Hlas ľudu 7/2022 by NVU Hlas ľudu

Svadobný kroj z Padiny Na prehliadke krojov v Novom Sade ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

12. 2. 2022 | 7 /4998/

Uzávierka čísla: 9. 2. 2022

Bude, nebude...? Táto dilema bola zaveľa prítomná pred organizátormi festivalu Bieloblatská klobása. Nuž a keď dostali povolenie, dali sa do toho, a tak, ako sme si zvykli, toto masové podujatie zorganizovali na výbornú. V sobotu 5. a nedeľu 6. februára všetky cesty milovníkov údenín, zabíjačiek, dedinskej tradície z celej Vojvodiny, ba aj širšie, dokonca aj zo susedného Rumunska, viedli do Bieleho Blata. Počas dvoch dní túto malebnú dedinu navštívilo zo 18-tisíc ľudí. A veru mali čo vidieť. V prvý deň to bola starobylá zabíjačka a na druhý deň súťaž vo výrobe klobás. Mnohí sa však do Bieleho Blata prišli pobaviť a zásobiť údeninami z domáckej výroby, ktorých bolo neúrekom a výber skutočne veľký. Povedzme ešte i to, že aj toho roku v konkurencii 40 klobás vyhrala klobása, ktorú vyrobil tím Petrovská družina (na fotografii). vlh

Krst knihy o storočnom spolku žien v Petrovci s navrstveným a bohatým obsahom krásneho a dokumentárneho slova a piesní sa konal na Hromnice v stredu 2. februára vo veľkej zasadacej sieni v budove Zhromaždenia Obce Báčsky Petrovec. Ide o prezentáciu publikácie Sto rokov spolku žien v Petrovci 1921 – 2021, ktorá v januári tohto roku vyšla z tlačiarenských strojov ako písaná stopa po vlaňajšom jubilejnom roku. J. Čiep

Výročné zasadnutie Zhromaždenia Združenia petrovských výtvarných umelcov si naplánovali a potom aj zrealizovali v sobotu večer 5. februára v miestnostiach Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec, kde sa umelci nielen schádzajú, ale aj uskutočňujú väčšinu zo svojich naplánovaných aktivít. Tak bolo aj v minulom roku – výtvarníci mali dve kolektívne výstavy, ale aj detskú dielňu, tábory pre deti a dospelých a ešte mnoho iných aktivít. Viac o tom na stranách Kultúry. J. Čiep

Dokumentárnym príspevkom S novým internátom už štvrťstoročie z pera niekdajšej riaditeľky Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci Viery Boldockej (1947 – 2015), ktorý od tohto čísla pravidelnej prílohy Mozaika začíname publikovať na pokračovanie, chceme širšiu verejnosť upovedomiť o tom, ako nebolo ľahké uskutočniť kapitálovú investíciu – budovu žiackeho domova, na ktorú sme dnes všetci právom hrdí a ktorá tohto roku vstupuje do 25. roku svojej existencie. J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Naša minulosť a budúcnosť Olinka Glóziková-Jonášová

nšpiráciou úvodného slova v siedmom čísle týždenníka Hlas ľudu je jeho titulná strana, ktorá znázorňuje jednoduchú a fenomenálnu krásu typického dolnozemského kroja nádhernej juhobanátskej dediny. Rovnako tak chceme, aby tento text, ako aj všetky texty v tomto čísle, ale aj tie, ktoré sme pre vás písali a ktoré pre vás ešte písať budeme, bol inšpiráciou pre vás v tomto týždni, ako aj v týždňoch a mesiacoch pred nami. Ľudový kroj predstavuje odev, ktorý charakterizuje určité etnikum. Ako taký slúžil predovšetkým tomu, aby viditeľne odlíšil jednotlivé regióny, a to v prvom rade geograficky. Pre ľudí v minulosti kroj predstavoval v podstate iba to, čo oblečenie pre človeka znamená – ochranu proti klimatickým zmenám. V širšom kontexte bol aj príznakom spoločenského statusu, teda určovali ho druh práce a zamestnania, spoločenská a triedna príslušnosť, svetonázor a náboženstvo.

Dnes však kroj predstavuje viac než jednoduchú geografickú diferenciáciu národa alebo jednotlivej skupiny v rámci toho národa. Je symbolom existencie a sily udržania sa v lavíne rôznych vplyvov, ktorým sme ako jednotlivci alebo skupina vystavení. Fakt, že dokážeme v kroji hrdo kráčať v spoločnosti a bez obavy odhaliť svoju podstatu, ukazuje na našu vyrovnanosť a silu osobnosti a národa. Zatancovať si alebo vystúpiť v kroji aj bez tanca – preukážeme tým, že poznáme svojich predkov a vieme, kam siahajú naše korene. Potvrdíme tým svoju identitu – sú to duch a základ, ktoré definujú človeka. Sme občanmi našej krásnej krajiny. Možno sa v budúcnosti staneme aj rovnoprávnymi občanmi Európy, teda jej Únie. Ale v každom prípade v našom kroji stále budeme vedieť, kto sme. Nejde tu iba o posolstvo našich predkov a prepojenie minulosti a súčasnosti – ľudový kroj predstavuje silné vyhlásenie človekovho bytia a trvania – tu a dnes, všade aj zajtra.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

7 Oprava železničnej infraštruktúry po šiestich desaťročiach

ĽUDIA A UDALOSTI

14 S nádejou na krajšie časy

KULTÚRA

37 Jazyk nikdy do dôchodku neodchádza

ŠPORT

51 Ambiciózne plány

MOZAIKA

23 Komeniológ a polyglot Ján Kvačala

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Na titulnej strane: V Historickom archíve Mesta Nový Sad sa v sobotu 5. februára konal odborný seminár a prehliadka krojov v rámci projektu Putevima niti. Na prehliadke svadobný kroj z Padiny predstavili brat a sestra Michael a Natália Bačúrovci. Foto: Danuška Berediová-Banovićová

VP Službeni glasnik Belehrad

• •

•

7 /4998/ 12. 2. 2022

Týždeň 7 DNÍ

Jedno z Centier Svetového ekonomického fóra v Srbsku Pripravil: Miroslav Pap

stredisku Svetového ekonomického fóra v Ženeve bola v pondelok 7. februára podpísaná dohoda o zriadení Centra pre štvrtú priemyselnú revolúciu v Srbsku. Uvedené centrum bude prvé v regióne západného Balkánu. Svetové ekonomické fórum (World Economic Forum, WEF) je nezisková organizácia založená v Ženeve, každoročne organizuje zasadnutie vo švajčiarskom Davose, kde sa stretávajú špičkoví podnikatelia, svetoví politici, vybraní intelektuáli a novinári na diskusiu o najnaliehavejších problémoch, ktorým svet čelí, vrátane ochrany zdravia a životného prostredia. WEF vydáva množstvo výskumných správ a zapája svojich členov do iniciatív v rôznych sektoroch. Srbsko je po Nórsku a Rusku len treťou krajinou v Európe, ktorá zriadila takéto centrum, a prvou v regióne. Toto

je 16. centrum WEF na svete. Centrum v Srbsku začne fungovať 1. marca v rámci Úradu vlády pre IT sektor a elektronickú Správu. Spolupracovať bude s vedeckými ústavmi, štátnymi inštitúciami a súkromným sektorom. Dohodu pre Srbsko podpísala premiérka Ana Brnabićová. * Ministerstvo zdravia v pondelok 7. februára informovalo, že bol do Srbska dostavený prvý kontingent lieku proti koronavírusu – Paxlovid. Podľa ministerstva z európskeho kontinentu iba Veľká Británia a Srbsko si doteraz zabezpečili tento liek. Paxlovid je antivírusový liek, ktorý obsahuje dve zložky – ritonavír a nirmatrelvír a je určený na perorálne použitie. Je indikovaný na liečbu COVID-19 u dospelých, ktorí nepotrebujú okysličovanie a ktorí majú zvýšené riziko závažnej progresie ochorenia. S užívaním lieku sa odporúča začať v prvých piatich dňoch po objavení prí-

znakov, uvádza sa v oznámení ministerstva. Minister zdravotníctva Dr. Zlatibor Lončar pri tej príležitosti upozornil, že primárnou zbraňou v boji proti vírusu zostáva vakcína a liek Paxlovid predstavuje dodatočné zachovanie zdravia občanov. Komisia MZ, ktorej predsedá prof. Dr. Goran Stevanović, riaditeľ Kliniky infekčných chorôb, vytvoril distribučný zoznam, na základe ktorého bude liek distribuovaný do zdravotníckych zariadení. * V poradí 24. zimné olympijské hry (ZOH) sa konajú od 4. do 20. februára v Pekingu. Táto čínska metropola sa stala prvým mestom v dejinách, v ktorom sa konali tak letné, ako aj zimné olympijské hry. Súhlas na organizovanie ZOH Čína dostala v roku 2015 v Kuala Lumpure. Pre ZOH musela vybudovať dodatočnú športovú infraštruktúru, no početné špor-

tové objekty využila aj z letných olympijských hier. Rovnako ako aj v roku 2008 otvárací ceremoniál sa konal vo Vtáčom hniezde. Odohrá sa v troch zónach – v Pekingu, v športovej dedine Jen-čching a v športovom stredisku Čang Ťia-kchou. Medzi týmito zónami bude pravidelne premávať železnica, ktorá dosahuje rýchlosť 350 km/h. Čína na tomto celosvetovom športovom podujatí privíta okolo 300 miliónov ľudí. Na ZOH sa zúčastní 2 871 športovcov z 91 krajín, ktorí budú súťažiť o medaily v 106 disciplínach. Srbsko budú reprezentovať pretekári v alpskom lyžovaní Nevena Ignjatovićová a Marko Vukićević, ktorí na otváracom ceremoniáli ponesú srbskú vlajku. Časť otváracieho ceremoniálu bola poznačená aj diplomatickým bojkotom. Najmä Spojené štáty americké, Austrália či Veľká Británia vinia Čínu z hrubého porušovania ľudských práv. Zdroj: rts.rs, olympic.sk

NOVÝ SAD

Odštartoval programový oblúk Seobe Jasmina Pániková

igrácie a pozitívne dôsledky pohybu obyvateľstva, bohatstvo rozličností a ich vplyv na umenie sú témami nového programového oblúku pod názvom Seobe, ktorý odštartoval 1. februára. V Deň mesta Nový Sad vyhotovili aj symbolický most, ktorý spojil dve ustanovizne, dve výstavy a dve obdobia do jedného príbehu o Novom Sade. Verejnosti tak sprístupnili dve výstavy o Novom Sade – Tamo gde seoba završava – od rimske Panonije do današnje Vojvodine, ktorú organizuje Múzeum Vojvodiny, a výstava Akcenti 4

www.hl.rs

– Novi Sad v organizácii Múzea mesta Nový Sad. Počas nadchádzajúcich 45 dní v Novom Sade sa uskutoční viac ako 150 umeleckých programov. Rôznymi umelecký-

mi žánrami sa predstaví zhruba 130 domácich umelcov a až 90 zahraničných. Verejnosť bude mať možnosť pozrieť si 15 výstav opravdivých majstrov maliarstva – Marca Chagalla, El Greca, Vigeéa Le Bruna a iných. Takisto do Nového Sadu pricestujú aj fotografie najlepších svetových fotografov, nositeľov prestížnych cien Nadácie Exponáty dokumentujúce migračné vlny na týchto World Press Photo – Warpriestoroch (Foto: V. Veličković)

Informačno-politický týždenník

rena Richardsona, Johna Stanmayera, Matíasa Costu a iných. Výstava Seobe duša – Novi Sad kroz knjigu bude prebiehať na Novosadskom veľtrhu a hosťami budú súčasní regionálni spisovatelia – Rumena Bužarovská, Milica Vučkovićová, Miljenko Jergović, Damir Karakaš, Kristian Novak a Darko Cvijetić. Keď ide o hudbu, odznie viac ako 30 koncertov. Vystúpia Enigma, Barcelona Gipsy balKan Orchestra, Light in Babylon a iní. Okrem týchto skupín predstavia sa aj svetoví virtuózi – Irena Josifoská, Aleksandar Šuklar, Stefan Milenković, Kemal Kinka a Robert Lakatoš, ako aj Vojvodinský symfonický orchester. • TÝŽDEŇ •

OTVÁRACÍ CEREMONIÁL ZIMNÝCH OLYMPIJSKÝCH HIER V PEKINGU

Diplomatické stretnutia v Číne Pripravil: Vladimír Sabo

rezident Srbska Aleksandar Vučić sa 4. februára počas pracovnej návštevy v Čínskej ľudovej republike zúčastnil na slávnostnom otváracom ceremoniáli Zimných olympijských hier v Pekingu. Prezident Vučić pri tej príležitos-

rokov stala ziskovou. Máme túžbu spustiť ďalšiu linku na severoamerický kontinent do Toronta alebo Chicaga. Diskutovali sme aj o čínskych investíciách, pretože zlepšujeme spoluprácu vo všetkých oblastiach vrátane vojensko-technickej,“ povedal prezident Aleksandar Vučić, ktorý je po ruskom preziden-

prvom mieste je Nemecko, na druhom Čínska ľudová republika, nasleduje Taliansko, Rusko, potom Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Poľsko,“ zdôraznil prezident. Prezident Aleksandar Vučić zdôraznil, že export zo Srbska do Čínskej ľudovej republiky sa drasticky zvýšil. „Stále máme deficit v zahraničnom obchode, čo sa očakáva a je to logické,

lej inteligencie, robotiky, ako aj v automobilovom priemysle. Počas ceremónie sa prezident stretol aj s poľským prezidentom Andrzejom Dudom, ako aj s monackým kniežaťom Albertom II., u ktorého pobudne čoskoro na oficiálnej návšteve. „Prekvapilo ma, že v obchode s Poľskom sa blížime k číslu dvoch miliárd eur, ktoré prekonávajú mnohé iné krajiny.

Prezident na otváracom ceremoniáli ZOH 2022

ti zaželal našim športovcom veľa šťastia. Už 5. februára realizoval dôležité rokovanie s prezidentom Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pchingom. „Túto polhodinu sme využili na diskusiu o našich záujmoch pri otvorení leteckých liniek do Pekingu a Šanghaja. Chceme otvoriť aspoň jednu linku do Čínskej ľudovej republiky, rovnako ako sme to urobili s linkou do New Yorku, ktorá sa za päť

tovi Vladimírovi Putinovi prvým zahraničným predstaviteľom, ktorý má bilaterálne stretnutie s Číňanmi. Prezident vo verejnom prejave povedal, že Čínska ľudová republika je druhým obchodným partnerom Srbska. „Dlhé roky bolo na prvom mieste Taliansko, druhé Nemecko, tretie Bosna a Hercegovina, štvrté Rusko a potom krajiny regiónu. Dnes je však situácia úplne iná. Na

Čína ako dôležitý faktor zahraničného obchodu • TÝŽDEŇ •

Dôležité stretnutie dvoch prezidentov

ale export do Číny sme zvýšili 22-krát. Zijin Copper Serbia, ktorý je naším najväčším exportérom v Srbsku, nám v tom veľmi pomáha, takže historky o zatváraní medených a zlatých baní sú neseriózne,“ povedal prezident s tým, že očakáva rast spolupráce vo všetkých oblastiach, od ume-

Všimnete si tiež, že Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Poľsko sa stávajú dôležitejšími partnermi ako všetci ostatní v regióne, čo je tiež povzbudzujúce,“ povedal prezident Vučić. V rámci návštevy Čínskej ľudovej republiky prezident viedol rozhovor s korunným princom Abu Dhabi šejkom Mohammedom bin Zayedom o napredovaní predchádzajúcich spoločných projektov a plánovaní a rozvoji nových. „S hrdosťou som hovoril o projekte Belehrad na vode. Dúfam, že nás čoskoro navštívi šejk, aby sme mohli otvoriť spoločnú továreň na vakcíny, ktorá je dôležitá pre našu budúcnosť,“ uzavrel prezident Vučić. Zdroj a foto: Predsedníctvo Republiky Srbsko

7 /4998/ 12. 2. 2022

Týždeň ĐOKOVIĆ NA STRETNUTÍ V PREDSEDNÍCTVE RS

Podpora a vďačnosť Pripravil: Ján Pálik

rezident Srbska Aleksandar Vučić privítal v Predsedníctve najlepšieho tenistu sveta Novaka Đokovića a pri tej príležitosti sa mu poďakoval, že na každom kroku čestne a statočne reprezentuje svoju krajinu. Prezident zdôraznil, že ani jeden z mnohých funkcionárov, ktorých v Predsedníctve uhostil, nevzbudili takú pozornosť médií ako

Novak, čo svedčí o jeho veľkosti a význame pre našich ľudí. „Veľmi vám ďakujem za to, že ste prejavili úctu k svojej krajine, ako aj k svojmu národu, s ktorým ste boli vždy spätý. Ďakujem, že ste vždy statočne reprezentovali naše Srbsko, ako aj za skvelý boj, ktorý ste predviedli v Austrálii,“ uviedol prezident Vučić a dodal: „Videl som, aký je Novak vytrvalý, ako veľmi chcel hrať a ukázať, o koľko je lepší v športe a ako

veľmi je pripravený bojovať nielen za seba, ale aj za svoju krajinu,“ povedal prezident Vučić a vyjadril odhodlanosť štátu investovať do tenisu, aby sa tým pomohlo aj novým generáciám športovcov. Ako štát sme pripravení pomôcť autoritou, reputáciou a prácou a prispieť k rozvoju tenisu v našej krajine, aby sme v budúcnosti mali nejaké nové talenty, ktoré budú bojovať za našu vlajku, erb a Srbsko. Teraz máme viac finančných možností na dosiahnutie takýchto cieľov,“ uzavrel prezident Vučić. Najlepší tenista sveta Novak Đoković vyjadril vďaku preziden-

tovi za vrelé prijatie, pohostinnosť a podporu, ktorú mu počas problematického pobytu v Austrálii poskytol. „Hoci som bol väznený, necítil som sa osamelý, pretože som mal podporu rodiny, priateľov, ale aj všetkých obyvateľov Srbska, dobromyseľných ľudí z regiónu a sveta, ktorí sa snažili, aby som to celé ľahšie prežil,“ povedal Đoković a dodal, že sa čoskoro vo verejnosti zmieni ohľadom udalostí na turnaji Australian Open. Zdroj a foto: Predsedníctvo Republiky Srbsko

ROZHOVOR PREZIDENTA S ADMINISTRÁTORKOU USAID

Akcentovali význam posilnenia spolupráce v regióne Pripravil: Ján Pálik

rezident Srbska Aleksandar Vučić 8. februára prostredníctvom videorozhovoru diskutoval s administrátorkou Agentúry Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID) Samanthou Powerovou, s ktorou si vymenil názory o aktuálnych projektoch, ktoré sú zamerané na prepojenie a posilnenie spolupráce v regióne a s organizáciou USAID. Prezident Vučić sa poďakoval predstaviteľom USAID za vynaloženú pomoc pri realizácii mnohých projektov a za zapojenie odborníkov v rôznych oblastiach. Vučić vyjadril osobitnú vďaku za nezištnú pomoc počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 a dodal, že táto globálna výzva jasne

www.hl.rs

poukázala na dôležitosť solidarity a spolupráce, najmä prostredníctvom programu Spoločne proti koronavírusu. V rámci dialógu sa poukázalo aj na to, že Srbsko ako iniciátor početných projektov zameraných na prepojenie krajín regiónu vážne a zodpovedne pristupuje

Informačno-politický týždenník

ku všetkým otázkam dôležitým pre posilnenie vzájomnej spolupráce, ekonomického pokroku a budovania dôvery. V tomto zmysle bolo Srbsko iniciátorom nielen iniciatívy Otvorený Balkán, ktorá umožňuje voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu, ale aj veľkých infraštruktúrnych projektov, ktoré zvýšia kvalitu života všetkých občanov regiónu. Administrátorka Powerová poukázal na doterajšie výnimočné partnerstvo USAID s našou krajinou, pričom zdôraznila, že existuje stále odhodlanie podporovať reformy a rozvojové priority Srbska. Diskusia sa týkala aj situácie v Bosne a Hercegovine. Prezident

zdôraznil záväzok Srbska zachovať Daytonskú dohodu a v súlade s ňou plne rešpektovať územnú celistvosť Bosny a Hercegoviny. Vučić a Powerová si stanovili kroky v ďalšej spolupráci pre komplexný rozvoj regiónu, pričom zdôraznili, že Srbsko ako iniciátor regionálnej integrácie by malo v tomto smere ďalej posilňovať svoju úlohu a záväzok. Zdroj: Predsedníctvo Republiky Srbska Foto: instagram/ buducnostsrbijeav • TÝŽDEŇ •

REKONŠTRUKCIA NOVOSADSKEJ ŽELEZNIČNEJ STANICE V PLNOM PRÚDE

Oprava železničnej infraštruktúry po šiestich desaťročiach Pripravil: Ján Pálik

lavná železničná stanica v Novom Sade bola vybudovaná v roku 1964. Odvtedy však neprešla rekonštrukciou, až dodnes, keď je naplánovaná jej prvá revitalizácia.

stanice sa zrekonštruuje Centrum pre diaľkové koordinovanie železníc, kancelárie a reštaurácia, ktorej priestory sa nezmenili viac ako päť desaťročí. Ďalšiu fázu rekonštrukcie bude tvoriť obnovenie fasády, podlahy, stien a strechy.

China Railway International a China Communications Construction Company. Do hlavného mesta by sa mali cestujúci z Nového Sadu dostať za 35 až 50 minút a cena lístka bude 1 000 dinárov a spiatočný lístok bude stáť 1 600 dinárov. Úsek do Subotice bude podľa plánov adaptovaný Práce pred novosadskou Želedo konca roku 2024 a práce v zničnou stanicou Maďarsku budú prebiehať súpre prvý rýchlik na trase Belehrad bežne, takže z Nového Sadu do Budapešti bude možné cestovať – Nový Sad. Obzvlášť sa teším, že rýchlou železnicou až od jari 2025. novosadská železničná stanica Z dôvodu projektu adaptácie zažiari novým leskom, pretože železničnej infraštruktúry bolo tento symbol nášho mesta potrepotrebné zrekonštruovať nadjazd boval osvieženie, aby si zachoval v Kysáčskej ulici. Práce, ktoré sa svoje čaro na ďalšie desaťročia. začali 3. októbra minulého roku, Okrem starej dámy sa pracuje aj

Plánovaný vzhľad nástupíšť

Železničná stanica je od svojho postavenia jedným zo symbolov Nového Sadu, a to hlavne kvôli dobrej polohe, ale aj modernému vzhľadu. Poloha stanice je veľmi dobrá, nachádza sa v dopravnom centre mesta, na samom začiatku Bulvára oslobodenia, ktorý tvorí kľúčovú dopravnú tepnu mesta. Práce, ktoré sa začali koncom septembra minulého roka, sa pomaly chýlia ku koncu. Zrekonštruované sú nástupištia staníc a prístrešky, ako aj šachty na dažďovú kanalizáciu. Vo vnútri

Plánovaný interiér stanice • TÝŽDEŇ •

Prvá fáza prác zahŕňa obnovu prvých troch staničných koľají, a tiež budú zrekonštruované aj desiata a jedenásta koľaj. Ukončenie prác je zosúladené so spustením vysokorýchlostnej železnice Belehrad – Nový Sad, ktoré je plánované začiatkom marca. V súlade s potrebami vysokorýchlostných železníc budú upravené priestory pre nové signalizačné a telekomunikačné zariadenia. Práce vykonáva konzorcium čínskych spoločností

Plánovaný vzhľad rekonštruovanej Železničnej stanice

by mali byť ukončené do marca aktuálneho roku, keď bude Kysáčska ulica opäť prejazdná. Nadjazd dostala aj Temerínska ulica, ktorý bol vybudovaný koncom februára minulého roka. Nový nadjazd je vyše 30 metrov dlhý, má tri koľaje, z ktorých dve sú rýchlodráhy pre rýchliky. REVITALIZÁCIA CESTNEJ INFRAŠTRUKTÚRY PRED ŽELEZNIČNOU STANICOU „Pracovníci JKP Put tvrdo pracujú na tom, aby železničná stanica nášho mesta bola pripravená

na úprave stanice v Petrovaradíne, ktorej súčasťou je, okrem samotnej rekonštrukcie budovy, aj asfaltovanie Ulice Franja Štefanovića a železničného prístupu. Hodnota prác, ktoré vykonáva JKP Put, sa pohybuje okolo 20 miliónov dinárov. Vlaky a stanice hovoria o meste a krajine veľa a už o pár mesiacov budeme mať na čo byť hrdí, lebo to bude ďalší impulz pre rozvoj nášho Nového Sadu,“ uviedol primátor mesta Miloš Vučević na svojom instagramovom profile. Zdroj a foto: gradskeinfo.rs

7 /4998/ 12. 2. 2022

Týždeň Z KONFERENCIE VOJVODINA V 2022

V znamení veľ kých projektov národa väčšinovému srbskému národu, ako aj iným národom. Podľa slov P. Surového v distoré významné projekkusii dôraz dali aj na to, ako ty by sa mali realizovať Slovenská republika a sloventohto roku vo Vojvodine, ská menšina v Srbsku môžu akým smerom by sa mali uberať prispieť k rozvíjaniu spolupráce poľnohospodárstvo a ochrana v určitých oblastiach. „Slovenská životného prostredia a ako môžu republika v dostatočnej miere národnostné menšiny prispieť podporuje kultúru, vzdelávanie k spolupráci Srbska s regiónom a oblasti, ktoré sa týkajú kolesú iba niektoré z tém, o ktorých ktívnych práv, ale zo strany hovorili na konferencii Vojvodruhej viac investícií by sme si dina v 2022, ktorá sa konala vo žiadali do dvoch slovenských štvrtok 3. februára v sieni pokraobcí – Báčskeho Petrovca jinského Zhromaždenia. a Kovačice, kde si väčšina Konferenciu už Slovákov praje, aby tam boli štvrtýkrát zorganizovali otvorené továrne, firmy zo spoločnosť Color MeSlovenska, ktoré by zamestdia Communications návali našich Slovákov,“ a časopis Diplomacy & povedal Surový. Commerce. Robert Čoban, Ako bolo aj povedané riaditeľ spoločnosti Color na konferencii, Pavel SurMedia Communications, ový je za posledné roky ocenil, že zámerom príkladom, ako prezentovať konferencie nie je iba svoju kultúru mimo svodebata o tom, čo sa jej spoločnosti. Zaujíudialo, ale pozerať sa na malo nás, ako podnietiť rozličné oblasti globálne iných jednotlivcov, aby a pokúsiť sa predvídať, čo prekročili hranice svojej by sa mohlo udiať. „Ako dediny a prezentovali sa. príklad konkrétnych ben„Kultúrne ustanovizne by efitov uvádzam príklad mali vykonať tú spoluprácu. z roku 2020, keď sme Pavel Surový, riaditeľ KC Kysáč (prvý sprava), sa zúčastnil v diskusii Dostať sa von z malého prosmali panel o zdravotníc- o národnostných menšinách (foto: M. Sekulić) tredia je ťažké. My máme tve v čase, keď sa vo svete začal rozširovať koronavírus. roku, keď sme mali zvýšenie a menšinami a predpokla- ľudí, ktorí sú vynikajúci umelci, Aj keď možno na prvý pohľad počtu zamestnaných,“ povedal dom ďalšieho hospodárskeho len ich treba zapájať. Keď som vyzeralo, že je to veľmi ďaleko Mirović a doložil, že je vo Vojvo- a všeobecne spoločenského začínal, pozeral som svetovú tvorbu a so svetovými umelod nás, už vtedy pokrajinský ta- dine 98-tisíc nezamestnaných rozvoja. PRÍSPEVOK cami som sa porovnával, nie jomník pre zdravotníctvo Zoran a poslednýkrát taký počet bol NÁRODNOSTNÝCH s domácimi. Keď tak robíte, tak Gojković povedal, že pokrajina v roku 1988. „V nasledujúcom roku MENŠÍN K SPOLUPRÁCI vaše umenie sa dokáže vytvoriť, zabezpečila nevyhnuté medMEDZI KRAJINAMI len musí mať kvalitu,“ povedal. icínske vybavenie a pripravila b u d e m e m a ť a j n o v ý O možnostiach spolupráce Keď ide o P. Surového, zdravotníckych pracovníkov infraštruktúrny obraz Vojvodiny. pre prípad, ak sa tento vírus Už teraz v marci to bude rýchly medzi našou krajinou a ma- potvrdením kvality je okrem dostane do Európy. Sme sved- vlak z Belehradu do Nového terskými krajinami národnost- prezentácie tvorby v rámci kami, že v tej prvej vlne vírusu Sadu, zintenzívnia sa práce na ných menšín hovorili v rámci Európskeho hlavného mesta bola vo Vojvodine celkom dobrá výstavbe Fruškohorského kori- panelovej diskusie venovanej kultúry aj výstava, ktorá by mala situácia. Práve preto sa musíme doru, začneme aj s výstavbou menšinám. Jeden z hovoriac- byť v Paríži. Ako sme sa dozvepozerať dopredu a predvídať diaľnice Belehrad – Zreňanin, ich bol aj riaditeľ Kultúrneho deli, presný dátum zatiaľ nie určité situácie,“ povedal Čoban. ako aj rýchlocesty medzi Som- strediska v Kysáči Pavel Sur- je určený a na výstave budú Konferenciu otvoril predseda borom a Kikindou,“ povedal. ový, ktorého moderátor Go- prezentované buď iba slovenpokrajinskej vlády Igor Mirović. Výstavba priemyselných zón, ran Eror označil za príklad, ako ské kroje, alebo aj kroje iných Zdôraznil, že sa nachádzame ktorými sa prispeje k pritiah- priblížiť kultúru menšinového národov. Jasmina Pániková

www.hl.rs

v čase, keď sa stretávame s výzvami, ktoré aj naďalej diktuje pandémia koronavírusu. Avšak ako povedal, výsledkom toho, čo sa vo Vojvodine urobilo už v roku 2020, na začiatku pandémie, ako aj počas celého minulého roku, je dobrý ekonomický rast. „Keď hovoríme o roku, ktorý je za nami, v porovnaní s rokom 2019 máme veľmi dobré ukazovatele a chceme, aby aj rok 2022 bol pokračovaním toho dobrého hospodárskeho

Informačno-politický týždenník

nutiu zahraničných investorov, bude takisto jedna z úloh pokrajinskej vlády v tomto roku. Okrem projektov dôležitých pre rozvoj pokrajiny pre Vojvodinu je dôležitá aj otázka jednotnosti. Ako zdôraznil predseda pokrajinskej vlády, počas minulých 6 rokov sa vo Vojvodine neudial takmer ani jeden incident založený na národnostnej príslušnosti. Je to podľa neho výsledkom budovania dôvery medzi väčšinovým národnom

• TÝŽDEŇ •

ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA AP VOJVODINY

Prvý vyrovnaný rozpočet v tomto roku Danuška Berediová-Banovićová

utorok 8. februára zasadalo Zhromaždenie AP Vojvodiny a hlavným bodom rokovacieho programu bol vyrovnaný rozpočet. Ide o prvý vyrovnaný rozpočet v tomto roku. Rozpočet na rok 2022 bude vynášať takmer 90 miliárd dinárov, čiže týmto vyrovnaním bude zvýšený o 729 miliónov dinárov. Vyrovnaný rozpočet je výsledok toho, že z minulého roku boli prenesené prostriedky, ktoré boli vyššie, ako sa očakávalo. Týmto sa umožní odstúpenie od zadlžovania v krajine. Konkrétne

v tomto prípade sa automatizácia staníc proti krupobitiu v Samoši a Bajši bude financovať

z vlastných prostriedkov. Na rokovacom programe bol aj návrh rozhodnutia pokrajinského

Pokrajinský rozpočet na rok 2022 vynáša takmer 90 miliárd dinárov

Zhromaždenia o zadlžení v Európskej banke pre obnovu a rozvoj na financovanie kapitálových investičných výdavkov. Toto zadlženie umožní vykonávanie opatrení o energetickej účinnosti na 80 budovách vo Vojvodine. Poslanci a poslankyne rokovali aj o rozhodnutí o vypracovaní priestorového plánu oblasti so zvláštnym účelom infraštruktúrneho koridoru železničnej trate Belehrad – Šíd – hranica s Chorvátskom, úseku Stará Pazova – Golubinci – Šíd a železničnej trate Inđija – Golubinci. Týmto rozhodnutím sa vytvárajú podmienky na modernizáciu trate od Belehradu po hranicu s Chorvátskom.

IN MEMORIAM

Ján Kolárik

20. 8. 1965 – 9. 2. 2022

stredu ráno 9. februára sa bleskurýchlo Padinou a Kovačicou, ale aj do ostatných slovenských prostredí rozniesla správa o predčasnom odchode učiteľa, kultúrneho dejateľa, predsedu Výboru pre vzdelávanie NRSNM, predsedu Miestneho odboru Matice slovenskej v Padine, podpredsedu MS pre Banát a predsedu Rady Miestneho spoločenstva v Padine Jána Kolárika. Ján Kolárik sa narodil 20. augusta 1965 v Padine. Základnú školu absolvoval v rodisku, gymnázium osvetového smeru v Báčskom Petrovci a Pedagogickú akadémiu v Novom Sade. Dlhé roky pôsobil ako učiteľ triednej výučby v Základnej škole maršala Tita v Padine. Už ako žiak sa zapojil do ochotníckej činnosti v Dome

• TÝŽDEŇ •

kultúry Michala Babinku v Padine. Bol dlhoročným tanečníkom a neskôr aj choreografom. Nacvičoval folklórne skupiny v DK, ale aj v ZŠ. So žiackym folklórnym súborom sa každoročne zúčastňoval folklórnych prehliadok a nacvičoval deti pre vystúpenia na príležitostných programoch. Viac ako dvadsať rokov bol moderátorom mnohých kultúrno-umeleckých programov. Aktívne sa zapájal aj do nahrávania televíznych vysielaní o tradičnej kultúre Slovákov v Padine pre TV Nový Sad a lokálnu RTV OK. Posledná jeho nahrávka pre spomenutú lokálnu televíziu bola Chystanie nevestinej výbavy. Pri pripomínaní si 200-ročnice Padiny bol predsedom Rady Miestneho spoločenstva a aktívnym organizátorom

všetkých kultúrnych podujatí. Bol členom Redakčnej rady zborníka prác, ktorú vydali k jubileu Padiny – Padina 1806 – 2006 a zborníka prác 200 rokov školstva v Padine. Je autorom publikácie Padinské svadobné zvyky a obyčaje.

Dočasne zastupoval funkciu riaditeľa Domu kultúry Michala Babinku a bol hlásateľom v padinskom rozhlase. Na vlnách Rádia Padina moderoval vysielanie Ranné modlitby. Činný bol i na cirkevnom poli, kde dlho pôsobil ako kateché-

ta. Keď sa v roku 2001 opäť začalo vyučovať náboženstvo v školách, bol prvým učiteľom náboženstva. Občas konal funkciu predčitateľa na službách Božích v SEAVC v Padine. Od roku 2002 bol starejším na svadbách v Padine a v Kovačici. Od roku 2008 s ďalšími cirkevníkmi robil výklad Božieho slova pri posedení pri zosnulom. Od obnovenia Matice slovenskej v Juhoslávii bol jej aktívnym členom a členom Výkonného výboru MOMS v Padine. Od marca roku 2017 bol predsedom Miestneho odboru Matice slovenskej v Padine a od 15. mája minulého roku aj podpredsedom MS pre Banát. Od roku 2018 bol predsedom Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a predsedom Rady Miestneho spoločenstva v Padine. Pochovaný bol v rodisku na padinskom cintoríne. Česť jeho pamiatke! ogj

7 /4998/ 12. 2. 2022

Ľudia a udalosti ÚDAJE Z MATRIČNÉHO ÚRADU OBCE KOVAČICA

V Kovačici a Padine viac narodených a sobášených, ale aj viac zosnulých Olinka Glóziková-Jonášová

toho sedem detí je narodených v Nového Sela a Ruska. V Kovačici zahraničí (Slovensko, Nemecko a sa uskutočnilo 28 sobášov, hlavne Nórsko). Najviac narodených detí v obecnej sieni, niektoré aj v poaždoročné zbieranie de- bolo v marci a v novembri – po 7, v hostinských objektoch. V zahraničí mografických údajov už pančevskej a zreňaninskej nemoc- sa uskutočnilo 6 sobášov, a to niekoľko rokov nie je veľmi nici, či v belehradských nemoc- v Turecku, na Slovensku, Ukrapotešujúce. Detí je stále menej, niciach. Keď ide o mená, tak do jine, Chorvátsku a Česku. Dvaja miera úmrtnosti sa pohybuje už kovačickej matriky boli zapísané ženísi boli z Turecka a po jednom roky rovnakým tempom, hlavne aj staré slovenské tradičné chlap- z Hložian, Chorvátska a Česka, kým vzrastá, a za posledné roky bol čenské mená, ako sú Ján, Janko, jedna nevesta bola z Ukrajiny. NajMatej, Adam a Mar- starší ženích je narodený roku 1942 tin. Viac bolo však a najmladší roku 2001, najstaršia tých súčasných, či nevesta je narodená v roku 1945 srbských: Viktor, a najmladšia v roku 2002. Najviac Filip, Dario, Anton, sobášov bolo v auguste, až sedem. Daniel, Erik, Dušan, Z údajov matriky zosnulých Stefan, Ognjen, Igor, vyplýva, že v Kovačici v roku 2021 Želislav, Aleksej, umrelo 185 osôb, čo je o 19 viac v Aron, Adrian, Edi a porovnaní s predošlým rokom. Z Denis. Do matriky toho 138 osôb zomrelo v Kovačici narodených zo žen- (z toho 76 nie sú Kovačičania) a 47 ských mien pribudli Kovačičanov zomrelo v nemoctieto mená: Tijana, niciach v Pančeve, Zreňanine, Marína a Janko Kováčovci so svojimi ratolesťami Hana, Viktória, Ali- Belehrade, Zemune, Novom Sade, Jankom a Marínkou sa, Iris, Lenka, Erika, Sriemskej Kamenici a Sombore. Zo prítomný aj pokles sobášov. Avšak Sara, Sofia, Ksenija, Lara, Izabela, 185 zomretých osôb 102 bolo žien okrem miery úmrtia je potešujúce, Milana, Irina, Marina, Nika, Mia, (najstaršia narodená v roku 1922 že sme v roku za nami zaznamenali Zoe a Lena. a najmladšia 1978) a 83 chlapov viac sobášov, ale aj viac narodeV roku za nami v Kovačici sa (najstarší narodený v roku 1924 ných detí v Kovačici a Padine, kým zosobášilo 34 párov, čo je o 11 a najmladší v roku 1984). Šesť sú tieto údaje na úrovni celej Ko- viac ako roku 2020. Z toho je 12 osôb zomrelo v zahraničí – v vačickej obce rozličné. Kovačická miešaných manželstiev (Slováci a Nemecku, Dánsku, vo Švédsku a obec je od roku 2021 na Slovensku. Najviac osôb bohatšia o 160 detí, čo zomrelo v novembri – 23 a je iba o 6 detí menej v priebehu septembra – 18. vzhľadom na rok 2020. Do padinskej matriky narodených v roku 2021 Umrelo však viac osôb, až 541, čiže o 50 viac ako je zapísaných 58 detí, čo v roku 2020, ale zvýšil sa je o 10 viac v porovnaní s počet sobášených, až o rokom 2020. Z detí, ktoré sa narodili v Belehrade, 36 párov. Vlani sa v Kovačici naPančeve, Zreňanine, ale rodili jedny dvojčatá, aj v zahraničí (Slovensko, informovala matrikárka Nemecko, USA, Rakúsko a Lýdia Karkušová z KovaRumunsko) je 26 chlapcov čice. Dvojnásobného a 32 dievčat. Z chlapčenšťastia sa dožila rodina Rodinka Vladimíra a Sanje Galasovcov sa ských mien do matriky naKováčová, keď sa Maríne 3. marca 2021 rozšírila o ďalšieho člena, synčeka rodených sú zapísané tieto a Jankovi 15. novembra Ivana. Jeho sestrička Nikolina je iba o dva roky mená: Vasilije, Martin, Ivan, staršia. narodili dvojčatá Janko a Andrej, Todor, Pavel, TeoMarínka. Okrem nich sa narodilo iní), 10 sobášov, kde sú obaja man- dor, Aleksej, Adam, Dan, Mateo, ešte 45 detí. Zo 47 detí, koľko sa želia Slováci, a viac sobášov, kde sú Andreas, Ján, Janko, Tomas, Daniel, v roku 2021 narodilo v Kovačici, manželia z Padiny, Uzdinu, Crepaje, Mario, Marek, Matúš, Dejan, Adrian je 28 chlapcov a 19 dievčat. Je to Nového Sadu, Báčskej Palanky, a z dievčenských: Anja, Katarína, o 18 detí viac ako v roku 2020. Z Belehradu, Pančeva, Banátskeho Daša, Teodora, Tea, Zara, Olivia,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Daniel a Martina (rod. Špringeľová) Hajkovci si osudové áno povedali 8. mája 2021 a zvolili si život na Slovensku

Lilo Ajla, Hana, Maja, Nina, Matea, Malia Akinji, Nataša, Mária, Anna, Iva, Lana, Nika, Katja, Mia, Alina, Janka, Dajana, Kaja, Miona, Sara, Matilda, Melani, Sara a Branislava. Podľa mesiacov sa bábätká rodili takto: v januári 5, vo februári 6, v marci 8, v apríli 3, v máji 4, v júni 2, ďalej v júli 5, v auguste 6, v septembri 4, v októbri 4, v novembri 9 a v decembri 2 novorodeniatka. Do padinskej matriky zosnulých

Hoci si Vladimír a Nataša (rod. Ďuríčeková) Povolnovci zvolili žiť na Slovensku, 15. mája 2021 sa zosobášili v rodnej Padine na radosť celej rodiny

v roku 2021 zapísaných je 131 osôb, 74 mužov a 57 žien, čo je o 43 osôb viac v porovnaní s rokom 2020. Traja Padinčania zomreli v zahraničí – v Nemecku, Austrálii a na Slovensku, kým až 60 Padinčanov zomrelo v Kovačici, Pančeve, • ĽUDIA A UDALOSTI •

Kovine, vo Vršci, v Belej Crkve, Belehrade, Melencoch a Čente. Podľa mesiacov to vyzerá takto: v januári zomrelo 13, vo februári 9, v marci 8, v apríli 16, v máji 11, v júni 7, v júli 10, v auguste 4, v septembri 11, v októbri 20, v novembri 14 a v decembri zomrelo 8 osôb. V roku 2021 najstarší Padinčan, ktorý zomrel, bol Paľo

Hajnal (narodený 15. januára 1928 v Padine) a najstaršia Padinčanka ktorá zomrela, bola Zuza Ďuríková (rod. Jonášová) narodená 4. decembra 1925 v Padine. Na začiatku roka 2022 najstaršia žijúca Padinčanka je Anna Boborová (rod. Žiaková) narodená 23. augusta 1923 v Padine. Do matriky sobášených v Padi-

ne v roku za nami zapísaných je 31 sobášov. Z toho počtu 22 sobášov sa uskutočnilo v Padine, kým 9 sobášov bolo v zahraničí – na Slovensku, v Nemecku, Ukrajine a v Severnom Macedónsku. Do knihy sobášených sú zapísaní predovšetkým Padinčania (obaja Slováci), no okrem nich sú tu aj ženísi z Kovačice, Báčskeho

Petrovca, Nového Sadu, Kulpína, Slanca a zo zahraničia (Slovensko, Nemecko, Severné Macedónsko a Ukrajina), kým nevesty boli z Padiny, Hložian, ale aj zo Slovenska a z Nemecka. V porovnaní s rokom 2020 v roku 2021 bolo o 8 sobášov viac, informovala matrikárka Zuzana Kotvášová. Foto: z archívu rodín

STARÁ PAZOVA

Renovácia a farbenie kostolných lavíc Anna Lešťanová

a podpory Obce Stará Pazova sa toho času v staropazovskom chráme Božom konajú práce na renovácii kostolných lavíc spolu s doskami pod nimi. Podľa slov Igora Feldyho, seniora sriemskeho a farára staropazovského, „kostolné lavice sa renovujú a farbia do takého štýlu, akými sú farárske lavice. Teda aby bol celý kostol v jednom štýle. Aj keď je náš kostol v Starej Pazove nádherne usporiadaný, čo sa týka farieb, architektonických tvarov a podobne, ideme o krok viac, aby sme dostali ešte lepšiu harmóniu v našom kostole. Tieto kostolné lavice spolu s doskami pod nimi si vyžadovali kompletnú renováciu, lebo ubehlo veľa rokov od ich posledného obnovovania a farbenia.“ Počas tejto renovácie kostolných lavíc, ktorých je v pazovskom chráme Božom okolo 60, badať, čo je veľmi zaujímavé, ako sa tie farby v priebehu dejín menili. „V archíve sme sa dočítali, že keď Hurbanovci pôvodne robili obnovu kostola a pridávali rôzne časti, tak sa niesol vo farbách – ako je napísané – červeno-zlatých. Neskoršie v histórii, za čias Verešovcov, keď sa konala veľká rekonštrukcia, a aj Balážovcov, boli lavice zelené. Bola v tom symbolika, že na pastvách zelených Hospodin pasie svoj ľud, pasie ovečky, a bolo to veľmi zvláštne, že sa rozhodli vtedy ofarbiť lavice do zelenej farby,“ prízvukoval • ĽUDIA A UDALOSTI •

senior sriemsky a farár staropazovský. Táto vrstva farby sa počas tejto renovácie odstraňuje, aby sa prišlo do zdravého dreva, a tiež kostolné lavice v pazovskom chráme Božom naposledy boli ofarbené do hnedej farby – farby napodobňujúcej drevo. „Boli sme v dileme, či nechať takúto farbu, alebo nejakú inú. Väčšina cirkevníkov sa po dlhšom uvažovaní rozhodla, aby sme použili takú istú farbu, akou sú ofarbené lavice farárske, aký je aj oltár, kazateľnica, teda aby sme zachovali ten celý, pravdepodobne pôvodný štýl,“ povedal Igor

Cirkevní hodnostári v čele s Igorom Feldym a natieračský tím s vedúcim Jaroslavom Podlavickým

ce touto renováciou a farbením zaslúžili nový život a dostali pôvodný štýl a krásny výzor, tieto práce sú zverené skúsenému

Práce by mali byť ukončené do konca mesiaca

Feldy a zároveň sa poďakoval Obci Stará Pazova za tieto vyčlenené účelové prostriedky na renováciu a farbenie kostolných lavíc. A s cieľom, aby si kostolné lavi-

natieračskému tímu v čele s majstrom Jaroslavom Podlavickým zo Starej Pazovy. Pri renovácii kostolných lavíc a dosiek pod nimi ide predovšet-

kým o ručnú prácu. Počas našej návštevy vo štvrtok 3. februára majstri v pazovskom kostole usilovne pracovali. K základnej výbave im vtedy patril brúsny papier, špachtľa, boli tam aj metličky a handry na čistenie dreva pred nanášaním náterov. Ako uviedol vedúci tímu Jaroslav Podlavický, bez ohľadu na jeho viacdesaťročnú prácu v zaoberaní sa natieračskými prácami „táto robota je zložitá a samotnému tímu je zverená nielen veľká zodpovednosť, ale aj dôvera.“ Renovácia a farbenie lavíc sú rozdelené až na niekoľko fáz. Práve tú zelenú niekdajšiu farbu lavíc si veľmi dobre pamätá aj majster Jaroslav. Zo zelenej do hnedej farby sú lavice farbené pred 38 rokmi a robil to Jaroslavov otec spolu s majstrom Balážom. On im vtedy ako 16-ročný chlapec pomáhal v niektorých častiach a učil sa tomuto remeslu. Počas trvania týchto prác v kostole všetky bohoslužobné aktivity sú presunuté do sál vo fare.

7 /4998/ 12. 2. 2022

Ľudia a udalosti PODUJATIE BIELOBLATSKÁ KLOBÁSA 8. RAZ

Bude? Nebude? A bolo! Vladimír Hudec

ude? Nebude? Táto dilema zaveľa bola prítomná pred organizátormi podujatia Bieloblatská klobása. Nuž a keď dostali povolenie, dali sa do toho, a tak – ako sme si už zvykli – toto masové podujatie zorganizovali na výbornú. V sobotu a nedeľu, čiže 5. a 6. februára teda všetky cesty milovníkov údenín, zabíjačiek, dedinskej tradície... zo Zreňaninu, z Nového Sadu, Belehradu,

tený. Prvého dňa, teda v sobotu, organizátori pre početných návštevníkov pripravili opravdivý disnator či svinjokolj, alebo po slovensky zabíjačku. Totižto mužstvá z okolitých dedín – zo Stajićeva, z Mužlje, Nového Bečeja, Perleza a Bieleho Blata – vyobliekané v odeve, v akom sa to skôr robilo, teda v kožuchoch, kapcoch a bačkorách, a na hlave baranica, prezentovali starobylú zabíjačku. Počasie síce nebolo také chladné, že museli byť až takí naobliekaní, ale tradícia je

Michaela Jakušová z Hložian je spokojná s predajom

Kikindy, vlastne zo všetkých kútov Vojvodiny, ale aj širšie, viedli do Bieleho Blata. Podľa voľných odhadov predsedu bieloblatského Miestneho spoločenstva Miroslava Markuša počas dvoch dní túto dedinu navštívilo takmer 18-tisíc ľudí. Ilustruje to tým, že iba v nedeľu až sedem ulíc, ktoré sú priemerne dlhé 1 km, boli úplne zaplnené autami. A podobne tomu bolo aj v sobotu. Našťastie rozdelením podujatia na dva dni a usmernením premávky na ulice vzdialenejšie od stredu dediny sa vyhlo dopravnej zápche, ktorá v posledných dvoch rokoch spôsobila veľké problémy organizátorom. A nebolo iba to novinkou organizácie. Aj program je oboha12

www.hl.rs

predsa len tradícia. Po usilovnej práci vyhralo domáce mužstvo z Bieleho Blata, v ktorom boli Pavel Vrška, Michal Poliak, Fedor Dolinaj, Janko Vrška a Kristijan Magda. „Robili sme všetko tak, ako sa robilo skôr. U nás sa robilo dvojako. Niekto najprv sviňu obaril a potom ju ešte opálil slamou, a iní hneď opaľovali výlučne. My sme sviňu najprv obarili v drevenom koryte, potom sme ju ešte opálili. V tom prípade je kožka chutnejšia a z opaľovanej kožky je matejok (tlačenka po banátsky) najlepší. Doniesol som si aj železá, aby som srsť vypálil medzi nohami. Aj mäso sme museli vyberať tak, ako sa robilo skôr, teda všetko

Informačno-politický týždenník

Porota to nemala ľahké

na stavce. Potom sme urobili klobásu, nadievali sme ju ručným delom a uvarili sme aj náš bieloblatský bravčový paprikáš,“ povedal nám Pavel Vrška. Inak pri tejto súťaži organizátori boli veľmi prísni, keď ide o dodŕžanie starobylosti práce. Všetko muselo byť v znamení tradície. V žiadnom prípade nesmeli byť prítomné plastické nádoby, fľaše, plechovky s pivom, ani len moderné cigarety. Víťaz dostal profesionálny zabíjačkový stôl, dar bieloblatského Stolárskeho priemyslu Haník. V tej úradnej časti, čiže otváracom ceremoniáli, všetkých prítomných najprv pozdravil predseda bieloblatského MS Miroslav Markuš, podnetnými slovami sa prihovorili zástupkyňa J. E.

primátor mesta Zreňanin Simo Salapura vyzdvihol význam takýchto podujatí pre obstátie Bieleho Blata ako potenciálnej vidieckej turistickej destinácie. Nasledoval kultúrno-umelecký program, v ktorom účinkovali ochotníci z Perleza, zo Zreňanina a Stajićeva a žiaci bieloblatskej Základnej školy Bratstva a jednoty Saša Poliak, Kristián Ďuríček a Miki Vrška. Ústredným podujatím, tak ako v minulých rokoch, bola súťaž o najlepšiu klobásu. Záujem o účasť, ako aj po tieto roky, bol veľký. Svoje zručnosti vo výrobe tejto špeciality prišli ukázať výrobcovia klobás takmer z celej Vojvodiny a medzi nimi aj tri mužstvá z Petrovca – Farma Horvát, Petrovská družina,

Kto si chcel odpočinúť, mohol aj takto, ako skôr, na balíku slame

veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku Monika Podsklanová-Šuhajdová a národná poslankyňa v Zhromaždení Srbska Elvíra Kováčová. Otvárajúc podujatie

Petro-Kul Gary, tiež Mäsiarstvo Benka z Kovačice, Banátski Poliaci z Ostojićeva a zúčastnilo sa aj niekoľko mužstiev z Bieleho Blata. Zaujímavé je, že aj keď • ĽUDIA A UDALOSTI •

ide o dedinské podujatie, bolo aj bezmála 10 tímov z Belehradu. Tak ako aj obvykle, súťažiace mužstvá mali za úlohu z 5 kg

ako nás naučili naši rodičia a starí rodičia. My Petrovčania robíme s rascou. V Srieme zasa robia inak, v Banáte tiež inak. Niekde

nom sa vyrovnala aj s tou rascovou dilemou a spomedzi 40 vzoriek zvolila najlepšie. Predtým než vyhlásili najlepšie klobásy, udelili aj celý rad iných odmien, a tak špeciálnu odmenu dostal ženský Smoki mama zo Zreňaninu. Za kreativitu odmenu dostalo mužstvo pod zaujímavým menom Pavel Vrška (vľavo) Šest lopova iz a M i c h a l Po l i a k dodnes zabíjajú podľa Opova. Špeciálne uznanie starobylých obyčají Na starobylej zabíjačke sa sviňa opaľovala slamou (foto: N. Vukovićová) dostalo aj naj(foto: agencija BIN Marketing) vzdialenejšie mäsa, ktoré dostali od organi- nedávajú rascu, niekde pridávajú mužstvo z Obce Martinis v Ruzátora, pripraviť klobásu pod- korenie, ale bez rasce, niekde munsku, ktoré prešlo 520 km, ľa vlastnej receptúry a surovú viac papriky, niekde menej... aby sa zúčastnilo na podujatí. a pečenú postúpiť posudzovacej Každá klobása má svoje špeci- Za hygienu a dekoráciu stánku komisii na ocenenie. Receptúry fickosti a ja to schvaľujem. Keby sú zrejme rôzne, avšak aj toho tak nebolo, takéto podujatia roku sa zjavila dilema, či do klo- by neboli potrebné. Tak alebo básy patrí rasca. O mienku sme onak každá klobása je svojím poprosili Karola Horváta, víťaza spôsobom dobrá.“ poslednej klobasiády z roku 2020 Komisia v zložení: Miroslav a toho roku člena posudzovacej Medurić, zakladateľ a organizáporoty. tor chýrečnej turijskej klobasiády, „Pred niekoľkými rokmi mi tu skúsení výrobcovia klobás a kulepovedali, že moja klobása bola na Michal Madacký z Kysáča a Kadiskvalifikovaná preto, že v nej rol Horvát z Báčskeho Petrovca, bola rasca a veľké množstvá Aleksandar Veselinović z Nového prídavkov. Vtedy som si myslel, Bečeja, kuchár z povolania, Ra-

nín. Na početných stánkoch sa predávali údené a svieže klobásy, slaninka, šunky, tlačenka a rôzne iné výrobky z bravčového, ale aj konského a iných druhov mäsa. Pravdaže, ako špecialita a zdravá strava sa propagovali výrobky z mäsa mangalice, ktoré vraj neobsahuje cholesterol. Mnohí, tak tí malí, ale aj tí veľkí výrobcovia údenín na bieloblatskej klobasiáde videli príležitosť predať svoje výrobky a tak speňažiť svoju prácu. Súdiac podľa toho, ako sa predávalo, veríme, že sa im príchod do Bieleho Blata oplatil. Potvrdila nám to aj Michaela Jakušová z Hložian, ktorá nám povedala, že sú vcelku spokojní s predajom. Nuž a jarmok ako každý jarmok. Každý si mohol prísť na svoje. Vyložené boli, pravdaže, na predaj aj rôzne sladkosti, slané

Otvorenie podujatia obohatili aj najmladší ochotníci (foto: M. Nedeljkov)

Dekorácia, ktorú pripravilo mužstvo Petro-Kul Gary (vpravo), najviac zapôsobila na porotu. Cenu udelil predseda MS Miroslav Markuš.

že už nikdy neprídem, ale som predsa prišiel, vlastne tu som každý rok. Podľa mňa taká dilema by nemala jestvovať. Každý vyrábame klobásy podľa toho, • ĽUDIA A UDALOSTI •

dovan Tubin z Kikindy, rytier kulinárstva, medzinárodný rozhodca v oceňovaní jedla, a Goran Štulić, koordinátor poroty, to zrejme nemala ľahké, v koneč-

odmenu dostalo mužstvo Farmy Horvát z Báčskeho Petrovca. Najoriginálnejšiu dekoráciu poslúženia pripravilo mužstvo Petro-Kul Gary z Báčskeho Petrovca. Toto mužstvo vyrobilo aj klobásu, ktorá získala tretiu cenu. Druhú cenu za najlepšiu klobásu získalo mužstvo z Opova a titul najlepšej získala klobása, ktorú vyrobila veselá Petrovská družina z Báčskeho Petrovca. Vyrobila ju, ako to prezradila na javisku, Jaroslava Horvátová. Pravdaže, táto klobásová, vlastne skôr by sa mohlo povedať údeninová fiesta by nebola tým, čím bola, keby nebola obohatená aj bohatou ponukou úde-

a sladké špeciality, med, výrobky remeselníkov, v čom dominovali rôzne druhy mäsiarskych dosák a iného náčinia... Pravdaže, dedinou rozvoniavala vôňa pražených klobás a výrobkov z roštu. Celkom na záver predseda bieloblatského Miestneho spoločenstva Miroslav Markuš, ktorý vynaložil veľké úsilie na to, aby všetko dobre dopadlo, vyjadril svoje uspokojenie nad tým, ako sa všetko realizovalo, to tým skôr, že sa do poslednej chvíle nevedelo, či im vôbec bude dovolené, aby podujatie zorganizovali. V dobrej nálade, pri hudbe a nápojoch tí najúpornejší zostali do večerných hodín.

7 /4998/ 12. 2. 2022

Ľudia a udalosti KLUB POĽNOHOSPODÁROV BÁČSKY PETROVEC BILANCOVAL

S nádejou na krajšie časy Jaroslav Čiep

o dvoch rokoch vedenie Klubu poľnohospodárov v Báčskom Petrovci zase zvolalo svoju členskú základňu, aby spoločne bilancovali. Vlani pre zdravotné opatrenia výročnú schôdzu nekonali, ale nerealizovali ani viaceré zachodené aktivity. V sobotu večer 5. februára sa miestni poľnohospodári vo veľ-

tak potichu, s menším počtom účinkujúcich a bez spoločného obeda a v roku 2021 zase pracovali na plné obrátky s viac ako 180 strojmi. Ich účasť na Klobásafeste bola mimoriadne úspešná, v roku 2020 absolútnym víťazom sa stal práve tím Klubu poľnohospodárov zostrojený z mladých členov a vlani ich člen Pavel Topoľský so svojou rodinou tiež sa stal absolútnym víťazom festivalu klobás.

O to, aby sa poľnohospodári posilnili aj telesne, sa postarali kuchári Stracinský a Vida

Predseda Jaroslav Ušiak podáva správu o činnosti

kom počte stretli v Loveckom dome Lesík, aby si povedali o tom, čo ich trápi, čo majú za sebou, ale aj o tom, čo plánujú v tomto roku. Prítomných na výročnom zasadnutí Zhromaždenia Klubu poľnohospodárov privítal aktuálny predseda klubu Jaroslav Ušiak a vyzval prítomných, aby minútkou ticha vzdali úctu zosnulým členom. Potom si zvolili pracovné predsedníctvo v čele s Pavlom Severínim, s ktorým absolvovali predostretý rokovací program. Predseda Ušiak podal správu za uplynulé dva roky, kde stálicou v práci bolo, ako aj v predchádzajúcom období, rovnanie poľných ciest – v roku 2020 iba 14

www.hl.rs

finančné správy za roky 2020 a 2021 predostrel pokladník Gabriel Paulíny. Ich hospodárenie bolo pozitívne. Z nových pomôcok do inventára si v uplynulom období pripísali dosku na rovnanie ciest, ktorá sa montuje ako prípojka na traktor v hodnote 130 000 dinárov a nové stoly. V mene dozornej rady správu podal Samuel Oros, potvrdil správnosť vyúčtovania

a v mene disciplinárnej komisie sa prihovoril Ján Spevák. V rámci plánu práce v aktuálnom roku bolo počuť, že vedenie a členovia Klubu poľnohospodárov Báčsky Petrovec plánujú účasť aj na tohtoročnom Klobásafeste, kam prihlásili až tri svoje tímy. Na jar okolo Veľkej noci, keď poveternostné podmienky dovolia, zorganizujú pravidelnú akciu rovnania

Počas Slovenských národných slávností na svojom dvore privítali mnoho hostí, ktorí sa prišli zabaviť pri živej hudbe a pochutiť si z pripravených gastronomických pochúťok – b a ra n i e h o paprikáša, pečenej jahňaciny a prasaciny a jedál z grilu. Vlani vymenili aj odkvapové rúry na svojom príbytku. Prislúchajúce Prítomní členovia Klubu poľnohospodárov schválili správy a plány práce

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

poľných ciest v chotári. Už teraz od stredy štartovali s cyklom zimných prednášok, na ktorých svoje členstvo oboznamujú s novinkami v poľnohospodárstve. Do Slávností plánujú vybetónovať ďalšiu plochu na dvore, tiež podpiľovať konáre vedľa ciest na relácii vedľa Begeja, lebo sa rozšírili a zavadzajú veľkým strojom, keď tadiaľ premávajú. Na svoje ročné zasadnutie si Petrovčania zavolali aj kolegov z Kysáča a Hložian, ktorí im popriali zdar v práci, ako aj ďalších predstaviteľov

Aj tohto roku si naplánovali urovnať cesty v chotári, ako to robili aj v predchádzajúcom období

samosprávy – boli to v mene lokálnej moci predsedníčka Jasna Šprochová, v mene Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec richtár Ján Lačok a v mene Spolku petrovských žien podpredsedníčka Katarína Rašetová. Bolo slovo aj o tom, že lokálna samospráva tohto roku bude financovať aj úroky z pôžičiek poľnohospodárov na palivo, hnojivo a iné potreby. Svoje stretnutie petrovskí poľnohospodári ukončili spoločným obedom, ktorý pre všetkých prichystali kuchári Ján Stracinský a Miroslav Vida.

Z KLUBU POĽNOHOSPODÁROV KULPÍNA

Vždy ochotní pomôcť Katarína Gažová

sa poľnohospodárom ľahšie prichádzalo k svojim roliam. Táto akcia býva každý rok, zoskupí sa pekný počet poľnohospodárov s traktormi a prívesnými strojmi, – povedal predseda klubu Milan Popovicki.

o zoskupovanie vedenia klubu. – Vysvetlil by som to aj tak, že sme znechutení celkovo, a aj finančne je to tak, ako je. Vlani napríklad Klub poľnohospodárov Kulpína z obce dostal iba päťtisíc dinárov na činnosť,

inulý rok združenie poľnohospodárov Kulpína, ako vysvetlil predseda Milan Popovicki, malo niekoľko aktivít. Pracovalo sa, ako sa dalo. Roky pred koronavírusom poľnohospodári sa stretávali už v zime, keď absolvovali užitočné prednášky pre poľnohospodárov. Vlani a začiatkom tohto roka už ani prednášky neboli. – Tradične sme kalendárny rok začínali prednáškami pre Klub poľnohospodárov Kulpína a aj ďalších poľnohospodárov, ktorí o prednášky prejavili záujem. Teraz už Oračka v jesennom období je záverečná práca poľnohospodárov na poliach druhý rok nemáme tie edukácie, čo je škoda, ale nedá sa. Takou najväčšou V rozhovore sme sa dotkli pokiaľ iné združenia poľnohosnašou aktivitou je jarná akcia aj témy, že je už menší záu- podárov z územia obce dostarovnania poľných ciest. Vlani jem poľnohospodárov o prácu li až po dvestotisíc dinárov. sme ju zorganizovali v marci, klubu. Iste k tomu prispela aj Z toho dôvodu sme naozaj boli takže sme už od včasnej jari celková situácia s pandémiou, znechutení. Okrem spomenutej mali v chotári rovné cesty a tak ale aj nejaká nevôľa, keď ide akcie rovnania poľných ciest

• ĽUDIA A UDALOSTI •

počas roka sme niekoľkokrát usporiadali akcie navážania zeminy do chotára, aby sa zasypali diery na cestách. Tam, kde sme zvážili, že je to potrebné a mali sme k dispozícii zem, ak nám niekto z občanov ponúkol, aby sme si prišli odviezť, tak sme to využili. Tak sme aj počas roka tie cesty v chotári udržiavali, – vysvetlil spolubesedník. Poľnohospodári sú usilovní ľudia, pracujú na poliach, ale ak treba, pomôžu aj iným. Tak aj vlani pomáhali, tam, kde ich pozvali niečo vyviezť, previezť a podobne. Takú spoluprácu má klub už roky aj so základnou školou v Kulpíne, keď v jeseni a na jar vyváža suché lístie alebo iný odpad z nádvoria školy. Kedysi poľnohospodári Kulpína v zimnom období čistili aj cesty po dedine od snehu. V posledných rokoch to už nerobia, lebo tieto práce má na starosti komunálny podnik.

7 /4998/ 12. 2. 2022

Ľudia a udalosti V DOBROVOĽNOM POŽIARNICKOM SPOLKU V KYSÁČI

Hľadajú sa mladosť, skúsenosť a dorastenci Anna Legíňová

obrovoľný požiarnický spolok z Kysáča jestvuje od roku 1933. Čoskoro oslávia úctyhodné jubileum. Bez ohľadu na to, že sa pripravujú na oslavy výročia, aktívne sa dali do práce, lebo im to tentoraz epidemiologická situácia konečne dovolila. Predseda Ľubo Čeman, špecialista požiarnej ochrany a zá-

zmeny v požiarnickom systéme. Ide sa na kategórie, budú 3 kategórie. My cielime na vyššie kategórie, a preto musíme mať viac členov a samým tým získavame možnosť zásobovať spolok rôznymi prístrojmi. Cieľom je teda priblížiť sa k profesionálom. Chceme byť pripravení urobiť niečo pre niekoho a nežiadať nič. Je to príjemný pocit. Igor Štandi, šofér kysáčskeho DPS, má na starosti výcvik detí,

Spoločná fotografia kysáčskych požiarnikov a mladých záujemcov

roveň i požiarnický dôstojník DPS v Kysáči, o. i. prezrádza, prečo sa v nedeľu predpoludním snažia zorganizovať nábor nových členov: – Robíme na tom, aby sme prilákali nových členov od 7 do 18 rokov. S dorastom majú všetky spolky problém, lebo sa im deti rozbehali pre koronu. Nič sa nestávalo dva roky, neorganizovali sa nijaké súťaže, deti narástli. Intenzívnejšie sme začali robiť na tom, lebo musí niekto po nás prísť, nebudeme ani my stále... To nám je prioritou a cieľom. S deťmi budeme robiť súťaže zariadení, máme aj teoretické prednášky, ale sú to také zaujímavé, v podobe kvízov. Potrební sú nám i starší ako 18 rokov, aby išli do operačnej jednotky, tiež potrebujeme šoférov... Sú určité 16

www.hl.rs

teda najmladších. O výcvikoch hovorí: – Všetci sa angažujú na tom, aby sme v spolku mali veľa detí. Pred siedmimi rokmi som robil detský výcvik, teraz to budem robiť zase. Dnes sme mali také všeobecné cviky, najprv bola teoretická časť, oboznámili sme ich s tým, čo ich očakáva, aké akcie a súťaže, ukázali sme im naše zariadenia na hasenie požiarov, kamióny, nové vysielačky, vyskúšali aj našu rovnošatu, aby pocítili, ako sa v nej požiarnici cítia. Dali sme im aj brentače, to sú ručné vodové pumpy, ktorými sa hasia požiare. Musia sa naučiť za čím kratší čas a čím presnejšie zdolať výcvik. Pozerá sa na každú chybičku, prešľap čiary a iné. Predseda Čeman na túto tému poznamenáva:

Informačno-politický týždenník

Najmladší vyskúšali aj požiarnickú rovnošatu

– Cviky na brentačiach robia mladší, starší na prekážkach, potom na pumpách a nakoniec najstarší s vozidlami. Je tu tiež imaginárny bazén, ktorý treba preskočiť, tiež kladinu, preliezajú cez tunel atď. Slovom, musia byť dosť šikovní, vynaliezaví, obozretní a rýchli. O spolupráci so Sektorom pre mimoriadne situácie a plánoch na činnosť v nasledujúcom období predseda DPS Ľubo Čeman hovorí: – Sektor pre mimoriadne situácie má tentoraz osobitnú komunikáciu s dobrovoľníkmi

vybavenie priestorov, náradia, nových rovnošiat, zariadení, kamiónov, alebo iného. Na základe kategórie budeme v danej situácii odpovedať na výzvy alebo apely. Nebudú všetci všetko robiť. Bude sa vedieť, čo je čia úloha. Budeme aj jednotka civilnej ochrany. Budeme odpovedať na záplavy, vlastne na elementárne pohromy. V minulosti jestvovali jednotky civilnej ochrany, teraz máme zase v úmysle, aby sa to prinavrátilo, ale v trochu inej podobe. Zase budú v tom výcviky. Musím pripomenúť, že sa dozadu asi takých 30 rokov

Počas výcviku

hasičmi. Prostredníctvom neho fungujeme. Máme oveľa väčšiu spoluprácu s ním. Plánuje sa, aby sme boli rozdelení do kategórií. Každá kategória bude mať šancu dostať prostriedky buď na

tu nič neobnovovalo, hasili sa požiare, robil sa dozor, ale sa nekonala inovácia a modernizácia vybavenia. Teraz máme všetci hasiči na úrovni štátu rovnaké rovnošaty, štát nás konečne • ĽUDIA A UDALOSTI •

rozpoznal ako jeden z dôležitých subjektov v ochrane pred požiarmi a tiež ako jednu vážnu silu, lebo podľa môjho odhadu je okolo 3 000 dobrovoľných požiarnikov v Srbsku. Dejú sa však príliš rýchle zmeny, ktorým sa treba rýchlo prispôsobiť. Trochu sme niekedy aj nervózni, lebo sa neustále niečo od nás žiada, ale sme predsa hrdí na fakt, že sme konečne povšimnutí. Bude nám potrebných 5 – 10 rokov, aby sme sa dostali na úroveň, na ktorej sú hasiči v Slovinsku, Chorvátsku, v Česku, na Slovensku a v Maďarsku. Naši hasiči sa prizerajú na ten model, ktorý sa ukázal ako dobrý. Relja Štandi, ako i Ivan Zelenák sú prváci základnej školy. Prišli sa zapísať za nových členov. Páči sa im všetko, čo tu majú, vyskúšali

Šoférujeme…

už takmer všetko a chceli by, keď narastú, pomáhať pri hasení požiarov. Kristián Marčok a Andrej Križan sú trochu starší

členovia, šiestaci. Kristiána do spolku priviedol priateľ Andrej, ktorý nám povedal: – Ako malí sme cvičili na brentačiach, dvaja

mali pumpovať brentače a jeden cieliť. Učili sme sa aj o hadiciach, koľko sú hrubé spojky a iné. Zúčastnili sme sa aj v hrách Mali vatrogasac. Teraz budeme pomáhať mladším členom a budeme sa tiež učiť zvládnuť rôzne prekážky. V Dobrovoľnom požiarnickom spolku v Kysáči čakajú na nových členov každú nedeľu od 10. do 12. hodiny. Ak sa rozhodnete stať sa mladými požiarnikmi, naučíte sa niečo nové, budete humánni, pomôžete zachraňovať nielen materiálne veci, ale aj životy svojich spoluobčanov, ako i vlastné. Nebudete za to platení, ale budete mať ohromný nemateriálny zisk a osobnú satisfakciu, že ste svojím konaním na tomto svete niekomu pomohli. Či je niečo lepšie?

MATIČNÝ ETNODOM V HAJDUŠICI

Už nie je v tme Vladimír Hudec

ak ako si na sklonku minulého roku bolo naplánovalo, mladé a podnikavé vedenie Miestneho spoločenstva

januára totiž využili pekné počasie a nainštalovali reflektory na matičnom etnodome, ktorý sa nachádza v starej slovenskej časti dediny, na rohu ulíc Masarykovej a Slovenskej. Týmto

Matičný etnodom teraz zapôsobí aj v noci

Majstri svetlo nainštalovali dobrovoľne, bez úhrady

v Hajdušici pokračuje s inštalovaním osvetlenia na verejných objektoch v dedine. Koncom • ĽUDIA A UDALOSTI •

spôsobom je okrem toho samotného objektu osvietená aj celá križovatka, ktorá doteraz bola

takmer úplne v tme. A pochvaľujú to najmä ľudia, ktorí dennodenne stadiaľ prechádzajú. Ako aj na iných objektoch, aj tieto práce dobrovoľne vykonali sami občania, členovia Rady MS, a v tomto prípade aj dvaja susedovci daného objektu Miroslav Orgován a Miroslav Miksád, ktorým určite záležalo na tom, aby časť dediny, v ktorej žijú, dostala iný, krajší vzhľad. Predseda MS Hajdušica Aco Anđelovski konštatoval, že toto je výsledok spolupráce miestneho spoločenstva, lokálnej samosprávy a samých občanov. Zároveň netajil svoje odušev-

nenie z toho, čo videl vo vnútri etnodomu. „Príjemne som prekvapený. O tomto som vôbec nevedel a verím, že mnohí občania tiež nevedia, čo sa v dome nachádza. Toto je vzácny poklad, ktorý treba zachovať a nejako inštitucionalizovať. Podľa mojej mienky etnodom má aj turistické potenciály, ktoré treba využiť a v súlade s tým aj omnoho aktívnejšie pracovať na jeho prezentácii. Matica slovenská v tom určite môže počítať s podporou miestneho spoločenstva,“ povedal nám hajdušický richtár.

7 /4998/ 12. 2. 2022

Ľudia a udalosti PÁN MAJSTER ONDREJ FUNTÍK Z KYSÁČA

Má aj chuť a vôľu, aj vedomosti a zručnosti Anna Legíňová

asto si ani neuvedomujeme, že v našej blízkosti žije osoba, ktorá je skutočným klenotom. Tu neďaleko môjho bydliska býva človek, ktorý je tichý, statočný, usilovný a nanajvýš skromný (čo je v dnešnom čase veľmi zriedkavé). Kultúrny šedivý starček, ktorý svojou zručnosťou prekvapuje. Odišla som k nemu so zámerom, aby mi porozprával o krajčírskom remesle, lebo takých je v súčasnej dobe málo... A je to ešte zvláštnejšie, keď sa týmto remeslom ešte stále zaoberá vyše osemdesiatročný starček... A dozvedela som sa ešte plno prekvapivých údajov o jeho všestranných zručnostiach. Ondrej Funtík z Kysáča, bývajúci na Štefánikovej ulici, mi porozprával mnoho zaujímavostí z jeho života. Jeho cieľom bolo stať sa krajčírom. Mal to

roky, aby sa tá perla prejavila vo svojej plnej kráse. „Najprv som sa vyučil za učňa. Učňom som bol najprv u pána majstra Gašku v Kysáči, a potom v Novom Sade. Mal som sa naučiť šiť mužské šaty. To bolo okolo roku 1958,“ zaspomínal si náš spolubesedník a pokračoval: „To je veľa rokov, ale počkaj, nech ti ešte vyrozprávam...“ a tým sa začal náš rozhovor. „Základnú školu som ukončil tu, v Kysáči. Môj otec mali obchod na pažiti, na dnešnej Masarykovej ulici. Bol to obchod Slávia. Vtedy som sa ako 12-ročný chlapec vyskúšal aj v ochodníckom remesle. Ako 15-ročný chlapík som bol 13 mesiacov učňom u pána majstra Gašku v Kysáči a potom v Novom Sade. Úhrnne som bol učňom 3 roky. Neskoršie som v meste skladal učňovskú skúšku. A potom som ako 21-ročný mladík šiel na vojenčinu.

Ondrej Funtík, 82-ročný krajčír, vo svojej dielni

tam už nemal miesta. U nich som sa nemohol zamestnať. Chcel som pracovať v Novitete v meste, ale vlakom som nemo-

ale čo? Podnik sa rozpadol! Kde teraz pôjdem? Našich Kysáčanov, ktorí robili v klanici v Novom Sade, som poprosil,

Povestná singerica

Minipapučky v porovnaní s krajčírskym metrom

blízko k srdcu, lenže to, čo nám sudičky dali do vena, niekedy musí počkať na svoju realizáciu

www.hl.rs

Pláca bola učňovská. Pán majster Gaško mali troch robotníkov, ja som bol štvrtý, takže som

Informačno-politický týždenník

hol stihnúť o šiestej, aby som bol tam, lebo autobusy vtedy neboli... Tak som sa rozhodol, že sa zamestnám v Javore v Kysáči. To bola práca s drevom. Robil som tam osem a pol mesiaca a potom v Trikoplete vypísali konkurz. Tam som na mašine hengľarici obšíval štrikanice,

aby mi pomohli. A prijali ma, takže som sa potom pasoval s klobásami, salámami, jedným slovom, s mäsom! Potom ma prehodili do magacínu, kde sa donášajú vnútornosti. Do konca som tam bol sám. Mal som ženy, ktoré mi umývali rešetky, kde sa kladie mäso. Zodpovednosť

• ĽUDIA A UDALOSTI •

bola na mne veľká! Nedajbože, postaviť. Veď škoda by bolo neA spýtam sa: „Aj toto ste vy dôchodku. „Práve v ten rok sa aby prišlo k infekcii, ja by som vyzvedieť sa všetko, čo sa pán vyrobili?“ tak mohlo... inokedy nie! Vtedy bol na vine! Pláca malá – zod- majster, ako voľakedy oslovovali „Áno. Je to dielo mojich rúk.“ platili také podmienky,“ zaspopovednosť veľká! Tu som robil krajčírov, naučil a čo všetko vie. A vtom mi prináša ešte krajšie mínal si. 5 a pol roka a potom som to Obzerám sa okolo a vidím na a sympatickejšie minipapučky. Odvtedy až podnes sa venuje zanechal... Moja manželka krajčírstvu. Ľuďom šije šaty, robila v Metalume, takže čiapky, opravuje, prišíva, našíva, som jej povedal, aby sa spýzošíva, odšíva... tala direktora, či môžem aj Jedna citlivá a emotívna duša, ja... Roboty bolo veľa, ale aj plná prekvapení a tajov, ktoré pláca dobrá! Vtedy som, v som sa pokúsila odhaliť, a vyči70. roku, kúpil tento dom tovala som si, že som skôr o tom a renovoval ho. Aj brat z nevedela, a žije tu, v mojom Nemecka mi pomohol fiokolí! Avšak to je charakteristika nančne, ale som mu peniaze skromných a pracovitých osôb! neskoršie vracal. Viac-meRobia v tichosti, bez očakávania nej som si sám robil všetky nejakej pompéznosti a reklamy. práce okolo domu. Kúpil Pozerajúc na steny jeho som si aj mašinu a bloky dielne, ktoré zdobia obrázky som si narobil na chyžku... Shirley Temple, Šabana Šauaj maltoval som, aj kalil, aj s Rodina Funtíková: (sprava) Pavel, Ján, mama Anna, otec Juraj, Juraj lića, Nedy Ukraden, Tozovca, a Ondrej; mali i dve sestry Anku a Marku, ktoré zomreli mladé váľčokami robil ozdoby, čipSilvany, princeznej Diany, Tita, ky, pertličky, pásiky – všetko koní... nejako sa mi nechcelo ísť komplet. Aj elektrinu som si sám stenách množstvo obrázkov. Sú Ako pre bábiku! Toto je prekrás- domov. Tá teplá, útulná krajčírzavádzal. A aj sklá som si sám tam ženy s módnymi detailmi. ne! „Je to prplavá robota. Za kládol tu v mojej dielni, všetko „Aj tejto som šatu ozdobil, ob- hodinu a pol som urobil tie toto, čo vidíš, moje ruky dotkli,“ kreslil som to i to,“ ukazuje mi papučky. Aj pečiatku z dreva vysvetľuje pán majster. pán majster a ja ho obdivujem, s vlastným podpisom som si „Treba mať na to všetko aj ako ho to všetko zaujímalo a aké sám vyrobil,“ hovorí. Aj taniere zo sadry vyprachuť, aj vôľu, aj vedomosti, aj mal idey. Teda mohol by byť aj zručnosti,“ prerušujem konšta- módnym návrhárom! covával a omaľovával. Čo všetko tento človek nevyrábal?! Vyfotiť som ich však nemohla, lebo ich, ako hovorí, daroval Spolku kysáčskych žien. Sám si zhotovoval aj brány, sám muroval chyžku na dvore. Skutočne rarita medzi ľuďmi! Teraz opravuje aj rúčky na taškách, pláta starý odev, zašíva zipsy a lepiace pásky... ale ako som zistila, robí to veľmi lacno. Taká, nech tak poviem, opravárska práca si predsa vyžaduje viac hodín práce. Hovorí, že si Staré, 82-ročné hodiny, ktoré pán nevie zarátať. Tak prišívanie majster našiel na povale svokrovcov v troch zipsov a rekonštrukcia kusoch, zostavil ich, zhotovil drevenú časť a ozdobil a s pomocou hodinára Pred učňovskou dielňou v Novom Sade so spolupracovníkmi: Ondrej Funtík sedí dolu, nad ním je Ilija Čobanović a v rukách medvedíka tašky – 500 dinárov. A ve- ich dali do pohonu noval sa tomu 5 hodín. Je drží Branislav Babić to podľa môjho odhadu veľmi ska miestnosť, plná vetroviek, táciou pána krajčíra, šikovného Pozerám sa okolo a odrazu lacno. klobúkov, nití, ihiel, metrov a usilovného starčeka, ktorý sa zbadám miniatúrne papučky Tento šikovný 82-ročný člo- a, samozrejme, singeríc, by mi mi snaží všetko dopodrobna vy- natiahnuté na takej malej dreve- viečik do roku 1994 pracoval ešte mala o čom rozprávať... svetliť, ale čas beží... je neskoro nej tyči. Všetko urobené vkusne, v Metalume. 55 rokov života Ale nabudúce! Daj Boh zdravia a ja musím ešte mnoho otázok pedantne a esteticky. a 35 rokov stáže a odišiel do tomuto človeku!

• ĽUDIA A UDALOSTI •

7 /4998/ 12. 2. 2022

DETSKÝ KÚTIK

2.1 ková, ca i c n a T i Leóna tóbra, Pivn k o . ZŠ 15

Deny Supek, tretiak ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Mateja Kajtez, 3. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Čo vás môže inšpirovať? V tomto Detskom kútiku máme práce na rôzne témy. Niektorí žiaci si zaspomínali na zážitky zo zimných prázdnin, ktoré dlho zostávajú v pamäti. Predovšetkým zaujímavé chvíle, ktoré ste strávili na snehu. Iní zasa rozmýšľali, čím by sa chceli stať, keď vyrastú. A to je dôležité – plánovať si budúce povolanie už od detstva. Máme tu aj krásne ilustrácie žiakov z Jánošíka, Pivnice a Kulpína. Na niektorých vidieť srdiečka, čo je náznak blížiaceho sa sviatku svätého Valentína. Nerozmýšľajte dlho a neváhajte a napíšte a nakreslite nám do Kútika. Katuša

Nina Jagošová, 1. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín • DETSKÝ KÚTIK •

Zážitok zo zimných prázdnin

Keď narastiem, budem...

Keď narastiem, chcela by som byť speváčkou a hudobníčkou. Teraz chodievam do hudobnej školy. Hrám na husliach. Už tam chodím tretí rok a do hudobnej školy sa chodí šesť rokov. Chcela by som sa naučiť anglický jazyk, aby som mohla spievať anglické piesne. Anglické piesne sa mi veľmi páčia. Chcela by som vystupovať na nejakých festivaloch slovenských ľudových piesní, ale aj anglických a srbských. Chcela by som hrávať na festivaloch. Na husliach nie je ľahké hrať, musí sa rýchlo preberať prstami a mať dobrý sluch. Pani učiteľka mi hovorí, že mám dobrý sluch, a ja som veľmi rada, keď mi to povie. Mám rada hudbu a chcela by som byť známa v celom svete. Amely Nemčeková, 4. 2, ZŠ maršala Tita v Padine

Željana Petej, 2. b ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín • DETSKÝ KÚTIK •

Oliver Cabuka, 2. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

ilustrácia: freepik

Andrea Borošćinjancová, siedmač ka ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Zimné prázdniny som strávil doma a bol som aj u starých rodičov, na kĺzaní a na lyžovačke. Môj najkrajší zážitok bol práve na lyžovačke. Lyžovanie je moja veľká záľuba. Lyžujem už päť rokov a tejto zimy som bol na Kopaoniku. Celé prázdniny som sa nevedel dočkať rána, kedy tam pôjdem. A konečne, keď sme tam prišli, bol slnečný deň, ale veľmi chladný. Snehu bolo všade vôkol mňa. Lyžoval som sa so svojím bratom a otcom. Vysadli sme na lanovku a pod nami boli krásne hory prikryté snehom. Všetko bolo ako biela perina. Sánkovali sme sa, dostali sa na ten najvyšší vrch – Pančić. Každé spúšťanie na lyžiach nám bolo krásne a zaujímavé. Lyžovali sme sa tri dni neustále. Lyžovanie je môj obľúbený zimný šport a vždy si nesiem najkrajšie zážitky z lyžovačky. Mateja Kajtez, 3. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

ová, 1. a Emina Šim Kulpín , enského osa Kom

m ZŠ Jána A

7 /4998/ 12. 2. 2022

Boj s problémom neplodnosti Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

eschopnosť dosiahnuť rodičovstvo, ako jeden z najdôležitejších životných cieľov, vplýva psychicky negatívne na citový život neplodného jednotlivca. Problém neplodnosti však treba vnímať predovšetkým ako problém páru. Bez ohľadu na to, ktorý partner má zdravotný problém, otázka neplodnosti je stále problémom oboch partnerov. Niekedy majú obaja partneri určitý zdravotný problém s uskutočňovaním rodičovstva. Zo všetkých týchto dôvodov by mali byť obaja partneri, teda pár, povzbudzovaní k spoločnej účasti na všetkých aspektoch procesu evalvácie a liečby. Každý člen páru tak lepšie pochopí nároky kladené na druhého člena a je istejšie, že bude svojmu partnerovi oporou. Prvou fázou reakcie na neplodnosť je prekvapenie. Väčšina pá22

www.hl.rs

rov predpokladá, že tehotenstvo nastane čoskoro po prerušení antikoncepcie, pretože väčšinu svojho pohlavného života strávili snahou vyhnúť sa tehotenstvu. Páry starostlivo študujú svoje správanie, návyky a životný štýl, aby sa pokúsili pochopiť, prečo sa im nepodarilo otehotnieť. Po fáze šoku a nevery sa rýchlo menia nasledujúce psychologické fázy – popieranie jestvovania problému, potom objavenie sa hnevu (na seba, partnera, okolie, všetky tehotné páry v okolí) a nakoniec fáza akceptovania jestvovania problému. U neplodného páru sa môže vyvinúť chronická nevoľnosť spôsobená neplodnosťou, ktorá sa šíri do všetkých oblastí života (problémy s komunikáciou, zlé fungovanie v práci, zlé partnerské vzťahy, finančné problémy...). Niekedy sú tieto depresívne tendencie maskované tak, že

Informačno-politický týždenník

pár môže, vedome alebo nevedome, sabotovať svoje vlastné pokusy o otehotnenie, aby znížil riziko sklamania a obáv z nových krízových situácií. Boj s neplodnosťou je niekedy veľmi náročný a dlhotrvajúci a miera stresu je rovnaká, ba ešte silnejšia ako vyrovnávanie sa s ťažkou chorobou. O psychosociálnych problémoch by mal lekár hovoriť s párom nielen pri prvej konzultácii, ale aj pri ďalších vyšetreniach, najmä keď sa plánujú výrazné zmeny v stratégii riešenia problému neplodnosti. Nevyhnutnou súčasťou konzultácií sú jednoznačné a jednoduché výzvy pre pár, aby vyjadrili svoje pocity o neplodnosti, ako aj o priebehu liečby. Štúdie skúmajúce psychické utrpenie pred a po mimotelovom oplodnení naznačujú, že depresia a úzkosť sa zvyšujú po zlyhaní umelého oplodnenia. Asi 10 – 25 % žien je ohrozených klinicky významným stavom úzkosti po neúspešnom oplodnení in vitro. Väčšina žien so zlyhaním mimotelového oplodnenia pociťuje nárast depresie a úzkosti v súvislosti s ich psychickým

Foto: .pexels

Z medicíny

stavom pred takýmto druhom oplodnenia. Takýto stav sa udržiava počas nasledujúcich 6 mesiacov od posledného pokusu. Úzkosť a depresia u väčšiny ľudí po tomto období klesajú, no u niektorých pretrvávajú ďalších 3 – 5 rokov, ak ešte neotehotneli. Zistilo sa, že prvé oplodnenie in vitro je pre pacientov najstresujúcejšie pre vysokú úroveň zmätenosti a úzkosti. Je to nová skúsenosť s neznámym medicínskym postupom, liekmi a liečebnými protokolmi, ktoré sa môžu počas cyklu meniť, a možno aj práca s novým tímom zdravotníkov. Pacienti vnímajú umelé oplodnenie ako sériu fáz, ktoré musia byť úspešne ukončené pred prechodom na ďalšiu fázu liečby: monitorovanie folikulov, aspirácia vajíčok, oplodnenie, prenos embryí, čakacie obdobie a fáza tehotenského testu. Úroveň stresu, úzkosti a očakávania sa zvyšuje s každou fázou, pričom vrchol dosahuje počas čakacieho obdobia na výsledok celej procedúry umelého oplodnenia. Pokračovanie nabudúce Preložila: Mária Domoniová • Z MEDICÍNY •

Mozaika

ROČNÍK XXIV 12. februára 2022 ČÍSLO 269

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

K 160. VÝROČIU NARODENIA VÝZNAMNÉHO VEDCA

REPORTÉRI

Komeniológ a polyglota Ján Kvačala Jaroslav Čiep

skúmaní (zvlášť literatúry o Jánovi Amosovi Komenskom, rukopisov a mieste tejto budovy tohto učiteľa národov, ale i materistála ľudová škola s učiálov týkajúcich sa ďalších osobností a teľským bytom, v ktorom tém) podnikal študijné cesty po archísa narodil Dr. Ján Kvačala (1862 – voch celej Európy a bol aj v Amerike. 1934), slovenský univerzitný pedagóg, Hoci väčšiu časť svojich kníh, štúdií zakladateľ komeniológie, kultúrny a článkov písal po nemecky, sú i práce historik a evanjelický teológ.“ Obsah vytlačené po slovensky. Sprítomnili predchádzajúcej vety text vyrytý do sme si aj čulý písomný styk Dr. Jána kamennej dosky, ktorú pri 150. výroKvačalu s príbuznými a kamarátmi v čí narodenia tohto nášho významrodnom Petrovci, pripomenuli si aj ného muža slávnostne odhalili na jeho prednášku o Michalovi Godrovi budove petrovskej lekárne v piatok na Slovenských národných slávnos3. augusta 2012. Cieľom tejto tabule tiach v roku 1929. bolo a aj dodnes je upozorAj dnes, keď si pripomínaniť okoloidúcich na doteraz me 160. výročie narodenia nedoceneného významného Dr. Jána Kvačalu, chceme spoluobčana a svetobežníka pokračovať v snahe obozDr. Jána Kvačalu. Ide o petrovnámiť čím širšiu verejnosť so ského rodáka, ktorý sa narodil životom a dielom tohto vedpráve na tom mieste, v čase, ca svetového mena, tak ako keď vedľa kostolnej záhrady sme to začali pred roku 1997 stála ľudová škola s učiteľským v Knižnici Štefana Homolu príbytom. Tú neskoršie zbúrali a v ležitostnou dokumentárnou súčasnosti je tu obytná budo- Pamätná tabuľa k 150. výročiu narodenia význam- výstavou. V podstate i teraz va a v priečelí na jej prízemí je ného komeniológa 2012 nám ide o pokus vystavať dulekáreň. chovný pomník Jánovi KvačaAj my tunajší Slováci sme mali a S cieľom pripomenúť nielen petrov- lovi s nádejou, že sa mu v budúcnosti máme vo svojich radoch osobnosti, skej, ale vôbec slovenskej verejnosti dostane patričného ocenenia. ktorých význam presahuje význam život a dielo Dr. Jána Kvačalu Miestny Na potešenie viacerých v posledvlastnej komunity. Jedným z takých odbor Matice slovenskej v Srbsku v nom období korešpondenciou Jána bol i Ján Kvačala. Ján Rodomil Kva- Petrovci v piatok 26. októbra 2012 Kvačalu sa vážnejšie vedecky zaočala je ozajstne jedným z najeru- prichystal aj príležitostný večierok. berá PhDr. et ThMgr. Libor Bernát, dovanejších intelektuálov z radov Širšiemu auditóriu v Dome MSS Ľu- CSc. (1958), ktorý vydal množstvo vojvodinských Slovákov, ktorý počas dovíta Mišíka sme sa vtedy pokúsili štúdií, ale aj nasledujúce knihy: Koživota napísal zo 6 000 strán rôznych priblížiť pôsobenie a vedecký prínos rešpondencia Jána Kvačalu s Jozefom monografií a štúdií. Kvačala neustále Jána Kvačalu. Prítomným azda utkveli Škultétym (2015), Korešpondencia cestoval po archívoch a knižniciach po údaje, že tento univerzitný profesor, Jána Kvačalu s Josefom Krumpholcom celej Európe a skúmal. Bol polyglotom, evanjelický kňaz, zamestnanec Slo- (2016), Z korešpondencie Jána Kvačalu keďže hovoril a písal vo viacerých venského národného múzea a kniž- s priateľmi (Cyrilom Bodickým, Jurom jazykoch – okrem slovenčiny používal nice Matice slovenskej v Martine bol Janoškom, Gustávom Klobušickým, češtinu, maďarčinu, nemčinu, francúz- trojnásobným doktorom vied (doktor Otakarom Koutským) (2016), Ján Kvaštinu, latinčinu, ruštinu a čiastočne aj filozofie, doktor teológie a nositeľ čest- čala a Gollova škola vo svetle vzájomnej poľštinu. Bol aj viacnásobným dok- ného doktorátu teológie na lotyšskej korešpondencie (2017) a Život a dielo torom vied a členom rôznych vedec- univerzite), že aktívne ovládal až osem Jána Radomila Kvačalu: sto listov z kých spoločností vo svete, tiež prvým jazykov a že vo svojom vedeckom Kvačalovej korešpondencie (2021).

„N

čestným predsedom vtedy založenej Matice slovenskej v Juhoslávii. Hoci aj v Bratislave existuje Ulica Kvačalova, ale doteraz mnohí tamojší nevedia veľa o Jánovi Kvačalovi. Práve tak je aj v Petrovci, kde tiež existuje Ulica Kvačalova, ale nie je precizované, či ide o Jána Kvačalu syna, alebo skôr o jeho otca, petrovského učiteľa. V roku 2012 Slovenské vydavateľské centrum vydalo aj publikáciu, resp. reprint knihy Jána Kvačalu Komenský, ktorú vytlačilo z príležitosti okrúhleho výročia narodenia tohto významného komeniológa.

Z obsahu

S novým internátom už štvrťstoročie s. 24

Stodvadsať rokov od narodenia Adely ČajakovejPetrovičovej (1901 – 1976) s. 26

Hodnotenie ľudového odevu – nová kvalita festivalu s. 28

Mozaika REPORTÉRI

V BÁČSKOM PETROVCI

S novým internátom už štvrťstoročie (1) Jaroslav Čiep

iacky domov pri Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, ktorý v tomto roku oslávi dvadsiate piate narodeniny, je svedectvom toho, že i v korpuse dolnozemských Slovákov sú jednotlivci, ktorí vidia i ďalej, i širšie než obyčajní ľudia a ktorým zachovanie svojho jazyka a kultúry, čiže národnostnej identity bolo a je takmer prioritným cieľom v živote. Asi pred dvadsiatimi siedmimi rokmi oni celkom jasne vedeli, že osud a budúcnosť gymnázia nebude závisieť iba od žiakov žijúcich v Obci Báčsky Petrovec a v bližšom okolí, ale vo veľkej miere aj od Slovákov zo vzdialenejších dedín, v prvom rade z Banátu a zo Sriemu. Bolo teda potrebné vytvoriť zodpovedajúce podmienky na pobyt žiakov v Báčskom Petrovci. Riešením bolo otvorenie žiackeho domova pri gymnáziu. Zo súčasného pohľadu bolo to logické, jednoduché a ľahké: avšak boli to roky deväťdesiate. Roky, v ktorých nič nebolo ani logické, ani jednoduché a prinajmenej ľahké. O podrobnostiach výstavby, začiatku a doterajšej činnosti žiackeho domova sa možno dozvedieť aj z textu Viery Boldockej (1947 – 2015), ktorá na gymnáziu od roku 1969 učila chémiu a na poste riaditeľky petrovského gymnázia pôsobila v rokoch 1983 – 1986 a neskoršie aj v rokoch 1990 – 2005, takže bola priamou aktérkou diania, a o tom sa vyjadruje v nasledujúcich statiach. VÝSTAVBA ŽIACKEHO DOMOVA Menšinové školy majú početné špecifiká, jedným z nich je zodpovednosť za vlastnú budúcnosť. Pri stredných menšinových školách je toto špecifikum zvlášť výrazné. Ide tu najmä o počet žiakov, ktorý škola potrebuje na normálnu prácu. Záujem žiakov o školu závisí

od atraktivity samotnej školy i jej celkovej ponuky. Gymnázium Jána Kollára v Petrovci bolo jednou z tých škôl, ktorá žiakom ponúka mimoriadne kvalitné stredoškolské štúdium, ale i napriek tomu jej hrozil nedostatok žiakov. Ona totiž nemala vyriešené ubytovanie cezpoľných žiakov. Z tých dôvodov vedenie školy, s cieľom zabezpečiť čím optimálnejšie podmienky pre budúcnosť tejto ustanovizne, navrhlo založiť žiacky domov. Táto idea nebola úplne nová, keďže v minulosti

gymnázium táto škola bude mať vážne problémy s počtom žiakov. Predseda Fondu pre žiacky a študentský štandard Vojvodiny Radenko Papić, predseda pokrajinského SZS (Samosprávneho záujmového spoločenstva) pre základné vzdelanie Žarko Popov a riaditeľ MOPU (Medziobecného osvetovo-pedagogického ústavu) Vojvodiny Miodrag Milanović navštívili gymnázium i vedenie obce, aby sa urobili prvé kroky na jeho zakladaní, ale predovšetkým na výstavbe alebo adaptácii ob-

Symbolické kladenie základného kameňa žiackeho domova (štátny tajomník Ministerstva školstva Slovenskej republiky O. Nemčok. Vedľa neho sprava V. Braunović, pomocník ministra vzdelávania Republiky Srbsko – jún 1995).

jestvoval internát, ktorého činnosť prakticky prestala po zániku učiteľskej školy, vlastne v šk. roku 1969/70. Teda idea obnovenia žiackeho domova, resp. internátu sa zdala byť jedným z najdôležitejších faktorov, ktorý by umožnil stabilnejšiu existenciu školy z hľadiska počtu žiakov. Umožnil by totiž navštevovať školu žiakom zo všetkých slovenských dedín na území Vojvodiny. Myšlienka o výstavbe žiackeho domova sa stala aktuálnou ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa črtala nová školská reforma a keď bolo jasné, že návratom na pôvodné

jektu, ktorý by bol na to vhodný. Predseda Výkonnej rady Zhromaždenia obce B. Petrovec Ing. Andrej Varga v konzultácii s Ing. architektúry Milinou Sabovou prijal ako jedno z možných riešení návrh adaptovať Grúnikov dom (teraz Dom Matice slovenskej Ľudovíta Mišíka), ktorý bol v dezolátnom stave a podľa hrubých výpočtov jeho kúpa a adaptácia by stála bezmála l 000 000 DM (500 000 eur). Kapacita by bola iba 40 lôžok a kuchyňa s jedálňou by sa používala v remeselníckom spolku, ktorý je tesne vedľa. Toto riešenie nebolo realizované, lebo na zasadnutí pokrajin-

ského zhromaždenia delegáti z Kovačice návrh v úplnosti mínovali v zmysle, že Petrovec chce, ako napísal v pripomienke na tento bod rokovacieho programu, „elitný koledž“ a rozhodovanie o návrhu založiť internát v Petrovci bolo odročené na neurčito. Ďalšia možnosť rozhodovania o tomto probléme vo vojvodinskom parlamente nebola možná, lebo prišlo k vážnym politickým zmenám v roku 1990. To bola vlastne šťastná okolnosť, lebo sa neskoršie ukázalo, že by to bola nedostatočná kapacita pre potreby ubytovania žiakov a ani ostatné priestorové riešenia neboli najlepšie. Najmä veľká vzdialenosť tejto budovy od gymnázia nebola tiež, ako teraz vidno, najvýhodnejšia. Najhorší bol však finančný aspekt, ako sa neskoršie ukázalo, výstavba nového žiackeho domova bola lacnejšia, než by bola adaptácia starého Grúnikovho domu. Po obnovení Matice slovenskej v Juhoslávii vtedajší predseda Michal Spevák, ktorý bol neskôr aj predsedom školského výboru gymnázia a obecné vedenie Juraj Červenák, predseda ZO (tiež člen školského výboru), a Miroslav Šproch, predseda Výkonnej rady ZO B. Petrovec, veľmi ochotne prijali ideu o výstavbe žiackeho domova pre potreby gymnázia. Idea bola všeobecne podporená (až na niektoré výnimky jednotlivcov, ktorí boli presvedčení, že slovenské gymnáziá majú byť aj v Starej Pazove a v Kovačici) a verifikovaná na slávnostnom zasadnutí Matice slovenskej v Juhoslávii počas Slovenských národných slávností roku 1994. Výstavbu internátu pre potreby gymnázia, ako nevyhnutnosť v kontexte zachovania národnej identity Slovákov vo Vojvodine, navrhol delegát zo Starej Pazovy učiteľ Ján Šipický. Riaditeľka gymnázia, predseda školského výboru a predseda

HLAS ĽUDU | 12. 2. 2022 • 7 /4998/

obce túto ideu prezentovali hosťom – vysokým štátnym funkcionárom zo Slovenskej republiky, ako i z Republiky Srbsko a pokrajiny Vojvodiny, ktorí sa zúčastnili osláv 75. výročia založenia gymnázia v októbri roku 1994. Zo strany SR bol na oslave jubilea prítomný minister kultúry Ľubo Roman a z Republiky Srbsko minister vzdelávania Dr. Dragoslav Mladenović. Ministri hneď súhlasili s návrhom a sľúbili spoločne financovať výstavbu žiackeho domova. Predstavitelia lokálnej samosprávy, resp. Zhromaždenia obce tiež súhlasili, aby tretinu trov na výstavbu domova zabezpečila obec z vlastných rozpočtových prostriedkov, ako i odpustením poplatkov, ktoré takéto investície bežne sprevádzajú. Neskôr sa ukázalo, že tento prísľub pre obecný rozpočet bol nereálny, keďže ho pre nedostatok finančných prostriedkov nemohol splniť. Preto prakticky na deväťdesiat percent vyfinancovali spoločne Slovenská republika a Republika Srbsko. Osláv sa okrem uvedených ministrov zúčastnili z juhoslovanskej strany: ministerka vo zväzovej vláde Margit Savovićová, predseda Výkonnej rady APV Boško Perošević a zo Slovenska štátny tajomník Ministerstva školstva Emil Komárik, delegácia Ministerstva zahraničných vecí v čele s riaditeľom Odboru pre zahraničných Slovákov Milanom Činčurom a predseda Matice slovenskej Jozef Markuš. Všetci jednotne podporili ideu o potrebe výstavby internátu a ochotne prisľúbili finančnú pomoc. Po oslavách ideu bolo treba i realizovať. Bola to tá ťažšia časť celého projektu. Celková politicko-hospodárska situácia v krajine bola mimoriadne zložitá a nepriaznivá. Juhoslávia bola izolovaná i hospodársky, i politicky. Preto bolo i hodne skeptikov, keď šlo o realizáciu tohto podujatia. Pochybnosti boli oprávnené, lebo politicko-ekonomická situácia bola taká ťažká, že tento projekt nemal takmer žiadny reálny podklad na

uskutočnenie. Treba však hneď zdôrazniť, že nebyť ochoty vlády Slovenskej republiky a jednotlivcov, ktorí sa nezištne pričinili o uskutočnenie tohto podujatia, iste by sa nám táto, v tom čase veľmi riziková investícia, nepodarila. Mám na zreteli predovšetkým veľvyslanca SR v Belehrade Miroslava Mojžitu, ministra kultúry Ivana Hudeca, podpredsedu vlády SR Jozefa Kalmana, vedúcich mesta Nitry v čele s Viktorom Macekom a z našej strany predsedu ZO Juraja

Titulná strana publikácie Žiacky domov v Petrovci 2007

Červenáka, predsedu MS Michala Speváka, predsedu VR ZO Miroslava Šprocha a predsedu školského výboru gymnázia Jána Čiepa. Už v novembri delegácia (V. Boldocká, J. Červenák, M. Spevák) navštívila ministra kultúry SR Ľuba Romana a informovala o prípravách na výstavbu žiackeho domova. Architektonicky projekt vypracovala Ing. Milina Sabová, ktorý bol odovzdaný ministrovi. Keďže bola určená hodnota finančných prostriedkov na kompletnú výstavbu a vybavenie na 1 500 000 DM, SR sľúbila 500 000 DM (10 000 000 Sk.). Delegácia navštívila i Ministerstvo zahraničných vecí, prijal ich Dr. Milan Činčura a z Nadácie pre pomoc krajanom sľúbil 140 000 Sk. na výstavbu domova. Boli to zároveň prvé peniaze dostáte na tento účel. Za ne bolo kúpených 200 000

tehál, 10 000 kusov črepov a 126 m3 betónu, ktoré boli privezené 13. decembra na gymnaziálny dvor. V priebehu decembra na pozvanie riaditeľky gymnázia školu navštívil minister vzdelávania republiky Srbsko Dragoslav Mladenović a pomocník pre stredné vzdelanie Vojislav Braunović a v rozhovore o výstavbe internátu sa zmienil ako o investícii, ktorú srbská vláda podporí v hodnote 500 000 DM, teda rovnako ako i vláda SR. Minister vyjadril názor, že by sa s výstavbou mohlo ukončiť do ústredných osláv 250 rokov príchodu Slovákov do Petrovca, čiže do augusta roku 1995. Bol to príliš optimistický odhad, ale bol impulzom pre konanie. Minister bol onedlho zmenený a tak nemusel ospravedlňovať nekonečné meškanie presunu sľúbených peňazí z republikovej pokladnice. My sme však konali. Bol kúpený pozemok od majiteľa Dragana Brkljača, ktorý bol vlastne na gymnaziálnom dvore a tým sa areál školy zväčšil a uzatvoril. Okrem tohto starého domu bol na výstavbu domova obetovaný i tenisový kurt, pôvodné volejbalové ihrisko v úzadí gymnaziálneho dvora. Majiteľovi spomenutého domu obec dala ďalší, ktorý vlastnila, a bol zhodnotený na 10 000 DM. December 1994 a január 1995 boli mimoriadne ťažké, keďže bol výrazný nedostatok energií. Totiž nebolo dostať mazut na vykurovanie gymnázia a súčasne boli neustále reštrikcie elektrického prúdu (aj po dvanásť hodín denne). Práca v škole bola mimoriadne sťažená a boli i protesty žiakov, ale aj rodičov na zimu, v akej sa konalo vyučovanie. Bol to dôsledok úplnej izolácie našej krajiny a hospodárskej krízy, v akej sme sa ocitli. Naša výstavba interná tu v tých podmienkach vypadala úplne iracionálna. Z dnešného pohľadu je ťažké pochopiť entuziazmus a vytrvalosť pri realizácii tohto podujatia. Na zasadnutí obecného parlamentu 14. februára 1995 bolo

schválené rozhodnutie o výstavbe internátu. Súčasne bola schválená i časť prostriedkov z obecného rozpočtu na jeho výstavbu. Školský výbor gymnázia na zasadnutí 28. februára 1995 schválil rozhodnutie o výstavbe žiackeho domova a zvolil komisiu, ktorá bude sledovať jeho výstavbu. Predsedom sa stal Juraj Červenák, predseda ZO, Michal Spevák, MS, Rajko Perić, predstaviteľ obecného Fondu pre stavebný pozemok, Milina Sabová, Ing. architektúry, Viera Boldocká, riaditeľka gymnázia, Ján Čiep, predseda školského výboru gymnázia, Miroslav Šproch, predseda Výkonného výboru ZO B. Petrovec. Nasledovala voľba stavebnej firmy na výstavbu domova. Zvolená bola obecná stavebná firma 7. júla z Báčskeho Petrovca a zmluva o výstavbe bola podpísaná 29. marca 1995. Potom nasledovali početné návštevy ministerstiev a ministrov v Bratislave a najmä v Belehrade s cieľom prosby o presun sľúbených peňazí na výstavbu. V tom období bol zmenený i minister kultúry SR, ktorý dal prísľub na finančnú pomoc na výstavbu internátu. Vystriedal ho Ivan Hudec, ktorý nebol o tomto sľube a dohode oboznámený, takže sa prakticky proces dohovárania začínal znova. Delegácia, ktorá navštívila ministra Hudeca bola i u ministra školstva SR, avšak ten vedel o tejto investícii ešte menej. Už v januári roku 1996 školu navštívil Dr. Milan Činčura a Dr. Anna Martinková, aby sa presvedčili o tom, ako boli strovené peniaze z Nadácie pre pomoc krajanom. Ich návšteva bola ďalším impulzom pre našu prácu. Je celkom pochopiteľné, že zo strany SR jestvovali obavy o tom, ako a či sa vôbec takáto investícia môže uskutočniť v ekonomických a politických podmienkach, v akých naša krajina bola. Preto aj sľúbené finančné prostriedky dlho neprichádzali. Zrejme sa čakal prvý krok domácich. (pokračovanie nabudúce)

III

Mozaika VČERA, DNES, ZAJTRA...

NAMIESTO SPOMIENKY

Stodvadsať rokov od narodenia Adely Čajakovej-Petrovičovej (1901 – 1976) (dokončenie) Dr. Jarmila Hodoličová

ka Adela Petrovičová. Nedostatok prispievateľov bolo cítiť asi pol roka, potom začali niektoré rubriky redigovať a príspevkami zapĺňať učitelia rôznych vyučovacích predmetov. S kádrovými problémami a materiálnymi ťažkosťami, konkrétne s drahými štočkami, úzko súviselo aj technické vybavenie časopisu, najmä ilustrácie, takže niektoré čísla sú ilustrované skromnejšie. Prvé číslo Nášho slniečka vyšlo v októbri 1939. Časopis vychádzal mesačne počas školského roka. Redigovala ho Adela Petrovičová, ilustrovala Zuzka Medveďová a vydávala Matica slovenská v Juhoslávii nákladom Kníhtlačiarne, účastinárskej spoločnosti, v Petrovci (redakcia a administrácia Petrovec, Báčka, ročné predplatné 10 din., formát 18 x 22). Titulná strana bola farebná a ilustrovala ju Zuzka Medveďová. Pred vojnou

dele Čajakovej ako učiteľke veľmi záležalo na tom, aby slovenské deti v Juhoslávii mali svoj vlastný časopis pre deti, keďže po zaniknutí Zorničky, ktorú v rokoch 1923 – 1927 vydávali Oto Sobotka a Ferdo Klátik v Starej Pazove, trinásť rokov detský časopis neexistoval. S cieľom vyplniť túto 13-ročnú prázdnotu, podnikol Školský odbor Matice slovenskej v Juhoslávii prvé prípravy na vydávanie časopisu, a to pred augustovými slávnosťami r. 1939, keď preskúmal možnosť vydávania takéhoto časopisu a redigovaním poveril učiteľku Adelu Petrovičovú. Keďže v tom čase na Slovensku vychádzal časopis pre deti s rovnakým názvom Slniečko (1927 – 1950, 1969 – dodnes), ktorý v rokoch 1936/37 redigoval Jozef Cíger Hronský, a to Slniečko „svietilo“ aj slovenským deťom v Juhoslávii, stal sa určitým modelom pre vytvorenie vlastného časopisu pre deti s podobnou koncepciou a zameraním. Po vytvorení tzv. Slovenského štátu bolo cítiť ešte naliehavejšiu potrebu po vlastnom časopise a preto aj názov Naše slniečko, teda naše – vojvodinské. Keď si školský odbor zobral za vzor svojho časopisu Slniečko, nastolil aj niektoré podmienky: časopis by nemal byť rozsahom menší ako Slniečko zo Slovenska, čo znamenalo nie menej ako 20 strán, a tiež to, aby mal kvalitnú Titulná strana prvého čísla detského výtvarnú stránku, bohaté ilu- časopisu Naše slniečko, 1939 strácie a aby čerpal z vlastných zdrojov. vyšlo spolu 15 čísel Nášho slniečka. Podmienky teda neboli ľahké. O Keďže časopis vychádzal len popočiatočných ťažkostiach svedčí čas školského roku, aj číslovanie aj prvé číslo časopisu, ktoré vyšlo v bolo podľa školských mesiacov. októbri 1939 a ktoré takpovediac Prvé číslo vyšlo v októbri 1939 a celé autorsky vyplnila šéfredaktor- posledné v marci 1941. Prvých

osem čísel redigovala Adela Petrovičová a od 13. novembra 1940 sa šéfredaktorkou stala Oľga Babylonová-Garayová. Počas vojny Naše slniečko nevychádzalo, ke-

Adela Čajaková-Petrovičová v staršom veku

ďže Garayová neprijala návrhy, podmienky a ponuky, ktoré jej predkladali maďarské úrady (aby časopis vychádzal v Budapešti a aby sa v ňom uplatňovala ich ideológia a koncepcia), takže časopis bol obnovený až po vojne v novej Juhoslávii. Povojnové Naše slniečko vychádzalo s podnázvom Časopis pre školskú mládež Matice slovenskej vo FĽR Juhoslávii v rokoch 1946 – 1947 a redigovala ho Oľga Babylonová-Garayová. Prvé čísla Nášho slniečka redigovala Adela Čajaková-Petrovičová sama a tak využila všetky svoje sily a schopnosti na to, aby sa časopis zdokonaľoval a aby sa dosiahla jeho vysoká úroveň. Preto na VIII. valnom zhromaždení Matice slovenskej v Juhoslávii v Správe redakcie časopisu Naše slniečko Čajaková vyzýva bratov učiteľov a sestry učiteľky, aby povedali otvorene svoju mienku, či časopis aspoň čiastočne zodpovedá svojej

úlohe. Píše: „Ďalej zaujímala by ma otázka: čo deti najradšej čítali, čomu sa najväčšmi tešili, čo ich menej bavilo, poťažne čo by mohlo v budúcnosti prísť v úvahu alebo vôbec vyostať. Prosím objektívne premýšľať o týchto otázkach na základe získaných skúseností v priamom styku s deťmi.“ Táto výzva mala dobrý ohlas, lebo už v nasledujúcich číslach počet spolupracovníkov – prispievateľov sa zvýšil a v takej forme Naše slniečko bolo nielen detským časopisom, ale nahradilo aj nedostatok šlabikárov, učebníc a zábavného čítania. Časopis bol vo veľkej miere pre deti príťažlivý práve svojou výtvarnou stránkou. Ilustračné umenie v ňom spočiatku rozvíjala Zuzka Medveďová (1897 – 1984). Na dobrú spoluprácu medzi Petrovičovou a Medveďovou si spomína otec Ján Čajak vo svojich Rozpomienkach takto: „Zriedkakedy videl som v mojom živote také dve harmonické duše, ako čo boli tieto dve. S takou láskou, porozumením sa radili a pracovali, že tento zjav ma hlboko dojal a tešil som sa mu nesmierne. Hneď po vydaní prvého čísla zrejmý bol účinok na deti a na ich rodičov. Deti až hltali Naše slniečko a tiež aj ich rodičia so záujmom ho čítali.“ V začiatkoch svojej existencie bol časopis orientovaný kresťansko-humanisticky, s národným a sociálnym cítením, ale boli tu aj literárne príspevky, ktoré sa vyznačovali humorom a fantáziou. Petrovičovej sa pomerne rýchlo podarilo prekonať nábožensko-didaktický a morálny charakter časopisu a prinášať príspevky, v ktorých sa dôraz kládol na umeleckú podobu a náučné témy. Časopis mal veľa rubrík. Redaktorka kládla veľký dôraz aj na práce žiakov, ktoré vychádzali v rubrike Ukážky zo žiackych prác, kde ako žiak začal

HLAS ĽUDU | 12. 2. 2022 • 7 /4998/

uverejňovať aj Juraj Tušiak. Táto rubrika podľa slov šéfredaktorky „svojou prístupnosťou umožnila uplatňovať sa a rozvíjať talenty driemajúce v deťoch, ktorých povzbudená ambícia nutkala pričiniť sa vlastnými hodnotami a prispieť z vlastných síl tiež niečím k spoločnej práci.“ Okrem Nášho slniečka Petrovičová redigovala aj prílohy pre deti v Národnom kalendári a v Národnej jednote a uplatnila sa aj v prílohe pre deti Naša jar, ktorá v rokoch 1942 – 1944 týždenne vychádzala v budapeštianskom denníku Slovenská jednota (1939 – 1944). Práca v redakcii podnietila Petrovičovú písať skromné veršíky a prozaické príspevky pre deti. Okrem už spomenutej drámy Inžinier Hora (1942) vyšli Petrovičovej aj tri knihy pre deti, a to: Drobné kvietky (1943), verše pre deti a próza pre deti v knihe V čarovnej ríši rozprávok (1943), ktoré vyšli v Košiciach. Tretia kniha Maškrtnice vyšla až v roku 1973 v Novom Sade a predstavuje výber z jej diela. Obsahuje štyri poviedky: Maškrtnice, Ako začala chodiť do školy malá sálašanka, Keď sa psí svet obrátil hore nohami a Capkove dobrodružstvá. Prvá poviedka má humoristický nádych s jednoduchým príbehom, podobne ako aj poviedka o malom dievčatku, ktoré žilo na sálaši (preto malá sálašanka) a ktoré sa ako prváčka nevedelo slušne správať v triede. Jeho správanie pripomína divošku a autorka ho stvárňuje na hranici humoru a nevychovanosti. Autorka tu však nemoralizuje, ale jemne prechádza cez všetky jeho chyby a nedostatky. Druhé dve poviedky sú dobrodružného rázu. V próze Capkove dobrodružstvá sú rozprávkové elementy, ponášajúce sa na ľudovú tvorbu. Všetky tieto knihy pre deti zostali na okraji umeleckej literatúry. Prvá je inšpirovaná folklórnosťou s religióznymi prvkami, druhá epickou poéziou, zobrazujúcou prevažne príhody detí. Samozrejme, že sa autorka nemohla vyhnúť moralizátorstvu, mentorstvu, di-

daktizmu a niekedy prehnanému sentimentalizmu, čo bolo už zaužívanou schémou pri písaní dobovej literatúry pre deti s jediným cieľom – upriamiť pozornosť dieťaťa

Titulná strana knihy Drobné kvietky, 1943

na mravné stránky a mravne ho vychovávať, no aj napriek takýmto neproduktívnym elementom Petrovičová ako autorka pre deti prispela k vzniku súčasnej vojvodinskej prózy pre deti. V recenzii tejto knihy Okolo prístupov k detskému záujmu (Adela Petrovičová-Čajaková: Maškrtnice, Obzor, Nový Sad 1973) In: BABIBKA, Michal: O literatúre. (Na vydanie pripravil Michal Harpáň, Nový Sad : Obzor, 1977, s. 120 – 123) Michal Babinka konštatuje, že táto knižočka uzatvára naše kultúrne a literárne dedičstvo. Usudzuje, že autorka si nekladie vyššie nároky ani v umeleckom, ani v metodickom postupe. Ide tu, hovorí, pravdepodobne o dielo napísané na základe spomienok na vlastné detstvo. Jej prózy sú však zaujímavé aj pre starších čitateľov, lebo dej sa odohráva v časoch ich detstva, zatiaľ čo mladým čitateľom zasa približujú život ich starých rodičov. Životný osud Adely Čajakovej bol plný sklamania a útrap. Keď Maďari v apríli 1941 okupovali Báčku, Adela Čajaková-Petrovičová bola prepustená zo služby a pod policajným dozorom. V Slovenskej jednote, ktorá vychádzala v Maďarsku, boli v redakcii Ján Čajak,

Andrej Sirácky a Michal Topoľský a Adelu Čajakovú poverili redigovať prílohu pre deti Naša jar. Počas redigovania tejto prílohy Čajaková bývala v Petrovci. Po oslobodení v roku 1945 vyučovala v Petrovci. Na zájazde s divadelným predstavením, spevmi a tancami v Békešskej Čabe a v iných dedinách v Maďarsku bola aj Adela Čajaková, ktorá sa však do Petrovca nevrátila, ale odišla do Bratislavy a presídlila tam aj svoju rodinu. V článku Mať volá vyzývala krajanov: Využite príležitosť, neváhajte, baľte sa, očakávajú nás a potrebujú. Časopis Živena roku 1945 (č. 3 – 5, s. 105 – 106) prináša článok Vítame na Slovensku Adu Petrovičovú. Vyzdvihuje sa v ňom kultúrna misia, ktorú Ada Petrovičová vykonávala medzi dolnozemskými Slovákmi, utrpenie, ktoré prežila počas maďarskej okupácie, a teraz sa vrátila domov. Živena ju požiadala o prispievanie a pre ňu bolo cťou, že sa stane ich členkou. Adela im listom odpovedala, ďakovala za krásny prívet v jej mene a v mene svojich krajanov z Juhoslávie a tiež

Titulná strana knihy Maškrtnice, 1973

za to, že im bolo umožnené vrátiť sa na pôdu praotcov. Dostala zamestnanie v Osídľovacom úrade v juhoslovanskom oddelení. Autorka textu sa zmieňuje, že bude treba napäť všetky sily, aby navráteným Slovákom bol prechod do nového života uľahčený. Preto od jednotlivcov aj od ženských spolkov čaká v tomto smere jednotnú prácu. Na výzvu, aby prispievala do časopisu, Ada Petrovičová sa ihneď ozvala a uverejnila prózu

Udavač (Úryvok z románu o juhoslovanských Slovákoch) v Živene roku 1946, ako aj obsiahlu prácu Juhoslovanskí Slováci v časoch utrpenia a význam ich presídlenia do starej vlasti, ktorá bola prednesená na valnom zhromaždení Živeny v Ružomberku. Pozornosť upriamila na fašistické útoky, partizánov, ktorí padli v boji, a prosí, aby sa prisťahovalcom Slovákom vyšlo v ústrety pri ťažkých začiatkoch zakladania novej existencie na území drahej ČSR. Vtedy ešte nevedela, čo na Slovensku prežije. Roku 1948 sa presídlenci z Juhoslávie stali podozrivými ako Titovi agenti. Taký osud postihol aj Mirka Petroviča, manžela, ktorého odsúdili na 23 rokov väzenia. Adela bola prepustená zo služby, deti Kornélia a Mirko boli vylúčení z vysokej školy a Fedora nepripustili k maturite. V roku 1952 bola príkazom presídlená na Oravu do zbúranej drevenice v Oravskej Podhore. Neskôr ich presťahovali k Oravskej priehrade. Po desiatich rokoch prepustili z väzenia Mirka Petroviča. Ďalšia tragédia v rodine nastala vtedy, keď dcéra Kornélia umrela na rakovinu. Adela vtedy sedávala pred pecou a pálila svoj napísaný román stranu po strane za všetkých nešťastných členov rodiny. Až po rehabilitácii Mirka Petroviča sa v roku 1968 presťahovali do Bratislavy. Adela Čajaková-Petrovičová zomrela po dlhšej chorobe 5. mája 1976 v Bratislave. Pochovaná je v Slávičom údolí v rodinnej hrobke s dcérou Kornéliou a manželom Mirkom Petrovičom. Týmto krátkym prehľadom činnosti učiteľky Adely Čajakovej-Petrovičovej, divadelnej aktivistky, režisérky, autorky drám a kníh pre deti, a najmä redaktorky časopisu Naše slniečko, ako aj jej krutého životného osudu, pokúsili sme sa poukázať na jej nezištnú snahu v oblasti kultúrnych dejín vojvodinských Slovákov a patričné miesto, ktoré jej patrí v našich vojvodinských slovenských priestoroch. Foto: z archívu J. Čiepa

Mozaika INÍ PÍŠU

HODNOTY Z ÚZADIA PIVNICKÉHO FESTIVALU

Hodnotenie ľudového odevu – nová kvalita festivalu (2) Janko Čérný

22. Dominik Rablovský, Selenča, v roku 2007 23. Anna Čandová, Selenča, v roku 2008 24. Tatiana Miháleková, Padina, Dom kultúry, v roku 2008 25. Adela Obšustová, Aradáč, v roku 2009

o začiatku bez presne vyhradených kritérií (boli to prvé krôčiky poroty a evidentná bola i neskúsenosť spevákov pri výbere krojov) porota zaujala stanovisko, že najvyššiu známku bude dávať práve pôvodnému ľudovému odevu najstaršieho dáta. Pravdaže, to preto, lebo speváci vynaložili mimoriadnu snahu zaobstarať si ho a do Pivnice prinášali skutočné skvosty z klenotnice ľudovej kultúry. Očakávame, že tak bude aj v budúcnosti. Cenu za ľudový odev získali:

Miroslav Beška, Vojlovica 2009

8. Miroslav Zvara, Aradáč, v roku 2000

Naj-kroje, strana bulletinu z roku 2007 (Stupavský a Blažeková 2006, Bartošová a Kurajová 2005, Koruniaková 2002, Valentík a Lakatošová 2001, Uramová a Janšíková 2003)

1. Michal Pudelka, Pivnica, v roku 1997 2. Anna Uramová, Hložany, v roku 1997 3. Miluška Brňová, Pivnica, v roku 1998 4. Anna Jašová, Hložany, v roku 1998 5. Hana-Milina Florianová, Báč. Petrovec, KUS, v roku 1999 6. Anna Šagová, Stará Pazova, v roku 1999 7. Anna Medveďová, Báč. Petrovec, Dom kultúry, v roku 2000

9. Vladimir Valentík, Pivnica, v roku 2001 10. Miroslava Lakatošová, Stará Pazova, v roku 2001 Adela Obšustová, Aradáč 2009 11. Andrea Koruniaková, Kulpín, v roku 2002 26. Miroslav Beška, Vojlovica, v roku 2009 12. Blaženka Blažeková, Selenča, v roku 27. Vlasta Filková, Kysáč, v roku 2010 2002 a 2006 28. Jaroslava Vršková, Stará Pazova, v roku 13. Jana Uramová, Hložany, v roku 2003 2010 14. Alexandra Janšíková, Laliť, v roku 2003 15. Katarína Marková, Vojlovica, v roku 2004 16. Tatiana Mirkovićová, Pivnica, v roku 2004 17. Vieroslava Kurajová, Kovačica, v roku 2005 18. Zuzana Bartošová, Slovenský Komlóš (Maďarsko), v roku 2005 19. Adam Vladislav Stupavský, Hložany, v roku 2006 20. Anna Margaréta Valentová, Selenča, v roku 2007 21. dueto Božidar Rablovský a Vlasta Filková a Jaroslava Vršková, Kysáč a Stará Pazova 2010

HLAS ĽUDU | 12. 2. 2022 • 7 /4998/ 29. Igor Baláž, Báč. Petrovec, KUS, v roku 2011 30. Renáta Lovásová, Hložany, v roku 2011 31. Anna Hemelová, Pivnica, v roku 2012 32. Ivan Hríb, Vojlovica, v roku 2012

Ceny získali:

Renáta Lovásová, Hložany 2011

Igor Baláž, Báčsky Petrovec 2011

33. Leonóra Súdiová, Selenča, KZ Zvony, v roku 2013 34. Mário Erak, Hložany, v roku 2013 35. Alenka Povolná, Padina, Dom kultúry, v rokoch 2014 a 2017 36. dueto Ľudmila Ragová a 37. Anna Berédiová, Selenča, v roku 2014 Anna Berédiová, Selenča, v roku 2016 a 2018 38. Sára Valentíková, Pivnica v roku 2015 39. Daniela Đukićová, Kysáč, v roku 2015 40. Anna Dvornická, Stará Pazova, v roku 2016

Región Báčka 1. Pivnica 2. Hložany 3. Selenča 4. Petrovec 5. Kulpín 6. Laliť 7. Kysáč

6-krát 8-krát 9-krát 4-krát 2-krát raz 2-krát

1997 – 2015 1997 – 2019 2002 – 2018 2000 – 2019 2002 – 2018 2003 2010 – 2015

Región Banát 1. Aradáč 2. Vojlovica 5. Kovačica 4. Padina

2-krát 3-krát raz 3-krát

2000 – 2009 2004 – 2012 2005 2008 – 2017

Región Sriem 1. Stará Pazova 4-krát

1999 – 2016

Zahraničie 1. Slov. Komlóš

2005

raz

Región Báčka 7 dedín 32-krát 31 účastníkov Región Banát 4 dediny 9-krát 8 účastníkov Región Sriem Členky poroty pre ľudový odev 2010

41 Anna Hašková, Hložany, v roku 2017 42. Andrea Šimová, Kulpín, v roku 2018 43. Silvia Ferková, Hložany, v roku 2019 44. Iveta Kováčová, Báč. Petrovec, MOMS, v roku 2019 Účastníčky stretnutia v Pivnici Blaženka Blažeková zo Selenče a Alenka Povolná z Padiny získali dvakrát túto cenu a Anna Berédiová zo Selenče až trikrát získala túto cenu, čo znamená, že bolo udelených 46 cien a získalo ich 44 spevákov – účastníkov a z toho počtu je 10 chlapcov.

Ľudmila Ragová, Anna Berédiová a Alenka Povolná, Selenča a Padina 2014

1 dedina 4-krát 4 účastníci Zahraničie 1 dedina raz 1 účastník 13 dedín 46 cien 44 účastníkov Najdlhšie osobitná odborná porota pre ľudový odev pracovala v zložení: Marta Týrová, Katarína Týrová a Vlasta Vinkovičová. Členmi tejto osobitnej odbornej poroty pre ľudový odev doteraz boli: 1. Marta Týrová ako predsedníčka poroty 17-krát v rokoch 1997 – 2013 2. Vlasta Vinkovičová 21-krát v rokoch 1997 – 2017 3. Katarína Týrová 17-krát v rokoch 1997 – 2013 4. Patrik Rago 2-krát v rokoch 2018 – 2019 Foto: A. Francistyová

VII

Mozaika RADY A NÁPADY IBA PRE LABUŽNÍKOV

Mriežkovaný jablkový koláčik s tvarohom

RADY DO DOMÁCNOSTI

Slanina a jej liečivé účinky V búraní mýtu o „nezdravých“ tukoch zastavíme sa priamo pri zdroji bravčovej masti – slanine. Verte, že táto živočíšna surovina si to právom zaslúži. Popíšeme jej liečivé účinky, o ktorých zrejme netušíte. Rozdiel medzi slaninou a masťou z nej je nepatrný. Pokiaľ ide o zloženie. V sadle zostáva väčšina potrebných látok aj po tepelnej úprave, ktoré sa zo slaniny vyškvaria, pretože surová slanina obsahuje pár bonusov, o ktorých je dobré vedieť. Na úvod pár čísel. Slanina je jediný mäsový výrobok, ktorý má v sebe okolo 150 rôznych látok. Všetky, samozrejme, nie sú zdraviu prospešné, a tak sa odporúča konzumovať ju len v malých množstvách. Čerstvá slanina obsahuje v sto gramoch 0,44 mg vitamínu B1 (tiamín, aneurín), 0,16 mg vitamínu B2 (riboflavín), 0,35 mg vitamínu B6 (pyridoxín), 0,50 mg vitamínu E

(tokoferol), tiež minerály – 13 mg vápnika, 0,8 mg železa, 108 mg fosforu a pod. Nie sú to síce veľké čísla, ale spoločnou kombináciou dokazujú zložky obsiahnuté v slanine divy. Nás budú zaujímať aj ďalšie látky, v nej obsiahnuté. Ide hlavne o polynenasýtené mastné k y s e l i n y, o ktorých je známe, že naše telo si ich samo nedokáže vyprodukovať. Bez týchto kyselín náš organizmus nedokáže správne fungovať a sú obzvlášť dôležité pre náš hormonálny systém. Druhou zaujímavou látkou v slanine je kyselina arachidonová, ktorá pôsobí ako regulátor metabolizmu cholesterolu v tele. To znamená, že táto kyselina čiastočne rozloží cholesterol, ktorý konzumujeme

Suroviny: Na cesto: 500 g polohrubej múky, 200 g práškového cukru, 250 g masti (tuku), 2 vajíčka, balíček prášku do pečiva; Na plnku: 500 g tvarohu, 200 ml kyslej smotany, 6 jabĺk, 4 lyžice práškového cukru, balíček vanilkového cukru, balíček škoricového cukru Takto sa to podarí: 1. Suroviny na cesto zmiešame v miske a vypracujeme hladké cesto, ktoré rozdelíme na polovicu. 2. Na vymastený a múkou vysypaný plech preložíme pomocou valčeka vyvaľkaný plát cesta. Boky mierne vyvýšime. 3. Tvaroh vymiešame s vanilkovým a práškovým cukrom do

hladkej hmoty, pridáme smotanu a ešte premiešame. 4. Jablká očistíme, nastrúhame a ochutíme cukrom. Kto má rád sladšie, pokojne môže pridať viac cukru. 5. Následne nanášame plnky. Nanášame striedavo. 6. Povrch koláča znovu prikryjeme druhým plátom cesta alebo urobíme mriežky. 7. Popicháme vidličkou a pečieme vo vopred vyhriatej rúre pri teplote 180 stupňov cca 35 minút. 8. Po upečení vrch posypeme práškovým cukrom a podávame.

s jedlom. Ďalšou významnou zložkou slaniny je kyselina hyalurónová. Význam tejto zložky je vyzdvihovaný hlavne v kozmetike a prípravkoch proti starnutiu pokožky. Kozmetické prípravky zo slaniny Kedysi koncom minulého storočia zháňali vzácny marocký arganový olej pre manželky, ktoré trpeli tzv. „suchými lakťami“. Náhradu drahého arganového oleja možno nájsť v slanine z ošípaných. Posledné vedecké štúdie potvrdzujú, nielen to, že tuk v slanine je podobný olivovému oleju, ale tiež arganovému. V tomto prípade ide o vzácne lipidy obsiahnuté v slanine v porovnateľnom množstve ako v marockom oleji. Keďže tuky v slanine sú organické (živočíšne), s pleťou výborne reagujú a účinok lipidu je vyšší než pri syntetických výrobkoch. Ak vám vôňa

slaniny neprekáža, vyskúšajte nasledujúce recepty. Proti suchej pleti a vráskam Naša pokožka dokáže s plynúcim časom v sebe viazať stále menej vlhkosti. Jej prirodzený obsah hyaluronu klesá. Pružnosť pokožky sa znižuje. Objavujú sa prvé zdrapy a jemné vrásky. Navyše je pleť suchá a často dochádza k odlupovaniu malých šupiniek okolo nosa, na brade a za ušami. Naše babičky si nemuseli kupovať drahé oleje a mastičky. Úplne im postačili obyčajná slanina a sadlo z nej vyškvarili. Ako na to? Nakrájajte čerstvú slaninu na tenké malé prúžky a priložte si ich na pleť v miestach, kde sa tvoria vrásky (okolie očí, čelo). Ukazovákom jemne krúžte pol minúty každým prúžkom slaniny po pokožke a potom nechajte pôsobiť 20 – 30 minút. Pokožka bude jemnejšia a vrásky sa po pár kúrach začnú vyhladzovať dodaním hyaluronu zo slaniny.

Mozaiku číslo 269 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

Zdroj: nejrecept.cz

(pokračovanie nabudúce)

Kultúra NA VEĽVYSLANECTVE REPUBLIKY SRBSKO V BRATISLAVE

Symbolická rozlúčka Rastislav Popović

rof. Dr. Momčilo Babić, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Republiky Srbsko v Slovenskej republike opustil Bratislavu 4. februára a odišiel na významný diplomatický post ako nastupujúci srbský veľvyslanec v Moskve. Nakoľko momentálna pandemická situácia neumožňuje častejšie sa stretať s väčším počtom ľudí, Jeho Excelencia Momčilo Babić sa okrem svojich protokolárnych povinností rozhodol rozlúčiť so Slovenskom aj symbolicky. Pán veľvyslanec sa stal povestným tým, že sa slovenčinu učil recitovaním slovenskej poézie, a tak si na svoju rozlúčku pozval jedného spisovateľa – Miroslava Demáka. K nemu si prizval iba doc. MUDr. Mojmíra Vrlíka, honorárneho konzula Republiky Srbsko v Slovenskej republike, so sídlom v Martine, Nenada Adžemovića, prvého tajomníka

Veľvyslanectva Republiky Srbsko v Slovenskej republike, a Rastislava Popovića, tlmočníka Veľvyslanectva Republiky Srbsko v Slovenskej republike. Miroslav Demák, ako prvý podpredseda a druhý v poradí predseda Spolku Svetozara Miletića, ktorého pokračovateľom je dnešný Spolok Srbov na Slovensku, ale aj ako predseda Združenia Pazovčanov žijúcich na Slovensku, často sám organizoval akcie v priestoroch Veľvyslanectva Srbska. Tentoraz ho J. E. Momčilo Babić pozval, aby prevzal Plaketu za životné dielo, ktorou tohto básnika, prozaika, prekladateľa a vydavateľa poctilo Združenie spisovateľov Srbska. Veľvyslanec Babić pred odovzdaním plakety v priestoroch srbského veľvyslanectva 31. januára 2022 v napísanom prejave, ktorý prečítal v slovenčine, spomenul bohaté dielo tohto autora narodeného v Starej

Slávnostná chvíľa: (zľava) spisovateľ a laureát Plakety za životné dielo Miroslav Demák a veľvyslanec prof. Dr. Momčilo Babić

Pazove. Vyzdvihol, že medailu podpísal jeden z najvýznamnejších srbských spisovateľov dneška Milovan Vitezović. Nakoniec sa Miroslavovi Demákovi osobne poďakoval za to, že pred výročím Pavla Országha Hviezdoslava preložil jeden z jeho Krvavých sonetov. Bol to prvý preklad z Krvavých sonetov do srbčiny, takže na diplomatickom večierku, na ktorom veľvyslanci v Slovenskej republike čítali preklady Krvavých sonetov v jazyku svojich krajín, Momčilo

Babić mohol Hviezdoslava predniesť v srbčine. Nastupujúci srbský veľvyslanec v Moskve prof. Dr. Momčilo Babić prisľúbil, že vždy, keď bude na niekoľko dní prichádzať do Belehradu, pozve niekoho zo slovenských spisovateľov, aby spoločne vystúpili na literárnom večierku v Belehrade, alebo aj v niektorom inom meste, v ktorom žijú Slováci v Srbsku. Miroslava Demáka vyzval, aby sa k nemu na takých akciách osobne pripojil.

STARÁ PAZOVA

Koncert profesorov hudby Anna Lešťanová

staropazovskej divadelnej sále sa vo štvrtok 3. februára uskutočnil koncert vážnej hudby v podaní profesorov Základnej hudobnej školy Teodora Tošu Andrejevića v Rume – vysunutého oddelenia v Starej Pazove. Vystúpili profesori štyroch odborov (klavír, husle, flauta a harmonika), ktoré úspešne pôsobia v tomto prostredí. Medzi početnými divákmi boli tak žiaci, ktorí navštevujú túto hudobnú školu v Starej Pazove a ich rodičia, ako aj tamojší milovníci kvalitnej vážnej hudby. Profesori – Belinda Putilová, Sanja Prgonjićová, Dunja Berakovićová, Ana Zorićová, • KULTÚRA •

Marija Romanićová, Nikola Jovanović, Slavoljub Aleksić a Željko Ivović, hosť koncertu, ktorý je

Momentka z koncertu

profesorom violončela Školy pre hudobné talenty v Ćupriji, pre túto príležitosť pripravili bohatý

celovečerný program. Skladby, ktoré zahrali, datujú od 18. storočia až po súčasnú dobu. Profesori na koncerte vystupovali buď samostatne, alebo ako klavírové dueto a hudobné trio. Zahrali diela Františka Dušeka, Johannesa Brahmsa, Carlosa Gardela, Victora Vlasova a ďalších skladateľov. Vysunuté oddelenie rumskej základnej hudobnej školy v Starej Pazove pôsobí od roku 2012 a toho času sa nachádza v jednej z miestností Slovenského národného domu. Takýto koncert vážnej hudby v podaní profesorov sa v tomto prostredí usporiadal po prvý raz a aktéri podujatia pevne veria, že s takouto peknou praxou budú pokračovať aj naďalej.

7 /4998/ 12. 2. 2022

Kultúra ODBORNÝ SEMINÁR A PREHLIADKA KROJOV V HISTORICKOM ARCHÍVE MESTA NOVÝ SAD

Predstavené aj kroje z Padiny Danuška Berediová-Banovićová

začala tým, ako sa Slováci dostali Zuzana Masarykodo Padiny, a potom sa sústredi- vá a Zuzana Kotla na rozvoj kroja. Vychádzala vášová, ktorí majú rámci programového oblú- z výskumu etnologičky Mily Bo- bohaté zbierky paku Seobe, ktorým Nový Sad sićovej, ktorá dala chronologickú dinských ľudových ako európske hlavné mesto typologizáciu a typologizáciu odevov z minuloszmeny foriem. Prvá za- ti. Podľa nej dôleradila padinský kroj do žité je pomáhať variantu banátskeho, ako takým ľuďom, aby podvariant kovačického vytrvali v tej prákroja. Obšustová hovorila ci, lebo týmto sa aj o výskume, ktorý pred- zachováva aj naša chádzal knihe o krojoch, identita. Keďže sa ktorú vydal Spolok žien na seminári hovov Padine, pri ktorom našli rilo aj o tom, ako hŕbu exponátov tradič- zachovať identitu ného odevu u žien, ktoré a ako podnietiť aj to zdedili od svojich ma- mladých ľudí, Obtiek a starých mám. Časť šustová vyzdvihla, Natália a Michael Bačúrovci predstavili kroje prednášky venovala aj že v Padine mla- mladuchy a ženícha jednotlivcom, ustanoviz- dí majú záujem o niam a združeniam, ktoré kroj, niektorí popod vplyvom mestskej módy, zachovávajú ľudovú tradí- tom dokonca aj účinkovali na maďarské ľudové kroje, kroje ciu Slovákov v Padine, kde večernej prehliadke, kde prezen- Srbov Sarajevského poľa a kroje patrí aj kroj. Sú to: Spolok tovali padinský kroj. Chorvátov Bunevcov a Šokcov žien, Slovenský kultúrnoBrat a sestra Michael a Natá- vo Vojvodine, ako i Srbov v BrodZdenka Obšustová s členkami Spolku -umelecký súbor Slnečni- lia Bačúrovci predstavili kroje skom Posavlji v Slavónsku. žien Padina v obecenstve ca, Slovenské etnomúze- ženícha a mladuchy. kultúry pokračuje s prezentáciou um Petráš majiteľa Pavla Petráša, Do padinských krojov kultúrnych podujatí v roku 2022, Dom kultúry Michala Babinku, sa vyobliekali aj Anv sobotu 5. februára pokračovala oddelenie Obecnej knižnice v Pa- drej Trnovský a Ivana výstava ľudových krojov zo Srb- dine. A jednotlivci: Pavel Petráš, Haníková, ktorá mala ska v Historickom archíve kacabajku vyšívanú Mesta Nový Sad v podobe technikou na ažúr. prehliadky. Táto výstava v klaIvana mala aj účes sickej forme bola predtým na „výkrutky“. Bol od 29. januára inštalovaná to obľúbený účes v Obchodnom stredisku Big padinských dievok v Novom Sade. v minulosti. Kroje V Historickom archíve pripravili členky Mesta Nový Sad sa najprv Spolku žien Padina predpoludním konal odborný a Zdenka Obšustoseminár Kroj ako zrkadlo idenvá. Modely obliekla tity – podobné a rozdielne, na jej spolupracovníčktorom sa hovorilo aj o migka a spolupracovračných vplyvoch na kroj, níčka spolku Anna praktikách a perspektívach Sládečeková, ktorá v zachovaní kroja ako špeaj poskytla svadob- Andrej Trnovský cifického typu dedičstva. Na ný odev. V slávtomto seminári o tradičnom nostnom odeve mladuchy sa Projekt Kultúrneho centra odeve žien v Padine hovorila jej stará mama vydala v roku Mladost z Futogu Putevima niti aj etnologička a členka Spolku 1949. spolufinancuje Nadácia Nový žien Padina Zdenka ObšusV rámci prehliadky boli predSad – Európske hlavné mesto Ivana Haníková mala kacabajku tová. Keďže témou boli aj vyšívanú technikou na ažúr stavené aj sedliacke kroje Srbov kultúry 2022. migračné vplyvy, prednášku

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

ZDRUŽENIE PETROVSKÝCH VÝTVARNÝCH UMELCOV

Neodstupujú od vlastných predsavzatí Jaroslav Čiep

Po voľbe pracovnésamosprávy peho predsedníctva a niaze na podporu ídlo Združenia petrovských po schválení zápisčinnosti získali aj výtvarných umelcov sa nice z volebného výod NRSNM, Telenachádza v miestnostiach ročného zasadnutia noru a podporu z Turistickej organizácie Obce zhromaždenia spred ÚSŽZ v Bratislave Báčsky Petrovec. Tuná sa umelci roka pristúpili k sprápoužili na kúpu nielen schádzajú, ale aj realizujú ve o činnosti v roku veľkej skrine na väčšinu svojich naplánovaných 2021 a k informácii uskladňovanie obaktivít. Majú tam obsadenú jed- o hospodárení, resp. razov a pomôcok. nu miestnosť a vo vedľajšej, finančnej bilancii v Vlani obrat cez ich väčšej výstavnej, toto združenie roku 2021. Z vlaňajúčty bol čosi nad viac rokov realizuje svoje aktivi- šej správy ZPVU sme 285 000 dinárov, ty. Teda od roku 2009, ktorý bol sa dozvedeli, že aj Pracovné predsedníctvo na zasadnutí zhromaždenia z čoho spomenutá rokom založenia ZPVU. napriek neprajným umelcov: (zľava) Anna Legíňová, Mária Struhárová skriňa stála takmer Výročné zasadnutie Zhromaž- pandemickým pod- a Tatiana Milina Turanová polovicu z uvededenia Združenia petrovských mienkam v krajine ného. výtvarných umelcov spravidla pracovali plným tempom. Zor- dospelých (28 účinkujúcich), Aj na tento rok si naplánovali usporadúvajú medzi prvými v ganizovali kolektívne výstavy oba v októbri. Hosťovali aj za viaceré aktivity. Prvou z nich je Petrovci. Takú prax si zachovali obrazov Petrovské pohľady 12 chotárom. Spoločne tvorili aktuálna výstava z vlaňajšieho v Báči, Kulpíne, Padine, Hloža- tábora dospelých, potom budú noch a v Neštine. Okrem bežnej nasledovať kolektívne výstavy spolupráce s domácimi ustano- v máji a v auguste a výstava detvizňami a inštitúciami spoluprá- ských prác z vlaňajšieho výtvarcu nadviazali, zatiaľ virtuálnu, ného tábora. K tomu v septems výtvarníkmi v meste Kirchheim bri a v októbri počas Petrovských unter Teck z Nemecka. Osob- dní divadelných a Dňa obce né stretnutia si naplánovali na prichystajú výstavy jubilujúcich tento rok. členov. Členovia ZPVU neodOkrem pravidelného media- stupujú ani od organizovania lizovania vlastnej práce pros- táborov, aj viacdňových, lebo tredníctvom tlačených a elek- sú to osvedčené zoskupovatronických médií prácu ZPVU nia umelcov, kde sa vymieňajú prezentovali aj cez sociálne siete skúsenosti, nadväzujú nové – cez facebookovú stránku. Aktívne písali projekty a okrem >>> pravidelných príjmov z lokálnej Záber zo zasadnutia Zhromaždenia ZPVU

aj tohto roku. Hoci starší členovia združenia pre nepriaznivú zdravotnú situáciu ospravedlnili svoju neprítomnosť, predsa v sobotu večer 5. februára bol postačujúci počet prítomných v sieni, aby boli uznášaniaschopní. Pre toto zasadnutie navrhli rokovací poriadok pozostávajúci z trinástich bodov. Predsedníčka združenia Mária Struhárová podotkla, že číslo 13 pre nich môže znamenať aj šťastné číslo, lebo je presne 13 rokov, čo toto združenie pôsobí a rozvíja svoju činnosť. • KULTÚRA •

v čase, keď sa organizuje Deň Petrovca, tiež Čaro štetca 10 počas Slovenských národných slávností. V júni zorganizovali výtvarnú dielňu Slovenský ornament pre 30 detí z Báčskopetrovskej obce, ale aj tradičné podujatia, akými sú Detský výtvarný tábor (200 detí pracovalo v troch skupinách) a Výtvarný tábor pre

Skupina účastníkov na výtvarnom tábore pre deti 2021 7 /4998/ 12. 2. 2022

Kultúra známosti a zbližujú sa ľudia s rovnakými afinitami. Nepohrdnú ani pozvaniami iných podobných združení a vlastnou činnosťou sa predstavia aj v iných prostrediach. Z postu pokladníčky na vlastnú žiadosť na tomto zhromaždení pre zaneprázdnenosť odvolali Milušku Hendlovú a na jej miesto zvolili členku Správnej rady Tatianu Milinu Turanovú, resp. tieto dve funkcionárky si vymenili miesta. Členovia petrovského združenia umelcov Pracovná nálada na tábore pre dospelých v októbri 2021 sa rozhodli, že členské na dinárov. Keďže majú mnoho čle- počas roka, iba v krátkom úseku, aktuálny rok z 500 zvýšia na 1 000 dinárov pre dospelých nov zo zahraničia, a tí sa nepo- keď pricestujú do Petrovca, roza pre mladistvých zostáva 300 dieľajú aktívne v práci združenia hodli sa, že ich budú odteraz

považovať za podporujúcich členov. Pochvalné slová sa im dostalo aj od prítomných hostí, ktorí ako prospešnú osobitne vyzdvihli ich prácu s deťmi. Nakoniec odznela informácia o novinke, ktorou sa zaoberali v poslednom období. Je to prezentácia diel členov združenia prostredníctvom sociálnej siete v aplikácii Instagram. Tam na účte pomenovanom ZPVU ART Petrovec skatalogizovali predajné diela členov a aj takto ponúkli záujemcom kúpiť si ich pri rozličných príležitostiach alebo darovať ich rodine, známym a priateľom. Tým činom podporia aj činnosť ZPVU.

BÁČSKY PETROVEC

Krst knihy o storočnom spolku žien v Petrovci Jaroslav Čiep

tanej premiéry knihy spolkové speváčky, ktoré vystupujú pod menom Petrovčanky. Neskôr

ohto roku sa naplnili presne dve desaťročia, čo obnovili Spolok petrovských žien. Tento príkladný spolok vlani oslávil ešte jedno vzácne jubileum – 100. výročie celkovej ženskej organizovanej aktivity v petrovskom prostredí. Vlaňajšie okrúhle 100. výročie si petrovské ženy nechceli nechať ujsť len tak, aby nezostala po tomto aj písaná stopa. Preto sa vzchopili a prichystali publikáciu Sto rokov spolku žien v Petrovci, ktorá v januári tohto roku vyšla z tlačiarenských strojov. Jej verejná prezentácia, čiže premiéra, bola v stredu 2. februára 2022 vo veľkej Spolkárky spoločne po krste knihy zasadacej sieni v budove Zhromaždenia Obce Báčsky Petrovec. speváčky zaspievali aj ďalšie Piesňou Tie petrovské zvony piesne v sprievode harmonikára načali harmonogram prichys- Zdenka Makovníka a tým spes-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

trili pásmo prichystaného slova. Predsedníčka Spolku petrovských žien Mária Gašparovská

privítala všetkých prítomných a potom dala slovo aj hosťom. Gratulačné slová im predniesli

predsedníčka obce Jasna Šprochová v mene lokálnej samosprávy, ktorá Máriám priniesla aj kvetové darčeky a spolku aj tortu dobošku, ako aj Anna Horvátová, predsedníčka Výboru pre informovanie, v mene NRSNM. Moderátorka programu Anna Hansmanová potom skĺbila do jedného celku ďalšie body programu. Úryvky z najnovšej knihy prečítali Mária Gašparovská, Katarína Rašetová, Anna Hansmanová, Katarína Arňašová, Zuzana Medveďová-Koruniaková a Svetluša Hlaváčová. K tomu básne Andreja Ferka a Juraja Tušiaka umelecky

• KULTÚRA •

predniesol Rastislav Labáth. Prítomní mali možnosť pozrieť si aj šot s nahraným žartovným kupletom, ktorý vznikol tiež k storočnici spolku žien. Novú publikáciu Sto rokov spolku žien v Petrovci (2021), ako aj tie predchádzajúce, ktoré vyšli na počesť petrovských žien, a samy ženy sa aj pričinili o ich vznik (sú to Čarovná niť v ruke ženy (2012), zbierky receptov Takto to chutí po petrovsky (2012), Takto to chutí

(2017)), zhodnotil redaktor Jaroslav Čiep. Táto 208-stranová publikácia vytlačená na kriedovom papieri je súvislým pokračovaním predchádzajúcich kníh. Početné historicko-spomienkové texty a príspevky v knihe sú zaradené do nej, aby doplnili biele miesta z tých predchádzajúcich kníh, alebo aby ešte detailnejšie objasnili určité historické súvislosti a udalosti za posledných 100 rokov. Na stranách tejto objemnej

Krst novej knihy Sto rokov spolku žien v Petrovci

po petrovsky 2 (2013), ako aj monografiu Spolok petrovských žien vo fotografii 2002 – 2017

knihy sa o tom okrem zostavovateľky Márie Gašparovskej rozpísali aj viacerí naši kultúrni

Vystúpenie speváckej skupiny Petrovčanky

• KULTÚRA •

Pracovné predsedníctvo pri realizácii premiéry knihy

dejatelia: Katarína Melegová- spolok a obrázková príloha. Po-Melichová, Viera Benková, Dr. četné fotografie, dobové a zo Jarmila Hodoličová, Anna Du- súčasnosti, popretkávali aj preddášová, bývalé predsedníčky chádzajúce strany a nájdeme tu Drahotína Dorčová, Antónia aj reprodukcie dokumentov, zreKriváková, Zuzana Hmiráková, produkované venovania z knihy Mária Drieňovská, Katarína Arňašová, tiež členky spolku Zuzana Medveďová-Koruniaková a Anna Mučajiová. V knihe sú aj publicistické príspevky redaktorov takmer všetkých tlačených a elektronických médií, ktorí sa zmieňovali o spolkových počinoch. V knihe si možno prečítať aj riporty a reportáže Svetluše Hlaváčovej a Jána Hlaváča, Kataríny Pucovskej, Jarmily Pálenkášovej, Pavla Hansmana, Juraja Pucovského, Maríny Nová kniha čaká na čitateľov Melichovej, Jaroslava dojmov a aj notové záznamy Čiepa, tiež pod- niektorých piesní. porovateľky zo Napokon v rámci poldruhahozámoria Anny dinového programu sa konal aj Bovdišovej z Aus- krst knihy. Okrem predsedníčtrálie. Záver knihy ky spolku Márie Gašparovskej tvoria: súpis 65 účastníkmi posypania knihy žinainštalovaných tom boli v mene spoluvydavanárodopisných teľa knihy Slovenského vydavavýstav, výstav teľského centra riaditeľ Vladimír ručných prác Valentík a predsedníčka obce a dokumentár- Jasna Šprochová. Na záver ženych výstav, zo- nám zagratuloval aj predseda znam získaných Rady Miestneho spoločenstva vyznamenaní pre Báčsky Petrovec Ján Lačok.

7 /4998/ 12. 2. 2022

Kultúra HLOŽANY A ZIMA S KNIHOU 2022

Dve autorky a ich nové knihy Jasmina Činčuráková-Galambošová

ima s knihou 2022 odštartovala v Hložanoch. Hostkami večierka boli Zdenka Valentová-Belićová a Annamária Boldocká-Grbićová. Po ročnej prestávke, ktorú spôsobila aktuálna situácia s koronavírusom, Slovenské vydavateľské centrum (SVC) v Báčskom Petrovci so svojou tradičnou akciou Zima s knihou pokračuje. Štrnásty ročník sa začal v Hložanoch v pondelok 7. februára v miestnej sieni Pod lipami. Spoluorganizátorom večierka bol ako vždy Spolok žien Slovenka. Na úvod v mene hostiteľa predsedníčka spolku Viera Miškovicová okrem iného poznamenala, že ju osobitne teší, že aj tohto roku akcia začína práve v Hložanoch a že vidno, že autori a ani SVC nezaháľali. Vzhľadom na situáciu Slovenské vydavateľské centrum aj v roku 2021 malo produkciu podobnú

ako v minulých rokoch, poznamenal na začiatku prezentácie riaditeľ Vladimír Valentík. Pribudlo viac ako 20 knižných vydaní rôznych žánrov a k tomu počtu šesť je prekladových. Pod niekoľko titulov sa SVC podpisuje ako spoluvydavateľ a takmer všetky nové knihy počas minulého roku mali aj prezentácie. Novinkou je nová redizajnovaná edícia. Doterajšia edícia Živý prúd (edícia súčasnej literárnej tvorby vojvodinských Slovákov) je premenovaná na Predsa koľaj podľa zbierky básní Paľa Saba Bohuša. Na hložianskom večierku SVC predstavilo každý titul stručne a osobitná pozornosť bola venovaná dvom našim autorkám. V rámci akcie Zima s knihou v Hložanoch hosťovala druhýkrát spisovateľka, prekladateľka a redaktorka Zdenka Valentová-Belićová a ďalšou hostkou bola publicistka Annamária Boldocká-Grbićová. Zdenka Valentová-Belićová má za sebou plodný rok, vydala 6 kníh. Osobitne spolu s vydavateľom

Z akcie v Hložanoch: (zľava) Viera Miškovicová, Zdenka Valentová-Belićová, Vladimír Valentík a Annamária Boldocká-Grbićová

na hložianskej prezentácii predstavila svoju čerstvú doktorskú dizertáciu Obraz Srbov v slovenskej literatúre (edícia Vedecké zošity). S riaditeľom SVC Vladimírom Valentíkom hovorili aj o knihe poviedok Ohmatávanie pulzu, ktorej je zostavovateľkou. Ide o panorámu súčasnej slovenskej vojvodinskej prózy a v publikácii je 24 poviedok našich autorov. Druhá hostka večierka bola Annamária Boldocká-Grbićová. Prezentovala svoju prvotinu Provinčný weltschmerz prinášajúci jej odmeňované prózy a eseje. Večierok spestrili aj úryvky z pre-

zentovaných kníh, ktoré čítali Viera Miškovicová, Alena Pešková a Miriam Murtínová. Na záver večierka riaditeľ SVC Vladimír Valentík poznamenal, že v 80. rokoch 20. storočia bolo omnoho viac autorov a vtedajšie vydavateľstvo vydalo v priemere raz mesačne knižnú publikáciu. V súčasnosti je menej autorov, ale viac titulov, a pritom sú početnejšie autorky než autori. Zima s knihou bude pokračovať ďalej. Táto akcia SVC navštívi Báčku, Banát a Sriem, dediny či mestá, v ktorých sa tradične toto podujatie usporadúva od roku 2007.

K 119. VÝROČIU DIVADLA V STAREJ PAZOVE

Pietna spomienka na divadelných dejateľov Anna Lešťanová

a Hromnice – 2. februára dávneho roku 1903 v Starej Pazove bola zahraná prvá divadelná zábava v slovenskej reči s divadelnou hrou Testiná do domu – spokojnosť von z domu. Predstavenie bolo v krčme u Martina Kiršnera a prvými hercami boli Adam Vereš, Juraj Ježo, Ferdo Vlček, Ľudmila Hurbanová a Ida Roháčová. Odvtedy ubehlo 119 rokov. Tohto roku sa pre pandemickú situáciu Deň divadla v Starej Pazove niesol v znamení pietnej spomienky na divadelných dejateľov, ktorí počas svojho pôsobenia dali veľký príspevok k rozvoju divadelnej činnosti na tomto priestranstve. Hold zosnulým divadelníkom na mestskom cintoríne v stredu 2. februára vzdali predstavitelia

www.hl.rs

SKUS hrdinu Janka Čmelíka a Slovenského divadla VHV – Alexander Bako, podpredseda spolku, herec a režisér, Zdenko Uheli, výkonný riaditeľ spolku, a Vladislav Pop, tajomník spolku, a predstavitelia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Starej Pazove – Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský, a Katarína Verešová, cirkevná archivárka a kultúrna dejateľka. Pietna spomienka sa začala položením kvetov na hrobku rodiny Hurbanovej, kde si zaspomínali na ich veľký prínos aj do tejto oblasti života. „Teší ma, že duchovnosť a kultúra idú ruka v ruke, ako to vždy i bolo, a vlastne aj pán farár Vladimír Hurban inicioval to prvé divadelné predstavenie. Teda teší ma, že sme sa aj my tu dnes zhromaždili, keď je 119. výročie prvého zahraného divadelného predstavenia v Starej

Informačno-politický týždenník

Predstavitelia cirkvi a spolku pri hrobke Hurbanovcov na mestskom cintoríne

Pazove. Takto by sme mali pokračovať aj do budúcna, budovať kultúru a duchovnosť spolu a dopĺňať sa v tej oblasti zveľadenia ľudského ducha a hodnôt, ktoré nás činia človekom,“ povedal pri tejto príležitosti senior Igor Feldy. Kvety položili i na hrobky Tomáša Kelementa, Jána Šipického, Petra Lazára a Jána Vereša. Tohto roku uvedené delegácie navštívili hrobky iba niektorých divadelných dejateľov, a ako povedal Alexan-

der Bako, s takouto pietnou spomienkou budú pokračovať aj do budúcna, keď navštívia aj hrobky ostaných staropazovských divadelných nadšencov. „Stretnutie divadelných ochotníkov sme si naplánovali na Svetový deň divadla – 27. marca a chceme pevne veriť, že nám to pandemická situácia dovolí,“ povedal podpredseda spolku Alexander Bako a doložil, že by si vtedy mali stanoviť aj plány na novú divadelnú sezónu. • KULTÚRA •

ČASOPIS NOVÝ ŽIVOT ČÍSLO 11 – 12 / 2021

Jazyk nikdy do dôchodku neodchádza Anna Francistyová

istujeme v najnovšom Novom živote. Keďže ide o posledné dvojčíslo nášho mesačníka pre literatúru a kultúru v roku 2021, je tu i obvyklá koncoročná príloha – obsah všetkých doterajších čísel Nového života v roku za nami, a to zmapovaný podľa jednotlivých kategórií: poézia; próza; dráma; štúdie, eseje, recenzie, články, denníkové záznamy, memoáre, interview; poznámky, biobibliografické poznámky; ilustrácie, fotoreprodukcie, fotografie. Pritom všetky tieto segmenty sú spracované abecedným poradím, teda v prípade záujmu čitateľ si ľahko nájde to, čo uverejnené v uplynulom ročníku Nového života hľadá. Na začiatku časopisu sú v rámci obvyklých rubrík Moderná a postmoderná srbská poézia a Rozkoš z textu báseň Ivana Negrišorca v preklade Zdenky Valentovej-Belićovej a štúdia Đorđeho Despića v preklade Edity Povolnej-Kmeťkovej. V Chate Anna Margaréta Lačoková vyspovedala univerzitnú profesorku a lingvistku prof. Dr. Annu Makišovú pri príležitosti jej životného jubilea. Z odpovedí oslovenej profesorky týkajúcich sa situácie v našom jazykovom spoločenstve vysúvame tieto konštatácie: „Som toho názoru, že v školskom veku treba poukázať na rozličné každodenné jazykové chyby. Ak zotrvá jazyk, zotrvá aj naše školstvo, a ak zotrvá naše školstvo, zachová sa aj naše slovenské jazykové spoločenstvo. Je priam žiaduce, aby sa v školách so slovenským vyučovacím jazykom všetky predmety vyučovali v materinskom jazyku. O úroveň jazykového prejavu sa treba snažiť nielen na hodinách slovenského jazyka, ale aj na všetkých ostatných hodinách tak na prvom, ako aj na druhom stupni vyučovania. Máme tú výhodu, že

• KULTÚRA •

nám to umožňuje aj náš štát a je iba na nás, aby sme si zveľaďovali jazykovú kultúru a jazykovú úroveň našich prejavov.“ V Pulzovaní literatúry si čitateľ nájde najprv monodrámu Prečo Adam Chvojka spáva teraz už doma. Ide o dramatizáciu Michala Babiaka rovnomennej poviedky Martina Kukučína vypracovanú v rámci projektu Desať monodrám a jedna komorná hra autora

Emila Spišáka v Spišskom divadle v Spišskej Novej Vsi. Je tu i poézia Miroslavy Dudkovej (Mĺkvy výraz), Michala Ďugu (Keď umrie básnik...) a Daniela Pixiadesa (Smery a pobrežia). A sme pri Textoch a kontextoch. V recenzii Annamárie Boldockej-Grbićovej Odsúdený byť básnikom, aby ho spamäti učili dni... (zo srbčiny preložila Katarína Pucovská) analyzujúc zbierku Daniela Pixiadesa autorka zisťuje aj toto: „Žijeme akýsi úžas postmoderny, v ktorom sú všetky hodnoty viac-menej relatívne a podozrivé. Pociťovať hotovú prchavosť hodnôt, ich profanizáciu. Žiadne slovo viac nie je hodnotné, drahé. Len málokto si ho ešte váži. Hlavne je všetko viac-menej napísané. Ovzdušie, v akom sa píšuci snažia tvoriť, je nevďačné, plastové, akosi kovové, v cene je jednorazovosť, povrchovosť a magická myšlienka

je na ústupe. Málokto potrebuje metaforu, vládne bulvár a peňazí reč.“ Na tvorbu Daniela Pixiadesa si posvietili i Natalija Nedjalkova (z ruštiny do srbčiny preložila Dajana Lazarevićová, zo srbčiny Z. Valentová-Belićová a verše preložila K. Pucovská) a Milutin Đuričković (preložila Z. Valentová-Belićová). V pokračovaní si čitateľ nájde časť materiálov zo 65. literárneho snemovania z roku 2021. Ide o texty Zuzany Čížikovej (k životnému jubileu Adama Svetlíka), Patrika Šenkára (k tvorbe jubilanta Zlatka Benku), Vladimíra Valentíka (k životnému jubileu Michala Ďugu), Martina Prebudilu (verše venované jubilantom Danielovi Pixiadesovi a Ladislavovi Čánimu) a Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej (k tvorbe Ladislava Čániho). S cieľom upútať pozornosť čitateľa ponúkame výber z textu Zuzany Čížikovej Osobnostný rozmer kritiky – Ku kritickému čítaniu súčasnej slovenskej prózy Adamom Svetlíkom: „Aj keď slovenská vojvodinská literatúra (dočasne?) vypadla zo Svetlíkovho odborného a profesijného horizontu, jeho aktuálne vedecké a odborné sledovanie súčasnej slovenskej mainstreamovej prózy v desiatke najnovších štúdií svedčia o jeho vedeckej a odbornej profesionalite, ale aj o prirodzenej a nevtieravej autorite, aká sa prejavuje v jeho hodnotových postojoch a zásadových osobných argumentáciách, ktoré sa v nepretržitých ,literárnych rozhovoroch’ o umeleckých textoch a s umeleckými textami jednoducho musia rešpektovať.“ Patrik Šenkár Imaginácie v prózach Zlatka Benku konštatuje aj toto: „V jeho tvorbe je evidentný odklon od tradičného a je zrejmá takmer úplná absencia atribútov panónskeho archetypu. Použitie naratívnych modelov a ich po-

stmoderné inovovanie sa tak plne prejavilo v jeho prózach. Zlatko Benka je vyslovene asociatívny typ autora.“ A Katarína Mosnáková-Bagľašová v príspevku z literárneho snemovania Neverím... – Skepsa a iné postmodernistické prvky v próze Ladislava Čániho usudzuje: „Literárna tvorba Ladislava Čániho, tak básnická, ako i prozaická, je skutočne ojedinelá v kontexte slovenskej vojvodinskej literatúry. Len sotva ho možno zaradiť k určitej generácii autorov, či do literárneho smeru. Je stále na pomedzí moderny a postmoderny, cítiť v nej i silný vplyv beatnikov, a to amerických básnikov a prozaikov päťdesiatych až šesťdesiatych rokov 20. storočia, ktorí svojimi dielami i životnými postojmi demonštrovali nesúhlas s konzumnou spoločnosťou a s konzervativizmom príznačným pre vtedajšiu kultúru.“ V tomto predstavovaní najnovšieho čísla Nového života máme pre vás ešte jeden citát. Je z recenzie Miroslava Dudka Jazykovedec Ivor Ripka na dôchodku?: „Na záver treba konštatovať, že nám najnovšia publikácia Ivora Ripku Selecta linguistica 3 umožňuje plastickejší a reálnejší pohľad do bádateľskej dielne tejto výraznej osobnosti slovenskej jazykovedy. A tiež nás presviedča o tom, že záujem profesora Ivora Ripku o jazyk neprestáva odchodom do dôchodku. Lebo sám jazyk nikdy do dôchodku neodchádza!“ Časopis uzaviera hodnotiaci pohľad Vladimíra Valentíka na výtvarnú tvorbu Emílie Valentíkovej-Labátovej v rokoch 2011 – 2021 pri otvorení jej samostatnej výstavy malieb, grafík a sôch v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci na sklonku roku 2021, ako i autorkino vyznanie k vlastnej výstave Život je labyrint, v ktorom hľadáme schody do neba.

7 /4998/ 12. 2. 2022

Kultúra SPOMÍNAME

K nedožitým 75. narodeninám Viery Boldockej v gymnaziálnych pamätniciach a zborníkoch, funkciu riaditeľky iera Boldocká (1947 – 2015) vykonávala najdlhšie v dejinách bola vzdelaná žena, ener- gymnázia, úhrnne až 18 rokov. Od gická, ale galantná a vždy začiatku pôsobenia na poste riausmievavá. Zanietená za svoj diteľky sa zasadzovala za riešenie cieľ a s víziou, ako zabezpečiť problému nedostatku slovenvývin slovenského školstva vo ských učebníc pre gymnázium. svojom prostredí. Mnoho rokov Sama preložila do slovenčiny bola jedinou ženou – riaditeľkou všetky učebnice chémie pre gymv dejinách petrovského gym- názium a pre základnú školu. V období autonómie Vojvodiny bola členkou Osvetovej rady Vojvodiny ako najvyššieho odborného orgánu pokrajinského zhromaždenia. V rokoch 1974 až 1986 bola volená na početné funkcie na obecnej a pokrajinskej úrovni, do orgánov najmä Od roku 1970 zosobášená s Dr. Mirkom v oblasti vzdelávania Boldockým (1944 – 2013) a kultúry (bola členkou názia. Narodila sa v Báčskom Pokrajinského fondu pre vzdePetrovci 27. januára 1947. Základ- lávanie, Výkonného výboru Sanú školu a gymnázium ukončila mosprávneho záujmového spov rodisku. Štúdium v odbore chémia na Filozofickej fakulte v Novom Sade ukončila rok u 19 69 . Hneď na to sa zamestnala v petrovskom gymnáziu, kde dlho rokov učila chémiu. Po prebratí Ceny Samuela Tešedíka (2012) Na poste riaditeľky petrovského gymnázia ločenstva Vojvodiny pre stredné pôsobila v rokoch 1983 – 1986 vzdelanie, podpredsedníčkou a neskoršie aj v rokoch 1990 – Zhromaždenia obce B. Petrovec 2005 a pre školu ukončila mno- atď.). Roku 1986 bola zvolená za ho významných počinov. Počas poslankyňu do Zhromaždenia jej mandátu napriek pohnutým Vojvodiny a vymenovaná do pročasom bola v hodnej miere zve- fesionálnej funkcie predsedníčky ľadená hmotná základňa školy Výboru pre vzdelávanie, vedu (medziiným bolo inštalované a kultúru a o dva roky neskôr do plynové vykurovanie), pre školu funkcie predsedníčky Snemovne boli zadovážené prvé komputery, obcí v Zhromaždení Vojvodiny. vybudovaný bol súčasný inter- Túto funkciu zastávala do roku nát v areáli školy a realizované 1990 po tzv. jogurtovú revolúciu. Profesorke Viere Boldockej sa početné projekty. Ako sa píše Jaroslav Čiep

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

predsedníčky a rozbehla jej činnosť. Petrovcom sa 5. decembra 2015 rozšírila smutná správa, že po dlhšej a zákernej chorobe Viera Boldocká usnula. Pietne spomienkové stretnutie venované zosnulej bolo 7. S rodinou brata Samuela Boldockého decembra v Slávpri oslave jeho 70. narodenín (2013) nostnej sieni Gymdostal rad uznaní za jej prácu názia Jána Kollára v Petrovci a aj v oblasti vzdelávania a výchovy, pohreb Viery Boldockej sa konal ako i za prínos k rozvoju sloven- toho istého dňa. Vieru Boldockú ského menšinového školstva vôbec. Medzi tieto ocenenia patria Októbrová cena Obce Báčsky Petrovec, Plaketa prezidenta Slovenskej republiky, Zlatá medaila Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, najvyššie uznanie S bývalými kolegami pri jubileu Pavla Grňu Ministerstva škol- (2012) stva Slovenskej republiky – Medaila svätého Go- na poslednú cestu vyprevadili razda, Medaila predsedu Matice blízka a ďalšia rodina, mnohí slovenskej, ako i Cena Samuela spolupracovníci, žiaci, kamaráti, Tešedíka. susedia a blízki z domova i zo Od 1. septembra 2005 profe- zahraničia. sorka a riaditeľka Viera Boldocká Dnes, pri jej nedožitých 75. bola na dôchodku, žila v Petrovci narodeninách, azda sa jej treba aj

Udeľovanie odmien žiakom z Macekovej základiny (2015)

a venovala sa práci v Asociácii slovenských pedagógov, v ktorej od jej založenia 2001 prvých desať rokov zastávala aj post

takto verejne zavďačiť za všetko, čo urobila pre školu, Petrovec a vôbec našu slovenskú komunitu. • KULTÚRA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 7 autor: JÁN BAŽÍK

1. časť zabavil, osídlené tajničky rozveselil miesto

výkon, energia

spodok, dno

rádium

kyslík

2. časť tajničky

znamienko pre vypustenie hlásky

Oznamujte v Hlase ľudu

Španielsko niesla

polónium

dávalo pozor prístavné zariadenie hrdlo

ponaučenie ženské meno časť stavby spisov. Andrić

H ĽU LAS DU

susedné písmená liečivý prípravok kupovanie

súhlas

urán

uprednostňujúci pravú ruku ampér

hradby z kolov (2. Á)

3. časť tajničky

kam semenná časť obilia

Nový Sad

konská sila

obvod

prudké dažde

vlastne neutrón

021/ 47-20-840 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

príklad spodná časť nádoby

kilonewton veľký zub

V tajničke je meno a priezvisko nášho básnika a názov jeho knihy.

vpíšte OL domáce zviera

Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84;

dobové oblečenie

na e-mail: nvu@hl.rs,

číslovka

tamasiova@hl.rs,

laba, dlaba

alebo v dopisovateľstvách v Kovačici

Poľsko

(013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 6 – VODOROVNE: jogizmus, úd, slama, lov, Opel, ikra, alt, ua, Tb, Co, S, vlani, zlato, k, av, so, RU, pol, hrab, onak, pchá, rátal, on, trampoty TAJNIČKA: JÚLIUS KUBÁNY Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 6 z čísla 6 Hlasu ľudu z 5. februára 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ZDENKA KOŽÍKOVÁ, Ul. kráľa Petra I. č. 10, 22 300 STARÁ PAZOVA. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• OZNAMY •

7 /4998/ 12. 2. 2022

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16 21 000 Nový Sad tel: +381 21 456 217, 487 4604 F: +381 21 456 217 ounz@vojvodinа.gov.rs ČÍSLO: 128-90-131/2022-05 DÁTUM: 9. 2. 2022

Podľa článku 24 odsek 2 Pokrajinského parlamentného uznesenia o pokrajinskej správe (Úradný vestník APV, č. 37/2014, 54/2014 – uznesenie 37/2016, 29/2017, 24/2019, 66/2020 a 38/2021) v súvislosti s článkom 11 a 23 Pokrajinského parlamentného uznesenia o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2022 (Úradný vestník APV, číslo 54/2021 a 7/2022 – opätovná bilancia) a v súvislosti s Pokrajinským parlamentným uznesením o pridelení rozpočtových prostriedkov na zlepšenie postavenia národnostných menšín – národnostných spoločenstiev a rozvoj multikultúrnosti a tolerancie (Úradný vestník APV, č. 8/2019), v rámci projektu Afirmácia multikultúrnosti a tolerancie vo Vojvodine, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypísal

VEREJNÝ SÚBEH NA SPOLUFINANCOVANIE PODPROJEKTU MULTIKULTÚRNOSŤ NA KLIK Verejný súbeh sa vypisuje na pridelenie dotácií Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, registrovaným právnym osobám (združeniam, asociáciám a iným subjektom so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny) na usporiadanie 8 odmeňovacích súbehov všeobecného verejného záujmu, pre žiakov základných a stredných škôl z AP Vojvodiny, a to v oblasti multikultúrnosti, tolerancie a ochrany a prezentovania etnickej rôznorodosti a kultúrnej identity národnostných menšín – národnostných spoločenstiev vo Vojvodine. Verejný súbeh je vypísaný na celkovú sumu 700.000,00 dinárov. I. VŠEOBECNÉ PODMIENKY SÚBEHU Prostriedky sa prideľujú jednému zvolenému užívateľovi na usporiadanie 8 odmeňovacích verejných súbehov v priebehu roku 2022. II. PODMIENKY SÚBEHU • Na verejný súbeh sa môžu prihlásiť výlučne registrované právnické osoby – organizácie, združenia, asociácie a iné subjekty so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. • Na verejnom súbehu sa nemôžu uchádzať priami a nepriami používatelia rozpočtu, spoločnosti a národnostné rady národnostných menšín. • Na verejný súbeh sa prideľujú finančné prostriedky na usporiadanie 8 verejných súbehov v súlade s nasledujúcimi podmienkami: - odmeňovacie súbehy sa vypisujú na predloženie príspevkov na vybrané témy z oblasti multikultúrnosti, tolerancie a zachovania a podpory etnickej rozmanitosti a kultúrnej identity národnostných menšín – národnostných spoločenstiev Vojvodiny; - odmeňovacie súbehy sú určené pre žiakov základných a stredných škôl z AP Vojvodiny, z čoho 4 sú určené žiakom základných škôl a 4 žiakom stredných škôl; - odmeňovacie súbehy sú verejné s povinnosťou vybraného používateľa písomne informovať (alebo e-mailom) všetky inštitúcie základného a stredoškolského vzdelávania v AP Vojvodine o podmienkach a termínoch súbehu; - odmeňovacie súbehy sa musia uskutočniť v roku 2022. • Podávatelia prihlášky na verejný súbeh musia okrem prihlášky predložiť aj: - podrobný plán podprojektu a opis aktivít; - návrh dynamiky realizácie aktivít v roku 2022; - návrh tém a foriem prác, ktoré budú predmetom súbehu; - návrh výherného fondu a formy odmeňovania; - návrh rozpočtu na podprojekt; - návrh modelu spolupráce so sekretariátom pri realizácii podprojektu; - úradný dôkaz o registrácii podávateľa prihlášky (fotokópia). III. OSOBITNÉ PODMIENKY Verejné obstarávanie Ak príjemca finančných prostriedkov z tohto súbehu patrí pod pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní alebo ak finančné prostriedky získané týmto súbehom budú použité na obstaranie prác, tovaru alebo služieb a účasť verejných finančných prostriedkov predstavuje viac ako 50 % hodnoty obstarávania, považuje sa príjemca za obstarávateľa a je povinný uplatňovať zákon o verejnom obstarávaní. IV. SPÔSOB APLIKOVANIA • Žiadosti sa predkladajú v jednom vyhotovení, výlučne na súbehových formulároch sekretariátu; • Súbehovú dokumentáciu si možno prebrať od 9. februára 2022 v priestoroch sekretariátu alebo stiahnuť na webovej stránke www.puma. vojvodina.gov.rs. • Žiadateľ môže predložiť iba jednu žiadosť na súbeh; • Žiadosti na súbeh sa predkladajú v srbskom jazyku alebo v jazyku národnostného spoločenstva, ktorý sa úradne používa v Autonómnej pokrajine Vojvodine;

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Oznamy • Kultúra • Prihlášky musia byť predložené osobne odovzdaním v spisovni pokrajinských správnych orgánov v Novom Sade (budova pokrajinskej vlády) alebo zaslané poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá 21 000 Nový Sad Bulvár Mihajla Pupina 16 S označením: VEREJNÝ SÚBEH NA SPOLUFINANCOVANIE PODPROJEKTU MULTIKULTÚRNOSŤ NA KLIK • Súbeh je otvorený do 25. februára 2022. V. HODNOTENIE PROJEKTOV A ROZHODOVANIE O PRIDELENÍ PROSTRIEDKOV • Predložené žiadosti posudzuje komisia, ktorú vymenuje pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá; • Komisia nebude posudzovať oneskorené a neúplné alebo nesprávne vyplnené žiadosti, tiež tie žiadosti, ktoré nepodali oprávnené osoby, žiadosti vyplnené nečitateľne alebo grafitovou ceruzkou, ako ani žiadosti, ktoré nie sú predmetom súbehu; • Kritériá, ktoré sa budú uplatňovať pri rozhodovaní o výbere organizátora súbehu: - návrh formy prác a témy udeľovania súbehov; - kvalita návrhov aktivít, hodnotenie efektívnosti a možnosti úplnej realizácie cieľa a témy súbehu; - návrh dynamiky realizácie odmeňovacích súbehov v roku 2022; - návrh spôsobu odmeny a rozpočtu podprojektu; - návrh modelu spolupráce so sekretariátom pri realizácii podprojektu; - predchádzajúce aktivity podávateľa prihlášky v súvislosti s oblasťami, na ktoré sa vzťahujú odmeňovacie súbehy. • Komisia nebude posudzovať prihlášky žiadateľov, ktorým boli pridelené finančné prostriedky na základe predchádzajúcich súbehov sekretariátu, ktorí si nevyrovnali záväzky vyplývajúce z týchto súbehov; • Sekretariát si vyhradzuje právo podľa potreby požiadať žiadateľa o poskytnutie dodatočnej dokumentácie a informácií alebo o príchod na miesto alebo určiť splnenie ďalších podmienok na pridelenie finančných prostriedkov; • Rozhodnutie o pridelení finančných prostriedkov schvaľuje pokrajinský tajomník na základe návrhu súbehovej komisie; • Prihláška a pripojená dokumentácia sa nevracajú žiadateľom; • S podávateľmi prihlášky, ktorým boli povolené finančné prostriedky, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá uzavrie zmluvu o financovaní činnosti, na základe ktorej sa prostriedky vyplatia. • Výsledky súbehu sa po ukončení súbehu zverejňujú na oficiálnej webovej stránke sekretariátu. Ďalšie informácie o verejnom súbehu možno dostať na sekretariáte, tel. č.: 021/ 487 4604, alebo prostredníctvom e-mailu bojan. greguric@vojvodina.gov.rs. Pokrajinský tajomník Zsolt Szakállas

• OZNAMY • KULTÚRA •

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH Monika Necpálová:

Múzeum v listoch / brožúra o Zuzkinom talente (ISBN 978-86-89771-12-1)

Jaroslav Čiep

roku 2020 Múzeum vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci pripravilo a vydalo dve brožúry pre deti o samotnom múzeu, s tematikou vlastných muzeálnych a galerijných zbierok. Brožúry mali za cieľ priblížiť deťom jazyk múzejníctva, slovenských exponátov, slovenských výtvarných diel a výtvarnej kultúry, pričom obsahovali aj hravé cvičenia a úlohy na utvrdenie obsiahnutých poznatkov. Toto dielo bolo príkladom interaktívnej brožúry pre deti. Publikácie Múzeum v listoch – prvý zväzok – mal podnázov brožúra o tajoch výtvarníctva a druhý zväzok brožúra pre mladých zvedavcov. Obidve majú aj svoj príbeh. V ňom sa deti spoznávajú s hlavnou hrdinkou Farbičkou, ktorá hľadá svoje miesto vo svete. Cez hlavnú postavu sa deti učia vážiť si staré predmety, uvažujú o umeleckej, historickej hodnote zbierkových predmetov i obrazov. V brožúrach sú aj špecifické pojmy – z umeleckej a kultúrnej terminológie. Deti sa mohli naučiť, čo je ateliér, depozitár, zbierkový fond, aký je rozdiel medzi galériou a múzeom, kto je to kustód a podobne. Autorkou brožúr vrátane námetu je Monika Necpálová (1985). Knižočky sú nepredajné

a boli poskytnuté ustanovizniam kultúry a vzdelávania. Vlani do tohto radu ako tretiu publikáciu Múzeum vojvodinských Slovákov vydalo tretí zväzok tejto edície rovnakej autorky – Moniky Necpálovej. V najnovšom vydaní Farbička je najprv kustódkou a predstavuje svojim mladým čitateľom petrovskú galériu. Ako pozorná sprievodkyňa v základných črtách predstavuje obecenstvu Galériu Zuzky Medveďovej, potom aj samotnú maliarku, na počesť ktorej galéria nesie meno, a jej najvýznamnejšie obrazy, ktoré tu možno nájsť. Aby čitateľom nebolo nudno, je tu aj kvíz, slepá mapa, doplňovačka a ďalšie vzdelávacie pochúťky. Predstavené sú aj osobnosti, ktoré Zuzka Medveďová portrétovala, a je tu slovo aj o zátišiach, ako aj o krojoch, v ktorých sú vyfintené dievky a mládenci na Zuzkiných obrazoch. Teda kniha obsahuje aj množstvo fotografií a kresieb. Ďalšiu publikáciu Múzeum v listoch s podtitulom brožúra o Zuzkinom talente, teda diel 3, vydalo Múzeum vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci. Táto knižočka rozmerov 30 x 21 cm vytlačená kolorovane v rozsahu 20 strán, šitá s drôtenými skobkami, vyšla s vročením 2021 v náklade 200 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Scan & Print v Báčskom Petrovci.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu NEOPLANTA INDUSTRIJA MESA, s. s r. o., Nový Sad, Ul. primorska číslo 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Ukončenie práce kotolne na mazut s nádržou pre mazut, ktorá sa nachádza v kruhu komplexu továrne na hromadnú výrobu mäsa a výrobkov z mäsa v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2342, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

7 /4998/ 12. 2. 2022

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) OZNÁMENIE

REPUBLIKA SRBSKO AP VOJVODINA OBEC BÁČ OBECNÁ RADA Číslo: 020-3-49-1/2022-II Dňa: 4. februára 2022

verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VVP Vode Vojvodine, Bulvár Mihajla Pupina č. 25 z Nového Sadu, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Odstraňovanie bahna, deponovanie a remediácia usadenín splavného Begeja od štátnej hranice hydrouzla Klek – fáza I, na k. p. č. 4560 a 4559, k. o. Međa, na k. p. č. 10825, k. o. Srpski Itebej, na k. p. č. 3956, 3957/1 a 3955/2, k. o. Novi Itebej, na k. p. č. 7386, 7385 a 7387, k. o. Begejci, na k. p. č. 4069, 4061, 4070, 4072 a 4071, k. o. Žitište, na k. p. č. 3615, 3614 a 3613, k. o. Jankov most, na k. p. č. 1609 a 1610, k. o. Klek, na k. p. č. 2058/1, 2060, 2057, 2072, 2066, 2067, 2068, 5030, 2061, 2062 a 2063, k. o. Zreňanin III. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy Zreňanin, Námestie slobody č. 10, a Obecnej správy Žitište, Ul. cára Dušana č. 15, do 14. 3. 2022. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii na adresu pokrajinského sekretariátu. S cieľom organizovania zdravotne bezpečných podmienok na uskutočnenie verejnej rozpravy a prezentácie nevyhnutné je, aby všetci zainteresovaní zahlásili svoju účasť na telefónne číslo: +381 21 487 46 90, alebo elektronickou poštou e-mail: ekourb@vojvodina.gov.rs. Verejná rozprava a prezentácia budú 15. 3. 2022 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu NEOPLANTA INDUSTRIJA MESA, s. s r. o., Nový Sad, Ul. primorska číslo 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Ukončenie práce primárneho spracovania – Bitúnok so spracovaním čerstvého mäsa, ktorý sa nachádza v kruhu komplexu továrne na hromadnú výrobu mäsa a výrobkov z mäsa v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2342, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

SPOMIENKA

OZNÁMENIE o zverejnenom verejnom súbehu na obsadenie funkcie zástupcu náčelníka Obecnej správy Báč Obecná rada Obce Báč na svojom 62. zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo 4. februára 2022, vypísala verejný súbeh na obsadenie funkcie zástupcu náčelníka Obecnej správy Báč. Verejný súbeh na obsadenie funkcie zástupcu náčelníka Obecnej správy Báč je zverejnený na úradnej internetovej prezentácii Obce Báč: www.bac.rs. Oznam o verejnom súbehu obsahuje údaje z obsahu z Pravidiel o vnútornej organizácii a systematizácii pracovných miest v Obecnej správe Obce Báč, Internom revízorovi a Prokuratúre Obce Báč a podmienkach na prácu na poste zástupcu náčelníka OS Báč, vedomostiach a schopnostiach, ktoré sa hodnotia vo volebnom konaní, spôsobe ich previerky, meno a priezvisko osoby poverenej poskytovaním dodatočných informácií o verejnom súbehu, adresu, na ktorú sa prihlášky podávajú, ako aj údaje o potvrdeniach, ktoré sa podávajú s prihláškou. So zverejnením verejného súbehu na internetovej prezentácii Obce Báč nachádza sa aj vyhláška o súhlase o zbieraní údajov, o ktorých sa vedie úradná evidencia. Lehota na podávanie prihlášok je 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia v denníku Dnevnik. Predseda Obecnej rady Dr. Steva Panić

SPOMIENKA

Uplynulo už päť boľavých rokov

ZUZANA GUČOVÁ

rod. Sľúková 24. 5. 1935 – 10. 2. 2017 – 10. 2. 2022 z Báčskeho Petrovca

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844

Prestalo srdiečko tĺcť, prestali sa ústa smiať. Budeme, stará mama drahá, stále na Teba spomínať.

inzercia@hl.rs

Vnuk Miroslav, vnučka Milotka a pravnúčence Janka, Marek a Peter-Pavel

Uplynulo už päť boľavých rokov

ZUZANA GUČOVÁ

SPOMIENKA na zosnulých

rod. Sľúková 24. 5. 1935 – 10. 2. 2017 – 10. 2. 2022 z Báčskeho Petrovca Kto stratil lásku matkinu, ten často na ňu v bôli spomína. Veď bola to láska najdrahšia, ktorú k nám mala len mamička jediná. Na Teba nezabúdajú: dcéra Anna a zať Pavel Pálenkášovci

www.hl.rs

ZUZANU GUČOVÚ rod. Sľúkovú 2017 – 2022

ONDREJA GUČU

ONDREJA GUČU ml.

MARTINKU PÁLENKÁŠOVÚ

2003 – 2022 2004 – 2022 2018 – 2022 z Báčskeho Petrovca Spite pokojne a tichučko, dosnívali ste života sen a cestou bolesti odišli ste tam, kde je mier a láska len. Na vás nezabúdajú Vaši najbližší

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom a zaťom

s našou susedou

MIROSLAVOM MURTÍNOM 10. 11. 1963 – 27. 1. 2022 z Hložian

Odišiel si cestou, ktorou ide každý sám, len brána spomienok zostala otvorená dokorán. Ten, kto Ťa poznal, si spomenie, a ten, čo Ťa mal rád, nikdy nezabudne. Manželka Anna a svokra Katarína Šinková

prof. ANNOU LAČOKOVOU 1949 – 2022 z Báčskeho Petrovca

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Susedovci: Bendovci, Pálenkášovci st., Makanovci, Pálenkášovci ml., Snidovci, Kišovci, Pálenkášová, Andrášikovci, Lambetovci, Miháľovci, Cerovskovci a Kováč-Vargovci

s otcom a starkým

MIROSLAVOM MURTÍNOM 10. 11. 1963 – 27. 1. 2022 z Hložian

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

Posielame pozdrav do neba, otecko náš drahý. Spomienku tichú dnes poslať Ti chceme, objať Ťa a povedať Ti, ako Ťa milujeme.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840

ANNOU LAČOKOVOU

Dcéry Soňa a Ivana s rodinami

17. 5. 1949 – 28. 1. 2022 z Báčskeho Petrovca

SMUTNÁ ROZLÚČKA

021/47-20-844 inzercia@hl.rs

s manželkou, mamou a starkou Divné volíš, Bože, cesty, ktorými nám kráčať dáš.

ZUZANOU DEMROVSKOU rod. Srnkovou 5. 4. 1961 – 7. 2. 2022 z Kysáča

Odpočívaj v pokoji. Brat Ján s rodinou

Sledujte nás na našej vynovenej webovej stránke Spi ticho, tichučko, dosnívala si života sen a cestou bolesti odišla si tam, kde je pokoj a láska len. Manžel Ján a syn Jadranko a dcéra Ivetka s rodinami • OZNAMY •

www.hl.rs a Facebookovej stránke Hlas ľudu

(www.facebook.com/Hlas.ludu.info)

7 /4998/ 12. 2. 2022

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so starkou

našej ujčinej

ZUZANOU DEMROVSKOU

MÁRII TANCIKOVEJ

ZUZANOU DEMROVSKOU

rod. Srnkovou 5. 4. 1961 – 7. 2. 2022 z Kysáča

rod. Spevákovej 2. 10. 1954 – 28. 1. 2022 z Báčskeho Petrovca

Navždy sa budeme pamätať na Teba a Tvoju nekonečnú lásku a dobrotu, obetavosť, starostlivosť a všetko pekné, čo sme spolu zažili.

Spomienka na Teba zostane navždy v našich srdciach.

so sestrou a tetou

rod. Srnkovou 5. 4. 1961 – 7. 2. 2022 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať. Sestra Anna s manželom Pavlom Marčokovci a ich dcéry Anna Domoniová a Marína Samardžićová s rodinami

Tvoje vnučky Janka a Ninka a Tvoji vnukovia Milanko a Mateo

Rodina Kondačová

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela

na svata

PAVLA KOLÁRA

1953 – 2012 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Odišiel si tíško, niet Ťa medzi nami, v našich srdciach však žiješ krásnymi spomienkami.

1953 – 2012 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Na Teba si stále spomínam.

Svat Pavel Tordaji

Manželka Katarína

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 12. februára 2022 je tomu 10 rokov, čo nás navždy opustil náš otec a dedo

BOĽAVÁ SPOMIENKA na svojho otca

PAVEL KOLÁR

PAVLA KOLÁRA

1953 – 2012 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Už iba milé spomienky uchovať, s láskou na Teba spomínať, kvety z lásky na hrob dať, za všetko krásne Ti ďakovať...

Osud bol krutý, nevráti, čo vzal, zostali iba krásne spomienky a v srdci žiaľ. Dcéra Blažena s rodinou

www.hl.rs

1953 – 2012 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Informačno-politický týždenník

Dcéra Mariena • OZNAMY •

TICHÁ SPOMIENKA na brata a uja

MICHALA ČELOVSKÉHO 13. 2. 2017 – 13. 2. 2022 z Kulpína

I keď Pán pretrhol života niť, v našich srdciach a spomienkach zostaneš večne žiť. Tvoji najmilší

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynulo 10 smutných rokov, čo nie je s nami môj manžel, náš otec a starý otec

VLADIMÍR FEJDI

1938 – 2012 – 2022 z Petrovca

V smútku si na Teba spomínajú

Tvoji najmilší

BOĽAVÁ SPOMIENKA

ERKA HRUBÍKOVÁ

24. 7. 1948 – 16. 2. 2010 – 2022 z Aradáča

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo mi vzal, zostali mi len spomienky a veľký žiaľ. Dvanásť smutných rokov žijem bez Teba. Zarmútený manžel Pavel • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA na manželku

SMUTNÁ SPOMIENKA na mamiku

ZUZANU PRIVIZEROVÚ

rod. Srnkovú 17. 10. 1938 – 10. 2. 2021 z Kysáča

Bolesťou unavená tíško si zaspala, opúšťajúc všetkých, ktorých si rada mala. Kto ju poznal, spomenie si, kto ju mal rád, nezabudne. Zarmútený manžel Ján Privizer

SPOMIENKA

Dňa 10. februára 2022 uplynul rok, čo nás opustila naša mama a mamika

rod. Srnkovú 17. 10. 1938 – 10. 2. 2021 z Kysáča

Mamika, na Tvoju dobrotu a lásku nikdy nezabudneme.

Vnúčatá: Miloslav a Milota Ďurovkovci s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 10. februára 2022 uplynul rok, čo nie je medzi nami naša mama

ZUZANA PRIVIZEROVÁ

rod. Srnková 1938 – 2021 – 2022 z Kysáča

S láskou si na Teba spomínajú: dcéra Anna Filková s rodinou a vnučky Jasna a Vesna s rodinami

SPOMIENKA

Uplynie 12 smutných rokov, čo nás opustila

rod. Srnková z Kysáča

Klesli ruky, čo pre nás pracovali. Prestalo biť srdce, ktoré nás milovalo. Za všetko krásne Ti ďakujeme. Dcéra Zuzana Ďurovková s manželom Michalom

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nášho príbuzného, ktorý zomrel roku 1945 v XIV. vojvodinskej údernej slovenskej brigáde v Podravskej Slatine

ERKA HRUBÍKOVÁ

PAVLA KONDAČA

24. 7. 1948 – 16. 2. 2010 – 2022 z Aradáča Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa od nás odtrhla. V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme. Syn Paľko, nevesta Anka a vnúčatá Paľko a Marienka

20. 6. 1926 – 7. 2. 1945 z Báčskeho Petrovca Pokiaľ živí nezabudnú, umretí budú žiť! Na svojho brata, strýka a príbuzného si spomínajú rodiny: Kondačová, Orosová a Kneževićová 7 /4998/ 12. 2. 2022

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 11. februára 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 13. februára 10.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2019, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 15. februára 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Najnovšie vydanie pravidelnej kolážovej relácie aj tentoraz prinesie príspevky z viacero oblastí spoločenského života v našich prostrediach. Okrem iného je tu i záznam z výročnej schôdze Združenia petrovských výtvarných umelcov. Pravdaže, nebude chýbať ani dobrá hudba. Spektrum. V poslednej polhodinke predvíkendového bloku sprítomnené budú tradičné slovenské ľudové obyčaje, ktoré pomaly zanikajú. Uvedené budú Priadky v Kovačici, ktoré televízna redakcia nakrútila v tomto prostredí v roku 1988. Dúhovka. V tomto nedeľnom vysielaní odznie polhodinový reportážny záznam z tradičnej bieloblatskej klobasiády. Veľkým snom Bieloblatčanov je, aby sa toto podujatie stalo uznávaným na európskej úrovni a banátskou značkou. Aj tohto roku vzbudilo záujem viac ako 30-tisíc návštevníkov. Agrosféra. Relácia bude venovaná vysokej cene a nedostatku umelých hnojív, novému zákonu o použití ochranných prostriedkov, ochrane ovocného sadu a v ústrety sv. Valentínovi sa bude hovoriť o produkcii kvetov.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 11. februára – Ťažký zločin Sobota 12. februára – Čo sme komu urobili? Pondelok 14. februára – Keď láska opäť vzplanie Utorok 15. februára – Legenda o vášni Streda 16. februára – Trója Štvrtok 17. februára – Protivné baby 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania 18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 13. februára Film: Legenda o sovích strážcoch Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Nejako sa to komplikuje Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 13. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Láska k vínu Utorok 15. februára 16.00 Tradičné slovenské jedlá, 5. epizóda Film: Živý bič Piatok 18. februára 16.00 Divadelné predstavenie: Diabol v raji manželskom Z hudobnej klenotnice

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 13. februára 7.00 Repríza relácie Dobrý deň Streda 16. februára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

Z VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA PIVNICKEJ SLÁVIE

Postupne vytvárať silné mužstvo Ján Šuster

poslednú januárovú nedeľu v miestnostiach FK Slávia na ihrisku sa uskutočnilo výročné zhromaždenie klubu, ktorého sa zúčastnilo 26 členov, fanúšikov a hostí. Prítomných pozdravil predseda Rastislav Brňa a predtým než zasadnutie začalo, vyzval prítomných, aby minútkou ticha vzdali poctu zosnulým hráčom, členom a fanúšikom pivnického mužstva v minulom roku. Správu o vlaňajšej činnosti prvého mužstva podal Miroslav Česko. Konštatoval, že výsledky neboli na vysokej úrovni, lebo ako je známe, Slávia vypadla zo Somborskej oblastnej ligy. V jesennej časti majstrovstiev výsledky boli na slušnej úrovni, keď mužstvo získalo 29 bodov a obsadilo 7. miesto. Jar však bola rozhodujúca. Zo 17 zápasov mužstvo Slávie vyhralo iba 5, 2 hralo nerozhodne a 10 prehralo. Útočníci dali 21 a obrana prijala 32 gólov. Získali teda iba 17 bodov, spolu 46, čo ich odviedlo na 12. miesto z 18 klubov. Z rôznych dôvodov však ligu muselo opustiť až sedem klubov a medzi nimi ako siedma aj Slávia. Príčiny slabej hry sú rôzne. Jedna je aj nedisciplína jednotlivých cezpoľných hráčov, ktorí jednoducho neprichádzali na zápasy. Trénerská dvojica Milec – Kotiv chcela pre slabé výsledky opustiť kormidlo

mužstva, no v dohovore so sprá- rovej súťaži OFS Báčska Palanka, Správu o práci s mladšími kavou klubu svoju prácu vykonávali keď Slávia eliminovala hložiansku tegóriami podal Ivan Kotiv, ktorý do konca majstrovstiev, keď klub Budúcnosť a Borac z Obrovca a vyzdvihol, že v štyroch kategóangažoval nového trénera Igora prebojovala sa do semifinále. Na riách je zapojených 50 mladých Korlata z Báčskej Palanky. Pod jeho ceste do finále ich však zastavila hráčov. Generácia 2006 súťaží v taktovkou mužstvo v jesennej časti silbašská Naša hviezda (2 : 0). Začia- OFL Sombor, v ktorej súťaží 12 majstrovských stretnutí v MOL tok majstrovských stretnutí v MOL mužstiev. Ostatné kategórie hrajú Báčska Palanka – Báč – Báčsky B. Palanka – Báč – B. Petrovec nebol v súťažiach, ktoré organizuje OFZ Petrovec v sezóne 2021/22 vyhralo úspešný. V prvom kole Pivničania v Báčska Palanka a dosahujú uspoko9 zápasov, 2 remijujúce výsledky. V letných zovalo a 6 prehramesiacoch v Pivnici sa organizuje pioniersky turnaj lo. Útočníci dali 16 a obrana prijala 15 a najmladší odchádzajú aj gólov. Tak si na svoj do iných dedín. Takéto akkonto Slávia zapísala tivity sa plánujú aj v tomto 29 bodov a obsadila roku. Finančnú správu podal predseda Rastislav Brňa 7. mesto v tabuľke. Po jarnom neúspea konštatoval, že sa v klube chu mužstvo Slávie hospodárilo dobre. Najviac opustili takmer všetci prostriedkov klub získal cezpoľní hráči. Cieľ z rozpočtu Obce Báčska vedenia v nastávaPalanka. Okrem toho klub júcom období je ten, získal prostriedky aj z preaby v mužstve bolo Vedenie klubu (zľava): Rastislav Brňa, Dalibor Milec, daja vstupeniek, členského, čoraz viac mladých Ivan Kotiv, Miroslav Česko, Jaroslav Zajac prenájmu predajne, organidomácich hráčov, zácie nočného turnaja, ako čomu tréner už na prípravných Novej Gajdobre prehrali výsledkom aj z turnajov pionierov, ale aj od a potom aj na majstrovských zá- 4 : 0 a porážku utrpeli aj v druhom sponzorov. Podnikalo sa úsporne pasoch vyhovel a dával príležitosť kole na svojom ihrisku s Tvrđavou a Slávia nemá žiadne dlhy. V pláne domácim hráčom, ale v nedostatku z Báča výsledkom 1 : 3. Od toho na tento rok v klube je obsadiť čím vlastných hráčov predsa len museli času to už bolo lepšie. Mužstvo lepšie miesto v tabuľke. Náležitá byť angažovaní aj niekoľkí hráči do konca jesennej časti majstrov- pozornosť sa venuje údržbe hracej spoza chotára. V klube netrvajú stiev prehralo ešte iba v Selenči s plochy, ale aj všetkých ostatných na tom, aby sa stoj čo stoj mužstvo Kriváňom, tri zápasy remizovalo objektov. Počas leta aj toho roku vrátilo do Oblastnej ligy. Chcú totiž a sedem vyhralo. Útočníci dali 29 budú organizovať turnaje a za sústavnou prácou vytvoriť silné gólov a obrana prijala iba 10. Na cieľ majú aspoň na časti ihriska mužstvo a o dva-tri roky postúpiť. konci jesene Slávia obsadila šieste nainštalovať osvetlenie, aby sa Prvé výsledky tej práce sa videli už mesto s 24 bodmi. S prácou trénera mohlo trénovať aj vo večerných na priateľských zápasoch a v pohá- sú v klube spokojní. hodinách.

PRÍPRAVY KYSÁČSKEJ TATRY

Začiatok slabý – koniec dobrý JEDINSTVO – TATRA 3 : 1 (3 : 0) Pavel Kocka

by si zachránili ihriská v Kysáči a v Rumenke, susedia ďalší prípravný zápas zohrali na ihrisku Sofeks vo Futogu. Rumenčania počas celého prvého polčasu boli omnoho lepší. Už vo 4. min. mali šancu, ale Kosturanov zachránil svoju • ŠPORT •

sieť. V 9. min. domáci prihrozili po pravej strane, centrovaná lopta sa dostala do päťky, kde do nej domáci hráč kopol a zaslal ju za chrbát brankára Tatry. Už v 12. min. po centri z ľavej strany domáci útočník hlavičkoval pre 2 : 0. V 23. minúte po chybe obrancu hostí lopty sa zmocnil útočník domácich, unikol strážcom, oci-

tol sa sám pred Kosturanovom a nebolo mu ťažko prekonať ho. Na druhej strane Tatra prvýkrát zaslala loptu na bránu Jedinstva až v 34. minúte. V druhom polčase Tatra zahrala omnoho lepšie a už v 55. min. vážne prihrozila. Marojević centroval a Svitić nožničkami pekne strelil trochu nad brvno. Po tejto akcii sa čo zväčša hralo na strede ihriska. Záver však

patril hosťom. V 73. min. centroval Ožvát a Marojević strelil do brankára. Podobnú šancu v nasledujúcej minúte mal aj Grubović, ale aj on triafal do brankára. V 78. min. kombinovali Grubović a Radin a tento druhý strelil vedľa. Konečne v 85. min. Radin trafil pod šibenicu pre konečných 1 : 3. TATRA: Kosturanov, Apić, Živanović, Šmit, Petrović, Vlahović, Đaković, Grubović, Marojević, Svitić. Hrali ešte aj Munjaz, Vrhovac, Đorđević, Ožvát a Višnjevac.

7 /4998/ 12. 2. 2022

Šport PETROVČANIA V PRVOM PRÍPRAVNOM ZÁPASE NA PÄTORKU

Ožvátova špecialita MLADOSŤ (BP) – MLADOST (T) 5 : 0 (2 : 0) Juraj Pucovský

anúšikom a futbalistom petrovskej Mladosti je dobre známe, že takmer všetky zápasy v posledných rokoch s menovkyňou z Turije prinášali mnoho neurčitosti. Končili sa minimálnym víťazstvom jedného či druhého mužstva, alebo sa nezriedka rozišli s remízou, pričom bolo veľmi málo gólov. V prvom prípravnom zápase si Petrovčania na Hromnice za súpera zvolili práve Turijčanov, a vo Vrbare to tentoraz bolo celkom inak, ako sme na úvod uviedli. Zverenci trénera Svetozara So-

vilja zahrali veľmi dobre, potešili zrak, zohriali srdcia nepočetných fanúšikov a vedenia, keď si ľahko, ako vari nikdy doteraz, poradili s týmto súperom. Gólostroj „zapojil“ Stojisavljević a do polčasu Grković svojím prvým presným zásahom v drese Mladosti zahlásil, prečo prišiel do Vrbary a čo má na jar byť jeho úloha. V druhom polčase to bolo ešte presvedčivejšie. Napriek početným zmenám domáci takmer neustále útočili, vytvárali si šance a trikrát aj prekonali brankára. V 63. min. Serdar sa na ľavej strane zbavil strážcu, odcentroval a Trojanović zvýšil na

PRÍPRAVY FUTBALISTOV FK HAJDUŠICA

Vydarená prvá skúška KARAŠ – HAJDUŠICA 1 : 2 (1 : 0) Vladimír Hudec

réner Hajdušice Milorad Mršić zoskupil svojich futbalistov v nedeľu 23. januára. Po dvojtýždňových kondičných prípravách minulú sobotu zohrali aj prvý prípravný zápas. V dedine Jasenovo si sily

zmerali s domácim mužstvom Karaš, členom Druhej juhobanátskej ligy – východnej skupiny, ktorý si nárokuje na postup do vyššej ligy. Hralo sa bojovne a obetavo. Hostia mali aj niekoľko príležitostí, ale ich nevyužili, a potom v polovici polčasu po voľnom kope domáci útočník

PRVÝ JARNÝ ZÁPAS ARADÁČANOV A PADINČANOV

Dolina pripravenejšia AŠK – DOLINA 0 : 2 (0 : 0)

Dejan Striško

rámci príprav na pokračovanie majstrovstiev v zreňaninskej oblastnej, resp. Prvej juhobanátskej lige sily si na aradáčskom Kopove zmerali starí známi domáci AŠK a padinská Dolina. V mužstve 48

www.hl.rs

AŠK z rôznych dôvodov chýbali Lončarski, Tasić, Bretšnajder, Mijić, Šargin a Ďuríček. Po rozmočenom trávniku síce bolo ťažké prejaviť kvalitný futbal, ale sa predsa hralo bojovne a obetavo. V prvom polčase obe mužstvá mali jednu výhľadnú príležitosť, ale v oboch prípadoch brankári

Informačno-politický týždenník

3 : 0. O dve min. neskoršie sme videli najkrajší gól na zápase, skutočnú špecialitu Ožváta, ktorý z tridsiatich metrov oblúčikom zaslal loptu do pravého horného rohu brány Mladosti. Podobné góly kapitán Mladosti viackrát už dal aj na majstrovských zápasoch, keď využil nepozornosť

súperových brankárov, ktorí stáli iba niekoľko krokov pred bránkovou čiarou. Presvedčivé víťazstvo na prípravnej premiére uzavrel nováčik zo Silbaša Vladisav razantnou strelou pod brvno z asi desiatich metrov. MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, Ikrašev, Požarev, Beronja, V. Šproch, Sojisavljević, Trojanović, Grković, Brajković, Serdar. Striedali: Fábry, Čiep, A. Šproch, Vladisav, Antonić, dorastenec Vrbovský, ako aj Idrizi z beočinského Cementu, Knežević, Šepa a Bojić. Posledná štvorka ešte stále musí presvedčiť odborný štáb Mladosti, že si zasluhuje obliecť si jej dres. V nedeľu o 14.00 h MlaPo strele Ožváta z diaľky brankár Turij- dosť vo Vrbare zohrá druhý čanov dobehol za loptou už vtedy, keď prípravný zápas s odžackým poriadne napäla sieť jeho brány – 4 : 0 Tekstilcom. hlavičkoval pre 1 : 0. S týmto minimálnym náskokom Karaša sa odišlo na oddych. Po zmene strán tréner Mršić vystriedal niekoľkých hráčov, čo sa ukázalo ako dobré. Hostia zahrali omnoho lepšie a prebrali iniciatívu. Vo finiši zápasu svoj prvý gól v drese Hajdušice dal Goran Gužvica, ktorý počas prechodného obdobia prišiel z Jánošíka. V posledných minútach skóroval aj Atila Lipták pre konečných 1 : 2. Mužstvo Hajdušice v majstrovstvách v Prvej juhoba-

nátskej lige bude pokračovať s viac-menej nepozmenenou zostavou, ibaže sa k nemu pripojil útočník Gužvica. Medzičasom vekovú podmienku na hranie v prvom mužstve so špeciálnou lekárskou prehliadkou splnili aj kadeti Andrej Hudec, Kormaňoš a Igor Sobin, ktorí vyrástli vo vlastnej škole futbalu klubu. HAJDUŠICA: Melich, Pejčić (Hudec), Sobin (Miksád), Mršić (Petrović), Folťan, Knežević (Beriša), Cvetićanin, A. Lipták, A. Ružić (Kormanyos), Radović, N. Ružić

Eötvös a Králik boli úspešnejší, takže sa na oddych odišlo bez gólov. Po zmene strán domáci podstatne poľavili a hostia dokázali, že sú kvalitnejší a v tej chvíli aj pripravenejší celok a prebrali iniciatívu. Vedenia sa ujali gólom Hlavču po voľnom kope a skrumáži pred bránou Eötvösa. Istý hráč zvýšil náskok iba 5 minút neskoršie. Inak zápas bol férový a korektný v súlade s dlhoročným priateľstvom dvoch klubov, ktoré pretrváva

desaťročia. Pochvalu si zasluhuje aj rozhodcovská trojica Raškov, Đurin a Nikolić, ktorí dobre vykonali svoju prácu. AŠK: Eötvös, Nadlački, Bojanić, Matejin, Vesin, Zakić, Striško, Adamov, Ponorac (Korać), Birmanac (Češljarov), Nenin (Đurić) DOLINA: Králik, Stojkov, Trnovský, Radenković, Kolak, Josimovski, Ilić, Mitkovski, Bančov, Kelečević, Janjević; hrali aj Hlavča, Kotváš a Šimák • ŠPORT •

PRVÁ B VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA

Kulpín prerušil víťaznú šnúru VK KULPÍN : VK VOJVODINA 2 0 : 3 (22 : 25, 18 : 25, 16 : 25) Katarína Gažová

jediného prehratého setu skončil. V sobotu 5. februára doma v Kulšetko má svoj koniec a tak píne prehrali s hosťujúcim mužsa aj rad 5 víťazných zápa- stvom Vojvodiny 2 z Nového Sadu sov seniorského mužstva presvedčivým výsledkom 0 : 3. Volejbalového klubu Kulpín bez Kulpínčania zápas s Novosadčanmi začali napätí a s imperatívom výhry a práve to ich svojráznym spôsobom paralyzovalo. Slovom, nič sa im nedarilo. Na druhej Domáci Kulpínčania (modré tričká) sa snažili proti strane VojvoVojvodine, ale sa im nič nedarilo

dina je jeden z najorganizovanejších a najlepších volejbalových klubov v krajine, s najväčším rozpočtom a najväčším výberom hráčov vo všetkých selekciách, a to z celého územia bývalej Juhoslávie. Podľa slov trénera Vojvodiny mužstvo Vojvodiny proti Kulpínčanom zohralo najlepší zápas v tejto volejbalovej sezóne a zaslúžene zvíťazilo. Kulpínčanom sa jednoducho nedarilo a prehra bola nevyhnutná. Aj napriek tomu verní fanúšikovia ich srdečne podporovali a motivovali, aby sa nevzdávali. KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Peťkovský, Petrović, Barišić, Ž. Babić, Ćirić, Emer, D. Babić, Grubešić, Petrović, Nedeljković, Bojkov

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Bez bodov aj z Nového Sadu DUNAV VOLLEY 3 : 0 (25 : 22, 25 : 21, 27 : 25) Vladimír Hudec

ni v druhom kole sa volejbalistom petrovskej Mladosti nepodarilo získať body. Bez zraneného V. Krnáča a chorého Dukljanina Petrovčania nemohli čeliť skúsenému novosadskému celku. Hra síce bola rovnocenná, o čom svedčia aj tesné výsledky všetkých troch setov. Viedol sa prudký súboj, z ktorého domáci

vyšli ako víťazi. V pokračovaní Petrovčanov očakáva trochu ľahší zápas doma s mužstvom Srem Iton zo Sr. Mitrovice a potom si znovu doma zmerajú sily s nepríjemným celkom zreňaninského Proleteru, ktorý dokázal, že môže nad každým vyhrať. Tak alebo onak podľa slov predsedu klubu Emila Fejzulahiho Petrovčania viac nemajú čo kalkulovať. Ak chcú byť prví, musia len a len

vyhrávať. Veria, že sa do nasledujúceho zápasu Krnáč a Dukljanin zotavia a v plnej zostave Mladosť môže vyhrať nad každým. MLADOSŤ: B. Krnáč, Darko a Danijel Stojanovićovci, Sýkora, Brkić, Unković, Babić, Barna, Anđelić, Petej Iné výsledky 13. kola: Srem Iton – Proleter 0 : 3, Vojvodina 3 Mladost (NP) 3 : 0, Partizan – Stražilovo 3 : 1, Hajduk – Bavanište 3 : 1, Vest – Kikinda 2 : 3.

STOLNOTENISTI PETROVSKEJ MLADOSTI počas minulého víkendu zohrali dva zápasy a oba vyhrali. Najprv v sobotu 5. februára v Šíde porazili domáci Partizan výsledkom 1 : 4 (D. Danguzov – Lomen 0 : 3, Čáni – Turan 2 : 3, L. Danguzov – Bažík 3 : 1, L. Danguzov/D. Danguzov – Lomen/Turan 2 : 3, D. Danguzov – Turan 0 : 3. Už na nasledujúci deň v Petrovci zohrali aj zmeškaný zápas s celkom STK Ruma a tiež vyhrali výsledkom 3 : 4 (Bažík – Radovanović 3 : 2, Turan – Simovljević 3 : 0, Lomen – Đokić 3 : 1, Turan/Lomen – Radovanović/Simovljević 1 : 3, Bažík – Simovljević 0 : 3, Lomen – Radovanović 0 : 3, Turan – Đokić 3 : 2). Po ôsmom kole a týchto dvoch výhrach petrovskí stolnotenisti (na fotografii so súpermi z Rumy) sa nachádzajú na treťom mieste s 13 bodmi, koľko majú aj prvý STK Ćurić a druhá Ruma. vlh • ŠPORT •

Iné výsledky 13. kola: Loznica – Ribnica 2 3 : 0, Kosovská Mitrovica – Futog 3 : 0, Bečej – Užice 1 : 3, MOK Topličanin – Železničar 3 : 0, Šumadija – Banat 3 : 0. Na piatok 11. februára Kulpínčania odcestujú do Vršca, kde v známej hale Milenijum zohrajú zápas proti skúsenému a kvalitnému mužstvu VK Banat.

1. Šumadija 13 11 2. Vojvodina 2 13 10 3. MOK Topličanin 97 13 10 4. Kos. Mitrovica 13 8 5. Železničar 13 8 6. Kulpín 13 8 7. Užice 13 6 8. Futog 13 6 9. Bečej 13 5 10. Banat 13 3 11. Ribnica 2 13 2 12. Loznica 13 1

2 3 3 5 5 5 7 7 8 10 11 12

35 : 16 33 : 13 32 : 18 31 : 17 26 : 20 26 : 20 24 : 25 22 : 25 21 : 27 13 : 31 12 : 35 8 : 36

29 30 27 27 24 22 21 18 15 10 7 4

Na sobotu sa začínajú aj majstrovstvá v Druhej vojvodinskej ženskej lige. Ako posledná skúška v Petrovci minulú sobotu bol turnaj, ktorého sa zúčastnili tieto tímy: Panonija 2 a Merkur z Báčskej Palanky, Apatin, Bečej a Mladosť. Výsledok nebol dôležitý, dokonca ani nevyhlásili víťaza. Cieľom turnaja bolo, aby tréneri vyskúšali možnosti svojich hráčov, zohrali taktiky. Vcelku pekná športová udalosť, ktorej sa zúčastnilo vyše 60 volejbalistiek, ktoré okrem toho, že hrali volejbal, sa aj kamarátili, a nechýbala ani podpora slušného počtu obecenstva.

1. Kikinda 2. Partizan 3. Mladost 4. Dunav Volley 5. Proleter 6. Vojvodina 3 7. Stražilovo 8. Srem Iton 9. Bavanište 10. Vest 11. Hajduk 12. Mladost (NP)

7 /4998/ 12. 2. 2022

13 10 13 10 13 10 13 9 13 9 13 8 13 8 13 6 13 3 13 3 13 2 13 0

3 3 3 4 4 5 5 7 10 10 11 13

34 : 15 31 : 13 30 : 15 28 : 15 28 : 18 28 : 16 27 : 17 22 : 26 17 : 32 14 : 32 13 : 34 0 : 39

30 29 29 27 25 24 23 17 12 10 8 0

Šport PRÍPRAVY STAROPAZOVSKÝCH KLUBOV

Jednota zatiaľ bez výhry Matej Bzovský

taropazovskí srbskí ligisti sa už dlhšie sústavne pripravujú na pokračovanie majstrovstiev, ktoré odštartujú začiatkom nasledujúceho mesiaca, vedomí si toho, že ich očakávajú ťažké a veľmi napínavé boje na dvoch opačných stranách. Kým sa Feniks 1995 bude vážne uchádzať o titul majstra, Jednota bude húževnato bojovať o záchranu v tejto silnej lige. Obe mužstvá už zohrali rad prípravných zápasov, hlavne na ploche Športového strediska Futbalového zväzu Srbska v Starej Pazove. Feniks v doterajších kontrolných zápasoch s novou, príliš pozmenenou zostavou zaznamenal oveľa lepšie výsledky, čo ani neprekvapuje, keďže do tohto klubu pribudli viacerí veľmi kvalitní a skúsení hráči z

prvoligových mužstiev. Jedna z najvýznamnejších posíl iste bude bývalý internacionál Brana Ilić, ktorý v jesennej sezóne nastupoval v prvoligovom Železničarovi v Pančeve, predtým aj v superligovej Inđiji. Tento vynikajúci útočník minulú sobotu prispel k výhre svojho nového celku v stretnutí s veľmi dobrým mužstvom Radničkého z Nového Belehradu minimálnym, ale viac ako zaslúženým výsledkom 2 : 1 (1 : 0). Druhý staropazovský člen republikovej ligy aj napriek skvelým prípravám v športovom stredisku FZ Srbska nezaznamenal v štyroch priateľských zápasoch žiadnu výhru. Počas víkendu Jednota zohrala dva príliš napínavé zápasy s kvalitnými súpermi. Najprv v sobotu doma v súboji so susedným Omladincom z Nových Bánoviec sa dožila presvedčivej prehry

0 : 3. Bol to zápas, ktorý mal dva rozličné polčasy. V prvej časti Jednota mala takmer neustálu iniciatívu a viacero šancí prvá sa ujať vedenia. Najlepšiu mal Filip Pađen, keď sa ocitol úplne sám pred brankárom, ale jeho strelu zablokoval vybiehajúci brankár hostí. V druhej časti úplne pozmenená zostava Jednoty už nestačila úspešnejšie čeliť aktívnejším súperom zo susedstva, ktorí v závere zápasu dosiahli až tri príliš lacné góly pre konečných, vzhľadom na celkový priebeh zápasu, nie celkom zaslúžených 0 : 3. Už na nasledujúci deň si Jednota zmerala sily s vojvodinským ligistom Hajdukom z Divoša na hracej zelenej ploche v Sriemskej Mitrovici. Aj tento zápas mal dva rozdielne polčasy. V prvom hostia diktovali tempo, častejšie sa presadzovali, z dvoch príležitostí sa mohli aj ujať vedenia, ale ich Pilipović a Maoduš nepresne zahodili. V druhom polčase druhá jedenástka hostí nemohla úspešnejšie odolávať podnika-

Brana Ilić bude obrovská posila FK Feniks 1995

vejším, inak veľmi pohostinným domácim a inkasovala dva góly zo správne nariadených pokutových kopov. Výsledok teda na konci znel 2 : 0 v prospech Divošanov, ktorí budú v pokračovaní majstrovstiev bojovať o najvyššiu priečku a postup medzi srbských ligistov. Jednota si v stredu zmerala sily s Donjim Sremom z Pećiniec a v sobotu privíta Podunavac z Belegiša. Feniks 1995 na nasledujúcu sobotu privíta mužstvo Ušća, bývalý Stepojevac Vaga z Belehradu.

PREDSTAVITELIA ŠACHOVÉHO ZVÄZU SRBSKA V STAREJ PAZOVE. V budove Zhromaždenia obce Stará Pazova v stredu 2. februára usporiadali prijatie pre predstaviteľov Šachového zväzu Srbska. Predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović a náčelník Oddelenia pre všeobecnú správu Aleksandar Mijić mali zasadnutie s Nebojšom Baralićom, hlavným poradcom predsedu ŠZ Srbska a tajomníkom rozhodcovskej komisie Fida, a Lenou Miladinovićovou z Press strediska a Logistik Fide Grand Prix 2022 (na fotografii z archívu kabinetu predsedu obce). Hlavnou témou zasadnutia bola budúca spolupráca medzi Obcou Stará Pazova a Šachovým zväzom Srbska, ako aj organizovanie turnajov na území Staropazovskej obce. A. Lš.

ŠPORTOVÉ SPRÁVY ZO ŠÍDSKEJ OBCE Lazar Pavković FUTBAL. V Šíde a na okolí sa kožená poriadne rozkotúľala. Futbalisti Radničkého zo Šídu v Kukujevcoch porazili domáci Obilić 1933 výsledkom 2 : 1. Na nedeľu 13. 2. si sily zmerajú so Slobodou z Dolného Tovarnika. Erdevícka Sloga v Báčskej Palanke prekonala domáci Stari Grad výsledkom 1 : 3, futbalisti 50

www.hl.rs

Hajduka z Višnjićeva utŕžili porážku v Martincoch s tamojším Borcom 2 : 1 a Graničar Adaševci si sily zmeral s mužstvom OFK Bikić z dediny Bikić Do a prehral 1 : 0. CYKLOKROS. V Šíde prebiehali Majstrovstvá Srbska v cyklistickom krose Jednota 2022. Na výnimočne dobre pripravenej, ale náročnej dráhe súťažili takmer všetky cyklistické kluby

Informačno-politický týždenník

v Srbsku a šídski cyklisti ako aj doteraz zaznamenali pozoruhodné výsledky. Majsterka Srbska Bojana Jovanovićová, šampiónka Srbska v konkurencii Elite W i U 23 W, očarila svojou fantastickou jazdou a, pravdaže, vyhrala. Z ostatných členov BK Šíd kadetka Anja Babićová bola štvrtá a jej rovesník Luka Pantić dvanásty. Pionier Uroš Pantić bol piaty, junior Milan Harvil-

čak do cieľa prešiel siedmy. Cyklisti BK Jednota boli ešte úspešnejší. Juniorka Anja Nikitovićová sa stala majsterkou Srbska, pionierka Radojka Šuša a jej rovesník Mihajlo Rakić tiež do cieľa prišli prví. Ďalší pionieri Atina Petrovićová a Nemanja Maksimović obsadili druhé, resp. tretie miesto. Konečne seniorka Jovana Radovanovićová bola štvrtá. • ŠPORT •

FUTBALOVÝ KLUB TATRA KYSÁČ V ÚSTRETY JARNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Ambiciózne plány Vladimír Hudec

nepotrebovali,“ hovorí. „Odišli Požarev, ysáčska Tatra po výlete do Vojvodinskej Radić a Tubić a, žiaľ, ligy v sezóne 2018/19, keď už v prvej opustil nás aj brankár sezóne obsadila 13. miesto a musela sa Popin, ktorý bol jeds tou ligou rozlúčiť aj v nasledujúcej sezóne ným z lepších, ak nie 2019/20, sa poriadne natrápila a húževnato aj najlepší brankár bojovala o obstátie. Vybojovala si ho a potom v lige. On v kariére už v sezóne 2020/2021 zahlásili omnoho pokračuje v Chorvátlepšie výsledky. Síce ani jeseň 2020 nebola sku. Na druhej strane skvelá. Skončili ju na 16. mieste (z 18 klubov) sme doviedli stopéra so skromnými 12 bodmi. Už na jar však Tatra Šmita, ktorý hral vo zahrala naplno a bola hádam najpríjemnejším Vojvodinskej lige, Marian Kulík sa venuje aj práci s deťmi (Foto: z archívu M. Kulíka) prekvapením v lige a v konečnom dôsledku Marojevića z TSK Teminulé majstrovstvá skončila na piatom mies- merin a Pekića z Nového Sadu. Vrátil sa nám o jeden bod a od prvého o päť, a práve preto te s 54 bodmi. Poaj brankár Kosturanov. Okrem toho môžeme uvažovať o tom, že môžeme získať čas jari teda Kydo mužstva sme zapojili aj chlapcov titul a postúpiť do Vojvodinskej ligy. Museli sáčania získali až z Kysáča Sašu Ožváta, Alena Bagoňu, by sme však vyhrať všetky zápasy, lebo iba 42 bodov a podNikolu Ješanovića a Martina Makovníka. tak môžeme byť prví a priamo postúpiť. Boli ľa výsledkov len Teda spolu s brankárom Munjazom by sme však spokojní aj s druhým miestom, v jarnej časti boli teraz v mužstve máme aj piatich našich ktoré by nám umožnilo, aby sme v baráži presvedčivo prví. chlapcov Kysáčanov. Chceli by sme s klubmi zo Sriemskej ligy bojovali o postup. A že to nebola nátotiž, aby v mužstve hoda, sa potvrbolo čoraz viac dodilo už v nových mácich hráčov, aj keď majstrovstvách, to nie je ani trochu keď jesennú časť jednoduché. Stáva majstrovstiev sa nám totiž niečo, skončili na treťom čo si nemôžem vymieste s 36 bod- Nový tréner Svetozar Mijin svetliť. Totižto mnohí mi. Počas uplynu- (vľavo) a predseda klubu chlapci, ktorí vyrastú Aleksandar Bogdanović lej jesene vyhrali z našej školy futbalu, až jedenásť zápasov, tri remizovali a iba jeden keby mali zaklopať na dveprehrali. Pritom dali 38 gólov a prijali iba 9. re prvého mužstva, často V klube zimnú prestávku využili na určité sa prestávajú zaoberať zmeny v mužstve. Po prvé došlo k zmene tré- športom, lebo im to vraj Momentka z prvého prípravného zápasu s novosadským nera. Novým kormidelníkom sa stal Svetozar bude dodatočný záväzok. Proleterom Mijin z Nového Sadu. O zmenách v hráčskom Hovorím o hráčoch, ktorí by si zaslúžili miesto Od Mariana Kulíka sa dozvedáme, že aj kádri nám rozprával športový riaditeľ klubu v prvom mužstve. Nuž a keďže tí starší hráči v Tatre rozmýšľajú o budúcnosti, čiže snažia Marian Kulík. zavesili kopačky o klinec, musíme si dovádzať sa vytvoriť si vlastný hráčsky káder, a tak majú „Počas tohto prechodného obdobia sme cezpoľných hráčov, ak chceme, aby klub školu futbalu, v ktorej sa do tajomstiev tejto sa rozlúčili s niekoľkými hráčmi, ktorých sme obstál a súťažil. hry zaúča bezmála 70 najmladších Kysáčanov. Podľa slov náš„S deťmi pracujú štyria tréneri, traja Kysáčaho spolubesedníka nia: Martin Makovník, Slobodan Stojanović, Tatra má ambicióz- študent telovýchovy z Nového Sadu Mihajlo ne plány. Đorđević a ja. Chcel by som v nastávajúcom „Ako je známe, období povzbudiť čoraz viac Kysáčanov, aby v jeseni sme zasa zapojili do činnosti klubu,“ povedal na záver znamenali veľmi športový riaditeľ kysáčskej Tatry Marian Kulík dobré výsledky. a konštatoval, že s financiami v klube nemajú Prezimovali sme problémy, lebo si našli vážneho sponzora, na treťom mieste, ktorý financuje všetky aktivity. K tomu aj ale od druhého z rozpočtu mesta klub počas roka dostane miesta v tabuľke zo 700-tisíc dinárov. Futbalisti Tatry na kondičnom tréningu sme vzdialení iba Foto: P. Kocka

Detská tanečná skupina Šafáriček, Nový Sad 2. miesto

Foto: z archívu SKC Pavla Jozefa Šafárika

27. Detský folklórny festival Zlatá brána 2021

Detský folklórny súbor Vienok KC Kysáč 2. miesto Foto: z archívu DFS Vienok KC Kysáč Pokračovanie nabudúce

Hlas ľudu 7/2022

Articles inside

S nádejou na krajšie časy

Jazyk nikdy do dôchodku neodchádza

Ambiciózne plány

Oprava železničnej infraštruktúry po šiestich desaťročiach