Hlas ľudu 30/2021

Ministerka Maja Gojkovićová v Kysáči Umelecká výstava Corona alias Koruna je krása, ktorá zvíťazí nad zlou koronou ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

24. 7. 2021 | 30 /4969/

Podpredsedníčka vlády a ministerka kultúry a informovania Maja Gojkovićová 17. júla navštívila Kultúrne centrum Kysáč a vykonala krst najnovšej fantazmagorickej etno art knihy pod názvom Corona alebo Koruna fotografa a autora, zároveň riaditeľa Kultúrneho centra Kysáč Pavla Surového.

Foto: Vahid Cifrić

Hložiansky Kultúrno-osvetový spolok Jednota v nedeľu 18. júla v Dome kultúry zrealizoval slávnostný galakoncert, ktorý tvorili hudobné, spevácke a tanečné body všetkých zložiek súboru. Do koncepcie koncertu boli zaradené aj výstupy hosťujúceho Folklórneho súboru Vila z Nového Sadu, s ktorým má hložiansky spolok už dlhoročnú spoluprácu.

M. Pap

Uzávierka čísla: 21. 7. 2021

Pivničanky najvernejšie predstavili niekdajšie žatevné práce v ich chotári na 13. Krojovej zábave v Laliti 18. júla 2021.

Vpredu kosec, potom hrsťárka a za ňou provislárka.

J. Pucovský

Príloha Obzory prináša rozhovor s Imrichom Véghom, vedúcim elektronického hudobného projektu Imiafan zo Slovenska. Hovorí o svojich inšpiráciách a albumoch, spolupráci s básnikom Ivanom Štrpkom, elektronickej hudobnej scéne na Slovensku a o svojom vydavateľstve 4mg Records.

S. Lenhart Foto: z archívu Imiafan

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová.

Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

J

úl nám v bežnom roku priniesol množstvo nových udalostí. Prvú polovicu mesiaca poznačilo usporiadanie festivalu Exit, ktoré mnohí považujú za symbol víťazstva nad pandémiou covidu v Srbsku. Srbský Exit otvoril letnú festivalovú sezónu a zároveň sa stal jedným z mála hudobných dianí, ktoré sa v súčasnej dobe neistoty mohli na území Európy odohrať. Riaditeľ festivalu Dušan Kovačević povedal: „Pred dvadsiatimi rokmi bol novovzniknutý Exit symbolom návratu k normálnemu životu po všetkých hrôzach, ktoré sa na území Balkánu stali v priebehu deväťdesiatych rokov 20. storočia. Chceme, aby Exit 2021 bol rovnakým symbolom návratu k normálnemu životu po pandémii.“ Druhú desaťročnicu založenia Exit Noise Summer Fest práve pre uvedenú pandémiu nebolo možné osláviť v roku 2020, avšak všetko to bolo vynahradené v bežnom roku, keď Exit Fest zažil svoje 20. vydanie.

Z druhej strany klamlivé letné počasie akoby symbolicky poukazovalo na to, že sa zo zdanlivých víťazstiev predsa netreba predčasne tešiť. S daždivým júlom dostalo sa nám do povedomia aj to, že počet infikovaných osôb, po stabilizovanom poklese, zasa začal stúpať.

Covid-19 sa stáva každodennosťou, takže aj tento vírus musíme chápať ako samozrejmú

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

9 Vo všeobecný prospech

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

OBZORY

Tlač: VP Službeni glasnik Belehrad

súčasť každodenného života. Problémy stále nemáme za nami. Ale pokračovať s malými víťazstvami musíme. A musíme trvať na tom, aby sme systematickým presadením života, na ktorý sme si zvykli, porazili zlé okolnosti, ktorými sa nás pandémia pokúša ovplyvniť už druhý rok za sebou.

V bežnom mesiaci sa už celkom aktívne dáva na známosť aj usporiadanie dlhé roky tradičných, pandémiou tiež prerušených, Slovenských národných slávností. Je to ešte jeden z náznakov toho, že sa život predsa dostáva, alebo čoskoro dostane do normálnej roviny. Uvedené podujatie sa uskutoční v Báčskom Petrovci počas druhého víkendu augusta bežného roku. Význam tohto podujatia je ďalekosiahly tak pre celú komunitu v našej krajine, ako aj pre slovenskú komunitu v zahraničí. Jeho zmysel, závažnosť a hodnota nespočívajú iba vo formálnej skutočnosti, že zasa, po roku prestávky, stelesní a zviditeľní existenciu Slovákov na Dolnej zemi. Význam nespočíva ani iba v tom, že symbolizuje návrat ku každodennému životu v dnešnom špecificky problematickom období. Pre nás sú tieto Slávnosti oslavou etnika, personifikáciou kultúrneho spôsobu života, ktorý nás udržiava, vyzdvihovaním estetiky a etiky slovenského folklóru, úsmevom na tvári, keď pozrieme nádheru krokov tanca, keď počujeme takt hudby...

V tomto čísle

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

•

Olinka Glóziková-Jonášová

16 Prípravy na 200-ročnicu výstavby kostola

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

• •

Neprestajne upozorňovaní, ale predsa sa vraciame do normálu

31 Keď koncert, tak gala 47 Na obzore zmena vedenia

26 Viachlasy v poézii Juraja Kuniaka Na titulnej strane: Ministerka kultúry a informovania Maja Gojkovićová 17. júla navštívila Kultúrne centrum Kysáč, kde spoločne s riaditeľom spomenutého centra Pavlom Surovým vykonali krst jeho knihy Corona alebo Koruna. Okrem krstu knihy pozrela si aj nainštalovanú rovnomennú výstavu, ktorej symbolický odkaz je víťazstvo krásy nad zlou koronou, lebo, ako sám autor hovorí: „Krása musí vždy zvíťaziť nad zlom!“ V tomto duchu sa bude niesť táto výstava, ktorá by, ako podotkol autor, mala poputovať po našej krajine, ale aj po zahraničí.

Foto: Vahid Cifrić 30 /4969/ 24. 7. 2021

3

Týždeň PREZIDENT VUČIĆ O KOSOVE

Srbsko bude chrániť svoje záujmy Pripravila: Miroslava Ožvátová

P

očas svojej návštevy monastiera Manasija prezident Srbska Aleksandar Vučić bol požiadaný, aby skomentoval mediálne vyhlášky, že turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan

začal politickú ofenzívu v prospech presadzovania nezávislosti Kosova.

Prezident Aleksandar Vučić uviedol, že podľa Washingtonskej dohody aj Belehrad, aj Priština sú povinní zdržať sa odstúpenia alebo lobovania za uznanie nezávislosti Kosova, a dodal, že Srbsko

urobí všetko pre ochranu svojich záujmov, ak druhá strana naruší dohodu.

Prezident povedal, že Turecko je superveľmoc a Erdoğan skvelý vodca a že sa pokúsi s ním porozprávať. Uviedol, že do 1. septembra majú povinnosť zdržať sa vzájomného lobovania, ale ak

začnú predtým, Srbsko nie je také malé, žeby sa nepokúsilo tomu oponovať. Dodal, že „to nie je turecké“ a že Srbsku nezostáva nič iné, ako bojovať za svoju krajinu a obyvateľov.

Zdroj: Tanjug Foto: FB buducnostsrbijeavucic

Prezident Srbska Aleksandar Vučić navštívil monastier Manasija

NOVÁ SPOLUPRÁCA

Srbsko a Goldman Sachs Pripravila: M. Ožvátová

S

rbsko dostalo príležitosť spolupracovať s jednou z najsilnejších investičných bánk na svete – spoločnosťou Goldman Sachs. Ako uviedla predsedníčka vlády Srbska Ana Brnabićová, túto príležitosť Srbsko bude využívať. V New Yorku hovorila tiež s prezidentom tejto spoločnosti Davidom Solomonom, ale o podrobnostiach na pracovnom stretnutí nateraz nemôže hovoriť, uviedla Brnabićová.

4

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Zdôraznila, že keď je Goldman Sachs vo vašej krajine a niečo vyvíja ako Goldman a Sachs, potom je to úplne iná úroveň rešpektu a dôveryhodnosti vašej krajiny.

Brnabićová vysvetlila, že to nie je tak, ako keby Goldman Sachs hľadal investorov pre Srbsko.

Zdroj: Tanjug.rs Foto: srbija.gov.rs

• TÝŽDEŇ •

NÁVŠTEVA MINISTERKY MAJE GOJKOVIĆOVEJ V KYSÁČI

Krst fantazmagorickej etno art knihy Corona alias Koruna Miroslava Ožvátová

P

odpredsedníčka vlády a ministerka kultúry a informovania Maja Gojkovićová v sobotu 17. júla navštívila Kultúrne centrum Kysáč. Pri tej príležitosti sa zúčastnila krstu najnovšej fantazmagorickej etno art knihy pod názvom Corona alebo Koruna fotografa a autora, zároveň riaditeľa Kultúrneho centra Kysáč Pavla Surového, na ktorej pracoval celý rok.

Knihu Corona ministerka Gojkovićová a Surový pokrstili pálenkou a soľou, v cukrovo-orechovej veľkej korune medzi dvoma orechovými barančatami, kde boli umiestnené prvé výtlačky knihy, s nádejou, aby bola viditeľná v celom svete. Pri tejto príležitosti je v galérii Kultúrneho centra Kysáč nainštalovaná rovnomenná výstava.

Ministerka Gojkovićová neskrývala oduševnenie knihou Corona a fotografiami z kolekcie Corona, alegoricky zobrazenými fotografiami, s krásnymi modelkami v slovenských archaických krojoch, so skrytými historickými postavami, definovanými umeleckým a filozofickým rámcom autora. Poukázala aj na význam týchto fotografií nielen pre slovenskú národnostnú menšinu v Srbsku, ale aj pre Slovákov žijúcich vo svete, zároveň aj na očividný spoj s európskou a svetovou módou a históriou, a už z alegórií sa dá pochopiť, ktoré historické osobnosti pripomínajú slovenské ľudové kroje a ako si ich umelec predstavil. „Fantazmagorická etno art výstava Corona fotografa Pavla Surového je výnimočná, svetového charakteru. Ide o krásny spoj moderného chápania tradície Slovákov tak v našej krajine, ako aj na všetkých priestoroch, kde sa Slováci nachádzajú a žijú, ako i spoj archaických slovenských ľudových krojov na fotografiách s európskymi a svetovými dejinami. Môže to • TÝŽDEŇ •

vidieť a pochopiť každý návštevník kultúry. Chcem zdôrazniť, že tieto tejto výstavy, akým spôsobom sa fotografie zároveň prezentujú umelec snažil vytvoriť tieto krás- všetkých Slovákov v Srbsku, sú ne umelecké diela,“ povedala vo tu staré archaické predvojnové svojom príhovore Gojkovićová. ľudové kroje z Kysáča, Kovačice, Ministerka kultúry vyjadrila pria- Padiny, Báčskeho Petrovca, Aranie, aby fotografie z Corona kolek- dáča, zo Starej Pazovy, z Hložian, cie videlo širšie publikum, nielen Kulpína, Erdevíka, Aradáča, Pivv Kysáči, ale aby výstava Corona nice, zo Selenče, Starej Pazovy, poputovala aj do Belehradu, aby Silbaša... Cieľom mi bolo vytvoriť bola súčasťou projektu Nový Sad – Európske mesto kultúry 2022, ale aj ďalej do Srbska a do svetových kultúrnych stredísk, lebo svetová umelecká kvalita je očividná. „Tu v Kultúrnom cen- Kniha Corona alias Koruna tre Kysáč ste boli výnimoční hostitelia a od- také umelecké svetové diela zo porúčam, teraz počas pandémie starých slovenských ľudových krokorony, aby všetci ľudia, kým sú na jov, ktoré očaria a nezahanbia sa dovolenke a necestujú do zahra- vo svete. Podarilo sa mi vymyslieť ničia alebo k moru, využili svoje jeden druh etno art umenia, ale voľné dni a prišli do Kysáča, ktorý zároveň som mu pridal umeleckú, je veľmi blízko Nového Sadu, a filozofickú a duchovnú hodnotu a navštívili Kultúrne centrum Kysáč previazať ho s historickými postaa túto prekrásnu výstavu. Je tu vami od Adama a Evy až po súčasešte veľa starých a zaujímavých nosť. A tú slobodu mi podaroval etno vecí a slovenských ľudových starý archaický slovenský ľudový krojov, ktoré som ja, rodom No- kroj, ktorým sa dajú rozprávať vosadčanka, po prvýkrát tu teraz rozprávky. To je tá skrytá energia odhalila,“ konštatovala ministerka či alchýmia tejto výstavy Corona, a pozvala občanov navštíviť Kultúr- ktorá priťahuje svet do Kysáča. ne centrum Kysáč, aby sa aj sami Táto výstava je zároveň svet v strede sveta,“ poznamenal autor pokochali v tejto kráse.

Autor knihy a fotograf výstavy výstavy.

Samotný názov výstavy Corona Corona Pavel Surový vyhlásil, že je pre neho táto Corona opravdivá alebo Koruna má dvojaký význam, kráska. „Krása, ktorá zvíťazí nad z jednej strany datuje do obdobia zlou koronou. To je skrytý obsah vzniku kolekcie etno fotografií tohto umeleckého projektu. Krása Pavla Surového, ukazujúc na obmusí vždy zvíťaziť nad zlom! Teší dobie pandémie korony, ako i na ma a je mi veľkou cťou, že dnes oblečenie kráľovského pôvodu. promovaná kniha a výstava je Latinské slovo corona v preklade pokrstená práve podpredsedníč- znamená koruna, a preto aj tento kou vlády Srbska a ministerkou vírus, ktorý zasiahol a začiernil celý

svet, dostal názov korona, lebo keď pod mikroskopom pozeráme vírus, je v tvare kruhu, ako slnko alebo mesiac, a má slnečné svätožiary, ktoré sa podobajú korunovým výbežkom. Z toho dôvodu je aj umelecký názov projektu Corona teda Koruna, lebo vznikol počas pandémie vyvolanej koronavírusom, ale aj preto, lebo slovenské party, venčeky a čepce sú koruny našich slovenských ľudových krojov.

Druhý dôvod je fakt, že Pavel Surový etnografickým výskumom zistil, že archaické staré ľudové kroje nápadne pripomínajú európske kráľovské rúcho: „Naše prababky túžili po takom odeve a boli skutočne najkrajšími princeznami a kráľovnami.“ Surový tiež pripomenul, že v Rusku, na medzinárodnom IBEFF etnomodi festivale, sa dostal do finále v kategórii módna fotografia s fotografiami z kolekcie Corona, a čoskoro sa budú vedieť aj výsledky súťaže. To je len dôkaz, že 25-členná porota, pozostávajúca z odborníkov v umení a módy z celého sveta, pochopila umeleckú hodnotu tohto projektu, ako bolo počuť v komentároch počas hodnotenia fotografií, a alegórie sú v rangu svetového módneho časopisu Vogue.

Počas návštevy Kysáča ministerka Gojkovićová navštívila najznámejšieho zberateľa starožitností vo Vojvodine Miroslava Brnu, ktorý žije v jedinom bauhaus dome v Kysáči a ktorý získal ocenenie belehradských architektov v 60. rokoch minulého storočia. Miroslav Brna daroval ministerke originálnu šálku, ktorú dostal osobne od britskej princeznej Dajany.

Na premiére knihy sa zúčastnili aj úradujúca námestníčka pokrajinského tajomníka pre národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Milina Chrťanová, riaditeľka NVU Hlas ľudu Milana Arňašová, predseda SVKC Kysáč Miroslav Brna, Anna Čúsová, ktorá pripravila všetky kroje na fotografovanie, ako i všetci spolupracovníci na projekte Corona.

Foto: Vahid Cifrić

30 /4969/ 24. 7. 2021

5

Týždeň MINISTER POĽNOHOSPODÁRSTVA V OBCI KOVAČICA

Zavlažovacie systémy nevyhnutné a prioritné Olinka Glóziková-Jonášová

M

inister poľnohospodárstva, vodohospodárstva a lesníctva Branislav Nedimović navštívil poľnohospodárske gazdovstvá v Obci Kovačica, následne aj v susednej Obci Opovo, s cieľom poukázať na pomoc, ktorú toto rezortné ministerstvo, respektíve Srbsko poskytuje poľnohospodárskym výrobcom. „Zámerom návštevy bolo predovšetkým vysvetliť poľnohospodárskym výrobcom, čo všetko majú k dispozícii, t. j. ako získať prostriedky na to, aby ich výroba bola čo najlacnejšia a zárobok čím väčší. Tu mám na mysli v prvom rade pomoc pri kúpe mechanizácie, na zadováženie zavlažovacích systémov, ale aj na poskytovanie iných stimulačných opatrení, ktoré náš štát poskytuje a zabezpečuje poľnohospo-

ciu privítali Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica, Milan Garašević, predseda Zhromaždenia obce Kovačica, a poľnohospodárska rodina Zakićová z Idvora.

Poľnohospodárski výrobcovia v Idvore s nadšením privítali ministra a rozprávali sa s ním o problémoch, ktoré ich trápia. Dôraz bol predovšetkým na potrebe a nevyhnutnosti zadováženia zavlažovacích Minister informoval poľnohospodárskych výrobcov, že dôraz bude daný systémov a rozvoji na zadováženie zavlažovacích systémov poľnohospodárskej dárskym výrobcom,“ uviedol tajomník pre poľnohospodárinfraštruktúry. Nevystala ani na úvod Nedimović. stvo Čedomir Božić a národný téma stále aktuálnych subOkrem ministra v Kovačickej poslanec Zhromaždenia Srbska vencií a súbehov tak na úrovni obci pobudol aj pokrajinský Marko Mladenović. Delegápokrajinského sekretariátu,

Pokrajinský tajomník Čedomir Božić, predseda Obce Kovačica Jaroslav Hrubík a minister poľnohospodárstva Branislav Nedimović (zľava)

6

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Minister poľnohospodárstva Branislav Nedimović navštívil Kovačickú obec, presnejšie dedinku Idvor a tamojších poľnohospodárov

• TÝŽDEŇ •

ako i na úrovni príslušného gických otázkach, ktoré ministerstva. sú veľmi dôležité, ako Pokrajinský tajomník pre poľ- sú ceny jednotlivých nohospodárstvo, vodohospo- obilnín. Lebo skutočne dárstvo a lesníctvo Čedomir to momentálne najviac Božić okrem iného povedal: trápi poľnohospodárov. „Poľnohospodárski výrobcovia Minister nám poskytol by sa mali viac uchádzať aj na jednotlivé informácie, súbehoch Pokrajinského sek- ktoré sú mimoriadne retariátu pre poľnohospodár- dôležité, a ochotný je stvo, lebo momentálne je veľmi pomôcť v každom ohľamálo podaných projektových de a pri riešení každého žiadostí,“ podotkol. Je mienky, problému,“ vyzdvihol že sú početné stimulačné opat- Garašević. renia, ktoré poskytuje sekretaMinister v Kovačickej riát, a preto posmeľuje poľno- obci navštívil poľnohoshospodárskych výrobcov, aby podárske gazdovstvo sa informovali o podmienkach Zakićovcov v Idvore. Nevystala ani obchôdzka rodného domu vedca Mihajla Idvorského Pupina a spôsobe prihlasovania sa, Mladý gazda Marko Zamotný proces výroby. a sekretariátu znamená veľa. teda uchádzania sa o projekty. kić hovorí, že on a jeho Zakić je jeden z mnohých, Vyzdvihol pritom, že ho miPredseda Zhromaždenia rodina obrábajú 350 hektárov ktorí pochádzajú z tradičných moriadne teší skutočnosť, že obce Kovačica Milan Garašević zeme, na ktorých pestujú poľpovedal, že návšteva minis- nohospodárske kultúry, kým na poľnohospodárskych rodín, je rezortný minister ochotný tra uplynula v konštrukčných 30 hektároch pestujú zeleniny. ktoré obrábajú veľké plochy rozprávať sa ohľadom všetkých rozhovoroch s dôrazom na Marko ukončil strednú od- pôdy, a v posledných rokoch sa otázok, ktoré trápia poľnohospodporu ministerstva a po- bornú školu – poľnohospodár- rozhodli aj odborne zdokonaliť podárskych výrobcov, a pritom krajiny, keď hovoríme o tejto sku a v tomto roku sa zapísal v tejto oblasti, a tým prispeli k sa snaží riešiť všetky ich dilemy. Okrem rodiny Zakićovej oblasti. „Ako vidíte, v rámci návštevy minister náš rezortný minister sa rozprával aj s ostatnými navštevuje naše úzepoprednými poľnohospomie, dediny, rozpráva dármi z tejto dediny, ktorí sa sa s poľnohospodárprevažne venujú pestovaniu skymi výrobcami aj melónov a dýň. v období, keď máme Počas návštevy Idvora prajný rok a dobrú minister navštívil aj rodný úrodu, napríklad dom popredného srbskéako bol vlaňajší, ale ho vedca Mihajla Pupina a aj v neprajných roNárodný dom. K tomu mal koch, keď je sucho, príležitosť pozrieť si súčasako je napríklad ne nainštalovanú výstavu v tomto roku, a nevie o jeho živote a diele. Bližšie sa, aká úroda bude. o Pupinovom príspevku na Rozprávali sme sa poli poľnohospodárstva, ale s ministrom, spoločaj o všetkých jeho nápadoch ne hľadali čím lepšie a ideách, ktoré mal tento riešenie, vypočuli si veľký a významný srbský venávrhy, plány na nadec, hovoril Svetislav Zakić, sledujúci rok a snažili sme sa predovšetkým V rámci návštevy minister sa rozprával aj s ostatnými poprednými poľnohospo- riaditeľ idvorského Domu dármi z tejto dediny, ktorí sa prevažne venujú pestovaniu melónov a dýň kultúry. venovať pozornosť poskytnutiu pomoci Foto: Nevena v tejto oblasti, teda samotným na Poľnohospodársku fakultu, poľnohospodárskej výrobe.

Zakić okrem iného poveGligorijevićová-Bugarčićová poľnohospodárom. Hovorili aby, ako hovorí, svojej rodine sme aj o niektorých strate- pomohol zlepšiť výrobu a sa- dal, že podpora ministerstva

• TÝŽDEŇ •

30 /4969/ 24. 7. 2021

7

Týždeň NOVÝ SAD

Kostajnici donácia z Nového Sadu Pripravil: Vladimír Sabo

N

ámestníci primátora Nového Sadu Vladimir Stojković a Stanko Ljubičić a tajomník Červeného kríža Nového Sadu Dragan Lazić navštívili v utorok 6. júla Kostajnicu, ktorej Mesto Nový Sad zabezpečilo donácie pre sanáciu následkov zemetrasenia, ktoré túto obec zasiahlo koncom roka 2020.

Prostriedky v hodnote 3 000 000 dinárov pre 35 užívateľov, ktorí v Kostajnici koncom minulého roka utrpeli škody počas zemetrasenia, zabezpečili vďačiac primátorovi Nového Sadu Milošovi Vučevićovi a Červenému krížu Nového Sadu

Spoločná fotografia v Kostajnici

zverili realizáciu tejto vysoko humanitárnej aktivity. „Veľmi som rád, že Mesto Nový Sad prispelo k tomu, aby sa situácia v Kostajnici, ktorú, žiaľ,

postihlo zemetrasenie, začala zlepšovať. Nový Sad je známy podľa toho, že vždy pomáha tým, ktorým je to potrebné, podáva ruku priateľstva mestám

NOVÝ SAD

Stretnutie mládežníckych veľvyslancov v Novom Sade Pripravil: V. Sabo

M

ládežnícki európski veľvyslanci, spolu 35, z oblasti západného Balkánu, ktorí v týchto dňoch pobudli v Novom Sade, sa v stredu 7. júla stretli s veľvyslancami OPENS na podujatí organizovanom pred budúcim Mládežníckym centrom v Čínskej štvrti.

Diskutovali o aktivitách, cieľoch a programoch organizácií, ako aj o dôležitosti účasti mládeže v spoločensko-kultúrnom živote regiónu.

Pri tejto príležitosti účastníkov pozdravil člen Mestskej rady pre šport a mládež Ognjen Cvjetićanin, ktorý poukázal na to, že je to dobrá príležitosť, aby sa mladí ľudia z Nového Sadu spojili s mladými ľuďmi z regiónu a vymenili si idey a spolupracovali. „Spolu so spolupracovníkmi z OPENS a mládežníckymi 8

www.hl.rs

združeniami Mesto Nový Sad v dobrom tempe a dobrým spôsobom pokračuje v sledovaní mládežníckej politiky. S takouto synergiou dosahujeme dobré

Ognjen Cvjetićanin.

Na podujatí sa zúčastnil aj vedúci informácií, komunikácií a médií Delegácie Európskej únie v Srbsku Paul-Henri Presset,

Mládežnícki európski veľvyslanci v Novom Sade

výsledky a je to príležitosť pre naše mesto, aby sa opäť potvrdilo ako dobrý hostiteľ. Som si istý, že mládežnícki veľvyslanci využijú svoj pobyt v Novom Sade na nadviazanie kontaktov a položenie základov budúceho spoločného pôsobenia,“ vyhlásil

Informačno-politický týždenník

ktorý vysvetlil, že cieľom týchto projektov je posilniť postavenie mladých ľudí zo západného Balkánu, priblížiť im Európu a dať im spätnú informáciu o tom, kde seba vidia v rámci Európskej únie. Vyjadril spokojnosť s tým, že sa mládežnícki veľvyslanci

a ľuďom, ktorých postihne nehoda. Tak sme urobili aj tentoraz pre ľudí v Kostajnici, kde som sa na tvári miesta presvedčil, že pomoc odišla do správnych rúk. Preukázané je veľké poďakovanie primátorovi Nového Sadu Milošovi Vučevićovi, ktorý je vždy pripravený nájsť spôsob a nie ospravedlnenie, lebo len tak môžeme pracovať v záujme našich spoluobčanov,“ povedal Vladimir Stojković.

Z vďačnosti Červený kríž Republiky Srbskej odovzdal plakety predstaviteľom Nového Sadu za rozvoj spolupráce, silnenie úlohy organizácie Červeného kríža Republiky Srbskej, zveľadenie metód a obsahov práce a realizáciu úloh významných pre prácu tejto humanitárnej organizácie vcelku.

Zdroj a foto: novisad.rs stretli prvýkrát v Novom Sade, meste, ktoré má tradíciu otvorenosti voči ľuďom z celého sveta, známe ako bývalé mládežnícke hlavné mesto Európy a budúce európske hlavné mesto kultúry.

S mladými ľuďmi sa rozprávali aj predstaviteľka siete Mladých európskych veľvyslancov Selena Tasićová, koordinátor OPENS Vukašin Grozdanović a predstaviteľ Nadácie EXIT Ivan Petrović.

Mládežnícki veľvyslanci predstavili svoje aktivity a poslali odkaz o dôležitosti účasti mladých ľudí v spoločnosti prostredníctvom aktivizmu, tvorivosti, kultúrneho dialógu a spolupráce.

Sieť Mladých európskych veľvyslancov je súčasťou projektu regionálnej komunikačnej stratégie pre západný Balkán, ktorý pozostáva zo 60 mladých ľudí z celého regiónu západného Balkánu vo veku od 18 do 29 rokov. Veľvyslanci OPENS sú tímom mladých ľudí, dobre oboznámených s významom a výsledkami, ktoré program titulu Mládežnícke hlavné mesto Európy priniesol mestu Nový Sad. Zdroj a foto: novisad.rs • TÝŽDEŇ •

Z NÁRODNOSTNEJ RADY SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

Vo všeobecný prospech Anna Horvátová

S

polupráca národnostných rád sa neodzrkadľuje len cez činnosť Koordinácie národnostných rád, ale aj vzájomnou spoluprácou medzi predstaviteľmi rád, s dôrazom na ten multinárodnostný prvok. Dosvedčilo to aj v sobotu 17. júla bežného roku stretnutie predstaviteľov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Národnostnej rady rusínskej národnostnej menšiny.

Z iniciatívy predstaviteľov Rusínov sa rokovalo o vzájomnej spolupráci, spoločnom vystupovaní, uchádzaní sa o finančné prostriedky, čerpanie zdrojov na základe projektov.

V mene predsedníčky NRSNM Libušky Lakatošovej a vo svojom mene činnosť samotnej rady prezentoval podpredseda Zlatko Šimák, tiež predstavil prítomných predstaviteľov: Máriu Poptešinovú, tajomníčku a koordinátorku Výboru pre úradné používanie jazyka a písma, Annu Čapeľovú, predsedníčku Výboru pre kultúru, Janka Kolárika, predsedu Výbo-

ru pre vzdelávanie, Vladimíra Francistyho, predsedu Výboru pre úradné používanie jazyka

menšiny s predsedom Borislavom Sakačom, predsedami výborov – pre kultúru Mikolom

štátnou tajomníčkou Olenou Papugovou predostreli činnosť tejto menšiny, problémy, na

V záujme spoločnej prosperity – spoločne predstavitelia NRSNM a NRRNM

a písma, a Annu Horvátovú, predsedníčku Výboru pre informovanie.

Predstavitelia Národnostnej rady rusínskej národnostnej

Šantom, pre vzdelávanie Melanijou Rimarovou, pre úradné používanie jazyka a písma Zvonkom Sabom, pre informovanie Jakimom Vinajim, tiež so

ktoré narážajú, i keď nie neriešiteľné, a v záujme všeobecného prosperovania dvoch menšín a celospoločenskom uzavreli dohodu o spolupráci.

udržiavať osoby v zamestnaní najmenej 12 mesiacov, pre ktoré uplatnil právo na dotáciu a vykonávať činnosť v období realizácie zmluvného záväzku na území mesta a rešpektovať povinnosti založené na daniach a odvody na povinné sociálne poistenie v súlade so zákonom.

Zamestnávatelia o účasť na postupe podľa tejto verejnej výzvy predkladajú žiadosť a

požadovanú dokumentáciu v dvoch exemplároch poštou alebo osobne Mestskej správe pre hospodárstvo.

Verejná výzva je otvorená do 30. júla 2021 a je dostupná na webovej stránke mesta Nový Sad www.novisad.rs a webovej stránke Mestskej správy pre hospodárstvo www.privredans. com.

Zdroj: novisad.rs

VEREJNÁ VÝZVA NA DOTÁCIE MESTA NOVÝ SAD

Nové pracovné miesta Pripravila: Miroslava Ožvátová

M

esto Nový Sad 12. júla 2021 vyhlásilo verejnú výzvu, aby zamestnávateľom udelilo dotáciu na otvorenie nových pracovných miest na území mesta Nový Sad na rok 2021.

Dotácia je určená pre zamestnávateľov zo súkromného sek• TÝŽDEŇ •

tora so sídlom na území mesta Nový Sad a s cieľom zamestnania nezamestnaných osôb z evidencie Národnej služby pre zamestnávanie v Novom Sade. Dotácia na otvorenie nových pracovných miest bude schválená zamestnávateľom v jednorazovej výške 250 000,00 dinárov za jedno pracovné miesto.

Zamestnávateľ je povinný

30 /4969/ 24. 7. 2021

9

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Schválené opravné rozpočty verejných ustanovizní a miestnych spoločenstiev Anna Lešťanová

P

o dvojtýždňovej prestávke výborníci staropazovského lokálneho parlamentu opäť rokovali v stredu 14. júla. Rokovací program 11. zasadnutia, ktoré sa konalo vo veľkej obecnej zasadačke tzv. Bielej budovy, bol doplnený o návrhy Obecnej rady a výborníckej skupiny Aleksandar Vučić – Pre naše deti. Schôdze sa zúčastnilo 40 výborníkov (z 53), ktorí kompletný rokovací program pozostávajúci z 39 bodov aj väčšinou hlasov schválili.

Potrebnú zelenú dostali ná-

vrh rozhodnutia o vypracovaní plánu dôkladnej regulácie južnej komunálnej zóny Obce Stará Pazova, návrh rozhodnutia o schválení výmen a doplnkov plánu generálnej regulácie Stará Pazova, Bánovce (Staré Bánovce, Nové Bánovce, Bánovce-Dunaj), ako aj štatúty všetkých miestnych spoločenstiev na území Staropazovskej obce.

Výborníci bez rozpravy schválili i opravné finančné plány na rok 2021 viacerých verejných ustanovizní a inštitúcií – Strediska pre kultúru Stará Pazova, Ľudovej knižnice Dositeja Obra-

dovića, Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja, Červeného kríža Stará Pazova, Turistickej organizácie Obce Stará Pazova a predškolských ustanovizní Poletarac Stará Pazova a Radost Nové Bánovce, ako aj opravné finančné plány miestnych spoločenstiev na rok 2021.

Na stredajšom zasadnutí schválené je i rozhodnutie o utvorení rady pre miestne spoločenstvá, ktorú tvoria, s cieľom lepšej vzájomnej koordinácie, predsedovia všetkých 10 miestnych spoločenstiev z územia Staropazovskej obce. Výborníci

schválili aj návrh rozhodnutia o uvoľnení a vymenovaní člena Dozornej rady VKP Vodovod a kanalizácia Stará Pazova. Namiesto Vladimira Kikovića zo Starej Pazovy za nového člena tejto rady vymenovali Aleksandra Barišića zo Starých Bánoviec.

Na návrh výborníckej skupiny Aleksandar Vučić – Pre naše deti vykonané sú zmeny pokiaľ ide o členov Rady pre spoločenskú činnosť a Rady pre komunálnu činnosť a ochranu životného prostredia. Na zasadnutí sa zúčastnil aj predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović.

SKADARLIJSKÁ PROMENÁDA

S klobúkom na skadarlijskej promenáde Miroslava Ožvátová

V

sobotu 10. júla v bohémskej časti Belehradu, povestnej Skadarliji, sa uskutočnila Skadarlijská promenáda.

Podujatie organizovala Spoločnosť milovníkov Skadarlije a Turistická organizácia Belehradu.

Okolo sochy Đuru Jakšića sa tak v sobotu popoludní zoskupili umelci, ktorí divákom a okoloidúcim predviedli poéziu, spev, hudbu a usporiadali prezentáciu dámskych klobúkov a slovenských ľudových krojov. Tieto sa do Belehradu dostali na pozvanie herečky Vjery Mujovićovej, ktorú oslovil projekt Kultúrneho centra Kysáč a etno art výstava fotografií pod názvom Corona.

Program otvoril výstup Marka Milovanovića hrou na gitare, potom striedavo vystupovali sólistky, primadony opery Jadranka Jovanovićová a Marijana Šovranová, herci Miki 10

www.hl.rs

Účastníci promenády z Kysáča

Damjanović a Ljiljana Jakšićová, ako i básnik Marko Milošević.

Modelky módnej spoločnosti Miss Ju predviedli ručne vyrobené klobúky dizajnérky Mirjany Žegarac a módneho štúdia Rade.

Diváci mali príležitosť vypočuť si Lazara Šećerovića, ktorý hovoril o etikete a pravidlách nosenia klobúkov, a prihovorila sa i riaditeľka Múzea mesta Belehrad

Informačno-politický týždenník

Jelena Medakovićová. Čerešničkou na torte a na veľké oduševnenie divákov bola účasť slovenských ľudových krojov, do ktorých sa obliekli Miljan Pavel Surový, ako svadobný družba (zváč na svadbu), potom poslanec, riaditeľ KC Kysáč a autor fotoprojektu Corona Pavel Surový, ako mladý zať, a svadobný kroj nevesty v parte predviedla

súčasná Miss cestovného ruchu Srbska Anastasija Murićová, do ktorého ju obliekli Anna Čúsová a Milina Chrťanová.

K tradičnej bohémskej atmosfére prispeli staromestské a ľudové piesne v predvedení vokálnych sólistiek RTS a Rádia Belehrad Vesny Ilićovej a Biljany Petkovićovej. Program moderovala mladá herečka Andrea Ržaničaninová.

Pri tejto príležitosti v dome Đuru Jakšića bola nainštalovaná výstava obrazov a klobúkov Múzea mesta Belehrad. Multikultúrnosť Vojvodiny bola zviditeľnená už od 15. hodiny na stánkoch združení žien zo Sriemu, Báčky a Banátu, ktoré ako ochrancovia tradície predstavili svoje ručné práce a gastronomické výrobky.

Vstup na Skadarlijskú promenádu bol voľný, jedinou podmienkou organizátorov bolo nasadiť si na hlavu klobúk.

Foto: Nikola Stanković • ĽUDIA A UDALOSTI •

DELEGÁCIA OBCE STARÁ PAZOVA POBUDLA V OBCI ZVEČAN NA KOSOVE A METÓCHII

Petrovdanská charta aj pre bratskú obec Anna Lešťanová

P

ri príležitosti pripomínania si 30. výročia založenia Obce Zvečan delegácia Obce Stará Pazova v čele s predsedom obce Đorđom Radinovićom, pobudla v dňoch víkendu – 10. a 11. júla na návšteve tejto bratskej obce na Kosove a Metóchii (KaM).

V prvý deň pobytu predseda Radinović udelil humanitárnu pomoc dvom sociálne ohrozeným viacčlenným rodinám zo severu KaM. V komplexe Rajska Banja v Banjskej, neďaleko mesta Zvečan, peňažnú pomoc dostali rodiny Vukovićová a Ignjatovićová. Rodina Vukovićová má desať detí a ako interne vysťahovaná žila v malom byte v Kosovskej Mitrovici. Za pomoci Obce Zvečan a Kancelárie pre Kosovo a Metóchiu vlády RS vystavaný im je dom na majetku, ktorý si kúpili v dedine Žit-

Todosijević, predseda dočasného orgánu obce, prejavil údajne veľkú radosť z toho, že sa na oslave tohto výročia zúčastnili aj ich veľkí priatelia z Obce Stará Pazova, a poďakoval sa za pekné gesto bratskej obce – peňažnú pomoc ohrozeným občanom na KaM. Medzi obcami Zvečan a Stará Pazova sa pestuje silné priateľstvo, a podľa slov Đ. Radinovića, donácia v tvare peňažnej pomoci je iba skromným darom, ale pre uvedené rodiny však veľmi významnou finančnou podporou, lebo sa usilujú obstáť a normálne tam žiť.

Na veľký kresťanský sviatok – Petrovdan, ktorý je slavou domáceho patróna Obce Zvečan, na slávnostnej akadémii boli udelené aj petrovdanské charty. V mene Staropazovskej obce chartu, ktorou sa potvrdzuje vzájomná spolupráca medzi dvomi lokálnymi samosprávami, udelili predsedovi

V mene Staropazovskej obce Petrovdanskú chartu prijal predseda Đorđe Radinović

čićovi, Klinicko-nemocničnému stredisku Kosovská Mitrovica a akademikovi prof. Dr. Zoranovi Krivokapićovi.

Prezident Srbska Aleksandar Vučić je vyhlásený za čestného

Petković, riaditeľ Kancelárie pre KaM, ktorý aj prečítal prezidentov podnetný list. Doteraz túto hodnosť dostali: Novak Đoković, Vladimir Putin, akademik Zoran Krivokapić, ako aj Jugoslav

Z udelenia humanitárnej peňažnej pomoci rodinám na Kosove a Metóchii

kovac. Aj rodina Ignjatovićová je viacčlenná, niektorí členovia sú aj ťažko chorí, ale predsa sú vytrvalí, aby obstáli a zostali na KaM žiť a pracovať. V mene hostiteľskej Obce Zvečan Ivan • ĽUDIA A UDALOSTI •

Radinovićovi.

Toto významné uznanie udelili aj Eparchii raško-prizrenskej, Kancelárii pre Kosovo a Metóchiu vlády RS, podpredsedovi Srbskej listiny Milanovi Radoji-

občana tejto obce a všetkým hosťom a hostiteľom sa písomne prihovoril prostredníctvom listu v tamojšom Dome kultúry Trepča. Kľúč mesta v mene prezidenta Vučića prijal Petar

Kostić, niekdajší vysoký spoločensko-politický pracovník zo Starej Pazovy, ktorý je ináč zvečanským rodákom.

Foto: z archívu kabinetu predsedu obce

30 /4969/ 24. 7. 2021

11

Ľudia a udalosti Deň Kulpína 2021 Predslávnosťové dni v Kulpíne 2021 Svadba voľakedy a dnes 2021 31. 7. – 1. 8. 2021

PROGRAM 2021 Sobota 31. јúla 7.00 – 12.00 9.30 – 16.00 16.30 17.00 – 20.00 17.30 – 18.30 18.00 18.30

Súťaž pionierov v športovom rybolove (Rybárska chata ZŠR Smuđ) Obecný šachový turnaj (Hostinec Dane) Hudobná veselica, hrá skupina MAKS (Areál Poľovníckeho domu Fazan) Stánky spolkov žien na tému svadby (Areál Poľovníckeho domu Fazan) Svadba voľakedy a dnes (Areál Poľovníckeho domu Fazan) Тоrtiáda (Areál Poľovníckeho domu Fazan) Оtvorenie výstavy obrazov namaľovaných počas Slovenského výtvarného tábora v Kulpíne a obrazov Výtvarnej skupiny КЕBY… (Interiér Poľovníckeho domu Fazan) Galakoncert (Areál Poľovníckeho domu Fazan): – Musica viva, Báčsky Petrovec – vokálny sólista Jozef Mak, Riečka – FS Petrovčan, Báčsky Petrovec – KUS mitropolitu Stefana Stratimirovića, Kulpín – KUS Zvolen, Kulpín Koncert – žúr (Areál Poľovníckeho domu Fazan) – Hudobná skupina MAKS zo Selenče – Marko Žigmanović a band zo Subotice

19.30

21.30 – 3.00

Nedeľa 1. augusta 10.00 10.00 – 18.00

Príležitostné služby Božie (Evanjelický chrám Boží v Kulpíne) Súťaž poľovníkov v streľbe do hlinených terčov a vo varení poľovníckeho paprikáša (Areál Poľovníckeho domu Fazan) Na dobrú náladu hrajú Andrášik a Zelenák

18.00 – 19.00 19.00 – 24.00

Futbalový zápas mužstiev Tuční – Chudí (Ihrisko FK Kulpín) Ľudová veselica, na dobrú náladu hrajú Lego Duo & Nina (Miestnosti FK Kulpín)

Navštívte i park v strede našej osady, v ktorom je aleja s bustami zaslúžilých Kulpínčanov a významných osobností, ktoré v minulosti pôsobili v našej osade. Ideu inicioval a realizoval Klub Kulpínčanov.

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NOVÉ BYTY PRE UTEČENCOV V KULPÍNE

odo dnešného dňa majú svoju strechu nad hlavou.

V mene Európskej únie na slávnosti hovorila Brigitte Kuchar, krajín: Nemecka, Nórska, Talian- odovzdané kľúče utečeneckým programová manažérka v deleska, Švajčiarska, Dánska, Turecka, rodinám na trvalé zabezpeče- gácii EÚ v Srbsku. Podľa jej slov Luxemburgu, Španielska, Cypru, nie ich bývania. Týmto číslom najviac radosti z projektov, ktoré Česka, Maďarska, Rumunska a šiestich nových bytov (predtým podporuje EÚ, prinášajú práve Slovenska; fond RSP spravuje to boli tri) sa zaokrúhľuje číslo tie, ktoré sa vzťahujú na ľudské Banka pre rozvoj Rady Európy. zabezpečenia bývania pre 45 práva, dôstojnosť a šťastie. Slova V Kulpíne sa na slávnosti utečeneckých rodín, ktoré Obec sa ujal aj Richard Koli, šéf švajčiarskej kancelárie pre spoluprácu v Srbsku, a v mene jednotky pre spravovanie projektov vo verejnom sektore hovoril šéf kabinetu riaditeľa JUP Zoran Lazarov.

V mene rodín, ktoré dostali kľúče od nových bytov, sa prihovorila a poďakovala Báčskopetrovskej obci, štátu a donátorom Milana Radišićová. Na záver hovoril Vladimir Cucić, komisár Spoločná fotografia účastníkov slávnosti udeľovania kľúčov nových bytov pre utečencov a migrácie v Kulpíne Republiky Srbsko, a potom udeľovania kľúčov nových by- Báčsky Petrovec v spolupráci šiestim rodinám boli odovzdané tov rodinám utečencov najprv so spomenutými inštitúciami kľúče od nových bytov v Kulpíne, prihovoril zástupca predsedu doriešila tromi spôsobmi: pomoc kde niektorí aj po viac ako 25 roBáčskopetrovskej obce Srđan v tvare stavebného materiálu, koch utečeneckého života dostali Simić. Poukázal na skutočnosť, kúpa domu a nové byty, a to v strechu nad hlavou a možnosť na že po roku sa zasa nachádzame období od roku 2016 dodnes. lepší život. Slávnosť sa skončila na tom istom mieste v Triglav- Zároveň zagratuloval všetkým obchôdzkou jedného z nových skej ulici v Kulpíne, kde budú utečeneckým rodinám, ktoré bytov.

Možnosť na nový začiatok Katarína Gažová

Z

a prítomnosti predstaviteľov Obce Báčsky Petrovec, delegácie Európskej únie v Srbsku, predstaviteľov UNHCR, OBSE v Srbsku a predstaviteľov Komisariátu pre utečencov a migrácie, v utorok 20. júla v Kulpíne v Ul. triglavskej b. č. realizované bolo sviatočné odovzdávanie kľúčov 6 bytov rodinám utečencov z Bosny a Hercegoviny a Republiky Chorvátsko, ôsmeho podprojektu v rámci Regionálneho stavebného programu v Republike Srbsko.

Regionálny stavebný program je spoločný viacročný program Republiky Srbsko, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory a Republiky Chorvátsko, cieľom ktorého je zabezpečiť trvalé bytové riešenia pre najohrozenejšie utečenecké rodiny v regióne. Realizuje sa za podpory OBSE, UNHCR a Banky pre rozvoj Rady Európy a financovaný je prostriedkami Európskej únie, ktorá je najväčším donátorom, tiež USA a týchto

OBEC BÁČSKY PETROVEC

Škody po búrke Jaroslav Čiep

A

zda všetci sú si vedomí toho, že po letných páľavách neraz príde aj nečas.

Tak sa stalo aj tohto leta. Po týždňoch neznesiteľných horúčav, keď neraz teplota v teplomeroch prevyšovala aj 40 stupňov Celzia a tá iba o 5 stupňov menej bola bežná takmer každý deň.

Po dlhom suchom období v sobotu 17. júla konečne aj v Báčskom Petrovci prvýkrát poriadnejšie pršalo. Nielen ako tomu hovoria – pár kvapiek.

Petrovčania nadŕžali dažďu, ktorému nohy trčali ešte v stredu • ĽUDIA A UDALOSTI •

predvečerom, ale márne. Iba zopár kvapiek. V sobotu sa spŕške potešili všetky rastliny a plodiny.

Veď už bolo vidno, že bez vody vädnú a prínos by bol zrejme malý. Sobotný dážď rastliny osviežil, bol intenzívny, ale pomerne mierny. O deň neskoršie, v nedeľu, počasie bolo sparné.

Predvečerom pred šiestou hodinou sa valili mraky od východu, zo smeru Nového Sadu. Čierňava rýchlo dorazila a s ňou aj silný vietor a silný dážď. Petrovským územím sa mraky prevalili asi za pol hodiny a z oblakov vytriasli zo 30 litrov po štvorcovom metri.

Pôda nestačila vsať také veľké

množstvo vody za ten krátky čas, takže jarky sa veľmi rýchlo zaplnili a nižšie časti osídlení čoskoro plávali vo vode.

Ale to, čo spôsobil silný vietor, ktorý pritom lomcoval, bolo vidieť aj na nasledujúci deň. Inak už počas búrky časť Petrovca a celý Kulpín zostali bez elektrického prúdu a televízneho a internetového signálu. Na vchode do Kulpína zavalený strom na elektrické vedenie sa opravárom podarilo zneškodniť a prúd zapli v noci po desiatej hodine. Aj cestou do Kulpína na Viničkách bolo vidieť škody po búrke, poškodené kandelábre a zlámané stromy. Po nečase aj v Petrovci zostalo množstvo polámaných konárov, ale aj viacero vyvalených, či celkom zlámaných

stromov vo viacerých uliciach a najmä v parku vedľa Begeja v Ulici ľudovej revolúcie. Aj veľké duté stromy podľahli nárazom a v pondelok od rána sa tam hemžili pracovníci komunálneho podniku, tímov elektrikárov a káblovkárov, s cieľom upraviť škody.

V Kulpíne, zdá sa, víchrica bola ešte silnejšia. Viacerí hlásili, že im vietor zdevastoval šopy, sýpky a tiež rozhádzal škridlice, ktorými boli prekryté domy. Veľkú škodu búrka urobila aj na kostole Srbskej pravoslávnej cirkvi v strede dediny. Tam vietor zbúral a zhodil kríž z veže kostola.

Inak, podľa slov Kulpínčanov, kríž s podstavcom (jablkom) bol na pravoslávnom kostole vymenený za nový pred štvrťstoročím.

30 /4969/ 24. 7. 2021

13

Ľudia a udalosti TRINÁSTA KROJOVÁ ZÁBAVA ZDRUŽENIA ŽIEN MATKINO SRDCE V LALITI

Žatva úsmevov a dobrej nálady Juraj Pucovský

T

uctovú šnúru krojových zábav, ktoré od roku 2008 organizuje Združenie žien Matkino srdce v Laliti, vlani prerušil mimoriadny stav v dôsledku

Predovšetkým ženy, staré mamy a mamy vo viacerých našich dedinách znova sa poprehŕňali v starých skriniach, vybrali sukne, oplecká, mužské tkané košele a deväťpolové gate...

Chlapi zasa namastili bačkory,

hodine sa začal program po príhovore moderátora Rastislava Zorňana, redaktora Novosadského rozhlasu, a prívete predsedníčky Združenia žien Matkino srdce Márie Mackovej. Slovo na úvod patrilo domácim, z ktorého sme sa dozvedeli, ako v lalitskom chotári voľakedy žali pšenicu, mlátili, mleli, piekli chlieb, ale aj to, ako v dedine pospevovali, či recitovali: Tancikova mašina (mláťačka) po ulici prášila, zaprášila firange (záclony na oknách), vy Anna Čapeľová

Nušićovci v tanci

pandémie koronavírusu. A tak po ročnej prestávke v najmenšej dedine Odžackej obce v nedeľu popoludní 18. júla 2021, na nádvorí Domu kultúry opäť sa stretli milovníci krojov našich

nakuli kosy, pripevnili na nich takarovy (ohnuté prúty ukladajúce skosené radky na ešte stojacu pšenicu), aby ženy –hrstiarky kosákmi mohli ľahšie hrsťovať zbožie a ukladať pekné snopy.

nedeľu na betónovom nádvorí lalitského Domu kultúry. Možno práve preto do Lalite prišlo aj menej predstaviteliek ženských spolkov, menej bolo aj divákov, z ktorých väčšina hrdinsky sedela takmer dve hodiny na horúčave, akú máme iba v kanikule, kým si len menší počet ľudí našiel aký-taký úkryt povedľa múrika, v chládku niekoľkých stromov zo susednej záhrady.

Chceme poznamenať, že všet-

Dejana Salajiová Štefánikovci: tanec na počesť pšenice

predkov, všelijakých starožitností, takpovediac ochrancovia zvykov a obyčají predovšetkým Slovákov, ale aj Srbov a ostatných národov žijúcich na tejto našej žírnej rovine.

14

www.hl.rs

Uhádli ste, témou tohtoročnej 13. Krojovej zábavy bola žatva v minulosti, keď sa všetko robilo ručne. Bola to veľká namáhavá lopota, zaprášená, únavná práca vo veľkom úpeku, aký bol aj minulú

Informačno-politický týždenník

ky spolky a združenia v rámci Asociácie slovenských spolkov žien vážne pochopili tému, do Lalite prišli dobre prichystané a vystrojené do žatvy, akú už najčastejšie môžeme vidieť iba na dobových fotografiách.

Niekoľko minút po pätnástej

Katarína Zorňanová

ste chlapci bitange (najjemnejšie povedané nezbedníci)... Potom sa členovia lalitského KUS Branislava Nušića predstavili tancom z Báčky a Banátu Ajd na rogalj, momče, ktorý nacvičil Radoslav Radojčić. Trojica z Petrovca vyrozprávala o žatve z ich chotára a diváci obdivovali, aký roh s oslou na ostrenie kosy pripevnený okolo pása a slamený klobúk mal kosec a žena hlinený džbán na vodu. Podobne hovorili aj členky etnosekcie zo Selenče, pričom usilovné dievčatká ukázali, ako sa po žatve na strnisku zbierali klasy.

Do roboty chtivé Pazovčanky neodolali zaspievať tú známu: Keď sa v Brehách žito tlačilo..., a vieme aj prečo. Pivničanky veľmi verne predstavili žatevný oblek, ale aj „kosca – ženu“, hrsťárku a provislárku, ktorá prestierala povriesla. Keď svokra zo Silbaša rozkázala svojej neveste z obroč• ĽUDIA A UDALOSTI •

a potom si obe ešte glgli z fľašky dobrej domácej morušovice... Kto tomu, najmä u nás vo Vojvodine, môže odolať!

V mene domácich členovia KUS Štefánik zatancovali choreografiu Anny Turčanovej Žitečko, zaspievali mladučké sólistky Michaela Šimeková a Adriana Lamošová. Členky Združenia Zlatne niti z Deronjov sa V Laliti sa hovorilo Tancikova mašina... pochválili, že je ich dedina najznámejšia nej kapsy vyberať jedlo, mnohým vďaka chutným pampúchom, v obecenstve sa v ústach začali a pritom majú najlepších tamzbiehať slinky, hoci im bez fľašky burášov. Názov Združenie žien

Pazovčanky si zaspievali Keď sa v Brehách...

vody boli veľmi suché. Boli tam slaninka, klobása, peceň horúceho chleba, paradajky, cibuľa,

Bačko Vranje samo osebe hovorí, že jeho členky pestujú zvyky a obyčaje z rodného kraja známej

krásavice Koštany. Účastníci a diváci 13. Krojovej zábavy si mohli obzrieť výstavu Laliťana Miroslava Farkaša, ktorý zhotovil verné makety všetkých evanjelických kostolov v našej krajine, ale aj niekoľko katolíckych a pravoslávnych sakrálnych objektov.

Silbašanky si pripomenuli, že aj Milan Rúfus píše: Osobitnou atrak- Chlieb náš každodenný ciou bolo neustále premietanie filmu na javiskovej Gračca (nezúčastnili sa v prograstene Krajcom chleba vonia, ktorý me), prebiehala v dobrej nálade a ovzduší, ktoré vie vytvoriť selenčská skupina Maks a jej šéf Ján Dobrík.

HOSTIA V LALITI Na 13. Krojovej zábave v obecenstve boli aj predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM Anna Čapeľová, zástupkyňa predsedu Obce Odžaci Dejana Salajiová, evanjelickí kapláni – administrátori v Laliti a Selenči manželia Zuzana a Miroslav Poničanovci, predstaviteľka Asociácie slovenských spolkov žien Katarína Zorňanová, Petrovský kosec v slamenom klobúku, predseda lalitského MOMS s oslou v rohu za pásom Jaroslav Múdry a predstavitenakrútili v roku 1979 za účasti lia vzdelávacích, spoločenských, členov lalitského KUS Štefánik. kultúrnych a iných štruktúr v LaliZábava s tancom, spevom, veče- ti. Vo svojich príhovoroch vyjadrili

Obecenstvo na opravdivom úpeku

Selenčské dievčatá zbierajú klasy po žatve • ĽUDIA A UDALOSTI •

rou a tombolou pre účastníkov spomenutých spolkov, po jednej Hložančanke a Kulpínčanke, ako i členiek združení z Odžakov, Karavukova – Koštana a Báčskeho

obdiv lalitským ženám, popriali im ďalšie úspechy a sľúbili podporu, aby sa toto pekné podujatie rozvíjalo a nezaniklo.

30 /4969/ 24. 7. 2021

15

Ľudia a udalosti ZBOR SEAVC V BÁČSKOM PETROVCI

Prípravy na 200-ročnicu od výstavby kostola Jaroslav Čiep

C

elosvetová chrípková pandémia poznačila v minulom, ako aj v tomto roku celkový zachodený život spoločnosti. Mnohé inštitúcie boli limitované danými zdravotnými opatreniami, mnohé podujatia boli zrušené, realizácia obsahov a vôbec aj celková práca bola hatená. S cieľom dozvedieť sa, ako to bolo a ako je v súčasnosti v petrovskom evanjelickom cirkevnom zbore, oslovili sme farára Jána Vidu, ktorý nám podrobnejšie hovoril aj o aktualitách v tomto zbore.

Ján Vida, farár petrovský

– Naša drahá Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku a, samozrejme, náš cirkevný zbor sa predovšetkým držia svojho poslania, a to je zvestovať Božie slovo a prisluhovať sviatosti. Aj napriek pandémii, ktorá zasiahla aj našu krajinu, hneď po vyhlásení mimoriadneho stavu sme boli prinútení prerušiť jednotlivé skupiny alebo zložky, ktoré fungujú pri našom cirkevnom zbore. Snažili sme sa aspoň zachovať služby Božie, ale vyhláse16

www.hl.rs

ním zákazu vychádzania v našej krajine boli pozastavené aj tie.

To sa dialo v minulom roku v tej prvej vlne, alebo v prvej etape ohrozenia. Potom sa v máji začali konať služby Božie a postupne sme začali aj s rannými modlitbami, nešpornými službami, kým ostatné aktivity aj ďalej boli prerušené. V druhom a treťom ohrození, v júli a potom ku koncu roka sme sa nedali zmiasť, ale hlavné služby Božie v našom petrovskom chráme boli každú nedeľu, pokiaľ ostatné aktivity sa nekonali. Jedine, čo sme ešte v minulom roku stihli, bola príprava konfirmandov, ktorá bola prerušená v marci a začala sa v septembri, a konfirmáciu sme mali v októbri. Koniec roka bol tiež takým ohrozením, služby Božie sme mali v dvoch termínoch: o pol deviatej a o pol jedenástej, keď na prvé prichádzala veková kategória nad 70 rokov a na druhé do 70 rokov. Pre deti sme neuskutočnili štedrovečernú slávnosť, ale niekoľko dní pred Vianocami sme si zavolali deti na detské služby, kde im boli podelené vianočné balíky a tiež potom služby venované Vianociam.

Ako je to v aktuálnom roku?

– V tomto roku sa nám to zdalo sľubne, ale situácia sa zase zhoršovala. Služby Božie sme od 1. januára mali pravidelne v tom riadnom termíne, s nešpornými službami sme ani nezačali, v pôste sme mali večerné služby Božie, 6 týždňov ranné modlitby, ktoré boli potom aj prerušené. Spevokol sa stretol iba vo februári, keď pripravil Svetový deň modlitieb, a detská besiedka nebola. Konfirmáciu sme hneď od začiatku pripravovali na júl, ako to bolo voľakedy v Petrovci, a s inými aktivitami

Informačno-politický týždenník

sme vôbec ani nezačínali.

Vo verejnosti je prajné hodnotenie aj rozhlasovej relácie aj pre tých, ktorí nechodia do kostola...

– Hneď po príchode do Petrovca ešte pred šiestimi rokmi bola zrodená myšlienka, aby sme takú reláciu pripravovali prostredníctvom Petrovského

naše ochotné cirkevníčky sa stretávajú na ekologickom krúžku, teda na úprave dvora a farských záhrad okolo kostola a fary. Všetky ostatné aktivity od jari nie sú v našom cirkevnom zbore. Ani zatiaľ nebudú a uvidíme, kedy sa situácia zlepší.

Môžem povedať, že nielen korona, ale aj celková nálada nášho

Po rozobratí píšťal organu v kostole zostala len drevená kostra

rozhlasu, ale nemali sme takú priazeň z oboch strán a muselo to dozrieť. A dozrelo to práve v čase tejto pandémie.

Z iniciatívy Kataríny Melegovej-Melichovej sme sa rozhodli, že budem pripravovať tieto náboženské relácie. Začalo sa to nedeľu za nedeľou a môžem povedať, že už rok a pol takto pravidelne pripravujem náboženské relácie, ktoré sú dostupné poslucháčom, ktorí si môžu vypočuť kázeň, nábožnú pieseň, liturgiu na danú nedeľu alebo sviatok.

V súčasnosti sú aktívne zložky, ktoré pôsobili pri cirkvi?

– V súčasnosti máme hlavné služby Božie, ktoré sú v nedeľu o pol desiatej predpoludním,

národa v prostredí nás k tomu núti. A nemôžeme sa vyhovárať iba na koronu, že toto nepôsobí.

V posledných rokoch sa vykonali značné renovácie starej fary, vonkajška a vnútra kostola a iného. Už je všetko ukončené?

– Vďační sme za každé prostriedky, ktoré náš cirkevný zbor má, najmä z obrábateľnej pôdy. Aj v tomto roku sme niektoré prostriedky vyčlenili na renováciu. Vymenili sme aj odkvapové rúry na starej farskej budove. V súčasnosti sme mali jeden projekt s Obcou Báčsky Petrovec, keď sme pre detskú besiedku do starej fary zabezpečili projektor, nový počítač, tlačiareň, skener... Vybavili sme • ĽUDIA A UDALOSTI •

Budova novej fary ešte nie je celkom dokončená

ich technikou. Pred nami je práca, ktorej sa chceme venovať – a to je dokončenie novej farskej budovy, ktorá bola začatá roku 1991, rovno pred 30 rokmi, a ešte stále horná časť nie je dokončená, takže teraz v jeseni by sme sa chceli práve tomu venovať, a potom nás očakávajú aj finálne práce ohľadom organu. Do konca tohto roku je nám sľúbené hlavným majstrom Tiborom Aprom z Báčskej Topoly a majstrami, ktorí na tom pracujú, že on bude dokončený,

zreštaurovaný a daný do funkcie. K tomu najviac sa tešíme na rok 2023, je to 200-ročnica nášho kostola a všetky tieto práce plánujeme ukončiť do toho roku. Ten bude jubilejný pre náš cirkevný zbor a zároveň pripravíme aj rôzne podujatia.

Počas celého roka budú prebiehať oslavy, samozrejme, ak sa to všetko bude dať uskutočniť, ale plán je pripraviť a dôstojne zasvätiť túto 200-ročnicu nášho kostola.

Letné aktivity pre žiakov v petrovci

Detské letné pobavenie Jaroslav Čiep

A

ktivisti združenia YMCA Serbia aj tohto leta prichystali detské letné pobavenie pre mladších spoluobčanov. Už začiatkom leta vyzvali deti a zároveň rodičov detí oboznámili, že tohtoročné letné prázdniny môžu pre tunajšie deti byť zaujímavejšie, aktívnejšie a obohatené rôznymi novými poznatkami. Združenie YMCA Serbia pripravilo letný kemp pre deti vo veku 7 až 12 – 13 rokov,

znatkov, ktoré nadobudnú, sú aj fyzicky aktívne, lebo bicykel je ich dopravným prostriedkom, ktorý používajú na to, aby sa dostali na dané miesta. Schádzajú sa ráno o 9. hodine a spolu sa bavia do 15. hodiny.

Kristína Peškirová nám v mene združenia prezradila, že tentoraz harmonogram detského letného pobavenia prvej skupiny obsahuje návštevu detí Policajnej stanice, hasičského zboru, knižnice, gymnázia, jazdeckého klubu, najstaršieho domu, poľnohos-

Z návštevy Policajnej stanice Báčsky Petrovec

podárskeho múzea a kaštieľa v Kulpíne. Zoznámia sa aj s výrobnými kapacitami v podniku Stilby. Okrem bežných denných obchádzok jednotlivých punktov každý deň pre nich zorganizovali aj kreatívne dielne a edu-

kačné hry v sídle združenia vo Vrbare a záverečne aj športový deň a kamarátenie v prírode na kanáli. S deťmi sa v prvej skupine bavia a sprevádzajú ich aktivisti Nataša Kíniková, Martin Krajčík a Natália Daniela Cerovská. V druhej skupine Martina vystrieda Sára Krížovová. Pre každú skupinu si naplánovali účasť zo 20 detí a presne taký počet záujemcov sa aj prihlásil na toto podujatie. Tento kemp podporil aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a sčasti sa aj sám financuje.

Inak mládežnícke združenie YMCA v Báčskom Petrovci s letným pobavením pre žiakov nižších ročníkov základnej školy pod heslom Spoznaj svoje pro-

Presun kempistov na bicykloch

ktorý plánovali uskutočniť v dvoch termínoch: od 19. do 23. júla a od 26. do 30. júla. V priebehu týchto piatich dní sa deti môžu zoznámiť s inštitúciami, podnikmi a rôznymi tunajšími aktivitami. Okrem nových po• ĽUDIA A UDALOSTI •

stredie štartovalo pred desaťročím. Táto letná aktivita pre žiakov celé tie roky bola nielenže zábavná, ale aj prospešná. „Som vlastne hrdá, že to prežilo desať rokov a prešli tým generácie detí, z ktorých sú mnohí dnes už dospelí ľudia, ale im to utkvelo v pamäti a v dobrom si na toto spomínajú dodnes. Aj v súčasnosti sa mi prihovárajú, že im tá skúsenosť bola užitočná, že im bolo pekne a že sa niečo nové aj naučili a získali skúsenosti,“ prezradila nám svoje dojmy o prejdenej desaťročnej ceste tohto letného detského tábora dlhoročná administrátorka združenia Hana Tanciková.

Foto: J. Čiep a z archívu YMCA Serbia

30 /4969/ 24. 7. 2021

17

Ľudia a udalosti OPÝTALI SME SA KULPÍNČANOV, AKÉ MAJÚ PLÁNY NA LETO

Dovolenka – kde a ako?

Katarína Gažová

S

ezóna dovoleniek je v plnom prúde. Ľudia sa tešia, že predsa tohto leta môžu vycestovať po kritickej situácii s pandémiou koronavírusu a vlaňajšej

Nataša Zimanová

nemožnosti takmer nikam odísť na dovolenku. Keď situácia s vírusom povolila u nás a aj v iných štátoch, ktoré vyhlásili, že prijímajú turistov, mnohé rodiny si už zabezpečili dovolenku pri mori. Či už pobudnú v Čiernej Hore, pre ktorú sa rozhodli aj mnohí Kulpínčania, lebo tam netreba žiadne povolenie, len osobný preukaz, alebo aj niekde ďalej, ako napríklad v Grécku, kde je už iná procedúra pre turistov… Možnosti navštíviť more alebo odísť na iné destinácie potešila v tomto roku aj dospelých, ale najviac iste deti. O tom, ako

18

www.hl.rs

sa rozhodli niektorí Kulpínčania, kde budú cestovať, či si zvolili dlhšie alebo vzdialenejšie destinácie, hovoríme v ankete o plánoch na letnú dovolenku.

Nataša Zimanová: – Toto leto nemáme naplánovanú dovolenku k moru.

Nie sme očkovaní, a preto si nemôžeme dovoliť väčšie zájazdy k moru.

Vlani bola situácia veľmi neprajná, keď šlo o cestovanie. Ani minulé leto som so svojou rodinou necestovala v dôsledku pandémie. Verím, že každý z nás si predsa môže dovoliť odísť aspoň na nejaký minivýlet a aj vtedy kvalitne tráviť čas s rodinou.

Nemusí to byť žiadny luxus, stačí len zmeniť aspoň na chvíľku prostredie, a aj to nám, pravdaže, prospeje.

Veď nie nadarmo sa tomu hovorí, že šťastie je v maličkostiach. V našom prostredí ľudia ešte stále majú výhovorky ohľadom nedostatku času alebo peňazí, aby nikam neodišli zo svojho prostredia.

Ale predsa som si všimla, že sa táto skutočnosť pomaly mení, čo je pozitívne.

Dúfam, že do konca leta s mojou rodinou niekam odcestujeme, hoci aj na taký kratší výlet – len nech ten čas ako rodina strávime spolu a bude to pre nás všetkých príjemné a krásne.

Kristina Novakovová: – Už roky chodíme k moru do Čiernej Hory. Aj tohto roku sme si naplánovali letova-

Informačno-politický týždenník

nie na koniec júla. Letovať budeme ako rodina v meste Bar – Šušanj. Táto lokalita sa

mestečku Bijela. Bolo to príjemné letovanie, na ktoré si s potešením spomínam, lebo som vtedy pocítil, ako je skutočne oddychovať pri mori počas leta a nepracovať. V iných prípadoch šlo iba o pracovné záväzky a nebolo času na užívanie letnej dovolenky pri mori.

Tohto roku som od svojich najbližších ako darček k odchodu do výslužby dostal letovanie v Grécku. Príjemne ma prekvapili a potešili, takže letovať budem po prvýkrát v Grécku. Keď ide o povolenia, ktoré potrebujem, nie je nič komplikované, očkoval som sa ešte v

Kristina Novakovová

nám páči a zodpovedá nám aj pre deti, ktoré sa veľmi tešia na chvíle pri mori. Máme dobrú skúsenosť a najviac sa nám tam páči pláž, ktorá je krásna, veľká, vysadená stromami. Sú na nej ihriská pre deti, čo je pre nich veľká radosť. Aj s ubytovaním sme tam vždy spokojní, lebo je krásne, čisté a cenovo výhodné. S majiteľmi ubytovania si rozumieme, sú to veľmi milí ľudia. Tešíme sa spolu s deťmi na letovanie a cestu a oddych pri mori.

Todor Radanov

Todor Radanov: – Celý rad rokov som pracoval ako turistický sprievodca. Neraz som sprevádzal aj skupiny turistov k moru, ale som tam s nimi nezostával. Pamätám si iba jeden prípad, keď ma cestovná kancelária požiadala, aby som zostal so skupinou detí a ich učiteliek v čiernohorskom

januári, takže to potvrdenie mám, a to mi stačí – žiadajú totiž spomenuté potvrdenie alebo negatívny PCR test, takže koncom júla odcestujem na zaslúženú dovolenku, bez záväzkov a k tomu aj po ukončení pracovného veku, čo je pekný a užitočný darček pre mňa.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

STAROPAZOVČANIA V BINGULI A ERDEVÍKU

Koncert Tílie spojený s výletom Anna Lešťanová

svojimi hosťami – Jánom Filipom a Alžbetou Jašovou, dlhoročnými iešaný spevácky zbor staropazovskými cirkevníkmi, Tília v Starej Pazove, ktorí zaspievali z Tranoscia niektorý pracuje pod ve- kdajšie pesničky. dením Anny Đurđevićovej, vyKázeň na tému z biblického stúpil v sobotu 10. júla v kostole citátu Dokonalá láska vyháňa v Binguli. Okrem koncertu Tílie, strach mal farár Feldy, ktorý nám povedal, že sa v nej bazíroval na to, že počujeme rôzne negatívne informácie, žiaľ, aj z médií, a obávame sa, ako bude ďalej aj s covidom. „Božie slovo nás učí, keď sme v tej Božej láske, aj keď máme byť opatrní, predsa netreba, aby Z koncertu Miešaného speváckeho zboru sme prepadli tomu nezdravému strachu, Tília v Binguli ale mali by sme byť ktorý sa úspešne predstavil cyk- obklopení tou láskou, ktorá nám lom nábožných piesní, konali sa dáva tú duchovnú radosť, a ten tam aj služby Božie a na starosti negatívny strach odchádza vtedy, ich mal Igor Feldy, senior sriem- keď si uvedomíme, že nás Boh sky a farár staropazovský, ktorý miluje a že aj my žijeme v láske jedni s druhými, takže sa nemáme čoho báť, všetko zvládneme,“ povedal farár Feldy.

Jednodňový výlet organizoval Miešaný spevácky zbor Tília a keďže pozvanie zúčastniť sa na ňom rada prijala aj farárska rodina, pán senior sriemsky I. Feldy to dobre koordinoval, aby v binguľskom kostole boli aj služby Božie. Pre nielen domácich viery z tejto sriemskej dedinky, ale aj okolitých slovenských prostredí usporiadanie koncertu so službami Božími Služby Božie v binguľskom kostole znamenalo v zmysle povzbumal na starosti farár Igor Feldy denia mnoho. V týchto popandemických ťažkých časoch je už pár rokov i administráto- je dobre posilniť sa duchovne rom v binguľskom cirkevnom a návštevy medzi prostrediami zbore. Namiesto služieb Božích sú veľmi vzácne. Pred službami v nedeľu sa tentoraz konali deň Božími a koncertom Binguľčania skôr. V rámci nich vystúpil aj tento svojich hostí srdečne privítali s renomovaný miešaný zbor so občerstvením v miestnostiach

M

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Spoločná fotografia na pamiatku

tamojšieho slovenského spol- pripomenula vedúca zboru Tília. ku. Aj napriek aktuálnej žatve a Druhou časťou tohto jednodmnohým povinnostiam prítomní ňového zájazdu Tílie bol krásny v binguľskom kostole mali možnosť zúčastniť sa služieb Božích a vypočuť si časť repertoára s nábožnými piesňami staropazovského zboru Tília. Vedúca A. Đurdevićová je veľmi spokojná s ich najnovším vystúpením, všetko sa konalo spontánne a bez trémy, čo je aj dô- U Kubečkovcov v pivnici ležitým momentom pri vystúpení, lebo zaspievali tam výlet do Erdevíka, kde navštívili z celého srdca. „V Binguli sme manželov Ruženku a Juraja Kusa výnimočne dobre cítili, za čo bečkovcov, ktorí tam vo svojich sme povďační našim hostiteľom,“ vinohradoch dopestúvajú kvalitné hrozno a z neho vyrábajú špičkové víno. Presbyter J. Kubečka, ktorý je aktívny aj v Starej Pazove, aj v Erdevíku, im ukázal, ako sa v tomto letnom období s veľkou láskou stará o svoju vinicu a zaoberá sa tam čoraz populárnejšou vidieckou turistikou.

Svojim spoluobčanom, tentoraz hosťom, vyrozprával o procese výroby vína, pestovaní viniča...

Boli to, ako hovoria účastníci zájazdu, príjemné chvíle strávené v peknej spoločnosti a v relaxujúcej prírode.

V mene cirkevného zboru v Starej Pazove dozorca Michal Gireg (sprava) odovzdal knižné darčeky Jurajovi Kubečkovi

Foto: z archívu slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Starej Pazove

30 /4969/ 24. 7. 2021

19

DETSKÝ KÚTIK

Letná nálada

Martina Sklabinská, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského v Kul píne

Letné voľno, letná pohoda, letné počasie nám zlepšujú náladu. Často nám ju môže zlepšiť aj dobrá spoločnosť, pekná kniha, páčivý film, cestovanie alebo hocičo, čo máme radi a čomu sa počas letného obdobia môžeme viac venovať. Žiaci a škôlkari z Kulpína letnú náladu vidia ako hrejivé slniečko, pestrofarebnú mozaiku, pestré papagáje, voňavé pestrofarebné kvietky, krása motýľov, modrosť neba, bzučanie usilovných včeličiek. Letnú náladu nám môže dotvoriť aj radosť zo života, z letnej zábavy, z veselosti a šantivosti vás milé deti. Akú máte letnú náladu vy milí kamaráti?

Katuša

Anela Lakatošová, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne Marcel Vida, 4. a enského v Kulpíne

ZŠ Jána Amosa Kom

Michaela Melichová, 5,5-ročná, PU Včielka Kulpín 20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Marián Mučaji, 4. a ského v Kulpíne Komen ZŠ Jána Amosa

Motýľ

S maminkou som si pozrela krásne video o motýľoch. Vo videu sa spomínal motýľ Jason. Bol to biely motýľ s červenými a bielymi bodkami na krídlach. Motýľ lieta od prvých ranných lúčov, až kým nezapadne slnko.

Navštevuje rastliny, ako sú bodliaky, nevädze, pichliače, ďatelinu a klinčeky. Život motýľov začína párením. Po niekoľkých dňoch samička kladie vajíčka na zem a na suché bylinky. Na jednom mieste nakladie tri vajíčka. Na jar sa liahnu z nich húsenice.

Húsenice sa kuklia na zemi. V kukle sa vyvíja motýľ. Motýle sa liahnu na začiatku leta, lietajú približne tri týždne a olizujú nektár z kvetov.

A takto to ide každý rok dokola.

Tea Kuštrová, 5,5-ročná, PU Včielka Kulpín

• DETSKÝ KÚTIK •

Petra Petrášová, 1. 1, ZŠ maršala Tita v Padine

pixabay.com

Martin Babiak, 4. a ZŠ Jána Amosa Komens kého v Kulpíne

Una Popadićová, 5,5-ročná, PU Včielka Kulpín

30 /4969/ 24. 7. 2021

21

Ľudia a udalosti Z KOREŠPONDENCIE ELENY M. ŠOLTÉSOVEJ (4)

Listy Timrave Miroslava Ožvátová

K

orešpondencia Eleny Maróthy-Šoltésovej a Boženy Slančíkovej-Timravy čitateľom priblíži ich tvorbu, postavenie a ich význam v našej literatúre, ako aj ich priateľstvo. Listy sú aj svedkami vtedajších spoločenských pomerov. Ich korešpondencia sa začala nedlho po Timravinom vstupe do literatúry. Predtým Timrava uverejňovala v peštianskych Slovenských novinách a čoskoro prestúpila do Slovenských pohľadov. Obidve spisovateľky patria do prúdu kritického realizmu, Timrava celou svojou tvorbou a Šoltésová svojou kritickou činnosťou.

Turč. Sv. Martin 20. júna 1912 Drahá slečna Boženka, poneváč neviem, či sa Vám dostanú do ruky politické slovenské časopisy, v ktorých tento pripojený americký súbeh[1] bude riadne uverejňovaný, „Živena“, v ktorej je tiež už vysádzaný, vyjde snáď len o týždeň (v najlepšom páde, lebo v kníhtlačiarni nestačia), nuž Vám ho chcem takto súkromne čím skôr doručiť, aby ste si ho prečítali a – nabrali chuti zúčastniť sa ho. Novela zo slovenského pospolitého života na jeden oktávový hárok (to nie je viac ako 16 strán terajšej „Živeny“, ale menej môže byť, lebo ona je z väčších oktávových formátov), a 750 kor. a čo len tých 500 kor. získať, to by sa veru odplatilo. Je ono isté, že na túto skvelú odmenu mnohí budú číhať, bezpochyby hodne prác sa ta zašle, ale ja trúfam, že i tak Vaša bude patriť rozhodne k tým lepším, ktoré majú výhľad na odmenu. Akže by ste však predsa aj mali „pech“, čo sa najviac tým najlepším zvykne pritriafať, ak by si americká jury[2] nevedela oceniť jemné, ukryté pôvaby Vašich prác, nuž konečne moc nereskírujete. Novelka sa tu doma umiesti i niečo donesie, ačpráve ja myslím, že by ju oni i v tom páde zadržali tam a keď nie konkurzuálnym, aspoň riadnym spôsobom honorovali. Ja by Vám z celého srdca priala, aby ste v páde zúčastnenia sa vyhrali už či prvú a či aspoň druhú odmenu, keď tu doma, v tejto našej nekonečnej mizérii, temer bez hmotnej odmeny musíte dávať svoje dobré práce. Ak by Vám či korigovanie (pravopis, slovosled atp.), či odosielanie práce robilo nejaké ťažkosti, by som Vám ja veľmi vďačne bola v tom na pomoci. Ak chcete, môžete novelku poslať sem, ja Vám ju i prekorigujem,[3] i dám (tu doma, napr. mojej neveste,[4] pri úplnej diskrétnosti, že o tom nik nebude vedieť) prepísať, i odošlem ju na patričné miesto. No urobte tak, ako Vám je vhodnejšie. Čo oni rozumejú pod tým „pospolitým slov. životom“, z ktorého má byť vzatá téma práce, neviem presne; totižto neviem, či má 22

www.hl.rs

byť ľudová a či spoločenská. No Vy ste na jednom i druhom poli doma, v živote našom sú oba živly zmiešané, nuž napíšte novelku takú, kde sa ľud stýka s inteligenciou, čo sa deje na každej dedine. A to je práve Vaša doména.

Termín je trochu krátky, najviac jeden mesiac, lebo koncom júla aby sa už odosielala, žeby na termín došla ta. Rozhodnite sa a prichyťte sa k dielu! Najlepšie by bolo, pravda, keby ste ju už mali hotovú alebo aspoň načrtanú, a len ju dohotoviť.

Poznamenávam, že ja sama nekonkurujem, môžete mi teda uveriť, že by som Vám celkom z čistého srdca prajela úspechu.

Vaša práca, čo ste nám dali do „Živeny“,[5] je veľmi dobrá – iste jedna z najlepších Vašich spoločenských. Verná, pravdivá psychológia, každá osoba má svoju rozoznateľnú „dušu“, tak ako v samom živote. A to máloktorý spisovateľ vie podať. Nedarmo Vás stála toľko trudenia a námahy ducha.

Mne krem toho Vaše práce sú milé preto, že je pečať nášho kraja na nich – vidím v nich všetko, čo som za mladi sama nepozorovala.

[1] tento pripojený americký súbeh – Národný slovenský spolok v Spojených štátoch amerických vypísal súbeh na literárne práce pre slovenských spisovateľov a slovenských študujúcich vo viacerých kategóriách. Medziiným aj „na pôvodnú novelu s tematom zo slovenského pospolitého života nepre-

sahujúcu oktávny tlačený hárok. Prvá cena 150 dolárov“. Práca mala byť poslaná na adresu predsedu Národného slovenského spolku do 10. augusta 1912. Timrava poslala na súbeh svoju prózu „Mocnár“, no nebola ani odmenená a, zdá sa, ani uverejnená v americkej tlači.

[2] jury (z lat.) – umelecká porota [3] Vám ju i prekorigujem – pretože Timrava za Rakúsko-Uhorska nemohla chodiť do vyšších slovenských škôl, nepísala správnym slovenským pravopisom. Kým bola Šoltésová redaktorkou „Živeny“, opravovala jej práce a Timrava bola spokojná s jej opravami na rozdiel od tých redaktorov a korektorov, ktorí jej menili slová i skladbu. Ba písala to i pri vydaní svojich „Zobraných spisov“ Správe Matice slovenskej 7. apríla 1948: „Použite, prosím, ,Pohľady‘ Škultétyho a ,Živenu‘ Šoltésovej, kde boli po prvé zverejňované moje práce a kde mi nebolo nikdy v ničom naprávané okrem pravopisu.“ [4] mojej neveste – ide o Oľgu, rod. Hrušovskú, vdovu po synovi Eleny Maróthy-Šoltésovej Ivanovi, vtedy nedávno zomrelom (17. februára 1912). Bola učiteľkou, zomrela roku 1934.

[5] Vaša práca, čo ste nám dali do „Živeny“ – ide o prácu „Strašný koniec“, uverejňovanú v „Živene“ III, 1912 Zdroj: Zlatý fond denníka SME

Božena Slančíková-Timrava­štvrtú triedu meštianskej školy skončila v Banskej Bystrici. Po otcovej smrti r. 1909 sa z Polichna presťahovala do Ábelovej, kde sa r. 1919 stala opatrovateľkou v materskej škole, od 1929 žila na dôchodku, od r. 1945 bývala v Lučenci. Celý život zápasila s existenčnými problémami. Je vrcholná predstaviteľka druhej fázy slovenského realizmu. Jej literárny vývin ovplyvnili súkromie, život nevydatej ženy v zapadnutom novohradskom kraji a rodinné literárne tradície. Písala črty, poviedky a novely z dedinského a spoločenského života. V rukopisnom zošite s názvom Pesničky sa zachovali jej verše z rokov 1886 – 97.

Tlačená prvotina Za koho ísť? (1893) vyšla v budapeštianskych Slovenských novinách.

Námet poviedok a noviel čerpala z prostredia vidieckej inteligencie, poznačené autobiografickými prvkami, iné venovala vysťahovalectvu a problémom vlastníctva.

Zdroj a foto: litcentrum.sk

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z obsahu Vreckoví hrdinovia a hra so zahodenými vecami

s. 3

Viachlasy v poézii Juraja Kuniaka

s. 4 – 5

Hudba: ImiAFan

s. 6 – 7

Nový Sad 24. 7. 2021 Ročník XXXVIII Číslo 7/442

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

P U B L IK ÁCIE

Festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli v kontexte folklórneho hnutia vojvodinských Slovákov (E. Viliačiková, I. Grujić Litavský, J. Števková: Slovom a obrazom o dvanástich ročníkoch festivalu zvykov a obyčají V aradáckom šírom poli. Báčsky Petrovec : Matica slovenská v Srbsku, Miestny odbor Matice slovenskej v Aradáči, 2020, 160 s.)

Katarína Mosnáková-Bagľašová

„F

olklórne festivaly sú významnými kultúrno-spoločenskými podujatiami so špecifickou programovou skladbou. Predstavujú zložitý interdisciplinárny projekt, na ktorom sa podieľajú rôzne zložky – edukačné, umelecké, odborné, technické, produkčné atď.

Všetky tieto musia na úrovni súčasnej projektívnej kultúry tlmočiť umelecké hodnoty folklórneho – predovšetkým amatérskeho – hnutia. V uvedení musia tvorcovia hľadať taký model, ktorý sa nespreneverí odborným aspektom národopisným, dramaturgickým i scénicko-realizačným a popritom každé z podujatí by malo mať čo najširší divácky ohlas či dopad.“ Túto definíciu folklórnych festivalov ešte v roku 1986 uverejnil folklorista Miloš Šípka v zborníku príspevkov zo seminára o smerovaní folklórneho hnutia v Stredoslovenskom

kraji na Slovensku. Slovenské folklórne hnutie nebolo však rozšírené iba na Slovensku.

Svoju genézu, postupný pre-

chod od folklóru (autentické prejavy tradičnej ľudovej kultúry v prirodzenom prostredí a s pôvodnými pracovnými, obradovými a inými funkciami) k folklorizmu (folklórne prvky na scéne, inštitucionálne zastrešené a zastúpené v rôznych

kultúrnych odvetviach – literatúre, divadle, výtvarníctve...) a rôzne metamorfózy malo aj v kultúre vojvodinských Slovákov. Nebolo však celkom v súlade s tým, ako sa folklórne hnutie realizovalo na Slovensku, ale vychádzalo z vlastných pomerov, spoločensko-ideologických cieľov krajiny a národných tendencií samotnej komunity. A práve s vývojom folklórneho hnutia vojvodinských Slovákov súvisí aj zakladanie našich folklórnych skupín a súborov a následne aj festivalov, prostredníctvom ktorých sa prvky tradičnej ľudovej kultúry začali kultivovať, extrahovať z prirodzeného prostredia a nadobúdať druhý život, život na scéne.

Folklór bol predmetom uvedomelej pozornosti u intelektuálov z radov vojvodinských Slovákov už v 19. storočí.

Svedčí o tom zberateľská práca hložianskeho farára, básnika a kultúrneho dejateľa Juraja Rohoňa (1779 – 1831), ktorý zbieral zvyky, obyčaje, ale aj ľudové piesne. Časť jeho zberateľskej činnosti nájdeme v Národných spievankách Jána Kollára, ale tiež aj v rukopise v Széchényiho knižnici (Országos Széchényi könyvtár) v Budapešti, v pozostalosti Juraja Ribaya.

Avšak najstarší publikovaný text z Vojvodiny zachytávajúci podrobný popis zvykov a obyčají je z roku 1895, a to práve zo Slovenského Aradáča.

Rozsiahly a podrobný popis aradáčskej svadby, s vinšami, piesňami a obyčajami v troch pokračovaniach bol publikovaný v Slovenských pohľadoch, v ročníku XV., v číslach 8, 9 a 10, pod názvom Svadobné obyčaje v Slovenskom Aradáči. Materiál zapísal starejší Michal Goda na podnet evanjelického farára Emila Kolényiho, k čomu bola uverejnená takáto poznámka: „Michal Goda je prostý človek, chudobný, jednoduchý nádenník, ale „pismár“ a „biblista“,

24/II

PUB LIK ÁCIE preto v Slovenskom Aradáči býva temer na každej svadbe starejším. Obyčaje svadobné spísal na vyzvanie farára Emila Kolényiho.“ Myšlienka zapisovania priebehu slovenskej svadby na Dolnej zemi prišla pravdepodobne od redaktora Jozefa Škultétyho, ktorý v tom čase už v Slovenských pohľadoch uverejňoval podobné príspevky zberateľov z územia dnešného Slovenska. Zaujímavé je však pri príspevku Michala Godu, že k materiálu slovenskej svadby v Aradáči nepristúpil iba zberateľskou metódou, ale sa snažil štylizovať ho a podať v poviedkovej forme. Narábaním folklórom v literárnom žánri už teda môžeme hovoriť o začiatkoch folklorizmu u vojvodinských Slovákov.

Na prelome storočí vzniká medzi vojvodinskými Slovákmi silná aktivizácia a národný pohyb, nielen regionálneho, ale i celoslovenského a južnoslovanského hnutia v bývalom Uhorsku, ktorý neutíchol do skončenia prvej svetovej vojny a rozpadnutia Rakúsko-uhorskej monarchie. Medzi Slovákmi v Banáte, Báčke a Srieme sa začína rýchly rozvoj ochotníctva, zakladajú sa peňažné ústavy a postupne sa zriaďujú tzv. čítacie spolky, ktoré sú takmer v každom prostredí predchodcovia neskoršie založených spolkov a súborov. Podobné národné spolky sa následne zakladali aj po roku 1918, keď sa rozpadom Rakúsko-uhorskej monarchie slovenská komunita na Dolnej zemi ocitla v nových štátnych útvaroch. Vtedy sa aj folklorizmus vojvodinských Slovákov začal uberať vlastnou cestou. K jeho rozvoju prispelo založenie Matice slovenskej v Juhoslávii v roku 1932 a následne zakladanie miestnych odborov Matice slovenskej v jednotlivých prostrediach, ktoré o. i. rozprúdili starostlivosť o tradičnú ľudovú kultúru a spustili folklórne hnutie voj-

24. 7. 2021 • 30 /4969/

vodinských Slovákov. Vďaka Matici slovenskej a Sokolským jednotám sa čoraz viac začal na scénu dostávať aj ľudový tanec.

Zo začiatku to bola najmä tzv.

Moravská beseda (prvýkrát bola predvedená na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci v roku 1927 a ujala sa najmä v 30. rokoch 20. storočia) a neskoršie tvorcovia choreografií a folklórne skupiny začali pátrať aj po vlastnom tanečnom materiáli.

Rozbehnutá menšinová stratégia rozvoja kultúry sa zmenila v roku 1948, keď pod vplyvom politicko-ideologických zmien v Juhoslávii miestne odbory a aj samotná Matica slovenská zanikli a začali sa formovať kultúrno-osvetové spolky, ktoré boli priradené ku Kultúrno-osvetovému zväzu Vojvodiny – Oddeleniu pre Slovákov. Tento rok bol pre vojvodinských Slovákov osudový aj z národnostného hľadiska, lebo v čase Rezolúcie Informbyra nebolo možné spolupracovať so Slovenskom, a preto sa musela komunita spoľahnúť sama na seba, na vlastné sily a kapacity.

V kontexte rozvoja kultúry to znamenalo zakladanie spolkov, podpora divadelnej, literárnej a výtvarníckej činnosti, starostlivosť o tradičnú ľudovú kultúru a následné zakladanie festivalov. V 60. rokoch tak vznikli až štyri festivaly – Hľadáme najveselšiu slovenskú osadu v Kysáči (neskôr známe ako Májové stretnutia), V znamení mladosti v Selenči, Chmeľový festival v Hložanoch a Stretnutie v pivnickom poli v Pivnici. Festivaly v Kysáči, Selenči a Hložanoch pomerne rýchlo zanikli, no festival v Pivnici sa zachoval až dodnes.

Následne sa zakladali aj rôzne iné celomenšinové festivaly a prehliadky, ako sú divadelné, hudobné, výtvarné a v rámci folklórnych festivalov sa ako regionálne ujali najmä Folklórny festival Tancuj, tancuj...

v Hložanoch (1970), Detský festival slovenských ľudových piesní Rozspievané klenoty v Kovačici (1992), Detský folklórny festival Zlatá brána v Kysáči (1993) a Festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli v Aradáči (2007). Žriedlom slovenského vojvodinského folklorizmu aj naďalej ostávajú Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci.

Hovorí sa, že náhody neexistujú, a tak azda nebolo náhodné ani to, že o viac ako o jedno storočie od uverejnenia prvého príspevku popisujúceho slovenskú svadbu v Aradáči práve Aradáčania prišli s návrhom založiť festival zvykov a obyčají, ktorý má za cieľ uchovávať a prezentovať zvyky a obyčaje vojvodinských Slovákov prostredníctvom folklórnych kolektívov. A pravdepodobne nie je náhoda ani to, že sa na tomto festivale súbory najčastejšie prezentujú scénicky spracovanými svadobnými zvykmi a obyčajami. A ako sa dozvedáme z dokumentácie tohto festivalu, práve prvým tancom, ktorý odznel na tomto podujatí a zároveň aj prvým vystúpením aradáčskych ochotníkov na domácom javisku, bola Svadba v predvedení Folklórnej skupiny pri MOMS Aradáč. Svadobné zvyky z tejto lokality zaujali pozornosť aj Belehradskej a Novosadskej televízie, ktoré natočili dva významné dokumenty: Tradicionalna svadba Slovaka u Aradcu (1973) a Snenie o čepci (1978).

Materiálu a námetov na čerpanie bolo teda hodne. A zakladatelia festivalu V aradáčskom šírom poli si stanovili, že práve zvyky a obyčaje, po ktorých folklórne kolektívy často pátrajú aj v iných lokalitách, budú tie, ktoré každoročne ponúknu svojmu divákovi.

Chvályhodný počin. Ešte väčší prejav uznania majú v tom, že si podujatie dodržalo pôvodný

zámer byť folklórnym „festivalom“ a nie „prehliadkou“, ktoré už predtým boli vo Vojvodine založené a zakorenené. Zo začiatku si tieto stanovené ciele organizátori prísne strážili a žiadali od účastníkov, aby rešpektovali to, že sa na festivale môžu predstaviť iba scénicky spracovanými zvykmi a obyčajami. Snažili sa teda, ako sa v úvodnej citácii tohto príspevku píše, hľadať „odborné aspekty národopisné, dramaturgické i scénicko-realizačné“. Od toho sa z rôznych dôvodov začalo postupne upúšťať. Avšak z roka na rok si zlepšovali vizuálnu identitu, aby podujatie malo čo najširší divácky ohlas či dopad.

K tomu by určite prispelo aj využitie vhodného nádvoria spolku Harmónia a novozaloženého Slovenského domu, kde podľa vízie jednej zo zakladateliek festivalu Anny Bagľašovej mal jedného dňa stáť amfiteáter pre potreby nielen tohto aradáčskeho podujatia.

Bol by to významný krok festivalu, „zložitý interdisciplinárny projekt, na ktorom by sa podieľali rôzne zložky – edukačné, umelecké, odborné, technické a produkčné“. A všetko to so zámerom vyhovieť cieľovej skupine festivalu – návštevníkom a účinkujúcim folklórnym kolektívom.

Predložená kniha o festivale zostavovateľov Erky Viliačikovej, Ivicu Grujića Litavského a Jaroslavy Števkovej je jedným z dôkazov, že organizátorom festivalu záleží na jeho udržaní a rozvoji v súlade so súčasnými smernicami manažmentu festivalov. Na jednej strane uchovávať, dokumentovať, na strane druhej zveľaďovať. A to im aj prajeme – veľa síl, odvahy, inšpirácií a, samozrejme, ochotných ľudí a účastníkov, bez ktorých by sa takéto podujatie nedalo zorganizovať. Nech im je táto kniha svedectvom minulosti a smernicou do nových ročníkov festivalu.

VÝSTAVY

HLAS ĽUDU • OBZORY

LETO V NOVOSADSKÝCH GALÉRIÁCH

Vreckoví hrdinovia a hra so zahodenými vecami Pripravil: Stevan Lenhart

O

aktuálnu výstavu, sa hovorí, že Đorđević zbiera rôzne zahodené materiály, zotiera

hru založenú na kontrastoch: vnútro – vonkajšok, ľudská intervencia – príroda, potláčanie – dominancia.

Podľa slov kunsthistoričky Jeleny Veljkovićovej-Wilsonovej tvorivú prax Aleksandra Đorđevića možno porovnať s entuziazmom a slobodou detskej hry. Sviežosť a nepredvídavosť v tvorbe tohto autora spočívajú v jeho odmietaní realizácie vopred zaplánovaných schém, ideálnych pozícií a zaokrúhlených procesov.

Ten si radšej volí nedostatočnosť a nedokonalosť, pokým prepracúvanie a flexibilita sú v procese rekreácie podSaša Vasiljević: Vreckoví mienené výlučne zákonom chaotickosti masy jedného hrdinovia – potom detského ihriska. ich predchádzajúce významy, * rozoberá ich a znovu aranžuje V klube Tribúna mladých na pracovnom stole, aby ich KC Nového Sadu si možno nakoniec preniesol na obraz. pozrieť výstavu fotografií KarV tom procese, ktorý sa deje neval zvierat Gorana Bendelju podľa automatizmu, mnohé (1958 Belehrad). Vystavené tie „anti-objekty“ prechádzajú práce síce znázorňujú svet spontánnou transformáciou. vtákov a zvierat, ale nejde A tak sa kartón, sadra alebo o obvyklé záznamy reality – skôr sú to poetické a takmer abstraktné obrazy, ktoré sú otvorené pre rôzne interpretácie, na čo poukazuje aj kunsthistorička Branka Milutinovićová. Ako hovorí, tieto nekaždodenné kompozície autor vytvoril vďaGoran Bendelja: Karneval zvierat ka nezvyčajným uhlom pohľadu a predmety z vosku pri prenášaní nečakaným vplyvom svetla na plátno počas maliarskej a optických prvkov, čo umožakcie naturalizujú a pripomíňuje spozorovať magickosť najú všelijaké štruktúry organekonečného výrazu fotografie nického pôvodu, vytvárajúc ako umeleckého média.

25/III

a dary rozdávajú ľuďom, tebe a mne, pričom ani v jednej d 19. júla do 6. augusta chvíli nemyslia na osobné záv galérii Zväzu združeujmy, dokonca ani na svoje ní výtvarných umelcov životy. A sú tu, medzi nami, Vojvodiny (SULUV) v Novom v susedstve, na ulici, v škole.

Sade nainštalovaná je výstava Hrdinovia chvíle, moji Vreckoví obrazov Sašu Vasiljevića pod hrdinovia, bojujúci proti ošúnázvom Vreckoví hrdinovia chanej každodennosti, ktorá – potom. Ide o artisticko-konnám nedovoľuje pomyslieť templatívne obrazy, ktorými na večnosť. autor znázornil osobný zážiAle čo potom? Potom nasletok všeobecnej transformácie dujú kresby, obrazy a koláže. svojich hrdinov z detstva po Moje pokusy odhadnúť, opísať, označiť a schovať stopy dospievania.

Zostávajú iba nedefinované, vyblednuté, transformované výstrižky nejakého života. Sú to vlastne tí hrdinovia, ktoré Aleksandar Đorđević: Z izby do škatule, poznám? Nie, zo škatule do izby zostali iba náznaky tvarov niekoľkých desaťročiach. Výako ozveny ich existencie. stava svojou koncepciou naPráve tie chvíle sa snažím prestoľuje tak psychologické, ako niesť na obrazy, ktoré svedčia aj sociálne a kultúrne otázky o trvaní a miznutí ako pocta týkajúce sa uplynulých rokov krátkym ľudským dňom bez a súčasnosti. názvu a mimo priestoru.

Saša Vasiljević (1970) je pôA možno iba recyklujem vodom z Aranđelovca, žije a spomienky na niektoré sny, tvorí v Novom Sade. Zaoberá zastavené na samom začiatku.“ sa výtvarným umením, ale aj * web-dizajnom, animáciou, 3D Vo Výtvarnom salóne Kulmodelovaním a ilustráciami. túrneho centra Nového Sadu O aktuálnej výstave Vreckoví prebieha výstava prác Aleksanhrdinovia – potom v sprievoddra Đorđevića (1975 Vranje) nom texte sa vyjadril takto: pod názvom Z izby do škatule, „Deti majú svojich hrdinov. zo škatule do izby. Základom Niektorí vychádzajú z obrakoncepcie prác tohto autora zov, iní z filmového plátna, sú vraj zahodené veci a vynovinových fotografií alebo z tváranie ich nových vzťahov komiksov, výnimoční a odvážni podľa princípu voľnej alternáv celej svojej sile, nesebeckosti cie. V texte, ktorý sprevádza a obetavosti. Všetky svoje klady

R ECENZIA

24. 7. 2021 • 30 /4969/

Viachlasy v poézii Juraja Kuniaka

(Јурај Куњијак: АМОНИТ. Нови Сад : Прометеј, 2019 / Juraj Kuniak: Amonit – Aманiт. Miнск : Мастацкая літаратура, 2019)

26/IV

J

Marína Šimáková Speváková

uraj Kuniak (1955) patrí do generácie spisovateľov, ktorá sa emancipovala v osemdesiatych rokoch 20. storočia, oslobodzujúc sa od dovtedy záväzného literárneho schematizmu. Kuniakov literárny debut z roku 1983, zbierka básní Premietanie na viečka, získala cenu Ivana Krasku, pričom kritika v jeho zbierke vyzdvihla schopnosť formovania ironického a sebaironického módu, prepájanie emocionálnosti a racionalizmu, ako aj záujem o otázky všeobecnej etiky a etiky konkrétneho času.

Poéziu, v ktorej sa prepája intenzívny a triezvy pohľad na život, tlmená emocionalita a racionálne poznanie, súlad medzi vnútorným hlasom a vonkajším zohľadňovaním sveta, identifikujeme i v Kuniakovom výbere, ktorý pod názvom Amonit vyšiel v slovensko-bieloruskom vydaní (Amonit – Aманiт, 2019) a v preklade do srbského jazyka (Amonit, 2019). Básne Amonitu sú viacvýznamové, obrazy majú konkrétne podoby, ktoré v súčinnosti celej básne tvarujú metaforu. Viacvýznamový potenciál vykazujú Kuniakove verše prostredníctvom intertextuálnych filiácií, alúzií a relácií s básnickými „príbuznými dušami“ – v slovenskej poézii osobitne s Milanom Rúfusom, Ivanom Laučíkom a poetkou Milou Haugovou. V reláciách s poéziou svetovej literatúry sú prítomné dialógy s poéziou Walta Whitmana, Williama Carlosa Williamsa, Lawrenca Ferlinghettiho či Tomasa Tranströmera. Ďalší významový záber Kuniakove básne dosahujú vo variáciách na Proglas – v cykle Amonit, podľa ktorého je nazvaný aj výber.

V analýzach Jaroslava Šranka sa Kuniakova poézia zaraďuje do kontextu poézie súkromia.

V osemdesiatych rokoch 20. storočia poézia danej kategórie nadväzovala na predchádzajúcu civilnú lyriku, vyzdvihovala tradičné konštanty, pozitívne individuálne a spoločenské konotácie, akými sú príroda, rodný kraj, detstvo, dom, rodina, láska, partnerské šťastie, práca, odkazy predkov, medzigeneračné porozumenie, solidarita či umenie. Človek, básnik a lyrický subjekt akoby sa starostlivosťou

predstavujú zobrané básne zo zbierok Za mestom (2015), Čiara horizontu (2008), Lamium album (2012), Rosa mystica (2016), zatiaľ čo skladba Amonit bola pôvodne zaradená do knihy Proglas, Preklady a básnické interpretácie (kolektív autorov, 2012). Amonit vykresľuje svet poetickej jednoduchosti, za ktorou sú životná skúsenosť, poznanie a básnické remeslo jemnocitne tvarované.

o vybalansovanie vlastného súkromia snažil nivelizovať, respektíve zmenšiť spoločenské traumy z totalitného obdobia.

Po ukončení zamatovej revolúcie 1989 sa poézia súkromia diferencovala v súlade s novovzniknutými okolnosťami, podľa nových meradiel oslobodeného trhu, širokého spektra časopisov a vydavateľstiev, k čomu prispel aj Kuniak založením vlastného vydavateľstva Skalná ruža. V literatúre sa to prejavilo novou kontextualizáciu pozitívnych motívov, ktorú si autori už nemuseli konštruovať. V poézii Kuniaka poskytuje slobodu predovšetkým príroda, je miestom podnecujúcim myšlienkové procesy, tvorbu, intenzifikáciu či prečistenie citov.

Kniha Amonit obsahuje Kuniakov autorský výber básní, ktoré vznikali v období rokov 2008 až 2016 a jednotlivé časti knihy

Prvá báseň Spoznávanie piatimi veršami uvádza čitateľa do koordinát autorovho životného, poznávacieho a meditatívneho priestoru, ktorý je otvorený: „Na modrom pozadí / strom, ošľahaný vetrom, / obrastený lišajníkom, / takmer bez zelene, / nemá plody, iba sokola“ (s. 5).

Niektoré z básní charakterizuje akoby detsky čistý pohľad na všetko vonkajšie, skutočnosť sa podáva taká, aká je, navonok bez analýz a vysvetlení, ich druhý plán vyplýva z celej básne, cyklu alebo zbierky. Vonkajší prírodný kontext je u Kuniaka konkrétny a príroda je tu s nami napriek zmenám a zásahom: „Stromy ustupujú a chradnú, / drevorubači zničili hniezda volaviek, // z aleje topoľov sú rady pňov,... bralo sa týči do výšky / a mlčí. // Jedného dňa si odkašle / obrovským výlomom“ (Bralo, s. 6).

Poetizácia detstva je prítomná

z uhla pohľadu sedemročného chlapca, navádza na to poznámka k básni Otec, v ktorej je dátum a miesto introspekcie: „Košice 1962“. Vo veršoch sa navrstvujú impulzy „otcov“ prostredníctvom evokácie detstva, rodného domu a kraja, impulzy jedného z „básnických otcov“ prostredníctvom filiácie zbierky Steblá trávy Walta Whitmana: „Steblá mladej trávy rozsvietené rosou, / stádo oviec rozptýlené na šťavnatej pastve, / hlboké, temné, zádumčivé lesy za nimi, / čnejúca hora, jej ešte zasnežené telo, // skús to namaľovať, // nabádal ma otec nad bielym výkresom / a akoby už pre seba dodal: / Obloha je otvorená kupola, / trilok škovránka je čiara“ (Otec, s. 11).

Dialóg s Whitmannom evokuje aj citát v epigrafe zbierky: „Musíš si zvykať na ostrosť svetla / a každého okamihu života.“ Kuniakov poetický prehovor smeruje ku konkrétnejším obrazom, autor zaznamenáva každodennosť a skladá vizuálne záznamy jeden vedľa druhého, navonok bez prenášania významu, kým z básne ako celku nevznikne metafora. Cez jednoduchosť sa naznačuje neviditeľné, ako v básni Blízkosť: „Pri mojich nohách pes, uprene / hľadí na mňa, ja na hviezdy. // Možno vie, o čom mlčia. // Vesmír sa trblieta v hlbokom pokoji. / Do rána môžem zomrieť“ (s.

12). V autorových meditáciách nachádzame túžbu po vyrovnaní sa vnútorného hlasu s tým, čo zostáva poznaním neuchopiteľné. V básni Sempervivum jazyk, myšlienka a obraz tvoria iné gesto súvzťažností: „Skalná ruža nevie, / že zakvitne len raz, viac nie. // Odvaha začať z ničoho, / odolnosť, vytrvalosť, krása. // Nijaké namáhanie slov / ich obsahom. // Nebráni sa im, ony sa nevnucujú, / má ich v sebe“ (s. 24). Ďalšiu hladinu súvzťažností

R ECENZ IA

HLAS ĽUDU • OBZORY utvárajú poetické relácie s veršami iných básnikov. Medziliterárne vzťahy sa začínajú formovať v epigrafoch, prostredníctvom citátov z poézie Walta Whitmana a Williama Carlosa Williamsa.

Citátové relácie nezaťažujú Kuniakove verše autoritou ich tvorcov, ale vnikajú do meandrov pôvodných básní ako ich prirodzená posila tvoriaca zároveň palimpsesty. V rámci jednotlivých básní sa vyskytujú nadväznosti na poéziu Milana Rúfusa ako tvorivú a intelektuálnu inšpiráciu pre Kuniakove verše. Vidno to vo vzťahu autora k osobnosti Rúfusa, ktorému venuje báseň Fialkové údolie a cyklus Lamium album; prvá báseň je totiž datovaná dňom úmrtia Milana Rúfusa a cyklus tretím výročím jeho smrti (11. januára 2009 a 11. janára 2012).

Autor osobitnú vďaku vyjadruje poetke Mile Haugovej v básni M. H., vo verši: „Ďakujem / rastline so snom, / že sa mi ozvala“ (s. 28), v ktorom druhý riadok, ktorý nie je vyznačený kurzívou, predstavuje alúziu na básnickú zbierku Mily Haugovoj Rastlina so snom. V Kuniakových básňach vznikajú aj iné poetické väzby s poéziou podobného výrazu a autorových vzorov, alebo tými veršami, s ktorými tvorca pociťuje spoločný myšlienkový, poznávací alebo emotívny kontext, ako je tomu aj v alúzii na verše Ivana Laučíka v básni Cesta (s. 31). Kuniak ďalej uvažuje, že nádej môže predstavovať aj „smutná / nahá jazdkyňa v studenom vesmíre“

(s. 16) evokujúc hlas amerického autora beatnickej poézie Lawrenca Ferlinghettiho – a opäť aj Mily Haugovej, ktorá tento obraz tiež variuje. Pomocou citátov z poézie Tomasa Tranströmera zas ukazuje, že medzi „pevnými bodmi“ sú „spomienky“, ktoré „nás vidia“ (s. 23). Autor dosahuje umelecký viachlas aj prostredníctvom motívov Michelangelovej Piety či Madony s mŕtvym Kristom v náručí, ktorý sa prelína s „prírodnými“ veršami štvordielnej skladby Lamium album. Píšuc o prírode, vykresľuje nám kozmický ale aj civilizačný cyklus umierania a znovuzrodenia, deštrukcie a rozvoja. Lamium album sa začína obrazom smrti v náručí, ktoré chce prispieť k vyliečeniu, z ktorého môže vzniknúť nový život.

Náruč prírody je v synchrónii s matkiným objatím, lonom, v ktorom sa rodí život. Prevahu tvorivého princípu, či kreativity a života, napriek pominuteľnosti a deštrukčným silám, básnik posilňuje posledným cyklom Amonit: formovaním relácie so samotnými začiatkami slovenskej písomnosti, variáciami na Proglas Konštantína Filozofa.

Prostredníctvom tohto intertextuálneho kryštálu Kuniak zjednocuje miestne – Tatry s mystickým fosilom, ochranným kameňom tvorivých ľudí. Zlučuje tiež osobné, vášeň kalpinizmu („svetlo / ako lano“, s. 54) s univerzálnym významom svetla ako poznania a dobra. Poéma Amonit takisto obsahuje alúziu na civilizačné udalosti, napríklad

vo veršoch „si sťahovali rolety na tvárach, rok 1969“ (s. 55), ktoré sa vzťahujú na okupáciu Československa vojskami Varšavského paktu a zámenu Alexandra Dubčeka na jeho poste. Autor verše prelína alúziou na osobnú skúsenosť v alpinistickej expedícii, Pamíre 1990, v častiach veršov: „o tento odev ma pripravilo zemetrasenie, / ľadovec pohltil kamarátov, záhadu, / ako som vtedy prežil, pozná len Prozreteľnosť“ (s. 57), keď sa z pätnástich slovenských alpinistov domov vrátili deviati, medzi nimi i Juraj Kuniak. Lyrické maľovanie amonitu, toho „pamäťového závitu“ (s. 54), ktorý sa autor usiluje evokovať v každom z nás, sa končí v súzvuku osobného, všeobecného a civilizačného, v harmonizovaní podnetov z minulosti a prítomnosti a v prízvukovaní konštruktívnych, tvorivých síl a ich prevahy nad všadeprítomnými silami deštrukcie a entropie.

Juraj Kuniak intonoval svoj básnický viachlas písaním inklinujúcim k jednoduchosti, ktorá sa však redukciou slov, obrazov a ich alúzií a súzvukov stávala viacvrstevnou. Nasledujúc silu hlasu Williama Carlosa Williamsa zo začiatku zbierky Amonit, Kuniak prostredníctvom svojho básnického opusu pozorne leštil, vysvetľoval, zosilňoval „ten večný okamih, v ktorom jedine žijeme“ (s. 3).

Autorov výber pod názvom Amonit vyšiel v roku 2019 v srbskom preklade Miroslava Demáka, básnika, autora pro-

zaických kníh a detskej literatúry, prekladateľa. Bieloruský preklad v dvojrečovej knihe Amonit – Aманiт, urobila doc.

Viktória Liashuk, CSc., pôsobiaca na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Zbierka zobraných básní v podaní skúseného prekladateľa Miroslava Demáka je prvým prekladom Kuniakovej poézie do srbského jazyka. Demák sleduje rytmus, obraznosť a sémantiku pôvodných básní a podáva vybalansovaný preklad, ktorý sa však miestami, po dohode s autorom, v niekoľkých veršoch či názvoch jednotlivých básní líši od pôvodného vydania – o tom informuje čitateľa v poznámkach na konci zbierky.

Poznámkový aparát zahrnuje Demákove, ale i poznámky Viktórie Liashuk, čo srbskému čitateľovi len upresňuje a rozširuje obraz o danej poézii. Na konci srbského vydania je doslov autorky tejto recenzie a záznam o prekladateľovi. V konečnom dôsledku, srbský Amonit, vo vydaní renomovaného novosadského vydavateľa Prometej, sprístupnil poetický valér originálu. Srbský literárny kontext je tak, popri knižných vydaniach prekladov poézie Milana Rúfusa, Jána Ondruša, Miroslava Bielika, Daniela Heviera, Dany Podrackej, Márie Ferenčuhovej a iných, bohatší o básnické viachlasy Juraja Kuniaka.

Poznámka: Recenzia pôvodne vyšla v časopise Fraktál, roč. 4, č. 1, 2021.

27/V

Juraj Kuniak sa narodil 2. júla 1955 v Košiciach. Po absolvovaní stredoškolských štúdií v Košiciach študoval v rokoch 1973 – 1978 na Elektrotechnickej fakulte Českého vysokého učení technického v Prahe. V rokoch 1978 – 1992 pracoval ako vývojový pracovník Závodov výpočtovej techniky. Vzdelanie si rozšíril dvojročným externým štúdiom na Katedre počítačov Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. V roku 1990 sa zúčastnil na medicínsko-horolezeckej expedícii Pamír. Jej dramatický priebeh a predchádzajúce horolezecké skúsenosti sa neskôr premietli do jeho literárnej a televíznej tvorby. Po návrate z Pamíra založil vydavateľstvo Skalná ruža.

Vydal básnické zbierky: Premietanie na viečka (1983), Kúsok svetového priestoru (1994), Blúdivý nerv (1995), Cor cordi (2001), Skalná ruža (2004, výber), Zápisník lyrického spravodajcu (2008), Čiara horizontu (2008), Lamium album (2012), Za mestom (2015), Rosa mystica (2016) Amonit (2019, výber).

Zdroj: Literárne informačné centrum Foto: K. Kuniaková/wikimedia

HUDB A

24. 7. 2021 • 30 /4969/

INTERVIEW: IMRICH VÉGH, VEDÚCI PROJEKTU IMIAFAN A VYDAVATEĽSTVA 4MG RECORDS ZO SLOVENSKA

Elektronická hudba ako poézia Stevan Lenhart

E

lektronická hudobná scéna zo Slovenska nám je všeobecne príliš neznáma, ale existujú tam viaceré projekty a interpreti, ktoré si zaslúžia pozornosť. Jedným z nich je slovensko-maďarský autor Imrich Végh, známejší ako Imi, ktorý sa elektronickým zvukom zaoberá už viac ako dve desaťročia, má vlastný projekt Imiafan a vedie nezávislé vydavateľstvo 4mg Records.

Sústreďuje sa hlavne na žánre synth-pop a EBM (electronic body music) a osobitnou zaujímavosťou sú viacjazykové texty jeho piesní, do ktorých si často vypožičiava poéziu známych básnikov. Hudbu tohto autora si možno vypočuť online na stránke imiafan.ban-

Obálka albumu Te is tudod

28/VI

dcamp.com a v nasledujúcom rozhovore sa dozvedáme viac o jeho celkovej činnosti.

Rozpovedzte o vašich tvorivých začiatkoch v oblasti electro/synth-pop zvuku.

Kedy, kde a ako ste sa začali vážnejšie zaoberať týmto druhom hudby? Čím a kým

Imrich Végh

ste boli inšpirovaní? Na akých nástrojoch ste začínali hrať / nahrávať?

– Začiatky boli niekedy uprostred 90. rokov. Vtedy som skončil univerzitu, začal som pracovať a mal som viac času a peňazí na svoje koníčky.

Kúpil som si basgitaru s kombom a automatického bubeníka. Neskôr aj počítač, ktorý mi umožnil nahrávať a manipulovať so zvukmi. Niekto mi požičal detský syntáčik Casio. Prišli kamaráti a ja som nahrával naše jammovanie, z ktorého som samploval a manipuloval rôzne časti. Objavil som software Jeskola Buzz Tracker na hudobnú produkciu, v ktorom som spravil svoje prvé skladby a ktorý doteraz používam na vytváranie demo skladieb. Inšpirovaný som bol hlavne hudbou, ktorú som dovtedy intenzívne počúval: Depeche Mode z 80. rokov, The Cure, gotický rock ako The

Sisters Of Mercy, 4AD veci, EBM scénu ako Borghesia, Skinny Puppy, Click Click, strašne veľa hudby som mal napočúvané v tom čase.

N a we b ove j s t rá n ke ImiAFan (bandcamp) uvádzate, že projekt je „based and forgotten in Slovakia“...

Prečo je tento projekt vlastne „zabudnutý“ na Slovensku?

Jestvujú tam podobné elektronické hudobné projekty?

Ako je to s obecenstvom?

– Na Slovensku pôsobím v hlbokom undergrounde.

Máme tu kanál štátneho rádia, tzv. FM_radio, ktoré hrá menšinovú hudbu a tam občas zahrajú aj moje veci. ImiAFan nevystupuje naživo, aj to je dôvod, prečo som dosť mimo.

Párkrát ma však pozvali do lokálnych klubov zahrať vinylový set z mojich vydaných skladieb. Tak som zahral tým pár šťastlivcom v Bratislave a v Budapešti. Áno, na Slovensku jestvuje určitá synth scéna a existujú ľudia, ktorí sa snažia to propagovať. Vlani vyšlo napr. CD Synth Slovakia Vol. 2 (synthslo-

Čo predstavuje názov projektu ImiAFan, ide o sólový projekt, alebo máte v rámci neho spolupracovníkov?

– ImiAFan je len taká slovná hračka s mojím menom. V maďarčine to môže znamenať ,Imi na strome’ a v angličtine ,Imi fanúšik’. Niekedy je to sólové, ale často pracujem s inými ľuďmi, ktorí sa práve objavia v mojom živote a majú chuť spolupracovať na hudobných nápadoch. Od roku 2013 do 2019 to bol hlavne miestObálka albumu Videnie ny kamarát Miki Bernath, ktor ý bol aktívnou súvakia.bandcamp.com/album/ časťou tvorby a finálneho synth-slovakia-vol-2-compilazvuku ImiAFan. Posledné CD tion-2020).

Te is tudod obsahuje skladby, ktoré sme spravili práve spolu Na aktuálnom albume Te v spomenutých rokoch. is tudod ste použili verše z

HUD B A

HLAS ĽUDU • OBZORY poézie niekoľkých básnikov, medzi nimi aj básne Ivana Štrpku... Ako vznikla idea o spojení temnej elektronic-

názvom Videnie (soundcloud. com/imiafan/sets/videnie-12).

Pánovi Štrpkovi vždy pošlem CD alebo vinyl, ktorý obsahuje

ImiAFan ako dueto roku 2019

jeho texty a doteraz mám od neho len kladné reakcie.

Nahrali ste skladby so spevom v slovenčine, maďarčine a nemčine. Ako ste sa rozhodli pre spev vo viacerých jazy-

alebo Maďarska. Ja sám to však neviem zrealizovať a nemám ani ľudí, ktorí by mi v tom pomohli. Ťažko sa motivovať, keď sa ti za vloženú energiu a čas skoro nič nevráti. V podstate som rád ak sa mi podarí vyprodukovať nové skladby. Potom ak to nejaký label vydá a ľudia ich potom hrajú v kluboch, DJ setoch alebo v rádiu. Aj to je dobre a v podstate mi to stačí.

Okrem toho, že ste autorom hudby projektu ImiAFan, tiež vediete hudobné vydavateľstvo 4mg Records. Kedy bolo založené a aké vydania realizujete v rámci neho?

– Vydavateľstvo som začal v roku 2003, keď som žil v Kanade. Vydal som tam dve kompilačné CD Melodies & Structures a môj maxi-singel Legy a falon na vinyle. Odvtedy, čo som sa vrátil na Slovensko, vydavateľstvo funguje ako nezisková organizácia. Aktuálne vydávam hlavne kazety a organizujem samofinancované vinylové výberovky v seriáloch Vinylized a Wave Earplug.

Ako vplýva pandémia koronavírusu na vašu hudobnú činnosť?

– Pandémia má skôr negatívny vplyv na moju kreativitu, ktorá je dosť založená na radosti, srande a hre. Občas mám pocit, že som sa ocitol uprostred globálnej psychiatrie.

Imrich Végh počas prezentácie vinylov z vydavateľstva 4mg Records

koch? Ktorý z týchto jazykov sa ukázal ako najprimeranejší k vášmu druhu elektronickej hudby?

– Ťažko to definovať. Hudbu robím spontánne a pocitovo.

Mali ste aj koncertné aktivity s projektom ImiAFan? Plánujete ich do budúcna?

– Koncertné aktivity by boli super. Pár pozvaní som už dostal zo západnej Európy

Máte určené plány a ciele, ktoré by ste chceli realizovať v nasledujúcom období s projektom ImiAFan a s vydavateľstvom?

– Moja hudobná činnosť nie je založená na plánoch.

Budem žiť a robiť veci ako doteraz a spontánne reagovať na hudobný život a ľudí okolo mňa.

Foto: z archívu ImiAFan

29/VII

kej hudby s poéziou a čo vás pritiahlo k Štrpkovej tvorbe?

Ako sa vyjadril sám básnik ohľadom zhudobnenia jeho poézie vašim elektronickým projektom?

– Pána Štrpku poznám osobne už asi 15 rokov, odvtedy, čo som začal pomáhať v redakcii slovenského magazínu o súčasnom umení Vlna. Kamarát je šéfredaktor a požiadal ma, či by som jeho a Štrpku odviezol do maďarského mesta Pecs na nejaký básnický festival, kde som robil pre nich aj srandovného tlmočníka. Bol to zaujimavý roadtrip. Zohnal som si potom aj jeho zbierky básní, ktoré som skúsil čítať do mojich hudobných nápadov a fungovalo to. Odvtedy keď potrebujem slovenský text, tak čítam hlavne jeho básne.

Prvé veci s jeho textami som spravil v spolupráci s Martinom Burlasom a vyšli na vinyle v roku 2015 pod názvom Krv čiernobielych fotografií (album si možno vypočuť aj online na adrese 4mgrecords.bandcamp.com). A v roku 2019 vyšlo vo Francúzsku ďalšie EP s básňami Štrpku pod

Aj texty vyberám tak, niekedy úplne náhodou podľa nálady. Žijem každý deň viacjazyčný život a nemám problém použiť ľubovoľný jazyk.

Mám skladby aj v poľštine (Toothpaste) aj v angličtine.

Pred pár rokmi sme nahrali minialbum Against the Walls s Dariom Seravalom (Borghesia) a on spieval v slovinčine (sejarecords.bandcamp.com/album/ against-the-walls).

Album Imiafan Te is tudod vyšiel v maďarskom vydavateľstve Senkrecht Records.

Ako došlo k spolupráci s týmto labelom?

– Úplne náhodou. Senkrecht vydal 7” vinyl pre kamarátov projekt. Tak som sa o vydavateľstve dozvedel. Poslal som im správu a ponúkol skladby a bolo.

N OVELA

24. 7. 2021 • 30 /4969/

VÍŤAZOSLAV HRONEC

30/VIII

Dynastia Beňovských (10) (18) Kasim Mahfúz, syn Mahmuda a Anastázie, sa narodil v roku 2004. Ako mladík si písal s jedným talianskym chlapcom, ktorý ho v listoch začal učiť po taliansky.

Neskôr sa Kasim ako stredoškolák rozhodol, že bude študovať taliančinu, nadchol sa pre talianskeho básnika Giuseppeho Ungarettiho, narodeného v Alexandrii, a napokon sa rozhodol pre taliansky jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte v Káhire. Po dizertačke o Zúrivom Rolandovi Lodovica Ariosta sa stal odborníkom na epochu rinascimenta, talianskeho literárneho smeru zo 16. storočia.

Najprv sa oženil s jednou Srbkou z Banje Luky v Spojenom srbskom kráľovstve, Leposavou-Lepou Stojadinovićovou, odborníčkou na infekčné choroby, ktorá v Káhire skúmala ľudské parazity z Nílu, ale deti nemali. Skúšali všetko, od mimotelového oplodnenia až po bylinky, ktoré kúpili od jednej stareny albánskeho katolíckeho vyznania z Bujanovca v Albánsku, ktorú Leposava spoznala ešte v období, keď tam žila s rodičmi, pričom mesto vtedy ešte patrilo Srbsku. Druhý raz navštívili jednu starenu v Kosovskej Mitrovici v Srbsku, ktorá jej veštila z horúceho uhlia a napokon jedného starého moslima z mesta Donji Vakuf v Bosnianskej džamahírii, ktorý im predal preparát utvorený z mačacej placenty. Nič z toho nepomohlo. Akokoľvek ju Kasim miloval, musel ju opustiť, lebo chcel mať potomkov.

O rok sa zoznámil so študentkou z Neapola, Roxanou Pallavicini, s úsmevom Mony Lízy, ktorá na fakulte študovala arabčinu. Kasim vtedy už desať rokov pracoval na katedre taliančiny a Zúrivého Rolanda prekladal do arabčiny.

Vzali sa hneď, ako doštudovala, a presťahovali sa do Neapola, kde

sa obaja zamestnali na fakulte arabistiky. Jej otec bol bohatý bankár, kúpil im nádhernú vilu pri Tyrhénskom mori, s výhľadom na ostrov Procida. Žili v blahobyte, ale ani Roxane sa nedarilo otehotnieť. Pätnásť rokov sa snažila zostať v druhom stave, až napokon zvolili umelé oplodnenie. Na tretí pokus, keď mala už štyridsaťdva rokov, konečne otehotnela a porodila synov, dvojičky Adriana a Antonia, čo bolo v rodine tradíciou.

rýchlo rozháňal. Vulkanológovia sopku obliehali zo všetkých strán, ale ubezpečovali obyvateľstvo, že nehrozí nijaké nebezpečenstvo.

Kasimovi v posledný júlový deň zavolal popoludní muž s komplikovaným priezviskom z Bratislavy, ktorý povedal, že v druhej polovici augusta príde do Neapola, aby sa s ním stretol. Manželke so začudovaním povedal, že nikoho v Bratislave nepozná, ale potom si spomenul, že mu mama počas obvyklého telefonátu z Káhiry niekoľko dní pred smrťou povedala, že sa nejakí ľudia z Bratislavy zaujímali o dedov hrob. Neprikladal tomu nejakú dôležitosť a na celú záležitosť zabudol.

V posledný júlový deň prišlo v Neapole trochu väčšie zemetrasenie a v noci sa to opakovalo takmer každých pätnásť minút. Okolo jednej v noci sa Kasim zobudil, šiel do svojej pracovne a laptop s takmer preloženým Zúrivým Rolandom do arabčiny vložil do obrovského antigravitačného kufra, vrátil sa do spálne a znovu Plagát Festivalu Móric Beňovský zaspal. Zobudil ho budík vo Vrbovom na Slovensku o piatej ráno, hneď šiel do (19) detskej izby zobudiť synov, ktorí V tú jar roku 2059, keď mali v tom okamihu začali fňukať, dvojičky dva roky, sa Kasim s že ich tak skoro ráno budí. Ale manželkou rozhodli, že pôjdu lietadlo na Mallorku odlietalo o na dovolenku na španielsku Mal- 7.35 a k letisku sa museli predielorku. Cez cestovnú kanceláriu si rať cez hustú premávku, práve kúpili pobyt v Palme de Mallorca vtedy, keď sa ľudia ponáhľali do vo vile Soledad a 1. augusta mali práce. Počas jazdy sa zem stále odletieť bežnou leteckou linkou otriasala a pred odletom prišiel z Neapola. zas silnejší otras.

Celú jar aj prvé dva letné meLietadlo odletelo načas, nad siace boli v Neapole ustavičné Sardíniou začali raňajkovať, keď malé zemetrasenia, čo tam je sa zrazu z obrazoviek, ktoré mali však bežné. Znamenalo to, že sa každý pred sedadlom, začali valiť sopka Vezuv, inak vzdialená deväť správy o výbuchu Vezuvu a láve, kilometrov od Neapola, znova ktorá zaliala celý Neapol a okolie. prebudila, so sotva viditeľným Snímky zo satelitu ukazovali, že kúdolom dymu, ktorý vánok silná explózia zničila oblasť v

okruhu dvadsať kilometrov. V lietadle zavládla panika, zúfalé výkriky a plač všetkých cestujúcich, ktorí videli, ako vlna erupcie ničí všetko v okruhu päťdesiat kilometrov a spiekla už aj blízke ostrovy v Tyrhénskom mori. Po radosti, že prežili katastrofu, ich zachvátilo zúfalstvo a starosti, kam sa oni teraz podejú. Na letisku v Palme vystúpili z lietadla uplakaní, šťastní ale aj nešťastní, ustaraní a úplne vystrašení.

Kasim a Roxana si nevedeli predstaviť, ako budú dovolenkovať, keď vedia, že sa nemajú kam vrátiť, okrem jednej luxusnej vily v Belehrade, v časti Dedinje, ktorú Roxanin otec kúpil, lebo tam plánoval otvoriť expozitúru banky.

Keď si na letisku prevzali kufre, Kasimovi znova zavolal ten muž z Bratislavy, úplne nadšený, že Kasim a celá jeho rodina sú nažive. Povedal, že o dva týždne príde aj s dvoma slovenskými vysoko postavenými predstaviteľmi na Mallorcu, aby sa stretli, a dovedie aj televízny štáb. Len presne nevedia, povedal, o koľkej prídu, lebo sa musia vyhnúť oblaku, ktorý vietor roznáša z Vezuvu a vždy iným smerom.

Potom volal Kasimov brat Amal z Káhiry, ktorý ďakoval Alahovi, Mohamedovi a Ježišovi, ale aj Esete, Ptahovi, Chnumovi a ďalším zo staroegyptských bohov, že unikli katastrofe.

Na druhý deň sa v televízii aj na sociálnych sieťach dozvedeli, že v okolí Vezuvu zahynuli takmer tri milióny ľudí. Vulkán aj ďalej zúril zo všetkých síl, zalieval celú oblasť ďalšou a ďalšou lávou, rovnako ako v roku 79 n. l., keď zničil Pompeje a Herkulaneum.

Zo srbčiny preložila Zora Sirácka (Pokračovanie v nasledujúcom čísle Obzorov)

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra KOS JEDNOTA HLOŽANY V PLNOM ELÁNE

Keď koncert, tak gala Miroslav Pap

K

ultúrno-osvetový spolok Jednota v Hložanoch hneď po uvoľnení všetkých opatrení súvisiacich s pandémiou začal naplno pracovať. Svoju tvrdú prácu predstavili aj na galakoncerte, ktorý sa uskutočnil v nedeľu 18. júla v Dome kultúry. Organizátori pôvodne plánovali program zrealizovať v hložianskom amfiteátri, no počasie to celé zmenilo, čo však

Na začiatku programu boli privítaní: Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, Ján Jovankovič, predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec, Tatiana Vujačićová, podpredsedníčka NRSNM, Anna Horvátová, podpredsedníčka Matice slovenskej v Srbsku a predsedníčka Výboru pre informovanie NRSNM, Soňa Ďurišová, zástupkyňa predsedu Rady Miestneho spoločenstva Hložany. Organizátori pozdravili

Na záver a na večnú pamiatku – fotografia

neovplyvnilo kvalitu a atmosféru zo zdravotných dôvodov neprícelkového podujatia. tomných – Ondreja Feketeho, Hložianski kosovci zorganizo- predsedu Rady Miestneho spovali tento program z príležitosti ločenstva Hložany, Jasnu Šprouž posunutého 50. jubilejného chovú, predsedníčku Obce Báčsky Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., ktorý v súčasnosti patrí k najmasovejším podujatiam zahraničných Slovákov. Ako odznelo aj v úvode prečítaných slov: „Toto podujatie má pre slovenskú menšinu veľký význam, lebo Ženská spevácka skupina je už vyše pol storočia pohnútkou pre mnohé Petrovec, a Katarínu Melegovúfolklórne súbory z prostredí, kde -Melichovú, predsedníčku MOMS žijú Slováci. Počas svojich dejín Báčsky Petrovec. festival splnil svoj hlavný cieľ – Predsedníčka NRSNM galazachovávanie a zveľaďovanie slo- koncert otvorila a akcentovala venských vojvodinských tradícií význam Folklórneho festivalu prostredníctvom hudby, spevu Tancuj, tancuj... v kontexte slovena tanca.“ skej menšinovej kultúry. Na záver • KULTÚRA •

Publiku pútavé časti choreografie

programu sa spoločne s predsedom KOS Jednota Vladimírom Bažaľom účinkujúcim poďakovali a Lakatošová zdôraznila, že NRSNM bude aj naďalej podporovať činnosť KOS Jednota, nakoľko sú ich výsledky veľmi viditeľné.

Galakoncert sa niesol aj v duchu multikultúrnosti, nakoľko do koncepcie boli zaradené výstupy Folklórneho súboru Vila z Nového Sadu. Totižto KOS Jednota má viac ako dvadsaťročnú aktívnu spoluprácu s týmto folklórnym súborom, s ktorým plánujú do budúcna realizovať aj početné spoločné projekty. O význame spolupráce

na tom, aby sme zachovali našu tradičnú kultúru, v tomto prípade ide aj o slovenskú, aj o srbskú.“ Na koncerte vystúpili ešte aj detská tanečná skupina, mladšia a staršia tanečná skupina, ženská spevácka skupina, ako aj sóloví speváci: Silvia Ferková, Vesna Murtínová, Vladislav Adam Stupavský, Vladimír Kriška, Jaroslav Kriška a Jana Stupavská.

Bohatý viac ako dvojhodinový program s dvadsiatimi bodmi azda svedčí a kvalite oboch umeleckých telies, ktorým sa spoločne už dlhodobo darí. Na záver si spoločne a symbolicky zatancovali tanec Tancuj, tancuj...

Umeleckým vedúcim FS Vila bol Milorad Lonić a šéfom orchestra Dragan Narančić, kým umeleckým vedúcim hložianskeho súboru bol Jaroslav Kriška a orchester viedol Ivan Galamboš.

Multietnický Tancuj, tancuj...

sa zmienil aj Milorad Lonić, umelecký vedúci FS Vila: „Je to jedno krásne, dlhé kamarátstvo, ktoré má za sebou krásne spomienky.

S radosťou prichádzame každý rok do Hložian, ale aj Hložančania prichádzajú k nám. Hlavne podstatou je, že robíme spoločne

Koncert finančne podporili – Ministerstvo kultúry Republiky Srbsko, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, Obec Báčsky Petrovec a Miestne spoločenstvo Hložany.

30 /4969/ 24. 7. 2021

31

Kultúra FERKOV DOM V KYSÁČI

Etnodom ako miesto stretávania sa Miroslava Ožvátová

D

edinský turizmus by mal prispievať k ochrane kultúrneho dedičstva a dedinského prostredia, ale mal by aj prilákať ľudí, aby pobudli na dedine. Zachovanie charakteristík každej jednotlivej dediny je úspechom pre cestovný ruch, a to je jeden z dôvodov na renovovanie starých budov.

Pre cudzincov, ale aj pre lokálnych obyvateľov etnodomy sú turistickým zážitkom. Okrem iných turistických lokalít, ktoré vždy prilákajú turistov, Vojvodina je bohatá aj na etnodomy.

Jeden z nich vznikne práve v Kysáči na Gombárovej ulici

Dom vlastnil Ján Ferko, kysáčsky notár

mažďovania rôznych združení a spoločností.

Kultúrne centrum Kysáč už dlhší čas vyvíjalo iniciatívu a vďaka Mestu Nový Sad sa podarilo zaradiť tento dom do

Celá predná časť domu je autentická

v dome niekdajšieho notára Jána Ferka. Kultúrne centrum Kysáč získalo na používanie od mesta Nový Sad dom, ktorý datuje do začiatku 20. storočia.

Dom má päť izieb, chodbu, vínnu pivnicu, povalu, veľký dvor a záhradu.

Naplánované je, aby sa tento dom stal turistickým miestom, kde budú predstavené dejiny a kultúra Kysáča. Okrem toho mal by sa stať aj miestom zhro32

www.hl.rs

projektu, ktorý sa bude týkať osláv a jubilea Nový Sad – Európske mesto kultúry 2022. Na budúci rok, keď sa budú konať oslavy mesta Nový Sad, dom z roku 1908 sa stane miestom zhromažďovania v Kysáči, kde sa predstaví slovenská kultúra, povedal Pavel Surový, riaditeľ KC Kysáč. Podľa jeho slov, keď Ferkov dom prišiel pod správu KC Kysáč, bol v dezolátnom stave. Vďaka mestu Nový Sad

Informačno-politický týždenník

návšteva Mirjany Bobićovej Mojsilovićej prispela k tomu, aby sa Kysáč stal viditeľnejším na turistickej mapke, a čoskoro sa v Kysáči vyskytli aj turisti z rôznych miest Srbska, ale aj zo zahraničia.

Na záver P. Surový uviedol, že je v pláne, aby sa Kysáč stal konkurencieschopný. Podľa jeho slov Ferkov dom otvára nové možnosti.

Budú sa môcť plánovať nové festivaly, programy, letné, divadelné alebo recitačné atď.

Idea je, aby Ferkov dom nebol klasický etnodom, ale jeden spoločensky vycibrený a salónny priestor, upravený tak, aby každá izba mala svoj príbeh

a primátorovi Milošovi Vučevićovi dostali možnosť opraviť dom.

Vysvetlil, že Ferkov dom rozdelili na jednotlivé časti. Prvú časť tvoria prvé tri predné izby, ako aj chodba, a druhá, alebo zadná časť bude rekonštruovaná na budúci rok. Minulý rok prebiehala prvá fáza úprav v hodnote dva a pol milióna dinárov. Bola odstránená vlhkosť zo stien a pracovalo sa na prvej časti domu. V priebehu tohto roku by mali pokračovať práce na prvej časti a mala by byť upravená fasáda a nádvorie. Na tieto práce sú naplánované prostriedky v hodnote tri a pol milióna dinárov.

Podľa slov riaditeľa KC Kysáč dedina už dlho nemá reprezentatívne priestory.

Kultúrne centrum má vybavené miestnosti, ale nemá autentický Autentická vzorka pri východe na povalu priestor na privítanie hostí zo zahraničia.

Minulý rok, aj keď poznačený a svoje čaro. Plány do budúcna koronavírusom, riaditeľ ohod- sú, aby v zadnej časti dvora bol notil ako plodný pre KC Kysáč, výstavný priestor pre staroktorý bol programovo a me- žitnosti, kde by mal vzniknúť diálne aktívny. Zdôraznil, že muzeálny priestor.

• KULTÚRA •

Z PREZENTÁCIE KNIHY MARTINA LISTMAJERA Z JÁNOŠÍKA

Komu sa nelení, tomu sa zelení Vladimír Hudec

T

lačou vyšla ďalšia, piata v poradí kniha Jánošíčana, učiteľa na dôchodku a bývalého riaditeľa jánošíckej základnej školy Martina Listmajera o živote Jánošíčanov v minulosti Komu sa nelení, tomu sa zelení, v ktorej autor opísal poľnohospodárske práce a remeslá v Jánošíku, ako aj rôzne príbehy svojich spoluobčanov v minulosti. Túto knihu verejnosti predstavili na skromnej slávnosti v jánošíckom Dome kultúry v sobotu 10. júla.

Po tom, čo privítal prítomných Jánošíčanov a hostí, medzi nimi aj tretieho tajomníka na Veľvyslanectve SR v Belehrade Borisa Končeka a riaditeľa SVC Vladimíra Valentíka, Martin Listmajer povedal: „Túto knihu som napísal preto, aby terajšie a budúce generácie vedeli, ako sa voľakedy žilo a pracovalo, čiže aby jedno pekné obdobie zostalo natrvalo zapísané v knihe. Naši predkovia, keď chceli zdôrazniť, koľko je práca dôležitá v živote človeka, povedali: Komu sa nelení, tomu sa zelení. V tom čase, keď som ja bol malý, bolo veľmi dôležité byť pracovitý, usilovný, statočný, nuž sa naši predkovia snažili takí aj byť, a v tom duchu vychovávali aj svoje deti. Od malička nás učili, aby sme boli pracovití a statoční a počúvali starších. Aj sám som bol sedliakom, čiže narodil som sa v sedliackej rodine, a mojím cieľom bolo tú časť života zapísať v knihe, aby to mladé generácie prečítali.“ Pre tých cezpoľných, ktorí minulosť Jánošíka nepoznajú, M. Listmajer sa vrátil do trochu dávnejšej minulosti, keď v roku 1810 dedinu založil gróf Filip Sándor a o 13 rokov sem prišli aj Slováci.

Nie však obrábať pôdu, ale ťažiť sanitru, ktorá sa používala vo výrobe pušného prachu. Keď v roku 1875 prevádzka na výrobu sanitry prestala pracovať, občania Jánošíka • KULTÚRA •

sa venovali poľnohospodárstvu. dedín nie je založený ako poľnoNasledovali spomienky na žatvu, hospodárske, ale ako remeselnícke sadenie, kopačku, a potom aj zber osídlenie, v ktorom sa občania kukurice, zbieranie kukuričných živili ťažením sanitry, a kým to koreňov – krkoškov na vykurova- fungovalo, poľnohospodárstvo nie, vynášanie obilia na povalu, bolo vedľajším zamestnaním. zabíjačky a zábavu na nich, pestovanie a močenie konôp... „Pracovalo sa veľmi ťažko, ale vždy spoločne.

Vždy jedni druhým pomáhali,“ spomenul si a pokračoval: „V druhej časti som popísal remeslá, ktoré boli v Jánošíku. Keď som bol malý, veľmi ma to Symbolickým krstom kniha je vyprevadená k čitateľom bavilo. Všimli si to aj môj otec a chceli ma dať na „Pre budúcnosť Jánošíka je vzácremeslo, ale nevedeli, že som sa ne, že ten svojrázny predprieja už rozhodol, že budem učiteľ. myselný spôsob života a živenia Konečne v tretej časti sú zapísané obyvateľov je v knihe zapísaný. rôzne príbehy zo života Jánoší- Z druhej strany na takú dedinu, čanov. Mnohé sú aj vlastné, ale akou je Jánošík, je fascinujúci aj sú zapísané aj rôzne iné príhody, počet remesiel, ktoré sa tu uváktoré sa stávali na dedine. Aktéri dzajú. Totižto pán učiteľ v knihe niektorých príhod sú ešte živí, zaznamenal až 22 druhov remesiel, a tam, kde som sa obával, že sa resp. prác, ktorými sa ľudia, okrem

Momentka z prezentácie

niekto môže nahnevať, použil som priezviská, ktoré v Jánošíku už zanikli.“ Zo Slovenského vydavateľského centra, ktoré knihu vydalo, Martinovi Listmajerovi gratuloval riaditeľ Vladimír Valentík, ktorý konštatoval, že pre Jánošík je príznačné to, že na rozdiel od iných

prác na spracovaní sanitry a poľnohospodárstva ešte zaoberali a živili, a to je skutočne zaujímavé.

A nielenže sú tie remeslá spomenuté, ale sa Martinovi Listmajerovi podarilo aj zmapovať jednotlivé rodiny, ktoré sa zaoberali týmito remeslami. Nuž a tretia časť obsahuje príbehy, ktorých bolo takmer

v každej dedine a ktorými sa krátili dlhé zimné večery. Vo väčšine dedín tie príbehy, čiže anekdoty zanikli, a preto je vzácne, že sa Martinovi podarilo zapísať veľa tých skutočných príbehov, ktoré sa tu v minulosti odohrali, ktoré si ľudia rozprávali medzi sebou, pričom sa najčastejšie spoločne aj zasmiali. „Pri príprave rukopisu autor vychádza z terénneho výskumu a vlastných spomienok, čím zahŕňa obdobie tridsiatych až deväťdesiatych rokov minulého storočia. Údaje doplnil vzácnym fotografickým materiálom, čo publikácii dáva významný dokumentárny charakter,“ všimla si vo svojom posudku recenzentka Katarína Mosnáková-Bagľašová a konštatovala, že zánikom remeselníkov a remesiel, ako aj niektorých poľnohospodárskych prác sa zo slovnej zásoby Jánošíčanov vytratili aj staré pomenovania, resp. termíny súvisiace s remeselníckou a poľnohospodárskou výrobou.

Tieto pomenovania nanovo oživuje autor Martin Listmajer, a tak ich na jednej strane chráni pred zabudnutím a na druhej strane dôstojne, písaným svedectvom vzdáva hold svojim spoluobčanom a svojmu rodisku. Keď sa mu nelenilo, nech sa nám táto pekná jánošícka kniha zelená,“ napísala na záver recenzentka.

Predtým než symbolicky pokrstil knihu, senior banátsky a farár jánošícky Slađan Daniel Srdić vyzval učiteľov, ale aj iných akademicky vzdelaných, aby aj na dôchodku pracovali, najmä vo sfére písania a vydávania. „Myslím si, že osvetoví pracovníci, ktorí sú na dôchodku, majú takú spoločenskú úlohu, aby ďalej konali, resp. aby sa nestali ľuďmi, ktorí sú na oddychu, ale aby oddychovali s tým, čo nosia na srdci, čiže rozjímanie o tom, čo som žil, čo som skúsil a čo by som chcel ešte povedať. To je písanie kníh a vydavateľstvo,“ povedal pán senior a následne symbolicky posypaním zrnkami pšenice ako symbolom života pokrstil knihu, a tak ju vyprevadil k čitateľom.

30 /4969/ 24. 7. 2021

33

Kultúra S DÁVIDOM ČMELÍKOM ZO STAREJ PAZOVY

Aj naďalej pokračovať v dobrom učení Anna Lešťanová

V

školskom roku 2020/2021 je za žiaka generácie v staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka zvolený Dávid Čmelík. Tento titul mu bol udelený na slávnostnom programe 15. júna, ktorý sa konal na školskom dvore. Riaditeľ školy Janko Havran a triedni učitelia Sava Đurđević a Olivera Miletićová-Panovićová pozdravili generáciu 2006 a zaželali im veľa úspechov v ďalšom vzdelávaní, veľa šťastia a dobré zdravie v živote. Zároveň im odovzdali diplomy a ďakovné listiny. V tejto generácii bolo 29 malých maturantov a traja boli nositeľmi Vukovho diplomu. Titul žiaka generácie spolu s Vukovým diplomom mu bol odovzdaný na záverečnom rozlúčkovom večierku malých maturantov.

Dávid svojou prácou, správaním a výsledkami určite ospravedlnil toto uznanie, ktoré mu bolo na slávnosti odovzdané.

Na danú otázku, čo pre neho znamená byť žiakom generácie, spolubesedník Dávid Čmelík odpovedal: „Som veľmi hrdý na seba, že som sa stal žiakom generácie 2006. Pre mňa je to odmena za moje úsilie v učení, ktorá mi bude dávať podnet na to, aby som v tom pokračoval.

Konkurencia bola silná, pretože sme všetci traja boli úspešní,“ a ďalej pokračoval: „Mojou triednou učiteľkou v nižších ročníkoch bola Vlasta Turčanová, ktorá mi dala dobré základy na ďalšie vzdelávanie. Triednou profesorkou mi najprv bola Katarína Topoľská, ktorá mi tiež nesebecky preniesla svoje vedomosti najmä zo slovenského jazyka a literatúry a pripravovala ma na súťaže z toho predmetu.

Vo 8. ročníku naším triednym

34

www.hl.rs

Maturitná fotografia žiaka generácie

profesorom bol Sava Đurđević, ktorý sa stále staral o nás, za čo sme mu nesmierne vďační.“ Od nižších ročníkov je pravidelným účastníkom školských a iných vyšších kôl súťaží, kde často získaval prvé miesta. A o tom, aké úspechy dosahoval počas osemročného školenia

ročníku sa zúčastnil na súťažiach z matematiky a vystúpil aj na obecnej prehliadke recitátorov. So súťažami z matematiky pokračoval aj v piatom ročníku, ako aj so súťažou zo slovenského jazyka, kde dosiahol pekné výsledky. V šiestom ročníku sa zúčastnil i súťaže z matematiky, známejšieho ako Misliša a so súťažami v slovenskom jazyku pokračoval i ako siedmak. V tomto ročníku do zoznamu súťažných predmetov okrem matematiky a slovenského jazyka pribudli aj biológia a chémia, potom Makovička – výtvarný tábor a súťaž Poznaj svoju minulosť z dejepisu. Vo ôsmom ročníku súťažil z matematiky, zo slovenského jazyka, z chémie, dvoch cudzích jazykov – angličtiny a nemčiny a výtvarnej kultúry Exlibris. Všetko uvedené iba naznačuje Dávidovu všestrannosť a pracovitosť.

Na slávnostnom odovzdávaní diplomov sa krásnou písomnou

Dávid Čmelík so spolužiakmi, triednym profesorom Savom Đurđevićom a učiteľkou Vlastou Turčanovou

a z ktorých predmetov, najprv pripomenul, že začal byť účastníkom súťaží ešte v treťom ročníku, teda v tomto a vo štvrtom

Informačno-politický týždenník

prácou rozlúčil so základnou školou, poďakoval učiteľom a profesorom a zaželal svojim kamarátom i sebe šťastné po-

kračovanie vo vzdelávaní. „Minulé roky nám zostanú v najlepších spomienkach. Chodili sme na rôzne výlety, pekne sme sa kamarátili, delili tajomstvá, pomáhali jedni druhým a spolu rástli. Budeme si spomínať na pekné spomienky z početných výletov, akými sú výlet v Prolom Banji, navštívili sme Đavolju Varoš a veľtrh kníh. Veľmi sme sa tešili, keď nás triedne učiteľky zaviedli na Veľtrh kníh v Belehrade. Bola to pekná skúsenosť byť obkľúčený toľkými knihami.

Chceme sa poďakovať všetkým profesorom, že nám nesebecky preniesli svoje vedomosti a mali trpezlivosť pre naše nezbedy.

Máme žiadosť pokračovať v tomto našom kamarátení aj po ukončení základnej školy.

Prajem nám všetkým šťastie v ďalšom vzdelávaní,“ znel úryvok z Dávidovej práce.

Od septembra sa tento úspešný malý maturant stane žiakom staropazovského Gymnázia Branka Radičevića. Túto strednú školu na ďalšie vzdelávanie si zvolil preto, lebo sa ešte nerozhodol, čo bude jeho profesiou, a podľa jeho slov gymnázium mu poskytuje vedomosti na zápis na hociktorú fakultu. Jeho cieľom je aj naďalej pokračovať v dobrom učení a v kurzoch nemeckého a anglického jazyka. Na otázku, čím sa počas zaslúžených letných prázdnin bude zaoberať, odpovedal: „Teraz na letných prázdninách mám viac času na kamarátenie, hranie basketbalu, viac času na pozeranie televízneho programu a na hranie počítačových hier. Chcel by som aj prečítať niektorú z kníh, ktoré som dostal za odmenu ako nositeľ Vukovho diplomu a titulu žiaka generácie.“ Foto: z archívu Dávida Čmelíka

• KULTÚRA •

VÝTVARNÝ TÁBOR V BÁČI

Inšpiračno-duchovné múzy Miroslav Pap

V

o Františkánskom kláštore v Báči bol v sobotu 17. júla realizovaný tretí výtvarný tábor, ktorého organizátorom je Spolok svätého Vojtecha, miestna skupina v Selenči. Najmä po minulom roku sa organizátori

sa aj Štefan Nosál, predseda miestnej skupiny Spolku sv. Vojtecha v Selenči, ktorý sa spolu s manželkou, umelkyňou Annou Nosálovou najviac podieľajú pri organizácii. Sú nositeľmi idey organizácie tohto podujatia.

Na tábore sa zúčastnili umelci z Padiny, Hložian, Kulpína, Báč-

Účastníci spolu s organizátormi

rozhodli pokračovať v realizácii výtvarného tábora v rovnakom prostredí, ktoré pre účastníkov a návštevníkov predstavuje zdroj inšpirácie a duchovného naplnenia.

Ide o výtvarný tábor neafirmovaných výtvarných umelcov, ktorí mali možnosť tvoriť počas celého dňa. V rámci otváracieho programu boli uvedené základné údaje o tábore. Prihovoril

skeho Petrovca, Báča, Maglića, Kysáča, Čelareva, Báčskej Palanky, zo Sonty a Selenče. Spoločne ich tohto roku bolo 39. Novinkou je, že tábor nadobudol aj medzinárodný charakter, nakoľko sa zúčastnili aj umelci z Ukrajiny, Chorvátska a Nemecka.

Prihovoril sa aj páter Fra Josip Špehar, akcentujúc význam výtvarného umenia v histórii, v kresťanstve a v súčasnosti, pričom zdôraznil aj diela, ktoré sa dnes nachádzajú v kláštore.

Na podujatie tradične prichádza aj Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci a výtvarný kritik. V príhovore zdôraznil: „Teší ma, že sa v Báči zoskupujeme už tretíkrát. Pozoruhodné je, že sa výtvarný tábor rozTvorivá chvíľa Anny Babiakovej rastá, nakoľko sme vlani • KULTÚRA •

mali výtvarníkov iba zo šiestich prostredí, a to spoločne tridsiatich. Tohto roku je to bezmála o desať viac, čiže tábor má stúpajúcu tendenciu. Je to veľmi sľubné pre umenie, toto je správne miesto, na ktorom sa stretá minulosť, súčasnosť a budúcnosť. Spolok sv. Vojtecha týmto nám dáva vedomie o svojom fungovaní. Je na dobrej a správnej ceste. Z druhej strany je veľmi smutné, že dvaja minuloroční účastníci – umelci už nie sú medzi nami, a to Michal Hasík a Katarína Legíňová,“ pokračoval aj v hodnotení minuloročného ročníka: „Špecifické ovzdušie oslovilo účastníkov dvomi spôsobmi. Tá duchovná podstata tohto duchovného priestoru oslovila mnohých, aby siahli za alego-

Deti a mládež sa tiež zúčastnili na tábore

Anny Nosálovej, ktorá je aj hlavnou organizátorkou podujatia. Česť prihovoriť sa mal aj Viktor Zubak, ukrajinský umelec, žijúci v Čelareve. Výtvarný tábor otvoril Boris Konček, 3. tajomník Veľvyslanectva SR v Belehrade. V otváracom programe vyzdvihol: „Je pre mňa cťou, že tu ako predstaviteľ veľvyslanectva môžem byť, v týchto krásnych priestoroch. Čoraz väčší počet účastníkov z Vojvodiny a zo zahraničia svedčí o tom, že toto podujatie má úspech. Zato patrí aj vďaka organizátorom a inštitúciám, ktoré podporili tábor.“ Báseň Pastieri interpretovala Antónia Nosálová zo Selenče, vnučka maliarky Anny Nosálovej. Následne si prítomní mali možnosť pozrieť práce z minuloročného tábora. Páter Josip Špehar na záver záujemcov sprevádzal po interiéri kláštora a predstavil podrobne históriu tohto náboženského objektu, ktorý v minulosti plnil kľúčovú funkciu.

Výtvarný tábor Pekné nádvorie inšpirovalo umelcov podporili: Úrad pre Slovákov žijúcich v rickými témami, niektorých zahraničí, Obec Báč, Pokraoslovila, aby namaľovali svoje jinský sekretariát pre kultúru, subjektívne varianty videnia verejné informovanie a styky kresťanského symbolu kríža. s náboženskými spoločenstvami Niektorých oslovilo namaľovať a Pokrajinský sekretariát pre samotnú architektúru a iných vzdelávanie, predpisy, správu zase osobné témy, ktoré ich a národnostné menšiny – náoslovujú.“ Zvlášť zdôraznil dielo rodnostné spoločenstvá.

30 /4969/ 24. 7. 2021

35

Kultúra SCÉNA

Menej známe dejiny hardrocku: Buffalo Stevan Lenhart

V

Austrálii sa hral dobrý hardrock ešte pred vznikom AC/DC a pioniermi tohto zvuku boli Buffalo, ktorých prvé albumy sa dokonca považujú aj za začiatky heavy metalu na „Južnej zemi“. Buffalo vydávali platne v prestížnom vydavateľstve Vertigo Records (v ktorého katalógu vtedy boli aj Black Sabbath a Uriah Heep) a boli vlastne prvou skupinou mimo Anglicka, ktorá podpísala zmluvu s týmto labelom.

Skupinu Buffalo roku 1971 v Sydney založili dovtedajší členovia blues-rockového bandu Head: spevák Dave Tice, basgitarista Peter Wells, gitarista John Baxter a bubeník Paul Balbi. Debutový album Dead Forever... (1972) mal na obálke odkaz Play this album LOUD!, čo bolo v súlade s vtedajšou reputáciou Buffalo ako najhlasnejšieho austrálskeho bandu.

O tri desaťročia neskoršie Dave Tice v rozhovore pre Psychedelic Fanzine povedal: „Keď sme založili Buffalo, na skúškach sme hrávali veľmi hlasno a naozaj sme chceli byť najhlučnejším a najdrsnejšie znejúcim bandom na kontinente.“ Debutový album predstavuje vydarenú zmes hardrocku, psychedelického a progresívneho rocku, čo bolo výsledkom vplyvu anglických skupín, akými boli Black Sabbath a Uriah Heep, ale aj Cream, The Yardbirds a Led Zeppelin.

Vydanie nadišlo na pozitívne reakcie zo strany obecenstva 36

www.hl.rs

a kritiky, avšak rozhlasové stanice v Austrálii jednoducho ignorovali piesne Buffalo, lebo ich zvuk bol na to obdobie priveľmi ťažký.

Buffalo sa osvedčili ako úspešný živý band a boli domácou podporou na veľkých austrálskych koncertoch známych mien, akými boli Black Sabbath,

Status Quo a Slade. Druhý album Volcanic Rock (1973) priniesol ešte ťažší hardrockový výraz a vyspelejšie aranžmány skladieb, čo v spojení s kvalitnou zvukovou produkciou (technickú časť nahrávania mal

Informačno-politický týždenník

na starosti známy producent Spencer Lee) malo za výsledok najlepšie vydanie Buffalo, ale aj jedno z najlepších albumov austrálskeho rocku vôbec.

Obsahuje energické kusy s chytľavými refrénmi Sunrise (Come My Way) a Shylock, ako aj pomalšiu Freedom a inštrumentálnu Pound of Flesh, ktoré sa stali štandardnou súčasťou ich koncertného repertoáru. Z vydania počuť, že Buffalo boli vtedy zohranou skupinou, o čom spevák Dave Tice povedal: „V období, keď sme nahrávali Volcanic Rock, mali sme už formovaný vlastný zvuk a neustále sme koncertovali už vyše roka. Boli sme celkom sústredení a oddaní a mali sme jasnú predstavu o tom, čo sme chceli dosiahnuť.“ Tretí album Only Want You for Your Body (1974) bol svojráznym pokračovaním predchádzajúcej platne Volcanic Rock. Ináč zaujímavé je porovnávať vtedajší prejav Buffalo so zvukom niektorých mladších grunge a stoner-rockových bandov (napr. Soundgarden), lebo v ich hudbe možno spozorovať viaceré spoločné črty.

V polovici 70. rokov dochádza k určitým zmenám v zložení Buffalo a manažment skupiny ich prehováral, aby začali nahrávať uhladenejšie piesne, ktoré by mali byť „radio friendly“. Výsledkom bol jemnejší, komerčný hardrockový zvuk na nasledujúcom albume Mother’s Choice (1976), ktorého pracovné názvy ináč boli Songs

for the Frustrated Housewife a Thieves, Punks, Rip-Offs & Liars, ale vydavateľstvo tieto návrhy odmietlo ako priveľmi kontroverzné. Členovia skupiny neboli

spokojní s postojom ich manažmentu a vydavateľstva, čo sa nakoniec prejavilo v rezignácii a zániku Buffalo.

Hneď po ukončení nahrávania posledného albumu Average Rock’n’Roller (1977) spevák Dave Tice odišiel do Anglicka, kde sa

pridružil londýnskej skupine Count Bishops. A Peter Wells ešte predtým založil nový band menom Rose Tattoo, ktorý sa časom stal jednou z najznámejších austrálskych hardrockových skupín a v pozmenenom zložení pôsobí až dodnes (roku 2020 vydali album Outlaws).

Peter Wells zomrel roku 2006 a Dave Tice po návrate z Anglicka spolu s niekoľkými kolegami založil skupinu Headhunters, tiež vystupoval v akustickom duete s basgitaristom Markom Evansom (Rose Tattoo, ex AC/DC) pod menom Tice & Evans.

• KULTÚRA •

GALÉRIA INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

Oslava dvoch jubileí Michala Povolného Olinka Glóziková-Jonášová

umeleckej tvorby. „Oslava sa však pôvodne mala ilovníci umenia a uskutočniť vlani, ale v dôslednávštevníci Galérie ku pandémie bola presunutá insitného umenia v na tento rok. Medzičasom sa Kovačici si od 15. júna môžu maliarov zdravotný stav zhoršil pozrieť výstavu obrazov Mi- a neprial si sviatočnú vernisáž, tak sme sa rozhodli výstavu sprístupniť online.

V spolupráci s lokálnou RTVOK sme nahrali reportáž o jeho živote a tvorbe a v priestoroch galérie sme vystavili obrazy, ktoré vlastníme vo fonde. Okrem toho výstavu sprevádza aj príležitostný katalóg, ktorý si návštevníci môžu zobrať pri návšteve GIU,“ hovorí Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka GIU. V matičnej galérii Katalóg s obrazmi Michala Povolného umelec Povolný naposprevádza výstavu sledy vystavoval v roku chala Povolného, priekopníka 2015, keď tiež oslávil dve jubileá insitného umenia v Padine a – 80 rokov života a 60 rokov madlhoročného člena Galérie in- liarskej tvorby. Galéria insitného

M

Olejomaľba Michala Povolného

sitného umenia.

Na usporiadanie tejto výstavy sa vedenie GIU rozhodlo z dvoch dôvodov: pripomenuli si ňou životné jubileum maliara – 85 rokov a 65 rokov jeho • KULTÚRA •

umenia v Kovačici vlastní 16 jeho obrazov a najstarší datuje do roku 1971.

Povolný talent na maľovanie prejavoval už od detstva. Váž-

Michal Povolný, portrét

nejšie začal maľovať v roku 1958 v krajine a zahraničí, píše sa a spočiatku kopíroval obrazy v katalógu. iných autorov. Od roku 1964 Výstava mala pôvodne trvať vytvára originálne práce a prvý- mesiac, ale pre záujem návkrát vystavoval v roku 1970. O rok neskoršie svoje obrazy predstavil aj na tradičnej októbrovej výstave v Kovačici.

Je jedným z priekopníkov tzv. kovačickej školy insity v Padine.

Jeho častými motívmi na obrazoch sú rodisko a staré mlyny. Rodisko je spravidla znázornené teplými, žlto-hnedými farbami, kým mlyny sú hlavne znázornené ako zrúcaniny starých veterných mlynov, vzbudzujúcich nostalgické spomienky na obdobie, keď Vojvodinčanom Časté motívy na obrazoch sú staré zrúzabezpečovali chlieb. cané mlyny Dnes tie mlyny nemajú ani lopatky, ani mlynský ka- števníkov bude verejnosti meň. Pomerne často maľuje aj sprístupnená do 1. septembra, zimné motívy, ktoré oplývajú informovala riaditeľka Žolnajopokojom. Vystavoval na mno- vá-Barcová. hých kolektívnych výstavách Foto: GIU

30 /4969/ 24. 7. 2021

37

Kultúra ZO SPOMIENOK MARTINA JONÁŠA: O STRETNUTÍ S HERCOM ALAINOM DELONOM

Syn Alaina Delona Kovačičan?

V

šesťdesiatych rokoch sa v Belehrade nakrúcal nejaký film, v ktorom hlavnú úlohu mal svetový herec Alain Delon. V krytej hale Belehradského veľtrhu nakrúcali scény z veľkého indického jarmoku.

Filmári a herci sa počas voľného času prechádzali po Belehrade a okolí a raz tak zavítali aj do Kovačice. Prišlo ich kopa, 7 – 8 osôb. Presne ani neviem, kto všetko bol medzi nimi.

V tom čase som mal vo zvyku navštevovať s hosťami kovačických maliarov a ukazovať im, kto čo robí. Tak bolo i tentoraz. Na moju som iba žmurkol a ukázal som toľko prstov, koľko nás približne bude za stolom.

Pri obchôdzke nás ponúkali – niekde viac, niekde menej – tam „jahodové“ (morušovica), tam „slivkové“, tam také, tam onaké, takže si tí ľudia pod čapice už nazbierali.

Keď sme sa na obchôdzku vybrali, správali sme sa úradne, pozerali sa jeden na druhého

Jeme si, jeme, a pán Alain Delon sa ospravedlňuje, že viac už nemôže jesť. Tlmočil nám to jeho spolusediaci a pán Delon ešte poznamenal po srbsky: – Ja jedem dobro. Kao vo sam. Nema više mesta.

Všetci sme sa rozosmiali. Nálada bola dobrá a bol už podvečer, takže sa rozhodli u nás v Kovačici

ako susedove mačky, a pri návrate bol to už zhovor, skorože aj spev. Moja to vypozorovala a hovorí: „No, vy ste sa zriadili!“ Obed bol však už prichystaný a stôl prikrytý. Jedlo bolo servírované do maľovaných tanierov s ružovou vzorkou. Tých našich starodávnych. Nemali sme iné.

Pre mňa bol prichystaný biely tanier a podľa toho som vedel, kde sa mám usadiť.

„Zovárala mi“ priateľka

O

Anna Horvátová

slovesách slúžiacich na konverzáciu sme si mysleli, že takmer všetko vieme. Určite nám ani nenapadne zamýšľať sa nad takou takpovediac banalitou.

Vieme, že sloveso rozprávať znamená vyjadrovať myšlienky rečou, hovoriť, vravieť: rozprávať po slovensky, po anglicky, ale aj slovami vyjadrovať dojmy, zážitky, predstavy ap.: rozprávať príbehy, žarty; rozprávať obsah filmu, rozprávať o živote zvierat, o svojich priateľoch; a po tretie svedčiť, nasvedčovať, hovoriť: maľby rozprávajú o jej ta-

38

www.hl.rs

lente, za neho hovorili výsledky.

Rozprávať sa je hovoriť medzi sebou, zhovárať sa: rozprávali sa o deťoch, o dovolenke. Slovníky nám ponúkajú i sloveso konverzovať: viesť konverzáciu, rozprávať sa, zhovárať sa: nezáväzne konverzovali; konverzovali v cudzom jazyku.

Je tu i táto možnosť − viesť rozhovor: viedli rozhovor dlho do noci. Hovorový štýl pripúšťa aj tieto slovesá: vyprávať sa, diškurovať, diškurovať sa. Ak sa chceme expresívne vyjadriť, môžeme použiť sloveso baviť sa: bavili sa o deťoch. Keď sa konverzácia koná v skupine a o nejakej téme, hodia sa slo-

Informačno-politický týždenník

Alain Delon

vá besedovať, debatovať, diskutovať: diskutovali o kultúre. Oficiálne sa rozprávať o politickej, hospodárskej a pod. téme znamená rokovať: rokovali o skončení vojny; rokovali o rozpočte. Spomeňme tu i sloveso hovoriť: (čo, o kom, o čom i bezpredmetové) – teda vyjadrovať svoje myšlienky rečou, rozprávať, vravieť: hovoriť ticho, hlasno, úprimne, priamo; hovoriť (po) slovensky; hovoriť o svojich priateľoch, skúsenostiach; hovoriť pravdu.

Príkladov je ozaj dosť a využili sme ich tu, resp. poslúžili nám vlastne na vysvetlenie istej nesprávnej konštrukcie,

aj prenocovať. „Bože milostivý, siedmi ľudia!

Kde ich uložiť?“ uvažoval som.

Tak sme pána Alaina Delona s manželkou umiestnili do Modrej izby, ktorú ešte aj dnes máme. Aj vtedy tam boli moje obrazy. Moja ponaprávala periny a povedali sme im, že tam majú dve postele.

Ráno vstali, popili kávičku a už sa aj poberali.

Moja odišla do izby ponaprávať postele, a tam jedna posteľ „dogabdzuvaná“ a druhá nedotknutá. Až hodne neskoršie sme sa dopočuli, že Delonovcom bocian niečo priniesol (syna). Koľko je z toho pravda, neviem!

Poznámka: Text vyberáme z knihy Vladimíra Valentíka Spomienky Martina Jonáša na stretnutia so svetovými celebritami (Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec 2020).

ktorú zvykneme používať pri rozhovore, a znie asi takto: „Zovárala mi priateľka o zážitkoch z mora.“; „Mama mi zovárala o zážitkoch z mladosti.“ Sloveso zhovárať sa (alebo bezpredmetové) tiež znamená viesť rozhovor, rozprávať sa: Tak pekne sa zhovára s človekom (Vaj.). Ako vidieť, ani jeden slovník neuvádza ani spomenutú konštrukciu, ani podobné príklady. Aj príslovie Reči sa hovoria, chlieb sa je, vystihuje tú správnu skutočnosť, a preto si v duchu toho na vyjadrenie myšlienok rečou treba osvojiť nespočetné tu ponúkané spisovné slová.

• KULTÚRA •

SPOLOK PETROVSKÝCH ŽIEN

Výstava ako avízo k SNS a vlastnej oslave Jaroslav Čiep

vynechať. Už začiatkom roka sme Spolku petrovských žien sa prezvedeli, že si zavčasu uvedomili, že väčšiu výstavu petsa približujú k dátumu rovské ženy najprv a roku okrúhleho výročia zalo- chystali na máj, ale ženia prvého ženského spolku keď už bolo zrejmé, v Petrovci. Hoci dlho samotná že ani oslavy Dňa oslava pre známu spoločenskú Petrovca nebudú zdravotnú situáciu bola aj trochu usporiadané a že otázna, storočnicu ženského ani samostatná výspolčovania v žiadnom prípade stava v rámci toho nechceli zmeškať, niežeby ju nebude možná, tak ju presunuli na nedeľu 25. júla – a dúfali, že Slovenské národné Okrem výstavy petrovské ženy na slávnosti predsa Slávnostiach pravidelne varia aj budú tohto roku. svadobnú kapustu. Aby dobre chutila, Aj bábky treba vedieť obliecť Teraz, keď sa vy- musia ju načas zakvasiť.

Trochu netradične pozvanie kryštalizovalo, že vhod častejšie sa stretať. RozdeSlávnosti budú v plnom rozsa- lili si prácu a všetky sa začali činiť, na vstupné podujatie k tohtohu, ženám odľahlo. Tradične aby nová výstava zanechala ročným Slávnostiam prinášame Spolok petrovských žien a jej dobrý cveng vo verejnosti. Pres- čitateľom v tvare malej ukážky aktívne členky ako vstupnú ne tak, ako aj tie výstavy pre- z toho, ako vznikala nová etakciu k SNS prichystajú za- zentované v minulých rokoch. nografická výstava v Spolku ujímavú a rôznorodú etno- Veď každá z nich bola zvláštna, petrovských žien. A o tom, čo grafickú výstavu, ako aj jej osobitná, prinášala niečo nové všetko Petrovčanky prichystali slávnostné otvorenie. a prezentovala kus minulosti na samotnú expozíciu. To, aké V minulých dňoch a týž- a snahy o zachovanie sa a zve- obsahy dotvárali vernisáž, pridňoch ženy v spolku boli ľaďovanie domácností našich nesieme už v nasledujúcom veľmi aktívne. Po dlhšej nú- predkov na tejto „žírnej rovine“, čísle našich novín.

Pozvanie na výstavu K storočnici tenej odmlke im azda prišlo aj ako by to povedal básnik.

Foto: z archívu SPŽ

V

petrovských žien

Výber výšiviek na výstavu

• KULTÚRA •

Všetky vystavené exponáty musia byť dobre vyžehlené

30 /4969/ 24. 7. 2021

39

Kultúra S MILANOM LASICOM

Skôr než odídeš Miroslav Pap

vedeli interpretovať kvalitný humor svojským spôsobom. V jeho prejavoch bezpochyby nechýbala ani satira, ktorou kritizoval spoločnosť, politiku, komunistický režim, pre čo humoristickej dvojici Lasica – Satinský bola v roku 1970 zakázaná umelecká činnosť, no postupne sa znovu zjavili na javiskách.

Bol členom televízneho formátu Sedem a Zlaté časy, kde ho diváci v posledných rokoch mohli pravidelne sledovať.

Z hudobnej produkcie sú najkvalitnejšie interpretácie, ktoré nahral spolu s Júliusom Satinským a Jarom Filipom. Bol aj členom hudobnej skupiny Bratislava Hot Serenaders, s ktorou

vystupoval do konca života.

Mnohí však o Lasicovi nevedia, že je napríklad aj autorom textu piesne Čerešne, ktorú najlepšie interpretovali Zuzana Kronerová a Hana Hegerová.

Zohral početné herecké postavy vo vyše 40 filmoch a podieľal sa v réžii štyroch filmov.

V roku 2015 zahral poslednýkrát vo filme Rukojemník.

Moderný slovenský humor by bez neho možno neexistoval, a ak áno, tak by vyzeral celkom inak. Dielo Milana Lasicu však zostáva zlatým klenotom slovenského umenia. Milan Lasica celý život bol na javisku, na ktorom aj počas posledného výstupu 18. júla 2021 na koncerte vo svojom Štúdiu L+S so skupinou Bratislava Hot Serenaders po odspievaní piesne Ja som optimista a po poslednej klaňačke skonal.

Милан Коларски: Сабрана јела и исхрана породице tejto rodiny. V pokračovaní je popísaná dedina Kulpín, geoдунђерски у Кулпину почетком xx века grafická a turistická poloha, his(ISBN 978-86-7103-554-5)

umelecká kolónia a dedinská slava Spasovdan. Ďalšie kapitoly sú Turistické možnosti komplexu múzea Kulpín, a potom už konkrétnejšie aj o výžive vo Vojvodine na začiatku 20. storočia, čo sa chystalo, ako sa pripravovala strava, ako sa stolovalo a z čoho sa pripravovali jedlá. Aj gastronomické výrobky a jedlá v kaštieli Dunđerskovcov na začiatku 20. storočia, záver a použitá literatúra. Publikáciu Сабрана јела и исхрана породице Дунђерски у Кулпину почетком XX века vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci.

Táto brožovaná kniha rozmerov 30 x 20 cm, vytlačená na ofsetovom papieri, v rozsahu 152 strán a v náklade 300 kusov, vyšla s vročením 2021. Vytlačila ju tlačiareň Futura v Novom Sade.

S

ako dramaturg Československej televízie, člen Divadla na korze v Bratislave, v divadle Večerní

lovenskom v nedeľu 18. júla otriasla smutná správa – v 81. roku zomrel Milan Lasica, slovenský humorista, herec, spevák, textár, prozaik, režisér a moderátor. Zdá sa, že je to mnoho profesií na jedného človeka, no pre Lasicu akoby toto neplatilo, lebo všetky perfektne zvládal.

Narodil sa 3. februára 1940 vo Zvolene. Najväčšiu časť života prežil v Bratislave, kde aj absolvoval dramaturgický odbor na Nenahraditeľný Milan Lasica Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Ešte počas štúdií vy- Brno, bratislavskej Novej scéne, stupoval v menších divadelných bol umeleckým šéfom Štúdia formátoch. V študentských ča- S, kde bol aj riaditeľom. Neskôr soch už naplno hral v autorských do názvu Štúdia S pribudlo aj L. divadelných predstaveniach Symbolicky bolo pomenované s hercom Júliusom Satinským, po dvojici Satinský – Lasica, ktorí s ktorým ho už viazal celý ži- tu dlho vystupovali. vot. Patrili k najobľúbenejším Kvalitný humor však nevie komickým dvojiciam v celom prinášať mnoho autorov. Milan Československu. Pracoval aj Lasica patril k tým ľuďom, ktorí

Zdroj a foto: sme.sk

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Jaroslav Čiep

N

ie celkom bežná kniha vyšla prednedávnom v Báčskom Petrovci v produkcii Slovenského vydavateľského centra. Ide o oblasť kulinárstva. Po slovensky je známe za priehrštie vydaných kuchárok Ľudmily Dankovej, ako aj niektoré menšie brožúry a zbierky receptov. Tentoraz ide o knihu kulpínskeho rodáka Milana Kolarského (1988), ktorý v jej úvode píše: „Počas migrácie obyvateľstva sa človek živí čímkoľvek a akokoľvek, kým sa nedostane na požadované miesto.

O ľudskej výžive sa dá povedať 40

www.hl.rs

oveľa viac, ale tomuto sa budem venovať v ďalších kapitolách. Témou tejto knihy je výživa ľudí, ktorí zanechali nezmazateľnú stopu v histórii nášho ľudu. Reč je o rodine Dunđerskej. Počas svojej histórie prešla táto rodina migráciou, vojnovými akciami a našťastie ju nezasiahla prírodná katastrofa. Nasledujúce kapitoly podrobnejšie popisujú históriu rodiny Dunđerskej, aby sa lepšie pochopili strava a život

Informačno-politický týždenník

tória a mnoho ďalších vecí, ktoré ovplyvnili a mohli ovplyvniť stravu rodiny Dunđerskej.“ Samotná publikácia je rozdelená do desiatich kapitol. Najprv je úvod o dejinách rodiny Dunđerskej, nasledujú Pojem stravy, stravovania a nutrientov, Turistickogeografické polohy a prírodné a antropogénne turistické zdroje Kulpína, Kultúrna turistika, Turistická atraktivita múzejného komplexu Kulpín a v rámci nej sú obsiahnuté aj kultúrne podujatia, televízny seriál Sva ta ravnica, Veľká noc v Kulpíne, Slovenské národné slávnosti, Svadba voľakedy a dnes,

• KULTÚRA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 30 V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa.

autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

horský potok

gram

ulica

výrobok včiel

odborník odborníci v v poučenia etike tkaní

dôvod, dôkaz agitačné tlačivo citoslovce

lítium

divoká

pracovný odbor

MILOVNÍCI KNÍH

niekto vozidlo výrastok na hlave zvierat

veľká mucha

didým solmizačná slabika

a podobne

sodík

Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu:

Sarajevo bralá

západ AS HL DU ĽU

2. časť tajničky

otáčavé ružice veľký oheň kartová hra

príklad

rovnaké písmená jedlo na poludnie

mužské meno krajina v Strednej Amerike ženské meno

Belgicko zem rozmočená vodou berýlium opus veľká pocta ženské meno grécky boh lesov spojka

ukazovacie zámeno tona

člen redakcie

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 29 – VODOROVNE: modistka, oker, Ron, loj, Kant, el, línia, obe, sen, B, RTS, CT, Am, Una, A, bas, erb, islam, Rh, etik, var, min, sila, ulahodiť TAJNIČKA: ... KONIEC BABIEMU LETU Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 29 z čísla 29 Hlasu ľudu zo 17. júla 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: JANKO PETRÍK, Ul. Žarka Zrenjanina č. 43, 26 210 Kovačica. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs • OZNAMY •

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky.

Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din.

2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din.

3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din.

4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din.

5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din.

6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din.

7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din.

8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din.

9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din.

10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

30 /4969/ 24. 7. 2021

41

Oznamy GRATULÁCIA

Na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, v odbore potravinárstvo, úspešne ukončila štúdium a získala titul Ing. VALENTÍNA ČIPKÁROVÁ z B. Palanky. Pri tejto príležitosti jej blahoželajú a veľa šťastia a úspechov do budúcna prajú najbližší.

hlasludu.info www.hl.rs Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Potrebujeme predavača Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Selenči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja).

Hlas ľudu

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu ROMA COMPANY HOSPODÁRSKA SPOLOČNOSŤ PRE OBCHOD, VÝROBU A SLUŽBY, s. s r. o., Zemun, Milana Rešetara č. 11, ktorého splnomocnením zastupuje GMP GRAMONT-NS, s. s r. o., Nový Sad, Ul. Tihomira Ostojića č. 2, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba podnikateľského komplexu – distribučného centra s internou cestou, hydrotechnickými inštaláciami, vodovodno-hydrantovou sieťou celkovej dĺžky 71,00 m, vodovodno-hydrantovou sieťou celkovej dĺžky 312,50 m, fekálnej kanalizácie celkovej dĺžky 65,00 m, atmosférickej kanalizácie celkovej dĺžky 140,50 m a ohradou celkovej dĺžky 213,00 m, v pracovnej zóne Sever IV, na katastrálnej parcele číslo 1570/3 a častiach parciel 1570/2, 1571/5 a 3231/5, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový sad.

Predmetovým projektom sa predpokladá skladovanie zápalných a horiacich tekutín v príslušnom balení regálovo poskladaných (olejové a nitro farby, olejové a nitro riedidlá, laky, ľanové laky, fólie, škárovacie hmoty a moridlá) v objekte číslo 5 celkovej kapacity 108.000 l, t. j. 108 m3, a skladovanie ostatných chemikálií (nezápalné tekutiny a pevné materiály: lepidlá pre keramiku a fasády, hladiace a škárovacie hmoty, polodisperzie a disperzie, fasádne omietky a maltové podklady na vodovej základni, laky na báze vody, krepové pásky, fólie, nástroje a stroje na maľovanie) celkovej kapacity 1 597 t v objektoch čísla 1, 3 a 4, pokiaľ objekt číslo 2 predstavuje spravujúcu budovu výšky P+1 s administračnou časťou, priestorom na vystavovanie výrobkov spoločnosti a časťou pre robotníkov.

Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. júla 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-427/21, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Potrebujeme predavača Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Aradáči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja).

Hlas ľudu

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu STEEL-IMPEX, s. s r. o., Sriemska Kamenica, Vihorska 35, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zvýšenie kapacity skladovania bezpečného odpadu a uvádzanie spracovania – opätovného využívania bezpečného dopadu na lokalite STEEL-IMPEX, s. s r. o. – MPP Pobeda Industrial, s. s r. o., Ul. Rade Končara 1, na katastrálnych parcelách č. 496/1, 496/40, 496/41, 496/42 a 496/43, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 16. augusta 2021.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 17. augusta 2021 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, o 12.00 h.

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS290, NSU290, NSL290, NSO290 NS – Hotel Sheraton Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS290, NSU290, NSL290, NSO290 NS – Hotel Sheraton, Ul. Andraša Polgara 1, na katastrálnej parcele číslo 7840/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 6. júla 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-327/21, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovaní o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie Sremska Kamenica-RTV, NSU279, NSL279, NSO279, na katastrálnej parcele číslo 2701/1, k. o. Petrovaradin, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

SPOMIENKA

JÁN SPEVÁK

23. 7. 1936 – 25. 7.

2001 – 25. 7. 2021

SMUTNÁ SPOMIENKA

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Dňa 18. júla 2021 uplynulo päť rokov, čo nás opustil náš drahý manžel, otec a apko

Večná vďaka.

Rodina Lehotská Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľa projektu CETIN, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Hotel Sheraton, v Ul. Polgara Andraša 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7840/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU189, NSO189 KISAČ 2, Kysáč, Ul. slovenská číslo 43, na katastrálnej parcele číslo 2299, k. o. Kysáč, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 13. 7. 2021 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Výstavba akumulátora teploty v TE-TO Nový Sad, na k. p. číslo 1912, k. o. Nový Sad III. Nositeľ projektu je VP Elektroprivreda Srbije, Belehrad, Ul. balkanska č. 13, Belehrad, pobočka Panonskej TE-TO Nový Sad, Bulvár oslobodenia č. 100, Nový Sad. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• OZNAMY •

MIROSLAV DURGALA 1933 – 2016 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Roky plynú, spomienky zostávajú.

Navždy zostaneš s nami.

S láskou a vďakou: manželka Juliana, syn Šťastko s manželkou Jarmilou a vnukovia Martin a Andrej REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-2953 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre všeobecné práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ prác miestneho spoločenstva v osídlenom prostredí, ktoré je roztriedené v hodnosť vyšší referent –1 vykonávateľ.

Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-2953 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre všeobecné práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ prác miestneho spoločenstva v meste, ktoré je roztriedené v hodnosť vyšší referent – 2 vykonávatelia.

Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad

30 /4969/ 24. 7. 2021

43

Oznamy Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynie 10 rokov, čo nás opustil milovaný manžel, otec, svokor a starý otec

SPOMIENKA na

JANO VEŇARSKÝ

26. 3. 1947 – 26. 7. 2011 – 2021 z Kovačice

MIROSLAVA BABKU

16. 12. 1965 – 18. 7.

2012 – 2021

EVU BABKOVÚ

10. 10. 1941 – 16. 3.

2015 – 2021 z Kovačice

Spomienka na Vašu lásku, dobrotivosť a šľachetnosť je večná.

MICHALA – MIROSLAVA BABKU

7. 11. 1941 – 19. 1.

2018 – 2021

Sú bolesti, na ktoré nie je liek…

Sú rozhodnutia, ktoré už nevrátiš späť…

Sú spomienky, ktoré nikdy nevymažeš…

Sú ľudia, na ktorých nikdy nezabudneš...

Tvoji najmilší

Ivka a Ivan

SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovaným manželom a otcom

MICHAL HASÍK

MIRKOM TÓTOM

dlhoročný člen Výtvarnej skupiny KEBY... v Kulpíne

16. 7. 1972 – 16. 7. 2021 z Kysáča

Navždy zostaneš v našich srdciach. Účastníci Slovenského výtvarného tábora MOMS Kulpín

Manželka Milina a synovia Miroslav a Ján

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s naším starostlivým manželom, otcom a starkým

s bratom a strýkom

PAVLOM ŠMITOM 1. 2. 1952 – 19. 7. 2021 z Kysáča

PAVLOM ŠMITOM 1. 2. 1952 – 19. 7. 2021 z Kysáča

S ním sa lúčia: Zarmútení: manželka Júlia, syn Pavel s manželkou Máriou, syn Ján s manželkou Danuškou a vnúčatá Pavel, Ivana, Janko a Marína

44

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

brat Ondrej s manželkou Albínkou, synovec Ondrík s manželkou Máriou a synom Miroslavom s manželkou Alexandrou a synovec Zoran s manželkou Vesnou a dcérkou Saňou

• OZNAMY •

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA manžela, otca a starého otca

na našich zosnulých

PAVLA HRICA

KATARÍNU GLAZNHARTOVÚ

JÁN LAČOK

1945 – 1993 – 2021 z Petrovca

Na Teba nikdy nezabudneme, pretože Ty žiješ v našich spomienkach.

Tvoji najbližší

POSLEDNÝ POZDRAV kmotrovi

MIRKOVI TÓTOVI 16. 7. 1972 – 16. 7.

2021 z Kysáča

Na Teba si, kume náš, budeme stále spomínať.

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

POSLEDNÝ POZDRAV švagrovi

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 5. júla 2021 nás navždy opustil syn a brat

JOZEF CHRČEK

MIRKOM TÓTOM

10. 3. 1971 – 5. 7.

2021 z Báčskej Palanky

16. 7. 1972 – 16. 7.

2021 z Kysáča

Tvoj život bol krátky, osud krutý.

Preto bola rozlúčka ťažká, aby spomienka zostala večná.

Nikdy na Teba nezabudne

Kmotor Miroslav Mucha s manželkou Draganou a synom Damiánom

EDUARDA

rod. Snidovú GLAZNHARTA 2. 11. 1935 – 21. 2. 2012 1. 1. 1933 – 2. 7. 2001 účtovníčku obchodníka z Báčskeho Petrovca z Báčskeho Petrovca Spomienky na Vašu dobrotu a lásku nikdy nevymiznú z našich sŕdc.

S úctou a láskou si na Vás spomínajú: manželka a dcéra Evica Hricová a dcéra a vnučka Ema Šimová s manželom Pavlom a dcérou Leuškou

15. 5. 1956 – 27. 7. 2019 novinára z Báčskeho Petrovca

rodina Šmitová

SMUTNÁ ROZLÚČKA so sestrou a tetou

Zarmútení: otec Peter, mama Zuzana a brat Peter s rodinou

SPOMIENKA

na manžela, otca, deda a pradeda pri príležitosti 10. výročia úmrtia

ANNOU KALANJIOVOU PAVLOVI ŠMITOVI

1. 2. 1952 – 19. 7.

2021 z Kysáča

Odišla si náhle, bez posledných slov rozlúčky.

S ním sa lúči

S úctou a láskou si na Teba budeme spomínať.

Miroslav Mucha s rodinou

• OZNAMY •

PAVLA JURAJA HAVRANA

rod. Mištecovou 1941 – 2021 rodom z Báčskeho Petrovca žijúcou v Bosne a Hercegovine

Brat Samuel s rodinou

1935 – 2011 – 2021 zo Starej Pazovy

S láskou a úctou si po všetky tieto roky na Teba spomíname a trvalú spomienku zachovávame.

Tvoji: manželka Marka, dcéra Anna Turčanová s manželom Jankom, vnuk Zlatko s manželkou Sanjou a synom Darjanom a vnuk Darko s manželkou Tabeou a dcérou Milou 30 /4969/ 24. 7. 2021

45

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 23. júla 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Hore-dolu (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 25. júla 10.30 Zostrih piesní Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč z roku 2019, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Boh náš je láska (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 27. júla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka – pod názvom Kaprárčina na kysáčsky spôsob: Kysáčski rybári, ktorí sa špecializovali na lov kaprovitej ryby, zorganizovali pred viac ako štvrťstoročím pohárovú súťaž, ktorá sa stala tradičnou.

Súboj s prefíkaným vodným lišiakom začali na brehu kanála pri Kysáči a pokračoval na komerčných vodách. Svoje skúsenosti z tohto rybárskeho ošiaľa a chvíľ voľna strávených v prírodnom ovzduší prezradia účastníci tohtoročných Carp cupov v Kaći na Crnom Vire a Báčskom Jarku na Jazere.

Boh náš je láska. V júlovom vysielaní pozornosť bude upriamená na koncert duchovných piesní, ktorý zorganizovali členky Komorného zboru Nádeje z Pivnice.

Predstavená bude aj nová pieseň lalitského a selenčského cirkevného zboru, ktorú venovali storočnici osamostatnenia Slovenskej evanjelickej cirkvi v Srbsku. Na záver vysielania bude príspevok o horlivých cirkevníkoch – manželoch Čúsovcoch, ktorí oslávia 60 rokov manželstva.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 23. júla – Veľká svadba Sobota 24. júla – Dedičky 1/2 Pondelok 26. júla – Bodyguard proti vlastnej vôli Utorok 27. júla – Všemocný Streda 28. júla – Hry patriotov Štvrtok 29. júla – Denné svetlo

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 25. júla Film: Leví kráľ Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Dedičky 2/2 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 25. júla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

www.hl.rs

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 25. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Koncert komorných zborov zo Srbska z roku 2013 Utorok 27. júla 16.00 Film: Soľ nad zlato Kreslený film: Pavlova služba Piatok 30. júla Kultúrno-umelecký program Tam hore, tam dolu Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO STARÁ PAZOVA

týždňa

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

46

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Streda 28. júla

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

V BIELOBLATSKEJ MLADOSTI

Na obzore zmena vedenia Darko Sládeček

P

restávku medzi dvomi majstrovstvami vedenie bieloblatskej Mladosti využilo na analýzu minulej sezóny, ale aj všeobecne svojho pôsobenia. Totižto aktuálne vedenie pôsobí od marca roku 2013, keď bol za predsedu zvolený Igor Fruža. O rok neskoršie Fruža pre pracovné záväzky podal demisiu

z klubov, ktoré súťažili vo vyšších úrovniach. Boli to hráči, ktorí v tých kluboch hlavne sedeli na striedačke, a v Mladosti dostali príležitosť naplno sa prejaviť.

Keď ide o financie, klub sa opieral hlavne o dotácie z mesta Zreňanin, ktoré z roka na rok zabezpečovalo prostriedky na zápasy a poplatky futbalovému zväzu mesta. Ostatné prostriedky na fungovanie klubu zabez-

Mužstvo Mladosti pred prvým zápasom jarnej časti s mužstvom ŽFK Banat; stoja zľava: Stojić, Perišić, Cvetković, Kurunci, Šuľa, Đurić, Necsov; v drepe zľava: M. Paraljov, Šofranko, Szabó a Kalapiš

a na čelo klubu sa dostal Daniel Poničan. V sezóne 2012/13 Bieloblatčania súťažili v tej najnižšej lige – Mestskej lige Zreňanin – B skupina až do roku 2018, keď získali titul majstra a postúpili o stupienok vyššie, čiže do Mestskej ligy Zreňanin – A skupina, v ktorej sa nachádzajú dodnes.

Počas pôsobenia tohto vedenia bolo pekných, ale aj tých menej pekných chvíľ, ale najdôležitejšie je, že sa futbal v Bielom Blate od roku 1975 neprestáva hrať, čím sa mnohé kluby z okolia nemôžu pochváliť. Najväčšie problémy boli s hráčmi, keďže sa mnohí mladí ľudia za posledných 10 rokov za prácou odsťahovali do zahraničia. V klube sa síce opierali o vlastných hráčov a chýbajúcich hráčov dovádzali • ŠPORT •

pečovali hlavne z dotácií. Na prvom mieste pomáhalo Miestne spoločenstvo, a potom aj dobrodinci, Bieloblatčania, ktorí majú radi futbal a mohli pomôcť.

Konečne klub významnú pomoc dostal aj od Bieloblatčanov, ktorí žijú a pracujú v zahraničí.

Počas uplynulých 8 rokov vedenie Mladosti vykonalo kompletnú rekonštrukciu šatní.

Prostriedky na tie účely zabezpečili na súbehu v Pokrajinskom sekretariáte pre šport a mládež.

Okrem toho z vlastných prostriedkov a za pomoci sponzorov osvietili časť ihriska, aby hráči mohli trénovať aj po tme, najmä v období, keď je krátky deň.

Postavené sú siete za bránami, ktoré zastavujú loptu, aby neodletela na cestu. Upravený je

aj pozemok vôkol ihriska, takže teraz všetku plochu možno kosiť kosačkou.

Na ulici vôkol ihriska sú vysadené stromy, ktoré fanúšikom počas zápasu poskytujú chládok. Zostala nerealizovaná túžba po tribúnach, ale to si vyžaduje značné prostriedky, ktoré sa vedeniu nepodarilo zabezpečiť.

Roku 2017 trénerské Nehranie zraneného Janka Poničana (v kormidlo Mladosti pre- strede) bolo veľkým hendikepom pre vzal učiteľ športu Miroslav mužstvo Mladosti Gladić zo Zreňaninu, ktorý Blate zostali iba jednu polsezómotivoval hráčov, aby sa venovali futbalu, a zodpovedne nu, skúsenosť a harmónia v hre ich trénoval. Výsledok jeho práce Gála staršieho dopomohla k celkovej disciplíne v mužstve bol postup do vyššej súťaže.

Majstrovstvá v sezóne 2020/21 a pomohla spoluhráčom prekoMladosť ukončila na 4. mieste nať ťažké situácie. Najlepší stres 24 bodmi. Futbalová verejnosť lec mužstva piatykrát zaradom v Bielom Blate to ohodnotila ako bol Janko Poničan, ktorý 12-krát najlepšiu sezónu v poslednom vlnil sieť súpera. V jarnej časti desaťročí. Bieloblatčania počas majstrovstiev však pre zranenie uplynulej majstrovskej sezóny 7 hral iba na štyroch zápasoch zápasov vyhrali, 3-krát remizo- a skóroval iba jeden gól, ale aj vali a 6-krát prehrali. Sieť súpera tak v konečnom mal na svojom vlnili 40-krát, pokým brankári konte iba jeden gól menej od Mladosti loptu zo siete vyberali najlepšieho strelca v lige.

Bieloblatčania doma prehrali 30-krát. V tejto sezóne trénerom bol Milivoj Popov zo susedné- iba dva zápasy, a to s prvým a druhým tímom v tabuľke. Tým všetkým dali na vedomie, že sa každý hosť bude musieť dobre pousilovať, aby si z Bieleho Blata domov odniesol všetky tri body.

Na konci majstrovstiev vedenie v čele s predsedom Danielom Poničanom rozhodlo, že zaďakuje za dôveru a spoluprácu. To okrem iného aj preto, že sa pre súkromné a pracovné záväzky nemôžu naplno venovať úlohám v klube, a preto rozhodli, Tréner Milivoj Popov dobre že vedenie klubu ponechajú viedol mužstvo mladším. Volebné zhromaždenie ho Stajićeva, ktorý dlhé roky malo byť usporiadané v sobotu pozná bieloblatských hráčov, 17. júla 2021, ale sa ho nezúčo mu obľahčilo prácu. Najdô- častnil dostatočný počet členov, ležitejší moment v sezóne asi takže je odročené na sobotu bol príchod Vladimíra a Kristiána 24. júla.

Gálovcov z aradáčskeho AŠK na Foto: z archívu klubu začiatku sezóny. Hoci v Bielom 30 /4969/ 24. 7. 2021

47

Šport NOVÉ TRENDY V OBLASTI TELESNEJ VÝCHOVY

S jadžentom na prázdniny Juraj Pucovský

O

necelé dva roky, 17. júna 2023 sa dovŕšia tri desaťročia, čo profesor telesnej výchovy Janko Pavlis v Temeríne založil prvý Jadžentový klub JP ’93. Uviedol tak do života vlastný športový výmysel – jadžent, ktorý hrajú spoločne dievčatá a chlapci. Veľmi sa podobá niekdajším obľúbeným detským hrám, ktoré

a dievča tiež iba súperku. Pravidlá určili, že spoluhráč môže svojím telom chrániť spoluhráčku a opačne. Zápas trvá trikrát po 20 minút a víťazí družstvo, ktoré získa viac bodov trafiac súperov.

Jadžent nastal v najťažších spoločenských a hospodárskych podmienkach, počas rozkladu SFR Juhoslávie, ale už v roku 1995 jadžentisti odštartovali riadnu ligu. O rok neskoršie sa

Aktéri jadžentového zápasu v Laliti

poznáme ako „vybíjaná“ alebo „medzi štyrmi ohňami“. Jadžent sa hráva na volejbalovom, resp. tenisovom ihrisku pre dvojice, ktoré sú rozdelené napätou sieťou pre tenis. Družstvá tvoria žensko-mužské páry, kde sa súperi triafajú volejbalovou loptou.

Chlapec môže triafať len chlapca

Chlapec chráni spoluhráčku...

48

www.hl.rs

zrodila aj súťaž o Pohár Hlasu ľudu. Nový šport sa najčastejšie hráva v Temeríne, kolíske jeho zrodu, a v okolí, ale sa v ňom vyskúšali hlavne žiaci základných škôl a stredoškoláci v Kovačici, Laliti, Selenči, a v roku 1994 sa s ním zoznámili aj návštevníci Slovenských národných slávností v Petrovci.

Vďaka jeho autorovi nový špor t si už roky úspešne kliesni cestu aj za hranicami našej krajiny, predovšetkým na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku, Turecku, v Belgorodskej oblasti Ruskej

Informačno-politický týždenník

federácie. K tomu iste prispelo aj založenie Medzinárodnej jadžentovej asociácie – iba spolu, pri dvadsiatom výročí vzniku tohto športu 23. februára 2013 v Temeríne. Práve tak, iba spolu sa môžu dosiahnuť najlepšie výsledky. Hlavným cieľom Janka Pavlisa je, aby jadžent zaradili ako povinný predmet do programu predovšetkým vyšších ročníkov Hráči jadžentu musia rýchlo základných škôl, myslieť, ešte rýchlejšie hrať pravdaže, v rámci Často otvára dvere príslušných telesných aktivít žia- ministerstiev a sekretariátov pre kov, ktoré sú im v tom- vzdelávanie a šport, žiada o poto sedavom období moc a pochopenie, ale nie vždy pri počítačoch veľmi nachádza dostatočnú podporu. potrebné.

Pritom nepopiera, že mu jednotS cieľom úspešnej livci pomáhajú v jeho úmysloch. propagácie jadžentu Už teraz sa so svojimi jadžentisŠportový zväz peda- tami chystá na Svetový kongres gógov telesnej vý- telocvikárov, ktorý bude 21. až 23. chovy a Jadžentový augusta 2022 vo Fínsku. Často na zväz Srbska odporučili zápasy pozýva rôznych odborníprofesorovi Pavlisovi, kov – sociológov, psychológov, aby na záver nedávno pedagógov, novinárov, aby sa ukončeného školské- presvedčili, že jadžent prispieva ho roka usporiadal k celkovému zlepšeniu ženskoniekoľko zápasov -mužských vzťahov, čo je okrem v domácich školách. fyzickej aktivity v súčasnej dobe Jankovi Pavlisovi sa to aj po- veľmi významné. Profesor Pavdarilo, lebo v druhej polovici júna jeho jadžentisti hosťovali v ZŠ Mileny Pavlovićovej-Barili v Belehrade, potom k výročiu vzniku jadžentu hrali zápas doma, v temerínskej Strednej škole Lukijana Mušického, kde on pracuje ako telocvikár. Osemnásteho júna uskutočnili až dve hosťovania; predpoludním hrali zápas v ZŠ Nestora Žučného v jeho rodnej Laliti, a potom odcestovali do Subotice, kde sa stretli so žiakmi ZŠ svätého Pozor, prihrávam ti!

Sávu. Napokon jadžentový zápas o deň neskoršie bol v novo- lis s hrdosťou vyzdvihuje, že na sadskej ZŠ Sonje Marinkovićovej. základe známosti v jeho klube Profesor Pavlis je vytrvalý uzavreli až sedem manželstiev. človek, už takmer tri desaťročia Niektorí potomkovia týchto manpretláča svoj výmysel, podobne želov už hrajú jadžent. Pekne, ako aj bumdžent od roku 2015. však?

• ŠPORT •

NA SLOVÍČKO S PREDSEDOM VOLEJBALOVÉHO KLUBU KULPÍN TODOROM RADANOVOM

Rozbehli sa prípravy pre Prvú ligu Srbska Katarína Gažová

bez finančnej úhrady, čo bude uvedené aj v zmluvách, ktoré eniori volejbalového s klubom podpíšu. klubu Kulpín uplynulé „Máme dosť hráčov. Z VK majstrovstvá v severnej Vojvodina sa nám vracia Aleksa skupine Druhej ligy Srbska Grubešić a z VK Maglić Rade skončili na prvom Petrović, ktorého mieste, a tak sa stali sme vypožičali šampiónmi v majstrovtomuto klubu. Aj skej sezóne 2020/2021, ďalší hráči majú a tým opodstatnili kanzáujem pripodidatúru o postup do jiť sa k nášmu Prvej ligy Srbska. klubu, ale sme Predtým než sa aj sa rozhodli, že úradne stali členmi hráči, ktorí hrali Prvej ligy Srbska, v doteraz, z ktoProkuplji zohrali barých niektorí sú ráž, kde tiež porazili v klube aj desať všetkých súperov a vyrokov, budú mať bojovali si postup do prednosť. To o. i. elitnej volejbalovej preto, lebo dospoločnosti v Srbsku. kázali, že im náš Po návrate z Prokuplja klub znamená v centre Kulpína ich mnoho a nepoobčania srdečne privítali, Šampióni – hráči VK Kulpín s predsedom Todorom Radanovom (stojí prvý sprava) slúžil im iba ako čo ich mimoriadne doodrazový mostík, jalo, že sú Kulpínčania hrdí na – seniorky a pionierky, takže govať a ako zadovážiť potrebné aby sa dostali do silnejších svoj Volejbalový klub Kulpín, na sú tu potrebné licencie, regis- prostriedky. Konštatovali, že klubov. Je to mužstvo, ktoré hráčov a na vedenie klubu. trácia hráčov a ďalšie trovy. do tejto dôležitej aktivity sa sa snažilo a vybojovalo si prvé „Už rad rokov naše prvé Všetko to treba poplatiť do musia zapojiť všetci v klube, miesto a postup do vyššej ligy. mužstvo bolo pod neustáPreto si tí hráči zaslúžili zostať lym nátlakom dosiahnuť to v klube,“ zdôraznil predseda prvé miesto v Druhej lige Radanov.

Srbska, nuž po rokoch sme Predseda VK Kulpín nás ďalej ten vytúžený cieľ aj dosiahli. informuje, že počas leta hráči Práve preto sme po skončení budú trénovať plážový volej, majstrovstiev hráčom dali voľčiže volejbal na piesku, každý no, aby si poriadne oddýchli, vo svojom prostredí. V Kulpíne psychicky sa uvoľnili, a potom vedľa ihriska FK Kulpín je tiež sa začali pripravovať na novú terén pre plážový volej, ktorý sezónu. Ja ako predseda klubu treba upraviť, a hráči z Kulpína som mal záväzok navštevovať budú môcť tam trénovať. donátorov, lebo keď začneme Kulpín, ale aj celá Báčskopethrať v Prvej lige Srbska, burovská obec, ktorá aj finančne deme potrebovať viac prospodporuje tento úspešný klub, triedkov. Musím uznať, že je to sú hrdí na šampiónov. Svedčí v súčasnej dobe už veľmi ťažký o tom aj bilbord v strede Kulzáväzok. Je čoraz menej ľudí, Ostatné kategórie hráčov klubu na billborde v centre Kulpína pína, ktorý postavili po získaní ktorí nám môžu pomôcť. Potretitulu majstra, z ktorého sa na bujeme dosť prostriedkov len konca septembra, keď začnú lebo to predseda sám nemôže svojich spoluobčanov usmievana to, aby sme zaplatili rôzne majstrovstvá. Už v septembri robiť. Čo sa týka hráčov, všetci jú všetky kategórie kulpínskych poplatky, a kde sú ešte náklady nám začína aj pohárová súťaž, doterajší hráči zostávajú v klu- volejbalistov. súťaže. Už v júni sme mali trovy v ktorej my ako nováčikovia be a budú hrať ako aj doteraz Foto: Ján Diňa

S

• ŠPORT •

v sume 60-tisíc dinárov iba na prihlášku do ligy, do ktorej sme postúpili. Pritom treba vedieť, že v klube máme päť kategórií hráčov: mužov – seniorov, kadetov a pionierov a dievčatá

v lige musíme zohrať niekoľko zápasov,“ vysvetlil predseda VK Kulpín Todor Radanov.

Na prvej schôdzi hráči a vedenie klubu sa dohovárali o tom, ako bude klub ďalej fun-

30 /4969/ 24. 7. 2021

49

Šport STAROPAZOVČANIA V ÚSTRETY NOVÝM MAJSTROVSTVÁM

Hráči vydierajú veľkými požiadavkami Matej Bzovský

staropazovským talentovaným futbalistom umožnili predovšeta štadióne Jednoty, zatiaľ kým ich rodičia a Staropazovská príliš zanedbanom, okrem obec, ale aj dobrodinci z mesta peknej zelenej hracej plo- Pale v Republike Srbskej, čím sa chy, aj napriek letným páľavám, potvrdilo, že usilovnou prácou a potom aj prudkým prehánkam, možno mnoho dosiahnuť. vrie ako v kotle. Okrem seniorov, Seniori Jednoty v minulosti mali ktorí sa s novým vedúcim odbor- tiež privilégium pripravovať sa ného štábu usilovne pripravujú na pri mori alebo na iných atraktívnych lokalitách, ale takúto možnosť teraz nemajú. Staropazovské futbalové talenty na Jahorine Pripravujú sa v domácom lige – skupina Vojvodina. Preto Máme kontakt s viacerými, ale prostredí, každodenne tré- sa očakáva skrátenie zoznamu od ich požiadaviek hlava zabolí. nujú na ihrisku, ktoré sa a vyhľadávanie kvalitnejších posíl. Chápem, že si cezpoľní futbalisti skôr podobá jarmočisku Mužstvo ináč opustili dvanásti žiadajú veľkú úhradu, ale keď aj s miestnosťami, ktoré sú hráči a opravdidomáci vydierajú, tak dávnejšie pred zbúraním. vou stratou bude je to už odsúdeniaPredsa sa nejako vyna- prípadný odchod hodné. Nebudem ich chádzajú, a tak využívajú kapitána Lazara teraz spomínať. Možaj nočné termíny, kým Jovišića, Danila no sa spamätajú, kde Komu sa nelení, tomu sa trávnik zelená prípravné zápasy hrajú Živanovića a Neurobili prvé futbalona iných ihriskách. Prvý manju Kačara. vé kroky, a o všetkom novú sezónu, ôsmi tréneri v škole zohrali minulú sobotu vo fut„Predsa stojívážnejšie porozmýšfutbalu Jednoty každodenne dba- balovom stredisku Zemunelo, me pevnejšie na ľajú,“ pripomína prvý jú o početnú futbalovú liaheň, od kde si sily zmerali s mládežník- zemi. To je náš človek Jednoty. tých najmladších kohútikov po mi superligového Partizanu. Po úmysel,“ povedal Peknou zvesťou je, mládežníkov, ktorí sú zapojení do slabom výkone prehrali 0 : 5 a v nám predseda že tajomník Jednojužnej skupiny Vojvodinskej ligy. priebehu zápasu si nepripravili k lubu M ichal Tréner Željko Nađ prevzal ty Mirko Inđić, ktorý K tomu najlepší spomedzi viac ako ani jednu gólovú šancu, takže Hric. „Spokojní na seba ťažkú úlohu túto neľahkú prácu 150 detí odcestovali na čarokrás- domov mohli odcestovať s oveľa sme s činnosťou svedomite vykonáva ne pohorie Jahorina v BaH, kde presvedčivejšou prehrou. Nový našej futbalovej školy, a keď ide aj v Obecnom futbalovom zväze, so svojimi učiteľmi pobudli desať vedúci odborného štábu Željko o seniorov, naším cieľom je v silnej prednedávnom získal diplom dní. Domov sa vrátili s peknými Nađ na tomto zmeraní síl predsta- súťaži zaujať čím lepšie miesto. Či na master štúdiách na Poľnodojmami a nezabudnuteľnými vil dve zostavy a zaujímavé je, že sa nám to vydarí, uvidíme. Máme hospodárskej fakulte v Zemune, spomienkami. Trénovali dvakrát v nich bolo až 17 nováčikov! Málo podporu obecných a miestnych čím potvrdil, že sa usilovnosťou denne a vo voľnom čase trávili bolo však takých, ktorí môžu byť orgánov, pribúdajú aj sponzori, a sebazaprením môže aj na viapekné chvíle na svahoch toh- ozajstnou posilou v nových, oveľa ale veľkým problémom je zatiaľ cerých poliach úspešne pracovať to pohoria. Pobyt na Jahorine ťažších majstrovstvách v Srbskej zabezpečenie kvalitných hráčov. a mnoho dosiahnuť.

N

Správy zo Šídu. Predseda Obce Šíd Zoran Semenović a generálny tajomník Obecného športového zväzu Branko Novaković uhostili mladých futbalistov FK Radnički a ich neúnavného trénera Stanka Logarušića, ktorí vyhrali v prestížnej pohárovej Coca-cola súťaži v malom futbale a budú predstavovať Srbsko na medzinárodnej súťaži 27. augusta v Splite. Ide o výnimočne talentovanú generáciu mladých futbalistov FK Radnički narodených v roku 2006. Predseda Semenović im zablahoželal k pozoruhodnému úspechu a zaželal mnoho úspechov aj na súťaži v Splite.

Futbalisti Radničkého zo Šídu, ktorí sa stali novými členmi Vojvodinskej ligy – južnej skupiny, sa vážne pripravujú na skúšky, ktoré ich čakajú v novej spoločnosti. Doteraz absolvovali aj dva priateľské zápasy. Najprv minulú stredu na domácom trávniku prehrali s mužstvom Slobody Donji Tovarnik 1 : 3 a minulú nedeľu hosťovali v Nových Bánovciach a v stretnutí s domácim celkom Budućnosti tiež prehrali 2 : 1.

L. Pavković Mladí futbalisti Radničkého so svojím trénerom

50

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

NOČNÝ FUTBALOVÝ TURNAJ V PIVNICI

Turnaj s dlhou tradíciou Miroslav Pap

P

osledné dva mesiace v Pivnici sú poznačené početnými športovými aktivitami. Najčinnejší boli však členovia FK Slávia, ktorí zorganizovali dva turnaje – pre deti a pre dospelých. Týmto sa snažia aktivovať vlastných členov, ale aj prichystať možnosť trávenia voľného času pre občanov.

Nočný futbalový turnaj pre dospelých má v Pivnici už dlhú tradíciu. Zanechal trvalé spomienky na časy minulé, keď sa do školského dvora hrnul veľký počet divákov, no na svojej popularite neklesol dodnes. Od Bývalí hráči skupiny Majske noći zohrali medzi sebou zápas na počesť svojho spoluhráča Aljošu roku 2011 sa organizácie chytili členovia FK Slávia. Tohtoročný turnaj trval od 3. do 15. júla na ihrisku základnej školy, kde sa turnaja, hráč FK Slávia a bol aj člen mládež- v minulosti viedol Aljoša) spolu s ostatnými tradične aj uskutočňuje. Turnaja sa zúčast- níckeho mužstva novosadskej Vojvodiny. bývalými hráčmi a priateľmi.

Samozrejme, publiku najnapínavejší nilo 12 mužstiev, čiže na teréne si futbal Aljošovi úctu vzdali minútkou ticha a jeho bol finálový zápas, v ktorom si sily zmerazahralo vyše 120 futbalistov li – Guljaš Agrar zo Silbaša a JKP Usluge z z rôznych kútov Vojvodiny.

Karavukova. V tomto zápase viac energie Samozrejme, najpočetnejší a šikovnosti preukázali hráči zo Silbaša, boli práve futbalisti z okoliktorí súperovi nastrieľali až 6 gólov a stali tých prostredí. sa víťazmi tohtoročného nočného turnaja.

Na obecenstvo, samoTretie miesto získali domáci Pivničania – zrejme, okrem finálového skupina Podrum. zápasu zapôsobili aj dva Najlepším strelcom turnaja bol Aleksanrevuálne. Prvý si zahrali dar Pisarev (Guljaš Agrar), za najlepšieho dievčatá z domáceho FK brankára je vyhlásený Jovu Grče (Guljaš Slávia a hráčky ŽFK Vrbas.

Agrar) a najlepším hráčom bol Vladimir Ilić Týmto zápasom organi(JKP Usluge). zátori chceli priblížiť futDiváci vo finálovej večeri O popularite tohto nočného turnaja svedčí bal a motivovať ostatné azda fakt, že sa na finálový zápas prišlo dievčatá, aby sa zapojili do futbalových klubov. Druhý revuálny zápas príbuzným organizátori udelili tematické pozrieť okolo 400 divákov. Ako organizátori bol venovaný zosnulému Aljošovi Paculovi, tričká s jeho menom. V tomto zápase si sily tvrdia, ide o stúpajúcu tendenciu, čiže z roka ktorý bol dlhoročný organizátor a účastník zmerali hráči skupiny Majske noći (ktoré na rok je divákov stále viac.

Najlepší boli Silbašania

Aj dievčatá si vedia zahrať kvalitný futbal