Hlas ľudu 8/2022

Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami vyčlenil 390 miliónov dinárov pre 22 menšinových médií ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

Tak ako to tradícia nakladá, aradáčski vinohradníci v sobotu 12. februára, teda najbližšie k sv. Trifunovi, podľa pravoslávnej viery ochrancu vinohradov, zorganizovali 35. vinársky bál, na ktorom vyhlásili najlepšie aradáčske vína za roky 2020 a 2021 a najupravenejší vinohrad. Na úvod piesňou Vinohrady, vinohrady vzdali hold vinohradom a vínu (na fotografii), po čom nasledovala zábava s chutnou večerou a bohatou tombolou.

V. Hudec

19. 2. 2022 | 8 /4999/

Uzávierka čísla: 17. 2. 2022

Medzinárodný festival klobás Klobásafest 2022 Báčsky Petrovec sa uskutočnil v sobotu 12. februára na ihriskách ZŠ Jána Čajaka a zoskupil rekordný počet súťažiacich tímov vo výrobe čerstvých klobás, až 82. Konala sa aj súťaž vo vyprážaní škvariek a zábavná súťaž vo výrobe masla. Pri peknom počasí návštevníkov bolo hojne a tak všetci z gastronomického podujatia odchádzali spokojní. Na fotografii najúspešnejší tím Petrovskí evanjelici po prijatí pohára.

J. Čiep

V nedeľu 13. februára v Kultúrnom centre Kysáč odznel 28. Kysáčsky spevník. V rámci festivalu bola usporiadaná prezentácia najnovšieho CD nosiča Orgovány ženskej a mužskej speváckej skupiny Kultúrneho centra.

Tak ako predošlé ročníky, aj tohtoročný Kysáčsky spevník sa konal vďaka finančnej pomoci Správy pre kultúru mesta Nový Sad. V. Sabo

Práve na Zuzany 19. februára Pavel Grňa, spisovateľ, učiteľ, redaktor a matičiar, oslavuje úctyhodné 85. narodeniny. V ústrety tomuto peknému životnému jubileu navštívili sme ho a porozprávali sa o tom, ako trávi dôchodcovské dni, znovu sa započúvali do jeho spomienok, zistili, ako aj napriek tomu, že mu nevyliečiteľná choroba berie zrak, nezanevrel na literatúru a svoje literárne myšlienky.

A. Francistyová

Za poľnohospodársku pôdu sa považuje úrodná orná pôda alebo pôda, ktorú možno orať a na ktorej možno pestovať plodiny. Poľnohospodárska pôda je podľa zákona o poľnohospodárskej pôde Republiky Srbsko pôda využívaná na poľnohospodársku výrobu. Ceny poľnohospodárskej ornej pôdy sú každým rokom vyššie. Vo štvrtom štvrťroku minulého roka najdrahšia poľnohospodárska orná pôda bola v Srieme a južnej Báčke. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: VP Službeni glasnik

Doprajme si vánok lásky každý deň Olinka Glóziková-Jonášová

K

ým Nový Sad žije svoje dni ako európske hlavné mesto kultúry a nový kalendárny rok a život v ňom sa plným prúdom rozbieha, v týždni, keď sme si pripomenuli aj Deň štátnosti našej krajiny, máme za sebou aj Deň sv. Valentína.

Srbská pravoslávna cirkev v tento deň oslavuje aj sviatok sv. Trifuna, ochrancu vinohradov. V kalendári má Deň zamilovaných svoje pevné miesto. Mnohí sú mienky, že tento sviatok si záväzne treba pripomenúť darčekom. Avšak sú aj tí, ktorí si myslia, že je tento deň predovšetkým o láske a vyznaniach. Bez ohľadu na to, ako tento sviatok chápeme, určite nie je nič zlé na tom, aby sme si pripomenuli, oslávili a pestovali lásku.

Talianske mesto Verona, do ktorého William Shakespeare umiestnil milencov Rómea a Júliu, každý rok v Deň sv. Valentína dostane viac stovák listov adresovaných Júlii. Znamená to prakticky, že sú ľudia, ktorí nemajú komu venovať pekné pocity svojho srdca, preto svoju lásku adresujú na entitu, ktorú symbolizuje sled pozostalý v histórii či literatúre. Potrebujeme si uve-

domiť, že je dakedy iba potrebné pozrieť vôkol seba. Vtedy môžeme zistiť, že predsa je niekto, pre koho naše srdce cíti. Lebo láska len vtedy má zmysel, keď ju môžeme dávať a keď ju má kto prijať.

Usmernime rovnako aj každý svoj zámer na to, aby sme svoj život, ako aj existenciu ľudí vôkol nás urobili kvalitnejšími. Je potrebné, aby človek energiu, ktorú nosí v sebe, zameral na veci konštruktívne – ktoré ho definujú ako lepšieho jedinca, pritom aj lepšiu spoločnosť, ktorej je členom. Iba vtedy budeme skutočne vedieť oslavovať seba aj celú spoločnosť vôkol nás. Musíme sa posnažiť, aby sme tvorili. Až príliš mnoho vecí v minulosti bolo zničených.

Vo Fínsku sa tento sviatok oslavuje aj ako Deň priateľstva. Na tento deň si pripomínajú aj svojich známych, nie iba lásku, ku ktorej niečo cítia. Ani my nezabúdajme na svojich blízkych – v tento deň, ale aj každý iný. Buďme šťastní pre každý kúsok lásky, ktorý môžeme dať ľuďom v našom živote.

Lebo základ toho, aby sme lásku dostali, je to, aby sme ju sami dávali. Iba do dlane, ktorú otvoríme kvôli tomu, aby sme na nej spoločnosti vôkol seba niečo venovali, môžeme niečo aj zobrať.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

8 Vymenovali Begečskú jamu za chránené územie 15 Vinohrady, vinohrady...

34 Vzácny impulz na obnovenie folklórnej sekcie 51 Pripravujú hráčov pre prvé mužstvo

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Pôda je výrobným faktorom, ale aj trvalou hodnotou

Na titulnej strane: Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy • s náboženskými spoločenstvami v tomto roku vyčlenil 390 miliónov dinárov • pre 22 tlačených médií. Zmluvy o financovaní vo štvrtok 10. februára prebrali deviati riaditelia mediálnych ustanovizní, medzi nimi aj riaditeľka NVU Hlas ľudu • Milana Arňašová Radićová.

Foto: kultura.vojvodina.gov.rs

Belehrad

• •

•

8 /4999/ 19. 2. 2022

3

Týždeň 7 DNÍ

Jednoduchší byrokratický systém Pripravil: Miroslav Pap

E

lektronický prístup značne zjednodušuje byrokratický systém. Najmä početné údaje a dokumenty si dnes obyvatelia Srbska môžu stiahnuť priamo z početných verejnoprávnych webových stránok, alebo môžu požiadať o vydanie jednotlivých dokumentov a tlačív, ktoré im následne budú doručené na domovú adresu.

Významné zmeny sa udiali aj v Republikovom fonde pre dôchodkové a invalidné poistenie (PIO).

Uvedený fond bude umožňovať pracovníkom, aby si skontrolovali odvody, ktoré im zamestnávatelia platia a v akej výške, kedy boli prihlásení alebo odhlásení. Odteraz obyvatelia nemusia za každý do-

kument a získaný údaj odchádzať do priestorov Republikového fondu (PIO), ale si všetko môžu vybaviť online.

Predsa však musia raz navštíviť PIO, kde dostanú kód, teda PIN kód, pomocou ktorého si môžu neskôr kedykoľvek skontrolovať svoje osobné údaje. Existuje dokonca aj možnosť požiadať Republikový fond o zaslanie kódu mailom, pričom bude dôkladne kontrolovaný žiadateľ, a bude dodržaná maximálna ochrana osobných údajov.

Kód, ktorý žiadateľ získa, bude stály a nemenný, iba v prípade, že osoba požiada o nový, tak ho opätovne získa. Na získanie potrebných údajov zo stránky Republikového fondu pre dôchodkové a invalidné poistenie žiadateľ musí do políčok

uviesť rodné číslo, identifikačné číslo a systémový kód.

Na webovej stránke Republikového fondu PIO www.pio.rs si obyvatelia môžu nájsť aj ďalšie iné dokumenty, tlačivá, usmernenia, zákony, ale aj početné osožné údaje týkajúce sa dôchodkov, platov, poistenia, biznisu, osobných preukazov a pod.

KONTROLA ÚČTOV V aktuálnom roku v krajine sa budú realizovať výmeny starých fiškálnych zariadení za novšie, presnejšie bude uplatnený nový fiškálny systém. Najmä podnikatelia mali do minulého týždňa možnosť požiadať štát o subvencie, prostredníctvom ktorých by si zadovážili nové fiškálne zariadenia.

Novšie uvedené zariadenia budú

tlačiť účty, na ktorých bude QR kód, prostredníctvom ktorého zákazníci budú mať možnosť skontrolovať legalitu účtu. Po skenovaní QR kódu na mobilnom zariadení zákazník získa údaje o legalite predavača, spoločnosti, firmy a údaj, či podlieha Daňovej správe Srbska. Nové fiškálne zariadenia automaticky budú posielať údaje o tržbách na Daňovú správu.

Ako uviedol Dragoslav Glisović, asistent rezortu pre informačné a komunikačné technológie na daňovej správe, nový fiškálny systém bude oficiálne uvedený do procesu 1. mája. Akcentoval skutočnosť, aby podnikatelia nečakali na poslednú chvíľu, ale aby sa do systému zaregistrovali čo najskôr. Štát prichystal aj finančné stimuly a tie sú určené v hodnote 100 eur na podnikateľa.

Zdroj: RTV Vojvodina

STARÁ PAZOVA

Príkladná obec s Radou pre populačnú politiku Anna Lešťanová

P

omocníčka ministra v Ministerstve pre starostlivosť o rodinu a demografiu vo vláde RS Aleksandra Čamagićová vo štvrtok 10. februára pobudla na pracovnej návšteve v Starej Pazove.

S cieľom oboznámiť sa s aktuálnou situáciou v tejto lokálnej samospráve, ktorá je spätá so starostlivosťou o rodinu a demografiu, s informovaním o eventuálnych problémoch z tejto oblasti, ako aj s uplatnením dobrej praxe, pomocníčka ministra realizovala zasadnutie s čelnými ľuďmi Staropazovskej obce.

V budove Zhromaždenia obce sa stretla a na uvedené témy, akými sú posilnenie rodiny, populačná politika a zlepšenie demografickej štruktúry, prerokovala s Marinou Savićovou, zástupkyňou predsedu Obce Stará Pazova, Nemanjom Stikićom, pomocníkom predsedu Obce Stará Pazova, Ivanou Nenadićovou, náčelníčkou Oddelenia pre spoločenské činnosti Obce Stará Pazova, a Radou Žugićovou,

4

www.hl.rs

riaditeľkou Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova. Čamagićová v Starej Pazove povedala, že je cieľom takýchto návštev zmapovanie aktuálnej situácie priamo v teréne a ďal-

príplatok pred 5 – 6 rokmi vynášal 30-tisíc dinárov a dnes je zvýšený na 300-tisíc dinárov. Demografická situácia v krajine je predsa aj naďalej nepriaznivá, a aby sa zmenila, vláda Srbska pracuje na vytváraní ovzdušia, ktoré je vhodné na život rodiny.

Ako povedala, Stará Pazova patrí medzi tie prostredia, kde sú podmienky na život prajné, a to pre dobrú infraštruktúru, geografickú polohu a správnu pronatalitnú politiku. Na zasadnutí vytýčili veľký význam jestvovania priemyselných zón, kde hospodári niekoľko tisíc registrovaných firiem a spoločností, a to mladým ľuďom zaisťuje prácu a tým aj možnosť, Aleksandra Čamagićová (zľava) a aby si založili rodinu. Jednou z Rada Žugićová prioritných úloh Ministerstva šia spolupráca medzi rezortným pre starostlivosť o rodinu a demoministerstvom a lokálnymi samo- grafiu bude vrátiť rodine centrálne správami. Vyhlásila, že sa vlani miesto v spoločnosti. narodilo viac bábätiek než v roku Od roku 2001 každé prvé dieťa 2020 a tieto údaje povzbudzujú narodené v rodine na území Staroa sčasti sú i výsledkom finančnej pazovskej obce dostáva 30 percent podpory rodine, lebo rodičovský z priemerného platu, čo vynáša

Informačno-politický týždenník

okolo 13- až 15-tisíc dinárov, nezamestnané rodičky 12 mesiacov po narodení dieťaťa dostávajú z rozpočtu obce po 10-tisíc dinárov, subvencia ceny pobytu v škôlke je 80-percentná a pre každé štvrté, piate a ďalšie dieťa v rodine je umožnený zdarma pobyt v predškolských ustanovizniach. Tradične sa odmeňujú aj najúspešnejší žiaci buď vecnými, alebo peňažnými odmenami. Pomocníčka ministra pochválila Staropazovskú obec, ktorá má, zatiaľ jediná v Srbsku, založenú Radu pre populačnú politiku, a ako uviedla, to znamená, že sa vážne venuje aj tejto oblasti a osobitnú starostlivosť poskytuje i službám Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova.

Riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Žugićová zdôraznila, že predstaviteľom tohto ministerstva v čele s pomocníčkou ministra Čamagićovou prezentovali všetky ich doterajšie snahy a opatrenia na lokálnej úrovni a v budúcnosti ich spoločným cieľom bude podpora mladým manželským párom.

• TÝŽDEŇ •

SRBSKO

Budúcnosť srbskej politiky je v nezávislosti Pripravil: Ján Pálik

„Na tom poli, pod holým nebom, Srbsko dostalo vlajku, erb a inštitúcie a oficiálne získalo aj to najdôležitejšie zo všetkého – slobodu, pretože národ, hrdý, sedliacky, vytrvalý, sa rozhodol zlomiť okovy a vytvoriť moderný štát, bez otrokov, v ktorom sú pred zákonom všetci rovnakí a moc je obmedzená,“ vysvetlil prezident Vučić.

V tento deň bol feudalizmus zrušený a Srbsko sa

„V

súčasnej dobe je veľmi dôležité povedať, že budúcnosťou srbskej politiky je schvaľovať rozhodnutia nezávisle, bez tlaku a vonkajších vplyvov, ale aj brať do úvahy záujmy našich občanov, našej krajiny a regiónu, v ktorom žijeme,“ ozrejmil prezident Srbska Aleksandar Vučić pri príležitosti udeľovania cien v Deň štátnosti Srbska.

Pripomenul tiež, že dve veľké udalosti v ten istý deň vytvorili dnešné moderné Srbsko. „Vôľa, ktorú vyjadrili, a obeť, ktorú v tej dobe priniesli ľudia, sa podľa neho stala neoddeliteľnou súčasťou našej DNA a hranicou, ktorú ani dnes nikto neprekročí, pretože, ako povedal jeden básnik, tu sa aj hroby bijú s každým, kto sa proti tej slobode opováži.“ Vďaka nim, podľa neho, Srbsko dokázalo vydržať stovky rokov boja za slobodu a nezávislosť a žiadna obeť pre nás nie je ťažká. „Dnes sme pevnosťou slobody a nezávislosti, ale aj garantom mieru na týchto priestoroch. Vedomí si tej hodnoty, túžiac po tr-

Príhovor prezidenta Vučića

vaní a spoločnom živote, dobrých susedských vzťahoch so všetkými okolo nás,“ podčiarkol prezident a dodal, že práve v tom priekopníctve sa Srbsko vydalo na cestu k slobode, vďaka ktorej dnes nie je dĺžne nikomu okrem sebe a svojej budúcnosti. „Ten dlh, ktorý nám zanechali povstalci, Karađorđe a Sinđelić, spláca-

Záber zo slávnostného programu z príležitosti Dňa štátnosti Srbska

me tak, že robíme Srbsko krajším. A každá naša nová cesta, nemocnica a továreň, ktorú staviame, je akýmsi splatením úrokov za ich sny a obete.“ Okrem iného Vučić pripomenul, že 15. februára 1835 sa Srbsko vďaka ústave na Sretenje stalo moderným štátom, pretože na najväčšom zhromaždení v Kragujevci rozhodovalo 2 400 zástupcov a vyše 10-tisíc pozorovateľov.

• TÝŽDEŇ •

stalo jedným z najmodernejších štátov. „Keď knieža Miloš podpísal tento akt, Dimitrije Davidović, tvorca tejto ústavy, napísal do novín, že týmto aktom sa podpísalo šťastie Srbska a jej budúcnosti, ktorá aj dnes bude našou najväčšou povinnosťou a ktorá si od nás vyžaduje zachovať slobodu ako našu najväčšiu hodnotu,“ vyzdvihol a dodal: „Aj dnes nás

8 /4999/ 19. 2. 2022

>>>

5

Týždeň to zaväzuje, aby sme na tých poliach stavali cesty, továrne, železnice, aby sme tú slobodu svojou silou, prácou a vierou zachovali. Nie sme náhodou najrýchlejšie rastúca krajina, krajina stavieb, investícií, ktorá si poradí s krízami, od povodní až po pandémie. Nie sme náhodou nezávislou krajinou, ktorá sama rozhoduje o svojom osu- Vyznamenania Republiky Srbsko

de a budúcnosti.

To bola úloha, povinnosť, ktorú sme dostali 15. februára v Kragujevci v roku 1835.“ Konštatujúc, že Sretenje je najdôležitejším dátumom v náboženskom, politickom, kultúr-

SRBSKO

Najťažšie rozhodnutie – fiškálne konsolidačné opatrenia Pripravil: Ján Pálik

P

rezident Srbska Aleksandar Vučić hosťujúc v istej nacionálnej televízii povedal, že najťažším rozhodnutím, ktoré doposiaľ urobil v politike, bolo rozhodnutie o nových opatreniach fiškálnej konsolidácie v roku 2014, pričom zdôraznil, že sa to neskoršie ukázalo ako správne rozhodnutie.

Ocenil, že väčšina ľudí si uvedomuje, že toto rozhodnutie bolo v tej chvíli správne, pretože verejné financie sa zotavili. Srbsko nemá fiškálne a finančné problémy a dinár je od roku 2012 stabilný. „Samozrejme, aj ďalej sú ľudia, ktorí nemajú pravidelné alebo vysoké príjmy, a preto stále bojujeme o zníženie nezamestnanosti,“ povedal prezident a dodal: „Keď dáte pomoc každému plnoletému obyvateľovi vo výške 100 eur, to je 102 miliónov eur. Ďalšie dodávky pre dôchodcov v celkovej výške 300 miliónov eur. To je spolu s pomocou pre mladých až pol miliardy eur, ktoré musíte mať, aby ste neohrozili verejný 6

www.hl.rs

dlh. Neexistovala zdravá ekonomika, zdravý export, dobré továrne, silný IT sektor, digitalizované poľnohospodárstvo.

Vtedy bolo oveľa viac korupcie, keď politici boli najbohatší v

krajine, čo teraz nie je prípad,“ povedal a pokračoval: „Teší ma, že som bol súčasťou tímu, ktorý pracoval a bojoval za krajinu v ťažkých chvíľach, od záplav až po pandémiu. To sú stovky bezsenných nocí. Niektorí si to vedia vážiť, no niektorí, hoci sa im žije lepšie, to povedať a uznať nechcú, lebo všetko berú ako

Informačno-politický týždenník

samozrejmosť. Rovnako ako mier a stabilitu, aj lepší život považujú za samozrejmosť a nechápu, ako veľmi to všetko súvisí s tým, čo robí štát,“ podčiarkol. Preto je, ako hovorí, vďačný každému, kto podporuje prácu, serióznosť a zodpovednosť.

Pripomenul tiež, že za posledné dva roky, v rokoch 2020 a 2021, Srbsko dosiahlo najrýchlejší ekonomický pokrok v Európe. „Z hľadiska miery rastu sme dnes lepší ako všetky európske krajiny.

Keby sme to robili za posledných 30, 40 rokov, boli by sme trochu pod Nemeckom. Sme ďaleko od Nemecka, ale tento rozdiel znižujeme,“ vysvetľuje Vučić.

Zopakoval, že dnes sa po prvýkrát do krajiny vracajú ľudia, predovšetkým lekári a zdravotné sestry. Problém sa však vyskytuje, keď hovoríme o remeslách a remeselníkoch a potrebné im je venovať viac pozornosti.

Okrem iného zdôraznil, že do konca budúcej vlády priemerný

nom a historickom kalendári moderného Srbska, dnes ho oslavujeme ako červené slovo, čiže sviatok. „A my chceme slobodné, silné a moderné Srbsko. Chceme šťastné Srbsko.

Nech žije Srbsko,“ povedal na záver svojho prejavu prezident Vučić.

Zdroj: vucic.rs Foto: Predsedníctvo Srbska

plat bude vynášať 1 000 eur, čo je podľa neho absolútne reálne a dosiahnuteľné, ak sa nevyskytnú externé problémy. „Ak sa nevyskytnú problémy na svetovej úrovni, čo ma jediné znepokojuje, nebudú žiadne problémy na dosiahnutie uvedeného. Priemerný dôchodok bude vynášať 500 eur.

Dôležité je však, aby sme boli spolu, jednotní, čo neznamená, že musíme zmýšľať rovnako, ale musíme spoločne pracovať pre krajinu,“ objasnil Vučić.

Presne o mesiac, ako prezradil prezident, bude prevádzkovať rýchla trať – 200 kilometrov za hodinu, vďaka ktorej sa z Belehradu do Nového Sadu pricestuje za 35 minút. „Čoskoro začne jazdiť rýchlik Belehrad – Nový Sad. A ten vlak následne pôjde aj do Subotice, Nišu. Je to niečo, čo mení krajinu, a je ukazovateľom, koľko sme úspešnejší, iní, lepší, pretože doteraz na tej trati vlak išiel rýchlosťou 26 kilometrov za hodinu,“ vyzdvihol prezident.

Lístok trasy Belehrad – Nový Sad a opačne bude stáť 1 600 dinárov, čo je, ako povedal, oveľa lacnejšie ako cesta autom. „Z centra Belehradu do centra Nového Sadu sa preveziete za 1 600 dinárov, a to za 35 minút, lebo tento vlak nebude mať žiadne zastávky. Lístok v druhotriednom vlaku bude o niečo lacnejší, ale aj cesta bude trvať dlhšie – 55 minút. Vlak bude mať zastávky v Zemune, Batajnici, Pazove, Inđiji, Čortanovciach, Sriemskych Karlovciach a Petrovaradíne,“ uzavrel.

Foto: predsednik.rs • TÝŽDEŇ •

NOVÝ SAD

Výstavba obchvatu a štvrtého mostu Pripravil: Ján Pálik

P

rimátor mesta Nový Sad Miloš Vučević sa stretol v Mestskej radnici s ministrom výstavby, dopravy a infraštruktúry vo vláde Srbska Tomislavom Momirovićom, riaditeľom CRBC Zhang Xiaoyuenom a riaditeľom podniku Koridory Srbska Aleksandarom Antićom.

Stretnutie usporiadali kvôli záverečným rokovaniam ohľadom výstavby obchvatu okolo Nového Sadu a štvrtého mosta v meste. „Témou stretnutia bol západný obchvat pri Novom Sade, ako aj štvrtý novosadský most v predĺžení Bulvára Európy, ktorého výstavba prepojí mestskú časť v Báčke so sriemskou stranou v Sriemskej Kamenici. Most bol v mestskej oblasti naplánovaný ešte v 60. rokoch minulého storočia a je nám cťou, že sme to

práve my, čo dokážeme realizovať tieto dávne plány urbanistov.

Blížime sa k realizácii tohto projektu a rozhovor o moste už nie je v rovine predstáv a návrhov, ale veci sa konkretizujú. Očakávam, že sa s jeho výstavbou začne v pomerne krátkom čase, pretože

sú na to vytvorené podmienky,“ povedal primátor mesta Nový Sad a pokračoval: „Sme vďační za výbornú spoluprácu s Ministerstvom výstavby, dopravy a infraštruktúry a Koridormi Srbska za to, že sú našimi vynikajúcimi partnermi v projekte štátneho významu. Vyjadrujem aj veľkú vďaku v mene Mesta Nový Sad prezidentovi Republiky Srbsko a vláde Republiky Srbsko za poli-

tickú podporu tohto mosta a umožnenie jeho financovania zo štátneho rozpočtu. Preto je tento most symbolom politickej stability, silného vedenia, dobrej synchronizácie, ako aj vzájomného rešpektu a spoločnej práce všetkých aktérov, bez ktorej by sa úspech nedosiahol,“ uzavrel Vučević.

Minister výstavby, dopravy a infraštruktúry T o m i s l a v Momirović poukázal na to, že vstup do Európskej únie neznamená len dosiahnutie noriem v administratívnych postupoch, ale odráža sa aj v konkrétnej výstavbe novej infraštruktúry, ktorá zvyšuje hospodársku a sociálnu situáciu a štandard občanov. „Politika prezidenta Vučića má skutočne veľa úspechov, čo sa odzrkadľuje v ekonomickom raste, ktorý sme ako krajina zaznamenali v predchádzajúcich rokoch, ako aj v zachovávaní národných záujmov a jednoty v rámci krajiny.

Veľkú investičnú vlnu produkuje aj na území celej krajiny a v Novom Sade, ktorý je jedným z najkrajších miest v Európe, súčasne investuje do cestnej, komunálnej, environmentálnej a železničnej infraštruktúry. Počas predchádzajúcich deviatich mesiacov sa na stretnutiach súvisiacich s výstavbou mosta urobilo veľa a očakávam, že v priebehu budúceho mesiaca a pol budeme môcť začať s výstavbou a že tento projekt bude dokončený v roku 2024.“ Riaditeľ Koridorov Srbska Aleksandar Antić zdôraznil, že pri výstavbe obchvatu a mosta sa dosiahol obrovský pokrok. „V najbližšom čase bude podpísaná zmluva o začatí prác. Ďakujeme prezidentovi republiky a mestu Nový Sad, ako aj príslušnému ministerstvu za prejavenú dôveru Koridorom Srbska a posnažíme sa dať Novému Sadu tento mimoriadne významný most čím skôr.“ Most bude tiahnuť v dĺžke 2,4 kilometra od kruhového objazdu Bulvára Európy po obchvat pri Sriemskej Kamenici so štyrmi jazdnými pruhmi, ako aj s cyklistickým a peším chodníkom.

Zdroj a foto: novisad.rs

než je teraz. Podľa projekcie koridoru Novosadčania sa na Letisko Nikolu Teslu v Belehrade dostanú za menej ako pol hodiny. Každá jazda štartujúca zo severu, teda od Fruškej hory smerom na juh, bude výrazne kratšia a jednoduchšia.

Fruškohorský koridor bude mať okrem iného aj významný ekologický vplyv na prostredie, keďže z menej najazdených kilometrov a pri kratšom pobyte v automobiloch znamená aj výrazne nižšie znečistenie vzduchu a emisie škodlivých látok.

Iriški venac zostane tam, kde je, ale zníženie jeho používania bude veľmi výrazné pre zeleň Fruškej hory, ktorá ho obklopuje. Plánuje sa aj vybudovanie ochranných zelených pásov pri ceste, ako aj evidovanie a kontrola parametrov v prostredí týkajúcich sa vzduchu, vody, pôdy, ale aj hluku a neionizujúceho žiarenia.

Zdroj a foto: gradskeinfo.rs

FRUŠKOHORSKÝ KORIDOR

Cesta pre budúcnosť Pripravil: J. Pálik

V

ýstavba Fruškohorského koridoru, ktorá sa začala v máji minulého roka, je momentálne v plnom prúde.

Práce by sa mali podľa plánov ukončiť do marca roku 2024.

Koridor pokrýva 47,7 kilometra cesty a najdôležitejšou súčasťou tohto projektu je tunel cez Fruškú horu. Bude to najdlhší tunel v celom Srbsku a jeho dĺžka bude merať 3,5 kilometra. Táto cesta, necelých 50 kilometrov, bude mať • TÝŽDEŇ •

Náčrt koridoru

štyri jazdné pruhy s rýchlostným obmedzením od 50 do 100 kilometrov za hodinu. To znamená, že cesta do Rumy, Šabca, Loznice alebo po hranicu s Chorvátskom (EÚ) či Bosnou a Hercegovinou bude kratšia takmer o polovicu

8 /4999/ 19. 2. 2022

7

Týždeň UDELILI ZMLUVY O FINANCOVANÍ

Pre 22 menšinových médií 390 miliónov dinárov Jasmina Pániková

T

lačené médiá v jazykoch národnostných menšín, ktorých zakladateľmi sú národnostné rady, aj v tomto roku môžu počítať s finančnou pomocou pokrajinskej vlády.

Vo štvrtok 10. februára zmluvy o financovaní prebrali deviati riaditelia ustanovizní: Magyar Szó, Hét Nap, NVU Hlas ľudu, NVU Ruske slovo, Bunevské informačné stredisko, NVU Hrvatska riječ, NVU Libertatea, NVU Ridne slovo a NVU Macedónske informačné a vydavateľské stredisko.

Ako povedala Dragana Miloševićová, pokrajinská tajomníčka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, v tomto roku pre 22 tlačených médií vyčlenili 390 miliónov dinárov. Na rozhodnutie zvýšiť prostriedky

Zmluvu o financovaní prebrala aj riaditeľka NVU Hlas ľudu Milana Arňašová Radićová

podľa jej slov vplývala aj cena papiera, ktorá v poslednom období veľmi zdražela. „Som hrdá, že som členkou tejto vlády, ktorá má pochopenie pre všetky vaše potreby a ktorá to uka-

zuje od roku 2016. Vtedy rozpočet pre menšinové médiá vynášal 264 miliónov dinárov a teraz sme ten rozpočet zvýšili na 390 miliónov dinárov. Som rada, že sme dodržali slovo, ktoré sme dali

Z 25. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Begečskú jamu vymenovali za chránené územie Danuška Berediová-Banovićová

N

a zasadnutí Zhromaždenia Mesta Nový Sad vo štvrtok 10. februára na rokovacom programe boli hlavne urbanistické plány.

Medzi urbanistickými plánmi bol aj plán detailnej regulácie blokov medzi ulicami Šafárikovej, Jevrejskej a Uspenskej v Novom Sade, lokalita v Ulici Šafárikovej č. 4.

Okrem urbanistických plánov na rokovacom programe bola aj správa o realizácii Programu investičných aktivít Verejného 8

www.hl.rs

Na rokovacom programe boli hlavne urbanistické plány

Informačno-politický týždenník

v roku 2016, keď sme preberali pokrajinskú administráciu, a to je, že budeme vašou silnou podporou,“ povedala Miloševićová. „Politikou vlády Srbska, teda aj pokrajinskej vlády, je včasné a objektívne informovanie občanov, čo menšinové médiá aj robia. Za to sme vám veľmi vďační. Zároveň sme týmto spôsobom dokázali, že budeme vašou silnou oporou, čo sa ukazuje aj každoročným zvýšením finančných prostriedkov,“ uzavrela.

Zmluvu o financovaní NVU Hlas ľudu prebrala riaditeľka ustanovizne Milana Arňašová Radićová, ktorá sa poďakovala za doterajšiu pomoc, ako aj zvýšenie prostriedkov, ktoré, ako povedala, veľa znamená pre fungovanie ustanovizne.

Preberajúc zmluvy aj ostatní riaditelia zdôraznili, že si pomoc pokrajiny veľmi vážia, lebo, ako povedali, bez nej by existencia menšinových médií bola ohrozená. Práve partnerský vzťah medzi štátom a menšinovými médiami ocenili ako veľmi dôležitý v zachovaní národnej identity na tomto priestore.

podniku Športovo-podnikateľské stredisko Vojvodina za rok 2021.

Schválili aj správu o realizácii programu ekonomického zotavenia zo vzniknutej škody v dôsledku zmenšených príjmov, ako následok pandémie koronavírusu, na základe ktorej v minulom roku z rozpočtu Mesta Nový Sad tomuto verejnému podniku bolo vyčlenených 94 miliónov dinárov ako priebežné subvencie.

Výborníci a výborníčky schválili aj návrh rozhodnutia o vymenovaní Parku prírody Begečská jama za chránené územie. Ochranné pásmo Parku prírody Begečská jama sa rozprestiera na 387,75 ha.

Na základe tohto návrhu určujú sa opatrenia ochrany, spôsob vykonávania hospodárskych činností a používanie prírodných hodnôt parku prírody. Určuje sa aj správca, ako aj spôsob spravovania a zdroj financovania.

• TÝŽDEŇ •

STARÁ PAZOVA

Schválené finančné plány ustanovizní a miestnych spoločenstiev na rok 2022 Anna Lešťanová

V

ýborníci staropazovského lokálneho parlamentu na 17. zasadnutí, ktoré sa konalo vo štvrtok 10. februára, väčšinou hlasov schválili kompletný rokovací program, pozostávajúci

Červeného kríža Stará Pazova, Strediska pre kultúru Stará Pazova, Turistickej organizácie Obce Stará Pazova, PU Poletarac Stará Pazova a PU Radost Nové Bánovce) a všetkých desiatich miestnych spoločenstiev na území Staropazovskej obce.

Výborníci Zhromaždenia obce Stará Pazova

z 26 bodov. Dominovali programy práce a finančné plány viacerých verejných ustanovizní (Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića, DZ Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja,

Na schôdzi vo veľkej obecnej zasadačke sa zúčastnilo 44 výborníkov (z úhrnne 53), ktorí poskytli súhlas aj k angažovaniu externého revízora pre revíziu

záverečného účtu rozpočtu Obce Stará Pazova za rok 2021. Lokálny parlament schválil, aby sa napravil i chybne napísaný názov ulice v Starej Pazove. Iniciatívu za zmenu názvu ulice podalo Miestne spoločenstvo Stará Pazova, lebo jestvuje Predsedníčka ZO Nataša Mićićová (v strede), podpredseda Branko Kabić nezrovnalosť v názve ulice, a tajomníčka Vesna Jovanovićová ktorá sa v Službe pre kataster nehnuteľností eviduje pod úradujúcej riaditeľke Ľudovej názvom Janka Sýkoru. Po zma- knižnice Dositeja Obradovića povaní celkovej situácie patričná v Starej Pazove a zástupcovi vekomisia rozhodla, že je správny rejnej prokuratúry Aleksandrovi názov Ulica Jána Sýkoru, ktorý Marinkovićovi z Belegiša. bol prvobojovníkom v druhej V rámci doplnkového bodu výsvetovej vojne a prvý Slovák – borníci prerokovali aj o návrhoch Staropazovčan, ktorý sa pripojil výborníckych skupín v Zhromažk partizánom v NOB. dení obce Stará Pazova na vymeVýborníci vymenovali členov novanie členov Volebnej komisie Školského výboru Technickej Obce Stará Pazova. Na zasadnutí školy v Starej Pazove z radov sa zúčastnil aj predseda Obce lokálnej samosprávy a predĺžili Stará Pazova Đorđe Radinović mandát Dragane Milašovej ako so spolupracovníkmi.

NA ZHROMAŽDENÍ OBCE BÁČSKY PETROVEC

Vymenovali volebnú komisiu Katarína Gažová

rovec, ktoré bolo 29. decembra 2021, na rokovacom programe poradí 19. zasadnutie lo- mali iba dva body. kálneho parlamentu Obce Najdôležitejším bodom zasadBáčsky Petrovec usporiada- nutia bolo posúdenie návrhu a li po súrnom postupe v piatok 11. vynesenie uznesenia o vymenofebruára. Po schválení zápisnice z vaní predsedu, členov a tajomníka predchádzajúceho 18. zasadnutia Volebnej komisie Obce Báčsky Zhromaždenia obce Báčsky Pet- Petrovec. Nedávno nadobudol platnosť nový zákon o lokálnych voľbách, preto do 11. februára bolo treba vymenovať Volebnú komisiu Obce B. Petrovec v súlade s novým zákonom.

Predseda ZO B. Petrovec Ján Jovankovič vysvetlil, že tajomníka volebnej komisie a jeho zástupcu navrhuje sám Predseda Zhromaždenia obce B. Petrovec predseda zhromaždenia.

Ján Jovankovič (zľava) viedol zasadnutie Na miesto tajomníka Vo-

V

lokálneho parlamentu • TÝŽDEŇ •

lebnej komisie Obce B. Petrovec Ján Jovankovič navrhol Vladislava Tárnociho, ktorý je v tejto obci verejný právny zástupca, a Dušana Rašetu za zástupcu tajomníka. Obaja sú právnici, čo sa aj požaduje.

Na členov Volebnej komisie Obce B. Petrovec návrhy podávali výbornícke skupiny: Srbská pokroková strana (SNS) za predsedu navrhla Predraga Bojanića z Maglića a za zástupcu predsedu Jaroslavu Čániovú-Jevićovú z Báčskeho Petrovca, Soňu Ďurišovú z Hložian za členku a Jána Huďana, tiež z Hložian, za zástupcu člena volebnej komisie, Zdenku Tomanovú z Báčskeho Petrovca za členku a Samuela Šuľana z Báčskeho Petrovca za zástupcu člena.

Zo Socialistickej strany Srbska

(SPS) boli navrhnutí: Dragan Baranji z Maglića za člena a Nikola Preradović, tiež z Maglića, za zástupcu člena.

Strana Jednotné Srbsko (JS) za člena Volebnej komisie navrhla Danielu Čelovskú z Kulpína a za zástupcu člena Annu Peťkovskú, tiež z Kulpína, potom Miroslava Zorňana z Kulpína za člena a za zástupcu člena Alenu Milijićovú z Báčskeho Petrovca.

Ako samostatní členovia komisie boli navrhnutí Milan Medić z Maglića ako člen a Juraj Červenák z Hložian ako zástupca člena.

Všetky spomenuté návrhy Zhromaždenie obce Báčsky Petrovec jednohlasne schválilo a tak vymenovalo Volebnú komisiu Obce Báčsky Petrovec pre nadchádzajúce voľby.

Záverečný bod schôdze boli výbornícke otázky. Nikto však z výborníkov nepoložil ani jednu otázku.

8 /4999/ 19. 2. 2022

9

Týždeň ktorej bol Kolárik tiež dlhodobým členom, ale aj predsedom Miestneho odboru MS v Padine a podpredsedom MS pre Banát, hovoril Branislav Kulík, predseda Matice aj kolegyne profesorky slovenčiny slovenskej v Srbsku Branislav Kulík.

Jana Štaubová a Zuzana Kotvášová Primeranú báseň prečítala Svetlaa Katarína Kotvášová, profesorka na Zolňanová, členka Výkonnej srbčiny. rady NRSNM poverená oblasťou vzdelávania, kým príležitostnú pieseň zaspieval Juraj Súdi, člen NRSNM. V mene Miestneho spoločenstva v Padine, v ktorom Kolárik zastával funkciu predsedu Rady MS, slova sa ujal Martin Ďuriš, ktorý zároveň prečítal aj telegramy zbrataných miest zo Slovenskej republiky.

Prítomní sa po Sprístupnená bola aj kondolenčná kniha skončení pietnej V mene Národnostnej rady slávnosti mohli zapísať aj do konslovenskej národnostnej menši- dolenčnej knihy, po čom sa vybrali ny, ktorej bol Janko Kolárik čle- na padinský cintorín, kde Janka nom, ale aj predsedom Výboru Kolárika vyprevadili na poslednú pre vzdelávanie, sa prihovorila cestu. predsedníčka Libuška Lakatošová, Táto krásna dedina, ktorej neraz v mene Matice slovenskej v Srbsku,

Z PIETNEHO SPOMIENKOVÉHO STRETNUTIA V PADINE

Zahrmelo nad Padinou Olinka Glóziková-Jonášová

P

rečo tak zahrmelo nad Padinou? – je otázka, ktorú si minulý týždeň položil nejeden obyvateľ Padiny, ale aj okolitých dedín a možno aj ľudia v ďalších slovenských vojvodinských prostrediach. Padinu za necelých šesť mesiacov opustili piati kultúrni dejatelia, činní a všestranní ľudia na poli umenia, kultúry a vôbec vo všetkých spoločenských sférach života.

V piatok 11. februára sa konalo pietne spomienkové stretnutie na počesť jedného z nich, ktorý nečakane a po krátkej chorobe opustil tuzemskú púť. V kinosále padinskej ZŠ maršala Tita, v ktorej zosnulý triedny učiteľ nižších ročníkov Janko Kolárik pracoval, sa zišli početní Padinčania, ale aj tí spoza chotára, rozlúčiť sa s ním navždy a minútkou ticha uctiť si pamiatku na neho.

O jeho činnosti v škole, ale aj o jeho živote hovorila Mária Galasová, riaditeľka padinskej školy, ako

kladieme epiteton „najslovenskejšia“ dedina vo Vojvodine, skutočne za posledných šesť mesiacov stratila šikovných predstaviteľov svojho prostredia. Prvý z radov kultúrnych predstaviteľov Padiny odišiel Martin Pap, insitný maliar, onedlho v rovnakom mesiaci októbri roku 2021 tuzemskú púť opustil aj Dušan Kereš, bývalý predseda MOMS v Padine. Už v novembri milovanú rodnú padinskú zem opustil aj herec Janko Hološ.

Za ním v decembri sa Padinčania, ale aj všetci milovníci insitného umenia rozlúčili s najstarším maliarom a členom Galérie insitného umenia v Kovačici Padinčanom Michalom Povolným a v tomto roku odišiel aj všestranný predstaviteľ Padiny Janko Kolárik. Nazdáme sa však, že sa tieto mračná nad touto krásnou dedinou rozídu. Avšak na tých, ktorí ich poznali a vážili si ich osobnosť a dielo, zostáva, aby si uctievali a pripomínali to, čo pre ich menšinu a spoločnosť urobili.

Nie iba spomínali a pripomínali, ale aby sa vzchopili a pokračovali v ich diele a vybrali sa po ich stopách, aby slovenskosť a kultúra či tradícia s odchodom takýchto ľudí neodišla s nimi do večnosti.

IN MEMORIAM

Judr. Eduard Kukan 1939 – 2022

D

ňa 10. februára vo veku 82 rokov zomrel bývalý minister zahraničných vecí, poslanec Národnej rady SR a Európskeho parlamentu JUDr. Eduard Kukan.

Bol slovenský politik a diplomat.

V rokoch 1994 a 1998 – 2006 bol trojnásobným ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Bol tiež poslancom Európskeho parlamentu a Národnej rady SR. Učil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave na Katedre medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov. V roku 1993 získal čestný doktorát na Upsala College v New Jersey. Bol tiež držiteľom titulu doktor honoris causa z Petrohradskej štátnej univerzity a členom výboru poradcov v Global Panel Fundation.

10

www.hl.rs

Eduard Kukan sa narodil 26. decembra 1939 v Trnovci nad Váhom.

V roku 1964 absolvoval štúdium na Štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov v Moskve. Titul doktora práv získal na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po skončení vysokej školy nastúpil na Ministerstve zahraničných vecí Československej socialistickej republiky (ČSSR) v Prahe, kde najskôr pracoval v teritoriálnom odbore krajín subsaharskej Afriky, potom na sekretariáte ministra zahraničných vecí ČSSR. Ďalej bol riaditeľom odboru krajín subsaharskej Afriky a riaditeľom

Informačno-politický týždenník

odboru krajín Latinskej Ameriky. Pôsobil vo viacerých funkciách na československých veľvyslanectvách v Lusake, vo Washingtone a Addis Abebe. V roku 1990 bol vymenovaný za veľvyslanca – stáleho predstaviteľa ČSFR (Česká a Slovenská Federatívna Republika) pri OSN v New Yorku.

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky ju v rokoch 1993 – 1994 zastupoval ako veľvyslanec – stály predstaviteľ pri OSN. Na 48. Valnom zhromaždení OSN ho zvolili za predsedu Výboru pre humanitné, sociálne a kultúrne záležitosti.

Zastupoval Slovensko pri rozhodujúcich rokovaniach v období, keď krajina vstupovala do Európskej únie a do NATO. V roku 1999 ho generálny tajomník OSN

Kofi Annan vymenoval za svojho osobitného vyslanca pre Balkán.

Vroku 2009 sa stal poslancom Európskeho parlamentu Sústrasť v spojitosti s úmrtím bývalého ministra Kukana vyjadril i srbský prezident, viacerí zástupcovia zahraničných veľvyslanectiev i slovenských inštitúcií v zahraničí, kým ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sprístupnilo kondolenčnú knihu na pamiatku bývalého trojnásobného šéfa slovenskej diplomacie Eduarda Kukana.

Eduard Kukan mal blízko aj so Slovákmi na Dolnej zemi. Obdivoval insitné umenie a podporoval zápis tohto jedinečného umenia na listinu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Neraz navštívil našu krajinu, ale aj Kovačicu. Česť jeho pamiatke!

Zdroj: pravda.sk Foto: sk.wikipedia.org ogj • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti KLUB POĽNOHOSPODÁROV BÁČSKY PETROVEC

Zimné prednášky zase po dvoch rokoch Jaroslav Čiep

N

aposledy cyklus zimných prednášok v Klube poľnohospodárov v Báčskom Petrovci zorganizovali predminulý rok. Trval od 15. januára do 28. februára 2020.

Dokopy bolo 15 prednášok, kde sa vystriedalo 26 prednášateľov z rôznych oblastí, a to z osiva, ochrany rastlín, hnojiva, mechanizácie, bezpečnosti a zo zdravotníctva.

Zase sme v zimnom období.

Keďže sú poveternostné podmienky viac než prajné a teplota vzduchu neraz prekročuje 10 stupňov Celzia, pre poľnohospodárov zimný čas väčších prázdnin a oddychu, ako aj čas na prípravu a plánovanie ďalšej výroby, sa pomaly končí. Predtým než sa rozbehnú po chotári, aj v tejto zimnej sezóne vedenie Klubu poľnohospodárov sa predsa vynasnažilo a koordinovalo nový

cyklus zimných prednášok, s Mávame aj odborné prednášky pomalé vozidlá, aby sa patrične ktorými štartovali v stredu 9. o bezpečnosti. Z agentúry pre označili vlečky a traktory, tiež defebruára. Aj v nasledujúcom ob- bezpečnosť nám prichádzajú lia reflexné vesty. Podľa potreby dobí plánujú zachovať dynamiku a hovoria o problémoch v do- k nám prichádzajú aj predstaviprednášok. Stretnú telia policajnej stanice sa každú stredu a vysvetľujú nám, ktoré a piatok v predveproblémy sa javia, na čo černých hodinách, nech dávame dôraz, aby aby sa spoločne zosme v premávke boli čím známili s novinkami bezpečnejší. Verím, že aj v oblasti obrábania tohto roku bude rôznopôdy, osivovej porodá ponuka prednášok nuky, ponuky hnopre našich členov.“ jív, a vôbec aby sa Ako sme postrehli čím lepšie zorienv minulých rokoch, tietovali v nie celkom to prednášky sústavne Budova, ktorú používa Klub poľnohospodárov, je priaznivom čase na sledovalo zo 70 – 80 ľudí. opravená a o ňu sa starajú sústavne sedliačenie.

Okrem domácich PetrovPredseda petrovského Klu- prave, upozorňujú nás na ne- čanov v sieni Klubu poľnohosbu poľnohospodárov Jaroslav dopatrenia, aby sme si prime- podárov v Petrovci neraz sme Ušiak nám pri tejto príležitosti rane udržiavali signalizáciu na postrehli aj záujemcov spoza povedal: „Priebežne sa dohová- mechanizácii, aby to bolo čím chotára, z Kysáča a Kulpína. Všetrame s promotérmi a máme ob- bezpečnejšie. Upozorňujú nás ci sem prichádzajú, aby získali jednaných niekoľko prednášok pri vychádzaní z chotára, aby osožné informácie, ktoré sú azda dopredu. Aj tohto roku budeme sme na cesty nevynášali aj blato. aj predpokladom lepšej, ľahšej mať prednášky z oblastí osiva, Zvyčajne pri tej príležitosti prí- a úspešnejšej poľnohospodármechanizácie, ochrany rastlín. tomným delia aj trojuholníky pre skej výroby.

STAROPAZOVSKÁ OBEC

Prednášky pre poľnohospodárov Anna Lešťanová

P

oľnohospodárski výrobcovia z územia Staropazovskej obce mali možnosť vypočuť si prednášky na aktuálne témy a opýtať sa zamestnancov Poľnohospodárskej odbornej služby Sriemska Mitrovica všetko to, čo ich zaujíma ohľadom výroby, ktorou sa zaoberajú.

Prednášky sa uskutočnili v spolupráci s Obcou Stará Pazova, presnejšie Oddelením pre poľnohospodárstvo. S uctievaním epidemiologických opatrení zimné prednášky sa tohto roku realizovali vo Vojke, Surduku, Golubinciach a uzavreté boli v Starej Pazove vo štvrtok 10. februára v malej sále tzv. Bielej • ĽUDIA A UDALOSTI •

budovy na Námestí nia týchto prednášok je Dr. Zorana Đinđića. pomôcť poľnohospodáPrednášateľrom, priblížiť im zákonné mi boli odborníci predpisy, ktoré nadobudli z tejto služby, ktoplatnosť 1. januára bežnérá pôsobí v Meste ho roku.

Sriemska Mitrovica Okrem prednášatea v obciach Stará ľov Dr. Vladimira Marića Pazova, Pećinci a Dejana Stepanovića z a Šíd, a hovorili Poľnohospodárskej odna aktuálne témy, bornej služby Sriemska akými sú uskladňo- Michal Hric hovoril v mene Oddelenia pre poľnohos- Mitrovica prítomní boli vanie a odvoz am- podárstvo Obce Stará Pazova aj zamestnanci z Rozvobalážneho odpadu jového fondu Vojvodiny jarná sejba... z prostriedkov, ktoré sa používa– Staniša Stanišić a Dejan SlaPoľnohospodárov, ktorí sa jú na ochranu rastlín, technická chceli dozvedieť niečo viac vujević, ktorí tamojším poľnoprehliadka správnosti striekačiek o rastlinnej výrobe a aktualitách hospodárom predstavili širokú a atomizerov (kalibrácia strieka- z tejto oblasti, v mene Oddelenia paletu úverových výrobkov večiek), vzorkovanie obrábateľnej pre poľnohospodárstvo pozdra- novaných poľnohospodárskym pôdy, evidovanie údajov do Kni- vil Michal Hric a pripomenul, že gazdovstvám, právnickým osohy polí, prihnojovanie pšenice, základným cieľom usporadúva- bám a podnikateľom.

8 /4999/ 19. 2. 2022

11

Ľudia a udalosti BÁČSKY PETROVEC

Na Klobásafeste 2022 súťažilo 82 družstiev Jaroslav Čiep

O

rganizačný výbor Medzinárodného festivalu klobás − Klobásafest 2022, ktorý bol v Báčskom Petrovci v sobotu 12. februára 2022, môže byť nanajvýš spokojný s tohtoročnou edíciou gastronomického festivalu.

a ďalšieho okolia. Spolu ich súťažilo ďalších 26 tímov zo Srbska (Kulpín, Hložany, Maglić, Silbaš, Kysáč, Futog, Stepanovićevo, Vojlovica, Stará Pazova, Belehrad, Pivnica, Gornji Breg, Subotica a ďalší), ale i 16 z okolitých krajín (Martin, Petrovce, Ratka, Polomka, Levice, Rovňany, Dolný Kubín zo Slovenska, Slovenský Komlóš

vyhrať niektorú aj z prichystaných odmien. Všetci sa spoločne bavili pri hudbe skupiny Maks zo Selenče a pri ochutnávaní klobások, škvariek a ďalších zabíjačkových dobrôt.

Totiž oceňoval sa aj vizuálny dojem, resp. prichystané stoly s množstvom tradičných zabíjač- Ján Lačok, predseda Rady MS Báčsky Petrovec, kových výrobkov, Milana Arňašová Radićová, riaditeľka NVU Hlas syrov, ale aj slad- ľudu a Jasna Šprochová, predsedníčka Obce Báćsky Petrovec

Víťazný tím s pohárom: Petrovskí evanjelici spolu s miestnym farárom Jánom Vidom

Tím Krutiarov tiež zabodoval

Spokojní môžu byť aj účastníci, a bolo tam rekordných 82 zo zahlásených 83 celkov. Tých bolo 40 z Petrovca, tiež z bližšieho 12

www.hl.rs

a Abony z Maďarska, Rijeka z Chorvátska a Nadlak z Rumunska). Niektorí z nich mali aj viac tímov a viaceré z nich súťažili vo výrobe čerstvých klobás a vo vyprážaní škvariek. Okolo kotlov s nakrájanou slaninou sa krútilo 9 tímov a po vypražení škvarky sa rýchlo rozpredali.

Ako bolo vidno, spokojní boli aj návštevníci podujatia, lebo sa sem húfne valili a pod veľkým stanom od toľkého sveta bolo až dusno.

Zúčastniť sa Klobásafestu bolo možné nielen ako člen súťažiaceho tímu, ale aj ako predajca vlastných výrobkov alebo len ako návštevník, ktorý ochutná kvalitu vyrobených klobás. Predajcov každým rokom pribúda a pri peknom slnečnom počasí mnohí sa prišli pobaviť, zaspievať si a zatancovať, hrať tombolu a prípadne

Informačno-politický týždenník

kých maškŕt a pečív, a bolo vidno, že mnohé tímy sa dôkladne pripravili, aby dobre zapôsobili, a tým zabodovali nielen u návštevníkov, ale aj u členov osobitnej komisie.

Tú tvorili Anna Speváková, Ján Pavlis a Miroslav Častven.

Rozhodli sa ocenenia rozdeliť takto: najmladší tím – Gelzenkirchen, najveselší – KUS Petrovská družina, najusilovnejší – Holker z Kanjiže a zo Senty, najkrajší – Predškolská ustanovizeň Včielka, najautentickejší – Záborskovci a Horehronci Matičiarkam z Rijeky pri mútení z Polomky, najelegantnejší – masla pomáhal redaktor z televízie Susedovci, najstarší – Slovenka

Spolok petrovských žien sa aj tohto roku podieľal pri vyprážaní škvariek • ĽUDIA A UDALOSTI •

dimír Dudáš, Pavel Tordaji, Ján Tancik, Milina Tanciková, Zdenko Fábry a Daniel Spevák.

Na záver vyhlásili najlepších výrobcov klobás. Prestížny putovný pohár sa dostal tímu Petrovskí evanjelici (tvorili ho Ján Melich, Ondrej Balca, Samuel Zelenák, Ondrej Zátroch, Pavel

festivalu partnersky zvládli občianske združenie Klobásafest (pozostávajúce prevažne z členov bývalej zostavy Rady MSBP), Miestne spoločenstvo Báčsky Petrovec a Obec Báčsky Petrovec. Finančne sa kryli zo zdrojov miestnej a lokálnej samosprávy, združenia Klobásafest, Ko-

Členovia hodnotiacej komisie po fotení mali plné ústa štipľavej pochúťky

z Rijeky, najpočetnejší – Seniori záver prečítali na javisku a tímom z Martina, ktorých zároveň vyhlá- odovzdali diplomy so zlatou, sili aj za najväčších kamarátov striebornou alebo bronzovou podujatia. medailou. O tom rozhodli: VlaSlávnostné otvorenie festivalu Klobásafest 2022 bolo za účasti petrovského richtára Jána Lačoka a predsedníčky obce Jasny Šprochovej, ktorá festival aj otvorila. Neskoršie v programe sme aj tohto roku mali možnosť sledovať zábavný bod – výrobu masla tradičným spôsobom, kde medzi sebou súťažili 4 celky: KUS Zvolen, Ymca Srbsko, Vojlovická družina a Matica slovenská z Rijeky.

Súťaž vo výrobe najlepšej praženej čerstvo vyrobenej klobásy oceňovala aj osobitná komisia, ktorá po ochutnaní vzoriek vy- Kuchárky PU Včielka vyhlásili za najkrajší riekla aj svoj ortieľ. Ten na tím

Komlóšania z Maďarska súťažili s dvoma tímami

Pucovský), ktorí sa stali absolútnymi šampiónmi súťaže. Do trojice najlepších celkov ešte patria Horehronci z Polomky zo Slovenskej republiky a Krutiari z Petrovca (Stanislav Hložan,

munálneho podniku Komunalac a Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec. Spoločnými silami zdolali organizáciu tohtoročného vydania festivalu a už zahlasujú aj ten v nasledujúcom

Do Petrovca pricestovali aj početní seniori zo Slovenska, z partnerského mesta Martin

Petrovská družina ako najveselší tím: Rýchlo nadiať klobásy a potom tancovať ostošesť • ĽUDIA A UDALOSTI •

Jaroslav Krnáč, Andrej Meleg, Martin Durgala, Stanislav Kukučka a Daniel Chalupka). Program moderovali Milan Hemela a Alexander Parkáni a konferenciersky text pripravila Anna Horvátová.

Tohto roku organizovanie

roku. Týmto činom sa im vlastne z roka na rok viac darí dostať petrovské prostredie ako viditeľnú destináciu na turistickú mapu regiónu, a tak zabezpečiť silný dôvod pre turistov, aby navštívili Petrovec.

8 /4999/ 19. 2. 2022

13

Ľudia a udalosti SPOLOK VINÁROV A VINOHRADNÍKOV KULPÍNA

Úspešná účasť na súťaži v Temeríne Katarína Gažová

T

radične v januári sa vinári z kulpínskeho združenia zúčastňujú Medzinárodného veľtrhu vín v Temeríne. Aj tohto januára 2022 sa predstavili svojimi vzorkami vína. Tentoraz to bol 24. Medzinárodný veľtrh vína Temerín 2022, na ktorom Spolok vinárov a vinohradníkov Kulpína dostal rad pozoruhodných ocenení.

Súťaž v Temeríne je medzinárodného rázu a tohto roku v súťažnej konkurencii bolo až 523 vzoriek vína. Komisie vyhodnocovali viac kategórií vín: biele víno, červené víno, rosé, schiller víno, dezertné a ovocné víno. Výrobky kulpínskych vinárov boli ocenené v prvých troch kategóriách. Z ocenení sa udeľovali: veľká zlatá medaila, zlatá, strieborná a bronzová medaila, ako aj uznania.

Keď ide o biele vína, zlatou medailou boli ocenené vína z Kulpína: Vinárne Kuštra, Vinárne Dovičin za víno Morava, tiež Morava Vinárne Priatelia z Kulpína.

Zlatú medailu získala aj Morava výrobcu Vinárne Miškár.

Strieborným ocenením boli ovenčené biele vína: Panonija výrobcu Jaroslava Žilu a víno Petra vyrobené vo Vinárni Na brigádu.

Maja Kolarská pomáha pri domácom spracovaní hrozna

Bronzové medaily získali biele vína: Marbiv výrobcu Radoslava Kolarského, Panonija a Kosmo-

polita, obe vyprodukovala Vináreň Plachtinský, biele víno Vinárne Na brigádu, víno Dunav, tiež tejto vinárne, ako aj Vináreň Dovičin za víno Panonija.

Keď ide o kategóriu červených vín, striebornú medailu za víno Vranac získal Jovan Aleksić z Ravného Sela, ktorý je tiež členom Spolku vinárov a vinohradníkov Kulpína. Bronzové ocenenia za červené vína z Kulpína Dlhoročný vinár a vinohradník Branislav Plachtinský pri práci vo vinohrade získali: Radoslav Kolarski za víno značky Cuvée, Vináreň Na čeva, Bajše, Begeča, Crvenky, brigádu za víno Merlot, ako aj Iđoša, Turije, Kljajićeva, Palića, zo Jaroslav Žila, tiež za víno Merlot. Zreňanina, Sombora a mnohých V kategórii rosé zlatou medai- ďalších prostredí. Medzinárodlou sa ovenčil Kulpínčan Michal ný ráz veľtrhu tohto roku dala Fehér. Strieborné ocenenie v účasť aj vinárov zo Slovenska, tejto kategórii získali rosé vína, z Chorvátska a veľkého počtu ktoré vyprodukovali vinárne Na účastníkov z Maďarska.

Podujatie 24. Medzinárodný brigádu a Plachtinský.

Na medzinárodnej súťaži vín veľtrh vína Temerín 2022 uspov Temeríne sa zúčastnili výrob- riadalo Društvo prijatelja bašte. covia vín z viacerých prostredí Foto: z archívu zo Srbska, a to okrem Kulpína a kulpínskych vinárov Ravného Sela aj z Inđije, Bečeja, Plachtinskovcov a Kolarskovcov Báčskeho Jarku, Čurugu, Pan-

ŠÍD

Jubilejná klobasiáda v znamení rekordu Blaženka Dierčanová

J

ubilejná dvadsiata piata Sriemska klobasiáda v Šíde bola v znamení rekordov: v súťaži o najlepšiu domácu údenú sriemsku klobásu bolo prihlásených až 80 vzoriek z celého Srbska a regiónu. Po rozhodnutí odbornej poroty, ktorá hodnotila vzhľad, vôňu, chuť a zloženie, bol za absolútneho šampióna vyhlásený výrobca Miloš Andrić zo Sriemskej Rače, ktorý povedal: – Na klobasiádu do Šídu chodievam pravidelne, ale nikdy som sa v súťaži nezúčastnil. Tento rok som na podnet kamarátov priniesol vzorku a bol som príjemne prekvapený víťazstvom. Kaž14

www.hl.rs

dému môžem odporučiť, aby prišiel do Šídu ochutnať pravé, domáce klobásy.

Víťaz 25. klobasiády

Podujatie, ktoré trvá už štvrťstoročie, zorganizovalo Zdru-

Informačno-politický týždenník

ženie Sriemska zabíjačka a klobasiáda v Šíde. Víťazom v mene organizátora odovzdal diplomy a poháre predseda združenia Stanislav Dierčan: – Tento rok sme dosiahli rekord: v súťažnej časti bolo prihlásených až 80 vzoriek z 26 dedín po celom Srbsku.

Ako organizátori sme spokojní a myslím si, že sme si vybudovali značku. Naďalej sa budeme snažiť zachovávať tradíciu a prispievať k zvyšovaniu

kvality tohto údeného mäsového výrobku.

Novinkou od tohto ročníka bolo verejné hodnotenie vzoriek za prítomnosti výrobcov, ktorí okrem bodovej listiny mohli získať užitočné rady na zlepšenie kvality údenín. Okrem Lazara Bošnjakovića, Miloša Popovića a Rastislava Struhára, členov poroty, ktorí už dlhé roky hodnotia vzorky klobás, sa novým, čestným členom poroty stal dlhoročný víťaz tohto podujatia, osvedčený výrobca kvalitných údeninových produktov Predrag Lemaić zo Šídu. Po vyhlásení víťazov bola organizovaná zábava, na ktorej, samozrejme, ponúkali chutné klobásky a dobré sriemske víno.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V ARADÁČI VYHLÁSILI NAJLEPŠIE VÍNA

Vinohrady, vinohrady...

Vladimír Hudec

U

nášho spolku. Nežiadame však žiadne chvály. Stačí nám vidieť úsmev na vašej tvári a pocítiť, že sa dobre zabávate,“ povedal predseda spolku.

Nuž a po týchto úvodných slovách hymnou aradáčskeho vinohradníckeho spolku Vinohrady, vinohrady... prítomní vzdali hold vinohradom, hroznu a vínu a zábava sa mohla začať.

O hudbu sa, ako aj obvykle, postarala skupina Dúha.

V tej úradnej časti vyhlásili najlepšie vína v rokoch 2020 a 2021. Pred dvomi rokmi najlepšie červené víno vytočil Janko Jánošík, druhú cenu získalo víno Pavla Viliačika a tretiu víno Pavla Labáta. V konkurencii bielych vín tretie bolo víno Janka Abelovského, druhé miesto obsadilo víno Alberta Čemana a najlepšie bolo víno z pivnice Pavla Viliačika.

ž 35 rokov Spolok aradáčskych vinohradníkov a vinárov organizuje vinársky bál, na ktorom vyhlasujú najlepšie aradáčske vína. Ako to už tradícia nakladá, tohtoročný vinársky bál zorganizovali v sobotu 12. februára, teda najbližšie ku Dňu sv. Trifuna, podľa Pravoslávnej cirkvi ochrancu vinohradov, ale symbolicky aj Odmenení: (stoja zľava) Vladimír Abelovský, Albert Čeman, Janko Abelovský, Miroslav Števko, Adam Čeman, Pavel Labát. V drepe z príležitosti Dňa zamilovaných, zľava: Janko Jánošík, Pavel Čeman, Vladimír Pleva a Pavel Viliačik. čiže sv. Valentína. Prítomných vinohradníkov, medzi ktorými kalo víno chardonnay z pivnice 2020. My totiž hodnotíme iba sme si všimli aj značný počet Miroslava Števka. Druhú cenu vína vyrobené z hrozna dopestomladých, budúcich vinohradnízískal Pavel Čeman s rýnskym vaného v Aradáči a vlani počasie kov, v aradáčskej mládežníckej rizlingom a najlepšie víno vlani našim vinohradom žičilo. Bolo sieni najprv pozdravil predseda bol tiež rýnsky rizling, ale z piv- mnoho slnka, čo vplývalo na spolku Janko Jánošík. nice Adama Čemana. cukornatosť, avšak keby bolo tro„Už dva roky bojujeme proti Za najlepšie upravený vino- chu viac dažďov, úroda by bola monštru menom korona, ale hrad v roku 2021 špeciálna komi- ešte lepšia, hrozno šťavnatejšie netrápte sa. Myslíme si, že naslesia vyhlásila vinohrad študenta a tým aj produkcia vína väčšia. dujúce dva týždne Vladimíra Abelovského Kvalita hrozna, a tým aj vína, budú rozhodujúce. a pochválili aj vzhľad vi- pravdaže, závisí aj od toho, ako Pre koho o čom. Pre nohradov Jaroslava Zahor- sa vinohrad ošetruje, a v tom je niekoho, aby si odca, Janka Labáta a Janka skúsenosť vinohradníka veľmi dýchol, pre iného, Janča. dôležitá, priam rozhodujúca,“ aby sa pripravil Keď sme sa opýtali pred- povedal nám predseda spolku na skúšky, a pre sedu Spolku vinohradní- Janko Jánošík. niekoho, možno kov Janka Jánošíka, ako sa Adam Čeman vlani vyrobil aj aby vytriezvel im pracovalo počas pan- najlepšie rosé víno a pokúsil sa z dnešného večedémie, krátko odpovedal: nám skrátka vysvetliť postup ra. Som rád, že tu „Každý normálny človek jeho výroby: vidím mnohé znápovie, že korona narušila „Rosé víno sa vyrába z čerme tváre, ale aj tie, vzťahy medzi ľuďmi, hos- veného hrozna, a to tak, že sa ktoré nepoznám.

Aktuálny a bývalý predseda Janko Jánošík (vpravo) podárstvo, vykoľajila celý ihneď, čiže asi hodinu-dve po Teší ma, že sme sa a Pavel Viliačik spolu s ostatnými zaspievali hymnu svet, a tak narušila aj ak- múľaní, otáča. Víno si farbu červšetci spolu rozhod- spolku Vinohrady, vinohrady... tivity nášho spolku. Totiž pá z kožky na bobuliach. Ak sa li vzdorovať tým, čo 33 rokov náš vinársky bál nechá dlhšie, bude tmavšie, a ak nám chceli zakázať stretnúť sa, V roku za nami o titul najlep- sme organizovali z príležitosti sa nechá krátko, bude jasnejšie. tancovať, a veru aj popíjať si. šieho sa uchádzalo viac ako 35 sv. Trifuna či Valentína v druhý Nuž a ďalší proces je rovnaký ako Toto vedenie spolku sa môže vzoriek červených, bielych a rosé februárový víkend, avšak pre pri každom druhom víne. Rozdiel pochváliť veľkým úspechom za vín. Najvyššiu známku v konku- koronu sme vlaňajší bál mu- medzi červeným a rosé vínom je posledných 24 mesiacov. Vrátili rencii rosé dostalo víno Alberta seli posunúť a zorganizovať vo farbe. Okrem toho rosé vína sme vinársku zábavu tam, kde Čemana. V konkurencii červe- uprostred leta. Urobili sme to sú ľahšie, po troche sladkasté, a jej je aj miesto – do druhého ných vín tretie miesto získalo narýchlo, kým sa dalo medzi obyčajne sa vyrábajú z odrôd, víkendu vo februári. Nebolo to víno merlot Ivana Plevu. Druhé dvomi pandemickými vlnami, akými sú frankovka a hamburg.“ vôbec ľahké. Celé týždne sme ne- miesto obsadilo víno cabernet a nestačili sme sa pripraviť na Aradáčski vinohradníci sa tiež, spali, alebo ak aj sme, tak veľmi sauvignon z pivnice Miroslava vyhlásenie najlepších vín, takže ako vždy dobrí hostitelia, postamálo. Snažili sme sa zaobstarať Števka a najlepšie víno – cuvé sme to urobili dnes večer. Mô- rali o chutnú večeru s dezertom, sponzorov a pekným slovom vyrobil Pavel Viliačik. V konku- žem povedať, že vlaňajšie vína ako aj o bohatú tombolu, v ktorej sme aj prilákali mladých ľudí do rencii bielych vín tretiu cenu zís- boli kvalitnejšie ako tie v roku hlavnou odmenou bol bicykel.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

8 /4999/ 19. 2. 2022

15

Ľudia a udalosti OLIVERA LÓCIOVÁ FOTOGRAFIAMI VYČARUJE KRÁSU A LÁSKU K PRÍRODE

Tvorivé zážitky z horolezectva Alena Kulíková Zažiť blízkosť neba, vzdorovať životu a smrti, kráčať a čakať, zohrievať chladnú dušu a chladiť horúcu krv, umierať pred krásou a žiť pred živlami, byť sám a prekonať odcudzenie, to môžete len na horách, v horských útesoch, na ceste, ktorú zmietajú víchrice a pamätajú hviezdy a spomienky.

Nebeské noty, Milan Radović

O

livera Lóciová, Oľka, ako ju mnohí poznajú, vyrástla vo Vojlovici, kde ju môžeme stretnúť každý deň, keď navštevuje svojich rodičov. Žije v Pančeve a väčšinu dňa trávi v práci v Belehrade. Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo v posledných rokoch zanechala silný dojem na mnohých, ktorí ju poznajú, alebo majú za kamarátku na Facebooku. Jej fotografie z rôznych túr, prírody Srbska a Vojvodiny zanechávajú na každého pozorovateľa silný dojem. Dievča, ktoré vyžaruje krásu, vnútornú energiu, slobodu, eleganciu, by málokto ocharakterizoval ako vášnivú horolezkyňu. A počas tejto nepredvídateľnej a nepriaznivej situácie sme vďaka nej mohli, ak nie osobne, aspoň prostredníctvom fotografií navštíviť polia vlčieho maku, levandule, slnečníc, obilia... Olivera sa podelila o svoje zážitky a prezradila nám, čo ju v turistike tak veľmi láka.

Aké boli tvoje začiatky a ktorá bola tvoja prvá expedícia?

– Na podnet mojich dvoch priateliek som sa pred dvanástimi rokmi stala členkou Horolezeckého spolku Jelenak. Keďže milujeme cestovanie a prírodu, navrhli, aby sme sa pripojili k spolku, aby sme mohli spolu absolvovať dlhé prechádzky krásnou krajinou Srbska. Keďže som z povolania audítor, potrebovala som si občas oddýchnuť od počítača, čísel a predpisov, a preto bolo ideálnym riešením pešia turistika. Takto môžem cez víkendy cestovať po Srbsku, s málo peňazí, izolovať sa od bežného života a baviť sa.

16

www.hl.rs

Medzi vlčími makmi

Pamätáš si na prvý výlet?

– Moja prvá akcia bola Zlatibor.

Bolo to spolu s ďalším klubom z Belehradu. A bolo nádherné. Okrem turistiky zahŕňala aj

akcie. Patrí sem asi 15 km chôdze v horských oblastiach až do výšky 2 000 metrov nad morom. Je to celodenná aktivita. Prechádzka sa začína ráno a trvá niekoľko

Durmitor, Jablan jazero

jazdu vlakom, prehliadku dediny, večerné zábavy a vychádzky s množstvom krásnych okamihov naplnených piesňou a smiechom. Čo navštevuješ najviac, na aké prehliadky sa najviac prihlasuješ?

– Prihlasujem sa na stredne ťažké, rekreačné horolezecké

Informačno-politický týždenník

hodín s malými prestávkami, kým sa dostaneme na vrchol. Na vrchu sa zvyčajne robí dlhšia prestávka, aby sme si užili ten dojem a pohľad zhora. Každá akcia je veľmi náplňová. Okrem pešej turistiky zahŕňa aj prehliadku kultúrno-historických, náboženských alebo prírodných znamenitostí v rovnakej oblasti, napríklad:

kláštory, múzeá, pevnosti alebo jaskyne. Koniec akcie je zvyčajne v reštaurácii, etnodedine alebo v kúpeľoch pri plávaní. Hostitelia niekedy organizujú večere s autentickými jedlami z kuchyne ich okolia. Akcie vedú licencovaní a skúsení sprievodcovia, takže sa cítim neustále v bezpečí a od nich sa môžem dozvedieť niečo o orientácii v prírode, o flóre a faune regiónu, v ktorom sa momentálne nachádzame.

Pokiaľ ide o výškové akcie, vtedy sa prejde menej kilometrov, no je tam väčší výškový rozdiel, ako aj náročnosť stúpania. Dojem je veľmi odlišný. Cítiť a vidieť horu v správnom svetle. To znamená, že keď stojíte v miernom zelenom údolí, zo všetkých strán vás obklopujú kamenné štíty, ktorých krása a hrdosť vyrážajú dych. Pri chôdzi po skalnatých cestách, po skalách, po útese alebo po hrebeni pociťujete úctu k prírode. Príroda, ak ju rešpektujete, opláca krásou, ktorú môžete vidieť len na pohľadniciach. V júli šliapať po snehu, vidieť tie najneobvyklejšie farby horských kvetov, okúpať sa v smaragdovozelenom jazierku, vidieť na vrchu celé rodinky kamzíkov, cítiť vôňu ihličia a korenia a počuť ticho. Čo na teba zanechalo najsilnejší dojem?

– Každá akcia má niečo, kvôli čomu si ju pamätám. Z každej nesiem jedinečný dojem niečoho krásneho, vďaka čomu si to zapamätám. Je to väčšinou krásny výhľad, krása alebo náročnosť túry, pohostinnosť domácich, skvelé jedlo, kúpanie v rieke, člnkovanie, zábavná spoločnosť a podobné.

Chcela by som však vyzdvihnúť jeden z najkrajších dojmov, a bolo to sledovanie východu slnka na Rtnji. Bol to nočný výstup.

Výstup začal o 2:00. Kráčali sme v tme a chodník bol osvetlený svetlom mesiaca v splne. Obloha vyzerala ako z rozprávky s miliónom hviezd. A potom, minútu pred úsvitom, hviezdy ,zhasli΄, naozaj, zrazu všetko zmizlo a nastala úplná tma. Čoskoro sa na • ĽUDIA A UDALOSTI •

obzore začala objavovať ružová čiara, ktorá naberala na intenzite a začala nadobúdať oranžovú farbu. Potom bolo možné vidieť malý červený polkruh predierajúci sa oblohou; a ako minúty plynuli, zväčšovalo sa a jasalo a nadobudlo tvar kruhu, takže sme konečne mohli vidieť Slnko v jeho skutočnej veľkosti a farbe.

Táto magická chvíľa trvala len pár minút a my sme ju sledovali z vrcholu Šiljak (1 565 m n. m.), zababušení do búnd, popíjajúc čaj s rumom. Viete si predstaviť ten pocit?

Na mňa veľmi zapôsobilo aj dobytie prvého vrcholu nad 2 000 metrov nad morom na Durmitore v Čiernej Hore. Je to vrchol Crvena greda (2 175 m n. m.). Po prvé, naozaj sa cítite zvláštne, keď po niekoľkých hodinách chôdze, lezenia na skalu, dosiahnete cieľ. Cítite neopísateľnú radosť, slobodu, hrdosť, spokojnosť. A, samozrejme, neexistuje väčšia odmena, ako jedinečný výhľad z vrcholu. Musím uznať, že čím vyšší vrchol, tým krajší výhľad. Čím ťažší výstup, tým väčšia odmena. Čo si o tomto vrchole budem pamätať, je môj ,horský krst΄ symbolickým bičovaním, za prvý zdolaný vrchol nad 2 000 metrov nad morom.

Aký je najlepší čas v roku na turistiku?

– Turistika počas jarného obdobia je možno najkrajšia. Príroda sa prebúdza, stromy sú zelené, možno počuť vtáky, dýchate čistý horský vzduch popretkávaný čerstvými vôňami bylín, lúky sú plné farebných kvetov a tráva je jasne zelená. Tešíte sa na slnko, ktoré preráža stromy. Narážate na bujné vodopády, ktoré vás očaria svojou silou a krásou. Leto tiež má svoje čaro, pretože navštevujete horské oblasti s riekami a jazerami, kde máte možnosť v nich plávať.

Začiatok jesene je obzvlášť krásny, stále je tu slnko a teploty nie sú vysoké. Listy červenkastých tónov pokrývajú cestu a šuchocú pod nohami a stromy sú posiate zelenými a žltými listami.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Potešuje scéna plná teplých farieb. Zima je krásna, keď je hora pokrytá snehom. Oči vás bolia

prechádzam s ľuďmi, ktorí majú rovnaký záujem ako ja: lásku k prírode. Okrem toho sú to ľudia

vynahradila všetku vynaloženú energiu, načerpala nové sily, a už premýšľam o novej akcii a teším sa na nové výhľady a výzvy.

Na vrchole Talijanka (2 056 m n. v.), Prokletije, Čierna Hora

V lete 2020 si na Facebooku zverejnila nádherné fotografie našej krásnej vojvodinskej prírody. Tieto fotografie vznikli z lásky k turistike, cestou do prírody počas prechádzky, spontánne, alebo išlo o vopred naplánované fotografovanie?

– Fotografie zo série vlčieho maku, obilia, levandule a slnečnice boli urobené spontánne. V čase zníženej pohyblivosti počas korony boli horolezecké akcie na istý čas zrušené alebo odložené. Môj kamarát horolezec Petar Lacković, ktorý sa venuje umeleckej fotografii, vediac, že zbožňujem vlčie maky, ma pozval, aby sme medzi nimi urobili aj nejaké moje portréty. Keďže nám fotografovanie medzi vlčími makmi prinieslo sériu úspešných fotografií, rozhodli sme sa to zopakovať aj na poli levandule.

Medzi veternými mlynmi sa medzičasom objavilo pole zrelého obilia a nedávno tiež slnečnice.

Keď už nemôžeme ísť do hôr, odchodom na tieto polia sme našli spôsob, ako byť v prírode; a môžem povedať, že až vtedy som si uvedomila, aká krásna a bohatá je naša banátska nížina – prebudila vo mne pocit patričnosti.

Tieto fotografie jej budú navždy pripomínať leto roku 2020, v ktorom bez ohľadu na situáciu, ktorá sa vplietla do všetkých sfér života, dokázala nájsť a vidieť radosť a nádej v bujných poliach vlčieho maku, nežných klasov obilia, omamnej vône levandule a žltého svetla slnečníc.

ké zdravie a kondíciu, a najmä pre stav mysle. Po každej túre, bez ohľadu na krátkodobú ,sladkú bolesť΄ zo zápalu svalov, som plná energie, potešenia a šťastia.

V nasledujúcich dňoch niet stresu, nervozity a na problémy sa pozerám s možnosťou riešenia.

Milujem turistiku, pretože sa

Aké sú tvoje plány, čo by si ešte chcela navštíviť tento rok?

– Mojím prianím je navštíviť na jar pohorie Rila v Bulharsku a užiť si výhľad na 7 rilských jazier. Pokúsim sa urobiť aj krásny fotozáber, aby si aj moji priatelia, ktorí nemali tú možnosť navštíviť Bulharsko, mohli užiť krásu a zažiť to, čo som ja mohla naživo.

Prokletije, Čierna Hora

od belosti snehu, ale nemôžete zabudnúť na jeho lesk. Šliapete po vysokom snehu, ktorý vŕzga pod nohami. Krásny pocit. Čo ťa v turistike láka?

– Milujem turistiku, pretože som užitočne využila svoj deň alebo víkend. Bola som v prírode, na čerstvom vzduchu, urobila som niečo dobré pre svoje fyzic-

rôznych profesií a veku, takže vždy nájdem spoluhovoriaceho a témy na rozhovor, vtip, a tiež sa môžem dozvedieť niečo nové alebo zaujímavé. Horolezectvom sa získavajú nové známosti, z ktorých vyrastú priateľstvá a niekedy aj lásky. Ale najlepší dojem je, že keď dosiahnem vrchol, po vynaloženom úsilí a veľkej námahe, bez ohľadu na

to, aké ťažké to bolo, uvedomím si, že som to dokázala, že som premohla seba svojimi fyzickými a mentálnymi silami. A ak je k tomu cenou krásny a jedinečný pohľad z vrcholu na ďalšie kopce, hory a ich vrchy, meandre alebo kaňony riek, jazerá alebo mestá, potom som okamžite

8 /4999/ 19. 2. 2022

17

Ľudia a udalosti S ANNOU SLAVKOVOU Z BÁČSKEHO PETROVCA

Úžasné barančence petrovskej tortárky Andrea Rojková

S

kvelá torta jednoducho patrí nielen k narodeninovej oslave, ale vlastne ku každej sviatočnej príležitosti. Šikovná tortárka Anna Slavková z Báčskeho Petrovca sa venuje pečeniu tort už dlhé roky. Pod jej rukami vznikajú opravdivé tortárske skvosty, skvelé torty a orechovo-cukrové barančence. Oslovili sme ju, aby sa rozdelila s nami o to, ako pripravuje spomenuté torty, najmä však tie jedinečné barančence, ktoré už dnes sotvaktorá mladá tortárka vie alebo chce vyhotoviť. S veľkým nadšením nám porozprávala o dobrotách, ktoré zhotovuje, a zaspomínala si aj na to, kto a kedy ju zaučil do tohto sladkého remesla. „Tortárskemu remeslu som sa zaučila vďaka pani učiteľke

Anna pri najvyššej zhotovenej parádnej ohrade z upáleného cukru

ručne. Rukou sme trepali sneh na tortu z bielok. V tom období sa robievali menšie torty a barany než je to dnes. Barančence sme zhotovovali z kilogramu orechov a dvoch kilogramov cukru, na podnose v strede bolo umiestnené baranča a okolo neho malá ohrada,“ spomína si naša spolubesedníčka. „Orechové barančence robím takto: rozpustím cukor, do cukru pridám orechy a vlejem do foriem. Mám formy na barana a podkovky. Musí sa všetko dobre vychladnúť, až potom sa všetko spája.

Orechové barančence sú teda v strede a okolo nich je vysoká parádna ohrada z upáleného cukru. A zasa sa to nechá všetko vychladiť, aby sa vyšľahané bielky prijali na baranča a podkovky.

Nakoniec sa ešte zdobí Tortárske umenie Anny Slavkovej všelijakými stuhami či Ľudmile Dankovej, ktorá ma šnúročkami, krepovými, niekedy v roku 1971 oslovila, či by som aj atlasovými. Oči na barana sa jej chcela pomáhať pri zhoto- robia z bôbu. Ozdobuje sa vyvovaní tort. Keďže vtedy ešte trepanými bielkami z vajec. neboli mixéry, všetko sa robilo Bielky sa vytrepú, varia sa na 18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

pare, nechajú sa vychladnúť, po čom sa do cukrárskych vreciek vloží sneh z bielkov a následne sa zdobí. Farba môže byť ružová, keď sa pridá ružový extrakt, ale väčšinou sa zdobí iba bielym.“ Slavková hovorí, že je skutočne ťažko povedať, koľko času potrebuje na vyhotovenie orechového barančaťa, lebo je to postupný proces, ktorý trvá aj dva dni. „Na vyhotovenie tohto druhu torty potrebujeme dosť času. Niekedy v jeden deň urobíme jedno, na druhý deň iné a tak. Nemôže sa za jeden deň urobiť všetko. Potrebné je viac času, kým sa každá časť vychladne. Samozrejme, dá sa to spraviť aj skôr, ale kvalitná torta, ako je baranča, potrebuje svoj čas,“ podotkla.

Torty sa stáročia pečú a zhotovujú pre všelijaké príležitosti a oslavy, avšak každá domácnosť určite má tú svoju obľúbenú. Ak by sme to mali generalizovať, tak u Slovákov vo Vojvodine jedna z obľúbených je skutočne torta doboška, čo tvrdí aj naša spolubesedníčka. „Áno, u nás sa najviac pečie doboška a dobošové rolády,“ prisviedča a pokračuje: „Skôr

sa veľa piekla tzv. šachová torta alebo šachové rolády, grilážová, punčová, orechová, lieskovcová, citrónové a nitrianske kocky... Je veľa tých našich starodávnych tort, v ktorých sa vôbec nepoužíva šľahačka, ale namiesto toho sa zdobia vyšľahanými bielkami. Ja zhotovujem iba také. Okrúhle sa robia hlavne dobošky a formy, ktoré ešte mám, sú srdce, ďatelinka, margarétky a podkovka. Tieto tvary používam predovšetkým vtedy, keď zhotovujem čokoládovú, citrónovú, orechovú, samozrejme, podľa žiadosti objednávateľov. Okrem barančeniec som robila tiež srdce, okolo ktorého som dala ohradu. Vyzeralo to celkom zaujímavo. Torty si objednávajú pre rôzne príležitosti.

Najčastejšie na svadby, narodeninové oslavy, ale sú tu aj rôzne iné oslavy, výstavy, podujatia či iné príležitosti.“ Táto šikovná a skromná tortárka sa môže pochváliť, že jej torty

Doboška z 90 vajec

poputovali do rôznych končín sveta. „Áno, zhotovila som torty, ktoré následne odniesli do zahraničia na Slovensko, do Detvy a Bratislavy, tiež do Chorvátska, Nemecka, Francúzska, ale aj do • ĽUDIA A UDALOSTI •

Kanady a Austrálie. Torty do zahraničia som robila väčšinou na objednávku.“ Boli to hlavne ľudia, ako hovorí, ktorí pobudli v Petrovci, predovšetkým na petrovských svadbách, videli a ochutnali barančence a chceli domov odniesť kúsok petrovskej sladkej gastronómie. Tak im to naša respondentka aj umožnila, zhotovujúc jedinečné barančence. Okrem tort, ako sama hovorí, pečie aj svadobný koláč, kysnuté makové, orechové a tvarohové koláče, petrovský rejteš a rôzne iné kúsky a na svoju prvú vyrobenú tortu si tiež spomína, aj keď nie celkom naisto: „Asi to bola čokoládová alebo orechová torta. Nemôžem sa presne spamätať, ale môžem povedať, že sa kedysi robievala torta z troch ciest – piškót, na ktoré sa natrela čokoládová plnka, a nerobili sa také vysoké torty, ako dnes.“ Aj napriek tomu, že sa kedysi

nerobili vysoké a veľké torty, ako povedala Slavková, ona sa predsa len môže pochváliť vyho-

spomenula pani učiteľku Dankovú, ktorá ju, možno povedať, priviedla a zaučila do tohto

Zhotovujúc jedinečné barančence

tovením torty z deväťdesiatich vajec. „Je to torta, ktorú som robila do Lalite. Bola to doboška, vlastne boli to spolu dve torty na drevenom podnose.“ V našom príjemnom rozhovore tortárka Anna neraz

remesla a definitívne jej vštepila lásku k pečeniu, vyhotovovaniu a ozdobovaniu tort. „Pani učiteľka mala so mnou obrovskú trpezlivosť, ale aj ja som sa k tomu dopracovala svojou vytrvalosťou a vďaka

tomu som sa v tejto práci stále zdokonaľovala. Tomuto remeslu sa nemožno rýchlo naučiť. Musí sa veľmi dobre zapamätať, mať dobré oči a zručné ruky. V pamäti mi utkveli aj slová jej manžela profesora Danku: Anka, pani učiteľka ťa to nenaučí nikdy, ak si ty sama nezapamätáš a ak to tvoje ruky neurobia a oči nevidia. Všetko je bez toho daromné.

Inými slovami, každý sám musí vidieť a skúsiť to, čo robí. Nie je to len idem robiť, upiecť... Lebo každá robota, a tak aj torta, potrebuje svoj čas.“ Na záver nám prezradila, že najväčšie barančence, ktoré urobila, boli zo štyroch a pol kilogramu orechov, dvanástich kilogramov cukru a tridsiatich vajec. Šikovná Anna aj naďalej pokračuje v pečení vynikajúcich tort a kúskov, už či sladkých, alebo slaných.

Foto: z archívu A. Slavkovej

V MIESTNOSTIACH SKUS PIVNICA

Pestujú slovenskú ľudovú pieseň Danica Vŕbová

M

ilovníci slovenskej ľudovej hudby v Pivnici už siedmykrát usporiadali kamarátenie, čiže hudobný večierok, ktorý možno považovať za tradičný. Každoročne, s výnimkou minulého roka, sa tu stretnú chlapi, ktorí majú blízko k spevu a hudbe, a pri neformálnom kamarátení pospevujú svoje obľúbené ľudové melódie.

Tentoraz hudobný večierok prebiehal v sobotu 12. februára v miestnostiach SKUS Pivnica, kde návštev-

• ĽUDIA A UDALOSTI •

níkov vítali ideoví tvorcovia tohto kamarátenia, zároveň aj jeho organizátori: Daniel Činčurák-

-Begi, Jaroslav Šuster-Cíle a Janko Krošlák. Batôžkovú chlapčenskú zábavu, teda akúsi formu

mužských priadok, sprevádzala akustická kapela pivnických hudobníkov v zložení: Vladko Valentík-Gonzo (harmonika), Štefan Chrček (harmonika), Janko Rajčan-Rajko (kontrabas) a Jaroslav Vachula (gitara).

Podujatie od samých začiatkov menujú (v pivnickom nárečí) Zanesenci, lebo výborne odzrkadľuje pocity jeho účastníkov. Kým je ľudí, ktorí s takýmto zanietením zachovávajú a milujú slovenské ľudové piesne, nemusíme sa obávať o ich budúcnosť..

Foto: Janko Merník

8 /4999/ 19. 2. 2022

19

DETSKÝ KÚTIK

ZŠ Tatiana Klinovská, 4. a ZŠ Jána Kollára, Selenča

V

Máme za sebou sviatok zamilovaných, sviatok všetkých milujúcich, ako i žiakov práce, na ktorých je plno srdiečok, ktoré na vyjadrenie náklonnosti k niekomu, kto kvetov, motýľov. A žiaci z Kulpína sa tiež pekné a pripomína lásku ako ten jedineč aby sme písali alebo kreslili o láske – več Dajana Gašparovská, 4. a ZŠ Jána Kollára, Selenča

Zoe Častvanová, 4. a ZŠ Jána Kollára, Selenča

20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Aleks Kolár, 1. a Jána Amosa Komenského, Kulpín

Igor Hric, 1. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín

znamení lásky

, známejší pod menom sviatok sv. Valentína. Tento krásny v zo Selenče inšpiroval, aby ho ilustrovali. Tak vznikli krásne sú presvedčivým symbolom lásky, rôznych darčekov vhodných to nám je blízky. Potom balónov v tvare srdca, rôznofarebných dotkli tej témy: byť spolu, držať sa za ruky. Všetko je také pestré, čný vznešený cit. Tieto príkladné práce môžu nadchnúť aj vás, čnej a nevyčerpateľnej téme.

Katuša

Xénia Ostojićová, 4. a ZŠ Jána Kollára, Selenča • DETSKÝ KÚTIK •

ilustrácia: freepik

Dária Plachtinská, 1. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín

Daniela Súšerská, 2. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín 8 /4999/ 19. 2. 2022

21

Z medicíny

Praktické rady v boji s problémom neplodnosti Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

E

xistuje niekoľko všeobecných rád, ako prejsť všetkými fázami liečby na ceste k splodeniu detí ako partnerský tím: 1. Zistite, aké sú rozdiely v spôsobe, akým muži a ženy reagujú alebo sa vyrovnávajú so stresom, a akceptujte, že váš partner to môže robiť inak ako vy.

2. Majte na pamäti, že môžu nastať chvíle, keď vy a váš partner nie ste synchronizovaní a obaja necítite alebo nechcete niektoré veci súčasne.

3. Navzájom sa neobviňujte, aj keď veci nejdú tak, ako ste očakávali.

4. Buďte praktickí a zdieľajte všetky mnohopočetné povinnosti v procese liečenia!

5. Skúste niekedy počúvať, čo váš partner hovorí. Niekedy sa snažte nereagovať okamžite ponúknutím okamžitého riešenia a nepokúšajte sa poradiť, ale len počúvať svojho partnera.

6. Pokojne povedzte lekárovi všetky svoje pochybnosti a obavy týkajúce sa liečby neplodnosti.

7. Urobte si občas čas pre seba, keď nebudete problém neplodnosti rozoberať, a snažte sa baviť sa tým, že robíte niečo zábavné spolu so svojím partnerom alebo niektorými blízkymi osobami.

Ako sa pripraviť na proces mimotelového oplodnenia?

• Zhromažďujte informácie a plánujte dopredu. Dobré rozhodovanie znamená dobré vzdelanie a informovanie o vašom tele, procese oplodnenia in vitro a vašej

22

www.hl.rs

klinike / liečebnom programe.

• In vitro fertilizácia je skúsenosť, ktorá spôsobuje úzkosť a jedným z najlepších liekov na úzkosť sú informácie a vedomosti. Čím viac poznáte a rozumiete procesu, tým menej stresu budete cítiť.

• Hľadajte články a iné materiály na čítanie o mimotelovom oplodnení. Využite prostriedky svojho liečebného centra, porozprávajte sa s ostatnými, ktorí podstúpili mimotelové oplodnenie.

• Pripravte sa na rozhodnutia!

• Je dôležité predvídať rozhodnutia, ktoré sa môžu stať počas umelého oplodnenia, a diskutovať o možnostiach načas...

• Niekedy môžu mať tieto rozhodnutia morálne a náboženské dôsledky, ktoré budete musieť zvážiť a prediskutovať so svojím lekárom alebo partnerom.

• Spolu so svojím lekárom sa budete musieť rozhodnúť, koľko embryí bude prenesených...

• Budete sa tiež musieť rozhodnúť, čo urobíte s vajíčkami a/alebo embryami navyše, t. j. či ich dáte zmraziť alebo odstrániť...

• Vyhľadajte podporu!

• Priatelia a rodina môžu byť vašou najlepšou oporou, ale aj najhoršou...

• Internet a sociálne siete sú tiež niekedy vhodným zdrojom podpory a informácií o neplodnosti.

• Identifikujte stres a cvičte mechanizmy na stretanie sa a zvládanie stresu.

• Každý človek prežíva stres rôznymi spôsobmi – preto je užitočné určiť, odkiaľ môže pochádzať ten váš.

Informačno-politický týždenník

• Pre niekoho to môže byť len ranný príchod do ambulancie kvôli sledovaniu folikulov a pre iných injekcie.

• Predvídanie, odkiaľ môže pochádzať váš stres, pomôže rozvíjať stratégie zvládania.

• Fyzická aktivita je jedným z najlepších spôsobov, ako zmierniť pocity stresu, úzkosti a depresie, aj keď môže byť potrebné prispôsobiť úroveň cvičenia počas procesu oplodnenia in vitro.

• Humor je skvelý mechanizmus na zvládanie a môže vám pomôcť prekonať ťažké časy mimotelového oplodnenia.

• Bez ohľadu na to, aké ťažké sú veci, vždy sa na tom dá nájsť niečo vtipné a smiať sa na tom je zdraviu prospešné.

• Identifikujte, čo máte pod kontrolou a čo nie.

• Odstráňte iné príčiny dodatočného stresu.

• Nie je čas robiť dôležité rozhodnutia alebo zmeny vo svojom živote, ako je sťahovanie alebo zmena zamestnania...

• Pomôcť môže aj návšteva psychológa, nácvik relaxačných techník a meditácie.

• Počítajte s problematickým obdobím...

• Plánujte a akceptujte možné emocionálne zmeny počas oplodnenia in vitro, najmä v období, ako je čakanie na ET a deň, keď dostanete výsledky.

• Očakávajte neočakávané...

• Príležitosti na zlyhanie sú v každom kroku cyklu, od slabej reakcie po stimuláciu, nedostatku vajíčok, nedostatočného vývoja embrya a negatívneho výsledku celej procedúry.

• Čakacia doba 12 až 14 dní medzi prenosom embryí a získaním výsledkov tehotenského testu sa často označuje za najťažšiu časť cyklu.

• Treba si premyslieť, ako za ten

•

•

•

• •

•

•

•

•

•

čas vyplníte svoj čas, a potom porozmýšľať, kde budete, keď budete mať výsledky (pravdepodobne nie v práci) a či chcete byť s niekým, keď sa dozviete správy...

Malý trik – aby ste si nechali nejaký čas na zábavu s výsledkom umelého oplodnenia sami so sebou, môžete povedať rodine a priateľom, že výsledky by mali byť o niekoľko dní neskôr.

Získate tak priestor na vydýchnutie a čas na prispôsobenie sa novinkám predtým, ako sa budete zaoberať ostatnými.

Pri príprave na mimotelové oplodnenie je dôležité pozerať sa dopredu a na začiatku procesu zvážiť svoje obmedzenia.

Je ľahké vedieť, ako sa budete cítiť, ak bude liečba úspešná a otehotniete.

Musíte však tiež pochopiť, že ak sa vám nepodarí otehotnieť, nemôžete uniknúť smútku, strate a sklamaniu, ktoré sú súčasťou procesu smútku.

Zamyslite sa nad počtom cyklov, ktoré ste ochotní alebo schopní urobiť a o koľko viac času a peňazí si bude vyžadovať liečba neplodnosti s vedomím, že situáciu môžete vždy prehodnotiť neskôr.

Pamätajte, že s každým cyklom sa dozviete nové informácie, ktoré môžu lekárskemu tímu pomôcť pri budúcej liečbe.

Zvážte preskúmanie ďalších možností, ako je oplodnenie in vitro s darovanými vajíčkami alebo adopcia dieťaťa, ktoré vám poskytnú určitú kontrolu...

Bez ohľadu na výsledok mimotelového oplodnenia musíte uznať, že sa vám podarilo urobiť všetko, čo bolo vo vašich silách, aby ste mali dieťa a aby ste sa cítili dobre.

Týmto spôsobom sa zníži akýkoľvek možný smútok a vyčitovanie sebe alebo iným...

Preložila: Mária Domoniová • Z MEDICÍNY •

Poľnohospodárske

Ročník XLX 19. 2. 2022

rozhľady

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Číslo 4/ 2050

AKTUÁLNE

Pôda je výrobným faktorom, ale aj trvalou hodnotou Ľubica Sýkorová Ceny poľnohospodárskej ornej pôdy sú každým rokom vyššie. Ponuka pôdy je vo všeobecnosti daná rozmerom krajiny, čím je nemenná, nedá sa zväčšiť ani preniesť. Trh s poľnohospodárskou pôdou má veľký význam pre poľnohospodárstvo v krajine, ako aj udržanie a rozvoj vidieka. V súčasnosti neexistuje jeden cenový predpis, ktorý by stanovil jednotnú výšku ceny poľnohospodárskej pôdy. rhové ceny poľnohospo- Báčsky Petrovec, Temerín, Titel, južnej Báčke sa cenové rozpätie rok stúpla o takmer 10 000 eur, dárskej pôdy pri kúpe a Beočín, Sriemske Karlovce, pohybovalo od 2 000 do 33 takže najvyššia cena na konci predaji medzi fyzický- Bečej, Báč, Vrbas, Srbobran a 150 eur. V Srieme sa pôda na roka 2020 bola 30 700 eur. V mi a právnickými osobami Žabalj. Geodeti na základe 434 poľnohospodárske obrábanie rovnakom období roku 2021 ovplyvňujú najmä: dopyt a údajov zo zmlúv vypočítali, že dala kúpiť za 1 550 – 34 750 eur, sa cena ornej pôdy v Srieme ponuka, kvalita pozemkov, priemerná cena hektára v južnej v Šumadiji a západnom Srbsku do istej miery stabilizovala, druh pozemkov (orná pôda, Báčke bola 11 700 eur – pôda sa sa pôda predávala za cenu od pretože bola drahšia o niečo vinice, trvalé trávne porasty, predávala za 1 600 – 31 250 eur. 500 eur do 29 850 eur. V južnej a viac ako desať percent – 34 ovocné sady, záhrady, chmeľVo štvrtom štvrťroku minu- východnej časti krajiny má poľ- 750 eur. V južnej Báčke ceny nice), prístup a tvar pozemkov, lého roka najdrahšia poľno- nohospodárska pôda hodnotu rástli miernym tempom. Ku poloha pozemku voči obci, hospodárska orná pôda bola približne 20-tisíc eur. Hodnota koncu štvrtého štvrťroka 2019 atraktívnosť lokality, prístup k v Srieme a južnej Báčke. Ako ornej pôdy rástla za posledné poľnohospodárska pôda stála pozemku, infraštruktúra, pro- vyplýva zo správy o transakci- tri roky najrýchlejšie v Šumadiji 27 900 eur, v roku 2020 to bolo dukčná schopnosť – bonita ách s nehnuteľnosťami za štvrtý a západnom Srbsku a až potom 31 000 eur a ku koncu roka pôdy, ktorá vplýva vo veľkej štvrťrok minulého roka, ktorú v Srieme a južnej Báčke.

2021 – 33 150 eur. miere aj na podmienky nájom- zverejnil Republikový geodeticVo štvrtom štvrťroku 2019 Na základe zverejnených nej zmluvy. ký úrad, v Srieme bola rekordná stáli pozemky v centrálnej časti údajov v severnej Báčke ceny V treťom štvrťroku minulého cena 34 750 eur za hektár, v krajiny 17 550 eur, v nasledujú- poľnohospodárskej pôdy v roka najdrahší hektár ornej Južnobáčskom okruhu 33 150 com roku v rovnakom období posledných dvoch rokoch stagpoľnohospodárskej pôdy bol eur a v Šumadiji a západnom to bolo 25 000 eur a na konci nujú. Najdrahšie pozemky v Bapodľa údajov Republikového Srbsku 29 850 eur. Priemerná roka 2021 dosiahli maximálnu náte boli vo štvrtom štvrťroku geodetického úradu v Južno- cena v Báčke bola 12 000 eur, v hodnotu 29 850 eur. V Srieme 2021 v južnej časti 20 850 eur, báčskom okruhu, do ktorého Srieme 10 600 eur a v Šumadiji bola v poslednom štvrťroku v strednej časti 16 050 eur a na patrí Nový Sad, Báčska Palanka, dvakrát nižšia – 5 200 eur. V 2019 cena 20 850 eur, no už o severe 15 600 eur. ○

T

Z obsahu Plodina vhodná pre pestovanie v ekologickom poľnohospodárstve

s. 3

Drôtovce – nebezpeční škodcovia vzchádzajúcich rastlín na jar

Radšej vrabec v hrsti...

s. 4 a 5

s. 6 a 7

I

23

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ORGANICKÁ VÝROBA

Otvorená online informačná služba Ľ. Sýkorová

Začiatkom februára bola otvorená nová online informačná služba pre technické otázky týkajúce sa ekologických noriem a certifikácie. Projekt Organic Trade for Development (OT4D), podporovaný Švajčiarskym štátnym sekretariátom pre ekonomické záležitosti (SECO) a realizovaný organizáciami IFOAM (International Organic Production Association), Helvetas Intercooperation a FiBL, spúšťa online službu technických informácií, ktorá má pomôcť miestnym kontrolným organizáciám, ako aj miestnym konzultantom, ktorí sa zaoberajú normami kvality a označovaním produktov.

P

rojekt OT4D podporuje rozvoj ekologických sektorov v Albánsku, Srbsku a na Ukrajine.

Táto nová služba podpory bude zahŕňať: – všeobecné otázky týkajúce sa (nových) nariadení EÚ – problémy súvisiace s označovaním/deklaráciou produktu a balením – problematiku noriem v oblasti spracovania – otázky súvisiace s problémami

so zvyškami – problémy súvisiace so vstupmi do ekologického poľnohospodárstva a spracovania BEZPLATNÉ TESTOVANIE SLUŽBY V ROKU 2022 Zo začiatku je online informačná služba určená výhradne pre zainteresované strany zo Srbska a Albánska v rámci projektu OT4D, ktorý v Srbsku realizuje Národná asociácia pre rozvoj ekologickej výroby Serbia Organica. Prístup

je poskytovaný fyzickým a právnickým osobám a subjektom.

Služba bude bezplatne testovaná v priebehu roku 2022, keď budú môcť organizácie a jednotlivci položiť maximálne päť otázok, na ktoré môžu odborníci jednoducho odpovedať. V prípade, že si otázky vyžadujú dlhší výskum (viac ako dve hodiny), odborníci následne pošlú ponuku s odhadom predpokladaného pracovného času a nákladov na angažovanie odborníka.

Záujemcovia môžu kedykoľvek posielať žiadosti na helpline@organictrade4development.org.

Koordinátor infoservisu pre technické otázky bude následne zdieľať konkrétne otázky s rôznymi odborníkmi, ktorí na ne odpovedia do troch pracovných dní. Odborníci môžu odmietnuť otázky, ak nie sú schopní na ne odpovedať. Všetky otázky alebo žiadosti musia byť odoslané prostredníctvom tohto e-mailu.

Zamietnuté otázky, ako aj tie, ktoré si vyžadujú viac času a zahŕňajú náklady pre používateľa, sa nebudú započítavať do piatich maximálnych žiadostí na rok 2022.

Na základe skúseností z roku 2022 budú na rok 2023 a neskôr predefinované Pokyny pre informačné služby. To pravdepodobne zníži podporu OT4D a táto služba bude dotovaná len čiastočne. ○

RASTLINNÁ VÝROBA

Porasty ozimných obilnín v dobrom stave Ľ. Sýkorová O pestovanie pšenice v Srbsku rastie záujem. V porovnaní s desaťročným priemerom (2011 – 2020) sa výmera pšenice zvýšila o 9,4 percenta. Ako uvádza Republikový štatistický úrad, v Srbsku sa v jeseni v roku 2021 zasialo 801 650 hektárov, čo v porovnaní s konečnými výsledkami jesennej sejby v roku 2020 predstavuje nárast o 3,5 percenta.

P

POČASIE

19. 2. – 25. 2. 2022

šenice bolo zasiatych o 5,8 percenta viac – 620 000 hektárov, raže o 12,9 percenta a repky olejnej o 27,9 percenta viac ako v predchádzajucom roku.

Menej bude ovsa o 18,2 percenta a jačmeňa o 5,7 percenta. V porovnaní s desaťročným priemerom jesennej sejby (2011 – 2020) sa výmera pšenice zvýšila o 9,4 percenta.

24

Hoci bola pšenica vlani v čase sejby drahšia, čo podľa odborníkov motivovalo pestovateľov, zvýšili sa aj samotné výrobné náklady.

Podľa slov odborníka pre rastlinnú výrobu Miroslava Maleševića na pokrytie týchto nákladov je potrebných 4,86 tony pšenice rodu 2022 za cenu 25 din./kg. Ak bude cena pšenice počas zberu v tomto roku 20 din./kg, na pokrytie

nákladov bude potrebných viac ako šesť ton.

STAV PORASTOV OZIMNÝCH OBILNÍN Podľa správy Prognostickej a ohlasovacej služby ochrany rastlín vizuálnou kontrolou porastov pšenice vo Vojvodine bola v menšej miere zaznamenaná prítomnosť symptómov sivej škvrnitosti listov pšenice (Septoria tritici), hrdze (Puccinia spp.) a múčnatky (Erysiphe

graminis). Na jačmeni zaznamenali prítomnosť symptómov škvrnitosti jačmeňa (Pyrenophora teresita) a múčnatky.

Poveternostné podmienky v predchádzajúcom období s výskytom častých ranných mrazíkov nepriaznivo ovplyvňujú vývoj a šírenie týchto patogénov. Pri vizuálnych kontrolách taktiež nebola zaznamenaná prítomnosť škodcov. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

14˚ | 3˚

8˚ | 3˚

9˚| 3˚

11˚ | 2˚

12˚ | 1˚

11˚ | 1˚

13˚ | 2˚

II

8 /4999/ 19. 2. 2022

PREČO PESTOVAŤ POHÁNKU?

Plodina vhodná na pestovanie v ekologickom poľnohospodárstve Ľubica Sýkorová Pohánka siata – Fagopyrum esculentum Moench (srb. heljda) je stará kultúrna plodina. Botanicky nepatrí medzi obilniny, ale využitie semien je podobné ako pri ostatných obilninách.

Historickou pravlasťou pohánky siatej je juhovýchodná Ázia, pravdepodobne oblasť Himalájí.

V

posledných rokoch pohánka získava stále väčšiu popularitu. Je to spôsobené vysokou nutričnou a dietetickou hodnotou semien aj vňate, ale aj skutočnosťou, že je vhodná na pestovanie v ekologickom poľnohospodárstve. V súčasnosti je pohánka hitom zdravej výživy.

Ako významný zdroj prírodného rutínu má cenné vlastnosti, z ktorých je preukázaný posilňujúci účinok imunitného systému, zvýšenie pružnosti cievnych stien, regulácia krvnej zrážanlivosti a obsahu cholesterolu v krvi. Je vhodná pre diabetikov, pacientov trpiacich celiakiou a odporúča sa ako diéta pri ochoreniach zažívacieho ústrojenstva.

Z bežného sortimentu pohánkových výrobkov je najviac konzumovaná pohánková múka a olúpané zrno (pohánkové krúpy). Mladé listy pohánky sú konzumované ako zelenina, alebo sa sušia a používajú sa na čaj rovnako ako pohánkové šupky. Pohánkový med má tmavú farbu a špecifickú chuť. Šupky sa používajú na výrobu vankúšikov a matracov. Pohánka je dôležitým zdrojom zinku, medi, selénu, mangánu a iných stopových prvkov. Z vitamínov sú v plodoch pohánky zastúpené predovšetkým vitamíny B1 (thiamín), B2 (riboflavín), niacín, E a C. Pohánka je najlepším prírodným zdrojom rutínu (vitamín P). Najväčšia koncentrácia tohto bioflavonoidu je sústredená v listoch tesne pred kvitnutím.

Ako obilnina budúcnosti má pohánka (ale aj proso) prioritné postavenie, preto je možné oča-

kávať, že na genetické zdroje oboch plodín a zvlášť na ich využitie bude v budúcich rokoch sústredená väčšia pozornosť aj na medzinárodnej úrovni. Pohánka bola skôr považovaná za obilie chudobných. Po tom, čo lekári objavili jej zdravotný význam, táto rastlina sa vracia do našich jedálnych lístkov.

LIEČIVÉ ÚČINKY POHÁNKY Pomáha pri cievnych chorobách, kŕčových žilách, hemoroidoch; pôsobí proti krvácaniu z ďasien a nosa; posilňuje väzivové tkanivá a uľavuje pri hemoroidoch; podporuje prekrvenie; posilňuje nedostatočné libido alebo potenciu; preventívne pôsobí proti reumatickým chorobám a artritíde; posilňuje imunitný systém; pôsobí na reguláciu krvného obehu, pri krvných podliatinách praskajú drobné cievky – pomoc rutínu spočíva v tom, že poškodené steny ciev a tkanív utesní. Ako silno zásaditá potravina pohánka odvádza z tela kyseliny a tým napomáha acidobázickú rovnováhu. Zásobuje nás vápnikom, fosforom a draslíkom (dôležité pre rast kostí); významný je aj obsah hodnotných, viacnásobne nenasýtených mastných kyselín.

PESTOVANIE V Európe sa v niektorých krajinách pestuje ako krmovina a v Nemecku a Rakúsku ako liečivá rastlina. Podľa podmienok prostredia je výška rastlín 15 až 40 cm. Plody sú trojhranné nažky.

V našich podmienkach je možné pohánku pestovať na všetkých typoch pôdy okrem ťažkých, ílovitých a silne vápenatých.

Nie je náročná na živiny. V období sucha je vhodné porast zalievať. Vzhľadom na krátky vývinový cyklus (asi 90 dní) sa pestuje ako následná plodina.

Vysieva sa do 15. mája – ak sa pestuje ako hlavná plodina, alebo do 10. júla – ak sa pestuje ako následná plodina. Semená sa vysievajú do hĺbky 4 – 5 cm (ťažšie pôdy), alebo do hĺbky 5 – 6 cm na ľahších pôdach do

riadkov vzdialených od seba 12,5 až 50 cm. Porasty udržujeme v nezaburinenom stave. Ak máme možnosť, je vhodné do blízkosti porastu umiestniť včelie úle. Je to dobrá medonosná rastlina a prítomnosť včiel zabezpečí opelenie a dobrú úrodu semien. V našich podmienkach je pohánka jednoročná rastlina, ktorá kvitne od júla do augusta. ○

PRIPOMÍNAME

Za priaznivého počasia začíname s prácami vo vinici Ľ. Sýkorová

Vo februári obyčajne začíname s rezom viniča. Po obschnutí pôdy môžeme koncom mesiaca začať s odkrývaním krov a začneme s rezom. Skôr než prikročíme k vlastnému rezu, presvedčíme sa, ako vinič prezimoval.

K

ontrolujeme to tak, že rozrežeme púčiky viacerých kultivarov. Keď sú po rozrezaní pekné zelené, kry prezimovali dobre, sú zdravé a môžeme rezať normálnym spôsobom. Ak sú vo vnútri hnedé až čierne, to znamená, že púčik zmrzol alebo sa pri zakrytí v pôde zaparil.

Podľa stupňa poškodenia sa rozhodneme pre spôsob rezu.

Pri väčšom poškodení volíme dlhší rez, pri menšom rez kratší, resp. normálny. Ak zmrzlo väčšie

percento púčikov, odporúča sa s rezom počkať až do obdobia nalievania púčikov, keď sa stupeň poškodenia ľahšie zistí.

Ponechané ťažne jednoročného dreva priväzujeme k opore.

Netreba zabudnúť ani na opravu drôtenky, drôty opornej konštrukcie treba napnúť.

Rez viniča by sme mali dokončiť približne do polovice marca v závislosti od počasia. Správnym rezom možno zaistiť dlhodobú dobrú kondíciu výsadby. ○

III

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Drôtovce – nebezpeční škodcovia vzchádzajúcich rastlín na jar Ing. Ján Tancik, PhD. Drôtovce sú larvy chrobákov z čeľade kováčikovité – Elateridae.

Dospelé jedince sa nazývajú kováčiky. Čeľaď Elateridae zahŕňa 398 rodov s 8 500 druhmi (Keaster et al., 1988). V strednej Európe je zastúpených 50 rodov so 168 druhmi (Sánchez, 1996).

Najrozšírenejším deštruktívnym druhom je Agriotes lineatus, po ktorom nasledujú Agriotes obscurus a Agriotes sputator.

N

a Slovensku Masler (Masler,1982) v prieskume koncom šesťdesiatych rokov zistil 12 škodlivých druhov kováčikov. Percentuálne prevládal rod Agriotes, poradie druhov sa menilo v závislosti od oblastí. Na juhozápadnom Slovensku bol dominantný druh A. brevis, v južnej časti stredného Slovenska a vo Východoslovenskej nížine dominoval A. sputator.

Tretí v poradí bol A. ustulatus, po ňom nasledoval A. obscurus a v zanedbateľnom množstve A. linestus.

BIONÓMIA A EKOLÓGIA ŠKODCU Kováčiky majú viacročný vývoj, trvá 3 – 5 rokov. Druhy A. brevis, A. sputator, A. obscurus, A. linestus prezimujú v štádiu larvy okrem v poslednom roku vývoja, keď prezimuje imágo v pôde v hĺbke 20 – 40 cm. Výnimkou je druh Agriotes ustulatus (kováčik poľný), ktorý prezimuje vždy v štádiu larvy.

Imága sa objavujú na povrchu pôdy, keď teplota povrchových vrstiev je nad 10 °C, čo v jednotlivých rokoch pripadá najskôr na začiatok apríla, kým A. ustulatus od polovice júna do polovice augusta. Imága sa živia na listoch obilnín a tráv.

Aktivita imág trvá tri mesiace (apríl – jún). K oplodneniu prichádza v polovici mája, samičky kladú vajíčka do pôdy na poliach obsiatych predovšetkým husto-

26

IV

siatymi obilninami a viacročnými krmovinami. Vajíčka potrebujú na vývoj vysokú vlhkosť – nad 90 %, vývoj trvá 30 dní.

Vyliahnuté larvy sú dlhé 2 – 2,5 mm, živia sa najprv humusom,

Feromónový lapač na imága kováčikov

neskôr rastlinnými zvyškami a podzemnými časťami rastlín.

Larvy majú dlhý vývoj 3 – 5 rokov, počas toho sa deväťkrát zvliekajú. Kuklia sa v pôde v hĺbke 10 – 30 cm, štádium trvá približne mesiac, imágo pôdu opúšťa na jar. Vývojový cyklus druhu A. ustulatus je kratší, trvá len 1 – 2 roky. ŠKODLIVOSŤ Drôtovce sú výrazné polyfágy, napádajú prakticky všetky pestované rastliny a mnohé divorastúce. Škodia na obilni-

nách, okopaninách, strukovi- tovanie obilnín v monokultúre. nách, krmovinách, zelenine a Zvýšenie škôd súvisí s minimana ovocných stromoch. Hospo- lizačným spracovaním pôdy dársky najvýznamnejšie škody a zmenou štruktúry rastlinnej zapríčiňujú na cukrovej repe, výroby. Zväčšenie plôch pod kukurici a iných okopaninách. kukuricou vytvára väčšie množMenej poškodzujú strukoviny, stvo nerozložených rastlinných repku, horčicu, pohánku a cibuľu. zvyškov, čo poskytuje dostatok Poškodzujú podzemné časti rastlín: naklíčené osivo, korene a podzemné časti stonky, prenikajú do nich celým telom alebo len časťou tela. Konzumujú iba stravu v tekutej forme, preto musia rozžuvať a pomliagať väčšie množstvo potravy, ako potrebujú. Hľuza zemiaka poškodená drôtovcom Z toho dôvodu sú veľmi pažravé a uprednostňujú potravy pre drôtovce počas ich mladé krehké časti rastlín, viacročného vývinu. Vyhovuje ktoré obsahujú veľa vody, im aj prítomnosť burín (zaburia vyhýbajú sa starším častiam nenosť) a intenzívne používanie rastlín. insekticídov, lebo okrem škodcov Drôtovce sú najnebez- vyhubia aj ich prirodzených pečnejšie pre posiate osivo, nepriateľov. naklíčené osivo a vzchádzaZ abiotických faktorov najväčší júcu mladú rastlinu. Ak sú vplyv na výskyt a dynamiku ponapadnuté rastliny v týchto pulácie má vlhkosť pôdy. Vajíčka vývojových fázach, bývajú nakladené do suchej pôdy rýchlo často úplne zničené a vy- strácajú vodu, a ako aj mladé tvárajú sa v poraste menšie larvy, sušia sa a hynú. či väčšie miesta bez rastlín Okrem abiotických faktorov alebo s malým počtom rastlín na populáciu drôtovcov značne na jednotku plochy (ohniská). vplývajú aj prírodní nepriatelia.

Kritickým štádiom repy a kuku- Z prirodzených nepriateľov najrice je obdobie od klíčenia po významnejšiu populáciu kovávytvorenie niekoľko listov, je to čikov ovplyvňujú rôzne druhy obdobie od polovice apríla do dravých chrobákov z čeľade polovice mája. Pri zemiakoch bystruškovitých (Carabidae) sa poškodenia zvyšujú v závere a vtáky (vrany, bažanty). Popuvegetácie, v období jej ukonče- lačnú hustotu škodcu výrazne nia a zberu. znižujú entomopatogénne huby PODMIENKY, KTORÉ z rodu Metarrhizium, Beauveria VYHOVUJÚ ŠKODCOVI a Tarichium.

Rozmnožovaniu kováčikov Výraznejšie škody nastávajú, vyhovuje pestovanie obilnín keď sejba v skorých termínoch do a ďateľovín na veľkých plochách, chladnej pôdy vplýva na zvýšené opakovaná sejba obilnín a pes- napadnutie koreňov mladých

8 /4999/ 19. 2. 2022 rastlín drôtovcami. Preto by mal pestovateľ najprv vysiať kukuricu na pozemkoch s najnižšou populačnou hustotou škodcu a nakoniec na plochách, kde je najviac lariev na m2. Škody sú väčšie na poliach, kde sú zle vykonané agrotechnické opatrenia.

OCHRANA Úspešná ochrana plodín proti drôtovcom je možná iba kombináciou agrotechnických, biologických a chemických opatrení v rámci integrovanej ochrany rastlín IPM, pričom najväčší význam majú preventívne opatrenia.

Agrotechnické opatrenia sú veľmi významné pri obmedzení masového rozmnožovania kováčikov a znížení ich populačnej hustoty. Veľmi významné opatrenia sú: správny osevný postup, obrábanie pôdy (často vykonávaná hlboká orba), načas urobená podmietka a zaorávanie pozberových zvyškov, termín a spôsob sejby, hnojenie, ničenie burín, ničenie zvyškov rastlín.

Základom ochrany proti drôtovcom je taký osevný postup, ktorý obmedzuje premnoženie tohto škodcu, a to striedaním obilnín pestovaných len jeden rok s okopaninami (kukurica, cukrová repa a slnečnica). Keď

Na stredne zaburinených poliach populácia drôtovcov sa zvyšuje o 100 % a na veľmi zaburinených až o 130 % v porovnaní s poľami so slabou zaburinenosťou. V podmienkach zavlažovania sa tiež zvyšuje populácia drôtovcov 5- až 10krát v porovnaní s poľami bez zavlažovania.

Ak sa uplatňuje správna agrotechnika, ktorá umožňuje rovnomerné vzchádzanie a rýchly rast mladých rastlín, zabezpečíme tým aj rýchle prekonávanie kritického obdobia. Týmto spôsobom sa rastliny vyhýbajú väčším poškodeniam zo strany drôtovcov, ale aj iných škodcov, napríklad kukurica zo strany imág dlhánika kukuričného alebo cukrová repa zo strany rýhovca repového.

Obrábanie pôdy predstavuje jedno z najdôležitejších agrotechnických opatrení v regulácii drôtovcov. Ak sa vykoná podmietka po zbere obilnín, bude v nasledujúcom roku na pozemku 4-krát menej lariev ako na pozemku, kde toto opatrenie nebolo vykonané. Keď sa orba vykoná do hĺbky 200 – 220 mm, je v nej 3-krát menej lariev kováčikov, ako keď sa orba vykoná len do hĺbky 100 – 120 mm. Škody spôsobené drôtovcami možno nepriamo znížiť tým, že na silne zamorených pozemkoch nepestujeme náchylné plodiny, ako sú mrkva, zemiaky, cvikla, reďkovka, rajčiak, paprika, kapusta, uhorky, melóny či kukurica. Drôtovce menej napádajú Larvy kováčikov – drôtovce – rôzne instary fazuľu a hrach, najmenej bývajú na jednom poli v prvom a tre- poškodzované cibuľa a cesnak. ťom roku pestujeme obilniny Na ohrozených plochách nie je a v druhom roku okopaniny, vhodné po rozoraní lúk alebo populácia drôtovcov je o 77 % po oziminách pestovať náchylnižšia v porovnaní s poľom, kde né plodiny. Z agrotechnických sa obilniny pestovali tri roky za opatrení významné sú: jesenná sebou. orba, obrábanie počas vegetá-

cie, racionálna výživa, vápnenie kyslých pôd a ničenie pýru, ktorý je vhodnou živnou rastlinou. Naopak mierne zaburinenie znižuje škodlivosť, pretože drôtovce sa živia aj korienkami burín.

Rastlina kukurice poškodená drôtovcom

MONITOROVANIE POPULÁCIE DRÔTOVCOV V súčasnosti je možné spoľahlivo predpovedať niektoré úrovne populácie drôtovcov pomocou feromónových lapačov, ktoré sú vhodné na monitorovanie všetkých z hlavných európskych druhov Agriotes. Keď feromónové lapače detektujú vysokú hustotu populácie chrobákov a sú prítomné agronomické rizikové faktory, potom je možné použiť návnadové pasce na larvy.

Populácie lariev v pôde môžeme zistiť výkopom jám veľkosti 50 x 50 x 40 cm v jeseni alebo na jar a počítajú sa všetky larvy sledovaného škodcu v rôznych instaroch.

CHEMICKÁ OCHRANA Chemickú ochranu proti týmto škodcom treba vykonávať len po prekročení prahu škodlivosti.

Môže sa vykonávať dvomi spôsobmi: morením osiva insekticídmi a aplikáciou kvapalných a granulovaných insekticídov do pôdy pri sejbe. Pre vykonanie chemickej ochrany sa rozhodujeme na základe pôdnych výkopov

pred sejbou cukrovej repy alebo kukurice. Kopú sa jamy (sondy) veľkosti 50 x 50 x 40 cm na jeseň alebo na jar a počítajú sa všetky larvy sledovaného škodcu v rôznych instaroch. Ak na plochách, kde plánujeme vysiať kukuricu, zistíme 7 a viac kusov drôtovcov na 1 m2, používame insekticíd pomocou spomínaných aplikačných metód. Prah škodlivosti pri cukrovej repe je 5 a viac kusov drôtovcov na 1 m2 .

Na jar a v jeseni sú drôtovce plytko v pôde a môžeme ich regulovať známou záhradkárskou metódou – použitím návnad. Kúsky zemiakov, repy, mrkvy zakopeme do pôdy asi 5 cm hlboko a od seba 1 až 2 metre. Návnady treba kontrolovať po 3 – 5 dňoch a nájdené drôtovce ničiť. Toto opatrenie sa využíva na jar, ale môžeme ho využiť aj na jeseň, keď sú drôtovce plytko pod povrchom pôdy.

Reguláciou pôdnych škodcov morením osiva sa znižuje spotreba insekticídu 10-krát v porovnaní s aplikáciou insekticídu do pásov. Okrem ekonomickej výhody má tento spôsob ochrany aj ekologickú výhodu – nezaťažuje prostredie.

BIOLOGICKÁ OCHRANA Proti drôtovcom v jeseni môžeme zasiahnuť aplikáciou entomoparazitických háďatiek z rodu Steinernema prípravok CAPSANEM rovno do pôdy. Prípravok účinkuje aj proti iným pôdnym škodcom, ako sú pandravy, larvy chrústov, larvy siatic, tipúľ a proti medvedíkovi obyčajnému. Proti pôdnym škodcom na jeseň a na jar sa môžu použiť aj prípravky na báze entomopatogénnych húb: Metarhizium anisopliae a Beauveria bassiana a baktérií Bacillus thurigiensis ssp. tenebrionis, Bacullus pumilus, Pseudomonas fluorescens, Bacillus licheniformis a Bacillus psychrodurans. 

V

27

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (48)

Radšej vrabec v hrsti…

DrSc. Ján Babiak

južnej Afriky a východnej Austrá- a zobák žltý. Mláďatá sa vyliahnu lie. Ako stály vták sa nesťahuje nahé, ale od páperia cez juveV rozsiahlom rade spevavcov (Passeriformes) je aj čeľaď a len v zime z drsnejších regió- nilne žltohnedé operenie do vrabcovité (Passeridae) a čeľaď vrchárkovité (Prunellidae). nov prelieta na pre život vhod- zimy získajú materský šat.

Tieto dve čeľade sa zdajú byť medzi sebou blízke svojou mor- nejšie priestory, alebo sa pred Hniezdenie: Priestor pre refológiou a sfarbením peria, ale sú tu aj rozdiely. Tie základné ňou uchýli do bydlísk sú definované životným areálom a spôsobom stravovania. človeka (stajne, ciene, O jednej či druhej čeľadi – len stručne. povala...). U nás je jeden z najčastejších vtákov, rabce sú malé, ale roOkrem toho väčšina druhov ale ľudským pričinením bustne stavané operence z rodu vrabcov sú priam bežho čoraz viac ubúda. hlavne hnedosivej farby né vtáčiky tohto prostredia, Biotop: Obýva poľnoa pre každý druh so špecifickou kým vrchárky sú u nás spravidla hospodársku krajinu, čiernou kresbou na chrbte alebo zriedkavé. Na vojvodinskom vždy okolo ľudských hrudi. Majú hrubý kužeľovitý priestore možno často vidieť obydlí, a to znamená zobák vhodný na spracovanie vrabca domového a poľného aj hospodárske dvory (lámanie, drvenie) aj väčších zŕn a zriedkavejšie aj vrabca oboja sady. Pritom prefesemennej potravy. Ako spevav- kového. Vrchárku modrú možno ruje staršie (bútľavé) Vrabec poľný ce majú jednoduchý, ale vždy spravidla vidieť len v období stromové nahustenie, prenikavo hlasný repertoár. migrácií, kým vrchárka červenovocné sady, ale aj kroviny. produkciu je neporiadna kôpka Hniezdo si stavajú ako objem- kavá je tu len zriedkavo.

Možno ho vidieť v krovinách vetvičiek a slamy, s dutinou né a príliš neúhľadné bydlisko VRABEC DOMOVÝ vedľa ciest, lebo tam ľahko nájde v strede vystlanou mäkkou a občas ich stavia aj celá kolónia, (DOMÁCI) – PASSER rozsypané semiačka, a v húšťave podstielkou. Miesto hniezdenia niekoľko párov celkom blízko DOMESTICUS, Linné 1758 ľahko nájde záchranu pred pre- je vo výklenkoch v stene, na vedľa seba. Žijú v kŕdľoch, na Je spoločník človeka od nedátormi. Ten fakt však sugeruje podstreší alebo priehlbine či pamäti. Vždy je prítomný aj predpoklad, že pôvodne žil väčšej pukline na stene. Možno v blízkosti jeho domov, príde v kríkovom poraste a plodné ho vidieť, ako si v podnájme za ním aj do miest, ale aj plochy mu boli dobrá špajza. pod hniezdom bociana nájde na vyššie nadmorské výšky.

Rozlíšenie: Sfarbením peria priestor pre svoju znášku, alebo V minulosti hniezdil aj to urobí v prisvojenom hniezde na stromoch, dnes si belorítky. Hniezdi 2 – 3 (4) ráz už skôr vyberie pukliny ročne v období od apríla do v domoch, ale búdky augusta. Samička znáša 4 – 6 obsadzuje zriedkavo. Pre (7) belavých až zelenkastých spolunažívanie s človevajíčok s riedkou alebo až kom je často prítomný hustou škvrnitosťou sivej alebo aj v písomnej tvorivosti hnedej farby. Inkubácia trvá (v tom je Ľudo Ondrejov 11 – 14 dní, hniezdna starostpriam neprekonateľný), Vrabec domový – samček livosť 12 – 18 dní. A potom už spomínaný je aj v mnonasleduje posledná príučka rovine, sú hašterivé a nevyhý- hých porekadlách. Žiaľ, popre život v prírode. bajú sa blízkosti ľudských dedín. čet vrabcov v posledných Potrava: Je všežravec a konVrchárky sú podobné vrab- rokoch nápadne ubúda, zumuje hmyz, rôzne semiačka, com, ale pôvodne žili vo vr- a tak aj to porekadlo: Radšej obilie, ale aj mladé púčiky a výchárskom prostredí (preto sú vrabec v hrsti, ako holub na honky. Z plodov sú to bobule Vrabec domový – samička vrchárky) a len neskoršie sa streche už ani nebude také a ovocie. Často sa stravuje pri pokúsili obstáť aj na rovine. Ich populárne. Je spoločenský a je dimorfný (samček sa líši od krmoviskách, kontejneroch a keď tenký zobák je dobrý znak, že sú najčastejšie ho vidieť v kŕdľoch samičky). Samček má chrbát toho niet, za semiačkami vyletí v stravovaní odkázané na hmyz a (občas aj počtom do 100, ale nie tmavohnedý, s charakteristickou aj do poľa. Mláďatá chová skoro na len drobné semiačka. Okrem viac) a vie aj nahustene hniezdiť. čiernou kresbou. Vrch hlavy (čia- výlučne hmyzom. toho sú plaché, aj v strehu na Rozšírenie: Je to pôvodne eupočka) je sivý, uzdička, podbradHlas: Je to hlučný vták. Hlási potravu najčastejšie sú prikrčené rázijský vtáčik, samostatne rozšíník a zobák sú čierne, kým líca sa prenikavým „dživ“, „čilp“. Vie k zemi, a tak najčastejšie možno rený aj v úzkom pásme severnej a bruško sú jasné sivé. Samička aj švitoriť (jednoslabične), napr. vidieť iba samca, keď spieva na Afriky a ľudským pričinením má hlavu a chrbát žltohnedé, „čilp-čev-čelp-čirp...“ Varovný konári. introdukovaný do oboch Amerík, pásik v predĺžení oka je žltobiely hlas je „čerrrr“.

V

28

VI

8 /4999/ 19. 2. 2022 VRABEC POĽNÝ – PASSER MONTANUS, Linné 1758 Je eurázijský vtáčik. V Európe ho niet na Islande, v severnom Škandinávsku, v západnom Škótsku a centrálnom Írsku.

Nesťahuje sa, iba v lete svoj hniezdny areál trochu posúva na sever. U nás nie je taký častý, ako jeho predchádzajúci rodák, ale nie je zriedkavý. Najčastejší je v údoliach riek, na Telečke a na okrajoch Deliblatskej piesočiny.

V podhorí je zriedkavejší. Jeho biotop je kultúrna krajina, okraje lesov, parky, stromoradia, živé ploty, kroviny, sady a parky.

Avšak v poli už nie je doma, lebo pre nové agroopatrenia (komasácia a vyklčovanie lesného porastu) je nútený hľadať si nové bydlisko – v dedinách alebo na ich okraji. Je trochu menší a sfarbením peria sa podobá samčekovi vrabca domového.

Od neho sa rozlišuje iba tým, že

Vrabec obojkový

má belšie líca a záväznú čiernu škvrnu v strede (pod okom), nemá sivú čiapočku a čierny podbradník je menší. Samička je skoro identicky sfarbená ako samec. Hniezdi hlavne v dutinách a vtáčích búdkach. Dutinu spravidla používa ako svoje dlhšie bydlisko aj mimo hniezdenia.

Samček vie byť aj polygamný.

Frekvencia hniezdenia je 2 (3) ráz v roku (apríl – júl). Znáška 5 – 6 belavých vajec s tmavými škvrnami. Inkubácia trvá 12 – 14 dní. Mláďatá vyletujú už po 2 – 3 týždňoch. Živí sa hmyzom, semenami tráv bylín. Zo semien osobitne preferuje obilniny, konope, slnečnicu, a keď dozrie, aj ovocie,

ale konzumuje aj odpadky. Volá VRCHÁRKA vábivo „di-di“ alebo „ti-ti“, vavysokými tónmi v rýchlom tem(VRCHOPENICA) MODRÁ rovný znak je „psííít“, alebo „tíh“, pe: „čip-čip“, „tek-tek“, „cju-vit“.

– PRUNELLA MODULARIS, pri letení komunikuje s „tihihihi“.

Aj keď čviriká, robí to rýchle.

Linné 1758 Spevné modulácie má skvelé VRABEC OBOJKOVÝ – Je hlavne európsky vtáčik. (preto nosí aj druhotné meno PASSER HISPANIOLENSIS, Má celoročný pobyt v západnej – moduláris), napr.: „tytellityTemminck 1820 a južnej Európe, ale aj v severnej telletitytelitotelitelleti“.

Je to operenec pobrežia Stre- časti Malej Ázie. Umele introduVRCHÁRKA ČERVENKAVÁ dozemného mora. V južných kovaná je aj na Novom Zélande. (ČERVENKASTÁ) – častiach má celoročný areál, Sťahovavá časť populácie na jar PRUNELLA COLLARIS, ale v severnej časti tohto mora koncom marca priletí do svojho Scopoli 1769 aj na Balkáne má areál letného hniezdneho areálu – do stredJe vták vysokohorských mahniezdenia. Podunajsko je hra- nej a severovýchodnej Európy, sívov v Ázii a Európe. V našom nica jeho hniezdenia, ale roky aby v jeseni začiatkom októbra najbližšom okolí sú také pohoria má tendenciu šírenia areálu odletela do priestoru severných Karpaty a bosniansko-srbské Dina sever. Táto populácia je sťanaridy. Teda biotop hovavá a zimuje v južnej časti tejto vrchárky sú strStredomoria a v Mezopotámii. mé, nízko porastené, U nás je zriedkavejší, ale spraviskalnaté úbočia na dla prítomný. V menšom počte väčšej nadmorskej ho možno vidieť aj na hniezdení výške. Nie je sťav strednom a južnom Banáte. hovavá, ale v zime Jeho biotop sú vysoké kroviny zlieta do dolín a tak a remíze, aj vrbiny v blízkosti naozaj výnimočne vodných plôch atď. Je výraznejzalietne aj na naše šie vzorkovaný ako samček priestory. vrabca domového. Od Je väčšia aj tmavVrchárka modrá neho sa líši výrazne biešia od svojej rodáčlym lícom a tmavším ky. Hlava a chrbát je chrbtom. Aj hruď mu oblastí Stredozemia a bližšieho sivý, na chrbte má čiernohnedé je výrazne čierna, boky okolia Čierneho mora. Jej biotop pásy a na krídlach hrubý čierjarabé a spodné bruško je horské prostredie, a to: okraje ny pruh. Podbradník je jasný hnedavé. Po párení tieto zmiešaných a ihličnatých lesov a prúžkovaný. Bruško má čerpohlavné charakteristiky a bohatý podrast hású menej výrazné. Samič- jikov, živých plotov, ka je obyčajne tmavší členených záhrad variant samičky vrabca a parkov. Dnes má domového. Aj dospie- tendenciu hniezdevajúce mláďatá majú nia aj na nížine. Na materský šat. našich priestoroch Pári sa monogamne a hniezdi hniezdenie nie je v kolóniách, veľmi často svoje zaznamenané, ale hniezdo postaví ako nadstavbu v zime zlietne aj na na cudzích hniezdach na stro- nížinné priestory, moch a stĺpoch, zriedkavejšie a tak ju u nás možno v krovinách. Pozorovaný bol aj vidieť aj na zimovaní, ako podnájomník v rámci hniezd ale aj ako transmiväčších vtákov. V priebehu jed- granta zo severných Vrchárka červenkavá nej sezóny má najčastejšie dve oblastí. hniezdenia. Počet vajíčok v znášJe trochu menšia od vrabca. veno-hnedé, tiež pásavé. Letný ke je 4 – 6. Vajíčka sú belavé so Hlavu a hruď má modrosivú a zimný šat je trochu odlišný. zeleno-čiernymi škvrnami. Čas (popolavú), chrbát hnedý (tmavo Pohlavie sa podľa šatu nedá hniezdenia je apríl – júl. Ostatné čiarkovaný). Samec a samička sa určiť. Konzumuje hmyz, pavúky je ako u jeho rodákov. Stravuje farbou peria nerozlišujú. Mladé a semená. Hlási sa tlmeným sa semiačkami a bezstavovcami, vtáky sú tmavšie a po celom drnčivým „drry-drry-drrip“ a tsktoré nájde na zemi alebo v kroví tele výrazne čiarkované. Na jar čirr“. Spieva škrípavo, aj pískavo. a na strome. Hlási sa podobne a v lete sa živí hlavne hmyzom Niekedy trilkuje aj počas letu.  ako vrabec domový, ale vyšším, a pavúkmi, v jeseni a cez zimu zvonivejším tónom. Často spieva konzumuje bobule a drobné Fotografie: z internetu či šteboce „čili-čili-čili...“. semiačka. Počas toku hlási sa

VII

29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Zemiakové guľky plnené mäsom

Dunajské vlny

Suroviny: Na zemiakové cesto: 1,5 kg očistených zemiakov, 1 cibuľa (menšia), 3 PL hladkej múky, 2 KL soli; Na mäsovú plnku: 500 g bravčovej krkovičky, 1 strúčik cesnaku, 1 KL mletej sladkej papriky, 1 KL majoránky, 1/2 KL oregana, 1/2 KL tymianu, 1/2 KL soli, 30 g zmäknutého masla; Na vrch: 200 g údeného bravčového bôčika (alebo slaniny); Ešte potrebujeme: 3 PL zemiakového škrobu na posypanie plechu, 4 PL zemiakového škrobu na varenie, 4 KL soli Takto sa to podarí: Krokvičku pokrájame na kocky a vložíme ju do vriacej osolenej vody, kde ju na miernom ohni, čiastočne zakrytú, povaríme zhruba 25 minút. Polovicu očistených zemiakov postrúhame najemno spolu s cibuľou, pridáme soľ (1 KL), premiešame a cez gázu alebo ľanovú utierku z nich vytlačíme všetku šťavu do samostatnej misky. Zemiakovú vodu nevylievame, necháme ju postáť v miske. Druhú polovicu zemiakov pokrájame na väčšie kocky a spolu s lyžičkou soli uvaríme domäkka. Scedenú a vychladnutú krkovičku pomelieme v mlynčeku na mäso spolu s cesnakom, zmiešame s koreninami, soľou, a aby zmes držala pohromade, pridáme aj zmäknuté maslo. Zo vzniknutej zmesi formujeme malé guľky, ktoré poukladáme na plech.

Uvarené zemiaky scedíme, popučíme a pridáme k odšťaveným surovým zemiakom.

K zemiakom pridáme múku (1 PL múky na 500 g zemiakov), tiež škrob, ktorý sa usadil na dne misky so zemiakovou šťavou

Suroviny: Na cesto: 150 g masla, 125 g kryštálového cukru, 4 vajcia, KL vanilkového extraktu, 190 g hladkej múky, 2 KL kypriaceho prášku, štipka soli, 1 PL kakaa, 1 PL mlieka, 300 g vykôstkovaných višieň z kompótu; Na krém: 400 ml mlieka, 1 balíček vanilkového pudingu, 2 PL kryštálového cukru, 100 g zmäknutého masla; Na polevu: 100 g horkej čokolády, 20 g kokosového oleja Takto sa to podarí: Cesto: V miske spolu vyšľaháme zmäknuté maslo a cukor do bledej peny. Potom postupne (po jednom) zašľaháme celé vajíčka a nakoniec aj vanilkový extrakt.

Následne do misky po tretinách preosejeme múku, kypriaci prášok, soľ a ďalej šľaháme hladké cesto. Polovicu cesta premiestnime do inej misky, kde doň zamiešame lyžicu preosiateho kakaa a lyžicu mlieka. Hlbší plech (22 x 22 cm) vymastíme kvapkou oleja a vyložíme papierom na pečenie, ktorý vďaka oleju lepšie priľne. Na dno navrstvíme a zarovnáme vanilkové cesto (bledé cesto), na ktoré opatrne rozotrieme kakaové cesto a v rovnomerných radoch zatáčame scedené kompótové

(vodu zlejeme a pridáme len škrob). Rukou vypracujeme hladké cesto. Zo zemiakového cesta formujeme guľky zhruba dvojnásobne väčšie ako sú mäsové guľôčky. Do stredu zemiakovej guľky urobíme palcom jamku, vložíme do nej mäsovú guľočku a opatrne ju uzavrieme v ceste opätovným vyformovaním guľky. Naplnené zemiakové guľky odkladáme na plech, ktorý sme dobre vysypali škrobom. Vo veľkom hrnci zahrejeme 4 litre vody.

Keď voda vrie, pridáme v troche vody rozmiešaný škrob (1 PL škrobu na 1 liter vody) a dobre ho rozmiešame vo vriacej vode. Vodu tiež osolíme (1 KL soli na 1 liter vody). Guľky zľahka obalíme v škrobe, na ktorom sú poukladané, a ešte ich raz vytvarujeme do tvaru guliek. Potom guľky vložíme do vriacej vody (nie viac ako 10 naraz), plameň stiahneme, aby voda len zľahka bublala. Guľky padnú na dno, nemiešame, len hrniec otočíme sem a tam, aby neostali prilepené na dne. Keď vyplávajú na povrch, varíme zhruba 5 minút a vytiahneme ich dierovanou lyžicou. Proces opakujeme so zvyšnými guľkami. Uvarené guľky servírujeme poliate upraženým bôčikom, ktorý sme pokrájali na kocky a opiekli dochrumkava na panvici. A tradične sa k nim podáva nakladaná zelenina – kyslé uhorky, cibuľa či kapusta.

višne cez obe cestá, čo v konečnom dôsledku vytvorí vlnový efekt v reze zákusku. Takto vyskladaný korpus upečieme v rúre vyhriatej na 180 °C zhruba 20 až 25 minút. Necháme v plechu vychladnúť. Krém: Z mlieka, cukru a pudingového prášku uvaríme hustý krém, ktorý prekryjeme fóliou a necháme úplne vychladnúť. Maslo vyšľaháme do krému a postupne doň zašľaháme vychladnutý puding. Výsledný krém rozotrieme v rovnomernej vrstve na vychladnutý korpus a uložíme do chladu, aby stuhol (asi hodinu).

Vrch zákusku potom polejeme nie horúcou polevou, ktorú sme vymiešali z roztopenej čokolády a kokosového oleja. Plech nakláňame, aby sa poleva rozliala po celom povrchu. Keď poleva trochu stuhne, pomocou špáradla/ špajle vytvoríme vlnkový vzor na povrchu čokolády a čiastočne aj krému a koláč vrátime do chladu na aspoň 6 hodín, ideálne cez noc.

Pečený lievanec (Pannkaka) Suroviny: 270 g hladkej múky, 1 KL kypriaceho prášku, 1/2 KL soli, 3 PL cukru, 3 vajcia, 1 liter mlieka, 50 g masla, ovocie (nemusí byť) Takto sa to podarí: Vo veľkej miske vyšľaháme vajcia, prilejeme mlieko a pridáme roztopené (nie horúce) maslo. K tekutým surovinám potom preosejeme múku, kypriaci prášok a soľ, prisypeme cukor a vymiešame tekuté, hladké cesto, ktoré prekryjeme utierkou a necháme postáť 30 minút.

Rúru rozohrejeme na 200 °C. Cesto nalejeme na veľký plech, ktorý sme vystlali papierom na pečenie, a v tomto momente naň môžeme (nemusíme) rozsypať na kúsky pokrájané ovocie

(napríklad jahody). Pečieme zhruba 25 až 30 minút, kým nebude krásne zlatohnedé. Cesto sa počas pečenia nafúkne, ale neskôr zase klesne a vytvorí lievanec. Pečený lievanec pokrájame na menšie kúsky a servírujeme posypaný práškovým cukrom s obľúbeným džemom či čerstvým ovocím a šľahačkou.  Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 550 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

30

VIII

Kultúra ZIMA S KNIHOU V KULPÍNE

S prezentáciou knihy Webom do Kulpína Katarína Gažová

M

iestny odbor Matice slovenskej v Kulpíne, portál kulpin.net a Slovenské vydavateľské centrum v piatok 11. februára v budove Základnej školy Jána Amosa Komenského usporiadali tradičný večierok Zima s knihou s prezentáciou knihy Webom do Kulpína autorky Kataríny Pucovskej.

V mene MOMS Kulpín návštevníkov večierka privítal

tené mnohé dôležité udalosti a osobnosti, ktoré poznačili život tohto prostredia v rokoch 2007 až 2021. Ide o výber publicistických textov, ktoré Katarína zverejňovala v elektronickej forme na tejto webovej stránke. Založil ho jej syn Martin Pucovský v roku 2007 a vďaka jeho snahe a Kataríninej vytrvalosti portál je aktívny dodnes.

V príhovore Katarína Pucovská spomenula aj niektoré texty, ktoré sa do publikácie nevmestili. Knihu tvoria textu-

Hudobná časť programu: na gitare zahral Zoran Mitić

predseda Pavel Gaža. O svojej najnovšej knihe venovanej 15. výročiu web portálu kulpin. net pomenovanej Webom do Kulpína – Webom www.kulpin.

álna a bohatá fotografická časť.

Vydavateľom knihy je Slovenské vydavateľské centrum a vydaná bola na sklonku roku 2021. Vydanie knihy podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Úryvky z knihy na večierku prečítali Viera Dorčová-Babiaková a autorka knihy. Večierok dotvoril Zoran Mitić hrou na giZáujem návštevníkov o knižnú produkciu SVC tare. Každý návštevník večierka net zachytené udalosti Kulpína dostal predstavenú knihu, a kto hovorila autorka Katarína Pu- si to prial, autorka mu napísala covská. Kniha je vlastne kroni- venovanie. kou Kulpína, v ktorej sú zachyRiaditeľ Slovenského vydava-

• KULTÚRA •

teľského centra Báčsky Petrovec Vladimír Valentík v Kulpíne predstavil ich najnovšiu knižnú produkciu.

Najprv sa zmienil o knihe Webom do Kulpína a pochválil, že sú v nej spracované najnovšie dejiny Kulpína, čo je dôležité Účastníci a organizátori večierka v Kulpíne: pre dnešok, ale Katarína Pucovská a Pavel Gaža predovšetkým pre budúcnosť. Tento portál nedávno jubiloval – oslávil 60 je podľa jeho mienky sledovaný rokov: Slovo a gesto a Pozor, v celom svete a kniha by mohla dieťa na javisku!. Riaditeľ SVC obsahovať až 300 strán textu, hovoril aj o knižnom vydaní ale nakoniec je výber z tohto čerstvej doktorskej dizertácie elektronického novinárstva zre- Zdenky Valentovej-Belićovej Obraz Srbov v slovenskej literatúdukovaný na polovicu.

Po vlaňajšej prestávke Zimu re a o zaujímavej knihe Kulpíns knihou v Kulpíne usporiadali čana Milana Kolarského z oblasti 14-krát. Vlani SVC vydalo až gastronómie Súbor jedál a stra20 titulov a z toho 7 kníh pô- vovania v rodine Dunđerskej vodnej slovenskej literatúry. začiatkom 20. storočia. Nakoniec Okrem iného V. Valentík spo- sa zmienil aj o dielach srbských menul knižný debut Annamárie autorov preložených do sloven-

Návštevníci literárneho večierka v Kulpíne

Boldockej-Grbićovej Provinčný weltschmerz, potom dve knihy divadelných hier Michala Babiaka, docenta estetiky na FF Univerzity Komenského v Bratislave, pôvodom z Kulpína, ktorý

činy. Tituly z najnovšej knižnej produkcie SVC si mohli návštevníci večierka kúpiť na tvári miesta.

8 /4999/ 19. 2. 2022

31

Kultúra V PIVNICI ODZNEL SEMINÁR ZBOROVÉHO SPEVU

Nová pieseň deviatykrát Danica Vŕbová

T

radičný seminár, v rámci ktorého sa nacvičujú nové zborové piesne, podľa čoho seminár aj pomenovali Nová pieseň, každoročne organizuje Komorný zbor Nádeje v Pivnici.

V minulom roku sa zo známych dôvodov nekonal a tohto roku jeho jedenásty ročník prebiehal v sobotu 12. februára v miestnostiach Komorného zboru Nádeje v Pivnici.

Keď niečo dobre funguje, netreba to meniť, a tak lektorom aj tohto ročníka, ako aj počas

Seminár mal frekventantov zo štyroch prostredí: zo Selenče, Šídu, z Lalite a Pivnice

nického cirkevného spevokolu a žiakov ZŠ 15. októbra v Pivnici v mene organizátorov najprv privítala predsedníčka Komorného zboru Nádeje Miluška Macková.

Seminár pozostával, ako nám to

v úprave J. Súdiho, Hojže, Bože Viliama Figuša-Bystrého a Domov, autorská skladba Juraja Súdiho.

Piesne sa nacvičovali pre každý hlas individuálne tak, aby každý jednotlivec bol stále zapracova-

certom na Veľkonočný pondelok v pivnickom Dome kultúry.

Organizátori seminára vyjadrujú potešenie, že sa v kontinuite nácviku a skvalitňovania prednesu zborového spevu týmto

Lektorom všetkých ročníkov seminára Nová pieseň bol Dr. Juraj Súdi zo Selenče

Tohtoročné školenie pozostávalo z dvoch dielní

všetkých predošlých bol Dr. Juraj Súdi zo Selenče. Účastníkov z Lalite, zo Šídu a zo Selenče, ako aj domácich Pivničanov, členov hostiteľského KZ Nádeje, piv-

ný, a nechýbala ani prezentácia nacvičeného materiálu. Osvojený repertoár účastníci seminára v čele s Jurajom Súdim verejne odprezentujú príležitostným kon-

lektor Juraj Súdi priblížil, z dvoch hudobných dielní, počas ktorých sa spracúvali štyri zborové piesne: Ja viem, že žije Ježiš môj, Kto mi dá sily Kristíny Royovej

podujatím pokračuje, a zároveň pozývajú aj ostatných záujemcov, aby sa do tohto podujatia nabudúce zapájali.

KOVAČICA V NOVOM SADE

Predstavené kultúrne obsahy Obce Kovačica Olinka Glóziková-Jonášová

V

stredu 9. februára v Digitálnom mládežníckom stredisku, ktoré sídli v Mestskej knižnici v Novom Sade, boli predstavené kultúrne obsahy Obce Kovačica.

Na úvod prítomných privítal Aleksandar Jokanović, riaditeľ 32

www.hl.rs

knižnice, a o kultúrnej činnosti v roku 2022 hovorili Branislav Atanacković, predseda Rady pre kultúru Obce Kovačica, Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici, Slobodan Stevanovski, riaditeľ Obecnej knižnice, Svetislav Zakić, riaditeľ Domu kultúry Mihajla Pupina v Idvo-

Informačno-politický týždenník

Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka GIU, predstavila činnosť galérie • KULTÚRA •

re, a Dragoljub Cucić, riaditeľ Regionálneho centra pre talenty v Pančeve.

galérie, ale aj o jej súčasných členoch. Predstavila teda doterajšiu činnosť, ale aj plány na aktuálny

intarzia. Predstavené sú diela priekopníkov insitného umenia Martina Palušku a Jána Sokolu

obrazov bola tu sprístupnená do 18. februára.

Predstavené bolo aj Múze-

Záber z monodrámy Pupin – istorija velikana

Prítomných privítal Aleksandar Jokanović, riaditeľ Mestskej knižnice v Novom Sade

A. Žolnajová-Barcová sa vo svojom príhovore zmienila o histórii insitného umenia v Kovačici, o založení Galérie insitného umenia a o priekopníkoch insitného umenia v Kovačici, o najznámejších predstaviteľoch

a najznámejších predstaviteľov galérie – Martina Jonáša, Zuzany Chalupovej a Jána Kňazovica.

Okrem ich tvorby predstavených bolo 23 obrazov súčasných členov,“ vysvetlila A. Žolnajová-Barcová. Spomenutá výstava

rok. Zmienila sa aj o početných cenných uznaniach, ktoré táto jedinečná galéria získala za doterajšiu prácu. „Galériu sme predstavili aj výstavou, ktorá pozostáva z 34 obrazov. Sú to olejomaľby na plátne a jedna

um Mihajla Pupina v Idvore a súčasťou prezentácie bola aj monodráma Pupin – istorija velikana v predvedení a réžii Fuada Tabučića a scenáristky Ružice Vasićovej.

Foto: z archívu GIU

STARÁ PAZOVA

Poeticko-hudobný večierok Anna Lešťanová

V

organizácii staropazovskej Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića sa v stredu 9. februára konal zaujímavý poeticko-hudobný program. Na prvom tohtoročnom stretnutí milovníkov kníh v knižnici predstavili tu novú básnickú zbierku Vlada Kanića Diery v duši, ktorá vyšla vlani aj po slovensky v preklade Martina Prebudilu. Vydavatelia knihy sú Spolok Srbov na Slovensku a Srbské kultúrno-informačné centrum, kým výkonným vydavateľom je Prometej v Novom Sade.

O tejto básnickej zbierke hovorili autor V. Kanić a prekladateľ M. Prebudila, ktorí na ukážku paralelne čítali úryvky tak v slovenskom, ako aj v srbskom jazyku, ktoré sú publikované v zbierke Rupe u duši. Poetickú adaptáciu prekladu v slovenskom jazyku • KULTÚRA •

mal na starosti Miroslav Demák.

V. Kanić (1941) okrem tejto zbierky doteraz vydal štyri ďalšie básnické tituly: Diery v syre (2007), Taurunumiády (2009), Diery v hlave (2016) a Krkom cez harmanček (2019). Spomenutý autor detstvo a mladosť prežil v rodnom Zemune pri Dunaji a po speváckom vystúpení na festivale Belehradská jar odišiel spievať do klubov v Nórsku. S podpísaným dvojmesačným kontraktom zostal tam – 40 rokov. Spieval so svojím Vlada Kanić na literárnom večierku v pazovskej knižnici orchestrom a neskôr, keď si založil rodinu, pracoval a Dnes nie je moja nedeľa. A práve tam ako stavebný expert. Kanić tieto a iné piesne si mohli v jeho je známym spevákom a sklada- prednese vypočuť aj návštevníci teľom a medzi jeho najznámejšie tohto literárneho večierka. S giskladby patria Ima jedan kućerak tarou v ruke zaspieval aj pieseň u Sremu (Je jeden domček v Srieme) v nórskom jazyku a tento – te-

raz dôchodca žijúci v Zemune sprítomnil aj svoj niekdajší život v tejto krajine. Ako spevák a skladateľ vniesol nostalgiu do svojho mesta a sriemskej roviny v asi 40 tamburášskych piesňach, ktoré vyšli aj na zvukových nosičoch.

V čase, keď písal texty piesní pre svoju hudbu, začal publikovať aj poéziu. „Stručne povedané, Vlada Kanić, pestovateľ nežnosti, strážca sriemskych a zemunských zákutí, hudobník, ktorý tamburu ladí srdcom, túto knihu, spočitujúc diery (nádhery a nevery), podpisuje svojou dušou a vo všeobecnom šialenstve v čase dokazuje, že aj z lásky sa dá pekne žiť. Kanićove básne majú antologickú silu. Bez otázok vstupujú do pamäti, a ak by som mohol, predpisoval by som ich namiesto antidepresív,“ uvádza okrem iného Goran Lazović vo svojej recenzii.

8 /4999/ 19. 2. 2022

33

Kultúra PEKNÉ SPRÁVY V MOMS BIELE BLATO

Vzácny impulz na obnovenie folklórnej sekcie Jarmila Hromčíková

S

tarostlivosť o ochranu kultúrneho dedičstva slovenskej národnostnej menšiny v národnostne zmiešanom prostredí, aké v skutočnosti je Biele Blato, má na starosti aj tamojší Miestny odbor Matice slovenskej. MOMS zápasí s mnohými

povedať, že zaslúžene. Veď bieloblatskí ochotníci usilovne pracovali, vystupovali na domácom javisku, ale aj v okolitých dedinách a mestách, ba aj na Slovensku, sem-tam sa zúčastňovali aj na festivaloch. V tých najlepších časoch pôsobili dve tanečné skupiny, ženská spevácka skupina, sólové speváčky.

Občas mali aj hudobnú skupinu, ktorá ich sprevádzala na vystúpeniach, niekedy im hudobníkov nahradilo cédečko alebo notebook, alebo si zaobstarali cezpoľných hudobníkov. Slovom, robili, vystupovali, cestovali, zabávali sa. Za 20 rokov, koľko folklórna sekcia pri MOMS existuje, bolo aktívnych na desiatky členov, niektorí nepretržite viac rokov, niektorí zostali iba krátko.

Aj Biele Blato zasiahol trend odchodu ľudí za prácou do zahraničia. Najprv odchádzali jednotlivci, neskoršie celé rodiny. Zo začiatku to nevplývalo na spoločenský život dediny, neskoršie sa nedostatok ľudí

Nové sily folklórnej sekcie pred vystúpením v Bielom Blate v októbri 2021

A práve vtedy, keď sme boli takmer zmierení s osudom, že sa na bieloblatskom javisku v bližšom čase nebudú tancovať slovenské tance, po piatich rokoch strávených na Slovensku Tamara Hromčíková (sprava) a po ukončení štúdia sa do rosi v krátkych veselohrách vyskúšala aj herecké schopnosti diska vrátila bývalá tanečnica a speváčka Tamara Hromčíkoproblémami, ktoré sú následkom vá. Okrem diplomu z odboru miešaných manželstiev, asimilápredškolskej a elementárnej cie, moderného spôsobu života, pedagogiky Tamara priniesla ktorý odcudzuje ľudí od svojich aj novú energiu a entuziazmus, rodín a predkov, ale novú nádej a silu do práaj s problémom nece. A ambíciu zoskupiť dostatku vlastného mládež a obnoviť činpriestoru a odchonosť folklórnej sekcie. du mladých ľudí do Onedlho po rozhovore zahraničia. Aj nas predsedníčkou MOMS, priek všetkým týmto ktorej predstavila svoproblémom MOMS je plány, zoskupila viac Biele Blato sa snaží o ako desať ochotníkov udržanie a rozvoj náa začala s prácou. Plán rodného povedomia je najprv oprášiť staré a kultúrnej identity choreografie a neskorSlovákov a zacho- Pred vystúpením si ešte raz vyskúšala pieseň šie by chcela vyskúšať vanie materinského s harmonikárom báčim Mocom (na Slovensku v roku aj svoje choreograficjazyka medzi obyva- 2017) ké schopnosti. Veď má teľmi v tomto multina to potenciál. Aj jej kultúrnom prostredí. Jednou z začal cítiť. Hlavne nedostatok mama Jasna bola tanečnicou ciest k udržaniu a pozdvihnutiu mládeže. A tak po dlhých rokoch a choreografkou a práve ona ju kultúrnej identity je aj práca nepretržitej činnosti aj folklórna privádzala, ešte ako šesťročnú, folklórnej sekcie. sekcia prestala pracovať. Zdalo do folklórnej skupiny a vštepovaO činnosti folklórnej sekcie sa, že sa jej činnosť tak ľahko la jej lásku k tancom a spevu. Tým MOMS Biele Blato bolo v mi- neobnoví, veď časy sú ťažké, spôsobom ukázala, že sa vzťah k nulých rokoch veru dosť napí- stále je menej Slovákov v tomto ľudovým tancom a folklórnemu saných riadkov. A dalo by sa prostredí. dedičstvu učí od útleho veku a 34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

človek ho neskôr akceptuje tak, ako sa naučil v detstve.

Kiežby sa Tamare podarilo úspešne rozbehnúť prácu a realizovať svoj sen byť choreografkou. Ak sa ešte raz ukáže ako

Prednesom ľudových piesní Tamara prispela k oslave 30 rokov činnosti MOMS Biele Blato v októbri 2021

pravdivé ľudové príslovie Aká matka, taká Katka, niet pochýb, že sa jej podarí plány a ciele splniť. A nielen vďaka genetike, ale predovšetkým vďaka vytrvalosti a práci.

Foto: z archívu MOMS Biele Blato • KULTÚRA •

28. KYSÁČSKY SPEVNÍK

Rastú nádejné speváčky Vladimír Sabo

V

nedeľu 13. februára vo veľkej sieni Kultúrneho centra Kysáč bol usporiadaný tradičný festival Kysáčsky spevník.

Prítomným sa najprv prihovoril riaditeľ KC Kysáč Pavel Surový, ktorý potom na javisko povolal Máriu

Ivan Madacký. Ivan sa obecenstvu prihovoril i týmito slovami: „Hovorí sa, že kto spieva, zle nemyslí. A my dnes veru spevom nebudeme šetriť.“ Tak aj bolo, spevu bolo neúrekom. Spevákov hodnotilo aj obecenstvo, ale aj odborná porota v zložení: operná a koncertná speváčka a profesorka Agota Vitkai Kučerová, Anna Asodiová, Vladimír Dudok a Ján Ravza. V rámci Kysáčskeho spevníka bola aj prezentácia najnovšieho cédečka

Skvelé malé speváčky v kategórii Nádeje I

V prvej časti spievali najmladší speváci – Nádeje I: Sofia Lačoková, Vanesa Súdiová, Naďa Červenová, Teodora Ďurovková a Gabriela Anušiaková. V skupine Nádeje II spievali Sára Marčoková a Soňa Francistyová. Hosťom tejto časti

Víťaz festivalu Milan Čief

Petríkovú. Ako povedal riaditeľ P. Surový, Mária Petríková je v speváckej sekcii činná a spieva už 60 rokov.

Pri tejto príležitosti jej práca bola odmenená diplomom a krásnymi kvetmi. Slova sa ujala aj M. Petríková, ktorá povedala, že spieva od detstva, a pritom vyzvala mladšie generácie, aby tiež spievali. Spev je niečo krásne, povedala, a zároveň sa poďakovala riaditeľovi, kolegom spevákom a celému obecenstvu.

Moderátormi 28. Kysáčskeho spevníka boli Miluša Vranková a

Na začiatku festivalu: slová vďaky a darček pre Máriu Petríkovú

ženskej a mužskej speváckej skupiny Kultúrneho centra Kysáč pod názvom Orgovány.

Všetkých účastníkov sprevádzal orchester pod taktovkou maestra Ondreja Maglovského, ktorý hral na harmonike. V orchestri boli aj Đorđe Petriško (husle), Miroslav Pap (gitara), Vladica Stanković (flauta) a Zoltán Fabian (kontrabas).

Jubilujúce spevácke skupiny Kultúrneho centra Kysáč • KULTÚRA •

festivalu bol Patrik Jocha zo Selenče. Potom nasledovala súťažná časť festivalu, v ktorej sa volí predstaviteľ Kysáča na festivale Stretnutie v pivnickom poli.

V revuálnej časti spievali Marína Šmitová, Jana Ďurovková, ako aj členky a členovia ženskej a mužskej speváckej skupiny Kultúrneho centra Kysáč. Divákov potešili prezentáciou nového cédečka,

ktoré na javisku pokrstili soľou a pálenkou Pavel Surový, Ján Ravza a Ondrej Maglovský.

Obecenstvo už potom čakalo na výsledky tohoročného Kysáčskeho spevníka. Na javisku ich prezentovala predsedníčka odbornej poroty Anna Asodiová. Podľa rozhodnutia obecenstva v kategórii Nádeje I najviac hlasov získala Naďa Červenová s piesňou Prišla mi tej noci a v kategórii Nádeje II Sára Marčoková s piesňou Ani sa neprejde. Najkrajší kroj podľa mienky obecenstva mala Naďa Červenová. Členovia odbornej poroty sa rozhodli ceny udeliť takto: v kategórii Nádeje I 1. cenu získala Naďa Červenová, 2. cenu Gabriela Anušiaková, druhú 2. cenu Vanesa Súdiová, 3. cenu Teodora Ďurovková, druhú 3. cenu Sofia Lačoková. V kategórii Nádeje II 1. cenu získala Soňa Francistyová a 2. cenu Sára Marčoková. Víťazom Kysáčskeho spevníka sa stal Milan Čief a tým sa stal účastníkom z Kysáča na ďalšom ročníku Stretnutia v pivnickom poli. Zaspieval piesne Cez dolinu chodník a Mám ja frajerôčku.

Moderátor Ivan Madacký sa rozlúčil s obecenstvom slovami: „Spievajme Slováci, lebo kto spieva, zle nemyslí. Pestujme si svoj jazyk, zvyky a obyčaje a učme tak aj naše deti, aby zachovávali svoju identitu a kultúru.“ Na záver ešte raz zaspieval víťaz festivalu Milan Čief.

Tohtoročný Kysáčsky spevník vyfinancovala Správa pre kultúru mesta Nový Sad. Speváckym skupinám k úctyhodnému jubileu pôsobenia – 60 rokov – vydať cédečko pomohli: Mesto Nový Sad, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

8 /4999/ 19. 2. 2022

35

Kultúra S JUBILANTOM PAVLOM GRŇOM

Ak to má nejakú hodnotu, tak to niekto raz nájde Anna Francistyová

T

oto číslo Hlasu ľudu vychádza s dátumom 19. februára 2022. V túto sobotu meniny oslavujú Zuzany, ale prípitok si zaslúži aj Pavel Grňa, spisovateľ, učiteľ, redaktor, matičiar, kedysi i herec a režisér, ktorý oslavuje úctyhodné životné jubileum. Pripomeňme si jeho zbierky Jarabý vtáčik, Dve Marky a Jurko, Stred sveta, Zrenie, román Prázdniny v poli, hodne príspevkov v magazíne Rovina, v Národnom kalendári, 208 televíznych scénok v seriáli Susedovci realizovanom v Televízii Petrovec. Ako učiteľ zostal v peknej spomienke svojim žiakom v Kysáči, Aradáči, Petrovci, Novom Sade... V ústrety tohtoročným narodeninám nášho jubilanta – nielen kultúrneho pracovníka, ale aj manžela, otca, starého otca a deda – strávili sme pekné chvíle na objednanej návšteve u Grňovcov v Kysáči. „Osemdesiatpäť! Ale päťdesiatosem by bolo krajšie, však?“ zavtipkoval si náš spolubesedník hneď na začiatku stretnutia.

Každý vek má svoje čaro.

Ako je to v tom vašom úctyhodnom dôchodcovskom? „Stále voľačo v literatúre robím... Ale má to svoj háčik: do výslužby som šiel, lebo som začal tratiť zrak... Teraz je tomu už 30 rokov... Vždy som bol zvyknutý na čítanie a písanie a keď som sa do tej penzie dostal – a so slabnúcim zrakom – bola to pre mňa veľká prekážka. Nielen pri čítaní, ale aj napríklad pri práci vo vinici, čo ma tiež veľmi bavilo. Je to trápenie pre človeka a ešte keď sú krásne slnečné dni... A ja pochádzam z takej 36

www.hl.rs

typickej slovenskej rodiny, kde sa jednoducho nemohlo byť bez roboty.“ Pri našom príležitostnom rozhovore pred piatimi rokmi ste spomínali, že vám veľa znamená sledovať televízne programy zo Slovenska. „Sledujem ich stále, ale takto to poviem: ja som v duši Slovák, cítim sa Slovákom, ale Slovákom tunajším. Nejde ani toľko o ten horniacky slovník, žargón, ale

fakticky teraz robím? Nuž rozprávam na pásku, nahrávam svoje myšlienky. Tých nahraných pásov mám už veľa, uskladňujem to tak po 20 – 30 do škatúľ...

Témou sú moje spomienky, a to presne od 6. apríla 1941, teda odo dňa, keď bol na začiatku druhej svetovej vojny bombardovaný Belehrad. Ja som mal štyri roky a pamätám sa, je to čudo jedno, presne si pamätám tú situáciu: šli sme s otcom na

Pavel Grňa našiel spôsob, ako prejaviť svoje literárne myšlienky: nahráva si ich na nosič zvuku

cítenie vôbec... Keď som bol kedysi v Tatranskej Lomnici na dovolenke dva týždne, rozprával som sa s tamojšími Slovákmi, ale nemohli sme sa naladiť na rovnakú vlnovú dĺžku... Niežeby som im nerozumel, ale ide o to, že my tunajší Slováci rozmýšľame inak ako oni, rozmýšľame už ako Srbi, lebo už stáročia sme v tejto krajine.“ Ale hovoríte, že ste aj napriek problému so zrakom na literatúru nezanevreli... „Trvá to už asi tri roky a čo

Informačno-politický týždenník

koči Širokou ulicou vedľa železničnej stanice. Stál tam vlak, okolo vagónov bolo veľmi veľa ľudí a z vagónov vynášali vrecia, musela to byť múka, ale boli tam aj marmelády, lekváry, rôzne potravinové články. Jeden človek sa pristavil pri našom koči, pri mojom otcovi a opýtal sa ho, odkiaľ sme vedeli, že sa toto tu bude diať, že sme prišli až zo sálaša, a to na koči. Myslel si, že sme prišli na koči, lebo sme sa chceli zásobiť tovarom z vagónov. Otec povedal, že sme nič

nevedeli, náhodou sme práve odtiaľto prechádzali... A bola to tá situácia: pre bombardovanie Belehradu vlaky, ktoré išli v tom smere, boli zastavené. Vo vagónoch boli vlastne zásoby pre vojsko. Boli tu aj vojaci, ale tí sa rozutekali a vagóny nechali...“ Zaujímavé, že si pamätáte na také ďaleké udalosti. „Veľa spomienok sa mi vynára z čias vojny, ani sám neviem, či som ich všetky zažil, alebo to niekto rozprával, ale sú to príbehy aj o partizánoch, ktorí sa skrývali na sálašoch, v kukurici, o puškách ukrytých na sálašoch pod posteľou, ale to u gazdov, nie u nás bírešov... Na pásoch mám záznamy asi do roku 1968, keď sa delili pozemky. My sme boli na sálaši u Nemca. Spomínam si na časy, keď Nemci boli po vojne vysťahovaní, domy aj celé dediny zostali prázdne...

Báli sme sa, čo bude s nami, ale naši gazdovia Nemci nám vraveli, že sa oni vrátia... Ináč tí naši, ako sme my vraveli –Švábi, rozprávali aj po slovensky, aj po srbsky, takže sme si rozumeli...

Potom si pamätám časy, keď učiteľom prikazovali učiť deti v škole po maďarsky, farárov nútili kázať po maďarsky... Všetko sú to pravdivé situácie, sú to skutoční ľudia, ja som ich poznal, mnohí však už zomreli. Veď aj ja mám už 85...“ Vyznieva to ako nejaký historický materiál. „Toto je taká kostra všetkého, ale v konečnom dôsledku by to mal byť román zložený z rôznych príbehov. A aby to bolo zaujímavé – viete, ako to spisovatelia robia – potom sa tu vymyslí nejaký ľúbostný príbeh, nejaká nešťastná láska...“ • KULTÚRA •

Ale zatiaľ je to všetko iba na pásoch... „No áno, a tie pásy bude treba prepísať... A potom jedného dňa možno aj vytlačiť... Ja si však myslím, že to nejakú budúcnosť nemá, ja to robím preto, aby mi skôr čas prešiel. Tak sa do toho vhĺbim, že si ani neuvedomím, koľko času prešlo. Spomeniem si na niečo, niečo k tomu vymyslím, doložím, potom nahrané pásy znovu a znovu počúvam.

Ale keď si to nahrávam, keď sa rozrozprávam, musím byť sám. Ak manželka čo len dvere otvorí, už sa niť myšlienok pretrhne, hotovo... Potom to nechám tak a na druhý deň sa k tomu vrátim.“ Budete musieť na dvere zavesiť štítok: Nevyrušovať! „Asi to urobím... Nuž, ako vidíte, to je môj život, tým sa zaoberám. A predstavte si, že ten pás trvá aj hodinu a pol, a keď si to znovu počúvam, zistím, že som napríklad niekde chybil pád, niečo som zopakoval dvakrát...

Potom si to nahrávam ešte raz.

Problém je však i to, že tie pásy majú A a B stranu, ale ja to bez mojej manželky nerozlúštim... Čo všetko človek musí cez deň urobiť, a zrak neposlúcha. Ja si bez mojej manželky neviem život predstaviť.“ A vďaka vašej manželke vieme, že sa ako dôchodca znovu venujete poézii... „Poéziou som sa zaoberal dosť, ale málo som uverejňoval, preto sa to veľmi nevie. V podstate som sa literatúre upísal tak, že som najprv písal básne. A to také ,vážne‘: o slobode, demokracii, také avantgardné. V tých časoch v literatúre prevládal socialistický realizmus. Dnes sa to už ani nespomína, ale to vtedy bolo také silné, ako napríklad teraz postmoderna. Predstaviteľom bol Maxim Gorkij, ktorého som veľa čítal, čítal som aj Petra Jilemnického, a môžem povedať, že ma dosť ovplyvnili.

• KULTÚRA •

Spomínam si, že keď som mal jubileu vám zverejnili okrem takých 15 – 16 rokov, páčili sa prác pre dospelých – báseň mi diela Joža Nižnánskeho: Dob- Môj deň a poviedku Starena rodružstvá Mórica Beňovského, a nedeľa – i jednu detskú báKrásna Hedviga, Studňa lásky. seň: Ráno. Jesto tých básní Tie knihy som priam hltal. Keď pre deti aj viac? ma otec videl, hovoril mame: „Jesto, jesto... Len na chvíľku ‚Zuzka, čo bude z tohto nášho sa vrátim k básni Môj deň. Keď syna? Namiesto toho, aby zobral som ju napísal, tak som ju povidly a pohrabal slamu okolo slal na posúdenie kamarátovi stohu, čo sliepky rozhrabali, a niekdajšiemu susedovi tu v on si sedí a stále číta...‘ No, áno, Kysáči Danielovi Pixiadesovi. Ten niekoľko básní vzniklo i v týchto Pavel Grňa mojich dôchodcovských dňoch.

Neviem, nakoľko sa to vie, ale Keby svitol deň aj text piesne krásou požehnaný, Kysáčska, ktorú zobral by ho do dlaní, Ondrej Maglovumýval by ho slzami. ský skomponoval a naša speBol by pekný, lebo vácka skupina menej pekný, smutný či veselý, ju nacvičila, je vravný alebo mlčanlivý, môj. Aj text pre mokrý či suchý, farebný, pieseň Orgováako na obrazovke maliarmi ny. Najnovšie namaľovaný. ma pre poetické Môj deň zo Slnka odtrhnutý vyjadrenie nadhoci by ma vetrom kolísal, chýna aj nostalrád by ho do spomienok uschoval. gia. Napríklad Nech by bol, aký bol, v básni Sám je to len aby nebol prázdny. opustený strom na tejto našej šírej rovine. Voľakedy na každých 100 metrov bol nejaký strom mi bol vzorom a niekedy sa aj – čerešňa, špánka – a slúžili teraz počujeme... A teraz k tým kopáčom, aby si okolo poludnia básničkám pre deti. Svojho času oddýchli v jeho chládku. Teraz som zozbieral dosť tých mojich nenájdeš ani božieho stromu. Ja detských básní, predtým zverejsom jeden našiel, ktorý akoby nených v časopisoch. Manželka rozprával o sebe, že sa ľudia tla- to všetko preklepala, poslali sme čia v meste ako mravce, a on je do vydavateľstva, aj ilustrátor zo sám... V básni Plač kopanej stud- Starej Pazovy sa nám hlásil, aby ne v chotári ide, pravdaže, o tie sme mu poslali básne, ale zatiaľ neoceniteľné studne v poli. Bola nič z toho všetkého nebolo... tam taká čistá voda, ani veľmi Bola by to taká malá pekná studená, ani teplá, ľudia si tam knižočka. Teší ma, že sa aspoň tá hasili smäd, kone sa napájali. jedna moja básnička dostala do Teraz načim mať smelosť aj po- kalendára. A ešte s akou krásnou zrieť sa do tej studne. A mnohé ilustráciou... To asi náš kysáčsky Paľko Koza nakreslil. A ďakujem sú aj zahrabané.“ V najnovšom Národnom ka- zostavovateľom aj za tie ďalšie lendári k peknému životnému moje práce. Potešilo ma to.“

Môj deň

V priamom rozhovore sa veľa toho nového o vás dozvieme. Ale vaše meno sa spomínalo svojho času i na festivale Divadelné inscenácie dolnozemských autorov v Pivnici... „Tá poézia je niečo nové, však?

Kedysi som napísal napríklad i jednu báseň, kde sú iba príslovky. Svojho času mi Ďurko Tušiak poradil, že netreba písať báseň, kde je veľa slovies.

Deťom vraj treba ponúknuť ľahké básničky. Ale veď na deti, na detskú dušičku, na ich hravosť a zvedavosť som predovšetkým myslel, keď som písal tie detské básne.

Vidieť na mne, že som bol kedysi učiteľ, však?

Viete, veľká je vec, keď píšuceho človeka niekto pochváli, alebo aj pohaní, prečo nie? Je to dôkaz, že toho autora čítal. A mám jedno také presvedčenie, že ak to má nejakú hodnotu, tak to niekto raz nájde a tú hodnotu ocení.

Niekedy si myslím, že oveľa väčší spisovateľ by som bol, keby som si to sám popularizoval. Ale ja – verte-neverte – neviem ani sám, čo som všetko napísal. Nemám presný a celý zoznam... A máte pravdu ohľadom divadla: dostal som Cenu Janka Čemana na divadelnom festivale v Pivnici. Moja divadelná predloha Sto mariek sa potom dostala i do zbierky Súčasná dramatická tvorba vojvodinských Slovákov, ktorú vydalo Ochotnícke divadlo Janka Čemana v Pivnici.“ Tu končíme toto hlasľudovské stretnutie s jubilantom Pavlom Grňom. V záznamníku máme toho nahrané ešte dosť. Možno sa aj tie minúty raz pretavia do písmen, viet. Tak ako jeho príbehy, rodinné poviedky, spomienky na kazetofónových pásoch, ktorým doprajeme, aby sa raz dostali aj do knižnej podoby.

8 /4999/ 19. 2. 2022

37

Kultúra MOMS PETROVEC

Činnosť petrovských matičiarov neustala Jaroslav Čiep

S

právna rada MOMS Petrovec tohto roku zasadala v utorok 8. februára. V rámci rokovacieho programu absolvovali osem bodov, ktoré sa predovšetkým týkali správ o vlaňajšej činnosti, plánovaných aktivít na

a dodnes zostal najpočetnejším matičným miestnym odborom.

Jeho prvým predsedom bol akurát spisovateľ Paľo Bohuš... Boli to nezabudnuteľné chvíle, ktoré sme strávili po večierkoch, v debatách s vtedajším predsedom MOMS Petrovec. Bol človekom s veľkou a aj trpkou životnou

Časť členov SR MOMS Petrovec na svojom zasadnutí

tento rok a navrhovania kandidátov na matičné ocenenia a na Cenu Ondreja Štefanka.

Predsedníčka Katarína Melegová-Melichová sumarizovala vlaňajšiu činnosť petrovských matičiarov. Zo správy o práci MOMS Petrovec za rok 2021 vidno, že sa petrovskí matičiari aj napriek celosvetovej nepriaznivej zdravotnej situácii predsa činili a ich práca, ani v takomto mrcha čase pre spolkovú činnosť, sa nezastavila.

Pri príležitosti 100. výročia narodenia Paľa Saba Bohuša 24. apríla 2021 na nádvorí Slovenského vojvodinského divadla v Petrovci bol zorganizovaný primeraný program na jeho česť pod názvom Bardovi Bohušovi s úctou. Scenáristka programu Katarína Melegová-Melichová pri tejto príležitosti poznamenala: „... Prišlo k obnoveniu aj MOMS Petrovec 27. januára 1991 a hneď pri obnovení MOMS Petrovec mal 1 006 členov. Aj vtedy bol

38

www.hl.rs

skúsenosťou, bol výborným rozprávačom a nastavil vysoko latku práce MOMS Petrovec, ktorú sa snažíme dodnes zachovať a byť dôstojní velikána, akým bol náš prvý predseda Paľo Bohuš.“ MOMS Petrovec v sobotu 26. júna v Slávnostnej sieni GJK v Petrovci zorganizoval medzinárodný koncert jubilejného 25. Festivalu vážnej hudby Jarné nôty, na ktorom prítomní mali možnosť vypočuť si početné vystúpenia účastníkov z celej Vojvodiny a Rumunska. Úhrnne mali zo 80 účastníkov: členov orchestrov, sólistov, ich korepetítorov, dirigentov, profesorov a vzácnych hostí. Aj z tohto festivalu v jeseni vydali CD nosič.

V nedeľu 4. júla v chráme Božom SEAVC v Petrovci boli služby Božie, v rámci ktorých si tunajší CZ a MOMS Petrovec po 22-krát pripomenuli Deň Cyrila a Metoda a Pamiatku upálenia majstra Jána Husa.

Na jubilejnom 25. Matičnom

Informačno-politický týždenník

turnaji v malom futbale o pohár veľvyslanca SR v Belehrade sa 24. júla vo Vrbare v Petrovci zúčastnili tímy MOMS z Pivnice, Kovačice, Lalite, Bieleho Blata, zo Starej Pazovy, Silbaša, Šídu, z Hložian, Kulpína, Kysáča, zo Selenče, z Padiny a dva tímy hostiteľa – teda MOMS Petrovec 1 a 2. Finálový zápas, čo je kuriozitou doterajších turnajov, zohrali dva domáce tímy. Tím Petrovec 1 porazil mužstvo Petrovca 2 výsledkom 3 : 1 a tak obsadil prvé miesto a putovný pohár.

V Nadlaku 9. septembra v organizácii Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku a Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Cenu Ondreja Štefanka za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete udelili aj vedcovi, pedagógovi, publicistovi a kultúrnemu dejateľovi Jánovi Kišgecimu zo Srbska. Laudácio na Jána Kišgeciho predniesla Katarí-

Medveďová a Mária Andrášiková.

Vlani vznikla putovná dokumentárna výstava 25 ročníkov festivalu Jarné nôty, ktorá pozostáva z 25 výstavných panelov veľkosti 50 x 70 cm. Výstava bola prezentovaná najprv v Nadlaku v sídle DZSČR 2. októbra. V Békešskej Čabe na Slovenskom gymnáziu, základnej a materskej škole a kolégiu ju otvorili 7. decembra. Do tretice výstava o festivale Jarné nôty bola inštalovaná v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov 11. decembra. Bolo to počas 17. konferencie Slovenská hudba vo Vojvodine. Tá bola venovaná nedožitým 70. narodeninám Kvetoslavy Benkovej, ktorá festival Jarné nôty založila a dlhé roky aj organizovala. Na tejto konferencii sa zúčastnili aj členky vedenia MOMS Petrovec Mariena Stankovićová-Kriváková, Anna Medveďová a Katarína Melegová-Melichová.

V nedeľu 7. novembra 2021 v organizácii MOMS Petrovec

K sviatku Cyrila a Metoda v programe v kostole vystúpili aj Miluška Anušiaková-Majerová a Hana Tanciková

na Melegová-Melichová. V piatok 10. a v sobotu 11. septembra prebiehala po 13. raz medzinárodná konferencia, tentoraz na tému Úloha slovenských stredných škôl v živote dolnozemských Slovákov, na ktorej sa zúčastnili aj petrovské matičiarky Katarína Melegová-Melichová, Anna

v sieni Slovenského vojvodinského divadla v Petrovci odznel 29. Festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Spievajže si, spievaj... Na tejto edícii podujatia sa zúčastnilo v časti festivalu nazvanej Nádeje 26 účastníkov predškolského a školského veku a v súťažnej čas• KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy Musica viva, KUS Petrovská družina, Spolkom petrovských žien, Slovenským vojvodinským divadlom, Knižnicou Štefana Homolu, Gymnáziom Jána Kollára so žiackym domovom a podnikateľským prostredím v Petrovci.

V závislosti od pandemickej situácie v roku 2022 MOMS Petrovec plánuje usporiadať prezentácie kníh, literárne večierky, festivaly a celý rad matičných aktivít.

Literárne večierky v tomto roku venujú prezentácii kníh Viery Benkovej Oživená minulosť (2020) a Drevená koza, ak na ňu získajú grant, ako aj publikácii o 25 ročníkoch Festivalu vážnej hudby Jarné nôty. V pláne je aj vydať knihu k 30. výročiu oživotvorenia MOMS Petrovec. Usporiadajú aj Záver 29. festivalu Spievajže si, spievaj... večierok k 50. výročiu smrti Jána V mene MOMS Petrovec sa rovského matičného časopisu Čajaka ml. a k sedemdesiatke 55. Stretnutia v pivnickom poli Náš život. V poslednom kvartáJarmily Hodoličovej. Realizujú zúčastnili Maja Levárska a Pavel li bola podaná aj mimoriadna tradičné festivaly: 26. Jarné nôty, Poniger Forero. Stretnutie spevá- žiadosť o dotáciu na ÚSŽZ na 30. festival Spievajže si, spievaj a kov sólistov slovenských ľudo- vydanie knihy o 25. ročníkoch v spolupráci s CZ SEAVC v Petrovvých piesní prebiehalo v dňoch Festivalu vážnej hudby Jarné ci 23. Cyrilo-metodský večierok.

Zúčastnia sa na medzinárodnej 26. až 28. novembra 2021 za nôty, ktorá bola schválená, a reúčasti 20 spevákov z 15 prostre- alizovať a vyúčtovať ju treba do konferencii v Nadlaku, vyšlú svodí. Predstaviteľ MOMS Petrovec konca marca 2022. Finančne činjich predstaviteľov na 22. mePavel Poniger Forero získal jednu nosť petrovských dzinárodný festival z dvoch cien za autentickosť. matičiarov podCez Nadlak je..., na MOMS Petrovec a KUS Petrov- porili Obec Báčsky Stretnutie v pivnicská družina roky utužujú dobrú Petrovec, NRSNM, kom poli a aj svoje spoluprácu – tak programovo, Pokrajinský sekremužstvo na Matičako aj organizačne spolupracujú tariát pre kultúru, ný turnaj v malom a výsledkom toho sú mnohé verejné informofutbale. vydarené podujatia. Posledným vanie a vzťahy s náČlenovia SR MOMS takým projektom bol program, boženskými spoloPetrovec jednoznačktorý odznel na Luciu 13. decem- čenstvami a Ústav ne rozhodli navrhbra v miestnostiach KUS Petrov- pre kultúru vojvonúť kandidátov na ská družina pod názvom Tešme dinských Slovákov. matičné hodnosti a uznania na rok sa z Vianoc. Účinkovali v ňom Z finančnej stránky 2022. Uznanie za členovia najmladšej spolkovej k dispozícii mali Príkladom dobrej spolupráce MOMS Petrovec skupiny. Scenáristka a režisérka zo 981 000 diná- a KUS Petrovská družina bol program Tešme sa z Vianoc dlhodobú a úspešprogramu bola Daniela Legíňo- rov, z čoho dve nú činnosť v Matici vá-Sabová, ktorá vyzdvihla, že tretiny boli projekty z ÚSŽZ. učiteľku slovenčiny a všestrannú navrhli udeliť Samuelovi Kovácieľom projektu je zoznámiť tých V zložení SR MOMS prišlo kultúrnu dejateľku z Erdevíka čovi ml., Osobitné uznanie za najmladších s vianočnými zvyk- k zmene v dôsledku choroby Ruženku Ďuríkovú. Komisia zásluhy a úspechy na poli vzdemi, tradíciami, vinšmi a koledami, pokladníčky Kataríny Kunčáko- potvrdila túto nomináciu, sláv- lávania, výchovy a zveľaďovania ktoré sa v súčasnej konzumnej vej. Do tejto funkcie jednoznačne nostné udelenie Ceny Samuela slovenského jazyka a jazykovej Tešedíka sa udialo už po 10. raz kultúry Alene Peškovej a Mariene dobe pomaly vytrácajú z našej zvolili Zdenku Chalupkovú. kolektívnej pamäte.

MOMS Petrovec vlani navrhol a prebiehalo 24. septembra 2021 Korošovej a Osobitné uznanie za Rok 2021 charakterizovala na Plaketu Dr. Janka Bulíka Ma- v priestoroch Ústavu pre kultúru zásluhy a úspechy na poli umemimoriadna podpora matičnej reka Medovarského, na čestnú vojvodinských Slovákov v No- nia a národných tradícií Tatiane činnosti zo strany členov, sponzo- členku MSS Katarínu Kunčákovú, vom Sade.

Krivákovej-Amidžićovej a Daniele rov a donorov. Úrad pre Slovákov na Osobitné uznanie za zásluhy Petrovskí matičiari aj v roku Legíňovej-Sabovej. Na Cenu Onžijúcich v zahraničí podporil dve a úspechy na poli vzdelávania, 2021 pokračovali v dobrej spo- dreja Štefanka petrovskí matičiari tradičné matičné podujatia: fes- výchovy a zveľaďovania sloven- lupráci s Komorným zborom navrhli Martina Prebudilu. ti traja interpreti. Právo zúčastniť sa na Stretnutí v pivnickom poli v roku 2022 získali Pavel Poniger Forero a Miroslava Zelenáková.

• KULTÚRA • OZNAMY •

tivaly Jarné nôty a Spievajže si, spievaj, ale aj kúpu kníh, dielne a záverečný program s výstavou Tešme sa z Vianoc a vydanie pet-

ského jazyka a jazykovej kultúry učiteľky Máriu Benkovú a Vesnu Valihorovú a na Osobitné uznanie za zásluhy a úspechy na poli umenia a národných tradícií Marienu Stankovićovú-Krivákovú a Komorný zbor Musica viva k 20. výročiu pôsobenia. Všetky tieto uznania potvrdili aj SR MSS a Zhromaždenie MSS a boli udelené na Slovenských národných slávnostiach.

Na Cenu Obce Báčsky Petrovec na rok 2021 MOMS Petrovec navrhol Spolok petrovských žien a na Osobitné verejné uznanie Obce Báčsky Petrovec za rok 2021 Marienu Stankovićovú-Krivákovú, čo potvrdilo aj Zhromaždenie Obce Báčsky Petrovec a uznania im boli udelené na Deň obce 15. októbra na slávnostnom zasadnutí.

Aj roku 2021 zopakovali návrh na medzinárodné uznanie Pamätný list Samuela Tešedíka pre

8 /4999/ 19. 2. 2022

39

Kultúra • Oznamy 

Výklad nových kníh

Ján Šimoni: Festival slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč 1970 – 1998 (ISBN 978-86-9 03798-0-4) Jaroslav Čiep

V

roku 2005, keď odznel 25. ročník Festivalu slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč ako retrospektíva tanečných skladieb z minulých ročníkov, tlačou vyšla aj publikácia pod názvom XXV. festival slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľuč Selenča 2005, autormi ktorej boli Anna Dudášová a Ján Šimoni. V roku 2021 bola vydaná ďalšia publikácia Festival slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč 1970 – 1998 autora Jána Šimoniho (1944), dlhoročného predsedu organizačného výboru festivalu, ktorý bol aktívnym účastníkom v prípravách a zrode tohto podujatia od roku

1970 a kontinuálne až do roku 1998 a neskoršie aj do roku 2007. „Táto publikácia priamo nadväzuje na už spomenutú z roku 2005 a má za cieľ širšie ozrejmiť problematiku organizovania tohto nášho najvýznamnejšieho slovenského hudobného festivalu... Cítil som priam mravnú zodpovednosť zmieniť sa v tejto publikácii o ľuďoch, ktorí sa naplno angažovali okolo festivalu v priebehu toľkých rokov. Mnohí z nich už nie sú medzi nami. Boli to ľudia z rôznych odborov, ľudia na rôznych postoch, ochotníci, podporovatelia a všetci tí, ktorí boli ochotní

štedro priložiť svoju nápomocnú ruku k rozvoju festivalu.“ V rokoch 1970 – 1977 festival sa konal v Selenči, 1978 – 1980 v Báči, 1981 – 1984 súčasne v Selenči a v Báčskom Petrovci, 1985 – 1987 v Selenči, 1988 – 1989 súčasne v Selenči a v Báčskom Petrovci, 1991 a 1995 – 1998 v Báčskom Petrovci (od roku 1996 so súčasným pomenovaním Zlatý kľúč) a od roku 2005 zase v Selenči. V tejto publikácii je uvedený prehľad dianí tohto festivalu podľa jednotlivých ročníkov a sú spresnené údaje o počte skladieb z jednotlivých žánrov, zložení odborných porôt, udelených cenách a niektoré iné momenty. Uvádzajú sa mená autorov hudby a počet skladieb v jednotlivých žánroch,

fotografie a niektoré údaje o ľuďoch, ktorí sa najviac pričinili o úspešnú organizáciu festivalu. Sú tu aj fotografie účastníkov z niektorých ročníkov. V pokračovaní knihy o festivale sa zmieňujú aj Juraj Súdi, Jovan Adamov a Katarína Melegová-Melichová. Nasleduje prehľad Ako to bolo po roku 1998 a uverejnené sú úsudky o knihe z pera recenzentiek. Po doslove sú uvedené pramene informácií, ktoré boli využité pri zostavovaní tejto knihy, a Obrázková časť.

Publikáciu Jána Šimoniho Festival slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč 1970 – 1998 spoločne vydali Združenie pre zachovanie kultúry, tradícií a umenia Selenča a Kultúrno-umelecký spolok Jána Kollára v Selenči. Táto kniha rozmerov 22 x 16 cm, vytlačená v rozsahu 178 strán, zlepená do mäkkého prebalu, vyšla s vročením 2021 v náklade 100 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Futura v Novom Sade.

Podľa článku 35 odseky 1 a 2 a článku 36 Zákona o kultúre (Úradný vestník RS, č. 72/09, 13/16, 6/20, 47/21 a 78/21), článku Zákona o knižničnej a informačnej činnosti (Úradný vestník RS, č. 52/11 a 78/21), článku 20 Štatútu Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića Stará Pazova č. 186 zo dňa 14. 9. 2012... 305/21 a Rozhodnutia Správnej rady ĽK Dositeja Obradovića Stará Pazova číslo 55 zo dňa 11. februára 2022 Správna rada ĽK Dositeja Obradovića Stará Pazova vypisuje

VEREJNÝ KONKURZ na miesto riaditeľa Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića Stará Pazova Základné údaje inštitúcie: Ľudová knižnica Dositeja Obradovića Stará Pazova 22 300 Stará Pazova, Slovanské námestie b. č.

Registračné číslo: 08010781, PIB: 100532265 Šifra činnosti: 91.01. Činnosť knižníc a archívov Telefón: 022/310-440 Pracovné miesto: Riaditeľ Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića Stará Pazova, na mandátové obdobie štyroch rokov Miesto výkonu práce: Stará Pazova, Slovanské námestie b. č.

Podmienky: Na riaditeľa Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića v Starej Pazove môže byť vymenovaná osoba, ktorá okrem všeobecných podmienok ustanovených Zákonníkom práce spĺňa aj osobitné podmienky: • že má vysokoškolské vzdelanie získané v druhom stupni štúdia (graduálne akademické štúdium – master, špecializačné akademické štúdium) v oblasti spoločenských vied, t. j. VII/1 stupeň odbornej kvalifikácie, • že má aspoň päť rokov pracovnej skúsenosti v kultúre, • že má štátnu príslušnosť Republiky Srbsko, • že má všeobecné zdravotné spôsobilosti, • že nie je trestne stíhaná.

Kandidát na riaditeľa je povinný navrhnúť program práce a rozvoja ustanovizne ako neoddeliteľnú súčasť konkurznej dokumentácie.

Verejný konkurz bude zverejnený na oficiálnej stránke Národného úradu práce, na oznamovacej tabuli alebo v miestnostiach knižnice a v denníku Kurir, ktorý je distribuovaný po celej republike, a v týždenníku Hlas ľudu v jazyku slovenskej národnostnej menšiny.

Lehota na podanie prihlášky je 8 dní a začína plynúť odo dňa uverejnenia

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

konkurzu v denníku Kurir a týždenníku Hlas ľudu.

Od kandidátov sa vyžaduje, aby spolu so žiadosťou predložili tieto dôkazy: 1. návrh programu práce a rozvoja Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića Stará Pazova na mandátové obdobie štyroch rokov, 2. overenú kópiu diplomu alebo dokladu o získanom odbornom vzdelaní, 3. overenú fotokópiu pracovnej knižky alebo potvrdenie zamestnávateľa o pracovnej skúsenosti v kultúre, 4. životopis kandidáta s údajmi o doterajšej práci a dosiahnutých výsledkoch, 5. uistenie Základného súdu, že kandidát nie je vyšetrovaný a že proti nemu nebola podaná obžaloba za trestné činy stíhané z úradnej moci, 6. potvrdenie o beztrestnosti z Policajnej správy, 7. osvedčenie o štátnej príslušnosti nie staršie ako šesť mesiacov, 8. výpis z matriky narodených nie starší ako šesť mesiacov, 9. doklad o všeobecnej zdravotnej spôsobilosti – (originál lekárskeho potvrdenia – predkladá kandidát, ktorý bude vybraný).

Všetky dokumenty sú priložené v origináli alebo v overenej kópii.

Na neskoré a neúplné prihlášky sa nebude prihliadať.

Prihlášky s dokladom o splnení podmienok konkurzu sa podávajú písomne v​​ zalepenej obálke na adresu: Správna rada Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića Stará Pazova, Slovanské námestie b. č, 22 300 Stará Pazova, s ​​ označením: Konkurz na miesto riaditeľa – NEOTVÁRAŤ, alebo osobne každý pracovný deň od 7. do 15. hodiny.

Všetky informácie o verejnom konkurze získate na telefónnom čísle: 022/310-440.

Osoba zodpovedná za informácie o konkurze: Mária Ilićová

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy • Kultúra

KRÍŽOVKA ČÍSLO 8 autor: JÁN BAŽÍK

1. časť služobné mužské tajničky hlásenie meno

ani jedna vec

elektrický

hneď, neutrón okamžite

oválna krivka

V tajničke je názov detského folklórneho festivalu v Kysáči.

poranenie vylaďoval

astát

KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky.

Prichádzam

druh tanca

herec Cruise

na pozvanie; Martin Nosál,

strach

B. Petrovec,

vpíšte ĎS

všetko v poriadku

plošná jednotka

H ĽU LAS DU

DROBNÝ OZNAM

spojka trofej Indiánov

americký Indián

fosfor

hektoliter

tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

predložka k

spojka listy pre fajčivo náhla zmena

alt veľká morská ryba

mláka, barina stadiaľ

Republika Srbsko

2. časť tajničky vážený pán nový dinár

rubídium darovali darček výrobok včiel

sopka na Sicílii neveľká

súlad, poriadok

predložka

Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete

predložka herec Alain liter

melodický ráz

objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 7 – VODOROVNE: apostrof, nosila, E, dbalo, pr, rada, dok, Eva, kN, O, ji, krov, liek, ol, n, vl, kde, áno, kroj, ks, tlapa, U, pravák, palisády TAJNIČKA: ANDREJ FERKO – VODOPÁD Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 7 z čísla 7 Hlasu ľudu z 12. februára 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: BOŠKO VLČEK, Ul. Jánošíkova č. 156, 26 000 PANČEVO. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• OZNAMY • KULTÚRA •

8 /4999/ 19. 2. 2022

41

Oznamy MILOVNÍCI KNÍH Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu: 1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din.

2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din.

3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din.

4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din.

5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din.

6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din.

7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din.

8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din.

9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din.

10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/4720-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

Na základe článkov 4, 94 a 102 Zákona o zamestnaných v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016, 113/2017, 95/2018, 113/2017 – iný zákon, 95/2018 a 114/2021), článkov 3 a 11 Vyhlášky o uskutočňovaní interného a verejného súbehu na obsadenie pracovných miest v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 95/2016) Obecná správa Obce Kovačica zverejňuje

OZNÁMENIE O VEREJNOM SÚBEHU NA OBSADENIE VÝKONNÉHO PRACOVNÉHO MIESTA V OBECNEJ SPRÁVE KOVAČICA Obecná správa Obce Kovačica oboznamuje, že je vypísaný verejný súbeh na obsadenie výkonného pracovného miesta: 1. Práce v oblasti urbanizmu, architektúry a stavebníctva – 1, povolaním spolupracovník, pod radovým číslom 70 Pravidiel o organizácii a systematizácii pracovných miest v Obecnej správe, Obecnej prokuratúre, odborných službách a osobitných organizáciách Obce Kovačica (č. 06-50/20-01 od 9. 9. 2020), 1 (jeden) vykonávateľ na neurčitý čas.

Lehota na podávanie prihlášok je 15 (pätnásť) dní odo dňa zverejnenia oznámenia o vypísanom verejnom súbehu v denníku Dnevnik.

Oznam o vypísanom verejnom súbehu je zverejnený na webovej stránke http://www.kovacica.org/dokumenti/konkursi a na oznamovacej tabuli Obecnej správy Obce Kovačica.

Náčelníčka Obecnej správy Kovačica diplomovaná právnička Tanja Bubeskov

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik LABING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2459_01 NS_Novi Sad_Bulevar_Slobodana_Jovanovića, Bulvár Slobodana Jovanovića číslo 35, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10708/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 22. marca 2022.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 23. marca 2022 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik LABING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2379_01 NS_Novi_Sad_Dušana_Danilovića, Bulvár Jovana Dučića číslo 22, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10732/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 22. marca 2022.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 23. marca 2022 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 11.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik LABING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2189_03 NS_Bulevar_vojvode_Stepe, na katastrálnej parcele číslo 703/8, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 22. marca 2022.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 23. marca 2022 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 11.30 h.

POSLEDNÝ POZDRAV

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje

Uplynul už mesiac, čo nás navždy opustil náš spolužiak

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU281, NSL281, NSO281 NS-LISJE, v Ul. rumenački put číslo 65, na katastrálnej parcele číslo 896/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

PAVEL JONÁŠKUBO 25. 4. 1959 – 9. 1. 2022 z Kovačice

hlasludu.info www.hl.rs

Jeho trieda D a celá generácia zo Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s bratrancom

so zaťom

Odišiel si cestou, ktorou ide každý sám, len brána spomienok zostala otvorená dokorán.

Ten, kto Ťa poznal, si spomenie, a ten, čo Ťa mal rád, nikdy nezabudne.

20. 8. 1965 – 9. 2. 2022 učiteľovi z Padiny

Miloval si život a všetkých nás.

Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach žiť budeš navždy.

Ondrej Omasta s manželkou Ankou

Svokrovci Omastovci

SMUTNÁ SPOMIENKA na prvé výročie smrti mamy

JANKOVI KOLÁRIKOVI

20. 8. 1965 – 9. 2. 2022 učiteľom z Padiny

20. 8. 1965 – 9. 2.

2022 učiteľom z Padiny

Bratranec Ján Kolárik s manželkou Zuzanou

švagrovi

JANKOM KOLÁRIKOM

JANKOM KOLÁRIKOM

Bôľ tlačí hruď a slza sama vypadne.

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a čakať, že čas rany vylieči.

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na 15. výročie smrti otca

s naším drahým

JANKOM KOLÁRIKOM 20. 8. 1965 – 9. 2. 2022 učiteľom z Padiny

ANNY VRBOVSKEJ JÁNA VRBOVSKÉHO

1935 – 2007 – 2022 rod. Denďúrovej 1933 – 2021 – 2022 z Báčskeho Petrovca Tichú a trvalú spomienku na Vás si zachovávajú:

I keď Boh pretrhol života niť, v našich spomienkach zostaneš navždy žiť.

Smútiace rodiny Papová a Hlavčová

dcéry Anna Dorčová s manželom Pavlom, Mária Lončarová s manželom Zoranom a vnúčatá Rastislav, Alena, Zoran a Dragan s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na moju tetu

ANNU VRBOVSKÚ

rod. Denďúrovú 1933 – 2021 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Na ňu si spomienku zachováva neter Katarína Rašetová so synom Dušanom, dcérou Jasnou a ich rodinami • OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA na otca

SMUTNÁ ROZLÚČKA so sesternicou

KATARÍNOU ĎURÍKOVOU

SAMUELA PEŤKOVSKÉHO

rod. Lačokovou 7. 11. 1949 – 20. 1.

2022 z Báčskeho Petrovca

1950 – 2021 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Spomienku na Teba si v srdciach navždy zachovajú:

I keď Pán pretrhol života niť, v srdci a spomienkach zostaneš večne žiť.

Syn Samuel

sesternica Mária Šimová a bratranec Pavel Melich s rodinami

8 /4999/ 19. 2. 2022

43

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na moju manželku a našu matku

JÚLIU TÓTOVÚ rod. Kašovú 1947 – 2021 z Báčskeho Petrovca

V deň Tvojich menín nám je presmutno bez Teba.

Zostaneš navždy v našich srdciach a spomienkach.

Manžel Tomáš Tót a dcéra Vesna Sinčevská s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MARTINA ŽOLNAJA

JANKOM KOLÁRIKOM

na

2. 12. 1950 – 18. 2. 2021 – 2022 Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa od nás odtrhla.

V srdci Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme.

Tvoji najmilší: manželka Zuzana synovia Zlatko a Daniel s rodinami, dcéra Daniela a švagor Ján Bobor 44

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

s bratom

20. 8. 1965 – 9. 2. 2022 učiteľom z Padiny

V očiach slzy, v srdci žiaľ, čo nám bolo milé, osud vzal. Žiaľ ťažký, strata veľká, ale spomienka na Teba, braček môj, bude večná.

Zarmútený brat Martin s manželkou Vierkou, dcérou Jaňou a vnučkou Milou • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

JANKOM KOLÁRIKOM

JANKOM KOLÁRIKOM

s manželom

20. 8. 1965 – 9. 2. 2022 učiteľom z Padiny

Odišiel si, drahý, bez slovka rozlúčenia, tak náhle – že ťažko sa tomu verí...

s milovaným otcom

20. 8. 1965 – 9. 2. 2022 učiteľom z Padiny

Drahý otecko, len raz v živote si nás zarmútil, a to bolo v tej chvíli, keď si nás navždy opustil. Ťažko sa nám bude tu bez Teba, drahý otecko, žiť.

Nikdy na Teba nezabudneme.

Odpočívaj v pokoji.

Zarmútená manželka Anna

BOLESTIVÁ ROZLÚČKA

Navždy zarmútení: dcéra Želmíra so snúbencom Draganom a syn Želislav s priateľkou Ivanou

POSLEDNÉ ZBOHOM

s naším cteným kolegom, predsedom Výboru pre vzdelávanie

ctenému kolegovi, podpredsedovi Matice slovenskej pre Banát

JANKOM KOLÁRIKOM

JANKOVI KOLÁRIKOVI

20. 8. 1965 – 9. 2. 2022 z Padiny

Doznel tlmený akord života, stíchla jeho tichučká pieseň, hmla studená padá na polia a nám do sŕdc bolestná tieseň.

20. 8. 1965 – 9. 2. 2022 z Padiny

Všetko zmizne, len stopy Tvojej práce a lásky zostanú.

S vďakou a úctou

S úctou a vďakou Tvoji kolegovia z Matičnej listiny Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny • OZNAMY •

členovia Matice slovenskej v Srbsku

8 /4999/ 19. 2. 2022

45

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 18. februára 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)

10.30

11.00 11.30

21.00

Nedeľa 20. februára Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2019, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Dotyky (reprízy: pondelok 3.15, utorok 11.00, sobota16.00, nedeľa 6.00)

Utorok 22. februára 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Najnovšie vydanie pravidelnej kolážovej relácie aj tentoraz prinesie príspevky z viacero oblastí spoločenského života v našich prostrediach.

Spektrum. Tentoraz pozornosť bude venovaná zdravotníckym témam. Hosť v štúdiu sa zmieni o helikobakter pylori.

Dúhovka. Vyhradený termín nedeľného vysielania bude venovaný poprednému vojvodinskému spisovateľovi, učiteľovi na dôchodku Pavlovi Grňovi, ktorý svoju životnú 85. oslávil práve na Zuzany.

Oslávenec je známy ako predstaviteľ dedinskej poviedky vo vojvodinskej slovenskej próze. Na motívy jeho zbierky poviedok Stred sveta vzniklo roku 1998 detské vysielanie.

Vysielanie pre dedinu. Odznie tu príspevok o snežienkach, zvestovateľkách jari. V pokračovaní na svoje si prídu milovníci tradičných výrobkov z mäsa a dobrej spoločnosti vďaka reportáži z petrovského Klobásafestu. Pozornosť bude venovaná aj poľovníkom a ich loveckým psom.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 18. februára – Ronin Sobota 19. februára – Stážista Pondelok 21. februára – Diablov obhajca Utorok 22. februára – Život je raz taký Streda 23. februára – Čierne zlato Štvrtok 24. februára – Denník princeznej

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 20. februára Film: Tabaluga Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Indočína Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

46

www.hl.rs

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 20. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Divadelné predstavenie: Ktosi je za dverami 3 Utorok 22. februára 16.00 Tradičné slovenské jedlá, 6. epizóda Film: Ružové sny

RÁDIO STARÁ PAZOVA

RÁDIO PETROVEC 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Piatok 25. februára 16.00 Príspevky z archívu

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 20. februára 7.00 Repríza relácie Dobrý deň Streda 23. februára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

PRÍPRAVY HAJDUŠICKÝCH FUTBALISTOV

Mršić vyskúšal všetkých hráčov BANAT – HAJDUŠICA 1 : 3 (0 : 3) Vladimír Hudec

V

rámci príprav na pokračovanie majstrovstiev v Prvej juhobanátskej lige hajdušickí futbalisti v nedeľu hosťovali v dedine Ilandža, kde si sily zmerali s mužstvom domáceho Banatu, jesenným majstrom vo východnej skupine Druhej juhobanátskej ligy. Tréner Hajdušičanov Milorad Mršić aj tento zápas využil na to, aby vyskúšal všetkých hráčov, ktorých v tej chvíli mal k dispozícii.

Pritom dal príležitosť aj trom kadetom: Hudecovi, Sobinovi

a brankárovi Kotuľačovi, ktorí čo nevidieť zaklopú na dvere

Anđelko Knežević (v modrom drese vľavo) a N. Ružić nebezpečne útočili na bránu Banatu

ĎALŠÍ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS ARADÁČSKEHO AŠK

Prehrali, ale nesklamali ŽSK – AŠK 2 : 1 (0 : 1)

Dejan Striško

V

ďalšom prípravnom zápase futbalisti aradáčskeho AŠK si sily zmerali s mužstvom ŽSK zo Žablja, členom Novosadskej ob-

lastnej ligy, aj keď bez niekoľkých špičkových hráčov podali skvelý výkon. Počas väčšej časti zápasu dominovali a vytvorili si aj niekoľko pekných príležitostí. Najlepšiu mal Nenin, ale ju nevyužil. Vedenia sa

AJ KYSÁČSKA TATRA SA PRIPRAVUJE

Úspešná previerka TATRA – ČSK 4 : 2 (2 : 2) Pavel Kocka

P

očas prvej polhodinky sa hralo hlavne bez šancí s jemnou prevahou domáceho celku. Prvú výhľadnú príležitosť mali Kysáčania v 14. minúte, keď Mijić z asi 25 metrov strelil trochu nad brvno. Trochu neskoršie nad brvno strieľal aj Grubović. V polovici polčasu Đorđević unikol po pravej strane, prihral po zemi do šestnástky • ŠPORT •

prvého mužstva. Svojráznou kuriozitou je, že záložník Hajdušice Nenad Folťan celý zápas zohral proti svojmu celku v tričku Ba-

a Grubović z 5 metrov trafil pre 1 : 0. V 34. minúte brankár hostí z Čelareva chybil. Chcel prihrať loptu svojmu stopérovi, ale to urobil veľmi pomaly, čo využil Radin, ukradol loptu a brankár ho následne zrútil v šestnástke, nuž rozhodca Božoki právom ukázal na biely bod, z ktorého presný bol Pekić. Už v nasledujúcom útoku hostí penaltu zavinil aj Apić. Hostia z pokutového kopu boli presní a korigovali výsledok

natu, ktorý nemal dostatočný počet hráčov. Hostia už v prvom polčase ukázali, že sú omnoho lepším celkom, a dvomi gólmi nováčika Gužvicu a Kneževića získali významnú prednosť.

Aj po zmene strán hostia neustále útočili a vytvárali si šance, ale namiesto toho, aby dali gól a zvýšili náskok, po nepozornom zákroku obrancov vo finiši zápasu gól prijali.

HAJDUŠICA: Kotuľač, Pavlovic, Sobin, Z. Lipták, Maliar, Cvetićanin, Knežević, Petrović, Miksád, Gužvica, N. Ružić.

Hrali aj: A. Ružić, Pejčić, Hudec, A. Lipták.

Foto: V. Maliar

ujali hostia fantastickým gólom Tasića z 35-metrovej vzdialenosti.

V druhom polčase domáci dali dva góly a obrátili výsledok. Oba góly však boli z podozrivých ofsajdových situácií, ale keďže zápas bol priateľský, hostia nereagovali a na konci gratulovali svojim hosťom k výhre. Aradáčania môžu vcelku byť spokojní s výkonom a veria, že časom, a najmä keď mužstvo vystúpi v kompletnom zložení,

prídu aj výsledky a že začiatok jarnej časti majstrovstiev dočkajú úplne pripravení.

AŠK: Eötvös, Birmanac, Bojanić (Kurtešan), Korać, Vesin, Mijić, Tasić, Zakić, Adamov, Nenin (Češljarov) Na nedeľu Aradáčania zohrajú ďalší priateľský zápas s mužstvom Gradnulice zo Zreňaninu, členom Mestskej ligy Zreňanin – A skupina.

na 2 : 1 a potom po peknej akcii vo finiši polčasu aj vyrovnali.

Po zmene strán domáci začali útočne. Už v 47. min. Svitić prijal odrazenú loptu po rohovom kope, ale strieľal nad brvno.

V 56. min. Đaković strieľal vedľa.

Dve minúty neskoršie stopér Tatry Petrović dlhou prihrávkou uvoľnil Pekića na okraji šestnástky, tento prekľučkoval svojho strážcu, vybehol pred brankára a trafil pre 3 : 2. V 63. minúte brankár hostí znovu nešportove štartoval nad Svitićom v šestnástke, takže rozhodca znovu ukázal na biely bod, z ktorého tentoraz presný bol Marojević.

V 80. minúte Svitić trafil brvno

a už v nasledujúcom útoku po voľnom kope brvno trafili aj hostia. Posledných 10 minút sa hralo hlavne bez šancí.

TATRA: Kosturanov, Vrhovac, Živanović, Apić, Đorđević, Mijić, Laković, Pekić, Grubović, Marojević a Radin. Hrali ešte: Munjaz, Petrović, Šmit, Svitić, Mušikić a Đaković.

Do začiatku majstrovstiev Kysáčanov očakávajú dva príliš ťažké zápasy. Najprv na nedeľu na vlastnom ihrisku uhostia lídra Vojvodinskej ligy – mužstvo Nového Sadu a potom generálnu skúšku budú mať 27. februára v Petrovci, kde si sily zmerajú s domácou Mladosťou.

8 /4999/ 19. 2. 2022

47

Šport TESNÁ VÝHRA ODŽAČANOV VO VRBARE

Tekstilca. Tak sa v nedeľu petrovskému obecenstvu namiesto v modrom drese predstavil v zelenom, podobne ako i Hložančan Milan Adámek. Vedenie Mladosti MLADOSŤ – TEKSTILAC 1 : 2 (0 : 2) reagovalo okamžite a odchod taJuraj Pucovský Radeka), bez niekoľkých hráčov, lentovaného Maglićana sa pokúsi ale aj Mladosti chýbali nováčik nahradiť zaangažovaním Stefana ruhým súperom petrovskej Grković a kapitán Ožvát. Petrov- Šišljagića z radov subotického Mladosti v prípravách bol čania v posledných hodinách Spartaka ŽK. minulú nedeľu odžacký prestupového obdobia zostali Práve tento nováčik v 20. min.

Tekstilac, ktorý jesennú časť súťaže bez najlepšieho strelca Marka uvoľnil Stojisavljevića na pravej v Srbskej lige – skupina Vojvodina Serdara, ktorý odišiel práve do strane, ktorý strelil vedľa brány. skončil na štvrtom miesUž v nasledujúte, s piatimi bodmi menej cej min. hostia od vedúceho OFK Vršac. z Odžakov zaOdžačania majú veľké ambíložili protiútok cie, o čom hovoria aj početní a Matić vedľa nováčikovia, ktorí si počas nepozorných zimy obliekli dres klubu obrancov Mlaz niekdajšieho strediska dosti zblízka pestovania konopy na ceprekonal bezlom európskom kontinente. mocného Leňu.

Tekstilac pricestoval do Hostia pokračoVrbary po sobotňajšej prevali v útokoch, hre doma s rumenským Jektoré obrana Obrana Mladosti po prestávke hrala bezchybne dinstvom 0 : 1 (strelcom bol domácich často

Po prestávke lepšie

D

ŠÍD

Zvolili športovcov roka Lazar Pavković

N

a záverečnej slávnosti, 37. v poradí, v týchto dňoch vyhlásili najlepších športovcov v roku 2021 v Obci Šíd.

Titul najlepších jednotlivcov seniorov získali hádzanár Mihajlo Medić a cyklistka Bojana Jovanovićová. V kategórii najlepšieho

seniorského celku za najúspešnejší je vyhlásený FK Radnički zo Šídu a najúspešnejší ženský celok je Kajakársky klub Filipa Višnjića. V konkurencii kadetov najlepší sú cyklistka CK Jednota Dunja Čobanovićová a pästiar PK Pikaso Nemanja Kotaraš a Lazar Milanović a Vladana Pešićová z KK Filipa Višnjića sú najlep-

ší juniori. Volejbalistka Jelena Smiljanićová z VK Maks a Luka Stojanović a Mihajlo Rakić, cyklisti CK Jednota, sú vyhlásení za najlepších pionierov. Najlepším trénerom v roku za nami bola Zorica Stojanovićová, trénerka višnjićevských kajakárov. Odmena za životné dielo sa dostala do rúk Branimira Đuričića, niekdajšieho futbalového rozhodcu zo Šídu. Primerané dary dostali aj ostatní účastníci na tohtoročnom súbehu o najlepších

zastavovala vykopávajúc loptu za svoju bránu. Jeden z početných rohových kopov v 30. min. priniesol ovocie, keď Bajić zahral loptu pred bránu, kde najvyššie vyskočil Šavija a zvýšil výsledok – 0 : 2.

V druhom polčase to bolo už celkom inak. Mužstvo Mladosti zahralo smelšie, útočnejšie a nebezpečnejšie. V 59. min. rozhodca Milešević z Báčskej Palanky nariadil voľný kop z dvadsiatich metrov. Domáci hráč Ikrašev tak majstrovsky kopol, že lopta preletela ponad múr, v ktorom boli až siedmi Odžačania, a skončila v ľavom hornom rohu brány. Toto ešte väčšmi posmelilo domácich, ktorým sa do konca predsa nepodarilo vyrovnať, hoci niekoľko dobrých pokusov mal predovšetkým Trojanović.

MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Ikrašev, Vl. Šproch, Jakuš, Beronja, Stojisavljević, Brajković, Šišljagić, Vladisav, Trojanović; striedali: Bojić, Šepa, Đokić, Požarev

športovcov. Všetkým gratuloval zástupca predsedu Obce Šíd Đorđe Tomić a zaželal im mnoho úspechov v súťažiach, ktoré sú pred nimi. Zdôraznil, že sa Obec Šíd bude snažiť podporiť všetky športové talenty, úspešných predstaviteľov tejto obce, ktorí nielenže dosahujú športové úspechy, ale svojím príkladom prezentujú zdravý štýl života a hodnoty, akými sú tolerancia a solidarita, a tým slúžia ako príklad mladým generáciám.

FUTBALOVÉ SPRÁVY ZO ŠÍDSKEJ OBCE L. Pavković RADNIČKI – SLOBODA (Donji Tovarnik) 0 : 2. V stretnutí so Slobodou Šíďania sa predstavili v príliš slabom svetle. Počas všetkých 90 minút si nevytvorili ani jednu vydarenú akciu a šancu pred bránou hostí. Na druhej strane hostia boli omnoho lepší a bojovnejší.

Niekoľkokrát príliš nebezpečne 48

www.hl.rs

prihrozili a v dvoch prípadoch šance korunovali gólmi.

SLOGA – SLOVEN (Ruma) 3 : 0 (1 : 0). V ďalšom prípravnom zápase erdevícka Sloga uhostila mužstvo Slovena z Rumy, člena Sriemskej ligy. Strelcami Slogy boli Volarević v 3. a 69. minúte a Širadović v 77. minúte. V zaujímavom zápase výhra Slogy je však omnoho presvedčivejšia

Informačno-politický týždenník

vzhľadom na pomer síl na ihrisku.

Rumania sa totiž predstavili ako bojovné a organizované mužstvo a nehrali podriadenú úlohu, ako by sa to na základe výsledku dalo uzavrieť.

HAJDUK – NAPREDAK (Popinci) 2 : 1. Futbalisti z Višnjićeva uhostili celok z Popiniec, ktorý bol trochu istejší a vyhral výsledkom 2 : 1.

JEDNOTA – BORAC (Vizić) 1 : 0. Futbalisti šídskej Jednoty na vlastnom ihrisku uhostili mužstvo z Vizića a vyhrali minimálnym výsledkom. Na nedeľu tieto dve mužstvá zohrajú zápas vo Vizići.

Futbalisti OFK Bikić hosťovali v dedine Manđelos, kde presvedčivo porazili domáci celok Fruškogorca (0 : 4). Všetky góly pre Bikićanov strelil Dobrić.

• ŠPORT •

PRVÁ B VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA

Piatkový termín hosťom nezodpovedal BANAT – KULPÍN 3 : 2 (28 : 30, 25 : 22, 23 : 25, 25 : 19, 15 : 12) Katarína Gažová

V

o Vršci VK Kulpín hosťoval v piatok 11. februára. Večerný piatkový termín im vonkoncom nevyhovoval, keďže pre denné pracovné, študijné a iné záväzky do Vršca odcestovali príliš vyčerpaní.

Objektívne mužstvo Kulpína bolo kvalitnejšie ako jeho piatkový hostiteľ. Prvý set hostia vyhrali, ale s veľkým vypätím síl, o čom svedčí aj výsledok. Druhý set začali dobre, získali prednosť (14 : 6), a keď už všetci očakávali, že aj tento set vyhrajú, náhle poľavili a začali robiť chyby. Domáci to využili, obrátili výsledok vo svoj prospech a set vyhrali. V treťom

sete hostia znovu boli lepší, avšak štvrtý prehrali. V piatom rozhodujúcom sete hostia poľavili a domáci dostali krídla.

Hra síce bola rovnocenná, avšak zvíťazili domáci.

Kulpínčania nemali svoj deň. K tomu dopomohla vyčerpanosť hráčov, čo skúsení volejbalisti Banatu vedeli využiť vo svoj prospech.

KULPÍN: Relota, Zima,

Lekár, Peťkovský, N. Petrović, Barišić, Ž. Babić, Ćirić, Emer, D. Babić, Grubešić, R. Petrović, Nedeljković, Bojkov

Iné výsledky 14. kola: Ribnica 2 – Šumadija 0 : 3, Vojvodina 2 – MOK Topličanin 3 : 0, Železničar – Bečej 3 : 0, Užice – Futog 3 : 0, Kosovska Mitrovica – Loznica 3 : 0 V nedeľu 20. februára v Kulpíne bude ďalší volejbalový zápas.

Kulpínčanov očakáva ťažký zápas s lídrom tabuľky – mužstvom Šumadije z Aranđelovca.

1. Šumadija 14 2. Vojvodina 2 14 3. MOK Topličanin 14 4. Kos. Mitrovica 14 5. Železničar 14 6. Kulpín 14 7. Užice 14 8. Futog 14 9. Bečej 14 10. Banat 14 11. Ribnica 2 14 12. Loznica 14

12 11 10 9 9 8 7 6 5 4 2 1

2 3 4 5 5 6 7 8 9 0 12 13

38 : 16 36 : 13 32 : 21 34 : 17 29 : 20 28 : 23 27 : 25 22 : 28 21 : 30 16 : 33 12 : 38 8 : 39

32 33 27 30 27 23 24 18 15 12 7 4

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Prvé jarné body

MLADOSŤ – SREM ITON 3 : 0 (30 : 28, 25 : 23, 25 : 20) Vladimír Hudec

M

ladosť aj naďalej má problémy so zostavou.

Totižto z rôznych objektívnych pracovných, zdravotných a rodinných dôvodov viacerí hráči nemohli prísť na nedeľňajší zápas, takže tréner Dudáš mal k dispozícii iba ôsmich hráčov. Z tých dôvodov zostava bola núdzová a jednotliví hráči hrali na miestach, na ktoré si nezvykli. Okrem iného aj nedostatočne zotavený V. Krnáč hral na mieste

• ŠPORT •

libera, kde nemusel mnoho skákať. Predsa aj také mužstvo zahralo naplno a získalo prvé jarné body.

Hostia zo Sriemskej Mitrovice poskytli silnejší odpor než sa to očakávalo. Svedčí o tom najmä prvý set, ktorý bol nanajvýš neistý. Síce domáci sa ujali rýchleho vedenia (6 : 0), avšak potom začali robiť chyby, čo hostia využili na to, aby obrátili výsledok a set priviedli k neistému finišu, v ktorom domáci predsa prejavili svoje kvality a

vyhrali. V druhom sete prednosť mali hostia a domáci obrátili výsledok vo svoj prospech.

Konečne v treťom sete domáci úplne dominovali a aj napriek určitým slabostiam v hre predsa triumfovali.

MLADOSŤ: V. Krnáč, B. Krnáč, Darko Stojanović, Brkić, Barna, Unković, Anđelić, Babić Iné výsledky 14. kola: Proleter – Vest 3 : 0, Kikinda – Hajduk 3 : 0, Bavanište – Partizan 1 : 3, Stražilovo – Vojvodina NS Seme 3 0 : 3, Mladost (NP) – Dunav Volley 0 : 3 Na sobotu si Mladosť zmeria sily s mužstvom Proletera zo Zreňaninu. Je to kvalitné mužstvo, jediné, ktoré v jesennej

časti vyhralo nad Petrovčanmi. Predseda klubu nám však prezradil, že mu všetci hráči potvrdili príchod, takže očakávajú tvrdý boj a, pravdaže, ďalšie body.

1. Kikinda 14 2. Partizan 14 3. Mladost 14 4. Dunav volley 14 5. Proleter 14 6. Vojvodina 3 14 7. Stražilovo 14 8. Srem Iton 14 9. Bavanište 14 10. Vest 14 11. Hajduk 14 12. Mladost (NP) 14

8 /4999/ 19. 2. 2022

11 11 11 10 10 9 8 6 3 3 2 0

3 3 3 4 4 5 6 8 11 11 12 14

37 : 15 34 : 14 33 : 15 31 : 15 31 : 18 31 : 16 27 : 20 22 : 29 18 : 35 14 : 35 13 : 37 0 : 42

33 32 32 30 28 27 23 17 12 10 8 0

49

Šport PRÍPRAVY STAROPAZOVSKÝCH KLUBOV

So susedmi mierumilovne JEDNOTA – PODUNAVAC 1 : 1 (0 : 1) Matej Bzovský

S

taropazovskí futbalisti s rovnakou intenzitou a previerkami formy pokračujú v prípravách na oveľa ťažšie jarné majstrovstvá v Srbskej lige. Doteraz zohrali viacero prípravných zápasov s cieľom zohrať mužstvo, ktoré sa dožilo mnohých zmien, lebo pribudli až jedenásti noví hráči, kým sa štrnásti s Jednotou rozlúčili, a všetko to teraz treba načas zosúladiť, lebo prvý jarný zápas so Starým Gradom v Báčskej Palanke je čoraz bližšie.

V nedeľu si Jednota na ihrisku v Športovom stredisku Srbska za nepriaznivého počasia zmerala sily s Podunavcom z Belegiša, členom Vojvodinskej ligy – južnej skupiny.

Za silného vetra a príliš chladného počasia nemohol sa očakávať kvalitnejší futbal, a tak sa zápas skončil reálnym výsledkom, bez víťaza. V porovnaní so skvelou a užitočnou

hrou v predošlom meraní síl s mužstvom FK Donji Srem z Pećiniec, keď Jednota vyhrala 5 : 2, tentoraz celkový výkon nebol na žiaducej úrovni. Hostia sa predstavili v trochu lepšom svetle, nebojácne čelili obetavou hrou, takže už v úvode stretnutia pripravili súperovi trpké chvíle. Ujali sa vedenia, keď Grujić po dlhom šprinte po ľavom krídle vedľa spomalených strážcov Jednoty presnou strelou k bližšej žrdi prekvapil domáceho brankára Markovića.

Aj po zmene strán sa domáci trápili s obetavo hrajúcim súperom zo susedstva a hra sa vcelku nezmenila. Striedali sa útoky, ale bez veľkých príležitostí. Diváci videli množstvo nepresných prihrávok a slabej streľby. Po nevyužitej šanci hostí, keď zblízka prestrelili bránu, domácim sa len horko-ťažko podarilo vyrovnať. Stopér Ivetić po centrovanej lopte vyhral hlavičkový súboj s obranou hostí

STAROPAZOVSKÍ PIONIERI NA ZÁJAZDE V HERCEG NOVOM

Odmena za úspechy M. Bzovský

V

staropazovskej Jednote v posledných rokoch oveľa väčšiu pozornosť venujú mladým pokoleniam. V škole futbalu je bezmála 200 talentov

rozvrhnutých do piatich kategórií, od najmladších kohútikov po juniorov. Tí poslední v minulých rokoch boli príliš zanedbaní, lebo v Srieme nebolo žiadnej súťaže.

Vlani ich konečne zaradili do majstrovstiev Vojvodinskej ligy

Staropazovskí pionieri pricestovali do Herceg Nového

50

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a presnou strelou dorazil loptu do horného uhla bezmocného brankára Podunavca. Až do ukončenia zápasu sa nič podstatné neudialo.

Nikola Dević, nový mladý strážca siete Feniksu 1995

Oba celky si po striedavých útokoch pripravili iba pološance.

JEDNOTA: Marković, Stanar, Šehurić, Tmušić, Beljić, Ivetić, Pilipović, Krkobabić, Pađen, Valent, Maoduš; striedali: Ob-

– južnej skupiny. Zjavil sa však problém, ako ich zoskupiť v dostatočnom počte, keďže mnohí opustili klub a odišli do iných stredísk, alebo sa s futbalom rozlúčili.

Pionieri Jednoty sú už niekoľko rokov najúspešnejší v Srieme.

Titul majstra získali aj vlani, za čo ich klub v týchto dňoch odmenil odchodom na spoločné sústredenie v Herceg Novom a Igale. V minulom roku sa takejto

radović, Matović, Marinković, Stevanović, Kuridža, Žiža, Milivojević, Živanović V utorok sa Jednota stretla s mužstvom Brodarca z Belehradu, členom Srbskej ligy – skupiny Belehrad. Zápas sa skončil nerozhodným výsledkom 2 : 2 (1 : 2).

Hostia sa prví ujali vedenia. Po akcii Pađena do siete trafil Maoduš.

Domáci vyrovnali, ale sa Pazovčania ujali opätovného vedenia.

Tentoraz Maoduš bol asistentom a Pađen strelcom. Hráči Brodarca vyrovnali tesne pred skončením tohto zaujímavého zápasu.

Mužstvo Feniksu 1995 v ďalšom prípravnom sobotňajšom stretnutí s mužstvom Ušća z Belehradu (bývalý Stepojevac Vaga) tentoraz iba remizoval výsledkom 2 : 2.

Tento staropazovský republikový ligista v poslednej chvíli zimného prestupového obdobia získal cennú posilu mladého strážcu siete, veľmi talentovaného bonusového hráča (hráč do 19 rokov) Nikolu Devića, ktorý bude v klube spolu s bratom, už hrajúcim stredopoliarom v tomto klube, ktorý svoje prvé futbalové kroky urobil v liahni Jednoty.

pozornosti dožili kadeti, ktorí sa priatelili a pripravovali na olympijskej Jahorine vďaka nemalému príspevku rodičov, ich učiteľov, ale aj Obce Stará Pazova.

No netreba zanedbať a kvitovať aj úspechy súkromnej futbalovej školy Atletiko, ktorá pôsobí na hracej ploche Kopyto. Členovia tejto vzornej školy tiež boli vlani na spoločnom sústredení na Zlatibore. Škoda, že tieto dve školy oveľa lepšie nespolupracujú. Bolo by to v záujme lepšej budúcnosti tunajšieho futbalu. Priaznivcov športu však najviac hnevá, že táto budúcnosť pazovského futbalu nemá lepšie podmienky na pravidelnú a nehatenú činnosť. Súčasne na zanedbanom štadióne Jednoty podmienky sú, keď ide o infraštruktúru, zlé.

Porozmýšľajú čoskoro patričné orgány vážnejšie o tomto, alebo aj naďalej budú prichádzať iba sľuby?

• ŠPORT •

S TRÉNEROM ŠKOLY FUTBALU PIVNICKEJ SLÁVIE IVANOM KOTIVOM

Pripravujú hráčov pre prvé mužstvo Vladimír Hudec

sú vraj v druhom pláne. Niežeby im j v pivnickej Slávii si uvedomili, že ak nezáležalo na výfutbalový klub chce mať vlastných hrá- hre, veď podstata čov, aby nemusel dovádzať cezpoľných, každého športomusí sa o to postarať aj tak, že v klube bude vého súperenia pracovať s tými najmladšími, odhaľovať talenty je vyhrať nad súa pripravovať ich, aby si jedného dňa obliekli perom, a tak sa aj tričko prvého celku. Nuž a tak pred ôsmimi Pivničania snažia rokmi založili školu futbalu, cez ktorú doteraz vyhrávať. Kedy sa prešlo na desiatky najmladších Pivničanov, ale im to podarí, kedy Spoločná fotografia minipionierov, deti narodené roku 2009 až 2015 s aj chlapcov z okolitých dedín – z Despotova, nie.

Ratkova, Paragov, zo Silbaša... S deťmi od za„Toto najmlad- trénerom Ivanom Kotivom čiatku pracovali hráči Dalibor Milec, Ivan Kotiv šie mužstvo ani a Miroslav Češko. V tejto chvíli zostali iba Kotiv nemá tabuľku a tieto dve staršie mužstvá sa po troche do toho prsty zamieša aj puberta. a Češko, kým Milec nachádzajú niekde v strede tabuľky, aj keď Predsa tí, ktorí futbal majú radi, zostávajú prevzal kormidlo nám to vôbec nie je dôležité. Najdôleži- a pomaly sa presadzujú do prvého mužstva.“ Povedzme na záver, že náklady súťaže a aj prvého mužstva tejšie je, aby deti hrali futbal a pritom boli Mini-maxi ligy financuje klub. Frekventanti na sviežom povetrí, ale aj aby si zvykali na FK Polet z Karavuškoly si platia členské 1 000 dinárov mesačne, zápasy, rozhodcov, disciplínu. Okrem toho kova. O tom, ako s tým, že dievčence neplatia nič. Okrem toho dnes funguje táto zúčastňujeme sa rôznych turnajov, ktoré škola futbalu, nám organizujú iné kluby, a v lete aj vyrozprával Ivan sami organizujeme detský turKotiv, ktorý vlani naj. V tejto chvíli účinkujeme skončil futbalovú aj v Mini-maxi lige, ktorá sa hrá kariéru a venoval v Odžakoch a Gajdobre. Tam sme sa trénerskej práci. prihlásili dve mužstvá, ročník „V škole futbalu 2010 a 2012. Toto staršie mužstvo dnes máme zo 50 postúpilo medzi 4 mužstvá, takže detí, ktoré sú výluč- Adrián Milec (2008), jeden teraz hráme s ostatnými tromi z najlepších hráčov od ne z Pivnice, keďže založenia školy, od leta každý s každým,“ hovorí Ivan kluby z okolitých bude hrať pre pionierov Kotiv a informuje nás, že medzi dedín tiež začali superligistu Spartaka zo pioniermi sú talentovaní chlapci, pracovať s deťmi. Subotice ktorí keď na to získajú právo, sa budú istotne uchádzať o miesto Medzi nimi je aj 7 dievčeniec. Sú to deti narodené v rokoch v prvom mužstve.

2006 až 2013 a mladší. Pravidelne trénujeme „Z tejto školy počas jej pôsobenia Do futbalu sa zaúčajú aj dievčence a medzi nimi Monika v školskej sieni dvakrát v týždni a keď sa zlepší už vyrástli niekoľkí hráči, ktorí dnes Papová (stojí druhá sprava) počasie, tak vybehneme aj na trávnik.“ hrajú v prvom mužstve. Sú to Daniel Beláni, Pionieri pivnickej Slávie okrem toho, že sa Miško Blažek, Alexander Čobrda, Rastislav rodičia sa podieľajú aj v nákladoch účasti na na tréningoch zaúčajú do tajomstiev tejto hry, Záskalický, Denis Šuster... Vcelku môžem po- turnajoch. Vcelku spolupráca s rodičmi je podľa pravidelne súťažia v Obecnej pionierskej lige vedať, že teraz kostru mužstva tvoria domáci slov Ivana Kotiva na pozoruhodnej úrovni.

Foto: z archívu klubu Báčska Palanka v troch kategóriách – ročníky hráči a zo strany prichádzajú iba hráči na miesta, 2009/10, 2011/12 a 2013 a mladší. Výsledky pre ktoré nieto kvalitných domácich hráčov. K tomu čiastočne prispela aj naša škola futbalu. Treba však povedať, že aj medzi dievčatami jedna vynikla. Je to Monika Papová, ktorá dnes hrá v novosadskej Vojvodine,“ hovorí náš spolubesedník. „Musím však povedať, že viacerí talentovaní chlapci po odchode do strednej školy prestávajú trénovať.

Sčasti je to preto, že kvôli Pionieri Slávie Đorđe Petrović, Dávid Kľúčik, Denis Žilaji, Pionieri narodení v rokoch 2006 až 2008 s trénerom záväzkom v škole nemajú Ivan Valentík a Igor Igić (v modro-bielych dresoch) Miroslavom Češkom času na trénovanie, ale si na zápase

A

Detský folklórny súbor Zvončeky, SKOS Erdevík 3. miesto Foto: z archívu SKOS Erdevík

27. Detský folklórny festival Zlatá brána 2021

Detský folklórny súbor Ratolesť SKUS Pivnica (staršia skupina) 3. miesto Foto: Miroslav Pap