Hlas ľudu 32/2021

Svadba voľakedy a dnes

Výzva pre mladých: rodina ako tradičná a nemenná životná hodnota

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

Prezident Aleksandar Vučić pobudol v Severnom Macedónsku 28. a 29. júla, kde sa stretol s premiérmi Albánska a Severného Macedónska Edim Ramom a Zoranom Zaevom, s ktorými podpísal tri dohody významné pre všetky tri krajiny.

V. Sabo Foto: predsednik.rs

V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov vo štvrtok 29. júla bola vernisáž výtvarných diel Martina Jonáša a Zuzany Chalupovej. Organizátori výstavy sú ÚKVS a Galéria združenia maliarov Naiva Art Kult z Kovačice. Vystavených je dvadsaťjeden obrazov, ktoré si milovníci výtvarného umenia môžu v týchto priestoroch pozrieť do 11. augusta, lebo potom bude výstava „cestovať“ ďalej.

M. Ožvátová

7. 8. 2021 | 32 /4971/

Uzávierka čísla: 4. 8. 2021

Tohtoročný kovačický Deň žatvy sa usporiadal v dňoch 31. júla a 1. augusta a na nádvorie Miestneho spoločenstva prilákal veľký počet občanov. Na letnom javisku prebiehal folklórno-zábavný program s ľudovou veselicou a medzi účastníkmi boli aj najmladší Kovačičania, ktorí predviedli ukážku z Detskej svadby.

S. Lenhart

Horúce letné obdobie je aj o dovolenke a o striedmej strave. Mnohí dovolenkujú pri mori v Grécku a odtiaľ si domov prinesú viacero príznačností z domáckej výroby pre tento stredomorský región. Práve z tohto územia v pravidelnej rubrike Mozaika prinášame reportáž pomenovanú jednoducho Grécko: olivy a olivový olej.

J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová-Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová.

Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: VP Službeni glasnik

Nech sú Slávnosti každý rok Anna Francistyová

P

rídete? Chodievate každý rok? Augustové rozhovory sa spravidla krútia okolo nášho najväčšieho sviatku – Slovenských národných slávností. Tak bolo aj vlani, keď zo známych dôvodov v klasickom formáte neboli. Kvôli kontinuite a iste aj preto, aby sme si predsa uctili okrúhle a vzácne výročia v dejinách vojvodinských Slovákov, vstupný program so slávnostnými príhovormi odznel v televíznom prevedení.

Tohto roku by to znovu malo byť (a my stále veríme, že aj bude) tak „naozajsky“.

Pred nami sú teda Slovenské národné slávnosti 2021. Od roku 2009 sú Národným sviatkom Slovákov v Srbsku a od svojho 57. ročníka v roku 2018 sa z prvého augustového víkendu presťahovali do toho druhého. Rad podujatí z ich tohtoročného programu, tak ako aj v uplynulých ročníkoch, už máme za sebou, niektoré výstavy budú otvorené v nedeľu 8. augusta, ale po oficiálnom otvorení v piatok 13. augusta sviatočné budú ešte sobota 14. a nedeľa 15. augusta. Čo nám prinesú tohtoročné Slávnosti? Početné štandardné obsahy už majú svoje miesto v našom povedomí, aj v pripravenom presnom programe, na ktorom sa zhodli aj tohtoroční traja organizátori: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Matica slovenská v Srbsku a Obec Báčsky Petrovec. Pribudli aj niektoré nové podujatia a spolu s tými stálymi a sprievodnými akciami je ich vyše 50. V nasledujú-

com čísle nášho týždenníka znovu zverejníme kompletný program tohtoročných Slovenských národných slávností, aby vám bol poruke pri výbere podujatí, ktoré chcete sledovať.

Organizátori finalizujú svoju časť prípravných povinností, hostitelia upravujú, čo treba pred príchodom návštevníkov Slovenských národných slávností dať do poriadku, účastníci pripravujú kroje, príhovory, vystúpenia... Veríme, že aj vďaka tomu, že sme sa dva roky nevideli, ale aj vďaka krásnej a dlhoročnej tradícii tohto veľkého podujatia, zaplnia sa na budúci víkend petrovské ulice veselým pokrikovaním známych, džavotom detí, kultúrne stánky tancom, spevom.

A naše srdcia novými dojmami, ktoré raz budú peknými spomienkami. Nech si aj terajšie mladé pokolenia raz zaspomínajú, ako naša staršia spolubesedníčka: „Na Slávnosti som chodievala ešte ako dievčatko a bol to zážitok pre všetkých, nielen pre nás deti.“

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

7 Prvý krok k oživeniu dedín 10 Oslava Dní Obce Stará Pazova

34 Maľuje vydarené portréty 48 Neobrátil chrbát klubu

MOZAIKA

23 Sto rokov slovenského ženského hnutia vo Vojvodine (2) Na titulnej strane: Kulpínčania uplynulý víkend (31. júla a 1. augusta) usporiadali tri podujatia: Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne a Svadbu voľakedy a dnes.

Organizáciu mali na starosti Miestne spoločenstvo, MOMS a Spolok kulpínskych žien, ktorý sa postaral aj o tradičné kroje kulpínskeho príležitostného mladomanželského páru na titulnej strane (Petra Chalupková a Gustáv Valentík). Dokonca spolkárky vypracovali aj novú partu pre mladú nevestu.

Foto: Katarína Gažová

Belehrad

• •

•

32 /4971/ 7. 8. 2021

3

Týždeň

PREZIDENT VUČIĆ V SEVERNOM MACEDÓNSKU

Tri dôležité dohody Pripravil: Vladimír Sabo

P

rezident Srbska Aleksandar Vučić pobudol v Severnom Macedónsku 28. a 29. júla. Pri tejto príležitosti premiéri Zoran Zaev a Edi Rama a srbský prezident podpísali tri dohody a pozmenený bol aj názov iniciatívy pre regionálnu spoluprácu. Prvotný názov Malý Schengen zmenili na Open Balkan.

Podľa slov prezidenta Vučića podpísané dohody sa vzťahujú na rýchlejší pohyb tovaru medzi Srbskom, Severným Macedónskom a Albánskom, na pomoc, podporu a spoločné pôsobenie v prípadoch prírodných katastrof a živelných pohrôm, ako aj na vytvorenie jednotného trhu práce, ktoré zahrnie aj zrušenie pracovných povolení. Uvedené dohody podpísali v rámci Ekonomického fóra pre regionálnu spoluprácu. „Pred nami nie je ľahká cesta.

Toto sú fantastické idey. Musíme veľa pracovať, musíme presvedčiť našich spoluobčanov, aby boli pracovití a usilovní. Pokým sme sa rozprávali, uvažovali sme o tom, že by bolo dobre, aby tí, ktorí si neboli najbližší, a Srbsko a Albánsko v dejinách si nikdy neboli blízki, svoju pozornosť z minulosti upriamili na budúcnosť,“ povedal Vučić a uviedol,

4

www.hl.rs

že existuje idea o výrobe elektronických personalizovaných kariet pre občanov troch krajín, ktorými budú umožnené početné zľavy – cestovné, v reštauráciách, kaviarňach a pod. „Chceme urobiť rýchle jazdné pruhy. Keď rozšírime priechody Preševo a Tabanovce, ako aj ďalšie priechody, budú k dispozícii rýchle pruhy pre kamióny, ako aj autá, ktoré sa budú môcť pohybovať rýchlejšie ako iné vozidlá. Tým vytvárame inakšiu budúcnosť,“ zdôraznil Vučić a odkázal, že to aj politicky prispeje k ďalšiemu posilneniu mieru a bližšej spolupráci medzi národmi, ako aj k stabilite celého regiónu.

Uviedol, že je táto návšteva pre našu krajinu veľmi dôležitá, vzhľadom na to, že u nás viac ako 4-tisíc spoločností spolupracujú so Severným Macedónskom a viac ako tisíc spoločností s Albánskom. Zdôraznil, že na

Informačno-politický týždenník

fórum prišlo zhruba 250 podnikateľov, avšak záujem o účasť bol oveľa väčší, no počet zúčastnených musel byť v dôsledku pandémie znížený.

DÔLEŽITÝ JE BALKÁN BEZ HRANÍC Prezident oceňuje, že s pracovnou silou už nebudú žiadne problémy, pretože všetky tri krajiny budú môcť počítať s príchodom kvalifikovaných pracovníkov.

„Priblíži nás to a posilní naše hospodárstvo, zaistí rýchlejší rast a zvýši životnú úroveň občanov. Je to veľký krok do budúcnosti,“ povedal.

Takisto avizoval, že bude vytvorený spoločný portál v troch jazykoch, na ktorom budú predstavené kultúrne a historické hodnoty, ako aj informácie o každej krajine. Ako povedal, idea vznikla ešte v roku 2019 a podľa neho ide o skvelú myšlienku,

Budú pracovať na jednotnom trhu práce, ako aj na vzájomnom uznávaní akademických kvalifikácií – stavbárov, lekárov, zubných lekárov a ďalších profesií, ktoré budú akceptované vo všetkých troch krajinách.

ktorá ukazuje, že v súlade s európskymi hodnotami a myšlienkami sme schopní postarať sa o svoju budúcnosť sami a vziať svoj osud do vlastných rúk.

Zdroj: RTS Foto: predsednik.rs

• TÝŽDEŇ •

DODATOČNÁ FINANČNÁ POMOC PRE OBČANOV

Na zimu 20-tisíc dinárov pre dôchodcov Pripravil: Vladimír Sabo

P

rezident Aleksandar Vučić pre RTS povedal, že v tomto roku sa očakáva rast hrubého domáceho produktu o zhruba sedem percent a rozpočtový deficit je v porovnaní s plánovaným výrazne menší.

Podľa jeho slov štát vyplatí vo februári, najneskoršie v marci 2022, všetkým dôchodcom po 20-tisíc dinárov. Ako povedal, o tieto prostriedky sa dôchodcovia nebudú musieť osobitne prihlasovať. Prezident avizoval aj zvýšenie dôchodkov, ktoré bude pred vyplatením uvedenej sumy.

Prezident Vučić uviedol, že Srbsko malo v júni a júli suficit 60

miliárd dinárov a celkový nadbytok za prvých sedem mesiacov tohto roku vynáša 198 miliárd, aj keď podľa opravného rozpočtu mal zvyšok v pokladnici vynášať iba 38,5 miliardy dinárov.

Vysvetlil, že keď sa sčítajú mi-

nulý a tento rok, Srbsko bude mať rast plus šesť percent, aký, podľa jeho slov, nikto v Európe nebude mať. „To znamená, že budeme najúspešnejší na kontinente a iba tento rok medzi tromi najlepšími v tempe rastu,“

dodal Vučić.

Keď ide o pomoc občanom, prezident avizoval, že dôchodcom od 20. do 22. septembra vyplatia po 50 eur a všetci občania v polovici novembra dostanú po 30 eur, zatiaľ čo všetci plnoletí od 13. do 15. decembra dostanú po ďalších 20 eur.

Keď ide o zvýšenie dôchodkov a minimálnej mzdy, prezident Vučić zdôraznil, že začiatkom nasledujúceho roku dôchodky budú zvýšené o viac ako päť percent, zatiaľ čo by minimálna mzda mala byť 35 012 dinárov, čiže viac ako 300 eur, a priemerný plat by mal vynášať 613 eur.

Zdroj: RTS Foto: predsednik.rs

COVID-19

Rastie počet nových prípadov Jasmina Pániková

V

čase písania tohto príspevku (3. augusta) v našej krajine bolo 424 nových prípadov koronavírusu a celkovo bolo hospitalizovaných 488 osôb.

V porovnaní s údajmi z 2. augusta počet pozitívnych na vírus sa zvýšil o 38.

Podľa člena krízového štábu Branislava Tiodorovića v našej krajine delta variant koronavírusu potláča britský variant, čo potvrdzuje menší počet hospitalizovaných osôb. Ako povedal, počet nakazených je čoraz väčší, no v nemocniciach je menší počet hospitalizovaných, avšak to neznamená, že nemáme byť opatrní.

Podľa odborníkov potlačenie vírusu je možné iba očkovaním.

Z toho dôvodu krízový štáb čoskoro rozhodne o povinnom vakcinovaní zdravotníckych pracovníkov, ako aj osôb pôsobiacich v školstve, • TÝŽDEŇ •

ktoré Tiodorović oceňuje ako spôsob záchrany nielen ich zdravia, ale aj zdravia ich pacientov a žiakov. Ako nedávno vyhlásil minister zdravotníctva Zlatibor Lončar, v našej krajine je zaočkovaných 48,49 % občanov, čo podľa neho nie je postačujúce.

Ako osobitný problém vyzdvihuje mladých, ktorí odmietajú zaočkovať sa. Upozorňuje pritom, že v nedostatočnom počte zaočkovaných, ako aj príliš

pomalým tempom očkovania dáme možnosť vírusu, aby mutoval, čo otvorí ďalší problém – vakcíny nebudú postačujúci prostriedok na potlačenie vírusu.

S nárastom počtu nakazených osôb rastú aj obavy občanov o nové opatrenia, ktoré sa môžu podobať tým z minulého roku.

Podľa krízového štábu o nových opatreniach sa bude uvažovať, ak počet novonakazených bude ponad 500, zatiaľ čo obmedze-

nia, ktoré sa budú vzťahovať na zhromažďovanie väčšieho počtu ľudí, budú v prípade, ak budeme mať viac ako tisíc nových prípadov na dennej úrovni.

Keď ide o tretiu dávku vakcíny, krízový štáb odporúča, aby ju dostali rizikové skupiny ľudí – osoby so zníženou schopnosťou imunitnej odpovede po vakcinovaní, ako aj osoby, ktorým sú transplantované orgány, alebo ktorým je predpísaná hemodialýza. Tretiu dávku by mali dostať šesť mesiacov po druhej dávke.

Keďže veľká väčšina osôb, ktoré prekonali covid ochorenie, cíti určité následky, na portáli e-zdravlje je možné urobiť test, na základe ktorého sa môže zistiť, či sú určité zdravotné problémy následkom prekonaného ochorenia, alebo ide o iné ochorenie.

Foto: Ministerstvo zdravotníctva

Minister Zlatibor Lončar zdôrazňuje malý počet zaočkovaných 32 /4971/ 7. 8. 2021

5

Týždeň V NOVOM SADE

Čoskoro nová budova PIO fondu Miroslava Ožvátová

V

sobotu 31. júla ministerka pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky Darija Kisićová-Tepavčevićová spolu s primátorom mesta Nový Sad Milošom Vučevićom a námestníkom riaditeľa Republikového fondu pre penzijné a invalidné poistenie Reljom Ognjenovićom navštívili stavenisko budovy Republikového fondu pre penzijné a invalidné

poistenie (PIO) v Novom Sade. „Hrdí sme, keď vidíme, koľko sa vkladá do štátu a koľko sa pracuje na tom, aby sa zlepšila kvalita života občanov,“ uviedla ministerka.

Zdôraznila, že obyvatelia mesta Nový Sad čoskoro dostanú najmodernejšiu budovu v celom štáte, na ktorú budú hrdí nielen Novosadčania, ale aj občania celého štátu. „Nová budova umožní, aby sa „Hrdí sme, keď vidíme, koľko sa vkladá do štátu,“ povedala Kisićová-Tepavčevićová

Nová budova zmenší počet čakajúcich

práva občanov rýchlejšie realizovali, a lepšie podmienky na prácu prispejú k produktívnosti zamestnaných. Očakáva sa aj zmenšenie počtu čakajúcich a zlepšenie kvality všetkých služieb. Osobitná pozornosť bude venovaná miestnostiam lekárskej expertízy, ktoré budú prispôsobené osobám so zdravotným postihnutím a osobám s rozličnými zdravotnými poruchami,“ povedala Kisićová-Tepavčevićová.

Primátor Vučević zdôraznil, že

je nová budova podľa hodnoty jedna z prvých piatich investícií v Novom Sade, ktorá umožní zlepšenie podmienok na spĺňanie všetkých práv občanov v tej oblasti.

Námestník riaditeľa Relja Ognjenović uviedol, že výstavbu tejto budovy financuje Republikový fond pre penzijné a invalidné poistenie (PIO), čo hovorí o tom, že je fond finančne stabilný.

Foto: Dušan Škondrić

MESTO NOVÝ SAD

Aktívna medzinárodná spolupráca M. Ožvátová

„N

ový Sad vedie aktívnu medzinárodnú a medzimestskú spoluprácu,“ zdôraznil novosadský primátor Miloš Vučević na stretnutí s veľvyslancom Holandského kráľovstva Joostom Reintjesom, s ktorým sa stretol 28. júla.

Nový Sad je príkladom európskych hodnôt ako mesto multikultúrnosti, ktoré podporuje rozmanitosť. „Fakt, že bol zvolený za Mládežnícke hlavné mesto Európy a Európske hlavné mesto kultúry, hovorí iba v prospech tejto skutočnosti,“ uviedol primátor Vučević.

6

www.hl.rs

Spolubesedníci sa zhodli, že projekt Európske hlavné mesto kultúry prispieva k všeobecnému rozvoju nositeľa tohto titulu,

ako aj regiónu, a podporuje pritom spoluprácu a spoločné aktivity mnohých miest a prostredí, ktoré sa tak užšie prepá-

Primátor a veľvyslanec Holandského kráľovstva

Informačno-politický týždenník

jajú. Stabilná politická situácia, pokračovanie v reformách a silná ekonomika ohodnotené sú ako základné podmienky pokroku a európska cesta ako najlepší spôsob, aby Srbsko čím viac využilo svoj potenciál.

Na záver primátor zdôraznil, že sa Nový Sad ako lokálna samospráva snaží prispieť k pozitívnym zmenám, ktoré uskutočňuje vláda našej krajiny.

Podľa jeho slov vytváranie priemyselných zón a priaznivého podnikateľského prostredia, ako aj otváranie nových pracovných miest sú prioritou a cieľom Nového Sadu.

Zdroj a foto: novisad.rs • TÝŽDEŇ •

SÚBEHY NA KÚPU DOMOV

Prvý krok k oživeniu dedín Jasmina Pániková

S

me svedkami, že sú dediny z roka na rok čoraz pustejšie. Takáto nemilá situácia nie je iba v našich slovenských dedinách, rovnako je v takmer každej, zvlášť v tých menších. Odchod za prácou do väčšieho mesta alebo do zahraničia je iba jeden z dôvodov zmenšovania počtu obyvateľov v dedinách. Ak k tomu pridáme aj nedostatok školskej budovy, lekára, dokonca aj obyčajného obchodu, dôvod je viac než opodstatnený.

Odhaduje sa, že je v našej krajine prázdnych ponad 150-tisíc dedinských domov.

Ako pri jednej príležitosti povedal Milan Krkobabić, minister pre starostlivosť o dediny, ich cieľom je vrátiť život dedinám v Srbsku a môžeme skonštatovať, že prvý krok k splneniu tohto cieľa už spravili. Rezortné ministerstvo navrhlo a vláda Srbska schválila Nariadenie o stanovení programu udelenia nenávratných prostriedkov na kúpu domu s hospodárskym dvorom v Republike Srbsko na rok 2021. Na realizáciu programu je vyčlenených 500 miliónov dinárov a jeho cieľom je zníženie migrácií z dedinských prostredí do miest, motivovanie dedinského obyvateľstva zostať na dedine a povzbudenie mladých vrátiť sa alebo presťahovať sa na dedinu.

Komu je určený tento program? Predovšetkým manželským a nemanželským pá-

rom, rodičom samoživiteľom a mladým poľnohospodárom a poľnohospodárkam. Práve táto posledná skupina vyvolala dosť polemiky, keďže nie je všeobecne známe, kto sa

Súbehy by mali zamedziť pustnutie dedín

považuje za mladého poľnohospodára. Dozvedeli sme sa, že sa týmto programom za mladého poľnohospodára či poľnohospodárku považuje osoba vo veku do 45 rokov, slobodná a ktorá žije na dedine a zaoberá sa poľnohospodárstvom. Takisto v zmysle tohto programu sa pod rodičom samoživiteľom chápe rodič, ktorý sa sám stará o dieťa, keďže je druhý rodič buď neznámy, umrel, alebo je celkom pozbavený rodičovskej zodpovednosti.

Maximálna suma prostriedkov na kúpu domu s hospodárskym dvorom vynáša 1 200 000 dinárov a môže sa

Podrobnejšie o súbehoch si záujemcovia môžu prečítať na stránke Ministerstva pre starostlivosť o dediny (v sekcii: Konkursi) a na stránke Ústavu pre rodovú rovnosť (v sekcii: Javni konkursi) • TÝŽDEŇ •

nachádzať na území všetkých osídlených miest v krajine, okrem v mestských a obecných sídlach a prímestských sídliskách.

Jednou z podmienok súbehu

je aj to, že uchádzači o prostriedky nesmú vlastniť ani spoluvlastniť žiadnu nehnuteľnosť na území našej krajiny, okrem poľnohospodárskej pôdy, ako aj to, že musia mať menej ako 45 rokov. Samozrejme, organizátori súbehu mali na mysli aj určité malverzácie a z tohto dôvodu uchádzači konkurzu a potenciálni predajcovia domov nesmú byť príbuzní.

Súbeh bude otvorený po vyčerpanie prostriedkov určených na tieto účely a najneskoršie do 1. novembra t. r.

SUBVENCIE AJ Z POKRAJINSKÉHO ROZPOČTU V tejto chvíli zainteresovaní o kúpu domu na dedine majú k dispozícii ešte jeden súbeh, ktorým môže dostať najviac milión dinárov. Ide o súbeh Pokrajinského ústavu pre

rodovú rovnosť, ktorý týmto spôsobom pomáha mladým ľuďom od roku 2015.

Prostriedky, ktoré sú určené na tento súbeh, vynášajú 25 miliónov dinárov a podmienky na uchádzanie o prostriedky sú podobné ako aj v súbehu Ministerstva pre starostlivosť o dediny, ibaže v tomto prípade uchádzači musia mať bydlisko na území AP Vojvodiny, jeden z manželskej dvojice alebo nemanželského páru nesmie mať viac ako 40 rokov a aspoň jeden z dvojice musí byť zamestnaný. Lehota na podávanie dokumentácie na súbeh je do 15. septembra t. r.

Keďže ide o súbeh Ústavu pre rodovú rovnosť, osobitný dôraz sa kladie na hospodárske posilnenie žien, keďže podľa ich prieskumu iba ponad 40 % dedinských žien vlastní alebo sú spolumajiteľkami nehnuteľností. Situácia je podobná aj vo svete. Štvrtinu svetovej populácie tvoria ženy žijúce na dedinách, ktoré vlastnia iba 2 % pôdy a uskutočňujú iba 1 % zo všetkých poľnohospodárskych príjmov, čo svedčí o ich zlom postavení. Ako pre náš týždenník povedali v Ústave pre rodovú rovnosť, týmto súbehom, čiže kúpou domu sa ženy automaticky stanú spolumajiteľkami nehnuteľnosti. Od začiatku jeho realizovania zabezpečili domy pre 293 manželských a nemanželských párov.

32 /4971/ 7. 8. 2021

7

Ľudia a udalosti UPLYNULÝ VÍKEND V KULPÍNE USPORIADALI

Trojlístok osláv Katarína Gažová

Kulpín. Zmena lokality usporiadania programového jadra osláv inulý rok sa koncojú- neprekážala, ba priam ladila s lové oslavy Kulpína podujatiami, ktoré organizátori nekonali zo známych pripravili. dôvodov. Tohto roku ich organiV sobotu 31. júla sa do komzačný výbor usporiadal v sobotu plexu Poľovníckeho domu na31. júla a v nedeľu 1. augusta. hrnulo mnoho návštevníkov.

Veď po vlaňajšej prestávke a všetkom tom, čo ľudia prežili v uplynulom období, trochu pobavenia a kultúrnych obsahov prišlo vhod. V priestore vôkol Poľovníckeho domu návštevníci mali možnosť pozrieť si stánky spolkov žien z Petrovca, Hložian na tému svadby a iných združení, akým je združenie Objatie z Kulpína. Mladé Kulpínčanky usporiadali predaj koláčov ako humanitárne gesto na vyzdravenie malého Boška z Ratkova.

Bola tu aj ponuka sladkých Defilé účastníkov pred začiatkom lahôdok a hračiek pre deti. galakoncertu V mene Spolku kulpínPredslávnosťové dni v Kulpíne, skych žien prítomných na úvodDeň Kulpína a Svadbu voľakedy nom podujatí Svadba voľakedy a dnes mali na starosti MOMS a dnes privítala predsedníčka Kulpín, Miestne spoločenstvo Katarína Zorňanová a pripomeKulpín a Spolok kulpínskych žien. nula výročia spolku: 18. výročie Tieto tri podujatia sa skĺbili a založenia spolku, 15. výročie vytvorili jeden kompaktný celok. podujatia Svadby voľakedy a Tohtoročné oslavy sa namiesto dnes a tiež 15 rokov družby s v Muzeálnom komplexe v Kul- partnerskou Riečkou zo Slovenpíne po prvýkrát konali v areáli ska. Sobášny kulpínsky kroj na Poľovníckeho domu PS Fazan svadbe prezentovali mladucha

M

Výstavu obrazov v novom priestore otvoril zástupca veľvyslanca SR Igor Vencel (prvý zľava)

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Návštevníci výstavy v hojnom počte

Petra Chalupková a mladoženích Gustáv Valentík.

Tradičná tortiáda Spolku kulpínskych žien bola bohato navštívená ako vždy. Spolkárky na predaj pripravili 12 tort a záujem o sladké pochúťky bol masový.

počas štvrtého vlaňajšieho a piateho tohtoročného Slovenského výtvarného tábora a obrazov Výtvarnej skupiny KEBY… pri MOMS Kulpín, ktoré boli organizátorom týchto podujatí.

Otvorenie jubilejnej 25. výstavy

Predsedníčka SKŽ a krojovaní mladomanželia

Tradičná tortiáda Spolku kulpínskych žien

V priestoroch Poľovníckeho domu bola nainštalovaná výstava obrazov namaľovaných

obrazov bolo v sobotu 31. júla za prítomnosti vzácnych hostí, maliarov – účastníkov táborov

Najmladší zvolenovci – účastníci večerného programu

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Mladomanželia v tradičnom kulpínskom kroji – Petra Chalupková a Gustáv Valentík na javisku počas detského programu

v Kulpíne a početných návštevníkov.

V mene MOMS v Kulpíne prítomných na kulpínskych oslavách privítal a o uplynulých táboroch hovoril predseda Pavel Gaža. Menovite pozdravil zástup-

Hosť zo Slovenska – spevák Jozef Mak s tanečníkmi KUS Zvolen

cu veľvyslanca SR v Belehrade Igora Vencela, čestných predsedov MSS Dr. Jána Babiaka a Rastislava Surového a delegáciu z bratskej Riečky zo Slovenska.

Zároveň sa poďakoval Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí,

ktorý aj tohto roku podporil podujatia osláv v Kulpíne, ako aj samotný tábor a výstavu. V mene Výtvarnej skupiny KEBY… hostí uvítala podpredsedníčka, kulpínska odborná umelkyňa Anna Babiaková. Obsah výstavy posúdil kustód Vladimír Valentík a podotkol, že túto bohatú výstavu v novom výstavnom priestore tvorí 50 obrazov, ktoré vytvorilo 31 autorov. Predstaviteľ Veľvyslanectva SR Igor Vencel sa širšie zmienil o spolupráci Slovenska a dolnozemských Slovákov a tiež o činnosti umelcov ako dôležitej časti tej spolupráce. Igor Vencel jubilejnú 25. výstavu obrazov v Kulpíne aj otvoril.

Galakoncert prilákal a oduševnil obecenstvo V predvečerných hodinách na javisku v prírodnej scenérii nádvoria Poľovníckeho domu štartoval galakoncert.

Najmladší členovia KUS Zvolen zaspievali a zatancovali veselo a šantivo. Sólo zaspievala Kulpínčanka Martina Sklabinská za harmonikového sprievodu Ondreja Maglovského. Keď sa ukončil detský blok galakoncertu, krojovaní mladomanželia podelili malým spolkárom sladkosti.

Na javisku kulpínskych osláv potom to roztočili mládežnícke tanečné súbory domáceho KUS Zvolen v predvedení choreografií Zoroslava Zimu a FS Petrovčan, ktorí zatancovali choreografie Pavla Pavlíniho. Komorný zbor Musica viva pod vedením Marieny Stankovićovej-Krivákovej a za hudobného sprievodu Vladimíra Kováča zaspieval zopár páčivých pesničiek. Ako sólistka spievala Elena Demrovská. V mene KUS

PRÍHOVORY Počas galakoncertu sa početnému obecenstvu prihovorili: predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová, predseda Rady MS Kulpín Miroslav Čeman, predseda MOMS v Kulpíne Pavel Gaža, zástupca veľvyslanca SR v Belehrade Igor Vencel, starosta mesta Riečka Marián Spišiak a spevák Jozef Mak v mene starostu Banskej Bystrice, tiež Anna Čapeľová, predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM, Juraj Súdi, podpredseda pre Báčku Matice slovenskej v Srbsku, a Ján Jovankovič, predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Záver galakoncertu a spoločná pieseň účastníkov

mitropolitu Stefana Stratimirovića pôvodné srbské pesničky zaspievali sestry Anastasija a Simona Regodićové z Kulpína.

Spievali aj speváčky a speváci z Petrovca: Maja Levárska, Shaili Ponigerová-Forrero a Pavel Poniger-Forrero. Osobitným hosťom

Program galakoncertu osláv koncipovali Viera Dorčová-Babiaková, ktorá ho aj moderovala, a Zoroslav Zima. Vedúcimi orchestra boli Ondrej Maglovský a Zdenko Makovník.

Pred galakoncertom – a potom aj po ňom – na dobrú náladu návštevníkov hrala hudobná skupina Maks zo Selenče a v pokračovaní Marko Žigmanović s bandom zo Subotice. Zábava v poľovníckom komplexe v dobrej nálade trvala do rána. V nedeľu

Stánok Spolku petrovských žien na tému svadby

večierka galakoncertu bol osvedčený spevák Jozef Mak z Banskej Bystrice, ktorý zaspieval niekoľko slovenských pesničiek a spolu so skupinou tanečníkov Zvolena dotvoril svoj presvedčivý výstup.

Na galakoncerte zaspievala aj dievčenská skupina KUS Zvolen a galakoncert uzavreli šikovní starší domáci tanečníci.

Neočakávanou čerešničkou na torte galakoncertu bolo zasnúbenie sa dvoch osvedčených dlhoročných tanečníkov KUS Zvolen. Najmä tanečník Daniel Gaža požiadal o ruku na javisku počas trvania choreografie svoju priateľku Petru Krnáčovú.

Samozrejme, že povedala: „Áno,“ a vzápätí vypadli slzy radosti nielen na javisku, ale aj v hľadisku.

Carving majster Pavel Chrťan (druhý zľava) tvoril aj na oslave a odfotil sa s kamarátmi a obdivovateľmi zo Selenče a Kulpína

predpoludním v evanjelickom chráme v Kulpíne boli slávnostné služby Božie.

Trojlístok kulpínskych podujatí podporili: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu, národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Matica slovenská v Srbsku, Obec Báčsky Petrovec, Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec, Miestne spoločenstvo Kulpín a MOMS Kulpín.

32 /4971/ 7. 8. 2021

9

Ľudia a udalosti DVOJDŇOVÉ PODUJATIE

Oslava Dní Obce Stará Pazova Anna Lešťanová

monodráma Bibliotekarka Mirka S. Markovića. iestna oslava svätéDvojdňovú oslavu na pekne ho Iliju od roku 2018 upravenom otvorenom javisku nadobudla lokálny na námestí v nedeľu 1. augusta rámec a iniciátorom tohto slávnostne otvoril predseda podujatia je Đorđe Radinović, Đ. Radinović. V príhovore pripredseda Obce Stará Pazova. pomenul, že miestna oslava Tohtoročné oslavy Dní Obce svätého Iliju je zvolená aj pre Stará Pazova sa konali na Ná- obecnú oslavu a okrem turismestí Dr. Zorana Đinđića v Sta- tického má aj veľký význam na rej Pazove, a to dva dni – 1. a 2. hospodárskom pláne, lebo sa augusta. Do programu osláv oslavy Dní obce Stará Pazova sa zapojila aj Ľudová knižnica zúčastnili aj viaceré úradné Dositeja Obradovića v Starej delegácie nielen z našej krajiny, lež aj zo zahraničia. Pre všeobecne dobre známu epidemiologickú situáciu táto oslava sa vlani neuskutočnila a podľa slov Radinovića preto aj tohtoročný Dvojdňový program osláv Dní Stará Pazova slávnostne program otvoril predseda Đorđe Radinović osláv bol Pazove s dvomi podujatiami. skromnejší, než to bolo v roV prvý deň osláv – v nedeľu koch 2018 a 2019.

1. augusta na Oddelení pre Oslava Dní obce Stará Pazodospelých najprv slávnostne va 2021 sa niesla v znamení otvorili výstavu kolážových 60. výročia schválenia zákona, fotografií Starej Pazovy tamoj- ktorým je zrušený niekdajší šieho autora Dávida Jovnáša okres a formovaná Obec Stará a v pokračovaní bola zahraná Pazova. Generálny patrón osla-

M

Orchester Tamburica Pazova s hosťami z Viedne

10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Členky Združenia pazovských žien usilovne pripravovali nadlacke

Výstavné stánky na dvojdňovej oslave Dní Obce Stará Pazova

vy – Obec Stará Pazova s viacerými spoluorganizátormi sa pousilovali, aby veľké pazovské

námestie bolo upravené v štýle niekdajšieho korza – miesta, kde sa ľudia hromadne prechá-

Etno skupina Kolevka zo Starej Pazovy • ĽUDIA A UDALOSTI •

Zorica Grujićová z Vojky predávala klobásy a údeniny

dzajú a chodia na promenádu.

Takéto korzá v 60. rokoch minulého storočia malo takmer každé mesto a vždy to bolo populárne a hojne navštívené.

V súlade s takouto tradíciou aj ústredné miesto tohtoročného dvojdňového programu Dní Obce Stará Pazova – Námestie Dr. Zorana Đinđića bolo vhodné na prechádzku, pobavenie, stretnutie so starými známymi...

Z tejto príležitosti vystavených bolo 31 stánkov a na všetkých nich bola ozaj bohatá gastronomická ponuka (domácich koláčov, kysnutých múčnikov, medu, vína a domácej pálenky, údenín, kozieho syru a podobne), ako aj etnologická ponuka v tvare pre toto prostredie typických suvenírov a ručných prác. Hlavne tam vystavovali vystavovatelia z územia Staropazovskej obce, ale nedeľňajšie tropické horúčavy neboli prekážkou, aby sa so svojimi výrobkami občanom oslavnej

Marica Ranitovićová zo Starej Pazovy na stánku mala chutné domáce koláče

Marína Očovajová zo Starej Pazovy so svojimi koláčmi bola ako členka na stánku Združenia Milujem Bánovce

ktorom každý mohol prispieť s dobrovoľnými peňažnými príspevkami na ďalšiu liečbu Stefana Subotića z Belegiša, mladíka, ktorý zápasí so zákernou chorobou, akútnou lymfoblastickou leukémiou.

Počas dvojdňového programu Dní Obce Stará Pazova na otvorenom javisku na námestí vystúpili aj rozmanité spevácko-hudobné skupiny.

V nedeľu – v prvý deň osláv vystúpila etno spevácka skupina Kolevka zo Starej Pazovy, orchester Tamburica Pazova s hosťami z Viedne, Laki keš band a Akustična soba, kým

obce predstavili aj výrobcovia a vystavovatelia z Rumy, Sriemskej Mitrovice a Bogatića.

Usilovné členky Združenia pazovských žien, programovej formy pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka, na námestí pripravovali aj chýrečné nadlacke, o ktoré vždy na takýchto a podobných podujatiach vládne

Početní návštevníci na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove

Z vystúpenia skupiny Laki keš band • ĽUDIA A UDALOSTI •

veľký záujem návštevníkov.

Málokto syrovým, orechovým alebo makovým nadlackám mohol odolať.

Nevystal tu ani stánok, na

v druhý deň osláv – v pondelok na dobrú náladu zahrali a zaspievali Akustik trio, vokálny sólista Đorđe Čavić a Apsolutno romantično band.

32 /4971/ 7. 8. 2021

11

Ľudia a udalosti DEŇ ŽATVY 2021 V KOVAČICI

Oslava zeme a úrody Stevan Lenhart

predseda Združenia poľnohospodárov Kovačica, ktoré sa podovačický Deň žatvy má pisuje pod organizáciu celého dlhú tradíciu a začal sa podujatia. oslavovať ešte dávnejšie, „Toto je vlastne desiaty Deň v niekdajšom Poľnohospodár- žatvy odvtedy, čo sme začali skom družstve Jednota, kde sa počítať ročníky tohto podujatia,“ počas leta organizovala menšia povedal nám Ján Hriešik.„Zábava slávnosť pre robotníkov a spo- trvala dva dni a spokojní sme lupracovníkov. V novšom čase s celkovým priebehom tohtosa súkromní poľnohospodári ročnej akcie. Mali sme dobrú rozhodli pokračovať s touto tra- ľudovú hudbu, uvarili sme štyri díciou a usporiadať dedinskú kotly fazule, vypražených bolo 1 oslavu pre svojich spoluobčanov 500 pampúchov. V sobotu boli a hostí. Nadišlo to na tieto jedlá dobrý ohlas a Deň žabezplatné pre tvy dnes predstavuje všetkých návjednu z najmasovejštevníkov, poších akcií v Kovačici. kým v nedeľu Po vlaňajšej núnaši priatelia tenej prestávke pre zo združenia známu epidemioloRibolovac gickú situáciu v tomvarili rybaciu to roku sa Deň žatvy polievku a tiež usporiadal v dňoch ponúkali vy31. júla a 1. augusta prážané rybky. a prilákal veľký poTradične sa na čet návštevníkov na tomto podunádvorie Miestneho jatí zhromaždí spoločenstva. Na Ján Hriešik, predseda mnoho občaZdruženia poľnohospodárov letnom javisku prenov, a tak bolo biehal príležitostný aj tentoraz. Vikultúrno-zábavný program dieť, že našim ľuďom chýbajú s ľudovou veselicou, pokým na takéto zábavy, lebo v poslednom stánkoch bolo možné zaobstarať čase nebolo možné organizovať si tradičné jedlá (varenú fazuľu, ani svadby, ani iné podobné pampúchy, rybaciu polievku) a akcie. Aj mládež je žiadostivá občerstvujúce nápoje. takýchto stretávaní, takže tento víkend dopadol veľmi pekne TRADÍCIA POKRAČUJE a s veľkou návštevnosťou. Toto Krátkym príhovorom na javisku podujatie by nebolo možné podujatie otvoril Ján Hriešik, realizovať bez podpory Obce

K

Chór penzistov Viva la musica

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V sobotu sa varila fazuľa pre všetkých

Kovačičanky pripravili 1 500 pampúchov

Kovačica a Miestneho spoločenstva, mali sme určitú pomoc aj zo strany ďalších sponzorov.

Myslím si, že náš Deň žatvy má budúcnosť, lebo tu vidno dosť mladých ľudí. Pritom nie sú všetci z nich poľnohospodári, ale chcú pomôcť a podporiť toto podujatie. Napriek tomu, že sa zmenšuje počet obyvateľstva v dedine, myslím si, že tí, čo tu zostanú, budú svorne spolupracovať a pokračovať v tejto tradícii.“

PROGRAM NA LETNOM JAVISKU O slovenskú ľudovú hudbu počas obidvoch večerov sa postarala skupina pod vedením Jána Bartoša. Nedeľňajší večer bol programovo bohatší a na javisku vystúpil väčší počet ochotníkov.

Prvým bodom programu bolo vystúpenie chóru penzistov Viva la musica pod vedením Alžbety Hriešikovej, nasledovala ženská spevácka skupina, ktorá pôsobí v rámci MOMS Kovačica pod

Ženská spevácka skupina MOMS Kovačica • ĽUDIA A UDALOSTI •

skú choreografiu Ninto krajšia a poriadnejšia, pokým v tretej časti bola predvedená choreografia pod názvom Otoč sa, kolotoč, obsahujúca aj trochu dynamickejšie, atraktívne pohyby na javisku. Pokúsili sme sa teda v našom vystúpení spojiť staršie, autentické tance s niečím trochu inakším, čo nie je také obvyklé pre tunajšie prostredie, ale je predsa súčasťou slovenskej folklórnej tradície.“

Z vystúpenia FS V šírom poli hruška

vedením Martina Torňoša.

V pokračovaní mladší Kovačičania predniesli časti z programu populárnej Detskej svadby. Po vlaňajšej prestávke bolo teda znovu možné vidieť defilé detí v slovenských ľudových krojoch v úlohe malých svadobníkov.

Na javisku prezentovali zopár piesní a žartovný svadobný vinš ako ukážku zo svojej hry. Detský svadobný konferenciersky prednes mal na starosti Viktor Brngár, pokým svadobný vinš predniesla Natália Nosáľová. „Organizátori Dňa žatvy nás už niekoľko rokov povolávajú, aby sme vystupovali v programe ich podujatia a vždy sa radi zúčastňujeme,“ hovorí Pavel Baláž, ideový tvorca Detskej svadby a v súčasnosti predseda kovačického MOMS. „Po vlaňajšej kovidovej prestávke nedávno sme mali stretnutie s deťmi – účastníkmi a ich rodičmi a všetci súhlasili, aby sme sa v tomto roku znovu dali do organizácie Detskej svadby.

Príjemne prekvapuje, že sa deti

zúčastnili v slušnom počte, a tiež posmeľuje skutočnosť, že dosť účastníkov je predškolského veku, čo je dobrým ukazovateľom, že toto podujatie má budúcnosť.“ Od Pavla Baláža sa tiež dozvedáme, že 14. ročník Detskej svadby sa uskutoční v nedeľu 29. augusta.

Jedným z hlavných bodov programu tohtoročného Dňa žatvy na javisku bolo vystúpenie Folklórneho súboru V šírom

Detskú svadbu konferoval Viktor Brngár

Na ľudovej veselici hrali Bartošovci • ĽUDIA A UDALOSTI •

poli hruška, ktorý pracuje v rámci kovačického Domu kultúry 3. októbra. Ide o mladú generáciu folkloristov, ktorí v tomto súbore pôsobia už niekoľko rokov pod vedením Želka Sucháneka.

Majú za sebou už mnoho vystúpe-

Dievčenský tanec

ní, takže ide o skúsený mladý súbor, ktorého vystúpenie vzbudzuje záujem milovníkov folklórneho umenia.

Nedeľňajšie vystúpenie tanečníkov bolo odmenené dlhým potleskom domáceho obecenstva.

O samom vystúpení nám rozpovedal Želko Suchánek, vedúci FS Defilé účastníkov Detskej svadby V šírom poli hruška: „Predviedli sme tri choreografie. V prvej časti to bol Tohtoročný Deň žatvy v Kovačimužský vojenský tanec verbunk ci návštevníkom ponúkol pestrý z východného Slovenska. Ide teda obsah, umožnil im po dlhšom o určitú novinku v našom progra- čase znovu sa stretnúť so známyme a bolo vidieť, že obecenstvu mi a pobaviť sa v spoločnosti pri sa páčili aj zvláštne kroje bielej hudbe a jedle. Ľudová veselica a tmavočervenej farby. V druhej trvala do neskorých nočných časti vystúpenia sme si pripo- hodín. menuli trochu staršiu dolnozem-

Tohtoročný Deň žatvy mal stovky návštevníkov 32 /4971/ 7. 8. 2021

13

Ľudia a udalosti Voľby do Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec

Doteraz 15 a odteraz len 11 členov rady Jaroslav Čiep

K

omisia pre uskutočnenie volieb členov rád miestnych spoločenstiev Obce Báčsky Petrovec na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 22. júla, schválila rozhodnutie o ustálení súhrnnej volebnej listiny kandidátov na členov Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec, za ktorých občania z územia Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec mali možnosť hlasovať na voľbách vypísaných na 1. augusta 2021. Prihlásených kandidátov podľa tohto rozhodnutia bolo 14.

Záujemcom o voľbu členov bolo treba, aby zozbierali 20 podpisov podporovateľov (voličov v Petrovci) a do 17. júla ich pridali Obecnej volebnej komisii v Obci Báčsky Petrovec. Podľa najnovších zmien v Štatúte Rady Miestneho spoločenstva B. Petrovec v tohtoročných miestnych voľbách sa volilo 11 miestnych zástupcov občanov.

Kandidáti na členov Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec podľa poradia na hlasovacom lístku boli: Pavel Severíni (master právnik, 1988), Rastislav Denďúr (podnikateľ, 1965), Ján Pavlis (profesor športu a telesnej výchovy, 1985), Vladimír Oros (čašník, 1969), Ondrej Bovdiš (Dipl. Ing. strojníctva, 1977), Tatiana Nosáľová (podnikateľka, 1991), Pavel Ožvát (master

športový manažér, 1987), Maja Speváková (Sklenárová; administratívna pracovníčka, 1984), Saša Peťkovský (podnikateľ, 1988), Daniel Spevák (podnikateľ, 1963), Ján Lačok (hostinský, 1969), Mária Bovdišová (domáca, 1967), Igor Abrahám (strojný zámočník, 1978) a Marián Triaška (Dipl. Ing. poľnohospodárstva, 1983).

Celý Petrovec volil iba na jednom volebnom mieste, presnejšie v jednej z učební v budove Základnej školy Jána Čajaka, kde mali podľa rozhodnutia o ustálení konečného počtu voličov pre Miestne spoločenstvo Báčsky Petrovec možnosť voliť Petrovčania zapísaní do volebného zoznamu. Ich úhrnný počet tohto roku komisia ustálila na 5 734 voličov (v predchádzajúcich miestnych voľbách 19. novembra 2017 v zozname bolo 5 810 Petrovčanov). Takéto rozhodnutie prispelo k tomu, že samotný proces volenia nebol plynulý a na nádvorí školy sa vytváral rad, v ktorom postávalo aj zo 30 až 50 Petrovčanov, a aby sa dostali k volebnej urne, neraz to potrvalo dlhší čas. Inak doteraz bývali aspoň dve volebné miesta, a tak bol volebný proces predtým plynulejší.

Napokon podľa predbežných údajov z volieb tohto roku účasť Petrovčanov bola 20,23 %, keďže bolo použitých 1 160 lístkov, z čoho platných 1 007 a neplat-

Dlhý rad voličov – v nedeľu napoludnie trpezlivo čakali, kým dostanú šancu voliť

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V základnej škole pri hlasovaní za miestnych poslancov

Členovia volebného výboru mali plné ruky práce, lebo bolo zriadené iba jedno hlasovacie miesto

ných 153 (až 13,18 % z použitých hlasovacích lístkov).

Inak roku 2017 účasť na voľbách bola 22,18 %, roku 2013 len 11,21 % voličov a roku 2009 hlasovalo 23,23 % z volebného telesa. Už je skôr pravidlom, že záujem o miestne voľby prejavuje iba zo štvrtina občanov Petrovca, kým tri štvrtiny sa na nich nezúčastňuje.

Jedenásti zvolení členovia RMS Báčsky Petrovec na nasledujúce štvorročné obdobie sú: Pavel Ožvát (získal 839 hlasov), Rastislav Denďúr (834), Pavel Severíni (833), Ján Pavlis (822), Vladimír Oros (810), Ján Lačok (798), Maja Speváková (Sklenárová; 791), Ondrej Bovdiš (769), Daniel Spevák (762), Saša Peťkovský (760) a Tatiana Nosáľová (750), kým Igor Abrahám získal

348, Marián Triaška 298 a Mária Bovdišová 252 hlasov podpory, ale zostali pod čiarou.

Z 11 zvolených členov RMS Báčsky Petrovec až 9 je mužov a iba 2 sú ženy, čo je sotva 18 %, kým doteraz ich bolo dupľom viac, čiže ženy tvorili jednu tretinu v RMS. Inak traja členovia zo zvolených boli aj doteraz členmi Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec, dokonca aj vo viacerých mandátnych obdobiach za sebou. Na strane druhej je aj viacero nováčikov.

Najstarší z nových členov petrovskej rady má 58 a najmladšia 30 rokov. Značná časť nových členov RMS sú alebo boli politickí aktivisti a aj doteraz účinkovali v lokálnych voľbách pod vlajkami viacerých politických strán.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

AKO POČASIE VPLÝVA NA POĽNOHOSPODÁRSKE KULTÚRY NA BANÁTSKYCH POLIACH

Čas ukáže rozmery škody Vladimír Hudec

P

očasie toho roku vonkoncom nežičí poľnohospodárskej výrobe. Naopak.

Najprv zjari v optimálnych lehotách na sejbu jarných plodín bolo teplo, ale sucho. Niekto sial do suchej pôdy, iní zasa čakali dážď.

Tak alebo onak sejba kukurice bola vykonaná s určitým oneskorením a sejba sóje sa „roztiahla“ až do druhej polovice mája. Skúsenosť však sedliakom hovorí, že za normálnych poveternostných podmienok aj v takej sejbe zo sóje možno očakávať slušnú úrodu.

Ibaže počasie v období po sejbe najmenej bolo normálne pre to ročné obdobie. Najprv totiž prišlo chladné počasie, dokonca aj prízemné mrazy, takže sa na vzchádzanie rastlín čakalo pomerne dlho. Tie porasty, ktoré vzišli, zaostávali v raste. Neskoršie prišli dlhotrvajúce tropické páľavy, ktoré tiež zastavili rast porastov. Okrem toho spôsobili aj opadávanie prvých kvetov sóje a vplývali na oprašovanie kukurice a formovanie šúľkov.

Ako čas plynul, sója začala vädnúť a kukurica si, ako tomu sedliaci hovoria, začala gate obliekať, resp. začali sa jej sušiť spodné listy. Sedliaci vedia, že v tom prípade je posledná chvíľa, aby

začalo pršať, lebo ak sa listy osušia po šúľok – z úrody nebude nič.

Našťastie, v polovici júla začalo pršať a za asi desať dní napršalo 50 až 100 litrov vody na štvorcový meter, čo podstatne napravilo situáciu. Žiaľ, neprešlo to ani bez škody, keďže silné prehánky s krupobitím a silným vetrom miestami spôsobili dodatočné škody a miestami úplne zničili všetky nádeje, že by sa mohlo čo-to urodiť. Predsa tam, kde iba výdatne pršalo, sója sa na mnohých miestach začala zotavovať a formovať struky. Miestami však zostala zakrpatená s celkom maličkými strukmi, čo pravdepodobne závisí od toho, nakoľko sú dané odrody odolné na sucho a tropické teploty.

Aj kukurica formovala šúľky, ale aj zrnká. Sú však omnoho menšie než by mali byť a je na nich aj mnoho prázdneho priestoru bez formovaného zrna.

Slnečnicové „kalapy“ tiež zostali malé a nesľubujú hojnú úrodu.

Aby zlo bolo ešte väčšie, prišli nové tropické páľavy s teplotami aj do 40 °C. V pôde je síce dostatok vlahy, ale sa nastoľuje otázka: Dokedy? Banátska rítska černozem, pravda, má tú vlastnosť, že zaveľa uschováva rezervy vody, ale nie donekonečna. Už takmer desať dní máme nezvyčajne vysoké teploty a meteorológovia okrem trochu nižších teplôt nehlásia nové spŕšky až do polovice augusta. Porasty síce potrebujú teplo, aby naliali zrno, ale potre-

Tejto kukurici v okolí Aradáča už niet pomoci, nuž ju majiteľ začal sekať a kŕmiť dobytok

bujú aj vodu, a za týchto teplôt sa tie skromné zásoby v zemi rýchlo minú.

Situácia v poľnohospodárstve teda vôbec nie je ružová a v tejto chvíli je veľmi nepovďačné predpokladať, aká bude tohtoročná úroda. Rekordná určite nebude.

Možno priemerná, na mnohých miestach aj pod priemerom, ale na mnohých výmerách straty budú aj stopercentné. Mnohým porastom už žiadne dažde nepomôžu – predovšetkým kukurici – a preto ich niektorí poľnohospodári už aj zaorali, aby vraj aspoň zelenú hmotu využili ako hnojivo.

Iní zasa sekajú stonky kukurice a chovajú dobytok. Tí, ktorým porasty prežili, žijú v nádeji, že sa im predsa čo-to urodí a že aspoň uhradia náklady tohtoročnej výroby. Čas ukáže.

Celkový dojem síce trochu napravila pšenica, ktorá toho roku slušne urodila – 5 až 7 ton z jutra a aj cena tejto chleboviny je trochu slušnejšia ako v minulých rokoch, ale to je predsa málo na to, aby poľnohospodárom obsiahlo všetky výrobné náklady a zabezpečilo peniaze na nový výrobný cyklus. Dokonca potrebné sú prostriedky aj na každodenný život, a tých asi bude veľmi málo.

KONFIRMÁCIA V JÁNOŠÍKU. V trochu neobvyklom termíne podmienenom pandémiou koronavírusu v nedeľu 1. augusta v slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Jánošíku bolo slávnostnejšie než obvykle – ako vždy, keď sa potvrdením krstnej zmluvy, čiže konfirmáciou do radov dospelých členov cirkvi prijímajú noví členovia. Na konfirmačnej slávnosti bolo konfirmovaných 8 detí; sú to: Helena Šterbová, Višnja Fabianová, Ena Bojinovićová, Dajana Oravcová, Jaroslava Urbanová, Matej Listmajer, Vaňa Kroček a Filip Oravec, ktorí pred rodičmi, starými a krstnými rodičmi, príbuznými, ako aj početnými veriacimi, odpovedajúc na otázky potvrdili svoje vedomosti o kresťanskej viere. Zaujímavé je, že svoju krstnú zmluvu v Jánošíku potvrdili aj dve deti z Hajdušice, brat a sestra Oravcovci, ktorých matka je jánošícka rodáčka. Všetkých pripravil a konfirmoval senior banátsky a farár jánošícky Slađan Daniel Srdić, ktorý sa veriacim prihovoril aj primeranou kázňou. vlh Foto: z archívu evanjelického CZ v Jánošíku • ĽUDIA A UDALOSTI •

32 /4971/ 7. 8. 2021

15

Ľudia a udalosti NA SLOVO S PESTOVATEĽOM TABAKU MIROSLAVOM ČÁSAROM Z ERDEVÍKA

Zisk je dobrý, ale vyžaduje si aj viac práce Danuška Berediová-Banovićová

R

odina Čásarová bola jednou z prvých rodín, ktorá sa pustila do pestovania tabaku v Erdevíku. A Miroslav Čásar mladší je predstaviteľom už druhej generácie v rodine, ktorá sa zaoberá pestovaním tejto rastliny. Rozpovedal nám o svojich skúsenostiach s tabakom, ale aj o tom, prečo sa rozhodol pokračovať v stopách svojich rodičov a zostať na dedine.

Kedy ste sa rozhodli, že budete pokračovať v rodinnom biznise a teda že budete pestovať tabak? „Keď som skončil strednú stolársku školu, začal som uvažovať o tom, čím sa budem zaoberať.

Na pestovanie tabaku boli totiž potrebné značné prostriedky.

Na druhej strane moji rodičia začali pestovať tabak ešte v roku 1999. V tom období, keď som skončil strednú školu, oni v tom už boli urobili základ a nič mi nebolo neznáme. Bolo potrebné, aby prešlo ešte niekoľko rokov, aby som zvážnel a chytil sa roboty. Aj ďalej si myslím, že ešte stále nie som celkom samostatný a mám veľkú pomoc rodičov. Nejde o finančné prostriedky, ale o logistiku. Samostatne pôsobím už asi 7 rokov, ale blízko bývame, takže väčšinu prác robíme spolu. Ale jedna časť vždy zostane, ktorú samostatne robia otec s mamou, a samostatne ja.“

lupracujeme, dostávame semená, takže si priesadu potom pestujeme sami, v skleníkoch. Sejeme ju v marci, aby už v máji narástla, aby sa mohla presádzať.

V skleníkoch sa medzičasom koná aj kosenie, aby sa zastavili rastliny, ktoré sú pokrokovejšie, a aby ich tie slabšie dohonili. Po presádzaní v poli Rodina Čásarová pestuje tabak na asi 30 ha nasleduje ,špartanie’, okopávanie, a keď rastlina trochu vyrastie, z jednej oberačky, v sušiarni trvá tak sa koná ohŕňanie, a potom 7 dní. Sušiarne fungujú na plyn sa blížia prvé oberačky. Keď a pelet, čo je ekonomickejšie, sa začne s oberaním, tabak už lebo sa stroví menej energie. začína kvitnúť, a vtedy je potreb- Pelet sa vyrába z obnoviteľných né odstrániť kvet, aby rastlina zdrojov energie, pokým cena používala energiu iba z listov. plynu je nepredvídateľná.“ Tým sa získava kvalita, lebo je kvet nepotrebný. Jeden cyklus Čo sú prednosti a čo nedosušenia, teda množstvo tabaku statky pri pestovaní tabaku?

Ako vyzerá proces pestovania tabaku? „Od firmy na výrobu cigariet, s ktorou spo- Tabak sa v sušiarni suší 7 dní 16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

„Z pestovania tabaku sa na dedine môže pekne žiť, akže ten, kto pestuje tabak, to robí, ako sa patrí. Nesmie sa nič vynechať, alebo prácu ponechať na zajtra.

Taká je rastlina. Keď príde čas na napr. striekanie, to sa musí urobiť hneď, lebo iba tak sa dosiahne kvalita. A keď rastlina má kvalitu, tak je aj zisk väčší...

To všetko som videl od otca a možno som zo začiatku mal pripomienky, ale po rokoch som uvidel aj sám, že je najlepšie urobiť všetko včas a pedantne. My robíme asi 30 ha tabaku, čo je naozaj veľa práce, ale s dobrou organizáciou sa to zvládne. Pestovanie tabaku sa nemôže porovnať s pestovaním kukurice alebo pšenice, lebo je tu oveľa viac operácií. Preto práca nie je monotónna, ale si vyžaduje obetovanie.

Jeden z problémov je aj nedostatok pracovnej sily, aj keď nájomné nie je ani také nízke. Tabak sa oberá v množstve, Sušiarne fungujú na plyn a pelet, čo je ktoré sa vmestí do jedekonomickejšie

• ĽUDIA A UDALOSTI •

dvoch, ktorí skladajú tabak do rámov.“ Prečo ste sa rozhodli zostať na dedine? „Ako som už povedal, keď rodičia začali pestovať tabak, mal som 9 rokov, takže keď som skončil strednú školu, tá robota bola už rozrobená.

Mechanizácia, ktorá sa kupoMiroslav so synom Balšom pri skleníkoch, kde pestujú priesadu tabaku vala, prispôsobovala sa pestovaniu tabaku.

Bol potrebný nej sušiarne. Také množstvo sa Erdevíka vzdialená 8 km, a tiež iba čas, aby som si uvedomil, že naoberá za 5 hodín. Keď sa to do Bingule, ktorá je vzdialená mi je tu miesto.

Založil som si vypočíta, robotníci dostávajú 3 km. Na jednu oberačku je rodinu a pomaly sa aj manželka, okolo 450 dinárov na hodinu, potrebné mať ôsmich ľudí, ktorí čo vôbec nie je málo. Ale nikto budú oberať (sú to najčastejšie aj syn zapájajú do tejto práce. nechce robiť, takže chodím po ženy), štyroch chlapov, ktorí pre- Myslím si, že je zisk väčší než pracovníčky do Ľuby, ktorá je od nášajú tabak na vlečku, a ešte pri pestovaní iných kultúr, ale

vyžaduje si aj viac práce. Pravdaže, stáva sa, že sú aj zlé roky, ale keď je dobrý rok a dobrá úroda, dá sa celkom pekne žiť. Čo sa týka mladých ľudí, keby len chceli (ale väčšina z nich sa nechce obetovať a žiť na dedine), mohli by z takejto práce žiť solídne. Za posledných niekoľko rokov štát alebo Európska únia financuje rôzne projekty. Keď sa niekto rozhodne začať svoj biznis, môže oveľa lacnejšie začať, lebo dostane nenávratné prostriedky, ktoré ani nie sú také zanedbateľné. Ja som sa tiež uchádzal s jedným takým projektom. Ale vidím, že dnes veľa mladých odchádza do miest.

Väčšina z nich pracuje za malý plat. Nie je to síce vždy ani taký malý plat, ale keď sa odpočítajú všetky trovy, nezostáva im veľa.

Ale nemajú ani zodpovednosť.

Podľa mňa to je kľúčové, prečo mladí odchádzajú. Bočia od zodpovedností a záväzkov. Samozrejme, nie všetci, ale veľká väčšina.“

ŠÍD

Fóliovníky pre sociálne ohrozených Blaženka Dierčanová

J

edenásť užívateľov z Obce Šíd dostane nové fóliovníky s rozlohou asi 100 štvorcových metrov, a to vďaka daru Ministerstva zahraničných vecí Nemecka, Humanitárnej organizácie ASB (Arbeiter-Samariter-Bund) ako sprostredkovateľa a Obce Šíd. Cieľom je poskytnúť pomoc a zlepšiť postavenie sociálne ohrozenej kategórie obyvateľstva z územia Obce Šíd.

Nemecká Humanitárna organizácia Arbeiter-SamariterBund je v tejto oblasti prítomná od roku 1999 a doteraz prostredníctvom donácií poskytla pomoc pre asi 57 000 obyvateľov z celého Srbska. Okrem v Obci Šíd tento projekt – pod názvom Priama sociálno-ekonomická • ĽUDIA A UDALOSTI •

pomoc zraniteľným rodinám a poskytovateľom sociálnych služieb – je implementovaný

v ďalších šiestich miestnych komunitách: v Arilji, Leskovci, Kruševci, Lučanoch, Vladičinom

V rámci tohto projektu sociálno-ekonomickú pomoc získalo 11 rodín z Obce Šíd

Hane a Dimitrovgrade a celková hodnota pomoci je 180 000 eur.

Obec Šíd podporila tento projekt s 20 percentami finančných prostriedkov z celkovej hodnoty pomoci pre túto obec, povedal zástupca predsedu obce Nebojša Ilić. Oznámil tiež, že s vynikajúcou spoluprácou s nemeckou Humanitárnou organizáciou ASB budú pokračovať aj v budúcnosti.

Súčasťou tohto projektu bude prednáška s poradenstvom o produkcii v skleníkoch a fóliovníkoch, ktorú budú viesť odborníci. Na súbeh sa ohlásilo úhrnne šestnásť rodín a obecná komisia rozhodla, že podporí žiadosti tých sociálne ohrozených rodín, ktoré majú 3 buď 4 alebo viac detí.

32 /4971/ 7. 8. 2021

17

Ľudia a udalosti ČERVENÝ KRÍŽ STARÁ PAZOVA

Početné aktivity aj počas horúcich dní Anna Lešťanová

P

ravidelná akcia dobrovoľného darcovstva krvi sa uskutočnila vo štvrtok 29. augusta v Starej Pazove.

Zamestnanci Červeného kríža Stará Pazova spolu s volontérmi usilovne pracovali pri transfúziologickom vozidle a s tímom z Ústavu pre transfúziu krvi v Novom Sade, ktoré sa nachádzalo na parkovisku pred tamojšou budovou Zhromaždenia obce.

Vzhľadom na extrémne vysoké horúčavy Červený kríž Stará Pazova v dohovore s týmto vojvodinským ústavom pre transfúziu krvi rozhodol, že akcia nebude trvať od 8. do 14. hodiny, lež o dve hodiny kratšie, t. j. do 12. hodiny. Aj napriek

Dvomi programami si pripomenuli Svetový deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi

tropickým horúčavám a skrátenému rozvrhu hodín i táto akcia dobrovoľného darcovstva krvi bola úspešná. V letnom období sú často menšie zásoby tejto drahocennej tekutiny, no predsa i tentoraz Staropazovčania svojimi skutkami dokázali, že sú ozaj humánni ľudia. Záujem darovať

krv prejavilo 50 občanov mesta a po lekárskom vyšetrení mohlo ju dať 39 ľudí a z toho počtu až 16 ju darovalo po prvýkrát, čo veľmi potešilo organizátorov akcie.

Deň neskôr – 30. júla si v tejto staropazovskej organizácii pripomenuli aj Svetový deň boja proti obchodovaniu s ľuď-

mi, a to až dvomi programami.

Najprv v miestnostiach Červeného kríža Stará Pazova na túto tému usporiadali prednášku, a potom volontéri ČK navštívili komplex Pazovských bazénov, kde občanom rozdávali edukačné materiály, z ktorých sa ľudia o. i. dozvedeli aj o možnostiach ochrany. Tento Svetový deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi bol ustanovený v roku 2013 rezolúciou generálneho zhromaždenia Spojených národov a je to príležitosť apelovať na globálnu verejnosť, aby sa k trestným činom obchodovania s ľuďmi pristupovalo s osobitnou pozornosťou, ktorú si situácia vyžaduje.

Foto: z archívu ČK Stará Pazova

Z ČINNOSTI EKUMENICKEJ HUMANITÁRNEJ ORGANIZÁCIE V KYSÁČI

O význame zdravotnej prevencie Anna Legíňová

D

ňa 27. júla t. r. bola v Slovenskom národnom dome v Kysáči prednáška na tému Prevenciou k včasnému odhaleniu zhubných ochorení u žien v rurálnych oblastiach Vojvodiny. Na starosti ju mala Dr.

Zita Belićová. Akcia sa realizovala v rámci projektu Ekumenickej humanitárnej organizácie, v ktorej pracuje Kysáčanka, psychologička Mária Párnická. Už 10 rokov úspešne spolupracujú s ELCA – Evanjelickou luteránskou cirkvou v USA, ktorá tento projekt financuje.

Dr. Zita Belićová a Mária Párnická

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Cieľom je poukázať na prevenciu a včasné odhalenie zhubných nádorov a podnietiť ženy na dedine, aby dbali na svoje zdravie, aby si všímali zmeny na prsníkoch a aby si ich kon- Záujem o prednášku na zdravotnícke témy trolovali, tiež aby si všímali každé nepravidelné krvácanie z a bolo by potrebné, aby sa v maternice a iné varovné signály, štyridsiatke vyšetrili PSA testom. ktoré poukazujú na to, že sa v Doktorka tiež poznamenala, že tele dejú zmeny, ktoré môžu byť je čoraz viac prípadov ročne nebezpečné. Preto treba chodiť odhalených zhubných nádorov aj na prehliadky – od 45 rokov na črevách. na mamografiu, a potom ročne Dielňa bola zaujímavá, ženy striedavo raz na mamografiu a sa aktívne zapájali do diskusie raz na ultrazvuk prsníkov. a vyjadrili žiadosť, aby sa takéto A n i m u ž i b y n e m a l i dielne častejšie organizovali v zanedbávať zdravotné otázky Kysáči.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

VÝROČNÁ SCHÔDZA KYSÁČSKYCH HASIČOV

Plány na reorganizáciu a reformy Miroslava Ožvátová

V

sobotu 31. júla v priestoroch Dobrovoľného hasičského spolku Kysáč sa konalo výročné zhromaždenie kysáčskych hasičov. Zamerali sa na analýzu vlaňajšej činnosti, ale i na plány na tento rok.

Prítomných privítal predseda DHS Kysáč Ľubo Čeman. V čele pracovného predsedníctva bol podpredseda Dušan Francisty, ktorý predniesol rokovací program. Zápisnice z riadneho a mimoriadneho zasadnutia z tohto roku prečítala tajomníčka Daniela Zorjanová. Finančnú správu podal Vladimír Križan.

O vlaňajšej činnosti a tohtoročných plánoch pod heslom pomôcť každému v núdzi sa zmienil veliteľ DHS Kysáč Michal-Milan Urban. Dôkladne podal správu za rok 2020, ako i plán práce na rok 2021. Urban uviedol, že nové vedenie DHS Kysáč začalo s prácou 13. júna minulého roku. Novým

predsedom sa stal Ľubo Čeman. V roku 2020, ktorý bol poznačený pandémiou, všetky plánované požiarnické aktivi-

Snemovania sa zúčastnil aj predseda Hasičského spolku mesta Nový Sad a vyšší hasičský oficier Siniša Šavija, ktorý podal správu o terajšom stave hasičstva v Novom Sade. Hovoril o problémoch a zmenách,

Pracovné predsedníctvo DHS Kysáč; na fotke: (zľava) Michal-Milan Urban, Siniša Šavija, Ľubo Čeman, Jana Ivana Chovancová, Dušan Francisty, Daniela Zorjanová a Miroslav Jambrich

ty boli odročené. Aj napriek tomu boli vždy pripravení na pohotovosť a pomáhať Kysáčanom. V roku 2020 sedemkrát

Skupinka odmenených s predsedom Hasičského spolku mesta Nový Sad Sinišom Šavijom • ĽUDIA A UDALOSTI •

museli intervenovať. V tomto roku hasiči mali jednu väčšiu intervenciu a zachránili 80 ha pšenice.

Vďaka spolupráci s Hasičským spolkom mesta Nový Sad DHS Kysáč dostal nové hasiace prístroje, vybavenie a pracovné uniformy.

Ako veľmi významné Urban uviedol aj nové vozidlo, ktoré sa pripravuje na registráciu a tiež je výsledkom spolupráce s Hasičským spolkom mesta Nový Sad. Zdôraznil, že je oprava vozidiel jedna z najdôležitejších aktuálnych vecí.

Pri varení paprikáša v miestnostiach spolku

ktoré sa udiali, a plánoch na reorganizáciu, ako aj o nových reformách v hasičstve.

Tie dal do súvisu s DHS Kysáč a podotkol, že sú nevyhnutné zmeny v tomto spolku. Podľa nového zákona bude zavedená kategorizácia, ktorá sa bude vzťahovať aj na tento spolok, povedal Šavija. Uviedol, že je DHS Kysáč jeden z aktívnejších spolkov v mestskom hasičskom spolku.

Na zhromaždení kysáčski hasiči udelili nové hasičské odznaky a plakety. Nasledovalo kamarátenie pri večeri.

32 /4971/ 7. 8. 2021

19

DETSKÝ KÚTIK

Leto sa rozhostilo vôkol nás.

Hrejú nás horúce lúče slnka a pod ich vplyvom všetko rýchlo rastie. Zelená tráva sa rozprestiera ako koberec. Je bujná, mäkká a voňavá. Koruny stromov sú košaté a plné zelených listov. Aj ostatné rastliny majú bujné listy a všetko v prírode je plné listov, kvetov, plodov. Zelená farba leta je očarujúca. Prevláda v prírode a my sa tešíme z tej nádhernej farby leta.

Katuša

Taňa Medovarská, 4. a ZŠ Jána Amosa Kom enského v Kulpíne

Martina Sklabinská, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

Motýľ

Mamka mi čítala peknú knihu o motýľoch. Naučil som sa všeličo. Motýľ sa vyliahne z malého vajka, ale nie ako motýľ, ale ako húsenica. Rada jedáva listy. Jedného dňa si húsenica urobí kuklu a v nej spí. Keď sa zobudí, už je motýľom s jedným dlhým pyskom, dvomi anténami, šiestimi nohami a štyrmi krídlami. Krídla sú im pekné, lebo sú farbisté. Motýle majú rady kvety, z ktorých pijú nektár. Môžu preletieť sto kilometrov. Okrem toho, že okrášľujú svet, motýle sú nám užitočné ako včely, lebo opeľujú rastliny.

Najväčší motýľ má tridsaťcentimetrové krídla. Ony môžu žiť od jedného dňa až do dvanásť mesiacov. Život motýľa závisí od jeho veľkosti.

Anela Lakatošová, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

Stefan Strehovský, 1. 1, ZŠ maršala Tita v Padine

20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Ivan Mištec, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

Marián Mučaji, 4. a ZŠ Jána Amosa Komens kého v Kulpíne

pixabay.com

Kristína Chalupková, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

Anna Poničanová, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne • DETSKÝ KÚTIK •

32 /4971/ 7. 8. 2021

21

Ľudia a udalosti Z ČLÁNKOV ELENY M. ŠOLTÉSOVEJ (1)

Načo sú tie ženské časopisy?

Miroslava Ožvátová

V

máji sme si pripomenuli sté výročie založenia Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. V tom kontexte boli uverejnené niektoré listy popredných žien slovenskej spoločnosti a kultúry vôbec.

Na šírenie osvety a vzdelania medzi slovenskými ženami slúžili Almanach Živeny (od 1872), prvý ženský časopis Dennica (od 1898) a Letopisy Živeny (od 1896).

Dennica, v ktorej vyšiel Šoltésovej úvodník, bol prvý slovenský ženský časopis, oficiálnymi predstaviteľmi národného života prijatý nepriaznivo. V roku 1907 sa premenila na rodinný časopis. Vznikala pod vedením Terézie Vansovej v rokoch 1898 – 1914 v nepriaznivých spoločenských podmienkach. Text, ktorý sa v pokračovaní uvádza, vyšiel v druhom čísle časopisu Dennica. V ňom je predložená problematika ženskej emancipácie, ako aj nedostatok slovenských ženských časopisov.

T

úto otázku iste nejeden si predloží, ktorý o takých veciach premýšľa. I nám v tomto zvlášte pre ženy určenom časopise prichodí to urobiť. Či takýto, zvlášte pre ženy určený časopis poskytne týmto skutočne príjemnejšiu zábavu alebo užitočnejšie poučenie než iné, pre všeobecnosť určené časopisy? Či ženy aj radšej ho čítajú? Jestli áno, je to dobre? Je žiadúcne, aby tak bolo? Čo týka sa prvej otázky, ani zábavná, ani poučná látka v ženských časopisoch nie je cennejšia než v iných, všeobecných, ale poslednejšia (poučná) má, alebo snaží sa mať, tú prednosť pre ženy, že je prispôsobená k ich ponímaniu, že im je ľahšie prístupná.

A toto je hneď odpoveďou aj na druhú otázku. Ženské vôbec rozhodne najradšej majú časopisy beletristické, kde je čím viac zábavnej látky. Lenže poučné, suchšie články v týchto nečítajú, ale obchodia ich s myšlienkami: „To je nie pre mňa, to sa mňa netýka“ – a to je nie dobre. Tým ženy zaostávajú duchovne, vytvárajú sa zo všetkých vážnejších záujmov, o ktorých čítaním mali by sa poučiť. A takéto v špeciálne ženskom časopise podané už prečítajú so zaujatosťou, ak by tejto celkom nebolo, nuž aspoň z povinnosti, lebo tu už majú povedomie, že sa to všetko ich týka. Tým i vyhovené je ženám vrodenej, pri všetkom viac-menej sa javiacej žiadosti, mať niečo osobitného pre seba. Či je dobré, že je tak, či a nakoľko treba tomu nadŕžať, na to ja úprimne odpovedám, že mne bolo by najmilšie, keby okrem módnych časopisov, ktoré zastupujú i ženské ručné práce, a kuchárskych i domáco-hospodárskych kníh, – z druhej strany okrem vedecky alebo prakticky odborných kníh a časopisov, – všetka ostatná spisba bola, nakoľko len možno, spoločná pre obidvoje pohlavie, i aby obidvoje s rovnakým záujmom a porozumením malo sa k nej a nerozchodilo sa v osobitných časopisoch. Ale toto znamená žiadať stav tak pokročilý, aký žiadať 22

www.hl.rs

ešte nemáme práva a aký môže nastúpiť až potom, keď obidvojím bude sa dostávať pomerne rovnakej výučby, rovnakého umového vzdelávania, až vynájde a ustáli sa pravý, prirodzenú duševnú rozdielnosť do povahy berúci a ju vždy šetriaci spôsob k tomu. Dotiaľ, kým to nenastúpi, daromné je žiadať od nás, žien, v celku (výnimky boli, sú a budú), aby sme sa vážne zaujímali o veci, ktoré sú vyše našich domácich povinností, vyše rodinných záležitostí našich i cudzích, vôbec vyše našej sféry. Nemôže to ani inak byť. Ako naše povolanie bolo nám vždy jednostranne na najobmedzenejší priestor prísne vymerané, tak i náš duševný obzor tesne a jednostranne sa ohraničil. Pokusy vyšinúť sa ponadeň boli považované za pošetilosť, za bláznivý, jestli nie za zvrhlý rozmar. A tak napriek svojmu chápavému duchu zaostávali sme rozumom a navykli i obľúbili sme si nedejstvovať ním, ponechávajúc to výlučne mužským. A títo, spokojní so svojou, pomerne lacno nadobudnutou rozumovou prevahou, radi robili a robia si posmešky z dlhých vlasov a krátkeho rozumu žien. Ženské poučné, alebo pre lepšiu prijatnosť, zábavno-poučné časopisy teda, odhliadnuc od toho, že podávajú i mnohé veci, ktorým inde nepopraje sa miesta, ktoré avšak pre ženy sú i dôležité, i zaujímavé, majú zmysel a oprávnenosť hlavne ako prostriedok k ľahšiemu dosiahnutiu tej úrovne vzdelanostnej, na ktorej ženy už s porozumením môžu sa rozhliadnuť i po veciach mimo a vyše obyčajného obzoru, ktoré bez ponúknutia v ženskom časopise nevzbudili by ich záujem. Tak ženské časopisy sú a majú byť buditeľmi žien k

Informačno-politický týždenník

duchovnému životu, ale nie že by ony, tie časopisy, osobovali si tvoriť všetok obsah, vrchol toho duchovného života. Čo také majú zmyslu i oprávnenosti a zasluhujú mravného podporovania ako ktorékoľvek iné, dobrého námeru časopisy. Iba v tom páde, keby sledovali zlý, mravne záhubný smer, bolo by ich treba potlačiť. Že je v nich mnoho zdravého, ženy k mravnej a duchovnej samostatnosti i k praktickej súčasti povzbudzujúceho obsahu, to nemožno im odoprieť, a za toto, prinajmenej rečeno, nezasluhujú si od mužov takého nepriateľstva, akého sa im od nich, menovite od tých úzkostlivo konzervatívnych, dostáva. Duševne prebudilou, mravne a duchovne dospelou a samostatnou mala by byť každá žena, to bolo by nielen jej samej, ale i mužovi na osoh. Čo v mnohých ženských časopisoch ešte k tomu sa vymáha pre ženu, tá všemožná i občianska samostatnosť a uspôsobilosť k mužským povolaniam, to je vec náhľadu a slobodnej vôle, to nik nemusí prijať.

Ináč z presvedčenia hovorím, že pre ženy užitočné sú ženské časopisy z hore uvedených príčin – len to by som si priala, aby ženské skutky, ženská práca i akékoľvek zásluhy neboli tam prílišne zvelebované, lebo to príkro účinkuje a je mravne nezdravé. Ženy majú pracovať a svoje schopnosti vynakladať k dobru veci, ktorej chcú sa venovať, a jestli sú vskutku povolané k tej úlohe, nuž nebudú za to zvláštnu pochvalu očakávať. Uznanie má byť, to obživuje a odmeňuje, tak ako zneuznanie zráňa, ale okázalé zvelebovanie je i nezdravé, i nedôstojné. (1898) Zdroj: zlatyfond.sme Foto: wikipédia • ĽUDIA A UDALOSTI •

Mozaika

ROČNÍK XXIII 7. augusta 2021 ČÍSLO 263

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Z obsahu

K JUBILEU

Sto rokov slovenského ženského hnutia vo Vojvodine (2) (Aktivistky a ich kultúrna a literárna činnosť) Dr. Jarmila Hodoličová

V

mene ústredia sa Eržika Mičátková zúčastnila na mnohých kongresoch, napr. na Kongrese Malej dohody roku 1924 v Sarajeve, roku 1926 na Kongrese národného ženského zväzu na Blede a roku 1932 pri založení Matice slovenskej v Juhoslávii, keď v mene Ústredného

Eržika Mičátková

spolku československých žien pozdravila prítomných takto: „Dnešný pamätný deň, keď Matica slovenská u nás v Juhoslávii sa zakladá, i my

československé ženy tu účasť berieme s radosťou. Vďačne berieme i povinnosti na seba. Našou politikou bude vychovávať dcéry a synov Slovanstvu verných. Vštepovať im budeme do srdca lásku slovanskú. Zaujmime sa za veci vysoké, ideály.“ Cieľom spolku bolo aj kultúrne a duchovne vzdelávať jednoduché slovenské ženy. Tak v Zborníku Československého zväzu v Kráľovstve SCHS roku 1926 v článku Osvetová otázka našich žien Eržika Mičátková píše, že 53 slovenských dievčat v Kysáči sú stálymi odberateľkami slovenskej Živeny a slovenských kníh. Prostredníctvom spolku sa rozpredalo 150 výtlačkov diela Moje deti E. M. Šoltésovej, čo je obdivuhodný počet na tie časy.

Spolok organizoval pre svoje členky výlety. Zábavno-poučný časopis Živena prináša roku 1931 správu o 16-dňovom pobyte výpravy ÚSČŽ z Juhoslávie pod vedením slečny Eržiky Mičátkovej na Slovensku.

Bolo tu 30 žien z Kysáča, Petrovca a Kulpína. Výprava navštívila Bratislavu, Nitru, Trenčín, Žilinu, Turčiansky Sv. Martin. V Trenčíne položili vence na hrob svojho verného vodcu a obrancu Ľudovíta Mičátka, v Martine na hrob svojej čestnej členky Anny Mudroňovej, Vajanského, Kukučína, Halašu a iných.

1. septembra s predsedníčkou Živeny Oľgou Krčméryovou navštívili veľtrh.

Sto rokov slovenského ženského hnutia vo Vojvodine (2) s. 23

Ústredie na čele s Eržikou Mičátkovou podniklo veľkú akciu zameranú na ochranu slúžok v Belehrade, ktorých tam bolo vtedy 500 až 600. Ako došlo k tejto akcii? Roku 1930 vyšla v Politike naivná poviedka srbského Filmové podnikanie Matice slovenskej v Juhoslávii v rokoch 1938 – 1940 (4) s. 26

Elena Karlovská

Grécko: olivy a olivový olej

spisovateľa B. Lazića Tragedija Erže Orgovan napísaná po srbsky, kde je dej takýto: Erža Orgovánová, asi 15-ročné dievča, sa vystrojí slúžiť do Belehradu, kde ju zvedie akýsi policajt, ktorý ju potom opustí, a Erža sa otrávi. Príbeh naivný, prostý, jednoduchý, no v každom prípade urážlivý. Igor Branislav Štefánik v Národnej jednote, analyzujúc tento „beletristický produkt“, usudzuje, že cieľom autora bolo zhanobiť poctivé meno slovenskej slúžky. Podľa predstavy autora príbehu bola táto slúžka reprezentantom hlúposti vo

s. 28

I

23

Mozaika že mladé neskúsené dievča by Kovačice, Padinej a Vojlovice a dať správa (zoznam) takýchto sa nemalo púšťať do sveta, ak potom z Pazovy, Bieleho Blata, z vydaných certifikátov Českosloto nie je nevyhnutné.

Báčky menej, teda najviac z Baná- venského zväzu, alebo OchraOtázka ochrany slovenských tu. Ženy idú, ako my samé hovorili ne, ktorá pracovať má spoločne slúžok sa často rozoberala aj na slúžiť za to, aby si dlhy poplatili s odbormi ÚSČŽ a má mať svoje stránkach časopisov, a dievčatá, aby si pekné šatstvo sídlo v Československom dome aj na spolkových za- zvlášť ručníky nakúpiť mohli. Túha v Belehrade“ (Národná jednota sadnutiach. Aby sa dnešná vidieť, skúsiť, poučiť sa 12, 1931, č. 20). Tak sa za účasti prešlo k skutkom, nebola by zlá, ale v meste, ako Československého zväzu v Belehna zasadnutí výboru mi hovorili Kovačičanky, poobede rade, ÚSČŽ a ďalších spolkov a za ÚSČŽ pod predsedníc- domáce panie nevedú dozor nad pomoci československého vyslatvom Eržiky Mičátkonectva v Belehrade vej 31. októbra 1930 založila Ochrana – sa táto otázka ešte raz sekcia sociálnej stapreskúmala a účastnírostlivosti pri ÚSČŽ. ci sa uzniesli, aby staMiestnosť poskytol ropazovský učiteľský Československý dom zbor s predstaviteľmi na Garašaninovej ulitamojších slovenských ci v Belehrade, kde ustanovizní vypracosa mohla slovenská val konkrétny návrh mládež schádzať a na riešenie tejto zabaviť.

Mičátková ako chúlostivej otázky.

Medzičasom sa ozvali praktická osoba dala aj americkí Slováci, v hneď návod, ako pomene ktorých píše stupovať v práci, a Pavel Denďúr a prouž v marci odbočky testuje proti urážlivým v Kysáči a v Kovačici slovám, akých sa dopri príležitosti 81. napustil spisovateľ Lazić, Adela Greisingerová a Ľudmila Kvačalová rodenín prezidenta List E. Mičátkovej do Pivnice, 14. 1. 1925 autor poviedky TrageMasaryka zozbierali dija Erže Orgovan. nami a tak ponechané sú samé veľa príspevkov na ochranu slústrojný, úhľadný a slušný. Obdivujú Konečne sa táto otázka dostala na seba. My československé ženy žok v Belehrade. V dňoch 11. – 14. ho i parížske, i londýnske dámy.“ aj na mimoriadne valné zhro- chceme naše dievčence tak mo- októbra 1931 prebiehal Kongres Poviedka teda vyvolala rôzne maždenie ÚSČŽ, ktoré sa konalo rálne ako aj hmotne pomáhať, národného ženského zväzu v ohlasy. Po Igorovi Branislavovi v Starej Pazove a na ktorom boli vec všetkých nás sa týkajúcu čo Záhrebe, kde Mičátková v mene Štefánikovi reagovala Mariena zastúpené odbočky z Petrovca, najenergickejšie podporiť zalo- ústredia na plenárnom zasadnutí Czoczeková-Eichardtová, ktorá Nového Sadu, Kysáča a Kova- žením Ochrany – sekcie sociálnej podáva petíciu, v ktorej sa žiada, v poviedke Osud s podnázvom čice. Po prečítaní Rezolúcie na pečlivosti ÚSŽČ. Na udržanie tejto aby vrchnosti pridelili dievčaNa okraj tragédie malej Erže (tiež ochranu slúžok v Belehrade, kde Ochrany založíme základiny a tám, nachádzajúcim sa v službe uverejnenej v Národnej jednote) Mičátková zdôraznila príspevky z čajových v Belehrade, jednu učebňu v niepodáva skutočnú realitu. Mladé nepotrebnosť večierkov, ktoré ktorej škole, kde by sa v nedeľu dievča prinútia slúžiť v meste, slúžiť v mesriadi Ústredie a popoludní stretávali s cieľom aby nebolo na ťarchu rodičom t e , b o l o odbory tiež ku výchovnej a vzdelávacej práce. a aby si zarobilo na sukne a ruč- navrhnuudržaniu tejže V nedeľu 21. februára 1932 Erníky, keďže by sa o rok malo vy- té utvoriť upotrebíme. žika Mičátková sa vybrala spolu s dávať. Aj táto poviedka sa končí ochrannú Ďalej mienime predsedníčkou obvodu v Banáte tragicky. Ale Erža je tu usilovné s e k c i u s o podporiť Ochra- pani Karlovskou do Belehradu a milé stvorenie, mysliace na širším výborom. nu s poúčaním s cieľom zhromaždiť v Belehradedinu a rodinu, dievča, ktoré Cieľom tejto rodičov a dievčat de žijúce dievčatá. V Národnej Pečiatka Ústredného spolku ukladá peniažtek k peniažteku s e k c i e b o l o i prednáškami zá- jednote Mičátková informuje československých žien na nešťastnú výbavu. Večer, chrániť dievbavno-poučnými. verejnosť o tejto ceste: „Na Vav Kráľovstve SCHS keď najväčšmi túži za svojimi čatá v meste a Odporúčam všet- sinej ulici je skutočne hromada blízkymi, rozviaže batôžtek, v hlavne odhovárať ich od práce v kým, ktorí majú záujem o Ochra- našich dievčat. Hlučkami sa tam ktorom je medovníkové srdce meste. V článku Ochrana našich nu, žeby sa v jednotlivých obciach prechádzajú. Mohlo sa tam k nim z jarmoku od milého a privinie dievčat v Belehrade Mičátková dozvedeli, koľko žien a dievčat pristúpiť, s nimi porozprávať. Zhosi ho k srdcu, lebo je plné spo- píše takto: „Naše dievčatá ako i slúži po mestách, lebo tieto sa várali sme sa s nimi a videli sme, mienok, lásky a nádeje. Poviedka ženy prichádzajú do väčších miest nesmú vzdialiť bez legitimácie. že i samé dievčatá túžia za tým, má byť výstrahou v tom zmysle, službu vyhľadávať, najviacej z Cieľom evidencie mala by sa po- aby sa mohli niekde schodiť, kde svojich úbohých sukniach a so strapatou hlavou medzi múdrymi a bohatými pánmi. „Autor rozprávky asi málo poznal, že aj kroj najchudobnejšej Slovenky je

24

II

HLAS ĽUDU | 7. 8. 2021 • 32 /4971/ by sa niečomu poučili a zabavili.

Tá potreba po duševnom pôžitku v nich žije, na nás záleží, aby sme sa vedeli tejto veci zaujať a ju rozumne zariadiť, žeby to v dievčencoch záujem vzbudilo, ich pritiahlo, žeby sa to skutočne mohlo menovať ochranou“ (Národná jednota 13, 1932, č. 16). Už v apríli Kovačický ženský spolok usporiadal divadelné predstavenie v Československom dome. V tom roku sa na československej škole v Belehrade zamestnala učiteľka Ľudmila Dolinayová zo Starej Pazovy. Ona bola organizátorom kultúrnej činnosti

vplývať na dievčatá a posmeľovať ich.

Spolok sa venoval aj práci v sociálnej oblasti. Ústredie zorganizovalo akciu na zbieranie milodarov pre Slovenský sirotinec, ktorý bol založený roku 1920 v Kovačici, teda vtedy, keď aj prvý ženský spolok u nás. Potreba takejto ustanovizne sa ukázala po skončení prvej svetovej vojny, keď mnohé slovenské chudobné deti stratili vo vojne otca a matka tiež umrela. Z iniciatívy Jána Čaploviča, kovačického evanjelického farára – seniora, a Dr. Jána Petrikovicha, seniorálneho dozorcu, podporovaných slovenskými vlastencami, bol 25. júla 1920 založený Slovenský sirotinec v Kovačici. Na tomto zakladajúcom zhromaždení zriadili organizačný výbor, zostavili stanovy a začalo sa so zbieraním základného kapitálu.

Keď dosiahol 100 000 dinárov, sirotinec bol otvorený 19. apríla 1925 v budove Kovačickej sedliackej banky.

Správcom sirotinca sa stal miestny farár Ján Čaplovič List Ľ. Podjavorinskej do Kysáča, 15. 6. 1932 ml. Sirotinec mal spočiatku len 6 siOchrany. Mládež sa schádzala rôt, no keďže ich počet z roka v Čs. dome, kde sa konali pred- na rok stúpal, cirkev v roku 1928 nášky o zdravotníctve, o viere, kúpila vlastný dom a zmenila domácich prácach, o domácnosti, meno na Slovenský evanjelický o šetrení. Na takých prednáškach sirotinec. Keďže v novokúpenom bolo prítomných aj 150 mladých dome boli podmienky na bývanie ľudí. Dolinayová pripravovala s minimálne, bolo 6. apríla 1937 mládežou aj divadelné predsta- rozhodnuté o novej zbierke na venia. Už v máji 1932 slovenská výstavbu novej budovy. Do tejto mládež v Belehrade zahrala svoje akcie sa nezištne zapojil ÚSČŽ, prvé divadlo, a to divadelnú hru a tak už roku 1939 bol vybudoTruc na truc od Maríny Horváto- vaný nový jednoposchodový vej v réžii Ľudmily Dolinayovej. dom. Slávnostná posviacka bola Prítomných bolo 400 divákov.

19. novembra 1939 v chráme Aj sama predsedníčka spolku Božom a potom pred budovou Eržika Mičátková mala v Česko- sirotinca, kde posväcujúci akt slovenskom dome niekoľko pred- vykonal dôstojný pán biskup nášok, ktorými chcela výchovne Samuel Štarke. O histórii stavby

Výstava ženského spolku v Starej Pazove 1931

hovoril senior Jozef Janiš, správca sirotinca. Sirotinec bol dokončený vďaka pomoci Krajského úradu, slovenskej vlády z Bratislavy, juhoslovanskej vlády, rodákov z Ameriky a vďaka rôznym zbierkam. Pri zbieraní milodarov zvlášť v Banáte sa podľa slov správcu „... zaujali naše ochotné povereníčky a pomocníčky zo ženského spolku, a to: Žofia Valášeková, opatrovníčka, Elena Karlovská, predsedníčka ženského spolku, Anna Zlochová, Mária Bírešová, Katarína Bolerácová a Mária Tótová. V Petrovci hlavne správa

Činnosť ÚSČŽ v Kráľovstve SCHS, ktorý prakticky prestal pôsobiť pred vojnou, treba považovať za mimoriadny krok vo vzdelávaní a kultúrnom pozdvihovaní žien. Popri Matici slovenskej, Národnej jednote, Národnom kalendári má aj tento spolok patričné miesto v dejinách slovenskej vojvodinskej menšiny. Netreba zabúdať na priekopníčky v tejto činnosti, akými boli Eržika Mičátková a Zlata Porubská-Jesenská z Kysáča, Adela Greisingerová a Milka Kvačalová z Petrovca, Ľudmila

Nákres plánovanej budovy sirotinca v Kovačici

ženského spolku vykonala vskutku chvályhodnú prácu pri zbierke v prospech našich sirôt“ (J. Janiš: Slovenský evanjelický sirotinec v Kovačici, rkp.). V tomto sirotinci našlo útočište od roku 1925 do roku 1941, keď prestal existovať, 80 sirôt z Báčky, Banátu a zo Sriemu.

Hurbanová zo Starej Pazovy, Elena Petrikovichová a Elena Karlovská z Kovačice, Štefánia Mičátková z Nového Sadu, Marína Maliaková z Iloku a mnohé iné z ďalších slovenských dedín vo Vojvodine.

Foto: z archívu J. Čiepa a MVS

III

25

Mozaika INÍ PÍŠU

Z DEJÍN NAŠEJ KINEMATOGRAFIE

Filmové podnikanie Matice slovenskej v Juhoslávii v rokoch 1938 – 1940 (4) Štefan Vraštiak V marci roku 1993 som ukončil ako čiastkovú tému pre Dejiny slovenskej kinematografie, ktoré vyšli v decembri roku 1997, vedeckú štúdiu Filmové podnikanie Matice slovenskej v Juhoslávii 1938 – 1940. Práca obsahuje časti: 1 – korešpondencia, 2 – správa o služobnej ceste v Juhoslávii v dňoch 10. – 17. 12. 1970, 3 – rozhovor s Jánom Čajakom ml., 4 – rozhovor s Emilom Klobušickým, 5 – filmy MS v Juhoslávii, 6 – Bibliografia článkov – Nový život (Náš život – pozn. J. Č.) a Národná jednota 1938 – 1950, 7 – citácie. V časti 5 – je aj obsahové spracovanie zachovaných filmov od Sylvie Lackovej, 14 strán textu. Vybral som najzaujímavejšie a najdôležitejšie časti práce, ktoré boli pre FR iba technicky upravené. Štefan Vraštiak, apríl 1998 ROZHOVOR S JÁNOM ČAJAKOM ML. (dokončenie) Keď ste sa ako náčelník národopisného odboru podujali dávať námety a scény pre filmovanie, mali ste možnosť vidieť nejaký etnograficky film?

– Áno. Najmä Plickov Zem spieva

Ján Čajak ml. z čias matičnej aktivity v Juhoslávii

na mňa hlboko zapôsobil. A keď prišiel do Petrovca a oboznamoval som ho s naším prostredím a pomáhal mu pri zbieraní ľudových piesní, vzal som si ho za vzor.

Pravda len v túžbach. Veď okrem vyučovania na gymnáziu, literárnej činnosti, účinkovania v Spevokole, režírovaní niektorých divadelných predstavení a spoločenské dianie zaberalo toľko času, že na riadenie filmárstva zostávalo pramálo času.

A potom chýbalo niečo, čo dedina nebola schopná dať.

A predsa, ako by ste charakterizovali filmy, ktoré sa vytvorili

26

IV

pri MS? – Dávno to bolo. Ťažko si ich viem dnes predstaviť. Osobne viem, že som mal dojem, že všeličo by sa bolo dalo zlepšiť, zdokonaliť. Mnoho nedopovedaného bolo v nich. Pre cudzinca, nepoznávateľa našich pomerov, isteže by bolo veľa poznámok i negatívnych, ale pre domáce prostredie, kde si každý vedel domyslieť, čo sa nevidelo, filmy podávali pozitívny výchovný, národne vzpružujúci, ba i umelecký zážitok – a čo je hlavné, zjednocovali rozličné obce a kraje, ktoré i keď boli írečité slovenské všetky, v krojoch a v obyčajach sa veľmi líšili. Film svojím prejavom antagonizmy jednotlivých dedín rušil.

Mali ste nejaké problémy pri filmovaní, povedzme, že by sa niekto bol snažil za- Text J. Čajaka v Národnom kalendári brániť, aby ste ho filmovali? 1941, s. 93 – To by skôr Emil Klobušický vedel povedať. No natoľko filmu na dedinách, kde nebolo poznám náš tamojší ľud, to mohlo kino, a v tom čase kín v slovenských byť iba z predstieranej skromnosti. osadách skoro nebolo, príchod na Ináč, ľudia na dedinách sa radi fo- dedinu bolo slávnosťou. Začal sa tografujú, a tak všetko išlo podľa večierok odbočky MS s pozdravom požiadaviek filmára. hostí, nasledovala či už z dejín, či Kopírovali ste filmy? Ak áno, z literatúry Slovákov, alebo národohospodárska ľudovýchovná v akom počte?

– To sa nepamätám, ale sa do- prednáška a na záver film. Ľudia mnievam, že Klobušický nakrúcal a mládež si ho veľmi pochvaľovali iba originál. a volali nášho filmára, aby aj z ich Aký úspech mali filmy u di- prostredia urobil film. vákov?

Premietali ste filmy zdarma?

– O tom som sa čiastočne už – Zdarma. vyššie zmienil. Chcel by som však Činnosť Matice slovenskej a upozorniť na to, že premietanie jej pobočiek počas okupácie

Juhoslávie roku 1941 bola zakázaná. Čo sa stalo s filmami?

Zachovali sa? A či ich okupanti, ako všeličo iné, zničili?

– Keď som bol pred niekoľkými rokmi v Juhoslávii, letmo som sa stretol s učiteľom Emilom Klobušickým a mojou prvou otázkou bolo, že čo je s filmami. Na moju veľkú radosť mi odpovedal, že sa podstata zachovala a nachádza sa u neho.

Ste v nejakom príbuzenskom pomere s vaším menovcom, filmovým podnikateľom Jánom Čajakom, ktorý roku 1927 založil v Banskej Bystrici výrobňu a požičovňu filmov?

– Strýko mi je. Čo je s ním?

– Je na dôchodku a býva v Banskej Bystrici na Fončorde.

Vydali ste v Petrovci alebo inde nejaký filmový materiál, respektíve nejakú brožúru o filme?

– Marí sa mi, že áno, ale istotne neviem, že čo a kde.

Ako ste si rozdelili funkcie pri filmovaní? Kto sa o čo staral?

– Tým, že ma MS poverila tematickým výberom filmov zo života juhoslovanských Slovákov, ja som dal námety pre filmy a krátky „scenár“, ktorý po podrobnejšej porade s filmárom Emilom Klobušickým, potom on aj uskutočnil na základe reálneho diania v prírode – chmeľová oberačka, žatva – alebo dedinskej svadby.

Ktorý z filmov mal v Petrovci najväčší úspech?

– Na túto otázku ťažko odpove-

HLAS ĽUDU | 7. 8. 2021 • 32 /4971/ dať. Predsa je to tridsať rokov. Avšak to, že ľudia videli samých seba, svojich známych, svoje deti, už sám tento fakt vzbudil záujem, radosť, a

dnes sú bohatým žriedlom lingvistov, národopiscov, folkloristov pre ozrejmenie života hornozemských Slovákov v minulých storočiach –

aby sa filmy u vás vytvorené premietali aj na Slovensku?

– Boli také plány, ale čakalo sa, kým filmy zdokonalíme. Nedošlo k tomu, lebo pádom Československej republiky a neskoršie Juhoslávie sa všetky podobné kultúrne styky pretrhli.

Spomeňte si na trojdňové Augustové slávnosti Slovákov žijúcich v Juhoslávii, ktoré boli 1939 v Petrovci. Aká bola ich atmosféra, keď jedna porada mala úlohu organizovať akciu Na pomoc Československu a proti Hitlerovi?

– Pomoc sa prejavila v organizovaní pomoci utečencom z Československa. Protestovali sme na najvyšších miestach proti

Správa šéfa matičnej filmovej sekcie E. Klobušického, Náš život, 1940, č. 2, s. 12 – 13.

tým i chválu a u konzervatívnejších dokaz, že časy menia život zásahom rozvíjajúcej sa techniky.

Vo filmoch žatva, oberačka chmeľu, svadba ste sa držali autentických udalostí?

– Áno. Emil Klobušický sa snažil, aby obrazy boli realistické a pravdivé. Ono to častejšie dopadlo tak, že osoby alebo zástup, keď zbadal, alebo vedel, že ho filmujú, ustrnul, a snímky sa museli opakovať.

Film Svadba v Selenči si všímal svadobný obrad a zvyky. Boli nejaké odlišnosti v porovnaní so svadbou na Slovensku? Do akej miery si slovenské svadobné obyčaje v Juhoslávii zachovali svoj pôvodný slovensky ráz, ktorý si Slováci priniesli zo starej vlasti?

– Domnievam sa, že medzi svadbami a inými obradovými úkonmi na Slovensku v rokoch tridsiatych tohto storočia a svadbami Slovákov v Juhoslávii bol podstatný rozdiel. Ten rozdiel by som videl hlavne v tom, že sa Slováci svojím príchodom na Dolnú zem v 18. storočí dostali do celkom iného prostredia a medzi cudzie národnosti. A tak v reči, vo zvykoch, obyčajach, poverách, ako aj v obradoch pri narodení, svadbe, pohrebe, zastali vo vývine, zachovali si archaickosť, a preto ešte i

dávajú ucelenejší obraz zmýšľania, konania, viery z obdobia, keď sa sťahovali na juh. To znamená, že obrady, zvyky a reč si zachovali pôvodnejšie a v Selenči, najmä katolícki Slováci ich tak konzervovali, že si možno z nich utvoriť vari verný obraz starého Slovenska – nechcem nadsadzovať – aspoň po 16. storočie.

Podliehali aj cudzím obyčajam? Novému prostrediu?

– Nesporne sa prilepilo aj niečo cudzie, ale to je ľahko poznateľné.

Tu je len interpretácia ad hoc a vymyká sa z kanonicky ustálenej – zachovanej normy.

Snažili ste sa niekedy o to,

Emil Klobušický

správam tzv. slovenského rozhlasu vo Viedni a v Budapešti. Pristúpili sme k zbierkam v prospech starej vlasti. Nebolo ani jednej našej obce, ba človeka, ktorý by

nevykonal svoju národnú povinnosť. Žiaľ, nemám po ruke doklady, ktoré by konkrétne ukázali sumu v dinároch, ale pomoc bola veľmi slušná. Ak sa dobre pamätám, i tieto národné slávnosti boli filmované na matičnom filme, ale určite filmovou spoločnosťou Jugoton z Belehradu.

Ako ste realizovali tento film?

– To som už spomenul, že ma predsedníctvo Matice slovenskej vyzvalo napísať ,scenárʻ, ktorý som spravil a predostrel ústrednému výboru, ktorý ho po menších zmenách prijal. Robil som ho podľa predbežného programu Augustových slávností a napriek tomu, že som mal počas slávností aj iné funkcie, osobitnú pozornosť som venoval filmárom z Belehradu, aby zachytili všetko podstatné.

Napríklad: ozdobenie Petrovca, slávobrána, prijatie významných hostí Petrovčanmi, ich kroje, gymnaziálna mládež, sokoli a pochod k budove gymnázia. Slávnostné zasadanie Matice slovenskej.

Prejavy hostí, slávnostný obed, prípitky. Popoludňajšie slávnosti vo Vrbare, sokolské cvičenia, futbal, veselica a pod.

Videli ste tento film?

– Videl. Hrali ho v mnohých kinách Juhoslávie, a teda aj v petrovskom kine v podobe dnešného spravodajstva pred hlavným programom.

Zhováral sa: Štefan Vraštiak (Filmová revue 2/1998, s. 47 – 55) Foto: z archívu J. Čiepa

ŠTEFAN VRAŠTIAK (23. 4. 1942 Žaškov – 14. 4. 2016 Bratislava) Slovenský filmový publicista, historik, organizátor. V rokoch 1963 – 1967 študoval v Prahe na Katedre filmovej vedy FAMU. O dva roky neskôr sa mu podarilo objaviť film Jánošík z roku 1921. Svoj objav zachytil v knihe Jánošík 1921 – historická rekonštrukcia o prvom slovenskom celovečernom hranom filme (2001). V rokoch 1969 – 2004 pracoval v Slovenskom filmovom ústave v Bratislave, v rokoch 1990 a 1995 – 1996 na poste riaditeľa. Stál pri zrode slovenských filmových festivalov Etnofilm Čadca, Art Film Trenčianske Teplice a Gay Film Festival Tajov, na iných pôsobil ako porotca, a domáce a zahraničné filmové festivaly navštevoval aj ako filmový publicista. Pôsobil ako predseda Slovenského filmového zväzu (SFZ) a neúnavný organizátor udeľovania národných filmových cien Igric a cien slovenskej filmovej kritiky, zároveň bol šéfredaktorom bulletinu Klubu filmových novinárov Informácie KFN, ktorý založil v roku 1992. Pôsobil tiež ako predseda Kruhu priateľov českej kultúry v Bratislave. Bol členom Sekcie Literárneho fondu televízia, film a videotvorba a redakčnej rady časopisu Film.sk. Venoval sa témam súvisiacim s históriou filmu. Bol autorom scenárov výstav k dejinám slovenskej kinematografie a dramaturgom filmových podujatí na festivaloch. V roku 2013 bol vyznamenaný Cenou ministra kultúry za celoživotný prínos do slovenskej kinematografie.

Zdroj: https://ftf.vsmu.sk/2017/10/06/stefan-vrastiak/

V

27

Mozaika LETNÁ TÉMA

Grécko: olivy a olivový olej

REPORTÉRI

Jaroslav Čiep

M

noho turistov aj tohto leta odcestuje k moru. V posledných desaťročiach azda najviac turistov zo Srbska vycestovalo k moru do Grécka, zvlášť na jeho kontinentálnu časť – polostrov Chalkidiki alebo Olympský región, ale aj na ostrovy, ktorých Grécko má neúrekom.

Stredomorská mediteránna klíma, slané more, pohoda, oddych, chutné jedlá... Tak by sa najkratšie dalo charakterizovať to, čo aj dlho po návrate domov turistom utkvie v pamäti.

Predsa takmer všetci si z Grécka domov prinesú aj jeho značkový tovar – domáce olivy a olej z nich.

Práve v tomto horúcom letnom období, keď nám žalúdok ťažko trávi, olivy sú ako šité na mieru letných jedál.

GRÉCKO – OLIVY – OLIVOVÝ OLEJ Olivy sa začali pestovať okolo roku 3 500 pred n. l. na Kréte v minoanskej dobe. V tomto období bol olivovník divokejší ako v súčasnej podobe. Po roku 2 000 pred n. l. pestovanie olív na Kréte predstavovalo dôležitú úlohu v ekonomike ostrova. Z Kréty sa začal vývoz olivového oleja nielen na grécku pevninu, ale aj do severnej Afriky a malej Ázie. Keď Rimania zabrali Grécko, výroba olivového oleja pokračovala a samotný Rimania sa zaúčali do tajomstva pestovania. Rimania zdokonalili technológie na výrobu oleja a začali ho používať aj v kozmetike.

Počas byzantskej doby bola výroba oleja veľmi významná, lebo ríša vyvážala olej do takmer polovice sveta. Veľká časť produkcie bola práca mníchov, nakoľko kláštory vlastnili veľké plochy pôdy, kde sa pestovali olivy. Olej mal osobitné postavenie v pravoslávnej cirkvi, bol symbol lásky a mieru a nevyhnutnou súčasťou niekoľkých slávnostných obradov. Bola rozšírená viera, že olivový olej je nositeľom sily a mladosti. V starovekom

28

VI

Olivovník európsky

Egypte, Grécku a Ríme začali olej Slovo štatistiky nám napovedá, v kozmetike a medicíne dopĺňať o že najstarší olivovník má vraj 5 aromatické byliny (fenikel, sezam, 000 rokov, rastie v Pano Vouves, zeler, mäta, šalvia, ruža, jalovec). v Kolymvari – Chania, že olivovník V súčasnom Grécku sa olivy priemerne rastie 300 až 600 rokov, pestujú na 60 % poľnohospodár- že pestovanie a spracovanie sa skej pôdy. Je popredný svetový málo odlišuje od staroveku, že výrobca výrobkov z čiernych olív stredomorská oblasť produkuje 99 a má viac odrôd olív než ostatné % svetovej produkcie olivového krajiny. Najväčšou oblasťou pesto- oleja, že Grécko je na 3. mieste vania olív je prefektúra Messenia v produkcii olivového oleja, po na Peloponéze a Kréta. Najviac Španielsku a Taliansku. cenená je odroda koroMožno sa tiež neiki pochádzajúca a dozvedieť, že oblasti Messenie. Sú v Grécku rastie viaceré odrody, napr. cca 130 miliónov stromov koroneiki, lianolia, chondrolia, tsounati... olivovníka, že priV stupnici kvality je najbližne 450 000 gréccennejší extra panenský oli- Olivy kalamata kych rodín sa podieľa na vový olej – neobsahuje viac pestovaní olivovníkov a ako 0,8 % kyslosti, tvorí menej ako spracovaní plodov, že Grécko je 10 % produkcie oleja, panenský najväčší vývozca extra panenského olivový olej – má kyslosť nižšiu oleja, že Gréci sú prví v spotrebe ako 2 %, čistý olivový olej – zmes olivového oleja, spotreba je cca rafinovaného a panenského oleja, 16 kg ročne na osobu, na Kréte je olivový olej – zmes rafinovaného a spotreba až 30 kg na osobu a rok panenského oleja s kyslosťou nie a že vedecký výskum dokázal, že viac ako 1,5 % kyslosti, lisovaný krétska strava je najzdravšia na olivový olej z výliskov, zmiešaný svete.

OLIVY PRISTANÚ AJ s rafinovaným a panenským oleZDRAVIU jom, má vysoký dymový bod a je Môžu byť zelené, čierne, fialové široko používaný v reštauráciách a v domácej kuchyni, rafinovaný alebo hnedé, veľké či malé, ale olivový olej – olej získaný z pa- vždy sú spájané s nezameniteľnenského oleja rafináciou, olivový nou chuťou. Sú plné slnka, ale aj olej na svietenie – používaný v výživných látok.

Vďaka vysokému obsahu nenapriemysle, má dlhotrvajúce hosýtených mastných kyselín prevenriace schopnosti.

tívne pôsobia na vznik srdcových ochorení a znižujú hladinu cholesterolu v krvi. Početné štúdie dokazujú, že ľudia konzumujúci množstvo mononenasýtených tukov majú nižšiu pravdepodobnosť ochorenia srdca. Sú tiež významným zdrojom vitamínov A a B, draslíka, železa alebo jódu. Aj preto sú stále častejšou súčasťou zdravého životného štýlu, ako aj známej stredomorskej diéty založenej na vyváženom príjme plnohodnotných a kvalitných potravín.

A to nie je zďaleka všetko – olivy potešia i svojou kalorickou hodnotou. Sto gramov olív predstavuje iba 150 kilokalórií, pričom čierne olivy ich dokonca obsahujú ešte menej než olivy zelené. V porovnaní s tradičnými pochutinami, ako sú oriešky, čipsy alebo čokoláda s obsahom asi 500 kilokalórií v sto gramoch, olivy sú jednoznačnou zdravou voľbou vo chvíľach, keď dostanete chuť na niečo dobré, tvrdia odborníci na výživu. Olivy a oleje z nich vyrobené obsahujú množstvo prospešných rastlinných látok vrátane tokoferolov, flavonoidov, antokyanínov, sterolov a polyfenolov. Polyfenoly majú protizápalové účinky, zlepšujú funkciu imunitného systému, pomáhajú chrániť DNA pred poškodením a chránia kardiovaskulárny systém.

Olivy majú podľa vedcov veľmi pozitívny vplyv na ľudský organizmus. Vďaka svojim detoxikačným účinkom hrajú veľkú úlohu v boji proti starnutiu, civilizačným a srdcovým chorobám, pomocou olivového oleja možno pomôcť v liečbe mnohých kožných ochorení.

Zlepšujú trávenie a chuť k jedlu.

Aj keď sú olivy veľmi mastné, napriek tomu podporujú proces chudnutia – čierne i zelené olivy sú veľmi málo kalorické. Zároveň však dodávajú telu potrebnú energiu a rýchlo zasýtia.

ROZDIELY MEDZI OLIVAMI Ak si myslíte, že čierne olivy pochádzajú z iných druhov oli-

HLAS ĽUDU | 7. 8. 2021 • 32 /4971/ vovníkov než tie zelené, ste na omyle. Rozdiel je len v zrelosti.

Farba olív, ktoré sa dostanú na váš stôl, závisí od toho, v akom momente ich obrali. Zelené olivy sú slanšie, pretože keďže v čase oberania nie sú celkom zrelé, dlhšie si poležia v slanom náleve. Tie čierne sa vyznačujú mäkkosťou, sladšou chuťou a ľahším rozplývaním sa na jazyku.

Iné druhy olív sa používajú na výrobu olivového oleja a iné sú určené na konzumáciu. Stolové olivy sa ľahšie oddeľujú od kôstky a sú oveľa dužinatejšie, kým tie, z ktorých je neskôr olej, obsahujú viac tuku a dužina pevne obopína kôstku.

grécke odrody olív je typickým spôsobom spracovania solenie alebo sušenie čiernych olív, po ktorom získajú olivy obzvlášť aromatickú chuť. Nám najznámejšie grécke odrody olív sú: kalamata, anglandou, chalkidiki, amphisa, koroneiki, a ďalšie.

Kalamata olivy sú veľké, červenohnedej až čiernej farby, tieto olivy sú veľmi veľké a šťavnaté.

Ich pokožka je o niečo tvrdšia ako u iných druhov a patria medzi najlepšie olivy v Grécku. Pripravujú sa nakladané v zmesi octu, oleja alebo soli. Kalamata olivy sa používajú do šalátov, jedál a predjedál.

Odrody olív gréckeho amphisu

Olivy zelené zrejúce na strome

Zber olív sa väčšinou vykonáva na jeseň (zelené) a v decembri (tmavé). Zber olív sa vykonáva aj ručne, tak zhadzovaním zo stromov (menšie poškodenie, olivy sú skôr určené na jedlo) i mechanickým zberom (výhradne na výrobu olivového oleja). Plody sa však musia pred konzumáciou upraviť, lebo surové sú horké a trpké. Nakladajú sa buď do soľného roztoku, alebo sa marinujú v olivovom oleji. Ďalšou možnosťou je lisovanie veľmi žiadaného olivového oleja – vykôstkované plody olív sa drvia na kašu, z ktorej sa lisovaním získava šťava. Tá je potom v odstredivke rozdelená na vodu s prímesou ďalších látok a na olej.

Grécko je medzinárodne známe rôznymi druhmi olív Odrody gréckych olív sú veľmi početné a existuje asi 60 rôznych.

Zberajú sa, keď sú nezrelé a zelené alebo ako čierne, zrelé olivy. Pre

sú olivy známe pod rôznymi regionálnymi názvami, ako Atalantis a Conservolia, a táto odroda olív tvorí až 80 % všetkých olív dopestovaných v Grécku. Majú pevné mäso a tvrdú šupku a väčšinou sa zbierajú, keď sú čierne a zrelé.

Olivy chalkidiki sú dlhé, pevné olivy z oblasti Chalkidiki, väčšinou sa zberajú zatiaľ, kým sú zelené a čo najväčšie. Vďaka svojej veľkosti sú známe aj ako mamutie olivy, pravdepodobne ste o nich už počuli, ak ste ich ešte neskúsili, a ich špecifikom je chrumkavosť a jemná chuť korenia. Veľkosť týchto olív umožňuje ich plnenie, čo je osobitná špecialita.

Grécka odroda olív koroneiki je najmenšia odroda olív na svete.

Nemá veľa mäsa, ale poskytuje z neho vynikajúci olivový olej.

Ovocná chuť tohto oleja s jemnou citrónovou arómou robí túto olivu skutočne jedinečnou. Olivový olej získaný z tejto olivy je jedným z najlepších na svete.

Domáci pultový predaj olív v Grécku

Falošné čierne olivy a dochutiť olivovým olejom a vínVäčšina čiernych olív v regáloch nym octom. A perfektný, zdravý obchodov nezískala svoju farbu šalát je na vašom stole. naozajstným dozretím na slnku. V Tento jednoduchý grécky šalát skutočnosti ide o plody zozbierané je zdravý, pripravený za pár minút, v ranom štádiu zrelosti, ktoré sa chutí výborne a hodí sa takmer ku lúhovali za prítomnosti vzduchu všetkému. Môžete ho podávať a oxidácia u nich spôsobila stmav- samostatne, ako prílohu k akémunutie farby. Čierna farba sa potom koľvek mäsu alebo k celozrnnému zintenzívni a stabilizuje pridaním pečivu na raňajky. glukonátu alebo mliečnanu železIngrediencie: 200 g cherry panatého do nálevu. Nepravé čierne radajok, 1 šalátová uhorka, 70 g olivy preto spoznáte prítomnosťou feta syru, 70 g kalamata olív, 1/2 konzervačnej látky E579 alebo červenej cibule, 1 – 2 PL extra paE585 na obale. nenského olivového oleja, 1 ČL Jednoduchý grécky vínneho octu, mleté čierne korenie. šalát Postup: zeleninu, cibuľu a olivy Dokonalá chuť gréckeho šalátu očistíme, nakrájame a dáme ich do spočíva v jeho jednoduchosti a jednej misky. Následne do misky kombinácii kvalitných surovín. Do- pridáme olivový olej, vínny ocot, prajte si tento jednoduchý grécky šalát ako ľahkú večeru alebo ho podávajte ako prílohu k mäsitým jedlám či k celozrnnému pečivu.

Grécky šalát je jeden z najobľúbenejších šalátov vôbec. Zároveň je úplne jednoduchý na prípravu, bez pridaných omáčok, iba Olivy sa hodia doslova ku všetkému a pri príprave s použitím olivového jedál dokážu uspokojiť všetky štyri základné chute oleja a vínneho octu.

Kombinácia paradajok, uhor- čerstvo namleté čierne korenie, ky, olív, cibule a hlavne feta syru feta syr a šalát poriadne zamiepoliatych olivovým olejom a vín- šame. nym octom – to je chuť pravého Na záver ešte jeden jednoduchý gréckeho šalátu, perfektného do recept – opečený chlebík osoľte horúcich letných dní. Paradajka i a pokvapkajte extra panenským uhorka obsahujú veľa vody, preto olejom, môžete ho potrieť rozkrotento šalát padne vhod hlavne jenou paradajkou alebo strúčikom počas leta. Slaný feta syr a olivy cesnaku, zapiť fľaškou dobrého mu dodávajú jeho výraznú chuť, vína, a máte rýchlu a zdravú vetakže ho stačí iba jemne okoreniť čeru.

VII

29

Mozaika RADY A NÁPADY IBA PRE LABUŽNÍKOV

Tarina čoko-moko torta Suroviny: Na korpus: 9 vajec, 9 lyžíc cukru, 3 lyžice oleja, 9 lyžíc Nesquiku, 9 lyžíc múky, 1 a ½ balíčka pečivového prášku, 4 dl čokoládového mlieka. Pečieme 3 kôry. Na plnku: 4 poháriky smotany (spolu 8 dl), 200 g mletého cukru, 300 g mletej plazmy, ½ l sladkej smotany; Poleva: 100 g čokolády, 3 lyžice oleja Takto sa to podarí: Bielky vyšľaháme na tuhý sneh, postupne pridávame cukor, chvíľu šľaháme.

Potom primiešame žĺtky, olej, Nesquik a na koniec múku, do ktorej sme primiešali pečivový prášok.

Upečieme 3 kôry na 200 stupňov Celzia a necháme vychladnúť.

Plnka I : Smotanu a cukor zmie-

šame, pridáme plazmu.

Plnka II: Vyšľaháme šľahačku.

Ukladáme týmto spôsobom: Dolu korpus, ktorý polejeme čokoládovým mliekom + plnka I + plnka II + korpus + čokoládové mlieko + plnka I + plnka II + korpus + čokoládové mlieko + čokoládová poleva.

Citrónový sirup: Suroviny: 5 l vody, 1 kg citrónov, 5 kg cukru, 150 g citrónovej kyseliny Postup: Citrón spolu s kôrou dobre umyjeme a zomelieme na mäsovom strojčeku. Pridáme vodu, cukor a citrónovú kyselinu. Necháme 24 hodín odstáť, pričom občas premiešame. Precedíme cez gázu, nalejeme do fliaš a odložíme na chladné mesto.

Žihľavový sirup: Zloženie: 90 vrchov žihľavy, 3 l vody, 6 balíkov citrónovej kyseliny, 3 kg cukru, 2 extrakty kivi Postup: 3 l vody a 3 balíky citrónovej kyseliny dáme prevrieť a s tým prelejeme žihľavu, ktorú sme dobre umyli, a necháme stáť 24

hodín, precedíme, pridáme 3 kg cukru, 3 balíky citrónovej kyseliny a 2 extrakty kivi. Nalejeme do fliaš a odložíme na chladne miesto.

na ne ihneď použijeme kolínsku vodu, prípadne textil zastriekame lakom na vlasy, lak necháme chvíľu pôsobiť a vyperieme. Škvrny od hrdze vyčistíme citrónovou šťavou. Škvrny od červeného vína – polejeme bielym vínom a vyperieme. Môžeme tiež zasypať soľou, alebo škvrny na koberci vyčistíme minerálkou.

Biele fľaky od soli na čižmách z brúsenej kože odstránime po-

mocou octu. Šmuhy na oknách – v teplej vode rozpustíme puding, namočíme handru a umyjeme sklo, ktoré potom suchou handrou vyleštíme. Okná navyše krásne voňajú (odporúča sa vanilkový puding). Škvrny od atramentu na textile.

Vytlačíme na ne citrón, po pár minútach namočíme do horúceho mlieka (cca 5 minút) a vyperieme v práčke.

Recepty zaslala: Anna Baďurová z Pančeva

RADY DO DOMÁCNOSTI

Fľaky, škvrny, nečistoty Zrkadlo – najlepšie očistíme horúcou octovou vodou, prípadne pretrieme surovým zemiakom, opláchneme čistou vodou a vyleštíme novinovým papierom.

Záclony zožltnuté od cigaretového dymu budú opäť biele, ak ich ponoríme do slanej vody. Ak ich chcete mať ako nové, pridajte

do prania jeden prášok do pečiva.

Vodný kameň z pohárov a hrncov či drezu sa dá najlepšie odstrániť octom či citrónovou šťavou.

Vaňa – bude krásne lesklá, ak ju pretrieme zmesou soli, octu a acidofilného mlieka. Škvrny od pera vyčistíme, ak

Mozaiku číslo 263 pripravil Jaroslav Čiep

30

VIII

Kultúra ÚSTAV PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Z dvoch uhlov Miroslava Ožvátová

V

o štvrtok 29. júla v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov bola otvorená výstava reprezentatívnych diel Zuzany Chalupovej a Martina Jonáša, typických predstaviteľov kovačického insitného výtvarného umenia.

Organizátori výstavy sú: Galéria združenia maliarov Naiva Art Kult

kov. K výstave Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov zostavil aj adekvátny katalóg, ktorého súčasťou sú fotografie obrazov, ako aj texty, ktoré pripravili Mária Raspírová a Ladislav Čáni.

Na úvod sa o výstave zmienil riaditeľ ÚKVS Vladimír Francisty. O tom, ako výstava vznikla a o tvorbe týchto dvoch umelcov hovorili Boško Nedeljkov a M. Raspírová.

Obraz Martina Jonáša objavený vo Verone (Taliansko) sa dostal do Galérie NAK

Kovačica, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, ako aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Kurátori výstavy boli Mária Raspírová a Boško Nedelj-

Výstava bola pripravená pri príležitosti 20 rokov od smrti Zuzany Chalupovej a 25 rokov od smrti Martina Jonáša. Pomenovaná je obrazne – Z dvoch uhlov, a tým spôsobom umožňuje porovnať tvorbu týchto dvoch umelcov.

Vystavených je 12 obrazov Martina

Na hravých maľbách Zuzany Chalupovej je vždy aj dievča v ružových šatách. Symbolizuje Zuzaninu dcéru, ktorú ako bezdetná nikdy nemala.

• KULTÚRA •

Jonáša a 9 obrazov Zuzany Chalupovej.

Výstava je koncipovaná tak, aby sa verejnosti odhalili obrazy, ktoré doteraz neboli prezentované.

Pochádzajú zo súkromných zbierok, zbierkového fondu združenia Nai- O výstave sa zmienili: (zľava) Mária Raspírová, riaditeľ ÚKVS Vladimír Francisty a Boško Nedeljkov

nikdy nemala, zdôraznil Nedeljkov. Tvorba Martina Jonáša je zameraná na dedinský život.

Ako Raspírová povedala, jeho život osciloval medzi maliarskym stojaV ÚKVS si výstavu možno pozrieť do 11. augusta nom a roľou. Ústredným va Art Kult a zbierok jednotlivých motívom jeho tvorby bol vždy zberateľov nielen zo slovenského človek. Nedeljkov pripomenul, prostredia, ale aj z celého Srbska. že Jonáš maľoval podľa pamäti, Niektoré práce boli zadovážené teda tak, ako si na ľudí spomínal aj zo zahraničia. z detstva. Ako malému mu zostali Základným motívom tvorby v pamäti s malými hlavami a veľZuzany Chalupovej sú deti, kto- kými rukami a nohami, keďže ich ré ako bezdetná nikdy nemala. pozoroval z tzv. žabej perspektívy.

Na základe toho je aj známa ako Na výstave je úhrnne vyložených mama Zuzana, ktorá podporovala dvadsaťjeden obrazov a milovnírôzne humanitárne organizácie. kom insitného umenia sú k dispoNa takmer všetkých obrazoch je zícii do 11. augusta. Potom budú dievčatko oblečené do ružových obrazy z tejto výstavy „cestovať“ šiat, symbolizujúce jej dcéru, ktorú ďalej.

Galéria NAK Galéria združenia maliarov Naiva Art Kult pôsobí v Kovačici od roku 2014. Založená je s cieľom zachovávať a prezentovať insitné umenie najznámejších predstaviteľov tohto druhu umenia v Obci Kovačica. Prezentovanie sa realizuje prostredníctvom výstav, umeleckých dielní, prednášok a tlače propagačného materiálu v Srbsku a zahraničí. Galéria dodnes zrealizovala viac ako sto pozoruhodných výstav, z toho 10 s medzinárodným zastúpením.

Vydala 25 publikácií, uskutočnila 7 medzinárodných umeleckých plenérov a iné akcie.

Galéria NAK venuje osobitú pozornosť insitným maliarom.

V priestoroch galérie je sprístupnená výstava umeleckých diel maliarov zakladateľov kovačického insitného umenia Zuzany Chalupovej, Martina Jonáša, Jána Husárika, Jána Kňazovica a diel súčasných naivných umelcov. Združenie počíta 52 umelcov, prevažne Slovákov z Kovačice a Padiny.

32 /4971/ 7. 8. 2021

31

Kultúra KUS VLADIMÍRA MIČÁTKA KYSÁČ

Večierok venovaný Danielovi Pixiadesovi Miroslava Ožvátová

V

o štvrtok 29. júla v Slovenskom národnom dome Kultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka usporiadal literárny večierok

Najmladší účastník večierka Alexander Asodi

venovaný 90. narodeninám Daniela Pixiadesa. Na úvod programu sa všetkým prítomným prihovoril Michal Francisty, predseda KUS Vladimíra Mičátka. Program moderovala

Katarína Pucovská, ktorá bola i autorkou večierka.

Daniel Pixiades sa narodil v roku 1931 v Kysáči. Po rozvode svojich rodičov často býval u starých rodičov. Pôsobil ako učiteľ v Kulpíne. V roku 1974 sa presťahoval do Kanady.

Po jeho odchode komunisti vydali zákaz zverejňovať jeho tvorbu a vo vtedajšom vydavateľstve Obzor bolo zakázané vydávať jeho diela. V Kanade žije dodnes.

Medzi významné diela D. Pixiadesa patria: Vlny kotvy vlny, Úlet za srdcom, Kaleidoskop, Zbrázdené nebo, Zápisky bez poradia 1 a 2, ako aj knihy venované deťom: Modrá ríša, Rybka Žiara a Slneční pútnici.

Jeho knihy sú preložené do viacerých jazykov a niektoré básne, ako aj preklady boli zverejnené v slovenských vojvodinských časopisoch.

V súčasnosti je prijatý do spolkov spisovateľov Slovenska, Srbska, Čiernej Hory, ako aj do Spolku spisovateľov v Petrohrade.

V štvrtkovom programe vystúpili Alexander a Anna Asodiovci, Elena a Rastislav

Surovci, Vladimír Valentík a Anna Legíňová. Najmladší účastník tohto večierka bol Alexander Asodi, ktorý prečítal oslávencove texty o dob-

Anna Legíňová a po nej sa prihovoril čestný člen Matice slovenskej v Srbsku a predseda MOMS Kysáč Rastislav Surový. Jeho manželka Elena

O Pixiadesovi hovorili: (zľava) Vladimír Valentík, Michal Francisty a Katarína Pucovská

rodružstvách, ako aj básne pre deti. Primeranými textami pokračovala Anna Asodiová. Michal Francisty prečítal úryvky z memoárov Daniela Pixiadesa a o autorovi sa zmienil riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík.

Primeranú pieseň zaspievala

Surová, známa ako vášnivá recitátorka, zarecitovala Pixiadesovu báseň Pre budúce dni.

Pribudli aj gratulácie Kysáčanov a viacerí sa zmienili o D. Pixiadesovi, Kysáčanovi žijúcemu v Kanade, ako ho poznali alebo o ňom počuli.

DETSKÉ KULTÚRNE LETO na území Staropazovskej obce pokračuje. Druhé z radu naplánovaných štyroch predstavení v rámci tohtoročného Detského kultúrneho leta sa v Starej Pazove uskutočnilo v piatok 30. júla. Belehradský divadelný súbor Hajde obraduj dan tentoraz pre malých – veľkých milovníkov Tálie zahral na plató pred divadelnou sálou predstavenie Čarodejná kniha (na fotografii). Organizátorom podujatia je Stredisko pre kultúru Stará Pazova a generálnym patrónom Obec Stará Pazova. Malí Pazovčania sa na otvorenom priestore počas sledovania i tohto predstavenia pekne pobavili a už sa tešia i na ďalší program.

A. Lš.

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

Výstava a monodráma k oslave Dňa obce Anna Lešťanová

A

j Ľudová knižnica Dositeja Obradovića v Starej Pazove sa s dvomi podujatiami zapojila do dvojdňového programu osláv Dňa Obce Stará Pazova. V prvý deň osláv – v nedeľu 1. augusta na Oddelení pre dospelých najprv slávnostne otvorili výstavu kolážových fotografií Starej Pazovy tamojšieho autora Dávida

vernisáži riaditeľka Milašová pripomenula, že sa knižnica ochotne zapojila do osláv Dňa Obce Stará Pazova, ktoré sa tohto roku nesú v znamení 60. výročia schválenia zákona, ktorým bol zrušený niekdajší okres a formovaná Obec Stará

Obradovića. „Naším cieľom je aj sprístupniť prácu mladých autorov, zachrániť ich autorské práva a priblížiť spoluobčanom tieto fragmenty z minulosti a súčasnosti,“ zdôraznila Filipová a zároveň pozdravila i vzácnych hostí zo susednej Inđije.

Na výstave kolážových fotografií okrem autora hovorili aj Dragana Milašová (zľava) a Nataša Filipová

Výstava Fragmenty minulosti v súčasnosti autora Dávida Jovnáša je otvorená do konca septembra

Jovnáša a v pokračovaní bola zahraná monodráma Bibliotekarka Mirka S. Markovića.

Po dlhšej prestávke, ktorú zapríčinila pandemická situácia, zamestnanci staropazovskej knižnice okrem bežnej práce s vernými čitateľmi sa pousilovali v rámci osláv Dňa Obce Stará Pazova pre obecenstvo pripraviť dve zaujímavé podujatia, a tým prispieť k obohateniu programu osláv. Po tropickom letnom dni v klimatizovaných miestnostiach knižnice bolo nadovšetko príjemne sledovať obe podujatia. Milovníkov kníh a ctiteľov kultúry v mene organizátora – Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića privítali a pozdravili Dragana Milašová, riaditeľka, a Nataša Filipová, knihovníčka – poradkyňa. Na • KULTÚRA •

Pazova. Na výstave Fragmenty minulosti v súčasnosti autora Dávida Jovnáša hovorila aj Nataša Filipová, ktorá zároveň túto jeho prvú samostatnú výstavu fotografií otvorila. Pri tejto príležitosti povedala, že knižnica okrem toho, že sa zaoberá vydávaním kníh, musí dbať i na autorské práva a tento cyklus fotografií autora Jovnáša zostane vo vlasteneckej zbierke Ľudovej knižnice Dositeja

Ako nám prezradil autor Jovnáš, ešte pred desiatimi rokmi, keď jeho pozornosť za-

terajšieho stavu, a tým návštevníkom sprítomnil obraz, ako niektoré časti Starej Pazovy vyzerali niekedy a teraz.

Výstava Fragmenty minulosti v súčasnosti pozostáva z 26 fotografií a otvorená je do konca septembra. „Fotografie zbieram už dlhší čas. K tým s vysokou rezolúciou nie je ľahké sa dostať. Moja prvá fotografia vznikla roku 2013 a aj naďalej sa chcem zaoberať touto prácou, lebo je mojím obľúbeným koníčkom,“ pripomenul tento ochotnícky fotograf a uznal, že má sklony profesionálnejšie sa tejto práci venovať.

Staropazovská knižnica bola hostiteľkou i druhého podujatia. Obecenstvo si totiž malo možnosť pozrieť monodrámu autora a režiséra Mirka S. Markovića Bibliotekarka, ktorú zahrala filmová, televízna a divadelná herečka Aleksandra Saška Manasijevićová z Belehradu. Toto predstavenie bolo v Starej Pazove predvedené po

Herečka Aleksandra Saška Manasijevićová presvedčivou hrou zapôsobila na početné obecenstvo

Autor a režisér monodrámy Bibliotekarka Mirko S. Marković

ujali niektoré staré fotografie na internete, zrodila sa idea, aby fotomontážou fotografie z minulosti zakomponoval do súčasnej architektúry, teda do

40. raz a na počesť slávnosti k 60. výročiu obce. V predstavení sa hovorí o veľkých hrdinkách v malých knižniciach.

32 /4971/ 7. 8. 2021

33

Kultúra INSITNÁ MALIARKA MÁRIA SLÁVIKOVÁ Z KYSÁČA

Maľuje vydarené portréty Anna Legíňová

V

Galérii Slovenského národného domu v Kysáči 3. samostatnou výstavou sa môže pochváliť insitná maliarka Mária Sláviková.

Výstava bola otvorená 16. júla s bohatým kultúrno-umeleckým programom a za veľkej návštevnosti. Úvodný príhovor mal vedúci galérie Michal Madacký, ktorý aj moderoval program. Slovenské piesne za sprievodu maestra Ondreja Maglovského zaspievali v duete autorkin vnuk Slavko Marčok a Jozef Pavlov.

Slavko prečítal aj babkin životopis. Akademický maliar Michal

Ďurovka vyzdvihol, že je Mária Sláviková prvou maliarkou amatérkou, ktorá sa v Kysáči

seriózne venovala maľovaniu portrétov. Najhodnovernejšie stvárnila podobizne svojich

O tvorbe Márie Slávikovej sa zmienil akademický maliar Michal Ďurovka

kamarátov a susied. Niektoré portréty sú namaľované na základe čiernobielych fotografií, čo je dodatočné zaťaženie pre autora. Biblické témy sú tiež nevyčerpateľnými možnosťami pre Máriu Slávikovú. Presvedčivé sú jej olejomaľby Žatva a Dragova bara. Tie obrazy dýchajú minulosťou.

Básňou sa na vernisáži prihovorila učiteľka na dôchodku Elena Surová a vlastnú báseň do daru Márii venovala učiteľka Anna Legíňová. Umelkyňa sa poďakovala všetkým angažovaným na programe za účasť, tiež členkám Výtvarného krúžku Michala Geržu v Kysáči a členom združenia invalidov práce.

LITERÁRNY VEČIEROK V KOVAČICI

Posedenie s hosťami zo Slovenska Anna-Andrea Holíková

D

obre známy výrok Bohatý si toľko, koľko máš priateľov odznel medzi prvými vetami na večierku v znamení poézie a hudby. Tento výrok ako základ uvítacieho príhovoru použil Pavel Baláž, keď v mene MOMS Kovačica a Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka privítal hostí: autora Martina Štofana Fatranského z Martina a profesora gitary Jozefa Ančáka z Bratislavy. Ako vo svojom príhovore Baláž uviedol, s hosťami

sa zoznámil náhodou, keď bol oslovený v maile vtedy neznámymi, teraz už kamarátmi o pomoc pri vyhľadávaní ubytovania na zastávke v ich potulkách južným Balkánom. Keď páni Martin a Jozef navštívili Kovačicu začiatkom júla, tento večierok bol dohodnutý.

Večierok venovaný prezentácii knihy Premeny (Metamorfózy) autora Martina Štofana Fatranského kovačickému obecenstvu sa konal 27. júla v priestoroch Miestneho spoločenstva. O príhovor boli oslovení predseda Miestneho

Záber z prezentácie knihy

34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Hudobné body patrili aj členom zboru Viva la musica

spoločenstva Ing. Adam Jonáš a riaditeľ Obecnej knižnice Slobodan Stevanovski. Posedenie s autorom knihy hudobne spestrili Jozef Ančák hrou na gitare a domáci – zbor penzistov Viva la musica pod taktovkou Alžbety Hriešikovej a ženská spevácka skupina Kovačičanky pri MOMS Kovačica pod taktovkou Martina Torňoša. Poetické pásmo mali na starosti Katarína Stanová, učiteľka slovenčiny vo výslužbe, a Katarína Lenhartová-Petríková, učiteľka slovenčiny, ktorá zároveň prítomných večierkom viedla. Publikácia

Premeny (Metamorfózy) má tri tematické časti a je to fúzia autorských básní, fotografií a ilustrácií.

Návštevníci večierka z rozhovoru s autorom knihy Martinom Štofanom Fatranským sa mohli dozvedieť, ako kniha vznikala, čo bolo inšpiráciou, a hostia sa tiež zmienili o svojich čerstvých cestovateľských zážitkoch, rovnako i budúcich plánoch. Štofan Fatranský a Ančák prezradili, že hoci pred dvoma mesiacmi ani netušili, že v Srbsku jestvuje Kovačica, v ktorej žijú Slováci, dnes už vedia, že by sa sem radi v budúcnosti vrátili.

• KULTÚRA •

V ŠÍDE

Detské kultúrne leto Blaženka Dierčanová

P

re najmladších obyvateľov Obce Šíd aj toto leto je pripravený pestrý program. Pod mottom Láska je vo všetkom 6. až 8. augusta bude usporiadané podujatie

Kultúrne leto pre deti.

Obecná rada pre starostlivosť o deti už tento víkend organizuje trojdňové podujatie s pestrým obsahom určené pre najmladších obyvateľov Šídskej obce. V piatok 6. augusta, v prvý deň Detského kultúrneho leta,

naplánovaná je pena párty. V sobotu usporiadajú maškarný bál, v nedeľu sa najmladší budú kamarátiť so žonglérmi, klaunmi, pouličnými muzikantmi a na záver bude minikoncert.

Do programu, ktorý usporiadajú na ihrisku športovej

ustanovizne Partizan v Šíde, sa budú môcť zapojiť nielen deti, ale i rodičia a starí rodičia.

Podujatie pripravujú s cieľom animovať a zabaviť deti počas prázdnin. Túto akciu podporili Obec Šíd a tamojšie Kultúrno-vzdelávacie stredisko.

Miroslava Demáka a prekladala aj literárnu tvorbu Andreja Čipkára, Anny Svetlíkovej, Michala Babinku, Víťazoslava Hronca a iných. Nositeľkou je mnohých uznaní za svoju prácu na poli poézie a prózy. Vlani

Dudášová vydala ďalšiu knihu pre deti – novú zbierku básní Idemo u Rusiju a tohto roku jej pokračovanie Idemo u Rusiju II. Obe tieto tituly vydala Književna zajednica v Požarevci.

Kým prvá kniha obsahovala 25 básní, jej pokračovanie ich má 26. Ilustrovaná je kresbami z osobného archívu autorky.

Doslov Povodom knjige Idemo u Rusiju II Ane Dudaš napísala Slavica Jovanovićová. Publikácia obsahuje aj bibliografiu kníh autorky a album 12 fotografií z verejného literárneho života Anny Dudášovej. Táto kniha zlepená do mäkkej väzby rozmerov 21 x 15 cm, vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 74 strán, vyšla s vročením 2021.

V náklade 200 výtlačkov vytlačila ju Tlačiareň Stojadinović v Petrovci na Mlave.

Takto to bolo vlani...

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Ana Dudaš: Idemo u Rusiju II (ISBN 978-86-81580-26-4)

I

Jaroslav Čiep

ba pred mesiacom – dvoma sme v našej rubrike Výklad nových kníh predstavili knihu z vlaňajšej produkcie Idemo u Rusiju našej najstaršej aktívnej spisovateľky Anny Dudášovej, ktorá sa narodila v roku 1936, a teraz sa nám do rúk dostalo jej pokračovanie. Anna Dudášová už desaťročia žije v srbskom prostredí, kde aj literárne tvorí, publikuje časopisecky a knižne, a to predovšetkým literatúru pre deti. Aktívne sa zapojila do tamojšieho kultúrneho života. Už koncom štyridsiatych rokov minulého storočia Anna Dudášová zakotvila v mestečku Malo Crniće pri Požarevci.

Prvú zbierku básní Všade ma

• KULTÚRA •

sledujú mravce vydala roku 1969 v srbčine, potom si na konto pripísala početné ďalšie srbské básnické knihy pre deti a zbierky básní. Básnických zbierok po srbsky vydala dokopy viac ako 30 a pre deti vydala tiež toľko zbierok básní, próz a maľovaniek. Roku 2006 vyšiel z jej tvorby aj slovenský výber pod názvom Otvorený čas. Po slovensky napísala a vydala román pre deti Zuzanka (1980).

Jej básne a knihy pre deti sú preložené i do angličtiny, nemčiny, slovenčiny, taliančiny, španielčiny, macedónčiny, bieloruštiny… Zo slovenčiny do srbčiny preložila zbierky básní Viery Benkovej, s Annou Nemogovou-Kolárovou bola prekladateľkou literárnej tvorby

32 /4971/ 7. 8. 2021

35

Kultúra Z FOTOARCHÍVU HLASU ĽUDU

Spomienky zo Slávností V ústrety tohtoročným Slovenským národným slávnostiam po náhodnom výbere z archívu Hlasu ľudu ponúkame vám niekoľko záberov z uplynulých ročníkov. Zaspomínajte si...

Foto: A. Francistyová a V. Hudec

Ani „opustiť sa“ nemôžem

S

Anna Horvátová

ú dni a situácie, keď nám je už všetkého vyše hlavy, keď zatúžime na nič nemyslieť, iba si dopriať trochu pohody. Príde nám vhod „opustiť sa“ v duchu textu piesne: opusti se i uživaj.

A práve v tomto je nezmysel, keďže sloveso „opustiť sa“ významovo nezodpovedá tejto činnosti.

36

www.hl.rs

Zvratné sloveso opustiť sa v slovenčine má jediný význam: prestať sa o seba starať fyzicky a duševne, zanedbať sa: na starosť sa celkom opustil.

Vo vojvodinskej slovenčine sa práve opak chce vyjadriť týmto slovesom, keďže v srbčine slovesom opustiti se vyjadrujeme ten pocit, keď zatúžime po oddychu a zdraví aj fyzickom, aj duševnom.

Nemožno si teda osvojovať

Informačno-politický týždenník

slovesá zo srbského jazyka, lebo sa významovo líšia. V slovenskom jazyku na vyjadrenie srbského významu opustiti se je sloveso uvoľniť sa – zbaviť sa pracovných povinností, zbaviť sa napätosti: svalstvo sa uvoľnilo.

Sloveso uvoľniť sa zahrnuje aj iné významy. Pes sa uvoľnil z reťaze, či uvoľniť sa z pút, či vyslobodiť sa, zbaviť sa obmedzenia, alebo uvoľniť sa

a tiež stať sa menej tesným, povoliť, popustiť: slučka sa uvoľnila, uvoľniť nohavice, opasok. Namiesto stratiť súdržnosť: skala, lavína sa uvoľnila. V bytovke sa uvoľnil byt, stal sa teda voľným. Aj namiesto zmierniť sa – napätie medzi dvoma pohádanými stranami sa uvoľnilo. Použijeme ho aj na vyjadrenie stať sa menej záväzným, prísnym: morálka sa uvoľnila.

• KULTÚRA •

SCÉNA

Menej známe dejiny hardrocku: Captain Beyond Stevan Lenhart

K

alifornčanov Captain Beyond mnohí považujú za pionierov stoner-rockového zvuku a hovorí sa o nich aj ako o „skrytom poklade“ rokenrolu zo 70. rokov. Je to preto, lebo napriek nespornej kvalite nikdy nedosiahli svetovú popularitu, ale originálnym krížením progresívneho hardrocku s prvkami fusion a spacerocku si vybudovali kultovú reputáciu.

Hlavnou postavou v príbehu Captain Beyond bol gitarista Larry „Rhino“ Reinhardt (1948 – 2012), ktorý sa na samom začiatku 70. rokov dvadsiateho storočia stal členom ešte jednej legendárnej skupiny: Iron Butterfly.

Zúčastnil sa v nahrávaní ich albumu Metamorphosis (1970) a odcestoval s nimi na európske turné, kde sa im dobre viedlo, avšak na samom vrchole popularity spevák Doug Ingle si zrazu rozmyslel, že viac nemôže pokračovať s namáhavým životom rockovej hviezdy, a bol to vlastne koniec Iron Butterfly.

Reinhardt potom roku 1972 za• KULTÚRA •

ložil superband Captain Beyond, v ktorého prvom zložení ešte boli aj spevák Rod Evans (spieval na prvých troch albumoch Deep Purple), basgitarista Lee Dorman (ex Iron Butterfly) a bubeník Bobby Caldwell (dovtedy hrával v skupine Johnnyho Wintera). Názov skupiny údajne súvisí s prezývkou, ktorú Reinhardtovi pridelil Chris Squire zo skupiny Yes. Počas spoločného koncertného turné po Európe Reinhardt sa jeden deň po vyčerpávajúcom nočnom vystúpení na javisku Squireovi vraj podobal na akéhosi Kapitána Spoza (Captain Beyond)…

Debutový album Captain Beyond vyšiel roku 1972 v americkom vydavateľstve Capricorn Records a priniesol na to obdobie jedinečný zvuk, ktorý bol výsledkom rozmanitých hudobných vplyvov (ide o tzv. progresívny hardrock

s prímesou fusion a latino džezu) v prednese talentovaných hudobníkov. Zaujímavosťou je, že dizajn obalu platne bol reali-

zovaný technikou lentikulárnej tlače, ktorou sa dosahuje vizuálny efekt 3D. Album sa začal dobre predávať, Captain Beyond intenzívne koncertovali, písalo sa o nich v najznámejších hudobných časopisoch a mali aj spoločné turné s veľkou shockrockovou atrakciou Alice Cooperom. Lenže práve v období, keď sa pripravovali nahrávať pokračovanie úspešného debutu, vydavateľstvo Capricorn údajne začalo naliehať na členov skupiny, aby pozmenili hudobný štýl a do svojho zvuku vniesli southern-rockové prvky (podľa vzoru The Allman Brothers), čo však Captain Beyond odmietali. Dodatočné tenzie spôsobovali zmeny v zložení skupiny – Bobby Caldwell rezignoval a za bubnami ho vystriedal Marty Rodriguez.

V nahrávaní druhého albumu Sufficiently Breathless (1973) sa zúčastnili ďalší dvaja noví členovia – klávesista Reese Wynans a Guille Garcia (ktorý mal na starosti dodatočné bicie nástroje, ako napr. kongy a tympany), takže v tom období Captain Beyond fungovali ako sexteto. Vydanie prinieslo trochu inakší zvuk vzhľadom na kozmicko-hardrockový debut a obsahuje viac latino prvkov (miestami to napr. znie, ako keby gitaristom v Deep Purple bol Carlos Santana).

Medzičasom sa skupina znovu

dala dokopy v pôvodnom zložení (s bubeníkom Caldwellom) a koncertovala v USA a Kanade, avšak roku 1974 spevák Rod Evans definitívne opustil band, čo znamenalo aj koniec prvého obdobia Captain Beyond. * K obnoveniu činnosti dochádza roku 1976 s novým spevákom Willym Daffernom, s ktorým Captain Beyond nahrali tretí a vlastne aj posledný album Dawn Explosion (vyšiel roku 1977 vo vydavateľstve Warner Bros).

Napriek dobrým skladbám a výhľadom na nové úspechy skupina sa zase rozišla, lebo zostala aj bez tohto speváka (vraj sa chcel vyskúšať v sólovej kariére).

O dvadsať rokov neskoršie Reinhardt a Caldwell znovu zaktivovali band, vystúpili na Sweden Rock Festivale roku 1999 a nahrali aj minialbum Night Train Calling (2000).

Dvaja pôvodní členovia Captain Beyond Larry „Rhino“ Reinhardt a Lee Dorman zomreli roku 2012. Bubeník Bobby Caldwell koncertuje s bandom pod menom Captain Beyond až dodnes.

32 /4971/ 7. 8. 2021

37

Kultúra

38

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Na základe článku 40 Štatútu Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu Správna rada NVU Hlas ľudu zverejňuje: VEREJNÝ SÚBEH NA VYMENOVANIE ZODPOVEDNÉHO REDAKTORA NOVÍN HLAS ĽUDU na obdobie štyroch rokov Zverejňuje sa verejný súbeh na vymenovanie zodpovedného redaktora novín Hlas ľudu na obdobie štyroch rokov. Údaje o novinách Hlas ľudu: informačno-politický týždenník v slovenskom jazyku, registrovaný v Agentúre pre hospodárske subjekty pod číslom NV000020, vydavateľom je Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu Nový Sad a zakladateľom Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny.

Kandidát na miesto zodpovedného redaktora novín Hlasu ľudu okrem všeobecných podmienok, ktoré vyplývajú zo zákona, musí spĺňať aj nasledujúce podmienky: – má štátnu príslušnosť Republiky Srbsko, – má bydlisko na území Republiky Srbsko, – získané vysokoškolské vzdelanie na poli spolоčensko-humanitných vied, technicko-technologických vied alebo umenia, – najmenej päť rokov pracovnej skúsenosti v odbore, – má mať aktívnu znalosť slovenského jazyka, – kandidát nemôže byť osoba chránená imunitou zodpovednosti.

Doklady, ktoré treba priložiť k prihláške na súbeh: 1. podpísanú prihlášku, ktorá musí obsahovať: meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu bydliska na území Republiky Srbsko, telefonický kontakt a e-mailovú adresu, 2. životopis s odkazmi o doterajšej pracovnej skúsenosti v odbore, 3. osvedčenie o štátnej príslušnosti – originál alebo overená fotokópia, 4. overenú fotokópia osobného preukazu alebo prečítaný biometrický osobný preukaz, 5. výpis z matriky narodených – originál alebo overená fotokópia, 6. diplom, ktorým sa potvrdzuje získané vysokoškolské vzdelanie – originál alebo overená fotokópia, 7. dôkaz o pracovnej skúsenosti v odbore – originál alebo overená fotokópia, 8. doklad vzdelávacej ustanovizne alebo jazykovej školy (osvedčenia, potvrdenie, diplom a pod.) ako dôkaz, že kandidát aktívne ovláda slovenský jazyk, prípadne bude znalosť slovenského jazyka kandidáta zistená počas rozhovoru kandidáta so Správnou radou NVU Hlas ľudu, 9. potvrdenie zo súdu, že kandidát nebol trestne stíhaný, že sa proti kandidátovi nekonalo žiadne vyšetrovanie ani trestné konanie (potvrdenie nesmie byť staršie ako 6 mesiacov odo dňa zverejnenia tohto súbehu), 10. podpísanú vyhlášku, že kandidát nie je osoba chránená imunitou zodpovednosti.

Okrem uvedených dôkazov kandidát musí: 11. K prihláške na súbeh kandidát má priložiť návrh redakčnej koncepcie novín Hlas ľudu v písomnej podobe.

Súbeh bude otvorený 15 dní odo dňa zverejnenia od 7. augusta 2021 do 22. augusta 2021 (respektíve do 23. augusta 2021 – prvý pracovný deň).

Prihlášky s potrebnými dokladmi o spĺňaní podmienok súbehu treba doručiť osobne alebo zaslať v písomnej podobe Správnej rade NVU Hlas ľudu na adresu: NVU Hlas ľudu, 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, s poznámkou: Pre verejný súbeh na zodpovedného redaktora novín Hlas ľudu – neotvárať.

Doklady musia byť v origináli alebo v overenej fotokópii.

Neúplné a oneskorené prihlášky sa nebudú rozoberať.

Informácie o súbehu sa môžu dostať na tel. číslo: 021/47-20-840 každý pracovný deň.

• KULTÚRA· OZNAMY •



CHÝRNIK

KYSÁČ. Šieste bienále kysáčskych výtvarníkov ochotníkov bude slávnostne otvorené v sobotu 7. augusta o 19. hodine v Galérii Slovenského národného domu v Kysáči. af BÁČSKY PETROVEC. Slávnostné otvorenie výstavy Naša knižnica – náš poklad bude v nedeľu 8. augusta o 18. hodine v Knižnici Štefana Homolu. ah BÁČSKY PETROVEC. Slávnostné otvorenie výstavy Predok – symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov bude v nedeľu 8. augusta o 19.00 hodine v Galérii Zuzky Medveďovej Múzea vojvodinských Slovákov,

(Kollárova 1, Báčsky Petrovec).

Autori výstavy sú Mr. Katarina Radisavljevićová a Mgr. Marijan Pavlov.

BÁČSKY PETROVEC. Vo štvrtok 12. augusta o 19. hodine na nádvorí Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec bude slávnostné otvorenie tradičnej výstavy Združenia petrovských výtvarných umelcov Čaro štetca 10.

NOVÝ SAD. Výstava grafík a koláží Daniely Markovej Rovina bude slávnostne otvorená vo štvrtok 12. augusta o 14.30 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov (Njegošova 16/2, Nový Sad). Výstava sa koná pri príležitosti Slovenských národných slávností. af

Pripomíname si výročia v auguste 2021 ËË 12. augusta 1901 v Novom Sade sa narodil Dalibor Miloš Krno, slovenský novinár a diplomat. (Pripomíname si 120. výročie narodenia.) ËË 15. augusta 1921 v Kysáči sa narodil Michal Slavka, historik, esejista, literárny kritik a literárny historik. (Pripomíname si 100. výročie narodenia.) ËË 17. augusta 1916 v Martine, na Slovensku, zomrel Svetozár Hurban Vajanský, spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik.

Narodil sa 16. januára 1847 v Hlbokom. (Pripomíname si 105. výročie smrti.) ËË 25. augusta 1931 v Báčskom Petrovci sa narodil Miroslav Krivák, novinár, redaktor, prekladateľ, spisovateľ a spoločensko-politický pracovník. Pracoval i v Hlase ľudu a v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu. Bol predsedom Spolku vojvodinských slovakistov, napísal tri romány, divadelné hry, bol redaktorom i zostavovateľom zborníkov. Zomrel 28. marca 2002 v Sriemskej Kamenici. (Pripomíname si 90. výročie narodenia.) ËË 24. augusta 2006 v Sriemskej Kamenici zomrel Ján Cicka, novinár, publicista, zostavovateľ zborníkov. Pôsobil aj ako učiteľ v Padine a Kovačici, ale najdlhšie (v rokoch 1971 – 1995) ako novinár a redaktor v redakcii Hlasu ľudu. Predovšetkým bol redaktorom kultúrnej rubriky a prílohy Obzory, ale písal aj na iné témy. Písať neprestal ani po odchode do dôchodku. Za svoju prácu dostal početné ceny a uznania. Narodil sa 23. septembra 1934 v Kovačici.

(Pripomíname si 15. výročie smrti.) ËË 27. augusta 1866 v Báčskom Petrovci sa prvýkrát hralo divadlo a bolo to predstavenie Augusta Kotzebueho Starý vozka Petra III. (Pripomíname si 155. výročie.)

32 /4971/ 7. 8. 2021

39

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 32 V tajničke je meno a priezvisko nášho literárneho vedca.

autor: JÁN BAŽÍK

pomocníčka v domácnosti

1. časť tajničky

Španielsko

recept predložka básnik ponad Krasko

celistvosť

riečni rybári

direktíva básnik Mučaji

lítium

Oregon darovala odplata za previnenie

sluchový orgán

vtip

kiloliter

ródium

silícium

Venezuela

Ivo Andrić

www.hl.rs 2. časť tajničky

pozýval ženské meno víno so sódou

predložka s dno, spodok

vodík pletivá na lov rýb technécium

Sarajevo

oblek

mladší režisér Kusturica spojka

TAJNIČKA: JOZEF GREGOR TAJOVSKÝ ad acta ukazovacie zámeno rádius

ženské meno pohostinský podnik

GRATULÁCIA V týchto dňoch na Lekárskej fakulte v Novom Sade úspešne ukončil štúdiá IVAN ĎUROVKA z Nového Sadu. Pri tejto slávnostnej príležitosti mu blahoželajú a veľa šťastia v osobnom živote a práci zo srdca prajú rodičia, brat Andrej a sestry Lýdia a Emília.

GRATULÁCIA Pri príležitosti úspešného ukončenia štúdia na Lekárskej fakulte v Novom Sade IVANOVI ĎUROVKOVI z Nového Sadu blahoželajú a mnoho úspechov do budúcna prajú starí rodičia Miháľovci a ujko. www.hl.rs

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 31 – VODOROVNE: bumerang, otava, Or, Bela, pre, oko, Irig, Ra, vm, LO, Jozef, R, P, valach, ep, do, rm, dolu, mol, ale, laba, NK, nerád, Tajovský

lepidlo

návod, poučenie

40

hlasludu.info

dôverovať

prvé písmeno

AS HL DU ĽU

čuchový orgán nádoby na varenie

Informačno-politický týždenník

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 31 z čísla 31 Hlasu ľudu z 31. júla 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: KRISTÍNA BENKOVÁ-STOJISAVLJEVIĆOVÁ, Ul. prvomájová č. 7, 21 470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs GRATULÁCIA K úspešnému ukončeniu štúdia na Lekárskej fakulte v Novom Sade IVANOVI ĎUROVKOVI z Nového Sadu mnoho úspechov a Božieho požehnania v ďalšom živote a práci praje deda Ondrej Ďurovka z Kysáča.

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE

Potrebujeme predavača Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Aradáči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja).

Hlas ľudu

o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zväčšovanie jestvujúceho zariadenia na spracovanie – uskladňovanie a opätovné využitie bezpečného odpadu, ktoré sa nachádza v Ul. privrednikovej 3, na katastrálnej parcele číslo 480/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu CENTRUM PRE RECYKLÁCIU, s. s r. o., Belehrad, Tome Buše 14 – Pobočka Regionálne stredisko Nový Sad, Privrednikova 3 Nositeľ projektu CENTRUM PRE RECYKLÁCIU, s. s r. o., Belehrad, Tome Buše 14 – Pobočka Regionálne stredisko Nový Sad, Privrednikova 3, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zväčšovanie jestvujúceho zariadenia na spracovanie – uskladňovanie a opätovné využitie bezpečného odpadu, ktoré sa nachádza v Ul. privrednikovej 3, na katastrálnej parcele číslo 480/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. júla 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501469/21, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.

Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Potrebujeme predavača Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Selenči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja).

Hlas ľudu

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Nositeľ projektu Veljko Marinko z Nového Sadu, Ul. Milana Džanića číslo 4, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba výrobného objektu výšky: časťou prízemie (P) a časťou prízemie a poschodie (P + 1), brutto rozvinutej stavebnej plochy 1499,90 m2 v Ul. profesora Grčića číslo 10 v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 371/46, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Projekt predpokladá výstavbu remeselníckej dielne na rezanie, spracovanie a montáž doskových materiálov pre nábytok. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositeľ projektu Karin Komerc MD, s. s r. o., Veternik, Ul. Živorada Petrovića č. 8, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1248 + 500 po km 1249 + 000, na k. p. č. 6610/2, k. o. Petrovaradín. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky.

Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na

ANNA ĎUROVKOVÁ

ŠTEFANA ŽIHLAVSKÉHO

rod. Heverová 18. 9. 1947 – 6. 8.

2020 – 2021 z Kysáča

1943 – 2020 – 2021 z Nemecka

S láskou a úctou si na Teba spomíname a trvalú spomienku zachovávame.

Za lásku, dobrotu a obetavosť Ti ďakujeme a spomienku na Teba si v srdciach zachováme.

Manžel Pavel a dcéry Anna a Zdenka s rodinami

Manželka Anna s deťmi a vnúčatami 32 /4971/ 7. 8. 2021

41

Oznamy SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dni, mesiace a roky sú pre našu rodinu veľmi ťažké a smutné.

Uplynulo 25 rokov, čo nás opustil môj otec a náš starý otec a dedo

Uplynie 6 rokov, čo nás navždy opustila moja matka a naša stará matka a mamička

JÁN SEVERÍNY

Uplynul rok a osem mesiacov, čo nás opustil môj manžel a náš otec a starý otec

ANNA SEVERÍNYOVÁ

1926 – 1996

ŠTEFAN BENKA

rod. Macková 1929 – 2015 z Kovačice

1957 – 2019

Na Vašu dobrotu, lásku a pekné chvíle prežité s Vami si v našich srdciach zachovávame a nikdy na Vás nezabudneme.

Vaši: dcéra a manželka Anna, vnuk a syn Rastislav s manželkou Zuzanou a pravnukovia a vnukovia Ivanko a Darko Benkovci

hlasludu.info www.hl.rs

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s bratom, švagrom a strýkom

SMUTNÁ SPOMIENKA

na rodičov, starých rodičov a svokrovcov

VLADIMÍROM ŠRAMKOM 1963 – 2021 z Dubnice nad Váhom rodom z Báčskeho Petrovca

ZUZANU ŠRAMKOVÚ

Zanechal si nás v žiali, ale vždy budeš v našich srdciach a v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším príbuzným, ktorý nás nečakane opustil v 57. roku života

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželkou

ANNOU PIKSIADESOVOU

VLADIMÍROM ŠRAMKOM

rod. Cerovskou 23. 5. 1958 – 27. 7.

2021 z Kysáča

9. 8. 1963 – 24. 7.

2021 z Báčskeho Petrovca

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s mamou a starou mamou

ANNOU PIKSIADESOVOU rod. Cerovskou 23. 5. 1958 – 27. 7.

2021 z Kysáča

Cestou života musíme kráčať bez Teba, ale navždy zostaneš s nami v našich srdciach a krásnych spomienkach.

Všetko zmizlo, len stopy Tvojej lásky zostali.

Tvoji zarmútení: teta Anna, strýko Tomáš, strýko Ján a teta Viera s rodinami

MICHALA ŠRAMKU

rod. Snidovú 1940 – 2012 – 2021 21. 11. 1941 – 6. 8. 2016 – 2021 z Báčskeho Petrovca Krásne spomienky si na Vás zachovávame.

Syn Michal s rodinou

Manžel Ján

Dcéra Anna, zať Rastislav a vnúčatá Miroslav a Miroslava • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s mojím bratom

na zosnulých rodičov

s naším drahým starkým

JÁNOM BAĎANOM

JÁNOM BAĎANOM

5. 2. 1942 – 29. 7.

2021 z Kysáča

5. 2. 1942 – 29. 7.

2021 z Kysáča

MICHALA ĎUGU

26. 3. 1927 – 7. 9.

2015 – 2021

ANNU ĎUGOVÚ

rod. Kováčovú 24. 9. 1932 – 8. 8.

2020 – 2021 z Kulpína

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechal všetkých, čo si rád mal.

Teraz už len kvety na hrob Ti môžeme dať a pokojný spánok Ti priať.

Brat Pavel s manželkou, synom Pavlom a dcérou Blaženkou s rodinou z Hložian

Na Vašu lásku, dobrotu a starostlivosť si stále spomínam.

Syn Michal s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

s naším drahým manželom a ockom

JÁNOM BAĎANOM

JAROSLAVA SABU

5. 2. 1942 – 29. 7. 2021 z Kysáča

1963 – 2019 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Už Ťa nebudí slnko ani krásny deň, už na cintoríne snívaš svoj večný sen.

Srdce unavené prestalo biť, nebolo lieku, aby mohlo ešte žiť. Čas plynie, život ide v diaľ, nám po Tebe zostali iba veľká bolesť a žiaľ.

Prečo sa človek musí lúčiť s tým, čo mal rád?

Prečo mu v živote postačiť musí iba spomínať?

V našom srdci a spomienkach žiješ stále.

Tvoji najmilší: manželka Ana, dcéry Jarmila a Alena a zaťovia Paľko a Štefan

Manželka Anna, syn Jaroslav, dcéra Ana, zať Pavel, vnučka Laurka a vnuk Gabriel

so svatkou

ANNOU PIKSIADESOVOU rod. Cerovskou 23. 5. 1958 – 27. 7.

2021 z Kysáča

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si v našich srdciach zachováme.

Svatovci Zelenákovci

• OZNAMY •

Tvoje vnučky: Aleksandra Greksová s rodinou, Ivana Kreková, Adriana Madacká s manželom a Antónia Abelovská so snúbencom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

na manžela, otca a starkého

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú.

Zavrel si oči, srdce prestalo biť, osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť.

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším švagrom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším švagrom

JÁNOM BAĎANOM

JÁNOM BAĎANOM

5. 2. 1942 – 29. 7.

2021 z Kysáča

Spi tíško, snívaj svoj večný sen, v spomienkach sme s Tebou každý deň.

Manželkina sestra Mária Skalická s dcérami Svetluškou a Nataškou s rodinami

5. 2. 1942 – 29. 7.

2021 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: manželkin brat Ján Zaťko s manželkou a ich dcéry Marijana s rodinou a Jasna s deťmi 32 /4971/ 7. 8. 2021

43

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 6. augusta 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 8. augusta 10.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2018, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 10. augusta 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dúhovka. V týchto dňoch by 70. narodeniny oslávila Kvetoslava Benková. Bola známa ako muzikologička, skladateľka, hudobná redaktorka, speváčka, predsedníčka a vedúca KUS Petrovská družina. Je autorkou cyklu piesní Od Petrovca do Málinca. Bola nositeľkou mimoriadnej ceny Obce B. Petrovec za vynikajúce výsledky v ochotníctve. Portrét Bytosť založená na hudobnej podstate vznikol roku 2010, keď z Novosadského rozhlasu odišla do dôchodku.

Agrosféra. Časť vysielania pre poľnohospodárov bude venovaná tomu, ako počasie s nadpriemernou teplotou a podpriemernými zrážkami vplývali predovšetkým na formovanie zrna kukurice a sóje. Pokiaľ obilninám nežičili, paprike poveternostné podmienky zodpovedali. Pozornosť bude venovaná aj výkupnej cene zeleniny a nedostatočnému množstvu medu aj tohto roku.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 6. augusta – Bláznivá dovolenka v Thajsku Sobota 7. augusta – Láska pod bielymi plachtami Pondelok 9. augusta – Agenti v sukniach – Aký otec, taký syn Utorok 10. augusta – Uväznení v Raji Streda 11. augusta – Hry osudu Štvrtok 12. augusta – Zabijakov osobný strážca

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 8. augusta Film: Zloduch s tromi zlatými vlasmi Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Chmeľové leto Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 8. augusta 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

www.hl.rs

Nedeľa 8. augusta

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Festival Letí pieseň, letí z roku 2015 Utorok 10. augusta 16.00 Film: Rok na dedine

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

Informačno-politický týždenník

16.00 – 18.00

Kreslený film: Saul z Tarzu

týždňa

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

44

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Streda 11. augusta

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok)

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Piatok 13. augusta Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

Z VOLEBNÉHO ZHROMAŽDENIA FK MLADOSŤ BIELE BLATO

Hráči nedovolili zánik klubu Darko Sládeček

N

a konci sezóny 2020/21 vedenie bieloblatskej Mladosti na čele s predsedom Danielom Poničanom zaďakovalo za spoluprácu a oboznámilo, že viac nechce viesť klub. Svoje rozhodnutie členovia zdôvodnili tým, že sa buď pre súkromné, alebo pracovné povinnosti nemôžu naplno venovať úlohám v klube, a preto rozhodli, že vedenie klubu ponechajú novým, mladším silám.

Volebné zhromaždenie najprv malo byť uskutočnené v sobotu

17. júla, ale sa na ňom nezúčastnil dostatočný počet priaznivcov klubu, takže je posunuté na utorok 27. júla. Predtým sú do každej domácnosti rozdelené a na verejných miestach vystavené oboznámenia o usporiadaní volebného zhromaždenia, ktorým boli povolaní všetci priaznivci bieloblatského klubu, aby sa zúčastnili v práci a organizácii klubu. Predsa okrem hráčov a teraz už bývalého vedenia na zhromaždenie prišli iba dvaja Bieloblatčania!

Keďže doterajšie vedenie trvalo na tom, že viac nebude viesť klub, nebolo iného východiska, ako schváliť

rozhodnutie, že Futbalový klub Mladosť nemá vedenie, a tým viac nebude fungovať.

Také rozhodnutie by zrejme malo ďalekosiahle následky po klub, čo si uvedomili hráči a ich tréner Milivoje Popov zo Stajićeva a rozhodli, že nedovolia, aby klub zanikol. Preto o dva dni neskoršie zvolali nové zhromaždenie, na ktorom zvolili nové vedenie. Novým predsedom sa stal tréner Milivoj Popov, zástupca predsedu je Viktor Nečov. Správna rada bude pôsobiť v zložení: Janko Poničan, Boris Goda, Rade Đurić, Stefan Stojić a Boris

Žižić. Dozorná rada pracuje v tomto zložení: Ďuro Sabo, Igor Patriškov a Feďo Dolinaj.

Zrejme všetko toto sa odzrkadlilo aj na prípravy pre nové majstrovstvá v Mestskej lige Zreňanin – A skupina, ktoré významne meškajú. Práve preto po voľbe nového vedenia nezaháľali a už 1. augusta tréner Popov zoskupil hráčov na prvom tréningu. Nasledujúce dva týždne budú trénovať na vlastnom ihrisku. Jediný prípravný zápas zohrajú 15. augusta s priateľmi z Jánošíka a už o týždeň neskoršie štartujú v nových majstrovstvách.

Treba veriť, že prekonajú chvíľkové problémy a že aj v novej sezóne budú úspešní aspoň tak, ako v minulých majstrovstvách, čo im praje aj doterajšie vedenie.

ŠPORTOVÉ SPRÁVY ZO ŠÍDSKEJ OBCE

Erdevícka Sloga víťaz turnaja Lazar Pavković

P

očas uplynulého víkendu v Erdevíku prebiehal tradičný futbalový turnaj FK Sloga. Okrem hostiteľov sa zúčastnili Radnički Sriemska Mitrovica, Hajduk Divoš a Budućnost Salaš Noćajski.

V prvom zápase sily si zmerali Radnički a Hajduk a v regulárnom čase výsledok bol nerozhodný 2 : 2. V penaltovom rozstrele lepší boli futbalisti Hajduka (4 : 5), takže v konečnom vyhrali výsledkom 6 : 7.

V pokračovaní Sloga bola lepšia ako Budućnost – 4 : 2. V zápase o tretie miesto Budućnost presvedčivo porazila Radnički 4 : 0. Finálový zápas medzi Slogou a Hajdukom bol neistý a skončil sa minimálnou výhrou domácich 1 : 0, a tak sa

Sloga stala víťazom tohto turnaja.

Za najlepšieho hráča turnaja je vyhlásený Miloš Džibrić (Sloga), najlepší brankár bol Vladimir Vuković z Hajduka a najviac gólov nastrieľal Miša Mačvanski zo Slogy. ooo 0 ooo Prípravy šídskeho Radničkého na štart vo Vojvodinskej lige – južnej skupine sa nachádzajú v záverečnej fáze. Minulú sobotu na svojom štadióne zohrali priateľský zápas s mužstvom Stari Grad z Báčskej Palanky. Zápas bol bojovný, ale férový a korektný a skončil sa zaslúženou výhrou Šíďanov 4 : 1. V nedeľu dorastenci Radničkého hosťovali v dedine Bikić Do, kde si sily zmerali s domácim OFK Bikić. Zápas sa skončil výhrou domácich 5 : 0.

V prvom kole nových majstrovstiev, ktoré sa bude hrať 14. a 15.

Filipa Višnjića vo Višnjićeve uplynulú nedeľu účinkovali na medzinárodnej kajakárskej regate, ktorá tradične každoročne prebieha na jazere Divić vo Zvorniku.

Domov sa vrátili s pohárom a medailami, a tak potvrdili, že sú skúsený tím, ktorý sa zriedkavo zo Usmiati kajakári z Višnjićeva po úspechu vo Zvorniku súťaží vracia bez medailí. Týmto kajakári augusta, Šíďania na svojom štadióz Višnjićeva, vedení ne uhostia mužstvo Mladost Bački trénerkou Zoricou Stojanovićovou, Jarak, kým futbalisti erdevíckej zopakovali úspech z roku 2019, keď Slogy hosťujú v Temeríne, kde sa boli najúspešnejším mužstvom na stretnú s domácou menovkyňou. tejto prestížnej regate. ooo 0 ooo Foto: z archívu Kajakárskeho Kajakári Kajakárskeho klubu klubu Filipa Višnjića

NOVÉ ÚSPECHY CYKLISTOV ŠÍDSKEJ JEDNOTY. Štyria členovia Cyklistického klubu Jednota Šíd pod vedením trénera Slobodana Radovanovića zúčastnili sa na majstrovstvách Balkánu v horskej cyklistike, ktoré prebiehali 1. augusta v Bihaći. Členka tohto klubu Lana Gavrilovićová dosiahla pozoruhodný úspech, keďže obsadila tretie miesto. Okrem toho v súťaži o pohár Srbska pre všetky kategórie, ktoré počas minulého víkendu prebiehali v Sombore, Šíďania dosiahli ďalší úspech. Pionier Mihajlo Rakić vyhral, Uroš Matusijević bol druhý a Radoje Šuša tretí (na fotografii).

L. P. Foto: z archívu klubu • ŠPORT •

32 /4971/ 7. 8. 2021

45

Šport ARADÁČ

Pekný futbalový podvečer Vladimír Hudec

V

nedeľu 1. augusta v Aradáči sa mal hrať turnaj, v ktorom okrem domáceho AŠK sa mali zúčastniť aj mužstvá padinskej Doliny, Hajdušice a Mladost z Lukićeva. Všetko bolo dohovorené omnoho skôr, avšak Futbalový zväz mesta Zreňanin tieto plány na poslednú chvíľu zmenil rozhodnutím, že rovno v tú nedeľu sa majú hrať zápasy pohárovej súťaže FZ Zreňanin.

Turnaj teda musel byť odročený, avšak Aradáčania sa postarali o to, aby povolané mužstvá nezostali bez prípravného zápasu v ten víkend. Na svojom Kopove v sobotu 31. júla uhostili Hajdušičanov, Padinčanov a vojvodinského ligistu Kozara Banatsko Veliko Selo. Tropické páľavy však nedovolili, aby sa

hralo popoludní, ale oba zápasy vtesnali do predvečerných hodín, keď teploty trochu klesli, čo si vyžiadalo, aby oba zápasy boli trochu kratšie. Sily si najprv zmerali Dolina a Kozara. Padinčania tento zápas prehrali výsledkom 0 : 2.

V pokračovaní tohto pekného futbalového večierka v Aradáči zápas zohrali Aradáčania a Hajdušičania a aj tento trval trochu Pred gólom AŠK kratšie než to futbalové pravidlá nakladajú. To však strane domáci si vytvorili dve neprekážalo trénerom, aby stopercentné šance, z ktorých vyskúšali hráčov, ktorými dis- Bretšnajder jednu využil a priponovali, aj keď obe mužstvá niesol víťazstvo svojmu celku z rôznych dôvodov neboli kom- 1 : 0. pletné. Hostia mali viac šancí, Týmito stretnutiami pokraale ich nevyužili. Na druhej čuje dobrá spolupráca troch

klubov Hajdušice, Doliny a AŠK a nadviazaná je aj spolupráca s FK Kozara. V súlade s tým Aradáčania sa postarali aj o chutnú večeru, takže futbalisti zvyšok večera strávili v príjemnom kamarátení.

FUTBALOVÝ TURNAJ V HAJDUŠICI

Vyhrali Čarodejníci V. Hudec

V

o štvrtok 29. a v piatok 30. júla v Hajdušici prebiehal tradičný, piaty v poradí turnaj, ktorý pred šiestimi rokmi z príležitosti pravoslávneho sviatku po prvýkrát zorganizovalo Mládežnícke združenie Kasper.

V dôsledku pandémie koronavírusu vlani turnaj nezorganizovali.

Keďže mládežnícke združenie medzičasom zaniklo, organizácie sa toho roku ujal Futbalový klub Hajdušica za podpory Obce Plandište, Miestneho spoločenstva Hajdušica, Obecného športového zväzu a Kultúrneho strediska. Účinkovalo 6 mužstiev – tri z Hajdušice a tri z okolia.

Do polofinále sa dostali všetky tri hajdušické mužstvá a mužstvo Auto centar Stanin z Vršca.

46

www.hl.rs

V polofinále mužstvo Auto centar Stanin porazilo domáce mužstvo Omladinci (Mládežníci), v ktorom hrali mladí hajdušickí futbalisti, výsledkom 5 : 0. V druhom polofinálovom zápase mužstvo Čarobnjaci (Čarodejníci), ktoré tvorili seniori FK Hajdušica, porazili mužstvo hajdušických veteránov menom Rosoneri výsledkom 8 : 3. Vo finálovom zápase Čarodejníci vyhrali Auto centar Stanin výsledkom 4 : 1 a stali sa víťazmi turnaja. Za najlepšieho hráča je vyhlásený hráč Auto centra Damir Stijačić, najlepší strelec bol hráč mužstva Čarobnjaci Zvezdan Lipták a najlepší brankár bol jeho spoluhráč Davor Ćulum. Povedzme na záver i to, že aj keď výsledky boli dôležité každému celku, dôležité bolo predovšetkým stretnúť sa, kamarátiť a športovať a peňažná odmena

Informačno-politický týždenník

Víťazné mužstvo Čarobnjaci (Čarodejníci)

bola v druhom pláne. Svedčí o tom aj fakt, že víťazné mužstvo svoju odmenu v sume 12-tisíc dinárov darovalo klubu, ktorý si za tie peniaze kúpi lopty. Konečne organizácia turnaja bola dôvodom na to, aby sa opravilo osvetlenie

na ihriskách základnej školy, ktoré dlhšie nefungovalo. Vzhľadom na to, že je svetlo pripojené na pouličné osvetlenie a svieti celú noc, hranie futbalu, ale aj basketbalu je možné aj vo večerných hodinách, keď teploty klesnú.

• ŠPORT •

NA PODUJATÍ CARP CUP HLOŽANY 2021

Na háčiku 400 kaprov Michal Hataľa

M

inulú sobotu a nedeľu na jazere Oáza MB v Hložanoch druhý rok za sebou prebiehala súťaž v love rýb pod názvom Carp cup Hložany 2021, v rámci ktorého športoví rybári 24 hodín bez prestávky lovili kapra spôsobom „chyť a pusť“, čo znamená, že všetky ulovené ryby po odvážení zo strany rozhodcov boli vrátené do vody. Organizáciu tohto podujatia mali na starosti nadšenci v tomto spôsobe rybačky z Hložian v čele s

a noc vážili úlovky súťažiacich.

Počas súťaže rybári ulovili 419 kaprov celkovej váhy bezmála dve tony, čiže 1 970,60 kg. Prvé miesto obsadil CT (Carp tím) Valo z Hložian v zložení: S. Valo, I. Síč a I. Jaško s úlovkom 332,88 kg. Druhý bol CT Benko z Hložian: J. Benko, J. Šuľanová, G. Kulíko- Víťazi tohtoročnej súťaže

Rozhodcovia mali skutočne mnoho práce odvážiť každú z viac ako 400 rýb

Jánom Benkom.

Súťaž odštartovala v sobotu 31. júla a skončila sa v nedeľu 1. augusta o 17.00 hodine.

Za pekného, ba i horúceho počasia (v noci to bolo omnoho príjemnejšie) súťažilo 14 celkov z Báčskeho Petrovca, Maglića, Kulpína, Kysáča, Silbaša, Vajsky a Hložian. Tímy pozostávali z troch, maximálne štyroch členov. A darilo sa im, takže rozhodcovia Ľ.

Hataľa, Ľ. Dudok, M. Molnár, E. Čipkár a S. Macko mali neľahkú prácu, keďže celý deň • ŠPORT •

vá a V. Šuľan – s úlovkom 211,38 kg a na treťom mieste zakotvil hložiansky CT Spachtoši v zložení: M. Greksa, B. Kolár, D. Kolár a J. Greksa. Súhrnne troch najväčších k aprov chytil CT Ribolovac z Maglića, pokiaľ najväčšieho, hmotnosti 10,16

kg „oklamal“ CT Iličić.

Organizáciu tohto vydareného podujatia podporili hospodárske subjekty a jednotlivci z Hložian, Báčskeho Petrovca a Kysáča, lokálna samospráva z Hložian a turisticko-rekreačné stredisko

Oáza MB. Treba povedať, že si túto súťaž prišiel pozrieť veľký počet divákov, nie iba z Hložian, ale aj zo širšieho okolia.

Na záver vedúci organizačného tímu Ján Benka sa kladne zmienil o tohtoročnej súťaži a konštatoval, že bola na vyššej úrovni ako vlani.

Zároveň vyzval milovníkov tohto športu, aby sa aj na rok stretli v rovnakom, možno aj vo väčšom počte na treťom v poradí Carp cupe Hložany 2022.

Diváci pozorne sledujú boj s rybou

32 /4971/ 7. 8. 2021

47

Šport SKICA PRE PORTRÉT ŠPORTOVCA A ŠPORTOVÉHO PRACOVNÍKA PAVLA STAŇA Z JÁNOŠÍKA

žuje o tom, že mu môže aj iným spôsobom pomôcť. Bendžo, ako ho v Jánošíku všetci volajú, z klubu neodišiel. Naopak. Bol trénerom a predsedom a stávalo sa, že Vladimír Hudec a nebojácne spolu s Vladislavom Staňom štarty. robili doslova všetko, čo bolo eno Jánošíčana Pavla Sta„Mnohí hráči potrebné, ibaže nehrali. Dnes ňa-Bendžu je tesne späté na tom mieste už tie bežné záležitosti pones futbalom a FK Jánošík. hrajú špinavo, chal iným, lebo, ako hovorí, Pravdaže, od malička behal za lop- len aby zastavichce sa venovať vnúčencom tou, v škole na hodinách telocviku li súpera podľa a ďalšej svojej záľube – športiež. V doraste začal hrávať roku toho pravidla, tovému rybolovu. Formálne 1972. Síce ešte nemal právo hrať, že lopta môže však zostal predsedom, čiže hrával na registráciu starších, ale ich prejsť, ale hráč zodpovednou osobou povev tom svojráznom „šmelinárstve“ nie. Aj ja som sa, renou zastupovaním klubu, našťastie nikdy neodhalili. V tom pravdaže, snažil zaregistrovanou v APR. Vraj čase Jánošík bol štandardný člen zastaviť súpera, nechcel sa toho nikto prijať, jednotnej Druhej juhobanátskej ale som nebol Dorastenci Jánošíka roku 1976 získali titul majstra južné- nuž rozhodol, že aspoň tým ligy, ktorá bola vraj príliš silná liga. bezočivý hráč. ho Banátu; Pavel Staňo stojí štvrtý zľava spôsobom pomôže klubu, „V prvom mužstve som debuto- Viackrát mi aby nehatene fungoval. Verí val roku 1978. Keď medzi staršími spoluhráči povedali: „Udri ho po mieste útočníka a vtedy som na 14 vedeniu klubu, ale občas predsa hráčmi, ktorí v tom chýrečnom zá- nohách, nešetri ho,“ a ja som odpo- zápasoch dal 14 gólov.“ len skontroluje výpisy z banky.

Počas celej kariéry hrával výlučne Futbal voľakedy a dnes nechce pase s Kovinom vybojovali postup, vedal: „A prečo by som ho udrel, ak vznikli nedorozumenia, museli sme mu aj takto vezmem loptu. Žlté kar- v Jánošíku. Iba v roku 1992, keď Já- porovnávať. Vraj každý povie, že my mladší poplniť miesto v muž- ty som veľmi málo dostával a čer- nošík pre nedostatok peňazí opustil keď on hral, hral sa krajší futbal. ligu, takmer celé mužstvo prešlo „Možno aj ja tak poviem. Títo hrať do susednej dediny Lokve, chlapci dnes predsa hrajú inak ako avšak na naftárskych hrách toho my. Majú silu, viac utekajú, ale majú istého roku v Bečićoch sa vážnejšie aj jeden veľký nedostatok – hrajú, zranil, po čom nasledovala dlhšia len keď sa im chce hrať, a všetko prestávka, a tým kariéra bola ukon- hľadia cez dinár. Skôr sme ledva čená. Neskoršie hrával v mužstve čakali nedeľu a s veľkou vôľou sme veteránov, ktoré v tom období bolo išli na zápas. Chceli sme sa dokazoveľmi činné. vať, dať gól. Domov sme sa vracali spievajúc, bez ohľadu na to, či sme vyhrali, alebo prehrali. Pred predajňou sme si pivo vypili. A dnes?

Mám dojem, že ich treba nútiť, aby Oni písali dejiny jánošíckeho futbalu; veteráni Jánošíka pred zápahrali, a po zápase polovica hráčov som, Pavel Staňo leží s loptou v náručí sa hneď zbalí a odchádza preč. To možno aj preto, že väčšina hráčov stve,“ spomína si. „Tým sa aj začala venú vari ani raz. Na druhej strane nie je z Jánošíka a nemá blízko ku zmena generácií v klube. O rok bolo všeličo. Na jednom zápase klubu. Potvrdilo sa to nedávno, keď neskoršie už som bol štandardný. som dostal žltú preto, že som ako jeden cezpoľný hráč na priateľskom Dva roky neskoršie som odišiel do kapitán povedal rozhodcovi, aby zápase vyzliekol dres, hodil ho na vojska. Vrátil som sa dobre pripra- zachránil hráčov, lebo naši súperi zem a vyšiel von z ihriska. Veľmi ma vený, lebo mi na vojenčine umož- hrali veľmi špinavo. Nuž a rozhodca to vyštvalo. Chcel som mu vylepiť nili trénovať. Kasáreň v Ľubľane mi za to ukázal žltú a pokračoval Dresy priateľov z Myjavy a vete- zaucho a povedať, že sa tak voči sa nachádzala vedľa Olympiinho nadŕžať domácim. Spomínam si aj ránov ako vzácna pamiatka na dresu Jánošíka nemožno správať. štadióna, na ktorom trénovali vte- na zápas vo Vračev Gaji, keď sme bohatú futbalovú kariéru To je iba dôkaz, že si neváži klub, dajší špičkoví futbalisti Juhoslávie, museli zdupkať z ihriska a z dediny. pre ktorý hrá. Žiaľbohu, v Jánošíku „Aj s veteránmi bolo pekne. Mno- nieto nadostač chlapcov, ktorí by ktorí tu boli na vojenčine. Nuž aj ja Síce sčasti bola aj naša vina, že sa som sa prihlásil, že som športovec, strhla bitka, ale predsa obecenstvo ho zápasov sme hrali, boli sme aj hrali futbal. Podstata je však v tom, tak som trénoval spolu s Dušanom nemalo čo hľadať na ihrisku. Nebola na Slovensku, na Myjave, kde sme že ľudia v Jánošíku chcú chodiť na Savićom, Ivicom Šurjakom a inými. to rovnocenná bitka – päťdesiati na získali úprimných priateľov. Žiaľ, zápas, bez ohľadu na to, kto hrá.

Keď som sa vrátil, bol som štandard- jedenástich. Vtedy som aj ja musel aj to postupne zaniklo. Tí starší Preto treba vynaložiť úsilie, aby ný, neskoršie som bol aj kapitán. päste použiť. Ten zápas sme však nemôžu viac hrať a mladší sa k nám klub obstál a súťažil, hoci aj v tej Pavel Staňo hral pravého zálož- prehrali kontumačne, lebo sme vraj nechceli pripojiť,“ hovorí. najnižšej súťaži,“ hovorí na záver Väčšina futbalistov po skončení Pavel Staňo-Bendžo. níka. Patril teda medzi hráčov, od nesmeli opustiť ihrisko?! Inak jednu ktorých sa očakáva drsnejšia hra polosezónu som z núdze hral aj na kariéry zabudne na klub, neuvaFoto: autor a z archívu P. Staňa

Neobrátil chrbát klubu

M

48

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

SNS 2021

Medzinárodný šachový turnaj Jaroslav Čiep

P

rvou lastovičkou v pestrom športovom programe v rámci tohtoročných

Uskutočnil sa v športovej hale Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci v nedeľu 1. augusta. Na tomto turnaji sa zúčastnilo až 7 šachových

Pohľad na pracovnú atmosféru na turnaji

Slovenských národných slávností bol otvorený šachový turnaj Aquapark Petroland – Slovenské

veľmajstrov z viacerých krajín.

Na najväčší rapid šach vo Vojvodine športová hala bola

Na prvých tabuliach vždy hrávajú tí najlepší

národné slávnosti, ktorý bol zároveň svojrázne aj otvorenými majstrovstvami Vojvodiny.

Je to aj o družbe • ŠPORT •

pripravená už deň vopred. V mene organizátora Šachového klubu Mladosť Petrovec Pavel

Druhé miesto obsadil veľmajster z Ruska Igor Yagupov so 6,5 bodu a tretí bol veľmajster zo Srbska Miloš Roganović s rovnak ým počtom bodov.

V rámci Obce Báčsky Petrovec najlepší na turnaji bol Odmena pre najúspešnejšieho hráča z Báčskopetrovskej obce Petra Radosavljeva (sprava) Petar Radosavljev z Kulpína, Marčok privítal zo 90 účinku- ktorý sa umiestnil na 23. priečjúcich z krajiny a zo zahraničia. ke, a najúspešnejší Petrovčan Hlavným arbitrom turnaja bol bol Rastislav Boldocký ako 57.

Almir Gagić a po roztriedení sú- v generálnom umiestnení. ťažiacich tento medzinárodný turnaj švajčiarskeho typu sa hral ako bleskový, kde sa nastavil čas na 12 min. a ťahy sa hrali na 5 sekúnd.

Po ôsmich kolách boli vyhlásení aj najlepší šachisti turnaja.

Na tohtoroč- Najúspešnejší Petrovčan Rastislav Boldocký nom šacho - (v strede) s Pavlom Marčokom vom turnaji a Jurajom Červenákom Open Aquapark Petroland – Slovenské národOrganizátor pre najúspešné slávnosti zvíťazil veľmajster nejších šachistov na turnaji (GM) z Turecka Suat Atalık so zabezpečil aj peňažné a vecné získanými siedmimi bodmi. odmeny, poháre a diplomy.

Prichystané odmeny a poháre 32 /4971/ 7. 8. 2021

49

Šport STAROPAZOVČANIA KONDIČNE PRIPRAVENÍ

Chýba súhra a realizácia JEDNOTA – JADRAN 3 : 2 (2 : 1) Matej Bzovský

J

Jedna z posledných skúšok staropazovských futbalistov nevzbudila veľa nádejí, keď ide o novú súťažiacu sezónu v Srbskej lige – skupina Vojvodina, ktorá je iste oveľa silnejšia ako v pred-

oslavy svätého Iliju Jednota narazila na bývalého vojvodinského ligistu a teraz člena Sriemskej ligy, susedovcov z Golubiniec. Domáci sa ujali rýchleho vedenia už v 5. min. po rýchlej krížnej akcii a gólom vynaliezavého Đorđevića, nováčika zo zemunského Teleoptiku. Vytrvalí

Gól Maoduša v piatej minúte

chádzajúcich sezónach. V nedeľu na príliš zanedbanom štadióne v slávnostnom ovzduší pri príležitosti Dňa Obce Stará Pazova a mestskej

hostia obetavosťou dlho odolávali a v 24. min. vyrovnali. Vo finiši dosť zaujímavého prvého polčasu za prítomnosti asi 150 divákov ofenzívny

obranca Maoduš z voľného kopu priniesol prednosť domácim – 2 : 1.

Hostia sa nevzdávali ani v pokračovaní obetavého zápasu a po premyslenom protiútoku svojich náhradníkov podarilo sa im vyrovnať. Prevaha domácich do ukončenia zápasu za veľkej horúčavy priniesla len horko-ťažko víťazný gól peknou strelou Gojkovića zvnútra pokutového kopu.

Záverečnú generálnu skúšku Jednota bude mať na nedeľu v stretnutí s ligistom zo skupiny Belehrad – mužstvom Zemunu. Ďalší staropazovský republikový ligista Fénix 1995 na svojej novej peknej hracej ploche remizoval bezgólovým výsledkom 0 : 0 s Teleoptikom zo Zemunu. Zdá sa, že obaja predstavitelia z tejto časti Sriemu sú slušne pripravení na štart majstrovstiev v republikovej súťaži. Do oboch celkov pribudlo dosť nováčikov. Do Fénixu predsa kvalitnejší, lebo toto mužstvo vytýčilo kandidatúru na sám vrch majstrovskej tabuľky. Na druhej strane do Jednoty prišlo až 17 nových hráčov. Z tohto počtu šéf odborného štábu Željko Nađ a jeho asistent Dragan Ogrizović musia vytvoriť najlepšiu jedenástku. Či sa im to podarí, uvidíme. Určite budú chýbať brankár Jovišić, stopér

Pred trénerom Željkom Nađom je veľká skúška

Kačar a veľmi dobrý stredopoliar Živanović. Kačar posilnil susedov z Novej Pazovy, Živanović si hľadá nový klub v BaH, kým Jovišić, jeden z najlepších brankárov v minulej sezóne v lige, možno zavesí kopačky na klinec. Škoda, že vedenie klubu s touto trojicou nenašlo spoločný jazyk.

Na nedeľňajšom zápase s Jadranom tréneri Jednoty skúšali nasledujúcich hráčov: Vojvodića, Joksovića, Maoduša, Radosavljevića, Beljića, Igora Cvetojevića, Tošića, Jandrića, Raukovića, Đorđevića, Moravca; hrali ešte aj: Bondžić, Matović, Kosta, Zeljković, Trivić, Bogdanović, Nađ, Pavlović, Gojković, Ivan Cvetojević, Šukunda, Kuridža, Maćešić, Marinković, Obradović, Lazarević.

Foto: J. Pucovský

VOLEJBALOVÝ KLUB KULPÍN

Aj dievčatá sa snažia Katarína Gažová

V

sezóne 2020/2021 volejbalistky VK Kulpín debutovali vo Vojvodinskej lige. Počas sezóny zohrali 14 zápasov, z čoho 3 vyhrali a ostatné, žiaľ, prehrali.

O uplynulej volejbalovej sezóne a hre dievčat sa zmienil ich tréner Stanislav Zima, inak hráč mužského seniorského mužstva VK Kulpín. „Mne ako trénerovi nebolo dôležité, že prehrávame. Dôležité bolo, aby hráčky získali vzácnu skúsenosť, čo sa nám podľa mojej mienky aj podarilo. Trénovalo sa úporne a vytrvalo tak v telocvični, ako aj v posilňovni, aj keď to bolo možno trochu náročnejšie, ako sú ich momentálne fyzické

50

www.hl.rs

schopnosti. Dievčatá to však hrdinsky odpracovali, takže ich môžem maximálne pochváliť. Nálada a morálka v tíme boli v priebehu celej sezóny na dosť vysokej úrovni aj napriek pandemickému chaosu, v ktorom sa teraz nachádzame.

Musím zdôrazniť, že sme sezónu skončili bez jedného zranenia, čo je výsledok dobrých a predovšetkým kvalitných tréningov.“ Sezónu 2021/2022 dievčatá začnú v trochu pozmenenej zostave, pretože niektoré hráčky odchádzajú na štúdiá. Bez ohľadu na to hrať sa musí, trénovať sa musí a dievčatá to, ako zdôraznil ich tréner, veľmi dobre vedia. Trénovali aj počas leta.

Presnejšie, boli to viac tréningy, aby sa zachovala určitá úroveň fyzickej

Informačno-politický týždenník

ŽVK Kulpín – dievčatá s trénerom Zimom (sedí v strede), predsedom klubu Todorom Radanovom (stojí vpravo) a členom Správnej rady klubu Dušanom Petrášom (stojí vľavo)

sily, tiež aby sa pracovalo na nejakých technických detailoch v hre. „Oficiálne prípravy na nasledujúcu sezónu štartovali 3. augusta.

Plány sú veľmi jednoduché. Spolu s dievčatami sme sa zhodli, že hru chceme pozdvihnúť na vyššiu úroveň, a tak aj budeme trénovať.

Sezóna by mala začať koncom ok-

tóbra, no to sa ešte presne nevie.

Dievčatá sú o rok staršie aj o rok skúsenejšie a ja verím, že prípravy zvládneme kvalitne a že sezónu dobre začneme,“ povedal nám na záver tréner kulpínskych volejbalistiek Stanislav Zima.

Foto: J. Diňa

• ŠPORT •

ŠPORTOVÉ PODUJATIA OSLÁV V KULPÍNE

Súťažili rybári, šachisti, poľovníci a futbalisti Katarína Gažová

P

o roku prestávky počas tradičných osláv Kulpína koncom júla sa aj tohto roku uskutočnili tradičné športové podujatia. Súťažili rybári – pionieri, šachisti, poľovníci, kuchári a na záver na ihrisku FK Kulpín bol aj zaujímavý futbalový zápas.

Na kanáli vedľa rybárskej chatky ZŠR Smuđ Kulpín v sobotu 31. júla zorganizovali súťaž pionierov v športovom rybolove. Súťažili mladučkí rybári z Maglića, Báčskeho Petrovca a domáci Kulpínčania, spolu 15 detí, väčšinou chlapci, ale aj niekoľko dievčat. Aj napriek veľkej horúčave rybačka sa vydarila.

Skupinovo prvé miesto obsadil tím z Petrovca, druhí boli Maglićania a tretí Kulpínčania.

Na hlavnej ulici Kulpína v hostinci Dane tiež v sobotu 31. júla Šachový klub Kulpín

Zo zápasu Tuční – Chudí na trávniku FK Kulpín

Rapid prvé miesto tiež získal Juraj Červenák z Všetky odmeny v tvare víťazných pohárov Hložian, druhé a tretie miesto znovu obsadili a medailí, ako i vecné odmeny zabezpečil Kulpínčania – Maksim Teslić a Branislav Beláni. MOMS Kulpín a do rúk víťazov vo všetkých V komplexe Poľovníckeho domu PS Fazan súťažiach ich odovzdal predseda MOMS Kulpín prebiehala masová súťaž poľovníkov Pavel Gaža. v streľbe do pohyblivých terčov a súťaž vo varení poľovníckeho paprikáša. Záujemcov o súťaž bolo mnoho, zvlášť pokiaľ ide o varenie paprikáša. Tohto roku sa prihlásilo viac ako 40 súťažiacich celkov. V triafaní do pohyblivých terčov najúspešnejším celkom bol Športový klub ORAO 2017 zo Srbského Miletića, druhé miesto obsadil celok B.A.Z. Technická prehliadka z Báčskeho Petrovca a tretie Športové združenie Lesík z Báčskeho Petrovca.

V konkurencii jednotlivcov najúspešnejší bol Darko Krnáč zo Silbaša, ktorý zároveň bol aj najlepší strelec spomedzi Slovákov. Vukašin Predstaviteľ hložianskych poľovníkov Ján Najúspešnejší strelec Darko Krnáč prijíma Pavčok (druhý sprava) od organizátorov Lukić a Gena Kozarev, obaja zo Srbského odmenu z rúk predsedu kulpínskeho MOMS prijal odmenu za najchutnejší paprikáš Miletića, obsadili druhé, resp. tretie miesto.

Pavla Gažu Najlepší spomedzi poľovníkov Kulpína bol Zoroslav Brtka ml. a najstarší strelec súťaže Na záver športových podujatí na zelenom v čele s predsedom Radoslavom Kolarskim bol vyše 80-ročný Pavel Šuľan z Lalite. trávniku FK Kulpín v zábavnom zápase sily usporiadal obecný šachový turnaj. V súťaži V súťaži vo varení poľovníckeho paprikáša si zmerali tuční a chudí hráči a, pravdaže, šachistov pod názvom Cuger najlepšie bola silná konkurencia. Komisia nemala prítomných divákov poriadne pobavili a výsledky dosiahli: Juraj Červenák z Hložian ľahkú úlohu, no predsa rozhodla, že naj- rozosmiali. Aj keď výsledok zápasu bol v drua Kulpínčania Branislav Beláni a Petar Ra- lepší paprikáš uvarili kuchári Poľovníckeho hom pláne, povedzme predsa, že sa skončil dosavljev. V druhej časti súťaže pomenovanej spolku Hložany, druhý bol tím kulpínskeho bez víťaza nerozhodným výsledkom 4 : 4. poľovníka Pavla Chalupku a tretie miesto obsadil Miroslav Melich, tiež z Kulpína. Osobitné uznanie – plaketu dostali predstavitelia partnerského mestečka Riečka zo Slovenska, ktorí pre návštevníkov poľovníckeho podujatia v Kulpíne pripravili zo 260 porcií Súťažiaci rybári – pionieri s predstaviteľom súťažiacej bryndzových halušiek. Víťaz oboch súťaží na šachovom turnaji Juraj Červenák komisie ZŠR Smuđ Vladimirom Milovanovićom (prvý Prevzal ju starosta Riečky (prvý zľava) počas partie s Maksimom Teslićom, druhým v súťaži Rapid zľava) Marián Spišiak.

Mužstvo MOMS Báčsky Petrovec II

2. miesto na 25. Matičnom turnaji v Báčskom Petrovci 2021

Robert Dudáš, Aleksandar Brajković, Jovan Mikluc, Siniša Petej (stoja zľava); Luka Savić, Alexander Šproch, Marko Serdar (vpredu zľava)

Foto: Miroslav Pap