Hlas ľudu 17/2021 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

24. 4. 2021 | 17 /4956/

V Belehrade štartovala výroba vakcíny Sputnik V, a to v spoločnosti Torlak Belehrad/Moskva. Vďaka tomu je Srbsko prvou krajinou v Európe, ktorá vyrába tento druh vakcíny. Viac o samotnom priebehu vakcinácie a o výrobe spomenutej vakcíny sa dočítate na stranách nášho týždenníka. M. Benka (ilustračné foto: získané z verejných zdrojov)

Mladá nádejná flautistka Dominika Hučková pôvodom z Padiny počas minulých dvoch rokov bola členkou Konzerthausorchester v Berlíne. Avšak pre situáciu s pandémiou nebola možnosť predĺženia zmluvy, preto sa koncom roku 2020 presťahovala do Salzburgu a rozhodla sa ukončiť magisterské štúdium. V našom týždenníku sa dočítate o jej úspechoch a o tom, ako vplýva pandémia na hudobné umenie. O. Glóziková-Jonášová (foto: z archívu D. Hučkovej)

Uzávierka čísla: 21. 4. 2021

Pokrajinský tajomník pre hospodárstvo a turistiku Dr. Nenad Ivanišević pobudol v utorok 13. apríla na pracovnej návšteve v Staropazovskej obci, v rámci ktorej vykonal obchôdzku turistických potenciálov dvoch podunajských dedín – Belegiša a Surduku. Stretol sa i s Đorđom Radinovićom, predsedom Obce Stará Pazova, a tentoraz rokovali o zveľadení spolupráce Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo a turistiku s tamojšou lokálnou samosprávou v nadchádzajúcom období. A. Lešťanová

V prílohe Obzory si môžete prečítať rozhovor s Dr. Adamom Svetlíkom, literárnym kritikom, bývalým šéfredaktorom Nového života a univerzitným profesorom, ktorý začiatkom apríla oslávil 60. narodeniny. V interview sa hovorí o jeho doterajších literárnych výskumoch, knižných vydaniach a redaktorskej činnosti. S. Lenhart (foto: A. Francistyová)

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

V poli ako za vrchstolom Anna Francistyová

resne 24. apríla 2021 je tomu 100 rokov, čo sa v Petrovci narodil Pavel Sabo, dnes známy ako bard slovenskej vojvodinskej poézie Paľo Bohuš. Zomrel 21. septembra 1997 v Sriemskej Kamenici. Jeho nehynúca a nestarnúca tvorba zaradená do početných zbierok a antológií zrástla s touto našou vojvodinskou černozemou, stala sa nevyčerpateľnou klenotnicou pre milovníkov prednesu krásneho slova, niektoré básne boli aj zhudobnené a stále sa k jeho dielu vracajú aj literárni kritici. Dr. Michal Harpáň svojho času napísal aj tieto hodnotenia: „Bohušove v podstate expresívne ladené básne o zemi, Báčke, sedliakovi, brázdach postupne sa v našej poézii stávali nie natoľko estetickou normou, nakoľko sa ich normotvorná funkcia prejavovala v podobe tvorivých podnetov, voči ktorým sa vyhraňovali všetci naši básnici.“ „V poli sa cítim ako za vrchstolom, zrána sa žiadostivo hostím z mištičky slnka. Mäta čistoty, rojovník lásky,

najsladšie bobule žitia nad mojím rozkvitnutým stolom dozrievajú....“ Tak hovoril Paľo Bohuš. Krásne, veľavravne, poeticky, našsky... „Bohuš očividne zdôrazňoval tie momenty zo života nášho etnika, ktoré patria jeho detstvu a mladosti a ktoré sa už strácali, ak sa dnes aj celkom nestratili,“ uvedomuje si náš uznávaný literárny kritik a teoretik Michal Harpáň. A my sa vám týmto poeticko-roľníckym textom prihovárame i v nadväznosti s aktuálnou sezónou na poliach. Lebo v apríli ožívajú naše rozsiahle lány, hlási sa hukot traktorov, ale sú tu znovu a stále naši usilovní spoluobčania, ktorí sú na svojich políčkach „ako za vrchstolom“. Ktorým iste pomôžu aj rady republikového ministra Branislava Nedimovića v tomto čísle Hlasu ľudu. A na záver ešte niečo bohušovské: „Žito sme zavčasu posiali v Drágove za Barou, do konopniska, a veľmi sa nám lepilo na bačkory. Zdalo sa nám, akoby sme nohami miesili z dobrého cesta zajtrajší chlieb.“

V tomto čísle TÝŽDEŇ

4 Podpora poľnohospodárov aj v nových dotačných systémoch

SLOVENSKO

9 Nová schéma pomoci

ĽUDIA A UDALOSTI

22 Zalesňovanie čoraz populárnejšie

OBZORY

23 Rozkoš farieb a idylickosť zašlých čias

KULTÚRA

31 Aktivity prispôsobili podmienkam

ŠPORT

51 Husárikovej zlatá medaila

Na titulnej strane: Minister poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva Republiky Srbsko Branislav Nedimović v rozhovore pre náš týždenník informoval o nových dotačných systémoch, prostredníctvom ktorých sa poľnohospodári budú môcť uchádzať o početné dotačné výzvy. Foto: z archívu Tanjugu

Tlač: Doo Magyar SZO KFT, Nový Sad

• •

•

17 /4956/ 24. 4. 2021

Týždeň

7 DNÍ

Vláda pripravila a schválila tretí balík pomoci Pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

láda Srbska koncom minulého týždňa schválila vyrovnanie rozpočtu na rok 2021, v ktorom je uvedený aj nový, tretí balík opatrení na pomoc ekonomike zasiahnutej pandémiou nového koronavírusu Covid-19 v oblasti hospodárstva, ale aj občanom. Balík pomoci je vyčíslený na 257 miliárd dinárov, čo vynáša 4,3 percenta HDP -a Srbska. Okrem finančnej podpory vo výške 60 eur každému plnoletému občanovi Srbska, o čom sme už na stranách nášho týždenníka informovali, ďalších 50 eur majú právo získať dôchodcovia. Vláda Srbska určila aj balík pomoci pre podnikateľov – konkrétne ďalšiu finančnú pomoc získajú samostatní umelci, dvakrát sumu minimálneho platu, čo vynáša 30 900 dinárov, rovnaký balík pomoci dostanú aj turistickí sprievodcovia a zamestnaní

v sektore turizmu a pohostinskej činnosti. Podrobnejšie informácie o spôsobe prihlásenia sa o získanie balíka pomoci nájdete na portáli Správy pre trezor Ministerstva financií Srbska. Minister financií Siniša Mali ozrejmil, že dodatočnú pomoc získajú aj všetky nezamestnané osoby, ktoré sú na zozname Národnej služby pre zamestnávanie, a to ďalších 60 eur, ktoré im budú vyplatené v júni. Minister je tej mienky, že sú týmito opatreniami obsiahnuté všetky kategórie obyvateľstva a hospodárstva a že týmto spôsobom, rovnako ako vlani, budú chránené pracovné miesta, ako aj likvidnosť a solventnosť celého hospodárstva. Okrem iného uviedol, že vyrovnaním rozpočtu sú zväčšené prostriedky pre poľnohospodárstvo, a to o 4,9 miliardy dinárov, a rovnako tak sú zvýšené prostriedky pre ekológiu. *** Takmer po mesiaci sa žiaci v pon-

delok 19. apríla z online prostredia opäť presunuli do školských lavíc. Učiteľov aj deti však čaká množstvo obmedzení. Prinavrátenie k dennej výučbe v škole platí pre žiakov vyšších ročníkov základných a žiakov stredných škôl. Rozhodnutie rezortného ministerstva je schválené podľa odporúčaní a v súlade s rozhodnutím krízového štábu. Minister školstva, vedy a technologického rozvoja Branko Ružić informoval, že sa výučba bude konať podľa modelu zo dňa 1. septembra, čo znamená, že žiaci do školy budú chodiť v zmenách, v triedach bude menší počet žiakov, pričom, samozrejme, bude povinné nosenie rúšok. Ružić okrem iného podotkol, že je dôležité, aby aspoň posledné dva mesiace aktuálneho školského roka žiaci absolvovali v kontinuite, samozrejme, pri uplatňovaní všetkých epidemiologických opatrení. *** Jubilejný dvadsiaty ročník festivalu Exit bude usporiadaný podľa

plánov – v dňoch 8. až 11. júla na Petrovaradínskej pevnosti za účasti svetových hudobných hviezd, informovali organizátori. Primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević vyhlásil, že vďaka veľkému úspechu Srbska v imunizácii obyvateľstva bude možné tento festival usporiadať v plánovanom termíne. „Exit festival bude symbolom víťazstva Srbska nad pandémiou,“ povedal Vučević a dodal, že je organizovanie festivalu významné pre turizmus a propagáciu našej krajiny. Festival bude prebiehať v súlade s epidemiologickými opatreniami, o čom budú organizátori následne informovať na webovej stránke festivalu, píše sa v oznámení. „Sme nesmierne radi, že budeme môcť osláviť dve desaťročia festivalu,“ hovorí Dušan Kovačević, zakladateľ a riaditeľ Exit festivalu, ktorý vyzval všetkých na zodpovednosť, lebo zdravie a bezpečnosť musia byť prioritou všetkých nás.

ROZHOVOR S MINISTROM BRANISLAVOM NEDIMOVIĆOM

Podpora poľnohospodárov aj v nových dotačných systémoch Miroslav Pap

tát aj tohto roku vyčlenil prostriedky na podporu poľnohospodárstva, ktoré v súčasnosti patrí medzi ekonomicky najdôležitejšie v Srbsku. Medzi najproduktívnejšiu poľnohospodársku oblasť krajiny patrí práve Vojvodina, ktorá disponuje najplodnejšou pôdou a tým aj najväčšími prínosmi. Ministra poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva Branislava Nedimovića sme sa v rozhovore opýtali na aktuálne konkurzy, ktoré sú určené na podporu tohto

www.hl.rs

sektoru, ale aj na ďalšie iné témy, ako sú subvencie, investície či vývoz poľnohospodárskych produktov do zahraničia. Aké výhody majú poľnohospodári tohto roku čo sa týka celkovej podpory štátu prostredníctvom konkurzov? „Rozpočet na subvencie je 42 miliárd dinárov. Štátne dotácie najviac využívajú chovatelia dobytka, presnejšie je to 70 percent rozpočtu, a vďaka týmto dotáciám sa každoročne zvyšuje aj živočíšna výroba. Ako príklad uvediem zvýšenie počtu oviec v roku 2020 o 108 000 kusov v

Informačno-politický týždenník

porovnaní s rokom 2019. Musím tiež spomenúť, že dotácie na chov oviec a kôz v Srbsku sú najvyššie v Európe. Rovnako ako v predchádzajúcich piatich rokoch sme určili dotácie a dotované pôžičky takmer na všetko, čo je dnes potrebné pre poľnohospodárskeho výrobcu, a je to súčasť podpory, ktorú poskytujeme. Naším novým cieľom je venovať sa Minister Branislav Nedimović rozvoju vidieckeho cestovného ruchu, v ktorom implementáciu stratégie rozvoja okrem iného silno podporujeme vinárstva a sektoru produkcie • TÝŽDEŇ •

tvrdého alkoholu. Systém dotácií sa týka aj výstavby zariadení, degustačných miestností, vybavenia pre vinárstva a liehovary a na výsadbu ovocných sadov. Cieľom nášho štátu je vysadiť 800 až 1 000 hektárov nových viníc ročne. Aby sme dosiahli všetky stanovené ciele, musíme každý deň komunikovať s ľuďmi. Preto pravidelne navštevujem domácnosti v celej krajine a rozprávam sa s poľnohospodármi o tom, ako čo najlepšie využiť potenciál, ktorý náš dotačný systém dáva, a mojím želaním je, aby som sa od nich niečo naučil, aby sme to potom mohli uplatniť zmenou našich predpisov.“ Aká je výška subvencií na hektár v roku 2021 a koľko je prostriedkov vyčlenených na tieto účely? „Subvencie sú stanovené vo výške 4 000 dinárov na hektár a iba na tento druh podpory poskytlo Ministerstvo pôdohospodárstva takmer 70 miliónov eur. Všetci poľnohospodári, ktorí v predchádzajúcom roku dostali

rôzne kategorizovaných objektov, na podporu tých poľnohospodárov, ktorí nemajú dostatok peňazí na financovanie vlastných poľnohospodárskych projektov. Sektory, akým je dobytkárstvo a ovocinárstvo, majú prednosť. Finančné prostriedky sú určené na zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskej výroby, časť peňazí bude smerovať do tzv. elektronického poľnohospodárstva (e-agrar) a pomoc sa bude týkať aj reformy dôchodkového a invalidného poistenia. Ak si chcete kúpiť traktor v hodnote 20 000 eur, polovicu získate od štátu, 40 percent úveru dostanete od banky na tri až sedem rokov a podieľate sa iba 10 percentami z investície.“ Aký význam má spolupráca so Svetovou bankou a ako sa môžu s ňou spojiť ďalšie komerčné banky pri realizácii nového projektu? „V rámci implementácie projektu pre konkurencieschopné poľnohospodárstvo Srbska sa počíta aj s účasťou komerčného

Spätný ohlas poľnohospodárov je najdôležitejší

základné stimuly na hektár, v roku 2021 automaticky dostanú peniaze na svoj účet, teda bez predloženia žiadosti, v súlade s registrom poľnohospodárskych gazdovstiev.“ V médiách sa uvádza, že budú zavedené nové modely dotácií. O aké modely ide? „Od tohto roku sú poľnohospodárom k dispozícii nové stimulačné fondy z úverovej podpory Svetovej banky vo výške 50 miliónov USD. Program je určený na nákup traktorov, mechanizácie, výstavbu • TÝŽDEŇ •

bankového sektoru. Komerčné banky, ktoré majú záujem podieľať sa na implementácii projektu, uzavrú s ministerstvom dohodu o spolupráci, podobne ako pri implementácii opatrení na podporu poskytovania úverov poľnohospodárom.“ Kam vyváža Srbsko najviac obilnín a na akej úrovni bol vývoz v roku 2020? „Srbsko patrí medzi desať najväčších vývozcov kukurice na svete aj vďaka protokolu o fytosanitárnych podmienkach na

vývoz srbskej kukurice do Číny, ktorý bol podpísaný vo februári tohto roku, takže teraz máme otvorený aj tento trh, ktorý patrí medzi najväčšie, čo sa týka kukurice. Dohoda bola podpísaná v ideálnom čase – dva mesiace pred sejbou kukurice. Otvoril sa nám taký veľký trh, na ktorý je

„Je to určite výstavba zavlažovacích systémov po desaťročnom absolútnom zanedbávaní, ktoré sú pre našu ,obilnicu‘ nanajvýš dôležité. Doteraz sme takýmito systémami pokryli viac ako 50 000 hektárov ornej pôdy, do konca roka ďalších 30 000 hektárov, pričom za dva roky veríme, že

Náhľad na výrobný proces

možné vyviezť veľké množstvo tohto obilia za rekordné ceny. Nedávno som hovoril s delegáciou z Iránu a medzi hlavnými témami bol vývoz kukurice, takže je to ďalšia možná spolupráca. Hodnota vývozu pšenice a obilnín podobných pšenici bola v minulom roku 990,9 milióna USD, čo predstavuje podiel 5,1 percenta celkového vývozu tovaru, so získaným prebytkom 831,4 milióna USD. Prvou na zozname najdôležitejších vyvezených produktov v roku 2020 bola merkantilná kukurica v hodnote 621 miliónov USD.“ Aký bol HDP (hrubý domáci produkt) Srbska v minulom roku, pokiaľ ide o poľnohospodárstvo? „Minulý rok bolo poľnohospodárstvo najdôležitejším bodom srbskej ekonomiky a tromfom pre zachovanie celkového HDP krajiny v súčasnej kríze. V roku 2020 sme dosiahli rekordy v oblasti zahraničného obchodu. Export sa zvýšil o 50 percent za dva roky a dosiahol 4,2 miliardy dolárov, čo sme nikdy doteraz nemali. Vytvorili sme prebytok v agrobiznise pre krajinu v hodnote 1,9 miliardy dolárov, a to bola veľmi dôležitá vec pre HDP.“ Aké kapitálové investície z oblasti poľnohospodárstva sa plánujú vo Vojvodine v roku 2021?

dosiahneme celkovú hodnotu 100 000 hektárov. Samozrejme, všetko ostatné, čo je dôležité pre zvyšok Srbska, nezaobíde ani Vojvodinu, ktorá je dôležitou súčasťou agrárneho systému našej krajiny.“ Akým spôsobom štát dotuje mladých poľnohospodárov? „Faktom je, že každý rok máme na našich konkurzoch zapojených čoraz viac mladých ľudí. Tento rok sme dotovali tritisíc ľudí, a to len ukazuje, že mladí ľudia chcú pracovať a vrátiť sa na vidiek, čo je podstatou celého nášho zámeru. Ministerstvo podporuje najmä projekty v oblasti živočíšnej výroby, ovocinárstva a zeleninárstva, pretože sa tu vyžaduje fyzická pracovná silá mladých ľudí. To v konečnom dôsledku prináša najväčší zisk v poľnohospodárstve, najmä v oblastiach, kde prichádza k obrovskému odlivu obyvateľstva. Ministerstvo poskytlo tri miliardy dinárov, teda okolo 25 miliónov eur, na stimuly pre 3 000 mladých poľnohospodárov. Spomeniem, že v rámci projektu so Svetovou bankou sa plánuje tvorba špeciálnej ponuky pre mladých poľnohospodárskych výrobcov a rokujeme aj o programe IPARD 3, čo je vlastne investičný stimulačný program pre rozvoj vidieka, ktorého akreditácia sa očakáva na jeseň tohto roku.“ foto: z archívu Tanjugu

17 /4956/ 24. 4. 2021

Týždeň NÁVŠTEVA DELEGÁCIE ÚSŽZ V KOVAČICI

Návratová politika ako priorita Olinka Glóziková-Jonášová

ky v hodnote 20 miliónov dinárov Jednou z tém rokovania bol aj a budeme sa snažiť každoročne návrh zmien v procese vydávania o štvrtok 15. apríla 2021 v rámvyčleňovať určité prostriedky, aby osvedčenia Slováka žijúceho v zahraci pracovnej návštevy delegása čím rýchlejšie skončilo s rekon- ničí, o čom predseda povedal: „Bol cia Úradu pre Slovákov žijúcich štrukciou,“ podotkol. som na Ministerstve štátnej správy v zahraničí na čele s predsedom Predseda ÚSŽZ počas pracovného a lokálnej samosprávy o týchto veMilanom Jánom Pilipom spolu s týždňa na tzv. Dolnej zemi zmapoval ciach rokovať. Potrebujeme, aby nám Borisom Končekom, 3. tajomníkom hlavne najväčšie slovenské komunity matriky v Srbsku vychádzali v ústrety Veľvyslanectva SR v Srbsku, navštívili v Báčke, Banáte a Srieme, pričom pri preverovaní dokladov. Musí sa to Kovačicu. vyjadril spokojnosť s tým, že slo- preverovať, pretože to žiadna krajina venská komunita na týchto priesto- nemá, to, čo Slovensko dáva – osvedroch pretrváva už takmer 300 rokov. čenie Slováka žijúceho v zahraničí. S Zmienil sa aj o tom, či sú potrebné tým osvedčením jeho držiteľ teda má nejaké zmeny vo vzťahu ku krajanom na Slovensku veľké, veľmi veľké výSlovenskej republiky, najmä keď hody, a preto sa to musí veľmi dobre ide o tunajších Slovákov: „Jazyk je preverovať,“ podotkol. „Možno také veľmi dôležitý. V rámci mojej pra- krátkodobé zjednodušenie toho covnej cesty sa stretávam s ľuďmi, systému by mohlo byť, že možno ktorí pracujú s deťmi, dokonca sme nebudeme požadovať tie apostoly odovzdali aj ceny za účasť na súťaži a tie nejaké ďalšie potvrdenia k tomu Prečo mám rád Slovensko, prečo mám navyše, ktoré ľuďom zaberajú aj čas, rád slovenčinu. To je veľmi dobré, keď sa mladá generáDelegácia ÚSŽZ na pracovnej návšteve Obce Kovačica cia venuje jazyku. Jazyk je jeden V budove obecnej správy delegá- vytvorili, na svetovú úroveň. Vo z hlavných atribúciu privítali Jaroslav Hrubík, predseda vašom prípade to bude niečo, čo tov národnej idenObce Kovačica, Marijana Melišová a vytvorili jednak vaši predkovia, ale tity,“ poznamenal Miroslav Kotváš, asistenti predsedu aj vaši súčasníci. Niečo, čo sa dostáva a pokračoval: „Vyobce, Zlatko Šimák, miestny ombud- nieže na európsku, ale na svetovú sťahovalectvo za sman, a Miroslav Tomáš, predseda úroveň. Veľmi držím palce Kovačici, prácou je problém, Výkonnej rady NRSNM. aby sa ten zápis do UNESCO podaril.“ ktorému čelí SloPo takmer hodinovom zasadnutí Predseda Obce Kovačica Jaroslav vensko, ale aj Srbv kabinete predsedu delegácia si Hrubík na tlačovke pre novinárov sko, je to tzv. odliv obzrela Galériu insitného umenia, povedal, čo bolo témou rokovania: mozgov. Vo vláde kde ich privítala riaditeľka Anna „Témou rokovania okrem iného bola je návrh koncepcie Delegácia ÚSŽZ navštívila aj Spomienkový dom Žolnajová-Barcová, ktorá vzácnym finančná pomoc, ktorú sme žiadali štátnej politiky voči Martina Jonáša hosťom priblížila význam a feno- od ÚSŽZ na rekonštrukciu domu Slovákom žijúcim mén kovačického insitného umenia. kultúry v Padine, ktorý je pre Slo- v zahraničí. Tam chceme otvoriť aj aj peniaze. Budeme písať zákon, Osobitnú pozornosť vyvolali diela vákov veľmi významný a ktorý pred témy návratovej politiky, čiže návrat nový zákon o Slovákoch žijúcich priekopníkov insitného umenia dvomi rokmi, nanešťastie, vyhorel. na Slovensko, ale hovorím o ľuďoch, v zahraničí – také je programové v Kovačici a, samozrejme, obrazy Obec Kovačica na jeho rekonštrukciu ktorí odišli za prácou v posledných vyhlásenie vlády. A tam by sme to Zuzany Chalupovej a Martina Jonáša, vlani už vyčlenila finančné prostried- desaťročiach hlavne do Česka a po- chceli jednak upraviť, jednak čo po čom si hostia pozreli aj tom aj do krajín aplikačná prax ukázala, a chceme jeho pamätný dom. západnej Európy. aj možno redefinovať, kto je vlastne Delegácia následne naČo sa týka Srbska Slovák žijúci v zahraničí. Čiže to sú vštívila aj dve súkromné a Dolnej zeme cel- veci, ktoré sa budú teraz otvárať, disgalérie, galériu Spomienky kovo, samozrejme, kusia odborná a následne aj diskusia v rámoch majiteľa Jána nechceme, aby sa politická, teda hovoríme o novom Čecha a galériu Babka mavrátili na Slovensko, zákone, ktorý v konečnom dôsledku jiteľa Pavla Babku. ale opačne, aby sa musí prejsť parlamentom.“ O svojich dojmoch z vrátili sem. Pretože Na záver sa zmienil aj o výstavbe návštevy galérií predsetým, že tí ľudia od- Slovenského strediska v Novom da ÚSŽZ Milan Ján Pilip chádzajú, tá komu- Sade, pričom povedal, že v najbližpovedal: „Toto umenie nita sa vyľudňuje, a ších týždňoch by mali doriešiť admikandiduje na zápis svetopotom nebudú no- nistratívne záležitosti a ukončenie vého prírodného a kultúrsitelia toho, čo sa tu prác by malo, podľa jeho odhadov, neho dedičstva UNESCO vlastne za tých, mô- byť do konca roka 2022, pričom a k tomu by som teda chcel Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka GIU, hosťom priblížila žem povedať, 300 podotkol, že sú prostriedky na to povedať zvlášť, že je to význam a fenomén kovačického insitného umenia rokov vytvorilo.“ pripravené.

www.hl.rs

veľmi dôležité. Ja totižto pochádzam z Bardejova na východnom Slovensku. Mesto Bardejov, ako iste viete, je zapísané v tomto zozname svetového dedičstva UNESCO a môžem vám rovno povedať, že to je veľmi významný zápis, ktorý pomáha turistickému ruchu, samozrejme, to je taký praktický dôsledok, ale vyzdvihuje niečo, čo naši predkovia

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

DELEGÁCIA ÚSŽZ V STAREJ PAZOVE

Slovensko-rusínske memorandum o spolupráci Anna Lešťanová

rámci pracovnej návštevy v Srbsku delegácia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na čele s predsedom Milanom Jánom Pilipom, spolu s predsedníčkou NRSNM Libuškou Lakatošovou a zástupcom veľvyslanca Slovenskej republiky Igorom Vencelom navštívili v piatok 16. apríla Starú Pazovu. Vzácni hostia najprv pobudli v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, kde mali stretnutie s riaditeľom Jankom Hav-

Memorandum o vzájomnej spolupráci podpísali Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, a Borislav Sakač, predseda NRRNM

ranom a členmi školského výboru z radu kolektívu školy Annou Poliovkovou, Jaroslavom Miklovicom a Jánom Agarským. V úvodnej časti stretnutia riaditeľ Havran a profesor dejepisu Miklovic ich oboznámili s dejinami Starej Pazovy a vlaňajšími oslavami, ktoré sa tu mali konať z príležitosti 250. výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy a ktoré sa pre aktuálnu pandemickú situáciu neuskutočnili. Prítomných informovali aj o samotnej škole, ktorú toho času navštevuje 282 žiakov v 15 triedach, z ktorých 10 tried je slovenských. Okrem iného hovorili aj o tom, ako sa im v škole darí prekonať pandémiu prostredníctvom online vyučovania, lebo práve • TÝŽDEŇ •

ono bolo v slovenských školách veľkou inšpiráciou aj pre iné školy národnostných menšín v Srbsku. Nevystala ani kratšia obchôdzka školských miestností. Potom nasledovala návšteva evanjelického kostola v strede Starej Pazovy a stretnutie s Igorom Feldym,

predsedníčka L. Lakatošová, a MOMS Stará Pazova v čele s predsedníčkou Annou Balážovou a predstaviteľmi kultúrnych ustanovizní Starej Pazovy sa uskutočnilo v Slovenskom národnom dome. O aktivitách ochotníkov spolku a početných pôsobiacich programových formách hovoril AleO bohatstve archívneho materiálu na starej Hurbanovskej fare hovorili Igor Feldy a Katarína Verešová

z podpisovania memoranda o vzájomnej spolupráci prejavila aj Olena Papuga, členka Národnostnej rady rusínskej národnostnej menšiny, ktorá je zároveň i štátnou tajomníčkou v Ministerstve pre ľudské a menšinové práva. Predseda ÚSŽZ Pilip sa stretol aj s predsedom Obce Stará Pazova Đorđom Radinovićom, kde hovorili o spolunažívaní dvoch národov. Predstavitelia slovenských inštitúcií a ustanovizní v Starej PaMilan Ján Pilip s riaditeľom Jankom Havranom a členmi školského výboru zove i tentoraz podčiarkli, že vzájomne veľmi dobre spolupracujú a seniorom sriemskym a farárom staro- xander Bako, podpredseda spolku. pazovským. Tu sa hostia oboznámili Práve v tento deň sa v Klube VHV majú podporu aj zo strany tamojšej s dejinami a historickými detailmi SKUS hrdinu Janka Čmelíka konala aj lokálnej samosprávy. Pracovnú návštevu S. Pazovy tohto chrámu Božieho a s naplá- výnimočná udalosť, kde slovenská a novanými tohtoročnými oslavami v rusínska národnostná rada podpísali ukončili obchôdzkou domu Miry rámci stého výročia osamostatnenia Memorandum o vzájomnej spolu- Brtkovej, známej slovenskej vojSEAVC. Z kostola odišli do Ústredné- práci, čím sa spečatili už dlhodobé vodinskej umelkyne, ktorý má byť ho archívu Slovenskej evanjelickej a. výborné vzťahy medzi týmito dvomi budúcim kultúrnym strediskom a v. cirkvi v Srbsku, kde ich o bohat- radami. Memorandum o vzájomnej galériou (Nadácia Miry Brtkovej. „Stará Pazova je špecifická tým, že stve archívneho materiálu na starej spolupráci podpísali L. Lakatošová, Hurbanovskej fare okrem I. Feldyho predsedníčka NRSNM, a Borislav sa tu nachádza slovenská komunita, informovala i Katarína Verešová, cir- Sakač, predseda NRRNM. Spokojnosť ktorá je takou enklávou preto, že je v neslovenskom prostredí, a o to je kevná archivárväčšia česť, že si zachovala svoju ka. Tu si pozreli národnú identitu. Boli sme si pozrieť nainštalované aj zaujímavosť, teda archív, ktorý výstavy a akým spravuje cirkev a ktorý potrebuje spôsobom sa určitú pomoc, pretože uchovávať uschováva artie dokumenty, ktoré sú tam a sú chívny matevzácne, si vyžaduje určité podmienriál, hostitelia ky, ktoré ten archív sčasti má, ale aj poukázali i na potrebuje vzhľadom na vlhkosť buzlý technický dovy. My sa budeme snažiť pomôcť stav budovy, aj z úradu v budúcom období, aby t. j. na veľký sa tento archív zachoval, a budeme problém vlhchcieť aj podporiť jeho vybavenie, kosti stien. lebo je archivárska činnosť veľmi Stretnutie s náročná a vyžaduje si veľmi prísne, členmi SKUS špecifické podmienky,“ povedal hrdinu Jano. i. M. J. Pilip na konci pracovnej Predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip sa stretol aj s predsedom ka Čmelíka, v Obce Stará Pazova Đorđom Radinovićom návštevy St. Pazovy. čele ktorého je 17 /4956/ 24. 4. 2021

Týždeň V INŠTITÚTE TORLAK V BELEHRADE SA ZAČALA VÝROBA RUSKEJ VAKCÍNY SPUTNIK V

Srbsko čelí krajinám regiónu a EÚ, keď ide o výrobu vakcíny Pripravil: Miroslav Benka

ko ohlásila Ana Brnabićová, predsedníčka vlády Srbska, a zároveň aj početné médiá v Belehrade, začala sa výroba vakcíny Sputnik V v spoločnosti Torlak Belehrad / Moskva. ČO OČAKÁVA SRBSKO, REGIÓN, EÚ A SVET Spoločnosť RFPI a Ústav virológie a vakcín Torlak oznamujú, že sa v Srbsku začala výroba ruskej vakcíny proti korónovému vírusu Sputnik V. Vďaka tomu je Srbsko prvou krajinou v Európe, ktorá vyrába tento druh vakcíny. „Produkcia v Srbsku je v súlade s najprísnejšími normami,“ uviedol Torlak. Táto spoločnosť zdôraznila, že v budúcnosti bude možné exportovať prípravky do ďalších krajín regiónu. „V súlade s dohodami uzavretými medzi Ruským fondom pre priame investície a Torlakovým inštitútom v Srbsku v krátkom čase sa úspešne začalo s výrobou vakcíny Sputnik V. Srbsko je prvou európskou krajinou, ktorá začala vyrábať ruskú vakcínu,“ uviedol riaditeľ Ruského fondu Kiril Dmitriev, ktorý prízvukoval, že od začiatku tohto roka sa prípravok aktívne používa na očkovanie obyvateľstva a vďaka spusteniu miestnej výroby je možné výrazne zvýšiť rozsah očkovania. SPOLOČNOSŤ TORLAK ZA STOROČIE PRIPRAVILA JEDENÁSŤ RÔZNYCH VAKCÍN „V prípade potreby môžeme

www.hl.rs

vyrobiť vakcínu proti korónovému vírusu a môžeme pomôcť, ak je to v záujme Číny alebo niekoho iného,“ toto vyhlásenie uviedol minister zdravotníctva Zlatibor Lončar vo februári 2020, zatiaľ čo korónový vírus do krajiny ani nedorazil. Dodal, že Srbsku bude výroba vakcíny trvať niekoľko mesiacov. Trvalo viac ako rok, kým správy Ruského fondu pre priame investície začali výrobu ruskej vakcíny Sputnik V v Srbsku. V čom mal však minister Lončar pravdu, je to, že Srbsko „môže pomôcť“ populácii, a to presne robí pri výrobe ruskej vakcíny. „Bolo oznámené, že Torlak bude vyrábať vakcínu Sputnik V,“ uviedol pre BBC Radmilo Petrović, epidemiológ na dôchodku, ktorý strávil celý svoj pracovný život v Torlakovom inštitúte. Výroba antigénov a vakcín bude pokračovať v Rusku a v Srbsku sa vakcína plní do jednotlivých fliaš. Volá sa to konečné balenie. Spoločnosť Torlak vyrobila za takmer storočie 11 rôznych vakcín a vývoj tejto inštitúcie bol tŕnistý v závislosti od spoločensko-ekonomickej situácie v krajine, v ktorej pracoval, no predsa na najvyššej úrovni. V BLÍZKEJ BUDÚCNOSTI JE MOŽNÝ EXPORT DO KRAJÍN REGIÓNU „Výroba vakcíny proti koronavírusu Sputnik V sa začala v Srbsku v Ústave pre virológiu, vakcíny a séra TORLAK, v budúcnosti je možný export do krajín regiónu,“ oznámili z Ruského fondu pre

Informačno-politický týždenník

priame investície (RFPI) a v Ústave pre virológiu, vakcíny a séra TORLAK ohlasujú začatie výroby ruskej vakcíny proti koronavírusu Sputnik V v Srbsku. Srbsko sa tak stalo prvým štátom v južnej Európe, ktorý vyrába Sputnik V. „Výroba v Srbsku je v súlade s najprísnejšími štandardmi,“ zdôraznili v RFPI. Uviedli, že v budúcnosti bude možné vakcínu vyvážať

Sputnik V,“ uviedol vo vyhlásení Ruský fond pre priame investície (RDIF), ktorý podporil financovanie vakcíny. Hovorca RDIF pre AFP uviedol, že Srbsko bude prvou európskou krajinou okrem Ruska a Bieloruska, ktorá bude Sputnik V vyrábať. Srbsko uviedlo, že sa začne výroba na plné obrátky 20. mája. Srbský prezident Aleksandar Vučić vo štvrtok navštívil

do ďalších krajín v regióne a inde.“ Očkovanie proti koronavírusu ruskou vakcínou v Srbsku začalo 6. januára 2021. SRBSKO JE PRVÝM EURÓPSKYM ŠTÁTOM „V súlade s dohodami uzavretými medzi RFPI a Inštitútom Torlak Srbsko v krátkom čase úspešne začalo výrobu vakcíny Sputnik V. Od začiatku tohto roka sa vakcína aktívne používa na očkovanie obyvateľov a vďaka zavedeniu miestnej výroby môže byť rozsah očkovania podstatne zvýšený,“ povedal Kiril Dmitrijev, generálny riaditeľ RFPI. V SRBSKU BOLI VYBAVENÉ PRVÉ SKÚŠOBNÉ DÁVKY „V srbskom Inštitúte pre vakcíny a virológiu boli za prítomnosti ruskej strany zabalené prvé skúšobné dávky vakcíny proti koronavírusu Sputnik V,“ oznámil minister pre inovácie a technologický rozvoj Nenad Popović. VAKCÍNA JE ZATIAĽ ZAREGISTROVANÁ NA POUŽITIE V DESIATKACH KRAJÍN „Srbsko sa stalo prvou krajinou v južnej Európe, ktorá vyrába

belehradský inštitút Torlak, kde sa bude vakcína vyrábať. „Prvá séria kontrolných injekčných liekoviek s vakcínou Sputnik V bola naplnená v inštitúte Torlak,“ uviedol v stredu na svojom Twitteri Nenad Popović, srbský minister pre inovácie. Srbsko začalo očkovanie Sputnikom V začiatkom januára. „Rozsah očkovania sa môže ešte výrazne zvýšiť vďaka spusteniu miestnej výroby,“ uviedol vo vyhlásení výkonný riaditeľ RDIF Kiril Dmitriev. „Vakcína by mohla byť exportovaná do ďalších krajín v regióne,“ uviedol vzájomný fond. Rusko zaregistrovalo Sputnik V vlani v auguste pred rozsiahlymi klinickými skúškami, čo vyvolalo obavy odborníkov v súvislosti so zrýchleným procesom. Ale neskoršie recenzie boli pozitívne a lekársky časopis The Lancet publikoval výsledky, ktoré ukazujú, že je bezpečný a viac ako 90 percent účinný. Vakcína je teraz zaregistrovaná na použitie v desiatkach krajín. Dúfajme, že v prospech celého ľudstva! ilustračné foto: získané z verejných zdrojov • TÝŽDEŇ •

Slovensko CESTOVNÝ RUCH V ROKU PANDÉMIE NA SLOVENSKU

Nová schéma pomoci Miroslav Pap

estovný ruch patrí k odvetviam, ktoré pandémia spôsobená koronavírusom najviac zasiahla. Ide o odvetvie, ktoré tvoria kľúčové služby, ako je ubytovanie, stravovanie, preprava, a v konečnom dôsledku aj množstvo ďalších doplnkových služieb v cieľovej destinácii, pre ktoré okrem iného turisti cestujú. Na globálnej úrovni cestovný ruch tvorí až desať percent z celkovej ekonomiky. Rozvojom nových technológií a najmä pod vplyvom globalizácie sa rýchlo rozvíja aj cestovný ruch. Zdalo sa, že toto odvetvie už nič nemôže zastaviť, lebo patrilo na globálnej úrovni medzi tie najrýchlejšie rastúce, dokonca až o 4 percentá na ročnej svetovej úrovni. Príchodom pandémie sa všetko zastavilo – transport, ubytovacie a stravovacie služby, ale aj tie doplnkové. V niektorých krajinách bol prepad tržieb dokonca stopercentný. Podľa Svetovej organizácie OSN pre cestovný ruch straty sa počítajú cez 1 bilión eur na globálnej

rokoch tretinu v slovenských ubytovacích zariadeniach tvoria zahraniční turisti, kým ostatné kapacity vyplnia domáci. V konečnom dôsledku v minulom roku počet zahraničných turistov Bohatý kultúrny potenciál vábi turistov klesol o polovi- (Mohyla M. R. Štefánika, Bradlo) cu a domácich o tridsať percent. V slovenských hoteloch a reštauV roku 2019 medzi turistami ráciách pracuje okolo 160-tisíc najvyhľadávanejšie kraje patrili ľudí, z ktorých mnohí po vyhláŽilinský a Prešovský. Domácimi sení núdzového stavu zostali bez turistami boli tieto dva kraje tiež preferované, najmä pre Tatry. Do konca roku v lyžiarskych strediskách platilo pravidlo povinného testovania po každých 72 hodinách. Podľa údajov Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry sa do konca roku prejavila nákaza iba u 0,27 percenta turistov, čo je pomerne malé číslo. Z toho dôvodu pracovníci v cestovnom ruchu nevidia

rením celého odvetvia cestovného ruchu, alokovaných 100 miliónov eur nestačilo ani do konca roku 2020. Preto sme dali na stôl nové požiadavky a kalkulácie, ktoré hovoria o zvýšení tejto pomoci o ďalších 120 miliónov eur. Vďaka tejto pomoci otvárame ďalšiu výzvu. Zatiaľ sme stále v rovine de minimis (podpora malého rozsahu) a očakávame schválenie schémy, ktorá prekračuje 200 miliónov eur. Túto pomoc treba brať ako pomoc vlády,“ povedal 7. apríla na tlačovej konferencii Andrej Doležal, minister dopravy a výstavby, pod ktoré patrí aj odvetvie cestovného ruchu. Očkovanie, cestovné obmedzenia, karantény, povinné testovania

Bratislava je favorizovaná zahraničnými turistami

Festivaly sa tohto roku konať nebudú (Východná 2018)

úrovni. Dokonca strata za minulý rok je o 11-krát väčšia ako počas hospodárskej krízy v roku 2009. Podľa štatistík EÚ najviac strávených nocí v hoteloch a iných ubytovacích zariadeniach kleslo v Grécku, Španielsku, Francúzsku či Taliansku. Na Slovensku bol evidovaný 37-percentný ekonomický pokles do tretieho kvartálu minulého roka. Totiž v dobrých • SLOVENSKO •

problém v tomto odvetví a každodenne vyjadrujú svoju nespokojnosť s prísnymi opatreniami, ktoré zastavili celkový cestovný ruch. Pritom najväčší záujem zahraničných turistov bol o Bratislavský kraj s hlavným mestom. Podľa štatistického úradu Bratislava za minulý rok stratila 60 percent prenocovaní a Žilinský a Prešovský kraj asi štvrtinu prenocovaní.

práce. Z toho dôvodu bola vláda Slovenskej republiky donútená pripraviť opatrenia na zmiernenie negatívnych dosahov pre celý cestovný ruch. Výrazné zmeny v čísliciach nastávajú nástupom roku 2021, keď pandémia na Slovensku vrcholila. Zavedený bol zákaz pohybu medzi obcami (okresmi) a stanovené pravidlá, ktoré dočasne zastavili cestovný ruch. Zatvorené boli lyžiarske strediská v hlavnej sezóne. Turistom bol dovolený pohyb iba v prírode, bez väčšieho zoskupovania sa. „Určite viete, že sme v lete oznamovali pomoc vo výške 100 miliónov eur. Analytici vypočítali, že ten balík mal stačiť do roku 2021, no teraz, keď vieme, že kríza pokračovala druhou vlnou a zatvo-

aj v aktuálnom roku budú negatívne vplývať na cestovný ruch na Slovensku. V prípade uvoľnenia opatrení bude pravdepodobne prosperovať iba domáci turizmus, a to hlavne horský. Očakáva sa aj otvorenie akvaparkov, ako aj plnokapacitné využívanie kúpeľov, ktoré patria tiež medzi favorizované. V nížinných oblastiach sa očakáva obnova vidieckeho cestovného ruchu. Jedno je isté: festivaly a väčšie podujatia sa tohto roku nebudú realizovať. Pracovníci v cestovnom ruchu veria, že sa po ukončení pandémie všetko vráti do normálu. Najmä očakávajú nárast prenocovaní a dovoleniek domácich turistov na Slovensku, čo by aspoň do určitej miery postavilo cestovný ruch na nohy.

17 /4956/ 24. 4. 2021

Ľudia a udalosti ZHROMAŽDENIE OBCE STARÁ PAZOVA

Schválené početné rozhodnutia Anna Lešťanová

a druhej aprílovej schôdzi Zhromaždenia obce Stará Pazova výborníci bez rozpravy schválili kompletný rokovací program pozostávajúci z 9 bodov. Na tejto, v poradí 8. schôdzi, ktorá sa konala v piatok 16. apríla vo veľkej obecnej zasadačke, staropazovský lokálny parlament schválil najprv rozhodnutie o vypracovaní výmen a doplnkov Plánu generálnej regulácie sídliska Bánovce (Nové Bánovce, Staré Bánovce a Bánovce-Dunaj), potom aj rozhodnutie o stanovení názvov ulíc v osídlených dedinách obce (v Starých a Nových Bánovciach, vo Vojke, v Krnješevciach, Starej a Novej Pazove, Belegiši, Surduku a Golubinciach). Na základe tohto rozhodnutia sa mení názov časti

Ulice Stevana Popova vo Vojke na Ulicu Boška Zekovića (1911 –1994), tiež vojského rodáka, ktorý bol diplomatom, osvetovým pracovníkom a správcom novosadského Divadla mladých. Prítomných 46 výborníkov väčšinou hlasov schválili rozhodnutie o konverzii pohľadávky k spoločnosti Kompanija štamparija Borba, a. s., Belehrad, ako aj rozhodnutie o vykonávaní komunálnej činnosti zoohygieny, v ktorom sa veľmi dôkladne určuje spravovanie tejto oblasti. Potrebnú zelenú dostalo aj rozhodnutie o vypršaní mandátu a vymenovanie nového predsedu Dozornej rady VKP Vodovod a kanalizácia Stará Pazova, predstaviteľa zakladateľa, a tak namiesto Branka Mazalicu v čele tejto rady je Petko Andrić. Vymenovaní sú aj

Z pracovnej časti zasadnutia

členovia komisií na nadchádzajúce voľby v miestnych spoločenstvách a členovia pracovných telies Zhromaždenia obce, a to: Rady pre rozpočet a financie, Rady pre komunálnu činnosť a ochranu

životného prostredia, Rady pre spoločenskú činnosť, Štatutárnej komisie, Mandátovo-administratívnej komisie a Komisie pre poznámky a sťažnosti. Foto: Branka Rodićová

STARÁ PAZOVA

Podpora študentom rómskej národnostnej menšiny A. Lešťanová

ri príležitosti 8. apríla – Medzinárodného dňa Rómov, ktorý sa tohto roku niesol aj v znamení 50. výročia prvého svetového rómskeho kongresu, Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, v utorok 13. apríla v budove Zhromaždenia obce usporiadal slávnostné prijatie pre 10 študentov rómskej národnostnej menšiny z územia Staropazovskej obce. Predseda Radinović im udelil peňažné odmeny ako znak vďaky za ich vynaložené úsilie a dosiahnuté pozoruhodné výsledky v školskom roku 2020/2021. Medzi odmenenými 7 študentkami je aj koordinátorka pre rómske záležitosti Strediska pre sociálnu prácu Obce Stará Pazova Milana Radu, ktorá patrí medzi najúspešnejších študentov. Medzinárodný deň Rómov

www.hl.rs

Na pamiatku spoločná fotografia zo slávnostného prijatia študentov

je významný, lebo poukazuje na veľký boj Rómov za ich afirmáciu, práva a zachovávanie rómskej kultúry a jazyka. Slávnosti sa zúčastnili aj Jelena Jovanovićová, pokrajinská poslankyňa zo Starej Pazovy, a Aleksandar Balinović, zástupca predsedu Národnostnej rady rómskej národnostnej men-

Informačno-politický týždenník

šiny, tiež zo Starej Pazovy. Toto je iba jedným z ďalších príkladov Obce Stará Pazova, ktorá sa stará i o rómskych študentov a poukazuje na veľký význam ich vzdelávania. Obec Stará Pazova je prvou obcou v Srbsku, ktorá iniciuje takýto spôsob podpory nielen žiakom základných a stredných

škôl, lež aj študentom. „Naša obec má byť na čo hrdá, lebo patríme medzi lokálne samosprávy s najväčším počtom mladých ľudí, ktorí sa čoskoro stanú našimi vysokoškolsky vzdelanými spoluobčanmi. Chvályhodné je, že stále viac príslušníkov rómskej národnostnej menšiny prejavuje záujem o vysokoškolské vzdelávanie, lebo je to správna cesta v integrácii do spoločnosti, uspôsobenie na rovnoprávnu účasť v živote a práci spoločnosti, ktorej ste neoddeliteľnou súčasťou,“ prízvukoval predseda Radinović. Starostlivosť tejto lokálnej samosprávy o príslušníkov rómskej národnostnej menšiny je v kontinuite prítomná, o čom svedčí aj údaj, že na desiatky rómskych rodín v polovici roka 2019 dostali svoju strechu nad hlavou v novovystavanom Fruškohorskom sídlisku v Starej Pazove. • ĽUDIA A UDALOSTI •

6. ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Schválený bol aj profesionálno-etický kódex Stevan Lenhart

a šiestom zasadnutí ZO Kovačica dňa 20. apríla pred výborníkmi bolo 39 rokovacích bodov. Všetky rozhodnutia, správy a plány boli schválené jednohlasne. Prvý bod sa týkal rozhodnutia o maximálnom počte zamestnaných na neurčitý čas v systémoch štátnych orgánov a verejných služieb, v systéme AP Vojvodiny a systéme lokálnej samosprávy za rok 2017. Určený maximálny počet zamestnaných na neurčitý čas v lokálnej samospráve Kovačica v danom roku bol 241 a v zdôvodnení sa uvádza aj prehľad počtu zamestnaných v obecnej správe, miestnych spoločenstvách, ustanovizniach a vo verejných podnikoch. Na zasadnutí bol schválený aj kódex správania sa úradníkov a zamestnancov ZO Kovačica, ktorým sú určené „profesionálne a etické štandardy vykonávania úradných prác a komunikácie s občanmi s cieľom zabezpečenia kvality a prístupnosti služieb, ako aj

podnecovania dôvery v integritu, nestrannosť a účinnosť orgánov, služieb a organizácií založených zo strany ZO Kovačica“. Medzi základné princípy a pravidlá určené

verejných vystúpeniach, úctivosť a rešpekt pred iným. Kódexom sú tiež určené štandardy úradnej komunikácie, posielania listov a elektronickej pošty, ako

Zasadnutie viedol predseda ZO Kovačica Milan Garašević

týmto kódexom patria: zákonitosť a nestrannosť, objektívnosť, zákaz diskriminácie, zákaz zneužitia a prestúpenia služobných splnomocnení, ochrana osobných údajov, prístup k informáciám verejného významu, poskytovanie informácií o konaní, napravenie chýb, správanie sa úradníkov pri

aj uctievanie pracovného času, štandardy obliekania sa úradníkov a úhľadnosti pracovných miestností. Uplatňovanie kódexu sleduje náčelník obecnej správy a v prípade narúšania určených pravidiel občania môžu podať sťažnosť vedúcim orgánov, služieb alebo organizácií.

OČKOVANIE V KYSÁČI

Nemali žiadne obavy Miroslava Ožvátová

dedinách. Cieľom je sprístupniť očkovanie aj občanom v okolikrem Novosadského veľtr- tých dedinách. Vďaka spolupráci hu, kde sa stále aktívne Domu zdravia Nový Sad, Miestnevykonáva očkovanie, zaho spoločenstva Kysáč a Miestnej čalo sa s imunizáciou miestnych organizácie starobných penzistov obyvateľov aj v prímestských v Kysáči očkovanie bolo umožnené aj Kysáčanom. Vo štvrtok 15. apríla sa konalo očkovanie v Kysáči a prebiehalo v miestnostiach penzistov. Aby sa mohli dodržiavať všetky protipandemické opatrenia, prihlásení občania boli rozdelení do skupín. Ako sa dozvedáme od predsedu Očkovanie v miestnostiach penzistov Miestneho spo-

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Prihlásených bolo 171 občanov, ktorí mali dostať prvú dávku vakcíny Sinopharm

ločenstva Kysáč Jána Marčoka, úhrnne bolo 171 prihlásených občanov, ktorí mali dostať prvú

Schválené bolo aj rozhodnutie o vymenovaní Jána Tomáša na pracovné miesto riaditeľa kovačického Domu kultúry 3. októbra na obdobie štyroch rokov, ako aj o vymenovaní Dušanky Petrákovej na miesto úradujúcej riaditeľky Strediska pre sociálnu prácu Kovačica. Vymenovaní boli aj členovia Školského výboru ZŠ m. Tita v Padine: z radov zamestnancov Želimír Babinec, Anna Halajová a Pavel Nosáľ, z radov rodičov Kvietka Hediová, Zuzana Kováčová a Vlasta Bačúrová a z radov zamestnancov lokálnej samosprávy Zuzana Kotvášová, Zuzana Ušiaková a Pavel Karlečík. Novými členmi Správnej rady Predškolskej ustanovizne Kolibrík v Kovačici sa stali Irena Lukićová z Crepaje a Dejan Pušac z Debeljače. Výborníci ZO Kovačica schválili finančné správy domov kultúry, obecnej knižnice, turistickej organizácie, Galérie insitného umenia a Strediska pre sociálnu prácu, ako aj plány práce daných ustanovizní na rok 2021. dávku vakcíny Sinopharm. O záujme tiež hovorí skutočnosť, že sa občania mohli zaočkovať na tvári miesta, aj keď vopred neboli prihlásení. Zistili sme, že postup registrácie bol jednoduchý. K tomu prispela solidarita občanov, ktorí sprostredkúvali informáciu o očkovaní medzi sebou, lebo bolo potrebné dostať sa na zoznam Miestneho spoločenstva Kysáč. Po príchode občania museli vyplniť jednoduchý dotazník s osobnými údajmi. Opýtali sme sa občanov, či majú nejaké obavy. Zuzana (67) a Ján (71) Madackovci žiadne obavy nemali. O tom, že sa aj mladí ľudia starajú o svoje zdravie a neboja sa nežiaducich účinkov, nám povedala Radmila Dorićová (30), ktorá prišla spolu s manželom a sestrou. Všetci, ktorí dostali prvú dávku vakcíny v miestnej komunite, budú mať možnosť byť preočkovaní rovnakým spôsobom o tri týždne.

17 /4956/ 24. 4. 2021

Ľudia a udalosti STAROPAZOVSKÁ OBEC

Turistické potenciály podunajských dedín – Belegiša a Surduku Anna Lešťanová

pri populárnej reštaurácii Veneokrajinský tajomník pre cija. Delegácia z hospodárstvo a turistiku pokrajinských a Dr. Nenad Ivanišević so spolokálnych orgánov lupracovníkmi pobudol v utorok z Jazdeckého klubu 13. apríla na pracovnej návšteMirela sa presunula ve v Staropazovskej obci. Počas do susednej dediny návštevy vykonal obchôdzku Surduk – do Vinárturistických potenciálov dvoch ne Milanović. Táto podunajských dedín – Belegiša vináreň predstavua Surduku. N. Ivanišević sa streje ďalší turistický potenciál výnimočného významu pre túto sriemsku obec, a to v oblasti vínovej turistiky a poPočas obchôdzky KK Mirela v Belegiši hostinstva. V tejto vinárni, ako uviedol sobom skutočne rozvíja turistika, a to cez synergiu všetkých pivničník Pero Sarić, sa ročne vyrelevantných činiteľov. Chceme robí 20- až 30-tisíc litrov vína, sa porozprávať s ľuďmi, ktorí sa ktoré je zaradené do svetového zaoberajú turistikou, aby nám registra vín, takže sa nemôže kúpovedali, v ktorých segmentoch by sme im ako rezortný sekretariát poskytli podporu a ako by sme v nadchádzajúcom období presne stanovili súbehy spôsobom, aby zväčšili svoj turistický potenciál,“ Vedľa veľkolepej vinárne je vysadený vinohrad s autochtónnymi podčiarkol N. Ivanišević. Predseda obce Radinović, ktorý odrodami viniča ináč pochádza z tejto tol aj s Đorđom Radinovićom, dediny, povedal, že sú predsedom Obce Stará Pazova, si obyvatelia vedomí a tentoraz rokovali o zveľaďohospodárskeho a turisvaní spolupráce Pokrajinského tického príspevku Jazsekretariátu pre hospodárstvo deckého klubu Mirela a a turistiku s tamojšou lokálnou generálne rozvoja jazsamosprávou v nadchádzajúcom dectva. Podľa jeho slov období. obec aj naďalej bude Ich prvou zastávkou bol Jazdecpokračovať s vkladaniaký klub Mirela v Belegiši. Vzácnych mi do oblasti turistiky Veľká láska ku koňom hostí tam prijal predseda klubu a sem zaradil aj veľmi a k jazdectvu Slobodan Nikolić, ktorý im stručdôležitú časť – nábrežie ne porozprával o dejinách klubu, rieky Dunaj, ktoré sa na piť v supermarketoch alebo iných aktuálnej situácii a plánoch. Nevyúzemí obce rozprestiera predajných objektoch. Cieľom stala ani obchôdzka maštalí, kde až na 24 kilometroch a pokrajinskej vlády a rezortného sú kone, o ktoré sa s veľkou láskou zatiaľ nie je dostatoč- sekretariátu je v nadchádzajústará i sám S. Nikolić. Všetkých ne využité. Nábrežie com rozpočtovom období presne nadchli aj početné konské vozy, Dunaja je významným stanoviť súbehy, ktorými by sa záprahy, náradia, nástroje a iné, turistickým potenciá- najlepším spôsobom zveľadili ktoré tam videli a ktoré v klube lom pre Staropazovskú turistické potenciály, zachránili používajú na rozličné účely pri obec. Exkluzívne ohlásil pracovné miesta a tým aj zväčšil usporiadaní mnohých podujatí. Slobodan Nikolić z maštale vyviedol i koňa, aj tohtoročný projekt počet zamestnaných v turistike Pri tejto príležitosti pokrajinský aby ho ukázal vzácnym hosťom. Bol veľmi výstavby nábrežia v na území AP Vojvodiny. tajomník N. Ivanišević povedal, pokojný a nikomu neublížil. Starých Bánovciach

www.hl.rs

že v Obci Stará Pazova jestvuje výnimočná synergia medzi lokálnou samosprávou a Turistickou organizáciou Obce Stará Pazova, v mene ktorej tam bola riaditeľka Dragana Zorićová-Stanojkovićová, ako aj s hospodárskymi subjektmi, ktoré sa zaoberajú rozličnými druhmi v oblasti turistiky. „Stará Pazova je príkladom, ktorý budeme uplatňovať a vyzdvihovať, že sa takýmto spô-

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ROZHOVOR S PREDSEDOM OBCE ŠÍD

O plánoch v tomto roku Blaženka Dierčanová

redseda Obce Šíd Zoran Semenović je typom politika, pre ktorého neexistujú „zložité otázky“. Vždy si nájde času a je pripravený odpovedať zástupcom médií. Aj v tomto rozhovore dal konštruktívne odpovede na naše otázky. Koncom februára do Šídu prišli maďarskí investori. Zakúpili 20 hektárov pôdy v priemyselnej zóne. Čo je ďalším krokom? „Maďarská spoločnosť UBM FEED, s. s r. o., je najväčší výrobný podnik dobytčieho krmiva na západnom Balkáne a jej predstavitelia podpísali dohodu s Riaditeľstvom pre majetok Srbska o scudzení stavebných pozemkov vo verejnom vlastníctve Republiky Srbsko, t. j. pozemok veľkosti 20 hektárov v priemyselnej zóne pri dedine Adaševci. Investor uhradil celú čiastku za predmetný pozemok a teraz nasleduje príprava projektovej dokumentácie a urbanistického riešenia výstavby výrobných a skladovacích priestorov. Ide o druhú investíciu v Obci Šíd za posledný rok v hodnote 20 miliónov eur. Výrobný ústav začne fungovať v roku 2022 a v prvej fáze bude zamestnaných asi päťdesiat pracovníkov. V pláne je, aby tento podnik dosiahol ročnú kapacitu 150 000 ton krmiva pre statok. Je to dobrá správa aj pre našich poľnohospodárov, lebo za potreby výroby krmiva maďarský podnik bude nakupovať rastlinnú výrobu našich lokálnych poľnohospodárov. Šídska obec sa v posledných rokoch stala atraktívnou destináciou pre potenciálnych investorov, preto v rokoch 2021 a 2022 môžeme očakávať vytvorenie nových pracovných miest.“ Vláda AP Vojvodiny udelila prostriedky na financovanie projektov v oblasti infraštruktúry. Z rozpočtu bolo pride-

• ĽUDIA A UDALOSTI •

lených 100 miliónov dinárov. Ktoré práce budú zahrnuté týmto projektom? „Vláda AP Vojvodiny podporila náš projekt rehabilitácie ulíc v dedine Kukujevci. Týmto projektom zabezpečíme stabilnú,

Zoran Semenović

bezpečnú premávku a zníži sa počet dopravných nehôd. Existujúce dráhy v dedine Kukujevci sú v zlom stave: poškodené, plné trhlín, spôsobené poľnohospodárskymi strojmi, ťažkou mechanizáciou, a rehabilitácia je nevyhnutná. Cesta je sčasti

obce príde ďalších 15 investorov. Majú záujem aj naďalej? Plánujú investovať? „Je pravda, že na adresu našej lokálnej samosprávy prišli listy pätnástich investorov, ktorí majú záujem otvoriť svoje podniky. Väčšina z nich má záujem o priemyselnú zónu Adaševci a niektorí uvažovali aj o možnosti začať podnikať v priemyselnej zóne Višnjićevo. Naša lokálna samospráva ich žiadosti v zásade akceptovala. Parcelácia sa uskutočnila a momentálne pojednávanie o nákupe a predaji pozemkov vykonáva Majetkové riaditeľstvo Republiky Srbsko, ktoré vlastní pozemky. Aby bolo možné pozemky odcudziť, potrebné je, aby záujemcovia preukázali vážny zámer začať podnikať v tejto obci a zamestnávať určitý počet osôb, ktorý je dostatočný na to, aby štát

Najnovšie Semenović oznámil, že obyvatelia tejto obce čoskoro budú mať možnosť pripojiť sa k plynovej sieti. Podľa informácií spoločnosti Srbija GAS úplná dokumentácia, technické detaily a kontrola sú ukončené. Obec Šíd by mala čoskoro dostať povolenie na používanie, podľa ktorého bude Srbija GAS uvoľňovať plyn do siete, aby občania mohli požiadať o pripojenie k sieti už v polovici mája a počas nasledujúcej vykurovacej sezóny sa ním vykurovať.

poškodená aj v dôsledku nedoriešeného odvodnenia. S realizáciou tohto projektu začíname už v apríli.“ Oznámili ste, že do Šídskej

rozhodol o predaji pozemkov.“ Dobrú správu máte, aj keď ide o výletné miesto Lipovača. Spomenuli ste, že je v pláne výstavba letnej cesty a pripo-

jenie na elektrickú sieť? „Áno, v súčasnosti robíme projekt, ktorým bude zabezpečené elektrifikovanie výletného miesta Lipovača. Máme tam asi 210 legálne vystavaných chalúp a chát. Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo podporil plán našej obce na oživenie tohto výletného miesta a schválené sú prostriedky na výstavbu cesty z Belnjače po Lipovaču. Cesta bude ukončená toho roku.“ Novinkou je, že v dedine Ilinci plánujete vybudovať ambulanciu. Kedy bude výstavba ukončená? „Dedina Ilinci je príliš vzdialená od Šídu a máme tam väčšie percento starších obyvateľov. Bude to jednoduchšie, keď obyvatelia budú mať ambulanciu v dedine. Verím, že do konca roka ambulancia bude vybudovaná.“ Verejný podnik Standard pravidelne čistí skládky odpadu a prednedávnom ste zaobstarali chladiarenský sklad pre živočíšny odpad. „V našej obci sa staráme aj o čisté prostredie a veľký problém bol živočíšny odpad. Veterinárne riaditeľstvo Ministerstva poľnohospodárstva vyšlo s iniciatívou za zvýšenie povedomia o životnom prostredí. Obec rýchlo zareagovala a bola podpísaná zmluva so spoločnosťou Green energy z Inđije o zbere živočíšneho odpadu. Chladiarenský sklad na dočasné umiestňovanie začal fungovať začiatkom apríla.“ Dali ste návrh na postavenie pamätníka známemu maliarovi zo Šídu Savovi Šumanovićovi. Kedy a kde bude pamätník postavený? „Umelecká tvorba Savu Šumanovića má veľký význam pre našu obec, zvlášť Šíd a krajinky, ktoré boli inšpiráciou umelca. Pamätník bude postavený do konca roka v blízkosti Galérie Savu Šumanovića. Tým činom sa mu chceme odvďačiť.“ Foto: Nikola Bešević

17 /4956/ 24. 4. 2021

Ľudia a udalosti VETERNÝ PARK KOVAČICA PODPORIL LOKÁLNE INICIATÍVY

Nový súbeh už do konca aktuálneho roka Olinka Glóziková-Jonášová

záhrada, Ekologického hnutia OK a Združenia pondelok 19. apríla v bu- pre ochranu zvierat Caca dove Obecnej správy v Ko- v Debeljači. Prítomných na úvod vačici sa uskutočnilo slávnostné udelenie tabúľ všetkým privítal Ilan Goren účastníkom súbehu ElectraWinds v mene izraelskej kompáK-Wind donations 2020/2021, sanie Enlight, ktorý okrem mozrejme, za dodržiavania epi- iného povedal, že táto demiologických opatrení. Tabule izraelská kompánia od udelili v rámci programu podpory roku 2008 realizuje prolokálnym spoločenstvám, kto- jekty týkajúce sa obnoviré získali právo na financovanie teľných zdrojov energie projektov lokálnych iniciatív na a doposiaľ realizovala území Obce Kovačica. Nositeľom vyše 100 projektov, mnosúbehu je izraelská kompánia hé z nich v Európe. Na Enlight. Z úhrnne 60 projektov, záver sa poďakoval veZo slávnostného udelenia tabúľ koľko bolo na súbeh prijatých, deniu Obce Kovačica za spoluprácu a podWinds a ktorá investovala do zrejme, z hľadiska ekológie,“ hoporu pri realizácii týchto, výstavby Veterného parku Kova- vorí Vladimír Kuchárik, predseda a verí, aj ďalších projektov. čica, povedal, že táto kompánia EHOK, a dodáva: „Z prostriedkov Potom sa slova ujala Ma- do konca roka zverejní ďalší sú- získaných prostredníctvom tohto rijana Melišová, asistentka beh. Vyzval všetkých záujemcov projektu sme v spolupráci so predsedu OK, a povedala: z územia Obce Kovači„Význam je viacnásobný. ca, aby sa o ňom načas Z jednej strany je dôležitý pre informovali a aplikovali našu lokálnu samosprávu, s projektmi. samým tým aj pre združeJán Pavlík, predseda nia, ktoré na súbeh apliko- DHS v Kovačici, povedal: vali a realizovali schválené „Vďaka tomuto projektu projekty. To všetko prispelo DHS v Kovačici zadovák lokálnemu rozvoju. Okrem žil 8-barový kompresor toho Kovačica sa pôsobením veľkosti 100 litrov, ďalej tejto kompánie na našich tzv. štartér na štartovanie priestoroch afirmuje na viac motorov, teda na plnenie spôsobov.“ akumulátorov, a termoMiloš Colić, riaditeľ kom- kameru, ktorú sme vôbec pánie New Energy Solutions, doposiaľ nemali a ktorú Ján Pavlík, predseda DHS v Kovačici, ktorá je nositeľom projektu nemá ani naša profesia Miloš Colić, riaditeľ NES (zľava) izraelskej kompánie Enlight onálna jednotka, takže je naše vyzbroschválili štrnásť – informovali na jenie komplet- Predseda EHOK Vladimír Kuchárik ohlásil uverejnenie časopisu Ekopédia úvod predstavitelia kompánie. nejšie.“ Podporené sú projekty dobroVďaka provoľných hasičských spolkov v Kojektu New Energy Solu- všetkými základnými školami vačici, Padine, Debeljači, Idvore a tions EHOK pripravuje na území obce zasadili vyše 350 Uzdine. Okrem nich prostriedky a v dohľadnom čase aj sadeníc stromkov, za účasti viac na realizáciu projektov získali aj uverejní časopis Ekopé- ako 150 žiakov.“ miestne spoločenstvá v Padine dia, ktorý bude následne Nataša Kostićová, zástupkyňa a Debeljači, ďalej podporili prorozdelený do všetkých riaditeľky PU Kolibri v Kovačici, jekty vzdelávacích ustanovizní ZŠ základných škôl na území sa tiež pozitívne zmienila o výzMladých pokolení v Kovačiči, ZŠ Obce Kovačica. „Vďaka to- name tohto projektu a dúfa, že maršala Tita v Padine a PU Kolibri muto časopisu sa žiakom s touto dobrou spoluprácou budú v Kovačici. kreatívno-edukačným pokračovať aj ďalej. Poďakovala Schválili aj projekty jednotliobsahom a nanajvýš sa organizátorom súbehu, že im vých združení pôsobiacich na zaujímavým spôsobom schválili súbeh a že rozpoznaúzemí Obce Kovačica: Združepriblíži ekológia, ale aj li význam vkladania do krajšej nia V službe prírody v Debeljači, V mene PU Kolibri tabuľu prebrala Nataša problémy, s ktorými naša budúcnosti našich najmladších Združenia Crepajská ekologická Kostićová planéta zápasí – samo- spoluobčanov.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ROZHODUJÚCI BOJ V TEJTO OBLASTI SRIEMU PRED KONCOM DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY

Deň prelomu Sriemskeho frontu Blaženka Dierčanová

Memoriálnom stredisku Sriemskeho frontu neďaleko Šídu 12. apríla sa konal ceremoniál pri príležitosti 76. výročia prelomu Sriemskeho frontu – rozhodujúceho boja v tejto oblasti Sriemu pred koncom druhej svetovej vojny. K hrobu padlých bojovníkov vence s kvetmi položili početné delegácie zo Srbska, predstavitelia zväzov združení bojovníkov národnooslobodzovacej vojny, ako i predstavitelia jednotlivých veľvyslanectiev v Belehrade. Pri tejto príležitosti sa prítomným prihovorili: štátny tajomník v Mi-

Ceremoniál pri príležitosti 76. výročia prelomu Sriemskeho frontu

nisterstve pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky Miodrag Kapor, predseda Obce Šíd Zoran Semenović a generál Vidosav Kovačević. Sriemsky front bol jedným z najdôležitejších bojísk. Okrem Juhoslovanskej národnej oslobodzovacej armády pri oslobodzovaní bývalej Juhoslávie pomohli aj divízie Červenej armády a Bulharska. Počas boja, ktorý trval 172 dní, o život prišlo 15 000 bojovníkov. Ceremoniál na počesť padlých zakončili bohoslužbami v pravoslávnom chráme, ktorý je v rámci strediska, ako aj primeraným kultúrnym programom. Foto: Nikola Bešević

V DRUHÚ NEDEĽU PO VEĽKEJ NOCI

Konfirmácia v Kulpíne Katarína Gažová

radične v druhú nedeľu po Veľkej noci, tohto roku v nedeľu 18. apríla, sa konala konfirmácia v evanjelickom chráme Božom. Vtedy si krstnú zmluvu obnovilo, vo viere sa utvrdilo a do spoločenstva cirkvi za dospelých členov cirkevného zboru bolo prijatých 10 konfirmandov, z toho šesť dievčat a štyria chlapci. Vyučovanie a prípravu na čin konfirmácie zvládli veľmi dobre, takže svoje vedomosti potvrdili aj pred prítomnými príbuznými, predstaviteľmi základnej školy v ten deň v

kostole. Konfirmandov pripravoval a konfirmoval biskup SEAVC v Srbsku a kulpínsky kňaz Mgr. Jaroslav Javorník, PhD. V kostole v ten výnimočný deň boli dodržiavané platné protipandemické

opatrenia. Tradične po konfirmácii sa noví členovia CZ v Kulpíne spoločne vyfotili s biskupom a farárom Jaroslavom Javorníkom, farárovou Tatianou Démanovou-Javorní-

kovou a farárkou Mgr. Jankou Kopčokovou z Hložian, ktorá pomáhala vykonať slávnostné služby Božie počas konfirmácie v Kulpíne. Foto: Ján Diňa

KONFIRMÁCIA V EVANJELICKEJ METODISTICKEJ CIRKVI V KYSÁČI sa konala v nedeľu 18. apríla. Konfirmandi – dve dievčatá a dvaja chlapci, mali možnosť pravidelne navštevovať výučbu. Práve malý počet žiakov umožnilo pravidelné stretnutia, aj keď sú ešte stále aktuálne protipandemické opatrenia. Výučba prebiehala od októbra do apríla. Konfirmandov pripravovala farárka Anna Páliková-Kunčáková. Vyjadrila potešenie, že žiaci perfektne zvládli učivo, a tak potvrdili svoje krstné zmluvy. Slávnosť bola realizovaná v obmedzenom režime. Všetkým prítomným pripomenula, že sa aj tento rok uskutoční konfirmačný výlet, ako je to zvykom. M. Ožvátová Foto: z archívu EMC Kysáč

• ĽUDIA A UDALOSTI •

17 /4956/ 24. 4. 2021

Ľudia a udalosti SLOVO MÁ MILOŠ LAGUNDŽIĆ

Mladý a talentovaný advokát Miroslav Benka

iloš Lagundžić (1992) je advokát a jeden z úspešnejších študentov práva na Právnickej fakulte Univerzity v Belehrade. Pochádza z právnickej rodiny. Jeho otec Rudin Lagundžić je známy advokát a Milošov ujo Vladimír Takáč je právnik v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Na druhej strane jeho matka MUDr. Jaroslava Takáčová-Lagundžićová je špecialistka všeobecného lekárstva. Nakoniec jeho starí rodičia, ktorí ako pedagógovia – starká, učiteľka Nadežda Takáčová (rod. Vadnalová) a dedko, výtvarník Ján Takáč, obidvaja zanietení divadelníci, budovali kultúrno-umelecké dejiny tunajšej staropazovskej Slovače... Pán Lagundžić, ako sa v podstate všetko začalo, kedy vám prišla na um myšlienka, že budete pokračovať po otcových stopách? „Mnohí sa ma od malička opytovali, čím budem, keď narastiem, čím sa budem zaoberať – lekár a či advokát, pretože to sú profesie mojich rodičov, v ktorých sú úspešní. Ja som, úprimne povediac, o tom ani nerozmýšľal, vôbec som si tým nechcel zaťažovať detstvo. Na mysli som mal len ideu, keď príde na to čas – budem tým, čím ja chcem, čo si vyberiem! Konečne počas môjho vzdelávania na Gymnáziu Branka Radičevića v Starej Pazove rozhodol som sa, že pôjdem na Právnickú fakultu a že právo bude moja životná púť. Dopadlo to tak, že som sa rozhodol pokračovať, ako ste spomenuli, po otcových stopách. V tom období som začal vážnejšie uvažovať a chápať tú jeho prácu. Pomaly som zisťoval dobré a zlé stránky advokátskeho povolania. Na fakulte som sa ešte väčšmi začal zaujímať o právo, zvlášť na druhom ročníku, keď sú aj predmety úzko späté s právom. Počas štúdia som bol členom rôznych skupín z mnohých oblastí, písal som referáty, zúčastňoval som sa na mnohých študentských konferenciách, seminároch tak

www.hl.rs

Advokát Miloš Lagundžić

na Právnickej fakulte, ako aj na druhých fakultách v rámci početných domácich a zahraničných organizácií. Počas štúdia ma najviac zaujímalo obchodné a finančné právo a medzinárodné a trestné právo. Nesiem nemerateľné bohatstvo vedomostí a krásne spomienky na skúsenosti ľudí, s ktorými som sa zoznámil počas štúdia.“ Potajomky predsa starká, či mamka z vás chceli mať učiteľa, lekára, herca, či...? „Ani nie. Som nesmierne šťastný, že ma rodičia a starí rodičia nikdy nenútili do ničoho, nerozhodovali v mojom mene. Fakt som im preto veľmi vďačný! Pravidlá sa síce dodržiavať museli, vedel som, že musím mať určité povinnosti a že ich musím spĺňať...“ Okrem školopovinného učiva čím ste sa ešte zaoberali v základnej škole? Ako ste sa usmerňovali? „V základnej škole som trénoval šport, dlho rokov basketbal. Musím však spomenúť úspech nášho gymnázia, keď sme získali druhé miesto na štátnej súťaži, a vtom sme boli lepší aj od športového

Informačno-politický týždenník

gymnázia v Belehrade. Bol som aj recitátorom, hrával som v divadle, účinkoval v slovenskom folklóre, učil som sa jazyky a všetko to bolo treba zosúladiť. Vedel som, že škola má byť na prvom meste. Samozrejme, aj detská hra a kamarátenie museli mať svoje miesto. Rodičia boli spokojnejší, keď videli, že si všetky záväzky spĺňam a že mi to nie je ťažko. Napĺňalo ma, že som vo všetkých tých aktivitách mal početných kamarátov, nové skúsenosti, zájazdy, ako aj to, že som často bol časťou skupín, ktoré predstavujú svoje mesto, školu, rodinu v našom štáte alebo v zahraničí. Chcem veriť, že si každý z mojich najmilších, z mojich príbuzných myslel inak – že pôjdem v jeho stopách, ale keď už potom zistili moje rozhodnutie,

že škola, čiže fakulta musí byť prioritou.“ Zapájali ste sa a angažovali aj v kultúre, hrali ste aj v divadle... „Áno. Divadlo je moja láska, či už som na javisku, alebo v obecenstve. Začalo sa to, ešte kým som bol v základnej škole, ak si dobre pamätám, na štvrtom ročníku. Vďaka pani učiteľke Lýdii Gedeľovskej hral som hlavnú postavu v divadelnej inscenácii Čarovný bubienok. Potom to pokračovalo aj v Slovenskom divadle VHV – SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, v inscenácii Miroslava Demáka Traja umelci a drak Samuel a v úprave podľa Jána Drdu Čertove obrázky, v réžii Alexandra Baka, a tiež v hre podľa A. P. Čechova v úprave a v réžii Miroslava Benku Krčma na hlavnej hradskej, potom aj v autorskej inscenácii Miroslava Benku Chlieb a hry v réžii samotného autora. Bol som aj odmeňovaný. Dostal som početné ceny aj ako recitátor, aj ako herec v divadle. No predsa som sa rozhodol ísť študovať právo. Ukončil som štúdium, zložil som štátnu skúšku a čoskoro aj advokatúru, a môžem povedať, že toto povolanie v sebe má zo všetkého po troche, iba to najlepšie.“ Keď vás človek vidí, má pocit, že sa každý deň na niečo tešíte. Ste optimistom? „Úplná odpoveď by znela – áno, som! Každodenne je to často ťažké, preto, že život pred nami má mnohé prekážky. Je to aj sladké, aj horké, či v práci, alebo inde. Všetci ľudia majú mnohé problémy, vedomí sme si toho, čo sa často deje vôkol nás. Predsa je to všetko život. Každý deň sa teším na nové vedomosti, nových ľudí, Pred Medzinárodným súdnym dvorom prácu, zvládnuté chyby, v Haagu, Holandsko nadobúdanie nových vedomostí a životných tak som mal len podporu. Zostalo skúseností...“ iba to, spoločné pre všetkých, Spomeňme si aj na vašich peže sa povinnosti musia plniť a dagógov. Dotknime sa otázky • ĽUDIA A UDALOSTI •

profesora Slobodana Savića-Savketa, profesora Súdnej medicíny na Lekárskej a Právnickej fakulte, ktorého študenti majú nesmierne radi. Aký vplyv tento jedinečný človek nechal na mladých ľudí, konkrétne na vás? „Hovoríme na prvom mieste o veľkej osobnosti a, samozrejme, aj o profesorovi s veľkou energiou a veľkou chuťou, aby na mladých ľudí preniesol svoje vzácne vedomosti, pomohol im počas štúdia i neskoršie... Zaujímavé je to, že jeho autorita vždy bola na najvyššej úrovni a z druhej strany študenti sa ho mohli kedykoľvek opýtať, čo ich zaujímalo, mohli s ním diskutovať. Profesor Savić nás učil súdnu medicínu, predmet, ktorí sme mali na štvrtom ročníku, a od prvej prednášky ma zaujal. Profesor Savić svojím jedinečným spôsobom vyučovania zaujal všetkých študentov. Vzbudil v nás, vo mne, veľký záujem. Nastoľoval som mu mnohé otázky z oblasti medicíny a mal som aj mnohé odpovede na jeho otázky a myslím si, že ho to zakaždým prekvapilo. Neočakával to od študenta práva. Bolo to predsa preto, že mama je lekárkou a mnohé vedomosti z

Záber z inscenácie Krčma na hlavnej hradskej

medicíny som využil na tých prednáškach. Bolo to dobré pre nás študentov, lebo bolo praktické. Chodievali sme aj do inštitútu a tiež sme mali spoluprácu s kolegami z Lekárskej fakulty v Belehrade. Mohli sme si vymeniť skúsenosti a spoločnou prácou vyriešiť nastolený problém. Prednášky často pokračovali aj po oficiálnych hodinách. Profesor Savić bol vždy ochotný pomáhať nám a zaujať • ĽUDIA A UDALOSTI •

nás. Bol ochotný vždy odpove- v tom najkrajšom zmysle. Nesmie vične a prispôsobuje sa všetkým dať s cieľom, aby nám na niečo sa hanbiť a zabúdať na svoje kore- zmenám ľudstva v spôsobe žitia. nové poukázal. A vždy to bolo ne, zanedbávať svoj pôvod, zvlášť Je to jedno z prvých povolaní, na prípadoch z jeho ktoré sledovalo svetové zmeny, praxe, z jeho vlastnej práva Európskej únie, a môžem skúsenosti a z práce vo konštatovať, že sme my ako štát Švédsku. Samozrejme, ešte stále na ceste do Európskej od takého jedinečného únie. Keď ide o zákony, v niektočloveka nie je možné rých oblastiach sme lepší ako naučiť sa len odborné niektoré členské štáty. Dosť toho veci, ale aj životné – o musíme ešte vykonať, ale sme knihách, hudbe, šporna dobrej ceste, ktorá ide len v te, samotných ľuďoch... jednom smere – iba na lepšie! Zostali sme v kontakte Vo svete je advokatúra viac špecializovaná podľa oblastí, takže i dnes. Občas si zatelefonujeme a stretávasú advokáti, ktorí sa zaoberajú me sa, diskutujeme o len trestným právom alebo len najrôznejších témach... civilným právom, hospodárskym Samozrejme, v rámci právom atď. Zatiaľ sa u nás tá advokatúry dennodenšpecializácia začala neskoršie ne sa musia sledovať a často závisí aj od prostredia, výmeny zákonov, či už v ktorom pracuje advokát, no domácich, alebo mepredsa si myslím, že dobrý addzinárodných.“ vokát musí poznať všetky oblasti, aby spoznal, ako rozliční ľudia v Čo by ste rád u nás, v Srbsku, zmenili, porozličných situáciách rozmýšľajú. kiaľ ide o ľudské, ob- S rodinou po zložení advokátskej prísahy v Musí poznať ekonómiu, sledovať čianske práva a prá- Novom Sade globálne diania a po nejakom va menšín v každom čase skúsenosti, ak je to možné, tu u nás, vo Vojvodine. Jazyk treba v tom smere sa aj špecializovať.“ zmysle? „Práva ako také sú podľa mojej pestovať, treba čítať po slovensky, Aké máte ambície a plány? mienky na dosť vysokej úrovni, rozprávať sa čím viac, i keď mnohí Ako vidíte svoj život v budúctreba ich len lepšie uplatňovať ľudia ho nepoužívajú vo svojej nosti, keď ide o profesionálny v samotnej praxi. Malo by sa ro- práci. Aspoň v rodine by to malo angažmán? „Čo sa týka profesionálneho biť viac na tom, aby si ľudia boli tak byť.“ vedomí toho, kto sú, kto sú ich Ako sa vám zdá dnes u nás angažmánu, po týchto dvoch predkovia, a povzbudiť ich, aby povolanie advokáta? Kde sa rokoch, čo sám sa stal advokátom, pestovali svoj jazyk a kultúru, naj- nachádzame, keď ide o práva stále som si viac vedomý, že sa mä v škole, umelecké spolky atď. v rámci Európskej únie a sveta? musím každodenne vzdelávať, Vidím, koľko sa to zmenilo v mo„Ukázalo sa aj počas tejto krízy, čítať, učiť, že je táto moja práca jom meste, v Základnej škole hrdi- ktorá je v celom svete, že sa bez oceán, v ktorom treba plávať nu Janka Čmelíka v Starej Pazove, advokatúry ako povolania takmer a v ktorom treba dbať na vlny. o koľko bolo menej žiakov v mojej nemôže vyvíjať spoločnosť. Samo- Dosť toho je predo mnou. Keď generácii, ako vtedy, sa vzdelávam, zdá sa mi, že keď moja mama bola čím viac nového sa dozvežiačkou, a o koľko ich je dám, že mi ešte desaťkrát menej teraz, ako vtedy, toho zostáva. A to ma teší keď som ja bol žiakom. a zároveň posúva vpred!“ Samozrejme, mnohé Na záver, čo by ste prífaktory na to vplývajú, padne odporučili svojim mladým kolegom? ale nemôžem nevidieť a nepodotknúť, že ro„Všetkým mladým ľudičia svoje deti dávajú ďom odporúčam, nech sú vytrvalí, trpezliví, aby sebe do iných škôl, že majú čudné názory, vysvetlepostavili iba vysoké ciele, nia. Treba zachovať svoj aby sa venovali tomu, čo pôvod, nezabúdať na Rodinný obed v Kulpíne, rodnej dedinke starkej si zvolili, každodenne sa Nadeždy svoje korene, byť hrdý vzdelávali a v tom nezana to, na svoj materinbudli na svoje korene, rodský jazyk, a byť si vedomý, že je zrejme, cíti sa kríza aj u nás, me- nú zem... Majte dôveru v samého človek nesmierne bohatý, keď dzitým advokáti musia zastávať seba a konajte... „Buďte spokojní sa narodí, a už vie dva jazyky: a chrániť práva ľudí, zvlášť teraz. s tým, čo máte. Buďte nadšení z srbský a slovenský/maďarský/ Advokatúra ako povolanie sa v toho, čo chcete“ - Alan Cohen. rusínsky... To človek musí využiť mnohom zmenila, mení sa ustaFoto: z archívu spolubesedníka 17 /4956/ 24. 4. 2021

Ľudia a udalosti Z ELABORÁTOV O ZLOČINOCH PROTI SLOVÁKOM VO VOJVODINE V DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE (11)

Od ľudí žiadali pomaďarčenie mien Danuška Berediová-Banovićová

ovoutvorené spolky maďarské boli všemožne materiálne a morálne podporované. Propaganda maďarskej a tiež maďarónskej literatúry bola neuveriteľnými spôsobmi uskutočňovaná po našich slovenských dedinách v Báčke. Hneď po okupácii týchto krajov rozliezli sa ako kobylky po slovenských dedinách rôzni odpredavači kníh a obrazov, ako i zberatelia predplatiteľov na knihu, v ktorej mali byť zaznačené mená všetkých osôb zaslúžilých sa za maďarský štát v Báčke. S takýmto odpredavačom vždy išiel i člen miestnej polície ako dôverná osoba. Ak sa niekto zvlášť zdráhal kúpiť knihu, alebo sa predplatiť na noviny, volaný bol do miestneho obecného domu, kde sa mu ukázali rôzne propagandistické obrazy znázorňujúce krvavé činy, údajne zapríčinené komunistami, a opýtaný bol, či chce také niečo, keď sa nechce predplatiť, eventuálne kúpiť plody 1 000-ročnej maďarskej literatúry. Nejeden odpredavač sa poslúžil i podvodom, žiadal nejaký milodar, k tomu potreboval podpis, a tak nanútil mnohé veci odpredať splašenému slovenskému ľudu v Báčke. Od mnohých našich ľudí žiadali pomaďarčenie mien. Toto sa konalo rôznymi spôsobmi. Úradníctvu sa sľubovalo lepšie postavenie v štátnej alebo v obecnej službe. Najviac však bolo sľubované pridelenie zeme, ak si premenia meno. Tento spôsob je zvlášť známy medzi bývalými bojovníkmi v prvej svetovej vojne. Keď však bolo odopreté zmeniť si meno, mnohí stratili službu alebo boli inými spôsobmi prenasledovaní. Odnárodňovanie sa zvlášť chcelo dosiahnuť v našich cirkevných zboroch. Od miestnych kňazov sa žiadalo služby vykonávať v maďarskom jazyku, spievať hymnu v kostole. Kňazi boli

www.hl.rs

prenasledovaní, upodozrievaní a bolo im vyhrážané stratením úradu. Snaha pomaďarčiť naše cirkevné zbory sa diala tým spôsobom, že do našich zborov boli poslaní kňazi Maďari. Takéto prípady boli v Bajši, Pivnici, Novom Sade a v Palanke. Alebo postavovali kňazov do našich škôl ako učiteľov na vyučovanie náboženstva, aký prípad máme zaznamenaný v Kysáči a Pivnici. Kňazi Maďari sa bez meškania dali do práce, stali sa agentmi, podlými exponentmi a rafinovaní, aby podrývali pokoj v cirkvi, jednotu duchovnú a rozbroj. Rozrývali, hľadali slabiny, zadierali všade a do všetkého, vyzývali, uvádzali do pokušenia náš ľud. V tomto im pomáhali Maďari notári, ktorí sa snažili o pomaďarčenie cirkevných zborov. Útočili na miestnych kňazov, obžalovávali a snažili sa ich dostať preč z dediny. Tak bajšiansky notár Györe Ferenc skrze Jozefa Sakala-Čorbu chcel dosiahnuť úplné pomaďarčenie slovenského cirkevného zboru, takže podvodom dal evanjelikom podpisovať prosbu o pomaďarčenie celých služieb Božích. Naša mládež bola nútená chodiť na leventistické služby Božie, pri ktorých sa vždy spievala maďarská hymna a pri inej príležitosti odriekal „hiszek egy“. No všade sa zachovala slovenská duchovná jednota. Našu dôstojnosť nesklonila ani hrozba a čo ústupku aj bolo, to len čisté vojnové surové pomery okupantov nám vnútili. Zvláštneho povšimnutia si zasluhuje spomenúť maďarizačný pokus cestou školy. Tu maďarské úradné kruhy mali svoj zvláštny systém, už praxovaný vyše 100 rokov na našom slovenskom ľude. Hneď po ich príchode boli mnohí naši učitelia prepustení zo služby bez príčiny, mnohí boli preložení do druhej dediny a niektorí i internovaní (Milan Spevák, učiteľ v Petrovci). Hneď po príchode okupantov do Báčky nariadený

Informačno-politický týždenník

bol popis školopovinných detí. Predchádzala tomu najskôr silná propaganda, takže i tá najstaršia starena zvedela, aké nešťastie postihne tých, ktorí si svoje dieťa nezapíšu do maďarskej školy. Györi Ferenc, notár bajšiansky, sa postaral o to, aby bol strach ešte väčší, dal zaslať Slovákom z Nového Sadu z nejakého úradu listy, v ktorých bola otázka, kde sa chce patričný sťahovať. Lebo už predtým bolo vyhrážané tým, ktorí si dieťa zapíšu do slovenskej školy, vyhnaním z Maďarska. Keďže predsa bol dostatočný počet detí zapísaných do slovenskej školy, volaní boli rodičia do obecného domu a tam sa konal nátlak. Dvere slovenskej školy sa zavreli v mnohých našich dedinách. Namiesto nich otvárali sa v každej našej dedine triedy s maďarským vyučovacím jazykom pre dve-tri deti, pre deti pripadajúce maďarskej národnosti, deti úradníkov a policajtov došlých z Maďarska. Okrem toho utvárali sa útulné pre malé deti, kde sa maďarčilo a vštepovalo učením odriekať maďarské veršíky a spievať maďarské piesne (ako v Pivnici). Hneď v prvý školský rok 1941/42 bolo zavedené vyučovanie maďarčiny ako povinného predmetu, a to od 1. ročníka. Od 2. do 4. ročníka sa vyžadovalo mimo maďarských rozhovorov už aj čítanie a písanie po maďarsky. Maďarské školské úrady vynucovali dôkladnú výučbu maďarčiny a už koncom školského roku 1942/43 požadovali, aby sa slovenské deti vedeli slúžiť maďarskou rečou v obyčajných situáciách každodenného života, neberúc ohľad na to, že sa ani slovenské učiteľstvo nemohlo za taký krátky čas naučiť maďarskú reč, tým menej, že nanútená výučba maďarčiny vyvolala tak u učiteľov, ako aj u žiakov zrejmý odpor. Vo vyučovaní maďarčiny natískali direktnú metódu, t. j. aby sa deti na maďarských hodinách iba po maďarsky rozprávali. V školskom roku 1943/44

v násilnej maďarizácii išli tak ďaleko, že základ v prírodných náukách v 1. a 2. ročníku nútili vyučovať paralelnou direktnou metódou, totiž všetko, čo sa deti učili po slovensky, aby sa naučili aj po maďarsky. Kysáčskemu učiteľskému zboru bola osobitným aktom vyslovená nespokojnosť vrchnosti, že nedbalo vyučuje maďarčinu, a nanucovaná bola direktná metóda a dôkladné vyučovanie maďarskej reči. Výsledky maďarizácie na slovenských školách boli kontrolované nielen škôldozorom, ale i inšpekciou za samého Ministerstva školstva v Pešti, podľa direktív vtedajšieho ministerského predsedu Kýllayho. Tento cez svojho ministerského úradníka Pétera Hálmoša a Endreho Šarkányho dal skúmať výsledky maďarizácie v našich slovenských dedinách a hľadať sporné alebo neoverené argumenty (maďarské priezviská v našich dedinách), ktorými by mohla maďarská vrchnosť argumentovať pred svetovou verejnosťou, ako tieto dediny v minulosti neboli slovenské, a vymáhať ich trvalé privtelenie k Maďarsku a vykonať maďarizáciu tunajšieho zlomku slovenského národa. Slovenské učiteľstvo a vôbec úradníctvo s ľudom zostalo verné svojmu národu, majúc živý príklad násilného odnárodňovania vo svojom okolí, snažilo sa pokyny nevykonávať a ich paralyzovať, poznávajúc výsledky maďarizačné v dedinách popri rieke Tise, ktoré boli pozbavené svojich učiteľov, kňazov a úradníkov Slovákov a na ich miesto bolo postavené maďarské učiteľstvo, kňazstvo a úradníctvo. To sú: Temerín, Ada, Kupusinovo, Báčska Topola, Senta, Čantavír, Doroslovo, Bajša a iné, čisto slovenské dediny pod vplyvom maďarského učiteľstva, kňazstva a úradníctva boli pomaďarčené. Porážkou a odchodom Maďarov z Báčky zachránený je náš slovenský živel od hore uvedeného nešťastia. Pevne veríme, • ĽUDIA A UDALOSTI •

že sa takéto niečo nemôže viac stať a náš národ sa bude môcť slobodne vyvíjať a mať zaistenú šťastnejšiu budúcnosť.

SÚHRN POPÁCHANÝCH ZLOČINOV MAĎARSKÝMI OKUPANTMI NA SLOVENSKOM ĽUDE V BÁČKE

Napomíname, že súpis nie je úplný, keďže v maďarských a nemeckých dedinách bývali jednotlivé slovenské rodiny, ktoré

boli väčšou čiastkou vyvraždené alebo odohnané do koncentračných táborov a o ktorých nemá kto dať presné dáta.

Štatistický prehľad ľudských obetí pozbavených života Dedina

Počet zavraždených vo väzení, v koncentrákoch a v raziách

Počet zahynutých na nútenej práci

Počet zahynutých v maď. okup. vojsku

Spolu

Kysáč

102

Petrovec

106

Hložany

Kulpín

–

Selenča

Laliť

B. Palanka

–

Číb

Nový Sad

–

Crvenka

–

Silbaš

–

Begeč

–

Torža

–

Bajša

–

Spolu

111

181

483

Štatistický prehľad prenasledovania a trýznenia Druh zločinu

Počet prípadov

A – Vpád okupanta

104

B – Väznenie a Armáda

C – Razie

207

D – Internovanie a Armáda

123

H – Prenasledovanie a Armáda

493

I – Odnárodňovanie

102

Spolu obetí

1 126

DOSLOV Okrem týchto uvedených ľudských obetí slovenský ľud žijúci v Báčke maďarsko-fašistickým okupantom bol poškodený i materiálne. Tieto škody zapríčinené na majetkoch delíme do dvoch skupín. Do prvej skupiny patria škody zapríčinené okupantom úplne • ĽUDIA A UDALOSTI •

zločineckým spôsobom, takže okupant jednoducho vpadol do domu a vyraboval šatstvo, potravinové články, statok, postroje, koče a iné. V mnohých prípadoch toto urobil v poli, počas poľných prác. Takýmto spôsobom slovenský ľud bol orabovaný asi o 1 200 koní s postrojmi, asi o 700 vozov, o nie malé množstvo rožného

a iného statku a konečne o bielizeň, šatstvo a iné veci. Do druhej skupiny zaraďujeme škody zapríčinené na majetkoch, ktoré boli uskutočnené pod rúškom zákona. Maďarský okupant pre takéto zločiny vyniesol i zákon o rekvirácii. Takto bolo odobratých slovenskému ľudu asi 3 000 katastrálnych jutár zeme a dodelených Maďarom. Cestou rekvirácie odobral okupant okolo 5 000 kusov rôzneho statku (kone, kravy, voly, svine atď.), na ktoré v daktorých prípadoch dal potvrdenky, ale ktoré najčastejšie nevyplatil, a ak áno, tak len minimálnou sumou. Zo všetkého uvedeného vidno, že sa báčski Slováci nezhodovali s maďarskou okupáciou, že si ju nepriali, ani sa s ňou uspokojiť nemohli, lebo im v živej pamäti bolo prenasledovanie, ktoré zakúsili od svojich tyranov pred prvou svetovou vojnou. To množstvo zločinov, ktoré na slovenskom ľude oku-

panti popáchali, je jasným dôkazom toho, že úmysel okupantov bol, aby bitím, trýznením, vraždením, internovaním a inými opatreniami podlomili národné povedomie báčskych Slovákov, aby ich urobili poddajnými a poslušnými nástrojmi svojho politického plánu, ktorého uskutočňovanie by znamenalo národné odumieranie Slovákov. Po tomto hroznom utrpení, ktoré báčski Slováci utrpeli, ktoré im zapríčinil maďarský fašistický okupant počas celej okupácie, Slováci si prajú, aby všetci vojnoví zločinci boli postavení pred súd, aby boli spravodlivým zaslúženým trestom potrestaní, aby mierumilovné národy mohli žiť v pokoji a bratskej zhode. SMRŤ FAŠIZMU – SLOBODA NÁRODU! Zdroj: Opis vojnových zločinov popáchaných maďarsko-fašistickým okupantom na slovenskom ľude v Báčke

17 /4956/ 24. 4. 2021

DETSKÝ KÚTIK

Jarné slniečko

nás j napriek premenlivému aprílovému počasiu láka kráse j jarne sa e Teším u. vonk tráviť času viac čoraz a slniečku, ktoré nás hreje a prebúdza v nás dobrú yblivejší. jarnú náladu. To vďaka slniečku sme veselší a poh rávili a net i vnútr eli nesed iba ste Ono aj vás volá von, aby ehli a rozb von šli ste aby ale , ačoch čas iba pri počít ť sa sa po uliciach, trávnikoch, parkoch. Vábi vás zahra alebo li bicyk na diť s kamarátmi, s loptou alebo si zajaz tnávali teplé vymyslieť inú zábavu. A aby ste si pritom vychu y. My vám prírod j jarne krásu tvoria tiež ktoré slnečné lúče, nálady. renie ponúkame k pohode aj práce o jari na dotvo Katuša

Aleksandar Asodi, 5. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

ji a r k m o j o Jar v m riniesla nám lná farieb. P

rásna jar, p ala k nám k

Zavít . Stromy radosť dávno nieto pány. ž u v. u e h e n sm S ú ť. a tuli väčšmi hria ky, fialky a Slnko začalo me vyrastajú snežien z jú ca ra v Zo ze é vtáky sa v a v hrade. o h začali pučiť. j ťa e S z úľov. leninov zá jú ze v tu le ce y v rá y p Včielk jú jarné jbu. Deti sú jov. Začína pre jarnú se na zelenej tráve jú teplých kra a st y ch sa odári sa hrať. Hrajú Poľnohosp ôžu vonku m . ry sa h o é b in le , e šťastné u a rôzn čk a v á v viť vonku. o á h tr sc s loptou, na , lebo môžem viac času ri nči Teším sa ja llára v Sele ZŠ Jána Ko , a . 3 , á v jićo Xénia Osto

Jana Gašková, 5. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Darko Dekan, 1. b a ZŠ Ján Kollára v Selenči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

1 Emília Kámaňová, 4. ici ZŠ 15. októbra v Pivn

Hana C ZŠ 15. o igániková, 1. 1 któbra v Pivnici

Jar v mojom kraji

Adam Tárnoci, 1. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

slnečné Prišla k nám krásna jar. Priniesla so sebou teplé lúče. púpavy Slnko už konečne väčšmi hreje. Rozkvitli pekné stromov okolo a bzuči y Včielk . pučia e krásn a fialky. Stromy ičky lastov a pripravujú sa robiť sladučký med. Bociany a á. húsat a á káčat sa sa vracajú z ďalekých krajov. Liahnu mäkká a á zelen je Tráva . ulicu na Krásne jarné dni vábia deti zaní vysád pri e mam j moje ham pomá ako koberec. Rada sadíme zeleninovej záhrady. Najviac sa mi páči, keď spolu v poli. práce o mnoh kvety do kvetináčov. Môj otec má teraz Začína sa jarná sejba. spánku. Teším sa jari, lebo sa príroda zobúdza zo zimného či

1 Igor Čásar, 1. i ic n iv P v ra ZŠ 15. októb • DETSKÝ KÚTIK •

Hana Pintírová, 2. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

17 /4956/ 24. 4. 2021

pixabay.com, lookbookeducation.com

Dajana Gašparovská 3. a, ZŠ Jána Kollára v Selen

Ľudia a udalosti PIVNICA

Zalesňovanie čoraz populárnejšie Miroslav Pap

a ochranu lesov Ing. Slađanu Dabićovú, ktorá aj určila, že sa na toto miesto najviac hodí brest sibírsky. Po kompletnej adaptácii tohto priestoru budú mať možnosť využívať ho aj žiaci základnej školy, pre ktorých sa v budúcnosti plánuje aj inštalácia detského ihriska. V centre dediny sa tiež konala v sobotu 17. apríla ďalšia výsadba 35 tují rôznych druhov. Vysadené boli časti popri pomníku padlým bojovníkom v druhej svetovej

poslednom čase sme svedkami čoraz častejších akcií týkajúcich sa vysádzania stromov, ale dokonca aj samotného zalesňovania väčších priestranstiev. Hlavným motívom týchto akcií je opäť zalesniť priestory, ktoré sám človek vyrúbal vo svoj prospech. Dnes ani v extraviláne (územie obce okrem zastavanej časti) nenachádzame toľko stromov, ako to bolo v minulosti. Dokonca sa podľa nich aj ľudia vedeli v poli orientovať. V prípade pivnického chotára ide o dobrovoľný výrub stromov zo strany majiteľov pozemku, ale časté sú aj krádeže. V samotnom intraviláne (zastavaná časť územia obce) situácia nie je o nič lepšia. Veľké plochy prázdnych priestranstiev sú dnes nevyužité, a mohli by byť zalesnené. Práve z toho dôvodu Obec Báčska Palanka za posledný rok zintenzívnila výsadbu stromov v celej obci. Realizované boli mnohé projekty týkajúce sa zalesňovania, niektoré akcie väčšieho výrubu boli zastavené, no niektoré nebolo možné zastaviť. Z toho dôvodu v Pivnici boli v uplynulom týždni realizované tri

Palanka. Vysadené boli aj sadenice jaseňa bieleho pred Loveckým domom. Ako tvrdí jedna z hlavných organizátorov Anna Čásarová, cieľom týchto akcií je vysadiť čo najviac stromov v intraviláne a zalesniť prázdne priestranstvá, ktoré aj pôvodne boli plné drevín. S výsadbou budú naďalej pokračovať, s nádejou, že sadenice zostanú nepoškodené a že čoskoro budú predstavovať krásu dediny. Všetky stromy po vysadení zalievali a do

Deti treba učiť správnym hodnotám

akcie vysádzania stromov. Obec Báčska Palanka v spolupráci s Verejným podnikom Vojvodinašume zabezpečili 90 sadeníc brestu sibírskeho, ktoré boli v pondelok 5. apríla vysadené vo vysušenej tzv. Jame, v severnej časti Rybárskej ulice. Výsadby sa zúčastnili tak predstavitelia obce, ako aj početní entuziasti. Tento priestor, ktorý bol vysadený, bude určený na trénovanie koní. Nakoľko ide o vysušenú jamu (umelo vytvorené jazero, z ktorého sa v minulosti čerpala hlina), zodpovední poverili výsadbou odborníčku pre zalesňovanie

Tuje pred poštou

vojne, pošte, ekologickej studni a v ostatných častiach. Vo výsadbe sa tiež zúčastnili aktivisti. Všetkých 35 sadeníc darovala Obec Báčska

budúcna budú zalievať členovia Dobrovoľného hasičského spolku v Pivnici. Foto: A. Čásarová

PADINA

Slávnosť konfirmácie v Padine Olinka Glóziková-Jonášová

prvú nedeľu po veľkonočných sviatkoch v SEAVC v Padine bola usporiadaná slávnosť konfirmácie. V Padine sa už tradične konfirmačná slávnosť koná po veľkonočných sviatkoch, tak tomu bolo teda aj v tomto roku, i keď s trochu pozmenenou koncepciou v dôsledku pandémie. Krstnú zmluvu v Padine potvrdilo tridsaťsedem konfirmandov, rozdelených do dvoch skupín, za prítomnosti rodičov, krstných rodičov, príbuzných, priateľov a ostatných cirkevníkov.

www.hl.rs

lané pandémiou Covid-19. Noví dospelí členovia SEAVC Padina po prvýkrát prijali Večeru Pánovu a na pamiatku na tento deň dostali Rozpomienku. Večera Pánova bola podaná symbolicky, čiže pri dodržiavaní epidemiologických opatrení konfirmandi nepili zo svätého kalicha Spoločná fotografia konfirmandov v Padine so zborovým farárom Jánom Cickom – pán farár im oblátky, ktoré predstavujú telo JeSlužby Božieho slova vykonal Cicka, pôvodne bol počet prihlá- žiša Krista, zmočil do vína, ktoré zborový farár Ján Cicka, ktorý sených konfirmandov 43, ale sa predstavuje jeho krv, a podával konfirmandov na túto slávnosť aj šiestim nepodarilo pricestovať zo každému z nich. pripravoval. Ako informoval farár zahraničia pre obmedzenia vyvoFoto: Foto-štúdio Centar

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z obsahu Od výskumu k tvorbe

s. 2 – 3

Srbské príbehy perom a dušou slovenskej spisovateľky Do tretice všetko najlepšie

s. 4

Nový Sad 24. 4. 2021 Ročník XXXVIII Číslo 4/439

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

s. 6 – 7

V ÝR O ČIA INSITNÁ MALIARKA ALŽBETA ČÍŽIKOVÁ Z KOVAČICE 85-ROČNÁ

Rozkoš farieb a idylickosť zašlých čias O Alžbete Čížikovej možno povedať, že celého života privoláva krásu, ktorú nám štedro ponúka na svojich obrazoch. Pomaly a opatrne, zjednocujúc literárne a výtvarné prvky, vytvára poetické kroniky dávneho dedinského ovzdušia a života. Jej obrazy vyžarujú intímnosť vyplnenú purizmom a rafinovanosťou, ktorú vidno v lákavom a osviežujúcom pastorálnom koncepte. Analyzujúc maliarkinu umeleckú cestu možno spozorovať, že si našla a uskutočnila vlastný poetický ideál. Koviljka Smiljkovićová, vyššia kunsthistorička Alžbeta svoje vlastné obrazy, ako aj cyklus spracovania konopí a roztancované skupiny zažíva v peknom a bohatom súlade farieb, čo pôsobí priam rozkošne. Bohatstvo plodov zeme a večné túžby roľníkov mení v symboly šťastia a blahobytu. Také sú jej sviatky, žatvy alebo cyklus obrazov na tému slnečníc. Alžbeta Čížiková si uctieva cestu, ktorú si vykliesnila a ktorou kráča už päťdesiat rokov. Zostala verná sebe a slovenskej tradícii. Milica Maširevićová, kunsthistorička Vďaka rafinovanému pocitu pre pikturálny výraz, silnému talentu, zjemnenej senzibilite a predovšetkým umeleckému daru Alžbeta Čížiková sa dostala k samému vrchu insitného maliarstva v Juhoslávii. Jej kompozície priam uchvacujú osobitnou poetikou a pokojom. Práve v tom spočíva čaro tvorby Alžbety Čížikovej. Jarmila Ćendićová, kunsthistorička V skupine významných insitných maliarov v celom svete známej dediny Kovačica už niekoľko desaťročí pozornosť upútajú originálne, koloritovo rozkošné a kompozične úspešne postavené krajinomaľby s témou krásy života a obyčají plodnej banátskej roviny. Čížiková maľuje úprimne, nežne, bezprostredne, pôvodne. Ona je priamym tlmočníkom života Kovačice voľakedy a dnes, so šľachetným úmyslom pokračovať so zdravým životom v prírode, aby človek zotrval aj napriek všetkým civilizačným nevýhodám. A v tom je obsahová syntéza pôvodného výtvarného umenia Čížikovej, ktorá nesie optimistické životné odkazy. Kosta Dimitrijević, kronikár a spisovateľ

Objavením sa Alžbety Čížikovej do nášho insitného maliarstva vstupuje nový, osobitý, originálny a už formovaný autor. To, čo najviac oduševňuje, sú farby: životnosť motívov. Grozdana Olujićová, spisovateľka

podmienený striedaním sa ročných období a im prislúchajúcich prác, ktoré sa cyklicky opakujú: žatvy, spracúvania konopí, oberačky, lámačky... Ťažký život a tvrdá práca sú však na maľbách Alžbety Čížikovej znázornené

Alžbeta Čížiková sa narodila 4. apríla 1936 v Kovačici; ukončila Strednú administratívnu školu. Patrí do prvej generácie insitných maliarov v Juhoslávii a je medzi zakladateľmi Galérie insitného umenia v Kovačici. Čížikovej sa podarilo tie známe obsahy z ustáleného dedinského života „nasiaknuť“ teplom a úprimnosťou. Špecifickým maliarskym jazykom znázorňuje tradíciu, obyčaje a život jej spoluobčanov. Jej obrazy znázorňujú radostnú a bezstarostnú mladosť, ako aj romantickú, idealizovanú rodnú krajinku. Alžbeta je vynikajúcou kresliarkou, zaoberá sa grafikou, akvarelom a pastelom. Preto sú jej obrazy svojráznou syntézou kresby a bohatého koloritu a všetko to spolu vytvára jedinečnú a idylickú harmonickosť, ktorá oplýva pokojom a nežnou poetikou. Získala mnohé zaslúžené uznania za svoju maliarsku tvorbu. Ak ťa farba neočarí v tom istom okamihu a tým istým spôsobom ako dýchanie čerstvého vzduchu, tak sa ti nemôže stať nič primeranejšie než ten prirodzený pocit pri zážitku z obrazov vynikajúcej Čížikovej. Viktor Šećerovski , spisovateľ Výtvarný svet kovačickej insitnej maliarky Alžbety Čížikovej je veľkolepým pamät-

ako ľahké, veselé a hýriace sa farbami a krásou. Óda pracovitosti je na jej obrazoch všadeprítomná a znalecky líčená teplými farbami, dojímajúcimi sa páčivosťou. Idylizácia prítomná v jej umeleckých výjavoch je vlastne maliarskou oslavou mozoľnatých dlaní našich predkov. Vladimír Valentík, výtvarný kritik Alžbeta Čížiková v triumfe inšpirácie podáva obraz človeka, ktorý môže dosiahnuť iba čistá poézia. Na jej obrazoch, v rozkošnom prelínaní, o krásu zápasia človek a príroda, vytvárajúc najkrajší svet, ktorý naše oči môžu vidieť. Đoko Stojičić, spisovateľ Fantázia... Dotyk neskutočného – slovenská melanchólia. Aleksandar Petrović, režisér

Mrvenie kukurice, olejomaľba, 1979

níkom ľudskej usilovnosti. Ona na svojich obrazoch znázorňuje život zašlých čias banátskej slovenskej dediny. Je to život

Poznámka: Výňatky z vybraných textov boli pôvodne publikované v katalógu pod názvom Alžbeta Čížiková – 50 rokov výtvarnej tvorby (Dom kultúry Kovačica, 2004). Použité sú fotografie z archívu kovačickej Galérie insitného umenia.

IN T ER V IE W

24. 4. 2021 • 17 /4956/

ADAM SVETLÍK, LITERÁRNY KRITIK, UNIVERZITNÝ PROFESOR, BÝVALÝ ŠÉFREDAKTOR NOVÉHO ŽIVOTA

Od výskumu k tvorbe Stevan Lenhart

24/II

iterárny kritik, autor niekoľkých kníh štúdií a esejí, bývalý šéfredaktor Nového života a v súčasnosti riadny profesor na Oddelení slovakistiky FF v Novom Sade Adam Svetlík dňa 1. apríla oslávil 60. narodeniny. Pri tejto príležitosti nás podrobnejšie zaujímali oblasti jeho doterajšieho literárneho výskumu, ako aj redaktorská a profesorská činnosť. V rozhovore sme sa zároveň opytovali aj na jeho pohľad na súčasný stav slovenskej vojvodinskej literatúry a vôbec slovakistiky. Čo vás viedlo k oblasti literárnej kritiky? Ktorí autori, literárne a myšlienkové smery vás inšpirovali a vplývali na formovanie vášho literárnokritického pohľadu? – Môjmu kritickému čítaniu literatúry predchádzalo jej ,nekritické’, pôžitkové čítanie. Teraz si už len s nostalgiou spomínam na tie ,staré dobré časy’ siahajúce hlboko do môjho detstva, keď som priam hltal všetky knihy z nie veľmi bohatej domácej knižnice. Boli to hlavne dobrodružné romány, ktoré len neskôr, najmä v strednej škole, vystriedala už vážnejšia lektúra, nielen z oblasti literatúry, ale aj umenia a filozofie. V tomto období sa moja pôvodná ,rozkoš’ z čítania textu začala prelínať s jeho ,hĺbkovým’, kritickým čítaním. Vyústilo to potom aj do môjho rozhodnutia študovať slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Toto štúdium bolo teda svojráznou kulmináciou mojej lásky k literatúre a k čítaniu, ktorá na fakulte postupne nadobúdala systematický charakter, k čomu vo veľkej miere prispeli zvlášť prednášky z dejín literatúry a teórie literatúry profesora Michala Harpáňa. Harpáňov dôsledný štrukturalisticko-semiotický prístup k literárnemu výskumu bol v tom čase pre mňa veľkým objavom a zrejme mal veľký vplyv aj na moju začiatočnícku literárnokritickú činnosť. Neskôr, po dôkladnejšom oboznámení sa s postštrukturalistickými a najmä pragmatickými tendenciami v kritickom čítaní literatúry, v značnej miere som sa vzdialil od

Harpáňovho prísneho ,scientizmu’, ktorého dosahy vo výskume literatúry aj napriek niektorým pozoruhodným výsledkom sú predsa podľa mňa vo veľkej miere limitované. Zapríčinené je to predovšetkým nejednoznačnosťou

Dr. Adam Svetlík ako laureát Ceny SVC v auguste 2012 (foto: A. Francistyová)

či viacvýznamovosťou literatúry ako objektu výskumu, ale tiež aj pozíciou subjektu, teda samého literárneho kritika, ktorá je vždy podmienená a obmedzená subjektivizmom a perspektivizmom.

ťoval len intuitívne, teda nevedel som si to aj racionálne vysvetliť, literárnokriticky zdôvodniť. Práve to potom aj vyprovokovalo moje odhodlanie pokúsiť sa o kritický výskum celkového Hroncovho básnického diela a prostredníctvom dôkladnej interpretácie dostať sa k jeho ozajstnému významu, podstate. Už vtedy som si však uvedomil, že takéto ambiciózne predsavzatie je prakticky neuskutočniteľné a že tie ,ozajstné’ podstaty či hodnoty sú vždy len osobné, subjektívne. Moje. Predmetom vášho výskumu tiež bola celková poézia vojvodinských Slovákov v druhej polovici 20. storočia a pokračujete sledovať vývin našej poézie aj v 21. storočí. V čom je špecifickosť našej súčasnej poézie? (Teda všeobecne tej, ktorá vznikala od druhej polovice 20. storočia, a tiež tej, ktorá doteraz vznikla v 21. storočí a ešte stále nie je nadostač „preskúmaná“...) – Môj systematický výskum básnickej tvorby vojvodinských Slovákov som, aspoň zatiaľ, uzavrel

to tvorivej preorientácii aj ďalej sledujem tvorbu slovenských vojvodinských básnikov, čo ani nie je také náročné, keďže túto poéziu poznačil výrazný kvantitatívny, a povedal by som, aj kvalitatívny pokles. Zo starších generácií básnikov najproduktívnejšia v poslednom období bola Viera Benková, potom Michal Ďuga, tiež básnici tzv. Generácie X Martin Prebudila a Ladislav Čáni. Všetci oni však vo veľkej miere zotrvávajú v poetike skoncipovanej ešte koncom 20. storočia. Sľubné básnické začiatky v 21. storočí mali aj niektorí mladší básnici, predovšetkým Michal Bíreš a Miroslava Dudková, no, žiaľ, neskôr už nepokračovali v sústavnejšej básnickej tvorbe. Niť či reťaz básnickej tvorby vojvodinských Slovákov je však predsa, aspoň zatiaľ, nie celkom prerušená, lebo v tomto období svoje básnické zbierky publikovali aj dve mladšie poetky – Zdenka Valentová-Belićová a Katarína Mosnáková-Bagľašová. Aj keď sú to v podstate len začiatočné kroky na ich poetickej ceste, evidentné je, že ich poéziu poznačila už pozmenená senzibilita a samým tým aj nová poetika badateľne sa odlišujúca od poézie predchádzajúcich generácií. Výskum tej odlišnosti a, samozrejme, aj zhodnotenie tejto poézie je úlohou budúcich kritických čítaní básnickej tvorby dvoch autoriek.

Prvou vašou obsiahlejšou prácou bola štúdia o poézii Víťazoslava Hronca, ktorá bola publikovaná v podobe knižnej monografie Poetika presahu (1997). Prečo práve Zostavili ste aj AntoHroncova poézia? Čím sa lógiu slovenskej vojvotvorba tohto spisovateľa dinskej postmodernej odlišuje od tvorby iných prózy a napísali predAdam Svetlík a Víťazoslav Hronec na literárnom tunajších autorov? slov k tomuto knižnéposedení v Belehrade roku 2013 – Okrem Michala Harpáňa mu vydaniu. Bolo nána môj vzťah k literatúre vo ročnou úlohou urobiť veľkej miere vplýval aj ,objav’ lite- monografiou Poézia vojvodin- výber postmoderných textov rárnej tvorby Víťazoslava Hronca. ských Slovákov v druhej polovici našich spisovateľov? S ohľadom Vzťahuje sa to predovšetkým na 20. storočia a po jej publikovaní na to, že od vydania danej antojeho poéziu, ktorej prvé čítanie som sa orientoval na výskum lógie ubehlo viac ako desaťročie, vyvolalo u mňa rozporné pocity. dejín kritického čítania literatúry ako sa dnes pozeráte na tunajšiu Bolo to ponajprv oduševnenie, vojvodinských Slovákov, čoho postmodernú prózu – tvorí ona sprevádzané však len tušením výsledkom bola monografia Pre- už uzavretý historický celok, hĺbky či ,metafyzického’ rozmeru, meny literárnej kritiky vojvodinských alebo sú postmoderné princípy akým sa Hroncova poézia podstat- Slovákov z roku 2015. V súčasnosti a postupy aj naďalej prítomné ne odlišovala od básní ostatných je moje kritické čítanie literatúry v nových textoch niektorých slovenských vojvodinských auto- sústredené na slovenskú prózu našich súčasných autorov? rov. Zo začiatku som však to poci- v 21. storočí. Ale aj napriek takej– Na rozdiel od básnickej tvorby,

IN TER VIE W

HLAS ĽUDU • OBZORY

Boli ste hlavným a zodpovedným redaktorom časopisu Nový život v období 2006 – 2014. Ako si spomínate na tie roky? Čo bolo základom vašej koncepcie? Ako sa pozeráte na

význam časopisu Nový život v literatúre a kultúre vojvodinských Slovákov v súčasnosti? Alebo: aký je záujem našej kultúrnej verejnosti o časopis Nový život dnes? – Vo svojom deväťročnom redigovaní časopisu pre kultúru a literatúru vojvodinských Slo-

slovenskej vojvodinskej tvorby z oblasti literatúry, jazykovedy, dejín, umenia... V tomto smere pokračuje aj terajšia redaktorka Nového života Zdenka Valentová-Belićová, ktorá však rapídny pokles pôvodnej slovenskej vojvodinskej literárnej tvorby kompenzuje zvýšeným

Kolektív Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade roku 2017

vákov Nový život som vo veľkej miere nadväzoval na redakčnú koncepciu svojho predchodcu Víťazoslava Hronca, ktorý svojím dlhoročným zasväteným a zanieteným redigovaním maximálne pozdvihol kvalitatívnu úroveň tohto časopisu a zviditeľnil ho aj v širšom, celoslovenskom kontexte. Celkove však časopis Nový život z obdobia Hroncovho redigovania bol koncipovaný nad naše literárne pomery, ktoré vo veľkej miere presahoval, ale tým spôsobom zároveň aj skrášľoval. Takáto koncepcia Nového života ,stroskotala’ v roku 2005, keď Hronec ,zrazu’ zistil, že je jeho redaktorská ,zásuvka“ ’ prázdna. Redaktorská ,zásuvka’ predsa nebola prázdna, čoho dokladom je pokračovanie vychádzania Nového života. Môj redaktorský koncept bol omnoho reálnejší a pragmatickejší od Hroncovho, čo znamená, že som Nový život už nevnímal ako prostriedok na rekonštrukciu a revalorizáciu slovenskej vojvodinskej literatúry, ale predovšetkým ako priestor na prezentáciu aktuálnej

publikačným dôrazom na súčasnú (celo)slovenskú, srbskú a svetovú literatúru a kultúru. Otázka je však, koľko sa takýmto postupom, myslím si, že v danej situácii jediným možným, môže zveľadiť celkový stav našej literatúry a kultúry, a ešte dôležitejšie, či sa tým môže zamedziť evidentný čitateľský nezáujem o tento časopis. Publikovali ste aj pozoruhodný počet esejí na rôzne literárne a filozofické témy – dalo by sa povedať, že vlastné skúsenosti z oblasti literárnej kritiky a literárnej vedy naplno využívate vo svojej esejistickej tvorbe. Umožňuje vám esejistický žáner voľnejšie a tvorivejšie sa prejaviť v porovnaní s literárnou kritikou? – Moje siahanie po esejistickom žánri možno pozerať ponajprv v kontexte postmodernej hybridizácie žánrov, sebareflexívnosti literatúry a najmä tendencie descientizácie literárnej kritiky, príkladom čoho je najmä literárna esej, v ktorej sa prelínajú postupy a charakteristiky kritického čítania literatúry a beletristickej tvorby. Práve túto vlastnosť eseje vnímam ako veľmi dôležitú, lebo sa ňou interpretácia literatúry bráni nátlaku vedeckých, v podstate totalizujúcich, pritom zrejme i

ťažko dosiahnuteľných nárokov na objektívne, absolútne pravdy, a na druhej strane literárna kritika sa približuje k tvorivým, hravým základom a postupom beletrie. Teda v literárnej eseji vidím predovšetkým posun od výskumu k tvorbe literatúry. V súčasnosti ste riadnym profesorom na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade, kde vlastne pôsobíte už plné tri desaťročia a takmer každodenne sa stretávate so študentmi. Aký je dnes záujem mladých ľudí o štúdium slovenskej literatúry? Vidíte medzi vašimi dnešnými študentmi budúcich literárnych kritikov, vedcov a spisovateľov? – Záujem o štúdium slovenského jazyka a literatúry na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade je čoraz menší, čo, samozrejme, najviac súvisí s našou enklávovou národnou pozíciou, teda s postupným, no nevyhnutným ubúdaním Slovákov vo Vojvodine spôsobeným odchodom do zahraničia, ale aj nezastaviteľnou asimiláciou. Na druhej strane tento problém je aj širšieho rázu, lebo je vo veľkej miere určený globálnou tendenciou devastovania a marginalizovania prakticky všetkých kultúrnych prejavov v súčasnej spoločnosti. Zrejmé je, že dominantná súdobá materialistická a na konzum orientovaná (neo)liberálna ideológia v literatúre a v umení už nevidí pre seba nijaké praktické osohy, takže jednoducho povedané nemá o ne žiadny záujem a ponecháva ich na nemilosť trhovým zákonitostiam. Východisko z celkovej nie veľmi ružovej situácie, aj keď ide o osud Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade, ale aj keď ide o ,prežitie‘ literatúry, umenia, teda všeobecne kultúry, vidím jedine v prekonávaní inertnosti tradičných prejavov spoločenskej duchovnej nadstavby a v ich prispôsobovaní sa novovzniknutej globálnej civilizačnej situácii. Teda to, čo teraz vnímame ako nevýhodu alebo konkurenciu, povedzme internet alebo sociálne siete, treba využiť na vlastné ciele, predovšetkým na zviditeľňovanie, lepšiu prezentáciu, rýchlejšiu komunikáciu... Fotografie: zo súkromného archívu A. Svetlíka

25/III

ktorá od ,rozsievačov generácií’ Paľa Bohuša a Juraja Mučajiho udržiava vyše sedemdesiatročnú kontinuitu, prozaická tvorba vojvodinských Slovákov už nemá taký nepretržitý a v podstate i vrastajúci ráz, čo vidno najmä v 21. storočí, keď sa nové prózy našich spisovateľov zjavujú len ojedinele a akoby náhodne. Starší prozaici prakticky rezignovali z písania prózy, zatiaľ čo tí mladší svoje prozaické pokusy uverejňujú len sporadicky, a mám dojem, i nesústavne. To, čo sa z týchto ojedinelých prozaických útvarov dá predsa zaregistrovať, je ich jednoznačný odklon od postmodernej poetiky, najmä od jej ,(inter)textového’ východiska a ,realistická’ orientácia na textovú prezentáciu žitej skúsenosti či skutočnosti. Odpozorovaná z takejto perspektívy aj moja Antológia slovenskej vojvodinskej postmodernej prózy je predovšetkým dokumentom cieľavedomého uplatnenia poetiky postmoderny v prózach značnej časti našich prozaikov napísaných hlavne v 90. rokoch 20. storočia. Zároveň túto knihu dnes pociťujem nielen ako svojráznu kulmináciu prozaickej tvorby vojvodinských Slovákov, ale aj ako bodku za jej kontinuitným vzrastom, ktorý sa začal realistickými poviedkami Jána Čajaka, pokračoval v modernistickej próze Jána Labátha a Juraja Tušiaka a modernisticko-postmodernej Viery Benkovej a Víťazoslava Hronca a konečne kulminoval v postmodernej tvorbe prozaikov Miroslava Demáka, Jaroslava Supeka, Zoroslava Speváka, Tomáša Čelovského, Miroslava Šipického... Zatiaľ však nevidno, alebo aspoň ja nevidím, pokračovateľov tejto, na naše enklávové pomery predsa pozoruhodnej prozaickej tvorby.

KNI HY

24. 4. 2021 • 17 /4956/

Srbské príbehy perom a dušou slovenskej spisovateľky

(Katarína Mikolášová: Povesti spod Vitoroga / Priče ispod Vitoroga. Slovensko-srbské vydanie, preklad do srbčiny Martin Prebudila, ilustrácie Ivica Stevanović. CompuTech : Belehrad 2020) Martin Prebudila

26/IV

eď sme sa začiatkom leta 2019 stretli v Báčskom Petrovci so sympatickou poetkou a spisovateľkou pre deti Katarínou Mikolášovou zo Žiliny, ani som netušil, že sa naša spolupráca prehĺbi a predĺži na celý budúci (korona)rok. Po vydarenej literárnej besede v miestnostiach petrovskej Knižnice Štefana Homolu pri káve sme si už aj potykali a Katka ma zoznámila aj s jej manželom Pavlom, ktorý ju nielen počúval a fotografoval pri jej literárnych potulkách, ale jej bol aj osobným vodičom a nápomocnou rukou pri podávaní balíkov kníh na podpisovanie. A tie Katka rozdávala a podpisovala úprimne a zo srdca. Ako aj ich spoločné spomienky na nejednu cestu k Jadranskému moru cez nenápadnú, ale čarovnú oblasť Janj v Bosne a Hercegovine. A práve tento vysnívaný kraj sa i pre mňa istým spôsobom stal osudovým, a to počas celého vlaňajšieho pandemického roku... V neskorú jeseň, teda už predvlani, Katka mi písala, že sa chystá napísať celú knihu o tomto malebnom kraji s prekrásnou a neporušenou prírodou, vodnými tokmi nezvyčajne azúrovej farby, rozmanitosťou živočíšnych aj rastlinných druhov, ale aj bohatou históriou a kultúrou, že zatiaľ má iba jeden ešte stále nedokončený príbeh, že by ich malo byť celkom päť – šesť a že by bola veľmi rada, keby som si to zobral prekladať do srbčiny... Celý tento jej návrh ma prinajmenej zlákal a neskôr aj hlboko zaujal, nielen súbežným prekladaním toho, čo Katka medzičasom napísala, ale aj istým spoločným dotváraním pôvodného jej textu, ktorý obsahoval veľa srbských termínov a potom aj toponymické a etnonymické komponenty (Čifluk, Popuže, Strojice, Vagan, Divan, Jajce, monastier Glogovac, Janjske otoke, Kupres, Pliva, Šipovo, Vitorog...). Už 15. decembra 2019 mi Katka do mailu poslala prvý napísa-

ný príbeh Čierne jahňa, kde sa už v prvej vete zjavuje hlavný hrdina chlapček Ostoja s jeho babkou Zorkou. Ústrednými postavami aj v autorkiných ďalších piatich príbehoch sú deti alebo mladí ľudia (Posledná hostina, Zázračná priadza, Hlad, Srdce, Túlavé topánky). Súbežné Katkino písanie príbehov a moje prekladanie trvalo prakticky do začiatku vlaňajšieho leta, k čomu ruky priložili aj redaktorka slovenského rukopisu Toňa Revajová (významná slovenská spisovateľka pre deti) a pri srbskom preklade aj jazykový odborník profesor emeritus Dr. Momčilo Sakan zo Srbska, ktorý pochádza práve z tejto bosniackej oblasti. Nakoniec knihu trefnými a nadovšetko originálnymi ilustráciami spestril známy ilustrátor kníh pre deti Ivica Stevanović, toho času profesor na Katedre grafických komunikácií na Akadémii umení v Novom Sade. O technicko-grafickú úpravu knihy sa postaral redaktor Milan Panić a srbský preklad lektorovala Nina Simićová-Panićová. Vydal ju belehradský CompuTech v pozoruhodnom náklade 750 výtlačkov. * Na otázku, čo inšpirovalo a podnietilo spisovateľku Katarínu Mikolášovú, aby napísala

tieto skutočne veľmi zaujímavé a obsahovo originálne a bohaté príbehy, sčasti sme už odpovedali – prekrásna príroda v hornatej oblasti okolo rovnomennej rieky Janj v strednej časti Bosny a Hercegoviny, ktorú ohraničujú pohorie Vitorog, rieka Pliva a rieka Vrbas. Okrem prírody sa do jej srdca a duše dostali zvlášť tamojší dobrosrdeční a pohostinní ľudia, od ktorých aj počula nejeden zaujímavý príbeh, nielen z bližšej minulosti, ale aj z dávneho obdobia, keď si vtedajšie Bosnianske kráľovstvo podmanila Osmanská ríša.

Katarína Mikolášová sa narodila 27. 4. 1963 v Žiline (Slovensko). Venuje sa poézii a tvorbe pre deti a mládež. Debutovala v roku 2003 zbierkou poézie Cez oči k tebe vchádzam. Odvtedy jej vyšlo 5 zbierok poézie a 7 kníh pre deti. Svoju tvorbu publikovala aj vo viacerých zborníkoch, rôznych periodikách, detských časopisoch a v rozhlase. Verše preložené do poľštiny vyšli v zborníku slovenských a poľských autorov Bez hraníc – Bez granic. Poviedky pre deti pravidelne publikuje v zborníkoch vydavateľstva Perfekt v rámci literárnej súťaže o pôvodnú poviedku pre deti. V roku 2014 získala hlavnú cenu – Cenu dieťaťa za poviedku Ovečky v čerešňovom sade. Za dielo Bojnickí búbeli získala v roku 2015 prémiu v rámci Ceny Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu v kategórii literatúra pre deti a mládež.

Podľa slov autorky Kataríny Mikolášovej: Ambíciou textu bolo aj vytvoriť určité premostenie troch krajín – Slovenska, Bosny a Hercegoviny a Srbska a dvoch navzájom si blízkych kultúr – slovenskej a srbskej. Tieto dve kultúry žijú spoločne niekoľko storočí v srbskej Vojvodine, kam sa vysťahovali aj mnohé rodiny z oblasti Janj. Deťom z týchto rodín Povesti spod Vitoroga pripomenú a priblížia krajinu, odkiaľ pochádzajú, pomôžu upevniť v nich vzťah k rodnému kraju a hrdosť na svojich predkov. Slovenským deťom dielo priblíži jednu z málo známych, ale zaujímavých oblastí v Európe. Najviac slovenským deťom, ktoré žijú vo Vojvodine, publikácia v dvoch jazykoch umožní porovnávať umelecký text v oboch jazykoch a zdokonaľovať sa v nich, pomôže im lepšie sa oboznámiť so súčasným živým slovenským jazykom. V záverečnej časti knihy pod názvom Ak chcete vedieť viac autorka nám bližšie priblíži celý tento kraj a jeho súčasný život: Dnes je tu časť domov prázdnych a niektoré dediny sú úplne opustené. V iných však nájdeme milých a pohostinných ľudí a vynikajúce domáce jedlo – tradičnú janjskú pitu, pečenú jahňacinu, čevapčiči, čerstvé pstruhy, kajmak, syr a údené mäso. (...) Janjské lúky a pastviny sú bohaté na rôzne druhy kvetov a bylín. Farbami a vôňou očarúvajú cyklámeny, bosnianska ľalia, konvalinky, náprstníky či materina dúška. Z ľudových tradícií sa zachovali piesne a tance, ktoré dnes predvádzajú mladí ľudia v tradičných ľudových krojoch na rôznych slávnostiach doma aj v zahraničí. Neobyčajný zážitok je počúvať mužský aj ženský viachlasný spev. Janjský kroj je ukážkou šikovnosti a vkusu janjského ľudu. Jednotlivé časti odevu skrášľuje bohatá výzdoba pestrými výšivkami, šperkmi a mincami. ... Janj je jedno tých z čarovných miest na svete, kam sa človek rád vracia. Jeho príťažlivosť spočíva v bohatej histórii a kultúre v symbióze s prekrásnou prírodou.

VÝBER

HLAS ĽUDU • OBZORY

KATARÍNA MIKOLÁŠOVÁ

Čierne jahňa (úryvok)

zimu?“ Ostoja osirel už ako malé dieťa. V týchto časoch to nie je nič zriedkavé. Akoby ľudský život nemal veľkú cenu a obyčajne ani netrvá dlho. O rodičov ho pripravil rýchly a nečakaný

nájazd akejsi lúpežnej hordy, ktorá sa jednej noci prevalila cez osadu Popuže, kde dovtedy žili v skromnej chyži. Ozbrojení chlapi vyplienili, čo sa dalo, podpálili niekoľko príbytkov a pozabíjali tých, ktorí sa im postavili na odpor alebo sa len omylom priplietli do cesty. Sú noci, ale aj dni, ktoré radšej nikdy nemali byť. Sú deti, ktoré tie udalosti nikdy nemali zažiť. Krvavé a plné strachu. Človek by si myslel, že ak sa raz niečo také prihodí, nikdy sa to nebude opakovať, lebo ľudia si tú hrôzu budú pamätať a viac ju nedopustia. Ľudská pamäť je však krátka. A iba krajina potichu zaznamenáva, ako sa v čase, ktorý neustále plynie, vždy ďalšie a ďalšie deti stávajú sirotami kvôli chamtivosti tých, ktorí sú oveľa mocnejší ako detské slzy. „Daj mi jahňa,“ trvá na svojom chlapec a jeho úprimné hnedé

oči odhodlane vzdorujú pohľadu starého gazdu. Práve je vo veku, keď sa chlapci pozvoľna menia na mladých mužov a výškou už prerástol všetkých rovesníkov. Husté, tmavé a nepoddajné vlasy mu nad čelom vytvárajú hviezdu a na ľavom líci mu svieti znamienko. Na perách mu takmer stále pohráva dobrosrdečný úsmev. Hoci mu z očí ešte iskrí detské huncútstvo, v rukách už cíti silu všetkých svojich predkov. Celé leto pomáha Stavrovi pri ovciach. Všimol si čierne jahňa, ktoré kríva a ostatné ovce ho od seba odháňajú. Je oveľa menšie a slabšie. Ostojovi sa vidí, že je rovnako opustené ako on, odkedy umrela babka Zorka. Často sa jahňaťu prihovára. Ono mu vtedy vďačne oblizuje prst a pozerá na neho hlbokými a múdrymi očami. „Daj mi jahňa,“ zanovito opakuje a neuhýba pred Stavrovým pohľadom. „Ako myslíš,“ pustí starec jahňa, a to sa bezhlavo rozbehne. Smiešne skacká a ponáhľa sa čo najďalej od gazdu. Neprší už veľmi dlhý čas. Suché a horúce leto vystriedala ešte suchšia jeseň. Pôdu pretínajú široké praskliny a z pasienkov sa vytráca zelená farba. Za kravami, ktoré kráčajú so smutne zvesenými hlavami, sa dvíhajú oblaky hnedého prachu. Dobytok chradne, kravy prestávajú dávať mlieko. Prameň, ktorý v osade odjakživa vytekal z bieleho kameňa, zmizol. Brali si z neho vodu všetci obyvatelia Popuže. Ľuďom sa rýchlo minuli aj zásoby dažďovej vody. „Pôjdeme odtiaľto preč,“ šepká Ostoja jahňaťu a hladká ho po hlave. „Niekam ďaleko. Určite je na svete miesto, kde je všetkého dostatok. Vody, jedla. Ľudia tam žijú iba tak, celé dni sedia pri ohni, jedia, pijú, spievajú... nemusia drieť až do zotmenia. Nemusia vláčiť vodu z ďalekej rieky...“ Jahňa na neho upiera múdre a oddané oči. Žmurkne, akoby všetkému rozumelo.

27/V

misku bližšie k nemu. Ostoja si predstaví, ako rastie. Babka Zorka vraví, že po každej lyžici o piaď. Teraz jej dočiahne po plecia. Ostoja sa nevie dočkať, kedy bude oveľa väčší. Aspoň taký vysoký ako gazda Stavra. S chuťou sa pustí do skromného jedla. „Nezabíjaj to jahňa!“ kričí chlapec zúfalo a beží hore lúkou. „Prosím...!“ „Mater ti, nestaraj sa, do čoho ťa nič!“ oborí sa na neho starec. Jahňa v jeho rukách sa prudko mykne a prestane bľačať. „Vidíš, že je k r i v é ,“ d o d á miernejšie. „Nepriberá. Čo s takým?“ „Daj mi ho za službu.“ „Naozaj? Nič iné ti netreba?“ uškrnie sa Stavra, jednou rukou ešte drží jahňa a opakom druhej si utiera znoj z tváre. Zdvihne hlavu. Pod majestátnou a tichou ochranou hory Vitorog jeho ovce pokojne spásajú štedré dary okolitých sviežozelených pastvín. Leto ich vždy pestro sfarbí rozmanitými kvetmi a bylinami, medzi ktorými sa belejú drobné i väčšie vápencové skaly. A keď uprie zrak ešte viac doďaleka, rozozná zvlnené kopce s nekonečnými modrastými lesmi. Krajina je divoká, ale pohostinná k svojim obyvateľom. Ponúka im všetko, čo potrebujú. Nedáva však lacno. Človek si tu odjakživa musel svoj chlieb zaslúžiť tvrdou a poctivou prácou. Tak ako Stavra. „Nože rozmýšľaj, Ostoja,“ pozerá chlapcovi rovno do očí. „Nevezmeš si radšej sušené mäso a baraniu prikrývku na

Ilustrácia: Ivica Stevanović

abka Zorka položí pred Ostoju misku kukuričnej kaše. „Najedz sa, aby si narástol,“ povie. „Budeš veľký a mocný ako Periša.“ „Kto je Periša?“ chlapec načrie drevenou lyžicou do jedla. „Je to kráľ podzemného sveta. Ešte si o ňom nepočul?“ „Nie.“ Lyžica ostane stáť vo vzduchu a chlapcove oči uprene visia na perách babky Zorky. „Je to kamenný muž. Preto ho nikto nemôže premôcť. Býva pod zemou. Možno tam niekde má aj svoj palác a služobníctvo. Ľudia vravia, že ak sa niekto utopí v rieke alebo jazere, vezme si ho Periša. A potom mu musí naveky slúžiť.“ „Kedysi veľmi dávno tiekla v doline pod našou planinou rieka. Ale Periša ju zaklial a schoval ju pod zem aj so všetkými potokmi, ktoré sa do nej vlievali,“ pokračuje Zorka. „V rieke žilo veľa rýb a bola v nej krásna čistá voda. Ostalo po nej iba suché koryto. Ľudia už zabudli, že tadiaľ vôbec tiekla.“ „A prečo ju schoval?“ „Pred mnohými rokmi, ktoré si ty a ja nevieme ani predstaviť, žili na tom mieste ľudia. Bývali vraj v drevených chatrčiach na drevených koloch nad riekou. Lovili z nej ryby a tak sa živili. Žili v mieri a lovili len toľko, koľko potrebovali. Ale potom prišlo vojsko z cudzej ďalekej krajiny. Cudzincom sa zapáčila šťavnatá zem i rieka bohatá na ryby. Vyhnali ľudí, zničili im obydlia. Postavili si na brehu rieky šiatre a utáborili sa. Chytali ryby a hodovali dňom i nocou celé týždne. Až napokon neostal v rieke ani jediný pstruh, ani lipeň, ani iný živý tvor, v rieke tiekla voda, ale bez života.“ Ostoja načisto zabudne, že má pred sebou kašu. „A čo bolo ďalej?“ „No stalo sa, čo sa stať muselo,“ povie babka Zorka. „Periša sa na ľudí nahneval a schoval rieku pod zem. Odvtedy ju tam stráži. Ale teraz už jedz!“ posunie

R ECENZIA

24. 4. 2021 • 17 /4956/

Do tretice všetko najlepšie (Richard Pupala: ženy aj muži, zvieratá. Lindeni : Bratislava 2020) Marta Součková

28/VI

o troch knihách Richarda Pupalu, najmä po vydaní minuloročnej zbierky próz ženy aj muži, zvieratá môžem s istotou konštatovať, že tento autor patrí k najlepším súčasným poviedkarom či prozaikom ako takým. Ako jeden z mála totiž dokáže na malej ploche vytvoriť nielen nečakaný zlom, ktorý nemusí byť pointou poviedky, ale medzi riadkami evokuje iný svet než v nich – svet našich pocitov, najmä strachov, úzkostí či viny. V Pupalových poviedkach sa na prvý pohľad nič nedeje, no stane sa v nich všetko – ľudia sa milujú, nenávidia, ubližujú si, rozchádzajú sa aj navždy odchádzajú (umierajú). Hoci Pupala často konkretizuje sociálne slabšie vrstvy, zaujíma ho, takmer výlučne, ich vnútorná skutočnosť, respektíve vzťahy v mikrosocietách, predovšetkým v dysfunkčnej rodine. Pupala debutoval v roku 2014 zbierkou realistických, psychologicky zväčša prepracovaných próz, ktorej názov Návštevy súvisí s témou – stretnutí, za ktorými možno vidieť či aspoň tušiť komplikované rodinné vzťahy. Podobne sémanticky príznakový je názov druhej Pupalovej knihy Čierny zošit (2017), evokujúci nielen zápisníkové či denníkové písanie, ale tiež mysteriózne či hororové postupy v nej. Titul tretej, ženy aj muži, zvieratá (2020), odkazuje na spojenie ľudského a animálneho sveta – viaceré postavy sú pozitívne alebo negatívne prepojené s rôznymi zvieratami, hmyzom či vtákmi. Prostredníctvom týchto motívov Pupala poukazuje i na deficitný svet postáv – domáce zvieratá i chrobáky môžu protagonistom nahradiť chýbajúcich rodičov či priateľov. V neposlednom rade naznačujú zvieratá v titule pudovosť postáv, ich animálnu, neraz tiež animóznu povahu či podstatu. Názov ženy aj muži, zvieratá však súvisí aj s kompozíciou knihy, v ktorej je v šiestich povied-

kach ústrednou postavou žena, a práve toľkokrát je v ďalších prózach protagonistom muž. V ostatnej, v poradí siedmej próze V dome, implicitne rozdeľujúcej obe časti zbierky („ženskú“ a „mužskú“), sa spája osud starej ženy s mladým mužom Radovanom, ktorý sa po Alžbetinom odchode vláme do jej domu. Obe narácie sú v poviedke označené menami postáv, za ktorými je v zátvorke uvedený vek (84, 26), čím sa dokumentuje ich rodová a generačná odlišnosť. Obraz o Radovanovi aj Alžbete si ale

vytvárame sami a nepriamo, z ich správania a konania; Pupala svoje postavy nehodnotí, neposudzuje ani neodsudzuje. Hoci Pupala píše vo svojej tretej knihe predovšetkým o dospelých (ženách a mužoch), tí si spomínajú na minulosť, vracajú sa ku koreňom dávnych tráum, respektíve zostávajú deťmi svojich rodičov – autor zrejme preto využíva i detskú optiku. Motív pamäti (uchovávania či pretrvávania minulého v prítomnosti) a času je vo viacerých poviedkach dôležitý – postavy si pripomínajú určité udalosti z detstva či dospievania: „Pamätáte si svoje prvé porno? A čo to s vami spravilo? // Vracala som sa s výjavmi v hlave, ktoré som odháňala. Márne, a treba povedať, že aj neúprimne. // Prešla som

prázdnym parkoviskom pri ihrisku. [...] Mama spadla z kolotoča. // Porno sa skončilo. Rozbehla som sa“ (s. 50). Pieseň Samanthy Fox je v poviedke Mama na kolotoči spätá nielen s istým priestorom a dobou, ale aj s neľahkým dospievaním protagonistky, takisto ako film Čeľuste, prvé porno, plagát skupiny A-ha, no tiež rozchod rodičov, matkin alkoholizmus či napäté ticho: „Náš byt sa zmenil. Zväčšil sa a stíchol, plný napätia, nevyslovených slov medzi mnou a mamou. Mala som ho viac pre seba, ale radšej som z neho utekala. Niežeby som predtým vysedávala doma, ale teraz som bola vonku každý deň a zostávala do tmy“ (s. 34). Najočividnejšie konkretizujú motív pamäte a času dve poviedky, v ktorých je tá istá udalosť videná z rôznych perspektív. Tínedžer Adam sa v próze Deň letných prázdnin ocitá u svojho deda v období, keď sa jeho rodičia rozvádzajú, a zoznamuje sa s Veronikou, s ktorou pozoruje chrobáky, ale aj starú Virágovú, väzniacu svoju dcéru v chlieve. Veronika v poviedke Koho som videla stretáva po mnohých rokoch Adama, no nespomenie si na jeho meno, zato sa jej v mysli živo vybaví minulosť – žena v klietke, voňajúci chrobák a i. Každá z postáv intenzívne vníma zavretú Virágovú, no obe zároveň riešia osobné problémy (Veronika bratov alkoholizmus, Adam rodičov). V obidvoch poviedkach, no aj vo vnútri textu Koho som videla sa tak spája minulosť, na ktorú si spomína protagonistka (motív jej priateľa, zberateľa chrobákov, ktorého meno si popletie), a prítomnosť, prezentovaná prostredníctvom jej brata – alkoholika. Pupala podobne ako mnohí súčasní prozaici a prozaičky (Monika Kompaníková, Ivana Dobrakovová, Balla a i.) stvárňuje vo svojej tvorbe neúplnú rodinu,

v ktorej absentuje väčšinou otec. Rozchody či odchod príbuzných, a to aj definitívny (smrť), ovplyvňujú Pupalove postavy nadlho, vedú k ich alkoholizmu alebo im zhoršujú psychosomatiku. V poviedke Soňa a deti sa bolesť matky po dcérinej autonehode prejavuje aj navonok – neznesiteľným svrbením: „Vyrážky, drobné červené bodky, si všimla na nohách. A rýchlo sa šírili, na ruky, boky aj chrbát. Škrabaním im pomáhala. [...] Rozškriabala sa do krvi. Nutkanie nedokázala ovládnuť, nechtami si brázdila kožu aj v spánku. Prestala vychádzať z domu. Koža, pokrytá chrastami, akoby ju svrbela zvnútra. Keby to bolo možné, strhne si ju z kosti ako šupku. Celé dni strávila na gauči pod dekou. Život sa sústredil do prstov, nepokojných a plných zlosti“ (s. 16 – 17). Keď Soňa na stretnutí s dcériným partnerom Matejom zistí, že tento si našiel novú priateľku a narušil tak zdanie existujúcej rodiny, nedokáže prekonať svrbenie inak ako okamžitým škriabaním. Na toalete však obráti svoju zlosť voči cudziemu chlapcovi a následne sa pred Matejovým pohľadom skryje do „náručia, posledného, ktoré jej zostalo“ (s. 29). Soňa je zároveň jednou z mála Pupalových postáv, ktorá má empatického manžela – Libor ju v každej situácii chráni, a to aj pred ňou samou, pred jej sebadeštrukčným správaním. Naopak, vo viacerých Pupalových poviedkach muž nie je ženinou oporou a neraz vstupuje do nového vzťahu – okrem Mateja z textu Soňa a deti si ďalšiu rodinu zakladajú otcovia v poviedkach Mama na kolotoči, Škvrna či Súkromná hodina matematiky – teda približne v štvrtine textov z knihy ženy aj muži, zvieratá. Podobne titul poviedky Repríza evokuje okrem opakovaného divadelného predstavenia aj milenecký pomer, ku ktorému sa Roman vráti po smrti svojej ženy. Jeho priateľka je síce vdova, no odmietne s ním žiť s odôvodnením, že nie je sama (má synov). Muž reaguje na Miladinu odpoveď zlosťou – voči

R ECENZ IA

HLAS ĽUDU • OBZORY stratí nad sebou kontrolu mimo rodiny – v hádke so ženou, ktorá takmer narazí do ich auta. Tenzia medzi manželmi tak prerastá do otvoreného, fyzického konfliktu s neznámou, ktorá v podstate za nič nemôže. Pupala naznačuje, aká krehká je hranica, za ktorou je už násilie, ako rýchlo môže človek zostať poznamenaný (napríklad ak ublíži niekomu bez zjavnej príčiny), respektíve ako sa situácia môže zvrtnúť, vychýliť z každodennosti. Veľkým pozitívom Pupalových próz je, že ich možno precítiť bez toho, aby sa v nich priamo

letí do vesmíru, prekonávajúc ťažké vločky padajúce na zem. Tento pohyb nahor, úsilie opustiť priestor, v ktorom sa obaja súrodenci cítia nepríjemne, ohrozene, výstižne vypovedá o ich pocitoch i o vzťahoch rodičov a detí, implicitne tiež o manželských problémoch. Vo viacerých textoch si postavy všímajú telo toho druhého – bodky po komároch, jazvu po očkovaní, vyrážky, doškriabanú pleť, veľké materské znamienko medzi prsiami, dlhé nechty, zhrubnuté päty, protagonistka poviedky Koho som videla dokon-

Richard Pupala, spisovateľ zo Slovenska. Narodil sa v roku 1972 v Hnúšti-Likier, detstvo a mladosť prežil vo Veľkom Krtíši na juhu stredného Slovenska. Študoval žurnalistiku a kunsthistóriu na FFUK, neskôr vyštudoval scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU. S manželkou a dcérou žije striedavo v bratislavskej Petržalke a obci Kremnické Bane. Obe jeho predchádzajúce knihy, Návštevy (2014) a Čierny zošit (2017), boli nominované na Cenu Anasoft Litera. Najnovšia zbierka poviedok ženy aj muži, zvieratá (2020) sa tiež dostala do aktuálnej semifinálovej desiatky. Foto: Peter Begányi

verbalizovali emócie. V poviedke Deľba si rodičia deti rozdelia, pričom starší brat zostáva s otcom: „Nechcel som, aby zostal sám. A pomohol si sľubom; musel sa báť, tak si to dnes vysvetľujem. Vedel, ako veľmi mám rád zvieratá. [...] Chcel som vevericu. Netuším, prečo. Možno som videl film, v ktorom niekto chová vevericu. A otec mi ju sľúbil. // Predstavujem si mamu, ako mi balí veci a plače“ (s. 119 – 120). Po otcovom a synovom návrate domov rodičovské hádky pokračujú až do rozvodu, no dospelý protagonista si mnohé veci nepamätá – „spomína“ prostredníctvom rozprávania svojej mamy. Text sa končí narátorovou predstavou, v ktorej s bratom

ca vníma bratovo intímne miesto: „Pokrčím plecami a všimnem si, že mu z treniek vyliezlo ľavé vajce. // Naprav sa, hovorím, a brat pochopí a vajce si zastrčí. Natiahne sa po ozdobný vankúšik a položí si ho do lona. Vankúšik po babke“ (s. 90). Podobné detaily svedčia o dôvernom vzťahu medzi postavami, ktoré vedia o sebe všetko, pretože zdieľali či zdieľajú spoločnú izbu, a poznajú svoje telá do najmenších podrobností. Napokon, v uvedenej próze sa podobne ako intímna telesnosť odhaľuje i bratovo pitie či jeho manželské problémy. Cez dobre osvetlené vonkajšie časti oblečenia, jedla či zariadenia v domácnosti autor vypovedá o zložitom vnútre

postáv – napríklad Simona v poviedke Omietka začne jesť murivo zo zlosti, nie z nedostatku vápnika v gravidite. Hnev voči svojmu mužovi, ktorý napriek jej stavu cestuje do zahraničia, ba je neverný, alebo zlosť voči svokre, zasahujúcej príliš intenzívne do jej života, obracia Simona voči domom, ktoré by najradšej zožrala. Simona nedokáže opustiť ani svojho manžela, ani odísť z dediny, východiskom pre ňu sa stáva syn – dieťa, ktoré je na ultrazvuku sivomodré, sa v matke hýbe zakaždým, keď jej chutí omietka, spolu so Simonou sa vysmieva nenávidenému okoliu. Poviedka však vypovedá o neschopnosti postavy vymaniť sa z bludného kruhu, o jej bezmocnosti voči iným, aj preto je mimoriadne sugestívna. S (filmárskym) vzdelaním autora súvisí nielen jeho zmysel pre detail, ale tiež využívanie zvukových, optických či haptických motívov, pars pro toto: „Nemohla zaspať. Počúvala praskot z kuchyne. V tme cítila múry. // Precitla do brieždenia. Zvoľna naberala vedomie. Ležala bez pohybu v tikaní budíka, oči zavreté pred novým dňom, kým sa z dediny neozvali kohúty. Zažala lampičku. Posadila sa, ale až na tretí pokus. Pred pol šiestou. Odhrnula perinu, zložila nohy na zem, vsunula ich do papúč. Počkala, kým veľká ručička doputuje k šestke, a natiahla sa po barlu“ (s. 93). V danej próze sa postupne začína deň aj prostredníctvom svetla a zvukov, z veľkého záberu na budík sa presunieme k malému (ručičke smerujúcej k šestke), vnímanie sa zaostruje. Richard Pupala sa so svojimi tromi knihami právom dostal do finále Anasoft litera: na pohľad obyčajné texty, v zmysle (hyper) realistického písania, dojímajú bez toho, aby útočili na naše emócie. Tretia zbierka próz ženy aj muži, zvieratá ma oslovuje ešte väčšmi ako predošlé, repetitívnosť motívov i frekventované krátke, hutné vety svedčia o špecifickom, komunikatívnom, no zároveň naliehavom a „čistom“ štýle autora. Poznámka: Článok vyšiel v časopise FRAKTÁL (2021); uverejňujeme ho so súhlasom redakcie.

29/VII

bábke visiacej z lustra: „„Prudko vstal, a akoby si ten pohyb vyžadoval ešte čosi, schmatol bosorku, ktorá mu prekrývala tvár na opačnom konci stola“ (s. 164). Žartovná figúrka tvorí paralelu k Milade – Roman nie náhodou sleduje jej „dlaň s pazúrmi“ (s. 163), s nechtami natretými na cyklaménovo, a ublíži bábke namiesto Milady. V poviedke sa postupne rekonštruuje minulosť oboch postáv, ktorá je odhaľovaná aj prostredníctvom identickej sektorovej steny či fotografie manžela/manželky v rámiku s čiernou páskou. Hoci predmety a nábytok naznačujú „reprízu“, táto sa nakoniec nekoná, pretože Milada nechce nový, spoločný život. Postavy v Pupalových prózach nie sú napriek svojim slabostiam a negatívam charakterizované jednoznačne, väčšinou si totiž zachovávajú akúsi elementárnu ľudskosť. Napriek častej naračnej ich-forme, teda i subjektívnosti výpovede, postavy nepôsobia jednostranne. Napríklad v poviedke Súkromná hodina matematiky otec neznáša manželku ani svoje dieťa, ale syn negatívne hodnotí aj matkinu submisívnosť: „Mama ľudí znervózňovala. Tiež som bojoval s nutkaním ublížiť jej alebo ju aspoň šetrne, no rázne odsunúť z cesty. Jej náklonnosť som považoval za prekážku medzi mnou a otcom“ (s. 167). Mamino kunkanie je na jednej strane priam neznesiteľné, na druhej strane protagonista rád počúva žaby: „Spev kuniek sa mi zdal krásny. Neviem, či ho otec niekedy počul. Bol v ňom smútok“ (s. 169). Rozprávač neskôr dodá, že na jeho ženu a deti spev žabiek nepôsobí – svoj vzťah k mame tak vyjadruje prostredníctvom kuniek, ktoré ho odpudzujú a priťahujú súčasne. V poviedke Chrasty, lodžie, možnosti sú agresívni obaja manželia: „Už neviem, kto s tým začal, s nadávkami. Kokot a piča. Z koho to vyšlo skôr, cez zuby. Keď som sa rozzúril, rýchlejšie než kedykoľvek predtým som sa ocital pri hranici, spoza ktorej som sa už nemusel vrátiť. A keď po mne vrieskala Lucia, v pohľade mala nenávisť. Keby sa jej v besnej chvíli priplietol do ruky nôž, možno by ma aj pichla“ (s. 127). Protagonista však

N OVELA

24. 4. 2021 • 17 /4956/

VÍŤAZOSLAV HRONEC

Dynastia Beňovských (7) (14) Móric Eszterházy nemal pri deťoch šťastie. Oženil sa s dcérou známeho operného speváka Lászlóa Jeszenského, ktorá mu rodila samé chromé alebo postihnuté deti a všetky, s diskrétnou asistenciou otca, vždy rýchlo zomierali. Po siedmom pokuse, keď ako štyridsaťdvaročná porodila syna bez rúk, Eszterházymu preplo a zviedol mladú slúžku, ktorá mu na Nový rok 1901 porodila jednovaječné dvojičky, chlapcov. Jeho žena potom spáchala samovraždu a on sa so slúžkou oženil. Eszterházyho dvojičky, Mihály a Miklós, študovali archeológiu a stále boli spolu. Boli si celkom podobní, akoby si navzájom z oka vypadli, odlišovali sa len v dátume narodenia, lebo starší sa narodil na úplnom konci 19. storočia a mladší v úplne prvých chvíľach nového storočia. Obaja sa venovali egyptoló-

gii, takže celý život pracovali na spoločných projektoch v Egypte: špecializovali sa na staré egyptské písmo, hieroglyfy a hieratické

Rodový erb šľachtickej rodiny Beňovských

písmo, ktoré čítali v origináli a nahlas ho prekladali do maďarčiny alebo angličtiny. Oženili sa s pravoslávnymi dvojičkami koptského pôvodu, odborníčkami na architektúru starého Egypta. Starší mal syna Serafína a mladší dve

dcéry, tiež jednovaječné dvojičky. Obaja umreli v priebehu pár hodín v roku 1977 v Achetatone pri dedine Amarna v Egypte a v ten deň ich aj previezli do Káhiry, kde ich po dvoch týždňoch pochovali do spoločného hrobu s koptským obradom. Ešte pred ženbou obaja totiž konvertovali na koptskú vieru. Komisia odcestovala do Egypta, kde, s veľkodušným podplácaním každého, ku komu sa len dostala, získala povolenie na exhumáciu Mihálya Eszterházyho, pochovaného vedľa svojho brata na koptskom pravoslávnom cintoríne v Káhire. Museli si najať silnú policajnú ochranu, lebo im bolo povedané, že na cintoríne sa stále zdržiavajú bezdomovci schopní zabiť človeka hoci pre hodinky alebo šaty, ale vôbec sa to vraj nedá porovnať s moslimským cintorínom Bab al-Nasr, kde doslova vládne teror toho

bedárskeho davu. Členov Komisie po exhumácii otvorenie pancierovej truhly Mihálya Eszterházyho riadne zaskočilo, lebo nebožtík bol mumifikovaný staroegyptským spôsobom. Našli ho zavinutého do bielych pásov skrížených na prsiach a okolo seba mal drobné predmety dennej potreby, ktoré počas života používal. Telo bolo pod pásmi úplne zachované, a tak mohli vzorku vziať širokou ihlou z pravého stehna. Truhlu potom opäť zaletovali a vložili do chladničky na pravoslávnom cintoríne. Sedem členov Komisie zostalo v Káhire a dvaja odleteli so vzorkami do sveta na tri vopred určené miesta. Zo srbčiny preložila Zora Sirácka (Pokračovanie v nasledujúcom čísle Obzorov)

PU B LIK ÁCIE

Poetická reprezentácia

(Almanach poézie Spolku novosadských spisovateľov. DNK : Nový Sad 2020) Stevan Lenhart

30/VIII

polok novosadských spisovateľov vydal obsiahlu 330-stranovú zbierku poézie, v ktorej sú básne 36 súčasných autorov z Vojvodiny. Každý z nich je predstavený niekoľkými – najčastejšie piatimi – básňami, takže súhrnne ide o približne 150 básní. Toto vydanie pod názvom Almanach poézie Spolku novosadských spisovateľov pripravili Nataša Bundalo Mikić a Zoran Đerić; redaktorkou je Zdenka Valentová-Belićová. Podľa slov Zorana Đerića vydanie pôvodne nebolo plánované ako antológia, ale ako poetická prezentácia členov Spolku no-

vosadských spisovateľov, avšak vyznieva ako skutočná poetická reprezentácia – nielen básnikov

z Nového Sadu, ale tunajšej súčasnej poetickej tvorby vôbec. Zastúpení sú autori viacerých generácií – najstarší sa narodil roku 1946 a najmladší roku 1990. V zbierke sú predstavení aj dvaja slovenskí vojvodinskí autori: Ladislav Čáni a Zdenka Valentová-Belićová. Ostatní zaradení autori sú: Miroslav Aleksić, Joan Baba, Blagoje Baković, Alen Bešić, Nataša Bundalo Mikić, Simon Grabovac, Sava Damjanov, Đorđe Despić, Zoran Đerić, Gordana Đilas, Časlav Đorđević, Vladimir Kopicl, Boris Lazić, Jelena Marićević Balać, Perica Milutin, Igor Mirović, Milan Micić, Ivan Negrišorac, Snežana Nikolić, Franja Petrinović, Đorđe Pisarev, Olena

Plančak Sakač, Pop D. Đurđev, Marija Prgomelja Bjelica, Dušan Radak, Saša Radonjić, Selimir Radulović, Sunčica Radulović Torbica, Bojan Samson, Đorđo Sladoje, Dalibor Tomasović, Stevan Tontić, Nikola Šanta a Nenad Šaponja. Okrem básní vydanie obsahuje aj fotografie autorov, ako aj ich biografie a výňatky z recenzií, čo tejto zbierke pridáva určitý literárno-kritický aspekt, prehľadnosť a ucelenosť. Almanach vyšiel najprv v elektronickej podobe, ale očakáva sa aj tlačená verzia. Viac informácií na webovej stránke Spolku novosadských spisovateľov: dnk. org.rs.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Z ČINNOSTI MOMS VOJLOVICA

Aktivity prispôsobili podmienkam Vladimír Hudec

ojlovickí matičiari mali to nešťastie, že smrť z ich radov vyrvala dvoch predsedov. Anička Marková umrela roku 2009 a na funkcii predsedu ju vystriedal ovdovelý manžel Michal. On v čele vojlovického matičného odboru

Matičný dom vo Vojlovici

bol bezmála 10 rokov. Pred necelými dvomi rokmi však aj on nečakane umrel a miesto predsedu znovu zostalo uvoľnené. Funkciu úradujúceho predsedu dočasne prevzal dovtedajší podpredseda MOMS Goran Pavlov, ktorý na tejto funkcii zotrval pol druha roka. Koncom februára toho roku uctie-

vajúc epidemiologické opatrenia stretli sa vojlovickí matičiari na výročnom a zároveň aj volebnom zhromaždení. Za predsedníčku si zvolili dovtedajšiu tajomníčku Alenu Kulíkovú a novou tajomníčkou sa stala Ľudmila Pániková. Na úvod dovtedajší predseda Goran Pavlov podal kratšiu správu o činnosti v uplynulom období. Aktivít nebolo mnoho, čomu na vine sú predovšetkým pandemické okolnosti, v ktorých žijeme už vyše roka. Predsa sa im podarilo upraviť fasádu na matičnom dome. Okrem toho koncom júla, keď obyčajne vo Vojlovici prebiehajú dožinkové oslavy, zorganizovali kreatívnu dielňu na otvorenom s deťmi a pripravili aj príspevok ku Dňu materinského jazyka. Pre zákaz zoskupovania sa v zatvorenom priestore iných podujatí nebolo, avšak v týchto dňoch znovu boli aktívni. „Od cirkevného zboru sme dostali 33 sadeníc jabloní, ktoré sme vysadili v záhrade nášho matičného domu. Aj keď dom, v ktorom sídli Matica, používajú ešte aj penzisti a zadnú časť domu aj poľovníci, záhradu nik nepoužíval a ani neudržiaval, nuž sme sa rozhodli, že ten priestor upravíme a založíme tam ovocný sad. Vysadili sme teda tie stromky a teraz už máme za sebou aj pracovnú akciu, ktorou sme ten priestor doviedli do poriadku, pokosili kríky a burinu a vyniesli odpad. Na výročnom zhromaždení sme sa dohovorili,

Z pracovnej akcie na úprave priestoru pre ovocný sad

• KULTÚRA •

že tento nový sad venujeme našim dvom zosnulým predsedom a pomenovali sme ho Sad Aničky a Michala Markovcov. V nastávajúcom období plánujeme tam postaviť aj pamätnú tabuľu a tak vzdať úctu týmto horlivým pracovníkom na národa roli Matičná manželská dvojica: Alena Kulíková s manželom Branislavom, podpreddedičnej,“ inforsedom MSS (foto: z albumu rodiny Kulíkovej) muje nás Alena Kulíková, nová TV Pančevo Dobrý deň. predsedníčka MOMS. Ináč dom, ktorý používa MOMS V rozhovore s ňou sme sa dozvedeli tiež, že v nastávajúcom Vojlovica, nie je vo vlastníctve období, ak to epidemiologická Matice, ale ho MOMS dostal na

Z tradičnej tvorivej dielne

situácia dovolí, mienia obnoviť organizáciu podujatia Dni Terézie Nedeljovovej-Hraškovej, venovaného predčasne zosnulej bývalej učiteľke, predsedníčke MOMS a SKOS Detvan. Naplánovali si aj ďalšiu tvorivú dielňu s najmladšími Vojlovičanmi. Očakávajú ich aj náročné práce na rekonštrukcii povaly a strešnej konštrukcie domu. Na tieto účely v Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí sú schválené dotácie v sume 3 000 eur. Konečne, tak ako aj doteraz, matičiari dajú svoj príspevok slovenskej strane v týždenníku Pančevac a vysielaniu po slovensky v

dlhodobé používanie od mesta Pančevo. Nateraz však priestory tohto domu a aj časť inventára používajú so združením penzistov. Musia sa s tým vyrovnať, aj keď sú vo vzťahoch dvoch organizácií občasné nedorozumenia. Takýto majetkový stav domu má však aj svoje výhody, lebo všetky komunálne poplatky, elektrický prúd a daň z majetku platí mesto Pančevo, čo je vzhľadom na celkovú finančnú situáciu, v akej sa nachádza Matica všeobecne, a tak aj tento MOMS, slušná pomoc.

17 /4956/ 24. 4. 2020

Foto: A. Kulíková

Kultúra MIŠKO VLČEK – HASIČ, MUZIKANT A METLÁR

S entuziazmom celý život Miroslav Pap

eď človek žije bohatý spoločenský život v prospech svojej lokality a obyvateľstva, to znamená, že ho je takpovediac všade, ľudia ho dobre poznajú, najčastejšie si ho uctievajú a vážia. K takým bezpochyby patrí

Šesť desaťročí aktívny v hasičskom spolku (foto: Aleksandar Laćarak)

aj Pivničan Michal Vlček, alebo ako ho všetci volajú – Miško Vlček, ktorý je dlhoročným hasičom, muzikantom a metlárom. Tieto jeho tri záľuby akoby poznačili celý jeho život. Prichádzali a nadväzovali jedna na druhú. Michal Vlček v minulom roku oslávil 60 rokov nepretržitého členstva v pivnickom Dobrovoľnom hasičskom spolku. „K hasičom som sa dostal celkom náhodou. V 50. rokoch tu fungovala dychovka, takzvaní trombetáši, čo sa mne veľmi páčilo. Tak som sa v roku 1960 začlenil do hasičského spolku s cieľom, že budem trombetáš. No, žiaľ, v tom čase už dychovka nefungovala, ale velitelia sľubovali, že opäť bude. No dodnes čakám na to.“ (smiech) Hoci sa mu nesplnil sen stať sa členom dychovej hudby, predsa si niečo zaľúbil – hasičstvo, ktorému zostal verný celý život. Je najstarším aktívnym členom hasičského spolku. Počas šesťdesiatročnej

www.hl.rs

kariéry bol prítomný takmer pri každom ohni. Prešiel všetkými funkciami: od mládežníka až po hlavného veliteľa, ktorým bol v poradí tretí v dnes už storočnom pivnickom hasičskom spolku. Ako tvrdí, ohne boli rôzne, nebezpečné, a hlavne v minulosti, keď bola dedina pre rozšírené dobytkárstvo plná slamy a suchej ďateliny, tak sa ohne šírili z jedného pozemku na iný. Predsa išiel za svojím hudobným cieľom. Prioritné bolo byť v muzike a hrať na nejakom nástroji. Rozhodol sa predsa pre dychový nástroj – klarinet. Ako Hudba ho sprevádza celý život. Michal Vlček prvý z pravej strany. tvrdí, musel sa ho naučiť hrať (foto: z archívu spolubesedníka) samostatne, keďže žiadne iné východisko nejestvovalo. Tvrdou skupinami hral v mnohých slo- starší si na tieto časy veľmi dobre prácou a dobrým, vycibreným venských prostrediach v Báčke, pamätáme a mladí to asi nikdy sluchom predsa ovládol tento Banáte a Srieme. V roku 1989 nebudú mať možnosť zažiť,“ tvrdí nástroj, o čom svedčí fakt, že bol Michal Vlček ukončil svoju aktívnu spolubesedník. dlhodobým členom rôznych hu- hudobnú kariéru a neskôr hrával V súčasnosti Michal Vlček vyrádobných skupín. Keď sa osamo- iba príležitostne. ba metlíňové metly. Ako výrobca statnil a oženil, rozhodol sa vyskú„Pamätám si, že my Kamenári metiel tohto druhu je v Pivnišať aj v hre na saxofóne, ktorý si sme v Pivnici začali hádam aj prví ci jediný. Tomuto remeslu ho zabezpečil z Československa. Aj hrať pri váľaní májov. To bolo nie- naučil starý otec. Každý deň sa na ňom sa naučil venuje výrobe, ale aj predaju tak samostatne hrať. na pivnickom trhu, ako aj doma. V prvej huMetlíňa sám poseje, dopestuje a dobnej skupine aj spracuje na metly. Najzložitejší hral s Jozefom proces výroby je samotná prípraa Štefanom Heva rastliny, čiže odstraňovanie melovcami na semien z metlíňa. Celkové formosvadbách, tavanie metlíňa do hotovej metly nečných zábapredstavuje už ten kratší proces vách, výročných výroby. Hlavne keď je človek do udalostiach a techniky výroby dobre zaučený a dedinských zručný, aj metiel je za krátky čas slávnostiach. veľa. Za ich kvalitu ručí samotný Do tejto skupivýrobca. „Doma nikdy nesmiem ny neskôr prizostať bez 30 metiel, lebo záujem budli hudobníci je pomerne veľký a občas nadíde Milan Dujović, aj záujemca o veľký počet metiel, Ján Nímet a Ján hlavne z okolitých dedín.“ Zarli. Neskôr bol Michal Vlček je všestranný členom hudobčlovek. Tvrdí, že za to všetko je nej skupiny Kapotrebná hlavne dobrá vôľa a že menári, v ktorej človek, keď niečo veľmi chce, tak pobudol najviac Jediný aktívny výrobca metlíňových metiel v Pivnici to dokáže aj uskutočniť. Aj dnes rokov. Počas pôani jedna akcia v hasičskom spolku sobenia v tejto skupine napísal čo nové, mali sme novú techniku, nemôže prejsť bež Miška Vlčeka, text piesne Do tanca vám hrajú ozvučenie a ľudia toto s radosťou ani jeden oheň nemôže byť zaKamenári, ktorej melódiu zostavil prijali. Celá ulica, tam, kde sa váľal hasený bez neho. Preto pevne Michal Pudelka. Bol aj členom máj, bola zatvorená, lebo sa ne- verí, že ho sila a zdravie ešte budú lalitskej hudobnej skupiny, kde dalo prejsť. Zábavy pri máji boli dlho slúžiť, a on zase bude tu vždy hral s bratmi Zorňanovcami. Počas také, že sa tu zišla celá dedina, pre svojich najbližších a všetkých hudobnej kariéry s uvedenými mládež, tancovalo sa, veselilo. My spoluobčanov.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Kultúra . Oznamy PORTRÉT MLADEJ FLAUTISTKY DOMINIKY HUČKOVEJ Z PADINY

Pri hudbe zostáva stále Olinka Glóziková-Jonášová

ladá nádejná flautistka Dominika Hučková z Padiny končí magisterské štúdium na Hudobnej akadémii Mozarteum v Salzburgu v Rakúsku. Zatiaľ získala titul Bachelor of Arts – Flute, odbor orchestrový hudobník. Dominikina hudobná púť sa začala, keď mala 9 rokov, i keď, ako hovorí, od malička má rada hudbu, rada spieva a má zvláštny vzťah k pódiu. Bolo to vidieť aj na recitačných súťažiach, kde bežne obsadzovala vysoké priečky. Pritom vynikala aj v hereckej skupine a v ďalších akciách súvisiacich s publikom a javiskom, predovšetkým však bola členkou orchestrov. „Prečo som si zvolila práve flautu? Možno povedať, že si flauta skôr zvolila mňa. Pri nastupovaní do hudobnej školy mojou prvou voľbou boli husle, avšak keďže som už mala 9 rokov a bolo už neskoro začínať hrať na tom nástroji, profesori hudobnej školy odhadli, že by flauta bola ideálnou voľbou, keďže sa na nej začína hrať s desiatimi rokmi, takže som fakticky začala s nacvičovaním aj rok skôr,“ hovorí na úvod nášho rozhovoru Dominika. Po ukončení Hudobnej školy Josifa Marinkovića v Zreňanine Strednú hudobnú školu Stanković absolvovala v Belehrade u profesorky Mariny Nenadovićovej. Hneď po jej ukončení v roku 2013 bola prijatá na Mozarteum hudobnú akadémiu v Salzburgu u profesora Michaela Martina Koflera. Po získaní titulu bachelora pokračovala s master štúdiom, avšak dostala prácu na obdobie dvoch rokov v orchestri Konzerthausorchester v Berlíne, tak sa rozhodla v študovaní urobiť prestávku. V októbri 2020 sa vrátila do Salzburgu, kde v tomto roku plánuje ukončiť master štúdium. „Zatiaľ som sa zúčastnila mnohých podujatí. Ešte v základnej škole som absolvovala početné republikové a medzinárodné súťaže, na ktorých som získavala iba prvé, respektíve druhé a tretie • KULTÚRA . OZNAMY •

ceny. V strednej škole, v rokoch 2011, 2012 a 2013, bola som laureátkou a obsadila som prvé ceny na Medzinárodnej súťaži Davorina Jenka v Belehrade a na Súťaži

Dominika Hučková

Petra Konjovića, tiež v Belehrade. V rokoch 2011 a 2013 som získala titul laureát a prvú cenu na republikovej súťaži v Belehrade,

Reichu v Payerbachu v Rakúsku. V roku 2017 som získala druhú cenu na medzinárodnej súťaži pre komornú hudbu Savarez – Corelli Kammermusik-Wettbewerb v Salzburgu, tiež v Rakúsku. Medzi úspechy by som zaradila aj Masterclass, na ktoré som chodievala každoročne, ako aj získanie niekoľkých štipendií,“ zaspomínala si naša respondentka na doposiaľ dosiahnuté úspechy. Po odchode na štúdium v Rakúsku sústredila sa na hranie flauty v orchestroch, kde je, ako hovorí, princíp veľmi podobný ako na súťažiach – aby sa dostala do orchestra, musela prejsť konkurzom. O pozíciu flautistu sa uchádza až 100 osôb, pričom vyberajú iba jednu. Našťastie, doposiaľ sa jej darí dostať sa do orchestrov týmto spôsobom, takže môže získavať skúsenosti aj v tejto oblasti. Po prvé to boli mládežnícke a orchestre nižšej úrovne, avšak v posledných rokoch má príležitosť hrať v profesionálnych orchestroch, medzi ktoré patria Junge Deutsche Philahrmonie, Philharmonie

Mozarteum koncert: od roku 2015 Dominika je členkou orchestra Junge Deutsche Philharmonie

kým som v rokoch 2011 a 2015 obsadila druhé miesto na Medzinárodnej súťaži Antona Ebersta v Novom Sade. V roku 2012 som získala prvú cenu na Medzinárodnej súťaži pre komornú hudbu v Belehrade, v tom istom roku aj prvú cenu na Medzinárodnej súťaži pre komornú hudbu Antona

Salzburg, Festspiele Immling, Theather Augsburg, Pro Musica Salzburg a zatiaľ jedným z najdôležitejších pre ňu – Konzerthausorchester Berlin. Hrala v Berlínskej filharmónii, v Konzerthaus Berlin, Musikverein vo Viedni, Herkulessaal v Mníchove, Alte Oper vo Frankfurte, Joseph-Keilberth-Saal

v Bambergu, Grand Union Hall v Ľubľane a v mnohých iných. Počas týchto koncertov mala príležitosť vystupovať so svetoznámymi sólistami a dirigentmi, ako aj pred významným publikom, čo dáva zvláštny prízvuk celej tej skúsenosti. Súčasťou toho sú aj CD nahrávky koncertov, pričom jednu CD platňu nahrala aj ako sólistka. Z hudobného opusu, ako hovorí naša spolubesedníčka, najviac má rada, samozrejme, klasickú hudbu, ale hrá aj modernú. „Na akadémii je moderná hudba povinná, aj keď som ju spočiatku nemala rada, ale zistila som, že aj tie skladby prednesené flautou majú svoje čaro a taktiež činia jeden celok. Moderná hudba bude definitívne zastúpená aj na mojom záverečnom sólistickom koncerte, ktorým oficiálne ukončím moje magisterské štúdium,“ hovorí Dominika o svojich plánoch a pokračuje: „Denné cvičenie a skúšky mi odoberajú najväčšiu časť dňa. Máme dva, resp. tri koncerty ročne a zájazdy, ktoré trvajú dva – tri týždne. Symfonický orchester každý nový týždeň v roku prináša nový program, ktorý sa hrá, na rozdiel napríklad od opery, kde sa jeden program hrá dlhšie než jeden týždeň. Záväzkov je veľa, disciplína je prísna, ale je tu aj dosť voľného času, ktorý míňame hlavne na spoznávanie miest, v ktorých hráme. Zaujíma ma aj šport, mám rada beh a plávanie, tiež rada čítam a trávim voľný čas v prírode.“ Nakoniec môžeme povedať, že hudba v Dominikinom živote priniesla aj dobrý kus dobrodružstva, cestovania a spoznávania nových vecí, ale jej životným cieľom aj hlavným zámerom je usadiť sa na jednom mieste a užívať si hudbu. „Dnes, v dobe koronavírusovej, je veľmi ťažké byť hudobníkom – koncerty sa nekonajú a mnohí hudobníci sa rozhodujú pre alternatívne zamestnanie. Ja však stále zostávam pri hudbe ako srdcovej a profesionálnej záležitosti a verím, že bude mojím celoživotným povolaním,“ uzavrela náš rozhovor Dominika.

17 /4956/ 24. 4. 2020

Kultúra APRÍLOVÉ ČÍSLO VZLETU

Ekológia stredobodom pozornosti

Kingdom Hearts Pripravuje: Rastislav Filip

ingdom Hearts je seriál japonských RPG hier, ktoré veľa rokov boli robené výlučne pre Sony konzoly. Square Enix, vydavateľ známy Final Fantasy hrami, sa v roku 2002 rozhodol vytvoriť nový seriál, ktorý by spojil západné a východné očakávania o tom, ako moderná RPG hra má vyzerať. Výsledkom ich poku-

su je Kingdom Hearts, ktorú Square Enix vytvoril v spolupráci s Disney kompániou. Bol to prvý, a môžeme povedať i jediný raz, keď dve globálne spoločnosti spolupracovali na

projekte, ktorý sa ukázal dobrým pre obe strany. Takmer 20 rokov potom a po viac ako 10 úspešných hrách, celý Kingdom Hearts seriál sa po prvýkrát nachádza na počítačoch v tzv. All-in-One balíku. Ide o príbeh troch kamarátov (Sora, Riku a Kairi), ktorí žijú na pustom ostrove a nikdy nemali kontakt s vonkajším svetom. Na začiatku prvej hry Kairi mizne, Riku ju odchádza hľadať a Sora, ktorého my ako hráči sledujeme, nezadlho

potom stretáva dve ďalšie postavy, ktoré od neho hľadajú pomoc, aby zachránili svojho kráľa. Tie postavy sú Káčer Donald a Goofy a ich kráľ je Myšiak Mickey. Tu najlepšie vidíme spoluprácu dvoch štúdií – pokým je Square Enix expertom pre RPG hry, Disney sú bližšie mnohé obľúbené postavy, akými sú Snehulienka, Popoluška, hračky z Toy Story a iné. Príbeh, ktorý sa odohráva v celom seriáli, je taktiež viazaný na Disney a sústredený na city – témy dobra a zla, a ako najdôležitejšie, na kamarátstvo a obetovanie sa pre druhého. Preto je táto hra vzácna a touto vlastnosťou láka mladších i starších, občasných i pravidelných hráčov.

Ako hrať túto hru? Je to seriál RPG hier a samým tým hráči majú za úlohu vyvinúť svoju skupinu postáv, a to cestovaním cez rôzne Disney svety, pokým pátrajú po Rikovi, Kaire a kráľovi Mickeymu. Výber svetov, ktoré hráči apríl 2021

budú mať príležitosť navštíviť, je veľmi bohatý a obsahuje filmy, akými sú napr. Aladin, Leví kráľ, Pinocchio, Bambi atď. Systém hrania je príliš jednoduchý. Ide vlastne o cestovanie vesmírnou loďou z jedného sveta do druhého, odohrávanie príbehu filmu a boj s netvormi, ktoré mienia otráviť srdcia hrdinov, ktorí tam žijú. Netvory, s ktorými hráči budú bojovať, sú tematicky spojené s príbehom a nazývajú sa jednoducho Tiene. Meče, ktoré hráči môžu používať, sú vlastne kľúče, ktorými Sora, Donald a Goofy musia pomôcť všetkým, aby „odomkli“ ich srdcia a prekonali tmu, ktorá sa tam zjavila. Keď ide o audiovizuálny podklad, ten má Disney pod kontrolou od začiatku hry. Každý svet, ktorý hráči navštívia, má unikátny grafický štýl – napríklad v Toy Story postavy vyzerajú ako hračky, pokým v Pirátoch z Karibiku vyzerajú takmer fotorealisticky. Audio podklad každej úrovne taktiež sleduje štýl filmu, ktorému patrí, čo z

PC HRY

Kingdom Hearts vytvára seriál videohier pre fanúšikov Disney rozprávok.

Čo Kingdom Hearts obsahuje vo svojej PC verzii? All-in-One balík, ktorý je od konca marca dostupný na digitálnej platforme Epic, obsahuje tri kolekcie, ktoré hráči na playstation už mali príležitosť si zahrať. To sú

Kingdom Hearts 1.5+2.5, Kingdom Hearts 2.8 a konečne Kingdom Hearts 3+ReMind. Každá kolekcia v sebe obsahuje viac hier, ktoré sú tematicky spojené, aby hráčom uľahčili hranie, lebo boli vydávané v chronologickom neporiadku, a tak by ich bolo ťažké zorganizovať ručne. Ide o ambiciózny, úprimný seriál hier, v ktorom si každý hráč nájde niečo, čo ho priláka, samotná RPG hra alebo mnohí Disney hrdinovia, s ktorými sme všetci dospievali.

APRÍL 2021

význame zachovania prírody a celkového ekosystému treba vždy hovoriť. Z tohto dôvodu sme sa aj v novom čísle Vzletu venovali tejto téme, čiže dvom dôležitým dňom – Dňu Zeme a Dňu vtáctva. O týchto témach sa zmienili doc. RNDr. Jana Urminská, PhD., zamestnankyňa Slovenskej poľno-

hospodárskej univerzity v Nitre, ako aj Ivana Speváková, vedeckovýskumná zamestnankyňa, absolventka Fakulty biotechnológie a potravinárstva. Na tému ochrany prírody nadväzuje aj príspevok o význame vtáctva, ako aj príspevok v rubrike Veda na dosah, v ktorom sa zaoberáme problematikou čistej DÔLEŽITÉ JE NEBÁŤ SA a ísť za svojím cieľom vody. BUDUJ SVOJU zdravú budúcnosť O spomienExpedícia Katar 2022 kach z gymSA ZAČALA naziálnych a študentských čias, ako aj o svojom povolaní a koníčkoch rozprával Miroslav Poničan, kaplán – administrátor v evanjelickom cirkevnom zbore Selenča. Zavítali sme aj trochu severnejšie, presnejšie Nový Sad | ročník 52 | cena 40 din | www.vzlet.rs |

Jasmina Pániková

do Bratislavy, kde sme sa stretli s Petrom Marjanovićom, pekárom zo Sokobanje, s ktorým sme sa rozprávali o jeho povolaní a plánoch. Pre milovníkov komiksu, filmu a počítačových hier sme prichystali zaujímavé recenzie, v rubrike PC sa podrobnejšie zmieňujeme o bitcoine a v rubrike Urob si sám navrhujeme, ako spraviť kŕmidlá pre vtáčikov. Nechýba ani pravidelná športová rubrika, ktorá prináša príspevok o začiatku kvalifikácie na MS v Katare, a na rozptýlenie navrhujeme horoskop, vtipy, krížovku a osemsmerovku. Strany venované umeniu, rub-

Uvedomujeme si vzácnosť vody? VEDA NA DOSAH (8)

ravdepodobne niekoľkí z vás, kým čítajú tento článok, pijú vodu, čaj či kávu. Voda je základnou zložkou nášho života. Voda je dôle-

žitým faktorom pre kvalitu nášho života a potravín, ktoré pestujeme a vyrábame. Takisto je dôležitou zložkou nášho tela, keďže sa telo dospelého človeka skladá až zo 60 % vody. Dôležitá je tiež v ekosystéme, pre život rastlín a živočíchov, ktoré v dôsledku zmien v kvalite vody reagujú na zmeny v životnom prostredí. Píše sa, že ľudia v Európe majú prístup k vysokokvalitnej vode, ale existujú i prípady, keď voda základné podmienky kvality nespĺňa.

Zaujímavé fakty o vode: – na našej planéte je viac ako 1 234 miliónov biliónov litrov vody – z celkového množstva

vody je sladkej vody menej ako 3 % – väčšina vody sa nachádza v ľadovcoch, pôde a 0,3 % sladkej vody sa nachádza na povrchu Zeme – predpokladá sa, že do roku 2025 bude väčšina krajín v Ázii a Afrike mať vážny problém s nedostatkom vody pre nárast počtu obyvateľov Od vody sme závislí mnohými spôsobmi, od každodenného rituálu, ako je umývanie riadu, pranie bielizne alebo používanie sprchy či toaliet, až po ďalšie využitie, ako je napríklad výroba vodnej energie.

Čo je to znečistenie vody? Znečistenie vody je znečistenie životného prostredia, ku ktorému dochádza, keď toxické látky alebo chemikálie vstupujú do jazier, oceánov, riek, potokov a môžu sa v toku vody zastaviť, alebo spustiť na dno, čo vplýva na zhoršenie kvality vody. Látky, ktoré znečisťujú vodu, sa dostávajú do podzemných vôd, čím sa môžu dostať i do našej domácnosti v podobe pitnej vody, ktorú každodenne konzumujeme, a tak môžu ovplyvniť naše zdravie. V riekach, jazerách a oceánoch je nesmierne množstvo vody, ľahko znečistenej. Hlavné zdroje znečistenia

sú chemikálie, čistiace prostriedky, odpad, ktorý vplýva na všetko živé vo vode. Ak je množstvo odpadu malé, mikroorganizmy (baktérie) dokážu ten odpad rozložiť, ale ak je množstvo odpadu veľké, tak dochádza k odumretiu vodných organizmov, ale i samých baktérií. Nezabúdajme ani na plastový odpad v oceánoch, v ktorom sa môžu živočíchy udusiť. Morské živočíchy si odpad často mýlia s potravou a prehĺtajú ho, alebo sa napr. zamotajú do vyhodených rybárskych sietí. Existujú odhady, že do roku 2050 bude v oceánoch viac

Vzhľadom na výrazný význam vody pre náš život je zrejmé, že znečistenie vody je

témou, ktorou by sme sa všetci mali zaoberať. Pamätajme, že každý je zodpovedný za znečisťovanie. My všetci sme členmi spoločnosti, ktorá konzumuje tovar a látky, ale požaduje aj naftu, hnojivá,

Výsledky znečistenej vody: vyhynutie rýb, poškodenie ľudského zdravia, zvýšený obsah vírusov, baktérií a iných, zmena jej fyzikálnych, biologických vlastností a chemického zloženia

plastového odpadu ako rýb. Voda je ovplyvnená našou činnosťou a znečistením životného prostredia, ktoré vzniká hlavne pri vypúšťaní vody v priemysle, čistení odpadových vôd a v poľnohospodárstve.

pesticídy a čistiace prostriedky! Ak znížime produkciu akéhokoľvek odpadu a znemožníme, aby sa dostal do vody, urobíme vzácne dielo pre našu vodu. Marína Horvátová

apríl 2021

riku Vaša tvorba a prílohu Rozlety tentoraz spestrili žiaci z Kovačice, Hložian, Padiny a Kysáča, ako aj žiaci zo Zdravotníckej školy 7. apríla a Strednej umeleckej školy Bogdana Šuputa v Novom Sade. Čítajte Vzlet a svoje otázky, návrhy, postrehy, ako aj tvorbu a rozlúštenie odmeňovacej krížovky nám zašlite na našu adresu office@vzlet.rs, ako aj na facebookovú stránku a Instagram.

ÚSPEŠNÍ STAROPAZOVSKÍ RECITÁTORI NA OBLASTNEJ SÚŤAŽI

Štyria postúpili do ďalšieho kola Anna Lešťanová

územia Staropazovskej obce až 13 recitátorov postúpilo do pokrajinskej prehliadky recitátorov, a to traja z mladšej vekovej skupiny, štyria zo strednej a až šiesti v kategórii dospelých. Na oblastnej prehliadke sa zúčastnilo 112 recitátorov a trojčlenná porota v zložení: Miodrag Petrović, Anna Chrťanová-Leskovac a Katalin Fazekaš, si vo štvrtok 15. apríla vypočula nahrávky recitátorov vo všetkých troch vekových skupinách a rozhodla, kto postúpil ďalej. Na prehliadke sa zúčastnilo aj 5 recitátorov,

www.hl.rs

ktorí hovorili po slovensky, a štyria postúpili do ďalšieho kola. V mene staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka sú to Tatiana Babinková a David Simendić zo strednej vekovej skupiny a Jana Rumanová a Andrej Simendić ako predstavitelia SKUS hrdinu Janka Čmelíka v kategórii dospelých. Obecná prehliadka recitátorov sa v organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova konala online v marci, rovnako ako aj táto oblastná, a pokrajinská prehliadka je naplánovaná na koniec apríla a pravdepodobne bude tiež online pre protipandemickú situáciu.

Informačno-politický týždenník

Na oblastnej prehliadke sa zúčastnili piati recitátori zo Starej Pazovy, ktorí mali umelecký prednes po slovensky: zľava v prvom rade David Simendić, Mária Grbićová, Tatiana Babinková; za nimi Jana Rumanová a Andrej Simendić (foto: Anna Simonovićová)

• KULTÚRA •

NOVÁ VÝSTAVA V STAREJ PAZOVE

Na motívy z mongolskej kultúry Anna Lešťanová

ilovníci výtvarného umenia si v staropazovskej Galérii Strediska pre kultúru do konca mesiaca môžu pozrieť zaujímavú výstavu náčrtov a kostýmov Čingischán a vytváranie súčasného sveta mladej

autorky Tijany Sićevićovej (1991 Priština) z Báčskej Palanky. Umelkyňa je z povolania scénickou kostymérkou a master scénografkou a jej práce sú inšpirované rovnomenným dielom Jacka Weatherforda, známeho amerického antropológa a etnografa, o vzniku mongolskej kultúry. Z recyklova-

Zo sveta Tijaniných kostýmov

Z otvorenia výstavy: (zľava) Dragana Olujićová, Tijana Sićevićová a Marjan Karavla zo Strediska pre kultúru Stará Pazova

ného materiálu Tijana Sićevićová zhotovila jedinečné kostýmy, ktoré sú výsledkom dlhodobej práce. Výstavu v pondelok 19. apríla slávnostne otvorila Dragana Olujićová, akademická maliarka zo Starej Pazovy, ktorá o. i. povedala, že je Tijana všestrannou a ambicióznou umelkyňou, nositeľkou početných odmien a uznaní, z ktorých dve osobitné vyzdvihla: Špeciálne uznanie za výtvarné umenie v predstavení Tvoja ruka u mojoj na festivale Duodrámy

v Topole a odmenu Zlatý rytier, ktorá sa jej dostala v Moskve za rovnomenné divadelné predstavenie. Podľa jej slov Čingischán a Tijana Sićevićová sú synonymum pre získanie umeleckého obecenstva. Táto expozícia doteraz bola vystavovaná na viacerých reprezentatívnych miestach tak v Srbsku, ako aj na Slovensku. Návštevníci Galérie Miry Brtkovej v Starej Pazove si môžu pozrieť aj náčrty kostýmov, ktoré znázorňujú cestu od vzniku idey až po jej realizáciu – kostýmy, a tým sa vlastne spoznávajú so svetom dejín mongolskej kultúry a toho, čo ona predstavuje teraz v súčasnom svete.

Vieme, ako píšeme priamu reč?

Anna Horvátová

a vyznačenie priamej reči v tlačených jazykových prejavoch sa používajú úvodzovky alebo pomlčky. Dokonca opierajúc sa o najnovšie Pravidlá slovenského pravopisu z roku 2000 zisťujeme, že na začiatku a na konci priamej reči sa novšie namiesto úvodzoviek používajú pomlčky. A práve pri vyznačovaní priamej reči sa najčastejšie robia chyby, lebo ide o akože triviálne záležitosti, avšak v tlačených prejavoch to veľmi narúša zrozumiteľnosť textu. Úvodzovky („ “) sa píšu na začiatku a na konci priamej reči

• KULTÚRA •

alebo na začiatku a na konci jednotlivých úsekov priamej reči oddelených od seba uvádzacou vetou: „A kde ideš?“ volá ona už za ním. „Najedz sa a potom choď, kde chceš ísť.“ – ak je v úvodzovkách celá veta, píše sa bodka, výkričník alebo otáznik na konci tejto vety, a to pred koncovými úvodzovkami, napr.: „Ľudovít Štúr povedal: „Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí.“ – ak je v úvodzovkách priama reč a za ňou nasleduje uvádzacia veta, čiarka sa píše pred koncovými úvodzovkami, napr.: „Večer neprídem,“ povedal a odišiel. – ak je uvádzacia veta vložená do priamej reči alebo citá-

tu, označujeme úvodzovkami každý jednotlivý úsek priamej reči alebo citátu. Koncové úvodzovky sa aj tu píšu za inými rozdeľovacími znamienkami (bodkou, čiarkou, výkričníkom alebo otáznikom), napr.: „Nepochybujeme,“ hovoril, „že sa nám celý plán vydarí.“ – ak je v úvodzovkách len slovo alebo výraz, píšeme koncové úvodzovky pred bodkou, výkričníkom, otáznikom, čiarkou alebo bodkočiarkou, napr.: Bol to skutočne „impozantný výkon“, ako sa o tom dlho hovorilo. Pomlčka (–) sa píše na začiatku priamej reči a medzi pomlčkou a nasledujúcim slovom sa dáva medzera, ako i medzi

pomlčkou a koncovým slovom vo vete. Ak sa veta nekončí bodkou, vtedy za koncovým slovom píšeme čiarku, výkričník, otáznik a dávame medzeru, potom pomlčku, medzeru a nasledujúce slová, napr.: – Tak čo je nové? – spytuje sa zvedavo mama. – Aj sama to vieš, – odpovedá dcéra. Pomlčku používame aj pri oddeľovaní priamej reči: – Dalo sa niečo urobiť s tými textami? – opytuje sa Michal. – Áno, vmestili sme to na stranu, – odpovedá Jana. Treba len zdôrazniť, že úvodzovky a pomlčka jedno s druhým spolu nejdú. Buďto sa rozhodneme pre úvodzovky, alebo pomlčky.

17 /4956/ 24. 4. 2021

Kultúra TRIDSAŤ ROKOV ČINNOSTI MOMS V LALITI

Zišli sa len predsedovia Juraj Pucovský

tretí Slovák žijúci v tejto prednášky na rôzne témy, dedine. kultúrno-umelecké programy trnásteho apríla 2021 uplyLalitských matičiarov usporiadané v spolupráci s KUS nulo tridsať rokov od obviackrát navštívili veľ- Štefánik, premiéry viacerých novenia, resp. založenia vyslanci Slovenskej re- kníh (žiaľ, nie aj o vlastnej činMOMS v Laliti. Pri tejto príležipubliky Ich Excelencie nosti), športové aktivity najmä tosti pripomíname, že teraz už Miroslav Mojžita, Igor rybárov na SNS a futbalistov na v ďalekom auguste 1948 medzi Furdík, Ján Varšo, kým matičných turnajoch o putovný poslednými v Juhoslávii zanikol medzi sebou nikdy ne- Pohár veľvyslanca Slovenskej lalitský MOMS, ktorý v tej chvíli uvítali pani Dagmar republiky v Belehrade, súťaže mal 283 členov. Nepomohla ani Repčekovú. Potešili ich kuchárov vo varení paprikánávšteva patričných orgánov aj návštevy delegácie šov... Nechceme ďalej počítať, v Belehrade lalitských matičiaMinisterstva zahranič- o všetkom dôkladnejšie píšeme rov, ktorú viedol vtedajší predných vecí SR, ktorú tvorili v pravidelnej rubrike Matičná seda Pavel Demiter, s prosbou, Milan Činčura a Anna činnosť na poslednej strane aby Maticu nezrušili. Martinková, ako i pod- tohto čísla našich novín. Neúprosné rozhodnutie lapredsedu vlády SR DuNa záver vyzdvihujeme, že lalitskí Slováci prijali s ťažkým šana Čaploviča. litský MOMS nemá svoje miestsrdcom, no zostala nádej, že Všetko toto, ale aj iné nosti, ani nadostač finančných Matica voľakedy znova ožije. udalosti za uplynulé tri prostriedkov (a kto ich dnes A naozaj, po 43 rokoch vdýchli Referát prečítala Daniela Valentová desaťnový život tejto našej strešnej, ročia si národnej organizácii. Založeniu lým hosťom bol učiteľ Michal p r ip o m e n ul i v poradí pätnásteho MOMS Benka, narodený v Laliti, v tom iba doterajší v Laliti sa toho 14. apríla 1991 čase žijúci v Novom Sade. Pána predsedovia lana bohoslužbách v kostole učiteľa Benku, ako ho všetci litského MOMS a v dome kultúry zúčastnilo v Laliťania volali, vtedy zvolili za v stredu 14. viac ako 300 ľudí, medzi nimi aj čestného predsedu MOMS. To apríla 2021. početní hostia. Vtedy národne frenetickým potleskom pozdra- Oslava výročia uvedomelých lalitských Slová- vil a podporil veľký počet jeho pôsobenia bola kov prišli podporiť predseda niekdajších žiakov v preplnenej skromná, ale Matice slovenskej v Juhoslávii sieni, predtým slovenskej evan- predsa vzácna Michal Spevák, výkonný tajom- jelickej školy, v ktorej za jeho a milá. Masovejník MSJ Dr. Ján Dorča, čestný pomoci generácie tamojších šie zoskupenie predseda MSJ d. p. emeritný Slovákov získavali vedomos- m a t i č n é h o biskup Dr. Juraj Struhárik, pod- ti pre život. Po zakladajúcom členstva, plápredseda MSJ pre Báčku Pavel zhromaždení sa do matičných novaná účasť Ďurčiansky a predseda Rady radov prihlásilo 182 členov a na hudobníkov, Miestneho spoločenstva Laliť sklonku roka 1994 ich na zozna- t a n e č n í k o v , Dragan Tatomirov. Zvlášť mi- me bolo už 320. Prakticky každý spevákov, divadelníkov, recitáto- Členky Združenia žien Matkino srdce šijú rúška rov KUS na matičnom stroji Štefánika v kultúrno-umeleckom má?!). Matičiari sa vynachádzajú, programe nebolo možné ako len vedia a môžu, aby „žili“ pre epidemiologické opat- a plnili si svoju úlohu – a to renia v dôsledku pandémie je práca na čím úspešnejšom Covid-19. a dlhšom zachovaní slovenskej Referát o tridsaťročnej identity vo vlastnom prostredí, činnosti lalitského MOMS vo Vojvodine a v Srbsku vcelku. podala mladá matičiarka, K tomu by však viac malo ruky divadelníčka a katechétka priložiť aj tých 227 členov, ktorí Daniela Valentová. V ňom vlani zaplatili členské. Medzi je zahrnutá iba časť toho, nimi je aj Odžačan Anđelko čo lalitskí matičiari uro- Čičić, ktorý má kladný vzťah bili za uplynulých tridsať k našej Matici slovenskej. Účastníci skromnej oslavy tridsiateho výročia MOMS v Laliti rokov. Boli to početné

15. apríla 2021

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

OBROVSKÝ ZÁUJEM O KONKURZ NEKI NOVI KLINCI ĐOLETU U ČAST

Mladé generácie si uctievajú pamiatku na Đoleho Balaševića Olinka Glóziková-Jonášová

podnikatelia, ktorí prejavili ochotu našu súťaž podporiť aj takým spôsobom. Súťaž nad očakávanie vyvolala v celej obci obrovský záujem a podporujú ju, hovorím, tak jednotlivci, ako i ustanovizne či podniky. Tá skutočnosť nás nesmierne teší, lebo to znamená, že budeme mať kvalitnejšie odmeny, pritom aj vznik samotnej súťaže je opodstatnený,“ prezradila naša spolubesedníčka. Vyhlásenie najlepších prác sa uskutoční v Deň školy – 15. mája a konkurz je otvorený do 25. apríla.

plynuli dva mesiace od nečakaného odchodu hudobnej legendy, speváka Đorđa Balaševića. Správa o jeho odchode, zdá sa, sa dotkla každého z nás. Už v deň jeho úmrtia na spoločenských sieťach vznikli početné skupiny venované jeho pamiatke, v ktorých sa jednotlivci majú možnosť vyjadriť kreatívne či umelecky, alebo si iba zaspomínať na neho, prerozprávať nejakú príhodu z jeho koncertov alebo osobného stretnutia s ním. Aj mladé generácie zbožňujú Panónskeho námorníka a svojským spôsobom si zachovávajú pamiatku na neho. Jeden z dôkazov je obrovský záu-

Matej Hrk si zvolil umelecký prejav recitovaním Đoleho piesní jem o konkurz, ktorý na jeho česť a pamiatku vypísala ZŠ Mladých pokolení v Kovačici. Neki novi klinci Đoletu u čast – názov je multimediálneho konkurzu o najlepšiu prácu o Đorđemu Balaševićovi, dozvedáme sa od jednej z iniciátoriek súbehu Jeleny Lukićovej, profesorky srbského jazyka. Pod organizáciu súťaže sa spoločne podpisujú ZŠ Mladých pokolení, riaditeľka školy Anička Bírešová a profesori Zuzana Putniková, Vlastislava Kirićová, Eva • KULTÚRA •

Niektoré práce z výtvarného prejavu žiakov Poliaková-Hrková, Sanja Bojkovićová, Pavel Tomáš ml., Vieroslava Válovcová, mimovládna organizácia Dea Dia z Kovačice, ktorú vedie Anna Brtková, a členka združenia Darina Poliaková. Na súbehu sa môžu zúčastniť žiaci vyšších ročníkov, i keď nie je vylúčená účasť aj žiakov nižších ročníkov. Konkurz bol najprv určený pre žiakov kovačickej školy, ale svoje práce zaslali aj žiaci z iných škôl. Žiaci sa o Đoleho tvorbe môžu prejaviť výtvarnou tvorbou, prezentáciou, panelmi, imitáciou speváka, prípadne rozprávaním jeho historiek z koncertov, žartmi, tancom, vlastnou choreografiou alebo baletom, recitovaním, spievaním alebo hrou na určitom hudobnom nástroji. „Idea vznikla ako spontánna reakcia na správu o odchode Đorđeho Balaševića do večnosti a z efektu, ktorý táto správa vyvolala v celom regióne. Na ideu prišli profesorky srbského jazyka po vzájomnom rozhovore. Po prezradení idey Aničke Bírešovej, riaditeľke školy, dostali sme najprv podporu školy, potom aj lokálnej samosprávy, obecnej knižnice, domu kultúry a iných ustanovizní, ktoré sa určitým spôsobom zapojili a vlastne podporili túto súťaž,“ hovorí Lukićová a pokračuje „Svedčí to iba o tom, koľko nás tvorba, teda Đoleho pies-

ne, všetkých navzájom spájajú a sú symbolom lásky, tolerancie, dôstojného a slobodného života, po ktorom, myslím si, všetci túžime.“ Súťaž ešte stále prebieha a údajne sa do nej doposiaľ zapojilo vyše päťdesiat žiakov v rôznych kategóriách. „Práce bude hodnotiť komisia, ktorú následne určíme, ale určite to budú ľudia a odborníci, ktorí majú za sebou pozoruhodné úspechy vo svojich kariérach, teda práce ohodnotia odborníci na tento

Mária-Magdaléna Torňošová sa predstavila hrou na gitare druh súťaže,“ vysvetlila profesorka. „Odmeny sčasti zabezpečí lokálna samospráva, ale aj jednotlivci,

Logo súťaže Aj keď bol, ako sme už uviedli, súbeh najprv určený pre žiakov kovačickej školy, Lukićová hovorí, že určite neodmietnu účasť aj žiakov z iných škôl, a dalo im to podnet na to, aby na budúci rok súťaž získala obecnú úroveň, a možno aj vyššiu. „Plánujeme túto súťaž zaradiť ako pravidelnú, ktorá bude vrcholiť v máji. S tým, že každý rok určíme nejakú inú osobnosť, ktorú naši mladí zbožňujú a ktorá ich vedie k tomu, aby sa angažovali na kreatívny spôsob a vyjadrili sa umelecky. Veríme, že po čase sa stane tradičnou, lebo jej základným cieľom je propagácia diela a osobnosti, tentoraz Đoleho Balaševića, ale predovšetkým jej cieľom je zapojiť a prinútiť žiakov, aby sa kreatívne vyjadrovali a, samozrejme, propagácia kultúrneho dedičstva Kovačice, Banátu a Vojvodiny,“ uzavrela profesorka Lukićová.

17 /4956/ 24. 4. 2021

Kultúra ČASOPISY

Viac próza než poézia (Nový život č. 11 – 12/2020) Stevan Lenhart

itulná strana posledného vlaňajšieho dvojčísla časopisu pre literatúru a kultúru Nový život prináša výsek z fotoreprodukcie koláže akademickej maliarky Daniely Triaškovej, znázorňujúcej fragmenty rôznofarebných geometrických tvarov, ktoré primerane korešpondujú s rozmanitou tematikou príspevkov v tomto čísle časopisu. Celé číslo je ilustrované reprodukciami z výstavy prác malého formátu, uskutočnenej v novembri 2020 pod názvom Korene 6 v Galérii Miry Brtkovej v Starej Pazove – o danej výstave v rubrike Miscelaneá píše výtvarný kritik a teoretik Sava Stepanov v texte pod názvom Dotýkanie sa podstaty odľudšteného sveta. Do rubriky Rozkoš z textu tentoraz prispela slovenská spisovateľka Etela Farkašová, a to esejou, v ktorej sa zamýšľa nad dôležitosťou nádeje v dnešnom svete „rozkolísaných hodnôt“, čiže vo svete bez určitej pozitívnej, spájajúcej vízie. Autorka pri rozoberaní danej témy uvádza aj rôzne citácie týkajúce sa nádeje z pera viacerých filozofov, spisovateľov a mysliteľov rôznych období, akými sú Miquel de Cervantes, Friedrich Hölderlin, Karl Jaspers alebo Stephen Hawking, či Teodor Münz, Emil Višňovský, Marián Palenčár a Dalimír Hajko. Farkašová poukazuje aj na súvislosti medzi nádejou a utopickými predstavami o budúcnosti, pričom využíva ďalšie trefné citácie (Oscar Wilde, Richard Pokorný, Pedro Henríquez Ureña). V rubrike Chat riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej v Martine Zuzana Pavelcová sa rozpráva s Patrikom Šenkárom, literárnym vedcom a vysokoškolským pedagógom, zaoberajúcim sa slovenskou dolnozemskou literatúrou (rozhovor pôvodne vyšiel v Slovenských

www.hl.rs

národných novinách). Textom monodrámy Neprebudený sa v tomto čísle NŽ začína rubrika Pulzovanie literatúry. Ide o dramatizáciu známej poviedky Martina Kukučína, ktorú urobil Michal Babiak (a v poznámke pod čiarou sa dozvedáme, že táto monodráma bola inscenovaná v Spišskej Novej Vsi a mala premiéru v tamojšom divadle v júli 2020). V pokračovaní možno čítať

úryvok z prózy Poručík Konrád švajčiarskeho spisovateľa Carla Spittelera, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru za rok 1919. Nasledujú ešte dva prozaické úryvky z diel ešte dvoch autorov, ktorí získali spomenutú prestížnu cenu. Ide o úryvok z románu E. E. poľskej spisovateľky Olgy Tokarczukovej a úryvok z knihy Krátky list na dlhú rozlúčku rakúskeho autora Petra Handkeho. Rubriku uzaviera básnický cyklus Izba, ktorá v noci svieti srbského básnika Radovana Vlahovića. Štúdia pod názvom K výskumu slovenskej a srbskej biblickej frazeológie autorky Anny Margaréty Lačokovej v rubrike Texty a kontexty má niekoľko častí,

Informačno-politický týždenník

v rámci ktorých ide o definovanie a typologizáciu biblických frazém, poukazuje sa na jazykovo-kultúrny význam skúmania tejto problematiky, ako aj na možnosti uplatnenia výsledkov získaných kontrastívnou analýzou slovenskej a srbskej biblickej frazeológie. Autorka o. i. uzaviera, že „výsledky získané skúmaním biblickej frazeológie sa môžu aplikovať v realizácii rôznych lingvistických cieľov, ale môžu predstavovať aj bázu pre výskumy v iných disciplínach, ktoré sa určitým spôsobom prelínajú s výskumom Biblie (psychológia, sociológia, filozofia, kulturológia, teória prekladu a i.) a ktoré môžu prispieť k skúmaniu národných špecifickostí, nachádzajúcich sa vo frazeologickom korpuse srbského a slovenského jazyka.“ V texte pod názvom Štvanica mandelinky zemiakovej alebo tisíc stehov pre súdruha Stalina autor Mića Vujičić hovorí o románe slovenského prozaika Antona Baláža Tábor padlých žien (ktorý sa pred desiatimi rokmi dožil aj srbského vydania v preklade Zdenky Valentovej-Belićovej). Číslo obsahuje aj príspevky zo 64. Literárneho snemovania. Michal Harpáň zmapoval ústrednú knižnú edíciu Slovenského vydavateľského centra – Živý prúd, v ktorej v období 1999 – 2020 vyšlo 100 kníh z pera 43 autorov. Dozvedáme sa tiež, že najviac je básnických diel, nasledujú tituly z rôznych sfér vecnej literatúry, knihy z oblasti literárnej vedy, knihy úvah a esejí, literárnokritických a teoretických textov, jazykovedných štúdií... Autor v príspevku uvádza aj všetky knihy prózy, knihy dramatických textov a knihy denníkovej a me-

moárovej literatúry, ktoré vyšli v edícii Živý prúd. V príspevku Literatúra ako minoritný jazyk Peter Michalovič si kladie otázku: „Od čoho závisí interpretácia významu slovného spojenia slovenská vojvodinská literatúra?“ Na základe tejto otázky v pokračovaní uvažuje na tému identity vojvodinskej slovenskej literatúry a o. i. poznamenáva, že tá identita „bola a dodnes je kontaminovaná malou prímesou inakosti, pričom špecifiká inakosti by sa dali jednoducho vyjadriť tak, že najprv je vojvodinská, až potom slovenská“. Michalovič tiež konštatuje, že po izolácii a odštiepení sa od pôvodného materinského jazyka slovenské vojvodinské spoločenstvo „preberá z pôvodného národného jazyka bohatstvo bachtinovských rečových žánrov alebo lyotardovských diskurzívnych žánrov, ale ich aj modifikuje či obohacuje o nové rečové žánre či diškurzné žánre v závislosti od novej životnej situácie, aktuálnych pragmatických cieľov, ktoré prináša život minoritnej komunity a ktoré minorita v záujme prežitia a uchovania si svojej národnej identity musí splniť.“ V tomto kontexte autor príspevku pozoruje aj špecifickosti slovenskej vojvodinskej literatúry. O šesťdesiatnikovi Martinovi Prebudilovi píšu vo svojich príležitostných príspevkoch Annamária Boldocká-Grbićová (Siesta pri šesťdesiatke Martina Prebudilu) a Miroslav Demák (Básnik s osudom defenzívneho hráča). V recenzii pod názvom Trvanie literárneho vedca Zuzana Čížiková číta najnovšiu knihu Michala Harpáňa Súradnice literatúry. Moderná a postmoderná srbská poézia vo výbere Víťazoslava Hronca v tomto čísle pokračuje dvomi básňami Vojislava Despotova (1950 – 2000); prvú do slovenčiny preložil V. Hronec a druhú Miroslav Dudok. • KULTÚRA •

SCÉNA Jean-Michel Jarre a zvuky Amazónie. Známy francúzsky hudobník a priekopník elektronického zvuku Jean-Michel Jarre vydal nový album Amazônia (vydavateľstvo Sony Music). Ide o 52-minútové dielo, ktoré vzniklo ako súčasť multimediálneho projektu a výstavy na tému amazonského pralesu, ktorej autorom je fotograf a filmár Sebastião Salgado. V priebehu šiestich rokov Salgado cestoval po regióne Amazónie a fotografoval tamojšie lesy, rieky, brehy a ľudí, z čoho vznikla multimediálna výstava, ktorej premiéra bola 7. apríla v Paríži; v nasledujúcom období pocestuje do ešte niekoľkých svetových miest (Rím, São Paulo, Rio de Janeiro, Londýn). Jean-Michel Jarre ako autor hudobnej zložky projektu povedal: „Pristúpil som k téme Amazónie s rešpektom, poetickým a impresionistickým spôsobom. Rozhodol som sa pre evokačnú dimenziu zvukových prvkov a teda nesnažil som sa čím vernejšie napodobňovať hudbu tamojších etnických skupín. Zdalo

sa mi vlastne zaujímavé, predstavovať si les. Nesie to so sebou silnú imagináciu, tak pre západniarov, ako aj pre Indiánov. Táto hudba tiež privoláva určitý druh nomadizmu – zvuky akoby sa javili a mizli počas migrácie. Musel som sa vrátiť späť k samým základom orchestrácie prírodných zvukov a teda pracovať so zvukmi, ktoré nasledujú jeden za druhým náhodne, ale ktoré môžu vytvoriť buď harmóniu, alebo disonanciu. Ako aj každá iná symfónia, aj toto dielo má jasavé tóny, ale aj chvíle napätia.“ Menej známe dejiny hardrocku: April Wine. Kanadčanov April Wine väčšina milovníkov tvrdšej gitarovej hudby v niekdajšej Juhoslávii spoznala hlavne vďaka platni Metalmania, ktorú roku 1980 vydal britský EMI Records a na naše gramofóny sa dostala vďaka záhrebskému Jugotonu. Ide o kompiláciu obsahujúcu skladby známych bandov (Whitesnake, Iron Maiden, Deep Purple, Scorpions), ale aj niektoré mená, o ktorých sa vtedy u nás menej hovorilo. Medzi nimi teda boli April Wine s piesňou I Like to Rock, dodnes ich asi najväčším hitom. Na obale platne bolo uvedené, že daná pieseň je z albumu Harder... Faster (1979) a jej autorom je Myles Goodwyn. Skupina April Wine vznikla kon-

com roku 1969 v kanadskej provincii Nové Škótsko a založili ju bratia David a Ritchie Henmanovci. K nim sa pripojil ich rodák Jim Henman a prvú zostavu kompletoval Myles Goodwyn, spevák a gitarista, ktorý vlastne zostal jediným originálnym členom skupiny vo všetkých jej obdobiach pôsobenia. April Wine si hneď na začiatku uvedomili, že v Novom Škótsku nemajú ktovieaké perspektívy, a preto poslali svoje nahrávky na adresu montrealského vydavateľstva Aquarius Records.

Stadiaľ im vraj odpovedali, že nemajú záujem o ich piesne, ale členovia skupiny túto odpoveď z určitého dôvodu pochopili ako pozvanie (!) a odcestovali do Montrealu. Keď už raz boli tam, majitelia Aquarius Records sa predsa rozhodli podporiť ich úsilie, ubytovali ich v horskej chate a dohodli im vystúpenia v lokálnom klube. Prvý album April Wine im vyšiel roku 1971 a z neho ako hit vynikla pieseň Fast Train, ktorá sa dostala na kanadské top-rebríčky a skupine zabezpečila predĺženie

zmluvy s vydavateľstvom. Druhý album On Record (1972) im priniesol ďalší vzrast popularity, ale aj napätie medzi členmi skupiny, čo malo za následok rezignáciu bratov Henmanovcov, takže Myles Goodwyn pokračoval v nasledujúcich obdobiach viesť skupinu s inými hudobníkmi (vedľa Goodwyna najdlhší stáž má gitarista a spevák Brian Greenway). Pokým zvuk na ich prvých albumoch možno označiť jednoducho ako rock, od druhej polovice 70. rokov a najmä od albumu First Glance (1978) prejav April Wine prechádza v hardrock, ktorý sa vyznačuje melodickým spevom a chytľavými refrénmi. Niektoré ich neskoršie vydania – najmä Animal Grace (1984) a Walking through Fire (1985) zachádzajú do štýlu hard’n’heavy s výraznejším zvukom syntetizátora. Po viacročnej prestávke v období 1986 – 1992 April Wine sa znovu dali dokopy a odvtedy nahrali ešte štyri dlhohrajúce albumy. Fungujú aj dnes a vlani mali zaplánované koncertné turné, ktoré však bolo zrušené pre pandémiu koronavírusu. Myles Goodwyn sa, dnes už ako 73-ročný, tiež venuje sólovej kariére. Pripravuje: S. Lenhart

IN MEMORIAM

Ján Kaňa

9. 3. 1933 – 16. 4. 2021

o veku 88 rokov umrel neúnavný učiteľ Ján Kaňa. Štyridsať rokov pôsobil ako učiteľ triednej výučby v Základnej škole Branka Radičevića v Boľovciach, kde sa aj vďaka nemu vyučovali a vychovávali deti Slovákov v slovenskom duchu

• KULTÚRA •

a jazyku. Okrem toho mimoriadne úsilie vynaložil v rámci školy na mimoškolských aktivitách žiakov. Bol neúnavným ochotníkom: organizoval folklórne súbory a úspešné divadelné inscenácie v rámci Kultúrno-umeleckého spolku Sládkovič. Ján Kaňa sa narodil 9. marca 1933 v Petrov-

ci, kde ukončil základnú školu a gymnázium. Po úspešnom absolvovaní Slovenského gymnázia v školskom roku 1952/53 na Učiteľskej škole získal diplom učiteľa triednej výučby. Už koncom roku 1953 sa zamestnal v Základnej škole Branka Radičevića v Boľovciach ako učiteľ a pôsobil tam celý svoj pracovný vek až do odchodu do dôchodku roku 1992. Ešte na Učiteľskej škole sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Annou Ponigerovou, ktorá sa s ním delila o radosti, krásu a problémy učiteľského povolania. Ján Kaňa patril do generácie

učiteľov, ktorí neboli iba učiteľmi školských detí. Organizoval prednášky aj pre dospelých, snažil sa spoluobčanom ozrejmiť výdobytky súčasnej vedy a techniky, obrábania pôdy, kultúru bývania... Sprostredkoval im zadovažovanie slovenských kníh a časopisov, dopisoval do vtedajšej slovenskej tlače vo Vojvodine. Pre zásluhy v oblasti vzdelávania mu 11. októbra 2013 v Sarvaši odovzdali Cenu Samuela Tešedíka. Mnohé ďalšie ocenenia získal ako kultúrny dejateľ na rôznych festivaloch a prehliadkach. Česť jeho pamiatke!

17 /4956/ 24. 4. 2021

Kultúra • Oznamy Viera Benková

Starootcovský kalendár VI. Starenka spomienku okopáva láme si chlieb a seba mrví. Blyští sa krásny vojenský chochol, husárska nevesta... Tá mladosť do bundy zaodiata a v peci vypekaná ako krčah. Pahreba Zosivela, keď sa od helmice lúčila soľou zeme. Bolo to dávno ako včera Na rímskej ceste na záhumní...

www.hl.rs

Ružový jas Vyorali sme čriepky, strieborniaky – ďumbiere nepokojov. Pod kožou noci, v záhyboch plášťa, skrývame ostré slová. Zadrela sa nám do dlane trieska poľa a teraz celý svet krváca. Rozbehli sme sa úhorom za víziou Mesiaca a v rodisku na ulici sedí Slnko. Pradie žltú kúdeľ na praslici...

Kniha výstrahy IV.

Kniha výstrahy VII.

Na suché krosná polož nitelnice Do plátna konopného utkaj báseň

Vypáraj z domu nite a klbko za mnou zahoď. Ak sa raz stratím vrátim sa iste.

Keď sa ti zacnie za životom vypáraj báseň z plátna ako nite Na slnečné stráne na pažite prestri ten život a tie básne Do rána budú vybielené

Ku stodole so zbožím v korábe istoty. Aby sme zanitovali to čo sa obdralo.

Potom nás oboch do obrúskov zahalia a rusalky nám prídu na noc.

Básne Viery Benkovej (1939) zverejňujeme pri príležitosti jej narodenín, ktoré oslávila 23. apríla. Básne sú zo zbierky Studňa (SVC 2019).

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe určovania rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VP Elektroprivreda Srbije, Belehrad, Ul. balkanska č. 13, pobočka Panonske TE-TO Nový Sad, Bulvár oslobodenia č. 100, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie potrebe určovania rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba akumulátorov teploty v TE-TO Nový Sad, na k. p. č. 1912. k. o. Nový Sad III. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs . Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA • OZNAMY •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 17 V tajničke je názov sviatku, ktorý oslavujeme 1. mája.

autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

posudzos vateľ výnimkou diel

volt

hliník

nikto

spínač vypínajúci prúd

koralový ostrov

slovanský národ časť

časový úsek

ampérsekunda opyt. zámeno časť tela

rybie vajíčko písomné potvrdenie hovor

herec Cruise

ľudské telo

pomôcka na písanie pupeň, púčik ukazov. zámeno

Oregon pulz karát

AS HL DU ĽU

MILOVNÍCI KNÍH

ilínium enigmatický klub

2. časť tajničky nadzemné osi tráv vpíšte BD

dvojica guľatý náboj

bróm

zvrat, prevrat

polónium šuchali, drhli

fosfor predhistorické obdobie

tekutina obruba obrazu tekutý kyslý prípravok

dospelé dievča tantál dravé zviera meter

výrobky z pálenej hliny

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 16 – VODOROVNE: modlitba, Ob, kvart, raj, orol, Ivan, ada, aa, ár, IS, k, vlasť, bledo, m, Po, to, PA, Oľa, kraj, hala, pre, Avala, Or, nástraha TAJNIČKA: IVAN MAJERA Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 16 z čísla 16 Hlasu ľudu zo 17. apríla 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ZUZANA VAJCOVÁ, Ul. Námestie oslobodenia č. 23, 26 215 Padina. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• OZNAMY •

Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu: 1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. 8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din. 9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din. 10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

17 /4956/ 24. 4. 2021

Oznamy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu CONNECTA – TEAM, s. s r. o., Nový Sad Ul. somborska číslo 13, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zväčšenie kapacity jestvujúcej prevádzky na uskladňovanie a spracovanie bezpečného odpadu – odpadových drevených paliet, ktorý sa nachádza v Ul. Gavrila Principa č. 22, na katastrálnej parcele číslo 7737/9, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projekt zahŕňa zväčšenie súčasnej kapacity skladovania odpadových drevených paliet zo 100 t na 250 t s denným vnášaním odpadu do 40 t/deň a zvýšenie spracovania z 12 t/deň na 40 t/deň, s napomenutím, že technicko-technologický postup reparovania odpadových drevených paliet v dôsledku ďalšieho používania na prvoradé účely zostáva rovnaký. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. apríla 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-180/21, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu CETIN, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Futoški put v Ul. futoški put číslo 18, na katastrálnej parcele číslo 7994, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 24. mája 2021. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 25. mája 2021 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 12.00 h.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad Ul. Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-2953 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre všeobecné práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vedúci Oddelenia podateľne, prijímacích kancelárií a archívu, ktoré je roztriedené v hodnosť samostatný poradca – 1 vykonávateľ. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad

NEZABÚDAME

Rok 2021 nám priniesol dve boľavé spomienky – 27. apríla uplynie desať rokov od odchodu môjho drahého otca a 17. decembra päť rokov od rozlúčky s mojou milovanou matkou

VLADIMÍROM a MÁRIOU BARTOŠOVCAMI

z Erdevíka ,,Keď zomriem, nič na tomto svete sa nestane a nezmení, len sŕdc niekoľko sa zachveje v rose ako ráno kvety.“ Jiří Wolker Navždy zostanete v našich srdciach... Dcéra Svetluša a zať Ján Hlaváčovci

POSLEDNÉ ZBOHOM babe Elenke

MÁRIA HLAVÁČOVÁ 23. 3. 1944 – 4. 4. 2021

ELENE JAKUŠOVEJ S láskou a úctou si na Teba budú spomínať a trvalú spomienku zachovávať

rod. Tordajovej 6. 10. 1944 – 11. 4. 2021 z Báčskeho Petrovca

Tvoji najmilší: manžel Ján a synovia Vladimír a Ján s rodinami

• OZNAMY •

Deda Duško

17 /4956/ 24. 4. 2021

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA so spolužiakom

PAVLOM RYBÁRSKYM 1964 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Navždy sa s ním lúčia

spolužiaci 8. b triedy s triednou učiteľkou Katarínou Privratskou

DROBNÝ OZNAM

ROZLÚČKA s

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Dr. VLADIMÍROM ĎURIŠOM 30. 5. 1958 – 10. 4. 2021 z Kovačice

Pamiatku na jeho život a dielo si zachovávajú: spolužiaci a generácia 1958 s pani učiteľkou Annou Hílovou Nech mu je večná česť a sláva.

POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším drahým

Zostaneš nám v trvalej spomienke. Odpočívaj v pokoji.

Suseda Anna Čemanová s rodinou

SPOMIENKA

uplynulo 5 rokov, čo nie je s nami naša manželka a matka

ZUZANA VRŠKOVÁ

JÁNOM BALEJOM

17. 11. 1952 – 27. 4. 2016 – 2021 z Kovačice

7. 12. 1942 – 6. 4. 2021 zo Starej Pazovy

Zostaneš navždy v našich srdciach a spomienkach. Manželka Anna, dcéra Jaroslava a syn Vladimír s rodinami

www.hl.rs

Dr. VLADIMÍROM ĎURIŠOM

30. 5. 1958 – 10. 4. 2021 z Kovačice

Rodina Barcová

Dr. VLADIMÍROM ĎURIŠOM

Dr. VLADIMÍROVI ĎURIŠOVI

Čas plynie, život ide v diaľ, po Tebe nám zostáva len spomienka a žiaľ.

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Čas plynie, všetko pomaly bledne, ale krásne spomienky na Teba nám zostanú večné. Trvalú spomienku na Teba si zachovávajú: manžel Ondrej a syn Michal

Informačno-politický týždenník

30. 5. 1958 – 10. 4. 2021 z Kovačice

Spomienku na Teba budeme stále zachovávať v našich srdciach. Suseda Zuzana Jonášová s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na

ŠTEFANA OPAVSKÉHO

1951 – 2015 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Čas plynie, ale spomienka na Teba stále žije. Tvoji najmilší • OZNAMY •

SPOMIENKA

Dňa 4. mája 2021 uplynie 23 rokov, čo nás opustil náš drahý a milovaný syn

MIROSLAV KUKUČKA

SPOMIENKA

Dňa 4. mája 2021 uplynie 23 rokov, čo nás opustil náš drahý a milovaný manžel a otec

Dňa 4. mája 2021 uplynie 23 rokov, čo nás opustil náš drahý a milovaný brat a ujo

MIROSLAV KUKUČKA

1966 – 1998 – 2021 zo Starej Pazovy

Slza v oku, v srdci žiaľ, čo nám bolo milé a vzácne, osud vzal. Zbytočné je počítať roky, lebo nevrátia stratené. Nenahradia prázdnotu, ktorá po Teba zostala. Kto Ťa mal rád, ani po toľkých rokoch nemôže na Teba zabudnúť. Zarmútení rodičia

Keby sa dalo zavolať do neba, povedať, ako smutno je bez Teba. Keby sa dal vrátiť čas, pohladiť, počuť Tvoj hlas a stretnúť sa s Tebou zas… Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudnú: manželka Nada, syn Vladimír a dcéra Nataša s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s členkou nášho spevokolu

MÁRIOU KYSEĽOVOU

rod. Stracinskou 1942 – 9. 4. 2021 z Kysáča

Spevokol SEAVC v Kysáči

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším švagríkom

JÁNOM SKALICKÝM

9. 5. 1960 – 4. 4. 2021 z Kulpína

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: manželkin brat Ján Zaťko s manželkou a ich dcéry Marijana s rodinou a Jasna s deťmi

1966 – 1998 – 2021 zo Starej Pazovy

Kto Ťa poznal, spomenie si, kto Ťa mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. S úctou a láskou si na Teba bude spomínať: sestra Mirjana Hudecová s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 16. apríla 2021 nás nečakane navždy opustil náš otec, starký a prastarký

Dňa 16. apríla 2021 nás navždy opustil náš dobrý ujko

JÁN KAŇA

9. 3. 1933 – 16. 4. 2021 učiteľ vo výslužbe z Boľoviec

Zostaneš navždy v našich srdciach a láska k Tebe nikdy nevyhasne.

„Či žijeme, či umierame, Pánovi sme!“

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MIROSLAV KUKUČKA

Spomienky zostanú navždy v našich srdciach.

Dcéry Jaroslava a Jasna, zať Milan a vnukovia Marko a Miloš s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Rodiny: Triašková, Turanová a Rumanová

SMUTNÁ SPOMIENKA

s tragicky zosnulým, milovaným manželom, otcom a dedom

JÁNOM GERŽOM

PAVLA MADACKÉHO

28. 6. 1935 – 11. 4. 2021 z Kysáča

1941 – 2016 – 2021 z Kysáča

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Dni a noci sa míňajú, avšak spomienka na Teba bude navždy trvať.

Tvoji zarmútení: manželka Anna, dcéra Mária a vnuk Sergej 17 /4956/ 24. 4. 2021

Manželka a dcéry

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 23. apríla 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 25. apríla 10.30 Z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2017, prvá časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Boh náš je láska (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 27. apríla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Spektrum. Skupiny Dúha, Fair play a ich hudba pretrvávajú na týchto priestoroch bezmála 3 desaťročia. Piatkové Spektrum bude patriť spomienkam, plánom a záľubám zakladateľov týchto kapiel Jánovi a Miroslavovi Zvarovcom. Dúhovka. V nedeľnej Dúhovke si pripomenieme 250 rokov školstva v Hložanoch, ako aj 100 rokov od narodenia hrdinu druhej svetovej vojny Jozefa Marčoka-Dragutina, ktorého meno táto škola nesie. Boh náš je láska. V aprílovom vysielaní bude venovaná pozornosť vojlovickým ženám, ktoré šijú rúška s cirkevnými motívmi, ako aj otcovi a synovi z Lalite, ktorí sa venujú kantorskej činnosti. O novinkách v pivnickom cirkevnom zbore sa zmieni tamojší farár Ján Zahorec.

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 23. apríla – Vražedná hra Sobota 24. apríla Česť a pomsta Pondelok 26. apríla – Svadobné trapasy Utorok 27. apríla – Priamy zásah Streda 28. apríla – Posadnutá Štvrtok 29. apríla – O konci lásky 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania 18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 25. apríla Film: Medvedík Mandarínka Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Sucker Punch Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 25. apríla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 28. apríla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

18.20 18.40

Nedeľa 25. apríla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Jarné práce sa naplno rozbehli Dotácia veterného parku združeniam v Obci Kovačica Utorok 27. apríla 16.00 Divadelné predstavenie: Ktosi je za dverami, 2. časť Kreslený film: Snehulienka Piatok 30. apríla Film: Fontána pre Zuzanu Príspevky z archívu RTV OK

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Aspekty Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Očakávali tri, získali iba bod AŠK – 2. OKTOBAR 1 : 1 (1 : 1) Vladimír Gál

iaľ, ani 4. zápas na domácej pôde v jarnej časti majstrovstiev Aradáčania nevyhrali, ašvak ak je na potešenie, ani neprehrali, ale si so súperom rozdelili body. Domáci veľmi dobre začali a už v druhej minúte sa ujali vedenia. Zakić z voľného kopu prihral V. Gálovi na ľavú stranu, tento centroval na druhé brvno, presne na hlavu Mijićovi, ktorému z dvoch metrov nebolo ťažko zaslať loptu do siete. V pokračovaní hostia postup-

ne prevzali iniciatívu. Mali viac loptu v nohách a už v 15. min. sa im podarilo po peknej akcii vyrovnať. V tej chvíli si nikto na štadióne nemyslel, že to bude aj konečný výsledok zápasu. V 20. min. hostia mali ďalšiu šancu, keď ich útočník priamo z rohu trafil brvno. Aj po zmene strán si domáci vytvorili iba dve výhľadné príležitosti. Hrala sa 65. min., keď po dlhej prihrávke Nenin vybehol sám pred brankára, ale tento jeho strelu úspešne kryl a loptu odrazil na roh, a v 90. min. kapitán Zakić z voľného kopu z asi 18 metrov

strieľal ponad živý múr, ale aj ponad bránu. Domáci tento zápas slabo odohrali. Hra na strede ihriska je hlavná zbraň Aradáčanov, avšak stredopoliari AŠK loptu úplne ponechali hosťom, takže pred gólom súpera bolo málo šancí. Dobre je však to, že začala dobre fungovať obrana AŠK, takže hostia na tomto zápase mali iba jednu opravdivú príležitosť, tú, z ktorej aj prekonali Stojkova. AŠK: Stojkov, Jevremov, Vesin, Josimov (Korać), Lončarski, Zakić, Birmanac, V. Gál, Nenin (Kurtešan), Mijić (Adamov), Ponorac Na nedeľu AŠK hosťuje v Novom Miloševe, kde sa stretne s tamojšou Vojvodinou.

1. Crvena zvezda 2. Polet 3. Mladost (BD) 4. AŠK 5. Borac 6. Radnički 1911 (-1) 7. Mladost 8. Vojvodina (NM) 9. Vojvodina (B) 10. Delija 11. MSK 12. 2. oktobar 13. Rusanda 14. Potisje 15. OFK Klek 16. Tamiš 17. Lehel

23 19 23 15 22 12 23 11 22 11 23 11 22 10 22 9 23 10 22 9 23 8 22 8 22 9 23 8 21 5 23 4 23 0

4 0 73 : 14 2 6 53 : 22 3 7 45 : 26 5 7 46 : 34 4 7 41 : 23 5 7 44 : 28 4 8 39 : 33 6 7 40 : 32 1 12 48 : 39 4 9 31 : 46 6 9 41 : 29 6 8 34 : 42 2 11 46 : 43 5 10 36 : 38 2 14 28 : 53 3 16 20 : 51 2 21 9 : 121

61 47 39 38 37 37 34 33 31 31 30 30 29 29 17 15 2

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Hostia spokojní s bodom TISA 1933 – MLADOSŤ 1 : 1 (1 : 1) Darko Sládeček

Taraši sa stretli mužstvá s rovnakými možnosťami, o čom svedčí aj nerozhodný výsledok zápasu. Začalo sa dobre pre hostí. Už v 6. minúte po centri Šofranka Cvetković hlavičkoval pre náskok hostí. Radosť však krátko trvala, lebo už v 14. minúte po dlhej akcii

domáci gólom Grujića vyrovnali. Do konca polčasu sa striedali šance na oboch stranách. Hralo sa, akoby bolo derby dvoch najlepších celkov v tabuľke. Siete sa však nevlnili. V druhom polčase pokračovala otvorená hra na oboch stranách, ibaže hostia v 55. minúte mali aj trochu šťastie. Nécsov vo vlastnej šestnástke hral rukou.

Pokutový kop strieľal Grujić, ale Perišić jeho strelu obránil. Do konca zápasu sa výsledok nemenil a vzhľadom na prejavenú hru remíza je aj najreálnejšia. Bieloblatčania sú však spokojnejší, lebo si aj bez štandardných útočníkov Poničana a Žižića domov priniesli bod. Treba povedať i to, že mladý 18-ročný Megyesi hral naplno takmer celý zápas a dokázal, že tréner Popov môže s ním vážne počítať. MLADOSŤ: Perišić, Nécsov,

Đurić, Stojić, Šuľa (Gibarov), Kalapiš, Šofranko, Megyesi (Horváth), Kurunci, Szabó, Cvetković Výsledky 12. kola: Zadrugar – Bilećanin 3 : 0, Naftagas – OFK Stajićevo 2 : 2, ŽFK Banat – Zlatica 4 : 1. Voľný bol OFK Gradnulica. Mladosť má 15 bodov a nachádza sa na treťom mieste v tabuľke. Na budúcu nedeľu do Bieleho Blata prichádza kandidát na titul majstra Zadrugar z Lazareva.

FUTBALOVÁ KRONIKA NAŠICH DEDÍN Výsledky majstrovských zápasov našich klubov VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA 25. kolo: ŠAJKAŠ: Borac – Sloga (Erdevík) 2 : 0 Erdevícka Sloga sa nachádza na 7. mieste a má 38 bodov. SRIEMSKA LIGA 25. kolo: ŠÍD: Radnički – Sloga (Voganj) 3 : 0 Radnički je presvedčivo prvý a má 57 bodov. DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – ZÁPAD – JUŽNÁ SKUPINA 14. kolo: VOJLOVICA: Mladosť – Omladinac • ŠPORT •

(Deliblato) 0 : 1 Vojlovická Mladosť je 5. a má 15 bodov. MEDZIOBECNÁ SRIEMSKA LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA 22. kolo: ERDEVÍK: Erdevík 2017 – Fruška gora (Ruma) 2 : 1 ŠÍD: Jednota – Graničar (Kuzmin) 3:3 Erdevíčania sú 11. a majú 23 bodov, kým šídska Jednota je posledná s piatimi bodmi. OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA 15. kolo:

KARAĐORĐEVO: Proleter – Naša hviezda 0 : 5 DESPOTOVO: Bačka – Kriváň 7 : 0 Silbašská Naša hviezda je aj ďalej prvá a má 43 bodov, kým selenčský Kriváň je aj ďalej 5. s 26 bodmi. OBECNÁ LIGA ŠÍD 12. kolo: GIBARAC: Sinđelić – OFK Binguľa (Binguľa) 2 : 2 Jednota z Ľuby bola voľná. Jednota z Ľuby má 13 bodov a nachádza sa na 4. mieste, kým Binguľa je so šiestimi bodmi predposledná – ôsma.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA Lalitská Panónia opustila súťaž. OBECNÁ LIGA ALIBUNAR – PLANDIŠTE 14. kolo: SELEUŠ: Vojvodina – Jánošík (Jánošík) 5 : 1 Jánošík sa nachádza na 5. mieste a má 23 bodov. Podľa údajov z webovej stránky srbijasport.net spracoval: V. Hudec Pre Obecnú ligu Šíd údaje poskytol Lazar Pavković

17 /4956/ 24. 4. 2021

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dolina lídrovi stúpa na päty Polovicu zápasov vyhrali hostia, tri sa skončili remízou a iba jeden vyhrali domáci, čiže Uljmania, ktorým získané body budú mnoho znamenať v boji o záchranu. Gólová prestrelka v Jabuke doviedla Jugoslaviju do nebezpečného pásma. Body odcestovali do Ivanova a Strela môže pokojne čakať koniec majstrovstiev. Bezgólová remíza v Ilandži viac znamená hosťom. Potporanj so získaným bodom v Debeljači má väčšiu nádej na záchranu. Po výhrach za chotárom Padinčania, Idvorčania a Belocrkvania sú bližšie k vrchu tabuľky, lebo vedúci Pavlišania v derby stretnutí s Alibunarčanmi získali len bod. Hajdušičania prehrou doma pokazili dobrý dojem. Posledné výsledky príliš skomplikovali situáciu vo vrchu tabuľky, ale aj v boji o záchranu. Výsledky 22. kola: Jugoslavija – Strela 2 : 5, Radnički – Dolina 1 : 3, Crvena zvezda – Budućnost 1 : 1, Hajdušica – BAK 1 : 4, Partizan (U) – Stari Tamiš 4 : 1, Banat – Sloga 0 : 0, Spartak 1911 – Potporanj 2 : 2, Partizan (G) – Polet 1 : 2.

RADNIČKI – DOLINA 1 : 3 (0 : 2) Ján Bokor

adinčania v neďalekej Barande nemali ťažkú úlohu. Radnički nebol vážnou prekážkou pre rozohraných hráčov Doliny. Tréner Doliny Dejan Žarkov na zápase v dedinke bocianov dôveru dal hráčom, ktorí nevystupovali tak často v prvej zostave, ale čo zväčša sedávali na striedačke. Títo ho však nesklamali, aj keď bez polovice štandardných hráčov

mužstvo pôsobilo veľmi isto a dobrou hrou ospravedlnilo dôveru svojho trénera. Hostia od začiatku držali hru a výsledok pod kontrolou. Všetkým dali na vedomie, že chcú byť víťazmi tohto nerovnoprávneho súboja. V prvom polčase Dolina získala dvojgólovú prednosť. Strelcom prvého gólu bol Ilić a druhý raz domácu sieť zavlnil Kolárik. Po prestávke sa takmer nič nezmenilo. Hráči Doliny spomalili tempo a akoby vyčkávali koniec

budú musieť presťahovať do nižšej súťaže. Doline zasa získané body ponúkajú šancu bojovať o postup. DOLINA: Králik, Kotváš, Chrťan (Kelečević), Kolárik (Josimovski), Jovanov, Nestorovski, Ilić, Hlavča, Popović, Kastratović (Rašković), Janjović. Na nedeľu Padinčania zápas zohrajú doma so Strelou z Ivanova.

Aleksandar Ilić začal a uzavrel výsledok zápasu

zápasu. Zvlášť sa to prejavilo po tretom góle, ktorý znovu vsietil naladený Ilić. Domáci sa usilovali, ale okrem čestného gólu nemohli viac urobiť. Výsledok uzavrel v 79. min. domáci útočník Gojčinović, ktorému sa podarilo zdolať dovtedy nezapracovaného brankára Doliny Králika. Rozhodcovia v čele so Stevanom Stankovićom z Pančeva nemali ťažkú úlohu, lebo sa hralo obojstranne korektne. Domácim body nič neznamenali, lebo sa so skromnou zásobou

1. Crvena zvezda 2. Dolina 3. Polet 4. BAK 5. Partizan (G) 6. Budućnost 7. Strela 8. Hajdušica 9. Spartak 1911 10. Sloga 11. Partizan (U) 12. Stari Tamiš 13. Potporanj 14. Jugoslavija 15. Banat 16. Radnički (-1)

22 14 4 39 39 : 23 46 22 12 6 4 52 : 26 42 22 12 5 5 35 : 23 41 22 11 6 5 45 : 28 39 22 10 7 5 51 : 28 37 22 11 4 7 32 : 24 37 22 11 3 8 40 : 38 36 22 10 3 9 38 : 33 33 22 9 4 9 34 : 36 31 22 7 7 8 25 : 25 28 22 7 4 11 11 : 32 25 22 7 4 11 27 : 43 25 22 5 7 10 26 : 36 22 22 6 4 12 22 : 34 22 22 5 5 12 27 : 41 20 22 1 3 18 14 : 60 5

Hajdušičania na nepoznanie HAJDUŠICA – BAK 1 : 4 (1 : 3) Vladimír Hudec

ajdušičania v nedeľu hrali na nepoznanie slabo, akoby to nebolo mužstvo, ktoré iba pred týždňom deklasovalo Budućnost v Alibunari. Je pravda, že chýbali zranený Maliar a „žltý“ N. Ružić, k tomu brankár Melich si do brány zastal, aj keď mal zdravotné problémy, a v obrane, pravdaže, cítiť aj neprítomnosť dlhšie zraneného Folťana. Všetko to vplývalo, aby domáci hrali slabo, vari najslabšie tejto jari. Už v druhej minúte po slabej

www.hl.rs

intervencii Melicha bolo 0 : 1. Iba dve minúty neskoršie prihrozili Hajdušičania. V šestnástke sa ocitol A. Ružić. Brankár hostí Đuroš neprimerane štartoval a rozhodca Santrač ukázal na biely bod. Presný bol A. Lipták, čo zobudilo nádeje domácich, že dobrou hrou môžu prekonať favorizovaného súpera. V 11. minúte však dožili ďalší šok. Hostia unikli po pravej strane, M. Mršić sa skĺzol, lopta sa dostala zabudnutému útočníkovi BAK, ktorý z asi 10 metrov aj druhýkrát matoval Melicha. Neprešlo ani 5 minút a už bolo 1 : 3. Celá

Informačno-politický týždenník

obrana Hajdušice znovu slabo intervenovala. Po tomto šoku Hajdušičania sa snažili hru presunúť na polovicu hostí, ale si šance nevytvárali. Hostia sú aj ďalej nebezpečnejší. V 22. minúte krídelný útočník Milković vrazil sám pred brankára Melicha, ale strieľal doňho. Konečne Hajdušičania konkrétne prihrozili v 35. min. Najprv strieľal A. Lipták, odrazenú loptu do šestnástky pekne vrátil Pavlovic a Miksád efektne volejom z asi 10 metrov strieľal trochu nad brvno. Po zmene strán Hajdušičania boli trochu konkrétnejší a nebezpečnejší, ale ich útoky boli príliš konfúzne. Živosť do mužstva vniesol Radović, ktorý niekoľko-

krát bezúspešne skúšal z diaľky. Peknú príležitosť mal aj A. Lipták, ale brankár Đuroš bol trochu rýchlejší, a vari najlepšiu príležitosť na zápase mal jeho brat Zvezdan, keď po centri Radovića z dvoch metrov hlavičkoval vedľa brány. Všetky nádeje domácich, že by mohli aspoň vyrovnať, stroskotali v 73. minúte, keď M. Mršić zavinil penaltu a hostia ju premenili pre konečných 1 : 4. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Pavlovic (P. Mršić), Petrović, M. Mršić, Beriša (Brezičanin), Knežević, A. Ružić, A. Lipták, Miksád (Radović), Pejčić Na nedeľu v Starom Tamiši si Hajdušičania sily zmerajú s tamojším rovnomenným klubom. • ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Zaujímavé susedské derby TATRA – OMLADINAC 4 : 1 (0 : 0) Pavel Pálik

olo to zaujímavé susedské derby, v ktorom súperi boli rovnocenní iba v prvej časti. Hostia pohrozili prví, ale domácich zachránilo brvno. Následne mali hostia ešte dve pekné šance, ale ich Popin šikovne zneškodnil. Pred koncom prvej časti hosťom ubúdali sily, ale sa na oddych odišlo bez gólov. Po zmene strán domáci nastolili prudké tempo, čo sa im aj oplatilo. Už v 46. min. rýchly protiútok Požarev skončil gólom a priniesol domácim prednosť. Po tomto domáci úplne prevzali hru a ešte tromi gólmi si

zabezpečili zaslúženú výhru. Najlepší hráč na zápase Živojinov v 65. min. eurogólom z voľného kopu z asi 30 metrov pozmetal pavučinu pod šibenicou. Iba 5 min. neskoršie Duvnjak zvýšil náskok. Nuž a potom bolo otázne, iba koľko gólov hostia inkasujú. Podarilo sa im však gólom ich najstaršieho hráča Pecelja korigovať náskok Tatry. Domáci na druhej strane zmrhali 5 – 6 šancí, ale jednu z nich Zukić v 90. min. využil pre konečných 4 : 1. Víťazstvo domácich je celkom zaslúžené a pri lepšej streleckej pohotovosti mohlo byť aj presvedčivejšie. Tak alebo onak Tatra si na konto zapísala tri dôležité body.

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Výprask v Sombore ŽAK – BUDÚCNOSŤ 5 : 0 (2 : 0)

Ján Murtín

ažili Hložančania od priameho konkurenta o zostup ťažkú, ale zaslúženú prehru. Začiatok zápasu to však neveštil. Hostia boli aktívnejší a mali aj prvé šance, ktoré nevyužili Đilas a Đokić, aby po pr-

vom zaváhaní hostí Terzija otvoril skóre, po ktorom sa Hložančania viac na nič nepýtali. Vo finiši polčasu internacionál v radoch domácich Dabić lišiacky prekonal Dukića pre 2 : 0. Keď na samom začiatku druhého

Ako dať gól? SLÁVIA – RADNIČKI 4 : 0 (0 : 0)

Ján Šuster

ivnická Slávia pokračuje so slabými výsledkami. Tejto jari sa už stalo pravidlom, že si hráči Slávie vyrobia šance na gól, ale ich nevedia realizovať. Tak tomu bolo aj v nedeľu v stretnutí s Radničkim z Ratkova. Prvých tridsať minút sa najviac hralo medzi dvomi šestnástkami, kde sa končili útoky oboch mužstiev. V 30. min. pohrozili domáci. Jušković medzi dvoma zadákmi hostí uvoľnil Čvokića, ktorý zišiel • ŠPORT •

sám pred brankára hostí Đokića, ale sa tento nedal prekvapiť. V 35. min. z hranice trestného územia Vinković dobre strelil, prekonal brankára, no obranca hostí Lazarević nejako loptu odrazil z bránovej čiary. Mali šancu aj hostia, keď Šmit nepozorne stratil loptu na asi tridsať metrov od svojej brány. Petković sám vošiel do trestného územia, ale strieľal vedľa. V 40. min. z rohového kopu centroval Kesić, najvyššie skočil Aleksić, dobre hlavičkoval, ale domáci mali šťastie, lebo jeho

TATRA: Popin, Mrđenović, Živanović, Duvnjak, Đorđević, Živojinov (Ožvát), Svitić, Zukić, Grahovac (Radić), Berić, Požarev (Veteha).

Výsledky 24. kola: Titel – Slavija 0 : 1, Veternik – Sirig 6 : 0, Šajkaš – Fruškogorac 2 : 5, TSK – ŽSK 4 : 1, Susek – Fr. partizan 3 : 2, Jedinstvo – Petrovaradin 3 : 1, Hajduk – Bačka (Đ) 2 : 2, Bačka (B) – Futog 0 : 1, Tatra – Omladinac 4 : 1 Tatra má 28 bodov a aj ďalej je na 14. mieste v tabuľke. Na nedeľu na vlastnej pôde uhostí celok Titela.

Gól Požareva (modrý, číslo 22)

polčasu Plavski využil neorganizovanosť zadných radov hostí, bolo vidieť, že hložianska loď stroskotala. V 48. min. už bolo 3 : 0. Slabí hostia inkasovali ešte dva góly, a to v 51. a 61. min. Ten piaty do vlastnej siete vsietil nepresvedčivý stopér Májsky. Posledná polhodinka sa hrala iba medzi dvomi trestnými územiami, bez výhľadnejších šancí. Pod túto prehru sa podpísali aj rýchle zranenia krajných obrancov Bučíka v 22. a Petrovića v 40. min., ktorí museli

byť vystriedaní. Rozhodcovia v čele so Stefanom Mitrovićom z Odžakov veľmi korektne viedli zápas a žltými kartami trestali troch domácich, ako i Dukića, Damjanovića a Đokića z radov hostí. BUDÚCNOSŤ: Dukić, Petrović (Molnár), Bučík (Fábry), Jovanov, Májsky, Popović, Damjanović (Kolár), Jakuš, Čipkár (Đumić), Đokić a Đilas Budúcnosť má 31 bodov a nachádza sa na desiatom mieste. Na nedeľu znovu hosťuje, tentoraz v Obrovci, kde ju uvíta starý rival Borac.

strela trafila žrď. Hneď na začiatku druhého polčasu domáci zahodili dve výhľadné príležitosti. Najprv Roganović dobre hlavičkoval po centri z rohu, ale brankár hostí dobre reagoval, odrazil loptu, následne strieľal Zejak, ale vedľa samej žrde. To, čo neurobili domáci, urobili hostia. V 50. min. po veľkej skrumáži pred gólom Slávie Novović zaslal loptu za chrbát brankára Brňu. V 70. min. po chybe domácich zadákov Santrač zvýšil výsledok. Trochu neskoršie Kardinal silne vypálil, trafil žrď a Milunović odrazenú loptu zaslal do siete a bolo 3 : 0. V 83. min. hostia založili rýchly protiútok a Novović uzavrel výsledok zápasu. V druhom polčase šance mali aj domáci, ale ich dvakrát Grňa, tiež Čvokić, B. Petrović a Záskalický nevyužili. Po

tejto prehre Slávia klesla na ôsmu priečku v tabuľke, a tak sa dostala na okraj nebezpečného pásma, v ktorom jej hrozí zostup. SLÁVIA: Brňa, Grňa, Šuster, Vinković, Roganović, Šmit, Čobrda (M. Petrović), B. Petrović, Zejak (Kuchta), Jušković (Kotiv), Čvokić (Záskalický) Výsledky 24. kola: ŽAK – Budúcnosť (H) 5 : 0, Rusín – Borac (O) 0 : 0, Omladinac – Kordun 2 : 0, Borac (BG) – Budućnost (P) 1 : 0, Maglić – Zadrugar 1 : 2, Kulpín – Stanišić 0 : 2, Polet – BSK 2 : 0, Budućnost (M) – Tvrđava 0 : 1. Pionieri Slávie tiež odohrali majstrovský zápas a prehrali so svojimi rovesníkmi z Hložian 3 : 1. Jediný gól domácich dal Milec a strelcami hostí boli M. Čipkár, D. Čipkár a Novakov.

17 /4956/ 24. 4. 2021

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Príťažlivá hra, pekné góly JEDNOTA – KOZARA 3 : 0 (0 : 0) Matej Bzovský

a daždivého počasia a na šmykľavej ploche Staropazovčania zaznamenali druhú jarnú výhru, čo im predsa neprinieslo posun v tabuľke. Aj po 29. kole zostali na priam začarovanej 14. priečke v tabuľke. Za súpera mali tvrdo hrajúce mužstvo z banátskej roviny, ktoré dlho a vytrvalo, hlavne v prvom polčase, odolávalo a udržiavalo bezgólový výsledok. Jedinú šancu mali v 36. min. keď sa po nepozornom zákroku obrany Ćirić nečakane ocitol v päťke, ale trochu zaváhal a jeho strelu Jovišić stačil zablokovať. Domáci mali už v úvode veľkú príležitosť ujať sa rýchleho vedenia po ne-

V druhom „dejstve“ domáci silnejšie zatlačili hostí na ich polovicu ihriska, po skvelých akciách chytali palebné pozície, kým súperi boli úplne neškodní, takmer bez útoku. Domáci si pripravovali, ale aj zahadzovali mnohé šance, až po 61. min. keď konečne pre-

bezpečných únikoch rýchlonohého Ragipovića, ktorý pravým krídlom viackrát dezorientoval obranu hostí. Po jeho centri lopty sa zmohol Perović, ale jeho slabá strela smerovala do brankárových rúk. V 15. min. najkrajšia chvíľa na zápase: Ragipović znova pekne odcentroval a Aničić chrbtom obrátený k bráne atraktívne nožničkami vystrelil, ale ho lopta neposlúchala a odletela ponad bránu. Pred odchodom na oddych sieť hostí sa zatriasla. Radosť domácich však krátko trvala, lebo postranný rozhodca správne anuloval gól. V ofsajde sa Skvelá technika: Danilo Živanović ocitol Živanović.

konali hrádzu zhustnutej obrany hostí. Naladený Aničić peknou šikmou prihrávkou zamestnal Živanovića a tento z otočky trafil sieť. Len tri minúty neskoršie najlepší jednotlivec zápasu Živanović šikovným zákrokom zužitkoval dlhú prihrávku Aničića. V 88. min. zabojoval na ľavom krídle mladý náhradník Vujović, kľučkou sa zbavil strážcu a potom nesebecky prihral Aničićovi, ktorého strela z pokutového územia skončila v samom hornom rohu. JEDNOTA: Jovišić, Milisavljević, Maoduš, Žilović, Kačar, Radosavljević, Ragipović (Tošić), Živanović, Perović (Lazić), Aničić, Marković (Vujović) Na nedeľu Jednotu v Perleze očakáva, možno len na papieri, ľahšie hosťovanie vzhľadom na bezvýhľadný stav domácich. Musia však zahrať s plným nasadením, lebo domáca plocha prináša prednosť. Jednota musí ospravedlniť úlohu favorita a získať ďalšiu výhru a postup v tabuľke.

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

dokázal vykopnúť, nasledovala silná strela osamelého Bojana Ćuluma, no lopta namiesto v sieti skončila na brvne, ktoré hádam ešte vibruje?! Do konca Terzić mal ešte dve bránou Mladosti. Náhradník DžiMLADOSŤ (BP) – VOJVODINA (BG) 1 : 0 (1 : 0) šance, v 77. min. trafil aj pravú gurski strelil zblízka, Leňa fenožrď. Víťazstvo mohol potvrdiť i Juraj Pucovský z rúk mladého brankára Babina, menálne zareagoval nohou, ale dobehol Terzić a zblízka trafil istý gól zachránil Beronja vyraziac Leškov, no lopta ho neposlúcho neúspechu v Apaľavý dolný roh – 1 : 0. Vtedy loptu z bránkovej čiary! Potom la. Škoda, že po školáckej strele tine a doma s odhádam nikto na zápase sme v 71. min. videli druhý pokus hlavou v anglickom štýle nážackým Tekstilcom neveril, že to bude jediný, Ožváta z voľného kopu, brankár hradníka Peteja v nadstavenom jesenný majster z Báčskeho rozhodujúci gól na zápase. Babin loptu znova odrazil, ale ju čase lopta neskončila v pravom Gradišta bez bodov zostal Druhý polčas priniesol tentoraz nikto zblízka nedokázal hornom rohu, a nie tesne nad aj v petrovskej Vrbare. Bol to omnoho viac vzrušenia upraviť do siete. V 75. min. druhá brvnom. Bol by to nádherný gól výborný zápas dvoch veľmi pred oboma bránami. Zahlá- kolosálna šanca hostí. Prízemný sľubného útočníka Mladosti, ktorý dobrých tímov. Domáci zaslúžene sili to hráči Vojvodiny, ktorí v pr- center z ľavej strany nikto ne- neprávom neskoro, až v 86. min., vykročil na trávnik. zvíťazili minimálnym výsledkom vom polčase Výhra Mladosti je zaslúžená, a tak hostí pravdepodobne od- ani raz nekohoci výsledok mohol byť aj iný, písali z boja o titul, lebo líder pli priamo na predovšetkým preto, že zverenci z Odžakov teraz má o desať bo- bránu Leňu, ale trénera Sovilja nevyužili niekoľko dov viac od zverencov trénera ten prvý pokus naozaj krásnych príležitostí. Dabižljevića. Pejovića v 47. MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, BeOd prvého hvizdu rozhodcu m i n . n e b o l ronja, Stojisavljević (Petej), Stojčevića zo Somboru súperi sa presný. O desať Stanić, Brajković, Leškov, Plavpustili do seba a čoskoro, v 10. min. neskoršie šić (Đokić), Stamenković, Jakuš, min., Leškov z desiatich metrov Stojisavljević Terzić strelil do náručia brankára Babina. unikol z praMladosť sa nachádza na Hostia mali prvý roh na zápase vej strany, no šiestom mieste a má 42 bodov. v 17. min., ale z neho nič nevy- po jeho strele V stredu v mimoriadnom kole ťažili. V 24. min. hráč Vojvodiny brankár Babin Mladosť mala na programe zápas Prodanov dvadsať metrov od loptu odrazil v Srbobrane, kým v nedeľu doma brány fauloval Leškova. Kapitán nohou. V 65. Ožvát z voľného kopu zaslal lop- min. konečne V 24. min. mladý brankár Babin urobil jedinú chybu uvíta somborský Radnički. tu ponad múr, kožená vypadla dráma aj pred na zápase a Terzić priniesol Mladosti tri body

Bačko Gradište šampión nebude?

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

VÍKENDOVÉ ZÁPASY KULPÍNSKYCH VOLEJBALISTOV

Neregulárne podmienky na hru VEST – KULPÍN 0 : 3 (Výsledky setov: 27 : 29, 18 : 25, 21 : 25) Katarína Gažová

ďalšom kole majstrovstiev v Druhej lige Srbska volejbalisti Kulpína v sobotu 17. apríla hosťovali v Šíde, kde zvíťazili nad tamojším mužstvom Vest. Bol to rutinovaný zápas a také zápasy sú, podľa slov predsedu VK Kulpín Todora Radanova, najťažšie pre hru. Kulpínčania sú totiž prví v tabuľke a Šíďania predposlední. Vest chcel prekvapiť Kulpínčanov, ale sa im to nepodarilo, lebo je rozdiel v kvalite veľký. Treba však povedať, že telocvičňa v Šíde nemá vykurovanie, takže sa hralo v takmer neregulárnych podmienkach. Hráči sa triasli od zimy. V takých podmienkach

Kulpínčania hrali iba toľko, koľko im bolo potrebné, aby zvíťazili, kým sa domáci hráči mimoriadne usilovali. Tréner Kulpínčanov Boris Relota dal šancu všetkým hráčom. VK KULPÍN: Relota, Zima, Peťkovský, Hasík, Petrović, Barišić, Gajičić, Babić, Salatić, Ćirić, Emer, Bojkov Na nasledujúci víkend v Kulpíne hosťuje výnimočne dobré mužstvo VK Kikinda.

Z jesenného zápasu so Šíďanmi v Kulpíne

Nevzdávali sa, ani keď prehrávali SOKO – KULPÍN 3 : 0 (Výsledky setov: 25 : 17, 25 : 9, 25 : 23)

eniorky Kulpína, ktoré súťažia v Druhej vojvodinskej lige, v nedeľu 18. apríla hosťovali v Gajdobre, kde si sily zmerali s druhým celkom Soko. Pokiaľ sú Gajdobranky skúsené, Kulpínčankám je toto prvá súťažná sezóna, v ktorej získavajú skúsenosť, takže je pochopiteľné, že v ich hre sú časté výkyvy. Dôležité je, že aj

Konzultácie dievčat s predsedom klubu T. Radanovom pred zápasom

keď víťazia a robia chyby, hrajú veľmi obetavo. V Gajdobre zaslúžene prehrali s objektívne lepším celkom, ale svojím postojom nerozčarovali. Tréner Stanislav Zima povedal, že nerobil nátlak na hráčky, že musia zvíťaziť. Tieto sa však maximálne snažili a bojovali o každú loptu. Prvý a druhý set Gajdobranky vyhrali pomerne ľahko. V treťom sete Kulpínčanky zahrali silnejšie a boli na krok od výhry, ibaže trochu neskúsenosť a trochu aj nešťastie prispeli k tomu, aby aj tretí set, a tým aj zápas, prehrali. Tréner Zima je spokojný s hrou. Zvlášť je hrdý na to, že bojovali do posledného bodu a že sa nevzdávali, ani keď prehrávali. ŽVK KULPÍN: Dobrovoljská, Milenkovićová, Gostovićová, Nataša a Daniela Králikové, Nataša a Daniela Chalupkové, Kolarská, Babiaková, Ćirovićová

ÚSPECHY KOVAČICKÝCH ŽIAČOK V PLÁVANÍ

Husárikovej zlatá medaila N Olinka Glóziková-Jonášová

a štátnych majstrovstvách v plávaní pre žiakov základných škôl začiatkom apríla v Belehrade žiačky ZŠ Mladých pokolení v Kovačici dosiahli pozoruhodné úspechy. Predovšetkým vynikli Dagmar Husáriková, ktorá získala zlatú medailu v disciplíne motýlik, a Sára Šimonová, ktorá obsadila štvrté miesto v disciplíne kraul. Ôsmačka Dagmar Husáriková si plávanie obľúbila už ako sedemročná, keď ju rodičia zapísali do školy plávania pod vedením profesorky telesnej výchovy Tatiany Brtkovej. Pravidelne začala trénovať dva roky neskoršie v kovačickom PRS Relax pod taktovkou Emilije Stanićovej, plavkyne z Debeljače. Od roku 2018 je členkou Plaveckého klubu Dinamo v Pančeve, kde trénuje pod taktovkou zväzového trénera Marka Spasova. Za svoj prvoradý úspech považuje to, že má veľkú vôľu trénovať. A nielenže má vôľu, ale má aj náročné plány. Chcela by sa totiž jedného

Dagmar Husáriková (vpravo) a Sára Šimonová s profesorom telesnej výchovy ZŠ Mladých pokolení Pavlom Urbanom, ktorý ich sprevádzal na republikovej súťaži

dňa plávaniu venovať profesionálne a súťažiť na najväčších svetových súťažiach, európskych a svetových majstrovstvách, tiež Olympijských hrách. Usilovnosť jej však už teraz priniesla početné ocenenia – zlaté, strieborné a bronzové

Dagmar Husáriková sa v disciplíne motýlik ovenčila zlatou medailou

medaily. Podmienky na trénovanie v Kovačici nemá. V Pančeve sú podmienky dobré hlavne pre mladšie kategórie plavcov (mladších juniorov). Dagmar však už patrí medzi starších juniorov, ktorí na trénovanie potrebujú oveľa viac – hlavne olympijský bazén dĺžky 50 metrov a posilňovňu. Je mienky, že v celom Srbsku podmienky na profesionálne zaoberanie sa plávaním sú na dosť nízkej úrovni. A keď sme sa jej opýtali, či okrem plávania má voľný čas na nejaké hobby, krátko odpovedala: „Záujmy alebo hobby zatiaľ nemajú miesta v mojom rozvrhu, lebo mám veľmi málo voľného času.“ Foto: z archívu D. Husárikovej

MATIČNÁ ČINNOSŤ

Zakladajúce zhromaždenie MOMS Laliť v roku 1991

Vedenie lalitských matičiarov s hosťami

Miestny odbor Matice slovenskej v Laliti P Juraj Pucovský

stmelili tancami, piesňami, hudbou a veršami. V utorok 16. apríla 1991 konštituovali veätnásty MOMS obnovili, resp. založili 14. denie MOMS. Na čelo výkonného výboru sa apríla 1991 v Laliti. Po oslave 200. výročia dostal Ján Bohuš, zástupcom predsedu sa stal založenia slovenského evanjelického a. Vladimír Lovás, tajomníkom Jaroslav Valent v. cirkevného zboru v septembri 1990 bola to a pokladníkom Dušan Párnický. Ostatní členovia vedenia boli Ján Benka st., Jaroslav Benka, Elenka Cechmajstrová-Popovićová, Michal Demiter, Ján Fábry, Ján Daniel Grňa a Ján Tancik st. Dozornú radu tvorili predseda Ján Farkaš Adamov, Ondrej Turčan a Ján Valent z Ulice Štefánikovej. MOMS sa od prvého dňa snažil rozprúdiť aktivitu aj prostredníctvom rôznych prednášok. Tú o živote a diele generála, politika a horlivého národovca Milana Rastislava Štefánika predniesol Dr. Samuel Jovankovič, ďalšie Dr. Samuel Čelovský a iní. Farárka Viera Báthoryová mala dve prednášky na tému: Evanjelická cirkev a. v., jej vznik, vývoj a učenie. Matičiari Odhalenie pamätnej dosky k 130. výročiu v spolupráci s KUS Štefánik usporadúvajú narodenia K. M. Lehotského kultúrno-umelecké podujatia, pravidelne druhá významná udalosť v Laliti prispievajúca sa zúčastňujú SNS v Petrovci a slávnostných k zachovaniu identity a svojbytnosti Slovákov. zasadnutí MSJ/MSS. Športoví rybári s veľkým V tom zmysle vyzneli aj slová evanjelického úspechom súťažia, futbalisti hrávajú na matičfarára Vladimíra Lovása, ktorý na bohoslužbách ných turnajoch, študenti navštevujú stretnutia prízvukoval: „Matica slovenská je organizácia, v Báčskej Palanke. ktorá zbližuje a spája slovenský ľud, chráni a bráni našu dedovizeň, kultúru, na čo naši predkovia boli právom hrdí. Maticu vidím ako dáždnik, ktorý pre človeka často zohrá významnú úlohu. Ak začnú padať kropaje, pohotovo ho roztvorí. Matica je ten náš slovenský dáždnik, ktorý nás bude chrániť, aby nám zlý svet neuškodil.“ Popoludní v dome kultúry nasledovalo obnovovaco-zakladacie zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnilo vyše 300 Laliťanov. Domáci matičiari uvítali aj hostí z matičného ústredia, lalitských Slovákov žijúcich v OdžaLalitský rybár Ján Zorňan na súťaži SNS koch, Novom Sade a inde. Vtedy odzneli pekné slová o národnej a kultúrnej činnosti Slovákov Lalitský MOMS sa spolu s Ústavom pre v dedine, zvolili Výkonný výbor a Dozornú radu MOMS a Michala Benku za čestného kultúru vojvodinských Slovákov podieľal na predsedu. Všetko to ochotníci KUS Štefánik odhalení pamätnej tabule na rodnom dome

prvého akademického maliara vojvodinských Slovákov Karola Miloslava Lehotského (1879 – 1929). Pamätnú dosku odhalili na priečelí niekdajšej slovenskej evanjelickej školy 16. noČestný predseda Michal vembra 2009 Benka k 130. výročiu narodenia najznámejšieho lalitského Slováka. Prvá udalosť v roku 2012 bola 1. apríla, keď v Laliti prezentovali knihu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Bezpochyby najúspešnejšie podujatie lalitský MOMS usporiadal 21. júla. Bol to 16. Matičný turnaj o putovný pohár veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade, na ktorom sa zúčastnilo 16 mužstiev a 160 futbalistov. Zvlášť vyzdvihujeme zbierkové akcie. V jednej matičiari spolu s MS Laliť zozbierali a zaslali cez Dunaj rôzne veci a potreby pre vojnou ohrozených Slovákov v Iloku. Na sklonku megainflačného roku 1993 lalitský MOMS urobil peňažnú zbierku na Hlas ľudu, po ktorej sa na náš účet dostalo 1 291 120 000 dinárov a 23 DEM. Prvým predsedom MOMS bol Ján Bohuš v dvoch mandátoch (1991 – 1999), vystriedal ho Ján Tancik st. (1999 – 2003), nasledovali Jaroslav Hrnčiar (2003 – 2007), Ján Zorňan-Pekár (2007 – 2011), najmladší zo všetkých Ján Benka (2011 – 2015), kým je od r. 2015 dodnes v čele Jaroslav Múdry. Matičiari nemajú svoje miestnosti, ani nadostač finančných prostriedkov. No nápomocná ruka domáceho prostredia, Obce Odžaci a početných dobrodincov nikdy nevystala.

Hlas ľudu 17/2021

Articles inside

Zalesňovanie čoraz populárnejšie

Rozkoš farieb a idylickosť zašlých čias

Husárikovej zlatá medaila

Nová schéma pomoci

Podpora poľnohospodárov aj v nových dotačných systémoch