Hlas ľudu 35/2021 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Oslavy Dňa Padiny 2021 Prepojenie tradície a súčasného výtvarného umenia na tanieroch



Z obsahu

Prezident Srbska Aleksandar Vučić v rámci návštevy Prokuplja, Blaca a Brusu navštívil niekoľko súkromných podnikov a odkázal, že rodinné podniky, ktoré úspešne pracujú aj niekoľko generácií, vždy môžu počítať s podporou štátu na zvýšenie vývozu, ak o taký druh pomoci požiadajú. Ozrejmil aj nové projekty v oblasti infraštruktúry a dodatočné investície pre nové pracovné miesta. V. Sabo Zdroj: predsednik.rs Foto: predsedništvo / Dimitrije Goll

28. 8. 2021 | 35 /4974/

Uzávierka čísla: 25. 8. 2021

Päťdňové školenie, prvú letnú školu výtvarníctva pre deti v Báčskom Petrovci od 16. do 20. augusta v organizácii Slovenského kultúrneho klubu absolvovalo 17 detí rôznych generácií od 9 do 18 rokov spolu s výtvarnými pedagogičkami Danielou Markovou a Emíliou Valentíkovou-Labátovou. Školenie vo viacerých technikách vyústilo do spoločnej výstavy prác. J. Čiep

V sobotu 21. augusta v Lugu bolo zorganizované tradičné podujatie V lipovom chládku a medovom sládku. Je to šiestykrát, čo Kultúrno-umelecký spolok Mladosť a Slovenský spolok žien Usilovné včielky v Lugu usporiadali toto podujatie. Návštevníci sa mohli prejsť medovými chodníčkami pod lipami, pozrieť si predajnú výstavu medu, medových výrobkov, ručných prác a potravín, sledovať koncert kultúrnoumeleckých spolkov a uvoľniť sa pri ľudovej veselici. M. Ožvátová

Príloha Obzory prináša rozhovor s Lukášom Onderčaninom, novinárom zo Slovenska a autorom novej knihy Utópia v Leninovej záhrade. Témou tohto dokumentárneho románu je česko-slovenské družstvo robotníkov Interhelpo, ktorého cieľom bolo pomáhať pri budovaní socializmu v sovietskom Kirgizsku v 20. a 30. rokoch 20. storočia. V rozhovore s autorom sa dozvedáme rôzne zaujímavosti v súvislosti s týmto nekaždodenným historickým príbehom. S. Lenhart Foto: z archívu L. Onderčanina

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová-Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová. Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: VP Službeni glasnik Belehrad

• •

•

Škola volá Anna Francistyová

red nami je posledné augustové číslo nášho týždenníka. Je to nesporný dôkaz, že plynú aj posledné dni tohtoročných letných prázdnin a je na prahu nový školský rok. Nová kapitola v živote nielen žiakov, ale aj ich rodičov, členov školského kolektívu. Čo prinesie? V týchto dňoch prvý podpredseda vlády Republiky Srbsko a minister osvety, vedy a technologického rozvoja Branko Ružić informoval verejnosť, že Krízový štáb schválil plán tohto ministerstva v ústrety novému školskému roku. Rozpracované sú v ňom tri modely organizácie vzdelávaco-výchovnej práce, ktoré sa môžu v školách uplatňovať v závislosti od aktuálnej epidemiologickej situácie. Podľa prvého modelu výučba prebieha priamo v škole, na hodinách sú všetci žiaci jednej triedy, sedia spolu v školských laviciach a vyučovacia hodina trvá 45 minút. Učitelia, ktorí sú očkovaní, nenosia rúška, iba keď sa priblížia k žiakom na 1,5 metra. Druhý alebo kombinovaný model – to je výučba, ktorá sa koná striedavo: priamo v škole a dištančne. Je to podobné situácii z minulého školského roku, keď žiaci od 1. – 6. ročníka základnej školy chodili do školy, kým siedmaci, ôsmaci a stredoškoláci mali kombinovanú výučbu, teda výučbu

sledovali striedavo – priamo v škole a na diaľku, a pritom trieda bola rozdelená tak, aby v jednej chvíli v učebni bolo najviac 16 žiakov. V pláne ministerstva je aj tretí model, rezervovaný pre prípadné najohrozenejšie prostredia, teda ak sa eviduje veľké riziko ohrozenia zdravia veľkej populácie. V tejto chvíli však minister s uspokojením konštatoval, že v najväčšom počte škôl v septembri sa začne pravidelná výučba. Nesporný je však finančný moment, lebo začiatok nového školského roku vždy zasiahne rodinný rozpočet. Pre rodičov, ktorí majú prvákov a zapísali ich do slovenskej triedy, aj tohto roku bude nemalým potešením darček z Matice slovenskej v Srbsku. Ako to už beží roky, aj tentoraz vďaka grantu z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečili pre nich školské tašky a nevyhnutné školské pomôcky. A pomáhajú si rodičia a samotní žiaci aj tak, že si cez sociálne siete zabezpečia zdarma alebo za symbolickú cenu použité učebnice. Spomeňme aj akciu istého novosadského združenia, ktoré už jedenástykrát organizuje akcie bezplatnej výmeny učebníc pre základné školy. Takto sa dá ušetriť pekný peniaz a do výmeny možno priniesť i knihy povinného čítania a školské pomôcky. Len nech s radosťou vkročíme do nového školského roku.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

4 Čoskoro intenzívnejšia spolupráca partnerských miest

40 Hudobná vášeň ako životný entuziazmus

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

17 Ambiciózne, ale reálne plány

51 Turnaj k výročiu klubu

OBZORY

23 Majster moderného komiksu

Na titulnej strane: V dňoch 20. až 22. augusta v Padine prebiehali ústredné oslavy 215. výročia založenia dediny. Tunajší ženský spolok sa v tomto roku predstavil výstavou Zachovajme od zabudnutia omaľované taniere. Retrospektíva, akú predstavuje daná výstava, ktorou si pripomíname tradíciu omaľovávania tanierov, zároveň predstavuje prepojenie tradície a súčasného výtvarného umenia. Foto: Olinka Glóziková-Jonášová 35 /4974/ 28. 8. 2021

Týždeň

7 DNÍ

Vyučovanie v Srbsku sa začne regulárne 1. septembra Pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

rízový štáb pre ochranu verejného zdravia pred infekčným ochorením COVID-19 prijal plán Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja RS, podľa ktorého existujú tri modely vzdelávacej práce, ktoré je možné uplatniť počas školského roka, oznámil rezortný minister Branko Ružić. Modely však budú závislé od epidemiologickej situácie a sumarizácie údajov o počte očkovaných, počte nakazených, percentuálnom podiele pozitívnych testov a o tom, ako sa preventívne opatrenia uplatňujú v samotných školách. Vo väčšine škôl sa výučba 1. septembra začne regulárne, s tým, že epidemiologickú situáciu v školách bude monitorovať školský tím, ktorý tvoria zástupcovia Ústavu pre verejné zdravie Milana Jova-

novića-Batuta a príslušného ministerstva. Tento tím bude mať za úlohu monitorovať a koordinovať aplikáciu preventívnych opatrení v školách v nasledujúcom období a na týždennej úrovni vzhľadom na situáciu v každej jednotlivej miestnej samospráve rozhodnúť, ktorý model výučby sa môže ďalej uplatňovať. Na základe jednotlivých kritérií bude uplatnený určitý model alebo kombinácia modelov, kde budú obce zaradené do zelenej, žltej alebo červenej zóny. Zelená zóna predstavuje nízke riziko koronavírusovej infekcie, žltá stredné, zatiaľ čo červená zóna je symbolom vysokého rizika infekcie. * Branislav Nedimović, podpredseda srbskej vlády a minister poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva, vyhlásil, že sa v Srbsku organická výroba plodín

koná na 24 000 hektároch pôdy. „V posledných rokoch sa stále viac poľnohospodárskych výrobcov venuje organickej poľnohospodárskej výrobe, lebo sa aj na malých parcelách môže získať najväčší zárobok, zvlášť nakoľko sa presunie do systému organického spracovania ovocia,“ povedal Nedimović a vysvetlil, že je organická strava tá, ktorá sa spracuje bez užívania chemických prostriedkov a výlučne z prírodných prostriedkov na ochranu. Na záver ohodnotil aj momentálnu poľnohospodársku situáciu, hlavne keď ide o výrobu kukurice, a povedal, že tohtoročné prínosy nebudú až také ako sa na začiatku poľnohospodárskeho roka očakávalo. Pre veľké sucho prínosy kukurice budú nižšie, než sa očakávalo, a podotkol, že je práve preto mimoriadne dôležité to, že štát v posledných rokoch vkladá

PREDSTAVITELIA NOVÉHO SADU NA OSLAVÁCH 800. VÝROČIA NIŽNÉHO NOVGORODU

Čoskoro intenzívnejšia spolupráca partnerských miest Pripravil: Vladimír Sabo

rimátor Nového Sadu Miloš Vučević pobudol 19. augusta t. r. v Ruskej federácii, v Nižnom Novgorode, kde sa zúčastnil početných podujatí, zorganizovaných pri príležitosti osemstého výročia založenia tohto mesta. Primátor počas návštevy tohto pozoruhodného mesta povedal: „Dnes som na návšteve milých priateľov v partnerskom meste Nižný Novgorod. Je mi cťou reprezentovať naše krásne mesto Nový Sad, európske hlavné mesto kultúry, tzv. srbské Atény, na slávnostných oslavách, ktorými sa pripomína osem storočí existencie

www.hl.rs

tohto mesta Ruskej federácie. Je nám cťou mať v tomto meste status priateľa, kde nás veľmi dobre prijímajú a kde nás čaká veľa spoločných aktivít.“

ale predovšetkým s dejinami rodu Romanovovcov a spoznaním slávnej minulosti ruského ľudu, ktorá sa po stáročia prelínala s dejinami našej krajiny. „Som rád, že môžem

Deň začali návštevou duchovných stredísk, zoznámením sa s nádhernými kláštormi a kostolmi,

zastupovať naše mesto na takomto ceremoniáli, a okrem protokolových aktivít sa pokúsime využiť

Informačno-politický týždenník

do zavlažovacích systémov. Momentálne je rozpracovaných 30 projektov, vďaka ktorým bude systém na zavlažovanie daný do prevádzky na viac ako 100 000 hektároch. * V utorok 24. augusta doznela záverečná časť konferencie projektu pod názvom Rozvoj integrovaného systému nacionálnych kvalifikácií (Razvoj integrisanog sistema nacionalnih kvalifikacija). Európska únia prostredníctvom tohto projektu v posledných dvoch rokoch poskytla podporu na zriadenie Nacionálneho rámca kvalifikácií Srbska (Nacionalni okvir kvalifikacija Srbije – NOKS), ktorý mal 1 100 účastníkov a ktorý má za výsledok 4 000 nových pracovných kvalifikácií. Projektom je umožnená pevnejšia súvislosť a spojitosť vzdelania a trhu práce, pritom je otvorené množstvo alternatív pre vzdelávanie dospelých a vytvorená väzba vzdelávacieho systému našej krajiny s podobnými štruktúrami iných európskych krajín.

túto návštevu aj na predstavenie nášho mesta v tom najlepšom svetle,“ povedal Vučević. Usporiadané boli okrem iného aj priateľské športové zápasy, kým údajne už v septembri príde podnikateľská delegácia s konkrétnymi plánmi na ďalšiu spoluprácu. „Vždy a všade budeme niekým, kto aktívne zastupuje záujmy Nového Sadu, Vojvodiny a našej vlasti – Srbska,“ podotkol primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević. Spolu s primátorom Banje Luky Draškom Stanivukovićom, ktorý pri tej istej príležitosti navštívil toto ruské mesto, okrem iného navštívil kláštor Pecherski, kde sa stretol s miestnym vikárom kláštora archimandritom Tichonom. Aby zanechali po tejto návšteve stopy, zasadili strom priateľstva, a potom navštívili Srbské centrum Štátnej univerzity v Nižnom Novgorode. Zdroj a foto: novisad.rs • TÝŽDEŇ •

SRBSKO

Prezident Vučić navštívil Prokuplje, Blace a Brus Pripravil: Vladimír Sabo rezident Republiky Srbsko Aleksandar Vučić 19. augusta 2021 navštívil Prokuplje, Blace a Brus, kde sa stretol s občanmi a podnikateľmi. Predseda v rámci tejto návštevy ozrejmil nové projekty v oblasti infraštruktúry a dodatočné investície do nových pracovných miest, ktoré výrazne zvýšia kvalitu života ľudí v tejto časti Srbska. Vučić zároveň vykonal obchôdzku prác na rekonštrukcii budovy telocvične v Strednej zdravotníckej škole Dr. Aleksu Savića v Prokuplji. Ide o prvú rekonštrukciu tohto zariadenia po 75 rokoch, pričom hodnota prác je vyčíslená na 305 milió-

ďalších dvoch základných školách a jednej materskej. Som veľmi rád, že sme sa rozhodli pre Prokuplje, pretože som videl málo miest, kde ľudia rešpektujú investovanie do škôl a detí tak ako v tejto časti krajiny.“ Po príhovore k občanom prezident oznámil, že sa s rekonštrukciou cesty Merošina – Prokuplje – Kuršumlija začne v septembri a mala by byť dokončená

nov dinárov. Pri tejto príležitosti okrem iného povedal: „Rekonštrukcia sa má realizovať aj na

do konca roku 2022. „Ide o rekonštrukciu existujúcej štátnej cesty, ktorá bude rozšírená

• TÝŽDEŇ •

a pokrytá novým asfaltom,“ povedal prezident a dodal: „S výstavbou prvého úseku diaľnice Niš – Merdare v dĺžke 5,5 kilometra sa začne už na jeseň.“ Prezident vysvetlil, že na ceste bude 85 mostov, ako aj 35 tunelov s celkovou dĺžkou 18 kilometrov. Plynovod sa tiež dostane do Prokuplja, čo bude dôležité pre priemyselnú zónu Hisar. Výstavba plynovodu bude stáť 36 miliónov eur. „Bude to veľká výhoda pre priemysel a privedie sem nových investorov,“ zdôraznil Vučić a dodal, že v Prokuplji bude vybudovaný kanalizačný systém a tri továrne na čistenie odpadových vôd: „Ak urobíme, čo

sme povedali, a peniaze na tieto projekty sú už schválené, nebude to rovnaká krajina, rovnaký okres, rovnaká obec. Prokuplje bude oveľa bohatšie a ľudia budú šťastnejší a spokojnejší.“ Počas pobytu navštívil aj súkromnú mliekareň Lazar v meste Blace, ktorá polovicu svojich výrobkov vyváža na trhy v regióne, ako aj do Európskej únie, ale aj do Ruska, Švajčiarska či Jordánska. Mliekareň Lazar bola založená v roku 1998, denne spracuje až 85 000 litrov mlieka a spoločnosť zamestnáva 220 pracovníkov. Prezident Vučić počas obchôdzky mliekarne vyhlásil: „Som rád, že máme kvalitný tovar, ktorý vyvážame. Fascinuje ma sortiment výrobkov.“ Táto mliekareň by mala ďalej rozširovať výrobu a posilňovať vývoz, aby tak obsadila druhú

35 /4974/28. 8. 2021

>>>

Týždeň

stranu trhu. „Zvýšime prémie za mlieko. Sľúbil som to a uvidíme sa na odvodoch, pretože to závisí aj od EÚ,“ zdôraznil prezident a následne pokračoval vo svojej návšteve obcí Blace a Barbatovac, kde avizoval otvorenie továrne Yumco. Dokončenie je plánované do dvoch mesiacov, kde si prácu nájde 75 zamestnancov, z čoho väčšina budú ženy. Priemerné platy budú zhruba 38 000 dinárov. Vučić dodal, že budú postavené dve miestne komunikácie: Barbatovac – Kutlovac a Stubla – Suv Do, ako aj to, že Blace

www.hl.rs

2004, a potom aj z roku 2008 tieto strediská neboli zrekonštruované. Vučić povedal, že sa to vynahradí, tiež prisľúbil obnovu týchto zariadení, ktoré sa opäť stanú regionálnym centrom oddychu a rekreácie, ktoré v tejto oblasti udrží veľký počet mladých ľudí, ale zároveň zvýši aj turistickú kapacitu. Prezident sa prihovoril prítomným občanom a zároveň sa poďakoval za veľkolepé privítanie, zdôrazniac, že zatiaľ sa veľa urobilo, ale ďalšie plány a projekty ešte len prídu. Mnohé

vljevićom a zamestnancami. Spoločnosť bola založená roku 2007 a prijala automatizovaný systém na sušenie ovocia systémom osmózy s počítačovým riadením procesu. Spoločnosť zamestnáva 20 ľudí, ale otvára ďalší závod, pretože dopyt na trhu po ich výrobkoch rastie. Zhodnotil, že technológia použitá v tejto továrni je výnimočná. Návštevu Brusu ukončil obchôdzkou pálenice AS Group Igroš, ktorá sa zaoberá výrobou ovocných páleniek a ktorá roč-

projekty sú už schválené na realizáciu, čo bude mať výnimočný význam pre občanov Brusu a celého regiónu. Vučić taktiež oznámil, že na území Obce Brus bude vybudovaná plynovodná sieť, čo je projekt v hodnote 10 – 12 miliónov eur, a že budú postavené dve nové trafostanice, čo by bol tiež dodatočný stimul pre investorov. Aj na miestne komunikácie v Obci Brus bude vyčlenených pol milióna eur. V rámci návštevy Obce Brus prezident navštívil aj rodinný podnik na spracovanie ovocia a zeleniny Voni M, kde hovoril s majiteľom Vojkanom Milosa-

ne spracuje 1 000 ton ovocia, z ktorých dostane 100 000 fliaš pálenky, ktorú následne vyváža na trhovisko EÚ a SAD. „Som šťastný, že som tu v Igroši pri Bruse. Je tu pekný pohľad na Kruševac, Brus a Blace. Upomínajú ma na najlepšie obrazy z Talianska a Francúzska,“ poznamenal Vučić. Prezident na záver odkázal, že rodinné podniky, ktoré úspešne pracujú aj po niekoľko generácií, vždy môžu mať podporu štátu na zvýšenie vývozu.

získa plynovú a kanalizačnú sieť. Budú vymenené azbestové potrubia na vodovodnom systéme. Prezident nakoniec navštívil aj Obec Brus a detské strediská vo vlastníctve mesta Belehrad. Zhodnotil, že napriek mnohým oznámeniam a prísľubom z roku

Informačno-politický týždenník

Zdroj: predsednik.rs Foto: z archívu predsedníctva / Dimitrije Goll

• TÝŽDEŇ •

PREZIDENT VUČIĆ V GOLUBCI A DONJOM MILANOVCI

Obchôdzka prác na obnove štátnej cesty I. B triedy číslo 34 Pripravil: Vladimír Sabo

rezident Srbska Aleksandar Vučić 21. augusta 2021 vykonal obchôdzku prác na rekonštrukcii cesty Golubac – Donji Milanovac dĺžky 55,5 kilometra a povedal, že celá dunajská diaľnica bude obnovená do konca júna nasledujúceho roku. „Cieľom je, aby bola celá cesta z Golubca, cez Veliko Gradište, Donji Milanovac až po Kladovo, úplne nová,“ zdôraznil prezident a zopakoval, že cesty v Srbsku, najmä na východe, neboli obnovené najmenej 50 rokov. „Cesta Donji Milanovac – Kladovo bude dokončená do konca roka, po čom zostáva do júna spracovať ešte 35 kilometrov, aby bolo všetko prepojené. Po tomto vznikne fantastická dunajská diaľnica. Následne zabezpečíme aj ďalšiu infraštruktúru a zariadenia, prístav, cyklistický chodník a

podobné,“ povedal Vučić. V turizme by určite veľa prispelo na mieste, kde je Dunaj najužší, v Kazani, vo výške

Prezident Srbska Aleksandar Vučić vykonal obchôdzku prác na rekonštrukcii cesty Golubac – Donji Milanovac

310 metrov postaviť sklenený most, ktorý by spájal srbské a rumunské pobrežie. Pevnosť Ram je úžasné miesto, tam je Dunaj najširší. Pevnosť Baran,

Celá dunajská diaľnica bude obnovená do konca júna nasledujúceho roku

• TÝŽDEŇ •

ale aj pevnosť Golubac sú zrekonštruované a pracuje sa na pevnosti Fetislam, vyznelo tiež v príhovore.

„Preto sem často chodím. Pretože dokážeme veľa,“ povedal prezident Vučić a uviedol, že rekonštrukcia cesty vo východnom Srbsku stojí celkovo asi

45 miliónov eur. „Robíme veľa, tvoríme. Toto je perla Európy, nielen Srbska. O tom sa môže presvedčiť každý, kto sem príde,“ prízvukoval. Existuje aj možnosť opätovnej plavby lode z Belehradu do Kladova na budúci rok. Nakoľko bude takej iniciatívy, štát je prichystaný pomôcť a podporiť tento projekt. Okrem iného oznámili tiež, že kúpele Timok pri Bore budú otvorené už čoskoro, koncom septembra alebo začiatkom októbra. Prezident Vučić navštívil aj kláštor Tumane a poukázal na to, že povinnosťou predstaviteľov štátu je zabezpečiť lepšie cesty, komunálnu infraštruktúru a uľahčiť tak príchod našich ľudí zo všetkých častí Srbska, ale aj Čiernej Hory a Republiky Srbskej do tejto svätyne. Zdroj: predsednik.rs Foto: predsedništvo/ Dimitrije Goll

Prezident Vučić navštívil aj kláštor Tumane

35 /4974/28. 8. 2021

Týždeň PREZIDENT VUČIĆ V NOVOM SADE

Spojená trať medzi Starou Pazovou a Novým Sadom Danuška Berediová-Banovićová

O 6 mesiacov občania sa budú môcť prepravovať kompletne novou rýchlou traťou z Belehradu do Nového Sadu

a prítomnosti prezidenta Srbska Aleksandra Vučića a ministra stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Tomislava Momirovića v utorok 24. augusta bola spojená železničná koľaj cestného úseku Stará Pazova – Nový Sad, na viadukte na splavnej časti Dunaja. Tým boli slávnostne ukončené stavebné práce na tom cestnom úseku. Viadukt a tunel sú časťou prvej rýchlej trate Belehrad – Budapešť, na ktorých ruská spoločnosť RZD International zakončila stavebné práce o viac ako pol roka pred plánovanými termínmi. Práce na výstavbe viaduktu sa začali 1. novembra 2017, jeho dĺžka vynáša 3 kilometre a výška niektorých stĺpov okolo 26 metrov. Prezident Vučić vyhlásil, že sa končí veľká práca na najkrajšej časti trate od Belehradu po hranicu s Maďarskom a že sa o 6 mesiacov občania budú môcť prepravovať kompletne novou rýchlou traťou z Belehradu do Nového Sadu. Vučić tiež povedal, že nielenže je príroda pekná, ako aj veľkolepý výhľad, ale veľkolepé sú všetky objekty – galéria, viadukt a tunel a vyzdvihol, že je prešťastný, že ľudia o menej ako 6 mesiacov touto traťou budú mať na výber prepraviť sa 200 alebo 120 kilometrov za hodinu. Poukázal na to, že Srbsko od čias kráľa Milana, od roku 1878, keď sa bezprostredne začalo s výstavbou trate, mnoho stratilo a že je na čase urobiť veci, ktoré nás spoja s Európou a moderným svetom. Podľa jeho slov nasleduje veľká práca dosiahnuť dohodu o výstavbe trate Valjevo – Priboj – Vrbnica – hranica s Čiernou Horou, čo je veľmi dôležité pre západné Srbsko. Zdroj: srbija.gov.rs Foto: Tanjug

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

VAKCINAČNÁ KAMPAŇ V JAZYKOCH NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN

• TÝŽDEŇ •

PODUNAJSKÁ CESTA MEDZI INĐIJSKOU A STAROPAZOVSKOU OBCOU

Kompletná rekonštrukcia cesty Nový Slankamen – Surduk Anna Lešťanová

asť cesty medzi Novým Slankamenom a Surdukom za niekoľko týždňov bude celkom zrekonštruovaná. Toho času prebiehajú práce na postavovaní tzv. tampónov, po ktorých nasleduje ďalšia fáza – asfaltovanie. Dĺžka kompletnej rekonštruk-

cie dôležitej podunajskej cesty medzi dvomi sriemskymi obcami – Inđijskou a Staropazovskou vynáša 5,5 kilometra. Cestu najviac používajú tamojší ovocinári, ktorí vedľa nej majú zasadené rozličné druhy ovocia v ovocných sadoch, tiež tam majú chladiarenské vagóny, a tá predstavuje i najbližšiu cestnú komunikáciu medzi Staropazovskou obcou a Špeciálnou

nemocnicou Dr. Borivoja Gnjatića v Starom Slankamene. Agentúra pre akreditáciu zdravotníckych ustanovizní v Srbsku vydala Špeciálnej nemocnici pre neurologické ochorenia a posttraumatické stavy rozhodnutie o akreditácii na obdobie piatich rokov – od 24. mája 2021 do 24. mája 2026, a to z oblastí: fyzikálna medicína a rehabili-

tácia, rádiologická a laboratórna diagnostika, farmaceutická zdravotnícka činnosť, životné prostredie, ľudské zdroje, spravovanie informácií a štandardy spravovania. Asfaltovaním tejto cesty sa skončí viacdesaťročný problém, lebo cesta bola vo veľmi zlom stave. Foto: z archívu Obce Inđija

Rekonštrukcia cesty

FOTO OKO LUTERÁK A KAŠMERÍNKA. Ľudia a cirkevníci našej Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi dobre vedia, že naši farári a farárky všetky úkony: služby Božie, krstiny, prisluhovanie Večere Pánovej, sobáše, pohreby... vykonávajú v čiernej uniforme – luteráku. V slávnostné dni a vo významné sviatky si farári na luteráky obliekajú kamže. Toho roku na Turíce po hojne navštívených službách Božích v lalitskom kostole tamojšia kaplánka – administrátorka Zuzana Poničanová z vlastnej žiadosti sa objavila v kroji. Cirkevníčky jej namiesto luteráku obliekli lalitskú kašmerínku, oplecko, na hlavu položili kytku... Mnohým starším i mladým Laliťanom sa to veľmi páčilo, a tak vznikli tieto fotografie, ako i ostatné, kde sa s kaplánkou vyfotili nielen veriaci, členovia spevokolov, deti, ktoré učí náboženstvu, ale aj celé rodiny. jp • ĽUDIA A UDALOSTI •

35 /4974/ 28. 8. 2021

Ľudia a udalosti ŠIESTYKRÁT V LUGU

Cestou medu do lipového chládku Miroslava Ožvátová

užania a obyvatelia okolitých prostredí v sobotu 21. augusta sa mohli potešiť, že sa tohto roku uskutočnilo už tradičné podujatie pod názvom V lipovom chládku a medovom sládku. Ako je to už zvykom, vlastné tradičné podujatie po šiestykrát zorganizovali Kultúr-

Čelovská, predsedníčka Kultúrno-umeleckého spolku Mladosť a hybná sila tohto podujatia. „Podujatie V lipovom chládku a medovom sládku neponúka iba možnosť stretnúť a pobaviť sa s ľuďmi, ale aj možnosť utvoriť podmienky na ekonomický a kultúrny rozvoj,“ povedala Anna Čelovská. V prospech toho hovorí aj to, že sa na jednotli-

Tohtoročná ponuka na jednotlivých stánkoch

Stánok Spolku žien Usilovné včielky z Lugu

no-umelecký spolok Mladosť a Slovenský spolok žien Usilovné včielky v Lugu. Podujatie podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Obec Beočín. Prispeli aj sponzori, ako aj jednotlivci, zdôraznila Anna

vých stánkoch mohli nájsť výrobky tak z Lugu, ako aj z iných dedín: med, medové výrobky, včelárske vybavenie, výšivky, obrazy, ozdoby a iné výrobky znázorňujúce buď etno alebo iné motívy. Na jarmoku sa

Medové stánky

www.hl.rs

Aljona Nikuličevá do Lugu priniesla aj kus Ruska

Zaspievala aj Nina Kukučková

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Ponuka medu a medových výrobkov

Ozdoby a ručné práce

zúčastnili združenia, podniky a jednotlivci z Báčskeho Petrovca, Hložian, Banoštoru, Iloku, zo Selenče, Suseku, Sriemskej Mitrovice a, samozrejme, aj domáci z Lugu.

Svojou prítomnosťou toto podujatie poctili: predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová, predsedníčka Výboru pre informovanie NRSNM Anna Horvátová, riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Vladimír Francisty, predsedníčka Obce Beočín Mirjana Maleševićová-Milkićová so svojimi spolupracovníkmi, náčelník obecnej správy Sekula Petrović, zástupca predsedníčky obce Boro Predragović a predseda Miestneho spoločenstva Lug Kristián Urban. Do neskorých hodín bola ľudová veselica, na ktorej sa pri hudbe Domino bandu prítomní zabavili a pobavili.

Detský folklórny súbor Vienok z Kysáča

Nechýbal ani kultúrny program. Na nádvorí Domu kultúry na javisku sa striedali hudba a tanec. Za hudobného sprievodu Orchestríka ZŠ Jána Kollára zo Selenče pod vedením Juraja Súdiho st. odzneli nielen slovenské, ale aj ruské a srbské piesne. Okrem členov Orchestríka zaspievali aj Lužanky Nina Kukučková a Ivana Kolárová. Vo svojom kroji zaspievala aj hostka Aljona Nikuličevá, Ruska bývajúca na Slovensku. Na repertoári mala aj pieseň Po nábreží. Zatancovali aj folkloristi. Do Lugu prišli folklórne súbory z Kysáča a Hložian so svojimi mladšími a staršími tanečnými skupinami. Spev odznel aj v podaní hložianskeho ochotníka. Celovečerný program moderoval Miroslav Gašpar.

Lužanka Ivana Kolárová v sprievode Orchestríka zo Selenče

KOS Jednota Hložany

Anna Čelovská, predsedníčka Kultúrno-umeleckého spolku Mladosť

• ĽUDIA A UDALOSTI •

35 /4974/ 28. 8. 2021

Ľudia a udalosti MIESTNA ORGANIZÁCIA PENZISTOV V PADINE

Zapojili sa do osláv výstavou obrazov Olinka Glóziková-Jonášová

piatok 20. augusta sa začali oslavy Padiny, ktorými si pripomenuli 215. výročie príchodu prvých osadníkov do tejto dediny. Miestna organizácia penzistov v Padine sa do osláv Dňa Padiny zapojila umeleckou výstavou, v rámci ktorej predstavili tvorbu maliarov, členov MOP Jána Bačúra, Michala Povolného, Pavla Povolného-Juhása, Anny Kotvášovej, Anny Tótovej, Martina Markuša a Slađany Šuľovej. Výstava je nainštalovaná v priestoroch MOP a slávnostne ju v piatok otvoril Ján Koreň, predseda Obecného združenia penzistov, ktorý vyjadril potešenie z toho, že sú penzisti aktívni a že konajú toto podujatie a podobné podujatia. „Prvou asoci-

áciou penzistov je starý človek, motnej Miestnej organizácii penktorý sedí doma a nevenuje sa zistov v Padine, ktorá pôsobí od žiadnym aktivitám. Poviem vám, decembra roku 2015, hovoril že nie je celkom tak. My máme predseda Ján Šuľa: „Toto je naša členov chtivých, aktívnych, kto- prvá, ale snáď nie aj posledná rí maľujú, píšu, venujú sa spevu a športovým aktivitám, cestujú a majú všelijaké koníčky. Obecné vedenie s nimi a konk rétne teda aj s padinskou Miestnou organizáciou penzistov veľmi pekne spolupracuje a podporuSpoločná fotografia umelcov a vzácnych hostí: je všetky ich akti- (stoja zľava) Ján Šuľa, Anna Tótová, Anna Kotvity,“ poznamenal vášová, Pavel Povolný-Juhás, Slađana Šuľová a Martin Markuš; (sedia zľava) Janko Kolárik, Koreň. Marijana Melišová a Petar Višnjički Predtým o sa-

SPOLOK ŽIEN V PADINE

Zachráňme pred zabudnutím omaľované taniere O. Glóziková-Jonášová

rámci osláv Dňa Padiny sa v piatkový podvečer 20. augusta uskutočnilo slávnostné otvorenie tematickej výstavy Zachovajme od zabudnutia omaľované taniere. Pod organizáciu sa podpisuje Spolok žien v Padine.

Najprv sa v etnodome slova ujala Elenka Haníková, predsedníčka Spolku žien v Padine a skrátka predstavila výstavu, ako aj tradíciu omaľovávania tanierov, ktoré nie je príznačné iba pre slovenskú menšinu. Na úvod privítala vzácnych hostí – Marínu Tomanovú, náčelníčku Juhobanátskeho obvodu, Petra Višnjičkého, zástupcu

Spolok žien v Padine so vzácnymi hosťami výstavy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

výstava obrazov insitných maliarov, našich členov. Veľmi sa z nej tešíme a ďakujeme všetkým, ktorí sa pričinili o jej organizáciu,“ povedal Šuľa a podotkol, že insitný maliar Pavel Povolný-Juhás pri tej príležitosti tejto organizácii daroval obraz. Na výstave je sprístupnená desiatka obrazov a svojou prítomnosťou ju poctil aj Petar Višnjički, zástupca predsedu Obce Kovačica, Mariana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica, a Janko Kolárik, predseda Miestneho spoločenstva v Padine. V slávnostnom bode výstavy účinkovali mladí nádejní hudobníci Dušan Ďuriš a Žan Hlavatý, kým slávnostnú vernisáž moderoval Janko Hološ. Haníková okrem iného povedala, že členky spolku každoročne organizujú podobné tematické výstavy a podľa jej mienky omaľované taniere sú súčasťou slovenskej tradície a údajne každý dom v Padine ich s hrdosťou chráni pred zabudnutím. Dnes je to však raritou. Výstava bola popretkávaná

predsedu Obce Kovačica, Marijanu Melišovú, asistentku predsedu Obce Kovačica, Zlatka Šimáka, obecného ombudsmana a podpredsedu NRSNM, Janka Kolárika, predsedu Miestneho spoločenstva v Padine, a Draganu Latovljevovú, riaditeľku Turistickej organizácie Obce Kovačica. Výstavu ručne omaľovaných tanierov Niektoré taniere sú ozajstné umelecké diela otvorila Marína Tomanová, ktorá vo svojom príhovore hudobnými bodmi v prednese podotkla, že táto výstava, ale aj speváčky Alenky Kotvášovej a celková práca padinských žien je harmonikára Vladimíra Halaja dôkazom, že sa slovenská kultúra a recitáciou Ivety Galasovej, za a tradícia v Padine chráni. Podľa moderovania Ivany Čapovej-Poslov Tomanovej tradícia predsta- volnej. vuje ten správny a pevný základ Výstava je realizovaná za pomona vytváranie nových hodnôt ci Obce Kovačica, TOOK a Miesta novej kvality spoločnosti. neho spoločenstva Padina.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

z osláv v Padine

Výtvarný tábor a štyri výstavy O. Glóziková-Jonášová

sobotu 21. augusta v priestoroch ZŠ maršala Tita v Padine prebiehal jedenásty výtvarný tábor invalidov práce z Banátu, ktorý dávno prerástol hranice banátskych organizácií, ako bol pôvodne zamyslený. Svojou kvalitou a organizáciou lákal účastníkov z celej krajiny, a neraz i zo zahraničia. Na tohtoročný jednodňový výtvarný tábor do Padiny, ktorý roky úspešne zastrešuje Obecná organizácia invalidov práce Kovačica, prišlo 50 maliarov zo všetkých obecných organizácií

Autorky výstavy ručných prác s obdivovateľkou výšiviek: (zľava) Anna Markušová, Katarína Šuľová a Zuzana Ďurišová

kým dobrá nálada a príjemné tvorivé ovzdušie. Vzniknuté diela na tohtoročnom tábore budú verejnosti predstavené na dvanástom ročníku. Súčasťou tábora boli až štyri výstavy, ktoré hneď zrána po príchode účastníkov aj otvorili. Prvá bola výstava obrazov, ktoré vznikli na desiatom tábore, Tábor svojou účasťou každoročne podporujú čiže na tábore, aj padinskí insitní umelci; na snímke sú insitné ktorý sa konal maliarky z Padiny: (zľava) Vesna Kucháriková v roku 2019, keďže a Anna Kotvášová sa vlani tábor pre pandemickú situáciu nekonal. invalidov práce v Banáte, ale aj Na výstave bolo prezentovaných hostia zo Sriemskych Karloviec, Nového Sadu, Báčskeho Petrovca vyše 60 obrazov rôznych techník, a Obrenovca. Účastníci tábora sa sem dostali prostredníctvom prihlasovania a jedinou podmienkou účasti bolo darovať jeden obraz, najčastejšie práve ten, ktorý vznikne na tábore, organizátorovi. Pre Vyšívaná padinská kacabajka na ažúrku účastníkov boli zabezpečené plátna, príbor na žánrov a motívov. Všetky diela maľovanie, teda farby a štetce, zostávajú v zbierke Obecného občerstvenie, obed a predovšet- združenia invalidov práce. Ďalej • ĽUDIA A UDALOSTI •

covanie všetkých šachových figurín a šachovej tabule potrebujem aj celý rok. Je to postupná práca, ktorá si vyžaduje prejsť niekoľkými fázami, takže ak do roka, vedľa mojej práce, vypracujem jeden set, som veľmi rád. Zatiaľ je to iba mojím koníčkom,“ prezradil skrátka autor výstavy. V rámci výtvarného tábora bola otvorená aj prvá samostatná výstava obrazov maliarky Anny Tótovej. Úvodné slovo na otváracom programe tábora a výstav patrilo Martinovi Ďurišovi, predsedovi Obecnej organizácie invalidov práce. Prítomných pozdravila aj Mariana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica, kým o maliarskej ceste Anny Tótovej úryvok z katalógu z pera Vladimíra Valentíka, výtvarného kritika, prečítala jej vnučka: „Hoci Anna Tótová začala maľovať

si prítomní mohli pozrieť výstavu ručných prác predovšetkým výšiviek sestier Anny Markušovej a Zuzany Ďurišovej. Najväčšiu pozornosť na tejto výstave vyvolalo vyšívanie tzv. technikou na ažúrku. Zručnosti vyšívania touto technikou už sotvakto pozná a toto bola mimoriadna príležitosť pozrieť si tento druh výšivky. Vedľa tejto výstavy sprístupnePavel Povolný-Bido pri svojich unikátnych ná bola aj výstava exponátoch ručne vyrobených šachových figurín autora Pavla a vystavovať relatívne neskoro Povolného-Bida. „Každá jedna a nemaľuje iba na plátno, ale aj figurína je unikátom. Na vypra- na tekvice a úžitkové predmety, jej tvorbu charakterizuje úprimný, opravdivý insitný prejav a zaslúži si pozornosť širokej verejnosti. Samostatná výstava je jeden zo spôsobov, ako to dosiahnuť.“ Výtvarný tábor v Padine sa konal za finančnej pomoci Ministerstva pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky, Obce Kovačica, početných sponzorov a dobrovoľnej práce dvadsiatich členov spomenutej organizácie, Prvá samostatná výstava je spôsob, povedal na záver organizáako sa predstaviť širšej verejnosti (na snímke: autorka výstavy Anna Tótová) tor Martin Ďuriš. 35 /4974/ 28. 8. 2021

Ľudia a udalosti NEDEĽNÉ OSLAVY DŇA PADINY 2021

Za tajomstvom dobrého guláša Stevan Lenhart

ôznorodosť programu tohtoročných padinských osláv vrcholila v nedeľu 22. augusta, keď sa do Športového strediska Dolina už od ranných hodín, a potom aj v priebehu celého dňa zhŕňal veľký počet domácich a hostí. Každý v ten deň prišiel za niečím do Padiny, ale väčšina sa sústreďovala okolo populárnej

V tomto roku na Gulašiáde súťažilo 38 kotlíkov, ktorých obsah hodnotila trojčlenná kuchárska komisia v zložení: Pavel Vereský (predseda), Ján Pavela a Pavel Petráš. Všímali si najmä chuť, farbu, hustotu, vôňu a celkový výzor pripravených jedál, aby nakoniec rozhodli, že najlepší guláš v tomto roku uvarila skupina združených miestnych spoločenstiev Idvor – Kovačica – Padina, ktorých predstaviteľom

pa. Poháre a medaily najlepším v mene hlavného organizátora Gulašiády (a ním bol Futbalový klub Dolina) odovzdal Ján

týchto hračiek vznikla v spolupráci s mojím vnukom, a preto som ich pomenoval Dé-Vé, čo je skratkou pre Dedo a vnuk,“

Anna Valentová a Zuzana Dugová na Jarmoku umenia

Poháre a medaily pre tvorcov najlepších gulášov

Gulašiády, tradičnej súťaže vo varení kotlíkového guláša, ktorá oficiálne štartovala o 10. hodine. „Tajomstvo dobrého guláša je v samom kamarátení, a preto sa tu každoročne stretávame so svojimi priateľmi, spolu varíme a jednoducho trávime príjemné chvíle,“ povedal nám Ondrej Tomeček, ktorý sa na Gulašiáde zúčastňuje už mnoho rokov ako predstaviteľ ekipy Mala Kina. „Toto meno sme si vybrali preto, lebo sa k nám postupne pripájajú aj naše deti, a tak nás je v skupine čoraz viac, takmer ako Číňanov... Každý rok si na účasť na Gulašiáde vytlačíme aj tričká s nadpisom našej ekipy. V minulosti sme občas získali aj nejakú cenu za uvarený guláš, ale cieľom je predovšetkým byť v dobrej spoločnosti.“ 14

www.hl.rs

Ondrej Tomeček hovorí, že hlavným cieľom je kamarátenie

sa teda do rúk dostala prvá cena, pokým druhú cenu získala ekipa Kedy srećković a tretiu INK Chalu-

Informačno-politický týždenník

Povolný, člen organizačného výboru osláv. * Do programu bol zaradený aj Jarmok umenia, na ktorom svoje práce návštevníkom predstavili výrobcovia všelijakých ručných prác, výšivkárky a remeselníci. Medzi nimi boli aj dve staršie Padinčanky, Zuzana Dugová a Anna Valentová, ktoré zdieľali spoločný stánok. „Na tieto veci používam farebný pamuk podľa vlastného výberu, ktorý si zaobstarávam v predajniach v Belehrade,“ hovorí teta Dugová, kým ochotne ukazuje svoje vyšívané výrobky. Jej spoluobčianka Valentová vystavila kacabajky, oplecká, gecele, slovenské košele a podobne. Obidve priniesli tieto veci po prvýkrát na Jarmok umenia a prišli sa presvedčiť, aký je záujem ľudí. Mladí ľudia vraj tieto vyšívané a tradičné šaty už vôbec nenosievajú, iba ak na folklór... Na Jarmoku umenia sa zúčastnil aj Ján Žolnaj starší z Kovačice, ktorý na svojom stánku vystavil unikátne drevené hračky zo súkromnej dielne. „Výroba

vysvetľuje pán Žolnaj. „Okrem rôznych figúrok vyrábam aj drevený abakus, čiže počítaciu tabuľku, tiež mám všelijaké paličky a okrasné predmety, ako aj abstraktné hračky nekaždodenného tvaru. A pre túto oslavnú príležitosť som vytvoril aj prí-

Komisia si všímala najmä chuť a farbu

vesky s nadpisom Padina. Rád hovorievam, že môj stánok je venovaný všetkým generáciám od 9 do 999 mesiacov.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

bez hraníc pre deti sme zverili našej športovkyni Andrijane Trnovskej. Zúčastnilo sa 25 detí a boli to rôzne hry s vodou. Všetci dostali diplomy za účasť a tešili sa z toho. O rok budú pravdepodobne aj nejaké iné odmeny. Druhú časť tejto akcie – Hry bez

* Počas nedeľných padinských osláv z letného javiska v Športovom stredisku Dolina sa po celý čas reprodukovala slovenská hudba, ktorá od 18. hodiny mala aj osobitné pásmo Na ľudovú nôtu. O 21. hodine sa začala Ľudová

Pri kotlíku mládežníckej skupiny Squad

* Od roku 2006 v rámci osláv Dní Padiny pravidelne býva aj Tortiáda v realizácii členiek domáceho Spolku žien. „Toto je už 15. Tortiáda a naše členky tentoraz pripravili dvanásť tort,“ povedala nám Elenka Haníková, predsedníčka Spolku žien. „Ide o rôzne druhy tort: najväčší zá-

rázu, ale záujem návštevníkov bol aj tentoraz veľmi veľký.“ Okrem prípravy tort členky padinského Spolku žien tiež súťažili o najlepší kotlíkový guláš a na svojom jarmočnom stánku ponúkali herovky a varené buchty. * Tohtoročnou novinkou v oslavnom programe boli Hry bez hraníc, ktoré prebiehali na futbalovom ihrisku FK Dolina. „S ohľadom na to, že účastníkmi Gulašiády sú zväčša chlapi, rozhodli sme sa tentoraz usporiadať aj nejakú dodatočnú zábavnú

Zuzana Kotvášová a Boris Durgala hovoria, že Hry bez hraníc mali dobrý ohlas

hraníc pre ženy – mal na starosti športovec Boris Durgala a on si v príprave niektorých hier

veselica a do tanca hral padinský harmonikár Vladimír Halaj spolu s vokálno-inštrumentálnou skupi-

Medzi účastníkmi boli aj členovia ekipy Binguľa

Padinsko-hložianska hudobná spolupráca: Vladimír Halaj a Struhárovci

ujem je vždy o dobošku, a preto ich tentoraz boli tri, ale tiež sa ponúkali aj plazmová, malinová, nesquiková, reforma, figová, študentská, jaffa torta, lieskovcová... Obvykle sa táto naša akcia usporadúva v nedeľu popoludní ako záverečná časť Gulašiády, a tak bolo aj tentoraz. V tomto roku však Tortiáda nebola súťažného

na pomoc povolal aj kuchára Daniela Farkaša. V týchto hrách bolo dvanásť účastníčok, ktoré súťažili v behu a rýchlom krájaní zeleniny. Napriek tomu, že prvé Hry bez hraníc nemali reklamu a boli ohlásené len na plagátoch osláv, celá akcia dopadla dobre a spokojní sme s ohlasom,“ uzavrela Zuzana Kotvášová.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Dvanásť tort na 15. Tortiáde

akciu pre deti a pre ženy,“ poznamenala Zuzana Kotvášová z organizačného výboru osláv Dňa Padiny. „Organizáciu Hier

nou Struhárovci z Hložian. Táto ich hudobná spolupráca mala v daný večer vlastne premiéru a zahrali široký repertoár slovenskej ľudovej hudby, vrátane niektorých piesní Kandráčovcov a Kollárovcov. Ako to obvykle býva, oslavy sa končili pri hudbe a neskoro v noci...

35 /4974/ 28. 8. 2021

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Odmena najúspešnejším žiakom – odchod na Korfu Anna Lešťanová

obdobie pobytu srbského vojska na ostrove Korfu v rokoch ajúspešnejší žiaci zo zá- 1916 – 1918. kladných škôl StaropaPri tejto príležitosti prednezovskej obce v nedeľu dávnom v budove ZO Stará Pa22. augusta odcestovali na gréc- zova bola tlačovka, na ktorej o ky ostrov Korfu v rámci projektu úspešnom pokračovaní projektu hovorili Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, a Dimitrije Stikić, predstaviteľ SPC. Žiaci, ktorí na Korfu odcestovali tohto roku, a ich rodičia mali príležitosť dozvedieť sa viac o tomto medzinárodnom letnom kempe. Tohto roku vo všeobecnej konkurencii pre cestovanie na Korfu sú zvolení najlepšie umiestnení žiaci na súbehoch časopisu Svetosavsko zvonce, najúspešnejší žiaci náboženstva z Republiky Srbskej, Federácie BaH a Čiernej Dimitrije Stikić (zľava) a Đorđe Hory, ako aj žiaci generácií Radinović základných škôl z územia Staropazovskej obce a bePo stopách našich predkov, ktorý lehradskej Obce Palilula. Ako realizuje Patriaršia Srbskej pravo- to býva tradíciou, tentoraz na slávnej cirkvi za podpory Obce Korfu odcestovalo niekoľko deStará Pazova. Po vlaňajšej pauze siatok žiakov. spôsobenej koronavírusom najPredseda Radinović uviedol, úspešnejší žiaci odcestovali na dvojtýždňovú výchovno-praktickú exkurziu. Príležitosť, aby sa v projekte zúčastnili aj žiaci z Obce Stará Pazova, je výsledkom viacročnej spolupráce tejto sriemskej obce s patriaršiou, presnejšie s pravoslávnym časopisom pre deti Svetosavsko zvonce. Projekt sa realizuje od roku 2012. Ide o jedinečnú akciu, prostredníctvom ktorej sa žiaci edukačným a praktickým spôsobom zoznamujú s dejinami prvej svetovej vojny, tradíciou, jazykom, vierovyznaním, s osobitným Pred odchodom z Belehradu dôrazom na uvedené historické

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Stretnutie v budove ZO Stará Pazova pred odchodom na Korfu

že sú v obci veľmi hrdí na tento projekt, ktorý si o rok pripomenie už desiate výročie úspešnej realizácie. Prízvukoval tiež: „Obec Stará Pazova vždy finančne podporí tento projekt a je to jedna krásna spolupráca medzi lokálnou samosprávou, cirkvou a štátom.“ Predseda Radinović od Srbskej pravoslávnej cirkvi dostal aj najvyššie uznanie – Medailu svätého Sávu. Podľa slov predsedu obce od najúspeš-

nejších sa najviac i očakáva a rozvojom hospodárstva v našej obci máme čoraz väčšiu potrebu zamestnať odborníkov v nových a súčasných povolaniach, a preto počítame s vami. D. Stikić sa verejne poďakoval Đ. Radinovićovi za doterajšiu výnimočnú spoluprácu a povedal, že úspech tejto spolupráce sa vidí cez to, čo najlepšie Pazova dáva – mladých a úspešných ľudí, ktorí jedného dňa preberú dôležité miesta a zodpovednosti v našej spoločnosti. Tohto roku 22. augusta na Korfu odcestovali najlepší žiaci z dvoch generácií, predminulého a minulého školského roka. Doteraz prostredníctvom projektu Po stopách našich predkov na gréckom ostrove zo Staropazovskej obce pobudlo 70 najúspešnejších žiakov. Pred odchodom z Belehradu pre všetkých cestujúcich usporiadali kratšiu modlitbu v tamojšom kapitulnom kostole. Foto: z archívu Obce Stará Pazova a SPC

• ĽUDIA A UDALOSTI •

AKTUALITY Z KULPÍNSKEHO CIRKEVNÉHO ZBORU

Ambiciózne, ale reálne plány Anna Francistyová

eľké investičné práce na kulpínskom evanjelickom chráme Božom sa začali už vlani. Ako sme v našom týždenníku už písali, nejde o rekonštrukciu, lebo po tejto akcii prakticky všetko zostáva tak, ako bolo, iba bude vynovené, a orientačný termín na jej ukončenie je rok 2029. Je to rok osláv 150. výročia kulpínskeho kostola. Na také oslavy treba myslieť načas, preto ešte pred dvomi rokmi Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., kulpínsky farár a teraz už i biskup SEAVC, inicioval a celocirkevný konvent schválil orientačný plán úprav. Vlani sa urobilo veľmi veľa. Najprv bola upravená bezbariérová prístupová dráha ku kostolu a hneď aj ohrada. Práce na samotnom kostole sa začali od strechy, kde boli nainštalované snehové zachytávače, vymenená a doplnená bola sieť odkvapových rúr. Vo vnútri opotrebované kachličky a staré tehly boli vymenené za mramor z Talianska, pod lavicami je teraz drevená podlaha. V rámci generálnej úpravy podlahy postavených bolo 7 vrstiev izolačných materiálov, čo je významný moment, lebo 140 rokov sa s podlahou nerobilo nič. Hneď boli urobené aj predbežné práce v ústrety inštalovaniu ústredného vykurovania – montáž rúrok pod mramorom, ktoré bude na plyn, ale nie podlahové, iba pod lavicami. Vlani bol aj generálne upravený oltár, majstri zo Slovanu paralelne robili aj sokel okolo chrámu z vonkajšej strany fasády, aj fasádu na dolnej časti kostola. „V tomto duchu pokračujeme aj v tomto roku a najbližšie nás čaká ten istý sokel z vnútornej strany. Vyložený bude zeleným mramorom z Talianska, ktorý je aj na podlahe,“ povedal nám v týchto dňoch farár a biskup J. Javorník. „Aj márnica prišla na rad: upratali • ĽUDIA A UDALOSTI •

sme ju, izolovali a vybetónovali vnútri. Zhodou okolností sme podpísali zmluvu na ďalších päť rokov o prenajímaní cirkevnej pôdy za veľmi prijateľnú cenu.

Kulpínsky evanjelický kostol je na takom špecifickom vyvýšenom mieste, preto sú tu aj schody a teraz aj bezbariérové prístupové dráhy

Verím, že aj na nasledujúce roky budeme môcť tých 20- – 30-tisíc eur do chrámu Božieho vkladať. Môžeme teda plánovať ďalšie fázy. Najbližšie bude výmena všetkých troch dverí, lebo nové budú do novembra hotové. Potom sa bude treba venovať laviciam. Vlani boli po častiach popílené, aby sa mohli vyniesť von z chrámu, lebo pôvodne boli zabudované do jednej hrady priamo na miesto v chráme. Teraz ich treba adaptovať do terajšieho priestoru. To sú plány na nasledujúci rok. Paralelne sa finalizuje vykurovanie, aby sme aj v zime služby Božie mohli mať v chráme a nie v modlitebnici. Tie záverečné fázy by sme mali urobiť jedným dychom a do ďalšej zimy by sme ich chceli mať za sebou.“ V ďalších plánoch sú okná. Bude to však veľmi tvrdý oriešok. Pamiatkový ústav totiž radí (nemôže rozkázať, lebo tento chrám nie je pod ochranou štátu), že okná musia byť z dreva. Vitráže, ktoré na oknách teraz sú, si Kulpínčania

chrómovaný alebo z nejakého iného materiálu, ktorý by sa dal ešte pozlátiť. Ale do krížika sa treba dostať, veľa prízemných prajú zachovať. Keďže je na kos- vecí treba dovtedy riešiť...“ tole 15 okien, bude to závažná Veríme, že v tomto svornom položka v tomto investičnom cirkevnom zbore bude i naďalej maratóne. Ale keď sa aj okná dosť síl a vzájomného porozumevymenia, bude v zime v chráme nia, aby v tomto smere vytrval ešte teplejšie. Potom vraj, logicky, do konca. Ale sú to kapitálne nasleduje líčenie chrámu. Orna- investície, spomínajú sa veľké mentika sa najpravdepodobnejšie sumy peňazí... zopakuje, lebo vedenie zboru „Vlani sme do kulpínskeho kosa samotní cirkevníci nechcú meniť tola vložili 55-tisíc eur... Dostalo sa tradíciu a nápady svojich predkov. mi takej poznámky, že som teraz „Potom nás čaká vonkajšok: ako biskup ,prehodil’ peniaze do fasáda v apsidálnej časti,“ pred- svojho cirkevného zboru. Možno kladá nám kapitálne plány náš by to niekto urobil, ale ja nie som spolubesedník. „Odborníci hovo- taký človek a tých 55-tisíc eur sú ria, že je v chúlostivom stave, ale kulpínske peniaze! Samozrejme, musí počkať, kým sa tieto životne že Kulpín dostane to, čo dostať dôležité fázy neurobia. Asi v roku má, podľa určitej štruktúry, teda 2028 by malo prísť na rad samot- tak ako ostatné cirkevné zbory. né priečelie chrámu. Ukáže sa, či Ale to, že tieto peniaze boli vlani nám financie poslúžia. Ambície v cirkevnej pokladnici, je zásluha máme, aby sme kostolnú vežu dali našich presbyterov, nášho celodo medi, ktorá vydrží aj 100 – 150 zborového konventu a našich rokov. Ak nebudú peniaze, tento ľudí, že platia členské 15 eur. Neplech, ktorý je zatiaľ v dobrom museli by, mohli by sme aj s 10 eurami fungovať, ale ľudia sa zaviazali, že do roku 2029 budú platiť 15 eur, z čoho 5 eur ide na chrám. Kulpínsky cirkevný zbor si vďaka veľmi múdrej finančnej politike naakumuloval 55-tisíc eur. Tá vlaňajšia fáza kole ľuďom oči, ale my máme aj cirkevnú pôdu...“ vysvetľuje biskup a farár Javorník a dokladá: „V tejto chvíli máme napríklad naakumulovaných i 450-tisíc dinárov v Dome smútku, ktoré Na jednej z tohtoročných pracovných akcií v každej chvíli môžekulpínski cirkevníci vyvŕtali studňu vo far- me v prípade potreby skom dvore a vybetónovali k nej chodník použiť. To sú tie 2 eurá, ktoré sa ročne platia. stave, iba ofarbíme, a to do čierna. Možno bude treba líčiť, rekonIste budeme múdrejší, keď tomu štruovať, meniť odkvapové rúry. príde čas... A radosť budeme mať, To je tá múdra cirkevná finančná keď sa dostaneme k samotnému politika v Kulpíne.“ krížiku. Chceli by sme položiť Foto: z archívu J. Javorníka nový kríž. Priali by sme, aby bol a autorka 35 /4974/ 28. 8. 2021

Ľudia a udalosti Z ČLÁNKOV ELENY M. ŠOLTÉSOVEJ (4)

Úloha Živeny

Miroslava Ožvátová

máji sme si pripomenuli sté výročie založenia Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. V tom kontexte boli uverejnené niektoré listy a články popredných žien slovenskej spoločnosti. Na šírenie osvety a vzdelania medzi slovenskými ženami slúžili Almanach Živeny (od 1872), prvý ženský časopis Dennica (od 1898) a Letopisy Živeny (od 1896). Uvádzame článok, ktorý bol uverejnený v časopise Živena s podtitulom: Výťah z reči, ktorú predniesla podpredsedníčka pani Elena Šoltésová na Valnom zhromaždení dňa 5. augusta 1885. Hlavný účel Živeny je pestovanie dobrej, našim pomerom primeranej výchovy dcér našich, prostriedkom založiť sa majúceho vychovávacieho ústavu, v ktorom mali by dcéry naše v duchu svojskom, v reči materinskej prijímať známosti do života potrebné. O velikej dôležitosti takého ústavu pre nás hovoriť netreba. Vieme i tak, že bol by on základom nášho najvlastnejšieho mravného a duševného žitia, a s tým spolu i nášho národného bytia, poneváč tým odchovali by sa pre budúcnosť ženy opravdu vzdelané, lebo vo svojskom, prirodzenom im duchu odchované, zošľachtené, ktoré podľa toho riadili by dom svoj, a spoločenské kruhy a deti svoje hneď od počiatku viedli by čo vzdelané, umné matky k poznaniu svätej, nespotvorenej pravdy a k zoškliveniu si živých, chlebárskych zásad terajšieho prúdu sveta — akonáhle z povrchnej, klamlivej podstati, na akej teraz spočíva výchova slovenských žien, prestúpili by sme na pravú, prirodzenú, na pevnú svojskú postať. Toto prestúpenie diať by sa malo skrze Živenu; žiaľ, že predbežne ešte nemôžeme dôjsť k tomu, akokoľvek je tento záujem náš oprávnený a veru – vidí Boh – nie neskromný, tým menej ku škode iných vedúci. Prečo to nemôžeme, vieme všetci. Na nás nie je chyba, bo zaujatosť je tu, mnohí vďačne by sme obetovali, čo by vec vyžadovala. Čo nás hatí, to je, že cítime, akonáhle dosiahli by sme prvého úspechu, bol by nám neprajnou rukou zmarený a možnosť k ďalším úspechom odňatá. Táto obava ujíma nám podnikavosti; dá Boh ale, že nie nadlho. Pri všetkých nerestiach a prekážkach iste dožijeme sa požehnaného dňa. Aby však spolok náš aj dovtedy nehlivel, chce sa pokúsiť nahradiť nám to, čo by nám škola poskytnúť mala, iným spôsobom, a síce vydávaním kníh poučného a zábavného obsahu. My trpíme na nedostatok našských kníh; potrebu čítania však cítime tak ako aj tí, čo majú toho nadostač. Z toho nasleduje, že potrebu tú kryjeme knihami cudzími, čo pod mierou a pri dobrom výbere nebolo by na odsúdenie; – ale my v mnohých prípadoch

www.hl.rs

robíme to bez výberu a vo veľkej, škodnej nám miere. U nás v tomto ohľade vývodí spisba nemecká, ktorá bohato vyvinutá, vstave je každému dľa chuti a náklonnosti poskytnúť zábavu, pôžitok a poučenie, pre čo má veliké zástupy prívržencov i mimo Nemecka a upevňuje tam svojho ducha i svoju reč. Pravda, že v spisbe nemeckej jest mnoho krásnych, skvelých diel, ktoré čistý pôžitok poskytnúť, zošľachťujúco účinkovať môžu. Tým viac však jest kníh nedobrých, nezáživných, ktoré viac-menej škodlivo účinkujú. Je to prirodzené. Veľká spisba nemôže byť kontrolovaná, tam pracuje nekonečne mnoho síl, každá dľa svojho dobrozdania. Každá kvitne svojím vlastným kvetom, nie div, že často vyskytujú sa tam i kvety otravné, a keď aj niektoré nie sú zrovna otravné, ale vôňa ich je nezdravá. A najhoršie je, že dobré od škodných nie každé oko je vstave rozoznať. Ba práve otrava v zábavnom čítaní lahodieva našej chuti, my vyhľadávame ju a potom tak presiakneme ňou, že nie sme viacej vstave sprostiť sa jej. Takou otravou, účinkujúcou zvlášť na duševnú ústrojnosť žien, je nezdravý cit, javiaci sa v príkrom, na ničotách ľpejúcom citlivkárstve, v prázdnom rojčení, v neužitočnom trudení a nervóznom rozladení. Toto všetko vo veľkej miere zaplavuje spisbu nemeckú a iste častejšie dostáva sa nám do rúk než jej bezúhonné diela. A to všetko je škodné, nezdravé, lebo zapríčiňuje nespokojnosť so životom, nie pre skutočné jeho biedy, s ktorými každý človek statne mal by počítať; lež pre premrštený cit, ktorý stratil schopnosť ponímať život zo zdravej, triezvej jeho strany, ale hľadá v ňom uskutočnenie nemožných, nezdravých svojich snov. Nuž, majmeže sa teda na pozore, nedajme cudzote skazne vplývať na seba. Menovite chráňme

Informačno-politický týždenník

sa takrečenej „krvavej“, senzačnej spisby, lebo tá môže mať len zlé účinky. Také dielo čítať vždy svedčí o nevyvinutom rozhľade a nezdravom vkuse. Zdravým umom a citom nadaný človek s odporom odvráti sa od čítania, ktoré, trebárs jak rafinované a v peknej rúške, špekuluje na temnú stranu duše jeho. My len osvedčené dobré diela zadovažujme si zo spisieb cudzích. Predovšetkým ale podporujme všemožne spisbu svoju. Kým z cudzobažnosti, márnivosti alebo nedbalosti slúžime záujmom cudzím, dotiaľ pre seba nenazbierame ničoho, čo tvoriť by mohlo náš duševný blahobyt; z čoho čerpali by sme spokojnosť vnútornú a pre čo vážnosti a úcty vydobyli by sme si u sveta. Preto zaiste bola by nám veľká pomoc načase, keby Živena poskytovala nám vždy dobré, záživné, našské čítanie; žeby sme tých málo od všednej práce slobodných chvíľ, ktoré venovať môžeme duševnému pôžitku, nestrávili nemilobohu čítaním hlúpych alebo zrovna škodných, ale aby sme mali na čítanie diela, ktoré, ovšem, zabavia, vyrazia a pôžitok poskytnú – ktoré ale ešte k tomu aj naďalej zanechajú dojem zošľachťujúci. Moc vplyvu zábavného čítania je vyskúsená, ako zlé spisy záhubne, tak dobré dobre účinkujú. Známe je, že duch vnímavý už samým čítaním dobrých spisov, i bez výučebnej pomoci, vstave je vyšinúť sa na vysoký stupeň duševnej vzdelanosti. Nám, ženám, práve školskej výučby málo sa dostáva, hľaďme teda vzdelanie svoje doplniť dobrým čítaním. Tento spôsob vzdelávania sa z dobrých zábavno-poučných diel je pre ženy už i preto zvlášte vhodný, že ním vplýva sa viac na cit než na um – a veď cit pravý, neskazený je vlastne dušou ženy. Ju k všetkému najprv cit vedie, um len za ním ide a stopuje ho. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Poviete snáď, že preto tie mnohé nezriadenosti v počínaní si žien! – Možno, ale práve preto treba, aby na výchovu, na vzdelanie citu ženského obrátil sa zvlášte bedlivý pozor, žeby nebol náchylný k poblúdeniu. Žena srdca opravdu šľachetného, trebárs by i nemala vedeckého a svetského vzdelania, predsa omnoho vyššie stojí než iná vedecky a svetsky vzdelaná, ale cituprázdna. No preto i k zošľachtenému, bohatému citu ženy vzácnym prídavkom je vzdelaný um. Keďže teda pre ženy vôbec dôležitá je spisba zábavná, tým dôležitejšia je ona zvlášte pre nás, slovenské ženy, ktoré nemáme ani len jedinej vyššej školy. My len pomocou spisby môžeme sa slovensky vzdelávať, teda už aj preto máme ju podporovať. Spisba je výkvetom ducha ľudského; jestliže teda my, ženy slovenské, nechceme zostať bezduchými, nuž chápme sa práva a povolania svojho starať sa aj o spisbu, nakoľko to z nás vystane a nám prísluší. My tiež máme túhu po vyššom a sme duchom obdarené od Boha; nedajmeže teda tomuto najvyššiemu daru zakrnieť, ale pestujme ho svedomite. Najbližšou povinnosťou v tomto ohľade nám je, aby sme pilno čítali slovenské knihy a časopisy. Čítajme však tak, aby sme tým domáce svoje povinnosti ani za mak nezanedbávali, veď dá sa to tak zariadiť, aby nám popri povinnostiach vždy ešte kus času zbývalo k ušľachtilému vyrazeniu mysle. Čítajme i vážnejšie poučné veci, aby aj um mal trochu zaneprázdnenia, nie len cit a fantázia. Pamätajme, že kým mnoho nečítame vo svojej materinskej reči, dotiaľ neosvojíme si ju dokonale, t. j. neosvojíme si ju v jej vyššom, vytríbenom spôsobe, ale bude i naďalej, tak ako posiaľ zhusta bývalo, že v rozhovore slovenskom, my, ktoré rástli sme pri zvukoch slovenčiny, predsa nevieme nájsť pravých výrazov a chytro utečieme sa k reči cudzej, vpletajúc z nej slová do našej, na spôsob kocúrkovský. A tomu vyhnúť je predsa vážnou povinnosťou každej Slovenky. Keď už raz máme to nešťastie, že nemôžeme požívať to dobrodenie dôkladného školského učenia sa svojej materinskej reči, tým naliehavejšou povinnosťou nám je vycvičiť sa v nej a poddajnou si ju urobiť mnohým čítaním. Slovensky čítať, reči svojej súkromne sa učiť a v nej seba vzdelávať, to nezabráni nám nikto. Reč svoju máme od Boha, jemu zodpovední sme za ňu a len on sám mohol by nám ju odňať. On však nie na to nám ju dal, aby nám ju odňal, lež na to, aby sme si ju milovali a vzdelávali čo najvlastnejší poklad. A to činiť môžeme, tú možnosť chráni sám Hospodin pred nástrahami moci neprajnej. Použime • ĽUDIA A UDALOSTI •

ju teda v plnej miere, milujme, uctime a chráňme si reč svoju, čo zabrániť nám nik nemá moci. Keď to bude, nuž aj ona zosilnie k ďalším dielam a vymôže si ďalšie práva. Reči našej zovňajší nepriateľ neuškodí na rozvoji, len my sami nezapomínajme na svoje povinnosti proti nej. Znám námahy, akými nutno nám osvojiť si ju, keď po cudzích školách naučili nás ešte i myslieť v cudzej reči: no chvalabohu, znám i to, akou milou, sladkou, opravdu nepostrádateľnou nám je naša reč, akonáhle náležite udomácnili sme sa v nej. Ona poskytuje nám najjasnejšie pochopy, v nej žijeme a cítime, v nej sme doma. Pri nej každá cudzia reč nám je len akoby na povrchu prilepená. Materinská reč prirástla nám k srdcu, čoho najzrejmejším dôkazom je, že modliť sa Bohu, od srdca primlúvať sa Tvorcovi svojmu, ide nám jedine v nej. Keby sme nemali modliť sa v reči materinskej, nuž ani neboli by sme vstave modliť sa od srdca. Toto dosvedčiť mohlo by i nejedno zhavranelé srdce, ktoré zjavne zapiera reč, v nejž sa zrodilo, potajmo však predsa v nej vzýva Boha. Svet klamať môže, ale Boha chcieť klamať, to predsa bráni mu zbývajúci ešte cit. Kto teraz ešte reči našej vytýkať môže, že je chudobná, že nepohodlné konverzovať v nej, ten nezná ju, nepridal si chuti a trochu námahy, aby sa zdokonalil v nej. My napr. veľmi bedlíme, aby dcéry naše, vrátivšie sa domov z výchovy, čítali nemecké alebo maďarské knihy, žeby tým cvičili sa v týchto cudzích rečiach – no nenapadne nám viesť ich k tomu, aby cvičili a zdokonaľovali sa vo svojej materinskej reči. Hanba to pre nás, keď v mnohých prípadoch vlastnú reč považujeme za podriadenú a vo vyššom obcovaní inej dávame prednosť. Akým právom môžeme sa pre to isté sťažovať na jej neprajníkov? Naučme sa najprv my sami uctiť si svoju reč pred každou inou a dať jej vždy všade dôstojného miesta, nuž uctia nám ju aj iní. Keď všetci to činiť budeme vrelým, oddaným srdcom, potom milá reč naša, táto zaznaná popolka, dokonca odhalí nám ladný svoj ušľachtilý obličaj a nadchnuté budú ňou nielen vlastné jej deti, lež i cudzí obdivovať ju budú, a zahanbené budú tie zhavranelé jej deti, ktoré neverne odvrátili sa od nej. Keby všetky národy, každý svojou rečou, zaspievali hymnu, nuž hymna Slovákova zaiste musela by znieť najdotklivejšie, pretože pekná reč jeho od mnohých storočí je zaznávaná, zanedbávaná, tupená, znevažovaná a vytískaná; pretože i teraz len potajmo smie si ju Slovák milovať, len akoby ukradomky smie si ju pestovať – tú vznešenú svoju reč, ktorá už pred tisíc letmi za hodnu bola dostať svojho pomazania od prvých slovanských

vierozvestov, svätého Cyrila a Metoda, keď títo i v nej volili si slovu božiemu učiť národy slovanské! Že od tých tisíc rokov, cez všetky búrlivé a jej vždy viac-menej neprajné doby nezahynula, ale udržala sa, to zaiste deje sa s božím láskavým pričinením – a Boh nie preto nedal jej zahynúť, aby do nekonečnosti živorila, ale preto, aby, dospejúc k úplnému rozvitku, voľne pozdvihla svoju ušľachtilú hlavu a dôstojne zaujala miesto svoje medzi rečami inými. Úmysel v skutok uviesť pričiňme sa s úprimnou, vytrvalou snahou a uvidíme, že Boh, ktorý dal nám reč našu, nezahanbí nás, ale popraje nám skvelého zdaru! Ten úmysel v skutok uvádzať pomôže i Živena, keď vydávať bude dobré knihy v slovenskej reči. Slovenské obecenstvo podporovať ju bude v tom dľa najlepšej možnosti. Nám, priateľkám a priateľom Živeny, nastane úloha rozširovať knihy ňou vydávané, pobádať ku kupovaniu a čítaniu ich. Bolo by veľmi žiadúcno, keby sme si na Slovensku, aspoň tam, kde to pomery umožňujú, zakladali čítacie spolky pre ženské, usporadúvali čítacie večierky a tomu podobné, aby sa chuť do čítania budila a aby dobrodenie čítania stalo sa prístupným i ženám a devám, ktoré rozličnými okolnosťami hatené, ináč nemôžu prísť k tomu. Ktoré z priateliek spisby a vzdelanosti slovenskej cítia v sebe silu a povolanie skupiť okolo seba peknoduché sestry k spoločnej ušľachtilej zábave a zotaveniu mysle po všednej lopotnej práci: nechže pokúsia sa previesť to, keď i mnohé nesnádze postavia sa im v cestu. Pozdvihovať ich bude pekné povedomie, že prospieť chcú vyšším záujmom pohlavia ženského a skrze to i záujmom národa. Čím na jednoduchších, nenútenejších osnovách sa to založí, tým prospešnejšie pre vec samu; lebo tým väčšia pravdepodobnosť, že ujme sa a dôjde zdaru. Nuž, účinkujme všetci dľa najlepších síl. Na odmenu, už či mravnú lebo hmotnú, nepočítajme, bo tak neprišli by sme ďaleko. Čo koná sa z lásky, pri tom nemyslí sa na odmenu. A my, ženy, predsa láskou pôsobiť máme jak v rodine, tak v národe; bo veď láska je hlavne výsadou ženy. A láska je mohutné hýbadlo. My, slovenské ženy, pestujme lásku k rodu, to nech je jedinou našou politikou! Chovajme ju samy u seba, rozširujme ju ďalej v kruhoch svojich a vštepujme ju do sŕdc synov a dcér svojich. Keď to podarí sa nám, nuž čo národovkyne skvele vyplníme úlohu svoju, lebo tým najzákladnejšie poslúžime národu. Sejme lásku – lásku žať budeme, bo k takému dielu sám Boh dá svojho požehnania! . Zdroj: zlatyfond.sme

35 /4974/ 28. 8. 2021

DETSKÝ KÚTIK

Keď si oblečiem fialovo-biely dres, s loptou začnem najodvážnejší ples.

Futbal Je najkrajšia hra na svete, vládne na celej planéte.

d u

s n á i b c i i c ú

Bazén

Predviedol hráčov na správnu cestu, dobrý dribling a dobrú strelu.

Rybička v ňom nežije a nikto v ňom nebeží. Plný vody, zvlášť v júli, vyplní sa, aj keď prší.

Jeho cieľom je správny smer, vtedy povzbudzuje ešte viac.

V tomto Detskom kútiku vám predstavujeme možno našich budúcich básnikov. Tieto krásne básničky nám poslali naši kamaráti z Bieleho Blata, zo ZŠ Bratstva – jednoty. Pozdravujeme ich! Danuška

Tak veľmi ho ja rád mám, osvieži ma najmä v lete, o čom teraz rozprávam, či vy deti toto viete?

Futbal je pre mňa všetko, mám s ním kamarátstvo! Lana Halasová, šiestačka

Emil Soják, piatak

Krása Hovoria mi, že som krásna, usmejem sa, poviem: ,,Hej“. Každému som veľmi vďačná, keď pozrie sa do tváre mej. ,,Krásna“ – slovo veľmi pekné, dôležité, silné, posnažím sa zachovať to, je to niečo najkrajšie! Bojana Šuľová, piatačka

Cieľ Cieľ je to, čo chceme spraviť, alebo to, čím sa baviť. Môj – byť dobrým futbalistom, kráčať, bežať týmto dychom. Cieľ svoj žijem veľmi silne, krásne sú to, vzácne chvíle. Budem v tomto neustále, futbal – mojím kráľom v hlave!

Môj pes Môj pes má srsť čiernu a na labke škvrnu hnedú. Uši má veľké a špicaté, zuby biele, silné a ostré. A ten chvostík, čo je zlatý, máva ním sem a tam. Chvostíkom nám kýva a pozdravuje nás moja Živa.

Bojan Čorba, piatak Dávid Kováč, 4. 2

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Nájdi všetky písmená

Môj mozog Keď ráno vstávam, môj mozog ešte drieme; hoci ho chcem aktivovať, je to bez nádeje. Keď mi prejdú raňajky a chystám sa do školy, vtedy už cítim, že ma hlava bolí.

Učiteľka povie nám: ,,Sčítaj dva a dva,“ zrazu hlasne vykríknem: ,,To viem aj ja.“ Som ja vtedy šťastný a v hlave mi bzučí, to môj mozog od radosti spieva, kričí, hučí. Už je v mojej hlave úspech preveliký a môj mozog môže žiadať si cukríky!

Slovo V každej jednej básničke stoja slová maličké. A pre dlhšiu vetu letí slovo z kvetu. Používať slová je krásne, zo slov sa píšu básne. Slová sú ako krásky, vznikajú aj z lásky. V zošite je slovo ako kvieťa, rady ho píše každé dieťa. Okrúhle, veľké a maličké, tak sa píšu v básničke. Nevena Halasová, piatačka

pixabay.com

To môj mozog začína fungovať riadne, lebo ma čaká vážne premýšľanie.

Dávid Poliak, 4. 2 • DETSKÝ KÚTIK •

35 /4974/ 28. 8. 2021

Ľudia a udalosti NOVÁ PAZOVA

Festival remeselného piva Anna Lešťanová

Majú aj svoje združenie malých žien sa do súťaže prihlásili dve pivovarov utvorené so zámerom sestry z Belehradu – Ljiljana a polovici tohto mesiaca sa lepšieho postavenia na trhu, Biljana Pajićové. Tentoraz Ljiljana v Novej Pazove, na plató hoci výroba remeselného piva bola úspešnejšia a krígeľ plný pred Kultúrnym stredisv našej krajine je ešte vo vývoji. piva vypila za 8,06 sekundy. kom konal Festival reMedzi kraft pivovarmi po Na Festivale remeselného meselného piva. Počas prvý raz bol aj pivovar Pegaz piva, ktorého generálnym patdvoch festivalových rodiny Stančevićovej zo Starej rónom bola Obec Stará Pazova večerov, v sobotu 14. Pazovy, ktorá prednedávnom počas obidvoch večerov (od a v nedeľu 15. augusta, v tomto mestečku otvorila aj 18. do 24. hodiny), okrem gasnávštevníci tohto podpivnicu na podávanie čapova- tronomickej ponuky prebiehal ujatia mali možnosť ného piva. i hudobný program na vytvookoštovať viac druhov Klub pivovarov Stará Pazova renie dobrej nálady, kde vystúpiva 14 výrobcov. Svojestvuje od roku je pivá ponúkli hlavne 2019 a jeho členomalé podniky s veľkývia začali pôsobiť mi ambíciami, akými ako skupina entuboli Carstvo piva, Kruziastov. Zaoberajú ger i brent, Kraft pivara sa výrobou troch Liberi, Baš pivo, Pivara druhov piva, kým Medved, Klub pivara s čiernym pivom Festival remeselného piva v Novej Pazove Stara Pazova, Bircuz otvorila Marina Savićová obsadili druhé (Beer cuz), Komitet pimiesto na súťaži vara, Crna kornjača (The Black Pazova za dobrú organizáciu, domáckych pivoTurtle), Kraljevska pivara, Pegaz..., ktorým sa podarilo všetko pri- varov v roku 2019, Na turisticko-gastronomicko-kultúrnom podujatí v ponuke boli aj domáce koláče a to nielen z územia Staropa- praviť v krátkej lehote. čo im dalo, ako hozovskej obce, ale aj zo širšieho Dobrú organizáciu a spokoj- voria, vietor do plachiet. pilo niekoľko hlavne lokálnych okolia, napr. z Nového Sadu, nosť z usporiadania tohto podNevystala ani súťaž v rýchlom skupín. Festival remeselného Ritišta pri Vršci, Inđije... ujatia prejavili tak výrobcovia vypíjaní piva. V sobotu – v prvý piva v Novej Pazove mal i humaPrvý Festival remeselného – vystavovatelia piva, ako aj festivalový deň zvíťazil Milan nitárny ráz. Na stánku mäsiarstva piva v Novej Pazove v sobotu početní návštevníci. A podľa slov Batica z Novej Pazovy, ktorý pol- lokálneho obchodného reťazca Medius venovali na humanitárne účely a liečbu Stefana Subotića z Belegiša hot dogy, kým na stánku Klubu pivovarov Stará Pazova z dobrovoľných príspevkov návštevníkov nazbierali 40 350 dinárov. Festival remeselného piva bol Na festivale odznel i bohatý hudobný program Návštevníci prejavili veľký záujem o festival ďalším turisticko-gastronomicslávnostne otvorila Marina Sa- majiteľov uvedených firiem stále litrový krígeľ piva vypil za 7,98 kým a kultúrnym podujatím vićová, zástupkyňa predsedu väčší počet malých pivovarov sekundy, kým v nedeľu – v druhý všeobecného významu pre Obce Stará Pazova. Poveda- v Srbsku za posledné roky pred- festivalový deň víťazom sa stal Staropazovskú obec. la, že dlho uvažovali o tom, či stavuje „priateľskú konkurenciu“. tiež Novopazovčan Marko Živtohto roku usporiadať letné Jedni druhým sa teda usilujú ković a on pollitrový krígeľ piva Foto: z archívu podujatia, no na základe náv- pomôcť a spoločne sa rozvíjať. vypil za 4,20 sekundy. V kategórii TO Obce Stará Pazova

www.hl.rs

števnosti a dobrej atmosféry ich rozhodnutie bolo správne. Zároveň sa poďakovala Turistickej organizácii Obce Stará Pazova a Miestnemu spoločenstvu Nová

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z obsahu Interview: Lukáš Onderčanin

s. 2 – 3

Monografia k nedožitej sedemdesiatke profesorky Anny Marićovej s. 4 – 5 Zmeny slovnej zásoby v priamom prenose

Nový Sad 28. 8. 2021 Ročník XXXVIII Číslo 8/443

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

s. 7

AR T RETROSPEKTÍVNA VÝSTAVA PRÁC ZORANA JANJETOVA V MÚZEU SÚČASNÉHO UMENIA VOJVODINY

Majster moderného komiksu Stevan Lenhart

edným z našich najvýznamnejších a medzinárodne uznávaných súčasných autorov komiksov je určite Zoran Janjetov, v Európe a vo svete

známy spoluprácou s takými menami, akými sú Moebius a Alejandro Jodorowsky. V Múzeu súčasného umenia Vojvodiny od 17. júla do 25. augusta prebiehala veľká výstava Janjetovových prác pod názvom Antitelo (Antibody), ktorá v rámci niekoľkých tematických častí prezentovala všetky obdobia umeleckej a najmä komiksovej a dizajnovej tvorby tohto autora. Týmto podujatím MSUV zároveň ohlásilo plánovaný seriál programov, ktorými bude predstavovať našich renomovaných autorov komiksov, a týmto spôsobom sa chce poukázať na jednu významnú, ale v kultúrnej verejnosti nie natoľko známu oblasť našej umeleckej produkcie.

Prvá časť výstavy Antitelo (Antibody) obsahovala včasné práce Zorana Janjetova, ktoré boli publikované v niekdajšej mládežníckej tlači a juhoslovanských komiksových časopisoch, pokým do druhej časti výstavy boli zaradené jeho novšie diela.

Najväčšia časť predstavených prác bola premiérovo vystavená v rámci tohto podujatia a usporiadané boli aj sprievodné akcie (okrúhle stoly, rozhovory, dielne pre deti a mladých) s prítomnosťou samého autora, ako

aj kustóda Vladimira Mitrovića v spolupráci so Študentským kultúrnym centrom Nový Sad a novosadskou Akadémiou umení. V katalógu výstavy sú tematické texty eminentných teoretikov a autorov, akými sú Momčilo Rajin, Alejandro Jodorowsky, Zoran Đukanović a Ilija Bakić, ako aj komiksografia Zorana Janjetova, ktorú pre túto príležitosť pripravil Zoran Stefanović. * Zoran Janjetov sa narodil roku 1961 v Subotici, ukončil Strednú školu Bogdana Šuputa pre dizajn a grafiku v Novom Sade a získal diplom v oblasti maliarstva na novosadskej Akadémii umení. Od konca 70. rokov a najmä v 80. rokoch minulého storočia uverejňoval ilustrácie a komiksy v mládežníckych a hudobných časopisoch, akými boli Student, Vidici, Mladost, Omladinske novine, Stav, Neven, Mali nemo, Maslačak, Džuboks, Ritam a Vreme zabave, tiež v komiksových časopisoch YU strip magazin, Cepelin, Spunk a v iných. V určitom čase pôsobil aj ako hudobník a viedol skupinu Heroina, s ktorou vydal jeden album. Od roku Zoran Janjetov 1986 začal spolupracovať na francúzskom komiksovom seriáli o Johnovi Difoolovi L’Incal, ktorého vytvorili Jean Giraud-Moe-

bius a Alejandro Jodorowsky. Podľa Jodorowského scenárov tvoril ďalšie komiksové seriály Les Technopères (po srbsky: Tehnoočevi), Les Armes du Méta-Baron (Vojske metabarona) a Ogregod. Najznámejším komiksom Zorana Janjetova vytváraným podľa jeho vlastného scenára je Bernard Panasonik, ktorého osobitné epizódy boli najprv publikované v časopisoch YU

strip magazin a Ritam, neskoršie vyšli aj v podobe zbierok v osobitných albumoch. Ako dizajnér Janjetov v období 2002 – 2009 vypracoval viacero obalov hudobných vydaní pre známe belgické vydavateľstvo Crammed Discs. Na Medzinárodnom salóne komiksu v Belehrade roku 2004 získal Osobitné uznanie za významný prínos v oblasti komiksového umenia.

IN T ER V IE W

28. 8. 2021 • 35 /4974/

LUKÁŠ ONDERČANIN, NOVINÁR ZO SLOVENSKA, AUTOR KNIHY UTÓPIA V LENINOVEJ ZÁHRADE

Z histórie sa vieme len málokedy poučiť Stevan Lenhart

24/II

red sto rokmi (presnejšie roku 1923) v Žiline bolo založené česko-slovenské družstvo robotníkov Interhelpo, ktorého cieľom bolo pomáhať pri budovaní socializmu vo vtedajšom sovietskom Kirgizsku. Akokoľvek sa to z dnešného hľadiska niekomu môže zdať neuveriteľné, stovky Slovákov a Čechov s celými rodinami odišli v rokoch 1925 až 1932 dobrovoľne žiť a pracovať do 5 000 kilometrov vzdialeného neznámeho a nevyvinutého kraja – a neviedol ich tam zárobok, ale viera v budovanie lepšej socialistickej spoločnosti, „kde sú si všetci rovní a kde jazyk, majetok, povolanie či postavenie nehrajú žiadnu rolu“. Existujú o tom početné dokumenty, zápisy a fotografie, ako aj živé svedectvá potomkov niekdajších interhelpovcov. O celom príbehu hovorí aj kniha Utópia v Leninovej záhrade (vydavateľstvo Absynt, 2021), dokumentárny román, ktorého autorom je slovenský novinár Lukáš Onderčanin (1990), redaktor bratislavského denníka SME. V rozhovore sa dozvedáme viac o nekaždodennej historickej téme, ktorú táto kniha spracúva. Čo vás ako novinára viedlo k historicko-politickým témam? Dalo by sa povedať, že pochopenie týchto tém je kľúčové aj na pochopenie súčasného sveta, čiže spoločností a štátov, v ktorých žijeme? – Vždy ma lákalo zahraničné dianie, pretože sa nás bytostne týka, a aj keď to tak často nevnímame, zasahuje nám do života. Preto som sa aj vždy chcel stať zahraničnopolitickým reportérom. Od zahraničnej politiky je to už len kúsok aj k histórii – tiež je to spoločensky dôležitá téma, pretože historické dianie nám dáva aj návod na

to, ako sa vyvarovať chybám Dubček. V roku 2018 som sa do a ako lepšie reagovať. Bohužiaľ, Kirgizska aj s partiou kamarátov z histórie sa vieme len málokedy vybral a počas našich ciest som poučiť. Aj preto som sa rozhodol napísať knihu, ktorá v sebe spája históriu našej krajiny, no aj dianie v pre nás exotických končinách, akými Kirgizsko určite je. Téma knihy sa mi navyše zdá stále aktuálna – je aj o ilúzii, snoch, propagande a tomu, ako ľahko podľahneme klamstvám – čo je Lukáš Onderčanin dnes veľmi aktuálne. Kedy ste prvýkrát počuli o komúne Interhelpo a čo vás inšpirovalo k tomu, aby ste tento príbeh začali detailnejšie skúmať a aby ste napísali knihu o tejto téme? – K téme Interhelpa ma paradoxne pritiahlo skôr cestovanie ako novinárska práca. Už pred

pár rokmi ma zaujalo Kirgizsko – má nádhernú prírodu, majestátne hory a stále časť ľudí dodržiava tradície. Lákalo ma cestovať do Kirgizska. Keď som si zisťoval o krajine informácie, narazil som aj na správy o družstve, ktoré v 20. rokoch 20. storočia založili Čechoslováci a v ktorom vyrástol Alexander

im hovoril aj o družstve Interhelpo. Téma mojich kamarátov veľmi nadchla, pretože o nej nikdy nepočuli a v podstate ma dotlačili do toho, aby som sa jej venoval viac a porozmýšľal nad napísaním knihy. Nakoľko sa o celej téme Interhelpo vie na Slovensku a aký je všeobecný obraz o tomto niekdajšom komúnovom projekte v tamojších médiách a vo verejnosti? – Ja som z mladšej generácie, ktorá už vyrastala po revolúcii, a tak len minimum z mojich rovesníkov niekedy počulo o Interhelpe. Témou to bolo najmä za komunizmu – išlo predsa o komunistickú utopistickú osadu v Biškeku, v ktorej vyrastal aj Alexander Dubček. Najmä pred rokom 1968 sa o Interhelpe dosť v komunistickej tlači písalo, často v superlatívoch, aj keď realita bola oveľa pochmúrnejšia. Dnes sa o Interhelpe vie veľmi málo a aj preto sa mi zdalo zaujímavé priniesť tento príbeh čitateľom. To, čo ma však počas druhého pobytu v Kirgizsku zarmútilo, bolo, že ani v Biškeku si už dnes na interhelpovcov takmer nik nespomína. Čechoslováci tam pritom vybudovali najväčšie fabriky, budovu banky, prvú

nemocnicu či budovu miestnej vlády. Dnes po nich zostala spomienka už len vo forme pamätných tabúľ, Parku Júliusa Fučíka, Ulice Interhelpo a pár budov. Len málokto si spomenie, akú rolu hrali ľudia z ďalekého Československa pred takmer sto rokmi. Povedzte o rozprávačskom štýle, ktorý ste použili v knihe Utópia v Leninovej záhrade... O akú prózu ide? – Chcel som napísať príbeh Čechoslovákov, no na rozprávanie je potrebné zasadiť všetko do historického kontextu. Preto sa v knihe striedajú kapitoly, ktoré mapujú osobné osudy niektorých členov družstva s kapitolami, ktoré hovoria o tých veľkých dejinách, ako bol stalinizmus, kolektivizácia, robotnícke štrajky... Keďže sa však všetko dialo pred takmer storočím, je ťažké všetky informácie detailne overiť a zistiť, ako sa ľudia vtedy naozaj cítili. Preto sám hovorím, že ide o dokumentárny román alebo historickú reportáž, no nechcem sa pasovať do roly historika. Bol by som rád, keby sa ešte nejaký historik tejto téme povenoval. Ja ako reportér som sa snažil priniesť mix faktov, osudov ľudí aj historických dokumentov, aby si ľudia sami spravili čo najlepší obraz o tom, či bolo družstvo Interhelpo úspešné, alebo to bola naozaj len utópia. V knihe je použité množstvo dokumentárneho materiálu. Ako ste sa dostali k týmto materiálom? Objavili ste niektoré veci, o ktorých sa dovtedy nevedelo? – Väčšina knihy je postavená na nejakých historických dokumentoch. Väčšinu z nich som našiel v archívoch – bol som

IN TER VIE W

HLAS ĽUDU • OBZORY v Bratislave, Prahe, v Zlíne, vo Vsetíne, Šumperku až po archívy v kirgizskom Biškeku. Práve tie kirgizské archívy sú najbohatšie – boli tam desaťtisíce dokumentov, mnohé z nich v češtine či ruštine. Bohužiaľ, som však nemal čas a ani kapacity prejsť si väčšinu z nich. Fotografický materiál mi potom poskytol aj historik Pavel Pollák, ktorý má už vyše 90 rokov a téme Interhelpa sa dlhodobo venoval. Takisto som sa stretol s pár pamätníkmi, potomkami ľudí, ktorí Interhelpo založili. Napríklad pani Golianová v Biškeku mi porozprávala o tom, aké bolo vyrastať v družstve v kirgizskej stepi. Stretol som sa tiež s vnučkami zakladateľa družstva Rudolfa Marečka, ktorý je veľmi sporná osobnosť, a spravil som si tak na jeho osobu komplexnejší pohľad. Neviem, či sa mi podarilo nájsť niečo nové, ale určite sa predtým o osudoch tejto komúny veľa nerozprávalo – za komunizmu sa vyzdvihovali len jej úspechy, a tragédie sa zamlčiavali. A, bohužiaľ, aj tragédie k takýmto príbehom patria. Kniha Utópia v Leninovej záhrade vyšla vo vydavateľstve Absynt. Ako vznikla a ako prebiehala spolupráca s týmto vydavateľstvom? Aké sú ohlasy na túto vašu knihu? – Mal som šťastie, že som sa už dlhšie poznal so zaklada-

Takmer po celomesačnom cestovaní vo vlaku sme dňa 24. apríla 1925 o piatej hodine ráno zastavili na stanici v Pišpeku, v cieli našej cesty. Každý si vydýchol, že už je tomu nekonečnému cestovaniu koniec. Príroda nás neprivítala práve najvľúdnejšie, nakoľko z blízkych veľhôr fúkal studený vietor a valil sa sneh s dažďom a okolo nás ležala holá, šerá step a v diaľke asi troch kilometrov sme videli čosi temného, ako les, ale nevedeli sme, že to je naše nové okresné mesto ukryté medzi topoľmi. Pohľad to nebol nejako pekný a radostný. Maloverní začali znovu reptať a pýtať sa, či je toto tých 40 – 55 stupňov tepla, toľko sľubovaných Marečkom a podobne. Niektoré ženy si aj zaplakali domnievajúc sa, že sme skutočne Marečkom boli podvedení. Avšak s príchodom dňa a východom slnka sa všetko zmenilo a utíšilo. Mraky sa rozbehli po oblohe a nám sa ukázala krásna panoráma ťanšanských veľhôr. Od úpätia sa javili zelené, potom šedé, potom boli samé skaliská a nad skalami ľad a sneh a keď človek zvrátil hlavu poriadne dozadu, videl, že nad snežným a ľadovým pásom trčia znovu čierne skaliská, ďaleko do modra oblohy. Na sever od hôr sa rozprestierali neprehľadné lány večne ladom ležiaceho poľa, čakajúce na naše ruky. Zápisky Františka Huňu mladšieho teľmi vydavateľstva Absynt. Keď prišli na Slovensko, aby priniesli najmä preklady poľskej

keďže som tam bol na výmennom pobyte. Pri vzájomných stretnutiach sme sa rozprávali

V kirgizských horách

reportáže, spolupracovali sme veľmi intenzívne. Bol som totiž veľký fanúšik poľských reportáží,

o tom, ako by radi začali vydávať slovenských autorov. Napokon som sa odhodlal predstaviť

Možno od vás očakávať ďalšie knihy o podobne zaujímavých a všeobecne menej známych témach? – Verím, že raz áno! Aktuálne nemám na mysli žiadnu konkrétnu tému – podľa mňa to musí prísť samo a možno si ma nejaká téma nájde alebo na ňu narazím. Baví ma pátrať po udalostiach, na ktoré sa zabudlo alebo o ktorých sa vie len veľmi málo. Súčasne však stále pracujem ako redaktor v denníku SME a ešte aj vediem časopis, ktorý dokumentuje príbehy pamätníkov 20. storočia, takže aktuálne som dosť vyťažený. Ak však narazím na tému, ktorá by mohla čitateľov zaujať, veľmi rád sa do písania knihy opäť pustím. Je to príjemná zmena, mať na nejakú tému viac ako jeden či dva dni. Nehovorím, že to je jednoduchý proces, ale určite je vzrušujúci. Poznámka: Úryvky z knihy Utópia v Leninovej záhrade publikujeme so súhlasom autora a vydavateľa.

25/III

Vážený súdruh, prišli sme do Pišpeku 24. apríla 1925 a boli sme podľa informácií Marečka sklamaní, pretože kraj ani podnebie jeho informáciám nezodpovedajú. Sme v krajine najprimitívnejšieho hospodárskeho zriadenia. Ubytovaní sme v barakoch bývalého vojenského lágra, tvoriaceho asi 10 baráčikov, ktoré boli na rozpadnutie. Opravili sme si ich a teraz je to trochu veselšie. Zmluvu na ich obývanie máme do konca marca budúceho roku. Pretože na zimu v lágri zostať je nemožné, začneme v najbližšom čase stavať rodinné domy. Zmluva, ktorú pre nás uzavrel Mareček, bola nedostatočná, preto sme boli nútení popri Marečkovej zmluve uzavrieť novú, aby sme mohli zabezpečiť prosperitu našich podnikov. Získali sme pozemky na stavbu rodinných domov a priemyselných podnikov pri samej železnici. Pozemky získané Marečkom sa hodia iba pre poľnohospodárstvo. Tunajšie úrady nám vychádzajú v ústrety a dúfame, že aj napriek ťažkým začiatkom si v krátkom čase najpotrebnejšie zariadime. Mesto Pišpek je hlavné mesto v Karakirgizskej oblasti. Priemyslu tu vôbec žiadneho niet. Je tu jedine pivovar, v ktorom budeme robiť montáž, lebo jeho strojové zariadenie je vo veľmi zlom stave. Periny, teplý odev a kuchynské nádoby si zober so sebou, lebo je tu o všetko núdza. Podnebie v noci je dosť chladné. Práci česť List Filipa Švolíka a Jána Kavana z predstavenstva družstva Interhelpo Rudolfovi Tesařovi z Jihlavy

im tému družstva Interhelpo a téma ich veľmi zaujala. Vďaka ich nadšeniu a editorskej ruke Janka Púčeka z Absyntu sa mi po dvoch rokoch podarilo knihu vydať, aj keď pandemické časy vydávaniu kníh až tak neprajú. Zatiaľ mám ohlasy veľmi dobré a teší ma, že ľudia sa v knihe napriek veľa postavám a dejovým odbočkám nestrácajú a zdá sa im dynamická.

R ECENZIA

28. 8. 2021 • 35 /4974/

Monografia k nedožitej sedemdesiatke profesorky Anny Marićovej (Prof. Dr. Anna Marićová: Ľudové zvyky, obyčaje a povery Slovákov v Starej Pazove. Na vydanie pripravil Martin Prebudila. SAVPO, Stará Pazova – Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Nový Sad 2021) Prof. Dr. Anna Makišová

26/IV

niverzitná profesorka a jazykovedkyňa prof. Dr. Anna Marićová zanechala bohaté a významné stopy nielen v oblasti slovakistiky, ale i v širšom kontexte jazyka a kultúry vojvodinských Slovákov. Celý jej pracovný vek sa spájal s pedagogickou prácou na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Najdlhšie vyučovala slovenčinu ako cudzí jazyk a slovenčinu ako druhý slovanský jazyk študentov Neslovákov, a to ruského jazyka a literatúry, rusínskeho jazyka a literatúry, srbského jazyka a literatúry, študentov srbskej filológie v kontakte so slovenskou. Neskoršie vyučovala súčasný slovenský jazyk. Učila morfológiu študentov slovenčiny, žurnalistiky a germanistiky a dialektológiu slovenského jazyka. Prednášala študentom na základných štúdiách, na masteri a na doktorandských štúdiách. V rámci vedeckej činnosti Marićová sa zaoberala konfrontačným výskumom slovenského a srbského jazyka, používaním spisovnej slovenčiny vo Vojvodine a jazykovou kultúrou. Výsledkom sú monografie Slovesné predpony v slovenčine a v srbčine 2008 a O jazyku 2011. V poslednom desaťročí svojho pôsobenia svoje výskumy zamerala na oblasť dialektológie. Súviselo to s jej pedagogickou činnosťou. Prvé začiatky dialektologického výskumu siahajú do obdobia magisterského štúdia, v rámci ktorého skúmala hláskoslovnú sústavu nárečia Starej Pazovy. V roku 2006 vydala monografiu

Slovenské nárečie Starej Pazovy. V tom období to bola tretia monografia, v ktorej sa spracúva vojvodinská dialektológia. Predtým v roku 1968 Jozef Štolc uverejnil Reč Slovákov v Juhoslávii a v roku 1972 Daniel

Prof. Dr. Anna Marićová (1951 – 2016)

Dudok publikoval monografiu Nárečie Pivnice v Báčke. Z jej pera vyšli ešte dve monografie z oblasti dialektológie. V roku 2010 Slovenská nárečová lexika Starej Pazovy vyšla vo vydavateľstve Kanadem v Starej Pazove. Na 242 stranách je spracovaných zhruba 5 000 lexikálnych jednotiek, ktoré sú abecedne zoradené. Zaznamenaný nárečový materiál odzrkadľuje stav z prelomu druhého a tretieho tisícročia v autorkinom rodisku. V roku 2011 slovník vyšiel aj v Bratislave vo vydavateľstve ESA, s. r. o., Slovník pazovského nárečia. Profesorka Anna Marićová uverejnila početné štúdie a prí-

spevky z oblasti dialektológie, ktoré sú zaradené do publikácie Ľudové zvyky, obyčaje a povery Slovákov v Starej Pazove. Príspevky a štúdie boli publikované v Pazovskom kalendári, v Kultúre slova, prednesené na medzinárodných konferenciách doma a v zahraničí a potom publikované v zborníkoch. Sú to príspevky, v ktorých je výskum zameraný nielen na jazyk, ale aj na zvyky a obyčaje. Ide o príspevky etnografického charakteru. Vo väčšine z nich je použitá etnografická metóda spracovania získaného materiálu. Nárečové výrazy sú zaradené do spisovného kontextu, ktorým sa opisuje príslušný jav, predmet, vec, činnosť a pod. Nárečové slová a slovné spojenia sú vytlačené iným typom písma, kurzívou. Tak ako aj v predchádzajúcich dialektologických prácach, autorka uplatňuje čitateľskú fonetickú transkripciu (aby bolo prístupné širšej verejnosti, po texte sa uvádza vysvetlenie spôsobu zápisu nárečových slov, viet a vyšších celkov). Osobitný tematický celok príspevkov tvorí staropazovská kuchyňa, v ktorom sú opísané spôsoby prípravy jednotlivých jedál (polievok, zemiakov, kukurice), spôsob pestovania a uskladnenia (zemiakov, kukurice). V niektorých sa uvádzajú aj recepty na prípravu jedál (nadlacke, mamaľiga, gance, kaša, máľa). Druhý tematický celok tvoria spomienkové príspevky, v kto-

rých si autorka spomína na Vianoce a zvyky súvisiace s nimi, stolovanie počas vianočných sviatkov, vianočné pesničky, vinše, krizbán, polazuvárou a pod. Ďalej sú tu spomienky na ďalší veľký kresťanský sviatok Veľkú noc, choďeňie s paňičkami, oblievačky, jedlá, ktoré sa pripravovali na Veľkú noc. V príspevku Z lásky do taniera autorka si zaspomínala na niekdajší zvyk na svadbe, keď svadobníci peňažne prispievali mladomanželom. Pokračovaním svadby boli drdá, keď sa muži veselej a žartovnej povahy maskovali na tretí deň svadby. S cieľom zachovať pamiatku na niekdajšie zakáľačky (zabíjačke) profesorka Anna Marićová podľa rozprávania starších Pazovčanov sprítomnila túto udalosť. Keďže sa po zakáľačke varievalo domáce mydlo (domáci sapúm), čitatelia sa môžu dočítať, ako prebiehal uvedený proces voľakedy nielen v Starej Pazove, ale aj v ostatných slovenských dedinách vo Vojvodine. Do minulosti patrí aj príprava domácej morušovej pálenky (jahodovo páľenuo). V predkladanej knihe je opísaný celý postup, od zbierania morúš, prípravy, až po samotnú pálenku ako konečný produkt. K spomienkovým témam patria aj spomienky na vodu z vŕtanej studne, ktorých bolo v Starej Pazove na viacerých miestach, kam obyvatelia chodili po vodu na pitie. Ako sa deti niekedy hrávali, buďto mladšie, alebo staršie, chlapčenské a dievčenské hry, autorka opísala v príspevku Tradičné detské hry staropazovských Slovákov. „Väčšina tradičných hier bola spoločná tak pre dievčatá, ako

R ECENZ IA

HLAS ĽUDU • OBZORY V prvej zo štyroch štúdií autorka deskriptívnou metódou zo synchrónneho hľadiska uvádza mužské krstné mená prvých Slovákov v Starej Pazove podľa súpisnej listiny z roku 1775. Čiastočne sa odvoláva na historické údaje a uvádza, že prvé mená boli zapísané po nemecky. Neskoršie boli prepísané do slovenčiny. V týchto zápisoch mená zvyčajne nemali spisovnú podobu. V cirkevných matrikách a listinách sa vyskytovali najčastejšie v hypokoristických alebo familiárnych podobách. O dvoch priezviskách staropazovských Slovákov sa píše v štúdii Neúradné priezvisko vo funkcii živého mena u staropazovských Slovákov. Neúradné priezvisko bližšie určuje jednu alebo viac rodín s identickým úradným priezviskom, ktoré nemožno stotožniť s prezývkou alebo s prímenom. Neúradné priezviská sa utvárali v období, keď Slováci v Starej Pazove žili v domových spoločenstvách, tzv. zádrugách, založených na príbuzenskom pokrvnom zväzku. Aj v súčasnosti väčšina Slovákov v Starej Pazove má dve priezviská, jedno úradné a druhé neúradné. V neúradnom styku sa živé meno používa na označenie príslušníkov celej rodiny pochádzajúcej z jednej vetvy. Neúradné priezvisko sa dedí a možno ho považovať za staropazovský fenomén, ktorý sa nevyskytuje v iných slovenských lokalitách vo Vojvodine. Staropazovské nárečie z odborného aspektu je spracované v štúdii Reziduálne a inovačné javy v staropazovskom nárečí. Rozličné hláskoslovné a tvaroslovné zmeny, ktoré nastali v staršom období a čím sa nárečie líši od spisovnej podoby jazyka (kemem, voják, ósmi, koňách, na nohi, edom, svrbeť, hlbokéj, šťeria a pod.). Niektoré z uvedených prízna-

kov sa vyskytujú aj v ostatných stredoslovenských nárečiach, iné sú zasa príznačné len pre lokalitu Stará Pazova. Druhý tematický celok uzaviera štúdia Slová cudzieho pôvodu v slovenskom nárečí Starej Pazovy. Ako aj v ostatných nárečiach na území Vojvodiny, tak aj v staropazovskom sa vyskytuje veľký počet archaizmov, zastaraných slov a najmä slov cudzieho pôvodu. Cudzie slová svedčia o styku obyvateľov určitého regiónu so susedným, v ktorom žijú príslušníci iného národa, a o dlhodobom spolunažívaní.

Niektoré do slovenčiny prenikli v najstaršom období (z latinčiny a gréčtiny), neskoršie z maďarčiny (slová z oblasti rodinného života, stravovania, odievania, remeselnícka lexika a pod.) a nemčiny (takmer zo všetkých oblastí bežného života). Priamy kontakt so srbským jazykom ovplyvňuje preberanie z tohto jazyka a prostredníctvom srbčiny sa do nárečia dostali aj slová z iných jazykov (turcizmy). Cudzie slová sa vo veľkej miere prispôsobujú zákonitostiam slovenského jazykového systému, zvlášť v hláskoslovnej rovine. Lexikálna rovina je najotvorenejšia na preberanie cudzích slov. Pri preberaní nastávajú rozličné adaptácie podľa záko-

nitostí slovenského jazykového systému. V súčasnosti nárečie má silný vplyv na hovorenú podobu jazyka. Všetky texty v knihe sú bohato a vhodne oživené fotografiami etnografického charakteru. Zaradené sú tematicky ku každému textu a pod každou fotografiou sa uvádza, u koho sa tá-ktorá udalosť udiala, ako aj rok a osoby na fotografii. Ide o cenné fotografie z konca minulého storočia. Najstaršia fotografia zaradená do knihy datuje z roku 1925. Nasledujú fotografie z ďalších rokov, až po tie farebné z roku 2019. Profesorka a kolegyňa Anna Marićová sa vo svojich dialektologických výskumoch zamerala na svoju rodnú Starú Pazovu. Tak zdokumentovala a zachránila pred zabudnutím nielen jazyk, ale aj kultúru, zvyky a obyčaje vojvodinských Slovákov v tejto lokalite. Širokej verejnosti sprístupnila nárečie, ktoré pomaly zaniká. Aj napriek tomu všetko, čo je napísané, zostáva. Tak aj nárečie, a o nárečí zostane zaznamenané nielen pre Staropazovčanov, ale aj pre všetkých vojvodinských Slovákov. O to významnejšie je, že mnohé práce boli prednesené a publikované aj v zahraničí, a tak profesorka dala vedieť o nás, o slovenskom vojvodinskom spoločenstve aj mimo hraníc krajiny. Jej meno bude stále živé a prítomné aj medzi mladšími generáciami, ktoré majú záujem o dialektológiu, jazykovedu a slovenskú vojvodinskú kultúru. Som rada, že sa jej dlhoročná vedecká a výskumná práca takto dostane do rúk nielen jej kolegom, ale aj Pazovčanom, študentom, vojvodinským slovakistom, širšej čitateľskej verejnosti na Dolnej zemi, ale určite aj na Hornú zem. Snažila sa, usilovala, obetovala seba, aby zanechala čo najviac svojmu rodisku, svojej rodnej Pazove. Aby zostal zapísaný rodný jazyk, nárečie, ľudová kultúra, zvyky, obyčaje.

27/V

aj pre chlapcov. Spolu sa hrali mátke a pajtáši z tej istej ulice alebo zo susedstva a medzi sebou sa nazývali šoraňia a šoranke. Chlapci sa obyčajne nehrali s bábikami a dievčence zase ňekopaľi loptu (nehrali futbal), ňekľikeraľi / ňekrikeľaľi sa. Jedny hry sa hrali vonku, iné vnútri. Tých vonkajších bolo viac a obyčajne sa hrali na tráve pred domami. Druh hry určoval aj vek – menšie deti mali svoje hry a mládež (mládenci a dievky) zasa svoje.“ Spomienky na chvíle strávené v Brehách a poznámky o pestovaní viniča autorka uviedla v príspevku Staropazovčania v budariňe. „Budárou charakterizovala budárka. Budárka bola palica, o ktorú sa podopierali pri budáreňí, keď sa šlo do kopca alebo dolu kopcom, bola tiež poruke, keď sa objavil cudzí pes alebo had. S budárkou sa chodilo do pekárne, do obchodu, na návštevy, k Dunaju... Deti mali malé budárke, dospelí veľké, no všetky boli vyrezávané – cifruvaňie a podľa vzorky sa vedelo, ktorá je čia. (...) V septembri Brehe spustli – na deti čakala škola, dievky a mládenci sa vrátili ku každodenným povinnostiam a okolo domčekov bolo vidno iba starých. Tak bolo po oberačku, keď sa domov – do Pazovy spolu s plnými sudmi hrozna pobrala celá rodina.“ Autorka končí príspevok slovami, že na budarinu sa pamätajú iba ľudia, ktorí sa narodili v minulom storočí. Prvá časť v knihe sa končí poverami súvisiacimi so smrťou. Zaznamenané sú obyčaje súvisiace so smrťou a pohrebom človeka ako dôležitým javom duchovnej kultúry každého národa. V súčasnosti pod vplyvom urbanizačného vývinu povery súvisiace so smrťou postupne vymizli a súčasné mladšie generácie ich nepoznajú. Druhý celok v predkladanej knihe tvoria štúdie, ktoré boli uverejnené v zborníkoch a súvisia so Starou Pazovou a staropazovským nárečím.

V ÝB ER

28. 8. 2021 • 35 /4974/

Zmeny slovnej zásoby v priamom prenose Sibyla Mislovičová

28/VI

nešná epidemická doba neprináša nič dobré, tobôž nie pozitívne. Slovu pozitívny sa radšej vyhýbame a obávame sa ho, lebo ešte väčšmi než v minulosti znamená v súvislosti so zdravím iba komplikácie. Našťastie, môžeme ho vzhľadom na kontext nahradiť viacerými synonymami, napr. kladný, priaznivý, vyhovujúci, želateľný, vhodný, dobrý a pod. Nielen slovo pozitívny nám však robí v poslednom čase vrásky na čele. Každodenne sa na nás z médií valí informačná lavína – správy o stave pandémie, vyjadrenia odborníkov i politikov. Chtiac-nechtiac sledujeme správy intenzívnejšie ako doteraz, aby sme aspoň ako-tak boli v obraze. Nie vždy sú informácie podávané jednoznačne a už vôbec nie jednoducho, navyše sú popretkávané množstvom rozličných „iných“ slov ako zvyčajne. Často sú pre nás nové a nezriedka si nie sme istí, ako im porozumieť. Mnohé slová a slovné spojenia nadobudli doslova zo dňa na deň nevídanú frekvenciu a bleskovou rýchlosťou si nachádzajú miesto v našej slovnej zásobe. Konštatovanie, že slovná zásoba sa mení v súlade s potrebami a zmenami v živote používateľov jazyka, sa potvrdzuje – takpovediac – v priamom prenose. V súvislosti s novým ochorením sa v bežnom jazyku ako prvý začal frekventovane používať odborný výraz koronavírus, ktorý bol v ďalšom slede motiváciou na vznik rozličných nových zloženín s prvou časťou korona-, napr. koronakríza, koronaopatrenia, koronakaranténa, koronapandémia, koronaepidémia, ale aj koronapárty a pod. Prvá časť korona- sa dokonca osamostatnila a ako podstatné meno sa používa na označenie všetkého, čo súvisí s pandémiou, napr. v spojeniach v čase

korony, pred koronou, následky korony. Rozšírilo sa aj prídavné meno koronový ako akási skrátená podoba prídavného mena koronavírusový, napr. v spojeniach koronoví pacienti, koronová hystéria atď. V druhej vlne pandémie sme zaznamenali ďalšiu zmenu, keď na označenie „koronových vecí“ sa uprednostňujú nové slová odvodené od oficiálneho názvu ochorenia COVID-19, a to podstatné meno covid a prídavné meno covidový (vyskytujú sa už aj v zdomácnenej podobe kovid, kovidový), napr. prekonať covid, dostať kovid, covidové oddelenie, kovidové príplatky. V rekordne krátkom čase sa v posledných týždňoch rozšírilo aj nové, čisto slovenské slovo momka. Doslova zo dňa na deň sa začalo používať v médiách a na internete, v ústnej aj písomnej podobe. Vzniklo v súvislosti s masívnym testovaním obyvateľov a so zakladaním mobilných odberných miest, resp. mobilných odberových miest (prídavné mená odberný a odberový sú varianty s rovnakým významom), označovaných aj skratkou MOM. Pridaním koncovky -ka k tejto skratke sa utvorilo podstatné meno momka. Jednoslovné pomenovanie odberných miest tohto typu je z hľadiska ekonómie jazyka výhodné a v kontexte zrozumiteľné (pred pár mesiacmi by sme však určite nevedeli, o čo ide). Odborné slová a slovné spojenia sa zrazu ocitajú bežne v médiách a – či sa nám to páči, alebo nie – potrebujeme im porozumieť, i keď sme ich predtým nepotrebovali používať – kĺzavý medián, telemedicína, germicídny prípravok, skríningové testovanie, antigénový test, dištančné a prezenčné vyučovanie, covid automat, falošná pozitivita a negativita, žiaľ, aj úmrtnosť a smrtnosť (čo mnohí pokladajú za chybu, ale ide o podstatné mená s rozličným významom).

Ďalšou kapitolou sú cudzie slová prevzaté najmä z angličtiny a zriedkavejšie i z iných jazykov. Často nás používatelia jazyka upozorňujú na to, že aj pred epidémiou sa v médiách vyskytovalo priveľa anglicizmov, no dnes sa s nimi roztrhlo vrece a pre niektorých je to problém. Osvojujeme si skratky ako PCR (s variantnou výslovnosťou pécé-er aj pí-sí-ár), musíme vytušiť, čo všetko sa skrýva za slovom lockdown, máme povinný home office (i keď by sme mohli hovoriť o práci doma), z nemčiny prevzaté slovo kurzarbeit používame ako podstatné meno mužského rodu, cezhraniční pracovníci sú pendleri, a tak by sme mohli pokračovať. Ako problémové sa javia aj „staršie“ slová, ktoré v minulosti nemali takú výraznú frekvenciu. Zrazu sa vynárajú otázky, prečo majú nový význam, ako a či ich skloňovať, ktorá podoba je správna a pod. Aký je význam slovies otestovať a pretestovať? Je správne odberný či odberový? Možno používať slovo dohľadateľný? Čo je to trasovanie? Podobných otázok je mnoho... Život v izolácii s množstvom obmedzení nevyhnutne vedie k pomerne únavnému stereotypu. Aby sme sa vyhli monotónnosti, usilujeme sa voľný čas tráviť, ako sa dá, hľadáme si statickejšie koníčky – objavujeme čaro ručných prác, učíme sa cudzie jazyky... A píšeme do jazykovej poradne... Tento spôsob „krátenia si času“ registrujeme v jazykovej poradni Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV veľmi citeľne. Obracajú sa na nás používatelia jazyka, ktorí to predtým nepotrebovali... Samozrejme, naďalej dostávame štandardné otázky od redaktorov, prekladateľov, autorov, ktorí si chcú overiť isté nuansy jazyka, ako aj od bežných používateľov jazyka, ktorým záleží na tom, aby čosi vyjadrili či napísali správne, ale nenašli to v zdro-

joch na stránke ústavu. Napriek tomu, že domáce úlohy bežne nevypracúvame, v tomto období odpovedáme aj na otázky rodičov, žiakov, študentov či učiteľov týkajúce sa školského učiva zo slovenského jazyka na všetkých stupňoch škôl – od základných až po vysoké. Pomáhame aj rodičom, ktorí sa počas pandémie stali učiteľmi a potrebujú si obnoviť vedomosti, prípadne zistiť, čo sa zmenilo od čias, keď sami chodili do školy. Ako sa však zákaz vychádzania predlžuje, zvyšuje sa aj počet otázok, ktoré nás netešia. Na stránke ústavu je sprístupnený slovníkový portál (slovnik.juls. savba.sk) a webová jazyková poradňa (jazykovaporadna. sme.sk), ako aj množstvo ďalších zdrojov, kde si záujemcovia pohodlne môžu nájsť odpoveď na mnohé otázky, ale viaceré listy naznačujú, že sa o to ani nepokúšajú. A to nám radosť nerobí. Niektorí rodičia nás v poslednom čase prekvapujú z nášho pohľadu absurdnými požiadavkami, napr. aby sme skontrolovali úlohu ich dieťaťu, lebo chcú, aby ju malo bez chyby... Akoby nechápali, že dieťa (aj dospelý človek) sa učí na chybách, musí ich konzultovať s učiteľom (aj dištančne), lebo len tak sa ukáže, či učivu rozumie. Keď mu úlohu vypracujú rodičia, bude mať síce dobré hodnotenie, ale nebude učivo vedieť, nebude mu rozumieť a zrejme si ho ani nezapamätá... Neuvedomujú si, že robia svojmu dieťaťu medvediu službu. Podobných čudných požiadaviek pribúda. Nesmiem však byť nespravodlivá, stále prichádza množstvo podnetov, ktoré sú inšpiratívne, ukazujú nám problémy v jazykovej praxi, dokazujú, že ľudia o jazyku rozmýšľajú, že im záleží na vlastnom prejave a na tom, aby svoj materinský jazyk ovládali na čo najvyššej úrovni. To je potešiteľné. Vcelku paradoxná situácia:

Č ASO PISY

HLAS ĽUDU • OBZORY na jednej strane nás teší záujem verejnosti o otázky používania jazyka, na druhej strane nás vysoký počet „zbytočných“ otázok zaťažuje... Tých paradoxov prináša súčasná kovidová doba viacero. Práca doma bola kedysi výhoda najmä akademického prostredia, dnes začína mať črty akéhosi druhu domáceho väzenia. Deti sa tradične tešili na prázdniny, dnes (aspoň niektoré a zatiaľ) sa tešia do školy. Chceli sme uchrániť deti pred častým používaním počítačov a mobilov, dnes ich nútime sedieť pred obrazovkou skoro celý deň (okrem vyučovania potrebujú aj sociálne siete na udržiavanie kontaktov s rodinou alebo s kamarátmi). Namiesto toho, aby nás spoločné nešťastie spojilo, prehlbujú sa rozdiely – kto si čo môže dovoliť a kto nie, kto dostane vakcínu a kto nie, kto dostane lepšiu vakcínu, čo môžu mladí a čo starí, reálne hrozí voľba, komu poskytnúť pomoc a komu nie... V sci-fi filmoch sa takéto katastrofické situácie vyskytujú, ale väčšinou sa nájde nejaké dokonalé riešenie zázračne rýchlo. Škoda, že realita nadobúda čoraz hororovejšie rozmery... Čo optimistické dodať na záver? Urobme si z tej našej nepeknej situácie aspoň akýsi nedokonalý dvojdimenzionálny fraktál a opakovanými príjemnými činnosťami a vnemami si zaplňme priestor, ktorý nateraz máme k dispozícii.

Poznámka: Príspevok Zmeny slovnej zásoby v priamom prenose bol pôvodne publikovaný v časopise Fraktál č. 2/2021.

Vladimír Valentík

ravdepodobne aj pandémia koronavírusu vplývala v týchto neprajných časoch pre kultúru a umenie na to, aby sa Stredoslovenské osvetové stredisko, krajská kultúrna a výchovno-vzdelávacia inštitúcia zriadená Banskobystrickým samosprávnym krajom, vedená riaditeľkou Tatianou Salajovou, rozhodla intenzívnejšie venovať sa svojej edičnej činnosti. Tohto roku založila až tri časopisy: artUM, etnUM a 100PA. ArtUM prináša informácie o umeleckých počinoch v divadelnej, vizuálnej a hudobnej tvorbe, ale aj v oblasti spracovania folklórnych prejavov a umeleckého slova. Časopis etnUM zastrešuje výskumnú a dokumentačnú činnosť tradičnej ľudovej kultúry a polročník 100PA nadväzuje na tradíciu niekdajšieho Spravodajcu a dokumentuje aktivity Stredoslovenského osvetového strediska. Hlavnou a zodpovednou redaktorkou časopisu o kultúre a umení v Banskobystrickom kraji, ale aj polročníka 100PA sa stala naša publicistka, poetka, autorka literatúry pre deti a redaktorka Katarína Mosnáková-Bagľašová, ktorá v úvodníku prvého čísla tohto nového časopisu hovorí: – ArtUM je umelecký časopis, ktorý má za cieľ prinášať informácie o umeleckých počinoch v oblasti vizuálnej, divadelnej a hudobnej tvorby, umeleckého slova a vo sfére spracovávania prejavov tradičnej ľudovej kultúry na území Banskobystrického kraja. Na jednej strane zviditeľníme neprofesionálnych tvorcov a na strane druhej predstavíme významné organizácie, podujatia, zaujímavé projekty a umelecké diela profesionálov. Tieto dva druhy umenia totiž ruka v ruke dokážu vytvárať svojrázny balans, ktorý v konečnom dôsledku posúva hranice tvorby a hranice v nás. Keď ide o samotný obsah časopisu, hlavná a zodpovedná redaktorka Mosnáková-Bagľašová ho člení do ôsmich rubrík:

– Túry do kultúry (predstavenie kultúrnych inštitúcií, podujatí, online platforiem a pod.), Potykávanie (portréty osobností z oblasti umenia a kultúry), Pulzovanie tvorby (recenzie nových kníh, filmov, divadelných predstavení, výstav výtvarných umelcov a pod.), Art@Chat (rozhovory s umelcami), Ako na to (návody, metodické pomôcky v oblasti kultúry a umenia), Horizonty (smerovanie kultúry v Banskobystrickom kraji, významné projekty, novinky, stratégia kultúry, konferencie venované tejto problematike a

pod.), Alea Iacta Est (mapovanie najvýznamnejších zrealizovaných podujatí osvetových stredísk v Banskobystrickom kraji). Zo všetkých troch nových časopisov, ktoré začali vychádzať tohto roku v Banskej Bystrici, najviac nás zaujal práve artUM, ktorý prináša úvahy, rozpravy a reflexie o kultúre a umení a vystihuje samotný názov časopisu, ktorý vznikol spojením slov art (umenie) a um (rozum). Okrem toho prvé číslo tohto nového časopisu o kultúre a umení v Banskobystrickom kraji nám približuje inštitúcie a jednotlivcov, ktoré sú aj nám v Srbsku dobre známe a blízke, či už ide o vynikajúcu Štátnu vedeckú knižnicu v Banskej Bystrici, ktorá už roky prezentuje tak literárnu, ako aj výtvarnú tvorbu našich autorov zo Srbska a s ktorou má aj naše Slovenské vydavateľské centrum uzavretý protokol o spolupráci, alebo napr. Katarínu Hitzingerovú, ktorá okrem svojej skvelej práce v divadle a na Akadémii umení v Banskej Bystrici je už roky

prítomná aj v divadelnom svete vojvodinských Slovákov. Prvé číslo časopisu artUM nám v podobe reflexií približuje nám dobre známeho výtvarníka Jaroslava Uhela a čitateľov v Srbsku môže potešiť najmä text o insitnej maliarke Nataši Kňazovicovej, pôvodom z Kovačice, ktorá v súčasnosti žije a tvorí na Detve. Dozvedáme sa tu na stranách nového časopisu aj niečo viac o starom kraji našich predkov v Novohrade. V prvom čísle nového časopisu o kultúre a umení ani poézia, hudba a film nezostali bokom. Dočítame sa tu o kultúrnom podujatí Ars Poetica Neosoliensis, ktoré organizuje animátor literárneho života v Banskej Bystrici Miroslav Kapusta, ale sa tu tiež zoznámime ešte raz s mladým spisovateľom Marcelom Pálešom, ktorého básne už poznáme z Nového života. Z hudby sa tu stretneme s banskobystrickým džezmenom Robom Raganom a z filmovej oblasti sa tu aktualizuje film o povestnom básnikovi Jozefovi Urbanovi Voda, čo ma drží nad vodou, ktorý bol natočený podľa predlohy zvolenského rodáka Ondreja Kalamára. Na záver môžeme pripomenúť, že sú všetky tri časopisy vynikajúce graficky a výtvarne upravené a, zrejme, patria aj medzi najkrajšie časopisy z oblasti kultúry a umenia na Slovensku, za čo možno vďačiť grafickému dizajnérovi Rudolfovi Szabóvi. Hlavná a zodpovedná redaktorka Katarína Mosnáková-Bagľašová má skvelú redakciu v časopise artUM, ktorú tvoria Dušan Jablonský, Miroslav Zaťko, Igor Gašpar, Maroš Krajčovič, Tatiana Urbanová, Matúš Druga, a má aj redakčných spolupracovníkov z Lučenca, Žiara nad Hronom, Rimavskej Soboty, Veľkého Krtíša a zo Zvolena. Gratulujeme našej krajanke Kataríne Mosnákovej-Bagľašovej k vynikajúcemu štartu aj v edičnej činnosti na Slovensku. Sú to skutočne skvelé čísla nových časopisov, ktoré sú pozoruhodným prínosom do súčasnej kultúry na Slovensku.

29/VII

O autorke: Sibyla Mislovičová pôsobí v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV, je vedúca Oddelenia jazykovej kultúry a terminológie a hlavná redaktorka časopisu Kultúra slova. Venuje sa výskumu súčasného slovenského jazyka, verejnosť ju pozná vďaka jej popularizačnej práci, najmä z relácie Slovenčina na slovíčko v RTVS. Prekladá a prebásňuje knihy pre najmenších čitateľov. Napísala päť kníh pre deti.

Nový časopis o kultúre a umení: artUM

N OVELA

28. 8. 2021 • 35 /4974/

VÍŤAZOSLAV HRONEC

30/VIII

Dynastia Beňovských (11) (20) Hostia z Bratislavy, šesť mužov oblečených v ľahkých letných oblekoch, ako aj päťčlenný televízny štáb, prišli do vily Soledad o tri dni. Kasim im otvoril bránu a zostal v pomykove stáť na mieste, lebo nevedel pochopiť, prečo sa nakrúca od samého začiatku návštevy, a hneď sa na to aj opýtal. Povedali mu, že všetko je pod kontrolou a že sa čoskoro dozvie, prečo to robia práve týmto spôsobom. Usadil ich na terase pod dvoma veľkými slnečníkmi, takže mohli vidieť more a pláž, kde Roxana ležala na ležadle, zatiaľ čo chlapci sypali na jej chodidlá piesok. Gazdiná priniesla tri obrovské džbány s ľadovou limonádou a nakrájanými citrónmi. Kasim hneď pochopil, že traja starší muži sú dôležitejší, lebo sa svojím spôsobom aj tak správali, kým ďalší traja boli akoby v ich tieni. Tak si aj sadli k stolu: starší bližšie k stolu a tí traja za nich. Ale spoločné mali – rozžiarené tváre, že vidia celú rodinu Mahfúzovcov pokope. Kasim to spočiatku nevedel pochopiť, lebo ľudia sa zvyčajne takto pri návšteve neznámej rodiny nesprávajú. Televízny štáb nakrúcal celú návštevu aj rozhovor. Všetci naraz začali vyťahovať vizitky a podávať ich Kasimovi. Ten, ktorý mu prvý podal vizitku, bol šedivý päťdesiatnik, premiér Slovenska Ivan Jablonický, druhý, o niečo mladší, predseda Slovenskej národnej rady Ján Plachtinský, a tretí, mladší, približne tridsaťpäťročný muž bol Jaroslav Dobroňovský, minister vnútra. Ostatná trojica boli členovia Komisie na založenie akejsi dynastie Beňovských na Slovensku. Aj keď mu ich mená nič nehovorili, Kasim bol ohromený funkciami prvej trojice a celý zvážnel. V rozpakoch sa spýtal, čomu vďačí za to, že ho navštívili najvyšší predstavitelia štátu zo Slovenska. Premiér Jablonický hneď na to poprosil Kasima, aby zavolal aj manželku a ona čoskoro prišla s deťmi v náručí. Privítala ich, tiež

veľmi prekvapená funkciami troch starších mužov. A potom začal premiér veľmi dobrou angličtinou hovoriť neuveriteľné veci, že on, Kasim, je pravdepodobne deviaty člen dynastie Beňovských a jeho syn Adriano je pretendent na kráľa Slovenska. Manželia boli náramne prekvapení, Kasim si dokonca pomyslel, že nejakí darebáci sa hrajú na oficiálnych predstaviteľov Slovenska, aby nejako ublížili jeho rodine. Lenže všetci sa správali veľmi profesionál-

Plagát dobrodružno-historického filmového seriálu Vivat Beňovský (1975)

ne, takže tú možnosť zavrhol. Ale aj tak poznamenal, že teda on nemôže takému príbehu uveriť, kým Roxana, úplne zmätená, vyvaľovala oči raz na muža, raz na premiéra. Všetci traja však začali manželov presviedčať, pričom členovia Komisie vyťahovali z aktoviek knihy, v ktorých bol údajne do najmenších podrobností opísaný celý priebeh hľadania členov dynastie, ako aj údaje, že Kasimov otec Serafín je v poradí ôsmy člen kráľovskej dynastie Beňovských. Už len zostáva dosvedčiť, že Kasim je naozaj jeho syn. Preto chcú porovnať jeho DNA s DNA Serafína. Kasim sa znova spýtal, či je to naozaj pravda, alebo je to všetko vymyslené, aby v celej tej tragédii, čo ich postihla, ešte utrpelo aj renomé jeho rodiny. Preto návštevníci poprosili manželov, aby si prečítali anglické resumé

v poslednej Ročenke na založenie dynastie Beňovských. Obaja si najprv s nedôverou prezreli celú brožúru, ktorá bola v slovenčine, ale resumé bolo v angličtine, francúzštine a nemčine. Po prečítaní anglického resumé sa nemo pozreli na návštevníkov a pochopili, že všetko je pravda. Hneď potom urobil jeden člen Komisie výter hrdla Kasima i jeho synov a návštevníci sa chystali pomaly odísť. Ku koncu povedali Kasimovi, že aj v prípade, že by Serafín nebol jeho biologický otec, prevezú lietadlom cez Káhiru celú rodinu tam, kde si to budú želať. Kasim povedal, že do úvahy pripadá teraz už len Belehrad, keďže tam majú vilu, s čím členovia Komisie súhlasili. (21) Kasim sa v posledných dňoch pobytu vo vile Soledad pokúšal preložiť do arabčiny posledné verše zo Zúrivého Rolanda (z 38 736 veršov zostalo mu len 48), lenže jediné, čo sa mu darilo, bolo zízanie na holografickú obrazovku, ktorú projektoval jeho laptop do priestoru nad písacím stolom. Stále si kládol otázku, ako je možné, že sa jeho rodine prihodilo takéto dačo práve v takýchto tragických okolnostiach. Nevedel si predstaviť, že by sa jeho starší syn Adriano stal kráľom Slovenska a celá rodina – kráľovská, so všetkými výhodami, aké taký stav prináša, alebo že zvyšok života strávia v Belehrade. Kasim bol so svokrom v Belehrade, keď tento šiel kúpiť vilu vo štvrti Dedinje. Kasim sa tam chcel stretnúť a aj sa stretol s kolegom, ktorý prednášal arabčinu na filozofickej fakulte. Zoznámili sa cez internet a zblížil ich fakt, že Kasim študoval arabizmy v talianskom jazyku a Stevan v srbskom. Na Mallorke si spomenul, že sa mu vtedy Belehrad nepáčil, a tak si teraz nevedel predstaviť, že by tam mal stráviť s rodinou zvyšok života a pozorovať, ako sa mu chlapci postupne posrbčujú a napokon z nich budú Srbi. Ale zasa, čo na

tom, pomyslel si, veď aj on sám je miešanec maďarského, koptského a arabského pôvodu, miešanec troch vierovyznaní a troch národov. V predposledný deň pobytu mu telefonoval člen Komisie a oznámil mu, že analýza DNA potvrdila, že on je naozaj biologický syn Serafína Eszterházyho a jeho dvojičky sú jeho, Kasimovi, biologickí synovia. Dokonca porovnali DNA Mórica Beňovského s DNA Adriana a potvrdilo sa, že sú v rodinnom zväzku. Sľúbil, že zajtra pricestujú na Mallorku a cez Káhiru ich odvezú do Bratislavy. Naozaj prišli a najprv všetci odleteli do Káhiry (museli však obchádzať oblaky dymu z Vezuvu, a tak šli cez Španielsko, Maroko, Alžírsko a Líbyu). Tam ich na letisku čakal Kasimov brat Amal, od šťastia celý bez seba, že ich vidí živých, ale aj pár stoviek zvedavcov a novinárov z celého sveta, ktorí ich doslova obliehali. Celá rodina sa aj so Slovákmi odviezla štyrmi taxíkmi do hotela, lebo v malom Amalovom byte nemohla Kasimova rodina prenocovať. Tam sa ubytovali a popoludní sa odviezli prenajatým pohrebným vozom na pravoslávny cintorín po dedovu truhlu, potom na moslimský cintorín po maminu truhlu, ktoré napokon, po formalitách na colnici na letisku, odviezli do lietadla. Ďalší deň sa tým lietadlom teda doviezli do Bratislavy telesné pozostatky siedmeho a ôsmeho člena dynastie Serafína Eszterházyho a Anastázie Mahfúzovej, deviaty člen dynastie Kasim Mahfúz s rodinou, teda aj s budúcim kráľom Slovenska Adriánom Mahfúzom-Beňovským. Na letisku v Bratislave ich vítalo takmer desaťtisíc ľudí a davy po ceste mohli mať aj päťdesiattisíc ľudí z Bratislavy a okolia. Bulvár, ktorý sa celé roky systematicky snažil vytrieť z povrchu zeme celú Komisiu na založenie dynastie Beňovských, teraz spokojne priadol ako kocúr pri kozube a pretekal sa v nachádzaní stále novších a novších znakov ich očividnej geniality a neuveriteľnej zbehlosti. Zo srbčiny preložila Zora Sirácka (Pokračovanie v nasledujúcom čísle Obzorov)

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra BÁČSKY PETROVEC

Letná škola výtvarného umenia pre deti Jaroslav Čiep

krát toľko, a potom si predstavte, čo by školníčky povedali, keby oto päťdňové školenie, deti doniesli hlinu, sadru, robili vďaka dvom výtvar- negatívy, z tých negatívov odlieným pedagogičkám – vali pozitívy, takže toto vydržalo Daniele Markovej a Emílii Valen- iba toto nádvorie Miestneho tíkovej-Labátovej, sme úspešne spoločenstva. Ako vidíte, je poabsolvovali. Ony kreovali obsahy riadok, upravený je ateliér, kde dielní. Ďalšou výhodou bolo, že to všetko prebiehalo,“ povedal sa tu zoskupili deti, ktoré majú na záver Letnej školy výtvarnévzťah k výtvarnému umeniu. ho umenia pre deti v Báčskom V škole sú aj tí, ktorí majú vzťah Petrovci v mene organizátora Slovenského kultúrneho klubu a pobočky Detský výtvarný ateliér Vladimír Valentík. K tomu ešte ozrejmil obsah školy: „Keď ide o výsledky tej prvej časti, okrem kresieb, treba povedať, že Inšpirácia pre grafiky priamo z etnografickej sme využili aj travýstavy díciu, aj potenciál tohto prostredia, k výtvarnému umeniu, ale aj tí, čo nám ponúka. Na trojrozmerné čo nemajú. Tí, čo nemajú, kazia práce v hline, čiže reliéfy odliate vzťah tým, čo majú. Na ten- v sadre, nám poslúžil najstarší to spôsob, keď máme pokope dom a nedávno nainštalovaný deti, ktoré iba majú radi výtvar- mniač, kde si uchádzači tejto né umenie, ony sa vzájomne letnej školy vyberali motívy, podnecujú a stimulujú vo svojom dobrom výkone. Z druhej strany tuná za týchto päť dní okrem trošku teoretickej výučby, ale iba toľko, aby toho nebolo priveľa, bolo viac praktickej práce. Dominovali tu predovšetkým okrem Výsledok práce je už na stole základnej kresby dve techniky, ktoré sa v škole pravdepodobne ne- skicovali, kreslili a prešli celým podarí nikdy absolvovať. Prečo? procesom, ako by to vskutku aj Lebo výtvarná kultúra v škole je malo prebiehať. Po tom skicovav priebehu 45 minút alebo dva- ní urobili svoje reliéfy do hliny,

„T

• KULTÚRA •

Odliate pozitívy v sadre

z hliny robili negatívy v sadre a do tých negatívov potom odlievali pozitívy. V rámci výstavy si

kresbu, ktorú predtým skicovali v Galérii Zuzky Medveďovej, kde je nainštalovaná výstava košieľ s predkom. Východiskovým bodom bola ľudová klasická ornamentika, ale môže sa vám zdať, že ide o arabesku pozostávajúcu z geometrických plôch alebo kvetinových motívov vkomponovaných do celku.“ Na tejto prvej letnej škole výtvarníctva v Petrovci, trvajúcej od 16. do 20. augusta, účinkovali deti rôznych generácií, od 9 do 18 rokov, ktorých zoskupila láska k výtvarnému umeniu. Bolo ich spolu 17 a kreatívne strávili jeden týždeň so školiteľkami. Deti sa pedagogičkám za ich

Na záver frekventantom rozdelili diplomy za úspešne ukončenú letnú školu výtvarného umenia

všimnete, že sú práce skutočne veľmi vydarené, dokonca keď ide o niektoré konkrétne motívy, ako je mniač, sugeroval som riaditeľke múzea, že niektoré by sa mohli takmer stať suvenírom múzea pre návštevníkov, ktorí by tam prišli. Keď ide o druhú, náročnú techniku: tlač z výšky, môžem povedať, že laicky grafiku identifikujeme s kresbou. Kresba je iba základ grafiky, je tlačená technika. Poznáme tlač z výšky, tlač z plochy a tlač z hĺbky. Tentoraz deti využívali tlač z výšky, na linoleum prenášali

námahu a odbornú realizáciu zavďačili potleskom a ony im za zdolanie pre ich vek nie až tak frekventovaných techník rozdelili diplomy. Na záver spoločne pre svojich rodičov prichystali a otvorili kolektívnu výstavu z prác, ktoré vznikli na tejto letnej škole výtvarného umenia. Organizátor pripomenul, že ak na budúce leto bude príležitosť, prichystajú ďalší ročník tejto nie náhodnej, ani improvizovanej, ale odborne vedenej školy výtvarného umenia pre mladých adeptov.

35 /4974/ 28. 8. 2021

Kultúra V PETROVCI NA SKLONKU AUGUSTA

Začína sa ďalší ročník festivalu divadla Jaroslav Čiep

otvárací program, čiže tá hlavná niť divadelných programov a predstavení. Už predtým od piatka 27. augusta máme rad sprievodných podujatí, ktoré dotvárajú tohtoročné PDD. Už toho prvého dňa, v piatok, je v programe výstava venovaná Ľuboslavovi Majerovi. Aj samotná výstava je rovnako pomenovaná – Majera a jej autorkou je Miroslava Blažićová. Následne bude aj prezentácia knihy Ľuboslav Majera: režisér autora Aleksandra Milosavljevića, ktorý je zamestnanec Srbského národného divadla v Novom Sade, ktoré je aj vydavateľom tej knihy. Kniha vyšla v spolupráci s Pavlom Matúchom. Ide o preklad jeho knihy do srbčiny, aj s doplnením. My

dea založiť osobitný festival divadla v Báčskom Petrovci vznikla v ústrety oslavám 130. výročia miestnej divadelnej tradície, ktorá je zároveň i celoslovenskou u vojvodinských Slovákov. A tak v roku 1996 ochotnícke divadlo VHV v Petrovci v čele s Jánom Dorčom zorganizovalo prvý ročník Petrovských dní divadelných. Prvých osem rokov festivalu PDD zrealizovalo Divadlo VHV a nasledujúce, od roku 2004, po založení Slovenského vojvodinského divadla, novozaložená profesionálna divadelná inštitúcia získala festival do svojho vienka a organizuje ho dodnes. Z miestneho podujatia sa podnes PDD vyprofilovali ako medzinárodné podujatie, ktoré sa periodicky koná pod záštitou ministerstiev kultúry Srbska a Slovenskej republiky. Festival je aj príležitosťou stretnúť sa a vymeniť si skúsenosti a zúčastňujú sa ho i početní režiséri, herci, teatrológovia, dramaturgovia, scénografi. O ďalšom ročníku nesúťažného divadelného festivalu Petrovské dni divadelné, ktorý, keď naši čitatelia budú mať noviny v rukách, teda v piatok 27. augusta, sa už začal, sme si pohovorili Dizajn plagátu PDD 2021 urobila Irena s riaditeľkou Sloven- Lomenová ského vojvodinského divadla Vierou Krstovskou. sme spojili tieto dve podujatia – Dvadsiate šieste Petrovské predovšetkým preto, že Mirodni divadelné v Báčskom Pet- slava pri organizovaní výstavy rovci tohto roku budú trvať od vychádza z týchto dvoch kníh 29. augusta do 19. septembra. a na ne sa najviac opiera. Toto V nedeľu 29. augusta je vlastne sme si vymysleli z dôvodu, aby 32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Viera Krstovská

nemali príležitosť predstaviť ju verejnosti, takže to urobíme teraz. Priblížte nám repertoár tohtoročného festivalu... – V septembri od 9. máme na programe rad predstavení na javisku v našej sieni. Začíname s reprízou predstavenia z vlastnej produkcie Kebab v réžii Svetlany Gaškovej. Potom budeme mať hostí zo Slovenska. V piatok a sobotu 10. a 11. septembra Staré divadlo Karola Spišáka z Nitry, najprv detské predstavenie Stvorenie, a potom rodinné predstavenie pre malého a veľkého diváka Doktor Faust. Prvý týždeň končíme tiež predstavením zo Slovenska: Majerovo predstavenie Naša trieda, čiže Divadlo Akadémie umení Banská Bystrica. Nasledujúci týždeň začneme od štvrtka, keď máme aj naďalej hostí zo Slovenska, tiež z Banskej Bystrice. Ide o Univerzitný folklórny súbor Mladosť, ktorý nacvičil folklórne predstavenie Obrazy

sme pripomenuli a zaznamenali Majerovu sedemdesiatku. Otvárací a vstupný program venujeme aj ďalším režisérom, ktorí jubilujú. Sú to okrem Majeru aj šesťdesiatnik Michal Babiak a päťdesiatnik Ján Čáni. Neskôr tiež budeme predstavovať naše divadelné osobnosti z radov vojvodinských Slovákov a nejakým spôsobom prezentovať ich prácu. Zamerali sme sa na živých ľudí, takto im prejaviť úctu, česť a vďaku za ich spoluprácu so SVD. Režisérkou vstupného programu PDD Divadlo ako životný údel je Katarína Melegová-Melichová. Na našej webovej stránke 30. augusta ešte bude sprístupnený online záznam Majerovho predstavenia so Zvolenčanmi Dvaja úbohí Rumuni Pozvánka na výstavu o Ľuboslavovi Majerovi hovoriaci po poľsky a o deň neskôr prezentujeme z Dolnej zeme – 1918. Režisépublikáciu Dvadsaťpäť rokov rom je Martin Urban a urobil to festivalu Petrovské dni divadelné v spolupráci s Katarínou MosDušana Bajina. Knihu sme vydali nákovou-Bagľašovou. V piatok už dávnejšie, ale sme doteraz 17. septembra na repertoári pre zdravotné a iné opatrenia je komédia v srbčine Chrobák • KULTÚRA •

v hlave a Národné divadlo Kikinda. Divadlu s láskou je detské predstavenie Detského divadla zo Subotice v sobotu a v posledný festivalový deň 19. septembra sa predstaví Novosadské divadlo – Újvidéki Színház. Je to predstavenie Anna Kareninová, ktoré je ocenené ako najlepšie predstavenie na Festivale profesionálnej scény Vojvodiny – réžia a herci tohto roku v apríli si tiež vyslúžili ocenenia. Bude to predstavenie po maďarsky, ale divákom budú k dispozícii titulky v srbčine. Dokopy máme

osem predstavení a rad sprievodných podujatí. Veríme, že všetko dopadne, ako ste si naplánovali... – Plánujeme, že sa všetko bude realizovať podľa poriadku a o epidémii vôbec nerozmýšľame. Veríme, že divadlá neuzavrú a že divadlá zo Slovenska budú môcť pricestovať k nám bez zábran. Podarilo sa vám to aj finančne skĺbiť a zakryť? – My sa vždy riadime financiami a podľa toho ladíme program festivalu. Financie sme získali

prostredníctvom projektov, čiže grantov. Obec Báčsky Petrovec pravidelne vyčleňuje prostriedky na festival, a potom sú aj ďalšie granty. Tohto roku sme pochodili v Pokrajinskom sekretariáte pre kultúru a v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny. Ešte máme nádej, že sa k nim pridá aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ďalší sponzori. Inak navrhujem, aby záujemcovia sledovali našu facebookovú a webovú stránku, zvlášť tí, ktorí majú záujem o slovenské predstave-

nia, aby sa zavčasu informovali o prípadných zmenách. Festival sme si naplánovali v takejto forme a či sa skončí 19. septembra alebo 19. decembra, uvidíme... xxx Veríme, že si návštevníci festivalu a diváci prídu na svoje. Festival je aj tohto roku žánrovo pestrý, ladený je pre rôzne vekové skupiny, pre rôzne záujmové sféry návštevníkov divadla. Sú tu predstavenia aj pre milovníkov vážnejších tém, ale aj komédie, ako aj predstavenia s folklórnymi prvkami.

26. Petrovské dni divadelné Báčsky Petrovec 29. augusta – 19. septembra 2021

Program Nedeľa 29. augusta 19.00 – Divadlo ako životný údel, vstupný program PDD Štvrtok 9. septembra 20.00 – Slovenské vojvodinské divadlo, Báčsky Petrovec, Srbsko Gianina Cărbunariu: Kebab Réžia: Svetlana Gašková Piatok 10. septembra 12.00 – Staré divadlo Karola Spišáka, Nitra, Slovensko Magdaléna Miteva: Stvorenie Réžia: Magdaléna Miteva

Štvrtok 16. septembra 19.00 – Univerzitný folklórny súbor Mladosť, Banská Bystrica, Slovensko Martin Urban, Katarína MosnákováBagľašová: Obrazy z Dolnej zeme – 1918 Réžia: Martin Urban Choreografia: Martin Urban, Tatiana Urbanová, Lucia Bieliková, Katarína Mosnáková-Bagľašová

Sprievodné podujatia:

Piatok 17. septembra 20.00 – Národné divadlo Kikinda, Srbsko Georges Feydeau: Chrobák v hlave Réžia: Petar Jovanović

Pondelok 30. augusta 20.00 – Divadlo Jozefa Gregora Tajovského, Zvolen, Slovensko Dorota Maslowska: Dvaja úbohí Rumuni hovoriaci po poľsky Réžia: Ľuboslav Majera

Sobota 11. septembra 19.00 – Staré divadlo Karola Spišáka, Nitra, Slovensko Autor neznámy: Doktor Faust Réžia: Marek Zákostelecký

Sobota 18. septembra 18.00 – Detské divadlo Subotica, Srbsko Bonjo Lungov a Konstantin Karakostov: Divadlu s láskou Réžia: Bonjo Lungov a Konstantin Karakostov

Nedeľa 12. septembra 20.00 – Divadlo Akadémie umení, Banská Bystrica, Slovensko Tadeusz Stobodzianek: Naša trieda Réžia: Ľuboslav Majera

Nedeľa 19. septembra 20.00 – Novosadské divadlo – Újvidéki Színház, Nový Sad, Srbsko L. N. Tolstoj: Anna Kareninová Réžia: Dejan Projkovski

• KULTÚRA •

Piatok 27. augusta 19.00 – Otvorenie výstavy Majera, autorka Miroslava Blažićová Prezentácia publikácie: Ľuboslav Majera: režisér Autor: Aleksandar Milosavljević; vydavateľ: SND Nový Sad

Online záznam predstavenia (na internetovej stránke SVD) Utorok 31. augusta 20.00 – Prezentácia publikácie: Dvadsaťpäť rokov festivalu Petrovské dni divadelné Autor: Dušan Bajin; vydavateľ: SVD

35 /4974/ 28. 8. 2021

Kultúra KULTÚRNO-UMELECKÝ PROGRAM V PADINE

Dedičstvo našich predkov Olinka Glóziková-Jonášová

stredné oslavy 215. výročia príchodu Slovákov do Padiny sa konali v tretí augustový víkend v Športovom stredisku Dolina Padina, v priestoroch ZŠ maršala Tita, Ženského spolku – totiž

stupcu predsedu Obce Kovačica, Marijanu Melišovú, asistentku predsedu Obce Kovačica, Zlatka Šimáka, obecného ombudsmana a podpredsedu NRSNM, a Janka Kolárika, predsedu Miestneho spoločenstva v Padine, predsedu Miestneho odboru Matice slovenskej v Padine, podpredsedu

Najstarší ochotníci predviedli choreografiu V Kominkovej krčme

v priestoroch etnodomu, v Etnodome Petráš a v miestnostiach Miestnej organizácie penzistov. V sobotu 21. augusta občania Padiny, ale aj početní hostia mali príležitosť pozrieť si celovečerný kultúrno-umelecký program v organizácii Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Slnečnica, Základnej školy maršala Tita a Domu kultúry Michala Babinku pod názvom Dedičstvo našich predkov. Na začiatku programu moderátorka Jana Galasová v mene organizátorov privítala vzácnych hostí: Marínu Tomanovú, náčelníčku Juhobanátskeho obvodu, Petra Višnjičkého, zá-

Matice slovenskej v Srbsku pre Banát a predsedu Výboru pre vzdelávanie NRSNM. Prítomným sa prihovorila Marína Tomanová, náčelníčka Juhobanátskeho obvodu, slovami: „Nesmierne ma potešila správa, že sa 56 maturantov padinskej základnej školy rozhodlo stredoškolské štúdium absolvovať v Srbsku. To znamená, že táto najslovenskejšia dedina vo Vojvodine vychováva mladých ľudí, ktorí si budú chrániť dedičstvo svojich predkov a národnú identitu.“ Slova sa ujali aj Marijana Melišová a Janko Kolárik, ktorý prečítajúc krátky príhovor tento program slávnostne otvoril.

Na javisku sa vystriedali ochotníci SKUS Slnečnica, Základnej školy maršala Tita a Domu kultúry Michala Ba- Najmladší tanečníci SKUS Slnečnica sa binku. V programe predstavili choreografiou Na hajšovkách vystúpili aj sólisti, ktorí vynikli na našich celomen- Choreografia premietla divákov šinových festivaloch, ale aj na do dávnych čias, keď v Padine festivaloch v zahraničí, a to: pôsobila chýrečná Kominkova Timea Tomanová, Natália krčma. Návštevníci padinských Bačúrová, Saňa Petrášová, Dušan Ďuriš, Jana Galaso- ochotníkov odmenili hlasným vá a Alenka Kotvášová. Ako potleskom, čím potvrdili, že sa hostky programu vystúpili im program páčil. Na záver sa členky Dievčenskej speváckej prihovorila autorka programu skupiny Perla z Kovačice pod a vedúca SKUS Slnečnica Anna vedením Milinky Čížikovej. Na Halajová, ktorá vyzvala spoluobzáver sa predstavili najstarší čanov a najmä rodičov a starých

Stredná tanečná skupina SKUS Slnečnica zatancovala choreografiu Pôjdeme my na tančuru

ochotníci choreografiou V Kominkovej krčme, ktorá vznikla v spolupráci s Pavlom Petrášom, majiteľom Etnodomu Petráš.

rodičov, aby svojim ratolestiam vštepovali lásku k ľudovej hudbe, tancu a spevu, a tým si zachovávali dedičstvo svojich predkov.

Účastníci ústredného programu tohtoročných padinských osláv

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

VÝSTAVA PRÁC ČLENOV ZDRUŽENIA VÝTVARNÝCH UMELCOV SMÄD V PADINE

Jubileum ako tvorivý podnet Stevan Lenhart

záverečný večer prvého víkendu padinských osláv – v nedeľu 22. augusta – členovia tunajšieho Združenia výtvarných umelcov Smäd slávnostne prezentovali jubilejnú 10. výstavu svojich prác. Výstava je nainštalovaná v sieni Miestneho spoločenstva Padina a otvorená

profesora Vladimíra Halaja. Hostí a prítomných uvítala predsedníčka združenia Smäd Jarmila Trnovská, ktorá v príhovore pripomenula, že tento spolok výtvarníkov vznikol pred jedenástimi rokmi „s cieľom propagovať a podporovať výtvarné umenie a týmto spôsobom ochraňovať a vyvíjať našu identitu a kultúrne hodnoty“. Ako povedala J.

do budúcnosti, povedal Zlatko Šimák. Pripomenul aj historickú výstavu obrazov padinských maliarov usporiadanú v máji 1981, keď sa verejnosti spoločne predstavili renomovaní majstri štetca Michal Povolný, Ján Husárik a Ján

Niektorí autori skúmajú nové možnosti výrazu

Jarmila Trnovská, predsedníčka združenia Smäd

Vystúpenie mladého orchestra Slnečnica pod vedením profesora Vladimíra Halaja

bola za prítomnosti predstaviteľov slovenských vojvodinských inštitúcií a ustanovizní, ako aj početných milovníkov výtvarného prejavu. Na úvod vernisáže odznela zmes slovenských ľudových piesní v podaní mladého ľudového orchestra Slnečnica pod vedením

O padinskom výtvarnom umení sa zmienil Zlatko Šimák, podpredseda NRSNM • KULTÚRA •

Trnovská, členmi združenia sú výtvarníci rôznych profilov – zruční a skúsenejší maliari, ale aj mladí a nateraz menej skúsení predstavitelia insitného prejavu. O činnosti členov združenia Smäd sa zmienil Zlatko Šimák, podpredseda NRSNM v Srbsku, ktorý poukázal na dlhú tradíciu umeleckej tvorivosti v padinskom prostredí. Ako povedal, od dávnych čias ľudia v tomto priestore kresbami a maľbami na rôznych materiáloch znázorňovali ľudové obyčaje, čo je dôkazom, že aj v niekdajších ťažkých životných podmienkach jestvovala potreba tvorivo znázorňovať život. Táto tradícia sa zachovala, a tak aj dnes máme našich ľudí, ktorí venúvajú časť svojho života, aby umeleckým spôsobom zvečňovali našu minulosť a našu prítomnosť, tiež aby ich umelecká duša nakukla

Bačúr a vtedy perspektívni autori Marci Markov, Pavel Ľavroš a Janko Širka. Odvtedy uplynulo štyridsať rokov a medzičasom sa v Padine objavili mnohí ďalší výtvarní tvorcovia, z ktorých sú niektorí prítomní aj na najnovšej výstave.

skej identity, kultúry a všetkého, čo jej dáva jedinečnosť a krásu: „Výtvarné umenie patrilo ku kultúre tunajších Slovákov od samého ich príchodu a práve insitné umenie je nezmazateľnou súčasťou našej tvorby, dedičstva a budúcnosti.“ Na tejto padinskej výstave sa prezentujú najnovšie práce súčasných členov združenia Smäd. Sú to: Ján Bačúr, Pavel Povolný-Juhás, Anna Kotvášová, Vesna Kucháriková, Katarína Ľavrošová, Anna Tótová, Martin Markuš, Alexandra Valentová-Králiková, Anna Durgalová a Anna Kozáková. K výstave osobitnou časťou prispel majiteľ súkromného etnomúzea Pavel Petráš, ktorý je

Výstava prilákala milovníkov výtvarného prejavu

Aktuálnu výstavu otvoril predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík a vo svojom príhovore poznamenal, že padinské insitné výtvarné umenie patrí medzi tie tvorivé prejavy, ktoré majú najvýznamnejšiu úlohu v zachovávaní tunajšej sloven-

aj členom združenia Smäd. Súčasťou programu vernisáže bol aj sólový hudobný prednes harmonikára Vladimíra Halaja, ktorý zahral jednu skladbu i spolu so speváčkou Elenou Sládečekovou-Šimákovou. Moderátorkou programu bola Saňa Petrášová.

35 /4974/ 28. 8. 2021

Kultúra Z OSLÁV PADINY

Dve podujatia v jednom duchu Olinka Glóziková-Jonášová

obotňajšie oslavy v Padine sa niesli vo vedecko-hudobnom ovzduší.

so Slovenským kultúrno-umeleckým spolkom Slnečnica usporiadali podujatie pod názvom Vedecké bohatstvo Padiny. V rámci neho predstavili padinských rodákov, ktorí

covníkov predstavili vedeckú činnosť Dr. rer. nat. Kataríny Ďurišovej Milutinovićovej, inžinierky procesu a vývoja v Micro System Engineering GmbH, Berg, Bayern v Ne-

Podujatie otvoril prof. Dr. Ján Marček, plukovník vo výslužbe

Spoločná fotografia účastníkov, organizátorov a rodín padinských akademikov

Belehrade, potom prof. Dr. Maríny Šimákovej Spevákovej, mimoriadnej profesorky na Oddelení slovakistiky Filozo-

Obecná knižnica Kovačica, oddelenie v Padine, v spolupráci

svojím vzdelaním a odbornou a vedeckou prácou získali akademické tituly. Toto podujatie nadväzovalo na podujatie z roku 2012, keď z iniciatívy Obecnej knižnice Kovačica, oddelenia v Padine, vznikla idea, aby sa i širšej verejnosti sprítomnila skutočnosť, že okrem spoločenského, hospodárskeho a duchovného rozvoja počas viac ako 200 rokov svojho jestvovania Padina zaznamenala i náučno-vedecký rast. V tom roku bolo realizované prvé stretnutie univerzitných profesorov a vedeckých pracovníkov v Padine. Na tohtoročnom, Prítomným sa prihovorila i prof. Dr. Marína Šimáková Speváková, mimo- teda druhom stretnutí riadna profesorka na Oddelení slova- univerzitných profesokistiky Filozofickej fakulty Univerzity rov a vedeckých prav Novom Sade

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Súčasné technické vymoženosti umožnili aj neprítomným padinským akademikom prihovoriť sa auditóriu (na snímke: Mgr. Saňa Nosáľová, PhD.)

mecku, Dr. Michala M. Ďuriša, pôsobiaceho v Inštitúte chémie, technológie a metalurgie – Centrum pre katalýzy a chemické inžinierstvo v

fickej fakulty Univerzity v Novom Sade, Mgr. Zdenka Širku, PhD., pôsobiaceho na Evanjelickej teologickej fakulte Univerzity Komenského, VOŠ • KULTÚRA •

Sade, a Mgr. Sane Nosáľovej, PhD., pracujúcej na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Podujatie sprevádzala brožúrka obsahujúca životopisy uvedených univerzitných profesorov a vedeckých pracovníkov, padinských rodákov. Zo šiestich spomenutých akademických Padinčanov podujatia sa zúčastnili iba dvaja: Dr. Michal M. Ďuriš a prof. Dr. Marína Šimáková Speváková, ktorí V mene rodičov sa prihovoril Ondej Širka, sa prítomným aj otec Zdenka Širku prihovorili. Ostatní, ktorí boli zneJabok a VOŠ Svätojánska koľaj možnení na podujatie osobne v Českej republike, Dr. Anny prísť, sa prítomným prihovorili Slivkovej, docentky na Katedre prostredníctvom videonahrápre matematickú logiku a dis- vok. Podujatie otvoril prof. krétnu matematiku v Novom Dr. Ján Marček, plukovník vo

Orchester ZŠ maršala Tita pod vedením Mgr. Vladimíra Halaja

• KULTÚRA •

výslužbe, tiež padinský rodák. Na stretnutí boli aj rodičia a príbuzní spomenutých padinských osobností. Slova sa ujal Ondrej Širka, otec Zdenka Širku, a poďakoval sa organizátorom za snahu usporiadať takéto podujatie. „Veríme, že podujatie Vedecké bohatstvo Padiny podnieti mladých Padinčanov, aby sa venovali vzdelávaniu, výskumnej práci a vedeckej podnikavosti,“ povedal na záver v mene organizá- Mladá nádejná hudobníčka, možno budúca profesorka hudby Ema Juricová sa predstatorov moderátor vila hrou na husliach Janko Hološ. Po tomto podujatí nasledoval koncert vážnej zitných profesorov a vedechudby, ktorý sa niesol v rov- kých pracovníkov predstavili nakom duchu a v rovnakej verejnosti aj tvorbu vysokoorganizácii. Okrem univer- školsky vzdelaných hudobníkov z Padiny. Na koncerte hrali mladí nádejní hudobníci, žiaci učiteľov hudby Anity Hlavatej, Pavla Tomáša ml., Marijany Marčekovej a Vladimíra Halaja, kým v rámci videoprezentácie predstavili hudobníkov z Padiny: Zlatku Hrnčárovú, master hudby, Mgr. art. Zuzanu Megovú, Mgr. art. Alena Petráša, Bc Marijanu Marčekovú, Mgr. art. Janka Tomeka, Bc art. Dominiku Hučkovú a Mgr. Vladimíra Halaja. Prítomní si prostredníctvom videonahrávok mohli vypočuť ich prednes skladieb známych svetových skladateľov, ale aj výber z ich vlastnej tvorby. Na koniec sa prítomným predstavil orchester Základnej školy maršala Tita pod vedením učiteľa Vladimíra Halaja.

35 /4974/ 28. 8. 2021

Kultúra SAS AJ TOHTO ROKU ONLINE

Netradične a na aktuálne témy Miroslava Ožvátová

ilovníci slovenčiny si už zvykli na tradičnú letnú školu slovenského jazyka a kultúry a trojtýždňový pobyt na Slovensku. Záujemcovia majú možnosť získať štipendium na Letnú školu slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca (SAS), ktorá sa súčasne organizuje na pôde Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Organizuje ju Centrum pre slovenčinu ako cudzí jazyk, ktoré vždy privíta účastníkov z mnohých krajín. Medzi nimi sú i študenti zo Srbska. Pobyt na Slovensku trvá zvyčajne tri týždne v auguste. Účastníci sú ubytovaní v internáte. Počas výučby, ktorá teraz prebieha na fakulte, účastníci sú rozdelení do skupín podľa jazykových znalostí. Na základe online testovania pred príchodom na letnú školu účastníci sa triedia do kurzov pre začiatočníkov, mierne a stredne pokročilých a pokročilých. Jazykový seminár zväčša prebieha ráno, pokiaľ po obede sú prednášky venované slovenským kultúrnym reáliám – jazyku, literatúre, kultúre a dejinám Slovenska. V rámci programu letnej školy sú aj rôzne výlety, návštevy, ale aj divadlo, kino, koncerty alebo literárne večierky. Okrem tejto časti letnej školy je i tá, ktorá účastníkov pravdepodobne najviac láka: je to exkurzia po jednotlivých regiónoch Slovenska. Posledný týždeň je venovaný tvorivým dielňam. Každý účastník má možnosť spievať, tancovať, kresliť alebo sa zúčastniť kurzu tvorivého písania. 38

www.hl.rs

Dielne sa prezentujú na záverečnom programe. Na konci letnej školy je slávnostné ude-

krajín. Letná škola bola organizovaná dištančne a trvala 2 týždne, ako aj minulý rok. Pred začiatkom letnej školy, ako to aj doteraz bývalo, sme mali online testovanie. Pred začiatkom letnej školy sme mali tzv. skúšobnú prednášku, kde sa mohli spoznať všetci účastníci a lektori. V mojej skupine sme boli desiati a jazykové kurzy viedla lektorka Mgr. Petra Kollárová, PhD. Boli tu frekventanti z Ukrajiny, Nemecka, zo Slovinska, Švajčiarska, Španielska a zo Srbska,“ povedala Teodora Belićová (v prvom rade druhá zľava) na záverečnom programe v roku 2019, keď sa zúčastnila na divadelnej dielni Teodora Belićová. Ako to bolo i doteraz, účastľovanie certifikátov získaných slovenského jazyka a literatúry níci boli rozdelení do menna základe počtu navštívených Filozofickej fakulty v Novom ších skupín podľa jazykových prednášok. Sade Teodora Belićová, ktorá znalostí, čo vlastne umožnilo Pre situáciu, ktorú spôsobila sa už tretíkrát zúčastnila let- nehatenú výučbu. Vzhľadom koronakríza, minulý rok letnej školy slovenského jazyka na to, že výučba prebiehala ná škola slovenského jazyka a literatúry. Minulý aj tento rok dištančne v menších skupinách, a kultúry bola organizovaná to bolo neobvykle, čiže online. mohlo sa ľahšie komunikovať. „Dištančná forma letnej školy dištančne. Tohto roku sa usku„Druhého augusta sa začal všetkým nechala viac voľného času, keďže sme nemali záväzky počas celého dňa. Celkovú náladu nám určite spríjemnila pohodlnosť domova. Niektorí sa zapájali aj priamo z práce. Online výučba bola pre nich veľkou výhodou,“ skomentovala Teodora. Uviedla, že tieto nové podmienky na výučbu boli aj pôdou pre debatu, kde všetci mohli poDôraz na jazykových cvičeniach a diskusia na aktuálne témy dať svoj názor na takýto spôsob výučby. Zrána prebiehali jazykové setočnil 57. ročník letnej školy, 57. ročník Letnej školy slovena to tiež online. ského jazyka a kultúry Studia mináre. Tohto roku boli napláVzhľadom na to, že letná ško- Academica Slovaca, ktorej sa nované tak, že sa viedli diskusie la zvyčajne má bohatý program, zúčastnilo 97 účastníkov z 28 a účastníci si takým spôsobom

Informačno-politický týždenník

chceli sme zistiť, čo bolo v ponuke tentoraz. Našou spolubesedníčkou bola študentka

• KULTÚRA •

okrem jazyka prehĺbili aj vedomosti o rôznych témach. „Boli to témy, ako sú napríklad: Zero waste alebo nulový odpad, vegánstvo, globálne otepľovanie a jeho následky, nukleárna energia a iné. Debatovali sme aj o tom, či treba sledovať správy každý deň a aký vplyv to má na náš život. Zaujímavé bolo tiež, že sme niektoré témy spracúvali aj niekoľko hodín.“ Súčasťou jazykových kurzov sú i záverečné testy. O tom nám Teodora povedala, že ich prispôsobili okolnostiam a že prebiehali online. Namiesto klasického testu každý z Teodorinej skupiny spracoval prezentáciu na voľnú tému, ktorú mal prezentovať svojim kolegom. „Bola to kreatívna práca pre všetkých nás. Konkrétne som si zvolila tému, ktorá ma každodenne pobaví: je to art terapia, čiže ako sa vyhnúť stresu a napätiu cez umenie. Jedna z aktuálnych tém, ktorá sa vyskytla na tomto tzv. záverečnom teste, bol aj vplyv sociálnych sietí na to, ako vidím samého seba v spoločnosti. Má to súvis s modernými trendmi a filtrami, ktoré používame, aby sme čím lepšie upravili každú fotku, udalosť alebo dnešok.“ Súčasťou letnej školy boli aj online prednášky s ústrednou

témou letnej školy Čas ako fenomén myslenia, hovorenia a konania v jazykovo-kultúrnom kontexte, ktoré sú publikované v jubilejnom zborníku Studia

prehliadka Bojnického zámku a Bratislavy. Študentom letnej školy SAS Teatro Colorato sprístupnilo bábkové predstavenie Noemova archa.

Takým spôsobom sa bližšie spoznáte s jazykom a kultúrou iného prostredia alebo štátu. Samozrejme, že nám všetkým letná škola osožila a že obsahy

Spoločná fotka účastníkov na Bratislavskom hrade z roku 2019

Academica Slovaca 50, UK, 2021, venovanom storočnici narodenia profesora Jozefa Mistríka, zakladateľa tejto edície. Keď ide o tvorivé dielne, výlety a exkurzie, koncepcia sa tiež musela zmeniť. Boli presúvané do online priestoru, bol zorganizovaný workshop populárnej a ľudovej piesne s WAF bandom, ako aj virtuálna

Ukončenie 57. ročníka letnej školy SAS prebiehalo 14. augusta online takým spôsobom, že sa premietali fotky všetkých účastníkov. Naša spolubesedníčka na záver usúdila, že jej chýbala socializácia. „Aj keď takáto forma vyučovania určite má svoje výhody, je iné, keď máte styk s druhým človekom naživo.

boli zaujímavé. Chýbali mi aj kultúrne obsahy, na ktoré som si zvykla v roku 2019: rôzne výlety, návštevy, ako aj divadlo, kino a iné, ktoré sme vtedy navštevovali takmer každodenne v Bratislave.“ Foto: z archívu spolubesedníčky

DETSKÉ KINO V STAREJ PAZOVE. Po úspešne zahraných detských divadelných predstaveniach na území Staropazovskej obce Stredisko pre kultúru Stará Pazova pripravilo pre tamojšie ratolesti ďalšie obsahy vo svojom augustovom programe. Detské kino na otvorenom sa tentoraz realizuje v Starej Pazove a Novej Pazove. Siedmeho augusta a pred koncom školských prázdnin v sobotu 21. augusta na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove premietali zaujímavý detský film primeraný ich veku Tajný agent Miau (na fotografii). V Novej Pazove po 14. auguste ďalší program nasleduje 28. augusta, keď na plató pred divadelnou sálou bude projekcia detského filmu Známa invázia medveďov na Sicíliu. A. Lš.

• KULTÚRA •

35 /4974/ 28. 8. 2021

Kultúra NA SLOVO S MUZIKANTOM ŠTEFANOM CHRČEKOM Z PIVNICE

Hudobná vášeň ako životný entuziazmus Miroslav Pap

tefan Chrček s hudbou vyrastal, dospieval a dodnes s ňou žije. Sprevádzala ho už od malička. Ako si sám zaspomínal, prvý hudobný nástroj dostal v roku 1966 a bola to heligónka, na ktorej sa sám učil hrať. Ako inak, iba podľa sluchu. V tom čase sa v základnej škole realizovali početné podujatia, na ktorých nikdy nechýbal. Učiteľka zvolila

kom, ktorý vie hrať na heligónke v Pivnici, je práve Štefan Chrček. Po ukončení základnej školy sa zapísal do Hudobnej školy v Zreňanine, no životné okolnosti ho znemožnili pokračovať v hudobnom vzdelávaní. To však neznamenalo, že sa harmoniky vzdal. V roku 1980 sa stal členom skupiny Kamenári, ktorá bola v tých rokoch jednou z lepších v Pivnici. S Kamenármi hral prevažne na svadobných hostinách, tanečných Heligónka mu prirástla k srdcu

BeŠte – Bejo (Štefan Blatnický, sprava) a Štefan Chrček (foto: z archívu Š. Chrčeka)

pieseň a on sa ju doma naučil hrať podľa sluchu. „Nevystal som ani na jednom školskom programe. Ako jedenásťročný som začal hrať na harmonike, ktorú som si kúpil z našporených peňazí a po absolvovaní konfirmácie. Bola to určitá česť vystupovať na školských programoch, ale aj možnosť ukázať vlastné kvality. Tu sme absolvovali aj hudobnú školu, lebo do pivnickej školy v tom čase prichádzali odborníci učiť nás, takže sme mohli získať vedomosti a teoretické poznatky. Mne osobne najväčším problémom bolo prejsť z heligónky na harmoniku, lebo je to úplne iný spôsob hrania. V škole vo vyšších ročníkoch sme potom už hrali aj na školských zábavách.“ Heligónka pritom nebola v Pivnici veľmi frekventovaný hudobný nástroj. Dnes jediným hudobní-

www.hl.rs

zábavách, ako aj na slávnostiach váľania májov či iných dedinských oslavách. V tom čase sa v Pivnici dostávajú do popredia aj elektrické hudobné nástroje a nové ozvučenie akustických nástrojov. Kamenári boli v tom čase ozvučení so zvukovou technikou zo zahraničia, akú nemal nikto v okolí. S Kamenármi zotrval 6 rokov, po čom prestúpil do skupiny MolDur, na ktorú si zaspomínal: „S touto skupinou som prežil najlepšie roky. Boli sme jednotní, hrali sme kvalitne. Skúšky sme mali v Slovenskom kultúrno-umeleckom spolku Pivnica, pravidelne sme trénovali, zachovávali tradičný repertoár a sledovali moderný. Preto si nás vážili tak doma v Pivnici, ako aj v ostatných slovenských dedinách. Náš harmonogram bol vyplnený po celý rok, lebo sme takmer každý víkend niekde hrali.“

Informačno-politický týždenník

V roku 1995 Štefan Chrček spolu so Štefanom Blatnickým začali popri MolDure hrať samostatne po kaviarňach. Tu sa viac upriamili na modernejší repertoár. Krízové roky spôsobili medziiným aj to, že si ľudia nemohli dovoliť na svadobnú hostinu povolávať celé hudobné skupiny, preto sa tie často delili na menšie. Tak postupne vznikla aj skupina BeŠte. Na meno skupiny sa viaže anekdota, keď túto dvojicu nahovárali, aby viac hrala aj v iných dedinách slovami – bešte z Pivnici, kedy si vlastne uvedomili, že by sloveso bežte bolo adekvátne prvým slabikám mien Bejo

Pevne tvrdím, že sme hrali vo všetkých sriemskych dedinách, v ktorých žijú Slováci. A bolo to niečo nezabudnuteľné. Zažil som so všetkými skupinami kopu zážitkov, na ktoré si často spomínam. Spoznal som neskutočne veľa ľudí, čo je niečo nenahraditeľné. Dnes kamkoľvek sa vyberiem, nájdem ľudí, s ktorými sa poznám. A hrali sme všade, iba na pohreboch sme nehrali. (smiech) Veď na takej trojdňovej pivnickej svadbe nebolo ľahko hrať. Bolo potrebné vedieť aj bohatý repertoár, a to taký, ako v ani jednej inej dedine. Ale vždy sme to zvládli,“ spomína si spolubesedník. Skupina BeŠte v roku 2004 vydala aj CD nosič pod názvom Šípová ružička, do ktorého zaradila slovenské ľudové piesne z Pivnice. Štefan Chrček so skupinou BeŠte a jeden rok aj s bývalými hudobníkmi zo skupiny MolDur hral na zábavách v nemeckom Gomaringene dokonca až 7-krát. Od roku 2011 je výpomocná ruka dokonca aj súčasným hudobným skupinám. Hudby sa nevzdáva, pravidelne hrá na harmonike, syntetizátore, heligónke. Ale teší ho jedna vec:

Prvé pokusy o verejný výstup (foto: z archívu Š. Chrčeka)

(Štefan Blatnický) a Štefan. Táto skupina po zaniknutí MolDuru sa dostáva do popredia tak v Pivnici, ako aj v okolitých dedinách. „So všetkými skupinami sme cestovali po celej Vojvodine. Hrali sme najviac v Báčke a Srieme.

že aj jeho synovia sú hudobne zdatní. Starší syn Štefan pokračuje po otcovi hrať na harmonike, kým mladší Vladimír sa viac orientuje na strunové nástroje. Vo všetkom ich podporuje manželka a mama Juliana. • KULTÚRA •

Z GALÉRIE INSITNÉHO UMENIA

Kovačická insita predstavená v Guči Olinka Glóziková-Jonášová

a tohtoročnom Dragačevskom festivale dychoviek v Guči, v poradí šesťdesiatom, 13. augusta bola predstavená aj insitná tvorba z Kovačice. Totiž aj v tomto roku v Múzeu trúby nainštalovaná bola výstava pozostávajúca z 26 umeleckých prác 26 súčasných členov kovačickej galérie a jej zakladateľov, ktorú návštevníci dragačevského festivalu dychových orchestrov mali príležitosť obdivovať počas

SIEDMYKRÁT

štyroch dní konania sa festivalu. Na otvorení výstavy sa zúčastnila aj Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka Galérie insitného ume-

nia, a insitný maliar Pavel Hajko. „Galéria insitného umenia sa už dvanásť rokov zúčastňuje na dragačevskom festivale v Guči a prezentuje tam insitnú tvorbu svojich členov, aj keď spolupráca GIU s Gučou bola nadviazaná ešte dávnejšie,“ hovorí Žolnajová-Barcová. Pavel Hajko sa okrem na spoločnej výstave predstavil Záber z otvorenia výstavy v Guči aj niekoľkými svo-

V ústrety Gitariáde Vojvodiny Miroslava Ožvátová

jimi obrazmi. „Je to iba pokračovanie oslavy jeho dvoch jubileí, 50 rokov umeleckej tvorby a 40 rokov členstva v Galérii insitného umenia,“ poznamenala riaditeľka. Jubilejnú 60. súťaž dychových orchestrov v Guči, podľa hodnotenia jej organizátorov, poznačila pozoruhodná návštevnosť, predovšetkým však výborná atmosféra a skvelá zábava. Určite v tom zabrala aj prestávka v jej každoročnom organizovaní spôsobená pandemickou situáciou. Foto: z archívu A. Žolnajovej-Barcovej

števník festivalu mal potvrdenie o vakcinácii alebo PCR test. Ako i po minulé roky festival podporujú Mesto Nový Sad, Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami a Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Partnerom tohto podujatia je Európske hlavné mesto kultúry. Mesto Nový Sad sa chystá prebrať titul EHMK, počas celého roku prebiehajú kultúrne programy a Gitariáda Vojvodiny je súčasťou

ganizátori sa snažia, aby na javisku vystúa pomocnom ihrisku FK pili vždy nové mená Tatra v Kysáči sa aj tohto a aby návštevníci roku uskutoční Gitariáda mali bohatú ponuVojvodiny. Dobre známy festival, ku. Aj tento rok ručia ktorý sa zasadzuje za rozvoj rocdobrú zábavu a pozikovej hudobnej scény, pokračuje. tívnu energiu. Zistili Bude trvať jeden deň, a to v sosme, že v revuálnej botu 4. septembra. časti vystúpi Teška Festival zachoval svoju podobu V revuálnej časti vždy vystúpia renomované industrija. a je aj naďalej sčasti súťažného bandy rockovej hudobnej scény Je také obdobie, a sčasti revuálneho charakteru. na účasť na súbeh sa zasielajú že každá kultúrna Demo bandy sú od samého za- výlučne elektronickou cestou. Zá- akcia sa môže kočiatku podstatou festivalu. Sú- ujemcovia môžu podať prihlášky nať len v prípade, ťažná časť má za cieľ podporiť na webovej stránke Gitariády Voj- že nebude hroziť a propagovať mladé bandy a je vodiny. Právo účasti na festivale žiadne riziko nádedičstvom z roku 1975. Prihlášky majú demo bandy, ktoré nema- kazy koronavíjú zverejnené rusu. Minulý rok komerciálne sa všetci mohli vydanie a majú potešiť z toho, že aspoň tri autor- sa aj napriek ťažské kompozície. kej pandemickej V revuálnej situácii organizá- Právo účasti na festivale majú demo bandy, časti vždy vystú- torom podarilo, ktoré nemajú zverejnené komerciálne vydanie pia renomované aby rock hudba a majú aspoň tri autorské kompozície bandy rockovej odznela v Kysáči. tohto projektu. Tým spôsobom hudobnej scé- Tento rok sa okolnosti veľmi neje podporená aj Kaleidoskopom ny a festival zmenili a organizátori Gitariády kultúry. zostáva verný Vojvodiny vôbec nemali ľahké. Foto: z archívu Gitariády p ô v o d n é m u Z bezpečnostných dôvodov je Vojvodiny V roku 2019 sa milovníci rocku tešili na Ritam rokenrolu. Or- nevyhnutné, aby každý náv-

Nereda

• KULTÚRA •

35 /4974/ 28. 8. 2021

Kultúra SCÉNA

Menej známe dejiny hardrocku: Crow Stevan Lenhart

ajznámejšou piesňou americkej skupiny Crow je určite Evil Woman (Don’t Play Your Games with Me) z roku 1969, lenže sa nedožila celosvetovej popularity v ich pôvodnom podaní, ale v spracovanej podobe z debutového albumu omnoho slávnejších Black Sabbath. Ďalšou zaujímavosťou je, že pozmenenú verziu tohto kusu roku 1970 nahrali aj Ike & Tina Turnerovci (ale pod názvom Evil Man), pokým najnovšiu coververziu danej piesne nahral britský metalový band Saxon na vydaní Inspirations (2021). S ohľadom na všetky tieto nahrávky možno konštatovať, že Evil Woman predstavuje nestarnúcu bluesrockovú klasiku, ktorá tiež odohrala významnú

úlohu pri formovaní včasného hardrockového zvuku. Skupina Crow bola založená roku 1967 v Minneapolis-Saint Paul v štáte Minnesota, skadiaľ v tom období nedochádzalo

veľa známych rockových bandov. Spočiatku hrali pod menom South 40 a významnou chvíľou na začiatku ich kariéry bola výhra na súťaži rockových skupín v susednom štáte Iowa, kde boli odmenení príležitosťou nahrávať pre vydavateľstvo Columbia Records. Po tomto prvom úspechu rozhodli sa zmeniť názov skupiny – meno Crow (Vrana) si vraj vybrali preto, lebo tento

vták ako energické stvorenie a mrchožrút zodpovedal drsnému zvuku ich vtedajšej hudby. V januári 1969 v štúdiu v Chicagu Crow nahrali päť skladieb: Time to Make a Turn, Busy Day, Gonna Leave a Mark, White Eyes a Evil Woman. Vydavateľstvo Columbia Records však z určitých dôvodov odstúpilo od pôvodného plánu vydať tieto skladby, takže debutový album Crow Music vyšiel pod etiketou Amaret Records. Singel Evil Woman sa stal hitom a dostal sa na zoznam Billboard, čo skupine

zabezpečilo slušnú popularitu. Z nasledujúceho albumu Crow By Crow (1970) vynikol

singel Cottage Cheese, avšak nedosiahol úspech predchodcu. Skupina v tom období inten-

zívne koncertovala a zdieľala javiská s takými menami, akými boli napr. Blood, Sweat & Tears, Jefferson Airplane, Steppenwolf, Eric Burdon, Janis Joplin alebo Iron Butterfly. Po vydaní albumu Mosaic spevák David Wagner roku 1971 opustil skupinu, čo v nasledujúcom roku dokonca priviedlo k zániku činnosti. Crow sa znovu dali dokopy roku 1980 a nahrali ešte jeden album: Crow on the Run. Občas koncertujú v USA až dodnes.

ORFEUS NA DUNAJI 2021

Slávnosť poézie k jubileu Pripravila: Anna Francistyová

rámci jubilejného 10. medzinárodného básnického stretnutia Orfeus na Dunaji 2021 minulý víkend sa v Kostolci zoskupila celá stovka poetov z našej krajiny a zahraničia. V piatok 20. augusta bol usporiadaný okrúhly stôl Poézia v medzikultúrnej komunikácii, ako aj literárna beseda, na ktorej sa zúčastnili hostia z Tuniska. Na druhý deň, teda v sobotu 21. augusta, v autentickom priesto42

www.hl.rs

re archeologického náleziska Viminacium blízko rieky Dunaj bola najprv usporiadaná slávnosť, na ktorej boli udelené početné uznania zúčastneným básnikom na podujatí, ktoré už desať rokov na vysokej úrovni organizuje tamojší Literárny klub Majdan v čele s predsedníčkou Slavicou Pejovićovou. Porota, ktorá pracovala v zložení: Vidak Maslovarić (predseda), prof. Dr. Jovan Janjić, Anna Dudášová a Slavica Pejovićová (členovia), sa rozhodla udeliť štyri najvyššie

Informačno-politický týždenník

ocenenia takto: hlavnú cenu Orfeus na Dunaji Draganovi Lakićevićovi, básnikovi z Belehradu, za jeho celkovú literárnu tvorbu a odovzdanosť básnickému slovu, uznanie Orfeova lýra Matijovi Bećkovićovi, básnikovi a akademikovi z Belehradu, za báseň Ľúbim ťa, ocenenie Eurydikin veniec Martinovi Prebudilovi, básnikovi a spisovateľovi zo Starej Pazovy, za najlepší ľúbostný verš v básni Každé ráno a ocenenie Ona Ljubici Rajkićovej, univerzitnej profesorke z Temešváru, za silu,

úspech, kreativitu a dôstojný život ženy. Okrem týchto hlavných cien porota udelila aj 7 plakiet a viac ako 50 diplomov. Všetkým odmeneným na záver zagratuloval predseda Zhromaždenia obce Požarevac Predrag Mijatović, ktorý vyzdvihol, že je láska všetkých básnikov k poézii silná podobne ako tá, ktorá spojila Orfea a Eurydiku. Zdroj: portál Braničevskog okruga Reč naroda • KULTÚRA •

• KULTÚRA •

35 /4974/ 28. 8. 2021

Kultúra· Oznamy

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Miroslav Aleksić: Chudorľavý čas a iné básne (ISBN 978-86-7103-555-2) Jaroslav Čiep

alšia kniha srbskej poézie v preklade do slovenčiny vyšla prednedávnom. Ide o zbierku básní Miroslava Aleksića Chudorľavý čas a iné básne. Miroslav Aleksić (1960) je srbský básnik, kritik a publicista. Vyštudoval literatúru na Katedre všeobecnej literatúry a teórie literatúry na Filologickej fakulte v Belehrade. Pôsobil ako tajomník Festivalu juhoslovanskej poézie mladých a ako riaditeľ Národnej knižnice Danila Kiša vo Vrbase. V súčasnosti je zástupcom riaditeľa Knižnice Matice srbskej. Poéziu, prózu a literárnu kritiku uverejňoval v početných časopisoch a jeho básne sú zaradené do viacerých antológií. Aleksić uverejnil aj básnické zbierky: Zigurat (1986), Popik ili čug (1990), Nema voda (1994), Oskudno vreme (2016), Neponovljivi kod (2018) a Arapski kapričo (2020). Poézia Miroslava Aleksića je preložená do viacerých jazykov a je laureátom viacerých ocenení za poéziu. Je členom Spolku vojvodinských spisovateľov a Združenia spisovateľov Srbska. Jeho zbierku básní Chudorľavý čas a iné

básne do slovenčiny preložili Anna Vršková (1959) a Zdenka Valentová-Belićová (1975). Obsah zbierky tvoria cykly básní: Ohnutý, Poeta vidiny, Palimpsesty a Moja poézia. Dokopy je v knihe zahrnutých 93 básní a na dôvažok aj hodnotiaci text Zdenky Valentovej-Belićovej Esencia bdelej prítomnosti, v ktorom sa píše: „Výber z poézie je prvá slovenská kniha tohto autora a je svojráznym výťažkom z Aleksićovej tvorby, lebo už samotná zbierka Chudorľavý čas a iné básne, ktorá poslúžila ako základ na tento preklad a ktorou sa Aleksić do literatúry po dlhšom čase vrátil, je rekapituláciou jeho dovtedajšej tvorby.“ Na záver sú tu poznámky o autorovi a prekladateľkách. Knihu Chudorľavý čas a iné básne Miroslava Aleksića spoločne vydali Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci a Spolok slovenských spisovateľov v Bratislave. Kniha vyšla ako 59. zväzok v edícii Mosty a zároveň je 274. publikácia vydaná v SVC. Publikácia je rozmerov 20 x 14 cm, vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 138 strán, zlepená do mäkkého prebalu, vyšla s vročením 2021 a v náklade 150 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Futura v Novom Sade.

SPOMIENKA

„K príkladu“, „naprímer“, „naprosto“ Anna Horvátová

lová „k príkladu“, „naprímer“, „naprosto“ sú ďalšie prešľapy príznačné pre naše slovenské vojvodinské vyjadrovanie. Žiaľ, aj veľmi frekventované. Prvými dvoma chceme vyjadriť to, čo sa v spisovnej slovenčine vyjadruje časticou napríklad, ktorej skratka je napr. a nie „npr.“, ako to máme vo zvyku často mylne napísať. Význam tejto častice nie je nejako sporný; častica uvádza neúplný výpočet príkladov alebo iba jeden príklad (čiarka pred ním sa píše len pri voľnom priradení): Akostné prídavné mená sú napr.: malý, dobrý, príjemný ap. – Teraz napríklad by somtakrada čítala (Jégé).; A môže sa pritrafiť, že chlapec napríklad umrie (Tim.). Lístie niektorých stromov, napr. dubov a bukov, v jeseni žltne.

DROBNÝ OZNAM DÁM DO PRENÁJMU izbu v Novom Sade, pri Novosadskom veľtrhu, Ul. Stevana Mokranjca 16, s použitím kuchyne a kúpeľne. Izba je priestranná, s veľkým miestom na odkladanie vecí a skriňou v chodbe; TV, internet, klíma a vykurovanie, Dormeo podložka. Cena 120 eur s účtami. Kontakt: Mária, 064/2014836, 021/518-366.

SMUTNÁ ROZLÚČKA s kolegom

SAMUELOM MEDVEĎOM

1958 – 2021 z Báčskeho Petrovca

MÁRIA MAKOVNÍKOVÁ rod. Jakušová 10. 2. 1930 – 31. 8. 2001 – 2021

JÁN MAKOVNÍK

2. 10. 1956 – 18. 10. 2010 – 2021

z Báčskeho Petrovca Tichú spomienku venuje dcéra a sestra Anna so svojou rodinou

www.hl.rs

Viac znepokojuje taký nesprávny preklad, ako napríklad „naprímer“ – pochádza zo srbského naprimer a ďalšie nenáležité spojenie „k príkladu“. Ak však chceme poukázať, že nám je niekto vzor konania, vtedy použijeme takéto konštrukcie: konať podľa príkladu niekoho; slúžiť niekomu ako príklad, slúžiť niekomu za príklad; prechádzať, byť dobrým príkladom. Okrem toho, že sa nám srbčina mieša do nárečia a že si svoj materinský jazyk viac zaznávame, ako uznávame, občas sa stane, že sa aj bohemizmy vtisnú do nášho jazyka, ako napríklad slovo „naprosto“, ktoré slovník hodnotí ako príslovku českú, knižnú, ktorej sa treba strániť; ako náhradu slovník uvádza tieto slová: celkom, úplne, alebo menej zaužívané: naskrze, vonkoncom.

POSLEDNÝ POZDRAV

SAMUELOVI MEDVEĎOVI

7. 10. 1958 – 17. 8. 2021 z Báčskeho Petrovca

Aj keď odídu z tohto sveta, dobrí ľudia nikdy neumrú... S ním sa lúčia: členovia Aktívu učiteľov slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry novosadských škôl

Informačno-politický týždenník

STK Mladosť

• KULTÚRA· OZNAMY •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 35 autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

kremeň

volt

latinská spojka

hora

nástroj príslušník slovanna ského ostrenie národa kosy

poťahoval

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 34 – VODOROVNE: Miloslav, RS, stepy, akt, opak, vrel, ara, Na, et, áť, E, obrat, poker, m, kA, As, No, apo, tvár, Rusi, ars, olovo, ek, Lehotský

nádhernosť vedec Nikola ukazov. zámeno

avenue

TAJNIČKA: KAROL MILOSLAV LEHOTSKÝ

štýl

jedno zakončenie v šachu

odrazu herečka Gardnerová okno

jedna planéta vpíšte AO United Kingdom

Ekvádor

hliník a podobne

spisovateľ Milo

liter

2. časť tajničky

jedlo

AS HL DU ĽU

trofej Indiánov zrohovatená pokožka

fluór srbské mužské meno germánium

predložka

Oliver Twist

V tajničke je meno a priezvisko hložianskeho osvetového a kultúrneho pracovníka, básnika, historika a športovca.

postavenie

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 34 z čísla 34 Hlasu ľudu z 21. augusta 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: VLADIMÍR POLIOVKA, Ul. Jána Kollára č. 20 a, 22 300 Stará Pazova. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs.

recept časť chôdze

súbor osí tráv

spojka predložka

drevená doska

Sarajevo astát

preddavok

rubeľ

pohostinské podniky

Potrebujeme predavača Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Selenči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Služba pre spoločenské práce Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/529-770 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Službe pre spoločenské práce Mesta Nový Sad Pracovné miesta: čašník v bufetoch kabinetu, pracovník IV. triedy, 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Služba pre spoločenské práce Mesta Nový Sad

• KULTÚRA· OZNAMY •

35 /4974/ 28. 8. 2021

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 27. augusta 20.00 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 20.30 Kumštáreň (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Nedeľa 29. augusta 10.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2018, 4. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Paberky z klubovne divadla v Petrovci (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Reportáž z podujatia V lipovom chládku a medovom sládku (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 31. augusta 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Paberky z klubovne divadla v Petrovci. V termíne Dúhovky pozornosť bude venovaná petrovským divadelníkom, ktorí si pripomínajú 155 rokov divadelníctva. V znamení tohto jubilea odznejú aj tohtoročné 26. Petrovské dni divadelné. Pred 5 rokmi, keď petrovskí divadelníci oslávili okrúhle jubileum 150 rokov divadelnej činnosti na týchto priestranstvách, televízna redakcia nakrútila dokument o prejdenej 150-ročnej ceste. V lipovom chládku a medovom sládku. Reportáž z roku 2018, z príjemného ovzdušia v chládku pod rozkošatenými lipami v sriemskej dedinke Lug na úpätí Fruškej hory, kde už roky organizujú toto podujatie. Organizátormi tohto jedinečného podujatia sú Kultúrnoumelecký spolok Mladosť a Slovenský spolok žien Usilovné včielky.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 27. augusta – Elektra Sobota 28. augusta – Sexi pistols Pondelok 30. augusta – Dvojitý agent Utorok 31. augusta – Loch Ness Streda 1. septembra – Vtedy v Mexiku Štvrtok 2. septembra – Korene zla

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 29. augusta Film: Prasiatko Babe v meste Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Korenie lásky Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 29. augusta 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

www.hl.rs

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Streda 1. septembra

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Nedeľa 29. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kultúrno-umelecký program Dedičstvo našich predkov (Dni Padiny 2021) Utorok 31. augusta 16.00 Padinské dni kultúry 2019 – piatok Padinské dni kultúry 2019 – nedeľa 44. Babinkove stretnutia Film: Stolček, prestri sa Piatok 3. septembra Detská svadba 2019 Kreslený film: 102 dalmatíncov

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Úspešní na domácom teréne SLOGA (E) – VETERNIK 2 : 1 (1 : 1) Lazar Pavković

utbalisti erdevíckeho FK Sloga v premiérovom stretnutí pred svojimi vernými fanúšikmi s hráčmi z Veterniku zaslúžene bilancovali s tromi získanými bodmi. Ako prví sa ujali vedenia hostia, keďže v druhej minúte Sekulić dal majstrovský gól z dôvodu

nepozornej obrany a nesústredenosti brankára Veselinovića. Od prvého gólu až po štyridsiatu druhú minútu bol zápas značne obťažený, nediali sa žiadne kľúčové momenty, ktoré by hru zdynamizovali. V štyridsiatej druhej minúte rýchly útočník v prieniku k súperovej bráne – výborný hráč Siniša Ivković dal vyrovnávajúci gól pre Slo-

gu. Bez víťaziaceho mužstva sa pískal polčas. V druhom polčase domáci hrali omnoho dynamickejšie a boli bojovnejší, čo bolo vidieť v päťdesiatej druhej minúte, keď gól dal Volarević. Hra pokračovala rovnakým tempom oboch tímov, no nových gólov do konca zápasu už nebolo. Z toho vyplývalo, že Volarevićov gól bol víťazný. FK SLOGA (E): Veselinović, Vujović (Stojčić), Đurkić, Rai-

čević (Pendo), Ivković, Džibrić, Volarević (Kovačić), Rukavina (Mačvanski), Herceg, Ristić, Uglješič, Pavković Výsledky 2. kola: Budućnost (SN) – Donji Srem 0 : 4, RFK Novi Sad 1921 – Index 3 : 1, Sloga (E) – Veternik 2 : 1, Radnički (NP) – Sloga (T) 1 : 2, Cement – Dunav 4 : 1, Mladost – Podunavac 0 : 2, Jedinstvo – Radnički (Š) 1 : 2, Sloboda – Hajduk 2 : 2.

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Nezaslúžili si prehru BORAC – JEDNOTA 1 : 0 (0 : 0) Matej Bzovský

nedeľu sa staropazovským futbalistom nepodarilo získať remízu vo vyrovnanom a korektnom zápase, v súboji s pohostinnými nováčikmi na pekne upravenom ihrisku v Šajkaši, v rámci druhého jesenného kola Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Podľa celkového priebehu dosť zaujímavého zápasu za prítomnosti asi 500 divákov obetavo hrajúci hostia zo sriemskej roviny si nezaslúžili prehrať, i keď len minimálnym výsledkom po nepravdivo odpískanej jedenástke. Mali jeden bod pevne v hrsti až do 62. min., keď dovtedy objektívny rozhodca Ivan Repčak z Vrbasu asi sám videl nedovolený zákrok obrancu hostí Trivića. A nedovoleného zákroku v žiad-

nom prípade nebolo, lopta bola odrazená ďaleko do poľa, a až potom sa ozvala neúprosná píšťala, po ktorej sa domáci nezaslúžene tešili výhre. Domáci mali v prvom polčase prevahu, dlhšie segmenty držania lopty, ale nemali žiadne vážne šance, kým na opačnej strane nebojácne hrajúci hostia mohli v úvode zápasu prevziať iniciatívu, keď nováčik v pazovskom tíme Jovan Bobar, ktorý sem prišiel z Omladinca (Nové Bánovce), vážne pohrozil, ale zvnútra pokutového kopu strelil popri. Priebeh zápasu sa otočil v druhom polčase. Išlo o fázu, keď hostia mali citeľnejšiu prevahu, viac tlačili silnú obranu domácich a prvá a jediná príležitosť prišla v 74. minúte, keď sa pred šestnástkou lopty našiel Aleksandar Maoduš, ale jeho prudkej strele

chýbala presnosť a striedajúci skúsený brankár Milinović nemusel zasahovať. Domáci mali v zostave oveľa viac skúsených hráčov, kým mladistvému mužstvu pazovskej Jednoty práve toto chýbalo. Po nečakane inkasovanom góle z penalty nervozita im začala zväzovať nohy, ale produkovali snaživý výkon, ktorý uspokojil ich málopočetných fanúšikov. V ďalších dvoch kolách Jednotu očakávajú dva veľmi ťažké domáce zápasy. Prvý na budúcu sobotu v stretnutí s Bečejom 1918 a ďalší, možno i najťažší, v súboji s vedúcim Borcom z benátskej dediny Sakule. Bude ozajstne ťažké dostať sa k drahocenným bodom, no netreba sa vopred vzdávať, ale bez bielej zástavy privítať silných súperov. FK JEDNOTA: Marković, Joksović, Igor Cvetojević (Obradović), Jandrić (Marinković),

Zanechali dobrý dojem – Jovan Bobar

Tošić, Maoduš, Beljić, Radosavljević (Ivan Cvetojević), Đorđević, Trivić, Bobar Výsledky 2. kola: Bečej – Tekstilac 2 : 1, Fenix 1995 – Radnički 1912 Sombor 2 : 1, OFK Vršac – Prvý máj 1 : 1, Radnički Zreňanin – Omladinac 2 : 1, Dinamo 1945 – OFK Kikinda 1909 0 : 1, Stari grad – Borac Sakule 1 : 4, Tisa – Hajduk 1912 1 : 1

PRÍPRAVY NA OBECNÉ MAJSTROVSTVÁ. Futbalisti šídskej Jednoty zohrali priateľský zápas s mužstvom Omladinca z Brestovca. Stretnutie sa skončilo víťazstvom Omladinca, a to konečným výsledkom 4 : 2. Bol to v skutočnosti aj posledný kontrolný zápas oboch klubov, členov Obecnej ligy Šíd, pred samotným štartom do novej sezóny na tejto súťažnej úrovni. V sobotu 21. augusta bolo v miestnostiach Obecného futbalového zväzu Šíd realizované zasadnutie s predstaviteľmi obecnej ligy. V rámci zasadnutia boli vyžrebované kluby, ktoré od nedele 29. augusta štartujú s majstrovstvami. lp • ŠPORT •

35 /4974/ 28. 8. 2021

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Boli bližšie k výhre

V 2. kole nových majstrovstiev domáci získali viac bodov. Po jednom bode si z ihriska súpera odniesli Padinčania a Dolovčania, keď sa im podarilo remizovať. Najlepšie štartovali Kačarevčania a Gajčania, ktorí získali všetky body a ešte neprijali žiaden gól. Bez prehry sú aj Hajdušičania. Favorizovaný Radnički z Kovina mal slabý výkon na stretnutí so Slogou v Banátskom Novom Sele. Ostatné mužstvá akoby sa nemohli rozbehnúť a majú priemerný výkon. Ivanovčania a hráči zo Starého Tamiša majú zatiaľ nulu na konte. Výsledky 2. kola: Partizan (G) – Stari Tamiš 4 : 0, Sloga (BNS) – Radnički (K) 2 : 1, Hajdušica – Budućnost (A) 2 : 0, Potporanj – Dolovo 1 : 1, Jugoslavija – Dolina 2 : 2, Spartak 1911 – Crvena zvezda 2 : 1, Jedinstvo (K) – Vulturul 5 : 0, Partizan (U) – Strela 2 : 1.

JUGOSLAVIJA – DOLINA 2 : 2 (1 : 1) Ján Bokor

a vždy ťažkom hosťovaní v neďalekej Jabuke Dolina bola bližšie k výhre. Padinčania dvakrát viedli a domáci šťastne vyrovnávali výsledok. S hrou nemôže byť nikto spokojný. Dlho sa hralo nepremyslene a veľmi rozhárane. Lopta sa nekontrolovane naháňala po ihrisku bez cieľa. Dolina už

v 4. minúte viedla gólom D. Radenkovića. Nepozorná obrana domácich nedala pozor na strelca, ktorý sa prikradol k druhej žrdi a poslal loptu do siete. Čoskoro veterán Pavel Čížik využil nepozornosť obrancov hostí a vyrovnal – 1 : 1. Bol to i výsledok nezaujímavého a slabého polčasu. Po prestávke Dolina zlepšila hru a bola podnikavejšia. V 60. minúte gólom náhradníka a

debutanta Jána Trnovského znovu viedla 1 : 2. Radosť hostí krátko trvala, lebo veterán

chvíli. Lopta udrela do ruky domáceho obrancu a hostia očakávali penaltu. Namiesto toho od rozhodcu dostali vysvetlenie, že sa na základe nových pravidiel v takom prípade penalta nepíska. Nikto však nepopieral, že lopta zasiahla ruku domáceho obrancu, za čo sa vždy ukazovalo na trestný bod. Nakoniec hostia tlmočenie rozhodcu Srđana Mitrovića z Bavaništa prijali, i keď to považovali za sporný moment ináč veľmi korektného zápasu. Vukašin Popović – veterán padinskej Celková hra neuspoDoliny kojila divákov a trénerov. Jabuky Angelovski vyrovnal FK DOLINA: Mirčić, Carezo správne nariadenej penalty. vić, Kolak, Stojkov, Šimák V závere zápasu Padinčania (Trnovský, Hlavča), Kelečezačali hrať konkrétnejšie a vić, Trajčevski, Radenković, nebezpečnejšie. V 87. minúte Popović, Bančov, Josimovski došlo k zaujímavej a spornej (Ilić)

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Bez vytúžených bodov FK AŠK – FK MLADOST (LUKIĆEVO) 1 : 1 (0 : 0) Dejan Striško

koda nevyužitej príležitosti na zisk vytúžených troch bodov. Aradáčania hneď na začiatku mali veľa práce pri vlastnej bráne, no brankár Etveš rýchlo reagoval a v tretej minúte chytil loptu. Po tomto sa hra stabilizovala, ale bez vážnych príležitostí. Na začiatku druhého polčasu veľkú šancu nevyužil Birmanac, ktorý nedokázal z dobrej

www.hl.rs

pozície prelobovať brankára hostí Horvata. Tasićovi tiež žrď bránila skórovať. Predsa Aradáčania mali šťastie v sedemdesiatej tretej minúte, keď Tasić z rohového kopu smeroval loptu na Zakića a ten na Bretšnajdera, ktorý hlavičkoval a dal gól. Šťastie však netrvalo dlho, lebo v 84. minúte hostia vyrovnali. Vujičić dal bezproblémový gól. Najväčšiu šancu Aradáčania nevyužili v 92. minúte, keď Mijić nedokázal z rohového

Informačno-politický týždenník

kopu dať gól do prázdnej brány, lebo lopta prešla tesne popri žrdi. Týmto sa zápas aj skončil a AŠK o týždeň čaká hosťovanie v Česteregu, kde bude hrať zápas s FK Napredak. V AŠK prišlo uplynulý týždeň aj k zmene brankára. Najmä z klubu odišiel brankár Stefan Stojkov, ktorý sem prišiel počas jarnej sezóny 2019/2020. V minulej sezóne excelentne bránil a pomohol mužstvu udržať sa v lige. V súčasnosti Stojkov posilní rady Napredka z Česterega, a čo je

zaujímavé, v tomto klube bude debutovať v zápase proti bývalému klubu. FK AŠK: Etveš, Bretšnajder, Lončarski, Birmanac, Janiš, Adamov, Zakić, Mijić, Tasić, Davidovac, Nadlački Výsledky 2. kola Zreňaninskej oblastnej ligy: Vojvodina (NM) – Krajina 1 : 1, ŽAK – ŽFK Banat 2 : 1, Budućnost – Vojvodina (B) 4 : 0, Banat – Rusanda 1 : 4, Borac – Mladost (BD) 2 : 0, Delija – Napredak 2 : 1, AŠK – Mladost (L) 1 : 1, Radnički – Polet 0 : 3.

• ŠPORT •

OBECNÁ FUTBALOVÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Ťažký začiatok majstrovstiev SOKO (NOVA GAJDOBRA) – SLÁVIA (PIVNICA) 4 : 0 Ján Šuster

ivnickí futbalisti odohrali prvý majstrovský zápas v rámci Obecnej futbalovej ligy Báčska Palanka, keď hosťovali v Novej Gajdobre, v ktorej si sily zmerali s domácim celkom Soko. Výsledok tohto zápasu bol 4 : 0 pre domácich. Hráči nepríjemne prekvapili svojich fanúšikov, keď dostali výprask, ktorý nikto neočakával. Pravda je, že mužstvo zažilo veľké zmeny v minulých majstrovstvách, no hráči aj tentoraz na ihrisku ukázali veľmi málo. Od samého začiatku zápasu domáci boli tí, čo mali prevahu.

Už v 3. minúte sa triasla sieť hostí. Rohový kop z pravej strany predviedli domáci, keď lopta bola nahodená pred bránu súpera, kde sa najlepšie vynašiel Adamović a zo sedemmetrovej diaľky loptu zaslal za chrbát brankára. Nátlak domácich trval celých dvadsať minút a za ten čas si domáci urobili tri šance, ktoré zostali nevyužité, a raz hostia mali aj veľké šťastie, keď sa strela Komada zastavila o žrď. Na druhej strane sa hostia vzchopili a trikrát vážnejšie pohrozili. Najprv Žarić prešiel po ľavej strane, no v rozhodujúcom momente nevedel loptu poslať do siete. V 25. minúte ostrú stre-

lu Grňu zo slobodného kopu brankár domácich Crnčević kryl. V 30. minúte Žarić znovu prešiel po ľavej strane a v šestnástke uvoľnil Samardžića, ktorý loptu kopol popri bráne. V druhom polčase, v 48. minúte, domáci zrealizovali rýchly útok po strede ihriska, kde si traja hráči vymenili miesta a nakoniec lopta prišla po veterána Trivunovića, ktorý ju poslal do siete. Hostia sa snažili niečo urobiť, no ich akcie boli pomalé a prihrávky nepresné. V 68. minúte Đurica zutekal svojim strážcom po ľavej strane a sieť hostí sa triasla po tretíkrát. Konečný výsledok tohto zápasu bol dosiahnutý v 75. minúte, keď Adamović využil veľkú chybu

hostí a dal gól. Hostia v druhom polčase mali aj jednu zrelú šancu, keď rohový kop hlavičkoval Ćutilo, no, žiaľ, nepresne. Treba však zdôrazniť, že hostia z rôznych príčin hrali bez piatich štandardných hráčov, no to neospravedlňuje ich slabý výkon. FK SLÁVIA: Dávid Šuster, Baćanov, Aleksi, Blažek, Denis Šuster, Danilov (Ćutilo), Vinković, Zeak (Beláni), Samardžić (Záskalický), Grňa, Žarić Výsledky 1. kola: Maglić – Mladost 2 : 1, Kriváň – Bačka (D) 1 : 4, Bačka 1945 – Kulpín 1 : 2, Neštín – Bački hajduk 3 : 4, Slavija (B) – Orlovi 0 : 1, Borac – Tvrđava 0 : 4. V nasledujúcom kole sa stretnú: Slávia (P) – Tvrđava, Orlovi – Borac, B. hajduk – Slavija (B), Kulpín – Neštín, Bačka (D) – Bačka l945, Mladost – Kriváň, Soko – Maglić.

A LIGA FZ ZREŇANIN

S nádejou na lepší výkon do budúcna OFK KLEK – FK MLADOSŤ (BIELE BLATO) 6 : 1 (1 : 0) Darko Sládeček

ieloblatčania začali novú sezónu v A lige FZ Mesta Zreňanin prehrou, keď na hosťujúcom trávniku v Kleku od nich bolo lepšie rovnomenné mužstvo. Na samom začiatku obaja súperi podali rovnaký výkon na ihrisku, ale predsa sa domáci dostali do vedenia po voľnom kope, ktorý realizoval Marković vo 8. minúte. V pokračovaní hos-

tia chceli dosiahnuť prednosť, zdalo sa, že sú aj lepší, ale útoky Poničana a Kalapiša končili pred bránou domácich a do konca polčasu sa výsledok nemenil. V druhom polčase bol na ihrisku iba jeden tím, a to domáci, keďže sa na hre hostí odzrkadlil krátky čas, ktorý venovali prípravám pred začiatkom sezóny. Domáci útočníci, predovšetkým Bakoš a Milanović, boli omnoho rýchlejší ako obrana Mladosti a do konca to bol opravdivý

neúspech pre hostí. Do zoznamu strelcov sa zapísali Bakoš v 48. a 69. minúte, Milanović v 65. minúte, Stojšić v 80. minúte a Milosavljević v 85. minúte. Gól pre bieloblatskú Mladosť dal Poničan v 69. minúte. Hráčov Mladosti očakáva dlhšia sezóna ako minulá, a, samozrejme, že bude plná tak pádov, ako aj dobrej hry. Na nich už len zostáva, aby sa usilovali čím skôr dosiahnuť požadovanú formu a dostať sa na rovnakú priečku so súperom počas celej sezóny.

V nasledujúcom kole Bieloblatčania hrajú na domácom trávniku s mužstvom OFK Gradnulica zo Zreňanina. FK Mladosť: Perišić, Paraľov, Necsov, Poničan, Gál (Palatinus), Đurić, Kalapiš (Kuchárik), Kurunci (Stojić, Gál), Đurđev, Vukajlović (Šuľa), Šofranko Výsledky 1. kola: Naftagas – Potisje 0 : 0, Radnički 1911 – MSK 0 : 1, OFK Klek – Mladosť 6 : 1, OFK Gradnulica – Lehel 1 : 0, OFK Stajićevo – Partizan 8 : 0, Tisa 1933 – Zadrugar 2 : 4, Tamiš – Bilećanin 0 : 1.

TURNAJ V MALOM FUTBALE V KOVAČICI sa tohto roku realizoval na športových ihriskách Slávia od 2. do 15. augusta. Ide o podujatie, ktorému sa teší veľký počet fanúšikov. Hlavní organizátori turnaja boli R. Jovnáš, V. Urban a M. Hriešik. Na turnaji zvíťazilo mužstvo Romantičari. Je to mladá zostava milovníkov futbalu, ktorá svoje talenty ukázala pred plnými tribúnami fanúšikov, ktorí sa sem prišli pozrieť na kvalitný futbal. Druhé miesto si vybojovali Delikventi a tretie Crepaja. Turnaja sa zúčastnili ešte tieto zostavy: Sinovi ravnice, Tatatirci, Orka, Zicer, Cafe Lepa priča a Pun pogodak. Hráči víťazného mužstva sú väčšinou dorastenci FK Železničar z Pančeva. Sú to traja hráči z Kovačice: I. Urban, P. Čížik, G. Čížik; piati z Padiny: D. Delić, S. Čapeľa, D. Ľavko, S. Mamojka, M. Kováč a dvaja z Mramorka: O. a K. Bundrovci. Za najlepšieho hráča bol zvolený Daniel Bartoš, za brankára Sebastián Čapeľa a za strelca Nenad Krstin. Pavel Urban • ŠPORT •

35 /4974/ 28. 8. 2021

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Remíza na konte MLADOSŤ – TAVANKUT 0 : 0 Miroslav Pap

o prvom kole, v ktorom petrovská Mladosť prehrala, nasledovalo druhé, v ktorom si na domácom ihrisku sily zmerala s Tavankutom. Ani tento zápas však Petrovčanom nepriniesol žiadne body. Hostia prišli do Báčskeho Petrovca iba s jedným náhradníkom, čo však neovplyvnilo ich výkon, keďže nedostali žiaden gól. Hneď na začiatku v 10. minúte o veľkú šancu prišiel Trojanović, a to nepresným hlavičkovaním. V 15. minúte strelu Stojisavljevića bránil brankár súpera, v 20. minúte

Ikrašev strelil ponad bránu. Treba však podotknúť, že hostia, čo sa týka samotnej energickosti a prenikavosti, boli omnoho slabší než domáci Petrovčania a v prvom polčase sa takmer ani raz nedostali k bráne súpera. Domáci sa zvyčajne v prvom polčase pohybovali po pravej strane. Ani v druhom polčase sa nič drasticky nezmenilo. Intenzita hry zostala takmer rovnaká. Domáci sa snažili preniknúť do dobre stráženej zóny hosťami, no neúspešne. O šance prišli Ožvát a Zorić, ktorí strieľali pomerne z veľkej diaľky. Pre Tavankut roz-

hodca pískal druhý žltý kartón pre Todorovića, takže domáci túto príležitosť mohli viac využiť, no hostia hru ešte viac spomalili s cieľom zachrániť iba vlastnú brá-

28. augusta FK Mladosť hrá ďalší zápas s FK Apatin, kde bude aj hosťovať. FK Mladosť: Leňa, Ožvát, Beronja, Šproch, Brajković,

Nevyužitá šanca

nu, bez ambícií dať gól domácim. V 90. minúte rozhodca Balša Ćeranović nepískal penaltu v prospech domácich, keď lopta trafila Borenovića do ruky. Zápas charakterizoval aj veľký počet rohových kopov. Tento zápas sa skončil remízou, ktorá sa prejavila nespokojnosťou domácich Petrovčanov. Zápas na domácom teréne si prišlo pozrieť okolo 150 fanúšikov. V sobotu

Stisk pri bráne

Trojanović, Stojisavljević, Zorić (Petej), Serdar (Mrkaić), Ikrašev, Jakuš Výsledky 2. kola: Senta – Sloga 3 : 0, Preporod – Bajša 3 : 2, Njegoš – Krila Krajine 1 : 1, Hercegovac – Stanišić 1920 0 : 2, ČSK Pivara – Vojvodina (BG) 0 : 0, Bačka 1901 – Mladost APA 1 : 1, Mladost BP – Tavankut 0 : 0, Mladost (T) – Bačka (P) 0 : 0. Foto: J. Čiep

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Nové body vždy potešia BAČKA 1923 – TATRA 1 : 3 Pavel Kocka

ysáčska Tatra druhé kolo majstrovstiev v Novosadskej oblastnej lige zohrala v Ďurdeve s FK Bačka 1923. Do 42. minúty zápasu obe mužstvá hrali rovnomerným tempom. Nediali sa žiadne závažné momenty, ktoré by hru zdynamizovali. V 42. minúte po prebojovaní Đaković pre kysáčsku Tatru z dvadsaťmet50

www.hl.rs

rovej diaľky dal prvý gól. Týmto sa prvý polčas aj skončil. Na začiatku druhého polčasu, v 48. minúte, domáci ohrozili bránu hostí, no bezúspešne, keďže Popin pozoruhodne bránil. V 52. minúte Sekulić po vystriedaní Đakovića hneď dal gól pre hostí. V 68. minúte po zlom pískaní rohového kopu kapitán Tatry Svitić sa pravou rukou dotkol lopty v trestnom území a rozhodca

Informačno-politický týždenník

pískal penaltu pre domácich, prostredníctvom ktorej domáci dali gól. Už v 73. minúte Grubović centroval, čo využil Kobiljski, ktorý presnou strelou dal gól. Bol to v skutočnosti aj posledný vážny okamih tohto zápasu, keďže sa do konca nič závažné neudialo. V súčasnosti má kysáčska Tatra 4 body a nachádza sa na štvrtom mieste. Nasledujúci zápas hráči FK Tatra zohrajú v nedeľu 29. augusta s Omladincom zo Stepanovićeva.

FK TATRA: Popin, Đorđević, Živanović, Laković, Mijić, Kobiljski (Šiljanovski), Grubović, Đaković (Sekulić), Požarev, Svitić, Vrhovac (Radim) Výsledky 2. kola Novosadskej oblastnej ligy: Bačka 1923 – Tatra 1 : 3, Omladinac – Petrovaradin 3 : 0, Jugović – Šajkaš 1908 0 : 0, ŽSK – Borac 2 : 1, Crvena zvezda – Fruškogorski partizan 1 : 2, Slavija – OFK Futog 3 : 0, TSK – Jedinstvo 2 : 1, Dinamo – Fruškogorac 2 : 0. • ŠPORT •

V KOLKÁRNI PADINSKEJ DOLINY

Turnaj k výročiu klubu Stevan Lenhart

Miroslav Hrček (Slávia Kovačica) a tretie Pavel Beška Padine si pripomenuli 55. výročie (Spartak Debeljača); v ženzaloženia Kolkárskeho klubu Dolina skej kategórii prvé tri miesta jednodňovým turnajom pre jednot- obsadili kolkárky kovačiclivcov, ktorý sa hral v nedeľu 22. augusta ako kej Slávie: Eva Sachterová, súčasť programu dedinských osláv. Zúčastnili Tamara Milosavljevićová sa kolkári z Padiny a Kovačice a prítomní a Eva Čerňošová. Spomeboli aj starší hráči a bývalí dzi rekreačných predsedovia KK Dolina, hráčov najlepší ako aj viacerí priaznivci traja účastnítohto športu, ktorý má ci boli Zdenko v tunajšom prostredí už Petráš, Michal dlhú tradíciu. Ľauko a Ján KuSúťažili kolkári a kolkárky z Padiny a Kovačice Súťažilo sa v kategóriách pec, najlepšie tri registrovaných kolkárov účastníčky v tejto a rekreačných hráčov, kategórii boli Alena Petríková, Ka- v Športovom stredisku Dolina mali postavený najlepší jednotlivci a jedtarína Petrášová a Katarína Diňová. aj stánok s občerstvením. Od predsedu KK notlivkyne získali medaily. Po ukončení turnaja padinskí Dolina Michala Garafiáta sme sa dozvedeli, že Spomedzi registrovaných kolkári usporiadali spoločný obed, Padinčania od tejto sezóny súťažia v Druhej Michal Garafi át, hráčov v mužskej kategórii ktorým tiež oslávili výročie za- vojvodinskej lige – sezóna majstrovstiev pre predseda Kolkárskeho 1. miesto obsadil Želislav loženia svojho klubu, a v rámci chlapov sa začína 12. septembra a pre ženy klubu Dolina Jakáb (Dolina Padina), druhé nedeľňajších osláv Dňa Padiny 24. septembra.

SÚŤAŽ V TRIAFANÍ DO ASFALTOVÝCH TERČOV V PADINE

Dobrá puška nadovšetko S. Lenhart

sobitným bodom v programe osláv Dní Padiny býva aj súťaž v triafaní do asfaltových terčov, ktorá každoročne prebieha v strelnici Poľovníckeho spolku Zajac. V tomto roku sa udiala v nedeľu 22. augusta a okrem domácich súťažili aj strelci z viacerých prostredí – zo susednej Kovačice,

Súťažili strelci zo štrnástich prostredí

z Uzdina, Idvora, ale napr. aj z Hajdušice a zo Smedereva. „Potrebné je mať pokojnú ruku a bystrý zrak, ale najdôležitejšia je dobrá puška, lebo ak nemáš dobrú pušku, pomedzi broky ti ujde holub,“ hovorí Michal Ľavroš, predseda streleckej sekcie Poľovníckeho spolku Zajac, ktorý má za sebou už 48 rokov skúsenosti v tejto súťaži, a tentoraz bol členom komisie, ktorá mala na starosti priebeh celej akcie. Od Ľavroša sme sa dozvedeli, že v každej ekipe sú traja strelci a na základe ich výsledkov sa určuje umiestnenie tej-ktorej ekipy. Padinčania mali ako domáci štyri súťažné ekipy, čiže zúčastnili sa až dvanásti strelci. Okrem toho prebiehala aj súťaž jednotlivcov a najlepší z nich získali medaily. Takz vaný „druhý

Kamarátenie pri poľovníckom paprikáši

polčas“ súťaže p re b i e h a l v miestnostiach poľovníckeho domu pri paprikáši, ktorý navaril Ján Pavela. Účastníci súťaže si tu pri spoločnom obede vymieňali strelecké skúsenosti, rady a poľovnícke zážitky.

Michal Ľavroš, predseda streleckej sekcie Poľovníckeho spolku Zajac

Mužstvo MOMS Hložany

Foto: Miroslav Pap

4. miesto na 25. Matičnom turnaji v Báčskom Petrovci 2021

Vladimír Miškovic, Jovan Šoven, Stanislav Srnka, Vuk Vučenović (stoja zľava); Ivan Fábry, Milan Adámek, Stanislav Žemberi (vpredu zľava)

Hlas ľudu 35/2021

Articles inside

Majster moderného komiksu

Ambiciózne, ale reálne plány

Turnaj k výročiu klubu

Čoskoro intenzívnejšia spolupráca partnerských miest