Hlas ľudu 21/2021 by NVU Hlas ľudu

Na poste nového predsedu MSS ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

22. 5. 2021 | 21 /4960/

Uzávierka čísla: 19. 5. 2021

Minister poľnohospodárstva, lesníctva a vodného hospodárstva Branislav Nedimović so spolupracovníkmi uplynulú sobotu navštívil Starú Pazovu, kde sa stretol s tunajšími poľnohospodárskymi výrobcami. Hostitelia využili príležitosť stretnutia s ministrom na preberanie pálčivých otázok týkajúcich sa napríklad i nedostatku obrábacej pôdy v Srieme, ceny obilnín, problémov v dobytkárstve a pod. A. Lešťanová

Na slávnostných službách Božích v evanjelickom kostole v Jánošíku v nedeľu 16. mája biskupom SEAVC v Srbsku Jaroslavom Javorníkom inštalovaný bol nový senior Banátskeho seniorátu Slađan Daniel Srdić. Táto udalosť zapadla do osláv významného jubilea – storočnice osamostatnenia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku – a pripomenuli si aj 15. výročie služby teraz už seniora Srdića v jánošíckom cirkevnom zbore. V. Hudec

Veľkou samostatnou výstavou pozostávajúcou z 88 obrazov kovačický insitný maliar Pavel Hajko oslavuje pol storočia tvorby a pripomína si 40 rokov členstva v Galérii insitného umenia. Na vernisáži v sobotu 15. mája v Kovačici o jeho obrazoch hovorili riaditeľka galérie Anna ŽolnajováBarcová a výtvarný kritik Vladimír Valentík, ktorý výstavu aj otvoril. S. Lenhart

Európska únia chce do roku 2030 výrazne zvýšiť podiel ekologického poľnohospodárstva. Farmári sa ekoprodukcii brániť nebudú, no potrebujú návod a motivujúce dotácie. V súčasnosti sa v celej EÚ pod ekologickou výrobou nachádza necelých 9 % z celkových plôch. Ak bude súčasný trend pokračovať, tento podiel do roku 2030 dosiahne 15 – 18 %. Akčný plán by preto mal zabezpečiť dodatočný stimul na dosiahnutie 25 % plôch. Aj v Srbsku rastú plochy pod ekologickou výrobou. Celosvetová ekologická výroba sa v súčasnosti realizuje na 72,3 milióna hektároch. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Zachovať kontinuitu Anna Francistyová

j recitačné súťaže prebiehajú inak. Vystúpenie sa nekoná na javisku, naživo, priamo pred divákmi a porotou. Členovia poroty sledujú videonahrávky s umeleckým prednesom účastníkov recitačnej súťaže, hodnotia to počuté a videné, a rozhodujú, kto si zaslúži ocenenie, prípadne postup do ďalšieho kola. Je to niečo špecifické a nové. Skalní milovníci pekného prednesu a myslíme tu i na učiteľov, teda nacvičovateľov, ako i na samotných recitátorov, súhlasili aj s takýmto variantom súťaže, tým skôr, že vlani zo známych dôvodov tradičná súťaž Pesniče naroda mog celkom vystala. Niektorí si tento model vyskúšali koncom roka, keď ju po prvýkrát takto pre záujemcov z radov vojvodinských Slovákov usporiadala Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Radšej aj takto, ako nijako. Však? Kontinuita je tu mimoriadne dôležitá. Zvlášť kvôli prichádzajúcim generáciám a jednotlivcom, ktorí v tejto oblasti prejavenia nachádzajú seba. Lebo takto sa zachováva a pestuje materinský jazyk, kultúra prejavu a verejného vystúpenia, takto sa rozvíja u detí cit pre základné etické a estetické normy, ktoré ponúka poézia. Majú pravdu aj tí, čo sú predsa trochu skeptickí ohľadom plnohodnotnej dimenzie takýchto recitačných sústredení. „Je to podobné ako v divadle: jedno je pozrieť si predstavenie na javisku, a niečo iné na vide-

ozázname... Chýba mi tu javisko, diváci, ten pocit, keď recitátor vidí, ako diváci reagujú na to, čo hovorí, keď počuje potlesk po skončení recitovania. To sa nedá ničím nahradiť. Je to oveľa lepší pocit ako recitovať pred kamerou,“ povedala nám Anna Simonovićová, dlhoročná recitátorka a teraz nacvičovateľka úspešných recitátorov. Jej obidvaja zverenci však v týchto dňoch postúpili z pokrajinskej do republikovej súťaže. Aj napriek tomu, že všetci traja mali určité výhrady voči takejto akoby „technickej“ súťaži... Organizátori však myslia aj na dimenziu zdokonaľovania, lebo pred každým novým kolom recitačnej súťaže sa zasiela nová nahrávka. Účastník má teda príležitosť postupovať v kvalite svojho vystúpenia, lebo sa z jedného kola do druhého neposúva tá istá nahrávka. Za nami je 51. pokrajinská recitačná súťaž Pesniče naroda mog. S potešením môžeme konštatovať, že sme aj napriek týmto neblahým časom po hodnotení účastníkov v Sečnji dostali reprezentantov v prednese po slovensky na republikovej úrovni. A to až piatich. Je to veľký úspech. Blahoželáme recitátorom, aj ich pedagogičkám. Budeme im držať palce aj počas hodnotenia ich prednesu koncom mája vo Valjeve. A všetci spolu budeme veriť, že nám už o rok tento online recitačný ročník budú pripomínať iba nahrávky a novinárske riporty, že sa vráti to pravé súťažné, kreatívne a družné ovzdušie.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

SLOVENSKO

KULTÚRA

6 Matica slovenská s bohatou tradíciou má aktuálne poslanie 12 Žiaci sa vrátili do školských lavíc

ĽUDIA A UDALOSTI

15 Sila ľudskosti je nezastaviteľná

23 Ekologická výroba – väčší rešpekt k prírode

34 Nech divadelné dosky znovu ožijú

ŠPORT

51 Od musubi-dachi po kopu medailí

Na titulnej strane: Na výročnom a volebnom zasadnutí Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku, ktoré prebiehalo v sobotu 15. mája v Báčskom Petrovci, predsedom Matice slovenskej v Srbsku v novom mandátnom období sa stal PhDr. et ThMgr. Branislav Kulík z Vojlovice – Pančeva

Doo Magyar SZO KFT,

Foto: Peter Vasilčin

Nový Sad

• •

•

21 /4960/ 22. 5. 2021

Týždeň 

7 DNÍ

Dobrá vzájomná spolupráca medzi Českom a Srbskom Pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

rezident Srbska Aleksandar Vučić začal v utorok 18. mája v Prahe oficiálnu návštevu Českej republiky. Prezidenta Vučića v Pražskom hrade privítal český prezident Miloš Zeman s vojenskými poctami, pričom zazneli štátne hymny oboch krajín a dodelené boli štátne vyznamenania. Prezident Zeman vyznamenal srbského prezidenta Rádom bieleho leva, kým prezident Vučić odovzdal českému prezidentovi Rád Republiky Srbsko na stužke. Rád, ktorým je vyznamenaný srbský prezident, je najväčším štátnym vyznamenaním Českej republiky, a ktoré si doposiaľ zaslúžili Jacques Chirac, španielsky kráľ Juan Carlos I, Lech Kaczyński a iní. Z tej príležitosti vo svojom prejave český prezident vyjadril svoje presvedčenie o tom, že bolo chybou povoliť prelet NATO bombardérov v roku 1999 počas bombardovania

Srbska. Za povolenie toho preletu sa prezident Zeman ospravedlnil prezidentovi Vučićovi a srbský národ požiadal o odpustenie. Vedľa ospravedlnenia adresovaného srbskému prezidentovi a národu, český prezident sa tiež vyjadril, že sa chce s čelnou osobnosťou našej krajiny rozprávať o viacerých témach, akými sú súčasná pandémia či priateľstvo medzi obomi národmi. „Češko podporuje európske integrácie Srbska,“ podotkol srbský prezident, a dodal, že sa český prezident zaujímal aj o dialóg medzi Belehradom a Prištinou. Záverom rokovania a stretnutia českého a srbského prezidenta vyznelo, že budú pracovať na silnení vzájomnej podpory a spolupráci v oblasti obchodnej výmeny týchto dvoch krajín. „Obchodná výmena medzi Srbskom a Českom je čoraz väčšia a v tomto roku sa môžeme pohybovať na úrovni až 1,4 miliardy eur. Tak by

sa Česko mohlo stať ôsmym obchodným partnerom Srbska. Môže sa však dostať aj na piate, či šieste miesto,“ uviedol prezident a dodal, že v Srbsku je prítomný čoraz väčší počet českých investorov. „Možno očakávať zvýšenie vývozu. Budeme viesť dôležité rozhovory s mnohými spoločnosťami, akou je napríklad továreň automobilového priemyslu Škoda. Každému ponúkneme najlepšie podmienky,“ zdôraznil. * Ministerstvo pre starostlivosť o rodinu a demografiu z príležitosti Medzinárodného dňa rodiny, ktorý sme si pripomenuli v polovici mája, zdôrazňuje význam rodiny ako jedného z najpevnejších pilierov prežitia a rozvoja každej spoločnosti. „Samotným formovaním Ministerstva pre starostlivosť o rodinu a demografiu prejavený je úmysel štátu, aby sa rodina vrátila na miesto, ktoré jej patrí v srbskej spoločnosti.

Ministerstvo v tom smere už navštívilo vyše 30 obcí a miest v Srbsku, v čom bude naďalej pokračovať, keďže je jedným z cieľov navštíviť všetky lokálne samosprávy, porozprávať sa s občanmi a zohľadniť všetky situácie. V rámci toho vypracovaný bude aj dokument, na základe ktorého bude donesená rada opatrení a návrhov zákonných riešení, s cieľom propagácie a zachovania rodiny, rodinných hodnôt a srbskej spoločnosti všeobecne. Rodina je našou základnou bunkou. Preto je záväzkom všetkých nás, aby sme sa spolu starali o prosperitu rodiny a aby sme sa spoločnými silami snažili zosilnieť a spevniť ju. V Deň rodiny, ako i každý iný deň máme povinnosť, aby sme sa starali o každého člena svojej rodiny, aby sme pestovali dobré vzťahy plné vzájomnej úcty a lásky, keďže tým spôsobom chránime svoju rodinu, svoje mesto a svoj štát,“ uvádza sa v oznámení ministerstva.

ONLINE KONFERENCIA KOORDINACIE NÁRODNOSTNÝCH RÁD. V utorok 11. mája sa uskutočnila online konferencia Koordinácie národnostných rád národnostných menšín, ktorej predsedala Národnostná rada macedónskej národnostnej menšiny. Predstaviteľkami Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny boli predsedníčka Libuška Lakatošová a tajomníčka Mária Poptešinová. Témami sústredenia bolo: aktuálne sčítanie obyvateľstva v našej krajine, zaujatie stanoviska koordinácie ohľadom volebných lístkov; definovanie a analýza informovania v súvislosti s delegovaním predstaviteľov národnostných spoločenstiev komisiách pre sčítanie a v súlade s tým oboznámenie zodpovedných orgánov o stave koordinácie v tejto súvislosti. ah

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

STARÁ PAZOVA

Potrebné nové hektáre poľnohospodárskej pôdy Anna Lešťanová

inister poľnohospodárstva, lesníctva a vodného hospodárstva Branislav Nedimović spolu s pokrajinským tajomníkom pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo Čedomirom Božićom pobudli v sobotu 15. mája na pracovnej návšteve v Starej Pazove. V roľníckom družstve Agroprom, ktorého riaditeľom a majiteľom je Goran Mitrović, sa stretli aj s predsedom Obce Stará Pazova Đorđom

nastolili niekoľko tém, ktoré ich najviac trápia vo svojej výrobe. V tomto roľníckom družstve obrábajú vyše tritisíc hektárov pôdy, zaoberajú sa výkupom a predajom obilnín. Ministrovi Nedimovićovi povedali, že jeden z ich väčších problémov je nedostatok obrábateľnej pôdy. Zmienili sa aj o cenách obilnín, ktoré na svetových burzách dosiahli maximálnu výšku, tiež o problémoch v dobytkárstve a pri chove ošípaných, keďže v dôsledku aktuálnej epidemiologickej situácie je zmenšený dopyt najmä po mliečnych

Priamy kontakt a rokovania s roľníkmi mali: Branislav Nedinović (druhý sprava), Čedomir Božić a Đorđe Radinović

ských orgánov a lokálna samospráva tiež vyčleňuje určité prostriedky na zveľadenie poľnohospodárskej výroby. Radinović zahlásil, že tohto roku vyčlenia 50- až 70-tisíc dinárov každému menšiemu poľnohospodárskemu gaz-

na kúpu paliva a rezervných súčiastok. Nedostatok nových obrábateľných hektárov v Srieme je azda najväčší problém, ktorý trápi tunajších poľnohospodárov. B. Nedimović zdôraznil, že existuje spôsob, aby sa i tento

V rozhovoroch s poľnohospodármi sa zúčastnil aj Jaroslav Fábry zo Starej Pazovy

Radinovićom a tamojšími poľnohospodármi. Prítomní mali možnosť v priamom kontakte s ministrom Nedimovićom a pokrajinským tajomníkom Božićom hovoriť viac o svojich problémoch a očakávaniach. Pri tejto príležitosti minister okrem iného povedal, že očakáva dobrý rok a predpokladá, že ceny výrobkov neklesnú. Ale je tu aj ďalšia otázka, koľko výnosov bude. Staropazovskí družstevníci • TÝŽDEŇ •

výrobkoch a mäse. Podporu v poľnohospodárskej výrobe roľníci majú aj z rezortného pokrajinského sekretariátu, prostredníctvom súbehov, ktorými sa stanovujú podnetné prostriedky pre túto oblasť. Pre Obec Starú Pazovu, ako uviedol predseda Radinović, ale aj pre všetkých poľnohospodárskych výrobcov mimoriadny význam má podpora z republikových a pokrajin-

Silá staropazovského roľníckeho družstva Agroprom

dovstvu, ktoré im určite budú veľa znamenať, keď odštartujú sezónne práce. Získané prostriedky budú môcť využiť aj

problém prekonal, a podotkol: „Priamy kontakt s poľnohospodármi je najlepšou cestou na riešenie všetkých prekážok.

21 /4960/ 22. 5. 2021

Týždeň Z 26. RIADNEHO VÝROČNÉHO A VOLEBNÉHO ZHROMAŽDENIA MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU V BÁČSKOM PETROVCI

Matica slovenská s bohatou tradíciou má aktuálne poslanie Anna Horvátová

atica slovenská v Srbsku, ale vôbec Matica slovenská, aj napriek tomu, že je starobylá inštitúcia s bohatou tradíciou, má aktuálne poslanie. Posilňovať, prehlbovať a obnovovať národné uvedomenie starších i mladších je veľmi potrebné. Maticu slovenskú, cirkev a Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny spája veľa národných tém a nie je dôvod, aby sa prejavil čo i len nepatrný pocit malosti. Základné piliere, ktoré sa klenú nad týmito tromi inštitúciami, spočívajú na odbornej činnosti zameranej na budovaní pamäti, povedomia a sebavedomia národa a živej národno-kultúrnej a patriotickej činnosti. Vážnosť poslania a funkcií si uvedomujú aj novozvolení členovia matičných orgánov, tiež samotný predseda, ktorí boli zvolení na 26. riadnom výročnom a zároveň volebnom zasadnutí Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku, ktoré sa konalo v sobotu 15. mája v Báčskom Petrovci. Z bezpečnostných protiepidemiologických opatrení tentoraz to bolo v Slovenskom vojvodinskom divadle. Najväčší dôraz z 12 bodov rokovacieho programu mali body, v ktorých sa volili podpredsedovia a členovia Dozornej rady. Na post predsedu MSS sa uchádzal iba jeden kandidát, takže tu situácia bola takmer jasná. Prítomných bolo 62 delegátov z úhrnného počtu 69 z 23 miestnych odborov Matice slovenskej; tri miestne odbory ospravedlnili neúčasť. Zhromaždenie poctili aj vzácni hostia: predsedníčka NRSNM Li6

www.hl.rs

buška Lakatošová, biskup SEAVC Jaroslav Javorník, tretí tajomník Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade Boris Konček, podpredsedníčka NRSNM

nej Matice slovenskej Michal Spevák. V mene NRSNM sa prihovorila podpredsedníčka Vujačićová, ktorá trefne vystihla dôležitosť situácie: „Už druhý

Predchádzajúci predseda poďakujúc sa za spoluprácu odovzdal darčeky blízkym spolupracovníkom

Dr. Tatiana Vujačićová, predseda Zhromaždenia obce B. Petrovec Ján Jovankovič, podpredseda ZO B. Petrovec Dr. Ján Šuľan. POZDRAVNÉ PRÍHOVORY A POĎAKOVANIE Ján Brtka, predseda MSS v predchádzajúcom štvorročnom období, po kratšom príhovore odovzdal darčeky svojim najbližším spolupracovníkom. Krátko zhrnul aj štvorročné obdobie, pričom spomenul aj, že voľbu na predsedu MSS sprevádzali viaceré problémy, ktoré však pokračovali aj po jeho nastúpení do funkcie. Novozvolenému predsedovi prisľúbil pomoc z pozície pokrajinského poslanca, predovšetkým v aktivitách súvisiacich s prinavrátením konfiškovanej matičnej pôdy a niekdajšieho matičného objektu v strede Petrovca – bývalého obecného súdu. Príhovory mali aj tretí tajomník Veľvyslanectva SR Konček, tiež prvý predseda obnove-

Informačno-politický týždenník

rok sme – dalo by sa povedať, ,rukojemníkmi‘ koronavírusovej pandemickej situácie, ktorá skomplikovala celkovú a najmä tú ekonomickú situáciu v našej krajine. A pod týmto tlakom a pod vplyvom ďalších faktorov, žiaľ, môžeme sledovať už po niekoľko rokov ubúdanie počtu Slovákov v Srbsku. Je to iba jeden z problémov, ktorý sa týka nielen Národnostnej rady, ale i Matice slovenskej v Srbsku. Vo vnútri našej národnostnej menšiny – v prospech ,slovenskej veci‘ v Srbsku – mali by sme preto držať spolu. Do tretice – k rade i Matici patrí i naša Slovenská evanjelická cirkev, a práve tieto tri naše kľúčové inštitúcie v Srbsku by mali mať jasnú víziu národnostného života Slovákov a vplývať na zásadné aspekty jeho rozvoja. Základnými postulátmi na dosiahnutie uvedených výziev našej národnostnej menšiny je najsamprv vzdelávanie detí a

mládeže v slovenskom jazyku v systéme základného a stredného školstva, v nemalej miere ochrana kultúrneho a duchovného dedičstva, podpora duchovného života najmä v kontexte rozvoja autentickej mnohovrstevnej slovenskej kultúry vojvodinských Slovákov. Takým významným krokom na uskutočnenie nie iba uvedených predsavzatí, ktoré sa javia ako fundament pre nové vízie, je vlastne stmeliť rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Dosiahneme to iba tým, ak budeme držať spolu – NRSNM, MSS a SEAVC a ťahať za ten istý povraz.“ Aj kandidát na predsedu MSS Branislav Kulík, farár vojlovický, sa ujal slova, pričom zdôraznil: „Bolo to v takýto jarný čas, pred 16 rokmi, keď som vysadol na bicykel a išiel ako 18-ročný, k báčimu Michalovi Šrankovi do ich obchodu, s cieľom začleniť sa do Matice slovenskej, do MOMS Kysáč. Ešte sa pamätám, ako som si uvedomoval vážnosť tej chvíle. Keďže pochádzam z národne uvedomelej rodiny, Matica slovenská mala od svojho obnovenia v našom dome svoje zaslúžené miesto. A byť členom Matice slovenskej je privilégium, ktoré je tu iba pre toho, kto to úprimne chce. S rovnakou uvedomelosťou, ako vtedy, aj teraz sa prihováram vám. Ale aj s pokorou. Vy tu dnes predstavujete 15 000 matičiarov – Slovákov. Prihováram sa vám ako navrhnutý kandidát na post predsedu Matice slovenskej v Srbsku. Po tom, čo ma viac ako polovica miestnych odborov navrhla a naša Správna rada jednoznačne podporila. A akže dnes dostanem vašu dôveru a vašu podporu, vyhlasujem • TÝŽDEŇ •

Príhovor predsedu MSS Branislava Kulíka

pred týmto zhromaždením, že všetky nadobudnuté vedomosti, skúsenosti a zručnosti (...) dám do služby našej Matice a nášho slávneho národa slovenského. Tak ako som i doteraz konal z funkcie zástupcu predsedu a podpredsedu pre Banát, ale aj v Bielom Blate a vo Vojlovici. Aby sme ako Matica, ale aj ako celý národ mohli ísť dopredu, je nutné urýchliť to, čo je dobré, a rozlúčiť sa s tým, čo nás brzdí. V prvom rade sa musíme ako jednotlivci, ale i celé spoločenstvo vrátiť ku svojim koreňom, k hodnotám, ktoré nás po tisícročia zachraňovali. To, čo dávalo otcom silu pracovať, a v pote tváre vyrábať chlieb vezdajší, ale i bojovať a v húfoch hynúť na ďalekých frontoch; to čo dávalo matkám silu nesebecky vycho-

vávať hŕbu detí a robiť z nich ľudí, to bola neochvejná viera v Hospodina, nášho Boha, a naša slovenská zbožnosť prespievaná v Kancionáli Juraja Tranovského. Keď si takto usporiadame svoje životy, svoje rodiny, a aj svoju Maticu, potom s nami nedokážu otriasť žiadne problémy. Potom nás nikto nebude môcť zneužívať na svoje politické či materiálne ciele. Vtedy budeme plniť svoje poslanie. Jeden z najväčších problémov našej doby je úpadok nášho školstva. I na kvantitatívnej úrovni, a i na tej morálnej. Školstvo ako jeden s pilierov národa nesmie zlyhať vo svojom poslaní. To má ďalej za následok odnárodnenie časti mladšej generácie. A s tým súvisí i úpadok na poli kultúry, športu a iných ustanovizní. (...)

Jednota je naša najsilnejšia zbraň. A aj preto sa mnohí neprajníci snažia, aby nám ju zobrali. Ale my si to nesmieme dovoliť. Ideme spoločne, smelo, vojenským krokom dopredu (...).“ VOĽBA PREDSEDU, PODPREDSEDOV A DOZORNEJ RADY Po uvítacom príhovore, resp. pozdravných príhovoroch pristúpilo sa k práci. Do pracovného predsedníctva pán Brtka navrhol Libušku Lakatošovú, za predsedníčku, a členov Janka Havrana, Vladimíra Feketeho a Zdenku Chalupkovú, ktorá bola zapisovateľkou. Keďže iné návrhy neboli, nasledovali schvaľovania zápisníc, správ o činnosti, finančnej, Dozornej rady za rok 2020, ako i návrhy plánu práce

Protipandemické opatrenia sa dodržiavali

a finančného plánu na bežný rok. Pracovné ovzdušie občas prerušili neprimerané komentáre, či neopodstatnené mienky „nespokojných“ delegátov. Volebná časť sa niesla v pokojnom ovzduší. Volebnú komisiu tvorili: Zlatko Šimák, predseda, Svetlana Zolňanová a Anna Oravcová. Jediný kandidát na post predsedu Matice slovenskej v Srbsku bol Branislav Kulík, ktorý zo 62 lístkov získal 58 hlasov, pričom dva lístky boli neplatné a dvaja sa vyjadrili proti. Pre podpredsedov pre Banát a Sriem prišli po dva návrhy, pokým na post podpredsedov pre Báčku boli tri návrhy. Podpredsedami pre Banát MSS sa stali Janko Kolárik z Padiny a Jarmila Hromčíková z Bieleho Blata, pre Sriem sú to Janko Havran zo Starej Pazovy a Nataša Kolárová zo Šídu a pre Báčku sú Juraj Súdi zo Selenče a Anna Horvátová z B. Petrovca. Tretí kandidát bol Jaroslav Čiep z Petrovca, ktorý získal najmenej hlasov a nepodarilo sa mu dostať sa na pozíciu podpredsedu. Podpredsedami pre Belehrad (tiež boli dva návrhy) sú Ján Krivák a Zlatko Lenhart. Dozorná rada bude pracovať v zložení: Libuša Simendićová, Rozália Hudecová, Ondrej Zahorec, Ján Hrubík a Pavel Baláž. Tu delegáti mali možnosť voľby zo siedmich kandidátov.

Nový predseda Matice slovenskej v Srbsku (MSS) Branislav Kulík sa narodil dňa 5. 3. 1987 v Novom Sade v robotníckej rodine Vladimírovi Kulíkovi a Márii, rod. Francistyovej. Základnú školu Ľudovíta Štúra ukončil v Kysáči a Strednú ekonomickú školu Svetozara Miletića v Novom Sade. V roku 2006 nastúpil na Evanjelickú bohosloveckú fakultu v Bratislave, ktorú úspešne ukončil v roku 2011 štátnou skúškou a obhajobou diplomovej práce na tému Kristológia v Tranovskom kancionáli (školiteľ Mgr. Ľubomír Batka, PhD.). Promovaný bol dňa 9. 6. 2011 a bol mu udelený akademický titul magister (Mgr.). Dňa 21. 8. 2011 bol vysvätený za evanjelického kňaza biskupom Mgr. Samuelom Vrbovským v Kysáči. V Bielom Blate pôsobil ako kaplán a neskôr farár – administrátor takmer tri roky. Okrem náboženského pôsobenia snažil sa pozdvihnúť a upevniť aj národný život. Do služby vo Vojlovici nastúpil 1. mája 2013. Aj vo Vojlovici sa ako farár zapájal aj do národného života najmä cez Maticu slovenskú a SKOS Detvan. Od ukončenia štúdia nepretržite vyučuje aj na základných a stredných školách, najprv v rodnom Kysáči a v Novom Sade, neskôr v Bielom Blate a vo Vojlovici. Dňa 20. septembra 2014 bol biskupom Samuelom Vrbovským sobášený s Alenou, rod. Gajanovou. Doteraz majú tri deti: syna Rastislava a dcéry Alžbetu a Katarínu. Dňa 18. januára 2017 úspešne obhájil rigoróznu prácu na tému Vplyv Tranovského kancionála na vojvodinských Slovákov na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a bol mu udelený titul Doktor filozofie (PhDr.). V súčasnosti pôsobí vo Vojlovici a naďalej je aj farár – administrátor v Bielom Blate. V roku 2014 bol vymenovaný za predsedu Výboru pre úradné používanie jazyka a písma Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V máji 2017 ho zvolili za podpredsedu Matice slovenskej v Srbsku pre Banát a bol zástupcom predsedu Matice slovenskej v Srbsku. Od roku 2018 je aj podpredsedom Výkonnej rady NRSNM a od roku 2019 aj predsedom Správnej rady Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. PhDr. et ThMgr. Branislav Kulík bol v roku 2020 zvolený za predsedu Kňazskej konferencie SEAVC. • TÝŽDEŇ •

21 /4960/ 22. 5. 2021

Týždeň S MILOŠOM VUČEVIĆOM, PRIMÁTOROM MESTA NOVÝ SAD

Kysáč je súčasťou štátneho projektu Miroslava Ožvátová

nvestície do strategických projektov určia, aká krajina bude v budúcnosti. Cieľom je vytvoriť lepšie životné podmienky. Sem patria aj investície do prímestských sídiel. Pre náš týždenník primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević informoval o aktuálnych investíciách a projektoch, do ktorých je zapojený aj Kysáč, ako jedno z prímestských sídiel. Od roku 2012 Mesto Nový Sad rovnomerne investuje do všetkých častí mesta Nový Sad. V dôsledku toho vkladá aj do prímestských sídiel, vrátane Kysáča. Ohľadom tejto skutočnosti sme oslovili primátora mesta Nový Sad Miloša Vučevića. „Všetci občania Nového Sadu musia mať rovnaké práva a nesmú byť rozdelení na občanov prvej a druhej triedy podľa toho, v ktorej časti mesta žijú. A preto niet ospravedlnenia pre to, čo sa robilo do roku 2012, keď sa mestská časť mesta vyvíjala a do nej bolo investované na úkor prímestských sídiel, ktoré zostali upadnuté bez ciest, vodovodu a kanalizácie. Po niekoľkých desaťročiach neinvestovania do prímestských sídiel, politika Srbskej pokrokovej strany priniesla úplný obrat. Preto sme za posledných 8 rokov zaznamenali rekordné investície do všetkých častí Nového Sadu a neporovnateľne lepšiu kvalitu života. Prímestské sídla už nie sú tými komunálnymi ,výbežkami’, ktoré patria k mestu Nový Sad iba formálne. Teraz sú to všetko moderné sídla s dobrými cestami, zrekonštruovanými materskými škôlkami a školami, vybudovanou komunálnou infraštruktúrou, športovými ihriskami, detskými ihriskami... Som nesmierne hrdý na to, že 8

www.hl.rs

pozemky a domy mimo mesta dnes majú hodnotu, a že po nich rastie dopyt. To ukazuje, že sa nám podarilo priblížiť každú prímestskú časť dobrou cestnou sieťou a obnovenou komunálnou infraštruktúrou. Cieľ je, aby sa naše mesto stalo moderným mestským celkom, v ktorom každá časť má svoje krásy a osobitosti a všetky sa rozvíjajú rovnakým tempom. To je naša stratégia aj pre budúcnosť – rovnomerný rozvoj všet-

pozemky do Kysáča investovala viac ako 263 miliónov dinárov. A v nasledujúcich mesiacoch bude investovaných ďalších 700 miliónov dinárov.“ Podľa našich poznatkov, Kysáč je súčasťou štátneho projektu 2025. Mohli by ste nám objasniť, o aký projekt ide a čo to konkrétne bude znamenať pre Kysáč? „Ide o environmentálny program Čisté Srbsko, ktorý lokálnym samosprávam

Environmentálny program Čisté Srbsko lokálnym samosprávam otvára možnosť uchádzať sa o finančné prostriedky

kých častí mesta Nový Sad. Len v tomto roku program na usporiadanie stavebných pozemkov na investíciu do prímestských sídiel má naplánovaných asi 870 miliónov dinárov, ktoré budú vyčlenené z mestského rozpočtu. Najväčšiu investíciu realizujeme práve v Kysáči – v prvej fáze bude vyčlenených 140 miliónov dinárov na výstavbu kanalizácie odpadových vôd a v druhej fáze programu Čisté Srbsko ďalších 526 miliónov dinárov. Za posledných 8 rokov Mestská správa pre stavebné

Informačno-politický týždenník

otvára možnosť uchádzať sa o finančné prostriedky, ktoré budú investované do výstavby kanalizačných sietí a čističiek odpadových vôd v celom Srbsku. Tento program realizuje vláda Srbska na základe dohody s Čínskou ľudovou republikou, čo znamená, že v nasledujúcich troch rokoch na území celého Srbska, kde to bude potrebné, bude vybudovaná infraštruktúra na čistenie odpadových vôd a odkladanie odpadu. Našim partnerom je čínska spoločnosť CRBC. Viedol som s nimi

už niekoľko konštruktívnych rozhovorov o projektoch, ktoré budeme realizovať. Medzi nimi je aj výstavba centrálneho závodu mestskej čističky odpadových vôd na lokalite Rokov potok v Petrovaradíne. Súčasťou programu Čisté Srbsko je aj druhá etapa výstavby kanalizačnej siete v Kysáči.“ Z plánovaných investícií možno spomenúť doriešenie otázky kanalizácie v Kysáči? Aké sú konkrétne plány, keď ide o harmonogram plánovaných prác, ako i termín realizácie výstavby kanalizácie? „Prebieha verejné obstarávanie na prvú etapu výstavby kanalizácie odpadových vôd v Kysáči. Dĺžka kanalizačnej siete, ktorá sa v tejto etape vybuduje, bude 6 497 metrov a naplánované je aj vertikále sito, ktoré sa namontuje na existujúcu hlavnú čerpaciu stanicu. Prvá fáza tejto investície je vyčíslená na 140 miliónov dinárov. Druhá fáza, t. j. zvyšok výstavby kanalizačnej siete v Kysáči, bude financovaná z programu Čisté Srbsko v hodnote 526 miliónov dinárov a naplánovaná je tiež na tento rok.“ Aký význam má riešenie tejto otázky pre občanov Kysáča? „Je to predovšetkým životná a civilizačná otázka. Očakávam, že Nový Sad bude o dva alebo tri roky lídrom v oblasti pokrytia kanalizačnou sieťou. Keď ukončíme práce v Rumenke, začneme v Kysáči a na Čeneji, naprojektujeme Sadove a iné časti Petrovaradínu, naprojektujeme Bocke, na úpätí Frušskej hory, z hľadiska pokrytia kanalizačnou sieťou budeme presvedčivo najväčšími vodcami v Srbsku. Budeme na rovnakej úrovni s mestami strednej Európy a ak to uro• TÝŽDEŇ •

bíme v nasledujúcich dvoch alebo troch rokoch, budeme môcť byť konkurenční Ľubľane a Slovinsku.“ Určite je to veľká investícia, môžete nám povedať, aká je predpokladaná výška investície? „V predchádzajúcich rokoch a začnúc rokom 2012 mesto Nový Sad vyčlenilo značné prostriedky na výstavbu komunálnej infraštruktúry v Kysáči. Len prostredníctvom Mestskej správy pre stavebné pozemky a investície bolo vyčlenených okolo 270 miliónov dinárov na komunálnu a dopravnú infraštruktúru. Projekt, ktorý sa realizuje v dvoch fázach a začína sa tento rok, má celkovú hodnotu vo výške 700 miliónov dinárov, čiastočne je financovaný z mestského rozpočtu a značnú časť vo výške 526 miliónov vyčlenila republika z rozpočtu prostredníctvom programu Čisté Srbsko.“ Vedľa kanalizačnej siete sú plánované i prostriedky na realizáciu urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania mestskej alebo prímestskej časti. V tomto prípade ide o priestorové usporiadanie, ktoré ste pomenovali urbani džep. Môžete nám povedať, o čo presne ide? „Táto koncepcia, ktorú sme pomenovali urbani džepovi, vznikla v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry. Takéto priestorové usporiadanie je plánované na 46 miestach po celom meste, s dôrazom na prímestské sídla. Hlavným cieľom je, aby tam, kde niet mestského života a kde ľudia nevyužívajú otvorené priestory, boli vytvorené prostredia, ktoré priamo budú súvisieť s ich potrebami, ale aj túžbami. Tie priestory dostávajú rozmanitý obsah, ktorý občania použijú na komunikáciu, hry, športové aktivity a podobne. Do projektu sú zapojení aj študenti Katedry architektúry a urbanizmu, • TÝŽDEŇ •

ktorí rozhovorom s občanmi plánujú, ako by tieto priestory v meste mohli získať ekologickú, úžitkovú a spoločenskú hodnotu. Kysáč získa svoj urbani džep. Zhotovenie pilotného projektu je v záverečnej fáze a s prácami by sa malo začať už v lete.“ Vzhľadom na to, že sa Mesto Nový Sad pripravuje, aby v roku 2022 získalo titul Európskeho hlavného mesta kultúry, aký podiel bude mať Kysáč ako jedno z prímestských sídiel? „Očakávam, že bude dôležitý, pretože všetky podujatia, vďaka ktorým je náš Nový

prihlášok, s ktorou sa Nový Sad pri predkladaní projektu uchádzal o EHMK, predvída jednu časť programu, zatiaľ čo druhá časť programu na rok 2022 bude doplnená po súťaži Nadácie EHMK, ktorá sa skončila pred desiatimi dňami. Medzi tieto programy určite patria aj programy, ktoré sa budú konať v Kysáči, pretože ako jedným z najdôležitejších segmentov je decentralizácia kultúrnej scény. Je to súčasťou našej politiky pre Nový Sad a rovnomerných investícií do všetkých častí mesta. Chceli sme umožniť, aby kultúrny obsah bol dostupný všetkým, ako aj vyhnúť sa tomu, aby kultúra bola vyhradená iba pre centrum mesta. Odtiaľ pochádza myšlienka vytvoriť uvedené urbanizačné koncepcie a zorganizovať značnú časť programu EHMK vo všetkých častiach nášho krásneho mesta, aby nezostalo všetko sústredené iba na mestské Prebieha verejné obstarávanie na prvú etapu výstavby kanalizácie odpadových vôd v Kysáči jadro. Okrem programu, ktorý Sad rozpoznateľný a špeciálny, pripravuje Kultúrne centrum sú začlenené do spoločného Kysáč, návštevníci EHMK budú programu, ktorým sa prejavíme mať možnosť užiť si aj festival ako Európske hlavné mesto Gitariáda Vojvodiny. Kultúra kultúry. Nadácia Európske je definitívne axióm rozvoja hlavné mesto kultúry 2021 mesta Nový Sad a budeme umožňuje synergiu a dobrú pokračovať v intenzívnych inspoluprácu jednotlivých zdru- vestíciách do kultúrneho obžení a organizácií, ktoré smeru- sahu aj po roku EHMK, lebo jú k spoločnému cieľu, ktorým máme potenciál natrvalo sa je maximálne využitie všetkých stať lídrom v regióne.“ potenciálov v oblasti kultúry. Keď sa všeobecne hovorí o Neustále poukazujem na to, že investíciách, koľko je úhrnne ide o naše tituly, a že cieľom je, vložené a čo je všetko urobeaby všetci, ktorí majú záujem, né pre Kysáč? dobré nápady a chcú prispieť „Spolu s investíciami, ktoré k tomu, ako lepšie reprezento- boli vložené do rekonštrukcie vať svoje mesto, dostali šancu a obnovy cestnej siete, asfalzapojiť sa do procesu Európske tovania a udržiavania ciest, hlavné mesto kultúry. Kniha najväčšie investície sú výstavba

a vybavenie kanalizačnej siete. Vybudované je prepojovacie kanalizačné potrubie Kysáč − Rumenka, a tak je urobené napojenie na čističku v Rumenke. Po niekoľkých desaťročiach obyvatelia siedmich ulíc dostali atmosférickú kanalizáciu. Ukončená je i príprava technickej dokumentácie pre výstavbu fekálnej kanalizácie v celej dedine dĺžky viac ako 14 kilometrov.“ Aké sú plány pre budúcnosť týkajúce sa Kysáča? „Všetko, o čom sme hovorili, sú naše plány do budúcna. Tempo, ktorým pracujeme, potvrdzuje, že sme na dobrej ceste k tomu, aby sa Kysáč stal moderným sídlom s kvalitnou infraštruktúrou, upravenými zelenými plochami, škôlkami, školami, priestormi na organizovanie kultúrnych podujatí. My sme aj dobrí susedia aj partneri, a navzájom si rozumieme, keď ide o budúcnosť našich detí. Slovenská kultúra a tradícia sú súčasťou identity Nového Sadu, ktorý je vďaka svojej vyvinutej multikultúrnosti príkladom harmonického života a pestovania rozmanitosti. Nie tak dávno som mal významné stretnutie s delegáciou Slovenskej republiky, ktorú viedla štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ingrid Brocková a veľvyslanec Slovenskej republiky Fedor Rosocha. Hovorili sme o doterajšej spolupráci, solidarite a pomoci, ktorú si naše národy navzájom poskytovali počas epidemiologickej krízy. Zhodli sme sa, že je veľmi dobrý nápad vytvoriť jednotné Slovenské kultúrne stredisko vzhľadom na to, že by v ňom boli umiestnené dôležité kultúrne a vzdelávacie inštitúcie Slovákov. To sú všetko významné projekty pre našu spoločnú budúcnosť.“

21 /4960/ 22. 5. 2021

Foto: z archívu mesta Nový Sad 9

Týždeň SLOVO MÁ MARÍNA BALABANOVÁ, ZÁSTUPKYŇA PREDSEDU OBCE BÁČ

Obklopme sa krásnymi a pozitívnymi vecami Miroslav Benka

ôsobiť v prospech zveľadenia životného prostredia, či priamo vplývať na rozvoj daného prostredia, je veľkou zodpovednosťou. Ale na druhej strane je to aj v záujme vedúcich obecných štruktúr a svojráznou výzvou, byť neustále lepším a lepším. Práve týmto sa môže pochváliť aj Obec Báč, ktorej vedúce osobnosti v mnohom prispievajú k ekonomickému rozvoju a turistickému propagovaniu. Jednou z osobností je zástupkyňa predsedu Obce Báč Marína Balabanová, rod. Zolňanová, dipl. manažérka v turizme. Vážená pani Balabanová, aká je dnes situácia v Obci Báč, keď ide o kapitálne investície a všeobecný rozvoj obce? „Doterajšie moje pôsobenie bolo v oblasti turizmu, čomu dosvedčujú aj roky strávené v Turistickej organizácii našej obce a nadobudnuté nemalé skúsenosti v turistickej oblasti. K tomuto môjmu pôsobeniu prispieva aj skutočnosť, že sa mi ihneď po ukončení štúdia a získaní titulu dipl. manažéra v turizme naskytla príležitosť pracovať vo svojom odbore. A je to doslova šťastím, keď sa od začiatku venujete práci, ktorú máte radi. Príchod na nové pracovné miesto, teda na funkciu zástupkyne predsedu Obce Báč, neznamená aj koniec môjho zasadzovania sa o rozvoj turizmu. Práve naopak, je to pre našu obec šanca a príležitosť naplánovať víziu rozvoja obce. Samozrejme, najprv je dôležitý dobrý podklad, teda dôkladne to naplánovať, na čom pred realizáciou prioritných projektov spolu s predsedom našej obce a spolupracovníkmi popracujeme.“ Ako ste sa organizovali počas pandémie a ako fungovali inštitúcie?

www.hl.rs

„Pandémia spôsobená infekčným ochorením COVID-19 je jednou z najväčších za posledných niekoľko desaťročí a keď sa pozeráme na globálnej úrovni, aký vplyv tohto ochorenia aj je, patrí medzi najťažšie, s akými sa v posledných desaťročiach ľudstvo stretlo. Je veľmi nevďačné

v priebehu nepriaznivého roka, keď sa situácia mení z hodiny na hodinu a všetkým nám by malo byť prioritou zdravie a tiež blaho našich najbližších, keď veľká časť priemyselných dielní a tovární nefunguje, a samým tým výroba stagnuje, hodnotiť výkon a účinnosť určitej inštitúcie. Na pozíciu zástupkyne Obce Báč som nastúpila v nepriaznivom roku, roku výziev, takže tak to budem aj hodnotiť, ale predsa spolu so svojimi spolupracovníkmi sa budem snažiť zo všetkého dostať len to najlepšie, čo môžeme. Ak vylúčime nepriaznivú situáciu, boj proti pandémii a prácu v takýchto zložitých podmienkach, riešenie pálčivých problémov v našej obci je v tomto roku výzvou, ako i položenie základov na realizáciu dôležitých projektov, ktorých cieľom a konečným výsledkom má byť zvýhodnenie životných podmienok našich občanov. A keďže vieme, že je kvalita životnej úrovne priamo prepojená s podnikaním, aj vytváranie vhodných podmienok na podnikanie.

Informačno-politický týždenník

Je dôležité spomenúť, že Obec Báč poskytuje rôzne druhy sociálnych výhod, žiakom zabezpečuje zdarma prepravu, má perfektne vybavenú priemyselnú zónu, občianskym združeniam sa dostáva projektové financovanie, ale ani podpora pre poľnohospodárov nevystáva. K tomu sa vyznačuje aj realizáciou veľkého množstva projektov z európskych fondov. Mimoriadny význam majú infraštruktúrne projekty a pokračovanie vo vypracúvaní ďalšej projektovej technickej dokumentácie, aby sme pri uchádzaní o finančné prostriedky na vyšších inštanciách mali pripravené všetky potrebné doklady. Rozpočet Obce Báč, žiaľbohu, nepostačuje na všetky veľké infraštruktúrne a kapitálové projekty a na riešenie všetkých problémov, ktoré trápia našich občanov, ale všemožne sa zasadzujeme o vyvážený rozvoj všetkých šiestich dedín v našej obci. Nejako sa snažíme načúvať potrebám všetkých občanov. V tomto roku je v pláne aj výstavba budovy sociálneho strediska, tiež dostavba škôlky v dedine Vajska v rámci Predškolskej ustanovizne Kolibri v Báči, a to v spolupráci s Nadáciou Novaka Ðokovića.“ Ako vidíte dnes túto situáciu, keď ide o investície do historických objektov, Báčskeho hradu a vôbec do turizmu? „Vôkol našej obce sa nachádza jedinečné kultúrne a prírodné bohatstvo. Veď kultúrna časť Báča a okolia sú ozajstnými kandidátmi na zápis do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pevnosť s príslušnými objektmi je veľmi inšpiratívnym priestorom, pokiaľ ide o zvýšenie atraktivity prostredia a ešte keď k tomu pridáme aj prírodu, ktorá obklopuje pevnosť, je to naozaj obdivuhodné. Potom skutočnosť, že v minulosti to bolo vodné mesto, tiež prinavrátenie vodného toku

do koryta Mostongy, neďaleký kanál, revitalizáciu ulice Báčskej pevnosti ako chráneného priestorovo-ambientálneho komplexu, určite by mohla stáť na rovnakej priečke s mnohými nemeckými, slovenskými, francúzskymi a inými európskymi hradmi, ktoré kultúrne a historické dedičstvo prepojili s funkciou moderného turizmu. Pri plánovaní rozvoja každého odvetvia turizmu potrebné je analyzovať potenciál lokálneho spoločenstva, ktoré sa na jeho realizácii skutočne podieľa. Povinnosťou nás, ktorí sa podieľame na vypracovaní rozvojovej politiky v tejto oblasti, je vytvárať priaznivé podmienky na zapájanie obyvateľov do turistickej sféry. Na každom z nás je dokonca, aby si uvedomil a využil výhody, ktoré táto oblasť ponúka. Tu mám na mysli predovšetkým oblasť pohostinstva a hotelierstva, ale aj skutočne širokú škálu príležitostí, do ktorých sa môže miestne obyvateľstvo zapojiť a získať určité príjmy, či už to budú základné alebo dodatočné. Zapájanie mladých odborných kádrov je naliehavou potrebou, a keďže je aj nedostatkom, v nastávajúcom období sa určite budeme zaoberať aj touto problematikou.“ S akými starosťami sa stretávate na tejto funkcii, keď ide o slovenskú národnostnú menšinu? „ Obec Báč je viacnárodnostné prostredie, v ktorom sa práva menšín uplatňujú na najvyššej úrovni, vrátane práv slovenskej národnostnej menšiny, začnúc úradným používaním jazyka a písma v kostoloch – evanjelickom a rímskokatolíckom, ako aj výučbou v slovenčine v Základnej škole Jána Kollára v Selenči, kde sa vyučuje až 5 jazykov. Je dôležité spomenúť zastúpenie Slovákov vo verejných funkciách v našej obci (až piati), ako aj v lokálnej samospráve (štyria). Naša obec • TÝŽDEŇ •

sa tiež môže pochváliť zaradením slovenského jazyka ako voliteľného predmetu do vyučovacieho procesu v Základnej škole Vuka Karadžića v Báči, kde už 4 roky v troch zmiešaných skupinách 13 žiakov navštevuje hodiny slovenského jazyka. V tejto súvislosti spomeniem, že ako Selenčanka som veľmi hrdá na tradíciu, zvyky a kultúrny život Slovákov všeobecne, ktoré sa v súčasnom živote, aspoň sa mi tak zdá, a myslím si, že mám pravdu, pestujú a pred zabudnutím uchovávajú ako kedykoľvek predtým. Konkrétne v Selenči je veľmi zvýraznené pestovanie alebo, tak to uvediem, oživovanie slovenských krojov, hudby, piesní a zvykov, a to predovšetkým vďaka mladým ľuďom – členom Kultúrno-umeleckého spolku Jána Kollára, ale aj mladým odborníkom – etnológom, k tomu aj veľmi talentovaným deťom školského orchestra, ktoré dosahujú výnimočné výsledky na celoštátnej úrovni, potom naširoko známemu vynikajúcemu Komornému zboru Zvony, kvalitným hudobným skupinám, etno sekcie Miestneho odboru Matice slovenskej, ako aj súkromným e tno domom. Svoj príspevok prikladajú aj akademickí umelci, tiež výtvarné tábory v organizácii Združenia sv. Vojtecha. Nemôžem nespomenúť aj veľmi dobrú spoluprácu s Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny, pokiaľ ide

spochybňované a otázne vysielacie práva, financovanie a obstátie. Odchod Slovákov na Slovensko je jednou z pálčivých otázok, ale keď vezmeme do úvahy, že migrácie sú prítomné na celom svete, nemôžeme tento trend zastaviť, ale určite môžeme ovplyvniť proces spomalenia.“ Ako by sa dalo ešte pomôcť, keď ide o našu, slovenskú kultúru po tejto nešťastnej pandémii? „Pandémia, ktorá v uplynulom období ochromila celý svet a doslova všetky hospodárske odvetvia, zasiahla aj kultúrnu oblasť a nepriaznivo vplývala predovšetkým na organizátorov podujatí a udalostí zo všetkých oblastí. V takejto situácii sa maximálne využili možnosti digitálnej techniky a sociálnych sietí, kde sa takmer všetky takpovediac udalosti realizovali online. Verím, že digitalizácia slovenskej kultúry je v tomto postpandemickom období mimoriadne dôležitá a práve súbehy z tejto oblasti zverejnilo Ministerstvo pre kultúru a informovanie. Chcela by Dipl. manažérka turizmu Marína som pochváliť mojich SelenBalabanová, rod. Zolňanová, sa čanov, ktorí sú mimoriadne narodila 19. septembra 1981. Zákaktívni v nahrávaní rôznych ladnú školu Jána Kollára skončila v kvalitných zvukových a obraSelenči a Gymnázium Jána Kollára zových záznamov slovenskej v Báčskom Petrovci. Vyštudovala manažment turizmu na Prírodovedtradície, piesní a hudby a ich no-matematickej fakulte – Katedra prezentácií prostredníctvom geografie, cestovného ruchu a hosociálnych sietí. Je to veľmi telierstva v Novom Sade, kde získala účinný spôsob propagácie titul dipl. manažér turizmu. slovenskej kultúry v Srbsku, V súčasnosti je zástupkyňou predktorý si k tomu môžu pozrieť sedu Obce Báč. Balabanová bola aj nielen Slováci vo Vojvodine riaditeľkou Turistickej organizácie v Obci Báč. Pracuje aj ako profea Srbsku, ale aj v Európe či v sorka odborných predmetov z turizmu na petrovskom gymnáziu. celom svete. V tomto zmysle Je predsedníčkou Správnej rady Turistickej organizácie Vojvodiny, treba čo najlepšie využiť všetčlenkou Nadácie pre správu kultúrnej krajiny Báč a Združenia pre ky výhody internetu.“ rozvoj vidieka a ekoturistiky Báč v srdci Báčky, ktorá úzko spolupraAko vidíte zachovanie cuje s Nadáciou Novaka Đokovića.

• TÝŽDEŇ •

predovšetkým o vzdelávanie a kultúrny život Slovákov, a zároveň zdôrazniť dobrú komunikáciu pri všetkých výzvach, ktorým každodenne čelíme. Lokálna samospráva sa snaží maximálne podporovať všetky združenia, v ktorých sú Slováci sústredení, predovšetkým prostredníctvom projektového financovania. Ako Slovenka a aj z postu podpredsedníčky obce budem sa zasadzovať o zachovanie záujmov slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, samozrejme, o ich zveľadenie, ale aj za spoluprácu medzi Srbskom a pravlasťou Slovákov – Slovenskou republikou, vo všetkých segmentoch, pokiaľ je to možné. V posledných mesiacoch som narazila na výzvu, presnejšie riešenie situácie s lokálnymi médiami, t. j. rozhlasom, ktorý vysiela reláciu v slovenskom jazyku. Rádio Báčka svojím pôsobením už viac ako 50 rokov zdieľa osud ďalších miestnych médií, ktoré sa dostali do rúk súkromníkov, s tým, že nesmú byť

našej národnostnej identity? „Chcem zdôrazniť, že zachovanie materinského jazyka je kľúčom k zachovaniu našej slovenskej identity, a vyzvať všetkých Slovákov v Srbsku, aby si uctievali svoj materinský jazyk, kultúru a nezriekali sa národnostného príslušenstva. Najmä v zmiešaných manželstvách je veľmi dôležité, aby sme so svojimi deťmi hovorili po slovensky. Preto využite možnosť navštevovať hodiny slovenčiny v základných a stredných školách, poukazujte deťom na dôležitosť čítania slovenskej literatúry, kníh, časopisov... Aj sama už 4 roky dávam svoj príspevok a podporu stredoškolskému vzdelávaniu na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, kde učím odborné predmety z turistickej oblasti v slovenskom jazyku v kuchárskom odbore. Skutočne všetka česť patrí kolektívu gymnázia za zasadzovanie sa o vyučovanie v materinskom jazyku, teda v slovenčine, sledovanie trendov a otvorenie nových odborov.“ Na záver čo by ste popriali vašim občanom, našim a vašim čitateľom Hlasu ľudu? „V prvom rade prajem všetkým pevné zdravie, v nádeji, že čoskoro budeme hovoriť o postpandemickom období, v ktorom budeme musieť uplatňovať zodpovedné správanie a osvojiť si nové návyky. Nemenej dôležitá je aj medziľudská tolerancia a rešpektovanie rozmanitosti vo všetkých oblastiach, ktorým tiež musíme venovať väčšiu pozornosť. Svedkami sme rôznych negatívnych kampaní a často zlej komunikácie, ktoré máme ako moderná spoločnosť v modernej dobe k dispozícii prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Preto sa obklopme krásnymi a pozitívnymi vecami, pracovitými ľuďmi, ktorí sa venujú svojej práci, aby sme spoločne pracovali na vytvorení lepšieho, zdravšieho a úspešnejšieho Srbska. Buďme jednotní, pestujme slovenskú kultúru, obyčaje a zachovajme si materinský jazyk.“ Foto: z archívu Maríny Balabanovej

21 /4960/ 22. 5. 2021

Slovensko MIMORIADNY STAV SA NA SLOVENSKU SKONČIL

Žiaci sa vrátili do školských lavíc Pripravil: Miroslav Pap

láda Slovenskej republiky sa predčasne rozhodla ukončiť mimoriadny stav v krajine, ktorý trval nepretržite od 1. októbra 2020, presnejšie sedem mesiacov. Vláda doteraz niekoľkokrát predlžovala mimoriadny stav pre problematickú epidemickú situáciu a naposledy 29. apríla tohto roku. Jeho predčasné ukončenie bolo stanovené na 14. máj. V praxi to znamená, že nebudú platiť obmedzenia pohybu, ani zákaz zhromažďovania. Zostáva však povinné nosenie rúšok. Do škôl sa vrátili žiaci základných a stredných škôl, ale aj všetci predškoláci. Prezenčná (denná) forma výučby na vysokých školách je opäť možná v tzv. oranžových okresoch (podľa covid automatu). Od 17. mája sa v oranžovej fáze nachádzajú Senec, Nitra,

Pútavá kampaň Slovenského národného divadla (foto: SND)

Hlohovec a Topoľčany. Postupne sa budú otvárať aj ostatné vysoké školy v ostatných okresoch, samozrejme, podľa covid automatu. V spomenutých štyroch oranžových okresoch sa budú môcť konať už aj oslavy, svadby a pohreby s väčším počtom prítomných. Otvárajú sa aj interiéry reštaurácií, športové strediská, ale aj kultúrne ustanovizne. Po ukončení mimoriadneho stavu kultúrne inštitúcie naplno začali pracovať. Napríklad Slovenské národné divadlo v Bratislave zverejnilo

kampaň – Oprašujeme! – Prach zo sedadiel, ale aj celý repertoár, alebo Zaplňte si diár! Termínmi našich premiér a predstavení. Týmto apeluje na záujemcov o divadlo, balet, operu, aby si vopred zabezpečili vstupenky, lebo ich počet je limitovaný, pre pandemické opatrenia, ktoré sa musia dodržiavať aj naďalej, medzi ktoré patrí odstup medzi divákmi. Na Slovensku bolo do 18. mája zaočkovaných prvou dávkou 1 437 944 ľudí a druhou 682 858.

V percentuálnych hodnotách to vynáša 26,14 percenta z celkového počtu. Aktuálne sa očkuje vakcínami od spoločností Pfizer/ BioNTech, Moderna a AstraZeneca. Očkovanie ruskou vakcínou Sputnik V zatiaľ nie je možné. Podľa ministra zdravotníctva Vladimíra Langvarského očkovanie ruskou vakcínou bude možné od júna. Na očkovanie sa ľudia najprv musia prihlásiť v systéme, lebo zatiaľ nie je možné voľné očkovanie bez prihlasovania. Očkovaní obyvatelia dostávajú potvrdenie, ktoré im umožňuje cestovať do susedných krajín. Opozičné strany preto vyzývajú vládnuce kruhy, aby čo najskôr zabezpečili medzinárodne uznávaný európsky certifikát, s ktorým bude pohyb obyvateľov Slovenska možný v rámci Európy. zdroj: ta3.com, pravda.sk

POVODNE V RUDNE NAD HRONOM

Voda niesla všetko pred sebou M. Pap

aždivý máj na Slovensku spôsobil viacero povodní. Obrovská prívalová vlna z Hronu sa v pondelok 17. mája prehnala dedinou Rudno nad Hronom a brala všetko pred sebou. Dôvodom toho bolo pretrhnutie hrádze nad dedinou, ktorú vybu-

dovali v rámci protipovodňových opatrení v roku 2011. Voda poškodila dve desiatky osobných aut a zaplavila rodinné domy a záhrady. Živel zobral život aj jednému obyvateľovi, a to práve bývalému starostovi dediny Rudno nad Hronom, ktorý sa v nevhodnej chvíli snažil dostať sa zo svojho altánku. Na potopených častiach

Odstraňovanie bahna

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

zasahovali dobrovoľní a profesionálni hasiči, ktorí pomocou ťažkej techniky oslobodzovali mosty a upravovali koryto rieky. Zároveň pomocou vysokokapacitných čerpadiel odčerpávali vodu zo zatopených ulíc a pivníc. Hrádza však mala nedostatky, ktorých následky pocítili obyvatelia dediny. Mala zrejme chybu v konštrukcii a údržbe, preto prišlo k jej roztrhnutiu a následne k povodni. O povodniach v Rudne nad Hronom sa vyjadril aj premiér Eduard Heger, ktorý sa prišiel pozrieť aj priamo na vytopené miesto: „Situácia je naozaj vážna. Je tu veľmi veľa zatopených domov. Teší ma, že je tu veľa aj dobrovoľníkov, hasičov, vojakov, policajtov, ktorí pomáhajú ľuďom vytiahnuť vodu z domov.

Na pomoc prišli napríklad aj ľudia z okolitých dedín. Situáciu sťažuje aj nedostatok pitnej vody, ale aj odpojenie plynu. Elektrika našťastie ešte stále funguje. Po špecifikovaní rozsahu škôd vláda vyčlení prostriedky na opravu. Dúfam, že sa o taký týždeň všetko dorieši, lebo títo ľudia sú od toho bytostne závislí.“ Podobnú situáciu Rudno nad Hronom zažilo v roku 1994, keď bolo tiež vytopené. Škody na miestnom a súkromnom majetku zatiaľ nie sú vyčíslené. O povodniach sa zmienila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá zdôraznila, že štát rýchlo určí pripravovanú finančnú pomoc, ktorá aspoň sčasti dokáže revitalizovať poškodené majetky obyvateľov Rudna nad Hronom. Zdroj a foto: ta3.com • SLOVENSKO •

V JÁNOŠÍKU INŠTALOVALI SENIORA BANÁTSKEHO

Službu seniora chápem ako dar Boží Vladimír Hudec

sa dobre cítia v tvojej prítomnosti. Cítia, že sú prijatí. Tento dar aj ďalej buduj a rozvíjaj, ale snaž sa páčiť iba Hospodinu,“ ponaučil okrem iného pán biskup nového seniora banátskeho. Po slávnostnom čine inštalácie pán senior Slađan Daniel Srdić ďakujúc za dôveru povedal: „Prajem si, aby táto moja vďaka nebola iba dlhým rozprávaním, ale aby ju potvrdzovalo moje ďalšie konanie v živote a v službách ako seniora banátskeho. Všetko vo svojom živote, a tak aj moju kňazskú, a teraz aj službu seniora banátskeho, chápem ako dar Boží a zase aj ako niečo, čo moji bratia a sestry

rvým seniorom Banátskeho seniorátu po osamostatnení cirkvi pred sto rokmi bol kovačický kňaz Ján Čaplovič. Po ňom túto zodpovednú funkciu zastávali Jozef Janiš, Tomáš Kováč, Karol Chalupka, Pavel Demrovský a Pavel Sklenár. Po smrti Pavla Sklenára za nového seniora banátskeho v septembri minulého roku kňazi banátskyach zborov zvolili farára jánošíckeho a administrá- Spoločná fotka prítomných kňazov tora hajdušického cirkevného zboru Slađana Daniela Srdića. viteľov politického života Juhoba- pozdravil predseda Kňazskej konDôstojný pán Jaroslav Javorník, nátskeho obvodu a obcí Alibunár ferencie SEAVC, farár vojlovický biskup SEAVC, na slávnostných a Kovačica, ako aj predstaviteľov Branislav Kulík. Liturgovali všetci prítomní kňazi a služby na službách Božích v Jáorganoch sprevádzal MgA. nošíku 16. mája toho Janko Siroma, PhD., čestný roku nového seniora kantor jánošíckeho cirkevaj úradne uviedol do ného zboru. Primeranou služby. kázňou sa prihovoril farár Prítomných, predpadinský Ján Cicka. staviteľov BiskupskéSamotnému činu inštaláho úradu a Synody cie predchádzal aj príhovor SEAVC v čele s biskupána biskupa Jaroslava Japom a synodálnym vorníka, ktorý si všimol, že dozorcom, delegácie zvláštnosťou tejto slávnosti všetkých cirkevných okrem toho, že zapadá do zborov Banátskeho Pán biskup Jaroslav Javorník za asistencie seniora sriemskeho Igora Feldyho (vpravo) rámcov oslavy stého výroseniorátu v čele so a seniora báčskeho Jaroslava Kopčoka inštačia osamostatnenia SEAVC svojimi kňazmi, pred- loval seniora banátskeho Slađana Daniela v Srbsku a 15. výročia služby Blahoželajúc novému seniorovi predstaviteľov Báčskeho Srdića nového seniora Slađana Da- sedníčka NRSNM Libuška Lakatošoa Sriemskeho seniorátu v čele so seniormi, kňazmi, NRSNM a Matice slovenskej v Srb- niela Srdića v Jánošíku, je aj vá vyjadrila nádej, že cirkev, Matica slovenská a Národnostná rada budú predstaviteľov Evanjelickej meto- sku, slovenských škôl, združení to, že najmladší inštalovaný spolupracovať, aby Slováci, ich kultúra, distickej cirkvi v Srbsku, predsta- a spolkov a domácich veriacich, biskup v celých dejinách na- tradícia a cirkev na týchto priestoroch šej cirkvi inštaluje najmlad- nezanikli šieho banátskeho seniora v dejinách seniorátu. „V tejto novej službe budeš mu- v senioráte uznali, že som hodsieť byť aj veľký, aj malý. Veľký v ný zastávať. Tento dar si budem láske k Bohu a, samozrejme, ku chrániť, aby som ho nestratil, aj blížnym, a malý v prehnanom ho rozmnožovať a ospravedlniť sebavedomí a pýche. Chráň sa to, za čo som zvolený.“ Na otázku, každého nebezpečenstva, ale naj- aké má plány ako senior, krátko mä toho najväčšieho pre všetkých odpovedal: „Plány sú všelijaké, duchovných – páčiť sa všetkým ale o nich nerád rozprávam, lebo ľuďom. Nezabúdaj, že si aj ty iba budúcnosť, a najmä ako to vidíme len hriešnik, ktorý potrebuje od- v dnešnom čase, je neistá. Ja všetpustenie. Usiluj sa na česť a dobré ky plány, ktoré mám, odovzdávam meno, ale neusiluj sa páčiť všetkým Pánu Bohu v mojich modlitbách Slávnostnú chvíľu svojím spevom obohatil aj novozaložený cirkevný ľuďom. Máš dar od Hospodina a verím, že ich požehná a vy ako spevokol Banátskeho seniorátu vypočuť a pochopiť človeka. Ľudia médiá ich všetky časom sledujte.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

21 /4960/ 22. 5. 2021

Ľudia a udalosti OBEC KOVAČICA

Výstavba novej továrne Olinka Glóziková-Jonášová

ováreň na výrobu zdravotníckeho etanolu v Kovačici by mala byť vybudovaná do roku 2023, keď by mala aj štartovať s prácou. Výstavba továrne na výrobu etanolu, v blízkosti kovačického cukrovaru, vyčíslená je na 21,5 milióna eur. Investorom je spoločnosť Sunoko.„Nová továreň v Kovačici bude mať pozitívny vplyv aj na poľnohospodárstvo v našej obci, lebo zväčší dopyt

o výrobu kukurice, čo bude pravdepodobne kladne vplývať aj na jej cenu,“ hovorí Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica. Etanol je všetkým známejší podľa názvu medicínsky alkohol a je to jednosýtny alkohol široko používaný v priemysle, zdravotníctve a v bežnom živote. V súčasnosti je ťažko nájsť odvetvie, kde by sa etanol nepoužil a vymenovať všetko, na čo je užitočný. Väčšina zo všetkých jeho vlastností sa oceňuje vo

farmaceutických výrobkoch, ako aj jeho použitie v medicíne. Zároveň je to vynikajúci dezinfekčný prostriedok.

hlásil: „Výstavba ďalších 1 000 štvorcových metrov spomenutej továrne znamená aj otvorenie nových pracovných miest, takže v továrni Konkab bude, okrem doterajších 120 pracovníkov, zamestnané ďalších šesťdesiat.“ Rozšírenie pracovných kapacít

Jaroslav Hrubík (prvý zľava) s Ing. Željkom Nikolićom riaditeľom továrne na výrobu káblov Konkab v Kovačici

Zo zasadnutia s predstaviteľmi cukrovaru Sunoko

Z obecnej samosprávy informujú, že okrem spomenutej továrne aj továreň na výrobu káblov Konkab, ktorá už desaťročie sídli v Kovačici, plánuje rozšírenie pracovných, resp. výrobných kapacít. Predseda Hrubík pri tej príležitosti vykonal obhliadku spomenutej továrne, kde ho privítal riaditeľ Željko Nikolić, ktorý vy-

očakáva sa už v druhej polovici aktuálneho roka. „Podpora zo strany štátu bola významným a rozhodným prvkom stability v hospodárstve a práve vďaka tomu je možné stavať nové továrne a rozširovať už jestvujúce,“ vyzdvihol na záver predseda Hrubík. Foto: z archívu Obce Kovačica

STARÁ PAZOVA

Schválené ďalšie projekty Anna Lešťanová

bec Stará Pazova v spolupráci s Turistickou organizáciou Obce Stará Pazova sa uchádzala na verejnom súbehu pre financovanie a spolufinancovanie projektov v oblasti ochrany a zachovávania kultúrneho dedičstva v AP Vojvodine v roku 2021, a to v Pokrajinskom sekretariáte pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločnosťami. Projekt Pazova – dom pre nás: konzervácia, obnova a revitalizácia domu Janka Čmelíka v Starej Pazove, sídlo muzeálnej zbierky sa podľa rozhodnutia bude financovať v sume milión a pol dinára. 14

www.hl.rs

Ako sa dozvedáme v TO Obce Stará Pazova, prostriedky na základe tohto projektu sú účelové a venované na úpravu strechy Spomienkového domu Národného hrdinu Janka Čmelíka. Odbornú pomoc v rámci projektu Pazova – dom pre nás im poskytol Ústav pre ochranu pomätníkov kultúry v Sriemskej Mitrovici. Úspešná spolupráca medzi TO Obce Stará Pazova a Vlasteneckým múzeom v Rume pokračuje i tohto roku. Toto múzeum sa uchádzalo na verejnom súbehu, ktorý vypísalo Ministerstvo kultúry a verejného informovania v oblasti odhaľovania, zbierania, výskumu, dokumentovania,

Informačno-politický týždenník

hodnotenia, ochrany, spravovania a užívania muzeálneho kultúrneho dedičstva. Ministerstvo rozpoznalo význam tohto spoločného projektu (ktorému podporu dali aj z Ústavu pre kultúru vojvodinských Chorvátov, CHKOS Tomislav v Golubinciach, tiež to urobili farári Rímskokatolíckej cirkvi a veriaci z Golubiniec a Nových Bánoviec) a finančne podporilo usporiadanie etnologickej výstavy Dva a pol storočia od príchodu Chorvátov do východného Sriemu. Vlani v októbri v rodnom dome národného hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove otvorili etnologickú výstavu pod názvom 250 rokov príchodu Slo-

Na Spomienkovom dome národného hrdinu Janka Čmelíka nasleduje kompletná úprava strechy

vákov do Starej Pazovy. Výstava zapadla do osláv 250. výročia príchodu Slovákov na toto územie a nainštalovaná bola práve za podpory tohto ministerstva a vďaka spoločnému projektu TO Obce Stará Pazova a Vlasteneckého múzea Ruma. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Sila ľudskosti je nezastaviteľná Anna Lešťanová

j v Červenom kríži Stará Pazova si v dňoch 8. až 15. mája pripomenuli Týždeň Červeného kríža početnými aktivitami. Začal sa v sobotu 8. mája na Svetový deň Červeného kríža, ktorý tohto roku bol poznamenaný témou, ktorú určila Medzinárodná federácia spolkov Červeného kríža a Červeného polmesiaca: Unstoppable – Nezadržateľný. Počítajte s nami, lebo sme aj v najťažších chvíľach spolu. Svetový deň Červeného kríža je vlastne oslavou úlohy zamestnancov a dobrovoľníkov Svetovej organizácie Červeného kríža v záchrane ľudských životov a pomoci ohrozeným po celom svete. Tento dátum si zvolili na počesť švajčiarskeho humanistu a filantropa Jeana Henryho Dunanta, ktorý sa narodil v tento deň roku 1828 v Ženeve a je zakladateľom Červeného kríža.

Podľa slov zamestnancov Červeného kríža Stará Pazova aj rok 2021 je rok plný neúnavnej práce a odhodlania. Podobne ako Červený kríž Srbska, tak i Červený kríž Stará Pazova pocítil vplyv a následky koronavírusu. „Počas celosvetovej

ľavravná téma pod názvom Nezadržateľný,“ povedali zamestnanci v Červenom kríži Stará Pazova a napočítali nám všetky realizované podujatia v tomto týždni, ktoré sa konali, samozrejme, za uctievania protipandemických opatrení.

pandémie Červený kríž ukázal schopnosť rýchlo sa prispôsobiť novým podmienkam života a práce, a preto všetky svoje aktivity a programy organizoval celkom novým spôsobom a na základe tohto je vlastne aj zvolená táto ve-

Okrem propagovania hodnôt Červeného kríža v médiách a na spoločenských sieťach v utorok 11. mája – v Národný deň dobrovoľných darcov krvi v tejto staropazovskej organizácii usporiadali v spolupráci s mladými

OCENENIA V RÁMCI TÝŽDŇA ČERVENÉHO KRÍŽA

Zlatý odznak Vladimírovi Sabovi Miroslava Ožvátová

vetový deň Červeného kríža 8. mája a Týždeň Červeného kríža od 8. do 15. mája sa niesli v znamení témy, ktorú určila Medzinárodná federácia spoločnosti Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Leitmotív tohto roku znie: Nezastaviteľní. Jednotlivcom, organizáciám, inštitúciám a združeniam boli odovzdané vyznamenania Červeného kríža Srbska. Ceremoniál sa konal v stredu 12. mája v Slávnostnej sieni Domu srbskej armády v Novom Sade. Predseda Červeného kríža Srbska prof. Dr. Dragan Radovanović odovzdal medaily a Zlatý odznak a predseda Červeného kríža v Novom • ĽUDIA A UDALOSTI •

Sade plukovník Dr. Bratoljub Brkljača udelil Strieborný odznak Červeného kríža Srbska. Spolu bolo 31 odmenených, ktorí sa

pričinili o rozvoj Červeného kríža. Medzi nimi bol i Vladimír Sabo, koordinátor Programu starostlivosti o seniorov Červeného kríža v Kysáči a získal Zlatý odznak. Túto funkciu zastáva viac ako 30 rokov. Pre náš týždenník povedal: „Bolo to pred vyše 30 rokmi, keď som mal používateľov našich služieb až 120. Žiaľ, nie sú viac medzi nami. V tejto chvíli mám 28 používateľov a 8 dobrovoľníkov.“ Na otázku – aké povinnosti má dobrovoľník Koordinátor Programu starostlivosti o senio- Červeného kríža, Sabo rov Červeného kríža v Kysáči Vladimír Sabo odpovedal: „Práca je túto funkciu zastáva viac ako 30 rokov niekedy namáhavá,

dobrovoľníkmi pouličnú akciu deľby letákov, kde propagovali darcovstvo krvi a poukázali na význam darovania krvi, ktorý je veľmi prospešný, bezpečný a jednoduchý humánny krok. Počas trvania tohto týždňa vykonali aj deľbu balíkov pre novorodencov s heslom Aby nás bolo viac. Všetky bábätká narodené v období od 8. do 15. mája z územia Staropazovskej obce dostali primerané balíky a nimi im vlastne zaželali šťastné privítanie, že prišli na svet a medzi nás. V tomto časovom intervale sa narodilo 30 detí. Usporiadali aj dve akcie DDK a je to vlastne aplikácia na udeľovanie a znázorňovanie ďakovných listín pre dobrovoľné darcovstvo krvi. Dobrovoľníci Červeného kríža Stará Pazova sa aktívne zúčastňujú v akciách propagovania verejného zdravia a najmä očkovania, kde tesne spolupracujú s tamojším Domom zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja, a to nielen počas trvania tohto týždňa, lebo, ako hovoria, sila ľudskosti je nezastaviteľná. Foto: z archívu ČK Stará Pazova

robí sa v teréne a dobrovoľníci majú rôzne povinnosti. Treba zdôrazniť, že existujú aj stanovené predpisy o tom, aké práce môžu vykonávať. Používatelia služieb podpisujú vyhlášky, ktorými dávajú svoj súhlas, že ich dobrovoľníci Červeného kríža môžu navštevovať. Hlavne ide o to, čo môžu fyzicky pomôcť; upratať izbu, prihriať jedlo, vyzdvihnúť lieky z lekárne, podľa potreby zavolať lekára na domácu návštevu... Dobrovoľníci sú zaučení vymerať krvný tlak a hladinu cukru v krvi. Dary nosia, keď existujú na to finančné prostriedky.“ Náš spolubesedník nám tiež povedal, že cena Zlatý odznak, ktorú dostal, je pre neho veľmi vzácna, ale že sú všetci ľudia v Červenom kríži rovnocenní a že je tam každá pomoc vítaná. Foto: z archívu Červeného kríža mesta Nový Sad

21 /4960/ 22. 5. 2021

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Vráťme objatie Anna Lešťanová

Srbsku toho času prebieha národná kampaň propagovania očkovania proti ochoreniu COVID-19 pod heslom Vráťme objatie, ktorá má za cieľ informovať občanov o význame, bezpečnosti a účinnosti očkovania proti novému koronavírusu. Základný odkaz je: Očkovaním do kolektívnej imunity.

verejné zdravie Sriemska Mitrovica, v spolupráci s kolegami zo staropazovského Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja a dobrovoľníkmi Červeného kríža Stará Pazova. Občania, ktorí sa cez obed ocitli pred budovou ZO a ešte sa neočkovali, mali možnosť dostáť všetky potrebné informácie a opýtať sa na to, čo ich v súvislosti s imunizáciou zaujíma. Na položené otázky občanom

Dr. Duško Koldžić v rozhovore s občanmi

Ako príspevok kampani Ústav pre verejné zdravie Sriemska Mitrovica počas Týždňa imunizácie usporiadal rad verejných podujatí v obciach na území Sriemu, so zámerom informovať a zároveň pripomenúť občanom, že je očkovanie jediným istým spôsobom zamedzenia šírenia choroby a že chrániac seba chránime aj naše rodiny a širšiu spoločnosť. Ako hovoria zdravotníci, iba dosiahnutím zodpovedajúcej kolektívnej imunity môžeme sa vrátiť normálnemu spôsobu života a práce. Propagovanie očkovania proti SARS – CoV2 v Starej Pazove sa uskutočnilo v stredu 12. mája na plató pred budovou Zhromaždenia obce. Podujatie organizovali zdravotníci zo Služby sociálnej medicíny Ústavu pre 16

www.hl.rs

odpovedal Dr. Duško Koldžić, epidemiológ tamojšieho domu zdravia. A ktoré boli najčastejšie otázky, Dr. Koldžić nám takto povedal: „Najviac pochybností sa zjavuje u občanov, ktorí sú alergickí na penicilín. Dosť otázok bolo i ktorú si vakcínu treba zvoliť a ktorá je najlepšia pre určité kategórie obyvateľstva.“ Podľa slov Dr. Koldžića najviac ľudí z územia Staropazovskej obce sa rozhodlo pre čínsku vakcínu Sinopharm, ktorej bolo aj najviac. Ďalej prízvukoval, že sú všetky dostupné vakcíny bezpečné a dobré. Mladí dobrovoľníci Červeného kríža Stará Pazova všetkým záujemcom rozdelili aj edukačné letáky,

Informačno-politický týždenník

Predstavitelia Ústavu pre verejné zdravie Sriemska Mitrovica a Červeného kríža Stará Pazova

v ktorých sa presne vysvetľuje, prečo sa obyvatelia majú očkovať. Zatiaľ sa proti novému koronavírusu v Obci Stará Pazova očkovalo okolo 27-tisíc občanov – prvú dávku prijalo okolo 17-tisíc a druhú dávku asi 10-tisíc občanov. Na položenú otázku, aká je aktuálna epidemiologická situácia v tejto sriemskej obci, Dr. Koldžić povedal, že je viac než uspokojujúca. „V posledných dňoch počet pozitívnych na koronaDeľba edukačných materiálov vírus na dennej úrovni sa drasticky zmenšuje, čo je občanov očkovalo, lebo iba tak i následkom očkovania,“ pove- sa čím rýchlejšie vrátime objatiu dal. V nadchádzajúcom období a spoločne zvíťazíme nad týmto je potrebné, aby sa čím viac nebezpečným vírusom. DARCOVSTVO KRVI V KYSÁČI. Práve na Svetový deň dobrovoľných darcov krvi 11. mája v kysáčskom Slovenskom národnom dome ZOČK v čele s Elenkou Fulmekovou usporiadali akciu darcovstva krvi. Na odber prišlo 32 darcov, ale dvoch odmietli, takže vzácnu tekutinu darovalo 30 občanov Kysáča. Na snímke: Slavoljub Cakić, kysáčsky kominár, darúva krv... niekto bude mať šťastie a zachránený mu bude život. A. Legíňová • ĽUDIA A UDALOSTI •

SEAVC V KOVAČICI

Aktivity cirkevníkov Olinka Glóziková-Jonášová

vanjelický chrám v Kovačici datuje od roku 1828. Odvtedy je na ňom vykonané niekoľko adaptačných prác, vrátane rekonštrukcie chrámového obrazu, líčenie stien, menšie opravy na organe, oprava vonkajšej fasády, podlahy a podobne. Najnovšie prebiehali práce na výmene okien, presnejšie vymenené sú sklá na existujúcich oknách a rámy okien sú obnovené. Projekt výmeny okien štartoval ešte minulý rok z iniciatívy seniora banátskeho a farára cirkevného zboru Kovačica I Pavla Sklenára a ukončenie prác sa uskutočnilo začiatkom mája t. r., informoval zborový farár cirkevného zboru Kovačica Martin Bajza. Finančné prostriedky na jeho realizáciu sú zabezpečené pros-

tredníctvom projektov, teda súbehov lokálnej samosprávy ešte

Juraj Puškár z Kovačice. Tejto akcie sa zúčastnila aj zborová správa a zvonári. O samotných oknách zborový farár povedal: „Tieto vymenené sklá sú dvojité, majú teda špeciálnu vrstvu skla,

Prísaha hodnostárov na funkcie v cirkevnom zbore Kovačica (foto: Anna Andrea Holíková)

na sklonku roka 2019. Práce na výmene okien boli zverené kovačickému sklárskemu podniku, kým lešenie poskytol cirkevník

SOBOTŇAJŠIE ROZHOVORY V ARCHÍVE VOJVODINY

vďaka ktorej bude chránené aj vnútro kostola od vonkajších prírodných podmienok. Nebude prenikať vlhkosť, nebude pre-

O novosadských parkoch Danuška Berediová-Banovićová

ročných rozhovorov je to, že budú vysielané naživo na 1. programe rozhlasu RTV. Cieľom projektu ruhá sezóna podujatia Sobotňajšie rozhovory je oživiť Sobotňajšie rozhovory amfiteáter Archívu Vojvodiny, a to v Archíve Vojvodiny sa prostredníctvom jarného a jesenzačala 15. mája s témou Novo- ného seriálu rozhovorov v sobotu sadské parky. Novinkou tohto- predpoludním. Keďže je táto lokalita v blízkosti trhu Riblja pijaca, ktorá zvlášť v sobotu žije, organizátori pripravili obsah, ktorý adekvátne doplní nákupy. Organizátormi podujatia sú Heror media pont, Archív Vojvodiny a Stredisko pre rozvoj menšinových O Novosadských parkoch hovorili Slobodanka a lokálnych médií, Nećaková-Stevanovićová a Vesna Forkapićová za podpory Správy a rozhovor moderoval Zoran Knežev pre kultúru Mesta

• ĽUDIA A UDALOSTI •

mokať a sklá sú odolné aj proti úderom vtákov, ktoré neraz aj rozbili okná pri údere o nich.“ Druhou udalosťou je pracovná akcia upratovania chrámu. Dobrovoľná akcia upratovania chrámu pred Turičnými sviatkami a slávnosťou konfirmácie prebiehala počas minulého víkendu. Do tejto akcie sa mohli zapojiť všetci cirkevníci a počas dvoch dní približne päťdesiat ľudí priložilo ruky k práci. V nedeľu 9. mája v rámci nedeľných služieb Božích, ktoré vykonal zborový farár Martin Bajza a za prítomnosti seniora banátskeho a farára jánošíckeho Slađana Daniela Srdića, konala sa prísaha hodnostárov na funkcie, ako to bolo oznámené ešte začiatkom marca aktuálneho roka na spoločnom veľkom presbyterstve, a potom aj potvrdené konventom. Na záver služieb farár Bajza udelil ďakovné listy bývalým správam oboch cirkevných zborov a poďakoval sa im za spoluprácu.

je momentálne v meste 7 % zelených plôch a že v minulosti bolo takmer 15 %. Nećaková-Stevanovićová, ktorá je aj predsedníčkou Spoločnosti milovníkov kvetov a zelene, hovorila o dôležitosti povzbudiť Novosadčanov, aby pestovali rastliny: „V období,

Nový Sad. O novosadských parkoch hovorili Slobodanka Nećaková-Stevanovićová, inžinierka architektúry, a Vesna Forkapićová, inžinierka záhradníctva, a rozhovor moderoval Zoran Knežev, kronikár a publicista. Účastníčky sa zmienili o parkoch – Futockom, Limanskom, Železničnom a Dunajskom a dotkli Cieľom projektu Sobotňajšie rozhovory je oživiť sa aj výstavby no-amfiteáter Archívu Vojvodiny vého parku medzi mestskými časťami Novo Naselje v ktorom žijeme, sa mení klíma a Detelinara, pričom sa zhodli, že a dôležité je rozvíjať povedomie v Novom Sade je málo zelených u ľudí, že žijeme vďaka rastlinám plôch. Forkapićová vyzdvihla, že a nie vďaka betónu.“ 21 /4960/ 22. 5. 2021

Ľudia a udalosti Z CESTY PO ZÁPADNOM SRBSKU (2)

Rodisko Vuka Karadžića – Tršić Vladimír Hudec

uk Stefanović Karadžić určite je jednou z najvýznamnejších osobností v dejinách srbského národa. Jazykový a pravopisný reformátor, tvorca, podľa mienky mnohých lingvistov, jedného z najjednoduchších písem na svete – cyriliky. Narodil sa roku 1787 v dedinke Tršić, neďaleko mesta Loznica. Keďže mu starší bratia a sestry zomreli ako celkom malí, rodičia mu dali meno

z Viedne do Belehradu na tom mieste postavili veľký dubový kríž a tak zachovali spomienku na miesto, kde sa tento veľký reformátor narodil a strávil detstvo. Roku 1933 z iniciatívy Osvetového spolku Karadžić z Loznice na mieste, kde sa nachádzal rodný dom Vuka Karadžića, postavený je nový dom, po vzore na domy, ktoré sa v tomto kraji stavali v 18. storočí. V dome sa nachádzajú dve miestnosti – prvá, v ktorej bol aj krb a

Obnovený dom Vuka Karadžića

a ona bola zodpovedná, aby sa mlieko a výrobky z mlieka neskazili a aby ich rovnako rozdelila na všetkých členov rodiny. Na dome je postavená aj svojrázna chladnička, v ktorej sa držala voda, aby sa nehriala pri ohni, ale aj iné potraviny. Vedľa domu sa nachádzal aj tzv. vajat, malý drevený domec bez okien, v ktorom spávali, ale aj čas trávili mladí ženatí členovia rodiny. Pravidlom bolo, že koľko bolo ženatých členov rodiny,

Domácnosť Vuka Karadžića

Vuk, veriac, že tak od svojho syna odoženú zlých duchov, ktoré vraj boli vinníkmi smrti predchádzajúcich detí. Rodný dom Vuka Karadžića vystaval Vukov dedo, keď sa ich rodina v druhej polovici 18. storočia z Hercegoviny nasťahovala v Tršići. Počas prvého srbského povstania dom Turci spálili až desaťkrát a Vukov otec ho obnovoval. Roku 1813, keď Vuk už v tom dome nežil a otec umrel, dom viac nemal kto obnoviť. Občania si však zapamätali, kde sa dom nachádzal, a roku 1897 vo chvíli prenosu telesných pozostatkov Vuka Karadžića

www.hl.rs

izba. V dome sa nachádzajú aj početné predmety z toho obdobia, ako aj kríž, ktorý 40 rokov označoval miesto narodenia Vuka Karadžića. Pred domom je veľká 80-ročná lipa, zasadená vo chvíli výstavby domu. Vuk totiž zapísal, že pred jeho rodným domom bola veľká lipa a keď sa on narodil, jeho otec vyšiel pod lipu a strieľaním zvestoval mešťanom šťastnú správu. Na nádvorí sa nachádzajú aj iné objekty, tvoriace domácnosť tej doby. V mliekarni sa uschovávalo a spracúvalo mlieko. Iba jedna žena z rodiny smela schádzať do tej miestnosti

Informačno-politický týždenník

toľko v rámci domácnosti bolo postavených vajatov. Inak domy v tej dobe boli stavané hlavne na kopcoch, aby sa ľahšie mohli do zeme vykopať pivnice. Boli z materiálov, ktoré sa mohli nájsť v prírode, najčastejšie z dubového dreva. Základy boli kamenné a steny boli z hrubých dubových dosák. Steny na izbe boli opletené prútmi a omietnuté blatovou omietkou. Podlaha bola zo zeme a v miestnosti,

Vnútro vajatu, v ktorom čas a najmä noci trávili mladé manželské páry

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Druhá izba s krížom, ktorý roky označoval miesto Vukovho narodenia a detstva

Krb vo Vukovom dome

v ktorej bol krb, nebola povala. Domy sa prikrývali škridlicami z dubového dreva, na čo bolo potrebné mnoho dreva, lebo sa vraj vyrábali výlučne zo srdca duba, ktoré je najtvrdšie. Tieto škridlice sa menili asi na každých 30 rokov. Vchodové dvere do domu záväzne boli na východnej strane. Na západnej strane domu boli ešte jedni dvere, ktoré sa menovali malé dvere, aj keď boli rovnakej veľkosti ako tie vchodové. Na tie dvere sa vychádzalo do druhého dvora, v ktorom sa nachádzal dobytok a krmivo pre dobytok. Veľmi sa prihliadalo na to, na čo sa používajú jedni a na čo druhé dvere. Na východné

dvere schádzala mladá nevesta do domu a znášal sa badnjak na Štedrý deň a na západné

Starobylá chladnička

Modernizovaný vodný mlyn dodnes melie

• ĽUDIA A UDALOSTI •

dvere sa vynášal popol z krbu, ale aj nebožtík a vychádzalo sa aj do ekonomickej časti dvora.

Dom sa záväzne upratoval od východu na západ. Od roku 1933, keď je aj obnovený Vukov rodný dom v Tršići, prebieha tradičný Vukov sabor (ľudové zhromaždenie), najmasovejšie kultúrne podujatie v Srbsku, ktoré sa organizuje na počesť Vuka Karadžića a jeho diela. Vukov sabor nebol organizovaný iba počas druhej svetovej vojny. Počas Vukovho saboru príbuzní a priatelia prichádzajú do Tršića, podobne ako pri príležitosti slavy. Tršić je dnes svojráznou turistickou atrakciou s vodnými mlynmi a inými objektmi pripomínajúcimi zašlé časy, keď tam žil Vuk Karadžić.

Starý vodný mlyn prikrytý dubovými škridlicami

21 /4960/ 22. 5. 2021

DETSKÝ KÚTIK

Výtvarné talenty

amaráti, v tomto Detskom kútiku spestrujeme obsah portrétom mladej nadanej žiačky z Vojlovice. Naša spolupracovníčka Alena Kulíková nám poskytla rozhovor s Leontínou Stankovićovou, jedenásťročnou žiačkou, ktorá má veľkú záľubu v kreslení. O tom, že sa jej kreslenie darí a že má k tomu aj talent, svedčia jej vydarené práce, ktoré nám vďaka A. Kulíkovej poskytla do tohto kútika. Možnože aj vás inšpiruje k tvorbe, ktorá jej prináša veľkú radosť. Kresleniu sa venuje celkom vážne a potvrdzuje to aj jej príprava na samostatnú výstavu vo Vojlovici. K tomu do tohto kútika prispeli aj žiaci zo Selenče a zaslali nám vydarené výtvarné práce. Katuša

Mila Ragová, 1. b, elenči ZŠ Jána Kollára v S

Ján Berédi, 1. b, ra v Selenči Kollá ZŠ Jána

ová, 3. b, Emília Bajin a čska Palank Košice – Bá

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Moja veľká záľuba – kreslenie

Leontína Stankovićová, štvrtáčka, ZŠ Bratstva a jednoty vo Vojlovici

Leontínina tvorba

pixabay.com, lookbookeducation.com

hojte, milí kamaráti, volám sa Leontína Stankovićová a žijem vo Vojlovici, v meste Pančevo. Mám 11 rokov a som žiačkou Základnej školy Bratstva a jednoty vo Vojlovici. Chcela by som vám predstaviť moju záľubu. Veľmi rada maľujem a kreslím. Kresliť som začala ešte v škôlke. Vtedy moja vychovávateľka uvidela môj talent a ihneď ma poslala na umelecký výtvarný tábor na Divčibare. Odvtedy som začala kresliť častejšie. Najčastejšie kreslím zátišie, zvieratá, ľudí. Občas prekresľujem, ale väčšinou sama prídem na to, čo nakreslím, keď dostanem nápad. Rada kreslím na plátno akrylovými farbami a tiež na papier pastelkami, farbičkami a rada tieňujem. Prevažne kreslím a maľujem vo svojom voľnom čase, ale aj keď mi niečo napadne, snažím sa hneď dať na papier. Pravidelne chodím na hodiny kreslenia u výtvarného pedagóga Emila Sféru. Najväčšou mojou podporou sú mama a mladšia sestra, ktorá tiež rada kreslí. Vždy netrpezlivo čakajú na moje nové práce. Niekedy mi aj povedia, čo by chceli, aby som namaľovala, a ja im splním ich želanie. Pred dvoma rokmi som mala svoju prvú výstavu vo Vojlovici v rámci Tradičných dožinkových slávnosti, v priestoroch Miestneho odboru Matice slovenskej, spolu s talentovanými kamarátmi zo školy. Bol to príjemný pocit, bola som veľmi šťastná, že môžem svoje diela ukázať aj ostatným, ale najviac svojim kamarátom. Dúfam, že budem mať viac takýchto samostatných výstav. Je príliš skoro na plánovanie profesionálneho maliarstva, ale prajem si stať sa v budúcnosti slávnou maliarkou. Dovtedy sa budem snažiť svoj talent zdokonaľovať a pripravovať sa na svoju samostatnú výstavu. A vám, milí kamaráti, odporúčam takúto záľubu, ktorá prináša iba príjemné veci, oddych. Vo svete maliarstva budete inak vnímať svet, ktorý nás obklopuje. Uvidíte, že je fascinujúci, plný farieb, tvarov, štruktúr, vôní, pohybov... Je to svet nám všetkým blízky, ale aj vzdialený a neznámy, preto sa ho pokúsime spolu krok čo krok odhaľovať, vnímať, precítiť, učiť sa vidieť ho, inšpirovať sa ním. Výtvarnými prostriedkami ho budeme zaznamenávať a vypovedať svoje pocity o ňom. Budeme spoločne tento svet objavovať, tešiť sa a mať radosť z tvorby nových vecí.

• DETSKÝ KÚTIK •

21 /4960/ 22. 5. 2021

Ľudia a udalosti Z ELABORÁTOV O ZLOČINOCH PROTI SLOVÁKOM VO VOJVODINE V DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE (14)

Internovanie: To neboli ľudia, ale zveri Danuška Berediová-Banovićová

eď fašistickí okupanti videli, že si nijako nemôžu získať slovenský ľud na sprevádzanie svojej zločineckej politiky, začali hneď s masovým prenasledovaním Slovákov a antifašistického ľudu v Srieme. Slováci žijúci v Srieme hneď od začiatku okupácie pocítili fašistický teror na svojom chrbte. Fašistickí okupanti začali s masovým prenasledovaním a hnaním Slovákov do koncentračných táborov, ako boli Sajmište v Zemune, Vinkovci, Banica, Stara Gradiška a zlopovestný Jasenovac, tiež koncentráky v Nemecku, do ktorých internovali Slovákov, keď uprchli z týchto krajov, ako boli napríklad Terezin v Čechách, Dachau, Florenburg, Wienerneustadtz atď. Život v týchto koncentračných táboroch bol hrozný, strava bola veľmi biedna, nečistota, ktorá sa nesmela odstrániť. Človeka trýznili hladom, kým úplne neoslabol a keď už nemohol nič pracovať, potom ho zabili, ako sa stávalo v zlopovestnom koncentráku Jasenovac, v ktorom tisíce a tisíce srbských, chorvátskych a slovenských vlastencov a nevinných žien a detí zanechalo svoje životy. Ako konkrétny prípad uvedieme zlopovestný tábor smrti v Jasenovci. Jasenovac je malé mestečko na rieke Sáve v Chorvátsku. Okupanti a ich pomáhači ihneď na začiatku po svojom príchode vyberali si toto mesto ako za vhodné pre ničenie slovanského a antifašistického živlu. Netrvalo ani pár mesiacov po okupácii, už sa z mierneho mestečka stala zabíjarňa nevinného občianstva. Na lúkach pred Sávou, kde 22

www.hl.rs

sa nachádzali tehlárne, vystavili okupanti a ich pomáhači koncentračný tábor, ktorý hneď naplnili slovanským živlom zo všetkých krajov Chorvátska, ako i Sriemu. Ako sa týmto nešťastníkom vodilo, uvádzame výpoveď Ondreja Macku, ktorý sa len náhodou zachránil: „V roku 1943, keď môj syn odišiel do partizánskych oddielov, bol som hneď od okupantov a ich pomáhačov zatknutý v Daruváre. Vo väzení som sa nachádzal

oddelenia. Boli tu tieto oddelenia: A-1, B-2, C-3. Sem dohnaných vlastencov dávali hneď do oddielu C-3, ktoré bolo najhroznejšie spomedzi ostatných. Kto zostal živý v C-3 oddiele, bol prehodený do druhého oddelenia, ale takých bolo málo. Tak som aj ja prihnaný do C-3 oddelenia. Tu nastal pre mňa, ako i pre všetkých hrozný a neznesiteľný život. Každý deň nás hnali na veľmi ťažké práce, ako ťahanie piesku z rieky Sávy

Pomník Kamenný kvet venovaný obetiam zabitým v koncentračnom tábore Jasenovac

6 dní, kde ma cez celý čas bili a trýznili. Pichali mi ihly pod nechty, pálili vlasy na hlave, sypali soľ do úst, morili ma hladom a smädom, takže som každý deň bol niekoľko ráz v bezvedomí. Po takomto zverskom mučení na šiesty deň ma odvliekli bez akéhokoľvek výsluchu do zlopovestného koncentráku Jasenovca. Keď ma dohnali do tohto koncentráku, hneď som videl, že sa z neho a z nás málo kto vráti živý, ale sme pevne verili v naše víťazstvo a ak aj zahynieme, vedeli sme, že týchto zločincov má zastihnúť zaslúžený trest. Koncentrák bol rozdelený na

Informačno-politický týždenník

atď. Stravu nám veľmi mizernú dávali, ktorá bola neznesiteľná. Každý večer po návrate z týchto prác, namiesto večeri, vyviedli nás všetkých pred guľomety a strieľali na nás. Potom sme museli zahrabávať našich mŕtvych súdruhov. Kto zostal nažive a nemohol viac pracovať, lebo bol veľmi zoslabnutý, bol zabitý železnou palicou, a potom ho hodili do Sávy, takže málo ľudí prechádzalo do druhých oddelení. V tomto C-3 oddiele mali vydržať vlastenci asi tri mesiace, po čom boli premiestení do A-1 a do B-2. Tieto páchané zločiny okupantom a ich pomáhačom nestačili, ale vyhľadávali ešte

hroznejšie spôsoby. Keď do koncentráku dohnali i zo všetkých krajov Chorvátska tisíce a tisíce žien a detí, vtedy sa z tejto zabíjarne pre ľudí ozývali len smrteľné výkriky. Po znásilnení žien, bití detí a starcov pristupovali tieto zveri ku klaniu. Najprv im povypichovali oči, odrezali nos a uši, potom ich klali a stali sa tiež i prípady, že pili krv z týchto obetí. Zavraždené obete hádzali do rieky Sávy. Počas celej okupácie bola rieka Sáva plná krvi a mŕtvol týchto nevinných obetí. Potom mnohých hnali do rozžhavených pecí v tehlárni, kde ich tisíce a tisíce bolo spálené. Takýmto spôsobom ničili fašistickí okupanti a ich pomáhači slovanský živel v Chorvátsku. To neboli ľudia, ale zveri. To mohli robiť len „hlásatelia novej kultúry“ v Európe, tzv. ubermenschu a ich verní sluhovia. Komu sa podarilo utiecť z tohto tábora smrti, ako i mne, ostáva na pamiatku nervová choroba.“ Tak vypadal zlopovestný tábor smrti, vlastne zabíjarňa v Jasenovci. Tábor, v ktorom bolo tisíce a tisíce slovanských ľudí umučených, spálených a z ktorého sa iba náhodou zachránilo osem ľudí. V takýchto táboroch a takými zverskými spôsobmi ničili i náš slovenský ľud zo Sriemu. Okrem týchto obetí zahynulo mnoho a mnoho slovenského ľudu a nakoľko boli zničené celkom i mnohé rodiny, nieto tých, ktorí by mohli o zverstvách páchaných svedčiť. Tieto obete žiadajú spravodlivý trest pre týchto fašistických okupantov a ich pomáhačov. Zdroj: Zločiny, ktoré popáchal okupant a jeho pomáhači na slovenskom ľude v Srieme Foto: bbc.com

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIX 22. 5. 2021 Číslo 9/ 2032 Z PRODUKČNEJ BURZY

Rekordné ceny sóje

AKTUÁLNE

Ekologická výroba – väčší rešpekt k prírode

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 10. do 14. mája si ceny primárnych poľnohospodárskych výrobkov udržiavali vysokú cenovú hladinu. Sója zaznamenala najvyššiu cenu, aká sa kedy dosiahla, Ľubica Sýkorová zatiaľ čo kukurica mala rovnakú cenu ako v marci 2012. Celkový tovarový obEurópska komisia v marci tohto roku predstavila plán, ako dosiahnuť, aby ekorat bol pri porovnaní s predchádzajúcim farmy pokrývali 25 % poľnohospodárskej plochy. Spoločná poľnohospodárska týždňom nižší o 47,93 %, finančný obrat politika dá peniaze a nový akčný plán na ekologickú poľnohospodársku výrobu bol nižší o 32,42 %. zaistí zvýšenie dopytu po ekopotravinách. Cena kukurice sa v uvedenom období kčný pl8n rozvoja eko- zvýšenie ziskovosti. Súkromný Aj v Srbsku rastú pohybovala od 27,00 do 27,30 din./kg logickej poľnohospo- sektor môže tiež hrať dôležitú plochy pod ekologicbez DPH (od 29,70 do 30,03 din./kg s dárskej výroby je dlho úlohu, napríklad tým, že bude kým výrobou. ZdruDPH), priemerná cena bola 27,21 din./ očakávaný dokument, ktorý odmeňovať zamestnancov „bio ženie Serbia Organikg bez DPH. má ukázať, ako chce EÚ dosiah- poukážkami“, ktoré budú môcť ca publikovala štúdiu, V dôsledku nižších cien kukurice klesajú nuť, aby európski farmári na použiť na nákup ekologických v ktorej sa uvádza, že aj ceny pšenice. Predávala sa po 23,60 väčších plochách hospodárili výrobkov. aj u nás pozorujeme din./kg bez DPH (25,96 din./kg s DPH). bez pesticídov a chemických Okrem toho, že potraviny vy- trend rastu celkových Sója sa v uvedenom období predáhnojív a s väčším rešpektom robené bez použitia chémie sú plôch pod ekologickou vala po 85,50 din./kg bez DPH (94,05 k prírode. Konkrétne má plán zdravšie, že ekologicky chované výrobou, sledujúc obdodin./kg s DPH). Na konci týždňa bola pomôcť naplniť hlavný cieľ zvieratá majú lepšie životné bie rokov 2010 až 2019. vyššia ponuka ako dopyt. Po neustápotravinovej stratégie Z farmy podmienky a podáva sa im me- V rámci rastlinných kultúr lom raste od začiatku zberu sója na stôl – a to mať do roku 2030 nej antibiotík, že ekologickí poľ- patriacich do rastlinnej až teraz zaznamenáva ustálenie aspoň 25 % poľnohospodárskej nohospodári majú vyššie príjmy, výroby boli v roku 2019 ceny. Za jeden rok sa jej cena pôdy v ekologickom režime. V ekologické poľnohospodárstvo najviac zastúpené plochy, na zvýšila o 103,57 % a v porovnaní súčasnosti sa v celej únii toto má ešte jednu výhodu – pod- ktorých sa pestovali obilniny, s predchádzajúcim týždňom číslo pohybuje na úrovni ne- poruje biodiverzitu. Ekologicky potom nasledovali priemyselné bol zaznamenaný nárast o celých 9 %. Ak bude súčasný obhospodarované polia podľa plodiny a krmoviny. Z produkcie 1,79 %. trend pokračovať, tento podiel komisie vykazujú približne o 30 ovocia bola v roku 2019 najviac Slnečnicové výlisky s 33% do roku 2030 dosiahne 15 – 18 % viac biodiverzity. Poľnohos- zastúpená produkcia bio malín, obsahom bielkovín sa %. Akčný plán by preto mal podárstvo je jednou z hlavných ktorá sa na celkovej produkcii predávali po 38,00 zabezpečiť dodatočný stimul príčin straty biodiverzity, pričom bio ovocia podieľala s 38 %. din./kg bez DPH na dosiahnutie 25 %. strata biodiverzity je jednou z Celosvetová ekologická výroOdhaduje sa, že rast spotreby najväčších hrozieb pre poľno- ba sa v súčasnosti realizuje na (45,60 din./kg ekologických výrobkov bude hospodárstvo. Preto je nutné 72,3 milióna hektárov. Obilniny porastov sú s DPH). kľúčom k povzbudeniu poľ- a nevyhnutné čo najrýchlejšie zaberajú najväčšiu plochu v eko- to plantáže olinohospodárov na prechod na v našom vzťahu s prírodou logickej výrobe, nasledujú pa- vovníkov, káva a ekologickú výrobu, a tým i na dosiahnuť vyvážený stav. sienky a olejniny. Z viacročných orechy.

Z obsahu Viacej bežia, ako čo letia s. 2 a 3

Ochrana záhradníckych rastlín v máji s 4 a 5

Ako ochrániť rastliny bez použitia pesticídov? s6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (30)

Viac bežia, ako letia DrSc. Ján Babiak

Rad kúr alebo hrabavcov (Galliformes), vtákov, čo sa vo svojom pohybe viac slúžia nohami a len výnimočne letia, je u nás zastúpený iba čeľaďou bažantovitých (Phasianidae), aj to iba rodom bažanty (Phasianus), jarabice (Perdix) a prepelice (Cotunix). V rámci takého dosť skúpeho roztriedenia iba jeden druh je na našich priestoroch reprezentant každého z týchto rodov. Aj napriek tomu je každý druh u nás dosť početný a tak slúžia ako dominantná časť operencov v skupine podmienečne nazvanej – lovné vtáky.

e to dosť rôznorodá skupina vtákov rôznej veľkosti. Sú korpulentné, krátkych silných nôh, ostrého zahnutého zobáka a krátkych zaoblených krídel. Ako hrabavce majú aj silné a ostré pazúry, niektoré aj ostrohy. Prevažne sa zdržiavajú na zemi a aj tu dajú prednosť otvoreným priestorom nad lesom. Cez trávu a krovie bežia rýchle a šikovne, vzlietnu len vo veľkej núdzi s nízkou parabolou letu a s veľkým krikom. Okrem prepelice nie sú sťahovavé a sú nedôsledné aj po prejave výrazného pohlavného dimorfizmu. Hniezdia na zemi, konzumujú rastlinnú potravu a pozemný hmyz a aj iné drobné živočíchy. Ani hlasové schopnosti im nie sú na zahodenie. Na našich priestoroch najčastejší je bažant obyčajný, ale vo Vojvodine často vidieť aj jarabicu a prepelicu poľnú. BAŽANT POĽOVNÝ (OBYČAJNÝ) – PHASIANUS COLCHICUS, Linné 1758 Je vták, ktorého osud bol spätý s vplyvom človeka, a tak jeho polodivé postavenie vo svete operencov je dnes celkom logické. Do Európy je importovaný z juhozápadnej Ázie ešte z čias Rímskej ríše, a potom aj v stredoveku, keď bol umele odchovávaný a potom púšťaný do prírody. Preto jeho voľne žijúce populácie možno nájsť aj tam, kde by sa to sotva mohlo očakávať. S ľudským vplyvom je potom spätá aj bohatá prítomnosť množstva jeho poddruhov

(30) a možno aj jeho prosperita v civilizačných podmienkach života. Rozšírenie: Pôvodné bydlisko bažanta bolo Predkaukazsko

Bažant poľovný – samec

a ruská Prikaspická nížina, odkiaľ sa šíril najmä na východ až po Pacifik. Do Európy je umele rozšírený a je častý najmä v jej strednej a severozápadnej časti, na juhu Škandinávska, v Taliansku a Podunajsku. V Srbsku ho niet iba v pásme vysokých hôr, ale vo Vojvodine je omnoho častejší. Biotop: Je to hlavne rovinný vták. Žije na priestoroch členitej kultivovanej krajiny, na okraji lesov, v neširokých porastoch a lužných lesoch vedľa riek a močiarov, ale aj v porastených priestoroch v blízkosti ľudských bydlísk. Má radšej háje ako husté lesy, teda voľné miesta, kde sa môže slobodne hýbať a v nebezpečí sa ľahko ukryť. Rozlíšenie: Samec bažanta je

nápadne, v dnešných podmienkach jeho rozvoja aj rozlične sfarbený vták, s výrazne červeným lalokom okolo očí, tmavej hlavy, so zeleno-čiernym, až fialovým leskom. Niektoré z bažantov majú aj úzky biely pás okolo krku. Predná časť tela je červeno-hnedá, strakatá, zadná jednotvárne hnedá. Kostrč je často sivá. Chvost je dlhý, tiež hnedý, priečne pásavý. Samice sú menšie, celkom skromne sfarbené, nenápadne béžovo-hnedé, s tmavými škvrnami na chrbte a chvoste, ale chvost

potom matka spolu s mlaďou hniezdo opúšťa. Mláďatá sú samokŕmivé od začiatku, vedia poletovať už po dvoch týždňoch a samica sa o nich stará asi mesiac a v nepriamom dohľade až do konca jesene. Ale dnes veľkoplošný prístup človeka aj k tomuto problému dosť toho narušuje. Mláďatá sú v páperčeku žltavo-červenkavo-hnedé s tmavými pásmi na chrbte a po operení sa podobajú samici. Už vo svojej polovičnej veľkosti samčeky začínajú získavať aj príznaky svojho pohlavia.

Bažant poľovný – samička

je svojou dĺžkou typicko „bažantský“. Je to dosť hlučný vták, vedomý svojej krásy a tak sa viacej predvádza, ako čo rozumne rieši akútny problém, alebo sa postará o svojich potomkov. Hniezdenie: Pred prvým krokom pravej reprodukcie kohúty bažanta začínajú s tokaním, trepotaním krídel, zježením peria a bojom samcov o samičky. Potom už nasleduje kopulácia osvojených samičiek, keď sa sliepka vytratí, aby si na pokoji vystavala na zemi obyčajne skryté hniezdo. Potom je na rade znáška, najčastejšie (8) 10 – 15 (18) vajec, na ktorých sedí iba samička. Znáška je raz v roku. Inkubácia trvá 23 – 27 dní, a hniezdo slúži ako „domov“ len do konsolidácie mladej spoločnosti,

Potrava: Bažanti ako diverzivorné si vyberajú raz živočíšnu, inokedy rastlinnú zložku potravy. Na jar a v lete konzumujú hmyz, slimáky, pavúky, žabky a drobné cicavce, potom je na rade aj mladá vegetácia a v jeseň sú to poľné plodiny (semiačka, ovocie). Keď príde zima, k stravovaniu dopomôže aj človek. Hlas: Svoje teritórium samec označuje s „kerr- kok“, varovný znak je rýchle „ech“ „ech“, samička volá „cik-cik ci-cik“. V pomedzí takého hlásenia obaja vedia hlasne a opakovane kvokať – „kok-kok“. JARABICA POĽNÁ – PERDIX PERDIX, Linné 1758 Je pôvodne stepný vták, ktorý sa pomerne rýchle rozšíril v celej Európe (v rozhraní 35 – 60 º

21 /4960/ 22. 5. 2021 s. z. š.), ako aj v juhozápadnej stepnej Ázii. Dnes je jej obvyklým biotopom kultúrna step, najčastejšie posiata ďatelinou, lucernou, ale aj okopaninami a možno ju nájsť aj na trávnatom priestore, pri neobrobených okrajoch polí, v plytkých jarkoch, na brehoch kanálov, na pasienkoch a voľných priestoroch v mierne kopcovitých oblastiach. Ako

Jarabice sú monogamicky orientované a už keď zima poľaví, obyčajne koncom februára, kŕdeľ sa začína štiepiť na páriky. Intenzívne tokanie je už koncom marca, keď s ustálenou ceremóniou sa samček dvorí samičke. Po spárení je na rade stavba hniezda ako plytkej, dobre skrytej priehlbine v zemi, vystlanej trávou. Samička potom do neho znesie 10 – 20 jednofarebných (sivo, hnedo alebo olivových) vajec a po ukončení znášky začína aj sedieť na nich. Samček sa zdržiava v blízkosti, ale sedenia sa nezúčastňuje. Inkubácia trvá 23 – 26 dní a po nej v starostlivosti o mlaď sa aktívJarabica poľná – samček a samička nejšie angažuje aj samček. Znášdobrú skrýšu často si vyberie aj ka je raz v roku (apríl – jún). Mlákriačiny alebo okraje lesov. Nie ďatá ešte v páperčeku opúšťajú je sťahovavá, ale v zime častej- hniezdo a na oboch rodičoch je šie prelieta na širšom priestore. starostlivosť o nich (samička dbá Bežne žije v menších kŕdľoch, pre o stravovanie, samček o bezpečostražitosť ju možno vidieť, ako nosť). Už po dvoch týždňoch sa často dvíha hlavu pozerajúc na mláďatá pokúšajú aj lietať, ale okolie. Vyrušená prudko vyletí starostlivosť o nich trvá až do trepotaním krídel, pričom tento jesene. Potom sa už celá rodinka prudký únik nízkym letom strieda pripája k väčšiemu kŕdľu. krátkym plachtením. Potrava jarabíc je hlavne rasJe to neveľký do šedo-hneda tlinného pôvodu (70 %) a hmyz sfarbený vták. Pri lete mu vidno požierajú najmä v dobe odchovu hrdzavohnedý chvost a aj tvár mláďat. Cez zimu rastlinný zdroj a krk má oranžovo hnedý. Na tele potravy nachádzajú na ozimije dominantne jarabá, preto má aj nách a keď tie zaveje sneh, tak také meno, s jemne vlnkovaným stravu nájdu v semiačkach pri sivo-popolavým sfarbením. Na stodolách, alebo na vetrom odvibokoch jej tu jarabosť prerušujú atych zaburinených pozemkoch. hnedé štvorčekové škvrny v tvare V dobe toku samček sa hlási vertikálnych pásov, kým na kríd- ostrým „či-ri“, vŕzgavým „čelach je hnedo-gaštanovo strakatá -iíír-ik“ ,ki-yik“ a opakovaným a na chrbte viac pásikavá. Nie je „pri-i prí...“ alebo tichým rýchlym poznačená výrazným pohlavným „pri-pri-pri...“ dimorfizmom, ale samček má PREPELICA POĽNÁ zjavne tmavú škvrnu na hrudi (OBYČAJNÁ) – COTURNIX (samička len zopár pruhov). MláCOTURNIX, Linné 1758 ďatá sú žltohnedé, ako kuriatka Má podobný areál ako jarabica, výrazne strakaté a len po 2 – 3 ale v úzkom pásme Stredomoria mesiacoch postupne získajú šat vie žiť aj celoročne. Na rozdiel od dospelých. predchádzajúcej je sťahovavá

a zimuje v predrovníkovej Afrike a v Indii. Je s ohľadom na rodákov dobrý letec ostrých krídel, v migrácii si vyberá kratšie cesty cez more. Keď sa nad morom proti nej vztýči ešte aj búrka, to je naozaj ťažká situácia. Pri dlhom sťahovaní si na rovine vie pomôcť aj behom. Jej biotop tvoria rovinné obilninové polia, ďateliniská, lúky a pasienky, v kopcovitom kraji je zriedkavejšia a nad 500 m. n. m. jej takmer niet. Ako sťahovavá v dobe preletu (v jeseň a na jar ) je u nás častejšia. Je najmenšia z operencov tejto čeľade (veľkosť 14 – 16 cm). Ide o drobného okrúhleho vtáčika, béžovo-hnedej farby s tmavohnedou kresbou chrbta a bokov. Samček má čierny stred hrdla, samička má hrdlo svetlé. Mláďatá sú v páperčeku hlavne žlté, hrdzavé na chrbte s tmavými pásmi. Po operení najprv získajú materský šat. Prepelica žije skrytým životom,

Prepelica poľná vo vysokej tráve alebo hustej vegetácii a preto ju možno viacej počuť ako vidieť. Len zriedkavo ju možno nájsť či zastihnúť na nízkom čistom poraste, častejšie v nízkom rýchlom prelete z jedného skrytého miesta na druhé, keď ju je ťažko aj identifikovať. Pri rozmnožovaní majú polygamickú orientáciu. Samčeky sa hlásia hneď po príchode zo zimoviska, v apríli, najčastejšie ráno a večer, zo zeme ale aj za letu. Po kopulácii samička sama robí hniezdo v poraste najčastejšie so slabou výstelkou. Znáška

je raz v roku v období máj – júl, alebo aj neskoršie. Počet vajíčok je 7 – 16 (18) žltavo-okrovo-hnedej farby s tmavými škvrnami rozličnej veľkosti. Inkubácia je 15 – 17 dní. Ostatné segmenty reprodukcie sú podobné ako pri spomenutých predstaviteľov tejto čeľade. Prepelica na jar konzumuje hlavne drobný hmyz a jeho larvy, ale aj pavúky a slimáky, kým ako rastlinné menu sú tu hlavne semiačka. Hlási sa opakovaným trojslabičným „puť-pu-ruť...“, „poc-po-dok...“, niekedy aj ťahavými mňaukavými alebo cvrčavými tónmi. Pri hrabavcoch netreba zabudnúť, že je rad kúr v triede operencov asi človekom najviacej poznačená skupina. Jeho ostrakizmus formovaný ešte v Aténach mimo politiky vyústil, aby si homo sapiens vybral iba to, čo len jemu vyhovuje. Medzi operencami sa to najprv prejavilo v udomácňovaní jednotlivých druhov a potom aj v bezohľadnej transformácii v ich šľachtení. Tak zanikli niektoré pôvodné, autochtónne druhy, lebo pravého predchodcu dnešných kúr (Gallus gallus) si už sotva niekto pamätá (asi len ako poddruh domestica). Aj kura domáca na svojich predkov dávno zabudla. A bažant? On je dnes ako nositeľ tejto čeľade operenec bez domova, bez pôvodného areálu a v dnešných podmienkach rozmnožovania nemá ani svoj presne definovaný kľúč pre determináciu. Aj napriek tomu predsa v ňom vidno snahu zotrvať aj v podmienkach importácie na nové priestory a ešte väčšiu aj v takých podmienkach obstáť. Alebo sa možno aj on stane obeťou takého črepinového súdu človeka, ktorý myslí?  Fotografie: z internetu

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Ochrana záhradníckych rastlín v máji Ing. Ján Tancik, PhD.

V apríli začína vegetačná sezóna a tiež začíname s prvými priamymi ochrannými opatreniami proti škodcom a chorobám. V máji záhradnícke rastliny zaznamenávajú výrazný posun vo vývoji, ale aj aktivita chorôb a škodcov sa tiež zvyšuje, tak sme prinútení robiť aj mnohé ochranné opatrenia. MÚČNATKA VINIČA Múčnatka viniča je jednou z najdeštruktívnejších chorôb viniča. Infekcie môžu spôsobiť straty na úrode, redukovať rast rastliny a znížiť významne kvalitu hrozna, ale aj vína. Pôvodca choroby múčnatky viniča huba Uncinula necator napáda všetky zelené časti rastliny, listy, súkvetia, letorasty a predovšetkým nezrelé hrozno. Patogén prezimuje ako mycélium pod šupinami očiek, alebo vo forme kleistotécií. Z mycélia dochádza k infekciám skoro na jar, prípadne v máji, ale príznaky sú ťažko viditeľné – objavujú sa oveľa neskoršie, až v júni, niekedy až v auguste. V kleistotéciách sa na jar počas dažďov uvoľňujú askospóry, ktoré spôsobujú primárnu infekciu. Príznaky tejto infekcie sú tiež nenápadné, obyčajne ich nezbadáme. Rastom mycélia huby a najmä počas sporulácie huby sa na napadnutých pletivách viniča objavuje sivý povlak. Huba rastie počas celej vegetácie a je schopná prenikať cez kutikulu listu, letorastu a tiež aj hrozna. Napadnuté časti letorastov sú pokryté belavým povlakom mycélia. Na listoch sa postupne objavujú svetlé škvrny, ktoré sú charakteristické matným leskom. Ich veľkosť je 5 – 10 mm. Silne napadnuté listy postupne opadávajú. Strapce sú veľmi citlivé takmer počas celej doby vegetácie. Z preventívnych, nepriamych opatrení významné sú tie, ktoré obmedzujú vhodnosť podmienok na rozvoj a šírenie patogénu ako napríklad včasné odlistnenie

v zóne strapcov, čo zabezpečuje prevzdušnenie tejto zóny a rýchlejšie uschnutie listov a hrozna. Tiež napomáhajú k zvýšeniu účinnosti priamych ochranných zásahov. Priame ochranné zásahy musia byť vykonané na čas. Ak bol porast silne napadnutý v minulom roku, zasahujeme už v období rastu letorastov, aby sme znížili množstvo spór prítomných v poraste a tím preventívne znížili infekčný tlak patogénna. Vo vinohradoch, kde sa pravidelne vyskytuje táto choroba a v priaznivých podmienkach na jej šírenie sa ošetrenie robí vo fáze 5 – 6 listov. Robíme dve ošetrenia pred kvitnutím. Menej ohrozené porasty ošetríme raz pred kvetom. Postreky treba robiť na začiatku obdobia najväčšieho šírenia – koniec júna, júl. Ďalej sa ošetruje v intervale 7 – 14 dní v závislosti od podmienok šírenia choroby a citlivosti odrody. Priame ochranné opatrenia proti tejto chorobe v ekologickom vinohradníctve sú založené na síre. Ďalšie efektívne metódy sú: aplikácia prípravkov na báze antagonistických húb Ampelomyces quisqualis (prípravok AQ 10), bikarbonátu draselného, rastlinných extraktov (feniklový olej, extrakty z prasličky, sójového lecitínu) alebo sodného a draselného silikátu (vodné sklo). PLESEŇ VINIČOVÁ (PERENOSPÓRA VINIČA) Pleseň viničová je významná hubová choroba viniča, pôvodcom ktorej je huba Plasmopara viticola. Tento patogén napáda

všetky vegetatívne a generatívne orgány viniča: listy, letorasty, kvety a bobule. Nebezpečný je najmä skorý výskyt, keď prichádza k napadnutiu súkvetí a mladého hrozna. Napadnuté bobule a strapce zasychajú, odumierajú a sčasti opadávajú. Patogén prezimuje oospórami tvoriacimi sa koncom leta v napadnutých listoch. Oospóry sú schopné klíčiť už skoro na jar. Chorobe vyhovuje vlhké, daždivé a teplejšie počasie. Už od začiatku mája môže byť ohrozenie skorým nástupom peronospóry na niektorých lokalitách, ktoré sa vyznačujú nadmernými zrážkami. Všetky preventívne opatrenia, ktoré zaisťujú vzdušnosť porastu a tak redukujú vhodnosť podmienok pre šírenie choroby, sú účinné v regulácii ochorenia a to sú odstránenie prebytočných letorastov, preriedenie listov v zóne strapcov. Pri priamej ochrane dôležité je stanovenie prvého termínu ošetrenia, ale je dôležité aj stanovenie potreby ďalších opatrení. Pred kvitnutím sa ošetruje, ak vládnu priaznivé podmienky na šírenie choroby. Ochrana viniča sa môže začať preventívnymi postrekmi s meďnatými prípravkami na základe signalizácie už pri dĺžke letorastov 20 – 25 cm. Ošetrenie sa opakuje v závislosti od vývoja infekcie v 7 – 14 dňových intervaloch. V biovinohradoch sa používajú prípravky na báze draselných fosfonátov v kombinácii s aminokyselinami a oligosacharidmi z extraktov z rias. Fosfonáty fungujú ako spúšťače či stimulátory podporujúce v rastline vlastné mechanizmy obrany. Používajú sa aj látky na báze kyslých ílov a mletých vápencov. Z biologických prípravkov sa môže použiť Chitopron 5 % (v koncentrácii 0,3 %) + CuproTonic (v koncent-

rácii 0,2 %) alebo CuproTonic (v koncentrácii 0,5 %), Imunofol (30 – 50 ml/10 l vody) pred kvitnutím, počas kvitnutia, po odkvitnutí, ďalšie ošetrenia za daždivého počasia. VRTIVKA ČEREŠŇOVÁ Vrtivka čerešňová (Rhagoletis cerasi) je muška, ktorá prezimuje v štádiu kukly v pôde. Liahnutie dospelcov prebieha v máji a júni. Pohlavne dospievajú za 8 – 15 dní a po oplodnení samičky kladú vajíčka do plodov. Larvy žijú v plodoch a zapríčiňujú tzv. červivosť čerešní. Viac napadá stredne skoré a neskoré odrody. Napáda aj višne, najmä tie, ktoré obsahujú menej kyselín. Na záhradách osamelé stromy alebo niekoľko stromov sa môže úspešne ochrániť použitím sférických žltých lepových dosiek. Na strom sa postavuje v prepočte na každý meter výšky stromu dva lapáky. V sadoch sa musí robiť chemická ochrana. Dôležité je zistiť správny termín ochrany. Ošetrenie sa vykonáva v dobe zvýšeného náletu imág 7 až 8 dní od stanovenia začiatku náletu imág na lapače. Počítajú sa iba dni s maximálnou dennou teplotou nad 17 °C. Používajú sa prípravky na báze deltamethrinu (napríklad Decis Protech) a acetamipridu (Mospilan 20 SP). V Európe sa úspešne proti tomuto škodcovi využívajú prípravky na báze entomopatogénnej huby Beauveria bassiana. VOŠKA EGREŠOVÁ – APHIS GROSSULARIAE Bezkrídla samička má telo dlhé 1,5 – 1,8 mm, tmavozelenej farby, pokryté voskovým práškom. Tykadlá má kratšie ako telo. Sifunkuly sú štíhle, valcovité s tmavším koncom. Okrídlená samička má telo dlhé 1,3 – 2 mm, hlava a hruď sú čierne, bruško bledo alebo tmavo zelené.

21 /4960/ 22. 5. 2021 Prezimujú vajíčka na primárnom hostiteľovi (egreš a ríbezľa). Nymfy sa liahnu od konca marca. Od polovice mája vytvárajú husté kolónie na koncoch letorastov až do konca júla. Okrídlené samičky sa vyskytujú v najväčšom množstve v júli, keď preletujú na sekundárneho hostiteľa, kalinu. V jeseň sa vracajú na primárneho hostiteľa. ŠKODLIVOSŤ Voška egrešová je rozšírená voška zvlášť na egreši, občas škodí aj na ríbezli. Škodí vyciciavaním štiav na koncoch letorastov a na listoch a spôsobuje husté hniezda zo skučeravených listov na konci letorastov. Letorasty nedostatočne vyzrievajú a v zime ľahšie vymŕzajú. OCHRANA Z nepriamych opatrení je významné odstránenie vetvičiek zo sadu po reze. Priame opatrenia proti prezimujúcim škodcom v štádiu vajíčka v predjarnom období vykonávame prípravkami na báze olejov. Po vyliahnutí lariev skôr ako sa vytvoria pľuzgiere používame povolené aficídy. V systéme integrovanej produkcie treba použiť prípravky podľa zoznamu povolených prípravkov a v organickej produkcii sa využívajú insekticídy na báze azadirachtinu (NeemAzal T/S). KRYTONOS MAKOVICOVÝ Telo imága krytonosa makovicového Neoglocianus maculaalba bez nosca je dlhé 3 – 4 mm,

Krytonos makovicový

čiernej farby, obrastené bledo neskoršie uschnú. Napadnusivými šupinkami, ktoré menia té makovice sú deformované sfarbenie na hornej strane na a väčšina z nich uschne. Mnohé bledosivú a na dolnej na žltastú. z nich sú sekundárne napadnuté Prezimuje imágo v hlinenom hubami. V rokoch zo silným lôžku v pôde na poliach, kde sa napadnutím škody môžu znížiť pestoval mak, alebo v prírod- úrodu až o 50 – 70 %. Priame ných biotopoch s výskytom di- škody spôsobené krytonosom vých druhov maku. Na jar sa imága objavujú začiatkom mája na divých druhoch maku. Neskôr, v čase kvitnutia migrujú na mak siaty, na ktorom sa živia vyhrýzaním dierok, Makovica poškodená larvami krytonosa jamiek alebo makovicového pozdĺžnych rýh do pukov, mladých makovíc sa zvyšujú ďalšími škodlivými a stoniek. Z poškodených pletív činiteľmi. Poškodenia na manezrelých makovíc vytekajú ras- koviciach umožňujú samičkám tlinné šťavy, ktoré na vzduchu byľomara makového nakladať tuhnú a menia farbu z bielej na vajíčka a tiež infekciu hubami čiernu. Po oplodnení samičky (Helminthosporium papaveris). kladú vajíčka do mladých maTermín ošetrenia sa stanovuje kovíc na ten spôsob, že najprv na základe kontroly porastu vyhryzú dierku noscom do v období háčkovania až obnej a potom do každej dierky javení prvých kvetov a najnakladú len jedno vajíčko. Vyli- mladších makovíc. V tomto ahnuté larvy vyžierajú vnútorné období sa uskutočňuje úžiny prepážky a nezrelé semená žer chrobákov na stonkách v makoviciach. V jednej mako- maku a mladých makoviciach. vici sa nachádza viac lariev, nie- Prah škodlivosti je 1 chrobák kedy aj 10 – 20 lariev. Vyvinuté krytonosa makovicového na 10 larvy opúšťajú makovice kvitnúcich rastlín maku. cez otvory, ktoré vyhryzú Ochrana proti makovicovým a zaliezajú do pôdy, kde škodcom sa stala bežnou v praxi sa v hĺbke 15 – 17 cm v krajinách strednej Európy. Tu zakuklia. Prvé imága sa sa proti krytonosovi makovicoliahnu začiatkom septem- vému využívajú prípravky zo bra, ale z pôdy vyliezajú až skupiny pyrethroidov na báze na jar. Škodca má jednu delthametrinu a cipermetrinu generáciu za rok. a prípravky zo skupiny neoniHlavné škody zaprí- kotinoidov. čiňujú larvy vyžieraním KVETÁRKA CIBUĽOVÁ semien a vnútorných prieKvetárka cibuľová Delia anhradok v makoviciach, čo tiqua (Anthomyiidae, Diptera) výrazne vplýva na zníženie je mucha podobná muche kvality a kvantity úrody. domácej, len trochu menšia. Poškodené zrná menia Telo je dlhé 6 - 7 mm, sivej farby. farbu z bielej na žltkastú, Počas roka má 2 až 3 generácie,

pričom počet závisí od klimatických podmienok. Prezimuje v štádiu kukly v pôde v hĺbke 10 – 20 cm. Imága začínajú lietať začiatkom mája v čase kvitnutia čerešní. Samičky kladú vajíčka do pôdy vedľa rastlín alebo do šupky cibúľ. Vyliahnuté larvy sa vžierajú do cibúľ. Dospelé larvy sa kuklia v pôde a imága druhej generácie vyletujú v júli. Ich nálet trvá až do konca augusta. V priaznivých podmienkach sa môže vyvinúť aj tretia generácia. Imága tejto generácie lietajú v októbri. Kvetárka cibuľová škodí najmä na cibuli ale aj cesnaku. Veľké škody zapríčiňuje v rokoch, keď je jar vlhká a mierne teplá, najmä ak máme také dva až tri roky za sebou. Najnebezpečnejšia je prvá generácia, keď sú napadnuté mladé rastliny cibule a cesnaku. Larvy prenikajú do koreňového krčku a cibule, kde sa živia, čo zapríčiňuje vädnutie rastliny, centrálny list sa suší a ľahko vyťahuje. Silne napadnuté rastliny hynú. Larvy druhej a tretej generácie napádajú cibule. V jednej cibuli môže byť aj 50 lariev. Napadnuté cibule sú napádané mikroorganizmami, ktoré zapríčiňujú hniloby. OCHRANA Z preventívnych opatrení sa odporúča zmena miesta pestovania cibuľovín (osevný postup), obrábanie pôdy hneď po zbere cibuľovín, počas vegetácie ničenie napadnutých rastlín – negatívny výber. Včasná sejba alebo sadba znižuje škody. Výber stanovišťa, kde sú časté prúdenia vzduchu napomáha zníženiu napadnutia. Neodporúča sa hnojiť čerstvým maštaľným hnojom, lebo jeho vôňa láka samičky. Chemická ochrana sa robí podobne ako pri mínerke pórovej. Nálet imág môžeme sledovať pomocou žltých lepových dosiek alebo žltých vodných misiek. V Európe je proti kvetárke registrovaný prípravok na báze cyantraniliprolu. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA

Ako ochrániť rastliny bez použitia pesticídov? Ľubica Sýkorová

dobre premiešať. Táto tekutina je hotová, keď prestanú na povrch Každý z nás je v dnešnej dobe vystavený rezíduám (zostatkom) hladiny vystupovať bublinky. rôznych pesticídov konzumáciou poľnohospodárskych produkPodľa podmienok to trvá 10 až tov. Niektoré pesticídne látky sú dávané do priamej súvislosti so 14 dní. Hnojovica z hydinového vznikom rôznych typov rakoviny, negatívne pôsobia na vývoj trusu je veľmi silná, ostrá a pred ľudského plodu a majú dokonca vplyv na plodnosť žien aj mužov. použitím ju musíme zriediť v poRezíduá pesticídov v potravinách sú zodpovedné tiež za rôzne mere 1 : 15 až 1 : 20. Vhodnejšie alergické reakcie, dýchacie problémy, nežiaduce prejavy na koži, je prihnojenie v kratších časových majú negatívny vplyv na funkciu nervovej sústavy ľudí. intervaloch a pri väčšom zriedení. esticídy slúžia k potláčaniu minút vylúhovať pri občasnom Polievame tak, aby sme nezachorôb a škodcov na rastli- premiešaní. Roztok prefiltrujeme siahli listy, tým predídeme ich nách. Ich hlavnou zložkou a neriedený použijeme na postrek. popáleniu. sú látky so špecifickým mecha- Pri opakovanom ochorení stromov Proti chorobám a škodcom zelenizmom účinku pôsobiacim na na moníliu je vhodný preventívny niny, zemiakov a okrasných rastlín konkrétneho škodlivého činiteľa. priaznivo pôsobí napríklad: Účinné látky sú syntetického pô− pestovanie cibule a póru vodu, niekedy sú získavané aj z prímedzi hlúbovinami proti národných zdrojov. Použitie týchto dorovitosti hlúbovín; látok však nie je pre pestovanie − pór a kapusta medzi zeovocia a zeleniny najmä v našich lerom proti hrdzi zelerovej; záhradách na menších plochách − kôpor, rajčiaky, šalvia, tyminevyhnutné. Pesticídy môžeme an, mäta pieporná, zeler, palina napríklad nahradiť prirodzenýpravá a pór medzi hlúbovinami mi a prírodnými nepriateľmi – proti skočkám; „dobrým“ hmyzom, ktorý bráni Na jedálnom lístku ježkov sa − horčica a aksamietnica (ľud. nachádza hmyz, húsenice či slimáky, škodcom v ich premnoženiu bez preto dokáže záhradu vyčistiť od malá ruža) okolo rajčiakov, zepoužitia chémie. miakov a ruží proti háďatkám; mnohých škodcov NIEKOĽKO RÁD PRE − aksamietnica medzi cesnapostrek už v čase kvitnutia. PESTOVANIE BIOZELENINY kom proti háďatku zhubnému na A BIOOVOCIA Hydinový a holubí trus je vý- cesnaku; Chren chráni pred moníliou, kto- borným hnojivom. Väčšinou sa − horčica, šalvia a tymian merá najmä v máji a júni napáda višne pridáva do kompostu, ale v lete dzi zeleninou a kvetinami proti a iné ovocné druhy. Dôsledné ho môžeme použiť na prípravu slimákom; odstraňovanie chorých letorastov hnojovice, do ktorej prechád− mrkva medzi cibuľou proti až po zdravé drevo zabraňuje šíre- zajú látky podporujúce rast ras- kvetárke cibuľovej; niu choroby. Dodatočný postrek tlín. Hnojovicu pripravujeme vo − chren na okraji zemiakov proti extraktom z chrenu pomáha proti veľkej nádobe, do ktorej dáme pásavke zemiakovej; ďalšiemu šíreniu infekcie. Príprava tretinu trusu a dve tretiny vody. − saturejka medzi fazuľou proti postreku: Mladé listy chrenu na- Odporúča sa najskôr zaliať trus voškám; drobno pokrájané, alebo najemno menším množstvom horúcej − levanduľa a kapucínka väčpostrúhaný koreň vo vhodnej vody, a potom doplniť studenú. Na šia pri ružiach proti mravcom a nádobe zalejeme vriacou vodou vyzrievanie hnojovice je potrebný voškám; (1 liter vody na 500 gramov listov). prístup vzduchu (kyslíka), preto − kôpor medzi mrkvou proti Nádobu zakryjeme a necháme 20 treba tekutinu v nádobe každý deň vrtivke mrkvovej;

POČASIE

22. 5. – 28. 5. 2021

− ľubovník bodkovaný (kantarion) pri zemiakoch proti vírusovým chorobám zemiakov; − nechtík lekársky pri zemiakoch a jahodách proti háďatkám atď. V minulom roku sme takmer všetci mali problémy s extrémnym výskytom slimákov a slizniakov v našich záhradách. Na ochranu proti slizniakom sa odporúča celý rad opatrení a prípravkov, od ochranných elektrických plôtikov, cez pasce, kladenie návnad, sypanie popola, sadzí, pilín, piesku a podobne. Niektoré sú drahé, iné pri nevhodnom použití, napríklad priveľa popola či pilín môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu pôdy. Pri ochrane na prvom mieste by malo byť využitie prírodných prostriedkov. Treba odstrániť všetky možnosti úkrytu slizniakov v blízkosti hriadok, ako sú vlhké miesta, komposty, vysoké porasty tráv. Treba podporiť výskyt prirodzených nepriateľov – ježe, vtáky, ropuchy,... Na okrajoch hriadok i priamo na hriadkach treba pestovať rastliny, ktoré svojou vôňou slizniaky odpudzujú, ako napr. kapucínka, levanduľa, šalvia, tymian, yzop alebo cesnak. AKO CHRÁNIŤ PÔDU A RASTLINY BEZ CHÉMIE? − Pomocou mulčovania ochránime pôdu pred vysušením. − Pomocou ochranných sietí chránime rastliny pred krupobitím, škodcami a vtáctvom. − Do záhrad je užitočné pritiahnuť potrebných predátorov vybudovaním útočísk pre hmyz. − Ak je to možné, okolo záhrad treba vybudovať vetrolamy, ktoré chránia rastliny pred silným bočným nárazovým vetrom a zároveň tým podporíme užitočný hmyz, užitočné vtáctvo a obojživelníky. − Nesmieme zabudnúť ani na miesto, z ktorého sa hmyz a vtáctvo vždy budú môcť napiť vodu. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

22˚ | 9˚

21˚ | 11˚

20˚| 11˚

23˚ | 13˚

22˚ | 14˚

14˚ | 8˚

16˚ | 9˚

21 /4960/ 22. 5. 2021

ZDRAVIE A MY

Pažítka nielen do kuchyne Pripravila: Ľ. Sýkorová

Pažítka Allium schoenoprasum patrí do cibuľovín, presnejšie do čeľade cesnakovitých. Rastie približne do výšky 10 – 35 cm. Jej kvet má guľovitý tvar a podľa odrody býva sfarbený od bielej až po fialovú farbu.

ažítka je trváca cibuľovitá vňaťová zelenina vysoká 15 – 50 cm, bohatá na vitamíny A a C. Pochádza z Ázie, ale popularitu získala hlavne v Európe. Pažítka sa pridáva do polievok, omáčok, vaječných pokrmov, nátierok, alebo sa používa na ozdobenie pokrmov. V minulosti sa sušeným zväzkom pažítky pripisovala magická sila, mala zaháňať choroby a zlo. Dnes sa pažítka pestuje v záhradke, na balkóne i na parapete okna. Na prostredie nemá veľké požiadavky. Prakticky ju môžeme pestovať všade, od nížin až po horské oblasti. Veľmi dobre sa jej darí v podhorských oblastiach, pretože pri nižších teplotách rastliny vytvárajú mohutnejšie trsy a listy. Listy sú kopijovité, duté a vyrastajú z malých cibuliek. Pažítke vyhovujú ľahšie až piesočnaté pôdy, dostatočne zásobené dusíkom a draslíkom. Zamokrené a kyslé pôdy nie sú na jej pestovanie vhodné. Na

živiny nie je mimoriadne náročná. Obľubuje slnečné stanovište alebo polotieň. VÝZNAM PRE ĽUDSKÉ ZDRAVIE Pokiaľ ide o lekárske použitie, datuje sa jej využívanie už od čias Rímskej ríše, ale pravdepodobne

bola využívaná dávno predtým. Má podobné liečivé vlastnosti ako cesnak, aj keď nie sú tak silné. Pažítka je výborné stomachi-

kum – podporuje chuť do jedla a tvorbu tráviacich štiav. Je účinná aj proti črevným parazitom a znižuje krvný tlak. Chráni pred rakovinou pažeráka, žalúdka, hrubého čreva, prsníkov i pľúc. Má tiež protisklerotický, dezinfekčný a imunostimulačný účinok. Pažítka udržuje zdravé trávenie, zdravé srdce, posilňuje imunitu, zlepšuje zdravie kostí, zlepšuje zrak, udržuje zdravé tehotenstvo, detoxikuje telo, zlepšuje kvalitu spánku, udržuje zdravú pokožku i vlasy. Vysoká hladina vitamínu C v pažítke pomáha zvyšovať účinnosť imunitného systému stimuláciou tvorby bielych krviniek a stimuláciou produkcie kolagénu, ktorý je nevyhnutnou zložkou pri tvorbe nových krvných ciev, buniek, tkanív a svalov. V pažítke sa nachádza široká škála vitamínov a minerálnych látok, ale jedným z najdôležitej-

OKRASNÁ ZÁHRADA

Nároky kvitnúcich rastlín a letničiek na slnko

Ľubica Sýkorová

äčšine letničiek a v lete kvitnúcim rastlinám sa najlepšie darí na plnom slnku. Ideálny je balkón alebo terasa smerujúca na juh, kam slnečné lúče dopadajú po celý deň. Na týchto miestach pestujeme petúnky, nechtík, citrusy a väčšinu byliniek. Aj gazánie sa otvárajú len na plnom slnku. Na južnú stranu umiestňujeme aj rastliny so striebornými listami ako napr.

eukalypty, santolíny. Ich listy sa menej zahrievajú a vyparujú menej vody. Na prežitie dlhého sucha sú najlepšie prispôsobené sukulenty, napr. agáva alebo rozchodníky. Surfínie musíme zase chrániť pred vetrom. Niektoré rastliny aj napriek tomu, že majú rady slnko, potrebujú ochranu pred poludňajšou páľavou. Sú to hlavne kvety s mäkkými listami, ktoré rýchlo strácajú

veľké množstvo vody a vädnú. Tu patrí durman, slez či podslnečník (Abutilon). Na východnú stranu umiestňujeme rastliny, ktoré nevyžadujú veľké množstvo svetla. Tu patria fuksie, hortenzie, begónie, plamienky (Clematis) či netýkavky (Impatiens, obľúbená Nová Guinea – New Guiena). Plamienok musí mať korene v tieni, hortenzia vyžaduje kyslý substrát, fuksie budú kvitnúť po

ších je určite vitamín K, ktorý sa v mnohých bežných potravinách nenachádza. Vitamín K je veľmi dôležitý pri udržiavaní minerálnej hustoty kostí a integrity kostí. Ako starneme, naša kostná minerálna hustota začína klesať, čo vedie k stavom, ako je osteoporóza a zhoršenie zápalových stavov, ako je artritída. Pažítka obsahujú antikarcinogénne zlúčeniny, ktoré sú užitočné pri liečbe rakoviny žalúdka, pažeráka, prostaty a gastrointestinálneho traktu, pretože sú veľmi bohaté na selén, ktorý pomáha pri ochrane buniek pred škodlivými účinkami toxínov a voľných radikálov v tele. Pažítka má mierne diuretické vlastnosti, stimuluje močenie a pomáha telu zbaviť sa prebytočných toxínov, solí, vody a dokonca aj tuku, udržiavať hladké fungovanie orgánov a odstraňovať všetky nebezpečné látky, ktoré by nám mohli uškodiť. Pažítka obsahujú betakarotén, ktorý pomáha zabezpečiť, že koža je bez škvŕn a hladká, tiež pomáha vyčistiť pokožku od akné. Pažítková šťava je účinná pri zvyšovaní rastu vlasov, zabraňuje zbytočným stratám vlasov, pretože je bohatá na antioxidanty, vitamín C, germánium a flavonoidy. Pomáha zlepšovať krvný obeh v pokožke hlavy, čím zvyšuje rast a hrúbku vlasov.  celé leto, ale musíme odstraňovať odkvitnuté kvety. Begónie počas kvitnutia polievame opatrne. Západná orientácia vyhovuje rastlinám s pestrofarebnými listami. S menším množstvom svetla sa uspokoja aj ovisnuté muškáty a väčšina tráv, no obyčajné muškáty aby bohato kvitli, potrebujú dostatok svetla. Severozápadné alebo severovýchodné strany môžu tiež hýriť pestrosťou kvetov. Tu sa veľmi dobre darí brečtanu, vavrínovcu, kaméliám, zimozeleni menšej, papradiam, funkiám, netýkavkám či krušpánu. Azalky polievame vodou bez obsahu vápnika, netýkavky nesmú nikdy preschnúť, rododendrony vyžadujú kyslý substrát. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Pikantná salámová nátierka

Kakaová torta s tvarohovým krémom

Suroviny: 50 g slaniny, 100 g paprikovej salámy, 100 g suchej salámy, 2 PL sušených paradajok v oleji, podľa chuti olivový olej, podľa chuti maslo Takto sa to podarí: Slaninu (ideálne plátky) opražíme na suchej panvici do polo chrumkava a necháme vychladnúť. Do kuchynského robota so sekáčikmi vložíme suchú salámu, paprikovú salámu, opraženú slaninku a sušené paradajky spolu s olejom, v ktorom sú naložené. Všetko spolu rozmixujeme na menšie kúsky a podľa potreby prilejeme olivový olej, pridáme maslo a mixujeme, aby sme získali

Kakaový korpus, krém z tvarohu a kyslej smotany, strúhaná čokoláda a čerstvé čučoriedky. Suroviny: Kakaový korpus – 5 vajec, 5 PL kryštálového cukru, 3 PL oleja, 2 PL vlažnej vody, 6 PL hladkej múky, 1 balíček kypriaceho prášku, 1 štipka soli, 2 PL kakaa; Krém – 500 g jemného tvarohu, 200 g práškového cukru, 180 ml kyslej smotany; Ešte potrebujeme – 150 g čučoriedok, 50 g tmaváejčokolády Takto sa to podarí: Celé vajíčka vyšľaháme s cukrom do peny, prilejeme olej, vodu a premiešame. Do tekutej zmesi preosejeme múku, kypriaci prášok, štipku soli, kakao a už len zľahka miešame, kým nevznikne hladké cesto. Cesto nalejeme do papierom na pečenie vystlanej (dno) tortovej formy (25 cm), ktorej boky sme vymastili maslom. Zarovnáme a dáme piecť. Pečieme pri teplote 180 °C asi 30 minút. Vytiahneme, orežeme, uvoľníme obruč a necháme chladnúť na mriežke. Medzitým si vymiešame krém z tvarohu, preosiateho cukru

požadovanú, dobre roztierateľnú konzistenciu. Nedochucujeme, nakoľko salámy sú dostatočne slané. Pikantnú nátierku podávame na čerstvom pečive so zeleninovou oblohou. Môžeme pridať napríklad aj jarnú cibuľku či cesnak, ak sa chystáme spotrebovať nátierku čo najskôr. Bez nich vydrží v chladničke dlhšie.

Plnený francúzsky toast (na sladko) Vynikajúce raňajky v podobe chrumkavého chleba vo vajíčku, plneného sviežim krémom a čerstvým ovocím. Suroviny: 4 plátky chleba (biely toastový, sendvič, ...), 2 vajcia, 2 PL mlieka, 1 balíček vanilkový cukor, 1/4 KL škorice, 1 štipka soli, trochu maslo a olej; Plnka – 100 g smotanového syra, 1 PL kyslej smotany, 2 PL práškového cukru, 100 g čerstvé jahody Takto sa to podarí: Zo syra, kyslej smotany a cukru vymiešame krém, ktorým potrieme vždy jeden plátok chleba z dvojice. Jahody očistíme, opláchneme, pokrájame na plátky a poukladáme na tvarohový krém (zvyšok odložíme na ozdobu). Toasty uzavrieme čistými krajcami chleba. V miske

Tvarohovo-malinový koláč bez múky

alebo hlbokom tanieri spolu vyšľaháme zmes na obaľovanie: vajcia, vanilkový cukor, mlieko, škoricu a štipku soli. Naplnené toasty obalíme vo vajíčkovej zmesi z oboch strán a opekáme na rozhorúčenej panvici (na troche masla a oleja) do zlato-hneda z oboch strán. Plnené francúzske toasty dozdobíme zvyšnými jahodami a podávame poprášené práškovým cukrom alebo poliate javorovým sirupom či medom

Rýchly a chutný tvarohový nákyp, do ktorého môžete pridať akékoľvek sezónne ovocie. Suroviny: 500 g hrudkovitého tvarohu, 5 vajec, 5 PL kryštálového cukru; Ešte potrebujeme: maslo na vymastenie formy, práškový cukor na posypanie Takto sa to podarí: V miske spolu vyšľaháme tvaroh, cukor a postupne (po jednom) zašľaháme celé vajíčka. Do pripraveného cesta opatrne zamiešame maliny (trochu si odložíme na vrch). Zapekaciu misku (25 x 25 cm) vymastíme maslom a navrstvíme do nej cesto. Na vrch poukladá-

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 532 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

a kyslej smotany. Vrch korpusu zarovnáme ostrým nožom (odrezky odložíme bokom) a rozrežeme ho na dva rovnako hrubé pláty. Jeden plát položíme na plochý tanier alebo tortový podnos a rozotrieme naň zhruba tetinu krému. Na vrch položíme druhý kakaový korpus a zvyšok krému natrieme v hrubej vrstve na vrch i boky torty. Tortu uložíme na asi hodinu do chladničky, aby krém zatuhol. Neskôr ju po okraji zdobíme čerstvými čučoriedkami, v strede strúhanou čokoládou. A odloženými odrezkami, ktoré sme rozmixovali na prach, ozdobíme kde-tu boky, aby nadobudla mramorový nádych. Vyzdobenú tortu opäť uložíme do chladu na aspoň 4 hodiny, ideálne cez noc.

me zvyšné maliny a koláč dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 °C na asi 35 minút. Koláč posypeme práškovým cukrom a môžeme podávať. Chutí výborne horúci, ale aj vychladený.  Výber: Ľ. Sýkorová Zdroj: recepty.sk

SAMOSTATNÁ VÝSTAVA OBRAZOV PAVLA HAJKA V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

Polstoročná kohútia vitalita Stevan Lenhart

Výtvarný kritik Vladimír Valentík oficiálne otvoril výstavu nsitný maliar Pavel Hajko už a zmienil sa o symbolike a estepol storočia prenáša vlastnú tickej stránke maliarovych obrafantáziu na svoje zvláštne zov. Ako dobrý znalec Hajkovej obrazy, ktorými si postupne vy- tvorby Valentík poukázal na to, tvoril rozpoznateľný maliarsky že tento autor už pol storočia rukopis. Toto svoje jubileum si zotrváva pri svojom motíve, ktorý pripomenul veľkou samostatnou je takmer vždy v prvom pláne výstavou v kovačickej Galérii na jeho výtvarných prácach. Ide insitného umenia, ktorej členom o kohúta, ktorý je zvestovateľom sa stal pred 40 rokmi. Výstava svetla, zaháňa démonov noci pozostáva z 88 obrazov (časť a na všetkých svetadieloch má expozície je nainštalovaná aj ako solárny vták pozitívnu konotáciu. Valentík tiež konštatoval, že na typickom Hajkovom obraze je ako zásadne mužský princíp vysunutý aktívny kohút, ktorý spieva a bráni svoje okolie, pokým ženský princíp je vlastne krajiV otvorení výstavy sa zúčastnili aj maliarove na, v ktorej sa on vnučky Ivona a Iskra nachádza. Okrem v susednej Galérii Babka) a po- toho kohút na Hajkových obranúka prehľad doterajších období zoch je estetizovaný, čiže výHajkovej tvorby, takže okrem tvarne dotvorený, čo umožňuje jubilejného má aj retrospektívny autorovi, aby sa hral s farbami charakter. a naplno využíval pestrosť svojej Na otvorení výstavy 15. mája palety. Valentík sa ohliadol aj riaditeľka GIU Anna Žolnajová-Barcová prečítala autorovu biografiu a ozrejmila základné charakteristiky jeho maliarstva. Ako povedala, hlavné Hajkove techniky sú olejomaľba na plátne, olejomaľba na skle a kresba; tematicky stvárňuje žánrové témy, krajinky a animalistické motívy. Kohút je pre autora silným vitálnym symbolom, ohlasuje zrod nového dňa, stelesňuje dva krajné životné póly, plynutie času a boj medzi dobrom a zlom. Aj na jeho prvom obraze bol práve súboj medzi kohútom a líškou. Kovačica (2011)

• KULTÚRA •

O symbolike Hajkových obrazov hovoril Vladimír Valentík

na erotickú zložku kohútieho motívu (ktorej Hajko v jednom svojom tvorivom období venoval osobitnú pozornosť) a v súvislosti s touto tematikou možno vraj urobiť svojráznu paralelu medzi kukuričným šúľkom ako falusovým symbolom v tvorbe Martina Jonáša a kohútom Pavla Hajku – obidva motívy totiž možno pozorovať aj v takom významovom kontexte. Pavel Hajko sa erotickej tematike venoval najmä v prvej Rockeri (2014) polovici 90. rokov 20. storočia, keď v Kovačici usporiadal osobitnú výstavu s takýmito motívmi – v danom období to predstavovalo svojráznu novinku a odvahu v rámci domáceho insitného umenia. Ako kuriozitu z toho obdobia Hajko si spomína na výstavu v Myjave, ktorá bola usporiadaná na tamojšej fare a medzi návštevníkmi boli aj žiaci, takže tie jeho „smelšie“ obrazy boli vraj zastreté závesom a prístupné len pre plnoletých... Aktuálnu výstavu obrazov Pavla Hajka v Kovačici možno považovať za retrospektívnu, lebo zahŕňa práce z rôznych

období. Vystavené sú aj niektoré pre tohto autora menej obvyklé obrazy s mytologickou a fantastickou tematikou, ktorá v Hajkovom podaní nadobúda insitné surrealistické výjavy s tajomným ovzduším (ide napr.

o práce s názvami Dvere a Cestujúci). „Mojím zámerom bolo, aby na tejto výstave bolo niečo pre každého. Každá miestnosť v galérii teda prináša iné tematické obrazy a návštevníci sa môžu pozrieť na takmer všetky obdobia mojej tvorby,“ hovorí maliar. Technickú časť výstavy mali na starosti Želislav Poliak a Severín Koreň. V programe vernisáže sa zúčastnili aj žiaci kovačickej ZŠ Lucia Válovcová, Kalina Babková a Karol Lukáč. Text Pavla Durgalu o Hajkových kohútoch prečítali maliarove vnučky Ivona a Iskra. Výstava potrvá do 15. júna a sprevádza ju tlačený katalóg.

21 /4960/ 22. 5. 2020

Kultúra NA GYMNÁZIU JÁNA KOLLÁRA V BÁČSKOM PETROVCI

Žiaci preukázali veľmi dobré vedomosti Anna Horvátová

k svojej materinskej reči vštepujeme do vás, tiež slovenské ymnázium Jána Kollátradície a pocit byť Slovákom. ra v Báčskom Petrovci A tak aj vy, ako aj my môžeme v sobotné predpobyť hrdí na to, že sme Slováci, že ludnie 15. mája bolo hostipôsobíme na týchto priestranteľom republikovej súťaže stvách už takmer tristo rokov, zo slovenského jazyka pre že o nás vedia, tak väčšinový žiakov tretieho a štvrtého národ, ako i ďalšie menšiny, ročníka stredných škôl. sme vzorom na to, ako treba Privítacie slovo v Slávžiť na týchto priestranstvách nostnej sieni mala riadia ako sa treba znášať a toleteľka tejto vzdelávacej rovať medzi sebou. Verím, že ustanovizne Jarmila Vraj vy takýto pocit v sebe máte bovská, ktorá pozdravia že ho budete zachovávať, že la prítomných a žiakom bude vo vás pretrvávať, a že popriala veľa zdaru vo ho budete odovzdávať aj ďalej. vypracúvaní úloh. K slávMy sme hrdí, že sme si vytvorili nostnému nádychu súťaokolo seba mladých ľudí, našu že prispel prednes básne slovenskú elitu, ktorej naše Paľa Saba Bohuša v poda- Spoločne najúspešnejší s usporiadateľmi pocity slovenskosti môžeme ní osvedčenej recitátorky odovzdať. Už samým tým, že Jany Švecovej, ktorá deň pred v nie priaznivých podmienkach, spoločne konáme a čomu sa ste tu, preukázali ste veľké vepostúpila do republikovej súťa- dôsledkom čoho nie je možné dnes budeme venovať. Chcem domosti.“ že. V mene Národnostnej rady ani zoskupovanie v takom poč- podotknúť, že vy, ktorí dnes Predtým ako sa pristúpilo slovenskej národnostnej men- te, ako by sme si priali. Preto sedíte medzi nami, ste naša bu- k vypracúvaniu testov, pokyny šiny ako organizátorky súťaže, súťažili len žiaci 3. a 4. ročníka, dúcnosť, naša slovenská elita, súťažiacim poskytla profesorka spolu s Ministerstvom školstva, kovačického a petrovského na ktorú sa chceme spoľahnúť slovenčiny na gymnáziu Marta vedy, výskumu a technologic- gymnázia, staropazovskej a aj sa spoliehame, ktorej odo- Pavčoková. Hodnotenie testov kého rozvoja a Vojvodinskou strednej školy, ako i zdravotníc- vzdávame to, čo sme my zdedili mali na starosti prof. Dr. Anna Makišová, predsedníčka komisie, Mariena Korošová a Jarmila Pantelićová. O výsledkoch súťaže sa členky komisie zmienili veľmi pozitívne, žiaci preukázali veľmi dobré vedomosti, dobre boli pripravení na súťaž a niektorým z nich veľmi málo chýbalo k získaniu maximálneho počtu bodov. Prvé tri miesta v oboch kategóriách obsadili žiaci Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Z tretieho ročníka najúspešnejší boli: Teodora Šimoniová, Nina Marčoková a Martin Zvara. Prvé Máme komu odovzdať pocity slovenskosti, pokým je mladých ľudí, ktorým záleží na materinskom jazyku, tri miesta vo štvrtom ročníku získali: Daniel Miháľ, Sára Obuako v sobotu v Slávnostnej sieni petrovského gymnázia chová a Valentína Hudecová. slovakistickou spoločnosťou, kej v Novom Sade. Zolňanová od našich predkov. Veríme, že Najúspešnejším súťažiacim a predsedníčky Libušky Laka- ozrejmila: „Prispôsobili sme sa nielen vedomosti zo sloven- odmeny a diplomy udelil predtošovej, ako i v mene Výboru takto iným menšinám a, samo- ského jazyka, ktoré je potrebné seda Výboru pre vzdelávanie pre vzdelávanie sa prihovorila zrejme, väčšinovému srbskému dnes preukázať, ale aj lásku NRSNM Janko Kolárik.

www.hl.rs

koordinátorka výboru Svetlana Zolňanová. Vyjadrila poďakovanie gymnáziu, že sa ujalo v tomto roku organizovania súťaže aj

Informačno-politický týždenník

národu, ako to oni robia pre svoj materinský jazyk. Avšak to vôbec nezmenšuje význam slovenčiny a toho, čo všetci

• KULTÚRA •

KNIŽNÁ PREZETÁCIA V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA

Antológia slovenských aforizmov zaiskriť ako blesk,“ uviedol Čortić. V takmer 300-stranovej publikácii zahrnutých je zhruba dva a pol tisíc krátkych a vtipných myšlienok 45 slovenských aforistov, medzi ktorými sú: Tomáš Janovic, Milan Lasica, Stanislav Radič, Milan Lehan, Ondrej Kalamár, Eva Jarápková-Chabadová, Vlado Javorský a Milan Kupecký, ale aj tunajší slovenskí autori, a to Miroslav Demák a Martin Prebudila zo Starej Pazovy a Stevo Bzdilik z Loznice. Obálku navrhol Aleksandar Čortić, autor publikácie, (sedí) karikaturista Tošo a Branislav Atanacković, predseda Rady pre Borković, kým kultúru Obce Kovačica jednotlivé texty (foto: z archívu Rady pre kultúru OK) napísali Radomir Názov antológie je, ako hovorí Andrić, Mirjana Vladisavljev, jej zostavovateľ, symbolický. Milan Kupecký, Martin Prebudila „Symbolika obsiahnutá v ná- a Slobodan Simić. Recenzentom zve predstavuje spojenie názvu je Vitomir Teofilović. V obsiahslovenskej hymny Nad Tatrou sa lej recenzii Teofilović podal blýska a charakteristík aforizmov, stručný prehľad dejín slovenskej ktoré, podľa slov univerzitného literatúry od najstarších čias po profesora Ratka Božovića, vedia súčasnosť a vyzdvihol: „Ide o

NOVÉ ČÍSLO ČASOPISU VZLET

Vždy na aktuálne témy Jasmina Pániková

poslednom čase čoraz častejšie počujeme, že istý tínedžer či tínedžerka zutekali z domu. O tomto sa hovorí ako o probléme, ktorý sa vyskytuje takmer v každom väčšom meste. Z toho dôvodu sme sa na túto tému rozprávali s Irenou Wernerovou, master psychologičkou a licencovanou RE&KBT psychoterapeutkou v belehradskej

• KULTÚRA •

psychologickej poradni Centar a o tomto probléme sa v ankete vyjadrili aj žiaci druhého ročníka Gymnázia Mihaja Pupina v Kovačici. Okrem týchto príspevkov čitatelia si môžu prečítať aj o tom, do ktorej školy by sa chceli zapísať podaktorí pazovskí ôsmaci, ako aj príspevky venované dvom medzinárodným dňom – Dňu Slnka a Dňu bez tabaku. S ekologickými témami pokračujeme aj v tomto čísle a v rubrike Veda na dosah

píšeme o znečistenej pôde. Milovníci kinematografie si môžu prečítať o filme Palmer a seriáli Shadow and Bone, počítačoví nadšenci o webových prehliadačoch, zatiaľ čo milovníkom komiksu prezentujeme hrdinu Mister Noa. Samozrejme, sú tu aj iné príspevky, ktoré spolupracovníci Vzletu prichystali pre svojich čitateľov. Čítajte Vzlet a svoje otázky, návrhy, postrehy, ako aj tvorbu a rozlúštenie odmeňovacej krížovky nám zašlite na našu adresu office@vzlet.rs, ako aj na facebookovú stránku a Instagram.

publikáciu, ktorá je opravdivou pokladnicou múdrych výrokov, popretkávaných ostrou satirou a rozkošným humorom a nejestvuje oblasť skúseností a vedomostí, ktorá nie je tematizovaná, lebo obsahuje jadrové a malebné reflexie o politike, histórii, filozofii, sociológii, psychológii.“ Prítomní mali príležitosť vypočuť si desiatku z nich v podaní samého autora, ktorý zároveň predstavil aj najznámejších slovenských humoristov a satirikov, a záverom citoval Milana Kupeckého: „Aforizmy sú romány budúcnosti.“ Kniha vyšla tlačou na sklonku minulého roku, ale pre neprajnú epidemiologickú situáciu jej prezentácia sa uskutočnila až teraz. Vydavateľom je vydavateľstvo Srpska reč v Belehrade, ktorá sa podpisuje aj pod vydanie Antológie českých aforizmov Knedľa v hrdle, ktorá bola publikovaná tiež vlani v novembri a ktorej autorom je A. Čortić. Pred antológiami českých a slovenský aforizmov vydal Antológiu rumunských aforizmov pod názvom Med a jed. Čortić je členom Belehradskej aforistickej spoločnosti, žije a tvorí v Pančeve.

MÁJ 2021

a poschodí Galérie insitného umenia v Kovačici 7. mája sa uskutočnila prezentácia Antológie slovenských aforizmov pod názvom Munje i gromovi, ktorú zostavil a preložil Aleksandar Čortić z Pančeva. Prezentáciu spoločne organizovali GIU a Obecná knižnica v Kovačici. Prítomných úvodom privítal Branislav Atanacković, predseda Obecnej Rady pre kultúru, ktorý vyjadril nádej, že si prvé vydanie antológie slovenských aforizmov nájde cestu k čitateľom v prostredí, kde žijú príslušníci rozličných národností, vrátane slovenskej, a že zaujme pozornosť najmä u milovníkov krátkych literárnych foriem. O knihe sa zmienil autor, ktorý poukázal na podobnosti srbských a slovenských aforistov, u ktorých, ako povedal, predovšetkým vynikajú angažovanosť, nejednoznačnosť, dôvtipnosť, bystrosť a irónia. Zdôraznil však, že slovenskí autori prejavujú záujem aj o širší tematický diapazón, ktorý okrem politiky zahŕňa aj sociológiu, históriu, umenie, psychológiu a filozofiu. „Je to prvá

antológia slovenských aforizmov v srbskom jazyku, ale aj prvá antológia slovenských aforizmov vôbec,“ podotkol autor.

Nový Sad | ročník 52 | cena 40 din | www.vzlet.rs |

Olinka Glóziková-Jonášová

21 /4960/ 22. 5. 2020

KAM ĎALEJ PO ZÁKLADNEJ ŠKOLE?

PREČO TÍNEDŽERI UTEKAJÚ

z rodinných domov?

Kultúra SNEMOVALI KYSÁČSKI MATIČIARI

Staronové vedenie Anna Legíňová

Surový predstavil knihy Matica slovenská v Srbsku – MOMS Kysáč – 30 rokov od obnovenia a práce Miestneho odboru Matice sloven-

a prítomnosti iba členov Správnej rady MOMS Kysáč vo štvrtok 13. mája v miestnostiach Slovenského národného domu v Kysáči prebiehalo výročné a volebné zasadnutie spomínaného matičného odboru. Zvolal ho predseda MOMS Kysáč Rastislav Surový. Zasadnutie viedlo pracovné predsedníctvo v zložení: Michal Francisty, predseda, a Michal Madacký a Ján Hlaváč, členovia. Zapisovateľkou bola Anna Legíňová a za overovateľov zápisnice boli zvolení: Jozef Kardelis a Ján Pavlov. Bohatú správu o 30-ročnej činnosti MOMS podal predseda Záber zo snemovania Rastislav Surový a prehľadnú správu o hospodárení pokladník skej v Juhoslávii / v Srbsku v Kysáči Michal Šranka. Prítomným na a Matičný turnaj v malom futbale zasadnutí predseda Rastislav o putovný pohár Veľvyslanectva

SR v Srbsku 1997 – 2020, ktorá vyšla za podpory ÚSŽZ. Predseda vyzdvihol nezištnú podporu okrem Pavla Pálika aj jeho

dcéry Aleny Pálikovej a Miroslava Kokavca pri zostavovaní kníh. Členovia Správnej rady MOMS

v Kysáči sa zhodli, že podporia kandidatúru Branislava Kulíka na post predsedu MSS na sobotňajších voľbách v Báčskom Petrovci. Nový člen Správnej rady MOMS Kysáč je Ján Vozár. Predsedom je Rastislav Surový, podpredsedom Ján Slávik, tajomníčkou Anna Legíňová. Dozornú radu tvoria: Jozef Kardelis, Ján Hlaváč a Ján Pálik-Techno. Ján Kokavec bude vykonávať práce domovníka, keďže ho Slovenský národný dom nemá. Na tomto zasadnutí pokladník MOMS Kysáč a zároveň i predseda Dozornej rady MSS Michal Šranka podal správu Dozornej rady MSS zvolenej na volebnom zhromaždení MSS a odvolanej na zhromaždení 23. marca 2019 v Báčskom Petrovci a poukázal na mnohé nedopatrenia. Zasadnutie bolo organizované v súlade s epidemiologickými opatreniami.

26. FESTIVAL DIDA PREDSA BUDE

Nech divadelné dosky znovu ožijú Miroslav Pap

ktuálny rok predstavuje množstvo neistých otázok, týkajúcich sa medziiným aj organizovania našich slovenských, vojvodinských, celomenšinových kultúrnych podujatí. Najmä spolky, inštitúcie, centrá s neistotou sa púšťajú pomaly do práce, ktorá by následne mala byť prezentovaná v rôznych formátoch. Ochotnícke divadlo Janka Čemana, ktoré je organizátorom festivalu Divadelné inscenácie dolnozemských autorov (DIDA), sa tohto roku predsa rozhodlo zorganizovať tento náš celomenšinový festival. Na zasadnutí si členovia OD Janka 34

www.hl.rs

Čemana stanovili presné ciele práce divadla, no tým hlavným je, samozrejme, organizácia 26. divadelného festivalu DIDA. V rámci panelovej diskusie Divadlo v čase korony, ktorá sa konala v Starej Pazove, na ktorej sa zúčastnila aj predstaviteľka pivnického OD Janka Čemana Andrea Merníková-Šimonová, sa rokovalo aj o termínoch celomenšinových festivalov. Na tento podnet Organizačný výbor Divadelného festivalu DIDA reagoval a stanovil presný dátum tohto podujatia. DIDA sa tohto roku bude konať od 22. do 24. októbra, a v závislosti od počtu prihlásených divadelných inscenácií sa rozhodne o dĺžke festivalu,

Informačno-politický týždenník

presnejšie, či sa bude konať aj počas nasledujúceho víkendu – od 29. do 31. októbra. Termín festivalu je stanovený na základe rozhodnutia súvisiaceho s akceptovaním vymedzeného času na nacvičovanie nových inscenácií. Týmto organizátori vyzývajú divadelné súbory, spolky, centrá a základné školy, aby svoje inscenácie pre všetky vekové kategórie tradične predviedli na pivnickom javisku. Dodatočne bude ešte oficiálne zverejnená výzva s prihláškami. V závislosti od epidemickej situácie v krajine budú následne stanovené pravidlá, presnejšie akou formou bude festival realizovaný. Zatiaľ organizačný výbor festivalu pev-

V ústrety 26. divadelnému festivalu DIDA

ne verí, že bude dovolený aspoň minimálny počet divákov, ktorí si po dlhšom čase užijú divadlo a dajú hercom na pódiu spätnú väzbu a motiváciu do ďalšej práce. • KULTÚRA •

ARCHÍV VOJVODINY

Výstava venovaná Alexandrovi Dubčekovi vićová-Bojanovićová, námestníčka pokrajinského tajomníka pre kultúru, rámci podujatia Múzeá verejné informovanie pre 10 s témou Budúca vzťahy s náboženskými nosť múzeí: nové idey, spoločenstvami povenové postupy, ktoré sa tento rená pre úsek súčasná rok koná už siedmykrát, Archív tvorivosť. Zdôraznila, že Vojvodiny k storočnici narodekoronavírus brzdil funnia Alexandra Dubčeka 12. mája govanie kultúrnych inštipredstavil výstavu Alexander túcií v minulom období, Dubček – humanista, demokrat, ale ako ocenila, Archív Európan. Výstavu zorganizovalo Vojvodiny je jednou Svet o Dubčekovi občianske a mimovládne zdruz popredných kultúrženie Spoločnosť slovenských Spoločnosť slovenských nych inštitúcií na území Vojvovelikánov a Archív Vojvodiny. velikánov diny, lebo práve v tomto období Autormi výstavy sú prof. Ivan Spoločnosť slovenských pod vedením riaditeľa dokázal, Laluha, docent Pavol Pollák a velikánov je občianske a miže má kreatívny a schopný tím. movládne združenie, ktoré je V rámci tohto podujatia jedv súlade so základmi slovennotlivcom boli udelené oceneskej národnej identity založenia Spoločnosti slovenských né na výskume a popularizácii velikánov. Ján Ďurovka z Kysáča, tém týkajúcich sa troch veliktorého Kysáčania poznajú podkánov slovenského národa: ľa prímena Dubček, získal zlatú Ľudovíta Štúra, Milana Rastimedailu Alexandra Dubčeka, slava Štefánika a Alexandra Ján Holúbek z Padiny a Stane Dubčeka v súčasnom spoloRibič z Trnavy získali strieborné čenskom kontexte. Predseda medaily a Dr. Nebojša Kuzmanospoločnosti Dr. Jozef Škultéty vić, Ján Slávik z Kysáča a Martin sa usiluje, aby Spoločnosť Prebudila zo Starej Pazovy paslovenských velikánov zamätné plakety. Ocenenia udelil chovala medzietnické vzťahy predseda Spoločnosti slovenZ otváracieho ceremoniálu: (zľava) Jelena Dobrovićová-Bojanovićová, Dr. Nebojša Kuzmanović, Dr. Jozef Škultéry a Igor Vencel s osobitným zameraním na ských velikánov Jozef Škultéty. prehlbovanie vzťahov medzi slovanskými národmi vyplývaKto bol Alexander Dubček? júcich zo slovanských tradícií. Alexander Dubček (1921 – 1992) bol slovenský štátnik, známy ako symbol Pražskej jari. Aj keď Miroslava Ožvátová

Dr. Jozef Škultéty. Na samom začiatku podujatia odznela pieseň Slovensko moje v podaní Tatiany Jaškovej a Anna Asodiová predniesla verše Pavla Országha Hviezdoslava Mňa kedys’ zvádzal svet. Nasledoval príhovor riaditeľa Archívu Vojvodiny Dr. Nebojšu Kuzmanovića, ktorý uviedol príklady pre styky Srbov a Slovákov počas histórie a s potešením pripomenul, že sa pokračuje v tom duchu. V mene Archívu Vojvodiny, ktorý tohto roku oslávi 95 rokov pôsobenia, privítal všetkých prítomných. Slovo prevzala Jelena Dobro-

sa v dejinách často rozlične hodnotí, jeho meno sa takmer vždy spája s dvoma historickými udalosťami – s obdobím Pražskej jari a s Nežnou revolúciou. V roku 1963 zastával funkciu prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Vošiel do dejín programom Socializmus s ľudskou tvárou, aj keď tento pokus o demokratizáciu a reformu socialistického politického systému trval iba 7 mesiacov. Na konci roku 1967 sa dostal do ostrej kontroverzie s nepopulárnym prezidentom ČSSR Antonínom Novotným, čo vyústilo do jeho zvolenia na post prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa v januári 1968. Jeho nástupom do tejto funkcie sa začali presadzovať kroky k liberalizácii režimu a do praxe vstúpili rôzne reformy. Udalosti, ktoré nasledovali, sú známe ako Pražská jar. V auguste 1968 vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy vstúpili na územie Československa a Dubček bol uväznený ako politický väzeň v Moskve. V apríli 1969 bol odvolaný z funkcie prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a nahradil ho Gustáv Husák, ktorý nastolil éru tzv. normalizácie, ktorá znamenala zastavenie demokratizačných procesov Pražskej jari. Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa vrátil na politickú scénu. Bol predsedom Federálneho zhromaždenia Československej federatívnej republiky (ČSFR), neskôr predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska.

• KULTÚRA •

Pri tejto príležitosti sa zmienil o motívoch, ktoré ho povzbudili, aby sa venoval osobnosti Alexandra Dubčeka. Osobne ho vraj spoznal ako malé dieťa, keď mu ako osemročnému chlapčekovi daroval košeľu na konfirmáciu. Výstavu oficiálne otvoril Igor Vencel, zástupca veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku. Na vystavovaných paneloch sú slovensko-anglické texty a fotografie o živote a činnosti Alexandra Dubčeka.

21 /4960/ 22. 5. 2021

Kultúra ZÁKLADNÁ ŠKOLA MLADÝCH POKOLENÍ V KOVAČICI OSLAVOVALA

Dve podujatia v jednom víkende Olinka Glóziková-Jonášová

očas uplynulého víkendu v kovačickej Základnej škole Mladých pokolení, ktorú v súčasnosti navštevuje 430 žiakov, bolo slávnostne. Najprv bolo slávnostné udelenie cien najkreatívnejším žia-

a Vladimír Kuchárik na námet organizátorov multimediálneho konkurzu. Po udelení odmien najúspešnejším autorom prítomní sa mohli odfotiť pri zaujímavých paneloch, ktoré zhotovili odmenení žiaci. Pod organizáciu tohto podujatia sa okrem ZŠ Mladých pokolení

združenia, jednotlivci a sponzori z územia Kovačickej obce. Iniciátorky súbehu sú Jelena Lukićová, profesorka srbského jazyka v ZŠ v Kovačici, a Darina Poliaková, profesorka informatiky v Belehrade, ktoré sú členkami Mimovládnej organizácie Dea Dia z Kovačice, spolu s jej

Účastníci multimediálneho súbehu Neki novi klinci (foto: Velimir Branković)

kom, ktorí sa zúčastnili multi- a Mimovládneho združenia Dea mediálneho súbehu Neki novi Dia podpisujú aj Obec Kovačica, klinci. Žiaci sa mohli prejaviť Dom kultúry 3. októbra, Obecná výtvarnou tvorbou, prezentá- knižnica v Kovačici a podpociou, panelmi, imitáciou, žartmi, rili ho početné ustanovizne, tancom, vlastnou choreografiou alebo baletom, recitovaním, spievaním či hrou na určitom hudobnom nástroji. Záujem o súbeh bol obrovský, preto odborná porota, ktorá hodnotila práce žiakov, nemala ľahkú úlohu. Po úvodnom príhovore Aničky Bírešovej, riaditeľky školy, nasledoval spev dievčenskej speváckej skupiny pod vedením Pavla Čerství dôchodcovia s riaditeľkou školy: Tomáša ml. a krátka (zľava) Anička Bírešová, riaditeľka, Pavel videoprezentácia Tomáš st., učiteľ hudobnej kultúry, a Mária Kotvášová-Jonášová a Zuzana Lenhartová, súbehu, ktorú spo- profesorky slovenského jazyka a literatúry ločne pripravili žiaci (foto: z archívu školy) 36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a všetci odmenení žiaci alebo žiaci, ktorí dosiahli pozoruhodné úspechy na početných súťaženiach, majú príležitosť prezentovať sa verejnosti. Tak tomu bolo i tohto roku. Program bol obohatený hudobnými a recitačnými bodmi a na záver riaditeľka odmeneným žiakom udelila diplomy a primerané darčeky. Po programe si slávnostne tento deň pripomenuli aj zamestnanci školy a vtedy vyprevadili do dôchodku troch profesorov: Máriu Kotvášovú-Jonášovú a Zuzanu Lenhartovú, profesorky slovenského jazyka a literatúry, a Pavla Tomáša st., učiteľa hudobnej kultúry. Podľa slov riaditeľky Aničky Bírešovej, tento deň je vhodný aj na udelenie cien kolegom za vynikajúcu prácu so žiakmi, ktorí vynikli na početných súťažiach, od obecných po republikové, ako aj za pracovné jubileá jednotlivcov.

Prvé vystúpenie prvákov na programe ku Dňu školy (foto: Jaroslav Mlynárček)

zakladateľkou Annou Brtkovou. Okrem nich ruky k dielu priložili aj profesori Vlastislava Kirićová, Eva Poliaková-Hrková, Zuzana Putniková, Sanja Bojkovićová a Pavel Tomáš ml. V sobotu 15. mája nasledovala oslava Dňa školy. V tento deň spravidla prebieha kultúrno-umelecký program, v rámci ktorého všetky pôsobiace krúžky

Odmenení v tomto školskom roku sú profesori: Anna Kukučková, Mária Kotvášová-Jonášová, Miroslav Jurica, Evka Karkušová, Vlado Šimek, Anna Srdićová, Borislav Žarkov, Zuzana Putniková, Sanja Bojkovićová, Gordana Stanisavljevićová a administratívna pracovníčka Danka Tomanová.

• KULTÚRA •

NA POKRAJINSKEJ RECITAČNEJ SÚŤAŽI

Ocenené aj recitácie po slovensky Pripravila: Anna Francistyová

radičná súťaž najlepších recitátorov tohto roku už má za sebou aj vojvodinské kolo. Totiž pokrajinská súťaž recitátorov Pesniče naroda mog (Básnik môjho rodu) prebiehala 12. a 14. mája v Sečnji. Je to záverečné kolo pre nadšencov umeleckého prednesu z Vojvodiny a zároveň je súčasťou selekcie najlepších pre postup do republikovej súťaže. Tohto roku recitačné podujatia prebiehali v online formáte a prax ukázala, že je i to realizovateľný spôsob. Pokrajinskému kolu predchádzalo päť oblastných súťaží (v Subotici, Sriemskej Mitrovici, Čoke, Báči a Kovine),

kde spolu vystúpilo 422 účastníkov. Odborná porota do ďalšej súťaže odtiaľ zvolila 175, ktorí

aj teraz boli zaradení do troch kategórií: mladšej (žiaci nižších ročníkov základnej školy), strednej (žiaci vyšších ročníkov ZŠ) a staršej (stredoškoláci a starší). Odborná porota na pokrajinskej súťaži recitátorov v Sečnji praco-

vala v zložení: Miodrag Petrović, Katalin Fazekasová, Anna Chrťanová-Leskovac, Daniela Raduová, Amalija Kovačová a Katarina Čelikovićová. V mladšej vekovej kategórii súťažilo 51 recitátorov a medzi nimi ôsmi recitovali po slovensky. Dvaja z nich postúpili do republikovej súťaže: Milan Majera z Báčskeho Petrovca a Alena Slonková zo Selenče. V strednej vekovej kategórii súťažilo 64 recitátorov. Porota namiesto 18 udelila 29 zlatých

diplomov, ktoré okrem iných získali: Tatjana Babinková zo Starej Pazovy a bratia Matej a Milan Hrkovci z Kovačice. Z desiatich recitátorov Slovákov v tejto skupine vo Valjeve na republikovej súťaži sa zúčastní Milan Hrk z Kovačice. V tretej skupine – staršia veková kategória – po slovensky recitovali šiesti súťažiaci. V tejto kategórii zlatý diplom získalo 25 recitátorov a medzi nimi aj Karmena Kováčová zo Selenče a Jana Rumanová a Andrej Simendić zo Starej Pazovy. Obaja Pazovčania postúpili do Valjeva, kde 28. a 29. mája bude prebiehať republiková súťaž recitátorov. Ilustrácia: mojabackatopola.rs

STARÁ PAZOVA

Výstava kresieb Anna Lešťanová

ilovníci výtvarného umenia si do 1. júna v staropazovskej Galérii Miry Brtkovej môžu pozrieť výstavu kresieb pod názvom Kontinuum akademickej maliarky Marije Nikolićovej (1986) z Belehradu. Táto druhá májová výstava v spomenutej galérii v pondelok 17. mája nemala ten klasický slávnostný otvárací ceremoniál. Po uvítacích slovách Marjana Karavlu, odborného spolupracovníka pre výtvarné umenie v Stredisku pre kultúru Stará Pazova, obecenstvo pozdravila samotná autorka, ktorá sa v krátkych črtách zmienila o vystavených dielach. Marija Nikolićová skončila master štúdiá maliarstva na Fakulte výtvarného umenia v Belehrade v roku 2011 a v tejto • KULTÚRA •

pazovskej galérii obecenstvu sa predstavila aj pred dvomi rokmi, a to s obrazmi. Od roku 2013 je členkou Združenia výtvarných

umelcov Srbska a umelkyňou na voľnej nohe od roku 2016. Nositeľkou je odmeny pre kresbu (2008) na Fakulte výtvarného

umenia v Belehrade. Žije a pracuje v Belehrade a doteraz sa zúčastnila na vyše 20 kolektívnych výstavách. Expozícia Kontinnum pozostáva z portrétov, ktoré vznikli pred desiatimi rokmi. Práce sú popretkávané, ako povedala samotná umelkyňa, priestorom a časom a ich spoločnou vlastnosťou sú ľudia, kde dominuje element samoty. Podľa jej slov zo samoty vzniká kreácia alebo deštrukcia, ktorá sa opakuje každý deň ako prameň, ktorý môžeme presmerovať. Toho času vo svojom ateliéri Marija Nikolićová sa zaoberá celkom inou tematikou: „skúma“ ženské dedičstvo a zatiaľ mu venovala štyri Z výstavy portrétov v Galérii Miry Brtkovej: Marija Nikolićová a Marjan obrazy. Karavla

21 /4960/ 22. 5. 2021

Kultúra ROZHOVORY SO SPISOVATEĽKAMI JANOU JURÁŇOVOU A JANOU BEŇOVOU

Litera tour pokračuje online Stevan Lenhart

a kultúry na Filologickej fakulte v Belehrade. Ako uviedla, poetka a Filozofickej fakulte v Noa prozaička Jana Beňová po štúdiu vom Sade a na Filologickej divadelnej dramaturgie na VŠMU fakulte v Belehrade v rov Bratislave pracovala v denníku koch pred pandémiou boli uspoSME ako reportérka, a potom bola riadané viaceré literárne posedeeditorkou v Divadelnom ústave, nia pod názvom Litera skadiaľ odišla do slotour, v rámci ktorých bodného povolania hosťovali súčasní spisoa venovala sa literatúvatelia zo Slovenska. Po re. Knižne debutovala dlhšej (viac ako ročnej) básnickou zbierkou prestávke táto akcia poSvetloplachý (1993), kračovala v dňoch 17. po ktorej nasledovali a 18. mája, ale v online zbierky Lonochod a podobe, takže študenti Nehota (obidve roku slovenského jazyka a 1997), ako aj ďalšie kniliteratúry a ich profesori hy, o ktorých sa viac (ale aj všetci iní, ktorí Rozhovor na literárne témy: Jana Juráňová a Marta hovorilo v pokračoprejavili záujem) mohli Součková vaní besedy Litera prostredníctvom intour. ternetu sledovať besedy (a zapojiť (najnáročnejším na preklad vraj Prvá otázka moderátorky Marty sa do diskusie) so slovenskými bol text knihy Trampoty s rodom Součkovej sa týkala poeticko-prospisovateľkami Janou Juráňovou americkej feministickej filozofky zaickej knihy Parker (2000), ktorú a Janou Beňovou. Judith Butlerovej). možno označiť ako ľúbostný roObidva rozhovory viedla Marta Jednou z ďalších tém bola Ju- mán, ale ide v nej vlastne o plynulý Součková, literárna kritička a pe- ráňovej próza Utrpenie starého dagogička z prešovskej univerzity, kocúra (2000), v ktorej podľa slov ktorá moderovala aj všetky dote- autorky ide o tému znásilnenia rajšie akcie Litera tour. Po uvítacích v slovenskej literatúre a k rozpraslovách vedúcej novosadského covaniu tohto námetu ju podOddelenia slovakistiky Jasny Uhlá- nietila poviedka Eskalácia citu rikovej, súčasná lektorka na tomto Pavla Vilikovského. V súvislosti s jej oddelení Eleonóra Zvalená dňa drámou Misky strieborné, nádoby 17. mája predstavila účastníčku výborné (1997) autorka povedala, prvej časti literárneho podujatia. že ten text bol reakciou na nacioProzaička, dramaturgička, pre- nalistické ovzdušie na Slovenkladateľka a publicistka Jana Ju- sku počas 90. rokov, ale zároveň ráňová roku 1993 stála pri zrode šlo o textovú hru, ktorou narážala ženského kultúrneho združenia na mizogýniu a antisemitizmus Aspekt a rovnomenného časopi- niektorých historických osobností. Jana Beňová (foto: S. Maletz) su, ktorý bol prvou feministickou Rozpovedala tiež o tom, čo ju inpublikáciou na Slovensku. Začia- špirovalo na písanie knihy Žila som prechod medzi lyrikou a epikou, čo tok rozhovoru sa týkal práve tejto s Hviezdoslavom (2008), hovoriacej je vlastne prítomné vo všetkom, témy – Juráňová hovorila o vývoji o Ilone Országhovej, manželke čo Jana Beňová píše. Spisovateľka Aspektu a spomenula si na 90. významného spisovateľa. Ďalšie povedala, že spomenutá kniha roky dvadsiateho storočia, ktoré otázky sa týkali Juráňovej kníh vlastne predstavuje začiatok jej vraj boli „divoké“, ale zároveň aj Orodovnice (2006), Nevybavená skutočnej línie písania, pokým skvelé v tom, že vtedy bolo možné záležitosť (2013) a Naničhodnica predchádzajúce zbierky dnes už začínať rôzne významné projekty. (2020), z ktorej autorka aj prečítala považuje za „detské knižky“. InOkrem vydávania časopisu členo- krátky úryvok. špiráciou pre ňu vraj vždy boli via združenia organizovali aj rôzne beatnici a v súvislosti s prózou * vzdelávacie podujatia a tematické Na úvod druhého dňa poduja- a poéziou zo svojho poznámkokampane (boli napr. medzi prvými, tia Litera tour spisovateľku Janu vého zošitu citovala slová Jacka ktorí na Slovensku otvorili tému Beňovú predstavila Juliana Be- Kerouaca: Rozhodol som sa, že páchania násilia na ženách), ale ňová, lektorka slovenského jazyka sa nebudem púšťať do poézie. Čo

www.hl.rs

osobitný dôraz od začiatku kládli na publikovanie. V roku 1996 založili knižnú edíciu Aspekt, v ktorej dodnes vyšlo viac ako 110 titulov. Autorka viacerých kníh vydaných v Aspekte je práve Jana Juráňová, ktorá tiež preložila viaceré tituly

Informačno-politický týždenník

napíšem, to napíšem, a nie je nutné tomu dávať nálepky: poézia, próza alebo čarbanice. Prečo by som mal zrazu vedieť, čo presne robím? Je to akoby ste povedali, že sa idete prejsť a dopredu by ste vedeli o každom kroku, ktorý urobíte… Na otázku, prečo jej próza Plán odprevádzania (Café Hyena) (2008) dodnes najviac zarezonovala, autorka odpovedala, že možno ide o jej najkomunikatívnejšiu knihu, ktorej postavy vzbudzujú určité pocity sympatie. Je to kniha o láske, o starostlivosti o druhých ľudí a vraj to asi zasahuje dosť čitateľov. Součková doložila, že táto kniha je zaujímavá aj preto, lebo v nej autorka ako jedna z prvých tematizovala Petržalku a uviedla opozíciu medzi bratislavským Starým mestom a Petržalkou. V súvislosti s voľným pokračovaním Plánu odprevádzania (Café Hyena), t. j. knihami Preč! Preč! (2012) a Honeymoon (2015) Jana Beňová povedala, že kým prvý text vypovedá o láske, druhý je o rozchode a tretí o rozpade, pričom uviedla slová Samuela Becketta o nemožnosti nachádzania správnych slov a o pocite, keď jazyk zrádza. Pri písaní knihy Honeymoon vraj mala pocit, že určitý motív sa stále vracia (porovnala to napr. s pocitom z počúvania minimalistickej hudby) a ide vlastne o pocit bolesti, ktorý je vyrušujúci. Na otázku týkajúcu sa neprispôsobovaniu jej postáv kolektívu spisovateľka Beňová odpovedala, že jednoducho ide o pocit, že tie postavy neznejú dobre v tom kolektíve a proste tam nezapadajú. Autorka tiež prečítala úryvok zo svojej aktuálnej knihy esejí a reportáží z bratislavských ulíc Flanérova košeľa (2020). Do podujatia sa zapojili aj študentky slovenského jazyka a literatúry z belehradskej Filologickej fakulty, ktoré prečítali kratšie úryvky z prekladov próz Jany Beňovej do srbčiny. Podujatie Litera tour aj naďalej realizuje združenie Literárny klub zo Slovenska s finančnou pomocou Fondu na podporu umenia a v spolupráci s univerzitnými lektorátmi slovenského jazyka a literatúry v Novom Sade a Belehrade. • KULTÚRA •

SCÉNA

Menej známe dejiny hardrocku: Free / Bad Company Pripravuje: S. Lenhart

rozišli a Vydavateľstvo Island Records medzičasom vydalo konkupina Free vznikla roku certný album Free Live! (1971). 1968 v Londýne a na jej for- Znovu sa dali dokopy, aby nahramovanie vplýval hudobník li platňu Free at Last (1972), ale a rozhlasový novinár Alexis Korner, po jej vydaní basgitarista Andy ktorý tomuto bandu vymyslel aj Fraser natrvalo opúšťa skupinu názov. Členovia Free boli vtedy (údajne bol rozčarovaný tým, že ešte stále mládežníkmi a pochá- sa gitarista Paul Kossoff pre drodzali z troch iných skupín: spevák govú závislosť stal nespoľahlivým Paul Rodgers prišiel z klubového spolupracovníkom). Na Fraserovo miesto prišiel japonský basgitarista Tetsu Yamauchi, s ktorým Free nahrali posledný album Heartbreaker (1973), obsahujúci ešte jeden ich veľký hit: Wishing Well. Bad Company Po zániku skupiny Free Paul bandu Brown Sugar, gitarista Paul Kossoff si formoval nový band Kossoff a bubeník Simon Kirke Back Street Crawler, ale preddovtedy hrali v Black Cat Bones, časne zomrel roku 1976 počas pokým basgitarista Andy Fraser nahrávania ich druhého albumu. už mal predchádzajúce skúsenosti Andy Fraser hral určitý čas so ako člen zostavy John Mayall & skupinou Sharks, potom si zathe Bluesbreakers. ložil Andy Fraser Ako talentovaní Band a nakoniec hudobníci, Free si vytváral skladby v Anglicku najprv pre iných intervybudovali meno pretov. intenzívnym Paul Rodgers koncertovaním, a Simon Kirke ale ich prvé dva pokračovali albumy Tons of úspešne pôsobiť Sobs a Free (obiv superskupine dva z roku 1969) Bad Company, nezískali širší Bad Company: Desolation v ktorej sa im ohlas. Situácia sa Angels (1979) pripojili gitarista však celkom zmeMick Ralphs (ex nila po vydaní tretej platne Fire Mott the Hoople) a basgitarista and Water (1970), z ktorej vynikol Boz Burrell (ex King Crimson). singel All Right Now, jedna z najpa- Tento band bol vraj pomenovaný mätnejších rockových piesní toho podľa rovnomenného westerobdobia. Nevystali úspechy na nu a ich manažérom sa stal Peter rebríčkoch v Anglicku, USA, ale ani Grant, známy spoluprácou s Led v mnohých iných krajinách a band Zeppelin. Bad Company od samési upevnil reputáciu vystúpením ho začiatku vzbudzovali záujem na veľkom festivale Isle of Wight. obecenstva a kritiky, najmä pre Ďalší album Highway (1970) hlas Paula Rodgersa, ktorý bol bol však nahraný narýchlo a ne- v tom období už považovaný za zopakoval úspech predchodcu. jedného z najlepších britských Členovia skupiny sa dočasne

• KULTÚRA •

rockových spevákov. (predtým bol v skupine gitaristu Prvý album Bad Company (1974) Teda Nugenta), basgitarista Steve bol realizovaný pod etiketou Swan Price a klávesista Gregg Dechert Song Records (bolo to vtedy nové (ex Uriah Heep). Album Fame and vydavateľstvo založené členmi Fortune (1986) má charakterisLed Zeppelin), dosiahol očakávaný úspech a z neho vynikli tri singly: Can’t Get Enough, Movin’ On a Bad Company. Skladby z albumu pripomínali celkový štýl Free, ale s trochu uhladenejšou zvukovou produkciou, čo asi vyhovovalo najmä obecenstvu v USA, Momentka z koncertu Free kde skupina zamerala svoju hlavnú činnosť. Ďalší tický „syntetizátorový“ zvuk 80. album Straight Shooter (1975) už rokov a dve nasledujúce vydapriniesol badateľne zjemnený nia Dangerous Age a Holy Water prejav a odklon od hardrockového zaznamenali úspech aj vďaka zvuku, ku ktorému sa však vrátili niekoľkým videoklipom premiena neskorších vydaniach. taným v programe MTV. Počas 90. rokov sa diali časté Na piatom albume Desolation Angels z roku 1979 (pomenova- zmeny v zložení Bad Company. V nom podľa rovnomennej knihy období 1994 – ’98 na mieste speJacka Kerouaca) zvuk bandu bol váka bol Robert Hart (ex Distance), spestrený syntetizátorom a z vy- s ktorým nahrali albumy Company dania boli vybrané dva singly: of Strangers a Stories Told & Untold. Rock’n’Roll Fantasy a Gone, Gone, Do skupiny sa potom nakrátko Gone. Manažér Peter Grant roku vrátil aj Paul Rodgers, s ktorým 1980 utratil záujem o spoluprá- boli nahrané 4 nové skladby cu s Bad Company, uverejnené na čo sa prejavilo v dlhkompilácii The šej prestávke medzi ‘Original’ Bad dvomi vydaniami. Po Co. Anthology vydaní albumu Rough (1999). Diamonds (1982) V 21. storočí skupina sa dočasne boli uverejrozišla. nené viaceré Paul Rodgers sa kompilácie medzičasom stal člea koncertné nom ďalšej superskualbumy Bad piny The Firm (v ktorej Free: Fire and Water (1970) C o m p a n y tiež boli Jimmy Page, a skupina Chris Slade a Tony Franklin), takže znovu funguje od roku 2008 až sa Bad Company roku 1986 vrátili dodnes – v súčasnosti sú v nej na scénu v inom zložení. Zo starej pôvodní členovia Paul Rodgers zostavy totiž zostali gitarista Mick a Simon Kirke, ako aj gitarista Ralphs a bubeník Simon Kirke, Howard Leese (ex Heart) a baspripojili sa im spevák Brian Howe gitarista Todd Ronning. 21 /4960/ 22. 5. 2021

Kultúra IN MEMORIAM

Pavel Spevák

11. 9. 1949 – 5. 5. 2021

„Ž

ivot, ktorý nám dala príroda, krátky je, no spomienky na čestné prežitie života večné sú.“ Tento výrok rímskeho štátnika, vedca a spisovateľa Marcusa Tulliusa Cicera môžeme plne uplatniť na tuzemskú púť Petrovčana Pavla Speváka. Narodil sa 11. septembra 1949 vo Futogu. Paľko v živote všetko robil svedomite, pedantne, presne a s chuťou. Už od mladého veku ako najstarší zo štyroch bratov musel pomáhať rodičom, ktorí dennodenne hrdlačili na roli. Pokračoval ako vyučený obchodník v kedysi známej petrovskej Jednote. Odmladi bol aj spoločensko-politicky angažovaný. Z radov mládežníckej organizácie v Jednote ho zvolili za predsedu Obecnej organizácie Zväzu socialistickej mládeže v Báčskom Petrovci. Viackrát bol činný v Socialistickom zväze pracujúcich a delegát v Miest-

nom spoločenstve Petrovec. Paľko Spevák voľné chvíle venoval športu, predovšetkým futbalu, kde hrával s vrstovníkmi s handrovou a iba neskoršie s opravdivou šnurovacou koženou loptou. Pravidelne navštevoval zápasy vo Vrbare a do správy FK Mladosť prvýkrát ho zvolili v roku 1978. Medzičasom bol dva roky aj futbalovým rozhodcom, ale píšťalu a vlajku zahodil preto, lebo to, ako nám raz povedal, „nebolo pre neho“. Zápasy sa hrajú v špecifických podmienkach, pod tlakom všelijakých ľudí a on to nechcel trpieť! Dlhšie obdobie bol Pavel Spevák členom technickej komisie dorastu a prvého mužstva Mladosti, čo iste prispelo k tomu, aby sa stal trénerom v roku 1992.

Dosť sa naučil od svojho idola, trénera dorastu Štefana Dudáša, báči Miška Tkáča, učiteľa Jána Pavlisa a Miku Bogdanova. V sezóne 1994/95 získal titul majstra s dorastom Mladosti v silnej Novosadsko-sriemskej lige. Stál aj pri založení Futbalovej školy FK Mladosť v roku 2000, ktoré sa zrodilo z iniciatívy jej prvého predsedu Pavla Severíniho st. Jediným trénerom vtedy bol Ján Čáni, potom kratšiu dobu aj profesor Samuel Poniger. Pavel bol člen Správnej rady FŠ, od roku 2002 tréner, a potom aj koordinátor všetkých selekcií najmladších futbalistov. Keby sa všetko spočítalo, pod jeho vedením v škole odchovali aspoň tri jedenástky hráčov, ktoré preslávili nielen Mladosť, ale sa dokázali aj v iných kluboch doma, tiež na Slovensku. Keď sme sa ho opýtali, prečo práca s najmladšími a nie se-

niormi, odpovedal nám: „Deti mi prirástli k srdcu, s nimi som nadviazal dobrý vzťah, a tak som si hádam liečil nesplnenú túžbu, že som sa nestal učiteľom. Vcelku, mal som to šťastie, že som pracoval s ľuďmi, ktorí boli opití futbalom.“ Futbalom bol opitý aj Pavel Spevák. Stretali sme ho nielen na turnajoch mladých chlapcov, ale sledoval i zápasy seniorov Mladosti, tak vo Vrbare, ale aj na hosťovaniach, v spoločnosti svojho kmotra Samuela Peťkovského, ktorý z časnosti do večnosti odišiel necelé tri mesiace skôr. Pavel Spevák usnul nečakane 5. mája 2021 a pochovaný je o dva dni neskoršie za veľkej prítomnosti ctiteľov na petrovskom cintoríne. Najväčšmi zarmútil svoju rodinu, futbalovú verejnosť, ako i svojich malých zverencov, ktorých učil nielen futbalovému kumštu, ale im radil, ako sa majú stať dobrými ľuďmi a užitočnými členmi našej spoločnosti. J. Pucovský

1963 – 1969 pracoval ako vyšší odborný spolupracovník pre kukuricu v Poľnohospodárskej stanici Pančevo. Od roku 1969 až po odchod do dôchodku pracoval vo Výskumnom ústave pre kukuricu Zemun polje ako vyšší odborný spolupracovník v Oddelení semenárstva. Krátku dobu zastupoval aj funkciu úradujúceho riaditeľa pracovnej jednotky na uplatnenie vedeckých poznatkov, po čom pracoval ako samostatný

referent na výrobu základných a komerčných osív kukurice. Až 16 rokov pracovného veku, ako zamestnanec a člen skupiny odborníkov spomenutého ústavu, strávil v Iráne, kde intenzívne pracoval na realizácii šľachtenia a zveľaďovania výroby kukurice a šľachtenia hybridov prispôsobených iránskym klimatickým podmienkam. Je autorom niekoľkých vedeckých štúdií a referátov a za svoju prácu bol niekoľkokrát odmenený, tak doma, ako i v zahraničí. Zomrel v Zemune. Česť jeho pamiatke.

IN MEMORIAM

Adam Marko

17. 1. 1933 – 9. 5. 2021

dam Marko sa narodil v Kovačici, kde skončil základnú školu. Strednú poľnohospodársku školu, všeobecný odbor, absolvoval v Smedereve. Ovocinárstvo a vinohradníctvo vyštudoval na Poľnohospodárskej fakulte v Zemune. Titul magistra ekológie a agrotechniky žita získal tiež na Poľnohospodárskej fakulte v Zemune, kde obhájil magisterskú prácu pod názvom Vplyv intenzity hnojenia a hustoty sejby na výnosy hybridov kukurice v

www.hl.rs

Južnom Banáte. Na začiatku bohatého pracovného veku pracoval v SPD Nová brázda v Kovačici ako vedúci zalesňovateľskej škôlky, po čom zastupoval funkciu riaditeľa v PD Dolina v Padine. V rokoch 1960 – 1963 bol riaditeľom Strediska pre zveľaďovanie poľnohospodárov Obce Kovačica, kým v rokoch

Informačno-politický týždenník

O. G. J. • KULTÚRA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 21 V tajničke je meno a priezvisko nášho spisovateľa. autor: JÁN BAŽÍK

stúpenec solipTrstenik sizmu

Rádiogitarista televízia Clepton Srbska

vodná spisovateľ osobné rastlina Andrić zámeno

kyslík

munícia pevniny obkolesené vodou

1. časť tajničky nástroj na osievanie 2. časť tajničky

liter

opytov. zámeno pomôcka na písanie

kobalt

citoslovce

nadšenie, zápal

Taliansko grécke písmeno

minerálne látky

meter srieň, inovať slávnostný postup

druhá, odlišná osušená tráva basketbalový klub nedobre

technécium

alt

čiernohorské kolo druh uhlia Island daroval

zrodenie

50 (rím.)

príklad

Loznica

slzila fosfor

predhovor

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 20 – VODOROVNE: Vladimír, lakomec, a, obed, t, dt, Al, He, Ivo, opus, mapa, ort, Íri, orba, rosa, tam, oh, UK, Ne, V, atol, n, projekt, tvarovky TAJNIČKA: VLADIMÍR HURBAN VLADIMÍROV Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 20 z čísla 20 Hlasu ľudu z 15. mája 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: NATAŠA KINIKOVÁ, Ul. Janka Kráľa č. 29, 21 470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• OZNAMY •

MILOVNÍCI KNÍH Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu:

zotrvať v spánku

predložka

AS HL DU ĽU

volt vedúci čaty (mn. č.)

1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. 8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din. 9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din. 10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

21 /4960/ 22. 5. 2021

Oznamy

Čiarka áno, čiarka nie

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-2953

Anna Horvátová

red spojeniami: a preto, a teda, a tak, a predsa, a jednako, a to, a pritom píšeme čiarku! V súvetiach je čiarka záväzná v týchto prípadoch: – v podraďovacom súvetí je hlavná veta od vedľajšej vždy oddelená čiarkou: Nemohli sme prísť, lebo sme boli chorí.; Všimol si si, že sa tu mnohé zmenilo?; Nechal ich tam, kde ich našiel.; Nevieme, čo sa tu stalo, ale musíme pomôcť.; Povedal jej, čo si myslí, a odišiel. – v priraďovacom súvetí sa čiarka píše, ak vety nie sú spojené spojkami a, i, aj, ani, alebo, či: Spadol zo stromu, no neudrel sa.; Ponáhľala sa, ale nestihla prísť včas.; Nebola smutná, veď sa nič nestalo.; Rada nám navarila, ba aj koláč upiekla.; Navarila nám i koláč nám upiekla.; Pomôžete nám alebo budete len tak stáť? – čiarkami sa pripájajú hlavné alebo rovnocenné vety aj vtedy, keď ich uvádzajú dvojité, resp. trojité atď. priraďovacie spojky; čiarka sa teda musí písať v kombináciách aj – aj, i – i, ani – ani, alebo – alebo, buď – alebo, či – či: Vtedy sme im aj poradili, aj

sme ich povzbudili.; Či sa vám chce, či na to nemáte chuť, pôjdete s nimi.; I izby upraceš, i jedlo pripravíš!; Bola alebo nepripravená, alebo sa tak iba tvárila.; Buď ma poslúchneš, alebo si to urob sám. – čiarka sa píše vždy pred spojeniami a preto, a teda, a tak, a predsa, a jednako, a to, a pritom (tu najčastejšie robíme chyby, lebo azda nepociťujeme potrebu písať v týchto prípadoch čiarku): Neučila sa, a predsa si poradila.; Prišlo ich veľa, a to ešte mnohí odmietli.; Boli sme šťastní, a tak sme sa všetci usmievali.; Dali sme im veľa peňazí, a jednako im nestačilo.; Sme tu noví, a preto iba ticho postávame. Tu treba upozorniť na ešte jednu výnimku, totiž čiarka sa síce píše pred spojkovým výrazom „a to“ s vysvetľovacím (dôvodovým) významom, napr.: Ledva sme sa pomestili do autobusu, a to ešte neprišli všetci., predsa tu treba odlišovať spojkový výraz „a to“ od spojenia spojky „a“ s ukazovacím zámenom „to“ vo funkcii vetného člena: Chlapci sa za tmy pustili cez les a to sa im veru neoplatilo.

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre všeobecné práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: archivár v Skupine pre archivárske práce a informácie, ktoré je roztriedené v hodnosť vyšší referent, 1 vykonávateľ. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-2953 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre všeobecné práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ na prácach prijímacej kancelárie mimo sídla Oddelenia spisovne v Oddelení spisovne, prijímacích kancelárií a archívu, ktoré je roztriedené v hodnosť vyšší referent, 1 vykonávateľ. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-2953 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre všeobecné práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ na prácach miestneho spoločenstva v Meste v Oddelení pre miestne spoločenstvá, ktoré je roztriedené v hodnosť vyšší referent, 1 vykonávateľ. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Obec Báčsky Petrovec, Oddelenie pre hospodárstvo, urbanizmus, komunálno-bytové a inšpekčné úkony na základe čl. 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje: OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie

Nositeľ projektu SPOLOČNOSŤ PRE VÝSKUM, VÝROBU, SPRACOVANIE, DISTRIBÚCIU A PREPRAVU ROPY A ROPNÝCH DERIVÁTOV A VÝSKUM A VÝROBU PRÍRODNÉHO PLYNU NAFTNA INDUSTRIJA SRBIJE, A. D., NOVI SAD, Narodnog fronta 12, ktoré po splnomocnení zastupuje GROLIT-RAD Belehrad – Ostružnica, 7. júla číslo 19 podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia objektu na zber a prečisťovanie atmosférických vôd kategórie G v rámci stanice na zásobovanie palivom – Nový Sad 3, v Ul. braće Ribnikara číslo 67, na katastrálnych parcelách č. 7804/2 a 7804/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositeľ projektu A1 Srbija, s. r. o., N. Belehrad, Ulica M. Milankovića 1ž, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2366_03 NS_ Gložan, na k. p. 734/6, KO Hložany, Obec Báčsky Petrovec. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v Oddelení pre hospodárstvo, urbanizmus, komunálno-bytové a inšpekčné úkony v kancelárii č. 7, Kollárova 6, B. Petrovec, v čase od 8.00 do 14.00 h do 24. 5. 2021. V súlade s čl. 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozprave Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie (Úradný vestník RS, č: 69/05) zainteresované orgány a organizácie, ako i verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu dať písomné pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie v písomnej forme na adresu oddelenia. Všetci, ktorí doručia svoju mienku o danej štúdii, môžu sa zúčastniť aj verejnej rozpravy. Verejná rozprava a prezentácia štúdie sa uskutočnia 25. 5. 2021 v miestnostiach Obecnej správy Obce Báčsky Petrovec, Kollárova 6, B. Petrovec, o 10.00 hodine.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

21 /4960/ 22. 5. 2021

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 5. mája 2021 usnul náš dlhoročný priateľ

ANNOU LEKÁROVOU

ANNA ČELOVSKÁ

PAVEL SPEVÁK 11. 9. 1949 – 5. 5. 2021 z Báčskeho Petrovca

1952 – 2021 z Báčskeho Petrovca

rod. Bohušová 20. 5. 2006 – 20. 5. 2021 z Kulpína

Na Tvoju nehu, dobrotu a lásku nikdy nezabudnú

POSLEDNÝ POZDRAV

so sesternicou a tetou

Odišla si náhle bez rozlúčky. Iba pekné spomienky na Teba nám zostanú.

Paľko, ďakujeme Ti za Tvoju dobrotu a krásne priateľstvo.

Odpočívaj tíško v pokoji.

Odpočívaj v pokoji.

Tvoji najmilší

Zarmútená rodina Pagáčová

Bratranec Ján Tordaji s rodinou

DROBNÝ OZNAM

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich milovaných rodičov a starých rodičov

KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynul rok, čo nie je s nami

MÁRIU VIDOVÚ

rod. Pekárovú 6. 2. 1937 – 22. 5. 2020 – 2021

PAVLA VIDU

21. 4. 1933 – 30. 6. 2017 – 2021

z Kulpína Navždy zostanete v našich srdciach a spomienkach. Vaši najmilší

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

VIKTOR KUBINEC

10. 7. 1972 – 19. 5. 2020 – 2021 z Pivnice Čas ubieha a nevráti, čo vzal. S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

otec Ondrej, mama Magdaléna a brat Feďo s rodinou 44

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Súrne potrebujeme predavača novín Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Padine. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 14. mája uplynulo 12 smutných rokov, čo nás opustil náš syn a brat

VLADIMÍRA TOMIĆA

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Dňa 6. mája 2021 nás navždy opustil náš milovaný otec

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

JÁNOM CHRŤANOM – JOVICOM

21. 12. 1940 – 6. 5. 2021 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať kmotra Nátoňová a rodina Kováčová

• OZNAMY •

Zanechal si nás v žiali, ale vždy budeš v našich srdciach a v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

Tvoja starká Franková

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Tvoja starká Lešťanová a Julka Tomićová

SMUTNÁ SPOMIENKA

na krstniatko

JÁNOM CHRŤANOM – JOVICOM

21. 12. 1940 – 6. 5. 2021 z Kysáča

Tvoji syn Janko a dcéra Anna

1992 – 2009 – 2021

Roky sa minú, ale spomienka na Teba vždy zostáva v našich srdciach.

JÁN CHRŤAN – JOVICA

Stopy Tvojej lásky a dobroty nám zostanú navždy.

VLADIMÍR TOMIĆ

2. 8. 1992 – 14. 5. 2009 – 2021 z Báčskeho Petrovca

1992 – 2009 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Tvoji rodičia a sestra s rodinou

Uplynulo už 12 rokov, čo nás opustil náš vnuk

na môjho vnuka

VLADIMÍR TOMIĆ

Vždy budeš slzou v našich očiach a ranou v našich srdciach.

SMUTNÁ SPOMIENKA

VLADIMÍRA TOMIĆA

1992 – 2009 – 2021 z Báčskeho Petrovca

21. 12. 1940 – 6. 5. 2021 z Kysáča

Čas plynie, ale spomienka na Teba stále žije.

Odpočívaj v pokoji. S láskou si na Teba budú spomínať

Tvoji krstní rodičia Ďugovci

Tvoji bratia Michal a Ondrej s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 25. mája 2021 uplynie ťažký a boľavý rok, čo nie je medzi nami manžel, otec, apko a dedo

JÁNOM CHRŤANOM – JOVICOM

MICHAL ŠUSTER

21. 12. 1940 – 6. 5. 2021 z Kysáča

9. 7. 1943 – 25. 5. 2020 – 2021 z Pivnice Ťažko je nespomenúť, keď v očiach slza stojí, ťažko je zabudnúť, keď srdce stále bolí. Kto Ťa poznal, ten si spomenie, kto Ťa miloval, nikdy nezabudne.

Trvalú spomienku na Teba si navždy zachovajú bratranec Samuel Petráš a rodina Kováčová

Tvoji najmilší: manželka Anna, dcéry Anna a Miluška s rodinami

21 /4960/ 22. 5. 2021

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 21. mája 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 23. mája 10.30 Z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2017, 5. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Reportáž o košickom kraji (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 25. mája 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dúhovka. V družnom rozhovore s bývalou predsedníčkou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, poslankyňou v Zhromaždení APV a bývalou tajomníčkou pre kultúru a informovanie, politickou aktivistkou, novinárkou, herečkou, matkou, budú sprítomnené každodennosť a profesionálne ašpirácie Anny Tomanovej-Makanovej. Životné jubileum bolo dobrým dôvodom na to, aby sa analyzovalo vykonané a stanovili plány do budúcna. Návšteva sa uskutočnila na pracovisku a deň sa skončil relaxujúc sa pri Dunaji. Reportáž o košickom kraji. Na záver nedeľného bloku bude odvysielaná reportáž, ktorá divákov zavedie východom Slovenska a poukáže na jeho prírodnú, kultúrnu, náboženskú a sociálnu rozmanitosť.

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 21. mája – Dokonalá lúpež Sobota 22. mája – Posledný škótsky kráľ Pondelok 24. mája – Blade Utorok 25. mája – Príbeh Lindy McCartneyovej Streda 26. mája – Tvrdé zúčtovanie Štvrtok 27. mája – Danny Raketa 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania 18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 23. mája Film: Tom a Jerry – stratený dráčik Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Merley a ja Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 23. mája 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

www.hl.rs

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 23. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Program ku Dňu kovačickej základnej školy Dve výstavy k 50-ročnici umeleckej tvorby Pavla Hajku Utorok 25. mája 16.00 Divadelné predstavenie: Najlepšia rozprávka o Červenej čiapočke Kreslený film: Asterix a prekvapenie pre Ceasara

RÁDIO STARÁ PAZOVA

týždňa

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Streda 26. mája

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

18.20 18.40

Piatok 28. mája Film: Tri dcéry Príspevky z archívu RTVOK

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Aspekty Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Prvá domáca jarná výhra

AŠK – POLET 3 : 1 (0 : 0)

Vladimír Gál

prvom polčase zápasu mimoriadneho kola v stredu 12. mája hostia z Nakova mali viac loptu v nohách a zahodili aj dve pekné šance. Na druhej strane domáci mali iba jednu, ale stopercentnú. Birmanac prihral Ponorcovi, ktorý sám pred brankárom strieľal vedľa. Po daždi a rozmočenom trávniku sa však lepší futbal ani nemohol očakávať. Po 60. min. sa takmer nič dôležitejšie nestávalo, a potom Birmanac centroval z pravej strany, lopta sa dostala Striškovi, ktorý ju z dvoch metrov potisol do siete. Radosť domácich netrvalo zaveľa. Iba pár minút

neskoršie Cvijetić zle reagoval a prakticky daroval gól hosťom. Ani na nasledujúci gól sa nečakalo zaveľa. Ponorac centroval a Striško hlavičkou prekvapil brankára hostí. Trochu neskoršie Adamov vystriedal Striška a ihneď stanovil konečný výsledok zápasu. Bola to prvá výhra AŠK tejto jari na vlastnej pôde. AŠK: Cvijetić, Jevremov, Vesin, Josimov, Zakić, Davidovac, Korać (Kurtešan), Birmanac (Đurić), Matejin, Ponorac, Striško (Adamov) Aradáčania v nedeľu boli voľní a po 29. kole majú 43 bodov a nachádzajú sa na 5. mieste v tabuľke. Na nedeľu uvítajú Radnički z dediny Jaša Tomić.

IN MEMORIAM

Ján Chrťan-Jovica

21. 12. 1940 – 6. 5. 2021

o štvrtok 6. mája 2021 v Kysáči po ťažkej chorobe umrel bývalý futbalista FK Tatra Ján Chrťan-Jovica. Narodil sa 21. decembra 1940 v Kysáči. Futbal začal hrávať v doraste Tatry, keď mal pätnásť rokov. V prvom mužstve Chrťan hral v rokoch 1960 až 1967 a bol v tíme, keď Tatra hrala kvalifikačný zápas o postup do Vojvodinskej ligy. Keď známy Jovica zavesil kopačky na klinec, ešte dlhé roky sa zaujímal o výsledky a diania v jeho obľúbenom klube ako fanúšik. • ŠPORT •

FUTBALOVÁ KRONIKA NAŠICH DEDÍN Výsledky majstrovských zápasov našich klubov zohraných v sobotu a nedeľu 15. a 16. mája 2021 a výsledky mimoriadnych kôl v niektorých ligách, zohraných v stredu 12. mája. VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA 30. kolo: VOJKA: Sremac – Sloga (Erdevík) 2 : 1 Erdevícka Sloga sa nachádza na 11. mieste a má 42 bodov. SRIEMSKA LIGA 30. kolo: ŠÍD: Radnički – Hajduk (Beška) 3 : 1 Radnički je presvedčivo prvý a má 69 bodov. PRVÁ BELEHRADSKÁ LIGA – A SKUPINA 27. kolo: BOĽOVCE: Posavac Tišma – PKB (Padinska Skela) 2 : 1 Boľovčania sa nachádzajú na 11. mieste v tabuľke a majú 31 bodov. DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – ZAPAD – JUŽNÁ SKUPINA 18.kolo: VOJLOVICA: Mladosť – BSK (Bavanište) 3 : 1 Vojlovičania majstrovstvá v sezóne 2020/21 skončili na piatom mieste s 23 bodmi. MEDZIOBECNÁ SRIEMSKA LIGA – SKUPINA ZÁPAD 27. kolo: RAVNJE: OFK Zeka Buljubaša – Jednota 5 : 0 NOĆAJ: Zmaj – Erdevík 2017 (Erdevík) 6 : 4 Erdevíčania sú 11. a majú 27 bodov, kým šídska Jednota je posledná s piatimi bodmi. OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA 19. kolo: SILBAŠ: Naša hviezda – Borac (Vizić) 3 : 0 KARAĐORĐEVO: Proleter Kriváň (Selenča) 0 : 4 Silbašská Naša hviezda je aj ďalej prvá a má 55 bodov, kým selenčský Kriváň je 4. s 38 bodmi. OBECNÁ LIGA ŠÍD: 16. kolo: JAMENA: Graničar – OFK Binguľa (Binguľa) 0 : 2 ĽUBA: Jednota – Borac (Ilinci) 5 : 4 Jednota z Ľuby má 16 bodov a nachádza sa na 5. mieste, kým Binguľa je predposledná 8. s 12 bodmi. OBECNÁ LIGA ALIBUNÁR – PLANDIŠTE 18. kolo: VLADIMIROVAC: Vladimirovac – Jánošík (Jánošík) 3 : 6 Jánošík sa nachádza na 4. mieste a má 27 bodov.

Telesné pozostatky Jána Chrťana-Jovicu pochovali v piatok 7. mája 2021 na kysáčskom cintoríne. A. P.

Podľa údajov z webovej stránky Srbija sport.net spracoval V. Hudec Pre Obecnú ligu Šíd údaje poskytol Lazar Pavković

21 /4960/ 22. 5. 2021

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

vystriedal žltým. Farba dresu by zrejme nebola podstatná, keby nezmenil aj kritériá. Z prísne dopískaného voľného kopu na hranici trestného územia hostia v 53. min. vyrovnali. D. Milošević ponad živý múr vmestil loptu do horného rohu Katanićovej brány. V 58. min. rozhodca štart Jovanova na útočníkovi hostí Jovanovićovi potrestal penaltou, z ktorej presný bol znovu Milošević, a obrátil výsledok v prospech hostí. Domáci sa snažili vyrovnať, ale im to Sarka nedovolil. Hranie rukou a čistú penaltu za domácich nechcel vidieť, ale povolil protiútok hostí, a v 70. min. dopískal druhú penaltu pre BAK, ktorá vyvolala podozrenie a hnev domácich.

Hostia z jedenásť metrov strelili do žrde, ale odrazenú loptu dobiehajúci Vasiljević predsa stačil kopnúť do siete. Tretí gól z podozrivej situácie znechutil domácich hráčov, ktorým sa viac nedarilo ako dovtedy. V 90. min. Miljković uzavrel skóre zápasu, ktoré nie je skutočným odzrkadlením pomeru síl na ihrisku. Podľa hry Dolina si zaslúžila aspoň nerozhodný výsledok. Obe mužstvá hrali korektne a domáci sa právom hnevali na rozhodcu, ktorý priamo vplýval na hru a výsledok. DOLINA: Katanić, Trajčevski (Hlavča), Nestorovski (Janjović), Popović, Josimovski (Tošić), Mitkovski (Kolak), Kolárik, Kelečević, Jovanov, Radenković, Bančov Dolina sa nachádza na 6. mieste s 42 bodmi. Na nedeľu Dolina hosťuje v Starom Tamiši, kde si zmeria sily s rovnomenným mužstvom.

domáci obrancovia a brankár Melich. Viedol sa tvrdý boj s početnými drsnými štartmi. Ostro štartovali hostia, a ani domáci im nezostávali dlžní, o čom svedčí údaj, že rozhodca ukázal až 11 žltých, z čoho 7 pre nerozvážny štart, ako sa v zápisnici uvádza. Dilemy o víťazovi mohol doriešiť A. Ružić v 75. min, keď vyrazil sám pred vybiehajúceho brankára, avšak v snahe lobovať ho, loptu zaslal nad bránu. Posledných 10 minút sa pred bránou Melicha odohrávala opravdivá dráma, ktorú dodatočne zdra-

matizoval rozhodca, keď zápas predĺžil o neuveriteľných 9 minút?! Domáci však vydržali všetky nátlaky a zaslúžene si pripísali tri body, takže teraz majú 37 bodov a nachádzajú sa na 9. mieste. Na nedeľu odcestujú do Gaja, kde si sily zmerajú s tamojším Partizanom HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Pejčić, Maliar, M. Mršić (Ćulum), Petrović, Knežević, Beriša (Radović), A. Ružić (Miksád), A. Lipták (Đukić), N. Ružić Foto: V. Maliar

Padinčania pokračujú s prehrami Ján Bokor

íder z Belej Crkvy v Padine získal body a zachoval si lídrovskú pozíciu, na ktorej je teraz osamelý, lebo Hajdušica zastavila Idvorčanov a posunula ich na tretiu priečku. Po výhre nad susedmi z Potpornja Pavlišania sa vrátili do konkurencie o titul. V boji o záchranu cenné body získal Partizan z Uljmy, kým sa Ilandžanom to

nepodarilo. Populárne vrany z Barandy utrpeli ďalšiu vysokú prehru a odleteli do nižšej súťaže. V posledných zápasoch bude doriešené, kto pôjde s nimi. Výsledky 26. kola: Jugoslavija – Budućnost 1 : 0, Dolina – BAK 1 : 4, Strela – Stari Tamiš 4 : 1, Radnički – Sloga 1 : 8, Crvena zvezda – Potporanj 3 : 0, Hajdušica – Polet 1 : 0, Partizan (U) – Partizan (G) 2 : 1, Banat – Spartak 1911 2 : 3

DOLINA – BAK 1 : 4 (1 : 0) K zahlasovanému bojkotu hráčov Doliny predsa nedošlo a v stretnutí s lídrom Padinčania nastúpili v kompletnom zložení. Zápas nakoniec presvedčivo prehrali, ale si to nezaslúžili. V prvom polčase sa všetci hráči snažili podať maximum. Nasadili rýchle tempo, boli lepší a rýchlo sa ujali

vedenia. V 10. min. centrovanú loptu z ľavej strany Kelečević upravil do siete brankára hostí Andrića. Húževnatý boj dobrých súperov nepriniesol mnoho gólových šancí a prvý polčas domáci riešili v svoj prospech. Po prestávke hlavný rozhodca Marjan Sarka z Vršca modrý dres

Dráma vo finiši HAJDUŠICA – POLET 1 : 0 (1 : 0) Vladimír Hudec

stretnutí s jedným od kandidátov na titul Hajdušičania potvrdili, že môžu vyhrať aj tie najlepšie mužstvá v lige. Síce po včasnom góle vo 8. min. sa hlavne bránili a z protiútokov ohrozovali brankára hostí, avšak vo futbale zvíťazí mužstvo, ktoré dá viac, a prijme menej gólov a v nedeľu to bol domáci celok. Prvých 10 minút patrilo domácim. Už v prvom útoku po centri A. Liptáka najvyššie skočil M. Mršić, ale hlavičkoval trochu nad. V 7. min. Knežević unikol po pravej strane, pekne strieľal, ale brankár loptu odrazil na roh a po centri z rohu A. Ružić zblízka loptu zaslal do siete pre 1 : 0. Hostia už v nasledujúcom útoku prihrozili, 48

www.hl.rs

ale strieľali vedľa. Následne nadviazali rovnováhu a do konca polčasu sa hrá hlavne na strede ihriska s ojedinelými šancami na oboch stranách. Brankár Melich však nedovolil žiadne prekvapenie. Na druhej strane Hajdušičania založili dva sľubné protiútoky. V oboch prípadoch rýchly A. Ružić bol príliš drsne zastavený, k tomu raz v šestnástke súpera. V oboch prípadoch rozhodca Miailović z Vršca obrancom hostí ukázal žltú, ale nenariadil aj penaltu, aj keď faul bol pre najprísnejší trest. Po zmene strán hostia dali najavo, že im záleží na všetkých troch bodoch a začali nebezpečne obliehať domácu bránu. Vytvorili si aj niekoľko skvelých príležitostí. Niektoré zahodili vlastnou vinou, iné zneškodnili

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Body zostali v Kulpíne KULPÍN – SLÁVIA 1 : 0 (0 : 0) Ján Šuster

a dobre pripravenom trávniku v kvalitnej a bojovnej hre oboch mužstiev víťazstvo si vybojovali domáci, ktorým to mnoho znamená v boji o záchranu v súťaži. Na začiatku mužstvá akoby sa navzájom skúšali, takže sa najviac hralo medzi dvoma šestnástkami. Prví pohrozili hostia v 15. min., keď Jušković z hranice trestného územia dobre strelil, lopta mi- nula brankára Vučenovića, ale trafila žrď. Následne sa k slovu dostali domáci. Valili sa útok za útokom. Stanišić, Mrđan a Burger boli veľkou enigmou pre zadákov hostí. Domáci mali až 7 rohových kopov, ale na bráne bol výborný Vučetić, ktorý strely Mrđana, Burgera, Stanišića a Kajteza kryl. Za ten čas hostia pohrozili iba v 35. min., ale Plavšić šancu nevedel využiť. V druhom polčase nátlak do-

mácich pokračoval a konečne v 63. min. sa výsledok zmenil. Z rohu centroval Valentík, pred bránou najvyššie skočil Davidović, ale namiesto ďalej od brány loptu zaslal do vlastnej siete. Aj v pokračovaní domáci kontrolovali hru. Hostia sa bránili a dlhými prihrávkami sa pokúsili zorganizovať protiútok, ale sa domáci zadáci nedali prekvapiť a všetky protiútoky zastavovali pred svojím trestným územím. Vcelku víťazstvo domácich je celkom zaslúžené, a nebyť výborného brankára hostí Vučetića mohlo byť aj presvedčivejšie. KULPÍN: Vučenović, Lucanović, S. Haška (Jevremović), Tankosić (Zafirović), Valentík, Stanišić, Mrđan, Vlajnić (Sekez) Burger (Popršen), A. Haška, Kajtez

Modrobiela rapsódia BUDÚCNOSŤ – RADNIČKI 2 : 0 (0 : 0) Ján Murtín

ideálnom počasí a podmienkach na zápas domáci hráči darovali slušnému počtu divákov pekný zážitok a na konto si pripísali ďalšie tri body. Po prvom polčase to však nevyzeralo až tak ružové, lebo v boji medzi dvomi šestnástkami hostia boli úspešnejší a domáci okrem niekoľkých rohov a dvoch pološancí Adámeka a Đokića nič neukázali. Na opačnej strane obrana v čele so spoľahlivým Popovićom a Petro• ŠPORT •

vićom a obetavými obrancami Bučíkom a Ljubičićom úspešne odolávala. Najväčšiu šancu mali hostia v 34. min., keď brankár Dukić nohou reflexne vybránil strelu Stojanovića zblízka. Druhých 45 minút to už bola rapsódia modrobielych. V 47. min. pohrozili brankárovi Spasićovi Đokić a Adámek a v 50. min. Adámek sa z pravej strany našiel pred bránou Carića, ktorý nerozhodne zahodil šancu, no

Autogól Davidovića

SLÁVIA: Vučetić, Záskalický, Šuster (Zejak), Jušković, Roganović, Šmit, Kuchta (Vinković), Petrović (Čvokić), Plavšić, Davidović, Grňa Zápas viedol rozhodca Dražić z B. Palanky a žlté karty dostali: S. Haška, Mrđan a Valentík u domácich a Petrović, Davidović a Vučetić u hostí, a to hlavne pre pripomienky na rozhodovanie. Výsledky 30. kola: ŽAK – Budućnost (P) 2 : 0, Kordun – Zadrugar 2 : 1, Borac (O) – Stanišič 3 : 2, Budúcnosť – Radnički 2 : 0, Rusín – BSK 3 : 0, Omladinac – Tvrđava 1 : 0,

Borac (BG) – Budućnost (M) 3 : 2, Maglić – Polet 1 : 2. V mimoriadnom kole v stredu 12. mája Slávia na svojom trávniku vyhrala mužstvo ŽAK zo Somboru výsledkom 2 : 1. Góly za Sláviu dali Jušković a Davidović. Kulpínčania prehrali v Karavukove od domáceho Poletu 3 : 0 Po 30. kole pivnická Slávia je 12. a má 39 bodov, kým Kulpínčania majú 37 bodov a nachádzajú sa na 13. mieste. V nasledujúcom kole Kulpínčania si v Sombore zmerajú sily s mužstvom ŽAK a Pivničania uvítajú posledné mužstvo v tabuľke Maglić.

odrazenú loptu na vzdialenosti vyše 20 metrov od brány spracoval Damjanović a výstavnou strelou trafil pravý horný roh pre 1 : 0. Otvorili sa potom hostia, čo dalo priestor Hložančanom na to, kde sú najsilnejší – protiútoky. V 58., 59., a 61. min. sa poriadne zahanbil najlepší strelec domácich Đilas, keď prihrávky Đokića, Ljubičića a Adámeka ani z pár metrov nestrážený nedokázal realizovať. Mohlo sa to vypomstiť, lebo iniciatívnejší hostia stále hrozili pozornému Dukićovi. Bodku za výsledkom zápasu položil naladený Đokić, ktorý prijal loptu na svojej polovici a v sólo úniku prekabátil dvoch súperov a popri vybiehajúcom brankárovi stanovil konečných 2 : 0. Mohla byť výhra

aj presvedčivejšia, ale vo finiši znovu zaúradovala nepresnosť a sebeckosť Đilasa a Adámeka v stopercentných šanciach. Rozhodca Martinović z Kljajićeva nemal ťažkú prácu, no aj napriek tomu žltými kartami trestal až po štyroch hráčov oboch celkov, čo trochu pokazilo celkový dojem. Z radov domácich ožltli Adámek, Ljubičić, Katiak a Damjanović. BUDÚCNOSŤ: Dukić, Bučík, Ljubičić, Jovanov (Kolár), Petrović, Popović, Damjanović, Carić (Katiak), Čipkár (Đilas), Đokić (Molnár), Adámek (Zahorec) Budúcnosť sa po 30. kole nachádza na 9. mieste, má 49 bodov a v 31. kole po prvýkrát v dejinách zavíta do Báčskeho Brestovca.

Foto: J. Pucovský

21 /4960/ 22. 5. 2021

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Pazovčania stále bez výhry BAČKA 1901 – JEDNOTA 2 : 1 (1 : 1) Matej Bzovský

taropazovčania sa zo severu Báčky vrátili bez bodového zisku. Stretnutie bolo oplývané početnými drsnými duelmi, lebo obom súperom šlo o body záchrany. Domáci sa po tejto výhre priblížili Jednote iba na šesť bodov rozdielu. Blízko je aj Sloboda z Nových Kozariec, ktorá je veľkým prekvapením jarných majstrovstiev a od Jednoty má iba sedem bodov menej, takže o tom, kto sa z týchto troch

mužstiev presťahuje do nižšej súťaže, pravdepodobne bude rozhodnuté v posledných štyroch kolách. Kým sa tieto riadky dostali k čitateľom, Jednota v mimoriadnom kole v stredu privítala Hajduk 1912 z Kuly, a na sobotu sa Staropazovčania v susedstve v Starých Bánovciach na pobreží Dunaja stretnú s domácim mužstvom Dunav, ktoré si dávno vypísalo výpustku na odchod do nižšej súťaže. Na ihrisku povedľa Sombor-

skej kapije v Subotici domáci boli spočiatku lepší, držali loptu viac na svojich kopačkách a obetavým hosťom len kontry vychádzali. Na vedenie sa čakalo po 21. min. Prví sa presadili hostia. Živanović užitočnou prihrávkou našiel v šestnástke Perovića a ten presnou strelou prinútil brankára vybrať loptu zo svojej siete. Domáci čoskoro vyrovnali po predbežne nevyužitej vyloženej šanci strelca vedúceho gólu. Ďalšiu šancu na nové vedenie podnikavých hostí mal Ragipović, ale nerozvážna reakcia plody nepriniesla. V druhom polčase sa hra vyrovnala. Napätie trvalo po 61.

min. keď sa domáci presadili z pološance. Prudkú strelu Simića z diaľky sa Jovišićovi nepodarilo kryť. Striedali sa potom príležitosti na oboch stranách. Stopercentnú mal stredopoliar hostí Živanović. Po rýchlej akcii ocitol sa jeden na jeden s brankárom, ale strelil vedľa brány. V závere zápasu žrď trafil hosťujúci Perović, a potom aj domáci útočník Krmar, takže keď sa všetko spočíta, nerozhodný výsledok by bol najspravodlivejší. JEDNOTA: Jovišić, Kačar, Vujović (Tošić), Ragipović, Maoduš, Živanović, Radosavljević, Milisavljević, Žilović, Perović, Lazić (Marković)

veľmi dobrý rozhodca Balša Đeranović, ktorý ináč na tomto zápase robil rozhodcovskú skúšku pre postup do vyššieho rangu arbitráže, dopískal jedenástku v prospech hostí, keď v trestnom území bol faulovaný Slobodan Terzić, ktorý nakoniec

pokutový kop nevyužil. Petrovčanom sa to vypomstilo v 80. min, keď domáci pred koncom vsietili jediný gól na zápase. MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, Brajković, V. Šproch, Jakuš, Babiak (Fábry), Plavšić, Đokić (Đorđijevski), Petej (Stojisavljević), Ivetić (A. Šporch), Terzić Petrovská Mladosť má 52 bodov a klesla na piate miesto. Na nedeľu vo Vrbare uhostia lídra v tabuľke – mužstvo Tekstilac z Odžakov.

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Boli lepší, ale... MLADOST – MLADOSŤ 1 : 0 (0 : 0 ) Samuel Medveď

leklé futbalové pravidlo, že keď nedáš gól, tak dostaneš, sa vypomstilo Petrovčanom v zápase s menovkyňou v Apatine. Modrí totiž boli

omnoho lepší súper na ihrisku a určite nemuseli prehrať. Prvý polčas sa skončil bez gólov a v druhom polčase Mladosť mala ideálnu príležitosť skórovať. V 65. min.

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Nechceli ponížiť súpera TATRA – SUSEK 5 : 1 (3 : 0)

Pavel Kocka

ostia zo Suseku do Kysáča docestovali s desiatimi hráčmi, čo už na začiatku veštilo ľahkú úlohu domácich, ktorí hrali s polovicou síl, len aby sa zápas odohral do konca. Predpokladalo sa totiž, že by hostia v prípade veľkej nadvlády súpera vyvolali prerušenie zápasu, takže by pre údajné zranenie traja hráči opustili ihrisko 50

www.hl.rs

a so siedmimi by podľa pravidiel nemohli dohrávať. Nuž a v takom pomere síl Kysáčania si vytvorili niekoľko výhľadných príležitostí, ale ich ľahostajne aj zahodili. Vedenia sa ujali v 25. min. po sólovom úniku Vetehu. Dve minúty neskoršie kombinujú Zukić a Živojinov a tento druhý zvýšil náskok na

Informačno-politický týždenník

2 : 0. Po tomto góle jeden hráč hostí z protestu vyzliekol dres a pobral sa von z ihriska, za čo mu rozhodca ukázal červenú, takže hostia zostali s deviatimi, čo ešte viac obľahčilo prácu domácim. Výsledok polčasu stanovil peknou strelou z voleja Grahovac v 45. minúte. Po zmene strán to už bola hra mačky s myšou. Hralo sa na jednu bránu bez veľkej vôle dávať góly a ponížiť sú-

pera. Predsa v 75. min. Zukić zvýšil náskok, v 85. min. hostia využili ľahostajnosť domácich a prekonali Munjaza a dve minúty neskoršie Radić stanovil konečných 5 : 1. TATRA: Popin (Munjaz), Mrđenović, Petrović, Živanović (Radić), Duvnjak, Živojinov, Stojšić, Svitić (Đorđević), Veteha (Ožvát), Zukić, Grahovac V mimoriadnom kole v stredu 12. mája Kysáčania v Gospođinciach s Jedinstvom remizovali 1 : 1. So štyrmi bodmi z dvoch zápasov po 29. kole majú 41 bodov a nachádzajú sa na 9. mieste. Na nedeľu hosťujú v Temeríne. • ŠPORT •

KARATE KLUB DOLINA PADINA

Od musubi-dachi po kopu medailí Stevan Lenhart

arate má v Padine tradíciu dlhú už pár desaťročí, počas ktorých viacerí talentovaní športovci z tohto prostredia dosiahli vynikajúce úspechy. Niektorí zo starších padinských karatistov zostávajú verní tomuto športu dodnes a v súčasnosti pracujú s mladými generáciami členov Karate klubu Dolina. Sú to tréner Mário Boboš a jeho pomocník Martin Nemček, pod vedením ktorého trikrát týždenne prebiehajú tréningy pre mladých padinských karatistov. V súčasnosti je 15 aktívnych členov Karate klubu Dolina – najstarší z nich má 15 Členovia Karate klubu Dolina Padina s trénerom Máriom Bobošom (prvý sprava) a najmladší 6 rokov. Tréningy prebiehajú koncom roka 2020 v Športovom stredisku Dolina a počas chladných dní, alebo v prípade dažďa používajú súhrnne 19 medailí. O tri týždne (24. apríla) až po úspechy a uznania na súťažiach je sieň hasičského spolku. Od trénera Boboša padinská desiatka sa vrátila do toho istého príliš dlhá cesta, ktorá si vyžaduje predosa dozvedáme, že mladí karatisti si najprv prostredia na súťaž Pohár šampiónov a zís- všetkým vytrvalosť, úpornosť a disciplínu. osvojujú základné techniky tohto športu kala vyše dvadsať medailí. V čase vzniku Ale aj dobrého učiteľa. „Stať sa majstrom (tzv. kihon), tiež robia súborné cviv karate znamená čenia kata ako kombinácie postodosiahnuť potrebjov a úderov (ide o základné kata nú fyzickú kondíciu, druhu Heian) a niektorí z členov koordináciu pohyklubu sa pripravujú aj na zápasy bu a psychickú súna súťaženiach. Mladí Padinčania stredenosť,“ hovorí sa teda zoznamujú s viacerými tréner Mário Boboš, oblasťami tejto športovej disciplíny, ktorý sa tejto šporaby mali predpoklady neskoršie sa tovej disciplíne stať kompletnými karatistami. venúva od svojho Členovia Karate klubu Dolina šiesteho roka, je sa zúčastňujú v majstrovstvách, majiteľom čierneho ktoré organizuje Karate zväz Srbpásu 3. DAN a má za ska – Shotokan a odnášajú si dosebou aj skúsenosti Najmladší členovia Karate klubu Dolina: Sofia Domovská a Ivan Kotváš mov množstvo medailí zo súťaží. z európskych a sveV tomto roku sa po dlhšej prestávke tových majstrov(pre známu epidemiologickú situáciu) 4. týchto riadkov karatisti padinskej Doliny stiev. Svoje vedomosti a skúsenosti prenáša apríla v Ćićevci usporiadali otvorené karate sa pripravovali na súťaž Miloš kup 2021 v na dnešných mladých karatistov a spolu majstrovstvá Funakoshi 2021, ktorých sa Trsteniku. s nimi sa teší na nové úspechy KK Dolina. zúčastnili aj desiati Padinčania a získali Od začiatočného postoja musubi-dachi Foto: z archívu KK Dolina Padina

Padinskí karatisti po majstrovstvách v Ćićevci v apríli 2021

Kata tím chlapcov: (zľava) Renato Nosáľ, Kristijan Slivka, Samuel Chrťan

Kata tím dievčeniec: (zľava) Vanesa Hudecová, Naďa Kováčová, Timea Tomanová

MATIČNÁ ČINNOSŤ

Miestny odbor Matice slovenskej v Pančeve – Vojlovici Alena Kulíková, predsedníčka

vová, rod. Brezníková (1997 – 2000), Terézia iestny odbor Matice slovenskej vo Nedeljovová-Hrašková Vojlovici bol obnovený 24. septem- (2000 – 2003), Anička bra 1995 na slávnostnom zhromaž- Marková ako úradujúdení, keď Vojlovičania oslavovali svoj cirkevný ca predsedníčka (2003 sviatok – Pamiatku posvätenia chrámu Bo- – 2005), potom ako žieho. Po slávnostných bohoslužbách pod predsedníčka (2005 – strechou SKOS Detvan prebiehalo slávnostné 2009), Michal Marko zhromaždenie a príležitostný bohatý program (2010 – 2019), Goran ochotníkov spolku na čele s predsedníčkou Pavlov ako úradujúci Teréziou Nedeljovovou-Hraškovou, ktorá sa predseda (2019 – 2021). ujala aj neľahkej úlohy predsedníčky inicia- Túto funkciu od februátívneho výboru. Funkciu predsedu MOMS ra 2021 prebrala Alena zverili Štefanovi Lačokovi, podpredsedami Kulíková, ktorá bola od Predvianočné stretnutie na Veľvyslanectve SR v Belehrade s veľvyslankyňou Dagmar Repčekovou sa stali Pavel Demrovský a Mirko Beracka, roku 2010 tajomníčkou. prvou tajomníčkou bola Marína Brezníková Teraz je tajomníčkou Ľudmila Pániková. prípravy bolo zapojených viac ako 40 účastVojlovický miestny níkov, ochotných vojlovických matičiarov. S matičný odbor bol mládežníckymi divadelnými predstaveniami jedným zo zakla- a s bohatým programom matičiari neraz dateľov programu vystúpili tak v Srbsku, na Slovensku, ako v slovenskej reči v i v Chorvátsku, tiež privítali mnohé súboTelevízii Pančevo, ry zo Slovenska, Chorvátska a Austrálie. ktorý sa vysiela pod V spolupráci so SKOS Detvan od roku 2003 názvom Dobrý deň. usporadúvajú Dni Terézie NedeljovovejVďaka projektu, -Hraškovej na znak úcty k tejto divadelníčke, ktorý podporili učiteľke slovenčiny, predsedníčke SKOS Úrad pre Slovákov Detvan a MOMS vo Vojlovici, zakladateľke žijúcich v zahraničí, Oltárneho krúžku žien pri cirkvi, zakladateľke Slovak Aid a Miestne a redaktorke slovenskej relácie RTV Pančevo. Prezentácia knihy pri oslave 100. výročia ZŠ Bratstva a jednoty spoločenstvo Vojlo- V rámci tradičných Dožinkových slávností vo Vojlovici vica, a vypracovala organizujú kreatívnu dielňu pre deti, ako aj a pokladníčkou Ľudmila Vlčeková, ktorá stále Anička Marková (žiaľ, pre koná túto neľahkú úlohu. Dodnes vojlovický náhlu smrť neuzrela koMiestny odbor Matice slovenskej má bohaté niec projektu), adaptovali aktivity a snaží sa realizovať svoje ciele, ako sa miestnosti matičného prejavovať, zachovávať a upevňovať národnú domu. V rámci slávnostidentitu a povedomie slovenskej komunity vo ného otvorenia otvorili Vojlovici – Pančeve. Od obnovenia matičiari aj Múzeum tradičného neustále bojujú o zachovanie slovenského odevu a náradia, o ktorý jazyka v Základnej škole Bratstva a jednoty sa postarala aj dlhoročná vo Vojlovici. etnografka a zberateľka Úlohu predsedov konali po Štefanovi starých fotografií a krojov Lačokovi (1995 – 1997) Marína Stojano- Anna Kucháriková. Táto neúnavná matičiarka vo svojej zbierke má aj vlastnoručne Výstava a detská kreatívna dielňa Svet výnimočných tekvíc pripravenú knihu s údajmi o všetkých činnostiach vojlo- príležitostné výstavy, a tak predstavujú mnohé významné osobnosti, maliarov, umelcov vického MOMS od obnovenia. Vojlovickí matičiari sa venujú prevažne a ich práce. Vojlovický MOMS aj napriek tomu, deťom a mladým, cez početné aktivity že je malý, je jedným z aktívnejších odborov a kreatívne dielne. Vzácne je hudobno- v Banáte. Správna rada je tiež činná, aktívne -scénické predstavenie Plamienok, v sú celé rodiny, preto neprekvapuje, že sa ten Tvorivá dielňa pri príležitosti ktorom boli zhrnuté tradičné obyčaje kolektívny a priateľský duch cíti pri každej 20. Dožinkových slávností počas štyroch ročných období. Do jeho aktivite a príležitosti.

Hlas ľudu 21/2021

Articles inside

Ekologická výroba – väčší rešpekt k prírode

Sila ľudskosti je nezastaviteľná

Od musubi-dachi po kopu medailí

Matica slovenská s bohatou tradíciou má aktuálne poslanie

Žiaci sa vrátili do školských lavíc