Hlas ľudu 22/2021 by NVU Hlas ľudu

Tradícia zdobenia kostola na Turíce ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

V priestoroch Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Novom Sade sa 24. mája uskutočnilo slávnostné podpisovanie zmlúv Výboru pre úradné používanie jazyka a písma na udeľovanie finančných prostriedkov pre činnosť a aktivity mimovládnym organizáciám a mládežníckym združeniam slovenského národného spoločenstva v Srbsku a na poskytnutie nenávratného finančného príspevku na optimálne vytvorenie podmienok pre ochotnícku činnosť slovenských inštitúcií, spolkov a združení v Srbsku na rok 2021. M. Ožvátová

Súčasťou včelárstva je aj chov včelích matiek, ktorý sa v súčasnosti dostáva do popredia. Dôvodom toho je rýchlejší rozvoj včelstiev, ale aj efektívne nahrádzanie starých matiek, ktorých produkcia je slabšia. Chovom včelích matiek alebo kráľovien sa zaoberá aj mladý včelár Jaroslav Parkáni z Hložian, ktorý o tomto odvetví včelárstva viac povedal v rubrike Ľudia a udalosti. M. Pap

29. 5. 2021 | 22 /4961/

Uzávierka čísla: 26. 5. 2021

Umeleckú tvorivosť a ľudskú kreativitu nemôže nič zastaviť, čo rok čo rok potvrdzujú aj v Združení petrovských výtvarných umelcov. Výstavou Petrovské pohľady, 13. v poradí, 22. mája prispeli k narodeninám svojho mestečka – Báčskeho Petrovca. A. Horvátová

Príloha Obzory prináša rozhovor so známym slovenským prozaikom Vladimírom Ballom. Jeho debutová zbierka poviedok Leptokaria pred 25 rokmi vyvolala neobvykle veľký záujem v literárnych kruhoch na Slovensku a jej vplyv cítiť aj v tvorbe niektorých mladších spisovateľov. V rozhovore nás zaujímali najmä okolnosti vzniku tejto knihy, ako aj autorove vtedajšie inšpirácie a jeho súčasná mienka o danom diele. S. Lenhart (foto: N. Hochholczerová)

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: Doo Magyar SZO KFT, Nový Sad

• •

•

Neistý ale pestrý máj Olinka Glóziková-Jonášová

oniec mája prináša nám premenlivé počasie, ako aj premenlivé nálady. Blížiac sa ku koncu prvej polovice roka, postavuje sa otázka, či nás mesiac pred nami poteší, alebo zarmúti? Každým dňom sme viac presvedčení, že si dáždniky stále nevieme odložiť do šuflíka, ale pestré farby, ktoré pred nás predstierajú polia a lúky omaľované štetcom prebúdzajúcej sa prírody, vrátia nám vieru v to, že je pred nami skutočne krásna časť roka. Predsa nám aj mesiac, ktorý je už pomaly za nami, zostal popretkávaný Covid náladou, aj keď podľa údajov môžeme povedať, že sa pomaly dostávame do tých bezpečnejších čísel. Kým sa významný počet európskych a svetových krajín nachádza v lock-down, u nás hovoríme o zjemnení opatrení. Potrebujeme veriť, že je prinavrátenie sa ku niektorým starým životným zvykom a praktizovanie obvyklého spôsobu života práve tou cestou k uzdraveniu a ku vytváraniu úplnej kolektívnej imunity. Potrebujeme sa aj z hľadiska mentálneho prinavrátiť do spoločnosti, fungovať v interakcii s inými ľuďmi. Ľuďom dnes chýba, aby zasa boli ľudskí. Je otázne, kedy možno očakávať koniec aktuálnej pandémie, avšak sú aj také odborné odhady, ktoré hovoria, že by sa v Európe pandémia mohla skončiť už v septembri bežného roka. Predsa nemožno čakať, že vo všetkých častiach sveta príde ku priaznivej situácii ohľadom danej problematiky, takže musíme podotknúť, že sa májová neistota prenáša aj do tejto sféry nášho každodenného života. Aj keď vo svete všeobecne situácia nie je priaznivá, Srbsko funguje, a dostáva sa svojou diplomaciou aj do sveta, a dáva svetu vedieť o sebe. Do zahraničia sa pravdepodobne necestuje v takom rozsahu ako doposiaľ, ale poteší to, že cestujeme po našej krajine. Zdá sa, že predsa sú aj niektoré kladné efekty pandemickej situácie, v ktorej sa na-

chádzame – naučili sme sa rešpektovať život okolo seba aspoň trochu viac. Mestá a dediny fungujú. Ľudia sa zasa združujú na spoločných aktivitách, či to je z dôvodov ekologických, teda čistenia svojho okolia, alebo na reštaurácii objektov a kultúrne významných pamiatok. Ľudia píšu knihy, čítajú ich a zaujímajú sa o ne. Žijeme v čase, v ktorom nás jednoduché veci musia potešiť. Ocitli sme sa v tom, že je nádherný pocit, keď môžeme navštíviť promóciu určitého diela. Vypočuť si pekné slovo o tom a vidieť vôkol seba nadšené tváre, ktoré vnímajú krásu života, ktorú sme si tak často v minulosti nevšímali. Naučili sme sa oceniť význam toho, že človek môže tvoriť, že vieme vytvoriť novú hodnotu a základ pre budúcnosť. Život ukazuje na svoje najlepšie čaro a kúzlo – pokračuje ďalej. Krízové situácie podnecujú ľudí, aby sa otáčali k duchovnej stránke. Avšak aj sviatočná atmosféra tej duchovnej stránky počas pandémie chýbala. Nadšenie z toho, keď sviatok možno osláviť naplno, je vtedy bezhraničné. Platí to aj pre svätodušné sviatky, národne známejšie ako Turíce. Ide o Sviatok zoslania Ducha svätého na učeníkov. Je prianím, aby vám nádheru a pestrosť takej udalosti aspoň čiastočne priblížila aj titulná fotografia, na ktorú sa máte príležitosť pozrieť. Symbolikou sviatku je okrášlenie chrámu listami – listy sú jazyky, ktoré znázorňujú smelosť a schopnosť apoštolov hovoriť a svedčiť. Pestrosť odevu, zvlášť vyšívaných šatiek – ručníkov symbolizuje bohatstvo darov ducha svätého. V každom prípade nás teší vedomie o tom, že sa život rozbieha, že dostávame nádych do pľúc, že v chrámoch a reštauráciách je zasa prítomný ľudský hlas, že počuť hudbu ako hrá, že na je ulici zasa možné stretnúť človeka. S novým elánom a novou energiou vstupujeme do nového mesiaca. Tešme sa na dobré veci, ktoré nás čakajú. Tým spôsobom ľahšie zdoláme aj tie problémy, ktoré na tej ceste určite bude treba riešiť. Poďme do toho.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

50 Na záchranu musia počkať

8 Podpora Výboru pre úradné používanie jazyka a písma 16 Dobrý majster – sťa soľ

37 Neviditeľný portrét a Májový ART salón

ŠPORT

OBZORY

23 Veľké bravo pre dielo našej Miry Brtkovej Na titulnej strane: Tradícia zdobenia slovenského evanjelického kostola v Kovačici počas svätodušných sviatkov pretrváva dodnes. Kedysi k tomuto sviatku neodmysliteľne patril aj tradičný ľudový odev, v ktorom dievčatá a mládenci chodili odetí na služby Božie. Dnes je to už ozaj raritou. Časť kovačickej mládeže si dala predsavzatie, že si tento zvyk bude zachovávať. Pestro vyzdobený kostol na Turíce je aj svojráznou atraktivitou, lebo sa okrem v Kovačici traduje iba v niekoľkých cirkevných zboroch v Banáte. Foto: Anna Andrea Holíková 22 /4961/ 29. 5. 2021

Týždeň 7 DNÍ

Čoskoro nové pracovné miesta Pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

oskoro budú otvorené nové pracovné miesta pre obyvateľov Srbska, uvádza sa na oficiálnej stránke prezidenta Republiky Srbsko Aleksandra Vučića. Prezident Vučić absolvoval stretnutie s delegáciou nemeckej kompánie BIZERBA, ktorá je svetovým lídrom vo výrobe váh a zamestnáva zhruba 4 300 ľudí vo vyše 120 štátoch. Na záver stretnutia bola podpísaná Dohoda o stimulačnej investícii vo Valjeve medzi Ministerstvom hospodárstva Srbska a predstaviteľmi kompánie BIZERBA. Okrem toho nemecké kompánie Brose a ZF na výrobu automobilových súčiastok so sídlom v Pančeve do polovice aktuálneho roka zamestnajú vyše 1 000 osôb. * Srbský parlament pred niekoľkými dňami schválil nový Zákon o rodovej rovnosti, ktorý

by mal umožniť podporu rodovej rovnosti, systematické regulovanie a silnenie inštitucionálnych mechanizmov na uplatnenie rodovej rovnosti, ako aj spresnenie povinností zamestnávateľa, tiež orgánov verejnej moci, pokiaľ ide o plánovanie a realizáciu opatrení na podporu rodovej rovnosti. V oznámení Koordinačného telesa pre rodovú rovnosť sa uvádza, že je Zákon o rodovej rovnosti mimoriadne dôležitý na podporu rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí. Konkrétne to znamená, že po schválení tohto zákona zamestnávateľ pri uchádzaní sa o pracovné miesto nebude smieť od kandidáta požadovať vedľa CV aj jeho osobnú fotografiu, alebo sa pýtať na súkromné veci ohľadom manželského stavu, ako aj požadovať informácie o plánovaní rodiny a podobné. Okrem toho, ako sa píše v oznámení, kompánie budú povinné mať v rade zamest-

naných určité percento žien v spravujúcich telesách. Výmeny a doplnky Zákona o zákaze diskriminácie prinesú jasnejšie ustanovenia a širší zoznam tých, na ktorých sa diskriminácia vzťahuje. * Výmenou Zákona o stredoškolskom vzdelávaní skladanie štátnej maturitnej skúšky odročuje sa na dobu ďalších dvoch rokov, píše sa v oznámení Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja. Rezortné ministerstvo pri predkladaní navrhovaných výmen zákona v oznámení vysvetľuje, že sa pojmom štátna maturita definuje kompletný proces, ktorý sa skladá zo záverečnej skúšky po ukončení trojročného vzdelávania, ako aj všeobecnej odbornej a umeleckej maturity, ktorými sa končí štvorročné stredoškolské vzdelanie. Navrhuje sa posun implementácie štátnej maturitnej

skúšky o dva roky, čo prakticky znamená, že k prvej záverečnej skúške príde na konci školského roku 2022/2023 pre trojročné školy, kým sa plná implementácia štátnej maturity, vlastne skladania všeobecnej odbornej a umeleckej maturity uskutoční na konci školského roku 2023/2024. Rezortné ministerstvo trvá na tom, aby uvedený proces bol transparentný, aby implementácia bola realizovaná správne. Z toho dôvodu je formovaná komisia, ktorá bude sledovať každý krok v uvedenom procese. Členovia komisie sa zatiaľ stretli päťkrát, pričom bolo realizované aj stretnutie s dekanmi vysokých škôl, čím sa zabezpečí, aby všetci účastníci procesu boli informovaní a schopní prevziať svoju časť zodpovednosti. Štátna maturita by sa mala stať spojom medzi stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním.

OBCI BÁČSKY PETROVEC FINANČNÉ PROSTRIEDKY. V piatok 21. mája 2021 v aule pokrajinskej vlády Igor Mirović, predseda vlády AP Vojvodiny, slávnostne odovzdal zmluvy predstaviteľom lokálnej samosprávy o financovaní a nakladaní s komunálnymi odpadovými vodami. Zmluvu s predsedom Mirovićom slávnostne podpísala predsedníčka obce Jasna Šprochová. Obec Báčsky Petrovec dostala prostriedky vo výške 4.000.000,00 dinárov, pričom sama obec vyčlenila dodatočné prostriedky v sume 1.868.000,00 dinárov na vypracovanie projektovo-technickej dokumentácie na inovovanie, doplnenie a dokončenie hlavného projektu vákuovej kanalizačnej siete v Báčskom Petrovci a Kulpíne. Celková hodnota projektu vynáša 5.868.000,00 dinárov. A. Horvátová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Z NÁVŠTEVY PREZIDENTA ALEKSANDRA VUČIĆA V ČESKU

Zeman vyznamenal Vučića najvyšším štátnym uznaním Miroslav Benka

rezident Srbska Aleksandar Vučić uplynulý týždeň pobudol na dvojdňovej oficiálnej návšteve v Českej republike, v rámci ktorej sa stretol s najvyššími predstaviteľmi českého štátu. Pri tejto príležitosti český prezident Miloš Zeman vyznamenal srbského prezidenta najvyšším štátnym uznaním – Rádom bieleho leva, kým na slávnosti na Pražskom hrade prezident Srbska Aleksandar Vučić odovzdal vyznamenanie českému prezidentovi, a to Rád Republiky Srbsko na stužke.

Toto vyznamenanie odovzdáva osobne prezident Českej republiky a okrem srbského prezidenta toto vyznamenanie sa dostalo do rúk bývalému ruskému prezidentovi Michailovi Gorbačovi, bývalému prezidentovi USA Ronaldovi Reaganovi, bývalému francúzskemu prezidentovi Jacquesovi Chiracovi, španielskemu kráľovi Juanovi Carlosovi I, bývalému poľskému prezidentovi Lechovi Kaczynskému, ale aj srbskému básnikovi Jovanovi Dučićovi. Počas návštevy sa český prezident ospravedlnil srbskému národu za bombardovanie v roku 1999, čo na tlačovke pre média

Prezident Srbska Aleksandar Vučić počas oficiálnej návštevy Česka

Srbský prezident Aleksandar Vučić a český prezident Miloš Zeman

srbský prezident skomentoval takto: „To, čo sa dnes stalo v Prahe, sa zapíše do učebníc dejepisu,“ podotkol a pokračoval „Ospravedlnenie českého prezidenta Miloša Zemana za bombardovanie bývalej Juhoslávie v roku 1999, s ktorým ako vtedajší český premiér súhlasil, je historické.“ Vo svojom prejave Zeman sa zmienil takto: „Chcem sa ospravedlniť za bombardovanie Juhoslávie v roku 1999. Chcem poprosiť srbský národ o odpustenie. Stále ma to trápi. Bola to obrovská chyba, ktorá sa nesmela stať.

Keď však bola nastolená otázka bombardovania Juhoslávie, boli sme v NATO iba pár týždňov, boli sme skutočne poslední, ktorí s tým súhlasili,“ povedal český prezident pred Vučićom. Okrem stretnutia s prezidentom Česka Milošom Zemanom srbský prezident absolvoval plenárne zasadnutia delegácií Srbska a Česka, ďalej sa stretol s predsedom Snemovne reprezentantov českého parlamentu Radkom Vondračkom, ako aj s predsedom Senátu Milošom Vystrčilom. V druhý deň oficiálnej návštevy absolvoval stretnutia s predsedom vlády Českej republiky Andrejom Babišom, ale aj mnohými podnikateľmi z tejto krajiny.

Ako uvádzajú pražské LIDIVÉ NOVINY: „Zeman se omluvil za bombardování Jugoslávie. Akci označil za chybu, která ho‚ celou dobu trápila!“1 Avšak ako uvádza belehradský denník Politika zo dňa 21. mája 2021, prezident Českej republiky reaguje na verejnosť: „Moje ospravedlnenie Srbsku je ospravedlnením prezidenta za bombardovanie, ku ktorému došlo bez súhlasu Rady bezpečnosti OSN, a v tomto zmysle bolo nezákonné,“ uviedol Zeman aj v rozhovore pre srbskú tlačovú agentúru Tanjug. 1

Zdroj: https://www.lidovky.cz/domov/prezident-zeman-prijal-na-prazskem-hrade-srbskeho-prezidenta-vucice.A210518_111305_ln_domov_hetom

• TÝŽDEŇ •

22 /4961/ 29. 5. 2021

Týždeň PO ÚSPEŠNÝCH MEDZINÁRODNÝCH AKTIVITÁCH SRBSKO SA STÁVA LÍDROM V REGIÓNE A V EURÓPE

Srbsko v Európe – Európa v Srbsku Miroslav Benka

bezpečnosť a lepšiu budúcnosť My by sme však k tomu doložili: aj úspešná medzinárodná vedkami sme, zvlášť za našich občanov. Vučić poukázal na to, že diplomacia, výstavba nemocposledné dva roky, že prezident Srbska Alek- druhým najdôležitejším cie- níc a kapitálnej infraštruktúry sandar Vučić veľkými krokmi ľom je starostlivosť o zdravie a medzinárodných ciest Srbska. Prezident Vučić počas oficikráča v ústrety EÚ a sveta, naj- občanov, ako aj o to, ako zabrámä vo svojich zahraničných niť šíreniu pandémie a zlepšiť álnej návštevy vo svojom príhovore zdôraznil, politických aktivitách. Neže s českým preustále vyvíja vynikajúce zidentom Zemavzťahy našej krajiny so nom a ďalšími Slovenskom, Českom, Mapolitickými predďarskom, Francúzskom, staviteľmi Českej Bulharskom, Ruskom, republiky hovoČínou a ďalšími početnýrili o spoločných mi krajinami EÚ a sveta. projektoch a o Srbsko sa stalo lídrom aj v obchodnej výmeočkovaní svojich a zahrane našich dvoch ničných občanov, vrátane krajín, ktorá sa regiónu a sveta. zdvojnásobila. Svedkami sme tiež, Pritom sa odvonajmä v posledných lal aj na spoločné mesiacoch čulej aktivity vyhlásenie z regiprezidenta Vučića v rámonálneho samitu ci medzinárodnej poliBrdo – Brioni, tiky. „Prvoradým cieľom ktoré bolo podSrbska, v nasledujúcom písané 17. mája v roku je ochrana mieru a Kaštieli Brdo nestability, druhým najdôleďaleko Kranja v žitejším cieľom je starostSlovinsku. „Podalivosť o zdravie občanov a rilo sa nám nebyť víťazstvo nad pandémiou proti dokumentu COVID-19 a tretím – ďalšie v procese Brdo zlepšovanie životnej úrov– Brioni, v tomto ne,“ povedal prezident Prezident Srbska Aleksandar Vučić a prezident Fran- dokumente nie je a opodstatnil svoje slová cúzska Emmanuel Macron nič, čo by bolo v takto: „Aj napriek zložirozpore so záujtým medzinárodným a mami Srbov,“ uviedol Vučić. regionálnym okolnostiam plne zdravotný systém. Tretím dôležitým cieľom je Po regionálnom samite v Slozachovávame mier a stabilitu v regióne a v našej krajine, sú- ďalšie zlepšovanie životnej úrov- vinsku sa prezident Vučić stretol časne zachovávame aj dôležité ne občanov prostredníctvom v Bruseli s generálnym tajomnárodné a štátne záujmy.“ Po- zvyšovania platov, dôchodkov níkom NATO Jensom Stoltenukázal na to, že vzhľadom na a iných príjmov, ale aj zvyšo- bergom a vo svojom komentári výrazne zmenené zahranično- vania investícií do čistejšieho o stretnutí uviedol, že dostal -politické podmienky, ako aj ovzdušia, lepších ciest, železníc, ďalšie záruky za pokračovanie trochu zmenené regionálne budovania sietí sekundárnych mandátu misie KFOR na Kosove. Prvý deň návštevy francúzvzťahy, nebude realizácia tejto plynovodov, investícií do enerúlohy ľahká. Ale že spoločná getickej efektívnosti, silnejšej skeho prezidenta Emmanuela práca prezidenta a vlády môže armády a polície. „Naše plány sú Macrona sa niesol v znamení dosiahnuť najlepšie výsledky, veľké a ambiciózne,“ podotkol. stretnutia s prezidentom Vu-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

čićom, ktoré trvalo trikrát dlhšie, ako bolo pôvodne plánované. „Francúzsko vie, čo dlhuje srdečnému a mučeníckemu Srbsku,“ povedal v úvodnom prejave prezident Macron. V rámci stretnutia podpísané boli početné dohody, vrátane dohôd o dodávke rakiet Mistral, ako aj dohoda o partnerstve pri výstavbe belehradského metra. Francúzsky prezident trvá na svojom postoji k rozšíreniu EÚ s tým, že únia musí byť reformovaná, aby dokázala akceptovať Srbsko. Pokiaľ ide o Kosovo a Metóchiu, uviedol, že Francúzsko bude úplne pripravené podporiť obnovenie dialógu a dosiahnutie dohody medzi Belehradom a Prištinou. Srbský prezident ozrejmil, že podporuje francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona vo všetkých dôležitých regionálnych a európskych otázkach. „Hovorili sme, povedal by som, tak dlho, že len ťažko nájdem tému, ktorej sme sa nedotkli. Hovoril som pravdu a zasadzoval som sa a bojoval o to, aby nám Francúzsko pomohlo na našej európskej ceste a pri vyriešení krízy Kosova,“ vyzdvihol Vučić na konferencii s Macronom. Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa počas stretnutia s prezidentom Aleksandrom Vučićom prihovoril aj v srbčine: „Nikdy nezabudneme, čo urobilo Srbsko pre Francúzsko, nikdy nezabudneme na to, čo Srbsko pre túto krajinu urobilo počas prvej svetovej vojny,“ podotkol pri Pamätníku vďaky Francúzsku na Kalemegdane, píše sa v oznámení Tanjuga. „Ďakujeme, že ste prišli v takom hojnom počte, a preto,

• TÝŽDEŇ •

viete, sme hlboko dotknutí. du navštívili zrekonštruované lecký program od Konštantína Srbsku vždy priateľa, niekoho, Ukazujete tak, že správa bola Gymnázium svätých Cyrila a Preslavského Azbučná modlitba kto bude pripravený bratsky napísaná na tomto pamätníku: Metoda, na ktorých obnovu a prezident Rumen Radev od- hovoriť o problémoch, preto,Milujeme Francúzsko že máme rovnakú vieru a v tak, ako ono milovalo minulosti sme mali veľa stanás’, je aj po sto rokoch rostí, aby sme si mohli dovoliť nažive,“ povedal Macron mať problémy v budúcnosti,“ zhromaždeným občauviedol vo svojom príhovore nom. srbský prezident. Po odhalení Prezident Vučić a jeho pamätníka Cyrila a Metoda v hosť, prezident BulharDimitrovgrade pripomenul, ska Rumen Radev sa že bol na rovnakom mieste minulý víkend stretli v s bulharským prezidentom Dimitrovgrade s predpred tromi rokmi, keď položili staviteľmi bulharskej základný kameň, pričom zdônárodnostnej menšiny a raznil, že dnes je zrejmé, čo sa navštívili zrekonštruovav danom období urobilo – v né gymnázium v Dimitokolí školy, ale je tu aj diaľnica rovgrade a monastier s prístupovými cestami. Poganovo neďaleko rov„Som povďačný za naše nomennej dediny. „Je dobré vzťahy a budeme sa toto jedno z najkrajších snažiť ich rozvíjať v prospech miest v našom Srbsku, „Nikdy nezabudneme, čo urobilo Srbsko pre Francúzsko, nikdy nezabudneme týchto ľudí, ktorí tu žijú a zdieúdolie rieky Jerma, kláš- na to, čo Srbsko pre túto krajinu urobilo počas prvej svetovej vojny,“ podotkol ľajú svoju lásku k našim dvom tor Poganovo,“ zverejnil francúzsky prezident Emmanuel Macron. krajinám. Budeme naďalej Vučić na instagramovom poskytovať všetky druhy pomoci a podpory,“ poveprofile buducnostsrbijeav s fotografiami z kláštora. náš štát investoval viac ako dva menil toto gymnázium plaketou dal záverom prezident Vučić Prezident Vučić a prezident milióna eur. Členovia tunajšej Cyrila a Metoda, ktorú prevzal v rámci návštevy Dimitrovgradu Bulharska Rumen Radev počas dramatickej sekcie pripravili pre riaditeľ Branislav Stamenov. a stretnutia s bulharským kolesvojej návštevy Dimitrovgra- prezidentov kultúrny a ume„Bulharský ľud bude mať v gom prezidentom Radevom.

PRE STRATEGICKÉ PLÁNOVANIE A RIADENIE OBCÍ BÁČSKY PETROVEC, BÁČ A BÁČSKA PALANKA

Rovina Báčky Anna Horvátová

rađorđevo), okrem samotného mesta Báčska Palanka, ktoré je zapojené do inej formy udržateľného rozvoja. V Turistickej organizácii Obce Báčsky Petrovec prítomných privítala predstaviteľka zhromaždenia LAG Viera Krstovská, po čom slovo odovzdala predsedníčke združenia Branke Mandićovej a jednému z podpredsedov Zoranovi Jovičinovi. Druhým podpredsedom je Zoran Jovičin. Krstovská ozrejmila ciele zalo-

ymbolicky práve 21. mája, na Svetový deň kultúrnych rozličností rozvoja a dialógu do Petrovca zavítali predstavitelia Lokálnej akčnej skupiny (LAG) Rovina Báčky, ktorú spolu tvoria okrem našej obce (Báčsky Petrovec, Hložany, Kulpín, Maglić) aj Obec Báč (Báč, Selenča, Bođani, Vajska, Bačko Novo selo, Plavna) a Obec Báčska Palanka (Čelarevo, Despotovo, Gajdobra, Nová Gajdobra, Silbaš, Parage, Pivnica, Obrovac, Tovariševo, Mladenovo, Ka-

• TÝŽDEŇ •

Pre rozvoj dedín, uchovávanie a ochranu tradičných hodnôt a vedomostí, − ozrejmuje Viera Krstovská.

22 /4961/ 29. 5. 2021

>>>

Týždeň ženia: „Víziou tejto akčnej skupiny je ochrana, rozvoj a propagovanie potenciálu a hodnoty vidieka a podpora kvalitného života občanov spomínaných obcí s názvom Rovina Báčky. Ciele vzniku Lokálnej akčnej skupiny sú pripojenie lokálneho obyvateľstva a vytváranie synergií v partnerstve medzi verejným, súkromným a ob-

čianskym sektorom, s cieľom udržať rozvoj Juhobáčskeho obvodu, tiež plán a podpora vyváženého rozvoja obvodu prostredníctvom lokálneho rozvoja stratégie LAG-a cez zapojenie a podporu aktívnej účasti všetkých lokálnych aktérov a čerpať prostriedky z európskych fondov. Samozrejme, že sem patrí i umožnenie neobmedzeného

zdroja informácií a prenosu vedomostí pre rozvoj všetkých sektorov v komunite, ako i využívanie a rozvoj existujúcich potenciálov dediny s dlhodobým dosiahnutím a udržaním dedinského rozvoja.“ Ako výsledok má byť zosilnenie finančných a ľudských zdrojov pri realizácii projektov pre dedinu a trvalo udržateľného

rozvoja. Týmto sa dosiahne budovanie a posilňovanie sociálnej súdržnosti v oblasti Juhobáčskeho obvodu, zároveň rozvíjanie povedomia o tradičných hodnotách a znalostiach, s cieľom zvýšiť hodnotu obvodu. A čo je najdôležitejšie uchovávanie a ochrana tradičných hodnôt a vedomostí, ktoré sú špecifické pre tú-ktorú komunitu.

Z PODPISOVANIA ZMLÚV V NRSNM

Podpora Výboru pre úradné používanie jazyka a písma Miroslava Ožvátová

pondelok 24. mája v priestoroch NRSNM boli podpísané zmluvy Výboru pre úradné používanie jazyka a písma na udeľovanie finančných prostriedkov pre činnosť a aktivity mimovládnym organizáciám a mládežníckym združeniam slovenského národnostného spoločenstva v Srbsku a na poskytnutie nenávratného finančného príspevku na optimálne vytvorenie podmienok pre ochotnícku činnosť slovenských inštitúcií, spolkov a združení v Srbsku na rok 2021. Komisia na hodnotenie projektov slovenských inštitúcií, spolkov, mimovládnych organizácií a mládežníckych združení slovenského národného spoločenstva v Srbsku Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM hodnotila 40 projektov. Na udeľovanie finančných prostriedkov pre činnosť a aktivity mimovládnych organizácií a mládežníckych združení slovenského národného spoločenstva v Srbsku bolo hodnotených 16 projektov a na poskytnutie nenávratného finančného príspevku na vytvorenie optimálnych podmienok pre ochotnícku činnosť slovenských

www.hl.rs

Sledujú sa súbehy NRSNM

inštitúcií, spolkov a združení v Srbsku 24 projektov. Komisia v zložení Vladimír Francisty, Branislav Kulík, Ján Šuľan a Janko Havran, rozhodla, a Výbor pre úradné používanie

jazyka a písma NRSNM na svojej 9. schôdzi jednohlasne schválil, že podporia projekty, s ktorými sa uchádzali: DHS Selenča, SKUS Pivnica, Matica slovenská v Srbsku, MOMS Selenča, cirkevný

Zmienili sa ako prostriedky využijú

Informačno-politický týždenník

zbor v Aradáči, MOMS Kovačica, MOMS Šíd, MOMS Stará Pazova, MOMS Slankamenské Vinohrady, SEAVC Selenča, MOMS Kysáč, KZ Zvony, CKST Padina, MOMS Pivnica, SEAVC Stará Pazova, PS Bažant Kysáč, ZŠR Jezero špor – B. Petrovec, SEAVC Jánošík, MOMS Báčska Palanka, MOMS Belehrad, MOMS Ľuba, MOMS Vojlovica, MOMS Padina, Združenie Oáza zdravia, MOMS Silbaš, Združenie Kreatívna slnečnica, Združenie Centrum pre slovenčinu Stará Pazova, MOMS Biele Blato, Matica slovenská v Srbsku. Na začiatku tohto pracovného stretnutia prítomným sa prihovorila predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, ktorá ocenila, že bolo veľa prihlášok. Aj keď nemohli vyjsť v ústrety všetkým, je to dôkazom toho, že sa sledujú súbehy, vypracúvajú sa projekty a robia sa plány do budúcna. NRSNM sa vždy snaží podporiť všetkých, ktorí sa aktívne zúčastňujú na tom, aby žili nosné piliere slovenskosti: inštitúcie, združenia a spolky. Cieľom je, aby pokračovali vo svojej činnosti alebo aby ju obnovili. Neboli všetci prítomní. Dodržiavali sa všetky protipandemické opatrenia.

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti PETROVCU K NARODENINÁM

Bez osláv, na aké sme si zvykli Anna Horvátová

andémia koronavírusu prekazila mnohé plány. Ale predsa je dôležité zdravie ľudí. Bezpečnostné opatrenia nakladajú inak, ako to bolo zvykom pre oslavy Dňa Petrovca, keď podujatia a programy striedali jedny druhé. Po 20-krát oslavovať Deň Petrovca, keď si pripomíname už 276. výročie príchodu prvých osadníkov na tieto priestranstvá – hodné to na veľkolepú akciu. Avšak tá musela vystať podobne ako vlani, lebo zasiahol neviditeľný, životunebezpečný, zákerný koronavírus. Namiesto osláv sa v utorok 25. mája konalo slávnostné zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec v zasadačke Miestneho spoločenstva, za dodržiavania protipandemických opatrení. Predseda Rady Miestneho spoločenstva Ondrej Bovdiš otvoril zasadnutie a privítal vzácnych hostí: Jasnu Šprochovú, predsedníčku Obce Báčsky Petrovec, a Jána Jovankoviča, predsedu Zhromaždenia obce. V príhovore pospomínal, čo všetko sa vykonalo v samotnom Petrovci aj napriek mimoriadnemu stavu a okrem iného aj toto: „Aj napriek našim želaniam, aby sme sviatok nášho Petrovca oslávili primerane, ako to bolo zvykom doteraz, rôznymi podujatiami a za účasti početných hostí tak z domova, ako i zo zahraničia, žiaľ, museli sme pre protiepidemiologické opatrenia od toho zámeru odstúpiť. Spomenúť treba, že do petrovskej infraštruktúry bolo vložených vyše 90 miliónov dinárov, kde s približne 20 mil. participovala obec, ukončená bola sanácia a dostavba vákuovej stanice 1, zabezpečené boli nové ventily pre kanalizáciu, vykonané nevyhnutné opravy zariadení vákuovej kanalizácie. S cieľom ochrany kultúrnej pamiatky – Dankovho mniača vyčlenené boli prostriedky na kúpu, konzervovanie a premiestnenie mniača na dvor k najstaršiemu • ĽUDIA A UDALOSTI •

domu. Vybavené bolo pediatrické oddelenie a čakáreň Domu zdravia. Semafor na križovatke bol tiež vymenený, aj pouličné osvetlenie bolo vynovené a na športovom ihrisku pribudli reflektory. Koryto Begeja, ako i garády v chotári sa vyčistili.“ Zoznam vykonaných prác je omnoho dlhší a keby sme sa nedostali do nepriaznivej situácie, určite by bol ešte dlhší. Aj plány na nastávajúce obdobie určite budú ešte bohatšie. Slova sa ujala potom predsedníčka obce Šprochová, ktorá zdôraznila, že nie je celkom spokojná, čo sa urobilo v Petrovci, ale nemožno ani povedať, že sa toho málo urobilo: „Pri príležitosti Dňa Petrovca, keď si sprítomňujeme na dôležitý význam udalosti, ktorá sa uskutočnila práve 25. mája roku 1747, keď predstavitelia slovenských prisťahovalcov do Petrovca niekoľko rokov po prisťahovaní podpísali osadnícku zmluvu, blahoželám členom Rady MS, tiež našim občanom, k sviatku. Rok čo rok sa tu striedajú kultúrne podujatia, výstavy, športové akcie a k oslavám dediny vo veľkej miere prispieva aj slávnostná akadémia, ktorú sme, žiaľ, ani minulý rok a ani v tomto roku nemohli realizovať. Predsa mám nádej, že všetko to, čo pandémia znemožnila, a čo sme si zaplánovali, realizujeme v nastávajúcich dňoch, keď to situácia dovolí, ešte bohatšie a úspešnejšie. Vo veľkej miere to závisí od nás všetkých a nášho rozhodnutia dať sa očkovať.“ Prihovoril sa aj predseda Zhromaždenia obce Jovankovič vyzdvihnúc: „Miestne spoločenstvo v Petrovci umožňuje priamu účasť občanov v spravovaní lokálnou komunitou a je významným pilierom, aby sme vízie našich predkov realizovali aj v rámci Republiky Srbsko. Vynaložíme úsilie, aby sa veľká väčšina našich obyvateľov prinavrátila do rodného Petrovca, musíme zabojovať, aby sa v našich školách zvýšil počet detí a samým

Slávnostné zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva poctili predsedníčka obce Jasna Šprochová a predseda Zhromaždenia obce Ján Jovankovič (prvý zľava), ktorých úradne privítal predseda RMS Ondrej Bovdiš

tým aj tried. Som mienky, že aj naďalej patríme medzi najbezpečnejšie a najupravenejšie prostredia v Srbsku.“ Petrovčania odjakživa zveľaďovali svoje prostredie, materiálne sa zmáhali a zabezpečovali hos-

podársky rast osady, ale pritom nezabúdali ani na význam svojho duchovného a národno-kultúrneho vývinu, zachovávania národnej identity, náboženstva, kultúry a tradícií.

OSEMNÁSŤ NOVÝCH DARCOV KRVI V KOVAČICI. Vo štvrtok 20. mája sa uskutočnila druhá tohtoročná akcia dobrovoľného darcovstva krvi v organizácii Ústavu pre transfúziu krvi Vojvodiny a Červeného kríža Kovačica. Túto vzácnu tekutinu mohli obyvatelia Obce Kovačica darovať v Kovačici a Padine, v priestoroch Miestneho spoločenstva. V Kovačici krv prišlo darovať 54 osôb, z ktorých krv darovalo 47, kým v Padine bolo 26 dobrovoľných darcov a krv darovali 24. Májovú akciu dobrovoľného odberu krvi tajomníčka Červeného kríža v Kovačici Milina Zahorcová zhodnotila ako veľmi úspešnú. Okrem iného podčiarkla: „Krv prišlo darovať až 18 nových darcov, z toho 13 v Kovačici a 5 v Padine, čo mimoriadne potešilo organizátorov, lebo skutočnosť, že sa dostáva do povedomia ľudí význam týchto akcií, má viacnásobný význam.“ ogj Foto: z archívu Červeného kríža Kovačica 22 /4961/ 29. 5. 2021

Ľudia a udalosti STAROPAZOVSKÁ OBEC

Voľby členov do rád miestnych spoločenstiev zapísaných 55 399 oprávnených voličov a kandidatúry podalo 10 odľa Rozhodnutia o vypí- občianskych listín a 5 samostatsaní volieb členov do rád ných kandidátov v Starej Pazove, miestnych spoločenstiev, vo Vojke, Starých Bánovciach, ktoré na základe Zákona o lo- Golubinciach a Belegiši. Tohto kálnej samospráve a Rozhodnu- roku jestvovali určité novinky tia o miestnych spoločenstvách v spôsobe hlasovania. schválil predseda Obce Stará PaNa rozdiel od predchádzajúzova Đorđe Radinović a vypísala cich volieb, ktoré sa uskutočnili v predsedníčka Zhromaždenia obce roku 2017, po prvý raz sa uplatňoStará Pazova Nataša Mićićová, val miešaný, t. j. väčšinový volebný voľby vo všetkých 10 miestnych systém. Občania mohli súbežne spoločenstiev na území Staro- zakrúžkovať občiansku listinu, pazovskej obce sa uskutočnili čo znamená, že mohli hlasovať v nedeľu 23. mája s uctievaním za všetkých kandidátov z tej všetkých protipandemických občianskej listiny. Potom mohli opatrení. zakrúžkovať iba kandidátov na Pre hlasovanie na voľbách za listine, bez zakrúžkovania občiančlenov do rád miestnych spolo- skej listiny a mohli zakrúžkovať samostatného kandidáta. Ďalšou novinkou na volebnom lístku (bielej farby) bolo, že sa po názve občianskej listiny nachádzali uvedení všetci kandidáti a nie ako to bolo podľa proporcionálneho systému, kde sa uvádzal iba prvý na listine, čiže Pri schránke na hlasovacie lístky jeho nositeľ. Voľby čenstiev určených bolo 28 vo- za členov do rád miestnych spololebných miest: jedno v Belegiši, čenstiev prebiehali pokojne a bez Surduku, sídlisku Bánovce – Dunaj problémov a na základe výsleda Krnješevciach, po dve vo Vojke kov ohlas voličov bol na úrovni a Golubinciach, tri v Nových Bá- predchádzajúcich volieb pred novciach a Starých Bánovciach, štyrmi rokmi, okolo 30 percent. šesť v Novej Pazove a osem v StaObčania Starej Pazovy svoje rej Pazove. voličské právo mohli využiť na Rada miestneho spoločenstva, 8 volebných miestach, ktoré sa ako bolo i doteraz, môže mať nachádzali v troch tamojších zánajmenej 7 a najviac 21 členov, kladných školách – hrdinu Janka ktorí sa volia na obdobie štyroch Čmelíka, Boška Palkovljevićarokov. Rady miestnych spoločen- -Pinkiho, Simeona Aranického stiev Stará Pazova a Nová Pazova a v Strednej ekonomicko-obmajú 21 členov, Vojka, Golubinci, chodnej škole Vuka Karadžića. Nové Bánovce a Staré Bánovce 11 Z celkového počtu 16 922 oprávčlenov, Belegiš počíta 9 členov a nených voličov volieb sa zúčastniSurduk, Krnješevci a Bánovce – lo 4 113 Staropazovčanov, z čoho Dunaj po 7 členov. neplatných lístkov bolo 210. Do voličského zoznamu bolo Na základe výsledkov volieb Anna Lešťanová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Z volebného čísla 1 v staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka

z Obecnej volebnej komisie v čele s predsedom Zoranom Uzelcom novými členmi Rady miestneho spoločenstva Stará Pazova v nadchádzajúcom štvorročnom období sú: Dr. Snežana Tabakovićová (3 694 hlasov), Michal Hric (3 602), Aleksandra Adamovićová (3 605), Miroslav Zdelar (3 595), Zorica Jovičićová (3 619), Jaroslav Fábry (3 600), Biljana Popovićová (3 601), Hviezdoslav Čmelík (3 599), Dragan Jeftić (3 600), Boris

Babík (3 610), Branislav Kostić (3 604), Zdenko Uheli (3 699), Ján Kiš (3 601), Željko Jovanović (3 600), Ana Stojakovićová (3 600), Dragoslav Mijić (3 699), Željko Plavšić (3 610), Daniela Hricová (3 599), Dragana Marjanovićová (3 602), Dragoslav Bonđi (3 618), Dragan Lazić (3 665) – všetci z Občianskej listiny pre Pokrokovú Starú Pazovu. Samostatný kandidát Miroslav Nestorović (115) nebude členom Rady MS Stará Pazova.

SPOLOK ŽIEN OKO Z HAJDUŠICE po takmer poldruharočnej prestávke zapríčinenej koronavírusom a zákazom zhromažďovania sa v týchto dňoch snaží rozprúdiť činnosť. Najprv dôkladne poupratovali Slovenský dom, stánok KUS Bratstvo, ktorý spoločne používajú, a minulý piatok boli aj na výlete. Navštívili kúpele Ždrelo, kde strávili príjemný deň v kúpaní v termálnej vode a kamarátení. Odchodom do kúpeľov častovali aj niekoľkých mládežníkov, členov folklórneho súboru KUS Bratstvo, s ktorými sa pred návratom domov aj spoločne vyfotili. vlh • ĽUDIA A UDALOSTI •

OSLAVA SVÄTODUŠNÝCH SVIATKOV V LALITI

Správajme sa podľa Božej rady Juraj Pucovský

ianoce, Veľká noc, svätodušné sviatky alebo známejšie Turíce, u nás menej zaužívaný výraz Letnice, sú tri výročité sviatosti aj v našej tunajšej Evanjelickej cirkvi. Turíce sa oslavujú desať dní po Vstúpení Krista Pána na nebo a v päťdesiaty deň po jeho zmŕtvychvstaní. Tohto roku sme dva dni Turíc oslávili 23. a 24. mája. Slávnostne, vari ešte slávnost-

vstúpila domáca kaplánka – administrátorka Zuzana Poničanová. V sprievode mladých žien v krojoch, spoločne k oltáru, pomedzi stojacich veriacich, pristúpili s primeranou nábožnou piesňou na perách. Po zaspievaní ešte dvoch piesní pri oltári, začali slávnostné služby Božie. Kaplánka – administrátorka Poničanová z kazateľnice vo svojej kázni o. i. zdôraznila: „Pánovi ďakujeme za veľké dobrodenie, že aj

Deti nedeľnej školy pookriali duše účastníkov služieb Božích

v priebehu služieb Božích nábožným a vrúcnym srdcom modlil, spieval a radoval zo zoslania Ducha Svätého na apoštolov, čo je náplň osláv svätodušných sviatkov. V pokračovaní sa niekoľkými piesňami predstavil aj zborový spevokol a duše prítomných cirkevníkov hádam najviac pookriali spevom najmladší – dievčatá a chlapci z Nedeľnej školy náboženstva. Zbor, ženy a deti nacvičili

ale i dedinské jazyčnice pozorne sledovali, ktorá sa s ktorým zvŕta, všeličo komentovali, hádam najčastejšie, že sa tam neskoršie môže niečo aj„vykľuť“. A často sa to končilo i manželstvom. Posledne sa pri máji čo zväčša zoskupujú iba chlapci, kým odkopávajú máj vyhráva im hudba z cédečiek, v kotle frfle paprikáš alebo fazuľa a nechýbajú ani rôzne nápoje. Dievčatá ku máju takmer ani nechodia, majú

Ženská spevácka skupina

nejšie ako v minulých rokoch bolo aj v Laliti. Kostol hýril rôznymi pestrými farbami do ľudových krojov vyparádených detí, mladých a starších žien a podaktorého muža. Každá lavica, v ktorej sa sotva našlo voľné miesto, bola ozdobená čerstvým, zeleným konárikom z orgovánu. Keď sa presne o desiatej začul veselý hlahol zvonov z veže, prvá do kostola z Ulice Janka Čmelíka

nás začlenil do Svojej cirkvi a dáva nám účasť na požehnaní Svojich darov: viery, nádeje a lásky. Daj nám, pokorne prosíme, aby sme sa po celý svoj život spravovali podľa Tvojej rady, a tak prinášali ovocie Svätého ducha: lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť a zdržanlivosť v dokonalom spoločenstve veriacich...“ Nezvyčajne veľký počet ľudí sa

Keby v lalitskom kostole takto bolo každú nedeľu • ĽUDIA A UDALOSTI •

Najmladší na východe z kostola dostali balíčky so sladkosťami „obranými“ z konárov v kandelábroch

kantor Ladislav Tamaši a Zuzana Poničanová. V Laliti je s Turícami späté aj stavanie mája. Mládenci ho i tentoraz pred Domom kultúry vzpriamili do výšin v noci na turíčnu nedeľu a zvalili v pondelok podvečer. Máj vystavali aj pred domom dievky Anny Pavlíniovej. Voľakedy to bola veľká slávnosť, keď sa zoskupilo aj 100 – 200 ľudí. Mládenci a dievčatá tancovali pri hudbe, kým mamy, staré mamy, tety, susedy,

iné záujmy, alebo sa vysťahovali z dediny. Keď máj konečne„ľahne“ na zem, najväčšiu radosť z toho majú deti, keďže sa priam ruvú o stužky, ktoré skrášľovali konár na vrchu dreva, ktoré sa niekedy vypína až do výšky pätnásť metrov. V Turíčny pondelok na zmrákaní sa oslava končí. Nastupujú všedné dni do roka, keď k nám zavítajú nové Turíce. Zatiaľ je dobre, kým ich oslavujeme. To znamená, že tu ešte stále žijeme!

22 /4961/ 29. 5. 2021

Ľudia a udalosti STAROPAZOVSKÁ OBEC

Odvoz veľkorozmerného odpadu Anna Lešťanová

ravidelnú jarnú akciu odvozu veľkorozmerného odpadu zo všetkých dedín Staropazovskej obce i tohto roku koná Verejný komunálny podnik Čistoća v Starej Pazove. S cieľom zamedziť vytváranie divých skládok smetí a ich hromadenie vedľa kontajnerov počas celého mesiaca tento podnik vychádza v ústrety početným občanom, ktorí majú problém so zbytočným veľkorozmerným odpadom. Uskutočniť akciu od-

vozu veľkorozmerného odpadu bolo veľkou potrebou, lebo sa o ňu občania obce intenzívne aj zaujímali. Prvá z radu naplánovaných akcií sa uskutočnila v sobotu 15. mája a vtedy zamestnanci Čistoće odvoz veľkorozmerného odpadu konali z Novej Pazovy, Vojky a Krnješeviec. O týždeň neskôr – 22. mája akcia prebiehala v Starej Pazove a Golubinciach, kým 29. mája odvoz odpadu konali z podunajských dedín obce. O odvoze veľkorozmerného odpadu Staropazovčania boli

dobre informovaní a všetci tí, ktorí mali takýto druh odpadu, už v piatok vo večerných hodinách vyniesli na ulicu. Hlavne sa dal vidieť vynesený starý nábytok, staré drevené okná, matrace, plástové sudy... Odpad v podobe starých pneumatík a nepotrebného stavebného materiálu robotníci tohto pazovského komunálneho podniku nenaložili na kamióny, lebo je presne určené, čo do veľkorozmerného odpadu patrí. Robotníci Čistoće mali plné ruky práce a na základe troch realizovaných

ĎALŠIA AKTIVITA EHOK

Možnosť zbavenia sa nefunkčných vecí správnym spôsobom Olinka Glóziková-Jonášová

plynulú nedeľu 23. mája aktivisti Obecného ekologického hnutia v Kovačici boli opäť usilovní. Totiž na nádvorí Miestneho spoločenstva v Kovačici usporiadali ďalšiu akciu zberu elektrického a elektronického odpadu pod názvom Zbavte sa nefunkčných vecí správnym spôsobom, informoval predseda hnutia Vladimír Kuchárik. Aktivisti EHOK si uvedomu-

jú problém skladovania odpadu a zvlášť keď hovoríme o elektrickom či elektronickom, preto sa snažia takéto akcie usporadúvať pravidelne. Netreba azda zdôrazňovať, že je tento odpad potrebné adekvátne skladovať, lebo predstavuje obrovskú hrozbu pre životné prostredie. Tí, ktorí mali doma

nefunkčné spotrebiče, mali príležitosť priniesť ich na nádvorie Miestneho spoločenstva alebo

V takmer v každej ulici v Starej Pazove bolo vidieť, že niekto z občanov vyniesol nepotrebný veľkorozmerný odpad

akcií vykonaný je odvoz mnohých kamiónov (kde je počet trojciferný) veľkorozmerného odpadu. požiadať organizátorov, aby im ich prepravili. Akcia sa, podľa slov Kuchárika, opäť vydarila. Aktivisti zhruba na 15 adresách vyzbierali väčšie spotrebiče, ktoré ľudia sami nemohli priniesť. Celkove vyzbierali cca 3 000 kg odpadu, ktorý bude následne odovzdaný recyklačnému centru na spracovanie. „Získané prostriedky budú usmernené na financovanie ďalších aktivít našej organizácie,“ povedal Kuchárik a dodal: „Plánujeme zadovážiť motorový zemný vrták, aby sme efektívnejšie sadili stromy. Ďalej určitú sumu peňazí minieme na zadováženie ďalších sadeníc, alebo iba na údržbu už jestvujúcich,“ uzavrel Kuchárik s vyjadrením vďaky všetkým, ktorí sa akcie zúčastnili.

SPOLOK ŽIEN JÁNOŠÍČANKA Z JÁNOŠÍKA v týchto dňoch zorganizoval vydarenú humanitárnu akciu. Pripravili totiž bohatú ponuku koláčov a tort a ponúkli ich svojim spoluobčanom na predaj. Zisk z predaja bol určený na pomoc mladej matky z Banátskeho Karlovca Tamare Jeremićovej, ktorá súrne potrebuje značnú sumu peňazí na liečenie od zákernej choroby. Jánošíčania okrem toho, že si kupovali maškrty (na fotografii autora), dávali aj dobrovoľné príspevky. Jánošícke ženy na tieto účely vyčlenili aj prostriedky dostáte od jánošíckeho evanjelického cirkevného zboru za pohostenie, ktoré pripravili pre slávnosť inštalácie seniora banátskeho. Spolu sa nazbieralo 35 000 dinárov. vlh 12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

PRVÉ SVÄTÉ PRIJÍMANIE V SELENČI V ROKU 2021

Pristúpilo 12 detí Siniša Tumbas Loketić

nedeľu 9. mája Rímskokatolícka farnosť Najsvätejšej Trojice v Selenči slávnostne oslávila prvé sväté prijímanie. V treťom ročníku základnej školy deti po prvýkrát pristupujú k prvému svätému prijímaniu na svätej omši. Podmienkou pre sväté prijímanie je svätá spoveď. Na svätej spovedi deti sa musia

najprv vyspovedať a duchovne pripraviť na túto svätú sviatosť. Od toho dňa môžu vždy, keď prídu na svätú omšu a nemajú ťažký hriech, pristúpiť k svätému prijímaniu. V tomto roku k prvému svätému prijímaniu pristúpilo12 detí, ktoré sa veľmi aktívne pripravovali na túto svätú slávnosť. Katechétka farnosti, učiteľka Anna Koleková a farár Siniša Tumbas Loketić spoločne pripra-

vili deti, aby ich deň bol skutočne dôstojne oslávený. Túto slávnosť hudobne sprevádzala učiteľka Marína Nosálová a detský spevácky zbor ju obohatil spevom. Veľkou mierou sa na tejto sláv-

konci omše prvoprijímajúce deti poďakovali všetkým, ktorí prišli na túto slávnosť. V mene rodičov sa farárovi a všetkým, ktorí priložili svoje ruky, aby tento deň bol krásne a dôstojne oslávený,

nosti podieľal aj farský spevácky zbor pod vedením kantora Ferka Gašparovského. Prvoprijímajúce deti spievali primerané piesne. Nechýbali ani recitácie, modlitby, ktoré veriacim na omši zbožne odovzdali prvoprijímajúci. Na

poďakovala Blaženka Nosálová. Na tejto slávnosti prítomné boli vychovávateľky z predškolskej ustanovizne, učiteľky spolu s riaditeľkou školy Katarínou Vrabčeniakovou a spolužiaci prvoprijímajúcich.

DÁVID SIMENDIĆ ZO STAREJ PAZOVY

Úspešný aj v oblasti ekológie Anna Lešťanová

čase, keď sa pre aktuálnu epidemiologickú situáciu všetci zaoberáme zmenami každodenného života a práce a tým, akým spôsobom si vykonávame svoje povinnosti, túžba po poznaní, pokroku a dokazovaním predsa i naďalej pretrváva. Dávid Simendić, žiak piateho ročníka staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka Dávid Simendić so svojimi hodvedľa kombinovaného tradičné- notnými uznaniami z oblasti ho a online vyučovania, ktoré ekológie úspešne zdoláva, ani súťaží sa veru nevzdáva, a preto sa aj základe rozhodnutia odbornej v tomto školskom roku prihlásil poroty, ale v tejto súťaži získal na mnohé súťaže. aj cenu obecenstva a zúčastnil Spomenieme iba rozhlasovú sa i na pokrajinskej recitačnej súťaž, kde získal prvé miesto na súťaži. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ale Dávid nie je úspešný iba v prednese krásneho slova, prejavuje veľký záujem aj o prírodné vedy. V tomto roku sa po prvýkrát zúčastnil ekologickej súťaže Národná ekologická olympiáda – NEO – 2021 na tému životného prostredia, udržateľného rozvoja životného prostredia, recyklácie a nakladania s odpadom, ktorá bola uskutočnená v organizácii Strediska pre talenty v Bore. Tým, že získal prvé miesto na republikovej súťaži, ukázal, že je veľmi úspešný aj v tejto oblasti. Povedal nám, že konkurencia v tejto súťaži bola veľká a test náročný s prísnymi pravidlami, ale to mu nezabránilo preukázať svoje vedomosti. Chceme veriť, že sa aj naďalej bude zaoberať ekológiou,

rozširovať získané vedomosti medzi svojimi spolužiakmi a že sa mu podarí prebudiť ekologické povedomie tak u žiakov, ako aj u dospelých. I touto súťažou prispel k dobrému menu svojej školy. Jeho veľkým vzorom je starší brat Andrej, žiak tamojšej Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića, ktorý je tiež skvelým recitátom a nedávno postúpil až do tohtoročnej republikovej súťaže. Vyniká aj v oblasti ekológie a práve na tejto Národnej ekologickej olympiáde obsadil i on prvé miesto, ale v kategórii stredoškolákov. Na týchto súťaženiach sa zúčastnil mnohokrát a dosahoval iba výnimočné výsledky.

22 /4961/ 29. 5. 2021

Ľudia a udalosti BEZPLATNÁ ŠKOLA FUTBALU V KYSÁČI

Záujem detí sa zvyšuje Miroslava Ožvátová

yzická zdatnosť detí v dnešnej dobe je vždy aktuálnou otázkou. Pohybovanie je veľmi významné počas celého rozvoja dieťaťa. V tomto kontexte vznikajú aj rôzne školy športu, ktoré podporujú a podnecujú záujem detí o jednotlivé športy. V Kysáči šport má peknú tradíciu. Hlavne keď ide o futbal. Pre deti je potešením, že už sedem rokov funguje Škola

futbalu? „Škola futbalu funguje od roku 2014. Na začiatku sme mali iba 10 chlapcov. Od začiatku tohto roku mesto Nový Sad podporuje našu školu futbalu. Môžem povedať, že sa počet detí a záujem o školu futbalu všeobecne zvýšil. Teraz máme viac ako 80 detí. Medzi nimi sú napríklad teraz aj dievčatá, ktoré prejavili záujem o futbal. Odkedy je škola zdarma, záujem detí a aj rodičov sa nepretržite

Tréning sa zameriava na schopnosti každého dieťaťa

ZŠ Ľudovíta Štúra, takže máme k dispozícií priestor na naše aktivity, ale aj na spoluprácu s inými klubmi.“ Na čo sa zameriavate na tréningoch? „To predsa súvisí s vekom a schopnosťami každého dieťaťa. Cieľom je deťom priblížiť šport všeobecne, samozrejme, aj futbal, aby sa na to pozerali ako na relax a zábavu. Dôležité je, aby z toho mali osoh, tak deti, ako i rodičia. Po ukončení

brániť tomuto úsiliu súperovi. A veci tomu podobné. Futbal je kolektívna hra, takže ich od začiatku učíme, ako sa stať členom tímu.“ Na záver, dá sa usúdiť, že tento krok mesta Nový Sad bol prospešný, keď ide o počet detí? Očakávate, že sa v tomto smere bude pokračovať aj ďalej? „Samozrejme. Mám spätnú informáciu o tom, aký dojem táto zmena nechala na rodičov.

Záujem o futbal prejavujú aj dievčatá

futbalu. Vzácnou novinkou je, že sa táto škola stala bezplatnou. Od začiatku roku 2021 Mesto Nový Sad financuje a podporuje fungovanie a ďalší rozvoj tejto školy. Pre náš týždenník tréner tejto školy Marjan Kulík informoval o tom, ako sa darí malým kysáčskym futbalistom a aký je záujem o túto školu, odkedy sa stala bezplatnou. Marjan absolvoval fakultu pre šport a turizmus, je bývalým učiteľom telesnej výchovy a tiež má aj B certifikát UEFA, ako futbalový tréner. Aké zmeny priniesla podpora mesta Nový Sad Škole 14

www.hl.rs

zvyšuje. Je to uľahčenie pre rodičov, najmä pre viacdetné rodiny, lebo teraz môžu umožniť svojim deťom aktivity tohto druhu.“ Ako sa pracuje s deťmi, vzhľadom na to, že je všetko zdarma? „Škola funguje tak, že sa stretávame na tréningoch tri razy do týždňa. Deti sú roztriedené do skupín podľa veku. Kadeti sú súčasťou ligy mesta Nový Sad, pokiaľ tí mladší zatiaľ majú iba priateľské zápasy. Keď je pekné počasie, tréning máme na ihrisku FK Tatra u nás v Kysáči. Počas zimných mesiacov sa presúvame do športovej haly

Informačno-politický týždenník

Jediná bezplatná futbalová škola na území mesta Nový Sad

každého tréningu majú odísť domou plní energie a dobrej nálady. Od tzv. technických vecí učíme ich ako pravidelne utekať, koordináciu pohybu... Tých najmladších aj ako majú streliť loptu a zároveň ako za-

Informácia sa veľmi rýchlo rozšírila dedinou. Očakávam, že sa počet detí ešte zvýši. Kysáč je ,futbalovou’ dedinou. Toto je pekný podnet, aby tak zostalo aj v budúcnosti.“ Foto: z archívu M. Kulíka • ĽUDIA A UDALOSTI •

CHOV VČELÍCH MATIEK V HLOŽANOCH

Beda žene, čo zjedla med Miroslav Pap

čelia matka alebo ešte nazývaná včelia kráľovná v úli má dôležitú funkciu. Jej úlohou je znášať vajíčka. Bez nej sa včelstvo neobíde, lebo je jeho centrom konania a ovplyvňuje správanie sa celej rodiny. Od nej samej závisí celkový chod v úli, lebo ona to celé riadi. Každý včelár preto túži po dobrej matke, ktorá dobre zvláda zimné obdobia, v jarnom období má veľmi rýchly rozvoj, intenzívne kladie

Mladý včelár Jaroslav Parkáni z Hložian

vajíčka a je mierna (podľa tvrdení včelárov povaha včelej matky sa prenáša na včely, čiže nepokojné včelstvo predstavuje nepokojnú matku, no tiež sa niektorí držia pravidla, že nepokojné včelstvo dáva aj najviac medu). Zaujímavosťou je, že sa včelie matky každý rok značkujú rozličnou farbou, na základe ktorej včelár vie, koľko má včela rokov. Napríklad včelie matky, ktoré sa vyliahnu tohto roku, budú označkované bielou farbou. Na Slovensku sa s farebným značkovaním včiel viaže žartovné slovné spojenie – Beda žene, čo zjedla med, ktoré presne diktuje postupnosť farieb. Postupnosť farieb bude takáto: biela, žltá, červená, zelená, modrá. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Jej životnosť je maximálne 5 rokov, no obvykle ju včelári po dvoch alebo troch rokoch nahrádzajú mladou matkou. Práve preto produkcia včelích matiek posledné časy stúpa. Existuje

geneticky takmer nemenený druh s trúdmi. A od 5 do 10 dní začne včiel generáciami. Tým sú si istí, nosiť vajíčka. Už v tomto štádiu že aj včelie matky budú dobrým môže ísť do predaja, alebo môže zdrojom a základom pre ďalšie nahradiť zlú, alebo starú matku. včelárenie, ale aj pre ostatných Tiež sa môže pridať do včelstva včelárov, ktorí si budú chcieť za- bez matky. Len čo sa oplodniak dovážiť nové matky. vyprázdni, už sa do neho dáva Pri chove matiek Jaro- nová matka, a tak dokola.“ slav Parkáni využíva tzv. Ako tvrdí Jaroslav, životnosť novozélandský spôsob, včelích matiek je veľmi skrátená, ktorý je najefektívnejší hlavne z dôvodu nadmerného a vo svete najrozšírenejší, postreku so škodlivými chemicktorý spočíva v izolácii kými látkami, ale aj z dôvodu, že matky od jednej časti včelári dnes vyžadujú od matky včelej rodiny. „Do hor- veľkú produktívnosť. Dokonca nej časti úľa, kde nie niektorí včelári každý rok menia Značkovanie novej včelej matky je matka, dám rámik pritom prírodný spôsob, keď si s umelými matečníkovými včelstvo urobí tzv. tichú výme- bunkami, ktoré si včely chysnu, čiže starú matku si vymení tajú a dezinfikujú pre vajíčza novú, alebo keď sa včelstvo ka. Následne ručne vyberám vyrojí, zostávajúce si vychová vajíčka zo silného a zároveň novú matku. Vo veľmi ojedine- mierneho včelstva a dávam ich lých prípadoch môžu krátky čas do tých buniek. Včely, ktoré sú žiť spoločne matka a jej dcéra oddelené od dolnej časti, cítia – ktorá je tiež matkou. Z druhej nedostatok matky, tak pociťu- Presádzanie vajíčok do matečníkových strany existujú spôsoby, ako do- jú potrebu odchovania novej buniek nútiť včelstvo vychovávať si nové matky, preto je možné chovať matku. Od nej závisí aj genetika matky, ktoré im následne včelár plný rámik nových kráľovien. Na včiel. Dodnes sa v našej krajine odoberie a využije na výmenu tretí alebo štvrtý deň vajíčko puká nerobí efektívna selekcia mamatiek v slabých rodinách, alebo a vzniká larva. Larválne štádium tiek. Z okolitých štátov je selekcia dokonca na predaj iným prítomná iba v Slovinsku, ktoré včelárom. si pestuje svoju geneticky čistú S produkciou včelích kranskú včelu. matiek sa zaoberá aj So včelími matkami sa dnes mladý včelár Jaroslav vo veľkom obchoduje, tak u nás, Parkáni z Hložian, ktorý ako aj v zahraničí. Zaujímavosťou v rodinnom včelárstve je, že sa oplodnené včelie matky pokračuje. Podľa tvrdení posielajú dokonca aj poštou, lebo rodiny Parkániovej, ide matka zatvorená v menšej klietke o šiestu generáciu včespolu s niekoľkými včelami (ktoré lárov. Zaujímavosťou je, Včely sa starajú o budúce matky sa o ňu starajú) a dostatočnou že aj z matkinej strany potravou vydrží aj dva týždne. Jaroslava sa tiež včelárstvo dedí matky trvá 5 dní. No každopádne, Ale zvyčajne je do niekoľkých dní generáciami. Dobrý základ ve- od vajíčka do vyliahnutia novej v cieľovej destinácii. domostí a zručností príslušní- matky musí prejsť 16 dní. Pred Predsa treba zdôrazniť, že chov kov rodiny Jaroslavovi poslúžili samotným vyliahnutím sa tzv. včelích matiek alebo kráľovien v ďalšom zdokonaľovaní. Najmä kukla matky dáva do oplodniaku. je špecifická oblasť včelárstva, rozhodol sa vyskúšať v chove Do toho sa k ešte nevyliahnutej ktorá si vyžaduje predovšetkým včelích matiek vo väčších množ- matke pridávajú včely za jeden zručnosť a vedomosti. Do tejto stvách, čo doteraz v rodinnom pohár, ktoré sa vlastne starajú oblasti sa dávajú iba skúsené včevčelárstve nebolo zastúpené. o matku, hlavne ju hrejú. Keď sa lárske rodiny, ktoré ručia za svoj Prínosom chovu matiek je aj to, ona vyliahne, ide na oplodne- produkt, a medzi nich určite patria že Parkániovci prenášajú vlastný, nie, ktoré sa koná vo vzduchu aj včelári Parkániovci z Hložian. 22 /4961/ 29. 5. 2021

Ľudia a udalosti JEDEN Z NAJSTARŠÍCH MAJSTROV OBKLADAČOV ZO STAREJ PAZOVY

Dobrý majster sťa soľ Martin Prebudila

dnešnej uponáhľanej dobe, a k tomu ešte viac ako rok poznačenej globálnou pandémiou, horko-ťažko nájdete dobrého majstra či už na murárske, murársko-obkladačské, natieračské, maliarske a podobné práce okolo domu. Sám som sa v to presvedčil niekde v polovici februára, keď nám v kúpeľni praskla vodovodná rúra a keď som takmer uprostred zimy začal zháňať majstra, ktorý by to dal do poriadku. Nakoniec ich boli štyria – vodoinštalatér, murár – obkladač, elektrikár a nevystali ani maliari. Najťažšie mi predsa bolo zohnať voľného keramikára, lebo tí majú práce vyše hlavy aj cez zimu. Po zhruba dvoch týždňoch sa mi

Majster Michal Turčan pri vonkajších prácach

Turčan (1939), v Starej Pazove známy ako báči Miko Turčanov. A tu sa vlastne aj začal tento rozhovor, nevšedný životný príbeh jedného z najkvalitnejších a najstarších majstrov vôbec v tomto prostredí, ale aj oveľa širšie. Báči Miko, spomeniete si aj dnes, kedy ste začali klásť prvé tehličky (obkladačky)? – Ja som vlastne vyučený murár. Remeslo som skončil v dávnom roku 1958, no ešte predtým som si obľúbil toto remeslo, keď som ako decko otcovi nosieval obed, ktorý bol tiež murárom a robil u majstra DvornicPráca s obkladačkami na dome u Čičkovcov kého. Vtedy si ma aj všimol ten majster v Kertíse v Starej Pazove a navrhol, aby som im chodil za hantlópošťastilo, keď sa na „problém“ gera (pomocníka). To boli moje prišiel pozrieť jeden z najlepších prvé skúsenosti s murárstvom. pazovských majstrov, o ktorom Robil som teda aj ja, už ako učeň, som dlhé roky iba počúval, ale u majstra Dvornického. Neskôr osobne sme sa predtým ne- som prešiel k majstrovi Havrapoznali – pán majster Michal novi a o pár rokov na to som sa 16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

robil?! Vo všetkých okolitých mestách, ale aj širšie, v Báčskom Petrovci, Kysáči, na Zlatibore, Striebornom jazere, hlavne u našich ľudí, ktorí sú zo Starej Pazovy a majú tam chaty. Spomínam si, že sme s podnikom Srem, ešte keď som bol učňom, išli do Báčskeho Petrovca. Tam sme stavali dva domy – u Beličkovcov a u profesora Mira Vitéza. A neskôr som už sám išiel do Kysáča, kde som u pána farára Vereša robil kúpeľňu. Najprv som mal robiť chodníky v pazovskom kostole, no keďže v marci nežičilo počasie, tak ma pán farár Vereš pozvali do Kysáča, aby som v ich dome kládol obkladačky. Ten dom mali postavený na manželkinom pozemku, tak som odišiel a urobil. Spolu s manželkou boli veľmi spokojní a mohol som tam ostať aj dlhšie, volali ma aj do iných domov, no mňa čakala robota v Pazove. Viac ako 60 rokov žili ste s manželkou Annou v šťastnom manželstve plnom obetavosti a pochopenia, no, žiaľ, vlani sa pominula. Z tohto požehnaného manželstva máte dvoch synov – staršieho menovca Michala a mladšieho

zamestnal v Stavebnom podniku Srem. No a keďže je murárska práca sezónna, bolo treba niečo robiť aj v zimnom období a na to je keramikárstvo vhodné. Tak som sa rýchlo preorientoval na obkladačky a tomu som verný už viac ako celé polstoročie. Prvé obkladačky som kládol roku 1964. Najprv to boli iba dlážkové a prvé do kúpeľne u báčiho Jána Macha, čo uhlie rozvážali, a tá kúpeľňa, tuším, stojí ešte aj podnes. V týchto murársko-obkladačských prácach som pokračoval aj v továrni Lifam, kam som išiel roku 1973 na pozvanie vtedajšieho riaditeľa Pavla Ušjaka. Tam som mal skupinu pozostávajúcu z ôsmich ľudí, ktorú som viedol a s ktorou sme robili všelijaké údržbárske práce v celej továrni. Tu som zostal desať a pol roka, odvtedy som bol ďalších viac ako 12 rokov súkromníkom a od roku 2000 som na dôchodku, ale ešte stále robím. Ešte ako murár v Stavebnom podniku Srem ste robili aj na iných lokalitách, nielen v Starej Autor textu s báčim Mikom Turčanom Pazove. Kde všade? pri začiatku prác v kúpeľni – Jáááj, kde som len ne• ĽUDIA A UDALOSTI •

Jána. Išli aj oni vo vašich remeselníckych stopách? – Manželka Anna mi bola veľkou oporou a podporou, takú ženu bolo treba hľadať... Naši obaja synovia zakončili elektromechaniku a, našťastie, starší

majstrov, ale aj tých starších, odchádza robiť prevažne na Slovensko, ale aj inde za hranice. Ako vy vidíte tento problém, je dnes u nás ťažšie nájsť dobrého majstra? – Ťažšie, jasné, ale dobre je, že sa objavila celá skupina mladších majstrov, pokiaľ ide o keramikárov. Tu je Miro Menďan, Pajo Vereš, Janko Ďurica, Zlatko Lakatoš, dobre je, že sa takí mladší chlapci chytajú do toho, lebo hotovo, ja som už pri konci s mojou robotou... Počujem, že stále majú roboty a že sú stále hľadaní. Napríklad Pajo Vereš bol spočiatku u mňa, prejavil záujem a ja som mu povedal, že ak niečo bude potrebovať, nech príde za mnou a nech len pokračuje v tom, a on mi tak trochu hanblivo: – No, a čo cez zimu...?! – Vieš čo, Majster Turčan pri škárovaní obkladačiek Pajo, – povedal som mu, neviem, či sa on na to pamätá, – len sa neboj, ak Miko si tiež zvolil keramikárstvo, budeš chcieť robiť, nebudeš ani zatiaľ čo sa mladší Janko preo- spať. Aj cez zimu. Len si poctivo rientoval na obrábanie pôdy. odrob robotu... Teraz mi vraví, že Miko spočiatku išiel so mnou nevie, kde mu je hlava, toľko je a učil sa tomuto remeslu. Teraz je hľadaný... v Nemecku hľadaným majstrom Dobrý majster sťa soľ, dalo už takmer celých tridsať rokov, by sa povedať. A vy dodnes kam sa presťahovali s celou rodi- sám, bez pomocníka, všetko nou a tam asi aj zostanú. Viackrát sám, aj piesok, aj cement, obsom tam bol na návšteve a tro- kladačky, maltu sám zamiechu som aj robil a Miko mi vraví: šate, sám začínate a končíte – Apo, zostaňte tu, robota sa vždy práce? nájde... Ďakujem pekne... Ja som – Sám... Mal som aj ja jedného mal ísť do Nemecka ešte v roku pomocníka, ešte kým som bol 1964, už mi boli našli aj robotu s v Stavebnom podniku Srem. murármi, medzitým v tom čase Chcel si trochu aj vypiť, niekedy ich polícia nepovoľovala vstup, aj trochu viac, no zobral som a tak som zostal doma. Aj dobre, ho... Raz sme tak robili v jedže som zostal, vtedy som sa nom dome. Ja na poschodí a on aj začal aktívnejšie zaoberať dolu na prípravách, no a idem obkladaním, a ďakujem im, že sa von pozrieť, čo sa robí, keď som nešiel. Pravda, viac by sa jeho nikde... Nájdem ho v jednej zarobilo, ale Srbsko je jedno, izbe, ľudia boli v Nemecku, teda moja Pazova... prázdny dom, a pýtam sa ho: – Tak ako začiatkom deväť- A čo ty tu robíš?! Že nič, pozerá desiatych rokov váš syn išiel sa... – Si ty prišiel pozerať sa, a či do sveta za lepším, svedka- robiť...?! Začal vyvracať vačky, mi sme, že najmä v posled- že nič nezobral... Na to som mu nom desaťročí veľa mladých len povedal: – Toľko a toľko si • ĽUDIA A UDALOSTI •

bol tu, robil toľko a toľko hodín, tu máš výplatu a my dvaja sme skončili... Nemusel on tam nič zobrať, no ja som sa bál, že o tom porozpráva takým jemu podobným, a už bude hriech, bohviečo, a ja mám cudzie kľúče, ja za všetko zodpovedám. Ľudia mi verili... O krátky čas, presnejšie 16. augusta oslávite 82. narodeniny, v dobrom zdraví a stále pracovne aktívny. Často od V predvečer 82. narodenín majster Miko aj na svitu do mraku strechu po rebríku pri skladaní obľa Čedu Vagića, tam bolo 500 kladačiek a iných prácach. Je to skoro, že pre štvorcových metrov a ja sám. Guinnessov rekord. Kedy do Ale to bola krása robiť – kvalitné skutočného zaslúženého dô- talianske obkladačky, rovné, prvej triedy, ako vymyslené, no chodku? – Kým vládzem... Mňa to pros- samá radosť... Teraz práve robím te baví. Ešte keď som začínal u inžiniera Janka Mikľana, a už sa s týmito kachličkami robiť, ja ma spytuje aj ich suseda Zuzka som cítil, ako keby som bol ob- Hruškárová, či sa mi môže hlásiť

Michal Turčan vo chvíľach oddychu v rodinnom kruhu

javil – Ameriku. Taký som bol nadšený, aj teraz ešte... Čím je nejaká robota náročnejšia, tým sa viac do nej vhlbujem, až kým ju nedokončím. Keď vojdem do istej miestnosti, ja ju už vidím hotovú. Keby ste mohli odísť vidieť, ako som napríklad robil u jedného nášho podnikate-

podjeseň, že aj u nich bude treba obkladať. Povedal som jej, že len zdravie ak bude, to nevieme, tak urobíme... Pán majster, v dobrom zdraví zostávajte, prajeme vám ešte veľa obkladačiek, kúpeľní a ďakujem vám za rozhovor. – Prosím. Aj ja ďakujem.

22 /4961/ 29. 5. 2021

Ľudia a udalosti Z CESTY PO ZÁPADNOM SRBSKU (3)

Monastier Tronoša Vladimír Hudec

duchovnom živote srbského národa významné miesto patrí monastierom, ktoré v minulosti mali aj vzdelávaciu funkciu. Veď svätý Sáva, ktorému patria veľké zásluhy za rozvoj školstva v Srbsku, bol mních, Dositej Obradović časť svojho života strávil v monastieri Hopovo a najväčší reformátor srbského jazyka Vuk Stefanović-Karadžić prvé vedomosti získaval v monastieri Tronoša, ktorý sa nachádzal iba 5 kilometrov od jeho rodného domu v dedine Tršić.

vyrabovalo. Do Viedne odnieslo všetky vzácne predmety, medzi ktorými aj chýrečný Tronoški rodoslov – jednu z prvých kroník písaných srbských dejín, ktorý sa dodnes nachádza vo Viedni. Nuž a počas druhej svetovej vojny Nemecká trestná expedícia 12. októbra roku 1941 všetky knihy z monastiera naprostred kostola zapálila. V istom nemeckom vojakovi však prerobilo svedomie, vrátil sa a oheň zahasil. Väčšina kníh je však zničená. Okrem toho zničené sú aj fresky v kostole, ktoré od dymu boli úplne čierne. Obnova monastiera sa znovu začala roku 1961,

Kostol monastiera Tronoša bol dvakrát pálený

Monastier Tronoša je vystavaný v roku 1317. Vystaval ho kráľ Dragutin, ako svoju nadáciu. Pôvodný výzor monastier zachoval po rok 1389, avšak po Kosovskom boji a úplnom stroskotaní srbskej ríše Turci monastier zbúrali. V takom stave bol až po rok 1599, keď je na starých základoch úplne obnovený. Vo svojich dejinách monastier Tronoša bol postihnutý ešte dvakrát. Počas prvej svetovej vojny v monastieri boli ošetrovaní zranení srbskí vojaci a rakúsko-uhorské vojsko na znak pomsty monastier 18

www.hl.rs

keď boli aj fresky sčasti očistené, avšak ďalším čistením by sa strhla aj farba, takže sa od toho odstúpilo. Monastier Tronoša mal významnú úlohu v živote najväčšieho reformátora srbského jazyka Vuka Karadžića. Vuk totiž ako mladý chlapec určitý čas pobudol v monastieri, kde sa učil čítať a písať, ako neskoršie aj zaznamenal: „Keď som ja bol chlapec, ani v sto dedinách nebolo školy, takže ten, kto sa chcel naučiť čítať a písať, musel isť do monastiera.“ Jeho otec sa však dozvedel, že on viac merkuje

Informačno-politický týždenník

Monastiersky konak, v ktorom sa Vuk Stefanović-Karadžić naučil čítať a písať, v ktorom sa nachádzajú aj spomienky na jeho vzdelávanie

stádo monastierskych oviec, studne, ktoré sú nájdené počas ako sa učí, a povedal: „Poď ty rekonštrukcie, písal rok výstavby domov, aj doma máš čo merko- 1388. Inak voda z tohto prameňa vať.“ Vuk sa však nevzdával a po patrí medzi najčistejšie v Srbsku, napasení stáda odchádzal cez je jemne mineralizovaná a pred les do monastiera, ktorý od ich 15 rokmi je v Loznici vystavaná domu bol vzdialený 5 km, kde továreň na jej balenie pre trh. sa venoval učeniu. Pre monastier Tronoša sú príNeďaleko monastiera sa na- značné aj zvláštne – roľnícke chádza aj zaujímavá studňa alebo oráčske sviece. Tuná je bratov Jugovićovcov, ktorú už mnoho rokov zvykom, že títo srbskí hrdinovia z obdo- so začiatkom veľkonočného bia Kosovského boja vystavali pôstu veriaci tohto kraja začípočas svojho pobytu v Trono- najú robiť zbierku v peniazoch ši roku 1388. Mnohí sa vraj pýtali, kde sa oni vzali v západnom Srbsku, vzhľadom na to, že pochádzali z Kosova. Predpokladá sa však, že oni rok pred rozhodujúcim bojom na Kosove chodili po Srbsku a zbierali vojsko, a tak sa ocitli aj na západe Srbska. Studňa je rekonštruovaná v päťdesiatych rokoch minulého storočia, keď je aj vyhotovená mozaika znázorňujúca bratov Jugovićovcov a ich otca Jug Bogdana. Na jednotlivých častiach pôvodnej Roľnícka svieca ako ukážka návštevníkom • ĽUDIA A UDALOSTI •

Studňa bratov Jugovićovcov

a vosku na vyhotovenie veľkej sviece. Dáva kto koľko môže. Tými peniazmi sa kupuje vosk, z ktorého sedliaci, ktorí to vedia robiť, vyhotovia dve veľké sviece. Na Veľký štvrtok v popoludňajších hodinách sa stretnú pri studni bratov Jugovićovcov, donesú sviece do monastiera a postavia ich z oboch strán oltára. Tie sviece sa pália počas celého roka pred každými službami každú nedeľu a počas sviatkov. Nikdy nezhoria do konca a vosk, ktorý zostane, sa topí a spolu s novým

Oltár s roľníckymi sviecami, ktoré týždeň po našej návšteve boli vystriedané novými

sa použije na vyhotovenie nových sviec. Tým je v novej svieci aj vosk zo starej sviece. Každá svieca váži vyše 50 kg a vysoká

je 1,5 metra. Je to jedinečná tradícia v Srbskej pravoslávnej cirkvi, ktorá stáročia pretrváva iba v monastieri Tronoša.

SOBOTŇAJŠIE ROZHOVORY V ARCHÍVE VOJVODINY

O skrytom Novom Sade Miroslava Ožvátová

sobotu 22. mája sa v Archíve Vojvodiny v Novom Sade uskutočnili ďalšie Sobotňajšie rozhovory. Ide o druhú sezónu tohto podujatia, ktoré za cieľ má oživiť amfiteátar Archívu Vojvodiny. Takto sa Sobotňajšie rozhovory programovo stali súčasťou väčšieho podujatia Múzea pre 10, národnej muzeálnej iniciatívy najväčšej v Srbsku. Organizátormi Sobotňajších rozhovorov sú Heror media point, Archív

Vojvodiny a Stredisko pre rozvoj menšinových a lokálnych médií, ktoré podporuje aj Správa pre kultúru Mesta Nový Sad. Moderátor aj tohto sobotňajšieho rozhovoru bol Zoran Knežev, kronikár a publicista. Hostia boli Aleksandar Reljić Relja, novinár, autor dokumentárnych filmov a hudobník, a Slavko Matić, kultúrny pracovník a frontman bandu Zbogom Brus Li. Témou akcie bola alternatívna hudobná scéna v Novom Sade, začnúc od 80. rokov. Širokú škálu hudobných

Slavko Matić, Zoran Knežev, Aleksandar Reljić Relja (zľava) • ĽUDIA A UDALOSTI •

prejavov poznačili koncerty, menšie predstavenia, populárne miesta, kde sa alternatívny svet zoskupoval, ako aj aktuálne spoločenské pomery. Hostia sa zmienili o význame, ktorý mali Tribina mladih, Atrijum, Žuta kuća, Linea... Ako aj o žánroch punk, džez, rokenrol... Aleksandar Reljić Relja bol členom bandu Generacija bez budućnosti, a čoskoro sa preorientoval na novinárstvo, a začal sa venovať vojnovým témam, ktorým sa venuje aj dodnes. Jedna z jeho záľub je

dokumentárny film a ako jeden z nich treba uviesť dokumentárny film Vnuk, ktorý sa dostal aj na festival Prix Európa a bol jeden z nominovaných za najlepší európsky dokumentárny film roka 2018. Magister Slavko Matić s bandom Zbogom Brus Li utvoril hudobný smer, ktorý kombinuje punk, tamburášsku a staromestskú hudbu. Pracuje v Pokrajinskom sekretariáte pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami v úseku pre kultúrne dedičstvo.

Sobotňajšie rozhovory sú aj pet friendly 22 /4961/ 29. 5. 2021

DETSKÝ KÚTIK

Keď na jar teplé slniečko zasvieti

eti s radosťou kreslia zvieratká. Aj naši kamaráti z Pivnice, Selenče, Vojlovice a Padiny znázornili na výkresoch s jarným motívom zvieratká. Sú to neodmysliteľné časti živej prírody budiacej sa s príchodom jari. Tak nám nakreslili včeličky, motýliky, bociany, psíky a ďalšie zvieratká, ktoré sa tešia jarnému teplému slniečku. Na výkresoch deti tak skrášlili pekné obrázky z prírody a poukázali na krásu zvierat, ktoré slniečko vyvábilo užívať si jarnú pohodu. Katuša

Jakob Petráš, 1. b ZŠ Jána Kollára v Selenči

ZŠ

www.hl.rs

ová, 1. 1 Beáta Benk v Pivnici 15. októbra

Informačno-politický týždenník

1. 1 Dijana Zagorcová, ici vn Pi v a br ZŠ 15. októ

Viktor Blažek, 1. 1 vnici ZŠ 15. októbra v Pi

• DETSKÝ KÚTIK •

ová, štvrtáčka Valentína Stanković ty vo Vojlovici ZŠ Bratstva a jedno

Radosť z jari Slniečko svieti, tešia sa deti. Vtáčky čvirikajú, jari sa radujú. Stromy kvitnú, v poli práce začnú. Ulice plné ľudí, všetko sa zo spánku budí.

ová, 3. 1 Sára Ondrík e Tita v Padin ZŠ maršala • DETSKÝ KÚTIK •

Edvin Žigmund, 3. 1

1 Vanesa Imreková, 1. ici vn ZŠ 15. októbra v Pi 22 /4961/ 29. 5. 2021

pixabay.com

Hana Petrášová, 1. b ZŠ Jána Kollára v Selenči

Ľudia a udalosti Z ELABORÁTOV O ZLOČINOCH PROTI SLOVÁKOM VO VOJVODINE V DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE (15)

Razie v Srieme Danuška Berediová-Banovićová

úplne vyrabovaná, vyhodili do vzduchu najsamprv slovenský evanjelický kostol a za ním ašistickí okupanti a ich nasledovali obytné domy, v pomáhači začali ihneď ktorých sa nachádzali ešte popo príchode do Sriemu niektorí starci a deti. Vo svojom s ničením a prenasledovaním hýrení spiľovali ešte i všetky slovanského živlu, vrátane Slostromy v celej dedinke. Smutný vákov. Aby zničili odpor, ktorý obraz bol nastal pre občanov, sa začal húževnate rozvíjať, ktorí sa vrátili. Z dedinky ostali pristupujú typicko-nacistickélen spáleniská. Niekoľko domov mu spôsobu, t. j. masovému nechali úmyselne nepoškodeprenasledovaniu a ničeniu, tak ných, ktorým sa veľmi potešili, samého slovenského ľudu, ale nie za dlho, nakoľko ako i ničeniu jednotlivých okupanti podmínovali tiež slovenských dedín. Toto prei tieto a v ktorých občania nasledovanie sprevádzajú nachádzali svoj hrob. Ako tzv. raziami, ktoré konali príklad uvádzame prípad v roku 1943 za pomoci RoOndreja Gašpara a jeho melových vojsk, ktoré sa syna, ktorý vstupujúc do t. č. nachádzali na Balkáne svojho domu, nadišli na a špeciálnymi gestapáckymi mínu, ktorá bola pod saoddielmi. Keďže nemohli mým prahom. Nielenže znizdolať odpor slovenských čili celú dedinku a celkom ju bojovníkov, ktorí sa nachávyrabovali, občanov zväčša dzali v horách, v partizánpostrieľali, ale ešte úmyskych oddieloch, fašistickí selne podmínovali domy, okupanti ničili a prenasleaby i tí, ktorí sa horko-ťažko dovali slovenský ľud a tým zachránili, našli tuná istú upokojili svoje sadistické smrť. Na takéto zverské spôpôžitky. Ako príklad uvásoby chceli zničiť slovenský dzame prípad zavraždenia Dedinka Lug bola bázou slovenských partizánov pre pobyt a vydržiavanie ľud a jeho odpor proti okuJozefa Moravca, ktorý na- partizánskych oddielov pantom a ich pomáhačom. chádzajúc sa pred svojím Každý spáchaný zločin bol domom bol bez akejkoľvek me prípad čisto slovenskej de- ten čas všetky domy vyrabovali iba výzvou a vstupom do boja. príčiny zastrelený. Jeho syna, dinky Lug. Je to malá dedina, a ľud po návrate našiel už len Slovenský ľud Sriemu nikdy nektorý sa nachádzal v poli, po čisto slovenská, chudobná, kto- prázdne domy. zabudne na tieto roky okupantzverskom trýznení, zlámuc mu rá sa nachádza na okraji Fruškej Ešte zverskejším spôsobom skej krutovlády. Takto vypadala obidve ruky, zastrelili tiež. Ďa- hory a bola skoro od začiatku sa správali v slovenskej dedin- práca a kultúra „ubermenschov“. lej uvádzame prípad Ondreja bázou slovenských partizánov ke, v Binguli. Stalo sa to 2. no- A týmto podobné zločiny páchli Suchániho, ktorého okupanti pre pobyt a vydržiavanie par- vembra 1944. Poobede vtrhli na tisíce a tisíce slovenských zastrelili, keď niesol seno pre tizánskych oddielov. Ako taká do dedinky, všetkých občanov vlastencov a na samom ľude vo svoj statok. Z týchto prípadov mnoho trpela od fašistických vyviedli pred dedinu, kde sa všetkých sriemskych dedinkách. vidíme, že akým spôsobom fa- okupantov a ich pomáhačov. nachádzali už vopred postavené Mŕtve obete žiadajú spravodlivý šistickí okupanti ničili nevinné Mnoho ráz bola sprevádzaná guľomety. Ťažko bolo týmto a zaslúžený trest, pre všetkých a bezbranné obyvateľstvo Srie- razia v tejto slovenskej dedinke. našim Slovákom pozerať sa na vojnových zločinov... mu, nevyberajúc spôsoby svoj- Raziu sprevádzali nasledujúcim tie guľomety, o ktorých už toľké ho sadistického pôžitku. Bolo to spôsobom: pozbierali, vlastne zlé chýry počuli. Už vedeli, že im Zdroj: Zločiny, ktoré vraždenie na každom kroku, pri povyháňali všetok ľud uprostred bude veľmi ťažko zachrániť sa. popáchal okupant a jeho každej príležitosti. Čo im bola na dediny a postavili ho pred na- Istej čiastky sa podarilo ujsť do pomáhači na slovenskom ľude vine starena Katarína Klinková, stavené guľomety, vyhrážajúc hory. Ostatní boli pobití. Potom v Srieme ktorú jednoducho vyviedli pred im zastrelením, akže nevyzradia nastalo ničenie a rabovanie. Foto: dom a tam ju zastrelili. Týmito úkryty partizánov. Druhý deň, keď už bola dedinka www.lug-dedinkavudoli.com

www.hl.rs

spôsobmi zveri v ľudskej podobe, ničili slovanský ľud už vopred prichystaným plánom, a tým chceli priniesť do Európy nový poriadok, novú kultúru. Nezastavili sa len na vraždení Slovákov, Srbov, Chorvátov, ale začali ničiť i samé dediny. Boli to, ako sami hovorili, „hlásatelia kultúry“, ktorí zanechávali krvavé stopy na každom kroku. Ako príklad tohto ničenia samých slovenských dediniek uvádza-

Informačno-politický týždenník

Môžeme si predstaviť, aký pocit mal ten ľud, keď vedel, že sa také prípady stávali po mnohých iných slovanských dedinkách a kde takto zohnaný ľud bol jednoducho postrieľaný. Tu však vybrali niekoľkých z ľudu a začali ich biť a trýzniť, aby im povedali, kde sa nachádzajú partizáni. Nakoľko títo nevedeli, kde sa nachádzajú, držali ich v takomto napätom stave i po niekoľko hodín. Za

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z obsahu Interview: Balla

s. 4 – 5

Štandardne a konštantne

s. 6

O bratstve a vzájomnosti Slovanov

s. 7

Nový Sad 29. 5. 2021 Ročník XXXVIII Číslo 5/440

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

AR T DOZVUKY PO UKONČENÍ VÝSTAVY REFLEXIE / REFLECTIONS MIRY BRTKOVEJ V MÚZEU MESTA BELEHRAD

Veľké bravo pre dielo našej Miry Brtkovej Miroslav Benka

oto sa nestalo žiadnemu tvorcovi po hádam jednej z najväčších výstav v Srbsku a možno aj v bývalej Juhoslávii. Stovky a stovky spravodajských informácií v tlačených médiách, v televíznych programoch, v rozhlase a na webových portáloch – portréty, riporty, úvahy a recenzie a dennodenne stovky a stovky návštevníkov v Múzeu Mesta Belehrad (MMB), – povedala nám hovorkyňa výstavy Barbara Garčevićová z Agentúry pre vzťahy s verejnosťou a organizovanie podujatí Preventer, zameranej na podporu kreatívnych ľudí, umenia a kultúry so sídlom v Belehrade. Výstava prác našej výtvarnej umelkyne Miry Brtkovej Reflexie / Reflections bola uvedená 17. marca a mala potrvať do 25. apríla, ale v súlade so záujmom a požiadavkami návštevníkov organizátor bol prinútený poprosiť

MMB o predĺženie uvedeného podujatia až do 9. mája (Deň víťazstva). Organizátori požadovali aj o ďalšie predĺženie, ale, žiaľ, múzeum malo už vopred naplánované iné akcie.

tradície, ale svojou hodnotou aj finančne zažilo vzostup na umeleckom trhu (Brtkovej diela vraj hodnotne patria medzi diela tých piatich najvýznamnejších výtvarníkov regiónu).

Jednoducho, stalo sa to, po čom samotná pani Brtková túžila: byť prítomná v našej kultúrnej verejnosti tam, kde vskutku svojím dielom patrí – akoby s nami komunikovala samotná umelkyňa, ktorej dielo čerpalo inšpiráciu z našej slovenskej

Retrospektívna výstava prác Miry Brtkovej Reflexie / Reflections, ktorú organizovali Fondácia Miry Brtka a Múzeum mesta Belehrad, prilákala počas takmer dvoch mesiacov 20 000 návštevníkov a večer 10. mája 2021 bola ukončená za prítomnosti veľ-

kého počtu ľudí z belehradskej verejnosti a kultúrneho života. Pre multimediálnu a multikultúrnu umelkyňu, o ktorej široká verejnosť, žiaľ, veľa nevedela (pretože umelkyňa veľkú časť svojho života tvorila v Ríme), priniesla táto výstava zaslúženú pozornosť a obecenstvo sa najlepším možným spôsobom oboznámilo s jej umeleckým opusom. Ako informoval 2. program Rádia Belehrad dňa 24. marca 2021: „Vzhľadom na to, že Mira Brtková žila a tvorila mimo tohto kultúrneho prostredia, doň sa zapojila najsprávnejším spôsobom! Rím bol v tom jej období Hollywoodom na Tibere, bolo to synonymum pôvabu, lesku!“ Po Ríme Brtková vystavovala v Trente, v Bratislave, v Budapešti, v Martine, v Novom Sade, v Sarajeve, v Belehrade, ale aj v jej Starej Pazove, v Báčskom Petrovci, v Sriemskej Mitrovici, v Kovačici a inde. Boli sme priami svedkovia, že organizátori – Nadácia Miry Brka v Belehrade

ART

24/II

a Múzem Mesta Belehrad vložili obrovskú znalosť a námahu zaujať verejnosť touto udalosťou a prekvapili aj bohato vybavenou publikáciou, tlačenou až na 418 strán a bohato ilustrovanou Brtkovej dielami. * Mira Brtková sa maliarstvu začala intenzívne venovať počas pobytu v Ríme, kde mala samostatnú výstavu v roku 1964. Zúčastnila sa niekoľkých skupinových výstav, z ktorých najdôležitejšou bola Forme presenti v roku 1965. Na vojvodinských a srbských umeleckých scénach sa predstavila s výstavami v Galérii súčasného umenia v Novom Sade a Salóne múzea súčasného umenia v Belehrade v roku 1971. Mira Brtková bola členkou medzinárodnej umeleckej skupiny Illumination, ktorá vznikla v roku 1967 pod dozorom japonského umelca Nobuya Abeho (1913 – 1971). Členmi tejto skupiny boli Milena Čubrakovićová (1924 – 2004), americká umelkyňa Marcia Hafifová (1929 – 2018) a dvaja umelci – Talian Paolo Patelli a Talian švajčiarskeho pôvodu Aldo Schmid.

29. 5. 2021 • 22 /4961/

Skupina Illumination nemala deklaratívny pracovný program, ale všetci jej členovia boli spojení dômyselným chápaním umenia ako úplne nereferenčnej abstrakcie, ktorá mala viac organických a meditatívnych ako striktne geometrických a konštruktívnych vlastností. Vo včasných dielach Brtkovej, ktoré majú talianske názvy (čo znamená, že boli tam vytvorené a podobajú sa umeleckému životu toho prostredia), je podľa kritika Ješa Denegriho badateľné postupné oddeľovanie sa od dedičstva informalizmu, ktorého posledné stopy sú viditeľné mäkko reliéfne vrstvy materiálu na maľbe, aby sa z nich potom stal úplne plastický organizmus, väčšinou v bielej farbe, smerujúci k minimalizácii formy a potom k minimalizácii na radikálnom štádiu, čo sa nakoniec nepodarí, kvôli extrémnemu chápaniu obraz nevyhovoval jeho formovaniu a povahe. Totiž v duchu myšlienok, ktoré káže Abe a ktoré boli v zásade akceptované jeho mladšími asistentmi, nie je obraz síce zbavený všetkých odkazov na predmety, ale redukovaný na

jednoduché a zhrnuté vizuálne efekty, nie estetickým výtvorom, ale je skôr stvorený a mal by vyzerať ako znak duchovného „osvetlenia“ v tradícii ázijských životných filozofií. Po ukončení činnosti skupiny Illumination pokračovala Brtková v samostatnej práci maliara a sochára spolu s ďalším umeleckým záujmom. Po celú dobu medzi rokmi 1970 a 2012 dopĺňa cyklus Pracuje s výšivkami, v ktorom obnovuje tradičnú manuálnu techniku vyšívania, tvarovania v tkanine v spolupráci s miestnymi výšivkárkami a tkáčkami, najčastejšie jej Slovenkami.

z cyklu Metamechanika, Kolektívne, Strážcovia (inšpirované Slovákmi rakúsko-uhorskými hraničiarmi), Odtiaľto sem / odtiaľto tam, Vonku – dovnútra, Formy, Umelecký trón, Akumulácie, ktoré boli zobrazené aj na výstave Úvahy alebo Červené sochy (2005 – 2006). Väčšina z týchto sôch bola vytvorená „prijatím“, „preusporiadaním“ a „premenovaním“ hotových polotovarov alebo montovaných prvkov. Koncept Readymade nebol založený na výslovnom Duchampovom (Marcel Duchamp 1887 – 1968) spôsobe, akým bola koncepcia ready-made

Brtková aplikovala tiež akúsi symbiózu princípu organickej a geometrickej abstrakcie mimoriadne aktívnej farby, ktorej farebné zóny boli oddelené tvrdými hranami, čím vytvorili typ maľby zo série Rieka „A“ (1970) alebo ALLI (1970) v duchu základných plastických postulátov maliarskej kultúry neskorého modernizmu. Vyrobila niekoľko sérií sôch na prelome 20. a na začiatku 21. storočia, napríklad Outside-Inside (1999), Readymade (2000), sochy

integrovaná do praktík „nového sochárstva“ v 80. a začiatkom 90. rokov. Ide o diela jednoduchej objektívnej konfigurácie, ktoré vstupujú do postupu koncepčných sochárskych výkonov. Tieto diela by sa dali „inými slovami“ označiť ako efekt predstavenia a sledovania / pohľadu tela na sochárske predstavenia. Sochárka zo série Červené sochy upravuje a používa kovové polotovary (spracované, zvárané kúsky kovu) a stavia ich na podstavec, ktorý získa vzhľad monumentálnej

Mária Mira Brtková sa narodila v dedinke Nové Bánovce neďaleko Starej Pazovy. Absolvovala filmovú réžiu na Akadémii scénického a filmového umenia v Belehrade v roku 1953 a na Akadémii výtvarných umení (Accademia di Belle Arti) v Ríme v roku 1963. Režírovala hru Tennesseeho Villiamsa Sklenený zverinec (1956) v Národnom divadle / Népszínház v Subotici. V roku 1953 pôsobila v Prahe, kde pracovala u filmára a vysokoškolského pedagóga Otakara Vávru (1911 – 2011). Krátke filmy nakrúcala pre Záhreb film až do roku 1959. Pracovala ako scénografka v animovaných filmoch Step (1963) a Soloist (1963). Ako asistentka réžie Pietra Germiho (1914 – 1974) pracovala na filme The Facts of Murder (1959) v Taliansku. Bola tiež pomocnou režisérkou vo filme Sutjeska (1970 – 1971).

AR T

HLAS ĽUDU • OBZORY sochy. Tieto „ironické sochy“ sú ponúkané ako nedefinované a svojvoľné „zmetené stopy“ po monumentálnych sochách z obdobia socialistického modernizmu. Ich charakter stopy socializmu sa zvyšuje použitím červeného kovového rámu okolo podstavca a sochy. Paradoxom týchto prác je, že naznačujú ironický vzťah k lži socialistického modernizmu a na druhej strane istý melancholický, takmer nežný vzťah k artefaktom práce a symbolizácii minulých utopických spoločností. Slávnostné ukončenie výstavy prác Miry Brtkovej Reflexie / Reflections bolo okrem početných predstaviteľov médií umocnené

prítomnosťou predstaviteľov domácej kultúrnej a verejnej scény, akými sú prof. Dr. Ješa Denegri, Sava Stepanov, Nebojša Bradić, Slavimir Stojanović

Futro, Maja Uzelac, Mila Turajlić, Maja Đorđevićová, Ivana Zarić, Virdžinija a Đorđe Miketićovci, Maša Popovićová, Jelena Milašinovićová, Goran Jevtić, Ivana

1 DIMITRIJEVIĆ, Milica: Iluminacija u delima Mire Brtke. Politika, 12. 4. 2021, s. 13. 2 KRALJ, Miljana: Umetnost je stvarala od svega što je dotakla. Večernje novosti, 16. 3. 2021, s. 23. 3 JOVANOVIĆ, Lidija: Refleksije na tekstilu. Vreme, 22. 4. 2021, s. 54.

Konstantinovićová, Svetlana Ninkovićová, Ivan Aran, Igor Stangliczky, Branko Rosić, Ines Jevrosimovićová, Lilly Taylorová, Goga Grubješićová... Boli tu prítomné aj tie najvplyvnejšie médiá: Politika1, Večernje novosti2, Danas, Blic, Vreme3, Pečat, RTS a RTV, TV Pink, 2. program Rádia Belehrad a Rádio Nový Sad, novinári zo Slovenskej republiky, z Talianska a Nemecka – Stuttgartské spravodajské noviny a početné ďalšie médiá. Zdroj informácií: Publikácia Refleksije Mira Brtka Fotografie: Vladimir Miloradović / agentúra Preventer

K NIHY

Rozprava o westerne aj v srbčine

(Peter Michalovič, Vlastimil Zuska: Rasprava o vesternu. Zo slovenčiny preložil Michal Harpáň. Izdavačka knjižarnica Zorana Stojanovića : Sriemske Karlovce – Nový Sad 2021) Stevan Lenhart

a acid western, ako aj revizionistickému a postrevizionistickému westernu, modernému westernu a westernovým remake a retake. Zaujímavosťou tejto časti knihy sú aj Poznámky k českým a slovenským

príspevkom westernu, kde sa o. i. hovorí, že v subžánri moderný western môže českú a slovenskú kinematografiu reprezentovať niekoľko filmov – ide napr. o diela Kapitán Dabač (réžia P. Bielik), Noční jazdci (M. Hollý) a Je třeba

zabít Sekala (réžia V. Michálek, scenár J. Křižan). Kapitola Western ako žáner – príbeh a diskurz sa zaoberá zložkami westernového naratívu, medzi ktoré patria udalosti, putovanie a osídľovanie krajiny, hon dobytka, vojenské konflikty, únos a prenasledovanie, prestrelky, súboj, vlaková lúpež, prepadnutie dostavníka, vylúpenie banky… Štvrtá kapitola je venovaná charakteristikám typických westernových postáv a v jej osobitných častiach sa napr. hovorí o osamelom mužovi, jazdcoch, mužoch v akcii, ženách vo westerne, Indiánoch, Mexičanoch, Afroameričanoch, miešancoch a deťoch vo westerne, tiež sa rozoberá reč westernových postáv, ako aj zbrane, priestor a mestá vo westerne. V záverečnej kapitole Žáner v ohnisku interpretácií ide o teóriu interpretácie umeleckého textu, ktorú autori knihy aplikujú aj na príkladoch interpretácie filmového westernu. Kniha obsahuje aj zoznam literatúry a westernovú filmografiu.

25/III

niha pod názvom Rozprava o westerne autorov Petra Michaloviča a Vlastimila Zusku vyšla v spoločnej realizácii Slovenského filmového ústavu a Vysokej školy múzických umení v Bratislave a dožila sa dvoch vydaní (prvé roku 2014, druhé roku 2015). Publikácia v tomto roku vyšla aj v srbskom preklade Michala Harpáňa; vydanie má vyše 430 strán. Toto dielo česko-slovenskej autorskej dvojice filmových teoretikov a estetikov sa odborne zaoberá westernom ako filmovým žánrom, jeho zrodom a vývojom, postavami a dielami. Autori v predslove hovoria, že ich záujem o western je trvalý a prepája ich detstvo so súčasným obdobím ich života, takže teoretické písanie o danom filmovom žánri bolo pre nich aj určitým dobrodružstvom. Dodnes si vraj spomínajú na návštevy kina, kde sa premietali westerny, pokým opätovná – tentoraz vedecko-výskumná – recepcia týchto filmov v súčasnosti u nich

zase vyvolala nové zážitky. Kniha je rozdelená na päť kapitol. V prvej sa po úvodnom rozoberaní pojmu žáner autori zaoberajú priestorom tzv. Divokého západu a tamojšími legendárnymi osobami, ktorých životy boli námetom na mnohé westerny. V časti tejto knihy ide najmä o legendárneho bandita Jesseho Jamesa, ktorému autori venovali osobitnú pozornosť a hovoria o viacerých hraných filmoch, v ktorých vystupuje daná postava. V kapitole Zrod a metamorfózy westernu ako žánru sa poukazuje na niektoré literárne diela (ako aj divadelné predstavenia) na tému Divokého západu, ktoré predchádzali filmovému westernu. V pokračovaní autori problematizujú postavenie filmu Veľká vlaková lúpež (1903) ako prvého westernu a detailnejšie sa zaoberajú westernom v ére nemého filmu a tvorcami, ktorí prispeli ku kryštalizácii tohto žánru. Osobitné časti sú venované epickému westernu, subžánrom spaghetti western, eurowestern a eastern, antiwestern

IN T ER V IE W

29. 5. 2021 • 22 /4961/

BALLA, SPISOVATEĽ ZO SLOVENSKA

Sú to poviedky o ľuďoch, ktorí svoju nedostatočnosť vnímajú intenzívne Stevan Lenhart

26/IV

eď roku 1996 vyšla Ballova debutová zbierka poviedok Leptokaria, vyvolala neobvykle veľký záujem v literárnokritických (a určitých čitateľských) kruhoch, lebo taká próza sa predtým (a azda ani potom) v slovenskej literatúre neobjavila. Autor za túto knihu získal Cenu Ivana Kraska a kritika mu už vtedy uznala jazykové majstrovstvo, ktorým vo svojich poviedkach vyjadroval „hľadanie prapodstaty vecí a vzťahov na hranici reality a fikcie” s prítomnosťou bizarných javov, neistoty, strachu, šoku a prekvapení. Zvláštnosť Ballových včasných próz je tiež v tom, že pocit emočnej a psychickej izolovanosti jednotlivca vzhľadom na spoločnosť je v nich miestami vyjadrený sugestívnym literárnym spôsobom vzbudzujúcim taký dojem, aký možno porovnať so zážitkom z hudobného alebo filmového diela (sám spisovateľ však sebakriticky podozrieva, že sa mu to v jeho textoch podarilo vyvolať). Dnes, 25 rokov po vydaní Leptokarie, v rozhovore s Ballom – ktorý vo svete literatúry používa len priezvisko, krstné meno na obaloch jeho kníh nenájdete – nás zaujímali okolnosti vzniku týchto poviedok, autorove vtedajšie inšpirácie a jeho súčasná mienka v súvislosti s kultovou knihou. V ktorom období, čiže ako dlho vznikali poviedky zo zbierky Leptokaria? V akých spomienkach vám zostalo to obdobie? Spomenuli by ste niektorých spisovateľov alebo diela (alebo udalosti), ktoré vás inšpirovali a – buď priamo alebo nepriamo – vplývali na vznik próz z tejto knihy? – Bol to začiatok 90. rokov, krásne časy, ale nie pre každého. Niektorým sa zrútil ich obľúbený režim. Plačú za ním dodnes, a keď už stihli zomrieť, tak za ním plačú ich deti a mentálni dedičia. Písať som začal už pred koncom totality, bez šance na publikovanie, a nič z toho sa v Leptokarii neskôr neobjavilo.

Za socializmu som publikovať ani nechcel, a tomu, že raz padne, som neveril. Bolo mi zle z toho, čo vtedy vychádzalo, s veľmi zriedkavými výnimkami, ako Sloboda, Johanides, Mitana, debut Edmunda Hlatkého... Koncom 80. rokov sa situácia mierne zlepšila, objavili sa napríklad Pišťanek, Taragel,

treba vybojovať. No prinajmenšom šlo o to, aby ma väčšinová, slušná, usporiadaná spoločnosť, mamičky s kočíkmi a ich chlapi nechali na pokoji, aby ma nikto neotravoval svojimi pravidlami, diktátom, ako treba vyzerať, ako sa treba obliekať, ako si treba zariadiť život a o čo sa treba snažiť. A chcel som sa im smiať a chcel som ich aj urážať. Chcel som byť ako Jack Kerouac, aj moji kamaráti chceli byť ako Jack Kerouac, mnohí tak aj dopadli. Dnes by som chcel byť skôr ako William Burroughs kombinovaný s Kafkom, no to tiež nie je žiadna výhra. No a čo. Neviem, čo by tak mohla byť pre mňa výhra. Sám názov Leptokaria možno vnímať s ohľadom na viac jeho významov (Eva Balla (foto: Nicol Hochholczerová) Jenčíková napr. vo svojej reich poviedky boli pre mňa zázrak. cenzii uvádza geografický, ale aj Chcel som napísať knihu, ktorá by dermatologický aspekt daného v predošlom režime nemala šancu termínu). Názov totiž pôsobí vyjsť. K nevydateľnému spôsobu zároveň exoticky, melodicky a písania a nevydateľným témam záhadne, ale má aj schopnosť som sa nemusel nútiť, lebo to, čo vyvolávať určité asociatívne som cítil a ako som to chcel vyjadriť, a symbolické súvislosti s prózami bolo vtedy neakceptovateľné, hoci z danej knihy. Ide tiež o titulok inak v slobodnom svete bežné, záverečnej poviedky v knihe. Ale nešlo asi o žiadnu extra inováciu. prečo ste si zvolili práve tento Mladý človek v takej pozícii vyvrhe- názov? ľa síce trpí, no zároveň je rád, že – Raz som už neviem kde zbadal je čudný, výnimočný. Základom slovo Leptokaria, úplne ma ohúrilo. bol protest proti konformite, nor- Vôbec som netušil, že je to známe malite, obyčajnosti, proti bežnej letovisko, turistická destinácia. predstave života v rodine, v spo- V tom čase som o zahraničnej ločnosti, protest proti axiómam letnej turistike nesníval, ani teraz o dôležitosti národa a po páde o nej nesnívam, lebo ma to vôbec režimu znovu aj o dôležitosti viery, nezaujíma. Žiadne pláže, horúčava, tradície, konzervatívnych hodnôt, more, nič také. Videl niekto Sida bol to protest dokonca aj proti Viciousa na gréckej pláži? Čiže „slušnosti“. Protest, vyjadrený drob- v tých časoch som netušil, o čo nými príbehmi, zážitkami mladého ide, ale priťahovala ma predstava protagonistu. Samozrejme, môj leptania a lepry, proste, to slovo spôsob života bol a je v skutoč- evokovalo čosi ako poškodzovanie nosti jedným z bežných spôsobov tela leptaním, obliatie kože kysenormality, aj keď „inej“, lebo veď aj linou a utrpenie s tým spojenie, čosi ako bítnictvo, punk či skrátka no a samozrejme aj tú príšernú nonkonformnosť je len produkt chorobu, lepru. Keď som zistil, že väčšinovej konformnosti, je čímsi Leptokaria je letovisko, bolo to ešte nevyhnutne len na tomto pozadí, fascinujúcejšie – ten protiklad meje to sprievodný jav, nič veľké, nič dzi pravým významom toho slova, výnimočné, nič svetoborné, no zemepisného údaju, a mojím prvotkedysi som to takto nevnímal. Bral ným spontánnym pocitom z toho, som to ako exkluzivitu, čosi, čo si ako to slovo znie, z tej asociácie

s utrpením, mučením, chorobou a smrťou. Zdalo sa mi vhodné takto nazvať knihu, plnú špiny, smútku, sarkazmu, pocitu nezmyselnosti života. Už vtedy som chcel zmiasť naivného čitateľa, ktorý sa bude riadiť názvom knihy. Chcel som ľudí vlákať do pasce. Aj poviedka Leptokaria, kde je to slovo naozaj v tom zmysle letoviska, je plná pocitov a drobných udalostí, ktoré sa rozhodne nespájajú s plážovými zážitkami pohodových výletníkov, peknučkých mileneckých dvojíc alebo rodiniek s deťmi pri mori. Rozhodne nie. Toto „rozhodne nie“ mi ostalo dodnes. Ako vznikli vaše spolupráce s vydavateľmi Petrom Šulejom a Kolomanom Kertészom Bagalom? Ako reagovali na vaše prózy? – Prvým vydavateľom Leptokarie bol Peter Šulej, knižka vyšla v jeho banskobystrickom vydavateľstve Drewo a srd. Vtedy ma zaujal názov Drewo a srd, bolo to slovné spojenie absurdné a do istej miery nezmyselné. Toto sa k mojej knihe dokonale hodí, povedal som si. Bol som príjemne prekvapený, že na zápecníckom Slovensku je niekto schopný takto nazvať vydavateľstvo! Ešte aj dnes by som bol prekvapený. Hoci dnes by ma neprekvapil ani tak ten názov, ako skôr nápad založiť vydavateľstvo a nie posilňovňu či barber shop. Peter Šulej raz pricestoval do mesta, v ktorom som sa narodil, kde žijem a kde hádam aj zomriem, čiže do Nových Zámkov na juhu Slovenska, na festival performančného umenia Transart Communication. V budove kina, kde sa festival uskutočnil, sa opieral o barový pult a popíjal pivo. To bolo hneď dobré a sympatické znamenie. Zoznámili sme sa a ja som mu odovzdal kopu poviedok, krvopotne naklepkané, stokrát opravované strojopisy. No a na druhý deň pri tom istom barovom pulte mi Šulej povedal, že je mu ľúto, ale tie poviedky sú nahovno. Ja som sa tváril, že ma to netrápi, ale zrútil sa mi môj malý mizerný svet. A Šulej sa zrazu rozosmial, búchal ma po pleci a povedal, že len

IN TER VIE W

HLAS ĽUDU • OBZORY návideli, ktosi dokonca tvrdil, že je to najhoršia slovenská kniha vôbec. To sa mi páčilo. Outsideria bola ozaj extrém, prejav extrémneho zúfalstva. Ale doteraz si myslím, že aspoň „ideologicky“ boli obe knižky v poriadku, vyjadrovali jasný postoj. Na ňom sa nič nezmenilo, alebo som dokonca pritvrdil. Ale literárne to bola miestami slabota. Pritom som sa veľmi snažil. Ale snaha škodí. Lepšia je precíznosť, spojená paradoxne s dávkou ľahostajnosti. O problematickej úrovni Leptokarie by som dodnes nevedel, lenže v týchto pandemických dňoch som si tie veci znovu prečítal. Takéto spätné čítanie patrí k hrôzam pandémie. Čoskoro vyjde výberovka 25 x Balla, tam budú najlepšie kúsky v novom outfite, znovu napísané. Ale z týchto dvoch spomínaných kníh je tam práve len čosi z Leptokarie. Vaša ďalšia, už spomínaná kniha Outsideria z roku 1997 má vlastne dosť toho spoločného s Leptokariou. Hovoríte, že napísaná bola ešte pred ňou... Dalo by sa povedať, že Outsideria svojou formou a štýlom vtedy vyznela v určitom zmysle ako váš osobný literárny manifest? – Áno, a nielen literárny, ale aj „manifest“ istého druhu myslenia, pohľadu na svet, je to smutná oslava negativizmu a beznádeje, autoterapia, provokácia, naivná pomsta svetu. Ako som už spomínal, v chystanom vydaní výberovky 25 x Balla sa z Outsiderie nakoniec neobjaví nič, hoci som z nej pôvodne vybral jednu ukážku, ale nech som ju prepisoval, vylepšoval, obrusoval akokoľvek, stále sa mi nezdala v poriadku. V Outsiderii je proste duch zmaru, depresie, aj hnevu, ale celé je to literárne dosť naivné, zdá sa mi teraz, hoci niektoré časti, úseky, odseky, vety sú podarené, a poznám ľudí, osobne aj sprostredkovane, ktorí tú knihu považujú za kultovú. Musela vzniknúť, nevedel som sa jej vyhnúť. A som rád, že existuje a že je to moja kniha. Pri čítaní poviedok z knihy Leptokaria a pociťovaní ovzdušia, ktoré jej texty vytvárajú, nejako sa vnucujú porovnania s ovzdu-

ším, aké vytvárajú určité filmy niektorých avantgardnejších autorov (napr. Davida Lyncha) alebo skladby niektorých hudobníkov – napríklad včasnejšia tvorba skupiny Swans, alebo rôznych iných autorov industrickej, punkovej a temnejšej elektronickej hudby… Zostáva to všetko na asociatívnych predstavách samého čitateľa, alebo možno priamo súvisí aj s vašimi inšpiráciami zo sveta filmu a hudby? – Jednoznačne áno, súvisí. Lynchove filmy som obdivoval, hoci som im nerozumel, ale asi im ani veľmi netreba rozumieť. Keby bolo treba, zrejme by ich natočil ináč. Zrozumiteľných filmov je dosť, nemusia byť také všetky. No a Swans? Vplývala na mňa nielen ich hudba, ale aj kniha Konzument od speváka Michaela Giru. Z platní najmä Children of God... Ale potom aj nádherný, desivo smutný Burning World. Je nepochopiteľné, že sa táto platňa nestala svetovým trhákom. Alebo je to práveže pochopiteľné. Mnohé poklady ostanú nepovšimnuté a namiesto ních je oslavovaný brak. Swans počúvam dodnes, minimálne raz týždenne, vrátane najnovšieho Leaving Meaning, je to po rokoch zasa fantastický album. Vždy si ho púšťam v práci, v úrade, dáva mi silu vydržať medzi normálnymi ľuďmi. V takých situáciách je Swans môj tajný spojenec, stačí pár slov a tónov a viem, že v tom nie som sám. Hoci, striktne vzaté, čo sa tým mení, keď človek v niečom takýmto spôsobom nie je sám? Ja nepomôžem Girovi, on nepomôže mne. A napriek tomu to zázračne funguje. Teda v tomto prípade pre mňa, nie pre Giru. Asi o to ide v umení, hudbe, literatúre. O hľadanie blízkeho, príbuzného, spoločného. Kedysi, práve v časoch Leptokarie, ale aj niektorých ďalších kníh, som robil tú zásadnú chybu, že som chcel písaním vyvolať taký silný dojem, ako spomínané skupiny vyvolávali hudbou. Lenže to sa nedá. Literatúra na to nemá. Na mňa aspoň žiadna literatúra tak silne nezapôsobila.

V poviedke Infekcia hlavný hrdina zažíva strach z vlastnej prítomnosti a sebou infikovaného okolia... Takýto námet umožňuje rôzne interpretácie, ale literárna kritika sa v podstate uzhodla na tom, že ide o existenčný strach jednotlivca vo svete „plnom absurdity a vonkajšieho nepriateľstva“... Ako by však znela vaša interpretácia tejto prózy? Povedali by ste niečo o nej, čo literárni kritici už nepovedali? – Nepamätám si, čo všeličo povedali kritici, ale pre mňa teda nešlo predovšetkým o vonkajšie nepriateľstvo – hoci samozrejme aj o to – ale primárne šlo o nepriateľstvo voči sebe samému, o pocit osobnej nedostatočnosti, nevydarenosti, slabosti, vlastného zla, hoci vlastné zlo bolo skôr len zbožné želanie, lebo keby som bol aspoň výnimočne zlý, tak by som niečo znamenal, síce niečo zlé, ale každopádne niečo. Slaboch sa vyznačuje tým, že nemá ani len na zlo, a keď sa veľmi snaží, tak ho hocikto hneď zašliapne ako červíka a je po probléme. Takže Infekcia je o ľudoch, ktorí vnímajú svoju nedostatočnosť, nevydarenosť a vnímajú ju až príliš intenzívne, až tak, že vedomie vlastnej nedostatočnosti im znemožňuje žiť. Nejde teda primárne o vonkajší konkrétny svet, ale o nich samých v akomkoľvek svete. Ako sa pozeráte na vývin vašej neskoršej literárnej tvorby vo vzťahu ku knihe Leptokaria? Ide o určité nadväznosti a dozvuky, alebo pokračujete písať bez ohliadania sa za tým, čo ste vtedy vytvorili? – Ohliadam sa, ale opatrne, a niekedy nad tým Ballom z 90. rokov krútim hlavou. To, čo som chcel vyjadriť, je pre mňa dodnes v poriadku, problém je s tým, prostredníctvom akých príbehov, akých poslabších, nevydarených fabulácií som to vyjadroval. Že dnes to robím rovnako nevydarene, si, žiaľ, uvedomím zasa až o desať či dvadsať rokov. Asi je to takto normálne. To ma mrzí, lebo od normality sa po celý čas úprimne dištancujem. Neviem, kto bol Carl von Clausewitz, ale vraj povedal, že vojna je pokračovanie politiky inými prostriedkami. Tak ja by som povedal, že moje písanie je neustále pokračovanie Leptokarie inými prostriedkami, a občas sa bojím, že dokonca tými istými.

27/V

žartoval, že poviedky sú vynikajúce a okamžite ich chce vydať. V roku 1996 vyšla Leptokaria. Kali Bagala potom prejavil záujem o vydávanie ďalších mojich kníh, no druhá ešte vyšla v spolupráci Šuleja a Bagalu, bola to Outsideria. Tú som v skutočnosti napísal skôr ako Leptokariu, už niekedy v rokoch 1992 až 1993, ale napokon vyšla veľmi, veľmi prepracovaná, hoci dnes si myslím, že bola prepracovaná nedostatočne. Ale to si myslím aj o Leptokarii a prakticky o všetkých ďalších knižkách, od ktorých vydania prešli roky. Naopak, nemyslím si to o najnovších, tak približne od knižky V mene otca. Tie sú celkom fajn. To, že si to takto predstavujem, je dobré, lebo keby to tak nebolo, znamenalo by to stagnáciu. Možno naozaj stagnujem, ale našťastie o tom neviem. Takže môžem písať ďalej a domnievať sa, že to má význam, aj keď neviem, pre koho okrem mňa. Dobré znamenie bude, keď tu o desať rokov spochybním kvality V mene otca a všetkého, čo nasledovalo. Literárna kritika na Slovensku prijala Leptokariu so záujmom a po vydaní tejto knihy hádam každý tamojší literárny časopis ju recenzoval alebo ju zapojil do svojho tematického rozhovoru. Prekvapil vás vtedy taký ohlas zo strany literárnej kritiky? Ako ste vnímali všetky tie reakcie? – Bol som nadšený. Veď o to mi šlo, o to ide každému, najmä mladému, ale nielen mladému autorovi. Navyše, ani ja som v tom čase nenarazil na lepšiu domácu knihu a už vôbec nie s takými témami a tak napísanú. Dnes to vidím inak, ale dnes by to iste aj tí kritici videli inak. Aj oni sa vyvíjali a vyvíjajú, ak nepomreli. V tom čase bolo, myslím, oveľa viac publikačných možností pre vcelku serióznu literárnu kritiku, aj v denníkoch, a tie kritiky mali, zdá sa, aj nejaký dopad na verejnosť, aspoň na jej príčetnejšiu časť. Dnes je vplyv kvalitnej kritiky vcelku mizivý a príčetnejšia časť verejnosti takmer neexistuje. Alebo je v hlbokej... defenzíve. Všetko valcuje internetový primitivizmus. Prekvapuje ma, že Leptokaria bola prijatá pozitívne, ja sám by som ju dnes tak neprijal. No po boji je každý generál, dokonca aj dezertér ako ja. Moja nasledujúca kniha, Outsideria, pokiaľ si pamätám, extra nadšenie nevzbudila. Mnohí ju ne-

R ECENZIA

29. 5. 2021 • 22 /4961/

Štandardne a konštantne

(Mária Kotvášová-Jonášová: Keď príde čas. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny – Výbor pre informovanie, Nový Sad 2020) Zuzana Čížiková

28/VI

vykli sme si, že sa produkcia kníh pre deti a mládež u nás viaže s dvoma – troma vydavateľstvami; predovšetkým so Slovenským vydavateľským centrom v Báčskom Petrovci, občas i s vydavateľstvom Hlasu ľudu či Matice slovenskej v Srbsku. Aj keď našej renomovanej autorke pre deti a mládež Márii Kotvášovej-Jonášovej dosiaľ knihy vychádzali v prvých dvoch spomenutých vydavateľstvách, najnovšiu knihu pod názvom Keď príde čas (2020) vydal Výbor pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Treba však pozitívne oceniť najprv snahu vydať knihu pre deti, ktorých v našich menšinových pomeroch stále chýba a veríme, že ďalšou dobrou stránkou tohto vydavateľského počinu bude putovanie kníh bližšie k detským čitateľom – do rodinných, školských a mestských knižníc. To, čo neumožňuje materiálna podoba knihy, môže suplovať jej obsah. Meno autorky a jej renomé v našom menšinovom literárnom kontexte, aj keď je tak drobnučko napísané na titulnej strane, zaručuje zaujímavý a dynamický príbeh. Mienime, že je Kotvášová-Jonášová vo svojej tvorbe stále a štandardne na dobrej úrovni, vybudovala si takú poetiku príbehovej prózy pre deti, ktorá aj napriek opakovaniu a automatizácii niektorých jej dominánt neustále čerpá zo žitého sveta súčasných detí, čo jej dáva potrebnú dávku autenticity a aktuálnosti. Asi nie je reálne očakávať od autora / autorky, aby každým svojím dielom prekvapil/-a a zároveň prekračoval/-a (vlastné) pomyselné hranice. Čo však neznamená, že k tomu nemá cieliť. Kotvášová-Jonášová je už rozpoznateľná svojím autorským rukopisom a je samozrejmé, že sa aj v novej knihe Keď príde čas dajú vypozorovať niektoré dominantné charakteristiky jej prozaickej tvorby. Vyprofilovala sa predovšetkým v žánrovom okruhu príbehovej, resp. spoločenskej prózy pre deti a mládež a základnou látkou jej

umeleckého sveta je detská každodennosť. Tvorivá metóda tzv. reálnej fikcie (udalosti a zážitky sú odpozorované z reálneho sveta a transformované/štylizované do literárneho diela) prispieva k možnosti príbeh detských hrdinov vnímať ako súčasť / výsek zo skutočného sveta (najčastejšie z rodinného a školského prostredia). Spravidla sa koncentruje na jednu ústrednú detskú postavu, ktorá je často aj rozprávačom, príbeh buduje na jednej zápletke, v narácii dominujú dynamické dialógy, repliky sú často komické a vtipné. Detské postavy ako aktérov stvárnených udalostí charakterizuje „životnosť“ a „vierohodnosť“. To nie sú kladní hrdinovia „šuštiaci papierom“, ale detské postavy v mnohom podobné s „reálnym“ nezbedným dieťaťom, čo predstavuje priestor identifikácie sa detského čitateľa s detskou postavou. Podobne ako aj v niektorých predošlých knihách, kompozične ide o zoradenie viacerých próz s ústrednými hlavnými postavami. Napríklad v úvode využíva apostrofu – obracia sa na čitateľov, čo je podobné osloveniu z Višňového lekváru, lenže tu sa namiesto rozprávačky-postavy prihovára autorka: „Milí malí čitatelia, pre vami je malá milá knižka.“ (s. 3), čím anticipuje práve tú celkovú pozitívnu, „milučkú“ atmosféru knižky a nadväzuje aj kontakt s čitateľmi / poslucháčmi, čo uzaviera v epilógu, kde sa zase na nich obracia vo fingovanom rozhovore (otázky, výzvy). Voľbu danej autorskej stratégie vidíme ako postup, ktorým viaceré krátke prózy spája do kompozične uceleného dlhšieho textu, zároveň dĺžka jednotlivých poviedok vyhovuje recepčným schopnostiam detských príjemcov. V tejto autorkinej po rade deviatej knihe sledujeme príhody dvoch detských postáv Andreja a Márie; na začiatku sa proporčne po dve poviedky vzťahujú na zážitky

každej z postáv a od polovice knihy (v ďalších 5 prózach, keď Andrej prichádza na dedinu k babke tráviť prázdniny) sú postavy aktérmi spoločných zážitkov, čo kulminuje v poslednej scénke – rozhovore o svadbe. Prózy tematizujú detskú každodennosť (hry, hádky, priateľské a rodinné vzťahy), ich stvárnenie je bazírované predovšetkým na dialógových prehovoroch, z ktorých vznikajú humorné situácie (napr. z nepochopenia toponymu (kovačickej) Marakany, sémantiky priezvisk a pod.). Komický efekt nastáva, podobne ako aj v predchádzajúcej tvorbe, raz na základe dvojvýznamovosti slov, ale najčastejšie z odlišného kontextového vnímania nejakej situácie, k čomu nás vedie práve rozprávačska stratégia, napríklad, keď dievčatá vo svojej detskej nevedomosti a v rámci svojej ontogenézy na dojčenie bábätka reagujú infantilne (pýtajú sa, kde má šálku ). Už zvoleným vekovým obdobím (predškoláci a školáci) sú postavy nevyhnutne situované do rodinného prostredia, pritom okrem rodičov významnú úlohu tu majú aj starí rodičia, čo prispieva k celkovej pozitívnej a láskavej atmosfére v knihe. Významnú rolu vo viacerých poviedkach z rodinného prostredia má otec (čo je zdôrazňované aj v starších prózach, ilustračne: Ocko, kedy pôjdeme?, Keď otec vychováva; Otec rytier, mama dračica). Otec všeobecne vzaté napĺňa mužskú rolu, môže byť pozitívnym vzorom dieťaťa v mladšom školskom veku, vedie dieťa k aktivite, je zdrojom nových informácií a skúseností. Jeho rola sa v tomto období dostáva do alternatívy vo vzťahu k matke ako symbolu bezpečia a istoty, ale autorka predstavu ideálneho ocka nenapĺňa. Konfrontáciou literárneho obrazu postáv otca a matky vychádza, že otec sa v starostlivosti a vo výchove detí nie veľmi nájde, postava matky je deťom bližšia a patrí jej

dominantné miesto v rodinnej hierarchii. Aj v najnovšej knihe vyniká próza, kde starostlivosť o deti preberá otec, z čoho vzniká anegdoticky a komicky koncipovaný príbeh. Ide o prózu Ako Andrej hľadal mamu, v ktorej autorka spojila humor a silné posolstvo o význame lásky v najužšej rodine. Otec si nevie poradiť so synovým dožadovaním sa matky v období jej krátkej neprítomnosti a v tej bezradnosti povie, že nevie kde je. Andrej navrhne, aby ju šli hľadať a začne prekutávať zásuvky, čo vyústi do humornej pointy. Rodina predstavuje priestor, kde má dieťa dostať pozitívnu hodnotovú orientáciu. Samotná rodina je hodnota, ktorá sa v Kotvášovej-Jonášovej tvorbe nikdy nespochybňuje, ani vtedy nie, keď sú vzťahy dočasne narušené. Podobne ako v predošlých, aj v najnovšej knihe autorka tematizuje harmonické vzťahy starých rodičov a vnúčat. V jej sujetovej línii sa zachytáva príchod vnuka Andreja Čížika k babke na dedinu, kde sa nudí. Prázdninový čas (ako symptomatický pre tematizovanie tohto vzťahu aj v iných prózach) si Andrej nevie predstaviť bez mobilu, počítaču a káblovky (ako zástupné veci novej technologicko-informačnej doby), ktoré u babky nemá. Vychádza do ulice a kontakt s dedinskými deťmi vyvoláva rad komických situácií, vyplývajúcich zo situačných a slovných súvislostí. Kamarátka Marienka, hra s deťmi a starej mamine lepníky zmenia Andrejovo správanie k babke a postoj k pobytu u nej. V tejto knihe evidujeme niekoľko základných funkciií dobrej knihy, ktoré musia pôsobiť synergicky a nepotláčať primárnu estetickú funkciu. Autorka nevtieravo a veľmi subtílne cez detské postavy spoznáva dieťa s jednotlivými, aj s tak trochu tabuizovanými aspektmi života (prvé sympatie, ránne materstvo, kojenie novorodenca). Detský aspekt sa konfrontuje a dopĺňa s aspektom dospelých (rodičia a starí rodičia) a s touto dvojjednotou detského a dospelého súvisí aj názov knihy resp. leitmotív – spoznáš to, zistíš, zbadáš keď narastieš a keď príde tomu čas. Tento motív tajomstva posúva príbehy dopredu, na ňom sa buduje tenzia a z neho sa často vyvodzuje aj pointa príbehov.

K NIHY

HLAS ĽUDU • OBZORY

O bratstve a vzájomnosti Slovanov (Ľudovít Števko, Marek Mahút, Maroš Puchovský: Vojenské bratstvo Slovanov. Vydavateľstvo Žilinská prvá obchodná, 2020) Martin Prebudila

národov často prinútení mieriť hlavňami zbraní na seba a namiesto vzájomného vraždenia radšej volili útek k vojsku svojho oficiálneho nepriateľa. Alebo boli popravení, ako to bolo počas 1. svetovej vojny v Kragujevci na srbskom území. O tejto tragickej udalosti sa hovorí v kapitole Živá idea panslavizmu v 1. svetovej vojne na stranách 45 až 52: Najväčšiu vzburu v rakúsko-uhorskej armáde pred koncom vojny opísal historik Vojenského historického ústavu plukovník Miloslav Čaplovič takto: „V nedeľu 2. júna 1918 bolo v Kragujevci horúco. Poriadne horúco, doslovne i obrazne. Slnko pražilo, z miestnych krčmičiek a kaviarní, tzv. kafanov, sa ozýval spev. Medzi inými aj slovenské pesničky. V ten deň sa vyplácal žold. Mimoriadne o desať dní skôr a mimoriadne aj s vypla-

tením tzv. slúžneho za mesiace prežité v zajatí. Bolo viac peňazí, viac rakije, viac emócií. Večierka bola ako zvyčajne o 21. hodine. Väčšina ju dodržala. Výnimkou bol pešiak Martin Riljak, ktorý sa hlučne a so spevom vracal pol hodiny po večierke. Jeho príchod sa skončil konfliktom so šikovateľom (rotným) Antonom Bednárom, veliteľom izby, ktorý ho na druhý deň určil na raport. Práve v tom momente však okolo izby prechádzala početná skupina oneskorencov z iných rôt a Riljak začal na nich kričať. Bežná iskra zažala plameň. Bednár dostal poriadny výprask a oneskorenci nezostali len pri tom. Vylámali skrine s puškami a nábojmi. Spustili lavínu, ktorá sa už nedala zastaviť.“ Vodcom vzbury bol šikovateľ (rotný), 28-ročný drotár z Dlhého poľa Viktor Kolibrík. Vzbúrenci vtrhli do kancelárií, ukoristili pokladnicu, zničili štábne dokumenty, prerušili telefonické spojenie a prepadli železničnú stanicu. Pohotovosť odzbrojili a jej veliteľ, nadporučík Ervin Deutsch, skončil pri šarvátke s prestrelenými pľúcami. Nadránom 3. júna prišla odpoveď: Posádka dragúnov siedmeho jazdeckého pluku a delostrelecké batérie obsadili stred mesta a kasárne 71. pešieho (trenčianskeho) pluku. V bezvýchodiskovej situácii sa vzbúrenci vzdali. V sobotu 8. júna 1918 zasadal v Kragujevci mimoriadny vojenský súd. Obvineným prečítali obžalobu v nemčine a podľa vojenského trestného zákona a poriadkov stanného práva bolo odsúdených na trest smrti 44 obžalovaných. (...) O dvadsať rokov neskôr, 19. júna 1938 sa v Kragujevci konala pietna spomienka na túto historickú udalosť. Na nej sa zúčastnil divízny generál Rudolf Viest, neskorší veliteľ slovenskej armády v Slovenskom národnom povstaní, ktorý počas 1. svetovej vojny bojoval aj v radoch srbskej armády na solúnskom fronte. Začiatkom

leta 2007 bol opravený a opätovne sprístupnený pamätník štyridsiatim štyrom vojakom trenčianskeho 71. pešieho pluku, ktorý sa významne zapísal do análov 1. svetovej vojny. Vynikajúci režisér Paľo Bielik nakrútil o tejto tragickej udalosti nezabudnuteľnú filmovú drámu Štyridsaťštyri, patriacu do pokladnice slovenského filmového umenia a slovenského herectva. Mnohým utkveli v pamäti emotívne scény Bielikovho filmu: „Prvý, druhý, tretí vystúpiť! Prvý, druhý, tretí vystúpiť! Prvý, druhý, tretí vystúpiť!…“ Knižka Vojenské bratstvo Slovanov tiež okrem iného vyzdvihuje zásadnú rolu Slovanov v 2. svetovej vojne pri porážke fašizmu. A boli to opäť oni, ktorí priniesli najväčšie obete v oboch svetových vojnách. Autori si v rámci hlavnej témy všímajú aj povojnový vývoj až do dnešných čias a neunikla im dlhodobá snaha Západu vraziť klin medzi slovanské národy. Ako sa to v knihe uvádza presadzovanie zvrchovanosti národných štátov je najdôležitejším posolstvom, ktoré pre slovanské krajiny prináša dnešná idea slovanskej vzájomnosti. Jeden zo spoluautorov knižky Ľudovít Števko pre portál napalete.sk o. i. povedal: Európu nám ktosi stále delí na Východ a Západ. Je to smiešne delenie, lebo Zem je guľatá. Za východnú časť Európy Západ považuje slovanské štáty, predovšetkým Rusko. To je v geopolitickom chápaní západného establishmentu hlavným nepriateľom Západu a USA. Publicista Števko zároveň vysvetlil hlavný motív, prečo sa zúčastnil na tvorbe tejto knihy: Slovanská vzájomnosť sa nesmie stať anachronizmom, musí sa živiť z prirodzených príbuzenských pohnútok. Ako rodina národov musíme držať spolu, len tak si v národne a hodnotovo zdevastovanej Európe zachováme našu slovanskú aj národnú identitu.

29/VII

itatelia, ktorí prevažne sledujú najnovšie slovenské beletristické vydania, možno si ani nestačia všimnúť početné vzácne knihy tzv. literatúry faktu alebo dokumentárnu prózu z ďalších a bližších dejín slovanských národov, presnejšie povedané – Slovanov. Zhodou rôznych okolností naposledy sa mi do rúk dostala jedna veľmi zaujímavá kniha, ktorá mi prišla z Bratislavy a ktorá hovorí práve o tejto téme a o celej slovanskej problematike od revolučných rokov 1848 až podnes. Na úvod si dovolím uviesť niekoľko slov o knižnom vydaní Vojenské bratstvo Slovanov (s podtitulom Politika Západu voči slovanským štátom sa nezmenila ani po 2. svetovej vojne), ktoré mi z vydavateľstva Žilinská prvá obchodná poslal jeho majiteľ a kolega novinár Mgr. Pavel Kapusta a ktorú som s veľkým pôžitkom „zhltol“ za dve popoludnia. Už na začiatku ma zasiahol výborne a výstižne o celej veci napísaný predslov známeho slovenského historika a politika PhDr. Antona Hrnku, CSc., ktorý čitateľovi približuje náplň a sujet diela: Knižka Vojenské bratstvo Slovanov trojice osvedčených autorov (Ľudovít Števko, Marek Mahút, Maroš Puchovský), ktorí naposledy spolupracovali na čitateľsky úspešnom titule Prepisovači dejín, je nielen sondou do minulosti, prítomnosti a možnej budúcnosti slovanského spoločenstva, ale aj pripomenutím si skutočnosti, že to boli práve Slovania, ktorí priniesli najväčšie obete v oboch svetových vojnách a svet by bez ich prispenia neporazil hitlerovský fašizmus. (…) Fenomén slovanstva, ktorý sa vinie európskymi dejinami už viac ako 1 500 rokov, je však interesantný aj z iných historických pohľadov Historik Hrnko nakoniec, už keď kniha uzrela svetlo sveta,

povedal aj toto: Ak chcú Slovania v Európe niečo znamenať, nemôžu ísť proti sebe a musia držať spolu. A knižka hovorí práve o tom, kedy si Slovania našli cestu k sebe. Niečo viac ako stopäťdesiatstranová kniha Vojenské bratstvo Slovanov nie je však len opisom etnogenézy a sondou do minulosti, prítomnosti a možnej budúcnosti slovanského spoločenstva, ale mapuje i jeho úlohu vo vojenských konfliktoch. Počas bojov boli príslušníci slovanských

N OVELA

29. 5. 2021 • 22 /4961/

VÍŤAZOSLAV HRONEC

30/VIII

Dynastia Beňovských (8) (15) Jediný syn Mihálya Eszterházyho, Serafín, išiel v otcových stopách a v egyptológii sa stal odborníkom na staroegyptské balzamovanie. Na medzinárodnej konferencii o starodávnych technikách balzamovania v Alexandrii v roku 1960 sa zoznámil s Florabellou Lamasovou, asistentkou na Archeologickej fakulte v Riu de Janeiro, ktorá práve dopisovala doktorandskú dizertačnú prácu o balzamovaní v dobe predkolumbovskej Ameriky. Zosobášili sa v Riu a žili vo štvrti Barra da Tijuca v západnej časti mesta. Serafín prednášal arabčinu na tamojšej filozofickej fakulte a písal komparatívne štúdie o staroegyptskom a predkolumbovskom balzamovaní. Po Florabellinej tragickej smrti pri dopravnej nehode roku 1971 sa vrátil s deväťročným synom Fernandom do Egypta. Svojho otca aj strýka v roku 1977 balzamoval po staroegyptsky. S druhou manželkou Hortenziou mal dcéru Anastáziu. Zomrel koncom januára 2011 na ulici, keď ho ušliapal dav počas občianskych protestov na začiatku egyptsko-arabskej jari. Jeho hrob na pravoslávnom cintoríne v Káhire bol prístupný, ale po prvý raz sa Komisia stretla s možnosťou, aby získala jeho DNA pred exhumáciou. Dozvedeli sa totiž, že jeho syn Fernando vložil do alkoholu otcovo pravé ucho, ktoré mu odňal zo zohaveného tela. Dav ho rozdupal na kašu a identifikovať ho mohli len podľa električenky (peňaženku mu ukradli). Pravdaže, otca na ulici nenašiel Fernando, ale zavolali práve jeho do márnice kvôli identifikácii. Kým sa neúspešne pokúšal rozpoznať otcovu tvár na zničenej lebke, zriadenec, ktorý pred chvíľou odtiahol plachtu zo Serafínovho tela, sa ozval na telefón, ktorý mal na hlave a hneď znervóznel, takže Fernando si nenápadne dal do vrecka otcovo pravé ucho, ktoré viselo len na zdrape kože. Cestou domov kúpil

v lekárni liter alkoholu a ucho vložil do zaváracieho pohára. Dal naň nálepku Pravé ucho Serafína Eszterházyho (1934 – 2011). Tento pohár ako rodinnú relikviu opatrovala najprv Serafínova druhá manželka Hortenzia a potom dcéra Anastázia. Fernando si po celý svoj život nebol celkom isto, či mŕtvy, ktorého vtedy identifikoval ako svojho otca, bol naozaj Serafín Eszterházy. Spomínal si, že obhliadol aj telo, či má jazvu po operácii slepého čreva, a jazvu našiel. No pomyslel si, že takéto jazvy má na svete veľa ľudí. Potom mu napadlo, že otec mal aj jazvu po porezaní

im porozprával celú historku, takže pochopili, že nemá zmysel identifikovať ani DNA ucha, ani exhumovať údajného Serafína, keďže v hrobe leží celkom neznámy muž. A nemalo ani zmysel pátrať po Serafínovom tele, lebo roku 2011 ho ako údajného vzbúrenca najprv zatkli a potom možno aj zastrelili a pochovali bohviekde. Jedinou nejasnosťou bolo, prečo mal neznámy človek oblečené jeho sako, v ktorom bola aj tá električenka. Možno mu ho ukradol, veď Serafínovi predtým ukradli aj peňaženku. Členovia Komisie, v ktorej sa teraz nachádzali aj dvaja odborníci na arabčinu, sa pokúsili vyhľadať v mestskom archíve zoznamy zastrelených počas nepokojov v roku 2011. V digitalizovanej verzii nebolo nič, a tak si museli, ako za dávnych čias, nasadiť rúška, aby sa ubránili prachu Pamätná tabuľa na rodnom dome Mórica pol storočia na Beňovského vo Vrbovom neprehľadných hŕbach lacného palca na ľavej dlani, lenže ruka papiera, ktorý páchol sírou. Nabola úplne zmasakrovaná a ostal pokon narazili na súd s jednou z nej len krvavý kýpeť. Potom si skupinou vzbúrencov, v ktorej bol spomenul, že otec nebol obreza- aj starec v košeli, bez dokladov, a ný, lebo na začiatku bol katolík a tvrdil, že sa volá Eszter Házy. Sudca potom pravoslávny, a ten mŕtvy sa údajne zasmial, že starec má naozaj nebol obrezaný. Napokon ženské meno, lebo si spomenul vylovil z pamäti, že otec mal na na filmy s Ester Williamsovou z palcoch na nohách zhrubnuté päťdesiatych rokov 20. storočia. nechty následkom kvasinkovej Ale bolo mu jasné, že sedeminfekcie, a tie nechty boli naozaj desiatsedemročný starec nie je zhrubnuté. Potom ho začal zria- nijaký vzbúrenec, tak ho najprv denec súriť, a tak potvrdil, že je zo skupiny vyčlenil, no neskôr ho to telo jeho otca. Ale o dvadsať predsa dal zavrieť. Na druhý deň rokov vzal ucho od macochy a ho našli mŕtveho, lebo mu nedali dal ho na analýzu DNA v Káhire. ani deku, ani nič, čím by sa mohol Celá rodina bola šokovaná, lebo prikryť, a vo väzniciach v januári je muž, ktorého pochovali v roku veľmi chladno dokonca aj v Egyp2011, nebol Serafín Eszterházy. te. Mladému úradníkovi prikázali, Keď Komisia roku 2057 prišla aby zavolal rodine Házy, no také zo Slovenska do Káhiry a skon- meno v telefónnom zozname taktovala sa s rodinou Eszterhá- nenašiel. Serafína Eszterházyho zyovcov, Fernandov vnuk Ihsan teda pochovali na mieste, kde sa

také prípady pochovávajú. Jeden hrobár na polámanú plastovú tyč, zaborenú hlboko do hrobu, pre každy prípad vyrezal nožom po arabsky priezvisko Hazi. Členovia Komisie sa ocitli na cintoríne bývalých väzňov, zarastenom nízkou spálenou trávou bez akýchkoľvek náznakov, kto je kde pochovaný. Po toľkých desaťročiach sa hroby sotva dali rozoznať, ale šli od hrobu k hrobu a zisťovali, či niečo netrčí zo zeme. Tak našli kúsok sčernetého plastu, na ktorej po vyutieraní mokrou papierovou vreckovkou zbadali arabské písmená. Jeden z nich ich prečítal ako hazi. Pýtali sa ho, čo to znamená po arabsky, ale povedal, že to nedáva zmysel, ani ako meno, ani ako priezvisko. Jednému členovi Komisie napadlo, že to môže byť zvyšok mena a že ten, čo ho tam vyrezal, asi dobre nepočul. Počas dvoch dní exhumovali kosti neznámeho väzňa a po analýze DNA sa potvrdilo, že sú to pozostatky Serafína Eszterházyho. Kosti uložili v archíve veliteľstva káhirskej polície. Hneď na druhý deň išli na pravoslávny cintorín po jeho otca Mihálya, aby ho previezli do Bratislavy, ale v chladničke našli jeho truhlu rozbitú, pásy okolo tela potrhané, malíček na ľavej ruke mal odseknutý (zrejme bol na ňom zlatý prsteň) a na krku mal plytký zárez, ktorý zrejme vznikol keď mu násilím trhali zlatú retiazku s krížikom; tú jasne vidno na jednej jeho fotografii z roku 1976. Truhlu opät zaletovali a odviezli na letisko. Tak bol prevezený do Bratislavy aj šiesty člen dynastie Beňovských. Bulvár si škodoradostne všimol, že slovenská vláda zo dňa na deň stráca dôveru, keď dovolí zbieranie suchých kostí po celom svete. Nový film o poslednej akcii Komisie bol prijatý s nudou a ešte väčšou nedôverou v to, že sa projekt napokon vydarí. Zo srbčiny preložila Zora Sirácka (Pokračovanie v nasledujúcom čísle Obzorov)

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

VÝTVARNÍCI KU DŇU PETROVCA

Petrovské pohľady po 13-krát Anna Horvátová

teraz zhodnotil vystavené obrazy a pochválil úsilie ochotníkov, oslavám Dňa Petrovca okrem iného zdôrazniac: „Tohto rok čo rok prispievajú aj roku sa tradičné výstavné podčlenovia Združenia pet- ujatie Združenia petrovských rovských výtvarných umelcov. výtvarných umelcov uskutočTak ako vlani, aj v tomto roku sa ňuje za sťažených podmienok výstavné podujatie uskutočnilo už trinástykrát. Je to šťastné číslo pre túto každoročnú spoločnú výstavu, lebo umeleckú tvorivosť a ľudskú kreativitu nemôže nič zastaviť.“ Výstava Petrovské pohľady 2021 aj tohto roku zoskupila veľký počet výtvarníkov – až 26, nielen z Petrovca, ale i z Kulpína, Hložian, Selenče, Maglića, Pivnice, Kysáča a Nového Sadu. Tohtoročná sa nesie v znamení kvetov. Krása kvetov oslovila väčší počet výtvarníkov, preto možno skonštatovať, že sú kvety dominantným motívom tejto výstavy s petrovským Na nádvorí Kultúrneho strediska nádychom. K tomu prispela aj pri otvorení výstavy ku Dňu Pet- báseň Paľa Saba Bohuša, ktorú rovca prečítala Ľudmila Berediová-Stupavská. Výstavu otvoril úr. za sťažených podmienok, lebo riaditeľ Turistickej organizácie nebezpečný vírus ešte stále ne- Nebojša Marušić. ustupuje. Treba aspoň spomenúť, tak Na nádvorí Kultúrneho stre- ako sa spomenuli iné mená, že diska v Báčskom Petrovci sa vážnosť výstavy pridala v mene v predvečerných sobotňajších hodinách 22. mája stretli priaznivci výtvarného umenia, členovia petrovského združenia, ktorých privítali predsedníčka združenia Mária Struhárová a podpredseda Na výstave Petrovské pohľady 2021 sa dodrSavo Spremo. žiavali protiepidemiologické opatrenia Úvodom do podujatia bol hudobný bod Santa Národnostnej rady slovenskej Lucia v prednese mladých hu- národnostnej menšiny Anna dobníkov Ivana Kopčoka a Sašu Čapeľová, predsedníčka Výboru Vučića v sprievode ich vedúceho pre kultúru. Michala Struhára. Už tradične sa Hodnotiac výstavu, Vladimír prítomným prihovára výtvarný Valentík ešte prízvukoval: „Kvekritik Vladimír Valentík, ktorý aj ty pre túto výstavu umelecky

• KULTÚRA •

V prednese Ivana Kopčoka a Sašu Vučića v sprievode ich vedúceho Michala Struhára zaznela pieseň Santa Lucia

stvárnili Anna Legíňová, Braňo Pri väčšine prác autori sa snažili Galamboš, Tatiana Milina Turano- realisticky podať znázornené mová, Ema Turanová, Savo Spremo, tívy. Silnejšia štylizácia figurácie Samuel Legíň a Katarína Legíňo- je badateľná na prácach J. Berévá. Tieto obrazy ešte viac prispe- diho-Ďukyho a A. Liptákovej a li, aby výstava mala sviatočný úplne abstraktné kompozície na ráz. Okrem toho klasickému zátišiu sa venovala Zuzana Gašparovská a niektorých výtvarníkov oslovila na stvárnenie tradičná architektúra (Milan Vereš, Juraj Berédi-Ďuky a fotografia Igora Bovdiša). Výstavu si pozreli početní návštevníci Zoomorfné motívy sú už tradične prítomné na týchto spoločných tejto výstave nám ponúkli Zvovýstavách, a tak tentoraz po- nimír Pudelka, Mária Struhárová, dobizne zvierat stvárnili Anna Zdenko Finčur a Anna Babiaková. Struhárová (kone), Savo Spre- Okrem výjavov realizovaných na mo (labuť), Zuzana Pudelková dvojrozmernej ploche obrazu až (kohút), Ema Turanová a Ján traja autori ponúkli trojrozmerný, Makan (motýľ), Ľudmila Beredio- čiže priestorový výtvarný prejav v vá-Stupavská (soška medveďa) a rôznych tradičných sochárskych fotografia ďateľa Ondreja Benku. materiáloch, akými sú kameň, Ľudská podobizeň tiež bola železo a drevo (Berediová-Stutémou výtvarných stvárnení pre pavská, Rastislav Roška a Anna túto výstavu (Andrea Merníková- Struhárová).“ -Šimonová, Branislav Galamboš, Predsedníčka Struhárová zaAnna Liptáková, Ivana Struhá- slúžilým členom udelila aj ďarová). Na výstave sa stretáme kovné listy. Posthumne sa uznaaj s náboženskými motívmi, fi- nie dostalo Michalovi Hasíkovi, gurálnymi kompozíciami Anny ktoré prebrala jeho dcéra, a za Nosálovej a soškou Rastislava desaťročnú činnosť aj Zuzane Rošku. Pudelkovej. 22 /4961/ 29. 5. 2020

Kultúra MEDZINÁRODNÝ FOLKLÓRNY FESTIVAL MYJAVA 2021

Virtuálny výstup budú mať aj naši predstavitelia Danica Vŕbová

zodpovedajúcej aktuálnemu epidemickému stavu. V súlade rčite nieto folkloristu, s tým jeden z najväčších folklórktorému nechýba taneč- nych festivalov na Slovensku ný pohyb, krásne ľudové Medzinárodný folklórny festival piesne, pestré slovenské kroje, Myjava od 14. do 20. júna oslávi ale predovšetkým ten zvláštny svoje 61. výročie. Aby tento pocit, ktorý vzniká na javisko- festival aj v súčasnej situácii vých doskách. Folklórna absti- žil, preniesli ho do virtuálneho nencia spôsobená pandémiou priestoru. Program festivalu už nechala žiadostivých aj in- o to nebude nič chudobnejší, keďže stále prebieha natáčanie programov pre potreby festivalu, ktoré budú môcť diváci sledovať na sociálnych sieťach, na Youtube a prostredníctvom televízie. Jeden z takých festivalových programov s náPosledné skúšky pred nahrávaním – Anna Medzvom Pozdraveďová, Vladko Valentík a Anna Berédiová vujem domov, pod ktorý sa terpretov, ale aj publikum, a tak podpisuje etnomuzikologička sa organizátori festivalov a fol- a dramaturgička Alžbeta Lukáklórnych podujatí vynaliezavo čová, znázorní vysťahovalectvo snažia zorganizovať ich vo forme v slovách, obrazoch a piesňach.

Pivnickí folkloristi na domácom javisku s tímom, ktorý program nahrával

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Realizácia tohto programu bola plánovaná ešte v minulom roku, keď sa pre vypuknutie pandémie musela odročiť, ako aj ostatné kultúrne podujatia. Vtedy mali v rámci tohto pásma vystú- Každá tanečníčka bola oblečená do tradičnej pivnickej zberanky piť aj členovia Slovenského tanečných a speváckych, na harkultúrno-umeleckého spolku monike sprevádzal pivnický huPivnica, najmä tanečníci ich dobník Vladko Valentík-Gonzo. folklórneho súboru V pivnic- Všetci záujemcovia a priaznivci kom poli. Svoj výstup na Myjave tradičnej slovenskej ľudovej Pivničania tohto roku budú mať kultúry budú môcť nahrávky – ibaže v spomínanej online forme. V sobotu 15. mája v pivnickom dome kultúry prebiehalo natáčanie videí pre MFF Myjava. Z tejto príležitosť, rešpektujúc epidemické opatrenia, umelecký vedúci a choreograf Janko Merník pozval štyri páry tanečného súboru, aby zinterpretovali choreografiu tradičných pivnických tancov Mám ja koňa Faku. Tanečníci mali pôžitok z toho, že sa im po viac ako ročnej prestávke dostala príležitosť tancovať a snažili sa čím dôstojnejšie re- Realizačná a spevácka zložka programu prezentovať folklórne tradície vojvodinských našich predstaviteľov sledovať Slovákov. Ako hrdí reprezen- v rámci filmového programu tanti ľubozvučnej vojvodinskej Pozdravujem domov, ktorý bude slovenskej ľudovej piesne svoj odvysielaný 19. júna prostredvýstup mali aj osvedčení spevá- níctvom oficiálnych kanálov ci: Anna Berédiová zo Selenče MFF Myjava. a Miroslav Hemela z Báčskeho Petrovca. Všetkých umelcov, Foto: z archívu účinkujúcich • KULTÚRA •

TRADÍCIA POKRAČUJE

Veselica a váľanie mája Blaženka Dierčanová

hudba a dobrá nálada prilákaSlovenskom kultúrno- li aj skupinku -umeleckom spolku Jed- cyklistov, ktorí nota v Šíde v nedeľu 23. sa s nadšením mája bolo organizované váľanie pripojili veselici. májového stromu. Túto oby- Členovia mladčaj, ktorá zoskupuje väčší počet šej a staršej mladších a starších nielen slo- folklórnej skuvenských občanov tohto mesteč- piny predviedli ka, si Slováci v Šíde zachovávajú kratší program, už vyše 60 rokov. po ktorom bola Po prestávke v dôsledku ko- usporiadaná taronavírusovej pandémie v našej nečná veselica. krajine, ktorá trvala takmer rok, O dobrú nálaa zákazu zoskupovať sa, pred du sa postarala budovou SKUS Jednota v Šíde skupina Trio Chlapi sa postarali o váľanie mája znovu bolo rušno. Vysoký strom Mio z Báčskeozdobený vencom a stužkami ho Petrovca. za prácou, mladší zase odišli na veľmi čakáme, aby sa epidemická bol postavený v poslednú aprílo- Na zábavu, ktorá potrvala do štúdiá. Veľká strata pre náš spo- situácia stabilizovala a aby sme vú noc. Symbolizuje príchod jari, nočných hodín, prišli aj náv- lok je aj nečakaný odchod nášho v našich aktivitách pokračovali. mladosti a svedčí, že si Slováci v števníci z okolitých prostredí vedúceho orchestra Vladisla- Aj podľa počtu tu prítomných, tejto časti Sriemu zachovávajú a najviac ich bolo z Erdevíka. va Chovana. obyčajovú kultúru svojich pred- Dodržiavanie tradície šídskych Predsa verím, kov. Väčší počet členov spolku a Slovákov svojou prítomnosťou že máme naobčanov sa znovu zoskupil sa pri podporili aj predstavitelia lokál- dostač síl, vôle hudbe a tanci. Váľanie májového nej samosprávy. a ideí, ako postromu Šíďania tradične organiO tradičnej udalosti a o budú- kračovať, hoci zujú v popoludňajších hodinách cich aktivitách spolku sa zmienil aj v menšom Svätodušnej nedele. Pokým chla- aj predseda SKUS Jednota Vladi- počte. To, čo pi mali za úlohu bezpečne zbúrať mír Čáni: „Obávali sme sa, aké ná- určite budeme máj, dievky a mladší členovia sledky bude mať dlhá prestávka organizovať, spolku prítomným ponúkali spôsobená pandémiou. Niektorí je náš festival koláče. Pestrosť krojov, veselá naši členovia odišli do zahraničia pre deti Keď si ja zaspievam. Máme dobrú spoluprácu so Na veselicu sa prišli pozrieť aj okoloidúci cyklisti selenčským Orchestríkom a podporili nás aj tohto roku, ktorí prišli podporiť túto traaby sme podujatie usporiadali. dičnú akciu, vidíme, že sú ľudia Je dôležité, aby sme s deťmi žiadostiví pekných a veselých pracovali, vštepovali im lásku ku udalostí. Samozrejme, budeme spevu a tancu, aby sme aj týmto rešpektovať platné opatrenia spôsobom zachovali svoju iden- proti šíreniu koronavírusu.“ titu. Festival organizujeme pre Okrem spomenutého naplámladých spevákov zo Sriemu, vo nované sú aj výstavy obrazov, vekovej kategórii 6 až 14 rokov. promócie kníh a podobné. V Týmto ich vlastne pripravujeme auguste sa šídski spolkári plánujú na ďalšie festivaly. Okrem toho zúčastniť aj podujatia Šídske máme dobrú ženskú spevácku kultúrne leto, ktoré toho roku Veselá nálada pred Slovenským národným domom sprevádzala skupinu a verím, že táto skupinka bude realizované so skromnejudalosť prvá začne s prácou. Už všetci ším obsahom.

• KULTÚRA •

22 /4961/ 29. 5. 2020

Kultúra ROZHOVOR S VLASTOU BOLEHRADSKOU

Nevyčerpateľná kreativita mladej fotografky Miroslav Pap

unkcia fotografa je všestranná. Hlavne zvečňuje momenty nášho života, na ktoré sa retrospektívne pozeráme. Lebo na oči a pamäť sa nedá vždy spoliehať, hlavne ak

Fotografka Vlasta Bolehradská

pre jeden kokteil bar v Bratislave, ktorý bol nedávno otvorený. Tu sa zaoberá hlavne produktovou fotografiou a prostredníctvom sociálnych sietí spravuje celkový chod reklamy. No o svojich začiatkoch sa zmienila takto: „Niekde pri konci základnej školy som zistila, že ma fotenie celkom baví. Spočiatku som, samozrejme, nemala nejaké profesionálne zrkadlovky, ale skôr obyčajné digitálne fotoaparáty. Samozrejme, ako čas plynul, zaobstarávala som si novšiu techniku. A prvú zrkadlovku som si kúpila až po ukončení bakalárskeho stupňa na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Potom sa to celkom rozbehlo.“ Spočiatku, ako tvrdí, sama experimentovala. No vedomosti a prax najviac získala na UKF v Nitre, kde mala aj predmety orientované na fotografovanie. Spresnila tiež, čo ju na fotografii a fotografovaní najviac fascinuje: „Najradšej fotím ľudí. Pohyb. Jednoducho nie je dôležité, či je to nejaký event, alebo ľudia prechádzajúci sa po ulici.

sa časom stráca predstavivosť. Predsa existujú aj fotografie, ktoré majú umeleckú hodnotu a zvyčajne ich dokáže urobiť iba ozajstný fotograf. Medzi takých fotografov by sme mohli zaradiť aj Vlastu Bolehradskú, pôvodom z Pivnice a v súčasnosti pôsobiacu v Bratislave. Vlasta po absolvovaní Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci nastúpila na štúdiá na Slovensku. Zvolila si odbor marketingová komuniPred objektív si zastanú aj módne štylistky kácia a reklama na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Rada fotím emotívne chvíle ľudí, Filozofa v Nitre. Po ukončení lebo sú jedinečné a neopakomagisterského stupňa jej cesty vateľné. Napríklad keď si matka viedli do Bratislavy. s dcérou pred svadbou vyjadria V súčasnosti robí marketing tie najúprimnejšie city, pričom si 34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

poplačú a následne sa usmejú na seba. Práve to je moment, pri ktorom ten ozajstný fotograf dokáže svoje zručnosti. Spomínala som tiež eventy. Často ma

Fotografie so športovým motívom

volajú fotiť rôzne párty, a tam tiež fotím ľudí v pohybe. Fotografovať ľudí na diskotéke, ktorí sa iba postavia pred fotoaparát, to nie je pre mňa. Menej sa venujem fotografovaniu prírody. No nedodržiavam sa veľmi nejakých štandardov pri fotografovaní. Všetko závisí od momentu a prostredia, v ktorom fotografujem. V súčasnosti sa venujem aj produktovej fotografii. Pozývajú ma rôzni výrobcovia nafotiť ich produkty, ktoré potom zverejnia na internete, alebo využijú na výrobu brožúr, katalógov. Napríklad pre jednu predajňu som fotila odevné súčiastky, potom interiér u stomatológa, taliansky obchodný reťazec atď. Keďže je toto moje profesionálne orientovanie, snažím sa podať čo najlepší výsledok. Mám v súčasnosti rozbehnutých viacero projektov súvisiacich s fotením modelov módneho dizajnu. Tu spolupracujem s módnymi návrhármi a všeobecne s modelmi.“ Zapojená je do projektu, ktorý je spätý s cyklistikou v Bratisla-

ve. Presnejšie prostredníctvom fotografií prezentuje tento druh športu, ako aj jednotlivé športové značky. Onedlho ju čaká ďalší projekt, a to je cyklomaratón, na ktorom bude fotografovať 300 zanietených cyklistov. Aj keď žije a pôsobí v Bratislave, nezabúda na svoje rodisko a krajinu. Napríklad pravidelne prispieva do mládežníckeho časopisu Vzlet, kde okrem textových príspevkov zverejňuje aj svoje fotografie, ktoré sa občas nájdu aj na titulnej strane. „Je to 6 rokov, ako píšem do Vzletu. Robím to preto, lebo si myslím, že mladí ľudia nemajú priestor, kde sa zviditeľnia, a tento mládežnícky časopis im to určite poskytuje, takže si vyberám mladých, perspektívnych, kreatívnych, pozitívnych ľudí, ktorých záujmy a profesie vedia aj iných motivovať,“ hodnotí Bolehradská, ktorá v roku 2017 získala aj Cenu Vzletu. Fotograf Elliott Erwitt pove-

Tanečný pohyb zvečnený fotografiou

dal: Ak si ponecháte svoj štýl, dostanete všetko. A toho sa drží aj Vlasta Bolehradská, budujúc si svoj vlastný štýl, ktorý je a bude jedinečný a konzumentom príťažlivý. Foto: z archívu V. Bolehradskej • KULTÚRA •

SCÉNA

Menej známe dejiny hardrocku: Bang Stevan Lenhart

skupine Bang sa kedysi hovorilo, že sú americkou odpoveďou na Black Sabbath. V skutočnosti však nevytvárali až natoľko ťažký zvuk ako kolegovia z Anglicka, ale v ich tónoch počuť, že známu sabbathovskú formulu prispôsobili americkému štýlu. A viacerí znalci tohto druhu hudby súhlasia, že na albumoch Bang nahraných začiatkom 70. rokov ide o výnimočný hardrock, v ktorom možno vystopovať aj zárodky neskoršieho doom metalu (ide o Bang (1972) tzv. proto-doom). Napriek tomu, že zdieľali koncertné javiská s viacerými známymi menami (Black Sabbath, Deep Purple, Rod Stewart a Faces, Steppenwolf ) a vydali tri albumy vo veľkom vydavateľstve Capitol Records, Bang nedosiahli očakávaný úspech, ale ich hudba dodnes vyvoláva nemalý záujem. Hudobný príbeh menom Bang sa začína v auguste 1969 vo Philadelphii (štát Pennsylvánia), asi dva týždne po festivale Woodstock. Dvaja šestnásťroční nadšenci rockovej hudby – gitarista Frankie Gilcken a basgitarista Frank Ferrara – v lokálnych novinách oznámili, že potrebujú bubeníka na založenie bandu. Ozval sa im Tony Diorio, ktorý bol o desať rokov starší od nich a mal už aj rodinu, ale dobre si navzájom rozumeli a začali spolu hrávať, inšpirovaní melodickosťou The Beatles, ale aj ťažkým gitarovým zvukom (už spomenutých) Black Sabbath • KULTÚRA •

a Grand Funk Railroad. Po odohraní prvého koncertu prenajali si pivnicu v meste Claymont, kde bubeník Tony Diorio ináč viedol súkromnú predajňu. V nasledujúcich mesiacoch intenzívne skúšali a začali vytvárať aj prvé autorské piesne. Medzičasom sa dopočuli, že na Floride jestvuje vydavateľstvo, ktoré práve hľadá nové

skupiny. Takže si kúpili stan a prenajali príves, do ktorého nakládli svoje hudobné nástroje a zosilňovače a automobilom sa pohli na juh, s cieľom nájsť toho vydavateľa. Na ceste sa zase dopočuli, že v nasledujúci deň v meste Orlando koncertuje Rod Stewart. Pomysleli si, že by mali odísť najprv tam a pokúsiť sa zahrať pred jeho koncertom. Presvedčili organizátora, aby ich zaradil do programu a – bol to vlastne začiatok ich kariéry. Vďaka úspešnému vystúpeniu pred početným obecenstvom dostali príležitosť otvárať koncerty mnohých veľkých mien na Východnom pobreží USA. Po získaní reputácie dobrého koncertného bandu, počas leta 1971 Bang vošli do štúdia a nahrali 6 psychedelických hardrockových piesní, ktoré mali predstavovať ich debutový album Death of a Country. V tom období sa im tiež podarilo podpísať zmluvu s vydavateľstvom

Capitol Records, avšak stadiaľ im povedali, aby nahrali celkom iné skladby, lebo ten materiál pod názvom Death of a Country bol vraj priveľmi progresívny na vkus vtedajšieho obecenstva. Entuziasmus členov Bang neklesal a za pomoci nových zosilňovačov značky Marshall (dovtedy používali Vox) si vytvorili konkrétnejší hardrockový zvuk, ktorý je spolu so spevom Franka Ferraru (ten zároveň pripomína Ozzyho Osbournea a Roberta Planta) príznačný pre všetky piesne na ich prvom oficiálnom albume pomenovanom jednoducho Bang (1972). Osobitné ovzdušie vytvárajú poetické texty piesní, zaoberajúce sa napr. tajomstvom života a smrti, cestovaním v čase, ale aj neistým postavením jednotlivca v spoločnosti. Vydavateľ sa postaral o adekvátnu prezentáciu platne a úspech vydania bol potvrdený aj po-

Mother/Bow to the King (1972)

pularitou hitu Questions, ktorý sa dostal na zoznam Billboard. V určitej chvíli situácia sa začala vymaňovať spod kontroly. Vydavateľstvo Capitol Records začali viesť iní ľudia, ktorí chceli skomercializovať meno a zvuk Bang. Skupine dohodli nahrávanie druhého albumu s vrchol-

ným producentom a zvukárom v známom hollywoodskom štúdiu Sound Factory. A keď traja členovia Bang tam prišli, za bubnami v štúdiu už sedel niekto, kto sa mal podľa rozhodnutia vydavateľa zúčastniť v nahrávaní ich albumu, takže Tony Diorio bol fakticky vylúčený zo skupiny. Novým bubeníkom sa stal Bruce Gary, ináč vynikajúci hudobník, s ktorým nahrali vydanie Mother/Bow to the King (1972). Ide o kolekciu kvalitných skladieb na pomedzí hardrockového zvuku (ten je prítomný najmä v kusoch Keep On, Idealist/Realist, Humble a Tomorrow) a progresívneho rocku (v piesni Bow to the King, inšpirovanej boxerom Muhammadom Alim), avšak tento album sa napriek nespornej kvalite nepredával tak dobre ako jeho predchodca. Na treťom albume pod názvom Music (1973) skupina dokonca pod vplyvom vydavateľa urobila odklon od hardrocku, takže toto vydanie možno štýlovo označiť ako poprock s charakteristickým zvukom 70. rokov. Medzičasom sa do skupiny vrátil Tony Diorio a začal pôsobiť ako ich manažér, ale Bang už koncertovali čoraz menej a vydavateľstvo utratilo záujem podporovať ich. Nespokojní celkovou situáciou, členovia bandu sa rozhodli prestať s činnosťou. Omnoho neskoršie, Bang sa znovu dali dokopy a nahrali ešte dva albumy: Return to Zero (1999) a The Maze (2004). Anglické vydavateľstvo Rise Above Records vydalo reedície všetkých nahrávok Bang zo 70. rokov, čo vzbudilo opätovný záujem o túto skupinu.

22 /4961/ 29. 5. 2021

Kultúra RECENZIA

Úvahy a prax transkultúrnej spisovateľky (Stanislava Chrobáková Repar: DiaGnóza L. Fraktál 2020)

Stevan Lenhart

lovensko-slovinská spisovateľka Stanislava Chrobáková Repar začala publikovať literárnokritické texty ešte v polovici 80. rokov minulého storočia a knižne debutovala básnickou zbierkou Zo spoločnej zimy roku 1994. Vytrvalo sa zasadzuje za autorskú nezávislosť a kritické myslenie a v tomto zmysle bola na Slovensku medzi priekopníčkami z radov súčasných spisovateliek. V určitom období bola aj redaktorkou časopisu Romboid, ale nepristávala na zasahovanie do jeho redakčnej politiky zo strany vydavateľa, takže založila nezávislý literárny štvrťročník Fraktál. Od roku 2001 žije v Ľubľane, ale pôsobí aj v Bratislave a občas vo fínskej Raume. Píše a publikuje v slovenčine a slovinčine, je autorkou 27 kníh poézie, prózy, esejí, kritík a štúdií. Jej vlaňajšia kniha esejí a článkov DiaGnóza L obsahuje texty, ktoré boli predtým uverejňované v rôznych časopisoch a zborníkoch a tu sú tematicky rozdelené do dvoch častí (a každá z nich do viacerých kapitol). Autorka sa v nich zaoberá širším spektrom tém, akými sú poézia a filozofia jazyka, otázky ženskej literatúry a (post)feminizmus, kultúrny nomadizmus a problematika vydavateľských, edičných a producentských činností v literatúre. Prvá časť knihy pomenovaná Cesta okolo hlavy – básňou je, ako v úvode aj sama autorka hovorí, esejistická a interpretačná. Jej prvú kapitolu Chrobáková Repar začína replikou na text filozofa a esejistu Rolanda Barthesa Spisovatelia a ľudia 36

www.hl.rs

píšuci z roku 1960 a porovnáva inštitúciu literatúry vo Francúzsku so situáciou v tejto oblasti na Slovensku a v Slovinsku. V pokračovaní autorka (ktorá ináč vyštudovala filozofiu a estetiku) zachádza do sfér filozofie jazyka, rozoberá pojmy tvorivosti, jazyka a reči, ako aj ich „médiá a inscenácie“ a s nimi súvisiace otázky tvorivej recepcie a komunikácie. Pripomínajúc, že sám jazyk predstavuje naše sebauskutočňovanie, Chrobáková Repar v súvislosti so životným významom literatúry o. i. hovorí, že „je to náš jazyk a jeho ľudský kód, čo spája naše telo s našou dušou“. V úvode k úvahe pod názvom Z jazyka do jazyka a s podnázvom Transkulturalita v reči človeka autorka poznamenáva, že otázka viacjazyčnosti je pre dnešnú „spájajúcu a sváriacu sa Európu” mimoriadne dôležitá. Danú tému rozoberá na základe vlastných skúseností ako „transkultúrna“ spisovateľka, ktorá zmenila jazykové

čeliť upadaniu ,slovenskej časti‘ môjho literárneho opusu do zabudnutia.“ Pôvodný text však vznikol roku 2014 a v aktuálnej knižnej podobe k nemu pribudla

poznámka pod čiarou, v ktorej autorka hovorí, že uvedené „proroctvo“ sa nepotvrdilo a k otázke možností jej literárneho života v dvoch, ba dokonca troch jazykových prostrediach by bolo čo dodať.

A čo robí jazyk? Vybavuje nás tretím okom, cez ktoré prenikáme do vzdialených i blízkych svetov. Ak si ho nezanesieme hlušinou. Ak sa nenecháme zaskočiť vlastným diskurzívnym kvasením, egocentrickou opojnosťou. Ak nediktujeme univerzu jazykom svojich vlastných obmedzení. (úryvok z knihy)

prostredie, teda zo Slovenska sa presťahovala do Slovinska. Pritom je zaujímavé, že v časti kapitoly, kde hovorí, že po jednom desaťročí sa ako spisovateľka dočkala rovnocenného prijatia slovinskými inštitúciami a kolegami, tiež „prorocky“ píše: „Predo mnou je teraz dekáda, v ktorej budem pravdepodobne

Informačno-politický týždenník

Osobitná kapitola (Od „ja“ ku „ty“) je venovaná problému rodovej podmienenosti v literatúre a pri tejto téme sa autorka prejavuje ako predstaviteľka postfeministického myslenia (o pojme postfeminizmus píše Chrobáková Repar obšírnejšie vo svojej knihe Bielym atramentom z roku 2019). Okrem príkladov

týkajúcich sa rôznych prejavov patriarchálnej dominancie v súčasnej kultúre a literatúre, autorka poukazuje aj na vlastnú potrebu „ohradiť sa voči usúvzťažňovaniu svojej tvorby s výtvormi niektorých kolegýň, ktoré vo svojom písaní kopírujú najhrubšie rodové stereotypy a bývajú za to odmeňované patriarchálnou spoločnosťou (vrátane intelektuálnych, literárnych či mediálnych kruhov)“, ako aj na potrebu upozorniť na „stotožňovanie lacného braku, tzv. ženských románov či básní utopených v lyrizujúcej ,krasoreči‘, so ženským písaním alebo literatúrou písanou ženami“. Kapitola Za textom obsahuje interpretácie básní Mily Haugovej a Mety Kušar, ale aj autorkinu úvahu nad vlastnou básňou Dvojexpozícia. V kapitole Z krajiny do krajiny Chrobáková Repar vynáša kontrastné dojmy o krajinách, v ktorých žije a tvorí, čiže všíma si v nich pozitívne, ale aj negatívne veci. A tak napr. píše o prísnej byrokracii a strachu pred vlnou utečencov v Slovinsku, ako aj o téme korupcie v politických kruhoch na Slovensku. Niektoré z týchto tém boli aktuálne v období, keď prítomné texty vznikali, ale autorku podnietili aj k uvažovaniu o nadčasovej problematike, akou je napr. nachádzanie odvahy prehovoriť otvorene o veciach a problémoch, ktoré nás trápia... V texte pod názvom Štastná Suomi hovorí o dobrodružstve na letnom festivale čiernej čipky vo fínskej Raume a prvú časť knihy uzaviera esejisticko-filozofickou úvahou Óda na život na tému vnímania života a smrti s ohľa• KULTÚRA •

Z LITERÁRNO-HUDOBNÉHO STRETNUTIA

V Padine básnili o láske Olinka Glóziková-Jonášová

dom na pribúdanie rokov, pričom uvádza aj myšlienky rakúskeho filozofa Jeana Améryho. Druhá časť knihy je pomenovaná Kníhkolotoč, ide v nej najmä o praktickú problematiku týkajúcu sa vydavateľských, edičných, manažérskych a producentských oblastí v literatúre a kultúre. Chrobáková Repar sa k týmto témam vyjadruje na základe vlastných skúseností; vie, o čom hovorí, keď spomína dotácie v knižnej kultúre realizované podľa neoliberálnych pravidiel alebo digitalizáciu kultúrneho dedičstva a s ňou súvisiacu otázku autorských práv... Najobsiahlejšia kapitola má názov Povolanie: nezávislý vydavateľ a v jej úvodnej časti autorka konštatuje, že trhový systém EÚ podriaďuje umenie ideologickej doktríne neoliberalizmu s dôrazom na profit a ekonomickú rentabilitu. „Nevyhnutným dôsledkom toho je, že z tvorcov sa de facto stávajú manažéri a podnikatelia, z tvorby a jej prezentácie podnikateľské projekty, ktoré si treba obhájiť na ekonomickom i finančnom trhu podobne ako ktorýkoľvek iný trhový artikel“ – píše autorka a v pokračovaní rozpravy sa podrobnejšie zaoberá situáciou vo vydavateľskej oblasti na Slovensku. Ďalšie texty v knihe hovoria o edičnej činnosti a redakčných skúsenostiach, ako aj o literárnej kritike a jej generačných súvislostiach. Vydanie knihy z verejných prostriedkov podporil Fond na podporu umenia. • KULTÚRA •

literárny večierok popretká nedeľný podvečer 23. vaný hudbou, mája v Slávnostnej sieni na ktorom si Miestneho spoločenstva milovníci poév Padine sa konalo literárno-hu- zie a písaného dobné stretnutie pod názvom O slova vôbec láske. Zorganizovať tento večie- mohli pookriať rok spoločne sa rozhodli Spolok dušu. Obecná žien Padina a Obecná knižnica knižnica KoKovačica, vysunuté oddelenie vačica, teda Hudobné body patrili Tijane Nemogovej, hrou na flaute, a Vladimírovi Halajovi, hrou na akordeóne v Padine, povedala úvodom jej vysunuté Elenka Haníková, predsedníčka oddelenie v pohnútka všetkého a všetkých Padine a tunaj- nás. ší ženský spo„Prítomní si mohli vypočuť lok majú dlhú poéziu padinských súčasných a úspešnú spo- autoriek Elenky Ďurišovej a Zuzaluprácu. Jedna ny Kováčovej, ale aj autoriek časť spolupráce slovenských, dokonca aj diela bola práve orga- publikované v iných jazykoch, nizácia týchto ktoré sú preložené do slovenčiny, súťaží a prípra- v ktorých je teda hlavným motíva účastníčok vom láska,“ uviedla Obšustová. na rovnaké. Obecenstvo malo príležitosť Rozhodli sme vypočuť si básne Vesny ParunoPríhovor Zdenky sa s dobrou vej a Ireny Vrkljanovej, ktoré do Obšustovej, knihovníčPríhovor Elenky Hanítradíciou slovenčiky Obecnej knižnice kovej, predsedníčky pokračovať, ny preložil Kovačica, vysunutého Spolku žien v Padine oddelenia v Padine a namiesto básnik Ján súťaže uspoLabáth, Spolku žien, ktorá ešte uviedla: riadali sme revuálny program, ako i bás„Literárno-hudobné stretnutie v ktorom vystúpili účastníčky ne Michasme vyslovene zorganizovali na- minulých ročníkov, ktoré dola Babinku, miesto doterajšej recitačnej súťa- siahli pozoruhodné úspechy.“ Maše Haže žien v prednese poézie a prózy, Po príhovore Haníkovej slova ľamovej, ktorú po vypuknutie pandémie sa ujala Zdenka Obšustová, Jacquesa každoročne organizovala Asoci- knihovníčka, ktorá prítomných Vlastné ľúbostné bás- Préverta ácia slovenských spolkov žien vo uviedla do programu májo- ne prečítala Zuzana v podaní Vojvodine. Keďže pre pandémiu vého literárno-hudobného Kováčová Márie Gatáto súťaž vystala už druhý rok za stretnutia a ozrejmila, že strelasovej, sebou, rozhodli sme sa usporiadať dobodom večierka je láska, ako Anny Slivkovej, Jany Galasovej a Ivany Čapovej-Povolnej. Hudobné body patrili Tijane Nemogovej, ktorá hrou na flaute spríjemnila tento večer, a Vladimírovi Halajovi, ktorý hrou na akordeóne spríjemnil celkové ovzdušie a opodstatnil presvedčenie, že láska a hudba neodmysliteľne Účastníci literárno-hudobného stretnutia v Padine (foto: z archívu Spolku žien patria k sebe.

v Padine)

22 /4961/ 29. 5. 2021

Kultúra MICHAL ĎUROVKA NA DVOCH VÝSTAVÁCH V BELEHRADE

Neviditeľný portrét a Májový ART salón Miroslav Pap

arná výstava Zväzu výtvarných umelcov Srbska ULUS pod názvom Neviditeľný portrét sa koná od 13. mája do 4. júna v Umeleckom pavilóne Cvijety Zuzorićovej v Belehrade. Koncept tohtoročnej jarnej výstavy pripravili Milica Ivićová a Irena Ristićová v spolupráci s Umeleckou radou ULUS. Výstava je organizovaná v tme alebo pološere, za mimoriadnych okolností po požiari v pavilóne a pred jeho rekonštrukciou. Umelci boli vyzvaní, aby reagovali na mimoriadne jedinečné technické možnosti výstavného priestoru, ako aj na formovanie konečného výsledku výstavy prostredníctvom spoločného usporiadania výstavy a nadviazania vzťahu medzi dielami. Postupom času sa svetelná dynamika v priestore prispôsobila dielam a vytvorenému celku. Takto do koncepcie výstavy bol zahrnutý aj samotný proces inštalácie, výstava sa stala podujatím a diváci ju mohli

sledovať naživo a prípadne sa jej zúčastniť. Od 13. mája sa umelci, diváci a organizátori stretávali každý deň, aby vytvorili spoločnú výstavu. Neexistovali žiadne

dialógu. A, samozrejme, vzťahov. Je to príležitosť spoločne zvážiť vzťahy, ktoré sa vytvárajú v priestore umeleckej produkcie, preskúmať, ako sa vidíme v tomto priestore a ako sa vidíme navzájom. V sobotu 22. mája realizovaná bola najvyššia koncentrácia aktivít. Na tohtoročnej jarnej výstave sa predstavuje viac ako 80 umelcov vybraných na základe súťaže a na základe pozvania. Medzi autormi sú i práce Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča. Sú to dve olejomaľby pod názvom Ako Májové spomienky, olejomaľba, 2019 všetko počúva a Ako žmurká očami. Organizátori si stanovené pozície, žiadne naj- vytýčili, že Jarná výstava 2021 lepšie, alebo najhoršie miesta bude hľadať riešenia, ktoré pre práce, žiadne právomoci, prekonajú exkluzivitu a vysoalebo imperatívne požiadavky kú selekciu na jednej strane iných ľudí. Všetko bolo vecou a utopický koncept účasti na

strane druhej. Myslia si, že pološero je miesto, kde sa umelci môžu hrať s tým, čo už bolo sformované, existujúce a dané, ako aj s tým, čo sa práve očakávalo, nedostatočne formovalo a stále sa nerealizovalo, a sľubuje nové možnosti. Ich zámerom je lepšie sa pozrieť na to, čo by v budúcnosti mohlo byť skupinovým portrétom v tme. Stále neviditeľné, ale určite prítomné. Na kolektívnej výstave Májový ART salón 2021 v organizácii Asociácie Srpski Art Centar z Nového Sadu a filiálky Art Centar Belehrad sú je základe konkurzu zaradených viac než tridsať autorov z Belehradu a z celého Srbska. So štyridsiatimi prácami sa vystavujúci autori predstavili rôznymi témami a takmer vo všetkých maliarskych technikách. Vernisáž výstavy bola v pondelok 17. mája 2021 v Belehrade vo Výstavnom priestore Royal. Medzi vystavenými dielami je aj olejomaľba pod názvom Májové spomienky autora Michala Ďurovku. Táto výstava bude otvorená do 31. mája.

„K príkladu“, „naprímer“, „naprosto“ Anna Horvátová

lová „k príkladu“, „naprímer“, „naprosto“ sú ďalšie prešľapy príznačné, žiaľ, pre naše slovenské vojvodinské nárečie. Prvými dvoma chceme vyjadriť to, čo sa v spisovnej slovenčine vyjadruje časticou napríklad, ktorej skratka je napr. a nie „npr.“, ako my to máme vo zvyku mylne napísať. Význam tejto častice nie je nejako sporný; častica uvádza neúplný výpočet príkladov alebo iba jeden príklad (čiarka pred ním sa píše

www.hl.rs

len pri voľnom priradení): Akostné prídavné mená sú napr.: malý, dobrý, príjemný ap. – Teraz napríklad by som tak rada čítala. (Jégé) A môže sa pritrafiť, že chlapec napríklad umrie. (Tim.) Lístie niektorých stromov, napr. dubov a bukov, v jeseni žltne. Viac znepokojuje taký nesprávny preklad, ako napríklad „naprímer“ – pochádza zo srbského naprimer a ďalšia nenáležitosť „k príkladu“. Ak však chceme poukázať, že nám je niekto vzor konania, vtedy ale použijeme takéto konštrukcie: konať podľa príkladu niekoho; slúžiť nieko-

Informačno-politický týždenník

mu ako príklad, slúžiť niekomu za príklad; prechádzať, byť dobrým príkladom. Okrem toho, že sa nám srbčina mieša do nárečia a že si svoj materinský jazyk viac zaznávame, ako uznávame, občas sa stane, že sa aj bohemizmy vtisnú do nášho jazyka, ako napríklad slovo „naprosto“, ktoré slovník hodnotí ako príslovku českú, knižnú, ktorej sa treba strániť; ako náhradu slovník uvádza tieto slová: celkom, úplne, naskrze, vonkoncom.

• KULTÚRA •

SEAVC KOVAČICA

Keby sa mládežnícke služby konali častejšie Olinka Glóziková-Jonášová

Turíčnu nedeľu 23. mája sa v kovačickom chráme Božom namiesto pravidelných, večerných bohoslužieb konali mládežnícke služby, v organizácii mládeže, ktorá sa zoskupuje pri SEAVC v Kovačici. Úvodom prítomných privítal zborový farár Martin Bajza, ktorý následne poslúžil aj kázňou slova Božieho, kým dvadsiatka členov spomenutej mládeže prečítala modlitby a primerané náboženské texty, popretkávané hudobnými bodmi. Hudobné body mládežníkov nacvičil Pavel Tomáš ml., zborový kantor, a jednu pieseň nacvičil člen mlá-

Účastníci mládežníckych služieb so zborovým farárom Martinom Bajzom

deže a katechéta Martin Torňoš. Takéto služby v kovačickom kostole nie sú novinkou, ale naposledy sa údajne konali v roku

2014 v jednom z vtedy dvoch pôsobiacich zborov. „Cieľom týchto služieb je, samozrejme, okrem tej duchovnej

STARÁ PAZOVA

Na obzore prvý knižný legát Anna Lešťanová

andemická situácia v značnej miere ovplyvnila aj knižničnú službu a o aktuálnej situácii v staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića rozprávali sme sa s riaditeľkou Draganou Milašovou. Podľa jej slov v ustanovizni sa aj naďalej musia prísne dodržiavať protipandemické opatrenia, a preto s čitateľmi pracujú za daných okolností. Čitatelia si nemôžu sami z poličiek vyberať knihy na čítanie, ale to namiesto nich robia knihovníci, ktorí im knihy prinášajú k vchodovým dverám, kde sa na stolíkoch odkladajú i po návrate prečítané knihy. Milovníkom kníh, ako uviedla riaditeľka, veľmi chybujú stretnutia so spisovateľmi, literárne večierky či rozličné výstavy. Ešte stále si na Oddelení pre dospelých nemôžu prelistovať dennú tlač, prečítať zaujímavé príspevky z týždenníkov či mesačníkov. „V porovnaní s rokom 2019 • KULTÚRA •

Dragana Milašová, riaditeľka Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića

počet čitateľov je vlani na základe štatistických údajov predsa zmenšený pre všetkým dobre známu pandemickú situáciu a toho času v knižnici máme okolo 4 000 začlenených aktívnych čitateľov. V minulom roku, čo je veľmi chvályhodné, mali sme úspešne realizované objednávky nových kníh a vďaka týmto kúpam sme náš fond obohatili o 3 812 nových titulov. Mnohí naši spoluobčania sa rozhodnú i darovať svoje knihy

našej ustanovizni, za čo sme im nesmierne vďační, lebo takýmto spôsobom sa do knižnice dostanú aj hodnotné diela, ku ktorým sa naši čitatelia tak často nemôžu ani dostať,“ pripomenula riaditeľka Milašová a doložila, že knihy, ktoré dostávajú prostredníctvom takýchto donácií, pravidelne dávajú i do ich knižničných odbočiek, ktoré sa nachádzajú v dedinách Staropazovskej obce. Práve pre protipandemickú situáciu v staropazovkej knižnici ešte stále slávnostne neotvorili legát kníh po nebohom Pavlovi Domonimu (1940 – 2018), ktorý bol dlhoročným kultúrnym, politickým a spoločenským pracovníkom zo Starej Pazovy. Vykonával početné zodpovedné funkcie tak v lokálnej samospráve, ako aj v pokrajinských orgánoch. „Ľudová knižnica Dositeja Obradovića dostala prvý knižný legát a rodina nám venovala 928 kníh (v slovenskom a srbskom jazyku) z oblasti literatúry, teórie literatúry, filozofie a sociológie.

stránky, rozprúdiť všetky vetvy mládežníckej činnosti, a prilákať mladých do našich radov,“ povedala Anna Andrea Holíková, ktorá pomohla mládežníkom pri organizácii týchto služieb. Nezištnú pomoc pri príprave, ako aj pri vyberaní primeraných textov im poskytol aj zborový farár. Na záver večerných bohoslužieb členovia mládeže prijali Večeru Pánovu, po čom nasledovali záverečné modlitby s prianím, aby sa takéto služby konali aspoň raz v roku, a prečo nie aj niekoľkokrát ročne, aspoň pri príležitosti osláv cirkevných sviatkov, akým bol aj tento, v národe nazývaný Turíce. Pre túto ozaj hodnotnú zbierku kníh sme zabezpečili poličky a legát sa nachádza v našej tzv. sklenenej izbe a čaká vhodnú chvíľu na slávnostné otvorenie, ktoré mu aj patrí,“ akcentovala spolubesedníčka. Pre zamedzenie šírenia nového koronavírusu aktivity v knižnici hlavne v uplynulom období uskutočňovali online a prostredníctvom spoločenských sietí, kde evidovali ozaj početné prehliadky a návštevy. Bolo ich až okolo 47-tisíc, čo je príliš veľký počet. Prostredníctvom sociálnych sietí realizovali rozmanité obsahy, projekty v snahe priblížiť knihy čitateľom, a tým pripomenuli i mnohé významné dátumy a jubilea. Online verejné čítanie uskutočnili so spolupracovníkmi – spisovateľmi, profesormi, zamestnancami zo Strediska pre kultúru Stará Pazova. Pandémia nás ochromila, ale pridala nám čas na čítanie, a tak v staropazovskej knižnici v minulom roku zaevidovali okolo 54-tisíc prečítaných kníh. Hoci sú počítačové hry, dokumentárne filmy a iné online obsahy moderné, kniha je skvelý spoločník, na ktorú sa vždy dá spoľahnúť.

22 /4961/ 29. 5. 2021

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 22 V tajničke je názov cirkevného sviatku.

autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

tvar prídavného mena

divoko

mužské meno

miliampér

ostrov

jazykový prejav

ťaživý pocit

znalosti solmizačná slabika lítium

vyberaná spoločnosť klam

na ľavej strane opytovacie zámeno dve samohlásky

H ĽU LAS DU

dlhé samohlásky ženské meno bilancovanie

Belgicko ad notam (skr.)

intenzívne, bystro dedina

rieka v Rusku ad acta alt vysoké mužské hlasy 2. časť tajničky vpíšte: EM básnik Krasko

áno (srb.) tantal druhá, odlišná

drevená doska

číslovka priestor pri dome

riečny ostrov nobélium

Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu:

erbium

zľava z ceny smerom dolu

MILOVNÍCI KNÍH

ženenie sa

avenue ázijskí nomádi kyslík

náš národ

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 21 – VODOROVNE: strelivo, ostrovy, l, sito, V, ih, Co, Čí, pre, spať, soli, eta, iná, mráz, seno, oro, Tc, bk, IS, a, zrod, L, plakala, predslov TAJNIČKA: VÍŤAZOSLAV HRONEC Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 21 z čísla 21 Hlasu ľudu z 22. mája 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: MÁRIA VRŠKOVÁ, Ul. Martina Kopčika č. 9, 22 300 Stará Pazova. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. 8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din. 9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din. 10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

• OZNAMY •

GRATULÁCIA

K úspešnému ukončeniu štúdia na Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre mladej magisterke Michaele Kukučkovej z Hložian blahoželajú a požehnanú prácu prajú starí rodičia Kráľovskovci.

Súrne potrebujeme predavača novín

Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Padine. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu NIS, a. s, Nový Sad, Narodnog fronta 12, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba a rekonštrukcia (so zmenou účelu) objektu hospodárskeho komplexu v Novom Sade (prevádzky na výrobu) AdBlue, rúrového mosta a rekonštrukcia jestvujúceho objektu na plnenie bitúmenom a jeho zmena účelu na sklad surovín – urea, demineralizovaná voda a AdBlue roztok, všetko výšky P, na katastrálnej parcele číslo 2555/14, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. mája 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-310/21, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu ADECO, s. s r. o., Nový Sad, Ul. temerinski put číslo 109, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba skladiska výšky sčasti prízemie (P) a sčasti prízemie a dve poschodia (P+2), vodovodnej a kanalizačnej siete a interných ciest komplexu, Ul. temerinski put číslo 109, na katastrálnej parcele číslo 3/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Plánovaný objekt je určený na skladovanie hotových výrobkov (motorové oleje, nemrznúca zmes a tekutiny na umývanie čelného skla) na paletách v regáloch, balenie, konfekcionovanie, prípravu, nakladanie a odosielanie, všetko vo funkcii výroby, ktorá sa koná na rovnakej parcele. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. mája 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-311/21, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik LABING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2077_01 NS_Novi_Sad_Liman_4, Ul. Balzakova číslo 64, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 22. júna 2021. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 23. júna 2021 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 12.30 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik LABING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2389_02 NS_ Novi_Sad_Slana_bara, Ul. Jovana Soldatovića1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2214/8, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 22. júna 2021. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 23. júna 2021 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS118, NSU118, NSL118, NSO118 NS – VOJVODE STEPE, Nový Sad Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS118, NSU118, NSL118, NSO118 NS – VOJVODE STEPE, Nový Sad, Bulvár vojvode Stepe b. č., na katastrálnej parcele číslo 703/8, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. mája 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-658/20, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

22 /4961/ 29. 5. 2021

Oznamy REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre majetok a majetkovo-právnické práce Ul. narodnog fronta č. 53 21 000 Nový Sad tel.: 021/489-0000 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre majetok a majetkovo-právnické práce Mesta Nový Sad

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

1. pracovné miesto: vykonávateľ na prácach likvidatúry, ktoré je roztriedené v hodnosť vyšší referent – 1 vykonávateľ na neurčitú dobu. 2. pracovné miesto: vykonávateľ na zaobstarávanie / získanie dokumentácie pre potreby administratívneho postupu, v hodnosť mladší poradca – 1 vykonávateľ, na neurčitú dobu. 3. pracovné miesto: vykonávateľ na zaobstarávanie / získanie dokumentácie pre normatívne a študijno-analytické práce v oblasti obchodného priestoru, v hodnosť mladší poradca – 1 vykonávateľ, na neurčitú dobu. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre majetok a majetkovo-právnické práce Mesta Nový Sad

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 14. 5. 2021 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1335 + 000 do km 1334 + 296, na k. p. č. 3926, k. o. Bođani, nositeľa projektu Rapid, s. s r. o., Ruma, Ul. Veljka Dugoševića č. 90. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

MÁRIA LOMIANSKA rod. Miškárová 26. 2. 1936 – 14. 5. 2021 z Kulpína

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať a trvalú spomienku zachovávať. Zároveň si spomíname na otca Pavla Lomianskeho, ktorý nás opustil pred dvoma rokmi. Syn Pavel s rodinou a dcéra Anna s rodinou

SPOMIENKA

na manželku, mamu, starkú a prastarkú

Nositeľ projektu DP World, a. s., Nový Sad, Ul. carinska č. 1, Nový Sad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba a rekonštrukcia Prístavu Nový Sad, na k. p. č.: 4142/35, 4142/2, 4142/7, 4142/40, 4142/39, 4142/3, 4142/29, 4144/4, 4144/3, 4142/8, 4142/27, 4142/26, 4142/4 a 10667/1, k. o. Nový Sad I. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy Nový Sad, Ulica rumenačka č. 110, do 7. 7. 2021. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii na adresu pokrajinského sekretariátu. S cieľom zabezpečiť zdravotne bezpečné podmienky na uskutočnenie verejnej rozpravy a prezentácie, nevyhnutné je, aby všetci zainteresovaní zahlásili svoju účasť na telefónne číslo: +381 21 487 46 90, alebo elektronickou poštou, e-mail: ekourb@vojvodina.gov.rs. Verejná rozprava a prezentácia budú 8. 7. 2021 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu STEEL-IMPEX, s. s r. o., Sriemska Kamenica, Vihorska 35, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zvýšenie kapacity skladovania bezpečného odpadu a uvádzanie spracovania – využívanie bezpečného dopadu na lokalite STEEL-IMPEX, s. s r. o. – MPP Pobeda Industrial, s. s r. o., Ul. Rade Končara 1, na katastrálnych parcelách č. 496/1, 496/40, 496/41, 496/42 a 496/43, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad, Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

MÁRIU ĎUROVKOVÚ

13. 10. 1940 – 24. 5. 2015 – 2021 z Kysáča Cestou života musíme kráčať bez Teba, ale si predsa s nami v našich srdciach a krásnych spomienkach. Manžel Ján a synovia Ján a Štefan s rodinami • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším drahým manželom, otcom a starým otcom

JÁNOM PAULÍNYM 12. 5. 1948 – 11. 5. 2021 z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach.

JÁN TUŠIAK

31. 10. 1945 – 18. 5. 2021 z Kysáča

Manželka Katarína, syn Ján, dcéra Katarína, zať Samuel, vnuk Ján Arnold a vnučka Marína

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

S úctou a láskou si na Teba budeme spomínať.

Manželka Anna a syn Ján

JÁNOM PAULÍNYM 12. 5. 1948 – 11. 5. 2021 z Báčskeho Petrovca

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

PAVEL ĎUROVKA

19. 11. 1933 – 20. 5. 2021 z Kysáča

Život vyhasol bez posledných slov rozlúčky, osud bol krutý, žiaľ ešte väčší. Pusto a prázdno, ktoré zostalo po Tebe, nedá sa ničím nahradiť.

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať rodiny:

Struhárová, Maglovská, Kišgeciová, Chalupková a Kopčoková

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 20. mája 2021 nás po kratšej a ťažkej chorobe nečakane opustil

PAVEL ĎUROVKA

19. 11. 1933 – 20. 5. 2021 z Kysáča

Odišiel si bez slov rozlúčky. Zostaneš navždy v našich spomienkach.

Dcéra Mária Mučajiová s manželom Jánom a vnuk Miroslav • OZNAMY •

Dcéra Ana 22 /4961/ 29. 5. 2021

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na otca, apiho a starkého

s otcom a starkým

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mamou, mamamankou a starkou

JÁNOM ANDRÁŠIKOM 1943 – 2021 z Petrovca

JOZEFA KAŇU 1921 – 1983

Čas ubieha a už nevráti, čo vzal. Len láska, úcta a spomienky v srdciach zostanú. Zarmútení: syn Ján a dcéra Anna s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁN ANDRÁŠIK 9. 6. 1943 – 20. 5. 2021 z Petrovca

9. 6. 1943 – 20. 5. 2021 z Petrovca

Bolesťou unavený tíško si odišiel od nás. Trvalú spomienku si budeme na Teba zachovávať.

S láskou v srdci a úctou si na Teba budem spomínať.

Sestra Mária a švagor Tomáš

Brat Pavel

SMUTNÁ SPOMIENKA

ZUZANU SNIDOVÚ

rod. Čániovú 21. 8. 1935 – 1. 6. 1991 – 2021 z Petrovca

rod. Čániová 21. 8. 1935 – 1. 6. 1991 – 2021 z Petrovca

Hoci Pán pretrhol života niť, v našich spomienkach zostaneš navždy žiť.

Tvoji najbližší

www.hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA s ujom

JÁNOM ANDRÁŠIKOM 1943 – 2021 z Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach. Rodina Grňová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na našu kmotru

ZUZANA SNIDOVÁ

Trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

rod. Benkovou 1923 – 2021

z Báčskeho Petrovca Nikdy na Vás nezabudneme. Dcéra Miroslava s rodinou a vnúčatá Miroslav a Andreja s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁN ANDRÁŠIK

ZUZANOU KAŇOVOU

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

Informačno-politický týždenník

kmotrovci Pálenkášovci

PAVEL ĎUROVKA

19. 11. 1933 – 20. 5. 2021 z Kysáča

Bol si usilovný a pracovitý do poslednej chvíle života. Nikdy na Teba nezabudnem a budem si vždy na Teba spomínať. Vnuk Miroslav • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁN TURDEĽ

1941 – 2018 – 2021 z Hložian

Dni plynú... Ty nám viac a viac chýbaš. Tichú spomienku si na Teba zachovávame.

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na dcéru a sestru

VLASTIČKU ŠEPRÁKOVÚ

30. 6. 1989 – 29. 5. 2013 z Hložian

Roky plynú, spomienka zostala. Vždy budeš slzou v našich očiach a ranou v našich srdciach. Spomínajú si mama a sestra

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovaným ocom a dedikom

PAVLOM ŠUĽANOM 1953 – 2021 z Kysáča

Aj keď Tvoje srdce prestalo biť, v našich srdciach zostaneš navždy žiť. Sme hrdí, že sme práve Teba mali. Syn Vladimír s manželkou a vnučka Naď ka • OZNAMY •

Dňa 25. mája 2021 uplynuli tri roky od smrti nášho drahého manžela a otca

JÁNA HLAVÁČA

ALŽBETU GALÁTOVÚ

1930 – 2018 – 2021 z Báčskeho Petrovca

rod. Jaškovú 19. 11. 1934 – 31. 5. 1996 – 2021 z Kovačice

Kto umiera, neodchádza, ale zostáva s tými, ktorí ho mali radi.

Spomienku na ňu si v srdciach uschovávajú

Manželka a dcéra s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našu milovanú a nenahraditeľnú manželku, mamu a mamičku

Jej najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Manželka Mária, syn Ján a nevesta Svetluša

SMUTNÁ SPOMIENKA

na vnučku

MÁRIA GREKSOVÁ

VLASTIČKU ŠEPRÁKOVÚ

3. 7. 1923 – 21. 5. 2014 z Hložian

30. 6. 1989 – 29. 5. 2013 z Hložian

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Spi sladko, snívaj svoj večný sen, v spomienkach sme s Tebou každý deň.

Sedem rokov Ťa niet. Život bol nádejný, osud krutý, rozlúčka ťažká, ale spomienka večná. Tvoji: syn s manželkou Buzekovci a vnučky Šepraková a Štefanidesová s rodinami

Starí rodičia, aba, starká Buzekovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

PAVEL ŠUĽAN

1953 – 2021 z Kysáča

Spi ticho, tichučko, dosníval si života sen a cestou bolesti odišiel si tam, kde je mier a láska len.

Osud je občas krutý, nevráti, čo raz vzal... Zostanú iba spomienky a v srdci veľký žiaľ.

Sestra Ana Harijanová s rodinou

Rodiny: Šuľanová, Ilićová a Kaluđerovićová

22 /4961/ 29. 5. 2021

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 28. mája 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Kumštáreň (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 30. mája 10.30 Stretnutie v pivnickom poli, z roku 2019, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 13.30 TV Spomienky (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 14.00 Náboženské vysielanie (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 25. mája 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Kumštáreň – V záverečnej piatkovej polhodinke uvedené budú kultúrne akcie. Bude sa hovoriť o dokumentárnej výstave venovanej Alexandrovi Dubčekovi a o knihe približujúcej styky maliara Martina Jonáša so svetovými celebritami. Na záver budú uvedené postrehy o tvorbe dvoch grafických dizajnérok. TV Spomienky – V dôsledku priameho prenosu Maďarskej redakcie časť nedeľného bloku tentoraz odznie v pozmenenom termíne, a to o 13.30 h. Májové televízne spomienky tvoria výbery príspevkov z konca 70. a začiatku 80. rokov, sledujúcich diania v Starej Pazove. Diváci sa môžu dozvedieť o združovaní poľnohospodárov, remeselníkov, podnikaní tlačiarne, príprave stredoškolákov na voľby, oddych a rekreáciu robotníkov. Náboženské vysielanie – na záver nedeľného bloku v neštandardnom termíne o 14. hodine bude odvysielané náboženské vysielanie Boh náš je láska.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 28. mája – Neľútostný pomstiteľ Sobota 29. mája – Zlatíčka pre každého Pondelok 31. mája – Teraz to vidíš, teraz už nie Utorok 1. júna – Pechmarie Streda 2. júna – Maximálna turbulencia Štvrtok 3. júna – Tá pravá

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 30. mája Film: Doba ľadová 3 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Agent z Hongkongu Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 30. mája 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

www.hl.rs

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 30. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Program ku Dňu padinskej základnej školy Literárno-hudobné stretnutie O láske Utorok 1. júna 16.00 Divadelné predstavenie: Sud prachu Kreslený film: Popoluška

RÁDIO STARÁ PAZOVA

týždňa

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Streda 2. júna

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Piatok 4. júna Film: Iná láska Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport FUTBALOVÁ KRONIKA NAŠICH DEDÍN Výsledky majstrovských zápasov našich klubov zohraných v sobotu a nedeľu 22. a 23. mája 2021 a výsledky mimoriadnych kôl v niektorých ligách, zohraných v stredu 19. mája. VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA 31. kolo: ERDEVÍK: Sloga – Podrinje (Mačvanska Mitrovica) 4 : 0 Erdevícka Sloga sa nachádza na 8. mieste a má 45 bodov. SRIEMSKA LIGA 31. mimoriadne kolo v stre-

du 19. mája: LJUKOVO: Ljukovo – Radnički (Šíd) 1 : 2 32. kolo: ŠÍD: Radnički – Hajduk (Višnjićevo) 2 : 0 PRVÁ BELEHRADSKÁ LIGA – A SKUPINA 28. kolo: OSTRUŽNICA: Borac – Posavac Tišma (Boľovce) 0 : 0 Boľovčania sa nachádzajú na 11. mieste v tabuľke a majú 32 bodov. MEDZIOBECNÁ SRIEMSKA LIGA – SKUPINA ZÁPAD 28. kolo: ERDEVÍK: Erdevík 2017 – OFK Zeka Buljubaša (Ravnje) 4 : 0 TRADIČNÉ KLUBOVÉ MAJSTROVSTVÁ STK MLADOSŤ PETROVEC sa toho roku uskutočnili v stredu 12. mája v telocvični ZŠ Jána Čajaka. Zúčastnili sa ich štyria majstri celuloidovej loptičky: Pavel Turan, Pavel Bažík, Miroslav Lomen a Ľudovít Kaňa. Týmto poradím sa skončilo aj konečné umiestnenie. Tohtoročný putovný pohár získal Pavel Turan, ktorý porazil všetkých svojich spoluhráčov (na fotografii). sm

ŠÍD: Jednota – Jedinstvo (Ruma) 0 : 4 Erdevíčania sú 11. a majú 30 bodov, kým šídska Jednota je posledná s piatimi bodmi. OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA 20. kolo: SELENČA: Kriváň – Slavija (Bodjani) 6 : 0 BAČKO NOVO SELO: Bački Hajduk – Naša hviezda (Silbaš) 3:5 Silbašská Naša hviezda je aj ďalej prvá a má 58 bodov, kým selenčský Kriváň je 3. s 41 bodmi. OBECNÁ LIGA ŠÍD: 17. kolo:

BATROVCI: Omladinac – Jednota (Ľuba) 5 : 0 BINGUĽA: OFK Binguľa – Napredak (Vašica) 3 : 1 Jednota z Ľuby má 16 bodov a nachádza sa na 5. mieste, kým Binguľa je predposledná 8. s 15 bodmi. OBECNÁ LIGA ALIBUNÁR – PLANDIŠTE 19. kolo: JÁNOŠÍK: Jánošík – Gal (Veľký Gaj) 8 : 0 Jánošík sa nachádza na 3. mieste a má 30 bodov. Podľa údajov z webovej stránky Srbija sport.net. V. Hudec

IN MEMORIAM

Ondrej Hriva 1. 11. 1948 – 13. 5. 2021

o štvrtok 13. mája 2021 v Kysáči usnul niekdajší brankár FK Tatra Ondrej Hriva. Narodil sa 1. novembra 1948 v Kysáči a brankársky dres si obliekol, keď mal 17 rokov. V prvom mužstve Tatry pôsobil v rokoch 1969 až 1974. Potom roky bol brankárom mužstva kysáčskych veteránov. Od začiatku,

teda od roku 1969 sa zúčastňoval v družbe Kysáča a Hontianskych Nemiec, za čo dostal aj čestné občianstvo tejto obce na Slovensku. Ondrej Hriva bol i poľovníkom, členom PS Bažant v Kysáči. Jeho telesné pozostatky pochovali v piatok 14. mája 2021 na kysáčskom cintoríne. A. P.

Tušiak Tatre venoval celý svoj život, pravidelne bol pri ohrade ihriska, sledoval všetky tréningy a zápasy. S Laňom sa vždy malo čo rozprávať, pravdaže, najviac o športe, najmä futbale. Nielen kysáčskom, ale

aj o petrovskej Mladosti, padinskej Doline, pazovskej Jednote, o Kulpíne, selenčskom Kriváni, hložianskej Budúcnosti... Úspechom spomenutých, ale i ďalších klubov z našich dedín sa tešil takmer ako i dobrým výsledkom „svojej“ Tatry. Pavla Tušiaka-Laňu pochovali v stredu 19. mája 2021 na kysáčskom cintoríne. A. P.

IN MEMORIAM

Ján Tušiak-Laňo 31. 10. 1945 – 18. 5. 2021

utorok 18. mája 2021 v Kysáči umrel bývalý futbalista a tréner FK Tatra Ján Tušiak-Laňo. Narodil sa 31. októbra 1945 v Kysáči. Pätnásťročný začal hrávať futbal v doraste Kysáčanov. Členom prvého mužstva bol v rokoch 1966 až 1979. • ŠPORT •

Po skončení aktívnej kariéry Ján bol dlhé roky trénerom pionierov, dorastu a prvého mužstva a niekoľko rokov aj členom vedenia FK Tatra. Pomáhal vždy, keď bolo treba, robil na tom, aby Tatra bola čím lepšia a hrala pekný futbal.

22 /4961/ 29. 5. 2021

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Dva rozličné polčasy SLÁVIA – MAGLIĆ 3 : 0 (1 : 0) Ján Šuster

olo to stretnutie dvoch rozličných polčasov. V prvom obe mužstvá hrali dosť pomaly a v otvorenej hre hľadali svoju šancu, no obrancovia tieto útoky najčastejšie zastavovali pred svojím trestným územím, takže brankári mali málo roboty. Prvú vážnejšiu príležitosť mali domáci až v 30. minúte, keď Jušković z hranice trestného územia dobre strelil, no brankár Radišić sa nedal prekvapiť. V 37. minúte Kuchta po pravej strane unikol svojmu strážcovi, zišiel do šestnástky, ale brankár jeho slabú strelu kryl. Na druhej strane hostia ani raz nepo-

hrozili na bránu Vučetića. Treba pripomenúť, že v 27. minúte sa zranil Vinković a musel opustiť ihrisko. Vystriedal ho Čobrda. Konečne v 44. minúte došlo k zmene výsledku. Benka po ľavej strane prešiel svojho strážcu, vošiel do trestného územia a užitočnou prihrávkou na druhej strane našiel Roganovića, ktorý zblízka loptu dorazil do siete. Čo počas prestávky tréner Milec povedal svojim hráčom, nevieme, iba že v druhom polčase to v mužstve Slávie vyzeralo celkom inak. Už v 47. a 49. minúte do listiny strelcov sa mohol zapísať Čobrda, no v oboch prípadoch zle reagoval a šance zahodil. V 53. minúte Jušković

Roganović Radoman

dlhou prihrávkou po strede ihriska uvoľnil Davidovića, ktorý vybehol pred bránu hostí a manierom skúseného strelca loptu vedľa brankára poslal do siete. V pokračovaní mali domáci drvivú prevahu. Hralo sa hlavne na polovici hostí, kde si domáci vytvorili početné šance, avšak strely Grňu, Zejaka, Davidovića a Plavšića buď skončili nad bránou, alebo ich brankár hostí kryl. V 78. minúte padol aj tretí gól. Znovu Jušković na ľavej strane prihral voľnému Davidovićovi, ktorý prekľučkoval obrancu hostí Spasića a vedľa vybiehajúceho bran-

Banujú za plným ziskom BSK – BUDÚCNOSŤ 0 : 0 Ján Murtín

31. kole Somborskej oblastnej ligy Hložančania si splnili cieľ a z horúceho hosťovania v Báčskom Brestovci sa vrátili s jedným bodom. No po férovom

boji môžu viac banovať za plným ziskom práve hostia, lebo boli konkrétnejší. Domáci totiž museli za každú cenu vyhrať, aby si zachovali šance o obstátie v lige, čo ich asi poriadne vystrašilo.

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Postúpili hore TSK – TATRA 0 : 2 (0 : 1) Pavel Kocka

ysáčska Tatra pokračuje s dobrou hrou a skvelými výsledkami, a tak v nedeľu na lopatky položili aj temerínsky TSK. Počas celého zápasu Kysáčania boli 48

www.hl.rs

omnoho lepší a konkrétnejší. Prvú príležitosť mali v 14. min., keď Svitić po akcii Grahovca strieľal vedľa. Ihneď potom prihrozili aj domáci, ale sa Popin nedal prekvapiť. Bola to vlastne jediná strela domácich na bránu Tatry. Na druhej strane

Informačno-politický týždenník

Výborne zorganizovaná obrana hostí domácim zabránila ohrozovať pozorného Dukića. V útoku Adámek a Đokić pripravili zopár šancí spoluhráčom, no Carić, Đilas a Jovanov ich nevyužili. Najväčšiu šancu na zápase spálil náhradník Čipkár po peknom prie-

Zukić z okraja šestnástky strieľal nad, Živojinov z voľného kopu strelil do brankára, a strelu Svitića brankár kryl. Konečne v 44. min. po faule nad Grahovcom rozhodca ukázal na biely bod, ktorý premenil Zukić – 0 : 1. Po zmene strán hostia začali ofenzívne a v 53. min po akcii Zukića Živojinov strieľal nad brvno. Nuž a potom hostia zastali, a domáci iba niekoľkokrát nepresne skúšali z diaľky. Konečne v 85. min. Mrđenović centroval a Stojšić volejom z asi 6 metrov zaslal loptu do siete

kára Radišića stanovil výsledok zápasu. Víťazstvo domácich je celkom zaslúžené a mnoho im znamená v boji o záchranu v súťaži. Rozhodca Kisin z Báča nemal ťažkú prácu v čom mu pomohli hráči oboch mužstiev športovým správaním. Žlté dostali Benka u domácich a Spasić u hostí. SLÁVIA: Vučetić, Zaskalický, Benka (Petrović), Jušković, Roganović (Bolehradský), Šmit, Kuchta (Zejak), Vinković (Čobrda), Plavšić (Šuster), Davidović, Grňa Výsledky 31. kola: Kulpín – ŽAK 2 : 1, Polet – Borac 5 : 0, Budućnost (M) – Omladinac 2 : 0, Tvrđava – Rusín 4 : 3, BSK – Budúcnosť (H) 0 : 0, Radnički – Borac 4 : 2, Stanišić – Kordun 2 : 4, Zadrugar – Budućnost (P) 2 : 3. Slávia sa nachádza na 12. mieste a má 42 bodov. V nasledujúcom kole si v Báčskom Gračci sily zmeria s domácim mužstvom Borac. niku Adámeka. Rozhodcovia v čele s Vujakovićom z Crvenky korektne viedli zápas. Ožltli domáci Đilas, Bučík a Đokić a Đurđević v radoch hostí. BUDÚCNOSŤ: Dukić, Bučík (Jakuš), Ljubičić, Kolár, Petrović, Popović, Javanov (Katiak), Đilas (Čipkár), Carić, Đokić, Adámek Hložančania sa nachádzajú na bezpečnom 9. mieste a majú 44 bodov. Na nedeľu uvítajú mužstvo Tvrđava z Báča.

pre konečných 0 : 2. V 87. min. Veteha mohol zvýšiť náskok hostí, ale v situácii zoči-voči s brankárom strieľal vedľa. TATRA: Popin, Mrđenović, Petrović, Živojinović, Duvnjak, Đorđević Grahovac (Veteha), Živojinov (Ožvát), Stojšić, Svitić, Zukić Kysáčania po tejto výhre majú 44 bodov a presťahovali sa do hornej časti tabuľky, čiže na šieste miesto. Na nedeľu v Kysáči uhostia celok Šajkaš 1908 z Kovilju.

• ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Prerušili čiernu sériu Vo finiši majstrovstiev sa hrajú zaujímavé zápasy a zaznamenávajú nečakané výsledky. Bližšie k titulu majstra sa dostal BAK Bela Crkva, ktorý definitívne eliminoval nedávneho konkurenta z Alibunáru. Na druhú priečku sa vrátili Idvorčania, ktorí tesne vyhrali Pavlišanov. Tieto tri mužstvá do konca majstrovstiev budú bojovať o postup. V boji o záchranu Ilandžania zaostávajú, lebo sa im nepodarilo vyhrať Jabučanov, ktorým bod viac znamená. Výhrou v Debeljači aj Uljmania utekajú z nebezpečného pásma. Ostatné mužstvá hrajú iba o prestíž a stred tabuľky. Výsledky 27. kola: Banat – Jugoslavija 2 : 2, Spartak 1911 – Partizan (U) 2 : 3, Partizan (G) – Hajdučica 2 : 1, Polet – Crvena zvezda 1 : 0, Potporanj – Radnički 4 : 0, Sloga – Strela 2 : 4, Stari Tamiš – Dolina 2 : 2, BAK – Budućnost 2 : 0.

STARI TAMIŠ – DOLINA 2 : 2 (1 : 0) Ján Bokor

adinčania prerušili sériu slabých výsledkov. Prerušili i spoluprácu s trénerom Dejanom Žarkovom. Jeho neodvolateľnú demisiu správa Doliny schválila, a tak sa naťahovač-

ky a vzájomné nedorozumenia konečne skončili. Na horúcu striedačku si sadol nový tréner zo susednej Debeljače Igor Vakaresku. Domáci hráči dobre začali prestížny zápas. Úsilie im rýchlo prinieslo plody. Už v 8. min. sa ujali

vedenia gólom Abramovića. Mali ešte niekoľko gólových šancí, ale ich nevyužili. Hráči Doliny sa trhli z ospanlivosti a na nerovnom ihrisku sa rozvil vyrovnaný boj. V otvorenej hre gólové šance nikto nepremenil a na oddych sa išlo s minimálnym náskokom domácich. Po prestávke hostia boli lepší a viac útočili. Veľmi rýchlo obrátili výsledok vo svoj prospech. Domáci obranca v 67. min. zahral rukou vo vlastnej šestnástke, rozhodca správne nariadil penaltu, ktorú úspešne premenil a vyrovnal Kolárik. Iba dve minúty neskoršie Janjović vsietil aj druhý gól pre rozohraných hostí. Sled udalostí, ktoré priniesli zmenu výsledku v prospech hostí, neboli po vôli nedisciplinovaného domáceho hráča Divljakova, ktorý pre špatné slová musel predčasne pod sprchy. I keď

Prehra v posledných sekundách PARTIZAN (G) – HAJDUŠICA 2 : 1 (0 : 1) Vladimír Hudec

ajdušičania v dedine Gaj na svahoch Deliblatskej piesočiny prehrali, avšak mohlo byť aj inak. Do poslednej minúty zápasu mali v hrsti bod, ibaže v poslednej minúte, očakávajúc konečný hvizd rozhodcu Stankovića z Pančeva, boli neobozretní a prijali gól a všetky tri body zostali v Gaji. Zápas od začiatku bol rovnocenný bez výhľadných šancí až po dvadsiatu minútu, keď rozhodca pre štart Pejčića na okraji šestnástky nariadil najprísnejší trest. Domáci útočník však z pokutového kopu trafil žrď. V 35. min. hostia pekne kombinujú pred bránou domácich, lopty sa zmocnil zabudnutý A. Lipták, vypálil z okraja • ŠPORT •

šestnástky a trafil – 0 : 1. Iba pár minút neskoršie hostia mohli zvýšiť náskok. Sám na domácu bránu utekal A. Ružić. Domáci obrancovia ho nemohli dohoniť, avšak v osudovej chvíli sa potkol do lopty a príležitosť nenávratne zahodil. Podobne sa hrá aj po zmene strán, hlavne medzi dvoma šestnástkami s ojedinelými pološancami na oboch stranách, ale predsa s jemnou prevahou hostí. V polovici polčasu však rozhodca Stanković znovu ukázal na biely bod. Faul bol znovu na okraji šestnástky a tentoraz ho zavinil Beriša. Domáci teraz boli presnejší a prekonali Melicha pre 1 : 1. Pokračovanie neprinieslo nič zaujímavého. A potom, keď všetci mysleli, že sa zápas skončí najspravodlivejším rozdelením

dohrávali s desiatimi domáci, snažili sa vyrovnať. Podarilo sa im to v posledných sekundách nadstaveného času. Rozhodca nariadil voľný kop pre domácich. Pred bránou Katanića sa vytvorila veľká skrumáž. Prišiel aj brankár domácich Zeković, ktorý silne vypálil z 20 metrov a lopta skončila v sieti. Po dobrej hre oboch súperov remíza sa viac páčila domácim, lebo o tom rozhodli posledné sekundy korektného zápasu. Rozhodca Srđan Mitrović z Bavaništa pískal spravodlivo. DOLINA: Katanić, Trajčevski, Popović, Mitkovski (Ilić), Kolárik (Kolak), Kelečević, Jovanov, Radenković, Josimovski (Janjović), Bančov, Nestorovski (Hlavča) Dolina sa nachádza na 7. mieste a má 43 bodov. Na nedeľu doma uvíta mužstvo Slogy z Banátskeho Nového Sela.

rozhodca ihneď po tom, čo sa Hajdušičania pohli zo stredu ihriska, odpískal koniec zápasu. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Pavlovic, Maliar, Miksád (Đukić), Petrović, Knežević, Beriša (Ćulum), A. Ružić, A. Lipták, Pejčić Atila Lipták (vpravo v bielom drese) priniesol prednosť svojmu celku Hajdušičania sa aj naďalej bodov, domáci po ľavej strane nachádzajú na bezpečnom 9. založili posledný útok na zápase. mieste s 37 bodmi. Do konca Nasledoval center pred bránu majstrovstiev ich očakávajú tri Hajdušice, kde najlepší hráč zápasy, všetky s mužstvami z nev domácom mužstve Simulj bezpečnej zóny. Už na nedeľu oklamal Pejčića a zaslal loptu doma uvítajú mužstvo Spartak do siete, a tak svojmu celku 1911 z Debeljače. Foto: V. Maliar priniesol všetky tri body, lebo 22 /4961/ 29. 5. 2021

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Na záchranu musia počkať DUNAV – JEDNOTA 2 : 3 (1 : 1) Matej Bzovský

o výhre v obecnom derby s už zostupujúcim mužstvom z ligy staropazovská Jednota si na pekne upravenom ihrisku v susedných Starých Bánovciach ubrala tri body dôležité na konečné umiestnenie v tabuľke. Výsledok je spravodlivý, avšak nebude nič znamenať, ak nový majster ligy Mladost GAT z Nového Sadu v kvalifikačných stretnutiach nepostúpi do prvoligovej súťaže. Novosadčania v baráži budú mať skutočne silných súperov – Timok Zaječar, Sloga Požega a filiálka belehradského Partizanu, mladé a veľmi perspektívne mužstvo Teleoptik zo Zemunu. Na ihrisku na pobreží Dunaja staropazovskí futbalisti začali aktívne a rýchlo a už v prvej minúte sa ujali vedenia, keď delovka Lazića zvnútra šestnástky letela pod brvno bezmocného brankára. Nasadené

svižné tempo hostí však postupne kleslo. Domáci prebrali miernu prevahu a tesne pred odchodom na prestávku z rýchlej akcie, ale aj po nepozornom zákroku ľahostajne hrajúcej hosťujúcej obrany dokázali skóre vyrovnať. V pokračovaní zaujímavého zápasu hostia znova otočili skóre vo svoj prospech. Po úniku Milisavljevića pravou stranou peknú krížnu nahrávku hlavičkou zužitkoval pohotový Živanović. V ďalšom priebehu zápasu hostia sa hrali s ohňom. Uvoľnená hra sa im mohla vypomstiť, nebyť ďalšieho nebezpečného úniku Živanovića, ktorý nesebecky uvoľnil výborného Lazića a tento zblízka dorazil loptu za chrbát domáceho brankára. Domáci sa do konca zápasu neustále naháňali dopredu. Favorizovaným susedom pripravovali trpké chvíle a znovu korigovali výsledok. Predtým najlepší jednotlivec zápasu Strahinja Lazić spálil obrovskú príležitosť,

keď sám utekal proti brankárovi, ale nerozvážnou reakciou nastrelil len jeho nohy a lopta sa odrazila na roh. Tak si Jednota v regulárnom priebehu majstrovstiev už pred

Strahinja Lazić

dvoma poslednými kolami zabezpečila bezpečné, no dosť chudobné umiestnenie. Avšak pohľady fanúšikov sa upriamili na barážové zápasy futbalistov z novosadského sídliska Bystrica. Futbalistom Mladosti GAT budú držať palce, lebo ich postup umožní Staro-

pazovčanom konečnú záchranu. V opačnom sa Jednota presťahuje o stupienok nižšie, čo by ani nebolo veľkým prekvapením. Po ôsmom mieste a dobrých výkonoch v jesennej časti majstrovstiev v zimnom prestupovom termíne príliš nezodpovedné vedenie klubu najprv zostalo bez úspešného trénera Vladimira Livaju, a potom sa po odchode kľúčových hráčov urobili kardinálne chyby dovádzaním podozrivých posíl, ako aj trénera Grozdića. Po šiestom kole kormidlo prebral skúsený tréner Nenad Cerović z Nového Sadu, ktorý sa musel najprv zoznámiť s hráčmi, a iba potom prípadne meniť celkovú koncepciu hry, na čo bolo skutočne málo času. Mužstvo už predtým nezadržateľne plávalo dolu vodou a takmer od prvého jarného kola sa usadilo na nie veľmi dobrom 14. mieste, na ktorom sa nachádza aj po 36. kole s 45 bodmi. JEDNOTA: Lišić, Žilović, Cimeša, Beljić, Ragipović, Lazić, Milisavljević, Marković, Kačar, Živanović, Vujović Na budúcu sobotu Jednota hrá menej dôležitý zápas s mužstvom Sloga z Čonoplje, ktoré sa dávno rozlúčilo s touto ligou.

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Odžačania blízko k titulu MLADOSŤ – TEKSTILAC 0 : 1 (0 : 0) Samuel Medveď

lho očakávané derby, ktoré mnohí považovali ako zápas dvoch kvalitných celkov, nesplnilo očakávanie. Tekstilac, ktorí dokázal, že je celok jari, a Mladosť, ktorá v jeseň hrala omnoho lepšie, hrali tvrdo, bojovne. Hosťom z Odžakov určite šlo o výhru. Mladosť hrala zo začiatku akoby bojazlivo, viac sa orientovala na ochranu vlastnej brány. Jednu šancu mal Petej v 13. min. Po prudkom tempe, ktoré vo väčšej časti prvého polčasu nasadil Tek50

www.hl.rs

bez ožltnutých Jakuša a Stanića. MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, (Đokić), Mrkajić, Beronja, V. Šproch, Brajković (Stojisavljević), Plavšić, Leškov, Petej

stilac, Mladosť sa zbavila nátlaku a viac útočila. Kapitán Ožvát sa niekoľkokrát pokúsil prekvapiť brankára hostí. V druhom polčase hostia v 61. min. dosiahli víťazný gól, keď Galić využil prihrávku z pravej strany a zblízka zdolal Leňu. Mladosť mohla vyrovnať, keď Plavšić volejom kopal vedľa pravej žrde. Do konca však šancí takmer nebolo. Treba povedať, že Mladosť hrala oslabená Hralo sa tvrdo s početnými duelmi

Informačno-politický týždenník

(Đorđijevski), Stamenković, Terzić Petrovská Mladosť má 52 bodov a pevne zakotvila na šiestej priečke, kým Tekstilac je prvý, má 75 bodov, 8 viac od druhej Bajše, a je celkom blízko k titulu majstra. Kým sa tieto riadky dostali k čitateľom Petrovčania v stredu v mimoriadnom kole zohrali zápas s Obilićom v Novom Kneževci a na nedeľu si v Báčskej Palanke sily zmerajú s tamojším celkom Krila Krajine. Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Znovu (iba) remíza AŠK – RADNIČKI 2 : 2 (0 : 1) Vladimír Gál

k náhodou zostúpia do nižšej súťaže, aj keby sa to nesmelo stať, Aradáčania tomu budú sami na vine. Je priam neuveriteľné, aké šance nevyužili v nedeľu v stretnutí s mužstvom z dediny Jaša Tomić. Zvlášť boli nepresní v prvom polčase, najprv Jevremov, potom Ponorac sami pred brankárom a strieľali vedľa. Zakić skúšal z diaľky, ale brankár hostí dobre intervenoval. Trest prišiel v 25. min. Dlhú prihrávku hostí Zakić iba dotkol hlavou, hosťujúci útočník bol najrýchlejší a loptu zaslal do siete Stojkova. Do konca polčasu mali Aradáčania ešte tri stopercentné šance. Najprv Mijić z dvoch metrov netrafil prázdnu bránu, a potom znovu nepresní boli Jevremov a Ponorac, takže sa na oddych odišlo s minimálnym náskokom hostí. Už v prvých minútach pokračovania futbalistom AŠK sa podarilo vyrovnať. Vo veľkej

skrumáži pred bránou Radničkého najlepšie sa vynašiel Striško a dal gól. V 65. min. po rohu hostí domáci slabo reagovali, čo hostia využili a znovu sa ujali vedenia. Našťastie domáci sa hneď vrátili do hry a na center Jevremova na 5 metrov od brány Mijić pekne reagoval a vyrovnal. V 78. min. len Milenko Adamov (v bielom drese) aj na tomto zápase podal čo vybehol na trávnik, skvelý výkon, avšak znova mu chýbal záver Lončarski v prvom kontakte s loptou pekne hlavičkoval, ale jeho strela skončila Aradáčania klesli na siedmu priečku vedľa žrdi. V 85. min. Ponorac zahodil v tabuľke a majú 44 bodov. Do konca maješte jednu šancu, ale výsledok zostal ne- strovstiev im zostali 4 kolá, a ak chcú byť zmenený a Aradáčania znovu zaznamenali úplne bezpeční, museli by inkasovať ešte iba remízu, aj keď mohli deklasovať súpera. ten-ktorý bod. Možno sa im to podarí už AŠK: Stojkov, Birmanac (Cvijetić), Vesin na nedeľu, keď na vlastnej pôde uvítajú (Korać), Matejin, Zakić, Davidovac, Po- mužstvo MSK z Mihajlova. norac, Mijić, Adamov, Jevremov, Striško (Lončarski) Foto: I. Pančić

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Opravdivé susedské derby OFK STAJIĆEVO – MLADOSŤ 2 : 4 (0 : 1) Darko Sládeček

ko aj vždy, bolo to opravdivé susedské derby s početnými gólmi a dosť nervozity. Hostia však zaslúžene vyhrali a domov si odniesli všetky tri body. V prvom polčase zápasu súperi boli rovnocenní. Vo väčšine sa hralo na strede ihriska, akoby sa čakalo na druhý polčas pre vážnejšie útoky a góly prevahy. Predsa v 36. minúte po prihrávke Kurunciho pred domácou bránou Stojić zostal sám a skóroval. V druhom polčase domáci začali hrať trochu nervóznejšie, čo vyvrcholilo v 53. minúte, keď Gligorin vo svojej šestnástke fauloval Kalapiša a rozhodca mu ukázal červenú kartu. Z pokutového kopu presný bol Poničan. Keďže mali dvojgólový náskok a jedného hráča viac, Bieloblatčania po tomto góle trochu poľavili, čo domáci využili v 70. minúte. Po chybe Nécsova Zambo prijal loptu, vybehol pred Perišića a korigoval výsledok na 1 : 2.

Tento gól hostí akoby zobudil a už o pár minút neskoršie po protiútoku znovu zvýšili na 1 : 3. Strelec bol Kalapiš. Domáci sa však nevzdávali, pokračovali s tlakom na hosťujúcu bránu, čo sa im oplatilo v 79. minúte. Perišić chybne pred svojou bránou dal loptu Zambovi, ktorý tento darček vedel využiť a korigoval výsledok – 2 : Maximálny účinok: Pavel Kalapiš (v červenom drese) dal 3. Bola to pre hostí dva góly a záslužný je za penaltu studená sprcha, ale sa rýchlo konsolidovali. Domácim však začalo ubúdať síl Po tomto zápase sa bieloblatská Mladosť a nemohli viac vážnejšie zaútočiť na bránu nachádza na 5. mieste v tabuľke s 21 bodmi. Mladosti. Na druhej strane v samom finiši Na nedeľu v poslednom kole do Bieleho zápasu Kalapiš po sólovej akcii stanovil Blata prichádza mužstvo Zlatica, ktoré je konečných 2 : 4. na poslednom mieste a už sa prakticky MLADOSŤ: Perišić, M. Paraljov, Nécsov, presťahovalo do nižšej súťaže. Poničan, Žižić, Đurić, Stojić (Megyesi), Kalapiš, Cvetković, Kurunci, Szabó Foto: M. Novaković

MATIČNÁ ČINNOSŤ

Miestny odbor Matice slovenskej v Petrovci Katarína Melegová-Melichová

OMS Petrovec svoju činnosť obnovil 27. januára 1991. V deň svojho oživotvorenia mal 1 006 členov. Odvtedy dodnes zostal najpočetnejším MOMS. Prvým predsedom VV MOMS Petrovec sa stal básnik Paľo Bohuš. Dodnes v jeho čele boli: Dr. Daniel Chorvát (1991 – 1992), Samuel Bodocký (1992 – 2000) a Katarína Melegová-Melichová (od roku 2000 dodnes). MOMS Petrovec vyvíja rozmanitú činnosť: usporadúva festivaly, premiéry nových kníh, oslavuje výročia našich kultúrnych dejateľov, významných inštitúcií a ustanovizní, má vydavateľskú činnosť. Roku 2017 sa MOMS Petrovec registroval ako samostatná právnická osoba v súlade s vtedy platnými Stanovami MSS.

S prezidentom SR Ivanom Gašparovičom na Hontianskej paráde 21. augusta 2009

Od roku 1993 MOMS Petrovec organizuje Festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Spievajže si, spievaj. V rokoch 1993 – 2013 Samuel Bodocký v Rádiu Petrovec pripravoval Matičný kútik; od roku 1998 tento MOMS organizuje Festival mladých interpretov vážnej hudby Jarné nôty, ktorý je od roku 2017 medzinárodným spoločným dolnozemským projektom; od roku 2000 z iniciatívy petrovských matičiarov spolu s CZ SEAVC organizuje sa v Petrovci Cyrilo-metodský večierok; roku 2001 MOMS založil Komorný zbor Musica viva, ktorý sa roku 2011 osamostatnil. Má bohatú vydavateľskú činnosť: od roku 2004 vydáva občasník Náš život; roku 2007 k storočnici vydali reprint odborného časopisu Báčanský chmeliar, ktorý vychádzal v Petrovci od 1. augusta 1906 do 1. decembra 1907 v slovenčine, srbčine, maďarčine a nemčine; k životnej šesťdesiatke (2010) prof. Dr. Samuela Čelovského vydali vzácnu knihu Z kultúrnych

Účastníci XVIII. Festivalu mladých interpretov slovenskej ľudovej hudby Spievajže si, spievaj (27. novembra 2010)

dejín Slovákov vo Vojvodine; k 100. výročiu a 2020 MOMS Petrovec bol organizátorom ukončenia I. svetovej vojny knihu Milana Matičného turnaja v malom futbale o pohár S. a Nemanju M. Breberinovcov Dr. Juraj Veľvyslanectva SR. Guča – veľký človek a humanista (2018); So svojimi programami MOMS Petrovec k životnej osemdesiatke spisovateľky hosťoval aj v iných prostrediach: Hložanoch, Viery Benkovej knihu Z aromatického Kulpíne, Báčskej Palanke, Kysáči, Novom literárneho záhonu (2019), za ktorú jej Sade, Selenči, Bielom Blate, v Kovačici... slovenský PEN klub udelil prémiu, a vlani V priebehu troch desaťročí MOMS Petrovec vydali jej knihu Oživená minulosť. Vlani zorganizoval viac ako 250 rôznych podujatí dva šijacie stroje z pomoci SlovakAid a programov. Vďaka jeho projektom na odovzdali na používanie KUS Petrovská podujatiach v Dulovciach, Spišskej Novej Vsi, družina a Spolku petrovských žien. Svätom Petre, v Hrušove, v Nadlaku hosťovali MOMS Petrovec finančne podporo- nielen ochotníci z Petrovca, ale aj Hložian, val v krízových rokoch činnosť Divadla Boľoviec, Nového Sadu, Kulpína, Lugu, Bajše, VHV, podujatie Petrovské dni divadelné, Lalite... Takú bohatú činnosť MOMS Petrovec reštauráciu obrazov Zuzky Medveďovej, mohol kvitovať zvlášť vďaka podpore Úradu bol nositeľom programov na obnovených pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Obci Báčsky Slovenských národných slávnostiach, z jeho iniciatívy sa začala zbierková akcia na kúpu Domu MSJ/MSS, na ktorý Petrovčania nazbierali najviac peňazí, doň MOMS kúpil tri plynové pece, stoličky, nábytok a klavír. Matičiari navštevovali petrovské domácnosti, aby sa čím viac Slovákov zapísalo do osobitného voličskéZáber z večierka k nedožitej deväťdesiatke barda Paľa Saba ho zoznamu pre voľby Bohuša (23. júna 2011 Dom MSS Ľudovíta Mišíka v Petrovci) NRSNM, organizujú promócie matičných vydaní, aktívne sa zapojili Petrovec, pokrajinských sekretariátov, svojho do osláv 250. výročia príchodu Slovákov do členstva a miestnych podnikateľov, ktorí aj Petrovca, pripravovali programy ku Dňom takto oceňujú prínos MOMS Petrovec k pesPetrovca (2005 – 2016), ku Dňu obce (2006 tovaniu a zachovaniu slovenskosti v týchto – 2016), k výročiu MSS, GJK, XIV. VÚSB... Roku končinách. 2003 petrovskí matičiari iniciovali a pripravoRoku 2000 MOMS Petrovec získal najvyššie vali otváracie programy Slávností, aby si to uznanie lokálnej samosprávy – Cenu obce po troch rokoch prevzala NRSNM. Roku 2008 Báčsky Petrovec.

Hlas ľudu 22/2021

Articles inside

Neviditeľný portrét a Májový ART salón

Na záchranu musia počkať

Veľké bravo pre dielo našej Miry Brtkovej

Dobrý majster – sťa soľ

Podpora Výboru pre úradné používanie jazyka a písma