Hlas ľudu 11/2022 by NVU Hlas ľudu

Minister mládeže a športu Vanja Udovičić v Kulpíne Spoločnými silami môžeme zveľadiť postavenie mladých ľudí

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

12. 3. 2022 | 11 /5002/

Na Novosadskom veľtrhu od 3. do 10. marca prebiehal Medzinárodný veľtrh kníh, ako aj Výstava umenia Art Expo. Veľtrh vzdelávania Smerovníky sa konal počas dvoch dní – od 9. do 10. marca. Podľa slov organizátorov bol to zatiaľ najväčší veľtrh vzdelávania, ktorý doteraz zorganizovali na Novosadskom veľtrhu. J. Pániková

V rámci Medzinárodného dňa žien sa v nedeľu 6. marca v Selenči konali dve podujatia: bola otvorená etnografická výstava Selenčské kyckavé zepy, ktorú nainštalovali členky etnosekcie, a po nej nasledoval program detí základnej školy venovaný MDŽ. Obe podujatia sa konali v priestoroch domu kultúry. Viac o týchto dvoch podujatiach si prečítate na stranách rubriky Kultúra. M. Pap

Uzávierka čísla: 9. 3. 2022

PhDr. Svetlana Vojnićová-Feldyová 8. februára 2022 obhájila rigoróznu prácu sprevádzanú aj skúškou z filozofie a z oblasti kultúry a turizmu na Katedre manažmentu kultúry a turizmu na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Po obhajobe získala titul Philosophiae doctor. Na fotke: Z konfirmácie v Ľube v roku 2021, kde pôsobí aj ako výpomocná evanjelická farárka. A. Lešťanová Foto: z archívu S. Vojnićovej-Feldyovej

V pravidelnej mesačnej prílohe Mozaika namiesto gratulácie všetkým ženám ku Dňu žien prinášame spomienkový text Viery Kaňovej, profesorky anglického jazyka vo výslužbe, o jej starej mame Anne Terekovej, rod. Gučovej, z Petrovca, sestre známeho miestneho lekára Dr. Juraja Guču, ktorá sa rozhodla ísť študovať odbor pôrodná asistentka – babica na Lekárskej fakulte v Budapešti v čase, keď to v našich krajoch ešte nebolo bežnou praxou. J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová Jazyková redaktorka: Mária Domoniová

Doprajme si mens sana in corpore sano Olinka Glóziková-Jonášová

prevádzaný Medzinárodným dňom žien a Svetovým dňom modlitieb istým krokom uniká ďalší týždeň v bežnom roku. Okrem toho každý deň nám prináša hŕstku nových udalostí a zaujímavostí, ktorými krášlime strany nášho ďalšieho čísla, ktoré je samým tým bohaté kultúrnymi a všeobecne spoločenskými informáciami. Podstata Svetového dňa modlitieb spočíva v snahe pomôcť ohrozeným formou modlitebnej bohoslužby a v praktickej pomoci, čo malo za následok vznik globálneho ekumenického hnutia. Výsledkom toho všetkého bolo, že táto myšlienka nezištnej pomoci oslovila mnohých kresťanov v celom svete. Znázornením spôsobu pripomínania si tohto dňa v našej spoločnosti snažíme sa dať príležitosť, aby sme sami pochopili význam, ktorý pre nás všetkých má tento dátum. Sami musíme udržiavať rovnováhu medzi svetskými a duchovnými prvkami našej osobnosti a deﬁnovať to, čo nás určuje ako osobu

v súčasnej komplexnej dobe. Jedenáste číslo týždenníka Hlas ľudu krášli titulná strana, z ktorej vidno, že sa dbá na postavenie mladých ľudí a na pestovanie športového ducha. Zlepšenie postavenia mladých ľudí v našej krajine by sa malo stať hybnou pákou prosperity prostredia, v ktorom žijeme. Šport predstavuje jednu z oblastí, na ktoré sme tuná hrdí, preto musíme usilovne pracovať na tom, aby sme si zachovali úroveň, na ktorej sa nachádzame, respektíve musíme vynaložiť dodatočné úsilie na to, aby sme všeobecnú úroveň života zveľadili. Vyžaduje si to plnú angažovanosť všetkých nás a celkovej štruktúry našej spoločnosti. Šport bol stále ukazovateľom úspešnosti našej spoločnosti. Mens sana in corpore sano – je to motto, ktoré sa dnes zvlášť frekventovane opakuje a ktoré sa najbližšie stalo stredobodom pozornosti vďaka skladbe, ktorou sa naša krajina predstaví na najväčšej tohtoročnej hudobnej súťaži v Európe. Nech máme teda všetci v zdravom tele zdravý duch akýmkoľvek spôsobom.

Inzercia: Mária Obšustová Graﬁcká redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

8 Tatiana Naďová je nová predsedníčka Výboru pre vzdelávanie

34 Pieseň robí radosť všetkým doma

ĽUDIA A UDALOSTI

51 Vladimir Davidović je novým predsedom

13 Aby sa ľahšie chodilo do poľa

ŠPORT

MOZAIKA 23 Tajné písmo Kukučínovo

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: VP Službeni glasnik

Na titulnej strane: Vo Volejbalovom klube Kulpín v piatok 4. marca mali vzácnu návštevu – ministra mládeže a športu Vanju Udovičića, ktorý sa za prítomnosti hostí a predsedu klubu Todora Radanova (zľava) srdečne zvítal a porozprával o práci v klube a tréningoch so všetkými volejbalistami klubu. Pozdravil aj hráčov prvého mužstva klubu – seniorov, ktorí hrajú v Prvej lige Srbska – na fotke podáva ruku hráčovi Danielovi Peťkovskému. Foto: Katarína Gažová

Belehrad

• •

11 /5002/ 12. 3. 2022

Týždeň 7 DNÍ

Všetkého je nadostač Pripravil: Miroslav Pap

parlamentným a lokálnym voľbám sa pripájajú aj prezidentské, ktoré sa budú konať tiež 3. apríla. Predseda Zhromaždenia Srbska v tzv. technickom mandáte Ivica Dačić vypísal voľby 90 dní pred ukončením mandátu aktuálneho prezidenta. Navrhovatelia majú možnosť navrhnúť svojich kandidátov do 12. marca, to platí aj pre ostatné voľby v krajine. Treba zdôrazniť, že mandát prezidenta Aleksandra Vučića končí koncom mája v rámci plného rozsahu mandátu. Na základe ústavy a zákonov prezident nemá nárok na takzvaný technický mandát, ako to má parlament. Ivica Dačić vyzval všetkých kandidátov, aby kampaň realizovali v demokratickej a férovej atmosfére. Podotkol tiež, že kampaň a voľby nebudú

mať takú silnú politickú intenzitu z dôvodu stále prítomného konﬂiktu na Ukrajine. V rámci volieb vznikla aj dozorná rada, ktorá bude kontrolovať volebnú kampaň. Je to posledný orgán, ktorý vznikol na základe medzistraníckych dohôd. * V utorok 8. marca Srbsko navštívila generálna sekretárka Rady Európy Marija Pejčinovićová Burićová. V rámci pracovnej návštevy sa stretla s premiérkou Anou Brnabićovou, predsedom Zhromaždenia Srbska Ivicom Dačićom a ministerkou pre európsku integráciu Jadrankou Joksimovićovou. V rámci všetkých pracovných stretnutí obe strany vyjadrili spokojnosť s realizáciou reforiem v oblasti právneho štátu, demokratizácie spoločnosti a presadzovania ľudských práv. Generálna sekretárka Rady Euró-

py vyjadrila slová vďaky Srbsku za pohostinnosť a zdôraznila, že Rada bude aj naďalej podporovať Srbsko v oblasti eurointegrácie. * Tradičný Kopaonik biznis forum bol otvorený v utorok 7. marca. V minulom roku sa konal v online forme, no tohto roku sa vrátil na pôvodné miesto. Centrálnym bodom uvedeného podujatia bude téma ekonomickej udržateľnosti Srbska do roku 2030. Medzi prioritné témy patrí aj kríza na Ukrajine, ktorá hlboko zasiahla ekonomický rozvoj. Predseda Zväzu ekonómov Srbska Aleksandar Vlahović hodnotil aktuálnu situáciu v krajine a vo svete. Podotkol, že aktuálny rok môže byť poznačený určitou ekonomickou stagnáciou, nakoľko má inﬂácia celosvetovú stúpajúcu tendenciu. Guvernérka Národnej banky Srbska

KONFERENCIA V PARLAMENTE

O srbsko-slovenských vzťahoch Pripravil: M. Pap

edecká konferencia pod názvom Srbsko-slovenské vzťahy sa konala v Parlamente Srbska vo štvrtok 3. marca. Otvoril ju predseda Zhromaždenia Srbska Ivica Dačić, po ktorom sa slova ujal veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Fedor Rosocha. Hlavnými organizátormi vedeckej konferencie boli Zhromaždenie Srbska, Archív Vojvodiny, Veľvyslanectvo Slovenskej republiky, Inštitút pre národnú a medzinárodnú spoluprácu, ako aj Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. V rámci konferencie prejavy 4

www.hl.rs

mali rektor Univerzity Apeiron z Krakova Dr. hab. Juliusz Piwowarski, biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku, Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., hovoril o stom výročí osamostatnenia evanjelickej cirkvi, riaditeľ Archívu Vojvodiny Dr. Nebojša Kuzmanović zhodno-

Informačno-politický týždenník

til súčasné srbsko-slovenské vzťahy. Na tému historického a súčasného prelínania dvoch krajín pokračovali: doc. PhDr. Rastislav Kazanský, PhD., Dr. Katarína Stoláriková, Dr. Jana Hudecová Zabunovová, prof. Dr. Zoran Dragišević, prof. Dr. Darko Trifunović, Mr. Jovan

Jorgovanka Tabakovićová v otváracom programe zdôraznila, že Srbsko má dostatočné zásoby devíz a komoditných rezerv. Pomerne rovnaké fakty uviedla aj ministerka energetiky Zorana Mihajlovićová, pričom ešte dodala, že paliva je nadostač a že ceny energií nebudú zvýšené. Rozdiel bude však medzi veľkoobchodnými a maloobchodnými cenami. Do 12. marca trvá ﬁxná cena paliva, ktorá je stanovená na 179 dinárov. Zatiaľ nie je známe, aká bude cena paliva po vypršaní stanovenej lehoty. Na porovnanie – pred rokom nafta na celosvetovej úrovni stála 60 dolárov za barel, kým dnes stojí 135 dolárov. Zatiaľ, ako uvádza ministerka, všetkého je nadostač a všetko by malo fungovať. Cenami paliva sa však necháme prekvapiť 12. marca. Zdroj: RTV Vojvodina

Damjanović, profesor Branislav Todorović, prof. Dr. Mario Lukinović a iní. O medzištátnych vzťahoch sa Ivica Dačić zmienil takto: „Dnešné Srbsko vníma moderné Slovensko ako jedného zo svojich najväčších a najvýznamnejších priateľov a partnerov, ako jednu z piatich členských krajín Európskej únie, ktorá neuznáva Kosovo ako štát. Slovensko je naším veľkým spojencom v úsilí viesť dialóg o národnej otázke a hľadať kompromisné riešenie, ktoré prinesie mier, stabilitu a prosperitu na Balkáne.“ Pochválil snahu organizátorov zorganizovať vedeckú konferenciu, ktorej cieľom je vytvoriť komplexný obraz o srbsko-slovenských vzťahoch, ktoré sú veľmi čulé už viac ako 100 rokov. Zdroj a foto: Archív Vojvodiny, RTV • TÝŽDEŇ •

VOLEJBALOVÝ KLUB KULPÍN

Návšteva ministra mládeže a športu Vanju Udovičića Katarína Gažová

telocvični Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne v piatok 4. marca bolo veselo a rušno. Zišli sa tu všetci hráči Volejbalového klubu Kulpín: juniorky, juniori, seniorky a seniori, aby privítali vzácnych hostí. Na návštevu do kulpínskeho klubu prišiel republikový minister mládeže a športu Vanja Udovičić, ako

mládežníckych združení, aby sme na tvári miesta spoločne zistili, s akými výzvami zápasia lokálne kluby, akým spôsobom môžeme zveľadiť postavenie mladých ľudí v lokálnych prostrediach. Spoločnými silami môžeme zveľadiť postavenie mladých a zabezpečiť ešte lepšie podmienky pre športové kluby. Teší ma, že sme dnes na návšteve v Kulpíne s pokrajinským tajomníkom pre mládež a šport V rozhovore s dievčenským seniorským tímom sa minister zaujímal o to, ako sa im darí a koľko trénujú

lom. Uctievame si aj tradíciu, ktorú má Volejbalový klub v Kulpíne. Naším záväzkom je spoločnými silami a prostredníctvom rôznych dotácií a rozhovorov pomôcť aj volejbalistom, aj iným klubom,

Minister Udovičić sa zvítal s juniorskou ekipou klubu

Hostia pred príchodom do Kulpína navštívili Maglić, kde pobudli na hodine telesnej výchovy v tamojšej základnej škole. Tak do Kulpína, ako aj do Maglića pri tejto príležitosti priniesli dotácie v tvare športovej výbavy. VK Kulpín podporili, ako povedal minister Udovičić, výbavou, športovými tričkami, rekvizitami nevyhnutnými v práci klubu. V rámci rozhovoru diskutovali aj o dodatočnej výbave a iných aspektoch pomoci v spolupráci s Volejbalovým zväzom Srbska a Vojvodiny. Odovzdávanie darčekov: (sprava) predseda Predseda VK Kulpín ToTodor Radanov, minister Vanja Udovičić dor Radanov ministrovi a predsedníčka Báčskopetrovskej obce Udovičićovi odovzdal Jasna Šprochová symbolické darčeky a aby mohli lepším a kvalitnejším medziiným aj nástenný kalendár spôsobom reprezentovať svoju klubu, na ktorom sú fotky všetkých obec,“ uviedol minister. aktívnych ekíp klubu.

aj pokrajinský tajomník mládeže a aj s predsedníčkou Obce Báčsky športu Dane Basta. Petrovec, aby sme zhodnotili, čo Medzi volejbalistami v Kulpíne sme doteraz v synergii republiky, ho uvítali predseda klubu Todor Ra- pokrajiny a lokálnej samosprávy danov a tréner a kapitán seniorov spoločne vykonali a v čom môžeBoris Relota. V mene Báčskopet- me do budúcna spoločne pomôcť rovskej obce hostí z ministerstva, vytvárajúc lepšie podmienky pre ako aj z pokrajinskej vlády privítala šport na území tejto obce. Teší ma, predsedníčka obce Jasna Špro- že som bol prítomný na volejbalochová. Predsedníčka medziiným vom tréningu VK Kulpín a že sme pochválila prácu VK Kulpín a pove- sa mohli na tvári miesta presvedčiť, dala, že je hrdá aj na jeho úspechy. že tu viac ako 90 detí má najlepšie Minister Udovičić v dobrej nálade podmienky zaoberať sa volejbakaždého hráča klubu pozdravil podaním ruky a porozprával sa s nimi o aktivitách v klube. Po spoločnom fotografovaní minister sa zmienil o návšteve VK Kulpín. „Pokračujeme s obchôdzkou lokálnych prostredí, aby sme sa porozprávali s predstaviteľmi športových klubov a Spoločná fotograﬁa početného členstva VK Kulpín a hostí • TÝŽDEŇ •

11 /5002/ 12. 3. 2022

Týždeň PRÍHOVOR PREZIDENTA VUČIĆA O VÝVOJI SITUÁCIE NA UKRAJINE

Srbsko medzi Východom a Západom rezident Srbska Aleksandar Vučić sa prihovoril verejnosti o vývoji situácie na Ukrajine a informoval občanov o plánoch a opatreniach štátu, ktoré sa týkajú hlavne ekonomického a ﬁnančného systému našej krajiny. Prezident Vučić v rámci konferencie uviedol, že na svetovej politickej scéne dochádza k tektonickým zmenám a že Srbsko je v zložitej situácii. „Srbsko sa na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN pripojilo k odsúdeniu útoku na Ukrajinu. Text neuvádza žiadne sankcie,

umožnilo zmenu Rezolúcie 1244, ktorá je dôležitá kvôli otázke Kosova a Metóchie. Upozornil, že budeme svedkami úplného zničenia existujúceho poriadku, a zdôraznil, že Srbsko očakáva v nasledujúcom období viacero politických pascí. „Nie preto, že sa starajú o Rusko a Ukrajinu, niektorým ľuďom v regióne je to jedno. Všetko, čo robia, robia preto, aby zvrhli Srbsko. Videli ste, že Albánci po-

ale je dôležité, aby sme odsúdili porušenie územnej celistvosti ktoréhokoľvek štátu. Veríme, že ide o principiálnu, vážnu a zodpovednú pozíciu nášho štátu, ktorý nikdy neporušil medzinárodné právo. Aj v predchádzajúcich dňoch si Srbsko udržalo svoju pozíciu. Z celkovo 13 aktov sme hlasovali za 4 a za 9 sme hlasovať nemohli, pretože sa týkali zavedenia sankcií na ekonomický sektor či leteckú dopravu alebo priamo na fyzické osoby – od Putina, Lavrova, až po všetkých ostatných,“ povedal prezident Vučić a vyjadril strach, že Rusko bude vylúčené z OSN, čo by

žiadali o plnohodnotné členstvo v NATO a dostali podporu od Turecka. V niektorých krajinách už vidím iniciatívy a hovorím to preto, lebo nás to očakáva, ako si to predstavujú Albánci na Kosove a niektorí ďalší. Plánujú uskutočniť diskusiu o vylúčení Ruska z OSN na základe článku 6 Charty OSN, po ktorej bude na Čínu robený nátlak, aby zmenila Rezolúciu 1244. Po zmene Rezolúcie 1244 nemáme žiadny právny základ, na základe ktorého by sme sa mohli odvolávať na medzinárodné právo a zachovať našu územnú celistvosť, ako to máme dnes, a potom nasleduje uznanie ne-

Pripravil: Ján Pálik

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

závislosti Kosova zo strany krajín NATO a EÚ, teda tých, ktoré tak neurobili,“ povedal prezident Vučić a poukázal na to, že to bol nápad albánskych lobistov a že ho predstavili medzinárodným predstaviteľom. „Kríza skrze vojnu v Ukrajine dramaticky zasahuje Srbsko. Nie je ľahké vysvetliť, že je to prepojenie politiky a ekonomiky, vplyv politiky na ekonomiku, nátlaky, ktorým sme vystavení. Nie je to otázka správnosti nášho postoja, ale neuveriteľných okolností, ktoré nás priviedli do ťažkej situácie,“ povedal prezident Vučić a dodal, že konzultoval aj s ostatnými politickými predstaviteľmi. „Hovoril som s Ursulou von der Layenovou, s predstaviteľmi Nemecka, Spojených štátov a Francúzska a vymenili sme si

sankcie uvalené na Rusko. To, čo sa stalo v roku 1999, však málokoho zaujíma. Ďakujem predsedovi Európskej komisie a predsedovi Európskej rady, ako aj americkým predstaviteľom za korektnosť, že ma vypočuli,“ povedal prezident Vučić a zdôraznil, že ich verejné mienky nemajú trpezlivosť, aby si vypočuli vyváženejší postoj. Prezident Vučić upozornil, že Srbsko je jedinou krajinou v Európe, ktorá neuplatnila sankcie voči Ruskej federácii. „Vytvorili sme deväť alebo desať tímov, ktoré budú monitorovať situáciu s ropou a plynom a sledovať ceny energetických surovín a potravín, tím pre potraviny a všetky potreby, špeciálny tím pre uhlie.“ Zdôraznil, že netreba robiť paniku, pretože Srbsko sa na minimálne dva mesiace zabez-

správy o všetkých dôležitých otázkach – od hlasovania za deklaráciu a rezolúciu až po

pečilo, že likvidita štátu je dobrá, a upozornil, že štát neznárodní ruský majetok, ale ponúkne dob• TÝŽDEŇ •

rú cenu v prípade, že budú mať ťažkosti. „Tvrdo sme pracovali na príprave celého plánu a programu a budeme pokračovať aj naďalej, keďže na svetovom trhu sa dejú neskutočné zázraky. Náš bankový sektor je stopercentne zabezpečený,“ zdôraznil prezident Vučić. Uviedol tiež, že Srbsko vytvorilo tímy pre humanitárnu pomoc Ukrajine, pre príjem zranených z Ukrajiny, ako aj špeciálny tím pre príjem utečencov. Oznámil, že

Srbsko sa nebude zúčastňovať vo vývoze zbraní a ani nedovolí, aby cez naše územie prešli zbrane pre vojnové oblasti alebo krajiny zúčastňujúce sa v konﬂikte a že to bude prísne kontrolované. „V súlade so závermi Národnej bezpečnostnej rady zachováme mier v regióne a budeme tolerantní. Nebudeme reagovať na každodenné provokácie z Prištiny a iných častí regiónu,“ akcentoval prezident Srbska. Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska

S DEŤMI Z REGIÓNU

Vždy majte na zreteli lásku Pripravil: J. Pálik

rezident Srbska v sobotu 5. marca privítal deti srbskej národnosti z regiónu. Počas príhovoru uviedol, že je Srbsko ich krajina, kde ich vždy privíta láska, nech prichádzajú odkiaľkoľvek. Vučić, citujúc slávneho Miku Antića, povedal, že cíti potrebu ospravedlniť sa im v mene všetkých dospelých: „Nevytvorili ste a nezaslúžili ste si mať pred sebou žiadnu ťažkú výzvu, ale mnohé ste zdedili po dospelých. Žiadne dieťa nikdy nezačalo vojnu, neskolabovalo burzu alebo nechalo niekoho na ulici, bez domova, rodičov,“ zahlásil

• TÝŽDEŇ •

prezident Vučić a povedal, že generácia dospelých je povinná ospravedlniť sa za všetko, čo sa deje, že generácie detí vyrastajú v strachu z vojny, nedostatku potravín a jadrových katastrof. Poukázal na to, že Srbsko je dnes krajinou mieru, stability a lásky, a dodal, že to môže povedať v tomto dekadentnom a rozhorčenom svete, kde vládne hystéria a nenávisť. „Vždy majte na zreteli lásku, je to ako sila – ak ju budete dávať viac, bude jej pribúdať. Pestujte lásku, milujte svojich rodičov, priateľov, národ. Milujete svoj dom a svoje Srbsko. Láska tu na vás bude vždy čakať,“ odkázal hosťom prezident Vučić a poďa-

koval sa ich učiteľom, ktorí ich, ako povedal, učia srbský jazyk, kultúru a učia milovať Srbsko. Jovana z Mostaru sa v mene detí z regiónu poďakovala prezidentovi za prijatie slovami, že tu spolu s ňou pobudli deti z Vukováru, Kumanova, Starého Nagoričanu, Koperu a že sú všetci radi, že sú v Srbsku.

„Pochádzame z rôznych krajov a každý máme nejaký špeciﬁcký príbeh, no každého spája láska k Srbsku a svojmu národu, ako aj silná túžba zachovať si svoju identitu,“ povedala Jovana. Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska

11 /5002/ 12. 3. 2022

Týždeň Z 26. ZASADNUTIA NRSNM

Tatiana Naďová je nová predsedníčka Výboru pre vzdelávanie Danuška Berediová-Banovićová

piatok 4. marca sa konalo 26. zasadnutie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Prítomných privítala a zasadnutie viedla predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová. Zasadnutie sa začalo minútkou ticha, ktorou prítomní vzdali úctu zosnulému členovi NRSNM Jankovi Kolárikovi. Po schválení rokovacieho programu 17 prítomných členov schválilo zápisnice z 23. pracovnej a z 24. a 25. elektronickej schôdze NRSNM. Z dôvodu úmrtia Jankovi Kolárikovi bol ukončený mandát pred uplynutím funkčného obdobia z postu člena NRSNM. Na miesto predsedu Výboru pre vzdelávanie NRSNM Lakatošová navrhla členku tohto výboru Tatianu Naďovú a tento návrh bol schválený. Na-

ďová je učiteľka z Pivnice, ako aj externá spolupracovníčka Ministerstva školstva a školskej správy v Novom Sade. Na jej miesto členky vo Výbore pre vzdelávanie zvolili Máriu Galasovú z Padiny. Na rokovacom programe boli aj body, ktoré sa týkali Novino-

Predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová

vo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu: ﬁnančný plán NVU Hlas ľudu na rok 2022, program práce NVU Hlas ľudu na rok

2022, správa o práci NVU Hlas ľudu za rok 2021, ﬁnančná správa NVU Hlas ľudu za rok 2021, správa o realizácii redakčnej politiky novín Hlas ľudu, časopisu Vzlet za rok 2021 a časopisu Zornička za rok 2021, ako aj pracovné programy novín Hlas ľudu, časopisu Vzlet a časopisu Zornička na rok 2022. NVU Hlas ľudu ich všetky včas doručila Národnostnej rade. Tieto body boli stiahnuté z rokovacieho programu a o nich sa nerokovalo na tomto zasadnutí. Prítomná bola aj Anna Séčová-Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov, ktorá hovorila o činnosti múzea v roku 2021, ako aj o plánoch na rok 2022. V pokračovaní členovia schválili Správu o činnosti Múzea vojvodinských Slovákov v roku 2021, Správu o činnosti dozornej rady múzea v roku 2021, ﬁnančnú správu múzea v roku 2021, plán a program práce múzea na rok

2022 a ﬁnančný plán múzea na rok 2022. Nakoniec boli schválené rozhodnutia, ktoré vyniesla Výkonná rada NRSNM: stanovisko o preklade učebnice Geograﬁa 2 vydavateľstva Novi Logos, mienka o voľbe riaditeľa ZŠ Bratstvo v Aradáči, súhlas NRSNM k plánu zápisu žiakov do 1. ročníka na školský rok 2022/2023 Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci a mienka o komplete učebníc pre slovenský jazyk, ktorého vydavateľom je Ústav pre učebnice. Opozícia, ktorú na tomto zasadnutí tvorili: Juraj Červenák a Martina Martinková-Sabolčká, okrem iného mala otázky ohľadom listu predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milana Jána Pilipa z 8. decembra 2021. V tomto liste sa uvádzajú nedostatky, ktoré mali nehnuteľnosti, o ktorých kúpe sa uvažovalo.

K ÚPLNEJ RODOVEJ ROVNOSTI

Stereotypy treba odbúrať Pripravil: Miroslav Pap

gentúra OSN pre rodovú rovnosť a delegácia EÚ v rámci Medzinárodného dňa žien predložili organizáciám a spoločnostiam zmluvy na projekty, ktoré sa zaoberajú stereotypmi. Kvôli odbúraniu stereotypov usmernených na rodovú rovnosť šesť organizácií bolo podporených v hodnote 20,2 milióna dinárov. „Mimovládny sektor, medzinárodná organizácia, EÚ aj my členovia vlády prostredníctvom Ministerstva pre európsku integráciu a koordinačného orgánu 8

www.hl.rs

sa snažíme vytvárať normatívne a legislatívne rámce, ukazovať a akcentovať tému rodovej rovnosti ako jednu z najdôležitejších tém,“ uviedla Zorana Mihajlovićová, predsedníčka Koordinačného orgánu pre rodovú rovnosť. Členovia Ministerstva pre európsku integráciu tvrdia, že sa už roky snažia podporovať projekty, ktoré sú usmernené na dosiahnutie rodovej rovnosti. Je to hodnota, ktorá musí byť prioritná. „Nie je to stereotyp, ale pravda, že sa ženy zasadzujú viac o mier a stabilitu. Je to pravdivá

Informačno-politický týždenník

Pokračujú v práci na dosiahnutí úplnej rodovej rovnosti

dimenzia, ktorú si ľudia musia uvedomiť,“ spresnila Jadranka Joksimovićová, ministerka pre európsku integráciu. V rámci diskusií sa dal dôraz na potrebu zviditeľniť rodové stereotypy, ktoré potom treba vylúčiť zo spoločnosti.

Granty získali: Združenie žien z Prijepolja a Kolubarského obvodu, Združenie podnikateliek Srbska, Akadémia ženského podnikateľstva, Nadácia RES a Centrum E8. Zdroj a foto: z archívu Ministerstva baníctva a energetiky • TÝŽDEŇ •

NOVOSADSKÝ VEĽTRH

Sviatok písaného slova a umenia Jasmina Pániková

tom, že sa milovníci literatúry zažiadali poprechádzať sa pomedzi stánky plné kníh, ako aj stretnúť sa s početnými spisovateľmi, svedčili každodenní návštevníci Novosadského veľtrhu, ktorí si na svoje prišli počas veľtrhových dní od 3. do 10. marca.

vratne stratila. Vieme, že je kniha svätyňa, bez ohľadu na to, koľko si zvykáme na povrchnosť všetkého. Kniha sa povzniesla nad všetko a zastala si medzi hviezdy, kde iba mlčí a pozoruje. Vyhlasujem Veľtrh kníh v Novom Sade za stále otvorený,“ povedal akademik Bećković. V mene organizátorov prítomných pozdravil generálny riaditeľ

Medzinárodný veľtrh kníh otvoril akademik Matija Bećković

Medzinárodný veľtrh kníh Novosadského veľtrhu Slobodan otvoril akademik Matija Beć- Cvetković. Ako povedal, na veľtrh ković. V príhovore zdôraznil, že prišlo 180 vystavovateľov zo šiesv čase, keď všetci netrpezlivo tich krajín a zorganizovaných bolo čakajú najnovšie technologické viac ako 150 rôznych programov. výdobytky, knihy sú tie, ktoré Súbežne s knižným veľtrhom zostávajú. „Odkedy máme glo- prebiehala aj Výstava umenia Art bálny trend, že mobilný telefón Expo a počas dvoch dní – od 9. do nahradzuje knihu, začali sa va- 10. marca aj Veľtrh vzdelávania liť nevedomosti a povrchnosť, Smerovníky. Vzhľadom na to, falošné správy, suché citáty, že v minulom roku tieto veľtrhy montované fotograﬁe. Všetci sa vyznajú vo všetkých témach, a zvlášť v tých, ktoré ich nezaujímajú. V čase triumfu digitálnej ponuky kniha sa vracia na miesto, na ktorom vždy bola, a to v čase, keď sa zdalo, že to „Radosť z čítania a písania je viditeľná na vašich miesto nená- tvárach,“ povedala pokrajinská tajomníčka Dragana Miloševićová.

• TÝŽDEŇ •

Generálny riaditeľ veľtrhu Slobodan Cvetković a jeden z dvoch laureátov Ceny Lazu Kostića Zoran Ðerić

prebiehali v online priestore, bolo by svet bez kníh bol a zostal sveviac než očividné, že vznikla potre- tom divochov. Radosť z čítania ba priameho stretnutia s umelca- a radosť z písania, ktorú vidím aj mi či predstaviteľmi vzdelávacích na vašich tvárach a ktorá je vidiinštitúcií. Ako ocenil riaditeľ Novo- teľná aj v ovzduší tohto sviatku sadského veľtrhu S. Cvetković, bol písaného slova a umenia vôbec, to doposiaľ najobsiahlejší veľtrh to najlepšie potvrdzuje,“ povedala vzdelávania. Miloševićová. Novosadský knižný veľtrh podTohtoročný knižný veľtrh sa porujú mesto Nový Sad, ako aj odlišoval od tých predošlých Pokrajinský sekretariát pre kultú- aj tým, že jeho obsah bol oboru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločnosťami. Pri tejto príležitosti zástupca novosadského primátora Milan Ðurić povedal, že je hrdý na všetkých, ktorí sú časťou kultúrneho života Nového Sadu a ktorí svoVydavatelia aj tentoraz prichystali špeciálne jou prácou pri- veľtrhové ceny spievajú k tomu, aby Srbské Atény boli strediskom hatený obsahom Európskeho svetového umenia. „Je dobre, že hlavného mesta kultúry. Vďaka si v tomto roku spoločne sadnú spolupráci Novosadského veľtrhu spisovatelia, vydavatelia, kritici a Nadácie Nový Sad – Európske a publikum a že kontinuita toh- hlavné mesto kultúry návštevníci to podujatia úspešne zotrváva,“ veľtrhu sa mohli kochať v bohapovedal. tom programe multimediálneho Pokrajinská tajomníčka pre pavilónu Seobe duša. Stretnúť sa kultúru, verejné informovanie so súčasnými spisovateľmi z rea vzťahy s náboženskými spo- giónu, pozrieť si multimediálnu ločnosťami Dragana Miloševićo- výstavu Seobe duša – Novi Sad kroz vá zdôraznila, že ju teší, že sa knjigu, predstavenie B(j)egunci, veľtrh kníh, výstava umenia, ako či navštíviť koncert japonského aj veľtrh vzdelávania po všetkých umelca Miyaviho či svetoznámych výzvach spôsobených pandémiou Barcelona Gipsy Balkan Orchestra, vrátili pod klenbu Novosadské- bola iba malá časť kultúrnych ho veľtrhu v tradičnej podobe. programov, ktoré prichystali pre „Múdri ľudia dávno povedali, že návštevníkov veľtrhu. 11 /5002/ 12. 3. 2022

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Veľký záujem o kurz robotiky Anna Lešťanová

edzi užívateľmi Inovatívneho start up strediska Stará Pazova, ktoré podporuje inovačnosť a edukáciu, je aj Inovatívne stredisko pre edukáciu a rozvoj. A práve toto stredisko pre edukáciu a rozvoj ponúka všetkým žiakom, študentom a mladým ľuďom z územia Staropazovskej obce, aby sa zúčastnili v bezplatných kurzoch na rozličné zaujímavé témy. Po úspeš-

V mladšej vekovej skupine je okolo 25 účastníkov kurzu robotiky

vedľa Erste banky) a vedie ho Mihajlo Bonđi, zak ladateľ Inovatívneho strediska pre edukáciu a rozvoj. V práci mu pomáhajú aj Účastníkom kurzu a ich rodičom sa v pauze jeho kolegomedzi dvomi skupinami prihovorili Nataša Mićićová via – študenti a Mihajlo Bonđi Elektrotechnickej fakulty nom ukončení kurzu 3D tlače Univerzity v Belehrade. Títo a modelovania v sobotu 26. mladí ľudia nesebecky prenášafebruára slávnostne odštar- jú svoje vedomosti na všetkých tovali s ďalším kurzom, a to záujemcov. Aj na tomto kurze kurzom robotiky. Kurz sa koná ide o bezplatné vzdelávanie v miestnostiach Inovatívneho detí a mládeže. start up strediska v Starej PazoZáujem o tento kurz bol veľve, na treťom poschodí (vchod ký a v nadchádzajúcich dvoch

nov, ktoré podporujú túto činnosť. V mene Obce Stará Pazova sa prihovorila a zdarnú prácu zaželala Nataša Mićićová, predsedníčka ZO. Okrem iného povedala, že ako osvetová pracovníčka v škole pracovala viac ako 20 rokov a tieto kurzy sa jej veľmi páčia, lebo sa zasadzujú za inovačnosť, takže podporuje takúto kvalitnú družbu a edukáciu žiakov v oblastiach, ktoré ich zaujímajú. „Veľmi sa mi páči aj priestor, kde sa tieto kurzy konajú, a týmto vkladáme do

mesiacoch ho absolvuje okolo 50 účastníkov rozdelených do dvoch vekových skupín – mladšej a staršej. Medzi účastníkmi kurzu sú i žiaci základných škôl z územia celej Staropazovskej obce. Kur z robotik y podporujú Pokrajinský sekretariát Na kurze nadobúdajú nielen teoretické, ale pre vysoké vzdelá- aj praktické vedomosti vanie a vedecko-výskumnú činnosť, Obec Stará vzdelávania detí a mládeže. Pazova, Miestne spoločenstvo Kurzy sú dobrým príkladom Stará Pazova, Lokálna nadácia praxe a s cieľom čím kvalitnejStará Pazova a samotné Inova- šie ich realizovať, rozhodli sme tívne start up stredisko Stará sa aj pre ďalšie vkladania, a to do nových počítačov a nábytPazova. Účastníkov kurzu prišli na- ku,“ zdôraznila predsedníčka vštíviť aj predstavitelia orgá- Mićićová.

PROPAGÁCIA HUMÁNNYCH HODNÔT. V kysáčskej základnej škole prebiehajú dielne mladých aktivistiek Mestskej organizácie Červeného kríža Milany Milićovej a Anđely Azlenovej. Týkajú sa propagácie humánnych hodnôt. Hovorí sa o tolerancii, kultúrnej identite, rešpektovaní rozličností a obyčají, nenásilnom riešení konﬂiktov, diskriminácii, rodovej rovnosti, detských právach a o prevencii cyber bullying. Odfotili sme ich v spoločnosti triedy 2. 2. A. Legíňová 10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

S VEDÚCIM MUZEÁLNEHO KOMPLEXU V KULPÍNE FILIPOM VORKAPIĆOM

Po renovácii budov sa vrátia aj návštevníci Katarína Gažová

mpozantná budova Veľkého kaštieľa v Muzeálnom komplexe v strede Kulpína pôsobí veľkolepo iba z diaľky. Reálny obraz je však menej ideálny, lebo budovu poriadne nahryzol zub času. Opravy sú nevyhnutné a o tom, čo sa v tomto smere deje a bude diať,

miere nezaujímajú návštevníkov, ako táto veľkolepá budova, takže pokles počtu návštevníkov bol evidentný. Kedy sa plánuje rekonštrukcia Veľkého kaštieľa? – Pekná správa je, že sme sa dostali do tohtoročného plánu a programu Pokrajinského ústavu pre ochranu pamiatok kultúry, takže po dlhšom ob-

Predslávnosťové dni v Kulpíne a Svadba voľakedy a dnes – vlani neboli usporiadané v Muzeálnom komplexe z dôvodu schátrania budovy Veľkého kaštieľa a spomenutého balkóna, lebo hrozilo nebezpečenstvo zranenia návštevníkov v tej časti, kde je balkón. Máme nádej, že sa to všetko rekonštruuje a bude v poriadku. Niektoré podujatia sa usporiadali v prednej časti tzv. Francúzskeho parku... – Áno, aspoň ten priestor bol využitý na usporiadanie tradičného výtvarného tábora v organizácii MOMS Kulpín, tiež úspešného literárneho večierka

o Savovi Šumanovićovi, ktorý sme ešte stále nerealizovali, ale je pripravený. Ako je to v múzeu so zbieraním poľnohospodárskych predmetov? – Okrem spomenutých aktivít jednou z najdôležitejších je doplňovanie zbierky poľnohospodárskych predmetov. Vlani sme zabezpečili až 22 kusov. Osobitne by som vyzdvihol dotáciu združenia vývozcov a dovozcov poľnohospodárskej mechanizácie, od ktorých sme zadovážili viazač kukuričia vyrobený v 70. rokoch. My sme jediné múzeum, ktoré vo svojej zbierke má taký stroj.

Filip Vorkapić pred budovou Veľkého kaštieľa

hovoril vedúci Muzeálneho komplexu v Kulpíne Filip Vorkapić, vyšší kustód Múzea Vojvodiny, v ktorého kompetencii je kulpínske múzeum. Ako sa darilo múzeu v minulom roku? – Vlaňajší rok, podobne ako aj rok 2020, bol v znamení prispôsobovania sa kovidovým opatreniam. Predsa vlani to bolo o niečo lepšie, lebo sme nemali celkové zatváranie múzea. Ale predsa keď ide o návštevnosť, značne sa cítil úpadok. A to aj z toho dôvodu, že v časti Veľkého kaštieľa prišlo k premokaniu na streche, čo spôsobilo navlhčenie povaly. Z toho bezpečnostného dôvodu sme Veľký kaštieľ museli celkom zatvoriť pre návštevníkov. Aj balkón s výhľadom do parku v úzadí kaštieľa je poškodený, takže ho treba rekonštruovať. Ostatné naše obsahy v takej • ĽUDIA A UDALOSTI •

dobí sa konečne urobí rekonštrukcia veľkej budovy a bude sa môcť otvoriť pre záujemcov. Všetko, čo sa s tou budovou stalo, vplývalo na našu prácu a na výzor samého komplexu. Našťastie, my ešte stále udržiavame spoluprácu s niektorými turistickými agentúrami, takže veríme, že aj počet turistov bude ako predtým. Čo bolo v ponuke pre turistov v tejto neprajnej situácii? – Mali sme aj organizované skupiny, aj jednotlivé návštevy, ale musím uznať, že to bolo minimálne. Hlavne sme im predstavili Poľnohospodárske múzeum a zaujímavé exponáty, park Muzeálneho komplexu a vyrozprávali sme im dejiny Kulpína za pomoci informačných tabúľ, ktoré máme nainštalované na vchode do nášho komplexu. Žiaľ, ani tradičné kulpínske podujatia – Deň Kulpína,

V bývalej budove koniarne a kováčskej dielne sú umiestnené zachované starodávne poľnohospodárske stroje, akým je aj tento najstarší juhoslovanský traktor

venovaného jubilantom, takže nás tešilo, že aspoň na to boli podmienky. U nás boli, a to v parku a v ďalších prístupných častiach, nakrúcané aj rôzne televízne vysielania. Pedagogická služba múzea pod vedením Dragany Vujaklijovej bola tiež aktívna. Usporadúvali sa dielne pre kulpínskych škôlkarov a žiakov. Máme dobrú spoluprácu aj so Spolkom kulpínskych žien. Kolegyne Dragana a Tanja vypracovali edukačný program

Plány múzea na tento rok? – Najdôležitejšie je začať tú rekonštrukciu strechy kaštieľa, aby sa zriadila aj vonkajšia omietka, a vo vnútri miestnosti, kde premokalo, aby sa povala rekonštruovala. Následkom premokania sú nám sčasti poškodené i parkety, takže ich treba upraviť. Potom už budú podmienky vrátiť štýlový nábytok z reštaurácie do Veľkého kaštieľa, na potešenie turistov.

11 /5002/ 12. 3. 2022

Ľudia a udalosti DEMOGRAFICKÁ ŠTATISTIKA LALITE

Viac detí ako v roku 2020 Miroslav Pap

emograﬁcká štatistika v Laliti je sledovaná dlhodobo. Žiaľ, podobne ako aj v ostatných prostrediach, má klesajúcu tendenciu. V roku 2002 tu žilo 1 646 obyvateľov, z tohto 796 Slovákov. V roku 2011 na základe Štatistického ústavu Republiky Srbsko v Laliti žilo 1 343 obyvateľov a z toho 638 Slovákov. Avšak keď porovnáme s rokom 2020, predsa sa vyskytol jeden pozitívny fakt – vlani sa tu narodilo o 5 detí viac, čiže spoločne 13. Zaujímavý je fakt, že je z toho desať dievčat a traja sú chlapci. Štyri deti sú zo slovenského manželstva, päť je zo

srbského, jedno z rómskeho a tri sú z miešaného. Od 23. do 25. augusta sa narodili tri deti zaradom. Mená detí sú zmiešané, moderné a tradičné: Sara, Jova-

Radosť z krstu (foto: z archívu lalitského CZ)

na, Saša, Filip, Klára, Maja, Milica, Hana, Staša, Anđela, Dimitrije. V Laliti bolo vlani šesť sobášov, no iba jeden manželský pár sa hlási k slovenskej menšine. Tri páry boli čisto srbské, kým dva boli miešané. Čo sa týka mortality, tá je výrazne nad natalitou. Umrelo spolu 31 Laliťanov – 20 mužov a 11 žien. Z celkového počtu bolo 21 zomretých pochovaných na tzv. slovenskom cintoríne, čiže ide o príslušníkov prevažne evanjelického vierovyznania, ako aj veriacich ostatných náboženských spoločenstiev, ktoré existujú v Laliti. Je tiež zaujímavý fakt, že počas marca a apríla umrelo až 13 obyvateľov.

Zdenko a Jasna Valentovci s matrikárkou Soňou Demiterovou (foto: z archívu S. Demiterovej)

Hoci Slovákov v Laliti ubúda, treba však pochváliť ich angažovanosť na kultúrnom, vzdelávacom a náboženskom poli. Nezaostávajú za ostatnými prostrediami a svojimi početnými aktivitami sa snažia o zachovanie svojej etnickej a konfesionálnej príslušnosti.

DIELNE Z PRÍLEŽITOSTI 8. MARCA V KULPÍNSKEJ ŠKOLE

Krásne darčeky pre mamičky Katarína Gažová

polupráca medzi kulpínskou základnou školou a pedagogickou službou Muzeálneho komplexu v Kulpíne pretrváva rad rokov. Nevystala ani pri príležitosti tohtoročného sviatku žien. Muzeálna pedagogička Dragana Vujaklijová spolu s Kristínou Novakovovou, učiteľkou náboženstva, ktorá bola vedúcou projektu dielní, aj s ďalšími učiteľmi tejto školy uspo-

Kytice kvetov pre mamičku

www.hl.rs

Práca s papierom pre vhodné darčeky

riadali dielne pre žiakov, v ktorých vypracúvali rozličné darčeky ku Dňu žien. Do dielní boli zapojení žiaci nižších ro č n í k ov, teda od 1. do 4. ročníka a tiež žiaci 5. a,

Informačno-politický týždenník

6. a a 7. b triedy. Počas viacdňových dielní v základnej škole žiaci s vedúcimi pedagógmi vypracovali krásne predmety, vhodné ako darčeky Príprava darčekov technikou dekupáže k sviatku žien. Pracovali aj s technikou dekupáže, mám. Kreatívna práca v dielňach vypracovali zdobené papierové deti bavila a tak naplno prejavili gratulácie a tiež portréty svojich svoju bohatú obrazotvornosť. Na záver príprav darčekov k 8. marcu, ako vysvetlila Dragana Vujaklijová, žiaci a učitelia s učiteľkou školského chóru Ninou Lečićovou-Mostarski nahrali pieseň Mama a možno si ju vypočuť na školskej webovej stránke. Na ukážku ponúkame niekoľko záberov z ôsmomarcových dielní v kulpínskej škole. Foto: D. Vujaklijová Kristína Novakovová, autorka projektu, pri práci s deťmi • ĽUDIA A UDALOSTI •

BÁČSKY PETROVEC

Jazierko Špór sa plní vodou Jaroslav Čiep

iekdajšie jamy vedľa tzv. špóru na južnej strane Báčskeho Petrovca vznikli tak, že sa odtiaľ kedysi čerpala zem na výrobu surových tehál na stavbu petrovských

domov. Dlhé roky potom jamy zostali zanedbané. Až od vlaňajšieho roka začali dostávať primeranú a kultivovanejšiu podobu. Iniciátorom toho bola skupina aktivistov, ktorí pôsobia pri miestnom klube športových rybárov. O tom

Aktivisti združenia Jazero Špór v akcii pílenia prebytočných stromov

sme našich čitateľov informovali vlani v októbri, keď sme ich navštívili. Vtedy nám hovorili, že ich dlhoročným prianím bolo, aby tento areál zmenili na relaxačný kútik a jazierko, resp. upravený priestor pre športový rybolov. Povolenie na úpravu dostali od obecných štruktúr. Najprv svojpomocne zlikvidovali húštinu a kláty v jamách a potom za pomoci bagrov prehlbovali dno a tvarovali okraje budúcej vodnej nádrže. Vyčistili blato a bahno a začalo sa zavážať so zdravou zemou. Jazero má dve časti, s cieľom kruhového prúdenia vody. Aby mohli spravovať tento priestor, založili si aj nové združenie: Jazero Špór. Minulú sobotu sme sa tam pri nich pristavili zase a poprosili

sme ich, aby si dali malú prestávku pri opiľovaní konárov a pílení dutých stromov, ktoré ohrozovali okolité objekty. Všimli sme si, že sú vôkol jazierka nasadené už aj mnohé mladé stromčeky. Jazierko už týždeň nasáva vodu z vŕtanej studne, ktorá je poháňaná za pomoci motora. Prezradili nám, že denne pribúda zo 5 centimetrov vody a takýmto tempom bude potrebný jeden mesiac, aby sa nádrž špórskeho jazierka naplnila vodou. Priestor ešte plánujú ohradiť a okolie sa dodatočne osvetlí. Petrovec na tomto skultivovanom priestore podľa slov členov nového Združenia športových rybárov Jazero Špór v blízkej budúcnosti dostane upravený kútik pre športový rybolov.

POĽNOHOSPODÁRI KULPÍNA ROVNALI CESTY

Aby sa ľahšie chodilo do poľa Katarína Gažová

lub poľnohospodárov Kulpína každý rok na sklonku zimy a v ústrety jari organizuje jednodennú celodedinskú akciu rovnania poľných ciest. Hoci v sobotu 5. marca bolo chladné a veterné počasie, predsa od svojho plánu neustúpili. Predseda Klubu poľnohospodárov Kulpína Milan Popovicki

povedal, že sa akcie rovnania poľných ciest v kulpínskom a sčasti aj ravnoselskom chotári zúčastnilo 40 poľnohospodárov. Nešetrili svoje traktory a prívesné stroje a prácu rovnania poľných ciest urobili vzorne. V tú sobotu sa stretli ráno tradične v strede dediny. Tam sa dohovárali o rozvrhu, kto do ktorej časti chotára pôjde rovnať cesty. Ako aj roky predtým, podelili sa do viace-

rých skupín a šli do častí chotára zvaných Šaševi 1 a 2, Šovské 1 a 2, potom na Heneriku a do časti za kanálom D-T-D. Poľnohospodári sa dobre zorganizovali, usilovne pracovali za suchého Jedna zo skupín poľnohospodárov Kulpína, ktorá pracovala za kanálom

Rovnanie ciest v časti kulpínskeho chotára za kanálom D-T-D • ĽUDIA A UDALOSTI •

počasia a práca sa im darila. Cesty v chotári sú rovné a pripravené na jarné práce. Rovnanie ciest dopomáha aj k ochrane mechanizácie, ako aj k zdra-

viu poľnohospodárov, keď idú na svoje role. Kto sa akcie zúčastnil, pomohol tak celej dedine. Po skončení akcie všetci účastníci smerovali do Poľovníckeho domu, kde mali spoločný obed, pri ktorom si mohli aj podebatovať o tom, ako sa im práca vydarila, a o tom, aké majú plány na nastávajúcu poľnohospodársku sezónu.

11 /5002/ 12. 3. 2022

Foto: A. Šimo

Ľudia a udalosti V BÁČSKOM PETROVCI

Prednáška o sebazraňovaní adolescentov zapájajú do edukačných programov. Prednášky sú naplánované budove Domu zdravia pre obce Báčsky Petrovec, Báč, Báčsky Petrovec vo štvr- Báčska Palanka, Vrbas a Titel. tok 3. marca bola poučná V Báčskom Petrovci prítomprednáška z oblasti detskej psy- ných na prednáške privítali Bilchológie. Usporiadali ju Stre- jana Drakulićová, riaditeľka Sodisko pre sociálnu prácu Obce ciálneho strediska v Petrovci, a Báčsky Petrovec v spolupráci so Anđela Tomićová, spolupracovStrediskom pre umiestnenie ro- níčka Strediska pre umiestnenie dín a pestúnstvo Nový Sad, ktoré rodín a pestúnstvo Nový Sad. majú veľmi dobrú vzájomnú Prednášateľkou na tému sespoluprácu. bazraňovania detí a adolescentov bola doktorka detskej psychológie Jasminka Markovićová. Sebazraňovanie je veľmi častý jav, takže 1 z 5 mladých to urobí počas svojho života aspoň raz. Rodičia si to musia všimnúť a vyhľadať pomoc odborníkov. Treba predsa rozlíšiť, že každé sebazraňovanie nie je zároveň aj pokus o saHostí na prednáške privítali: (zľava) Biljana movraždu. Najčastejší Drakulićová a Anđela Tomićová dôvod, prečo to mladí Prednáška o sebazraňovaní ľudia robia, je potreba regulovať detí a adolescentov je prvá v intenzívne emócie. Nemôžu to poradí 11 tematických celkov vykonať iným spôsobom a preto programu Otvorené dvere pes- pristupujú k sebazraňovaniu. túnstva. Jeho cieľom je, aby pes- Potom tá intenzita emócií u nich túnske rodiny získali čím viac klesá a cítia sa upokojenejší. To vedomostí a zručností, ktoré im je jeden z najčastejších dôvopomôžu v ich ďalšej práci a v ži- dov, a je ich množstvo. Preto je vote s deťmi vo svojich rodinách. potrebné, aby sa rodičia o tom Stredisko nadviazalo spoluprácu edukovali na rôznych seminás početnými odborníkmi, ktorí sa roch, prednáškach. Katarína Gažová

Poslucháči poučnej prednášky v Petrovci

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Prednášateľka Jasminka Markovićová, doktorka detskej psychológie

Takéto prípady sa častejšie stávajú v rodinách, kde majú chovancov, než v biologických rodinách, takže je to až 50 – 60 percent celkových prípadov preto, lebo v týchto rodinách sú deti s rizikovými faktormi. K sebazraňovaniu pristupujú už deti vo veku od 12 do 14

emócií. Sebazraňovaním mladí ľudia zmierňujú potrebu skončiť svoj život. Doktorka poukázala aj na to, ako možno zistiť, že sa také niečo chystá. Adolescenti sú tajnostkárski, emocionálne sa zatvárajú do seba, často trávia čas osamote, majú zranenia

Bola to prvá prednáška z tematického programu Otvorené dvere pestúnstva

rokov a vrchol – teda najviac prípadov je v populácii strednej adolescencie, teda u detí vo veku od 15 do 16 rokov. Z údajov vidno, ako potvrdila doktorka Markovićová, že sebazraňovanie je častejšie u dievčat než u chlapcov, a zasa prípadov samovraždy je viac u chlapcov. Impulzívnosť a agresivita sú výraznejšie pri mužskom pohlaví. Sebazraňovanie je často aj následkom rovesníckeho násilia a najčastejším dôvodom je regulovanie intenzívnych

po tele, a preto nosia tričká s dlhými rukávmi, aby tie svoje činy prikryli. Rodičia sa po sebazraňovaní svojich detí cítia vinní, nahnevaní, frustrovaní, sú v šoku a majú pocit viny. V takom prípade je dôležitý očný kontakt, zmiernený hlas rodičov, rozhovor s deťmi, a netreba na nich naliehať, kričať, vyhrážať sa, trestať a podmieňovať ich. Prednášku v Petrovci sledoval pozoruhodný počet návštevníkov, ktorí sa aktívne zapájali do diskusie o tejto dôležitej psychologickej téme v súčasnosti. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SPOLOK PETROVSKÝCH ŽIEN

Predsedníčkou sa stala Katarína Rašetová Jaroslav Čiep

polok petrovských žien v pondelok 28. februára usporiadal volebné zasadnutie Zhromaždenia SPŽ, na ktorom sa venovali správam o činnosti v minulom roku, ako aj rámcovému plánu na aktuálny rok. Druhou časťou, ako si to zvykli robievať aj v minulých mandátnych obdobiach, bola volebná časť zhromaždenia. Tá sa naposledy konala pred štyrmi rokmi – v roku 2018, keď sa 13. marca 2018 uskutočnili voľby vedenia spolku. Predsedníčkou vtedy zostala Mária Gašparovská, teda bol to jej druhý mandát vo vedení spolku, kým podpredsedníčkou sa vtedy stala Katarína Rašetová. Po štyroch rokoch spolkárky zorganizovali voľby vo svojom

združení v pondelok 7. marca 2022. Tentoraz pre nemožnosť zasadať vo svojich miestnos-

tiach pre majstrovské práce na eliminácii vlhkosti zo stien domu ženy zasadali v budove Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec. Pri tejto prí-

Všetci pre Stefana

umanitárne akcie na zbierku ﬁnančných prostriedkov na liečbu Stefana Subotića (1998) z Belegiša sa aj naďalej konajú. Už štyri roky Stefan hrdinsky bojuje s akútnou lymfoblastovou leukémiou a od prvej transplantácie kostnej drene prešli tri roky. Po úspešnej terapii CAR T-bunkami Stefan sa opäť vrátil do nemocnice v nemeckom meste Flensburg, kde ho očakáva ďalšie liečenie. Združenie občanov Tamburica Pazova, ktoré bolo založené v máji minulého roku, usporiadalo v sobotu 5. marca v staropazovskej divadelnej sále humanitárny koncert pod názvom Všetci pre

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Novou predsedníčkou sa stala doterajšia podpredsedníčka Katarína Rašetová, podpredsedníčkou sa stala Mária Drieňovská, tajomníčkou Katarína

Arňašová, za pokladníčku bola zvolená Anna Dorčová a za členov správnej rady Ján Haška, Zuzana Hmiráková, Anna Dudášová, Drahotína Arňašová a Anna Speváková. Spolkovou účtovníčkou zostala Anna Mučajiová. Do dozornej rady si za predsedníčku zvolili Máriu Gašparovskú a členky Milinu Krivákovú a Annu Ponigerovú. Inventúrna komisia bude pracovať v zložení: predsedníčka Mária Šramková a členky Zuzana Šiarová a Mária Bančićová. Toto nové vedenie treba, aby si vytýčilo oporné body vlastnej činnosti na nasledujúce štvorročné mandátne obdobie a prichystalo podrobný plán práce na bežný rok s prislúchajúcim ﬁnančným plánom.

ktorí mali spoločný cieľ – zozbierať čím viac peňazí potrebných na Stefanove nevyhnutné ďalšie lekárske zásahy. Okrem 30 hudobníkov, koľko toho času počíta orchester Tamburica Pazova, vystúpila aj novoutvorená ženská spevácka skupina a početní hostia sólisti, medzi ktorými bola aj Danuša Vestegová zo Starej Pazovy. Za sprievodu

orchestra zaspievala slovenskú ľudovú pieseň. Na koncerte vystúpil aj detský chór tamojšieho KUS Branka Radičevića pod vedením Olivery Bijelićovej. Záverečným bodom humanitárneho koncertu bola pieseň Na te mislim, ktorú spoločne všetci zaspievali a ňou vlastne zaslali veľký pozdrav Stefanovi v jeho veľkom boji o život.

Záber z volebného zasadnutia SPŽ

HUMANITÁRNY KONCERT V STAREJ PAZOVE

Anna Lešťanová

ležitosti sa primeraným darom zavďačili predsedníčke Márii Gašparovskej.

Stefana. Umeleckým vedúcim orchestra je Bane Jovanović-Šanjika a tento humanitárny koncert je v poradí ich tretím koncertom. Početnému obecenstvu, ktoré nešetrilo dlane a odmenilo každý výkon spevákov a hudobníkov, ukázali nesebeckosť v poskytovaní ďalších ﬁnančných prostriedkov na liečbu tohto mladíka. Na koncerte boli aj Stefanova sestra a teta, ktorá sa poďakovala všetkým účastníkom k o n ce r t u a obecenstvu, Momentka z humanitárneho koncertu

11 /5002/ 12. 3. 2022

Ľudia a udalosti SLOVO MÁ: PHDR. SVETLANA VOJNIĆOVÁ-FELDYOVÁ

Bohatšia o mnohé informácie z mnohých oblastí Anna Lešťanová

ojvodinskí Slováci a veriaci zoskupení v evanjelických cirkevných zboroch PhDr. Svetlanu Vojnićovú-Feldyovú poznajú ako farárku pôsobiacu v Chorvátsku, v cirkevnom zbore v Soľanoch. V Chorvátsku pracuje aj ako zástupkyňa cirkvi pre vzťahy so zahraničím. K tomu dlhé roky organizovala jarné či jesenné náboženské stretnutia v Crikvenici. Avšak vojvodinskí evanjelici ju poznajú aj ako manželku farára Mgr. Igora Feldyho, ktorého podľa potreby zastupuje v Starej Pazove, a je výpomocnou farárkou v Ľube. Pazovčania hovoria, že je veľmi usilovná žena, manželka a matka dvoch detí. Zrejme je dobre vedieť si rozvrhnúť pracovný a voľný čas, čo sa jej určite darí.

práce v novembri 2021 a obhajobou 8. februára 2022. Obhajoba, samozrejme, bola sprevádzaná aj skúškou z filozofie a z oblasti kultúry a turizmu, keďže išlo o Katedru manažmentu kultúry a turizmu na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Po obhajobe som získala titul Philosophiae doctor. Prečo vás zaujala práve táto téma? – Za posledných niekoľko rokov som vedúca Oltárneho krúžku mladších žien Tabita v Starej Pazove. Už roky aktívne alebo pasívne sledujem rozvoj tohto krúžku a počas svojej služby som sa snažila motivovať ženy v Soľanoch a Ľube, aby si založili krúžky, čo sa aj stalo. Preto bolo pre mňa zaujímavou výzvou poučiť sa a preštudovať, ako to vlastne

Svetlana Vojnićová-Feldyová (1980 Ilok), Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského 2003, titul Mgr. – magister teológie. Roku 2003 ordinovaná v Iloku, seniorálna kaplánka do 2005. Odvtedy farárka v Soľanoch. Vydatá v roku 2006 a odvtedy žije v Starej Pazove. Víkendy trávi v Chorvátsku (niekedy je tam aj cez týždeň), má dve deti a od tohto roku aj titul PhDr. Kedy ste sa pustili do príprav vašej rigoróznej práce? – Téma mojej rigoróznej práce je Význam oltárnych krúžkov žien v Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku. Oltárne krúžky žien som spracovala z historického aspektu, vyčerpávajúc písomné zmienky o nich, a tiež prostredníctvom dotazníka, na ktorý mi odpovedali členky krúžkov. Keďže je iné písať diplomovú prácu počas štúdia, kým je študent slobodný a sústredený iba na štúdium, myslím si, že som na spracovanie práce potrebovala viac času, s ohľadom na povinnosti, ktoré sa museli konať. Teda pred asi dvomi rokmi som začala zbierať údaje a materiály a dokončila som odovzdaním 16

www.hl.rs

u iných išlo a ako je tomu dnes, aký je potenciál krúžkov podľa ich vlastných názorov, podľa názorov farárov a farárok. Chcela som podať aj eventuálnu víziu a perspektívu ich činnosti v budúcnosti. Rigoróznu prácu som spracovala najmä z aspektu diakonického potenciálu krúžkov pre rozvoj cirkevných zborov a cirkvi v diakonickom smere. Urobila som tak aj z toho dôvodu, že sa aj v Evanjelickej cirkvi v Chorvátsku venujem diakonii, ktorú cirkev založila pred dvomi rokmi z mojej iniciatívy a ktorú sa spolu s kolegami snažíme rozbehnúť. V oblasti publikačnej činnosti vás poznáme ako editorku kapitálnej knihy Slovenská

Informačno-politický týždenník

Z prezentácie knihy o SEAVC v Srbsku, ktorá sa konala v Bratislave vo Veľkom kostole v máji 2018: Svetlana Vojnićová-Feldyová s manželom Igorom Feldym (zľava)

evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku v slove a obrazoch, aj ako dlhoročnú redaktorku celocirkevného časopisu Svjetlo, ktorý pravidelne vychádza v Chorvátsku. Avšak málokto vie, že ste sa zaoberali aj prekladateľskou činnosťou v evanjelických cirkvách. Mohli by ste nám niečo o tom povedať? – Áno. Ako seniorálna kaplánka dostala som za úlohu pripravovať internetovú verziu niečoho, ako je v súčasnosti rubrika Ekuména v Evanjelickom hlásniku. V roku

Z krstu dievčaťa v Soľanoch, 2019

2004 pred Vianocami bola schválená iniciatíva, aby sme si založili celocirkevný časopis, ktorý sme nazvali Svjetlo. Odvtedy ho redigujem, ale vychádza iba dvakrát do roka, teda na Vianoce a na Veľkú noc. V tých rokoch som preložila aj Veľký katechizmus Dr.

Martina Luthera do chorvátčiny. Je to prvý preklad. Publikácia bola dosiaľ vydaná dvakrát. Paralelne s prípravou kapitálneho diela o histórii SEAVC v Srbsku v Chorvátsku sme s teologickým výborom pripravovali Bohoslužobnú agendu, Funebrál a Agendu pre pohreby. Tieto tri publikácie som editorovala a vyšli k 500. výročiu reformácie. Ani jedno z tých diel nikdy predtým neexistovalo v registrovanej a celocirkevne schválenej podobe medzi evanjelikmi v Chorvátsku. V princípe cez tieto diela v každom cirkevnom zbore v Chorvátsku mali by sa služby Božie, sobáše, krsty, konﬁrmácie, inštalácie, ordinácia a pohreby, ktoré sa konajú v chorvátskom jazyku, konať rovnako, teda mať rovnakú podobu, byť v duchu evanjelickej cirkvi a teológie. Tieto diela vznikli, pretože existovala na to silná potreba, s ohľadom na to, že súčasní kolegovia tam nie sú vzdelávaní na evanjelických teologických fakultách a nemali niektoré dôležité predmety, ako sú liturgika, cirkevná hudba, homiletika, cirkevná agenda, diakonika, Lutherova teológia. Po roku 2017 som preložila jedno dielo, ktoré sa v slovenčine volá Cestou nádeje autora doc. PhDr. Miloša Klátika, PhD., minulého generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi na Slovensku. Dielo je preložené do chorvátčiny a do srbčiny a je zaujímavé z niekoľkých aspektov. Je tam história • ĽUDIA A UDALOSTI •

Evanjelickej cirkvi na Slovensku, ktorá sa aj nás veľmi týka, a čitateľovi Neslovákovi v Chorvátsku a Srbsku sa tým dostáva o nás tých informácií, ktoré my tu sami o sebe nepíšeme. Autori, ktorí možno aj píšu v srbčine alebo v chorvátčine, sa koncentrujú na dejiny Slovákov na Dolnej zemi a v našich prostrediach. A pritom nie je tu ten všeobecný aspekt Slováka a hornozemský dôvod odchodu na Dolnú zem a hornozemská perspektíva. Takisto v týchto publikáciách čitateľom v Srbsku a v Chorvátsku sa možno aj po prvýkrát dostávajú do rúk na jednom mieste životopisy najvýznamnejších osobností

Z konfirmácie v Ľube, 2021

Slovenska (Štúr, Hurban, Hodža, Tomášik, Štefánik, Osuský, zo starších Conrad Cordatus, Leo-

nard Stöckel, Eliáš Láni, Daniel Krman, Matej Bel). Tohto roku by naša cirkev mala publikovať v mojom preklade dielo profesora Rolanda Wernera Fascinácia: Ježiš. Je to apologetické dielo, veľmi lákavé na čítanie. Dielo recenzovali emeritný biskup Dr. h. c. prof. ThDr. Július Filo a generálny biskup Mgr. Ivan Eľko, obaja zo Slovenska. Úvod pripravuje náš pán biskup Mgr. Jaroslav Javorník, PhD. Čo pre vás táto hodnosť znamená a aké sú vaše plány do budúcna? – Teší ma, že som sama sebe dala takúto úlohu a že sa ju podarilo zvládnuť. Som bohatšia o

SVETOVÝ DEŇ MODLITIEB V KYSÁČI

Nádej do budúcnosti Anna Legíňová

aždoročne je prvý marcový piatok venovaný Svetovému dňu modlitieb. Práve v ten deň sa v celom svete konajú modlitby. Každý rok iná krajina, čiže iné ženy pripravujú program a ten istý program sa potom realizuje v každej krajine vo vlastnom jazyku. Aj v slovenskom evanjelickom chráme v Kysáči a tiež v Evanjelickej metodistickej cirkvi sa v piatok 4. marca konali bohoslužby. Najprv

na situáciu vo svete. Pripravili ho kresťanské ženy z Anglicka, Walesu a zo Severného Írska. Je to verš z knihy proroka Jeremiáša. Ako symbol nádeje boli použité sviece a semiačka. Počas bohoslužieb boli jedna za druhou zapaľované sviece, ktorých bolo 7 a symbolizovali 7 regiónov rodiny SDM. Tri ženy – Lina, Natalie a Emily rozprávajú osobné príbehy o tom, ako žili v chudobe, v strachu, v osamelosti a v izolácii a ako Boh uskutočnil svoje zámery s nimi a priniesol

Počas kázne pána farára Vladimíra Lovása

bol večierok organizovaný v EMC. Svetový deň modlitieb sa niesol pod heslom Dám vám budúcnosť a nádej, ktoré je akoby balzamom • ĽUDIA A UDALOSTI •

im slobodu, spravodlivosť a Boží pokoj. Okrem nich účinkujú aj iné ženy a predstavujú spomínanú krajinu. V ich príbehoch sa istotne

Príhovor pani farárky Anny Pálikovej-Kunčákovej

našlo mnoho žien, ktoré trpeli a ešte trpia fyzické, emocionálne a sexuálne zneužívanie, ktoré boli izolované skrze zdravotné postihnutie, etnický pôvod, vek a pohlavie. Všetkých prítomných privítala pani farárka Anna Páliková-Kunčáková. Klavírny sprievod piesní mala na starosti Daniela Megová. Svetový deň modlitieb bol organizovaný aj v evanjelickom chráme Božom. Kázeň mal na starosti pán farár Vladimír Lovás. Už na vchode do chrámu veriaci dostávali vrecúško semiačok a záložku do knihy, ktorú prichystala evanjelická mládež. Spievali aj šiestaci, pokonﬁrmačná mládež a spevokol. Sprievod mali na starosti pán farár a kantor Gabriel Lovás. Každoročne sa v každom objekte, kde sa konajú takéto bohoslužby, koná zbierka. Tohto roku sa peňažná zbierka venuje Centru pre riešenie problémov tehotných

mnohé informácie a z mnohých oblastí. Asi najviac ma teší to, že vidím iných, že sa tešia z tohto úspechu. Z tohto obdobia učenia dokonca som povzbudená pokračovať aj ďalej, ale nebudem, zatiaľ. Naše časy sú v Božích rukách. Verím, že aj čas môjho života. Môj plán do budúcna je realizovať projekty, ktoré som začala sama aj spolu s inými – pripraviť túto rigoróznu prácu do čitateľnej podoby a vydať ju ako knihu o oltárnych krúžkoch žien, venovať sa rodine a naďalej svojim zborom, diakonii, cirkvi. Fotograﬁe: z archívu S. Vojnićovej-Feldyovej žien žiadajúcich o azyl v meste Leeds. Úmrtnosť novorodencov medzi azylantkami je vysoká. V centre nachádzajú budúce mamičky zdravotnú, sociálnu aj právnu pomoc, ako aj odpovede týkajúce sa tehotenstva a pôrodu. Tento model pomoci sa veľmi osvedčil, a preto chcú takéto zariadenia vybudovať aj v iných mestách, kde je veľká koncentrácia azylantiek. Výbor SDM sa rozhodol podporiť tento projekt. K umeleckej a duchovnej náplni Svetového dňa modlitieb prispel aj večierok, ktorý pripravila KDC Kysáč v Slovenskom národnom dome. V Svetový deň modlitieb tam bol hosťom a poslúžil aj kázňou Jaroslav Andrášik a spevom na oslavu a oslovenie prítomných poslúžila vynikajúca skupina KDC z Báčskeho Petrovca. Oba večierky – 4. a 5. marca sa niesli v znamení hesla Svoj pokoj ti dávam. Všetko to mala na starosti rodina Mamojková – Pavel s manželkou Jarmilou. V druhý deň bol hosťom Vladimír Červeni. Aj manželský pár Sonja a Sanel Šuvalićovci, misionári zo zahraničia, ktorí sa prisťahovali do Kysáča, doplnili večierok piesňami. Recitáciou sa prihovorila učiteľka vo výslužbe Elena Surová a príležitostný príhovor mal aj predseda MOMS Kysáč Rastislav Surový. Prítomní počúvali kázeň slova Božieho a nadchýnali sa prednesom piesní chóru KDC z Hložian.

11 /5002/ 12. 3. 2022

Ľudia a udalosti SVETOVÝ DEŇ MODLITIEB V KOVAČICI, PADINE, JÁNOŠÍKU A VO VOJLOVICI

Dám vám budúcnosť a nádej Anna-Andrea Holíková Olinka Glóziková-Jonášová

rvý marcový piatok sa už bezmála štyri desaťročia medzi kresťanmi nesie v znamení Svetového dňa modlitieb. V tento deň v roku, v tú istú hodinu sa kresťania v

poslanie a všetky zozbierané prostriedky (tzv. ofera) následne sú odovzdané do Biskupského úradu v Novom Sade, odkiaľ budú usmernené na charitatívne účely. Tohtoročná ﬁnančná zbierka zozbieraná v rámci SDM bude poskytnutá centru, ktoré sa stará o tehotné ženy s neistou ži-

V CZ Kovačica príbehy žien čítali matky tohtoročných konfirmandov a katechétky

celom svete skláňajú k modlitbe s rovnakým námetom. Začiatky pripomínania si tohto dňa siahajú až do 19. storočia a celosvetovou udalosťou sa stal v roku 1927. V bežnom roku tento deň pripadol na 4. marca a text prichystali kresťanské ženy z Anglicka, Walesu a zo Severného

SDM vo Vojlovici si pripomenuli piesňami a prečítaním modlitieb a básní v prednese matiek budúcich konfirmandov a dvoch katechétok

záver večierka dostal semiačka kvetín. Svetový deň modlitieb je svojím spôsobom i dňom, keď kovačickí cirkevníci vzdávajú hold aktívnym členkám za to, že sú neraz nositeľkami početných aktivít a podnecujúcimi osobami. Svetový deň modlitieb si pripomenuli aj v cirkevnom zbore v Padine. Na úvod prítomných privítal a pozdravil zborový farár Ján Cicka, kým poskytnuté texty na danú tému prečítali

lo, a primerane vyzdobili kostol. Na úvod prítomných privítala a tematickou kázňou poslúžila zborová farárka Lýdia Zlochová. V CZ Jánošík si tento deň pripomenuli v prvú pôstnu nedeľu na nešporných službách, keď im na návštevu prišli členky kovačického Oltárneho krúžku žien a cirkevná správa v čele s farárom Martinom Bajzom, ktorý poslúžil kázňou slova Božieho. Na úvod prítomných privítal Slađan

votnou situáciou v meste Leeds. Táto myšlienka oslovila aj kresťanov Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v našej krajine a každý rok sa do nej zapájajú. SDM si v tomto roku primeraným spôsobom pripomenuli aj veriaci v banátskych cirkevných zboroch SEAVC.

SDM v CZ Jánošík oslávili spoločne s hosťami, s veriacimi CZ Kovačica a Evanjelickej metodistickej cirkvi

SDM si každoročne pripomínajú aj v CZ v Padine

Írska podľa biblického verša Dám vám budúcnosť a nádej (Jeremiáš 29, 11). Program venovaný Svetovému dňu modlitieb veriaci ozvláštnili príležitostnými pesničkami. Večierok má aj charitatívne 18

www.hl.rs

V CZ Kovačica príbehy žien čítali matky tohtoročných konﬁrmandov a katechétky, kým tematickou kázňou poslúžil zborový farár Martin Bajza. Ako symbol nádeje každý z prítomných na

Informačno-politický týždenník

aktívne členky, ktoré sa nezištne angažujú v cirkvi, ako aj niekoľké členky Oltárneho krúžku žien za prítomnosti cirkevnej správy. Ekumenické modlitbové stretnutie vo vojlovickom evanjelickom chráme Božom si tento deň pripomenuli piesňami a prečítaním modlitieb a básní v prednese matiek budúcich konﬁrmandov a dvoch katechétok, kým členky Oltárneho krúžku žien pod vedením Lýdie Beškovej pomohli, aby sa všetko prichysta-

Daniel Srdić, senior banátsky a farár jánošícky a hajdušický. Hosťami večierka boli aj veriaci Evanjelickej metodistickej cirkvi v čele s Danielom Siantom, superintendentom Evanjelickej metodistickej cirkvi, ktorý zaspieval príležitostnú pieseň a hovoril o obraze, ktorý bol symbolom tohtoročného Svetového modlitebného dňa. Foto: A. A. Holíková a z archívu cirkevných zborov v Padine, Jánošíku a vo Vojlovici • ĽUDIA A UDALOSTI •

STRETNUTIE V SLOVE

Bohoslužobné texty z obdobia korony Vladimír Sabo

rednedávnom uzrela svetlo dňa kniha Stretnutie v slove autorky ThMgr. Anny Pálikovej-Kunčákovej, farárky EMC v Kysáči. Pani farárka Anna Páliková-Kunčáková má za sebou 35-ročnú pracovnú skúsenosť. Farárka Páliková-Kunčáková slúži Bohu a ľuďom. Najprv začala pracovať ako farárka – kazateľka v zbore v Kysáči, neskoršie bola zvolená a inštalovaná v superintendentku Evanjelickej metodistickej cirkvi v Srbsku. Viacero rokov bola v superintendentskej službe, slúžila vo svojom zbore v Kysáči, tiež v iných zboroch u nás, navštevovala aj zbory v zahraničí, kde predstavovala EMC v Srbsku. Zo slov kolegov, farárov – kazateľov, superintendentov a biskupov bolo o pani farárke vždy počuť pekné slová a mala času každého vypočuť a každému pomôcť. Po zakončenej superintendentskej službe pani farárka znovu slúži v kysáčskom zbore. Na otázku, ako a prečo písala knihu, odpovedala takto: „Môj sen bol niečo napísať, nech aj po mojej službe zostanú písomné stopy.“ Ďalej pokračovala takto: „Všetko zlé je na niečo dobré. Rok 2020 si budeme pamätať v súvislosti s koronou a rozličnými obmedzeniami, ktoré nám epidémia pri-

niesla. Zastavil sa cestovný ruch, spustli nočné ulice, pracovalo sa z obývačky vlastného domu, škola prichádzala cez televíznu obrazovku k žiakom, lekári sa sústredili na druh novej choroby a tie bežné museli počkať, alebo sme si sami pomáhali, ako sme vedeli. Zamknuté kostoly – kazateľne, rozšírený strach medzi ľuďmi, ochranné opatrenia ma viedli k tomu, aby som hneď v marci začala písať bohoslužobné texty, ktoré sme potom roznášali ľuďom na domáce adresy do poštových schránok. Ďakujem všetkým, ktorí mi v tomto pomáhali, aby Slovo prišlo k ľuďom. Ďakujem aj tým, ktorí ma k tomu motivovali. Počas svojej dlhoročnej pastoračnej činnosti som veľmi chcela pripraviť svoju zbierku kázní, ale až tento koronový rok mi to umožnil. V tejto prvej zbierke prinášam zvesť Slova na základe odporučených textov Hesiel, úvod je vždy v súvislosti s veršom týždňa. Použitých je viac prekladov Biblie. V textoch som ponechala i informácie o situácii v súvislosti s epidémiou. Sú tam i krátke obdobia, počas ktorých sme sa stretávali pri bohoslužbách.“ Na záver farárka Páliková-Kun-

čáková povedala a je napísané aj v slove na úvod: „Tým, ktorí milujú Boha, všetky veci pôsobia na dobré.“ O jej knihe sa takto zmienil aj prof. ThDr. Pavel Procházka, PhD.: „V roku 2020 sme zažili čosi, čo v histórii bohoslužobného života nemá páru. V našich bohoslužobných priestoroch sa nemohli konať zhromaždenia. Celý svet sa ocitol pod náporom pandemického ochorenia Covid-19, ktoré spôsobuje nový typ koronavírusu s odborným označením SARS-CoV-2. Keďže ide o vysoko infekčné ochorenie, ktoré ohrozuje zdravie a život ľudí a doposiaľ je s ním málo skúseností, z týchto dôvodov po určitý čas úrady nedovoľovali zhromažďovanie ľudí, teda ani verejné bohoslužby. Kazateľka Anna Páliková-Kunčáková v tejto situácii slúžila veriacim v Kysáči kázňami, modlitbami a piesňami, ktoré písala a doručovala do ich príbytkov. Vďaka tomu mohla po krátkom čase pristúpiť k vypracovaniu tohto skvostného, užitočného diela. Držíte v ruke myšlienky a úvahy inšpirované Duchom Svätým, ako boli sestre a kazateľke dané a literárne stvárané

v tejto zbierke,“ povedal profesor Procházka. Na otázku, čo je hodnota knihy a čo ona poskytuje veriacemu čitateľovi, profesor Procházka odpovedal: „Hodnota knihy je najmä v tom, že poskytuje veriacemu čitateľovi materiál na podporu duchovného života. Táto zbierka kázní je manuál pre život: pre tento časný – práve tak, ako pre ten, ktorý presahuje našu časnosť a telesnosť, pre život večný,“ zakončil profesor Procházka. Všetci musíme mať citlivé ucho na Boží hlas. Ale aj sústredenú pozornosť. V Biblii záleží na každom slovku. Ani to najmenšie písmenko nie je zbytočné. V tomto slove, ktoré bolo roznášané na domáce adresy členov a priateľov zboru na ich potešenie a povzbudenie, vidieť zápas mocou poznanej pravdy prekonať slabosti prítomnej chvíle a zvíťaziť. Tak sa uskutočňovalo stretávanie ľudí, ich zblíženie v rámci bohoslužobných textov, v ktorých hovoril Boh svoje Slovo. Tu sa stretal Boh s človekom. Myslíme si, že ThMgr. Anna Páliková-Kunčáková bude aj naďalej písať knihy, kázne a príručky pre deti a mládež. Nech jej Pán Boh dá sily, dobrého zdravia na ďalšiu cestu životom. S nádejou a netrpezlivosťou čitatelia očakávajú nasledujúcu knihu.

SVETOVÝ DEŇ MODLITIEB V STAREJ PAZOVE. Príležitostný program k Ekumenickému svetovému dňu modlitieb, ktorý tohto roku pripravili kresťanské ženy z Anglicka, Walesu a Severného Írska, sa konal vo štvrtok 3. marca na staropazovskej fare v rámci pravidelných štvrtkových biblických hodín. Spoločne ho realizovali slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Starej Pazove a tamojšia Evanjelická metodistická cirkev. V súvislosti so situáciou na Ukrajine do programu Svetového dňa modlitieb bola zahrnutá aj modlitba za Ukrajinu a svet. Piesne predviedli aj členovia speváckeho zboru Tília zo Starej Pazovy. Modlitby a kázne početným prítomným na novej fare predniesli Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský, a Janko Bako, kazateľ EMC. Nevystala ani peňažná zbierka pre tých, ktorí to budú najviac potrebovať. Na fotograﬁi: Momentka zo Svetového dňa modlitieb v Starej Pazove. A. Lš. • ĽUDIA A UDALOSTI •

11 /5002/ 12. 3. 2022

DETSKÝ KÚTIK

ZŠ Jána Amosa

Una Horniačeková, 2. 1 ZŠ maršala Tita, Padina

Každý darček poteší. Predsa azda najvhodnejší ku Dňu žien je nežný kvietok. Ten pohladí dušu a poteší každú ženu. Vedia to aj žiaci druháci z Padiny, tretiaci a štvrtáci z Kulpína a žiaci z Jánošíka. A preto ku sviatku všetkých žien vypracovali alebo nakreslili krásne pestré kytice kvetov. Také, ktoré nikdy neuvädnú a budú stále potešením pre ženu, ktorá ich k sviatku dostala. A k tomu, čo ešte ženu poteší, je pekné slovo a aj nežný božtek od svojich ratolestí. To k sviatku žien aj svedčí! Katuša

Stefan Strehovský, 2. 1 ZŠ maršala Tita, Padina 20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nikol Pavelová, 2. 1 ZŠ maršala Tita, Padina

ZŠ Jána Amosa K • DETSKÝ KÚTIK •

Vlado Vrbovský,3. a a Komenského, Kulpín

Marína Andrášiková, 3. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín

Anabela Juríková, 4. b ZŠ Jána Amosa Komenského , Kulpín

Filip Cerovský, 4. b Komenského, Kulpín • DETSKÝ KÚTIK •

Dária Kolárová, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín

Sarah Valentíková, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Žiaci ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

Martina Marčeková, 2. 1 ZŠ maršala Tita, Padina

11 /5002/ 12. 3. 2022

Z medicíny

Maternicové polypy Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

o sú maternicové polypy? Maternicové polypy sú výrastky, ktoré sa vyskytujú v endometriu, vnútornej výstelke dutiny maternice. Z tohto dôvodu sa niekedy nazývajú polypy endometria. Maternicové polypy vznikajú nadmerným rastom endometriálneho tkaniva. Sú pripevnené k endometriu tenkou stopkou alebo širokou základňou a zasahujú dovnútra do maternice. Polypy môžu byť okrúhle alebo oválne a ich veľkosť sa pohybuje od niekoľko milimetrov do niekoľko centimetrov. Môže byť prítomný jeden polyp alebo viac polypov. Maternicové polypy sú zvyčajne benígne (nerakovinové), ale môžu spôsobiť problémy s menštruačným krvácaním alebo krvácaním medzi menštruáciami. Môžu tiež ovplyvniť možnosť otehotnieť. Kedy sa vyskytujú polypy maternice? Polypy maternice sú bežnejšie u žien vo veku 40 až 50 rokov ako u mladších žien. Môžu sa objaviť po menopauze, ale zriedkavo sa vyskytujú u žien mladších ako 20

www.hl.rs

rokov. Pravdepodobnosť vzniku polypov maternice sa môže zvýšiť, ak existuje obezita alebo vysoký krvný tlak. Čo spôsobuje maternicové polypy? Presná príčina vzniku polypov nie je známa, ale sa predpokladá, že príčinou môžu byť zmeny v hladinách hormónov. S najväčšou pravdepodobnosťou zohráva významnú úlohu pri vzniku polypov hormón estrogén. Aké sú príznaky maternicových polypov? Symptómy maternicových polypov zahŕňajú: • Nepravidelné menštruačné cykly; • Nezvyčajne silná menštruácia; • Krvácanie medzi menštruáciami; • Vaginálne krvácanie po menopauze; • Neplodnosť. Najčastejším príznakom maternicových polypov sú nepravidelné alebo nepredvídateľné menštruačné cykly. Väčšina žien má menštruáciu, ktorá trvá štyri

Informačno-politický týždenník

až sedem dní. Menštruácia u žien sa zvyčajne vyskytuje každých 28 dní, ale normálne menštruačné cykly sa môžu pohybovať od 21 do 35 dní. Približne polovica žien s maternicovými polypmi má nepravidelnú menštruáciu. Ďalšie príznaky zahŕňajú predĺžené alebo nadmerné menštruačné krvácanie, krvácanie medzi menštruáciami a krvácanie po menopauze alebo pohlavnom styku. Polypy maternice sú príčinou abnormálneho krvácania v približne 25 percentách týchto prípadov. Ako sa diagnostikujú polypy maternice? Váš gynekológ sa vás opýta na vaše menštruačné cykly vrátane toho, ako dlho menštruácia trvá a ako často ju máte. Mali by sa spomenúť všetky nezvyčajné príznaky, ako je silné krvácanie alebo krvácanie medzi menštruáciami. Váš lekár sa vás tiež spýta, či ste mali problémy s otehotnením. Potom nasleduje cielené vyšetrenie, ktorého súčasťou je predovšetkým transvaginálny ultrazvuk. Gynekológ môže tiež vykonať procedúru nazývanú hysteroskopia, ktorá sa môže použiť na diagnostiku a/alebo liečbu maternicových polypov. Počas tohto postupu lekár zavedie dlhú tenkú trubicu s osvetlením (hysteroskop) cez vagínu a krčok maternice do maternice. Hysteroskop umožňuje lekárovi

preskúmať vnútro maternice. Ak sa nájde polyp, môže byť odstránený rovnakým úkonom. Kyretáž je ďalšou možnosťou diagnostiky a liečby polypov endometria. Lekár používa dlhý kovový nástroj nazývaný kyreta na zber tkaniva z vnútorných stien maternice. Kyreta má na konci malú slučku, ktorá umožňuje lekárovi zoškrabať tkanivo alebo polypy. Tkanivo alebo polypy, ktoré boli odstránené, môžu byť odoslané do laboratória na patohistologické vyšetrenie. Ako sa liečia polypy maternice? Liečba nemusí byť potrebná, ak polypy nespôsobujú žiadne príznaky. Polypy by sa však mali liečiť, ak spôsobujú silné krvácanie počas menštruačného cyklu, alebo ak existuje podozrenie, že sú prekancerózne alebo rakovinové. Mali by sa odstrániť, ak spôsobujú problémy s otehotnením, ako sú potraty alebo neschopnosť otehotnieť. Metódy liečby zahŕňajú odstránenie polypov pomocou hysteroskopie alebo kyretáže. Dá sa zabrániť vzniku polypov maternice? Neexistuje spôsob, ako zabrániť polypom maternice. Dôležité sú pravidelné gynekologické prehliadky. Rizikové faktory, ako je obezita a vysoký krvný tlak, môžu zvýšiť pravdepodobnosť vzniku polypov. Preložila: Anna Horvátová

• Z MEDICÍNY •

Mozaika

ROČNÍK XXIV 12. marca 2022 ČÍSLO 270

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Tajné písmo Kukučínovo Jaroslav Čiep

Martin Kukučín (1860 – 1928)

ZAUJÍMAVOSTI nostriﬁkačné skúšky a koncom roka 1908 odišiel do Punta Arenas, najjužnejšieho čilského mesta na pevnine, kde sa usadilo mnoho chorvátskych vysťahovalcov. Tam pôsobil najmä ako lekár. Stal sa prvým lekárom Medzinárodného Červeného kríža v Patagónii. V celom Čile ho dodnes vnímajú ako humanistu a ľudomila. Podľa „Mateja Bencura“ je pomenovaná poliklinika vo východnej časti Punta Arenas a jeho meno nesie aj najmodernejšia operačná sála v tamojšej novej mestskej nemocnici. V rokoch 1922 – 1924 žil opäť na Slovensku, v rokoch 1922 – 1923 žil v Považskej Teplej, v rokoch 1924 – 1925 zas väčšinou v Chorvátsku. V roku 1925 sa ešte raz vracia nakrátko do Južnej Ameriky, aby usporiadal svoje majetkové záležitosti, a na jar v roku 1926 sa deﬁnitívne vracia i so svojou chorou manželkou do kúpeľov Lipik v Chorvátsku. O dva roky nato zomrel v slavónskom Pakraci v náručí svojej manželky Perice. Pochovaný bol dočasne v Záhrebe, v roku 1928 boli jeho telesné pozostatky prevezené do Martina na Národný cintorín, kde ho pochovali

rečo tak písal? Pozrite si tie Narodil sa v zemianskej rodine lomené krivky, záhadné čia- Bencúrovcov v Jasenovej, v obci ry. Vyznajte sa v nich! Kto to Jasenová, ako syn Jána Bencúra Jurozlúšti? Z Matice slovenskej často riša a Zuzany, rodenej Paškovej. Mal posielali tieto zápisky po rozličných dvoch bratov a jednu sestru. Vzdestenograﬁckých ústavoch, ale vždy lanie získal na vyššom evanjelickom sa vracali späť nerozlúštené. A predsa gymnáziu v Revúcej (1871 – 1874), sa našiel človek, čo všetko rozlúštil. Martine a v Banskej Bystrici (1875), Bol to inžinier Ladislav Lorenc (1907 gymnázium navštevoval v Kežmar– 1964), ktorý sa poduku a dokončil v Šoproni jal prepísať zápisky do (1884 – 1885). Chcel sa zrozumiteľného jazyka prihlásiť na teologickú a odkryť tak tajomstvo, fakultu v Bratislave, no ktoré si Kukučín zobral kvôli protislovenskej do hrobu. atmosfére, ktorá na faTajomstvo priťahokulte vládla, sa napokon valo Ing. Lorenca dlhé rozhodol pre štúdium na roky. Už od roku 1938 lekárskej fakulte v Prahe sa zaoberal myšlien(1885 – 1893). kou rozlúštiť KukučíPo skončení školy nove stenografické a absolvovaní praxe zápisky. Podarilo sa. v Bratislave, Innsbrucku V rokoch 1953 – 1954 Dr. Matej Bencúr, a vo Viedni sa neúspešvypracoval úplnú abe- umeleckým menom Martin ne pokúšal zamestnať cedu Kukučínovho taj- Kukučín na Slovensku, preto ného písma a prepísal sa prihlásil na súbeh a veľa jeho zápiskov. A tak to, čo bolo v roku 1893 dostal miesto obecného určené zabudnutiu, dostalo sa na lekára v obci Selca na ostrove Brač svetlo. (dnešné ChorvátEšte zostáva odpovedať na otázku, sko, 1893 – 1906). prečo si jeden z našich najlepších Spolu s lekárskou spisovateľov, oravský rodák, vybral ordináciou si zriatento spôsob písania. Chcel ušetriť ďuje i lekáreň a čas? Asi nie. Sám lúštiteľ to dosved- stáva sa aktívnym čuje. Kukučín totiž vôbec nepoužíval členom a neskôr skratky, ba aj slová ako kilometer či (v roku 1904) aj kilogram dôsledne vypisoval, neskra- predsedom čicoval ich, dôsledne skloňoval. A tak tateľského a kulmusíme súhlasiť s Ing. Lorencom, túrneho spolku že jediný dôvod na písanie týmito Hrvatski sastanak. záhadnými znakmi bola „radosť zo V rokoch 1896 – Kukučínova abeceda zdokonalenia umenia písať“, ako sa 1897 sa pokúsil priznal aj sám Kukučín. vrátiť na Slovensko, no tento pokus 29. októbra 1928. Manželka Perica KuObčas mu však táto „radosť“ robila sa mu nevydaril. V roku 1904 sa oženil kučína prežila o 43 rokov. Zomrela 7. aj starosti, najmä keď pri cestách po s Pericou Didolićovou. V roku 1908 augusta 1971 ako 93-ročná a je spolu svete colníci nechápavo nazerali do zá- odchádzajú do Južnej Ameriky, do s manželom pochovaná na Národnom piskov, ktoré sa im zdali „podvratné“. Čile. V Santiagu úspešne absolvoval cintoríne v Martine.

Z obsahu

S novým internátom už štvrťstoročie (2) s. 24

Dinant v Belgicku

s. 26

Anna Tereková, rod. Gučová s. 28

Mozaika REPORTÉRI

V BÁČSKOM PETROVCI

S novým internátom už štvrťstoročie (2) Jaroslav Čiep

iacky domov pri Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, ktorý v tomto roku oslávi dvadsiate piate narodeniny, je svedectvom toho, že i v korpuse dolnozemských Slovákov sú jednotlivci, ktorí vidia i ďalej i širšie než obyčajní ľudia, a ktorým zachovanie svojho jazyka a kultúry, čiže národnostnej identity bolo a je takmer prioritným cieľom v živote. O podrobnostiach výstavby, začiatku a doterajšej činnosti žiackeho domova sa možno dozvedieť aj z textu Viery Boldockej (1947 – 2015), ktorá na gymnáziu od roku 1969 predná-

rozhodol o výstavbe žiackeho domova a zvolil komisiu, ktorá bude sledovať jeho výstavbu. Predsedom sa stal Juraj Červenák, predseda ZO, Michal Spevák, MS, Rajko Perić, predstaviteľ obecného Fondu pre stavebný pozemok, Milina Sabová, Ing. architektúry, Viera Boldocká, riaditeľka gymnázia, Ján Čiep, predseda Školského výboru gymnázia, Miroslav Šproch, predseda Výkonného výboru ZO B. Petrovec. Nasledovala voľba stavebnej ﬁrmy na výstavbu domova. Zvolená bola obecná stavebná ﬁrma 7. júla z Báčskeho Petrovca a zmluva o výstavbe bola podpísaná 29. marca 1995.

Začiatok výstavby domova

šala chémiu a na poste riaditeľky petrovského gymnázia pôsobila v rokoch 1983 – 1986 a neskoršie aj v rokoch 1990 – 2005, takže bola priamou aktérkou diania a o tom sa vyjadruje v nasledovných statiach. VÝSTAVBA ŽIACKEHO DOMOVA (pokračovanie) Na zasadnutí obecného parlamentu 14. februára roku 1995 bolo schválené rozhodnutie o výstavbe internátu. Súčasne bola schválená i časť prostriedkov z obecného rozpočtu na jeho výstavbu. Školský výbor gymnázia na zasadnutí 28. februára 1995

Potom nasledovali početné návštevy ministerstiev a ministrov v Bratislave a najmä v Belehrade za účelom prosby o presun sľúbených peňazí na výstavbu. V tom období bol zmenený i minister kultúry SR, ktorý dal prísľub na ﬁnančnú pomoc na výstavbu internátu. Vystriedal ho Ivan Hudec, ktorý nebol o tomto sľube a dohode oboznámený, takže sa prakticky proces dohovárania začínal znova. Delegácia, ktorá navštívila ministra Hudeca bola i u ministra školstva SR, avšak ten vedel o tejto investícii ešte menej.

Záverečné práce na výstavbe prízemnej časti budovy

Už v januári roku 1996 školu navštívil Dr. Milan Činčura a Dr. Anna Martinková, aby sa presvedčili o tom, ako boli strovené peniaze z Nadácie pre pomoc krajanom. Ich návšteva bola ďalším impulzom pre našu prácu. Je celkom pochopiteľné, že zo strany SR jestvovali obavy o tom, ako a či sa vôbec takáto investícia môže uskutočniť v ekonomických a politických podmienkach v akých naša krajina bola. Preto aj sľúbené ﬁnančné prostriedky dlho neprichádzali. Zrejme sa čakal prvý krok domácich. Po podpísaní zmluvy so stavebným podnikom 7. júla sa začalo s prácami. Hoci do toho času ani vláda SR, ani vláda Srbska peniaze nepresunuli, ale stavebný materiál, ktorý bol kúpený z prostriedkov Nadácie ako i prostriedky zo Zhromaždenia obce stačili, aby sa začalo s prácou. Práve v tom čase Vláda republiky Srbsko vyniesla rozhodnutie o zmrazení všetkých investícií. Táto okolnosť skomplikovala už dosť zložitú situáciu súvisiacu s výstavbou. Po rozhovore s ministrom Mladenovićom bola situácia predsa jasnejšia, lebo bolo vidno, .že naša investícia bude pokračovať a konečne 17. apríla 1995 z republikového rozpočtu boli na školský účet presunuté prvé

prostriedky vo výške 100 000 dinárov. Vtedy sa už pokročilo so stavebnými prácami a každým dňom pribúdali nové steny (na hrubej stavbe je to najviditeľnejšie). Rok 1995 bol rokom veľkých osláv 250 rokov príchodu Slovákov do Petrovca. V rámci týchto osláv 8. a 9. júna boli tzv. Dni slovenského školstva v Juhoslávii. Po ústrednom programe v Dome kultúry v sobotu 9. júna bol položený základný kameň na žiackom domove. Nebol to vlastne základný kameň v pravom slova zmysle, lebo práce na výstavbe budovy internátu boli už v pokročilom štádiu. Boli vlastne zabudované mramorové tabule na čelnej stene budovy s nadpismi: VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 10. 06. 1995 a na druhej VLADA REPUBLIKE SRBIJE 10. 06 . 1995. Symbolicky ich zamuroval i štátny tajomník Ministerstva školstva SR Ondrej Nemčok a pomocník ministra vzdelávania Srbska Vojislav Braunović. Prítomní boli vysokí funkcionári ako našej tak i Slovenskej republiky, predstavitelia veľvyslanectva, škôl a početní občania. V júli toho istého roku minister Ivan Hudec navštívil naše gymnázium a vtedy sa realizovala prvá dávka ﬁnančných prostried-

HLAS ĽUDU | 12. 3. 2022 • 11 /5002/ V tomto období boli ukončené hrubé práce na výstavbe a sčasti práce vo vnútri budovy. Bolo treba ukončiť vnútorné stavebné práce a vybaviť domov. Keďže obec svoju časť sľúbených finančných prostriedkov nemohla splniť, a tie vlastne chýbali, bolo nevyhnutné apelovať na SR a Republiku Srbsko (ktorá si ani vlastnú časť v úplnosti nesplnila), aby schválili ešte dodatočné prostriedky. Bolo to najtrápnejšie obdobie v celom projekte. Znovu naslePodpredseda vlády Slovenskej republiky Jozef Kalman pri obchôdzke dovali návštevy a vysvetľovanie budovy významu potreby ukončenia kov vo výške 5 000 000 SK. Bola predseda Jozef Kalman a minister tohto objektu a spoločnej sloto vlastne polovica sľúbených kultúry Ivan Hudec, ktorí v utorok vensko-srbskej investície. Táto námaha sa oplatila a obe peňazí na výstavbu. Práce na 30. januára navštívili gymnázium výstavbe samozrejme po tej- a obzreli výstavbu internátu. S strany schválili dodatočné proto finančnej injekcii prebiehali prácou a stavom výstavby boli striedky. Slovenská republika omnoho rýchlejšie. veľmi spokojní a sľúbili, že hneď ďalších 5 000 000 SK a Srbsko Do konca roku 1995 aj vláda po návrate do SR presunú druhú ešte 1 000 000 dinárov. Slovenská republika dala republiky Srbsko zabezpečila na časť sľúbených peňazí na výstavvýstavbu 500 000 dinárov v pra- bu. To bolo onedlho i realizované. úhrnne 15 140 000 SK a Repubvidelných mesačných dávkach. Koncom februára na zasadnutí lika Srbsko 1 500 000 dinárov. Obecný Fond pre stavebný poV správe o vykonaných prácach školského výboru bola prijatá na konci roku 1995 zaslaná vlá- správa o výstavbe internátu. zemok vyčlenil 100 000 dinárov. dam SR a RS bolo konštatované, Zdôraznené bolo, že je otázne Budova internátu bola ukončená do konca roka 1996. V že sa vyplnili zmluvné priebehu januára 1997 záväzky a že bolo ukonsa domov vybavil náčené 45 % z celkových bytkom. prác na výstavbe v hodVýstavbu internátu note 675 000 DM. od samého začiatku V novembri riaditeľka nezištne pomáhali gymnázia a predseda priatelia z partnerZO boli na úradnej návského mesta Nitry. števe v Bratislave. Prijal Dňa 15. marca 1996 ich podpredseda vlády vtedajší prednosta Jozef Kalman. Cieľom Nitry Dušan Rabajda návštevy bol dohovor a poslanec v mestskej o ďalšej dávke finančných prostriedkov na Predstavitelia mestského zastupiteľstva Nitry rade Viktor Macek výstavbu domova. a petrovského gymnázia po odovzdaní pomoci na odovzdali riaditeľke gymnázia šek na 400 Delegácia bola pri- výstavbu žiackeho domova 000 SK. Za tie peniajatá i na Ministerstve kultúry u Claude Baláža a Dušana ukončenie domova do začiatku ze v Nitre kúpili kachličky do Mikolaja, námestníka ministra, na nasledujúceho školského roka t.j. kúpeľní, krycie podlahoviny a Ministerstve školstva u statného do 1. septembra 1996, keďže z pod. V jeseň toho istého roku tajomníka Ondreja Nemčoka a v republikového rozpočtu nesľubu- poslanci mestskej rady v Nitre Matici slovenskej u podpredsedu jú finančné prostriedky na tieto odsúhlasili ďalších 200 000 SK, Stanislava Bajaníka. účely. Celkovú situáciu sťažovali za ktoré boli kúpené vankúše, V dňoch od 28. do 30. januára i dodatočné prace a samým tým paplóny, posteľná bielizeň atď. roku 1996 na úradnej návšteve i trovy, ktoré neboli plánované Keďže to bolo obdobie blokády Srbska bol premiér SR Vladimír a bolo nevyhnutné ich urobiť nasej krajiny, bolo umením tie Mečiar. Stretnutie s premiérom (napr. trafo stanica, bez ktorej by veci prepraviť do Petrovca. Na bolo na veľvyslanectve SR v Be- napájanie domova elektrickým tom mali veľkú zásluhu zo Slovenskej strany ing. Viktor Macek a z lehrade. V delegácii bol i pod- prúdom bolo problematické).

našej Pavel Pálenkáš z Petrovca majiteľ Esoturu, Ján Jovankovič, Ondrej Srnka, pracovník colnice v Novom Sade a iní. Nitra poskytla pomoc na vybavenie internátu aj neskôr, takže jej pomoc presahuje hodnotu 1 000 000 SK. Internát vybavili tri firmy. Ugooprema z Nového Sadu, kuchyňu a pracovňu, Lignooprema z Belehradu časť nábytku a kompletný nábytok vyrobila firma Nameštaj z Báčskeho Petrovca. Úhrnná suma na vybavenie je 686 180,28 dinárov. Samozrejme, že sa internát dopĺňal potrebnými vecami aj keď začal s prácou. Iba vtedy bolo jasné, čo

Obálka druhej publikácie o petrovskom internáte

všetko je potrebné pre normálnu prevádzku. Početní sponzori z domova a zo zahraničia, ktorí prispeli finančne na internát a neboli uvedení v tomto texte svojimi darmi pomohli, aby sa nakupovali nevyhnutné veci pre normálnu prácu domova. Na výstavbu ešte prispela zväzová vláda so sumou 20 000 din. Obec vyčlenila 67 000 din. Konečná suma finančných prostriedkov strovených na výstavbu budovy internátu bola uzavretá na 3 338 861,07 dinárov. Na vybavenie bolo strovené 686 180,28 dinárov, spolu 4 025 041,35 dinárov (1 669 080 DM – prepočítané podľa pomeru dinár – DM v jednotlivých časových obdobiach). Foto: archív GJK

III

Mozaika KADE-TADE PO SVETE

INÍ PÍŠU

Dinant v Belgicku Anička Chalupová

inant je pôvabné belgické mesto, ktoré je blízko francúzskych hraníc. Ak sa chcete prejsť očarujúcimi európskymi zákutiami, potom môže byť vaším cieľom Belgicko a tu, Dinant.

Pobrežie pri rieke, fantastická jaskyňa, možno jedna z najkrajších v Európe, kolíska saxofónu, gotická katedrála, malebná citadela s výhľadom do údolia a

skvelá gastronómia sústreďujú to najdôležitejšie z turistickej ponuky, ktorú Dinant ponúka. Nachádza sa v belgickej provincii Namur na brehu rieky Me-

use, preto sa volá Dcéra Meuse. Namur je jednou z piatich provincií Valónska, regiónu Belgicka, kde žije tri a pol milióna ľudí, viac ako 30 % obyvateľov krajiny. Valónsko vzniklo ako výsledok regionálneho politického hnutia, ktoré chcelo uznať osobitosti tejto časti krajiny a ktoré sa mu

podarilo dosiahnuť v roku 1970. Ale v skutočnosti má táto časť Belgicka tisícročnú históriu. Bola romanizovaná pod rukou Júliusa Caesara a následnou manipulá-

ciou so železom sa z jej obyvateľov stali špecialisti v železiarskom a oceliarskom priemysle. Nové Valónsko sa datuje do 19. storočia a je protagonistom sporov

a rozporov nacionalistického farbiva, ktoré naberalo na sile v dvoch svetových vojnách. Stabilita a národná jednota sa dosiahli iba pred päťdesiatími rokmi. Dinant, vyslovuje sa to asi ako Dyne, nachádza sa asi 90 kilometrov od Bruselu a 30 kilometrov od hlavného mesta provincie, samotného mesta Namur. Leží v údolí so strmými skalnatými stranami otočenými k rieke a prví obyvatelia sa usadili na pobreží a potom sa začali sťahovať do vnútrozemia, čím sa v priebehu storočí pozdĺž rieky vytvorilo tenké mesto. Dnes má Dinant ostrov, ktorý vznikol v 19. storočí, keď bolo zasypané rameno rieky. Ostrov sa volá Île des Batteurs a s mestom ho spája nábrežie. Hoci je región dôležitým spojením so železom, samotné mesto je špecialistom na opracovanie bronzu a venuje sa aj poľnohospodárstvu a napríklad ťažbe vápenca a čierneho mramoru. La Katedrála Panny Márie z Dinantu. Je to chrám v gotickom štýle z 13. storočia. Postavili ho ako náhradu za starší románsky kostol, ktorý sa zrútil v roku 1228.

Dnes z neho zostala iba severná brána. Je to veľký kostol, ktorý dominuje panorámou mesta odvtedy ako je vystavaný. V súčasnosti sa konajú prehliadky so sprievodcom jeho vnútra, pretože zvnútra možno oveľa lepšie obdivovať farebné vitráže. Bol niekoľkokrát

opravovaný a prestavovaný a samozrejme aj po dvoch svetových vojnách. Návšteva by sa mala začať od vonkajšieho námestia, kde sa dajú pozorovať gotické prvky zvonku, jeho veže a okná, najmä väčšia baňatá veža, ktorá je prístavbou zo 16. storočia. Vo vnútri svieti barok, v strope, v jeho stĺpoch a na jeho maľ-

HLAS ĽUDU | 12. 3. 2022 • 11 /5002/

bách, ktoré vytvoril v 19. storočí Antoine Wiertz, umelec z rovnakého mesta. Obraz je tzv. Opäť sa stretneme v nebi a je to

kochajú sa tam fantastickými výhľadmi, ktoré ponúka. Z citadely je vidieť do údolia a jeho okolia. Aby ste sa tam do-

dielo venované jeho rodičom. Existujú aj farebné vitráže, niektoré majú náboženský odtieň a iné sú geometrickejšie. Vpredu je honosne pozlátený hlavný oltár s obrovským krížom, z ktorého visí ukrižovaný Ježiš. Turisti neopúšťajú chrám bez toho, aby neprešli cez krstiteľnicu a kazateľnicu vyrobených z kovu v 15. a 18. storočí. Vyrobených výhradne v Dinante v neskorom stredoveku a tzv. dinanderie. Od katedrály okoloidúcich delí pár krokov od začiatku stúpania. Turisti tu spoznajú citadelu a

stali, musíte zdolať 408 schodov na vrchol, ale ak sa vám nechce toľko kráčať, môžete sa vyviezť

lanovkou alebo ak máte auto, použite ho na výstup. V každom prípade sa za vstup do citadely platí vstupné a lístok stojí 8. eur, ale umožňuje prístup do pevnosti a jej chodieb. Nie že by to bolo super zaujímavé, ale keďže ste tam, nenechajte si to ujsť. Citadela bola postavená v 11. storočí s cieľom mať kontrolu nad údolím. V nasledujúcich storočiach bola zväčšená a prestavaná. V roku 1703 ju zničili Francúzi a jej súčasná verzia je neskoršia, zo začiatku 19. storočia, z čias Holandského kráľovstva. Spolu s citadelami Namur, Liège a Huy je súčasťou tzv Citadels of Meuse. Dinant je teda mesto aj jednej z najkrajších jaskýň v Európe a samozrejme najkrajšej v Belgicku. Jaskyňa La Merveilleuse bola objavená v roku 1904 a je úžasná pre jasnosť a krásu vodopádov a stalaktitov. Jaskyňa je len kúsok od centra mesta, asi 10 minút, nič viac, a v jej vnútri sa konajú prehliadky so sprievodcom. Dovnútra vás vezmú asi 40 metrov pod zem a turnusy trvajú jednu hodinu. Vstup do jaskýň stál 9 eur a vo vnútri je chladno, v priemere je to vždy 13°C. Dinant je rodiskom saxofónu a je to tak preto, lebo v Dinante sa narodil jeho vynálezca Adolphe Sax, muž, ktorý sa narodil a zomrel v 19. storočí a bol výrobcom hudobných nástrojov. Bol

to zvedavý chlapík, ktorý skúšal nástroje, a ak ho niečo nehatilo, dotiahol ich k dokonalosti. Bol energický, optimistický a skutočný vynálezca, ktorý dokázal mať veľkú dielňu v Paríži. Tam okrem iným nástrojom z tej istej rodiny, dal život i saxofónu.

Saxofón poskytuje nový timbre vo svete hudby a to nie s drevom, ale s meďou: má tvar parabolického kužeľa a hrá sa na ňom s tŕstím. Saxovi sa podarilo patentovať svoj vynález o štyri roky neskôr, v roku 1846, pričom predtým i potom prešiel mnohými kontroverziami, závisťou a sklamaním. Zomrel 7. februára 1894 a jeho hrob je na cintoríne Montmartre, ale mesto Dinant mu neustále vzdáva hold, keďže je distribuovaných 28 obrovských saxofónov, jeden pre každý členský štát Európskej únie.

Mozaika GRATULÁCIA VŠETKÝM ŽENÁM KU DŇU ŽIEN – SPOMIENKA NA MOJU STARÚ MAMU

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Anna Tereková, rod. Gučová vzdelaných žien, boli tu s určitým vzdelaním buď manželky nna Tereková, rod. Gučovzdelaných Slovákov z územia vá, bola z tých žien, ktoré dnešného Slovenska, alebo sa nebáli ísť popredku. vzdelané Slovenky vtedajšieSestra petrovského lekára Dr. ho Uhorska. Juraja Guču necítila sa byť mePotreba za vykonávaním odnejcennou. Na začiatku 19. stoborných profesií, najmä tých najurgentnejších, akými bol zdravotnícky odbor a samým tým aj pôrodníctvo, bola nanajvýš naliehavá. Annin brat Juraj-Ďuro, ako mal rád, aby ho volali, už vtedy diplomovaný lekár, ktorý nielenže sledoval búrlivé spoločensko-politické diania a potreby doma a vo svete, ale bol aj ich aktérom, súhlasil odviesť svoju ambicióznu, všetečnú a nástojčivú sestru na zápis do Budapešti. Anna bola už vtedy vydaná, mala malé Zuzana Gučová, matka dvoch dcér, Anny decko – Annu, no to ju Terekovej a Zuzany Dankovej a jedného nezmiatlo, naopak, ešte syna – Dr. Juraja Guču (portrét, olejomaľba, viac ju motivovalo, aby Zuzka Medveďová) šla na odborné školy. Nechcela zostať iba ročia vo svete, a tak aj v Európe, matkou, manželkou, domácou ženy si začali uvedomovať svoje gazdinkou v tieni muža. diskriminujúce postavenie v dome i v spoločnosti, feministické hnutie sa šírilo rýchlejšie, než by to dokázala akákoľvek zlovestná chorobná pliaga v tom období. A malo sa za čo šíriť. Veď prinášalo ženám život, nie smrť! Ich rovnoprávnosť v každom ohľade! Možnosť vzdelávať sa, pracovať, aﬁrmovať sa v spoločnosti, stať sa jej rovnoprávnymi členmi. Bok po boku s mužmi, byť a žiť verejne povšimnutými, uznanými, váženými. V Petrovci a vôbec na Dolnej zemi vtedy nebolo našich Záznamník Anny Terekovej, 1924 Viera Kaňová

Anna Tereková, rod. Gučová, na štúdiách v Budapešti na medzinárodne uznanej Lekárskej fakulte, dnes Semmelweis univerzita

Dcére chcela byť vzorom a svojmu atraktívnemu a šikovnému manželovi – kováčovi Ondrejovi Terekovi z Lalite sa

dokáže byť zárobkovo schopná, možnože inakšia, ako druhé ženy, že si ju darmo nevybral... On sám netušil, že tak rozmýš-

Vzácny diplom získaný na Lekárskej univerzite v Budapešti

chcela aj inak páčiť. Vždy ako keby sa trochu bála o neho, že stratí jeho priazeň. Z jedenástich pytačov, ktorí sa o ňu uchádzali, práve si jeho vybrala – bol vysoký, počerný, modré oči, mierne ohnutý nos, pohľad nežný, silueta aj povaha mužná, ale pritom jemná. Veru nechcela ho stratiť. Chcela mu vyhovieť vo všetkom, čo sa len dá, ukázať, že aj ona vie byť samostatná ako on, remeselník, že

ľa, ani nenaliehal, ale Anna išla. Lekárska fakulta v Budapešti, v tom období Budapest Királyi Magyar Tudományegyetem a dnes Semmelweis Egyetem – Univerzita Semmelweis, mala takéto podmienky na prijatie na oddelenie Pôrodníctvo a gynekológia, na čele ktorého stál profesor Dr. Vilmos Tauﬀer: vek 20 – 40 rokov, vysoká morálka, dobré zdravie, znalosť maďarského alebo nemeckého jazyka,

HLAS ĽUDU | 12. 3. 2022 • 11 /5002/

Lekársku fakultu v Budapešti viedli diplomovaní lekári, mnohí z nich špecialisti v chirurgii a pôrodníctve, vďaka čomu sa tieto odvetvia náhle vyvíjali a dosiahli svetovú úroveň. Z územia dnešnej Vojvodiny šlo sa študovať pôrodníctvo a gynekológiu do Budapešti, Viedne a Grazu

možnosť úhrady internátneho ubytovania v rámci Inštitútu. Anna spĺňala všetky podmienky, a tak sa v jarnom semestri ako študentka pôrodníctva už prechádzala s knihou v ruke v obrovskom areáli Lekárskej fakulty v Budapešti, obdivovala svoju vedu, svojich profesorov,

šikovne sa dokazovala v praktickej činnosti s budúcimi matkami a po ich pôrode ošetrujúc ako matku, tak aj jej dieťa, a to tým najsúčasnejším a najsprávnejším spôsobom. Svoju budúcu profesiu pôrodnej asistentky – vtedy samostatnej babice sa snažila získať na

Anna Tereková, rod. Gučová, ako už skúsená babica petrovskej obce v Kráľovstve Juhoslávii

prestížnej škole nielen zdolaním požadovaného učiva, ale aj s vysokými známkami – chcela vyniknúť, inak jej to nedalo. Maďarský chirurg a lekár Ignaz Semmelweis zachránil vo svojej nemocnici na stovky matiek a ich detí tým, že uviedol záväzné umývanie rúk pre lekárov. To by sme ani neverili, že si lekári dovtedy ruky neumývali a tak spôsobovali, najmä chirurgovia, smrteľnú nemoc podobnú sepse u matiek rodičiek. Semmelweis tak objavil a vedecky dokázal chorobu „puerperálna horúčka – šestonedelie“, ktorá bola zapríčinená

nedbalosťou lekárov. Keď prišla domov v júni roku 1908 s veľkým budapeštianskym diplomom v ruke, skríkla na dvore svojho domu v Petrovci na Begeji ľubozvučným vykrúcaným petrovským nárečím „Ej, ďe som ja bola a ďe som!“ zdôrazňujúc pritom samozrejme slovo „ja“ – bolo to v súlade s jej odvážnym, pevným charakterom. Povedala to však skôr s úľavou než exaltovane a bolo v tej jej poznámke aj obdivu, čo videla a zažila v Budapešti, ale aj uvedomovanie si rozdielu, Aj počas svojich štúdií v Budapešti, ale aj skôr, Tereková, ktorá bola otvorená, ktorý evidentne pochopila, rázna, energická a pokroková, si všímala vrátiac sa domov. A bol feministické svetové hnutie, jeho dosato aj výdych šťastia, že je hy. Podobne ako jej brat Juraj cítila, že je bojovníčkou za ľudské práva, slobody, za doma. Vo svojom rodisku ju dobro a prosperitu. Vedela, že si dobre vybrala stať sa babicou – prinášať život. čakala práca diplomovanej pôrodnej asistentky asistentkou – babicou medzi – vtedy úplne samostatnej „baSlovákmi na Dolnej zemi, obecbice“. Bola to obrovská zodponou petrovskou babicou pôsovednosť na životoch. Vrele sa biacou v Petrovci, v Hložanoch zvítala so svojím manželom, a v Kulpíne.

Záznam o narodených deťoch

ktorý držal dieťa na rukách a zhodila panský odev. Už nikdy si ho neobliekla. Bola doma, medzi svojimi občanmi na dedine. Svoju prácu babice si poctivo vykonávala oblečená v ľudovom kroji nielen v Petrovci, ale aj v Petrovskej obci. V podstate bola prvou diplomovanou pôrodnou

Pôsobila ako babica aj počas druhej svetovej vojny a aj po vojne pomáhajúc svojej dcére, Anne, ktorá sa stala – nuž ako inak – babicou! Túto šľachetnú prácu s matkami a deťmi dcéra Anna vykonávala v Bijeljine, v Kovačici a v Petrovci..

VII

Mozaika RADY A NÁPADY IBA PRE LABUŽNÍKOV

Plnené zemiakové krokety (Papas rellenas) V Peru vedia ako premeniť zemiaky a trochu mletého mäsa na fantastickú delikatesu. príprava: 20 min. Úprava: 30 min. porcie: 8. Suroviny: 1 kg zemiaky, 2 PL strúhaný parmezán, 1/2 KL soľ, 1/2 KL granulovaný cesnak, 1/2 KL sladká paprika mletá, 1 ks vajce. PLNKA: 300 g mleté hovädzie mäso, 2 strúčiky cesnak, 1 ks cibuľa, 1 KL drvená rasca, 1/2 KL, mleté čierne korenie, 1/2 KL soľ, 1 konzerva paradajkový pretlak (malá). Ešte potrebujeme: trochu hladká múka, olej na vyprážanie.

takto sa to podarí: 1. Zemiaky očistíme, pokrájame na väčšie kocky a osolenej vode uvaríme do mäkka. 2. Medzitým na suchej panvici začneme zahrievať mleté mäso (bez oleja), a keď hovädzie pustí trochu šťavy pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu, rascu, korenie a soľ. 3. Keď je mäsko zatiahnuté a opečené pridáme pretlačený cesnak, paradajkový pretlak a kvapku vody a ďalej varíme, kým sa všet-

RADY DO DOMÁCNOSTI

Slanina a jej liečivé účinky (2) V búraní mýtu o „nezdravých“ tukoch zastavíme sa priamo pri zdroji bravčovej masti – slanine. Verte, že táto živočíšna surovina si to právom zaslúži. Popíšeme si jej liečivé účinky, o ktorých zrejme netušíte. Keďže tuky v slanine sú organické (živočíšne), s pleťou výborne reagujú a účinok lipidu je vyššia, než u syntetických výrobkov. Ak vám vôňa slaniny neprekáža, vyskúšajte nasledujúce recepty. Slaninový píling Proti suchej pleti a šupinkám sa odporúča najprv slaninový píling – plátky slaniny potrieť malým množstvom sódy bikarbóny a potierame postihnuté miesta, kým sa šupinatá koža neodstráni. Netlačíme. Naše pohyby musia byť jemné. Po pílingu slaninu umyjeme v teplej vode, osušíme kuchynské utierky a priložíme na miesta, ktoré sme pred tým ošetrovali. Necháme minimálne štvrťhodine pôsobiť a potom opláchneme vlažnou vodou s hydratačným mydlom.

Citlivá pokožka, pleť a bradavky Tento recept je vynikajúci hlavne pre mladé mamičky, ktoré majú citlivé prsia a zapálené bradavky, ale použiť sa dá aj na miestach, kde je naša pokožka začervenaná a citlivá, napríklad po použití agresívnych čistiacich prostriedkov. Postup: Z kapustového listu vystrihnite nožnicami vhodný tvar, jemne ho poklepeme paličkou na mäso. Plátky čerstvej slaniny položíme na bradavky a prekryté kapustovým listom. Necháme pôsobiť 20 minút jemne pritlačené. Pri začervenanej pokožky na rukách natrite tieto bravčovou masťou, na najpostihnuteľnejšie miesta priložíme plátky slaniny a pokúsime sa ich zabaliť aj do kapustového listu (na uchytenie kapusty použijeme napr. staré

ka šťava neodparí. Odstavíme. 4. Zemiaky scedíme, v hrnci popučíme a ochutíme ich parmezánom, soľou, sušeným cesnakom a troškou sladkej papriky. Nakoniec, keď zemiaky trochu vychladnú, pridáme celé vajce a rukou vypracujeme hladké cesto. 5. Malý plech poprášime múkou (sem budeme odkladať krokety) a pomúčených dlaniach

vlnené rukavice – palčiaky). na láMavé neChty a zádery Z papiera na pečenie si nastriháme štvorce, z ktorých vytvoríme „čiapočky“ na prsty. Vrchnú časť prstov (nechty) prekryjeme plátkami slaniny a prikryjeme čiapočkami. Previažeme obväzom a necháme pôsobiť cez noc po dobu spánku.

na tvrdé a popraSkané päty Prekrojíme citrón po dĺžke a vydlabeme dužinu. Vzniknú nám dve sedielka, ktorými obopneme pätu. Sedielka vystelieme tenkými plátkami slaniny, pritlačíme na päty

Mozaiku číslo 270 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

vytvarujeme z približne osminy zemiakového cesta tenkú placku, do ktorej stredu pridáme asi lyžicu až dve plnky, placku uzavrieme a v dlaniach a vytvarujeme do väčšej krokety (v tvare zemiaku). 6. Povrch krokety zľahka pomúčime, položíme ju do plechu s múkou a takto pokračujeme ešte s ďalšími, kým neminieme zemiakové cesto i mäsovú plnku. 7. Papas rellenas vyprážame v horúcom oleji do zlato-hneda (7 až 8 minút) a necháme odkvapkať na papierovej utierke. 8. Plnené krokety potom podávame s čerstvým šalátom a troškou kyslej smotany. Zdroj: recepty.aktuality.sk

a na vrch obujeme staré ponožky. Tiež používame v noci počas spánku. Keď sú päty popraskané, postupujeme rovnako, ale ešte pred tým sa snažíme do prasklín dostať bravčovú masť. Ďalšie SpôSoby použitia Slaniny na lieČenie Možno ani nebudete veriť, ale slanina dokáže zastaviť napr. krvácanie z nosa, pomáha pri zapálených žilách, dňa, angíne a podobných chorobách. na záver Slanina dodá telu potrebnú energiu v čase zimných mesiacov, kedy je nedostatok čerstvého ovocia. Obsah selénu v slanine navyše chráni organizmus človeka pred vznikom rakoviny. Metionín pomáha pri odvodňovaní organizmu a kyselina arachidonová sa významnou mierou podieľa na tvorbe nových buniek. Už v úvode tohto článku sme spomenuli, že slaninu treba jesť striedmo, ale pravidelne. Denná dávka v lete sa odporúča v rozmedzí 20 – 40 gramov, v zime 30 – 70 gramov. Menej je niekedy viac.

Kultúra KOVAČIČANIA NA NÁVŠTEVE SLOVENSKÉHO VEĽVYSLANECTVA V BELEHRADE

Historický obraz a plány Pavel Cicka a Ján Glózik z Kovačirčite najfotografova- ce. Okrem nich na nejším predmetom tomto stretnutí na našom veľvysla- boli aj Anna Žolnectve je veľkorozmerný ob- najová-Barcová, raz s názvom Príchod Slovákov riaditeľka Galérie na Dolnú zem, ktorý obdivuje insitného umenia každý, kto nás navštívi,“ píše sa v Kovačici, Ján na stránke Veľvyslanectva Slo- Čech, majiteľ Gavenskej republiky v Belehrade lérie Spomienky vedľa fotografie zo stretnutia v rámoch, a Klára Kovačičanov s veľvyslancom SR a Pavel Babkovci, v Belehrade Fedorom Rosochom majitelia Galérie v utorok 1. marca. a Nadácie Babka. Spoločná fotografia vznikla, samozrejme, pred obrazom Na pôde slovenského veľvyslaInsitní maliari si nectva sa na pozvanie veľvyslan- v rámci priateľského stretnutia né zaujímavosti či anekdoty, ných a spoločných diel, ktoré ca Rosochu stretli autori spome- zaspomínali na to, ako vznika- ktoré sprevádzali vznik obrazu, vytvorili kovačickí a padinskí nutého veľkoplošného obrazu lo toto jedinečné veľkoplošné ktorý už viac ako 26 rokov zdobí insitní maliari. Pri tomto stretnutí v BelehraZuzana Vereská, Pavel Hajko, dielo. Zaspomínali si na počet- priestory slovenského veľvyslanectva v Belehrade, pričom de hostitelia a hostia sa okrem aj ďalej vyvoláva obdiv u náv- iného zmienili aj o prípravách, števníkov. Spomenuli si i na resp. o nominácii Slovenského ďalších dvoch autorov tohto insitného umenia v Srbsku na jedinečného diela Jána Husárika zápis do Reprezentatívneho zoa Martina Markova, ako aj iniciá- znamu nehmotného kultúrneho tora vzniku obrazu Pavla Čapu, dedičstva UNESCO, ktoré by sa ktorí už opustili tuzemskú púť. malo realizovať v rokoch 2023 – Obraz je umiestnený v centrálnej 2024. Veľvyslanectvo Slovenskej časti budovy a svojimi pestrými republiky v Belehrade vyjadruje farbami, ako aj pútavým motí- podporu, keď ide o propagáciu vom skutočne nemôže zostať či prípravu podkladov na jeho nepovšimnutý. Je to spravidla nomináciu, a prisľúbilo nezištnú najvhodnejší kútik na zvečnenie pomoc, koľko je v jeho kompepočetných stretnutí a takmer tencii. každý návštevník veľvyslanectva Na záver hostitelia hosťom si pri ňom urobí na pamiatku odovzdali darčeky v podobe Štyria zo šiestich autorov obrazu s veľvyslancom SR v Belehrade: aspoň jednu fotografiu. Bolo to puzzle, ktoré znázorňujú obraz (zľava) Pavel Cicka, Pavel Hajko, Zuzana Vereská, veľvyslanec Fedor ináč jedno z prvých veľkoploš- Príchod Slovákov na Dolnú zem. Rosocha a Ján Glózik Olinka Glóziková-Jonášová

„U

ÔSMOMARCOVÉ DIELNE. Vo štvrtok 3. marca mali deti z predĺženého pobytu (srbská skupina) ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči s učiteľkou Annou Legíňovou dielne v Knižnici Michala Babinku v strede dediny. Vypracovávali ôsmomarcové pohľadnice pre mamy, babky, tetky, vlastne pre všetky ženy, ktorým tento sviatok patrí. Týmto spôsobom sa im chcú odvďačiť za ich lásku a opateru a zaželať im ešte mnoho krásnych chvíľ nielen na Deň žien, ale vždy. Dielne mala na starosti knihovníčka Dragana Surová. A. Legíňová • KULTÚRA •

11 /5002/ 12. 3. 2022

Kultúra ÚKVS NA MEDZINÁRODNOM KNIŽNOM VEĽTRHU

S dôrazom na Bibliograﬁu Jána Kišgeciho Danuška Berediová-Banovićová

a Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Novom Sade, ktorý sa konal od 3. do 10. marca, prezentáciu aktuálnych knižných vydaní mal aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Na prezentácii, ktorá sa uskutočnila vo štvrtok 3. marca, osobitný dôraz dali na Bibliograﬁu Jána Kišgeciho. Ladislav Čáni najprv predstavil aktuálne knižné vydania. Ústav v rokoch 2020 a 2021 v oblasti vydavateľskej činnosti naplno realizoval svoje plány a boli zrealizované aj niektoré vydania nad rámec plánovaných

projektov. Z edície zborníkov O Bibliograﬁi Jána Kišgeciho, z muzikologických konferencií ktorá vyšla ako šiesty zväzok hovoril o zborníkoch z 15. a 16. v edícii bibliograﬁí ÚKVS v roku konferencie. Z edície doktorských dizertácií predstavil dve, a to na témy: Dejiny spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období Samuela Koruniaka a Odbojové aktivity vojvodinských Slovákov v rokoch 1939 – 1941 Ondreja Drugu. Predstavil aj jednu knihu mimo edícií, a to Ľudové zvyky Slovákov v Starej Pazove, ktorú pripravil Martin Zostavovateľka Božena Bažíková a Ján Kišgeci Prebudila.

2021, zostavovateľka Božena Bažíková povedala, že prácu na nej začala v roku 2017. Podľa jej slov práca bola o to namáhavejšia, lebo Ján Kišgeci nie je iba vedec v oblasti poľnohospodárstva, ale aj osobnosť, ktorá sa venovala umeniu, literatúre, politike atď. O tejto knihe, tiež o diele Jána Kišgeciho hovorila aj Katarína Melegová-Melichová. Ján Kišgeci sa poďakoval ÚKVS, že považoval za potrebné, aby táto publikácia vyšla, ako aj Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré financovalo vydanie. Nakoniec vyhlásil, že je veľké privilégium mať bibliografiu, ako aj osláviť 80. narodeniny, ku ktorým vyšla táto bibliografia.

V KOVAČICKOM DOME KULTÚRY

Medzinárodný deň žien očami detí Olinka Glóziková-Jonášová

talo sa už tradíciou, že k Medzinárodnému dňu žien žiaci Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici pre svoje mamy, babky či tetky predvedú príležitostný kultúrno-umelecký program a zablahoželajú im tak k ich sviatku. Tak tomu bolo aj v tomto roku. Na javisku Domu kultúry

3. októbra práve 8. marca prebiehal kultúrno-umelecký program v podaní žiakov Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici z príležitosti Medzinárodného dňa žien. V dvojhodinovom programe sa na javisku vystriedali všetky ročníky, od tých najmenších prvákov, až po tých naj-

Prváčikovia smelo predviedli svoje umelecké body

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mladšia tanečná skupina odetá do starých kovačických gecieľ

starších žiakov. Tí najmenší, prváčikovia, prítomným ukázali, čo sa naučili od začiatku školského roku. Bolo to ich prvé školské vystúpenie, ktoré zdolali s úsmevom. Preplnenou sieňou domu kultúry zaznievali piesne, recitácie, krátke divadelné scénky, tance.

Keď ide o kultúrno-umelecký prejav, žiaci kovačickej základnej školy sa už tešia na nasledujúci – ku Dňu školy, ktorý táto vzdelávacia ustanovizeň oslavuje 15. mája. Dovtedy majú pred sebou početné predmetové súťaže, keďže sa spravidla na každej zúčastňujú a žiaci tam dosahujú pozoruhodné výsledky. Okrem na súťažiach kovačickí žiaci úspechy dosahujú aj na iných poliach a aktívni sú aj v početných mimoškolských aktivitách. • KULTÚRA •

BOHATÁ NEDEĽA V SELENČI

K sviatku žien výstava a detský program Miroslav Pap

elenčskú etnosekciu založil Aktív žien v roku 1983. Jej cieľom je dodnes prezentovať prvky hmotného kultúrneho dedičstva, najmä selenčský

Medzi tradičné podujatia tejto etnosekcie patrí aj tematická výstava z príležitosti Medzinárodného dňa žien, ktorá sa tohto roku konala v nedeľu 6. marca v dome kultúry. Akcent sa v rámci etnograﬁckej výstavy položil

Časť účastníčok otváracieho programu výstavy

mužský a ženský tradičný odev, tradičnú gastronómiu, interiér z 19. a 20. storočia a pracovné náčinie. Zbierkový fond členky intenzívne od roku 2001 zhromažďujú na poschodí domu kultúry a snažia sa o jeho zachovanie. Keďže je fond veľmi bohatý, členky ho pod vedením predsedníčky Viery Strehárskej adekvátne využívajú tak, že inštalujú početné tematické výstavy a vzdelávacie programy pre deti a mládež.

na ženskú tradičnú obuv – selenčské kyckavé zepy. V rámci otváracieho programu výstavy sa prihovorili: PaedDr. Svetlana Zolňanová, predsedníčka MOMS Selenča a členka Osvetovej rady vlády Srbska, Marína Vrabčeniaková, predsedníčka

Deti na programe recitovali mamám • KULTÚRA •

Rady Miestneho spoločenstva Selenča, a Marína Balabanová, zástupkyňa predsedu Obce Báč. Všetky pozitívne zhodnotili ochotu členiek etnosekcie a ich predsedníčky Viery Strehárskej, ktoré už dlhé roky zhromažďujú predovšetkým selenčský tradičný odev, ako aj ostatné prvky hmotného kultúrneho dedičstva. V otváracom programe výstavy účinkovali aj deti zo škôlky a žiaci Základnej školy Jána Kollára. Selenčské kyckavé zepy ako lokálny fenomén Zarecitovali tematické básne nám trvala trochu dlhšie. Z inio matkách a babkách. Nakoľko stredobodom tohto- ciatívy predsedníčky etnosekcie ročnej výstavy bola ženská obuv Viery Strehárskej sme zozbierali – selenčské kyckavé zepy, člen- sto párov tohto druhu obuvi. Do kám sa ich podarilo zozbierať až budúcna plánujeme pokračosto párov najrôznejších farieb. vať so zachovaním tradičných Vkusne ich umiestnili do svojho selenčských zepov. Do plánov etnomúzea, takže si návštevníci je zaradené dokonca zorganimohli popri tradičnej ženskej zovať dielňu na výrobu zepov, verím, že sa nám to podarí a budeme pokračovať v ich reprodukcii. Je potrebné zdôrazniť, že po každej výstave do etnomúzea povolávame aj deti zo základnej školy. Takto ich vzdelávame a snažíme sa im vštepiť lásÚčastníkom organizátorky odovzdali symbolické darčeky ku k tradičnej obuvi pozrieť aj kultúre. Tak to bude aj tohto stálu expozíciu, roku,“ spresnila členka etnosekktorej bohatstvo cie a učiteľka Anna Petrášová. je priam nevyčís- Stála moderátorská dvojica – Karmena Kováčová a Teodora liteľné. „Tradične, ako Šimoniová – udala programu aj počas minulých správny tón. Po otvorení výstavy v dome rokov sme sa rozhodli usporiadať kultúry nasledoval program vevýstavu venovanú novaný Medzinárodnému dňu Medzinárodnému žien, na ktorom vystúpili žiaci dňu žien. Témou Základnej školy Jána Kollára v výstavy tohto Selenči. Koncepcia detského roku boli selenč- programu bola zložená z recitačské kyckavé zepy. ných, hudobných a tanečných Samotná príprava bodov. 11 /5002/ 12. 3. 2022

Kultúra U MIJATOVIĆOVCOV V ERDEVÍKU

Pieseň robí radosť všetkým doma Blaženka Dierčanová

na festivaloch v Šíde, Erdevíku a v Báčskom Petrovci. Mladšia Nikolina zatiaľ spievala v Erdevíku a Šíde: „Hlavne im pomáham pri nacvičovaní,“ hovorí ich mama Vesna. „Výber pesničiek má na starosti učiteľka Ruženka Ďuríková a keď treba poradiť o dynamike, dýchaní pri speve, tu som ja. Niekedy poradí aj starý otec, napríklad, keď dievčence odídu cez prázdniny alebo cez víkend do Lugu.“ Naša spolubesedníčka Vesna je aktívna v SKOS Erdevík a pomáha učiteľke Ruženke Ďuríkovej pri nacvičovaní detskej folklórnej skupiny. Vlani sa prihlásili na účasť na Sloven-

e známe, že jeden národ žije, kým si pestuje materinskú reč. Tá sa zachováva cez poéziu či básne, ale aj ľudové pesničky. Vesna Mijatovićová, rod. Škuľcová, s manželom Srđanom v tom duchu vychovávajú svoje dcéry – deväťročnú Karolínu a šesťročnú Nikolinu. Vesna sa totiž z rodného Lugu po vydaji presťahovala do Erdevíka a keďže aj jej svokra je slovenského pôvodu, doma u Mijatovićovcov si vážia oba jazyky a komunikujú aj po srbsky, aj po slovensky. Vesna od malička rada spievala a bola účastníčkou mnohých speváckych festivalov. „Spievať som začala pri mojom otcovi Karolovi, ktorý tiež pekne spieval. V rodine som bola najmladšia a keď moji chodili po festivaloch, prehliadkach, nemali ma s kým nechať doma, tak ma vždy brali so sebou: mama obliekala dievčence, otec bol hudobník. Tak som sa aj ja zapájala do folklóru a spevu od malička.“ Lásku k spevu vštepuje aj svojim dcéram, ktoré Pekná spomienka z petrovského festivalu Tvorí pokračujú v ma- celá rodina miných stopách, a manžel ju v tom podporuje. ských národných slávnostiach Staršia Karolína je výborná žiač- v Báčskom Petrovci, ale stalo sa, ka tretieho ročníka. K tomu vlani že niekoľko dievčeniec ochorelo, v decembri získala prvú cenu a už v spolku váhali, že zrušia na rozhlasovej súťaži mladých účasť. Keďže je útlej postavy, recitátorov v kategórii žiakov, učiteľka Ďuríková navrhla Vesne, ktorí sa učia slovenčinu s prvka- aby si zatancovala s nimi. mi národnej kultúry. Karolína aj „Bolo to sympatické, ale mne krásne spieva a už sa predstavila neprekážalo! Rada tancujem a 34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Na minuloročných Slovenských národných slávnostiach si aj mama Vesna zatancovala s malými tanečníkmi

v tej situácii bolo dôležité, aby sa snažím, aby sa moje Karolína deti tancovali na Slávnostiach, a Nikolina čím viac zapájali do lebo sa na túto účasť veľmi tešili. spolku, aby s deťmi mali dobrú Práve tam, v Petrovci, nás po- komunikáciu a, pravdaže, aby tom pozvali aj na detský festival zachovávali materinskú reč.“ Tvorí celá rodina. Bolo nám krásne, tam sme všetky tri spievali. Ak nás zavolajú aj nabudúce, tak si pozveme aj starého otca, aby s nami účinkoval.“ Čo si ako ochotníčka a sólo speváčka myslíte, nakoľko je dôležité mladým ľuďom vštepovať lásku k spevu a naučiť ich, aby zachovávali reč a kultúru svojho národa? „Myslím si, že je to veľmi dôležité. Aj ja som tak vychovaná a som mienky, že to musíme deťom od malička vštepovať do srdca. Mala som príležitosť presvedčiť sa pri nacvičovaní detskej Karolína spievala aj na erdevíckej tanečnej skupiny, že keď kuleniáde malí tanečníci dorastú do puberty, často odmietajú nejaké Keď máte všetci tak blízko k záväzky mimo školy, napríklad aj spevu, ktorú pieseň si najradúčasť vo folklóre, speve, orches- šej spolu zaspievate? tri. Myslím si, že predsa sa niečím „Hociktorú, zvlášť pri upramusia zaoberať, buď je to šport, tovaní domu, keď je atmosféra kultúra, alebo niečo iné. Dnes sa uvoľnená. Robí to radosť všetdeti príliš veľa venujú mobilom a kým doma...“ sociálnym sieťam a tak sa vzďaFotograﬁe: z rodinného ľujú od svojich rovesníkov. Preto archívu Mijatovićovcov • KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

Verejná hodina žiakov hudobnej školy Anna Lešťanová

aule staropazovskej divadelnej sály sa v nedeľu 27. februára uskutočnil koncert klasickej hudby. Vystúpili žiaci Hudobnej školy Ljubinka Lazića z Vojky a početnému obecenstvu sa predstavili bohatým programom. Žiaci tejto nižšej hudobnej školy zahrali na viacerých nástrojoch: na flaute, gitare, husliach, tambure, klavíri a

kontrabase. Mr. kontrabasu Ljubinko Lazić vo svojom rodisku, v dedine patriacej do Staropazovskej obce, kde aj teraz žije a pracuje, vo februári roku 2011 založil hudobnú školu. Pôsobí úspešne a v nej talentovaní profesori hudby prenášajú vedomosti na niekoľko desiatok žiakov školy. Sú to prevažne cestujúci žiaci a pochádzajú z okolitých dedín a obcí, aj zo Starej Pazovy. Už tradične nádejní hudobníci sa predstavujú obecenstvu

Na spoločnej fotograﬁi žiaci a profesori

v Starej Pazove a ideou zakladateľa tejto školy je, aby jej žiaci čím častejšie mali verejné vystúpenia. Verejné hodiny hudby sú najlepšou previerkou získaných vedomostí a virtuóznosti. Na týchto hodinách sa vernému publiku predstavujú mladí hudobníci a auditóriu pritom približujú aj diela klasickej hudby. Moderátorom Žiaci hudobnej školy sa vždy môžu spoľahnúť programu bol prá- na podporu zakladateľa školy Mr. Ljubinka Lazića, ktorý hrá na viacerých inštrumentoch ve Ljubinko Lazić, ktorý nielen menovite predstavil najúspešnejších z viacerých každého žiaka, ale hovoril aj o odborov a najmladších žiakov dielach, ktoré na koncerte od- z odboru klavír. Z dvoch najzneli. Okrem povinného učiva mladších účastníkov koncertu žiaci zahrali aj ďalšie diela kla- jeden je v prípravnej skupine sickej hudby, ktoré predvedú prvého ročníka nižšej hudobnej na nadchádzajúcich hudobných školy a pred druhou mladučkou účastníčkou sú až tri súťaženia súťažiach. Obecenstvo tentoraz naj- – online, republikové a medziviac potleskom odmenilo tých národné.

STARÁ PAZOVA

Čarodejný svet A. Lešťanová

podvečer Medzinárodného dňa žien v staropazovskej Galérii Miry Brtkovej opäť bolo slávnostne. Od pondelka 7. marca do konca mesiaca so svojimi dielami verejnosti sa predstavuje Vojislava Tanurdžićová Belićová z Belehradu. Vystavených je 16 olejomalieb, ktoré žiaria pestrosťou. Ako sa uvádza v sprievodnom katalógu z pera Stevu Pavkova, „jej čarodejný svet je založený na tradíciách postimpresionizmu a fovizmu (jedného z moderných smerov na západe), skrášlený imaginár-

• KULTÚRA •

nymi exteriérmi, plážami, parkmi, štylizovanými ﬁgúrami, ktoré cirkulujú v priestore, spravidla ,okúpanými’ slnkom, čím tvoria atmosféru čistoty a optimizmu“. V. Tanurdžićová Belićová (1965 Belehrad) ukončila Fakultu výtvarného umenia v Belehrade, v triede profesora Momčila Antonovića. Členkou je Združenia výtvarných umelcov Srbska od roku 1992. Tohto roku si táto umelkyňa pripomína 30. výročie úspešného pôsobenia a svoju najnovšiu expozíciu v staropazovskej Galérii Miry Brtkovej pomenovala Vasa i ja – Vasja. Zúčastňovala

Z otvorenia výstavy: (zľava) Zoran Čalija, Vojislava Tanurdžićová Belićová a Marjan Karavla, odborný spolupracovník Strediska pre kultúru Stará Pazova pre výtvarné umenie

sa na početných kolektívnych výstavách tak v našej krajine, ako aj v zahraničí, a nositeľkou je výročnej Ceny Galérie Kolarčeve zadužbine za najlepšiu výstavu v roku 1997.

Na pondelkovej vernisáži viac o autorkinom živote a jej tvorbe hovoril Zoran Čalija, člen Umeleckej rady galérie, ktorý výstavu slávnostne otvoril.

11 /5002/ 12. 3. 2022

Kultúra PRÍPRAVY PRAVIDELNÉHO DIVADELNÉHO SVIATKU V PIVNICI

DIDA bude v apríli Anna Francistyová

ravidlá festivalu Divadelných inscenácií dolnozemských autorov (DIDA) v Pivnici určujú termín tohto podujatia na posledný marcový a prvý aprílový víkend. Vďaka smelosti a vytrvalosti organizátora festivalu – členov Ochotníckeho divadla Janka Čemana – festival prebiehal aj v pandemickom roku 2021, a to koncom októbra.

Andrea Merníková Šimonová, predsedníčka Organizačného výboru 27. festivalu DIDA

Už vtedy si však usporiadatelia povedali, že ak sa to bude môcť, tradičný sviatok divadla vrátia do jarného termínu. Ten termín sa blíži a pivnickí „čemanovci“ nepúšťajú opraty z rúk. Organizačný výbor 27. festivalu DIDA v čele s predsedníčkou Andreou Merníkovou Šimonovou zasadá pravidelne. Keď ide o termín, členovia výboru si hneď povedali, že ak prihlásených predstavení bude dosť, festival bude dvojvíkendový. Prihlášky sa prijímali do 4. marca, teda už majú jasnejšiu situáciu. Tento divadelný sviatok bude prebiehať v dňoch dvoch aprílových víkendov, teda od piatka 1. apríla do nedele 10. apríla. Tentoraz nebudú predstavenia 36

www.hl.rs

i v ten prvý štvrtok, ako to bolo udelená cena za najkreatívnejší Janka Čemana alebo boli predpraxou na predošlých ročníkoch, plagát. Milovníkov obrazov iste vedené na festivale DIDA a v lebo je prihlásené iba jedno osloví výstava prác Kulpínčanky ktorých účinkovali títo dvaja predstavenie v kategórii divadlo Anny Babiakovej, profesorky skvelí (žiaľ, už nebohí) členovia pre deti. pivnického divadPredstavenia la ako herci alebo na festival prihlárežiséri. Vítanie jari silo 9 kultúrnych s knihou v spoluinštitúcií, resp. práci so SVC z Báčsúborov: Neforskeho Petrovca je málny divadeltiež pravidelné ný súbor Fedor sprievodné poduteatar z Padiny, jatie. Tentoraz do divadelná sekcia knižného batôžka Kultúrno-osvepribudnú i prezentácie knihy o tového spolku Jozefovi MaďaroJednota z Hložian, divadelný vi s premietaním súbor KUS Zvolen z Kulpína, výtvarnej kultúry na dôchodku, jeho autorského dokumentárSlovenské kultúrne centrum ktorá učila aj v Základnej škole neho filmu a knihy Chytanie sa Pavla Jozefa Šafárika z Nového 15. októbra v Pivnici. Pripravuje slamky / Hvatanje za slamku. NajSadu, Divadlo mladých Šuňava sa i spomienková výstava fo- novšie je súčasťou divadelného v zastúpení občianskeho zdru- tografií Jána Kmeťka a Jozefa sviatku ako sprievodné podujaženia Šumiháj tie i vyhodnotenie zo Slovenska, súťaže a udelenie Slovenské vojvocien najúspešnejdinské divadlo ším účastníkom literárnej súťaže z Báčskeho Petrovca, Divadlo Píšeš? Píšem! VHV z Báčskeho Organizátorov teší, že sa tohto Petrovca, Slovenský kultúrnoroku na festival -osvetový spolok chystajú aj ochotErdevík a hostiníci zo Slovenska. teľské OchotIde o výsledok nícke divadlo podpísaného Janka Čemana memoranda o z Pivnice. spolupráci a výmene víťazných Sú tu i ďalšie záležitosti, predstavení festivalov Palárikova ktoré v príprave festivalu už Raková a DIDA. A majú definitívznovu má vypronu podobu. Sú filované divadelné to sprievodné Dvom skvelým členom pivnického divadla (žiaľ, už nebohým) sústredenie v Pivpodujatia, kto- organizátori pripravujú osobitnú výstavu fotografií. Na tejto nici i svoje motto. rých je až sedem. našej zo 4. apríla 2010 predseda organizačného výboru festivalu Je to citát z poviedTradičná výstava DIDA Ján Kmeťko (sprava) udeľuje cenu najlepšiemu hercovi ky Janka Čemana v tom divadelnom ročníku Jozefovi Chrčekovi. plagátov predPotkani, ktorá bola stavení, ktoré účinkujú na festi- Chrčeka zo všetkých predsta- zverejnená v Hlase ľudu číslo vale DIDA, je aj súťažného cha- vení, ktoré boli inscenované v 32 v roku 1948: Zameniť neverakteru a na záver festivalu bude produkcii Ochotníckeho divadla domosť vedomosťou, to je liek.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Zakľučujeme aj to, čo sa zakľúčiť nedá Anna Horvátová

loveso zakľúčiť patrí do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny. Azda preto ho tak často používame, a aj tam, kde netreba, a vo význame, ktorý mu neprislúcha. Totižto význam slovesa zakľúčiť je: zakončiť, dokončiť prejav, povedať pár slov na záver, ktoré sa hodnotí síce ako knižné, ale v Krátkom slovníku slovenského jazyka sa predsa uvádza. V tomto kontexte sa azda najmenej používa, zato ale pod vplyvom srbčiny ho používame aj vtedy, keď nejde o zakľučovanie, teda rovnako

ako v srbčine. Aj tentoraz pod vplyvom srbčiny robíme tú chybu, lebo v srbčine v týchto prípadoch použijeme sloveso zaključiti. „Na základe čoho si to zakľúčila?!“; „Zakľúčila som, že sú predsa na vine.“; „Podľa jeho správania sa dá zakľúčiť, že predsa klame.“ V slovenskom jazyku je pri zakľučovaní trochu ináč. V týchto prípadoch namiesto slovesa „zakľúčiť“ použijeme nasledujúce slovesá: uzavrieť, usúdiť, dospieť k záveru alebo prísť k záveru. Pritom aj vety majú znieť takto: Na základe čoho si to uzavrela / usúdila?!; Dospela / prišla som k záveru, že sú predsa

na vine.; Podľa jeho správania sa dá uzavrieť / usúdiť, že predsa klame. V školskej praxi je bežné skonštatovať: „Tohto týždňa zakľučujeme známky.“; „Známky zakľúčili tak, ako chceli, a vôbec nie podľa aktivity.“ Je to podľa srbského zaključiti, resp. nedokonavého zaključivati ocene. K tomu nesprávne použité. V tomto prípade sa namiesto slovesa „zakľúčiť“ hodia slovesá: uzavrieť / uzavierať známky. Vo vetách to takto bude znieť: Tohto týždňa uzavierame známky.; Známky uzavreli tak, ako chceli, a vôbec nie podľa aktivity. Ďalším nesprávnym použitím

slovesa „zakľúčiť“ sú príklady: „Uhovor je zakľúčený, dom sme predali.“; „Ešte ani uhovor nezakľúčili.“ K tomu tu treba uviesť, že nie o „uhovor“, ale o zmluvu ide. Spisovné znenie týchto viet je takéto: Zmluva je uzavretá, dom sme predali.; Ešte ani zmluvu neuzavreli. Ešte jedno nesprávne použitie často počuť: „Včera sme zakľúčili termín za prihlášky.“ V slovenčine tu použijeme príslovku a má znieť takto: Prihlášky sa prijímali dovčera. V srbčine sa v tejto súvislosti niekedy použije aj príslovka zaključno; v slovenčine to nahradíme s včítane. A teraz podáme aj „zákľučak“, lebo sme „prišli k zákľučku“. V slovenčine je to teda záver a možno dôjsť k záveru, prísť k záveru.

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Emília Valentíková Labátová: maľby, sochy, graﬁky 2011 – 2021 (ISBN 978-86-900319-6-2) Jaroslav Čiep

aša mladá výtvarníčka Emília Valentíková-Labátová z Báčskeho Petrovca má za sebou už rad výtvarných počinov. Vlani jej tvorbe bol venovaný obsažnejší katalóg – kniha. Týmto vydaním môžeme vlastne trochu nakuknúť do života a prác tejto výtvarníčky. Emília Valentíková-Labátová sa narodila 17. mája 1992 v Novom Sade. Základnú školu a gymnázium skončila v Báčskom Petrovci. Študovala maľbu na Akadémii klasického maliarstva v Sriemskej Kamenici. Základné štúdium v odbore graﬁky na Akadémii umení v Novom Sade absolvovala roku 2017 v triede profesora Radovana Jandrića a master štúdium ukončila roku 2019. Vystavovala svoje práce na piatich samostatných výstavách a na početných spoločných výstavách v Báčskom Petrovci, Starej Pazove, Novom Sade, Be-

• KULTÚRA •

lehrade, Kraljeve, Kysáči, Sriemskej Mitrovici, Inđiji, Hložanoch a v Niši, tiež v Ružomberku na Slovensku. V tomto krátkom úseku, odkedy je profesionálnou výtvarníčkou, ilustrovala niekoľko kníh pre deti (Pavla Mučajiho, Andreja Čipkára a Michala Babiaka) a dve knihy poézie (Jána Tazberíka a Miroslava Bielika). Vypracovala aj logo a dizajn obálky edície Predsa koľaj pre Slovenské vydavateľské centrum. Je členkou Zväzu združení výtvarných umelcov Vojvodiny v Novom Sade od roku 2017 a členkou Združenia petrovských výtvarných umelcov od roku 2011. Pracuje ako výtvarná pedagogička v Základnej škole Žarka Zrenjanina v Maglići. Organizovala a realizovala Letnú školu výtvar-

ného umenia pre deti v Báčskom Petrovci a pravidelne vedie grafickú dielňu na Detskom výtvarnom tábore Makovička v Báčskom Petrovci. Na margo jej piatej výstavy v Galérii Zuzky Medveďovej vlani v novembri je v tvare katalógu vydaná aj obsažnejšia publikácia venovaná tvorbe tejto výtvarníčky. Po úvodných hodnotiacich slovách z pera kritika Vladimíra Valentíka (1959) K výtvarnej tvorbe Emílie Valentíkovej-Labátovej v období rokov 2011 – 2021 je aj životopisná črta Emílie Valentíkovej-Labátovej. Kniha obsahuje tieto časti: Maľby (zátišia a portréty), Sochy, Grafiky, Grafiky (labyrint – schody do neba, Konceptuálne práce (bodyart a performancie) a Knižná ilustrácia a v nich repro-

dukcie umeleckých diel. V rámci nich sú aj spovede samotnej autorky a dva kritické texty Savu Stepanova (1951): Geometrizmus grafík Emílie Valentíkovej-Labátovej a Bodyart novým spôsobom. Texty zo srbčiny do slovenčiny preložili Ladislav Čáni a Vladimír Valentík. „Grafickú tvorbu Emílie Valentíkovej-Labátovej najviac a najdlhšie poznačil motív schodov. Tento motív spracovala ako kresbu, grafiku (akvatintu a digitálnu tlač) a ako priestorový prejav v podobe sochy,“ napísal Vladimír Valentík. Publikáciu Emília Valentíková Labátová: maľby, sochy, grafiky 2011 – 2021 vydal Slovenský kultúrny klub v Srbsku v Báčskom Petrovci ako 1. zväzok v edícii Malá paleta. Kniha je zlepená do mäkkej väzby rozmerov 17 x 15 cm. Vytlačená je v plnom kolore na hrubšom ofsetovom papieri v rozsahu 72 strán. V náklade 100 výtlačkov a s vročením 2021 ju vytlačila tlačiareň Futura v Novom Sade.

11 /5002/ 12. 3. 2022

Kultúra IGOR ZABUNOV, FOTOGRAF Z PIVNICE

Fotoobjektívom a ostrým okom dáva večnosť zvláštnym okamihom Danica Vŕbová

átranie po zaujímavej osobnosti, s ktorou by som urobila rozhovor, tentoraz

Igor Zabunov

mi nepredstavovalo osobitnú výzvu. Keďže ma životná púť zaviedla do Pivnice, zamyslela

www.hl.rs

som sa nad tým, s kým by sa tu dal urobiť pútavý rozhovor, a okamžite mi to „kliklo“. Pivničan Igor Zabunov je mladý, ale už osvedčený fotograf, ktorý svojimi fotopríbehmi oslovuje širšiu verejnosť aj prostredníctvom sociálnych sietí. Popri tom je aj vyštudovaný sociálny pracovník, ale aj dlhoročný folklorista. O tom, čo spoločné majú jeho záľuby, si prečítate v tomto rozhovore. Igor, vyštudoval si sociálnu prácu, vlani si získal titul magistra. Prečo práve sociálna práca a akými výzvami ťa oslovilo toto povolanie? – Áno, vyštudoval som sociálnu prácu na Vysokej škole sociálnej práce v Belehrade. Sociálna práca je pojem, s ktorým som sa po prvýkrát stretol na hodinách sociológie na Gymnáziu Jána Kollára. Toto

Informačno-politický týždenník

povolanie ma oslovilo tým, že som chcel pomáhať ľuďom, ktorí sú na okrajoch našej spoločnosti. No keď som sa vhĺbil do tematiky, zbadal som, že to nie je iba práca s chudobnými, ale že je to práca so všetkými ľuďmi, ktorí sú súčasťou nejakej skupiny. Či to bola škola, rodina, práca, alebo i práca s jednotlivcom. Hlavná motivácia, ktorá ma viedla po tieto roky, bola tá, že je spoločnosti potrebná tá odborná pomoc, hlavne keď ide o medziľudské vzťahy. Myslím si, že sme význam dobrých medziľudských vzťahov pochopili počas pandémie, medzitým mnohé vzťahy sa narušili a preto sa i obsah práce mojich kolegov zväčšil. Nemožno nedať dôraz na to, že je toto veľmi náročná a vyčerpávajúca práca, ktorá si vyžaduje, aby profesionál, ktorý sa zaoberá

sociálnou prácou, dal seba celého do každého ojedinelého prípadu a v podstate neprešiel hranice tej profesionálnej spolupráce s klientom.

Odmalička si aktívnym folkloristom. Je to láska na prvý pohľad? – Vo folklóre som začal tanco• KULTÚRA •

vať ešte ako päťročný. Keďže sa folklóru venujem odmalička a láska k tancu, krojom a obyčajam neklesla ani podnes, možno sa ešte aj zväčšila, môže sa povedať, že to bola láska na prvý takt. Najprv som začal tancovať v najmladšej tanečnej skupine DFS Ratolesť z Pivnice, potom v staršej a dnes som členom FS V pivnickom poli. Tancoval som aj pre ostatné súbory, ako sú napr. KUS Petrovská družina, SUS Krajan – Vojvodina, ale aj folklórna sekcia na Gymnáziu Jána Kollára. Folklór vie inšpirovať a prelínať sa aj do iných umeleckých sfér. V tvojom prípade do umeleckej fotografie. Priblíž nám, čo ťa podnietilo zaoberať sa fotografiou a čo/ kto je predmetom tvojich fotografií. – Fotografia bola pre mňa najpr v koníčkom, ktor ý vo mne prebúdzal skryté emócie, ktoré

• KULTÚRA •

som nevedel vyjadriť slovami. Fotoaparát bol ten, ktorý vedel so mnou i plakať, radovať sa, byť nahnevaný, rozčarovaný, a bol veľakrát tým najlepším kamarátom, ktorý ma dvíhal, keď som spadol. Tá láska k fotografii ma postupne spojila s veľa ľuďmi, ukázala mi niektoré veci, ktoré by som si možno bežne nevšimol, a spojila ma aj s mojou najväčšou láskou, teraz už snúbenicou Tianou. Tiana bola tá, ktorá vynašla vo mne ten šmrnc k foteniu folklórnych motívov. Ona mi iba dala návrh a idey sa začali rodiť v mojej hlave rýchlejšie, ako ich bolo možné realizovať. Na mojich fotografiách možno vidieť hlavne ženský pivnický kroj, fotografovaný v rozličných prostrediach, ale i prelínanie charakteru dievčaťa a kroja, ktorý má oblečený. Myslím si, že je to najväčšia a najťažšia práca – zvoliť presný

charakter dievčaťa pre daný kroj a zvýrazniť to aj na fotografiách. Tá živosť a pestrosť pivnických krojov ma neustále oslovuje. Postupne som sa učil, kde sa a v akých príležitostiach nosili rozličné sukne, a tak to všetko začalo. Všestranný človek si musí nájsť času aj pre seba, ale aj pre svoje koníčky. Prezradíš nám, aké máš plány do budúcna? Možno sa vyskúšať v nejakom ďalšom koníčku?

– Čas pre seba je niečo, čo každý človek potrebuje, a to hlavne v tejto urýchlenej dobe, keď občas zabúdame na seba. V poslednom čase je pre mňa relaxačným koníčkom herectvo a písanie prózy. Sú to síce nové koníčky, herectvo ako jedna vetva umenia ma zaujala po ukončení vysokej školy, keď som mal viac času chodievať na divadelné skúšky. Ono je tiež dosť späté s folklórom, tak som si

ľahko našiel spoločný jazyk s hercami a ide nám to. Písaniu som sa venoval aj skôr, medzitým bolo to tak, že napíšem niečo a po určitom čase to stratím, ale teraz, keď mám viac času venovať sa aj tomuto koníčku, mám nádej, že spíšem viac nových prác. Próza je môj malý svet, kde nejestvujú hranice a môžem byť v hocijakom priestore a čase, a je to tá najlepšia psychoterapia na svete. Plánujem dokončené práce zasielať aj na literárne súťaže. Plány do budúcna sú rozličné a je ich veľa. Keď ide o fotografie, tak ukončiť cyklus znázorňujúci pivnické kroje a spraviť výstavu. Keď ide o herectvo, momentálne pripravujeme detské divadlo, ktoré bude mať premiéru na nadchádzajúcom festivale DIDA v Pivnici. Foto: z archívu spolubesedníka

11 /5002/ 12. 3. 2022

Oznamy

OBJEDNÁVKA MLÁDEŽNÍCKEHO ČASOPISU VZLET Mládežnícky časopis Vzlet vychádza mesačne, okrem júla a augusta, a doručuje sa poštou na adresu odberateľa. Cena jednotlivého čísla je 40,00 din.

200,00 din. 400,00 din.

2021 | www.v zlet.rs |

APRÍL

MENO A PRIEZVISKO

52 | cen a 40 din

ADRESA

a 40 din | cen ník 52

Nový Sad

w.v | ww

zlet.rs

| ročník

SEPT

EMBE

R 202

Nový Sad | ročník 52 | cena 40 din | www.vzlet.rs |

JÚN 2021

polročné predplatné ročné predplatné

Sa Nový

d | roč

TELEFÓNNE ČÍSLO DÔLEŽI

ǤŊ.Ɣ 5 Ť SA .1*%Ŋ(BÁ $ ŝ*( BU UJ SV 5 - D1Ɨ 0 OƗ JU)* .Ɣ 3+ SA ZA Ŋ $ / ČALA 8688 TÉ JE NE

NAPOMENUTIE: Údaje vyplňte tlačenými písmenami. Vyplnené tlačivo môžete zaslať na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad. V prípade akýchkoľvek otázok nás môžete kontaktovať na tel. číslo: 021/47 20 840.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu ModEkolo, s. s r. o., Belehrad, Ul. hercegovačka č. 13 a, z Belehradu, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Mobilné zariadenie na spracovanie bezpečného a nebezpečného odpadu na nehodových lokalitách na území autonómnej pokrajiny Vojvodiny na životné prostredie. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs . Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu NEOPLANTA INDUSTRIJA MESA, s. s r. o., Nový Sad, Ul. prímorská číslo 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Ukončenie práce kotolne na mazut s nádržou pre mazut, ktorá sa nachádza v kruhu komplexu továrne na hromadnú výrobu mäsa a výrobkov z mäsa v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2342, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. marca 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-38/22, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

MILOVNÍCI KNÍH Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu: 1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. 8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din. 9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din. 10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

• OZNAMY •

Oznamy

OBJEDNÁVKA

ČASOPISU PRE DETI ZORNIČKA

Časopis pre deti Zornička vychádza mesačne, okrem júla a augusta, a doručuje sa poštou na adresu odberateľa. Cena jednotlivého čísla je 90,00 din.

polročné predplatné ročné predplatné

ík

2NW

2 Ɣ

yEHU

2 /202 2021

Ročn

9) 32 (7

Cena

90 di

1 Ɣ 6HS WHPEH U

Ɣ 20 21/20

450,00 din. 900,00 din.

MENO A PRIEZVISKO 22

Ročník

32 (79

)

Cena 90

din.

ADRESA

TELEFÓNNE ČÍSLO

• OZNAMY •

11 /5002/ 12. 3. 2022

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 11 autor: JÁN BAŽÍK

sorta rastlín

látka v stromoch

fosfor

elektropotomvpíšte motorická kovia RÚ sila

strelkyňa 1. časť Bindetajničky rová

V tajničke je názov tradičnej prehliadky slovenských vojvodinských hudobných talentov.

odpredávanie proporcia opyt. zámeno

doktor

DROBNÝ OZNAM

hovor

staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. rieka v Rakúsku

druh obilniny

kupovanie kilonewton

solmizačná slabika

Prichádzam na pozvanie; aké

Martin Nosál, B. Petrovec,

osobné zámeno

tremolo

tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

druh rastliny dobrý človek

ampér

AS HL DU ĽU

KUPUJEM

filmová hviezda prerušenie el. prúdu

šarkany jasné denné svetlo

predložka v

ktorý patrí deťom dinár samec ovce na tomto mieste 2. časť tajničky

berýlium solmizačná slabika

Oznamujte v Hlase ľudu

pláca

syn (arab.)

pulz umenie (lat.) vpíšte RT

kovové vlákno

spojka

natieranie

Španielsko

021/ 47-20-840 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

časťou odrezaný

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 10 – VODOROVNE: trojskok, rok, trlo, Ivan, voz, Nitra, vy, áno, dno, SA, had, P, ť, dom, ro, pol, teč, Sr, dnuka, lev, ocot, otec, tri, hocikade TAJNIČKA: TRINÁSŤ DO TUCTA Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 10 z čísla 10 Hlasu ľudu z 5. marca 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: SÁRA KARDELISOVÁ, Ul. vojvodinská č. 64, 21 211 KYSÁČ. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu NEOPLANTA INDUSTRIJA MESA, s. s r. o., Nový Sad, Ul. primorska číslo 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Ukončenie práce primárneho spracovania – Bitúnok so spracovaním čerstvého mäsa, ktorý sa nachádza v kruhu komplexu továrne na hromadnú výrobu mäsa a výrobkov z mäsa v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2342, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. marca 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-37/22, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2065_01 NS_Novi_Sad_Adamovićevo_naselje Podnik LABING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2065_01 NS_Novi_Sad_Adamovićevo_naselje, v Ul. Laze Nančića 47, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. marca 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-15/22, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2382_02 NS_Novi_Sad_Šangaj Podnik LABING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2382_02 NS_Novi_Sad_Šangaj, sídlisko Šangaj, v Ulici II číslo 21, na katastrálnej parcele číslo 2166, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. marca 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-14/22, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Sledujte nás na našej vynovenej webovej stránke

www.hl.rs a Facebookovej stránke Hlas ľudu

(www.facebook.com/Hlas.ludu.info) Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu NAMEŠTAJ VUČETIĆ, DOO NOVI SAD – BUKOVAC, Bukovac, kráľa Petra I číslo 57, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba výrobno-podnikateľskej budovy výšky časťou prízemie (P) a časťou prízemie a poschodie (P+1), na katastrálnej parcele číslo 1792/9, k. o. Bukovac, Mesto Nový Sad. Predmetovým projektom je plánovaná remeselná dielňa na montáž nábytku z doskového materiálu (preglejka, dyha, drevo) po strojárskom opracovaní, so skladovaním surovín a hotových výrobkov. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

BOĽAVÁ SPOMIENKA na milovaných a nikdy nezabudnutých syna a manžela

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 16. marca 2022 uplynie 12 rokov, čo ma opustil môj apka

PAVLA POLIAKA

29. 3. 1960 – 15. 3. 2017 14. 3. 1936 – 12. 12. 2021 z Kovačice Čas ubieha a nevráti, čo vzal. Len láska, úcta a spomienky v srdci zostávajú. Tichú a trvalú spomienku na Vás si zachováva matka a manželka

SMUTNÁ SPOMIENKA na rodičov a brata

MARCI BERACKA 1. 10. 1929 – 16. 3. 2010 – 16. 3. 2022 z Vojlovice Uplynie 12 smutných rokov bez Vás, apko. Len ja viem, ako som ich prežil. Rýchlo za sebou ste povolali aj svoju manželku a moju matku, aby ste neboli sami ani na tom svete. Dni rýchlo plynú, ale noci sú dlhé. Sníva sa mi o Vás často, často Vás aj vidím v sne. Žiaľ, málo je slov, ktoré mi poviete. Ja predsa viem, že ma Vy ochraňujete. Ďakujem Vám veľmi za to. Vás nech anjeli ochraňujú.

PAVLA KAŇU

1941 – 2002 – 2022

MÁRIU KAŇOVÚ

rod. Máľachovú 1945 – 2015 – 2022 z Báčskeho Petrovca

JAROSLAVA KAŇU 1973 -2021 -2022

Sú chvíle, keď ticho bolí, keď odídu Tí, s ktorými sme šťastní boli.

Navždy zarmútený Váš syn Mirko • OZNAMY •

Syn a brat Ľudevít s rodinou 11 /5002/ 12. 3. 2022

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s otcom, starkým a pradedom

s bratom a strýkom

17. 8. 1933 – 27. 2. 2022 z Kysáča

021/47-20-844

17. 8. 1933 – 27. 2. 2022 z Kysáča

inzercia@hl.rs

S láskou a úctou si budeme na Teba spomínať a krásne spomienky zachovávať.

Odišiel si bez objatia a rozlúčky, srdcia sa chvejú, spomienky vynárajú, slzy navierajú... Budeš žiť v našich srdciach. Syn Ján, dcéra Milina Florianová, vnuk Stanislav, vnučky Hanna Milina a Danuška s rodinami zo Slovenska

Brat Pavel Gombár s manželkou Máriou a dcérou Marínou, synom Jeanom-Paulom s rodinami z Francúzska

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom

MICHALOM GOMBÁROM

MICHALOVI GOMBÁROVI

17. 8. 1933 – 27. 2. 2022 z Kysáča

Zostaneš nám v trvalej spomienke. Odpočívaj v pokoji.

Svojmu milému bratovi

021/ 47-20-840

MICHALOM GOMBÁROM

POSLEDNÝ POZDRAV

Oznamujte v Hlase ľudu

od sestry Márie Čižmanskej s rodinou

Sestra Anna Nátoňová s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so sestrou a tetou

MICHALOM GOMBÁROM

MILINOU MUČAJIOVOU

17. 8. 1933 – 27. 2. 2022 učiteľom a matičiarom z Kysáča

rod. Peťkovskou 1949 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Naše spomienky ostanú večne živé...

POSLEDNÝ POZDRAV

MICHALOVI GOMBÁROVI 17. 8. 1933 – 27. 2. 2022 z Kysáča

Svojmu milému bratovi

sestra Zuzana Vučinićová s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

MICHAL SELSKÝ

20. 11. 1946 – 1. 10. 2021 z Kulpína

S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

Ďakujeme za všetko.

MOMS Kysáč

www.hl.rs

Setra Lujza s dcérami Karolinou a Miloslavou s rodinami

Informačno-politický týždenník

manželka Anna, dcéra Vlasta s manželom Markom, zať Ladislav, vnukovia Peter, Filip, Lukáš a vnučka Laura • OZNAMY •

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 11. marca 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Hore-dolu (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 13. marca 10.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2019, 5. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre poľnohospodárov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 15. marca 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Najnovšie vydanie pravidelnej kolážovej relácie obsahuje i príspevky o priebehu 26. schôdze NRSNM, o Svetovom dni modlitieb v novosadskom kostole, o ôsmomarcovej zábave v Kulpíne. Hore-dolu. Najnovšie vydanie prinesie novinky v mládežníckom časopise Vzlet, ktoré prezradí nová zodpovedná redaktorka Danuška Berediová-Banovićová. O svojich aktivitách a úspechoch bude hovoriť študentka a herečka – ochotníčka Martina Benková. Bude tu i príspevok z návštevy mládežníckemu folklórnemu súboru Petrovčan. Sú to rozhovory o láske k spevu, tancu a ľudovému odevu, teda vzťahu k zachovávaniu tradície. Dúhovka – V službách národa. Meno doktorky Antónie Krivákovej z Báčskeho Petrovca sa koncom januára v médiách často spomínalo pri jej krásnom životnom jubileu – 100. narodeninách. Tu je i ďalšie blahoželanie známej petrovskej lekárke: dokument pod názvom Od Dežanovca do Petrovca. Vysielanie pre poľnohospodárov bude venované zdraženému prihnojovaniu pôdy a jarnej sejbe. Spracovaný bude vplyv globálnej svetovej situácie na predaj pšenice. Porovnané bude roľníctvo u nás a v Európe a ovocinárom bude poskytnutá rada, ako chrániť ovocné stromy.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny ﬁlm Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený ﬁlm Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 11. marca – Na ulici po opici v žltých šatách Sobota 12. marca – Denník Bridget Johnsonovej Pondelok 14. marca – Ako porodiť a nezblázniť sa Utorok 15. marca – Čierne zlato Streda 16. marca – Na výške s mamou Štvrtok 17. marca – Šéf

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 13. marca Film: Becassine – Poklad Vikingov Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Pán a pani Smithovci Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Nedeľa 13. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Hruškári svojmu mestu Utorok 15. marca 16.00 Film: Soľ nad zlato Piatok 18. marca 16.00 Príspevky z archívu

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 13. marca 7.00 Repríza relácie Dobrý deň Streda 16. marca 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

11 /5002/ 12. 3. 2022

Šport ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Významné tri body AŠK – POLET 2 :1 (1 : 0) Dejan Striško

radáčania od prvej minúty prejavili veľkú žiadosť vyhrať favorizovaného súpera z Nakova, ktorý sa v prvom polčase nevynašiel najlepšie. Domáci sa ujali vedenia vo ôsmej minúte. Po voľnom kope v trestnom území hostí sa najlepšie vynašiel Ponorac a priniesol prednosť svojmu celku. V pokračovaní sa viedol opravdivý tvrdý majstrovský súboj. Nasledujúce veľkú príležitosť zahodil Ada-

mov, ktorý pekne prekľučkoval obranu hostí a chýbali iba milimetre, aby prednosť AŠK bola zdvojnásobnená. Hostia prvýkrát prihrozili až v 45. minúte po nepozornom zákroku obrany AŠK, ale sieť Eötvösa zostala nedotknutá. V druhom polčase Aradáčania prvú príležitosť mali a využili v 55. minúte. Bretšnajder pekne uvoľnil Ponorca, ktorý svojím druhým gólom zdvojnásobnil prednosť domácich. V tej chvíli

PRÍPRAVY VYVRCHOLILI AJ V PIVNICKEJ SLÁVII

Dobre pripravení POLET – SLÁVIA 2 : 4 (0 : 2) Ján Šuster

dohrali pivnickí futbalisti posledný prípravný zápas pred nastávajúcimi majstrovskými stretnutiami v MFL Báčska Palanka. V Sivci zohrali zápas s domácim Poletom a zaslúžene vyhrali. Bolo to dobré stretnutie, v ktorom sa hostia predstavili vo veľmi dobrom svetle. Od samého začiatku hostia dali na vedomie, kto bude panovať ihriskom.

Diktovali tempo a mali prevahu a vytvárali si šance, kým sa domáci iba bránili. Prvý gól padol v polovici prvého polčasu, keď Benka po ľavej strane uvoľnil Čobrdu, tento je rýchlejší od svojho strážcu zišiel do šestnástky, prihral Kirtimu, ktorý loptu zblízka dorazil do siete. O niekoľko minút neskoršie Čobrda z asi dvadsať metrov prudko vypálil a lopta sa od žrdi odrazila do siete. Počas

BIELOBLATSKÁ MLADOSŤ SKONČILA PRÍPRAVY

Na nedeľu o body MLADOSŤ – JEDINSTVO 6 : 1 (3 : 1) Darko Sládeček

utbalisti bieloblatskej Mladosti odohrali posledný prípravný zápas pred začiatkom jarnej časti majstrovstiev v Mestskej lige Zreňanin – A skupina. V nedeľu na domácom trávniku uhostili mužstvo Jedinstvo zo susednej Ečky. Od 46

www.hl.rs

samého začiatku zápasu domáci boli lepší a útočili, ale ich hostia predsa prekvapili gólom už v 10. minúte. Bol to však jediný gól hostí na zápase, kým domáci do polčasu dali 3 góly, a v druhom polčase náskok zdvojnásobnili. Janko Poničan trikrát rozvlnil sieť súpera a bol najlepší

Informačno-politický týždenník

aškovci úplne kontrolovali hru. Predsa po peknom góle Zorića v 72. minúte (2 : 1) ﬁniš zápasu sa stal príliš neistým. Hostia obliehali bránu Eötvösa v snahe vyrovnať, ale sa domáci húževnate bránili a dokonca aj obránili a celkom zaslúžene si na vlastné konto zapísali prvé tri jarné body. Rozhodcovská trojica v čele s Damjanom Rodeanom zo Zreňanina veľmi dobre vykonala svoju prácu. AŠK: Eötvös, Nadlački, Lončarski, Striško, Bretšnajder, Adamov, Zakić, Mijić, Tasić, Ponorac, Vesin Iné výsledky 16. kola: Delija – Mladost (L) 3 : 2, Borac – Napredak 1 : 2, Banat – Mladost

(BD) 0 : 0, Budućnost – Rusanda 0 : 4, ŽAK – Vojvodina 5 : 1, Krajina – ŽFK Banat. Aradáčania sa nachádzajú na siedmom mieste a majú 21 bodov. Na nedeľu si sily zmerajú s celkom Mladost z Lukićeva.

celého prvé polčasu domáci ani raz vážnejšie neohrozili bránu súpera. V druhom polčase domáci akoby sa zobudili a boli lepším súperom. Výsledok takej hry sú aj dva góly v sieti Zelića. Po vyrovnávajúcom góle hostia zoradili šíky a pomaly začali preberať hru. Dobrá prihrávka Grňu z ľavej strany a Benka loptu zaslal do opačného rohu. Konečný výsledok zápasu desať minút pred koncom stanovil Zejak. Jeho strelu z trestného územia domáci brankár krátko odrazil znovu do Zejaka, ktorý ju tentoraz zaslal do siete pre konečných 2 : 4.

SLÁVIA: Zelić, Vlasto Kuchta, Latinović, Obradović, Denis Šuster, Zaskalický, Petrović, Grňa, Čobrda, Benka a Kirti; v druhom polčase hrali aj Dávid Šuster, Zabunov, Danilov, Vinković, Vladimír Kuchta, Beláni, Zejak a Brňa Slávia tejto jari odohrala šesť prípravných zápasov – 4 vyhrala, 1 prehrala a 1 remizovala. Zdá sa, že je mužstvo dobre pripravené. Či je tomu tak, ukážu majstrovské zápasy, ktoré sa začínajú na už na nedeľu. Súťaž počas prestávky opustil FK Bačka 1945 z B. Palanky, a v novom poradí v tabuľke sa Slávia ocitla na piatom meste, čím sa zjavila možnosť obsadiť druhé miesto, ktoré vedie do baráže.

hráč na trávniku. Po jednom góle dali Pavel Kalapiš, Boris Žižić a Kristián Kurunci. Trener Popov bol spokojný s výkonom hráčov, ktorí týmto potvrdili, že sú dobre pripravení pre začiatok jarnej sezóny. MLADOSŤ: Perišić, Nécsov, Paraljov, Šofranko, Kurunci, Šuľa, Poničan, Đurić, Stojić, Žižić a Kalapiš. Striedali Straka, Tót, Szábo, Kuchárik, Halasz a Haník Bieloblatská Mladosť v prvom kole pokračovania majstrovstiev

na nedeľu na vlastnom trávniku privíta mužstvo OFK Klek z rovnomennej dediny. V nedeľu 6. marca na výročnom zhromaždení klubu schválili správu o činnosti, záverečný účet na rok 2021 a plán na rok 2022. Vedenie klubu, hráči a prítomní predstavitelia Miestneho spoločenstva a sympatizant klubu spoločne konštatovali, že rok pred nami bude ﬁnančne veľmi ťažký, ale všetci prítomní sa zhodli, že pomôžu, koľko je v ich moci, aby klub obstal.

Milenko Adamov

• ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Zlý štart Doliny

Ján Bokor

Tesne pred jarnými majstrovstvami Strela z Ivanova nečakane opustila súťaž, čo vyvolalo určité zmeny v tabuľke. Ostatné kluby zohrali zápasy podľa rozvrhu a dosiahnuté boli nečakané výsledky a polovicu bodov získali hostia, keďže Debeljačania, Jabučania a Hajdušičania prehrali na vlastnom ihrisku. Vedúci Radnički z Kovina sa na Starom Tamiši vyhol sa prehre v posledných minútach zápasu. Najhoršie prešli Padinčania v dedinke Potporanj. Výsledky 16. kola: Partizan (G) – Partizan (U) 1 : 0, Spartak 1911 – Vulturul 1 : 2, Jugoslavija – Crvena zvezda 0 : 2, Potporanj – Dolina 3 : 0, Hajdušica – Dolovo 1 : 2, Sloga – Budućnost 2 : 1, Stari Tamiš – Radnički 1 : 1.

POTPORANJ – DOLINA 3 : 0 (0 : 0)

rvé jarné hosťovanie Doliny bolo veľmi zlé. V dedinke na úpätí Karpatov hráči Doliny podali matný výkon a nesnažili sa vyhnúť nepríjemnej prehre. Začiatok bol obstojný, avšak ako čas plynul, všetko sa začalo valiť dolu kopcom. Už v 25. min. ťažšie sa zranil najlepší strelec

Doliny Kelečević a nemohol pokračovať v hre. To však nemôže byt žiadnym ospravedlnením pre ostatných hráčov, ktorí sa začali správať ako na prechádzke. Nepočetní diváci v prvom polčase nevideli ani len gólové šance, a na oddych sa išlo bez gólov.

Zo zápasu v Potpornji

Po prestávke domácim viac záležalo na výhre. Mali prevahu a boli lepším celkom. Rady Doliny nemal kto poviazať. Pokúšal sa iba Radenković, ale sa mu nedarilo rozohrať ospanlivých spoluhráčov, ktorým na výsledku akoby ani nezáležalo. Ľahostajnosť sa hosťom vypomstila. V závere zápasu za krátky čas domáci využili chyby obrany hostí a vsietili tri góly. Domáci si výhru zaslúžili, ale ona nemusela byť až tak pre-

svedčivá. Hostia sa nemôžu na nič sťažovať, lebo sa hralo korektne a rozhodcovia na čele s Markom Markovićom z Pančeva nikoho nepoškodili. Prehra ide výlučne na rováš hráčom. DOLINA: Mrčić, Čížik, Stojkov, Abramović, Kelečević (Tankosić) Radenković, Ilić, Bančov (Mitkovski), Josimović, Janjović (Hlavča), Trnovský (Kolak) Na nedeľu Dolina na svojom ihrisku uvíta Jugoslaviju z Jabuky. Foto: M. Hlavča

14-krát mali rohový kop. Na druhej strane hostia využili dva neobozretné ťahy domácej obrany a domov si odniesli všetky tri body. V 12. min. domáci prvýkrát prihrozili. A. Lipták centroval a Pavlovic trafil brvno. Trochu neskoršie peknú príležitosť mali aj hostia, ale sa pred bránou nevynašli. V 22. min. Beriša pekne kľučkoval, prihral A. Liptákovi, ktorý strieľal nad. Ešte dve – tri skvelé príležitosti domáci zahodili, a potom ich ku koncu polčasu obliala studená sprcha, keď hostia z rýchleho protiútoku prekonali Melicha – 0 : 1. Po zmene strán sa pomer síl na ihrisku nezmenil. Domáci obliehali bránu hostí, ale často chybili a nepresne pasovali. Až 4 rohové kopy realizoval A. Lipták v 12. až 15. minúte, ale sa hostia húževnate bránili. Po štvrtom málo chýbalo, aby trafil priamo

z rohu, ale loptu zastavilo brvno. Iba trochu neskoršie ďalší rohový kop. Odrazená lopta sa dostala voľnému Cvetićaninovi, ktorý z 20 metrov silne vypálil, lopta trafila Folťana, zmenila smer a ocitla sa v sieti – 1 : 1. Aj po tomto góle sa domáci bezúspešne snažia obrátiť výsledok a hostia iba ojedinelými protiútokmi ohrozujú Melicha. Nuž a potom vo finiši zápasu, keď už všetci mysleli, že sa zápas skončí remízou, po voľnom kope a nepozornej reakcii domácej obrany, hostia skórovali pre konečných 1 : 2. HAJDUŠICA: Melich, Pejčić, Pavlovic, Maliar (Folťan), Z. Lipták, Cvetićanin, Beriša (Radović), Gužvica (Petrović), A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić Hajdušičania po tejto prehre aj ďalej majú 22 bodov a klesli na 9. miesto v tabuľke. Na nedeľu hosťujú v Alibunári. Foto: V. Maliar

Vyhral slabší celok HAJDUŠICA – DOLOVO 1 : 2 (0 : 1) Vladimír Hudec

ajdušičania sa už na štarte jarnej časti majstrovstiev poriadne potkli. Síce počas

celého zápasu boli lepší, obliehali bránu hostí, ale čo to stojí, keď vytvorené šance nevedeli premeniť. O prevahe domácich svedčí aj údaj, že až

Pred gólom Dolova bezúspešne skákali aj Z. Lipták a Pavlovic (v žltých dresoch sprava) • ŠPORT •

11 /5002/ 12. 3. 2022

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Povzbudzujúci prvý krok MLADOSŤ – BAČKA (P) 4 : 0 (1 : 0) Juraj Pucovský

utbalisti petrovskej Mladosti v nedeľu za chladného počasia bez Trojanovića a Ikraševa (mali žlté karty) urobili prvý povzbudzujúci krok v jarnej premiére. Nikto vo Vrbare po prvom polčase hádam ani netušil, že domáci tak presvedčivo prekonajú mužstvo z Pačiru, hoci je známe, že na šiestich predchádzajúcich zápasoch týchto tímov diváci videli až 22 gólov. Prvý pokus Fábryho v 5. min. sa nevydaril. O sedem min. neskoršie V. Šproch hlavou vrátil loptu Leňovi, no táto skončila vedľa nechránenej brány. V 32. min. Ožvát z voľného kopu prehodil múr, brankár Slavnić loptu odrazil, ale nikto z domácich nebol nablízku, aby skóroval. Napokon kapitán

Ožvát v 37. min. z pravej strany odcentroval a nováčik Požarev trafil ľavý dolný roh – 1 : 0. V druhom polčase hostia zahrali rozhodnejšie, ale ani to im neprinieslo možnosť, aby sa aspoň do šance dostal ich najlepší útočník Šicar. Pekná akcia Grkovića, Požareva a strela Stojisavljevića nad brvno akoby zahlásila, čo sa čoskoro stane. Hráči Mladosti za trinásť minút trikrát trafili sieť súpera! Najprv v 62. min. sprava z rohu šestnástky Fábry prekvapil Slavnića – 2 : 0. O necelých 60 sekúnd neskoršie nováčik Šišljagić zašprintoval zľava, strelil na bránu, lopta trafila obrancu súpera, oklamala vybiehajúceho brankára a skončila v sieti – 3 : 0. V 75. min. Grković unikol zľava, v pravej chvíli prihral Stojisavljevićovi, ktorý zblízka dorazil loptu do

Gól obrancu Vladimíra Fábryho v 62. min. zápasu vo Vrbare

siete – 4 : 0. Brankár Slavnić sa vyznamenal dvakrát, keď v 60. min. vyrazil loptu po strele Jakuša a v 80. min. nedovolil nováčikovi Grkovićovi, aby ho prekonal z krásneho voleja ľavou nohou. MLADOSŤ: Leňa, Ož vát, Beronja, V. Šproch, Brajković (Bojić), Stojisavljević (Šepa), Šišljagić (A. Šproch), Grković, Jakuš, Fábry, Požarev (Đokić)

Iné výsledky 16. kola: Senta – Mladost (T) 0 : 0, Bačka 1901 – Tavankut 1 : 0, ČSK Pivara – Mladost (A) 2 : 1, Njegoš – Stanišić 0 : 3, Sloga – Bajša 2 : 1, Hercegovac – Vojvodina 2 : 1, Preporod – Krila Krajine 1 : 0. Mladosť je na šiestom mieste a má 27 bodov. V nedeľu o 14.30 hod. Petrovčania budú hrať v Tavankute s rovnomenným domácim mužstvom.

minúte pekne kombinovali Carić a Ralević, ktorý od ľavej žrde matuje brankára Spasića pre 3 : 1. Túto iskru nádeje v 64. a 67. min. zhasli domáci Đokić a Stojanović po katastrofálnych chybách stopéra Grujića a Brankára Dukića. Potom na trávnik vybehli Đumić, Žembery a Papić čo sa pocítilo v hre hostí, ktorí konečne začali hrať krátkymi prihrávkami a spokojní domáci zriedka mohli prejsť na polovicu hostí. Výsledok skorigoval Đilas v 70. min. po jedenástke, ktorú nad Ralevićom zavinil brankár Spasić. Do konca zápasu Ralević a Ma-

lešević mohli zjemniť prehru no ich strely tesne minuli bránu. BUDÚCNOSŤ: Dukić, Petrović, Zahorec, Duvnjak (Đumić), Grujić, Brekljača (Žembery), Damjanović (Papić), Stanković (Katiak), Đilas (Malešević), Carić a Ralević. Iné výsledky 16. kola: Radnički – Budućnost (M) 0 : 1, ŽAK – Bratstvo 2019 0 : 2, Lipar – Naša Hviezda 4 : 1, Vojvodina – Kordun 2 : 1, Crvenka – Budućnost (P) 3 : 0, Borac (BG) – Polet 1 : 1, Borac 46 (O) – Rusin 0 : 2. Budúcnosť sa nachádza na 12. mieste a má 19. Bodov. Na nedeľu uvíta celok Crvenky.

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Výprask v Ratkove

RADNIČKI – BUDÚCNOSŤ 5 : 2 (2 : 0) Ján Murtín

k sa po ráne deň pozná, bude toto smutná futbalová jar pre hložianskych modro bielych, ktorí už v prvom jarnom kole zažili debakel. Síce prehrali od druhého v tabuľke, ale znovu vlastnými chybami porazili sami seba. Do 15. min. sa vonkoncom nič nedialo na klzkom trávniku v Ratkove. V rozháranej hre brankári nemali žiadnu intervenciu, aby sa po zlej realizácii voľného kopu hostí lopty zmocnil domáci Đokić, vošiel do stredu

www.hl.rs

ihriska a z hranice trestného územia prízemnou strelou trafil ľavý dolný roh Dukićovej brány. Pri tom sa ani jeden obranca hostí nepokúsil jeho strelu blokovať. Do 42. minúty to znovu bola uspávanka, a potom Petković strelou pomedzi nohy hráčov stanovuje výsledok polčasu – 2 : 0. Na samom začiatku druhého polčasu ďalší šok. Brkljača slabo zahral voľný kop a následne sa z protiútoku zrodila naivná penalta pre domácich, ktorú Petković premenil. V 53.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Nieto ľahkých zápasov MLADOSŤ – STRAŽILOVO 3 : 1 (16 : 25, 25 : 18, 25 : 23, 25 : 22) Vladimír Hudec

olejbalisti petrovskej Mladosti pokračujú s výhrami. Stretnutie s celkom zo Sriemskych Karloviec, tak ako sa aj očakávalo vonkoncom

nebolo ľahké o čom svedčí aj fakt, že hostia prvý set príliš presvedčivo porazili súpera. V pokračovaní však Petrovčania zahrali naplno a nasledovné tri sety, a tým aj zápas vyhrali. Teší skutočnosť, že kapitán muž-

DRUHÁ VOJVODINSKÁ VOLEJBALOVÁ LIGA – ŽENY

Vážne do konca

PANÓNIA – MLADOSŤ 2 : 3 V. Hudec

olejbalistky petrovskej Mladosti na začiatku jarnej časti majstrovstiev hosťovali v Báčskej Palanke, kde si sily zmerali s celkom Panónia. V prvých dvoch setoch boli presvedčivé a vyhrali. Aj v treťom rozhodujúcom sete mali Petrovčanky prevahu (10 : 16), avšak potom náhle poľavili a dovolili súperkám, aby vyrovnali na 2 : 2 v setoch. V piatom rozhodujúcom sete sa však schopili, vyhrali a domov si za-

slúžene odniesli body. Po tejto výhre Mladosť zostala na prvom mieste, má dve výhry viac od konkurentov a v klube veria, že to úplne stačí na získanie titulu a postup do Vojvodinskej ligy, aj keď sú vedomí, že sa každý zápas musia chápať maximálne vážne. MLADOSŤ: Filipovićová, Nikolajevićová, Greksová, Kaňová, Valentíková, Faboková, Bažíková, Stojanovićová, Fejdiová, Hrubíková, Tatliaková, Vujačićová

MLADÍ SELENČSKÍ STOLNÍ TENISTI Dávid Čapanda (na fotografii vpravo) a Kristián Trusina potvrdili svoj talent aj na nedávnych majstrovstvách Vojvodiny a Srbska, ktoré prebiehali na sklonku minulého mesiaca. Najprv v sobotu 20. 2. na majstrovstvách Vojvodiny pre mladších kadetov v Beočíne Dávid a Kristián v štvorhre získali titul majstra a v konkurencii jednotlivcov Dávid obsadil druhé a Kristián tretie miesto. Už nasledujúceho dňa na majstrovstvách Srbska pre minikadetov (do 10 rokov) v Bečeji Dávid tak v konkurencii jednotlivcov, ako aj v štvorhre získal titul najlepšieho v Srbsku. Foto: z archívu rodiny Čapandovej vlh • ŠPORT •

stva Vladimír Krnáč sa zotavil od zranenia, a že sa po dlhšej prestávke do mužstva vrátil aj Vlastislav Jaško, ktorý vo finiši majstrovstiev bude veľkým posilnením. MLADOSŤ: Brkić, Dupljanin, Barna, Anđelić, Darko a Danijel Stojanovićovci, V. Krnáč, Sýkora, Petei, Jaško Iné výsledky 17. kola: Srem Iton – Bavanište 3 : 1, Mladost (NP) – Proleter 0 : 3, Dunav volley – Kikinda 1 : 3, Vojvo-

dina 3 – Vest 3 : 0, Partizan – Hajduk 3 : 1. Mladosť sa po 16. kole nachádza na druhom mieste so 41 bodmi, koľko má aj prvý Partizan Báč. Na nedeľu Petrovčania hosťujú v Bavaništi, kde si sily zmerajú s rovnomenným domácim celkom. V Mladosti očakávajú, že tento zápas vyhrajú, ale zároveň upozorňujú, že nieto ľahkých zápasov, a že ak chcú titul, musia vážne chápať každý jeden zápas.

Nevhodné podmienky v Prigrevici BOOM VOLLEY – KULPÍN 3 : 1 Katarína Gažová V nedeľu 6. marca volejbalistky Kulpína zohrali prvý zápas v druhej časti sezóny. Hosťovali v Prigrevici, kde si sily zmerali s domácim celkom Boom Volley. Na tento zápas Kulpínčanky ces-

toch zápasu robili chyby, a to rozhodne vplývalo na konečný výsledok zápasu. Okrem toho poukázal na veľmi nepriaznivé podmienky v samej sále, v ktorej prebiehal zápas, kde vykurovanie pravdepodobne nefungovalo. Kulpínske dievčatá nie sú zvyknuté na

Kulpínske volejbalistky(sprava) aj napriek krajšej hre prehrali

tovali v oslabenom zložení, bez niekoľko hráčok. Keď ide o zápas, tréner Stanislav Zima zhodnotil, že kulpínske dievčatá ukázali krajšiu hru, ibaže v rozhodujúcich momen-

studenú sálu, takže aj to môže byť jedným z dôvodov prehry. KULPÍN: Kreková, Milenkovićová, Vidová, Nataša a Daniela Chalupkové, Šimová, Babiaková, Ćirovićová

11 /5002/ 12. 3. 2022

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA zavčasu nezistil, čo v tíme a najmä v útoku nefunguje. Prvá zmena prišla až v druhom polčase, keď Pilipovića striedal mladý Đorđević, kým na striedačke zostali skúseSTARI GRAD – JEDNOTA 1 : 0 (0 : 0) nejší Krkobabić a Milinković, ktorí Matej Bzovský lizoval údajný ofsajd, aj keď ale mohli oveľa viac prispieť oživeniu žiadne postavenie mimo hry slabého útoku. ž na jarnom štarte Srbskej strelca gólu nebolo, čím boli Domáci sa favorizovaligy staropazovskí futba- hostia značne poškodení. ných hostí nezľakli, lepšie listi sa z Báčskej Palanky Údajne tento rozhodca pre kontrolovali diania na ihvrátili so sklonenými hlavami a túto chybu bude potrestaný, risku, ale ich agresivita často zahanbení zbabelým výkonom. ale Jednota z toho nebude mať prechádzala hranice dovoleMinimálna výhra domáceho celku žiaden osoh. Druhú príležitosť mal ného a v 52. min. priniesla ťažšie je zaslúžená. Bolo to derby muž- Moravac v 84. min. ale jeho strela zranenie Živanovića po hrubom stiev bojujúcich o záchranu a po mierila popri bráne. a nepozornom zákroku Leđanca, tejto, možno i nečakanej prehre, ktorý oprávnene Jednota sa ocitla na predposledmusel predčasne nom mieste. pod sprchy. To Počas zápasu, takmer od prvej rozhnevalo dopo poslednú minútu Staropazovmácich hráčov, čania nečakane produkovali slabý ktorí zaútočili na výkon, bez žiadneho úmyslu a vôle rozhodcu, ale aj získať aspoň bod. Zaťažená obrana hosťujúcich na neustálymi útokmi aktívnejších hráčov, takže domácich futbalistov pôsobila zápas bol preako-tak solídne, bez veľkých chýb, rušený 5 minút. kým si bezmocní útočníci pripravili Domáci však aj len dve vyložené šance! Prvú, keď s hráčom menej mohli po vedúcom góle domácich úspešne čelili troPo nepozornom zákroku Leđanca Živanović je už v 11. minúte vyrovnať, čo by ťažšie zranený chu zľaknutým a mohlo zmeniť priebeh zápasu. menej skúseným Po rýchlom protiútoku ŽivanoHostia vstúpili do zápasu príliš hosťom, ktorí si kalich horkosti vić z hranice šestnástky prudkou vystrašene. Od začiatku a zvlášť vypili do dna už v úvode druhej strelou trafil sieť, ale postranný po anulovanom góle pôsobili ako oveľa ťažšej etapy. Jednotu však rozhodca s oneskorením signa- orchester bez dirigenta, ktorý očakávajú opravné skúšky, ale si

Potkli sa už na štarte

hráči musia načas uvedomiť, že ľahostajnosť zápas nevyhrá. JEDNOTA: Stailković, Matović, Stevanović, Beljić, Ivetić , Žiža, Pilipović (Đorđević), Živanović, Pađen, Moravac, Maoduš Ani druhý staropazovský srbský ligista Fenix 1995 neštartoval podľa očakávania. V svojej peknej Fenix Arene privítali solídne mužstvo Prvého mája z Rumy. Po neustálej prevahy a viacerých šanciach však iba remizovali nepopulárnym bezgólovým výsledkom (0 : 0) a tak sa trochu vzdialili od prvej pozície, keďže prvoumiestnený OFK Vršac vyhral Omladinac Novi Banovci 2 : 1. Medzičasom v klube došlo aj k zmene trénera. Doterajšieho Milana Vujasina vystriedal Vladimir Livaja, niekdajší tréner Jednoty. FENIX 1995: Pilipović, Anđelković, Popović, Marjanović, Radišić, Matić (Šalipur), Ćalić (Panović), Dimitrić, Mijanović (Jelović), Ilić, Šimun. Iné výsledky 16. kola: OFK Bečej 1918 – Borac 1 : 1, Dinamo 1945 - Borac 1 : 1, Radnički – Hajduk 1912 1 : 1, OFK Vršac – Omladinac 1 : 0, Tisa – OFK Kikinda 2 : 0. V druhom jarnom kole Jednota v sobotu privíta Borac Sakule a Fenix 1995 si v Sombore, sily zmerá s domácim Radničkim 1912.

NAJLEPŠÍ ŠACHISTI SVETA

Navštívili Starú Pazovu Anna Lešťanová

d 1. do 14 marca Belehrad je stredobodom dianí vo svetovom šachu. V našom sídelnom meste totiž prebieha Fide Grand Prix šachový turnaj, ktorý patrí medzi tri najväčšie turnaje na svete. Účinkuje 16 šachových veľmajstrov, z ktorých dvaja získajú možnosť byť medzi ôsmimi najlepšími šachistami na turnaji v Madride, kde budú súťažiť v kvalifikáciách pre duel o svetový titul so šampiónom Magnusom Carlsenom z Nórska. V sobotu 5. marca bol 50

www.hl.rs

voľný deň, čo organizátori a hráči využili, aby navštívili Národný dom futbalu v Starej Pazove, kde ich privítal Đorđe Radinović, predseda obce so spolupracovníkmi. Podpredseda FIDE Lukasz Turlej a predseda ŠZ Srbska Dragan Lazić sa poďakovali svojim hostiteľom na srdečnom privítaní a odovzdali im ďakovné listiny a darčeky – šachovnice so šachovými figúrkami. Pri tom si spomenuli, že práve z tohto prostredia pochádza i veľmajster Aleksandar Inđić. Predsa ani voľný deň nemohol prejsť bez šachu. V bleskových

Informačno-politický týždenník

Zo slávnostnej časti programu v Národnom dome futbalu v Starej Pazove

revuálnych partiách sily si zmerali známi šachisti Shankland Sam, Maxime Vachier –Lagrave, A. Inđić, D. Lazić…a medzi nimi ako najmladšia aj mladučká talentovaná desaťročná šachistka zo Starej Pazovy Sara Mijićová, štátna šampiónka vo svojej

vekovej kategórii. Na záver si na jednom z ihrísk športového komplexu organizátori turnaja na jednej a veteráni Červenej Hviezdy v čele s predsedom Radinovićom zahrali aj futbalový zápas ktorý je ukončený nerozhodne 4 : 4. • ŠPORT •

ZŠR KARAS BÁČSKY PETROVEC

Vladimír Davidović je novým predsedom bolo tichšie ako obvykle kvôli pandémii. Predsa zúčastnili sa štyroch kôl vojdruženie športových rybárov Karas vodinskej ligy, kde súťažili z Báčskeho Petrovca v sobotu 26. v zostave Pavel Čapeľa, Mifebruára usporiadalo svoje výročné roslav Meleg, Martin Turčan a zároveň i volebné zhromaždenie, na a Darko Meleg a obsadili ktorom privítali aj svojich kolegov rybárov ôsme miesto. V konkurencii z okolitých dedín a predstaviteľov lokálnej dorastencov Samuel Benka, bratia Melegovci a Janko Z volebného zhromaždenia rybárov v Petrovci Abrahám súťažili na zväzovej úrovni a vo zo pol milióna dinárov, ktoré si zabezpečili vojvodinskej lige. Darko Meleg z rozpočtu obce (225 000), členského povlani účinkoval aj v reprezentácii platku (60 500), zo športového zväzu obce Srbska na majstrovstvách sve- (24 000), z donácii (55 000) a z vlastnej ta v Maďarsku. činnosti (136 995). Pavel Čapeľa sa Na volebnom sneme združenia v kategórii masbolo zvolené nové predsedníctvo. terov stal majZa nového predsedu bol zvolený strom Vojvodiny. Vladimír Davidović, ktorému v ďalšej Petrovskí rybápráci budú pomáhať podpredseda ri sa zúčastnili aj Ján Krajčík a členovia predsedníctva dvadsiatich kôl Jaroslav Diviak, Miroslav Horvát, JaDoterajší predseda petrovských rybárov Jaroslav Diviak, pretekov „doroslav Valentík, Vladimír Poniger ml., sa pochválil získanými pohármi a medailami na súťažiach máceho rázu“, Ondrej Bohuš ml., Martin Spevák a rôznych poháDarko Uram. Do Dozornej rady boli a miestnej samosprávy. V sieni loveckého rových súťaží, kde sa viaczvolení Igor Abrahám, Pavel Červeni domu Lesík petrovských rybárov združených krát umiestnili na vedúcich Vladimír Davidović, a Samuel Kondač. nový predseda do spolku Karas, ktorí sa v ten večer zoskupili priečkach. O tom svedčili aj Slová podpory petrovským rybáv značnom počte, a ich hostí privítal dote- vystavené poháre a medaily. rom a novému vedeniu veľa zdaru a rajší predseda Jaroslav Diviak. Následne Okrem iného petrovským rybárom sa vlani úspechov v rybolove v mene hostí vyslosi minútkou ticha uctili zosnulých členov. podarilo na vlastnej dráhe zorganizovať aj vili predsedníčka obce Jasna Šprochová, Zápisnicu z tohto výročného a volebného dve súťaže na zväzovej úrovni v disciplíne fe- predseda Rady Miestneho spoločenstva eder, ako aj dve pohárové súťaže. Martin Ján Lačok a predseda Športového zväzu Spevák, Ján Krajčík, Daniel Chalupka, Mi- obce Siniša Stanivuk. loslav Meleg a Stanislav Hložan predstavovali klub v týchto súťažiach. Aj napriek neprajnej situácii petrovskí rybári boli aktérmi rôznych rybárskych podujatí v okolí v rôznych disciplínach. Vlani školu neorganizovali, ale preto o to viac Majster kuchár Vladimír Dudáš ani tentoraz boli usilovní a pokračonesklamal očakávania rybárov vali v úprave rybárskej chatky. Priestor pred cha- Aj počas tohtoročných SNS na pretekárskej dráhe ZŠR Karas zhromaždenia písal Martin Spevák a jej tou vykládli behatonovými bolo rušno (Foto: V. Hudec) overovatelia boli Samuel Kondač a Novak kockami, namontovali nový Lainović. kotol a upravili pobrežie kanálu a miesta na Družba rybárov pokračovala aj pri chutnej Jaroslav Diviak v pokračovaní predostrel pretekárskej dráhe. Počas SNS organizovali rybacej polievke, ktorú pripravil osvedčený aj správu o činnosti spolku pre rok 2021, súťaže v chytaní rýb na plavák a vo varení a oceňovaný kuchár Vladimír Dudáš s asisv ktorej sa uvádza, že vlani u pretekárov rybacej polievky. Na tieto ich činnosti minuli tentom Ondrejom Melichom. Jaroslav Čiep

Hlas ľudu 11/2022

Articles inside

Tajné písmo Kukučínovo

Vladimir Davidović je novým predsedom

Aby sa ľahšie chodilo do poľa

Tatiana Naďová je nová predsedníčka Výboru pre vzdelávanie