Hlas ľudu 41/2021 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

K výročiu pazovských Slovákov

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Už 250 rokov v duchu zdedenej tradície



Z obsahu

9. 10. 2021 | 41 /4980/

Uzávierka čísla: 6. 10. 2021

Prezident Srbska Aleksandar Vučić pobudol v Dubaji, kde v rámci Svetovej výstavy EXPO 2020 otvoril srbský pavilón. Svetová výstava EXPO 2020 potrvá do 31. marca 2022. Srbsko sa bude počas 6 mesiacov predstavovať pod heslom Srbsko tvorí idey – inšpirovaní minulosťou tvoríme budúcnosť. Predstaví hospodárske odvetvie, vedecké obsahy, technologické inovácie, kreatívny priemysel a turistickú ponuku s cieľom prezentovať sa ako moderná, inovatívna krajina, atraktívna pre rozvoj obchodu a cestovného ruchu. V. Sabo Foto: Predsedníctvo Srbska / Dimitrije Goll

V dňoch 30. septembra a 1. októbra v priestoroch komplexu Športovo-rekreačných bazénov v Novej Pazove prebiehal 14. Regionálny veľtrh hospodárstva. Na veľtrhu sa zúčastnilo viac ako 100 vystavovateľov tak z našej krajiny, ako aj zo zahraničia – z výstavných programov spracovania dreva, chemického priemyslu, IT výbavy, mechanizácie, poľnohospodárstva, turistiky a pohostinstva. A. Lešťanová

V sobotu 2. októbra sa v Galérii insitného umenia uskutočnila slávnostná vernisáž 70. Októbrového salóna, na ktorom najnovšiu tvorbu predstavilo 25 súčasných členov galérie. Výstava bude sprístupnená celý mesiac a návštevníci si okrem súčasnej tvorby môžu pozrieť aj diela priekopníkov insitného umenia v Kovačici. V tomto roku po prvýkrát bol verejnosti predstavený aj obraz Kovačický proces autora Martina Jonáša z roku 1957. O. Glóziková-Jonášová Foto: archív GIU

V tomto čísle pravidelnej rubriky Mozaika k okrúhlemu jubileu – 100 rokov od založenia prvých slovenských ženských spolkov u nás – prinášame druhé pokračovanie a záver príspevku z minulého čísla z pera znalkyne tejto témy Dr. Jarmily Hodoličovej pomenovaného Spolok a časopis Živena v aktivitách dolnozemských Sloveniek 1910 – 1924. Na fotografii: Štefánia Mičátková, rod. Michalcová, manželka Dr. Ľ. Mičátka. J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Andrea Rojková Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová. Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová

Za plné priehrštie osláv v októbri Olinka Glóziková-Jonášová

ačiatok októbra, okrem skutočnej jesene, vyznačenej premenlivým počasím, častými dažďami a dakedy aj dotieravým, ale pre určité veci iste aj užitočným vetrom, dáva nám jednu celkom inú perspektívu na prostredie vôkol nás – začreli sme do poslednej štvrtiny roka, ktorá prináša určité ekonomické súvahy, ako aj súvahy spoločensko-politické, ale aj tie osobného charakteru, kde hodnotíme seba a mesiace bežného roka, ktoré zostali za nami, s obavou, čo prinesú mesiace pred nami. V histórii október bol považovaný za mesiac, v ktorom zvyčajne končievali vojenské výpravy. Bol to čas na oddych a čistenie zbraní. Preto ho možno považovať aj za mesiac, ktorý prinášal mier aj v čase ozbrojených konfliktov. Dnes ho považujeme za mesiac úcty k starším, ako aj za mesiac, v ktorom sa zvýrazňuje význam zdravia. V každom prípade aj tento október by nám mal priniesť viac vedomia o sebe, ale aj o svete vôkol nás – vedomie o tom, čo môžeme urobiť, aby svet, v ktorom žijeme, bol lepší, ako aj o tom, ako v rámci toho sveta byť lepší. Októbrové pranostiky hovoria, že keď je október zelený, bude január studený. Tento sa zdá byť nie celkom zelený. Pomaly ale iste sfarbuje lístie do zlatožlto-hnedej farby. Trúfnime si, že napísaná pranostika skutočne

Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: VP Službeni glasnik Belehrad

• •

•

bude znamením, že sa nám v januári, alebo aj skôr, dostane vytúžené vyslobodenie z tejto koronavírusovej rutiny. Veď pre ňu boli vlani odročené na tento rok niektoré významné podujatia, výročia a udalosti dolnozemských Slovákov. V tomto roku sa však uskutočnili aj tie nezrealizované. Stará Pazova tak začiatkom bežného októbra oslávila 250. výročie príchodu Slovákov, na ktoré sa tak náležite od vlani pripravovali jej obyvatelia a vedúce osobnosti tohto mesta. Zároveň si pripomenuli aj 100. výročie založenia Združenia pazovských žien. Október, ktorý už značne pozmenil prírodu vôkol nás, v Kovačici prináša tradičné každoročné slávnosti, počas ktorých sa ľudia zhromaždia, zrelaxujú, potešia tým, čo ich mladší a starší spoluobčania prednesú v kultúrno-umeleckých programoch, či ponúknu na gastronomických podujatiach, ale aj tých športových. Uvedené slávnosti predstavujú aj pomalý (ale neistý) návrat k tomu zvyčajnému spôsobu života, od ktorého nás Covid 19 na určité obdobie bol odvykol. Všetko to, čo v riadkoch nášho týždenníka zostáva zvečnené, je faktickým dôkazom, že žijeme. Existujeme a pôsobíme. Meníme sa a prispôsobujeme. Tvarujeme život rôznymi formami – či je to umenie, kultúra, alebo šport a spoločenské udalosti vo všeobecnosti. Áno, žijeme. A máme do toho života chuť.

Sledujte nás na našej vynovenej webovej stránke

www.hl.rs

V tomto čísle TÝŽDEŇ

6 Ochrana tradičných hodnôt a príkladné spolunažívanie

ĽUDIA A UDALOSTI

10 Kovačický október oslavujú 70 rokov

KULTÚRA

32 Bodka za 26. ročníkom

ŠPORT

52 Futbalový turnaj pre najmladších

MOZAIKA

28 Päťdesiat rokov Ceny za autentickosť v Pivnici Na titulnej strane: Vzácne výročie – 250 rokov od príchodu prvých Slovákov do Starej Pazovy (1770 – 2020) sa zo známych zdravotných dôvodov nemohlo vlani patrične osláviť. Ústredné oslavy prebiehali v sobotu 2. októbra 2021 a obohatené boli okrúhlym výročím pôsobenia Združenia pazovských žien (1921 – 2021). Foto: Anna Francistyová 41 /4980/ 9. 10. 2021

Týždeň

7 DNÍ

Otvorený najmodernejší NCR kampus v Belehrade Pripravila: Miroslava Ožvátová

redsedníčka vlády Republiky Srbsko Ana Brnabićová a prezident Republiky Srbsko Aleksandar Vučić 5. októbra otvorili nový kampus spoločnosti NCR, v ktorom bude pracovať viac ako 5 000 ľudí. Je to najväčší NCR kampus v Európe, ktorý čoskoro bude aj centrom pre rozvoj nových technológií a miesto stretávania sa a výmeny ideí spoločnosti a lokálnej komunity. Spoločnosť NCR podniká v Srbsku od roku 2011 a momentálne zamestnáva viac ako 4 200 ľudí a podporuje 5 100 klientov vo svete. Prezident Srbska povedal, že je vloženého mnoho úsilia a energie do toho, aby táto americká spoločnosť začala pôsobiť v Srbsku, zamestnala 5 000 mladých ľudí, a že takým spôsobom bude príkladom

pre amerických investorov, ktorí ohodnotia, že je Srbsko vhodné na podnikanie. Pripomenul, že NCR doteraz do rozpočtu Srbska prispel päťkrát viac od výšky subvencií, ktoré získal, čo svedčí o tom, že to bolo správne rozhodnutie. * Predsedníčka vlády Republiky Srbsko Ana Brnabićová povedala, že zdravotnícka časť krízového štábu požadovala, aby sa prijali reštriktívnejšie opatrenia v boji proti koronavírusu, ale je rozhodnuté, aby sa pokračovalo s doterajšími opatreniami s nevyhnutným očkovaním. Zdôraznili, že je aj naďalej dôležitá masová imunizácia občanov a že treba dosiahnuť 80 percent zaočkovanej populácie so záväzným očkovaním zdravotníckych pracovníkov a zamestnaných vo verejných službách.

„Myslím si, že tieto opatrenia prispejú k tomu, aby sa zmenšil počet nakazených, ale by zároveň to viedlo k tomu, že znovu zanikne imunizácia. Keď sme mali menší počet nakazených, dva týždne sme mali 48 percent zaočkovaných,“ pripomenula a dodala, že sa s imunizáciou dobre pokračuje, lebo ľudia sú si vedomí osobnej zodpovednosti. Podľa jej slov očkovanie proti koronavírusu je jediná možná reakcia na túto pandémiu a že by zavedenie reštriktívnych opatrení neviedlo k trvalému riešeniu. Predsedníčka vlády znovu apelovala na nezaočkovaných občanov, aby sa dali zaočkovať, ako aj na zaočkovaných, aby prijali tretiu dávku. * Predsedníčka vlády Republiky Srbsko Ana Brnabićová 1. októbra navštívila Mládežnícke centrum Opens v Novom Sade, kde sa zú-

častnila podpisovania zmluvy o financovaní programu Unicefu a Opensu, ktorý sa vzťahuje na zlepšenie duševného zdravia mladých. Brnabićová sa poďakovala primátorovi mesta Nový Sad Milošovi Vučevićovi, že zoskupil mladých ľudí, ako aj občianske spoločnosti okolo Mestskej správy, a že sú výsledky tej spolupráce projekty, ktoré vláda Srbska podporila. Nový Sad ako hlavné mesto kultúry má podľa jej slov mimoriadny význam pre celý štát a je príkladom dobrej praxe pre iné mestá a obce. Vytýčila, že je súčasne v tejto oblasti v štáte najdôležitejšia práca na Národnej stratégii pre mladých ľudí, na Zákone o mládeži, Zákone o dobrovoľníctve a zákone, ktorý by zorganizoval pracovnú stáž. Pripomenula, že je cieľ tú prácu ukončiť so spoluprácou mládežníckych organizácií do konca tohto roku.

SRBSKO

Z návštevy prezidenta Aleksandra Vučića v Dubaji Pripravil: Vladimír Sabo

rezident Srbska Aleksandar Vučić pobudol v Dubaji, kde v rámci Svetovej výstavy EXPO 2020 otvoril srbský pavilón. „Je nám cťou, že sa môžeme na tejto svetovej výstave prezentovať tým najlepším spôsobom a ukázať, že Srbsko, ako aj Spojené arabské emiráty chcú, aby budúce generácie boli konkurencieschopné voči svetu,“ povedal pri tejto príležitosti prezident Vučić. Vyjadril spokojnosť, že sa výstava koná v Dubaji, pretože Spojené arabské emiráty oslavujú 50 ro-

www.hl.rs

kov existencie. Zdôraznil, že obe krajiny spája partnerstvo, čo sa prejavuje aj na výstavbe továrne na výrobu vakcín v Srbsku. Uviedol, že spoločné projekty prispievajú k rozvoju Srbska a sú impulzom pre hospodárstvo, a zdôraznil, že je spokojný s tým, že Srbsko môže v spolupráci so SAE prispieť k projektu Beograd na vodi. „Som šťastný, že sme pavilón vyrobili tak, že môžeme byť hrdí. Vybrali sme to najlepšie zo srbskej histórie a tradície a predstavili sme to najmodernejším spôsobom,“ povedal prezident. Podľa jeho slov sú to fantastické

Informačno-politický týždenník

veci pre Srbsko a v tom vidí šancu na ďalší rozvoj. Udalosti ako táto sú príležitosťou na podporu hos-

podárskej spolupráce. Prezident Vučić povedal, že Srbsko má záujem o globálny • TÝŽDEŇ •

obchod, ktorý je jednou z najdôležitejších priorít, a preto sa treba snažiť rozvíjať aj ďalšie hospodárske odvetvia. Srbsko sa chce rozvíjať v inováciách a digitalizácii, ako aj spolupracovať so všetkými. Podľa jeho slov len tak je možné sa spoločne rozvíjať, znižovať politické napätie a predstaviť rôzne hospodárske odvetvia a technologické inovácie. Pripomenul, že je projekt Beograd na vodi jeden z významných

do krajiny podnikatelia prinesú. Upozornil, že Európa a svet čelia kríze s nepredvídateľnými následkami, ktorá je, keď ide o hospodárstvo, ťažšia ako koronavírus, a to je energetická kríza. „Najväčším problémom pre podnikateľov a pre celú Európu a svet je energetická kríza, ktorá je najväčšia za posledné tri desaťročia a má nepredvídateľné následky,“ povedal. Môžem s hrdosťou povedať, že Príhovor prezidenta Aleksandra Vučića v rámci slávnostného otvorenie srbského pavilónu

Na svetovej výstave EXPO 2020 otvorili srbský pavilón

projektov, ktoré zaradili Belehrad máme plyn, ktorý prechádza cez na zoznam najdôležitejších me- Srbsko,“ uviedol Vučić a dodal, dzinárodných investícií. že v súčasnosti odoberáme 6,5 Svetová výstava EXPO 2020 milióna kubických metrov plynu trvá pol roka, do 31. marca 2022, plynovodom, ktorý prechádza pod heslom Srbsko tvorí idey – našou krajinou, a že máme za inšpirovaní minulosťou tvoríme povinnosť previesť 15 miliónov budúcnosť. „Prostredníctvom viac kubických metrov do Maďarska. ako 150 rôznych podujatí predsta„Naša cena energií je na trhu vujeme rôzne hospodárske odvet- vysoká, ale ju aj subvencujeme. via, vedecký obsah, technologické Prichádzame o veľa peňazí,“ inovácie, kreatívny priemysel a uviedol Vučić a oznámil, že bude turistickú ponuku s cieľom prezentovať sa ako moderná, inovatívna krajina, atraktívna pre rozvoj obchodu a cestovného ruchu,“ povedal prezident Srbska. V druhý deň návštevy prezident sa zúčastnil otvorenia Svetová výstava EXPO 2020 potrvá do 31. marca Obchodného cen- 2022, a pol roka bude Srbsko predstavené pod heslom Srbsko tvorí idey - inšpirovaní minulosťou, tra Srbska v rámci tvoríme budúcnosť Svetovej výstavy EXPO 2020 a uviedol, že Srbsko si zriadený špeciálny tím Srbskej chce udržať investorov, a preto je hospodárskej komory a vlády dôležité každé podnikanie, ktoré Srbska, ktorá sa bude zaoberať • TÝŽDEŇ •

tým problémom. V pokračovaní zaželal podnikateľom, aby uzavreli nielen čo najviac dohôd a spoluprác, ale aj priateľstiev, a zdôraznil, že všetka logistika poskytovaná obchodníkom je dôležitá, pretože by mala zabezpečiť kontakty so zástupcami Spojených arabských emirátov a ďalších krajín. „Niekedy nie je možné uzavrieť spoluprácu okamžite, pretože sú tu problémy, ale o rok alebo dva prinesie priateľstvo výsledky.

pandovať ďalej do Ázie, Strednej Ázie a na východ. „Odtiaľto môžeme urobiť dobrú cestu smerom k Indii, Pakistanu a Číne,“ povedal v pokračovaní a dodal, že pre Srbsko je to príležitosť ponúknuť všetko to najlepšie, od cukroviniek, vinárskeho priemyslu po IT sektor, špičkové technológie, umelú inteligenciu. „V tomto roku máme prvýkrát 2,9 miliardy investícií za prvých deväť mesiacov. Prichádzajú najlepšie roky, ale štruktúra týchto

V druhý deň návštevy Dubaja prezident sa zúčastnil otvorenia Obchodného centra Srbska v rámci Svetovej výstavy EXPO 2020

Som si istý, že dokážeme pre ľudí urobiť niečo hmatateľné. Spojené arabské emiráty sú skutočne priateľská krajina a je načase, aby si naše poľnohospodárske a priemyselné výrobky našli miesto na tomto trhu, ale aj na trhu v Bahrajne, Ománe a niektorých ďalších krajinách v regióne,“ vysvetlil prezident Vučić a vyjadril nádej, že z toho trhu budeme ex-

investícií sa zmenila. Medzi prvými troma spoločnosťami sú dve z Číny, čo nikdy nebolo prípadom. Z východu prichádza stále viac spoločností,“ povedal a zdôraznil, že dominujú európske a nemecké spoločnosti, ale že sa situácia pomaly mení. Zdroj: predsednik.rs Foto: Predsedništvo Srbije/ Dimitrije Goll

41 /4980/ 9. 10. 2021

Týždeň ÚSTREDNÉ OSLAVY 250. VÝROČIA PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY

Ochrana tradičných hodnôt a príkladné spolunažívanie Anna Francistyová

tará Pazova žije v duchu štvrťtisícročia príchodu Slovákov do tohto prostredia už druhý rok. Oslava výročia 1770 – 2020 bola naplánovaná vlani, ale zo známych epidemiologických dôvodov nemohla byť realizovaná. Náležite pripravené a ešte doplnené tohtoročným 100. výročím Združenia pazovských žien ústredné oslavy prebiehali v sobotu 2. októbra 2021 v divadelnej sieni Strediska pre kultúru. Výročie príchodu Slovákov na tieto priestory je dôležité pre všetkých obyvateľov Starej Pazovy, lebo je to i príležitosť pripomenúť si dlhoročné spolunažívanie všetkých národov, ktoré tu žijú. Bohatý a výročiu primeraný program sa začal hymnami Republiky Srbsko a Slovenskej republiky v prednese zboru Tília pod vedením Anny Đurđevićovej. Dvojhodinové diania na javisku priblížili divákom minulosť i súčasnosť Starej Pazovy a tomu, ako si Slováci pestujú a chránia svoj jazyk, kultúru, obyčaje a národnú identitu. Na úvod odznel krátky dokumentárny film, kde sa minulosti a opodstatneniu výročia venoval historik Jaroslav Miklovic a významným osobnostiam Starej Pazovy – konkrétne Ľudmile Hurbanovej, Jankovi Čmelíkovi a Márii Mire Brtkovej – archivárka Katarína Verešová. Nasledovali slávnostné príhovory. Auditórium oslovili Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM a SKUS hrdinu Janka Čmelíka, a Natália Hrnčiarová, konzulka na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade. Moderátorka Zdenka Kožíková osobitne privítala i Jaroslava Javorníka, biskupa 6

www.hl.rs

SEAVC v Srbsku, Branislava Kulíka, predsedu Matice slovenskej v Srbsku, tiež členov NRSNM,

v celom Srbsku držali spolu, aby ste sa podporovali, aby ste boli voči sebe ohľaduplní, trpezliví,

Symbolický príchod prvých Slovákov

predstaviteľov MOMS-ov, riaditeľov a predstaviteľov inštitúcií, spolkov, združení, médií. V pozdravnom príhovore predseda obce Đorđe Radinović osobitne vyzdvihol spolunažívanie národov a národností v Starej Pazove, ktoré „vždy bolo bohaté, pekné“, a všetkým poprial,

chápaví, tolerantní, aby sa vaše nasledujúce pokolenia mohli dožiť ďalších 250 rokov.“ Predsedníčka Libuška Lakatošová sa i pomocou slov básnika vrátila do čias, keď prvé slovenské rodiny osídlili pustatinu Pazova, a zdôraznila, že so sebou si priniesli aj to najvzácnejšie –

Zdenko Kožík a spolkári v divadelnej etude

aby také aj zostalo a aby ešte dlho všetci spoločne oslavovali podobné jubileá. Konzulka Natália Hrnčiarová preniesla i gratulácie veľvyslanca Fedora Rosochu a vo svojom prvom príhovore z tohto postu povedala: „Veľmi by som vás chcela poprosiť, aby ste tak ako Slováci v Starej Pazove, aj Slováci

Informačno-politický týždenník

svoju tradičnú kultúru a nezlomnú túžbu po vzdelávaní a viere. Zmienila sa i o vzájomnom uctievaní a tolerancii, o pestrej národnej a národnostnej štruktúre v tomto meste, kde Slováci spolunažívajú i s väčšinovým srbským národom. Na koniec vyzdvihla: „Verím, že Stará Pazova bude ešte dlho pretrvávať práve

taká, akou je aj dnes: nedeliteľná, nezopakovateľná a jedinečná.“ Nasledovala kultúrno-umelecká časť programu, kde vystúpili početní ochotníci i profesionáli. Osobitný priestor v ňom dostala i zmienka o spomenutom 100. výročí Združenia pazovských žien (1921 – 2021), ktoré pôsobí v rámci tamojšieho SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Pred plným hľadiskom najprv vystúpil fujarista Branislav Kováč, potom v divadelnej etude o príchode Slovákov do Starej Pazovy a ich osídľovaní sa predstavili Folklórny súbor Klasy, ženská spevácka skupina a herec Zdenko Kožík, ktorý predviedol úryvok z románu Vladimíra Hurbana Vladimírova o sťahovaní Slovákov na Dolnú zem. Vo folklórnych vystúpeniach obecenstvo potešili detský folklórny súbor SKUS hrdinu Janka Čmelíka a Folklórny súbor Klasy. Úryvok z predstavenia Tamo daleko inscenovaného podľa predlohy VHV drámy Milica Nikoličová v réžii Miroslava Benku podali Helena Popová-Lazićová a Alexander Bako. Klasickú hudbu priblížili divákom profesorka Anna Havranová na gitare, Marína Domoniová na flaute a profesor Igor Havran na husliach. Prítomní nešetrili potleskom ani po skvelých speváckych číslach Borisa Babíka (za sprievodu Dr. Juraja Súdiho) a speváčky slovenských ľudových piesní Jaroslavy Vrškovej-Opavskej. Na záver programu vystúpili hostia zo Selenče. Nie náhodou, lebo pred 250 rokmi prví Slováci do Starej Pazovy prišli práve zo Selenče. Spolupráca týchto dvoch prostredí sa už rozmáha a po tomto presvedčivom hudobno-speváckom bloku môžeme očakávať ešte čulejšie kontakty. S vlastným repertoárom vystúpil Orchestrík Základnej školy Jána Kollára, v ďalších bodoch sprevádzal sólistu Patrika Jochu a svojho vedúceho Dr. Juraja Súdiho. Záverečná autorská pieseň Juraja Súdiho Domov ešte dlho doznievala v ušiach dojatých divákov. • TÝŽDEŇ •

PRIMÁTOR MESTA NOVÝ SAD

Apel na tretiu dávku vakcíny Pripravil: Vladimír Sabo

iektorí občania Srbska, ktorí dostali prvé dve dávky vakcíny proti ochoreniu covid, v týchto dňoch dostávajú správy prostredníctvom e-Správy, aby prijali aj tretiu dávku vakcíny. Primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević sa 3. októbra dal zaočkovať aj treťou dávkou. Pri tej príležitosti povedal, že to bola posilňovacia dávka Sputnika V, ktorá ďalej posilnila obranné schopnosti jeho tela. Podľa jeho slov očkovanie je jediný spôsob, ako zabrániť vírusu, ktorý pustoší svet už takmer

dva roky, a apeloval na všetkých, aby využili možnosť, ktorú poskytuje štát, a dali sa zaočkovať. Zdôraznil, že to platí najmä pre nezaočkovaných a že neexistuje

ospravedlnenie alebo vysvetlenie na odmietnutie vakcíny. „Je na nás, kedy sa vrátime do normálneho života, v ktorom správy o počte chorých a mŕtvych

ZO 14. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Hlavne sa schvaľovalo Anna Horvátová

poradí 14. zasadnutie Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec sa konalo 29. septembra v popoludňajších hodinách vo veľkej sále Zhromaždenia obce za prítomnosti 23 výborníkov. Osem bodov realizovali za takú hodinu, keďže si museli vypočuť aj repliky opozičníkov. Po otvorení zasadnutia, privítajúc obecné vedenie, výborníkov a predstaviteľov médií, a pred schválením zápisnice z 13. zasadnutia z 8. septembra, na návrh predsedu Zhromaždenia obce Jána Jovankoviča, aby sa z rokovacieho programu stiahol tretí bod pre nepripravenosť, teda posúdenie návrhu a vynesenie uznesenia o zmenách a uznesenia o úhradách za užívanie verejných priestranstiev na území Obce B. Petrovec, odhlasovalo sa za a následne sa pristúpilo k rozoberaniu ďalších bodov. Týmto rokovací program pozostával z ôsmich bodov. Začalo sa s posudzovaním a schvaľovaním správy o realizácii rozpočtu Obce • TÝŽDEŇ •

B. Petrovec na obdobie 1. 1. až 30. 6. tohto roku, ktorú za neprítomnosti vedúcej Oddelenia pre rozpočet a financie Mileny Nišićovej prečítala predsedníčka obce Jasna Šprochová. Pokračovalo sa ďalším posúdením návrhu a vynesením uznesenia o vynesení

teda posúdenie vymeneného programu hospodárenia podniku na rok 2021 a trojročného programu hospodárenia na obdobie rokov 2021 – 2023, tiež posúdenie návrhu a vynesenie rozhodnutia o zániku funkcie riaditeľa VKP Komunalac a následné

Pri hlasovaní sa hlavne hlasovalo za, čo potvrdzujú zelené lístky hore

novelizácie plánu podrobnej regulácie pre komplex vybavenia na prečisťovanie odpadových vôd v Kulpíne. Väčšiu pozornosť prítomných zaujali body týkajúce sa Verejného komunálneho podniku Komunalac Báčsky Petrovec,

vymenovanie úradujúceho riaditeľa. V tomto bode sa už museli prejaviť opozičníci, ktorých argumentmi ihneď dementovali. V pokračovaní výborníci schválili aj demisiu tajomníka Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Ras-

nie sú hlavnou správou dňa. Zaočkujte sa a zachráňte seba a svojich blízkych,“ apeloval primátor na občanov pri príležitosti prijatia tretej dávky vakcíny. Uviedol, že je k dispozícii množstvo vakcín, ktoré štát umožnil. Tým činom je dôležité zaočkovať sa, nielen pre staršie generácie ľudí, ktoré majú aj chronické ochorenia, ale aj pre mládež, čiže jedným slovom, pre všetkých občanov. „Treba byť zodpovedný a sledovať pokyny odborníkov. Tým zachránime aj seba, ale aj druhých vôkol nás,“ uviedol primátor. Zdroj a foto: FB Miloš Vučević tislava Labáta a na jeho miesto vymenovali dipl. právnika Pavla Severíniho. Schválili aj návrhy komisie na obecné vysoké uznania, ktoré budú udelené 15. októbra na oslavách Dňa Obce Báčsky Petrovec. Predsedníčka komisie Katarína Melegová-Melichová prečítala správu komisie, z ktorej sa dozvedáme, že je na Cenu Obce Báčsky Petrovec 2021 navrhnutý Spolok petrovských žien. Osobitné uznanie sa dostane do rúk dirigentke a zakladateľke Komorného zboru Musica viva Mariene Stankovićovej-Krivákovej, ako i docentovi Dr. Michalovi Babiakovi, režisérovi, ktorý má za sebou viac ako sto divadelných predstavení a opier aj u nás, aj na Slovensku. Na športové uznanie tohto roku navrhnutý bol Volejbalový klub Kulpín, ktorý toto vysoké ocenenie získal vlani. Je trochu podivné, ako si navrhovatelia neoverili, že vlani bol klub odmenený. Keďže iného návrhu športového klubu nebolo, komisia si dovolila navrhnúť Združenie športových rybárov z Maglića a Jána Murtína navrhli Hložančania a športoví dejatelia, čo komisia podporila, lebo je to osobnosť, okolo ktorého sa už roky točia športové aktivity v hložianskom futbalovom klube.

41 /4980/ 9. 10. 2021

Ľudia a udalosti NOVÁ PAZOVA

Na veľtrhu viac ako 100 vystavovateľov Anna Lešťanová

hospodárskej komory Sriemskeho správneho obvodu. „Sme hrdí na to, že z malých remeselníckych dielní vznikli veľké firmy, ktoré Starú Pazovu urobili jednou z ekonomicky najvyvinutejších obcí v Srbsku a na Balkáne, obec, v ktorej v štyroch priemyselných zónach celé desaťročie hospodári veľké množstvo zahraničných spoločností,“ povedal predseda Radinović počas slávnostného otváracieho programu veľtrhu. P. Mujkić v príhovore zdôraznil, že na základe ekonomických parametrov Obec Stará Pazova patrí medzi tie najlepšie obce v Srbsku a je lídrom v mnohých investíciách.

dňoch 30. septembra a 1. októbra v priestoroch komplexu Športovo-rekreačných bazénov v Novej Pazove prebiehal 14. Regionálny veľtrh hospodárstva. Organizátormi veľtrhu sú Obec Stará Pazova a Regionálna hospodárska komora Sriemskeho správneho obvodu a partnerom bola nemecká spoločnosť MTU Aero Engines. Na veľtrhu sa zúčastnilo viac ako 100 vystavovateľov tak z našej Viac ako 100 vystavovateľov tak z našej krajiny, ako aj zo zahraničia krajiny, ako aj zo zahraničia – z výstavných programov spracovania Sprievodnými podujatiami Pazove bol otvorený autobus, dreva, chemického priemyslu, IT veľtrhu boli početné prezentácie, ktorý premával cez Starú Pazovu. výbavy, mechanizácie, poľnohosstretnutia podnikateľov, odborné Obec Stará Pazova ako náhradpodárstva, turistiky, prednášky, veľtrh zamestnáva- nú atrakciu pre tohtoročný 14. pohostinstva… nia... Tak napr. na priestoroch Regionálny veľtrh hospodárstva Vo štvrtok 30. komplexu Športovo-rekreač- zorganizovala pre návštevníkov, septembra 14. Rených bazénov v Novej Pazo- vystavovateľov a novinárov, ktorí gionálny veľtrh hosve v rámci 14. Regionálneho sledovali toto podujatie, prepravu podárstva slávnostveľtrhu hospodárstva odznel a obchôdzku mesta a tamojších ne otvoril Vladimir verejný okrúhly stôl na tému štyroch priemyselných zón otvoGalić, podpredseda Dve desaťročia sociálneho reným poschodovým autobusom. pokrajinskej vlády a dialógu v Republike Srbsko. Cieľom organizovania aj takéhoto pokrajinský tajomZorganizovali ho Sociálno- druhu prepravy je to, aby sa autoník pre urbanizmus -ekonomická rada Obce Stará busovou jazdou cez priemyselné a ochranu životnéPazova v spolupráci s Úniou za- zóny predstavili hospodárske poho prostredia. mestnávateľov Vojvodiny a Po- tenciály obce, turistické kapacity, Vo svojom príhokrajinským sekretariátom pre ktorými disponuje a láka čoraz vore poukázal na hospodárstvo a turizmus. Pred- väčší počet tak domácich, ako údaj, že na území Na veľtrhu boli vystavené i elektrické automobily stavitelia MinisterStaropazovskej stva školstva, vedy obce hospodári okolo 1 000 podO význame usporiadania tohto a technologického nikov a 3 500 remeselníckych diel- dvojdňového podujatia hovorila rozvoja hovorili na ní a že je nezamestnanosť menšia aj Žaklina Teofilovićová, riaditeľka tému založenia roznež 5 percent. Ako uviedol: „Je to pre ľudské zdroje v spoločnosti vojového strediska v model, ktorým sa má riadiť každá MTU. Starej Pazove, s cieobec a každé mesto v Srbsku, Prízvukovala, že sa toho času ľom zladiť vzdelávací a príklad, ako sa to všetko môže továreň stavia a otvorenie tejto systém pre potreby dosiahnuť usilovnou prácou a prevádzky je naplánované na hospodárstva obce. odvážnymi rozhodnutiami. Sta- koniec budúceho roka, kde si Na Veľtrhu zamestropazovské hospodárstvo pou- zamestnanie nájde okolo 500 ľudí. návania renomované kazuje na veľkú prispôsobivosť Po ročnej prestávke spôsobenej spoločnosti z územia hospodárskym tokom a každý koronavírusom veľtrh bol priam Staropazovskej obce deň lokálni podnikatelia rozmýš- ideálnou príležitosťou na výmenu ponúkli viac ako 200 ľajú, ako zveľadiť a zväčšiť svoje nových hospodárskych ideí, zve- pracovných miest ne- Đorđe Radinović ľaďovanie možností pre rozvoj a zamestnaným osobám. Veľtrh aj zahraničných hostí. Žiaľ, pre podnikanie.“ V mene organizátora veľtrhu dodatočné vkladania do hospo- sa konal s uctievaním všetkých daždivé počasie vo štvrtok sa táto sa prihovorili Đorđe Radinović, dárstva v Srieme. Staropazovská protipandemických opatrení a autobusová jazda uskutočnila iba predseda Obce Stará Pazova, a obec patrí medzi najvyvinutejšie okrem bohatého dvojdňového na dráhe parkovisko pred budoPredrag Mujkić, riaditeľ Hospodár- obce v Srbsku a tam podnikajú aj programu novinkou tohtoročné- vou ZO Stará Pazova – pazovské skej komory Srbska – Regionálnej početné zahraničné spoločnosti. ho Veľtrhu hospodárstva v Novej bazény.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

JÁNOŠÍK

Bohatý kirvajový program

piatok 1. októbra v Jánošíku spoločnými silami Základná škola T. G. Masaryka v Jánošíku, Základná škola maršala Tita v Padine a Stredisko pre kultúru Obce Alibunar pripravili bohatý kirvajový program pre všetkých občanov tejto malej juhobanátskej dedinky. Najprv predpoludním do domu kultúry zavítal divadelný súbor Аllegretos s efektným predstavením pre deti Petar Pan. Bolo jasné, že jánošícke deti veľmi túžia po takýchto podujatiach a doslova na nohách a príliš hlučne odsledovali toto veľmi zábavné predstavenie. Predvečerom odznel bohatý kultúrno-umelecký program. Pred pekne vyplnenou sieňou jánošíckého domu kultúry obecenstvo si mohlo pozrieť spev a tanec z troch banátských dedín – vystúpenia spevákov a folklórnych súborov

z Jánošíka, Padiny a Vladimirovca. V programe sa scénkou Pytačky predstavili žiaci Základnej školy T. G. Masaryka v Jánošíku, ktorú nacvičila učiteľka Jarmilka Urbanová. Spievali aj dievčatá z Padiny: Dária Poničanová, Maja Durgalová

a Natalija Bačúrová. V pokračovaní programu tancovala aj mladšia folklórna skupina Základnej ško-

ly maršala Tita v Padine, ako aj staršia skupina tanečníkov Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Slnečnica Padina. Vystúpil aj folklórny súbor Strediska pre kultúru Obce Alibunar. Choreografiu – ktorú zatancovali tanečníci z Vladimirovca, mala na starosti Suzana Pavlovićová a šéfom orchestra bol Kristijan Đuđa. Z Jánošíka spievali: Stefánia Šterbová, Dušan Ďuriš a Pavel

Hološ, ako aj jánošícky spevácky Trio fantastiko (Stefánia Šterbová, Saňa Melichová a Darinka Supková, ktoré nacvičuje učiteľ hudby Ján Dišpiter). Choreografiu tancov mala na starosti Anna Halajová, vedúcim orchestra bol Vladimír Halaj. Kultúrno-umelecký program viedli Želmíra Koláriková a Valentína Šterbová. Text a foto: z archívu škôl

NA ZAČIATKU KOVAČICKÉHO OKTÓBRA

Primeraný program na námestí Stevan Lenhart

ko je to už dlhou tradíciou, aj tohtoročné októbrové oslavy v Kovačici sa začali kladením vencov k pomníku bojovníkom padlým v Národooslobodzovacom boji.

Pri pomníku na kovačickom námestí v piatok 1. októbra najprv vystúpili členovia speváckeho zboru penzistov Viva la musica pod vedením Alžbety Hriešikovej. V pokračovaní programu Ján Jonáš zo Združenia bojovníkov prečítal text o oslobodení dediny

Ján Jonáš prečítal text o oslobodení Kovačice

Vystúpenie speváckeho zboru penzistov Viva la musica

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Červenou armádou, ktorá dňa 3. októbra 1944 v ranných hodinách vošla do Kovačice z východnej strany, smerom z Padiny. Spomenul aj občanov, ktorí sa ako príslušníci vojvodinských brigád zúčastnili v NOB počas druhej svetovej vojny. Primeraným výberom z príhod Milana Rúfusa program spestrili

mladí recitátori Milan a Matej Hrkovci. Na záver sa prítomným spoluobčanom prihovoril predseda Rady Miestneho spoločenstva Kovačica Adam Jonáš. Program sledoval slušný počet Kovačičanov, medzi ktorými boli aj početní členovia Táborníckeho oddielu Jánošík.

41 /4980/ 9. 10. 2021

Ľudia a udalosti Slávnostné zasadnutie Rady miestneho SPOLOČENSTVA V KOVAČICI

Kovačický október oslavujú 70 rokov Anna-Andrea Holíková

rámci bohatého programu prvého víkendu Kovačického októbra otváracou udalosťou sobotňajších osláv bolo slávnostné zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva Kovačica. Predseda RMS Adam Jonáš na úvod privítal hostí: Marínu Tomanovú,

ľov a riaditeľky Myslím si, že vzdelávacích kovačické MS a kultúrnych vykonáva túto u s t a n ov i z n í , úlohu dobre, ako i predstaže sú tu poctiviteľov organiví ľudia, ktorí zácií, združení chcú pracoa podnikov vať pre dobro pôsobiacich v Kovačice a jej Kovačici. obyvateľov.“ Menovaný vo Prihovorili svojom príhosa aj predseda vore uviedol, že MSS Branislav je rád, že sa do Kulík, starosta histórie dediny mesta Pôtor zapíše ešte jeMiroslav Činden Kovačický čura, starostka Príhovor Jaroslava Hrubíka, október. „Aj na- predsedu Obce Kovačica Rejdovej Slávpriek nepriazka Krišťáková nivým podmienkam bude to a prednosta mesta Nadlak Gros október bohatý na kultúrne, Aleksadnru. športové či gastronomické obKovačický október slávnostne sahy,“ poznamenal. otvorila Marína Tomanová s

Nevystala ani torta s logom MS Kovačica

odkazom, že je náplň programu dôkazom silnej spolupatričnosti jestvujúcej medzi občanmi, vďaka ktorej sa píšu bohaté kultúrne dejiny a predstavuje Kovačica v okolí, v štáte aj za hranicami. Zasadnutie spevom

Na úvod prítomných privítal Adam Jonáš, predseda Rady MS v Kovačici

náčelníčku Juhobanátskeho obvodu, Jaroslava Hrubíka, predsedu Obce Kovačica, a predstaviteľov lokálnej samosprávy, Jaroslava Javorníka, biskupa SEAVC v Srbsku a farára kulpínskeho, Slađana Daniela Srdića, seniora banátskeho a farára jánošíckeho, Martina Bajzu, farára kovačického, a Branislava Kulíka, predsedu MSS a farára novosadského. Slávnostnej recepcie sa zúčastnili aj delegácie samospráv a cirkevných zborov zo zbrataných miest z Nadlaku (Rumunsko) a Pôtra a Rejdovej (Slovensko), ako i predstavitelia všetkých miestnych spoločenstiev z Kovačickej obce. Predseda Rady MS Kovačica A. Jonáš privítal i všetkých prítomných riadite10

www.hl.rs

Zaspievala Dievčenská spevácka skupina Perla

Ústredný víkend októbrových osláv slávnostne otvorila Marína Tomanová, náčelníčka Juhobanátskeho obvodu

Po ňom sa slova ujal predseda obce Jaroslav Hrubík, ktorý vo svojom príhovore povedal: „Miestne spoločenstvo, ako najbližší štátny orgán k občanom, má za úlohu, aby im bolo vždy k dispozícii, aby sa tak zistilo, aké problémy trápia občanov a ako možno pomôcť a riešiť ich.

Informačno-politický týždenník

Prítomní boli početní hostia

spestrila Dievčenská spevácka skupina Perla pod vedením Milinky Čížikovej a za hudobného sprievodu Daniela Cicku. Zasadnutie moderovala Danka Svetlíková. Foto: z archívu MS Kovačica • ĽUDIA A UDALOSTI •

OKTÓBER – OBDOBIE KVETU ĽUDOVÝCH TRADÍCIÍ

Jarmok ručných prác, tortiáda a varenie bryndzových halušiek Alexandra Čížiková

rásne slnečné počasie vyvábilo Kovačičanov, hostí z okolitých dedín, ale aj zo zahraničia pozrieť sa na krásu dedinského sviatku v Kovačici – Kovačický október. Kovačica predstavuje úrodnú pôdu pre

kultúrnych dianí, ale nevystali ani gastronomické či športové obsahy. V rámci ústredných osláv Kovačického októbra v sobotu 2. októbra v priebehu celého dňa bol organizovaný program, ktorý ponúkal pestrý obsah. Na nádvorí miestneho spoločenstva bol otvorený Jarmok ručných

práce. Okrem pestrofarebných úžitkových predmetov a výšiviek ponúkali sa aj pochúťky, rôzne druhy medu a občerstvenia. Svoje ručné práce ponúkali aj užívatelia

rýchlo vypredalo, keď každá torta bola lákavá aj výzorom, aj chuťou. Počas jarmoku na javisku prebiehal krátky program, ktorý zorganizovali ochotníci svojmu mestu. Príležitostne sa na začiatku prihovorila Dragana Latovljevová, riaditeľka TOOK, a tohtoročný Jarmok ručných prác a gastronomických špecialít slávnostne aj otvorila. Prítomným sa prihovorila aj Anna Stanová, predsedníčka spolku žien, kým program mode-

Členovia Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka navarili za veľký kotol bryndzových halušiek

Na jarmoku bolo predstavených 21 stánkov

umelcov, a preto sa každoročne môže hrdiť zaujímavým programom, ktorý slávnostne prichystá pre záujemcov z okolitých miest, ale aj zo zahraničia. Október nie je iba mesiac najdlhšieho kvetu v našej prírode. Je to obdobie, ktoré krášli láska k ľudovým tradíciám. Kovačica bola v dňoch 1. až 3. októbra stredobodom pozornosti

prác a gastronomických špecialít. Organizátorom tohtoročného podujatia bola Turistická organizácia Obce Kovačica, Miestne spoločenstvo Kovačica a kovačický Ženský spolok. I keď bol ohlas vystavovateľov slabší než po minulé roky, členky spolkov žien z Kovačice, Crepaje, Padiny, Pančeva a Kačareva sa snažili ponúknuť rôzne ručné

Na programe vystúpila ženská spevácka skupina zoskupená pri kovačickom Ženskom spolku pod vedením Pavla Tomáša st. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Strediska pre sociálnu prácu, čiže návštevníci Denného pobytu pre deti s osobitnými potrebami. Osobitný stánok mala aj Obecná humanitárna organizácia Ljubav Kovačica, ktorá sa aj tentoraz snažila zozbierať pomoc pre tých, ktorým je nevyhnutná. Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka sa zapojilo do druhej časti programu, a to varením bryndzových halušiek. Milovníci slovenského tradičného jedla si prišli na svoje. Ochotníci zoskupení okolo spomenutého strediska prichystali veľký kotol tejto dobroty, takže si všetci návštevníci mohli ochutnať toto, v súčasnosti nekaždodenné jedlo. Ako posledným bodom, ale aj bodom, ktorý najviac zaujal hostí tohto programu, bola tortiáda, ktorá sa uskutočnila po 15-krát. Členky kovačického Spolku žien zároveň oslávili stoprvé narodeniny spolku a na stôl vyložili torty, ktoré vlastnoručne prichystali. Pri tomto stánku sa skutočne zoskupilo najviac návštevníkov, ktorí trpezlivo čakali v rade niekoľko minút. Niet ani divu, že sa všetko

rovala Mária Kotvášová-Jonášová. Na javisku sa vystriedali členky speváckej skupiny Ženského spolku v Kovačici a sólistky Anna Ďurišová, Hana Barcová, Luka Stojković pod vedením Pavla Tomáša

Tortiáda je skutočne najobľúbenejšie podujatie v rámci Jarmoku ručných prác a gastronomických špecialít

st. a orchester domu kultúry a Základnej školy Mladých pokolení pod taktovkou Pavla Tomáša ml. Po tomto podujatí nasledoval celovečerný program Ochotníci svojmu mestu v organizácii Domu kultúry 3. októbra.

41 /4980/ 9. 10. 2021

Ľudia a udalosti KOVAČICKÝ OKTÓBER – NEDEĽA

Fazuliáda, Detské popoludnie, jarmok Stevan Lenhart

tieto skupiny: Šus VKP Elán. Žiaci Základnej školy madinac, TomanovMladých pokolení tu ponúkali prvú októbrovú nedeľu ci, Krkovci, Baksuzi, rôzne sladké a slané kuchynské program kovačických Provesplast, SFRJ, špeciality, ale aj hračky, kvety, osláv mal športovú, gas- MR Duško, Švehly, malé zvieratá... Aj tento jarmok tronomickú, detskú a hudob- Cipiripi, Drugari, bol hojne navštívený a vystaveno-zábavnú časť. Usporiadala Dexter, Sinčokovia, né veci sa rýchlo vypredali. sa populárna súťaž vo varení Izviđači, Sale i druNa letnom javisku na nádvorí fazuľovej polievky a po prvý- gari, Tri musketara, miestneho spoločenstva o 16. krát bolo realizované aj Detské Invalidi rada, Inhodine sa začalo Detské popopoludnie. validi práce, DHS poludnie vystúpením členiek KAŽDÁ FAZUĽA Kovačica, Kohúty Tanečnej školy Balerína, ktoré JE DOBRÁ, ALE JEDNA MUSÍ a Kukinovci. Uvapredviedli polhodinový program BYŤ NAJLEPŠIA rené jedlá posuzložený z niekoľkých bodov. Táto Tohtoročná kovačická Fazu- dzovala trojčlenná tanečná škola pracuje pod vedeliáda prebiehala v nedeľu 3. komisia v zložení: ním Vladislavy Pipi Vojvodićovej, októbra v priestore Športovo- Velimir Đorđević, Vystúpenie Tanečnej školy Balerína od ktorej sme sa dozvedeli, že -rekreačného strediska Slávia. Adam Barca a Juraj a príprave tohto druhu Organizátorom podujatia bola Parigros. jedla.“ športová komisia, ktorá funguje „Najväčší dôraz sa kladie na Podľa mienky komiv rámci Miestneho spoločenstva výzor, hustotu a chuť priprave- sie najlepšiu fazuľovú Kovačica. „V tomto roku sa zú- nej fazuľovej polievky,“ hovorí polievku v tomto roku Adam Barca. pripravili členovia Dob„Bol som čle- rovoľného hasičského nom komisie spolku Kovačica a zísaj v niektorých kali hlavnú odmenu – minulých ro- plynové vybavenie na k o c h te j to varenie. Finančné prossúťaže a mô- triedky získané z tohtožem povedať, ročnej Fazuliády budú Na Detskom jarmoku bola rozmanitá že tentoraz sa venované kovačickej ponuka polievky nao- Škole futbalu. zaj vydarili. Je počítajú 50 členov, cvičia dvaDETSKÉ POPOLUDNIE: to asi preto, krát týždenne a práve sa pripraTANEC, HRY, TÁBOR lebo sa účastÚvodom do Detského po- vujú na medzinárodný festival, níci z roka na poludnia bol Detský jarmok, ktorý by sa v priebehu októbra rok zdokona- ktorý sa už roky organizuje na mal usporiadať v Pančeve. Víťazmi tohtoročnej Fazuliády sú členovia ľujú vo varení kovačickom trhu v spolupráci Členovia Táborníckeho odDHS Kovačica dielu Jánošík na nádvorí MS častnilo 21 súťažných skupín. postavili stany a usporiadali Všetky boli z Kovačice, ale malý tábor ako ukážku svojej prítomní boli aj hostia z iných činnosti. Členov oddielu na japrostredí,“ povedal v mene orgavisku predstavila ich náčelníčka nizátora Jaroslav Šimon. „Každá Snežana Petríková-Živkovićová, skupina dostala pred súťažou ktorá rozpovedala o aktivitách kilogram fazule a štyri kilogramy a plánoch. Rôzne detské hry údeného bravčového mäsa. na nádvorí MS zorganizovala Varilo sa v termíne od 9. do 13. kovačická športová škôlka (vedie hodiny a potom členovia komiju Alexandra Stamenkovićová) sie ochutnávali a posudzovali a predstavili sa aj mladí kovačickí pripravené jedlá. Každá fazuľa džudisti. je dobrá, ale jedna musela byť Vo večerných hodinách bol najlepšia,“ uzavrel Šimon. hudobno-zábavný program so V súťaži o najlepšiu kovačickú slovenskou ľudovou hudbou. fazuľovú polievku sa zúčastnili Hry s loptami na nádvorí MS

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

PAZOVSKÉ ŽENY OSLÁVILI STOROČNICU ZALOŽENIA SVOJHO ZDRUŽENIA

Pokračovateľky hurbanovskej tradície Anna Francistyová

odobne ako niektoré ďalšie ženské spolky v našich prostrediach, aj Združenie pazovských žien si v roku 2021 pripomína 100. výročie založenia. Oslava prebiehala v Klube VHV v sobotu 2. októbra. V mene SKUS hrdinu Janka

Miškovicová. Podčiarkla, že ženské spolky majú stále rovnaké ciele, ale napríklad v súlade s dobou, kým skôr sa viac venovali vzdelávaniu, teraz zachovávaniu slovenskej identity, krojov, zvykov a obyčají. Predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Starej Pazove Anna Balážová vo svo-

Predstaviteľky ženských spolkov na oslave v Starej Pazove

Na začiatku podujatia pozdravné slová predsedníčky Združenia pazovských žien Anny Horvátovej

Čmelíka jubilujúcemu združeniu blahoželala predsedníčka Libuška Lakatošová. Zdôraznila, že ženské spolky boli vždy hybnou silou v našej spoločnosti. Ony sú tie, čo chránia našu kultúru a tradíciu, ktorú samy zdedili od svojich predchodkýň, a prenášajú ju na mladších. Pri tejto príležitosti členkám Združenia pazovských žien zaželala dobré zdravie, hodne inšpirácií a ešte veľa aktivít a podujatí. Zároveň vyjadrila nádej, že aj terajšie združenie bude mať pokračovateľky, vďaka ktorým raz toto združenie oslávi aj 300. výročie založenia. Slávnosť v Klube VHV moderovala predsedníčka Združenia pazovských žien Anna Horvátová. Vo svojom príhovore zdôraznila, že združenie pracuje v rámci SKUS hrdinu Janka Čmelíka a je členom Asociácie slovenských spolkov žien. Pazovčankám gratulovala i predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien Viera • ĽUDIA A UDALOSTI •

jom podnetnom gratulačnom príhovore s potešením kvitovala, že oslava tejto storočnice obohatila vlani nerealizovanú oslavu 250. výročia príchodu

a konštatovala, že „priekopnícke idey o vzdelávaní zo staropazovskej hurbanovskej fary padali na úrodnú pôdu“. Veľmi trefne do tohto sústredenia bola zaradená prezentácia knihy Kataríny Verešovej Nezábudky Ľudmily Hurbanovej. Pripomeňme, že práve Ľudmila Hurbanová bola prvou predsedníčkou Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov založeného roku 1921 a zakladateľkou Združenia pazovských žien. Najprv životopis

Nechýbali ani starodávne pazovské piesne

Slovákov do Starej Pazovy. Totiž aj spomenutá oslava prebiehala práve v sobotu 2. októbra. Priam s hrdosťou pripomenula vzácne posolstvo hurbanovskej tradície

autorky, kultúrnej pracovníčky a archivárky Kataríny Verešovej prítomným predostrel Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský. Prezentovanú

publikáciu, hurbanovskú tradíciu a osobitne zanietenú kultúrnu pracovníčku a humanistku Ľudmilu Hurbanovú predstavila Mária Gašparovská, tajomníčka Asociácie slovenských spolkov žien. Svetlana Vojnićová-Feldyová, farárka solianska, sa upriamila na prezentovanú knihu z cirkevného, resp. duchovného aspektu. Slávnosť mala aj umeleckú zložku. Úryvok z prezentovanej knihy prečítala recitátorka Jelena Ardalová a jedna z najmladších členiek SKUS hrdinu Janka Čmelíka Hana Rumanová zarecitovala báseň Slovenka. Zaznel i sólo spev predsedníčky jubilujúceho združenia Anny Horvátovej a dve starodávne pazovské piesne v prednese ženskej speváckej skupiny. Primeranej slávnosti sa zúčastnili predstaviteľky spolkov žien z Kulpína, Báčskeho Petrovca, Báčskej Palanky, Pivnice, Lalite, Hložian, Kysáča, zo Silbaša, Selenče, ako i ženy z Novej Pazovy a Nových Bánoviec. Pre všetky ženské spolky – gratulantky Pazovčanky pripravili ako darček prezentovanú knihu Kataríny Verešovej. Po úradnej časti oslavy nasledovalo pohostenie v modrej sieni SKUS hrdinu Janka Čmelíka a tam i ďalšie gratulácie a rozhovory o ďalších podobných stretnutiach našich ženských spolkov.

41 /4980/ 9. 10. 2021

Ľudia a udalosti NA ODDELENÍ SLOVAKISTIKY FILOZOFICKEJ FAKULTY V NOVOM SADE

Nová generácia Miroslava Ožvátová

oddelenia, ktorý im priblížil jednotlivé predmety a študentské povinnosti a poskytol pokyny

na štúdium. Študentkám boli odovzdané aj darčeky, ktoré zabezpečila Filozofická fakulta

a Filozofickej fakulte v Novom Sade v piatok 1. októbra privítali študentov prvého ročníka. Tohto roku prijatie študentov sa začalo slávnostne – štátnou hymnou. Na Oddelení slovakistiky, ktoré tohto roku oslavuje 60 rokov svojho pôsobenia, v tomto akademickom roku pribudli tri nové študentky: Kulpínčanky Laura Radosavljevová a Alexandra Kreková a Sára Struhárová zo Silbaša. Na úvod všetkých prítomných pozdravila vedúca Oddelenia slovakistiky doc. Dr. Jasna Uhláriková. Študentkám sa predstavil pedagoNa Oddelení slovakistiky sa začína nový akademický rok gický kolektív slovakistického

a Oddelenie slovakistiky. Tohto roku na Oddelení slovakistiky budú pôsobiť: riadny profesor Adam Svetlík, riadna profesorka Anna Makišová, mimoriadna profesorka Marína Šimáková-Speváková, docentky Jasna Uhláriková, Zuzana Tyrová, Daniela Marčoková a lektorka zo Slovenska Eleonóra Zvalená. Na oddelenie pribudli aj asistentka Anna-Margaréta Lačoková a demonštrátorka Jana Domoniová. V seminárnej knižnici súčasne pracuje Anda Almažanová. Akademický rok sa oficiálne začal v pondelok 4. októbra a vyučovanie bude prebiehať podľa kombinovaného modelu. Na záver sa všetci zhodli na tom, že sa tešia na začiatok vyučovania.

NA NÁDVORÍ ZÁKLADNEJ ŠKOLY V KULPÍNE

Učebňa pod slnkom Katarína Gažová

iditeľnú novinku majú v kulpínskej základnej škole. Na školskom dvore – oproti novej telocvični na zelenej trávnatej ploche postavili letnú učebňu. Projekt tejto učebne mal na starosti Dušan Petráš, profesor informatiky a techniky v spomenutej škole. „Projekt nazvaný Slovenské nebíčko v Srbsku sme mali spoločne na starosti s kolegyňou, ktorá učí nemčinu. Z potrebných prostriedkov na jeho realizáciu jednu tretinu zabezpečila naša škola a dve tretiny sme získali z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Letnú učebňu sa nám podarilo urobiť spoločnými silami. Jednu časť – plochu na rozloženie stolov a stoličiek 14

www.hl.rs

Vonkajšia učebňa na dvore základnej školy v Kulpíne

podľa vzoru ako v priestore učebne behatonom vykladali majstri a drevený letohrádok na

Informačno-politický týždenník

nej sme robili spolu so žiakmi technickej sekcie našej školy,“ vysvetlil profesor Petráš.

V spomenutej vonkajšej učebni sa môžu vyučovať všetky predmety. Stoly a stoličky sa dajú zložiť tak, aby sa zmestili do vnútra učebne. Počas vyučovania sa vynášajú von a môže sa tu zmestiť do 30 žiakov. Tabuľa je vmontovaná do steny letohrádku. Takýto spôsob vyučovania sa môže uplatňovať, keď je vonku priaznivé pekné suché počasie. Vonkajšia učebňa už bola daná do prevádzky, teda už sa tu niektoré vyučovacie hodiny realizovali. Do budúcna to bude ešte častejšie. Tak vonku na sviežom vzduchu a takpovediac pod holým nebom si užijú vyučovacie hodiny aj žiaci, aj učitelia. Také vyučovanie je nové a zaujímavé v školskej praxi kulpínskej školy.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

BáčsKY PETROVEC

Pokročili práce na úprave jazierka Špór Jaroslav Čiep

bolo, aby bol tento areál zmenený na relaxačný kútik a jaziera južnej strane Báčske- ko, resp. upravený priestor pre ho Petrovca niekdajšie športový rybolov. Od obecných jamy vedľa tzv. špóru, štruktúr dostali povolenie, aby z ktorých sa kedysi čerpala zem sa pokúsili niečo urobiť v tej časti na robenie surových tehál na Petrovca. Snaživci najprv svojpomocne zlikvidovali húštinu a kláty v jamách a potom tam aj bagre prehlbovali dno a tvarovali okraje budúcej vodnej nádrže. Blato a bahno sa vyčistilo a začalo sa zavážať so zdravou zemou. Prednedávnom sme sa tam zastavili a pohovorili si s iniciátormi tohto počinu – Pavlom Čánim a Jaroslavom Galádikom. „Pred rokom sme začali s prácami na úprave jám, lebo tu boli jamy – hostec, veľa bagážu. Kamarát Pavel Čáni-Čombe položil otázku, Jaroslav Galádik (vľavo) a Pavel Čáni či Petrovec nemôže mať stavbu petrovských domov, roky jazero ako v okolitých dedinách zanedbávané a bez akejkoľvek – v Maglići, Kysáči... – a dali sme opatery a úpravy, od vlani zasa do toho. Keďže prišla pančali dostávať kultivovanejšiu démia, bolo nám povedané, podobu. Iniciovali to snaživci aby sme robili po troche, zopôsobiaci pri miestnom klube skupovali sme sa piati – šiesti športových rybárov. Ich prianím a s pomocou kamarátov, suse-

Priestor jazera s pohľadom na západ k Begeju a chodníku

dovcov a ochotných ľudí začali sme s úpravami. Jazero má dve časti, aby voda v ňom krúžila. Neprešiel ani rok a už, ako vidno, do jazera sa môže točiť voda. Sú tu urobené aj svahy, aby neohrozovali humná a aby voda nenarobila nejaké problémy. Dostali sme zelenú aj na vŕtanie studne. Plnenie jazera bude iba na rok. Teraz ešte budeme pokračovať s prácami, okolo celého jazera dáme nejaký pás (filc), aby voda nepodmývala svahy,“ prezradil nám Jaroslav Galádik. Na jeho slová nadviazal Pavel Čáni: „Studňu sme vyvŕ-

tali do hĺbky 28 metrov, sito je 5-coľové a v dĺžke 12 metrov. Aby sme mohli spravovať tento priestor, založili sme si aj nové združenie Jazero Špór. Priestor ešte budeme musieť ohradiť a okolie sa dodatočne zalesní, bude aj osvetlené,“ a ukázal, ako studňu obmurovali. Skultivovaný priestor podľa slov členov nového Združenia športových rybárov Jazero Špór v blízkej budúcnosti dostane aj svoju novú náplň – upravený kútik pre športový rybolov.

NOVÉ AMBULANTNÉ VOZIDLO DO ERDEVÍKA. V utorok 28. septembra ambulancia v Erdevíku dostala nové vozidlo, ktoré bude slúžiť na rýchlu prepravu lekára k pacientom. Dom zdravia Šíd toto vozidlo dostalo vďaka pokrajinskej vláde, Pokrajinskému sekretariátu pre zdravotníctvo a Obci Šíd. Na slávnostnom odovzdávaní kľúčov od nového vozidla boli prítomní predseda Obce Šíd Zoran Semenović a riaditeľ Domu zdravia v Šíde Krsto Kureš. V mene všeobecnej ambulancie kľúče prijala Suzana Brzaková. Semenović pri tejto príležitosti vyhlásil: „Toto je pokračovanie projektu Pokrajinského sekretatiátu pre zdravotníctvo na zlepšenie zdravotnej ochrany. Sme svedkami, že sa nám dostalo jedno hybridné vozidlo, prvé v našej obci, keď ide o verejný sektor.“ Zároveň zahlásil, že očakáva, že začiatkom roka bude pokračovať akcia, aby sa ešte jeden mobilný mamograf dostal do Šídskej obci a že sa budú usilovať, aby sa dostal do Erdevíka. L. Pavković Foto: z archívu Obce Šíd • ĽUDIA A UDALOSTI •

41 /4980/ 9. 10. 2021

Ľudia a udalosti ANKETA V KULPÍNE

Ako budete vykurovať príbytky? Katarína Gažová

sa opýtali spolubesedníkov z Kulpína: ačiatok októbra priniesol Branislav Plachtinský: „Ako príjemné teplé počasie. aj roky predtým plánujeme náš Tešíme sa na teplé dni dom vykurovať plynom. S takýma prajeme si, aby potrvali. A to to spôsobom vykurovania máme aj z toho dôvodu, aby sme za- dobré skúsenosti. A môžem počali s vykurovacou sezónou čím vedať, že vykurovanie plynom neskoršie a užije teraz aj ekonomicli si, nakoľko je ky najvýhodnejšie. to možné, tepVykurujeme tak celý lý október. Aj dom a všade je rovnapriek slnečnomerne teplo. Na nému počasiu mesačnej úrovni ten a vysokým denpoplatok nie je taký, ným teplotám aby sa finančne nedal už iste všetci zvládnuť. Tento enerintenzívne rozgetický zdroj je teraz mýšľame o tom, Branislav Plachtinský už výhodnejší ako ako budeme vyvykurovanie drevom, kurovať svoje domácnosti, teda uhlím... Takýto spôsob vykurovana ktoré energetické zdroje sa nia sa nám pozdáva, a preto od orientujeme, aké máme mož- neho neodstupujeme.“ nosti. Niektorí z nás uplatňujú Radoslav Kolarski: „Keď ide kombinovaný spôsob vykuro- o vykurovanie, u nás plánujeme vania, teda s viacerými ener- kombinovať dva spôsoby vykugetickými zdrojmi, a niektorí sa rovania. Prednú časť domu sme orientujú iba na jeden najvýhod- aj doteraz vykurovali plynom, nejší spôsob vykurovania. Na to, a tak bude aj tejto zimy. Druhý ako nasledujúcej zimy plánujú spôsob, ktorý tiež uplatňujeme vykurovať rodinné domy, sme v ďalších priestoroch domu, je

vykurovanie pecou na drevo a uhlie. S plynovým vykurovaním som spokojný a finančne nie je také náročné. V chladnejších meRadoslav Kolarski siacoch, ako sú január a február, vynáša takých osem-, najviac desaťtisíc dinárov mesačne. Na vykurovanie tvrdými energetickými zdrojmi som zadovážil drevo a uhlie, ako aj každý rok. Drevo od predajcu z Kulpína a uhlie cez syndikátu školy, kde pracujem. V podstate takto sme si zvykli a zodAndrej Šimo povedá nám tieto dva spôsoby vykurovania rodinného domu kombinovať. V rodičovskom dome u mamy zasa máme ústredné vykurova-

nie na pevné energetické zdroje, a tak už nemeníme tento spôsob vykurovania, ktorý je roky zaužívaný.“ Andrej Šimo: „Rodinný dom v posledných rokoch vykurujeme plynom. Tento spôsob vykurovania je podľa mojej mienky najvýhodnejší. Teplota sa udržiava na zvolenej výške temperatúry a okrem toho je to takpovediac najčistejší a najlepší spôsob vykurovania. Nieto teda čistenie pecí, znášanie kuriva do domu a tomu podobné. Boli roky, keď sme vykurovali ropou, a vtedy nám to najviac zodpovedalo, no teraz je to zasa plyn. To, koľko sa potroví mesačne, závisí, pravdaže, od vonkajších teplôt. My v dome máme iba tento spôsob vykurovania, takže je to pre nás jediné a zároveň najvýhodnejšie východisko.“

Tortiáda Laliť 2021 Základná škola Nestora Žučného Sobota 9. októbra

Program:

12.00 – Otvorenie podujatia 12.05 – Prehliadka sprievodných koní a kočov 13.00 – Recepcia koláčov (torty) 15.00 – Hodnotenie koláčov (tort) porotou 16.00 – Výstava a ochutnávka koláčov (tort)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

18.00 – Kultúrno-umelecký program 19.00 – Vyhlásenie víťazov a udelenie cien 19.30 – Slávnostná večera v dome kultúry 20.00 – Začiatok koncertu – skupina Maks 21.00 – Koncert – Milena Ćeranić

• ĽUDIA A UDALOSTI •

PADINA

Ako letí šarkan Olinka Glóziková-Jonášová

nedeľu 3. októbra v Padine prebiehala nekaždodenná udalosť v organizácii Ekologického hnutia Padiny menom Padinská šarkaniáda. Zúčastnili sa jej členovia

Pa d i n s ké ú ze m i e a ko by na púšťanie šarkanov

a podporovatelia EKOP, ale aj deti, ktoré azda mali aj najväčšiu radosť z tejto akcie. Deti súťažili v púšťaní šarkanov. Súťažili v troch kategóriách: najkrajší šarkan, najvyššie lietajúci šarkan a najvytrvalejší šarkan na nebi. V každej kategórii účastníci mohli osvojiť jedno z troch prvých miest a organizátori pre najlepších prichystali aj symbolické medaily vyrobené z prírodných materiálov. Podstata podujatia však okrem toho zábavného niesla aj iný odkaz. „Cieľom je upútať pozornosť ľudí a najmä mladých na význam vetra, intenzitu vetra a aký má vietor vplyv na kvalitu vzduchu v Padine,“ povedal Jav y mys l e n é roslav Pokorácky, predseda EKOP,

Padinská šarkaniáda zoskupila početných milovníkov prírody

Aj medaily v duchu ekológie, vyrobené z prírodných materiálov

a dodal: „Čoskoro sa začne s realizáciou výsadby zeleného ochranného pásma okolo celej dediny. Projekt bude trvať aj niekoľko rokov. Toto je však zatiaľ iba prvým krokom k realizácii spomenutého projektu a upútanie pozornosti na význam vetra.“ Podujatie sa podľa slov

Prítomní mohli dať aj peňažný príspevok na výsadbu zeleného ochranného pásma

Pokoráckeho uskutočnilo už druhýkrát a zdá sa, že zoskupilo početných milovníkov prírody. Prítomní mohli priložiť aj peňažný príspevok na výsadbu zeleného ochranného pásma. Foto: z archívu EKOP

VENCE AJ PADINSKÝM PADLÝM BOJOVNÍKOM. V piatok 1. októbra aj Padinčania vzdali hold svojim spoluobčanom padlým v Národno-oslobodzovacom boji. Vedenie Miestneho spoločenstva v Padine a ZŠ maršala Tita si uvedomuje, že na históriu nesmieme zabúdať a musíme ju vštepovať mladým generáciám. Vence k pomníku padlých bojovníkov, ktorý sa nachádza pred budovou základnej školy, položili žiaci. Primeraným programom si prítomní pripomenuli deň, keď bola Padina oslobodená spod fašistickej nadvlády. Prítomným sa najprv prihovoril Janko Kolárik, predseda Rady Miestneho spoločenstva Padina, a Miroslav Jurica, profesor dejepisu. Hrou na harmonike tento deň poctil Vladimír Halaj, profesor hudby. Okrem spomenutých a žiakov prítomná bola aj Mária Galasová, riaditeľka ZŠ, Ján Povolný, riaditeľ Verejno-komunálneho podniku Padina, a Martin Ďuriš, predseda Obecnej organizácie invalidov práce v Padine. ogj Foto: z archívu J. Kolárika • ĽUDIA A UDALOSTI •

41 /4980/ 9. 10. 2021

Ľudia a udalosti Z MEDICÍNY

Tehotenstvo po štyridsiatke

Počet tehotných žien vo veku 40 a viac rokov v porovnaní so 70. rokmi minulého storočia sa zdvojnásobil (foto: www.boldsky.com)

Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

našom prostredí je stále viac tehotných žien, ktoré majú 40 a viac rokov. V súvislosti s tým sledujeme predovšetkým svetové trendy, ktoré naznačujú, že sa počet tehotných žien vo veku 40 a viac rokov v porovnaní so 70. rokmi minulého storočia zdvojnásobil. Určite k tomu prispel aj rozvoj technológií asistovanej reprodukcie. Výhody tehotenstva v neskorších rokoch sú predovšetkým v sociálno-psychologickej oblasti. Určité výhody prinášajú roky života a odrážajú sa v: 1. získaných životných skúsenostiach a možnostiach múdrejšieho rozhodovania, 2. kariérnom úspechu, 3. lepšom poznávaní partnerov v rôznych životných okolnostiach, 4. solídnej finančnej situácii. 18

www.hl.rs

Odkladanie rodičovstva však prináša aj určité problémy, akými sú: ťažšie otehotnenie v neskoršom veku (pokles zásob vajíčok a zvýšenie účasti chromozómovo defektných vajíčok) a veľmi často aj komplikovanejší priebeh tehotenstva. Tehotenstvo je často zaťažené tehotenstvom vyvolanou hypertenziou, gestačným diabetom, zaznamenané je vyššie percento potratov a predčasných pôrodov, bábätiek s nízkou telesnou hmotnosťou, problémov s placentou, ako aj komplikovanejších pôrodov. Isté výskumy naznačujú, že u detí starších matiek sa javí o niečo vyššie riziko vzniku cukrovky 1. typu a zvýšeného krvného tlaku.

Informačno-politický týždenník

U priemernej ženy vo veku 40 rokov šanca na otehotnenie je 25 %, pričom drastický pokles je zaznamenaný po 42. roku života, takže vo veku 43 rokov je toto percento iba 10 % a vo veku 44 rokov pod 2 %. Určitý vplyv aj na tehotenstvo, aj na neskorší život detí má i vyšší vek partnera, pretože kvalita spermií je narušená, takže vyšší vek muža v úlohe otca môže byť spojený s neskoršími problémami u detí, akými sú napríklad určité psychologické problémy zo širokého spektra autizmu, ale aj väčšie riziko vývoja schizofrénie. Najvýznamnejším problémom súvisiacim s tehotenstvom starších matiek sú chromozómové problémy (ako napríklad Downov syndróm) a z týchto dôvodov je potrebné dať osobitný dôraz na kontrolu takýchto tehotenstiev prostredníctvom sériových, podrobných ultrazvukových vyšetrení na možné štrukturálne defekty alebo markery, ktoré môžu poukázať na takýto stav,

testovanie krvi matky (určovanie hladín voľného beta-hCG a PAPP-A), priame testovanie fetálnej DNK z fetálnej frakcie v matkinej krvi, ale aj použitie invazívnych testovacích metód, ako je biopsia choriových klkov, včasná amniocentéza a kordocentéza. V prípade poradenstva pre páry, kde je žena staršia ako 43 rokov a ktoré majú túžbu zapojiť sa do procesu mimotelesného oplodnenia, potrebné je jasne predložiť reálne šance, ktoré tento proces poskytuje, a poukázať na to, že jestvuje možnosť darovania vajíčok. Etické dilemy ohľadom tehotenstva a uplatnenia umelého oplodnenia u žien vo veku 40 a viac rokov sa vzťahujú na uvedené zdravotné riziká pre matku a plod, ale predovšetkým vyplývajú z potenciálnych problémov, ktoré rodičovstvo v neskoršom veku prináša. Túto skutočnosť často zanedbávajú tak pacienti, ako aj lekári, ktorí sa touto problematikou zaoberajú. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PIVNICA

Vynovené detské ihrisko Miroslav Pap

cieľom zlepšiť infraštruktúru pre deti v piatok 1. októbra v Pivnici bolo otvorené vynovené ihrisko, ktoré tu dlho absentovalo. Iniciatívu na obnovenie ihriska v areáli Domu kultúry prejavilo predovšetkým

združenie Čepom do osmeha, potom Obec Báčska Palanka a Miestne spoločenstvo Pivnica. Medzi hlavných darcov patrila aj nemecká spoločnosť Palm-Stiftun. Predsedníčka združenia Čepom do osmeha Vanja Petkovićová v rámci otváracieho programu zdô-

Anna Čásarová, Branislav Šušnica a Vanja Petkovićová v rámci otváracieho programu

Radosť detí je prvoradá

raznila: „Moja rodina je pôvodom z Pivnice, ale aj naše združenie má tu akoby korene, lebo sme ako prvému pomohli Dávidovi Merníkovi a od roku 2007 sa to celé rozbehlo. Dodnes sme zabezpečili až 59 pomôcok pre zdravotne postihnuté deti. Spočiatku to nebolo celkom jednoduché nazbierať toľko vrchnákov, a dnes sa nám mesačne podarí zozbierať od 10 do 20 ton vrchnákov na celorepublikovej úrovni.“ Nakoľko sa spomínané združenie snaží o inklúziu detí, toto ihrisko má aj časti, ktoré budú môcť využívať aj deti so zdravotným postihnutím.

V otváracom programe sa zúčastnil ešte Branislav Šušnica, predseda Obce Báčska Palanka, ktorý zdôraznil význam implementácie detských ihrísk ako súčasť nevyhnutnej infraštruktúry v každom prostredí, tiež akcentoval význam ekologického myslenia, ktoré prezentuje aj združenie Čepom do osmeha. Prítomná bola aj Anna Čásarová, predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva Pivnica, ako aj ostatní predstavitelia lokálnej samosprávy. Prítomným žiakom nižších ročníkov Základnej školy 15. októbra boli udelené primerané darčeky.

KULPÍN

Jesenné práce v ovocných sadoch Katarína Gažová

aktuálnym jesenným prácam, pravdaže, patrí aj zber ovocia v ovocných sadoch. V jablkových ovocných sadoch v Kulpíne je v plnom prúde aj oberačka jabĺk. Oberači sa s chuťou už počas septembra dali do práce, aby krásne zrelé plody pozbierali. Oberali pekné nepoškodené plody a tie, čo už zo stromov opadali, zbierali osobitne. Zdravé plody sa pripravujú na predaj a tie menšie budú do jablkovej pálenky. Oberačka sa aj v ten príjemný septembrový deň, keď sme urobili zábery, dobre • ĽUDIA A UDALOSTI •

Na konci radu sú už aj vrecia s jablkami schystané na nakladanie na vlečku

V oberačke jabĺk sa zúčastnila aj mládež, aj starší účastníci

darila. K tomu, aby sa oberačka nehatene konala, prispelo aj pekné suché počasie a usilovní oberači, ktorým v dobrej nálade práca odbúdala.

41 /4980/ 9. 10. 2021

DETSKÝ KÚTIK

Jeseň

Janík be há, nohy bosé, po svieže j, rannej rose. Anča hľa dá svetrík , lebo zafú kal vetrík . Lístie op úšťa stro m, ježko si r obí dom . Vtáky sa schádzajú , na cestu smerujú . Odletujú lastovičk y, pozdravu jú ich de tičky. Sára Chr čeková, ZŠ 15. o 4. 1 któbra, Pivnica

Školská

taška

i t s o d a r é k s

Škol

Ajhľa, uplynul už mesiac, čo ste sa vrátili do školských lavíc. Škola je pre vás nielen povinnosťou, ale aj radosťou. V nej sa okrem učenia aj kamarátite, hráte, šantíte, a preto vám prináša aj radostné chvíle. O tom nám šikovne vo veršoch napísali kamaráti z Pivnice a Bieleho Blata. Pochváľte sa nám aj vy, čo pre vás znamená vaša škola a ako sa v nej cítite. Katuša

Školská t aška, moja ver ná kama rátka, v kúte tic ho stojí. Teší sa? A či sa bojí ? Tíško sa iba usmie va, knižky v sebe uk rýva. Perečník si smutn e v štetec ho zdychá, tam nech tiac pich Ceruzky á. sa hlasno smejú. Zošity si rozvrh p letú. U nás je vždycky v e selo, nikdy sm utno neb olo. Každý de ň sa kam arátime, žiakom r adosť ro bíme.

Boris Ku bica, 4. 1 ZŠ 15. o któbra, Pivnica ková, 1. a, Marína Smiše , Kulpín Komenského ZŠ Jána Amosa 20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Denník Vždy, keď píšeš o sebe, kamarátom denník je, no však druhá vlastnosť – mať v ňom množstvo známok. Lepší je však ten, kde sú pekné veci len. Všetko mu môžeš povedať, bude ťa verne počúvať. Môžeš mu odhaliť svoje tajomstvá, len pre seba si to nechá. Ako kamarát najlepší počúva ťa a mlčí.

Adrian Šimo, 2. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín

Je dôležité, aby sme ho mali, aby tu naše myšlienky zostali. Pekný je denník ten, lebo ma poslúcha každý deň! Milica Superová, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Ján Sklabinský, 1. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín

irena

• DETSKÝ KÚTIK •

Viktória Sabová, 1. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín 41 /4980/ 9. 10. 2021

freepik.com

ŠKOLA

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Udelené drony školám Anna Lešťanová

udeľovania dronov pre všetky základné školy okračujúc v spolupráci v krajine. Akcia má za s Ministerstvom školstva, cieľ, aby žiaci čím lepšie vedy a technologického zvládli programové jarozvoja a na základe podpí- zyky, akými sú scratch a python, ktoré sa vyučujú v 5. a 6. ročníku na hodinách informatiky. Nositeľom tohto global grantu je Rotary club Sriemska Mitrovica. Drony pre základné školy Predsedníčka Rotary clubu Stará Pazova Helena Ivko- a Čiernu Hru, a v mene lokálnej vićová v stredu 29. septembra samosprávy Radoje Blagojević, udelila deväť dronov riadite- člen Obecnej rady Obce Stará ľom všetkých základných škôl Pazova. Z. Jestrovićová hovorila o výz územia Staropazovskej obce. V minislávnosti v malej sále tzv. zname uplatnenia dronov vo Zorica Jestrovićová Bielej budovy na Námestí Dr. všetkých oblastiach života a prásaného memoranda Pre kraj- Zorana Đinđića sa zúčastnili aj ce a prízvukovala, že sa pred šiu školu, Rotary cluby Srbska Zorica Jestrovićová, guvernér- udelením dronov profesori inforv týchto dňoch realizujú akciu ka Districtu 2483 pre Srbsko matiky a technického vzdelávania zúčastnili v edukačnom seminári, aby získané vedomosti čím lepšie preniesli na svojich žiakov. V tejto akcii je zabezpečených 670 dronov pre základné školy v Srbsku a ich hodnota vynáša 117 200 dolárov. V snahe skvalitniť modernizáciu výučby v pláne sú i ďalšie projekty. V mene staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka sa za vecnú donáciu poďakoval riaditeľ Janko Havran, ktoSpoločná fotografia na pamiatku rý pripomenul, že vďaka

dobrej spolupráci Rotary clubov Košice zo Slovenska a Starej Pazovy ich škola bola v uplynulom

Helena Ivkovićová

období vybavená novým školským nábytkom a interaktívnymi tabuľami.

DARCOVSTVO krvi v Kovačici A PADINE sa konalo 22. septembra ako tretia pravidelná akcia dobrovoľného darcovstva krvi. Akcia prebiehala ako minule v priestoroch miestnych spoločenstiev v Kovačici a Padine, v organizácii Červeného kríža Kovačica a Ústavu pre transfúziu krvi Vojvodiny. Zúčastnilo sa 56 osôb, z ktorých 48 po lekárskom vyšetrení aj darovalo túto vzácnu tekutinu. Z toho počtu bolo 13 žiakov kovačického Gymnázia Mihajla Pupina. Septembrová akcia dobrovoľného darcovstva krvi bola úspešná, hovorí Milinka Zahorcová, tajomníčka Červeného kríža v Kovačici: „S ohľadom na celkovú, aj naďalej pretrvávajúcu pandemickú situáciu, a zvlášť v našej obci, kde každodenne počet infikovaných vzrastá, akcia bola úspešná,“ tiež zdôrazniac: „Chvályhodné je to, že sa v akcii zúčastnili mladí ľudia – gymnazisti, a tým preukázali humánne gesto. Skutočne nás príjemne prekvapili, stojí to za pochválenie, s ohľadom na to, že aj v samotnej škole sú chorí žiaci.“ ogj Foto: z archívu Gymnázia Mihajla Pupina 22

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Mozaika

ROČNÍK XXIII 9. októbra 2021 ČÍSLO 265

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Z obsahu

K JUBILEU

Spolok a časopis Živena v aktivitách dolnozemských Sloveniek 1910 – 1924

Spolok a časopis Živena v aktivitách dolnozemských Sloveniek 1910 – 1924 (dokončenie)

(dokončenie) Dr. Jarmila Hodoličová

o štvrtom liste informovala E. Mičátková čitateľky Živeny o III. Kongrese Národného ženského zväzu v Sarajeve, ktorý prebiehal od 1. do 3. júna 1924. Bilancovala sa na ňom práca žien v Juhoslávii od roku 1921. Prvým bodom programu zväzu bola práca na národnom zjednotení a jeho propagácia, ďalej sociálna práca v prospech matiek a detí, boj za rovnoprávnosť s mužmi v politickom a občianskom živote. Autorka opisuje program a pozdravy vzácnych hostí. Zvlášť zaujímavý je opis návštevy cintorína, kde ženy ovenčili hrob Gavrila Principa a jeho druha Čubrilovića, postáv známych zo sarajevského atentátu v roku 1914, ale aj iných obetí svetovej vojny. V júnovom termíne kongresu si svet pripomínal desiate výročie vypuknutia vojny, takže podujatie malo i politický rozmer. A to, že na ňom oficiálne prehovorila aj E. Mičátková, dokonca v slovenčine, nie je bezvýznamné. Na druhý deň kongresu sa účastníčky dohodli, že ženské združenia budú pracovať jednotne na úrovni štátu a zvolili si za predsedníčku Delfu Ivanovićovú. Autorka listu len krátko odbočila od opisu činnosti zväzu a spomenula výlet, krásy prírody, vo-

s. 23 dopád, lesy, jazerá, pstruhy na Vrelo Bosne blízko Sarajeva. Pri každom takomto manifestačnom výlete či slávnosti prejavovala E. Mičátková svoje všeslovanské cítenie. Podobne to bolo i na spomínanom výlete, kde si Slovenky zaspievali pieseň

Eržika Mičátková

Všetci sme Slovania. Počas pobytu v Sarajeve Mičátková povzbudzovala miestne Češky, aby si tam založili odbočku; v liste opisuje krsnu slavu Kola srbských sestier, návštevu pravoslávneho Kostola Cyrila a Metoda a návštevu džamije (školy a strediska pre moslimské ženy).

Na adresu moslimiek sa vyjadrila v tom duchu, že ich ľutuje, lebo musia chodiť zahalené; podľa nej je „barbarstvo kukliť ich“. Aj v piatom liste pokračuje informačne o bankete, ktorý pripravilo mesto Sarajevo na počesť ženského kongresu. Pozdravil ich vladyka, zástupca pravoslávnej cirkvi aj zástupcovia mohamedánov. Autorka listu spomína, že aj na záverečnom bankete vládla veselá nálada, ako to bolo na novinárskom kongrese v Belehrade, keď ju baťko Vajanský vyzval do tanca. Na budúci rok sa ženy majú stretnúť v Skopje; zjednotené sa lúčili medzi sebou a na nasledujúci deň slečna Karla Modec, slečna Šafáriková, pani Davidovićová, pani Marinkovićová a autorka odcestovali k moru do Dubrovníka. V šiestom liste opísala E. Mičátková samotnú cestu do Dubrovníka cez Bosnu – „zemou utrpenia a biedy“. Na viacerých miestach spomínala Vajanského básne. Premkol ju smútok, lebo pôvodne sem mala prísť s bratom Vladom. Spoločnú návštevu týchto miest už neuskutočnili, pretože brat zomrel. Obdivovala cyprusy, ale nevymenila by za ne tatranské jedle. Aj tu v nej prehovorilo slovanstvo: „Mne ako Slovenke Tatry s vôňou jedlí sú drahé – zato ako Slavianke more bájne, šumiace, akoby hovoriace,

Filmová tvorba Slovákov vo Vojvodine (2) s. 26

Päťdesiat rokov Ceny za autentickosť v Pivnici s. 28

Mozaika áno, my potrebujeme more, také Kráľovstve SHS. V každom liste široké, nekonečné, mäkké... podo- sa až príliš kladie do popredia bá sa širokej slovanskej mäkkej, všeslovanská myšlienka. Takým krásnej, čistej duši!“ Poklonili postojom sa Mičátková pričinila sa pomníku spisovateľa Ivana o rozvoj juhoslovansko-slovenGundulića (1589 – 1638), ktorý veštil Slovanom krajšiu budúcnosť. V Dubrovníku obdivovala krásu Diokleciánovho paláca, v ktorom býval kráľ s kráľovnou a nachádzalo sa v ňom aj divadlo. Čitateľkám Živeny sprostredkovala opisy ostrova Lokrum pri Dubrovníku vrátane vlastných lyrických úvah. Dokumentárne cestopisy E. Mičátkovej pokračovali o tri roky neskôr (1927). Tentoraz pomenovala krátke články spoločným názvom Listy z Juho- Titulná strana časopisu Živena z roku 1917 slávie, písala ich zo Solúna a venovala ich Ľudmile skej spolupráce v medzivojnoPodjavorinskej. Ďalší list písala vom období. Výlety k Jadransképriateľke Oľge Janoškovej-Albíny mu moru dali aj cestovateľkám z kongresu Národného ženského zo Slovenska podnet, aby opísali zväzu, ktorý sa konal na Blede dojmy z ciest, a tak sa v Žive26. októbra 1926. V pokračovaní ne uverejňovali aj príspevky opísala dojmy z Ľubľany. Spo- slovenských autoriek, ktoré mínala aj na návštevu divadla a precestovali cez Juhosláviu a s Záhrebu. Pod názvom Momentky oduševnením písali o tamojších z ciest Ľudke a Aničke Hurbano- krajoch.1 vým opísala cestu do Daruvaru Ďalšou významnou aktivistkou na národopisnú výstavu a di- medzi dolnozemskými Slovenvadelné predstavenie Jánošík. kami bola Štefánia Mičátková, Vtedy s ňou cestovala jej sestra rod. Michalcová (1887 – 1980), Milka. Zastavili sa v Lipiku, kde švagriná E. Mičátkovej. Narodila každý deň navštevovali Martina sa v Trenčíne v rodine Karola Kukučína. Spolu s ním spomí- Michaleca, bratranca Ľudonali na Slovensko, nachádzali víta Štúra z matkinej strany, podobu medzi slovenským a obchodníka a župného úradslavónskym krajom. Dodala, že níka. Základnú a meštiansku sa tešia na stretnutie na Šafári- školu navštevovala v Trenčíne kových oslavách v Novom Sade. a v štúdiu pokračovala na učiCestopisy E. Mičátkovej majú teľskej prípravke v Bratislave. naratívny charakter. Informujú Po ukončení školy v roku 1905 čitateľov na Slovensku o exotic- prišla ako osemnásťročná na kých miestach v Juhoslávii, po- Dolnú zem do Starej Pazovy, skytujú dôkladné a vierohodné kde pracovala ako učiteľka v informácie o činnosti ÚSČŽ v rokoch 1905 až 1912. Bývala na

evanjelickej fare v rodine farára Vladimíra Hurbana, za ktorého bola vydatá jej sesternica Augusta Štúrová. V roku 1912 sa vydala za Ľudovíta Mičátka, advokáta a spoluzakladateľa časopisu Dolnozemský Slovák. Spolu sa presťahovali do Nového Sadu. V roku 1916 zavítali spolu so švagrinou E. Mičátkovou na Slovensko a navštívili Ľ. Podjavorinskú. Odvtedy sa datujú jej aktivity v prospech rozvoja slovensko-juhoslovanskej spolupráce a blízke osobné kontakty medzi dolnozemskými Slovenkami a aktívnymi živeniarkami. Ovzdušie hurbanovskej fary na ňu vplývalo mimoriadne povzbudzujúco, pokiaľ išlo o jej kultúrnu a literárnu činnosť. Už v Starej Pazove začala prispievať do slovenských novín a časopisov. Po presťahovaní sa do Nového Sadu sa dostala do centra kultúrneho života dolnozemských Slovákov a k rodine Mičátkovej, ktorej všetci členovia boli kultúrne angažovaní. Prispievala článkami a prekladmi do časopisov Dolnozemský Slovák, Domácnosť

Štefánia Mičátková

a škola, Slovenské pohľady a do juhoslovanských periodík. Venovala sa ženskému hnutiu na Dolnej zemi, pedagogickým

otázkam, písala biografické portréty. Po manželovej smrti sa v roku 1928 presťahovala so siedmimi deťmi do Trenčína. Aj tam zostala aktívna, organizovala ochotnícke divadlo, čo si vyskúšala ešte v Starej Pazove, výstavy výšiviek a charitatívnu pomoc. Príspevky Š. Mičátkovej publikované v Živene možno rozdeliť do troch skupín. Prinášala informácie o činnosti ÚSČŽ, portréty významných slovanských žien a dojmy a spomienky z ciest. Písala pod pseudonymami Jeden z tridsiatich, Jedna z mnohých , Mária Hýlová, Štefánia a M. Roku 1918 informovala o výstave slovenských výšiviek v Petrovaradíne.2 V ďalších príspevkoch informovala O porade ÚSČŽ počas slovenských národných slávností 5. septembra 1921, o pestovaní slovanskej vzájomnosti, o Orientálnom trhu v Bratislave, kde boli vystavené srbské a chorvátske výšivky. Na podujatí bola prítomná aj chorvátska aktivistka Ženka Frangešová, manželka známeho chorvátskeho sochára, ktorá prichystala výstavu chorvátskeho Spolku žien Udruga. O nej napísala neskôr Š. Mičátková biografický portrét.3 Po drobných správach priniesla v rokoch 1923 a 1924 na stránky Živeny dlhšie články, portréty troch významných slovanských žien z rodiny Svetozara Miletića – Zorky Lazićovej a Milice Tomićovej, ktoré pracovali na národnom a kultúrnom všeslovanskom poli a dlhodobo udržiavali kontakty s rodinami slovenských dejateľov Hurbana, Hodžu a Štúra, ktorého žiakom bol S. Miletić počas štúdia v Bratislave.4 Autorka sa stretla s pani Tomićovou a do detailov opisuje rozhovor, ktorý viedli, s opismi života od samého det-

HLAS ĽUDU | 9. 10. 2021 • 41 /4980/ stva, o žalároch vo Vacove, v Starej Pazove, kde učila spolu Slovákov a Srbov a ich vzájomnú losti; vyzdvihuje ľudový kroj nad Segedíne a Pešti, v ktorých bol so Š. Mičátkovou. Jej spomienky úctu ilustruje príkladom kysáč- drahé toalety, keď konštatuje, že podobne ako Jozef Miloslav Hur- sú teda autentické. Spomína skeho farára Jovu Vučerića, ktorý „najdrahocennejšia parížska toaban a jeho syn Svetozár Hurban na spoločné večierky, keď ju a preložil do srbčiny Vajanského leta nemôže byť elegantnejšia ako Vajanský uväznený aj S. Miletić. Blanku Fábry (dcéru J. Maliaka) román Suchá ratolesť. Vučerić na príhodnom mieste náš prostý M. Tomićová, rod. Miletićová, učila slovenský pravopis. Z listu napísal aj článok do I. zväzku národný kroj“.7 Poznávacím znasa vydala za národného vodcu vanie aj nostalgia za rodným Letopisu Matice srbskej o vše- kom i nepodpísaných príspevkov Jašu Tomića. Založila spolok Po- krajom, no autorka chce predo- národnej práci V. Mičátka a o Š. Mičátkovej je jej zaujatosť pre sestrima, ktorého bola predsed- všetkým opísať aktivity na Dolnej živote J. Podhradského. Píše o rozvoj aktivít ženských spolkov, níčkou; pracovala na vzdelaní zemi, a tak vyratúva divadelné tých Slovákoch, ktorí pracovali do ktorých činnosti sa nadšene srbských roľníckych zapájala a v ktorých nažien, organizovala chádzala a preferovala praktické prednášky, spoločné slovanské cístarala sa o chudobtenie. ných. Po vypuknutí Väčšina prispievateľov časopisu Živena z balkánskej vojny roku 1912 zbierali dolnozemského pročlenky spolku peniastredia, muži či ženy, ze, plátno, bielizeň pre nepísala výlučne o ženských spolkoch. srbský Červený kríž. Pracovali rovnako ako Obľúbenou a módÚSČŽ pod vedením E. nou témou boli v prvej Mičátkovej. polovici 20. storočia Š. Mičátková sa cestopisy viažuce sa spolu s manželom k Jadranskému moru, pohybovala vo vyšopisy prírody, dojmov a ších novosadských pocitu spolupatričnosti kruhoch, preto ľahko s južnými Slovanmi. nadviazala kontakt aj Príspevky dolnozems takou významnou Juhoslovanskí Slováci na návšteve u Kukučína. V prvom rade v strede Kukučín s paňou. ských autoriek pôvoženou, ako bola M. Živena, 1928, č. 11, s. 253. dom zo Slovenska i Tomićová. Tretí autoriek narodených portrét venovala chorvátskej predstavenia, ktoré sa hrali v na zblížení sa Slovákov so Srbmi. v prvej či druhej generácii už v aktivistke Ž. Frangešovej, kto- slovenských dedinách, píše o Pod značkou M. opísala Š. tomto prostredí dokumentorá má zásluhy na zachovaní príprave osláv stého výročia na- Mičátková, vtedy mladá učiteľka vali ich vôľu byť súčasťou hnuchorvátskeho ľudovo umelec- rodenia Jozefa Podhradského, v Starej Pazove, svoje dojmy tia slovenských žien, hoci po kého priemyslu.5 Š. Mičátková o vianočnom darčeku pre Dr. zo srbskej národnej zábavy na roku 1918 žili na území iných sa so Ž. Frangešovou zoznámila Alicu Masarykovú, o výprave de- sviatok Tri Jerarha roku 1906 štátov. Hlásili sa k spolku Živena na bratislavskom veľtrhu v roku legácie juhoslovanských žien do v novosadskom hoteli Grand, i k rovnomennému časopisu, 1921 a cítila sa oduševnená jej Československa, o prednáškach ktorú zažila krátko po prícho- ktorý rozširovali a prispievali energiou pri zachovávaní ná- o Slovákoch, ktoré chystá pani de na Dolnú zem. Na zábave sa doň. Prostredníctvom časopisu rodných tradícií a prebúdzaní Lazarevićová, o kultúrnych inšti- zúčastnilo 6 000 ľudí – roľníkov, udržiavali kontakt so Slovennárodného povedomia. túciách. Na záver spomína, ako remeselníkov, ale aj inteligencie. skom a slovenským jazykom. Ďalším príspevkom pod pseu- zamladi išli do Mošoviec, aby sa Autorka vzbudzovala spolu s donymom Štefánia je text veno- poklonili miestu, kde sa narodil dievčatami zo Sriemu, odetými (Štúdia uverejnená vaný Oľge Textorisovej,6 sestre Ján Kollár. Spomína si aj na nápis v slovenských krojoch, obdiv. v zborníku Živena – 150 rokov známej botaničky Izabely Tex- nad vchodom domu „Slávme Krátkou úvahou o nezmyselnom Spolku slovenských žien) torisovej. Oľga bola učiteľkou v slávne slávu Slávov slávnych“. ženskom vyhadzovaní peňazí na Turčianskej Blatnici a neskôr v Slovanskú vzájomnosť, spolužitie módu odbočila od opisu udaFoto: z archívu J. Čiepa

1 2 3 4 5 6 7

KARDOŠOVÁ, Drahotína: Cesta do Juhoslávie. In Živena, 1924, roč. 14, č. 4, s, 88 – 94. MIČÁTKOVÁ, Štefánia. Výstavka slovenských výšiviek v Petrovaradíne od 25. do 27. mája 1918. In Živena, 1918, roč. 8, č. 7, s. 110 – 111. MIČÁTKOVÁ, Štefánia. Dopis z Juhoslávie. In Živena, 1921, roč. 11, č. 10, s. 198. MIČÁTKOVÁ, Štefánia. Zorka S. Lazićová. In Živena, 1923, roč. 13, č. 9, s. 166 – 168; Slovanské ženy. Milica Tomićová. In Živena, 1924, roč. 14, č. 4, s. 128 – 133. MIČÁTKOVÁ, Štefánia. Slovanské ženy. Ženka Frangešová. In Živena, 1923, roč. 13, č. 11 – 12, s. 227. MIČÁTKOVÁ, Štefánia. Zo života Slovákov v Juhoslávii (Venované sl. T., učiteľke v B.). In Živena, 1923, roč. 13, č. 11 – 12, s. 231 – 232. M. Rozpomienky. In Živena, 1918, roč. 8, č. 8, s. 163 - 166.

III

Mozaika INÍ PÍŠU

Z DEJÍN NAŠEJ KINEMATOGRAFIE

Filmová tvorba Slovákov vo Vojvodine (2) Jozef Maďar

V roku 1979 skúsení členovia tohto klubu nahrali dokumentárny 16-milimetrový televízny film o mliekarni pod názvom Tradícia dlhá pol storočia, ktorý bol premietaný v slovenskom vysielaní Novosadskej televízie. Je to čiernobiely 15-minútový film. Mliekareň inšpirovala predtým aj Jána Kubinca, ktorý roku 1970 nahral film Mlieko, pot, syr. Po organizovaní troch výstav fotografií svojich autorov v Pivnici prebiehal 6. až 8. februára 1981 aj festival filmov. Členovia na trojdňovej prehliadke premie-

oku 1970 Pivničan Ján Čobrda sa ako člen pokrajinskej odbočky zúčastnil na zväzovej súťaži v Ochride, kde nakrúcal mesto, jeho architektúru a geografiu a získal prvé miesto. Vo fotokinokrúžku vynikali ešte Ján Kubinec, Jozef Maďar, Miroslav Čérný a iní. Vo filmoch spracovali: dedinu, oslavy v škole, výlety, jarmok, programy v škole, výstavy, uvedenie do prevádzky vodovodu a pod. V tom čase boli vyhotovené aj hrané filmy: Detské hračky, Žiacka láska a Bratia Daltonovci. Súkromne ešte v Pivnici pracoval Jaroslav Čobrda st., ktorý nakrúcal asfaltovanie ulíc, mláťačku a iné príbehy v dedine. Od roku 1970 sa postupne formuje krúžok pri SKUS Pivnica a roku 1974 vzniká Foto-ki- Z nakrúcania amatérskeho filmu, 1978 noklub Pivnica ako nové a úspešné filmové stredisko v tali vlastné filmy a zmienili sa rámci Foto-kinozväzu Vojvodiny. o skúsenostiach získaných na Nahráva najprv super 8 mm filmy dovtedajších festivaloch amatéra zároveň 16 mm pre potreby skeho filmu. Kinosála družstevSKUS, neskôr (lenže s novšou ného domu bola obsadená do kamerou) aj pre festivaly. Medzi posledného miesta a vstupenky prvé z nich patrí Snehu viacej niet sa vopred vypredali (o čom mal a rad dokumentárnych filmov, televízny príspevok Ján Makan). ako sú Jarmok, Žatva, Oblievačky, Od roku 1975 členovia klubu sa V máji atď., z čoho vznikol celove- zúčastňovali najmä na festivačerný program, čiže revue filmov. loch v Novom Sade, Futogu, v Pre administratívne ťažkosti vo Omoljici, potom v Kovine, v Báčfinancovaní klub sa osamostatnil skej Topole, Sombore a od roku a pracoval v rámci Ľudovej tech- 1980 na všetkých festivaloch v nicky, ako to bolo organizované Juhoslávii (v Prevalji v Slovinsku, aj v iných prostrediach. Organizo- Skopje, Pule, Splite atď.). Už o rok val verifikované kurzy fototechni- (roku 1981) predstavujú svojimi ky a kinotechniky. V tom období prácami vrchol celkovej filmozáujem vzrástol natoľko, že sa vej tvorby v Juhoslávii a odišli aj pracovalo každý deň a večer. Viac na dva medzinárodné festivaly: ako 30 členov úspešne zdolalo v Siófoku (v Maďarsku) a na Rychteoretické a praktické vedomosti novskú osmičku v Rychnově nad na 60-hodinovom fotokurze a 26 Kněžnou v Čechách. členov absolvovalo kinokurz. V V snahe rozprúdiť a afirmovať tom období pracovalo 5 kamier. filmovú tvorbu aj v iných našich

prostrediach Fotokinoklub Pivnica s Fotokinozväzom Vojvodiny konal akciu premietania svojich filmov, a to roku 1978 a 1979 v Petrovci, v Kulpíne, v Hložanoch a Maglići. Dňa 5. 12. 1980 bola projekcia týchto filmov na gymnáziu v Kovačici. V týchto prostrediach sa viedli aj rozhovory o možnosti organizovania a zakladania fotokinoklubov. Roku 1982 a 1983 klub mával raz týždenne projekcie 16 mm hraných filmov v termínoch júl – august. Premietanie bolo organizované ako letné kino. Ten istý film technicky uschopnený tím premietal aj v Laliti, Silbaši, Kulpíne a v Novej Gajdobre. Tieto filmy boli z najnovšej juhoslovanskej a svetovej kinematografie a klub ich vypožičal z filmoték v Belehrade a Osijeku, ktoré záujemcom poskytovali svoje katalógy. Klub zhromaždil viac ako 60 členov. Význam nakrúcania filmu z hľadiska tohto prostredia bol viacnásobný. Filmovaním sa zachovali pred zabudnutím pekné staré ľudové zvyky a venovala sa pozornosť aj významným udalostiam a pracovným organizáciám. Odchodom do iných prostredí sa tamojší diváci oboznamovali s našou kultúrou a sami členovia sa technicky vzdelávali. Autori tieto filmy sami financovali, ako aj svoj pobyt a cestovné na festivaly. Zo súpisu nakrútených a premietaných filmov, ktorý uvádzame, vidieť, že išlo viac o národopisné, čiže dokumentárne filmy, v ktorých boli spracované témy zo života na dedine, hlavne ľudové zvyky a obyčaje, kroje, remeslá a pod. Boli to farebné filmy so zlepšeným úzkym formátom Super 8; hudba k filmu s vhodným komentárom sa nahrávala na osobitný

magnetofónový pás. Všetky komentáre k filmom boli nahrávané po slovensky. Niektoré filmy mali osobitný pás v srbčine. Keď filmový a magnetofónový pás spolu štartovali, bolo pôžitkom pozerať tieto filmy, najmä v slovenských prostrediach. Projekcia týchto filmov mala priaznivú ozvenu aj u divákov v Novom Sade (KUS P. J. Šafárika) roku 1983. SÚPIS NAKRÚTENÝCH A PREMIETANÝCH FILMOV 1. Film o fotokinoklube

10 min. 2. Nedeľa v mojej osade 7 min. 3. Žatva 10 min. 4. V máji 7 min. 5. Zlet 7 min. 6. Útek a návrat 10 min. 7. Hej, haj, brigády 5 min. 8. Aby dievča bolo pekné 7min. 9. Jarmok 10 min. 10. Prišívačky 7 min. 11. Snehu viacej niet 7 min. 12. Predsvadobný deň 7 min. 13. Preparovanie 7 min. 14. Tkanie 10 min. 15. Nedeľné odpoludnie 7 min. 16. Sánkovačka 12 min. 17. Po stopách starého remesla 10 min. 18. Lov 20 min. 19. Futbal 13 min. 20. Holuby 4 min. 21. Vienok môj zelený 10 min. 22. Tradícia dlhá pol storočia 12 min. 23. Deň bojovníka a Deň oslobodenia 10 min. 24. Na návšteve 10 min. 25. Vedomosti – bohatstvo 8 min. 26. 15 rokov SKUS na festivale 20 min. 27. 10. Stretnutie v pivnickom poli 20 min. Počas svojej bohatej činnosti tento klub sa zúčastnil na viac

HLAS ĽUDU | 9. 10. 2021 • 41 /4980/ ako 100 festivaloch a výstavách umeleckých fotografií a na iných podujatiach, kde získal aj približne toľko verejných uznaní. Tak napr. na medzinárodnom festivale roku 1981 v Rychnově nad Kněžnou osobitné uznanie a cenu získal Jozef Maďar, roku 1984 na Marcovej osmičke v Novom Sade Ján Durgala 1. cenu za celkovú aktivitu, roku 1983 klubu udelili Októbrovú cenu Báčskopalanskej obce a roku 1984 klub získal zo Zväzu organizácií technickej kultúry Juhoslávie Bronzovú plaketu Borisa Kidriča za celkový rozvoj fotografickej a filmovej tvorby. Profesionálna tvorba, filmy o Slovákoch a Slováci vo filme Z profesionálnej kinematografie uvádzame ako prvú Petrovskú svadbu, nakrútenú ešte pred druhou svetovou vojnou, a už spomenutý projekt MS a Jugotonu. Po vojne prvé filmové styky s juhoslovanskými Slovákmi mali Filmske novosti z Belehradu, keď nahrávali Slovenské národné slávnosti. Prvý film pod názvom Proslava slovačkog narodnog praznika na 35 mm čiernobiely film natočil roku 1946 kameraman M. Ivanjikov. V kinožurnáloch sa na plátne objavil široký záber petrovského futbalového ihriska plného tanečníkov. Prvé hlásateľove slová boli: „Slovaci u Jugoslaviji svečano proslavljaju svoj narodni praznik u Bačkom Petrovcu.“ Oslavy ocharakterizoval ako prejav bratstva slovanských národov, čo vidno aj zo záberov. Prítomné boli kroje všetkých národov. Tento krátky záber trval minútu 20 sekúnd. O rok neskôr Filmske novosti nakrúcali film pod názvom Na Slovačkim narodnim svečanostima, v ktorom vystupujú dievčatá v kyjovskom kroji, počuje sa slovenská hudba a vidíme aj cvičenia na náradí. Film trval minútu 45 sekúnd. Roku 1950 na filmovom zábere trvajúcom minútu 17 sekúnd je panoráma Petrovca a účastníci.

Roku 1951 kinožurnál venuje oslavy. Film hovorí o dejinách slávnostiam necelú minútku (prí- a o súčasnom živote Slovákov spevok nazvaný Slovački praz- v Juhoslávii (presnejšie v Starej nik). Počuť dychovku, spomína Pazove, Petrovci a Kovačici). sa 10-tisíc Slovákov – účastníkov Televízia Belehrad nakrútila aj a vyzdvihuje sa bohatstvo folkló- aradáčsku svadbu a v riadnych ru. Roku 1952 v polminútovej programoch boli bežné zábery reportáži počuť slovenský spev. z Jánošíka, zo Starej Pazovy a z Roku 1953 minútka reportáže sa Kovačice. Pre televíziu nahrávali začína slávnostným defilé. v období jej začiatkov učiteľ Juraj Roku 1965 TV Bratislava na- Bovdiš z Báčskeho Petrovca a Ján hrala štyri filmy o juhoslovan- Lomen z Kysáča, ktorí zasielali ských Slovákoch. Prvý z nich bol svoje príspevky a kratšie reporo rodine Lešťanovej (svadba v táže zo svojho prostredia. Starej Pazove). Scenár zostavil Z filmografie sa dozvedáme, že vtedajší šéfredaktor mládežníc- v Juhoslávii pracoval aj kamerakeho vysielania v Bratislavskom man Aleksandar-Ján Koščialik, ale rozhlase Július Beňo za pomoci do slovenských dedín nechodieJána Makana st. val. Spracúval hlavne v Belehrade Ako nasledujúci z profesionál- témy, ktoré sa netýkali Slovákov, nej kinematografie iste významné a sám nehovoril po slovensky. miesto zaberá aj film Posejem, V krátkom 15-minútovom fapa se smejem, ktorý si objednala rebnom dokumentárno-turisticHospodárska komora Juhoslávie ko-propagačnom filme Severna a režíroval Branko Milošević. Bol Šara v produkcii Dunav-filmu z to 35 mm čiernobiely dokumentárny 20-minútový film o živote Pivničanov a o ich výnimočných úspechoch v poľnohospodárskej výrobe prostredníctvom kooperácie. Môžeme spomenúť od toho istého režiséra aj film Taj čovek do mene, kde sa Slováci spomínajú v kontexte viacnárodnostnej Vojvodiny a spracúva Spracovanie konopy, Pivnica 1980 sa téma rozdielnych a spoločných záujmov. Belehradu sa uvádza ako jeden Neoplanta film nakrútila film z kameramanov Ján Matúch, ale s Zdravi ljudi za razonodu, v kto- týmto menom sa viac nestretáme. rom poukazuje na rôznorodosť Titul: Prvá dáma vojvodinského vojvodinských národností. Z pro- filmu si zaslúžila Želmíra Žujodukcie tohto filmového podniku vićová, neskôr Břizová, rodená si zasluhuje zmienka film Balada Pavlovová (narodená roku 1911), o hmelju, ktorý režíroval Branko ktorá obsadila ženské úlohy až v Milošević. Je to 35 mm dokumen- piatich hraných filmoch. V prvom tárny farebný film o vytrvalosti hranom vojvodinskom filme s chmeliarov z Petrovca a Kulpína hranou postavou Anny autora Mia ich pripútanosti k chmeľu. roslava Antića prvýkrát vystupoRoku 1970 aj Televízia Be- vala a zaslúžila si titul prvej dámy lehrad nakrútila pod názvom vojvodinského filmu. Druhýkrát Slovaci u Jugoslaviji, film podľa sa vyskúšala ako herečka vo filme scenára Miry Brtkovej a Anny Včasné práce (Rani radovi) v roku Makanovej. Film bol realizovaný 1969 u režiséra Želimira Žilnika a pri príležitosti dvojstého výročia následne dostala dvakrát po sebe príchodu Slovákov do Starej Pa- úlohu u režiséra Batu Čengića zovy a zaradili doň aj ústredné vo filmoch Úloha mojej rodiny

vo svetovej revolúcii a Obrazy zo života úderníka v rokoch 1971/72. Neskôr ju Želimir Žilnik znovu pozval hrať vo filme Kam pláva naša loď. Herecké vlohy v profesionálnej kinematografii dokázali herečka Vera Zima (Viera Zimová), pôvodom z Kulpína, ktorú sme videli vo filmoch Mećava (r. 1977) a Novinár (r. 1979) v produkcii Jadran-filmu. Obidva boli farebné celovečerné hrané filmy. S menom Ivana (Jána) Jonáša z Kovačice sa stretávame, keď ide o vedľajšie úlohy. Dušan Hudec hrá vo filme Društvena igra (1972), kde zo 7 000 listov divákov bolo vybraných 30, podľa ktorých boli napísané scenáre a tieto námety potom boli aj sfilmované. Naše výrobné štáby dosť pracovali v koprodukcii s československými, kde sa objavujú slovenskí pracovníci rôznych odborov, ale viac-menej nie sú z nášho prostredia. Môžeme spomenúť film Siedmy kontinent, ktorý spolu nakrútili Jadran-film Záhreb a Koliba Bratislava, kde bol kameramanom Karol Krška. Ide o hraný farebný 35 mm film nakrútený v roku 1966 o deťoch a pre deti. Štúdio Barandov a ČAF z Prahy spolupracovali s našimi filmovými podnikmi, keď ide o témy z prímoria (napr. film Maškare od mora), ale aj z iných častí Juhoslávie (Atentát v Sarajeve). Robili sa aj bábkové, dokumentárne a celovečerné filmy (napr. Hviezda ide na juh). Hudbu pre film písal Mirko Šouc. Ako hudobného skladateľa ho stretáme v dokumentárnych filmoch Na kavi u Maglaju (1963), Zlatna kapija, Nema više šegrta a v hraných filmoch Na mesto, građanine Pokorni. V tomto príspevku nie je zahrnutá bohatá produkcia televíznych filmov. Táto problematika by si však vyžiadala osobitný výskum.

Mozaika

Päťdesiat rokov ceny za autentickosť v Pivnici Ján Čérný

kus folklórneho bohatstva svojej dediny. Je pravda, že sme neboli vždy spokojní s výberom piesní a ich prednesom, ale je pravda i to, že každé nové Stretnutie umožňovalo prehĺbenejšie poznanie tých opravdivých hodnôt, a že celkove prispievalo k zveľadeniu speváckeho prednesu a k

tretnutie v pivnickom poli – stretnutie spevákov slovenských ľudových piesní – je podujatie podnecujúce organizované pestovanie pôvodných slovenských ľudových piesní. Zároveň je dôkazom, že sa na tomto poli v našich prostrediach predsa pracuje a že máme aj výsledky. Cieľom pivnického festivalu je okrem vyhľadávania starých piesní aj objavovanie nových nádejných spevákov. Na festivale vystupujú aj perspektívni Hodoličová, Macáková a Glóziková, 1969 speváci, ale sú tu aj neznáme pesničky. Zasadzo- odhaľovaniu nových spevákov. vali sme sa za to, aby si speváci Toto naše podujatie by sa vyberali aj také piesne, ktoré sa číselne mohlo predstaviť ako nespievajú často a ktoré sme bohatá zbierka ľudových piesní, pomaly aj zabudli, teda piesne ako dlhý zoznam účastníkov našich rodičov a starých rodi- z radu spevákov, zberateľov, čov, lebo len tak si môžeme hudobníkov a iných entuziastov obohacovať fond slovenských a podporovateľov, vedomých si ľudových piesní. toho, že len tvrdá a svedomitá Roky bežali, striedali sa spe- práca na každom poli prináša váci, organizátori, spoluor- tie pravé a sladké plody. ganizátori, realizátori, avšak Na Stretnutí v pivnickom vždy sa prihliadalo na kvalitu poli speváci súťažia o Ceny za piesní a interpretácie, a tým si prednes, ale bez povšimnutia tento festival pomaly, ale iste nezostávajú ani najstaršie, najaurazil cestu k obecenstvu, ktoré tentickejšie starodávne pesničky s veľkou ochotou prijímalo nové a ich zberatelia. Odborná porota a nové pesničky. Mnohé z nich na festivale v Pivnici už 50 rokov aj dodnes pretrvávajú v pamäti udeľuje Cenu za autentickosť milovníkov ľudových piesní, a piesne. Na začiatku to bola Cena to nielen v samej Pivnici, ale za najľudovejší – najpôvodnejší aj širšie. Speváci sa snažili do text. Táto cena bola prvýkrát Pivnice priniesť zo svojho pro- udelená v roku 1969 (na štvrtom stredia to najkrajšie z ľudovej ročníku Stretnutia). tvorby predkov a prinášajú aj

Túto cenu získali piesne: 1. Roku 1969 1. Hromy bijú, zbúrali sa nebesá... (Juliana Hodoličová – Pivnica) 2. Na rováš, mamička, na rováš... (Zuzana Macáková – Kysáč) 3. Hrešila ma moja mať... (Anna Glóziková – Kovačica)

2. Roku 1970 4. V richtárovej studni... (Vladimír Mega – Báč. Petrovec, DK) 5. Pomaly sa blíži ku jeseni... (Katarína Gašparovská – Selenča) 6. Popri našej záhradôčke tečie potoček... (Anna Sľúková – Ilok) 3. Roku 1971 7. Tam, skade ja chodím... (Judka Dingová – Pivnica) 8. Už sa tá lavička... (Zuzana Pagáčová – Hložany) 4. Roku 1972 9. Ťažko je to hore vŕškom chodievať... (Michal Slávik – Pivnica) 10. Petrovská dedina (Vladimír Mega – Báč. Petrovec, DK) 5. Roku 1973 11. Zaletel sokolík... (Michal Slávik – Pivnica) 12. Pod orieškom, pod zeleným... (Zuzana Varecová – Stará Pazova) 13. Chcel ma včera jeden šuhaj... (Mária Súdiová – Kysáč)

REPORTÉRI

6. Roku 1974 14. Videla som si milého... (Miluška Papová – Pivnica) 15. Zaleť, sokolík... (Zuzana Varecová – Stará Pazova) 7. Roku 1975 Cena nebola udelená. 8. Roku 1976 16. Červená ruža v oreší... (Anna Filipová – Stará Pazova) 17. Nechcel som v Pazove vojakom byť... (Pavel Holič – Stará Pazova) 9. Roku 1977 18. Dievčence, dievčence... (Anna Petrášová – Nový Sad) 19. Zasvietila hviezdička... (Anna Filipová – Stará Pazova) 10. Roku 1978 20. Mamo moja... (Božena Hodoličová – Nový Sad) 11. Roku 1979 21. Na dvore hnoj... (Valentín Grňa – Pivnica) 22. Široký jarček, bystrá vodička... (Pavel Beňuš –Aradáč)

Anna Sľúková, Ilok 1970

12. Roku 1980 23. Konope, konope... (Anna Fábriová – Stará Pazova) 24. Z nízka, Bože, z nízka... (Anna Fejdiová – Báč. Petrovec, DK)

HLAS ĽUDU | 9. 10. 2021 • 41 /4980/ 13. Roku 1981 25. Letí sivý sokol... (Zlatko Chňupa – Stará Pazova) 26. Čo to tam za hory... (Juliana Rumanová – Pivnica) 14. Roku 1982 27. Vedne tráva... (Miroslav Galamboš – Hložany) 28. Pod oblôčkom záhradenka... (Olinka Séčová – Pivnica) 15. Roku 1983 29. Idem, idem, lebo misím... (Michal Ľavroš – Padina) 30. Vyriasla ružička... (Mária Srnková – Kysáč) 16. Roku 1984 31. Ani tak nezvonia sedemdesiat zvonov... (Pavel Báďonský – Hložany) 32. Široko-ďaleko to táča letelo... (Mária Rumanová – Stará Pazova)

Michal Slávik, Pivnica 1973

17. Roku 1985 33. Za našima humny... (Zuzana Báďonská – Ilok) 34. Pod tú horu borovú... (Jarmila Horňáková – Pivnica) 35. Naprostred Šimandre... (Pavel Báďonský – Hložany) 18. Roku 1986 36. Keď ja idem k vám... (Viera Hrubíková – Biele Blato) 37. Jaj, andika, anjel moj... (Jarmila Horňáková – Pivnica) 19. Roku 1987 38. Bože moj, oče moj, prečo ma tak tresceš... (Zdenka Tárnociová – Pivnica)

Vladimír Mega, B. Petrovec 1970

39. Poďme, chlapci, tatam... (Ján Greksa – Šíd) 20. Roku 1988 40. Žal, žal, veliký žal, prečo si ma zanehal... (Zdenka Tárnociová – Pivnica) 41. Po ulici idem, do zemi nepozriem... (Zuzana Špringeľová – Jánošík) 21. Roku 1989 42. Sobášne perečko... (Ľudmila Hrubíková – Lug) 43. Počúvaj, počúvaj, dífčatko u dverí... (Jarmila Babiaková – Báč. Palanka) 22. Roku 1990 44. Pred Vianoce ten týždeň... (Ľudmila Hrubíková – Lug) 23. Roku 1991 45. Ej, lehoce, lehoce... (Viera Týrová – Pivnica) 46. Milý moj, milý moj... (Anna Stojanovová – Padina, DK) 24. Roku 1992 47. Tá silbašská pekná hradská... (Daniela Čelovská – Silbaš) 48. Tri bandy nám hrali... (Rastislav Struhár – Hložany) 25. Roku 1993 49. Na cimbalách hrajú... (Boris Babík – Stará Pazova) 50. Javorík, javorík... (Zdenko Košút – Boľovce) 26. Roku 1994 51. Lietala mi lastovienka... (Anna Domoniová – Stará Pazova) 52. Už cedule roznášajú... (Zvonimír Pudelka – Nový Sad)

27. Roku 1995 53. Masar, masar... (Jarmila Klúčiková (Horňáková) – Pivnica) 54. Hej duby, duby... (Mária Turanská – Selenča) 28. Roku 1996 55. Zajdom za brdom... (Miluška Brnová – Pivnica, MOMS) 56. Mať moja chudobná... (Jana Kubečková – Stará Pazova) 29. Roku 1997 57. Pod varošom... (Ján Ravza – Kysáč) 58. Ty, tichý vetríčku... (Daniela Piktorová – Jánošík) 30. Roku 1998 59. Zelenaj sa, zelenaj... (Ján Ravza – Kysáč) 60. Žalo diovča, žalo ľam... (Vlasta Jovnášová – Boľovce) 31. Roku 1999 61. Studená rosička tej noci padala... (Marína Sláviková – Nový Sad) 62. V susedovem novem sade... (Jarmila Pudelková – Pivnica) 32. Roku 2000 63. Vyzváňali zvony... (Zdenko Uheli – Stará Pazova) 64. Čerešenka tenká, vetor ju kolíše... (Jarmila Žabaljcová – Pivnica)

Zdenko Košút, Boľovce 1993

33. Roku 2001 65. Janík, Janík... (Jaroslav Toman – Kulpín) 66. Zaspalo diovča hore pupkom... (Jaroslav Pecník – Selenča)

34. Roku 2002 67. Ani mi je jeseň... (Vesna Murtínová – Hložany) 68. Ej, na doline na tej strane... (Veljko Vidić – Nový Sad) 35. Roku 2003 69. Keď si ja zaspievam... (Katarína Mosnáková – Jánošík) 70. Okolo Hložanoch vodička vyviera... (Jana Uramová – Hložany)

Božena Hodoličová, Nový Sad 1978

36. Roku 2004 7l. Jaj, Bože moj... (Katarína Mosnáková – Jánošík) 72. Vyletela húska... (Miluška Bolehradská – Aradáč) 37. Roku 2005 73. Žiadna mamka nevie... (Jaroslava Kukučková – Boľovce) 74. Mamko moja milá... (Tamara Pucovská – Ilok) 38. Roku 2006 75. Anička má, čakaj že ma... (Ján Šago – Stará Pazova) 76. Taká som ja opustená... (Elena Krošláková – Báč. Palanka) 39. Roku 2007 77. Zavčas rána stála... (Anita Rybárová – Nový Sad) 78. Ty si sokol... (Ivan Slávik – Nový Sad) 40. Roku 2008 79. Slniečko sa níži... (Andrea Hrubíková – Báč. Petrovec, KUS) 80. Kedy je otcovi najväčší žiaľ... (Silvester Kolár – Lug). (pokračovanie nabudúce)

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Kuracie stehná na jablkách Kakaovo-banánová roláda a cibuli N IBA PRE LABUŽNÍKOV

ednoducho, rýchlo a chutne. Príprava: 15 min. Úprava: 45 min. Porcie: 4 Suroviny: 8 kuracích stehien (dolné), 2 PL oleja, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, rozmarín, 2 veľké jablká, 2 veľké cibule, 1 dl bieleho vína (nemusí byť), 2 dl kuracieho vývaru, kôra z 1/2 pomaranča Takto sa to podarí: 1. Stehná nasolíme, okoreníme a pridáme aj štipku sušeného rozmarínu pre výraznejšiu vôňu. 2. Potom ich z každej strany opečieme na oleji priamo v pekáči alebo na panvici (neskôr presunieme do pekáča či zapekacej misky). 3. Na dno pekáča poukladáme

mesiačiky jabĺk a väčšie kúsky cibule. Na ne poukladáme opečené stehienka, podlejeme vínom, vývarom a pridáme pomarančovú kôru. 4. Zakryté vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C na zhruba 35 minút, neskôr pekáč otvoríme a dopekáme ešte 10 až 15 minút do zlatohneda. 5. Podávame s varenou ryžou alebo so zemiakmi. Zdroj: recepty.aktuality.sk

RADY DO DOMÁCNOSTI

Absolútny likvidátor mastnoty bez drhnutia

tyri minúty a rúra sa leskne ako nová – hubku sme ani nezobrali do ruky! Pre mnohých jednoznačne nápad s wau efektom. Sklo ako nové a žiadna extra práca, ani špinavé hubky či handričky. Je to skutočne tak, že tie najlacnejšie a najjednoduchšie riešenia sú najlepšie, keď vám je rúra čistá hrôza, a to nehovoríme o vnútri, ale o dvierkach. Keď cez sklo už takmer nevidno, predpokladáme, že sa tam muselo niečo rozliať. Tak sa do toho pustite podľa tohto jednoduchého návodu. Je to lacné, jednoduché a účinné. Vý-

sledok hovorí sám za seba, a čo je najlepšie, nepotrebujete na to žiadnu hubku ani drôtenku – len 3 veci a máte pokoj. Od začiatku čistenia to zaberie len 4 minúty. Zázrak zvaný alobal Netreba sa báť, že alobal dvierka poškriabe. Uvidíte sami pri prvých pohyboch. Na dvierka treba naliať asi 1/2 šálky horúcej vody a celé zasypať sódou. 30 sekúnd nechať pôsobiť a potom si z alobalu spraviť guľku akurát do ruky, ktorou potom začať čistiť. Žiadne tlačenie na povrch – len veľmi jemne začať kruhovými pohybmi prechádzať po skle. Uvidíte sami, ako všetky

adýchaná roláda so sladkým zrelým banánom a sviežou tvarohovou plnkou. Príprava: 30 min. Úprava: 10 min. Porcie: 10 Suroviny: Na kakaovú roládu: 3 vajcia, 3 PL kryštálového cukru, 2 PL oleja, 1 PL vlažnej vody, 5 PL hladkej múky, 1 PL kakaa, 1 KL kypriaceho prášku, štipka soli; Na plnku: 250 g jemného tvarohu, 100 g masla, 4 PL práškového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 2 zrelé banány Takto sa to podarí: 1. Celé vajíčka vyšľaháme s cukrom do peny, prilejeme a zamiešame olej a vodu. Do tekutej zmesi preosejeme múku, kakao, kypriaci prášok a soľ. 2. Vymiešame hladké cesto, ktoré vylejeme na menší plech vystlaný papierom na pečenie a upečieme v rúre vyhriatej na 180 °C zhruba 12 minút.

nečistoty schádzajú a doslova miznú z povrchu dvierok. Ak máte dvierka špinavé naozaj veľmi, potom postup zopakujte ešte raz, ale malo by to stačiť aj prvýkrát. Zvyšky sódy zotrieme papierovými utierkami a trochou vody. To je všetko, je to lacné a prírodné! Ako vyčistiť dvierka sporáka vo vnútri Našli sme tento zaujímavý patent a možno mnohí ani nevedia, že ho na rúre majú. Ak nemáte takýto typ sporáka, potom musíte dvierka klasicky odšraubovať. Ako čistiť vnútro rúry? Nepoužívame čpavok ani iné smradľavé chémie, stačí vám obyčajný prášok do pečiva. Potrebujeme: 150 ml studenej vody, 2 – 3

Mozaiku číslo 265 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

3. Piškótový plát vyklopíme na utierku, ktorú sme posypali práškovým cukrom, a spolu s utierkou zrolujeme a necháme úplne vychladnúť. 4. Z tvarohu, zmäknutého masla, cukru a vanilky vyšľaháme plnku, ktorú rozotrieme na korpus, na kraj uložíme banány a zrolujeme do rolády. 5. Roládu uložíme do chladu na cca hodinu, neskôr krájame na plátky a podávame so šálkou kávy. Zdroj: recepty.aktuality.sk

balíčky prášku do pečiva, keramickú misu na pečenie a trochu octu (od oka). Postup: Všetko zmiešame v mise a jednoducho dáme do rúry pri teplote 100 stupňov (ideálne dať hneď po pečení, rúra nevychladne). Nechať asi 30 – 45 minút, a potom len ľahko zotrieť steny – zmes krásne všetko zmäkčí a ide to jedna radosť – bez drhnutia.

Kultúra 70. OKTÓBROVÝ SALÓN GALÉRIE INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

Jubileum a prezentácia novej tvorby Olinka Glóziková-Jonášová

jednotlivca tým, čo po celý rok vytváral. Svoju ýstava pod názvom najnovšiu tvorbu na Októbrový salón v orga- tohtoročnej výstave nizácii Galérie insitného predstavilo 25 súčasumenia sa stala synonymom ných členov kovačickej októbrových osláv v Kovačici a galérie: Katarína Karlev tomto roku do dejín zapísala číková, Ján Bačúr, Mi70. ročník. chal Povolný, Eva HuOtvorenie výstavy sa usku- sáriková, Pavel Hajko, točnilo tradične na plató pred Pavel Cicka, Zuzana VeGalériou insitného umenia, kde reská, Ján Glózik, Desa prítomných najprv privítala ria- Morarová-Petrovová, diteľka Anna Žolnajová-Barcová. Drago Terzić, Jozef HaMenovaná vo svojom prejave viar, Štefan Varga, Anna povedala: „Keď zakladatelia tejto Kňazovicová, Jano galérie a ideoví tvorcovia Ok- Žolnaj, Anna Lenhar- Maliari spoločne oslávili 70. výročie Októbrového salóna tóbrového salóna po prvýkrát tová, Nada Koreňodlhoročnej maliarskej ceste, ale si milovníci insitnej tvorby môžu vá, Juraj Lavroš, aj prínosom v prezentovaní insit- pozrieť aj túto olejomaľbu, ktorá Anna Kotvášová, ného umenia doma a vo svete, znázorňuje významný medzník Pavel Povolný- ktorým bezpochyby prispela. Jej v kovačických dejinách,“ vysvet-Juhás, Martin obrazy budú od nasledujúceho lila Žolnajová-Barcová. Pap, Mária Vargová, Mária Hlavatá, Marína Petríková a Nataša Kňazovicová. Poslednýkrát svoju tvorbu predstavila Alžbeta Čížiková, inak prvá Nevystala ani stála expozícia umeleckých diel dáma kovačickej insitnej priekopníkov insitného umenia v Kovačici školy, ktorá len verejne predstavili svoje obrazy, pred niekoľkými dňami opustila skromne a nevedomky začali tuzemskú púť. Insitní maliari – jej vytvárať významnú časť dejín kolegovia, ale aj všetci prítomní Ukážka tohtoročnej tvorby súčasných maliarov Kovačice. Netušiac, že ich mená minútkou ticha vzdali hold jej a diela sa raz budú nachádzať Októbrového salóna patriť do Výstavu slávnostne otvoril v encyklopédiách a monograstálej expozície umeleckých Jaroslav Hrubík, predseda Obce fiách o insitnom umení a že sa diel GIU, v ktorej sú aj diela Kovačica. Gratuloval všetkým o ich tvorbe bude prednášať priekopníkov insitného ume- prítomným maliarom a poprial turistickým skupinám a žiackym nia v Kovačici. jubilujúcej ustanovizni ešte veľa exkurziám.“ Na 70. jubilejnom Októbro- zdarných rokov pôsobenia a aby Možno povedať, že rovnako vom salóne po prvýkrát bol aj naďalej Kovačicu predstavoako pred sedemdesiatimi rokmi, predstavený reštaurovaný vala v tom najkrajšom svetle, aj toto významné jubileum súobraz Kovačický proces autora lebo vďaka práve maliarom a ich časní maliari kovačickej galérie Martina Jonáša z roku 1957. umeniu sa Kovačica zapísala oslávili skromne, ale každý ma„Obraz bol pre poškodenia do svetovej umeleckej mapy. liar sa snažil priniesť a predstaviť roky uložený v sklade galé- Slávnostný tón otvoreniu výsvoju najnovšiu tvorbu. Predsa rie. Začiatkom aktuálneho stavy udali Valentína Chalupová o tom októbrový salón je – pre- Obraz Kovačický proces autora roku obraz bol postúpený spevom a Ivan Cicka hrou na Martina Jonáša z roku 1957 zentovať verejnosti každého po prvýkrát prezentovaný verejnosti na rekonštrukciu a konečne harmonike.

• KULTÚRA •

41 /4980/ 9. 10. 2021

Kultúra PETROVSKÉ DNI DIVADELNÉ 2021

Bodka za 26. ročníkom Jaroslav Čiep

povedzme si úprimne, náš boj sa ani zďaleka nekončí.“ eď sme v rozhovore s riadiPredstavenie Kto zabil Janis teľkou Slovenského vojvoJoplinovú? režírovala Sonja Petdinského divadla Vierou rovićová a v nej sa Krstovskou hovorili o nastávana 150 % v role Jajúcom ročníku Petrovských dní nis rozdali herečky divadelných, ktorý sa začal 27. Bojana Milanovićoaugusta a pokračoval v ten vá a Sonja Isailovíkend viacerými sprievodvićová. Herecké nými akciami, neskoršie mal družstvo pútavej pokračovať aj počas dvoch hry s množstvom víkendov v septembri, spohudobného repermenula nám, že „festival sme toáru tvorili aj Stesi naplánovali v takejto forme, fan Vukić, Dimita či sa skončí 19. septembra rije Aranđelović, alebo 19. decembra, uvidí- Kto zabil Janis Joplinovú? – SNP Nový Sad Vukašin Ranđelome...“ Síce predtuchu a 19. vić, Petar Banjac, december sme nemuseli čaFilip Grubač a Igor kať, ale predsa pre celosvetovú až po získanie slávy. Samotná Sakač a repertoár živou hudbou nepriaznivú zdravotnú situáciu autorka predstavenia dramatur- na javisku dotvoril UV band. Nasa dve naplánované predsta- gička Tijana Grumićová sa o tejto posledy tohto leta predstavenie venia v stanovenom čase ne- téme vyjadrila: „Janis Joplinová Srbského národného divadla Kto uskutočnili. Najprv sa v piatok sa dnes, bohužiaľ, menej spomí- zabil Janis Joplinovú? získalo päť 17. septembra malo predstaviť na, s ohľadom na to, čo robila pre cien na 23. Medzinárodnom diNárodné divadlo Kikinda s ko- boj žien a emancipáciu žien, a vadelnom festivale Petra Kočića médiou v srbčine Buba u uhu častejšie pre spôsob, akým žila v Banji Luke. (Chrobák v hlave). To sa však neu- a nakoniec zomrela, čo väčšinou dialo pre zdravotné príčiny a toto odsudzujeme. Aj všetko, čo dnes predstavenie bolo presunuté na vieme o Janis, a čo nie, je jej hlbosobotu 2. októbra. V posledný ko dojímavá a dojemná hudba, festivalový deň 19. septembra je to, čo počúvame od ľudí, ktorí sa malo petrovskému publiku (si myslia, že) ju poznali prostredpredstaviť Novosadské divadlo níctvom rôznych rozhovorov, – Újvidéki Színház s inscenáciou kníh a filmov o nej. Preto vznikla Anna Kareninová. Už zopár dní táto hra – bola napísaná pre dipredtým bolo oznámené, že je vadlo, pretože divadlo je jediné toto predstavenie celkom zruše- médium, v ktorom môžeme dať né. Organizátor PDD sa predsa hlas samotnej Janis Joplinovej, vynasnažil nájsť náhradu, a tak aby konečne rozpovedala svoj sa v piatok 1. októbra predstavilo príbeh. Nezáleží na tom, či je Srbské národné divadlo z Nové- príbeh pravdivý, založený na ho Sadu s inscenáciou Ko je ubio faktoch, alebo chronologicky Celý kikindský herecký kolektív pri klaňačke Dženis Džoplin? (Kto zabil Janis konzistentný, dôležité je, aby Joplinovú?). bol príbeh konečne jej. Je neZáver 26. PDD (hoci aj vynúte- Nikola Joksimović, Milica StefaJanis Joplinová (1943 – 1970), predstaviteľne ťažké byť medzi ný, ale predsa!) patril Národnému novićová, Branislav Knežević, svojská a extravagantná ame- prvými, ktorí sa rozhodnú nosiť divadlu Kikinda, s ktorým Petrov- Tanja Markovová-Križanová, rická speváčka v šesťdesiatych nohavice, spievať rokenrol alebo čania majú plodnú a úspešnú Dragan Ostojić, Vladimir Makrokoch sa dožila iba 27 rokov. sa nerozdať a mať deti, pretože spoluprácu od začiatku tohto simović, Đorđe Marković, Mina Za sebou predsa zanechala čosi „tak to má byť“. Pretože boli takí, festivalu. Inak Národné divadlo Stojkovićová, Gordana Raušká, hodnotné. Inscenácia nás zavied- ktorí boli v niečom prví. Pre nás Kikinda bolo založené roku 1950 Slavoljub Matić a Branislav Čubla do hotelovej izby v Los Ange- dnes je o niečo jednoduchšie ako Mestské divadlo. V roku 1992 rilo, všetci už ostrieľaní herci les, kde skonala predávkovaná vyberať si a nebyť vždy odsu- získalo štatút profesionálneho a dobre známi petrovskému drogami a alkoholom, a odtiaľ dzovaný pre svoje voľby, aj keď, divadla. Súbor divadla Kikinda v publiku.

www.hl.rs

sa rozbaľuje príbeh o nej – od detstva, mladosti, sociálnych a spoločenských pomerov, cez jej prvé kroky na hudobnom poli

súčasnosti má 13 stálych členov. Repertoár divadla je rozmanitý. Súbor si počas desaťročí vyskúšal klasickú i súčasnú drámu, ale aj komédie, tragédie, muzikály, hry z ľudového života a hry pre deti. Vlani premiéru mali s hrou Buba u uhu francúzskeho dramatika Georgesa Feydeaua (1862 – 1921) v réžii Petra Jovanovića, ale ich pandemická situácia znemožnila častejšie ju hrávať. Zaujímavosťou je, že táto predloha je svojrázny juhoslovanský rekordér. V juhoslovanskom činohernom divadle bola hra Chrobák v uchu na repertoári celých 44 rokov. Prvýkrát bola uvedená roku 1971, zahrali ju 1650-krát a videlo ju viac ako milión divákov. Táto predloha so živou zápletkou o manželskej (ne)vere a parížskymi spoločenskými pomermi na začiatku 20. storočia aj naďalej vzbudzuje pozornosť tak divadelníkov, ako aj publika. Feydeau účastníkov tejto hry previedol sieťou neuveriteľných situácií a každý z nich musel nájsť spôsob, ako sa z nich dostať. V tejto komédii v kikindskom predvedení si zahrali

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

V NADLAKU

Štvrťstoročie festivalu Jarné nôty Katarína Melegová-Melichová

Benkovej pri vzniku a organizácii raz na ľudovú hudbu, ale dáva do ho: Andrea Irena Fabriová – Rutohto jedinečného a jediného popredia vážnu hudbu a vytvára munsko, Anna Berédiová, Marpodujatia v oblasti vážnej hudby tak priestor pre našich mladých tina Agárska, Una Amidžićová, sídle Demokratického vojvodinských Slovákov. Iveta Kováčová, Anna Torzväzu Slovákov a Čechov Poďakoval sa aj predsedďanská, Zlatko Klinovský, (DZSČR) v Nadlaku bolo níčke MOMS Petrovec, Janko Hrubík – Srbsko), v sobotu 2. októbra rušno. ktorá organizuje festival ktorý vedie Mgr. art. SloV priebehu dňa sa inštalovala do dnešných dní. Vyjadril venka Benková-Martinkovýstava K 25. výročiu Festivalu potešenie, že sa spoločný vá, ArtD., v rámci Ústavu vážnej hudby Jarné nôty, ktorá dolnozemský projekt po pre kultúru vojvodinských je spoločným dolnozemským prvýkrát sprístupňuje veSlovákov. Na videobeaprojektom na tento rok, a to za rejnosti práve v Nadlaku. me návštevníci výstavy výdatnej pomoci pracovníkov Autorka výstavy Katarínásledne mali možnosť DZSČR. Gestorom výstavy je na Melegová-Melichová sledovať aj prezentáciu Ústav pre kultúru vojvodinských hovorila o význame poduzostrihu z festivalu Jarné Slovákov, výstavu finančne pod- jatia, ktoré už od druhého Záber z vernisáže v Nadlaku: (zľava) nôty od jeho založenia po poril Úrad pre Slovákov žijúcich ročníka 1998 prekročilo Pavel Hlásnik, Katarína Melegová-Melichová súčasnosť. Z výstavy vidv zahraničí a pozostáva z 25 vý- lokálne rámce a z ktorého a Ľudmila Šomráková no, že na festivale vystustavných panelov veľkosti 50 doteraz vyrástli mnohí povali: klaviristi, huslisti, x 70 cm. Autorkou výstavy je vynikajúci hudobní pedagógovia talentovaných interpretov, ktorí akordeonisti, trubkári, harfistka, predsedníčka MOMS Petrovec či už v základných, alebo stred- dokazujú, že aj v tejto oblasti sú flautisti, violončelisti, violisti, Katarína Melegová-Melichová ných školách, či na hudobných veľmi šikovní a dokážu interpre- hobojisti, gitaristi, klarinetisa grafický dizajn mala na staros- fakultách, alebo pôsobia ako čle- tovať aj vážnu hudbu. „Rímsky ti, citaristi, tamburáši, speváci, novia svetozná- historik Titus Livius povedal, že najlepšie orchestre..., a to zo mych hudobných ak niekto chce pochopiť hud- Srbska, Slovenska, z Rumunska telies tak doma, bu, nepotrebuje ani tak sluch a Maďarska. ako aj v zahraničí. Niektorí z nich vo svojom odbore získali doktorát a môžeme byť na nich hrdí. Festival od 9. ročníka (roku 2005) sústavne podporuje aj ÚSŽZ v SlovenMladí návštevníci si so záujmom pozerajú skej republike vystavené panely (vtedy Generálny ti Olja Torday. Na výstave boli sekretariát pre zahraničných použité fotografie: Kvetoslavy Slovákov), vďaka čomu odvtedy Benkovej, Anny Francistyovej, každoročne program festivalu Kataríny Pucovskej, Jaroslava zostáva dokladovaný aj vo forme Čiepa, Juraja Bartoša, Kataríny CD nosiča. Podujatie prebiehalo za dodržiavania protipandemických Gažovej, Ondreja Melicha a TV Výstavu otvorila predsedníčka opatrení Petrovec. Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Prítomných privítal prvý pod- Ivana Krasku v Nadlaku Ľudmila ako srdce. Preto otvorme aj my Výstava v Nadlaku bude otvopredseda DZSČR, podpredseda Šomráková, ktorá vyzdvihla, že naše srdcia a spestrime všednosť rená do polovice októbra a poSZSZ a koordinátor spoločných je známe oddávna, že hudba nášho každodenného života...“ tom poputuje do Békešskej Čaby dolnozemských projektov Pavel zušľachťuje a spája ľudí, čoho dô- povedala. v Maďarsku, aby sme ju na záver Hlásnik, ktorý dojímavými slova- kazom sú aj rôzne festivaly, ktoré Vernisáž obohatilo na vide- prezentovali aj u nás. Aj toto mi sprítomnil úlohu etnomuzi- organizujú Slováci na Dolnej obeame predvedenie skladieb podujatie určite prispeje k ďalšiekologičky, skladateľky, drama- zemi. Vyzdvihla, že sa festival Jar- mladých interpretov z medziná- mu zviditeľneniu našich talentov turgičky, hudobnej redaktorky né nôty vymyká z rámca týchto rodného edukačného seminára v oblasti vážnej hudby. a speváčky Mgr. art. Kvetoslavy festivalov, pretože nekladie dô- vokálneho umenia (zúčastnili sa

• KULTÚRA •

41 /4980/ 9. 10. 2021

Kultúra PREZENTÁCIA CD KALENDÁRA V GALÉRII BABKA

Insitné umenie znovu i v tlačenej forme Anna-Andrea Holíková

Na úvod prezentácie, ktorá sa uskutočnila 2. októbra na plató rezentáciu CD kalendára pred Galériou Babka, slova sa na rok 2022 v súkromnej ujal majiteľ galérie Pavel Babka a Galérii Babka otvoril spev Brankica Popovićová-Popadićonajmladších Kovačičanov vypa- vá v mene pančevskej tlačiarne, rádených do ľudových krojov, ktorá mala na starosti vypracoinak účastníkov tohtoročnej vanie spomenutého CD kalendáDetskej svadby, za hudobného ra na rok 2022. Babka pozdravil sprievodu Jána Dišpitera. prítomných a vyjadril nadšenie z ďalšieho vydania kalendára. Ku každému mesiacu je zaradená reprodukcia malieb jedného z týchto slovenských insitných umelcov: Vieroslavy Svetlíkovej, Pavla Hajku, Martina Papa, Evy Husárikovej, Márie Hlavatej, Juraja Lavroša, Jozefa Haviara, Jána Glózika, Jána Bačúra, Pavla Cicku, Kláry Babkovej a Miroslava Hraška. „Olejomaľby spomenutých reprodukcií, ktoré sú zahrnuté v kalendári, sú súčasne prezentované na výstave Európskej komisie v Bruseli, čím je tento Príhovor Pavla Babku, majiteľa kalendár o to vzácnejší,“ povedal Pavel Babka. Galérie Babka

Účastníci Detskej svadby zaspievali niekoľko ľudových piesní

B. Popovićová-Popadićová vo svojom príhovore okrem iného zdôraznila, že nebolo jednoduché všetku krásu a originalitu insitného umenia stvárniť v tlačenej forme. „Pre nás bolo výzvou živosť detailov, špecifické farby a ťahy štetcom preniesť cez tlačiarske procesy do takéhoto kalendára. Ale myslím si, že sme to predsa dobre urobili. Verím,

VÝSTAVA GRAFÍK V GALÉRII SPOMIENKY V RÁMOCH

Pamätník kukurici Anna-Andrea Holíková

sa uskutočnilo v rámci osláv Kovačického októbra, presnejšie v tvorenie výstavy grafík sobotu 2. októbra, v priestoroch Martina Jonáša pod ná- súkromnej galérie Spomienky v zvom Pamätník kukurici rámoch. Pri tejto príležitosti bola spomenutá galéria majiteľa Jána Čecha slávnostne otvorená na novej adrese. Na úvod prítomných pozdravil sám majiteľ Ján Čech, ktorý okrem iného povedal, že vystavené grafiky už boli predstavené verejnosti, ale kukurica si vždy zaslúži pozornosť, Časť tematickej výstavy grafík Martina Jonáša rovnako ako i gra-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Z otvorenia výstavy

fiky, ktoré maliar Jonáš venoval tomuto významnému obiliu. Výstavu otvoril predseda

že tento kalendár v nasledujúcich 365 dňoch nám bude dobrým potvrdením významu insitného maliarstva pre kultúrne dedičstvo,“ prízvukovala. Na záver prezentácie kalendár odovzdali všetkým maliarom zúčastneným v tomto projekte, ako i účinkujúcim deťom v otváracom programe prezentácie.

Miestneho spoločenstva v Kovačici Adam Jonáš a vo svojom príhovore povedal: „Galéria Spomienky v rámoch má bohatú a krásnu zbierku umeleckých diel tých najvýznamnejších predstaviteľov insitného umenia, medzi ktoré patria i tieto grafiky svetoznámeho umelca Martina Jonáša. Preto ma teší skutočnosť, že sa táto galéria presťahovala z pôvodného miesta bližšie k centru insity.“ Galéria Spomienky v rámoch teraz sídli vedľa obecnej Galérie insitného umenia v Kovačici.

• KULTÚRA •

MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA

Interkultúrnosť vo vzdelávaní Miroslava Ožvátová

ľudských hodnôt. Je tendencia, aby sa takýto typ vzdelávania edagogický ústav Vojvo- stal integrálnou súčasťou vzdediny v spolupráci s Od- lávacieho procesu. Na konfedelením slovakistiky rencii sa účastníci sústredili na Filozofickej fakulty v Novom témy, ktoré sú vo vzťahu s interSade v sobotu 2. októbra uspo- kultúrnosťou. V tom kontexte riadal medzinárodnú vedec- boli utvorené aj nasledujúce kú konferenciu pod názvom tematické okruhy: InterkultúrInterkultúrnosť vo vzdelávaní nosť a výučba, Interkultúrnosť 2021. Konferencia sa už stala a jazyk, Interkultúrnosť a literatradičnou, organizuje sa v spo- túra, Interkultúrnosť a história, lupráci s niektorým jazykovým Interkultúrnosť a preklad a Inoddelením Filozofickej fakulty terkultúrnosť a vplyv médií. Pracovné jazyky konferencie boli všetky slovanské jazyky a všetky jazyky, ktoré sa vyučujú na Filozofickej fakulJasna Uhláriková, vedúca Oddelenia slovakistiky te v Novom na Filozofickej fakulte v Novom Sade Sade. a tohto roku je usporiadaná V úvodnej časti sa účastnísiedmykrát. Z pandemických kom prihovorili: János Puskás, dôvodov podujatie sa uskutoč- riaditeľ Pedagogického ústanilo v online priestore. vu Vojvodiny, a Ivana ŽivančeKonferencia zapadla do osláv vićová-Sekerušová, dekanka 60 rokov pôsobenia Oddele- Filozofickej fakulty v Novom nia slovakistiky na Filozofickej Sade. Slovo na úvod povedala fakulte, ktoré bolo aj jedným aj Annamária Vicseková, štátna z organizátorov tohto podujatia, a tým činom prilákala aj záujemcov z rôznych častí Slovenska. So svojou tematikou k o n f e r e n - János Puskás, riaditeľ Pedagogického ústavu cia prilákala Vojvodiny takmer štyridsiatich vedcov a odborní- tajomníčka Ministerstva školkov zo Srbska, Slovenska a z stva, vedy a technologického Maďarska. rozvoja. V mene Národnostnej Jednou z úloh vzdelávania rady slovenskej národnostnej je aj zachovanie a pestovanie menšiny sa prihovorila Svetlana interkultúrnosti a univerzálnych Zolňanová, koordinátorka Výbo-

• KULTÚRA •

Plenárna prednáška Jany Pekarovičovej

ru pre vzdelávanie. Moderátorkou tejto časti konferencie bola Silvia Ilićová z Pedagogického ústavu. Plenárne rozhovory, v rámci ktorých odzneli tri prednášky, moderovala vedúca Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade Jasna Uhláriková. Plenárne rozhovory sa začali prednáškou Jany Pekarovičovej, riaditeľky Centra pre slovenčinu ako cudzí jazyk z Bratislavy, pod názvom Interkultúrne vektory zdvorilosti v edukačnom diskurze. Z Pedagogickej fakulty z Prešova Ľudmila Liptáková pripravila

prednášku na tému Porozumenie textu ako cesta k formovaniu interkultúrneho porozumenia u detí a z novosadskej Filozofickej fakulty odznel príspevok v srbčine pod názvom Preklad ako interlingválny a interkultúrny akt, ktorý pripravila Hargita Horvátová-Futóová. Po ukončení plenárnych rozhovorov a diskusie všetci sa mohli presúvať na jednu od štyroch sesií, ktoré prebiehali paralelne. Moderátorky tejto časti konferencie boli: Zuzana Týrová, Anna Makišová, Marína Šimáková-Speváková a Radmila Bodričová.

O KNIHE IVANY DOBRÁKOVOVEJ MATKY A KAMIONISTI vo štvrtok 30. septembra v novosadskom kníhkupectve Most hovorili prekladateľka uvedenej knihy Zdenka Valentová-Belićová a spisovateľ Aleksandar Tanurdžić. Kniha Matky a kamionisti získala Cenu európskej únie za literatúru v roku 2019. Vyšla v roku 2018 a do srbčiny bola preložená v minulom roku. O prekladaní tejto knihy Z. Valentová-Belićová povedala: „Kniha je čitateľná a ľahko sa prekladala, aj keď je pre jej štýl príznačný výbuch myšlienok pripomínajúc logoreu.“ Poviedková zbierka Matky a kamionisti hovorí o príbehoch piatich žien – troch Sloveniek a dvoch Talianok – ktoré sa niekedy rozchádzajú, ale aj prelínajú, aj keď sú na prvý pohľad celkom odlišné. mo 41 /4980/ 9. 10. 2021

Kultúra MEDZINÁRODNÉ LITERÁRNE STRETNUTIE V BANJI LUKE

Úspešná propagácia pekného slova Anna Francistyová

dňoch od 16. do 19. septembra v meste Banja Luka prebiehalo 6. Medzinárodné literárne stretnutie, ktorého usporiadateľom je Združenie spisovateľov Republiky Srbskej. Účastníkmi boli spisovatelia z Nemecka, Bulharska, zo Srbska a z Republiky Srbskej.

Festival sa začal básňou Zdenky Valentovej-Belićovej Okamih prvopočiatku. Z našich autorov účastníkom bol i Martin Prebudila. Našich predstaviteľov – Slovákov zo Srbska zaradili aj medzi autorov zo Slovenska, aj zo Srbska. Cenu festivalu dostala Elka Njagalová z Bulharska. Počas tohto tradičného literárneho festivalu účastníci mali celkovo

Na jednom z početných vystúpení na knižnom veľtrhu

10 vystúpení a stretnutí s čitateľmi. Vystúpenia prebiehali na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Banji Luke (hala Borik), kde tieto prezentácie prebiehali niekoľkokrát, v gymnáziu, Pre účastníkov a prezentovanie pekného slova v Národnej a i takýto pekný priestor univerzitnej hatené hudobnými bodmi, a to knižnici Republiky Srbskej, na nielen vystúpeniami popredFilologickej fakulte a v Hudobných hudobníkov, ale i žiakov nom pavilóne Staklenac v Parku tamojšej Hudobnej školy Vlada Petra Kočića. Početné akcie, teda Miloševića. stretnutia s čitateľmi, hodiny Pre účastníkov organizátori literatúry, medzinárodné vei tentoraz pripravili turistickú čierky poézie, premiéry nových lahôdku: návštevu kultúrnych knižných a časopiseckých vydaní ustanovizní v meste Banja Luka prilákali pekný počet záujemcov o pekné slovo. Jednotlivé Foto: z archívu Z. V.-B. literárne sústredenia boli obo-

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Medzi ornamentom a umeleckým gestom / Hudba a výtvarné umenie v kultúre dolnozemských Slovákov (ISBN 978-973-107-170-1) Jaroslav Čiep

borník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie Medzi ornamentom a umeleckým gestom s podtitulom Výtvarné umenie a hudba dolnozemských Slovákov je v dlhom rade zborníkov z nadlackých konferencií výnimočný aj tým, že uvedená konferencia sa mala konať od 20. do 21. marca 2020 v Nadlaku, ale pre celosvetovú pandémiu Covid-19 a obmedzenia a zákazy konania verejných podujatí sa konferencia neuskutočnila. Výskumy sa uskutočnili, konferenčné príspevky boli pripravené a výsledkom týchto pohnutých časov 36

www.hl.rs

je vydaný zborník. Do neho je zahrnutých 29 referátov, ktoré svojím vedeckým a odborným rázom spĺňajú kritériá, kladené pred zborníky tohto typu. Výtvarné a hudobné umenie dolnozemských Slovákov predstavuje významnú súčasť ich národnej identity a kultúrnej a duchovnej tradície. Referáty prezentované v tomto zborníku a nové výskumy výrazným spôsobom obohatili naše doterajšie poznatky k stanovenej

Informačno-politický týždenník

téme. Okrem iných sú tu aj referáty z pera vojvodinských Slovákov: Michala Babiaka, Vladimíra Valentíka, Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, spoločne Kataríny Pucovskej a Pavla Babku, Michala Harpáňa, Miliny Sklabinskej, Anny Medveďovej, Kataríny Melegovej-Melichovej, Jána Chrťana, Samuela Jovankoviča a Marieny Stankovićovej-Krivákovej, týkajúce sa predovšetkým problematiky hudobného života tunajších Slovákov – od piesňových zbierok,

cez autorov a estetickú funkciu ľudovej piesne v dramatickom prostredí, tiež v literatúre sa venovali libretám a vo výtvarníctve jednotlivým prejavom. Tento zborník má výrazný potenciál stať sa zásadným dielom o hudbe a výtvarnom umení ako výnimočných prejavoch duchovnej kultúry slovenskej Dolnej zeme. Editormi zborníka Medzi ornamentom a umeleckým gestom sú Michal Babiak, Pavel Hlásnik, Ľudmila Šomráková a Bianca Uncová a vydala ho Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v Nadlaku. Je rozmerov 24 x 18 cm, vytlačený na ofsetovom papieri v rozsahu 264 strán. Kniha je zlepená do mäkkej väzby a vyšla s vročením 2020. Vytlačila ju tlačiareň S. C. Carmel Print & Designe S. R. I. v Arade v Rumunsku. • KULTÚRA •

V RÁMCI OSLÁV KOVAČICKÝ OKTÓBER 2021

Ochotníci svojmu mestu Olinka Glóziková-Jonášová

so svojou tvorbou. Na javisku sa vystriedali užívatelia Strediska pre sociálnu prácu, čiže návštevníci Denného pobytu pre deti

Osobitný bod patril najstarším občanom Kovačice, penzistom, ktorí zaspievali pod vedením Alžbety Hriešikovej. Sólo spevom

Zmes slovenských ľudových piesní predviedli aj členky ženskej speváckej skupiny zoskupené v MOMS Kovačica pod vedením

vodný víkend októbrových osláv v Kovačici v dňoch 1. až 3. októbra predstavuje iba malú časť z bohatého obsahu, ktorý je plánovaný na celý bežný mesiac. Každý z veľkého počtu účastníkov v rámci plánovaného programu bude mať príležitosť svojím spôsobom prispieť k vytváraniu bohatého obrazu, ktorý aj počas Najstarší ochotníci – členovia dôchodcovského speváckeho Dievčenská spevácka skupina DK 3. októbra tohtoročných osláv v zboru Kovačici rysuje októbrový štetec. s osobitnými potrebami pod ve- sa predstavili Katarína Válovcová, Martina Torňoša. Nechýbal ani V sobotňajší podvečer (2. ok- dením Miliny Kotvášovej, účast- Ivana Stvorcová, Dominik Kizúr výstup Dievčenskej speváckej tóbra) na letnom javisku na ná- níci tohtoročnej Detskej svadby a Anna Ďurišová z Kovačice a Na- skupiny Perla pod vedením dvorí Miestneho spoločenstva zaspievali niekoľko slovenských tália Bačúrová z Padiny. Vystúpila Milinky Čížikovej a dievčenskej Kovačica prebiehal kultúrno- ľudových piesní pod taktovkou aj spevácka skupina Gymnázia speváckej skupiny pod vedením -umelecký program Ochotníci Jána Dišpitera, Pavla Baláža a Mar- Mihajla Pupina, ktorú nacvičuje Pavla Tomáša st., kým orchester svojmu mestu v organizácii Domu tina Torňoša. Členovia detského Pavel Tomáš ml., a predstavili sa DK 3. októbra a ZŠ Mladých pokultúry 3. októbra. Keďže je to folklórneho súboru pôsobiaceho i členovia Folklórneho súboru kolení v Kovačici vystúpil pod sviatok všetkých Kovačičanov, pri ZŠ Mladých pokolení v Kova- V šírom poli hruška pôsobiaceho dirigentskou taktovkou Pavla javisko patrilo všetkým tým, čo čici predviedli dve choreografie pri DK 3. októbra s choreografiou Tomáša ml. prejavili záujem predstaviť sa pod vedením Zuzany Petríkovej. Željka Sucháneka.

DIDA 2021

V netradičnom termíne, ale predsa Miroslav Pap

ivadelné inscenácie dolnozemských autorov (DIDA) patria k celomenšinovým podujatiam, ktoré už 25 rokov úspešne prezentujú divadelné umenie vojvodinských Slovákov. Po ročnej absencii festivalu pre pandémiu tohto roku sa bude konať od 28. do 31. októbra. Síce v netradičnom termíne, ale Ochotnícke divadlo Janka Čemana v Pivnici sa predsa rozhodlo zorganizovať počas jedného víkendu divadelný festival s bohatým programom. Bude to v podstate po prvýkrát, že sa festival zrealizuje iba počas jedného víkendu. Trvanie festivalu bolo stanovené na základe spoločného • KULTÚRA •

rozhodnutia s celomenšinovými vrcholnými inštitúciami, aby sa v tomto roku poznačenom pandémiou zadržal aspoň minimum aktivít. Tohtoročný festival DIDA nebude mať medzinárodný charakter. Zo známych dôvodov vystane i výmena (hosťovanie) víťazných divadelných predstavení na festivaloch Palárikova Raková a na festivale DIDA stanovených podpísaným memorandom. Festival ako aj v minulých rokoch doplnia sprievodné podujatia. Návštevníci si budú môcť obzrieť retrospektívnu panelovú výstavu 25 ročníkov festivalu DIDA (1995 – 2019), ako aj výstavu fotografií Michala a Filipa Lašutovcov. Do tretice je do koncepcie sprie-

vodného programu zaradený aj získa Cenu Jozefa Chrčka, kým spomienkový večierok venovaný najlepšia inscenácia si zaslúži profesorovi Dr. Jozefovi Valihoro- Cenu Jána Kmeťka. vi (1946 – 2020), Organizátori ktorého spoluakcentujú a vyzývajú divaorganizátormi delné súbory, sú Oddelenie slovakistiky Filospolky, sekcie zofickej fakulty a jednotlivcov, v Novom Sade ktorí majú naa MOMS Pivnica. cvičené divaNovinkou na delné predtohtoročnom stavenie, ktoré festivale DIDA spĺňa kritériá Bohatý program posledného bude pomeno- o k t ó b r ové h o v í k e n d u festivalu, aby vanie hlavných prinesie DIDA zaslali prihlášky cien. S cieľom najneskôr do zachovania si pamiatky na ne- 10. októbra na mailovú adresu: dávno zosnulých dvoch velikánov jceman@gmail.com, alebo na pošpivnického divadla protagonista tovú adresu: OD Janka Čemana, najlepšieho hereckého výkonu Vojvodinská 25, 24 169 Pivnica. 41 /4980/ 9. 10. 2021

Kultúra ROCKOVÝ VEČER V KOVAČICI

Návrat gitarového zvuku Stevan Lenhart

o dlhšom čase v Kovačici bolo možné vypočuť si živú rockovú hudbu, a to na koncerte na nádvorí miestneho spoločenstva v piatok 1. októbra. Na letnom javisku v ten večer hrali tri skupiny

Aﬄiction

– Weltschmerz, Affliction a Direct Drive – a podujatie sa uskutočnilo v rámci programu Kovačického októbra.

Rockový večer sa začal vystúpením zreňaninského žensko-mužského bandu Affliction, ktorý vo svojom prejave spája metalový a punkrockový zvuk a príjemne prekvapil autorskými skladbami, akými sú I Don’t Weltschmerz Want to See Your Face, Delusion, Put za raj, Bring Jánom Šofrankom. Ich repertoár the Fear a zopár iných. Skupinu je prevažne zložený zo známych založili gitaristka a speváčka piesní rockovej scény ex-YU Andrea Radojčićová a bubeníčka a na koncerte Viktorija Miloševićová, pridružili interpretovali sa k nim dvaja ďalší členovia skladby skupín, akými sú EKV, Lászlo Kocsis a Milan Ružić. V pokračovaní koncertu na Električni orgajavisko vyšla kovačicko-padin- zam, Psihomoská formácia Weltschmerz. Ten- do Pop, Goblini to coverband tvoria niektorí a iné. Na záver vybývalí členovia skupín The Blue Room (Vladimír Kuchárik, Denis stúpil „banátKulíček) a String Souls (Daniel sky rockový Cicka), ktorí začali spolupraco- band“ Direct Direct Drive vať s gitaristom a spevákom Drive, ktorého

členovia pochádzajú z Idvora, zo Stajićeva a zo Zreňanina. Pod týmto menom fungujú už desať rokov a v poslednom čase začali tvoriť vlastné piesne s textami v srbčine (v týchto dňoch im vychádza debutový album Ruka za spas). Inšpirujú sa tvorbou niektorých grunge-rockových skupín, takže ich prejav do určitej miery pripomína zvuk, aký patentovali Soundgarden alebo Alice In Chains. Členmi skupiny sú Nikola Nenin, Srđan Lakičin, Aleksandar Nenin a Julijan Vojin. Niet pochýb o tom, že rocková hudba v Kovačici má dlhú tradíciu a verné obecenstvo, takže by sa takéto koncerty mali vrátiť na javiská tunajších (takmer zabudnutých) kultúrnych priestorov.

SCÉNA

Menej známe dejiny hardrocku: Dark S. Lenhart

edzi zasvätenými zberateľmi gramofónových platní sa povráva, že exemplár z prvého nákladu platne Round the Edges anglickej skupiny Dark predstavuje „svätý grál“ pre nadšencov hardrockového zvuku, lebo ide o veľmi zriedkavé vydanie, ktoré má veľkú hodnotu v kruhoch kolekcionárov. Skupinu Dark roku 1968 v Northamptone založil gitarista a zvukový producent Steve Giles, ktorý bol v tom 38

www.hl.rs

období študentom a veľkým milovníkom fotografie. Prvých niekoľko rokov Dark koncertovali vo svojom prostredí a v okolí a roku 1972 nahrali album Round the Edges, ktorého zvuk sa zvyčajne opisuje ako psychedelický hardrock s melancholickým spevom, prvkami bluesu a progresívneho rocku. Okrem Gilesa v nahrávaní albumu sa zúčastnili aj basgitarista Ron Johnson, bubeník Clive Thorneycraft a druhý gitarista Martin Weaver (ktorý bol tiež členom bandu The Wicked Lady). Prvý náklad počítal len

Informačno-politický týždenník

niekoľko desiatok platní, ktoré boli rozdelené priateľom. Anglické vydavateľstvo Kissing Spell vydalo reedíciu albumu Round the Edges roku

1992, o dva roky neskoršie vyšlo aj vydanie s dovtedy neuverejnenými nahrávkami Teenage Angst (The Early Sessions), čo vzbudilo opätovný záujem o tvorbu skupiny Dark. Členovia bandu sa v určitom období znovu dali dokopy, nahrali vydanie pod názvom Anonymous Days a roku 1997 si koncertom v Northamptone pripomenuli 25 rokov od vydania debutového albumu. Dnes majú reputáciu vážených predstaviteľov britského hardrockového undergroundu. • KULTÚRA •

Súbeh NRSNM Rozhodnutím NRSNM a v súlade s plánom a programom práce Výboru pre vzdelávanie NRSNM na rok 2021 Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku udelí vysokoškolské štipendiá študentom, ktorí študujú na akreditovaných programoch na vysokých školách v Srbsku. Podmienky pre uchádzačov: 1. znalosť slovenského jazyka (po slovensky zakončená základná alebo stredná škola, alebo navštevovanie predmetu slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry – dokumentovať skenovaným vysvedčením), 2. orientácia na zamestnanie a pôsobenie v základných alebo stredných školách v Srbsku so slovenským vyučovacím jazykom, v slovenských médiách a v slovenských inštitúciách (dokumentovať čestným vyhlásením, ktoré je súčasťou skenovanej prihlášky), 3. úspešne ukončený aspoň prvý ročník vysokej školy; uprednostnené budú odbory: matematika, fyzika, nemecký jazyk, právo, žurnalistika a odbory z oblasti kultúry a slovenský jazyk a literatúra (dokumentovať skenovaným indexom so známkami), Potrebné doklady (fotokópie): 1. výpis z matriky narodených – skenovaný, 2. vysokoškolský dokument, z ktorého vidno, že žiak úspešne zakončil aspoň 1. (alebo 2., 3., 4.) ročník vysokej školy z uvedených odborov so známkami zo všetkých predmetov (kópia indexu so známkami), 3. kontakt (adresa, telefón, elektronická pošta) uvedený v prihláške, 4. skenované vysvedčenie, z ktorého vidno, že navštevoval slovenskú školu alebo hodiny slovenčiny, 5. prihláška na súbeh na originálnom tlačive zverejnenom na stránke NRSNM (podpísanú zaslať skenovanú elektronicky). Podľa potreby s uchádzačmi bude vykonaný pohovor. Rozhodnutia o udelení vysokoškolských štipendií, výšku štipendia, ako i počet štipendií schváli Komisia NRSNM. Prihlášky s potrebnými dokladmi zaslať výlučne elektronicky na mail: stipendia.nrsnm@gmail.com. Súbeh je otvorený od 11. 10. do 1. 11. 2021. Oneskorené a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Dodatočné informácie na tel. čísle: 021/422 989.

TRADIČNÉ STRETNUTIE POD LIPAMI si tohto roku pripíše už 49. ročník. Naplánované je na sobotu 9. októbra v Kysáči v Základnej škole Ľudovíta Štúra. Toto literárno-výtvarné podujatie autorov prílohy Rozlety mládežníckeho časopisu Vzlet aj tentoraz spolu organizujú Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu a redakcia spomenutého časopisu Vzlet. Do programu, ktorý sa začne o 11.30, zaradili otvorenie výstavy výtvarných prác, prednes poézie a prózy s hudobnými bodmi a vyhlásenie laureátov Ceny Rozletov. af

IN MEMORIAM

Miloslav Chrťan

21. 9. 1960 – 30. 9. 2021

ňa 30. septembra 2021 vo veku 61 rokov zomrel Miloslav Chrťan, riaditeľ a šéfredaktor Rádio-televízie Obce Kovačica, predseda Správnej rady NVU Hlas ľudu a podpredseda Výboru pre informovanie NRSNM. Miloslav Chrťan sa narodil 21. septembra 1960 v Kovačici. Absolvoval právnicko-byrotechnickú školu v rodisku a

• KULTÚRA •

študoval na Právnickej fakulte v Belehrade. V RTVOK pracoval od jej založenia, kde v rokoch 2001 – 2005 bol programovým redaktorom v srbskom jazyku. Potom prešiel niekoľkými manažérskymi pozíciami, pracoval mimo rodiska, hlavne v Belehrade. V rokoch 2015 až 2020 bol hlavným a zodpovedným redaktorom RTVOK a od roku

2020 aj riaditeľom tejto mediálnej ustanovizne. Od roku 2019 bol predsedom Správnej rady Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu a podpredsedom Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Miloslav Chrťan bol pochovaný 1. októbra 2021 na kovačickom cintoríne. 41 /4980/ 9. 10. 2021

Oznamy

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs Sledujte nás na našej vynovenej webovej stránke

www.hl.rs a Facebookovej stránke Hlas ľudu

(www.facebook.com/Hlas.ludu.info)

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-2953 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre všeobecné práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ administračných prác obrany, ktoré je roztriedené v hodnosť vyšší referent – 1 vykonávateľ. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Mestská správa pre komunálne práce Mesta Nový Sad, Žarka Zrenjanina číslo 2, ktorého v predmetnom postupe zastupuje SAFEGE, s. s r. o., Belehrad, Ul. beogradska číslo 27/5, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na recykláciu stavebného odpadu, na katastrálnej parcele číslo 113/1, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. októbra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-412/21, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Nositeľ projektu CARP, s. s r. o., Nový Sad, Bulvár kráľa Petra I. číslo 28, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie a spracovanie tonerových kaziet, v Ul. Gavrila Principa číslo 11 v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 7813/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. októbra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-566/21, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 41 autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

dáva, uručuje

speváčka Turnerová

otec

Valjevo Taliansko

niet

hlavné mesto Turecka

tkanina z jutových vláken

PRE MILOVNÍKOV KNÍH

pomôcka na chytanie rýb

Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

indium Leskovac albánsky peniaz najvyššia časť

časť dňa poučka

herečka Gardnerová

druh zeleniny

osobné zámeno

H ĽU LAS DU

V tajničke je meno a priezvisko slovenského vojvodinského básnika.

magister

Oregon

Aleksa Šantić

selén ampér jeden svetadiel

bremeno 2. časť tajničky

tona

vyučovanie

rozsekával

pracujú vpíšte F S horná časť stavby

vlastník Uroševac

Pančevo

kôlňa hlasný hovor osobné zámeno

len

a iné

kríky na ktorom mieste

odhadom rubeľ

hlasludu.info

maškarný sprievod

www.hl.rs

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 40 – VODOROVNE: vanádium, overal, y, lapiť, ks, tlie, mol, Al, Dáni, P, oko, ee, Ac, tma, ť, nebo, Pb, clo, bard, IA, notár, E, Milina, roztínať TAJNIČKA: MYSLIEŤ BOLÍ Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 40 z čísla 40 Hlasu ľudu z 2. októbra 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ANNA VLČEKOVÁ, Ul. horná dolina č. 3, 26 215 Padina. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• OZNAMY •

41 /4980/ 9. 10. 2021

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

na rodičov

s mamou a starkou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so švagrinou

ANNOU KOPČOKOVOU

ANNOU KOPČOKOVOU rod. Dýrovou 26. 3. 1955 – 25 9. 2021 z Báčskeho Petrovca

MÁRIU ČIEPOVÚ

JÁNA ČIEPA 1945 – 8. 10. 2003 – 2021

rod. Galátovú 1946 – 7. 10. 1998 – 2021 z Báčskeho Petrovca Tichú spomienku im venúvajú

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a na Tvoju lásku a dobrotu iba spomínať.

Čiepovci

SPOMIENKA

Uplynul ťažký a boľavý rok odvtedy, čo nás navždy opustil

JÁN OČKAJ

17. 11. 1942 – 6. 10. 2020 – 2021 z Padiny

Jedného dňa všetci budeme len spomienkou. Akou, tak to je len v našich rukách. Najlepšie je byť takou, že keď sa niekto pozrie na oblohu, usmeje sa a povie: „Myslím na Teba a milujem Ťa.“ Každodenne sa pozeráme na oblohu. Tvoja manželka, dcéry Anna, Zuzana a Mariena, zaťovia a Tvoje milované vnúčatá Vesna, Nataša, Mario a Saša

SPOMIENKA

na milovanú matku

ZUZANU VÁLOVCOVÚ rod. Petrášovú 30. 8. 1936 – 18. 9. 2021 z Padiny

syn Ján s manželkou Ilonkou

www.hl.rs

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať a krásne spomienky zachovávať. Švagriná Anna Labátová s rodinou

hlasludu.info www.hl.rs SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou mamou a starkou

ANNOU KOPČOKOVOU rod. Dýrovou 26. 3. 1955 – 25 9. 2021 z Báčskeho Petrovca

Cestou života mala si ešte s nami kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nedovolí. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. S láskou sa s Tebou lúčia a nikdy na Teba nezabudnú: syn Ján s manželkou a vnúčatá Denis a Sandra

SPOMIENKA

na milovanú starkú

ZUZANU VÁLOVCOVÚ rod. Petrášovú 30. 8. 1936 – 18. 9. 2021 z Padiny

Vo svojom srdci trvalú a tichú spomienku na Vás si budú zachovávať a stále spomínať:

S láskou a úctou si na Vás spomína

Syn Pavel s manželkou a vnúčatá Ivan a Jana

rod. Dýrovou 26. 3. 1955 – 25 9. 2021 z Báčskeho Petrovca

Informačno-politický týždenník

vnučka Anna s manželom Danilom a deťmi Martou a Danilom a vnučka Mariana s manželom Ondrejom a deťmi Sárou, Luciou a Andrejom • OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 10. októbra 2021 uplynie 13 najťažších, najsmutnejších a najboľavejších rokov v mojom živote, čo som zostala bez môjho milovaného, dobrého, starostlivého a nenahraditeľného manžela, spomínajúc si na najkrajšie roky prežité s ním.

Krásny je ruže kvet. Krásne sú okamihy žitia. Krásny je celý svet. Tieto dary Božie moju dušu sýtia. Lež najkrajším okamihom života môjho, Pane, je modlitba, v ktorej požehnane hovorím s Tebou, so svojím Pánom. Už či večer, alebo nad ránom milujem si Ťa verne v živote, mne od Otca svetiel, vymeranom... ( Z básnickej zbierky Pod krížom Kristovým autora Jána Valenta)

PaedDr. ThDr. JÁN VALENT, PhD. 1941 – 2008 − 2021 biskup

Každá modlitba, ktorú vysielame k nebeskému Otcovi, je rozhovorom. My vysielame k Bohu svoje žiadosti, prosby, túžby, chcenia, ako aj vďaky a oslavy, a Boh prostredníctvom svojho slova, už či kázaného, alebo čítaného, hovorí k nám. Často sa nám ozve aj cez svedomie. Ešte v mojom včasnom detstve zanechal na mňa veľký dojem obraz Ježiš v Getsemane. Možno to bola prvá pohnútka – impulz, aby som sa v budúcnosti venoval tomuto svojmu povolaniu. Často som videl svoje pôsobisko ako záhradu Getsemane. Často som v predstavách zaletel ku svojmu Pánovi. Videl som Jeho krvavý pot, ako Mu stekal po tvári... Cítil som Jeho bolesť i strach. Počul som Jeho rozhovor s Otcom a arcipastiersku modlitbu... a potom vracal som sa znova do svojej každodennej Getsemany. Preto každá báseň, pieseň, verš v sebe skrýva istési tajomstvo Božie, ktoré Boh chce týmto spôsobom vyjaviť svetu. (Slová z Úvodu básnickej zbierky Rozhovory s Bohom autora Jána Valenta) Zarmútená manželka

• OZNAMY •

41 /4980/ 9. 10. 2021

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 17. septembra 2021 nás nenávratne opustil milovaný manžel, otec a starký

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 3. októbra 2021 nás navždy opustil manžel a otec

PAVEL SĽÚKA

15. 4. 1952 – 17. 9. 2021 z Báčskeho Petrovca

Cestou života mal si s nami ešte kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nedovolí. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. S láskou sa s Tebou lúčia a nikdy na Teba nezabudnú: manželka, deti a vnúčatá

POSLEDNÝ POZDRAV

JÁN KMEŤ

22. 11. 1951 – 3. 10. 2021 z Báčskeho Petrovca

švagrovi

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: Oznamujte

PAVLOVI SĽÚKOVI

15. 4. 1952 – 17. 9. 2021 z Báčskeho Petrovca

v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Rodina Brkljačová z Nového Sadu

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU188, NSL188, NSO188 FUTOG 4, NOVI SAD, v Ul. Gavrila Principa 82, vo Futogu, na katastrálnej parcele číslo 4618, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

manželka Elena a syn Ján

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU295, NSL295 NSO295 NS – KLISA 5 v Ul. Svetozara Markovića Toze číslo 6, na katastrálnej parcele číslo 124/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie Sremska Kamenica-RTV, NSU279, NSL279, NSO279, na katastrálnej parcele číslo 2701/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 3. novembra 2021. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 4. novembra 2021 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 13.00 h.

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2382_02 NS_Novi_Sad_Šangaj

Podnik LABING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2382_02 NS_Novi_Sad_Šangaj, sídlisko Šangaj, v Ulici II číslo 21, na katastrálnej parcele číslo 2166, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 4. októbra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-645/21, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Podnik LABING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2386_01 NS_Novi_ Sad_Vojvode_Stepe_2, na katastrálnej parcele číslo 10753/24, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 27. septembra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-214/21, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2506_01 NS_Novi_Sad_Prilaz

Podnik LABING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2506_01 NS_Novi_ Sad_Prilaz, na katastrálnej parcele číslo 250/20, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 27. septembra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-621/21, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Podnik LABING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2459_01 NS_Bulevar_Slobodana_Jovanovića, Bulvár Slobodana Jovanovića číslo 35, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10708/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 4. októbra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-647/21, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Podnik LABING, s. s r. o., v Belehrade, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2379_01 NS_ Novi_Sad_Dušana_Danilovića, Bulvár Jovana Dučića číslo 22, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10732/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Podnik LABING, s. s r. o., v Belehrade, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2189_03 NS_ Bulevar_vojvode_Stepe, na katastrálnej parcele číslo 703/8, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu DSC2000, s. s r. o., Petrovaradín, Ul. Rade Končara 1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výroba kovových konštrukcií v rámci komplexu Pobeda, na katastrálnej parcele číslo 496/10, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu INNOVATIVE PACKAGING COMPANY, s. s r. o., Nový Sad, Ul. kosovska 31, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba priemyselnej budovy – dielne na výrobu papiera, výšky časťou prízemie (P) a časťou prízemie a poschodie (P+1), na katastrálnej parcele číslo 2950/2, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Predmetový projekt je určený na výrobu a spracovanie papierových obalov – spracovanie kartónu a výrobu kartónových obalov (škatúľ). Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

41 /4980/ 9. 10. 2021

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 8. októbra 20.00 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 10. októbra 10.30 Zostrih z festivalu Zlatý kľúč... z roku 2005, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Nezábudky z detstva (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 12. októbra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Spektrum. Druhá polhodinka piatkového kolážového bloku bude patriť práve ukončeným petrovským divadelným hodom, čiže 26. ročníku divadelného festivalu dvoch krajín – Srbska a Slovenska – Petrovské dni divadelné. Nezábudky z detstva je názov polhodinového portrétu kovačickej insitnej maliarky Alžbety Čížikovej, ktorá minulý týždeň opustila tunajšiu časnosť. Ako vynikajúca kresliarka, zaoberajúca sa aj grafikou, akvarelom a pastelom, za svoju tvorbu získala početné uznania. S touto teraz už zosnulou poprednou maliarkou zaradenou do prvej generácie kovačickej insitnej školy rozhovor bol nakrútený roku 2005. Agrosféra. Októbrová relácia prinesie najnovšie správy pre poľnohospodárov. Keď ide o témy, budú to ukončený zber sóje a začiatok zberu kukurice a papriky.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 8. októbra – Posledný Mohykán Sobota 9. októbra – Majestic Pondelok 11. októbra – V službách kontrarozviedky Utorok 12. októbra – Svadobná noc v Las Vegas Streda 13. októbra – Američan Štvrtok 14. októbra – Hriešne prázdniny v Malibu

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 10. októbra Film: Lovecká sezóna 3 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Purpurové rieky Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 10. októbra 7.00 Repríza relácie Dobrý deň

www.hl.rs

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 10. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kovačický október 2018 Festivalové vystúpenia slovenských sólistov Utorok 12. októbra 16.00 Okrúhly stôl o slovenskej insite v Srbsku Kreslený film: Eliáš

RÁDIO STARÁ PAZOVA

týždňa

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Streda 13. októbra

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Piatok 15. októbra Kovačický október 2021 – ústredná oslava Film: Záhrada

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Deľba bodov v Pavliši

Vedúci Gajčania utrpeli zaradom druhú prehru. Teraz prehrali doma s hosťmi z Potpornja. Posledné výsledky urobili veľkú tlačenicu na vrchu tabuľky. Zoskupilo sa tu šesť mužstiev, ktoré rovnoprávne bojujú o primát. Výhrou nad favorizovaným Radničkim z Kovina sa Uljmania dostali do stredu tabuľky. Podobne to urobila i Sloga BNS, ktorá vyhrala v Debeljači a posunula tamojšieho Spartaka 1911 do nebezpečného pásma. Vysoko umiestnení Kačarevčania remizovali s predposledným Starým Tamišom, ktorému jeden bod nepomohol vzdialiť sa od dna tabuľky. Posledné miesto drží Strela, ktorá v Ivanove prehrala s Alibunarčanmi, ktorí sa tak dostali do stredu tabuľky. Derby kola bolo zohrané v Pavliši, kde si domáci rozdelili body s Padinčanmi. Krok dopredu urobili Jabučania v stretnutí s Hajdušicou. Výsledky 8. kola: Partizan (G) – Potporanj 0 : 1, Jugoslavija – Hajdušica 3 : 1, Spartak 1911 – Sloga BNS 0 : 2, Jedinstvo Stević – Stari Tamiš 2 : 2, Partizan (U) – Radnički (K) 2 : 0, Stela – Budućnost (A) 1 : 2, Vulturul – Dolovo 3 : 1, Crvena zvezda – Dolina 1 : 1.

CRVENA ZVEZDA – DOLINA Ján Bokor

tretnutie dvoch súperov s právom nazvali derby kola. Obe mužstvá sa na-

1 : 1 (0 : 0)

chádzajú v hornej časti tabuľky za tesne vedúcim celkom. Ako vždy, tak i teraz hosťovanie v Pavliši nebolo pre Dolinu ľahké. Počas celého zápasu sa hralo

Posun nižšie v tabuľke JUGOSLAVIJA – HAJDUŠICA 3 : 1 Vladimír Maliar

ajdušické mužstvo v Jabuke hralo na nepoznanie slabo. Dôvody sú rôzne. Predovšetkým absencia vynikajúceho kanoniera Alexandra Ružića a spoľahlivého obrancu Ivana Maliara sa nedala nahradiť. Pritom aj niekoľkí

hráči vystúpili zranení, alebo nie celkom zdraví. Ani nekvalitný trávnik v Jabuke neprospieval hajdušickým futbalistom, no to nemôže byť ospravedlnením za slabý výkon. Prvý polčas bol príliš nezáživný. Hostia si nevytvorili žiadnu váž-

bojovne a tvrdo, ale veľmi korektne. Hráči oboch mužstiev chceli vyhrať a všetky sily zamerali na ten cieľ. V prvom polčase sa viedol vyrovnaný boj, no príležitostí na gól nebolo veľa. Domáci mali predsa jednu vyloženú šancu, ale miesto siete trafili brvno. Na prestávku sa išlo bez gólov. Druhý polčas Dolina zle začala a už v úvode prijala lacný gól. Jeden z obrancov neadekvátne reagoval. Pokĺzol sa a loptu namiesto silnej strely od brány kopol do nôh domácemu útočníkovi. Tento loptu prichytil a poslal do siete. Po prijatom góle hráči Doliny sa rozohrali a viac útočili. Po jednom voľnom kope domáci brankár nereagoval najlepšie a vypustil loptu. Hostia si mysleli, že bola v bráne, ale rozhodca odôvodnil, že lopta neprešla celým obvodom bránovú čiaru, a gól neuznal. Hostia sa s tým museli uspokojiť a verili

rozhodcovi, ktorý bol počas zápasu spravodlivý. V 85. minúte náhradníci Hlavča a Janjović zrealizovali najkrajšiu akciu, z ktorej Dolina vyrovnala. Hlavča z pravej strany presne odcentroval loptu, čo dobre sledoval Janjović, prichytil loptu a krásnou strelou zavlnil domácu sieť. Nakoniec z posledného útoku Dolina mala šancu vyhrať. Mitkovski sa našiel zoči-voči s domácim bankárom, ale nerozvážne reagoval a vyložená šanca na úplný obrat výsledku stroskotala. Hra a rozhodcovia si zaslúžili vysokú známku, lebo bolo všetko v najlepšom poriadku. V nedeľu 10. októbra v Padine bude ďalšie derby, lebo tu hosťuje vedúci Partizan z Gaja. FK DOLINA: Mrčić, Carević, Kolak, Mitkovski, Kelečević, Trajčevski, Radenković, Popović, Bančov (Janjović), Josimovski (Hlavča), Trnovský, (Stojkov)

nejšiu šancu, kým domáci mali len jednu – v poslednej minúte prvého polčasu, keď aj dali gól po jednej strele z hranice trestného územia. Toto vedenie Jugoslavije príliš zmiatlo Hajdušičanov. V druhom polčase sa síce pokúsili o vážnejší tlak na domácich, ale sa im málo toho darilo. Veľké problémy im spôsobovali bratia Čížikovci svojimi strelami z diaľky. V tíme Jugoslavije asi polovica hráčov boli štyridsiatnici, ktorí nemali veľa síl

utekať, ale sa spoliehali na svoju skúsenosť. Na 2 : 0 domáci zvýšili v 50. minúte a na 3 : 0 v 65. minúte. Hajdušičania strelili čestný gól z kopačky Atilu Liptáka 15 minút pred koncom, keď zápas už bol rozhodnutý. V nasledujúcom kole Hajdušica uvíta Spartak z Debeljače. FK HAJDUŠICA: Melich, Zvezdan Lipták, Pavlović, Folťan, Pejčić, Petrović (Beriša, Ćulum), Radović, Knežević, Atila Lipták, Nikola Ružić, Cvetićanin

ľahko riešil všetky situácie, čo sa obecenstvu veľmi páčilo. Farby Doliny hájil neplných desať rokov. Jeho futbalovú kariéru narušilo ťažšie zranenie a v tom čase sa rozhodol založiť si vlastnú rodinu. Mal jednu z najpočetnejších rodín v Padine a jeho výchova detí sa usmernila na vzdelávanie detí a prejavenie dobrého rodinného

ovzdušia. Futbalu sa však nikdy úplne nezriekol. Veľké ihrisko vymenil za menšie a s kamarátmi účinkoval na početných turnajoch v malom futbale. Lásku k športu vštepoval všetkým deťom a vnúčatám. Futbalová niť účasti rodiny Jana Šimáka-Kigena pretrváva dodnes, zvlášť v činnosti ŠF Dolina, kde sú takmer všetci členovia rodiny aktívni buď ako organizátori, alebo nádejní futbalisti. Ján Bokor

IN MEMORIAM

Ján Šimák – Kigen

29. 11. 1962 – 28. 9. 2021

mutná správa o predčasnom úmrtí Jána Šimáka zasiahla obyvateľov Padiny v utorok 28. septembra. Stačilo však počuť prímeno Kigen, aby všetci pochopili, že ide o váženého spoluobčana, ktorý nosil toto meno po chýrečnom anglickom futbalistovi Kevinovi Kigenovi. Už ako mladý chlapec hral futbal v padinskej • ŠPORT •

Doline v čase, keď tento šport bol v plnom rozkvete. Hral na mieste hrotového útočníka, ktorý vždy skóroval zvláštnym spôsobom. Po vydarenej kľučke loptu nekopal silne, ale ju šikovne posielal do siete. Úspešný bol aj v hlavičkovaní. Hral jednoducho,

41 /4980/ 9. 10. 2021

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Zmena na poste trénera JEDNOTA – PRVÝ MÁJ 1 : 2 (0 : 1) Matej Bzovský

taropazovskí futbalisti sa minulú sobotu dožili ďalšej prehry. Tentoraz na vlastnej ploche v stretnutí s kvalitnejším celkom Prvého mája z Rumy, za prítomnosti asi 250 divákov. Hneď zo začiatku bolo evidentné, že domáci narazia na tvrdých a agresívnych súperov, ktorým ani mladistvý elán nepomohol. Domáci sa predsa mohli ako prví ujať vedenia, ale prudká strela Moravca zvnútra pokutového územia skončila v rukách brankára. Podnikavejší hostia po tejto nevyužitej príležitosti svojich súperov prebrali iniciatívu. V 24. minúte prišli k vedeniu, keď po dobre odcentrovanej lopte Milojevića z päťky Savić hlavou dorazil loptu do siete váhajúceho brankára Markovića. Po vedení lepšie pripravení a oveľa skúsenejší hostia, s výnimkou dobrej strely mladého Matovića, ktorá smerovala tesne popri samej žrdi, v podstate nepúšťali svojich bezmocných domácich súperov k žiadnej príležitosti na vyrovnanie skóre. Len v prvej štvrťhodine druhého polčasu sa hra postupne

vyrovnala, bez obojstranných šancí na zmenu výsledku. V ďalšom priebehu však hostia úplne kontrolovali hru, dobre zakladali nebezpečné útoky, hlavne v bočných stranách, kde si krídelníci ľahko poradili so svojimi strážcami. Do 67. minúty predsa výrazných šancí nemali. Podarilo sa im zdvojná-

sieť. V nadstavenom čase Moravac vypálil z asi 30 metrov a jeho strela skončila spoza chrbta prekvapeného strážcu siete hostí. Hneď potom dosť neistý rozhodca Nešić zo Subotice odpískal koniec tohto nie úplne vzrušujúceho zápasu. V Jednote prišlo k očakávanej zmene vedúceho Željka Nađa. Spôsob, ako sa táto zmena realizovala, však bol neobvyklý, i

Posledný tréning Željka Naďa pred rozlúčkou

sobiť výsledok po hrubej chybe nepozorného brankára domácich Markovića, ktorý prihral loptu útočníkovi hostí Aleksićovi a tento ľahko trafil nechránenú

keď sa hneď po sobotňajšom zápase vedelo, že pre slabé výsledky príde k tejto predčasnej rozlúčke. Tréner Nađ totiž zvolal hráčov v pondelok na tréning,

počas ktorého športový riaditeľ Lazar Grabovica odvolal z funkcie tohto už bývalého trénera. Po tejto správe o zmene trénera hráči Jednoty odmietli trénovať, pozdravili sa so svojím doterajším učiteľom. Medzičasom predseda Michal Hric zvolal správnu radu, na ktorej schválili rozhodnutie, že sa obojstrannou dohodou prerušila zmluva s doterajším vedúcim Nađom, a za nového vymenovali Predraga Pejovića, skúseného trénera s PRO licenciou. Staropazovský republikový ligista Fenix 1995 po nečakanej remíze doma v stretnutí s Tisou sa úplne vykúpil už v sobotu v stretnutí s Dinamom 1945. Zaznamenal presvedčivú výhru výsledkom 3 : 1 a tak sa spolu s rovnakým počtom bodov s Bečejom 1918 ocitol v samom vrchu tabuľky Srbskej ligy – skupiny Vojvodina. Ďalší zápas Fenix 1995 zohrá doma a mužstvom Starého gradu z Báčskej Palanky, kým Jednota odcestuje do Sombora, kde sa stretne s domácim Radničkim 1912. FK JEDNOTA: Marković, Matović (Tošić), Cvetojević (Plavšić), Moravac, Maoduš, Nikolić (Jandrić), Beljić, Pilipović, Radosavljević, Đorđević, Bobar

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Tretia prehra za sebou RADNIČKI – SLOGA 2 : 3 (2 : 1) Lazar Pavković

o tretíkrát za sebou mužstvo Radničkého zo Šídu v aktuálnej sezóne dožilo prehru. Na vlastnom ihrisku tentoraz prehrali s mužstvom z Temerína výsledkom 3 : 2, ktoré sa v tomto zápase ukázalo ako veľmi drsné. 48

www.hl.rs

Od samotného začiatku zápasu futbalisti Radničkého predsa hrali kvalitne, dynamicky, čo vyústilo do dvoch gólov v 12. a 18. minúte, ktorými sa ovenčil Predrag Grumić. Celkom pekný gól dal Grumić z 20-metrovej vzdialenosti, a to presnou a dokonalou strelou do ľavého uhla brány bezmocného

Informačno-politický týždenník

brankára hostí Vojvodića. Šíďania na oddych odišli ako víťaziace mužstvo s výsledkom 2 : 1. V druhom polčase preukázali svoju bojovnosť, ale u súpera sa prejavila drsná hra, plná agresie a početných úmyselných zranení domáceho súpera. Takú taktiku si zvolili ako spôsob výhry, pričom kvalitou hry zaostávali za domácimi.

Rozhodcovská práca Nemanju Boškovića by sa v tomto zápase dala definovať ako nespravodlivá. V nasledujúcom kole šídsky Radnički bude hosťovať vo Veterniku. FK RADNIČKI (Š): Tojagić, Aperlić, Drča, Pavlović, Stojšić, Krajnović, Sarič, Grumić, Dobrojević (Utvič, Teofilović), Subić, Starovlas (Šuša) • ŠPORT •

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – BÁČ – BÁČSKY PETROVEC

Iba jeden bod z posledného zápasu BAČKA 1945 – SLÁVIA 0 : 0 Ján Šuster

7. kole Obecnej ligy Báčska Palanka – Báč – Báčsky Petrovec mužstvo pivnickej Slávie hosťovalo v Báčskej Palanke, kde si zmeralo sily s domácou Bačkou 1945 a výsledok tohto zápasu bol 0 : 0. Bolo to v dejinách prvé stretnutie týchto dvoch mužstiev, kde omnoho viac ukázali hostia, lebo mali počas väčšej časti zápasu prevahu. Hralo sa viac na polovici ihriska domácich. Hostia si vytvorili dosť príležitostí, no tieto zostali nevyužité z dôvodu nerozvážnosti útočníkov, ako aj šikovnosti domáceho brankára Hašku. Domáci,

i keď mali podriadenú úlohu, si predsa svojou bojovnosťou vydobyli jeden bod. Už v 3. minúte hostia zaútočili po pravej strane, kde si Bolehradský a Kirti vymenili miesta, no strela mierila popri bráne. Ďalej Vinković z 25 metrov dobre strelil do ľavého brankárovho uhla, no Haška sa nedal prekvapiť. Pohrozili aj domáci, keď strela Neštického z hranice trestného územia odišla ponad bránu. Aj Čobrda spoza trestného územia strieľal, ale ponad bránu. Pred koncom prvého polčasu Bolehradský po pravej strane prešiel svojho strážcu, nízko odcentroval, Čobrda

OBLASTNÁ LIGA SOMBOR

Konečne výhra

NAŠA HVIEZDA – BUDÚCNOSŤ 1 : 3 Ján Murtín

o 8. kole Oblastnej futbalovej ligy Sombor Hložančania príjemne prekvapili svojich fanúšikov a z posledného hosťovania si priniesli cenné tri body. Využili totiž vyčerpanosť svojho súpera, ktorý bol papie-

rovým favoritom. No Silbašania v stredu hrali finálový pohárový zápas v Báčskej Palanke a vôbec sa nepodobali na tretí celok v lige. Iba na začiatku zápasu ukázali kvalitu a výsledkom bolo vedenie v prvej štvrtine zápasu. Potom do popredia prišli nala-

prijal loptu, pridal Vinkovićovi, ktorý strelil do stredu brány, no strážca siete obránil. V druhom polčase obraz hry sa nemenil. V 49. minúte Kirti prešiel po ľavej strane, dlhou diagonálou uvoľnil Kuchtu, ktorého strelu brankár kryl. Následne v 67. minúte hostia vyviedli rohový kop, z pravej strany lopta bola nahodená pred bránu súpera, pred Záskalického, ktorého ostrá strela sa zastavila na žrdi. Poslednú šancu hostia mali v 81. minúte, kde Čobrda všetko dobre urobil, no v závere slabo strelil. Celý druhý polčas domáci iba dvakrát vážnejšie pohrozili, ale ich strely išli mimo brány. Dve súťažiace mužstvá si rozde-

lili body, ale treba skonštatovať, že bližšie k víťazstvu boli hostia. Zápas viedol rozhodca Jatić z Báča, ktorý bol viac naklonený domácim. Po tomto kole mužstvo pivnickej Slávie sa nachádza na deviatom meste a má 8 bodov. Na nasledujúcu nedeľu Slávia na svojom ihrisku privíta mužstvo z Kulpína. FK SLÁVIA: Zelić, Kuchta, Blažek (Benka), Radojčić, Záskalický, Vinković, Bolehradský, Danilov, Čobrda (Beláni), Grňa, Kirti Výsledky 7 kola: Neštín – Kriváň 2 : 2, Slavija (B) – Maglić 0 : 7, Borac – Soko 1 : 0, Tvrđava – Mladost 5 : 0, Orlovi – Bačka (D) 2 : 1, Bački hajduk – Kulpín 3 : 2.

dení modro-bieli, ktorí prostredníctvom Đilasa do polčasu stihli vyrovnať na 1 : 1. V druhom polčase domácich chytila únava a spolu s hosťami priam súťažili, kto nevyužije väčšie množstvo príležitostí. Lebo je neuveriteľné, čo sa podarilo nerealizovať Carićovi, Đokićovi a Đilasovi. Predsa na konci strelami z dištancie Damjanović a Đokić prekvapili strážcu siete a dvomi gólmi prispeli k triumfu. Rozhodca z Ruského Kerestúra nemal ťažkú prácu aj napriek

niekoľkým konfliktným situáciám. V 9. kole hložianska Budúcnosť privíta Kordun z Kljajićeva. FK BUDÚCNOSŤ: Dukić, Petrović, Ljubičić (Zahorec), Papić, Dokić, Popović, Damjanović, Đilas, Carić (Jakuš), Đokić, Jovanov (Stanković) Výsledky 8. kola: Radnički (S) – Crvenka 2 : 5, Vojvodina – Radnički 1918 0 : 3, Lipar – Borac (BG) 4 : 1, ŽAK – Borac 46 1 : 0, Budućnost (M) – Rusín 0 : 1, Bratstvo 2019 – Polet 2 : 1, Naša hviezda – Budúcnosť 1 : 3, Kordun – Budućnost (P) 2 : 0.

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Presvedčivá výhra Aradáčanov AŠK – KRAJINA 5 : 0

Dejan Striško

resvedčivú výhru si na svoje konto pripísalo mužstvo z Aradáča, ktoré porazilo súpera z Krajišnika. Prvých 15 minút zápasu trvalo iba zmeranie síl súťažiacich mužstiev. Následne domáci vytvorili nátlak na súpera a početné príleži• ŠPORT •

tosti. Výbornú prácu odviedol hosťujúci brankár Ćulibrk. Prvý úspech zožal Josimov, ktorý zo 16-metrovej vzdialenosti strelil loptu tesne popod žrď. O tri minúty Aradáčania dali druhý gól, keď Šargin po ľavej strane vrátil loptu Zakićovi, ktorý skóroval. V druhom

polčase Lončarski ľahko riešil každú situáciu a strelil presne. Do konca zápasu skórovali ešte Janiš v 76. minúte a Zakić v 87. minúte. Hostia mali jednu kvalitnú šancu v druhom polčase, ale brankár domácich preukázal svoje kvality. V nedeľu 10. októbra AŠK hosťuje v Kikinde. V 7. kole AŠK prehral so susedným mužstvom Železnički

FK Banat 3 : 0. Strelcami v tomto zápase boli: Mikić (35. minúta), Radičević (64. minúta) a Pjevčević (79. minúta). AŠK: Striško, Nadlački, Josimov, Šargin, Janiš, Adamov, Zakić, Mijić, Tasić, Vesin, Lončarski Výsledky 8. kola: Vojvodina (NM) – Banat 1 : 0, Borac – Budućnost 0 : 2, Delija – ŽAK 2 : 0, AŠK – Krajina 5 : 0, Radnički – ŽFK Banat 0 : 5, Polet – Vojvodina (B) 3 : 0, Mladost (L) – Rusanda 4 : 1, Napredak – Mladost (BD) 6 : 0.

41 /4980/ 9. 10. 2021

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Naberajú správne tempo MLADOSŤ – SLOGA 2 : 0 Miroslav Pap

o 8. kole petrovská Mladosť na domácom trávniku uvítala mužstvo z Čonoplje, ktoré sa aktuálne nachádza na poslednom mieste vo Vojvodinskej lige – severnej skupine. Pre hostí predsa nebolo ľahké zmerať si sily s petrovskou Mladosťou, ktorá sa aktuálne nachádza na 8. mieste, pričom vytrvalosťou a kvalitnou hrou mužstva sa môže dostať na ešte vyššie priečky. Hostia na začiatku zápasu domácim silnejšie odporovali,

no po 15 minútach sa hra úplne obrátila v prospech domácich. Presnejšie, lopta viac figurovala na polovici Slogy. Šancu nevyužil Vlastislav Šproch, keď nepresne hlavičkoval. Po chybe súpera, presnejšie dotyku lopty rukou, rozhodca Petar Dražić pískal penaltu, ktorú využil Stevan Leškov presnou strelou do brány pre 1 : 0. Treba však zdôrazniť, že domáci nevyužili početné príležitosti, lebo hrali občas nesynchronizovane, nepresne a nekoordinovane. V druhom polčase situácia sa veľmi nezmenila. Od Mladosti sa

očakávalo veľa, najmä čo sa týka počtu gólov, keďže hrali s najnižšie umiestneným mužstvom. Trojanović napríklad nakopával dlhé lopty, ktoré potom nestíhal spracovať, potom Petej strelil

Jedna z dobrých príležitostí Mladosti v druhom polčase

loptu popri prázdnej bráne. Až v 61. minúte dlhá lopta smerovala ku Stojisavljevićovi, ktorý ju usmernil zo 14 metrov do pravej strany slabo chránenej brány. Na rozdiel od minulých zápasov posledný nepoznačilo žiadne väčšie zranenie. Mužstvu petrovskej Mladosti nebola ukázaná ani jedna červená karta, ale žlté dostali Beronja, Leňa a Ikrašev. V nedeľu 10. októbra petrovská Mladosť bude hosťovať

Zápas Mladosť – Sloga vo Vrbare

v Novom Žedniku a s rovnako umiestneným mužstvom Preporod s 12 bodmi zahrá pravdepodobne silovo vyrovnaný zápas. FK MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, Beronja, Šproch, Brajković,

Trojanović (Severíni), Stojisavljević, Zorić (Antonić), Leškov (Đokić), Petej (A. Šproch), Ikrašev Výsledky 8. kola: Senta – Hercegovac 4 : 0, ČSK Pivara – Njegoš 3 : 0, Bačka 1901 – Preporod 3 : 0, Mladosť – Sloga 2 : 0, Mladost (T) – Bajša 0 : 1, Bačka (P) – Krila Krajine 3 : 0, Tavankut – SU Stanišić 1920 1 : 2, Mladost APA – Vojvodina (BG) 1 : 3 Foto: J. Čiep

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Remíza posunula mužstvo na druhé miesto TSK – TATRA 0 : 0 Pavel Kocka

prvom polčase mužstvá hrali vyrovnanú hru, prevažne na strede ihriska. Už v 3. minúte príležitosť nevyužil Đaković, ktorý sa našiel s brankárom zoči-voči, ale trafil loptu presne do neho. O krátku chvíľu tiež Đaković nepresne strelil, totiž ponad bránu. Ani domácim sa veľmi nedarilo. Početné 50

www.hl.rs

nepresné strely sa striedali jedna za druhou. Aj druhý polčas bol pomerne vyrovnaný, s miernym náskokom výkonu domáceho mužstva. Hlavne kysáčsku Tatru najčastejšie zachraňoval brankár Popin, ktorý si prácu vykonal najlepšie z celého mužstva. V 65. minúte domáci mali ďalšiu šancu, keď Popin z brány vybehol

Informačno-politický týždenník

von, ale Laković sa našiel na čiare a vybil loptu z päťky. Aj Grubović zle centroval v druhom polčase. Domáci prejavili väčšiu bojovnosť, ale každý útok sa v závere nezrealizoval s požadovaným výsledkom. Rozhodca Damjan Spasojević z Nového Sadu si prácu dobre vykonal na tomto zápase. V nedeľu, v 9. kole, kysáčska Tatra privíta mužstvo Dinamo z Budisavy.

FK TATRA: Popin, Siljanovski (Đorđević), Živanović, Laković, Mijić, Kobiljski, Grubović, Đaković (Tubić), Vrhovac, Svitić (Radić), Apić Výsledky 8. kola: Bačka 1923 – ŽSK 3 : 1, Crvena zvezda – Jugović 1 : 3, Slavija – Omladinac 3 : 0, TSK – Tatra 0 : 0, Dinamo – Petrovaradin 1 : 0, Fruškogorac – Šajkaš 1908 1 : 3, Jedinstvo – Borac 1 : 2, OFK Futog – Fruškogorski partizan 3 : 1. • ŠPORT •

ŠPORTOVÝ KOVAČICKÝ OKTÓBER

Dolina Padina – víťazi turnaja

Slávia Kovačica

Futbalový turnaj pre najmladších Stevan Lenhart rámci programu Kovačického októbra sa usporiadal druhý futbalový turnaj kohútikov v organizácii Školy futbalu. V nedeľu 3. októbra na ihrisku FK Slávia súťažili nádejní futbalisti vzrastu 10 a 11 rokov z Padiny, Kovačice, Crepaje a zo Zreňanina. Odohrané boli štyri zápasy, z ktorých každý v riadnom čase trval dvakrát po 15 minút. Finálový zápas medzi mužstvami Dolina

Padina a Bubamara Crepaja sa skončil v prospech Padinčanov (5 : 0), ktorí sa stali víťazmi turnaja. Zápas o tretie miesto medzi ekipami Slávia Kovačica a Banat Bull Zreňanin sa v riadnom čase skončil nerozhodne (2 : 2) a pri penaltách viac šťastia mali mladí futbalisti zo Zreňanina. Všetci účastníci turnaja dostali medaily a predstaviteľom každého klubu boli udelené aj poháre a diplomy za účasť. Turnaj sa realizoval s podporou Futbalového zväzu Kovačica – Opovo, ktorého predseda

Poháre, medaily a diplomy pre všetkých účastníkov

Momentka zo zápasu Slávia Kovačica – Banat Bull Zreňanin

Banat Bull Zreňanin

Bubamara Crepaja

Predrag Perović pre náš týždenník povedal: „Náš zväz kladie veľký dôraz na prácu s mladšími generáciami a tento turnaj je jedným z niekoľkých podujatí tohto druhu, ktoré sa v priebehu roka konajú na území obcí Kovačica a Opovo. Treba pochváliť tunajšie školy futbalu a trénerov, ktorí pracujú s mladými futbalistami. Je to veľmi pozitívna vec, že mladí trénujú, chcú sa zaoberať športom, súťažiť a kamarátiť sa, čo je vlastne aj cieľom takýchto akcií.“

Kapitáni klubov s pohármi a diplomami

Mužstvo MOMS Selenča

25. Matičný turnaj v Báčskom Petrovci (24. júla 2021)

Pavel Naď, Alen Strehársky, Dalibor Spasić, Daniel Kočonda, Kristián Karačoni, Darko Pavlov (stoja zľava); Dominik Alexi, Michal Strehársky, Štefan Kaňa, Štefan Doboš, Daniel Kutenič (vpredu zľava) Foto: Miroslav Pap

Hlas ľudu 41/2021

Articles inside

Kovačický október oslavujú 70 rokov

Päťdesiat rokov Ceny za autentickosť v Pivnici

Ochrana tradičných hodnôt a príkladné spolunažívanie