Mozaika
ROČNÍK XXIII 7. augusta 2021 ČÍSLO 263
MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA
VČERA, DNES, ZAJTRA...
Z obsahu
K JUBILEU
Sto rokov slovenského ženského hnutia vo Vojvodine (2) (Aktivistky a ich kultúrna a literárna činnosť) Dr. Jarmila Hodoličová
V
mene ústredia sa Eržika Mičátková zúčastnila na mnohých kongresoch, napr. na Kongrese Malej dohody roku 1924 v Sarajeve, roku 1926 na Kongrese národného ženského zväzu na Blede a roku 1932 pri založení Matice slovenskej v Juhoslávii, keď v mene Ústredného
Eržika Mičátková
spolku československých žien pozdravila prítomných takto: „Dnešný pamätný deň, keď Matica slovenská u nás v Juhoslávii sa zakladá, i my
československé ženy tu účasť berieme s radosťou. Vďačne berieme i povinnosti na seba. Našou politikou bude vychovávať dcéry a synov Slovanstvu verných. Vštepovať im budeme do srdca lásku slovanskú. Zaujmime sa za veci vysoké, ideály.“ Cieľom spolku bolo aj kultúrne a duchovne vzdelávať jednoduché slovenské ženy. Tak v Zborníku Československého zväzu v Kráľovstve SCHS roku 1926 v článku Osvetová otázka našich žien Eržika Mičátková píše, že 53 slovenských dievčat v Kysáči sú stálymi odberateľkami slovenskej Živeny a slovenských kníh. Prostredníctvom spolku sa rozpredalo 150 výtlačkov diela Moje deti E. M. Šoltésovej, čo je obdivuhodný počet na tie časy. Spolok organizoval pre svoje členky výlety. Zábavno-poučný časopis Živena prináša roku 1931 správu o 16-dňovom pobyte výpravy ÚSČŽ z Juhoslávie pod vedením slečny Eržiky Mičátkovej na Slovensku. Bolo tu 30 žien z Kysáča, Petrovca a Kulpína. Výprava navštívila Bratislavu, Nitru, Trenčín, Žilinu, Turčiansky Sv. Martin. V Trenčíne položili vence na hrob svojho verného vodcu a obrancu Ľudovíta Mičátka, v Martine na hrob svojej čestnej členky Anny Mudroňovej, Vajanského, Kukučína, Halašu a iných. 1. septembra s predsedníčkou Živeny Oľgou Krčméryovou navštívili veľtrh.
Sto rokov slovenského ženského hnutia vo Vojvodine (2) s. 23
Ústredie na čele s Eržikou Mičátkovou podniklo veľkú akciu zameranú na ochranu slúžok v Belehrade, ktorých tam bolo vtedy 500 až 600. Ako došlo k tejto akcii? Roku 1930 vyšla v Politike naivná poviedka srbského Filmové podnikanie Matice slovenskej v Juhoslávii v rokoch 1938 – 1940 (4) s. 26
Elena Karlovská
Grécko: olivy a olivový olej
spisovateľa B. Lazića Tragedija Erže Orgovan napísaná po srbsky, kde je dej takýto: Erža Orgovánová, asi 15-ročné dievča, sa vystrojí slúžiť do Belehradu, kde ju zvedie akýsi policajt, ktorý ju potom opustí, a Erža sa otrávi. Príbeh naivný, prostý, jednoduchý, no v každom prípade urážlivý. Igor Branislav Štefánik v Národnej jednote, analyzujúc tento „beletristický produkt“, usudzuje, že cieľom autora bolo zhanobiť poctivé meno slovenskej slúžky. Podľa predstavy autora príbehu bola táto slúžka reprezentantom hlúposti vo
s. 28
I
23
