou základňou prebiehal rozhovor, v ktorom odznelo, že cieľom je americká loď. Potvrdil to aj bývalý americký veľvy-

Loď USS Liberty na druhý deň po útoku.

slanec v Libanone Dwight Porter. Na pochybnosti posádky lietadiel, že útok by bol útokom na Spojené štáty, znel z kontrolného stanoviska opakovaný rozkaz: vykonajte útok! Ako odhaľuje neskoršie vyšetrovanie, za útokom bol jasný zámer: zosadiť egyptského prezidenta Gamala Abdula Nássira v operácii izraelskej tajnej služby Mossad pod kódovým označením Kyanid.

To však zďaleka nie je všetko. Na pozadí tohto príbehu sa odvíja ešte ďalší, oveľa zlovestnejší.

Americká vláda mala o pripravovanom útoku informácie. Liberty mala byť potopená, posádka zlikvidovaná a následný atómový útok mal zo zemského povrchu vymazať Káhiru, oproti ktorej už s nukleárnym nákladom vyštartovala letka z USS America. Ale stalo sa to, s čím sa nerátalo. Aj napriek intenzívnemu rušeniu signálu z USS Liberty sa posádke napokon podarilo nadviazať kontakt s americkými plavidlami v okolí, ktorým vyslala núdzové volanie. Akonáhle si minister obrany McNamara a prezident Johnson uvedomili, že Liberty nebola potopená a americkí vojaci boli nielen nažive, ale dokonca komunikovali s ostatnými americkými loďami, stíhačky smerujúce na Káhiru boli ich priamym rozkazom odvolané. Zo súčasných zistení, ktoré prináša aj film Death in the water, vyplýva, že niektorí piloti F-4 útočiaci na Liberty boli Američania. Stíhačky boli premaľované vo farbách IDF (Izraelských vzdušných síl). Niektorí z pilotov uviedli námietky proti útoku na americkú loď, ale veliteľské centrum im nariadilo vykonať rozkaz. Rušenie rádia na USS Liberty bolo pod velením Američana Roberta Douglasa, ktorý

51

neskôr ľutoval používanie jeho zariadení proti americkej lodi. Kapitán William McGonagle vedel, že Liberty bude pod zámienkou napadnutia a bombardovania Egypta ostreľovaná, no neuvedomil si, že plánom bolo potopenie a likvidácia lode aj s posádkou. Potvrdzuje to aj ďalší kapitán Ward Boston, ktorého spolu s kontraadmirálom Isaacom Kiddom vyšetroval John McCain, otec senátora McCaina. Obaja tvrdili, že útok, pri ktorom zahynulo 34 Američanov a ďalších 172 bolo zranených, bol úmyselným pokusom potopiť americkú loď a usmrtiť celú posádku.

Najtajnejšími plánmi izraelsko-americkej koalície však bolo rozpútanie tretej svetovej vojny a likvidácia Egypta atómovým útokom, a napokon aj jeho spojenca – Ruska. Práve toto sa javí ako celkový cieľ operácie Kyanid, ktorá sa hneď po Pearl Harbore stáva najväčším a najšpinavším tajomstvom vo Washingtone, o akom sa ľudia stále boja hovoriť. Oficiálne stanovisko Izraela je však dodnes údajný omyl.

DÉJÀ VU > ODKIAĽ TO DOGONI VEDELI?

Milan Pullmann

ODKIAĽ TO DOGONI VEDELI?

52

ARCHEOASTRONAUTICKÁ TEÓRIA, PODĽA KTOREJ NA ZEMI V DÁVNYCH DOBÁCH PRISTÁLI MIMOZEMŠŤANIA, MÁ SVOJICH ZÁSTANCOV AJ ODPORCOV. POZRIME SA NA JEDNU Z MNOŽSTVA ZÁHAD, KTORÉ ZAMOTALI HLAVU VEDCOM VIACERÝCH ODBOROV. VYSVETLENIA FENOMÉNU SÚ RÔZNE, MNOHÉ SÚ VŠAK NATOĽKO SCESTNÉ, ŽE ANI ARCHEOASTRONAUTICKÉ VYSVETLENIE NEMOŽNO VYLÚČIŤ.

V

roku 1975 publikoval marseillský profesor architektúry Eric Guerrier knihu Esej o kozmogónii Dogonov. Guerrier sa zaujímal o astronómiu a archeológiu a k napísaniu eseje ho nasmeroval prenos z prvého pristátia človeka na Mesiaci. To, čo videl v televízii, mu pripomenulo príbeh o archanjelovi menom Nommo, ktorý sa dostal na Zem „archou“ a prvýkrát sa dotkol Zeme nohou. Príbeh poznal z publikácie etnológov Griaulea a Dieterlenovej z roku 1965. Guerrier si tiež uvedomil, že kozmogonický systém afrických Dogonov je prekvapivo zhodný so súčasnými teóriami o vzniku a vývoji vesmíru. Rok po Guerrierovi publikoval Američan Robert K. G. Temple knihu The Sirius Mystery.

PRESNE VYRÁTANÁ SLÁVNOSŤ Podľa mytológie afrického kmeňa žijúceho v Mali obieha tesne okolo Síria ďalšia hviezda, pozorovaná astronómami v roku 1862 a nazvaná Sírius B. Dogonský slávnostný obrad Sigui na počesť hviezdy Po sa odohráva každých päťdesiat rokov. Ako upozorňuje aj Däniken, ktorý sa záhade venuje napríklad v knihe Dôkazy z piatich kontinentov, vznik najstarších zachovaných masiek na obrad Sigui kladú vedci na začiatok 15. storočia.

Podľa astronomických výpočtov obeh Síria B okolo Síria A trvá 50,04 ± 0,09 roku. O hviezde Po Dogoni tiež vravia, že ide o bielu hviezdu (Sírius B bol klasifikovaný ako biely trpaslík až v roku 1914). Predpokladaná hustota Síria B je

53

Dogonský tanečník s maskou, predstavujúci jeleňa

DÉJÀ VU > ODKIAĽ TO DOGONI VEDELI? 50 ton na cm3. Podľa Dogonov je Po tolo (tolo je po dogonsky hviezda, Po volajú tiež Digitaria) taká ťažká, že „ani všetci ľudia dohromady by neuniesli jeho malý kúsok“. Mýtus ďalej obsahuje rozprávanie o tom, že ľudia boli na Zem presídlení z planéty, „ktorej slnkom bola hviezda Po pred výbuchom“ (trpaslík bol, ako to už chodí, predtým obrom), a „pôvodné miesto Po bolo tam, kde je teraz Slnko“. Pripomeňme, že systém Síria sa nachádza veľmi blízko k Slnku (8,6 svetelných rokov), bližšie je len systém Alfa Centauri, Barnardova šípka, čerstvo objavená dvojica hnedých trpaslíkov WISE 1049-5319, červený trpaslík Wolf 359 a Lalande 21185.

ZNALOSTI VYRÁŽAJÚCE DYCH

54

V dogonských mýtoch sa spomína aj tretia hviezda Emme Ya, trocha väčšia ako Po a štyrikrát ľahšia. Jej vzdialenosť od Síria A by mala byť väčšia ako v prípade Po, perióda taktiež 50 rokov a mala by mať údajne aj planétu. Poľský autor Arnold Mostowicz v knihe My z kozmu oboznamuje širokú verejnosť aj s ďalšími prekvapivými znalosťami analfabetov. Dogoni nielen odlišujú hviezdy od planét, majú aj vedomosti o rotácii nebeských telies okolo vlastnej osi, prstencoch Saturna a o štyroch veľkých mesiacoch Jupitera, vrátane detailu, že ako jediné jeho mesiace ležia v jednej rovine a ich rotácia okolo planéty je nútená. Teda presne ako Mesiac k Zemi sú k Jupiteru obrátené vždy tou istou stranou!

Podľa slov Dogonov sú mesiace k planéte priklincované. Okrem Dogonov majú podobné, no jednoduchšie mýty aj kmene Bambara, Boro a Malinka.

ČO NA TO „NORMALIZÁTORI“ Českí normalizační kritici Malina a Kukal sa pokúšajú v knihe Soumrak kouzelníků čitateľom nahovoriť, že „naši predkovia dospeli k prekvapivým znalostiam dlhoročným pozorovaním voľným okom“. Sírius B však voľným okom ani náhodou nevidieť, čo paradoxne pripomína aj britský astronóm McCrey, aj keď s opačnými úmyslami: „Pri heliaktickom západe sa pozorovateľovi Síria môže zdať, že hviezdu sprevádza

tajomný čierny spoločník, ktorý je zdanlivo zavesený pod skutočnou hviezdou. Je to však len optický klam, a nie skutočný obraz Síria B.“ Nuž, asi ťažko sa podobná scenéria vyskytuje s periódou presne päťdesiatich rokov. Ďalší normalizačný exponent Toufar v redakčne prišitom apendixe českej verzie Mostowiczovej knihy ako najjednoduchšie vysvetlenie uvádza, že Dogoni získali svoje znalosti celkom nedávno, pretože „najmenej od roku 1907 sú na dogonskom území znateľné vplyvy francúzskych škôl a misionárov“. Navyše v rovnakom čase vzrástol v európskej astronómii záujem o dvojhviezdu. Je však dosť nepravdepodobné, že učitelia či dokonca misionári, dodnes šíriaci v Afrike bludy, by oboznamovali patriarchov kmeňa práve s čerstvými astronomickými znalosťami o dvojhviezde, pričom by vôbec nespochybňovali božské poňatie Síria, rozšírené v Afrike po tisícročia. Zrejme by sa ich činnosť dala aj jednoducho sledovať.

NEDOMYSLENÉ VYSVETLENIA Samotný Griaule podľa Mostowitza o astronómii veľa nevedel, podľa Philipa Coppensa však astronómiu študoval v Paríži a rád so sebou nosil mapu oblohy. Navyše bol žiakom istého Arthura M. Younga, ktorý sa v roku 1952 ako jeden z deviatich ľudí zúčastnil „prvého kontaktu“ s Radou Deviatich, skupinou channellingových entít tvrdiacich, že sú deviatimi božskými tvorcami starého Egypta. „Prvý kontakt“ inicioval parapsychológ Andrija Puharich, ktorý priviedol slávneho izraelského ohýbača lyžíc Uriho Gellera do Ameriky. Coppens tvrdí, že záhada bola jednoducho Griauleovým podvodom. Netrápi sa však tým, že Griaule študoval Dogonov od tridsiatych rokov, prvé materiály o mytológii publikoval s kolegyňou po zasvätení až v päťdesiatych rokoch a zdržal sa akýchkoľvek interpretácií.

Dieterlenová navyše nesúhlasila so závermi Guerriera, ktorý ju kontaktoval, pričom však nevyvrátila ich logiku.

Do polemiky sa ešte v roku 1979 zamiešal aj uznávaný astronóm a neúspešný lovec mimozemských signálov Carl Sagan. Argumentoval napríklad tým, že Dogoni nemali vedomosti o transsaturnských planétach a ich údaje po-

chádzajú pravdepodobnejšie od Európanov ako od mimozemšťanov. Nuž, Urán bol európskymi vedcami úspešne pasovaný na planétu v roku 1783 a Neptún bol objavený v roku 1846. Takže Saganov argument je scestný a pravdepodobnejšie je, že slávny vedec sa veľmi neobťažoval domyslieť svoj náhľad.

TRETÍ SÍRIUS? Paradoxne tak rozumnejšie pôsobí hypotéza profesora astronómie Michaela Ovendena uverejnená v časopise Nature, ktorú zverejnil aj Däniken.

Ovenden argumentoval, že v 16. storočí fungovala v Timbuktu popredná moslimská univerzita.

Arabi mali vtedy veľmi rozvinutú astronómiu,

navyše čerpali zo starých gréckych, egyptských a sumerských prameňov. I tak však nie je potvrdené technické vybavenie vtedajších Arabov, potrebné na pozorovanie, a ani ich vedomosť o bielom trpaslíkovi.

Uvedení oponenti sa pre istotu vôbec nezmieňujú o možnej existencii (červeno)hnedého trpaslíka Sírius C, Dogonmi označovaného Emme Ya. Príkladom prebiehajúcej odbornej diskusie sú aj články Is Sirius a triple star? (1995) a ADONIS high contrast infrared imaging of Sirius-B (2008) v časopise Astronomy and Astrophysics. Dodajme, že samotní Egypťania Sírius volali Sothis a stotožňovali ho s bohyňou Isis, tvoriacou triádu s manželom Osirisom a synom menom Horus.

Mešita z blata v Mali

55

BEZ MASKY > WINSTON CHURCHILL

M. Morés

MODLA DEMOKRACIE, STELESNENIE OPORTUNIZMU

56

SIR WINSTON

CHURCHILL (1874 – 1965) ANGLICKÝ POLITIK, PREMIÉR VEĽKEJ BRITÁNIE POČAS DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY, NAZÝVANÝ AJ VEĽKÝ DUCH SLOBODY, A PODĽA DIVÁKOV A POSLUCHÁČOV SPRAVODAJSKEJ STANICE BBC NAJVÄČŠÍ BRIT V DEJINÁCH.

Kresba: Tibor Eliot Rostas

57

BEZ MASKY > WINSTON CHURCHILL

Z

58

a kanálom La Manche ho považujú za najlepšie stelesnenie ušľachtilých a vodcovských vlastností v britskej modernej histórii. Winstonovi Churchillovi stavali sochy a pamätníky nielen na území Veľkej Británie, ale napríklad aj v Českej republike pri príležitosti Veľkej Novembrovej Zamatovej Revolúcie. Jeho sochy majú symbolizovať slobodu a demokraciu. Okrem politiky zažiaril aj v literárnom svete a v roku 1953 dostal Nobelovu cenu za literatúru za šesťdielnu históriu 2. svetovej vojny. V odôvodnení sa uvádzalo: „... za jeho majstrovstvo v historickej a biografickej tvorbe a jeho brilantné rečnícke umenie, ktorým vždy stál v službách obrany ľudských hodnôt.“ Najčastejšie je citovaná jeho obhajoba demokracie: „V tomto hriešnom a žalostnom svete sa skúšali a budú skúšať mnohé spôsoby vlády.

Nikto nepredstiera, že demokracia je dokonalá alebo samospasiteľná. Hovorí sa dokonca, že demokracia je najhorší spôsob vlády, okrem všetkých ostatných, o ktoré sa občas ktosi pokúšal.“ No povedal aj výstižnejšiu definíciu, menej citovanú (ak vôbec), ale najmä charakteristickú pre súčasnosť: „Demokracia sa začína oblečením saka a odchodom k voľbám a končí vhodením volebného lístka do urny.“ Preto nečudo, že o ríšskom kancelárovi Adolfovi Hitlerovi v roku 1937 napísal: „Ľuďom sa síce nemusí páčiť Hitlerov systém, ale napriek tomu môžu obdivovať to, čo vo svojom patriotickom úsilí dosiahol.“

CHURCHILLOVE HODNOTY Vyretušovaný oficiálny obraz britského premiéra pre povojnové učebnice vytvára predstavu neohrozeného bojovníka proti nacizmu s typickým gestom dvoch prstov v tvare V (ako víťazstvo) a nekompromisného kritika komunizmu. Povestným sa stal jeho prejav vo Fultone v roku 1946, ktorý odštartoval studenú vojnu medzi „svetom slobody“ a sovietskym impériom s jeho satelitmi. Len tak na okraj, tie satelity obetoval práve Churchill s americkým prezidentom Franklinom Rooseveltom, keď si percentuálne delili vplyv v Európe s jedným z najväčších masových vra-

hov v dejinách ľudstva Josifom Vissarionovičom Stalinom.

Obrana ľudských hodnôt, slobody a demokracie mala byť podľa oficiálnej biografie Winstona Churchilla priam životným poslaním, ale jeho výroky a prax svedčia o niečom inom, než o čom nás presviedčajú manipulátori histórie.

ZOPÁR CITÁTOV NA UKÁŽKU: „Nesúhlasím s tým, že pes pri koryte má na ono koryto večné právo, nech tam ležal akokoľvek dlho. Neuznávam toto právo. Neuznávam napríklad, že bola spáchaná krivda voči americkým Indiánom alebo austrálskym domorodcom. Silnejšia rasa, vyvinutejšia rasa, múdrejšia rasa, ak to chceme takto povedať, prišla a zaujala ich miesto,“ povedal tento veľký demokrat.

V roku 1927 napísal: „Volebné právo netreba rozširovať a osud krajiny nemožno vložiť do rúk ženskej väčšiny.“ Po talianskom vpáde do Habeša (dnešná Etiópia) v roku 1935 vyhlásil: „Nikto nemôže predstierať, že Habeš je vhodným, dôstojným a rovnocenným členom spoločnosti civilizovaných národov.“ Alebo: „Nenávidím Indov. Sú to beštiálni ľudia s beštiálnym náboženstvom.“ Asi toto presvedčenie viedlo stelesnenie veľkého ducha slobody k tomu, že nemal žiadne výčitky svedomia v prípade povstania indického ľudu proti britskej nadvláde počas druhej svetovej vojny. Briti začali Indiu bombardovať a vyvolali hladomor, počas ktorého zomreli vyše tri milióny ľudí.

SIONISTICKÉ HRY SIRA WINSTONA Churchilla označovali politickí oponenti i kritici ešte počas jeho života za prezliekača kabátov, dobrodruha, oportunistu a nezodpovedného človeka. Oportunista je definovaný ako človek prispôsobujúci svoje myslenie a konanie podľa očakávaných výhod. Tomu zodpovedá Churchil-

Na novej britskej paťlibrovej bankovke bude vyobrazený bývalý vojnový premiér Winston Churchill. Podľa banky Bank of England bude nová bankovka vydaná pravdepodobne v roku 2016. Churchillovo vyobrazenie bude vychádzať zo slávnej fotografie, ktorú vyhotovil kanadsko-arménsky fotograf Yousuf Karsh v roku 1941.

Na platidle sa bude takisto nachádzať politikov výrok z čias druhej svetovej vojny: „Môžem vám ponúknuť iba krv, drinu, slzy a pot.“ FOTO TASR/AP

lov prístup k židovskej otázke či k osobe Stalina.

V Illustrated Sunday Herald 8. februára 1920 o sionizme napísal: „Toto hnutie nie je medzi Židmi ničím novým. Od dôb Spartaka, Weishaupta až po obdobie Karla Marxa, Trockého, Bélu Kúna, Rosy Luxemburgovej a Emmy Goldmanovej sa toto svetové sprisahanie rozširovalo s cieľom zvrhnúť civilizáciu a zriadiť jednu spoločnosť založenú na závistlivej zlovoľnosti a nemožnej rovnosti.“ V tom istom článku píše o vzniku Sovietskeho zväzu: „A teraz to dokázali, táto banda podivuhodných osobností z podsvetia veľkých európskych miest, ako aj z miest Ameriky. Chytili ruský národ doslova za pačesy. Stali sa z nich prakticky neporaziteľní vládcovia tejto veľkej ríše. Úlohu týchto medzinárodných a z väčšej časti ateistických Židov pri vzniku boľševizmu a vyvolaní ruskej revolúcie netreba preháňať.

S istotou bola veľká, možno prevažovala všetky ostatné. S výnimkou Lenina bola väčšina vodcovských osobností Židmi.“ V praxi s ním sionisti nemali žiadne problémy, skôr naopak. Izraelské zdroje ho označujú za jedného z najväčších podporovateľov sionistického hnutia, realizátora Balfourovej deklarácie a podpory židovskej domoviny v Palestíne.

Tom Segev, autor knihy Jedna Palestína dokončená, tvrdí, že Churchill svojmu blízkemu priateľovi a aktivistovi v sionistickom hnutí Chaimovi Weizmannovi povedal, že sionistov podporí, „i keby robili strašne stupídne veci“.

Anthony Rosenfeld, správca nadácie Jeruzalem, ktorá stojí za projektom Churchillovej sochy v Izraeli, hovorí: „Ako celoživotne zanietený sio-

nista bol Churchill málo uznávaný. Kombinoval historické pochopenie Židov a to, čo pre nich znamenala zasľúbená zem, s reálnou politikou.“

STALINOV OBDIVOVATEĽ Aj keď bol Churchill známym antikomunistom a kritikom povojnovej politiky Sovietskeho zväzu, o komunistickom tyranovi Stalinovi, ktorého milióny odporcov zaživa zomierali pri otrockej práci v gulagoch, rečnil nádherne. Pri príležitosti výročia Stalinovho narodenia 23. 12. 1959 v britskej Hornej snemovni povedal: „Pre Rusko bolo veľkým šťastím, že v dobe najťažších skúšok stál v jeho čele génius a prezieravo pevný vojvodca J. V. Stalin. Bol vynikajúcou osobnosťou, imponujúcou ťažkej dobe, v ktorej žil. Stalin bol človekom neobyčajne energickým, erudovaným, ostrým a tvrdým. Bol obrovským diktátorom, ktorý nemá vo svojej dobe rovného. Prebral polofeudálne Rusko a zanechal ho vyzbrojené atómovou zbraňou. Nech o ňom hovorili čokoľvek, národ naňho nikdy nezabudne.“ Skutočne nemožno zabudnúť ani na Churchillove slová a činy. Nielen tie, ktoré nám predkladajú pri oficiálnych spomienkach. Táto modla demokracie svojím životom napĺňala to, čo napísal Janko Jesenský v básni Oportunista rozmýšľa: Ty musíš rozpoltiť sa zavše na dvoje.

Maj čelo bez vrások a líca usmievavé. Čo v srdci nosievaš, to predsa jedno je, len nech ti mocnému zhon rečí hučí k sláve.

59

60

ALTERNATIVE VITA > VÝPRAVA ZA DETSKOU DUŠOU

Marián Benka

VÝPRAVA

ZA DETSKOU DUŠOU NA ZAČIATKU BOLA SITUÁCIA V TRIEDE NAŠEJ ŠTVRTÁČKY MARTINKY. V ICH PREVAŽNE DIEVČENSKOM KOLEKTÍVE SA VYTVORILI DVE SKUPINY A TÁ SILNEJŠIA ZAČALA UBLIŽOVAŤ SLABŠEJ. MAŤA JE V TEJ SLABŠEJ. SPOLU S TRIEDNOU UČITEĽKOU SME HĽADALI SPÔSOB, AKO SITUÁCIU RIEŠIŤ V KONTEXTE NETRADIČNEJ ŠKOLY, KTORÚ NAŠA DCÉRA NAVŠTEVUJE. ŠKOLA V TOMTO ČASE ORGANIZOVALA FESTIVAL PRIRODZENÉHO UČENIA, NA KTOROM SOM MAL MOŽNOSŤ ZAŽIŤ JEDNÉHO Z OTCOV INTUITÍVNEJ PEDAGOGIKY THOMASA PEDROLIHO. MOJE OBJAVOVANIE NOVÉHO PRÍSTUPU K DEŤOM ZAČALO.

N

aše deti chodia do banskobystrickej súkromnej Školy Fantázia, ktorá sa snaží z detí vychovávať slobodných jedincov.

Takých, čo majú vlastný názor, vedia sa samostatne rozhodovať, a zároveň dokážu fungovať vo vzťahu k ostatným ľuďom. Žiaci majú svoje pravidlá, ale tie im nie sú necitlivo nadirigované. Deti sa samé spolupodieľajú na ich vytváraní a sú vedené tak, aby pochopili ich význam. Jednou zo zásad je učenie sa vlastnou skúsenosťou. Napríklad žiaci druhého stupňa zvyknú chodievať na „prežitie“, čo je pobyt na lesnej chate, kde si musia sami zabezpečiť svoje potreby: variť, rúbať drevo, umývať riad.

Na jednom takomto „prežití“ pedagógovia spočiatku vyhlásili, že žiadne pravidlá neplatia a každý si môže robiť, čo chce. Po niekoľkých Thomas Pedroli s učiteľkami Školy Fantázia.

61

ALTERNATIVE VITA > VÝPRAVA ZA DETSKOU DUŠOU vili, to by som rozhodne neodporúčal. Nápady som mal rôzne, ale ani jeden sa mi nepáčil. No počas víkendu pred plánovanou hodinou sa vo Fantázii konal festival prirodzeného učenia Radi s deťmi. Vedel som, že z Nemecka má prísť Thomas Pedroli, predstaviteľ intuitívnej pedagogiky, ktorá vo veľkej miere inšpiruje učiteľov aj v tejto škole. Tak som si zašiel po inšpiráciu.

Na úvodnú Thomasovu prednášku som sa takmer nedostal. Novinár-nenovinár, mali ste sa nahlásiť hneď ráno, kapacita miestnosti je už plná. Nakoniec som sa do miestnosti infiltroval, presný počet ľudí nikto nestrážil. Keď Thomas prišiel, skoro som túto „hviezdu festivalu“ nezaregistroval. Nenápadný človiečik v okuliaroch, akurát z neho vyžarovalo niečo ako pokoj a dobrota. Na Nemca neobvykle srdečný človiečik.

PREČO VRIESKAME PO DEŤOCH

62 dňoch tí, ktorí chceli večer spať, ale kvôli hlučnej zábave spolužiakov nemohli, sami začali volať po pravidlách. Tí, ktorí sa poriadne nenajedli, pretože sa nikomu nechcelo variť, tiež neboli nadšení. Napokon si žiaci a učitelia spolu sadli a dohodli si pravidlá na ďalšie dni. Žiaci na vlastnej koži zažili, že v skupine sa bez rešpektovania ostatných fungovať nedá.

Za kľúčový predmet sa v tejto škole považuje emocionálna inteligencia. Majú ju všetky ročníky od prvákov po deviatakov, a tiahne sa aj všetkými predmetmi. Návrh triednej učiteľky Kataríny, aby som skúsil viesť hodinu emocionálnej inteligencie a vytvoril na nej situáciu, z ktorej by deti pochopili, ako medzi nimi fungujú, či nefungujú vzájomné vzťahy, ma najprv zaskočil. No zároveň ma lákal ako možnosť pomôcť nielen Maťke, ale aj ostatným deťom v triede.

„Deti sú malí géniovia,“ začína Thomas prednášku. „Dokážu geniálne tlačiť na naše citlivé miesta. A my na takéto stlačenie reflexívne reagujeme krikom, trestmi alebo výčitkami. Máme však aj druhú možnosť. Zahĺbiť sa do seba a opýtať sa: Čo sa to teraz deje a prečo reagujem ako reagujem?“ A hneď uvádza príklad: „Povedzme, že som si ako učiteľ pripravil podľa mňa fantastickú a zaujímavú tému. Postavím sa pred triedu a začnem rozprávať. Deti začínajú zívať, vrtieť sa na stoličkách a vyrušovať. Ešte nerobia nič také hrozné, v podstate je to maličkosť, no ja cítim, ako vo mne narastá napätie a začnem po nich vrieskať. Keď sa však namiesto toho zastavím (pokojne aj odídem na päť minút z miestnosti) a zahľadím sa do seba, prídem napríklad na to, že si ešte z detstva nesiem strach byť sám. Ak strácam kontakt s deťmi a ony si robia svoje, tento strach vo mne narastá. A ja potom reagujem, akoby som bol v stave ohrozenia. Ak si to však uvedomím, môžem sa upokojiť a urobiť niečo konštruktívne. Napríklad zmeniť nudnú prednášku na nejakú zábavnejšiu aktivitu, aby som deti opäť zaujal.“

NENÁPADNÁ HVIEZDA

UPROSTRED SEBA

Ostávalo už len celé to vymyslieť. Pracovať so skupinou detí bez toho, aby ste sa na ne pripra-

Dozvedám sa, že intuitívna pedagogika nie je novou alternatívnou pedagogickou metódou, ako

povedzme Montessori alebo Walfdorská škola.

Neprináša nové učebné osnovy alebo didaktické postupy. Vo svete ani neexistujú „intuitívno-pedagogické“ školy. Existujú len konkrétni učitelia, ktorí sa v intuitívnej pedagogike zdokonaľujú a pracujú s ňou v kontexte školy, na ktorej učia.

Ak by sme ju mali nejako nazvať, tak najskôr novým prístupom k deťom.

Ten prístup hovorí: Ak chcete pracovať s deťmi (či už ako rodič alebo pedagóg), musíte pracovať predovšetkým sám so sebou. Byť vo vnútri vyrovnaný a mať v sebe spracované svoje strachy a napätia. Vtedy ste autentický, ste sám sebou a to je to, čo deti na vás ocenia. Vtedy sú ochotné počúvať vás (to nie je to isté ako „poslúchať“) a rešpektovať.

Na deti tiež veľmi zaberá, keď ich skutočne vnímate. Keď vnímate ich pocity, potreby a nálady. Keď ste pri nich s plným vedomím. A to je v dnešnej individualistickej dobe, keď sa ľudia uzatvárajú vo vnútri svojich hláv, značný problém. Aj preto intuitívna pedagogika prináša množstvo cvičení na prehĺbenie empatie a nácvik skutočne hlbokej komunikácie medzi ľuďmi.

SKUTOČNE S DRUHÝMI Niektoré z týchto cvičení sme trénovali s Thomasom na praktickom seminári. Jedno z nich ma emocionálne veľmi zasiahlo. Mali sme sedieť oproti sebe vo dvojiciach. Úloha pre jedného znela: Spomeňte si na akúkoľvek udalosť z vášho života, ktorá je spojená s nejakou silnou emóciou. Je jedno, či pozitívnou alebo negatívnou. Pripomeňte si tú emóciu a začnite ju znova preciťovať. Úlohou toho druhého bolo sedieť oproti, zavrieť oči, skúsiť tú emóciu zachytiť a uhádnuť.

Oproti mne sedela žena v strednom veku. Zatvoril som oči a skúsil sa na ňu vnútorne naladiť.

Okamžite sa mi pred očami objavil obraz malého dievčatka, nad ktorým stál vysoký temný chlap. Netušil som, či je to moja predstava, alebo to má naozaj niečo spoločné so spomienkou tej ženy. Začal som sa pýtať: Je tá emócia smútok?

Bola tam bolesť? Bola si vtedy malá? Ubližoval ti niekto? Bol ten niekto muž?

Na všetky otázky odpovedala „áno“. Cítil som

ten smútok, sklamanie, zúfalú bolesť. Po cvičení mi tá žena prezradila, že keď bola malé dievčatko, jej otec ju tak surovo zbil, až skončila v nemocnici.

HRA NA ŠTÁTY Po absolvovaní víkendu ma osvietilo. Vymyslel som hodinu emocionálnej inteligencie ako hru na štáty. Na začiatku som povedal triede, nech sa rozdelí na skupiny podľa toho, kto chce s kým byť. Okamžite vznikli tri skupiny: veľká dievčenská, malá dievčenská a chlapčenská. Potom som im zadal, aby si každá skupina vymyslela svoj štát, určila jeho zriadenie, vedúcu osobu, vlajku, v čom je ten ich štát zaujímavý.

Všimol som si, že silná dievčenská skupina (ich štát bol republika) si za prezidentku nezvolila „siláčku“, ktorá mojej dcére a jej kamarátkam robí najviac zle. Zvolili si nenápadné dievča, ktoré je podľa všetkého skutočnou vodkyňou a „siláčku“ využíva ako svoju výkonnú zložku. Zároveň bolo jasné, že prezidentka nemá v skupine až také pevné postavenie. Počas diskusie o detailoch ich spoločného štátu sa viaceré s ňou hádali a ona ich bezmocne okrikovala: „Buďte ticho, ja som tu prezident!“ Čo už, k republike patrí aj opozícia. Ďalšou úlohou bolo všimnúť si ostatné štáty a pomenovať, aký k nim máme postoj. Slabá dievčenská skupina, ktorá si vybrala kmeňové zriadenie na čele s náčelníčkou, sa vyjadrila, že sa republikou cíti byť ohrozená, no rada by s ňou nadviazala priateľské styky. Chlapčenská skupina (stredoveké kráľovstvo s panovníkom) povedala, že si za extrémnych podmienok dokáže predstaviť spoluprácu s oboma dievčenskými krajinami, no v zásade ich baby nezaujímajú.

Vyvolaná situácia však spôsobila, že sa dievčatá z oboch krajín začali otvorene rozprávať. Potenciál, že by si mohli prestať robiť zle a začali sa kamarátiť, alebo aspoň vzájomne tolerovať, tu je. Pokúsim sa využiť ho na druhej pripravovanej hodine, kde by si jednotlivé štáty určili svojich veľvyslancov a nadviazali medzinárodné styky. Teda, ak mi Katarína druhú takúto hodinu umožní. Zatiaľ sa tvári, že je tejto možnosti otvorená.

63

64

ALTERNATIVE VITA > ŠKOLSTVO POTREBUJE NOVÉ CIELE

Marián Benka

ŠKOLSTVO

POTREBUJE NOVÉ CIELE PREDSTAVITEĽ INTUITÍVNEJ PEDAGOGIKY THOMAS PEDROLI TVRDÍ, ŽE V EURÓPSKYCH ŠKOLÁCH SA V POSLEDNÝCH DESAŤROČIACH NIČ ZÁSADNÉ NEZMENILO. DOSIAHLI SA SÍCE POKROKY V OBLASTI UČEBNEJ LÁTKY A SPÔSOBOCH JEJ VYSVETĽOVANIA. TRI SKUTOČNÉ CIELE ŠKOLSKÉHO SYSTÉMU VŠAK OSTALI ROVNAKÉ, LEN DOSTALI NOVÉ KABÁTY. STOTOŽŇUJE SA S NIMI AJ VÄČŠINA RODIČOV, PRETOŽE SI INÉ CIELE NEDOKÁŽU PREDSTAVIŤ. AKO DOSPELÍ TAK Z DETÍ VYCHOVÁVAME UBITÉ BYTOSTI BEZ SAMOSTATNÉHO MYSLENIA, KTORÉ SA ZARADIA DO STÁDA, POSLUŠNE KONZUMUJÚ A VENUJÚ SA SVOJEJ PRÁCI. TAKÍTO JEDINCI NIKAM NEPOSÚVAJÚ ĽUDSKÚ SPOLOČNOSŤ.

O AKÉ TRI CIELE TEDA IDE? 1. POSADNUTOSŤ VÝKONOM

2. POSLUŠNOSŤ

Učíme naše deti, že najdôležitejšie je byť stále lepší, ísť vyššie, ďalej a mať vždy viac. Učíme ich nežiť v prítomnom okamihu, mať pred očami len nejaký cieľ v budúcnosti. Hovoríme im: „Musíš sa teraz učiť, lebo ak budeš mať dobré známky, dostaneš sa na strednú školu, potom na univerzitu, potom dostaneš dobrú prácu, budeš mať titul, auto, dom a spoločenský status.“ Prečo by sa nemohli učiť len pre radosť z učenia a objavovania neznámeho? Ak je toto správny výchovný cieľ, prečo potom vidíme okolo seba toľko „úspešných“ ľudí, ktorí toto všetko dosiahli, a napriek tomu nie sú šťastní?

Tento cieľ máme v sebe tak hlboko zakorenený, že nám ani nenapadne spochybniť ho. Dieťa musí poslúchať za každú cenu. Podľa Pedroliho je škola postavená na armádnom modeli založenom na silnej hierarchii. Poslušnosť sa tu zabezpečuje predovšetkým trestmi. I keď sú už telesné tresty zakázané, deti sa trestajú známkami, poznámkami, poslaním za dvere alebo zosmiešnením pred celou triedou. Vytvára sa tlak a atmosféra strachu, v ktorej sa deti osobnostne len ťažko rozvinú. Poviete si: Ale keď nebudeme vyžadovať poslušnosť, budú si robiť čo chcú a nebudú sa učiť... Zabúdate, že deti sa rodia s pri-

65

ALTERNATIVE VITA > ŠKOLSTVO POTREBUJE NOVÉ CIELE rodzenou potrebou učenia. Ako je možné, že sa ešte v predškolskom veku bez donútenia naučia chodiť, rozprávať, niektoré aj čítať a písať? Pretože im to spôsobuje radosť. Škola v nich potom tú radosť z učenia väčšinou zabije, ony sa začnú „ulievať“ a musia byť do učenia nútené. Ak sa im však vytvorí vhodná motivujúca atmosféra, budú sa učiť, pretože chcú, nie preto, že musia.

3. UNIFORMITA Výsledky detí sa neustále porovnávajú. V rámci triedy, školy, okresu, krajiny i celej EÚ. Starý ekonomický systém si žiada navzájom zameniteľné pracovné sily. Oficiálne síce spoločnosť podporuje rôznorodosť, v praxi však každému, kto príliš „vytŕča z davu“, pristrihnú krídla. Či už v škole alebo v práci.

CIELE PRE NOVÚ DOBU

66

Tieto tri ciele vznikli z potrieb neoliberálnej ekonomiky založenej na egoizme a neustálom hospodárskom raste. Podobne, ako táto ekonomika prestáva byť udržateľná, začína byť neudržateľný doterajší školský model.

Vidíte dnes v pracovných inzerátoch, že firma hľadá absolventov, ktorí „mali samé jednotky, poslúchajú na slovo a nie sú v ničom jedineční“?

Skôr sa hľadajú ľudia, ktorí sú flexibilní, komunikatívni, vedia spolupracovať v tíme, sú tvoriví a vynaliezaví. Takéto schopnosti však škola v deťoch takmer nerozvíja. Preto by si mala stanoviť tri nové ciele: 1. Miesto výkonu pestovanie zdravého pocitu vlastnej hodnoty. Sebavedomé dieťa môže rozvíjať svoj potenciál a zdokonaľovať sa v tom, v čom je dobré.

2. Namiesto poslušnosti rozvíjanie spolupráce a komunikácie. Poznanie, že človek nemusí robiť niečo len preto, že to požaduje nejaká autorita. Zároveň si však nemôže robiť, čo chce, pretože sú tu aj iní ľudia, s ktorými je dobré vychádzať. Preto je dôležitá schopnosť vnímať ostatných a vedieť sa s nimi dohodnúť.

3. Podpora tvorivosti miesto uniformity. Práve tvorením, hrou a rozvíjaním vlastnej originality sa dieťa môže vyvíjať a zachovať si aj pozitívny vzťah k učeniu a neskôr k práci.

MÚDROSTI O VZDELÁVANÍ • „Keby nebesá vypočuli detské modlitby, nezostal by nažive ani jeden učiteľ.“ Perzské príslovie

• „Pre mnohých žiakov je škola zábavným filmom, ktorý je každých 10 minút prerušený nudnou 45-minútovou reklamou na nejakú vednú disciplínu.“ Vladimír Burjan (pedagóg a vydavateľ časopisu Dobrá škola)

• „Dostávame trojaké vzdelanie: od rodičov, od učiteľov a od života. To tretie je, žiaľ, často úplne v rozpore s tými prvými dvoma.“ Charles-Louis Montesquieu (francúzsky filozof)

• „Najľahší spôsob, ako stratiť dôveru a úctu mladých, je dávať im nekonečné rady.“ Ernest Hemingway

• „Nemôžeme tvoriť deti podľa svojej vôle. Môžeme ich milovať a vychovávať čo najlepšie a potom, ale dosť zavčasu, im dať pokoj.“ Johann Wolfgang von Goethe

• „Keďže ľudia sa učia najmä od ľudí, ktorých majú radi, vzdelávanie je predovšetkým o vzťahu medzi učiteľom a žiakom.“ David Brooks (komentátor The New York Times)

• „Ak ti leží na srdci blaho tvojich detí, nechaj ich skúsiť trochu zimy a hladu.“ Čínske príslovie

• „Len neposlušné deti sa môžu stať lepšími, ako sú ich rodičia.“ Dušan Radovič (srbský novinár a spisovateľ)

ALTERNATIVE VITA > KAŽDÉ DIEŤA JE JEDINEČNÝ ORIGINÁL

Tibor Eliot Rostas

KAŽDÉ DIEŤA

JE JEDINEČNÝ ORIGINÁL DOBRÉ ČASOPISY PRE DETI DNES UŽ MÔŽETE ZRÁTAŤ NA PRSTOCH JEDNEJ RUKY. KEĎ BUDETE CHCIEŤ KÚPIŤ SVOJMU DESAŤ-DVANÁSŤROČNÉMU DIEŤAŤU NIEČO HODNOTNÉ, BUDETE MAŤ VEĽKÝ PROBLÉM NÁJSŤ TO MEDZI ZÁPLAVOU POLONAHÝCH TÍNEDŽEROV NA PREDNÝCH STRANÁCH, PRÍPADNE DROBNÝCH HRAČIEK MŔTVOLIEK Z ČÍNY, KTORÉ VÁS POD FÓLIOU ČASOPISOV LÁKAJÚ NA KÚPU. PREBUJNENÝ NEKROFILNÝ MARKETING AMERICKÝCH SERIÁLOV O UPÍROCH, ZOMBIE, VLKOLAKOCH A SINAVÝCH MŔTVOLÁCH SA Z TELEVÍZIÍ PRESÚVA NA TRIČKÁ, ŠKOLSKÉ TAŠKY, APLIKÁCIE V ANDROIDOCH A SAMOZREJME DO ŠKÔL. ALE VEDIA NAŠI POTOMKOVIA PÍSAŤ SLOH VO SVOJOM JAZYKU?

S

účasný trend vzdelávania sa sústreďuje len na ľavú mozgovú hemisféru, čím produkuje iba správcov systému v úlohách ekonómov, bankárov, politikov či vedcov. Práve to je dôvodom, prečo sa v našom vydavateľstve Sofian sústreďujeme aj na tú pravú hemisféru – na rozvíjanie tvorivosti detí. Časopis Atramentový bojovník dáva od septembra 2012 priestor ich jedinečným schopnostiam a citu pre výtvarné umenie, literatúru, hudbu, ale aj samostatné tvorivé uvažovanie, ktorých výsledkom je komplexná, empatická a rozhľadená ľudská bytosť schopná čeliť uniformnému systému.

Okrem zaujímavých článkov, pútavého čítania, komiksov a zábavy im ponúkame možnosť vlastnej sebarealizácie. Pripravujeme súťaže o najlepšiu poviedku alebo výtvarné dielko. Tie vybrané v každom čísle pravidelne publikujeme. Dôraz kladieme aj na poznanie našej slovenskej kultúry a dejín v pravidelnej rubrike „Hoj vlasť moja“.

Okrem toho sa ku každému zaujímavému článku viaže súťažná otázka, ktorú sme nazvali ,,bojovníkova misia“. Správnou odpoveďou deti spĺňajú úlohu, za čo im pribúda patričný počet medailí. Tí, ktorí ich počas školského roka zozbierajú najviac, získajú okrem iných zaujímavých cien aj najvyššie vyznamenanie – Rád Atramentového bojovníka, ktorý im príde do ich školy udeliť redakcia časopisu so známou osobnosťou.

Je skutočne zarážujúce, že Ministerstvo kultúry zamietlo našu žiadosť o podporu z grantov, ktoré má vyčlenené práve na detské časopisy. Kto vie, aké zložité je vydávať tlačené časopisy, vie aj to, že z veľkej časti by neprežili bez reklamy a sponzorov. My odmietame jedno aj druhé v dobrej viere, že tento štát bude mať záujem o vzdelané a tvorivé deti. Žiaľ, ukazuje sa, že to tak nie je.

A tak Atramentový bojovník po roku urputného boja o život možno už neprežije. Zaradí sa k zástupom mŕtvoliek, čo sú tak „trendy“. www.atramentovybojovnik.sk

67

ALTERNATIVE VITA > KOMUNITNÉ MENY

Marián Benka & Tibor Eliot Rostas

KOMUNITNÉ MENY – PENIAZE PRE KAŽDÉHO

68

PENIAZE BOLI PÔVODNE VYMYSLENÉ NA VÝMENU SLUŽIEB A TOVAROV MEDZI ĽUĎMI. V DNEŠNEJ EKONOMIKE SÚ PROSTREDNÍCTVOM ÚROKOV UMELO PREČERPÁVANÉ Z REÁLNEJ EKONOMIKY TVORIACEJ HODNOTY DO VIRTUÁLNEJ EKONOMIKY BÁNK A FINANČNÝCH INŠTITÚCIÍ.

ZÁKONITE TO VEDIE K RASTU CHUDOBY A DEVASTÁCII CELEJ SPOLOČNOSTI (PODROBNEJŠIE SME O TOMTO MECHANIZME PÍSALI V MINULOM ČÍSLE).

JEDNÝM Z RIEŠENÍ JE ZAČAŤ SA SPÁJAŤ A NA LOKÁLNEJ ÚROVNI VYTVÁRAŤ VLASTNÉ PENIAZE.

P

očas tristoročného obdobia gotiky úrok neexistoval a peniaze sa požičiavali zadarmo. Mince boli každý druhý rok sťahované z obehu a nahrádzané o niečo menším počtom mincí, čím sa automaticky vybrala daň. Ľudí to motivovalo peniaze nezhŕňať, ale míňať, čím sa stimulovala ekonomika. Práve v tomto období bolo založených najviac miest v dejinách, rok mal 115 voľných dní a pracovný čas bol niekde iba šesťhodinový. Tento veľký vzostup spôsobil fakt, že pápež Inocent III. vydal v roku 1139 na druhom lateránskom koncile výslovný zákaz úrokov.

Tak začalo obdobie rozkvetu, ktoré definitívne ukončil prvý medzinárodný bankár Jákob Fug-

ger, ktorému sa podarilo presadiť požičiavanie za úroky. Návrat k bezúročnej ekonomike sa podaril až o 400 rokov neskôr v slávnom experimente rakúskeho mestečka Wörgl. V tridsiatych rokoch 20. storočia tam dali do obehu 32-tisíc úrokovo nezaťažených miestnych šilingov, nezávislých od štátnych peňazí. Vydala ich mestská rada. Týmito peniazmi financovali obyvatelia mestečka opravy ciest, mostov, budov, zlepšili verejné služby, platili za materiál a uhrádzali mzdy.

Prelomovou novinkou bolo, že za držanie peňazí sa vyrubila pokuta vo výške 1 %, ktorú musel zaplatiť iba ten, u koho sa na konci mesiaca na-

chádzala nejaká bankovka. Na jej zadnú stranu musel byť nalepený kolok vo výške 1 % nominálnej hodnoty. Bol to úrok naopak – hromadenie peňazí bolo opäť nevýhodné. Aby ľudia nemuseli na konci mesiaca hradiť pokutu, zbavovali sa mestských peňazí rýchlejšie ako štátnych šilingov. Zmienených 32 000 mestských šilingov vyprodukovalo ekonomický výkon v objeme 14 816 000 šilingov, pričom sa v priebehu roka „otočili“ 463-krát, kým štátne šilingy len 21-krát.

Keď chceli tento mimoriadne úspešný projekt zaviesť do praxe aj ďalšie rakúske mestá, zakázala ho rakúska národná banka.

VÝHODY KOMUNITNÝCH MIEN S postupujúcou krízou, ktorú spôsobila práve parazitická úroková ekonomika, sa všade vo svete obnovuje záujem o podobné komunitné meny. Či vzíde iniciatíva od miestneho zastupiteľstva alebo od skupiny zanietených aktivistov, princíp je podobný: začať vydávať vlastné peniaze, buď v papierovej podobe alebo len vo forme záznamov na vytvorených účtoch jednotlivých účastníkov systému.

Takáto miestna mena sa „točí“ len v rámci miestnej komunity, preto podporuje jej rozvoj. Ak ju akceptujú aj miestne firmy, ľudia v nich začnú míňať viac a väčšinou to posilní ich postavenie na trhu. Takáto mena v skutočnosti predstavuje omnoho reálnejšie peniaze, ako je euro alebo dolár. Obe tieto pseudomeny už dávno nie sú ničím kryté, kým komunitná mena býva krytá obecným majetkom alebo prácou ľudí, ktorí do systému vstúpili.

Niektoré druhy komunitných mien (nie všetky) prinášajú aj sociálny rozmer: umožňujú zapojiť do vzájomnej výmeny aj dlhodobo nezamestnaných a ďalších ľudí na okraji spoločnosti. Tí môžu zarábať miestne peniaze za služby, s ktorými by sa na klasickom trhu práce ťažko presadili: napríklad stráženie detí, opravy v domácnosti, porýľovanie záhradky... Teda činnosti, ktoré boli v časoch našich starých mám predmetom vzájomnej susedskej výpomoci. Akurát si vtedy ľudia v miestnych komunitách viac dôverovali a nepotrebovali takéto vzájomné služby evidovať v nejakých jednotkách. Považovalo sa za samo-

zrejmé: dnes pomôžem ja tebe, zajtra zase ty mne. A kto sa podľa toho nesprával, toho celá dedina veľmi rýchlo vyčlenila zo svojho stredu.

MOŽNÉ RIZIKÁ Existuje niekoľko druhov komunitných mien, povieme si o nich ďalej. Doplnkové meny, často iniciované miestnymi zastupiteľstvami, bývajú stabilnejšie. Barterové alebo časové meny, ktoré vznikajú skôr spontánne zdola, častejšie končia neúspechom. Problémom býva vzájomná dôvera, ale aj nevyváženosť vzájomnej ponuky a dopytu. Ak sa v skupine zíde desať programátorov alebo desať záhradkárov, možno si vzájomne nemajú čo ponúknuť.

Veľkým problémom býva aj istá pohodlnosť a zotrvačnosť ľudí. Spočiatku sa aj nadchnú pre myšlienku, no napokon si povedia, že pohodlnejšie bude nakupovať za eurá v klasických obchodoch. Je však dobré nenechať sa odradiť a začať aspoň v malom. Ako najúčinnejšia motivácia sa napokon ukazuje tlak krízy. Vo viacerých gréckych mestách začali ľudia spontánne a vo veľkom zavádzať miestne meny, pretože ich k tomu bieda dotlačila.

Pozrime sa teraz bližšie na jednotlivé druhy komunitných peňazí:

DOPLNKOVÉ MENY Spravidla ich vydáva mesto alebo obec. Fungujú na princípe stravných lístkov a iných poukážok. Ľudia si ich kúpia za eurá (či iné štátne peniaze), pričom ich môžu míňať v tých miestnych obchodoch, ktoré ich akceptujú. Zväčša za ne kúpia viac, ako by kúpili za sumu, ktorú za ne zaplatili. Mesto takto vlastne nepriamo dotuje miestnych malých obchodníkov, čím podporuje aj lokálnu zamestnanosť.

Medzi najväčšie doplnkové meny patrí nemecký chiemgauer, rozšírený v rovnomennom nemeckom regióne. Emituje ho miestna nezisková organizácia v podobe bankoviek. Slúži aj na podporu iných neziskových organizácií, ktoré ho nakupujú v kurze 97 centov za 1 chiemgauer a predávajú fyzickým osobám za 1 euro. Tie ho potom míňajú v miestnych obchodoch.

69

ALTERNATIVE VITA > KOMUNITNÉ MENY Na Slovensku zaviedla svoje sokoly východoslovenská obec Široké. Nechala si ich vyraziť v Kremnici v podobe kovových mincí. Obyvatelia obce si ich kupujú za eurá a nakupujú za ne v obchode so zmiešaným tovarom. Sokol je krytý obecným majetkom v niekoľkonásobnej hodnote celej emisie. V prípade inflácie obecný úrad upravuje výmenný kurz, takže ceny tovaru v sokoloch ostávajú rovnaké, i keď ceny v eurách idú hore. Starosta Stanislav Bartoš hovorí, že by rád platil sokolmi širockým nezamestnaným napríklad za čistenie ulíc, slovenská legislatíva to však neumožňuje.

VZÁJOMNÉ ZAPOČÍTANIE DLHOV

70

Mnohí alternatívne zameraní ľudia spomínajú ako príklad úspechu komunitných mien švajčiarsky systém WIR. Nejde síce o komunitnú menu v pravom zmysle slova, tiež však predstavuje zaujímavú alternatívu voči oficiálnym peniazom.

WIR vznikol už v roku 1934, založila ho skupina švajčiarskych malých a stredných firiem, ktoré sa ocitli v bludnom kruhu druhotnej platobnej neschopnosti a banky im odmietali požičať.

Firmy zapojené v systéme si navzájom platia za dodané služby a tovary svojimi pohľadávkami.

Ide teda o systém vzájomného zúčtovania záväzkov a pohľadávok, kde si firma nemusí požičiavať peniaze na nákup, ktoré nemá len preto, že jej niekto nezaplatil. WIR je bezúročný, dlhy sa teda vymieňajú len vo výške dlžných súm bez úrokov. Intenzívnejšie sa využíva v časoch hospodárskych kríz. Existujú štúdie o pozitívnych dopadoch tejto alternatívnej meny na švajčiarsku ekonomiku. Podobné systémy medzitým vznikli aj v iných krajinách.

BARTEROVÉ MENY A ČASOVÉ BANKY Oba tieto druhy sú veľmi podobné, slúžia na vzájomnú výmenu úžitkov medzi jednotlivcami.

Vytvorí sa určitá komunita ľudí, ktorí ponúkajú a požadujú rôzne služby a tovary. Každý z členov komunity má vlastné konto určitých jednotiek, ktoré sa v dohodnutom množstve presunú z konta odberateľa na konto toho, kto službu poskytol. Kým sú dopyt a ponuka v komunite vy-

vážené, stavy osobných účtov sa pohybujú okolo nuly. Je možné ísť aj do mínusu, veď niekoho služba nemusí byť využitá hneď alebo môže trebárs ochorieť.

Zásadný rozdiel medzi oboma druhmi spočíva v tom, že pri barterovom systéme sa transakcie evidujú vo vlastných peňažných jednotkách, pri časovej banke v hodinách alebo minútach poskytnutej práce. Komunita sa môže dohodnúť, že hodina akejkoľvek práce bude mať rovnakú hodnotu alebo hodina odbornej práce bude zodpovedať viacerým hodinám nekvalifikovanej práce.

Na Slovensku boli v minulosti viaceré pokusy o rozbehnutie takýchto mien, všetky však skončili neúspechom, spravidla kvôli nevyváženosti ponuky a dopytu, ale aj kvôli nezhodám uprostred komunity. Druhý pokus o spustenie barterovej meny po predchádzajúcom neúspechu nedávno začal na lazoch v Zaježovej. Nádej tiež prináša nový koncept komunitnej meny Minuto.

MINUTO Koncept vznikol v Nemecku, pričom v sebe kombinuje prvky viacerých druhov komunitných mien. Ide o klasické zmenky, ktoré vydáva súkromná osoba ako poukážky na vykonanie určitého druhu práce. Napríklad sa zaväzuje, že človeku, ktorý predloží poukážku v nominálnej hodnote 60 minutos, poskytne hodinovú masáž alebo mu bude hodinu okopávať záhradu. Koncept je aplikovateľný aj na tovary, emitent sa napríklad zaväzuje vymeniť poukážku za tri kilá dopestovanej zeleniny.

Minutos sa môžu emitovať v rôznych nominálnych hodnotách, ich celková hodnota by však mala zodpovedať reálnym možnostiam a kapacitám emitenta. Okrem toho, vydávajú sa vždy v skupine ľudí, ktorá si môže dohodnúť aj nejaké limity alebo dohliadnuť na každého zo svojich členov, aby nevydával peniaze nad svoje pomery. Nie každý člen skupiny musí hneď vydávať svoje minutos. Tí, čo ich vydali, nimi môžu platiť ostatným za ich služby. Tí ich zase môžu používať ako peniaze v rámci celej komunity.

Na každej poukážke je však uvedené meno pôvodcu, doba platnosti (aby sa zabránilo zhŕňa-

niu peňazí) a záväzok. Ak teda ktokoľvek príde s poukážkou k jej emitentovi, ten je povinný svoj záväzok splniť. Ako poistka sú na každej poukážke mená dvoch ručiteľov. Jeden z ručiteľov je povinný vykonať sľubovanú prácu v prípade, že emitent nemôže (napríklad zo zdravotných dôvodov). Po vykonaní záväzku môže emitent poukážku opäť pustiť do obehu, ak do konca jej platnosti ostávajú ešte aspoň tri roky. Ak neostávajú, poukážku zničí a môže vydať novú.

pina aktivistov v hlavnom meste. O jej úspechu či neúspechu je predčasné hovoriť. Poukážky bratislavskej koruny sa vydávajú výlučne na stretnutiach tejto skupiny. Aktivisti pritom vyzývajú záujemcov z iných miest, aby s ich podporou rozbehli vlastné meny, ktoré by potom boli navzájom kompatibilné s bratislavskou korunou.

Menšie skupinky sa o zavedenie tohto konceptu pokúšajú aj v iných mestách, napríklad v Brezne alebo Banskej Štiavnici. Tam sú však len vo fáze úvodných diskusií.

SLOVENSKÁ VERZIA Minuto je teda reálna tvrdá mena, krytá ľudskou prácou, ktorá nepodlieha inflácii. Na Slovensku vznikol na jej základe takmer identický koncept „minútky“. Podstatné rozdiely spočívajú v tom, že poukážky vyžadujú len jedného ručiteľa a môžu sa šíriť voľne, nielen v rámci uzavretej skupiny. Ak sa vám teda podarí presvedčiť suseda, že mu vašimi minútkami zaplatíte za výpomoc, môžete tak urobiť.

Minutom a minútkami je inšpirovaná aj medializovaná bratislavská koruna, ktorú rozbehla sku-

71

ALTERNATIVE VITA > AKO PREŽIŤ KOLAPS 2.

Fernando Ferfal Aquirre

AKO PREŽIŤ

KOLAPS 2. ČASŤ

72

TÁTO TÉMA NIE JE NOVINKOU. KEĎ ARGENTÍNA NA KONCI 90. ROKOV SPADLA PO ŠPIRÁLE DO SOCIÁLNEHO A EKONOMICKÉHO KOLAPSU, ZMENIL SA TAM ŽIVOT KAŽDÉMU. BEZ OHĽADU NA PRÍČINY JE TU VEĽA TOHO, Z ČOHO SA MÔŽEME POUČIŤ OD PROSPERUJÚCEJ KRAJINY SPAMÄTÁVAJÚCEJ SA Z EKONOMICKEJ KRÍZY, KTORÁ UVRHLA OKOLO 60 % ĽUDÍ DO CHUDOBY. ČIERNY A ŠEDÝ TRH Pri kolapse sa odrazu všade okolo vás objaví čierny či šedý trh. V mojej krajine sú napokon šedé trhy prijateľné. Spočiatku to bolo o obchodných zručnostiach alebo výmene remeselných výrobkov za potraviny. Okresy a mestá si vytvorili svoje vlastné trhy, vlastné lístky podobné peniazom, s ktorými sa obchodovalo. Netrvalo to však dlho. Lístky sa dali poľahky vytvoriť na domácom počítači, a tak neexistovala žiadna kontrola. Nakoniec sa ľudia vrátili späť k papierovým peniazom.

Tieto trhy sa zvyčajne nachádzali v skladoch alebo na prázdnych pozemkoch a boli riadené niekoľkými šikovnými chlapíkmi, gangstrami či bezpečnostnou službou. Každý si mohol za 50 až 100 pesos (20 až 30 dolárov) na deň prenajať stánok vo vnútri týchto trhov a predávať svoj tovar alebo služby. Na týchto trhoch je zvyčajne rešpektovaný mier. Organizátori nevolajú políciu, keď sa niekto pokúsi o krádež, bitku alebo

využívanie žien. To nie je pre ich biznis nič dobré, a tak ktokoľvek, kto sa pokúsi vyvolať takýto problém, vzápätí zistí, koľko bolesti vie ľudské telo vydržať. Niekedy na týchto trhoch zaisťujú bezpečnosť dokonca sami uniformovaní policajti, samozrejme, za malý poplatok. Ale ako vždy, musíte byť opatrní. Môžete sa stretnúť s vreckovými zlodejmi, alebo dokonca s útokom, keď trh opustíte. Čo sa tam dá nájsť? Väčšinou jedlo a oblečenie.

Niekedy majú väčší výber, ale väčšinou majú vždy syr, konzervované jedlá, korenie, med, vajcia, ovocie, zeleninu, pivo, víno a mäso, rovnako pečivo a cestoviny. Je to lacnejšie ako v supermarketoch. Občas sú k dispozícii aj čerstvé ryby, ale nie vždy. Ľudia neveria potravinám, na ktoré potrebujú chladničku – tie je naopak lepšie kupovať v supermarketoch.

Populárne sú tiež odevy, a tak tu nájdete kópie značiek, napodobeniny alebo dokonca ukradnuté originály; to isté platí pre topánky. Po jedle

73 ilustrácia: Vladimir Manyuhin

a oblečení sú treťou najobľúbenejšou skupinou CD, DVD, filmy, hudba, herné konzoly, programy, videohry. Každopádne je možné zohnať takmer všetko. Ak chcete, spýtajte sa v okolí a porozprávajte sa s tými správnymi ľuďmi.

ZLATO Každý chce kúpiť zlato! „Kupujem zlato. Platím v hotovosti.“ Odkazy sú všade, aj v TV! Nikto neplatí za skutočnú hodnotu vecí, takže veľký pozor! Nedávajte všetky peniaze do zlatých mincí!

Vzhľadom na to, že nie je možné určiť skutočný podiel zlata, malé obchody a predajcovia za ne zaplatia rovnako ako za bežné zlaté šperky. Čo by som robil, keby som bol vami: Miesto kupovania zlatých mincí kúpte mnoho malých zlatých prstienkov a ďalších šperkov. Mali by byť lacnejšie ako zlaté mince a ak nastane kolaps, nebudete strácať peniaze predajom kvalitných zlatých mincí v hodnote podradného zlata. Keby som mohol cestovať späť v čase, kúpil by som malé vrecko naplnené zlatými prsteňmi.

Malí zlodejíčkovia budú kradnúť zlaté retiazky

priamo z krku. Je to veľmi bežné na staniciach, v podchodoch a na iných preplnených miestach.

Takže moja rada – ak sa pripravujete na malú ekonomickú krízu, zlaté mince majú zmysel. Zachováte hodnotu vecí a budete ich za ňu schopní predať priekupníkom so zlatom alebo iným survivalistom, ktorí poznajú skutočnú hodnotu týchto vecí. V mojom prípade boli zlaté mince výbornou investíciou. Zabránili, aby som prišiel o peniaze, keď miestna ekonomika skrachovala.

Aj keď je to tu zlé, môžem ísť do banky a dostať za zlaté mince skutočnú hodnotu. To isté platí o čistom striebre. Ale tam, kde žijem, vám miestni díleri zaplatia za zlaté mince rovnako ako za obyčajné zlaté šperky, bez ohľadu na to, o aký typ zlata ide. Takže musím povedať, že pre obchodovanie sú lepšie zlaté šperky ako zlaté mince.

MEDZIHRA Učiteľ sociálnych vied vysvetľoval rôzne druhy sociálnych pyramíd. Prvá pyramída vysvetľuje základnú spoločnosť. Dve horizontálne línie

ALTERNATIVE VITA > AKO PREŽIŤ KOLAPS 2.

74

ju rozdeľujú na hornú (vyššia sociálna trieda), prostrednú (stredná trieda) a spodnú časť (chudobní, proletariát). Učiteľ vysvetľoval, že stredná trieda sa správa ako vankúš medzi bohatými a chudobnými a stará sa o tlmenie sociálneho napätia.

Druhá pyramída mala veľkú prostrednú časť; to je pyramída reprezentujúca najrozvinutejšie krajiny sveta. Spodná časť je veľmi tenká a šípky naznačujú, že je možnosť dostať sa z najnižšej do strednej triedy a zo strednej do najvyššej triedy sociálnej pyramídy. Učiteľ nám povedal, že to bola klasická demokratická kapitalistická spoločnosť a v krajinách, ako sú tie európske a socialistické, je pyramída podobná, no o čosi plochejšia. Stredná časť zaberá najviac miesta a zvyšné dve len veľmi málo. Je len málo rozdielov medzi týmito pyramídami.

Tretí typ pyramídy ukazuje komunistickú spoločnosť, kde sa šípky z najnižšej a strednej triedy snažia dosiahnuť vrchol, no potom sa odrazia späť. Malá najvyššia vrstva a jedna veľká nižšia vrstva. Medzi nimi je minimálna stredná trieda.

Potom sme otočili stránku a uvideli štvrtú pyramídu, na ktorej vedú šípky zo strednej do najnižšej chudobnej triedy. „Čo to je?“ spýtali sa niektorí z nás. Učiteľ sa na nás pozrel a povedal: „Toto sme my. Je to kolaps krajiny, ktorá sa premenila na krajinu tretieho sveta, kde stredná trieda skoro neexistuje – jedna veľká chudobná najnižšia trieda a veľmi malá najvyššia trieda.“ „Čo sú tie šípky, ktoré smerujú zo stredu na spodok pyramídy?“ spýtal sa niekto. „To sa stredná trieda mení na chudobných. Ako vidíte, príjmy strednej triedy nestačia, aby vôbec mohla fungovať ako stredná trieda. Niektorí z najvyššej spadnú do strednej triedy, ale obrovská väčšina strednej triedy sa zmení na chudobných,“ povedal učiteľ. Neviem, koľko ľudí v miestnosti zrazu pochopilo, že sú chudobní.

Učiteľ pokračoval: „Máme strednú triedu, ktorá sa náhle premení na chudobnú – v podstate vytvorí spoločnosť chudobných ľudí, už neexistuje stredná trieda, ktorá by zmiernila napätie. Stredná trieda náhle zisťuje, že majú príliš vysokú kvalifikáciu na prácu, ktorú nájde, nezamestnanosť vyletí do závratných výšok – príliš veľa ponuky,

príliš málo dopytu. Vy teraz študujete architektúru, ale len 3 alebo 4 percentá z vás sa tým budú skutočne živiť.“ Po niekoľkých mesiacoch sa všetko vyplnilo. Aj počet študentov sa znížil aspoň o 50 %. Nevideli zmysel v štúdiu niečoho, čomu sa nebudú môcť venovať, alebo nemali peniaze na štúdium.

Niekto mi povedal, že ak by sa toto stalo v USA, sociálne nepokoje by boli oveľa horšie. Povedal som mu, že nesúhlasím, pretože sa všetci ľudia prispôsobia, keďže nemajú inú možnosť. Teraz to však zvažujem viac, možno mal pravdu. Väčšina z nás sú ľudia, ktorých starí rodičia unikli z občianskej vojny buď v Španielsku alebo v Taliansku – naši rodičia prežili špinavú vojnu.

Môžu občania USA prežiť to, čo sme prežili my?

Samozrejme, že môžu, aj keď si myslím, že ich toľko nebude – veľa sa ich nepripravuje a berú všetko ako samozrejmosť. To budú tí, ktorí budú zodpovední za sociálne nepokoje pri kolapse, ktorí sú príliš leniví na to, aby sa o seba pred kolapsom postarali. Počas rokov si už zvykli na pohodlie a veria, že sa teraz vláda o nich postará, pretože platili dane. Ale nakoniec sa prispôsobia, ľudia sa vždy prispôsobia. Boli by ste prekvapení. Bolo to tak po tisíce rokov.

TRESTNÁ ČINNOSŤ A NEBEZPEČENSTVO Hoci trestné činy boli v Južnej Amerike vždy problémom, moja krajina patrila medzi výnimky. Bolo to tu nebezpečné, áno, ale nič podobné ako po ekonomickej kríze v roku 2001. Človek mohol nechať deti hrať sa na chodníku, alebo im dovolil vracať sa samým domov z večierka.

To všetko sa zmenilo. Na chodníkoch sa už deti nehrajú. Jazdia na bicykli pár metrov od domu, vždy pod dohľadom dospelej osoby. Tínedžeri predstavujú väčší problém. Nemôžete ich držať celý deň doma.

Keď im rodičia organizujú program, vezmú ich so sebou k niekomu domov alebo do klubu a v určitý čas si ich vyzdvihnú. Taxíky sa používajú zriedka, bolo tu totiž veľa prípadov znásilnenia, takže žiaden rodič nezverí svojho syna či dcéru do rúk cudzieho človeka. Po rokoch takého života sa takmer každý naučil byť opatrný. Prakticky nikto nenecháva otvorené alebo odomknuté dvere a okná. Tiež sa nikdy nevyklá-

ňajte z okna auta či bytu na prízemí, aby ste sa pozhovárali so svojimi priateľmi. Mohol by to zahliadnuť niekto, kto by vo vás videl ľahký cieľ, vytiahol zbraň a vtiahol sa do domu.

Predtým ste isto počuli: „Nemal by si sa pri prepadnutí brániť, daj im čo chcú a oni ťa nechajú ísť.“ To už neplatí. Títo chlapíci sú pod vplyvom drog, alebo vás jednoducho nenávidia, pretože máte lepší život, o akom oni snívali, pretože boli od narodenia zneužívaní. Takže vám ublížia a ponížia vás, ako len môžu. Pustenie kriminálnika do domu sa rovná znásilneniu, zmláteniu, mučeniu.

Najnebezpečnejším okamihom dňa je, keď ja (alebo moja manželka) opúšťam dom alebo doň vstupujem. Zabezpečený dom nemôže byť len tak ľahko prepadnutý, takže zločinci počkajú, až budete stáť pred dverami s kľúčmi, a potom na vás skočia. To je dôvod, prečo si dávam veľký pozor, keď sa k domu približujem. Rozhliadnem sa po okolí a ak nevidím nič zvláštne, pokračujem v chôdzi alebo jazde okolo bloku.

Nikdy neotvárajte dvere, ak je v okolí podozrivá osoba. Zločinci sa často vydávajú za pracovníkov energetických spoločností. Vraj idú niečo opraviť. Nie! Ak niečo musia opraviť, opravia to zvonku. Čokoľvek vo vnútri vášho domu je vaša zodpovednosť a spoločnosť vám to neopraví. Či tak alebo onak, vždy je lepšie hrať na istotu – je lepšie byť hrubý ako mŕtvy. Čo sa týka dopravy autom – okná a dvere musia byť vždy zatvorené, zbraň musí byť na dosah ruky a dopravné značky a semafory majú pri kolapse úplne nový význam. Ak vaša krajina skolabuje tak ako tá moja, spomeniete si na mňa, kedykoľvek uvidíte semafor. Nikdy nezastavujte na červenú alebo na stopke, ak nie je veľká premávka – a to najmä v noci.

Najprv dávala polícia pokutu za nezastavenie na červenú, ale po niekoľkých mesiacoch si uvedomili, že nič nezmôžu – ľudia radšej riskujú pokutu než svoje životy. Tak sa rozhodli dať na semafory po ôsmej alebo deviatej večer permanentne oranžovú. To je samozrejme veľmi nebezpečné.

Nočné dopravné nehody bývajú časté a brutálne, pretože niekedy sa dve vozidlá zrazia v plnej rýchlosti. Otázka: „Jazdia zločinci v osobných alebo nákladných vozidlách? Skrývajú sa alebo

zakrádajú? Ako títo zločinci útočia na vidieku a ako v mestách?“ Zločinci nie sú hlúpi – strávia celé dni čakaním na určitých miestach, predovšetkým na miestach vašich každodenných činností. Napríklad ak uvidia, že v noci zamykáte bránu, počkajú si za stromom, kým sa nepriblížite. Deje sa to často.

Psy sú najlepším alarmom, aký môžete zohnať – a zločinci to dobre vedia. Nuž a tak ich otrávia liekmi a zaútočia uprostred noci. Viem o mnohých ľuďoch, ktorí takto prišli o psa. Ak majú zločinci obavy o vlastnú bezpečnosť, ukryjú sa blízko hlavnej brány a počkajú si na vás. Povedal by som, že je to najčastejší typ útoku.

Otázka: „Najbežnejší čas útoku? Deň, noc, večer, ráno?“ Sedem hodín ráno, deväť hodín ráno, jedna hodina popoludní, sedem hodín popoludní – to sú najčastejšie doby útokov. Neexistuje však žiadna „bezpečná hodina“. Noc je obzvlášť nebezpečná. Možno sú útoky počas dňa rýchlejšie, chcú vás olúpiť a potom rýchlo zmiznúť, kým v noci majú viac času.

Neexistujú však žiadne pevné vzorce správania.

Ak by som mohol dať jednu radu k bezpečnosti pri kolapse, bolo by to: Mať oči a uši v strehu pri príchode a odchode z domova. Ak je to možné, majte v oboch prípadoch poruke nejakú zbraň. Ak sa vám zdá niečo divné, obíďte blok a znova to starostlivo skontrolujte. Ak tam stále vidíte niečo nezvyčajné, zavolajte políciu (ak je ešte dostupná), alebo vyhľadajte pomoc. Ak idete k domu s veľkým počtom ľudí, odídu. Raz som uvidel pár zvláštnych ľudí vyčkávajúcich pri mojich dverách. Obišiel som celý blok, a stále som ich tam videl. Začal som blikať svetlami a trúbiť, až napokon odišli. Tiež si pamätajte, že auto je jeden ťažký a silný stroj. Poznal som človeka, ktorý mal na nárazníku veľké chrómované rúrky – špeciálne na odrážanie tých, ktorí boli takí hlúpi, že sa ho snažili zastaviť postavením sa pred auto. Občas sa ma niekto tak pokúša zastaviť. Sú to blázni, ktorí vás takto chcú okradnúť uprostred ulice. Proste som sa plnou rýchlosťou rozbehol proti nim. Vždy uskočili nabok. Spočiatku ma to znervózňovalo, ale verte mi, teraz je to pre mňa rovnako bežné ako radenie rýchlostí. Áno, je to naozaj smutné.

75

ALTERNATIVE VITA > PLACEBO ALEBO LIEČENIE VIEROU

Marián Benka

PLACEBO

ALEBO LIEČENIE VIEROU AK CHCÚ KONZERVATÍVNI LEKÁRI SPOCHYBNIŤ POSTUPY ALTERNATÍVNEJ MEDICÍNY, ČASTO S POHŔDANÍM POVEDIA: „TO JE LEN PLACEBO EFEKT.“ POZORUHODNÉ VEDECKÉ VÝSKUMY Z OBLASTI PLACEBA VŠAK AKOBY POTVRDZOVALI STARÉ BIBLICKÉ: „A VAŠA VIERA VÁS UZDRAVÍ.“ NÁŠ ORGANIZMUS MÁ ÚŽASNÉ SAMOUZDRAVOVACIE SCHOPNOSTI, KTORÉ SA MÔŽU SPUSTIŤ LEN VĎAKA TOMU, ŽE UVERÍME PREZENTOVANÉMU SPÔSOBU LIEČBY.

76

P

lacebo efekt objavil americký vojenský lekár Henry Beecher už koncom druhej svetovej vojny. Pacientom trpiacim ťažkými bolesťami podával miesto morfia soľný roztok.

Ich bolesti ustúpili, a navyše ani počas operácií neutrpeli kardiovaskulárny šok, typický pre operácie bez utišujúcich prostriedkov.

Od tých čias sa výskumu tohto fenoménu venovalo množstvo ďalších odborníkov. Medzi nimi americký chirurg Bruce Moseley, špecialista na operácie kolena. V minulosti pôsobil ako lekár národnej basketbalovej reprezentácie. Profesionálni basketbalisti často trpia opotrebovanou chrupavkou v kolennom kĺbe. Bežná operácia, pri ktorej sa odstránia úlomky zodratej chrupavky a kĺb sa vyhladí frézou, zbaví pacientov bolesti a umožní im, aby koleno fungovalo ako predtým.

Po čase sa doktor Moseley podujal na experiment: polovicu pacientov s opotrebovaným kĺbom reálne operoval. Druhú polovicu len uspal na operačnej sále, trochu im narezal koleno (aby to vyzeralo ako operačná rana), a potom počkal, kým sa preberú. Výsledky boli šokujúce: koleno sa začalo uzdravovať aj tým pacientom, ktorí si len mysleli, že boli operovaní, hoci v skutočnosti žiadna operácia neprebehla. Na uzdravenie stačila viera v operáciu.

Pozoruhodné sú aj výsledky prezidenta Výskumného ústavu preventívnej medicíny v americkom meste Sausalito Deana Ornisha. Ten začal pracovať s pacientmi s upchatými srdcovými cievami v pokročilom štádiu. Podľa klasických kardiológov nie je možné takéto ťažké prípady vyliečiť bez liekov a operácie. Ornish ich napriek tomu lieči.

S pacientmi robí vedené meditácie, pri ktorých si predstavujú hrubý múr okolo svojho srdca.

Múr sa v ich predstavách postupne uvoľňuje.

Po viacerých takýchto sedeniach sa zrazeniny v krvi pacientov začnú rozpúšťať a oni vyzdravejú. Podobné vizualizačné techniky využívali rôzni liečitelia už pred tisícročiami.

Najnovšie výskumy na poli neurobiológie poukazujú na tesné prepojenie medzi našou nervovou sústavou a imunitným systémom. Stačí, aby si mozog uvedomil, že sme požili liek, a okamžite spúšťa samoliečivé sily nášho organizmu. Nie je dôležité, či liek obsahuje účinnú látku, alebo je to len cukrík v tvare tabletky. Dôležité je, že sme uverili v účinky liečby.

A túto vieru umocňujú aj okolnosti, za akých je placebo podávané. Keď pacientovi bez slova podajú tabletku bez účinnej látky, výsledok je slabší. Lepšie účinky sa preukázali, keď podanie lieku sprevádzal dôveryhodný komentár, naprí-

klad: „Toto je najnovší zahraničný liek na vašu chorobu, sú s ním veľmi dobré výsledky, verím, že vám pomôže.“ Takisto sa účinok zvyšuje, ak pilulku nepodá zdravotná sestra, ale lekár, alebo dokonca osobne primár.

Menej známym je nocebo efekt, ktorý v 60. rokoch objavil ďalší Američan Walter Kennedy.

Podstatou tohto efektu je, že naše strachy a negatívne očakávania spôsobujú negatívne výsledky.

Známy je rakúsky experiment, pri ktorom lekári podávali astmatikom neúčinnú látku s varovaním, že môže vyvolať silné alergické reakcie. Tie reakcie sa potom u mnohých naozaj dostavili.

Podobne ak lekár so všetkou vážnosťou povie onkologickému pacientovi, že mu dáva maximálne rok života, dotyčný môže do roka umrieť len preto, že tomu uveril.

77

ALTERNATIVE VITA > POZITÍVNYM MYSLENÍM K EGOIZMU

Vladimír Líška

POZITÍVNYM MYSLENÍM

K EGOIZMU

78

V POSLEDNOM OBDOBÍ SA AKO HUBY PO DAŽDI VYROJILI RÔZNE KNIŽNÉ TITULY, MOTIVAČNÉ VIDEÁ A FILMY KAZATEĽOV POZITÍVNEHO MYSLENIA. VRAJ STAČÍ LEN CHCIEŤ, MYSLIEŤ POZITÍVNE A ÚSPECH BUDE ZARUČENÝ. NAJVÄČŠÍ OŠIAĽ PRED PÁR ROKMI VYVOLAL MOTIVAČNÝ DOKUMENT A KNIHA TAJOMSTVO (ALEBO THE SECRET).

ARÓMA EXTRÉMNEJ KOMERCIE A KONZUMU, KTORÁ SA OKOLO TAJOMSTVA NESIE AKO OPAR, VŠAK DÁVA TUŠIŤ, ŽE NIE JE VŠETKO ZLATO, ČO SA BLYŠTÍ...

G

ýčovo podané zjednodušené ezoterické ,,pravdy“ omieľajúce stále dokola tú istú myšlienku, ktorá sa má javiť ako doposiaľ skryté a veľmi tajné ,,tajomstvo“. S duchovnými učeniami to v skutočnosti nemá nič spoločné. Človek akoby sa razom ocitol v teleshoppingu, na školení nejakej finančnej sekty, maklérov či finančných poradcov. Inak skvelý komerčný ťah autorov The Secret, to musím uznať. Ústrednou filozofiou tohto diela je, že všetko, čo sa nám stane, sme si pritiahli do života sami svojimi myšlienkami. V podstate infantilná egoistická filozofia, charakteristická pre neoliberálny kapitalizmus dneška, nesie jasné posolstvo. Za všetko si môžete sami a starajte sa len o seba (hlavne nás nechajte vládnuť). Náš život však vytvára množstvo faktorov ako sociálne prostredie, inteligencia, schopnosti, finančná situácia, ekonomická situácia štátu, v ktorom žijeme, rodina, priatelia a známosti.

Aj zlé veci, ktoré sa nám dejú, môžu mať pre

nás zmysel, no ten odhalíme až omnoho neskôr.

Niekedy sa ,,negatívnym“ veciam skrátka nedá vyhnúť a treba sa k nim postaviť zodpovedne, pretože život nie je, a nikdy nebol len prechádzkou ružovou záhradou.

Tajomstvo nás nabáda potlačovať negatívne emócie, skrývať si hlavu do piesku pred realitou a utiekať sa do sveta, kde je všetko krásne a pozitívne. Nemáme si teda všímať nič negatívne.

Poškodzovanie životného prostredia, týranie zvierat, obmedzovanie osobnej slobody, zlodejstvo politikov či utrpenie druhých nám majú byť celkom ľahostajné. Kapitalizmus upadá, preto bolo zrejme potrebné vytvoriť ateistickú filozofiu konzumu prístupnú širokej mase, zaobalenú do kváziduchovna.

Chcú, aby ste boli spokojní aj v zlých podmienkach, kým oni si budú užívať, a vytvoriť vám falošnú nádej, ktorú máte zameniť za skutočnú. Tajomstvo navyše propaguje materializmus a pôžitkárstvo.

Zrejme to na ľudí teraz najviac funguje.

Videl som to nebezpečné šialenstvo v očiach niektorých ľudí posadnutých Tajomstvom, ktorí dostali nádej, že dosiahnu všetko. Stačí chcieť, peniaze ležia na chodníku a treba ich len zodvihnúť. Takíto ,,pozitivisti“ majú problém vnímať realitu takú, aká v skutočnosti je. Prestanú používať logické myslenie a chýba im opatrnosť.

Ak mi svieti na križovatke červená, a ja si vsugerujem, že je to zelená, výsledkom bude kolaps.

Myslieť si, že sa mi nič nestane len preto, že myslím pozitívne, je veľmi nebezpečné a scestné. Ľudia posadnutí Tajomstvom sa často vyznačujú veľkou pýchou, aroganciou, až opovrhovaním a pohŕdaním inými, menej úspešnými. Ak teda zomrie denne 40 000 detí od hladu, podľa nich si za to mohli len a len sami svojím negatívnym myslením. Aj keď ja verím tomu, že veľmi silno na to jedlo mysleli.

V žiadnom prípade nechcem čitateľov navádzať na tragické a negatívne myslenie. Vždy je lepšie byť veselým a pozitívnym človekom; žije sa tak oveľa lepšie. Vravia nám, že máme byť bezohľadní a chamtiví egoisti, aby sme dosiahli úspech, ale buďme rozumní, empatickí a prečo nie aj – veselí. Nie som materialista, ani duchovný neznaboh. Ezoterikou sa zaoberám vyše 20 rokov a mal som možnosť overiť si v praxi, čo funguje, a čo nie. S humorom sa vždy žilo a žije lepšie.

Zachovajme si však aj logické myslenie, aby sme nedopadli ako kapitán Titaniku. Veril viac tomu, že loď je nepotopiteľná, ako ľadovcu, ktorý videl. Nespravil záchranný manéver, ani nevyslal núdzové volanie. Jeho spôsob myslenia mu zabránil vidieť veci jasne a stálo to životy tisícok ľudí.

79

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > SLADKÉ POTEŠENIE S TRPKOU PRÍCHUŤOU

Marián Benka

SLADKÉ POTEŠENIE S TRPKOU PRÍCHUŤOU

80

NEPRIAZNIVÉ ÚČINKY NADMERNEJ SPOTREBY CUKRU SÚ ZNÁME UŽ DÁVNO. SKUPINU LÁTOK NAZVANÚ NÁHRADNÉ SLADIDLÁ PREZENTUJÚ PRODUCENTI POTRAVÍN AKO ZDRAVÚ ALTERNATÍVU. V POTRAVINÁCH SA POUŽÍVA HLAVNE ACESULFÁM (E950), SACHARÍN (E954) A ASPARTAM (E951). O TEJTO POSLEDNEJ MENOVANEJ „NEŠKODNEJ“ LÁTKE SI POVIEME NIEČO VIAC.

A

spartam v roku 1965 náhodne objavil chemik James Schlatter, pracujúci pre farmaceutickú spoločnosť Searle Company.

Bolo to v rámci výskumu nového lieku na liečbu žalúdočných vredov. Americký Úrad pre bezpečnosť potravín (FDA) ho schválil ako prísadu do suchých potravín v júli 1974. Viacerí odborníci, medzi nimi neurológovia John W. Olney a James Turner, však na základe svojich výskumov proti tomuto rozhodnutiu protestovali. Ozývali sa aj zástupcovia spotrebiteľských organizácií. Pod tlakom verejnosti FDA v decembri 1974 povolenie na používanie aspartamu pozastavil.

Obchodné záujmy však napokon prevážili nad ochranou zdravia. Aspartam bol opäť povolený v roku 1981. Znovu len v suchých potravinách, pretože rozpustený v tekutinách sa môže rozkladať na svoje nebezpečné zložky. Už v roku 1983 ho však schválili aj pre sýtené nápoje s nízkou hodnotou pH. To sú nápoje s obsahom ovoc-

ných kyselín, ktoré spomaľujú rozklad aspartamu. Nedokážu ho však celkom zastaviť, čo zodpovedným úradom zrejme nijako neprekážalo.

Preto dnes nájdete aspartam úplne bežne v nízkokalorických nápojoch označených ako „light“ alebo „zero“. Často sa nachádza tiež v želatíne, pudingoch, jogurtoch, mrazených dezertoch, cukríkoch, ale aj niektorých vitamínových prípravkoch a kvapkách proti kašľu.

Vyrába sa kombináciou troch zložiek, z ktorých každá sama osebe predstavuje zdravotné riziko: fenylalanín, kyselinu asparágovú a metanol. Práve tieto tri látky sa uvoľňujú, ak sa aspartam začne rozkladať.

Fenylalanín sa pri vysokých dávkach môže koncentrovať v niektorých častiach mozgu, čo môže viesť k depresiám a iným psychickým poruchám.

Viacerí lekári označujú túto látku za bezpečnú, pričom argumentujú pokusmi na potkanoch.

Lenže hlodavce odbúravajú fenylalanín oveľa

81

efektívnejšie než ľudia. V našom organizme má tendenciu usádzať sa.

Kyselina asparágová stimuluje neuróny, predráždi ich a naruší ich fungovanie. Podobne ako dusičnany alebo glutaman sodný môže vyvolať mnohé psychosomatické poruchy, napr. bolesti brucha a hlavy, vyčerpanosť, náladovosť, poruchy spánku a trávenia.

Najnebezpečnejšou zložkou je metanol, ktorý sa v organizme mení na formaldehyd. Ten sa dostáva do buniek, kde sa môže naviazať na štruktúru našej DNA. Vo veľkom množstve môže viesť k poškodeniu očnej sietnice, spôsobiť rakovinu alebo vrodené poruchy u detí. Americká Agentúra pre ochranu životného prostredia odporúča maximálnu dennú dávku metanolu 7,8 miligramu. Pritom jeden liter nápoja sladeného aspartamom obsahuje okolo 50 mg metanolu.

Medzi ďalšie možné účinky aspartamu patria

svalové kŕče, priberanie na váhe, vyrážky, nespavosť, zrýchlené búšenie srdca, dýchacie ťažkosti, poruchy reči alebo bolesti kĺbov. Mozgové nádory, epilepsia, Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, mentálna retardácia a najmä cukrovka sa môžu pri pravidelnom požívaní tejto látky zhoršiť.

I keď sa umelé sladidlá prezentujú ako zdravá náhrada cukru, klasický cukor je rozhodne zdravší. Pravda, vo zvýšených dávkach takisto vedie k mnohým problémom. Ak si neviete predstaviť život bez sladkej chuti, ideálne je konzumovať med, sušené či čerstvé ovocie a ovocné šťavy alebo kvalitnú čokoládu s vysokým obsahom kakaa. Rôzne diétne nízkokalorické potraviny takmer vždy obsahujú umelé sladidlá. Ak ich už chcete kupovať (raz za čas vás určite nezabijú), pozrite si aspoň ich zloženie na obale.

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > IBALGIN

Marián Benka

IBALGIN

SPOĽAHLIVO ZNIČÍ VAŠE TRÁVENIE

82

„BEZ BOLESTI JE SVET RUŽOVEJŠÍ,“ TVRDÍ V JEDNOM ZO SVOJICH PR ČLÁNKOV VÝROBCA IBALGINU, SPOLOČNOSŤ ZENTIVA. PODĽA NEJ JE DOKONCA POVESTNÁ RUŽOVÁ TABLETKA PRÍNOSOM PRE EKONOMIKU, PRETOŽE URÝCHĽUJE NÁVRAT ĽUDÍ DO PRACOVNÉHO PROCESU. ALE STOJÍ NEUSTÁLE TLMENIE BOLESTI ZA CENU, KTORÚ ZAŇ ZAPLATÍTE?

V

ýrobcovia liekov proti bolesti síce uvádzajú, že by sa mali používať nepretržite len obmedzenú dobu. V prípade ibalginu je to sedem dní pri dospelých a tri dni pri deťoch.

V praxi však mnohí ľudia toto odporúčanie ignorujú. Liek sa predáva voľne bez predpisu, čo tiež nie je práve najšťastnejšie riešenie. Ale keby aj nebol voľnopredajný, mnohí slovenskí a českí lekári ho bez rozmýšľania predpisujú pacientom s chronickými bolesťami aj na dlhšie obdobie.

Podľa amerických štatistík (u nás sa také pre istotu nerobia) až 12 percent chronických pacientov, ktorí pravidelne berú lieky obsahujúce ibuprofén (účinná látka ibalginu), skončí s vážnym poškodením žalúdka či čriev. Pomerne častý je vznik vredov, ktoré prasknú a spôsobia vnútorné krvácanie. Najmä u starších ľudí tieto prípady neraz skončia smrťou. Ohrozená je aj

pečeň, obličky a pankreas. Podľa štúdie publikovanej v časopise British Medical Journal sa pri nadmernom užívaní ibuprofénu zvyšuje riziko infarktu až o 50 percent.

Na zváženie je, že tieto tabletky vyvolali moderný trend potláčania bolesti, ktorý napríklad český gastroenterológ Václav Chytil označuje za „zhovädilosť“. Bolesť je dôležitá, pretože nás upozorňuje na nejaký problém v našom tele.

Keď ju potlačíme a problém neriešime, časom prerastie do chronického stavu. Ten potom budeme potláčať ešte väčšími dávkami tabletiek.

Mnohí ľudia si zvyknú na ibalgin ako univerzálne riešenie, až u nich napokon vznikne psychická závislosť. Ak nemajú ružovú tabletku poruke, začnú byť nervózni. Ak takíto ľudia tvrdia, že im ibalgin dodáva energiu, je to len pocit, ktorí si sami vsugerujú.

> SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ

Samuel Roth

SAMUELOVA

PRÍRODNÁ LEKÁREŇ

T

Pamajorán obyčajný (Origanum vulgare)

akzvaný „ružový zázrak“ sa v súčasnosti používa ako všeliek na bolesti každého druhu, ale účinná látka v ňom – ibuprofén – okrem toho pôsobí aj proti horúčke a zápalu. Bolesť však možno zmierniť bylinkami a rovnako nimi môžete znížiť teplotu či pomôcť organizmu pri zápale.

Azda najznámejšou bylinkou na upokojenie je pamajorán obyčajný, v češtine dobromysl obecná. Už názov tejto rastlinky, ktorá sa v minulosti používala ako ochrana pred zlom, vypovedá o jej účinkoch. Nálev z listov pomáha pri bolestiach hlavy, nespavosti, podráždenosti, menštruačných kŕčoch a dokonca sa môže použiť aj ako prevencia morskej choroby. Pri magických obradoch sa táto bylinka pridávala do kúpeľov a kadidiel, aby zmiernila bolesť zo straty blízkej osoby. Majte však na pamäti, že nie je vhodná pre tehotné ženy.

Obozretný treba byť aj pri pití čaju z valeriány lekárskej, ktorá síce pomáha proti nespavosti, stresu, kŕčom a menštruačným bolestiam, avšak jej dlhšie užívanie môže spôsobovať stratu telesnej i duševnej aktivity.

Pri bolestiach hlavy vám uľaví bazalka pravá, levanduľa či medovka lekárska; pri bolesti zubov zas lokálne potretie klinčekovým olejom či kloktanie mätového čaju. Pozor však na mätu kobercovú (Mentha pulegium) počas tehotenstva a pri chorobách obličiek.

Okrem menovaných vám pri horúčke dokáže pomôcť aj cesnak a na vypotenie zas lipový čaj.

V prípade, že máte radi škoricu a zázvor, desať minút ich prevárajte na miernom plameni a následne oslaďte medom. Takýto čaj môžete popíjať počas celého dňa.

83

84

„Slovensko a Slovákov mám tak rád, že ak by mi odobrali krv, možno by už polovica z nej bola slovenská.“ Hassan Ahmed Abass Abd el-Rahman Mohamed Abd el-Rasoul, potomok slávneho rodu strážcov tajomstiev hrobiek faraónov

foto: Tibor Eliot Rostas

JEDEN DEŇ > JEDEN DEŇ S POTOMKOM STRÁŽCOV TAJOMSTIEV FARAÓNOV

Tibor Eliot Rostas

JEDEN DEŇ

S POTOMKOM STRÁŽCOV TAJOMSTIEV FARAÓNOV Z ROZBÚRENÝCH VÔD POTOPY VYSTÚPILA AKO PRVÁ ZEM KHEMENU, KDE SA UCHOVALA VŠETKA MÚDROSŤ A TAJOMSTVÁ ZANIKNUTÝCH CIVILIZÁCIÍ.

TAK TO NAPLÁNOVAL VEĽKÝ STAVITEĽ A TVORCA PTAH. PO ŇOM NAD ČIERNOU ZEMOU EGYPTA PANOVAL JEHO SYN RA AKO PRVÝ VLÁDCA BOŽSKEJ DYNASTIE. SPOČIATKU BOLI FARAÓNMI BOHOVIA, NESKÔR POLOBOHOVIA AŽ NAPOKON FARAÓNI S BOŽSKÝM RODOKMEŇOM. ICH CELÝ ZOZNAM ZAPÍSAL TRISTO ROKOV PRED KRISTOM EGYPTSKÝ KŇAZ MANEHTO. NEVYNECHAL ANI POSTAVY, KTORÝCH MUMIFIKOVANÉ POZOSTATKY LEŽALI TISÍCROČIA V ÚDOLÍ KRÁĽOV. AŽ KÝM ICH JEDNÉHO DŇA NEOBJAVILI PREDKOVIA MÔJHO PRIATEĽA Z LUXORU. HASSAN AHMED ABASS JE TOTIŽ SYNOM RODU ABD EL-RASOUL, KTORÝ OBJAVIL A STRÁŽIL TAJOMSTVÁ HROBIEK NAJSLÁVNEJŠÍCH EGYPTSKÝCH FARAÓNOV.

BRIEŽDENIE V LUXORE Je skoré májové ráno, no slnečné lúče nad Luxorom už predznamenávajú horúci tropický deň. Mesto na brehu Nílu sa ospalo prebúdza do nového dňa. Samotný názov evokuje honosné sídla, lesk a slávu, no prechádzajúc mestom vidím v spleti uličiek skôr zmes ošarpaných orientálnych domov z nepálenej tehly. Lemujú ich taxíky, drožky s koňmi a somáre, ktoré zvážajú náklad s cukrovou trstinou. Slávu starobylých Théb, mesta faraónov, ktoré upadlo už v časoch dobitia Aššurbanipalom, pripomína úžasný chrám zasvätený Amonovi so sochami Ramzesa II. Veľkého. Potĺkam sa mraveniskom bazárov až k prístavu na Níle, kde kotví loď Champollion I. Točité schody ma zavedú na jej

hornú palubu, kde v prútenom kresle so širokým úsmevom čaká Hassan. Celým menom Hassan Ahmed Abass Abd el-Rahman Mohamed Abd el-Rasoul. Je to typický bronzový Egypťan pevnej postavy tesne po štyridsiatke, s čiernymi vlasmi a fičúrskymi fúzikmi, o hlavu nižší odo mňa. „Ahoj, můj přítel,“ prihovára sa Hassan.

S typickou egyptskou srdečnosťou ma objíma a štyrikrát pobozká. To je medzi Egypťanmi pozdrav spriaznených duší. „Salam alejkum,“ odpovedám a sadám si za stolík. „Čaj?“ „Áno, rád.“ Obsluha prinesie na vyčačkanom podnose voňavý čierny čaj, ktorého arómu a znamenitú chuť dopĺňa zopár lístkov čerstvej mäty. „Dnes nás čeká plný program,“ usmieva sa Hassan a usrkáva z čaju. Jeho čeština je obstojná, vraví,

85

JEDEN DEŇ > JEDEN DEŇ S POTOMKOM STRÁŽCOV TAJOMSTIEV FARAÓNOV

že je jediným sprievodcom v Hornom Egypte, ktorý rozpráva po česky. Sedem rokov sprevádza takmer výhradne slovenských a niekedy českých turistov, a to sa už na neho veľa nalepilo. Aj tak ale väčšinou komunikujeme angličtinou, predsa len ani ja nechcem vyjsť z cviku.

MASAKER PRI NOHÁCH ANUBISA

86

Pred Champollionom na nás čaká pripravená dodávka. Jej šofér a Hassan sa dajú v aute do vášnivého rozhovoru, no po chvíli ich preruší imámova vzrušená kázeň z rádia. Pýtam sa, či to snáď nie sú nejaké výzvy na svätú vojnu, džihád, pretože tá dikcia a spŕška hrdelných slov v arabčine tak skutočne pôsobia. „Ale kdeže, on hovorí o láske a vzájomnom rešpektovaní,“ smeje sa Hassan. Pomyslím si, aké je jednoduché zmanipulovať ľudí na Západe, ktorým k obrázkom Arabov servírujú takéto vzrušené slová s vysvetlením, že toto sú tí militantní hrdlorezi.

Myšlienky preruší šofér, ktorý naznačuje, že sme na mieste. Stojíme pred bránami jedného z najkrajších chrámov Egypta, chráme kráľovnej Hatšepsut. Hatšepsut sa ako prvá faraónka

Reliéf s vyobrazením Boha Ra na stene chrámu v Edfu.

Svätyňa boha mumifikácie Anubisa v chráme kráľovnej Hatšepsut. Na zemi sú viditeľné krvavé stopy po masakri turistov zo 17. novembra 1997.

prehlásila za dcéru boha Amona – Ra a nechala sa zobrazovať ako muž s falošnou božskou bradou. Vstupujeme do siene chrámu zasväteného Hathor. Hassanovi sa odrazu vytratí úsmev a so slzami na krajíčku rozpráva príbeh, ktorý mnou otriasol. Ukázal na svojho priateľa, ktorý postával neďaleko. Prišiel o jednu ruku v krvavej dráme, ktorá pohla celým Egyptom. Bol jediným ozbrojeným strážcom, ktorý sa márne pokúšal zastaviť útok šiestich mladých islamistických fanatikov. Tí 17.novembra 1997 chladnokrvne postrieľali 58 turistov práve na mieste, kde sme stáli, v zádušnom chráme Hathor, a tiež v o pár metrov vzdialenom chráme zasvätenom bohovi mumifikácie Anubisovi. Z jeho majestátnej postavy s hlavou šakala, pod ktorou sa zlovestne černeli fľaky krvi vpitej hlboko do pieskovcových kameňov, som mal zimomriavky po celom tele. „Bývam len neďaleko, na západnej strane Nílu, bol som tu snáď do polhodiny, odkedy sa udial masaker. Videl som už len mŕtve telá útočníkov, ktoré po trojhodinovej prestrelke s egyptskou políciou ležali v jame pri hradbe chrámu.

Turisti nemali žiadnu šancu, skosilo ich krupo-

bitie guliek zblízka. Po vyčíňaní pomätencov ostali ležať v kalužiach krvi štyri japonské páry na svojej svadobnej ceste, 36 Švajčiarov a tri generácie britskej rodiny vrátane päťročného dievčatka. Smutné, veľmi smutné, bol to čierny deň v mojom živote,“ neskrýva slzy Hassan. Otočili sme sa ku schodom vedúcim k horným terasám, odkiaľ bol prekrásny výhľad na celé údolie posadené v skalnatých bralách uprostred púšte. Nad našimi hlavami krúžili spievajúce vtáky, ktoré si užívali slobodu a ľahkosť bytia, aká nám asi nie je súdená, keď sme schopní vziať životy blížnym.

STRÁŽCOVIA TAJOMSTIEV HROBIEK FARAÓNOV Pochmúrne myšlienky onedlho rozptýlila všadeprítomná dobrá nálada Hassana, ktorý už ukazoval na blížiacich sa turistov: „Teraz by sme už mali len turistické fotky.“ Mali sme šťastie, v túto skorú hodinu sme boli uprostred veľkolepého diela geniálneho Senenmuta, staviteľa, ale aj milenca Hatšesput, úplne sami. Vydali sme sa teda do neďalekého Údolia kráľov, kde sú hrobky faraónov Novej ríše zo 16. až 11. storočia pred naším letopočtom. Medzi slávnymi menami mumifikovaných vládcov tu nájdete Merenptaha, Thutmosa I., Amenhotepa I., ale aj preslávenú hrobku Tutanchamona s jeho múmiou. Práve toto je miesto, na ktoré je Hassan mimoriadne hrdý. Keď mi v tieni figovníka, pod ktorým sme

Chrám kráľovnej Hatšepsut.

Údolie kráľov – nálezisko hrobiek faraónov zo 16. až 11. storočia pred naším letopočtom.

sa skryli pred páliacim slnkom, začal rozprávať svoj príbeh, jeho oči nežiarili o nič menej ako slnečné lúče. „Bolo to v roku 1871, keď sa môj pradedo Mohamed Abd el-Rasoul vydal spolu s bratom Ahmedom na útesy v Deir el Bahri, vysoko nad ruinami chrámu kráľovnej Hatšepsut.

Obvykle chodili raz do týždňa hľadať soľ, ktorú ako roľníci využívali na podporu rýchlejšieho rastu rastliniek v záhrade. Narazili na tmavé diery, ktoré sa skrývali za veľkým balvanom. Podišli k malému otvoru, do ktorého hodili kameň. Po dlhšej pauze začuli vzdialené zadunenie a ich srdcia zaplesali. Toto by mohla byť hrobka, pomysleli si. Po úmornom kopaní sa čoskoro do-

87

JEDEN DEŇ > JEDEN DEŇ S POTOMKOM STRÁŽCOV TAJOMSTIEV FARAÓNOV

stali do vnútra dlhej tmavej chodby, ktorá viedla do podzemia. Ich nález bol fantastický. Stáli zoči-voči štyridsiatim štyrom starostlivo zabaleným múmiám. Neskoršie skúmanie archeológov potvrdilo, že boli prvými ľuďmi, ktorí hľadeli na pozostatky slávnych faraónov Ramzesa II. Veľkého, Ramzesa III., IX., Thutmosa I., II., III. a ďalších.“

JEDNA NOC V PYRAMÍDE

88

Pravdou je, že mnohé cennosti z pokladu nevyčísliteľnej hodnoty sa postupne dostávali na trh so starožitnosťami. Vykrádanie hrobov sa v okolí dedinky Gurnah, ležiacej neďaleko od Údolia kráľov, stávalo od 13. storočia výnosným povolaním, čo sa dedilo z otca na syna. Výnimkou bola práve rodina Abd el-Rasoula, ktorá tajomstvá hrobiek prísne strážila. Napriek tomu sa však začali šíriť podozrenia. Tie malo objasniť vyšetrovanie Emila Brugscha, riaditeľa múzea v Káhire na jar roku 1881. Informácie, ktoré získal pri vyšetrovaní, ho priviedli až k bratom Ahmedovi a Mohamedovi Abd el-Rasoulovcom, ktorí boli zatknutí a mučení. Napokon boli prinútení priviesť Brugscha až k posvätnej hrobke.

Ten doslova onemel vo svetle pochodní, ktoré

osvetľovali tajomné priestory hrobky s pozostatkami najslávnejších panovníkov Egypta spolu s neuveriteľným bohatstvom, vrátane alabastrových nádob, papyrusových zvitkov a šperkov.

Najcennejší poklad z hrobu však šokoval úradníka ešte viac. Stál pred zhromaždenými múmiami opretými o múr, či ležiacimi na podlahe komôr.

Jeho údiv bol ešte intenzívnejší, keď si prečítal nápisy na látke. Boli tam mená štyridsiatych štyroch najväčších faraónov 18. a 19. dynastie spolu s princmi, princeznami, súdnymi úradníkmi a kráľovskými vnúčatami. Keď o týždeň neskôr asi dvesto mužov dopravilo múmie na loď, ktorá ich viezla do Káhiry, zhromaždili sa na brehoch

celej cesty roľníci s rodinami a vzdávali posledný hold svojim najslávnejším panovníkom. To však nie je všetko. Hassanovi prúdi v žilách krv slávneho rodu strážcov tajomstiev hrobiek Abd el-Rasoul, medzi ktorých patrí aj Šeik Ali. Ten našiel hrobku faraóna Setiho I. Jeho predok Abd el-Rasoul zas pomáhal Howardovi Carterovi pri vykopávkach, ktoré v roku 1922 viedli až k objaveniu hrobky slávneho Tutanchamona. „Môj prastrýc Abd el-Rasoul varil Carterovi čaj a bol dobrým sprievodcom. Keď objavili hrobku so sarkofágom a múmiou Tutanchamona, Carter mu dovolil, aby sa vyfotil s faraónovým zlatým náhrdelníkom na krku. A tak bol prvým človekom po Tutanchamonovi, ktorý nosil na krku jeho faraónsky šperk.“ Keď Hassan dokončil svoje rozprávanie, spýtal sa, čo by som chcel v Egypte skutočne zažiť. „Jednu noc v pyramíde,“ smejem sa a v kútiku duše čakám, že povie „dobre“. „Tak toto ti teraz asi nesplním, ale bude sa dať vybaviť fotenie.“ V Egypte sa za nejaký ten Nový kolportér.

je stále zmätok. Potrebovali by sme niekoho ako Gamal Abd-al Nássir, to bol náš najváženejší prezident, Egypt ho miloval, podobne ako Anwara Sadata.“

JABLČNÝ DYM SA OVÍJA OKOLO MINARETOV

V „galabiji“, košeli až po zem, sa dá v africkej horúčave výborne chrániť pred slnkom.

bakšiš skutočne dostanete tam, kam bežne noha smrteľníka nevstúpi. Mne v tejto chvíli úplne postačovalo, že som za dvadsať egyptských libier, ktoré som strčil do rúk sprievodcovi v hrobke faraóna Ramzesa III., mohol spraviť niekoľko obrázkov nástenných malieb.

AKO SA MURSÍ STRATIL V PRIŠIROKOM KRESLE MUBARAKA Na návšteve chrámov v Medinet Habu, Karnaku a Luxore sme toho dnes videli skutočne dosť.

Večer sme sa zašili v jednej malej kafetérii Hassanovho známeho, kde sme sa pri vodnej fajke s jablkovým tabakom a dobrým čajom zhovárali o práci na lodi. Hassan, ktorý má vyštudovanú egyptológiu na Univerzite archeológie v Káhire, si ťažko povzdychol nad súčasnou neutešenou situáciou v Egypte. „Vieš, po 25. januári 2011, keď boli obrovské protesty, po ktorých Mubaraka posadili do chládku, sa situácia u nás dramaticky zmenila. Hospodárstvo upadlo, nájsť prácu je čoraz zložitejšie, korupcia bujnie a príjmy klesajú. Vonku si myslia, že my tu protestujeme snáď každý týždeň. A to sa odráža aj na turistickom ruchu. Som na nílskych lodiach už od roku 1994 a takýto úpadok som nezažil. Za Mubarakových čias sa po Níle z Luxoru do Asuánu plavilo 280 lodí, dnes sa ich točí sotva pätnásť.

Sprevádzal som skupiny s dvadsiatimi turistami, dnes ich nebýva viac ako sedem. Mubarak nebol ideálny, ale mal rešpekt a pevnú ruku. Prezident Mursí nie je zlý, je to vzdelaný človek, ale kreslo, na ktorom sedel Mubarak, je pre neho príliš široké. Mursí nie je dostatočne rázny, v krajine

„Vaše Om Ali,“ povie čašník, ktorý nám priniesol Hassanovu obľúbenú pochúťku. Je to dezert vytvorený z chleba namočeného v mlieku s orieškami, medom, hrozienkami, škoricou a kardamónom. Jeho mimoriadne sladká chuť a vôňa sa miešajú s dymiacimi muškátovými tyčinkami, šafranom, koreneným falafelom na ražni, trusom híkajúcich somárov, ktoré stoja zapriahnuté neďaleko, ťažkými parfumami a tisícmi ďalších vôní. „Vieš, čo je môj najväčší poklad?“ spýtal sa Hassan popri šlukoch z bublajúcej jablkovej vodnej fajky. „Môj synovec. Nikto mu tu nedával nádej. Ako štvorročný mal ťažké ochorenie aorty a ani lekári v Káhire operáciu neodporúčali. Vraveli, aby sme sa zmierili s tým, že čoskoro zomrie.

Keď som videl brata, ako každú noc plače, vzal som všetky našetrené peniaze a odletel s chlapcom do Londýna. Našiel som špičkovú kliniku, kde boli ochotní vykonať operáciu. Na moje obrovské prekvapenie ju robil doktor z Egypta.

Nechcel odo mňa ani cent. Chlapec má dnes už dvanásť rokov a je to radosť našej veľkej rodiny.“ S Hassanom sme sa rozprávali ešte dlho do noci a okolo nás sa ovíjali oblaky jablčného dymu.

Vlnili sa spolu s bohatými a zdobenými ornamentmi všade navôkol. S halucinačnými spevmi v nekonečnej ozvene modlitieb z minaretov sa vpletali do tónov rebábu a ženského hlasu. A ten stúpal stále vyššie a vyššie, až do príbytku noci, odkiaľ na nás v trblietavom háve z hviezd hľadí bohyňa Nut. Tasbhalakir.

Fotografie: Tibor Eliot Rostas & Janka Rostasová

89

MLČANIE > ZLATÉ VAJCIA V BLUDNOM KRUHU

90

Tibor Eliot Rostas

ZLATÉ VAJCIA

V BLUDNOM KRUHU H

ospodársky systém, v ktorom Západ funguje, je už niekoľko storočí vytvorený na neuveriteľne absurdnom, a zároveň geniálne jednoduchom princípe: vymyslených papierikoch, ktorým dôverujeme. Tento systém funguje, iba ak sa ľudia a štáty zadlžujú.

Tým, že si napríklad berú úvery, sa tvoria nové peniaze, ktoré si banky vymýšľajú a tvoria doslova z ničoho. Až 93 % všetkých peňazí na svete už dokonca neexistuje ani vo forme bankoviek, ale iba v podobe virtuálnych číslic na vašich účtoch.

Na začiatku hospodárskeho cyklu nové peniaze oživujú trh, ľudia investujú, berú úvery, kupujú, no časom sa narastajúce množstvo peňazí znehodnotí a dochádza k inflácii – ceny stúpajú rýchlejšie ako príjmy, až kým sa ekonomika neprehreje a neskolabuje. Všetko prebieha storočia podľa rovnakej schémy bludného kruhu, ako to

dnes vidíme v Grécku alebo v 70-tych a 90-tych rokoch v Južnej Amerike a na mnohých iných miestach. Najprv sa národy vmanipulujú do gigantických dlhov, čo už nastalo aj u nás – až kým nikomu neostane ani cent. Potom organizácie ako MMF a Svetová banka prinútia štát, aby výrazne zoškrtal verejné financie, platy a zvýšil dane: čiže menšie príjmy a vyššie výdavky, až kým sa krajina nezosype. Následná menová reforma vráti obyvateľstvo späť k drine, aby všetko, čo vybuduje, dalo opäť bankám. Tento jednoduchý plán fungoval až do dnešných čias v pravidelných intervaloch dvoch – troch generácií. Henry Ford raz poznamenal: „Keby ľudia vedeli, ako funguje menový systém, revolúcia by tu bola už zajtra ráno.“ Nuž, neostáva iné ako poznamenať, že dnes už to vieme.

91

MLČANIE > MATRIX Z ÚDOLIA HINDU

MATRIX Z ÚDOLIA HINDU

92

Na

prelome storočí sa v kinematografii stále častejšie stretávame s fenoménom filmov psychologických, dystopických sci-fi. Kedysi skvelé Tarkovského Solaris, Stalker, neskôr Lynchove nočné mory Mulholland Drive, a po nich filmy ako Matrix, Potomkovia ľudí či Počiatok sa dostávajú akoby do nášho vnútra. Sledujú, ako si poradíme s tesnou blízkosťou toho, čo každý z nás tuší – že naše ja je aj mimo nášho tela. V časoch, kedy je civilizácia Západu zbavená pohanstva šamanov, ale postupne aj samotného boha a existencie najvyššej pravdy, ostalo v ľudskej duši prázdne miesto. A keďže už nad človekom nie je nikto a nič, to miesto je miestom, kde sa všetko môže.

A tak vravíme, že tu už všetko bolo, že sme už všetko zažili, že už nie je nič, čo by nás mohlo prekvapiť. Oproti tomu sa stále viac ľudí začína vracať späť k najjednoduchšej, no trvácnej forme bytia, k jednote so všetkým a čistej láske. Láske k svetu a existencii, láske ku všetkému, čo tvorí svet. Láske k nepochopiteľnému univerzu, žasnúť nad tým, aké úžasné je niektoré veci vôbec nevedieť, ale len tušiť. Neprestávať sa čudovať,

lebo práve údiv je esencia poznania a múdrosti. Ľudské bytosti sú spojené v sieti, je to onen bionet, o ktorom písal Pierre Theilhard de Chardin, to je to, čo tvrdí Sheldrake, keď pozoruje, ako sa vínne mušky z ničoho nič zjavia pri nedopitom pohári. Sú to staré védántske texty, ktoré rovnako ako súčasná kvantová teória hovoria o iluzórnosti sveta, akú vnímame piatimi zmyslami.

Zmysly vytvárajú ilúziu siete, ktorú v hinduizme nazvali májá, v postindustrializme matrix. Ibaže my žijeme naše životy aj úplne nezávisle od našich zmyslov. Šťastie, lásku, zblíženie, ale aj zúfalstvo, strach a hlboký žiaľ prežívame bez toho, aby sme ich museli vidieť či počuť. Sny dokazujú, že človek, ale aj všetky živé bytosti, ktorým sa sníva, existujú aj v inom čase a priestore. Sny, v ktorých prežívame rovnako silné emócie ako v bdelom stave, sú bránou na pomedzí medzi svetom tu a tam. Preto v žiadnom z tých dní, ktoré máme, by sme sa nemali scvrknúť len do zdroja, čo vytvára svet, kde je jediným kritériom rentabilita. Kde je zmysel sveta vnímaný iba ako zmysel ekonomický. To, čo nám najviac bráni pochopiť tento svet, je náš rozum.

93

MLČANIE > AKO AAAAAAAAAAAAAAAAA SA PRASAŤU O KUKURICI SNÍVA

94

AKO SA PRASAŤU

O KUKURICI SNÍVA P

rízemné seriálové reality šou typu nemeckých multimilionárov Geissenovcov, ale aj mnohé iné príbehy s pointou, ako sa stal Honza málem králem, vôbec nie sú náhodným javom. Ľudia si večer po práci zapnú televízor, kde sú konfrontovaní s príbehmi tých, ktorí sa dostali na vrchol spoločenského postavenia a mimoriadneho hmotného zabezpečenia najmä vďaka svojej vynaliezavosti, šikovnosti či usilovnému štúdiu a vzdelaniu. Pri troche povestného šťastia dnes riadia svetové spoločnosti a preháňajú sa na jachtách modrými lagúnami.

Títo ľudia nás cez hypnotickú obrazovku púšťajú do svojich rodín, domov či biznisplánov. A tak sa skutočne cítime byť jednými z nich. To by v tom musel byť čert, aby sme aj my, alebo aspoň naše deti, niečo také nedokázali. Takto sa stávame súčasťou modernej mytológie o spoločnosti, kde sú elitou tí, čo podaním nadpriemerných výkonov uspeli v spravodlivej súťaži. Denne ňou prikrmujú ilúziu, že vzdelaných, nadaných a aktívnych ľudí vyvezie sociálny výťah až do horných podlaží, kde si časom sadnú do kresla s najvyšším operadlom. Je to však iba chiméra, ktorej úlohou je motivovať ľudí pri stavaní pyramídy.

Elita na jej vrchole síce hlása otvorenú spoloč-

nosť, no sama sa uzatvára v rodových klanoch za vysokými múrmi oddelených prímestských štvrtí. Navonok volá po rovnosti, no sama nikdy nefunguje bez kontaktov a klientelizmu, ktoré ju zvýhodňujú pri udržiavaní postavenia na vrchole. Príslušníci elity formálne vyznávajú transparentnosť a fair play, no svoju moc uplatňujú z pozadia. Keďže ešte nevytvorili svetovú vládu, musia ovplyvňovať rozhodnutia politikov na národnej úrovni. Spoločnosť stavajú proti sebe výzvami k individualizmu, pričom ich societa je spoločenstvom spriaznených bratstiev svetoobčanov bez hraníc. Na rozdiel od miliardových más sú malou, dobre organizovanou svorkou, ktorá v porovnaní s roztrieštenými záujmami masy postupuje v obhajobe vlastných záujmov vždy spoločne. Nemecký sociológ Michael Hartmann uvádza, že len v Nemecku je na pozíciách šéfov stovky najväčších firiem až 80 % príslušníkov vysokej a strednej buržoázie, čo je obdobné aj v ostatných krajinách západnej Európy. Ak si teda skutočne myslíte, že seriály ako Geissenovci sú len z núdze cnosť či výstrelok dramaturga, ste na omyle. Sledujete totiž, ako sa vám tí hore neprestajne smejú do očí.

95

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

FILM OČKOVANIE: SKRYTÁ PRAVDA (VACCINATION: THE HIDDEN TRUTH) Dokumentárny Veľká Británia, 1998, 91 min V Réžia: Susan Gray Hrajú: Viera Scheiber, Robyn Cosford, David Ritchie, Archie Kolokerinos Dokument o tom, čo vám lekári nepovedia, alebo nechcú povedať. Pätnásť ľudí vrátane dr. Viery Scheiber, piatich lekárov, ďalších vedcov a rodičov odhaľuje, aké sú skutočné súvislosti medzi chorobami a vakcínami. Dôkazy, že očkovanie je klamstvo povýšené na vieru a rodičom sa nehovorí pravda o neúčinnosti a častokrát ani škodlivosti mnohých vakcín.

96

DUCH DOBY (ZEITGEIST: THE MOVIE) Dokumentárny USA, 2007, 118 min Réžia: Peter Joseph Hrajú: Jordan Maxwell, George W. Bush, David Icke Duch doby bol vytvorený so zámerom priviesť ľudí k tomu, aby sa na svet začali pozerať kritickejším pohľadom a zamysleli sa nad skutočným významom niektorých vecí, ktoré sú dnes širokou verejnosťou považované za neotrasiteľnú pravdu. Tvorca tohto dokumentu sa zameral na kresťanstvo, útok na budovy WTC z 11. septembra 2001 a veľké finančné korporácie, ktoré sa údajne snažia prevziať vládu nad svetom.

NÁDHERNÁ ZELENÁ N (LA BELLE VERTE) Komédia/Dráma/Dobrodružný/ Rodinný Francúzsko, 1996, 99 min Réžia: Coline Serreau Hrajú: Coline Serreau, Vincent Lindon, Marion Cotillard, James Thiérrée Mimozemšťanka Mila sa stáva dobrovoľníčkou, ktorá sa rozhodla navštíviť planétu Zem. Nikomu inému sa na ňu na rozdiel od iných planét letieť nechce, pretože Zem je hrozná, ale predsa len už je to dvesto rokov,

čo bola navštívená naposledy, takže by sa tam niekto mal pozrieť. Mila prilieta do Paríža, a jediné, čo má na sebe, sú batikové šaty. Pomaly sa začína zoznamovať s prapodivnou súčasnou spoločnosťou, v ktorej sa musí platiť podivnými papierikmi, jedlo sa nedá jesť, vzduch dýchať, každý je chorý, ženy musia používať nejaké „rúže“, bez ktorých by na ne ostatní ľudia neboli dobrí.

OHOVÁRANIE (DEFAMATION) Dokumentárny Izrael, Holandsko, USA, Austrália, 2009, 91 min A Réžia: Yoav Shamir Hrajú: Abe Foxman, Norman Finkelstein, Joel Levi, N Bob Wolfson Dokument, v ktorom izraelský režisér Yoav Shamir cestuje po svete, aby zistil, čo v súčasnom modernom ponímaní znamená antisemitizmus. Rovnako si kladie za cieľ posúdiť, či sa antisemitizmus skrýva pod povrchom údajne civilizovanej spoločnosti, alebo sa používa iba ako strašiak pre politickú podporu sionizmu. Všíma si snahy niektorých židovských skupín o nálepkovanie antisemitizmom pri akejkoľvek legitímnej kritike politiky Izraela. Ponúka kritický pohľad na vplyvnú americkú židovskú organizáciu Anti Defamation League (ADL), ktorá je vlajkovou loďou boja proti antisemitizmu.

KOLAPS (COLLAPSE) Dokumentárny USA, 2009, 81 min Réžia: Chris Smith Hrajú: Michael Ruppert Film sa zaoberá nielen kolapsom našej civilizácie takej, ako ju j poznáme, ale taktiež životom bývalého policajta Michaela C. Rupperta. Michael b l h l predstavuje svoju víziu kolapsu na konci veku ropy, kvôli ktorej ľudia vedú vojny, podplácajú, vraždia a v budúcnosti ju nebude možné ničím nahradiť. Námet vychádza z knihy A Presidential Energy Policy a je vyústením Ruppertovej práce investigatívneho novinára, ktorým bol približne 30 rokov. Počas nich sa zaoberal problematikou pašovania drog CIA, vládnou korupciou, 11. septembrom, vojnami na Strednom východe, fosílnymi palivami atď.

KNIHA K KONEC CIVILIZACE Aldous Huxley (2010) A 220 strán Pravdepodobne najznámejšia kniP ha h tohto anglického autora a filozofa.

Jedna z najpozoruhodnejz ších science-fiction tohto storočia, ktorej dej sa vo väčších či menších k detailoch realizoval. Neveselé podobenstvá o civilizácii, ktorá sa pokúsila hrať na Boha a pretvoriť na svoj obraz nielen prírodu, ale aj ľudskú dušu. Hoci bola napísaná už v roku 1932, je stále aktuálna aj v dobe, keď sa klonovanie živých tvorov stáva skutočnosťou. ŠOKOVÁ DOKTRÍNA Naomi Kleinová (2010) N 546 strán Vojna v Iraku, cunami na Srí V Lanke, povodne v New Orleans... Tieto a im podobné nešťastia t dokáže využiť určitý typ podnikania, ktoré Kleinová nazýva „kalamitným kapitalizmom“.

Kým sa poškodení spamätávajú zo šoku, nadnárodný kapitál sa už usídľuje na spustošenom území a tam, kde boli pred katastrofou verejné zariadenia slúžiace najširšiemu obyvateľstvu, rastú hotely, kancelárie a ďalšie budovy a podniky v súkromných rukách.

Obvyklé demokratické mechanizmy sa jednoducho obchádzajú, pretože krízová situácia si predsa vyžaduje siahnuť po mimoriadnych rýchlejších prostriedkoch. Autorka dokazuje tieto alarmujúce skutočnosti množstvom štatistických údajov, faktov, rozhovormi s účastníkmi spomínaných udalostí, aj vlastnými výskumami.

VĚK EXTRÉMŮ V Eric Hobsbawm (1998) E 620 strán Brilantný pohľad na storočie B poznamenané dvomi svetovými p vojnami.

Autor v knihe kladie v hlavný dôraz na dejinné premeny h spoločenských ideí, ktoré dvadsiate storočie i fformovali. Komunizmus, fašizmus, socia-

lizmus, doznievajúci liberalizmus, konzervativizmus, myšlienky sociálneho štátu spolu s mnohými kultúrnymi a umeleckými smermi, ktoré krátkodobo alebo dlhodobo pohlcovali intelektuálny aj konzumný svet, tvoria základné piliere autorovej subjektívnej reflexie tohto historicky krátkeho, ale hektického obdobia.

Prednosťou knihy je jej celosvetový záber.

MY Jevgenij Zamjatin (2010) 160 strán Pochmúrna vízia totalitného systému založeného na obludnom etatizme, krajnom racionalizme a mechanizovanom totálnom kolektivizme je doslova epochálnym literárnym dielom. Ovplyvnenie fantastikou H. G. Wellsa, neorealistickým videním skutočnosti a intuitívne pochmúrnou predtuchou negatívneho vývoja civilizácie vyústilo do varovnej satiry, ktorá ani po rozpade Sovietskeho zväzu a odhalení zverstiev totalitných režimov 20. storočia nestráca svoju aktuálnosť.

Dielo varuje pred odľudštením, mravným vákuom, umŕtvením myslenia a spoločenským úpadkom, ktoré zákonite musia viesť ku koncu modernej civilizácie.

Zamjatin svojím románom výrazne ovplyvnil evolúciu žánru science-fiction a inšpiroval preslávené antiutópie Aldousa Huxleyho a Georga Orwella.

NEŽIADUCI ÚČINOK: SMRŤ John Virapen (2010) J 256 strán Kniha, ktorá odhaľuje zločiny farmaceutického priemyslu a rozpráva pravdivý príbeh o korupcii, podplácaní a podvodoch. Napísal ju j bývalý riaditeľ farmaceutického koncernu dr. John Virapen, ktorý pozná interné praktiky a postupy používané vo farmaceutických gigantoch. Viac ako 35 rokov pracoval vo farmaceutickom priemysle. Bol výkonným riaditeľom švédskej pobočky Eli Lilly & Company, jednej z najväčších medzinárodne činných farmaceutických spoločností. Či to viete alebo nie, farmaceutický priemysel (nazývaný v anglicky hovoriacich krajinách aj Big Pharma) kontroluje mnohé stránky vášho života a vytvára vo svete „kult medicíny“.

97

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

HUDBA D DEAD CAN DANCE Within the Realm of a Dying Sun D Dĺžka 38:43 D Rok R vydania: 1987 JJeden z najlepších albumov m austrálskeho zoskupenia s Lisou Gerrard a Brendanom Perrym. Podarilo sa im nahrať strhujúci, temný a mimoriadne emocionálny album s neuveriteľným spevom a kompozíciou, ktorý dokazuje, že 80-te roky prinášali mimoriadne zjavy. Dokázali to aj na nedávnom pražskom koncerte, kde sa Lisa a Brendan sprevádzaní búrlivými ováciami po rokoch objavili opäť spoločne.

98

THE CURE T Disintegration D Dĺžka: 71:47 D Rok vydania: 1989 R Po P odľahčených piesňach sa s týmto albumom rozhodla britská kapela vrátiť h k temnému zvuku z dôb Pornography a Faith. Halucinogénne drogy a depresie Roberta Smitha dali emocionálne vybičovaným skladbám nástojčivú presvedčivosť, ktorou The Cure dosiahli vrchol svojej tvorby.

GOLD FRAPP G Felt Mountain F Dĺžka: 39:32 D Rok vydania: 2000 R Debutový album anglickéD ho elektronického dua. Je h z neho cítiť vplyv rôznych hudobných štýlov ako pop, elektronika, folk či kabaret. Album zožal mimoriadne pozitívne reakcie aj od kritikov. Odvolávajúc sa na zvláštne a krásne kombinácie romantiky a tajuplnosti ho hodnotili ako jeden z najpôsobivejších debutov vôbec.

MORRISSEY M Viva V Hate Dĺžka: 42:16 D Rok vydania: 1988 R Morriseyho debutový sóloM vý album je považovaný za v silný vstup do jeho samos statnej kariéry. Použil svoj tradičný lyrický štýl a zvuk podobný tomu, ktorým sa prezentovala jeho predošlá kapely The Smiths tesne predtým, ako sa rozpadla.

Jeho osobitý štýl je cítiť na celom albume. Niektoré zo skladieb vyvolali polemiku, napríklad „Margaret on the Guillotine“, ktorá popisuje smrť britskej premiérky Margaret Thatcherovej ako „nádherný sen“.

HECTOR ZAZOU H Géologies Dĺžka: 59:00 D Rok vydania: 1989 R Album, v ktorom sa tomuA to francúzskemu skladat teľovi elegantným spôsot bom podarilo spojiť elektronickú hudbu so sláčikovým kvartetom. V týchto na prvé počutie nezlučiteľných štýloch hudby však Zazou nachádza úžasnú symbiózu tónov a melódií, ktoré v konečnom dôsledku spoločne vytvárajú veľkolepé dielo.

The T XX The T XX Dĺžka: 38:00 D Rok vydania: 2009 R The T XX je londýnska indie popová kapela, Wandsworp th, Londýn v roku 2005. t Jej debutový album The XX vyšiel v auguste 2009 a okamžite sa umiestnil v mnohých rebríčkoch Best Of kapiel. Ako No. One ju hodnotil britský denník The Guardian a ako druhú najlepšiu kapelu Británie ju označil hudobný magazín The New Musical Express.

MÚZY > IGOR STRINKA

IGOR

STRINKA ‚‚BOL V ROKU 1610 CARAVAGGIO V KUCHYNI NA ZÁHORÍ?

ASI ŤAŽKO, NEJESTVUJÚ ŽIADNE DÔKAZY, BA ANI NÁZNAKY. NO AJ NESKUTOČNÁPREDSTAVA JE INŠPIRUJÚCA A POMÁHA TVORIŤ KRAJŠÍ SVET. TO, ČO NEBOLO PRAVDOU V MINULOSTI, MÔŽEME SPRAVIŤ SKUTOČNOSŤOU V PRÍTOMNOSTI. NIE PRETO, ABY SME NIEKOHO MÝLILI, ALE ABY SME SA POVZNIESLI A RADOVALI.‘‘

99

100

Igor Strinka / Z cyklu Desatoro: DruhĂŠ prikĂĄzanie

Igor Strinka / Z cyklu Desatoro: PrvĂŠ prikĂĄzanie

MANDRAGORA > OKULTIZMUS TRETEJ RÍŠE

Anton Smataník

OKULTIZMUS TRETEJ RÍŠE 1. ČASŤ

102

NEODDELITEĽNOU SÚČASŤOU NACIZMU BOL JEHO OKULTIZMUS NAMIEŠANÝ Z GERMÁNSKEHO POHANSTVA, BUDHIZMU, TEOZOFIE, ANTROPOZOFIE, ARMANIZMU, SATANIZMU, EZOTERIKY, ASTROLÓGIE, MÁGIE, DUALIZMU, PARAPSYCHOLÓGIE A STAROVEKÝCH MÝTOV A LEGIEND. NACISTI SA NEBÁLI SIAHNUŤ PO ALTERNATÍVE A ICH RÍŠA BOLA ALTERNATÍVNOU A ORIGINÁLNOU V MNOHÝCH, VÄČŠINOU VŠAK VEĽMI ZVRÁTENÝCH SMEROCH.

A

by sme lepšie pochopili Adolfa Hitlera a jeho cestu k absolútnej moci, musíme sa najprv pozrieť na prostredie, ktoré formovalo jeho, aj ľudí s ktorými spolupracoval.

A prostredníctvom nich následne celé Nemecko.

Je veľmi príznačné, že Bergier a Pauwels, autori bestselleru Ráno kúzelníkov, nazvali obdobie medzivojnového a vojnového Nemecka ako „Niekoľko rokov v absolútnom inde“.

SAMOZVANÝ MÁG Armanizmus alebo ariozofia, nazývaná spočiatku taktiež wotanizmus, je ideologickým systémom ezoterickej povahy, náboženstvom založeným na nordických mýtoch a legendách, heraldike, folklóre, teozofii, gnosticizme a rasových vedeckých teóriách. Stoja za ním predovšetkým dvaja význační okultisti a historici Guido von List a Jörg Lanz von Liebenfels, ktorí sledovali rovnaký cieľ obrodenia porobenej germánskej rasy.

Rakúšan Guido von List bol vôbec prvým populárnym spisovateľom, ktorý spojil národoveckú ideológiu s okultizmom a teozofiou. Bol presvedčený, že napriek cudzím vplyvom, predovšetkým rímskej a kresťanskej kultúre, ktoré chceli Germánov zámerne vymazať z histórie, je možné ešte mnoho obnoviť. Tvrdil, že mágia rún pretrvala stredovek. List si budoval kult osobnosti, čo mu pomáhalo získať čitateľov, veriacich a nasledovníkov. Svoju autoritu si zvyšoval sám, keď prehlasoval, že je posledným z armanistických mágov, ktorí vládli v pradávnom árijskom svete.

List prispieval do silne nacionálneho až šovinis-

103

MANDRAGORA > HITLER AKO ČIERNY MÁG tického týždenníka Ostdeutsche Rundschau, patriacemu politikovi Karlovi Wolfovi. Spolu s ním v roku 1894 obnovil spolok Bund der Germanen.

V roku 1905, keď si už mohol dovoliť vystupovať otvorene „armanisticky“, založil Spoločnosť Guida von Lista. Spoločnosť podporovali mnohí intelektuáli, vyššia trieda a verejní činitelia, medzi ktorými bolo viacero politikov vtedajšieho

Rakúska a Nemecka. Jej zameranie bolo výrazne okultného rázu.

NADĽUDIA A PODĽUDIA

104

Rovnako ako List zbožňoval starý árijský svet aj Jörg Lanz von Liebenfels, ale jeho filozofie nemali nádych národoveckého Listovho armanizmu.

Lanz sa viac opieral o okultizmus, teológiu, rôzne vedecké špekulácie, zoológiu a antropológiu. Jadrom jeho náuky je heretický dualizmus popisujúci boj dobra so zlom, kde dobro predstavujú árijskí nadľudia, kým zlo tzv. opoľudia.

Ako bývalý mních oplýval značnými znalosťami Biblie, apokryfných a gnostických textov, ktoré si však na základe svojej áriogermánskej filozofie vykladal značne svojsky. Napríklad Ježiša videl ako spasiteľa nadľudí, ktorý požadoval rituálne obete podľudí. Prvý hriech a úpadok človeka v Genesis chápal ako alegóriu počiatku vzájomného kríženia árijcov a opoľudí. Identifikoval árijskú rasu (podobne ako viacerí pred ním) ako modrookú, plavovlasú, silne nadradenú rasám černošským, mongolským a semitským. Adolf Josef Lanz si rovnako ako List „pričaroval“ do svojho rodokmeňa šľachtických predkov, čistých Germánov, a začal k svojim menám pridávať prídomok „von“.

SEMENÁ NOVEJ IDEOLÓGIE V roku 1905 vydal Lanz svoju náuku v knihe Theozoologie oder die Kunde von den SodomsÄfflingen und dem Götter-Elektron a založil ča-

sopis Ostara. Pravidelným čitateľom Ostary bol aj Adolf Hitler. Lanz veľmi pružne a pohotovo zapracovával vtedajšie vedecké objavy do svojich náboženských a rasových filozofií, čím sa stali ešte presvedčivejšími. Preferoval eugeniku ako nástroj pre opätovné vytvorenie árijskej rasy. Podobnosť medzi jeho návrhmi a neskoršími Himmlerovými materskými domami SS Lebensborn, vyvražďovaním a zotročovaním podradných rás je zjavná. V roku 1907 so svojimi priateľmi a kolegami kúpil hrad Werfenstein a spravil z neho sídlo obnoveného rádu Ordo Novi Templi, ktorý sa stal jeho hlásnou trúbou.

Vďaka Listovi, Lanzovi a ich obdivovateľovi Rudolfovi von Sebottendorfovi (s rovnako „pričarovaným“ šľachtickým titulom) sa zrodila roku 1911 tajná spoločnosť Teutonický rád, z ktorej bola v roku 1918 vyčlenená spoločnosť Thule.

Thule neskôr reorganizoval a viedol práve Adolf Hitler. Filozofie, ktoré List a Lanz vytvorili, či prevzali a upravili, mali výbušnú povahu, vábili, pôsobili sugestívne, nebolo možné brať ich na ľahkú váhu, ani jednoducho diskreditovať, zasiahli síce spočiatku len menšiu časť obyvateľstva Rakúska a Nemecka, ale išlo o akademikov, vedcov, historikov, umelcov, novinárov, politikov a podnikateľov.

Vytvorili základ, ktorý už čoskoro priniesol veľmi trpké ovocie.

FÜHREROVA MLADOSŤ Adolf Hitler sa narodil 20. 4. 1889 v Braunau.

Jeho detstvo bolo hlboko poznačené prísnym otcom, ktorý ho často bil, a syndrómom prežitia, pretože všetky predchádzajúce deti Adolfovej matky zomreli. Historici neustále špekulujú, či Hitlerov dedo z otcovej strany bol alebo nebol židovského pôvodu. V skutočnosti to nie je dôležité. Aj keby bol Hitlerov dedo naozaj Žid,

neexistuje žiaden fakt, ktorý by dokazoval jeho ovplyvnenie z tejto strany.

Rodina sa niekoľkokrát sťahovala. V rokoch 1900 až 1905 žili Hitlerovci v Linzi, kde sa Adolf prostredníctvom svojho učiteľa Leopodla Pötscha, ktorý zastával dôležité miesto v niekoľkých nacionalistických spolkoch, zoznámil s nacionalizmom a pangermanizmom. Chlapec bol nadšený hodinami dejepisu a spolužiakov niekedy delil na Nemcov a tých druhých.

VIEDENSKÉ OBDOBIE Keď Hitlerovi v roku 1903 zomrel otec a v roku 1907 matka, presťahoval sa do Viedne. Žil najprv iba zo sirotského dôchodku, neskôr skúšal svoje šťastie ako maliar. Jeho schopnosti však neboli dostatočné pre prijatie na viedenskú Akadémiu výtvarných umení. Živil sa teda predajom svojich pohľadníc turistom a rôznymi krátkodobými brigádnickými prácami. Reinhold Hanish, jeden z Hitlerových susedov, ho nazýval nedisciplinovaným a náladovým. Ak s ním niekto nesúhlasil a oponoval mu, prechádzal do zúrivosti.

Práve vo Viedni bol Hitler v plnej sile zasiahnutý pangermánskymi myšlienkami, armanizmom a okultizmom. Vášnivo hltal mnohé politické pamflety a požičiaval si veľa kníh o germánskej histórii a mytológii, ktoré čítaval do tretej až štvrtej hodiny rannej. Neskôr v Mein Kampf poznamenal, že práve viedenské zážitky predstavujú žulový základ jeho svetonázoru. Hitler bol veľmi inteligentný, s údajnou hodnotou IQ 141, mal fenomenálnu pamäť, preto veľmi rýchlo preštudoval práce Nietzscheho, Hegela, Fichteho, Treitschkeho a Houstona Stewarta Chamberlaina. Časti ich filozofií použil pri budovaní tej svojej, predstavenej predovšetkým v knihe Mein Kampf.

V roku 1913 sa presunul do Mníchova, kde s obrovským nadšením prijal prvú svetovú vojnu.

Vnímal ju ako možnosť, ktorú by Germáni mali využiť a vydobyť si svoje právoplatné miesto vo svete. Narukoval na front, kde bol zranený.

HITLEROVO „OSVIETENIE“ Zdá sa, že Hitlerova mimoriadna schopnosť

ovplyvňovať ostatných sa začala rozvíjať krátko po roku 1918, keď bol hospitalizovaný. Za statočnosť v prvej línii zaplatil dočasnou slepotou, ale bol vyznamenaný železným krížom prvého stupňa. Iróniou je, že na toto vyznamenanie ho navrhol Žid Hugo Gutmann. Keď ležal oslepený yperitom v tranze v pasewalskej nemocnici, začal chápať súvislosti medzi psychickými a fyziologickými procesmi v organizme. Niektorí okultisti tvrdia, že počas trýznivého pobytu vo vojenskej nemocnici došlo u Hitlera k samozasväteniu. Išlo o určitú formu zmyslovej deprivácie, podobnú tej, ktorá sa cielene dosahuje zasväcujúcimi rituálmi, či v dnešnej dobe tzv. terapiou tmou. Práve v tomto čase, ako neskôr dokladá v Mein Kampf, sa rozhodol stať politikom.

Dietrich Eckart, jeden z prominentov NSDAP, v roku 1923 prehlásil: „Nasledujte Hitlera!

Bude tancovať, ale som to ja, kto udáva tón. Ja som ho zasvätil do tajného učenia a otvoril jeho energetické centrá, aby mohol prijímať vízie, a ukázal mu spôsob, ako komunikovať so skrytými silami.“ Dietrich Eckart a Adolf Hitler využili spoločnosť Thule na svoje politické ciele. Práve Thule slúžila ako prvotný zdroj financovania a členskej základne NSDAP. Činnosti skupiny sa aktívne zúčastnili aj ďalší ľudia, ktorí hrali pri formovaní nacistickej strany kľúčové úlohy, napríklad Alfred Rosenberg, Rudolf Hess, Gottfried Feder a Karl Harrer. V osobe Adolfa Hitlera našla svojho führera a začala uskutočňovať svoje zvrátené sny. Spoločnosť mala vytvoriť protiváhu k medzinárodnému židovskému sprisahaniu, ktoré bolo popísané napr. vo sfalšovaných Protokoloch sionských mudrcov. Skupina Thule sa pomenovala podľa hlavného mesta mýtického starovekého kontinentu Hyperborea. Hyperboreu stotožnili s Platónovou Atlantídou, ktorú podľa nich obývali Árijci vládnuci nesmiernymi duchovnými schopnosťami, fyzickou zdatnosťou, múdrosťou a inteligenciou ďaleko prevyšujúcou tú našu.

105

MANDRAGORA > RODINA, KTORÁ MANIPULUJE S CELÝM SVETOM

Jiří Buráně

RODINA, KTORÁ

MANIPULUJE S CELÝM SVETOM 2. ČASŤ

106

NEUVERITEĽNÉ ZAMLČOVANIE FAKTOV A OBLUDNÉ KLAMSTVÁ V MÉDIÁCH O VPLYVE DYNASTIE ROTHSCHILDOVCOV NA SÚČASNÉ SMEROVANIE SVETA MA PRINÚTILI K TOMU, ABY SOM SA TEJTO TÉME ZAČAL VIAC VENOVAŤ.

SÚSTREDÍM SA NA ODHAĽOVANIE SKUTOČNEJ MOCI TEJTO VEĽKEJ A VPLYVNEJ RODINY, O KTOREJ MÉDIÁ PÍŠU ZVÄČŠA AKO O „MILOVNÍKOCH DOBRÉHO VÍNA A VZÁCNYCH UMELECKÝCH PREDMETOV, LEN S NEPATRNÝM VPLYVOM V POROVNANÍ K ČASOM ICH NAJVÄČŠEJ SLÁVY“.

•1812: Briti financovaní Rothschildovými peniazmi vyhlasujú Spojeným štátom vojnu.

Plánom bolo spôsobiť Spojeným štátom v tejto vojne taký dlh, aby sa museli skloniť pred Rothschildovcami a povoliť im predĺženie pôsobnosti ich Bank of the United States.

Vojna dvíha národný dlh zo 45 miliónov dolárov na 127. Devätnásteho septembra zomiera Mayer Amschel Rothschild. Vo svojej poslednej vôli vydáva presne stanovené pravidlá, ktorými sa má rod Rothschildovcov riadiť: 1. Všetky kľúčové pozície v rodinnom obchode musia zastávať výhradne členovia rodiny, a len mužskí členovia rodiny majú povolené sa na ňom podieľať. Najstarší syn najstaršieho syna sa mal stať hlavou rodiny

(táto podmienka mohla byť zmenená, iba ak väčšina rodiny rozhodla inak). Toto sa udialo hneď v roku 1812, kedy bol za hlavu rodiny zvolený Nathan Mayer Rothschild.

2. Členovia rodiny si mali brať prvého a druhého bratranca/sesternicu, aby sa zachoval rodinný majetok. Napríklad jeho syn Jacob Mayer si vzal za manželku dcéru ďalšieho syna, Solomona Mayera. Toto pravidlo bolo v ďalších generáciách považované za menej dôležité, pretože boli prehodnotené rodinné ciele a dochádzalo k svadbám s členmi iných bohatých rodín.

3. Nemohol byť zverejnený žiadny zoznam rodinných nehnuteľností; žiadny súdny spor sa

107

Nathan Mayer Rothschild

MANDRAGORA > RODINA, KTORÁ MANIPULUJE S CELÝM SVETOM nesmel konať vo veci hodnoty dedičstva. Jacob (James) Mayer Rothschild odchádza do Paríža, aby tam založil Bank de Rothschild Frères. Narodil sa Nathaniel de Rothschild, synovec Jacoba (Jamesa) Mayera Rothschilda.

108

•1814: Čo sa týka troch miliónov toliarov, ktoré princ William z Hanau zveril Mayerovi Amschelovi Rothschildovi do úschovy...

Podľa legendy boli tieto peniaze schované do sudov s vínom, aby boli v bezpečí pred pátraním Napoleonových vojakov pri vstupe do Frankfurtu. Údajne sa znovu objavili v roku 1814, kedy sa princ William z Hanau vrátil do Nemecka. Fakty sú však iné. Peniaze neboli princovi nikdy vydané. Nathan Mayer Rothschild tieto tri milióny toliarov investoval do zlata z Východoindickej spoločnosti.

Vedel, že budú potrebné v kampani na získanie Wellingtonského polostrova. Z ukradnutých peňazí Nathan štvornásobne profitoval: – z predaja Wellingtonských cenných papierov, – z predaja zlata Wellingtonu, – z požičiavania peňazí zarobených na zlate, – z prevozu zlata do Portugalska.

V septembri začína kongres vo Viedni, ktorý trvá až do júna 1815. Rothschildovci dúfajú, že na ňom vytvoria akúsi „Ligu národov“.

Diskusia sa točí okolo vytvorenia európskej federácie, ktorú by tvorila skupina nezávislých kráľovstiev zviazaných spoločnou administratívou. Tá by okrem iného zaisťovala spoločnú obranu. V ich pláne bolo vytvoriť zo Švajčiarska neutrálny štát, ktorý mal slúžiť ako pokladnica pre ich financie. Ruský cár však v plánoch na vytvorenie európskej federácie rozpoznal sprisahanie iluminátov a nesúhlasil s ňou. Preto v roku 1915 podpísal s Rakúskom a Pruskom zmluvu o Svätej aliancii. Zmluva zaručovala suverenitu akejkoľvek monarchie, ktorá sa bude držať kresťanských princípov v štátnych záležitostiach. Rakúsky minister zahraničia princ Klemens Furst von Metternich, najvplyvnejší štátnik v Európe a Rothschildov agent, povedal, že jeho idea európskej federácie si kladie za cieľ iba zachovať spoločenský poriadok. Vyhlásil Alexandra za choromy-

seľného. Pre iluminátov bolo pravým účelom kongresu vo Viedni vytvorenie federácie, prostredníctvom ktorej mohli získať politickú kontrolu nad väčšinou civilizovaného sveta.

Mnoho európskych vlád bolo u Rothschildovcov zadlžených, čo im dalo do rúk mocný nástroj. Ilumináti boli pri svojom prvom pokuse

neobyčajne blízko k získaniu kontroly nad svetom. Hlava rodiny, Nathan Mayer Rothschild, očakávala deň, kedy sa jeho rodina pomstí odstránením cára a jeho rodiny, čo sa nakoniec uskutočnilo v roku 1917.

•1815: Päť bratov Rothschildovcov pracuje

spoločne na dodaní zlata wellingtonskej (cez Nathana v Anglicku), aj Napoleonovej armáde (cez Jacoba vo Francúzsku). Začínajú svoju politiku financovania oboch strán vo vojnách.

Skutočnosť, že títo bratia mali banky rozšírené po celej Európe, im umožňovala vybudovať bezkonkurenčnú sieť tajných ciest a rýchlych kuriérov. Títo Rothschildovi kuriéri boli jediní obchodníci, ktorí mali dovolené prejsť cez anglickú aj francúzsku blokádu. Boli tiež jedinými, ktorí informovali Nathana Mayera Rothschilda o priebehu vojny. Využitím tejto spravodajskej služby špekuloval, kupoval, predával a menil akcie, zlato a dlhopisy. A tak neuveriteľne bohatol.

V tejto dobe boli britské cenné papiere nazývané konzuli. Obchodovalo sa s nimi v priestoroch pre výmenu za dlhopisy. Nathan Mayer Rothschild nariadil všetkým svojim zamestnancom, aby mali konzuli pod kontrolou. Pred ostatnými obchodníkmi predstierali, že Británia prehrala vojnu, a preto začali zúfalo predávať. Ich hodnota prudko klesla, a vtedy dal Nathan Mayer Rothschild tiché inštrukcie svojim pracovníkom, aby skúpili všetky konzuli, ktoré im prišli pod ruku. Keď dorazili správy o tom, že Británia v skutočnosti vojnu vyhrala, stúpla ich cena na úroveň ešte vyššiu než pred koncom vojny. Nathanovi Mayerovi Rothschildovi priniesli zisk približne 20-násobku.

Toto umožnilo Rothschildovcom úplnú kontrolu britskej ekonomiky. Hlavným finančným centrom sveta bol Londýn. Po porážke Napoleona prinútili Anglicko založiť Bank of England, ktorú kontroloval Nathan Mayer Rothschild. Ten neskôr vyhlásil: „Nezaujíma ma, ktorá bábka sedí na anglickom tróne, aby vládla ríši, nad ktorou slnko nikdy nezapadá.

Muž, ktorý kontroluje obeh peňazí v Británii, kontroluje celé Britské impérium. A obeh peňazí v Británii kontrolujem ja.“ Rothschildovci využívajú svoju kontrolu nad Bank of England. Nahradili metódu posielania zlata z krajiny do krajiny. Namiesto toho používajú svojich päť bánk v Európe na zriadenie systému debetu a úveru; bankového systému známeho dodnes.

109

MANDRAGORA > PAVUČINA – MARTIN BÚTORA

Ján Gašo

PAVUČINA 2. ČASŤ SLEDOVANÍM VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

110

D

oc. PhDr. Martin Bútora sa narodil 7. 10. 1944 v Bratislave. Koncom 60. rokov začínal ako redaktor vo viacerých časopisoch. V časopise Echo, v ktorom bol šéfredaktorom Peter Zeman, okrem neho publikovali aj Michal Horský, Martin Porubjak, Milota Havránková, František Letovanec, Ivan Popovič, Milan Zemko, Peter Gregor či Oľga Keltošová.

V rokoch 1971 – 1977 pracoval ako dokumentarista vo Výskumnom ústave práce, a keďže bol bojovníkom proti komunistickému režimu, následne až do roku 1988 pôsobil „iba“ ako sociológ a terapeut v protialkoholickej poradni. Jeho čas prišiel s nežnou revolúciou.

V roku 1989 zakladal spolu s pánmi ako Milan Kňažko, Ján Budaj, Fedor Gál, Peter Zajac alebo Jozef Kučerák hnutie VPN. V tom istom roku sa dostal do služieb prezidenta ČSFR Václava Havla ako jeho poradca a riaditeľ sekcie pre ľudské práva.

V roku 1991 založil s Petrom Zajacom, Františkom Mikloškom, Petrom Tatárom, Jurajom Flamikom, Miroslavom Kusým a Fedorom Gálom Nadáciu Milana Šimečku. Tá vďaka pomoci sponzorov (Open society foundation, Židovská

náboženská obec, Conference on Jewish Material Claims Against Germany, Inc. atď.) funguje dodnes. Zaoberá sa hlavne holokaustom a rómskou problematikou.

Zároveň v tom istom roku jeho manželka Zora zakladá spolu s Ivanom Dianiškom, Máriom Dobrovodským, Pavlom Fričom, Oľgou Gyárfášovou, Tatianou Rosovou a Mariánom Timorackým Centrum pre sociálnu analýzu – CSA. Táto s. r. o. takisto funguje dodnes už pod pozmeneným názvom Focus; médiá často prezentujú jej prieskumy verejnej mienky. V agentúre Focus fungoval Martin Bútora ako spoločník od roku 1994 do roku 1998.

Po niekoľkoročnej práci predovšetkým vysokoškolského pedagóga v roku 1997 založil so Zorou Bútorovou, Františkom Šebejom, Grigorijom Mesežnikovom, Petrom Hunčíkom, Oľgou Gyárfášovou, Vladimírom Krivým a Ivanom Miklošom neziskovú organizáciu IVO (Inštitút pre verejné otázky). Medzi jej sponzormi môžete nájsť Svetovú banku, Open society foundation, Friedrich Ebert Stiftung, Európsku komisiu, NATO – Public Diplomacy Division...

Vyjadreniami v médiách, vydávaním knižných

‚‚Dielo, ktoré kedysi nedokončil jeho otec.‘‘ Týmito slovami hodnotil Martin Bútora rozhodnutie G. W. Busha rozpútať vojnu v Iraku, ktorá vypukla na základe lživých obvinení a vyžiadala si viac ako 600-tisíc obetí.

publikácií, organizáciou seminárov a mnohými ďalšími činnosťami sa IVO snaží „smerovať“ obyvateľov Slovenska. Rok po tom, ako sa voličom podarilo vo voľbách odstaviť Mečiara, Mikloš so Šebejom sa dostávajú do parlamentu a Martin Bútora odišiel do USA na miesto veľvyslanca SR. Jeho hlavnou úlohou bolo získať podporu pre vstup SR do NATO, a taktiež rozvíjať vzájomné vzťahy v politickej, ekonomickej a kultúrnej oblasti medzi oboma krajinami.

V prvom prípade bol úspešný a v druhom ešte viac, nakoľko rok po návrate sa jeho podpis objavil pod listom od PNAC. Len pre vysvetlenie: PNAC (Projekt pre nové americké storočie) je think-thank postavený na myšlienke, že americká vodcovská úloha je dobrá pre Ameriku, aj pre celý svet.

Pred niekoľkými rokmi sa objavil aj v redakčnej rade časopisu OS (Občianska spoločnosť), kde okrem neho figurujú Péter Esterházy, Adam Michnik, Martin Muránsky, Péter Nádas, Petr Pithart, Michal Stehlík, László Szigeti (predseda), Martin M. Šimečka. Taktiež bol niekoľko rokov v správnych radách Open Society Fund v Bratislave a Trust for Civil Society.

111

KOREŠPONDENTI > UVÄZNENÁ V IZRAELI

T

áto rubrika je Vaša, milí čitatelia. Príspevky, ktoré nám budete posielať, by mali byť Vašimi pohľadmi na dianie vo svete okolo Vás. Tie najzaujímavejšie uverejníme v tlačenej verzii, ale aj na našej internetovej stránke.

Poznámka: Text by nemal presiahnuť 2000 znakov (približne pol strany v našom časopise).

Redakcia si vyhradzuje právo príspevky štylisticky upravovať a krátiť. Posielajte nám ich na: e-mail zemavek@zemavek.sk alebo na adresu redakcie Zem & Vek, Wattova 10, 821 04 Bratislava.

Dáša Raimanová I z r a el

112

UVÄZNENÁ V IZRAELI

MLADÁ SLOVENSKÁ DOKUMENTARISTKA SA POTEŠILA, KEĎ DOSTALA PRÍLEŽITOSŤ NAKRÚCAŤ NA PALESTÍNSKYCH ÚZEMIACH. TO EŠTE NETUŠILA, AKÉ PREKVAPENIE JEJ „NACHYSTAJÚ“ IZRAELSKÉ ÚRADY. PREČÍTAJTE SI JEJ ROZPRÁVANIE O NAPÄTÝCH DŇOCH, KTORÉ Z VÄČŠEJ ČASTI PREŽILA V DEPORTAČNEJ CELE LETISKA BEN GURION.

V

olám sa Dáša Raimanová a narodila som sa v Bratislave. Teraz žijem v Londýne, kde som vyštudovala filmovú réžiu a ka-

meru. Vlani uprostred leta som od poľskej mimovládnej organizácie pôsobiacej v Izraeli dostala ponuku natočiť dokumentárny film o tom, ako sa v Palestíne dorábajú potraviny. Mal to byť film o palestínskych farmároch a ženských roľníckych spolkoch zameraných predovšetkým na ekologické potraviny a „pomalé” jedlo.

Do Izraela som priletela v piatok 31. augusta.

Keď sa úradník pasovej kontroly spýtal na účel mojej cesty, ukázala som mu oficiálne pozvanie od mimovládnej organizácie. To mu nestačilo a požiadal ma, aby som počkala. O chvíľu prišli traja vyšetrovatelia z úradu izraelského letiska, ktorí mi kládli dokola stále tie isté otázky: kde budem bývať, čo tá mimovládna organizácia vlastne robí, koľko filmov som už natočila, o čom tie filmy sú atď. Otázky boli stále absurdnejšie a absurdnejšie.

Po niekoľkých hodinách sa výsluch skončil a konečne mi udelili izraelské vízum. Keď mi úradník dal do pasu pečiatku, požiadal ma, aby som podpísala čestné prehlásenie, že nevstúpim na palestínske územia. Bolo tam uvedené, že ak poruším tento príkaz, môžem byť deportovaná a bude mi zakázaný vstup do Izraela na desať rokov. Odmietla som takéto prehlásenie podpísať, lebo môj film sa mal týkať palestínskeho územia (West Bank). To úradníka veľmi nahnevalo, dokument roztrhal pred mojimi očami a zamietol mi vstup do Izraela.

Potom ma odviedli k inému úradníkovi a chceli, aby som sa nechala odfotografovať. Odmietla som a žiadala, aby som mohla hovoriť s úradne zodpovednou osobou. Bola to jedna z osôb, ktoré ma predtým vypočúvali. Rovno som sa jej spýtala, prečo mi zrušili už udelené vízum. Miesto odpovede ma obvinila z klamstva. Pýtala som sa, na základe čoho ma obviňuje. Odpovedala, že oni nemusia nikomu nič vysvetľovať. Každý si môže na hlavičkový papier napísať pozvanie, aké len chce, ani pečiatku a podpis nie je problém sfalšovať. Podotýkam, že žiadna z úradných osôb, ktoré so mnou hovorili, mi nepovedala, kto je a akú pozíciu zastáva.

Následne po mňa prišli dve mladé ženy z bezpečnostného úradu letiska, zaviedli ma do inej miestnosti, kde mi urobili podrobnú telesnú prehliadku, a pokračovali v prehľadávaní mojej

Foto: Dáša Raimanová

batožiny. Potom ma odovzdali ďalšiemu zriadencovi. Keď som sa ho spýtala, kam ma vedie, odpovedal, že ma vezie na miesto, kde sa môžem osprchovať, odpočinúť si a počkať na môj spiatočný let. Netrvalo dlho a ocitla som sa v cele deportačného strediska blízko letiska.

Zavolala som domov a môj otec okamžite žiadal od slovenskej ambasády v Tel Avive, aby niekto intervenoval v môj prospech. Slovenský konzul ma v piatok večer v deportačnom centre skutočne vyhľadal. Keď som mu však vysvetlila, prečo sa potrebujem dostať na palestínske územia, povedal, že v takomto prípade nemôže pre mňa nič urobiť. Jeho asistentka sa zaujímala, koľko mám rokov, a keď som jej odpovedala, že tridsať, opýtala sa, prečo idem hlavou proti múru. Odporučila mi vrátiť sa domov, nájsť si inú prácu v inej časti sveta.

Na druhý deň som sa v deportačnom centre zoznámila s mnohými ďalšími ľuďmi, ktorým rovnako zamietli vstup. Ich príbehy ma znepokojili.

Napríklad príbeh americkej učiteľky židovského pôvodu, ktorej zakázali vstup, pretože v minulosti „príliš často” navštevovala palestínske územia.

Alebo príbeh staršej ruskej ženy, ktorá prišla prvýkrát navštíviť svojho brata. Nevidela ho dvadsať rokov; jej telo bolo plné podliatin a chodiť dokázala len s veľkými ťažkosťami. Rozprávala mi, ako ju desať žien z bezpečnostnej služby letiska bilo, pričom ju vinili z toho, že je teroristka.

No a boli tam aj ženy s malými deťmi.

Napriek pravidelnému telefonickému povzbudzovaniu zo strany mojej rodiny som už prestávala veriť, že ma predsa len nedeportujú. Našťastie, poľská mimovládka a moja sestra začali rýchlo konať a našli advokáta, ktorý za mnou prišiel v sobotu večer. Vysvetlil mi, že mám dve možnosti: buď sa vrátim späť a z domu sa budem súdiť so štátom Izrael, alebo odmietnem deportáciu a budem sa domáhať súdneho rozhodnutia tu, v Izraeli. Druhá možnosť však znamenala, že v cele deportačného strediska budem musieť zostať možno aj dva týždne. Keďže ma mali deportovať už v nedeľu poobede, nebol čas požiadať súd, aby moju deportáciu odložili. Advokát ma však informoval, že mám právo prvú deportáciu odmietnuť a úradníci nesmú použiť fyzickú silu a donútiť ma, aby som nastúpila do lietadla.

113

KOREŠPONDENTI > UVÄZNENÁ V IZRAELI

114

Vybrala som si druhú možnosť. Pretože som odmietla deportáciu, bola som označená za „nebezpečnú”. Zatvorili ma na samotku s 24-hodinovým kamerovým monitorovaním, čo znamenalo, že aj v noci muselo byť v cele svetlo.

Len vďaka benevolencii strážnikov som mohla na chvíľu vyjsť z cely von a zapáliť si cigaretu, či prehodiť pár slov s ostatnými.

Na samotke som napokon nebola zavretá dva týždne, súd sa konal už o dva dni. V pondelok sudca rozhodol, že imigračný úrad nemá žiadny dôvod na to, aby mi odmietol vstup do Izraela.

Rozhodnutie, či môžem vstúpiť aj na palestínske územia, malo padnúť ďalší deň.

V utorok sudca vyhlásil, že nevidí problém udeliť mi vstup do Izraela bez akýchkoľvek obmedzení.

Nato štátny zástupca žiadal, aby táto záležitosť bola najprv telefonicky prekonzultovaná s ministerstvom vnútra. Po jeho intervencii súd nakoniec rozhodol, že musím požiadať špeciálny úrad o povolenie vstúpiť na palestínske územia.

Po piatich dňoch zadržiavania som si mohla konečne zabaliť svoje veci a opustiť tretí terminál letiska Ben Gurion. Na druhý deň mi môj advokát povedal, že na žiadosť o povolenie vstupu na palestínske územia už dostal od príslušného úradu písomnú odpoveď – ako cudzinka nepotrebujem žiadne povolenie.

Nakoniec to vyznelo skoro ako privítanie. Cestou z deportačného strediska na letisko, kde som konečne dostala víza, viedol so mnou strážnik z deportačného strediska takúto konverzáciu: „Ste prvýkrát v Izraeli, však? Trochu zvláštna skúsenosť, nie?“

DÁŠA RAIMANOVÁ je začínajúca režisérka a kameramanka, ktorá točí dokumentárne a hrané filmy o sociálnych a politických témach. Pravidelne sa podieľa na organizácii alternatívnych podujatí ako napr. súčasné autonómne umenie (www.randomartists.org) a Femme Fatale (http://femmefatalelondon.blogspot.co.uk). Participuje tiež na príprave kabaretov, prehliadok filmov a alternatívnych nocí s kávou pre komunity v Londýne.

> LESK A BIEDA PARÍŽA

Ján Gašo Fran cú zs k o

LESK A BIEDA

PARÍŽA

P

aríž, perla na Seine. Vitajte v romantickom Paríži. Sladký a vzrušujúci Paríž. Paríž, mesto čarovné vždy a všade... Po množstve takýchto superlatív z dielne cestovných kancelárií, doplnených nádherne upravenými fotografiami, sa slovenský človiečik rozhodne, že aj on chce zažiť tú sladkú a vzrušujúcu romantiku „vždy a všade“, a preto si vyberie smer Paríž. Keďže sa ubytuje iba 30 minút chôdze od legendárneho kabaretu Moulin Rouge, jeho prvé kroky vedú práve tam. Na prechádzke prichádza prvé očarenie. Priamo v Paríži, hneď na začiatku prechádzky vidí stavby, ktoré akoby vypadli z oka slovenským „vybývaným“ bytovkám. Vzrušujúci zážitok následne umocňujú pouliční predavači, ktorí sa snažia natlačiť mu do ruky hodinky, kabelky a rôzne ďalšie produkty ešte značkovejšie ako naozaj značkové. Človiečik si povie: asi som natrafil na zlú štvrť. To bude náhoda.

Keď sa však o chvíľu ocitne aj v obývačke, v parku hneď vedľa múzea Louvre, prejde okolo spálne, ktorá sa nachádza v bočnom vchode slávnej univerzity Sorbonna, vidí pracovné miesta kľačiacich strážkyň téglikov na svetoznámej ulici Champs-Élysées, či dokonca zažije zázrak v podobe návratu sluchu aj hlasu hluchonemým, snažiacim sa formou petície vyberať peniaze na podporu nepočujúcich pri Centre Pompidou, človiečik na náhody veriť prestane. Umocnený každodennou romantikou v podobe ozbrojených vojakov hliadkujúcich v uliciach Paríža sa vracia domov...

KOREŠPONDENTI > IT IS NOT THE SAME

> SKÚSENOSŤ S AYAHUASCOU

Jozef Oravec

Dáša Di Orso

Ve ľ ká B r i t á n i a

Ven ezu el a

IT IS NOT

SKÚSENOSŤ

THE SAME

B

ritské ostrovy sú pre mňa domovom už tretí rok a ako viac-menej každý „normálny“ prisťahovalec sa snažím porovnávať veci, ktoré som zažíval doma a ktoré stretávam tu. Na Ostrovoch sa nikto nikde neponáhľa, metro chodí každú minútu. Až 70 % múzeí je zadarmo. Ak sviatok pripadne na sobotu či nedeľu, v pondelok majú voľno. Obliecť si moderný oblek a na chrbát si dať športový vak je normálne, rovnako ako nosiť topánky na bosej nohe.

Nefajčí sa skoro nikde, ani na vlakových a autobusových zastávkach. Raz som si zapálil na vlakovej stanici a prišiel za mnou chlapík v uniforme, niečo ako u nás železničná polícia. Už som sa chystal zaplatiť pokutu, keď mi vraví: „Prepáčte, prosím, tu nie je miesto vyhradené na fajčenie.“ Odpovedal som: „Odpustite, nevedel som.“ On na to: „OK, poďte, prosím, so mnou, ukážem vám miesto, kde si môžete zapáliť.“ Doma ešte ani nestihnete vybrať cigaretu zo škatuľky a už tam stoja dvaja; jeden krajší ako druhý, a v očiach im svietia eurobankovky.

Rozmýšľal som, v čom je ten najpodstatnejší rozdiel. A prišiel som na to. Na Ostrovoch sú slová ako here you are, thank you, I’m delighted to meet you úplnou samozrejmosťou. Keď na Slovensku poviete – nech sa páči, ďakujem, bolo mi veľkým potešením – hneď ste divný, ak nie rovno podozrivý.

S AYAHUASCOU

Ž

ijem vo Venezuele, kde podobne ako v celej Latinskej Amerike zohrávajú veľmi dôležitú úlohu staré indiánske tradície. Patrí medzi ne posvätný halucinogénny nápoj ayahuasca. Nie je to droga, skôr medicína, ktorá spája človeka so sebou samým a vesmírom.

Aj ja som sa spolu so skupinou kamarátov rozhodla tento zážitok vyskúšať. Celý rituál mal na starosti asi 60-ročný chlapík menom Saul. Tento neustále usmiaty a pozitívny človek žije na druhej strane Barquisimeta v časti zvanej Manzano. Žije si tam sám, robí keramiku a magické hlinené prívesky s mandalami.

Po úvodnej inštruktáži nás zaviedol k ohnisku a ponúkol nám nápoj. Najprv prišla nevoľnosť a nutkanie dáviť. Potom však nastal neopísateľný stav pokoja a šťastia, a keď do toho Saul začal hrať na gitare, otvoril sa mi celý vesmír. Počúvala som hlboké slová Saulových piesní. Sledovala som, ako oheň vytvára neskutočné výjavy, mení farby a vysiela obrovskú energiu do vesmíru a smerom k nám.

Mnohí samozvaní šamani si z ayahuascy urobili biznis pre turistov a pýtajú zaň neskutočné sumy. My sme neboli nútení platiť nič, napriek tomu sme Saulovi niečo dali. Tieto rastlinky stoja veľa peňazí, aj keď mám pocit, že on si ich pestuje vo vlastnej záhrade.

115

TRIBÚNA > DIALEKTIKA NEBYTIA

PhDr. Michal Dieneš, CSc.

DIALEKTIKA

NEBYTIA 116

ČO JE ZMYSLOM NÁŠHO BYTIA? SPLÁCAŤ CELÝ ŽIVOT HYPOTÉKU? BÁŤ SA O PRÁCU? MODLIŤ SA K DRUHÉMU PILIERU A JEHO PREVÁDZKOVATEĽOM? PERMANENTNE SA ROZHODOVAŤ MEDZI POISŤOVŇAMI, BANKAMI A INÝMI PRÍŽIVNÍCKYMI INŠTITÚCIAMI, MEDZI KTORÝMI ŽIADNE ROZDIELY NIE SÚ? NEČÍTAŤ KNIHY ČI POÉZIU, ALE VÝPISY Z ÚČTOV, ZMLUVY NA VŠETKO A NA NIČ?

H

avlov kapitalizmus s celou mediálnou a umeleckou žumpou, tupými novinármi a politikmi, ktorých ľudská úroveň neprevyšuje ani užitočnú kôpku maštaľného hnoja, nám vnútili iracionálne myslenie, etiku i správanie.

Vzdelanie bez poznania. Relativizmus a nihilizmus porovnateľný len s dobou nacizmu. Výsledkom je chaotická bezcitná spoločnosť bez hodnôt, bez morálky a budúcnosti, bez dôstojného bytia.

Dôkazom je vývoj, každodenná prax. Všade tam, kde dominuje táto spoločensko-ekonomická formácia, je rovnaký výsledok. A je jedno, či je pri moci nedorobená ľavica alebo božská pravica. Lumpeninteligencia sa nám vysmieva, keď za vinníka terajšieho úbohého stavu Slovenska označuje našu socialistickú minulosť. Osvietení džentlmeni zabudli na jednu maličkosť: ako sa

do takého úbohému stavu dostalo Španielsko, Grécko, Cyprus, Taliansko, Portugalsko a iní, ktorí socializmus nemali? Bývalí kolonizátori, ktorí niekoľko storočí kradli, vraždili a lúpili po celom svete a rozvíjali sa na jeho úkor, majú dnes najvyššiu nezamestnanosť. Majú štátne dlhy, ktoré podobne ako USA nikdy nesplatia.

Norbert Wiener, otec kybernetiky, by v daných podmienkach konštatoval zrútenie systému.

Výška dlhov ukazuje, aký obludný rozmer má príživníctvo kapitálotvornej vrstvy, ako nás okrádajú a vykorisťujú. Tieto čísla ukazujú, aké peniaze by mohol štát produktívne investovať do zdravotníctva, školstva, na výskum nových liekov, výstavbu bytov, mzdy a dôchodky, pre blaho človeka. Takéto investície by prinášali prácu, znižovali vekovú hranicu odchodu do dôchodku,

skracovali pracovný deň. Meradlom ekonomického rastu by bol voľný čas, nie kríza a virtuálna ekonomika.

Na koncentračný tábor v Osvienčime dali nemeckí nacisti vyvesiť nápis: Práca oslobodzuje.

Je nám jasné, aké to bolo brutálne a cynické.

S naším dneškom, naším bytím, je tu genetické prepojenie. Fašizmus vznikol z kapitalizmu, je jeho imanentnou súčasťou. Podobnosť s dneškom nie je náhodná. Aký je rozdiel medzi fingovaným útokom na poľské Gliwice a lžami zdôvodneným útokom na Irak? Alebo Juhosláviu či Líbyu? Hitler nemusí hovoriť vždy po nemecky.

Ponovembrová demokracia a sloboda je rovnaký klam ako táborový nápis, len v jemnejšom vydaní. Zvyšovanie hraníc odchodu do dôchodku, mzdy, z ktorých sa nedá vyžiť, teror v podobe hrozby prepustenia z práce, nekvalitné potraviny, drahé lieky, drogy, pseudokultúra, reklama ničiaca vedomie i podvedomie, zámerne pestované odcudzenie medzi ľuďmi, desaťtisíce bezdomovcov, tisícky samovrážd, státisíce duševných porúch sú len inými formami zabíjania a vyhladzovania. Nežné, zamatové.

Naše bytie je paradoxne virtuálne. Nohami sme síce na zemi, pohybujeme sa v reálnom čase i priestore, ale nič nám nepatrí, nič nemôžeme reálne zmeniť. Napokon aj štrajky a street party sú len pre zábavu. Jedni sa vykričia, druhí si prevetrajú uniformy, pendreky a vodné delá. Siskári dostanú príplatok. Volebný a politický systém je nastavený tak, aby každá zmena zabavila občana na najbližšie obdobie, voličovi-hlupáčikovi dala zároveň ilúziu o jeho potrebnosti a význame.

A novú nádej. Dookola, donekonečna, do ďalšieho plesu v opere.

Bludný kruh nebytia má pomerne jednoduché riešenie. Na začiatku treba len pravdivo pomenovať veci, javy a udalosti, našu bezmocnosť i zbabelosť. Alternatívou nebytia je bytie. Dôstojná existencia pre každého. „Radostný“ dnešok je odklonom od všeľudských hodnôt. Podobne ako socializmus, ktorý vždy havaroval, ak sa od nich odklonil. Terajšia cesta vedie do pekla. Kto neverí, nech precestuje naše dediny a mestá. Nazrie do duší ľudí, ktorí sa previnili tým, že sa dali oklamať.

117

ZEM VEK Redakcia ZEM VEK MESAČNÍK UTAJOVANÝCH INFORMÁCIÍ BEZ CENZÚRY Mesačník / Ročník 1 – 2/2013 Cena v predaji: 2,90 € Cena v predplatnom: 2,50 € Číslo vyšlo 7. 6. 2013 ADRESA REDAKCIE Wattova 10, 821 04 Bratislava e-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk www.zemavek.sk predplatné: www.zemavek.sk REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: M. Morés, Milan Pullmann, Dušan Budzák, Ján Gašo, Peter Sanve Art director: Ivan Galanský Marketing: Jana Zigová Email: zigova@sofian.sk Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková

118

Autori fotografií a ilustrácií: strana 73 : Vladimir Manyuhin strana 4, 43: Matúš Plecho strana 34-37,: Ján Petrík strana 38-41,: Norbert Píš strana 57: Tibor Eliot Rostas strana 61-62, 66: archív Škola Fantázie strana 84-89,: Tibor Eliot Rostas & Janka Rostasová strana 6, 7, 10, 14, 15, 59, 111 : TASR strana 113,: Dáša Raimanová Ilustračné foto: shutterstock Vydavateľ SOFIAN, s. r. o.

Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Wattova 10, 821 04 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058 Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o.

Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 e-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk

POLROČNÉ PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM & VEK NA ROK 2013: 15 € (vrátane poštovného)

(Obdobie júl – december 2013)

Milí čitatelia, dovoľujeme si vám ponúknuť možnosť zvýhodneného predplatného časopisu Zem & Vek, ktoré je do konca roka 2013 len 2,50 €/kus, pričom cena v stánku bude 2,90 €/kus. Každý predplatiteľ zároveň získava certifikát člena klubu Zem & Vek. V blízkej budúcnosti budeme vyvíjať aktivity smerujúce k organizovaniu prednášok, prezentácií a besied, kde budeme môcť zdieľať skúsenosti a informácie z oblastí, ktorým sa Zem & Vek venuje – prioritne alternatívnym spôsobom života. Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude ponúkať inzerciu v klasickej podobe. U nás budeme propagovať len také aktivity a produkty, o ktorých sme presvedčení, že nie sú v rozpore s prezentovanými hodnotami. Aj z tohto dôvodu sme takmer výlučne závislí na predaji a predplatnom. Aj touto formou vám srdečne ďakujeme za vašu podporu.

KUSOVÉ PREDPLATNÉ Z dôvodu mimoriadneho záujmu sme okrem zvýšenia počtu kusov nákladu otvorili od 1. júna 2013 aj možnosť objednávok po jednotlivých číslach. Objednávať júlové číslo môžete do 20. júna 2013 na www.zemavek.sk.

Cena je 2,90 eur/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 4. JÚLA 2013

Tlač D&D International Slovakia, s. r. o.

Topoľčianska 17, 851 05 Bratislava Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú.

Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe.

Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

Spolupracujeme:

SPÁJAME UDALOSTI

SÚVISLOSTI

OTVORENÉ DISKUSIE O CENZUROVANÝCH A TABUZIOVANÝCH TÉMACH

119

www.slobodnyvysielac.sk

www.sofianpublishing.sk

PREDPLATNÝM MESAČNÍKA ZEM VEK A PODPOROU TVORBY VYDAVATEĽSTVA SOFIAN NÁM UMOŽŇUJETE PREŽIŤ A PRINÁŠAŤ TAK VIAC POHĽADOV NA SVET. ĎAKUJEME.

číslo účtu: 2925856184/1100 www.zemavek.sk