Šport SKICA PRE PORTRÉT ŠPORTOVCA A ŠPORTOVÉHO PRACOVNÍKA PAVLA STAŇA Z JÁNOŠÍKA
žuje o tom, že mu môže aj iným spôsobom pomôcť. Bendžo, ako ho v Jánošíku všetci volajú, z klubu neodišiel. Naopak. Bol trénerom a predsedom a stávalo sa, že Vladimír Hudec a nebojácne spolu s Vladislavom Staňom štarty. robili doslova všetko, čo bolo eno Jánošíčana Pavla Sta„Mnohí hráči potrebné, ibaže nehrali. Dnes ňa-Bendžu je tesne späté na tom mieste už tie bežné záležitosti pones futbalom a FK Jánošík. hrajú špinavo, chal iným, lebo, ako hovorí, Pravdaže, od malička behal za lop- len aby zastavichce sa venovať vnúčencom tou, v škole na hodinách telocviku li súpera podľa a ďalšej svojej záľube – športiež. V doraste začal hrávať roku toho pravidla, tovému rybolovu. Formálne 1972. Síce ešte nemal právo hrať, že lopta môže však zostal predsedom, čiže hrával na registráciu starších, ale ich prejsť, ale hráč zodpovednou osobou povev tom svojráznom „šmelinárstve“ nie. Aj ja som sa, renou zastupovaním klubu, našťastie nikdy neodhalili. V tom pravdaže, snažil zaregistrovanou v APR. Vraj čase Jánošík bol štandardný člen zastaviť súpera, nechcel sa toho nikto prijať, jednotnej Druhej juhobanátskej ale som nebol Dorastenci Jánošíka roku 1976 získali titul majstra južné- nuž rozhodol, že aspoň tým ligy, ktorá bola vraj príliš silná liga. bezočivý hráč. ho Banátu; Pavel Staňo stojí štvrtý zľava spôsobom pomôže klubu, „V prvom mužstve som debuto- Viackrát mi aby nehatene fungoval. Verí val roku 1978. Keď medzi staršími spoluhráči povedali: „Udri ho po mieste útočníka a vtedy som na 14 vedeniu klubu, ale občas predsa hráčmi, ktorí v tom chýrečnom zá- nohách, nešetri ho,“ a ja som odpo- zápasoch dal 14 gólov.“ len skontroluje výpisy z banky. Počas celej kariéry hrával výlučne Futbal voľakedy a dnes nechce pase s Kovinom vybojovali postup, vedal: „A prečo by som ho udrel, ak vznikli nedorozumenia, museli sme mu aj takto vezmem loptu. Žlté kar- v Jánošíku. Iba v roku 1992, keď Já- porovnávať. Vraj každý povie, že my mladší poplniť miesto v muž- ty som veľmi málo dostával a čer- nošík pre nedostatok peňazí opustil keď on hral, hral sa krajší futbal. ligu, takmer celé mužstvo prešlo „Možno aj ja tak poviem. Títo hrať do susednej dediny Lokve, chlapci dnes predsa hrajú inak ako avšak na naftárskych hrách toho my. Majú silu, viac utekajú, ale majú istého roku v Bečićoch sa vážnejšie aj jeden veľký nedostatok – hrajú, zranil, po čom nasledovala dlhšia len keď sa im chce hrať, a všetko prestávka, a tým kariéra bola ukon- hľadia cez dinár. Skôr sme ledva čená. Neskoršie hrával v mužstve čakali nedeľu a s veľkou vôľou sme veteránov, ktoré v tom období bolo išli na zápas. Chceli sme sa dokazoveľmi činné. vať, dať gól. Domov sme sa vracali spievajúc, bez ohľadu na to, či sme vyhrali, alebo prehrali. Pred predajňou sme si pivo vypili. A dnes? Mám dojem, že ich treba nútiť, aby Oni písali dejiny jánošíckeho futbalu; veteráni Jánošíka pred zápahrali, a po zápase polovica hráčov som, Pavel Staňo leží s loptou v náručí sa hneď zbalí a odchádza preč. To možno aj preto, že väčšina hráčov stve,“ spomína si. „Tým sa aj začala venú vari ani raz. Na druhej strane nie je z Jánošíka a nemá blízko ku zmena generácií v klube. O rok bolo všeličo. Na jednom zápase klubu. Potvrdilo sa to nedávno, keď neskoršie už som bol štandardný. som dostal žltú preto, že som ako jeden cezpoľný hráč na priateľskom Dva roky neskoršie som odišiel do kapitán povedal rozhodcovi, aby zápase vyzliekol dres, hodil ho na vojska. Vrátil som sa dobre pripra- zachránil hráčov, lebo naši súperi zem a vyšiel von z ihriska. Veľmi ma vený, lebo mi na vojenčine umož- hrali veľmi špinavo. Nuž a rozhodca to vyštvalo. Chcel som mu vylepiť nili trénovať. Kasáreň v Ľubľane mi za to ukázal žltú a pokračoval Dresy priateľov z Myjavy a vete- zaucho a povedať, že sa tak voči sa nachádzala vedľa Olympiinho nadŕžať domácim. Spomínam si aj ránov ako vzácna pamiatka na dresu Jánošíka nemožno správať. štadióna, na ktorom trénovali vte- na zápas vo Vračev Gaji, keď sme bohatú futbalovú kariéru To je iba dôkaz, že si neváži klub, dajší špičkoví futbalisti Juhoslávie, museli zdupkať z ihriska a z dediny. pre ktorý hrá. Žiaľbohu, v Jánošíku „Aj s veteránmi bolo pekne. Mno- nieto nadostač chlapcov, ktorí by ktorí tu boli na vojenčine. Nuž aj ja Síce sčasti bola aj naša vina, že sa som sa prihlásil, že som športovec, strhla bitka, ale predsa obecenstvo ho zápasov sme hrali, boli sme aj hrali futbal. Podstata je však v tom, tak som trénoval spolu s Dušanom nemalo čo hľadať na ihrisku. Nebola na Slovensku, na Myjave, kde sme že ľudia v Jánošíku chcú chodiť na Savićom, Ivicom Šurjakom a inými. to rovnocenná bitka – päťdesiati na získali úprimných priateľov. Žiaľ, zápas, bez ohľadu na to, kto hrá. Keď som sa vrátil, bol som štandard- jedenástich. Vtedy som aj ja musel aj to postupne zaniklo. Tí starší Preto treba vynaložiť úsilie, aby ný, neskoršie som bol aj kapitán. päste použiť. Ten zápas sme však nemôžu viac hrať a mladší sa k nám klub obstál a súťažil, hoci aj v tej Pavel Staňo hral pravého zálož- prehrali kontumačne, lebo sme vraj nechceli pripojiť,“ hovorí. najnižšej súťaži,“ hovorí na záver Väčšina futbalistov po skončení Pavel Staňo-Bendžo. níka. Patril teda medzi hráčov, od nesmeli opustiť ihrisko?! Inak jednu ktorých sa očakáva drsnejšia hra polosezónu som z núdze hral aj na kariéry zabudne na klub, neuvaFoto: autor a z archívu P. Staňa
Neobrátil chrbát klubu
M
48
www.hl.rs
Informačno-politický týždenník
• ŠPORT •
