Hlas ľudu 1/2022 by NVU Hlas ľudu

Šťastný nový rok 2022

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

Festival slovenskej populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí, v poradí 23., sa uskutočnil 18. decembra 2021. Prvú cenu odbornej poroty za skladbu, teda Cenu NRSNM (je to soška akademickej umelkyne Miry Brtkovej) dostala Melisanda Fúseková-Samporová z Padiny, kým 1. cenu odbornej poroty za interpretáciu si vyspievala Kovačičanka Lucia Válovcová. O. Glóziková-Jonášová Foto: Velimir Branković

1. 1. 2022 | 1 /4992/

Uzávierka čísla: 22. 12. 2021

Tridsať rokov trvá inštitucionálna prezentácia aktuálnej tvorby profesionálnych slovenských vojvodinských výtvarníkov v tvare bienálnej výstavy v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci. Organizuje sa každý nepárny rok od roku 1991. V poradí 16. edíciu Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku usporiadali v sobotu 18. decembra 2021 a v rámci expozície tejto výstavy sa verejnosti predstavilo 25 autorov s najnovšími umeleckými výtvormi. Pred samotným otvorením výtvarníci sa zoskupili aj na 12. výtvarníckom snemovaní. J. Čiep

Keďže z objektívnych dôvodov bolo doteraz znemožnené patričným spôsobom pripomenúť si tridsaťročnú činnosť, Ekologické hnutie Zelení – Petrovec si slávnostné stretnutie naplánovalo na sobotu 18. decembra 2021. Na ňom zmapovali začiatky, ale aj prejdenú cestu, ako aj súčasné výzvy, ktorým treba čeliť, aby sme si zachovali kvalitné, zdravé a čisté prostredie. Na našej fotografii je aktuálne vedenie petrovského hnutia Zelených: (zľava) tajomníčka Mariena Stankovićová-Kriváková, zástupca Miroslav Kevenský, predseda Ján Makan a pokladníčka Milina Krajčíková. J. Čiep

Slovenská literárna kritička Marta Součková vo svojej novej zbierke štúdií P/r/ózy po roku 2000 analyzuje a interpretuje diela štyroch autorov a troch autoriek: Víťa Staviarskeho, Richarda Pupalu, Maroša Krajňaka, Ondreja Štefánika, Jany Beňovej, Ivany Dobrakovovej a Michaely Rosovej. O tejto knihe Marty Součkovej píšeme v prílohe Obzory. S. Lenhart

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Andrea Rojková Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová.

Vitaj, nový rok! Olinka Glóziková-Jonášová

apísať úvodník do prvého novoročného čísla týždenníka Hlas ľudu. Výzva, ale aj zodpovednosť. Radosť a obava. Eufória a nirvána. Zmiešané pocity ohľadom roka, ktorý sme vyprevadili, a neistota z toho, čo nám nový prinesie. Bude lepší? Prajnejší? A hlavne, či sa nám konečne dostane toho vytúženého zbavenia sa pandémie. Aj keď sa jej nezbavíme, naučíme sa s ňou konečne žiť? Sila je v schopnosti prispôsobiť sa. V nástennom kalendári na rok 2022, priloženom v našom najnovšom čísle, môžeme si zaznačiť rôzne ciele, ktoré sú symbolom nových výziev a návykov. Avšak označíme si tu životné míľniky, narodeniny a meniny, pracovné porady a rokovania, konferencie a stretnutia, alebo aj rozhodnutia, že budeme žiť zdravo a začneme konečne pravidelne cvičiť, ve-

Jazyková redaktorka: Mária Domoniová

novať svoj čas rodine, priateľom, nakoniec aj sebe. Tie najdôležitejšie a najpodstatnejšie životné skutočnosti sú veľmi jednoduché, a predsa ich často pre oči nevidíme. Jedným z predsavzatí v roku pred nami by nám mohlo byť aj to, aby sme si chránili to, čo nám je najvzácnejšie. Pravda, každý z nás v tomto má svoj rebríček hodnôt. Vedľa všetkého, čo si vážime, alebo čo by sme si mohli a mali vážiť, osobitným pokladom, ktorý máme, je naše slovo. My ho píšeme, vy ho čítajte. To slovo nás spája, buduje mosty a prekonáva prekážky. Nech sa nám to darí aj ďalej. Na záver úvodníka, ale nie na poslednom mieste, všetkým prajeme šťastný a požehnaný nový rok, ktorý v sebe často ukrýva predsavzatia, ciele či méty, ktoré chceme dosiahnuť. Nový rok je symbolom nových výziev. Aké ciele a predsavzatia ste si stanovili vy?

Sledujte nás na našej webovej stránke

www.hl.rs

Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: VP Službeni glasnik Belehrad

• •

•

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

8 Dedičstvo ako smernica a inšpirácia 15 Neustále je na čom pracovať

36 Publikácia k výročiu festivalu Zlatý kľúč 50 Šport a robota ruka v ruke

OBZORY

23 Príbehy z európskej periférie Na titulnej strane: Prvé číslo týždenníka Hlas ľudu v novom roku krášli titulná fotografia všestrannej umelkyne Evy Nemčekovej z Kovačice. Eva má také šikovné ruky, umelecké vlohy a kreativitu, že skutočne zo všetkého dokáže urobiť pozoruhodnú vec. Na tejto fotografii je napr. stromček urobený zo starodávnych nerezových lievikov, ktoré v súčasných domácnostiach už sotva nájdete, lebo ich vystriedali plastové. Nemčeková im dala nový lesk a zhotovila z nich krásnu vianočno-novoročnú dekoráciu. Nech nám je všetkým požehnaný, krásny a kreatívny nastávajúci rok. Na zdravie! Foto: Eva Nemčeková 1 /4992/ 1. 1. 2022

Týždeň

7 DNÍ

Rok novosadského, európskeho hlavného mesta kultúry Pripravil: Miroslav Pap

ový Sad sa o dva týždne oficiálne stane európskym hlavným mestom kultúry. V utorok 14. decembra členovia Organizácie Nový Sad 2022 predstavili zoznam kultúrnych programov, ktoré sa začnú realizovať od 31. decembra, ale oficiálne až od 14. januára, keď Nový Sad nadobudne uvedený titul. Na celkový rok 2022 plánovaných je 3 000 umeleckých programov, v ktorých bude účinkovať viac ako 4 000 umelcov nielen z Nového Sadu a zo Srbska, ale aj zo zahraničia. Ceremoniál slávnostného otvorenia je plánovaný na 13. január. Pred budovou vlády APV bude zrealizovaný multimediálny

projekt, ktorý doposiaľ v Srbsku nebol vytvorený. Milovníci kultúry tiež mali možnosť pozrieť si pred novým rokom umeleckú performanciu Doček, v ktorej účinkovalo 400 umelcov zo Srbska a z Európy. Stredobodom tohto projektu bolo zlúčenie umenia a vedy prostredníctvom interpretácie osobností, ako sú: Nikola Tesla, Mileva Marićová-Einsteinová, Milan Milanković, Dragiša Brašovan a Ljubomir Micić. Nový Sad v posledných rokoch potvrdil svoju kvalitu prepájaním kultúrnych inštitúcií, decentralizáciou kultúry (vznik tzv. kultúrnych staníc), zvyšovaním programových a výrobných kapacít, ale aj obnovovaním a otváraním nových priestorov na kultúru.

Preto mesto Nový Sad už získalo tri prestížne európske ocenenia z oblasti kultúry. * Tvrdá práca človeka vedie k tomu, aby vo svojom odbore záujmov vynikal a bol v tom najlepší. Aj APV na konci roku 2021 určila, kto vo svojom sektore najlepšie podnikal a adekvátne reprezentoval Vojvodinu. V utorok 21. decembra preto udelil značky kvality Najlepšie z Vojvodiny 18 predstaviteľom v kategóriách – výrobky, programy, podujatia a služby. Predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović oceneným zablahoželal a zdôvodnil, že táto značka predstavuje kvalitu, ktorá presahuje nielen domáce, ale aj európske štandardy. „Uznanie

bude pre všetkých ocenených novým motívom dosiahnuť ešte lepšie výsledky vo svojej činnosti a tým dodatočne prispieť k rozvoju našej ekonomiky,“ uviedol Mirović a vyjadril spokojnosť s opätovným zavedením značky kvality Najlepšie z Vojvodiny. Iniciátorom opätovného zavedenia značky bol Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo a cestovný ruch. Mirović zdôraznil, že počas prvých troch kvartálov roku 2021 hospodársky rast sa zvýšil o 5,4 percenta, tiež to, že export stúpol o 27,1 percenta, čo znamená, že presiahol 5,5 miliardy eur. Aj zamestnanosť stúpla o 2,7 percenta vzhľadom na rok 2020. Zdroj: RTV Vojvodina

FINÁLNA FÁZA ČASTI ŽELEZNIČNEJ INFRAŠTRUKTÚRY

Rýchlovlakom z Nového Sadu do Belehradu za polhodinku Pripravil: Vladimír Sabo

rimátor Nového Sadu Miloš Vučević a minister výstavby, dopravy a infraštruktúry Tomislav Momirović 18. decembra navštívili práce na výstavbe vysokorýchlostnej železnice Belehrad – Budapešť na úseku Belehrad – Nový Sad. „Práce na novom modernom nadjazde vstupnej haly hlavnej železničnej stanice v Novom Sade prebiehajú pod patronátom rezortného ministerstva. Srbsko angažovalo čínskych partnerov, ktorí tu doteraz ešte neboli zastúpení. Adaptujeme úplne nový, moderný nadjazd, úplne bezpečný pre cestnú aj železničnú dopravu. Dúfame, že sa stanovené termíny dodržia, pretože regulovať dopravu je náročné z dôvodu nemožného odstavenia jednej z najfrekventovanejších ulíc, teda tranzitnej trasy. Aby sme však mali všetko nové

www.hl.rs

a lepšie, musíme byť trpezliví a vydržať, najmä keď vidíme, že pracovníci neúnavne pracujú za každého počasia. Prvý rýchlovlak z Belehradu do Nového Sadu

výstavba vysokorýchlostnej železnice je najkomplexnejším investičným projektom v Srbsku, v ktorom sa technologická zložka výrazne líši od všetkého, čo sa doteraz realizovalo. „Vlaky pôjdu rýchlosťou 200 kilometrov za hodinu a čas prepravy medzi Belehradom a Novým Sadom bude len pol hodiny. Na realizácii projektu sa podieľali dve čínske, jedna ruská a množstvo domácich spoločností. Budujeme novú infraštruktúru tejto krajiny, objem investícií je rekordný a nedá sa porovnať so žiadnou investičnou vlnou v minulosti. Prosil by som obyvateľov Nového Sadu o pochopenie, pretože takéto stavby blokujú ulice, čo narúša bežný život, no snažíme sa Primátor Miloš Vučević a minister Tomislav Momirović skontrolovali práce čo najviac urýchliť. Očakázáverečné práce (Foto: milosvucević/IG) vame, že výstavba nadjazdu bude ukončená 1. marca, keď bude očakávame začiatkom roka 2022. lepšie miesto pre život,“ povedal sprejazdnená železnica a doprava Táto vysokorýchlostná železnica primátor Vučević. v Novom Sade bude normalizoPodľa ministra Momirovića vaná,“ zdôraznil Momirović. úplne zrýchli rozvoj miest, ktoré

Informačno-politický týždenník

sú situované na trasy. Je to mimoriadne dôležitá trasa, a keď sa nám podarí prepojiť Budapešť s Belehradom cez Nový Sad, Srbsko už nebude také isté, bude to oveľa

• TÝŽDEŇ •

SAMIT V TIRANE

Otvorený Balkán sa už nezastaví Pripravil: Vladimír Sabo

rezident Srbska Aleksandar Vučić pobudol koncom roka v Tirane, kde sa zúčastnil na stretnutí v rámci regionálnej iniciatívy pre spoluprácu Otvorený Balkán s premiérom Albánska Edim Ramom a premiérom Severného Macedónska Zoranom Zaevom. Prezident zdôraznil, že dohody, ktoré boli podpísané 21. decembra 2021 v Tirane, sú

a Severného Macedónska cestuje stále viac turistov zo Srbska, a verí, že opačne – aj do Srbska príde viac ľudí zo Severného Macedónska a Albánska. Prezident Vučić zdôraznil, že otvorený Balkán je tým správnym základom pre lepší ekonomický rozvoj týchto troch krajín v budúcnosti. „Rozšírením trhu práce prilákame viac firiem zo západu a východu, pretože budeme môcť ponúknuť kvalitnejšiu, vzdelanú pracovnú silu zo

Predstavitelia troch krajín zdôraznili význam Otvoreného Balkánu

veľmi dôležité, uľahčia tok tovaru a prepravu pracovnej sily a zatraktívnia zúčastnené krajiny pre zahraničných investorov. Vyzval aj ďalšie krajiny v regióne, aby sa pripojili do tohto projektu. Prezident Vučić vo svojom prejave na plenárnom zasadnutí v Tirane povedal, že iniciatíva Open Balkans vytvára základ pre budúcnosť našich detí a pre lepší ekonomický rozvoj troch krajín. „Verím, že je toto jedna z najlepších ideí dnešnej Európy. Som si stopercentne istý, že túto iniciatívu nikto nemôže zastaviť,“ povedal prezident Vučić a vyjadril vďaku všetkým, ktorí sa podieľali na príprave podpísanej dohody. Zdôraznil, že ide o skvelé výsledky v prospech všetkých. V pondelok 20. decembra 2021 zúčastnené krajiny rokovali s podnikateľmi z Albánska, ktorí už prejavili záujem o investovanie v Srbsku a Severnom Macedónsku. Prezident uviedol, že do Albánska • TÝŽDEŇ •

všetkých troch krajín. Garantujem, že v najbližších rokoch budeme svedkami výrazne väčšej atraktivity zahraničných investorov,“ povedal prezident Vučić a dodal, že na ďalších stretnutiach treba

Podpísali šesť dohôd

pracovať rýchlo a efektívne. Prezident Vučić zopakoval, že ide o proces, ktorý je otvorený pre všetkých, ktorí sa chcú zapojiť. „Je to najväčší krok v našej spo-

Rokovania mali pozitívne výsledky

lupráci, ktorý prinesie veľkú úľavu našim podnikateľom,“ povedal prezident Vučić a vyjadril prianie, aby sa k tejto iniciatíve pridali aj ďalšie krajiny v regióne. Dodal, že ak chcú naše krajiny prežiť aj v budúcnosti, o energetickom prepojení v regióne sa musí diskutovať, pričom zdôraznil, že takéto prepojenie, ktoré má podporu zo strany medzinárodných predstaviteľov a predovšetkým Atlantickej aliancie, nemení záväzok na európskej ceste. Po plenárnom zasadnutí delegácií Srbska, Severného Macedónska a Albánska bolo podpísaných až šesť dohôd: Dohoda o podmienkach slobodného prístupu na trh práce na západnom Balkáne, Dohoda o prepojení elektronického identifikačného systému západného Balkánu, Dohoda o veterinárnej a živočíšnej výrobe a Dohoda medzi vládou Srbska a Radou ministrov Albánska o vzájomnom uznávaní schválení schválených hospodárskych subjektov pre bezpečnosť a ochranu (AEOS). Podpísaná bola aj dohoda medzi vládou Severného Macedónska a Radou ministrov Albánska o vzájomnom uznávaní schválení schválených hospodárskych subjektov pre bezpečnosť a ochranu (AEOS), ako aj Dohoda o spolupráci akreditačných orgánov. Premiér Edi Rama na začiatku plenárneho zasadnutia iniciatívy

Otvorený Balkán povedal, že podpisom dohody sa začína nová éra, ktorá zdynamizuje spoluprácu medzi týmito tromi krajinami – Albánskom, Srbskom a Severným Macedónskom. „Dnešným podpisom zmluvy vysielame jasný a konkrétny odkaz občanom, ale najmä podnikateľom, ktorí už v tomto spoločnom priestore pôsobia, že rok 2022 bude pre nich nová éra, začiatok niečoho nového, pretože urýchli pohyb tovaru, služieb, kapitálu a občanov,“ povedal albánsky premiér Edi Rama a zdôraznil, že dohody budú rýchlo implementované a ukončia dlhé čakania na hraniciach. Predseda vlády Republiky Severné Macedónsko Zoran Zaev uviedol, že otvorený Balkán je autentickým spoločným procesom Severného Macedónska, Albánska a Srbska, ale že iniciatíva je otvorená pre všetky krajiny v regióne. Komisár EÚ pre susedskú politiku a rozšírenie Olivér Várhelyi dnes na stretnutí otvorených krajín Balkánu prostredníctvom videoodkazu uviedol, že je veľmi dôležité zapojiť do tejto regionálnej iniciatívy aj zvyšných troch partnerov – Čiernu Horu, Bosnu a Hercegovinu a Prištinu. Poukázal na to, že realita je taká, že len Balkán spolu môže zvýšiť HDP celého regiónu a len prostredníctvom spoločného trhu by sa HDP regiónu mohol zvýšiť až o tretinu. Komisár Olivér Várhelyi dodal, že akákoľvek regionálna integrácia založená na hodnotách EÚ je dobrá pre Balkán a EÚ. Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska / Dimitrije Goll

1 /4992/ 1. 1. 2022

Týždeň ZHROMAŽDENIE AP VOJVODINY

Schválili rozpočet na rok 2022 bol návrh rozhodnutia o rozpočte AP Vojvodiny na rok 2022, ktorý pokrajinskí poslanci aj o štvrtok 16. decembra schválili. Návrh rozpočtu vynášal 88,4 zasadalo Zhromaždenie AP Vojvodiny. Hlavným miliardy dinárov a zvýšený je bodom rokovacieho programu o 7,2 percenta v porovnaní s rozpočtom v roku 2021. Návrh rozpočtu na rok 2022 na zasadnutí zdôvodnila pokrajinská tajomníčka pre financie Smiljka Jovanovićová. Podľa oblastí najväčšia časť v rozpočte je vyčlenená na oblasť ekonómie a hospodárstva, potom zdravotníctva a poľnohospodárstva. Okrem rozpočtu na rokovacom programe bolo viac ako 20 bodov, medzi ktorými bol aj kádrový plán Vojvodiny na rok 2022. Poslanci rokovali aj o témach, ktoré sa týkajú poľnoNávrh rozpočtu na rok 2022 hospodárstva. V tej oblasti zdôvodnila pokrajinská tajomníčka boli návrhy rozhodnutia o popre financie Smiljka Jovanovićová Danuška Berediová-Banovićová

Rozpočet na rok 2022 vynáša 88,4 miliardy dinárov

užívaní a ochrane poľnohospodárskeho pozemku, ako aj o podpore poľnohospodárskych odborných služieb. Časť bodov sa týkala aj oblasti zdravotníctva. Napríklad tie o liečení funkčnej slepoty u práceschopného obyvateľstva, o prevencii a sledovaní tehotenstva u žien chorých na malígne choroby, o podpore programu, ktorý sa týka diagnostiky liečenia štítnej žľazy a iné. Zákonom o zdravotnej starostlivosti je stanovené, že autonómna pokrajina

môže schváliť osobitné programy zdravotnej starostlivosti pre určité kategórie obyvateľstva, vlastne typy ochorení, ktoré sú špecifické pre autonómnu pokrajinu a ohľadom ktorých nie je prijatý zvláštny program zdravotnej starostlivosti na úrovni republiky, v súlade so svojimi možnosťami. Tento súbor zvláštnych programov na rok 2022 je vypracovaný v spolupráci s inštitútmi, ústavmi a inými zdravotnými ustanovizňami, v súlade so zákonom.

Z 2. DECEMBROVÉHO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Transparentne pred koncom roka Anna Horvátová

o posledného mesiaca v roku, s ktorým sme sa už rozlúčili, zapadli až dve zasadnutia Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. To druhé a v poradí 17. sa konalo v piatok 17. decembra 2021, na ktorom prevládla transparentnosť. Prítomných bolo 23 výborníkov, ktorých privítal predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Ján Jovankovič, ako i obecné vedenie, riaditeľov verejných inštitúcií a predstaviteľov médií. Keďže aj zápisnica z minulého zasadnutia zo 6. decembra 2021 dostala zelenú, pristúpilo sa k realizácii rokovacieho programu, v ktorom bolo 8 bodov. Predtým ale predseda Jovankovič upozornil, že

www.hl.rs

diskusné prejavy výborníkov budú obmedzovať na 4 minúty, čo nie celkom zodpovedalo jednotlivým výborníkom. Zasadnutie sa nieslo v posudzovaní; najprv posúdili návrh a vynesenie uznesenia o rozpočte Obce Báčsky Petrovec na rok 2022 a informácie o tom podala vedúca Oddelenia pre rozpočet, financie a daňovú správu Milena Nišićová. Druhý bod – posúdenie správy o realizácii rozpočtu Obce B. Petrovec na obdobie 1. 1. 2021 – 30. 9. 2021 tiež bližšie ozrejmila. Tretí bod – posúdenie návrhu a vynesenie uznesenia o novelizácii rokovacieho poriadku z 19. 6. 2019, ktorý navrhla na predchádzajúcom zasadnutí v mene výborníckej skupiny Aleksandar Vučić – Pre naše deti výborníčka

Informačno-politický týždenník

Zelenými kartami potvrdili súhlas

Dragica Pejkovićová, odôvodnil tajomník Zhromaždenia obce Pavel Severíny. Bod 4 bol venovaný posúdeniu výročného programu hospodárenia VKP Komunalac Báčsky Petrovec na rok 2022 a trojročného programu hospodárenia VKP Komunalac na roky 2022 – 2024. V ďalšom bode sa rokovalo o civilnej

ochrane. Ďalšie body 6 a 7 boli venované posúdeniu správy o realizácii plánu práce ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne a ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina v Hložanoch v školskom roku 2020/2021, ako i posúdeniu výročného plánu škôl na školský rok 2021/2022. Na záver odznelo niekoľko výborníckych otázok. • TÝŽDEŇ •

ZHROMAŽDENIE OBCE STARÁ PAZOVA

Rada Žugićová je staronovou riaditeľkou Strediska pre sociálnu prácu Anna Lešťanová

piatok 10. decembra vo veľkej obecnej zasadačke bolo realizované 15. zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova za prítomnosti 42 výborníkov (z 53). Po schválení zápisnice z minulého novembrového zasadnutia pristúpilo sa k realizácii rokovacieho programu. K 6 bodom rokovacieho programu zaradili ešte dva body – návrh rozhodnutia o jeho doplnení, kde sa udeľuje právo na vykonávanie činnosti poskytovania služieb a v ktorom sa zákon o verejnom obstarávaní neuplatňuje, a výmeny a doplnky Štatútu Ľudovej knižnice Dositeja

Obradovića. Pred samotným rokovaním predsedníčka Mićićová poinformovala prítomných, že výbornícka skupina Aleksandar Vučić – Pre naše deti podala oboznámenie, v ktorom sa uvádza, že namiesto Dušana Krndiju, Jeleny Ivančevićovej a Gorana Jakšića, ktorí podali demisiu, novými výborníkmi v tejto výborníckej skupine sú Lazar Grabovica, Aleksandar Tukelić a Zoran Ašćerić. Väčšinou hlasov staropazovský lokálny parlament schválil aj návrh rozhodnutia o výmenách a doplnkoch plánu generálnej regulácie sídliska Belegiš a staronovou riaditeľkou Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova na obdobie

Z pracovnej časti zasadnutia

štyroch rokov sa stala Rada Žugićová, ekonómka z Nových Bánoviec. Výborníci schválili aj správu Obecnej prokuratúry za rok 2020, ako aj správu z Oddelenia pre poľnohospodárstvo Obce Stará Pazova o vykonaných jesenných prácach v roku 2021

v poľnohospodárstve na území obce. Ako sa okrem iného uvádza v tejto správe, jesenná sejba je vykonaná na 7 550 ha pôdy. Na schôdzi vymenovali Natašu Jurišinovú za členku Školského výboru v ZŠ Nikolu Teslu v Nových Bánovciach.

STAROPAZOVSKÁ OBEC – NOVÁ PAZOVA

Podpísali Chartu o zbrataní A. Lešťanová

V novopazovskom Kostole sv. Petky sa v piatok 10. decembra bec Stará Pazova má konala kratšia nábožnosť, po výnimočnú spoluprácu ktorej v cirkevnej sieni Chartu s viacerými obcami a o zbrataní medzi Obcou Stará mestami tak v našej krajine, ako Pazova a Obcou Milići (Repubaj v zahraničí. S niektorými má lika Srbská) podpísali predseaj oficiálne podpísané zmluvy da Obce Stará Pazova Đorđe či charty o partnerstve, resp. Radinović a náčelník Obce Milići zbrataní. Marko Savić. Zbratanie medzi týmito dvomi obcami je vykonané s cieľom nadväzovať a zveľaďovať spoluprácu vo viacerých oblastiach, akými sú kultúra, šport či hospodárstvo. Chartu o zbrataní medzi obcami Stará Pazova a Milići podpísali Đorđe Radinović (sprava) Mnohí občania Staropazovskej a Marko Savić

• TÝŽDEŇ •

Hostia a hostitelia v novopazovskom Kostole sv. Petky

obce majú pôvod z okolia Obce Milići a najviac ich je v Novej Pazove, okolo 500. Práve oni aj iniciovali podpisovanie tejto charty. Pri tejto príležitosti Radinović a Savić podčiarkli, že rieka Drina spája ľudí, a ako to robia na štátnej úrovni Aleksandar Vučić a Milorad Dodik, tak aj oni budú podpísanú Chartu o zbrataní na obojstrannú

spokojnosť iba zveľaďovať. Po slávnostnom podpísaní charty nasledovalo premietanie dokumentárnych filmov o oboch obciach a výmena darčekov na pamiatku. Predseda Radinović zahlásil, že ďalším krokom bude podpisovanie Charty o zbrataní s Obcou Zubin Potok na Kosove a Metóchii.

1 /4992/ 1. 1. 2022

Týždeň OKRÚHLY STÔL V KOVAČICI

Dedičstvo ako smernica a inšpirácia Olinka Glóziková-Jonášová

piatok 10. decembra v Kovačici bol usporiadaný okrúhly stôl pod názvom Dedičstvo ako smernica a inšpirácia za účasti predstaviteľov lokálnej samosprávy a Rady pre kultúru Obce Kovačica, ako aj predstaviteľov Matice srbskej a Regionálneho strediska pre talenty v Pančeve. Týmto okrúhlym stolom, ako vyznelo v úvodných slovách moderátorky, sa začalo pripomínanie si Medzinárodného dňa materinského jazyka, ktorý každoročne pripadá na 21. február. Na úvod okrúhleho stola, pod ktorého organizáciu sa podpisujú Obec Kovačica a Rada pre kultúru Obce Kovačica, v spolupráci s Domom kultúry Mihajla Pupina v Idvore, sa prihovoril Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica, ktorý okrem iného podotkol: „Ako lokálna samospráva sa snažíme byť v službe našim spoluobčanom vždy a vo všetkých sférach života. Jednou z tých sfér, pritom mimoriadne významnou pre našich občanov, je práve kultúra. V oblasti kultúry sme urobili veľké kroky a dosiahli pozoruhodné úspechy, ktoré nám umožnia, aby sa Obec Kovačica stala ešte viditeľnejšou tak v Srbsku, ako aj vo svete. Je mi veľkou cťou, že som predsedom obce, ktorá má dve veľké medaily, ktoré nosí s hrdosťou a čestným pocitom – sú to insitné umenie Slovákov a vedec Mihajlo Idvorski Pupin.“ O výzvach, s ktorými sa stretáva identita každého jednotlivca v súčasnej dobe, a o tom, aké dedičstvo budú mať budúce pokolenia, hovoril Branislav Atanacković, predseda Rady pre kultúru Obce Kovačica. Po ňom sa slova ujala Marijana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica, ktorá okrem iného hovorila o dvoch jazykoch, ktoré 8

www.hl.rs

pozmenili svet – mysliac pritom na spôsob, ktorým so svetom komunikoval Pupin a ktorým komunikovali a stále komunikujú insitní maliari. V mene Múzea Mihajla Pupina v Idvore hovorila Jelena Kalino-

to autorské práva insitných maliarov. Okrem toho pripomenul, že aj v dedinke Uzdin, v ktorej žije obyvateľstvo rumunskej národnosti, a v dedinke Debeljača, v ktorej žijú prevažne príslušníci maďarskej menšiny,

Profesor Dr. Srđan Šljukić, podpredseda Matice srbskej, Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica, a profesor Dr. Dragoljub Cucić, riaditeľ Regionálneho strediska pre talenty Mihajla Pupina v Pančeve (zľava)

vá, spolupracovníčka múzea, kým Srđan Šljukić, podpredseda Matice srbskej, hovoril o troch elementoch dedičstva, ktoré Pupin so sebou odniesol do sveta; sú to epické piesne, svätci a ľudové nástroje. Na podobnú tému hovoril aj Dragoljub Cucić, riaditeľ Regi-

majú obrovské umelecké bohatstvo a kultúrne dedičstvo, ktoré pomaly zaniká. Babka na záver organizátorom okrúhleho stola, teda vedeniu Obce Kovačica, navrhol, aby sa Obec Kovačica stala strediskom, teda mestom kultúry možno už v roku 2024, lebo si tento epiteton

Účastníci okrúhleho stola

onálneho strediska pre talenty Mihajla Pupina v Pančeve. O insitnom umení hovoril Pavel Babka, majiteľ Galérie Babka, ktorý akcentoval problém, ktorý ešte stále nie je doriešený, a sú

Informačno-politický týždenník

určite zasluhuje. O jedinečných a rozpoznateľných maliarskych podpisoch insitných umelcov z Kovačice a o tom, na základe čoho vznikli, hovorila Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka

Galérie insitného umenia v Kovačici. Menovaná podotkla, že aj napriek tomu, že maliari na svojich obrazoch znázorňujú svoje autentické dedičstvo, tradície a folklór, podarilo sa im stať sa rozpoznateľnými práve vďaka svojim jedinečným podpisom. Po pracovnej časti okrúhleho stola sa do diskusie zapojil aj Štefan Varga, insitný maliar, ktorý je mienky, že si jazyk, dedičstvo a umenie môžeme zachovať výlučne my sami, a to vštepovaním pravých hodnôt budúcim generáciám. Po ňom sa prihovoril aj Pavel Baláž, predstaviteľ Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka, ktorý vyzdvihol mimoriadne dobrú a dlhoročnú spoluprácu medzi dvomi Maticami – slovenskou a srbskou. A práve toto vidí ako významnú zložku pri realizácii vytýčených cieľov aj tohto okrúhleho stola. Na záver vyznelo, že okrúhly stôl je iba úvodom pripomínania si Medzinárodného dňa materinského jazyka, ktorého centrálne podujatie sa uskutoční v Kovačici 21. februára 2022. V súlade s aktivitami, ktoré organizátori určili a s cieľom podnietiť celú spoločnosť, aby sa zamyslela nad zachovávaním jazyka, dedičstva a tradícií vypísaný je súbeh na tému Pupin a insitné umenie, ako jazyk ktorému rozumie celý svet. Najlepšie práce budú odmenené v Medzinárodný deň vzdelávania 24. januára, kým v rámci Medzinárodného dňa materinského jazyka, ktorý bude v Kovačici prebiehať po 21-krát, bude predstavená dedinka Idvor. Ideou je, aby sa od nasledujúceho roka špecifickým spôsobom zapojili do tohto podujatia všetky prostredia Kovačickej obce. Cieľom okrúhleho stola bolo vynájsť spoločného menovateľa Pupinovho dedičstva a dedičstva insitných maliarov. Organizátori sú mienky, že sa im to aj podarilo, povedala na záver moderátorka okrúhleho stola Nevena Gligorijevićová-Bugarčićová, poradkyňa pre informovanie Obce Kovačica • TÝŽDEŇ •

Z PREZENTÁCIE KNIHY V KOVAČICI

Čítací a vzdelávací spolok Pokrok Olinka Glóziková-Jonášová

„K

ovačičania vždy musia pomyslieť i na tie pominulé časy pred 100 rokmi, keď si horlivosť a snaživosť predkov postavila začiatky kultúrneho života a storočná pamiatka posvätená týmto začiatkom znovu núti k tomu, aby boli osvietené časy, často už

Spomienky v rámoch a dlhoročného kultúrneho dejateľa, a všetkých návštevníkov. Potom všetci prítomní minútkou ticha vzdali hold zosnulému učiteľovi a dlhoročnému kultúrnemu dejateľovi Jánovi Šifelovi z Kovačice. Autor publikácie Ján Jonáš skrátka podal prehľad dejín Kovačice a najmä dejín Čítacieho

Momentka z prezentácie: (zľava) Olinka Glóziková-Jonášová, Ján Jonáš, Mária Kotvášová-Jonášová, Jozef Šifel, Anna ŽolnajováBarcová (Foto: Mária Kotvášová)

spolok maliarom priekopníkom insitného umenia v Kovačici, hovorila Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka GIU. O svojich spomienkach na Pokrok sa s prítomnými rozdelil učiteľ vo výslužbe Jozef Šifel, vnuk jedného zo zakladateľov Pokroku Juraja Mikuša. O publikácii sa zmienila aj Alžbeta Hriešiková, predsedníčka Združenia občanov Mihajla Pupina Idvorského.

Pokrok, ktorý bol v roku 1945 premenovaný na Kultúrno-osvetový spolok Pokrok, a v úvode svojej publikácie o tomto pozoruhodnom spolku autor napísal takto: „Pokrok bol podnecovateľom či hybnou silou Kovačičanov v tom období. Z Pokroku vzchádzali odvážne myšlienky, čestní a šľachetní ľudia, ktorí majú nezastupiteľné miesto v našich spomienkach. Avšak

Autorovi k vydaniu publikácie gratuloval i Mojmír Vrlík, honorárny konzul Srbska na Slovensku: (zľava) Mojmír Vrlík, Ján Jonáš a Mária Kotvášová-Jonášová (Foto: Mária Kotvášová)

zabudnuté. Nechže vtedy slúži svojmu vznešenému účelu, poučuje potomstvo v pravom zmysle dejín.“ Tieto slová z pera Andreja Mráza, t. j. úryvok z Ľudového kalendára z roku 1958, odzneli na úvod prezentácie publikácie Čítací a vzdelávací spolok Pokrok autora Jána Jonáša v piatok 17. decembra v miestnostiach Obecnej knižnice v Kovačici. Knihu v roku 2021 vydali Obecná knižnica v Kovačici a Združenie občanov Mihajla Pupina Idvorského s finančnou podporou Obce Kovačica. Na úvod sa slova ujal Slobodan Stevanovski, riaditeľ knižnice, ktorý privítal hostí Mojmíra Vrlíka, honorárneho konzula Srbska na Slovensku, Adama Jonáša, predsedu Rady Miestneho spoločenstva Kovačica, Pavla Baláža, predsedu Miestneho odboru Matice slovenskej v Kovačici, Jána Čecha, majiteľa Galérie • TÝŽDEŇ •

a vzdelávacieho spolku Pokrok. O jazykovej stránke vydania hovorila Mária Kotvášová-Jonášová, profesorka slovenského jazyka a literatúry, na dôchodku. O vplyve Pokroku na vznik Galérie insitného umenia v Kovačici a o tom, aký podnet dal tento

Miešaná spevácka skupina Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici predviedla dva hudobné body (Foto: z archívu Gymnázia M. Pupina)

Publikáciou si Kovačičania pripomenuli 100. v ýročie založenia Pokroku (Foto: z archívu Gymnázia M. Pupina)

Na záver odznelo poďakovanie autora Jána Jonáša prítomným, ale aj všetkým tým, ktorí sa pričinili o to, aby táto publikácia uzrela svetlo sveta. Večierok spevom spríjemnila miešaná spevácka skupina Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. V roku 2021, presnejšie 16. januára si Kovačičania pripomenuli 100. výročie založenia Čítacieho a vzdelávacieho spolku

my Kovačičania akoby sme si neverili. To, čo máme, to vlastné, si nevážime. Práve to bolo dôvodom a motiváciou vydať túto knižku. Chcel som zmapovať činnosť Pokroku a poodhaliť vynikajúce osobnosti, jednotlivcov, ktorí skúšaní dobou, no hnaní vlastnou túžbou a odhodlaním napredovať, významne poznačili včerajšok Kovačice. Všetci si zasluhujú veľkú úctu a poklonu.“

1 /4992/ 1. 1. 2022

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Uhlie tým, ktorí ho najviac potrebujú Anna Lešťanová

j tohto roku Obec Stará Pazova nezabudla na sociálne ohrozených občanov a zabezpečila im uhlie pre studené zimné dni. Počas akcie rozdeľovania uhlia kamiónom na domové adresy Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, navštívil i niektoré rodiny, ktoré tento druh pomoci potrebujú najviac. Tejto vykurovacej sezóny tonu uhlia dostalo 1 700 rodín z územia Staropazovskej obce a medzi nimi boli užívatelia sociálnej pomoci, viacčlenné rodiny, užívatelia nízkych dôchodkov,

slobodní rodičia... Predseda Radinović pri tejto príležitosti zdôraznil, že toto je len jedna z akcií, ktoré Obec Stará Pazova vykonáva podľa potrieb pre svojich obyvateľov. Verejná objednávka na základe rozhodnutia o sociálnej ochrane sa uskutočnila prostredníctvom Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova, ktorá aj urobila zoznam sociálne ohrozených rodín. Uhlie najprv dostali užívatelia sociálnej pomoci – okolo 1 100 rodín. Po nich nasledovali viacčlenné rodiny, užívatelia nízkych dôchodkov, slobodní rodičia – 600 rodín. „Obec Stará Pazova túto ak-

ciu realizuje už roky a stará sa o tých, ktorým je tento druh pomoci najpotrebnejší. Vzhľadom na obdobie rokov 2012/2013, keď sme začali s objednávkou a deľbou uhlia iba pre užívateľov sociálnej pomoci, dnes je tento počet rodín dvojnásobne väčší, lebo sme listinu doplnili aj ostanými ohrozenými kategóriami obyvateľstva,“ vyhlásil predseda Radinović. S touto tradíciou staropa- Predseda Đorđe Radinović s viacčlennou rodinou Machovou zo zovská lokálna samospráva Starej Pazovy bude pokračovať aj v budúcnosti a okrem uhlia pre uve- ktoré im boli udelené počas dené kategórie obyvateľstva nadchádzajúcich vianočných a zabezpečila aj novoročné balíky, novoročných sviatkov.

V ZHROMAŽDENÍ OBCE BÁČSKY PETROVEC

Autosedačky pre novorodencov Anna Horvátová

ústrety vianočným sviatkom v pondelok 20. decembra vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec už štandardne o 11.00 hodine Rada pre bezpečnosť cestnej premávky v čele s predsedníčkou Obce Báčsky Petrovec Jasnou Šprochovou, ktorá je zároveň aj predsedníčkou rady, udeľovali mladým rodičom autosedačky pre svojich novorodencov. Predtým však odzneli užitočné prednášky súvisiace so správnym použitím detských

ochranných systémov, resp. detských autosedačiek. Predsedníčka Šprochová zdôraznila, že tentoraz udelili 55 autosedačiek, za ktorých kvali-

tu ručia. A keďže sa táto akcia koná dvakrát ročne, pri prvom udeľovaní tohto roku odovzdali na použitie 40 autosedačiek. Ročne je to do sto takýchto

ochranných systémov. S každou autosedačkou rodičia dostali aj brožúrku o správnom použití. Cieľom tejto akcie k tomu bolo, aby sa prostredníctvom interaktívnej edukácie predovšetkým rodičom poukázalo na správne použitie a montáž detských autosedačiek.

Na pamiatku spoločná fotografia obecného vedenia s mladými rodičmi

DEDO MRÁZ V LALITI. V nedeľu 19. decembra v Laliti všetkým deťom do 11 rokov zaklopal na dvere dedo Mráz. Keďže nebolo snehu, aby prišiel na saniach, vozil sa na traktore s vlečkou. Potešil 123 detí, ktoré mali ozajstný zážitok z toho, keď sa ešte zďaleka počula siréna a vianočná hudba so svetielkami vyzdobenej vlečky. Organizovalo to Miestne spoločenstvo Laliť spolu s obecnou správou Obce Odžaci. Podujatie sa vydarilo vďaka dedkovi Mrázovi – Ivanovi Valentovi, pomocníčkam Anite Liptákovej a Soni Demiterovej a traktoristke Vladke Šimekovej. MS Laliť Foto: Janko Benka 10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ROZHOVOR S PREDSEDNÍČKOU RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA PIVNICA

Pre kvalitnejší život občanov Miroslav Pap

oncom decembra často uvažujeme o končiacom sa roku, aký všeobecne bol, ktoré ciele sme si splnili a ktoré si prenášame do nového roku. Samozrejme, stanovíme si aj tie nové plány, ktoré sa budeme pokúšať realizovať. Podobne je to aj s inštitúciami, ustanovizňami, spolkami, združeniami, ktoré to majú rovnaké na konci roka. Ich predstavitelia majú pomerne ťažšiu funkciu, lebo zodpovedajú za celkový chod hore uvedených. Medzi také osobnosti patrí aj Anna Čásarová, mladá, zodpovedná a pracovitá predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva Pivnica, ktorá nám v rozhovore pre náš týždenník predstavila význam jej funkcie, plány na začínajúci rok, ale zhodnotila aj rok 2021 a bližšie predstavila túto pozíciu. Čo pre vás osobne znamená funkcia predsedníčky Rady Miestneho spoločenstva? „Je to v každom prípade veľmi zodpovedná funkcia, ktorá so sebou nesie množstvo práce, koordinovania, ale aj, pravdupovediac, stresu. Snažím sa vyhovieť predovšetkým požiadavkám obyvateľov, lebo pre ich lepší život sa snažím tvrdo pracovať. Samozrejme, nie vždy sa to dá, lebo jednotlivé problémy sú tu už veľa rokov a nedajú sa iba v priebehu jedného roka riešiť. Osobne mi v práci veľmi pomáhajú členovia RMS, lebo s nimi všetko riešim. Na zasadnutiach rozoberáme jednotlivé problémy, alebo skôr požiadavky, a postupne spoločne prichádzame ku konkrétnym záverom. Veľmi je nápomocná aj sekretárka Miestneho spoločenstva, ktorá najčastejšie prijíma požiadavky obyvateľov, je vždy dostupná na pracovnom mieste a vie ľuďom poradiť a mne odôvodniť potre• ĽUDIA A UDALOSTI •

by obyvateľov. V konečnom dô- osmeha a Obci Báčska Palanka sledku táto funkcia predstavuje sme ihrisko nainštalovali na poaj určité privilégium, lebo obyva- tešenie najmladších. Zdôraznila telia si ma zvolili a dôverujú mi, by som aj dobrú spoluprácu že dokážem viesť celé Miestne s báčskopalanským Kultúrnym spoločenstvo. Je to veľmi náročné z hľadiska časového, ale aj finančného, lebo predseda Rady Miestneho spoločenstva za vykonanie tejto funkcie nie je platený, takže popri vlastnej práci odvádza ešte ďalší veľmi ťažký kus práce, čo často ľudia ani nevedia ohodnotiť.“ Funkciu predsedníčky RMS zastávate od jari 2021, čo znamená, že ste plány na tento rok nevy- Ambiciózna Anna Čásarová z Pivnice pracovali vy, ale predošlé (Foto: z archívu spolubesedníčky) zloženie. Čo sa vám predsa podarilo zrealizovať a ako vo centrom, ktoré nám poskytuje všeobecnosti hodnotíte rok filmy a techniku na ich premietanie v Dome kultúry. 2021? Miestne spoločenstvo v roku „Veľmi veľa nových vecí sme sa museli naučiť, aby sme pochopili 2021 podporilo aj všetky spolky danú problematiku. Tak členovia a združenia, takže verím, že sa rady, ako aj ja osobne. Myslím nám podarí v tomto pokračovať si, že sme to zvládli. Osobne ma aj do budúcna. Zaujímavosťou

V roku 2021 sa Rada MS podieľala na výstavbe detského ihriska

teší, že sú členmi rady aj mladí ľudia, ktorí sú inovatívni, ale sú tu aj starší, skúsení. V roku 2021 sme sa podieľali na výstavbe detského ihriska, ktoré v Pivnici absentovalo. Predovšetkým vďaka Združeniu Čepom do

je, že tohto roku začali s prácou srbskí folkloristi, lebo srbská folklórna sekcia v Pivnici tiež chýbala. Preto sme im umožnili, aby tanečné skúšky mali v priestoroch Miestneho spoločenstva. Teší ma, že sa vlastne

týmto kultúrny sektor v Pivnici rozrastá a je multikultúrny. Na budove Miestneho spoločenstva sú vymenené vnútorné dvere. Podporili sme opravu jednotlivých častí ciest, ako aj opravu vstupných častí z asfaltových na poľné cesty. Na konci roka sme usporiadali prvé Vianočné trhy. Pevne veríme, že sa nám o rok podarí vytvoriť ešte väčšiu ponuku a že sa do Vianočných trhov zapoja aj všetky spolky, aby sme týmto slávnostným podujatím aj ukončili spoločne a v súdržnosti každý rok.“ Čo môžu Pivničania od Miestneho spoločenstva očakávať v roku 2022? „Zostavili sme nový plán na rok 2022, ktorý je pomerne široký. Vedomí sme si však, že nedosiahneme všetko, lebo je tu množstvo projektov, ktoré je potrebné zrealizovať. Finančnú podporu a súhlas k realizácii projektov čakáme z Obce Báčska Palanka, s ktorou máme dobrú spoluprácu. V každom prípade by sme chceli upraviť centrum Pivnice, lebo je to nevyhnutné, potom sme do plánov uviedli aj výstavbu pieskoviska v základnej škole. Naším cieľom je zrealizovať aj väčšie kapitálové projekty, ako sú: oprava vodovodu, inštalácia kanalizácie, oprava celkových ciest, no zatiaľ nevieme, ktoré z uvedených projektov budú podporené, aj či vôbec budú. Vieme iba to, že Obec Báčska Palanka podporila výstavbu cesty medzi Pivnicou a Silbašom, takže verím, že sa tento projekt čoskoro začne realizovať. Týmto by sa doprava značne obľahčila a časovo skrátila prepravu pracujúcich v okolitých mestách. Mám nádej, že sa nám podarí aspoň časť projektov zrealizovať v prospech lepšieho života obyvateľov v Pivnici. Samozrejme, ako som už uviedla, upriamime sa aj na podporu spolkov a združení a na organizáciu početných kultúrnych, športových, gastronomických a vzdelávacích podujatí.“

1 /4992/ 1. 1. 2022

Ľudia a udalosti VIANOČNÉ TRHY V BÁČSKOM PETROVCI

Po ročnej odmlke trhy boli zase Jaroslav Čiep

sobotu 18. decembra 2021 sa v Báčskom Petrovci uskutočnili Vianočné trhy. Po jedenásty raz podujatie usporiadali na Námestí

Slávnostné otvorenie Vianočných trhov bolo o jednej popoludní a podujatie odštartovalo príhovorom predsedníčky Obce Báčsky Petrovec Jasny Šprochovej. V pokračovaní nasledoval kultúrno-umelecký Dedko Mráz pre všetkých účinkujúcich prichystal darčeky

-Dragutina z Hložian. Harmonogram programu obsiahol aj spevákov Kultúrno-osvetového spolku Jednota z Hložian, staršej

a potom aj zábavná časť programu. Tú mali na starosti DJ Lemi a gitarista a hudobník Natanael Fiala.

Príhovor predsedníčky obce a gratulácia k novému roku

slobody a v Ulici maršala Tita, ktorá bola z tejto príležitosti pozmenená na pešiu zónu. „Obdobie Vianoc je obdobím šťastia, lásky, zázrakov, darčekov, ozdôb, kolied, pochúťok, obdobím radosti a veselosti. Ak ste milovník týchto vianoč-

program, v ktorom sa zúčastnili deti, mládež a sólisti z územia celej Báčskopetrovskej obce. Program otvorilli najmladší škôlkari z Predškolskej ustanovizne Včielka so svojimi vychovávateľkami. Po nich nasledovali besiedkari petrovského cirkev-

Hemženie sa návštevníkov trhov vo vianočnej uličke

detskej skupiny KUS Petrovská družina, detskej speváckej skupiny Perličky z Petrovca, Borisa Gabríniho so svojimi blízkymi, Shaili Ponigerovú-Forero a Sandru Malićovú, ako aj Komorný zbor Musica viva s dirigentkou Marienou Stankovićovou-Kri-

„Nezabúdajte, že Vianoce nie sú iba prebiehajúci čas alebo kúsok obdobia každého roku, ale stav našej mysle. Šírte preto ich dobrú atmosféru a nádej aj počas budúceho roka, ktorý sa tak pre vás stane nezabudnuteľným,“ bol záverečný odkaz

Z vystúpenia najmladších škôlkarov

ných dobrôt, na správnom ste mieste. Na Vianočných trhoch v Petrovci. Kým v prechádzke obdivujete výrobky našich vystavovateľov a ochutnávate ich dobroty, zatiaľ vám naši malí a veľkí umelci svojím spevom a vinšmi spríjemnia a zároveň vyčaria vianočnú náladu,“ týmito slovami z dočasného javiska vítali návštevníkov Vianočných trhov v Petrovci. 12

www.hl.rs

ného zboru, deti z Petrovskej družiny, mladšia detská skupina, speváci – žiaci Základnej školy Jána Čajaka z Petrovca, Základnej školy Jána Amosa Komenského z Kulpína, ako i deti Detskej besiedky kulpínskeho cirkevného zboru. Po nich sa na javisku predstavili aj žiaci Základnej školy Žarka Zrenjanina z Maglića a Základnej školy Jozefa Marčoka-

Informačno-politický týždenník

Aj večer pobavenie pre mládež a dospelých

vákovou. Všetkým deťom pri tejto príležitosti dedko Mráz odovzdal prichystané balíčky. Po ukončení kultúrnej časti programu nasledoval ohňostroj,

z javiska Vianočných trhov 2021 v Petrovci. Organizátormi podujatia boli Obec Báčsky Petrovec a Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec. • ĽUDIA A UDALOSTI •

HLOŽANY

Na Vianočných trhoch zjednotené všetky spolky Miroslav Pap

Hložanoch v nedeľu 19. decembra zorganizovali už tradičné Vianočné trhy, no tentoraz sa do podujatia zapojili všetky spolky, ktoré ponúkali návštevníkom rôzne druhy gastronomických a dekoračných produktov. Organizáciu tohtoročných Vianočných trhov malo na starosti hložianske Miestne spoločen-

dári varili víno, rybári vyprážali rybu, lovci varili srnčí paprikáš, penzisti ponúkali pálenku a členky Spolku žien Slovenka sármu a koláče. Združenie My a hložianski ekológovia ponúkali vianočné ozdoby. Nechýbali ani početní predajcovia sladkostí, ako aj kvetinári, ktorí predávali tzv. vianočky. V priestoroch Domu kultúry boli vystavené fotografie z medzivojnového obdobia,

Ondrej Zahorec, Ondrej Miháľ a Karol Bartoš nainštalovali výstavu

stvo. Na rozdiel od predošlých Vianočných trhov tieto mali bohatší program a ponuku, ktoré, samozrejme, prilákali veľký počet návštevníkov. Najväčšia časť výstavných stánkov patrila gastronomickým produktom. Poľnohospo-

ktoré mapovali kalendárne, rodinné a pracovné obyčaje, ale aj významné udalosti v dedine a portréty jednotlivcov. Fotografickú výstavu pod názvom Svet starých očami mladých nainštalovali Ondrej Zahorec, predseda Miestneho odboru Matice slo-

Nechýbali ani vianočky

venskej v Hložanoch, a Karol Bartoš, predseda Združenia výtvarných umelcov Hložianska paleta. „Dostali sme negatívy od Samuela Kukučku prevažne z medzivojnového obdobia, ktoré sme odovzdali Ondrejovi Miháľovi a ten ich následne graficky upravil do vyššej kvality. Asi 60 fotografií dobrej kvality bolo vyrobených a vystavených. Práve vďaka Ondrejovi Miháľovi tie fotografie sú veľmi kvalitné a môžeme ich využiť na ďalšie projekty. Mnohých ľudí na fo-

program pred Domom kultúry, na ktorom vystúpili žiaci základnej školy, KOS Jednota a deti Slov. evanjelickej cirkvi a Kristovej duchovnej cirkvi. Spevácke body mali na starosti Vesna Murtínová a Jana Stupavská. Pre deti boli prichystané balíky, ktoré im symbolicky pred Domom kultúry daroval dedo Mráz. Asi 150 detí bolo obdarovaných na Vianočných trhoch. Organizátorov návštevnosť a bohatá ponuka iba

Veľký záujem o detský program

Spolok žien Slovenka ponúkol gastronomické a dekoračné produkty • ĽUDIA A UDALOSTI •

tografiách sme nepoznali, ale starší Hložančania, ktorí sa prišli pozrieť na výstavu, nám poskytli mnohé informácie,“ spresnil Ondrej Zahorec, predseda MOMS v Hložanoch. Na výstave si návštevníci mohli okrem fotografií pozrieť aj obrazy maliara Karola Bartoša. V rámci Vianočných trhov organizátori prichystali krátky

motivovali, aby o rok toto čoraz populárnejšie podujatie ešte viac doplnili a sledovali samotný dopyt, aby následne mohli vytvoriť ponuku. Fotografickú výstavu podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a celkové Vianočné trhy Miestne spoločenstvo Hložany a Obec Báčsky Petrovec. Foto: T. Miškovicová

1 /4992/ 1. 1. 2022

Ľudia a udalosti ÔSMY VIANOČNO-NOVOROČNÝ BAZÁR V KOVAČICI

Plató hýrilo pestrosťou vianočných vôní a farieb Olinka Glóziková-Jonášová

ianočno-novoročné trhy sa stali neodmysliteľnou súčasťou vianočného obdobia. V Kovačici majú tiež zabehnutú tradíciu a po ročnej prestávke, pre dobre známu pandemickú situáciu, sa v sobotu 18. decembra 2021 opäť konali na plató pred budovou

Obce Kovačica. Pod organizáciu sa ako aj v predošlých rokoch podpísala Turistická organizácia Obce Kovačica. V ten deň v predpoludňajších hodinách v rovnakej organizácii ulicami Kovačice prešiel aj dedo Mráz, a tým najmladším rozdával sladkosti. Na ôsmy Vianočno-novoročný bazár predajcovia prišli z mno-

Kovačické šikovnice – členky Ženského spolku sa pričinili, prezentovali svoju tvorbu a ponúkali tradičné drobné vianočné koláčiky

hých prostredí Srbska a svoj tovar ponúkli na viac ako 30 stánkoch. Celodenné vianočné podujatie v Kovačici ponúklo množstvo sviatočných obsahov: rozmanité vianočné dekorácie, originálne ručne vyhotovené darčeky a tradičné gastronomické špeciality. Takéto podujatia sú vždy skvelou príležitosťou pre výrobcov

ručných prác a remeselníkov, spolky či združenia prezentovať rozmanité výrobky, trošku si prizarobiť, a pritom sa stretnúť so známymi a priateľmi, no predovšetkým si naplno vychutnať obdobie adventu. Skvelú sviatočnú atmosféru dotvorila vôňa vareného vínka či pečenej klobásy, ktorú si všetci návštevníci mohli vychutnať úplne zdarma.

Nevystali ani bryndzové halušky, samozrejme, v ponuke ich mali členovia Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka

VIANOČNÉ TRHY V KYSÁČI

Už dlho očakávané a úspešné Anna Legíňová

nedeľu 19. decembra bolo v Kysáči slávnostne a radostne. Usporiadali totiž prvé Vianočné trhy na otvorenom. Podujatie sa uskutočnilo na

nádvorí Starej fary. Program bol bohatý. Ponúkané boli čaj a varené víno od richtára. Organizátorom bolo Miestne spoločenstvo v spolupráci so všetkými spolkami a cirkevnými spoločenstvami. Slávnostný program venovaný Predávali a aj darúvali knihy

Kysáčske deti a v úzadí moderátor Michal Francisty

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Vianociam moderoval Michal Francisty. Otvoril ho richtár Ján Vozár a kazateľka EMC Anna Páliková-Kunčáková sa tiež prihovorila. V programe účinkovali deti z Nedeľnej besiedky evanjelickej cirkvi a žiaci, ktorí navštevujú hodiny náboženstva v škole, deti a starší z Kristovej duchovnej cirkvi v Kulpíne a Kysáči, rodina Mamojková a nevystala ani výstava insitných maliarok Zuzany Petruškovej,

Zuzany Madackej, Márie Pálikovej a Márie Slávikovej. Vlastnú báseň prečítala Anna Legíňová a vlastnou prácou sa prihovorila i Mária Sláviková. Na nádvorí a vo vnútri Starej fary bol aj predaj vianočných ozdôb, suvenírov, sladkostí, klobás, medu, tašiek a iného. Kysáčania sa pekne pobavili pri speve a piesni, ako i pri družnom rozhovore s priateľmi nielen z Kysáča, ale aj z iných dedín. • ĽUDIA A UDALOSTI •

30 ROKOV EKOLOGICKÉHO HNUTIA ZELENÍ – PETROVEC

Neustále je na čom pracovať Jaroslav Čiep

v čele tohto hnutia. Podľa zapísaných prameňov aposledy si Ekologické hnutie v rámci svojho pôsobenia hnutie Zelení – Petrovec iniciovalo rôzne akcie a aktivity, na svoje 25-ročné jubileum ktoré petrovské prostredie prijalo zaspomínalo v decembri 2015. Vla- a aj v súčasnosti hodnotí ako užini na Štefana, teda 26. decembra, točné. Keď ide o samotné začiatky, sa dovŕšilo 30 rokov organizovanej píše sa, že majúc na zreteli prírodčinnosti tohto hnutia. Lenže na né a ústavné právo občanov na území Obce Báčsky Petrovec bolo zdravé životné prostredie a neodv platnosti uznesenie o mimoriad- ňateľné právo každého jednotlivca nej situácii ohľadom celosvetové- bojovať za ochranu a zveľadenie ho vírusového ochorenia Covid-19, svojho okolia, skupina entuziastov ktoré zakazovalo zhromažďovať sa rôznej sociálnej, nacionálnej a vevo väčšom množstve, takže ekoló- kovej štruktúry sa rozhodla založiť govia boli znemožnení toto svoje ekologickú organizáciu v Obci Báčokrúhle jubileum aj zviditeľniť v sky Petrovec. Bolo to v čase, keď sa širšej verejnosti. o tomto nerozmýšľalo ani v širších V predvečer svojich už 31. naro- rámcoch, a tak toto združenie bolo denín vedenie Zelených na sobotu jedno z prvých v rámci krajiny. 18. decembra 2021 do hostinca Prvý pracovný dohovor iniciátorov Putnik pozvalo svojich členov, založenia organizácie na ochranu a zveľadenie životného prostredia sa uskutočnil 2. októbra 1990, keď spresnili úlohy na prípravu zakladacieho zhromaždenia, ktoré sa uzhodli uskutočniť do konca roku 1990. Vítanie hostí a členov ekohnutia Zelení – Petrovec A tak sa aj stalo. Zakladacie zhropri príležitosti 30-ročnej činnosti maždenie ekoloale aj partnerské spolky, zdru- gického hnutia v Petrovci bolo 26. ženia, inštitúcie a predstaviteľov decembra 1990. Na tomto zhrolokálnej samosprávy, aby sa stretli maždení bolo vynesené uznesenie a patrične oslávili tri desaťročia o založení Ekologického hnutia organizovaných environmentál- Zelení so sídlom v Petrovci, prítomnych snáh a viditeľných výsledkov ní schválili programovú osnovu a práce v tejto oblasti v Báčskom stanovy hnutia. Prvým predsedom Petrovci. Na tomto večierku, kde sa stal Ján Kolár, podpredsedníčsi miestni ekológovia sprítomnili kou Mária Boldocká a tajomníkom 30 rokov práce v prospech svojho Andrej Meleg. Už od začiatkov prostredia, prítomných privítal základné ciele hnutia, ktoré platia predseda hnutia Zelení – Petrovec i dodnes, sú pozdvihovanie a rozJán Makan. Pri tejto príležitosti dl- víjanie povedomia o skutočnom horočná predsedníčka hnutia Má- ekologickom stave v životnom ria Boldocká, profesorka biológie, prostredí a v okolitej prírode, o v súčasnosti už na dôchodku, si význame a potrebe ochrany životzaspomínala na začiatky a prvých ného prostredia a nebezpečenstve pätnásť rokov činnosti, keď stála ohrozovania a degradácii urbánne-

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ho prostredia a prírody, boj za uctievanie práva na zdravý a slobodný život, ako aj zoskupovanie Bývalá predsedníčka hnutia Mária Boldocká (stojí) občanov, kto- zmapovala prvých 15 rokov činnosti rým záleží na tom, aby sa v životnom prostredí v mimoškolských aktivitách oboa v prírode zachránilo to, čo ešte hacujú aj ekologickou oblasťou. Aj v súčasnosti v tomto prostredí zachrániť možno. V nasledujúcich je dosť problémov, ktoré priniesla rokoch hnutie vo svojom proskomasácia, ako aj súčasná doba. tredí rozvírilo hladinu na pláne V Petrovci ešte prednedávnom boli ochrany a zveľadenia životného aktuálne viaceré projekty, ktoré iniprostredia a prírody. Organizovalo ciovali a realizujú ekológovia. Mevedecké prednášky, propagovalo dzi ne určite patrili zoskupovanie organizovaný zber smetí a akciu bateriek po obchodoch, aktivita pod názvom Nechceme igelitky, kde upozorňujú spoluobčanov na škodlivosť plastických tašiek pre okolie. Zber plastových fliaš na jednotlivých punktoch v dedine sa osvedčil a rozšíril sa aj o zber plechovíc. Po dedine ekológovia rozmiestnili desiatky kompostérov, do ktorých sa uskladňuje suché lístie, resp. organický odpad. Petrovskí ekológovia sa zúčastnili akcií propagovania separácie odpadu a podnikali aj iné ekologické opatrenia. Svoj protest Zelení vyjadrili i proti spiľovaniu stromov v chotári v procese komasácie. Vedľa kanála v časti Sejky udržiavajú zelený kútik, aj väčší ukážkový kompostér pre tú časť dediny. Predsa s poľuEkologické tašky petrovských Zelených ako dar pod stromček tovaním konštatovali, že doteraz nemajú vlastnú kanceláriu, ani plynofikácie, jeho členovia zasadili miesto, kam odložiť archív hnutia. Predseda Ekologického hnuna tisícky mladých stromčekov, tia Zelení – Petrovec Ján Makan svojimi príspevkami prispievali v rámci oslavy zaslúžilým členom, do rozhlasu a televízie, tiež do združeniam a kolektívom odovzdal novín. Zodpovedajúcou príležispomienkové diplomy. Prítomní tostnou činnosťou aj dodnes si aj toto stretnutie využili na to, pripomínajú Deň planéty Zeme, aby zmapovali aktuálne kritické ako aj Deň ochrany životného proekologické body v Petrovci a aby stredia. Svojich aktivistov hnutie upozornili na to aj ostatné inštimá v predškolskej ustanovizni, v túcie, a prajú si koordinovanou základných školách a na gymnáziu, ktorí svoju každodennú výchov- a spoločnou aktivitou prispieť no-vzdelávaciu prácu s mladými ku krajšiemu a zdravšiemu progeneráciami na hodinách alebo strediu. 1 /4992/ 1. 1. 2022

Ľudia a udalosti AKTÍV ŽIEN V SILBAŠI

Šikovné ruky žien dokážu divy stvárať Andrea Rojková

účasná doba, zvlášť posledné dva koronavírusové roky nie sú veľmi prajné. Cítime to všetci. Tak jednotlivci, ako i združenia či

vali, fungovali a jednoznačne si zarobili peniažky na svoje opodstatnenie. V tejto chvíli to majú o niečo ťažšie. Takéto a podobné problémy trápia a skúšajú vytrvalosť žien zoskupených okolo silbašského Aktívu žien.

Členky Aktívu žien Silbaš

spolky žien. Všetci sa vynachádzame a snažíme sa prekonať každý deň. Túto nepriaznivú dobu zvlášť negatívne pocítili spolky, ktoré sa aj bez koronavírusu museli potrápiť, aby jestvo-

Avšak sila vôle prekoná všetky problémy a šikovné ruky žien dokážu skutočne aj divy stvárať. Spomenutý Aktív žien pôsobí viac ako jedenásť rokov a počíta sedemnásť členiek, ktoré sa pra-

Záber z etnoizby

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

videlne stretávajú raz týždenne. Pri dobrej nálade vyrábajú ručné práce, plánujú a vymieňajú si názory na to, čo budú robiť, povedala nám Anna Lomenová, predsedníčka spomenutého spolku. Aj napriek neprajnej pandemickej situácii pracovali a pracujú, a keď bolo možné, zúčastnili sa aj rôznych podujatí. To, čo je ale pre nich najv ýznamnej- Výstava v Karađorđeve šie, je skutočnosť, že sa im v roku za Prišli na ideu ponúkať lepníky nami podarilo zariadiť vlastné na trhovisku v Silbaši. Ako homiestnosti a nainštalovať tzv. voria, táto aktivita, ktorú uspoetnoizbu, ale si aj samostatne radúvajú od vlani, presnejšie prizarobiť. od októbra, sa im zatiaľ darí Keďže sa podujatie Čaro vi- a plánujú s ňou pokračovať. šieň, ktoré prebieha v Silbaši, už Keď ide o vlaňajšie aktivity, druhýkrát zaradom nekonalo, naša spolubesedníčka spomečlenky Aktívu žien sa rozhodli nula aj ďalšie. „Našu tvorbu sme samy prispieť k tomu, aby sa ich predstavili na výstavách národfinančné postavenie zlepšilo. nostných menšín v Obrovci a pri

Pracovné ovzdušie silbašských žien

• ĽUDIA A UDALOSTI •

príležitosti storočnice žrebčinca v Karađorđeve. Ďalšie podujatie, ktorého sme sa zúčastnili, bola Krojová zábava – Žatva v Laliti, kde sme vyobliekané do pracovného silbašského kroja účinkovali v programe, ktorý bol usporiadaný v rámci spomenutej zábavy. Ďalšie podujatia, na ktorých sme boli prítomné, sú gastronomické

podujatie Zemiakové hody v Hložanoch, Miholjski susreti sela v Pivnici, ďalej oslava storočnice založenia Združenia pazovských žien v Starej Pazove, ale aj ústredné oslavy pri príležitosti 250. výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy,“ ozrejmila a pokračovala: „Zúčastnili sme sa dielne na výrobu pohľadníc a novoročných ozdôb – anjelikov

zo slamy v Báčskom Petrovci a dielne slovenských spolkov žien na tému tradičných slovenských ženských čepcov v Kysáči, ktorou si Kysáčanky pripomenuli 100. výročie založenia ich spolku, ale aj 15 rokov činnosti Asociácie slovenských spolkov žien.“ Naposledy vo svojich miestnostiach privítali škôlkarov z

Despotova. Ukázali im etnoizbu, ale porozprávali aj o obyčajach a kultúre Slovákov v Silbaši. Okrem spomenutých aktivít uchádzajú sa s projektmi na početných súbehoch, hlavne na tých, ktoré vypisujú Obec Báčska Palanka a ÚSŽZ. Foto: autorka a z archívu Aktívu žien Silbaš

ROZHOVOR S NOVOU RIADITEĽKOU ZÁKLADNEJ ŠKOLY JÁNA KOLLÁRA V SELENČI

Hodne plánov do budúcna A. Rojková

ákladná škola Jána Kollára v Selenči má od novembra novú riaditeľku Natašu Klinovskú. Poprosili sme ju o rozhovor. Koľko ste mali odpracovaných rokov na tejto škole predtým ako ste boli vymenovaná na post riaditeľky? „V ZŠ Jána Kollára v Selenči pôsobím už takých dvadsaťdva rokov, úhrnne mám však dvadsaťštyri rokov odpracovaných v osvete. Začiatky boli také, že som najprv pracovala v základnej škole vo Vajske, totiž vo vysunutom oddelení v Boďanoch, potom som začala vyučovať vo Vajske ako učiteľka matematiky. Po krátkom čase som začala pracovať ako učiteľka matematiky a fyziky v škole v Selenči až napokon som sa, v tejto škole, dostala na pracovné miesto triednej učiteľky, čo mi je aj povolaním. Bolo to v septembri roku 2001, keď som dostala triedu tretiakov. Za posledné dva roky som pracovala ako učiteľka matematiky, učila ôsmakov a pracovala aj v predĺženom pobyte.“ Prečo ste sa rozhodli pre toto povolanie, povolanie učiteľky? „Baví ma práca s deťmi, s mladými ľuďmi. Teší ma vidieť, ako formujem mladých ľudí a ako z roka na rok vyrastajú.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

Neoľutovali ste toto vaše rozhodnutie po toľkých rokoch? „Rada pracujem s deťmi. Po toľkých rokoch vidno, že sa generácie menia. Deti sú iné, majú iné záujmy, iné priority, ale práca ma ešte stále napĺňa, mám radosť z toho. Neoľutovala som, že som sa

Nataša Klinovská

stala učiteľkou. Aspoň si myslím, že som mala peknú spoluprácu a bola korektná voči žiakom a rodičom.“ Po 22 rokoch práce v tejto škole zastávate ten najvyšší post, čo to pre vás osobne znamená?

„Už som tu veľa rokov, poznám kolektív a je mi cťou, že veľmi pozitívne reagoval, keď som sa rozhodla uchádzať sa o post riaditeľky. Už vtedy mi kolegovia poskytovali podporu a keď to už bolo oficiálne, všetci jednohlasne podporili moju kandidatúru. Ku škole mám blízky vzťah a záleží mi na jej budúcnosti a dobrom mene.“ Aká je aktuálna situácia v škole v školskom roku 2021/2022? „Súhrnný počet žiakov v školskom roku 2021/2022 je momentálne 167. Máme jedenásť tried a dva predĺžené pobyty. Keď však hovoríme o odborných kádroch, tak môžem povedať, že väčšina predmetov je odborne zastúpená. V škole sa aktívne pracuje, sú doplnkové a dodatkové hodiny a voľné aktivity, ako sú folklórna, recitačná, divadelná sekcia a orchester. Žiaci sa vo voľnom čase zapájajú aj do rôznych športových aktivít, ako sú: stolný tenis, gymnastika, basketbal, karate, a zožínajú v nich pozoruhodné úspechy. Keď sú v škole nejaké aktivity, žiaci sa s ochotou

do nich zapájajú, okrem toho účinkujú na rôznych súbehoch, ktoré vypisuje Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Všetky výzvy, ktoré prídu na školu, aj učiteľky, aj žiaci berú s radosťou.“ Prezradíte nám aj vaše plány do budúcna? „Plánujeme aj naďalej spolupracovať s Obcou Báč, Miestnym spoločenstvom Selenča a s cirkvami – evanjelickou a rímskokatolíckou v Selenči. Všetci máme spoločný cieľ – výchovu mladých ľudí a potrebné je spoločnými silami podporovať ich. V poslednom čase sme napísali až šesť projektov, ktoré sme zaslali do Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. To sú projekty viazané na cestovné trovy, Orchestrík, folklórnu skupinu, náš časopis Halúzka a divadelnú sekciu a jeden veľký projekt je vybavenie kabinetu slovenčiny technikou a pomôckami, ako sú slovníky, knihy a pod. Plány sú také, že by sme chceli pozdvihnúť technickú vybavenosť učební, zvlášť kabinety vyšších ročníkov. Pre učebne, v ktorých sú nižšie ročníky, sme už dostali počítače a projektory a teraz nám je cieľ vybaviť aj učebne pre vyššie ročníky. Ďalším z cieľov je aj naďalej sledovať trendy vo vzdelávaní a sledovať semináre, webináre a aktívne sa zapájať do nich.

1 /4992/ 1. 1. 2022

Ľudia a udalosti HUMANITA KULPÍNSKYCH ŽIAKOV

Magická pošta pocestuje aj z Kulpína Katarína Gažová

alebo deťom bez rodičovskej starostlivosti, dala mama Nataša umanitárnej akcie Ma- Zimanová. Učitelia sa zhodli s gická pošta Srbska sa návrhom a začala sa príprava zúčastnila aj Základná vecí pre humanitárne balíčky. škola Jána Amosa Komenského v Návrh zapojiť sa do tejto huKulpíne. Návrh, aby sa zapojili do manitárnej akcie podporila celá akcie zbierania vecí pre balíčky škola. Pedagogička Zagorka deťom z ohrozených častí Srbska Marinkovićová cestou obežníka oboznámila všetkých žiakov a učiteľov. Tatiana Kováčová, učiteľka v 4. a triede, zorganizovala učiteľov a deti, aby do školy prinášali rôzne veci vhodné pre humanitárne balíčky. Deti k aždodenne do školy prinášali rôzne veci, Odovzdané veci tiež pobalili, aby boli vhodné ktoré chceli vena transport novať svojim

neznámym kamarátom. Tak priniesli hygienické potreby, školské potreby, hračky, menšie športové rekvizity a podobné veci. Všetko zhrnuli spolu do škatúľ a vriec a čakajú na predstaviteľov Magickej Dievčatá štvrtáčky pomáhali pri triedení zozbieraných vecí pre Magickú poštu pošty Srbska, aby prišli zozbierané veci pre- tak učia a vychovávajú, aby boli vziať. Potom ich budú baliť do dobrými humánnymi členmi balíčkov a odovzdajú na tú pravú spoločnosti, v ktorej žijú, a aby vedeli podať ruku každému, adresu. Žiaci kulpínskej školy sa s komu je to potrebné. Zvlášť radosťou zapojili do akcie a ku koncu roka a k novoročným prinášali novučičké veci daro- sviatkom je ten cit darovania vať svojim kamarátom, ktorí to vycibrený aj u detí. Vtedy sa potrebujú. Deti si uvedomili, že prejavuje tá dobrota a ochota ich málo pre niekoho znamená pomôcť niekomu v núdzi a mať mnoho. V škole a aj doma ich z toho dobrý pocit.

STARÁ PAZOVA

Second hand bazár Anna Lešťanová

dňoch 14. až 17. decembra 2021 od 14. do 19. hodiny v sieni starej Hurbanovskej fary prebiehal ďalší Second hand bazár. Oltárny krúžok žien Tabita pri Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Starej Pazove už tradične dvakrát ročne organizuje bazáre – jarné a jesenné. Tohtoročný, v poradí 27. jesenný bazár bol pre pandemickú situáciu posunutý i do zimného, adventného obdobia. V ponuke bol ozaj bohatý tovar (oblečenie, obuv, tašky, textil do domácností, časti ľudových odevov…), tentoraz aj zo Slovenska, a všetky veci sa dali kúpiť za výhodné, symbolické 18

www.hl.rs

ceny, a to najčastejšie za 100 a 200 dinárov. Návštevou a kúpou na Second hand bazári sa podporili aj dobré snahy členiek

krúžku Tabita. Podľa slov Anny Malkovej, iniciátorky a koordinátorky podujatia od samotných jeho

Členky Oltárneho krúžku žien Tabita: (sprava) Anna Malková a Katarína Kukučková

Informačno-politický týždenník

začiatkov, zozbierané peňažné prostriedky z predaja tovaru, ktorý hlavne v dňoch určených na zbierku priniesli Staropazovčania, vyčlenia na humanitárne účely. Tentoraz na liečbu Stefana Subotića (1998) z Belegiša a sedemročnej Teodory Radojkovićovej zo Starej Pazovy. Určitú sumu nechajú a budú míňať v nadchádzajúcom období, kde bude urgentne potrebná pomoc. Časť tovaru z bazárov organizátorky vždy balia i pre potreby Červeného kríža Stará Pazova a tentoraz záujem návštevníkov bol trochu menší, než bolo očakávané – sčasti preto, že je zima, a sčasti aj preto, že sa starší občania obávajú nákazy vírusom. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Veľká rodina s medovníkovými domčekmi Anna Lešťanová

a staropazovskej evanjelickej fare sa v utorok 14. a vo štvrtok 16. decembra 2021 konali predvianočné dielne, v rámci ktorých členovia tamojšieho Združenia pre pomoc mentálne postihnutým osobám zdobili vianočné medovníčky a medovníkové domčeky.

Igor Filip – hrdý na svoj medovníkový domček

Týmto spôsobom si navzájom urobili radosť z novoročných sviatkov. Niektoré z medovníčkov či domčekov pripravili aj ako darčeky a zaniesli ich

Predvianočná minivýstava

• ĽUDIA A UDALOSTI •

dobrodincom, ktorí v uplynulom období podporili ich činnosť, napr. keď konali dielne varenia, tkania atď. Členovia tohto združenia so svojimi rodičmi či personálnymi asistentmi sa mnoho nového naučili a najpodstatnejšie je azda to, že mentálne postihnuté osoby nad 26 rokov, ktoré viac nechodia do školy alebo do Denného pobytu Spoločná fotografia účastníkov dielní Iskorak v rámci Základnej a strednej školy Antona ní. Počas našej Skalu v Starej Pazove, tam majú n á v š t e v y n a svoju spoločnosť, socializujú sa stole členovia s ostanými ľuďmi a na pár hodín Združenia pre opustia dom. Tieto predvia- pomoc mentálnočné dielne boli iba čiastkou ne postihnutým osobám mali už aktivít tohto združenia. Boli to úžasné predvianočné pekne pobalevečery s výnimočnými ľuďmi, né medovníčky kde sa všetci cítili dobre a uži- a z upečených točne. Každý z aktérov týchto stien a striech, dielní pri ozdobovaní medov- ktoré sa pre níčkov a domčekov, ako bolo praktickosť piekli vidno, vynaložil maximálnu v rodine Havra- Šikovnosť pri zdobení domčekov prejavila aj snahu a navzájom si nesebec- novej, za pomo- Katarína Havranová ky odovzdávali aj skúsenos- ci bielkového ti, v čom je azda i najväčšie snehu „stavali“ medovníkové a originálny svojím spôsobom. čaro usporiadania týchto diel- domčeky, kde každý bol pekný Na každom domčeku bol aj biely sneh, čo sa im zvlášť páčilo v tomto zimnom období, a vyčarili ho kokosovou múčkou. Združenie pre pomoc mentálne postihnutým osobám v Starej Pazove pôsobí už dlhší čas a jeho členovia sú nesmierne povďační tamojšej Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi – cirkevným hodnostárom a Igorovi Feldymu, seniorovi sriemskemu a farárovi staropazovskému, že im umožnili používať na realizáciu ich aktivít priestory fary. Medovníkové darčeky

1 /4992/ 1. 1. 2022

DETSKÝ KÚTIK

Lýdia Leporisová 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Dovidenia, rok 2021!

Dávid Kľúčik, 4. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Ajhľa, ako ten čas rýchlo beží. Už sme na rozhraní dvoch rokov, keď vyprevádzame ten starý a vítame nový rok 2022. Zvažujeme, aký bol rok za nami, a do nového roka vstupujeme s novými predsavzatiami, novými nádejami, želaniami. Pravdaže si prajeme, aby nám nový rok 2022 priniesol všetko iba to dobré. Aby sme boli v prvom rade zdraví, aby sa splnili všetky naše priania, aby sme boli šťastní a mali pokojný život. Vy, milí kamaráti, máte pred sebou koncoročné sviatky a k tomu aj zimné prázdniny. To bude pohoda. V novom roku vám prajeme splnenie všetkých vašich želaní, nech si už prajete čokoľvek. A my vám prajeme, aby ste aj naďalej boli chtiví a využívali svoj talent aj na tvorenie prác do Detského kútika. Kamaráti, prajeme vám ŠŤASTNÝ A VESELÝ NOVÝ ROK 2022. Buďte aj v novom roku dobrí, usmievaví, šantiví, zdraví a hraví! Katuša

Mário Peťkovský 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Juraj Durgala, 4. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Sára Chrťanová 7. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Nina Vršková, 7. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč • DETSKÝ KÚTIK •

Jana Gašková 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč Kristína Štandiová, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Iris Tordajova 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč • DETSKÝ KÚTIK •

Soňa Pustinjaková, 7. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Ines Valentíková, Koráb, Pivnica

Laura Valentíková, Koráb, Pivnica 1 /4992/ 1. 1. 2022

freepik.com, nasedeticky.sk

Monika Chrťanová, 7. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Z medicíny

Foto: freepik

Chlamýdiová

infekcia

Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

lamýdia je bežná pohlavne prenosná choroba. Spôsobujú ju baktérie nazývané Chlamydia trachomatis. Môže infikovať mužov aj ženy. Ženy môžu dostať chlamýdiu v krčku maternice, konečníku alebo hrdle. Muži môžu dostať chlamýdiu v močovej rúre (vo vnútri penisu), konečníku alebo hrdle. Ako sa môžete nakaziť chlamýdiovou infekciou? Chlamýdiovou infekciou sa možno nakaziť počas orálneho, vaginálneho alebo análneho pohlavného styku s niekým, kto má infekciu. Chlamýdiu môže na dieťa preniesť aj žena počas pôrodu. Ak ste mali chlamýdiu a boli ste v minulosti liečení, môžete sa znova nakaziť, ak máte nechránený pohlavný styk s niekým, kto je nakazený. Komu hrozí chlamýdia? Chlamýdia sa častejšie vyskytuje u mladých ľudí, najmä 22

www.hl.rs

u mladých žien. Je pravdepodobnejšie, že dostanete toto ochorenie, ak nebudete neustále používať kondóm, alebo ak máte viac ako jedného partnera. Ktoré sú príznaky chlamýdie? Chlamýdia zvyčajne nespôsobuje žiadne príznaky, takže veľa ľudí nevie, že má toto ochorenie. Ľudia s chlamýdiou, ktorí nemajú príznaky, môžu však chorobu stále prenášať na iných. Symptómy sa niekedy objavia niekoľko týždňov po pohlavnom styku s infikovaným partnerom. Symptómy u žien sú takéto: – abnormálny vaginálny výtok, ktorý môže mať silný zápach; – pocit pálenia pri močení; – bolesť pri pohlavnom styku; – ak sa infekcia rozšíri, môžete pociťovať bolesť v podbrušku, bolesť pri pohlavnom styku, nevoľnosť alebo horúčku.

Informačno-politický týždenník

Symptómy u mužov sa vyskytujú v takomto tvare: – pocit pálenia pri močení; – pálenie alebo svrbenie okolo otvoru penisu; – bolesť a opuch jedného alebo oboch semenníkov (hoci menej časté). Ak sa chlamýdiou infikuje koniec hrubého čreva (u mužov alebo žien), môže spôsobiť bolesť, výtok a/alebo krvácanie. Ako sa diagnostikuje chlamýdia? Na diagnostikovanie chlamýdie existujú laboratórne testy, zvyčajne priamou vzorkou cez tampóny alebo nepriamo cez krv alebo moč. Ľudia, ktorí sú vystavení vyššiemu riziku, by mali byť pravidelne kontrolovaní na chlamýdiu, a to: • sexuálne aktívne ženy vo veku 25 rokov a mladšie; • staršie ženy, ktoré majú nových alebo viac sexuálnych partnerov, alebo sexuálneho partnera, ktorý má pohlavne prenosnú chorobu; • muži, ktorí majú sex s mužmi. Aké problémy môže spôsobiť chlamýdia? U žien sa neliečená infekcia môže rozšíriť do maternice a vajíčkovodov a spôsobiť zápalové ochorenie panvy (PID). PID

môže spôsobiť trvalé poškodenie reprodukčného systému. To môže viesť k dlhodobej panvovej bolesti, neplodnosti a mimomaternicovému tehotenstvu. Ženy, ktoré prekonali chlamýdiovú infekciu, majú vyššie riziko závažných reprodukčných zdravotných komplikácií. Muži nemajú až také zdravotné problémy z chlamýdie. Niekedy sa môže infikovať epididymis (trubica, ktorá prenáša spermie). To môže spôsobiť bolesť, horúčku a zriedkavo aj neplodnosť. U mužov aj u žien sa môže vyvinúť reaktívna artritída v dôsledku chlamýdiovej infekcie. Reaktívna artritída je typ artritídy, ktorá sa vyskytuje ako „reakcia“ na infekciu v tele. Deti narodené infikovaným matkám môžu dostať očné infekcie a zápal pľúc spôsobený chlamýdiou. Zvyšuje sa pravdepodobnosť predčasného pôrodu. Liečba chlamýdiovej infekcie – špecifické antibiotiká sa používajú v rôznom časovom období. Často sa stáva, že sa infekcia opakuje, preto by sa malo odporučiť opätovné testovanie asi tri mesiace po liečbe. Preložila: Anna Horvátová • Z MEDICÍNY •

Z obsahu Namiesto kytice kvetov jubilujúcej poetke Dagmar Márii Anoca s. 2 Knihy: P/r/ózy po roku 2000 Čitateľské dojmy o Čepci Kataríny Kucbelovej

s. 4 – 5

Nový Sad 1. 1. 2022 Ročník XXXIX Číslo 1/447

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

s. 6

AR T VÝSTAVA EVROVIZION.CROSSING STORIES AND SPACES V MÚZEU SÚČASNÉHO UMENIA VOJVODINY

Príbehy z európskej periférie Stevan Lenhart

z prírody, avšak v poznámkach sa uvádza, že tieto kresby vznikli na ultimediálna výstava základe fotografií lokalít v bývalej Evrovizion.Crossing Juhoslávii, kde boli počas 90. zriadení a systémov, ktoré sa Stories and Spaces sa rokov páchané vojnové zločiny. stali bremenom budúcich gezaoberá aktuálnou sociálnou Autor týmito prácami poukazuje nerácií obyvateľov. Kladie sa a politickou situáciou v Euróna skutočnosť, že stopy tých otázka významu univerzálnych pe, ako aj špecifickou ideou zločinov sú ešte stále určitým a osobných príbehov umelcov, európskej identity. spôsobom prítomné ich osobného vzťahu k spoločenským zmenám, čiže aktuálnym Stredobodom pomedzi nami. zornosti umelcov sú V tematickom texnajmä oblasti juhote v katalógu výstavy východnej a východSanja Kojić Mladenej Európy, ktoré sa nov hovorí: „Európa všeobecne považujú sa dnes ešte stále za marginalizované, zaoberá následkami čiže periférne geoprelomových situácií politické a kultúrne zo svojich nedávnych priestory. Výstava dejín – pádom Berpozostáva z prác línskeho múru roku viacerých autorov 1989, zjednocovaním a prebieha v Múzeu Európy v období, keď súčasného umenia Výstava prebieha v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny Toto Cutugno spieval Vojvodiny v Novom od konca novembra 2021 do konca februára 2022 Insieme: 1992 na EuroSade od 26. novemvízii v Záhrebe a JuhoMultimediálna inštalácia Room bra 2021 do 27. februára 2022. Viedni, v inštalácii pod názvom slávia sa rozpadúvala v krutých to Negotiate Adnana Softića Kurátorky výstavy Sanja Kojić Balkangreuel – Balkan Cruelty vojnách počas 90. rokov. SúMladenov a Sabina Klemm po- (čiže: Balkánska krutosť) prezen- bežne s týmito udalosťami sa sociálnym a politickým témam, ukazujú na to, že predstavení tuje textilné tapety s tlačenými menila mapa východnej Európy prítomným v súčasnej umeleckej umelci vo svojich dielach skú- ilustráciami rakúskeho autora a nasledovali ťažké a dlhodobé praxi.“ V súlade s multikultúrnou majú rôznorodé témy: pôvod Gottfrieda Siebena z roku 1909. tranzitívne zmeny spoločenských koncepciou zaloa identitu (Nevin Aladağ), osobnú Dané ilustrácie znáženou na spájaní a pamäť a kolektívnu vieru (Igor zorňujú balkánskych krížení rozličných Bošnjak), dejiny a mytológie vojakov páchajúcich príbehov a oblastí, (Vajiko Chachkhiani), politiku zločiny a násilie na výstava Evrovizion pamätania a neoliberálne zaob- ženách a tieto moje zaplánovaná ako chádzanie s traumou (Lana Čmaj- tívy pred viac než putovný a neuzavčanin), prítomnosť neprítomného sto rokmi vplývali na retý projekt, ktorý (Johanna Diehl), osobné skúse- vytváranie predsudštartoval v Sarajeve, nosti a kolektívnu pamäť (Petrit kov o barbarskom, skadiaľ prešiel do Halilaj), mechanizmy radikalizácie divokom Balkáne… Nového Sadu a v na(Henrike Naumann), koloniálnu Belehradský umelec sledujúcich rokoch minulosť, súčasnosť a budúcnosť Vladimir Miladinović zavíta ešte do de(Janine Jembere), posthumánne na veľkých kresbách siatich európskych mytológie a budúcu archeológiu pod názvom Uznemiest; poslednou (Emilija Škarnulytė), kolektívnu mirena tla (Znezastávkou bude emancipáciu utlačených žien pokojené územia) Umelecký kolektív Slavs and Tatars predstavil dielo Berlín. pod názvom Pickle Bar (Selma Selman), jazyky, rituály znázorňuje zábery

a identity (kolektív Slavs and Tatars) a historickú a politickú pamäť (Adnan Softić). Viaceré vystavené práce sa zaoberajú regiónom Balkánu. Napríklad Lana Čmajčanin, umelkyňa pôvodom zo Sarajeva a v súčasnosti pôsobiaca vo

V ÝR O ČIA

1. 1. 2022 • 1 /4992/

Namiesto kytice kvetov jubilujúcej poetke Dagmar Márii Anoca Viera Benková

24/II

agmar Mária Anoca v sedemdesiatych rokoch minulého storočia vstúpila do slovenského literárneho záhonu bez veľkých fanfár. V Matičnom čítaní na Slovensku roku 1977 uverejnila poému v próze Variácie na tému Zamarovský. Od tohto času permanentne tvorí a pracuje na sebe. Anoca je polyfónna „viacdomá“ autorka: v jej diele sú zastúpené poézia, próza, esej, editorská činnosť, literárne a vedecké štúdie, literatúra faktu, próza pre deti a mládež. Narodila sa 28. decembra 1951 v Nadlaku (Rumunsko). Po absolvovaní slovenského lýcea v rodisku študovala na univerzite v Bukurešti, odbor slovenčina a rumunčina. V roku 1971 sa rozhodla pokračovať v štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V nadlackom lýceu učila slovenčinu a rumunčinu. V roku 1992 odchádza na Fakultu cudzích jazykov Univerzity v Bukurešti ako odborná asistentka a od roku 1998 je docentkou na katedre slovenského jazyka a literatúry. Doktorát získala roku 1980 obhajobou dizertačnej práce Jazyk a štýl diela Mila Urbana v komparačnom kontexte. V roku 2002 vydáva vo vedeckých kruhoch povšimnuté dve vedecké práce: Slovenská literatúra v Rumunsku a Úvod do slovenskej filológie. Od roku 1990 pôsobí aj ako externá redaktorka časopisu Naše snahy. Je autorkou a redaktorkou slovenských učebníc v Rumunsku; desať rokov zostavovala a redigovala známy literárny zborník Variácie (1980 – 1989). Je členkou Spolku rumunských spisovateľov, Spolku slovenských spisovateľov a Asociácie

spisovateľov v Bratislave. Nositeľka je niekoľkých vyznamenaní a cien. Toho času žije na dôchodku v rodisku. Dagmar Mária Anoca sa zapísala do slovenskej dolnozemskej literatúry básnickými zbierkami Knihy rozlúčok (1985), Synonymia (1993), Ročné obdobia (1996) a Melanchólia (2000). Na Slovensku jej vyšiel výber

Dagmar Mária Anoca (foto: zo súkromného archívu)

z poézie pod názvom Kniha stretnutí (1995) a v temešvárskom vydavateľstve Antropolus vydala zbierku básní Stratený archetyp (2014). V rumunskom vydavateľstve Waldpress vyšla jej nová zbierka poézie Renesančný kruh (2017). V nej dominujú všeľudské motívy: život, láska, smrť, samota... Dalo by sa povedať, že máme do činenia s filozofujúcou lyrikou, so strohými i básnickými výpoveďami, zbavenými prílišného nánosu metafor (Baláž / Babiak). Dagmar Mária Anoca patrí k významným osobnostiam stredoeurópskej literatúry a kultúry, ktorá svojou poéziou prekonáva národnostné rámce. O jej poetickej tvorbe písali mnohí dolnozemskí autori a

kritici, dostalo sa jej uznania aj z rumunských literárnych kruhov, ale i zo Slovenska; jej pôvodnú a prekladovú tvorbu si všimli a písali o nej Peter Andruška, Anton Baláž, Ondrej Štefanko, Miroslav Ambruš, Michal Babiak a iní. Literárna kritika vyzdvihuje jej gnómický lyrický verš, ba niektorí z kritikov Dagmar Máriu Anoca zaraďujú medzi najtalentovanejšie poetické osobnosti Slovákov v Rumunsku. Básne z prvého obdobia jej tvorby (1985 – 2014) sú zastúpené v knižnom výbere Kniha stretnutí (vyšiel na Slovensku) a v neuverejnenom básnickom pásme Nárek neveriacej, v ktorom sa najvýraznejšie „prejavuje tragický životný pocit lyrického subjektu“; Anton Baláž si v portréte o autorke všíma potrebu po kráse prírody, chvíle zaľúbenia, radosti, nostalgie, smútku z ťažkej osobnej či spoločenskej situácie; autorka nám otvára priestor na vnútorné doznievanie, rozjímanie, jednoducho poskytuje čas na samých seba. Môžeme sa zastaviť či vrátiť v čase, ponoriť sa do ticha a nechať sa unášať impresiami, zmyslovosťou, významovou čistotou, zvukomalebnosťou, i „haiočkať“ si v rytme slova, v pohybe života, a tak si uvedomovať, že ľudská duša nezaniká, že tu všetko už raz bolo, že sme súčasťou niečoho veľkého, čoho zmysel nám často uniká v zhone každodennosti. Autorka nás upozorňuje na tento zázrak života, na jeho kontrasty, paradoxy, ktoré v konečnom dôsledku vytvárajú harmóniu, čo v nás vyvoláva pocity bezpečia, istoty, podporuje nás vo viere, že život je večný: Každý je navždy, / láska sa nevie stratiť, / hoci ňou blúdiš!

Básne a básnické skladby (najmä z prvého obdobia jej tvorby) v podtexte výberovej zbierky Renesančný kruh, ako to postrehla i Zuzana Kováčová, sú „epické príbehy postavené na viere v silu slova a dávajú tušiť, že hranice ľudského bytia sú teda nekonečné, že nepodliehajú len prírodným zákonom, ale že prírodné zákony posúvajú svoje hranice tak ďaleko, ako ďaleko budú siahať naše predstavy“. Jej poézia sa vyvíjala od symbolistickej intímnej lyriky (od prvej zbierky Kniha rozlúčok až po najnovšie básnické skladby v knihe Stratený archetyp) a spejú k nahustenej krátkej poetickej skladbe haiku. V doslove jej nového básnického výberu svoj analytický pohľad na poetické dielo Dagmar Márie Anoca podáva významná slovenská literárna vedkyňa a kritička zo Srbska Dr. Zuzana Čížiková. Dagmar Mária Anoca má v obľube strohý gnómický verš (básne dlho cizeluje a nepublikuje narýchlo); na našu radosť v poslednom období sa prikláňa k písaniu najnáročnejšej formy lyriky – k haiku poézii a ňou dosahuje „plný ponor“ do záhad prírody a človeka. Túžba poetky po kráse a harmónii má významné miesto v jej tvorbe – píše o tom aj literárny kritik Patrik Šenkár, ktorý Anocovej poéziu vkladá do významných sfér súčasnej slovenskej a rumunskej tvorby. Tieto dva európske jazykové pramene sú pre spisovateľku Dagmar Máriu Anoca rovnocenne inšpiratívne. A nám čitateľom zase odkazuje: „Hranice ľudského bytia sú nekonečné, preto daj za pravdu Fernandovi Pessoa, cesta je v nás a vidíme z nej len to, čo je a nakoľko je to v nás.“

PO ÉZ IA

HLAS ĽUDU • OBZORY

DAGMAR MÁRIA ANOCA

Verše

Víťazný pád

Štyri ročné obdobia Achillovská

Keď dochádzajú sily, hovorí, že spadla hmla a musí hibernovať. Keď vypŕcha láska, hovorí, že sa musí vrátiť.

Zrúkol býk. Rozohnal sa k stromu. Rohy párali vzduch, až chrapčal ako nevädza. Konáre – splašené viečka rozospievali bolesť, korene kopli do neba. A zem, zem sa stúlila do otáznika.

Plný zázrakov je svet, bláznivé nápady na cestách záhad ponúka – voľte si!

Keď prichádza spánok, povie, že chce žiť. Človek.

Údel

Obraz

Pouličný večer skotúľal sa v neóne: do zamknutých brán. Záplaty mu vytŕčali uši na sliepňavých oknách. Za sklom si žehlili karty na druhý deň herci. Nie, boli to len hráči.

Na návrší zakričal klaun pravoverní otvorte okná UVIDÍTE. S hrmotom sa rozleteli okenice hlavaté kefy sa vytrčili a nevideli nič. Len jedno okno ostalo zatvorené. Klaun otvoril dvere. Za stolom sedel on sám.

Ach, Zem – obrovská možnosť, ohnivá žiar chystá si slamku nádeje.

Koľko vecí zhorí v spomienkach, stratí sa ako záchvev pocitov v póroch, pokožke, v pohľadoch. Napospol zradené ožívajú ako mrazivý chór Erínií a nedajú nám spať.

Posledný hrdzavý list nadúva vietor, starecké oči stelie si do hrobu. Sneží. Ticho sa zosúva k zemi mäkký pokoj. A svet – veľká sliepka ukladá si uzimené páperie.

Poznámka: Výber z poézie Dagmar Márie Anoca pripravila Viera Benková.

ČASOPISY

Literatúra pre deti a mládež ako inšpirácia (Fraktál č. 4/2021, ročník 4)

Stevan Lenhart

júcej diktatúru trhu v oblasti kultúry. Témou čísla je literatúra pre deti a mládež, o ktorej sa hovorí vo viacerých zaujímavých a inšpiratívnych článkoch – niektoré z titulkov sú K problematike outsiderstva vo vybraných textoch literatúry pre deti a mládež (Zuzana Bariaková), Tematika LGBT v české knižní produkci pro

kyňou Zuzanou Stanislavovou (Marta Součková) a esejistom, básnikom a pedagógom Jurajom Briškárom (Róbert Šedivý). O návšteve pápeža Františka na Slovensku v septembri 2021 sa hovorí v článkoch Dany Podrackej, Daniela Pastirčáka a Martina Makaru v rubrike V zábere (s podnázvom Ecce Francesco!). V rubrike Kritika je 9 recenzií, pokým v Kyvadle po dvaja recenzenti píšu o knihách Veroniky Dianiškovej a Evy Urbanovej. Mnohé ďalšie texty sa nachádzajú v rubrikách Monitor, Na margo, Hmyrom!, Na ceste, Z denníka, Zo zápisníka… Časopis Fraktál v roku 2021 z verejných prostriedkov podporil Fond na podporu umenia. Vydanie tohto čísla podporil Fond LITA. Viac informácií o časopise: fraktal.sk.

25/III

vodník posledného čísla vlaňajšieho ročníka slovenského literárneho časopisu Fraktál sa začína poznámkou: Toto nebude „pohodové“ čítanie. Šéfredaktorka Stanislava Chrobáková Repar sa totiž v tomto editoriáli – ako vlastne aj v predchádzajúcom čísle – vyjadruje kriticky ohľadom situácie v kultúre na Slovensku a uvádza konkrétne príklady niektorých zlozvykov, ktoré vznikli práve vďaka tým, ktorí by mali mať na starosti podporu kultúry a umenia. Ako vedúca redakcie nezávislého literárneho časopisu Chrobáková Repar hovorí o čoraz väčších problémoch, na ktoré nadchádza pri vytváraní tejto publikácie, a doslova protestuje proti „zhubnej praxi“ nastoľu-

děti a mládež (Aneta Bartoníková), Deti, knihy, divadlá (Lenka Dzadíková)… S témou čísla súvisí rubrika A-B-E-C-E-D-A, v ktorej možno čítať prózu pre deti (Dana Podracká, Eva Luka, Peter Getting, Alberto Vojtěch Frič, Eiko Kadono, Jon Fosse) a poéziu pre deti (Peter Milčák, Daniela Bojnanská, Dávid Dziak, Daniel Pastirčák). Rubrika Symposion prináša dve štúdie o Hviezdoslavovi: Na návšteve u Pavla Országha Hviezdoslava (František Koli) a K niektorým osobitostiam vzniku a tvorby Hviezdoslavovej lyricko-epickej básne Hájnikova žena (Ján Gbúr). Toto číslo prináša rozhovory s filozofom Pavlom Sucharekom (zhovárala sa Laura Kladeková; číslo tiež obsahuje Sucharekovu esej pod názvom Prečo svet potrebuje šašov. Paradoxy blázna), literárnou ved-

KNI HY

1. 1. 2022 • 1 /4992/

K zasvätenému čítaniu súčasnej prózy (Marta Součková: P/r/ózy po roku 2000. FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania : Fintice 2021) Stevan Lenhart

26/IV

arta Součková v priebehu vyše troch desaťročí literárnokritickej činnosti získala renomé dôveryhodnej recenzentky, ktorá každú vybranú knihu dočíta „do poslednej bodky“ a svoje stanoviská o prečítaných dielach dôkladne zdôvodňuje. Zameriava sa hlavne na súčasnú prózu a vo svojej najnovšej knihe P/r/ózy po roku 2000 analyzuje a interpretuje diela štyroch autorov a troch autoriek: Víťa Staviarskeho, Richarda Pupalu, Maroša Krajňaka, Jany Beňovej, Ondreja Štefánika, Ivany Dobrakovovej a Michaely Rosovej. Ide o pokračovanie knihy P/r/ózy po roku 1989 (v ktorej Součková poukázala na vývinové tendencie v slovenskej próze v 90. rokoch dvadsiateho storočia; kniha vyšla roku 2009) a v tejto novej zbierke štúdií autorka sa – ako hovorí – venovala dielam tých debutantov po roku 2000, ktorých diela považuje za kvalitné, kľúčové, pričom brala do úvahy autorov, ktorí v danom období vydali viac než len jednu knihu umeleckej prózy. Kapitoly sú radené chronologicky podľa veku pozorovaných prozaikov (začína sa najstarším Víťom Staviarskym a končí najmladšou Michaelou Rosovou) a súčasťou každej zo siedmich štúdií sú početné poznámky pod čiarou, z ktorých väčšina odkazuje na texty iných literárnych kritikov. V súvislosti s tým autorka v úvode hovorí: „Citácie zo sekundárnej literatúry uvádzam v poznámkach pod čiarou a vo väčšom množstve, ako zvyknem, pretože chcem vstupovať do (polemického) dialógu s ostatnými kritikmi. Zdá sa mi totiž, že v poslednom čase sa vzájomne čítame len málo, že monografie, zborníky či recenzie o tom-ktorom diele pozná len skupina ,zasvätených‘. Okrem

prozaikov, ktorých považujem v literatúre po roku 2000 za podstatných, tak chcem prostredníctvom vybraných citácií upozorniť aj na svojich kolegov/ vedcov, poskytnúť čitateľovi nielen informácie o rôznych autoroch, ale tiež o odlišných hodnotiacich stanoviskách k ich dielam.“ * Ohľadom próz Víťa Staviarskeho autorka v kapitole Rozprávanie, aké tu (ne)bolo okrem iného poukazuje na to, že vo viacerých jeho knihách (v románovej novele Kale topanky z roku 2012

Marta Součková (foto: Boris Pretnar)

a v ďalších) ide o balansovanie medzi umením a gýčom. Konštatuje tiež, že dôležitou otázkou pri interpretácii kníh tohto autora je (ne)funkčné využívanie postupov populárnej literatúry v umeleckej próze. Všímajúc si niektoré diskutabilné aspekty novely Loli paradička (napr. fragmentárnosť príbehu, nevyvinutosť postáv alebo len povrchové načŕtanie vážnych spoločenských problémov, akým je rasizmus), Součková vyjadruje mienku, že niektoré scény z rovnomenného filmu sú

oveľa pôsobivejšie než textové segmenty danej prózy (čím sa vlastne pozitívne zmieňuje o Staviarskeho činnosti v oblasti filmu). Literárna kritička ako problematické vníma aj zjednodušené, až stereotypné stvárnenie národností v knihe Rinaldova cesta (2015), čo slúži ako „zdroj prvoplánovej, lacnej komiky“. Napriek kritickému postoju k viacerým stránkam Staviarskeho próz autorka štúdie uvádza aj niektoré príznaky jeho autentickosti, čo možno chápať v určitom pozitívnom zmysle: špecifickosť jazyka a využívanie východoslovenských dialektov, charakteristický motív putovania (pripomínajúci ovzdušie road movie), zobrazovanie východoslovenského prostredia a témy obchodovania (najmä jarmokov)… Okrem toho autorka si všíma aj inakšie, „kondenzované“ Staviarskeho písanie v zbierke jeho včasných próz Človek príjemný (2014), ktoré jej grotesknými a absurdnými situáciami pripomínajú diela S. Becketta a F. Kafku. V kapitole „Čierny“ realizmus alebo Poetika so strašidelnou príchuťou Součková hovorí o knihách Richarda Pupalu a v úvodnej časti jeho texty porovnáva s textami Ondreja Štefánika (ktorého prózami sa však detailnejšie zaoberá trochu neskoršie). Ako hovorí, obidvoch autorov spája „záujem o psychiku človeka poznačeného traumatickými udalosťami (rozvod rodičov, dysfunkčná rodina, smrť a i.) a v niektorých ich textoch sa objavujú postupy žánrovej literatúry (detektívky, hororu, sci-fi a podobne).“ Poukazuje na to, že témy Pupalových troch kníh predznamenávajú už ich názvy a analyzuje každý z nich: Návštevy (2014), Čierny zošit

(2017) a ženy, aj muži, zvieratá (2020). Součková si všíma, že postavy Pupalových próz sa vracajú ku koreňom dávnych tráum, čiže v spomienkach sa vracajú do minulosti a detstva, autor preto využíva „detskú optiku“ a v súvislosti s tým osobitne významný je motív pamäti. V štúdii sa tiež hovorí o tom, že Pupala podobne ako viacerí iní súčasní autori (napr. Monika Kompaníková, Ivana Dobrakovová, Balla, Márius Kopcsay, Peter Macsovszky) stvárňuje vo svojich prózach neúplnú rodinu a Součková pozoruje, akým spôsobom sú vzťahy medzi rodičmi a deťmi, ako aj manželské vzťahy tu poznačené následkami tráum, alkoholizmom, agresívnym správaním… Autorka štúdie konštatuje, že v Pupalových prózach je frekventovaný motív smrti (prirodzenej, suicidálnej a násilnej), ktorá v knihe Čierny zošit súvisí so strašidelnými okolnosťami, z ktorých vyplývajú aj hororové prvky viacerých poviedok. Ešte jednou analyzovanou témou v súvislosti s Pupalovou tvorbou je telesnosť, ktorá – ako Součková hovorí – v prózach tohto autora hrá významnú úlohu, buď pri opisoch intímnej blízkosti medzi postavami, alebo určitého pocitu odporu z telesnosti. Kapitola pod názvom Od karpatských zón k univerzálnemu zlu (a dobru) sa zaoberá prozaickou tvorbou Maroša Krajňaka, ktorého voľná trilógia Carpathia (2011), Entropia (2012) a Informácia (2013) sa odohráva vo Východokarpatskom regióne, rozpriestranenom na východe Slovenska a v Podkarpatskej Rusi. Tento priestor je spojený s rusínskou problematikou, čiže identitou, jazykom a dejinami daného etnického spoločenstva, a v knihe Carpathia je rozdelený na niekoľko abstraktných zón: Zónu 0 (poľská časť), Zóny 1, 2,

K NIHY

HLAS ĽUDU • OBZORY veka s partnerom, choroba, smrť príbuzného, prípadne autorka modeluje elementárne situácie (jedenie, pitie, sexuálny akt atď.). Poetické je tiež Beňovej videnie sveta, vnímanie jeho detailov, zvukov a farieb, asociačné spájanie motívov a ich refrénovité opakovanie, metaforická a synekdochická, zväčša invenčná obraznosť, jazykové hry, oslabenie príbehu aj iných epických tematických kategórií, najmä (homogénnej, jednohlasnej) narácie.“ Součko-

vá pozoruje, akým spôsobom Jana Beňová vo svojich poviedkach zachytáva vzťahy medzi postavami a prostredníctvom akých motívov to uskutočňuje v prózach Plán odprevádzania (Café Hyena) (2008), Preč! Preč! (2012) a HoneymOon (2015). Všíma si, že pre viaceré Beňovej prózy sú spoločné motívy samoty, osamotenia, smútku, (ne) komunikácie medzi partnermi, odprevádzania, slepoty, cesty, pohybu atď.; charakteristická je tiež problematika napätia medzi jednotlivcom a spoločnosťou a sociálnej izolácie postáv. Autorka štúdie pripomína, že Beňovej prozaické knihy navzájom súvisia, lebo vlastne tie isté motívy sú v nich „nasvecované z inej perspektívy“, tiež upozorňuje, že pri čítaní kníh tejto autorky si treba všímať početné intertextuálne odkazy (najmä v románe HoneymOon).

V kapitole Od žánrovej atraktivity k textovej polysémii Součková vníma texty Ondreja Štefánika vzhľadom na prítomnosť prvkov žánrovej literatúry (sci-fi, fantasy, kyberpunku, trileru a detektívky) v umeleckej próze a poznamenáva, že tento autor vo svojej tvorbe „využíva rôzne slohovo-typologické prvky, od (magického) realizmu cez absurdnú poetiku až po postmodernu, čo súvisí s prelínaním reality a virtuality, empirickej a textovej skutočnosti či už spomínaných postupov rekreatívnej a umeleckej literatúry“. V štúdii sa pozoruje prítomnosť spomínaných prvkov a postupov v Štefánikových knihách Pštrosí muž (2011), Bezprsté mesto (2012) a Som Paula (2016); v závere autorka poukazuje aj na produktívne využívanie absurdity, irónie, čierneho humoru a grotesky. O Ivane Dobrakovovej v kapitole Variácie tej istej témy alebo Ako písať (aj) o psychopatológii sugestívne Součková hovorí, že táto spisovateľka „presvedčivo tematizuje psychopatológiu človeka, pričom reflektuje krehké hranice medzi psychickým/fyzickým zdravím a chorobou“; zároveň poznamenáva, že dané témy prozaička situuje do „primárne ženského (materského, partnerského či manželského) sémantického kontextu“. Pri analyzovaní Dobrakovovej kníh Prvá smrť v rodine (2009), Bellevue (2010), Toxo (2013) a Matky a kamionisti (2018) Součková si všíma tematizáciu a modelovanie psychickej a emocionálnej problematiky postáv a ich intímnych, rodinných a spoločenských situácií. Hovoriac o románe Bellevue konštatuje, že narácia pripomína „nekončiaci sa prúd (pod)vedomia“ a občas tiež „oko kamery“ (tento postup Součková si všimla napr. aj v prózach Richarda Pupalu) a pozoruje, akým spôsobom sa prostred-

níctvom jazyka odzrkadľuje psychické vnútro románovej postavy Blanky, ale aj atmosféra prostredia. V súvislosti s Dobrakovovej prózami kritička o. i. poznamenáva, že ich odlišnosť vyplýva aj z rozhľadenosti tejto prozaičky vo svetovej literatúre a jej nadväzovanie na avantgardné smery (najmä expresionizmus), existencializmus a absurdnú poetiku. Posledná kapitola pod názvom Vytancovať sa, vypísať sa z bolesti alebo Alternatívne svety doma i v cudzine je venovaná Michaele Rosovej, ktorej tvorba – ako Součková hneď na začiatku hovorí – „vyvoláva mnohé otázky, ktoré rezonujú tiež v prózach viacerých autoriek po roku 1989 (Ivany Dobrakovovej, Zusky Kepplovej, Svetlany Žuchovej a i.) a týkajú sa napríklad autobiografickosti a fikcionalizácie textu, modelovania (veľko)mesta, (...) tematickej detabuizácie či rozdielu medzi arteterapiou a umeleckou literatúrou“. Analyzujúc Rosovej prózy v knihách Hlava nehlava (2009), Dandy (2011), Malé Vianoce (2014) a Tvoja izba (2019) Součková napr. poukazuje na množstvo intertextuálnych a intermediálnych odkazov a všíma si autorkin lyrický výraz, zmysel pre detail, dôležitosť priestorových motívov, úsilie o jazykovú presnosť (pričom poznamenáva, že „napriek pozornej selekcii slov niektoré z nich pôsobia v Rosovej tvorbe anachronicky“) a ironickú dištanciu od stvárňovanej témy. * Štúdie Marty Součkovej možno odporučiť každému, kto sleduje alebo chce sledovať súčasnú slovenskú prózu. V knihe P/r/ózy po roku 2000 autorka sa prejavuje ako skúsená a spoľahlivá sprievodkyňa textami siedmich prozaikov a svojimi interpretáciami vzbudzuje a rozširuje záujem čitateľa o tvorbu týchto spisovateľov. Tým sa vlastne aj realizuje funkcia literárnej kritiky, ktorá v Součkovej prípade už nadobudla význam osobnej misie.

27/V

3 (východ Slovenska) a Zónu X (zakarpatská Ukrajina). Součková píše, že Maroš Krajňak vo svojom debute vytvára alegorický, miestami až surreálny text s odkazmi na arteficiálnu realitu, pričom ide o „intermediálny presah“ k Tarkovského filmu Stalker (priamo s tým súvisí aj rozdelenie regiónu na spomenuté „stalkerovské zóny“) a prítomné sú aj odkazy na niektorých výtvarníkov pochádzajúcich z tohto priestoru (Andy Warhol, Dezider Milly, Nikifor Krynický). Literárna kritička poznamenáva, že v knihe Carpathia ide o prepájanie reálneho a snového, autor prekračuje konkrétny priestor a ten nadobúda symbolické a mýtické významy. „Prelínanie reálnych a snových častí evokuje magickorealistickú poetiku – aj v Krajňakových textoch sa duchovia pohybujú medzi živými, mŕtvi koexistujú so živými alebo sa im zjavujú, bez ohľadu na ich národnosť či okolnosti smrti,“ píše Součková. V štúdii sa detailne zaoberá aj ďalšími dvomi Krajňakovými knihami Entropia a Informácia – rozoberá autorovo entropicko-poetologické a naratívne stvárňovanie opisovaných udalostí, ako aj polytematickosť, metafyzickú problematiku a zvláštnu symboliku v jeho prózach (porovnáva ju s niektorými scénami z filmov Larsa von Triera a Tarkovského). Píšuc o tvorbe Jany Beňovej v kapitole Ďaleko od teba, blízko k sebe alebo Medzi epickou dištanciou a lyrickou „vrúcnosťou“ Marta Součková poukazuje na subjektívnosť a lyrickosť prózy danej autorky. O tom o. i. hovorí: „Napriek prozaickému tvaru sú Beňovej texty zároveň poéziou, čo potvrdzuje (akokoľvek diskutabilná či fiktívna) žánrová charakteristika na obale knihy Preč! Preč!: ,dvojdielny román/báseň‘. Beňovú viac ako sociálna realita či cudzokrajné (veľko)mestá, do ktorých často putujú jej postavy, zaujímajú vnútorné miesta individuálnej pamäti, existenciálne, bolestné udalosti, akými sú rozchod člo-

KNI HY

1. 1. 2022 • 1 /4992/

Čitateľské dojmy o Čepci Kataríny Kucbelovej (Katarína Kucbelová: Čepiec. Slovart : Bratislava 2019) Marína Šimáková Speváková

28/VI

eden z najaktuálnejších poetických hlasov súčasnej slovenskej literatúry, hlas Kataríny Kucbelovej sa v jej poslednom publikačnom vystúpení artikuloval do podoby prozaického debutu – novely Čepiec. Možno sa takéto vyústenie do prózy dalo očakávať už pri čítaní jej poslednej zbierky básní Vie, čo urobí – ktorej názov naznačuje konanie, charakteristické pre diskurzívnejšie texty. Poznajúc Kubelovej básne tiež by sa dalo predpokladať, že prozaický debut bude obsahovať istý lyrizačný presah, no z lyrizácie v Čepci nájdeme len útržky, ktoré v podobe krátkych viet – podnázvov členia text na menšie celky. Tie podnázvy pripomínajúce básnické obrazy skrátka vyjadrujú obsahy, ktoré nasledujú. Celky spája rytmicky zjednotená a ničím nezvlnená narácia priamej rozprávačky. Pomalý rytmus jej rozprávania občas prerývajú zábery z dediny, pozastavenia sa na ľuďoch, pri slovenskej podtatranskej prírode, no ani to nie sú prvky v klasickom zmysle retardačné, lebo rozbiehajú myšlienkový prúd hlbšie do vnútra rozprávačky. Svojrázny príbeh o protagonistke, ktorá sa z urbánneho prostredia presúva na vidiek, aby sa naučila šiť čepiec, je predovšetkým osobným príbehom narátorky, ktorá je zároveň hlavnou protagonistkou. Jej pohnútka odísť ďaleko súvisí s hlbším návratom k sebe, do detstva, k oživeniu pamiatky na istých (aj neživých) ľudí a k živému kontaktu s úkonmi, ktoré jej majú odhaliť čosi nové o nej samej. Cieľ tejto púte na vidiek a zároveň do seba

je celkom praktický a pragmatický: naučiť sa šiť čepiec, v hlbšej významovej rovine cítiť potrebu narátorky lepšie sa zoznámiť, respektíve stretnúť sa s vlastnými koreňmi kdesi v Telgárte, pod Kráľovou hoľou. No cesta sa, ako to pri komplexných a štýlovo dobre zvládnutých textoch býva, rýchlo stáva aj cestou nás, ktorí ju v tom sledujeme, lenže bez

privilégia učenia sa šitiu čepca. Naša cesta je empatická a akceptujúca vnútornú potrebu protagonistky, avšak je to aj cesta súčasným Slovenskom, na ktorej spoznávame inú tvár tejto časti Európskej únie, túžby domácich ľudí a ich realitu. Lenže novela Kataríny Kucbelovej sa nezdržiava ani na tejto „zemepiseckej“ zložke, lebo geografia sa v texte prepája s tradíciou, podtatranské obrazy sa prelínajú s prvkami slovenskosti, folklóru a národnej svojbytnosti v jej reálnom tvare, nie prostredníctvom horlivých postulátov či rétorických floskúl. Predsa nežný a citlivý zorný uhol protagonistky hľadajúcej oporný bod v hlbinách vlastnej a minulosti

predkov, jemne dekonštruuje mýty o (národnej) stabilite, ukotvenosti a hrdosti. Kucbelovej rozprávačke nepomôže krása národného symbolu, k čepcu sa naostatok nedopracuje, ani malebné hole, aby naplnila svoje pocity existenčného či duchovného nedostatku, ktorý celou bytosťou chce zahnať a zaplniť. Príbeh rozprávačky sa tak stáva príbehom súčasnej urbánnej ženy, spoločensky, rodinne ukotvenej, profesijne zorientovanej, ktorá však napriek všetkému cíti neistotu času, existencie v ňom a snaží sa tieto pocity riešiť, zahnať, prekonať či zmeniť v naplnenosť. Možno rozprávačku charakterizovať ako odvážnu – z viacerých dôvodov. Ponorenie sa do hlbín detstva vyvolávaním obrazov priamo na tvári miesta, kde ho trávila v šťastí s milujúcou babkou, nesie isté riziká – sklamania, nenájdenia toho dôležitého, chýbajúceho, prehĺbenia pocitu odcudzenia. Oceniť možno jej samostatné a odchody v spoločnosti rodiny do vzdialeného prostredia, obývajúce prevažne rómskymi rodinami. No cieľ – ušitie čepca, ktoré motivuje rozprávačku k daným cestám, sa postupne stáva zámienkou na odchody s cieľom pobudnutia v spoločnosti rozvážnej a jednoduchej Iľky, ktorej prítomnosť, jej ľudskosť a autenticita a síce zautomatizované úkony pri šití čepca majú harmonický účinok na hlavnú hrdinku. Cieľ cesty tak tratí svoj prvotný význam a váhu nadobúda samotný proces. Stretnutie s Iľkou, ich spoločné šitie čepca pripomínajú rozprávačke predovšetkým babku Gizelu a bezstarostné chvíle, ktoré

väčší význam nadobúdajú v svetle vnútornej potreby protagonistky zorientovať sa v (ne)istotách a (ne)stálostiach súčasnosti. Cesta do Telgátru narátorku vymaňuje zo šedej každodennosti, ktorá je vyčerpaná a nepodnetná. V Kucbelovej Čepci tak možno nepriamo a pod vrstvou osobného rozprávania identifikovať nepriamu angažovanosť v najmenej dvoch polohách: na úrovni osobného vnímania sociálnej rómskej otázky, ako aj otázky tradície či národných symbolov – akým je čepiec. Zaujímavé je sledovať, ako sa osobný príbeh súčasnej a emancipovanej narátorky vyvíja ako jemná či skrytá polemika s tradíciou a kánonickými hodnotami. Symbolika čepca ako viazanosti, svojráznej koruny ženskosti či odovzdania sa ženy a vydaja od začiatku narácie rozrušuje jej nárokom na slobodný pohyb a odhaľovanie nových hlbín seba aj v spoločnosti manžela pri pochodoch na podtatranské hole, pričom pozornosť upúta protagonistkina vnútorná nenaplnenosť a potreba po stálom hľadaní a rozširovaní vlastného priestoru. Tak sa motív čepca stáva uzlovým bodom vyrozprávania viacerých príbehov: osobného, príbehu súčasnej ženy, jej potrieb, tiež príbehom sociálnych a existenčných tém, či otázok národnej (kolektívnej) hodnoty a tradície. Možno konštatovať, že prozaický debut Kataríny Kucbelovej viacrozmerne vypovedá o súčasných pomeroch, ich (ne) podnetnosti a úlohe umenia a kreativity nielen pre literárny, ale aj širšie, zemepisno-kultúrny a historický kontext, ktoré autorka autenticky zachytáva, zároveň zdôrazňujúc nestabilitu súčasnosti a hodnôt.

VÝSTAVY

HLAS ĽUDU • OBZORY

Výtvarné práce Moma Kapora Pripravil: S. Lenhart

osobné predmety a náradie z jeho belehradského ateliéru. Momo Kapor sa narodil roku 1937 v Sarajeve. Vo včasnom detstve zostal bez matky (zahynula roku 1941) a po ukončení druhej svetovej vojny otec ho

novosadskom Kultúrnom stredisku Svilara od 23. decembra 2021 do 6. januára 2022 prebieha výstava výtvarných prác známeho srbského spisovateľa a maliara Moma Kapora (1937 – 2010). Výstava pozostáva z týchto obrazov: Orkestar, Desanka Maksimović, Anđeo potrošačkog društva, Svadbeni buket, Stari kredenac, Ruže u politici, Poklonjenje mudraca II/III, Liki i Arčibald, Anđeo sa mehaničkim krilom, Jezz, Kafe nostalgija, Karusel, Prodavnica antikviteta, Školica puž II; osobitnú zaujímavosť predstavuMomo Kapor (foto: wikimedia) jú vystavené umelcove

priviedol do Belehradu, kde vyštudoval maliarstvo roku 1961. Spolupracoval s viacerými novinami a časopismi, v ktorých najprv uverejňoval články o výtvarnom umení a neskoršie aj svoje cestopisy, fejtóny, eseje a poviedky. Je autorom vyše 40 kníh, z ktorých mnohé boli

preložené do viacerých jazykov. Ako maliar mal samostatné výstavy v Srbsku, USA, Taliansku, Švajčiarsku, Venezuele, Nemecku a vo Veľkej Británii. Organizátormi výstavy sú Nadácia Moma Kapora, vydavateľstvo Vina, spolok Almašani a Kultúrne stredisko Svilara.

HUD B A

Prichádza Anneke van Giersbergen Pripravil: S. Lenhart

autorka väčšiny textov piesní. Roku 2007 sa však rozhodla opustiť skupinu a pokračovať

kariéru ako sólistka – najprv v rámci svojho projektu Agua de Annique, neskoršie pod vlastným menom. Medzičasom tiež viedla projekty The Gentle Storm a VUUR a spolupracovala s veľkým počtom iných hudobníkov (napr. hosťovala v piesňach skupín Anathema, Ayreon, Amorphis, Moonspell a Within Temptation, viackrát nahrávala s kanadským muzikantom Devinom Townsendom). Ako hovorí, jej hlavnými vzormi

a hudobnými inšpiráciami sú Prince, Ella Fitzgeraldová a Thom Yorke (Radiohead). Aktuálny album The Darkest Skies are the Brightest vznikal v období, keď sa Anneke van Giersbergen po rozvode manželstva vzdialila od spoločnosti a odišla do malého domu pri horách neďaleko Eindhovenu, kde sa venovala príprave nových skladieb. Tie majú melancholický prízvuk a dominujúcim nástrojom v nich je akustická gitara. Organizátormi koncertu sú MM Concerts a Serbian Hellbangers v spolupráci s Kosmonaut Booking.

29/VII

olandská speváčka Anneke van Giersbergen, niekdajšia členka známeho gotického doom-metalového bandu The Gathering, ktorá v súčasnosti vystupuje ako sólistka, bude koncertovať 9. novembra 2022 vo veľkej sieni Domu mládeže v Belehrade. Toto jej prvé vystúpenie v Srbsku je súčasťou zaplánovaného akustického turné, na ktorom predstaví aktuálny album The Darkest Skies are the Brightest. Anneke van Giersbergen pobudla v skupine The Gathering trinásť rokov a jej zvláštny melodický spev zapôsobil najmä na albume Mandylion (1995), na ktorom vniesla významné

osvieženie do gotického doom-metalového ovzdušia. Neskoršie band urobil odklon od metalového zvuku a zašiel do oblastí alternatívneho a progresívneho rocku (začnúc vydaním How to Measure a Planet? z roku 1998), pričom sa Anneke v danom období prejavila aj ako

PUBLIK ÁCIE

1. 1. 2022 • 1 /4992/

Druhá časť dejín petrovského telocvičného spolku (DrSc. Ján Babiak: Telocvičná jednota SOKOL v Petrovci v Kráľovstve Juhoslávie (1929 – 1941). Archív Vojvodiny : Nový Sad 2020/2021)

30/VIII

rvá kniha DrSc. Jána Babiaka o petrovskom telocvičnom spolku Sokol vyšla roku 2001 pod názvom Keď vzlietol sokol petrovský – Sokolská jednota v Petrovci v prvom sokolskom období medzi dvoma vojnami (1920 – 1929); ide o 460-stranovú dokumentárnu publikáciu, ktorá spracúva sokolskú problematiku vo všeobecne priaznivejšom období. Aktuálna druhá Babiakova kniha o sokoloch – Telocvičná jednota Sokol v Petrovci v Kráľovstve Juhoslávie (1929 – 1941) – je logickým pokračovaním prvej knihy a hovorí o činnosti spolku v nových podmienkach, teda s ohľadom na centralizáciu štátu v Kráľovstve Juhoslávie, tendenciu formovania juhoslovanskej národnosti, zákaz národného prejavovania sa štátotvorných národov a národnostných menšín. Kniha vlastne spracúva spôsoby správania sa slovenského národného spoločenstva v takých podmienkach. Pre pandemickú situáciu a komplikovaný proces vydávania publikácií kniha vyšla s malým opozdením (plánované bolo, že vyjde roku 2020, vyšla roku 2021). Má 400 strán, obsahuje 46 archívnych fotokópií, 130 fotografií, 259 uvedených prameňov z tlače a 3 fotokópie zápisníc, ktoré by sa mohli vtesnať do novšieho obdobia sokolov. Knihy vyšla v edícii Šport a telovýchova, vydavateľom je Archív Vojvodiny. Obsah knihy je rozdelený do 17 kapitol: Sokolská jednota v Petrovci v Kráľovstve SChS, Na zlome dvoch koncepcií, Prvý rok

v Zväze Sokol Kráľovstva Juhoslávie, Sokol si zastal za letný kúpeľ a Slávnosti, Slávnosti ako šanca, Matica ako nádej, Málo informácií, či zmenšená aktivita?, Početné zachotárne zájazdy, Redukcia na vrchu, „naplno“ v základni, Aj doma byť, aj na najväčšie zrazy sokolov ísť!, V istom tempe už druhý rok, Znovu na zlete v zlatej Prahe, Trhajú sa spony sokolské, V pohnutých časoch, Keď vojna trvala, trvala,

publikovať všetko, čo bolo dostupné o sokoloch v Petrovci, a tak zachrániť aspoň spomienku na ich chvályhodné pôsobenie pred zabudnutím. Prekvapuje vraj fakt, že sa v období storočných osláv na storočnicu založenia tohto spolku v Petrovci nikto nespamätal, a tak aspoň túto publikáciu autor venuje ako svoj darček, ako spomienku na petrovských sokolov a konečne aj sokolstvo vôbec. Aspoň to si zaslúžil tento vzorný telocvičný spolok, čo v medzivojnových časoch staval základy organizovaného pôsobenia v segmente telesnej kultúry v Petrovci. * Z recenzie Rastislava Surového:

V socializme to išlo iným smerom, Epilóg a Namiesto záveru. Na konci knihy je zhrnutie obsahu v srbskom a anglickom jazyku, zoznam literatúry (obsahuje 36 bibliografických jednotiek), xerox niektorých sokolských dokumentov (6 strán), obrázková príloha (12 strán), menný register (6 strán) a miestny register (4 strany). Autor hovorí, že týmito dvomi knihami aj problematika sokolstva v Petrovci sa zdá byť dostatočne evidovaná. Autor v nich mal zámer zaznamenať a

„K storočnici založenia Sokolskej jednoty v Petrovci, autor DrSc. Ján Babiak sa rozhodol publikovať ďalšiu knihu o petrovských sokoloch. Ona je pokračovaním pôsobenia sokolov v dobe od šiesto-januárového prevratu a po zánik spolku. V historickej faktografii z doby vojenskej diktatúry, autor sa neuspokojil iba s prezentáciou pôsobenia sokolov, ale čitateľovi ozrejmuje aj dôvody štátnej transformácie, ňou podmienené spoločensko-politické a národnostné obštrukcie a dôsledne interpretuje centralistické vládne požiadavky k transformácii Sokola na novú koncepciu. Nebola to vďačná doba. Veď zakazovala sa nielen politická, ale aj národnostná orientácia každého pôsobenia. Autor na

pozoruhodný spôsob prezentuje tie chcenia nedať sa, ako i oklieštenia a krízové roky. Z napísaného textu priam vanie túžba sokolov upevniť a zveľadiť svoje národnostné povedomie, ale aj prajnejšie časy, keď sa našla nová solúcia a bola založená Matica, aj ľahšie sa dýchalo. Vo svojom diele autor taxatívne uvádza všetky nástupy sokolov, aj množstvo faktov, vyhýbajúc sa improvizáciám. Aj zásah do pravdivej interpretácie sokolského diania podrobuje serióznym postupom, vyhýba sa subjektívnemu opisu, aj prehnanej „národnej pamäti“ a petrovskému búchaniu sa do pŕs... Celá tá faktografia podaná je ľahkým a pútavým spôsobom, ľahko sa číta, takže knihu možno zaradiť medzi historickú beletristiku. Kniha je bohato ilustrovaná a aj z toho vidno snahu pôsobiť s historicky uspokojivými základmi, viac argumentovane ako impresívne, viac reálne ako s pátosom. Recenzent autorovej prvej knihy Ľ. Miškovic konštatoval, že slovenská komunita vo Vojvodine týmto úsilím autora dostáva významné dielo zo svojej minulosti a telesná kultúra kapitálne dielo o svojich organizovaných začiatkoch v Petrovci. Keďže je táto kniha v pravom slova zmysle priamym pokračovaním prvej knihy o petrovských sokoloch, možno konštatovať, že s ňou čitateľ dostáva ucelený obraz sokolskej aktivity z medzivojnovej doby v metropole vojvodinských Slovákov.“

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra 23. ROČNÍK FESTIVALU POPULÁRNEJ HUDBY PRE DETI LETÍ PIESEŇ, LETÍ

Zvíťazila skladba Melisandy Fúsekovej-Samporovej Olinka Glóziková-Jonášová

Obce Kovačica, ktorý festival aj sobotu 18. decembra otvoril. 2021 v Dome kultúry Festival pri3. októbra v Kovačici odniesol 15 noznel 23. ročník Festivalu sloven- vých skladieb. skej populárnej hudby pre deti V y s t r i e d a l o Letí pieseň, letí, ktorý by v roku sa 16 sólistov, 2021 oslávil 30 rokov od založe- medzi priamynia, keby v 90. vojnových rokoch mi účastníkmi nebol dočasne prerušený. bolo i 12 skladateľov a 9 textárov – predstaviteľov siedmich slovenských Účastníci 23. ročníka známeho detského festivalu v Kovačici prostredí vo Válovcová z Kovačice za skladbu Podporovateľmi festivalu Vojvodine. Skladby a prednes Prší, prší a tretiu Marína Kaňová boli Úrad pre Slovákov žijúcich sólistov sledovala odborná z Báčskeho Petrovca za skladbu v zahraničí, Pokrajinský sekreporota v zložení: Ervín Malina Juhú. Prvú cenu zo Selenče, predseda, David za interpretáciu Mezej z Ečky a Ivan Babka z si vyspievala LuKovačice, členovia. Ervín Macia Válovcová z lina pred odovzdaním cien Kovačice, druhú na javisku zhodnotil festival Atina Povolná z a povedal, že skutočne nebolo Padiny a tretiu ľahké vybrať toho najlepšieho. Dária PoničanoOdborná porota sa rozhodla vá, tiež z Padiny. prvú cenu za skladbu udeliť Texty hodnotila Prvú cenu odbornej poroty za inter- Melisande Fúsekovej-Sampoprofesorka slopretáciu si vyspievala Kovačičanka rovej z Padiny za skladbu Atina. venského jazyka Lucia Válovcová Druhú cenu odbornej poroty Zuzana Putniko- Odborná porota prihliadala na prednes, výslovza skladbu získala Vieroslava vá z Kovačice. nosť, ale aj všeobecný dojem speváka na javisku: V roku 2020 sa pre dobre Cena za text (zľava) Ervín Malina, David Mezej a Ivan Babka známu nepriaznivú situáciu Domáci miláohľadom pandémie Covid-19 čik sa dostala do rúk textá- tariát pre kultúru, Národnostná festival konal online. Po roku rovi Jaroslavovi Berédimu rada slovenskej národnostnej sa opäť vrátil na javisko a k dizo Selenče. Okrem odbornej menšiny, Ústav pre kultúru vojvákom, takže si prítomní mohli poroty hlasovať mohlo aj vodinských Slovákov a Obec vypočuť prednes sólistov naživo obecenstvo. Najviac hlasov Kovačica. Organizátormi i tenza sprievodu hudobníkov a mnoobecenstva za skladbu dosta- toraz boli NRSNM, Dom kultúry hopočetného chóru – žiakov la Milinka Čížiková z Kovačice 3. októbra a Základná škola Mlakovačickej základnej školy, ktorý za pieseň Plné lásky srdce dých pokolení v Kovačici. aj doteraz sprevádzal spevákov malé, kým Cenu obecenstva Festival slovenskej populárna každom ročníku pod taktovza interpretáciu dostal Karol nej hudby pre deti Letí pieseň, kou Pavla Tomáša st., učiteľa Lukáč z Kovačice. Úpravu letí bol prvý raz usporiadaný hudby vo výslužbe. A aj tentoraz piesní mal na starosti štvor- v roku 1991 na podnet Pavla bol festival pre mnohopočetné členný orchester v zložení Tomáša st. z Kovačice a Jána obecenstvo spoza kovačického Ján Petrovič, Vladimír Pet- Petráša-Uču z Padiny. Počas chotára vysielaný prostrednícrovič, Daniel Cicka a Ján 23 ročníkov tento festival vytvom Youtube kanála. Petrovič. V revuálnej časti produkoval vyše 450 nových Na začiatku festivalu sa prí- Prvú cenu odbornej poroty za skladfestivalu vystúpili Jana Gala- detských skladieb v slovenskej tomným prihovorili Zlatko bu a teda i Cenu NRSNM dostala sová z Padiny a Pavel Litavský reči. Šimák, podpredseda NRSNM, Melisanda Fúseková-Samporová z Kovačice. Foto: Velimir Branković a Jaroslav Hrubík, predseda z Padiny

• KULTÚRA •

1 /4992/ 1. 1. 2022

Kultúra V GALÉRII ZUZKY MEDVEĎOVEJ V BÁČSKOM PETROVCI

Tri desaťročia existencie bienále Jaroslav Čiep

ienále slovenských výtvarníkov v Srbsku ako inštitúcia trvá už presne tridsať rokov. Od svojho založenia roku 1991 pravidelne každé dva roky prináša nový prierez aktuálnej tvorby našej profesionálnej výtvarnej scény. Po čase sa k tomuto podujatiu priradilo aj výtvarnícke snemovanie, podľa vzoru literárneho snemovania. V podstate je tu preto, aby sa zmapovali dejiny tunajšieho slovenského výtvarníctva, ale aj aktuálna chvíľa.

uskutočnilo 12. výtvarnícke snemovanie. Bolo v znamení témy Spôsoby prezentácie slovenského vojvodinského výtvarníctva. Referentov privítala úradujúca riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová-Pintírová. Zároveň prítomní dostali zborník prác z minulého snemovania, ktorým bolo sprítomnených tridsať rokov existencie Galérie Zuzky Medveďovej. Harmonogram 12. výtvarníckeho snemovania priniesol za priehrštie príspevkov našich výtvarníkov a kultúrnych pracovníkov. Anna Séčová-Pintírová

Z 12. výtvarníckeho snemovania 2021

VÝTVARNÍCKE SNEMOVANIE V sobotu 18. decembra 2021 v priestoroch Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec sa

hovorila o význame a úlohe bienále slovenských výtvarníkov v kultúrnom a spoločenskom živote vojvodinských Slovákov, Vladimír Valentík o slovenských výtvarných umelcoch a knižných vydaniach slovenskej pôvodnej literatúry a Jozef Klátik o spôsoboch prezentácie Nadácie Miry Brtkovej. Daniela Marková sa zamerala na mladých ľudí v galérii, Prezentácia práce v spracovaní exponátov v Annamária BolGalérii Zuzky Medveďovej docká-Grbićová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Otvorenie bienále

si posvietila na maliarku Vieru venských výtvarných umelcov Fajndovićovú-Súdiovú, Daniela do korpusu súčasnej slovenskej Marková na knihu Kroky výtvar- kultúry v Srbsku. Vďaka GZM ného života Slovákov v Srbsku a Bienále slovenských akadeVladimíra Valentíka a Emília mických a profesionálnych Valentíková-Labátová na mo- výtvarných umelcov vytvorili nografiu venovanú Michalovi sa nevyhnutné podmienky na Kiráľovi. Nakoniec Zdenko Lon- vytvorenie nového kultúrnečar predstavil virtuálne túry a ho kontextu v rámci súčasnej výstavy Múzea vojvodinských menšinovej kultúry, ktorý Slovákov, ktoré si čoskoro pro- dovtedy neexistoval. Bienále stredníctvom internetu bude slovenských výtvarníkov v Srbmôcť pozrieť aj širšia verejnosť. sku nám umožnilo už tridsať BIENÁLE rokov sa pravidelne stretávať Potom sa výtvarníci a kultúrna s najnovšou aktuálnou tvorbou verejnosť zoskupili v Galérii Zuz- jednotlivých výtvarníkov, obozky Medveďovej na vernisáži 16. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. Založením Galérie Zuzky Medveďovej roku 1989 a o dva roky neskoršie, roku 1991, založením a usporiadaním Prvého biená- Cenu Cyrila Kutlíka za životné dielo získali: (zľava) le slovenských Pavel Čáni a posthumne Viera FajndovićováSúdiová (vpravo syn Milan) a Cenu Karola akademických Miloslava Lehotského získala Jasna Opavská maliarov, grafikov a sochárov vznikli podmien- namovať sa s ňou a hodnotiť ju. ky na integráciu vrcholných O samotnej expozícii bienále dosahov výtvarnej tvorby slo- hovoril kurátor výstavy Vladi• KULTÚRA •

mír Valentík a sprítomnil, že individuálnou štylizáciou buď na tridsaťročnom a v poradí tvarov, alebo použitého kolo16. bienále svoju najnovšiu ritu. Druhý prúd je výplodom výtvarnú tvorbu predstavilo 25 akademických maliarov, grafikov a sochárov. Aj toto bienále odzrkadľuje aktuálnu chvíľu nášho výtvarníctva. Je vyvážené a umožňuje nám uvedomiť si, že v súčasnom slovenskom vý- Výkupnú cenu NRSNM získala Martina tvarnom umení Karavlová-Hlodová za obraz Kvety v Srbsku zotrvávajú dva prúdy tradície moderného umenia 20. výtvarného prejavu. Prvý je storočia, ktorý výtvarnú tvorbu bližšie k tradičnému ponímaniu poníma ako sebestačnú a nevýtvarného umenia ako napo- závislú od empirického sveta dobovania empirickej skutoč- vôkol nás. Prejav tohto druhu nosti s menšími alebo väčšími poznáme ako abstraktné výindividuálnymi odchýlkami a tvarné umenie. Tomuto prúdu

sa priklonila druhá polovica účastníkov 16. bienále. Medzi nimi však môžeme rozlíšiť dve skupiny – prvú, ktorá vo výjavoch uprednostňuje expresívnu silu farby, a druhú, ktorá je tiež silná v našej súčasnej tvorbe, preferuje geometriu a jej pravidlá, pritom však najčastejšie nezanedbáva ani farbu a jej hodnoty. Priestorové práce na tohtoročné bienále poskytli dvaja umelci sochári. LAUREÁTI Na 16. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku návštevníkov a autorov privítala riaditeľka MVS Anna Séčová-Pintírová. Oznámila aj laureátov cien, ktoré sa pri tejto príležitosti udeľujú. Po zdôvodnení Cenu Karola Miloslava Lehotského za výtvarný počin, resp. najpovšimnutejšiu výstavu za posledné dva roky dostala

akademická maliarka Jasna Opavská (1974) z Belehradu za samostatnú výstavu Mater-Pater usporiadanú v Galérii 73 v Belehrade v júli 2021. Cenu Cyrila Kutlíka za životné dielo organizačný výbor bienále udelil dvom laureátom. Získali ju akademický maliar a grafik Pavel Čáni (1953) z Kulpína a v mene zosnulej Viery Fajndovićovej-Súdiovej (1948 – 2021) z Kysáča toto ocenenie prevzal jej syn Milan. Výkupnú cenu Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny získala akademická maliarka Martina Karavlová-Hlodová (1980) zo Starej Pazovy. Bienále po zdôvodnení expozície, odovzdaní cien a hre na husliach mladej žiačky Hudobnej školy Josipa Slavenského Lary Hricovej otvorila podpredsedníčka NRSNM Tatiana Vujačićová.

STARÁ PAZOVA

Slávnostný koncert k výročiu pôsobenia Anna Lešťanová

bor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Starej Pazove v nedeľu 12. decembra v tamojšom kostole usporiadal oslavný a zároveň i humanitárny ekumenický koncert. V pazovskom kostole vystúpili hostia a hostitelia – členovia jubilujúceho Miešaného chóru Tília s dirigentkou Annou Đurđevićovou, ktorý si práve týmto koncertom pripomenul 20. výročie úspešného pôsobenia tohto hudobného telesa. Profesorka hudobnej kultúry na dôchodku A. Đurđevićová nesebecky vedie tento chór od jeho samotných začiatkov až dodnes a pochváliť sa veru môžu bohatým repertoárom. Oslavu 20. výročia pôsobenia chóru Tília obohatili Zbor sv. Cecílie zo Zemunu a Ženský zbor Pojočo družba pri spolku • KULTÚRA •

Slovincov z Belehradu. Po uvítacích slovách Igora Feldyho, seniora sriemskeho a farára staropazovského, Anna Marušićová, cirkevníčka, ktorá si stále oblieka pazovský ľudový odev, zažala tri sviece na adventnom venci. Účinkujúci na koncerte sa predstavili osobitným príležitostným programom a o ich vystúpení sa v príhovoroch zmienili aj I. Feldy a Jozo Duspara, dekan katolíckej cirkvi, ktorí poukázali na veľký význam tohto podujatia. Jubilujúci chór Tília pri tejto slávnostnej príležitosti sprevádzali hrou na flautách Dária Kabasová a Anna Domoniová a na trúbke Dušan Murišić. Členovia pazovského chóru s hosťami zo Zemunu a Belehradu vystúpili hlavne s krásnymi vianočnými piesňami. Medzi hosťami na koncerte bol aj Boris Konček, tretí ta-

Jubilujúci chór Tília s dirigentkou Annou Đurđevićovou a hudobným sprievodom

jomník Veľvyslanectva SR v Belehrade, a gratuláciu k výročiu pôsobenia chóru Tília zaslala i Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM a SKUS hrdinu Janka Čmelíka, lebo tento chór pôsobí aj pri evanjelickej cirkvi, aj pri slovenskom spolku. Koncert odznel aj v rámci 27. Memoriálu Juraja Ondríka, ktorý

sa začal v piatok 10. decembra, keď predstavitelia tohto spolku položili kvety na hrobku barda staropazovského divadelníctva na mestskom cintoríne. Zozbierané finančné príspevky z koncertu aj v tretiu adventnú nedeľu venujú africkým sirotám z Kene na ich život a školenie.

1 /4992/ 1. 1. 2022

Kultúra BÁČSKY PETROVEC

Koncert k jubileu Kvetoslavy Benkovej Jaroslav Čiep

Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom 14. decembra 2021 Združenie občanov Asociácia pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine prichystalo spomienkový koncert venovaný Kve-

Kvetka neraz zaspievala aj v s dcérou Slovenkou

toslave Benkovej k jej nedožitým sedemdesiatym narodeninám. Jeho autorkou je Anna Medveďová, ktorá sa aj prihovorila na začiatku a na konci koncertu. Námet a scenár programu vypracovala Annamária Boldocká-Grbićová a réžiu mal na starosti Ján Čáni. „Umenie je to, do čoho zapadá svet. Náš svet sa vmestil do piesní Kvetoslavy Benkovej. Nie sú veľké tým, že sa jej piesne plačú – povedané básnikom Antićom, nie

Do programu sa zapojila aj dcéra Margaréta zo Švajčiarska

sú jej piesne veľké, že nimi milujeme a nimi sa tešíme a dúfame... Plakávali sme, milovali, tešili sa, 34

www.hl.rs

sužovali a dúfali aj v iných, menej lyrických situáciách... Umenie je to, do čoho sa vmestí svet, a všetko, čo v živote zažil ten, kto je umeniu vystavený, poslucháč, divák, čitateľ. A ona – Kvetoslava Benková o nás vedela! Keby nebolo umenia, i jej umenia, nemali by sme vedomie o plynutí času. Umenie je prvým a najdôležitejším predpoZ koncertu venovaného nedožitým 70. narodeninám Kvetoslavy kladom možnej histórie Benkovej národa či rodiny. Bez umenia je čas nehistoric- hudobných osobností. Muziko- Maglovský, Juraj Ferík, Samuel ký,“ uviedla na úvod mo- logička, skladateľka, hudobná re- Boldocký, a Katarína Melegováderátorka Miluška Anu- daktorka, speváčka, predsedníčka -Melichová sa prihovorila naživo. Na koncerte jej piesne zaspiešiaková-Majerová a jej a umelecká vedúca folklórneho kolega Miroslav Babiak súboru KUS Petrovská družina, vali Slovenka Benková-Martinna to nadviazal slovami: zaradená do životopisnej encyk- ková, Tatiana Jašková, Anna „A ona – veľká umelkyňa lopédie významných osobností Berédiová, Una Amidžićová, SaSlovenska Who is Who a autorka bína Trbarová, Martina Agarská, duete – formovala hudobnú históriu. S veľkolepým štyroch zväzkov cyklu Od Petrov- detská spevácka skupina a Ondrej genofondom zdedeným ca do Málinca. V roku 2008 získala Maglovský ich sprevádzal na po Pavlovi Čánimu – jednom Mimoriadnu cenu Obce Báčsky harmonike. K tomu z nahrávky z prvých rozhlasových spevákov – Petrovec za vynikajúce výsledky zaznel spev a hra na husliach a starej materi. Vedela, že hudba v umeleckej práci s ochotníkmi. Margaréty Benkovej. poľudšťuje. Práve tak ako bolesť a krása. Len ľahostajnosť nepotrebuje poéziu a nepotrebuje hudbu. A Kvetoslava Benková nebola ľahostajná. S húževnatým zacielením, cieľavedome, viedla hudobný život. Keď povieme Kvetoslava Benková, zvoní to eufóniou i polyfóniou – Martinom Benkom, Margarétou Benkovou, Slovenkou Benkovou-Martinkovou, ale zvoní Účastníci a realizátori koncertu to aj štvrtou generáciou Na tomto nadovšetko kvaTento koncert bol svojráznym frekventantov z ich, metaforicky povedané, hudobníckeho la- litnom a dojímavom multime- pokračovaním časti programu boratória. Dákou mágiou v nás diálnom večierku diváci mali zo soboty 11. decembra 2021, vzbudzovala sebaúctu. Skladala možnosť vidieť, ale aj vypočuť ktorý bol predvedený v rámpre nejaký iný čas. A my, keď dnes si množstvo originálnych Kvet- ci Muzikologickej konferencie niečo robíme, v činoch a mysliach kiných prednesov z nahrávok. Slovenská hudba vo Vojvodine v si preberáme, či by Kvetoslava Aj lichotivé slová vďaka nahráv- miestnostiach Ústavu pre kultúru Benková robila to isté. A to je tá kam RTV o tejto charizmatickej vojvodinských Slovákov v Noosobnosti so suverénnym altom vom Sade. Práve tento 17. ročník správna paradigma.“ Inak Kvetoslava Benková (28. z úst odborníkov, akými sú Ignác muzikologickej konferencie bol júla 1951 – 9. júna 2014) bola jed- Schön, Lucian Petrović, Ferenc v znamení tvorby Kvetoslavy nou z popredných slovenských Kovácz, Jovan Adamov, Ondrej Benkovej.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

27. DETSKÝ FOLKLÓRNY FESTIVAL ZLATÁ BRÁNA

Deti z Petrovca – prvé Anna Legíňová

semnásty december 2021 sa v Kysáči niesol v znamení Zlatej brány. DFF Zlatá brána sa po 27. raz uskutočnil v Kysáči, tentoraz v Kultúrnom centre. Namiesto letných mesiacov a tancovania na nádvorí základnej školy pre pandemické opatrenia bol termín festivalu posunutý na zimné obdobie a prebiehal v online vydaní. Na javisku sa totiž

s obnovou Ferkovho domu, kde plánujú urobiť aj javisko a zámok. Tam by deti vystupovali a tam by bola Zlatá brána. Tam by malo sídliť aj múzeum. Dostali aj prostriedky, aby obnovili tzv. pizzeriu, čiže skôr nazývaný Klub Kiss v Kultúrnom centre. Zdôraznil aj novinku, že spevácke skupiny KC Kysáč nahrávajú cédečko, ktoré má byť vydané pri príležitosti 60 rokov od ich založenia. Kysáčania vždy išli dopredu spolu so Srbmi

Predstavitelia odmenených súborov s riaditeľom KC Kysáč a porotou zvŕtali len kysáčske deti a ostatné len vo videonahrávke, ktorá bola projektovaná prostredníctvom videobeamu. Prítomným sa najprv prihovoril riaditeľ Pavel Surový, ktorý okrem iného vyzdvihol, že takýto festival medzinárodného rázu je jedinečný v regióne. Skôr účinkovalo od 1 300 do 1 500 detí. Ľuba, Erdevík, Lug a Binguľa majú väčšiu potrebu zachovať identitu. Keď nebude Slovákov v malých prostrediach, nebude ani vo veľkých. Riaditeľ je hrdý na to, že tie malé prostredia chcú spolupracovať a že sa mu podarilo angažovať Jána Slávika, ktorý je jedným zo zakladateľov a ideovým tvorcom festivalu, potom Veljka Vidića, ktorý má korene zo Slovenska, a Patrika Ragu ako členov odbornej poroty. Kultúrnemu centru sa podarilo začať • KULTÚRA •

a cieľom je, aby sa Kultúrne centrum podobalo na ustanovizeň 21. storočia. Dvadsiaty siedmy DFF Zlatá brána slávnostne otvorila Jelena Aćimovićová, profesionálna tanečnica, ktorá zbožňuje a nosí staré slovenské ľudové „ručníky“.

Naživo detské hry Skáče žaba predviedol DFS Krôčik KC Kysáč a tanec Cez hájiček DFS Slniečko KC Kysáč. Autorkami choreografií sú a nacvičili ich Naďa Vršková a Lýdia Francistyová za sprievodu Ondreja Maglovského. Na Zlatej bráne vystúpilo 12 súborov z týchto prostredí: Kysáč, Erdevík, Báčsky Petrovec, Lug, Pivnica, Binguľa, Nový Sad a Kovačica. Ako povedal predseda odbornej poroty Ján Slávik, nemali to pri rozhodovaní ľahké a s ohľadom na takúto situáciu všetci sú víťazi. Odmeny si však zaslúžili nasledujúce súbory: 1. miesto a Cena NRSNM DFS KUS Petrovská družina (mladšia skupina), 2. miesto DFS Šafáriček SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu, 2. miesto si tiež vytancoval DFS Vienok KC Kysáč, dve 3. miesta obsadili DFS Zvončeky SKOS z Erdevíka a DFS Ratolesť SKUS Pivnica (staršia skupina). Treba vyzdvihnúť, že tance a detské hry nahrávali TV Petrovec a televízia z Kovačice. Festival zorganizovala Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč pod záštitou mesta Nový Sad, ktoré zároveň festival financuje. Finančne ho podporili aj Ministerstvo kultúry a informovania Republiky Srbsko a NRSNM. Generálnym mediálnym sponzorom bola TV Petrovec. Veljko Vidić, ďalší člen poroty, vyzdvihol, že choreografie treba zvýšiť na vyššiu úroveň. Deti musia pocítiť, že tanec je ich zábava a nie záväzok. Patrik Rago doplnil, že deti vedia nosiť tradičný odev a dobre sa v ňom cítia. Ján Slávik dodal, že autori choreografií majú prihliadať na to, že keď ide o nižšie

ročníky, aby to boli detské hry a nie imitovanie dospelých. Vyššie ročníky môžu nacvičiť tance, ktoré tancovali dospelí, ale tie pôvodné, ako napríklad Išla Marína. K tomu musia byť adekvátne kroje. Ak sa deti na javisku hrajú, úlohou choreografa je, aby si pozrel fotky, ako boli voľakedy deti oblečené.

Záber z programu Nerobíme na javisku parádu krojov. Vo sviatočných krojoch sa nikdy netancovalo, ale sa dievky tak obliekli do kostola, na svadbu, prípadne na jarmok. Dbali na to, že to boli drahé kroje. Deti nižších ročníkov boli oblečené do šiat na hru, ak sa zašpinia, aby ich mamy ľahšie oprali. Program moderovali Nina Vršková a Jana Čižmanská. Majme nádej, že sa nasledujúci ročník festivalu uskutoční v letných mesiacoch, a to naživo v bezprostrednom kontakte detí z rôznych kútov nášho štátu a zo zahraničia s divákmi, ktorí majú radosť z takého druhu umenia. Foto: autorka a z archívu KC Kysáč

Malí tanečníci Kultúrneho centra Kysáč 1 /4992/ 1. 1. 2022

Kultúra UMELECKÝ VEČIEROK V PETROVSKOM GYMNÁZIU

Publikácia k výročiu festivalu Zlatý kľúč Anna Francistyová

lára, osobitne privítala Jasnu Šprochovú, predsedníčku Obce Báčsky Petrovec, Jána Jovankoviča, predsedu Zhromaždenia Obce B. Petrovec, Annu Horvátovú, predsedníčku Výboru pre

roku 2020 bolo 50 rokov od založenia známeho festivalu nových populárnych skladieb. Teraz sa volá Festival populárnej hudby Zlatý kľúč, ale vo svojich dejinách neraz menil meno. Umelecký večierok v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci v piatok 17. decembra 2021 ešte raz pripomenul verejnosti toto úctyhodné výročie, a to vďaka knihe Jána Šimoniho Festival slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč 1970 – 1998.

Autor novej publikácie Ján Šimoni

Takmer dvojhodinové podujatie slova a hudby usporiadali vydavatelia tejto vzácnej vyše 270-stranovej kroniky – Združenie pre pestovanie kultúry, tradícií a umenia Selenča a KUS Jána Kollára v Selenči. Keď ide

Jednu zo skladieb, ktoré zľudoveli, zaspievala Tatiana Jašková

o predstavenú knihu, ako sám autor povedal, priamo nadväzuje na publikáciu XXV. festival slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč 2005, ktorej autormi sú Anna Dudášová a Ján Šimoni. V novej knihe je širšie ozrejmená problematika organizovania tohto nášho významného slovenského hudobného festivalu, a to predovšetkým vďaka bohatej dokumentácii o každom ročníku vo vlastníctve J. Šimoniho. Sú tu i texty z Hlasu ľudu, portréty osobností, ktoré podstatnejšie prispeli k založeniu, rozvoju a afirmácii Festivalu slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč, portréty viacerých autorov, mienky a postrehy z dnešného zorného uhla, dve recenzie a fotografická časť. Na programe v petrovskom gymnáziu Malvína Zolňanová, predsedníčka KUS Jána Kol-

Na programe nechýbala ani detská festivalová pesnička

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

v Selenči a iniciátorom Ján Nosál, známy hudobný dejateľ. Spracovaných prvých 28 ročníkov Festivalu slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč v tejto publikácii si prítomní pripomenuli i vďaka hudobným číslam. Detskú pieseň z tohto festivalu zaspievala skupina detí: Martina Tina Martinková, Mariena Nina Miroslav Hemela a Ondrej Maglovský Martinková, informovanie NRSNM, Annu Simona Sýkorová, Andrea DanSpevákovú, riaditeľku Knižnice ková a Anita Fábryová. Ďalšie Štefana Homolu, a Annu Ferí- skladby z verejných koncertov kovú, dcéru dirigenta Juraja tohto podujatia interpretovali: Feríka. Rastislav Struhár, Miroslav HeO knihe okrem autora hovorili mela, Tatiana Jašková (za sprierecenzentky Mgr. art. Slovenka Benková-Martinková, ArtD., a Katarína Melegová-Melichová. Úryvky z prezentovanej publikácie čítali Viera Jovan Adamov a Malvína Zolňanová Dorčová-Babiaková a Elena Lončarová. vodu Ondreja Maglovského), Boli to záznamy zo sledovaných Samuel Kováč a Iveta Kováčová festivalových ročníkov v Hlase (za sprievodu Samuela Kováča). ľudu a spomienkové texty KveNa záver vydanie tejto knihy toslavy Benkovej, Jána Nosála autorovi blahoželal a verejne sa a Pavla Mučajiho. Neraz bolo mu poďakoval i hudobný odprízvukované, že tichá sústavná borník Jovan Adamov, ktorý sa práca kronikára festivalu Jána rad rokov angažoval v realizácii Šimoniho je nedoceniteľná. tohto festivalu. Vysoko ocenil Pripomenieme, že prvý koncert prínos podujatia, skladby z tohodznel 18. októbra 1970, zakla- to večierka nazval hudobnými dateľom festivalu bol Kultúrno- perlami, ktoré si zaslúžia dostať -osvetový spolok Jána Kollára miesto v stálej produkcii RTV. • KULTÚRA •

47. ROČNÍK FESTIVALU PADINA SPIEVA

Spievajme Slováci, nech sa ozýva ďaleko Olinka Glóziková-Jonášová

Festival sa konal v piatok 17. decembra 2021 za neobvyklých o slovami piesne rozhlaso- podmienok – bol naživo vysievej speváčky Padinčanky laný zo štúdia Rádio-televízie Kataríny Petrášovej Spie- Obce Kovačica, keďže rekonvajme Slováci, nech sa ozýva štrukcia Domu kultúry Michaďaleko Marijana Melišová, asis- la Babinku v Padine ešte stále tentka predsedu Obce Kovači- prebieha. Organizáciu festivalu ca, otvorila 47. ročník Festivalu mal na starosti padinský Dom slovenských ľudových piesní kultúry za finančnej podpory Padina spieva. Obce Kovačica. O festival vládol veľmi malý záujem spevákov, v ystúpili iba piati, ale aj napriek tomu nechýbali k rásne prednesy slovenských ľudoJana Galasová, absolútna víťazka festivalu Padina vých piesní. spieva 2021 Hodnotila

Marijana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica, otvorila 47. ročník festivalu

ich odborná porota v zložení: Marijana Marčeková, Zlatka Hrnčarová a Pavel Hološ. Prvú cenu si vyspievala Jana Galasová, druhú Saša Rohárik a tretiu Natália Bačúrová. Galasová a Rohárik predstavia Padinu na ďalšom festivale Stretnutie v pivnickom poli. Keďže bol festival vysielaný prostredníctvom RTVOK, hlasovať mohli aj diváci zasielaním esemesiek alebo telefonicky. Najviac hlasov získala

Jana Galasová, a tak sa stala absolútnou víťazkou festivalu Padina spieva na rok 2021. Na záver festivalu sa prihovorila aj Anička Elchekhová, riaditeľka Domu kultúry Michala Babinku v Padine, a všetkým účastníkom udelila ďakovné listy. Tento festival je podujatím s najdlhšou tradíciou v tejto banátskej dedinke a doposiaľ vypestoval mnohé dnes známe osobnosti vo svete hudby. Tentoraz speváci skvele zapôsobili aj vďaka dokonalému hudobnému sprievodu sedemčlenného orchestra v zložení: Vladimír Halaj, Jana Galasová, Jana Nemogová, Saša Rohárik, Tijana Nemogová, Jožef Kovač a Vladimír Petrovič. V revuálnej časti 47. ročníka festivalu Padina spieva odvysielali prednes víťazov z predošlých festivalov Padina spieva z archívu RTVOK. Foto: z archívu RTVOK

SPOLUPRÁCA DVOCH ŠKÔL

Petrovčania v Erdevíku Blaženka Dierčanová

ivadelným predstavením Šípková Ruženka v réžii Jarmily Pantelićovej v piatok 10. decembra sa začal program, ktorý pre mladých Erdevíčanov pripravili žiaci Základnej školy Jana Čajaka z Báčskeho Petrovca. Známa rozprávka, vynikajúci herci, pestré kostýmy a dynamická scénicko-rytmická hra zaujala pozornosť divákov, ktorí silným potleskom odmenili svojich rovesníkov. Bol toto prvý zájazd mladých Petrovčanov a ich profesorov do Erdevíka, povedala riaditeľka hosťujúcej školy Dr. Zdenka Dudićová: „V Erdevíku sme po prvýkrát, • KULTÚRA •

aj žiaci, aj profesori. Máte tu krásnu školu, pekne upravenú, srdečnú riaditeľku, a cítime sa tu ako u svojich, príjemne. Boli sme veľmi pekne privítaní a mám nádej, že v tejto spolupráci budeme pokračovať a že aj žiaci erdevíckej školy navštívia Petrovec a našu školu.“ Návšteva sa uskutočnila v rámci výchovno-vzdelávacieho projektu Žiaci žiakom, realizuje sa už jeho piaty ročník a autorkou projektu je Mária Andrášiková, profesorka slovenčiny. V Erdevíku nám o jeho cieľoch a náplni povedala: „Doteraz sme navštívili prostredia v Báčke, Srieme, Banáte a dokonca boli sme aj za hrani-

Na pamiatku spoločná fotografia

cami nášho štátu: v Maďarsku, Rumunsku a Chorvátsku. Cieľom nám je cez takéto divadielka a kultúrne podujatia upevňovať jazykové a národné povedomie našich žiakov a žiakov, ktorí sa vo vojvodinských školách učia po slovensky.“ Po programe hostia navštívili

Slovenský kultúrno-osvetový spolok Erdevík, boli v slovenskom evanjelickom kostole a na fare. Krátko pobudli aj pri erdevíckych jazerách a návštevu ukončili na sálaši Brestovački. Realizáciu projektu Žiaci žiakom podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

1 /4992/ 1. 1. 2022

Kultúra NOVÝ ÚSPECH FILMOV KOVAČICKEJ ŠKOLY

Zabodovali v Bosne a Hercegovine Anna Hrková

porota nominovala najlepšie filmy podľa kategórií. ilm je najmladším umeleckým Film Priateľstvo nakrútili žiadruhom. Ovplyvnil umenie a ci literárnej, informatickej a dikultúru 20. storočia a spolu vadelnej sekcie: Iva Ďuríčková, s fotografiou signalizoval nástup Oliver Poliak, Lea Cicková, Matej vizuálnej kultúry. Nakrúcanie fil- Murtin, Tanja Šajnová, Damjan mov v Základnej škole Mladých Putnik, Andrej Čížik, Nemanja pokolení v Kovačici je už tradičné. Radu, Dario Králik, Darko Benka, Mladí Kovačičania vytvárajú di- Marko Košút, Anđela Bekićová, vácky atraktívne filmy, ktoré majú Filip Ďuríček a žiaci 2. 3, 4. 3, 6. 3 zároveň aj vzdelávacie ciele. Témy triedy v spolupráci s riaditeľkou si vyberajú podľa závažnosti a školy Aničkou Bírešovou a učiteľkami Zuzanou Putnikovou, Annou Hrkovou a Jelenou Lukićovou. Technickú podporu a nakrúcanie filmu mal na starosti Vladimír Kuchárik. Film získal 3. cenu v kategórii hraný film. O tom, čo je témou filmu a ako vznikla idea, nám povedala riaditeľka školy Anička Bírešová: „Neúčinkujeme prvýkrát na tomto festivale. Pred tromi rokmi Vzácna prvá cena za ďalší film z kovačic- sme obsadili 2. miesto s filkej základnej školy: (zľava) Anna Hrková, Anička Bírešová a Zuzana Putniková mom Festival vedy. Tentoraz sme zaslali dva filmy: Priamnohojazyčnosť je tu samozrejmá teľstvo a Škola počas pandémie. a dodáva filmu autentickosť. Dia- Oba naše filmy sa dostali do finále. lógy vo filmoch sú v slovenskom, Veľmi som hrdá na svoju školu, srbskom, rómskom, anglickom žiakov a kolegov, ktorí pomohli, a nemeckom jazyku. Slúžia na potvrdenie originality prostredia. Dva posledné filmy Priateľstvo a Škola počas pandémie, ktoré nakrútili žiaci tejto školy, zapôsobili i na odbornú porotu 23. Festivalu filmu detí a mládeže Zenica 2021. Filmy Odmenení na 23. Festivale filmu detí a mládeže zaslané na festival Zenica 2021 boli rozdelené do 5 žánrov: hraný, dokumentárny, aby vznikli tieto filmy. Týmto spôexperimentálny, kreslený film a sobom naša škola núka žiakom klip. Svoje filmy predstavilo 55 nový typ mimoškolských aktivít, účastníkov z Bosny a Hercegoviny, ktorý im je zaujímavý a blízky,“ ale aj zo susedných krajín – zo povedala a pokračovala: „Mať skuSrbska a z Chorvátska. Odborná točného priateľa je v súčasnej

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

dobe veľkým darom. Nemyslím tu na sezónnych priateľov, ktorí vám do života prídu a odídu v rôznych časových obdobiach, myslím na priateľov, ktorí vás sprevádzajú celým životom. Takí priatelia stoja pri nás v dobrom aj v zlom, povzbudia a nezávidia, doprajú veľa a nič nežiadajú. To je témou tohto filmu.“ Prvú cenu v kategórii experimentálny film získal film Škola počas pandémie. Účinkovali v ňom žiaci nižších a vyšších ročníkov. Ideu pre film navrhla riaditeľka školy Anička Bírešová a realizovaný bol v spolupráci s Jelenou Lukićovou, Vlastislavou Kirićo-

vou, Tatjanou Brezinovou, Evou Hrkovou Poliakovou, Ljiljanou Šajnovou, Jánom Tomášom a Zuzanou Putnikovou. Aj v tomto filme kameramanom bol Vladimír Kuchárik. Pandémia ovplyvnila celý svet. Aj žiakov. Ústredná idea filmu je práve to: ako sa žiaci majú správať počas pandémie, ktoré sú opatrenia v škole a ako majú byť deti príkladom starším. Film má aj vzdelávací, ale aj výchovný cieľ, o čom svedčí i prvá cena. Každý festival dáva príležitosť žiakom ukázať svoju tvorivú stránku prostredníctvom vizuálneho umenia. Veľmi je dôležité animovať mladých k tvorbe, pretože všetko, čo je zaznamenané, zanecháva večnú stopu. Foto: z archívu kovačickej ZŠ

VÝSTAVA MARTINA JONÁŠA V PANČEVE. Vo štvrtok 16. decembra 2021 v Národnom múzeu Pančevo bola otvorená samostatná výstava obrazov velikána insitného umenia Martina Jonáša. Reprezentatívnu výstavu tvorí 17 originálnych olejomalieb, 8 grafík, maľované taniere, ktoré Jonáš počas života zbieral, uznania a diplomy, ako aj jeho osobné predmety. Návštevníci tu majú možnosť vidieť premiérovo obraz Kovačický proces z roku 1957, ktorý v predchádzajúcich mesiacoch reštaurovala konzervátorka Národného múzea v Pančeve Gordana Đurađevićová-Prvanovová. Vystavené obrazy sú predovšetkým zo zbierok Galérie insitného umenia z Kovačice, Pamätného domu Martina Jonáša a Galérie Spomienky v rámoch z Kovačice. Výstavu sprevádza katalóg s odbornými textami o Martinovi Jonášovi a reprodukciami vystavených diel. Na vernisáži sa slova ujali Miroslav Birclin, riaditeľ Národného múzea Pančevo, Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia, Ján Čech, majiteľ Galérie Spomienky v rámoch, a Branislav Atanacković, predseda Kultúrnej rady mesta Kovačica. Výstava bude návštevníkom sprístupnená do konca januára 2022. Galéria insitného umenia v Kovačici • KULTÚRA •

SCÉNA

Menej známe dejiny hardrocku: Elf Stevan Lenhart

americkej skupine Elf sa dodnes vie najmä vďaka tomu, že jej zakladateľom a frontmanom bol Ronnie James Dio (vlastným menom Ronald James Padavona, 1942 – 2010), neskoršie spevák v svetoznámych bandoch Rainbow, Black Sabbath a Dio. Zvuk skupiny Elf bol zväčša založený na štýloch bluesrock a boogie, ale v niektorých skladbách (napr. Do the Same Thing alebo Black Swampy Water) obsahoval prvky hardrocku. Skupina vznikla roku 1967 v meste Cortland (v štáte New York) pod názvom Electric Elves. Na debutovom albume Elf (1972) Ronnie James Dio bol zároveň spevákom a basgitaristom, pokým na gitare hral jeho rodák



ný repertoár dopĺňali známymi hardrockovými piesňami, napr. Black Dog (Led Zeppelin) alebo War Pigs (Black Sabbath). Medzičasom sa členom skupiny stal basgitarista Craig Gruber, takže sa Ronnie James Dio mohol sústrediť iba na spev. Druhý album Carolina County Ball vyšiel roku 1974 a v tom istom roku Dio hosťoval na sólovom albume Rogera Glovera pod názvom The Butterfly Ball and the Grasshopper’s Feast. Diov spev si vtedy

všimol aj Ritchie Blackmore, ktorý zažíval úspech ako gitarista Deep Purple, ale už vtedy uvažoval o založení skupiny Rainbow a hľadal hudobníkov, s ktorými bude spolupracovať na vlastných skladbách. Vybral si práve členov skupiny Elf, a tak sa v nahrávaní albumu Ritchie Blackmore’s Rainbow (1975) okrem Dia zúčastnili aj Mickey Lee Soule, Gary Driscoll a Craig Gruber. Ich angažmán v projekte Rainbow určite vplýval na činnosť skupiny Elf, s ktorou práve vtedy pripravovali tretí album Trying to Burn the Sun (1975). Onedlho po vydaní tohto albumu činnosť Elf zanikla. Ronnie James Dio spieval aj na nasledujúcich troch albumoch Rainbow, roku 1979 sa stal členom Black Sabbath a roku 1982 si založil vlastný band Dio.

textov, ktoré boli inscenované na profesionálnych a alternatívnych scénach na Slovensku a v zahraničí: Tri scenáre (1997) aj interným režisérom a umelec- a Drámy 2 (2008). Pôsobí aj ako kým šéfom Spišského divadla v divadelný a operný režisér – Spišskej Novej Vsi. Je autorom režíroval viac ako sto inscenácií viacero monona Slovensku, v grafií, stredoboSrbsku, SlovinMICHAL BABIAK dom ktorých je sku a Chorvátreflexia literársku. Ku koncu Slovo a gesto nej a divadelnej roka 2021 sme estetiky, ako aj postrehli vydaproblematika nie novej knihy, kultúry a umenia v poradí tretej zahraničných Sloknihy pôvodvákov: Literatúra nej dramatica kontext (1999), kej postmoSpomínanie medernej tvorby dzi bytím a zaz najnovšieho búdaním (2009), tvorivého obAnabáza (2011), dobia Dr. MiTradícia a identita chala Babiaka, (2016), Tradícia pomenovanej bez identity (2020). Je editorom Slovo a gesto. Prvá časť publiknihy Interpretácia umenia – kácie obsahuje tri drámy Fraumenie interpretácie (1997). jerčenia na Tretej ulici, Hrdinovia Vydal aj knihy dramatických a V osídlach a druhá časť až

desať monodrám. Sú tu monodrámy Ecce homo, Mamka Pôstková, Magda Marošová, Neprebudený, Pani Rafiková, Horký chlieb, Magdaléna, Lótova žena, Žart a Prečo Adam Chvojka spáva teraz už doma. Na záver knihy sú odtlačené Babiakova „spovedná“ esej Niečo medzi metódou a spomínaním a heslo o autorovi. Na obálke knihy je fotoreprodukcia výseku z olejomaľby Čierne divadlo akademického maliara Milana Súdiho z Kysáča. Publikáciu Michala Babiaka Slovo a gesto vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci ako 7. zväzok v edícii Predsa koľaj. Zároveň je to 291. publikácia vydaná v SVC. Táto publikácia rozmerov 20 x 14 cm, vytlačená na ofsetovom papieri, zlepená do mäkkej väzby, v rozsahu 240 strán, vyšla s vročením 2021. V náklade 150 kusov ju vytlačila tlačiareň Futura v Novom Sade.

David Feinstein (neskoršie sa stal členom metalovej skupiny The Rods), klávesistom bol Mickey Lee Soule a bubeníkom Gary Driscoll. Ďalšou kuriozitou je, že zvukovú produkciu tohto vydania mali na starosti Roger Glover a Ian Paice, členovia vtedy už svetoznámych Deep Purple, ktorí v tom období umožnili skupine Elf koncertovať pred početným obecenstvom. Na koncertoch sa Elf prejavili ako vynikajúci hudobníci a vlast-

Výklad nových kníh

(ISBN 978-86-7103-577-4)

Jaroslav Čiep

šesťdesiatke Dr. Michala Babiaka (1961), kulpínskeho rodáka žijúceho na Slovensku, roku 2021 vyšli dve knihy – kniha pôvodných drám a kniha divadelných hier pre deti. Doc. PhDr. Michal Babiak, Mr., vyštudoval na Filozofickej fakulte Novosadskej univerzity slovenský jazyk a literatúru a postgraduálne štúdiá absolvoval na Katedre juhoslovanských literatúr a svetovej literatúry tej istej fakulty. V Bratislave na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského vyštudoval estetiku, kde od roku 1991 aj pôsobí – v súčasnosti ako docent na Katedre estetiky. Okrem toho pôsobí aj na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici a v súčasnosti je

ISBN 978-86-7103-577-4

• KULTÚRA •

MICHAL BABIAK SLOVO A GESTO

Michal Babiak: Slovo a gesto

1 /4992/ 1. 1. 2022

Kultúra V STAROPAZOVSKEJ ĽUDOVEJ KNIŽNICI DOSITEJA OBRADOVIĆA vo štvrtok 16. decembra 2021 bolo rušno a veselo. Tentoraz tam hosťoval Predrag Peđa Vasić, ktorý zahral predstavenie Byť Stanoje (Biti Stanoje). Ide o stand up komédiu Sedem tvárí P. Vasića v podaní Drama Mental Studia. Vasić (na fotografii) popularitu získal ako chlapec, ktorý vo filme Montevideo, Bog te video hral Stanoja. Komédia priniesla dobrodružstvá mladého herca a večierok okrem charizmy tohto mladého umelca sa vyznačoval i humorom, pozitívnou energiou, hudbou a piesňou. a. lš.

IN MEMORIAM

„Posebňe“ sa im vysvetlilo, lebo sa „posebňí“ Anna Horvátová

eďže si pri konverzácii občas pomôžeme srbskými slovami, aj príslovka „posebňe“ či prídavné meno „posebňí“ patria do skupiny slovenskosrbizmov. Tieto nesprávne preložené srbské slová vieme použiť v týchto prípadoch: „Musela som jej posebňe vysvetľovať.“; „Taký je posebňí, čo sa vidí aj po jeho správaní.“; „Predseda to ešte posebňe zdôraznil.“; „Dostali sme posebňí termín na skúšky.“ Poseban v srbskom jazyku znamená različit, neobičan, drugačiji, jedinstven, atipičan. V slovenčine to tiež máme na mysli zdôrazniť, avšak aj tu máme ten prešľap, že si skôr vytvoríme novotvar, a nesiahneme po slovenských ekvivalentoch. V závislosti od okolností, na ktoré chceme dať dôraz, príslovku „posebňe“ či prídavné meno „posebňí“ môžeme vystriedať niekoľkými vhodnými termínmi. V prípade, že chceme niečo „posebňe“ vysvetľovať, použijeme príslovku osobitne: Musela som jej osobitne vysvetľovať. Uvedené príklady môžeme použiť aj v osobitných situáciách, keď sa vyžaduje niečo dôkladnejšie, podrobnejšie vysvetliť: Predseda to ešte osobitne zdôraznil.; Dostali sme osobitný termín na skúšky. Ak máme na mysli zdôrazniť štýl niečoho, vonkajší vzhľad, vtedy použijeme buďto príslovku zvláštne alebo prídavné meno zvláštny: Taký je zvláštny, čo sa vidí aj po jeho správaní. Tu by sme si mohli pomôcť aj slovami: neobyčajne / neobyčajný, nevšedne / nevšedný, nezvyčajne / nezvyčajný, neobvykle / neobvyklý.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ján Šifel

9. 2. 1936 – 14. 12. 2021

utorok 14. decembra 2021 tuzemskú púť opustil učiteľ nižších ročníkov vo výslužbe a dlhoročný kultúrny dejateľ Ján Šifel z Kovačice. Narodil sa 9. februára 1936 v Kovačici, kde ukončil aj základnú školu, kým Učiteľskú školu absolvoval roku 1953 v Báčskom Petrovci. Pedagogickú akadémiu, odbor učiteľ nižších ročníkov, vyštudoval v roku 1978 v Sombore. V období rokov 1953 – 1964 pôsobil ako učiteľ v základnej škole v Padine, kde bol aj úradujúci riaditeľ. Od roku 1964 až do dôchodku v roku 1993 pracoval ako učiteľ základnej školy v Kovačici.

Za svoju učiteľskú prácu bol niekoľkokrát odmeňovaný a bol i nositeľom Radu práce so strieborným vencom. Aktívny bol v TS Slávia, v Matici slovenskej, v Dome kultúry. Najviac sa angažoval v divadelnej sekcii – bol hercom a režisérom, zvlášť režisérom divadelných predstavení pre deti. Žil v Kovačici. Pochovaný bol 17. decembra 2021 na kovačickom cintoríne. Česť jeho pamiatke!

Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina OBEC BÁČSKY PETROVEC OBECNÁ SPRÁVA NÁČELNÍČKA Číslo: 016-2/72-2021-1 Dňa: 20. 12. 2021 Báčsky Petrovec, Ul. Kollárova č. 6 Telefón: 021/780-378

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta v Obecnej správe Obce Báčsky Petrovec Obecná správa Obce Báčsky Petrovec zverejnila verejný súbeh na obsadenie výkonného pracovného miesta v Obecnej správe Obce Báčsky Petrovec, a to pre pracovné miesto: – ÚKONY V OBLASTI KULTÚRY A ŠPORTU Hodnosť: spolupracovník Potrebný počet vykonávateľov: 1 Lehota na podanie prihlášok na verejný súbeh trvá 15 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o verejnom súbehu v denníku Dnevnik, resp. od 31. 12. 2021. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta si môžete stiahnuť z webovej stránky Obce Báčsky Petrovec: www.backipetrovac.rs. NÁČELNÍČKA OBECNEJ SPRÁVY Jaroslava Čáni Jević, dipl. právnička

• KULTÚRA •

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 1 autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

suchá časť obilia

prúdenie Taliansko Slovensko vody

druh plynu

vytýčený novosť smer

V tajničke je meno a priezvisko slovenského dolnozemského spisovateľa.

pomocník

mestečko v Boke Kotorskej silícium

rovnaké písmená mužský spevácky hlas

PRE MILOVNÍKOV KNÍH teplý nápoj zľava z ceny čuchový orgán dovážanie

režisér Kusturica

tantal

anno Domini

rádium

kiloampér

Zreňanin z bočnej strany

tempo

2. časť tajničky

palivo

AS HL DU ĽU

domáce zviera riečna ryba

predložka k umenie (lat.) glganím vnášala tekutinu do tela omotalo

samopaš

ukazov. zámeno lepkavá tekutina

zbieranie ženský spevácky hlas

Pančevo basketbalový klub

meter guľkovitý šperk

Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie;

krtica malá rošáda v šachu

Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278. lítium pond

hlasludu.info www.hl.rs

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 51/52 – VODOROVNE: sopka, krava, t, radi, spev, as, rang, osa, rod, Mars, el, ovos, kapela, ba, TS, nové, a, krajina, V, gram, tk, oi, doktor, Aida, UR, atak, len, nit, atol, vo, alas, apel, C, jamka, tvoje TAJNIČKA: VESELÉ VIANOCE Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 51/52 z čísla 51/52 Hlasu ľudu z 18. – 25. decembra 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: ONDREJ ZAHOREC, Ul. Veljka Vlahovića č. 111, 21 412 Hložany. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs • OZNAMY •

1 /4992/ 1. 1. 2022

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Oznamujte v Hlase ľudu

Dňa 28. decembra 2021 uplynuli dva smutné roky, čo nás opustila naša drahá manželka, matka, starká a mamička

JÁN DURGALA

021/ 47-20-840

25. 10. 1953 – 25. 12. 2001 – 2021 z Padiny

MÁRIA FEJDIOVÁ

021/47-20-844

rod. Cinkotská 26. 2. 1952 – 28. 12. 2019 – 2021 z Báčskeho Petrovca

inzercia@hl.rs S láskou a úctou si na Teba spomíname. Sestra Katarína Širková s rodinou

Keby sa dalo zavolať do neba, povedať, ako smutno je bez Teba. Keby sa dalo vrátiť čas, pohladiť, počuť Tvoj hlas a stretnúť sa s Tebou zas...

Sledujte nás na

www.hl.rs

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

na manžela, otca a apka

JÁN ŠIFEL

9. 2. 1936 – 14. 12. 2021 z Kovačice

SAMUELA FÁBRYHO 22. 7. 1961 – 29. 12. 2020 z Báčskeho Petrovca

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska. S láskou a úctou si na Teba spomíname. Manželka Viera, syn Samuel a dcéra Daniela s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na otca a starkého

na nášho otca a starkého

ŠTEFANA BÁĎONSKÉHO

11. 9. 1960 – 6. 1. 2016 – 6. 1. 2022 z Kysáča

17. 11. 1954 – 31. 12. 2020 z Hložian

Spomienka na Teba zostane navždy v našich srdciach.

Syn Ivan a dcéra Vesna s rodinami

www.hl.rs

syn Zdenko, vnučky Viktória a Monika Đokićová s manželom Jovanom a pravnuk Danilo

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁNA FILKU – ŠEKYHO

S láskou a úctou si na Teba spomíname a krásne spomienky zachovávame.

S úctou si na Teba budú spomínať a trvalú spomienku zachovávať:

Informačno-politický týždenník

Syn Vlastimír s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho otca a starkého

ŠTEFANA BÁĎONSKÉHO 17. 11. 1954 – 31. 12. 2020 z Hložian

Spomienka na Teba zostane navždy v našich srdciach. Syn Jaroslav s rodinou

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁN DURGALA

25. 10. 1953 – 25. 12. 2001 – 2021 z Padiny

VLADIMÍROM FULMEKOM 12. 4. 1964 – 12. 12. 2021 z Kysáča

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko bude bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života.

Ťažko je nespomínať, keď v očiach slza stojí, ťažko je zabudnúť, keď srdce stále bolí... Odpočívaj v pokoji. Spomíname. Synovia Janko a Mirko s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

ŠTEFAN BÁĎONSKÝ 17. 11. 1954 – 31. 12. 2020 z Hložian

V očiach slzy, líca kropia, v srdci žiaľ. Čo mi bolo milé a skvelé, osud vzal. Žiaľ, ťažká strata veľká, už len kvety z lásky Ti môžem na hrob dať. Milovali sme Ťa, aj Ty si miloval nás, tú lásku v našich srdciach nezničí ani čas. Zarmútená manželka Katka a synovia s rodinami • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželom, ockom, svokrom a starkým

Zarmútení: manželka Elena, dcéra Ivana, zať Borko, vnuk Danilo a syn Vladimír so snúbenkou Dankou

SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

JÁN

ILONA

24. 12. 2018 – 24. 12. 2021

rod. Červenová 25. 6. 1944 – 7. 12. 2021

PEŤKOVSKOVCI z Kysáča

Deň s nocou sa míňa a Vaša prítomnosť nám tu veľmi chýba. S láskou a úctou si budeme na Vás spomínať. Dcéra Milina a syn Vladimír s rodinami 1 /4992/ 1. 1. 2022

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

ANNA KOVÁČOVÁ

rod. Babinková 30. 8. 1953 – 2. 1. 2021 – 2022 z Padiny

Dotĺklo srdce, prestalo biť, neviem, ako bez Teba žiť. Osud bol krutý, nevráti, čo život vzal, zostali iba krásne spomienky a v srdci žiaľ. Už niet návratu, ani nádeje, len cestička k Tvojmu hrobu ma zavedie. S úctou a láskou

SMUTNÁ SPOMIENKA

manžel Pavel

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 2. januára 2022 si pripomenieme prvé výročie, čo sme sa navždy rozlúčili s našou matkou a mamičkou

ANNA KOVÁČOVÁ

rod. Babinková 30. 8. 1953 – 2. 1. 2021 – 2022 z Padiny Keď zomrie mamička, slniečko zájde a v srdci nám zostane smútok, chlad a krásna spomienka. Mami moja milá, Ty si vždy len pre nás žila. Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš navždy žiť. Aj keď nám zostáva žiaľ, ďakujem Bohu, že mi najlepšiu matku na svete dal. S vďakou za Tvoju lásku dcéra Marína s manželom Danielom a deťmi Majdou a Lejlou 44

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ANNOU KOVÁČOVOU rod. Babinkovou 30. 8. 1953 – 2. 1. 2021 – 2022 z Padiny

Ako ticho žila, tak ticho odišla, skromná vo svojom živote, veľká vo svojej láske a dobrote. S láskou a úctou si na ňu spomínajú: syn Vladimír s manželkou Katarínou a vnúčatá Boris, Tamara a Stefan • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so svojím synom

VLADIMÍROM FULMEKOM 12. 4. 1964 – 12. 12. 2021 z Kysáča

Odpočívaj v pokoji, nech Pán Boh moje rany zahojí. Mama Zuzana

POSLEDNÝ POZDRAV bratrancovi

VLADIMÍROVI FULMEKOVI 1964 – 2021 z Kysáča

Odišiel si náhle a predčasne. Rozlúčka bola ťažká, ale spomienka zostáva večná. Bratranec Michal Majera s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

VLADIMÍROM FULMEKOM 12. 4. 1964 – 12. 12. 2021 z Kysáča

Nikdy na Teba nezabudneme.

Teta Julka Šmitová so synmi Pavlom a Jánom a ich rodinami

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

VLADIMÍROM FULMEKOM

12. 4. 1964 – 12. 12. 2021 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať. Brat Michal Fulmek s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s bratrancom

12. 4. 1964 – 12. 12. 2021 z Kysáča

S láskou v srdciach si na Teba budú spomínať Tvoji: Anabela, Rutka a Branislav Sabovci

POSLEDNÝ POZDRAV bratrancovi

VLADIMÍROM FULMEKOM

VLADIMÍROVI FULMEKOVI

1964 – 2021 z Kysáča

Ako ticho si žil, tak ticho si odišiel. Skromný vo svojom živote, veľký v láske a dobrote. Nikdy na Teba nezabudneme.

1964 – 2021 z Kysáča

Tíško si žil, tíško si odišiel, ale nie navždy, lebo milovaní navždy neodchádzajú. Odpočívaj tíško v pokoji. Rodina Nátoňová

Sesternica Anna Vozárová s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s

VLADIMÍROM FULMEKOM

1964 – 2021 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať rodina Sokolová

Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudneme.

Rodiny Nátoňová, Kováčová, Bosićová a Plačková 1 /4992/ 1. 1. 2022

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 12. decembra 2021 ma navždy opustil môj manžel

s otcom a starým otcom

PAVEL POLIAK

PAVLOM POLIAKOM

14. 3. 1936 – 12. 12. 2021 z Kovačice

Už Ťa nebudí slnko ani krásny deň, už na cintoríne spíš svoj večný sen. Srdce unavené prestalo biť, nebolo lieku, aby mohlo žiť. Čas plynie, život ide v diaľ, mne po Tebe zostala iba veľká bolesť a žiaľ.

Keď žiaľu bremeno nás tlačí a rozlúčkou sme zronení, keď srdcia trápime si v plači, kto rozjasní zrak zahmlený? S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: dcéra Mária Siromová s manželom Jánom a synom Jankom

Zarmútená manželka

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s naším milovaným starým otcom a svokrom

JÁN SPEVÁK

1957 – 1981 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Uplynulo 40 rokov, čo nás zanechal náš strýko Janko, ale spomienka na neho nás neopúšťa. Tvoji najbližší

SPOMIENKA

Navždy si budeme pamätať na Tvoju lásku, dobrotu, obetavosť a starostlivosť. Večný pokoj Ti prajeme a nikdy na Teba nezabudneme. Vnučka Lýdia Hajková s rodinou, vnuk Želislav Poliak a nevesta Zuzana Poliaková

ŠTEFANA VALENTÍKA

Odišiel si cestou, ktorou ide každý sám, len brána spomienok zostala otvorená dokorán. Ten, kto Ťa poznal, si spomenie, a ten, kto ťa mal rád, nikdy nezabudne. Tvoji najmilší • OZNAMY •

PAVLOM MEDVEĎOM

1. 11. 1956 – 11. 12. 2021 z Báčskeho Petrovca

14. 3. 1936 – 12. 12. 2021 z Kovačice

Dňa 25. decembra 2021 uplynulo 10 rokov, čo nás navždy opustil manžel, otec a starý otec

11. 7. 1956 – 20. 12. 2016 – 2021 z Pivnice

so strýkom

PAVLOM POLIAKOM

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: Marína s rodinou Kiko a Anna a Anna st. Medveďové

SMUTNÁ SPOMIENKA na brata

ONDREJA VOZÁRA

ONDREJ KRÁLIK

11. 3. 1972 – 23. 12. 2011 – 23. 12. 2021 z Kysáča

1952 – 2011 – 2021 z Kulpína

Sme bez Teba, ale v srdciach a myšlienkach si stále s nami.

S láskou a úctou si na Teba spomíname. Tvoji najmilší

Sestra Anna a švagor s dcérami Marínou a Tatianou s rodinami 1 /4992/ 1. 1. 2022

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 31. decembra 20.00 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Kumštáreň (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) 22.30 Novoročný program Nedeľa 2. januára 10.30 Hudobné vysielanie (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 4. januára 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník

Účastníkmi Novoročného programu sú aj Rastislav Struhár a Anna Berédiová

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 31. decembra – Lepšie neskoro ako nikdy/50 odtieňov sivej Sobota 1. januára – Filmový maratón Nedeľa 2. januára – Filmový maratón Pondelok 3. januára – Filmový maratón Utorok 4. januára – Legenda o Zorrovi Streda 5. januára – Úžasný hotel Marigold Štvrtok 6. januára – Tarzan

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Foto: A. Francistyová

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

RÁDIO PETROVEC

Foto: z archívu A. Berédiovej

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Nedeľa 2. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Festival Letí pieseň, letí 2021 Utorok 4. januára 16.00 Film: Mišo Piatok 7. januára Festival Padina spieva 2021

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 2. januára 7.00 Repríza relácie Dobrý deň Streda 5. januára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

1 /4992/ 1. 1. 2022

Šport

REKREAČNÝ VÍKEND VOLEJBALISTOV KULPÍNA

Kamarátenie na Jahorine Katarína Gažová

ačiatkom decembra volejbalisti prvého mužstva Volejbalového klubu Kulpín pobudli na oddychovom

víkende. Dlhšiu prestávku medzi dvomi zápasmi využili na štvordňový pobyt v lyžiarskom stredisku na Jahorine vo vlastnej réžii a na vlastné náklady. Na tento výlet do susednej Bosny

a Hercegoviny sa vybrali všetci hráči, až na výnimku niektorých, ktorí si pre iné záväzky nemohli zabezpečiť voľno. Pekné počasie s hodne snehu využili na rekreačnú lyžovačku a pobyt na

Prestávka v lyžovaní na spoločnú fotku

Na lanovke v dobrej nálade

čerstvom vzduchu a, pravdaže, kamarátenie, lebo je známe, že volejbalisti Kulpína sú navzájom veľkí kamaráti. V ich spoločnosti je vždy dobrá nálada, a tak im oddychový pobyt v zasnežených horách prospel, aby načerpali sily a energiu na ďalšie zápasy, ktoré majú pred sebou v majstrovstvách v prvej B lige Srbska. Foto: hráči VK Kulpín

Hráči Darko Ćirić a Aleksej Bojkov si ani na lyžovačku nezabudli vziať tričká klubu

PRVÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA

Víťazná šnúra Kulpínčanov pokračuje KULPÍN – KOSOVSKA MITROVICA 3 : 0 (25 : 22, 25 : 15, 25 : 23) K. Gažová

olejbalisti Kulpína v sobotu 18. decembra boli hostiteľmi volejbalistov z Kosovskej Mitrovice. Zvíťazili presvedčivo a je to už tretí víťazný zápas zaradom. Hostia z Kosovskej Mitrovice sú skúsené a kvalitné mužstvo volejbalových profesionálov, ktoré má veľký rozpočet a štedrého sponzora, a nachádzajú sa na vyšších priečkach v tabuľke. Proti naladeným Kulpínčanom im však všetko to nepomohlo. Domáci hrali veľmi dobre, kvalitne a obetavo v každom segmente hry. Vyhralo mužstvo, ktoré hrá srdcom a nie za peniaze. Celý týždeň seniori 48

www.hl.rs

aj vždy všetci hráči prispeli k víťazstvu. Treba zdôrazniť, že kulpínKulpína trénovali, pripravovali skych volejbalistov aj tentoraz sa, analyzovali budúceho sú- nadšene podporovalo početpera a úspech nevystal. Ako né obecenstvo, ktoré bolo siedmym hráčom mužstva Kulpína. KULPÍN: Re lota, Zima, Peťkovský, Lekár, N. Petrović, Barišić, Ž. Babić, Ćirić, Emer, D. Babić, Grubešić, Bojkov, Hungar, Nedeljković Výsledky 10. kola: R ibnica 2 – Vojvodina 2 0 : 3, Banat – Železničar 0 : 3, Volejbalisti Kulpína sa takto poďakovali verným Šumadija – Užice fanúšikom za podporu 3 : 2, MOK Topli-

Informačno-politický týždenník

čanin 97 – Loznica 3 : 0, Bečej – Futog 3 : 0. Na nasledujúci víkend Kulpínčania hosťujú v Užici, kde si sily zmerajú s rovnomenným domácim mužstvom. Bude to posledný zápas prvej časti majstrovstiev. Druhá časť pokračuje 29. januára 2022.

1. Šumadija 10 2. Železničar 10 3. Vojvodina 2 10 4. MOK Topličanin 10 5. Kulpin 10 6. Kos.Mitrovica 9 7. Užice 10 8. Bečej 9 9. Futog 10 10. Banat 10 11. Ribnica 2 10 12. Loznica 10

9 1 28 : 11 8 2 24 : 11 7 3 24 : 12 7 3 23 : 14 6 4 20 : 17 5 4 20 : 13 5 5 19 : 18 4 5 16 : 18 4 6 16 : 22 3 7 13 : 22 1 9 9 : 29 0 10 5 : 30

24 23 21 20 16 17 17 12 12 10 4 1

• ŠPORT •

PEKNÝ VÍKEND NA PAZOVSKEJ PALUBOVKE

Zachovali si pozíciu lídra ŽVK JEDNOTA – ŽVK UB 3 : 1 Matej Bzovský

taropazovské volejbalistky pokračujú s výhrami. V sobotu prekonali nositeľky titulu majstra a pohárovej súťaže Srbska – skúsený celok z Ubu 3 : 1 a po 12. kole Superligy Srbska si udržali pozíciu lídra v tabuľke. Aj tentoraz palubovku v historickej športovej hale povedľa pazovského trhoviska favorizované hráčky

Ubu opustili so sklonenými hlavami, práve tak ako predtým po pohárovom meraní síl. I keď kvalitné a omnoho skúsenejšie hostky po neistom závere vyhrali prvý set 22 : 25, domáce sa nezľakli a dosť rýchlo pokazili radosť súperkám. Od začiatku druhého setu bolo jasné, že naladené domáce volejbalistky chcú svojim horlivým fanúšikom, ktorí dobre zaplnili tribúny, pripraviť

pekný víkend. Od začiatku druhého a zvlášť tretieho dejstva sa tlačili do víťazstva a celý čas držali zápas pod kontrolou. Nátlakom a dobrým blokovaním na sieti, ako aj skvelým príjmom v obrane nedovolili žiadne prekvapenie. Výsledkami 25 : 20 v druhom a 25 : 11 v treťom sete obrátili výsledok

a ujali sa vedenia 2 : 1. I keď im vstup do štvrtého setu nevyšiel najlepšie, predsa sa od polovice tohto dejstva vzchopili, upravili si rady, v turbulentnom finiši sa ujali minimálneho vedenia a po štyroch set loptách si pripísali výhru. Opravdivé derby sobotňajšieho kola si zaslúžilo vysoké ocenenie vďaka obom súperkám a predovšetkým najmladšiemu mužstvu v superligovej konkurencii, domácej Jednote.

VK NOVÝ SAD – VK JEDNOTA 0 : 3

Volejbalisti Jednoty súťažiaci v Prvej lige Srbska tiež upútajú veľkú pozornosť milovníkov tohto v Pazove obľúbeného športu. So skúseným mužstvom, v ktorom je čoraz viac mladých hráčov z vlastnej liahne, spejú k návratu tam, kde roky boli – do rodiny superligistov. V minulom kole v športoVolejbalistky Jednoty s trénerom Jovom Cakovićom sa tešili z výhry nad vom stredisku Vojvodina v silným súperom srbskej Aténe maximálnym

výsledkom 0 : 3 (26 : 28, 19 : 25, 19 : 25) porazili domáce mužstvo Novi Sad Maneks. Domáci veľkou obetavosťou len v prvom sete úspešne odolávali, boli blízko k výhre, ale vo finiši setu, a potom aj v ďalších dvoch hostia boli skoncentrovanejší a zabezpečili si ďalšie body, čím sa upevnili na druhej pozícii a majú o tri body menej od vedúceho Karađorđa z Topoly. Foto: z archívu klubu

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

tieto riadky dostali k čitateľom) s mužstvom Partizana z Báča.

Presvedčivo aj v Kule HAJDUK – MLADOSŤ (BP) 0 : 3 (13 : 25, 11 : 25, 22 : 25) Vladimír Hudec

olejbalisti petrovskej Mladosti v sobotu v Kule mali ľahkú úlohu. Počas všetkých troch setov úplne dominovali nad svojím súperom, takže sa ani v jednej chvíli nenastoľovala otázka víťaza. Svedčia

o tom aj výsledky jednotlivých setov. Tréner Petrovčanov Ondrej Dudáš aj na tomto zápase dal príležitosť náhradníkom, aby končili prvé dva sety, kým tretí set celý zohrali náhradníci Mladosti. MLADOSŤ: Darko a Daniel Stojanovićovci, V. Krnáč, B.

Krnáč, Benka, Barna, Brkić, Dukljanin, Unković, Čomić Výsledky 9. kola: Proleter – Bavanište 3 : 2, Kikinda – Stražilovo 2 : 3, Vest – Mladost (NP) (zápas odročili), Partizan – Srem Iton 3 : 0, Vojvodina NS Seme – Dunav Volley 1 : 3 Touto výhrou sa Mladosť dostala na čelo tabuľky s reálnymi šancami získať titul jesenného majstra. O tom rozhodne(ol) zápas posledného kola, ktorý Mladosť kvôli vianočným sviatkom zohra(la) doma už v stredu 22. decembra (teda skôr než sa

1.Mladosť 10 2. Kikinda 10 3. Partizan 10 4. Dunav Volej 10 5. Vojvodina NS seme3 10 6. Stražilovo 10 7. Proleter 10 8. Srem Iton 10 9. Bavanište 10 10.Vest 9 11.Hajduk 10 12.Mladost (NP) 9

91 82 82 73 64 64 64 55 28 27 0 10 09

27 : 8 28 : 10 24 : 9 22 : 12 22 : 13 20 : 14 19 : 18 19 : 20 13 : 25 8 : 23 7 : 30 0 : 27

26 25 23 21 18 17 16 14 9 6 2 0

V NEDEĽU 19. DECEMBRA V TEMERÍNE PREBIEHAL STOLNOTENISOVÝ TURNAJ Pohár Pete Lázsla 2021. Zúčastnili sa ho aj mladí stolní tenisti zo Selenče: Milica Kovačevićová, Teodora Zindovićová, Andrej Tomšík, Fabián Kaňa, Dávid Čapanda a Kristián Trusina (na fotografii z archívu klubu) a zaznamenali pozoruhodný úspech. V konkurencii mladších kadetiek Milica bola prvá. V konkurencii minikadetov Dávid získal zlatú medailu. Vo finále mladších kadetov sa stretli dvaja stolní tenisti zo Selenče Dávid a Kristián. Zlatom sa znovu ovenčil Dávid a Kristián sa musel uspokojiť so striebrom. Pravdaže, ani tentoraz nevystala podpora rodičov. vlh • ŠPORT •

1 /4992/ 1. 1. 2022

Šport PREDSILVESTROVSKÉ POSEDENIE U ZNÁMEJ PAZOVSKEJ FUTBALOVEJ RODINY DOMONIOVEJ

po prehre,“ spomína si strýko Šiky. „Mladší si dnes menej uctievajú starších. Nevážia si usilovnosť ľudí, ktorí pre nich voľakedy v ťažkých Vtedy sa rozmýšľalo iba o tom, ako časoch vytvárali, a veru aj teraz hrať a získať čoraz viac bodov, a vytvárajú prajnejšie podmienky. iba potom aj o nejakom hlavne Na viacerých zápasoch Šikyho skromnom zárobku. prihrávky a Jankova a Miškova sil„Spoločné posedenie po zápase ná ľavačka dokázali nielen raz bolo najkrajším zážitkom. Teraz je kontrolovať loptu, urobiť kľučku, to, žiaľ, celkom inak,“ konštatujú perfektne vystreliť do brány. Michal a Ján. „Moje futbalové poslanie sa muObaja začali hrať futbal ešte ako selo trochu predčasne skončiť. Brat pätnásťroční chlapci. Vo FK Jednota Janko sa skôr rozlúčil. Nemohol si prešli všetky vekové kategórie. zladiť zložité zamestnanie s futbaNa ich rozvoji sa podieľali mno- lom, kým si strýko dlhšie obliekal hí futbaloví tréneri. modro-biele tričko. Ťažko je však niekoho Ako vojak som hrávyzdvihnúť. Pazovská val pre vtedajšieho futbalová verejnosť republikového ligisje inak príliš špecifictu – Slobodu v Užici. ká. Fanúšikovia chcú Zanechal som dobrý hneď prajné výsleddojem, ale nostalky, ktoré v posledgia bola silnejšia a ných rokoch vystali, lákala ma domov,“ takže je aj divákov úprimný je Michal. čoraz menej. „Vrátil som sa tam, „Aj športových kde som začal. Zapracovníkov je stáčali však prichádzať le menej. Voľakedy Michal Domoni vystú- nové generácie skvepil aj v reprezentácii sme práve vďaka ich Vojvodiny lých talentov, čoraz veľkému entuziazmu viac sa uprednostňoa nezištnej podpore, aj keď za vali hráči spoza chotára. Nuž a ja skromných podmienok, dosahovali som si myslel, že som si nezaslúžil, výnimočné výsledky,“ hovorí Ján. aby som bol náhradníkom, k tomu „Mali sme kvalitné mužstvo. V pa- pribudli aj rodinné záväzky, takže mäti mi zostala práca so Zvonkom som sa rozhodol povedať zbohom Ivezićom. Bol výborný tréner a futbalu.“ pedagóg. Nepáči sa mi, keď sa dnes Táto trojica slávnych Švagrípolitika zamieša do práce klubov. kovcov zostala v pamäti starších Šport by mal patriť iba športovcom. priaznivcov futbalu v Starej Pazove. Futbalová hra býva až veľmi K ich správaniu nikto nikdy nemal krutá. Kým futbalista dobre hrá, pripomienky. poctivo bojuje o priaznivé vý„V dnešnej generácii je mnoho sledky, prichádzajú chválospe- talentov a v škole futbalu mnoho vy, avšak keď prestane hrať, na detí. Je to veľká liaheň pre lepšiu všetko sa pomaly zabúda. Taký budúcnosť nášho futbalu. Niektorí osud postihol aj strýka Šikyho a mladí hráči si však namýšľajú, že sú potom aj jeho synovcov Michala a nenahraditeľní a keď sa náhodou Jána. Akoby na nich všetci zabudli, ocitnú na striedačke, nahnevajú okrem veteránov, s ktorými sa sa a obrátia chrbát futbalu. Chcem kamarátili na trávniku, ale aj na veriť, že do budúcna to budú iba príjemných posedeniach, keď si ojedinelé prípady. Zvlášť si prajem, často zaspomínali na pekné časy a podobne rozmýšľajú aj strýko a staropazovského futbalu. brat, že v budúcnosti v zostave „Pri takýchto už čoraz zriedkavej- Jednoty bude oveľa viac talentov ších stretnutiach pripomínali sme z nášho prostredia,“ uzavrel na si pekné ovzdušie pred zápasom a margo spoločného posedenia po ňom, bez ohľadu na to, či sme starší brat v tejto známej futbalovej sa tešili z výhry, alebo sme smútili rodine Janko Domoni.

Šport a robota ruka v ruke Matej Bzovský

a vracali loptu na hraciu plochu a trpezlivo čakali, aby sa niekto z a staropazovskej futbalovej hráčov unavil, a potom ho s nadscéne sa roky objavilo via- šením vystriedali. cero rôznych futbalových Čoskoro sa však presťahovali priezvisk – Arnold, Trkulja, Jašo, Ba- na ihrisko FK Jednota, ktoré sa láž, Menďan, Stamevski, Srefanović, im stalo druhým domovom, kde Kováč, Domoni... Tentoraz pozor- sa učili futbalovej zručnosti pod nosť venujeme týmto posledným, taktovkou odborných trénerov. Ich futbalovej rodine Domoniovej, v najväčším vzorom bol predsa strýPazove známejšej ako Švagríkov- ko Janko – Šiky, ktorý vtedy patril ci, čiže Jánovi a Michalovi, ako aj do generácie vynikajúcich tunajich strýkovi Jankovi, ších futbalistov známemu prímenom v modro-bielom Šiky, ktoré zdedili aj tričku. Táto gejeho synovci. nerácia Muidžu, Bolo to príjemné Tišmu, Hrica, Stefanovića, Trpredsilvestrovské posedenie s bratmi, ktorí kulju, Gubečku, už dávno zavesili koPetrovića, bratov pačky na klinec. SpoStamevskovcov, mienky na prvé, ale i Uzelca a ďalších záverečné futbalové zaznamenávala dni však nemôžu vyvtedy výnimočné Ján Domoni mohol viac, blednúť. Bratia Ján a ale musel sa predčasne výsledky, zohrala Michal Švagríkovci, po- rozlúčiť s futbalom až tri kvalifikačné dobne ako aj ich strýko zápasy o postup Janko začali behať za futbalovou do kvalitnej Vojvodinskej ligy, a loptou na improvizovanom ihrisku bratia Domoniovci, práve tak ako na okraji mesta pri kanáli, v Pazo- viac rokov predtým ich strýko, ve známom ako Kopyto. Tam sa sa usilovnosťou dostali do prvej objavili mnohé známe futbalové jedenástky. mená a aj dnes sa objavujú, keBratia si spolu so strýkom Šikym ďže sa tam nachádza Futbalová zachovali príjemné spomienky z škola Atletiko, ako aj priestor na početných vystúpení vo Vojvorekreáciu veteránov. Ako deti sa dinskej, neskoršie aj Novosadskonajprv žiarlivo pozerali na tých -sriemskej lige. Boli to pre nich starších. Pre chudobný rodinný nezabudnuteľné časy. Tribúny boli stav o vlastnej koženej mohli vtedy vyplnené do posledného miesta, len snívať. Poskakovali za bránou čo vytváralo zvláštne ovzdušie.

Janko Domoni - Šiky (v drepe druhý sprava) v mužstve Jednoty v sezóne 1984/85, ktoré súťažilo v Novosadsko - sriemskej ligy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

DLHOROČNÁ TRADÍCIA KARATE KLUBU FRONT V STAREJ PAZOVE

Karate klub Front sa vyznačuje masovosťou, o čom svedčí aj táto spoločná fotografia

Z ceremoniálu otvorenia súťaže Trofej Starej Pazovy

Hrdí na výsledky karatistov Matej Bzovský

lhá, už viac ako 50-ročná je tradícia staropazovského Karate klubu Front, ktorý symbolizuje bojovnosť, predovšetkým obranu, ale ak je to potrebné, aj útok. Tento atraktívny šport poskytuje veľa nádherných možností súťaženia. Počas tréningových dní

Đorđe Tešanović sa svojimi výsledkami dostal aj do štátnej reprezentácie

v hale Park vrie ako v úli, ozývajú sa výkriky radosti a nadšenia a prísny hlas učiteľov tohto – pre mladých čoraz lákavejšieho športu. Úsilie, vytrvalosť a tvrdá práca členov tohto vzorné-

Demonštrácia zručnosti

ho, klubu, ktorý sa vyznačuje aj masovosťou členov, prináša pozoruhodné výsledky na domácej pôde, ale rovnako i v zahraničí – v Španielsku, Dánsku, Turecku... Klub založili roku 1969 a jeho členovia začali súťažiť roku 1972. Odvtedy až dodnes sa striedali úspechy na početných turnajoch a súťažiach, ale aj na svetových detských olympijských hrách. Mená Đorđa Tešanovića a Velibora Pucara, členov nášho štátneho tímu, ale aj Danijela Vukašinovića, Žarka Kolarova, Milice Milinkovićovej, Ekatariny Saksovej, Ivana Tirindu, Dimitrija Golubovća, Marka Blanušu, Andreja Simendića a ostatných početných členov tohto pazovského velikána budú spolu s ich učiteľmi zlatými písmenami zapísané do dejín klubu. Dnes v klube trénuje vyše sto mladých a s nimi pracujú štyria tréneri. Účasť na žiackych súťaženiach a táboroch na Andrevlji a na Tare sú osobitnou kapitolou jednej nezištnej činnosti. Organizácia masovej súťaže Trofej Starej Pazovy, za podpory Karate zväzu Vojvodiny a Pazovskej obce, iba ovplyvnilo ďalšie aktivity a neprekážalo ani to, že v posledných dvoch rokoch museli konať pozornejšie a v súlade s

Ekatarina Saksová a Teodora Kresoja (zľava)

pandemickými opatreniami. Členovia klubu počas pravidelných príprav si však boli vedomí skutočnosti, že keď je človek zdravý, všetko ostatné si vie vo svojom živote, a tak i športovom, nejakým spôsobom zariadiť alebo upratať, a v súlade s tým sa aj správali. Foto: z archívu klubu

Pionieri so svojimi trénermi

Hlas ľudu 1/2022

Articles inside

Neustále je na čom pracovať

Dedičstvo ako smernica a inšpirácia

Šport a robota ruka v ruke