Farmácia včera, dnes a zajtra

Farmácia včera, dnes a zajtra

Sukeľ prezident Slovenskej lekárnickej komory

Aj lieky bez receptu majú svoje riziká

V roku 2021 vyšla prvá práca systematicky mapujúca recenzované publikácie z rokov 2011 – 2019, zamerané na nesprávne používanie liekov vydávaných bez lekárskeho predpisu a identifikáciu konkrétnych liečiv, rizikových faktorov, následkov, ale tiež možných intervencií.

Výsledky tejto metaanalýzy dokazujú, že rozšírená predstava o úplnej bezpečnosti „voľnopredajných“ liekov je mylná.

Rizikové faktory

Jednou z najčastejších príčin nesprávneho užívania napríklad liekov od bolesti sú dlhodobé, chronické bolesti (kĺbov, svalov) a časté bolesti hlavy. Vo všeobecnosti dlhšie trvajúca, alebo pravidelne sa opakujúca bolesť vyžaduje medicínsku intervenciu a dlhodobé užívanie analgetík zvyšuje riziko poškodenia obličiek a tráviaceho traktu, môže viesť k poruchám krvotvorby či rozvoju a zhoršeniu astmy.

K vyššiemu riziku výskytu nežiaducich účinkov týchto liekov prispieva tiež vek. Súvisí to so zníženou zrakovou ostrosťou, zhoršením kognitívnych funkcií či interakciami s inými užívanými liekmi, v prípade liekov na lekársky predpis môže nastať až ich neúčinnosť.

Dlhodobé užívanie liečiv Medzi najrizikovejšie patria liečivá, ktorých dlhodobé užívanie vedie k závislosti. Ide o lieky používané pri bežných prechladnutiach, kašli a opuchu dýchacích ciest obsahujúce kodeín, dextrometorfán, antihistaminiká a pseudoefedrín.

Paracetamol je v Slovenskej republike najviac vydávaným liečivom bez lekárskeho predpisu. Ročne sa vydá viac než tri milióny balení liekov s jeho obsahom. Sám o sebe je bezpečný, ale v tele sa metabolizuje na toxický produkt. Používajú sa „bežné“ tablety, ale tiež napríklad čapíky, sirupy a rôzne instantné nápoje. Aj neúmyselné kombinovanie týchto liekov je nebezpečné, keďže už dávka 10 – 15 gramov denne môže viesť k nevratnému poškodeniu pečene a smrti pacienta.

Výsledky štúdií a prieskumov Podľa viacerých štúdií, až 60 – 70 % pacientov nečíta príbalovú informáciu. Pod toto číslo sa určite podpisuje spomínaná predstava o bezpečnosti všetkých „voľnopredajných“ liekov, ale tiež falošný pocit dostatočných vedomostí, keďže približne polovica respondentov rôznych prieskumoch konštatuje dostatočné vedomosti o liekoch vydávaných bez lekárskeho predpisu.

Medzi najrizikovejšie patria liečivá, ktorých dlhodobé užívanie vedie k závislosti.

Mnohé, dnes voľne dostupné lieky boli pred pár rokmi viazané na predpis špecialistu, napríklad lokálne kortikoidy, ktoré pri použití na väčšie plochy poškodenej kože môžu spôsobiť celkové nežiaduce účinky, lieky znižujúce tvorbu žalúdočnej kyseliny, ktoré môžu výrazne ovplyvniť

účinok mnohých liekov používaných pri vážnych diagnózach.

Veta „poraďte sa s lekárnikom“ je síce otrepaná, ale pravdivá a veľmi užitočná. Pri liekoch, ktoré si naordinujeme sami, ju možno považovať za kľúčovú.

PharmDr. Ondrej

V

HLAVNÍ PARTNERI KAMPANE

Rádiológia je najinovatívnejšia oblasť medicíny

Na Slovensku pribudne každý rok až 40 000 onkologických pacientov. Skorá diagnostika nádorových ochorení je kľúčová pre úspešnú liečbu a dlhodobé prežívanie pacientov. Pacienti by mali pravidelne absolvovať preventívne prehliadky a sledovať svoj zdravotný stav.

Odborné lekárske spoločnosti s podporou MZ SR vytvárajú okrem štandardných diagnostických a terapeutických postupov aj skríningové programy, prostredníctvom ktorých sa onkologické ochorenie u rizikových skupín aktívne vyhľadáva. Pacientov s onkologický mi diagnózami o aktualitách informujú aj pacientske organizácie Nie rakovine, Liga proti rakovine, Onkoinfo.sk, OZ Amazonky a iné, ktoré okrem šírenia osvety pomáhajú riešiť problematiku kvality a dostupnosti zdravotníckej starostlivosti pre pacientov.

Aký vplyv má kvalita diagnostických prístrojov na presnosť a spoľahlivosť diagnóz? Čo je hlavným parametrom pri jej stanovení?

Rádiológia patrí k základným pilierom modernej medicíny. V ostatných desaťročiach prešla enormne rýchlym vývojom. Súvisí to aj s intenzívnym rozvojom informačných technológií a vývojom umelej inteligencie, na ktorý zareagovali výrobcovia medicínskej techniky. Vďaka tomu majú moderné prístroje vyššiu rozlišovaciu schopnosť a umožňujú presnejšiu a rýchlejšiu diagnostiku pri menšej radiačnej záťaži a vyššom pohodlí pacienta počas vyšetrenia. Za vyhodnocovanie nálezov však zodpovedajú rádiológovia. V prípade, že prístroje, ktoré pracovisko využíva na vyšetrovanie pacientov, sú staršie a už nezodpovedajú diagnostickým požiadavkám modernej medicíny, mal by rádiológ, v záujme pacientov, upozorniť prevádzkovateľa na túto skutočnosť a žiadať výmenu, príp. upgrade prístrojovej techniky.

Akým spôsobom ovplyvňuje cena výber a obstarávanie diagnostickej techniky? Cena a technické parametre diagnostických prístrojov sú posudzované v rovnováhe, keďže presnosť diagnostiky je priamo závislá od kvality obrazového výstupu. Vyžaduje si to však veľmi precízne a transparentné nastavenie špecifikácií prístrojovej techniky pri obstarávaní tak, aby nebol žiaden dodávateľ alebo výrobca neoprávnene zvýhodnený alebo, naopak, aby neboli zo súťaže vyradené síce drahšie prístroje, ale pre daný úč el práve tie najlepšie.

Aký dôraz sa kladie na dostupnosť servisu a kvalitu zaškolenia personálu používajúceho medicínske prístroje?

Technický a aplikačný servis prístrojov je už dnes neoddeliteľnou požiadavkou pri nákupe medicínskej techniky. Pred uvedením každého prístroja do prevádzky je personál zaškolený na používanie. Pravidelné servisné prehliadky a dostupnosť okamžitého servisu sú nevyhnutné pre plynulú prevádzku zdravotníckych pracovísk. Vzhľadom na pokročilé softvérové vybavenia prístrojov sa už pri nákupe

Nové technológie umožňujú spresniť diagnostiku, zachytiť ochorenia vo včasných štádiách, kedy je liečba oveľa účinnejšia.

kladie dôraz aj na zabezpečenie dostupnosti aplikačného školiteľa, ktorý prístroje počas prevádzky nastavuje, aby mohli byť inovatívne softvérové verzie aplikovateľné v čase.

Ako by mohlo používanie nových technológií a inovačných riešení prispieť k efektívnejšiemu poskytovaniu zdravotnej starostlivosti? Nové technológie nám umožňujú spresniť diagnostiku, a tým zachytiť ochorenia aj vo veľmi včasných

štádiách, kedy je liečba oveľa účinnejšia. Pokročilé techniky zobrazovania v magnetickej rezonancii umožňujú presnejšie posúdenie tkanivovej charakteristiky lézií a vykonanie tzv. virtuálnej biopsie. Má to obrovský význam najmä u lézií na mozgu, kde invazívne odobratie vzorky tkaniva je spojené s vysokými rizikami. Skrátenie vyšetrovacieho času nám zase umožní skrátiť čakacie lehoty na vyšetrenia.

Ako by zvýšené úhrady poisťovňami mohli ovplyvniť dostupnosť a kvalitu diagnostických služieb pre pacientov? A existujú nejaké iniciatívy alebo návrhy na zmenu súčasného systému úhrad za diagnostické vyšetrenia? Úhrada zdravotnej starostlivosti je celosvetovo zložitá téma a neexistuje žiadna krajina, ktorá by mala dokonalý a univerzálne aplikovateľný systém. Vždy je to o stanovení priorít a ochote, prípadne aj schopnosti ich presadiť a úhradový mechanizmus by tomu mal zodpovedať. Ak vieme, že na Slovensku máme príliš veľa úmrtí, ktorým by sa dalo predchádzať, logicky by jednou z hlavných priorít malo byť zabezpečenie včasnej diagnostiky týchto ochorení. Riešenie znie jednoducho, avšak častokrát tie najjednoduchšie veci sa presadzujú a zavádzajú do praxe najťažšie.

MUDr. Anna Šebová klinický líder pre úsek Rádiodiagnostiky, Nemocnica BORY, a. s.

Efektívnejšia spolupráca medzi farmaceutom a lekárom

Ministerstvo zdravotníctva SR v novembri 2023 schválilo historicky prvý klinický štandardný postup pre lekárne s názvom Manažment pacientov s podozrením na akútne infekcie horných dýchacích ciest v podmienkach verejných lekární. Štandardný postup bol pripravený tak, aby za žiadnych okolností nezasahoval do výlučných diagnostických a liečebných postupov lekára.

Lekárenská starostlivosť je jednou z najdostupnejších foriem poskytovania zdravotnej starostlivosti. Cieľom štandardného postupu je poskytnúť lekárňam ucelený rámec najaktuálnejších informácií a pravidiel tak, aby sa lekárenská starostlivosť viac štandardizovala a aby prostredníctvom vzájomnej spolupráce farmaceuta a lekára mohol byť manažment pacientov starších ako 10 rokov s podozrením na akútne infekcie horných dýchacích ciest čo najefektívnejší.

Infekcie horných dýchacích ciest Respiračné infekcie predstavujú najčastejšiu formu infekcií v každej vekovej kategórii, pričom pre každú z nich majú svoje charakteristiky a odlišnosti. Najčastejšie pozorujeme infekcie horných dýchacích ciest (HDC), ktoré obvykle nezanechávajú dlhotrvajúcu imunitu, a preto možno v priebehu sezóny prekonať aj niekoľko epizód danej infekcie. Približne 90 – 95 % všetkých infekcií horných dýchacích ciest je vyvolaných rôznymi respiračnými vírusmi (často sa označujú termínom viróza), a preto len malá časť z celkového počtu infekcií má byť liečená antibiotikami (ATB).

Asistovaná samoliečba Liečba pacienta v lekárni, známa aj ako asistovaná samoliečba, je dôležitou súčasťou poskytovania starostlivosti farmaceutmi pri akútnej infekcii horných dýchacích ciest. Farmaceuti odporúčajú zvýšenú hygienu a izoláciu, dodržiavanie všeobecných režimových opatrení, včasnú imunomodulačnú terapiu, užívanie stopových prvkov ako zinok a vitamíny, prípravky s probiotikami a symptomatickú liečbu. Pravidelná hygiena nosovej dutiny a očkovanie proti chrípke sú dôležité preventívne opatrenia.

Farmaceuti odpor účajú návštevu lekára v prípadoch, ak sú identifikované nasledovné faktory: neklesajúca horúčka nad 41 °C, alebo dlhotrvajúca horúčka nad 38 °C, dlhotrvajúci neutíšiteľný kašeľ, expektorácia hustého spúta, bolesť na hrudníku, dušnosť, bolesť v driekovej časti, zakalený moč, bolesť ucha, sekrécia z ucha, výrazná jednostranná bolesť v hrdle, sťažené prehĺtanie, bolesť znemožňujúca príjem potravy, symptomatická liečba (5 – 10 dní) neprinášajúca úľavu, zhoršenie symptómov po prvých 5 dňoch samoliečby u inak zdravých dospelých, ide o špecifické skupiny pacientov (chronické zápalové ochorenia , napr. reumatická, imunosupresívna liečba, pacienti s vážnou poruchou imunity, gravidita) alebo koncentrácia CRP nad 40 mg/l pri respiračných príznakoch, pokiaľ symptómy pretrvávajú dlhšie ako 24 hodín (nad 20 mg/l pokiaľ symptómy trvajú menej ako 24 hod.).

Štandardný postup pre lekárne

S cieľom efektívnejšej spolupráce medzi farmaceutom a lekárom bola v rámci štandardného postupu schválená uniformná správa, s ktorou farmaceut v prípade potreby odosiela pacienta k lekárovi a na

Lekárenská starostlivosť je jednou z najdostupnejších foriem poskytovania zdravotnej starostlivosti.

základe ktorej bude mať lekár ihneď k dispozícii základné údaje identifikované farmaceutom. Je možné, že pokiaľ vykonávate prax všeobecného lekára, môžete sa s takýmto dokumentom v dohľadnom čase stretnúť.

Autorský kolektív uvedeného štandardného postupu: PharmDr. Ladislav Pôčik, PharmDr. Peter Matejka, PhD., doc. PharmDr. Daniela Mináriková, PhD., MSc., MPH, prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, MHA, FAAAAI, PharmDr. Ondrej Sukeľ, prof. PharmDr. Ján Klimas, PhD., MPH, PharmDr. Miroslava

Snopková, PhD., PharmDr. Tatiana Foltánová, PhD., Mgr. Peter Jeník a PharmDr. Milota Beslerová.

PharmDr. Ladislav Pôčik manažér kontroly procesov, Dr. Max Slovensko