Z obsahu Literárny časopis v období pandémie 50 rokov belehradského FEST-u
s. 3 s. 4 – 5
Nový Sad 26. 6. 2021 Ročník XXXVIII Číslo 6/441
Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU
Štvrté číslo elektronického zborníka s. 7
IN TER VIE W DANIEL PIXIADES, SPISOVATEĽ ŽIJÚCI V KANADE
Básnik by mal mať úplnú slobodu pri tvorení poézie Stevan Lenhart
S
pisovateľ Daniel Pixiades je pôvodom z Kysáča a už takmer päť desaťročí žije v Kanade. V tomto roku oslavuje 90. narodeniny a toto životné jubileum bolo vhodnou príležitosťou na rozhovor, v ktorom nás zaujímali jeho literárne začiatky a inšpirácie, činnosť v Kanade a niektoré osobitné aspekty poetickej tvorby. Pán Pixiades, pôsobili ste ako učiteľ a úradník vo viacerých prostrediach v niekdajšej Juhoslávii a od roku 1974 žijete v Kanade. Nakoľko tieto zmeny prostredia ovplyvnili vašu tvorbu? Mohlo by sa tiež povedať, že aj priame skúsenosti s viacerými jazykmi vplývali u vás na vývin univerzálneho kozmopolitického vzťahu k životu a svetu, ktorý sa odzrkadlil vo vašej literárnej tvorbe (a najmä v poézii)? – Začiatky mojich literárnych aktivít treba hľadať v povojnovom období, ktoré vo všetkých svojich prejavoch, tvaroch a nuansách prenikalo do sŕdc mladej generácie. Malo ozveny v celej ľudskej spoločnosti, a to do tej miery, že sa všetok ľud ohlášal na výzvu na obnovovanie zbúranej krajiny, a tak v tom oduševnení aj vznikali prvé verše s odzrkadľovaním našej lásky voči svojej vlasti. To bola i pre mňa vzácna príležitosť povedať o tomto raste a o sebe v básňach, ale i v iných
tvaroch literárneho prejavovania vo vtedajšej skutočnosti. Tak som básnické práce čítal pred veľkým počtom brigádnikov na pracovných akciách. V učiteľskej škole som bol zvolený až v dvoch školských obdobiach
Daniel Pixiades (foto: zo súkromného archívu)
za predsedu Literárneho krúžku Đorđa Natoševića a pred skončením štúdia som bol v Sombore vymenovaný za tajomníka Spolku mladých spisovateľov, kde mali svoje literárne začiatky mnohí neskoršie známi srbskí žurnalisti a spisovatelia. V tom období som písal iba po srbsky. Neskoršie i po slovensky. Dnes sú všetky moje literárne práce písané iba po srbsky a slovensky. Do viacerých svetových jazykov sú moje knihy a jednotlivé práce tiež preložené. Manželka Smiljana
spolu s dcérou Júliou preložili takmer všetky moje literárne práce do angličtiny. Katarína Pucovská ich do slovenčiny prekladala zo srbčiny. Pamätáte si na svoje literárne začiatky? Uviedli by ste niektorých spisovateľov a básnikov, ktorí boli ako inšpirácia osobitne významní pre vznik a vývin vašej tvorby a poetiky? – Počas vzdelávania a tiež neskoršie stal som sa náruživým čitateľom. Čítal som najprv diela Karla Maya, potom Joža Nižnanského, tiež mnohé diela slovenskej a svetovej klasiky. Vďaka Zlatkovi Klátikovi, ktorý ma na gymnáziu učil ruštinu, čítal som v origináli Vojnu a mier a Annu Kareninovú, Dostojevského diela, Puškina, Lermontova, avšak najviac Gorkého knihy, tiež Jesenina a Majakovského. Prosím vás, rozpovedzte o vašej literárnej činnosti v Kanade. V akom zmysle na vás a vašu tvorbu vplývalo prostredie a okolie mesta Thunder Bay? – V prvých rokoch vo výslužbe (bol som zamestnaný na tunajšej univerzite ako školník) napísal som po srbsky dve knihy memoárov. V druhej knihe je viacero statí, v ktorých sa hovorí o mojom zamestnaní v juhoslovanskom časopise
Naše novine, v ktorých som konal prácu redaktora niekoľkých rubrík: literárnej, detskej, politicko-spoločenskej a podľa potreby aj iných. Tam som takmer do detailov opísal svoje trampoty a nevôle v práci s juhoslovanskými básnikmi a spisovateľmi a s iným živlom (tieto knihy sa môžu zaobstarať v Slovenskom vydavateľskom centre). Na moju literárnu prácu nevplývalo prostredie, v ktorom som žil. Moje básne, podľa mojej mienky a mienky iných, získavajú náplň z hlbších a širšie pôsobiacich prameňov. Je to možno aj môj vzťah k ľuďom, ktorí opustili vlasť pre rôzne príčiny a i v tomto prostredí prejavujú rovnakým spôsobom svoj charakter, zmýšľanie, záľuby a iné vlastnosti. Možno by čitateľ mohol odhaliť i odlišnosti v asimilácii. V pokračovaní by sa mohlo hovoriť aj o nostalgickom vrení v každom jednotlivcovi, ktoré, pravdaže, má v každom prípade svoju opodstatnenosť. Treba mať na zreteli i to, že mnohí sem prišli ako vinníci z vojen, ale zároveň s nimi sú tu i osoby zo strany víťazov. Povedzte niečo o knihách, ktoré vám vyšli po anglicky: Interlude, Road Sign Towards the Star a Celebration of Water. Prišli po vás aj niektoré ohlasy, ktoré tieto vaše knihy vyvolali medzi čitateľmi v angličtine? – Neúrekom by sa o tom >>>
