Hlas ľudu 27/2021

Orchestrík zo Selenče

Laureát republikovej súťaže

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

Žiaci základných škôl osemročné základné vzdelanie ukončili skladaním záverečných skúšok. Malí maturanti si v stredu 23. júna overili vedomosti z materinského jazyka, deň neskôr skladali test z matematiky a v piatok 25. júna riešili kombinovaný test pozostávajúci z otázok z fyziky, biológie, chémie, zemepisu a dejepisu. Na životnej križovatke sú aj budúci študenti.

O. Glóziková-Jonášová Ilustračné foto: z internetu

3. 7. 2021 | 27 /4966/

Uzávierka čísla: 30. 6. 2021

Deň Dunaja sa v Hložanoch už tradične po 14-krát oslavuje s primeraným umeleckým, športovým a edukačným programom. Do organizácie podujatia sa zapája väčšina hložianskych spolkov a jeho cieľom je zvýšiť povedomie najmä detí a mládeže o význame a potenciáli tejto európskej rieky.

M. Pap

Festival vážnej hudby Jarné nôty jubiloval v sobotu 26. júna. V Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci na 25. festivalovom ročníku vystúpili známe i nádejné, ale už úspešné mená z oblasti vážnej hudby. Pri vystúpení nejedného účastníka si návštevníci uvedomili opodstatnenosť tohto podujatia, tiež hudobný rast mladých virtuózov na klavíri, husliach, flaute, gitare, klarinete, v speve, ako i dvoch školských orchestrov. A festival znovu mal aj medzinárodný charakter.

A. Francistyová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: VP Službeni glasnik Belehrad

• •

•

Smelý krok pred štvrťstoročím Anna Francistyová

J

e tomu už 25 rokov, čo si dve horlivé kultúrne pracovníčky povedali, že nám je potrebné ešte jedno podujatie, ale inakšie ako tie, čo už pustili korene. Katarína Melegová-Melichová a Kvetoslava Benková správne vypozorovali, že máme v našich prostrediach veľa talentovaných detí, ktoré sa venujú hre na hudobných nástrojoch a tá ich výučba je v oblasti vážnej hudby. Tento žáner vtedy vraj akosi nebol vo verejnosti prítomný, lebo tí, ktorí sa venovali ľudovej alebo tanečnej hudbe, mali oveľa viac príležitostí na vystupovanie, ako tí, ktorí sa venovali vážnej hudbe. Slovo dalo slovo, kontakty, termín, priestor a – zrodili sa Jarné nôty.

Príležitosť na svojrázne verejné hodiny pre mladých nádejných inštrumentalistov, ktoré sú priam esenciou ich každodennej driny.

Príležitosť pre návštevníkov zoznámiť sa s vybranými skvostami zo širokého repertoáru vážnej hudby a už po niekoľkých ročníkoch sa ukázalo, že je to aj možnosť sledovať vzlet a rast týchto malých virtuózov. Dvadsaťpäť rokov je veru dosť smerodajné obdobie na určité súvahy. Kým sme počas jubilejného festivalu v sobotu 26. júna sledovali výkony účastníkov, na videobeame sa premietala retrospektíva doterajších ročníkov. Vtedy sme si uvedomili, koľkí z tých účastníkov, ktorí tu kedysi vystupovali, sú teraz profesionáli: sú

buď v zahraničí, kde hrajú vo filharmóniách, orchestroch, rozhlasoch, napríklad na Slovensku, v Nemecku, Nórsku, Rakúsku..., alebo sa venovali pedagogickej práci a teraz vyučujú na vysokých či stredných školách, na gymnáziách hudobnú kultúru. Vštepujú lásku ku hre na hudobných nástrojoch a ku klasickej hudbe novým generáciám. Pestujú potenciálnych účastníkov ďalších ročníkov festivalu Jarné nôty.

A je tu aj ďalší úspech tohto podujatia. Pre mladých inštrumentalistov sa otvárajú ďalšie príležitosti na vystupovanie. Dnes je už celkom bežné, že pri otvorení výstav, na literárnych či iných programoch vystupujú aj títo talentovaní hudobníci. Primeraným bodom a skvelým výkonom obohacujú tak nielen tie podujatia, ale aj divákov a v neposlednom rade aj – seba. Prichodí nám kvitovať u týchto mladých ľudí, podobne ako u tých, čo sa aktívne venujú napríklad športu, určitú dávku pokory. Vidieť na nich, že sú „vážnejší“, veď hra na inštrumente si vyžaduje veľa cvičenia, opakovania, a to sa nedá bez svedomitej, úpornej práce, bez spoľahlivého prístupu.

A keď sa tieto životné hodnoty v mladom človeku zaštepia, aj v zrelom veku ho budú sprevádzať.

Nech sú aj ďalšie ročníky Jarných nôt vzpruhou mladým talentom a potvrdením kvality osvedčených hudobníkov – dobrých ľudí.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

4 Nezabúdajme na očkovanie

15 Prvé príkrmy: ako, kedy a čím začať?

34 Dobrí speváci a krásne kroje 48 Zdokonaľovanie je kľúčom úspechu

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Nový klimatický zákon v EÚ

Na titulnej strane: Orchestrík ZŠ Jána Kollára v Selenči a Komorného zboru Zvony, ktorý pôsobí už zo dvadsať rokov, v tejto zostave pracuje posledných päť rokov.

Zoskupuje deti vo veku 7 až 18 rokov a stále ho vedie profesor hudby Dr. Juraj Súdi.

K početným vzácnym oceneniach za skvelé výkony v sobotu 26. júna na republikovej súťaži školských orchestrov, ktorá sa konala v Sriemskych Karlovciach, získal už po štvrtýkrát titul laureáta.

Foto: Miroslava Ožvátová 27 /4966/ 3. 7. 2021

3

Týždeň 7 DNÍ

Srbské basketbalistky získali zlato na európskych majstrovstvách vo Valencii Pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

S

rbské basketbalistky pod vedením Mariny Maljkovićovej vo finále európskych majstrovstiev zvíťazili nad Francúzskom v pomere 63 : 54. Je to druhá zlatá medaila pre Srbsko, po získanom zlate v Budapešti v roku 2015.

Ivon Andersonová bola s 18 bodmi najefektívnejšia v srbskom tíme, Jelena Bruksová dosiahla 15 bodov a Sonja Vasićová 12. Vo francúzskom tíme vynikala Vukosavljevićová s 15 bodmi, kým Johanesová dosiahla 13 bodov.

Toto je tretia medaila pre

Srbsko na posledných štyroch majstrovstvách starého kontinentu. V roku 2015 Srbsko získalo zlato a v roku 2019 bronz, všetky tri medaily za trénovania šéftrénerky Mariny Maljkovićovej.

Zápas prebiehal v hale Pabeljon Munisipal Fuente de San Luis vo Valencii, v Španielsku. Bola to svojrázna repríza finálového zápasu z Budapešti z roku 2015, keďže vtedy srbské basketbalistky oslavovali podobným výsledkom 76 : 68.

Na Olympijských hrách v Riu v roku 2016 osvojili bronz výsledkom 70 : 63.

Na ceste do finále srbská reprezentácia vybojovala tieto zápasy proti Taliansku (86

: 81), Grécku (85 : 51), Čiernej Hore (87 : 75), Španielsku v štvrťfinále (71 : 64) a Belgicku v semifinále (74 : 73). * Roaming medzi Srbskom, Bosnou a Hercegovinou, Čiernou Horou, Severným Macedónskom a Albánskom je zrušený od 1. júla aktuálneho roka, potvrdil pre Tanjug Milan Dobrijević, asistent ministra pre obchod, turizmus a telekomunikácie. „Toto je posledná fáza realizácie dohody, ktorá je podpísaná v Belehrade ešte v apríli roku 2019. Táto posledná fáza, ktorej realizácia sa začala 1. júla, predstavuje úplné zrušenie roamingu na

území západného Balkánu. To znamená, že cenník služieb prevádzkovateľov mobilných sietí v Srbsku bude rovnaký aj na území Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Severného Macedónska a Srbska,“ vysvetlil Dobrijević.

Pritom podotkol, že napriek tomu, že sú ceny služieb mobilnej telefónie pre všetky spomenuté krajiny rovnaké, požiadal však občanov, aby sa pred cestou do jednotlivých krajín informovali u svojich operátorov o podrobnostiach, najmä pre rôzne balíky služieb, ktoré majú k dispozícii, aby sa predišlo nedorozumeniam a nepríjemnostiam.

ZDRAVOTNÍCI RADIA A APELUJÚ

Nezabúdajme na očkovanie Pripravil: Vladimír Sabo

Ž

ijeme v období ohrozenia koronavírusom aj v našom štáte, ale aj v celom svete.

Nie je to žart a musíme dbať na to, ako sa máme ďalej správať, ako ďalej žiť s týmto vírusom v našej blízkosti. Vedomí sme si toho, že sme ešte nedosiahli kolektívnu imunitu. Musíme mať preto na zreteli a uctievať si rady zdravotníckych odborníkov.

Od samého začiatku epidémie registrovaných bolo 716 238 prípadov a kontrolovaných – testova-

4

www.hl.rs

ných bolo 4 384 783 vzoriek, vírusu podľahlo 7 029, percento úmrtia je 0,98. Epidemiologická situácia v Srbsku je stabilná, ale neistá z dôvodu veľkého uvoľnenia a pre nedostatočný počet očkovaných obyvateľov.

Odborníci vyzývajú všetkých na disciplínu a upozorňujú na to, že sme ešte nedosiahli kolektívnu imunitu. Epidemiológ Predrag Kon zdôrazňuje a odkazuje, že je práve obdobie veľkých horúčav, keď sa používajú klimatické zariadenia.

Pripomenul, že je nevyhnutné dodržiavať navrhnuté opatrenia

Informačno-politický týždenník

a v zatvorených priestoroch používať ochranné rúška. Predrag Kon prostredníctvom svojej facebookovej stránky upozorňuje na riziko nákazy v autobusoch a v iných dopravných prostriedkoch. V čase veľkých horúčav v zatvorených priestoroch, akými sú napríklad nákupné strediská, práve pre klimatizované priestory, teda z dôvodu osvieženia sa, sa tu návštevníci či zákazníci dlhšie zdržiavajú, je tu i zväčšený počet priamych kontaktov, teda väčšie riziko nákazy. „Doteraz nemáme potvrdenú prítomnosť delta variantu koro-

navírusu, ale je takmer isté, že sa objaví,“ zdôraznil Dr. Kon. Pavle Zelić z Agentúry pre lieky a zdravotnícke prostriedky Srbska povedal, že Covid-19 aj u vynikajúcich športovcov, u ľudí, ktorí sú v najlepšej životnej kondícii, vyvoláva ťažké chronické ochorenie a aj následky. Odborníci radia, aby sa očkovali zvlášť mladšie generácie, najmä mladí ľudia do 30 rokov.

Apelujú preto, aby nebolo neskoro, keď sa ochorenie predsa zjaví u mladších, ale aj u starších ľudí.

Prevzaté z internetu a iných zdrojov.

• TÝŽDEŇ •

PREZIDENT VUČIĆ V KRUŠEVCI

Očakávame rast v druhom kvartáli Pripravila: Miroslava Ožvátová

základe tohto tempa môžeme uzavrieť všetky ďalšie parametre. Dúfame, že v druhom kvartáli príde k rastu o 13 percent, čo by do konca roka viedlo k rastu o 6,7 až 7 percent.“ To by podľa neho viedlo k výraznému zvýšeniu platov a dôchodkov a bol by to obrovský úspech, ktorý by našu krajinu zaradil medzi tri prvé miesta v Európe.

Zdroj: Tanjug.rs Foto: FB buducnostsrbijeavucic

P

rezident Republiky Srbsko Aleksandar Vučić 28. júna v Kruševci uviedol, že očakáva predbežné údaje o miere rastu na druhý kvartál, kde očakáva rast o 13 percent.

Na tlačovej konferencii po slávnostnom zasadnutí vlády Srbska v Kruševci prezident povedal: „Dnes očakávame predbežné údaje o miere rastu na druhý kvartál, predovšetkým priemyselnej výroby, a na

NENÁVRATNÉ FINANČNÉ PROSTRIEDKY

Pomoc pri kúpe domu Pripravila: M. Ožvátová

Š

tát bude financovať kúpu dedinských domov s pomocnými objektmi v hodnote maximálne do 1,2 milióna dinárov na objekt, čo je podľa súčasného stredného kurzu zhruba 10 206 eur.

Občania Srbska, ktorí majú bydlisko na území našej krajiny, mladší ako 45 rokov a nemajú žiadnu nehnuteľnosť, budú mať právo požiadať o tieto nenávratné finančné prostriedky.

Dom s pomocnými objektmi, o ktorého kúpu sa záujemcovia uchádzajú, sa môže nachádzať na území všetkých osídlených miest v Srbsku okrem mestských a obecných stredísk a prímestských sídiel.

Maximálna výška nenávratných finančných prostriedkov poskytnutých na kúpu dedinského domu s pomocnými objektmi je 1,2 milióna dinárov.

Celková hodnota dedinského domu s pomocnými objektmi • TÝŽDEŇ •

nemôže byť vyššia ako táto suma.

Uchádzači, ktorí majú právo zúčastniť sa verejného súbehu, musia splniť nasledujúce podmienky: že spolu s lokálnou samosprávou, na ktorej území sa nachádza dedinský dom s pomocnými objektmi, predložili elektronicky vyplnený formulár žiadosti s dokumentáciou predpísanou programom (formulár žiadosti je stiahnutý z oficiálnej webovej stránky ministerstva), že sú

občanmi Republiky Srbsko, že majú menej ako 45 rokov, že sú žiadatelia v čase podania žiadosti v manželskom alebo v trvalom mimomanželskom zväzku, alebo že je žiadateľom osamelý rodič alebo mladý poľnohospodár. Nevyhnutnou podmienkou je aj to, aby uchádzači neboli majitelia alebo spolumajitelia nehnuteľnosti na území Srbska, s výnimkou poľnohospodárskej pôdy, a že za posledných päť rokov odo dňa zverejnenia verejného sú-

Lehota na podanie žiadosti trvá do finančného vyčerpania rozpočtových prostriedkov

behu nepredali ani nedarovali nehnuteľnosti.

Okrem všetkých povinných podmienok na účasť vo verejnej súťaži musia uchádzači splniť jednu zo štyroch alternatívne predpísaných podmienok, ktoré sa môžu overiť na webovej stránke Ministerstva pre starostlivosť o dedinu v texte súbehu.

Presne vyplnená žiadosť a sprievodná dokumentácia sa zasielajú odporučené na adresu: Bulvár Mihajla Pupina číslo 2a, 11 070 Nový Belehrad, alebo sa doručujú do kancelárie na uvedenú adresu.

Lehota na podanie žiadosti plynie odo dňa vyhlásenia verejnej súťaže do finančného vyčerpania rozpočtových prostriedkov poskytnutých na tento účel, najneskôr do 1. novembra 2021. Na realizáciu tohto programu bolo v rozpočte pridelených 500 miliónov dinárov.

Zdroj: mbs.gov.rs Foto: zdroj subvencije.rs

27 /4966/ 3. 7. 2021

5

Týždeň ZÁVEREČNÉ SKÚŠKY OSEMROČNÉHO ZÁKLADNÉHO VZDELÁVANIA SA SKONČILI

Nasleduje zápis žiakov do stredných škôl Pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

M

alí maturanti osemročné základné vzdelanie skončili skladaním záverečných skúšok. Tohtoroční ôsmaci si v stredu 23. júna overili vedomosti zo srbského, čiže materinského jazyka, deň neskôr skladali test z matematiky a v piatok 25. júna riešili kombinovaný test pozostávajúci z otázok týkajúcich sa vyučovacích predmetov, ako sú fyzika, biológia, chémia, zemepis a dejepis.

Všetky tri testy dokopy prinášajú 40 bodov, pokým na jednotlivých testoch z matematiky a

materinského jazyka môžu získať najviac 13 bodov a z kombinovaného testu najviac 14 bodov.

Takýto spôsob spočitovania, čiže hodnotenia testov je platný od školského roku 2017/2018.

V tomto roku približne 68 280 budúcich stredoškolákov sklada-

lo záverečnú skúšku a vzhľadom na epidemiologickú situáciu v triedach mohlo byť najviac dvanásť žiakov a dvaja dozorní profesori. V školách, ktoré majú viacpočetné triedy, skladanie záverečných skúšok prebiehalo vo veľkých miestnostiach, ako je napr. telocvičná sála.

Predbežné výsledky boli zverejnené o dva dni, teda 27. júna, pokiaľ konečné výsledky sú zve-

rejnené 2. júla.

V tomto roku je po prvýkrát možné podať sťažnosť aj elektronicky, prostredníctvom portálu rezortného ministerstva. Na tomto portáli sú aj informácie o zápise do stredných škôl.

Po zverejnení výsledkov záverečnej skúšky žiaci si spočítajú získaný počet bodov, s ktorými sa ďalej budú uchádzať na súbehu o zápis do stredných škôl.

Elektronické vyplňovanie zoznamu žiadostí prostredníctvom portálu https://mojasrednjaskola.gov.rs/ sa koná v dňoch 26. júna až 3. júla, kým prihlasovanie do stredných škôl sa uskutoční hneď po zverejnení konečných výsledkov 3. a 4. júla. Zverejnenie oficiálnych výsledkov ohľadom rozdelenia po školách a vzdelávacích profilov bude 11. júla.

Prvé kolo zápisu sa bude konať 12. a 13. júla.

Zdroj: internet

ZÁPIS NA FAKULTY

Prijímacie skúšky aj pre budúcich študentov Pripravila: O. Glóziková-Jonášová

J

ún je spravidla vyhradený na skladanie záverečných skúšok na konci základného, či na maturitné skúšky trojročného alebo štvorročného stredoškolského vzdelania, ale aj na skladanie prijímacích skúšok na zápis na fakulty.

Väčšina stredoškolákov vyučovanie ukončila do 25. mája, po čom nasledovali prípravy na zápis na jednotlivé fakulty. Prijímacie skúšky sa konajú v tradičnom termíne od konca júna a v prvý týždeň v júli.

Podľa údajov Republikového štatistického ústavu stredoškolské vzdelanie skončilo 248 605 žiakov na území celej krajiny.

Niektorí z nich sa neplánujú zapísať na fakultu, ale sa hneď po absolvovaní stredoškolského vzdelania zamestnali buď v rodinnej firme, alebo sa rozhodli odísť za prácou do zahraničia. Niektorí 6

www.hl.rs

sa rozhodli študovať v zahraničí.

Tých, ktorí sa rozhodli pokračovať vo vzdelávaní v Srbsku, čaká neľahká úloha, keď hovoríme o zápise na fakultu, aby im štúdium bolo financované z rozpočtu fakulty, keďže školné pre študentov, ktorí si budú štúdium platiť z vlastných zdrojov, vôbec nie je lacné na jednotlivých fakultách.

Keď ide o prijímacie skúšky na zápis na fakulty, budúcim študentom najväčšia srbská Univerzita v Belehrade ponúka 31 fakúlt vrátane štátnych a súkromných.

Belehradská univerzita v tomto roku má najviac miest na Filologickej fakulte – až 1 413, potom nasleduje Právnická fakulta s 1 400 miestami, Ekonomická fakulta má pre budúcich akademikov 990 miest atď.

Druhá podľa veľkosti univerzita v Srbsku – Novosadská má k dispozícii 14 fakúlt a zahŕňa širokú škálu oblastí – od medicíny

Informačno-politický týždenník

a technológie, cez žurnalistiku, po šport atď.

Univerzita v Niši má 13 fakúlt a zahŕňa oblasti z humanistických a prírodných vied. Univerzita v Kragujevci ponúka 12 fakúlt, umiestnených v Kragujevci, Čačku, Kraljeve, Užici, Jagodine a vo Vrnjačkej Banji. Študijný program na týchto fakultách sa realizuje v rámci jednej alebo viacerých vzdelávaco-vedeckých a výchovno-umeleckých oblastí: prírodovedno-matematické vedy, spoločensko-humanistické vedy, medicína, technicko-technologické vedy a umenie.

Prorektor Petar Bulat vo vyhláške pre Tanjug povedal, že ceny školného budú rovnaké ako v predchádzajúcich rokoch. „Vzhľadom na všetky okolnosti v tomto roku fakulty mali dostatočne sociálneho porozumenia a empatie.“ Avšak celkom prirodzene roz-

diel medzi dvomi skupinami fakúlt, štátnymi a súkromnými, je obrovský. Na štátnych fakultách je možnosť študovať prostredníctvom rozpočtového financovania pre určitý počet študentov, kým na súkromných fakultách si budú musieť svoje akademické vzdelanie dobre zaplatiť.

Pre našich budúcich akademicky vzdelaných spoluobčanov je posledný júnový a prvý júlový týždeň najdôležitejší a rozhodujúci. Pred nimi je neľahká úloha – vybrať si tú správnu fakultu a budúce povolanie, a možno ešte ťažšie – zapísať sa na ňu.

Konkurencia je veľká a ponuka rôznorodá.

Prípravy na prijímacie skúšky prebiehali za mimoriadnych okolností, avšak kritériá zápisu zostali rovnaké ako v predošlých rokoch.

Predbežné výsledky by jednotlivé fakulty mali zverejniť najneskôr do 7. júla a konečné do 12. júla.

• TÝŽDEŇ •

KOVAČICA

Nová služba špecialistov Olinka Glóziková-Jonášová

V

edenie Domu zdravia Kovačica sa v posledných rokoch snaží svojim užívateľom zabezpečiť čím širšiu paletu zdravotných služieb.

Okrem základných služieb pre zdravotnú ochranu dospelých a detí, oddelenia gynekológie, fyziatrie, stomatológie, pohotovostnej služby a i., Dom zdravia Kovačica poskytuje aj služby špecialistov – oftalmológie, ORL, dermato-venerológie a neurológie ako mimoriadnych spolupracovníkov. Najnovšie v DZ Kovačica pracuje aj špecialista chirurgie.

Ambulancia chirurgie bude obyvateľom Kovačickej obce zatiaľ k dispozícii do konca aktuálneho roka. Toto je inak už druhýkrát, že bude ambulancia chirurgie v čele s prim.

Dr. Milanom Trifunovićom, špe-

cialistom všeobecnej chirurgie, pôsobiť v rámci DZ Kovačica.

Prvýkrát pôsobila vlani, v rov-

nakom období od 1. júna do 31. decembra.

Ambulancia chirurgie bude

Dom zdravia Kovačica poskytuje aj špecialistické služby chirurgie

poskytovať služby pacientom trpiacim na akútne, ale aj chronické ochorenia. Tu budú vykonávať prehliadky, diagnostiku, po čom bude rozhodnuté o ďalšej liečbe pacienta, ako aj o tom, či je potrebné pacienta poslať do nemocnice na ďalšie vyšetrovanie, prípadne operáciu.

Pôsobením špecialistu chirurgie pacienti dostanú kvalitnejšie a efektívnejšie služby, ako aj to, že na diagnostiku bolesti nebudú musieť ísť za špecialistom do nemocníc v Pančeve, Belehrade a inde, čo je v dnešnom pandemickom období veľkou výhodou, lebo pre pandémiu nemocnice pracujú podľa redukovaného plánu a programu a na niektoré služby treba počkať aj niekoľko dní.

Zdroj: internet

UDALOSTI ZO SVETA

V Česku vyčíňalo ničivé tornádo Pripravila: O. Glóziková-Jonášová

S

práva o tornáde, ktoré vo štvrtok 24. júna zasiahlo Južnú Moravu, sa rozniesla svetom bleskurýchlo. Ničivé tornádo, ktoré vyčíňalo v spomenutej českej oblasti, nemá obdobu a údajne ide o jedno z vôbec najväčších tornád a najtragickejších, aké sa kedy vyskytli v Európe za posledné roky. Prešlo niekoľko kilometrov a zosadlo len pár kilometrov od slovenských hraníc.

Aj napriek tomu, že meteorológovia varovali, že je možné očakávať jednu z najnebez-

• TÝŽDEŇ •

pečnejších búrkových situácií za posledné roky, rozhodne neočakávali neprajné poveternostné podmienky v takom rozsahu. Tornádo však skutočne prekonalo všetky predpovede a očakávania.

Tornádo vyprodukovala supercelárna búrka, ktorá sa nad Južnú Moravu dostala z Rakúska, a zo supercely sa začal vysúvať lievik, ktorý hneď smeroval k zemi a naberal rozmery.

Tornádo sa prvýkrát dotklo zeme neďaleko mesta Břeclav a začalo postupovať smerom k severovýchodu do mesta Hodonín. Pri svojej ceste spustošilo obce Hrušky, Moravskú Novú

Ves, Mikulčice a Lužice.

Tornáda sa klasifikujú podľa Fujitovej stupnice, ktorá hodnotí tornáda podľa škôd. Presnejšie bude tornádo klasifikované po detailnom preskúmaní škôd, no podľa doterajších odhadov toto tornádo bude minimálne o sile F3, avšak škody naznačujú aj možnú silu F4 z maximálnej sily F5, pri ktorej sú už budovy kompletne zrovnávané so zemou, čo v Európe zatiaľ nie je obvyklé.

Výrazná supercelárna búrka priniesla veľké krúpy aj tornádo, ktoré zničili viaceré obce na juhu Moravy.

Tornádo si vyžiadalo aj obete

a záchranári hlásili aj stovky zranených.

Zdá sa, že každé nešťastie akoby zblížilo ľudí. Tak aj táto tragédia spôsobená ničivým tornádom v Česku vyvolala obrovskú vlnu solidarity. Ľudia – dobrovoľníci prispievajú na pomoc. Pomocnú ruku postihnutým obciam ponúka aj štát. Česká vláda schválila aj daňové úľavy pre poškodené firmy a občanov, spustí sa aj program na podporu podnikania, takže okrem dobrovoľnej pomoci ľudí tornádom zničené moravské obce dostanú aj štátnu pomoc.

27 /4966/ 3. 7. 2021

7

Ľudia a udalosti PRÍPRAVY NA KULPÍNSKE OSLAVY

Každá zmena dobrá Katarína Gažová

né stánky a povolajú si spolky neho komplexu v Kulpíne čoraz z okolia Kulpína, čiže z obce. rganizačný výbor trojo- viac schátrané, Bude usporiadaná aj tradičná sláv v Kulpíne sa v pon- a to predovšettortiáda. Etnovýstava Spolku delok 28. júna stretol kým budova tzv. kulpínskych žien tohto roku na svojom druhom zasadnutí. Veľkého kaštieľa. nebude. Popoludní je napláKeďže sa už niektoré podstat- V dlhšom opise novaný detský program, ktorý né okolnosti usporadúvania uvádzajú, čo má na starosti predseda KUS podujatí Predslávnosťové dni v všetko je v čoraz Zvolen Zoroslav Zima a členoKulpíne, Deň Kulpína a Svadba horšom stave v via spolku, a v predvečerných voľakedy a dnes vykryštalizovali rámci exteriéru a hodinách galakoncert starších a konkretizovali, hovorilo sa interiéru múzea. Veselo na javisku počas galakoncertu na PDvK účastníkov. hlavne o zmenách, ktoré budú Na záver listu 2018 a výstupu mladých Petrovčanov V priestore okolo Poľovnícpočas osláv. uvádzajú, že pri sahy sa budú môcť usporiadať keho domu bude výstava prác O situácii, v akej sa tohto- takomto stave budov môže byť na tomto vhodnom, k tomu veľ- vypracovaných počas výtvarročné oslavy usporadúvajú, nejaká nehoda práve počas kom a páčivom priestore, okrem ného tábora v Kulpíne, napláhovoril predseda Rady Miest- osláv, a za to si zodpovednosť športových podujatí, ktoré kaž- novaného na sobotu 24. júla. doročne bývajú mimo kaštieľa. Samotná výstava v organizácii Tak rybársky spolok má súťaž na MOMS v Kulpíne a Výtvarnej rybárskej chatke a v jej okolí (v sekcie KEBY… bude tohto roku sobotu 31. júla) a Šachový klub bohatšia na exponáty, lebo v Kulpín tohto roku zmenil termín rámci nej budú vystavené aj tradičného šachového turnaja, ako aj miesto konania. Turnaj bude tiež v sobotu 31. júla, ale v miestnostiach Café Dane Stánky spolkov na tému svadby vzbudili záujem aj v roku 2018 na hlavnej ulici Kulpíneho spoločenstva Kulpín Mi- nepreberajú, preto na oslavy na. ŠachisTortiáda SKŽ vždy populárna a s bohatou návštevnosťou roslav Čeman. Na také oslavy Kulpína odporúčajú inú lokalitu ti si vyžiatreba hodne prostriedkov. Aj – zelenú plochu za budovou veľ- dali nový napriek všetkému podujatia kého skladu v rámci komplexu. termín, teda nie ten v nedeľu tie, ktoré boli vypracované na budú uskutočnené. Predseda Nasledovala diskusia a po predpoludním, ale deň predtým vlaňajšom tábore. A keďže vlani MOMS v Kulpíne Pavel Gaža uvažovaní nad všetkými okol- v sobotu, aby potom mohli v dôsledku pandémie oslavy prítomným prečítal list z Mú- nosťami sa organizačný výbor navštíviť poľovnícke podujatie Kulpína neboli, nebola ani spozea Vojvodiny, v rámci ktorého priklonil k návrhu Branislava varenia kotlíkových paprikášov menutá výstava. pôsobí aj Muzeálny komplex v Plachtinského, predsedu Poľov- vedľa Poľovníckeho domu v Členovia organizačného výKulpíne, ako odpoveď na žia- níckeho spolku Fazan Kulpín, nedeľu 1. augusta. Futbalový boru po zasadnutí spoločne dosť organizátorov o povolenie aby všetky podujatia plánované zápas kulpínskych osláv býva navštívili areál Poľovníckeho usporiadať väčšinu obsahových v kaštieli boli tohto roku realizo- v nedeľu popoludní na ihrisku domu v Kulpíne a na tvári miespoložiek osláv v priestore areálu vané v priestore Poľovníckeho Futbalového klubu Kulpín, a ta sa plánovalo, ako kulpínskeho kaštieľa. Vedenie domu a jeho areálu. Ďalej sa tak to bude aj tohto roku, keď nainštalovať javisko a všetko Múzea Vojvodiny v Novom Sade plánovalo, čo a ako usporiadať si zahrajú tuční a chudí. ostatné usporiadať na úspešnú odpovedalo organizačnému vý- z podujatí v tomto priestore a Keď ide o podujatie Svadba realizáciu podujatí, ktoré budú boru tradičných osláv Kulpína, ako organizovať účastníkov. voľakedy a dnes, kulpínske v sobotu 31. júla a v nedeľu 1. že sú budovy v rámci MuzeálTakmer všetky plánované ob- spolkárky usporiadajú výstav- augusta.

O

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Synoda ako pred sto rokmi Ján Lačok

V

stredu 23. júna sa v Starej Pazove konali služby Božie pri príležitosti 100 rokov od prvej Synody a po službách prebiehala Synoda Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku. Stretli sa tu predstavitelia, delegáti, farári všetkých troch seniorátov – z Báčky, Banátu a zo Sriemu za prítomnosti najvyšších cirkevných hodnostárov, biskupa SEAVC Mgr. Jaroslava Javorníka, PhD.,

synodálneho dozorcu Zlatka Šimáka, seniora báčskeho Mgr. Jaroslava Kopčoka, seniora sriemskeho Mgr. Igora Feldyho a seniora banátskeho Mgr. Slađana Daniela Srdića. Prítomných v najstaršom evanjelickom slovenskom kostole privítal a pozdravil senior sriemsky Mgr. Igor Feldy, farár pazovský, a uvítací príhovor predniesla aj predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová.

Služby Božie boli venované storočnici prvej Synody, ktorá Predstavitelia a delegáti cirkevných zborov

Biskup SEAVC Jaroslav Javorník, synodálny dozorca Zlatko Šimák a zapisovateľ Ján Vida, farár petrovský

sa konala 27. júna 1921 pred 100 rokmi práve tu v kostole v Starej Pazove, kde bol zvolený aj prvý biskup našej samostatnej cirkvi Adam Vereš, náš prvý evanjelický biskup. Služby Božie vykonal Mgr. Martin Bajza, farár kovačický, synodálny kantor PaedDr. Juraj Súdi, PhD., st., a Bc. Juraj Súdi ml. Po službách bolo zvolávanie k Synode šofárom (po hebrejsky názov pre opraco-

vaný baraní alebo antilopí roh; šofárom sa označovalo niečo nové, niečo dôležité, významné). Pre prítomných to vykonal Mgr. Miroslav Poničan, kaplán a administrátor v Selenči. Potom nasledovalo zasadnutie Synody.

Oslavy storočnice sú naplánované na budúci rok pre nepriaznivú pandemickú situáciu.

Foto: Igor Feldy

POTVRDENIE KRSTNEJ ZMLUVY. V nedeľu 27. júna, vo 4. nedeľu po Svätej Trojici, v evanjelickom chráme Božom v Báčskom Petrovci sa konala slávnosť konfirmácie. V sobotný večer jej predchádzali večerné služby Božie, na ktorých rodičia, krstní rodičia, starí rodičia a príbuzná rodina konfirmandov mali možnosť prijať sviatosť Večere Pánovej so spoveďou. Na nedeľných slávnostných službách Božích po úvodnej liturgii bola skúška konfirmandov, ktorí pred oltárom odpovedali na položené otázky z učiva konfirmačnej príručky.

Samotný akt konfirmácie vykonal farár petrovský Mgr. Ján Vida, ktorý 44 konfirmandov prijal za dospelých členov cirkevného zboru. Následne najmladší dospelí členovia cirkevného zboru, 24 chlapcov a 20 dievčat (na fotografii Jána Diňu), prijali Večeru Pánovu so spoveďou. Príprava konfirmandov sa začala 20. februára tohto roku. Počas obdobia prípravy deti mali účasť na 32 hodinách vyučovania, ktorých vedenie mal na starosti duchovný pastier a kantorka cirkevného zboru Slovenka Benková-Martinková. Aj keď termín konfirmácie v petrovskom cirkevnom zbore bol neobvyklým, predsa posledná júnová nedeľa bola v Petrovci nedeľou, keď sa do roku 1980 konala slávnosť konfirmácie. ah • ĽUDIA A UDALOSTI •

27 /4966/ 3. 7. 2021

9

Ľudia a udalosti OSLÁVILI DEŇ DUNAJA V HLOŽANOCH

Symbol integrácie Európy Miroslav Pap

D

unaj v historickom kontexte, ale aj v súčasnosti predstavuje do určitej miery integráciu Európy a vzájomnú spoluprácu krajín, cez ktoré preteká. V Sofii bol v roku 1994 predstaviteľmi podunajských krajín podpísaný tzv. Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využití Dunaja. Až v roku 2004 dohovor vstúpil do platnosti, keď Medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja (International Commission for the Protection of the Danube River) vyhlásila 29. jún za Medzinárodný deň Dunaja. Odvtedy sa nielen v presne stanovený deň, ale aj počas celého júna organizujú početné podujatia v podunajských mestách a dedinách, ktoré sú venované významu tejto rieky.

Aj na 1284. kilometri od ústia v Hložanoch sa Deň Dunaja oslavuje už 14. rok, s cieľom zdôrazniť jeho význam v kontexte prírodného bohatstva, európskej integrácie či rekreačného potenciálu. V sobotu 26. júna sa na nábreží Dunaja v Hložanoch stretli umelci – výtvarníci, dobrovoľníci, hasiči, rybári, ekológovia a iní milovníci tejto rieky. Hlavným organizátorom podujatia bolo

Hasiči prezentovali cvičenia

Mohli sa vyskúšať aj ostatní účastníci

Združenie ekológov Ekos, Miestny odbor Matice slovenskej v Hložanoch a Hložianska paleta. „Tohto roku sme zorganizo-

Inšpirácia pred očami

10

www.hl.rs

vali už piatykrát mládežnícky výtvarný tábor, ako aj detský.

Pre starších umelcov je kolónia organizovaná po ôsmykrát.

Zoskupili sme tu najmä mládež-

níkov a deti, čo nás nesmierne teší, lebo na nich svet zostáva, oni budú hybnou silou a oni sa budú starať o Dunaj. Chceme v nich vzbudiť pozitívny vzťah k Dunaju, aby na neho viac reflektovali,“ tvrdí Ondrej Zahorec, predseda MOMS Hložany.

Tohto roku podujatie podporili aj hložianski poľovníci, rybári, poľnohospodári, členky Spolku žien Slovenka, hasiči, ako aj Miestne spoločenstvo.

Samozrejme, každý spolok sa v organizácii pričinil iným spôsobom.

O podujatí sa zmienila aj predsedníčka Združenia ekológov Ekos Zuzana Kukučková: „V organizácii tohto podujatia sme ani nemali prestávku, dokonca ani vlani, keď bola prítomná pandémia, lebo práve v tomto čase poľavili opatrenia.

Každý rok máme viac a viac účastníkov a tohto roku sa k nám okrem umelcov pripojili aj hasiči a členky Spolku žien Slovenka, ktoré najviac pomohli pri obsluhovaní a zabezpečení občerstvenia.“ Stredobodom osláv Dňa Dunaja ako minulé roky boli výtvarní umelci všetkých vekových kategórií. V peknom prostredí pri Dunaji maľovali najrôznejšie námety, najčastejšie prelínajúce sa s tematikou

Iné motívy...

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

tejto rieky. Tohto roku sa na tábore zúčastnilo 23 dospelých výtvarníkov z Hložian, Báčskeho Petrovca, Báčskej Palanky, Čelareva, Kysáča, Nového Sadu a zo Selenče. Prítomné boli aj štyri mládežníčky z Futogu, Hložian a zo Selenče.

Ale chvályhodná je účasť detí, ktorých bolo tohto roku 27.

Boli to prevažne žiaci základných škôl z Hložian, Futogu a zo Selenče, ako aj dvaja škôlkari.

Deti pri maľovaní usmerňovali starší mentori – umelci, ktorých dobrá rada bola osožná, čo bolo vidieť aj na finálnych verziách obrazov.

Program podujatia doplnili aj hložianski hasiči, ktorí predviedli polygónové cvičenia, ako aj ukážky hasenia ohňa s protipožiarnym prístrojom. „Toto je po prvýkrát, čo sme sa zúčastnili na Dni Dunaja. Deti ukázali

prístrojom, prostredníctvom čoho sa vlastne aj naučili, ako s ním manipulovať.

Takéto akcie, kde sa zapájajú aj deti, ktoré nie sú členmi hasičského spolku, sú veľmi lákavé, lebo nie často deti majú možnosť používať protipožiarny prístroj. Mohli sa vyskúšať aj v polygóne, takže pri Každoročná súťaž v love rýb tomto celkom sme založili toto podujatie, a to produktívne strávili svoj voľný preto, lebo tento náš Dunaj čas a skúsili niečo nové, čo v našej obci je akože trochu nám bolo vlastne aj cieľom. zanedbaný. Prichádzajú sem V hasičskom spol- ľudia na oddych, stavajú si tu ku máme dokonca chatky, ale nikto ho nevníma 15 aktívnych detí,“ ako prírodné bohatstvo, ktoré zhodnotila vedúca máme v našej obci. Preto sme detského družstva vlastne založili toto podujav hložianskom tie, aby sme význam Dunaja hasičskom spolku zvýraznili. Potom sa zapojili aj a poddôstojníčka maliari, ktorí krásu rieky prenáDaniela Báďonská. šali a prenášajú na plátno, čiže Do programu postupne pribúdali účastníci, bola zaradená aj návštevníci, noví podporovasúťaž v love rýb, telia a dnes tu máme celkom ktorej sa zúčast- pekné podujatie.“ nili ženy. Najviac V závere podujatia bol pre rýb ulovila Zuzana účastníkov prichystaný krátky Zátrochová z Báč- program, v rámci ktorého Maša skeho Petrovca, Galambošová, Rastislav Vrška na druhom mieste sa umiestnila Miholjka Bažaľová z Báčskeho Petrovca a na treťom Pekné prostredie – pekné obrazy Zuzana Žemberyová z Hložian. Zúrýchly výcvik s kamiónom, tiež častnili sa ešte – Hložančanky polygón, a prezentovali, ako sa Mária Topoľská, Mária Baďaviažu hasičské uzly. Prítomné nová, Aurela Šimudvarac Luči deti mali možnosť hasiť s proti- a Petrovčanka Vesna Katiaková. požiarnym prístrojom. Na ukáž- Rozhodcom bol Pavel Baďan. ke sa zúčastnilo našich desať Na začiatky organizovania detí – pionierov a štyria dospelí. Dňa Dunaja si zaspomínala Umožnili sme aj deťom, ktoré Viera Turčanová, bývalá predboli na programe, aby vyskú- sedníčka a zakladateľka Zdrušali hasiť s protipožiarnym ženia ekológov: „Pred 14 rokmi

a Anja Ratićová predniesli slohové práce o Dunaji a hudobný bod patril Vesne Murtínovej.

Ondrej Zahorec prítomných privítal a odovzdal ďakovné listiny. Prítomným sa prihovoril aj predseda Rady Miestneho spoločenstva v Hložanoch Ondrej Fekete, ktorý vyzdvihol význam Dunaja na obecnej úrovni, ako aj význam tohto už tradičného podujatia.

Deň Dunaja pri Hložanoch bol príležitostne oslávený aj tohto roku a organizátori veria, že podujatie malo tak edukačný, ako aj umelecký či zábavný charakter. Prítomní svoj čas využili na kamarátenie v dobrej spoločnosti, v inšpiračnom a prírodnom prostredí.

Časť hotových diel

• ĽUDIA A UDALOSTI •

27 /4966/ 3. 7. 2021

11

Ľudia a udalosti

PROGRAM SNS 2021 Nedeľa 25. júla: 19.00 – Vernisáž K storočnici Spolku petrovských žien 1921 – 2021 (SPŽ)

sieň Obce Báčsky Petrovec) 20.00 – Zlaté nite slovenskosti z vienka národnosti, vstupný program SNS (sieň SVD)

Nedeľa 1. augusta: 9.00 – Turnaj SNS v šachu (športová hala ZŠ Jána Čajaka)

Sobota 14. augusta: 9.00 – Futbalový turnaj mladších pionierov (Vrbara) 9.00 – 12.00 – 12. stretnutie zberateľov s burzou (ZŠ Jána Čajaka) 9.00 – Vítanie hostí slávnostného zasadnutia Zhromaždenia MSS (SVD) 10.00 – Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS (sieň SVD) 10.00 – Výtvarný tábor Združenia petrovských výtvarných umelcov (Park Zuzky Medveďovej) 10.00 – Ľudová veselica (nádvorie Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec) 10.00 – Volejbalový turnaj na piesku (ihriská ZŠ) 11.00 – Ukážkový výcvik dobrovoľných hasičov Spolu sme silnejší (pri budove VKP Komunalac – verejnej studni) 12.00 – Predajná ochutnávka králičieho paprikáša (Klub drobnochovateľov) 13.00 – Slávnostné otvorenie Jarmoku umenia (Námestie slobody) 13.00 – Varenie svadobnej kapusty (nádvorie SPŽ) 14.00 – Stretnutie zdravotníckych pracovníkov (veľká sieň obce) 15.00 – Súťaž vo varení králičieho paprikáša Zlatý kotlík (Klub drobnochovateľov) 15.00 – Ľudová veselica (Klub poľnohospodárov) 15.30 – Prezentácia kníh slovenských autoriek v organizácii ASSŽ (veľká sieň obce) 16.00 – Stretnutie slovenských novinárov (sála SVD) 17.30 – Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov (Dom MSS Ľudovíta Mišíka) 18.00 – Futbalový zápas FK Mladosť – seniori

Nedeľa 8. augusta: 18.00 – Vernisáž Naša knižnica – náš poklad (KŠH) 19.00 – Vernisáž Predok – symbol národnej identity vojvodinských Slovákov autorov Mr. Katariny Radisavljević a MA Marijana Pavlova (Galéria Zuzky Medveďovej) Štvrtok 12. augusta: 14.30 – Výstava akademickej výtvarníčky Daniely Markovej Rovina (ÚKVS, Nový Sad) 17.00 – Slávnostné zasadnutie NRSNM (veľká sieň Obce Báčsky Petrovec) 19.00 – Vernisáž Čaro štetca X Združenia petrovských výtvarných umelcov (priestory TO) 20.30 – Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže (Slovenský dom, B. Palanka) – oficiálna časť Piatok 13. augusta: 12.00 – Prijatie delegácií partnerských miest u predsedu obce (veľká sieň Obce Báčsky Petrovec) 15.00 – Ľudová veselica (Klub poľnohospodárov) 15.30 – Slávnostné udelenie Ceny Pro Cultura Slovaca (Slávnostná sieň GJK) 17.00 – Otvorenie 16. medzinárodnej filatelistickej výstavy PETROVEC FILA 2021 (ZŠ Jána Čajaka) 18.00 – Ľudová veselica (nádvorie Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec) 19.00 – Vítanie hostí u predsedu obce (malá

(Vrbara) 20.00 – Defilé účastníkov galakoncertu od Námestia slobody, Ul. 14. VÚSB po ihriská ZŠ 20.30 – Ľudová klenotnica – nevysychajúca studnica, galakoncert našich folklórnych súborov (ihriská ZŠ) Nedeľa 15. augusta: 7.00 – Súťaž športových rybárov (kanál DTD) 9.00 – Súťaž stolných tenistov (telocvičňa ZŠ Jána Čajaka) 9.00 – Súťaž poľovníkov (Lovecký dom Lesík) 9.30 – Príležitostné služby Božie (chrám Boží SEAVC) 10.00 – Výšivkárska dielňa združenia Vojvodinské motívy s vyhodnotením (nádvorie Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec) 10.00 – Tenisový turnaj (ihriská SA-HA) 15.00 – Futbalový zápas Tuční – Chudí (Vrbara) 16.00 – Ľudová veselica (nádvorie Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec) 17.00 – Futbalový zápas FK Mladosť – veteráni (Vrbara) 18.00 – II. VIHOR MG Bike Tour, cyklistická jazda pre deti a dospelých (Námestie slobody) 19.00 – V medovníkovej chalúpke, galakoncert detských folklórnych súborov (ihriská ZŠ) SPRIEVODNÉ PODUJATIA: Sobota 24. júla: 10.00 – Slovenský výtvarný tábor (Muzeálny komplex Kulpín) 10.00 – Turnaj v malom futbale o putovný pohár veľvyslanca Slovenskej republiky (Vrbara, Báčsky Petrovec) Sobota 31. júla – nedeľa 1. augusta: – 22. Predslávnosťové dni v Kulpíne, Svadba voľakedy a dnes, Deň Kulpína Sobota 14. augusta: 14.00 – 18.00 Deň otvorených dverí (chrám Boží SEAVC v Petrovci) Počas Slovenských národných slávností 2021 sprístupnené budú: 12. – 15. augusta: – Výstava Divadelný festival Petrovské dni divadelné (foyer SVD) 13. – 15. augusta: – Všetky výstavy, ktoré sú otvorené v ústrety SNS 2021 – Komplex ľudovej architektúry Múzea vojvodinských Slovákov (Ul. Branislava Mokića č. 7) – Expozície Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom: pamätná izba K storočnici gymnázia, ornitologická zbierka, historická izba, výtvarná galéria

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

GYMNÁZIUM MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI

Aj prví maturanti nového odboru Olinka Glóziková-Jonášová

O

d školského roka 2017/2018 žiakom Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici je okrem všeobecného zamerania k dispozícii nový odbor – elektrotechnik informačných technológií (EIT).

V jedinej strednej škole na území Kovačickej obce stredoškolské vzdelanie v tomto roku ukončilo 59 žiakov. Z toho všeobecný odbor gymnázia ukončilo 14

žiakov v triede s vyučovacím jazykom slovenským a 24 žiakov po srbsky, kým odbor EIT ukončilo 21 žiakov, informovala Tatiana Brtková, riaditeľka gymnázia.

Toto je zároveň prvá generácia maturantov uvedeného nového odboru.

Dňa 18. júna ukončenie školy oslávili maturitným večierkom.

Prítomných najprv privítala Tatiana Brtková, riaditeľka, ktorá nositeľom Vukovho diplomu odovzdala diplomy, ale aj uzna-

Nositelia Diplomu Vuka Karadžića (zľava: Danijela Filipovićová, Jarmilka Hriešiková a Marek Karkuš)

nia úspešným žiakom. Nositeľmi Diplomu Vuka Karadžića sú Marek Karkuš, Jarmilka Hriešiková a Danijela Filipovićová, ktorá je zároveň aj žiačkou generácie.

Okrem nich pochválenie dostali aj Ema Farkašová, a to za výborný prospech vo vše- Príhovor Tatiany Brtkovej, riaditeľky gymnázia obecnom odbonázium Mihajla Pupina v Kovačici re, kým Luka Mušović dostal ponúka 90 miest na zápis do pochválenie ako najlepší žiak štvorročného stredoškolského EIT odboru. vzdelávania, a to 60 žiakov do Na rozlúčkový večierok so ško- všeobecného odboru, 30 do lou si maturanti kovačického triedy s vyučovacím jazykom gymnázia pozvali aj rodičov. Po slovenským a 30 do triedy s vyprimeraných príhovoroch na učovacím jazykom srbským, ako rozlúčku riaditeľky, triednych aj 30 miest v odbore elektrotechučiteľov a žiakov a po udelení nik informačných technológií,“ vysvedčení a diplomov za vý- podotkla Brtková s poznámkou, nimočné úspechy z rozličných že zatiaľ vládne veľký záujem predmetov nasledoval tradičný o zápis do tejto strednej školy. ples s rodičmi.

Foto: z archívu Gymnázia „V novom školskom roku GymMihajla Pupina

MATURITNÝ VEČIEROK ŽIAKOV ZŠ MLADÝCH POKOLENÍ

Kovačickí ôsmaci sa rozlúčili so školou O. Glóziková-Jonášová

P

lató pred Základnou školou Mladých pokolení v Kovačici bolo 28. júna miestom slávnostného rozlúčenia sa malých maturantov so školou, s profesormi a so spolužiakmi.

Primeraný program sa niesol v znamení rozlúčky s osemročným vzdelaním 61 žiakov. Takmer v každom príhovore žiakov, triednych učiteľov či riaditeľky školy odzneli slová, ktoré sa krásne počúvali, avšak so štipkou smútku. Spoločne si zaspomínali na prvý deň v škole, keď s rodičmi • ĽUDIA A UDALOSTI •

vošli do brány školy so strachom či zvedavosťou. Tí rodičia ich aj dnes prišli podporiť a vyprevadiť

na cestu do novej etapy života.

Slávnosť ukončenia osemročného vzdelávania sa začala

Učitelia a riaditeľka sa so žiakmi rozlúčili s prianím úspešného vykročenia do novej etapy života

slávnostným nástupom teraz už bývalých ôsmakov, riaditeľky školy Aničky Bírešovej, ako aj triednych profesorov. Táto generácia žiakov kovačickej základnej školy vypestovala troch žiakov, ktorým sa do rúk dostal Diplom Vuka Karadžića. Sú to Duško Galát, Nađa Lakičinová a Mihailo Pešić, ktorý je zároveň aj žiakom generácie. Tým najlepším odovzdali diplomy za dosiahnuté úspechy na rozmanitých súťažiach a tradičný valčík s rodičmi usporiadali v reštaurácii, kde tento večierok následne oslávili.

Foto: RTV OK

27 /4966/ 3. 7. 2021

13

Ľudia a udalosti ROZHOVOR S MLADOU MAMOU PETROU SĽÚKOVOU Z PETROVCA

Prvé príkrmy: ako, kedy a čím začať?

Andrea Stanivuková

Sú nejaké zásady a pravidlá? a materskej dovolenke A vôbec – treba mamy majú veru veľ- mixovať? Môže sa mi zaujímavé nápady. aj trošku prisoliť?

Jedna z tých mám je i naša Musí ísť vždy o čerspolubesedníčka, ktorá sa pred stvý príkrm, alebo rokom stala matkou milého sa môže mraziť? chlapčeka Filipka a ktorá je Kedy začať s ovozároveň i odborníčka na správ- cím a kedy s obilnu výživu nielen detí, ale aj ninami? dospelých. Mama Petra Sľúková To je len zopár rada trávi voľný čas v kuchyni. otázok, ktoré si Uvedomila si, aké dôležité je kladieme v tomto zdravé a správne stravovanie mimoriadne dôod narodenia dieťaťa, a pre- ležitom období. to sa rozhodla dojčiť, pretože, S príkrmami sa zaako vieme, materské mlieko je čína po mliečnom najlepším možným jedlom a ná- období (dojčení) pojom pre dieťa do 6 mesiacov. a môže to byť rôzPetru napadlo motivovať a ne. Zmyslom prípomáhať aj iným neskúseným krmov je zoznámiť matkám s prípravou zdravého dieťa so základnými jedálneho lístka prostredníc- potravinovými sku- Mama Petra a synček Filipko (11-mesačný) (foto: Bianka Bartunková) tvom sociálnej siete Instagram, pinami a podporiť kde vytvorila svoj profil s ná- ho v prechode na pevnú stravu. dieťa. Keďže som odborníčka deti v žiadnom prípade netreba zvom Filipova kuhinjica. Do tohAko vznikol instagramový v tej oblasti, rozhodla som sa naliehať, či nútiť ich do jedla, ale to účtu sa za krátky čas pripojil profil Filipova kuhinjica? počúvať samu seba. Veľkou inšpirovať ich tak, že budeme veľký počet mám z celého Srb„Začalo sa to ešte 1. januára pomocou mi boli aj aktuálne jesť s nimi, alebo im ponúkneme ska a pravidelne sledujú všetky 2021, keď som mala môjmu odporúčania o prvých príkr- na tanieri to, čo možno predtým príspevky a zdravé recepty, kto- bábätku po prvýkrát ponúknuť moch zo Svetovej zdravotníckej odmietli, ale neskôr, v inej forme ré Petra každodenne zverejňuje pevnú stravu. Príprava na ten- organizácie.“ či konzistencii. Prvé príkrmy a zdieľa s mamami.

Ktoré sú to teda základné treba ponúknuť v piatom, resto čin trvala dlho. Z viacerých Takmer všetky mamičky to zdrojov som dostávala rozličné odporúčania pri prvých prí- pektíve v šiestom mesiaci života, riešia. Kedy majú začať dávať informácie, čo je dobré a čo nie krmoch? ak bábo dobre priberá. Dovtedy svojmu bábätku prvé príkrmy? pre prvú potravinu. Dostávala „Prvé príkrmy podávame len v stačí iba materské alebo umelé A čo by mali obsahovať, aby som i rôzne rady od pediatričky, malom množstve, ktoré si určuje mlieko.“ si dieťa vytvorilo tie najlep- patronátnej služby a ďalších dieťatko. Nebuďme prekvapené, S čím je najlepšie začať, akú šie návyky už od útleho veku? matiek, ako by mal vyzerať prvý ak pôjde len o lyžičku-dve, ktoré potravinu ponúknuť prvú? „Moja rada pre mamy a budúpríkrm a s čím začať. No potom doplníme mliečkom. Len každý mi hovoril inak. čo dieťa odvracia opakovane ce mamy je: začať so zeleninou Preto som sa rozhodla hlavičku pred lyžičkou, ukon- alebo s ovocím. Detičky by mali využiť svoje vedomosti, čime rituál papkania. O rituáli mať na tanieri veľa zeleniny. Je preskúmať najnovšie hovoríme, pretože by sme túto vhodné ponúkať ju vo všetodporúčania a prezrieť aktivitu mali posvätiť a ozvlášt- kých formách. Ja som môjmu si odbornú literatúru, niť, ale hlavne potom dodržiavať synčekovi najprv ponúkla tzv. aby som svojmu die- zvolené metódy. Niekoľkome- batát – sladký zemiak. Potom ťaťu umožnila zdravý sačné bábätko sa so stravou sme ochutnali cuketu, zemiak, štart. Otvorila som ten- len zoznamuje, pretože základ tekvicu, jablko, slivku, hrušku, a to instagramový profil jeho jedálneho lístka tvorí najprv potom bezlepkové obilniny, ako pre vás, milé maminky materské alebo umelé mlieko. sú: kukuričná múka a krupica, (alebo budúce mamin- Konzumácia potravín býva v proso, pohánka a ovos. Ďalej ky), aby som vám po- tomto veku dieťatka ešte skôr môžeme dieťaťu ponúknuť aj mohla pripraviť zdravé pomalá, pretože deti skúšajú, obilniny s lepkom, najprv špalLogo profilu Filipova kuhinjica na Instagrame a chutné jedlo pre vaše objavujú, ochutnávajú. Preto na du, a ako poslednú pšenicu.

N

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Medvedíková kašička: špaldové vločky, jahody a banán

Občas k tomuto treba pridať i kvapku-dve extra panenského olivového oleja, aby z toho vznikla hladká kaša. Po uvarení roztlačíme alebo rozmixujeme.

Vždy treba dať prednosť domácim čerstvým výrobkom, ktoré sú nestriekané chemickými látkami. Keď sa do jedálneho lístka uvedie dostatočný počet potravín, ktoré môžeme kombinovať, zavádzame mäso (kuracie, morčacie, teľacie a mladé hovädzie) a žĺtok (bielok sa ponúka neskoršie až v 10. mesiaci). Rybu ponúkame už keď sa dieťa zoznámi s mäsom. Mliečne výrobky, ako sú: jogurt, kyslé mlieko, svieži syr a smotana, sa zavádzajú od 9. do 10. mesiaca života. Dôležité je spomenúť, že sa každá nová potravina zavádza tri dni, aby sme počas tých dní dieťa sledovali a uvideli, či sa neprejaví nejaká reakcia na tú potravinu.“ Ktoré znaky poukazujú na to, že je dieťa na nejakú potravinu alergické? „Najprv sú to kŕče v žalúdku, hnačka, zvracanie a kožná vyrážka. Ak sa jeden z týchto javov • ĽUDIA A UDALOSTI •

zjaví, treba s tou potravinou na určitý čas prestať.“ Čo by dieťa do prvého roka života nemalo konzumovať? „Dieťa do prvého roka ešte stále nemá fyziologicky vyvinuté obličky a pečeň. Preto sa treba vyhýbať soli a cukru, s tým musíme byť veľmi opatrní. Med sa dieťaťu dáva od prvého roka, to preto, lebo môže obsahovať sporulujúcu baktériu Clostrudium botulinum, ktorá vplýva na nervový systém dieťaťa. Kravské mlieko je zase potenciálny alergén a nepotrebné je, ak matka dojčí svoje dieťa. Jediné mäso, ktoré sa dieťaťu do roka nedáva, je bravčové mäso.“ Ktoré kašičky pre bábätká odporúčate? „Určite prednosť treba dať domácim kašičkám, ktoré si pripravujeme, teda varíme sami.

Lebo viete, čo do nich vkladáte.

S kúpnymi kašičkami treba byť obozretný, lebo sa často v nich nachádza soľ, cukor a iné prísady, ktoré sa neodporúčajú do prvého roka dieťaťa.“ Foto: z archívu spolubesedníčky

Recept pre najmenších: špaldové vločky, slivka, škorica, čučoriedky a banán

V ý z v a Pozývame vás na Medzinárodný festival klobás Klobásafest 2021, ktorý bude v Petrovci 24. júla 2021. Zúčastniť sa môžete ako člen súťažiaceho tímu, ako predajca vlastných výrobkov alebo ako návštevník.

Záujemcovia o súťaž vo výrobe najlepšej čerstvej klobásy sa môžu ohlásiť v Miestnom spoločenstve Báčsky Petrovec osobne alebo zavolať na tel. číslo: +381(0)21/780-032, kde dostanú všetky bližšie informácie.

upražených klobás od súťažiacich tímov 12.30 − Vystúpenie tanečnej skupiny 13.00 − Súťaž vo výrobe masla tradičným spôsobom 13.30 − Vystúpenie speváckej skupiny 14.00 − Losovanie výhercov na tombole 14.30 − Udeľovanie diplomov a ocenení 16.00 − Ľudová veselica 18.00 − Koniec programu

Program 10.00 − Vystúpenie hudobnej skupiny Maks 10.30 − Prezentácia a rozmiestnenie tímov k stolom 11.00 − Slávnostné otvorenie Klobásafestu 2021 12.00 − Predaj lístkov tomboly – hodnotné odmeny 12.30 − Odber vzoriek 27 /4966/ 3. 7. 2021

15

Ľudia a udalosti VÝROČNÁ SCHôDZA ASOCIácie slovenských spolkov žien

Rok 2021 sa nesie v znamení jubileí Olinka Glóziková-Jonášová

V

ýročná schôdza Asociácie slovenských spolkov žien sa uskutočnila v sobotu 26. júna v sieni cirkevného zboru v Hajdušici za prítomnosti predstaviteliek 17 spolkov žien vo Vojvodine. Momentálne je vo Vojvodine aktívnych 20 spolkov, ktoré sú zároveň aj členmi asociácie.

Na úvod prítomných privítala Viera Miškovicová, predsedníčka ASSŽ, a Rozália Hudecová, členka Dozornej rady ASSŽ.

Slova sa ujala aj Mariška Spasovská, predsedníčka Spolku žien v Hajdušici.

Mária Gašparovská, tajomníčka ASSŽ, podala správu o činnosti v roku 2020, z ktorej skrátka vyznelo, že v roku za nami ASSŽ bola takmer bez aktivít. I keď si na zasadnutí Správnej a Dozornej rady z dňa 5. februára 2020 naplánovali dosť toho, z dôvodu vyhlásenia mimoriadneho stavu v celej krajine (v marci 2020) žiadne aktivity neboli usporiadané až do jesene. Avšak ako podotkla Gašparovská, zasadnutia rád v roku 2020 usporiadali až trikrát. Keďže vlani vystali aj Slovenské národné slávnosti, neuskutočnila sa ani tradičná prezentácia kníh slovenských autoriek v organizácii ASSŽ, ani jarmok ručných prác.

Jediná aktivita v minulom koronavírusovom roku bola edukačná dielňa. „Edukácia žien z rôznych častí Vojvodiny, o tom, ako možno používať kukuricu vo výžive ľudí a ako možno spracovať šúpolie na rôzne účely, hlavne na výrobu suvenírov a ozdobných predmetov, sa uskutočnila v októbri.

Síce nie tak, ako bola pôvodne zaplánovaná. Vzhľadom na epidemiologickú situáciu dielňa prebiehala na troch miestach, a to v Báčke v Hložanoch, v Srie16

www.hl.rs

me v Starej Pazove a v Banáte že aktivít bolo málo, stretnutí v Padine. Dielňa nielenže rozší- ešte menej, a v roku 2020 vystal rila vedomosti prítomných o ku- aj spoločný výlet. kurici ako veľmi dobrej, zdravej Finančnú správu stručne a výživnej zložke vo výžive, ale podala Katarína Zorňanová, dala krídla i fantáziu vo výrobe pokladníčka ASSŽ. Plán práce všelijakých predmetov, kvetov, a finančný plán na tento rok suvenírov,“ vysvetlila Gašpa- na záver podala predsedníčka rovská a dodala: „Dielňa na všetkých troch punktoch bola zaujímavá, podnecujúca nové možnosti využitia kukurice tak vo výžive, ako aj vo výrobe ručných prác, kde je využitý prírodný materiál, čo je nadovšetko vítané.“ Okrem iného vyznelo, že na stretnutiach ASSŽ hovorili aj o jubilejnom roku. „V tomto roku Spoločná fotografia pred kostolom ASSŽ oslavuje 15 rokov činnosti, a tak sa hovorilo o možnosti Miškovicová. Na tento rok si vydať knihu, aby každý spo- naplánovali iba tie bežné aktilok poskytol text a niekoľko vity, keďže je už polovica roka fotografií o činnosti, ktoré sú za nami. Z tých bežných aktivít pre konkrétny spolok dôležité. usporiadajú prezentáciu kníh Veríme, že sa to uskutoční na slovenských dolnozemských budúci rok,“ informovala tajom- autoriek počas Slovenských níčka a správu o minuloročnej národných slávností v Báčskom činnosti uzavrela s poznámkou, Petrovci. Zahrnuté budú dva

Navštívili aj matičný etnodom

Informačno-politický týždenník

roky, keďže sa vlani prezentácia neuskutočnila.

Okrem toho predsedníčka ozrejmila, že sú im v tomto roku schválené dva projekty. Jeden zo strany Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správy a národnostné menšiny

– národnostné spoločenstvá na realizáciu projektu Vypracovanie čepcov, resp. prikrývky hlavy v Kysáči. Druhý projekt im schválil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a to na usporiadanie edukačnej dielne o použití pšenice v domácnosti (príprava typických pšeničných jedál), ale aj o výrobe suvenírov z pšeničnej slamy. Táto dielňa sa uskutoční v Báčskom Petrovci a termín konania oboch je stanovený na jeseň. To, čo je dôležité spomenúť, je skutočnosť, že je tento rok až pre tri slovenské spolky žien vo Vojvodine jubilejný. Členky ženských spolkov v Báčskom Petrovci, Kysáči a Starej Pazove oslavujú 100 rokov od založenia. Keď ide o 15. výročie Asociácie slovenských spolkov žien, ktoré si tiež pripomíname v tomto roku, oslava sa uskutoční na budúci rok, a to vydaním monogra• ĽUDIA A UDALOSTI •

Výročného zhromaždenia sa zúčastnili predstaviteľky 17 spolkov žien

Správu o minuloročnej činnosti podala Mária Gašparovská, tajomníčka ASSŽ

fie a spoločným programom.

V tomto roku si toto výročie budú pripomínať iba v rámci bežných aktivít.

Na záver nášho rozhovoru predsedníčka uviedla, že ASSŽ

z Lugu. Členky asociácie si naplánovali aj spoločný výlet na Petrovaradínsku pevnosť, ako aj obchôdzku historických pamiatok Sriemskych Karloviec.

Po zasadnutí prítomné členky

má dve nové členky dozornej rady, a to Máriu Čemanovú z Kysáča a Annu Petrášovú zo Selenče, namiesto doterajších členiek Kataríny Ušiakovej zo Silbaša a Nataše Rojkovej

navštívili nový hajdušický kostol a matičný etnodom a mali aj pohostenie v Slovenskom dome.

Foto: Vladimír Hudec

OLTÁRNY KRÚŽOK ŽIEN CZ KOVAČICA

Jednodňový výlet vo Vršci Olinka Glóziková-Jonášová

D

vadsať členiek Oltárneho krúžku žien CZ Kovačica v sobotu 26. júna pobudlo na jednodňovom výlete vo Vršci, informovala členka Alžbeta Hrková, kým výlet zorganizovala členka Zuzana Brtková. Okrem vlaňajška členky spomenutého Oltárneho krúžku každoročne odchádzajú na jednodňový výlet a dopo-

siaľ navštívili Srebrno jezero, Palić, Sriemske Karlovce a iné.

Naposledy navštívili Vršac, kde si pozreli pamätihodnosti, ako aj atrakcie tejto juhobanátskej obce.

Navštívili pravoslávny Kostol sv. otca Nikolaja, starú lekáreň z roku 1783 a Národné múzeum, ktoré patrí medzi najstaršie vo Vojvodine. Nevystala ani obchôdzka Vršackého brehu a Vršackých jazier. Vršcom ich

sprevádzala Kovačičanka žijúca vo Vršci Alžbeta Cicková-Benková. Za jej krásne, nezištné a milé uvítanie a sprevádzanie mestom sú jej členky povďačné, a ako hovoria, po krásnom spoločnom obede si domov priniesli prekrásne dojmy. Dúfajú, že sa čoskoro opäť vyberú na podobný výlet. Najbližšie však plánujú usporiadať kamarátenie aj pre členky, ktoré už nemôžu cestovať, v tzv. Hájičku

v Kovačici.

Oltárny krúžok pôsobí pod vedením Márie Sklenárovej a v tomto roku oslavuje 10 rokov činnosti. Oslavu usporiadajú skromne a v kruhu členiek.

Foto: zo súkromného archívu A. Hrkovej

Na doplnenie V príspevku Verne slúžiť Hospodinu! (zverejnenom v Hlase ľudu číslo 24 z 12. júna 2021 na strane 10) pri napočítaní doterajších seniorov sriemskych nedopatrením vystalo meno PaedDr. ThDr. Jána Valenta, PhD., vtedy farára boľovského (seniorom Sriemskeho seniorátu bol v rokoch 1973 – 1984), neskôr biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku (1996 – 2002).

Prosíme čitateľov, aby si chybu v tomto zmysle opravili, a zároveň sa ospravedlňujeme za nedopatrenie.

Členky Oltárneho krúžku žien na jednodňovom výlete vo Vršci • ĽUDIA A UDALOSTI •

Redakcia 27 /4966/ 3. 7. 2021

17

Ľudia a udalosti Z KOREŠPONDENCIE ELENY M. ŠOLTÉSOVEJ (1)

Listy Terézii Vansovej Miroslava Ožvátová

V

máji sme si pripomenuli sté výročie založenia Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. Základnou myšlienkou je pokračovať v ovzduší ženskej emancipácie a spomenúť si na jej nositeľky v slovenskom prostredí. V tom kontexte uverejníme niektoré listy popredných

žien slovenskej spoločnosti a kultúry vôbec. Cieľom je pocítiť atmosféru danej doby, položenie a úsilie žien stať sa viditeľnejšími. Nie sú to listy na uvoľnenie a tzv. ľahké čítanie.

Sú to listy, ktoré sa zaoberajú vážnymi otázkami.

Ako začiatok ženského hnutia na Slovensku sa najčastejšie pokladá vznik spolku slovenských žien Živena v roku 1869, ktorého cieľom bolo vzdeláva-

nie slovenských žien. Spolok zohral významnú úlohu najmä po zatvorení Matice slovenskej a slovenských gymnázií.

Na šírenie osvety a vzdelania medzi slovenskými ženami slúžili Almanach Živeny (od 1872), prvý ženský časopis Dennica (od 1898) a Letopisy Živeny (od 1896). Dennica prestala vychádzať v roku 1909 a bolo potrebné, aby sa našiel nový priestor pre realistickú

literatúru, literárnu kritiku a ženské hnutie. V období, keď predsedníčkou spolku bola Elena Maróthy-Šoltésová, začala Živena vydávať vlastný literárny a spolkový časopis Živena. Vychádzal od roku 1910. Aktivistky Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov prispievali do Živeny, a tak informovali Slovensko o dolnozemskom prostredí.

Turč. Sv. Martin 7. 3. 1886 Priateľka moja drahá, dobrá!

Veru-veru primnoho sme si trôfali, keď sme mysleli, že cestou pôžičiek vstave budeme zaopatriť Socháňovi [1] k študovaniu potrebné peniaze! Lebo vôbec žiadnu, alebo zápornú odpoveď dostali sme od tých, na ktorých sme sa v tej veci obrátili. Jedine Ján Benedikty, [2] učiteľ zo Stohár v Novohrade, poslal mu 50 zl. r. č., urobil to s dojemnou ochotou ten dobrý, starý báťa, a ľúto mu je, že viac dať nemôže. Nuž, ale čo? – I tie si on sám najprv vypožičať musel na vyšší percent, ako na aký ich potom Socháňovi dal. Nuž, keď to človek vidí, nech sa páči potom ďalej pýtať od ľudí!

Je všade nesmierna núdza o groš, neviem, kam to až prídeme. Nepožehnanie zaľahlo na našu vlasť. Nuž nedivím sa teda, že Tebe tiež tak nedarí sa dostať voľačo pre Socháňa. Ja viem, že si Ty všetku možnú ochotu vynaložila, o tom ani zďaleka nepochybujem. Nám tiež zápornú odpoveď dali i takí, o ktorých sme takmer naisto predpokladali, že nás neoslyšia. Nuž k tým päťdesiatim zlatým od báťu Benediktyho prišlo 10 zl. od Teba a potom sme ešte my dali 40 zl. a poslali sme mu teda 100 zl. rovným počtom, aby si tie didaktrá [3] povyplácal. Čo si teraz ďalej s ním počneme, nevieme ešte, my mu tiež nevládzeme dávať, bude to dosť krušno s ním, ak sa Pán Boh nepostará o neho akýmsi nepredvídaným spôsobom. Bude sa musieť sám schápať k voľačomu.

Za srdečné slová, ktorými zmienila si sa o mojej práci „Umierajúce dieťa“, [4] Ti tiež tak srdečne ďakujem. Kým som tú prácu písala, každé slovo v nej skropila som slzami, nie div teda, že ona zase slzy vyludzuje. No, ako vidíš z prvého čísla „Pohľadov“, od Vajanského dostalo sa mi zato hodnej dôtky. [5] Ja uznám, že on zo stanoviska svojho môže mať pravdu, no ja brala som to zo stanoviska iného. Ja nechcela som podať vysoké umelecké dielo; ja vylíčila som bôľ materinský pri odumieraní dieťaťa, živý a žeravý, aký je vskutku, nie umelecky zmiernený; a na jediný možný východ z takéhoto bôľu som poukázala: na útechu totižto, ktorú jedinú pravú poskytuje nám naša viera kresťansko-náboženská. Lebo akokoľvek vytýka Vajanský dielcu, že len city vzbúri, a útechu neposkytuje, ja tomu neverím. Veď posledné tri dátumy sú výlučne úteche venované, tie už viac nebúria city, ale tíšia dušu, pomaly, neviditeľne, ale myslím, že predsa na pocítenie lejú balzam do rany. Mne aspoň presvitala útecha, keď som ich písala, nemožné je teda, žeby sa i im nebola zdelila. Vajanský len trochu privysokú mieru priložil k mojej skromnej, pre ženský almanach písanej práci. No ale posúdenie máme vždy vďačne prijať, lebo vcelku nám je to predsa na úžitok, vlastne našim budúcim prácam (akže ešte ozaj vystanú z nás nejaké!).

Hovoríš, že praješ si, aby sme vždy v dobrej zhode pracovali na našej spisbe. Ja si toho tiež prajem, však aj pevne verím, že tak bude. Medzi nami sotva kedy vyskytne sa nezhoda. Len keby dal Pán Boh, žeby sa nás viacej zišlo k tomu dielu! Čo tyče sa toho „Kalendára pre hospodyne“ [6], aký by Živena vydávala, si praješ, by som ja celkom súhlasila s Tebou. Keďže časopis naše ženské záujmy pestujúci nemôžeme mať, nuž vskutku ozaj aspoň na dáky dobrý kalendár by sme sa mali zozbierať, na taký, ktorý bol by nám vskutku užitočnou, cennou knihou. Myslím, že by to i nášmu obecenstvu, menovite ženskému, vítané bolo. Teda vyvar to ďalej, ja súhlasím. Na praktickú jeho stránku by sa hlavná bedlivosť mala vynaložiť, však i zábavná časť v ňom mala byť zastúpená, aby i toho spôsobu požiadavkám

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

vyhovel. Myslím, že citlivý nedostatok u nás by zaplnil, a tak by sa teda dobre mohol ujať. Veď v našej spisbe pre nás, Slovenky, skutočne ničím je nie postarané, ani jedinej knihy nemáme, ktorá by naše záujmy reprezentovala a vôbec našim náklonnostiam zodpovedala. Lebo k. p. i náš „Almanach Živeny“ [7], minulého roku vydaný, ač je, chvalabohu, sám v sebe knihou dobrou, predsa nie je rázu takého, ktorý by zvláštnejším spôsobom zodpovedal požiadavkám a náklonnostiam duševným ženského sveta. Bližšie a podrobnejšie zájsť na naše záujmy, s tým u nás ešte nik nestačil sa zaoberať, a sotva sa to aj stane dotiaľ, kým samy ženy neschápeme sa k činu (t. j. k činu s perom, z ktorého potom i na skutočný život blahodarné účinky vyplynúť majú). Nuž, takže sa pomaly pripravujme – keď aj nie mnoho, aspoň voľačo vyvedieme! I v tej Živene odkedy už sľubujeme vydávanie kníh, a len nám to akosi nikam nejde! Mimo toho „Almanachu“ sa s ničím nevieme preukázať. Mrzí ma to náramne. A tomu je zasa len naša slovenská hmotná bieda na príčine. Keby sme našich spisovateľov lepšie mohli odmieňať, by sa oni nehatenejšie mohli oddať spisovateľskej činnosti, skrze čo vybraté by bolo i na koľkosti, i na jakovosti našich pôvodných spisobných diel, lebo mnohý terajší diletant stal by sa skutočne povolaným spisovateľom. No, ale darmo je tu mudrovať — do akých pomerov sme postavení, s takými musíme účtovať. Aždaj voľakedy svitnú nám lepšie časy! Že sa strojíš zavítať k nám do Martina, ma srdečne teší, lenže si zostávaj v slove! A vyber sa nadlhšie, lebo počas slávnostných dní nikdy nedá sa pohodlne besedovať s priateľmi, to sú dni radostné síce, ale aj nepokojné, chvatuplné.

[1] Socháňovi – Pavel Socháň (1862 – 1941), slovenský spisovateľ, písal divadelné hry, pracoval neskôr najmä v národopise. V čase, keď ho spomína Šoltésová, študoval maliarstvo v Mníchove.

[2] Ján Benedikty – národne uvedomelý učiteľ v Dolných Strhároch (1816 – 1898) [3] didaktrá (z gr.) – didakter, didaktrum, školné [4] o mojej práci „Umierajúce dieťa“ – vyšla v almanachu „Živena“ II, 1885, str. 197 – 229, s podtitulom „Úryvky z matkinho denníka“ [5] od Vajanského dostalo sa mi zato hodnej dôtky – Vajanský v „Slovenských pohľadoch“ VI, 1886, str. 24, vyčítal Šoltésovej práci prílišnú citlivosť: „Živosť a bezprostrednosť citu bije až prílišne do očú – a nie je zmiernené umeleckým prepracovaním. – Naviesť na dušu až temer fyzický bôľ nie je úloha umenia. I s bôľom musí umelec sporiť – no, že nesporí s ním matka, je pochopiteľné. So spisovateľkou sa ale ináč zhovárame... estetické dielo musí i oblažiť, potešiť a povzniesť. Smrť sama nemá ani oblaženia, ani potechy, ani povznesenia.“ [6] „Kalendára pre hospodyne“ – nevyšiel tlačou [7] „Almanach Živeny“… predsa nie je rázu takého, ktorý by zvláštnejším spôsobom zodpovedal požiadavkám a náklonnostiam duševným ženského sveta – obidva almanachy „Živena“ (1874 a 1885) boli zredigované Ambrom Pietrom a chápali sa ako celonárodné kultúrne podujatie. Tak v druhom ročníku zo žien mali príspevky Vansová a Šoltésová, ináč tam prispeli Vajanský, Hviezdoslav, Čakovský (pseudonym), Jakub Grajchman, Štefan Koreň, Gustáv Kordoš, Andrej Seberiny, Ján A. Wagner a Ján Vlkolinský.

Elena Maróthy-Šoltésová (* 1855 Krupina — † 1939 Martin) je autorka prózy zaraďovaná medzi autorov tzv. prvej vlny realizmu alebo „ideálneho realizmu“. Pôsobila tiež ako publicistka a redaktorka. Po celý svoj život sa v rámci dobových možností angažovala v ženskom hnutí. Zdôrazňovala potrebu vzdelania žien a ich miesto v národnom hnutí – tieto myšlienky našli uplatnenie aj v jej dielach. Angažovala sa v spolku slovenských žien Živena, od roku 1894 do roku 1927 bola jeho predsedníčkou. Redigovala aj almanachy a rovnomenný časopis, ktoré spolok vydával. Okrem toho prejavovala pozoruhodne presné a jasnozrivé názory na dobovú slovenskú literatúru a autorov. Poskytla napríklad výraznú oporu B. S. Timrave, keď sa v dobových polemikách zastala jej prozaických prác a vyzdvihovala ich kvality. Jej názory na literatúru prezentujú dve knihy – Korešpondencia Timravy a Šoltésovej (1952) a Pohľady na literatúru (1958).

Terézia Vansová (* 1857 Zvolenská Slatina — † 1942 Banská Bystrica) Elena Maróthy-Šoltésová bola spisovateľka, redaktorka prvého slovenského časopisu pre ženy Dennica, poetka, dramatička, prekladateľka, dialektologička, organizátorka kultúrneho života. Je predstaviteľka prvej vlny slovenského literárneho realizmu a pričinila sa o rozvoj novelistickej a románovej tvorby.

Terézia Vansová

Zdroj a foto: Zlatý fond denníka SME • ĽUDIA A UDALOSTI •

27 /4966/ 3. 7. 2021

19

DETSKÝ KÚTIK

Vítame prázdniny

K

onečne prišli prázdniny, tie letné, dlhé a dlho očakávané.

Všetky deti sa im tešia a plánujú, ako tráviť chvíle školského voľna. Niekto už má konkrétne plány, kam bude cestovať s rodinou, priateľmi. Iní zasa ešte rozmýšľajú, kam sa vyberú. Horúci koniec školského roka už mnohých láka k moru, alebo niekam inam k vode. Prázdniny sú voľno, ktoré treba naplno využiť a venovať sa tomu, čo vás zaujíma.

Okrem cestovania si nájdete čas aj na návštevy starých rodičov, kamarátov. Aj na hru s priateľmi a trávenie krásnych spoločných chvíľ vo veselej a šantivej nálade, veď to k letu a prázdninám aj patrí.

Preto hurá, prázdniny!

A rozbehnite sa vzletne do náruče ich krásnych chvíľ!

Katuša

Darko Kratica, 1. 2, ZŠ maršala Tita v Padine

Stanislav Marušník, 1. 1, ZŠ maršala Tita v Padine

Martina Agarská, 7. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Martina Sklabinská, 4. a, ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne • DETSKÝ KÚTIK •

Tibor Martuliak, 2. a, ZŠ Jána Amosa Komens kého v Kulpíne

Motýle

Michaela Melichová, škôlkarka, Kulpín

Deň motýľov je 28. mája. V ten deň som v televízii pozerala zaujímavú reportáž o motýľoch. Motýle sú najkrajší hmyz na svete. Majú krídla vo všelijakých pestrých farbách. Delia sa na nočné a denné. Život motýľov je plný premien. Najprv sa z vajíčka narodí húsenica, ktorá sa časom zmení na kuklu. Z kukly sa potom vyvinie motýľ.

Maja Smišeková, 4. a, ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne • DETSKÝ KÚTIK •

Ivona Petrášová, 2. 2, ZŠ maršala Tita v Padine

Tea Kuštrová, škôlkarka, Kulpín 27 /4966/ 3. 7. 2021

pixabay.com

Aňa Ľauková, 1. 1, ZŠ maršala Tita v Padine

21

Ľudia a udalosti S NATAŠOU LABÁTOVOU Z KULPÍNA

Vynikajúce torty a slané zákusky Andrea Stanivuková

M

ilovníci varenia, peče­ nia a miesenia, pozor!

Mladá, šikovná Kul­ pínčanka Nataša Labátová (28) prednedávnom otvorila svoju vlastnú kuchyňu a pomenovala ju Dve kiflice. Vo svojom kútiku pripravuje vynikajúce dobroty.

Ručne zdobené domáce ko­ láčiky či torty, alebo všelijaké slané zákusky nikdy nemôžu byť nesprávnou voľbou. Či už chcete niekoho obdariť, alebo máte narodeniny či akékoľvek oslavy a nechce sa vám piecť, namiesto vás to urobí Nataša a ešte vám objednávku doručí aj na adresu.

Prečo a ako ste sa rozhodli pre tento biznis? „Celý nápad s peče­ním sa zro­ dil v mojej vlastnej kuchyni v decembri 2020 len tak náho­dou, keď ma moja známa oslovila, či by som jej mohla pripraviť slané zákusky pre 40 ľudí. Bolo mi cťou a dala som sa do toho.

Slané dobroty

Keďže toho bolo veľa, pomohla mi aj moja mama. Kým som tieto dobroty pripravovala, napadlo mi, prečo by som si nezaložila vlastný biznis. Môžem povedať, že ma aj táto situácia s korona­ vírusom ovplyvnila a mala som viac času na rozrábanie tejto záľuby, ale aj profesie. Skončila som kuchársku školu v Novom 22

www.hl.rs

Sade a tam som získala osožné vedomosti, ktoré teraz v praxi uplatňujem.“ Prečo názov Dve kiflice? „Tento názov nevznikol náho­ dou. Dve kiflice sme vlastne moja mama a ja. Keď som ja zaujatá alebo keď máme veľmi veľa ob­ jednávok, mojou pravou rukou je kto iný, ak nie moja mama, ktorá sa každodenne zobúdza s novými ideami pre náš spoločný biznis. Snažíme sa byť kreatívne a pripraviť niečo originálne.“ Čo vám táto práca prináša? „Je to rozhodne práca, z ktorej sa dokážem uživiť a ktorá ma nielen baví, ale aj napĺňa. Svoju prácu zbožňujem a užívam si každý jeden deň, keď sa venu­ jem pod­ni­ka­niu, samozrejme, s mojou mamou. Je to vzru­šu­júce sledo­vať rast toho biznisu a vi­ dieť, ako sa všetka tá tvrdá práca opláca. Ešte kraj­šie na tom je, že je to práca, ktorá ma inšpiruje, a keď ju robím pre komunitu ľudí, ktorá ma pod­po­ruje. Toto všetko sa deje vďaka zákazní­ kom, ktorí sú so mnou každý deň, a keď sa mi dostane po­ zitívna spätná väzba, srdce mi je plné. Je to aj motivácia pokračovať v tom ďalej, bez prekážky, či je noc, alebo deň. Jednodu­ cho povedané – inte­rak­cia so zákaz­níkmi je na prvom mieste.

Uží­vam si, keď sa ľudia zau­jí­majú o moje slané dobroty, ako sú: croissanty, plnené rožky, slané torty, plnené košíky, slané rolády, minipizze, minisendviče, tradič­ né kífliky, guľky so sezamom, minigyrosy, škvarkové pagáčiky, rolády s tortillou a iné. Tu by som podotkla, že pripravujeme jedlo

Informačno-politický týždenník

aj pre vegánov a bezlepkové zá­ kusky. Zavedený máme aj pôstny program. Torty, o ktoré je veľký záu­ jem, sú tiež mojou záľubou. Ľudia sa ma pýtajú aj na ingre­dien­cie, kto­ ré pou­ží­vam, a v dohovore s nimi vytváram deko­ ráciu. Teším sa, že aj moje výrobky vedia ľuďom vyča­ riť úsmev na tvá­ri, naprí­klad keď nie­ kto ako dar­ček do­ stane moju tortu.“ Ako seba vidíš Kuchárka Nataša Labátová z Kulpína v budúcnosti? „Túžim mať svoj vlastný cate­ záľubu, ktorej dokážeš obetovať ring podnik, ale na toto budem dostatok času a energie, môžeš potrebovať viac času, aby sa to dotiahnuť naozaj ďaleko. to stalo skutočnosťou. Druhou Foto: z archívu spolubesedníčky žiadosťou, ktorá je už na ceste, je môj vlastný YouTube kanál, kde bu­ dem predstavovať svoju tvorbu, s cieľom pobaviť sa a predstaviť sa širšej verejnosti. Keďže už svoju facebookovú a instagra­ movú stránku mám, ktorá sa volá Dve kiflice, tak ma tu záujemcovia vždy môžu osloviť a ja Pohárové dezerty im s radosťou odpoviem na každú otázku. Nechýbajú tu ani praktické rady, tipy a nápady, ktoré poskytujem v komunikácii so zákazníkmi.“ V rozhovore s Natašou sme zistili, že podstatou jej filozofie je, že sa nesta­rá o iných, ale ro­ bí si svoju prácu naj­lep­šie, ako vie, bez­pro­stredne a s veľ­kou lás­kou, lebo jej kuchynka je pre ňu ob­rov­skou srd­co­vou zá­le­ži­ tos­ťou. Každý jeden výrobok, ktorý sa nájde v jej rukách, má Nádherná torta s fondánovou vlastnú pečať. Nataša je skve­ dekoráciou lým príkladom toho, že ak máš • ĽUDIA A UDALOSTI •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIX 3. 7. 2021 Číslo 12/ 2035 Z PRODUKČNEJ BURZY

Najviac sa obchodovalo s kukuricou

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

N

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch 21. – 25. 6. bol uskutočnený prvý kontrakt na jačmeň v roku 2021. Výnosy sú uspokojivé a pohybujú sa od 5 do 8 t/ha, s dobrou kvalitou. Prvé zmluvy boli uzatvorené Pripravila: Ľubica Sýkorová v cenovom rozpätí od 19,60 din./kg do 20,00 din./kg bez DPH (od 21,56 do 22,00 Európsky parlament a Rada Európskej únie, v ktorej sú zastúpené členské štáty, sa din./kg s DPH). Keď porovnáme cenu tejto ešte v apríli tohto roku dohodli na podobe Európskeho klimatického zákona. Dvomi obilniny s cenou v rovnakom období minajdôležitejšími bodmi sú zakotvenie dosiahnutia uhlíkovej neutrality európskeho nulého roka (14,60 din./kg bez DPH), bol bloku do roku 2050 do legislatívy a zníženie emisií skleníkových plynov o najmenej zaznamenaný nárast o 35,62 %.

55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990.

Na rozdiel od predchádzajúceho výšenie emisného cieľa do nový emisný cieľ do roku 2040. hospodárskej politiky týždňa, keď sa nerealizovala žiadna roku 2030 o 55 % navrhla Ten by mala komisia navrhnúť EÚ ide na opatrenia v kúpno-predajná zmluva, v uvedenom Európska komisia ešte mi- do šiestich mesiacov po prvom oblasti zmeny klímy. V období bola kukurica najdominantnejnulý rok. Parlament pôvodne globálnom hodnotení pokroku praxi ale tieto peniaze šou komoditou na burze.

Jej cena sa hlasoval za prísnejší cieľ 60 %. pri dosahovaní cieľov Parížskej podľa Európskeho dvora pohybovala od 25,00 din./kg do 25,20 Napokon sa s členskými štátmi klimatickej dohody, ktoré by sa audítorov klíme veľmi nedin./kg bez DPH. Priemerná cena bola dohodol na kompromise. Eu- malo uskutočniť v roku 2023. pomáhajú. Výdavky EÚ ur25,11 din./kg bez DPH (27,62 din./ roposlanci dostali od členských Komisia do 30. septembra čené na opatrenia v oblasti kg s DPH), čo je pokles o 3,51 %. štátov na oplátku prísľub zastro- 2023 a následne každých päť klímy neprispeli k zníženiu Aj sója zaznamenala negatívny povania zarátavania prírodných rokov zhodnotí kolektívny pokrok emisií skleníkových plynov z cenový trend. Všetky kúpno-prezáchytov emisií oxidu uhličitého dosiahnutý všetkými krajinami poľnohospodárstva. Audítori dajné zmluvy boli realizované do celkového klimatického cieľa. EÚ. Poslancom sa s cieľom zaistiť pripomenuli, že hoci viac než za jednotnú cenu 74,70 din./ Dňa 24. júna Európsky parla- nezávislé vedecké poradenstvo štvrtina všetkých výdavkov EÚ kg bez DPH (82,17 din./kg ment schválil nový klimatický podarilo presadiť zriadenie Eu- na poľnohospodárstvo v období s DPH). zákon, ktorý okrem iného zvyšuje rópskej vedeckej poradnej rady rokov 2014 až 2020, viac než sto Cena pšenice bola cieľ redukcie emisií skleníkových pre zmenu klímy. Jej úlohou miliárd eur, bola vyčlenená na 24,50 din./kg bez plynov do roku 2030 zo 40 % na bude monitorovať dosiahnutý opatrenia v oblasti zmeny klímy, DPH (26,95 din./ aspoň 55 % v porovnaní s úrov- pokrok a sledovať konzistentnosť emisie skleníkových plynov z kg s DPH). ňami z roku 1990. Europoslanci politík EÚ s klimatickými cieľmi a poľnohospodárstva od roku 2010 niu povyjadrili nádej, že s pomocou za- medzinárodnými záväzkami EÚ. neklesli. Väčšina opatrení podpo- s t u p o v chytávania uhlíka by mohli emisie Audítori EÚ: Agrodotácie rovaných spoločnou poľnohos- šetrných ku klesnúť až o 57 %. Po roku 2050 by určené na boj proti zmene podárskou politikou má nízky klíme. sa EÚ mala usilovať o dosiahnutie klímy nefungujú: Viac ako štvr- potenciál zmierňovať zmenu Zdroj: euractiv.sk Foto: pixabay záporných emisií. Novinkou bude tina výdavkov Spoločnej poľno- klímy a nemotivuje k využíva-

Nový klimatický zákon v EÚ

Z

Z obsahu Králi spevu za listnatou oponou s. 2 a 3

Bzdocha zeleninová – ďalší nový škodca s 4 a 5

Vplyv striedania plodín na pôdnu hygienu

I

s6

23

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (33)

Králi spevu za listnatou oponou DrSc. Ján Babiak

Do čeľade drozdovitých (Turdidae) väčšina odborníkov zahŕňa aj rod slávikov (Luscinia) a rod červienka (Erithacus).

Ide o menšie štíhle vtáčiky, nevýrazne sfarbené, hoci niektoré majú aj veľkú alebo aj pestrú „kravatu“. Preferujú húšťavy a žijú bližšie k zemi a tu aj hniezdia.

S

poločensky sú viac orientované na párové alebo rodinné spolunažívanie a vedia sa aj boriť za svoj revír.

Spravidla konzumujú hmyz a bezstavovce, ale aj drobné plody. Všetky druhy sa vyznačujú ako skvelí speváci. Sú sťahovavé a na našich priestoroch žijú v rámci svojho letného areálu.

Preto v tom období možno najčastejšie vidieť slávika krovinového a zriedkavejšie aj modráka.

Ešte pred nimi priletí k nám aj dosť častá červienka. Všetky tri druhy u nás aj hniezdia, ale slávik tmavý hniezdi severnejšie a u nás ho možno vidieť len na prelete v období jar – jeseň.

Jednoducho povedané – je to malá čata, ale vyberaná.

SLÁVIK KROVINOVÝ (OBYČAJNÝ) – LUSCINIA MEGARHYNCHOS, Brehm 1831 Je to nenápadný plachý vtáčik, ktorého možno viac počuť ako vidieť. Žije aj v blízkosti ľudských objektov, ale je veľmi ostražitý a všímavý, skrytý v hustej vegetácii. Žije párovým životom, s viac nahustených párov, ale si pritom každý samček nápadne kontroluje teritórium, teda akoby žili zhodne jeden pár vedľa druhého. Radšej si vyberá vegetáciou porastený priestor. Ak ho aj cez deň zastihnete vo voľnom priestore, vidí sa jeho snaha čím skôr ho zdolať a potom v pokoji spievať v kroví alebo korune stromu.

Aj sa sťahuje jednotlivo, najprv samček, po ňom samička.

Je obdivuhodné, ako sa dokáže vrátiť presne tam, kde bol aj v predchádzajúcom roku. V prelete cez more pre svoje letecké schopnosti má už povestne

24

II

trasované cesty s výrazným striedaním pevniny a mora.

Pre spev ho ľudia držia aj v klietke, ale aj tu je svojrázny.

Tie staršie v nej dlho nevydržia a zahynú. Mladší jedinec, ktorý sa ešte nepáril, obyčajne vydrží dlhšie, ale v žalári ani spev nie je taký, ako ten na slobode. Preto, kto chce počuť pravý spev, nech si zájde do prírody.

Slávik krovinový

Rozšírenie: Je to eurázijsko-africký vtáčik. V severnej Európe ho niet, ale od 55 º s. z. š. sa jeho letný areál šíri na juh a podobá sa na otvorený padák, ktorého dolné okraje sa končia na priestoroch od Turecka po pobrežné oblasti Tunisu, Alžíra a Maroka. Je sťahovavý a prezimuje v predrovníkovej Afrike, severne od pásma pralesov. U nás je najčastejší zo slávikov. Prichádza koncom marca a na juh odletí koncom septembra.

Biotop: Vyberá si nížinné a kotlinové priestory, nie vyššie od 800 m. n. v. Žije na okrajoch listnatých lesov, s hustým krovinovým porastom, v húští na okrajoch riek, kanálov a poto-

kov, v poraste okolo vetrolamov, ale aj v poľných hájoch, v krovinových parkoch a v zarastených záhradách, často aj v blízkosti bydlísk človeka. Otvorenej kultúrnej stepi sa však vyhýba.

Rozlíšenie: Je len trochu väčší, ale štíhlejší od vrabca, nenápadného sfarbenia, na chrbte je teplohnedý, s kostrčou a chvostom výrazne hrdzavohnedým. Hrdlo a bruško je sivkasto-biele, hrvoľ okrový. Okolo očí má nenápadný belavý krúžok. Podľa farby peria je pohlavie ťažké rozlíšiť.

Mláďatá sa vyliahnu holé, ale páperčekové obdobie až po pravé operenie rýchlo zdolajú.

Hniezdenie: Hneď po príchode z juhu je viditeľná snaha v boji samčekov o teritórium. Keď príde samička, aj naháňačka o jej sympatiu medzi samcami je na rade.

Vtedy je tento druh najmenej obozretný a vidieť ich súboje.

Práve vtedy je najčastejšie počuť aj ich spev.

Potom, okrem zhonu za potravou, nasleduje aj starostlivosť o potomstvo. Párik si hniezdo stavia v húští na zemi, v jamke medzi korienkami, pri samom pni alebo v kroví nízko nad zemou. Materiál je misková výpleť rastlinnými stebielkami a korienkami, vyplnená suchým lístím a machom, kým samo vnútro je vystlané perím a zvieracou srsťou. Do neho samička znáša raz v roku, v období máj – jún 4 až 6 (7) vajíčok hnedavo-tyrkysovej alebo olivovohnedej farby. Inkubácia trvá 13 – 14 dní.

Na začiatku násady samček viac zabáva samičku spevom, potom sa aj sám zúčastňuje pri liahnu-

tí, aby nakoniec rovnoprávne účinkoval vo všetkých rodičovských povinnostiach. Mláďatá hniezdo opúšťajú po 11 dňoch, keď ešte ani dobre nelietajú, ale po dvoch týždňoch môžu letom zdolať kratšie vzdialenosti. Vo voľnej prírode po dospelosť sú pod dozorom rodičov.

Potrava: Prevažne konzumuje hmyz, larvy a húsenice, zriedkavejšie aj pavúky, po dozretí aj bobuľové plody, plodstvá (malina, jahoda) a súplodia (moruša).

Hlas: Jeho hlas je spev majstra – pravý raj pre ucho. Je ľubozvučný, s dlhými pasážami.

A čo potom povedať na zborový koncert? Samček sa považuje za najlepšieho pevca medzi operencami. Vtom, ak sú jeho rodáci králi, on je cisár. Drozd má možno bohatšie motívy a škovránok vie spievať zvysoka, ale spev tohto slávika je vábivý, bravúrny, rôznorodý a počuť ho vo dne, v noci. Je hlasný, melodický, ukladajúci premenlivé, krátke strofy, popretkávané s pauzami, hrdelnými trilkami, flautovým hvízdaním a klokotavými alebo hegavými povzbudeniami „na bis“, ale aj známym refrénom „lu lu u ly ly li li“. Veď aj prirovnanie „spieva ako slávik“ o kvalite tohto spevu dosť hovorí. Ako varovný znak hlási sa pískavo stúpajúcim „yiip“, „hyit“ alebo škrípajúce „irrr“ a vrčavé „karrr“.

SLÁVIK TMAVÝ (VEĽKÝ) – LUSCINIA LUSCINIA, Linné 1758 Je európsko-ázijským vtákom. Letný areál má v južnom Škandinávsku, Dánsku, Poľsku a ďalej na východ až po rieku Jenisej, ale ten areál nesiaha južnejšie od pobežia Čierneho mora. Je sťahovavý a zimuje v juhovýchodnej Afrike. Juhovýchodná hranica jeho areálu rozšírenia je Rumunsko a dolná časť Dunaja, odkiaľ ho vidieť aj

27 /4966/ 3. 7. 2021

Slávik tmavý

u nás, zvlášť pri prelete (v marci a septembri), najmä v okolí Tisy.

Jeho hniezdenie tu však nie je evidované. Ako svoj biotop si vyberá pobrežné porasty nížinných riek a potokov, okraje listnatých lesov a mokradí.

Je len trošku väčší od krovináka, sfarbením má chrbát tmavší a je prevažne sivohnedej farby, s hrdzavými odtieňmi len na chvoste. Aj na dolnej časti tela, pod hrdlom a na prsiach má nápadné tmavšie vlnkovanie.

Tak ako jeho rodák, aj on sa stravuje bezstavovcami a ich larvami a z rastlinnej potravy požiera drobné plody. V speve je hlasnejší, často opakuje „ííp“, aj „híít“, zaradené do pestrého štebotania a trilkovania. Pre varovanie vydáva vŕzgavý alebo škrípavý znak.

SLÁVIK MODRÁK – LUSCINIA SVECICA, Linné 1758 Je to vták severu eurázijského kontinentu od Škandinávie po Beringov prieplav (v novších časoch sa šíri aj po Aljaške).

V strednej a juhozápadnej Európe jeho rozšírenie je už ostrovcovité. U nás je modrák na juhu svojho južného areálu, a preto je tu zriedkavejší, ale dá sa nájsť aj ako hniezdič (Slano Kopovo, Cárska bara, Ludšské a Palićské jazero). Je to sťahovavý vtáčik, ktorý zimuje na pobreží Stredomoria a v severnej Afrike.

Jeho biotop u nás sú slatinasté mokrade s vysokou burinou, ako aj plytké močiare porastené trstinou a krovím.

Je menší od vrabca. Má sivohnedý chrbát, hrdzavohnedú

kostrč a tmavé konce chvostových pier. Bruško je sivo-žltavé až okrové a na hrudi samček má veľkú modrú škvrnu, občas zvýraznenú aj červenohnedým pruhom. Samičky tento znak nemajú, vlastne nie je farebný (alebo je modrá farba len jemne naznačená). Mláďatá po operení sú po farbou bližšie k samičke.

Hniezdi v nízkych kríkoch, v dosť neúhľadnom hniezde z trávy, lemovaného s pletivom z rastlinných stebielok. Do hniezda samička znesie 5 – 6 (7) vajíčok olivovej farby. Frekvencia hniezdenia je dvakrát v roku (koniec apríla a začiatkom júna). Modrák konzumuje hmyz, ktorý nájde na povrchu mokrade, ale zbiera aj semená a bobule. Ostatné charakteristiky rozmnožovania sú podobné, ako pri uvedených rodákoch. Bežne sa hlási cvakavým „trek“, „tek“, volá

Slávik modrák – samček

Slávik modrák – samička

hvízdavým „hít“, alebo „vhít“, Samčeky hneď po príchode v jeseni chrapľavým „bzry“. Pri z vysokých konárov dajú o sebe speve začína s opakovaným vedieť, keď spustených krídel „crý“ alebo „cri-cri-crytt...“, a po- a nadúchaným hrvoľom spietom spustí jasný melodický, vajú, spievajú... Tak dávajú znak stále sa zrýchľujúci komplex svojim sokom, že je revír už tvrdých a pískavých tónov, aj zaujatý, ale spievajú aj samičky vydarených imitácií druhých na privítanie. V strede toho revtákov... víru je už pripravené miesto na SLÁVIK ČERVIENKA (ČER- hniezdo, celkom nízko v kroví, VIENKA OBYČAJNÁ) – ERITHA- v nejakej diere, medzi korienkaCUS RUBECULA, Linné 1758 mi. Párik si potom tam vystavia Ako samo meno tohto dru- aj hniezdo, a ak je nie pokryté, hu hovorí, je najbližší k rodu slávikov. Ide o eurázijského vtáčika.

Na starom kontinente ho niet iba za polárnou čiarou. Celoročný pobyt má na priestore juhozápadnej Európy, kým v severovýchodnej časti má svoj letný areál. Z tejto časti sa sťahuje na juh a juhozápad. Zimuje na pobreží Stredozemného a Čierneho mora, Slávik červienka ale aj v Mezopotámii.

Jeho biotop sú lesy s bohatým tak aj strechu urobí. Preto je porastom, aj kultúrna krajina vchod do hniezda vždy zboku. s rozptýlenou zele- Koncom apríla a začiatkom mája ňou, hájikmi, ale aj je v ňom už 5 – 7 vajíčok žltozáhrady, živé ploty bielej farby s hustou hrdzavoa parky na sídliskách. -žltou textúrou. Inkubácia trvá U nás je častý vo všet- 12 – 15 dní. Obdobie hniezdnej kých lesom poraste- starostlivosti je rovnako dlhé ných prostrediach. a po nej rodičovská starostlivosť Je to hnedavý vtá- vo voľnej prírode trvá ďalších čik s oranžovou škvr- 8 dní. Potom sa už rodičia viac nou na hrudi a hrdle. venujú novej násade a mláďatá Bruško je sivobiele, čaká dozrievanie a príprava na boky okrové. Mláďa- eventuálne sťahovanie. tá po operení majú Druh sa stravuje hmyzom dohneda fŕkané telo a jeho larvami, pavúkmi, ale aj a oranžovú škvrnu inými bezstavovcami, a v menzískajú len v dospe- šej miere požiera aj semená losti. Je to vrtký vtá- a bobule. Autor červienku vídal čik, ktorý na zemi aj aj na krmovisku v záhrade. na konároch veselo Spev začína ostrým vysokým skacká, aj sa šikovne „tik“, „sik“ a potom pokračuje prediera cez húšťavu. rýchlym „tik-ik-ik-ik...ccc...šniV lete vie trepotavo -ke-rik...“, poprepletaným so hýbať krídlami a po- švitorením a trilkovaním. Znie tom plachtiť, pre- to melodicky, prevažne melanto je jeho parabola cholicky, ale vždy variabilne. pohybovania sa vo Výstražný znak je krátke „tsi“ vzduchu vlnivá. a poplašný „tsííí“.  Do našich krajov Fotografie: z internetu prichádza už v marci.

III

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Bzdocha zeleninová – ďalší nový škodca Ing. Ján Tancik, PhD.

V poslednom desaťročí v strednej Európe sa objavilo viac druhov hmyzu škodiaceho na rôznych pestovaných rastlinách. Jeden z nich je aj bzdocha zeleninová Nezara viridula L. (Heteroptera, Pentatomidae, srb. zelena mediteranska stenica).

B

zdochy (Heteroptera) sú prevažne drobný až stredne veľký hmyz so splošteným telom. Predný pár krídel je premenený na polokrovky, zadný pár je blanitý. Majú nedokonalú premenu, čo znamená, že nemajú štádium kukly. Z vajíčok sa liahnu larvy, ktoré sa podobajú na dospelých jedincov, no nemajú krídla. Nazývame ich nymfy. Ústne orgány majú bodavo-cicavé. Škodia vyciciavaním štiav z pletív rastlín. V dôsledku vylučovania toxických slín do pletív rastlín dochádza k rozpadu okolitých buniek, tieto miesta žltnú, neskôr hnednú a zasychajú.

Tak spôsobujú vytváranie škvŕn, ktoré sú nežiaduce, najmä na plodoch ovocia. Významnejšia je ich nepriama škodlivosť, a to je prenos rôznych patogénov pri vyciciavaní štiav. Okrem toho škodia aj znehodnotením plodov ovocia zapáchajúcim sekrétom, ktoré vylučujú pachové žľazy.

Tieto žľazy sú umiestnené na zadohrudi medzi druhým a tretím párom nôh.

BZDOCHA ZELENINOVÁ Je kozmopolitný druh, vyskytuje sa na všetkých kontinentoch medzi 45. rovnobežkou severnej aj južnej zemepisnej šírky. Geografický pôvod tohto druhu nie je známy. Predpokladá sa, že pochádza zo Stredomoria alebo východnej Afriky (najčastejšie sa uvádza Etiópia). Do polovice 20. storočia tento druh bol prítomný v Európe len v Stredomorí, pod vplyvom globálneho otepľovania sa postupne jeho areál rozšíril na sever. Na Slovensku bol prvýkrát zaznamenaný výskyt tejto bzdochy v roku 2014 v Štúrove

26

IV

a v Srbsku v roku 2011 v okolí Nového Sadu.

POPIS Tvar tela dospelého jedinca bzdochy zeleninovej je podlhovasto-oválny v tvare štíta, dĺžka tela je 11 až 18 mm. Farba tela je zelená, ale sú známe tri farebné varianty: Nezara viridula f. Smaragdula – jednofarebná, bledozelená; Nezara viridula f.

Torquata – zelená so širokým okrajom na hlave a predohrudi (žltohnedej); forma brunea – červenkasto-hnedej farby.

Vajíčka sú súdkovitého tvaru, čerstvo nakladené vajíčka sú bielej alebo bledožltej farby, neskoršie pri konci embryonálneho vývoja sú oranžovo-ružové. Larvy 1. instaru sú oranžové. Larvy 2. až 4. instaru sú čierne, na hrudi majú červené škvrny a na brušku majú v štyroch radoch biele škvrny. Larvy 5. instaru sú zelenej farby a na brušku majú v štyroch radoch biele škvrny, po obvode a v strede sú červené škvrny.

BIONÓMIA Škodca prezimuje v štádiu imága, v rôznych úkrytoch: pod kôrou stromov, pod opadnutým lístím, tiež v bytoch alebo iných budovách. Na jar opúšťa úkryty a začína prijímať potravu. Krátko po úživnom žere dochádza k páreniu a samičky kladú vajíčka na hornú stranu lista. Vajíčka majú šesťuhlový tvar a sú nakladené jedno vedľa druhého. V znáške je 50 – 60 kusov. Samička nakladie až 300 vajíčok. Embryonálny vývoj trvá v závislosti od teploty od jedného do troch týždňov.

V lete trvá len 5 dní, skoro na jar a v jeseni 2 až 3 týždne.

Vyliahnuté larvy neprijímajú potravu, nerozliezajú sa, zostá-

Rôzne instary larvy bzdochy zeleninovej

vajú v skupinách, čo im umožňuje spoločne sa chrániť od predátorov vylučovaním chemických látok. Po troch dňoch sa zvliekajú a larvy 2. instaru začínajú prijímať potravu. Tieto larvy sa zvliekajú po 5 dňoch, larvy 3. a 4. instaru po 7 dňoch, kým larvy 5. instaru

Imágo bzdochy zeleninovej

po 8 dňoch. Kompletný vývojový cyklus trvá 35 až 70 dní.

Najviac jedincov vidíme v lete, a to na okrajoch porastov, kým v strede porastov ich je menej.

V teplejších regiónoch Európy má 4 až 6 generácií, u nás pravdepodobne dve. ŠKODLIVOSŤ Hostiteľskými rastlinami tejto bzdochy je viac ako 150 pestovaných rastlín z viac než 30 čeľadí. Najčastejšie škodí na rastlinách z čeľade bôbovitých, a to predovšetkým na sóji. Škodca však môže byť spozorovaný aj na rôznych druhoch zeleniny (kapustovej zelenine, paprike, rajčiaku, zemiakoch), na poľných plodinách (kukurici, slnečnici, tabaku), na ovocných plodinách (citrusy, broskyne, maliny) a na okrasných rastlinách.

27 /4966/ 3. 7. 2021

Nezara viridula – vajíčka a vyliahnuté larvy

Bzdochy majú bodavo-cicavé ústne orgány, prispôsobené na vyciciavanie štiav z pletív rastlín.

Bzdocha zeleninová vyciciava šťavy zo všetkých nadzemných častí rastlín, no preferuje plody v čase dozrievania a mladé výhony. Napadnuté výhony blednú a niekedy sa aj sušia.

Na poškodených plodoch zapríčiňujú najprv bledé, neskôr hnedé až čierne škvrny, ktoré znižujú kvalitu a trhovú hodnotu plodov. Napadnuté mladé plody

majú spomalený rast, sú bledé, často deformované a predčasne opadávajú. Napadnuté plody majú zníženú kvalitu a sú esteticky znehodnotené, tiež nadobúdajú nepríjemný zápach a sú nepredajné. Okrem toho škodca môže prenášať hubové choroby.

Poškodené semená sóje sú malé, scvrknuté a zdeformované.

POŠKODENIA SÓJE Bzdocha zeleninová sa môže živiť na všetkých nadzemných častiach sóje. Živí sa vyciciavaním štiav pomocou bodavo-cicavých ústnych orgánov. Škody vznikajú dôsledkom straty štiav, vstrebávaním tráviacich enzýmov do pletív rastlín, čo spôsobuje rôzne poruchy v rastline. Prenáša aj patogénne organizmy a umožňuje im vyvíjať sa na poškodených miestach na rastline. Semená poškodené bzdochami prestávajú rásť, vytvárajú sa drobné semená, ktoré často zostávajú zelené, neskoršie dozrievajú, majú zníženú klíčivosť a často sú nakazené hubami, ktoré sú prenosné semenom, ako sú Fusaria, Alternaria, baktérie rôznych

rodov (Bacillus, Pseudomonas, Xantomonas). Silne poškodené semená majú znížený obsah oleja a zvýšený obsah bielkovín.

OCHRANA Na menších plochách a v záhradkách sa môže robiť ručný zber a ničenie vajíčkových znášok, lariev a dospelých jedincov.

Z preventívnych agrotechnických opatrení sa odporúča ničenie burín a podpora prírodných nepriateľov.

BIOLOGICKÁ OCHRANA V ekologickej produkcii sa používajú prípravky na báze ílu a mydla. Využívajú sa tiež prírodní nepriatelia, a to dva druhy múch z čeľade Tachinidae (Trichopoda pilipes a T. pennipes), ktoré parazitujú dospelých jedincov. Samičky týchto múch kladú vajíčka na telo dospelých jedincov a vyliahnuté larvy sa vžierajú do tela a tu sa živia.

Využíva sa aj osa Trissolcus basalis z čeľade Scelionidae, ktorá parazituje vajíčka. Samičky tejto osy kladú vajíčka do vajíčok bzdochy, kde sa larvy osy vyvíjajú, pričom

zničia vajíčko bzdochy.

CHEMICKÁ OCHRANA Ochrana porastov proti tejto bzdoche je veľmi náročná, lebo na hostiteľských rastlinách sa živí vo fáze dozrievania, keď sa použitie insekticídov neodporúča.

Aplikácia musí byť urobená kvalitne, lebo prvé tri instary lariev sú malé a žijú skrytým spôsobom života. Preto je potrebné použiť väčšie množstvo vody.

Bzdochy sú veľmi pohyblivé, imága sa agregujú do skupín a lietajú denne aj 5 km a len ťažko sa dá odhadnúť, kde zletia (kde sa usadia).

Bzdocha zeleninová prezimuje ako reproduktívne zrelá samička v diapauze. Na jar po opustení skrýše nemá na výber veľké plochy vhodných hostiteľských rastlín, a preto prichádza k veľkej mortalite lariev. Až začiatkom augusta prichádza k aglomerácii imág, ktoré migrujú do porastov sóje, v ktorej sa živia až do konca októbra. V Európe sa používajú kontaktné insekticídy najmä zo skupiny pyretroidov a neonikotinoidov. ○

KEĎ VYČÍŇA POČASIE

Obrovské škody za veľmi krátky čas Ľubica Sýkorová

Krupobitia sa obáva každý jeden pestovateľ. Aj keď nie je nič výnimočné – je to jeden z meteorologických úkazov – dokáže napáchať obrovské škody. Ľadové krúpy môžu dosiahnuť veľkosť tenisových loptičiek a niekedy môžu byť omnoho väčších rozmerov.

K

rupobitie silnej intenzity dokáže doslova „skosiť“ všetko vyrastené, čo zasiahne, nehovoriac o materiálnych škodách na strechách, skleníkoch, fóliovníkoch, závlahových systémoch… Globálne zmeny podnebia v posledných rokoch sú jednou z príčin, že sa aj u nás objavuje čoraz častejšie. Prírodné živly neustále ukazujú svoju silu.

Záplavy, víchrice, blesky a krupobitie spôsobujú každoročne obrovské škody. Podľa meteorológov krupobitie (alebo ľadovec)

je jav, ktorý je vždy spojený so silnou búrkou. Samotné krúpy sú atmosférické zrážky vo forme ľadu. Ide zväčša o guľovitý, kužeľovitý alebo nepravidelný kus ľadu s priemerom väčším ako 5 mm.

Krúpy s priemerom do jedného centimetra môžu padať aj z obyčajnej búrky. Ak majú priemer 1 – 2 cm a viac, tie už zvyčajne súvisia s tzv. supercelou, čo je jednobunková búrka, ktorá rotuje okolo vlastnej osi.

S krupobitím sa najčastejšie stretávame v letných mesiacoch,

od mája do septembra. A práve vtedy majú svoje vegetačné obdobie aj plodiny, ktoré silné krupobitie poškodzuje. Výška škôd závisí aj od toho, v akej fáze rastu sa plodiny práve nachádzajú.

Najväčšie škody vznikajú, ak krupobitie zasiahne porasty tesne pred zberom plodín, pretože vtedy dochádza k rozsiahlemu poškodeniu celej rastliny. Pri silnejšom krupobití a v záverečnej fáze vývoja rastlín dochádza veľmi často až k úplnému zničeniu úrody.

V letných mesiacoch ľadovec môže aj na viniči spôsobiť obrovské škody. Popri poškodení listov a letorastov bývajú silno poškodené strapce a jednotlivé bobule, ktoré môžu podľahnúť bielej hnilobe alebo botrytíde

(plesni sivej). Preto sa po krupobití odporúča ihneď po oschnutí rastlín (najneskôr však do 12 až 18 hodín) poškodený porast ošetriť vhodnými fungicídmi. Ak ľadovec poškodí ovocné stromy, tesne po krupobití odstránime všetky silno poškodené časti (zlomené konáre, porušené plody...). Rany na stromoch je potrebné zatrieť stromovým balzamom alebo iným ochranným náterom, do ktorého je vhodné primiešať dezinfekčný prostriedok, prípadne fungicíd.

Vhodný je tiež preventívny postrek kôstkovín fungicídom, aby sa zabránilo napadnutie glejotokom a aplikácia listovej výživy. V prípade napadnutia glejotokom rany treba rýchlo ošetriť vyrezaním kôry až do „živého“ dreva a zatretím stromovým balzamom. ○

V

27

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

NAŠA ZÁHRADA

Vplyv striedania plodín na pôdnu hygienu Ľubica Sýkorová

Zdravá pôda bez zárodkov chorôb, bez pôdnych škodcov a semien burín je základným predpokladom na udržanie zdravých porastov a kvalitnú úrodu. Ak chceme zachovať maximálnu úrodnosť v našej záhrade, treba rešpektovať niektoré zásady jej obrábania, hnojenia a predovšetkým cieľavedomého využívania jednotlivými druhmi rastlín. Toto možno krátko vyjadriť ako správny osevný postup.

U

vo vylúčiť. Pre záhradkárov niečo také, samozrejme, neprichádza do úvahy, no v záhradníctve sa toto opatrenie často uplatňuje, najmä na tzv. izolovaných záhonoch.

STRIEDANIE PLODÍN ZNIŽUJE VÝSKYT CHORÔB A ŠKODCOV Pestovateľ je teda nútený dodržiavať určitý osevný postup.

Pri zelenine možno tolerovať aj dvojročné pestovanie hlúbovín po sebe, no podmienkou je ka-

ždoročné výdatné pohnojenie organickým hnojivom (maštaľný hnoj, kompost). Častejšie pestovanie hlúbovín po sebe však vždy prináša so sebou nebezpečenstvo značného rozšírenia napríklad pôdnej huby

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

30˚ | 16˚

26˚ | 18˚

30˚| 17˚

30˚ | 17˚

31˚ | 18˚

28

VI

POČASIE

3. 7. – 9. 7. 2021

ž dávno pestovatelia zistili, že pri jedno- až trojročných plodinách (napr. cibuľa, jahody) dochádza k zhoršeniu celkového rastu aj úrodnosti, ak tieto plodiny pestujeme bezprostredne po sebe alebo len s krátkym prerušením (1 až niekoľko rokov).

Prečo dochádza k takýmto nepriaznivým výsledkom? Jedným z hlavných dôvodov je skutočnosť, že prakticky každý rastlinný druh v priebehu vegetačného obdobia vylučuje do pôdy zo svojich koreňov osobitné výlučky, ktoré ostávajú aj niekoľko rokov v pôde a ktoré znižujú životaschopnosť toho istého druhu v nasledujúcich rokoch. Je s tým spojené aj premnoženie špecifických pôdnych mikroorganizmov alebo aj pôdnych živočíchov, čo vedie v ďalších rokoch k zvýšenému ohrozeniu rastlín rovnakého alebo blízko príbuzného druhu. Len hlboká dezinfekcia pôdy horúcou parou je schopná tieto negatívne vplyvy koreňovej flóry aj fauny spoľahli-

nádorovky kapustovej (Plasmodiophora brassicae), ktorá spôsobuje veľké nepravidelné nádory na koreňoch hlúbovín a vie vyvolať citeľné zabrzdenie rastu alebo niekedy aj ich predčasné uhynutie. Hoci je známe, že výskyt huby súvisí s kyslou reakciou pôdy, nie je možné ani intenzívnym vápnením znížiť nebezpečenstvo nádorovky, ak pestujeme hlúboviny často po sebe.

Rajčiaky nie je vhodné pestovať po zemiakoch alebo paprike, predovšetkým pre nebezpečenstvo vírusových chorôb. Okrem toho rajčiaky aj zemiaky sú hostiteľmi nebezpečného pôdneho škodcu háďatka zemiakového (Heterodera rostochiensis), ktoré pri silnejšom premnožení znižuje úrodu a v extrémnych prípadoch vedie aj k predčasnému uhynutiu rastlín.

Takisto treba robiť niekoľkoročné prestávky pri pestovaní cibule a cesnaku.

Pri cibuli hrozí nebezpečenstvo silnejších infekcií pôdnymi hubami (Botrytis), ktoré napádajú najmä cibuľu na skladovanie a bývajú príčinou až kalamitných strát. Skleróciovú hnilobu cibule a cesnaku zapríčiňuje huba Sclerotium cepivorum, ktorá vie v pôde vydržať niekoľko rokov a za priaznivých podmienok (výdatný dážď po dlhšie trvajú-

com suchu) spôsobiť predčasné žltnutie a hnitie rastlín.

Háďatká sú mikroskopické červíky, voľným okom prakticky neviditeľné. V každej, najmä záhradnej pôde sú prítomné v obrovskom množstve. Ak niekto povie, že zistil napr. na zahnívajúcej cibuli „háďatká“, v skutočnosti ide o iné pôdne červy, mrlice, ktoré sú oveľa väčšie od háďatiek a žijú v pôde len z hnijúcich organických látok.

Z parazitných háďatiek z hľadiska hospodárskej škodlivosti je najvýznamnejšie háďatko zhubné (Ditylenchus dipsaci), napádajúce predovšetkým cesnak, cibuľu, niekedy aj koreňovú zeleninu. Okrem morenia napr. cesnaku pred sadením máme aj možnosť dodržaním osevného postupu znížiť pravdepodobnosť výskytu háďatka zhubného prakticky na nulu.

K pôdnym škodcom možno zaradiť aj drôtovce, známe larvy chrobákov kováčikov. Najviac bývajú ohrozené také hriadky v záhrade, ktoré sú novozaložené po zrýľovaní trávnika, lebo drôtovce žijú v pôde tri až štyri roky, kým sa z nich vyliahnu chrobáky. Vajíčka bývajú kladené na také pozemky, ktoré sú niekoľko rokov bez obrábania. V prípade potreby by bolo možné drôtovce odchytať na nakrájané kúsky zemiakov uložené plytko do pôdy v ohrozených miestach. Hľuzy treba denne vyberať a drôtovce z nich zničiť.

Pôdnu hygienu najlepšie zabezpečíme dôsledným striedaním plodín, ku ktorému treba ešte pridať cieľavedomé hnojenie. Akékoľvek chemické zásahy vo forme takzvanej pôdnej dezinfekcie sa veľmi neodporúčajú. 

štvrtok

piatok

33˚ | 18˚

30˚ | 19˚

27 /4966/ 3. 7. 2021

ZDRAVIE A MY

Výborná pri varení či tráviacich ťažkostiach Ľubica Sýkorová Saturejka je nielen korenie, ale aj výborná liečivka. Jej pestovanie je veľmi jednoduché na záhone aj v kvetináči na balkóne, kde krásne rozvoniava. Saturejka bola obľúbenou bylinou starých Rimanov, ktorí ju používali ako afrodiziakum, vyrábali z nej ocot a dochucovali ňou omáčky.

P

oznáme saturejku horskú a záhradnú. Saturejka horská je prakticky totožná so saturejkou záhradnou (Satureja hortensis, srb. čubar), len s jedným dôležitým rozdielom – je trvalka. Saturejka horská Satureja montana (srb. planinski čubar) je trváca, polodrevnatá bylina, pochádzajúca zo Stredomoria.

Saturejka záhradná je jednoročná bylina, ktorá dorastá do výšky 15 – 30 cm. Je podobná tymianu a yzopu, patrí do čeľade hluchavkovité (lat. Lamiaceae).

nápojov lásky. V 16. storočí sa saturejka objavila ako liečivá rastlinka a korenina v bylinkárskych knihách. Staré európske národy ju používali aj v dezinfekčných zásypoch. Dodnes má svoje zastúpenie v ľudovom liečiteľstve, napr. ako liek na včelie uštipnutie.

Saturejka kvitne drobnými bielymi kvietkami so svetloružovým nádychom v priebehu júla až septembra. Saturejka záhradná sa môže pestovať zo semien, ktoré sadíme do pareniska v priebehu marca – apríla. Semená sadíme

Saturejka záhradná pochádza pôvodne z východného Stredomoria, kde rastie vo voľnej prírode. Nie je náročná na pestovanie, obľubuje kyprú priepustnú humusovú pôdu, teplo, slnečné chránené miesta, a mrazy jej škodia. Ako korenie sa používa už dvetisíc rokov. Egypťania ju používali ako ingredienciu do

plytko do hĺbky 2 – 3 cm a prekryjeme ich len tenučkou vrstvou pôdy. Vyklíčia na dennom svetle asi o 2 týždne. U nás môžeme vysádzať semená aj priamo na záhon v priebehu apríla – júla na vzdialenosť 25 – 35 cm. Saturejku horskú môžeme rozmnožovať odrezkami alebo rozdelením starých koreňov na jar alebo na

jeseň. Rastlinke neprekáža nedostatok vlahy, je pre ňu dôležité teplo a svetlo. Počas vegetačného obdobia udržiavame záhon bez buriny.

POUŽITIE Saturejka je jednou z najstarších byliniek a korenín, má charakteristickú chuť a vôňu.

Môžu ju konzumovať namiesto čierneho korenia aj ľudia, ktorí korenie neznášajú. Čerstvá vňať saturejky sa používa ako korenina, korení sa ňou mäso, je to výborná prísada do gulášov.

Je súčasťou známeho a veľmi obľúbeného provensálskeho korenia. Jej najcennejším účinkom v kuchyni je schopnosť zabraňovať nadúvaniu. Práve preto sa používa do jedál zo strukovín a hlúbovín (fazuľa, hrach, kapusta), čo je zvlášť vhodné pre deti. Do jedla ju pridávame na konci varenia, najlepšie celé lístky, nedrobené, inak chutí horko. Môžeme ju kombinovať s červenou paprikou, koriandrom a horčicovým semenom. Pri jej používaní musíme dať pozor na to, aby sme jej nepridali do jedla veľa, aby nezhorklo.

Saturejku striháme asi 3 až 5 cm od vrcholu, tesne pred kvitnutím, alebo kvitnúcu. Zo zvyškov byle znovu vyrazia výhony, ktoré môžeme opäť zbierať. Musí sa sušiť veľmi opatrne, v tenkých vrstvách alebo menších zväzkoch, lebo sa veľmi drobí a opadáva.

Skladujeme ju najlepšie v dobre uzatvorenej tmavej nádobe, inak vyprcháva liečivá silica.

LIEČIVÉ ÚČINKY Saturejka záhradná obsahuje najmä silicu, triesloviny, živicu, minerálne soli a sliz. Vďaka týmto látkam má sťahujúci, dezinfekčný i povzbudzujúci účinok na ľudský organizmus. Používa sa pri žalúdočných aj črevných

ťažkostiach, podporuje trávenie, potláča kŕče, pomáha pri hnačkách, nadúvaní, tvorbe plynov, pôsobí proti črevným parazitom i pri akútnych zápaloch žalúdka a čriev, stimuluje činnosť celého tráviaceho traktu, aktivuje pankreas a celkovo má posilňujúci vplyv na organizmus. Pomáha i pri poruchách tráviaceho ústrojenstva, nechutenstve a upravuje stolicu. Má močopudné účinky, takže je tiež nápomocná pri odstraňovaní nadbytočnej vody z tela. Okrem toho lieči melanchóliu a utišuje hystériu.

Podáva sa ako zápar. Jej účinky môžeme využiť aj pri liečbe rán, rôznych kožných ochoreniach, ako i pri aftách a plesniach (napr.

Candida albicans). Na miesto uštipnutia hmyzom prikladáme roztlačené čerstvé lístky saturejky. Na liečbu vysokého tlaku pripravíme zmes saturejky, kvetu hlohu a vňate medovky. Jej užívanie sa neodporúča tehotným a dojčiacim ženám.

DENNÁ DÁVKA PRI ŽALÚDOČNÝCH PROBLÉMOCH 3 čajové lyžičky sušenej saturejky dáme do ½ l studenej vody, nevaríme, iba privedieme do varu a necháme 15 minút odstáť.

Pije sa 3 x denne, ráno po uvarení vlažná, na obed a večer studená. Neprihrievame, nesladíme, ani nevaríme do zásoby!

Tento odvar treba užívať najmenej deväť dní, pretože aj keď sa problémy stratia skôr, odvar posilňuje a upravuje trávenie.

VEDELI STE? Kvitnúcu vňať saturejky môžeme podobne ako levanduľu použiť na výrobu voňavých vrecúšok, ktoré umiestňujeme do skríň na odpudenie hmyzu, hlavne molí, ale aj bĺch. Saturejka pôsobí ako afrodiziakum, čím prospieva k zbaveniu sa frigidity žien a impotencie mužov. Podobných byliniek je málo, preto sa saturejka stala základnou zložkou tzv. nápoja lásky používaného v dávnej minulosti. Traduje sa, že saturejka nosená vo vrecúšku na krku posilňuje myseľ. 

VII

29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Sladká omeleta s čerstvým ovocím Suroviny: 3 vajcia, 1 PL vanilkového cukru, štipka škorice, 1 PL masla, 1 banán, za hrsť malín, 1 PL medu alebo javorového sirupu Takto sa to podarí: Vajíčka vyšľaháme s vanilkovým cukrom a škoricou. Na panvici, na strednom plameni zahrejeme maslo a keď sa začne maslová pena strácať, rozlejeme naň vajcia. Necháme zatiahnuť spodnú časť omelety, a potom špachtľou uvoľňujeme pevné strany a nakláňaním panvice necháme podtiecť tekuté vajíčka z vrchu pod omeletu. Pečieme ešte chvíľku, a potom omeletu preklopíme

na polovicu. Upečenú omeletu zdobíme ovocím: napríklad kolieskami banánu a malinami, ale môžeme použiť akékoľvek ovocie, ktoré máme poruke. Pokvapkáme medom alebo sirupom a môžeme servírovať.

Zemiakovo-cuketová omeleta Suroviny: 5 vajec, 1 menšia cibuľa, 3 stredne veľké zemiaky, 1 stredne veľká cuketa, trochu olivového oleja, podľa chuti soľ a mleté čierne korenie Takto sa to podarí: Cibuľku, cuketu i očistené zemiaky pokrájame na drobné a tenké kúsky.

Všetko nasypeme do väčšej panvice, prelejeme olejom (zhruba 3 PL) a zapneme plameň. Zeleninu posolíme, okoreníme a za občasného premiešania opekáme, kým zemiaky nezmäknú (asi 10 minút).

Všetko zalejeme vyšľahanými vajcami a omeletu necháme dobre zatiahnuť zo spodku. Keď

je aj vrchná strana tuhá, priložíme na panvicu tanier, pomocou rúčky omeletu preklopíme na tanier a opatrne vrátime druhou stranou do panvice. Opekáme ešte pár minút a môžeme servírovať.

Broskyňovo-jogurtové nanuky Sladké, ľadové osvieženie na horúce dni.

Suroviny: 4 zrelé sladké broskyne, 200 ml hustého gréckeho jogurtu, 100 ml vody, 3 PL kryštálového cukru, 2 PL vody, 1 PL citrónovej šťavy

PL) s dvoma lyžicami vody a lyžicou citrónovej šťavy.

Povaríme, kým sa cukor nerozpustí, a vzniknutý sirup rozmiešame v zhruba deci vody. V mixéri potom spolu rozmixujeme mrazené broskyne, vodu s cukrovým sirupom a vychladený jogurt.

Do formičiek na nanuky poukladáme na tenké plátky pokrájanú zvyšnú broskyňu a zalejeme ich rozmixovanou ovocno-jogurtovou zmesou. For-

Domáce tvarohové nanuky Suroviny: Na zmrzlinu: 250 g jemného tvarohu, 2 PL práškového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 180 ml smotany na šľahanie, 4 PL kyslej smotany; Na polevu: 150 g horkej čokolády, 2 PL oleja Takto sa to podarí: V miske spolu vyšľaháme tvaroh, práškový a vanilkový cukor.

Prilejeme dobre vychladenú sladkú smotanu a vyšľaháme nadýchaný krém, ktorý nakoniec osviežime ešte kyslou smotanou. V tomto štádiu ochutnáme a prípadne ešte dosladíme cukrom.

VIII

Tvarohový krém plníme do formičiek na nanuky a uložíme do mrazničky na aspoň 4 hodiny.

Mrazené nanuky potom máčame do rozpustenej čokolády, ktorú sme premiešali s tukom.

Super rýchla ovocná zmrzlina Keď dostanete chuť na ľadové osvieženie, postačí vám pár minút na vytvorenie tejto neodolateľnej zmrzliny.

Takto sa to podarí: Tri zo štyroch broskýň pokrájame na kocky (aj so šupkou), nasypeme ich do misky, uzavrieme a dáme zamraziť. Takto pri mixovaní nepustia priveľa šťavy. Do rajnice dáme spolu zahriať cukor (3

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 535 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

30

mičky uzavrieme, zapichneme do nich nanukové paličky a mrazíme aspoň 4 hodiny.

Suroviny: 500 g mrazeného ovocia (lesná zmes), 250 g smotanového jogurtu, 3 PL medu Takto sa to podarí: Mrazené ovocie nasypeme do kuchynského robota. Pridáme jogurt, med a rozmixujeme na mrazenú pochúťku. Zmrzlinu môžeme servírovať okamžite, alebo ju navrstviť do uzatvárateľnej misky a uložiť do mrazničky na neskôr.  Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

Kultúra JUBILEJNÝ 25. FESTIVAL JARNÉ NÔTY

Otvorená brána k prezentácii vážnej hudby Anna Francistyová

Báčsky Petrovec, v príhovore podčiarkla, že mnohí z doteadosť z opätovného rajších účastníkov sa uplatnili stretnutia tak samot- v profesionálnych hudobných ných účastníkov, ako telesách tak doma, ako aj v zai hudobníkov s obecenstvom, hraničí, a že lokálna samospráva následne pookriatie pri duši aj naďalej bude podporovať lahodiacej hudbe a z výkonov tento festival. talentovaných inštrumentalistov Katarína Melegová-Melichová, a speváčky, to všetko priniesol priama organizátorka festivalu v sobotu 26. júna v Slávnost- a predsedníčka MOMS Petronej sieni Gymnázia Jána Kollára vec, si pripomenula časy, keď v Báčskom Petrovci 25. ročník s Kvetoslavou Benkovou začíFestivalu vážnej hudby Jarné nali organizovať toto podujatie. nôty. „Mienili sme,“ povedala, „že nám je prepotrebné podujatie, kde by sme afirmovali mladých inštrumentalistov, lebo sme postrehli, že v našich prostrediach je mnoho talentov, ktoré si zaslúžili, aby sa aj na takomto podujatí prezentovali.“ Festival otvoril Marek Stupavský S potešením zdôraznila, že Na úvod sa v mene hostiteľ- podujatie pod gymnaziálnymi ského gymnázia a vo svojom klenbami rástlo, dožilo sa 25. mene ako hudobnej odborníč- výročia a vďaka účastníkom sa ky auditóriu prihovorila Anna stalo atraktívne tak pre medzináMedveďová, profesorka hudby. rodnú, ako aj pre našu verejnosť.

S potešením pritom konštatovala, že mnohí naši talentovaní hudobníci začínali práve na tomto festivale. Libuška Lakatošová, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, vo svojom prejave uznala, že tento festival každý rok dostáva na kvalite, na počte účastníkov a je aj medzinárodného rázu.

Zdôraznila tiež, že Národnostná rada podporuje mladých ľudí, teda aj hudobníkov, ktorí na koncertoch predstavujú nielen seba, ale aj všetkých nás. Jasna Vzácna festivalová skúsenosť Šprochová, predsedníčka Obce pre Mateja Gagulića

R

• KULTÚRA •

Anna Havranová je virtuózkou na gitare

Práve preto sa z festivalu vydávajú cédečká. Jubilejný festival slávnostne otvoril renomovaný klavirista Marek Stupavský, ktorý je už takmer 20 rokov jeho pravidelným účastníkom.

Na jubilejnom festivale Jarné nôty vystúpili: Orchester ZŠ Mladých pokolení v Kovačici pod vedením Pavla Tomáša ml., huslistka Lucia Válovcová, flautista Matej Gagulić, klaviristka

tvom videonahrávky), gitaristka Anna Havranová, huslista Juraj Súdi ml., klavirista Marek Stupavský a speváčka Katarína Kalmárová.

Ako hudobný darček tomuto jubilejnému festivalu Rose Habibová z Kovačice, ktorá sa s rodinou nedávno sem prisťahovala z Egyptu, odznelo jej krátke vystúpenie na hoboji.

Celý festival ako živé kulisy sprevádzali na videobeame zábery z doterajších festivalov z archívu Televízie Petrovec, ktoré pripravili K. Melegová-Melichová

Na Jarných nôtach už vystupovala ako huslistka, už tretíkrát zaradom ako operná speváčka: Katarína Kalmárová

Hudobný darček od Rose Habibovej

Emília Tárnociová, klaviristka Lea Šimová, Orchestrík ZŠ Jána Kollára a Komorného zboru Zvony v Selenči pod vedením Juraja Súdiho st., huslistka Katarína Válovcová, huslista Marek Škabla, klaviristka Ksenija Vujačićová, flautistka Marta Milašinovićová, klarinetistka Jasmina Polačeková z Lýcea v Nadlaku (prostredníc-

a Olja Tordayová. Moderátorkou bola i tohto roku Viera Dorčová-Babiaková.

Festival tradične zorganizoval MOMS Petrovec, tentoraz s finančnou podporou: Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, NRSNM, Obce Báčsky Petrovec a pravidelného generálneho sponzora.

Aj tohtoročné Jarné nôty, aj keď už v letnom termíne, obohatili prítomných krásnym umeleckým zážitkom a znovu boli dôkazom neúnavnej práce mladých a už renomovaných hudobníkov a ich hudobného rastu.

27 /4966/ 3. 7. 2021

31

Kultúra EXPOZÍCIA PRÁC MALÉHO FORMÁTU KORENE 7 V STAREJ PAZOVE

Výstava, ktorú treba pestovať Anna Simonovićová

K

orene 7 – výstava diel malého formátu slovenských akademických maliarov bola otvorená v pondelok 21. júna v Galérii Miry Brtkovej v Starej Pazove na potešenie početných milovníkov výtvarného umenia. Na vernisáži sa najprv prihovoril Marjan Karavla v mene Strediska pre kultúru, a potom akademický maliar Ján Agarský, ktorý vyjadril radosť, že sa už siedmy rok organizuje táto výstava, ktorá má za cieľ zviditeľnenie slovenských aka-

Na pamiatku spoločná fotografia

štartovací bod, v ktorom je skutočnosť sveta zmenená do skutočnosti obrazu. Ako laureátku Gaškovú očakáva teraz samostatná výstava.

Stepanov sa zmienil aj o celkovej výstave a okrem iného napísal: ,,Výstava Korene, ktorú treba pestovať a ktorú s veľkým entuziazmom organizuje a vedie akademický maliar Ján Agarský zo Starej Pazovy, poukazuje na to, že je malý formát ideálny na

výskumné úsilie umelcov slovenskej národnosti, ktorí účinkujú v aktuálnych výtvarných dianiach vo Vojvodine a v Srbsku.

Z výstavy do výstavy pri väčšine

Mitrovice, ktorá aj napriek vysokému životnému veku (90 rokov) úspešne tvorí a účinkuje na týchto výstavách. Jej drobnomaľby na výstave žiaria optimizmom vyjadreným zvodnou hrou farieb, línií a tvarov.

Na tohtoročnej výstave okrem obrazov odmenených autoriek sú obrazy v rôznych technikách ešte dvadsiatich akademických maliarov: Jozefa Klátika, Marjana Karavlu, Rastislava Škulca, Vesny Opavskej, Aleny Klátikovej, Jasny Opavskej, Emílie Valentíkovej Labátovej, Rastislava Škulca, Márie Galátovej Ćirovićovej, Lasla Kolára, Suzany Sankovićovej, Ľupky Ergovej, Miroslava Havrilova, Daniely Markovej, Michala Ďurovku, Zvonimíra Pudelku, Dragany Olujićovej,

Z otvorenia výstavy: Ján Agarský a Marjan Karavla

demických maliarov. Ako člen poroty, ktorá oceňovala diela 22 akademických maliarov, Agarský predstavil tohtoročnú laureátku Máriu Gaškovú z Kysáča, ktorá sa na výstave prezentuje dvomi obrazmi.

O jej umeleckej tvorbe sa v katalógu, ktorý je súčasťou výstavy, zmienil Sava Stepanov, výtvarný kritik a predseda poroty. Prízvukoval, že ide o umelkyňu, ktorá vďaka vytrvalej práci rozvila jasné rozpoznateľné a celkom osobnostné maliarstvo. V jej abstrakcii, čiže asociatívnej abstrakcii sa dá vytušiť základný 32

www.hl.rs

Práce Štefice Radovanovovej

Odmenené obrazy Márie Gaškovej

Informačno-politický týždenník

autorov badať ,previerku’ vlastných doterajších konceptov a vizuálne – plastických štruktúr, ktorými sa definuje vzťah k svetu a času, v ktorom žijeme. Dôležité je pripomenúť, že sú týmito výstavami často prezentované nové stanoviská a inovatívne postupy, ktoré predstavovali dramatické otáčanie.“ Tohto roku po prvýkrát porota, ktorej tretím členom bol akademický maliar Jozef Klátik, udelila príležitostne cenu aj Štefici Radovanovovej zo Sriemskej

Jána Agarského a fotografie Miroslava Pavloviča, Martiny Karavlovej-Hlodovej a Michala Madackého.

Výstavu Korene 7 si v Starej Pazove milovníci výtvarného umenia budú môcť pozrieť do konca júla. Keďže je výstava putovného rázu, naplánované je nainštalovať ju na jeseň v galérii v Sriemskej Mitrovici, ak to dovolí situácia s pandémiou ochorenia Covid-19, pre ktorú sa to vlani nepodarilo zrealizovať.

• KULTÚRA •

ÚSTAV PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Prezentácia knihy prof. Dr. Anny Marićovej Miroslava Ožvátová

V

o štvrtok 24. júna v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov bola usporiadaná prezentácia knihy prof. Dr. Anny Marićovej Ľudové zvyky, obyčaje a povery Slovákov v Starej Pazove. Knihu zostavil a na vydanie pripravil Martin Prebudila. Pri príležitosti autorkinej nedožitej sedemdesiatky (21. júla 1951 – 23. júna 2016) knihu vydal Ústav pre

Čáni povedal, že sú to miscelaneá, súbor rôznych textov, náučných a náučno-populárnych, ktoré sa zameriavajú na národopis, zvykoslovie, dialektológiu a onomastiku Slovákov v Starej Pazove. Podľa L. Čániho je to celkom logické, lebo Anna Marićová bola staropazovská rodáčka a jej záujem o vlastné korene je o to vzácnejší, lebo kultúrne dedičstvo Starej Pazovy je významné v kontexte vojvodinskej slovenskej kultúry.

O vzniku knihy a o osobnosti

venovala Anna Makišová a o celkovej vedeckovýskumnej činnosti profesorky Anny Marićovej text napísala Jasna Uhláriková. Okrem o dialektologických prácach A. Makišová hovorila aj o jednotlivých častiach knihy, ktorá bola predmetom prezentácie. Z odborného stanoviska komentovala jazykové javy príznačné pre staropazovské nárečie, čo bolo podkladom na vznik diskusie.

Predmetom diskusie sa stali

V knihe sú i recepty na tradičné staropazovské jedlá, ako sú napr. nadlacke

O knihe hovorili (zľava): Martin Prebudila, Anna Makišová, Jasna Uhláriková a Ladislav Čáni

kultúru vojvodinských Slovákov. Prezentáciu moderoval Ladislav Čáni a o knihe a diele vysokoškolskej pedagogičky a lingvistky hovorili Martin Prebudila, prof. Dr. Anna Makišová a doc. Dr. Jasna Uhláriková. Večierok začal slávnostne.

Obohatila ho hudba klaviristu Mareka Stupavského, ktorý zahral klavírnu sonátu As dur Franza Schuberta. Na začiatku večierka Ladislav Čáni vyjadril osobné potešenie, že medzi prítomnými boli i najbližší príbuzní Anny Marićovej.

Na úvod o knihe Ladislav • KULTÚRA •

Anny Marićovej hovoril Martin Prebudila. Uviedol, že celková koncepcia knihy bola obohatená fotoprílohami z pazovského prostredia a zapadla do osláv, ktoré boli zastavené v minulom roku. Ide o 250 rokov od príchodu Slovákov do Starej Pazovy.

Knihu obohatili aj dva texty, ktoré napísali prof. Dr. Anna Makišová a doc. Dr. Jasna Uhláriková. Dialektologickým prácam Anny Marićovej sa

O Anne Marićovej Anna Marićová bola univerzitná profesorka a jazykovedkyňa.

Narodila sa v rodine Vestegovej v Starej Pazove. Jazykovedné štúdie publikovala v početných vedeckých publikáciách a v zborníkoch z konferencií, napr. v Slovakistickom zborníku, ale aj v Novom živote, v Dolnozemskom Slovákovi, v týždenníku Hlas ľudu a pravidelne prispievala aj do Pazovského kalendára.

Vydala štyri knihy z jazykovedy: Slovenské nárečie Starej Pazovy, Slovesné predpony v slovenčine a srbčine, Slovenská nárečová lexika Starej Pazovy a O jazyku. Je spoluautorkou knihy Transkripcia priezvisk Slovákov vo Vojvodine zo slovenčiny do srbčiny a v roku 2014 zostavila knihu Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné práce. Vydala sa za Dragana Marića a odvtedy žila s manželom a dcérami Jasminou a Stanislavou v Novom Sade. Pochovaná je na novosadskom Novom cintoríne.

(Z knihy Ľudové zvyky, obyčaje a povery Slovákov v Starej Pazove)

Kniha vyšla pri príležitosti nedožitej sedemdesiatky Anny Marićovej

dvojité priezviská, artézske studne, veľkonočné a vianočné vinše typické pre Pazovčanov.

Okrem o vedeckovýskumnej činnosti Uhlárková hovorila aj o všeobecnom význame a podstate diela Marićovej.

Ocenila, že kniha môže osloviť každého čitateľa.

V knihe sú použité fotografie z rodinného archívu Anny Marićovej, redakcie Pazovského kalendára, súkromného archívu Jána Horváta, Anny Demrovskej, Kataríny Pucovskej a iných spolupracovníkov.

27 /4966/ 3. 7. 2021

33

Kultúra KULTÚRNE CENTRUM KYSÁČ

Dobrí speváci a krásne kroje Miroslava Ožvátová

V

sobotu 26. júna v Kultúrnom centre Kysáč odznel 27. Kysáčsky spevník. Milovníci slovenských ľudových piesní si aj v tomto roku mohli užiť súťažný koncert sólových spevákov. Organizátori sa postarali o dobré piesne a dobrých spevákov.

Po privítaní všetkých prítomných riaditeľ Kultúrneho centra Kysáč Pavel Surový vyjadril potešenie, že sa spevník uskutočnil vo vynovenej sieni KC Kysáč, ktorá dostala novú strechu, ale aj že sa program udeje v jednej

i spevácke skupiny KC Kysáč.

V kategórii Nádeje I súťažili: Katarína Martišová, Gabriela Anušiaková, Naďa Červenová, Teodora Ďurovková, Vanesa Súdiová a Sára Marčoková.

V kategórii Nadeje II súťažili: Alexander Asodi, Michaela Pavlovová a Soňa Francistyová.

Spevákov ako i doteraz sprevádzal orchester pod vedením Ondreja Maglovského.

V kategórii Nádeje I najviac hlasov obecenstva získala Katarína Martišová a najviac hlasov za najkrajší kroj Gabriela Anušiaková. V kategórii Nádeje II najviac hlasov získal Alexander

Všetci dostali odmeny, nikto nebol vynechaný

V príhovore Pavel Surový, riaditeľ KC Kysáč, povedal, že by chceli vytvoriť aj mladú spevácku skupinu

z najlepších galérií vo Vojvodine. Srdečne privítal aj vzácnych hostí: úradujúcu asistentku pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Milinku Chrťanovú, nového kysáčskeho richtára Jána Vozára, riaditeľa Color Press Group Roberta Čobana a ďalších. Riaditeľ P. Surový zdôraznil, že KC Kysáč aj napriek pandémii bolo aktívne a činné v minulom roku.

V rámci dvoch kategórií Nádeje I a Nádeje II súťažilo 8 speváčok a iba jeden chlapec.

V revuálnej časti spievali už známe speváčky a speváci, ako 34

www.hl.rs

Asodi a najviac hlasov za najlepší kroj Soňa Francistyová.

Prvú cenu v kategórii Nádeje I získali Gabriela Anušiaková a Sára Marčoková, druhú cenu Katarína Martišová a Naďa Červenová a tretiu Teodora Ďurovková a Vanesa Súdiová.

V kategórii Nádeje II prvú cenu dostal Alexander Asodi, druhú Michaela Pavlovová a tretiu Soňa Francistyová. Špeciálnu cenu riaditeľa KC Kysáč získal Alexander Asodi.

Pre médiá riaditeľ KC povedal, že aj keď Kysáčsky spevník znamená postup na festival v Pivnici, tohto roku sa to neuskutočnilo. Súťažný charakter

Informačno-politický týždenník

Gabriela Anušiaková dostala Cenu za najkrajší kroj v kategórii Nádeje I

Spev Alexandra Asodiho dozrieva

spevníka však zostal. V minulom roku sa spevník uskutočnil vo februári a zvolení boli kandidáti, ktorí mali vystúpiť na festivale v Pivnici. Kandidáti zostali na tento rok a noví neboli zvolení. Vyjadril potešenie, že sa KC Kysáč chystá na nové aktivity.

Najväčšia vďaka patrí mamám, ktoré deti pravidelne privádzali na skúšky. Zdôraznil špeciálnu cenu riaditeľa. Tú dostal Alexander Asodi, ktorého spev už dozrel, uviedol Pavel Surový.

Kysáčsky spevník organizovala Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč a finančne podporila Správa pre kultúru Mesta Nový Sad. Darčeky pripravili istá kysáčska predajňa a KC Kysáč a darčekové poukážky ďalší sponzor z Kysáča.

V porote boli: Andrea Lomenová-Sabová, Vladimír Radojev a Vladimír Dudok. Program moderovali Miluša Vranková a Miroslav Vrška.

• KULTÚRA •

PODUJATIE LITERA TOUR ONLINE

Osemdesiat minút s Víťom Staviarskym Stevan Lenhart

P

odujatie Liter tour sa v tomto roku po druhýkrát usporiadalo online dňa 29. júna, v spoločnej realizácii Literárneho klubu zo Slovenska a lektorátu slovenského jazyka a kultúry na Filologickej fakulte v Belehrade. Hosťom bol známy slovenský prozaik a scenárista Víťo Staviarsky a diskusiu moderovala Marta Součková, literárna kritička a pedagogička na Inštitúte slovakistiky a masmediálnych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity v Prešove.

Virtuálnemu obecenstvu, ktoré tvorili prevažne študenti slovakistiky a ich profesori v Srbsku, spisovateľa Víťa Staviarskeho predstavila Juliana Beňová, lektorka slovenského jazyka a kultúry na FF v Belehrade.

Víťo Staviarsky sa narodil roku 1960 v Prešove. Študoval dramaturgiu a scenáristiku na Filmovej a televíznej fakulte múzických umení v Prahe, pracoval ako kulisár, ošetrovateľ v bohnickej Psychiatrickej liečebni v Prahe a na záchytke, bol výčapníkom, predavačom a scenáristom na voľnej nohe. A hoci prvé poviedky publikoval už koncom 80. rokov minulého storočia, knižne debutoval až v roku 2007 útlou novelou z rómskeho prostredia Kivader (nominovaná na cenu Anasoft litera). Nasledovali zbierka krátkych próz Záchytka (2009, nominácia na Anasoft litera), román Kale topanky (2012, laureát ceny Anasoft litera), zbierka absurdných, čiernych grotesiek Človek príjemný (2014), novela o dobrodružnej púti mladého rómskeho chlapca za rodinným šťastím Rinaldova cesta (2015, nominovaná na cenu Anasoft litera) a Kšeft

• KULTÚRA •

(nominovaná na cenu Anasoft litera). V roku 2017 spoluzaložil rodinnú produkčnú spoločnosť a vydavateľstvo Staviarsky. Re-

Víťo Staviarsky (foto: zo súkromneho archívu)

žijne a scenáristicky sa podieľal na filme Loli paradička (2019).

Preklady jeho kníh vyšli v Poľsku, na Ukrajine, v Maďarsku, Chorvátsku a Slovinsku.

Na úvod rozhovoru Víťo Staviarsky moderátorke Marte Součkovej rozpovedal o svojich prvotinách, publikovaných ešte roku 1977 v nezávislom študentskom časopise (Otáznik News), ktorý však zanikol podľa príkazu štátnej bezpečnosti. Spisovateľ pripomenul, že bolo to obdobie Charty 77 (šlo o občiansku iniciatívu, ktorá kritizovala vtedajší režim v Československu – pozn. aut.) a politická moc sa preto snažila znemožniť každý možný slobodný prejav, či už vydavateľský alebo autorský... Ako povedal, prvé serióznejšie poviedky uverejnil koncom 80. rokov v

časopise Romboid, keď tam bol redaktorom Pavel Vilikovský, ale potom sa ako študent na pražskej FAMU niekoľko rokov venoval hlavne dramatickému písaniu a scenáristike. Na prózu znovu siahol niekedy v 90. rokoch, keď vytvoril množstvo groteskných krátkych poviedok, inšpirovaných – podľa jeho slov – určitým anarchistickým pocitom a Kafkovou tvorbou (tieto Staviarskeho krátke prózy boli publikované až o dvadsať rokov neskoršie v knihe Človek príjemný).

V určitom období Staviarskemu vraj zunovalo tvoriť absurdné a groteskné prózy a po dlhšej prestávke sa do jeho písania začali vnárať živelnejšie a pozitívnejšie, sangvinistické motívy. V pokračovaní rozhovoru odpovedal na otázky v súvislosti s rómskou tematikou,

Obálka Staviarskeho knihy Kale topanky

ktorá je prítomná tak v jeho knižnom debute Kivader, ako aj v neskorších knihách Kale

topanky, Rinaldova cesta a Kšeft.

Ako povedal, o Rómoch sa mu dobre písalo a táto tematika mu umožnila zachytiť ľudskú povahu lepšie než niektoré predchádzajúce témy. Obšírnejšie hovoril o postavách a rozprávačskom princípe, ktorý uplatnil pri písaní spomenutých próz, tiež o ich jazykovej stránke a používaní východniarskych dialektov a rómizmov.

V pokračovaní besedy sa hovorilo o filme Loli paradička, romantickej komédii, ktorá dosiahla pozoruhodný úspech na Slovensku. Víťo Staviarsky bol scenáristom, producentom a režisérom tohto filmu (spolu s Richardom Staviarskym) a porozprával niektoré zaujímavosti v súvislosti s daným dielom.

Ako povedal, nebolo ľahko nájsť mladú rómsku herečku, ktorá by mohla zahrať hlavnú filmovú postavu Veronku, takže ju hľadali po dedinách a oznamovali aj v rozhlase. Nakoniec ju zahrala Kamilka Mitrášová, ktorá sa však pôvodne neobjavila na hereckom kastingu, lebo naň zabudla, takže museli odísť pre ňu do Bystrého.

Víťo Staviarsky spomenul aj rôzne iné komplikácie, ktoré vznikali pri nakrúcaní filmu Loli paradička, tiež rozpovedal o jeho predchádzajúcom filme Andyho žena.

Prečítaný bol aj študentský srbský preklad úryvku zo Staviarskeho knihy Záchytka. Spisovateľ nakoniec odpovedal na otázky z obecenstva, ktoré sa týkali jeho obľúbených kníh, niekdajšej hudobnej činnosti v undergroundových kapelách a podobne.

Podujatie Litera tour z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Literárne informačné centrum.

28 /4967/ 10. 7. 2021

35

Kultúra PREZENTÁCIA KNIHY V STAREJ PAZOVE

V rámci fakultného i pazovského výročia Anna Lešťanová

O

týždeň neskôr, ako v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade usporiadali prezentáciu knihy Ľudové zvyky, obyčaje a povery Slovákov v Starej Pazove prof. Dr. Anny Marićovej, s týmto dielom sa mali možnosť spoznať aj Staropazovčania. Táto prezentácia sa konala vo štvrtok 1. júla na tamojšej novej evanjelickej fare.

Ako v úvodnom príhovore povedal Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský, táto prezentácia knihy sa konala v súlade s niekdajšími tradičnými nábožensko-národnými či národno-náboženskými večierkami.

Medzi prítomnými milovníkmi kníh a ctiteľmi pedagogického a vedeckého diela lingvistky a vysokoškolskej pedagogičky prof.

Dr. Anny Marićovej na tomto významnom podujatí pre staropazovských Slovákov bola aj Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, a najbližší príbuzní zosnulej autorky Marićovej.

Knihu Ľudové zvyky, obyčaje a povery Slovákov v Starej Pazove zostavil a na vydanie k nedožitej sedemdesiatke Anny Marićovej (21. júla 1951 – 23. júna 2016) pripravil Martin Prebudila, pub-

Na večierku hovorili: (zľava) Martin Prebudila, Anna Makišová, Jasna Uhláriková a Igor Feldy

licista, prekladateľ a redaktor Pazovského kalendára. Okrem neho o celkovej vedeckej činnosti,

jazykovednej práci a význame novej knihy profesorky Marićovej sa na večierku v Starej Pazove

Z vystúpenia Zmiešaného speváckeho zboru Tília

zmienili aj jej študentky a potom kolegyne – prof. Dr. Anna Makišová a doc. Dr. Jasna Uhláriková. Ide o náučno-výskumné práce, v ktorých autorka pozornosť venovala pazovskému dialektu a etnológii.

Anna Marićová, rod. Vestegová, pôvodom zo Starej Pazovy, celý pracovný vek strávila na Katedre slovenského jazyka Filozofickej fakulty v Novom Sade. Vzhľadom na to, že si Oddelenie slovakistiky na FF Univerzity v Novom Sade v tomto roku pripomína 60 rokov výučby slovenského jazyka a literatúry na tejto fakulte, vedúca tohto oddelenia doc. Dr. Uhláriková skonštatovala: „Je nám veľmi ľúto, že sa týchto osláv profesorka Marićová nezúčastní aj osobne, ale z druhej strany sa tešíme, že práve v tomto roku, keď máme takéto významné jubileum, vyšla táto kniha a ňou si pripomenieme jej prítomnosť na našej katedre.“ Večierok hudbou spríjemnila Anna Havranová, profesorka gitary, a Zmiešaný spevácky zbor Tília pod vedením Anny Đurđevićovej.

Kniha Ľudové zvyky, obyčaje a povery Slovákov v Starej Pazove prof. Dr. Anny Marićovej vyšla v rámci jubilea 250 rokov príchodu Slovákov do Starej Pazovy (1770 – 2020).

DETSKÉ PREDSTAVENIE V SLOVENSKOM VOJVODINSKOM DIVADLE. V sobotu predvečerom 3. júla na dosky javiska Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci pohostinsky si zastali herci z Nového Sadu. Pre deti nad 3 roky zahrali predstavenie Morsko brodska zavrzlama (Morsko-lodná zápletka), dramaturgiu a réžiu ktorého podpísal Nebojša Savić. Predstavenie vzniklo v koprodukcii Pozorišta mladih v Novom Sade a Zväzu dramatických umelcov Vojvodiny. Hra vychádzala z motívov textu Uplakaná Katarína od Zorana Ćosića. Ústredným prvkom hry je loď, ktorá je súčasťou scénografie, na ktorej sa odohráva celá akcia. Je to ľúbostný príbeh, ktorý mal, samozrejme, šťastný koniec, pretože upratovač na lodi dostal ruku kapitánovej dcéry, pretože je to čestný a statočný mladý muž. „Prostredníctvom hry učíme deti o skutočných hodnotách v živote, to znamená, že nezáleží na tom, že si bohatý, slávny; čestnosť, láska a odvaha sú dôležité,“ odkazujú protagonisti.

Predstavenie je interaktívne. Herci aj bábky komunikujú s deťmi, ktoré majú vôľu zapojiť sa do hry. Od začiatku sa z nich stávajú námorníci na palube a herci ich začínajú sprevádzať týmto príbehom... V tejto bábkohre si zahrali Saša Stojković a Dragan Kojić.

J. Čiep 36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

V PETROVSKOM EVANJELICKOM KOSTOLE

Spomienka na Cyrila, Metoda a Jána Husa Jaroslav Čiep

B

v kostole prihovorili aj Miluška Anušiaková-Majerová a Hana Tanciková, kantorka Slovenka

ohoslužby v nedeľu 4. júla predpoludním v petrovskom evanjelickom kostole sa niesli v znamení spomienky na vierozvestov Cyrila a Metoda a predchodcu reformátorskej cirkvi Jána Husa a ich posolstvo.

V minulých rokoch to bývalo v osobitnom programe v popoludňajších hodinách a teraz v rámci bohoslužieb dôstojne zachovávali spomienku na velikánov aj slovenských dejín spoločne slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Báčskom Petrovci a MOMS Petrovec. Už po dvadsiatydruhýkrát.

V podstate celé bohoslužby, Z vystúpenia kantorky Slovenky aj kázeň farára Jána Vidu, ale Benkovej-Martinkovej aj výber piesní boli ladené ku Dňu Cyrila a Metoda (5. júla) a k Benková-Martinková a predsedPamiatke upálenia Jána Husa níčka petrovských matičiarov (6. júla). K tomu na solúnskych Katarína Melegová-Melichová. bratov Cyrila a Metoda, ako aj Jedna z prítomných v kostole na majstra Jána Husa, prečí- Annamária Boldocká-Grbićová taním príležitostných textov vo vlastnom mene a v mene a básní a spevom sa prítomným svojej rodiny sa verejne o spo-

Farár Ján Vida odovzdal pamätné medaily Petrovčanom – členom bývalého cirkevného presbyterstva SEAVC. Jedna sa dostala aj Pavlovi Andrášikovi, farárovi na dôchodku a bývalému seniorovi sriemskemu.

mienke vyjadrila takto: „Ctení tvorcovia, účinkujúci, ďakujeme za pookriatie a naplnenie na duchu pri dnešných slávnostných bohoslužbách venovaných pamiatke Cyrila a Metoda a Jána Husa! Celková dramaturgicko-ideová a obsahová zložka, zladené bohoslužobné a umelecké pásma, slovné a piesňové prednesy boli excelentné! Navyše, motivačne pôsobivé – s nasadením života! Najvyššie dosaženia vytvárajú – prví medzi rovnakými!“

Matka a dcéra: Miluška Anušiaková-Majerová a Hana Tanciková

• KULTÚRA •

Prihovorila sa i Katarína Melegová-Melichová

CHÝRNIK

ARADÁČ. Matica slovenská v Srbsku a Miestny odbor Matice slovenskej v Aradáči usporiadajú premiéru knihy Slovom a obrazom o dvanástich ročníkoch festivalu zvykov a obyčají V aradáckom šírom poli. Zostavovatelia Erka Viliačiková, Ivica Grujić

Litavský a Jaroslava Števková ju návštevníkom predstavia na večierku v nedeľu 11. júla o 18. hodine na nádvorí Slovenského domu (Ul. Kukučínova 16).

Premiéru knihy spestrí pásmo slova a hudby. a. f.

28 /4967/ 10. 7. 2021

37

Kultúra SCÉNA

Menej známe dejiny hardrocku: Blue Öyster Cult Stevan Lenhart

A

meričania Blue Öyster Cult patria medzi najdlhšie pôsobiace hardrockové skupiny a ich tvorba bola vždy zahalená určitým rúškom mystickosti, ktorá vyplývala zo záhadnej tematiky piesní a používania nezvyčajných vizuálnych symbolov. Ich najznámejšie skladby (Don’t Fear) the Reaper a Burnin’ for You sú dodnes prítomné na vlnách rockových rozhlasových staníc a inštrumentálna časť piesne Godzilla bola kedysi pravidelnou záverečnou zvučkou populárneho vysielania Vladu Jankovića-

-Džeta Pre váš magnetofón.

Skupina vznikla roku 1967 na Long Islande (štát New York), ale najprv pôsobila pod menom Soft White Underbelly – až do roku 1971, keď sa začína príbeh menom Blue Öyster Cult. Tento názov im vymyslel ich manažér a textár Sandy Pearlman a bol to vlastne názov jeho poémy o skupine mimozemšťanov pod menom Blue Öyster Cult, ktorí sa zhromaždili v tajnosti s cieľom spravovať budúcnosťou Zeme.

Charakteristickým znamienkom v názve skupiny je umlaut (pri slove Öyster), ktorý sa neskoršie objavil aj v menách mnohých 38

www.hl.rs

iných kapiel (napr. Motörhead, Mötley Crüe, Queensrÿche atď.).

Od samého začiatku pôsobenia BÖC sa odlišovali od iných

bandov, tak originálnym zvukovým prejavom, ktorý predstavoval kombináciu rôznych hudobných štýlov, ako aj celkovou vizuálnou estetikou, ktorá sa prejavovala najmä na zvláštnych obáloch ich platní. Ilustrácie na obaloch prvých dvoch albumov – Blue Öyster Cult a Tyranny and Mutation – predstavujú geometrické čiernobiele kresby a pozornosť na nich upúta nezvyčajný symbol, ktorý sa stal rozpoznávacou značkou bandu a prítomný je na obaloch všetkých ich vydaní. Ide o symbol prevzatý z gréckej mytológie, znázorňujúci štylizovaný kríž, ktorý patrí Kronosovi, vládcovi sveta a otcovi boha Zeusa. Je to aj alchymický symbol olova, ktoré patrí medzi najťažšie kovy (heavy metals) – a v súvislosti s tým sa ako kuriozita uvádza, že manažér BÖC vlastne prvý použil termín ,heavy metal’ pri opisovaní hudby tohto bandu.

Ohľadom spomínanej záhadnosti a zvláštnosti Blue Öyster Cult gitarista a spevák Eric Bloom

Informačno-politický týždenník

pre časopis Rock Candy nedávno povedal: „Nejestvoval nijaký veľký plán, aby sme boli mysteriózni alebo nezvyčajní alebo inakší. Jednoducho, náš vývin bol prirodzený a boli sme takí, akí sme boli – práve preto, lebo sme to boli výlučne my.

Vždy sme veľa čítali, najmä pôvodní členovia skupiny. Pamätám sa na večer po jednom koncerte, keď sme čakali na fotografa, aby urobil zábery našej skupiny. Keď vošiel do šatne, my sme tam všetci piati sedeli a čítali knihy. Chlap si pomyslel, že sme to zrežírovali, ale vlastne je pravda, že nič nebolo zrežírované. Naozaj sme tak trávili čas po ukončení koncertov. Radi sme čítali!“ Počas 70. rokov minulého storočia BÖC získali veľký úspech a dosiahli kultový status, ich koncerty predstavovali skutočné show so silným laserovým osvetlením a všetky albumy z toho obdobia sa dnes považujú za klasické: okrem spomenutých

prvých dvoch albumov boli to vydania Secret Treaties (1974), Agents of Fortune (1976), Spectres (1977) a Mirrors (1979). Pôvodnými členmi BÖC boli Donald „Buck Dharma“ Roeser (gitara, spev), Eric Bloom (spev, gitara),

Allen Lanier (syntetizátor), Joe Bouchard (basgitara, spev) a Albert Bouchard (bubny, spev).

V osemdesiatych rokoch však

dochádza k čoraz častejším zmenám v zložení, čo sa odzrkadlilo aj na činnosť skupiny. Osobitne zaujímavým vydaním z toho obdobia je album Imaginos (1988), na ktorom sa pracovalo osem rokov. Ide o konceptuálne dielo inšpirované gotickou a sci-fi literatúrou, ako aj tvorbou hororového spisovateľa H. P. Lovecrafta. Z albumu vynikla pieseň Astronomy, ku ktorej bol nahraný aj videoklip.

Počas 90. rokov členovia skupiny koncertovali, ale menej času trávili v štúdiu. Na vydaní Cult Classic (1994) nahrali nové verzie ich najznámejších starších skladieb a ďalší štúdiový album Heaven Forbid vyšiel až roku 1998. Začiatkom nového milénia nahrali Curse of the Hidden Mirror (2001) a bol to posledný album, v ktorého realizácii sa zúčastnil ich dlhodobý klávesista Allen Lanier (zomrel roku 2013).

Po takmer 20-ročnej diskografickej prestávke Blue Öyster Cult vlani vydali pätnásty album The Symbol Remains (vyšiel v talianskom vydavateľstve Frontiers Records). Dnes patria medzi vážených seniorov hardrockovej hudby a ich vplyv cítiť v tvorbe mnohých mladších bandov, ktorí ich považujú za vzor a inšpiráciu.

• KULTÚRA •

IN MEMORIAM

Jozef Chrček 10. marca 1971 – 5. júla 2021

K

eď umrie herec, odchádzajú s ním aj stovky postáv, ktoré stvárnil, ale aj stovky postáv, ktoré ešte mohol stvárniť... Slovenské vojvodinské divadelníctvo v pondelok 5. júla predčasne prišlo o jedného neprekonateľného a nenahraditeľného herca. Svoju poslednú rolu zahral Jozef Chrček, narodený v Pivnici a žijúci v Báčskej Palanke. Ale nie iba divadelníctvo prišlo o svojho herca, ale stratili ho ľudia, rodina, kamaráti, Palančania, Pivničania, majstri...

Jozef Chrček zanechal hlbokú stopu v slovenskom vojvodinskom divadelníctve. Bol to herec, scénograf a vyskúšal sa aj v réžii.

Začínal ako herec v Základnej škole 15. októbra v Pivnici a neskôr bol členom Ochotníckeho divadla Janka Čemana v Pivnici od jeho samotného založenia. Bol aj členom jeho Spravujúceho výboru a v rokoch 1999 – 2003 aj jeho predsedom. V pivnickom diva-

dle Jozef Chrček zohral dvadsať divadelných predstavení, čo predstavuje jednu tretinu celkového repertoáru divadla. Začalo sa to predstavením Nová sociálna ustanovizeň (1994) a už sa nikdy neskončilo. Najviac na publikum zapôsobil v inscenáciách Konopáreň (1996), Hľadanie v oblakoch (1997), Ecce homo! (1997), Zámka škripí (2007), Matka (1999), Ľadové slnko (2000), Nálepky (2019) a v poslednom predstavení Čo si videl, nevidel si (2019), v ktorom z osobného potešenia stvárnil Janka Čemana. Bol humorista s komickými predispozíciami a hereckým detailom, ktorý vedel v správnej chvíli zapôsobiť a zabaviť. Preto

ľudia vždy s radosťou prijímali aj humoristické programy, ktoré viedol.

Po presťahovaní do Báčskej Palanky bol aktívny v Slovenskom dome, v ktorom patril medzi hlavných koordinátorov všetkých udalostí a podujatí. Bol ochotník, ktorý sa snažil dostať menšinovú kultúru na vyššiu úroveň nielen v slovenských divadlách v Pivnici a Palanke, ale aj v širšom kontexte. V palanskom divadle účinkoval v štyroch predstaveniach, z ktorých najúspešnejšie boli Zypa Cupák (2012) a Život je čudo (2014). Dve divadelné predstavenia zahral v Národnom ochotníckom divadle v Báčskej Palanke a jedno pre silbašské divadlo. Od roku 2014 sa stal členom Slovenského vojvodinského divadla, v ktorom hral v dvoch predstaveniach: Podozrivá osoba (2014) a Svæty za dedinou (2019). Bol i členom

silbašskej skupiny Drahokamy, s ktorou natočili niekoľko humoristických scénok.

Patril medzi našich najodmeňovanejších hercov tak doma, ako aj v zahraničí. Získal početné, často najvyššie ocenenia na festivale DIDA, na Divadelnom vavríne, ako aj na pokrajinských, republikových a zahraničných prehliadkach. Ľudia si Jozefa Chrčeka budú pamätať ako človeka s veselou povahou. Publikum reflektovalo Jožka ako herca svetového kalibra a predsa nášho človeka. Popri herectve bol úspešný keramikár.

Jeho umelecké, majstrovské diela dnes zdobia početné obytné domy, ako aj inštitúcie. Vyrábal aj sošky, ocenenia pre víťazov na festivale DIDA, ako aj iné dekoratívne predmety. Bol to jedným slovom umelec.

Dňa 6. júla sa opona spustila a svetlá zhasli na báčskopalanskom cintoríne... Odchod Jozefa Chrčeka predstavuje nenahraditeľnú stratu pre slovenskú vojvodinskú scénu v najširšom zmysle. Česť jeho pamiatke.

M. Pap

Výklad nových kníh Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár SR v Belehrade zaviazalo, že pre víťaza zabezpečí putovný pohár.

Veľvyslanectva SR v Srbsku 1997 – 2020 Podľa dohody sa stretnutia ma(ISBN 978-86-89009-35-4) J. Čiep

Ď

alšia publikácia z mapovania slovenského športového života a zároveň aj matičnej myšlienky zoskupovať na jedno miesto športovcov zo slovenských prostredí v Srbsku vyšla tlačou tohto roku. Ide o knihu Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva SR v Srbsku 1997 – 2020, ktorú zostavil teraz už nebohý športový aktivista z Kysáča Pavel Pálik (1947 – 2021), inak dlhoročný kronikár športových udalostí v Kysáči a v ostatných slovenských • KULTÚRA •

dedinách, ako i početných matičných turnajov v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva SR v Belehrade.

V roku 1997 z iniciatívy vtedajšieho predsedu MSJ Rastislava Surového a veľvyslanca SR v Belehrade Miroslava Mojžitu Správna rada MSJ schválila ustanovenie Matičného turnaja v malom futbale Slovákov žijúcich vo Vojvodine. Na strane druhej sa Veľvyslanectvo

tičných tímov mali konať týždeň pred Slovenskými národnými slávnosťami.

V tejto knihe fotografickými zábermi a publikovanými textami Pavla Pálika, Juraja Pucovského, Vladimíra Hudeca, Juraja Bartoša, Pavla Hansmana, Mateja Bzovského, Jána Bokora, Anny Lešťanovej, Evy Poliakovej-Hrkovej a Stanislava Stupavského v Hlase ľudu sú zdokumentované všetky doterajšie matičné turnaje v malom futbale, ako aj celky, ktoré sa ich zúčastňovali. Podľa prezentovaných údajov matičné turnaje sa

doteraz organizovali osemkrát v Kysáči, po dvakrát v Báčskom Petrovci, Kovačici, Starej Pazove a Padine a raz v Šíde, Laliti, Selenči, Kulpíne, Hložanoch, Vojlovici, Pivnici a v Aradáči. Titul šampióna najčastejšie získavali Aradáčania a Kysáčania – po päťkrát a Petrovčania – štyrikrát. Monografickú publikáciu Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva SR v Srbsku 1997 – 2020 vydala Matica slovenská v Srbsku, Miestny odbor Matice slovenskej Kysáč (MOMS) v Kysáči. Knihu rozsahu 188 strán na kriedovom papieri zviazanom do mäkkej väzby s dimenziami 25 x 17 cm v náklade 500 výtlačkov a s vročením 2020 vytlačila tlačiareň Graf office v Kysáči.

28 /4967/ 10. 7. 2021

39

Kultúra NA NEDEĽNÉ ČÍTANIE

Škoda teba, Lomen...

Anna Lomenová Ferková

V

Petrovci na Širokej ulici, smerom ku kanálu, štvrtý dom od uhla, na ľavej strane býval Pavel Lomen. Bol to ozruta človek. Pôvabný, vysoký, mocný muž, tancoš a spevák.

Dievky ho ospievali: „Škoda teba, Lomen, že za barou bývaš, mútna voda tečie, ty k nám nechodievaš.“ Chodieval predsa k jednej a s ňou sa aj oženil.

Mal tvrdý život a mozoľnaté dlane, čo časom zhrubli ako koža na bačkorách. Pavel mal veľa pôdy, až šesťdesiat jutár, ale pomoci málo. Deti sa mu rodili, ale samé dievčatá, a tak sa mu pomoci nedostávalo. Keď sa narodilo prvé dievča, to bolo prijateľné. Aj druhé, keď sa narodilo, ešte bol úsmev na tvári, ale keď sa narodilo tretie, úsmev sa stratil. Úbohá žena, čo mala robiť? Túlila si k sebe krásne dievčatká, a keďže bola zdravá a silná, žila v nádeji, že nasledujúce dieťa bude chlapec. Nebolo však tak. Aj štvrté dieťa bolo dievča, aj piate. Paľo Lomen bol zúfalý. Bol taká chlapina, a tak ponížený. „Čo je – tu je, z tejto kože ani na krok,“ hovorieval si, zatínal zuby, keď ho opanovali ťažké myšlienky, a silno zvieral pluh tlačiac ho do zeme. Hlboko oral, aj kone krásne mal.

Prišiel deň, keď mu žena aj v strachu, aj s radosťou oznámila, že zase bude mať dieťa. Nasledovali dlhé mesiace vyčkávania, či sa nebo zmiluje a dopraje mu syna. Bolo už na brieždení, keď žena zastonala, pokrčila sa a Paľo už vedel, že prišla chvíľa.

Dve najstaršie dievčatá vyskočili z postele, rýchlo sa obliekli a bežali po pomoc. Jedna išla po mamičku, druhá po tetu. Zbehli sa ženy, prišla aj baba a dali sa pomáhať. Sluha už očistil stajňu, aj chlievy, nachoval, napojil svine. Paľo si opatril kone a kra40

www.hl.rs

vy. Suseda, čo chodievala žene pomáhať, podojila, dievčatá neskoršie pozbierali vajcia a opatrili hydinu. Paľo zapriahal kone, kým sa nádenníci usádzali do koča.

Sluha ešte niesol od studne dva krčahy s vodou, položil ich do slamy, vysadol na koč, vzal do rúk obodze a bič, pošvihal kone a zamieril do poľa. Tentoraz Paľo zostal doma, lebo si myslel, že možno, predsa len...

Zajedol si z kukuričnej kaše, čo bola na stole, napil sa mlieka z kečaga, poutieral si bajúzy a išiel do druhého dvora dokončiť predvčerajšiu robotu. Ženine pôrody bývali ľahké, netrvali dlho. Tento bol však inakší. Po čase zastal, zdvihol hlavu a prižmúriac oči, preratúval si roky. Bol rok 1861. Odfúkol si, utrel si spotené čelo a uvedomil si, ako nikdy predtým, že zostarel. Na kostole bolo už odbilo, aj odzvonilo poludnie, keď z domu vyšla ženina sestra, kráčala k nemu a za ruku viedla najmladšie dievča. Usmiala sa na malú, bozkala ju na červené líčko a povedala Pavlovi to, čo nechcel počuť: „Naroďilo sa ďjouča.“ Bolo aj „do paroma“, aj „zránike“ mali robotu, aj slza sa objavila v oku. Uspokojovala ho: „Nehreš, budz rád, že ťi žena aj ďjeťa žije.“ Čo sa ale odohrávalo v izbe, Paľo nevedel. Áno, narodilo sa najprv dievčatko, ale potom žena začala zase stonať a zvíjať sa v pôrodných bolestiach a narodil sa aj chlapček. Bol taký malinký, hádam polovica z dievčatka, bledý, napolo mŕtvy. Dýchal, ale ani neplakal, nereagoval, nechcel cicať, a tak sa ženy báli Paľovi vôbec aj povedať o synovi. Rozhodli sa, že dieťa utaja pred otcom.

Zakrútili ho do vankúša, položili do korýtka, v ktorom sa miesil chlieb, a schovali ho pod posteľ.

Informačno-politický týždenník

Večer, keď už bol poumývaný, navečeraný vošiel Paľo do prednej izby. Na slamenici pozdĺž ženinej postele s najstaršou sestrou spali dve najmladšie dievčatá. Dve staršie spali na slamenici pozdĺž otcovej postele. Aj ženina sestra zostala v tú noc u Lomenov, sedela pri bevčove, ktorý bol pred stolom a hojdala maličkú. Paľo sa prihovoril, pristúpil k žene a spýtal sa jej, ako sa má. Keď odpovedala, že dobre, prišiel ku bevčovu, pozrel sa do tváre narodeného dievčatka a povedal: „Dobre je. Ako je – tak je, naše je.“ Obišiel okolo bevčova a stola, sadol si na druhý bok lavičky, čo bola pod oknami. Načiahol ruku na stôl, nalial si vody, napil sa, vyzul sa a ľahol si do postele.

Kahanec na stole zostal tlieť a na stenách tancovali tiene.

Keď Paľo zaspal a začal chrápať, ženina sestra vytiahla korýtko spod postele, vybrala z neho drobnučkého chlapčeka a dala ho matke. Matka si ho pritúlila, bozkávala, hladila prstom líčka a položila na prsia. Ak začne sať, bude žiť, ak nie, zomrie.

Ráno, keď prvé kohúty zaspievali, Paľo precitol zo sna a spamätúval sa, čo sa včera stalo. Počul tichý šepot sestier a spokojne stonkať bábätko. Obrátil sa od múra, aby videl, čo sa deje v izbe. Kahanec už dohorel a odstretým oknom prenikalo len nepatrné svetlo brieždiaceho sa rána. Ženina sestra stála pri posteli na druhej strane izby a na rukách držala vankúš s dieťaťom.

Zrak mu skĺzol na ženu. Sedela v posteli a aj ona držala v rukách vankúš. Nerozumel. Zažmúril oči, pretrel si ich palcami, pozrel a zase videl to isté. Vytiahol si nohy spod duchny, sadol si na posteľ a prižmurujúc vyostroval si zrak. Obe ženy obrátili tváre ku nemu. Ženina sestra sa nahla

a žena jej do náruče položila aj druhý vankúš. Obišla okolo stola a bevčova, sadla si na kraj lavičky pri Paľovej posteli a ukázala mu dva vankúše.

Kukňi, ticho mu povedala, ukazujúc hlavou na vankúš, kde bolo dievčatko. „Toto je ďjouča a toto je chlapec.“ Z druhej strany izby ozvala sa aj žena: „Paľo, máťe aj syna! Ňechceľi zme vám vraveť za chlapca, aby sťe sa velmo nezaraduvaľi, ľebo chlapec je velmo maľinký a ňechcev aňi cicať, vyzeralo, že ňeprežije.“ Paľo nemohol veriť svojim očiam. Zahľadel sa na drobulinkú zvraštenú synovu tváričku.

Potrvalo mu, kým prišiel na to, že nie jedno, ale dve deti sa narodili, a jedno z nich je syn.

Ráno, keď ženy vyšli na ulicu zametať, dokrikujúc si z jednej strany Širokej ulice na druhú, a tak celou ulicou a celým Petrovcom niesla sa správa, že sa Paľovi Lomenovi narodili dvojčatá, a jedno z nich je chlapec.

Syn prežil, rástol, ale nevyrástol na oca. Zostal malý a slabý.

Za ním dievčatá nepozerali a nespievali tak, ako za jeho otcom: „Škoda teba, Lomen...“ Paľove dcéry sa povydávali: jedna do Turdeľov, druhá do Čívrov, tretia do Medveďov... a s každou odchádzali aj jutrá zeme. Paľo mal veľa vnukov a vnučiek. Nikdy som sa však nedozvedela, aký vzťah mal otec so synom, ako sa starý Paľo pozeral na svojho nie tak vyrasteného syna. Viem len to, že mladý Paľo sa oženil s bezdetných Myjavcovou chovanicou a mal jednu dcéru a štyroch silných, vyrastených synov: Pavla, Ondreja, Jána a Martina. Najmladší bol môj starý otec Martin Lomen (1901 – 1977), kolportér Biblií a slovenskej literatúry v slovenských prostrediach vo Vojvodine.

• KULTÚRA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 27 V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa.

autor: JÁN BAŽÍK

úchytkom

koralový ostrov

dinár

Island

druh Slovenské speváčka sladenénárodné Lukićová ho vína slávnosti

dala za ženu

1. časť tajničky snemovne pomôcka na zametanie

latinská spojka

sklon

herec Cruise

druh papagája rozhodnutie

drvil na prach kyslík

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 26 – VODOROVNE: mostnica, imelo, In, lono, sek, Oto, deva, ŠA, tu, Ar, ťarcha, A, p, tenis, Os, SA, Tb, skok, ker, tak, srna, ul, ponad, parabola

popínavá rastlina

ukazovacie zámeno

elektrický

TAJNIČKA: MILOŠ KRNO

taliansky FK

padala telocvičné AS U náradie L H D pretočenie ĽU tela

2. časť tajničky

niečo plané

rénium najvyššia karta

čin, úkon mazľavá kvapalina

mäkká spoluhláska bojové vozidlo otcova a matkina sestra súhlas druh obilniny

neveľká

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 26 z čísla 26 Hlasu ľudu z 26. júna 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ANNA SOJAKOVÁ, Ul. Bratstva-jednoty č. 50, 26 215 Padina. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

avenue Nikšić

ženské meno

hlasludu.info

sever

www.hl.rs

spisovateľ Jozef Gregor

GRATULÁCIA

GRATULÁCIA

Na Strojníckej fakulte Žilinskej univerzity v Žiline, odbor automatizácia a výrobné systémy, úspešne ukončil štúdiá JÁN MEDOVARSKÝ z Kulpína a získal titul Ing. Pri tejto príležitosti mu blahoželajú a veľa šťastia a úspechov do budúcna prajú

Na Vysokej technickej škole odborných štúdií v Novom Sade úspešne ukončila štúdiá naša vnučka DANIJELA ZORJANOVÁ z Kysáča a získala titul Ing. informačných technológií a systémov. Veľa úspechov do budúcna jej prajú

najbližší.

starí rodičia Križanovci a tetka.

• KULTÚRA· OZNAMY •

27 /4966/ 3. 7. 2021

41

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s našou milovanou manželkou a mamou

MÁRIOU KORUNIAKOVOU rod. Čelovskou 17. 10. 1957 – 23. 6. 2021 z Kulpína

Odišla si tíško, ako odchádza deň, v našich srdciach zostáva spomienka len.

Milovali sme Ťa a Ty si milovala nás, tú lásku a dobrotu v našich srdciach nezničí ani čas.

Navždy sa lúčia:

manžel Samuel a dcéry Mariena, Jarmila a Andrea

Dňa 3. júla 2021 bude tomu presne 10 rokov, čo som zostal bez mojej matky

ANNY BERACKOVEJ

18. 6. 1936 – 3. 7. 2011 – 3. 7. 2021 z Vojlovice Mamko, bez Teba mi je deň dlhý ako týždeň.

A týždeň ako rok. Treba mnoho dní, aby sa zahojilo moje srdce plné rán, aby som prekonal smútok za Tebou. Snívam Ťa a vidím vo sne. To znamená, že si veľmi ďaleko odo mňa, pretože Tvoje slová nepočujem... Dôležité je, že sú s Tebou anjeli, ktorí ochraňujú aj Teba, aj môjho apku.

Odpočívajte v pokoji.

Na Vás stále myslí

Váš syn Mirko

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 2. júla 2021 uplynulo 6 boľavých mesiacov, čo ma zanechala moja milovaná a dobrá manželka

ANNA KOVÁČOVÁ 30. 8. 1953 – 2. 1. 2021 z Padiny

Ťažko je bez Teba žiť.

Rana bolí na srdci. Ďakujem Ti za Tvoju lásku, dobrotu a obetavosť, čo sme žili spolu.

Navždy zostaneš v mojom srdci.

S láskou a úctou si na Teba spomína Tvoj manžel Pavel 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA Uplynulo 6 mesiacov, čo nás opustila naša dobrá mamka

ANNA KOVÁČOVÁ 30. 8. 1953 – 2. 1. 2021 z Padiny

Mama je tá, ktorá môže nahradiť všetkých, ale ju nemôže nik nahradiť!

Mami, chýbaš veľmi!

Nikdy na Teba nezabudneme!

S láskou si na Teba spomínajú: dcéra Marína s manželom Danielom a vnučky Majda-Anna a Lejla Lenhartovci

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 2. júla 2021 uplynulo 6 smutných mesiacov, čo nás opustila naša milovaná matka a mamička

ANNA KOVÁČOVÁ 30. 8. 1953 – 2. 1. 2021 z Padiny

Ťažko je nespomenúť, keď v očiach slza stojí. Ťažko je zabudnúť, keď srdce stále bolí.

Kto Ťa poznal, ten si spomenie, kto Ťa miloval, nikdy nezabudne.

Tvoj syn Vladimír s manželkou Katarínou a vnúčatá Boris, Tamara a Stefan • OZNAMY •

27 /4966/ 3. 7. 2021

43

Oznamy REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre komunálne práce Ul. Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/4882987

SMUTNÁ SPOMIENKA

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre komunálne práce Mesta Nový Sad

1. Pracovné miesto: vykonávateľ prác v oblasti verejného obstarávania, ktorý je roztriedený v hodnosť poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas.

2. Pracovné miesto: vykonávateľ finančných prác, ktorý je roztriedený v hodnosť mladší poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas.

3. Pracovné miesto: vykonávateľ prác na zmenšovanie rizika katastrof, civilnej ochrany a ochrany pred požiarom, ktorý je roztriedený v hodnosť poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas.

Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Mestská správa pre komunálne práce Mesta Nový Sad Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 28. 6. 2021 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Sanácia technického zariadenia plynovodu – inštalácia a výbava pre ropu Terminálu Nový Sad v časti manipulačných potrubí, na katastrálnych parcelách č. 2009/1, 2009/2 a 2009/3 k. o. Nový Sad 3, nositeľa projektu Transnafta, a. s., Pančevo, Ul. Zmaj Jove Jovanovića č. 1.

Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Enlight K2-Wind, s. s r. o., Belehrad, Ul. Đorđa Stanojevića č. 12, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Veterného parku Pupin (Obec Kovačica) inštalačnej sily do 95,5 MW. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Obecnej správy Kovačica, Ulica maršala Tita č. 50, do 28. 7. 2021. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii na adresu pokrajinského sekretariátu.

Verejná rozprava a prezentácia budú 29. 7. 2021 v budove pokrajinskej vlády (prízemie, kancelária č.

39) o 12.00 h.

S cieľom organizovania zdravotne bezpečných podmienok na uskutočnenie verejnej rozpravy a prezentácie nevyhnutné je, aby všetci zainteresovaní zahlásili svoju účasť na telefónne číslo: +381 21 487 46 90, alebo elektronickou poštou e-mail: ekourb@vojvodina.gov.rs.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE

Oznamujte

VLADIMÍR SUROVÝ

v Hlase ľudu 

3. 5. 1959 – 28. 6.

2018 zomrel v Bratislave, pochovaný bol na cintoríne v Kysáči 1. 7. 2018 Kto žije v srdciach tých, ktorých opustil, ten nezomrel.

021/ 47-20-840

a 021/47-20-844

Rodičia a brat Miroslav s rodinou

inzercia@hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁN TORDAJI

3. 7. 1954 – 17. 6. 2021 z Kulpína

Zaspal si tíško po ťažkej bolesti, bez slova, objatia a rozlúčky.

Teraz mi zostáva iba žiaľ a boľavé spomienky.

Zarmútená manželka Anna

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

JÁN TORDAJI

3. 7. 1954 – 17. 6. 2021 z Kulpína

o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu HIP – PETROHEMIJA, a. s., Pančevo, Ul. spoljnostarčevačka č. 82, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia prevádzky extrakcie butadiénu s výstavbou pomocného objektu na termickú oxidáciu tekutej uhľovodíkovej fázy do FSK, na katastrálnej parcele č. 1780, k. o.

Elemir, ZO Zreňanin. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs.

Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

44

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Dnes Ti už, otecko milovaný, k Tvojim narodeninám nemôžeme osobne priať, snáď len ružičku bielu na hrob Ti dať.

Opustil si všetko, čo si mal tak rád, nás Tvoja láska už navždy v srdciach bude hriať.

Zarmútená dcéra Daniela s manželom Emilom • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou milovanou mamou a starkou

so susedou

MÁRIOU KORUNIAKOVOU

MÁRIOU KORUNIAKOVOU

rod. Čelovskou 1957 – 2021 z Kulpína

rod. Čelovskou 17. 10. 1957 – 23. 6. 2021 z Kulpína

Bolesťou unavená tíško si zaspala, opúšťajúc všetkých, ktorých si rada mala. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života.

Navždy sa lúčia:

Na svoju susedu si s úctou budú spomínať

dcéra Jarmila, zať Ivan a vnúčatá Mia a Erik

susedovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul smutný rok, čo sme zostali bez nášho milovaného manžela, otca a starého otca

Uplynulo 10 rokov, čo nás opustil drahý manžel, oco a deda

VLADISLAV KORUNIAK

JAROSLAVA BABIAKA

30. 11. 1951 – 2011 – 2021 z Kulpína

3. 8. 1934 – 1. 7. 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

hlasludu.info www.hl.rs

Zbytočne je počítať roky, lebo nenavrátia stratené.

Nenahradia ani prázdnotu, ktorá po Tebe zostala.

Na jeho lásku, starostlivosť a veľkú oporu nezabúdajú a v srdciach si ho navždy zachovávajú

Na Teba si spomínajú:

manželka Mária a dcéry Anička a Nataša s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela, otca, deda a zaťa

VLADIMÍRA KUZMANOVIĆA 1951 – 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Uplynul už rok, čo nie si s nami.

S nami sú len spomienky, slzy a žiaľ v srdciach.

Tvoji najmilší

• OZNAMY •

Jeho najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela, otca a apka

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁN MOLNÁR

JÁNA PUCOVSKÉHO

9. 11. 1935 – 4. 7.

2019 – 2021 zo Starej Pazovy

1942 – 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Čas plynie, spomienky zostávajú.

Tvoji: manželka Mária a dcéry Vlasta a Jaroslava s rodinami

Tvoji najmilší: manželka Katarína a dcéry Mária s deťmi a Anna s rodinou 27 /4966/ 3. 7. 2021

45

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 2. júla 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 4. júla 10.30 Zostrih z detského koncertu Selenčské sláviky z roku 2020, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 6. júla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dúhovka. V roku, keď si pripomíname 100 rokov od osamostatnenia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v našom štáte, v termíne Dúhovky bude odvysielaný príspevok pod názvom Evanjelické cirkevné dni v Békešskej Čabe. Relácia vznikla pred piatimi rokmi a na tomto celocirkevnom podujatí sa zúčastnili i početné tunajšie cirkevné zbory a vtedajší biskup Samuel Vrbovský dostal vzácne ocenenie.

Vysielanie pre penzistov. Vo vysielaní bude odvysielaný portrét profesorky nemčiny vo výslužbe Anny Závišovej z Kysáča a príspevok z tretej samostatnej výstavy maliarky amatérky Zuzany Ferkovej.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 2. júla – Zrodenie Sobota 3. júla – Modrá lagúna – Nový začiatok Pondelok 5. júla – Útok na kráľovnú Utorok 6. júla – Môj štvornohý priateľ Ace Streda 7. júla – Okľukou za láskou Štvrtok 8. júla – Môj prvý chlapec, mama a ja

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 4. júla Film: Scooby Doo a mimozemšťania Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Orest z rodu čarodejníkov Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 4. júla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

www.hl.rs

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 4. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Rybárska súťaž zaujala mnohých nadšencov Aj kovačickí a padinskí ôsmaci sa rozlúčili so školou Utorok 6. júla 16.00 Divadelné predstavenie: Svetová vojna (réžia Fedor Popov) Kreslený film: Samuel

RÁDIO STARÁ PAZOVA

týždňa

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

46

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Streda 7. júla

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Piatok 9. júla Film: Organ Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

STAROPAZOVSKÝ VOLEJBAL UŽ ROKY NA PEVNÝCH NOHÁCH

Na ceste k novým úspechom Matej Bzovský

muži, ktorí v roku 1968 po ťažkých kvalifikačných stretnutiach ra medzi začarovanou v Sarajeve postúpili do našej sieťou je veľmi obľúbe- juhoslovanskej extraligy, kde ná v staropazovskom kraľovali nepretržite 15 rokov, prostredí. Má skutočne bohatú a ligu opustili pre „vyššiu silu“, tradíciu, či už ide o mužov, alebo príkazom vtedajších pazovských o príslušníčky krajšieho pohla- funkcionárov, údajne pre nevia. Volejbal sa začal hrávať na dostatok peňazí. Toto ich príliš tejto časti sriemskej roviny ešte zdemoralizovalo, strácali chuť a počas pôsobenia voľakedajších vôľu ďalej súťažiť a mnohí, ktorí sokolov, ktorí boli priekopníci hájili aj farby reprezentačného aj v iných športoch. Aj hneď celku, rozčarovaní opustili Starú po oslobodení našej krajiny od Pazovu, ďalší zavesili trampky okupantov tradícia sa zachovala na klinec a len niekoľkí zostali a pokračovalo sa smelším kro- na poste trénerov. kom k úspechom. Cestu k prvým Časy sa minuli, volejbalisti povojnovým úspechom najprv sa vracali na staré trate, kým trasovali ženy. Tak družstvo vte- volejbalistky budovali novú cesdajšieho telovýchovného spolku tu úspechov. Po odchode slávPartizan na čele s kapitánkou nych Anny Barnákovej a Jeleny vtedy chýrečného družstva Na- Kostićovej, ináč členiek reprezentačného družstva, do iných domácich družstiev, neskôr do zahraničia, krátko potrvala kríza. Družstvo postúpilo do superligovej súťaže, kde si roky udržiava status. Vedúci klubu, medzi ktorými je najvýznamnejším členom Miroslav Miško Radišić, aj dnes aktívny vo svojom veku, sa skromne a pokorne snažili zachovať tradíciu. Tunajšie dievčatá v modro-bielych dresoch hrajú významnú Jovo Caković, úspešný tréner volejbalistiek úlohu v našej najvyššej volejbalovej súťaži, získali pohár, dou Vadnalovou, teraz Takáčo- a potom aj Superpohár Srbska, a vou, získalo v macedónskom dlho boli v samom vrchu našej Skopje titul majstra Juhoslávie. K extraligy. Filiálka Jednoty v Noúspechu im gratuloval vo svojej vých Bánovciach pod menom rezidencii predseda tohto štátu Omladinac má nevyčísliteľnú Kiro Gligorov, čo bolo pre mladé hodnotu. Z tejto liahne sa redievčatá zo Sriemu ďalším veľ- grutujú talentované hráčky do kým uznaním. prvého družstva Jednoty, ktoré S úspechmi pokračovali aj boli v minulej sezóne najmlad

H

• ŠPORT •

Záber zo zápasu na kedysi plných tribúnach

ším celkom v superlige. Mnohé hračky získali uznania, postúpili do pionierskych a kadetských selekcií Srbska. Opieranie sa o vlastnú liaheň prináša teda výnimočné výsledky. A keď ide o posily, počíta sa hlavne s mladými nádejnými hráčkami, a tak prednedávnom do družstva, ktoré s veľkým úspechom vedie skúsený tréner Jovo Caković, v zimnom prestupovom termíne pribudli sestry Miljevićové z Kleku a Rudićová z belehradskej Crvenej zvezdy. Každý rok v klube pripravujú koncepciu, v rámci ktorej dbajú na prácu s mladými dievčatami od sedem do sedemnásť rokov, keď už talenty klopú na dvere najlepšieho družstva. Snahou je tunajší

volejbal dostať do povedomia rodičov a divákov, ktorí, žiaľ, pre nedbalosť patričných už roky sedia na laviciach, a právom si treba položiť otázku, či si staropazovský volejbal nezaslúžil novú oveľa modernejšiu halu.

S novou sezónou hráčky Jednoty pokračujú začiatkom nasledujúceho mesiaca, najprv budovaním všeobecnej kondície, a potom aj súhrou v starej, vlastnej hale, a poruke im bude oveľa krajšia v Dome futbalu, kde, žiaľ, nemôžu absolvovať majstrovské zápasy z technických dôvodov, kým kedysi slávni volejbalisti budú pokračovať na majstrovstvách za skromnejších podmienok v prvoligovej súťaži Srbska.

Volejbalistky Jednoty pravidelne stredobodom pozornosti divákov 27 /4966/ 3. 7. 2021

47

Šport S KONDIČNÝM TRÉNEROM JAROSLAVOM IMREKOM

Zdokonaľovanie je kľúčom úspechu Miroslav Pap

K

to je kondičný tréner? Je to osoba, ktorá pomáha iným dostať sa do lepšej kondície. Musí byť sám vždy v dobrej kondícii, technicky správne vykonať a ukázať cvičenia, v určitých prípadoch má na starosti aj fyzioterapeutické úkony. Svojich zverencov musí dostať do cielenej formy, na požadovanú fyzickú úroveň. Jeho výsledky sú jeho vizitka. Medzi kondičných trénerov patrí aj Jaroslav Imrek, pôvodom z Pivnice a v súčasnosti pôsobiaci vo FK Partizan v Belehrade, ktorý nám

Ako si sa dostal k tomuto odboru? „Nechcel som byť učiteľ telesnej výchovy. Zaujímal ma šport a hlavne to trénovanie a pracovať priamo v športe. Hľadal som u nás v Srbsku niečo podobné, ale také odbory sme tu nemali, preto som sa rozhodol aj pre Slovensko, kde bola ponuka omnoho väčšia a, samozrejme, aj tých možností bolo viacero, čo sa týka neskoršej praxe. Dokonca až dvanásť športových odborov som mal na Slovensku v ponuke. Čo sa týka kondičného trénerstva, tak ten ma najviac lákal, lebo si myslím, že sa tu človek

Jaroslav Imrek, kondičný tréner

a najzaujímavejšia prax mi však bola v Anglicku vo Worcestri na univerzite a ďalšou zastávkou Na tréningu

v rozhovore priblížil funkciu kondičného trénera, a to, ako sa k tomuto odboru dostal. „Po absolvovaní Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci som sa zapísal na Fakultu telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.

Na bakalárskom stupni som sa rozhodol pre odbor – kondičné trénerstvo. Aj na magisterskom stupni som zostal pri kondičnom trénerstve, ale viac som sa orientoval na športové hry a prioritne na futbal. Kondičný tréner je v podstate orientovaný na všetky športy. Prvé tri roky štúdia sme napríklad mali všetky športy, s ktorými súvisí kondičné trénerstvo. Až v magisterskom sme sa už prioritne orientovali na futbal.“ 48

www.hl.rs

môže celkom dobre uplatniť, a to nemyslím iba na futbal, ale aj na ostatné športy. Ďalší dôvod môjho zápisu tohto odboru bola veľká absencia kondičných trénerov v športových kluboch. Čoskoro bude stanovené také pravidlo, že každý klub bude musieť mať kondičného trénera.“ Ako to bolo s praxou počas štúdií? „Každý semester sme mali prax, vlastne výstupy pred profesormi, ktorí nás následne posielali na určité odbory – gymnastiku, atletiku a pod.

Učil som napríklad deti plávanie a futbal. V treťom ročníku som bol v karlovskom klube, a potom som išiel dokonca do bratislavského Slovanu, kde som sledoval prvý tím a B tím. Najlepšia

Informačno-politický týždenník

bol anglický Wolverhampton.“ Kde začína tvoja cesta do FK Partizan? „Už v druhom roku bakalárskeho stupňa som sa zúčastnil na prípravách tohto klubu na Zlatibore. Vlastne tam mi bolo umožnené testovať kondičné schopnosti hráčov – rýchlosť, vytrvalosť, silu.

Následne som ich porovnával so slovenskými futbalistami z FK Spartak z Trnavy a FK Senica.

V podstate toto bol výskum pre moju bakalársku prácu. Dokopy v ýskum tr val jeden rok. A to Jaroslav Imrek a tréneri Đorđe Ćetković (v strede) a Miloš Bogunović bol prvý kontakt • ŠPORT •

tréner, a pritom kluby majú svoje kurzy a svoje som ju po absolvovaní kurzu nesmie urobiť vlastné licencie, ktoré môžu získať v Košiciach. Až po získaní ani najmenšiu získať aj zahraniční kondiční tejto licencie budem mať možchybu, ktorá by tréneri. Tu si má možnosť každý nosť prihlásiť sa na zahraničné zanechala sto- záujemca vyberať presný odbor. kurzy pre kondičných trénerov. py na fyzickom Tieto licencie sú celosvetovo Ale v každom prípade diplom stave hráča.“ akceptované. Aktuálne som sa získaný na fakulte je predsa najAké máš plá- prihlásil o UEFA B licenciu, ktorá cennejší.“ ny do budúc- je, samozrejme, viac orientovaná Foto: z archívu spolubesedníka na? na futbalového trénera. Mal by „ Pr i o r i t n e, zdokonaľovať sa. Uplatňovať teoretické veci, ktoré som získal na fakulte v praxi. V súčasnosti máme veľa trénerov, ktorí sa držia takpovediac starej školy. Nemyslím tu S brankárom Nemanjom Stevanovićom trénoval iba na Partizan, a robil rehabilitáciu ale všeobecne. s Partizanom. Všetci si mysleli, že Jednoducho, ma niekto takpovediac dohodil starší tréneri neakceptujú modo Partizanu, ale to však nie je dernejšiu technológiu a nové pravda. V podstate som sám vo- metódy tréningov. Medzi moje lal, písal kompetentným a ohlas plány patrí aj absolvovanie pobol pozitívny. S výsledkami som četných kurzov, ktoré sú orienpotom išiel do Belehradu, kde tované práve na modernejšie som sa spoznal s kondičným metódy tréningov, ktoré sú už trénerom a mojím súčasným zastúpené v zahraničí, a my ich mentorom. Po tejto skúsenosti musíme sledovať. Žiaľ, u nás som sa následne zúčastňoval na v Srbsku nemáme takéto kurvšetkých prípravách Partizanu. zy, čiže za nimi budem musieť Realizačný tím pionierov (J. Imrek druhý zľava), ktorí sú tohtoroční Aktuálne je to šiesty rok, čo som cestovať do zahraničia. Väčšie celoštátni víťazi sa zúčastnil príprav.“ V súčasnosti pôsobíš ako 25. Turnaj v malom futbale o putovný pohár kondičný tréner vo FK PartiJE veľvyslanca Slovenskej republiky zan, akú máš pozíciu a ktorý tím či vekovú kategóriu máš na starosti?

VÝZVA „Keď som prišiel do klubu, prana účasť na Turnaji v malom futbale o putovný pohár JE veľvyslanca Slovenskej republiky. Turnaj sa coval som ako asistent hlavného už tradične uskutoční v rámci Slovenských národných slávností 2021. Organizátorom tohtoročného kondičného trénera a takých pol turnaja je Športová komisia Matice slovenskej v Srbsku v spolupráci s MOMS Petrovec a FK Mladosť v roka sme robili s mládežníkmi Petrovci. do 19 rokov. Aktuálne ako konTurnaj sa uskutoční v sobotu 24. júla 2021 o 10.00 hod. v Športovom stredisku Vrbara v Petrovci, Ul. dičný tréner mám na starosti 14. VÚSB 28 na trávnatej podlahe. Docestovať do Petrovca treba do 9.30, aby bolo nadostač času na pionierov, s ktorými pracujem registráciu a žrebovanie.

Poplatok za účasť (kotizácia) vynáša 2 500,00 din. pre mužstvo MOMS, ktorého sídlo je od mesta konana kondičných schopnostiach – nia turnaja vzdialené do 100 km, a 2 000,00 dinárov pre mužstvo MOMS, ktoré je vzdialené viac ako rýchlosť, vytrvalosť, koordinácia, 100 km. Poplatok treba zaplatiť na účet FK Mladosť v Banca Intesa, číslo účtu 160-923594-02. sila a prevencia zranení. Potom Mužstvo tvoria: vedúci a hráči (desiati dospelí). pracujem s hráčmi, ktorí sú zraPrihlášky na turnaj môžete doručiť najneskôr do 18. júla 2021 písomne alebo telefonicky na adresy: není a musia sa čím skôr vrátiť na – Pavel Severíni, predseda FK Mladosť, tel.: 061/2900-155; terén. S nimi robím rehabilitácie, – Pavel Ožvát, člen FK Mladosť, tel.: 062/330-192, e-mail: pozvat@gmail.com; stabilizácie poškodených oblas– Ústredie MSS, tel.: 021/780-248, e-mail: msjbp@stcable.net.

Predsedníčka MOMS Petrovec tí, takže robím v podstate aj také Katarína Melegová-Melichová, v. r. fyzioterapeutické práce. Áno, všetko to musí robiť kondičný • ŠPORT •

27 /4966/ 3. 7. 2021

49

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Mladosť šiesta – mohla byť aj piata Samuel Medveď

T

akrečeno dve rozličné časti uplynulého majstrovského ročníka zohrala petrovská Mladosť. Po tom, čo sa minulý rok majstrovstvá v úplnosti nezohrali pre známe príčiny, z ligy nik nevypadúval a okrem vtedy prvej Slogy z Čonoplje do Srbskej ligy postúpili druhý Stari grad z Báčkej Palanky a štvrtá Tisa z Adorijanu.

Pre Mladosť v jarnej časti nastúpili: brankári Leňa, Vučić a Dudáš, ako aj hráči Stamenković, Ivetić, V. Šproch, A. Šproch, Čiep, Fábry, Babiak, Beronja, Jakuš, Ožvát, Stojisavljević, Đokić, Mrkaić, Plavšić, Leškov, Petej, Stanić, Đaković, Brajković, Đorđijevski a Terzić. V zimnej prestávke klub opustili: Kavčić, Zorić, Kaňa a Stojković.

Najviac predsa chýbal skúsený Igor Kaňa, ktorý posilnil Jedinstvo z Rumenky, ale i Dragan Kavčić, ktorý sa vrátil do novosadských kanárikov.

Ešte po treťom kole z klubu odišli Nebojša Zagorčić a rýchly krídelný útočník Petar Mrđa.

V prípravnom období v jarnej časti Mladosť nemala úspechy, všetky zápasy prehrala,

iba remizovala s turijskou menovkyňou 3 : 3. Bolo vidieť, že jestvujú problémy s realizáciou. Do klubu sa vrátil Leškov, z báčskopalanského klubu Krila Krajine Mrkaić, potom i mladí, ale neskúsení Karakaš a Georgijevski a skúsený Terzić, ktorý už v Petrovci pôsobil. Mladosť doma prehrala 0 : 2 s menovkyňou z Nového Sadu, so susedným Jedinstvom z Rumenky až 0 : 5 (zápas sa hral v susednom Kulpíne). Potom v Čelareve prehrali 1 : 0, v Palanke s Krilami Krajine 2 : 1, kým v Kule s Hajdukom 2 : 0. Pred samým jarným štartom doma hrali s lídrom Vojvodinskej ligy – severnej skupiny odžackým Tekstilcom – 0 : 0.

Vtedy sa už spomínalo, že príde k zmene trénera Karakaša. Sám štart bol neúspešný, prehrali sa hneď prvé tri zápasy, najprv v Lovćenci, potom i pačirská Báčka v Petrovci prekvapila 0 : 4, kým prehra v Gajdobre 1 : 2 ani nie je prekvapenie. Na týchto troch zápasoch chýbal spoľahlivý brankár Igor Leňa. Po tomto zlom štarte vedenie klubu

Jaroslav Jakuš sa ako záložník často presadzoval do útoku

50

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Radosť po zápase

FK Mladosť v jari 2021

vyjadrilo nedôveru Vladovi Karakašovi. Novým trénerom sa stal Svetozar Sovilj z novosadskej Vojvodiny. Ihneď v prvom zápase Mladosť doma, vo Vrbare, zdolala 2 : 0 možno aj najkvalitnejší celok z Bajše.

Ináč Mladosť z celkov, ktoré skončili pri vrchu, zdolala iba Vojvodinu z B. Gradišta 1 : 0. S menovkyňou z Turije hrala v poslednom kole 1 : 1. V jeseni až 7 : 0 porazila Vojvodinu Tovariševo, ale na jar na hosťovaní remizovala 1 : 1. Porazila presvedčivo Obilić na jar v Novom Kneževci až 8 : 0, Crvenku doma 6 : 0, kým v najsladšej dedinke 3 : 0. V jeseni vo Vrbase vyhrala, kým

na jar doma s bývalým, ale so slabým druholigistom nečakane prehrala 1 : 2. Zaujímavá je skutočnosť, že v minulosti renomované celky v bývalej Juhoslávii – Crvenka a Vrbas pravdepodobne vypadnú z Vojvodinskej ligy.

Petrovčania v jari vyhrali 7 zápasov, 3 remizovali a 7 zápasov prehrali so skóre 26 : 17. Strelcami dvadsiatich šiestich gólov boli: Mrkaić a Leškov 4, Jakuš, Terzić a Stojisavljević 3, Ivetić a Petej 2, kým po jednom góle strelili Stamenković, Đokić, Plavšić, V. Šproch a Beronja.

Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

DETSKÝ FUTBALOVÝ TURNAJ V PIVNICI

Energickosť malým futbalistom nechýbala Miroslav Pap

F

utbalový klub Slávia Pivnica sa každoročne podieľa pri organizácii turnajov, tak tých detských, ako aj pre dospelých. Počas posledných dvoch víkendov 19. – 20. a 26. – 27. júna na športovom ihrisku FK Slávia sa konal 8. detský turnaj. Cieľom organizátorov je prostredníctvom tohto turnaja motivovať deti k športu a zapájať ich do rôznych futbalových klubov, v rámci ktorých pôsobia. V súčasnosti, keď klesá záujem detí o športové aktivity, potrebné je efektívne a rýchlo vzbudiť v nich záujem o fyzické, športové aktivity, ktoré sú, samozrejme, prospešné pre telo.

Letné horúčavy predsa neodradili účastníkov pricestovať do Pivnice zo všetkých strán Vojvodiny, kde si sily zmerali futbalisti generácií 2009, 2010, 2011 a 2012.

V sobotu 19. júna turnaj otvorila generá-

cia 2009. V tejto vekovej kategórii sa na prvom mieste umiestnil OFK Bačka, na druhom CFK Vrbas a na treťom FK Krila Krajine. V tomto prípade oba polofinále boli ukončené penaltami, čo svedčí o kvalite skupín, ktorých v tejto generácii bolo 10.

V nedeľu 20. júna na teréne bola generácia 2011, z ktorej najúspešnejší boli hráči OFK Odžaci, za nimi ODR 1 Petrovaradín a tretie miesto si vybojoval FK Dunav z Báčskej Palanky. V tejto vekovej kategórii hralo 10 futbalových skupín.

Druhý víkend bol o niečo rušnejší, keďže sa turnaja zúčastnil aj väčší počet hráčov.

Počas dvoch dní zápasilo 28 skupín. V sobotu 26. júna z generácie 2010 najúspešnejší boli futbalisti Petriki, na druhom mieste bol Omladinac zo Stepanovićeva a tretie miesto obsadili hráči kysáčskej Tatry.

Posledný deň turnaja patril najmladšej

generácii – 2012, ktorej nechýbala energia a bojovnosť. Prvé miesto získal CFK Vrbas, druhé FK Kulpín a tretie Tekstilac Odžaci.

Touto generáciou bol tohtoročný turnaj ukončený.

Medaily víťazným klubom po ukončení každého súťažného dňa dával Obeng Regan, hráč FK Mladost Lučani. Organizátori však tvrdia, že počet účastníkov bol v porovnaní s vlaňajším turnajom o niečo menší, čo pravdepodobne spôsobila koronakríza, ktorá dočasne aj zastavila fungovanie jednotlivých futbalových klubov. Ale v každom prípade počas dvoch víkendov detský futbal zahralo okolo 600 detí uvedených vekových kategórií.

Do organizácie boli zapojení členovia FK Slávia, ktorí sa počas dvoch víkendov podieľali na bezproblémovom fungovaní turnaja. Do ďalších plánov klubu je už zaradený turnaj v malom futbale, ktorý sa bude konať od 1. júla.

Sústredenosť domácich

Bojovní Kysáčania a Kulpínčania

Predsa ide o fair play

Generácia 2011

MATIČNÁ ČINNOSŤ

Miestny odbor Matice slovenskej v Šíde Blaženka Dierčanová, členka Správnej rady

M

predsedov pôsobili: Samuel Zorjan, Stanislav Stupavský, v roku 2015 po prvýkrát na post predsedu bola zvolená žena – Nataša Kolárová, aktuálnym predsedom, piatym v poradí, je Ján Hrubík.

Ochotne nám porozprával o aktuálnej činnosti: „Pre platnosť preventívnych opatrení minulý rok sme mali oveľa menej aktivít, než to bolo v čase pred pandémiou. Predovšetkým podporujeme aktivity členov SKUS Jednota, a tak sme pre účastníkov

iestny odbor Matice slovenskej v Šíde bol založený roku 1945 a jeho prvým predsedom bol Pavel Kolár. V tom období do činnosti šídskeho MOMS-u bol zapojený veľký počet mládežníkov. Okrem vyučovania v slovenskej reči a čítacieho spolku MOMS zastrešoval aj oblasť divadelných, hudobných a folklórnych aktivít. Tak to fungovalo do roku 1948, keď bolo schválené rozhodnutie, že miestny odbor zaniká so svojimi aktivitami pod tým menom a pokračuje v aktivitách pod názvom Slovenský kultúrno-osvetový spolok.

Pár desaťročí neskoršie z iniciatívy Matice slovenskej v Báčskom Petrovci činnosť šídskeho MOMS-u bola obnovená v roku Zo zasadnutia šídskych matičiarov 1994. Na ustanovujúcom zhromaždení za predsedu detského festivalu Keď si ja zaspievam zvolili Ondreja Krásnika. Odvtedy sa ušili rúška. Chcel by som sa aj pri tejto činnosť šídskych matičiarov rozvíjala v príležitosti poďakovať Veľvyslanectvu Slospolupráci so SKUS Jednota a šídskym venskej republiky v Belehrade, ktoré nám zborom SEAVC. Medzi sebou si rozdelili ako donáciu darovalo šijací stroj. Zatiaľ oblasti pôsobenia: MOMS mal na starosti sme šili iba rúška – pre členov MOMS-u, vyučovanie slovenského jazyka v školách SKUS Jednota a pre členov cirkevných v meste a informovanie, v spolku Jednota zborov v Šíde, Erdevíku a Ľube. Verím, že prebiehali aktivity v oblasti kultúry a cir- v budúcnosti epidemická situácia bude kevný zbor koordinoval aktivity súvisiace lepšia a namiesto rúšok plánujeme šiť a s duchovným životom. Počas činnosti opravovať kroje pre našich tanečníkov obnoveného MOMS-u v Šíde vo funkcii SKUS Jednota. Musím vyzdvihnúť, že

Predstavitelia MOMS-u, cirkevného zboru a SKUS Jednota so zástupcom veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade Igorom Vencelom

Ján Hrubík, predseda MOMS

tieto tri slovenské inštitúcie – spolok, MOMS a cirkevný zbor – majú veľmi dobrú spoluprácu, čo je v prospech nás tu v Šíde. Málo nás je na to, aby sme sa medzi sebou delili. Potvrdením toho je aj najnovšia dohoda, podľa ktorej prostriedky vo výške 20 000 dinárov, ktorými našu činnosť podporila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, usmerníme na zariadenie a adaptáciu jednej miestnosti v spolku Jednota, kde bude kancelária pre potreby MOMS-u.

Toho času máme asi 250 členov. Ako problém by som spomenul to, že sa do MOMS-u začleňuje čoraz menej mladých ľudí, ale ten pálčivý problém je vyučovanie slovenského jazyka. Máme mladého, schopného učiteľa Darka Bábeľu, ale, žiaľ, z roka na rok čoraz menej detí má záujem o vyučovanie vo svojej materinskej reči,“ povedal nám predseda. Šídski matičiari sa pravidelne zúčastňujú na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci, na najvýznamnejšom podujatí vojvodinských Slovákov. Predseda Ján Hrubík nám potvrdil, že tak bude aj toho roku.

Z prezentácie petrovského Gymnázia Jána Kollára v Šíde