ČASOPIS NOVÝ ŽIVOT ČÍSLO 11 – 12 / 2021
Jazyk nikdy do dôchodku neodchádza Anna Francistyová
L
istujeme v najnovšom Novom živote. Keďže ide o posledné dvojčíslo nášho mesačníka pre literatúru a kultúru v roku 2021, je tu i obvyklá koncoročná príloha – obsah všetkých doterajších čísel Nového života v roku za nami, a to zmapovaný podľa jednotlivých kategórií: poézia; próza; dráma; štúdie, eseje, recenzie, články, denníkové záznamy, memoáre, interview; poznámky, biobibliografické poznámky; ilustrácie, fotoreprodukcie, fotografie. Pritom všetky tieto segmenty sú spracované abecedným poradím, teda v prípade záujmu čitateľ si ľahko nájde to, čo uverejnené v uplynulom ročníku Nového života hľadá. Na začiatku časopisu sú v rámci obvyklých rubrík Moderná a postmoderná srbská poézia a Rozkoš z textu báseň Ivana Negrišorca v preklade Zdenky Valentovej-Belićovej a štúdia Đorđeho Despića v preklade Edity Povolnej-Kmeťkovej. V Chate Anna Margaréta Lačoková vyspovedala univerzitnú profesorku a lingvistku prof. Dr. Annu Makišovú pri príležitosti jej životného jubilea. Z odpovedí oslovenej profesorky týkajúcich sa situácie v našom jazykovom spoločenstve vysúvame tieto konštatácie: „Som toho názoru, že v školskom veku treba poukázať na rozličné každodenné jazykové chyby. Ak zotrvá jazyk, zotrvá aj naše školstvo, a ak zotrvá naše školstvo, zachová sa aj naše slovenské jazykové spoločenstvo. Je priam žiaduce, aby sa v školách so slovenským vyučovacím jazykom všetky predmety vyučovali v materinskom jazyku. O úroveň jazykového prejavu sa treba snažiť nielen na hodinách slovenského jazyka, ale aj na všetkých ostatných hodinách tak na prvom, ako aj na druhom stupni vyučovania. Máme tú výhodu, že
• KULTÚRA •
nám to umožňuje aj náš štát a je iba na nás, aby sme si zveľaďovali jazykovú kultúru a jazykovú úroveň našich prejavov.“ V Pulzovaní literatúry si čitateľ nájde najprv monodrámu Prečo Adam Chvojka spáva teraz už doma. Ide o dramatizáciu Michala Babiaka rovnomennej poviedky Martina Kukučína vypracovanú v rámci projektu Desať monodrám a jedna komorná hra autora
Emila Spišáka v Spišskom divadle v Spišskej Novej Vsi. Je tu i poézia Miroslavy Dudkovej (Mĺkvy výraz), Michala Ďugu (Keď umrie básnik...) a Daniela Pixiadesa (Smery a pobrežia). A sme pri Textoch a kontextoch. V recenzii Annamárie Boldockej-Grbićovej Odsúdený byť básnikom, aby ho spamäti učili dni... (zo srbčiny preložila Katarína Pucovská) analyzujúc zbierku Daniela Pixiadesa autorka zisťuje aj toto: „Žijeme akýsi úžas postmoderny, v ktorom sú všetky hodnoty viac-menej relatívne a podozrivé. Pociťovať hotovú prchavosť hodnôt, ich profanizáciu. Žiadne slovo viac nie je hodnotné, drahé. Len málokto si ho ešte váži. Hlavne je všetko viac-menej napísané. Ovzdušie, v akom sa píšuci snažia tvoriť, je nevďačné, plastové, akosi kovové, v cene je jednorazovosť, povrchovosť a magická myšlienka
je na ústupe. Málokto potrebuje metaforu, vládne bulvár a peňazí reč.“ Na tvorbu Daniela Pixiadesa si posvietili i Natalija Nedjalkova (z ruštiny do srbčiny preložila Dajana Lazarevićová, zo srbčiny Z. Valentová-Belićová a verše preložila K. Pucovská) a Milutin Đuričković (preložila Z. Valentová-Belićová). V pokračovaní si čitateľ nájde časť materiálov zo 65. literárneho snemovania z roku 2021. Ide o texty Zuzany Čížikovej (k životnému jubileu Adama Svetlíka), Patrika Šenkára (k tvorbe jubilanta Zlatka Benku), Vladimíra Valentíka (k životnému jubileu Michala Ďugu), Martina Prebudilu (verše venované jubilantom Danielovi Pixiadesovi a Ladislavovi Čánimu) a Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej (k tvorbe Ladislava Čániho). S cieľom upútať pozornosť čitateľa ponúkame výber z textu Zuzany Čížikovej Osobnostný rozmer kritiky – Ku kritickému čítaniu súčasnej slovenskej prózy Adamom Svetlíkom: „Aj keď slovenská vojvodinská literatúra (dočasne?) vypadla zo Svetlíkovho odborného a profesijného horizontu, jeho aktuálne vedecké a odborné sledovanie súčasnej slovenskej mainstreamovej prózy v desiatke najnovších štúdií svedčia o jeho vedeckej a odbornej profesionalite, ale aj o prirodzenej a nevtieravej autorite, aká sa prejavuje v jeho hodnotových postojoch a zásadových osobných argumentáciách, ktoré sa v nepretržitých ,literárnych rozhovoroch’ o umeleckých textoch a s umeleckými textami jednoducho musia rešpektovať.“ Patrik Šenkár Imaginácie v prózach Zlatka Benku konštatuje aj toto: „V jeho tvorbe je evidentný odklon od tradičného a je zrejmá takmer úplná absencia atribútov panónskeho archetypu. Použitie naratívnych modelov a ich po-
stmoderné inovovanie sa tak plne prejavilo v jeho prózach. Zlatko Benka je vyslovene asociatívny typ autora.“ A Katarína Mosnáková-Bagľašová v príspevku z literárneho snemovania Neverím... – Skepsa a iné postmodernistické prvky v próze Ladislava Čániho usudzuje: „Literárna tvorba Ladislava Čániho, tak básnická, ako i prozaická, je skutočne ojedinelá v kontexte slovenskej vojvodinskej literatúry. Len sotva ho možno zaradiť k určitej generácii autorov, či do literárneho smeru. Je stále na pomedzí moderny a postmoderny, cítiť v nej i silný vplyv beatnikov, a to amerických básnikov a prozaikov päťdesiatych až šesťdesiatych rokov 20. storočia, ktorí svojimi dielami i životnými postojmi demonštrovali nesúhlas s konzumnou spoločnosťou a s konzervativizmom príznačným pre vtedajšiu kultúru.“ V tomto predstavovaní najnovšieho čísla Nového života máme pre vás ešte jeden citát. Je z recenzie Miroslava Dudka Jazykovedec Ivor Ripka na dôchodku?: „Na záver treba konštatovať, že nám najnovšia publikácia Ivora Ripku Selecta linguistica 3 umožňuje plastickejší a reálnejší pohľad do bádateľskej dielne tejto výraznej osobnosti slovenskej jazykovedy. A tiež nás presviedča o tom, že záujem profesora Ivora Ripku o jazyk neprestáva odchodom do dôchodku. Lebo sám jazyk nikdy do dôchodku neodchádza!“ Časopis uzaviera hodnotiaci pohľad Vladimíra Valentíka na výtvarnú tvorbu Emílie Valentíkovej-Labátovej v rokoch 2011 – 2021 pri otvorení jej samostatnej výstavy malieb, grafík a sôch v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci na sklonku roku 2021, ako i autorkino vyznanie k vlastnej výstave Život je labyrint, v ktorom hľadáme schody do neba.
7 /4998/ 12. 2. 2022
37
