Hlas ľudu 18-19 /2021 by NVU Hlas ľudu

Nové investičné projekty ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

1. 5. – 8. 5. 2021 | 18 – 19 /4957 – 4958/

V utorok 27. apríla Kovačickú obec navštívila delegácia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky na čele so štátnou tajomníčkou Ingrid Brockovou. Delegáciu privítalo vedenie Obce Kovačica: Petar Višnjički, zástupca predsedu Obce Kovačica, a Marijana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica (na snímke záber z rokovaní). Spomenutá delegácia potom absolvovala i návštevu Báčskopetrovskej obce. O. Glóziková-Jonášová

V sobotu 24. apríla na nádvorí Slovenského vojvodinského divadla, práve v deň 100. výročia narodenia barda slovenskej vojvodinskej literatúry Paľa Bohuša, vlastným menom Dr. Pavla Saba (1921 – 1997), v Báčskom Petrovci prichystali primeraný program, svojrázne pásmo slov, hudby a piesní. Pri tejto príležitosti v čitárni Knižnice Štefana Homolu otvorili výstavu kníh Paľa Bohuša a literatúry o ňom. J. Čiep

Uzávierka čísla: 28. 4. 2021

Rádio Kovačica 1. mája oslávilo 50 rokov pôsobenia. Za tých 50 rokov sa dožilo významných spoločenskopolitických zmien, jeho koncepcia sa mierne menila, ale svoj prvoradý cieľ byť poslucháčom príjemným spoločníkom spĺňa podnes. Za tieto roky si rozhlas vybudoval veľmi dobré meno, jeho názov je spájaný s tradíciou, kvalitou služieb a významným postavením. O polstoročnom kovačickom rozhlase sa dočítate viac na stranách tohto čísla nášho týždenníka. O. Glóziková-Jonášová Foto: z archívu RTV OK

Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva Srbska vyhlásilo prvú verejnú výzvu na predkladanie žiadostí o určenie práva využívať granty v rámci projektu konkurencieschopného poľnohospodárstva na rok 2021. Do konca roka budú vyhlásené tri verejné výzvy – v apríli, júli a septembri. Predmetom prvej verejnej výzvy sú investície a oprávnené náklady spojené so zvýšením konkurencieschopnosti primárnej rastlinnej výroby v oblasti výroby ovocia, zeleniny, hrozna a kvetov. Termín podávania žiadostí je od 5. mája do 4. júna 2021. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Sviatok práce a pohody Anna Francistyová

red nami je 1. máj – medzinárodný sviatok pracujúcich. I keď už dávnejšie nie je poznačený organizovanými masovými podujatiami, neraz i v týchto dňoch budete počuť zmienky o 1. máji roku 1886, keď vo vlne masových demonštrácií v Chicagu vyšlo do ulíc 40 000 nespokojných robotníkov. Štrajkujúci sa dožadovali osemhodinového pracovného času. Protesty mali krvavý záver, ale ustanovujúci kongres II. internacionály roku 1889 v Paríži prijal uznesenie o oslave tohto dátumu ako Sviatku práce. Ako ho oslávite? Robíte si plány, ktoré môže zmariť dážď, prípadne máte v zálohe aj plán B? Alebo máte na mysli iba rodinné stretnutie, ktoré má predovšetkým naplniť srdcia súdržnosťou, veselým džavotom tých najmladších, spomienkami tých, čo si viac toho pamätajú... Alebo nič neplánujete? Akokoľvek, ponúkame vám, vážení naši čitatelia, na nadchádzajúce dni voľna dvojčíslo Hlasu ľudu na až 68 stranách. Nechceme vám nič vnucovať, ale naisto vieme, že si každý z vás nájde niečo pre seba a že vám toto naše tradičné čítanie

vydrží aj dva týždne. Ďalšie číslo nášho týždenníka totiž vyjde s dátumom 15. mája 2021. V podvečer 1. mája vo viacerých našich dedinách sa stavali máje či májové drevá. Vlaňajší pandemický rok uškodil tejto peknej dedinskej tradícii, aj keď kde-tu vysokánsky ozdobený máj vyrástol. Teraz sa však smelšie plánujú tieto veselé akcie. Ak koronakríza ešte viac povolí, dúfajme, že sa budeme tešiť aj na početné ďalšie kultúrno-umelecké programy, vďaka ktorým sme sa v tomto májovom a letnom období s radosťou stretali. Iste sa na nové družby a skúšky tešia i hložianski spolkári vďaka vynoveným priestorom svojho Kultúrno-osvetového spolku Jednota. V novinách pred vami si nájdete viac príležitostných rozhovorov, záznamov z terénu, a to v pravidelných rubrikách a v prílohe pre poľnohospodárov. Spokojní budú iste i športoví fanúšikovia, nadšenci výtvarníctva, hudby, nových kníh... Nech sú nám pekné tieto prvé májové dni. Iste ešte slávnostnejšie budú našim spoluobčanom, ktorí oslavujú veľkonočné sviatky podľa juliánskeho kalendára. Tohto roku sa tieto jarné sviatky totiž kryjú so Sviatkom práce.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

5 Vklady do lokálnej infraštruktúry

ĽUDIA A UDALOSTI

19 Symbolom mladosti a jari

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

KULTÚRA

44 Sny o zlomenom šťastí, márnosti a večnosti

ŠPORT

67 Od Kysáča po Petrovec dvadsaťštyriročná cesta

30 Od mája nové dotácie pre pestovateľov ovocia, zeleniny, hrozna a kvetov

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Na titulnej strane: Delegáciu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky počas dvojdňovej návštevy Republiky Srbsko prijal i Miloš Vučević, primátor mesta Nový Sad. Foto: z archívu mesta Nový Sad

Tlač: Doo Magyar SZO KFT, Nový Sad

• •

•

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

Týždeň

7 DNÍ

Infraštruktúra ako hybná páka spoločnosti Pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

nvestície do infraštruktúry by mali byť hybnou pákou každej časti spoločnosti, pritom dávajú impulz na ďalšie kľúčové aktivity, akými sú nové investície a všeobecný rozvoj hospodárstva. V rámci balíka celoštátnych investícií do cestnej infraštruktúry už je blízko realizácia výstavby úseku diaľnice medzi Belehradom, Novým Sadom a Zreňaninom. Je to investícia, prostredníctvom ktorej sa obyvateľom miest Zreňanin, Pančevo, Belehrad a Nový Sad uľahčí dopravná komunikácia. Avšak pozitívne budú ovplyvnení aj obyvatelia Opova, Kovačice, Titelu a Žablja. Výstavba nového budúceho úseku diaľnice celkovej dĺžky 113 km (z toho úsek Belehrad – Zreňanin bude vynášať 58 km, kým úsek Zreňanin – Nový Sad bude dlhý celkovo 45 km) ovplyvní aj vedľajšie dediny:

Aradáč, Ečku, Stajićevo, Lukićevo a Orlovat. Tým spôsobom uvedená časť našej krajiny bude spojená najmodernejšou infraštruktúrou s ostatnými časťami Srbska, resp. bude mať pripojenie na iné diaľnice, čím sa uľahčí súčasná cestná komunikácia a získajú sa podmienky na prosperitu regiónu. Od 26. apríla do 25. mája možné je nahliadnuť do náčrtu priestorového plánu autostrády Belehrad – Zreňanin – Nový Sad. * Koniec apríla prebieha aj v duchu dialógov o Európskej únii a udržateľnom rozvoji, v rámci ktorého stále aktuálnejšími otázkami sú tie o ochrane životného prostredia. O tom sa vo verejnosti zmienila aj premiérka Ana Brnabićová konštatovaním, že je otázka ochrany životného prostredia komplexnou a finančne náročnou otázkou, avšak je veľmi dôležitým problémom na riešenie v najbližšej budúcnosti a predstavuje jednu z troch zá-

kladných priorít. Tam sú cielené aj aktivity ohľadom ukončenia rokovacej pozície pre kapitolu číslo 27, týkajúcu sa životného prostredia. Do konca roku 2021 sa začne výstavba zariadení na prečistenie odpadových vôd v 27 jednotkách lokálnej samosprávy v Srbsku, pritom srbská vláda vo svojich prvých šiestich mesiacoch pôsobenia zabezpečila aj prostriedky na riešenie otázok skladovania odpadu. Uvedenými otázkami by sme sa mali zaoberať maximálne zodpovedným spôsobom, bez manipulácií, s dosahovaním konsenzu o tom, čo ako spoločnosť chceme dosiahnuť v budúcnosti. * V západoeurópskej kultúre sa prvý májový deň považuje aj za jarný sviatok zamilovaných. Avšak v najväčšej časti krajín je 1. máj oslavovaný ako medzinárodný sviatok pracujúcich, založený ešte koncom 19. storočia v duchu boja proti

7. ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA APV

Aj o kultúrnom dedičstve Miroslav Pap

o štvrtok 22. apríla poslanci Zhromaždenia APV zasadali po siedmykrát. Rokovací program zasadnutia tvorilo pôvodne 9 bodov, ktoré boli rozšírené o ďalších 30. Prvý bod rokovania a zároveň aj najdôležitejší sa týkal kultúrneho dedičstva Sriemskych Karloviec. Najmä Zhromaždenie APV súhlasilo byť navrhovateľom zákona o obnovení kultúrno-historického potenciálu tohto mesta a o jeho rozvoji. Za hlavného navrhovateľa, ktorý bude zákon predstavovať v Národnom zhromaždení Srbska, bol zvolený predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović. 4

www.hl.rs

Pôvodný zákon bol schválený pred 30 rokmi, no v súčasnosti vládne mienka, že je potrebné ho doplniť. Po jeho schválení bude možné realizovať kapitálové investovanie v Sriemskych Karlovciach, ktoré patria medzi kľúčové mestá vojvodinskej histórie. Investovanie bude možné tak na úrovni republikovej, pokrajinskej a lokálnej, ale v konečnom dôsledku aj z prostriedkov fondov Európskej únie. Zámerom tohto zákona je zachovať, oživiť a efektívnym spôsobom revitalizovať kultúrne dedičstvo Sriemskych Karloviec. Ďalším kľúčovým bodom rokovania bolo schválenie používania znaku Najlepšie z Vojvodiny.

Informačno-politický týždenník

Nový znak je prispôsobený a zosúladený s potrebami rôznych hospodárskych subjektov a mal by umožniť lepšiu ochranu a podporu kvalitných a autentických výrobkov a služieb pochádzajúcich z územia Vojvodiny. Znak bude zeleno-čiernej farby a na ňom bude text Najbolje iz Vojvodine napísaný latinkou, cyrilikou a v anglickom jazyku. Okrem potravinárskych, priemyselných a remeselných výrobkov požiadať o znak budú môcť turistické služby, destinácie a podujatia vo Vojvodine, čo im umožní lepšiu a efektívnejšiu propagáciu. Na zasadnutí bolo prijaté rozhodnutie Zhromaždenia o aplikácii zmien a doplnkov územného

nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V ústrety 1. máju – Sviatku práce ministerka práce, zamestnávania, bojovníckych a sociálnych vecí Darija Kisić-Tepavčević zverejnila smer budúcich aktivít daného ministerstva, zvlášť v dialógu so Zväzom samostatných syndikátov Srbska, ktorý si pripomenul 118 rokov od založenia a pôsobenia. Uvedená organizácia sa každý deň zasadzuje o to, aby sa zákonmi zabezpečilo fungovanie zamestnaných v rámci určitej pracovnej organizácie, predovšetkým právo na osemhodinový pracovný čas, právo na združovanie a bezpečnú prácu. Základným poslaním je zlepšiť postavenie pracujúceho človeka. Rovnako je to cieľom zamestnávateľov, ako aj štátnych štruktúr, ktoré radom opatrení a zákonných ustanovení vytvárajú podmienky na to, aby všetci zamestnanci v Srbsku mali rovnakú príležitosť pracovať a za priaznivých podmienok. plánu siete koridoru dopravnej infraštruktúry, štátnej cesty číslo 24 Subotica – Zreňanin – Kovin. V rámci zasadnutia boli schválené aj správa o riadení a disponovaní verejným vlastníctvom APV za rok 2020, výročná správa pokrajinského ombudsmana za roky 2019 a 2020, ako aj správa o podnikaní Pokrajinského ústavu pre rodovú rovnosť za roky 2019 a 2020. Okrem uvedených bolo prijaté rozhodnutie o voľbe predsedu a členov Správnej rady Zhromaždenia APV a rozhodnutie o vymenovaní predsedu, členov a tajomníka volebnej komisie, ako aj ich zástupcov. Posledná časť 7. zasadnutia Zhromaždenia sa týkala rozhodnutia o odvolaní a vymenovaní členov Rady Univerzity v Novom Sade a fakúlt, ktorých zakladateľom je samotná APV . • TÝŽDEŇ •

DELEGÁCIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY U PRIMÁTORA MESTA NOVÝ SAD

Tradične dobré vzťahy a dobrý oporný bod Miroslava Ožvátová

rimátor mesta Nový Sad Miloš Vučević a jeho spolupracovníci sa stretli v utorok 27. apríla s delegáciou Slovenskej republiky na čele so štátnou tajomníčkou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ingrid Brockovou a veľvyslancom Slovenskej republiky v Belehrade Fedorom Rosochom. Na prijatí v Novom Sade sa rokovalo o doterajšej plodnej spolupráci medzi dvomi krajinami a o význame slovenského národného spoločenstva v Novom Sade, Vojvodine a Srbsku.

Primátor Vučević vyzdvihol, že slovenská kultúra a tradícia predstavujú súčasť identity mes-

ta Nový Sad. Na stretnutí bolo zhodnotené, že je Slovenské stredisko, ktoré má byť v Novom

Na potvrdenie dobrých vzťahov a budúcej spolupráce: štátna tajomníčka Ingrid Brocková a primátor Miloš Vučević

Sade, dobrým oporným bodom pre ďalšiu srbsko-slovenskú kultúrnu spoluprácu. Spolubesedníci uviedli, že existuje veľký potenciál na rozvoj spolupráce a že by sa mala ekonomicky posilniť. Tradične dobré vzťahy medzi dvoma krajinami, aktívna bilaterálna spolupráca a úplná podpora zo strany Slovenskej republiky pre Srbsko na ceste do Európskej únie boli zhodnotené ako priaznivý základ pre plodné spoločné projekty na mestskej úrovni. Zdroj: oficiálna stránka mesta Nový Sad Foto: archív mesta Nový Sad

NÁVŠTEVA DELEGÁCIE MZVEZ SR V KOVAČICI

Nevyhnutná intenzívnejšia ekonomická spolupráca Srbska a Slovenska Olinka Glóziková-Jonášová

zájomné vzťahy medzi Srbskom a Slovenskom tradične sú dobré a mali by sa premietnuť do intenzívnejšej ekonomickej spolupráce. Je to záver dvojdňovej oficiálnej návštevy delegácie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na čele so štátnou tajomníčkou Ingrid Brockovou, ktorá v pondelok 26. apríla pricestovala do Srbska. V rámci prvého dňa návštevy Brocková absolvovala rokovania na ministerstvách v Belehrade. Stretnutia boli zamerané na zhodnotenie bilaterálnej spolupráce a aktuálnych otázok súvisiacich s prístupovým procesom Srbska do EÚ. „Tá bilaterálna spolupráca má množstvo dimenzií a na tej politickej úrovni • TÝŽDEŇ •

je veľmi dobrá, Srbsko je skutočne naším tradičným partnerom v regióne západného Balkánu už

Petrovci a Novom Sade. Do Kovačice delegácia prišla v utorok 27. apríla v predpolud-

Delegácia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa v obecnej budove stretla s vedením Obce Kovačica

dlhé roky,“ podčiarkla Brocková. V druhý deň návštevy zmapovala inštitúcie vojvodinských Slovákov v Kovačici, Báčskom

ňajších hodinách v sprievode veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku Fedora Rosochu a prvého tajomníka Veľvysla-

nectva Slovenskej republiky v Belehrade Igora Vencela. Hostí v budove obecnej správy privítal Petar Višnjički, zástupca predsedu Obce Kovačica, a Marijana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica. Témou rokovania s predstaviteľmi lokálnej samosprávy bolo, ako povedala Brocková, rozvíjanie ekonomickej spolupráce dvoch krajín. „Moja cesta do Srbska smerovala aj preto, že chceme rozvíjať viac ekonomickú diplomaciu a hľadáme formu, ako poprepájať naše firmy, srbské a slovenské. Cítim to tak, že aj investície do Vojvodiny by veľmi pomohli, aby vlastne boli takou formou motivácie pre mladých ľudí zostať tu a mať pracovné príležitosti,“ povedala Brocková. Okrem iného informovala, že

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

Týždeň v prvý deň oficiálnej návštevy rokovala s predstaviteľmi vlády v Belehrade, kde sa rozprávali o podmienkach fungovania slovenskej národnostnej menšiny Slovákov, ale aj všetkých iných národnostných menšín a o politike Srbska v smere zlepšenia alebo vytvárania podmienok na život národnostných menšín. „Táto moja návšteva zároveň nasleduje návštevu predsedu ÚSŽZ Milana Jána Pilipa, ktorý tu bol pred dvomi týždňami a ktorý sa vlastne rozprával konkrétnejšie s predstaviteľmi národnostnej menšiny o problémoch a o nejakej forme spolupráce a pomoci zo strany našej krajiny,“ vysvetlila. Veľvyslanec SR v Belehrade Fedor Rosocha vyzdvihol výz-

OBEC BÁČSKY PETROVEC

Rozhovory Jaroslav Čiep

„V Nevystala návšteva Galérie insitného umenia

Slovákov žijúcich v zahraničí našich priestoroch a aby sa naši a v súvislosti s tým sa bude pri- krajania zo Slovenska vrátili pravovať nová legislatíva, nová späť, keď budú mať priaznivejšie agenda, nový finančný rámec, podmienky. Okrem toho hovoktorý bude lepšie, podľa nášho rili sme aj o sľúbenej finančnej odhadu, realizovať tie potre- pomoci na rekonštrukciu paby, ktoré sa teraz dinského domu kultúry, ktorý snažíme my tu bol záverom návštevy predsedu spoznať a zade- ÚSŽZ Milana Jána Pilipa. Okrem finovať,“ vysvetlil tých prostriedkov finančne podveľvyslanec. poria aj jednotlivé kovačické A s i s t e n t k a a padinské združenia,“ vysvetlila predsedu Obce Melišová. Kovačica MariPo takmer dvadsaťminútojana Melišová vom rokovaní s predstaviteľmi vo vyhláške pre lokálnej samosprávy delegácia médiá poveda- vykonala obchôdzku Galérie V súkromnej Galérii Babka majiteľa Pavla Babku la: „Delegácia insitného umenia, dvoch súkMZVEZ SR sa za- romných galérií a Pamätného nam návštevy delegácie MZVEZ ujímala o to, ako žije slovenská domu Martina Jonáša. Štátna SR: „Návšteva je zameraná na menšina na týchto priestoroch. tajomníčka neskrývala nadšenie všetky aspekty bilaterálnej Jednak prišli s konkrétnym roz- z insitnej tvorby a z prvej návspolupráce. V prvom rade sa hodnutím, že sa budú snažiť števy Kovačice si odnesie, ako snažíme podporiť ekonomickú o to, aby Slovensko pomohlo hovorí, iba pekné dojmy: „Som spoluprácu, avšak tak, aby sa prvýkrát v Srbprejavila aj v tomto regióne, sku a veľmi som vo Vojvodine. Súčasťou agendy túžila prísť do je krajanská agenda, ktorá si Kovačice, lebo zasluhuje, samozrejme, našu mám rada invelikánsku pozornosť, a súčassitné umenie ťou kultúrnej agendy je podpora a už dlhé roky tých aktivít, v ktorých Slovásledujem obci v Srbsku vynikajú, a práve razy, ktoré sú dnešná návšteva Kovačice je namaľované dôkazom toho.“ Okrem uvedev Kovačici. Nesného podotkol, že celá agenda mierne ma teda zahraničných Slovákov, ktorá teší skutočnosť, patrí pod MZVEZ SR, prechádza že som na miesPočas návštevy súkromnej Galérie Spomienky akousi transformáciou. „Transte, kde tieto obv rámoch majiteľa Jána Čecha formáciou v tom zmysle, že je razy vznikajú,“ v prvom rade záujem a snaha zahraničným Slovákom eko- povedala na záver návštevy spoznať a lepšie analyzovať nomicky, čiže budú sa snažiť štátna tajomníčka MZVEZ SR I. všetky problémy a potreby o to, aby otvorili továrne na Brocková. 6

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

eľmi sa teším, že 26. a 27. apríla 2021 uskutočním pracovnú návštevu Srbskej republiky, počas ktorej ma čakajú rokovania na Ministerstve zahraničných vecí Srbska, Ministerstve hospodárstva Srbska, či Ministerstve pre ľudské práva, práva menšín a sociálny dialóg Srbska. Navštívim aj úspešný slovenský projekt rozvojovej spolupráce a Inovačný fond Srbska. V programe mojej pracovnej cesty sú aj stretnutia s predstaviteľmi slovenskej národnostnej menšiny v krajanských centrách Kovačica, Báčsky Petrovec a Nový Sad. Rokovaniam budú dominovať témy ekonomickej diplomacie, aktuálne otázky prístupového procesu Srbska do Európskej únie a krajanskej problematiky,“ uviedla na sociálnych sieťach pred svojím príchodom do Srbska štátna tajomníčka Ingrid Brocková. Delegácia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky na čele so štátnou tajomníčkou Ingrid Brockovou a v sprievode Fedora Rosochu, veľvyslanca SR v Belehrade, v utorok 27. apríla oficiálne navštívila aj Obec Báčsky Petrovec. V malej sále Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec ich privítala predsedníčka obce Jasna Šprochová. „Táto návšteva sa uskutočnila predovšetkým pri príležitosti mapovania postavenia Slovákov ako národnostnej menšiny vo Vojvodine a bilaterálnej, hospodárskej a politickej spolupráce,“ uvádzali z kabinetu predsedníčky lokálnej samosprávy. Delegáciu, ktorá navštívila Báčsky Petrovec, tvorili aj Igor Vencel, zástupca veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade, a ďalší členovia kancelárie štátnej tajomníčky: riaditeľ kancelárie Ivan Surkoš, koordinátor kancelárie • TÝŽDEŇ •

so štátnou tajomníčkou Brockovou Jozef Korček a referentka Odboru štátov juhovýchodnej Európy a Turecka MZVEZ SR Monika Podsklanová-Šuhajdová a generálny riaditeľ Sekcie ministra Michal Kottman. Protokol tejto návštevy v Petrovci obsiahol aj návštevu Matice slovenskej v Srbsku a rokovanie s matičnou delegáciou v čele s predsedom Jánom Brtkom, prehliadku budúcej budovy Múzea vojvodinských Slovákov a návštevu Galérie Zuzky Medveďovej s inštalovanými Zuzkinými obrazmi, ktorú hosťom zo Slovenska prezentovala riaditeľka MVS

mila Vrbovská. Spoločne si obzreli zrekonštruované miestnosti – izbu venovanú XIV. Vojvodinskej údernej slovenskej brigáde, ornitologickú zbierku, novú pamätnú izbu gymnázia, ktorá vznikla pri oslave storočnice školy, ale aj bohatú žiacku knižnicu. Vyhlásenie pre médiá na záver tejto návštevy v Báčskom Petrovci v slávnostnej sieni gymnázia poskytli štátna tajomníčka Ingrid Brocková a predsedníčka obce Jasna Šprochová. „Som veľmi rada a teším sa, že môžem dnes navštíviť Báčsky Petrovec. Je to moja prvá návšte-

Obchôdzka budovy budúceho Múzea vojvodinských Slovákov

Návšteva Matice slovenskej v Srbsku

za potrebné využiť túto návštevu né ďalej načúvať, pripravené na aj na to, aby som navštívila krajan- spoluprácu a pripravené vlastne skú komunitu Slovákov žijúcich prispieť k realizácii projektov, v Srbsku, ktorá patrí k jednej z naj- ktoré sú plánované v Báčskom väčších národnostných komunít Petrovci, ale aj v iných častiach Slovákov žijúcich v zahraničí. Vojvodiny. Súčasťou rozhovoVeľká vďaka, že som sa mohla rov v Belehrade boli aj diskusie stretnúť s predstaviteľmi Mati- o ekonomickej diplomacii, takže ce slovenskej, že som si mohla máme záujem prepájať slovenský vypočuť nové plány o príprave a srbský podnikateľský sektor a výstavbe múzea pre vojvodinských Slovákov a že sa zároveň môžme nachádzať tu v budove Gymnázia Jána Kollára, kde sa vyučuje slovenský jazyk. Všetky tie rozhovory, ktoré som dnes mala s predstaviteľmi slovenských občanov žijúcich vo Vojvodine, sú inšpiratívne. Moja návšteva vlastne nadväzuje V Galérii Zuzky Medveďovej si obzreli inštaláciu maliarkiných obrazov na návštevu predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich tak, aby sme tu vytvárali pracovv zahraničí. Tento úrad patrí pod né príležitosti, ktoré by prispeli naše Ministerstvo zahraničných k rozvoju regiónu a zlepšeniu vecí a európskych záležitostí. životného štandardu Slovákov Tak ako si pán predseda vypo- žijúcich vo Vojvodine,“ uzavrela čul podmienky života Slovákov Brocková. vo Vojvodine, môžem potvrdiť, Predsedníčka Šprochová iba že tak ako úrad, i ministerstvo potvrdila, že predstavitelia Slozahraničných vecí aj prostred- venska prisľúbili, že aj naďalej níctvom nášho zastupiteľského budú napomáhať tunajšie náúradu v Belehrade je priprave- rodnostné inštitúcie.

• TÝŽDEŇ •

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

Zvítanie sa v sieni petrovskej lokálnej samosprávy

Anna Séčová-Pintírová. Napokon znamenitosťami Gymnázia Jána Kollára s internátom v Petrovci hostí sprevádzala riaditeľka Jar-

va Srbska,“ zdôverila sa štátna tajomníčka Brocková a pokračovala: „Včera sme mali program v Belehrade, ale považovala som

Týždeň STAROPAZOVSKÁ OBEC

Vklady do lokálnej infraštruktúry Anna Lešťanová

„Naším cieľom nie je znemož- veľmi dôležité pre občanov niť voľný pohyb ľudí v Starej týchto dvoch obcí. „ Toto je inister stavebníctva, Pazove a Batajnici na smere niečo najlepšie, čo sme mohli dopravy a infraštrukz Belehradu do túry Tomislav MomiroNového Sadu, vić v nedeľu 25. apríla navštívil lebo my všetStaropazovskú obec. Na vchode ko toto robíme do Starých Bánoviec ho privípre občanov,“ tal Đorđe Radinović, predseda vyhlásil T. MoObce Stará Pazova mirović. Ďalej so spolupracovníkakcentoval, že mi, kde hovorili na je vypracovaný tému ďalšieho vklaaj program veľdania do cestnej inkých investícií fraštruktúry a najmä do ekologickej cestného smeru Stainfraštruktúry, ré Bánovce – Stará ktorý Starej Pazova. Počas tejto Pazove a Inđiji návštevy minister prinesie čističCesta Staré Bánovce – Stará Pazova T. Momirović spolu ku odpadových so Zoranom Drobnvôd a 55 kilometrov kanalizač- počuť. Povďační sme ministrovi, jakom, riaditeľom nej siete. celej vláde a predovšetkým Verejného podniku „Ak rýchlo ukončíme projek- nášmu prezidentovi AleksanPutevi Srbije a predtovanie a ak rýchlo ukončíme drovi Vučićovi, ktorý vždy mal sedom Đ. Radinomajetkovoprávne vzťahy, my pochopenie pre Starú Pazovu vićom vykonali aj toto všetko môžeme urobiť a priviedol sem veľký počet obchôdzku veľkého v časovom rozpätí rok a pol až spoločností. V roku 2012 sme staveniska v Starej dva roky a Stará Pazova a Inđija mali okolo 9 500 občanov v trPazove – nadjazdu viac nebudú mať problém s od- valom pracovnom pomere, smerom do Golubipadovými vodami. My sme sa a teraz je tu zamestnaných asi niec, pod ktorým Program veľkých investícií: (sprava) Tomislav rozhodli v nadchádzajúcich 25 000 ľudí,“ povedal Radinović má premávať rých- Momirović, Đorđe Radinović a Zoran Dronjak piatich rokoch prečistiť 80 a doložil, že sa pripravuje dolotrať. percent odpadových vôd,“ kumentácia pre rekonštrukciu „Musíme vystavať nadjazdy cent brutto domáceho výrobku zdôraznil minister stavebníctva, cesty Staré Bánovce – Krnjecez budúcu rýchlotrať Beleh- Srbska, a preto lokálne cestné dopravy a infraštruktúry. ševci, ktorou sa spájajú dve rad – Nový Sad, aby ľudia na smery musia byť upravené, lebo Ako uviedol predseda Ra- autostrády Belehrad – Nový Sad lokálnom území mali nehatenú veľké hospodárstvo si vyžaduje dinović, ohlásenie výstavby a Záhreb – Belehrad, a že o mekomunikáciu, a kým nezakon- dobrú a kvalitnú infraštruktúru. kanalizačnej infraštruktúry je siac bude vypísaný súbeh.

číme s týmito prácami, tento železničný smer nedáme do prevádzky,“ povedal minister T. Momirović a doložil, že sa toho času stavia železničná trať, ktorá bude najrýchlejšia vo východnej Európe. Podľa jeho slov na časti od Belehradu do Nového Sadu sa vytvára 65 per-

Veľké stavenisko nadjazdu v Starej Pazove

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

OBEC KOVAČICA

Plán rozvoja jednotiek lokálnej samosprávy do konca roka Olinka Glóziková-Jonášová

a opis opatrení na realizáciu cieľov rozvoja, ako aj spôsob realizácie piatok 16. apríla 2021 a implementácie plánu rozvoja,“ Obec Kovačica podpisom podotkol predseda Obce Kovačijej predsedu Jaroslava ca Jaroslav Hrubík. Hrubíka získala prostriedky na „Veľmi je dôležité zdôrazniť, spolufinancovanie v hodnote že sú plány rozvoja hierarchicky 642 000 dinárov pre pronajvyššími dokujekt vyhotovenia plánov mentmi rozvojorozvoja jednotiek lokálnej vého plánovania, samosprávy. ktoré na lokálnej Pokrajinský tajomník pre úrovni obsahujú regionálny rozvoj, medzidlhodobé proregionálnu spoluprácu jekcie na obdoa lokálnu samosprávu bie najmenej Aleksandar Sofić odovzdal sedem rokov,“ zmluvy v hodnote celkopripomenul tavo 34 miliónov dinárov jomník Sofić vo predstaviteľom 36 miest svojom príhoa obcí, ktoré právo na vore predstatieto prostriedky získali Aleksandar Sofić, pokrajinský tajomník pre regionálny rozvoj, viteľom miest na základe konkurzu pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu, a Jaroslav a obcí. Pritom spolufinancovanie vyho- Hrubík, predseda Obce Kovačica (zľava) vyzdvihol, že tovenia plánov rozvoja jednotiek „Plán rozvoja Obce Kovačica v procese vyhotovenia uvedelokálnej samosprávy na území AP bude obsahovať prehľad situácie ných plánov je potrebné brať Vojvodiny. a analýzu súčasného stavu, víziu do úvahy a odborne spracovať Prostriedky, ktoré sú získané a prioritné ciele rozvoja, zoznam všetky kľúčové aspekty spolo-

z uvedeného grantu, budú použité na vyhotovenie a implementáciu plánov rozvoja, teda základných strategických dokumentov, ktoré definujú prioritné ciele pre rozvoj každej jednotky lokálnej samosprávy.

Pokrajinská vláda podporila dva projekty Kovačickej obce O. Glóziková-Jonášová

piatok 23. apríla predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović odovzdal predstaviteľom lokálnych samospráv vo Vojvodine zmluvy o spolufinancovaní projektov v oblasti poľnohospodárstva, vodohospodárstva a lokálneho rozvoja. Slávnostného podpisovania zmlúv sa zúčastnil aj Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica, keďže Kovačická obec získala prostriedky na spolufinancovanie a financovanie dvoch projektov, konkrétne • TÝŽDEŇ •

na vypracovanie projektovej a technickej dokumentácie na výstavbu novej budovy Galérie insitného umenia v Kovačici

Jaroslav Hrubík, predseda Kovačickej obce, podpisuje zmluvy

čensko-ekonomickej a rozvojovej politiky daného prostredia, ako aj optimálne využívať prostriedky z rozpočtu s cieľom zabezpečiť udržateľný rast a rozvoj. Každá jednotka lokálnej samosprávy má zákonom stanovený záväzok schvaľovania plánov rozvoja zo strany mestského, respektíve obecného zhromaždenia. Tie plány vo svojej forme a obsahu, a zvlášť podľa cieľov a opatrení musia byť zosúladené s vyššou úrovňou rozvojového plánovania. Rezortný tajomník z príležitosti svojho príhovoru taktiež zdôraznil, že Pokrajinský sekretariát pre regionálny rozvoj, medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu bude zameraný na hmatateľnú smerovanú podporu mestám a lokálnym samosprávam vo forme grantov a pomoci pri implementácii plánov rozvoja, ktoré predstavujú podmienku na schvaľovanie zodpovedajúcich stratégií usmernených na realizáciu vízie rozvoja a verejnej politiky v lokálnom prostredí. Lehota realizácie projektov je do 31. decembra aktuálneho roka. Foto: z archívu Obce Kovačica vyčlenila milión dinárov, kým Obec Kovačica zabezpečí ďalších 1.400.000 dinárov. Projekt rekonštrukcie vodovodnej siete v Kovačici je vyčíslený na 33 miliónov dinárov, z tej sumy pokrajinská vláda vyfinancuje 80 % a Obec Kovačica 20 %. Foto: z archívu Obce Kovačica

a druhú fázu rekonštrukcie vodovodnej siete v Kovačici. „Pokrajinská vláda už vyčlenila 60 miliónov dinárov na výstavbu športovej haly v Crepaji a ďalších 650-tisíc dinárov na vypracovanie rozvojového plánu Obce Kovačica,“ podčiarkol predseda Hrubík. Na vypracovanie projektovej a technickej dokumentácie na výstavbu novej GIU pokrajinská vláda Zo slávnostného udeľovania zmlúv v aule APV

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

Ľudia a udalosti NOVÉ INVESTÍCIE DO KULTÚRNEJ INFRAŠTRUKTÚRY

Vynovené priestory hložianskeho Kultúrno-osvetového spolku Jednota Miroslav Pap

ultúrno-osvetový spolok Jednota v Hložanoch patrí medzi tie najaktívnejšie spolky z radu slovenských vojvodinských. Ich prácu možno vidieť najmä na našich folklórnych, hudobných, tanečných a speváckych podujatiach a ich výkon je najčastejšie hodnotený najvyššími oceneniami na regionálnej, republikovej a medzinárodnej úrovni. Minulý, ako aj aktuálny rok sú poznačené koronakrízou, ktorá dočasne zastavila celkový chod kultúrnych inštitúcií. Toto obdobie predsa početní členovia KOS Jednota využili na renováciu svojich priestorov v budove hložianskeho domu kultúry, ktoré im na používanie dalo miestne spoločenstvo. Do prác sa dali v jesennom období

v pondelok 26. apríla prišli pozrieť predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová, predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Ján Jovankovič a výborníčka obecného zhromaždenia Tatiana Vujačićová. Prítomným hosťom sa prihovoril a v mene spolku sa poďakoval predseda KOS Jednota Vladimír Bažaľa. Predsedníčka NRSNM v rámci návštevy zdôraznila: „Každý rok Národnostná rada vypisuje súbeh o udelenie finančných prostriedkov na určité podujatia alebo infraštruktúrne projekty. Musíme si byť vedomí, že to nemôžu byť veľké prostriedky, ale určitú sumu, adekvátnu hlavne na rekonštrukcie, NRSNM môže vyčleniť. Hložiansky spolok je veľmi aktívny a úspešný, preto

Vo vynovených priestoroch v prospech nových úspechov

nu infraštruktúru, no ako tvrdí predsedníčka NRSNM, potrebné je, aby si spolky boli vedomé, že nie je možné každý rok investovať do rovnakých spolkov. Každý rok bude v rámci kultúrnej infraštruktúry podporený iný spolok. Na bežné aktivity spolkov budú, samozrejme, vyčlenené finančné

zdroje nesúvisiace s kultúrnou infraštruktúrou. Prítomným sa prihovorila aj predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová, ktorá popriala spolkárom úspešnú prácu do budúcna a akcentovala význam hložianskeho spolku na obecnej úrovni.

Povzbudzujúce a motivujúce príhovory

v roku 2020, po tom, čo im boli schválené projekty týkajúce sa rekonštrukcie priestorov. Projekt schválila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (Výbor pre úradné používanie jazyka a písma) vo výške 531 000 dinárov a finančne pomohli aj Obec Báčsky Petrovec a Miestne spoločenstvo Hložany. Finalizácia prác bola zrealizovaná v apríli tohto roku. Na vynovené a zrekonštruované priestory KOS Jednota sa 10

www.hl.rs

sme aj my chceli podať pomocnú ruku, takže v spolupráci s Obcou Báčsky Petrovec sme vyčlenili prostriedky na tieto účely. Verím, že vo vynovených miestnostiach členovia spolku budú nacvičovať nové spevy a tance a že nás opäť na festivaloch príjemne prekvapia svojím výkonom. Hložianskemu spolku sme na rekonštrukciu povolili celkovú žiadanú sumu, aby upravili svoje priestory.“ Národnostná rada pravidelne vyčleňuje prostriedky na kultúr-

Informačno-politický týždenník

KONFIRMAČNÚ SLÁVNOSŤ V STAREJ PAZOVE usporiadali v nedeľu 25. apríla v tamojšom chráme Božom za prítomnosti iba tých najbližších – rodičov, krstných rodičov a starých rodičov, a to pre uctievanie protipandemických opatrení. Príslušníci novej generácie, pozostávajúcej z 18 detí – 9 dievčeniec a 9 chlapcov, obnovili svoju krstnú zmluvu a tým činom sa stali dospelými členmi cirkevného zboru. Slávnosť konfirmácie vykonal Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský, kým kázeň mala Svetlana Vojnićová-Feldyová, farárka solianska. V mene staropazovského cirkevného zboru sa príležitostnými slovami prihovoril dozorca Michal Gíreg. Konfirmačná slávnosť sa priamo prenášala aj na facebookovej stránke tohto cirkevného zboru. A. Lš. Foto: Renky • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Doteraz najrýchlejšie prijatá uzávierka rozpočtu Danuška Berediová-Banovićová

a 14. zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad, ktoré sa uskutočnilo v utorok 27. apríla, výborníci rokovali o 11 bodoch rokovacieho poriadku. Prvý bod sa týkal návrhu rozhodnutia o uzávierke rozpočtu Mesta Nový Sad za rok 2020. Pred zasadnutím primátor Mesta Nový Sad vyhlásil, že je táto uzávierka rozpočtu doteraz najrýchlejšie prijatá a v polovici mája zahlásil vyrovnanie rozpočtu, aby sa rozvrhli doteraz nerozvrhnuté prostriedky z rozpočtu. Vučević

Prvý bod sa týkal uzávierky rozpočtu Mesta Nový Sad na rok 2020

tiež vyhlásil, že rozpočet vynáša viac ako 30 miliárd dinárov a že príjmy bežného rozpočtu rastú, čo zdôvodnil príchodom no-

vých investícií a viac stavenísk. Výborníci rokovali aj o návrhu rozhodnutia o odsúhlasení rozhodnutia o zmenách tohto-

ročného programu podnikania SPENS-u, podľa ktorého sa predvída sanácia pláže nekrytého bazéna s tribúnami. Keď ide o komunálne témy, jeden z bodov sa týkal aj programu investičných aktivít na výstavbu regionálneho centra na nakladanie s odpadom v tomto roku. Týmto sa zväčšili prostriedky na vypracovanie technickej dokumentácie na výstavbu transferovej stanice v regióne na nakladanie s komunálnym odpadom pre Mesto Nový Sad a obce Báčska Palanka, Báčsky Petrovec, Beočin, Žabalj, Srbobran, Temerin a Vrbas.

ONLINE VEĽTRH PODNIKANIA VOJVODINY

Digitálne prostredie pre nové obchody D. Berediová-Banovićová

a platforme Novosadského veľtrhu ExpoOnline.rs 22. a 23. apríla sa uskutočnil Veľtrh podnikania Vojvodiny, po prvýkrát v online formáte. Organizovali ho Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo a turizmus a Novosadský veľtrh. Týmto sa dal priestor mikro-, malým a stredným podnikom a ešte jedna príležitosť na posilnenie a rozšírenie biznisu. Online Veľtrh podnikania Vojvodiny slávnostne otvoril pokrajinský tajomník pre hospodárstvo a turizmus Dr. Nenad Ivanišević a prihovorili sa aj predseda Hospodárskej komory Vojvodiny Boško Včurević a generálny riaditeľ Novosadského veľtrhu Slobodan Cvetković. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Počas dvoch dní trvania veľtrhu platformu navštívilo 1 800 návštevníkov. Najviac ich bolo zo Srbska, ale bolo návštevníkov aj zo Spojených štátov amerických, Bosny a Hercegoviny, Nemecka a Pakistanu. Na tomto podujatí veľká pozornosť sa venovala spájaniu podnikateľov vo virtuálnom prostredí, vymieňaniu ideí, uzavieraniu obchodov, ale aj ženskému podnikaniu. Bez ohľadu na to, z úhrnného počtu návštevníkov okolo 46 percent bolo žien. V rámci ôsmich konferencií, ktoré sa uskutočnili, hovorilo sa na tieto témy: regionálna spolupráca hospodárstva a podnikateľov, podnikanie v turizme, zachovanie starých a tradičných remesiel, podpora mikro-, malých a stredných podnikov na ceste digitálnej

transformácie poľnohospodárstva, Najlepšie zo Srbska, Biznis na opätkoch, klastre ako model spájania podnikateľov a programy sekretariátov a fondov vo finančnej podpore podnikateľov. Prvý online Veľtrh podnikania Vojvodiny bol úvodom do veľkého regionálneho veľtrhu, ktorý by sa mal uskutočniť v októbri, ak situácia povolí. Stánky

37 vystavovateľov z rozličných sektorov hospodárstva a online konferencie sa aj naďalej nachádzajú na platforme Novosadského veľtrhu ExpoOnline.rs. Nasledujúce podujatie na Novosadskom veľtrhu budú online Dni poľnohospodárstva od 18. do 21. mája na tejto platforme. Foto: www.sajam.net

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

Ľudia a udalosti ZASADALA RADA MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KULPÍN

Mnoho plánov na tento rok Katarína Gažová

boli usporiadané aj štyri akcie dobrovoľného darcovstva krvi. Občania často prichádzajú do MS, aby prihlásili opravu pouličného osvetlenia. Práve preto pracovníci MS niekoľkokrát ročne obchádzajú celú dedinu a zapisujú, kde nefungujú pouličné lampy. V MS občania prihlasujú aj také situácie, ako sú problémy s túlavými psami, potom s uhynutými zvieratami, divokými depóniami a pod. Vlani MS v spolupráci so združeniami občanov a organizáciami pôsobiacimi na území Kulpína pripravovalo, ako každý

poradí štvrté zasadnutie vedenia Kulpína usporiadali vo štvrtok 22. apríla. Rada Miestneho spoločenstva Kulpín schvaľovala správu o práci RMS za rok 2020. Vlani aj v Kulpíne bol špecifický rok, čo, samozrejme, súviselo s pandémiou koronavírusu. MS Kulpín zorganizovalo 12 dobrovoľníkov, ktorí pomáhali starším ľuďom a zásobovali ich aj liekmi, aj potrebnými potravinovými článkami. Dobrovoľníci vlani roznášali aj balíky humanitárnej pomoci 40 sociálne ohrozeným rodinám. Viackrát počas roka 2020 v Kulpíne boli organizovaní dobrovoľníci ako pomoc pri preberaní humanitárnych balíkov Červeného kríža a rozdeľovaní sociálne ohrozeným občanom Kulpína. Voľby členov RMS boli vlani 21. júna a mandát novozvolenej rady trvá do roku 2024. Rada má 9 členov a podnikateľ Miroslav Čeman na voľ- Ekologická studňa v Kulpíne, z ktorej bách dostal vyše tisíc hlasov. sa občania roky zásobujú pitnou vodou Na konštitutívnej schôdzi RMS bol znovu zvolený za pred- rok, oslavu Dňa Kulpína, väčsedu RMS. ších podujatí, ako sú PredslávMiestnosti MS Kulpín pou- nosťové dni v Kulpíne, Svadba žívali rôzne združenia, ktoré voľakedy a dnes... Žiaľ, situácia nemajú svoje priestory, a tuná s koronavírusom nedovolila

spomenuté podujatia vlani aj realizovať. PLÁNY NA TENTO ROK Na spomenutom zasadnutí rada schválila aj plán práce MS

riešenie fungovania Miestnej kancelárie a Miestneho spoločenstva Kulpín, ako aj otázky priestoru pre kulpínske združenia, – rekonštrukcia chodníkov na uliciach, – rekonštrukcia asfaltových ciest, – výstavba mostu cez kanál

Budova tzv. starej obce čaká viac rokov na úpravu

Kulpín na rok 2021. V ňom sa uvádza, že MS viac nedisponuje finančnými prostriedkami a väčšie investície sú v ingerencii Obce Báčsky Petrovec, a preto v pláne uvádzajú investície, ktoré by bolo treba dokončiť alebo začať v Kulpíne. Medzi tie investície zaradili: – pokračovanie výstavby vákuovej kanalizácie (výstavba čističky a prípojok na kanalizačnú sieť), – vyriešenie dlhodobého problému zásobovania Kulpína pitnou vodou a rekonštrukcia vodovodnej siete, – adaptácia budovy starej obce v centre Kulpína, trvalé

DTD v predĺžení Ulice školskej, – výstavba športových terénov v športovo-rekreačnom stredisku, – rekonštrukcia školských športových terénov, – úprava pouličných garádov (čistenie priepustov a jarkov). Rada MS Kulpín navrhla v sobotu 8. mája usporiadať celodedinskú pracovnú akciu, do ktorej by sa zapojili všetky združenia a spolky Kulpína a všetci ochotní občania. Bude sa upravovať centrum dediny a na pomoc RMS pozvala aj VKP Komunalac, aby pomohol so svojimi strojmi. Povolávajú aj občanov, aby sa do akcie dobrovoľne zapojili.

VOĽBY ČLENOV RÁD MIESTNYCH SPOLOČENSTIEV V STAROPAZOVSKEJ OBCI boli vypísané 19. apríla a volebné aktivity sa začali deň neskôr. Rozhodnutím Zhromaždenia obce Stará Pazova voľby členov rád miestnych spoločenstiev sa uskutočnia v nedeľu 23. mája, a to v desiatich miestnych spoločenstvách: Bánovce-Dunaj, Belegiš, Golubinci, Vojka, Krnješevci, Nové Bánovce, Nová Pazova, Surduk, Staré Bánovce a Stará Pazova. V pondelok 26. apríla v budove ZO St. Pazova Obecnej volebnej komisii, v čele ktorej je predseda Zoran Uzelac, boli odovzdané aj prvé kandidačné listiny. Rada MS Stará Pazova počíta 21 členov a v mene Občianskej listiny Pre pokrokovú Starú Pazovu listinu odovzdal splnomocnenec Dragoslav Bonđi (na fotografii). Medzi prioritné plány tejto listiny patrí výstavba kanalizácie, domu zdravia a dôkladná rekonštrukcia ZŠ Boška Palkovljevića-Pinkiho. Listiny sa komisii mohli odovzdať do 28. apríla. A. Lš. 12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z nÁVŠTEVY PREDSEDU ÚSŽZ v BÁČSKOM PETROVCI

Rokovanie na matičnej pôde a ocenenia žiakom Jaroslav Čiep

pondelok 12. apríla sa začala týždňová pracovná cesta Milana Jána Pilipa, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, do Srbska, prevažne do prostredí, kde žije

Báčskopetrovskej lokálnej samosprávy, predovšetkým ohľadom zabezpečenia a finančnej účasti ÚSŽZ pri realizácii rekonštrukcie bývalého starého obecného domu, v prospech trvalého priestorového zabezpečenia Múzea vojvodinských Slovákov,

Z rokovania na matičnej pôde v Petrovci

slovenská národnostná menšina. Ide o jeho prvú pracovnú návštevu Srbska. Stretnutia s obsažnými rozhovormi mal medziiným predseda Pilip aj v Belehrade s viacerými predstaviteľmi štátnej moci, ale navštívil aj prostredie s rusínskou menšinou. O utorkovej zastávke (12. aprí-

Matičiari pre hostí prichystali aj symbolické darčeky

la) Milana Jána Pilipa so svojimi spolupracovníkmi v Báčskom Petrovci a rokovaní s predstaviteľmi • ĽUDIA A UDALOSTI •

ktoré múzeum potrebuje nielen na prezentáciu vlastných zbierok, ale aj na uskladňovanie, ochranu a ošetrovanie, sme už písali v našich novinách. V stredu predpoludním 13. apríla sa delegácia hostí zo Slovenska zastavila v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka a so zástupcami Matice v čele s predsedom Jánom Brtkom absolvovala ďalšie rokovania. Po ich závere sme sa od predsedu Milana Jána Pilipa dozvedeli aj o ich obsahu. – Rokovali sme o viacerých témach, bolo to síce len hodinu, ale prebrali sme toho strašne veľa. Jednak preto, že je to najpočetnejšia, najmasovejšia organizácia Slovákov v Srbsku, tak sme hovorili o činnosti Matice. Potom sme spomenuli aj otázku vydávania osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, kde vlastne Matica tak isto participuje pri administratívnych záležitostiach. Do konca sme sa dotkli aj ekonomických otázok,

pretože vieme, že problémom je vyľudňovanie tejto komunity Slovákov vo Vojvodine, čo zase nie je v našom záujme. My chceme, aby sa zachoval tento klenot, ktorý tu máme. Práve sme hovorili, že v súvislosti s koronou sa množstvo ľudí vrátilo do Vojvodiny. Nielen študentov, ale aj tých, ktorí stratili prácu buď na Slovensku, alebo v tých krajinách, kde boli. Povedali sme, že teraz je príležitosť na to, aby sa pokúsilo tých ľudí tuná udržať. Aby nemuseli odchádzať preč, lebo toto je ich domov. Máme avizované, že je záujem o slovenských investorov zo Slovenska, a do konca apríla by sem mala prísť aj pani štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ingrid Brocková, ktorá sa práve venuje ekonomickej diplomacii... Chceme, aby sa aj táto stránka života ľudí tuná riešila, pretože

literárno-výtvarnú súťaž určenú žiakom základných a stredných škôl v Slovenskej republike aj v zahraničí. Cieľom súťaže je podchytiť, rozvíjať a prehĺbiť záujem detí a mládeže o slovenčinu a Slovensko, o významných dejateľov Slovenska a svojho kraja, o miestne spoločenské a kultúrne problémy a nárečia formou slohových úloh, pokusov o umelecké vyjadrenie myšlienok v podobe prozaických žánrov a básní. Do súťaže sa môžu zapojiť žiaci všetkých typov a druhov základných, špeciálnych a stredných škôl na území Slovenskej republiky prostredníctvom škôl a iných subjektov a v zahraničí prostredníctvom spolkov, organizácií a škôl Slovákov žijúcich v zahraničí. Žiaci z Petrovca, Pivnice a Kysáča, ktorí napísali najkrajšie slohové práce a zaslali ich do súťaže Prečo mám rád slovenčinu, Prečo mám rád Slovensko, prijali aj zaslúžené odmeny. V matičnom ústredí v Petrovci odmeny si prevzali Sára Štrbová (Báčsky Petrovec – čestné uznanie), Peter Pavčok (Báčsky Petrovec – cena poroty), Tatiana Filipovićová (Báč-

Predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip s odmenenými žiakmi a profesorkou Máriou Andrášikovou

jedna vec je riešiť otázky kultúry a vzdelávania, ale druhá vec je, že ľudia musia z niečoho žiť. Ak chceme, aby tu zostali, tak sa treba na toto zamerať,“ poznamenal predseda ÚSŽZ. Po rokovaniach s predstaviteľmi Matice predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip odovzdal knižné odmeny jednej časti odmenených účastníkov vlaňajšej literárnej súťaže Prečo mám rád slovenčinu, Prečo mám rád Slovensko. Ide vlastne o

sky Petrovec – hlavná cena), Amadea Čemanová (Kysáč – čestné uznanie), Marína Čániová (Báčsky Petrovec – osobitná cena poroty), Tomáš Kámaň (Pivnica – Cena Matice slovenskej), Jakub Činčurák (Pivnica – čestné uznanie) a profesorka Mária Andrášiková (Báčsky Petrovec – ocenený pedagóg), ktorá sa v mene tunajších ocenených aj srdečne poďakovala organizátorom súťaže.

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

Ľudia a udalosti ROK 2021 V RTV OBCE KOVAČICA SA NESIE V ZNAMENÍ JUBILEÍ

Polstoročné Rádio Kovačica Olinka Glóziková-Jonášová

zakladateľských práv Socialistického zväzu pracujúceho národa deň Sviatku práce, ktorý rozhlas začína vysielať v štyroch sa spravidla oslavuje pra- jazykoch: v srbskom, slovenskom, covným pokojom, pred maďarskom a rumunskom, čiže 50 rokmi pre kovačických en- v jazykoch, ktoré sú v úradnom tuziastov, ktorí sa zúčastnili pri používaní v Obci Kovačica. Táto forma sa udržala až podnes. Dom kultúry zastrešoval rozhlas do roku 1985, keď nadobudli platnosť nové zákonné predpisy, podľa ktorých sa stal osobitnou informačnou ustanovizňou a bol vyčlenený z DK. Od roku 1992 zakladateľské práva preberá Zhromaždenie obce Kovačica, ktoré je jeho zakladateľom až dodnes. Do roku 2001 niesol názov Ustanovizeň pre informačnú činnosť Rádio Kovačica, po založení televízie bola to Ustanovizeň pre informačnú činnosť Rádio-televízia Obce Miloslav Chrťan, úradujúci riaditeľ RTV OK Kovačica a od roku 2008 názov znie Verejný podnik pre zakladaní kovačického rozhlasu, informatívnu činnosť Rádio-telebol celkom opakom. Bol to deň vízia Obce Kovačica. V roku 2001 začiatku práce kovačického roz- pribudlo aj vysielanie v rómskom hlasu. Údajne presne napoludnie jazyku, ktoré, žiaľ, nezotrvalo a dňa 1. mája 1971 na vlnovej dĺžke zostalo iba v experimentálnej 215,2 MHz bolo počuť ohlásenie: podobe. „Tu Rádio Kovačica, začíname s V tom istom roku pribudlo ešte naším programom.“ jedno médium – televízia. PresObyvatelia Kovačice už pred jeho založením však poznali formu verejného informovania prostredníctvom ampliónov (vedier) a asi práve toto podnietilo vtedajšie vedenie Domu kultúry 3. októbra v Kovačici, aby sa okrem ochotníckej činnosti venovali aj oblasti informovania. Po získaní povolenia Zväzovej správy začalo sa vysielanie najprv v slovenskom a srbochorvátskom jazyku. Dňa 4. decembra 1972 spolu s inými, údajne desiatimi rozhlasovými Budova RTV OK stanicami, sformovali Spoločnosť rádiodifúznych organizácií nejšie 4. novembra t. r. televízia Vojvodiny. oslávi 20 rokov pôsobenia. Po Dvojjazyčne, teda v sloven- jej založení sa pomaly rozhlas skom a srbskom jazyku, vysielali neprávom dostáva do úzadia. až do roku 1979 a po prevzatí Televízia preberá primát v kaž-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

dom zmysle. Rozhlasoví novinári začínajú pracovať v novom médiu, komplexnejšom, ktoré si vyžaduje viac príprav, viac času na realizáciu, a tak sa program v

k dvom uvedeným jubileám do tretice môžeme spomenúť aj 15. výročie pôsobenia webovej stránky, na ktorej sa dnes čitatelia kdekoľvek na svete môžu dozvedieť o dianiach v Kovačickej obci. Ako sa tejto mediálnej ustanovizni, ktorá vysiela program prostredníctvom troch médií a v štyroch jazykoch 24 hodín

Súčasný kolektív kovačického rozhlasu: zľava sedia: Anička Chrťanová, novinárka slovenskej redakcie, Anna Sucháneková, zodpovedná rozhlasová redaktorka, Tatjana Bovdišová, zodpovedná televízna redaktorka; stoja: Želimír Šipický, zvukár, Mária Balogiová, novinárka maďarskej redakcie, Miloslav Chrťan, úr. riaditeľ, Anička Barbuová, novinárka rumunskej redakcie, a Ján Špringeľ, novinár srbskej a slovenskej redakcie

rozhlase stáva menej zaujímavým nie iba jeho zamestnancom, ale aj poslucháčom. Aj napriek tomu zotrval dodnes a jeho koncepcia sa nezmenila. Súčasní zamestnanci sa snažia udržať ho na úrovni, ktorú si bezpochyby zasluhuje. Kovačický rozhlas sa od samého začiatku hrdil kvalitnou a rôznorodou hudbou, ktorú im zo začiatku poskytovala Slovenská redakcia Novosadského rozhlasu a hudobná redakcia. Dnes si už hudbu zadovažujú samostatne. V roku 2006 sa vtedajšie vedenie RTV OK rozhodlo o sebe dať vedieť aj prostredníctvom internetu. Webová stránka www. rtvok.com bola spustená do prevádzky 6. decembra 2006, takže

denne, v súčasnosti darí, ako plánujú osláviť tieto pozoruhodné jubileá v týchto pandémiou „obmedzených“ časoch, nám povedal Miloslav Chrťan, úradujúci riaditeľ RTV OK: „Zamestnancom RTV OK sa v koronavírusovom období, ktorá, žiaľ, aj ďalej pretrváva, podarilo pracovať nerušene a hlavne v zdraví. Dodržiavali sme všetky opatrenia a nemali sme ani infikovaných, ani chorých a v súčasnosti, môžem sa pochváliť, máme až 70 % zaočkovaných pracovníkov. Vskutku môžem povedať, že je situácia príliš uspokojujúca a RTV OK od samého vypuknutia pandémie až podnes funguje, ako to bolo aj za ,normálnychʻ podmienok. Dúfam, že tak zostane aj naďalej.“ Zápas o získanie financií bol prítomný od samého začiatku. Žiaľ, je tomu tak i dnes. O tom, aká je situácia v tomto médiu, M. Chrťan hovorí: „Keďže od 1. júla 2015 financovanie médií prebieha výlučne prostredníctvom projektov, odvtedy cítiť oscilá• ĽUDIA A UDALOSTI •

či médiami, tak slovenskými, ako i maďarskými a rumunskými.“ Úradujúci riaditeľ Chrťan vyzdvihuje najmä spoluprácu so Združením elektronických médií ComNet, ktoré združuje viac ako 300 médií, čo lokálnych, čo regionálnych. Členovia tohto združenia Zbierka starej techniky. Možno sa jedného si navzájom poskytujú buď dňa stane múzeom. správy na dennej úrovni, alebo celkové vysielania, cie pri pribúdaní peňazí. Oveľa bolo jednoduchšie fungovať, ale predovšetkým sa rozdeľujú keď peniaze priamo vyčleňovala o dobré skúsenosti, a podotkol: lokálna samospráva. Nuž musíme „Internet, teda webová stránka držať krok so súčasnou dobou. a samým tým aj zdieľanie našich Nevzdávame a prispôsobujeme mediálnych produktov prostredsa novovzniknutým situáciám,“ níctvom našich spoločenských vysvetľuje a pokračuje: „Momen- sietí sa nám v súčasnosti stáva tálne je finančná situácia dobrá prioritou, ale snažíme sa zväčšiť a úspešne realizujeme projek- aj dynamiku priamych vysiety. Snažíme sa a pracujeme na laní naživo. Hovorím, internet existenčných transformáciách, preberá primát, páčilo sa nám aby sme získali stabilitu a kon- to, alebo nie, ale ani rádio a ani tinuitu v práci. Máme výbornú televízia sa tak ľahko nevzdajú.“ spoluprácu s obecným vedením, Vysielanie programu v rovnako aj s pokrajinským, ale štyroch jazykoch na jednej frekaj so zahraničnými inštitúciami vencii, či už rozhlasovej, alebo

televíznej, je práve to, čo RTV OK zaraďuje medzi malý počet lokálnych médií s takýmto obsahom. Slovenská redakcia vysiela program na vlnách kovačického rozhlasu každý pracovný deň vo dvoch termínoch –dvojhodinový ranný program a poobedňajšie štvorhodinové vysielanie Na modrej vlne, kým v sobotu tri

roku dožil pol storočia a pevne veríme, že zotrvá aspoň ďalších 50 rokov a že jeho obstátie a význam zostanú opodstatnené,“ uzavrel náš rozhovor úr. riaditeľ Chrťan. Počas minulých 50 rokov rozhlas, ale aj televízia a vôbec masmédiá prešli početnými zmenami, tak obsahovými, ako i technickými. Technika sa dennodenne zdokonaľuje, starú strieda nová, stará sa tak stáva nepoužiteľnou, a tak si zamestnanci RTV OK začali pomaly robiť zbierku starej techniky, starých nahrávok a v chodbe rozhlasu nainštalovali malé re t ro s p e k t í v n e Budova, kde kedysi sídlil kovačický rozhlas... múzeum, ktoré je svedectvom toho, teraz už sotva vidieť nadpis aké neľahké boli hodiny poobedňajšieho vysiela- začiatky a aké úsilie museli vynia a v nedeľu až osemhodinové naložiť prví zamestnanci rozhlasu vysielanie v slovenskej reči, infor- a televízie na to, aby ich roztočili moval náš spolubesedník. v správnom smere. „Kovačický rozhlas sa v tomto Foto: z archívu RTV OK

DÔLEŽITÉ JE PRIPOMÍNAŤ SI

Deň Zeme a pamätný deň obetí genocídy Miroslava Ožvátová

ž viac ako 50 rokov si pripomíname, že 22. apríl je venovaný našej planéte. Deň Zeme je medzinárodný sviatok, ktorý nás upozorňuje na vplyvy ľudskej činnosti na životné prostredie. Nepochybne na kvalitný a zdravý život potrebujeme dobré životné podmienky. Tento deň nás poúča, že je dôležité starať sa o čistotu nášho okolia. Týmto dňom si každý rok pripomíname, čo pre nás naša Zem znamená. Každoročne sa v celom svete konajú oslavy Zeme. Minulý rok Deň Zeme prebiehal v tieni pandémie koronavírusu. Pandémia je ešte stále prítomná a vniesla do nášho každodenného života veľké zmeny. Bola to akoby cenná skúse• ĽUDIA A UDALOSTI •

Venovať sa zajtrajšku

nosť. V dôsledku zmien v globálnom kontexte mohli sme zažiť veľké zmeny aj na vlastnej koži. Takmer sme sa zvykli na mimoriadny stav. Okrem Dňa Zeme 22. apríla Srbsko si pripomína aj pamätný deň obetí genocídy. Tento deň je spomienkou na 22. apríl 1945, keď skupina väzňov ustašské-

ho tábora smrti Jasenovac – Donja Gradina vtrhla do takzvaného Nezávislého štátu Chorvátsko. Tento deň je venovaný pamiatke na Srbov, Židov a Rómov, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny. Systém koncentračných táborov Jasenovac je jedným z najväčších miest popravy v druhej svetovej vojne. Od roku 1941 až do roku 1945 bolo v tomto tábore zabitých na státisíce civilistov. Okrem koncentračných táborov Jasenovac – Donja Gradina zahŕňal systém koncentračných táborov niekoľko lokalít na území dnešnej Chorvátskej republiky a Bosny a Hercegoviny. Najznámejším nacistickým táborom na území okupovaného Srbska bol koncentračný tábor na Starom

veľtrhu v Belehrade. Na oficiálnej webovej stránke Pamätná oblasť Jasenovac (www.jusp-jasenovac. hr) sa uvádza, že v Jasenovci bolo zlikvidovaných 83 145 osôb, z čoho aj 106 Slovákov, z ktorých bolo aj jedno dieťa. Zoznam obetí je výsledkom predchádzajúcich výskumov odborníkov, ktorí pripomínajú, že rovnako ako všetky doteraz zverejnené zoznamy obetí táborov Jasenovac nie je konečný ani úplný. Keď príde obnova po pandémii, určite si v budúcnosti stále budeme spomínať na koronakrízu a stopy, ktoré zanechala. Dáme to všetko dohromady, sčítame obete a budeme pamätať, že je všetko v našich životoch pominuteľné. Budeme sa snažiť o lepší zajtrajšok a venovať sa otázkam životného prostredia.

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

Ľudia a udalosti ROZHOVOR PRI PRÍLEŽITOSTI PRVÉHO MÁJA

Stavali sa máje a zároveň sa oslavoval Sviatok práce Miroslav Pap

bdobie začiatku mája bolo v minulosti a v niektorých prostrediach je dodnes pomerne veľmi bohaté na početné oslavy, ale je späté aj s tradičnou kultúrou. Najmä 1. máj sa dnes prejavuje v dvoch aspektoch. V tradičnej kultúre boli v tento deň stavané máje pred verejnými budovami, spolkami, kostolmi, ako aj pred domami mladých dievok. Treba však zdôrazniť, že obyčaj stavania májov má hlbokú tradíciu, prenesená bola pravdepodobne z čias pohanských, keď si Rimania počas 1. mája na priečelia domov zapichovali zelené haluze, ktoré ich mali chrániť od zlých síl. Podľa Encyklopédie ľudovej kultúry Slovenska sa stavanie májov vykryštalizovalo do troch všeobecnejších podôb. Podľa prvého máj staval mládenec dievčaťu, o ktoré mal vážny záujem, potom máje spoločne stavali mládenci všetkým dievčatám, ktoré dovŕšili vek dospelosti, a nakoniec máje stavali všetkým dievčatám, ale ak malo dievča svojho mládenca, jej máj sa od iných odlišoval (výzdobou, odlišným druhom a výškou stromu). Samozrejme, obyčaj stavania májov sa líšila v závislosti od regiónov a dokonca aj samých dedín. Podobne tomu bolo a v určitých prípadoch je dodnes aj v prostrediach so slovenským obyvateľstvom vo Vojvodine. Jedno je však isté – stavanie májov dnes patrí medzi obyčaje, ktoré čelia zániku. V určitých prostrediach dodnes sa táto obyčaj ešte praktizuje a symbolizuje etnickú odlišnosť, nakoľko majoritné spoločenstvo máje nestavia. Z druhého aspektu sa na 1. máj pozeráme ako na Sviatok práce, ktorý sa u nás najviac rozšíril po druhej svetovej vojne. Tento sviatok bol striktne dodržiavaný a oslavovaný, na čo veľký dôraz 16

www.hl.rs

dával celkový systém. No Sviatok práce sa oslavoval aj z určitej cti a niesol sa v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V tento deň boli organizované početné kultúrne a športové podujatia, s miernym nádychom socialistického duchu, ktorý zanikol prechodom do posledného desaťročia 20. storočia. V súčasnosti prvomájové oslavy sú však späté s krátkodobými výletmi, pobytom v prírode, v horách, pri riekach a jazerách. O obyčaji stavania májov v lokálnych variantoch, ale aj o Sviatku práce, ako sa oslavovali v minulosti a dnes, nám porozprávali spolubesedníci z Pivnice, Lugu, Vojlovice a Dobanoviec. Ján Guba z Pivnice:„V povojnových rokoch dedinskí mocipáni neodporúčali sedliakom odchádzať do rolí, dokonca im to aj zakazovali. Najviac sa o prvomájové oslavy pričinili futbalisti a divadelníci. V rokoch 1951 až 1961 na javisku Družstevného domu bolo inscenovaných až sedem divadelných predstavení. Futbalisti hrávali zápasy, ale nemám údaje, s ktorými partnermi, veď to vždy zaznamenal náš Hlas ľudu, ale to nemám k dispozícii, lebo nie sú sprístupnené.

Ján Guba z Pivnice

Prvomájové oslavy začínali v tých rokoch v predvečer stavaním mája pred domami dievčat, ktoré boli

Informačno-politický týždenník

súce na vydaj. Robili to chlapci – prátkári, každý na svojom kraji dediny. Oldomáš dopíjali až v prvomájové ráno. Tam, kde to rodičia nepovolili, vedeli zastrčiť zelenú haluz do komína, na posmech okoliu. V minulosti nebola obyčaj odchodu do prírody na piknik a pod. Voda v jamách a kanáloch bola ešte studená na kúpanie. Je zaujímavé, že sa v 70. rokoch minulého storočia situácia zmenila. Roľníci začali riadne oslavovať Sviatok práce, ako aj zamestnanci, ale aj tí, čo skôr zakazovali prácu v poli, riadne odchádzali na svoje imania za sedliačením. Vtedy ešte bol šesťdňový pracovný týždeň, čo vplývalo aj na poľnohospodárske práce. Keď nastúpil päťdňový pracovný týždeň, mladí a mladoženáči odchádzali do prírody, najprv na Veľký kanál a potom aj k Dunaju a do hôr z druhej strany Dunaja. Športovci organizovali prvomájový turnaj v malom futbale na ihrisku ZŠ 15. októbra, ktorý pretrvával mnoho rokov.“ Anna Čelovská z Lugu: „Pamätám si na krásne spomienky z detstva, keď sme v podvečer 30. apríla na našej ulici založili oheň, ktorý sme preskakovali. Rovnako to robili aj ostatní z iných ulíc v našom Lugu. Samozrejme, že sa to straším lepšie darilo, ako nám deťom, a stalo sa, že nás niektorých aj sem-tam opálil plameň, ale sme nedbali na to, chceli sme ukázať, že sa môžeme rovnať starším. Pokým sme sedeli okolo ohňa, my dievky sme si pošepkávali, aký veľký máj donesú mládenci z hory už v tú noc alebo na nasledujúce ráno, lebo 1. mája už mal byť postavený na križnici, v strede dediny, ale musel byť aj ozdobený. Hneď ráno sme bežali na križnicu skontrolovať, či doniesli dostatočne veľký a ako ho ozdobili. Prvého mája sa celá dedina vybrala do hory, lebo sa oslava Sviatku práce konala v hore, v komloši. Napoludnie, keď udrel

Anna Čelovská z Lugu

zvon na kostolnej veži, v dedine už nebolo takmer nikoho. Doma zostávali iba starší obyvatelia, ktorí boli povinní starať sa o dobytok a hydinu. V hore, v komloši, bolo rušno a hlučno. Celá hora sa ozývala smiechom, spevom, detským krikom. Až podvečer sa začali vracať do dediny všetci z komloša, a tentoraz sa už v dedine ozýval spev tých najkrajších slovenských pesničiek. Máj sa potom váľal v pondelok, na Turíce. Muzika bola pripravená, hudobná skupina Veselá 5 mala na starosti čím krajšie a dlhšie pobaviť všetkých prítomných, ktorí prišli, či už si zaspievať, zatancovať, alebo len pozrieť sa na veselú atmosféru. V Lugu boli aj záujemcovia o kúpu májového dreva, ktoré sa predávalo licitovaním. Tradícia stavania a váľania mája je zachovaná aj dnes, ale je to už celkom inak, bez dodržiavania stanovených termínov, ako to bolo v minulosti.“ Eva Spišiaková z Vojlovice: „U nás vo Vojlovici sa prvomájové oslavy začínali už po polnoci, keď sa zozbierali početní chlapci, mládenci, ktorí išli po Vojlovici a podperovali uličné brány. Vyberali si tie domy, kde bola dievka na vydaj, frajerka jedného z nich a podobne. V prvomájovom období sú už stromy rozzelenané, takže chlapci haluze lámali a zapichovali do uličných brán a tomu sa hovorilo – podperovanie. Ale • ĽUDIA A UDALOSTI •

Eva Spišiaková z Vojlovice

oni to tak podperili, že domáci nemohli vyjsť von na ulicu, kým toto celé neupratali. To sa robilo aj po celú noc. Samozrejme, dievkam to lichotilo, lebo mládenci prejavili záujem o ne. Keď prišlo ráno, začínalo sa hlavné organizovanie prvomájových osláv, vlastne Sviatku práce. Všetci sa dohovárali, kde sa stretnú a kam pôjdu spoločne stráviť tento sviatok. Zo všetkých strán sa dymilo, všade sa grilovalo a pieklo. Nakoľko je Dunaj blízko

Vojlovice, mnohí majú v jeho blízkosti chatky, takže tam sa aktuálne najviac chodieva. V súčasnosti sa však dôraz dáva iba na Sviatok práce, na prvomájové oslavy, no, žiaľ, podperovanie brán už zaniklo. Starší si to dobre pamätajú.“ Željko Čapeľa z Dobanoviec: „Od príchodu Slovákov do Dobanoviec, čomu je už viac ako 160 rokov, sa prvomájové obdobie oslavovalo na rôzne spôsoby. Všetko je dnes dokumentované – písanou formou a na fotografiách, ktoré sú aj staršie ako 110 rokov. Od ukončenia druhej svetovej vojny však pribudol aj Sviatok práce tak poľnohospodárov, ako aj všetkých zamestnaných, ale aj detí, lebo sviatok znamenal prázdniny. Slováci v Dobanovciach v častiach, kde tvorili väčšinu, stavali máje. Nebolo pravidlo, kde sa mal postaviť, teda neexistovalo nejaké centrálne miesto, ale bol postavený v rôznych častiach ulíc, na križovatkách, pred domami majetnejších

Željko Čapeľa z Dobanoviec

ľudí a po výstavbe Slovenského národného domu aj tam. Vysoké májové drevo v posledný aprílový deň už bolo postavené na uhloch ulíc: Janka Čmelíka – Ugrinovačkej, Janka Čmelíka – Vojvodinskej, Fruškohorskej – Slovenskej, ako aj pred Slovenským národným domom. V niektorých uliciach si aj deti za pomoci starších obyvateľov postavili máje. Stavanie májov bolo sprevádzané spevom a tancom. Po ukončení druhej svetovej

vojny sa máj staval prevažne už len pred Slovenským národným domom, no dôraz sa dával čoraz viac na Sviatok práce, takže stavanie májov postupne zaniklo a zostali nám prvomájové oslavy súvisiace so Sviatkom práce, ktoré splynuli s väčšinovým národom. Obyvatelia odchádzali na bližšie a vzdialenejšie výletné časti, hlavne v súkromnom ovzduší. Veľmi populárne bolo a dodnes je kempovanie, ktoré potrvá aj viac dní. Dobanovskí Slováci hlavne odchádzali do vojenského oddychového strediska Surčin, na Sávu pri Boľovciach, na Lido do Zemunu, na Adu Ciganliju, Fruškú horu a iné destinácie s prírodným a kultúrnym potenciálom. Dobanovčania spolu s Boľovčanmi v minulosti obnovili stavanie májov v Boľovciach pri loveckom dome a v parku a potom spoločne pokračovali v prvomájových oslavách.“ Foto: z archívu spolubesedníkov

OBEC BáČSKY PETROVEC

Počet infikovaných varíruje Jaroslav Čiep

nohí si vlani mysleli, keď sa rozblčalo vírusové ochorenie Covid-19 v celom svete, že nepotrvá dlho, takže ani netušili, že o rok situácia nebude takmer o nič lepšia a že ešte stále budú platné mnohé reštrikčné zdravotné opatrenia, ako i príkaz dodržiavania sociálnej dištancie. Pandemická krivka registrovaných občanov s trvalým bydliskom v Obci Báčsky Petrovec sa začala výraznejšie dvíhať až koncom vlaňajšieho roka. Počet registrovaných infikovaných občanov tejto obce, podľa údajov z Inštitútu pre verejné zdravie Vojvodiny, bol do začiatku novembra 20 infikovaných občanov a aktívnych prípadov vtedy bolo iba 7. V nasledujúcom období počet aktívnych prípadov narastal a do konca novembra sa zvýšil na 40. Už v prvom týždni decembra ich bolo 191 a na • ĽUDIA A UDALOSTI •

sklonku roka až 276 aktívnych prípadov. Potom krivka začala klesať, kolísavo, nadol. Posledná správa v januári eviduje len 47 aktívnych prípadov. Február v petrovskom prostredí začal so 48 aktívnymi prípadmi tohto ochorenia, v polovici mesiaca klesol počet na 20 a ku koncu sa zase zvýšil na 36 osôb, takže aj opatrenia začali poľavovať. Situácia ale ukázala, že predčasne. V marci sa situácia s pandémiou vyvíjala zase takto: 36 (1. 3.), 39 (3. 3.), 43 (4. 3.), 51 (5. 3.), 56 (8. 3.), 49 (9. a 10. 3.), 61 (11. 3.), 81 (12. 3.), 102 (15. 3.), 71 (16. a 17. 3.), 110 (18. 3.), 134 (22. a 23. 3.), 136 (25. 3.), 151 (26. 3.), 177 (29. 3.), 191 (30. 3.) a 214 (31. 3.). Teda v marci sa počet infikovaných znásobil sedemkrát. Obecný štáb pre mimoriadne situácie 26. marca

prikázal dočasné prerušenie práce PU Včielka v Báčskom Petrovci v dôsledku veľkého počtu naka-

zených vírusom Covid-19 v tej ustanovizni do 5. apríla 2021. Aj iné opatrenia v krajine sa v marci zase zaostrili. Aprílové správy po Veľkej noci už priniesli prajnejšie výsledky, zvlášť v druhej polovici mesiaca, a preto ani neboli také časté ako v marci, keď sa prevalila ďalšia vlna ochorenia: 240 (6. a 7. 4.), 244 (8. 4.), 248 (12. 4.), 140 (13. 4.), 144 (15. 4.), 62 (16. 4.), 68 (19. 4.), 40 (20. 4.), 54 (21. 4.), 61 (23. 4.)

a naposledy aj 55 (27. 4.). Pokles infikovaných v apríli bol evidentný – 4,3-krát ich bolo menej. V poslednej aprílovej správe je údaj, že od začiatku epidémie do toho dňa na území Báčskopetrovskej obce bolo úhrnne 889 registrovaných prípadov tohto ochorenia. Treba pripomenúť aj to, že od polovice januára, v rámci boja s pandémiou, začalo sa aj s očkovaním obyvateľstva. Vtedy aj v Dome zdravia Báčsky Petrovec otvorili punkty pre masovú imunizáciu a začali očkovať najprv čínskou vakcínou Sinopharm a neskôr aj inými, ktoré sa objavili na svetovom trhu – Sputnikom V, Pfizerovou a AstrouZenecou. S očkovaním v rámci DZ pokračujú každý deň. V polovici apríla riaditeľka DZ Anna Boldocká-Ilićová vyhlásila, že v tejto obci bolo použitých 4 150 dávok vakcíny, prvou dávkou bolo zaočkovaných 2 500 a druhou dávkou vakcíny 1 650 občanov tejto obce.

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

Ľudia a udalosti ROZHoVOR NA DEFEKTOLOGICKÉ TÉMY

Včasná intervencia je kľúčom úspechu Miroslav Pap

eti a osoby s určitým postihnutím sú, žiaľ, často marginalizované a spoločnosť ich neprijíma ako seberovných. Proces integrácie v našej krajine je pomerne spomalený, ale občas aj stagnuje. Včasná intervencia podá veľmi dobré výsledky a sú tu aj možnosti zlepšenia vývinového potenciálu a vyhnutia sa problémom v neskoršom veku. O všetkých uvedených témach sme sa rozprávali s defektologičkou Alenkou Kámaňovou-Valentíkovou, ktorá na Lekárskej fakulte v Novom Sade absolvovala odbor Viacnásobné postihnutie a invalidita. V súčasnosti je master študentkou na Fakulte pre špeciálnu edukáciu a rehabilitáciu Univerzity v Belehrade. Prečo ste si zvolili práve defektologický odbor, čo vás viedlo k tomu a akú prax ste absolvovali? „Vždy som mala vzťah k osobám a hlavne k postihnutým deťom. Prvé znaky záujmu o tento odbor sa u mňa prejavili, keď som bola ešte na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. V rámci štúdií som mala odbornú prax so sluchovo postihnutými osobami v Spoločnosti pre profesionálnu rehabilitáciu (DES). Tu som absolvovala šesťmesačnú prax. Ale asi najviac mi dalo to, že som bola aj osobnou asistentkou žiakom s autizmom a epilepsiou. Ponúkala som a aj dodnes ponúkam súkromné hodiny deťom, ktorým je to potrebné.“ Ako vnímate funkciu osobného asistenta? „Všetko je o komunikácii s triednou učiteľkou, ale aj samotnou školou, teda na akej úrovni sú oni schopní spolupracovať. V mojom prípade sa nikdy nestalo, že by tá komunikácia bola zlá. Práveže som mala veľmi dobrých učiteľov, ktorí mi umožňovali, aby som so žiakom robila naplno a dokázala využiť jeho maximálny potenciál. 18

www.hl.rs

V oboch prípadoch som pracovala ako osobná asistentka v Základnej škole Nikolu Teslu v Novom Sade. Osobný asistent nepracuje iba v škole, ale je povinný vyzdvihnúť žiaka, byť s ním počas vyučovacie-

Defektologička Alenka Kámaňová-Valentíková

ho procesu, ale aj vrátiť ho domov alebo na s rodičmi dohodnuté miesto. Vie to byť náročná práca, hlavne s autistickými osobami, ale keď to človek chce a vie si zosúladiť všetko, tá láska k tej práci ho potom vedie a, samozrejme, aj tie najmenšie kroky vo výučbe a v samotnom zdokonaľovaní vedia motivovať. A, pravdaže, je tu aj tá vďaka žiakov. Žiaľ, táto práca je veľmi slabo v našej krajine ohodnotená. Ale osobný asistent nemá byť pri žiakovi iba fyzicky, ale má s ním celý čas pracovať a zapájať ho.“ V súčasnosti pracujete vo vysunutom oddelení Základnej školy Milana Petrovića v Novom Sade, ktoré sídli v Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči. Akú máte tu funkciu a aká je funkcia vysunutého oddelenia? „V súčasnosti som triednou učiteľkou – defektologičkou. Mám v triede piatich žiakov a ide o heterogénnu triedu, čo znamená, že majú rozličné schopnosti a sú rozličných vekových kategórií, takže mám žiakov tretieho, piateho, siedmeho a ôsmeho ročníka. Zaujímavosťou a, samozrejme, aj pozitívom, je to, že tu deti majú možnosť vyučovať sa po slovensky, teda v materinskom jazyku, čo je v iných prostrediach pomerne

Informačno-politický týždenník

absentujúce, takže deti z Kysáča nemusia cestovať do Nového Sadu. Pozitívne je aj to, že kolegovia vychádzajú v ústrety.“ Čo si osobne myslíte o integrácii? „Integrácia je veľmi dobrá, ale treba ju vedieť prispôsobiť a určiť hranice. Nemôžu napríklad ťažké prípady s invaliditou byť súčasťou procesu integrácie. Všetko závisí aj od učiteľov a ostatných žiakov. Integráciu treba však prispôsobiť z rozličných aspektov. Samotná integrácia pomerne dosť zväčší podiel práce celkovej školy. Rozhraničila by som to tak, že ak dieťa nemá intelektové schopnosti, potrebné je, aby bolo zapísané do špeciálnej školy. Z druhej strany napríklad deti s telesným postihnutím a dobrým intelektom by boli obmedzované v špeciálnej škole a mali by absolvovať bežnú.

nistráciu, obľahčila by prácu učiteľom, pracovala by individuálne so žiakmi s postihnutím a poruchami učenia.“ Stúpa počet detí s určitým postihnutím alebo poruchami? „Áno, a to pomerne dosť rýchlo. Jedným z dôvodom je ten, že sa manželské páry pomerne dosť neskoro rozhodnú mať deti, no, samozrejme, nemusí to vždy znamenať a nie je to pravidlo. Prítomné sú tu mnohé mobily, tablety a iné zariadenia, ktoré majú svoje pozitíva, ale musíme uznať, že aj negatíva, ktoré sa odrážajú na deťoch. Samozrejme, sú tu rôzne iné príčiny, ktoré spôsobujú postihnutia. Ale vždy zdôrazňujem, že rodičia, keď vidia, že niečo nie je v poriadku s dieťaťom, musia ihneď reagovať a kontaktovať kompetentných odborníkov a inštitúcie a začať čo najrýchlejšie

S deťmi pracuje celým srdcom

Hoci je v našom štáte integrácia prítomná už vyše 10 rokov, je to ešte také nedefinované, u nás je ešte stále improvizovaná.“ Je potrebné, aby každá škola mala zamestnaného defektológa? „Určite áno. Jednoducho v súčasnosti je čoraz viac detí s určitým postihnutím, takže táto osoba je veľmi potrebná v každej škole. Ak sa rozprávame o integrácii, tak bez týchto profesionálnych zastúpení to nepôjde. Vo väčšine európskych štátov je prítomný defektológ v každej škole. Táto osoba by riešila početnú admi-

pracovať na takpovediac zjemnení poruchy a v určitých prípadoch aj na jej odstránení, lebo včasná intervencia je kľúčom úspechu. Rodičia si často myslia, že to prejde, no môže sa iba zhoršiť. Stalo sa, že rodičia si mysleli, že dieťa má autistické príznaky, no zistili sme, že vlastne dobre nepočuje. Ale v každom prípade jedna kvázi porucha ťahá tú druhú. Netreba problémy takpovediac zametať pod koberec, lebo do piatich rokov dieťaťa sa dá najviac urobiť, a potom to už bude iba ťažšie a ťažšie.“ Foto: z archívu spolubesedníčky • ĽUDIA A UDALOSTI •

MÁJOVÝ STROM

Symbolom mladosti a jari Blaženka Dierčanová

tavanie májového stromu pred Slovenským kultúrno-osvetovým spolkom Jednota v Šíde je tradícia, ktorú slovenskí mládežníci zachovávajú desaťročia, asi od 50. rokov minulého storočia. Ozdobený stuhami a zeleným vencom, máj symbolizuje mladosť a príchod jari. Keď ako malé dievča po prvýkrát videla pekne ozdobený vysoký strom, ktorý bol vždy postavený pred spolkom presne 1. mája, zaspomínala si na zašlé časy Mária Kolárová, rod. Hemelová, zo Šídu:

kom a menšie sadili dievkam, ktoré boli na vydaj, tak, že snúbenec postavil máj pred domom svojho dievčaťa a ozdobil ho jej ručníkom alebo stužkou. Máje sa stavali v noci, potajomky. Dňa 1. mája ráno máje už boli po dedine a všetci boli zvedaví, ktorým dievkam boli postavené. Ako som spomenula, naša generácia trochu zanedbala tento V spolku sa zišli dievky a pripravili stuhy a veniec zvyk, takže som ja ako dievka nemala máj pred odchádzajú do hory, v spolku spolkári zo Šídu si obyčajne domom. Mali sme iba v ten rok, sa zídu dievky a chystajú stuhy pozývali trubačov z Hložian. keď môj otec bol predsedom a veniec, ktorým potom ozdobia Bol to skvelý zážitok jednak pre nás deti, ako i pre mládež a slovenského spolku. Už o nie- hornú časť stromu. „Váľanie mája obyčajne bolo dospelých. Aj dodnes cítim tú koľko rokov mládenci pokračovali s tradíciou, ktorá sa pestuje organizované na Turíce, po ne- radosť, keď pred naším spolkom deľných službách Božích. Zišla 1. mája vidím postavený máj, dodnes.“ Za posledných 20 rokov mlá- sa Slovač, mládež, ale aj suse- lebo okrem tej symboliky jari denci stavajú máj iba pred Slo- dovci iných národností a všetci a mladosti svedčí o tom, že aj venským domom. Kým chlapi sa spoločne veselili. V tento deň mladšie generácie zachovávajú

Mária Kolárová

„Keď som bola dievka, v tom období sa trochu zanedbal tento zvyk, ale sa pamätám, že staršie generácie pestovali tradíciu stavania májového stromu. Obyčajne sa zišli mládenci, už koncom apríla, a dohodli sa, kto pôjde do hory. Obyčajne skôr vybrali pekný, rovný a vysoký strom, poznačili ho a v poslednú aprílovú noc na sedliackom koči odchádzali po máj. Spomínam si, že po strom väčšinou išiel báči Števo Buzek, lebo mal kone aj koč. Ten najväčší máj postavili pred spol• ĽUDIA A UDALOSTI •

Stavanie mája

Vlaňajší májový strom v Šíde

tradíciu svojich predkov a že tu ešte stále žijú Slováci,“ takto si na tento pekný zvyk spomenula sedemdesiatdvaročná Mária Kolárová zo Šídu. 18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

Ľudia a udalosti S DR. SNEŽANOU TABAKOVIĆOVOU, RIADITEĽKOU STAROPAZOVSKÉHO DOMU ZDRAVIA

Pazovské bazény – nové očkovacie stredisko Anna Lešťanová

o štvrtok 22. apríla sme sa rozprávali s Dr. Snežanou Tabakovićovou, riaditeľkou Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja v Starej Pazove o aktuálnej epidemiologickej situácii v súvislosti s COVID-19 na území Staropazovskej obce a o nedávno otvorenom novom stredisku na Pazovských bazénoch, kde sa koná imunizácia občanov. „Ak porovnáme epidemiologickú situáciu, ktorú sme mali napr. pred týždňom, toho času je jemne zmiernená. Prílev pacientov, ktorí prichádzajú na prehliadky, je ešte stále na vysokej úrovni a máme tu okolo 170 až 200 pacientov denne. Na základe údajov, ktoré nás určite posmeľujú, musím povedať, že sa zmenšuje počet prvých prehliadok a takýchto pacientov máme denne 50 až 70. V priemere sa polovica z nich testuje a asi 45 percent ľudí je pozitívnych na nový koronavírus, čo, musíme uznať, nie je taký veľký počet, ak máme na zreteli neprajnú situáciu, ktorú sme mali najmä v prvej polovici marca. Vtedy sme na dennej úrovni evidovali okolo 60 na covid pozitívnych pacientov. Tento počet pacientov sa vzťahuje iba na tých, ktorí boli na prehliadke v našej covid ambulancii v Starej Pazove. No musím povedať, že sa ľudia testujú aj v okolitých klinikách či v súkromných zdravotníckych ustanovizniach, a preto presný počet nevieme. Medzitým ich prihlášky zasa evidujú v Ústave pre verejné zdravie v Sriemskej Mitrovici, kde disponujú počtom novonakazených ľudí na dennej úrovni podľa obcí,“ povedala na úvod rozhovoru Dr. S. Tabakovićová. 20

www.hl.rs

Toho času na území Staropazovskej obce pracuje iba jedna covid ambulancia, v rámci ktorej sa konajú nielen prehliadky pacientov, lež aj ich testovanie na nový koronavírus a v súvislosti s týmto aj vyšetrenie pľúc röntgenom. Prednedávnom v tejto ambulancii pracovali v dvoch

služieb, ale naše ústredné očkovacie stredisko sa od pondelka 15. apríla nachádza v rekreačno-športovom komplexe na Pazovských bazénoch. Aj tu v procese imunizácie obyvateľstva máme angažovaných početných zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracujú od rána do večera. Toho času k dispozícii máme ruskú vakcínu Sputnik V a občanom, ktorí o ňu prejavili záujem, dávame podľa zoznamu prvú, resp. druhú dávku. Ale každý nový deň prináša nové druhy vakcín a ďalšie zásielky. Čo sa týka samotného priestoru na Pazovských bazénoch, naši zamestnanci si už zvykli, hoci my, ktorí vykonávame tieto práce, najradšej pracujeme vo svojom ,dome’. AvDr. Snežana Tabakovićová, riaditeľka staro- šak pre pacientov je pazovského domu zdravia toto nové očkovacie stredisko oveľa zmenách po dva zdravotnícke výhodnejšie, čakárne sú väčšie, tímy a vzhľadom na priaznivej- vonku vedľa budovy je obrovské šiu epidemiologickú situáciu parkovisko... V procese masovejdva tímy zdravotníkov sú teraz šej imunizácie obyvateľov obce angažované v predpoludňajších na dennej úrovni sme mali aj 600 hodinách a jeden tím v popolud- až 700 ľudí, čo bolo mnoho pre ňajších hodinách. Aj v nadchá- jestvujúce kapacity v objekte tzv. dzajúcich sviatkoch, ako uviedla špecialistických služieb, ktoré spolubesedníčka Tabakovićová, tiež pracovali, ale v sťažených zamestnanci domu zdravia budú podmienkach,“ podčiarkla Dr. pracovať podľa stanoveného S. Tabakovćová a doložila, že dozorného rozvrhu hodín a pre v dome zdravia majú aj tímy zdravotníkov ani tentoraz nieto zdravotníkov, ktorí pracujú v teoddychu, hoci ho všetci potre- réne a konajú imunizáciu ťažko bujú. Dennodenne sú vyčerpaní, pohyblivých, resp. nepohyblebo pandemická situácia už livých pacientov, na lôžkach. dosť dlho trvá. Doteraz nebolo praxou, aby sa „Očkovanie viac nekonáme očkovali pacienti v súkromných v budove tzv. špecialistických domoch, no pre veľké nebezpe-

Informačno-politický týždenník

čenstvo nového koronavírusu i pre tieto kategórie ľudí schválené je takéto rozhodnutie. „Naším prvoradým cieľom v procese imunizácie je všetkým občanom maximálne vyjsť v ústrety, a preto, aby sme boli bližšie k nim, odštartovali sme i s akciou očkovania obyvateľov Staropazovskej obce v miestnych spoločenstvách a nápomocnú ruku nám podala i naša lokálna samospráva. S realizovanou akciou očkovania obyvateľov prvou dávkou vakcín sme spokojní a už v blízkej budúcnosti znovu budeme angažovaní v miestnych spoločenstvách, lebo nasleduje očkovanie obyvateľov druhou dávkou vakcín,“ akcentovala riaditeľka staropazovského domu zdravia. Ako uviedla, zatiaľ prvou dávkou vakcíny je očkovaných okolo 19-tisíc ľudí, kým je okolo 4 500 – 5 000 kompletne očkovaných osôb. Samozrejme, okrem veľkej práce, ktorú vykonávajú v procese imunizácie, usilujú sa, aby aj ostatné služby v ne-covid systéme pracovali nehatene (laboratórium, röntgen, pohotovostná služba, služba všeobecnej medicíny, pediatria, špecialistické služby...). „Zamestnanci DZ Dr. J. J. Zmaja vynakladajú maximálne úsilie pri vykonávaní svojich povinností a sú pod veľkým psychologickým nátlakom. Už vyše roka trvá práca takýmto tempom a aj oni sú predsa ľudia a mnohí z nich boli nakazení vírusom, chorí a znemožnení pracovať. Preto radím všetkým, aby sa očkovali, lebo je vakcína okrem uctievania epidemiologických opatrení jediným spôsobom, aby sme sa v značnej miere ochránili pred týmto nebezpečným vírusom. Všetky druhy vakcín sú dobré a každá z nich náš organizmus chráni pred infekciou koronavírusu. Podľa mojej mienky vakcína je jedným civilizačným činom, ktorý sleduje pokroky v medicíne, vo farmácii a iných sesterských vedách a odboroch,“ akcentovala na záver rozhovoru riaditeľka Tabakovićová. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VÝROČNÁ A VOLEBNÁ SCHôdza v spolku žien v PAdine

Staronovej predsedníčke aj ďalej poverené vedenie spolku Olinka Glóziková-Jonášová

druhej polovici apríla v Spolku žien v Padine sa uskutočnila výročná a volebná schôdza. Na úvod si prítomné členky zvolili predsedníčku pracovného predsedníctva a je to spravidla najstaršia prítomná členka, takže tentoraz zasadnutie viedla Zuzana Masaryková. Následne doterajšia predsedníčka spolku Elenka Haníková podala správu o minuloročnej činnosti Elenka Haníková podala správu o minua finančnú správu loročnej činnosti a finančnú správu, ale aj za rok 2020. Rok za predostrela plány na aktuálny rok nami Haníková, aj napriek pandémii, zverili Kataríne Šuľovej. zhodnotila pozitívne, keď ide Staronová predsedníčka Hao plánované a realizované akti- níková informovala, že po voľvity členiek padinského spolku. bách vedeniu spolku podala „Rok 2020 bol z hľadiska realizo- aj plán a program na rok 2021. vaných aktivít úspešný. Realizovali sme 23 aktivít, teda všetko, čo sme plánovali, sme aj realizovali. Pri šití ochranných rúšok sme sa stretli presne 35-krát, čo je vskutku 58 realizovaných aktivít. Pritom musím podotknúť, že sme dodržiavali všetky odporúčania a opatrenia a v zdraví sme sa stretávali a priviedli všetky aktivity do konca. O každej našej aktivite sme informovali aj prostredníctvom masmédií,“ podotkla Haníková. Po schválení správ nasledovali volebné aktivity. Za predsedníčku zvolili dote- Vchod do Padiny zo strany Kovačice rajšiu predsedníčku Elenku má nový vzhľad Haníkovú, kým si miesto podpredsedníčky rozdelia dve Všetky návrhy boli schválené. mladšie a nové členky spolku V našom rozhovore Haníková Anna Bartková a Ivana Čapová- ďalej spomenula niektoré z plá-

nov, ktoré chcú zrealizovať. „Prvé dve aktivity, ktoré sme obvykle realizovali za ,bezpandemických’ okolností, ako sú odchod do divadla v sviatok všetkých žien a recitačná súťaž, sme teda z dobre známych dôvodov neuskutočnili. Uplynulý víkend sme sa zapojili do ekologickej aktivity upratovania dediny, čiže sadenia kvetov v parku, pred budovou miestneho spoločenstva, pred kostolom a na vchode do Padiny, ktorú spoločne organizovalo Miestne spoločenstvo Padina v spolupráci s Verejno-komunálnym podnikom Padina a Úniou žien Srbskej pokrokovej strany,“ informovala. V nasledujúcich dňoch si naplánovali upratať etnodom a pritom usporiadať prvomájový piknik v prírode, tak ako to robievali každý rok doteraz. Okrem toho jeden večer bude určený na prednášku diplomovanej technologičky z Ekologická aktivita – upratali námestie Padiny a vysadili kvety Inštitútu Tamiš Violety Mickovskej-Stefanovićovej, ktorú pripravila, ako aj nografie pri príležitosti storočnikaždý rok, na Tekvicovú zábavu a ce založenia spolku, ktorú osláktorá vlani v dôsledku pandémie vime na budúci rok. Monografiu vystala. Prednášku predvedie budeme chystať v spolupráci s etnologičkou a knihovníčkou členka Anna Bartková. Už koncom mája usporiadajú Zdenkou Obšustovou. Čakahudobno-literárne posedenie jú nás aj bežné aktivity počas venované recitačnej súťaži, ktorá Dní Padiny, nakoľko sa v tomzačiatkom roka vystala. Nebu- to roku ich oslava uskutoční, de súťažiaceho, ale revuálneho a pod. Podarilo sa nám prilákať charakteru. „Rozhodli sme sa do spolku 5 mladých nových usporiadať tento večierok, lebo členiek a dúfame, že aj tento rok sa obávame, že v týchto ťaž- bude úspešný aspoň tak ako ten kých časoch recitačná súťaž žien vlaňajší,“ uzavrela náš rozhovor úplne zanikne. Toto posedenie Haníková. Foto: z archívu bude v spolupráci s Obecnou Spolku žien v Padine knižnicou Kovačica, pobočkou

• ĽUDIA A UDALOSTI •

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

-Povolná. Do správnej rady sú zvolené Elenka Haníková, Evka Šuľová, Anna Bartková, Katarína Šuľová a Ivana Čapová-Povolná, kým do dozornej rady zvolili Annu Klinkovú, Annu Nosáľovú a Máriu Povolnú. Pokladnicu

v Padine. Bude to také poobedie ľúbostnej poézie na nádvorí etnodomu,“ vysvetlila Haníková. V júni usporiadajú kreatívnu dielňu, ktorej zámerom bude mladšie členky poučiť jedinečným zručnostiam vyšívania, ktoré v Padine azda ovláda iba jedna z najstarších čestných členiek spolku Zuzana Ďurišová. Ide o tradičnú výšivku na ažúrku. Je to jedinečný spôsob vyšívania mužských košieľ a členky padinského spolku si prajú, aby tieto zručnosti zvládli mladšie členky a aby ich potom následne odovzdali budúcim generáciám. „Uchádzali sme sa aj so štyrmi projektmi, čaká nás príprava mo-

Ľudia a udalosti JARNÉ UPRATOVANIE V HLOŽANOCH

Čistota dediny hovorí sama osebe Miroslav Pap

arné obdobie sprevádzané pekným počasím s príjemnými teplotami vábi ľudí von. Je to obdobie, keď sa ľudia po zime väčšinou rozhodnú upraviť si priedomia a dvory. No potrebné je starať sa aj o časti svojej dediny, ktoré sú spoločné a ktoré ju reprezentujú. V Hložanoch v tomto kontexte sa každý rok stretajú predstavitelia takmer všetkých spolkov s cieľom upraviť svoju dedinu. Termín akcie upratovania bol v minulosti stanovený pred

okolo 50 účastníkov a musím pochváliť aj Základnú školu Jozefa Marčoka-Dragutina, ktorej žiaci tiež upratovali okolo školy. Vďační sme aj Komunálnemu podniku Gloakvalis, ktorý celý týždeň kosil trávu na rôznych častiach. Som veľmi spokojná s tým, ako sa nám aj tohtoročná akcia upratovania našej dediny podarila. S poľnohospodármi sme veľmi ani nepočítali, lebo oni, samozrejme, teraz majú najviac práce v poli, keďže začala aktívna sejba. Penzistov bolo, ako aj po minulé roky, najviac. Musíme dbať aj na ten

Spolkári upratovali amfiteáter

Dňom Hložian (3. mája). Rovnako bolo aj tohto roku, aj keď sa oslavy konať nebudú. V sobotu 24. apríla sa do akcie upratovania a upravovania zapojili početné spolky. Organizátorom tejto akcie bolo Združenie ekológov EKOS a jeho predsedníčka Zuzana Kukučková sa o akcii zmienila takto: „Teší ma, že pozoruhodný počet záujemcov vyhovel našej výzve. Do akcie sa zapojilo sedem spolkov a združení, ako aj miestne spoločenstvo, ktoré upratovali na rôznych lokalitách v Hložanoch. Tohto roku pracovalo

www.hl.rs

estetický moment, čiže príroda nám dáva pôžitok, keď vidíme pekne upravenú plochu.“ O okolie základnej školy sa postarali tak žiaci, ako aj učitelia, ktorí predovšetkým mali najviac práce s lístím, nakoľko je nádvorie školy pomerne dosť zalesnené. Vysadili aj nové stromy. V časti pri evanjelickom cintoríne nové sadenice vysádzali členovia Dobrovoľného hasičského spolku. O upravenie centra dediny sa postarali členky Spolku žien Slovenka a najpočetnejší členovia Klubu penzistov, ako aj ostatní, ktorí sa

Informačno-politický týždenník

Čistotu si vážia a o centrum sa starajú členky Klubu penzistov

chceli dobrovoľne pričiniť. Klub penzistov upratovanie centra dediny organizuje od roku 2007. Upravené a vysadené boli kvetinové záhony, pokosená tráva, obielené stromy, pozametané chodníky a pod. Pokosená a upravená bola menšia hôrka vo východnej časti Ulice Veljka Vlahovića, kde pracovníci podniku

Gloakvalis vyzbierali aj biologický odpad. O amfiteáter sa postarali spolkári KOS Jednota, ktorí upravili priestranstvo pred javiskom a posiali trávu. Spolkári pevne veria, že tohto roku predsa amfiteáter bude využitý na Folklórny festival Tancuj, tancuj..., ako aj na iné podujatia, ktoré sa tu budú organizovať počas roka. V akcii upratovania boli upravené najfrekventovanejšie a najvyužitejšie časti Hložian. Obyvatelia tvrdia, že čistá dedina hovorí sama osebe. Touto akciou ukázali aj ostatným, že sa spoločne dá všetko. A medzispolkovej súdržnosti v Hložanoch nechýba.

Pred domom zdravia je tiež čisto

• ĽUDIA A UDALOSTI •

POĽNOHOSPODÁRSKA JARNÁ SEZÓNA JE V PLNOM PRÚDE

Poľnohospodári majú plné ruky práce Tatjana Bovdišová

oľnohospodári z Kovačice vykonali prihnojovanie pšenice koncom februára a začiatkom marca, keď to počasie dovolilo. Vtedy, podľa podpredsedu Združenia poľnohospodárov Kovačičania Martina Tomana, bola táto ozimná plodina v dosť zlom stave, čiže v dôsledku mrazov bola „spálená“. Teraz dobre vyzerá a poľnohospodárski výrobcovia rozmýšľajú o tom, či bude vôbec treba prihnojiť ju druhýkrát. Plánujú preto vymerať množstvo dusíka v pôde takzvanou N- Martin Toman, poľnohospodár z Kovačice, -min metódou, aby pred skladom s kukuricou sa uistili, ako treba ďalej konať. Kovačickí poľno- dobrej úrody, náš spolubesedhospodári už roky majú dobrú ník odpovedal: „Aj keď je teraz spoluprácu s poľnohospodár- dobrá situácia s touto plodinou, skou odbornou službou Inštitútu je privčas hovoriť o výnosoch.“ Tamiš v Pančeve, ktorej odborníci V chotároch, v ktorých zem sledujú a mapujú stav porastov a obrábajú poľnohospodári z Kopotom poskytujú rady poľnohos- vačice, pšenica je v porovnaní s podárom, čo a ako konať. „Práve minulými rokmi obsiata na menoni prídu vymerať množstvo dusíka v pôde a poradia nám, aby sa nestalo, že dáme priveľa hnojiva a potom poľahne pšenica, a z druhej strany možno ju ani netreba druhý raz prihnojiť. Hlavne to budú hnojivá, ktoré sú nám dostupné na trhu – AN a KAN, Pšenica zatiaľ dobre vyzerá a neskoršie, keď sa ohreje, istotne bude treba aj šej výmere. Dôvodom toho bola striekať porasty proti chorobám. vlaňajšia nízka výkupná cena, Budeme dohliadať na to, keď hovorí Toman, takže poľnohossa vyskytnú, a budeme načas podári z nej nemali nijaký zisk.

Asi väčšina poľnohospodárskych cenu, v ďalšej sezóne sa pestuje výrobcov túto obilninu pestuje na väčšej ploche, je to takým len pre striedanie plodín, lebo nepísaným pravidlom. po pšenici býva krajšia kukurica. Podpredseda ZP Kovačičania Pred sejbou jarných plodín ďalej uvádza, že o cenách teraz dôležité je urovnať povrch pôdy, zasiatych obilnín nemožno zapo jej základnom obrábaní, aby tiaľ s presnosťou hovoriť, avšak sa zachovalo čo najväčšie množ- mali by byť prajné, keďže sa už stvo pôdnej vlahy. Potrebné núka zmluvný predaj kukurice, je aj pripraviť podmienky na slnečnice a sóje. Je to dobrým uloženie osiva do požadovanej predpokladom, že v jeseni budú hĺbky a potlačiť vzchádzajúce ceny týchto obilnín výhodné. buriny. Niektorí poľnohospodári „Áno, je to dobre, ale majúc na s príchodom slnečného počasia zreteli vysoké ceny reprodukčzačali siať slnečnicu, iní kukuricu. Keď je pekné počasie, v dedine ani nevidno poľnohospodárov, stretávajú sa výlučne v poli. Čo sa týka týchto dvoch obilnín, tie sú na určitej výmere zasiate. Bolo by ich iste viac nebyť veľa chladných a daždivých dní v apríli, keď teploty oscilovali od nulových do takmer dvadsaťstupňových hodnôt. Optimálna teplota pôdy pri výseve jarín by mala byť okolo 10 stupňov, čo najmä v prvej poloPrivčas je hovorit o výnosoch vici apríla bolo len zriedkavo. Preto roľníci teraz využívajú každý ného materiálu, napríklad osiva, slnečný deň na sejbu, lebo hnojiva a paliva, ktoré zdraželi o optimálna lehota výsevu sa 20 až 30 percent, stále nemáme pomaly blíži ku koncu. dobrý zárobok,“ hovorí Toman. Kukurica sa v kovačickom, Čo prinesie jeseň, keď budú padinskom a okolitých cho- poľnohospodári predávať svoje tároch pestuje najviac. Táto výrobky, na jar ešte nemožno plodina zaberá zhruba 70 vedieť. Všetci ale dúfajú a očapercent zo všetkých plôch kávajú, že ceny komodít budú v a zvyšok tvoria slnečnica, súlade s ich vstupnými nákladmi pšenica, cukrová repa a a že sa konečne udejú pozitívne sója. A najmä tohto roku, zmeny v ziskovosti. Výnosy však ako hovorí Martin Toman, zvlášť závisia od poveternostjej bude ešte viac vzhľadom na ných podmienok, takže poľnovlaňajšiu dobrú cenu. Podobne hospodárom po sejbe nezostáva je so všetkými plodinami. Keď nič iné, len modliť sa, aby im niektorá má dobrú výkupnú počasie nenarobilo starosti.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

reagovať,“ uvádza Toman a dodáva, že momentálne pšenica má nadostač vlahy a vyzerá sľubne a že je väčšina porastov hustá. Na otázku, či je to predpokladom

Ľudia a udalosti Z ELABORÁTOV O ZLOČINOCH PROTI SLOVÁKOM VO VOJVODINE V DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE (12)

Banát: Slovenský ľud otvoreným spôsobom prejavoval svoj nesúhlas

Danuška Berediová-Banovićová

vzdušie, v ktorom sa okupovanie Banátu dialo, bolo veľmi dusné. Bombardovanie Belehradu a útek nášho živlu z Belehradu do našich dedín a drzé chovanie sa domácich Nemcov, ktorí boli piatou kolónou nemeckého vojska, pôsobilo na náš ľud veľmi rušivo. Okupovanie našich dedín v Banáte sa dialo od 8. do 15. apríla 1941, a to tým spôsobom, že do obecných úradov nasadzovali v prvom rade Nemcov, Maďarov alebo ostatných im naklonených ľudí. Tak sa stalo, že vo všetkých dedinách na notárske miesta boli postavení domáci Nemci a len niekde starostom obce bol Slovák. Súčasne títo domáci Nemci popísali im všetok nespoľahlivý ľud, pozatvárali a prípadne aj likvidovali. Zoznam týchto nespoľahlivých ľudí bol i v Kovačici, ako i v druhých slovenských dedinách. Tak napríklad v Hajdušici nemecký dôstojník dal si zavolať tamojšieho evanjelického farára, slovenského básnika Štefana Valenta-Šubarova, dobrého Slováka a Slovana, a tiež dobrého Slováka Jána Zdychana do hostinca, kde ich sám zastrelil. Nemecké vojsko pri vstupe do slovenských dedín sa snažilo využiť svoje spojenectvo s tzv. Slovenskou tisovsko-tukovskou republikou. Ale keď videli, že slovenský ľud v Banáte nesúhlasí s politikou týchto slovenských fašistov – kolaborantov Tisa a Tuku, pokúsili sa získať si dôveru pomocou cirkvi, ale ani tento plán sa im neuskutočnil. Okupant hneď po príchode do nášho prostredia snažil sa získať vedúcich slovenských organizácií pre svoje ciele. K tomu okupanti an24

www.hl.rs

gažovali aj konzulát Slovenskej republiky v Belehrade, ktorého členovia agitovali v slovenských dedinách. Všetky tieto prípravné práce smerovali k tomu, že pri jednej návšteve v Padine vicebána Szépa Lapa nadávali Slovákom, že sú neorganizované svine. Týždeň na to boli povolaní k spomenutému vicebánovi padinskí občania Janko Petráš, lekárnik, a Dr. Ján Rápoš, lekár. Na tomto predvolaní menovaným Slovákom bolo nastolené, že sa Slováci majú zorganizovať v „kultúrny spolok, ktorý bude reprezentovaný jedným človekom a s ktorým by okupačné úrady mohli právoplatne vyjednávať“. Hneď nastolili otázku možnosti vstupu Slovákov do nemeckej armády a žiadali, aby spomenutí dvaja Slováci dali svoje dobrovoľné schválenie. Keď sa títo vyjadrili, že nie sú kompetentní v mene slovenského ľudu hovoriť, Szép Lap im nariadil, že majú zvolať zástupcov zo všetkých slovenských dedín do Kovačice na nasledujúcu sobotu a že on a komandant vojenskej moci v Bečkereku so svojím sprievodom a tiež so slovenským konzulom z Belehradu prídu do Kovačice, kde sa založí „kultúrny spolok“ Slovákov v Banáte. Na tejto schôdzi, kde boli zastúpené všetky slovenské dediny a kde predsedoval komandant voj. moci Banátu, bola veľmi chmúrna nálada. A keď sa zo Slovákov nikto nechcel prijať predsedníctva tohto spolku, bol prinútený to prijať Andrej Miháľ, ktorý po krátkom čase bol pozbavený predsedníctva, nakoľko im nevyhovoval. Za nového predsedu nanútili Jána Petráša, ktorý organizáciu tohto spolku uskutočnil iba na papieri, a takto ani Petráš nič nevykonal, čo okupanti žiadali.

Informačno-politický týždenník

Keď okupanti videli, že ani s „kultúrnym“ spolkom nemôžu vykonať, čo si želajú, hľadeli to urobiť cestou politických obcí (miestnych obecných výborov). Tak sa stalo, že jedného dňa obecný notár povolal obecný výbor a miestnych kultúrnych činiteľov na poradu, na ktorej sa mala pripraviť pôda pre otvorenie meštianskej školy v Kovačici. I keď toto bolo lákavé pre Kovačicu, aj túžbou mnohých občanov, predsa len v období, keď spolu občanom Srbom stredné školy zatvárali, povedomá čiastka prítoných na porade sa uzniesla, že meštianka nám nie je potrebná, ako dôvod sa udali „finančné“ pomery. S takýmto riešením okupanti neboli spokojní a otázku meštianky znovu dali na denný poriadok pred miestny výbor, kde však kultúrni činitelia neboli prítomní a meštianka obecnému výboru bola proste natisnutá. Aby sa však priepasť medzi Slovákmi a Srbmi neprehlbovala, bolo vybojované to, aby srbský jazyk bol vyučovacím jazykom a aby sa slovenčina vyučovala ako predmet. S takýmto riešením boli Srbi uspokojení, ale okupanti zúrili. Tŕňom v oku okupantom bola filiálka Československej banky v Kovačici, a preto sa všemožne snažili, aby ju odstránili. Žiadali od účastinárov, aby zmenili meno banky, keď im ani toto nevyhovovalo, žiadali, aby banka bola likvidovaná. Banku mala likvidovať Pantschwoer Volksbanka. Ďalšia požiadavka bola, aby sa utvorila nová slovenská banka. Účastinári Československej banky na svojej porade sa dohodli a vyslovili, že nechcú starú banku likvidovať ani novú vytvoriť, a preto upisovaniu účastinnej banky nedávali

žiadnej záruky, a takto záležitosť o založenie novej banky bola odmietnutá. Ďalšie prenasledovanie banátskych Slovákov a Čechov sa javilo i v tom, že početné československé besedy, ktoré pracovali na zblížení týchto bratských národov, boli rozpustené. Majetok, ktorý tieto besedy vlastnili, bol zhabaný. Poprední činitelia spolkov boli všade stavaní pod policajný dozor, čo znamenalo prinajmenej raz denne sa hlásiť na políciu. Po slovenských dedinách, kde boli čítacie spolky alebo krúžky, pod zámienkou, že sú tieto krúžky a spolky ohniskom komunizmu, ich zavierali. Rádioaparáty, ktoré slúžili čítacím spolkom a krúžkom na vzdelávanie a pobavenie svojich členov a ktoré darovala svojho času ČSR republika, boli zhabané. Bolo teda na všetkom tom robené, čo znemožňovalo myšlienky slobody Československa a bratstva. Ako charakteristický prípad uvádzame prípad v Kovačici, kde boli zatknutí niekoľkí ľudia práve z takéhoto kultúrneho spolku, keď počúvali rádio. Ešte horšie to bolo v českých dedinách, kde povedomý Čech o združovaní ani len myslieť nesmel. Ťažké okupačné časy boli zhoršované ešte aj tým, že stále rekvirácia potravinových článkov, ako i dobytka, priamo znemožňovala vykonávanie prác, ktoré sa mu imperatívne nakladali. Ponechané potravinové články neboli ani zďaleka dostatočné na to, aby náš človek mal čo len podpriemernú výživu. Napríklad pšenicu nechali robotnému človekovi 72 kg na jeden rok. Ostatné články museli bezpodmienečne pridať okupačným úradom. Mlieko a mliečne produkty boli pre slovenské, • ĽUDIA A UDALOSTI •

ako i pre srbské obyvateľstvo vylúčené, takže úmrtnosť zvlášť malých detí sa zvýšila o 20 – 25 %. Slovenský a český ľud bol orabovaný o všetok dobytok, ďalej o hospodárske stroje, premávkové prostriedky, rádioaparáty a dokonca i o hudobné nástroje. Slovenský ľud otvoreným spôsobom prejavoval svoj nesúhlas s týmito zločinmi a začal vstupovať do Národno-osloboditeľského hnutia. Vidiac toto, fašistickí okupanti tým zverskejším spôsobom prenasledovali a ničili slovenský živel v Banáte. Týmto vlastne začína masové prenasledovanie. Ako prvou obeťou bol už spomenutý veľký národovec Štefan Valent-Šubarov, ktorého zavraždili a zahrabali vedľa cesty. Nebol to však ojedinelý prípad. Napríklad, ako hovorí zápisnica číslo H-50 o Michalovi Šerkézimu, murárskemu robotníkovi z Petrohradu, ktorého roku 1942 Nemci zastrelili a potom mŕtveho obesili v miestnom parku, kde ho nechali visieť 24 hodín na výstrahu tamojšiemu ľudu. Ďalej zápisnica č. H-64 Marcina Havrana, ktorého po zverskom trýznení spolu so 160 vlastencami zastrelili bez akéhokoľvek rozsudku. Mnoho a mnoho podobných vrážd spáchal okupant v rôznych slovenských dedinkách, ako to uvádzajú zápisnice číslo H-48, H-2, H-1, H-47, H-37 atď. Najväčšou stratou pre našu menšinu bolo odvedenie vynikajúceho člena našej pospolitosti, kovačického rodáka Dr. Janka Bulíka, ktorého podľa výkazu niekoľkých svedkov trýznením usmrtili. Počet týchto obetí, ktoré zavraždili títo samozvaní „nositelia kultúry“, z radov Slovákov a Čechov počíta sa okolo 450 v samom Banáte. Za najúčelnejší spôsob zastrašovania ľudu slovenského a českého v Banáte okupanti považovali väznenie. Väznili jednotlivcov a skupiny ľudí za najrozličnejšie, či už skutočné, alebo nastolené viny, využívajúc pomstychtivosť domácich Nemcov, Maďarov a ich pomá• ĽUDIA A UDALOSTI •

hačov. Príčiny, ktoré sa v jednotlivých prípadoch vyskytujú, sú obyčajne: politická nespoľahlivosť, ktorá bola najvšeobecnejší zjav, nesúhlas s propagandou „novoeurópskeho poriadku“, nedodržiavanie nariadení okupačných mocností, vyhýbanie sa rekviračným dodávkam, napomáhanie Národno-osloboditeľského hnutia, sabotáž pri prácach, nedodržiavanie „plá-

novitého hospodárenia“ a vyhýbanie sa, ako aj útek z nútených prác. Okrem toho tieto fašistické úrady využívali aj masové väzenie, čo bolo zvlášť praktikované a po príchode okupantov do Banátu na dennom poriadku. Tak ako rukojemníkov v Kovačici, okupanti zavreli do väznenia 18 Slovákov z Kovačice a Padiny. Podobne sa dialo i v ostatných, tak slovenských, ako i českých dedinách. Zistené je, že takýchto prípadov bolo prevedených vyše osemdesiat, temer všetky bez nejakej podstatnej príčiny, aby sa zastrašoval ľud. Vo všetkých prípadoch väznenia sa snažili vymôcť najsurovejšími spôsobmi: hladom, bitím, fackaním, trhaním vlasov, pichaním ihiel za nechty a všetkými možnými inkvizičnými prostriedkami, ako i posadeným obvinených do elektrického kresla. Okupanti využívali banátskych Slovákov i na poli hospodárskom; nielenže svojím rozvrhom nútili roľníkov siať

rastliny podľa „plánu“, ale okrem nespočítateľných rekvirácií odvádzali nielen jednotlivcov, ale i celé masy ľudu na nútené práce alebo do Reichu, alebo na rôzne práce. Niektorých jednotlivcov nútili na poľné práce na majetkoch banátskych Nemcov týždne, mesiace, ba i celé roky. Takýchto prípadov odvádzania na nútené práce, podľa doposiaľ zozbieraných dát, bolo okolo dvetisíc. Úhrada dennej mzdy pri týchto nútených prácach bola taká mizerná (20 dinárov okupačných), čo nestačilo ani na dvadsať gramov masti a kdeže na ostatné živobytie, odev, obuv, ktorého i tak nebolo. Skutočným faktom je, že práve odvádzanie na nútené práce znamenalo veľký úpadok hospodárstiev slovenských rodín v Banáte. Na práce boli odvádzaní nielen práceschopní muži, ale i ženy a dievčatá. Zavedené boli zvláštne odvodové komisie pre určovanie práceschopnosti, ktoré nemilosrdne i chorých a skutočne neschopných mužov a ženy ohlasovali súcimi na nútené práce. Najčastejšie sa vyskytovalo, že i tá „zákonom určená úhrada“ robotníctvu sa vôbec nevyplácala a robotníctvo po nemeckých majetkoch bolo vystavené osočovaniu, surovým urážkam, často i telesnému trýzneniu. O duševnom ani nehovoriac. Odvádzanie na nútené práce sa dialo obyčajne pod bodákmi a zo vzdialenejších obcí. Vraj pre zamedzenie úteku takému robotníctvu vykázané miesto na spávanie bola temer vo všetkých prípadoch nejaká šopa, cez ktorú vietor fučal na všetky strany, s motiváciou, že je neželateľné, aby nútený robotník kazil vzduch domácemu statku v maštali, čo zvlášť zdôrazňovali. Robot-

nícka strava nielenže nebola dostatočná, lebo veď nedostatok sa pre stále rekvirácie cítil na všetkých stranách, okrem u Nemcov a Maďarov, ktorí mali výnimočné postavenie, ale bola natoľko zlá, že ľudia nevládali robiť. Zaobchádzanie so slovenským robotníckym ľudom nielenže bolo bezočivé, surové a naduté, ale často až zverské. K prácam najťažšieho druhu sa pristupovalo skutočne „plánovite“ v najnepriaznivejších okolnostiach: počas najsilnejších úrazov, snehových fujavíc, len aby sadistické chúťky okupantov a ich pomáhačov boli čím viac uspokojené. Od samého začiatku okupácie Banátu nemeckým vojskom kolovali správy, že Maďari prídu okupovať aj toto územie. Tunajší Maďari príchod maďarského vojska čakali aj v našich dedinách, kde začali vyvíjať agitáciu pomocou svojich činiteľov, ba aj zo starého Maďarska sa našli vysokí úradníci v našich slovenských dedinách, ako bol aktívny maďarský plukovník, ktorý sa veľmi snažil získať Slovákov pre ich veci. Nahováral, že je potrebné, keď prídu Maďari, zorganizovať privítanie, s tým, aby sa zoskupili ľudia, ktorých v Báčke neprivítali. Takýmito spôsobmi sa snažili okupanti zničiť, odnárodniť a naštvať slovenský ľud proti bratskému srbskému národu. To sa im však nepodarilo. Každý spáchaný zločin okupantov a ich pomáhačov zblížil ešte viac srbský a slovenský národ a medzi národom vzrastal silnejší a silnejší odpor. Dnes, keď sme sa oslobodili a keď začína mierová spolupráca a vzájomná pomoc medzi národmi, slovenský ľud si žiada spravodlivý trest pre všetkých vojnových zločincov, aby sa zas nevrátili dni temnej fašistickej poroby. SMRŤ FAŠIZMU – SLOBODA NÁRODU!!! Zdroj: Zločiny, ktoré popáchal okupant a jeho pomáhači na slovenskom ľude v Banáte

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

Ľudia a udalosti EKOLOGICKÉ HNUTIE OBCE KOVAČICA

K životnému prostrediu by mal mať každý blízko Tatjana Bovdišová

kologické hnutie Obce Kovačica (EHOK) pôsobí od roku 2013. Je veľmi aktívne, o čom svedčia mnohé ekologické aktivity, ktoré majú za sebou. V prepočte je to okolo 200 rozličných akcií, čo výsadby stromov, úpravy a údržby okolia, čo všelijakých iných aktivít. Za necelých desať rokov aktivisti EHOK vysadili zo 8 000 sadeníc rôznych druhov stromov. Ako hovoria, neplánujú zastať na tomto čísle, lež vysádzať budú, kdekoľvek nájdu vhodné miesto pre stromy. V druhú aprílovú sobotu usporiadali jednu takú akciu, v rámci ktorej pozdĺž cesty spájajúcej Padinu a Kovačicu vysadili bezmála 300 nových drevín. Je to vlastne pokračovanie vlani začatej akcie, ktorú iniciovala a finančne zabezpečila Obec Kovačica, keď sa zasadilo okolo tritisíc stromov. Teraz kovačickí ekológovia vlastne dosádzali sadenice na miesta, kde sa buď vlani neprijali, alebo ich nesvedomití poľnohospodári vyorali. Pri tejto príležitosti ekológovia varujú poľnohospodárskych výrobcov, ktorí majú pozemky pri ceste Kovačica – Padina, aby mladé stromy nevyorávali, lebo tým urobia oveľa viac škody ako majú osoh.

Predtým 28. marca v spolupráci s kovačickou Základnou školou Mladých pokolení EHOK zrealizoval akciu čistenia takzvanej hôrky v Kovačici, na Jarmočisku. „Je to Kovačičanom dobre známe miesto v dedine, najmä obľúbené počas prvomájových sviatkov,“ uvádza predseda EHOK Vladimír Kuchárik a dodáva: „Tá prírodná

Lásku k prírode treba vštepovať od malička

oáza zdravia, žiaľ, je uzurpovaná zo strany nás samých, čiže ľudí, ktorí za sebou nechávajú najrozličnejší odpad. Zrejme je to skvelé miesto na oddych, rekreáciu a grilovačku, kde chodia mnohí Kovačičania, od tých najstarších po najmladších. No niektorým je potom ťažko odpadky odniesť tam, kam patria – do odpadových košov. Radšej ich nechajú v prírode, preto to ne-

raz vyzerá ako na smetisku. Všimli si to i deti, ktoré sa zúčastnili v tejto akcii a ktoré hneď komentovali, že je to nekultúra Deti v akcii čistenia hôrky nedávno realizovanom projekte, starších, ktorí by im mali byť vzorom, a nie naopak, keď sme v školách v obci sadili aby deti svojím príkladom učili do- stromky, účinkovalo viac ako 150 spelých o vzťahu k prírode.“ Za jed- žiakov. Všetkých môžem pochváliť, no predpoludnie malí ekológovia i deti, i učiteľov, ktorí to robili s vyzbierali veľké množstvo odpadu, ochotou a veľkou chuťou,“ povedal najviac plechoviek, plastových Kuchárik. Aj na nadchádzajúce obdobie obalov, igelitových tašiek, skla, tiež mnoho gumeného odpadu, do- si ekologickí nadšenci v Kovačici konca tam boli i staré rozpadnuté dali mnohé predsavzatia. Už na gauče, zdochliny a iné. Spoluprácu koniec apríla či začiatok mája si s kovačickou základnou školou naplánovali akciu Zbavte sa nea najmä profesorkou biológie a funkčných spotrebičov správnym chémie Evkou Omastovou, ktorá spôsobom, ktorá u ľudí v minulých so svojimi žiakmi často účinkuje rokoch vyvolala veľký záujem, a v v ekologických akciách, Kuchárik pláne majú i veľký projekt výsadby stromoradia popri kanáli Nadel oceňuje najvyššou známkou. Ekologické hnutie Obce Kovači- z jednej strany. Počas leta chcú ca si okrem iného medzi základné pripraviť terén, odviezť stadiaľ ciele zaradilo prácu s deťmi, čiže okolo 8 000 m3 zeminy, v čom im prostredníctvom rozličných akcií pomoc sľúbili z Obce Kovačica, sa snaží vytvárať u nich pozitív- ako i sponzori, aby bolo všetko ny vzťah k prírode, ktorý môže prichystané na jesennú výsadpodnietiť ohľaduplné a šetrné bu. Angažujú aj odborníka, aby správanie sa k nej. „Snažíme sa ich im poradil, ktoré sadenice budú čím viac angažovať, lebo príde čas, najvhodnejšie na to miesto, ktoré keď ony preberú túto záležitosť, bude viacúčelové: bude slúžiť ako pre ktorú sú potrební svedomití vetrolamové pásmo, biotop pre a zodpovední ľudia, a takými sa vtáctvo a na svoje si tam prídu aj stanú, som si istý. Napríklad v milovníci rybárčenia.

ČLENOVIA EKOLOGICKÉHO HNUTIA OBCE KOVAČICA sa v nedeľu 25. apríla zapojili do veľkej akcie organizovaného zbierania odpadu, ktorá sa v ten deň konala na vyše 50 lokalitách v Srbsku. Asi dvadsiati dobrovoľníci, medzi ktorými bolo najviac žiakov kovačickej ZŠ Mladých pokolení, vyzbierali pozoruhodné množstvo odpadu vedľa časti cesty Kovačica – Padina. Boli tam zahodené fľaše, plechovky, rôzne papiere a plastové obaly, ale aj ambaláž chemických prostriedkov, ktoré sa používajú v poľnohospodárstve. Podľa slov predsedu EHOK Vladimíra Kuchárika cieľom akcie bolo prispieť k úhľadnosti svojho prostredia, ale aj pozdvihnúť povedomie spoluobčanov o probléme znečisťovania prírodného okolia. Členovia združenia očakávajú, že sa do budúcich akcií takéhoto druhu zapojí ešte väčší počet občanov a že budú mať aj sponzorskú podporu lokálnych podnikov. O činnosti EHOK sa možno informovať na novej webovej stránke: www.ekokovacica.com. S. Lenhart 26

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

re m k e č P údr hlavi y

nasedeticky.sk

Nájdi páry

Spočítaj zvieratká

Detské hádanky Po zemi sa stále plazí, náladu si nepokazí. Čo je to?

(had)

Okrídlenú tmavú myš cez deň lietať nevidíš. Čo je to? (netopier)

Sedí babka guľatá, má sto súkien zo zlata, keď ju raz vyzliecť skúsiš, rozplakať sa pritom musíš. (cibuľa)

Najväčší silák som, unesiem vlastný dom.

(slimák)

Svetla sa bojím, v noci len chodím. Tvár bledú mám, (mesiac) svet celý znám. Kto som? Zdroj: palivamto.sk

• DETSKÝ KÚTIK •

18 - 19 /4957 - 4958/ 1 - 8. 5. 2021

DETSKÝ KÚTIK

Farby jari

osť krem všelijakých krás jar nám prináša i rôznorod ka, slnieč žltosť , trávy osť zelen a bohatstvo farieb prírody – ť belos a osť modr sť, alovo fi modrosť neba a červenosť, kých žltuč zo rček kobe ásny kvetiniek. Nezabúdame ani na prekr u, v ktorej sa púpav, ktorý nás očarí svojou jedinečnou kráso u, nasávame vonk eme ocitn chceme neustále kochať. Keď sa vtáčikov spev ý vesel vame sviežosť jari, vôňu kvetiniek, počú jari. tešíte tak sa lebo deti, a k tomu veselý smiech a krik vás, milé jednu aj li prida vás pre sme ov V tomto Kútiku z príležitosti sviatk te dobre baviť. zábavnú stranu. Veríme, že vás poteší a že sa bude Katuša Marjan Kotváš, 2.1, ZŠ maršala Tita v Padine

čka í v o l s é n v o r a Č viem. É RÁNO vždy po

DOBRÝ DEŇ. m, DOBR ravím a poviem zd Keď ráno vstane po sa e kn niekoho, pe Keď stretnem kne poviem: o dostanem, pe eč ni ď ke , dy Vž veľmi chcem, A a ĎAKUJEM. Č, a keď niečo Á MÁM VÁS RAD EP PR em vi ečo zlé, po Keď urobím ni . rček dostanem PÁČI, da POPROSÍM a viem NECH SA po , ek rč da u iem očká. om ek za ni poviem a vr C Keď dávam O N Ú BR O D la Tita v Padine čer spať, 2. 1, ZŠ marša á, a keď idem ve ov ik áš m To Nikolina

Hana Pintírová, 3. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici

. 1, ríková, 3 Sára Ond in d e

ala Tita

ZŠ marš 28

www.hl.rs

v Pa

Informačno-politický týždenník

Teo Aitanov, 3. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici

• DETSKÝ KÚTIK •

r Ja Jar je pestrá, jar je milá, jar je presne ako víla.

Jar je slnko, ktoré svieti, jar je krásna ako deti. Dávid Klúčik, 3. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici Jakub Marušník, 2.1, ZŠ maršala Tita v Padine

Lucia Kámaňová, 3. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici

Monika Šusterová, 3. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici

Krásny jarný deň

Emína Šim ová, škô PU Včielka lkarka, v Kulpíne • DETSKÝ KÚTIK •

Zasvietilo slniečko, rozžiarilo moje líčko. Milé deti, poďte sem, nech vám niečo ukážem! Malé kurča, malú kačku a tú našu rapotačku. Hlásia sa aj žabky malé, že už slnko svieti na ne. Milé deti, poďte sem, veď je dneska krásny deň! Sára Chrčeková, 3. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici

18 - 19 /4957 - 4958/ 1 - 8. 5. 2021

Poľnohospodárske

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU Ročník XLIX 1. 5. – 8. 5. 2021

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Číslo 8, 2031

rozhľady

Z PRODUKČNEJ BURZY

Rekordné ceny kukurice a sóje

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 19. do 23. 4. bol zaznamenaný výrazný rast cien prvotných poľnohospodárskych výrobkov. Ceny kukurice a sóje dosiahli v uvedenom období osemročné maximum. Celkový obrat bol pri porovnaní s predchádzajúcim obdobím vyšší o 24,21 % a finančný o 7,26 %. Zvýšený exportný dopyt neustále posúva cenu kukurice pozitívnym smerom. Predávala sa v cenovom rozpätí od 23,70 do 25,00 din./kg bez DPH (od 26,07 do 27,50 din./kg s DPH), čo je nárast o 4,13 %. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka cena tejto obilniny je vyššia o 58,23 %. Rastúci trend ceny sóje pokračuje. Táto olejnina zažila v priebehu apríla silné cenové oscilácie. Na začiatku týždňa sa predávala za 81,50 din./ kg a na konci týždňa za 85,00 din./ kg bez DPH (od 89,65 do 93,50 din./kg s DPH). Priemerná cena bola 82,95 din./kg bez DPH (91,24 din./kg s DPH). V porovnaní s predchádzajúcim týždňom to bolo o 6,87 % viac a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka až o 97,67 %. V závislosti od kvalitatívnych parametrov sa so pšenicou obchodovalo v širokom cenovom rozpätí od 22,00 do 24,50 din./kg bez DPH (24,20 din./kg až 26,95 din./kg s DPH). V porovnaní s predchádzajúcim týždňom cena bola vyššia o 7,67 %. 

AKTUÁLNE

Od mája nové dotácie pre pestovateľov ovocia, zeleniny, hrozna a kvetov Ľubica Sýkorová Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva Srbska vyhlásilo prvú verejnú výzvu na predkladanie žiadostí o určenie práva využívať granty v rámci projektu konkurencieschopného poľnohospodárstva na rok 2021.

pomenuté ministerstvo a Svetová banka začali s projektom prideľovania nenávratných finančných prostriedkov malým poľnohospodárskym gazdovstvám a podnikom, ale aj s modernizáciou vlastného systému prideľovania dotácií. Nový typ podpory sa bude vyplácať najskôr poľnohospodárom, ktorí splnia dané kritériá. Projekt predstavuje spoločnú iniciatívu Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a Svetovej banky a bude trvať tri roky. Zavádza nový model financovania, ktorý má posilniť postavenie malých a stredných poľnohospodárskych výrobcov a podnikateľov a zlepšiť poľnohospodársku výrobu a

konkurencieschopnosť. Na rok 2021 je prostredníctvom tohto projektu pridelených 20 miliónov eur. Do konca roka budú vyhlásené tri verejné výzvy – v apríli, júli a septembri. Predmetom prvej verejnej výzvy sú investície a oprávnené náklady spojené so zvýšením konkurencieschopnosti prvovýroby rastlinnej výroby v oblasti výroby ovocia, zeleniny, hrozna a kvetov. Termín podávania žiadostí je od 5. mája do 4. júna 2021. Projekt konkurencieschopného poľnohospodárstva v Srbsku poskytuje príležitosť na realizáciu grantov vo výške 50 % z celkovej hodnoty investície (vrátane DPH), 40 % sa financuje prostredníctvom úverov komerčných bánk a iba

10 % je vlastná účasť. Priamymi užívateľmi projektu konkurencieschopného poľnohospodárstva v Srbsku môžu byť fyzické osoby, držitelia komerčných rodinných gazdovstiev, družstvá, podnikatelia, mikropodniky, malé a stredné podniky. Medzi prioritných príjemcov budú patriť ženy a mladí poľnohospodári v menej rozvinutých alebo chudobných obciach. Na realizáciu prvej verejnej výzvy v roku 2021 boli pridelené finančné prostriedky vo výške 700 000 000 dinárov. Pokiaľ ide o poľnohospodárske gazdovstvá, jedna žiadosť môže byť podporená minimálne 10 000 a maximálne 25 000 eurami. Malé a stredné podniky môžu získať od 12 500 až do 200 000 eur. 

Z obsahu Čajky

Delenie a presádzanie hosty s 5 a 6

Do vášho receptára

s 8

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

OCHRANA RASTLÍN

Ochrana repky olejnej proti šešuľovým škodcom – skúsenosti zo Slovenska a Česka Ing. Ján Tancik, PhD., Ing. Marek Seidenglanz Najvýznamnejší šešuľoví škodcovia na repke olejnej na Slovensku a v Čechách sú: krytonos šešuľový – Ceutorhynchus obstrictus a byľomor kelový – Dasineura brassicae. Názory na význam týchto dvoch škodlivých druhov a tiež niektoré fakty spojené s ich škodlivosťou sa v posledných desaťročiach výrazne menili.

deväťdesiatych rokoch minulého storočia, aj keď sa títo škodcovia vyskytovali v porastoch, nezapríčiňovali významné hospodárske škody. Situácia sa zmenila na prelome tisícročia, keď hospodársky význam oboch škodcov začal rásť. Škodlivosť krytonosa šešuľového odvtedy postupne rástla, ale nepredstavuje veľké nebezpečenstvo, škody sa vyskytujú lokálne a väčšinou sú nepovšimnuté. No byľomor kelový od začiatku nového milénia začal spôsobovať vážne škody. V niektorých rokoch sú zaznamenané celoplošne, v niektorých len lokálne, ale v každom roku máme zaznamenané vážne škody, preto sa aj ochrana proti tomuto škodcovi robí pravidelne. BYĽOMOR KELOVÝ Byľomor kelový je malý komár. Dĺžka tela dospelého jedinca je 1,2 – 1,5 mm. Hlava a hruď sú čierne, bruško je červenkasté s bielymi a čiernymi chĺpkami. Má veľmi dlhé nohy, tiež dlhé a tenké

tykadlá. Imága byľomora sa dajú zameniť s imágami parazitoidov, ktorí sa často vyskytujú v poraste. Byľomor je dvojkrídlovec, teda má jeden pár krídel, kým parazitoidy sú blanokrídlovce, teda majú dva páry krídel. Parazitoidy

Larvy byľomora (foto: J. Tancik)

majú krátke nohy a lietajú rýchlymi trhavými pohybmi. Larva byľomora je apódna, acefálna, dlhá 0,5 – 1,5 mm, spočiatku biela, neskôr žltkastá. Prezimuje v štádiu kukly plytko v pôde na poliach, kde sa pestovala repka. Imága sa začínajú objavovať pri teplote nad 13

°C, obyčajne je to na prelome apríla a mája. Liahnutie imág prebieha ráno a predpoludním. Vývoj byľomora je veľmi rýchly, ale aj žije veľmi krátko, samčeky 1 – 2 dní, samičky 4 – 9. Počas života imága takmer vôbec neprijímajú potravu. Maximálny výskyt v poraste býva napoludnie a popoludní za bezveterného slnečného počasia. Samčeky lietajú nad pôdou, tu prichádza k páreniu. Samičky sa vyskytujú v okolí kvetov a šešúľ a kladú vajíčka do šešúľ v ten istý deň, keď bolo párenie. Vajíčka kladú do mechanicky nepoškodených šešúľ rôznych veľkostí, ale najčastejšie do mladých, dlhých do 3 cm. Samičky kladú najčastejšie po 10 vajíčok, ale pretože do jednej šešule nakladie niekoľko samičiek, môže sa

v nej vyvinúť aj 100 lariev. Larvy sa živia vysávaním stien šešúľ a semien. Dospelé larvy opúšťajú šešule a kuklia sa v zemi. Druhá generácia sa objavuje na prelome mája a júna. Samičky tejto generácie kladú vajíčka aj do veľkých šešúľ, ktoré neboli mechanicky poškodené. Do roka môže mať v našich podmienkach 1 – 6 generácií. Časť kukiel môže zostať v diapauze, ktorá môže trvať niekoľko dní, mesiacov, ale i rokov (1 – 5 rokov). Preto sa imága môžu objavovať na pozemkoch, kde sa v posledných rokoch nepestovali kapustoviny. ŠKODLIVOSŤ A EKOLÓGIA Byľomor kelový je nebezpečný škodca repky v celej Európe, môže byť príčinou aj 30 % strát na výnose semien. Škodlivým štádiom sú larvy, ktoré škodia vyciciavaním vnútorných stien šešúľ a semien a tiež vylučujú pritom toxické látky, ktoré spôsobujú najskôr žltnutie šešúľ, neskôr sú šešule fialové a zdurené. Napadnuté šešule zakrpatievajú, sú pokrútené a predčasne praskajú a vypadávajú z nich semená, čo zvyšuje škodlivosť. Na ozimnej repke škodia prvé dve generácie. Škodlivosť druhej generácie je rôzna a závisí najmä

>>>

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU od priebehu počasia. Výskytu byľomora vyhovuje teplé, suché, slnečné počasie bez vetra. Nižšie teploty do 15 °C výrazne znižujú výšku škôd. Naopak tropické tep-

Samičky tohto parazitoida kladú vajíčka do vajíčok byľomora. Ďalší druh O. clypealis sa do porastu dostáva cca o 3 – 4 týždne neskoršie. Samičky kladú vajíčka do lariev byľomora. Imága parazitoidov v porastoch repky ničia insekticídne postreky v jarnom období. Kľúčoví predátori sú chrobáky z čeľaImága byľomora (foto: M. Seidenglanz) de bystruškovité (Carabidae): Amaloty nad 30 °C a sucho výrazne ra similata, Anchonemus dorsalis, zvyšujú škody. Škody sú väčšie Asaphidion spp., Bembidion lamv riedkych porastoch a na plo- pros, Harpalus rufipes, Loricera chách v blízkosti polí, kde pred pilicornis, Nebria brevicollis, Pterokom bola pestovaná repka. rostichus madidus, P. melanarius. Pozor, nie vždy sú príčinou Imága sú aktívne na jar (BCCH alebo aspoň nie tou primárnou 60 – 69). Tieto chrobáky môžu predčasného pukania šešúľ larvy skonzumovať veľké množstvá byľomorov. Dôvodom môže lariev škodcu (platí aj pre krybyť napadnutie čerňami. Ich tonosov, blyskáčiky i byľomora), pôvodcom sú huby Alternaria ktoré dokončili vývoj v kvetoch brassicae, A. tenuis, A. brassicicola, a padajú na zem, aby sa zakuklili ktoré sa pri silnom výskyte do- v zemi. Majú na to obmedzený stávajú aj na šešule. Tiež šešule čas – skôr než sa larvy zavŕtajú napadnuté hubou Pyrenopeziza do pôdy. Dochádza k tomu v brassicae, ktorá je pôvodcom noci. Rizikové pre bystrušky sú listovej škvrnitosti repky známej najmä včasné jarné postreky a pod menom cylindrosporióza, nezapojený porast. Nízky výskyt predčasne dozrievajú. Dochádza týchto predátorov v porastoch k ich rôznym deformáciám šešúľ, môže byť spôsobný nedobrou najčastejšie ku krúteniu, ktoré je niekedy mylne spájané s larvami byľomora. Na šešuliach sa môže tiež vyskytovať pleseň kapustová (Peronospora parasitica), foma (Leptosphaeria spp.), pleseň šedá (Botrytis cinerea). Byľomor kelový má veľa prírodných nepriateľov, ktorí môžu výrazne znížiť populáciu tohto škodcu. V porastoch, kde sa nepoužíva chemická ochrana, je parazitovaných aj 80 % populácie škodcu. Kľúčový parazitoid byľomora kelového je Platygaster subuliformis (Hymenoptera: Platygastridae) a Omphale clypealis (blanokrídlovce: Eulophidae). Platygaster subuliformis sa v poraste repky objavuje prakticky v rovnakom čase ako imága 1. Poškodené šešule generácie byľomora kelového. (foto: J. Tancik)

štruktúrou poľnohospodárskej krajiny – musia pozemky dekolonizovať z vhodných miest pre hibernáciu. PREVENTÍVNA OCHRANA Imága byľomora kelového sú zlí letci, preto je veľmi významná časová a priestorová izolácia novozaložených porastov repky od plôch, kde bola repka pestovaná posledné tri roky. Významné je pri predchádzaní premnoženia byľomora nepestovať vedľa

morovi je ťažká, pretože byľomor má rýchly vývoj a nepretržite sa vyskytuje v poraste už od mája. Ťažko je robiť monitoring tohto škodcu, lebo počas kvitnutia repky sa vyskytujú dve generácie, ktoré sa často prelínajú. Imága 1. generácie sa liahnu v následnej plodine, čo je najčastejšie ozimná pšenica. Odtiaľ preletujú do repky a kladú vajíčka. Imága druhej generácie sa liahnu priamo v repke rýchlo po nálete prvej

Žlté vodné misky na monitoring imág byľomora kelového (foto: J. Tancik)

seba jarnú a ozimnú repku. Priestorová izolácia musí byť najmenej 1 000 m. Z agrotechnických opatrení významná je ešte aj hlboká orba po zbere repky, ak bola silne napadnutá týmto škodcom. Takto sa ničia kukly v pôde. Orba nielenže znižuje celkový počet vyliahnutých jedincov byľomora z následnej plodiny, ale aj skracuje obdobie náletu imág, čo zjednodušuje stanovenie vhodného termínu aplikácie insekticídov. Napríklad na Morave v roku 2017 zaznamenali nálet 1. generácie imág od konca apríla z parciel bez orby, respektíve od polovice mája z plôch, kde bola urobená hlboká orba po zbere repky. Imága druhej generácie lietali od prvej dekády júna. Potom by do tejto kategórie ochrany patrila aj likvidácia kapustovitých burín a podpora prírodných nepriateľov aj tým, že používame prípravky šetrné k prírodným nepriateľom škodcu. PRIAMA OCHRANA Chemická ochrana proti byľo-

generácie a často sa miešajú s imágami ešte dolietajúcimi zo pšenice. To všetko sťažuje stanovenie vhodného termínu aplikácie insekticídov. Problematický je aj vstup s technikou do repky vzhľadom na výšku porastu, ako aj obmedzené použitie insekticídov vzhľadom na nebezpečenstvo pre včely. No najviac ochranu komplikuje zákaz prípravkov na báze thiaklopridu. URČENIE POTREBY A TERMÍNU OCHRANY Chemická ochrana sa uskutočňuje, ak zistený výskyt škodcov v porastoch dosiahne prah škodlivosti. Hodnotenia treba robiť od začiatku kvitnutia až do konca plného kvitnutia (BBCH 59 – 67). Hodnotenia sa môžu robiť tromi spôsobmi: vizuálne, smýkaním a pomocou žltých vodných misiek (Mörickeho misiek). Pri vizuálnom hodnotení odpočet robíme na 25 rastlinách na každej strane porastu. Vizuálne hodnotenie je náročné na čas

III

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

POČASIE

1. 5. – 8. 5. 2021

a tiež treba vedieť rozoznať škodcu. Ľahko sa dá zameniť s druhmi z radu blanokrídlocov, ktorí majú podobnú veľkosť. Pozorovania treba robiť počas teplého a slnečného počasia, najlepšie napoludnie. PRAH ŠKODLIVOSTI Prahom škodlivosti je 1 samička byľomora na 4 rastliny pri vizuálnom hodnotení. Pri hodnotení výskytu metódou smýkania je prah škodlivosti 2 byľomore na 10 smykov. Žlté vodné misky treba umiestniť do zóny súkvetí, lebo sú tu prítomné samičky, ktoré nakladajú vajíčka. Tieto údaje dávajú lepšie informácie o kladení vajíčok, a tým aj o škodlivosti tohto škodcu. Údaje zo žltých misiek umiestnených na povrchu pôdy dávajú informácie o liahnutí imág. Prahy škodlivosti sú veľmi nízke, často bývajú prekročené, treba ich dodržiavať, lebo často, aj keď sa zdá, že je v poraste slabý výskyt, sa následne objaví pomerne významné poškodenie šešúľ. KTORÝ INSEKTICÍD MÔŽEME POUŽIŤ A KEDY? Okrem výberu insekticídu účinnosť výrazne ovplyvňuje aj termín aplikácie insekticídu. Insekticíd sa volí medzi pyretroidom, neonikotinoidom alebo ich kombinácii. Voľba termínu je v praxi len málokedy postavená na monitoringu výskytu dospelcov a postrek sa uskutočňuje niekde v období medzi plným kvitnutím (BBCH 65) a odkvitnutím (BBCH 69) viac-menej na základe skúseností získaných v predchádzajúcich rokoch. Kontaktné insekticídy sú účinné, keď sa používajú v čase maximálneho výskytu imág v poraste. Presne určiť toto obdobie je

veľmi ťažké. Druhá nevýhoda použitia týchto insekticídov je, že v tomto období je v poraste veľký výskyt včiel a prirodzených nepriateľov škodcov a hrozí nebezpečenstvo ich ohrozenia. Nálet imág je veľmi roztiahnutý, a tak sa musí robiť aplikácia viackrát, čo výrazne komplikuje ochranu. Prípravky zo skupiny neonikotinoidov majú dobrú účinnosť proti mladým larvám. Termín aplikácie by mal byť pri konci kvitnutia. Proti byľomorovi kelovému vysoko účinné sú prípravky na báze účinnej látky acetamiprid, pri použití zmáčadla účinnosť sa zvyšuje.

Krytonos šešuľový (foto: M. Seidenglanz)

Kombinácia insekticídov z týchto dvoch skupín je účinná, ale môže ohroziť včely. Pri voľbe prípravkov netreba použiť viac ako dvakrát za sezónu prípravok s rovnakým typom aktívnej látky. Tak predchádzame vzniku rezistencie aj u iných škodcov repky, nielen proti šešuľovým škodcom. KRYTONOS ŠEŠUĽOVÝ Imágo krytonosa šešuľového je malý nosánik, telo je dlhé 2,5 – 3 mm, sivočiernej farby. Telo je prekryté hustými sivými

chĺpkami, takže je podobne sfarbený ako krytonos repkový, ale je menší. Tykadlá sú lomené, kyjovité. Larvy sú apódne, biele až žlté, s hnedou hlavou. Telo má rohlíkový tvar. Dorastená larva je zavalitá, dlhá 4 – 5 mm. Prezimujú chrobáky pod lístím a zvyškami rastlín, najčastejšie mimo poľnohospodárskej pôdy, na okraji lesov a v krovinách. Do porastov repky začínajú prelietavať pred kvitnutím, keď teplota prekročí 13 °C. Masový nálet je pri teplote nad 18 °C. Samičky kladú po jednom vajíčku do šešule, ale do jednej šešule môže naklásť vajíčko viac samičiek. Pred kladením vyhrýzajú do nej malé jamky, do ktorých nakladú vajíčko a prekryjú toto miesto sekrétom, ktorý zabráni využitie jamky na opakované nakladenie vajíčka. Larvy sa liahnu za 8 – 10 dní a živia sa tvoriacimi sa semenami. Po dokončení vývoja opúšťajú šešule, padajú na zem a kuklia sa plytko v pôde. Imága sa liahnu koncom júla a v auguste a živia sa na rôznych druhoch kapustovitých rastlín. Už koncom augusta vyhľadávajú miesta prezimovania. Krytonos má jednu generáciu počas roka. AKÁ JE ŠKODLIVOSŤ TOHTO DRUHU? V porovnaní s byľomorom je k. šešulový u nás výrazne menej dôležitým škodcom, no treba povedať, že v niektorých krajinách Európy je tomu naopak. Priame poškodenia spôsobené imágami vyhrýzaním dier do mladých šešúľ sú bezvýznamné z hľadiska škodlivosti. V starších literárnych zdrojoch sa uvádza, že tieto poškodenia vytvárajú vhodné podmienky na kladenie vajíčok do šešúľ byľomorom kelovým. Pozorovania v posledných ro-

koch toto tvrdenie nepotvrdili. Priame škody spôsobené larvami sú tiež zanedbateľné. Larva v šešuli poškodí len 2 – 3 semená, často len jedno, a ostatné semená sa vyvíjajú normálne. Napadnuté šešule je ťažko rozoznať od nenapadnutých. Napadnuté sú len trochu zdurené a svetlejšie a sú zatvorené až do zrelosti, nepraskajú. Aktivita krytonosa šešuľového umožňuje prenikanie vody do šešúľ, ako aj sekundárnych patogénov, čo môže spôsobiť zahnívanie semien a predčasné klíčenie. PREVENTÍVNA OCHRANA Významným agrotechnickým opatrením je správny osevný postup a zabezpečenie priestorovej izolácie nových porastov od minuloročných plôch s porastmi kapustovín. Dôležitým opatrením je tiež regulácia kapustovitých burín a ničenie rastlinných zvyškov. Veľmi je dôležité dodržiavať priestorovú izoláciu aspoň 1 km medzi ozimnou a jarnou repkou. MONITORING A PRIAMA OCHRANA Populačnú hustotu imág krytonosa šešuľového zisťujeme vizuálne, striasaním súkvetia v poraste repky od fázy zeleného púčika až do konca kvitnutia. Hodnotí sa po 25 súkvetí na 4 miestach v suchom poraste pri teplote nad 15 °C a za bezvetria. Prah škodlivosti je 1 imágo na jednu rastlinu pred začiatkom kvitnutia a na začiatku kvitnutia (vo fáze 59 – 69 BBCH). Cielená chemická ochrana proti krytonosovi šešuľovému sa spravidla nevykonáva. Zásahy cielené proti iným škodcom, najmä blyskáčikovi a byľomorovi kelovému, znižujú populáciu aj tohto škodcu. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

26˚ | 13˚

24˚ | 9˚

20˚| 6˚

17˚ | 7˚

19˚ | 7˚

19˚ | 9˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (29)

Čajky

DrSc. Ján Babiak

Rod čajok tvoria vtáky presne určeného morfologicko-anatomického vyznačenia. On zahŕňa malé, stredné a veľké vtáky pomerne jednoduchého, najčastejšie bielo-sivého zafarbenia. Pre svoj biotop čajky si volia široké vodné priestranstvá a blízko vody v nízkej vegetácii aj hniezdia. Sú monogamické, nemajú pohlavnú dimorfiu, ale majú svadobný a zimný šat a mláďatá po dospelosť niekoľkokrát menia operenie.

ú výborní letci aj na dlhé trate, šikovné v plávaní (aj v ponáraní) a ani v pohybe na suchom sa za svoje dlhšie nohy nemusia hanbiť. V stravovaní preferujú živočíšny jedálny lístok a v konzumovaní sú nenásytné. Veľkú časť života strávia v kŕdli, lebo tak sú najsilnejšie a vedia spoločnými silami zahnať aj svojich predátorov. V takom zoskupení sú aj najhlasnejšie a silným hlasom a bohatou elokvenciou až prekvapujú. Na našich priestoroch ako hniezdiče možno vidieť čajku smejivú a čiernohlavú, možno aj bielohlavú. Ostatné sú u nás len ako transmigranti, respektíve zimní hostia. Čajka morská Larus marinus (Linné 1758) si niekedy dovolí k nám aj zatúlať sa. ČAJKA SMEJIVÁ (CHICHOTAVÁ) – LARUS (CHROICOCEPHALUS) RIDIBUNDUS, Linné 1766 Je najznámejšia predstaviteľka rodu vo vnútrozemí, u nás aj najčastejšia. Ide o ostražitého

Čajka smejivá

vtáka, ale aj prispôsobivého, rada obýva aj priestranstvá v bližšom okolí bydlísk. Správa sa smelo aj v priamej blízkosti človeka. Je

spoločensky naladená, ale len so svojimi rodákmi a vie s nimi žiť vo veľkých kŕdľoch. Iné vtáky neznáša, ba spoločnými silami celého kŕdľa útočí na nich a neuspokojí sa, kým ich neodoženie. Rozšírenie: Je to vták centrálnej časti eurázijského kontinentu. Celoročný výskyt má v pásme od Írska po Podunajsko (okrem horských oblastí) a ostrovčekovite aj v Španielsku. V letnom období hniezdi od strednej Európy až po Kamčatku. Severná populácia je sťahovavá. Zimuje v prímorí (Stredozemie, Atlantik). Vo Vojvodine je častá najmä v okolí riek a vie tu aj prezimovať vedľa tečúcich vôd alebo na smetiskách veľkých osídlení. Biotop: Žije pri širokých vodných plochách (hate, rybníky, močiare, rieky). Uprednostňuje stojaté vody pred tečúcimi. V hypsometrickom ohľade nehniezdi nad 600 m. n. m. Mimo obdobia hniezdenia sa zdržiava pri vode každého druhu. Rozlíšenie: Charakteristickým znakom tohto druhu je neúplná kapucňa tmavohnedej farby. Predná a spodná časť tela je snehovobiela, chrbát bledosivý, nohy a zobák červené (svadobný šat). Okraje krídel sú čierne. Okrem svadobného operenia hlava je bledá s malými ušnými škvrnami. Samec a samička sú rovnako sfarbené. Mláďatá vo svojom operení prechádzajú odlišne nápadnou zmenou hrdzavohnedej a hnedej farby v hornej časti tela, aby nakoniec získali podobu zimného

šatu dospelých. Hniezdenie: Čajky smejivé pohlavne dozrievajú do dvoch rokov. Staršie páriky hneď po tom, ako si vyberú stanovište, stavajú hniezdo (tie mladistvé čaká ešte párenie). Hniezdo si stavajú s veľkým krikom, vo väčších alebo menších kolóniách, na vodných ostrovčekoch alebo na zemi, na

Čajka čiernohlavá

votavým volaním, chrapľavým „krrjé-kverr, kuak, ke-kek“, ostrým opakovaným varovným volaním „čírrr...“ a prenikavým „kej- keééj“. V chórovom podaní hlasnosť čajok vie poriadne vydesiť. ČAJKA ČIERNOHLAVÁ – LARUS MELANOCEPHALUS, Temminck 1820 Je európskym vtákom. Má letný areál v širšom okolí Krymu a dolného toku Dunaja, ale ostrovčekovite má roztrúsenie po celom starom kontinente, aj v Malej Ázii. Je sťahovavá a zimuje na čiernomorskom, stredozemnom pobreží a na pobreží Atlantiku a Severného mora. U nás je aj ako málopočetný hniezdič (obyčajne v kŕdľoch čajky smejivej) a hniezdi hlavne vo východnej časti Banátu. Biotopom tejto čajky sú plytšie vodné plochy na rovinách. Čiernohlavka je len trochu väčšia od čajky smejivej, sfarbením sa jej podobá, ale má väčšiu čiernu kapucňu, hrubší zobák a konce krídel sú biele. Mláďatá majú podobné sfarbenie ako u čajky smejivej. Hniezdi v jamke v tráve, na piesku alebo štrku, v močiarnom húští. Samička znáša raz v roku najčastejšie tri vajcia žltavo-hnedej farby s tmavohnedými a sivými škvrnami. Čas liahnutia je v máji. Najčastejšie konzumuje ryby, vodný hmyz a slimáky, ale aj biologické odpadky. ČAJKA SIVÁ – LARUS CANUS, Linné 1758 Je to vták, ktorý má letný areál v severnej časti eurázij-

nízkom alebo aj vyššom rastlinnom podklade. Na rašelinisku hniezdo ani nerobia, stačí im vystlať len jamku. V násade (jedna znáška v roku) možno nájsť 2 – 3 (4) vajcia olivovo-zeleno-hnedavé, s tmavšími sivohnedými škvrnami. Na nich sedia samec aj samička. Inkubácia trvá 22 – 24 (26) dní. Mláďatá v hniezde zotrvajú najviac dva týždne a potom už ľahko behajú aj plávajú v okolí. Štyri týždne po vyliahnutí sú schopné aj lietať. Potrava: Druh konzumuje ryby, hmyz, drobné cicavce, obojživelníky. Čajku vidno aj za oráčom, kde zbiera červy, ale nachádza aj odpadky na smetiskách a v núdzi požiera aj kôstkoviny a žalude. Hlas: Ozýva sa hlasným chichotavým alebo dža- Čajka sivá

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

ského kontinentu, po Aljašku ako sťahovavá a tak sa nájde transformáciu. Čajka tmavá a západnú Kanadu. Celoročne aj vo Vojvodine (pozorovanie na prelete konzumuje hlavhniezdi len na pobreží Aljaš- v Banáte a Srieme). Dlho je pone ryby, ale aj biologické ského zálivu, v severnej časti važovaná za poddruh severnej odpadky na depóniach. Spojeného kráľovstva, resp. na rodáčky – čajky striebristej, dnes ČAJKA VEĽKÁ (ORLIA) pobeží Severného a Baltického je to verifikovaný druh. Patrí – LARUS (ICHTYAETUS) mora. Je sťahovavá a zimuje na medzi väčšie čajky. Je klasického ICHTYAETUS, Pallas pobreží Atlantiku, Pacifiku, ale sfarbenia so sivo-bielou kombi1773 aj v Podunajsku, východnej časti náciou, s jasnožltým zobákom Žije v strednej Ázii od Stredomoria a na pobreží Čier- a nohami. V dolnej časti zobáka Kaspického mora po západneho a Kaspického mora. U nás má červenú škvrnu. Konzumuje né Mongolsko. V Európe je častá v období migrácie, keď ryby a vodné bezstavovce, ale Čajka tmavá hniezdi na pomedzí Čierpopulácia severnej a východnej aj zvyšky biologického odpadu. holej zemi. Ako materiál slúžia neho a Kaspického mora. Európy údolím Visly a Tisy suché konáre a tráva. Vajcia sú Zimuje v Malej Ázii, ale menšia tiahne k Čiernemu moru, sivo-zeleno-hnedavé so sivými časť populácie aj na dolnej časti alebo zimuje aj v Podunaja tmavohnedými škvrnami. Os- Dunaja, a tak ju možno vidieť na sku. Jej biotop sú pobrežné tatné vlastnosti rozmnožovania riekach a v močiaroch najčastejšie priestory, ostrovy, vnútrosú podobné ako u jej rodákov. v Banáte, zriedkavejšie aj v Srieme zemné mokrade a jazerá, Je omnivor a hlási sa bohatou a Báčke (observácie hlavne v ale aj pobrežia veľkých riek. škálou kotkodákavého, gágavého zime, ale aj v júni). Sfarbením sa Ide o vtáka, v svadobpodobá čajke čiernohlavej, ibaže a kvičavého volania. nom šate skoro bieleho je značne väčšia (je najväčšia ČAJKA TMAVÁ – LARUS sfarbenia, ibaže chrbát je čajka u nás). Konzumuje hlavne FUSCUS, Linné 1758 sivo-popolavý a konce kríTáto čajka má nekompaktný ryby. Pri lete sa hlási ostrým delných letiek sú čierne. Čajka bielohlavá celoročný pobyt pozdĺž pobrežia „aagh“, inokedy nízkym ťahavým Mimo obdobia párenia volaním. Atlantického oceánu. u čajky sivej dominuje farba, po ČAJKA BIELOHLAVÁ – LARUS Letný areál sa šíri na ktorej dostala aj meno. Mláďatá CACHINNAS, Pallas 1811 sever od 55 º s. z. š., majú dosť komplikovanú až Je eurázijská čajka. Celoročne v zemepisnej dĺžke od trojročnú modifikáciu sfarbenia žije v dolnom Podunajsku a v pás- Islandu po Tungusko. od hnedosivého jarabiaka až po me nad Čiernym a Kaspickým Je sťahovavá a zimuje bielo-popolavú krásavicu. Aj na- morom. Letný areál, ale ostrov- na pobreží Atlantiku priek tomu, že mladšia populácia čekovitého typu má len trochu a západného Stretohto druhu vie aj cez leto zostať severnejšie. Je sťahovavá a zimuje domoria, aj južnejšie u nás, hniezdenie čajky sivej nie južne od trvalého pobytu, až po v zarovníkovej Afrike. je vo Vojvodine zaevidované. Je- pobrežie Arabského a Červené- Populácia z pobrežia dálny lístok tejto čajky je klasický ho mora. Jedna časť západnej Baltického mora sa na – ryby, hmyz, červy, mäkkýše, ale populácie zimuje v Podunajsku juh sťahuje cez naše aj odpadky na smetisku. alebo letí až po Baltické a Sever- kraje, a tak má tento ČAJKA STREDOMORSKÁ né more. U nás je pravidelným druh status transmig- Čajka malá (ŽLTONOHÁ) – LARUS zimným hosťom (Banát a Potisie) ranta alebo aj zimného MICHAHELLIS, Naumann a novšie observácie smerujú hosťa. Je to veľký druh čajky. ČAJKA MALÁ – LARUS 1840 k záveru, že tu aj hniezdi, vlastne Sfarbenie je klasické, ibaže je (HYDROCOLOEUS) MINUTUS, Je to čajka pobrežia Stredo- má celoročný výskyt. Je trochu farba chrbta bridlicovo-sivá Pallas 1776 zemného mora, kde má celoročný väčšia od predchádzajúceho a konce krídel čierne. Mláďatá Je to sťahovavý vtáčik sevepobyt. V podstate je viac túlavá druhu, podobného sfarbenia majú v operení zložitú štvorročnú rovýchodnej Európy. Zimuje na (jasnejší variant), aj pobreží Stredozemného s červenou škvrnou mora a Atlantického oceána zobáku. Veľká nu. Časť severnej populácie zhoda, ale aj napriek prelieta aj cez naše kraje tomu je tiež uznaná a pri jemnejšej zime vie ako osobitný druh. pri nezmrznutých vodných Hniezdi pri veľkých plošinách aj prezimovať. vodách, najčastejSfarbením je podobný čajke šie na rovnej časti čiernohlavej, ibaže je značne ostrova, v menších menší. Konzumuje drobné kolóniách, konrybky a hmyz.  com jari (v máji). Hniezdo stavia na Čajka veľká Fotografie: z internetu Čajka stredomorská

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

PESTOVANIE FAZULE ZÁHRADNEJ

Strukovina s najväčšími nárokmi na teplo Ľubica Sýkorová Všeobecne strukoviny patria do čeľade bôbovitých – Fabaceae. Vzhľadom na bohaté zastúpenie bielkovín a sacharidov majú vysokú energetickú hodnotu. V porovnaní s mäsom a mäsovými výrobkami strukoviny nevytvárajú škodlivý cholesterol, teda ich konzumácia je oveľa zdravšia. Mohutný koreňový systém zlepšuje fyzikálny stav a štruktúru pôdy. edzi celosvetovo veľmi teplote 10 – 12 °C. Optimálna obľúbené strukoviny patrí teplota na vzchádzanie je 22 až 25 fazuľa záhradná (Phaseo- °C. Vzídené rastliny neznesú dlhšie lus vulgaris L.), ktorá má najväčšie trvajúci pokles teploty a mrznú nároky na teplo. Najvhodnejšie pri teplote -0,5 až -1 °C. Aj vysoké oblasti na jej pestovanie sa zhodujú teploty vo fáze kvitnutia zapríčiňujú s pestovaním viniča hroznorodého. predčasné opadanie kvetných Spolu s ostatnými strukovinami má púčikov a kvetov, takže sa vytvorí obrovský agrotechnický význam – menej zŕn v struku, a dokonca priaznivo pôsobí na pôdu pomocou dochádza k ich opadaniu. hrčkotvorných baktérií, ktoré viažu Na zaradenie v osevnom postupe na koreňoch vzdušný dusík, čím ju je nenáročná. Pestuje sa takmer obohacujú o túto dôležitú živinu. po všetkých plodinách okrem strukovín. Spravidla ju dávame PESTOVANIE Na pestovanie fazule sú vhodné medzi dve obilniny. Vysoké úrody ľahšie pôdy s dostatkom vápnika. poskytuje po hnojených okopaniPôdna reakcia má byť neutrálna až nách. Najlepšie predplodiny okrem slabo zásaditá. Neznáša pôdy ťažké, zemiakov sú uhorky, kapusta, zamokrené a zaburinené najmä kukurica a slnečnica. Po fazuli sa vytrvalými burinami. Semená fa- najčastejšie pestuje pšenica. Na zule začínajú klíčiť pri minimálnej rovnakom pozemku ju opäť mô-

žeme pestovať až po 3 – 4 rokoch. Na sejbu používame zásadne osivo zdravé, biologicky hodnotné, s požadovanou klíčivosťou (deklarované). Sejbou merkantilného osiva nemôžeme dosiahnuť vysoké výnosy, najmä pre rôzne choroby. Osivo je účelné namoriť a odporúča sa aj bakterizácia osiva očkovacou látkou. Agrotechnický termín sejby fazule je v našich podmienkach od 20. apríla a do 15. mája. Pri oneskorenej sejbe hrozí nedostatok vlahy, čo sa prejavuje predlžovaním vzchádzania a nevyrovnanosťou porastu s následkom na výšku úrod. Nízke odrody sejeme do širokých riadkov, vzdialených od seba 55 až 60 cm. Výber vhodnej odrody má pre pestovanie fazule veľký význam. Odrody sa výrazne líšia v dĺžke vegetačného obdobia, čo umožňuje rozloženie zberu v optimálnej zrelosti. V pestovateľskej praxi sú obľúbené odrody kríčkovitého rastu, s nasadením strukov v hornej časti rastliny, ktoré sú vhodné pre mechanizovaný

OVOCINÁRSTVO

Nedostatok vápnika výrazne ovplyvňuje úrodu Ľ. Sýkorová

Aj jablone, podobne ako iné ovocie, vnímajú nedostatok niektorých látok veľmi intenzívne, čo sa následne prejaví na kvalite plodov. Pri nedostatku pôdneho vápnika plody sú oslabené a počas skladovania rýchlejšie podliehajú skaze, sú nekvalitné, chuťovo horké, alebo dužina je rozpadavá. Preto dostatočné doplňovanie vápnika zaisťuje normálne dozrievanie a vysokú skladovateľnosť. tromy prijímajú vápnik ko- aby pôdna aplikácia vápnika bola reňovým systémom a trans- vykonaná pred týmto štádiom. portujú ho k listom a malým V neskorších fázach vývoja je Ca plodom. V tomto začiatočnom premiestňovaný k transpiračným štádiu vývoja je príjem vápnika orgánom – listom. Nakoľko je imo(Ca) vcelku rýchly a úroveň pôdnej bilný a nedochádza k spätnému zásoby je veľmi dôležitá. Kým plod transportu k plodom, obsah Ca dosiahne veľkosť 50 g (priemer sa znižuje so zvyšovaním veľkosti plodu 25 – 30 mm), vyše 50 % plodov. Jediným spôsobom dopotrebného vápnika je už v ňom plňovania Ca v tomto období je obsiahnutého. Preto je dôležité, listová aplikácia.

Niektoré odrody jabloní, napr. Jonagold, asimilujú vápnik horšie ako iné. Stromy s veľkou násadou plodov mávajú nižší obsah Ca v plodoch, pretože dochádza ku konkurenčnému boju o dostupný vápnik. Rovnako by však mohli stromy s malou násadou trpieť problémami pre zriedenie obsahu vápnika, pretože plody sú veľké. Preto rovnováha medzi počtom plodov na strome a ich veľkosťou je veľmi dôležitá. Pôdna aplikácia dusičnanu vápenatého na jar zvyšuje výnos a zároveň dodáva vápnik rastúcim plodom. Dodanie Ca do pôdy je dôležité, ale nemalo by sa zabúdať na doplnkovú listovú výživu. Postreky Ca

zber. V ponuke sa nachádzajú aj odrody vysoké nepoliehavé, s nerozpadavým kríčkom. Sejú sa na medziriadkovú vzdialenosť až do jedného metra a vzdialenosť v rade 30 – 40 cm, s troma až piatimi semenami v jednej jamke (hniezde). Za optimálnych podmienok fazuľa začne vzchádzať za 8 až 15 dní. Po vzídení pôdu kypríme, ničíme buriny. Keď sú rastlinky vysoké asi 15 cm, porast prihnojíme so 100 až 200 kg KAN/ha. Aj keď má fazuľa veľmi dobre vyvinutý koreňový systém, predsa len slabšie znáša dlhšie obdobie sucha, najmä v období kvitnutia a nalievania zrna. Zavlažovaním v tom období (2 – 3 razy) sa môže zvýšiť výnos zrna až o jednu tonu na hektár. Pestovanie fazule, ktorej odrody sú nízkeho vzrastu a majú nízku konkurenčnú schopnosť voči burinám, je ťažké predstaviť si bez aplikácie herbicídu. Zaburinením dochádza k redukcii úrod až do výšky 80 % a k zníženiu kvality zrna a možnosti šírenia chorôb. 

môžu byť aplikované až do zberu a všeobecne možno povedať, že čím viac postrekov sa vykoná, tým je lepšia kvalita plodov a skladový potenciál. Pôdna aplikácia dusičnanu vápenatého je účinná pri zlepšovaní pevnosti plodov. Pri foliárnej aplikácii Ca je dôležité udržiavať rovnováhu živín, v opačnom prípade môže dochádzať k strate kvality plodov. Vápnik má tiež vplyv na poškodenie slnečným úpalom. Zvýšením obsahu vápnika v šupke a dužine sú bunky menej náchylné na poškodenie a následné poruchy. Ako sme už spomenuli, vápnik nemôže byť transportovaný späť zo starších pletív stromov, preto sa symptómy prejavujú ako chloróza na najmladších listoch. Rast sa spomaľuje a úroda môže byť zredukovaná, kvalita plodov sa zhoršuje, znižuje sa pevnosť a zvyšuje sa výskyt fyziologických chorôb, ako napríklad slnečný úpal a horká škvrnitosť jabĺk. 

VII

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

OKRASNÁ ZÁHRADA

Delenie a presádzanie hosty Ľubica Sýkorová

Hosta (Funkia) je trvalka s rozložitou ružicou listov. Aj keď domovom väčšiny druhov a starších kultivarov funkií je Japonsko, dnešné moderné kultivary pochádzajú z Európy, najmä z Anglicka a USA. osty patria k takmer bez- skoro na jar, keď zo zeme začínajú problémovým druhom tr- rašiť prvé listy. Listy vtedy ešte nie valiek, ktoré prežijú všetko. sú prítomné, čo uľahčí manipuláciu Na rozdiel od niektorých iných rast- s rastlinou, zníži sa riziko poškodelín, napr. rododendronov, azaliek, nia a rastlina sa delí omnoho ľahšie. oleandrov, hortenzií, vresov, ich Najlepšie rýľom vyberieme celý trs pestovanie si nevyžaduje žiadne rastliny z pôdy, pričom sa snažíme špeciálne substráty či manipuláciu. vybrať čo najviac koreňov a celý trs Kultivary so svetlejšími listami, naj- umyjeme vodou. Často je možné mä tie so žltými, znášajú spravidla rozdeliť trs aj bez použitia noža,

farba listov. V tieni sú kontrasty v kombináciách farieb menšie, listy sú tmavšie a obyčajne je ich menej a sú väčšie. Rovnaký kultivar vysadený na slnku má na listoch väčšie kontrasty farieb, listy sú svetlejšie – viac zelené a žlté. Pestrolisté hosty majú radi polotieň, kde sa najkrajšie vyfarbia. Žlté hosty budú žlté na čiastočnom slnku alebo v polotieni. V plnom tieni budú obyčajne zelenožlté alebo zelené. Intenzita žltej sa často mení aj počas roka. Modré hosty majú veľa chlorofylu a preto im nerobí problém rásť aj v plnom

tieni. Tam sa ale pekne nevyfarbia a ich listy zostávajú väčšinu roka modrozelené alebo aj celkom zelené. Ideálny je pre ne polotieň s menej intenzívnym priamym slnkom. Zelené hosty sú obyčajne stredne tolerantné k svetlu. Pozor na niektoré kultivary, ktoré tvoria veľmi svetlé listy, pretože sú citlivé najmä na jar, keď ich ostré jarné slnko môže spáliť. Voňavé hosty potrebujú viac svetla, aby pekne kvitli, a sú schopné zniesť aj viac poobedňajšieho slnka. V plnom tieni kvitnú slabo a rastú pomaly. 

ZDRAVIE A MY

Pred kliešťami sa treba mať na pozore Pripravila: Ľ. Sýkorová

viac slnka, kultivary s modrými listami vyžadujú väčší tieň. Štandardné stanovište pre hosty je polotieň. Zimu prečkávajú bez problémov. Niektoré kultivary potrebujú ochranu proti slimákom. ROZMNOŽOVANIE Hosty sú rastliny extrémne odolné, rozmnožujú sa veľmi ľahko delením. Jar býva najvhodnejším obdobím na rozdelenie rastliny ostrým nožom na niekoľko častí a ich presadenie. Hosty znášajú rez veľmi dobre a ak zachováme dostatočne bohatý koreňový systém a aspoň 2- – 3-listové pupene, určite sa dočkáme zdravých nových rastlín. Najvhodnejším obdobím na delenie je obdobie od apríla do polovice júna. Deliť ich ale môžeme prakticky počas celého vegetačného obdobia, no najlepšie je začať

VIII

aj keď ten je na delenie najvhodnejší. Ak sme si vybrali to správne miesto na rez, urobíme ho tak, aby sme rozrezali iba najvrchnejšiu časť a aby korene zostali nepoškodené. Obidve novovzniknuté rastliny rozdelíme ručne bez toho, aby sme samotné korene rozdelili rezom. KDE HOSTU POSADIŤ? Hosty sú trvalkami tieňa. Aj tu treba ale rozlišovať intenzitu tieňa. Všeobecne najvhodnejšie miesto na vysadenie hosty je lokalita s niekoľkými hodinami ranného slnka a tieňom v poobedňajších hodinách. Je dôležité, aby bol takýto režim zachovaný počas horúcich, suchých letných dní. Preto je vhodné tieto rastliny sadiť pod stromy alebo do ich tieňa. Ako tienidlo môžu slúžiť aj plot, dom, alebo iné vyššie rastliny. Od intenzity svetla závisí aj

Sezóna kliešťov sa už začala a bude trvať celé mesiace, až kým teploty po lete a jeseni opäť neklesnú. Na prevenciu je potrebné myslieť v prvom rade preto, lebo tieto nebezpečné živočíchy môžu prenášať množstvo rozličných a neraz vážnych ochorení, či už vírusového, alebo bakteriálneho pôvodu. Rozšírená je napríklad borelióza či kliešťová encefalitída. Na prevenciu je veľmi dôležité myslieť najmä pri prechádzkach v prírode. ri pobyte v prírode alebo aj a pridáme aj štipku sušeného rozpri kosení vysokej trávy a marínu. Takto pripravený extrakt prácach v záhrade je vhod- necháme odležať zhruba 10 – 14 né používať vhodné ochranné dní. Repelent je po tomto čase hoprípravky proti kliešťom. Tými sú tový a môžeme ho začať používať. najmä rôzne druhy repelentov. VEDELI STE? Účinný repelent si môžeme vyskúMnohí vedci hľadali súvislosť šať pripraviť aj doma. Často sa na medzi krvnou skupinou a kliešťami. tento účel využívajú rôzne éterické Snažili sa zistiť, či si kliešte skutočne oleje, napríklad eukalyptový či vyberajú krvnú skupinu, na ktorej levanduľový. Na odpudenie klieš- si pochutnávajú najradšej. Zistili, ťov sa tiež používajú aj klinčeky a že žiadna súvislosť medzi krvnou rozmarín. skupinou a kliešťami neexistuje. DOMÁCI REPELENT PROTI Doposiaľ sa vždy hovorievalo, že ak sa vám kliešť zahryzol do poKLIEŠŤOM Lacný a navyše aj voňavý re- kožky, tak ho treba vytočiť v smere pelent si ľahko poradí nielen alebo proti smeru hodinových rus kliešťami, ale aj s komármi. Na čičiek. Babské rady tiež odporúčali jeho prípravu budeme potrebovať kliešťa najskôr pokvapkať olejom, predovšetkým za hrsť klinčekov, maslom alebo masťou a až tak ho štipku sušeného rozmarínu, 100 vytočiť. No vedzte, že kliešť sa do ml liehu alebo vodky, sklene- pokožky nezavŕtava, ale zahryzuje. nú fľaštičku so sprejom. Do liehu Preto je najlepšie, keď ho vykývate alebo vodky nasypeme klinčeky prostredníctvom pinzety. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Mäsová roláda sicílskym spôsobom

Cruffiny – croissanty a mafiny v jednom

Delikátna roláda z mletého hovädzieho mäsa, plnená mozzarellou, šunkou a čerstvou bazalkou. Suroviny: 2 PL olivového oleja, 2 strúčiky cesnaku, 1 cibuľa, 1 červená paprika, 900 g mletého hovädzieho mäsa, 100 g strúhanky, 2 PL paradajkového pretlaku, 3 vajcia, 50 g strúhaného parmezánu, 1 KL sušenej bazalky, 1 KL sušeného oregana, za hrsť čerstvej petržlenovej vňate, 1 KL soli, 1 KL mletého čierneho korenia; Na náplň: 8 plátkov údenej šunky, 2 hrste lístkov bazalky, 150 g strúhanej mozzarelly Takto sa to podarí: Na oleji opražíme nadrobno nasekanú cibuľku, na drobné kocky pokrájanú papriku a nakoniec primiešame pretlačený cesnak. Odstavíme a necháme vychlad-

Delikátne, croissantové cesto v tvare mafinov. Suroviny: 80 ml vlažného mlieka, 2 PL vlažnej vody, 1 KL sušeného droždia, 1 KL cukru, 1 vajce, 30 g kryštálového cukru, 1 PL oleja, štipka soli, 200 g hladkej múky, 100 g zmäknutého masla Takto sa to podarí: V teplom mlieku rozmiešame lyžičku cukru, vodu a sušené droždie. Kvások necháme zaktivovať. Vajce vyšľaháme s cukrom, olejom, štipkou soli a kváskom. Pridáme múku a vypracujeme celistvé cesto, ktoré necháme na teplom mieste vykysnúť asi 60 minút. Neskôr ho rozdelíme na tri časti, každú rozvaľkáme na tenký plát (takmer priesvitný) a potrieme tretinou zmäknutého

núť. Vo väčšej miske zmiešame mleté mäso, paprikovú zmes, paradajkový pretlak, strúhanku, parmezán, vajcia, bazalku, nasekanú petržlenovú vňať, oregano, soľ a mleté čierne korenie. Rukami vypracujeme zmes, ktorú rozotrieme do obdĺžnika (20 x 40 cm) na papier na pečenie. Navrch poukladáme plátky šunky, lístky bazalky a strúhanú mozzarellu. Pomocou papiera opatrne zrolujeme do rolády, uzavrieme konce a roládu premiestnime aj s papierom do pekáča. Pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C zhruba hodinu.

Focaccia – taliansky posúch z kysnutého cesta Pizza bez oblohy alebo chlebová placka po taliansky. Suroviny: 1/2 kocky čerstvého droždia (alebo balíček sušeného droždia – 7 g), 350 ml vlažnej vody, 1 KL kryštálového cukru, 500 g hladkej múky, 1 KL soli, 2 PL olivového oleja; Ešte potrebujeme: olivový olej, soľ, oblohy (nemusia byť) – bylinky, syr, olivy, sušené paradajky... Takto sa to podarí: Droždie rozmiešame vo vlažnej vode spolu s cukrom a lyžicou múky. Necháme vzísť kvások – cca 10 minút. Múku nasypeme do misky, v strede urobíme jamku, do ktorej nalejeme kvások. Pridáme olej a rukou vypracujeme celistvý bochník, ktorý necháme zakrytý v miske kysnúť aspoň

hodinu. Cesto vyklopíme na pomúčenú dosku, premiesime a rukami tvarujeme (naťahujeme od stredu k okrajom) podľa pripraveného plechu. Cesto uložíme na plech vystlaný papierom na pečenie, pokvapkáme olejom a posolíme. Môžeme rovno upiecť alebo na vrch poukladať bylinky (oregano, rozmarín...), kúsky syra (feta, pecorino...) , nakladanú zeleninu (olivy, papriky, paradajky...) a pod. Focacciu pečieme pri teplote 220 °C 15 až 20 minút.

masla. Zrolujeme, prekryjeme utierkou a necháme podkysnúť 20 minút. Potom rolky pozdĺžne rozrežeme na polovice a vzniknuté valčeky krútime do kruhu (celkom 6 kusov). Každý cruffin vložíme do mafinovej formy, ktorú sme vymastili maslom a vysypali múkou. Opäť necháme podkysnúť zhruba 30 minút. Cruffiny pečieme pri teplote 190 °C zhruba 20 minút, necháme chvíľku vychladnúť a posypeme práškovým cukrom.

Tatranské rezy Suroviny: 400 g polohrubej múky, 250 g masla, 180 g kryštálového cukru, 4 žĺtky, 1 balíček prášku do pečiva, malinový džem (malý pohár), 4 bielky, 150 g práškového cukru, 150 g mletých orechov Takto sa to podarí: Zmäknuté maslo vyšľaháme s kryštálovým cukrom do krémova. Postupne po jednom zašľaháme žĺtky. Na tri časti potom zapracujeme múku zmiešanú s práškom do pečiva a vypracujeme hladké cesto, ktoré na pomúčenej doske vyvaľkáme do obdĺžnika. Cesto pomocou valčeka prenesieme na plech vystlaný papierom na pečenie a priamo na plechu ešte rozvaľkáme alebo roztlačíme na celú plochu. Cesto

potrieme džemom a necháme postáť. Bielky nešľaháme, iba do nich zamiešame práškový cukor a mleté orechy. Orechovú zmes natrieme na cesto s džemom pomocou špachtle a dáme piecť na 20 až 25 minút do rúry vyhriatej na 190 °C. Koláčik po vychladnutí pokrájame na malé štvorčeky.  Výber: Ľ. Sýkorová Zdroj: recepty.sk

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

OVOCIE NA NAŠICH TANIEROCH

Nie sú jahody ako jahody

Pripravila: Ľ. Sýkorová

V našich obchodoch a na trhoviskách sa začali predávať jahody, ovocie, ktoré takmer všetci zbožňujeme. No ich kvalita býva často diskutabilná. Obyčajne tie krásne, veľké, všetky ako jedna sú dovážané zo zahraničia. Prvé sklamanie nastane ihneď po zahryznutí – nechutia ako jahody. Chýba im tá opojná vôňa a sladká chuť. Pravé jahody rozoznáme veľmi jednoducho. Sú výrazne červené, voňavé a majú rôzne veľkosti.

Jahodový šalát s grilovaným mäskom Vynikajúca pochúťka, ktorá spája čerstvé jarné suroviny s voňavým grilovaným kuraťom. Suroviny: cca 200 g kuracích pŕs, 2 PL olivového oleja, 1 PL balzamikového octu, 1 vetvička čerstvého tymianu, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie; Na šalát: 1 balíček rukoly, 10 menších jahôd, 1 červená cibuľa, 60 g bryndze alebo napr. feta syru, 1 PL extra panenského olivového oleja Takto sa to podarí: Kuracie prsia umyjeme, dobre osušíme a priečne nakrájame na malé kúsky. Z olivového oleja, octu, lístkov čerstvého tymianu, soli a korenia vymiešame marinádu, do ktorej naložíme mäsko a uložíme do chladu na aspoň 2 hodinky. Rukolu umyjeme, osu-

šíme a nasypeme do šalátovej misky. Pridáme odstopkované a umyté menšie jahody (väčšie prepolíme) a na tenké plátky nasekanú cibuľku. Nad šalátom v ruke rozmrvíme čerstvú bryndzu alebo iný syr, zľahka ho osolíme, okoreníme a pokvapkáme olivovým olejom. Všetko spolu premiešame a rozdelíme do dvoch hlbokých tanierov. Na vrch servírujeme ugrilované kuracie rezne (na rozpálenom grile potrebujú asi 3 minúty z každej strany).

Jahodový kopec Delikátne spojenie jemného tvarohu, bielej čokolády a sviežich jahôd. Suroviny: Na korpus: 3 vajcia, 125 g kryštálového cukru, 50 ml vody, 50 ml oleja, 125 g hladkej múky, 1/2 balíčka kypriaceho prášku, štipka soli; Na plnku: 750 g jemného tvarohu, 240 g práškového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 50 ml mlieka, 200 g bielej čokolády, 1 kg

čerstvých jahôd Takto sa to podarí: Korpus: vajíčka rozklepneme a oddelíme žĺtky od bielkov. Z bielkov a štipky soli vyšľaháme tuhý sneh. Žĺt-

ky vyšľaháme s cukrom, pridáme olej a vodu a opäť prešľaháme. K žĺtkovej zmesi preosejeme múku zmiešanú s kypriacim práškom, zamiešame a nakoniec už len zľahka primiešame sneh. Cesto navrstvíme do papierom na pečenie vystlanej tortovej formy (26 cm) a pečieme pri teplote 180 °C asi 15 minút. Keď je cesto upečené, korpus opatrne vyklopíme na mriežku a necháme úplne vychladnúť. Plnka: vo väčšej miske spojíme tvaroh, cukor, vanilkový cukor a podľa potreby mlieko. Všetko spolu vymiešame do tuhého krému a pridáme roztopenú a vychladnutú bielu čokoládu, ktorú sme predtým rozpustili vo vodnom kúpeli. Misku s prieme-

rom 24 až 25 cm zvnútra vyložíme potravinárskou fóliou. ¾ jahôd odstopkujeme, umyjeme a pokrájame na plátky (zvyšok necháme v celku) hrubé asi 0,5 cm, ktorými vyložíme vnútro misky odspodu až zhruba 3 cm po vrchný okraj. Keď máme misku obloženú jahodami, dovnútra striedavo vrstvíme tvarohovú plnku a celé jahody, ktoré zapichujeme špičkou do vrstiev plnky. Potom obsah misky preložíme korpusom a ešte prekryjeme fóliou. Jahodový kopec chladíme cez noc v chladničke. Po 12 hodinách dezert priložíme servírovacou doskou, opatrne obrátime a misku zložíme. Vrch ešte nadekorujeme celými jahodami a môžeme servírovať.

Lahodný jahodový puding Pripraviť si domáci puding je veľmi jednoduché, tak prečo kupovať ten v prášku? Suroviny: 250 g jahôd, 500 ml mlieka, 100 ml smotany na šľahanie, 110 g kryštálového cukru, 3 PL kukuričného škrobu, 2 ČL vanilkového extraktu, štipka soli, šľahačka a jahody na ozdobu Takto sa to podarí: Jahody umyjeme a pokrájame. Dáme do mixéra, pridáme cukor a rozmixujeme. V hrnci zmiešame kukuričný škrob a soľ s trochou mlieka. Následne primiešame rozmixované jahody. Primiešame zvyšok mlieka a na nízkej teplote varíme do zhustnutia.

Potom odstavíme a primiešame smotanu a vanilkový extrakt. Môžete pridať aj zopár pokrájaných jahôd. Hotový puding nalejeme do pohárov alebo misiek, necháme vychladnúť a následne dáme na asi 1 hodinu do chladničky. Pred podávaním môžeme ozdobiť šľahačkou a čerstvými jahodami.  Zdroj: recepty.sk

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 531 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

Kultúra BÁČSKY PETROVEC: K STOROČNICI BÁSNIKA

Bardovi Bohušovi s úctou Jaroslav Čiep

ale i ostatným prítomným sa najprv prihovorila predsed 100. výročiu narodenia níčka obce Jasna Šprochová. Paľa Bohuša, barda na- Sprítomnila i jeho „doktorské šej literatúry, na nádvorí spoznávanie“ duše tunajšieho Slovenského vojvodinského človeka spriazneného so žividivadla v Báčskom Petrovci v teľkou zemou. Prezradila, že sa sobotu 24. apríla, práve v deň v mene lokálnej samosprávy činí, jeho nedožitých stých narode- aby sa práve toto nádvorie po renín, zorganizovali príležitostný konštrukcii budovy bývalej starej program. Hoci len v komornom obce premenovalo na Námestie kruhu, v dôsledku zdravotných Paľa Saba Bohuša. Riaditeľ Ústaa sociálnych opatrení ešte stále vu pre kultúru vojvodinských trvajúceho koronavírusu, or- Slovákov Vladimír Francisty okrem iného uviedol, že táto inštitúcia Bohuša už pred desaťročím zaradila do panteónu portrétov najvýznamnejších osobností, a akademický maliar Časť účastníkov programu Bardovi Bohušovi s úctou, Pavel Pop naktorí sa prihovárali hudbou a slovom z balkóna SVD maľoval jeho portrét. Tohto ganizátori si predsa nedali ujsť roku plánujú vydať aj bibliofíliu príležitosť a aspoň takto sym- Po žeravej ceste s Bohušovými bolicky pripomenúť storočnicu básňami. Predsedníčka MOMS básnikovho narodenia. Na jeho Petrovec Katarína Melegová-Mečesť prichystali program pod lichová zohľadnila skutočnosť, že názvom Bardovi Bohušovi s úctou, hneď po obnovení petrovského pod scenár ktorého sa podpísala MOMS roku 1991 v Petrovci bolo Katarína Melegová-Melichová. evidovaných 1 006 matičiarov Pri tejto príležitosti pozostalej a Paľo Bohuš bol jeho prvým básnikovej rodine, predovšet- predsedom a horlivým matičkým dcéram Paulíne a Mariene, ným aktivistom.

Rodina Dr. Pavla Saba a priaznivci na budúcom Námestí Paľa Saba Bohuša

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V príležitostnom programe účinkovali aj naši afirmovaní hudobníci a recitátori. Marína Cerovská na husliach zanôtila skladby Telemanna a Bacha a

domácej pôde návštevníkov na úvod pozdravila riaditeľka Anna Speváková a výstavu otvorila predsedníčka obce Jasna Šprochová.

Pri otvorení výstavy Bohušových kníh v čitárni Knižnice Štefana Homolu

skladbu Tam v chotári, text ktorej napísal P. Bohuš a hudbu Kvetoslava Benková, zaspievala Iveta Kováčová za hudobného sprievodu Maríny Cerovskej, ale aj ďalšie piesne. Na záver odznela aj nahrávka skladby interpreta Juraja Topoľského Najkrajšia zora, tiež na text P. Bohuša, pre ktorú hudbu napísal Pavel Máľach. Tieto hudobné predely v náplni programu doplnili slovami básnika P. Bohuša. Úryvky z jeho básní, úvah a esejí s tematikou národnooslobodzovacieho boja či života sedliaka, pokorenenej lokálnym koloritom, predniesli recitátori a herci Miroslav Babiak, Ján Častven a Miluška Anušiaková-Majerová. Po skončení programu na nádvorí SVD v čitárni Knižnice Štefana Homolu otvorili výstavu literárnej tvorby Paľa Bohuša. Pomenovanie dostala podľa jednej Bohušovej zbierky básní Predsa koľaj. O samotnom básnikovi, ale aj percepcii jeho tvorby a o životnej filozofii básnika odborne hovorila profesorka Dr. Marína Šimáková-Speváková. Na

Nakoniec sa organizátori spomienkového programu zastavili aj na petrovskom cintoríne, kam na rodinný hrob básnika a jeho manželky odniesli kytice. Na-

Poklona majstrovi slova a bardovi slovenskej vojvodinskej literatúry posledy sa tam nášmu bardovi prihovorili jeho vlastnými veršami, ktoré natrvalo zostávajú vryté v našej pamäti. • KULTÚRA •

PODPISOVANIE ZMLÚV V NRSNM

Spolupráca v oblasti vzdelávania Miroslava Ožvátová

o štvrtok 22. apríla v priestoroch NRSNM boli podpísané zmluvy o pracovno-technickej spolupráci, ktorou odmeneným z rozpočtu Výboru pre vzdelávanie NRSNM budú pridelené finančné prostriedky na realizáciu projektov, ktorými sa uchádzali o súbeh NRSNM na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti vzdelávania na rok 2021 a lehota podávania prihlášok bol 31. marec 2021. Na začiatku sa prítomným prihovorila predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová a zdôraznila, že sa snažili podporiť všetkých, ktorí spĺňali kritériá súbehu. Slova sa ujali i predseda a koordi-

Podpisovatelia zmlúv s členmi komisie

nátorka Výboru pre vzdelávanie Janko Kolárik a Svetlana Zolňanová. Všetci spolu vyzdvihli, že sa radi stretávajú, keď ide o podporu vzdelávania. Komisia v zložení: Janko Kolárik, Janko Havran, Svetlana

Zolňanová a Libuška Lakatošová rozhodla, že podporia nasledujúce projekty: ZŠ v Hložanoch (250 rokov školstva v Hložanoch), gymnázium v Starej Pazove (Zveľaďovanie kvality vyučovania slovenčiny), ZŠ v

Aradáči (Chcem vidieť, počuť a spoznať svet), ZŠ v Báčskom Petrovci (Modernizácia učebne fyziky), ZŠ v Bielom Blate (Lietajúce veršíky), ZŠ hrdinu J. Čmelíka v Starej Pazove (Vyučovacie prostriedky), Združenie vychovávateliek (Vebinár: Regionálna výchova), Komorný zbor Zvony (Selenčské sláviky 2021), gymnázium v Kovačici (Modernizácia vzdelávaco-výchovnej práce). Na konci tohto pracovného stretnutia prítomní členovia komisie blahoželali odmeneným a zaželali im veľa úspechov do budúcna. I tentoraz sa dodržiavali všetky protipandemické opatrenia. V dôsledku choroby neboli prítomní všetci odmenení.

STARÁ PAZOVA

Pribudli ďalšie knihy do ústredného archívu Anna Lešťanová

očas nedávnej zahraničnej služobnej cesty v našej krajine predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip so spolupracovníkmi navštívili aj Ústredný archív Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku so sídlom v Starej Pazove. O bohatstve archívneho materiálu na starej Hurbanovskej fare ich informovali Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský, a Katarína Verešová, cirkevná archivárka. Vtedy sme sa dozvedeli, že do ústredného archívu pribudli aj ďalšie knihy, a o čo presne ide, porozprávali sme sa s Katarínou Verešovou v piatok 23. apríla – v deň, keď si pripomíname Svetový deň kníh a autorských práv. „Manželia Miškovicovci patrili • KULTÚRA •

medzi významné pazovské rodiny. Juraj Miškovic (1933 – 2001), hlava rodiny, manžel a otec, učil na tunajšom gymnáziu matematiku a astronómiu a jeho manželka Helena (1933 – 2004), ináč českého pôvodu, srbčinu, tiež v tejto strednej škole. Teda obaja boli známi osvetoví pracovníci, učitelia aj početným generáciám Pazovčanov, ktorí si ich až dodnes pamätajú. Juraj bol veľmi činný aj v SKUS hrdinu Janka Čmelíka a často bol aj členom správy spolku. Určitý čas bol i pomocným kantorom v tunajšom cirkevnom zbore a aktívnym členom Matice slovenskej v Juhoslávii,“ pripomenula cirkevná archivárka. Poznamenala, že Juraj mal až niekoľko záľub, ktoré prenášal na dvoch synov. Jednou z jeho záľub bola hudba a spev a z tejto

Medzi knihami sú aj mnohé vzácne vydania, ktoré manželia Miškovicovci do svojej knižnice priniesli zo zahraničia

oblasti kupoval i mnohé knihy do rodinnej knižnice. A práve knihy z tejto bohatej knižnice priniesol do ústredného archívu nový majiteľ niekdajšieho domu Miškovicovcov. „Istý čas sme chodievali do terénu, robili náborovú zbierku, no čoraz viac nám sami ľudia prinášajú nielen zachované knihy, ale aj ostatný archívny materiál, fotografie, časopisy, čo nás nesmierne teší, a tým sa náš archívny fond vlastne obohacuje. Poličky sú čoraz plnšie, čo je veľmi dobre,

a všetci záujemcovia si môžu vypožičať knihy na čítanie každý štvrtok v predpoludňajších hodinách,“ podotkla Verešová. Od Miškovicovcov do ústredného archívu pribudlo okolo 700 rozmanitých kníh (detských, monografických vydaní, kníh z lingvistiky a hudby, odborných kníh z matematiky, žurnalistiky, náboženstva...). Niektoré, ako povedala naša spolubesedníčka, patria medzi veľmi hodnotné publikácie, priam raritné, ktoré doteraz v archíve nemali.

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

Kultúra VOJLOVIČANKA EVA NAGYOVÁ SPLNILA SVOJ SEN

Maľuje a teší sa na prvú výstavu Alena Kulíková

hrou, rozlievaním spojených akrylových farieb vznikajú jej abstraktné kompozície na obrazoch. Inšpiráciu na názvy prác obsahuje iba jedna myšlienka,

Akrylové umenie zdolala pomocou internetu, materiál si pre epidemiologickú situáciu v štáte zabezpečuje tiež prostredníctvom internetu. Zaujímavé je, že celkom náhodou si plátno a farby objednala z webovej stránky práve – zo Slovenska. Veľmi sa potešila, že na tej stránke nešetria radami, čo pre ňu veľa znamená, keďže je začiatočníčkou. Eva svoju obývačku zmenila na maliarsky ateliér – je to jej kreatívny neporiadok, lebo práve to vyžaduje neobmedzená sloboda vytvárania. Ticho v dome pomáha Eva Nagyová na výtvarnom tábore v Jánošíku jej načrieť do farebných krás, ale ktorú raz dávno počula a veľmi primeraná hudba ako zvuková ju dojala: „Krása je v očiach po- opona formuje rozliate farebzorovateľa.“ né fantázie. Ako začiatočníčka „Prirovnávam to k zážitku sa predsa opovážila zúčastniť z hudby: ak očarí a rozžiari po- sa na európskej súťaži flow art cit krásy, ak ovplyvní dušu po- umenia. Svoju prácu na súťaž zorovateľa, názov sa umiestni pomenovala Mesiačikový svit v jeho očiach, v očiach, ktoré v korunách stromov. Na tejto

álo je takých ľudí, ktorí dokážu veľa spraviť, vytvoriť, a predsa zostať v tieni, nepochváliť sa úspechmi. Skromnosť je cnosťou i 69-ročnej Vojlovičanky Evy Nagyovej. Aj ona si váži každý deň, každú šancu, ktorú jej život dáva. Naplno využíva každú sekundu svojho života. Už 10 rokov je na dôchodku, pracovný vek strávila ako učiteľka v Základnej škole Bratstva a jednoty vo Vojlovici. S veľkou láskou a zodpovednosťou sa venovala pracovným povinnostiam, rodine, príbuzným, priateľom. Počas pandémie aj napriek tomu, že nevychádzala z domu, nebola smutná. Naopak, využila naplno svoj voľný čas a začala maľovať. „Keď stíchnu každodenné dynamické záväzky, tak sa môžeme venovať vlastným vnútorným obľúbeným kreatívnym záležitostiam, ktoré trpezlivo roky čakali na svoju príležitosť. Pandémia Covid-19 so všetkými obmedzeniami prispela k tomu, aby sa moje detské sny o maľovaní dostali do každodenného života, hmlistý strach o neznámom nebezpečenstve oproti slnkom objatej, rozkvitnutej jari prispeli k potrebe niekde sa hľadať, listovať dušu, pohľadmi si všímať krásu, prírodu vôkol seba, zastaviť sa a pohladkať výnimočne rôznofarebné drobnosti, maličkosti, ktoré pokojne, Akrylová krása v jej domácom ateliéri ale dychtivo vlastnia práve to, čo človek vnímajú môj obraz, kochajú sa potrebuje pre svoje vnútro,“ v kráse ponúknutej maľovanej hovorí naša spolubesedníčka. farebnej textúry. To znamená – Tak sa akrylové maľovanie – moje práce nemajú meno, ale rozlievanie, forma abstraktného si ho každý pozorovateľ vyvolí umenia, stalo jej posadnutos- sám,“ vysvetľuje Vojlovičanka ťou a spĺňa potrebu baviť sa Eva Nagyová. 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

súťaži získala odmenu a potešili ju a podporili darčekom, aby aj naďalej svoj svet farieb rozlievala na canvase. Vlani sa po prvýkrát zúčastnila na výtvarnom tábore, ktorý zorganizoval Miestny odbor Matice slovenskej

v Jánošíku. Doposiaľ namaľovala viac než tridsať obrazov, ktoré plánuje aj vystaviť, keď to epidemiologická situácia dovolí. Keďže je aktívnou členkou Miestneho odboru Matice slovenskej vo Vojlovici, pravdaže, svoju prvú samostatnú výstavu plánuje práve počas pravidelných matičných aktivít, možno už koncom júna. Napadlo jej maľovať aj na staré gramofónové platne. Pokúsila sa vložiť farebný svet na staré LP platne, manžel jej pomohol urobiť nástenné hodiny, ktoré veľmi pekne pôsobia na stene a určite potešia niekoho ako originálny darček. Práve táto práca Evu relaxuje, počas tvorby oddychuje, ako aj jej oči a duša od každodenných ťažkostí a problémov. V živote máme prístup k rôznym veciam, takmer všetko sa dá kúpiť „hotové“, už si to iba priniesť domov a položiť na miesto. Oveľa menej sa zaoberáme vlastnou tvorivosťou a fantáziou, ktorá by mohla vyplniť náš vzácny voľný čas namiesto televízie alebo počítača. Niekedy stačí zasadiť semiačko citróna či namaľovať obrázok. Tieto drobnosti môžu človeku urobiť veľkú radosť, zvlášť keď do tejto činnosti zapojíme celú rodinu. A tak sa zo dňa na deň vždy niečo nové a zaujímavé vytvára v tejto rodinke. Veď si aj zaslúžia, aby sa o nich počulo. A takých rodín je vo Vojlovici mnoho. V tichu svojej domácnosti mnohé z nich svojím spôsobom prispievajú k rozvoju kultúry a tradície vojlovických Slovákov. Práve preto sa hovorí, že Vojlovičania sú veľmi skromní ľudia. Vedia sa tešiť z maličkostí. • KULTÚRA •

Kultúra Kovačický proces na reštaurácii OBRAZ MARTINA JONÁŠA Z FONDU GALÉRIE INSITNÉHO UMENIA POTREBUJE ODBORNÚ POMOC

Olinka Glóziková-Jonášová

čo sa s ním stalo a prečo k poškodeniu došlo.“ Od toho roku vedenie galérie sa uchádzalo s početnými projektmi s cieľom zabezpečiť peniaze na jeho reštauráciu. „Nejako sa nám to nedarilo až do apríla aktuálneho roku, keď ma bývalý riaditeľ kovačického

vačno-reštaurátorských prác,“ vysvetľuje Žolnajová-Barcová. aléria insitného umenia Obraz Kovačický proces je výod svojho založenia 15. znamný pre naše prostredie mája 1955 do 15. decemviacnásobne. Je to dielo jedného bra 2008 bola pod ingerenciou z najväčších mien kovačickej inDomu kultúry 3. októbra v Kosity a predstavuje históriu Kovavačici, rovnako ako aj všetky čice, lebo znázorňuje významný obrazy, ktoré mala vo svojom medzník v dejinách Kovačice fonde. z roku 1907. Kovačický „V roku 1989 pre proces je označovaný tesný priestor na za dramatickú udalosť, skladovanie, ale aj keď sa podarilo naplno prezentovanie inodhaliť podstatu maďasitnej tvorby galéria rizačnej politiky, keď sa dostala nové miestevanjelickí veriaci oponosti vo vynovenej vážili brániť si zákonom budove na rohu ulíc zaručené práva. Je to maršala Tita a Masaproces, ktorého epirykovej. V tom čase lógom bolo prenaslejedna časť obrazov dovanie evanjelických bola premiestnená veriacich, ktorí odmietli do nových miestpokus o maďarizáciu ností galérie, kým slovenskej evanjelickej druhú časť aj ďa- Reštaurátorka Národného múzea v Pančeve Gorcirkvi a pomaďarčovadana Đurđević-Prvanov si s kolegami najprv prišla lej skladoval dom nie slovenského jazyka. pozrieť obraz do Kovačice kultúry, ktorý ju Bola by obrovská škoda, zastrešoval až do 15. decem- DK Ján Čech zoznámil s reštau- keby sa táto významná udabra 2008, keď sa rozhodnutím rátorkou Národného múzea v losť predstavená očami majstra Zhromaždenia Obce Kovačica Pančeve Gordanou Đurđević- Jonáša zničila na nepoznanie. Galéria insitného umenia stala -Prvanov, ktorá si najprv prišla Preto bola rekonštrukcia obrazu samostatnou ustanovizňou,“ po- pozrieť obraz so svojimi kolega- jediným správnym rozhodnutím vedala na úvod nášho rozhovoru riaditeľka GIU Anna Žolnajová-Barcová. Onedlho, ako hovorí, boli aj ostatné obrazy, ktoré zostali, ako sme už napísali, skladované v DK, premiestnené do novovzniknutej obrazárne. „Bolo to hneď v januári 2009. Pamätám sa, akoby bolo dnes. Už vtedy som si všimla jedinečný obraz – olejomaľbu na plátne Martina Jonáša pod názvom Kovačický proces rozmerov 158 x 108 cm z roku 1957, ktorý som nemohla vystaviť vo výstavnej sieni pre veľké poškodenie,“ zaspomínala si riaditeľka a doložila: „Ako došlo Budova súčasnej Galérie insitného umenia k poškodeniu – neviem, lebo sme ho taký prevzali zo skladu mi do Kovačice. Asi o dva týždne vedenia GIU v Kovačici. domu kultúry a nikto presne sme sa znovu stretli, teraz už Finančné prostriedky na nemohol odhadnúť a povedať, so spresnením návrhu konzer- reštauráciu obrazu v hodnote

• KULTÚRA •

177-tisíc dinárov zabezpečila Obec Kovačica. Konzervátorsko-reštaurátorské práce by údajne mali trvať 180 dní a podľa slov

Anna Žolnajová-Barcová

Žolnajovej-Barcovej obraz by mal byť predstavený verejnosti počas októbrových osláv, na tradičnej výstave pod názvom Kovačický októbrový salón. „Ostatné obrazy vo fonde Galérie insitného umenia sú v dobrom stave, pravdaže, tie staršie z 50. a 60. rokov by bolo potrebné osviežiť, ale to bude zariadené pri ďalšej príležitosti, lebo nejde o nejaké závažné poškodenie,“ povedala nám na záver rozhovoru spolubesedníčka a ešte zdôraznila: „Galéria má dobré podmienky na skladovanie obrazov, keď hovoríme napr. o tom, že nie je vlhko a pod., ibaže čoskoro budeme potrebovať väčší priestor na skladovanie obrazov, lebo sa nám fond každoročne zväčšuje o 26 obrazov. Ako je už známe, členovia galérie namiesto členského príspevku do fondu každoročne darujú obraz. Vedenie obce sa snaží zabezpečiť nové priestory pre toto skutočné bohatstvo, ktorým sa Kovačica, ale verím, aj všetci Slováci žijúci na týchto priestoroch, môžu iba hrdiť.“ Foto: z archívu GIU

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

Kultúra K 80. VÝROČIU POPRAVENIA EVANJELICKÉHO FARÁRA ŠTEFANA VALENTA-ŠUBAROVA V HAJDUŠICI

Sny o zlomenom šťastí, márnosti a večnosti Juraj Pucovský

ýznamný evanjelický farár, antifašista, básnik a nadovšetko veľký národovec Štefan Valent-Šubarov (prímeno dostal podľa toho, že od mladosti často nosieval baranicu – šubaru, lebo ho bolievali uši) sa narodil 5. decembra 1910 v Laliti. Jeho rodi-

Ôsmak Štefan Valent

čia, otec Martin a matka Alžbeta, rod. Turčanová, mali ešte štyri deti: Michala (1889), Jána (1903), Zuzanu (1912) a Pavla (1913). Táto početná, veľmi chudobná roľnícka rodina sa živila hlavne z nádenníčenia. Štefan, stredné z piatich Valentových detí, odmalička vynikal bystrým rozumom a inteligenciou. Všimli si to aj vtedajší lalitskí učitelia Ján Podhradský, Štefan Uhrík a Ján Strehársky, ktorí prosili a nahovárali Štefanových rodičov, aby ho dali ďalej do škôl. Boli mienky, že by bola škoda, aby zostal doma. Chudobnej rodine prisľúbili aj všestrannú pomoc. Voľky-nevoľky rodičia, keď ich nadaný syn skončil štyri triedy základnej školy v rodisku, v roku 1923 ho zapísali na Štátne slo44

www.hl.rs

venské gymnázium v Petrovci. spravodlivosť, o práva chudoTam mladučký Laliťan v každo- by, nenávidel fašizmus, a preto dennej aktivite prejavoval svoje taký mladý doplatil životom,“ všestranné záujmy a záľuby. Bol zaspomínal si v dávnom rozhoskautom, dobrým cvičencom v sokolskom spolku, zaujímal sa o divadlo, v rodnej Laliti a všade, kde sa ocitol, fotografoval prírodu, ľudí, kultúrne diania, slovom – život. Pre mnohých to vtedy bolo nedosiahnuteľné, ale aj zaujímavé, keď Štefan fotil, zastal si pri trojnohom stojane a pred cvaknutím pchal hlavu pod čiernu plachtu na fotografickom aparáte. Mladý chlapec z Lalite sa zaujímal o techniku, filozofiu, psychológiu, marxizmus, náboženstvo... Chopil sa aj básnického pera a keďže na svojej koži pocítil trpkosť životnej biedy a lopoty, jeho prvé veršo- Šubarov ako žiak 5. ročníka vané výtvory neboli poznačené gymnázia v Petrovci iba ľúbostnou, ale i sociálnou tematikou. Literárnu činnosť si vore s nami tiež lalitský rodák, všimli na gymnáziu, nuž ho zvolili Štefanov mladší spolužiak a kaza tajomníka Samovzdelávacieho marát Ján Grňa, neskoršie prvý krúžku Sládkovič. šéfredaktor Slovenskej redakcie „Štefan Valent bol zvláštnym, Novosadského rozhlasu. nekaždodenným a všestranným V letných mesiacoch, keď zmačlovekom. Vari rovnako ho zau- turoval v Petrovci roku 1931, jímali politika, filozofia, psycho- Šubarov pracoval ako laborant lógia, marxizmus, náboženstvo, v osijeckom cukrovare. V jeseni kultúra a šport. Nám mladším bol príkladným vzorom. Pamätám sa, že z Petrovca často odchádzal pešo do našej rodnej Lalite, len aby si ten-ktorý dinár usporil, lebo mu chudobní rodičia nemohli mnoho dožičiť. Neskoršie mi hovoril, že na štúdiá teológie odišiel z materiálnych Štefan vyfotografoval žatvu v Laliti... dôvodov, lebo pre iné fakulty nemohol získať štipen- toho istého roku sa zapísal na dium! Štefan bol otvoreným, Technickú fakultu v Belehrade. smelým, slobodne zmýšľajúcim Najmladší brat Pavel, ktorému človekom. Bojoval o sociálnu Štefan našiel dobre platenú robo-

Informačno-politický týždenník

tu v hlavnom meste (pílil drevo na vykurovanie), si spomenul, že zarábal 600 dinárov mesačne, z ktorých časť poskytoval súrodencovi – študentovi. Po skončení prvého semestra Štefana osud zavial na Technickú fakultu do Záhrebu. Na elektrotechnike pobudol iba rok a napokon sa zhodou okolností vybral študovať na Teologickú fakultu do Bratislavy. Aký bol človek Štefan v očiach svojho brata Pavla? „Dobre viem, že môj brat miloval slobodu a spravodlivosť medzi ľuďmi. Rád čítal rôzne knihy z vlastnej bohatej knižnice. Nad knihou sedával po celé noci. Okrem materčiny slovenčiny čítal a písal po nemecky, anglicky, francúzsky, srbsky a hebrejsky. Nesmierne som šťastný, že ma s mojou manželkou zosobášil v októbri roku 1940, ale mi je zároveň veľmi ľúto, že to bolo naše posledné stretnutie v živote,“ so slzami v očiach si na svojho brata v novembri 1998 zaspomínal najmladší súrodenec, ktorý posledný umrel – v máji 2007. Okrem štúdií Štefan Valent sa na Slovensku aj politicky angažoval. Vstúpil do Slovenskej národnej strany, bol predsedom Študentského odboru československo-juhoslovanskej ligy, tajomníkom Kuzmányho krúžku evanjelických akademikov, podpredsedom Spolku československých akademikov z Juhoslávie v Bratislave. Novinár Samo Sklabinský v Národnom kalendári zverejnil slová, ktoré v mene členov Spolku československých akademikov z Juhoslávie vyslovil Štefan Valent na študentskej manifestácii v novembri roku 1932: „Aj keď nás túžba priviedla sem do škôl, do lona milovaného Slovenska, čaká nás chladný zákon, pred ktorým sme • KULTÚRA •

cudzinci. Kultúrne styky medzi vami a nami nie sú pevné. Málokto z vás zablúdil na slovenské ostrovy do Juhoslávie. My s ra-

Zoskupoval okolo seba Slovákov, – zahrabali do jamy. Viacerí HajSrbov a všetky mierumilovné dušičania si po desaťročiach od národy, hovoril im o hroziacom tejto smutnej a tragickej udalosti vojnovom nebezpečenstve. Po spomínali, že sa na mieste vraždy útoku fašistic- o niekoľko dní objavili kytice kého Nemecka kvetov, potom aj kríž, čo občana Juhosláviu nia a veriaci robili v najväčšom 6. apríla 1941 tajomstve. Tak zákerným spôsoŠtefan si zastal bom zhasol mladý život Štefana na čelo jednej Valenta-Šubarova vo chvíli, keď kolóny dobro- sa v tú jar chystal spoločne si voľníkov, ktorú zastať pred oltár so svojou snúpo niekoľkých benicou Annou Bušovou. dňoch zrušili. Z korešpondenčného lístka, N e m e c k ý ktorý 5. decembra 1943 zo slookupant videl venskej Slatiny nad Bebravou ... zvážanie pšenice v rodičovskom dome... v hajdušickom zaslala Bušová Štefanovým rokňazovi veľké- dičom do Lalite, sa dá uzavrieť, dosťou prichádzame sem vzdelá- ho nepriateľa v realizácii svojich že jeho snúbenka si nebola istá vať sa slovenskou kultúrou. Preto najtemnejších cieľov a preto mu o tragickom konci svojho milého: nechcem byť cudzí. Chceme, určil tragický a krutý osud. Už „Drahí moji! aby ste nás považovali Keďže sa blížia za rovnoprávnych s znovu tie sviatky domácimi a snažili lásky, prajem Vám sa nás podporovať všetkým zo srdca, morálne a finančne. aby ste ich prežili Krajanské, štátne štiv pokoji, keď už pendiá nech nás nenie v tej radosti, obchádzajú. Kráľovská ktorá vyviera z veJuhoslávia nás nepoddomia, že všetci poruje. A keď nám vy spoločne sa mônepomôžete, ktože žeme radovať. nám pomôže?“ Len Veľmi často na o niekoľko mesiacov Vás myslievam, či neskoršie, 5. marca ... a mlatbu mláťačkou svojho príbuzného žijete a ako, či ste 1933, na zhromaždení zdraví? O Štefanoslovenského študentstva v Tat- v prvých dňoch vojny, 15. apríla vi som počula mnoho chýrov, ranskej Lomnici Štefan Valent 1941 (niekde sa spomínajú aj 13. žiaľbohu, smutných, ale práve rezignovane skonštatoval: „Pri- čiže 16. apríl – pozn. aut.), prís- preto, že ich je tak mnoho, a kažchádzam k záveru, že nemáme lušníci zlovestného Kulturbundu dý inakší, hádam len nebudú ani vlasti, ani domova, keď doma odviedli z fary kňaza Štefana, pravdivé. Ja, chvalabohu, som sme cudzinci a vo vlasti druhej neďaleko Hajdušice na okraji zdravá, učím stále na tom istom sme hostia.“ jarku ho brutálne zavraždili a tam mieste. Aj naši sú zdraví, hoci Keď skončil teológiu a vrá- aj pochovali, lepšie povedané mama bola v lete operovaná. Tak til sa z vojenčiny, Šubarova za Vás všetkých čo kňaza v rodisku roku 1938 vynajsrdečnejšie svätil vtedajší biskup Slovenskej pozdravujem evanjelickej a. v. cirkvi Samuel a prajem Vám Starke. Nový sluha Boží krátko v novom roku pôsobil ako kaplán v rodnej Laliti, hojne Božieho neskoršie v Kovačici a od roku požehnania, 1939 bol námestným kňazom sily, nádeje v Hajdušici. a viery v lepšie Štefan Valent-Šubarov, záčasy. Dajbože, palistý vlastenec a antifašista, aby anjel pokov Hajdušici a všade, kde sa obja sa zniesol nad javil, verejne manifestoval svocelým svetom. je politické názory a burcoval Synovec Pavel Valent a Laliťanka Zuzana Hrn- Vaša Anna.“ národ proti Hitlerovi a fašizmu. čiarová s kyticou kvetov pri hrobe na lalitskom Anna Bušová

po vojne prišla do Lalite vyjadriť sústrasť rodičom nad stratou milovaného syna, jej snúbenca, s ktorým sa nedožila spoločných snov o životnom šťastí. Možno o tom najlepšie hovoria verše básne Ešte raz, ktorú Šubarov napísal bezprostredne pred smrťou: Ešte raz rozletieť sa pohľadom v šíri svet, ešte raz rozliať lúče lásky nad rodným poľom, ešte raz pozrieť sa v utrápenú tvár matky, ešte raz kochať sa v úsmeve dievčat snivých, ešte raz poslúchať spevu, pri hre bezstarostných detí, a potom... Potom zavrieť oči, zavrieť navždy. Ľahnúť chcem do rodnej zeme. Pod zemou sniť budeme: o zlomenom šťastí, márnosti a večnosti. Pred smrťou slzy roniť nebudem, len tvár mi stuhne... A zrak môj bude blúdiť, hľadať... Nenájdem to, po čom som túžil... Naposledy: Ešte raz rozletieť sa chcem v šíru diaľ, Trpko usmiať mravenisku ľudskej zlosti a povedať posledné zbohom. Literárna pozostalosť Štefana Valenta-Šubarova zatiaľ nie je celkom zhodnotená a publikovaná. Svoje básne zverejňoval v Národnej jednote, národných kalendároch, nachádzame ich aj v antológiách Do nových dní (1950), Poézia vojvodinských Slovákov (1974), v zborníku prác členov krúžku Sládkovič na gymnáziu v Petrovci (1975) a iste sú roztrúsené aj niekde inde. Telesné pozostatky Štefana Valenta-Šubarova až po oslobodení 16. mája 1945 rodina previezla sedliackym vozom z Hajdušice na lalitský cintorín, kde odpočívajú v cirkevnej krypte povedľa evanjelického farára Karola Tessényiho a jeho manželky Anny.

cintoríne

• KULTÚRA •

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

Foto: z archívu autora 45

Kultúra MATICA SLOVENSKÁ V SRBSKU

Matica – nosný pilier slovenskosti Jaroslav Čiep

lani v polovici júla z ústredia Matice slovenskej v Srbsku v Báčskom Petrovci rozposlali oboznámenie všetkým matičiarom. V tomto obežníku ústredie MSS oboznamovalo verejnosť, že sa Slovenské národné slávnosti 2020 pre nepriaznivú epidemiologickú situáciu v Srbsku a nové opatrenia neuskutočnia v plánovanom termíne. V pokračovaní tohto listu sa spresnili aj aktivity, ktoré už skôr chystali v tejto našej národnej inštitúcii. Ústredie MSS okrem iného informovalo, že v Matici plánovali aj konferenciu, ktorá sa mala uskutočniť pri príležitosti osláv 30. výročia obnovenej činnosti MSJ / MSS a jej miestnych odborov (MOMS) vo štvrtok 6. augusta 2020 v Báčskom Petrovci v rámci Slovenských národných slávností. Už predtým vyzvali účastníkov konferencie, aby abstrakty článkov zaslali do 25. júla 2020, keďže sa plánovalo aj vydanie brožúrky abstraktov do termínu konferencie. No ale celosvetová pandémia aj tieto, podobne ako aj mnohé iné aktivity buď zrušila, alebo oddialila. Príspevky pre konferenciu Matica – nosný pilier slovenskosti podľa výziev aj naďalej bolo treba zasielať na ústredie MSS, keďže sa „zborník prác predsa bude tlačiť“. Inak medzinárodné sympózium matičiari zrealizovali aj rok predtým, teda roku 2019 v rámci SNS, a bolo venované storočnici Slávností. Z toho potom tiež tlačou vyšla publikácia pomenovaná Sto rokov Slovenských národných slávností (2019). V apríli 2021 sa nám do rúk dostala publikácia ešte voňajúca po tlačiarenskej farbe. Pomenovaná je Matica – nosný pilier slovenskosti. V podnázve má 46

www.hl.rs

spresnenie Obnovená Matica slovenská v Srbsku v kontexte zachovania kultúrnej identity vojvodinských Slovákov, ako i to, že ide o zborník prác. Jej redaktormi sú Dr. Ján Kišgeci a Dr. Miroslav Vitéz. Vydala ju s vročením 2020 Matica slovenská v Srbsku so sídlom v Báčskom Petrovci v spolupráci so

Spolkom Slovákov z Juhoslávie, pôsobiacim v Bratislave v Slovenskej republike, v náklade 500 výtlačkov. Trochu nezvyčajný a špecifický údaj je uvedený na poslednej strane publikácie, kde je uvedené, že „vydanie zborníka schválilo predsedníctvo MSS.“ S takýmto údajom v podobných publikáciách sme sa doposiaľ ešte nestretli. Tento 232-stranový zborník prác je rozdelený do troch častí. Po úvodnom príhovore aktuálneho predsedu MSS Jána Brtku nasleduje prvá časť pomenovaná Znovuzaloženie a činnosť Matice slovenskej v Juhoslávii / Srbsku a pozostáva z desiatich príspevkov. Nosný príspevok v tejto časti je dokumentárno-spomienkového rázu z pera PhDr. Samuela Jovankoviča Raz založená, dvakrát obnovená, Matica slovenská v Juhoslávii / Srbsku, kde autor po mapovaní

Informačno-politický týždenník

činnosti Matice od jej založenia roku 1932 podáva aj menej známe údaje z vojnového a povojnového obdobia, až po pretransformovanie sa činnosti MSJ do novozaloženej inštitúcie Zväzu kultúrno-osvetových spolkov Vojvodiny roku 1948. Jovankovič pokračuje aj v ozrejmovaní ďalších rokov v spoločenskom, politickom a kultúrnom živote Slovákov vo Vojvodine, až po bod obnovenia MSJ roku 1990, kde sa aj sám stáva aktívnym činiteľom, a založenie a ďalšie roky činnosti MSS ozrejmuje nielen na základe dostupných dokumentárnych prameňov, ale aj vlastných poznatkov. V pokračovaní predseda obnovenej MSJ Michal Spevák píše o obnovení činnosti MSJ. Príspevok – úvahu Moja spomienka na Maticu niekdajšieho veľvyslanca ČSFR v Belehrade PhDr. Františka Lipku už predtým poznáme, lebo bol uverejnený aj vo všetkých vydaniach zborníka Obnovenie Matice slovenskej v Juhoslávii zo začiatku tohto milénia a tuná je odtlačený s nepatrnými úpravami. Dr. Miroslav Vitéz je v tejto publikácii zastúpený dvoma štúdiami. Prvá sa týka Matice vo svetle menšinového práva v Srbsku a druhá aj Slovenských národných slávností a ľudských, menšinových práv a slobôd. Podobne ako text Dr. Vladimíra Valenta Ceny, minulosť a slovenské komunity, z okruhu témy Matice sa trochu vymkol aj spoločný príspevok Dr. Jána Kišgeciho a Kataríny Pucovskej o usporiadaní sympózia Spolkom vojvodinských slovakistov roku 1988 a následne aj vydaní zborníka Poľnohospodárske tradície vojvodinských Slovákov, čiže čitateľ sa tuná dopodrobna oboznámi s jeho obsahom. S charakteristikami obnovených SNS od roku 1992 po súčasnosť nás v texte Slávnosti – naša postať a náš sviatok oboznamuje Kata-

rína Melegová-Melichová. Tento príspevok je vlastne časťou všeobecného prehľadu Slávností, ktorý už bol publikovaný vo vlaňajšom zborníku o storočnici Slávností. O spolupráci tunajšej Matice s inštitúciami na Slovensku viac hovoria texty Márie Kataríny Hrkľovej a spoločne PhDr. Stanislava Bajaníka a Mgr. Viery Denďúrovej-Tapalagovej. Druhú časť zborníka tvorí dokumentárna príloha a pozostáva zo štyroch príspevkov, z čoho sa pod tri podpisujú traja bývalí predsedovia Matice. Čestný predseda MSS Rastislav Surový zmapoval zbierku na kúpu a adaptáciu Domu MSS Ľudovíta Mišíka, ktorou si matičiari zabezpečili dôstojné podmienky na prácu. Letmo o rokoch svojho úradovania 2006 až 2009 píše Branislav Slivka a osem bohatých rokov na poste predsedníčky MSS dopodrobna spisuje Katarína Melegová-Melichová. Vrátane aj ostatných orgánov MSJ / MSS, ale aj matičných komisií. Ide vlastne o súhrn matičných správ z rokov 2009 až 2016, ktoré sa matičným delegátom každoročne dostávali pred zasadnutiami ich orgánov – Správnej rady a Zhromaždenia MSS. Na záver tejto časti PhDr. Zuzana Pavelcová čitateľom priblížila, čo všetko Krajanské múzeum Matice slovenskej v Martine vo svojich fondoch uschováva o Matici slovenskej v Srbsku. Ilustruje to početnými fotografiami a reprodukciami artefaktov. Posledných dvadsaťjeden strán v zborníku tvorí fotopríloha. V nej je zreprodukovaných 39 jednotiek, začnúc faksimile zápisnice zo zasadnutia iniciatívneho výboru pred obnovením MSJ, pokračujúc ďalšími dokladmi a uzaviera sa to fotografiami z bohatého fotografického archívu Matice za posledných tridsať rokov. • KULTÚRA •

ČASOPISY

Súčasné prúdy v slovenskej próze (Literárny časopis Kovine, č. 33 – 34, KOV Vršac) Stevan Lenhart

ktuálne dvojčíslo srbského literárneho časopisu Kovine je venované súčasnej slovenskej próze, takže tunajšiemu čitateľovi približuje nové – tematicky a štýlovo dosť rozmanité – prúdy v tejto oblasti literatúry. Časopis obsahuje srbské preklady textov desiatich autorov zo Slovenska – sú to Marek Vadas, Richard Pupala, Uršuľa Kovalyková, Václav Pankovčín, Ondrej Štefánik, Silvester Lavrík, Tomáš Ulej, Veronika Šikulová, Ivana Dobrakovová a Vanda Rozenbergová. Stručné dejiny súčasnej slovenskej prózy pre toto číslo časopisu pripravila Zuzana Čížiková, ktorá vo svojom príspevku poukazuje na najvýznamnejších autorov a autorky, uvádzajúc aj hlavné charakteristiky ich tvorby. Čížiková konštatuje, že dva prelomové dátumy v novších dejinách slovenskej literatúry sú roky 1989 a 2000; tiež pripomína, že počas 90. rokov dvadsiateho storočia slovenská literatúra sa vyslobodila spod cenzúry ideologického totalitarizmu a v próze sa naplno prejavili postmoderné tendencie, pokým na prelome storočí dochádza k „renesancii poviedky“. Časopis Kovine už dvadsať rokov vydáva Literárna obec Vršac (čiže KOV – Književna opština Vršac) a vychádza v neobvyklom formáte (26 x 13 cm). Zakladateľom a prvým hlavným a zodpovedným redaktorom časopisu bol Petru Krdu (1952 – 2011), známy spisovateľ a kultúrny dejateľ rumunského pôvodu. Dnešným šéfredaktorom je Gabrijel Babuc, básnik a prekladateľ z Uzdina pri Kovačici. „Náš časopis v minulosti ob• KULTÚRA •

vykle nebýval tematicky zameraný, aj keď sa niektoré čísla venovali určitej literárnej téme. Rozhodol som sa, že trochu pozmením koncepciu,“ hovorí Gabrijel Babuc, „a tak sme mali jedno číslo venované Draškovi Ređepovi, iné bolo o rumunskej avantgarde a teraz máme aj číslo venované súčasnej slovenskej próze. Čoskoro vychádza číslo, ktorého témou bude Petru Krdu. Určitej téme sa venúva väčšia časť obsahu časopisu, avšak ponechali sme aj väčšinu niekdajších rubrík. Časopis teda aj naďalej predstavuje svojrázne ,menu’ s literárnou ponukou vydavateľstva KOV a tiež chceme našim autorom poskytnúť priestor na vyjadrovanie vlastných ideí, dilem a podobne.“ Na otázku, prečo si ako tému aktuálneho čísla časopisu zvolil práve súčasnú slovenskú prózu, šéfredaktor časopisu Kovine odpovedá: „Vo vydavateľstve KOV boli aj predtým publikované knihy slovenských spisovateľov. Osobitne by som vyzdvihol knihu Konj na spratu, slepac u gradu Pavla Vilikovského v preklade Michala Harpáňa. Aj iní autori

prekladali a publikovali v našom v ydavateľst ve, najmä v časopise Kovine. Spomenul by som napr. básne Jána Stacha v preklade Ivany Vereskej. Túto aktuálnu tému sme si v redakcii zaplánovali ešte pred určitým časom. So Zuzanou Čížikovou, ktorá pripravila tematickú časť o súčasnej slovenskej próze, sme spolupracovali aj predtým. Ona v kovačickej knižnici prezentovala autorov a básnikov z nášho vydavateľstva

KOV a tiež sa zúčastnila v niektorých našich podujatiach, takže úspešná spolupráca vlastne pokračuje.“ Prítomné texty súčasných slovenských prozaikov do srbčiny preložili študenti slovenského jazyka, literatúry a kultúry na Filologickej fakulte v Belehrade: Sanja Milanovićová, Lazar Mojsilović, Snežana Maksimovićová, Milena Nestorovićová, Katarína Kalmárová, Aleksandra Babićová, Matija Vasović, Mirjana Cvetković, Milica Kneževićová, Ida Šago, Sonja Suvajac, Minja Fodor, Ivana Jovićová, Jordan Mladenov, Katarina Nikićová a Marijana Todorovićová. Ilustráciu na obálke tohto čísla časopisu Kovine vypracovala Ivana Vereská z Kovačice.

Výročia v máji 2021  5. mája 1976 na Slovensku, v Bratislave, zomrela Adela Čajaková-Petrovičová, spisovateľka pre deti, autorka jednej drámy, redaktorka časopisu Naše slniečko, učiteľka v rodnom Báčskom Petrovci, neskoršie bývala v Budapešti, v Oravskej Podhore a v Bratislave. Narodila sa 25. apríla 1901 v Báčskom Petrovci. Je dcéra spisovateľa Jána Čajaka a sestra spisovateľa Jána Čajaka ml. (Pripomíname si 45. výročie smrti a v apríli bolo 120. výročie narodenia.)  16. mája 1951 na Slovensku, v Bratislave, zomrel Dobroslav Chrobák, prozaik, literárny kritik, publicista, vydavateľ a vysokoškolský pedagóg. Narodil sa 16. februára 1907 v Hybe. (Pripomíname si 70. výročie smrti.)  17. mája 1921 v Báčskom Petrovci sa narodil Štefan Labát, profesor telesnej výchovy, prvý dekan Fakulty telesnej výchovy v Novom Sade a organizátor Slovenských národných slávností. (Pripomíname si 100. výročie narodenia.)  23. mája 1876 na Slovensku, v Zlatých Moravciach, zomrel Janko Kráľ, romantický básnik, revolucionár, tvorca balád, legendárny „hlásnik národa“. Narodil sa 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši. (Pripomíname si 145. výročie smrti.)  24. mája 1881 na Slovensku, v Trnave, sa narodil Mikuláš Schneider-Trnavský, hudobný skladateľ, zbormajster a dirigent, pedagóg, regenschori, vydavateľ jednotného katolíckeho spevníka. Zomrel 28. mája 1958 v Bratislave. (Pripomíname si 140. výročie narodenia.) 18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

Kultúra REGIONÁLNA SÚŤAŽ ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA PRE BANÁT

Súťažili slovenčinári zo štyroch škôl Tatjana Bovdišová

ňa 25. apríla v Základnej škole maršala Tita v Padine sa konala regionálna súťaž zo slovenčiny. Svoje vedomosti z tohto predmetu si overilo 13 žiakov základných škôl z Kovačice, Padiny, Aradáča a Jánošíka, teda z banátskych prostredí. Konala sa za mimoriadnych, respektíve netradičných okolností, v súlade

s epidemiologickou situáciou. Ministerstvo školstva, vedy a technologického rozvoja RS povolilo organizovať túto súťaž, ale len pre žiakov ôsmeho ročníka základných škôl, vysvetľuje predseda Výboru pre vzdelávanie NRSNM Janko Kolárik v mene jedného z organizátorov. Okrem VPV NRSNM a ministerstva školstva pod organizáciu súťaže sa podpisuje aj Slovakistická vojvodinská spoločnosť.

Kolárik dodáva, že sa na súťaž tentoraz prihlásili iba štyri školy z Banátu: piatich žiakov na tohtoročnej súťaži zo slovenčiny mala Základná škola Mladých pokolení v Kovačici, štyria ôsmaci boli z hostiteľNajlepšie slovenčinárky s predsedom VPV NRSNM: (sprava) Aňa Ušáková, Natália Sojáková, Janko Kolárik, Martina Lazárová a Marína Čuvárová

skej padinskej školy a po dvoch predstaviteľov mali aradáčska Základná škola Bratstvo a ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku. Pred začiatkom previerky vedomostí zo slovenčiny

Na záver spoločná fotografia

predseda VPV NRSNM pozdravil všetkých účastníkov a ich mentorov a poprial súťažiacim veľa šťastia. Vyzdvihol, že je súťaž z materinského jazyka významná, lebo si žiaci upevňujú vedomosti z materinského jazyka, nazerajú do tajov svojej rodnej reči a tak odhaľujú jej kvality. Prečítal mená všetkých súťažiacich, po čom oficiálne otvoril tohtoročnú regionálnu súťaž zo slovenčiny. Žiaci mali

REGIONÁLNA ŽIACKA RECITAČNÁ SÚŤAŽ V BÁČI

Postúpili aj Slováci a Slovenky Jaroslav Čiep

o uskutočnených obecných kolách súťaže recitátorov, ktorá sa viac rokov uskutočňuje v celom Srbsku pod spoločným menom Básnik môjho rodu, ukončili sa aj regionálne kolá. Tohto roku trochu nezvyčajne – v online formáte. Tie pre územie Vojvodiny boli v Subotici, Čoke, Sriemskej Mitrovici, Kovine a v Báči. Keď ide o oblastnú recitačnú prehliadku zachytávajúcu územie južnej Báčky a aj trochu

www.hl.rs

širšie, tú dlho úspešne organizuje knižnica v Báči. Tak bolo aj tohto roku. V dňoch 13. a 14. apríla 2021 porota v zložení: Miodrag Petrović, Anna Chrťanová-Leskovac, Katalin Fazekašová a Amalija Kovačová si vypočula celkovo 116 recitačných nahrávok. Tie im zaslali recitátori, ktorí sa na túto úroveň súťaže dostali z obecných prehliadok v Odžakoch, Kule, Novom Sade, Srbobrane, Báči, vo Vrbase, v Báčskej Palanke, Báčskom Petrovci, Žablji, Titeli, Temerine, Beočine, Sriem-

Informačno-politický týždenník

skych Karlovciach a Bečeji. Porota sa rozhodla, že by sa z tohto regiónu na pokrajinskej úrovni prehliadky mali predstaviť recitátori, ktorí svoje recitačné schopnosti prejavujú aj po slovensky. Medzi štrnástich najúspešnejších recitátorov v najmladšej vekovej skupine – v skupine žiakov nižších ročníkov základnej školy – sa kvalifikovali aj Maša Lončarová, Milan Majera a Alena Slonková. V strednej vekovej skupine recitátorov – žiakov vyšších ročníkov základnej školy – spo-

medzi sedemnástich úspešných do Sečnja poputujú (hoci i prostredníctvom videonahrávky) Mia Majerová, Anabela Myjavcová a Tatiana Filipovićová. V najstaršej vekovej skupine – v kategórii žiakov stredných škôl – ďalej postúpili sedemnásti recitátori. Medzi nimi sa na pokrajinskú úroveň prebojovali aj po slovensky recitujúce Karmena Kováčová a Valentína Hudecová a Jana Švecová z petrovského gymnázia, ktorá recitovala po srbsky. Teda z Báčskopetrovskej obce

• KULTÚRA •

pred sebou 20 úloh a čas na ich vypracovanie 90 minút. Súťaž prebiehala za dodržiavania všetkých bezpečnostných opatrení. Najväčší počet bodov (15) získala Natália Sojáková, žiačka Základnej školy maršala Tita v Padine a umiestnila sa na prvom mieste. Nacvičovala ju profesorka Zuzana Kotvášová. Rovnaký počet bodov (13) mali Martina Lazárová, reprezentantka ZŠ Bratstvo, ktorú na súťaž pripravovala učiteľka Jaroslava Števková, a žiačka padinskej školy Aňa Ušáková, ktorej mentorkou bola Zuzana Kotvášová. O pol bodu menej mala ôsmačka kovačickej školy Marína Čuvárová a obsadila tretie miesto. Jej nacvičovateľkou bola Zuzana Putniková. Všetky postúpili do republikového kola súťaže zo slovenského jazyka, ktoré je naplánované na 29. mája v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Každý súťažiaci dostal ďakovný list a tým najúspešnejším boli udelené diplomy a knižné odmeny, ktoré zabezpečili NRSNM a Miestne spoločenstvo Padina.

REGIONÁLNA SÚŤAŽ ZO SLOVENČINY

Účasť ôsmakov z Báčky a zo Sriemu Katarína Gažová

Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne sobotu 24. apríla usporiadali súťaž zo slovenčiny pre žiakov najvyšších ročníkov základných škôl z Báčskeho Petrovca, Kulpína, Pivnice, zo Selenče a Starej Pazovy. Súťaže sa zúčastnilo súhrnne 16 žiakov. Najlepšie vedomosti na testoch zo slovenčiny mali ôsmaci ZŠ Jána Čajaka z Báč-

Z odborného zdokonaľovania učiteľov

Foto: Želmíra Koláriková

z dvanástich kvalifikovaných nádejných recitátorov postup do pokrajinskej súťaže si vyslúžili ôsmi. Najviac preto, že sa tu cítia ako doma, ale aj vďaka svojim školiteľkám – predovšetkým Miluške Anušiakovej-Majerovej, ako aj Marte Pavčokovej a Branislave Jankovićovej. Podľa uverejneného predbežného harmonogramu recitačnej súťaže 51. pokrajinská prehliadka recitátorov mala byť 21. až 23. apríla v Sečnji a republiková vo Valjeve v dňoch 14. a 15. mája 2021.

• KULTÚRA •

Časť súťažiacich ôsmakov

skeho Petrovca. Na súťaž ich pripravovala profe sorka slovenčiny Vesna Valihorová-Filipovićová. Komisiu, ktorá hodnotila testy súťažiacich

žiakov, tvorili profesorky slovenčiny: Mária Andrášiková, Vesna Kámaňová, Jarmila Pantelićová a predsedníčkou komisie bola úradujúca riaditeľka kulpínskej základnej školy Milina Grňová. Najviac bodov na súťaži mala žiačka Ema Speváková (16), nasledovali dvaja žiaci s rovnakým počtom bodov: Maja Speváková a Michal Šimo (15,5) a Anabela Myjavcová (15), všetci z Báčskeho Petrovca. Pokiaľ žiaci súťažili, v ZŠ v Kulpíne prebiehalo aj odborné zdokonaľovanie pre profesorov slovenčiny, čiže ukážková hodina z oblasti slovenčiny. Prednášateľkou bola Tatiana Naďová, externá poradkyňa Školskej správy Nového Sadu. Pracovali pod patronátom NRSNM, Školskej správy Nového Sadu a Slovakistickej vojvodinskej spoločnosti.

CHÝRNIK STARÁ PAZOVA. Milovníci divadelného umenia si vo štvrtok 22. apríla v staropazovskej divadelnej sále pozreli monodrámu Lijevo, desno, glumac Zijaha Sokolovića, jedného z

najväčších umelcov divadelnej scény, filmu a televízie, režiséra a „kráľa“ monodrámy, ktorý žije a pracuje na relácií Viedeň – Belehrad. V monodráme je spracovaný vzťah každodenné-

ho života a hereckej skúsenosti. Organizátorom podujatia bolo Stredisko pre kultúru Stará Pazova. a. lš.

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

Kultúra STARÁ PAZOVA

Deň Zeme a žiacke aktivity Anna Lešťanová

edzinárodný deň Zeme si pripomíname už 51 rokov a tejto téme zvýšenú pozornosť venovali aj žiaci staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka. „Dňa 22. apríla si celosvetovo pripomíname sviatok našej modrej planéty – Deň Zeme. Či žijeme v meste, alebo na dedine, naše životy nevyhnutne závisia od konzumácie prírodných zdrojov, ktoré nám poskytuje Zem prostredníctvom svojich ekosystémov. Zároveň

každý z nás za sebou zanecháva menšie alebo väčšie ekostopy na životnom prostredí a zdraví našej planéty. Záleží len na nás, koľko si z nej „odhryzneme“ pre seba a koľko necháme budúcim generáciám, lebo máme iba jednu planétu. Keďže nás na planéte v súčasnosti žije približne 6,5 miliardy, prírodné zdroje spotrebúvame rýchlejšie, ako sa dokážu obnoviť,“ povedala nám práve v tento deň Libuša Simendićová, profesorka zemepisu v škole, a doložila: „Siahame na dno zásob, a preto je tu Deň Zeme, aby sme si uvedomili, že

je potrebné chrániť si životné prostredie.“ Vychádzajúc z tohto poznania žiaci sa každoročne zapájajú do aktivít výchovno-vzdelávacieho charakteru, akými sú príležitostné recitácie a piesne, zhotovujú plagáty, zúčastňujú sa prezentácií a debát, tiež pre nich obľúbených dielní na tému ochrany prírody. Tohtoročné práce usilovných žiakov, ktorí sa vďaka priaznivejším protipandemickým opatreniam znovu vrátili do školských lavíc a mohli sa za pomoci profesorky zemepisu

venovať aj týmto aktivitám, si môžu pozrieť aj naši čitatelia. Na svoje práce boli veľmi hrdí a súčasťou tohto sviatku je, podľa slov profesorky Simendićovej, práve angažovanie sa žiakov, ktorí buď jednotlivo, alebo v skupinách s veľkou radosťou vytvárali na základe vlastných afinít rôzne zaujímavé prezentácie, projekty či plagáty. Hlavným cieľom je vyvolať u žiakov pocit, že je ochrana našej planéty nevyhnutná, čo sa im určite aj v tejto pazovskej škole podarilo. Fotografie: z archívu školy

Žiaci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka sú veľkými ochrancami prírody

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Kultúra SCÉNA

Menej známe dejiny hardrocku: Atomic Rooster. Zasvätenejší znalci tvrdšieho gitarového zvuku by súhlasili, že v prípade Atomic Rooster ide o jednu z najnedocenenejších hardrockových skupín, na ktorej kariéru neprajne vplývali rôzne okolnosti, ale najmä nestabilný zdravotný stav a nakoniec aj tragický osud frontmana Vincenta Cranea. Vzniku tejto anglickej skupiny predchádzalo psychedelicko-rockové dobrodružstvo pod názvom The Crazy World of Arthur Brown, ktorého dvaja členovia – klávesista Vincent Crane a bubeník Carl Palmer – sa v lete 1969 rozhodli založiť nový band. Legenda hovorí, že mali dohodnutú spoluprácu s Brianom Jonesom, zakladateľom a dovtedajším gitaristom Rolling Stones, ktorý sa však utopil pod záhadnými okolnosťami začiatkom júla 1969. Crane a Palmer potom spolu s basgitaristom a spevákom Nickom Grahamom nahrali debut Atomic



Rooster (1970), z ktorého vynikla pieseň Friday the 13th. Album bol pôvodne nahraný bez gitaristu a vyznačuje sa progresívnym hardrockovým výrazom a bohatou hrou na Hammond organe (V. Crane). Niekoľko týždňov po vydaní debutu Graham opustil skupinu a novým členom sa stal gitarista a spevák John Du Cann, ktorý spolu s Craneom vytvoril piesne na druhý album Death Walks Behind You (1970), všeobecne považovaný za najlepšiu platňu tejto skupiny vôbec. Atomic Rooster v tom období zažívali vzrastajúcu popularitu (singel Tomorrow Night sa dostal medzi prvých 10 hitov na anglických top-rebríčkoch), ale aj časté hádky medzi hudobníkmi, čo malo za následok, že každý nasledujúci album nahrala iná zostava a jediným stálym členom zostával Vincent Crane. Na niektorých vydaniach Atomic Rooster urobili odklon od svojho pôvodného hardrockového zvuku a zapojili prvky soulovej a funkovej hudby (ide o albumy Made in England a Nice ’n’ Greasy), čo pravdepodobne vplývalo na klesanie záujmu dovtedajších fanúšikov a následne aj na zrušenie zmluvy s vydavateľstvom Dawn Records. Roku 1975 Atomic Rooster prestali

s činnosťou – Vincent Crane sa v nasledujúcich rokoch venoval nahrávaniu hudby pre divadlo a rozhlas a spolupracoval aj s inými hudobníkmi (Peter Green, Arthur Brown, Klaus Schulze). Roku 1980 Crane dal Atomic Rooster znovu dokopy, spolu so spevákom a gitaristom Johnom Du Cannom, ináč výrazne talentovaným autorom, ktorý už mal zásluhy v úspechu tejto skupiny začiatkom 70. rokov. Výsledkom novej spolupráce bola kvalitná platňa Atomic Rooster (1980), podpísanie zmluvy s EMI Records a prítomnosť na kompilácii Metalmania (skladba Do You Know Who’s Looking for You?). Avšak hardrockový zvuk Atomic Rooster mal začiatkom 80. rokov silnú konkurenciu v Novej vlne britského heavy metalu a nové vedenie vydavateľstva EMI nemalo záujem o ďalšiu podporu tejto skupiny. Rozčarovaný vývinom situácie Du Cann rezignoval, takže posledný album Headline News (1983) Crane nahral spolu s Paulom Hammondom a niekoľkými hosťujúcimi hudobníkmi (medzi nimi bol aj David Gilmour z Pink Floyd) – skladby na tomto vydaní obsahujú prvky modernejšej zvukovej produkcie a štýlovo zachádzajú do sféry new wave. Vincent Crane zápasil s depresiou a zomrel roku 1989. S povolením jeho manželky niektorí bývalí

členovia Atomic Rooster sa roku 2016 znovu dali dokopy a pod týmto menom odohrali niekoľko koncertov.

tejto jedinečnej knihy spomienok Martina Jonáša.“ Spomienky sa vzťahujú na stretnutia Martina Jonáša so svetoznámymi hercami Ursulou Andressovou, Alainom Delonom, Karlom Maldenom, Antonym Quinnom, Annie Girardotovou, s nórskym kráľom Haraldom, so španielskym kráľom Juanom Carlosom a kráľovnou Žofiou, s prezidentom USA Ronaldom Reganom či maršalom Josipom Brozom Titom. Tretiu časť knihy tvoria plnofarebné fotoreproduk-

cie olejomalieb Martina Jonáša, ktoré poskytla Galéria insitného umenia v Kovačici. Knihu Spomienky Martina Jonáša vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Publikácia vyšla mimo edícií ako 270. publikácia vydaná v SVC. Je rozmerov 20 x 14 cm, vytlačená na kriedovom papieri v rozsahu 64 strán. Kniha je zviazaná do tvrdej väzby a vyšla s vročením 2020. V náklade 250 kusov ju vytlačila tlačiareň Futura v Novom Sade.

Nový Obojeni program. Novosadčania Obojeni program uverejnili novú pieseň Kuda ovaj čovek ide, ktorou zároveň ohlásili vydanie nového albumu pod názvom 2021 = 41 (titulok sa vzťahuje na 41 rokov od založenia skupiny). Album vyjde v realizácii vydavateľstva Odličan hrčak a údajne bude obsahovať šesť skladieb (okrem spomenutej piesne niektoré z ďalších názvov sú Ona samo pleše a Jedini u maštu veruju). Obojeni program vznikli roku 1980 ako pionieri postpunkového zvuku v niekdajšej Juhoslávii a pod vplyvom skupín, akými boli The Fall, Joy Division, Slits alebo Raincoats. Medzi zahraničné úspechy tejto novosadskej skupiny patrí predstavenie sa v rozhlasovom vysielaní Johna Peela anglického Rádia BBC a premietanie ich videoklipu 981 vo vysielaní 120 Minutes v niekdajšom programe MTV. Pripravuje: S. Lenhart

Výklad nových kníh

Vladimír Valentík: Spomienky Martina Jonáša na stretnutia so svetovými celebritami (ISBN 978-86-7103-552-1) Jaroslav Čiep

alšia kniha, ktorá vyšla tlačou a je biografického rázu, sa týka nášho uznávaného insitného maliara z Kovačice Martina Jonáša (1924 – 1996). Úvodnú časť publikácie tvorí text výtvarného kritika a publicistu Vladimíra Valentíka (1959) Insitný maliar Martin Jonáš z Kovačice, zachytávajúci životnú púť, poetiku, výtvarnú cestu a usporiadané výstavy tohto svetoznámeho maliara v rôznych kra• KULTÚRA •

jinách. Jadro knihy je zostavené zo spomienok na stretnutia Martina Jonáša so svetovými celebritami, ktoré vznikli na základe nahrávok na magnetofónový pás počas návštevy Martina Jonáša v jeho ateliéri v Kovačici 20. júna 1994. Niektoré spomienky na tieto stretnutia sú prepísané z pása, upravené a uverejňované v slovenskom magazíne Rovina od roku 1994. „Niektoré zo spomienok zostali uschované na páse až do dnešných dní, keď sme ich prepísali a upravili na vydanie

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

Kultúra

Vidíme sa zajtra Anna Horvátová

ýrazy vidíme sa zajtra, vidíme sa v Bešeňovej sú gramaticky aj logicky nesprávne. Ide o tvary prítomného času, ktorými sa vyjadruje súčasný, prebiehajúci dej. Budúci dej sa v slovenčine od nedokonavých slovies vyjadruje analyticky, čiže spojením tvaru budúceho času slovesa byť s neurčitkom príslušného slovesa – budeme sa vidieť (zajtra, v Bešeňovej), alebo prítomníkovými tvarmi dokonavých slovies, ktoré vyjadrujú dokončený, uzavretý, ohraničený dej, a preto nemôžu vyjadrovať aktuálnu prítomnosť: uvidíme sa zajtra, uvidíme sa v Bešeňovej. Tvar vidíme sa na označenie deja v budúcnosti, ktorý sa v súčasnosti vo veľkej miere používa v médiách, ale rovnako aj v bežnej komunikácii, je ovplyvnený anglickým

výrazom see you, − takto sa na Facebooku v podnetnej diskusii zmienil prof. PhDr. Valér Mikula, CSc. Keďže sú aj v našej špecifickej slovenčine nadmieru rozšírené nenáležité tvary slovesa vidieť a nesprávny tvar „vidíme sa“, na ozrejmenie rozdielu a na znemožnenie v komunikácii používať nelogickosti z Krátkeho slovníka slovenského jazyka preberáme niektoré významové rozdiely slovenských slovies vidieť a uvidieť. Sloveso vidieť má veľa významov, je to: – mať schopnosť vnímať zrakom: – dobre, slabo vidí, dravce vidia aj v noci, na jedno oko nevidí; ’ zrakom vnímať: vidieť z vlaku krajinu; je tma, nič nevidím; vidím sa v zrkadle; berie, čo vidí – teda všetko; videl kus sveta – veľa cestoval; odtiaľto nevidím Tatry; bolo vidieť, že družstvo prosperuje;

– vybavovať si v mysli, predstavovať si: vidieť pred sebou celý svoj život; vidieť sa olympijským víťazom; – stret(áv) ať (sa), vída(va)ť (sa): dosiaľ sa vídavali každý deň; dávno sme sa nevideli; do videnia ’ dovidenia. Sloveso vidím možno použiť aj namiesto slovies chápať, posudzovať: vidím veci komplexne, ja to vidím takto; ako i namiesto zisťovať, konštatovať; badať, všímať si; mať možnosť postihnúť: vidím, že sa usiluje; a namiesto pokladať, považovať: vidím v niekom (ne)priateľa, vidím v tom zradu. Brať ohľad, dbať je synonymum pre vidí len seba; je bezohľadný, nikoho nevidí; (ne) rád vidí niekoho, niečo (ne)mať rád; rád, ochotne videl každého; nerád vidí, keď sa niekto oneskorí. Upozorňujeme ním aj na niečie konanie, na situáciu ap.: vidíš (ho), ako sa rozhadzuje! vidíte, čo som povedal! Obracia sa aj

na pozornosť osloveného (napr. pri dohováraní ap.): vidíš, vidíš, prečo neposlúchneš?! Alebo sa vyjadruje spamätanie sa, naozaj: vidíš, to je dobrý nápad; vidíte, skoro som zabudol. Zdať sa, javiť sú tiež synonymá: vidí sa mu to podozrivé; tak sa mi vidí, že... alebo nazdávam sa, mám dojem alebo obyčajne v zápore (ne)páčiť sa, (ne)pozdávať sa: stále je chorý, už sa mi to nevidí. Sloveso uvidieť má tieto významy: – zrakom postihnúť, spozorovať, zazrieť: v hmle nič neuvidí; opäť uvidíme známe miesta; – zistiť, presvedčiť sa: uvidíme, čo nám povedia; alebo len neprestaň, uvidíš (čo bude)! dostaneš!; − uvidieť sa (s kým), stretnúť (sa): kedy ťa uvidím? už sa so mnou neuvidíš. Aj na vyjadrenie to sa ešte uvidí – nie je to ešte isté, alebo uvidím(e), čo a ako – teda rozhodnem(e) sa podľa okolností.

nik. Neskoršie v zrelých rokoch zastával posty predsedu tak v klube, ako i v spolku. Zúčastňoval sa v družbe Lalite a Mošoviec, podieľal sa v organizácii folklórneho festivalu v roku 1982 a divadelnej prehliadky v roku 1997. Zastával tiež funkciu predsedu Zhromaždenia Miestneho spoločenstva v Laliti, a tak značne prispel k rozvoju dediny. Fraca sa hádam najdlhšie, vyše dvadsať rokov, kamarátil s veteránmi FK Panónia, ktorým dvere jeho krčmy boli vždy dokorán otvorené. Bola to najkrajšia, nezabudnuteľná družba nielen so spoluhráčmi, ale aj so súpermi, na ktorú si všetci iba v peknom spomínajú. Kama-

ráti sa mu odvďačili tak, že ho poctili titulom najlepšieho brankára veteránov Panónie. Nečakaný, rýchly odchod Jána Benku najväčšmi zarmútil manželku, synov, päť vnúčeniec, spoluhráčov, kamarátov… Jeho telesné pozostatky uložili do rodinnej krypty k rodičom, mame Anne a otcovi Štefanovi 28. marca 2021. Fraca sa tak pripojil k svojim spoluhráčom: Žigovi, Budimirovi, Guskovi, Ljubovi, Pepikovi, Jankovi, Prčovi, Daňovi, Brnadićovi, Mišovi, Gánimu-Janjušovi, bratom Erdeljanovcom, Mikicovi… Strašný tím, ktorý hádam tam niekde v nebi hrá krajší, poctivejší a zaujímavejší futbal, než ho máme tu my. Zbohom, kamarát, v mene všetkých, s ktorými si sa stretal, kamarátil a snil sny o krajšom živote. J. P-ý

IN MEMORIAM

Ján Benka-Fraca

15. 6. 1953 – 26. 3. 2020

dišiel človek. Znenazdania, v okamihu, bez slova a bez zbohom na rozlúčku so svojimi najmilšími. Zradné, umučené srdce Laliťana Jána Benku, hostinského, športovca, ochotníka, kultúrneho a spoločenského pracovníka vari čakalo, aby sa z jeho spoločnosti v ten zradný deň 26. marca vzdialili manželka Katarína, sestra Anna a potom navždy, potajomky a záhadne zamĺkol jeho tlkot. Ján Benka-Fraca (prímeno dostal podľa chýrečného československého brankára Františka Pláničku) odmalička behal za loptou v tíme Partizan, ktorý tvorili chlapci z Ulice Čmelíkovej, čo hrávali proti rovesní-

www.hl.rs

kom pomenovaným Daltoni, Juhoslávia a Lenin. Keď mal l8 rokov, dostal sa do prvého tímu Panónie, kde bol brankárom s takými menami, akými sú – nielen v Laliti dodnes uznávaní strážcovia siete – bratranci Radomir a Gojko Leskovcovci, Nestor Popović, Pavel Gáni a Kerestúrčan Tomislav Rehák. V dejinách zostane zapísané, že strážil sieť hádam v najväčšom majstrovskom triumfe Panónie nad Zadrugou zo Šikary 17 : 1, čo sa stalo 12. apríla 1973. Benka odmladi bol tanečníkom v KUS Štefá-

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 4819 ounz@vojvodina.gov.rs Číslo: 128-451-2090/2021-01 Dátum: 28. apríla 2021

hlasludu.info www.hl.rs

FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE STREDNÝCH ŠKÔL V AP VOJVODINE, KTORÉ REALIZUJÚ DVOJJAZYČNÚ VÝUČBU V ROKU 2021 Prostriedky zabezpečené Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2021 na financovanie a spolufinancovanie stredných škôl v AP Vojvodine, ktoré realizujú dvojjazyčnú výučbu v roku 2021 (ďalej: užívatelia) vynášajú 1.827.000,00 dinárov, a to: a) na programové náklady v rámci realizácie dvojjazyčnej výučby (financovanie zamestnancov, ktorí realizujú dvojjazyčné vzdelávanie, náklady na vzdelávacie materiály, odborné zdokonaľovanie zamestnancov – školenie pedagogických pracovníkov v tuzemsku a v zahraničí, náklady na získanie odbornej literatúry a didaktického materiálu, ročné členské pre licenciu Cambridge centra a členské pre medzinárodnú maturitu – IB, ako aj všetky ostatné výdavky na realizáciu dvojjazyčnej výučby) 1 500 000,00 dinárov a b) na obstaranie vybavenia v rámci realizácie dvojjazyčnej výučby 327 000,00 dinárov. Pri obstarávaní služieb a zariadenia je užívateľ povinný konať v súlade s ustanoveniami Zákona o verejnom obstarávaní (Úradný vestník RS, č. 91/19). Právo na pridelenie finančných prostriedkov majú ustanovizne základného a stredoškolského vzdelávania, ktoré získali súhlas Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja (ďalej: ministerstvo) k uskutočneniu dvojjazyčnej výučby v školskom roku 2020/2021. KRITÉRIÁ PRIDELENIA FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV Pri určovaní výšky finančných prostriedkov na programové náklady pri vykonávaní dvojjazyčného vyučovania platia tieto kritériá: – počet učiteľov, ktorí sa zúčastňujú dvojjazyčnej výučby, – počet žiakov, ktorí sa zúčastňujú dvojjazyčnej výučby, – zdôvodnenie v zmysle ďalšieho vývoja dvojjazyčnej výučby. Pri určovaní výšky finančných prostriedkov na obstaranie vybavenia vo funkcii realizácie dvojjazyčnej výučby platia tieto kritériá: – počet dvojjazyčných tried a – počet vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú dvojjazyčne. SPÔSOB UCHÁDZANIA SA Žiadosti o pridelenie finančných prostriedkov sa predkladajú na jedinečnom súbehovom tlačive sekretariátu. S prihláškou na súbeh sa predkladá nasledujúca dokumentácia: 1. fotokópia aktu potvrdzujúceho získaný súhlas ministerstva, 2. neviazaná ponuka na programové náklady, nákup zariadenia (výpočet nákladov). Oneskorené a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Ďalšie informácie týkajúce sa realizácie súbehu je možné získať telefonicky: 021/487-4819 a 487-4157. O pridelení finančných prostriedkov príjemcom rozhoduje pokrajinský tajomník poverený vzdelávacími záležitosťami na návrh komisie pre realizáciu súbehu, ktorá posudzuje prijaté žiadosti. Sekretariát si vyhradzuje právo požadovať od žiadateľa dodatočnú dokumentáciu a informácie podľa potreby, alebo určiť splnenie dodatočných podmienok na pridelenie finančných prostriedkov. Ak je žiadosť podpísaná osobou podliehajúcou oprávneniu, potrebné je k podpisu priložiť riadne podpísané oprávnenie na podpisovanie. Výsledky súbehu sa uverejňujú na webovej stránke sekretariátu. Lehota podávania prihlášok na súbeh je 20. mája 2021. Prihlášky sa predkladajú osobne odovzdaním v spisovni pokrajinských správnych orgánov v Novom Sade (prízemie budovy pokrajinskej vlády), alebo sa odosielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, 21 000 Nový Sad, Bulvár Mihajla Pupina 16, s názvom súbehu / programu a projektu. Formulár dotazníka s prílohami si môžete stiahnuť od 28. apríla 2021 z oficiálnej webovej prezentácie sekretariátu: www.puma.vojvodina.gov.rs. POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK Zsolt Szakállas

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 4867 ounz@vojvodina.gov.rs ČÍSLO: 128/-451-57-2/2021-01 DÁTUM: 21. 4. 2021

Podľa článku 5 Pokrajinského parlamentného uznesenia o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie programových aktivít a projektov v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy a žiackych a študentských štandardov v Autonómnej pokrajine Vojvodine (Úradný vestník APV, č. 14/15 a 10/17) a článku 24 odsek 2 Pokrajinského parlamentného uznesenia o pokrajinskej správe (Úradný vestník APV, číslo 37/2014, 54/2014 – iné uznesenie, 37/16, 29/17, 24/19 a 66/20) pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá schvaľuje: UZNESENIE O ČIASTOČNOM ZRUŠENÍ SÚBEHU na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti vzdelávania v AP Vojvodine v roku 2021, číslo: 128-451-57/2021-01, ktorý bol uverejnený 3. 2. 2021 V súbehu na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti vzdelávania v AP Vojvodine v roku 2021, číslo: 128-451-57/2021-01, ktorý bol uverejnený 3. 2. 2021, sa čiastočne ruší časť súbehu pod bodom Ď – Súbeh na financovanie a spolufinancovanie základných a stredných škôl v AP Vojvodine, ktoré uskutočňujú dvojjazyčnú výučbu v roku 2021, v časti, ktorá sa vzťahuje na stredné školy v AP Vojvodine, ktoré uskutočňujú dvojjazyčnú výučbu v roku 2021, pre sumu 1.500.000,00 dinárov na programové náklady a na sumu 327.000,00 dinárov na obstaranie vybavenia. Zdôvodnenie Dňa 3. 2. 2021, pod číslom 128-451-57/2021-01, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypísal súbeh na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti vzdelávania v AP Vojvodine v roku 2021. Súčasťou uvedeného súbehu pod bodom Ď је aj súbeh na financovanie a spolufinancovanie základných a stredných škôl v AP Vojvodine, ktoré uskutočňujú dvojjazyčnú výučbu v roku 2021. Nahliadnutím do prijatých žiadostí stredných škôl, ktoré uskutočňujú bilingválne vzdelávanie, ako aj v priamom kontakte so školami, ktoré spĺňajú požiadavky súbehu, sa zistilo, že v dôsledku zhoršujúcej sa epidemiologickej situácie spôsobenej pandémiou koronavírusu značný počet stredných škôl, ktoré uskutočňujú bilingválne vyučovanie, nebol schopný v stanovených termínoch podať prihlášku na súbeh. Vzhľadom na hore uvedené a predovšetkým s cieľom určiť rozvrhnutie rozpočtových prostriedkov určených pre ustanovizne, ktoré uskutočňujú dvojjazyčné vyučovanie, pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá rozhodol ako v uznesení. Súbeh bude znovu vypísaný uznesením pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, o čom budú zainteresované ustanovizne včas informované. Pokrajinský tajomník Zsolt Szakállas

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Rapid, s. s r. o., z Rumy, Ul. Veljka Dugoševića č. 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1335+000 do km 1334+296, na k. p. č. 3926, k. o. Bođani. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

• OZNAMY •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 18 -19

V Ý Z V A

V tajničke je meno a priezvisko známeho lalitského lekára. autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

rádius

aktínium

mastná organická látka

pohyb tesárska odrazom sekera nôh

Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku Asociácia slovenských pedagógov v Srbsku vlastnoručne

kyslík

spolok, združenie sladidlo alt

druh športu

veľké lietadlo kopnutie výlučok potných žliaz

rádium

gram sliedili hŕby

pulz

logaritmus obruba obrazu

dravý vták

súper technické noviny

vodná rastlina

číslovka 2. časť tajničky ženatý muž

rieka v Rusku

kvasenie dospelý človek

kotlina, jamina ženský spevácky hlas darček

umelecky podaná úvaha juh AS HL DU ĽU

predložka

rovnaké písmená

Loznica

spojka

kto niečo láme meter

karát nový

močaristé miesto

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 17 – VODOROVNE: Slovania, vek, list, ikra, kto, atest, Il, Tom, reč, Or, puk, P, k, tep, Po, pár, trs, Br, obrat, rám, deva, ocot, lev, keramika TAJNIČKA: SVIATOK PRÁCE Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 17 z čísla 17 Hlasu ľudu z 24. apríla 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala:VIERKA KEVENSKÁ, Ul. Martina Hrubíka č. 27, 21470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• OZNAMY •

Čabianska organizácia Slovákov (zriaďovatelia Ceny Samuela Tešedíka) vyzývajú organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Samuela Tešedíka navrhli potenciálnych ocenených na rok 2021, a to najneskôr do 30. júna 2021 (mailom na: hlasznik@gmail.com, hlasznik@dzscr.ro, biapascu@gmail.com). Cena Samuela Tešedíka sa udeľuje každoročne od roku 2012 spravidla trom osobám za splnenie jednej alebo viacerých z nasledujúcich podmienok: a) za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí; b) za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí; c) za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí; d) za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí. Zriaďovatelia ceny môžu udeliť každoročne aj maximálne päť pamätných listov Samuela Tešedíka za mimoriadne úspechy dosiahnuté v oblasti školstva a vzdelávania, za prínos a tvorivosť v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov, za vzornú reprezentáciu školy v súťažiach národnostných škôl v domovských krajinách alebo v zahraničí, za celoživotný prínos v oblasti výchovy a vzdelávania, pri príležitosti životného jubilea. Cenu udeľujú zriaďovatelia v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí.

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

Mgr. Pavel HLÁSNIK predseda SEK v mene zriaďovateľov

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA s kolegom a priateľom

ANNE LEKÁROVEJ

DUŠANOM GOVORČINOM

8. 8. 1952 – 18. 4. 2021 z Petrovca

26. 5. 1953 – 18. 4. 2021 z Kulpína

Na svoju susedu si s úctou budú spomínať

Zostaneš nám v trvalej spomienke.

susedovci: Lehockovci, Medveďová-Koruniaková, Lomianska, Vujačićovci, Latinovićovci,Hodoličovci, Čáni, Liptáková, Kaňovci a Benkovci

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Boško, Milina, Katarína,Sveto, Ján, Vladislav a Rasťo

SMUTNÁ SPOMIENKA

na matku

a na

ANNU VEŇARSKÚ

rod. Čížikovú 23. 5. 1954 – 30. 4. 2011

18. 4. 1943 – 1. 5. 2011 – 2021 z Kovačice Ubehlo už 10 rokov, čo nás opustil hrdina svojich čias. Spomienka na skvostného človeka, akým si bol Ty, je večná.

Nech Vás v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Na Vás si spomínajú Vaše deti s rodinami

Do pozornosti čitateľom Hlasu ľudu

Tvoji najmilší

www.hl.rs

PAVLA VEŇARSKÉHO

23. 2. 1950 – 13. 6. 2005 z Kovačice

JOZEF KRÁLIK

otca

Informačno-politický týždenník

Expedovanie novín Hlas ľudu k čitateľom aj naďalej prebieha prostredníctvom kolportérov (predavačov, s ktorými NVU Hlas ľudu uzavrela zmluvu) a poštou. A náš týždenník si záujemcovia môžu kúpiť i v kníhkupectve Delodefia v Ulici Leninovej číslo 7 v Báčskom Petrovci. • OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu NIS, a. s, Nový Sad, Narodnog fronta 12, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba a rekonštrukcia (so zmenou účelu) objektu hospodárskeho komplexu v Novom Sade (prevádzky na výrobu) AdBlue, rúrového mosta a rekonštrukcia jestvujúceho objektu na plnenie bitúmenom a jeho zmena účelu na sklad surovín – urea, demineralizovaná voda a AdBlue roztok, všetko výšky P, na katastrálnej parcele číslo 2555/14, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu ADECO, s. s r. o., Nový Sad, Ul. temerinski put číslo 109, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba skladiska výšky sčasti prízemie (P) a sčasti prízemie a dve poschodia (P+2), vodovodnej a kanalizačnej siete a interných ciest komplexu, na Ul. temerinski put číslo 109, na katastrálnej parcele číslo 3/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Plánovaný objekt je určený na skladovanie hotových výrobkov (motorové oleje, nemrznúca zmes a tekutiny na umývanie čelného skla) na paletách v regáloch, balenie, konfekcionovanie, prípravu, nakladanie a odosielanie, všetko vo funkcii výroby, ktorá sa koná na rovnakej parcele. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

POSLEDNÝ POZDRAV kmotre

ANNE KUKAVSKEJ

rod. Lekárovej 1952 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Trvalú spomienku na ňu si zachová rodina Kostolániová

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželkou, mamou, babkou a prababkou

JÚLIOU GREKSOVOU rod. Dankovou 6. 7. 1936 – 23. 3. 2021 z Kysáča

Obec Báčsky Petrovec, Oddelenie pre hospodárstvo, urbanizmus, komunálno-bytové a inšpekčné práce, na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Stejpak, s. r. o., z B. Petrovca, Priemyselná štvrť b. č., podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie objektu na recyklovanie plastovej ambaláže, na katastrálnej parcele č. 6907/3, k. o. Báčsky Petrovec, Priemyselná štvrť Báčsky Petrovec. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v Oddelení pre hospodárstvo, urbanizmus, komunálno-bytové a inšpekčné práce, kancelária č. 7, Kollárova č. 6, B. Petrovec, od 8.00 do 14.00 h, do 14. 5. 2021. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejňovania tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Obce Báčsky Petrovec, Oddelenie pre hospodárstvo, urbanizmus, komunálno-bytové a inšpekčné práce, Ulica Kollárova 6, Báčsky Petrovec.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Drina Vuković z Nového Sadu, Ulica atar číslo 2, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba komplexu stanice na zásobovanie palivom v Ul. novosadski put číslo 106, na katastrálnych parcelách číslo 3485/20 a 3485/21, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Komplex pozostáva z budovy na maloobchod a veľkoobchod, striežky a zakopaných nádrží na tekuté palivo rozsahu 2 x 60 m3 a na tekutý ropný plyn rozsahu 10 m3. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 31. mája 2021. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 1. júna 2021 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, o 12.00 h.

• OZNAMY •

Za lásku, dobrotu, obetavosť a za všetko krásne Ti ďakujeme. Navždy zostaneš s nami. S láskou a úctou

zarmútení: manžel Ján, synovia Štefan s manželkou a Miroslav a Tvoj vnúčik Miroslav s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

MÁRIA MELEGOVÁ

rod. Peterská 13. 9. 1928 – 1. 5. 2020 – 1. 5. 2021 z Báčskeho Petrovca

Skutočná a osamelá vdova zložila svoju nádej v Boha... 1 Timotejovi 5, 5 Pred rokom sme sa rozlúčili, ale stále si s nami v spomienkach. Veríme, že raz budeme navždy spolu. Tvoje dcéry Katarína a Mária s rodinami

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

Oznamy SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším spolužiakom

DUŠANOM GOVORČINOM 1953 – 2021

ANNA SÉČOVÁ

ŠTEFAN SÉČ

rod. Séčová 1893 – 1952 – 2021

Navždy nám zostaneš v pekných spomienkach.

z Pivnice

Generácia spolužiakov na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším otcom

s otcom

ONDREJOM CEROVSKÝM

16. 3. 1949 – 21. 4. 2021 z Báčskeho Petrovca

Neúprosný osud Ťa nám vzal, len bolesť v srdci, smútok a spomienky nám zanechal. Synovia Ondrej a Ľubko

SMUTNÁ SPOMIENKA na mamu

Syn Ondrej s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na mamu

ANNU CEROVSKÚ

rod. Andrášikovú 1949 – 2019 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Bola si, a už viac nie si, ale stopy lásky a dobroty po Tebe zostali.

rod. Andrášikovú 1949 – 2019 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Na Tvoju lásku a dobrotu si stále spomíname.

Synovia Ondrej a Ľubko

www.hl.rs

S láskou a úctou si na Vás spomínajú

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

ONDREJOM CEROVSKÝM

Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach.

1893 – 1970 – 2021

Informačno-politický týždenník

Syn Ondrej s rodinou

Vaši najmilší

POSLEDNÝ POZDRAV

ONDREJOVI CEROVSKÉMU

16. 3. 1949 – 21. 4. 2021 z Báčskeho Petrovca

Susedovci: Semartonskovci, Tomićovci, Ivičiakovci, rodina Pavla Pucovského а Mária Pucovská

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so sestrou, švagrinou a tetou

ANNOU LEKÁROVOU 1952 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Zostaneš navždy v našich srdciach a spomienkach. Tvoji: brat Ján s rodinou, Manuela a Dominik

• OZNAMY •

SPOMÍNAME na

ŠTEFANA URBANČEKA

7. 10. 1957 – 30. 3. 2021 z Báčskeho Petrovca

Čas plynie, život ide v diaľ, po Tebe nám zostávajú len spomienka a žiaľ. Starká Báďonská a Zlatka a švagor Pavel Spevákovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA so sestrou a tetou

ELENOU JAKUŠOVOU

rod. Tordajovou 6. 10. 1944 – 11. 4. 2021 z Báčskeho Petrovca

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším švagrom

ŠTEFANOM URBANČEKOM

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁN KRÁLIK

13. 5. 1953 – 28. 4. 2019 – 2021 z Kulpína

Ťažko je nespomenúť, keď v očiach slza stojí, ťažko je zabudnúť, keď srdce stále bolí. Kto Ťa poznal, ten si spomenie, kto Ťa miloval, nikdy nezabudne. Tvoji najmilší: manželka Mária, a syn Branislav a dcéra Nataša s rodinami • OZNAMY •

KATARÍNA ČOBRDOVÁ

7. 10. 1957 – 30. 3. 2021 z Báčskeho Petrovca

Očiam si odišiel, v srdciach si zostal. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska. S úctou si na Teba budú spomínať:

rod. Blatnická 28. 5. 1953 – 3. 5. 2019 z Pivnice Nikdy na Teba nezabudneme. Manžel Jaroslav a dcéry Jaroslava a Daniela s rodinami

Tvoji Paky a Andrej

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so sestrou a tetou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 2. mája 2021 uplynie desať rokov, čo nás opustil manžel, ocko a apko

ELENOU JAKUŠOVOU

JANKO RAUZA

rod. Tordajiovou 6. 10. 1944 – 11. 4. 2021 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať a trvalú spomienku zachovávať sestra Katarína Bujzášová so synom Jankom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 3. mája 2021 uplynú dva roky, čo nás navždy opustila manželka, matka a stará matka

31. 8. 1948 – 2. 5. 2011 – 2021 zo Silbaša

S láskou si na Teba spomínajú Mária Benková s rodinou

SPOMIENKA na priateľa

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 2. mája 2021 uplynú 3 roky, čo nás opustil manžel, otec a starký

JÁNA ČÁNIHO

ONDREJ LOMIANSKY

3. 5. 1944 – 17. 2. 2021 z Báčskeho Petrovca

Spomíname si na Tvoje nedožité narodeniny.

1936 – 2018 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Čas plynie, ale spomienka na Teba stále žije.

Rodina Melichová 18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

Tvoji: manželka Anna, syn Ondrej a vnuk Denis

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 30. apríla 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Kumštáreň (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 2. mája 10.30 Z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2017, druhá časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 4. mája 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Kumštáreň. Aprílové kultúrne udalosti v retrospektíve budú odvysielané v najnovšom vydaní Kumštárne. V relácii uvedú predstavenie Kebab z produkcie Slovenského vojvodinského divadla, pripomenú si storočnicu narodenia básnika Paľa Bohuša a bude odvysielaný aj príbeh o identite, spájaní a rozchádzaní sa národov bývalej Juhoslávie autorky vizuálnej umelkyne Olje TriaškovejStefanovićovej. Dúhovka. Zvyk stavania májov, ktoré sú symbolom príchodu jari, znovu sa obnovujúcej prírody a lásky, u nás pretrváva stáročia. Ako sa tento zvyk váľania májov traduje v posledný májový víkend v Odbare, časti Hložian, diváci uvidia v polhodinke nakrútenej pred desiatimi rokmi. Vysielanie pre penzistov. V rámci vysielania odznie záznam z jarnej akcie upratovania Hložian, ktorú zorganizovalo Združenie ekológov EKOS a zúčastnili sa v nej aj penzisti. Televízny tím bol aj v novom Dome penzistov v Kysáči a divákom pripomenú dve prednedávnom zosnulé výšivkárky: Máriu Hlaváčovú z Kysáča a Zuzanu Zolárekovú zo Selenče.

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 30. apríla – Mladosť v ťahu Sobota 1. mája – Detektívi z Hollywoodu Pondelok 3. mája – Napraviteľné chyby 2 Utorok 4. mája – Duch alebo divoká jazda Streda 5. mája – Vnútorný nepriateľ Štvrtok 6. mája – Otvor oči 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania 18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 2. mája Film: Princezná a netvor Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Napraviteľné chyby 1 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

Nedeľa 2. mája 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 5. mája 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

18.20 18.40

Nedeľa 2. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Žiaci z Banátu si overili vedomosti na súťaži zo slovenčiny Úspech kovačických gymnazistov na republikovej súťaži z fyziky Utorok 4. mája 16.00 Divadelné predstavenie: Nový Protheus Kreslený film: Popoluška Piatok 7. mája Film: Pacho, hybský zbojník Príspevky z archívu RTV OK

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Envirosféra Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Hostia mali viac šťastia MLADOSŤ – ZADRUGAR 1 : 2 (1 : 1) Darko Sládeček

erby 13. kola Mestskej ligy Zreňanin – A skupiny sa skončil výhrou hostí z Lazareva, ktorí do Bieleho Blata docestovali ako favoriti a kandi-

dáti na postup do vyššej súťaže. Sám začiatok patril hosťom, ktorí prví prihrozili Perišićovi. Domáci sa však obránili a postupne prevzali iniciatívu. Do konca prvej časti sa hralo hlavne na polovici hostí, ktorí bránili a svoju príle-

Futbalisti Mladosti (v oranžových dresoch) počas celého zápasu boli agilnejší

žitosť čakali z protiútoku. Dočkali ju v 21. minúte, keď sa po chybe obrany Mladosti Furtula ocitol sám pred brankárom Perišićom a skóroval. Domáci sa však nevzdávali a v 30. minúte po centri Kurunciho Đurić hlavičkoval pre 1 : 1. Do konca polčasu domáci hrali tak, akoby boli kandidáti na postup a nie hostia, ale výsledok sa nemenil. V druhom polčase sa hostia zobudili a už v 50. minúte po prihrávke Grbušića Furtula znovu skóroval a priniesol veľkú radosť hosťom. Po tomto góle sa Lazarevčania orientovali výlučne na obranu a čakali na rozhodcov posledný hvizd. V 63. minúte domáci mali ideálnu šancu vyrovnať. Obranca hostí Erić vo svojej šestnástke hral rukou a rozhodca ukázal na biely bod. Cvetković však z pokutového kopu strelil vedľa brány, a potom do konca zápasu hostia padali po každom kontakte s hráčmi súpera, simulovali fauly a naťahovali čas. Domáci za ten čas

nevyužili ešte zopár dobrých šancí, takže možno povedať, že hostia predsa mali viac šťastia, vďaka čomu si do Lazareva odniesli všetky tri body a zostali v hre o titul majstra a postup do oblastnej ligy. MLADOSŤ: Perišić, Necsov, Đurić, Stojić, Šuľa (Horváth), Kalapiš, Šofranko, Megysi (Žižić), Cvetković, Kurunci, Szabó Výsledky 13. kola: Zlatica – Naftagas 1 : 6, OFK Stajićevo – Tisa 1933 7 : 1, Bilećanin – OFK Gradnulica. Voľný bol ŽFK Banat Bagljaš. Foto: M. Novaković

1. ŽFK Banat Bagljaš 2. Zadrugar 3. Bilećanin 4. Naftagas 5. Mladosť 6. OFK Gradnulica 7. Tisa 1933 8. OFK Stajićevo 9. Zlatica (-1)

11 10 11 9 12 5 12 5 12 4 11 5 12 3 12 3 11 0

1 0 2 0 3 4 3 4 3 5 0 6 3 6 1 8 0 11

41 : 9 39 : 9 27 : 19 32 : 25 29 : 24 21 : 20 22 : 29 32 : 46 6 : 68

31 29 18 18 15 15 12 10 -1

NA ŠACHOVEJ SÚŤAŽI MESTA ZREŇANIN

Aradáčania presvedčivo prví Vladimír Gál

Základnej škole Bratstvo v Aradáči pod taktovkou profesora informatiky Vladimira Jovanova úspešne pracuje šachový krúžok. Z tejto svojráznej školy šachu vychádzajú početní mladí šachisti, ktorí v hraní pokračujú v Šachovom klube Aradáč. Kontinuálna práca, pravdaže, dáva aj výsledky, a tak členovia tohto krúžku spravidla dominujú na obecných súťažiach, ale zaznamenávajú pozoruhodné výsledky aj na vyššej úrovni. Tak tomu bolo aj toho roku na obecnej súťaži v šachu, ktorá prebiehala 24. apríla v Základnej škole Dr. • ŠPORT •

Boška Vrebalova v Melenciach, odkiaľ sa Aradáčania domov vrátili s početnými medailami a diplomami. V konkurencii dievčat pia-

tačka Marijana Đokićová a žiačka tretieho ročníka Sofija Trifunjagićová spomedzi svojich vrstovníčok boli najúspešnejšie a obsadili prvé miesta. V

Aradáčska šachová výprava v Melenciach so svojím profesorom Vladimirom Jovanovom

konkurencii chlapcov štvrták Ivan Hučok obsadil prvé miesto, piatak Mihajlo Rajčević bol tiež prvý, kým jeho rovesník Aleksandar Šogorov obsadil tretie miesto. Gavrilo Trifunjagić, žiak šiesteho ročníka, obsadil prvé miesto, ôsmak Mateja Bartoš bol druhý a jeho spolužiak Denis Ocot tretí. Všetci žiaci postúpili do oblastnej súťaže, ktorá bude prebiehať 14. a 15. mája tiež v Melenciach, ak to epidemiologická situácia dovolí. Povedzme na záver, že aj v konkurencii mužstiev Aradáčania boli presvedčivo najúspešnejší a obsadili prvé miesto. Foto: z archívu ZŠ Bratstvo

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

Šport ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Dlhými prihrávkami k šanciam VOJVODINA (NM) – AŠK 2 : 1 (1 : 0) Vladimír Gál

rala sa 3. min., keď domáci hráč z vlastnej polovice ihriska zaslal loptu pred šestnástku AŠK. Nedorozumenie Lončarského a Vesina využil útočník Vojvodiny. Jeho strela síce nebola silná, ale bola presná, a tak sa domáci už pri prvom útoku ujali vedenia – 1 : 0. Aradáčania sa však nedali zmýliť a od tejto chvíle prevzali kontrolu nad loptou a hrou na strede ihriska. Šance si však nevytvárali. Na druhej strane domáci dlhými prihrávkami zasielali loptu pred bránu hostí a vytvárali si príležitosti na gól. Týmto spôsobom v 15. minúte útočník sa ocitol zoči-voči s brankárom

Stojkovom, ale strážca siete Aradáčanov dobre intervenoval. V 25. min. Stojkov strelu domácich z diaľky iba horko-ťažko odrazil na roh. Prvú šancu Aradáčania mali v 30. min. Adamov strieľal z asi 20 metrov, ale aj domáci brankár bol pohotový. Vo finiši polčasu V. Gál najprv kľučkoval a potom silne vypálil, ale brankár znovu dobre intervenoval a odrazil loptu na roh. Lepšie pripravení hostia na začiatku druhého polčasu vážne pritlačili súpera do vlastnej šestnástky a bolo iba otázne, kedy vyrovnajú. Túto svoju prevahu korunovali v 65. min., keď Adamov ušiel svojim strážcom a rutinovane skóroval. V tej chvíli si Aradáčania

mysleli, že obrátia výsledok vo svoj prospech. Namiesto toho v 75. min. znovu prišlo nepríjemné prekvapenie. Josimov fauloval domáceho útočníka na vzdialenosti 18 metrov. Stojkov si zle zastal a dostal gól, ako sa tomu povie „do svojho uhla“, a domáci sa znovu ujali vedenia. V poslednej minúte zápasu Aradáčania mohli vyrovnať. Jevremov pekne prihral z rohu, ale Birmanac z 5 metrov hlavičkoval vedľa. AŠK: Stojkov, Jevremov, Vesin, Lončarski, Zakić, Korać (K. Gál), V. Gál, Mijić, Nenin (Kurtešan), Adamov, Birmanac Výsledky 25. kola: Polet – MSK 3 : 0, Borac – Radnički 1911 3 : 0, 2. oktobar – Vojvodina (B) 3 : 4, Mladost (BD) – Potisje 1 : 0, Delija – Mladost (L) 4 : 1, OFK Klek – Crvena

zvezda 0 : 4, Rusanda – Lehel 4 : 1. Voľný bol Tamiš. V sobotu 1. mája do Aradáča prichádza celok Borca z Aleksandrova.

1. Crvena zvezda 24 20 4 0 77 : 14 64 24 16 2 6 56 : 22 50 2. Polet 3. Mladost (BD) (-1) 23 13 3 7 46 : 26 41 23 12 4 7 44 : 23 40 4. Borac 24 11 5 8 47 : 36 38 5. AŠK 6. Radnički 1911 (-1) 24 11 5 8 44 : 31 37 7. Vojvodina (NM) 23 10 6 7 42 : 33 36 8. Vojvodina (B) 24 11 1 12 52 : 42 34 9. Mladost (L) 23 10 4 9 40 : 37 34 10. Delija 23 10 4 9 35 : 47 34 23 10 2 11 50 : 44 32 11. Rusanda 24 8 6 10 41 : 32 30 12. MSK 13. 2. oktobar 23 8 6 9 37 : 46 30 24 8 5 11 36 : 39 29 14. Potisje 22 5 2 15 28 : 57 17 15. OFK Klek 16. Tamiš 23 4 3 16 20 : 51 15 24 0 2 22 10 : 125 2 17. Lehel

FUTBALOVÁ KRONIKA NAŠICH DEDÍN Výsledky majstrovských zápasov našich klubov VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA 26. mimoriadne kolo: ERDEVÍK: Sloga – Crvena zvezda (Nový Sad) 2 : 2 27. kolo: RUMENKA: Jedinstvo – Sloga (Erdevík) 2 : 0 Erdevícka Sloga sa nachádza na 8. mieste a má 39 bodov. SRIEMSKA LIGA 26. kolo: DOBRINCI: Sremac – Radnički (Šíd) 0 : 2 Radnički je presvedčivo prvý a má 60 bodov. DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – ZÁPAD – JUŽNÁ SKUPINA 15. kolo: DUBOVAC: Jedinstvo – Mladosť (Vojlovica) 2:3

www.hl.rs

Vojlovická Mladosť je 5. a má 17 bodov. MEDZIOBECNÁ SRIEMSKA LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA 23. kolo: JARAK: Sremac – Jednota (Šíd) 3 : 0 KUZMIN: Graničar – Erdevík 2017 (Erdevík) 2:0 Erdevíčania sú 12. a majú 23 bodov, kým šídska Jednota je posledná s piatimi bodmi. OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA 16. kolo: SELENČA: Kriváň – Soko (Nova Gajdobra) 2:1 SILBAŠ: Naša hviezda – Slavija (Bođani) 3 : 0 Silbašská Naša hviezda je aj naďalej prvá a má 46 bodov, kým selenčský Kriváň je 5. s 29 bodmi.

Informačno-politický týždenník

OBECNÁ LIGA ŠÍD 13. kolo: BINGUĽA: OFK Binguľa – Jedinstvo (Morović) 0 : 1 JAMENA: Graničar – Jednota (Ľuba) 5 : 1 Jednota z Ľuby má 13 bodov a nachádza sa na 5. mieste, kým Binguľa je predposledná – 8. so 6 bodmi. OBECNÁ LIGA ALIBUNAR – PLANDIŠTE 15. kolo: JÁNOŠÍK: Jánošík – Sloga (Margita) 5 : 1 Jánošík sa nachádza na 5. mieste a má 26 bodov. Prebrané z webovej stránky srbijasport.net Pre Obecnú ligu Šíd údaje poskytol Lazar Pavković

• ŠPORT •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Porazili sami seba BORAC (O) – BUDÚCNOSŤ 3 : 1 (3 : 1)

Ján Murtín

ložianski futbalisti znovu zažili prehru na hosťovaní, avšak tentoraz možno konštatovať, že porazili sami seba. V prvých desiatich minútach Đilas nevyužil dve obrovské šance a Carić a Jovanov boli sebeckí vo veľmi sľubných úto-

koch. Preto trest prišiel už v 12. min., keď krídelník Jandrić z diaľky matoval uspatého Dukića. Lepší hostia zahadzovali ďalšie šance, aby v 38. min. po nedovolenom zákroku nad Kolárom zo správne nariadenej jedenástky vyrovnal Đokić. Modro-bieli však nezvládli finiš prvého polčasu a v 43. a 45. min. inkasovali lacné

góly od Balanga a Aleksića. Aj v druhom polčase boli aktívnejší hostia, no hráči Borca sa múdre bránili. Na druhej strane boli pozorní aj zadáci hostí na čele s Popovićom. V 63. a 82. min. Čipkár, resp. Carić vsietili góly, ale na intervenciu postranného rozhodcu Malića tieto góly hlavný rozhodca Dražić z Báčskej Palanky anuloval. Zdá sa, neoprávnene. O objektivite palanských rozhodcov hovorí aj fakt, že oveľa ostrejšie hrajúci

domáci uvideli len dve žlté karty, kým na opačnej strane žlté karty dostali Petrović, Popović, Đokić, Đilas a Damjanović. BUDÚCNOSŤ: Dukić, Petrović (Katiak), Jakuš, Kolár (Molnár), Carić (Đumić), Popović, Damjanović (Zahorec), Đilas, Čipkár, Đokić, Jovanov V nasledujúcom 26. kole Budúcnosť na vlastnej pôde hrá možno osudový zápas o obstátie v lige s Kordunom z Kljajićeva.

Znovu slabo BSK – SLÁVIA 4 : 0 (2 : 0)

Ján Šuster

eriál slabých výsledkov pivnických futbalistov pokračuje. V nedeľu v Báčskom Brestrovci celé mužstvo podalo slabý výkon, kým domáci, ktorí bojujú o záchranu v lige, vo všetkých elementoch futbalovej hry boli lepší od svojich hostí. Svoje skromné futbalové vedomosti vynahradili veľkou bojovnosťou počas celého zápasu. V takejto hre Pivničania sa iba niekoľkokrát pokúsili ohroziť bránu domácich. Už v 12. min. po školáckej chybe Bolehradského Korać zblízka zaslal loptu za chrbát brankára Brňu. V 25. min. pohrozili hostia, no strela B. Petrovića z 20 metrov odletela nad bránu. V 27. min. – surový štart Beljanského na Juškovićovi, ktorý počas prestávky musel byť vystriedaný. Rozhodca Beljanského trestal (iba) žltou kartou. V 37. min. Medić z ľavej strany centroval na druhú žrď, kde voľný Beljanski skočil naj• ŠPORT •

vyššie a zblízka loptu dorazil do siete. Ani po zmene strán sa nič podstatne nezmenilo. Domáci aj ďalej útočili a prejavovali väčšiu vôľu vyhrať. V 65. min. po rohovom kope Medić znovu bol najrýchlejší a trikrát vlnil sieť Slávie. Desať minút neskoršie Beljanski prijal loptu pred trestným územím, prešiel popri svojom strážcovi a stanovil konečný výsledok zápasu. Na druhej Oprava V minulom čísle sme chybne uviedli výsledok zápasu Slávia – Radnički 4 : 0, z čoho vyplýva, že pivnická Slávia vyhrala 4 : 0. Žiaľ, Pivničania ten zápas prehrali, takže malo byť napísané Slávia – Radnički 0 : 4. Ospravedlňujeme sa za túto neúmyselnú chybu a čitateľov prosíme, aby si ju v tom zmysle opravili. vlh

(Čobrda). Výsledky 25. kola: Budućnost (M) – ŽAK 0 : 1, Tvrđava – Polet Karavukovo 1 : 0, Radnički – Kulpín 1 : 1, Stanišić – Maglić 4 : 1, Zadrugar – Borac (BG) 1 : 1, Budućnost (P) – Omladinac 3 : 2, Kordun – Rusín 1 : 0. V nasledujúcom kole Slávia uhostí mužstvo Tvrđavy z Báča.

Strieľal pekne, ale nepresne: Boris Petrović

strane v druhom polčase hostia pohrozili iba trikrát. Vinković v 60. minúte vypálil z hranice trestného územia a domáci brankár Németh loptu vyhodil na roh. V 80. min. po rohu B. Petrovića Zejak hlavičkoval nad a v poslednej minúte strelil z hranice trestného územia, ale znovu nad bránu. SLÁVIA: Brňa, Bolehradský (Kuchta), M. Petrović, Kotiv (Vinković), Roganović, Šmit, Grňa, B. Petrović, Šuster, Jušković (Zejak), Čvokić

1. Stanišić 1920 2. Budućnost (P) 3. Budućnost (M) 4. Rusín 5. Borac 46 (O) 6. Borac (BG) 7. ŽAK 8. Kordun 9. Slávia 10. Radnički 1918 11. Polet 12. Budúcnosť (H) 13. BSK 14. Zadrugar 15. Kulpín 16. Omladinac(-1) 17. Tvrđava 18. Maglić

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

25 21 1 3 74 : 23 64 25 15 4 6 53 : 22 49 25 12 9 4 49 : 20 45 25 13 3 9 55 : 40 42 25 12 5 8 40 : 37 41 25 12 4 9 47 : 42 40 25 11 4 10 42 : 36 37 25 10 4 11 39 : 49 34 25 10 3 12 24 : 36 33 25 9 5 11 35 : 45 32 25 10 1 14 31 : 35 31 25 8 7 10 42 : 49 31 25 8 6 11 30 : 39 30 25 8 6 11 36 : 51 30 25 9 3 13 50 : 66 30 25 7 6 12 52 : 58 26 25 6 6 13 27 : 43 24 25 4 3 18 32 : 67 15 63

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Nepríjemná prehra Doliny

Na siedmich zápasoch domáci dominovali a zaznamenali výhru. Iba Dolina nesplnila úlohu favorita, a keď sa to najmenej očakávalo, dožila najťažšiu porážku na vlastnom ihrisku. Vedúci Pavlišania prehrali v Belej Crkve, čo vytvorilo veľkú tlačenicu vo vrchu tabuľky. Do boja o primát sa zapojili aj skvele hrajúci Idvorčania, ktorí presvedčivo porazili susedov z Debeljače. Gajčania a Alibunarčania sa zobúdzajú z ospanlivosti. Novou prehrou Hajdušica je vodcom klubov v druhej časti tabuľky. V boji o záchranu Ilandžania prehrali od priameho konkurenta Potpornja a ťažký boj o záchranu vedie i Jugoslavija Jabuka. Výsledky 23. kola: Partizan (G) – Jugoslavija 4 : 2, Polet – Spartak 1911 4 : 0, Potporanj – Banat 3 : 1, Sloga – Partizan (U) 2 : 0, Stari Tamiš – Hajdušica 2 : 1, BAK – Crvena zvezda 2 : 0, Budućnost – Radnički 5 : 0, Dolina – Strela 1 : 5

DOLINA – STRELA 1 : 5 (0 : 1) Ján Bokor

arnú sériu bez prehry Padinčania prerušili nepríjemnou prehrou na svojom pekne upravenom ihrisku. V športe sa musí i prehrávať, ale nie tak ako sa to v nedeľu stalo Padinčanom. Od začiatku zápasu sa domáci voz začal rútiť

dolu kopcom. Hostia boli lepší. Premyslene kombinovali a ľahko sa dostávali pred bránu Katanića. Na strede ihriska vynikal rastom nízky Mitrović, ktorý presne prihrával svojim útočníkom. Tento veľmi pohyblivý hráč bol i strelcom vedúceho gólu, keď využil nepozornosť Raškovića

Vukajlović (v bielom drese) a Bančov viedli tvrdý boj

a zblízka poslal loptu do siete Katanića. Útočníkom Doliny sa nedarilo. Slabo a nepresne strieľali na bránu hostí. Hostia boli pohyblivejší. Po pravej strane prenikal Maksimović, ktorý mohol skórovať, ale jeho strela na šťastie domácich skončila na žrdi. Z ľavej strany pred bránu Doliny lopty zasielal Vukajlović. Hostia si v prvom polčase vyrobili viac gólových šancí, no výsledok sa nemenil.

Stratili sebadôveru STARI TAMIŠ – HAJDUŠICA 2 : 1 (1 : 0)

Vladimír Hudec

utbalisti Hajdušice po dvoch prehrách na vlastnej pôde s padinskou Dolinou a v nedeľu s belocrkvanským BAK-om akoby stratil sebadôveru. Pritom majú problémy aj so zraneniami. Tak v Starom Tamiši Maliar a Petrović hrali nedostatočne vyliečení, Folťan je ešte stále mimo trávnika a zranený bol aj mladý Beriša. Nedostatok sebadôvery sa však najviac prejavil na brankárovi Melichovi, ktorý si z toho dôvodu nechcel zastať do brány. K tomu aj skúsený Radović pre pracovné záväzky bol znemožnený hrať. Predsa už v prvých minútach 64

www.hl.rs

zápasu A. Ružić zahodil dve stopercentné príležitosti. V situácii zoči-voči brankárovi raz strieľal mimo a druhý raz jeho strelu brankár kryl. Nuž a to bolo všetko, čo Hajdušičania na tomto zápase ukázali. Domáci totiž hrali príliš ostro, čím vyľakali hostí, ktorí si chránili nohy. Vedenia sa domáci ujali v 25. min. M. Mršić a brankár Stojanovski sa nerozumeli, čo domáci útočník využil a zaslal loptu do siete. Už na začiatku druhého polčasu domáci útočník prekľučkoval niekoľkých hráčov Hajdušice a z okraja šestnástky pod brankára zaslal loptu do siete. V pokračovaní sa domáci, v sna-

Informačno-politický týždenník

he zachrániť získanú prednosť, orientovali na obranu a iniciatívu ponechali hosťom, takže sa do konca hralo častejšie pred domácou bránou. Hostia však príliš komplikovali, často nepotrebne kľučkovali a v podstate sa im nič nedarilo. Predsa v 76. min. A. Ružić zobudil nádeje, keď z jedného protiútoku korigoval výsledok, ale do konca zápasu hostia viac nemali ani vôle, ani síl na zmenu výsledku. Nepomohlo ani to, že v posledných 10 min. boli početnejší, keďže rozhodca pre ostrú hru domácemu obrancovi ukázal cestu do šatne. HAJDUŠICA: Stojanovski, Pejčić, Pavlovic, Maliar, M. Mršić, Z. Lipták, Petrović (Đukić), Knežević, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić

V druhom polčase domácim išlo všetko naopak. Už v 53. minúte Maksimović z protiútoku zdvojnásobnil vedenie Ivanovčanov. Následne nedorozumenie Raškovića a brankára Katanića šikovne využil Jovanović a v 56. minúte už bolo 0 : 3. Iba o minútku neskoršie Kelečević prekvapil obranu hostí a skóroval – 1 : 3. Dolina začala viac útočiť. Mala šance ohroziť vedenie vytrvalých hostí, ale nemal kto trafiť do siete. Lopty leteli mimo brány spoľahlivého brankára Vasića. To, čo nevedeli domáci, urobil najnebezpečnejší útočník hostí Vukajlović a ďalšími dvomi gólmi zabezpečil hosťom zaslúžené presvedčivé víťazstvo. Hostia sa predstavili v peknom svetle, kým Dolina hrala na nepoznanie. Povráva sa, že pre nedorozumenia s členmi správy tréner Dejan Žarkov podal demisiu. Vyzerá, že sa kolotoč dobre vykonanej práce v Doline začal otáčať v opačnom smere. DOLINA: Katanić, Janjović (Kastratović), Rašković, Svetlík (Ilić), Kolárik, Kelečević, Jovanov, Radenković, Popović, Bančov, Nestorovski (Hlavča).

Hajdušičania na nedeľu uvítajú celok Slogy z Banátskeho Nového Sela.

1. Crvena zvezda 2. Polet 3. Dolina 4. BAK 5. Partizan (G) 6. Budućnost 7. Strela 8. Hajdušica 9. Sloga 10. Spartak 1911 11. Stari Tamiš 12. Potporanj 13. Partizan (U) 14. Jugoslavija 15. Banat 16. Radnički

23 14 4 5 23 13 5 5 23 12 6 5 23 12 6 5 23 11 7 5 23 12 4 7 23 12 3 8 23 10 3 10 23 8 7 8 23 9 4 10 23 8 4 11 23 6 7 10 23 7 4 12 23 6 4 13 23 5 5 13 23 1 3 19

39 : 25 46 39 : 23 44 53 : 31 42 47 : 28 42 55 : 30 40 37 : 24 40 45 : 39 39 39 : 35 33 27 : 25 31 34 : 40 31 29 : 44 28 29 : 37 25 32 : 43 25 24 : 38 22 28 : 44 20 14 : 65 5

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Smutné chvíle Somborčanov MLADOSŤ (BP) – RADNIČKI 3 : 0 (1 : 0)

Juraj Pucovský

tvrtú výhru po sebe bez inkasovaného gólu (8 : 0) Petrovčania zaznamenali v súboji so somborským Radničkim. Kedysi veľmi dobrý a organizovaný klub zo Sombora, dlhoročný druholigista v SFR Juhoslávii, prežíva najťažšie chvíle vo svojich 109-ročných dejinách. Vyhostili ich z vlastnej chaty (čítaj štadióna), zakázali trénovať a hrať na území celej Somborskej obce, takže sú prinútení svojich súperov vítať v Báčskom Brestovci, Odžakoch a inde?! Napriek všetkým týmto problémom a neprávostiam Somborčania hrajú poctivo, obetavo a nadovšetko férovo, čo sme videli aj v nedeľu vo Vrbare. Prvú šancu na zápase nevyužil Terzić už v 6. min., keď jeho strela hlavou po centri Stamenkovića skončila vedľa ľavej žrde. Sieť hostí načal stopér Jakuš v 34. min., keď výborne hlavou zaslal loptu do siete brány brankára Vezmara po rohovom kope kapitána Ožváta. V prvom polčase sme videli ešte niekoľko nepresných striel

Plavšića, Brajkovića, Leškova a Stamenkovića. Rovnaký bol aj jediný pokus v prvom polčase hosťa Kovačevića z voľného kopu v 30. min. Mladosť aj v druhom polčase pokračovala v útokoch, ale druhý gól dala až v 76. min. Vtedy sa lopty zmocnil Terzić, vybehol sám pred brankára Vezmara a lopta skončila v dolnom rohu brány. Výsledok zápasu uzavrel mladý náhradník Petej v 85. min., keď zblízka dorazil loptu do siete, ktorú z ľavej strany prízemne odcentroval Plavšić. Škoda, že tento talentovaný útočník nedostáva väčšiu minu-

táž na zápasoch, lebo zakaždým, keď vykročí na trávnik, dokazuje, že sa z neho môže stať výborný kanonier. Hostia zo Somboru sa o niečo pokúšali, ale o ich bezmocnosti hovorí aj fakt, že brankár Leňa v druhom polčase prvýkrát chytil loptu po centri z ľavej strany v 75. min. Treba zdôrazniť, že sa jeho kolega na druhej strane ihriska Stefan Vezmar viackrát blysol a zneškodnil nebezpečné strely predovšetkým Leškova. Zápas Petrovčanov a Somborčanov prebiehal vo veľmi korektnom ovzduší, bez ohľadu na to, že rozhodca Luka Latinović z Báčskej Palanky ukázal šesť žltých kariet. Videli ich Leškov a Plavšić v Mladosti a Mikać, Žeželj, Kovačević a S. Tevanović

Gól Jakuša

v mužstve Radničkého. MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, Šproch, Stojisavljević (Petej), Stanić (Đokić), Leškov, Plavšić, Brajković, Stamenković (Čiep), Jakuš, Terzić Výsledky 27. kola: Bajša – Obilić 13 : 0, Hercegovac – Vojvodina (T) 3 : 4, Bačka – OFK Vrbas 2 : 0, Njegoš – Crvenka 4 : 0, Mladost (T) – Vojvodina (BG) 3 : 2, Krila Krajine – Srbobran 4 : 0, Tekstilac – ČSK Pivara 1 : 0, Mladost APA – Tavankut 2 : 0

1. Tekstilac 2. Mladost (T) 3. Bajša 4. Mladost APA 5. Vojvodina (BG) 6. Mladosť (BP) 7. Tavankut 8. Bačka 9. Hercegovac 10. ČSK Pivara 11. Njegoš 12. Krila Krajine 13. Srbobran 14. OFK Vrbas 15. Crvenka 16. Radnički 17. Obilić 18. Vojvodina (T)

27 19 6 2 60 : 15 63 27 18 3 6 65 : 31 57 27 16 7 4 65 : 19 55 27 14 11 2 55 : 27 53 27 16 2 9 57 : 25 50 27 15 3 9 56 : 28 48 27 11 7 9 38 : 28 40 27 11 6 10 47 : 39 39 27 10 7 10 42 : 35 37 27 10 6 11 40 : 37 36 27 10 6 11 38 : 46 36 27 9 5 13 38 : 43 32 27 8 7 12 37 : 44 31 27 8 3 16 31 : 53 27 27 8 3 16 30 : 66 27 27 6 4 17 26 : 68 22 27 5 1 21 34 : 105 16 27 3 5 19 19 : 69 14

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Bolo jasné, kto je favoritom TATRA – TITEL 3 : 0 (1 : 0)

Pavel Kocka

j keď sa stretli mužstvá z dolnej časti tabuľky, od prvej chvíle bolo jasné, kto je v tomto zápase favoritom. Domáci od samotného začiatku začali hru ofenzívne, • ŠPORT •

obliehali okolo brány hostí, ktorí sa šikovne bránili a zachránili svoju sieť až do konca polčasu, keď Veteha využil neobozretnosť obrancov Titelu a z 5 metrov zaslal loptu do siete. Po zmene strán sa nič podstatné nezmenilo. Domáci útočili

a hostia sa bránili a iba občas prechádzali na polovicu Tatry. Domáci mali aj niekoľko pekných príležitostí, skúšali z diaľky, raz trafili brvno. Táto úpornosť sa im konečne oplatila v 62. minúte, keď Zukić prekonal brankára hostí. Ten istý hráč sa do listiny strelcov zapísal aj v poslednej minúte zápasu, a tak stanovil konečných 3 : 0.

TATRA: Popin, Mrđenović, Petrović, Živojinović, Duvnjak, Živojinov, Svitić, Veteha (Radić), Zukić, Požarev (Ožvát), Berić (Đorđević) Po tejto výhre kysáčska Tatra zostala na 14. mieste a má 31 bodov, 6 viac ako 15. Bačka z Begeča, s ktorou si sily zmeria už na nedeľu v Begeči v ďalšom derby z dna tabuľky.

18 – 19 /4957 – 4958/ 1. 5. – 8. 5. 2021

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Vo finiši spálili penaltu VOJVODINA 1928 – JEDNOTA 0 : 0

Matej Bzovský

ra, ktorou sa v Perleze predstavili súperi, nebola ani len blízko k úrovni republikovej súťaže. Domáci len potvrdili, že sú skutočne, nie iba podľa umiestnenia v tabuľke, najslabším mužstvom v lige, kým vystúpenie hostí zo Sriemu nebolo ani o stupienok lepšie, takže si dva slabé celky spravodlivo rozdelili body na rovnaké časti. Domáci čelili veľkou obetavosťou a vôľou zostať vo svojom prostredí neporazení. Na papieri favorizovaní hostia hrali ako-tak v obrane, v strede

s krátkymi a nepresnými prihrávkami s početnými chybami a v útoku bez žiadnej idey. Na oboch stranách počas celého zápasu sme zaznamenali iba dve príležitosti, okrem nevyužitého pokutového kopu hostí. Rozhodujúca chvíľa bola práve desať minút pred posledným hvizdom rozhodcu, keď Ragipović využil výbornú prihrávku Živanovića, vnikol do šestnástky, ale bol hrubo zrazený, takže rozhodca správne nariadil jedenástku. Aničić bol však príliš ľahostajný a jeho slabú strelu z bieleho bodu skúsený domáci brankár Magda ľahko zneškodnil.

V prvých minútach zápasu húževnatí domáci začali aktívne a mohli sa ujať vedenia, ibaže Lazar Jovišić potvrdil svoju kvalitu, keď smelým pádom na nohu domáceho útočníka zachránil svoju sieť. Hostia odpovedali v 36. minúte, keď sa v skrumáži v päťke Vojvodiny nevynašiel Vujović, takže lopta skončila vedľa samej žrde. Nuž a to boli všetky šance, ktoré si útočníci oboch celkov, hlavne po chybách obrany súpera, pripravili. Žiaľ, v samom závere zápasu ťažšie sa zranil hosťujúci obranca David Milisavljević, ktorý skončil v belehradskom Urgentnom stredisku a pravdepodobne bude dlhšie mimo trávnika. Škoda, tento 20-ročný

futbalista v poslednom období mal skvelé výkony. JEDNOTA: Jovišić, Milisavljević (Beljić), Maoduš, Žilović, Kačar, Radosavljević, Ragipović, Živanović, Zeljković (Marković), Aničić, Vujović (Lazić). Jednota je zatiaľ na bezpečnej, akoby začarovanej 14. priečke so 40 bodmi. V nasledujúcich dvoch kolách pred Staropazovčanmi sú ťažké výzvy. Už v stredu v mimoriadnom kole, kým sa tieto riadky ešte nedostali k čitateľom, privítali mužstvo Starého Gradu z Báčskej Palanky a v sobotu si na novom štadióne v Nových Bánovciach sily zmerajú s domácim Omladincom.

VÍKENDOVÉ ZÁPASY KULPÍNSKYCH VOLEJBALISTOV

Predo dvermi Prvej ligy Srbska ŽVK KULPÍN – ŽVK B. PALANKA 0 : 3 (Výsledky setov: 13 : 25, 22 : 25, 22 : 25) Katarína Gažová

plynulý víkend v Kulpíne bol bohatý na volejbalové zápasy, keďže svoje majstrovské zápasy zohrali aj ženy, aj muži. Najprv v rámci ďalšieho kola Druhej vojvodinskej ligy kulpínske volejbalistky si sily zmerali s celkom Panonije z Báčskej Palanky a, žiaľ, prehrali výsledkom 0 : 3. Treba však povedať, že hrali pekne a veľmi obetavo. Dokonca v každom

www.hl.rs

sete mali prednosť, avšak skúseným Palančankám sa darilo výsledok obrátiť a v konečnom aj všetky tri sety vyhrať. Aj tentoraz základným vinníkom prehry kulpínskych dievčat bola neskúsenosť, ktorú postupne nadobúdajú práve hraním takýchto zápasov. KULPÍN: Dobrovoljská, Nataša a Daniela Chalupkové, Klaudija, Daniela a Nataša Králikové, Kreková, Ćirovićová, Milenkovićová, Babiaková, Vidová

Informačno-politický týždenník

KULPÍN – KIKINDA 3 : 0 (Výsledky setov: 25 : 18, 25 : 21, 25 : 20) O dve hodiny po zápase diev- postup do Prvej ligy Srbska. čat seniorské mužstvo Kulpína KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, zohralo majstrovský zápas 21. Peťkovský, Hasík, Petrović, predposledného kola Druhej ligy Barišić, Ćirić, Gajičić, Babić, Srbska – severnej skupiny. Sily Bojkov si zmerali s mužstvom Kikindy. Obe mužstvá hrali 1. Kulpín 21 19 2 58 : 18 53 bojovne, avšak bolo jasné, 2. Vojvodina NS Seme3 20 17 3 52 : 19 48 že Kulpínčania nemienia 3. Partizan 20 14 6 47 : 25 43 prehrať. Od začiatku do- 4. Kikinda 21 14 7 46 : 33 40 minovali a nakoniec zaslú- 5. Dunav Volej 22 13 9 49 : 41 37 žene presvedčivo vyhrali. 6. Mladost (NP) 21 12 9 45 : 39 37 Tréner Relota aj na tom7. Srem Iton 22 12 10 45 : 39 36 to zápase dal príležitosť všetkým hráčom, aby sa 8. Stražilovo 21 11 10 42 : 38 33 pričinili o túto významnú 9. Mladosť (BP) 21 7 14 33 : 47 23 výhru, ktorou sa Kulpín- 10. Proleter 21 4 17 27 : 54 16 čania dostali na krôčik od 11. Vest 21 2 19 15 : 58 7 konečného cieľa, a to je 12. Sombor 21 1 20 13 : 61 5

• ŠPORT •

KYSÁČSKY KRONIKÁR PAVEL PÁLIK ZOSTAVIL KNIHU O MATIČNÝCH TURNAJOCH V MALOM FUTBALE

Od Kysáča po Petrovec dvadsaťštyriročná cesta Juraj Pucovský

Pazova a Selenča dvakrát, kým futbalisti o zabezpečenie finančných prostriedkov. z Kovačice a Pivnice boli najlepší raz. Pa- Materiál na tlač pripravil Miroslav Kokavec. o programu Slovenských národných dinčan Pavel Brezník a Silbašan Ján Fabók Obálka publikácie zahrňuje 187 strán, slávností organizátori vždy zaradili boli účastníkmi takmer všetkých tých- na ktorých je zverejnených 288 kvalitných aj športové podujatia. Pred vojnou to podujatí, ktoré to boli chýrečné a masové zlety cvičencov zorganizovali Kysáč na ihrisku vo Vrbare. Neskoršie, a najmä (osemkrát), Kovapo vojne, veľkú pozornosť obecenstva čica, Stará Pazova, vyvolávali zápasy Mladosti s našimi najlep- Petrovec a Padina šími mužstvami: Partizanom, C. zvezdou, dvakrát, kým raz tú Vojvodinou, ale aj poprednými klubmi zo úlohu a česť mali Slovenska. Vtedy v hľadisku vedelo byť aj 2 Šíd, Laliť, Selenča, 000 až 3 000 divákov. Posledných viac ako Hložany, Kulpín, dvadsať rokov sa na Slávnostiach stretajú Pivnica, Vojlovica a medzi sebou súťažia aj stolní tenisti, a Aradáč. Turnaje šachisti, športoví rybári, tenisti, strelci, ke- sa hrali počas mandysi i cyklisti. dátov slovenských Od roku 1997 v druhej polovici júla pre- veľvyslancov: Mirobieha jedinečné športové podujatie Slo- slava Mojžitu, Mirovákov mimo materskej krajiny – Matičný slava Lajčáka, Igora turnaj v malom futbale o putovný pohár Furdíka, Jána Varšu, Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Be- Dagmar Repčekovej Zostavovateľ knihy Pavel Pálik, ktorý iba raz nebol priamym svedkom lehrade. Vznikol z iniciatívy vtedajšieho a Fedora Rosochu. súťaže matičných tímov z našich dedín v malom futbale predsedu kysáčskeho MOMS Rastislava SuVe ľ k ý p o d i e l rového a tamojšieho dlhoročného kronikára na organizácii turšportových udalostí a nášho dopisovateľa najov okrem aktivistov MOMS a domácich farebných fotografií všetkých matičných Pavla Pálika, za plnej podpory veľvyslanca klubov mali aj predsedovia matičnej špor- mužstiev, ktoré hrali na 24 turnajoch. PíSR v našej krajine Miroslatovej komisie: DrSc. Ján sanú časť knihy tvoria vlastne odtlačky va Mojžitu. Babiak, Ján Sládeček, Pavel príspevkov z nášho týždenníka Hlas ľudu, Prvý turnaj prebieBaláž, učiteľ Ján Pavlis st., kde sú uvedené mená účinkujúcich hráhal v Kysáči 9. augusta Pavel Turan a naposledy čov, poradie mužstiev a vcelku je opísaný 1997 za účasti matičvlani v Petrovci Pavel Ožvát. priebeh každého turnaja. ných tímov z Báčskeho Všetkým vždy ochotne poVydavateľom je Matica slovenská v SrbPetrovca, Starej Pazovy, máhal terajší podpredseda sku, MOMS Kysáč, za finančnej podpory Kysáča, Lalite, Pivnice, MSS pre Báčku Vladimír Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Čelareva, Kulpína, HloFekete. a Pokrajinského sekretariátu pre vzdežian, Silbaša, Bingule Vytrvalý a neúnavný kro- lávanie, predpisy, správu a národnostné a Kovačice, čo bolo aj nikár Pavel Pálik, ktorý chý- menšiny – národnostné spoločenstvá. Člen konečné poradie na súbal iba v Pivnici (2018), mal redakcie a predseda kysáčskeho MOMS Rasťaži. Neskoršie na turdávno želanie vydať knihu tislav Surový nám povedal, že tlač vykonala najoch hrali aj Aradáč, o všetkých matičných tur- tlačiareň GRAF Office v Kysáči a náklad je Báčska Palanka, Biele najoch. Konečne sa mu to 500 výtlačkov. Odhalil aj cestu k čitateľom Blato, Boľovce, Dobapodarilo v najbližšom čase, a záujemcom o knihu, medzi ktorými bude novce, Hajdušica, Jánokeďže v druhej polovici iste najviac aktérov matičných turnajov; šík, Lug, Ľuba, Padina, apríla tlačou vyšla publi- buď ako hráčov, funkcionárov, organizátoSelenča, Slankamenské Titulná strana najnovšej publikácie kácia pod názvom Matičný rov, hostí či rozhodcov, alebo obyčajných Vinohrady, Šíd a Vojlo- Pavla Pálika turnaj v malom futbale o pu- divákov. Po jeden výtlačok tejto nekaždovica. Na uplynulých 24 tovný pohár Veľvyslanectva dennej a veľmi hodnotnej publikácie zašlú turnajoch, od spomenutého Kysáča až po SR v Belehrade 1997 – 2020. Veľkú pomoc do každého MOMS v našich dedinách, kde Petrovec 3. októbra 2020, úhrnne hralo vyše v objemnej práci mu poskytli dcéra Alena si záujemcovia budú môcť objednať svoj 2 550 futbalistov. Aradáč a Kysáč získali titul Páliková a predseda kysáčskeho MOMS exemplár tretej knihy, ktorú napísal, resp. päťkrát, Padina a Petrovec štyrikrát, Stará Rastislav Surový, ktorý sa hlavne postaral zostavil neúnavný autor Pavel Pálik.

MATIČNÁ ČINNOSŤ

Miestny odbor Matice slovenskej v Novom Sade

Jaroslav Boldocký, predseda

o založení Matice slovenskej v Juhoslávii 15. októbra 1932 začali sa formovať aj miestne odbory a jedným z prvých bol aj MOMS Nový Sad, ktorý bol založený v novembri toho istého roku. Za predsedu bol zvolený učiteľ Mojmír Bodický a v priebehu celkovej predvojnovej

Vedenie MOMS Nový Sad (2015)

činnosti MOMS Nový Sad mal iba dvoch predsedov: učiteľov Mojmíra Bodického a Jána Strehárskeho. Počas druhej svetovej vojny činnosť Matice slovenskej a tak aj MOMS Nový Sad bola znemožnená. Opätovná činnosť Matice slovenskej sa začala 5. augusta 1990, keď bolo v Petrovci obnovujúce zhromaždenie. Zakladajúce zhromaždenie novosadského Miestneho odboru MSJ sa uskutočnilo 27. novembra 1990 na starej fare, v sieni SKUS P. J. Šafárika. Na výzvu iniciatívneho výboru zišli sa tam početní Novosadčania, cirkevní hodnostári, univerzitní profesori, učitelia, spisovatelia, novinári, členovia novosadskej cirkvi a šafárikovci, jedným slovom – všetci tí, ktorí si

prácu Matice vážili a s oduševnením prijali návrh na jej oživotvorenie. V čulej rozprave o budúcej práci MOMS prítomní navrhli, aby sa v rámci výkonného výboru založili sekcie, a to: osvetová, literárna, historická a kultúrno-zábavná. Na zasadnutí bol zvolený výkonný výbor v zložení: Ján Labáth, Martin Klátik, Ján Struhár, Juraj Struhárik, Pavel Ďurčiansky, Štefan Uhlík, Juraj Mravík, Ľudmila Berediová, Elena Valentíková, Viera Benková, Miroslav Pavlov, Štefan Čáni, Jozef Valihora, Miroslav Dudok a Michal Týr. Do dozornej rady boli zvolení: Michal Činčurák, Jarmila Miháľová a Vladimír Jakáb. Nasledovala prvá schôdza výkonného výboru, na ktorej za predsedu zvolili Jána Labátha, za podpredsedu Jozefa Valihoru, za tajomníčku Ľudmilu Berediovú a za pokladníka Martina Klátika. V čele jednotlivých sekcií boli: osvetovej Samuel Fekete, historickej Jozef Valihora, literárnej Viera Benková a spoločensko-zábavnej Ján Struhár. Novosadskí matičiari sa na tomto zhromaždení dohodli, že sa budú stretávať každý prvý utorok v mesiaci a o náplň týchto stretnutí sa bude starať vedenie MOMS. Miestny odbor v Novom Sade má svoje miestnosti na starej fare, ktoré im na používanie poskytol novosadský cirkevný zbor, za čo im patrí srdečná vďaka. V doterajšom období okrem Jána Labátha funkciu predsedu MOMS Nový Sad vykonávali aj Ján Struhár, Zdenka Babićová, Jaroslav Feldy a Jarmila Struhárová. V súčasnosti je predsedom Jaroslav Boldocký, podpred-

Večierok venovaný začiatku školského roku (2018)

sedníčkou Katarína Holá, tajomníčkou Anna Feldyová a pokladníčkou Anna Boldocká. Členmi správnej rady sú i Katarína Tótová, Viera Kaňová, Zuzana Pavlovová, Štefan Cicka, Miroslav Vitéz, Miroslav Macháč, Pavel Macháč, Rastislav Zorňan a Jaroslav Lačok. Do dozornej rady sú zvolení Katarína Tótová, Anna Feldyová a Jaroslav Lačok. Okrem už tradičných matičných prednášok, ktoré pripravujú vedci, lekári, profesori, farári a iní významní Slováci, MOMS Nový Sad organizuje aj prezentácie kníh, výstavy a premiéry divadiel tak pre deti, ako i pre dospelých. Jednou z najdôležitejších úloh MOMS Nový Sad je i zapojenie do matičnej práce detí a mládeže, čo sa koná aj usporadúvaním detských a mládežníckych večierkov, do ktorých sú zapojení učitelia v základných školách, ako i profesori a študenti na fakultách. Miestny odbor Matice slovenskej v Novom Sade spolupracuje aj so Slovenským kultúrnym centrom P. J. Šafárika, preto matičné večierky často spestrujú spevácke skupiny, sólo speváci a tanečníci. MOMS Nový Sad spolupracuje aj s NRSNM, Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov, NVU Hlas ľudu a s inými miestnymi matičnými odbormi tak vo Vojvodine, ako i na Slovensku, s ktorými si vymieňajú návštevy. MOMS Nový Sad sa venuje i údržbe hrobiek zaslúžilých Slovákov, a to Igora Branislava Štefánika, Ruženky Mudrochovej, Štefana Čániho a Miloša Krnu. V súčasnej dobe okrem šitia rúšok, ktorému sa venovali matičiarky, pre pandémiu práca v MOMS Nový Sad stagnuje, keďže sú zakázané stretávania ľudí, ale máme nádej, že sa všetko pomaly normalizuje a že aj novosadskí matičiari budú môcť pokračovať vo svojej činnosti.

Pracovná akcia pri údržbe hrobky Dr. Miloša Krnu

Hlas ľudu 18-19 /2021

Articles inside

Od mája nové dotácie pre pestovateľov ovocia, zeleniny, hrozna a kvetov

Symbolom mladosti a jari

Od Kysáča po Petrovec dvadsaťštyriročná cesta

Vklady do lokálnej infraštruktúry