Automotive
naní s krajinami sledovanými v štúdii vykazuje Slovensko najvyššiu dynamiku v pocte vyrobených osobných motorových vozidiel! Podiel automobilovej výroby na priemyselnej výrobe našej krajiny dosahuje takmer 50 percent. Automobilový priemysel je pritom všetkom dôležitý aj kvôli efektom, ktoré generuje pre ostatné odvetvia a celú ekonomiku Slovenska,“ podotýka Mikuláš Luptáčik.
PRÍLIŠ RÝCHLY RAST NÁKLADOV PRÁCE Pri analýze vývoja celkových nákladov práce je dôležitá ich štruktúra, teda pomer miezd a platov – priame náklady práce, a vedľajších nákladov práce – daň z príjmu a príspevky na sociálne poistenie. Štúdia ukazuje, že Slovensko sa dostáva pri výške vedľajších nákladov práce vysoko nad priemer európskych krajín. Zamestnávatelia na Slovensku platia na 100 eur hrubej mzdy dodatočné vedľajšie náklady vo výške 37 eur, čo je nad priemerom nielen krajín Európskej únie, ale aj celej eurozóny. Len podiel príspevkov na sociálne poistenie hradené zamestnávateľom predstavuje na celkových pracovných nákladoch 23‚5%. Vyšší podiel vykazuje iba Česká republika. Ostatné krajiny analyzované v štúdii, ako napríklad Poľsko, Maďarsko či Portugalsko zaťažujú zamestnávateľov o 4 až 9 percentuálnych bodov menej. Navyše podiel príspevkov na sociálne poistenie má u nás najvyšší prírastok spomedzi všetkých skúmaných krajín (v roku 2018 bol o 2‚7 percentuálnych bodov vyšší ako v roku 2011). „Ďalšou sledovanou veličinou je prírastok nákladov v súvislosti s produktivitou práce,“ hovorí autor štúdie Mikuláš Luptáčik a pokračuje: „Oproti roku 2010 na Slovensku môžeme vidieť nárast produktivity práce o 28‚8% a nákladov na zamestnanca o 44‚1%. Rýchlejší rast nákladov práce nad úroveň rastu produktivity práce implikuje zvýšenie jednotkových nákladov práce a indikuje pokles ná-
Slovensko dáva na výskum a vývoj málo financií „Porovnanie podielu výskumníkov na celkovej zamestnanosti v automobilovom priemysle odhaľuje výrazné zaostávanie Slovenska. Lídrom v tejto oblasti je Nemecko s takmer 10% výskumníkov (82‚6 tis.), nasledované Spojeným kráľovstvom s 4‚99% (7‚9 tis., rok 2016). Okolo dvoch percent sa pohybujú Fínsko (206 výskumníkov) a Maďarsko (takmer 2 tis.). Slovensko dosahuje necelé 1%, podobne je na tom aj Česká republika.“ MIKULÁŠ LUPTÁČIK riaditeľ Ústav pre ekonomický výskum (IWI) Viedeň
kladovej konkurenčnej schopnosti automobilového priemyslu na Slovensku a môže viesť k zníženiu sklonu k investovaniu, resp. znížiť prílev zahraničných investícií.“
NÍZKE VÝDAVKY NA VÝSKUM A VÝVOJ Pri porovnaní podielu výskumníkov na celkovej zamestnanosti v automobilovom priemysle Slovensko výrazne zaostáva. Lídrom v tejto oblasti je Nemecko s takmer 10% výskumníkov, nasledované Spojeným kráľovstvom s 4‚99%. Okolo dvoch percent sa pohybujú Fínsko a Maďarsko. Slovensko dosahuje necelé jedno percento. „Ide teda o dlhodobé podfinancovanie výdavkov na výskum a vývoj zo strany štátu, nižšie percento výdavkov z HDP malo už iba Bulharsko a Rumunsko,“ upozorňuje Mikuláš Luptáčik s tým, že ak by sme sa mali dostať na úroveň Českej republiky, Maďarska, Portugalska, Španielska či Poľska, mali by sa u nás výdavky na výskum a vývoj zvýšiť približne o 50%. „Aj analýza indikátorov inovačnej konkurencieschopnosti odhaľuje výrazné zaostávanie automobilového priemyslu na Slovensku. Dovolím si povedať, že slabá podpora vedy a výskumu zo
strany verejného sektoru sa vo výraznej miere negatívne odzrkadľuje aj v celom spracovateľskom priemysle.“
ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE NEBEZPEČNE STAGNUJÚ Zástupcovia Zväzu automobilového priemyslu SR dlhodobo poukazujú na potrebu zachovania konkurencieschopnosti kľúčového odvetia nášho hospodárstva, ktoré generuje priamo či nepriamo 275 tisíc pracovných miest a na celkovej priemyselnej produkcii sa podieľa 49‚5 percentami. Aj preto štúdiu prijali so znepokojením. „Pokles nákladovej konkurencieschopnosti automobilového priemyslu môže viesť k zníženiu záujmu o investovanie na Slovensku, čo bude mať priamy dopad na prílev zahraničných investícií,“ zdôrazňuje Alexander Matušek, prezident Zväzu automobilového priemyslu SR a dodáva: „Stagnáciu v tomto smere pociťujeme prakticky už od roku 2015.“ Aj preto ZAP SR v začal dialóg s vládou, kde zadefinoval hlavné bariéry ďalšieho napredovania a zachovania konkurencieschopnosti automobilového odvetvia na Slovensku. Zároveň zadefinoval aj priority pre nadchádzajúcu vládu. „Patrí k nim zamedzenie zvyšovania daňovo-odvodového mixu zamestnávateľov, ako aj zníženie daňovo-odvodového zaťaženia pre zamestnancov a zavedenie moderných pracovno-právnych vzťahov. Za nevyhnutné považujeme aj vytvorenie stratégie na zachovanie množstva produkcie a pracovných miest v automobilovom priemysle v súvislosti so zásadnými zmenami, ktoré tento sektor čakajú v najbližších rokoch,“ podotýka Alexander Matušek.
PRIEMYSEL TREBA VNÍMAŤ V ŠIRŠOM ČASOVOM HORIZONTE.
FIRMY POTREBUJÚ ČAS A PENIAZE NA ROZVOJ Výsledky štúdie nie sú však alarmujúce len pre automobilový priemysel. Ten je totiž symbiózou strojárskeho, elektrotechnického a chemického priemyslu. Ak Slovensko chce zostať priemyselnou krajinou, a vyzerá to tak, že inú alternatívu zatiaľ nemá, politici by podľa Asociácie priemyselných zväzov mali počúvať zamestnávateľov. „Mali by
Analýza nákladovej konkurencieschopnosti • Podľa definície Eurostatu sa jednotkové náklady práce vypočítajú ako podiel nákladov práce k produktivite práce. • OECD definuje jednotkové náklady práce ako podiel celkových nákladov práce na reálnom výstupe.
FOTO: Volkswagen Slovakia
• Náklady práce sú určené súčinom hodinových nákladov práce a počtu odpracovaných hodín a produktivita práce je meraná pridanou hodnotou na odpracovanú hodinu
