Hlas ľudu 26/2021

S prácou a podporou inštitúcií sa členstvo zvyšuje

ISSN 0018-2869

Selenčanky zachovávajú tradíciu

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

26. 6. 2021 | 26 /4965/

Pokrajinský tajomník Ognjen Bjelić v mene Pokrajinského sekretariátu pre energetiku, stavebníctvo a dopravu odovzdal stavebné povolenie na výstavbu Veterného parku Pupin v Obci Kovačica Milošovi Colićovi, riaditeľovi New Energy Solutions, ktorá riadi Veterný park Kovačica.

O. Glóziková-Jonášová

Príloha Obzory prináša rozhovor so spisovateľom Danielom Pixiadesom, kysáčskym rodákom, ktorý od roku 1974 žije a tvorí v Kanade. V tomto roku oslavuje 90. narodeniny a bola to vhodná príležitosť na interview, v ktorom nám rozpovedal o svojich literárnych začiatkoch a inšpiráciách, činnosti v Kanade a niektorých otázkach v súvislosti s poetickou tvorbou.

S. Lenhart Foto: zo súkromného archívu

Uzávierka čísla: 23. 6. 2021

Spolok kulpínskych žien má vždy nové a zaujímavé nápady na projekty. Tak minulý týždeň v miestnostiach tohto spolku za pomoci kolegýň z Hložian bola realizovaná ukážková dielňa pre mladé mamy, ktorých deti sú zapojené do folklórnej sekcie KUS Zvolen Kulpín. Bola to príprava spodničiek v krojoch a Hložančanky ich učili, ako správne pripraviť škrob, ako potom šlingerky naškrobiť, nakropiť, správne vyžehliť a uskladniť tak, aby vydržali celý rok.

K. Gažová

Tradičné Literárne snemovanie po 65-krát prebiehalo v sobotu 19. júna v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Zostane zaznamenané, že jeho 65. ročník odznel v znamení významného výročia a početných životných jubileí: Paľa Bohuša, Daniela Pixiadesa, Michala Ďugu, Zlatka Benku, Anny Makišovej, Ladislava Čániho, Adama Svetlíka, Jána Salčáka, Michala Babiaka a Zuzany Čížikovej. Udelená bola aj výročná Cena Nového života.

Na spoločnej snímke: organizátori, jubilanti, hostia a časť ďalších účastníkov.

A. Francistyová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Čo chcel spisovateľ povedať Anna Francistyová

J

e to naše najstaršie kultúrne podujatie s ročnou periodicitou. Kedysi literárna porada, teraz literárne snemovanie. Starší si ešte spomínajú na niekdajšie sústredenia milovníkov i znalcov pera na 10. poschodí novosadského Dnevnika. Nielenže boli masové, ale končili sa diskusiou, ktorá neraz vyústila aj do ostrejších dialógov. Pokračovanie mala i na stranách ďalších čísel Nového života.

Každý ročník literárneho snemovania spravidla ponúka tému na spracovanie z rôznych aspektov, uhlov. Tentoraz sa do obsahu ponúklo až desať výročí a osláv životných jubileí, preto vystala ústredná téma. Pri spracovaní tvorby tohtoročných jubilantov, medzi ktorými boli nielen spisovatelia, ale aj literárni vedci, šéfredaktorka Nového života Zdenka Valentová-Belićová správne konštatovala, že sa pri referátoch nastolila nielen tá školská otázka, čo chcel spisovateľ povedať, ale aj prečo to chcel povedať.

Pri súvahe poďakovala aj za emočné momenty, ktoré zvlášť texty spomienkového rázu prinášajú. Vďaka nim spoznávame ešte lepšie osobnosti z nášho verejného života, aj keď (konkrétne v sobotu) fyzicky nie sú s nami v Slávnostnej sieni. Hlavne zo zdravotných dôvodov. Predsa nesú na svojich pleciach dosť rokov a po snemovaní v družnom rozhovore sme dospeli k záveru, že nielenže budú tí naši

jubilanti len starší, ale mnohí, ktorým by sme chceli k ich doterajším výsledkom na literárnom poli takto verejne zagratulovať, nežijú v Srbsku a sotva sa vrátia... Toľko o vízii do budúcna.

Keď ide o terajšok, ako zistili členky komisie pre udelenie Ceny Nového života, podobne ako v predchádzajúcom ročníku, aj v 72. ročníku časopisu pre literatúru a kultúru Nový život „prevažnú časť príspevkov tvoria rozhovory, štúdie, eseje, recenzie, nekrológy a články a menšiu časť príspevkov v šiestich dvojčíslach časopisu tvoria pôvodné práce autorov z radov vojvodinských Slovákov“. V správe sa tiež uvádza: „Členky komisie s potešením skonštatovali, že v pozorovanom ročníku boli činní tak starší, ako aj mladší autori. Postrehli tiež, že koronakríza v značnej miere nutkala autorov uvažovať nad skúsenosťou tejto globálnej krízy, nad etickým poučením z pandémie a o možnosti prerodu života.“ Teší nás, že napríklad v ústrednej knižnej edícii Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci Živý prúd od roku 1999 do roku 2020 vyšlo 100 kníh z pera 43 autorov. Dobre sa počúva i číta, že stále má kto ponúkať na vydanie rukopisy zo slovenských vojvodinských krážov, dobrý pocit umocňuje nám osobné stretnutie s autormi našich nových kníh.

Dobre robí človeku pozitívne sa pozerať do budúcna.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

7 V Deň vetra symbolicky odovzdané povolenie na výstavbu Veterného parku Pupin

ĽUDIA A UDALOSTI

18 Sem-tam po Banáte

OBZORY

23 B ásnik by mal mať úplnú slobodu pri tvorení poézie

KULTÚRA

32 Aktivity počas celého roka

ŠPORT

48 Päť stoviek gólov v sieti Na titulnej strane: Dievčenská spevácka skupina Kultúrno-umeleckého spolku Jána Kollára v Selenči nahrávaním videí zachováva a pestuje folklórnu tradíciu svojej dediny.

Radosť z práce a hlavne výsledky lákajú do spolku i nové tváre a všetkých aktérov týchto akcií teší ohromná podpora prostredia.

Foto: Jaroslav Berédi

Tlač: VP Službeni glasnik Belehrad

• •

•

26 /4965/ 26. 6. 2021

3

Týždeň 7 DNÍ

Zhromaždenie Srbska prijalo Vučićovu správu o Kosove Pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

Z

hromaždenie Srbska prijalo správu o práci Kancelárie pre Kosovo a Metóchiu za obdobie máj 2019 – jún 2021, ako aj správu o procese rokovaní s dočasnými inštitúciami v Prištine za obdobie od mája 2019 do 15. júna aktuálneho roka. Výborníci uviedli, že podporujú politiku, ktorú presadzuje pri ochrane národných a štátnych záujmov.

Deň predtým na zasadnutí medzistraníckej skupiny, bez sprostredkovania cudzincov, Vučić opozícii predstavil správu o dialógu Belehradu a Prištiny.

Zasadnutia sa zúčastnili predstavitelia týchto politických strán: Miloš Jovanović, predseda Demokratickej strany Srbska, Saša Radulović, predseda strany Dosta je bilo, Boško Obradović, predseda strany Dveri, Milica Ðurđevićová-Stamenkovská, predstaviteľka Srbskej strany Zavetnici, ako aj

Aleksandar Šešelj, zástupca predsedu Srbskej radikálnej strany, a Milan Stamatović, predseda Zdrave Srbije. * Premiérka Srbska Ana Brnabićová po zasadnutí medzivládnej konferencie v Luxembursku vyhlásila, že Srbsko pokračuje s reformami s fókusom na základné práva. Okrem toho ozrejmila, že môže potvrdiť, že je otvorený klaster 1 o základných hodnotách, ktorý je jedným z najvýznamnejších v rámci novej metodológie prístupu k členstvu, ako aj to, že Srbsko splnilo všetko, čo bolo doposiaľ žiadané, a že očakáva otvorenie klastrov 3 a 4 počas Predsedníctva Slovinska, teda do konca aktuálneho roka. „Od početných a významných predstaviteľov krajín – členiek EÚ máme sľub, že nám poskytnú podporu na našej ceste k EÚ, a ja som ručila, že budeme s týmto pokrokom pokračovať, lebo všetko, čo robíme – robíme v prospech našej krajiny a pre obyvateľov Srbska,“

uzavrela premiérka Brnabićová, pričom sa poďakovala Portugalsku za predsedníctvo a podporu Srbsku na ceste k členstvu EÚ.

Ministerka pre európsku integráciu Jadranka Joksimovićová povedala, že štartovalo uplatnenie novej metodológie pre náš proces rokovania, takže potvrdila, že Srbsko fakticky otvorilo klaster 1, ktorý sa vzťahuje na základy základného práva, vzhľadom na skutočnosť, že päť z piatich kapitol je už otvorených. „Je to pre nás určite dôležitý impulz a pokračujeme v ďalšej práci,“ uzavrela Joksimovićová. * Na Sáva promenáde v Belehrade sa v rámci tretieho festivalu Good Food and Wine konalo podujatie Dni Vojvodiny. Festival v tomto roku prebiehal pod heslom Siđi do reke a zoskupil viac ako osemdesiat vystavovateľov z celého Srbska a regiónu, kompánie, remeselníkov, poľnohospodárske gazdovstvá a turistické organizácie.

Pokrajinský sekretariát pre hos-

podárstvo a turizmus podporil toto podujatie v organizácii Turistickej organizácie Vojvodiny a partnerov z Belehradu. Turistická organizácia Vojvodiny sa predstavila spoločne s viac ako desiatimi vystavovateľmi v priestore nazvanom Vojvodina korner, kde bola prezentovaná turistická ponuka lokálnych turistických organizácií z Vojvodiny, výrobcov vín, jedál a nápojov, ale aj ubytovacích a pohostinských objektov.

Podujatie Dni Vojvodiny otvoril pokrajinský tajomník pre hospodárstvo a turizmus Dr. Nenad Ivanišević, zdôrazňujúc, že ponuka na viac ako desiatich stánkoch zobrazuje Vojvodinu, a to je gastronomická ponuka, dobrí ľudia, výborný pocit a žiadosť navštíviť Vojvodinu ešte raz.

Na slávnostnom otvorení sa zúčastnila aj Dr. Nataša Pavlovićová, riaditeľka Turistickej organizácie Vojvodiny, a predstavitelia Ministerstva pre obchod, turizmus a telekomunikácie a Mesta Belehrad.

OBEC KOVAČICA

Uvoľnenie epidemiologických opatrení O. Glóziková-Jonášová

Š

táb pre mimoriadne situácie Obce Kovačica usporiadal telefonické zasadnutie, na záver ktorého vyznelo rozhodnutie o schválení návrhu na uvoľnenie epidemiologických opatrení na území Kovačickej obce.

Uvoľnenie sa týka dočasných výmen a pozastavenia jednotlivých ustanovení rozhodnutia o pracovných hodinách pod4

www.hl.rs

nikateľských objektov na území Obce Kovačica, a to týmto spôsobom: pohostinské objekty na území Obce Kovačica môžu pracovať v období 6.00 – 24.00 h počas pracovných dní, počas víkendu 6.00 – 1.00 h, pokým nekryté terasy a reštaurácie až do 2.00 h. Povolenie na hudbu na otvorenom priestore trvá iba do 1.00 h po polnoci.

Pracovný čas obchodov je od 6. do 21. hodiny, okrem benzínových čerpadiel a pekární,

Informačno-politický týždenník

ktorým je povolené pracovať nonstop.

Obecenstvo na športových udalostiach na otvorenom je povolené, ale iba s kapacitou do 50 %, kým v športových halách, teda v uzavretom priestore, iba do 30 %, samozrejme, za dodržiavania všetkých epidemiologických opatrení. Zoskupovanie ľudí v uzavretom a otvorenom priestore je 500 osôb (ponad 500 osôb iba s písomným súhlasom Krízového štábu).

Dozor nad rešpektovaním opatrení schválených týmto rozhodnutím konajú oddelenia pre inšpekčnú prácu, urbanizmus, stavebníctvo, komunálnu činnosť, ochranu životného prostredia, dopravu a energetiku, právnické a inšpekčné práce Obecnej správy Obce Kovačica, ako aj iné osoby v súlade s mimoriadnym splnomocnením, uvádza sa v oznámení Obce Kovačica.

• TÝŽDEŇ •

PREZIDENT VUČIĆ NA ÚSTREDNOM PODUJATÍ PRI PRÍLEŽITOSTI OSLAVY DŇA POLÍCIE

Ďakujem vám za vykonanie najťažšej práce!

Pripravil: Miroslav Benka

P

ručíte, že môžu byť v bezpečí. Vy ste tí, od ktorých závisí boj proti zločinu a korupcii. Žiadam od vás,

aby ste v tomto boji boli ešte dôslednejší a žiadna stranícka karta a pozícia vám nesmú brániť v

dúci rok: „Dôležité je, aby príslušníci polície mali život a plat hodný človeka, a preto urobíme

presadzovaní zákona,“ uviedol prezident Vučić na slávnosti pred Palácom Srbska, kde sa zúčastnilo 1 337 členov ministerstva.

Okrem iného povedal, že pre príslušníkov polície budú nové byty a zvýšenie platov tak v tomto roku, ako i na bu-

všetko pre to, aby sme pokračovali v investovaní. Som presvedčený, že budete investovať ešte viac úsilia a energie, že budete mať ešte viac sily na riešenie trestnej činnosti, korupcie a všetkých, ktorí ohrozujú našu krajinu,“ ozrejmil prezident a vyjadril vďačnosť všetkým príslušníkom polície, ktorí keď to bolo najťažšie bránili krajinu a boli so svojimi ľuďmi. „Som hrdý na vás, na rozdiel od tých, ktorí sa od vás odvrátili alebo sa od vás vzdialili. Štát sa postará o to, aby sa vám lepšie žilo, za čo sa vy odvďačíte obetavou prácou. Máme iba jednu vlasť, nemáme rezervnú,“ vyzdvihol prezident Vučić.

Zdroj a foto: z archívu kabinetu prezidenta RS

rezident Aleksandar Vučić sa zúčastnil ústrednej oslavy Dňa Ministerstva vnútra RS a Dňa polície a vo svojom prejave vyzval príslušníkov polície, aby svoju prácu vykonávali s nasadením, úsilím a elánom rovnako ochraňujúc práva všetkých národov v Srbsku. „Je pre mňa veľkou cťou, že tu dnes môžem hovoriť. Som na vás hrdý a veľmi vám ďakujem za vašu odvahu a za všetko, čo robíte pre naše Srbsko!

Ste tí, ktorí strážia a chránia štát, a nie je nič ťažšie ako to. Ďakujem veľmi pekne za vykonanie najťažšej práce. Udržiavate poriadok, pokoj a všetkým Prezident Aleksandar Vučić na ústrednej oslave Dňa Ministerstva vnútra RS a Dňa polície

Prezident Vučić na slávnosti pred Palácom Srbska • TÝŽDEŇ •

26 /4965/ 26. 6. 2021

5

Týždeň PRÍHOVOR PREZIDENTA VUČIĆA

Je na nás, aby sme sa nikdy nevzdali pravdy, aj napriek nespravodlivosti Miroslava Ožvátová

V

utorok 22. júna na Národnom zhromaždení Republiky Srbska prezident Aleksandar Vučić informoval občanov a poslancov o rokovaniach v Bruseli a perspektívach akcií Srbska pre Kosovo a Metóchiu. „Budúcnosť štátu závisí od toho, ako naša generácia vyrieši otázku Kosova a Metóchie. Dôležité je udržiavať bezpečnosť a ochranu obyvateľov Kosova a Metóchie. Je množstvo problémov, ale naše správanie musí byť zodpovednejšie, vážnejšie a musíme ľuďom hovoriť pravdu a nie rozprávky. Musíme to robiť vážne a zodpovedne a ešte viac podporovať našich ľudí, hrdinov, ktorí strážia naše ohniská a udržiavajú srbské mená a priezviská na Kosove a Metóchii. Nikto nám to ne-

Srbsko je otvorené na dialóg

môže zakázať. Srbsko je tu, aby navrhlo racionálny a pragmatický prístup k riešeniu všetkých problémov a aby bolo pripravené a otvorené na dialóg. Sme samostatný, nezávislý štát. Štát,

ktorý má právo na svoje interesy, na svoje teritórium, na život, a toho práva sa nechceme vzdať. Chceme, aby všetci ľudia žili v mieri a bezpečí.

Náš návrh sú rozhovory a úsilie

o dosiahnutie kompromisného riešenia. Nech žije náš národ na Kosove a Metóchii!“ uviedol prezident.

Zdroj a foto: FB buducnostsrbijeavucic

NOVÝ SAD

Zasadala Komisia pre štipendiá M. Ožvátová

V

priestoroch Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny 2. júna zasadala Komisia pre štipendiá, ktorá analyzovala 66 prihlášok na štipendium vlády Slovenskej republiky na akademický rok 2021/2022.

Komisia pracovala v zložení: Tatiana Brtková, Vieroslava Struhárová, Janko Havran a Libuša Simendićová. Za prítomnosti predstaviteľky Veľvyslanectva Slovenskej re-

6

www.hl.rs

publiky v Belehrade Barbory Galovičovej, predsedu Matice slovenskej v Srbsku Branislava Kulíka a predsedníčky NRSNM Libušky Lakatošovej boli podpísané odporúčania na štipendium vlády Slovenskej republiky. Odporúčanie na štipendium na akademický rok 2021/2022 na základné štúdium získalo 20 kandidátov a 30 náhradníkov a na doktorandské štúdium 2 kandidáti a jedna náhradníčka. Žiadosti o poskytnutie vládneho štipendia sa predkladali

Informačno-politický týždenník

elektronicky na portáli, kde bol dostupný aj manuál pre uchádzačov o štipendium vlády SR s aktuálnymi informáciami. Uchádzači o poskytnutie vládneho štipendia mohli svoje prihlášky odoslať v elektronickej podobe od 26. marca a posledný termín elektronickej registrácie a odoslania prihlášky s kompletnými materiálmi bol 30. máj.

Ako to býva každý rok, bolo aj zamietnutých žiadostí. S cieľom, aby zoznam odmietnutých žiadosti bol kratší, z Ná-

rodnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny touto cestou apelovali, aby všetci záujemcovia do budúcna dávali pozor na časovú lehotu, pokyny na prihlášku, ako aj na úplnosť dokumentácie. V tomto prípade bolo potrebné všetky doklady najprv uložiť na portáli a načas ich odovzdať, čiže stlačiť adekvátne políčko. Žiadosti uchádzačov, ktoré nespĺňali stanovené kritériá, neboli posudzované výberovou komisiou.

• TÝŽDEŇ •

DO ROKU 2023 NOVÝ VETERNÝ PARK V OBCI KOVAČICA

V Deň vetra symbolicky odovzdané povolenie na výstavbu Veterného parku Pupin Olinka Glóziková-Jonášová

V

utorok 15. júna, práve na Svetový deň vetra, kompánia Enlight K2 Wind dostala stavebné povolenie na výstavbu Veterného parku Pupin v Obci Kovačica v rámci už jestvujúceho komplexu Veterného parku Kovačica.

Pozreli si aj tzv. kontrolnú izbu

Na úvod si pozreli videoprezentáciu o výstavbe nového Veterného parku Pupin: (zľava) Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica, Miloš Colić, riaditeľ kompánie New Energy Solutions, a Ognjen Bjelić, pokrajinský tajomník pre energetiku, stavebníctvo a dopravu

Tentoraz bude veterný park vystavaný neďaleko dedinky Idvor. Idvor je rodným mestom srbského vedca Mihajla Idvorského Pupina, a preto sa nový veterný park pomenuje práve podľa jeho meno.

V mene Pokrajinského sekretariátu pre energetiku, stavebníctvo a dopravu pokrajinský tajomník Ognjen Bjelić odovzdal stavebné povolenie Milošovi Colićovi, riaditeľovi New Energy Solutions, ktorá riadi Veterný park Kovačica. Na • TÝŽDEŇ •

slávnostnom odovzdávaní stavebného povolenia sa zúčastnil aj Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica.

Na úvod si menovaní pozreli krátku videoprezentáciu o Veternom parku Kovačica, ale aj o Veternom parku Pupin, ktorého výstavba by mala štartovať už začiatkom budúceho roka.

Podľa stavebného povolenia v rámci nového elektroenergetického objektu plánovaná je výstavba 16 veterných generátorov najmodernejšej technológie celkovej sily 95,5 megawattu. Výstavba Veterného parku Pupin by podľa plánu mala byť ukončená v druhej polovici roku 2023.

Pokrajinský tajomník pre energetiku, stavebníctvo a dopravu Ognjen Bjelić vo svojom príhovore zdôraznil, že za uplynulých 5 rokov na území AP Vojvodiny je investovaných 700 miliónov eur na výstavbu siedmich veterných parkov sily 398 megawattov. Podotkol tiež: „Pokrajinský sekretariát pre energetiku podporuje domácich a zahraničných investorov, ktorí prejavili záujem o vkladanie

do veterných parkov.

Schválenie nového Zákona o obnoviteľných zdrojoch energie je jasným signálom, že sú investori v oblasti obnoviteľných zdrojov energie vítaní, a poukazuje na smer, ktorým sa uberá energetická politika Srbska.“ Okrem iného Bjelić prízvukoval, že bude príslušný sekretariát aj naďalej, v rámci zákonných predpisov a lehôt, vychádzať v ústrety investorom, ktorí prejavili záujem rozvíjať projekty, akým je napríklad

v stanovenej lehote. Okrem iného vyzdvihol: „Pozeráme sa do budúcnosti zeleného Srbska a malými krokmi začíname spĺňať predpoklady odborníkov, že sa do roku 2040 až 40 percent celkovej energie bude vyrábať prostredníctvom obnoviteľných zdrojov energie. My v tom vidíme svoje miesto. Budeme sa snažiť prispieť k tomu zo súkromného sektora a budeme sa aktívne podieľať na dosiahnutí cieľa – zeleného Srbska,“ podotkol.

Na záver si obzreli Veterný park Kovačica.

Veterný park Kovačica, sily 104,5 megawattu, je druhým

Navštívili Veterný park Kovačica

tento v Kovačici.

Miloš Colić, riaditeľ kompánie New Energy Solutions, ktorá riadi Veterný park Kovačica, povedal, že је spolupráca s rezortným pokrajinským sekretariátom výborná, takže sú všetky povolenia na výstavbu úspešne vybavené, pritom aj

podľa veľkosti v našej krajine a pozostáva z 38 turbín značky General Electric, vyrába elektrickú energiu pre 68-tisíc domácností a prispieva k zníženiu oxidu uhličitého o 250-tisíc ton ročne. Na výstavbu tohto veterného parku sa minulo 189 miliónov eur.

26 /4965/ 26. 6. 2021

7

Týždeň KOVAČICA

Dom zdravia Kovačica má nový ultrazvuk Olinka Glóziková-Jonášová

P

okrajinský sekretariát pre zdravotníctvo v čele s prof. Dr. Zoranom Gojkovićom, podpredsedom pokrajinskej vlády a pokrajinským tajomníkom pre zdravotníctvo, daroval Domu zdravia v Kovačici nový ultrazvuk približnej hodnoty 5 miliónov dinárov, informoval Predrag Vinković, riaditeľ DZ v Kovačici. „Je to iba pokračovanie dobrej viacročnej spolupráce medzi Domom zdravia v Kovačici, Pokrajinským sekretariátom pre zdravotníctvo a Republikovým fondom pre zdravotné poistenie,“ podotkol.

Súčasne vybavený ultrazvuk

je umiestnený na Oddelení rádiológie a už je k dispozícii pacientom, teda vyšetrenia pacientov sa na ňom už konajú.

To, čo tento ultrazvuk má, v porovnaní s predošlým, je kardiologická sonda. Zadovažovanie jednotlivých zdravotníckych

aparátov či pomôcok, akým je napríklad aj tento ultrazvuk, vedenie kovačického DZ považuje za veľmi dôležité, lebo tým sa prispieva k zlepšeniu služieb, ale aj k rýchlejšej diagnostike jednotlivých ochorení.

Podľa slov riaditeľa tento druh ultrazvuku okrem DZ Kovačica majú zatiaľ Klinické stredisko v Belehrade a Všeobecná nemocnica v Pančeve, Oddelenie rádiológie. „Mimoriadna vďaka za dobrú, dlhoročnú a najmä úspešnú spoluprácu patrí aj Dragovi Terzićovi, riaditeľovi Republikového fondu pre zdravotné poistenie, filiálky v Pančeve,“ uzavrel Vinković.

Dom zdravia Kovačica má nový ultrazvuk

K SVETOVÉMU DŇU HUDBY

Koncert na námestí Kovačice O. Glóziková-Jonášová

K

ovačickí a padinskí žiaci si v nedeľu 20. júna takmer trojhodinovým koncertom pripomenuli Svetový deň hudby. Kovačickým námestím sa niesli tóny z hudobných nástrojov mladých, nádejných hudobníkov v spoločnej organizácii Domu kultúry 3. októbra a ZŠ Mladých pokolení v Kovačici.

V rámci koncertu vystúpili žiaci hudobných škôl Josifa Marinkovića v Zreňanine a Jovana Banđura v Pančeve, žiaci – hudobníci, ktorých pripravovali Pavel Tomáš ml., Pavel Tomáš st. z Kovačice a Mariana Marčeková z Padiny.

Prítomní sa mohli kochať v kráse rezkých tancov členov Folklórneho súboru pôsobiaceho pri Dome kultúry pod Žiacky orchester

Dievčenská spevácka skupina

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vedením Željka Sucháneka, v speve dievčenskej speváckej skupiny pod vedením Pavla Tomáša ml., ako aj v prednese žiackeho orchestra pod vedením Pavla Tomáša st. Repertoár nedeľného koncertu bol bohatý: od klasickej, ľudovej či populárnej hudby po rockovú.

Idea oslavovať Svetový deň hudby sa zrodila vo Francúzsku, má za cieľ propagáciu hudob-

ného umenia, ako aj umožniť amatérom predstaviť svoje umenie verejnosti a poukázať na rôznorodosť štýlov. Sviatok hudby si pripomíname 21. júna.

Niektoré krajiny ho oslavujú až niekoľko dní. V Kovačici si tento sviatok po prvýkrát pripomenuli pred dvomi rokmi. Organizátori dúfajú, že sa stane tradičným.

Foto: z archívu ZŠ Mladých pokolení • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti ZHROMAŽDENIE AP VOJVODINY

Schválili opravný rozpočet na rok 2021 Danuška Berediová-Banovićová

N

a ôsmom zasadnutí Zhromaždenia AP Vojvodiny, ktoré sa uskutočnilo vo štvrtok 17. júna, pokrajinskí poslanci schválili revíziu rozpočtu na rok 2021. V pokrajinskom rozpočte bude o 2,3 miliardy dinárov viac, čiže úhrnne 77,5 miliardy dinárov.

Najväčšia časť prostriedkov z uvedených 2,3 miliardy dinárov bude využitá na kapitálové vklady, vlastne ukončenie objektu

Kamenica 3 s PET strediskom, potom na ukončenie lokálnej cesty s regionálnym významom

Stapar – Sivac, ako aj na upravenie starého jadra Sriemskych Karloviec. Menšia časť vo výške 600 miliónov dinárov bude usmernená do rozpočtovej rezervy.

Poslanci schválili aj rozhodnutie o plnení rozpočtu za rok 2020, o ktorom predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović povedal, že bolo kvalitné, na V pokrajinskom rozpočte bude o 2,3 základe toho, že už tri miliardy dinárov viac, čiže úhrnne 77,5 roky zaradom správa miliardy dinárov Štátnej revíznej inšti-

túcie bola pozitívna.

V pokračovaní zasadnutia bolo prijaté rozhodnutie zhromaždenia o priestorovom rozvrhu verejných stredných škôl na území AP Vojvodiny.

Poslanci zvažovali a schválili správu o práci a finančnom obchode Fondu pre utečencov, vysídlené osoby a spoluprácu so Srbmi v regióne za rok 2020.

Na tomto zasadnutí boli zvážené a schválené aj správy o obchodovaní fondu Európske záležitosti Autonómnej pokrajiny Vojvodiny za roky 2019 a 2020.

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

V cudzom oku vidia smietku a vo svojom brvno nepostrehnú Anna Horvátová

S

ám začiatok zasadnutia Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec v piatok 18. júna v popoludňajších hodinách nasvedčoval mierny priebeh. Aspoň sa tak zdalo po druhý bod, pokým sa na rokovací program nedostali financie či prvý opravný rozpočet na rok 2021. Predtým niekoľko dní bol rokovací program 11. zasadnutia ZO Báčsky Petrovec rozšírený o dva body, ktoré sa dodali pri konci; počet bodov bol úhrnne 13.

Po schválení zápisnice z minulého zasadnutia 25 prítomných výborníkov pristúpilo k pracovnému rokovaniu, začnúc s prvým bodom posúdenia návrhu a vynesenia uznesenia o konsolidovanom účtovnom závere rozpočtu Obce Báčsky Petrovec za rok 2020. Druhý bod – posúdenie návrhu a vynesenie uznesenia o prvom opravnom rozpočte na bežný rok vyvolal búrlivú rozpravu, pričom opozičný výborník nevyberal slová, ktorými • ĽUDIA A UDALOSTI •

poukáže na nesprávnosť konania vládnucej väčšiny. Na konto jeho rozjímania na nepravidelnosti v pôsobení obecného vedenia spred niekoľko rokov dozadu poukázal zástupca predsedníčky obce Srđan Simić, tiež výborníčka Dragica Pejkovićová, čo už vôbec nezodpovedalo opozícii. Ale na bezprávne zrážanie samozdanenia predsa nemožno neodreagovať, i keď to akoby nebola pravda, lebo opozícia v cudzom oku vidí smietku a vo vlastnom ani brvno.

Dokonca ak sa nič nedeje, nie je dobre, v opačnom, ak sa niečo podniká, zdá sa, že je ešte horšie, lebo aj výstavba klziska narazila na nepochopenie a hundranie opozičníkov.

Po niekoľkominútovej prestávke body schvaľovali rýchlo, a to: posúdenie návrhu a vynesenie rozhodnutia o kúpe osobitných častí budovy na katastrálnej parcele 569/4, k. o. Kulpín, posúdenie návrhu a vynesenie rozhodnutia o odvolaní člena komisie pre uskutočnenie súbehu na voľbu riaditeľov verejných podni-

kov, ktorých zakladateľom je obec, posúdenie návrhu a vynesenie rozhodnutia o vymenovaní člena komisie pre uskutočnenie súbehu na Na Zhromaždení obce B. Petrovec sa hlasovalo voľbu riadite- väčšinou za schválenie bodov ľov verejných ktorým bola utvorená komisia podnikov, ktorých zakladatepre vedenie postupu a vyneľom je obec. Piaty bod priniesol senie rozhodnutí na žiadosti posúdenie návrhu a vynesenie o vrátenie pozemkov. Posúdenie rozhodnutia o odvolaní člena správy o práci predsedníčky obce Správnej rady Turistickej organia obecnej správy predchádzali zácie a následne aj vymenovanie posledným bodom posúdenia nového člena. V ďalších bodoch návrhu a vynesenia rozhodnusa odvolávali, a potom vymenútia o odvolaní člena školského vali členovia školských výbovýboru a voľby nového člena rov Gymnázia Jána Kollára so ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina žiackym domovom a Základnej v Hložanoch, ako i posúdenie školy Jána Čajaka v B. Petrovci. návrhu a vynesenie rozhodnutia Ôsmy bod bol venovaný posúo odvolaní úr. riaditeľa Turisticdeniu návrhu a vyneseniu záveru kej organizácie Nebojšu Maruo návrhu na zmenu rozhodnutia šića a jeho opätovnej voľbe na Ministerstva poľnohospodárstva, funkciu riaditeľa. lesníctva a vodohospodárstva, 26 /4965/ 26. 6. 2021

9

Ľudia a udalosti ZASADALO ZHROMAŽDENIE MESTA NOVÝ SAD

Pokračuje sa v rozvoji mesta: Nový Sad dostane štvrtý most Danuška Berediová-Banovićová

H

lavným bodom 16. zasadnutia Zhromaždenia Mesta Nový Sad bola výstavba štvrtého mosta v Novom Sade. Návrh plánu generálnej regulácie mosta v predĺžení Bulvára Európy podporili všetci výborníci okrem výborníkov DSS, ktorí boli zdržaní. Zasadnutie sa uskutočnilo v piatok 18. júna vo veľkej sále Zhromaždenia AP Vojvodiny.

Milan Đurić, zástupca primátora Mesta Nový Sad, pred zasadnutím médiám povedal, že sa na rokovacom programe piatkového zasadnutia nachádzajú niektoré body, ktoré sú významné pre ďalší rozvoj Nového Sadu.

Ako jeden z najdôležitejších strategických bodov pre mesto uviedol prijatie plánovacieho dokumentu, ktorý umožní výstavbu mosta v predĺžení Bulvára Európy s prístupovými cestami, vlastne realizáciu projektu, ktorý je uznaný ako projekt s nacionálnym významom. Vyhlásil tiež, že je poloha nového mosta v súlade s platným priestorovým plánom, ako aj so všetkými doterajšími generálnymi urbanistickými plánmi ešte od roku 1951, keď idea o výstavbe tohto mosta

aj vznikla. „Most bude vystavaný v predĺžení Bulvára Európy, cez Rybársky ostrov, smerom k sriemskej strane, čiže Sriemskej Kamenici.

Spojí Nový Sad so sriemskou stranou, ako aj s medzinárodnou cestou E-75 a budúcim Fruškohorským Návrh plánu generálnej regulácie mosta v predĺžení Bulvára Európy bol schválený koridorom. Na väčšinou hlasov tomto projekte ho programu bolo aj nadobúda- a to je Botanická záhrada, ktorá sa aktívne a zrýchlene pracuje nie nehnuteľností vo verejnom sa bude nachádzať v predmestí s čínskymi partnermi. Generálny vlastníctve Srbska výstavbou Petrovaradínskej pevnosti. Đurić projekt je už ukončený a Repub- verejného objektu so zvláštnym vyhlásil, že sa bude rozprestierať liková revízna komisia vyjadrila významom pre Mesto Nový Sad, na rozlohe 4,2 hektára. pozitívnu mienku. Celková dĺžka mosta, spolu s nájazdovými rampami, bude 2,4 km a priečny profil mosta budú tvoriť dve vozovky s dvomi jazdnými pruhmi, obojstrannými pruhmi pre chodcov a cyklopruhmi,“ vysvetlil Đurić.

Ako druhý významný bod Đurić uviedol rozhodnutie, ktorým sa predáva viac ako 126-tisíc m2 v pracovnej zóne Sever 4 pre potreby realizácie investície japonského giganta Nidec.

Dôležitým bodom rokovacie-

Milan Đurić, zástupca primátora Mesta Nový Sad

10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

NOVÁ RADA MS KYSÁČ. Po voľbách do Miestneho spoločenstva Kysáč nasledovalo založenie Rady Miestneho spoločenstva.

Utvorená je nová Rada MS Kysáč. Za predsedu je zvolený Ján Vozár a za podpredsedu Dejan Predojević. Spolu s ostatnými členmi v štvorročnom mandáte budú pokračovať s programom, ktorý by mal zrýchliť rozvoj Kysáča. Pre celú dedinu sú naplánované nové projekty. Na prvom mieste je výstavba kanalizačnej siete a urbanistická koncepcia priestorového usporiadania. mo Foto: z archívu MS Kysáč • ĽUDIA A UDALOSTI •

ÔSME ZASADNUTIE KOVAČICKÉHO PARLAMENTU

Všetky body jednohlasne schválili Olinka Glóziková-Jonášová

V

utorok 15. júna vo veľkej zasadačke obecnej správy v Kovačici sa uskutočnilo ôsme zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica za prítomnosti 21 výborníkov, pokým 8 výborníkov sa zasadnutia nezúčastnilo. Zasadnutie viedol Stelian Balan, zástupca predsedu ZO Kovačica. Pred výborníkmi boli štyri rokovacie body a všetky boli jednohlasne schválené.

Pri prvom bode bolo schválené rozhodnutie o závereč-

nom účte rozpočtu Obce Kovačica za rok 2020, o ktorom sa zmienila Alžbeta Marková, vedúca Oddelenia pre financie, rozpočet a lokálnu daňovú administratívu.

V druhom bode schválili návrh rozhodnutia o založení Komisie pre komasáciu v katastrálnej obci Debeljača.

Tretí bod sa týkal schválenia návrhu rozhodnutia o vymenovaní členov Rady pre kultúru, vzdelávanie, mládež, šport a spoločenské činnosti.

V poslednom, štvrtom bode schválili správu o uskladnení

plánovaných a realizovaných aktivít z programu práce (za obdobie od 1.

1. 2021 do 31.

3. 2021) verejných podnikov a iných organizácií, na ktoré sa vzťahuje Zákon o verejných podnikoch a ktorých zakladateľom je O záverečnom účte rozpočtu Obce Kovačica za ZO Kovačica. rok 2020 hovorila Alžbeta Marková, vedúca Oddelenia pre financie, rozpočet a lokálnu daňovú administratívu

ZO ZHROMAŽDENIA VYNIKAJÚCE ŽENY NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN

Zviditeľniť a posilniť ich Danuška Berediová-Banovićová

A

by upútal pozornosť na umelecké, intelektuálne, vedecké, prekladateľské, osvetové a pedagogické aktivity žien, pokrajinský ombudsman vo štvrtok 17. júna usporiadal zhromaždenie pod názvom Vynikajúce ženy národnostných menšín.

Prítomných privítali zástupcovia pokrajinského ombudsmana pre rodovú rovnosť Snežana Kneževićová a pre ochranu národnostných menšín János Orosz. Kneževićová povedala, že tento a podobné zhromaždenia majú za cieľ zviditeľniť ženy a posilniť ich na ceste rodovej rovnosti a prekonávania stereotypov.

Zdôraznila tiež, že ženy v našej spoločnosti ešte stále idú ťažšou cestou k úspechu, že je cesta k úspechu žien zo spoločenstiev národnostných menšín namáhavejšia a že je preto potrebné ich úspech zvlášť zvýrazniť. Orosz povedal, že • ĽUDIA A UDALOSTI •

cieľom pokrajinského ombudsmana je to, aby pripomenul a upútal pozornosť na niektoré ženy z týchto priestorov, ktoré zanechali svoje stopy, ktorých dielo prispelo k propagovaniu kultúry, zachovaniu identity, afirmácii a rozpoznávaniu jedného spoločenstva, a zároveň predstavuje aj integratívny faktor a je dobrým príkladom a podnetom iným ženám, aby kráčali tou cestou.

Na tomto zhromaždení bolo predstavených sedem žien zo šiestich národnostných menšín.

O práci literátky Marije Đorđevićovej-Malagurskej a diele sochárky Any Bešlićovej hovorila Dr. Suzana Kujundžićová-Ostojićová, predsedníčka Národnostnej rady bunevskej národnostnej menšiny. Edvina Erdediová z Národnostnej rady maďarskej národnostnej menšiny predstavila život a prácu herečky Ibi Romhányi. Slađana Teodorovićová z Národnostnej rady rómskej národnostnej menšiny predstavila prácu profesorky Dr. Marije Aleksandro-

Predstavili sedem žien zo šiestich národnostných menšín

vićovej. O Irene Kolesarovej, rusínskej divadelnej a filmovej herečke, hovorila Irina Hardi Kovačevićová.

V mene Národnostnej rady rumunskej národnostnej menšiny Dr. Tatjana Petrika predstavila dielo Dr. Rodiky Petku, špecialistky medicíny.

Profesorka na Filozofickej fakulte Anna Makišová hovorila o práci vynikajúcej slovenskej lingvistky, prekladateľky, esejistky a pedagogičky prof. Dr. Márie Profesorka Anna Makišová hovorila Myjavcovej. o práci prof. Dr. Márie Myjavcovej 26 /4965/ 26. 6. 2021

11

Ľudia a udalosti NEZABÚDAJÚ NA SVOJE TRADÍCIE

Báčskopalanskí Slováci váľali máj Danica Vŕbová

T

radície, obyčaje a jazyk sú niečo, čo rozlišuje všetky národy. Na svoj pôvod a na tie slovenské tradície našťastie nezabúdajú ani Slováci z Báčskej

Momentka váľania mája

Palanky zoskupení pri tamojšom Miestnom odbore Matice slovenskej.

Táto hŕstka ľudí v čele s predsedníčkou Drahoslavou Čiefovou usilovne chráni pred zánikom slovenskú identitu v tomto mestskom prostredí, a tak sa pútavými podujatiami a programami snaží prilákať Slovákov, ktorí sú roztrúsení po celom meste.

Jedno z takých podujatí prebiehalo práve v nedeľu 20. júna, keď sa v Slovenskom dome v Báčskej Palanke rozozvučal spev a tanec. Bolo to pri príležitosti váľania mája, zvyku, ktorý v Palanke úspešne zachovávajú a uskutočňujú.

Samotná udalosť bola otvorená spevom a tancom hostí z Pivnice, a to Folklórneho súboru V pivnickom poli Slovenského kultúrno-ume-

Pivnickí folkloristi s organizátorkou podujatia Drahoslavou Čiefovou

leckého spolku Pivnica. Pre stále platné opatrenia vystúpili iba štyri páry tohto spolku, predvádzajúc choreografiu autora Janka Merníka Mám ja koňa Faku, s harmonikovým sprievodom Vladka Valentíka-Gonza. Tanečníci vystúpili na oduševnenie obecenstva, ktoré sa k nim postupne pridávalo pri ľubovoľnom tanci. Také roztancované ovzdušie pretrvávalo,

až kým nenastala chvíľa váľania májového dreva. Vtedy zábava svoje pokračovanie dostala v sieni Slovenského domu, keď sa prítomným hosťom prihovorila predsedníčka MOMS Báčska Palanka Drahoslava Čiefová primeranými slovami. Nasledovala chutná večera a tanečná veselica pri skupine Kardio band.

Foto: Josip Švec

DOBROVOĽNÝ HASIČSKÝ SPOLOK KYSÁČ

Prípravy na žatvu Miroslava Ožvátová

Č

oskoro žatva bude v plnom prúde. Počas obdobia žatevných prác a uskladňovania úrody hasiči vždy upozorňujú na zvýšené riziko požiarov. V sobotu 19. júna kysáčski hasiči mali aktivity počas celého dňa, o ktorých informoval veliteľ Dobrovoľného hasičského spolku Kysáč Michal-

Obdobie pohotovosti je tu

12

www.hl.rs

-Milan Urban: „Letné mesiace a obdobie žatvy je obdobie našej pohotovosti. Keďže počas žatvy hrozia požiare, mali sme prípravy pred žatvou. V sobotu ráno začala prehliadka hasičských prístrojov, traktorov, kombajnov a iných strojov, ktoré pôjdu do žatvy. Vykonali sme i servis hasiacich prístrojov. Tie akcie prebiehali ráno a pracovali dva tímy.

Popoludní sa dvadsiati príslušníci nášho spolku zúčastnili v pracovnej akcii upratovania Hasičského domu.

Informačno-politický týždenník

Kosili sme trávu, zbavili sme sa odpadu, chystali hasičské kamióny a iné prístroje, ktoré nám budú potrebné na toto obdobie žatvy, tiež sme sa dohovárali, aké zmeny budeme mať.“ Urban nám povedal, že v ich spolku mali aj návštevu. „Prišli k nám dvaja podporujúci členovia – Slavko Matić, kultúrny pracovník a frontman skupiny Zbogom Brus Li, a Milan Kozomara, riaditeľ Boxerského klubu Vojvodina Nový Sad. Veľmi nás potešilo, že máme takých podporujúcich členov, ktorí si vážia naše úsilie a rozpoznávajú humanitárne dielo.

So Slavkom Matićom sme urobili aj krátke reklamné video. Matić povolal všetkých, aby podporili hasičstvo a aby dali pozor, keď ide o vypaľovanie. Video

Slavko Matić a veliteľ DHS Michal-Milan Urban

bolo aj pozvaním na prehliadku dobrovoľných hasičských spolkov Srbska, ktorá sa uskutoční 27. júna na Námestí slobody v Novom Sade,“ uzavrel Michal-Milan.

Po pracovných aktivitách hasiči sa uvoľnili pri chutnom guláši.

Foto: z archívu Dobrovoľného hasičského spolku Kysáč • ĽUDIA A UDALOSTI •

Dvanásty ročník súťaže o cestnej premávkE

Čo vieš o doprave?

Olinka Glóziková-Jonášová

N

vačica, sa konala po dvanástykrát a vedomosti o pravidlách a základoch cestnej premávky si deti overili aj teoreticky, aj prakticky.

aši najmladší spoluobčania sú rovnoprávnymi účastníkmi v doprave.

To, nakoľko je dôležitá a nevyhnutná ich edukácia o bezpečnosti v doprave, si uvedomuje rezortné ministerstvo, ktoré do vychovávateľského programu zakomponovalo oblasť, ktorá sa venuje bezpečnosti v cestnej premávke.

Uvedomuje si to aj vedenie lokálnej samosprávy, resp. Rada pre bezpečnosť v doprave v čele s predsedom Stevanom Lazičkým a jeho zástupkyňou Marijanou Melišovou. Teoretická časť súťaže Predškoláci z územia Kovačickej obce si získané Teoretická časť, za účasti 4 vedomosti z tejto oblasti overili kandidátov, obsahovala otázv piatok 11. júna v súťaži Čo vieš ky, ale aj skladanie puzzle, o doprave?. doplňovačky, rozpoznávanie Spomenutá súťaž za účasti dopravných znakov a riešenie všetkých pobočiek PU Kolibri, križovatiek, kým v praktickej pôsobiacich na území Obce Ko- časti jeden predstaviteľ z každej

skupiny, súhrnne zo siedmich, vozil bicykel na polygóne s prekážkami a dopravnými znakmi, podľa ktorých mal ukázať, ako sa má správať v doprave.

Praktická časť súťaže

Ich výkon hodnotila komisia v zložení: Stevan Lazički, Snežana Milićová a Damir Jevremović. Na záver súťaže vyznelo, že deti dobre poznajú oblasť bezpečnej dopravy a najlepšie to dokázali škôlkari pobočky v Padine, ktorí obsadili prvé miesto.

Druhé miesto pripadlo škôlkarom z Kovačice a tretie škôlkarom z Idvora. Tí najlepší boli i odmenení. Škôlkari, ktorí obsadili prvé miesto, dostali prilby, druhí dostali kolenné a lakťové chrániče a tretí set svetiel na bicykel, kým Škôlkari PU Kolibri, pobočka v Padine, Druhé miesto obsadili škôlkari PU z Ko- fluorescenčné boli najlepší

• ĽUDIA A UDALOSTI •

vesty a diplomy za účasť dostali všetci účastníci súťaže, úhrnne 28 detí. „Rada pre bezpečnosť v doprave Obce Kovačica pri tejto príležitosti odovzdala aj primeraný darček v podobe polygónu s pravidlami cestnej premávky pre budúcich škôlkarov, ale aj žiakov základných škôl. Polygón je iba doplnok primeraným pomôckam, ktoré PU Kolibri už má a používa pri teoretickom a najmä praktickom výcviku škôlkarov.

Polygón zabezpečila Agentúra pre bezpečnosť v doprave Republiky Srbsko z prostriedkov získaných z pokút,“ povedala Nataša Kostićová, zástupkyňa riaditeľky PU Kolibri v Kovačici, a dodala: „Polygón je veľkých rozmerov, tak zatiaľ iba uvažujeme o jeho umiestnení. Pravdepodobne bude mať miesto pred budovou Obce Kovačica, teda na plató, aby bol k dispozícii všetkým deťom z obce,“ uzavrela Kostićová.

V predchádzajúcich rokoch, čiže pred pandémiou, sa konala rovnomenná súťaž aj pre žiakov základných škôl. Tá však už druhý rok vystala, ale podľa slov Snežany Milićovej, zamestnankyne Rady pre bezpečnosť v doprave Obce Kovačica a iniciátorky usporiadania tejto súťaže v Kovačickej obci, obecná súťaž pre žiakov základných škôl sa uskutoční pravdepodobne na jeseň. Ďalšie stupne súťaže, ktoré organizuje Auto-moto zväz Srbska, v tomto roku nebudú uskutočnené pre pandémiu.

Foto: z archívu PU Kolibri

vačice

26 /4965/ 26. 6. 2021

13

Ľudia a udalosti STRETNUTIE DETÍ Z NOVÉHO SADU A KULPÍNA

V očarujúcom ovzduší kulpínskeho múzea Katarína Gažová

M

uzeálny komplex v Kulpíne bol v sobotu 19. júna vhodným priestorom na kamarátenie detí z Nového Sadu a Kulpína. Hostia z Nového Sadu boli deti a ich vedúce zo združenia Kreativna radionica Maštalica. V Kulpíne ich privítali ratolesti z Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen s vedúcim Zoroslavom Zimom, ako aj členky Spolku kulpínskych žien. V parku pred miestnosťami kulpínskych spolkárok hostia z Nového Sadu pripravili páčivú minivýstavu pomenovanú Z Nového Sadu s láskou. V chládku stromov muzeálneho parku sedelo obecenstvo sledujúce spoločný program detí z Kulpína a Nového Sadu.

Program moderoval Zoran Mitić z Kulpína. Na úvod prečítal text o bohatých dejinách Kulpína a o živote samotnej dediny. Potom sa predstavili hostia z Nového Sadu zo združenia Maštalica. Sympatické deti recitovali verše Jovana Jovanovića-Zmaja, s ktorými, ako vysvetlili ich vedúce, vyrastali generácie novosadských ratolestí. Potom po recitáciách spoločne zatancovali a zaspievali detské pesničky. Z domácich sa recitáciou básne Stolček, prestri sa najprv predstavil tretiak Milan Majera. Sestry Anastasija a

Moderátor programu Zoran Mitić

Po slovensky recitovala Mia Majerová

Simona Regodićové z Nového Sadu zaspievali dve piesne: Crven cvete a Sudbo moja. Báseň O vtáčikovi chocholáčikovi zarecitovala piatačka Mia Majerová.

Text Boška Ivkova Reč na počet-

ku predniesol Zoran Mitić, žiak záverečného ôsmeho ročníka kulpínskej základnej školy. Na záver spoločného programu detí z Nového Sadu a Kulpína vystúpila detská folklórna

Veselý tanec Tancuj, tancuj... detí z KUS Zvolen

skupina KUS Zvolen, ktorá v slovenských ľudových krojoch zatancovala slovenský ľudový tanec Tancuj, tancuj... Po vystúpení sa k nim pripojili aj kamaráti z Nového Sadu, ktorí sa tiež chceli naučiť tento páčivý tanec.

Hostia z Nového Sadu a domáci hostitelia potom šli na obchôdzku Muzeálneho komplexu v Kulpíne. Nakoniec mali na nádvorí múzea spoločnú dielňu, počas ktorej skrášľovali medovníčky, ktoré im priniesli kamaráti z Nového Sadu. Ako darček každý účastník programu z Kulpína dostal od hostí skrášlené medovníkové srdce.

Ako nám povedali vedúce združenia Maštalica, do Kulpína prišli vďaka známosti a spolupráci s Jarmilou Dovičinovou. Tak sa v Kulpíne spoločne stretli deti slovenskej a srbskej národnosti, kamarátili sa, hrali spolu a učili sa uctievať nielen svoje zvyky a obyčaje, ale aj iné, čo je chvályhodné v dnešných časoch. Vtom im neprekážali ani jazykové rozdiely, ba naopak, našli si spoločný jazyk vďaka detskej úprimnosti a spontánnosti. Hosťom z Nového Sadu sa zvlášť páčili kulpínske ľudové kroje, ktoré im priblížili deti z KUS Zvolen, ako aj slovenské ľudové tance a spevy. S areálom kulpínskeho múzea boli tiež oduševnení.

Deti z Nového Sadu predniesli verše Jovana Jovano- Srbské piesne predniesli Anastasija Spoločne si zatancovali novosadské a kulpínske a Simona Regodićové z Nového Sadu deti vića-Zmaja

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

• ĽUDIA A UDALOSTI •

26 /4965/ 26. 6. 2021

15

Ľudia a udalosti Z MINULOSTI HAJDUŠICE (2)

Zakúpenie pustatiny Pirindža Pripravil: Vladimír Hudec

„K

eďže je poloha zakúpenej zeme nízka a ča­stým povodniam vystavená, boli obavy, že orať a siať budeme málokedy, ale aj žať a aj paša nejeden rok pod vodu sa dostane. K odstráneniu týchto mož­ných nehôd bolo nevyhnutne potrebné našu Pirindžu krížom-krážom skanalizovať s hlavnou priekopou tiahnucou sa od neuzinskej cesty až po Begu (M. Teré­ziin prieplav) a pod násypom, ktorý oddeľuje Pirindžu od Begy, primeraný žľab umiestiť. Toto sme uskutočnili r.

1891 s nákladom 1217 zlatých.

Neskoršie, keď v našom južno-východnom torontálskom kraji na všetky strany boli navŕtané artézske studne a len takouto vodou aj ľudia, aj statok, aj hyd svoj smäd hasili, a pritom sa dobre cítili – dali sme r. 1896 aj my na našej pustatine takúto studňu vyvŕtať a tam hneď aj cementový válov pripraviť, čo nás stálo, rátajúc do toho aj materiál a ručnú prácu, zl. 312,55.

Dielo nad očakávanie sa vydarilo: voda chladná a v celom okolí tá najchutnejšia a najzdravšia; prúd taký mocný, že by bol v stave aj menšie mlynské koleso hnať, a premenený na elektrické svetlo, všetky hajdušické ulice osvetliť.

Veľká to výhoda takáto studňa, a pre tunajší národ neoceniteľné dobrodenie, a kto ocení dľa zá­sluhy to pohodlie, ktoré ona poskytuje? Pastieri pri napájaní statku, tak ako to pri obyčajných studniach býva, ani najmenej sa nemusia potiť a namáhať.

Voda sama tečie do válova a statok, kedy sa mu za­chce, ide piť. Ľud pracujúci v poli ľahkým spôsobom tou najlepšou vodou sa zásobí. Cestovatelia bez všet­ kých ťažkostí sa občerstvia a aj kone napoja. Pre parné mlátidlá potrebná voda, ľahkým spôso16

www.hl.rs

bom sa opatrí a strojník nemusí tak často kotly od soľnej násady, ktorú obyčajná voda zapríčiní, čistiť. Boli roky, v ktorých pre suchotu a horúčavy takmer všetky kopané studne vyschli, nech v ten čas niet našej znamenitej

naša muka, naša pa­miatka!

Aby sme sa týmto obavám dľa možnosti vyhli a toľkoročnej práci korunu na hlavu položili, dňa 19. apríla k vybaveniu tejto vážnej a pálčivej záležitosti predsedníctvom zvolaný bol

To, že tu skôr bol pasienok, pripomína iba kus nespracovanej, čiže neprenajatej pôdy

art. studne na Pirindži, ľud by bol v poli žízeň trpel, statok na pustatinách bol by schudol a pre parné mlátidlá zďaleka by boli museli vodu dodávať.

Pri takej a toľkej vode, možno, že časom aj kú­pele, močidlá atď. na našej Pirindži zariadime.

V posledných rokoch tráva na našej pustatine tak zhustla a zbujnela, bez toho, aby bola siata bý­vala – že na jedno jutro bezpečne dve dojky mohli sme dať, a aj takto ešte veľká zásoba trávy ostarela a 5 – 6 jutár na seno mohlo byť skosených.

Aj to správcom konzorcia v hlave vŕtalo: ako budú naši potomkovia spoločný majetok spravovať, ako jedno­tlivci hospodáriť, či nebudú časom zas povodne alebo prisuché roky nastávať, či sa tuná osadený ľud nerozíde, a ešte aj vojenské tábory môžu sa v tunaj­šom kraji rozložiť. A potom čo? Rakúsko-uhorská banka svoje nedostane, dane atď. načas nebudú od­vádzané, naši potomkovia s exekútormi môžu mať do činenia. Pekný náš majetok môže ľahko prísť na bu­ bon, a potom tam naša radosť,

Informačno-politický týždenník

užší výbor. Dňa 19. apríla 1903 vydržiavaný užší výbor konzorcia Wilhelma Schifflera a spol. uzavrel, aby na deň 3. mája 1903 bolo zvolané valné zhromaždenie a týmto cieľom odobrenia a prijatia nasledujúci návrh bol predložený: a) banková požiadavka má byt do 1. októbra 1903 vyplatená; b) keď sa toto stane, hore uvedená požiadavka má byť etablovaná; c) dipl. merník pán Overmars má byť na účet konzorcia ho­ norárom jednej koruny z jutra,

vymeraním a parcelovaním Pirindže poverený: d) každý zo spo­lumajiteľov má dostať zo svojho podielu 3/4 ako oráčinu a 1/4 ako lúku (pasienok); e) pasienok má byť od ostatného komplexu oddelený, v kuse jednom a predbežne za 6 rokov ako paša upotrebený; f) aj táto čiastka reality má byť na parcele podelená a na pláne označená, s tým ale poznamenaním majiteľ patričnej parcely, poť. tohto zákonný dedič, za šesť rokov nemá právo túto rozorať, poť. pre seba požadovať; g) dôchodkom, ktorý sa za pašu docieli, má byť toto zapravené: manipulácia a bežné výdavky, daň, ob. trovy, regul. príspevok atď., v do­brom stave udržiavať studňu, kanalizačné jarky, žľab atď., a ak sa po zapravení tohto čo zvýši, to sa vynaloží na založenie rezervného fondu, poť. podelí ako dividenda: h) po namierení rak. uh. banky, zväzok konzorciálny má prestať; i) keďže aj po vyzdvihnutí konzorcia nebudú celkom odstránené všelijaké spoločné záležitosti. Utvorí sa akoby nové družstvo a na spravovanie tohto nového družstva s predsedom na čele má byť širší a užší výbor vyvolený. Širší má pozostávať z 15 a užší zo 7 výborníkov; j) pri voľbách a uzavretiach v čas val. zhromaždenia jedno jutro

Majiteľ jediného koňa v Hajdušici Mićo Kirić si občas zabehne na studňu po sviežu vodu • ĽUDIA A UDALOSTI •

zastupuje jeden hlas; k) z lona užšieho výboru má byť vyvolený: predseda, kníhvedúci, pokladník (možno v jednej osobe) a šafár

Emil Kolényi, evanjelický kňaz a kronikár života v Hajdušici

pre pusta­tinu; l) predseda zastupuje družstvo vnútri a verejne; m) kto s vyplácaním zaostane, toho nový podiel bude dávaný do árendy; n) odteraz nesmie sa na pustatinu voziť a tam držať alebo tlačiť: obilie, slama, pleva, kukurica atď.; o) svine len tak sa majú na pustatinu vyháňať, ak týmto zaujatá plocha jutra aspoň 24 korún čistého bude prinášať; p) toto uzavretie v prie-

behu 6 rokov len tak môže byť zmenené, ak majitelia 210 jutár to odhlasujú.

Dňa 3. mája 1903 vydržiavané valné zhro­maždenie hore uvedený návrh až do posledného punktu jednohlasne prijalo.

Predloženú zápisnicu, ako aj na toto sa vzťahujúcu zmluvu podpísalo a za členov širšieho výboru týchto spolumajiteľov vyvolilo: 1. Emil Kolényi, 2. Peter Schiffler, 3. Filip Weber, 4. Filip Schurr, 5.

Kristian Litzenberger, 6. Henrik Hoffmann, 7. Johann Hanzmann, 8. Ludwig Hetzel, 9. Adam Moháč, 10. Ján Molnár, 11. Peter Kurz, 12.

Jozef Kurz, 13. Martin Suda, 14.

Pavel Sirka a 15. Friedrich Sohl.

Vyššie pripomenutý merník, po dvojtýždňovom vymeriavaní, dňa 19. júna bol so svojou prácou hotový, pridajúc k dosavádnej oráčine ešte 95 jutár a 915 štvorcových siah a namerajúc pasienku 77 jutár a oddal k tomu správe krásne korektne vypracované plány.

77 jutár bude predbežne dosť pre našich asi 140 kusov kráv, ostatných 231 bude za krátky čas zmenených na role prvej triedy. Parcely vraj nerovné, od 1 do 31 jutár. Veľké to ale pre celú obec dobrodenie, že sme túto nemovitosť pred 19 rokmi

Pirindžianska studňa, ako ju Hajdušičania dodnes volajú, tečie nepretržite 125 rokov

zakúpili, a za tento čas s Božou pomocou jej hodnotu o 80-tisíc korún zdvihli!

Teraz v tomto ohľade len tú žiadosť v srdci prechovávam, aby do 1. októbra zmienená banka bola vyplatená, t. j. aby sa korún 14845.94 do mojich pokladn. rúk dostalo, a korunou bude ozdobené naše 19-ročné dejstvovanie.“ Nuž a pasienok menom Pirindža takto fungoval do konca druhej svetovej vojny. Po vojne bol zoštátnený, ale mnoho rokov aj naďalej slúžil na pasenie rožného dobytka. So začiatkom dávania do prenájmu štátnej pôdy veľké poľnohospodárske

podniky, predovšetkým niekdajší Agroživ, si dali za právo pasienok preorať a siať obilniny mimo licitácie. Nuž a neskoršie je používanie tejto pôdy vtesnané do legálnych rámcov a dnes sa ako štátna pôda na licitácii prenajíma poľnohospodárom. Bývalí majitelia sa v procese reštitúcie nikdy nedožadovali jej prinavrátenia. Iba studňa a betónový válov sú tam, kde boli aj v roku 1896. Studňa za uplynulých 125 rokov prestala tiecť iba raz, keď ju traktormi poškodili traktoristi spoločenského podniku Hajdušica.

V KOVAČICKEJ OBCI 25 NOSITEĽOV VUKOVHO DIPLOMU. V budove obecnej správy v Kovačici 15. júna sa uskutočnila slávnosť udeľovania odmien najúspešnejším žiakom základných škôl z Obce Kovačica a žiakom Gymnázia Mihajla Pupina. Prítomných na úvod privítal predseda Obce Kovačica Jaroslav Hrubík. Základné vzdelanie s výborným prospechom skončilo 22 žiakov, ktorí sú nositeľmi Vukovho diplomu, a spomedzi gymnazistov toto uznanie si zaslúžili traja žiaci. Žiakom generácie ZŠ Mladých pokolení v Kovačici je Mihailo Pešić a nositelia Vukovho diplomu sú: Duško Galát a Nađa Lakičinová. Nositeľkami Vukovho diplomu ZŠ maršala Tita v Padine sú: Anja Ušáková a Natália Sojaková, ktorá je aj žiačkou generácie. Žiačkou generácie medzi žiakmi tohtoročnej generácie maturantov Gymnázia Mihajla Pupina je Danijela Filipovićová, pokým nositeľmi Vukovho diplomu sú aj Jarmila Hriešiková a Marek Karkuš. ogj

• ĽUDIA A UDALOSTI •

26 /4965/ 26. 6. 2021

17

Ľudia a udalosti AKO VOĽAKEDY…

Sem-tam po Banáte Milan Nedeljkov

E

xkurzie, výlety, odborné návštevy, pracovné akcie a podobné aktivity voľakedy boli súčasťou vyučovacích programov. Dnes, v dobe „virtuálneho a digitálneho života“, všetko, čo voľakedy bolo prijateľné, pomaly bledne. Sčasti z dôvodu veľkej ponuky v segmente záujmov a upokojenia potrieb mladých a sčasti v dôsledku mnohých požiadaviek a byrokratických prekážok pri realizácii školských výletov. Napriek tomu niektoré školy aj dnes sa pokúšajú zaujať mladých a umožniť im podobné aktivity, aby tá mladá populácia vyšla z uzavretého víru digitálneho sveta.

Práve v tých dobrých úmysloch a vďaka energii triedne učiteľky piateho, šiesteho a siedmeho ročníka bieloblatskej Základnej školy Bratstva-jednoty – Adela Obšustová, Svetlana Todorová-Mitrićová a Mirjana Bokšanová, sa rozhodli, že svojich žiakov zavedú do malého

dobrodružstva. Cieľom bolo navštíviť pamiatky Kikindy a pri návrate odísť do nejakého zaujímavého, mladým žiaduceho miesta v Zreňanine. Odchod vďaka rodičom bol organizovaný v ranných hodinách z Bieleho Blata po zreňaninskú železničnú stanicu a nástup na banátsky koľajný skej školy vlakom sa vrátili do Zreňaninu na ešte jedno malé dobrodružstvo. Teraz to bolo filmové predstavenie a kratšia obchôdzka Aviv Parku. A potom už šli domov.

Toto je jeden z príkladov, že je aj dnes možné, samozrejme, s významnou podporou rodičov, realizovať aj tento typ mimovyučovacích aktivít, tak užitočných v mnohých segmentoch výchovno-vzdelávacej práce.

expres, ktorý ide viac pomaly ako rýchlo.

Vlak poriadny, deti zvedavé, a mnohým to bola aj prvá jazda týmto dopravným prostriedkom a je tu ozajstná udalosť. Po viac ako trojhodinovej jazde nasledoval príchod do Veľkej Kikindy a obchôdzka významných kultúrnych a archeologických lokalít. Šírka 18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ulíc, zelené stromoradia, Národné múzeum, mamutka Kika, paleontologické nálezisko staré viac ako 70-tisíc rokov, jedinečné v juhovýchodnej Európe, boli viac ako dobrý a rozmanitý obsah pre túto návštevu.

Aj ďalej zvedaví, plní dobrej energie, bieloblatskí žiaci a jedna trieda z aradáč• ĽUDIA A UDALOSTI •

PRED KONCOM ŠKOLSKÉHO ROKA

Detský jarmok

J

ánošícka Základná škola T. G. Masaryka už roky pestuje tradíciu učenia detí ručným prácam, najmä na hodinách výtvarnej kultúry, a okrem toho v jánošíckej škole sa robí dosť aj na podporovaní a rozvíjaní žiackeho podnikania.

Výnimočne teplé jarné po-

detské úsilie a kúpili si rôzne detské výrobky – najmä rôzne dekorácie, šperky, mydlá, rúška, rukavice...

Okrem detských výrobkov návštevníci si mohli kúpiť aj domáce produkty, ktoré na jarmok pripravili rodičia našich žiakov – domácu šťavu, rôzne koláče, „réteš“, slané a sladké

Posledný školský zvonec v tomto školskom roku žiaci oslávili púšťaním pestrofarebných balónov

Okrem detských výrobkov návštevníci si mohli kúpiť aj domáce produkty, ktoré na jarmok pripravili rodičia našich žiakov

poludnie v nedeľu 20. júna prilákalo veľký počet Jánošíčanov, aby prišli podporiť

rožky, všelijaké druhy lekváru, pukance a rôzne priesady pre každú záhradku.

Detský jarmok okrem početných rodičov podporil aj Ženský spolok Jánošíčanka a Miestny odbor Matice slovenskej v Jánošíku.

Nakoniec si žiaci na tomto jarmoku zarobili nadostač peňazí, aby si vyfinancovali jednodenný výlet do prírody alebo na niektoré z neďalekých kúpalísk (o destinácii rozhodne školský žiacky parlament).

O dva dni po Detskom jarmoku 22. júna bude aj koniec tohto búrlivého školského roku. Ako je to v Jánošíku už tradíciou, posledný školský zvonec v tomto školskom roku žiaci oslávia púšťaním pestrofarebných balónov... Žiaci základnej školy v Jánošíku Foto: Anna Srdićová

OSLAVY DŇA SELENČE Nedeľa 20. júna 15.00 – 20.00 – KŠR Ikra – súťaž športových rybárov (kanál DTD) Nedeľa 27. júna 9.30 – STK Selenča – stolnotenisový turnaj (športová hala) 10.00 – Rímskokatolícka cirkev – svätá omša venovaná Dňu Selenče (Kostol Najsvätejšej Trojice) 10.00 – ŠK Selenča – turnaj • ĽUDIA A UDALOSTI •

ku Dňu Selenče (priestory šachového klubu) Štvrtok 1. júla 17.00 – KUS Jána Kollára – detská dielňa (priestory spolku v Dome kultúry) Piatok 2. júla 14.00 – Spolok svätého Vojtecha MS Selenča – výtvarný tábor pre deti (kostolná záhradka, Ul. m. Tita 219) 18.00 – Etnomúzeum MOMS

Selenča – 20. výročie etnomúzea v Selenči (priestory etnomúzea v Dome kultúry) 20.00 – MS Selenča – Kultúrno-umelecký program ku Dňu Selenče (Dom kultúry) Sobota 3. júla DHS Selenča – oslavy 110. výročia spolku Nedeľa 4. júla 10.00 – Evanjelická a. v. cirkev – slávnostné služby Božie (evanjelický kostol)

17.00 – FK Kriváň – priateľský zápas venovaný Dňu Selenče (futbalové ihrisko) Nedeľa 11. júla 9.00 – Poľnohospodársky spolok Jarabica – súťaž v triafaní do hlinených terčov (strelnica) Do osláv sa zapojí aj Klub poľnohospodárov Selenča.

Tešíme sa na každého návštevníka, všetci sú v Selenči srdečne vítaní.

26 /4965/ 26. 6. 2021

19

DETSKÝ KÚTIK

Rozlúčka so školou

B

líži sa koniec školského roka. Pre žiakov ôsmakov to znamená aj rozlúčka so základnou školou. K tomu pre nich je toto obdobie zvlášť plné emócií. Lúčia sa so svojou doterajšou školou, spolužiakmi, učiteľmi a začína sa ďalšia časť na ich životnej ceste. Aj žiaci štvrtého ročníka končia prvú časť základného vzdelávania a lúčia sa so svojimi doterajšími učiteľmi.

Spomínajú si na všetky pekné chvíle, ktoré od prvého ročníka doteraz zažili spolu so spolužiakmi a učiteľmi, ktorí ich viedli až potiaľ, keď už budú žiakmi vyšších ročníkov a bude ich učiť viac učiteľov. Spomínajú si na pekné zážitky aj v škole, aj počas spoločných školských výletov a kamarátení. Prázdniny a letné voľno otvárajú svoju náruč pre všetkých vás, milí kamaráti.

a, Sára Chalupková, 4. o éh sk en m ZŠ Jána Amosa Ko v Kulpíne

Katuša

2, Boban Mitevski, 2. dine ZŠ maršala Tita v Pa

Tamara Kuľová, 2. 2, adine ZŠ maršala Tita v P

20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a, Nada Vukovićová, 3. elenči ZŠ Jána Kollára v S

, 4. a, Valentína Čapeľová enského v Kulpíne ZŠ Jána Amosa Kom

• DETSKÝ KÚTIK •

Rozlúčka so 4. ročníkom V okamihu uplynuli štyri roky. Rada si spomínam na prvý deň v škole a na prijatie prvákov. Rovnako ako ostatné deti, aj ja som bola nadšená a trochu vystrašená. Ale váš vrúcny úsmev a milý hlas ma privítali do novej rodiny.

Zoznámili ste ma so žiakmi a učebňou, v ktorej ma čakala pripravená lavica. Na stole stáli pestré zošity, knihy a nová taška. Osobitnú pozornosť prilákala farebná škatuľka s mojou fotografiou a fotografiami mojich budúcich priateľov, ktorá bola plná sladkostí. Na škatuľke bolo venovanie Vitaj v našej školskej rodine. Naše školské dni ubehli s vami veľmi rýchlo. Spoločne sme sa učili prvé písmená, čísla, čítali prvé vety, kreslili, spievali a oveľa viac. Na začiatku naše zošity boli zdobené kvietkami, smajlíkmi a od druhej triedy pätorkami.

Najdôležitejšie, čo ste nás naučili, je to, aby sme boli usilovní, veselí a dobrí priatelia... Pripravili ste nás na ďalšie vzdelávanie, tešili ste sa z každého nášho úspechu. Povzbudili ste nás, že všetko sa dá naučiť, ak sme dostatočne vytrvalí a usilovní.

Pomohli ste nám zaujímavým spôsobom zvládnuť ťažké lekcie, násobilku, rovnice a zlomky. Spoločné odchody do kina a do školy v prírode v Krupnji sú dobrodružstvá, ktoré si budem navždy pamätať. Blíži sa koniec našich úžasných a zábavných zážitkov. Všetky štyri roky ubehli rýchlo a pred odchodom do piatej triedy sa vám chcem poďakovať za všetky vedomosti, každé slovo, pozornosť a lásku, ktoré ste nám venovali. Čaká ma opäť nový začiatok, noví učitelia a nové predmety.

Milý učiteľ, budem si na vás spomínať s láskou a úctou. Želám si, aby ešte veľa detí vyrastalo s učiteľom, ako ste vy.

Filip Pixiades, 7. 1, ysáči ZŠ Ľudovíta Štúra v K

Aňa Beličková, 4. 1 ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši

pixabay.com

á, 3. a, Dajana Gašparovsk elenči ZŠ Jána Kollára v S

2, Natália Naďová, 2. e in ad ZŠ maršala Tita v P • DETSKÝ KÚTIK •

26 /4965/ 26. 6. 2021

21

Ľudia a udalosti UŽITOČNE A VESELO V SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

Ako správne prichystať spodničky Katarína Gažová

ve sukieň pre folklór majú bohaté skúsenosti,“ vysvetlila na začiatok ulpínske spolkárky za po- predsedníčka Zorňanová. moci kolegýň zo Spolku Na návšteve v Kulpíne v to žien Slovenka v Hložanoch popoludnie bolo viac hostiek v stredu 16. júna v miestnostiach z Hložian. Každá vyrozprávala Spolku kulpínskych žien v rámci svoje skúsenosti a poradila mlaMuzeálneho komplexu v Kulpíne dým Kulpínčankám, ako najlepšie usporiadali zaujímavú dielňu. pripraviť krásne naškrobené a na Medzi seba si pozvali a do dielne rúrky nažehlené spodničky. Prakzapojili i hostky – mladé mamy, ticky najviac tú prácu aj na tvári ktorých deti sú aktívne v KUS Zvo- miesta ukázali Anna Hruškárová len Kulpín. Medzi sebou privítali a Anna Lačoková, ktoré kroje niei hostku zo Spolku petrovských len vedia pripraviť na vystúp, ale žien Katarínu Arňašovú a predse- ich aj šijú. Za asistencie Zuzany du KUS Zvolen Zoroslava Zimu. Babiakovej z domáceho spolku Predtým, ako s dielňou začali, uvarili škrob a učili mladé mamy, všetkých prítomných privítala ako sa pripravuje, čo všetko sa predsedníčka Spolku kulpínskych pridáva a koľko treba pripraviť na žien Katarína Zorňanová. jednu šlingerku. Keď sa škrob vychladil, nasledovalo škrobenie nasucho, teda suché spodničky namáčali do pripravenej škrobovej vody.

Druhá časť dielne Predsedníčka Katarína Zorňanová víta hostky z Hložian a sa týkala domáce Kulpínčanky, ktoré sa v peknom počte zúčastnili správneho dielne prípravy šlingeriek že h l e n i a naškrobe„Náš spolok sa venuje vše- ných sukieň. Prakticky to Kulpínstrannej práci. Tentoraz sme sa čankám ukázala Anna Lačoková, rozhodli, a to vychádzajúc pre- ktorá šikovnými pohybmi žehlila dovšetkým zo skutočnosti, že v spodničku, a pritom vysvetľovala Kulpíne nemáme už také ženy, postup, ktorý má zaužívaný. Poktoré by robili služby prípravy tom pozvala aj kulpínske mamy, šlingeriek pre tanečnice nášho aby si to prakticky vyskúšali a na spolku Zvolen, aby sme naučili tvári miesta sa naučili správne mladé ženy, ktorých deti sa ob- šlingerku vyžehliť. Aj ostatné liekajú do krojov, celému procesu hostky z Hložian poskytli rady z prípravy šlingeriek na vystúpe- vlastných skúseností s prípravou nie na nejakom podujatí – od sukieň a medziiným aj poradili, prípravy, teda varenia škrobu, akú žehličku použiť a ako potom po samotné škrobenie, potom nakladať s vyžehlenou sukňou. kropenie a na záver žehlenie a Anna Hruškárová škrobí spoduskladnenie spodničiek. Na po- ničky takto: tri lyžice suchého moc sme si pozvali naše známe škrobu a malú lyžičku bóraxu vyHložančanky, ktoré v tejto prípra- mieša s dvomi – tromi dl studenej

K

22

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vody. Zatiaľ si dá uvariť 2 – 3 litre a skúsené Hložančanky mali ravody, ktorú vyleje do pripravenej dosť, že svoje dlhoročné praktické zmesi so škrobom, a ak je potreb- rady majú komu odovzdávať né, pridá ešte trochu studenej na úžitok všetkým, ktorým na vody. Do toho namáča suchú zachovávaní tradičných zvykov spodničku, ktorú po naškrobení našej kultúry stále záleží. dá von osušiť. Osušenú zasa škroSpomenutá dielňa bola realibí, ale vtedy sa škrobí iba fodra. zovaná ako projekt, ktorý podZasa ju dá osušiť, potom suchú poril Úrad pre Slovákov žijúcich nakropí, zakrúti do uteráka a ne- v zahraničí. chá stáť 24 hodín. Potom ju žehlí a vynesie ožehlenú von na slnko, aby sa osušila a stvrdla. Spodničky škrobí raz do roka, lebo keď sa po vyzlečení pekne uskladnia – vystrú na rovnú plochu, nepokrkvú sa a zostanú dlho Teta Anna Hruškárová na tvári miesta v Spolku kulpínskych žien uvarila škrob a vysvetlila mladým pekné.

Kulpínčankám, ako ho pripraviť V to popoludnie v miestnostiach kulpínskych spolkárok bolo rušno a veselo, priam pozitívna nálada vyžarovala zo spoločných aktivít Kulpínčaniek a Hložančaniek. Po práci Anna Lačoková ukázala, ako naškrobenú spodničku si priateľsky nakropiť... posedeli a porozprávali sa pri kávičke a chutných dobrotách, ktoré pripravili domáce spolkárky. Taká praktická dielňa bola pre mladé mamy ... a vyžehliť čo najlepšie, a dala tú prácu vyskúšať veľmi užitočná aj mladým mamám • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z obsahu Literárny časopis v období pandémie 50 rokov belehradského FEST-u

s. 3 s. 4 – 5

Nový Sad 26. 6. 2021 Ročník XXXVIII Číslo 6/441

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

Štvrté číslo elektronického zborníka s. 7

IN TER VIE W DANIEL PIXIADES, SPISOVATEĽ ŽIJÚCI V KANADE

Básnik by mal mať úplnú slobodu pri tvorení poézie Stevan Lenhart

S

pisovateľ Daniel Pixiades je pôvodom z Kysáča a už takmer päť desaťročí žije v Kanade. V tomto roku oslavuje 90. narodeniny a toto životné jubileum bolo vhodnou príležitosťou na rozhovor, v ktorom nás zaujímali jeho literárne začiatky a inšpirácie, činnosť v Kanade a niektoré osobitné aspekty poetickej tvorby.

Pán Pixiades, pôsobili ste ako učiteľ a úradník vo viacerých prostrediach v niekdajšej Juhoslávii a od roku 1974 žijete v Kanade. Nakoľko tieto zmeny prostredia ovplyvnili vašu tvorbu? Mohlo by sa tiež povedať, že aj priame skúsenosti s viacerými jazykmi vplývali u vás na vývin univerzálneho kozmopolitického vzťahu k životu a svetu, ktorý sa odzrkadlil vo vašej literárnej tvorbe (a najmä v poézii)?

– Začiatky mojich literárnych aktivít treba hľadať v povojnovom období, ktoré vo všetkých svojich prejavoch, tvaroch a nuansách prenikalo do sŕdc mladej generácie. Malo ozveny v celej ľudskej spoločnosti, a to do tej miery, že sa všetok ľud ohlášal na výzvu na obnovovanie zbúranej krajiny, a tak v tom oduševnení aj vznikali prvé verše s odzrkadľovaním našej lásky voči svojej vlasti. To bola i pre mňa vzácna príležitosť povedať o tomto raste a o sebe v básňach, ale i v iných

tvaroch literárneho prejavovania vo vtedajšej skutočnosti. Tak som básnické práce čítal pred veľkým počtom brigádnikov na pracovných akciách. V učiteľskej škole som bol zvolený až v dvoch školských obdobiach

Daniel Pixiades (foto: zo súkromného archívu)

za predsedu Literárneho krúžku Đorđa Natoševića a pred skončením štúdia som bol v Sombore vymenovaný za tajomníka Spolku mladých spisovateľov, kde mali svoje literárne začiatky mnohí neskoršie známi srbskí žurnalisti a spisovatelia. V tom období som písal iba po srbsky. Neskoršie i po slovensky.

Dnes sú všetky moje literárne práce písané iba po srbsky a slovensky. Do viacerých svetových jazykov sú moje knihy a jednotlivé práce tiež preložené. Manželka Smiljana

spolu s dcérou Júliou preložili takmer všetky moje literárne práce do angličtiny. Katarína Pucovská ich do slovenčiny prekladala zo srbčiny.

Pamätáte si na svoje literárne začiatky? Uviedli by ste niektorých spisovateľov a básnikov, ktorí boli ako inšpirácia osobitne významní pre vznik a vývin vašej tvorby a poetiky?

– Počas vzdelávania a tiež neskoršie stal som sa náruživým čitateľom. Čítal som najprv diela Karla Maya, potom Joža Nižnanského, tiež mnohé diela slovenskej a svetovej klasiky. Vďaka Zlatkovi Klátikovi, ktorý ma na gymnáziu učil ruštinu, čítal som v origináli Vojnu a mier a Annu Kareninovú, Dostojevského diela, Puškina, Lermontova, avšak najviac Gorkého knihy, tiež Jesenina a Majakovského.

Prosím vás, rozpovedzte o vašej literárnej činnosti v Kanade. V akom zmysle na vás a vašu tvorbu vplývalo prostredie a okolie mesta Thunder Bay? – V prvých rokoch vo výslužbe (bol som zamestnaný na tunajšej univerzite ako školník) napísal som po srbsky dve knihy memoárov. V druhej knihe je viacero statí, v ktorých sa hovorí o mojom zamestnaní v juhoslovanskom časopise

Naše novine, v ktorých som konal prácu redaktora niekoľkých rubrík: literárnej, detskej, politicko-spoločenskej a podľa potreby aj iných. Tam som takmer do detailov opísal svoje trampoty a nevôle v práci s juhoslovanskými básnikmi a spisovateľmi a s iným živlom (tieto knihy sa môžu zaobstarať v Slovenskom vydavateľskom centre). Na moju literárnu prácu nevplývalo prostredie, v ktorom som žil. Moje básne, podľa mojej mienky a mienky iných, získavajú náplň z hlbších a širšie pôsobiacich prameňov. Je to možno aj môj vzťah k ľuďom, ktorí opustili vlasť pre rôzne príčiny a i v tomto prostredí prejavujú rovnakým spôsobom svoj charakter, zmýšľanie, záľuby a iné vlastnosti. Možno by čitateľ mohol odhaliť i odlišnosti v asimilácii. V pokračovaní by sa mohlo hovoriť aj o nostalgickom vrení v každom jednotlivcovi, ktoré, pravdaže, má v každom prípade svoju opodstatnenosť. Treba mať na zreteli i to, že mnohí sem prišli ako vinníci z vojen, ale zároveň s nimi sú tu i osoby zo strany víťazov.

Povedzte niečo o knihách, ktoré vám vyšli po anglicky: Interlude, Road Sign Towards the Star a Celebration of Water. Prišli po vás aj niektoré ohlasy, ktoré tieto vaše knihy vyvolali medzi čitateľmi v angličtine?

– Neúrekom by sa o tom >>>

IN T ER V IE W

26. 6. 2021 • 26 /4965/

Knihy Daniela Pixiadesa v slovenčine

24/II

mohlo hovoriť. Po anglicky mi knihy boli tlačené v USA a v Kanade. Knihy, ktoré spomínate, sú preložené zo srbčiny do angličtiny. A tiež do viacerých iných jazykov. Anglická verejnosť ešte nereagovala.

Ja som tu viac než neviditeľný, takpovediac anonymný spisovateľ, a bolo by priam nemožné dostať sa do radov známych po anglicky píšucich

spisovateľov. Iba podaktorým literátom emigrantom sa podarí nájsť si svoje miesto v tejto spoločnosti, kde sa angličtina uprednostňuje nad všetkými inými jazykmi.

Vaša poézia sa vyznačuje zvláštnou melodickosťou.

Ako pociťujete súvislosti medzi poéziou a hudbou?

Akú hudbu máte najradšej?

– Viacerí básnici vopred

neplánujú túto súvislosť. Nejakým spôsobom ona sa sama formuje, takže melodickosť rýmovaním a kombináciou slov občas vie prekvapiť i samotného autora. Čitatelia si to berú ako zvláštny pôžitok a tešia sa z toho. Na konečnú otázku rád odpovedám, že mám rád vážnu hudbu, operné árie, o čom som v memoároch tiež hovoril.

Niektorí kritici poukázali na to, že vaša poézia je v značnej miere metafyzická, ako aj metaforická a významovo navrstvená, takže vôbec nie je ľahko preniknúť do podstaty vašej poetiky. Súhlasíte s takouto konštatáciou?

A vôbec aký máte vzťah k interpretáciám vašej poézie?

– Metaforická je, ale nie natoľko metafyzická. Básnikovi v značnej miere pomáha, aby obsah básne mal určitú súvislosť s okolím, i keď jedno i druhé jednotlivcom sa stavajú do cesty v pochope. Mám inú mienku o metafyzickosti na základe vyhlášok viacerých kritikov, ktorí obdivujú takéto javy v poézii. Môže to vzbudiť väčší záujem, lebo núti čitateľa viac sa zamýšľať nad obsahom básne. Preto sa toho ani zrieknuť nechcem. Vedomý som si toho, že jeden spisovateľ nemôže vyhovieť všetkým čitateľom.

V niektorých vašich básňach sú prítomné aj určité nostalgické tóny. Aký máte vzťah k nostalgii? Inšpiruje vás?

– To sa úplne prirodzene môže očakávať v tvorbe básnikov, ktorí opustili svoje prostredie. A tak sa to môže nájsť aj vo väčšom počte mojich básní.

A nejde pritom iba o samotné prostredie. Je to celý komplex takých boľavých chvíľ v živote človeka.

Napriek tomu, že už viac desaťročí žijete v inej časti sveta, vo Vojvodine a v Srbsku ste uznávaným básnikom a spisovateľom a v posledných rokoch vám tu vyšlo niekoľko kníh. Nakoľko vám znamená táto skutočnosť, že vaše meno vzbudzuje rešpekt medzi tunajšími čitateľmi?

– Som rád, ak si tak myslíte, a bolo by dobre, keby to aj zodpovedalo skutočnosti. K tomu by som ešte doložil, že ma to priam nadchýna.

Odkázali by ste na záver niečo mladším spisovateľom a milovníkom písaného slova, ktorí sa začínajú zaoberať literatúrou? Sú určité pravidlá, ktoré treba dodržiavať, alebo je zážitok z písania a čítania osobnou vecou každého jednotlivca?

– Skôr by som súhlasil s tým, že by to malo byť osobnou vecou každého jednotlivca.

Pri písaní poézie básnik by mal mať slobodu vo svojom odhodlaní, ako a čo píše. Žiadne pravidlá!

Pán Pixiades, srdečne ďakujem za rozhovor a gratulujem k životnému jubileu.

– Aj vám srdečná vďaka.

Daniel Pixiades (1931) pochádza z Kysáča. Zakončil učiteľskú školu v Sombore. Pôsobil ako učiteľ vo viacerých prostrediach. Žije v Kanade.

Bol redaktorom juhoslovanského periodika Naše novine, spolupracoval s československými novinami Ľudové zvesti a pracoval v lokálnom juhoslovanskom rozhlase. Je členom tamojšieho Literárneho združenia Desanky Maksimovićovej. V roku 2017 sa stal členom Združenia spisovateľov Srbska a Spolku slovenských spisovateľov a roku 2018 aj členom Združenia spisovateľov Vojvodiny a Čiernej Hory.

Píše básne, poviedky, eseje a články po slovensky a srbochorvátsky. Jeho zbierky sú preložené do angličtiny, španielčiny, nemčiny, ruštiny, francúzštiny, čínštiny, uzbečtiny a iných jazykov. Básne sú mu uverejnené vo viacerých antológiách.

Knihy: Vlny kotvy vlny (1973), Biti izvan (2003), Ka srcu zemlje (2005), Odasvud sjever (2006), Úlet za srdcom (2011), Interlude (2011), Zbrázdené nebo (2014), Zapisi bez redosleda II (2015), Zápisky bez poradia I (2018), Toky (2016), Klaniam sa trsu (2017), Putnici na jug (2017), Svečanost vode (2017), Putokaz ka zvijezdi (2017), Prvijenci i ostaci (2017), Road Sign toward the Star (2018), Celebration of Water (2018), Kaleidoskop (2018). Knihy pre deti: Morská ríša (2009), Rybka Žiara (2015), Slávnosť (2017), Slneční pútnici (2017) a Sunčani putnici (2018).

PO ÉZ IA

HLAS ĽUDU • OBZORY

DANIEL PIXIADES

alebo pobrežia od mora

Vlny kotvy vlny

A kto mi potom naleje penu do pohára kto potom vyláka more čo len kúsok mora na pevninu ktože to rozkáže pobrežiu okúpať sa v mori keď viďte odchádzam sám a nemám tu nikoho čo by mi to všetko podal

(výber)

Inakší deň Spitý je tento deň ako aj mnohé predtým Bez teba i s tebou No v tvojom pestrofarebnom zániku rád by som odňať tomuto dňu všetky pôvaby rozprestreté po mori čo vystatuje sa revom vĺn A celý tento výjav navlas sa podobá mne keď som už spitý alebo ešte snívam o niekom kto si neželá alebo nemá vlády byť hodný všetkého onoho čo bolo zárodkom medzi nami Čo teda s vlastným zánikom Má sa aj on chvastať farbami má sa podobať pene vína v pohári podobať sa volaniu mora či určitému úteku mora od pobrežia

Nuž buď mi zánik môj buď bezbolestný bezfarebný bez dôsledkov Buď mi len všedný zvonku a silný a tuhý v sebe

sľubu aj fialový závan prvého rázsvitu čo objaví mi tvoju sviežu tvár Zvolávam ozveny aby som nebol sám

Ovocie života Pozhŕňaj lístie svojej jesene porozdávaj ich vtákom aby si ustlali hniezda v hociktorom srdci

Zvolávam ozveny

Nazlievaj si plaču z oblakov a potom plač v niečích očiach plač kúskom neba aby si ukojila zvedavosť niečích ňadier niečieho malicherného vnímania dažďov

Plávam krištáľovými hĺbkami vlastných zreníc bez vlastnej váhy ako zadumaná čajka vznášam sa nad zvlneným zrkadlom teba a smútim vedno s oblakom

Zozbieraj vzdychy starcov z popolníkov na ktorých miznú obzory smútku a potom choď choď už chodníkom odbleskom mladosti

Plávam v podivnom priestore modrastých vôd a láskou omámený lapám tiene nášho zanikania

aby sa sen na chvíľu premenil na skutočnosť

Privolávam odblesky diaľok aby mi ukázali cestu nad ktorou sa bude vznášať jemnučký dych

Poznámka: Básne Daniela Pixiadesa v preklade Michala Babinku sme vybrali zo zbierky Vlny kotvy vlny (Obzor, Nový Sad 1973).

Č ASO PISY

Literárny časopis v období pandémie (Fraktál č. 2/2021)

Stevan Lenhart

D

Alenou Závockou a Stanislavou Sivčovou.

V tretej tematickej skupine s podtitulkom Polemos možno čítať

tieto eseje a články: Kde leží naša (spisovateľská) bieda (Silvester Lavrík), (Ne)píšte blbosti! alebo O rovniciach v slovenskej literatúre

(Matej Masaryk) a Prestaňme sa čudovať (Peter Macsovszky).

Rubrika Beseda prináša dva rozhovory: s filozofkou a spisovateľkou Ivanou Komanickou a s vedúcou Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice v Martine Karin Šišmišovou. V rubrike Kritika je šesť recenzií a toto číslo obsahuje aj štúdiu pod názvom Uťaté sny alebo O neuskutočnených plánoch slovenských nadrealistov autora Dušana Teplana. Časopis obsahuje aj slovenskú poéziu (Marián Milčák, Silvia Kaščáková), prózu (Marta Hlušíková, Ivan Čičmanec, Martin Furmaník, Peter Getting), tiež preklady z poľskej poézie a talianskej, španielskej a uruguajskej prózy a ďalšie príspevky v rubrikách Na ceste, Periféria?, Na dosah, Zo zápisníka, Monitor, Kyvadlo, Kigo, Hmyrom! a Bonus. Časopis Fraktál z verejných prostriedkov podporuje Fond na podporu umenia.

25/III

ruhé tohtoročné číslo slovenského literárneho časopisu Fraktál vznikalo v období prísnych opatrení spôsobených pandémiou a časť obsahu je poznačená práve touto tematikou. Šéfredaktorka Stanislava Chrobáková Repar v úvodníku hovorí o uvedomovaní si univerzálneho dosahu koronakrízy a rovnako tak o univerzálnom význame kultúry, umenia a literatúry, tiež o niektorých aktuálnych problémoch v tejto oblasti.

V tematickej časti pod názvom Kultúra a pandémia Sibyla Mislovičová v článku Zmeny slovnej zásoby v priamom prenose poukazuje na viaceré slová, ktoré sme začali frekventovane používať od začiatku svetového šírenia sa koronavírusu.

Radoslav Passia v článku Obnovu potrebujeme bez ohľadu na pandémiu uvádza poznámky k reform-

nému plánu ministerstva kultúry, pokým Miroslav Ballay uvažuje o neblahom stave divadla v čase pandémie. Redaktorky časopisu Vertigo Lenka Šafranová a Mária Klapáková v rozhovore prezentujú svoj online projekt Vertigo Café.

Je tu aj anketa so slovenskými spisovateľmi a spisovateľkami v časoch korony.

Iná tematická skupina príspevkov je označená podtitulkom Literatúra, médiá, spoločnosť a v nej sú tri úvahy (Vegetovanie v dvojrozmernom svete Ivana Čičmanca, Poznámka k postaveniu literatúry (a kultúry) v súčasnosti Gabriely Rakúsovej a Umenie a médiá Petra Michaloviča), článok (Zvuky – znaky života. Dialóg literatúry a rozhlasu Ivany Jachimovej), štúdia (Komunikačný potenciál knihy ako masového média v dobe nových komunikačných technológií Jitky Rožňovej) a rozhovor s redaktorkami portálu Knihy na dosah

F IL M

26. 6. 2021 • 26 /4965/

50 ROKOV FILMOVÉHO FESTIVALU V BELEHRADE

Ach, ten 50-ročný FEST! Miroslav Benka

F

EST je jedným z najdôležitejších filmových festivalov v bývalej Juhoslávii, v Srbsku, na Balkáne a širšie, populárnejšie nazývaný „festival festivalov“, ponúkajúci najlepšie filmy na svete. Má dlhú tradíciu a datuje ešte od jeho zakladania roku 1971, keď sa konal v Dome syndikátov a pod heslom Brave New World. Festival sa začal filmom M.A.S.H. (1970) režiséra Roberta Altmana. Jeden zo zakladateľov FEST-u, dlhoročný filmový kritik belehradského denníka Politika Milutin Čolić (1919 – 2009), vtedy povedal: „Najdôležitejšie bolo začať a – začali sme!“ Počas prvého festivalu v roku

26/IV

2001: Vesmírna odysea

1971 sa v rámci piatich programov premietalo spolu 73 filmov, ktoré videlo asi 105 000 divákov.

Rekord sledovanosti FEST-u bol dosiahnutý v roku 1977, keď bolo zaznamenaných 252 332 divákov.

Počas 90. rokov festival upadol do krízy. V rokoch 1993 a 1994 sa ani nekonal (na rozdiel od BITEF-u, ktorý ani vtedy neprerušoval kontinuitu až do minulého roku, keď sa neuskutočnil pre koronavírus) a v roku 1997 FEST sa zmenil na protest proti policajnému zásahu na Brankovom moste.

Týchto päťdesiat rokov FEST-u je skutočne utkaných z mnohých vecí, vďaka ktorým tento festival nadobúda na domácich kultúrnych priestranstvách takmer mýtické rozmery. Je nerozlučne spätý s filmami Stanleyho Qubricka 2001: Vesmírna odysea (nakrútený

v r. 1968), neskoršie Mechanický pomaranč (A Clockwork Orange, 1971), o rok neskoršie nasledoval aj Kabaret (Cabaret, 1972), americká hudobná dráma. Film režíroval Bob Fose a v hlavných rolách sa objavili Liza Minnelli, Michael York a Joel Grey. Dej bol situovaný do Berlína roku 1931, keď postupne vznikala nadvláda nacistickej politickej strany. Spomeňme si aj na filmy Sydneyho Pollacka Kone sa taktiež strieľajú (They Shoot Horses, Don’t They?, 1969), Johna Schlesingera Polnočný kovboj (Midnight Cowboy, 1969), ako aj diela Bezstarostná jazda (Easy Rider, 1969), Butch Cassidy and the Sundance Kid (1969), hudobný film režiséra Michaela Wadleigho Woodstock (1970), O jahodách a krvi (The Strawberry Statement, 1970), filmy Miloša Formana Prelet nad kukučím hniezdom (One Flew Over the Cuckoo’s Nest, 1975)...

Na festivale bol premietaný aj hudobný film Vlasy (Hair, 1979), ako aj Amadeus (1984), ktorý získal osem cien Oscar, trinásť nominácií na cenu Oscar a štyri ceny Zlatý glóbus.

V dejinách festivalu sú zapísaní početní ďalší autori a ich diela

Plechový bubeníček

Butch Cassidy Kid, Apocalypse Now, Felliniho Amarcord, filmy Francisa Forda Coppolu Krstný otec I a II (Godfather I a II), Undressing, Five Easy Pieces, Andej Tarkovskij a jeho

Posledný čínsky cisár

a viny a hovorí o bývalom nacistickom dôstojníkovi, ktorý sa po druhej svetovej vojne stretne s jednou zo svojich väzenkýň, židovským dievčaťom z koncentračného tábora.

Pracuje ako nočný vrátnik v hoteli a ona je vydatá za významného dirigenta. V tábore to bola láska medzi trýzniteľom a väzenkyňou, ktorá teraz p re r a s t á v úprimnú a oddanú lásku. Spomíname si aj na políciu, ktorá sa snažila nastoliť poriadok pred belehradským kinom Odeon, kde bol premietaný erotický, hádam kultový film Kráľovstvo zmyslov (In the Realm of the Senses, 1976) režiséra Nagisa Oshimu, pokým policajný zásah proti návštevníkom FEST-u počas demonštrácií

veľdielo Andrej Rubľov (Андрей Рублёв, 1969), Solaris (Солярис, 1972), Zrkadlo (Зеркало, 1975), Stalker (Сталкер, 1979), Nostalgia (Nostalghia, taliansky, 1983), Obeť (Offret, švédsky, 1986), film Luchina Viscontiho Smrť v Benátkach (Morte di Venezia, 1971), Serpico, Čínska štvrť, Nashville, veľkolepá filmová epopeja Bernarda Bertolucciho Dvadsiate storočie (Novecento, 1972), Posledný čínsky cisár (The Last Emperor, 1987), The Sheltering Sky (1990), Malý Budha (Little Buddha, 1993), tiež Taxikár (1971) Ingmar Bergman a kameraman Sven Nykvist nakrúcajú Fanny a Alexander s Robertom de Nirom, kultový film Emila Lotheanuho Cigáni idú roku 1997 je súčasťou inej legendo neba, kultový film Michaela dy. Niektorí návštevníci čakali Cimina The Deer Hunter (1978), v zimnom období aj celú noc hudobný film Posledný valčík (The na zakúpenie lístkov, osobitnou Last Waltz, 1978), film Pokojné dni udalosťou bolo prvé premietav Clichy (ktorý vzbudil obrovský nie zakázaného filmu Živojina záujem o vstup na projekciu), film Pavlovića Prepadnutie (Zaseda, Sama Peckinpaha Slamené psy 1969) a majstrovského diela hit(Straw Dogs, 1971) s Dustinom lerovskej kinematografie Leny Hoffmanom, ako aj film Liliany fon Riefenshtahlovej Triumf vôle.

Cavaniovej Nočný vrátnik (1974) A tiež hystéria počas príchodu s Dirkom Bogardem a pôvabnou svetoznámych filmových hviezd, Sharlottou Remplingovou. Tento ako aj slávny záverečný ples, kde film rozoberá tému lásky, nenávisti osobnosti svetového džetsetu

FIL M

HLAS ĽUDU • OBZORY tancovali valčíky, nehovoriac o recepciách v prezidentskom Bielom paláci u samotného maršala Josipa Broza Tita a odchode do jeho rezidencie na ostrovoch Brioni pre tých najšťastnejších jednotlivcov!

V 80. rokoch dvadsiateho sto-

Amarcord

ročia my študenti Fakulty dramatických umení v Belehrade sme mali nesmierne krásne privilégium pozrieť si kultové filmy a priamo sa stretnúť a rozprávať sa s najväčšími osobnosťami svetovej filmovej produkcie, ktoré prichádzali na FEST, a v našom kine FDU mať uzatvorené premietania (ktoré

Režisér Aleksandar Saša Petrović

boli určené iba pre nás a pedagógov FDU): Šepoty a výkriky (1972), Fanny a Alexander (1983), Schlöndorffov Plechový bubeníček (Die Blechtrommel, 1982) – film, v ktorom mal na starosti fotografiu slovenský rodák, svetoznámy

Zafranović, Goran Paskaljević, Goran Marković, Srđan Karanović... Zoznam osobností, ktoré sa v priebehu rokov predstavovali na FEST-e, je veľmi pôsobivý a dlhý.

Nebojšu Đukelića. Ďalšou novinkou je zavedenie Belehradskej ceny pre víťazov za vynikajúci prínos do filmového umenia, ako aj Belehradskej ceny za predchádzajúcu tvorbu.

Podľa jednej ankety RTVS z roku 1985 o najlepší film premietaný na FEST-e boli vybrané tieto Kultový film Ingmara Bergmana Šepoty a výkriky filmy: Andrej Rubľov (18Od svojho založenia mal FEST vždy krát), 2001: Vesmírna odysea (10), hlavný a niekoľko sprievodných Amarcord (6), Prelet nad kukučím programov, ktoré svojou kvalitou hniezdom (5) a dvakrát Fanny často presahovali názov „sprie- a Alexander, The Deer Hunter a vodný“. Sprievodným progra- Dvadsiate storočie. Na prvom mom bolo množstvo publik ácií, výstav, sympózií, ktoré sa konali počas festivalu. Doteraz mal FEST asi štyri milióny divákov a takmer 4 000 Skupljači perja významných svetových filmov, ktoré mali juhoslovanskú/ mieste v zozname respondentov srbskú a často regionálnu premié- sú filmy Plechový bubeníček, Smrť ru. Aj keď sa prvý FEST konal pred v Benátkach, Nashville, M.A.S.H., 50 rokmi, tento rok s rovnakou Ten temný predmet túžby, Scény energiou pokračuje vo svojej veľ- z manželského života, Gándhí, kej kultúrnej a vzdelávacej úlohe a Votrelec, Bezstarostná jazda, a rozširuje filmové obzory všetkým Kone sa tiež strieľajú... ... V rámci priaznivcom filmového umenia. rozmanitosti navrhovaných filmov jednoznačne vyniká skupina filmov, pri hodnotení ktorých bola vyjadrená veľká zhoda. Desať najčastejšie uvádzaných filmov: Andrej Rubľov (48-krát), Amarcord (43), 2001: Vesmírna odysea (40), Prelet nad kukučím hniezdom (36), Dvadsiate storočie (32), Fanny and Alexander (19), Cabaret (18), Man of Marble (17), a Plechový Režisér Akira Kurosawa bubeníček (16) .

Roku 2015 sa FEST stal skutočným Po jednoročnej prestávke v súťažným festivalom so štyrmi dôsledku pandémie koronavírusúťažnými výbermi: Hlavný sú- su, FEST v roku 2021 pokračoval ťažný program – medzinárodný s novým nadšením a menami, výber, srbský filmový program – ktoré, zdá sa, budú prítomné národný výber, program Hranice v budúcnosti.

– subverzné a kontroverzné filmy Fotografie: fest.rs a filmy z regiónu súťažiace o Cenu a iné archívne zdroje

27/V

Andrej Tarkovskij filmuje

kameraman Igor Luther, brat popredného slovenského režiséra Miloslava Luthera (Anjel milosrdenstva, 1992). Aj kultové filmy gruzínskeho režiséra Tengiza Abuladzého Strom želaní (Древо желания, 1976) Pokánie (Покаяниe, 1984). Nesmieme však zabudnúť ani na Juraja Jakubiska a jeho kultový film Tisícročná včela (1982), sfilmovaný podľa jednej z najkrajších slovenských próz, rodinnej ságy, rovnomenného románu Petra Jaroša. Mal som vtedy veľkú radosť zo stretnutia.

Už prvý FEST sa začal veľkolepo a jeho súčasťou boli: film 2001: Vesmírna odysea (2001: A Space Odyssey) Stanleyho Kubricka, Bezstarostná jazda Dennisa Hoppera, spomínaný M.A.S.H. Roberta Altmana, filmy Erica Romera, Luisa Buñuela, Živojina Žiku Pavlovića a najmä Nakupovači peria (Skupljači perja, 1968) Aleksandra Sašu Petrovića... Aj keď mnohí z nostalgie, ale aj oprávnene považujú prvé vydanie FEST-u za neprekonateľné, je pravda, že aj v nasledujúcich rokoch sme na tomto festivale sledovali filmy, ktoré zostanú zaznamenané v histórii svetovej kinematografie.

História festivalu zahŕňa aj mnoho skvelých svetových hercov a režisérov, ktorí boli hosťami festivalu: Marcello Mastroianni, Harvey Keitel, Liv Ullmannová, Bernardo Bertolucci, Sofia Lorenová, Robert De Niro, Antonioni, Johnny Depp, Miloš Forman, Catherine Danevová, Wim Wenders, Abbas Kiarostami, Hannah Sigullová, vyššie spomínaní autori Rafelson, Schlöndorff, Russell, Juraj Jak ubisko, Emir Kusturica a vôbec autori Pražskej školy – Lordan

ŠTÚD IE

26. 6. 2021 • 26 /4965/

Kritika spoločnosti, kultúrne dedičstvo a priestor v novele Dynastia Beňovských Víťazoslava Hronca Ivana Petrášová

28/VI

J

eden z dôvodov, prečo si novela Víťazoslava Hronca Dynastia Beňovských zaslúži pozornosť, predstavuje jej zatriedenosť do určitého literárneho rámca. Keď vezmeme do úvahy, že sa Hronec témami satiry predtým nezaoberal, to, čo je pre neho nové, sa pre čitateľov stáva do istej miery rozpoznateľné. Samotný tón rozprávania a paródia na štátnu moc nás spája s akýmsi postmodernizmom – čo dotvára tento obraz, sú detaily, ktoré sa zviditeľňujú čítaním medzi riadkami. Parodovaním autor pri hľadaní poriadku a zmyslu v chaotickom svete vytvára pravý opak. Hronec akceptuje globalizmus a decentralizáciu tým, že jeden konkrétny štát pretne inými priestormi, takže nakoniec vyvstane typ dystopie, v ktorej sa čitatelia stretnú s novovzniknutým „poriadkom“. Autor presúva svoje zameranie v diele z cieľa na proces vyhľadávania a zanecháva svoju stopu presne tam, kde to v postmoderne videl – na ceste hľadania.

V polovici 21. storočia vrchnosti na Slovensku prichádzajú k záveru, že krajina má veľký problém v politickej sfére – prezidenti už nemajú ani ospravedlnenie, ani schopnosť viesť krajinu brilantnými cestami, ktoré sa netýkajú iba sľubov a prázdnych monológov, takže v krátkom dialógu vláda a opozícia dostanú nápad zrušiť republiku a nastoliť monarchiu. Víťazoslav Hronec nám prostredníctvom satiry poukazuje na budúcnosť, ktorú stelesnil v štáte Slovensko, a to prostredníctvom troch aspektov: v popredí je spoločenský – od parlamentu, ktorý v blízkej budúcnosti vytvorí Komisiu na založenie dynastie Beňovských,

cez bulvárnu tlač, ktorá pozorne sleduje každý krok vlády až potiaľ, že sa vláda a opozícia na niečom dohodnú – a to je založenie monarchie. Ďalším aspektom, ktorý sa dostáva do pozornosti v novele, je kultúrne dedičstvo – máme pred sebou obraz krajín, ktoré nie sú ani blízke, ani príbuzné, okrem toho, že každá obsahuje časť bývalého kráľa Madagaskaru Mórica Beňovského a každá sa bude snažiť udržať túto časť za každú cenu nie preto, že predstavuje dedičstvo, ktoré má pre ich národ veľký význam, ale preto, aby niekto iný nenazbieral všetko. Držanie sa o kultúrne dedičstvo v tomto zmysle sa prejavuje ako komické, aktuálne a ukazuje, že každá spoločnosť je homogénna už len v aspekte národnej identity, lebo existuje zakorenený strach – strach z porušenia a zbavenia tejto identity. Tretím aspektom, ktorý môžeme v novele zohľadniť, je priestor – aj keď súvisí so Slovenskou republikou, dej sa v románe odohráva všade okrem na samotnom Slovensku. Irónia boja o kultúrne dedičstvo spočíva v tom, že Komisia pre založenie dynastie Beňovských nachádza všetky stopy od 18. storočia všade, len nie vo svojom vlastnom štáte. Pohyb po rôznych priestorových lokalitách rozmanitých vzdialeností znamená i pohyb v čase, ktorým cestujeme spolu s Komisiou a interkultúrne spájame národnosti, ktoré odmietajú spájanie sa.

MEDZIKULTÚRNE PREPLETANIE SA – PRIESTOROVÉ URČENIE „Ocitli sa v zarastenom teréne, v nízkej džungli, kde nič nenaznačovalo, že sa tam niekedy nachádzala nejaká osada.

Domorodci ich odviedli ku ka-

mennému pomníku s tabuľami, kde bolo po maďarsky napísané, že tam zahynul Móric Beňovský...“ (Hronec, 2017) – úplný začiatok hľadania telesných pozostatkov sa vyznačuje medzikultúrnym prelínaním. Meno Mórica Beňovského bolo napísané v slovenčine a v maďarčine uprostred Madagaskaru. V celej novele sa prechádza z jednej kultúry do druhej, čitateľ prúdi dovedna s Komisiou, ktorá je v neustálom pohybe – kým členovia exhumujú na Madagaskare, v nasledujúcej kapitole sa okamžite vrátia na Slovensko a hľadajú Móricovu staršiu dcéru, a keď testovaním zistia, že nie sú príbuzní, okamžite začnú v Maďarsku hľadať povolenie na exhumáciu pozostatkov jeho mladšej dcéry. Aj život Mórica Beňovského je interkultúrne rozptýlený – jediný dôvod, vďaka ktorému sa jeho krv stala kráľovskou, je to, že sa narodil na Slovensku: „Móric Beňovský bol slovenský šľachtic, generál francúzskej armády, veliteľ poľskej armády, kolonizátor, prvý kráľ zjednoteného Madagaskaru a spisovateľ“ (Hronec, 2017). Zo Slovenska odišiel ako mladík do Poľska, bojoval proti Rusom, bol Rusmi vyhostený do francúzskej kolónie Macao, cez Afriku prešiel cez Maurícius a Madagaskar a odtiaľ prišiel do Paríža, odkiaľ ho poslali kolonizovať na Madagaskar, vrátil sa do Maďarska, bojoval za USA a nakoniec ho zabili na Madagaskare – človek, ktorého krv sa mala vrátiť na slovenský trón v polovici 21. storočia, žil dosť búrlivým životom. „Epický priestor sa vždy realizuje špecifickým spôsobom.

Existuje priestor ,vlastného‘, v ktorom sa rozprávač suverénne pohybuje, a jestvuje ,cudzí‘ priestor, v ktorom je neistý a

ktorý treba zvládnuť“ (Harpáň, 2019). Charakteristické a zvrátené v tejto novele je to, že počas hľadania Komisia v jednom okamihu nahradí „svoj“ známy priestor „cudzím“, priestorom niekoho iného. V okamihu, keď ich minulosť začne zrádzať a prekvapovať novými prekážkami, Komisia sa už nebude cítiť bezpečne vo svojom vlastnom priestore – priestor niekoho iného sa stane útočiskom, kým sa opäť nedosiahne komfortná zóna a konečné výsledky tohto hľadania. V tomto zmysle si môžeme všimnúť, že samotný fyzický priestor možno pozorovať v premennej podobe, ktorá sa bude meniť spolu so situáciou projektu hľadania.

Autor častými digresiami neustále láme horizont očakávania, uťahuje si z nás údajnými historickými faktami, podporuje svoj príbeh konkrétnymi dátumami, čo nás vedie k tomu, aby sme siahli po učebnici dejepisu – to všetko pri komplexnom prepojení rôznych krajín, osobností a udalostí: „Koniar Kasarda sa tak po tristo rokoch stal hviezdou bulvárnej tlače. Po týchto neuveriteľných objavoch už vrela celá planéta a medzi Slovenskom a Francúzskom sa začalo stupňovať politické napätie. (...)

A konečne boli dešifrované aj tajomné poznámky v súkromnom denníku Márie Antoinetty, ktoré sa začali zjavovať od 25. júna 1787 a potom každý týždeň do polovice septembra toho istého roku. Na týchto stránkach si zapisovala len slovo „Kas“ a nič viac. Po mnohých desaťročiach si nejaký slavista spomenul, že slovo kas znamená v srbčine to isté ako trol po francúzsky.

Ide o osobitný druh konského behu, takže si Mária Antoinetta zapisovala toto slovo, keď sa vrátila z jazdy na koni. Ale bolo

ŠTÚD IE

HLAS ĽUDU • OBZORY záhadou, prečo používala srbské slovo, keď po srbsky nehovorila a nepoznala ani žiadneho Srba.

Pravdaže, nikomu nenapadlo, aby si overil v archívoch, kto ju ako ochranca sprevádzal počas jazdenia na koni. A jej syn, budúci Ľudovít XVII., ktorému bol však odopretý trón, sa narodil presne po deviatich mesiacoch od prvej poznámky „Kas“ v jej denníku – 27. marca 1788. Mal modré oči a bol blondiak.“ (Hronec, 2017). Uvádzaním konkrétnych miest, dátumov, ľudí a pohybov autor prenáša naše očakávania do fikcie presúvaním častí histórie do beletrie, čím nás stmeľuje do priestoru medzi históriou a fikciou bez zreteľne naznačenej hranice, na ktorú by sa mohol čitateľ spoľahnúť. Práve vymazaním tejto hranice a ponechaním čitateľa v tomto medzipriestore leží medzikultúrne spojenie, prejavujúce sa dvomi spôsobmi: cez priestory – krajiny – ktoré nie sú historicky spojené týmto spôsobom, a potom spojením

ešte užších prvkov, ako sú ľudia, ktorí prechádzajú z fikcie do reality, čím sa vytvorila uzavretá sféra tohto medzipriestoru. Literárne dielo týmto spôsobom dodatočne vťahuje čitateľa do sveta, ktorý sa stáva Schrödingerovou mačkou, do sveta, ktorý existuje a neexistuje súčasne až do otvorenia učebnice dejepisu.

Sme mienky, že je také vzájomné prepojenie medzi priestorom a ľuďmi vtkané do samotnej novely: „Je dokázané, že to bol erotoman typu Giacoma Casanovu, ktorý ho, napokon, aj keď nie menovite, spomína vo svojich pamätiach, keďže sa zoznámili v roku 1783 v belgických kúpeľoch v meste Spa. Casanova píše, že sa rozprával s jedným mladým rakúsko-uhorským grófom, ktorý bol kolonizátor na Madagaskare, a že mu veľmi pestro opisoval krásu tamojších domorodkýň, až si taliansky dobyvateľ žien prial, aby s ním jedného dňa mohol ísť na ten ostrov.“ (Hronec, 2017) – autor nielenže používa histo-

rickú postavu ako jednoduchý nástroj na tvarovanie svojej témy, ale pre každú odbočku si vezme kúsok sveta, do ktorého ešte nevstúpil, a tým implementuje a spája rôzne dejiny – a budúcnosti – sveta do jedných, slovenských, ktoré sa zaoberajú kráľovskou krvou Mórica Beňovského.

Svetlým bodom satiry umiestnenej v budúcnosti je to, že môže ovplyvňovať kolektívne vedomie spoločnosti viac ako sú ľudia sami ochotní pripustiť.

Vtkané posolstvo v diele nebude nikdy rezonovať rovnako u študenta literatúry a študenta histórie, ani by tak nemalo byť. Cieľom satiry by malo byť vždy pozvanie na dialóg, prehodnotenie a opätovné preskúmanie už existujúcich postojov, ktoré do nás vtĺkajú, či už ide o postoje zdedené tradíciou, alebo spoločensky vnucované prostredím, v ktorom sa nachádzame. Rovnaký cieľ by sa mal dosiahnuť chápaním fenoménu kultúrneho dedičstva, pretože je

veľmi dôležitý pre plánovanie a vytváranie budúcnosti národa, ktorý bude hrdo reprezentovať toto dedičstvo. Chápanie kultúrneho dedičstva by sa nemalo povýšiť nad ľudskosť po hranice absurdu, pretože takýmto spôsobom sa dosiahne iba opak, ktorý by odobral akúkoľvek hodnotu tomuto dedičstvu, ktorú by mohol mať.

Literatúra: Hronec, Víťazoslav: Dinastija Benjovski. Prometej : Novi Sad 2017.

Harpáň, Michal: Društvena sredina i epski prostor. In: Poglavlja iz slovačke književnosti i nauke o književnosti. Matica srpska : Novi Sad 2019.

Poznámka: Text tvoria úryvky zo seminárnej práce Ivany Petrášovej, študentky master štúdia Kulturológia, v rámci predmetu Bilaterálna tvorba vojvodinských Slovákov, pod vedením prof. Dr. Maríny Šimákovej Spevákovej.

P U BLIK ÁCIE

Štvrté číslo elektronického zborníka

(Zborník prác Slovakistické výskumy. Marína Šimáková Speváková (ed.), Filozofická fakulta Univerzity v Novom Sade, 2021) Marta Součková

A

srbčiny na jazyk v slovenských vojvodinských médiách, konkrétne v Rádiu Nový Sad, Novom rádiu Petrovec, RTV Vojvodina 2 a TV Petrovec. Makišová konkretizuje chyby vo výslovnosti moderátorov / moderátoriek a dokumentuje početné kalky – jej štúdia je v tomto zmysle aj cenným praktickým „návodom“ na správne používanie slovenčiny.

Z okruhu príspevkov tematizujúcich vojvodinskú kultúru sa vymyká štúdia prof. Dr. Adama Svetlíka, ktorý sa zaoberá slovenskou majoritnou literatúrou, jeho pohľad na ňu je však cenný aj preto, že nie je zaťažený slovenským literárnovedným „kánonom“.

Ondrej Štefánik, ktorého tvorbu Svetlík vo svojom príspevku Prozaická tvorba Ondreja Štefánika skúma, je síce nositeľom prestížnej slovenskej literárnej Ceny Anasoft

litera, ale Svetlík objavuje kvalitatívne rozdiely medzi jednotlivými Štefánikovými textami, ako aj nedostatky v nich. Práve kritický Svetlíkov postoj a porovnávanie slovenských autorov so svetovými spisovateľmi prispieva k objektivite jeho zistení, t. j. aj k ich relevancii v kontexte vojvodinskej, no tiež majoritnej slovenskej literárnej vedy.

Napriek tomu, že v zborníku sú len štyri príspevky, ich metodologická a tematická, ba aj vedecká pestrosť zvyšuje ich zaujímavosť a relevanciu – Vojvodinu tak spoznávame prostredníctvom lingvistiky, literárnej vedy i pedagogiky.

Zoroslav Spevák, Marína Šimáková Speváková, Adam Svetlík aj Anna Makišová sú zároveň vedecké osobnosti, ktorých texty môžem hodnotiť len pozitívne.

29/VII

j štvrtý elektronický zborník Slovakistické výskumy vznikol spoluprácou Oddelenia slovakistiky a Oddelenia pedagogiky Filozofickej fakulty v Novom Sade, čím sa potvrdil nielen interdisciplinárny aspekt projektu, ale zároveň sa komplexnejšie a istým spôsobom aj atraktívnejšie (pre širšiu čitateľskú obec) obsiahli problémy a osobnosti vojvodinskej komunity v Srbsku. Napriek jej minoritnému zastúpeniu si táto zachováva kvalitný vedecký výskum, a to v rôznych oblastiach, čo možno pozorovať aj prostredníctvom štúdií v recenzovanom zborníku.

Prof. Dr. Zoroslav Spevák vo svojom príspevku Recepcia osobnosti a diela Dr. Jána Kvačalu v periodikách juhoslovanských

Slovákov v prvej polovici 20. storočia pripomína osobnosť tohto známeho komeniológa aj tým, že podrobne mapuje Kvačalovu percepciu predovšetkým v Dolnozemskom Slovákovi a Národnej jednote, od jednoduchých zmienok o autorovi až po jeho články. Prof.

Dr. Marína Šimáková Speváková v štúdii Slovenská literárna veda vo Vojvodine uvažuje o literárnovedných publikáciách, ktoré vyšli v edícii Živý prúd – Michala Harpáňa, Jozefa Valihoru, Adama Svetlíka, Jarmily Hodoličovej a Zuzany Čížikovej. Pozitívom Šimákovej Spevákovej reflexie je zaradenie bádateľov do kontextu, charakteristika ich metódy, ale tiež vyzdvihnutie ich prínosu do vojvodinskej vedy. Prof. Dr. Anna Makišová vo svojom príspevku Slovenský jazyk v kontakte so srbským v oblasti médií skúma vplyv

N OVELA

26. 6. 2021 • 26 /4965/

VÍŤAZOSLAV HRONEC

30/VIII

Dynastia Beňovských (9) (16) Fernando Eszterházy sa narodil v roku 1962 v Riu de Janeiro. Študoval portugalský jazyk v Lisabone, kde si urobil aj doktorát s prácou o komparatívnom skúmaní prídavných mien v portugalskom jazyku a jeho brazílskom variante. Na jednom miestnom žúre sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Maríou Vilanova z Katalánska, ktorá bola servírkou v hoteli Almirante.

Neskôr žili v Barcelone, oproti známej budove Casa Battlo na Ulici Passeo de Gracía. Mali dvoch synov. Fernando zomrel v roku 2041 na zápal pankreasu a jeho manželka o rok neskôr podľahla chrípke, lebo sa v tom roku zabudla dať zaočkovať. Členovia Komisie odcestovali do Barcelony a ubytovali sa v hoteli Lloret Ramblas, odkiaľ každodenne chodili krížom-krážom, aby našli hrob Fernanda Eszterházyho. Ale keď ho po dvoch mesiacoch namáhavého hľadania konečne exhumovali, ukázalo sa, že Serafín nie je jeho biologický otec. Očividne Serafínova manželka Florabella počala v roku 1961 v Riu de Janeiro Fernanda s nejakým neznámym mužom, ktorého náhodne spoznala. To neskôr vysvetlilo aj Fernandovu výrazne latinskoamerickú tvár, ktorú dovtedy pripisovali pôvodu jeho matky.

Bulvárna tlač v Riu s nadšením uvítala takýto vývoj udalostí a čoskoro potom v novinách Semana Ilustrada vyšiel článok Tajný život Florabelly Eszterházyovej, rodenej Lamasovej, v ktorom sa tvrdí, že ju na začiatku manželstva so Serafínom terorizoval jej chorobne žiarlivý bývalý manžel Rafael Olmedo (inak prisťahovalec z Ekvádora, odkiaľ prišiel ako päťročný so starším bratom a rodičmi). Rafael bol nádejný karatista, ale v súkromí aj sadista.

Zaslepený žiarlivosťou sa údajne Florabelle vyhrážal, že ak mu nepodľahne, zabije jej manžela. Keď

sa podvolila, surovo ju znásilnil.

Pravdaže, vtedy sa o tom nič nevedelo, iba čo v Egypte Serafín porozprával mame, že Florabella vraj raz strávila nejaký čas v nemocnici, lebo jej prefukovali vajíčkovody, a potom aj otehotnela. Dva mesiace po znásilnení, 27. mája 1961, Rafaela Olmeda počas premietania filmu Odviate vetrom v lóži kina Odeon v Riu našli zastreleného do zátylku z tesnej blízkosti, s pištoľou s tlmičom. Vo Florabellinom diári, ktorú uschoval Juanov pravnuk João, je údajne pri dátume 27.

5. 1961 nájdené meno spomínaného filmu, ale v angličtine, Gone with the Wind. Jedny noviny dokonca tvrdili, že Florabellina autonehoda bola klasická vražda

celom území Južnej a Latinskej Ameriky.

Sklamaní členovia Komisie sa vrátili do Káhiry a neostalo im nič iné, len nájsť hrob Anastázie Mahfuzovej, ktorú mal Serafín s druhou manželkou Hortenziou. V Bratislave sa nemohli ani ukázať, lebo by im hneď išli po krku.

(17) Anastázia Mahfúzová sa narodila v roku 1985, skončila strednú zdravotnícku školu a pracovala ako zdravotná sestra na onkologickom oddelení vo Všeobecnej nemocnici v Káhire. Bola vydatá za pravnuka brata známeho egyptského spisovateľa, nobelovca Nadžíba Mahfúza-Mahmuda, s ktorým sa zoznámila, keď prišiel navštíviť svojho dedka, ktorý v nemocnici umieral na rakovinu pľúc.

Mali spolu dvoch synov, Kasima a Amala. Zomrela roku 2057 a je pochovaná na cintoríne Bab-al-Nasr. Členovia Komisie navštívili Ulica Mórica Beňovského v meste Antananarivo mladého policajta na Madagaskare Anvara Mahfúza, Amalovho syna, s brzdami, ktoré zrazu zlyhali, a lebo jeho strýko Kasim, Mahmuže sa takto Rafaelov starší brat dov prvý syn, žil v Taliansku. Keď Juan, automechanik, pomstil za počul, prečo prišli, Anvar v prvej bratovu smrť. Údajne raz, keď chvíli nevedel zareagovať. Bolo odišla celá rodina na výlet, sa pre neho nepredstaviteľné, aby im vlámal do bytu a z Florabelli- bola jeho len pred dvomi mesiacnej pracovne vzal jej diár na rok mi pochovaná babka prenesená 1961. Manželia zistili vlámanie, do Bratislavy ako jeden z potomale keďže nič nezmizlo, nevolali kov kráľa Madagaskaru Mórica políciu. Až keď Florabella upra- Beňovského. Nikdy o ňom netovala, všimla si, že jej medzi počul, takže mu členovia Komisie diármi, ktoré boli roky na polici s dali celú bohatú dokumentáciu o knihami, chýba práve rok 1961. prípade, ktorú si cez noc preštuV tomto celom vymyslenom doval. Na druhý deň plný elánu príbehu bola pravda len to, že súhlasil a ponúkol tiež všetku Olmedo znásilnil Florabellu a že pomoc pri exhumácii. Oznámil im ho zavraždili, ale klasicky, úklad- však, že nie je potomkom svojej ne, na ulici, lebo vtedy viedol babky, lebo ho ako dvojročného neslávne známy zločinecký gang, adoptovali. Členovia Komisie boli ktorý obchodoval s drogami na z tejto informácie dosť sklamaní,

lebo sa dopočuli, že Kasim v Taliansku nemá potomkov. Už by nič iné nechýbalo, len aby pri konci celého projektu napokon nenašli posledných potomkov Mórica Beňovského.

Ráno čakal na členov Komisie v hoteli Lotus, kde boli ubytovaní, Anvar a sedem ozbrojených policajtov. Najprv si mysleli, že ich idú zatknúť, ale Anvar im vysvetlil, že exhumácie na cintoríne Babal-Nasr sú životu nebezpečné, a preto musel zavolať svojich priateľov policajtov.

Keď sa po hodinovej jazde cez chaotickú Káhiru dostali na cintorín, členovia Komisie boli zhrození, že všade medzi pomníkmi boli dočasné príbytky bezdomovcov, ktorí tam žili v neuveriteľnej biede a špine. Začali vyliezať zo svojich barakov a sledovať prišelcov.

Zhŕklo sa ich možno aj sto, kým Komisia s Anvarom, robotníkmi a policajtmi prišla k hrobu Anastázie Mahfúzovej. Policajti sa obrátili s namierenými zbraňami k davu, kým robotníci kopali v hrobe a napokon exhumovali Anvarovu babku pochovanú podľa moslimského obradu, lebo ešte pred svadbou konvertovala na islam.

Telo vložili do veľkej plechovej truhly, zahádzali prázdny hrob a vyrazili. Sprevádzal ich dav špinavých mužov, strapatých žien a zafúľaných detí v roztrhaných zdrapoch až do ústrednej budovy cintorína. Tam v márnici odobrali vzorku tkaniva Anastázie Mahfúzovej a truhlu dali do chladničky. Analýza DNA potvrdila, že je dcérou Serafína Eszterházyho.

Komisia šla na veliteľstvo po Serafínove ostatky a odviezla ich do Bratislavy. Aj siedmy člen dynastie Beňovských sa ocitol v opancierovanej miestnosti slovenského ministerstva vnútra. Tlač to len úsporne zaznamenala jednou správou. Nový film o hľadaní ďalšieho člena dynastie Beňovských už nikoho nezaujímal.

Zo srbčiny preložila Zora Sirácka (Pokračovanie v nasledujúcom čísle Obzorov)

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra NA 65. LITERÁRNOM SNEMOVANÍ V BÁČSKOM PETROVCI

Od textu k autorovi a späť Anna Francistyová

V

äčší počet životných jubileí našich popredných literárnych, literárno-vedných či jazykovedných tvorcov, ako i vzácne okrúhle výročie narodenia barda našej literatúry, predurčili obsah tohtoročného literárneho snemovania, ktoré prebiehalo už po 65-krát, a to v sobotu 19. júna v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Usporiadali ho tradične spolu redakcia časopisu pre literatúru a kultúru Nový život a Slovenské vydavateľské centrum.

Na úvod prítomných privítala šéfredaktorka časopisu Nový

ľavý čas v preklade do slovenčiny Zdenky Valentovej-Belićovej a Anny Vrškovej). Úspech podujatiu zaželal i Miroslav Bielik, predseda Spolku slovenských spisovateľov, ktorého list prečítala Z. Valentová-Belićová, ktorá snemovanie moderovala. Úradná časť podujatia sa začala oslavou 100. výročia narodenia Paľa Bohuša. Text Michala Harpáňa Básnik Paľo Bohuš a maliar Martin Jonáš prečítala Marta Pavčoková, Annamária Boldocká-Grbićová svoju úvahu pomenovala Bicyklovanie s Paľom Bohušom. K 90. narodeninám Daniela Pixiadesa literárne gratulovali Viera Benková (Tvrdá mena života), Katarína Pucovská (K svet-

Na začiatok o Bohušovi a Pixiadesovi: (zľava) Marta Pavčoková, Annamária Boldocká-Grbićová a Katarína Pucovská

život Zdenka Valentová-Belićová.

Význam tohto podujatia ocenila a jubilantom a laureátovi zablahoželala v mene NRSNM Anna Čapeľová, predsedníčka Výboru pre kultúru. Riaditeľ SVC Vladimír Valentík svoj príhovor spoluorganizátora snemovania využil na odovzdanie čerstvých autorských výtlačkov z tohto vydavateľstva, a to: Zdenke Valentovej-Belićovej (Apocrypha

by Lilith v preklade do angličtiny Smiljany Pixiadesovej a Julije Grahamovej), Milanovi Kolarskému (dielo Sabrana jela i ishrana porodice Dunđerski u Kulpinu početkom XX. veka) a Miroslavovi Aleksićovi (zbierka básní Chudor• KULTÚRA •

lu svojmu idem bezcestím) a Martin Prebudila (haiku momentky venoval i Ladislavovi Čánimu (60) a Jánovi Salčákovi (60)).

Svoj text spomienkového rázu k 70 Michala Ďugu prezentoval Vladimír Valentík. K 60. narodeninám Anny Makišovej príspevok o jej vedecko-výskumnej práci pripravila Jasna Uhláriková. K 60. narodeninám Adamovi Svetlíkovi referátom pod názvom Kritické čítanie súčasnej slovenskej prózy s Adamom Svetlíkom zablahoželala Zuzana Čížiková. Na oplátku o tvorbe kolegyne jubilantky päťdesiatničky Zuzany Čížikovej hovoril Adam Svetlík. K životnému jubileu svojej profesorky

na Pucovská, ktorá správu na snemovaní prečítala. Komisia sa jednoznačne rozhodla Cenu Nového života za rok 2020 udeliť Michalovi Babiakovi, ako sa v správe uvádza: „Jednak za kvalitu jeho príspevkov, ale nezostala nepovšimnutá ani kvantita. Michal Babiak bol skutočne produktívny a v každom čísle mu v priemere patrilo 5 Jubilanti, ktorí sa zúčastnili na sobotňajšom strán. Všetky jeho texpodujatí: (zľava) Ladislav Čáni, Anna Makišová, ty majú vysokú úroveň Zuzana Čížiková a Adam Svetlík a posúvajú tým o stupienok vyššie aj úroČížikovej text pripravila Stefana veň samotného časopisu.“ Túto Paunovićová-Rodićová a určitým už štvrtú Cenu Nového života zhrnutím tvorby týchto dvoch (laureátom bol v rokoch 2004, literárnych kritikov a jubilantov 2007 a 2015) Michal Babiak, Kulbol príspevok Maríny Šimákovej-Spevákovej, ktorá si posvietila na monografie A. Svetlíka a Z. Čížikovej.

Pandémia predsa zasiahla do programu tohtoročného literárneho snemovania, a to tak, že prihlásení účastníci zo Slovenska nemohli docestovať, ale svoje príspevky poslali vo forme videonahrávok. Účastníci sledovali zaslané práce Patrika Šenkára (o imagináciách v tvorbe sedemde- Michal Babiak, siatnika Zlatka Benku), Kataríny laureát Ceny Nového života; Mosnákovej-Bagľašovej (o po- fotografia je z roku 2016, keď tiež stmoderných prvkoch v tvorbe získal toto prestížne ocenenie Ladislava Čániho), Petra Micha- pínčan žijúci na Slovensku, získal loviča, Etely Farkašovej a Sofie za esej Orffovo inštrumentárium Skokanovej (z rôznych aspektov v Kulpíne – Esteticko-hudobné analyzovali práce šesťdesiatnika práce Martina Kmeťa v reflexii Michala Babiaka).

Miliny Sklabinskej uverejnenú CENA NOVÉHO ŽIVOTA v dvojčísle 5 – 6 v roku 2020. Ide MICHALOVI BABIAKOVI o prácu, ktorá má „historickoV komisii pre udelenie Ceny -dokumentačný, ale aj filozoNového života za rok 2020 boli fický, ba aj ten ľudský rozmer“. profesorka slovenského jazyka Keďže aj laureát bol znemožnený a literatúry Marta Pavčoková prísť na snemovanie osobne a redaktorka v TV Vojvodina a prijať cenu, odovzdaná mu Anna Funtíková (ako členky) bude náhradne, ale poďakovanie a predsedníčka komisie redak- s primeranou úvahou poslal ako torka a prekladateľka Katarí- videonahrávku.

26 /4965/ 26. 6. 2021

31

Kultúra VÝROČIE ODDELENIA SLOVAKISTIKY NA FILOZOFICKEJ FAKULTE V NOVOM SADE

Aktivity počas celého roka

V

Miroslava Ožvátová

tomto roku si Oddelenie slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade pripomína 60 rokov výučby slovenského jazyka a literatúry na tejto fakulte. Počas celého roku organizujú sa rôzne aktivity, ktoré sú súčasťou celoročných osláv. Oslavy začali prednáškou doc. PaedDr. Ivice Hajdučekovej z Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Aktivity budú pokračovať na jeseň. Naplánované sú prednášky významných profesorov zo slovenských univerzít a dve veľké medzinárodné konferencie. V októbri bude prebiehať prvá konferencia v spolupráci s Pedagogickým ústavom Vojvodiny a bude mať interdisciplinárny charakter. Ďalšia konferencia bude slovakistická konferencia a zároveň bude ústrednou oslavou, ktorá zapadne aj do osláv Dňa Filozofickej fakulty 1. decembra.

Pri tejto príležitosti sme o rozhovor požiadali vedúcu Oddelenia slovakistiky doc. Dr. Jasnu Uhlárikovú, ktorá nám priblížila dejiny a činnosť oddelenia.

Odkedy sa na Filozofickej fakulte v Novom Sade vyučuje slovenský jazyk a literatúra? „Najprv sa slovenský jazyk a literatúra začali vyučovať na Vyššej pedagogickej škole.

Potom prišlo k reorganizácii vysokoškolského vzdelávania a štúdium slovenského jazyka a literatúry sa prenieslo na Filozofickú fakultu. Skupiny študentov z Vyššej pedagogickej školy a skupiny študentov z Filozofickej fakulty splynuli a za medzník založenia slovakistiky vo Vojvodine sa považuje akademický rok 1961/1962, keď sa slovenský jazyk a literatúra 32

www.hl.rs

začali vyučovať na Filozofickej fakulte.“ Ktoré osobnosti sa zaslúžili o založenie slovakistických štúdií? „Dôležitou osobnosťou v tom období bol profesor Michal Filip, ktorý vtedy pracoval na Filozofickej fakulte v Belehrade, v súčasnosti je to Filologická fakulta.

Učil slovenčinu a češtinu. Ako

Jasna Uhláriková, vedúca Oddelenia slovakistiky (foto: z archívu spolubesedníčky)

Pazovčan mal kontakty s petrovským gymnáziom a tunajšími intelektuálmi. Podnecoval petrovských gymnazistov, aby prejavili záujem o štúdium slovenského jazyka a literatúry. Na jeho podnet bol založený tento študijný odbor.“ Kto učil na Oddelení slovakistiky? „Učitelia, ktorí začínali pracovať na našom oddelení, boli Ján Kmeť, vtedajší riaditeľ ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, Daniel Dudok a Michal Palov, ktorý bol učiteľom metodiky. Neskôr pribudli Mária Myjavcová, Michal Harpáň a Jozef Valihora. V ďalších rokoch, ako sa utvárali nové kádre, pribúdali aj posily na Oddelení slovakistiky. V 70. rokoch to boli Anna Marićová, Michal Týr a Jarmila Hodoličová, potom Miroslav Dudok a

Informačno-politický týždenník

Samuel Čelovský. V 80. rokoch na katedru prišli Anna Makišová, Adam Svetlík a Michal Babiak, ktorý neskoršie odišiel na Slovensko. V najnovšom období na katedre sa zamestnali Marína Šimáková Speváková, Zuzana Týrová, Daniela Marčoková a ja.

V minulom roku sme dostali posilu, asistentku Annu Margarétu Lačokovú.

V podstate sa za týchto 60 rokov na Oddelení slovakistiky vystriedalo takmer 20 učiteľov.

V súčasnosti máme 8 učiteľov, medzi ktorých patrí aj lektorka slovenského jazyka a literatúry PaedDr.. Eleonóra Zvalená, ktorá je v poradí 12. lektorka. Niektorí z lektorov pobudli u nás aj viackrát. Od našich posledných osláv, keď sme si pripomínali 50 rokov od založenia slovakistiky, prišlo k istým kádrovým zmenám. Do dôchodku odišli profesori J. Valihora, M. Týr, M. Harpáň, S. Čelovský, M. Dudok, J. Hodoličová a predčasne nás opustila aj profesorka A. Marićová.“ Akými zmenami prešli slovakistické štúdiá dodnes? „V prvých rokoch sa slovenči-

na študovala v rámci Katedry pre východoslovanské a západoslovanské jazyky. Vedúci tejto katedry bol profesor Petar Đorđić.

To bolo stupňovité štúdium, kde prvý stupeň trval dva roky a druhý stupeň tiež dva roky. Toto stupňovité štúdium trvalo do roku 1972, keď sa katedra, ktorú viedol profesor Đorđić, rozdelila na dve osobitné katedry. Tak vznikli Katedra slovenského jazyka a literatúry a Katedra ruského jazyka a literatúry. K ďalšej reorganizácii prišlo o niekoľko rokov, keď Katedra slovenského jazyka a literatúry získala nový názov v roku 1976 a odvtedy sa volala Slovakistický ústav. V roku 1993 bol Slovakistický ústav premenovaný na Oddelenie slovakistiky.

V súlade s Bolonskou deklaráciou od školského roku 2006/2007 sa vyučovanie na Oddelení slovakistiky realizuje ako štvorročné základné štúdium s možnosťou pokračovania v jednoročnom master štúdiu.

Toto štúdium zároveň umožňuje pokračovať vo vzdelávaní na doktorandských štúdiách.

Od roku 2006/2007 sa zme-

Legát Michala Filipa • KULTÚRA •

nilo niekoľko akreditácií a pri každom ďalšom akreditačnom kole sa snažíme meniť študijný program. Niektoré predmety sa vyradia a iné pribudnú v súlade s potrebami moderného vzdelávania, ale aj pragmatickými potrebami a tendenciami.

Pracovníci katedry učia aj študentov z iných odborov, ktorí si môžu vybrať slovenčinu ako voliteľný predmet.“ Kde sa uplatňujú študenti po skončení štúdia slovenského jazyka a literatúry? „Po absolvovaní slovenského jazyka a literatúry sa naši študenti predovšetkým uplatňujú ako učitelia v školách a v médiách. Treba zdôrazniť, že absolventi slovenského jazyka a literatúry sú nevyhnutnou zložkou každej sféry nášho kultúrneho života. To znamená, že mnohí z nich sa uplatňujú v kultúrnych inštitúciách. Pracujú vo vydavateľstvách, ako jazykoví redaktori, alebo ako zostavovatelia učebníc pre základné a stredné tunajšie školy. Sú aj spisovatelia, prekladatelia a súdni tlmočníci. V našom verejnom živote slovakisti sú všade potrební.“ Čo nám môžete povedať o medzinárodnej spolupráci so vzdelávacími inštitúciami a inými ustanovizňami? „Výmeny študentov a pedagógov so zahraničnými univerzitami sa realizujú predovšetkým v rámci rôznych mobilít. Najčastejšie je to program Erasmus

plus. Študenti môžu pobudnúť jeden mesiac, jeden semester alebo aj celý školský rok na niektorej slovenskej univerzite alebo aj v iných krajinách. Rovnako tak aj učitelia môžu pobudnúť na niektorej fakulte v zahraničí, najčastejšie desať dní alebo

Ústredná oslava zapadne aj do oslavy Dňa Filozofickej fakulty

dva týždne, kde v rámci týchto mobilít majú možnosť vyučovať na tých fakultách. Rovnakým spôsobom aj my často privítame svojich kolegov aj študentov z iných krajín. Niekedy sú to nielen výmeny takéhoto druhu, ale aj aktivity a spolupráca v rámci rôznych projektov. Takýmto spôsobom k nám prichádzajú významné osobnosti, profesori alebo spisovatelia. Cieľ je, aby sa našim študentom predstavili svojím dielom.

Okrem výučby sa učitelia a študenti neustále zúčastňujú na

celofakultných aktivitách, ako sú napríklad Deň materinských jazykov, Deň slovanskej písomnosti, Európsky deň jazykov, Deň otvorených dverí a iné.“ Ako sa realizuje vedeckovýskumná činnosť Oddelenia slovakistiky? „Vedeckovýskumná činnosť je nevyhnutná súčasť nášho povolania. Realizuje sa predovšetkým, čiže podporovaná je rôznymi projektmi. Oddelenie slovakistiky v poslednom čase realizovalo až štyri vedeckovýskumné projekty rôzneho rangu.

Dva projekty sú domáceho charakteru, jeden je republikového a ďalší je financovaný z pokrajinských prostriedkov. Máme aj dva medzinárodné projekty. Jeden z nich je bilaterálny a realizujeme ho v spolupráci s kolegami z Katedry slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Zameriava sa na dynamiku a perspektívy súčasného slovenského jazyka. Najväčší projekt, ktorý v súčasnosti realizujeme, je tiež medzinárodný, ale aj multilaterálny projekt pod názvom Sebaidentifikácia v multietnickom prostredí ako prostriedok etnickej tolerancie, alebo stručne Ja som. Realizujeme ho s kolegami zo Slovenska, z Rumunska a z Chorvátska.

Hlavným riešiteľom projektu je Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a našimi partnermi sú aj kolegovia z Rumunska – z Teoretického lýcea Jozefa Kozáčka

v Bodonoši a zo Slovenského kultúrneho centra v Našiciach.

Cieľom tohto projektu je vytýčiť prvky kultúrnej, jazykovej a etnickej identity, ktorá podnieti príslušníkov slovenského etnika na Dolnej zemi vyvíjať pozitívny vzťah voči inakosti a vnímať prvky svojej vlastnej identity.

Výsledkom tohto projektu by mala byť didaktická príručka, v ktorej budú prepojené slovenské nárečia a slovenská tradičná kultúra. V rámci tohto projektu sa uskutočňujú rôzne návštevy a školenia.“ Aký stav má dnes slovenčina vo Vojvodine? „Jazyk je jedným z najpodstatnejších prvkov zachovania národnej a kultúrnej identity. Celý náš verejný život je inštitucionalizovaný a máme možnosť výučby po slovensky.

Naša slovenčina je iná ako tá na Slovensku. Interferenčné vplyvy sú prirodzeným javom, keď niektoré etnikum používa svoj materinský jazyk v inom etnickom prostredí. Po takmer troch storočiach udržujeme si náš jazyk a snažíme sa ho uplatňovať v našom prostredí tak v nárečovej podobe, ako aj v spisovnej. Nárečová podoba jazyka si udržuje dobrú úroveň, ale mali by sme sa neustále podnecovať a využívať možnosti zdokonaľovania sa v znalosti jazyka. Bez jazyka nebude ani nás, ani kultúrnych obsahov, médií, kníh alebo folklórnych festivalov.“

Knižnica Od začiatku sa vytvárala bohatá slovakistická knižnica, kde ako prvá knihovníčka pracovala Anna Papugová, na jej miesto potom prišla Anka Ostojinová a po nej Tatiana Pintírová, ktorá tu pracovala bez úhrady. V súčasnosti v knižnici pracuje Anda Almažanová.

V slovakistickom knižničnom fonde je viac ako 14 000 kníh a k tomu treba dodať Legát Michala Filipa, ktorý má okolo 3 000 kníh.

Knižnica Oddelenia slovakistiky podporuje realizáciu výučby a vzdelávania študentov, ako aj vedeckú činnosť zamestnancov univerzity. Osobitným celkom a zároveň súčasťou knižnice Oddelenia slovakistiky sú Legát Michala Filipa (knihy poručené v závete), ako aj časť osobnej knižnice Víťazoslava Hronca, ktoré sú vzácnym prameňom pre výskumníkov. Veľkú časť vlastnej knižnice daroval Filozofickej fakulte a Oddeleniu slovakistiky Dušan Šimko. Najväčší počet publikácií poskytlo knižnici Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Najstaršia kniha, ktorú vlastní Seminárna knižnica Oddelenia slovakistiky, je Breuis & perspicua explicatio Psalmorum Dauidis. Decas octava, Tvbingæ: Apud viduam Vlrici Morhardi, 1568. Autorom je Johann Brenz (1499 – 1570). Sú to výklady žalmov Dávidových 79 – 100 a napísaná je v latinskom jazyku. Kniha je raritná, patrí do archívneho materiálu a má osobitný spôsob uchovávania a používania. Patrí do Legátu Michala Filipa a bola vytlačená v Nemecku.

• KULTÚRA •

26 /4965/ 26. 6. 2021

33

Kultúra KEĎ SÚ SPOLKÁRKY A SPOLKÁRI NEÚNAVNÍ

Selenčou sa znovu ozývali piesne Anna Berédiová

D

ievčenská spevácka skupina Kultúrno-umeleckého spolku Jána Kollára v Selenči nahrala ďalšiu zmes ľudových piesní a k tomu spolu

napríklad aj teraz je dievčenská spevácka skupina bohatšia o nové členky, ktoré sa zapojili po úspešných doterajších projektoch. Ich ochota a dobrá vôľa láka aj iných, a preto sa skupina stále rozrastá. V najnovšom vi-

spätné reakcie spoluobčanov boli sťa občerstvenie. Slnečný deň im prial, a tak sa dievčenská mladosť a krása niesli celou Selenčou. Z videa vidno, že sa často menilo miesto nahrávania.

Jaroslav Berédi, vedúci speváckej skupiny, ktorý je aj kameramanom a videoproducentom, s dievkami sa dohodol na scenári a scénografii, a tak na videu zaznamenali budovu Miestneho spoločenstva a starodávne domy rodín Gašparovskej,

Govda. Keďže toto video bolo náročnejšie, sama príprava a nahrávanie trvali dlhšie, no konečný výsledok stál za to.

To, čo však nevidno, je úsilie všetkých, ktorí pomohli v realizácii videa. Nácvik a natáčanie zvuku vždy majú na starosti vedúci speváckej skupiny Jaroslav Berédi a Juraj Súdi mladší, ktorí spolu s Jurajom Berédim-Ďukym nahrávajú matrice. Audioprodukciu má na starosti Juraj Súdi ml. Nemožno nespomenúť estetickú stránku celého videa a šikovné ruky, ktoré sa o to pričinili. Sú to staré mamy a mamy, ktoré vždy pripravia kroje a vyzdobia svoje dcéry a vnučky. Selenčský spolok tiež finančne podporujú aj Obec Báč, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, AP Vojvodina, Národnostná rada slovenskej

Speváčky a spolkári, ktorí pomáhali pri nahrávaní

s hudobníkmi znovu natočili aj video, tentoraz pod názvom Tečte prúdom. Aj toto video, ako aj tie doterajšie, zdieľali na sociálnych sieťach.

Ich aktivita a ochota nezostáva nepovšimnutá. Usilujú sa prezentovať svoj pôvod a tradíciu v tom najlepšom svetle, čo im vždy prinesie nové plody. Tak

deu bolo zapojených šestnásť dievčeniec, ktoré boli oblečené do selenčských kašmerínok.

V prvý deň nahrávania defilovali po celej dedine, a pritom si spievali. Selenčania boli z toho nadšení a takmer z každého domu sa vynorili hlava, dve a obdivovali ich. Dievkam, hoci aj bolo teplo, pozitívne

Scénka: (zľava) Bernard Govda, Ján Junčoviar, Alena Alexyová a Jasmina Junčoviarová

Trusinovej a Nosálovej. Z tých dôvodov možno pokladať nové hudobné video aj za pohľadnicu, v ktorom je dôstojne reprezentovaná nielen spevácka skupina a KUS Jána Kollára, ale celá dedina Selenča. Dodatočné scénky vo videu nahrali neskôr, kde sa pripojili aj známi divadelníci Jasmina a Ján Junčoviarovci a ďalší člen spolku Bernard 34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

národnostnej menšiny, ako aj súkromné podniky a Selenčania.

Všetkým, ktorí nesebecky podporujú Selenčanov a spolok, patrí úprimná vďaka.

Záujemcovia si môžu vyhľadať video na facebookovej stránke KUS Jána Kollára, na verejnej stránke kusjanakollara.org, ako i na ich Youtube kanáli.

Foto: Jaroslav Berédi • KULTÚRA •

FESTIVAL DOMÁCEJ DRÁMY A DIVADLA STERIJOVO POZORJE

Tália – opäť medzi nami!

Miroslav Benka

N

ajväčší regionálny divadelný festival 66. Sterijovo pozorje prebiehal pod heslom Zlu vremenu, uprkos (Zlým časom naprieky) a trval od 18. do 26. júna. Všetky vystúpenia festivalu sa hrali naživo pred publikom a v plnom rozsahu v dôsledku zmiernenia opatrení spôsobených pandémiou koronavírusu. Festival otvoril popredný srbský herec Svetozar Cvetković, ktorý prízvukoval, že Novému Sadu a Srbskému národnému divadlu sa podarilo zachovať „jedinú jasnú temnotu našej minulosti ako zálohu pre súčasnosť, ale aj budúcnosť nielen scénického umenia, ale našej existencie a duchovnej identity“.

Naďalej v tichosti divákov pokračoval: „Tma, v ktorej svietia Stu-

Mira Furlan, Nebojša Glogovac a ďalší velikáni našej „sterijovej“ scény...

Program 66. Sterijovho pozorja začal vystúpením Chorvátskeho národného divadla Ivan pl. Zajc z Rijeky s inscenáciou srbského medzivojnového dramatika Branislava Nušića Pani ministerka v réžii Tatjany Mandićovej Rigonat. Vo výbere teatrológa Milivoja Mlađenovića diváci v súťaži o ceny si mohli pozrieť ďalších deväť divadelných hier zo Srbska, Chorvátska a Bosny a Hercegoviny.

Podľa prózy Dobricu Ćosića Deľby v úprave Spasoja Ž. Milovanovića a v réžii Juga Radivojevića vzniklo dielo v koprodukcii Srbského národného divadla v Novom Sade, Národného divadla v Niši a Národného divadla Priština

Sviatok pre milovníkov divadla v Srbskom národnom divadle v Novom Sade

picovci – Mira a Bojan a Stevan Šalajić, Pero Kvrgić a Radko Polič, Dušan Jovanović a Ljubiša Ristić, Dejan Mijač a Voja Brajović, Dušan Kovačević a Zijah Sokolović a Haris Pašović a Mustafa Nadarević, Paja Gardinovački a Peca Nikola Petrović – zanechávajúc svoje stopy svetla… a Predrag Ejdus a Goran Stefanovski.“ V tomto dlhom rade velikánov, ktorí „svietia v tme“ boli okrem iných spomenutí aj Renata Ulmanski, Mira Banjac, Mirjana Karanović, Milena Dravić a Dragan Nikolić, • KULTÚRA •

(so sídlom v Gračanici), autorský projekt Andraša Urbana Divadlo rytierov Lake male v Kosztolányi Dezső Divadla zo Subotice sa zúčastnilo v rámci programu Druhá scéna (v rámci off-programu) s hrou Poetika sledovania, ktorú tiež režíroval Urban. Súčasťou súťažného programu bola aj hra Aleksandra Popovića Kus petlić v réžii Milana Neškovića a v podaní Národného divadla / Népszínhász/ Narodno kazalište v Subotici. Podľa prózy Mešu Selimovića inscenáciu Derviš a

V medzinárodnom programe Kruhy, ktorý bol zredukovaný na región z dôvodu následkov pandémie vírusu korony, boli uvedené tri inscenácie, pričom smrť v dramatizácii a réžii Dejana dve boli vybrané do programu Projkovského si pozreli diváci v Druhá scéna. Mlađenović zaradil produkcii Národného divadla do nesúťažného programu Kruhy Republiky Srbskej z Banje Luky, hru Hotel Zagorje – autorský proinscenáciu Olgy Dimitrijevićovej jekt Anice Tomićovej a Jeleny Rádio Šabac v podaní Mestského Kovačićovej podľa románu Ivany Bodrozičovej v podaní Mestského činoherného divadla Gavela zo Záhrebu. Naďalej hru Damira Mađarića Chlapec hovoril Bohu v réžii Sama M. Strelca, v podaní Chorvátskeho národného divadla z Osijeku, a hru Almira Baševića Kŕkanie žiab v réžii Aleša Kurta a v podaní Národného divadla v Tuzle. Vo výbere Druhá scéna (v rámci off-programu) sa okrem Urbanovej PoeSvetozar Cvetković (foto: Nenad Mihajlović) tiky sledovania objavila aj hra Maje Pelevićovej divadla Šabac, naďalej autorskú Ako keby sa koniec ani zďaleka inscenáciu Ak sa dlho pozeráte nezmiernil, ktorú režíroval Nikola do priepasti podľa rovnomen- Zavišić a produkovalo ju divadlo ného románu Enesa Halilovića Bitef z Belehradu. v úprave a réžii Zlatka Pakovića, Po minuloročnom Sterijovom produkovanú Regionálnym di- pozorji, ktoré sa udialo s časovým vadlom Novi Pazar / Kultúrnym posunom a za osobitných pancentrom Novi Pazar, jedinečnú demických opatrení, nazdávajme inscenáciu Filipa Grujića Veľká sa, že tohtoročné pozorje, na hospodárska kríza v réžii Marka radosť milovníkov scénického Čelebića v produkcii Srbského umenia, sa dobre skončí (lebo národného divadla a Centra pre tento text vznikol po jeho otvorerozvoj vizuálnej kultúry z Nového ní). Len aby sme v hanbe nezostali Sadu, predposlední vystúpili pred časom, ktorý je pred nami, umelci projektu podľa prózy Vla- pred tými, čo prídu po nás! dimíra Tabaševića Ticho tečúce Je prekvapujúce, koľko bolo Mississippi v réžii Ivicu Buljana, uvedených inscenácií spraco(umeleckého vedúceho a reži- vaných podľa prozaických diel. séra Chorvátskeho národného Nemáme nadostač dramatických divadla v Záhrebe) a v produkcii hier súčasných autorov? Alebo Belehradského činoherného di- veci, ktoré sa nám naposledy vadla a na koniec v rámci súťaže dejú, si ťažko môžeme vyhľadať bola zaradená inscenácia tiež v klasickej literatúre – juhoslopodľa prózy bosnianskeho bás- vanskej či srbskej?! Treba počkať nika a prozaika Darka Cvijetića na perá analytikov a teatrológov, Schindlerov výťah v dramatizácii ktorí hádam presnejšie túto pála réžii Kokana Mladenovića v čivú otázku, dúfajme, posúdia. produkcii Komorného divadla Zdroj: internet 55 zo Sarajeva.

26 /4966/ 26. 6. 2021

35

Kultúra KONCERT DUCHOVNEJ HUDBY V PIVNICI

Slávnostne a vznešene Miroslav Pap

K

omorný zbor Nádeje v Pivnici sa už celé desaťročie venuje prezentácii najmä duchovnej hudby doma a v zahraničí. Členky zboru sa každoročne podieľajú aj na organizácii seminára Nová pieseň, ktorého kvantita a kvalita každoročne stúpa, čo odzrkadľujú aj výsledky.

V minulom roku však 11. seminár nebolo možné organizovať pre celosvetovú pandémiu. Z toho dôvodu sa členky komorného zboru rozhodli zrekapitulovať posledný jubilejný seminár, vlastne prezentovať jeho výsledky na koncerte,

ktorý sa uskutočnil v nedeľu 20. júna v pivnickom Dome kultúry.

Všetkých prítomných na začiatku privítala Miluška Macková, predsedníčka Komorného zboru Nádeje. Následne sa slova ujala Libuška Lakatošová, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktorá medziiným dodala: „Mojím potešením je, že som v Pivnici. Po prekonaní koronakrízy opäť pokračujeme s našimi aktivitami, a tak aj s týmto koncertom, ktorý sa koná už desiatykrát. Chcem vám iba odovzdať jedno matičné heslo, ktoré je významné pre všetkých nás – Stretávajme sa, aby sme na seba

Aj celé javisko bolo primalé (foto: Z. Mandáčová)

Členky Komorného zboru Nádeje a zároveň hlavné organizátorky koncertu

nezabudli...“ Boli privítaní aj hostia: Anna Čásarová, predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva v Pivnici, Anna Horvátová, podpredsedníčka Matice slovenskej pre Báčku a predsedníčka Výboru pre informovanie NRSNM, Juraj Súdi, podpredseda Matice slovenskej pre Báčku, a Ján Zahorec, pivnický evanjelický farár, ktorý sa v úvodnej časti aj pomodlil.

Na koncerte vystúpili: Komorný zbor Nádeje, pivnický, novosadský a selenčský evanjelický spevokol Ozvena a Komorný zbor Zvony zo Selenče. Každý zbor a spevokol

interpretoval dve piesne a na záver všetci účinkujúci spoločne zaspievali piesne, ktoré sa naučili na zatiaľ poslednom seminári Nová pieseň, a boli to: Takto stojím, Duša moja chváli Hospodina, Haleluja, celý vesmír spieva a Domov. Uvedené piesne spevákov naučil Dr. Juraj Súdi, ktorý odborne vedie seminár už celé desaťročie. Na záver programu sa pomodlil selenčský evanjelický farár Miroslav Poničan.

Koncert podporili Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Obec Báčska Palanka.

Podujatie moderovala Kvetoslava Imreková-Šusterová. Treba však skonštatovať, že azda o koncert najzaslúžilejšie sú členky Komorného zboru Nádeje, ktoré spolu so svojimi rodinami majú na starosti organizáciu duchovného koncertu už dlhé roky.

Výzva pre fotografov amatérov Kultúrno-umelecký spolok Jána Kollára v rámci osláv 75 rokov od založenia spolku vyzýva všetkých fotografov a najmä členov spolkov a súborov vojvodinských Slovákov, aby zobudili svoje umelecké schopnosti a aby zastavili čas v tom správnom okamihu.

Selenčský spolok oslávi 75 narodeniny v roku 2022 a ako jedno zo sprievodných podujatí naplánovaná je aj výstava fotografií. Výstava nebude súťažného charakteru a téma je ROZPRÁVALA MI STARÁ MAMA. Projekt finančne podporila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Cieľom výstavy je zoskupiť milovníkov fotografie, vytvoriť 36

www.hl.rs

tematickú zbierku fotografií z Vojvodiny a umožniť fotografom, aby sa navzájom zoznámili a vymenili

Informačno-politický týždenník

si skúsenosti a znalosti.

Celé výročie spolku bude prebiehať v duchu tejto témy. Žáner fotografií nie je určený. Téma je dostatočne široká a umožňuje umelcom rozmýšľať a tvoriť.

Fotografie treba zaslať do 30. novembra 2021. Treba ich zachovať v čo najväčšom rozlíšení, aby bolo možné vytlačiť ich bez straty kvality. Jeden fotograf môže poslať maximálne 3 fotografie.

Každá fotografia musí byť v JPEG formáte a okrem toho treba poslať niekoľko údajov: názov fotografie a krátky ľubovoľný popis. Týmto popisom môžete skrátka vyrozprávať príbeh spätý

s fotografiou. Potrebné je uviesť meno a priezvisko autora / -ov, trvalé bydlisko, dátum narodenia a názov spolku alebo súboru, ak je členom. Ak sú na fotografii osoby, potrebné je, aby súhlasili so zverejnením, a pokiaľ sa s tým zhodujú, poslať zoznam ľudí.

Potrebné údaje môžete poslať vo formáte .docx (MS Word), .txt (klasický Poznámkový blok – angl.

Notepad), alebo ich uviesť v maile, z čoho musí byť jasne naznačené, ktoré údaje sa vzťahujú na ktorú fotografiu.

Svoje fotografie môžete zasielať na e-mailovú adresu foto-vyzva@kusjanakollara. org.

• KULTÚRA •

GALÉRIA SND V KYSÁČI

Samostatná výstava Zuzany Ferkovej Miroslava Ožvátová

ktorá najprv začala omaľovávať krčahy, taniere a kolovraty. ktivity v Slovenskom ná- Neskoršie začala maľovať aj na rodnom dome v Kysáči plátne. Podobne ako insitní pokračujú. V piatok 18. maliari v Kovačici a v Padine júna bola otvorená tretia samo- na svojich obrazoch úprimným statná výstava insitnej maliarky spôsobom podáva zábery deZuzany Ferkovej. dinského a sedliackeho života.

Po úvodných slovách Michala Na tejto samostatnej výstave Madackého, vedúceho Galé- znázorňuje sálaše, práce v poli, rie SND, o výtvarnom prejave ľudí v krojoch a dedinský život, Zuzany Ferkovej sa zmienil aký jej zostal v spomienkach akademický maliar Michal Ďu- z detstva. Stvárňuje ho príťažrovka. O jej tvorbe povedal: livými farbami. Na obrazoch sa „Zuzana Ferková je maliarkou, dá všimnúť maliarsky výraz, ktorý rozpráva príbehy z dedinského života Kysáčanov. Inšpirovaná spomienkami, pestrým koloritom maľuje žatvu, Štedrý večer, bohato zdobené interiéry so sedliackou pecou, handrovkou a omaľovanými stenami, s vyšívanými vankúšmi a pestrými posteľami. Maľuje Zdravica pri otvorení výstavy Zuzany Ferkovej (autorka druhá sprava) aj zimné radovánky

A

a domáce zvieratká. Motívy čerpá z každodenného života. Úprimným maliarskym štýlom pripomínajúcim omaľované

cirkevnou skupinou aj zaspievala. Báseň venovanú Zuzane Ferkovej napísala a prečítala Anna Legíňová. Zo sprievodné-

Pestré motívy z každodenného života

taniere stvárnila matku s bábätkom, priadku s kolovratom, sánkovačku, starodávny dom a nechýbajú ani svojrázne zobrazenia biblických motívov a najnovšie aj portrétov vnúčat. Ako i sama povedala, robí takým spôsobom, akým ju Pán obdaroval.“ Slova sa ujala aj Anna Páliková-Kunčáková, ktorá so svojou

ho katalógu sme sa dozvedeli o životopise maliarky, ktorý pripravila Anna Asodiová. Uvádzame časť jej prednesu: „Zuzana Ferková, maliarka, ochotníčka, sa narodila 20. mája 1956 v Kysáči. S talentom sa narodila a vždy mala blízko k umeniu. Najväčší talent, ktorý dostala do vena, je zobraziť krásu Božieho diela na umeleckom plátne.“

Z PREZENTÁCIE KNIHY MÁRIE KOTVÁŠOVEJ-JONÁŠOVEJ V PADINE

Keď príde čas aj v Padine Olinka Glóziková-Jonášová

V

o štvrtok 17. júna v slávnostnej sieni padinskej základnej školy sa uskutočnila prezentácia zatiaľ poslednej knihy autorky Márie Kotvášovej-Jonášovej pod názvom Keď príde čas.

Prezentáciu moderoval svojským spôsobom skvelý padinský divadelník a umelec Janko Hološ. Vo forme interview a intuitívneho rozhovoru sprevádzal našu viackrát odmenenú spisovateľku skvelou jazdou vlastným dielom. O samej knihe sa predovšetkým zmienila autorka, kým o jej tvorbe hovorila recenzentka prezentovanej • KULTÚRA •

knihy Dr. Zuzana Čížiková, ktorá tiež svojsky ohodnotila uvedené dielo z odbornej stránky.

Krátke scénky prichystané na základe textov z knihy predviedli

žiaci padinskej základnej školy a nacvičila ich Zuzana Valentová.

Až v tom ich prednese bolo vidno, nakoľko sa autorke podarilo preniknúť do sŕdc predovšetkým detí, pre ktoré je uvedená kniha napísaná. Avšak úsmev na tvári všetkých prítomných svedčil o tom, že sú knihy Márie Kotvášovej-Jonášovej napísané aj pre tých starších, ktorí si možno uznajú, že v nich Autorka vo forme interview prezentovala svoju stále žije to dieťa.

Hudobné body najnovšiu tvorbu

na gitare predviedol Erik Jurica.

Pod organizáciu prezentácie sa podpísala Obecná knižnica Kovačica, oddelenie v Padine.

Na záver sa slova ujala aj knihovníčka Zdenka Obšustová, s tým, že zdôraznila význam tvorby Kotvášovej-Jonášovej, Nakoniec možno zopakovať slová, ktoré bolo počuť od autorky, keď povedala, že sa rada podelila o svoju knihu s ľuďmi vôkol seba aj napriek koronavírusovej situácii, v ktorej sa nachádzame. Lebo je vraj smutné, keď spisovateľ zostane so svojou knihou sám. Mali sme príležitosť presvedčiť sa, že ani s touto svojou knihou, deviatou v poradí, autorka nezostala sama.

26 /4966/ 26. 6. 2021

37

Kultúra PRVÝ DETSKÝ TÁBOR ZDRUŽENIA PETROVSKÝCH VÝTVARNÍKOV

Náročné, ale poučné Katarína Gažová

Z

druženie petrovských výtvarných umelcov na nádvorí v blízkosti svojich miestností v príjemnom chládku v sobotu 19. júna usporiadalo peknú a užitočnú aktivitu. Bol to prvý detský tábor pre starších účastníkov. Podujatie bolo humanitárneho charakteru a predsed-

sklo na tému slovenský ornament.

To, čo dnes vytvoria, budeme predávať, ponúkneme verejným inštitúciám a súkromníkom. Zozbierané prostriedky poskytneme deťom s osobitnými potrebami v Petrovci a v Kulpíne. Pozvali sme žiakov z Petrovca, Hložian, Kulpína, Maglića, a kto mohol, ten sa zúčastnil dnešného detského tábora. Dnes tu tvoria deti

MY v Báčskom Petrovci a Združeniu Objatie v Kulpíne ako humanitárnu podporu deťom s osobitnými potrebami.

O technikách Dejanovi Šuľanovi z Kulpína pri maľovaní práce počas tábo- asistoval otec ra bližšie povedala Anna Legíňová. luprácu s našimi školami, takže – Deti dnes pracujú na dreve, sú tu deti aj slovenské, aj srbtextile a na skle, takže používajú ské, aby sme mali multikultúrne farby na textil, keramiku a akry- ovzdušie pri takejto tvorivej práci. lové farby. Chceli sme, aby deti Keďže máme limitovaný počet vyskúšali, ako sa s každou farbou účastníkov, dnešného tábora sa robí, ktorá je jednoduchšia a ktorá zúčastnilo okolo 30 žiakov.

Praktické pokyny účastníkom dala Anna Legíňová

níčka združenia Mária Struhárová nám ho bližšie ozrejmila.

– Rozhodli sme sa nejakým spôsobom pomôcť deťom s osobitnými potrebami. Keďže my ako združenie nemáme na to dosť prostriedkov, napísali sme projekt do Telekomu, ktorý nám schválili, čo nás veľmi potešilo. V

z Petrovca, Maglića, zo základných škôl, tiež žiaci petrovského gymnázia, aj deti s osobitnými potrebami.

O samotnom projekte, vďaka ktorému sa tento tábor realizoval, hovorila Tatiana Milina Turanová: – Projekt detského tábora financuje Telekom Srbska. Ide o to, že naše združenie každý rok pomáha deťom s osobitnými potrebami. Tohto roku máme zmenšené prostriedky z našej obce, tak sme sa rozhodli napísať projekt aj na tieto účely. Ide o tvorivú dielňu, v ktorej deti robia na slovenskom ornamente, a to Aj člen združenia petrovských výtvarníkov na plátne, skle, Ján Makan pomáhal deťom pri práci lopárikoch, na tábore je to dnes práca s deťmi od taškách, a potom tie predmety 12 do 18 rokov. Maľujú rôznymi budeme predávať. Všetky získatechnikami na drevo, textil a na né prostriedky dáme Združeniu 38

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Žiaci z Maglića pracovali tiež na slovenských ornamentoch

náročnejšia technika. Priniesli Podujatie príhovorom otvorila sme im hotové predmety oma- predsedníčka ZPVU Mária Struľované slovenskou ornamentikou hárová. Pokyny k práci im dali ako pomôcku a ukážku.

Môžu si to pozrieť, aby sa im ľahšie robilo, a tie slovenské ornamenty na už spomínané predmety sme im aj pripravili. Sú to predsa Maliarka Anna Nosálová zo Selenče pri tvorivých náročnejšie deťoch techniky, prvýkrát sa s nimi stretajú. Ale Tatiana Milina Turanová a Anna je dôležité, aby si ruky nacvičili a Legíňová. Deťom sa práca dobre mohli to potom aj inokedy doma darila a organizátori im zabezpečiskúšať. Máme veľmi dobrú spo- li i osvieženie a spoločný obed.

• KULTÚRA •

V BÁČSKOM PETROVCI

Nová príležitosť pre mladých sólistov Pripravila: A. Francistyová

N

ový detský festival slovenských piesní a populárnej hudby pod názvom Na krídlach piesní odznel v sobotu 19. júna vo veľkej sále Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci.

Koncert usporiadal Komorný zbor Musica viva na čele so svojou dirigentkou Marienou Stankovićovou-Krivákovou.

Cieľom tohto podujatia bolo umožniť mladým začínajúcim spevákom vyskúšať svoje hudobné schopnosti i v žánri populárnej (zábavnej) detskej hudby priamo na javisku. Klenotnica slovenských populárnych detských piesní je vo Vojvodine veľmi bohatá, avšak nedostatočne prezen-

Sade. V súčasnosti máme Festival populárnych piesní pre deti Letí pieseň, letí v Kovačici, ktorý túto klenotnicu každoročne obohacuje. Treba z nej čerpať a spievať, aby sa na pekné pesničky nezabudlo.

Na spomenutom sobotňajšom programe odzneli piesne Vladimíra Kováča z Báčskej Palanky, Juraja Berédiho, Jaroslava Berédiho, Juraja Súdiho staršieho a mladšieho zo Selenče, Maríny Kaňovej a Ľuboslava Majeru z Báčskeho Petrovca, Anity Hlavatej z Padiny, Kataríny Válovcovej z Padiny, Tomáša Kmeťa zo Slovenskej republiky.

Vystúpili deti z Petrovca – škôlkarky Marína Laćarková, Ema Povolná, Lilia Michaela Dítě, žiačky prváčky ZŠ Jána Čajaka Luna Vivien Dítě, Nina

Vzácna skúsenosť: vystúpenie na veľkom javisku

Emília Tárnociová – piatačky a Martina Kováčová – šiestačka.

Hložančanka Petra Dobríková, štvrtáčka, tiež zapôsobila pekným prednesom. Z Kovačice prišli dve speváčky: Hana

Pamiatka z prvého festivalového ročníka

tovaná. Mnohí skladatelia tu prispeli svojou inšpirujúcou hudbou, čerpajúc námety zo zbierok slovenských spisovateľov z Vojvodiny a zo Slovenska.

Tomuto hudobnému žánru sa aj v minulosti venovala patričná pozornosť, najmä na Súťaži o slovenskú hudobnú tvorbu v Selenči, potom aj v Petrovci, neskoršie na Zlatom kľúči v Selenči, na Poptóne v Novom • KULTÚRA •

Častvenová a Rea Šušerská a druháčka Monika Demrovská, všetky spolu tvoria skupinu Perličky. Ďalšie speváčky z Petrovca boli sólistkami a zároveň aj sprievodnou skupinou ostatným sólistom – Lára Hricová, Anita Fábryová, Simona Sýkorová (v Kovačici v minulom roku získala 3. cenu za interpretáciu), Lenka Hodoličová, Lea Šimová,

Barcová, šiestačka, ovenčená 1. cenou za interpretáciu na festivale Letí pieseň, letí v roku 2020, a Katarína Válovcová, tiež šiestačka, ktorá spievala svoju vlastnú skladbu Tajomstvo. Na festivale Letí pieseň, letí vlani získala 2. cenu za interpretáciu.

Hosťami koncertu boli mladí muzikanti – trio Martina Sklabinská, štvrtáčka z Kulpína (syntetizátor), Toni Lakatoš, sied-

mak z Kulpína (gitara), a Milan Hansman, siedmak z Petrovca (gitara). Väčšina piesní odznela za sprievodu nahrávok z počítača, ale niektoré vyzneli za sprievodu živého prednesu. Na syntetizátore hral Vladimír Kováč a sólistov zo Selenče Patrika Jochu a Andreja Pavlova sprevádzal Orchestrík pod taktovkou Juraja Súdiho st.

Organizátor Komorný zbor Musica viva sa k tomuto podujatiu dopracoval vďaka finančnej podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a pomoci Matice slovenskej v Srbsku, ktorá zabezpečila knihy pre účastníkov koncertu. Javisko vyzdobili pracovníčky súkromného kvetinárstva z Petrovca a profesorka výtvarnej kultúry v ZŠ J. Čajaka Daniela Triašková.

Obecenstvo privítala organizátorka podujatia Mariena Stankovićová-Kriváková, festival otvorila predsedníčka MOMS Petrovec Katarína Melegová-Melichová a na záver sa všetkým ešte raz poďakovala a zdôraznila, aký význam pre našich mladých spevákov má ďalšia možnosť verejne vystupovať. Všetkým účastníkom boli udelené diplomy za účasť a primerané darčeky. Koncert moderovala Viera Dorčová-Babiaková.

Foto: z archívu M. S. Krivákovej

26 /4966/ 26. 6. 2021

39

Kultúra 

Výklad nových kníh

Zdenka Valent Belić: Apocrypha by Lilith (ISBN 978-86-7103-556-9) Jaroslav Čiep

B

ásnická zbierka našej tvorivej prekladateľky, poetky, esejistky a autorky pre deti Zdenky Valentovej-Belićovej (1975) z Nového Sadu napísaná pôvodne po srbsky Apokrifi po Lilit i druga prokletstva vyšla tlačou vlani začiatkom roka. Vydalo ju Brankovo kolo pôsobiace v Sriemskych Karlovciach a v Novom Sade. Ide o druhú knihu pôvodných básní Zdenky Valentovej-Belićovej vydanej po srbsky, po knihe Éterizácia = Eterizacija (2018), ktorú uverejnila dvojjazyčne, paralelne aj po slovensky, aj po srbsky. Vlani v auguste Zdenka Valentová-Belićová sa s touto zbierkou básní stala aj laureátkou ceny Brankovho kola Stražilovo. Získala jednu z troch rovnoprávnych cien za najlepšiu básnickú zbierku uverejnenú v Brankovom kole. V druhej polovici minu-



lého roka tlačou vyšla aj slovenská verzia odmenenej zbierky básní Valentovej-Belićovej, pomenovaná Apokryfy podľa Lilit a iné zatratenia. Vydal ju Spolok slovenských spisovateľov v Bratislave s vročením 2020. Teraz svetlo sveta uzrela aj v anglickom preklade zo srbského originálu ako Apocrypha by Lilith v preklade Smiljany Pixiadesovej a Julije Grahamovej.

Práve ako aj srbský a slovenský variant, aj v preklade do angličtiny obsahuje štyri cykly básní: Apocrypha by Lilit, Meetings, D(ark) a Prefece for the Present.

Dokopy je v tejto zbierke publikovaných 37 básní.

Záver knihy tvoria posudky z pera dvoch recenzentov: Ladislava Čániho The Femine Principle from the begining of the world a Nenada Grujičića An amalgam of poetic and philosophical. Zbierku básní Apocrypha by Lilith vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Táto brožovaná kniha rozmerov 20 x 14 cm, vytlačená na ofsetovom papieri, v rozsahu 80 strán a v náklade 150 kusov, vyšla s vročením 2021. Vytlačila ju tlačiareň Futura v Novom Sade.

SELENČA. V nedeľu 27. júna o 19. hodine sa v evanjelickom kostole v Selenči uskutoční prezentácia videa V Hospodina dúfali naši otcovia, ktoré vzniklo zo vzájomnej spolupráce medzi lalitským a selenčským cirkevným zborom a venované je storočnici

osamostatnenia SEAVC v Srbsku. V rámci programu budú účinkovať: zborový spevokol z Lalite, zborový spevokol Ozvena zo Selenče, Komorný zbor Zvony zo Selenče a Komorný zbor Nádeje z Pivnice.

M. P.

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Jubilejný 25. ročník Festivalu vážnej hudby Jarné nôty odznie v sobotu 26. júna o 18. hodine v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Organizátorom je MOMS Petrovec.

A. F.

VUKOVCI PETROVSKÉHO GYMNÁZIA JÁNA KOLLÁRA. Každé vynaložené úsilie býva odmenené dobrými známkami a na konci určitého vzdelávacieho obdobia aj vhodnými odmenami, v tomto prípade Diplomom Vuka Karadžića.

V tomto školskom roku Vukov diplom na petrovskom Gymnáziu Jána Kollára získali títo maturanti: Xénia Medovarská, Sára Obuchová, Daniel Miháľ, Miloslav Denďúr, Valentína Hudecová, Katarína Ďurčianska, Martin Ján Javorník a Martin Pavčok. ah Foto: z FB stránky GJK

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Vieme, ako gratulujeme: za, na alebo k...?

G

Anna Horvátová

ratulovať, blahoželať, blahopriať – sú veľmi frekventované slovíčka, ktorými zo srdca vyjadrujeme želanie všetkého dobrého, alebo vyslovujeme radosť pri príležitosti sviatku, životného jubilea, narodenín, menín, pri nejakom významnom výročí, rodinných oslavách, pri dosiahnutí úspechu,

pri urobení prijímacích skúšok, k vymenovaniu do funkcie či pri narodení syna, dcéry, pri politickom víťazstve ap.

Ale dávajme pozor, aby sme sa ani tu neovplyvnili veľmi nám blízkou srbčinou, lebo deň čo deň kontaktujeme aj po srbsky.

A keď niekomu úprimne vyslovujeme želanie všetkého dobrého, povedzme to takto: „Blahoželám ti, kolegyňa, k získaniu titulu ma-

gisterky.“ či „Gratulujem ti k získaniu titulu žiaka generácie.“ Nie sú správne vety typu: „Gratulujem na úspechu.“ alebo „Prajem vám všetko dobré za narodeniny.“ Iba väzba s predložkou „k“ je správna.

Podbajme na správne slovné spojenie, nedajme sa ovplyvniť inými rečami, lebo to uberá na kvalite vyjadrovania, znehodnocujeme tým predovšetkým náš

materinský jazyk a dokonca nie je ani uchu lahodné. Pretože s tými predložkami máme vždy trampoty, nepoužijeme ich správne, treba si zapamätať hlavne toto: v slovenskom jazyku ďakujeme ZA: za darček, za kávu, za pomoc; ideme PO: po chlieb, po lekára, po noviny; blahoželáme K: blahoželáme k ukončeniu štúdia, k zloženiu skúšky, k Vukovmu diplomu...

orchestra a korepetítorom. Po obnovení činnosti spolku roku 2004 bol zvolený za predsedu novozaloženého KUS Bratstvo.

Túto funkciu zastával nasledujúcich 13 rokov, čiže do roku 2017. V tom období spolok zaznamenal čulú aktivitu a okrem iného úspešne zorganizoval aj Folklórny festival Tancuj, tancuj..., a tak bolo primerane oslávené 200. výročie založenia Hajdušice a príchodu Slovákov

do tejto banátskej dediny.

Smrť Miša Hrudku zastihla na funkcii predsedu Rady Miestneho spoločenstva v Hajdušici, ktorú zastával v dvoch mandátnych obdobiach. Bol zakladateľom Združenia penzistov, invalidov práce a občanov, s ktorým organizoval kamarátenia penzistov a početné humanitárne akcie.

Mišo Hrudka bol pochovaný v nedeľu 20. júna na hajdušickom cintoríne. Česť jeho pamiatke. vlh

te strážcu siete. Všetko však s veľkou chuťou, obetavosťou a sebazriekaním. Jeho futbalový život poznačilo veľa tréningov po napínavej práci v kedysi chýrečnom pazovskom podniku Lifam. Rodinné záväzky predsa nikdy nezanedbával a rodina, ako i ostatní známi, si ho veľmi uctievali.

Ako školák hrával v útoku, ale ho najviac lákala úloha brankára.

Neskôr prešiel do radu kohútikov Jednoty, odkiaľ sa trasovala jeho futbalová cesta.

Voľný čas venoval rybárčeniu na Dunaji v Slankamenských Vi-

nohradoch, no najviac času po odchode do núteného dôchodku trávil ako zručný majster mäsiarskeho remesla. Mnohým pomohol a urobil, čo by druhí nemohli, práve preto si ho všetci bez rozdielu vážili. Po sebe zanechal nenahraditeľnú stopu nezištnej práce v Lifame, neskoršie i na iných poliach.

Pohrebná počestnosť zosnulému Pavlovi Fabjanovi bola v pondelok 21. júna na staropazovskom cintoríne. Na večný odpočinok ho vyprevadili bližšia a ďalšia rodina, početní známi a priatelia z podniku Lifam a zo sveta futbalu. Česť jeho pamiatke!

M. Bzovský

IN MEMORIAM

Mišo Hrudka 6. augusta 1954 – 20. júna 2021

V

nedeľu 20. júna v nočných hodinách vo veku 67 rokov v Hajdušici nečakane umrel Mišo Hrudka, dlhoročný člen a predseda KUS Bratstvo v Hajdušici.

Mišo Hrudka sa narodil 6. augusta 1954 v Hajdušici, kde skončil základnú školu. Zaoberal sa poľnohospodárstvom, tak

rastlinnou, ako aj dobytkárskou výrobou. Bol aj hudobníkom, hral na harmonike a v Kultúrno-umeleckom spolku Bratstva a jednoty bol od jeho založenia roku 1978. Bol vedúcim

IN MEMORIAM

Pavel Fabjan-Fabe 1962 – 2021

S

taropazovská športová rodina je opäť chudobnejšia o jedného chtivého a vzácneho člena. Už nie je medzi nami Pavel Fabjan-Fabe, ako ho priaznivci futbalu volali. Z radov Jednoty, kde ako dieťa začínal svoju futbalovú kariéru, neskoršie voľakedajšieho obľúbeného RK Lifam, odišiel do nenávratna. Tíško usnul 18. júna 2021 po ťažkej a zákernej chorobe. Bol jedným z posledných styčných dôstoj-

• KULTÚRA •

níkov z úspešnej a nezabudnuteľnej éry staropazovského futbalu. Fabe bol známy charakteristickou postavou zo slávnych čias tunajšej obľúbenej hry na zelenej ploche.

Po skončení bohatej činnosti v susednom Futbalovom klube Dunav v Novom Slankamene pokračoval rekreačne na pos-

26 /4966/ 26. 6. 2021

41

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 26

MILOVNÍCI KNÍH Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu:

V tajničke je meno a priezvisko kultúrneho pracovníka a vydavateľa Dolnozemského Slováka. autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

osušená tráva

oviť

dno, spodok

nobélium

Taliansko

rúrka

hlavné mesto Turecka

hrada na moste indium

parazitická rastlina

selén

časť tela sediacej osoby

seknutie perina dievka

mužské meno

treskot

H ĽU LAS DU

Šabac ťažkosť, bremeno spôsob konania

pond

na tomto mieste

argón

astát

a iné ampér stonal

biely šport

časť hlavy

bralo osmium

Sarajevo

terbium

všetko v poriadku

2. časť tajničky krík

pohyb odrazom nôh

severský jeleň lesné zviera

takto

Pančevo ulica

predložka nad rádius

druh krivky

1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din.

2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din.

3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din.

4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din.

5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din.

6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din.

7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din.

8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din.

9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din.

10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 25 – VODOROVNE: hlavička, o, koniec, DM, zdar, nad, Er, l, oral, asi, strek, Es, Ti, trakt, áno, klam, r, bv, Ela, prah, oj, bradáč, E, redaktor TAJNIČKA: MARTIN LISTMAJER Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 25 z čísla 25 Hlasu ľudu z 19. júna 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: DANIELA LEŠŤANOVÁ, Ul. Branislava Mokića č. 8, 21 470 Báčsky Petrovec.

Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Nositeľ projektu EKO – SANIT, s. s r. o., Čenej, Salaš 101 B, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Uvádzanie nových kategórií bezpečného odpadu do jestvujúceho zariadenia na spracovanie bezpečného organického biorozložiteľného odpadu metódou usmerneného kompostovania – skladovanie a opätovné využívanie bezpečného odpadu spôsobom R3 a R13, na katastrálnej parcele číslo 2935/1, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositeľ projektu EMERALD HILL, s. s r. o., Nový Sad, Bulvár vojvode Stepe 52, ktorého splnomocnením zastupuje Projekčné byro EKO LOGIC JASMINA SARATLIĆ PR NOVI SAD, Šumadijska 21, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba výrobného objektu – dielne na výrobu nábytku výšky prízemie (P) a nadzemnej nádrže pre TNG kapacity 3 m3, v Ul. donje zemlje b. č., na katastrálnej parcele číslo 8919/5, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. júna 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-375/21, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu STEEL-IMPEX, s. s r. o., Sriemska Kamenica, Vihorska 35, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zvýšenie kapacity skladovania bezpečného odpadu a uvádzanie spracovania – opätovného využívania bezpečného dopadu na lokalite STEEL-IMPEX, s. s r. o. – MPP Pobeda Industrial, s. s r. o., Ul. Rade Končara 1, na katastrálnych parcelách č. 496/1, 496/40, 496/41, 496/42 a 496/43, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad, Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 14. júna 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-328/21, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu CONTINENTAL AUTOMOTIVE SERBIA, s. s r. o., Nový Sad, Ul. narodnih heroja 3, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba výrobného komplexu za elektronické diely / súčiastky, Rímske šiance b. č., v Kaći, na katastrálnych parcelách č. 4469, 4468, 4467, 4466, 4465, 4464, 4463, 4462, 4461, 4460, 4459, 4471, 4472, 4473, 4474, 4475, 4476, 4496/1, 4497/1, 4498/1, 4499/1, 4500/1, 4501/1, 4502/1, 6627, 6628 a časť 6626/1, k. o. Kać, Mesto Nový Sad. Výrobný komplex na výrobu elektronických montážnych dielov / súčiastok pre automobilový priemysel pozostáva z: výrobno-podnikateľského objektu, vrátnice 1, vrátnice 2, technickej budovy, skladu chemikálií a nebezpečného odpadu, nekrytého skladu, stanice na splyňovanie kvapalného dusíka, nádrže na požiarnu vodu, porubového mosta, meracej a regulačnej stanice, prípojkovo-rozvádzacieho zariadenia, ciest, manipulačnej plošiny a parkoviska.

Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. júna 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-376/21, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 11. 6. 2021 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba miešača na výrobu pneumatík továrenského komplexu Linglong so sprievodnými infraštruktúrnymi objektmi, na k. p. č. 19249, k. o. Zreňanin I, nositeľa projektu Linglong International Europe, s. s r. o., Zreňanin, Ulica kráľa Aleksandra I. Karađorđevića 2/IX zo Zreňanina.

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia.

Pre ochranu činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Rozhodnutie a Štúdia o odhade vplyvov, ku ktorej je poskytnutý súhlas, zverejnené sú na webovej stránke Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia www.ekourbapv.vojvodina.gov.rs. Kompletnú dokumentáciu o vykonanom postupe odhadu vplyvov možno dostať na žiadosť podanú v písomnej forme a doručenú na adresu Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina č. 16, Nový Sad.

• OZNAMY •

Republika Srbsko Obec Stará Pazova OBECNÁ SPRÁVA Číslo: 111-6/2021-III Dátum: 17. júna 2021 Stará Pazova, Svätosávska 11 tel.: 022/310-170 Podľa článku 102 odsek 2 Zákona o zamestnancoch v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016, 113/2017, 113/2017 – iný zákon a 95/2018) obecná správa Obce Stará Pazova zverejňuje nasledujúce OZNÁMENIE Zverejňuje sa verejný súbeh na obsadenie výkonných pracovných miest v Obecnej správe Obce Stará Pazova.

Oznam o verejnom súbehu je zverejnený na webovej stránke Obce Stará Pazova: www.starapazova.rs.

Zástupkyňa náčelníka Milena Diković, diplomovaná právnička

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu CENTRUM PRE RECYKLÁCIU, s. s r. o., Belehrad, Tome Buše 14 – Pobočka Regionálne stredisko Nový Sad, Privrednikova 3, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zväčšovanie jestvujúceho zariadenia na spracovanie – uskladňovanie a opätovné využitie bezpečného odpadu, ktoré sa nachádza v Ul. privrednikovej 3, na katastrálnej parcele číslo 480/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 19. júla 2021.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 20. júla 2021 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu ROMA COMPANY HOSPODÁRSKA SPOLOČNOSŤ PRE OBCHOD, VÝROBU A SLUŽBY, s. s r. o., Zemun, Milana Rešetara č. 11, ktorého splnomocnením zastupuje GMP GRAMONT-NS, s. s r. o., Nový Sad, Tihomira Ostojića č. 2, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba podnikateľského komplexu – distribučného centra s internou cestou, hydrotechnickými inštaláciami, vodovodno-hydrantovou sieťou celkovej dĺžky 71,00 m, vodovodno-hydrantovou sieťou celkovej dĺžke 312,50 m, fekálnej kanalizácie celkovej dĺžky 65,00 m, atmosférickej kanalizácie celkovej dĺžky 140,50 m a ohradou celkovej dĺžky 213,00 m, v pracovnej zóne Sever IV, na katastrálnej parcele číslo 1570/3 a častiach parciel 1570/2, 1571/5 a 3231/5, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový sad.

Predmetovým projektom sa predpokladá skladovanie zápalistých a horiacich tekutín v príslušnom balení regálne poskladaných (olejové a nitro farby, olejové a nitro riedidlá, laky, ľanové laky, primery, škárovacie hmoty a moridlá) v objekte číslo 5 celkovej kapacity 108.000 l, to jest 108 m3 a skladovanie ostatných chemikálií (nezápalné tekutiny a pevné materiály: lepidlá pre keramiku a fasády, hladiace a škárovacie hmoty, polodisperzie a disperzie, fasádne omietky a maltové podklady na vodovej základni, laky na báze vody, krepové pásky, fólie, nástroje a stroje na maľovanie) celkovej kapacity 1597 t v objektoch čísla 1, 3, a 4, pokiaľ objekt číslo 2 predstavuje spravujúcu budovu výšky P+1 s administračnou časťou, priestorom na vystavovanie výrobkov spoločnosti a časťou pre robotníkov. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

26 /4965/ 26. 6. 2021

43

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Súrne potrebujeme predavača novín Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Kysáči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja).

Hlas ľudu Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

TRVALÁ SPOMIENKA

JÁN URAM

6. 8. 1968 – 12. 6.

2011 – 2021 z Báčskeho Petrovca

S láskou si na Teba spomína navždy zarmútená mama

ROZLÚČKA s

ONDREJ KOLÁR 1958 – 2021 z Pivnice

JÁNOM SABOM 28. 1. 1959 – 6. 6.

2021 z Kovačice

Ďakujeme Ti za lásku, obetavosť, starostlivosť, za všetko krásne.

Mal si rád život, všetkých nás.

Chránime si Ťa v našich srdciach.

Manželka Miluška a syn Zdenko a dcéra Adrijana s rodinami

Nech mu je večná česť a sláva.

Pamiatku na jeho život si zachovávajú spolužiaci b triedy a generácia 1958

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s

JOZEFOM SPIŠJAKOM 1945 – 2021 z Vojlovice

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú.

Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ.

Odišiel si od nás, my sme zostali v žiali, no vždy budeš v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

Spi tíško, snívaj svoj večný sen, v spomienkach sme s Tebou každý deň.

Tvoji: manželka Lyda, dcéry Marjena a Magdaléna, syn Michal, zaťovia Zoran, Juraj a Darko, nevesta Eva, vnúčatá Miroslav, Marína, Magdaléna, Boris a Michaela a pravnukovia Strahinja a Stefan 44

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Rýchlo uplynuli roky bez Vás

Uplynulo päť rokov, čo nás opustil náš drahý manžel, oci a dedko

Dipl. Ing. JAROSLAV FELDY 1949 – 2016 z Nového Sadu

ŽELMÍRA SVIRČEVIĆOVÁ

MÁRIA HRIEŠIKOVÁ

rod. Hriešiková rod. Zorianová 1956 – 2011 – 2021 1928 – 2016 – 2021 Na Vašu lásku a starostlivosť nezabúdame a spomienky na chvíle prežité s Vami si v srdciach zachovávame.

Tichú a trvalú spomienku si zachovávajú: manželka Anna, syn Igor, dcéra Jarka, nevesta Svetlana a jeho radosti: Ivo, Dada, Emka a Beni

Rodiny Svirčevićová a Hriešiková

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 14. júna 2021 opustil nás náš otec

Dňa 14. júna 2021 nás opustil syn, brat, ujo a strýko

DANIEL PAULÍNY

DANIEL PAULÍNY

19. 2. 1969 – 14. 6. 2021 z Báčskeho Petrovca

19. 2. 1969 – 14. 6. 2021 z Báčskeho Petrovca

Napriek nášmu úsiliu nenašiel sa liek proti Tvojej bolesti.

Vo svojom boji nebol si víťazom, ale na Tvoju dobrotu nezabudneme.

Zostaneš navždy v našich spomienkach.

Zostaneš navždy v našich srdciach a spomienkach.

Tvoja matka, sestra Anna a bratia Ján a Gabriel s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela, otca a starkého

PAVLA MELICHA 1947 – 2018 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Uplynuli už tri roky, čo nie si s nami. Často si na Teba spomíname a krásne spomienky si zachovávame.

Tvoji: manželka Anna, dcéry Anna a Mária a vnukovia Ján, Peter a Matej • OZNAMY •

Synovia Marko a Filip a Ljiljana

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 5. júna 2021 nás opustil môj manžel, náš otec, starý otec a prastarý otec

na manžela, otca a starého otca

ONDREJA LABÁTA

MICHAL KYSEĽA 7. 4. 1943 – 5. 6. 2021 z Kysáča

1942 – 2006 – 2021 z Báčskeho Petrovca

I keď už dlhých 15 rokov nie si s nami, navždy zostaneš žiť v našich spomienkach.

V duši sa zotmelo, v srdci je chlad, veď odišiel niekto, kto život mal tak rád...

Spomienka na Teba bude súčasťou nášho života.

Manželka Zuzana a dcéra Zuzana Ožvátová s rodinou

26 /4965/ 26. 6. 2021

Tvoji najmilší

45

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 25. júna 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Nedeľa 27. júna 10.30 Zostrih z detského koncertu Selenčské sláviky z roku 2018, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Boh náš je láska (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 29. júna 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Okrem iných zaradené sú i príspevky zo 65.

Literárneho snemovania, zo stretnutia so slankamenským včelárom a z družby kulpínskych a novosadských detí.

Dúhovka. Odvysielaný bude portrét kulpínskeho rodáka Michala-Mikiho Vidu z roku 2008, ktorý v posledný júnový deň oslávi životné jubileum. Do povedomia tunajšej kultúrnej verejnosti sa dostal vďaka vystúpeniam na divadelných doskách, ale aj ako spevák a hudobník.

V Novosadskom rozhlase nahral 12 piesní. Ako herec hrával v kulpínskom a petrovskom ochotníckom divadle, vyskúšal sa aj ako režisér a roky bol oporou podujatiam v rodisku.

Boh náš je láska. V náboženskom vysielaní budú odvysielané zábery z inštalácií novozvolených seniorov Báčky, Banátu a Sriemu.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

Nedeľa 27. júna Film: Posledný jednorožec Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Nepremožiteľné zlo Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 27. júna 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 30. júna 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO

www.hl.rs

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

46

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 25. júna – Sebachlebskí hudci Sobota 26. júna – Leto hrôzy Pondelok 28. júna – Abeceda vraždy – Vražda na univerzite Utorok 29. júna – Šípy vášne Streda 30. júna – Volanie o pomoc Štvrtok 1. júla – Preteky so slnkom

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Nedeľa 27. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V Padine bol uplynulý víkend opravdivý futbalový sviatok Snaha pomôcť iným medzi našimi ľuďmi stále prítomná Utorok 29. júna 16.00 Divadelné predstavenie: Človeče – nehýb sa Kreslený film: Lazár žije Piatok 2. júla Film: Pani Zima Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

ÚSPEŠNÍ SELENČSKÍ A KOVAČICKÍ STOLNOTENISTI

Každoročne stúpajú na rebríčku Miroslav Pap

S

elenčskí stolní tenisti sa za posledné roky dostávajú medzi najvyššie hodnotené kluby na území celej krajiny.

Svoju kvalitu hry potvrdili aj na tímových majstrovstvách Srbska pre mladších kadetov, ktoré sa konali 6. júna v Novom Sade.

Zaujímavou skutočnosťou je, že selenčská zostava patrila medzi najmladšie. Na majstrovstvách súťažilo spolu desať skupín.

Za selenčský STK hrali: Kristián Trusina, Dávid Čapanda, Lazar Marin a Pavle Petržľan, ktorých na majstrovstvá pripravovala Nada Banjac, trénerka Stolnotenisového klubu Selenča. Pod jej vedením Kovačičanky obsadili 1. miesto (foto: STSV)

Selenčania na 3. mieste (foto: STK Nový Sad)

klub za posledné roky dosahuje pozoruhodné úspechy doma a v zahraničí.

Na majstrovstvách v Novom Sade si selenčskí stolnotenisti vybojovali tretie miesto po úspešnom zvládnutí belehradského STAK výsledkom 3 : 2. Na prvom mieste sa umiestnili kadeti z Nového Sadu, ktorí porazili súperov z Vršca 3 : 2.

Na rovnakých majstrovstvách súťažili aj dievčence v rovnakej

vekovej kategórii. Favoritkami a víťazkami majstrovstiev sa stali stolnotenistky, kadetky kovačickej Slávie ’96, ktoré aj 15. mája obsadili prvé miesto na majstrovstvách Srbska pre kadetov a kadetky. Na majstrovstvách získali prvé miesto porazením súperiek z Horgoša 3 : 0, čím dokázali svoju kvalitu a potvrdili úspechy z mája. Za Sláviu ’96 hrali: Jana Havelová, Maja Vaňová a Aleksandra Motorožesku.

Čože je to päťdesiatka

Učarila im žltá loptička (alebo dvojsmerná autostráda priateľstva) Pavel Hansman

T

akzvanú diaľnicu medzi Báčskym Petrovcom a Báčskou Palankou vybudovala skupina bývalých futbalistov, volejbalistov a stolných tenistov.

Aktívne trovenie energie vymenili za rekreačnú a väčšiu loptu za menšiu žltú. Ich začiatky na antuke neboli veľmi sľubné, dokonca úsmevné. Žlté loptičky lietali ako lastovičky za muškami. Ten čas majú dávno za sebou a teraz už tenisti z Palanky a Petrovca žlté podávajú, forhendujú a bekhendujú na celkom slušnej úrovni.

Vedia to aj vrabce na agátoch a holuby na kostolnej veži, že je tenis individuálny šport, ale oni • ŠPORT •

už desaťročia pôsobia ako celok.

Hlavným vinníkom a projektantom už spomenutej diaľnice bol a zostal projektant z povolania Vladimír Fekete. Jediný neprehral

ani jeden zápas. Keď prehrali Petrovčania, tak bol Palančan, kde pracoval, býva a užíva penziu, a keď prehrali Palančania, tak bol Petrovčan, kde sa narodil a

Veteráni ako aborigéni: (zľava) J. Havran, V. Fekete, M. Potran, N. Kolarov, P. Dogandžić, P. Belička, G. Novicki, P. Hansman a M. Gatalo

ukončil strednú školu.

Inak každé ich stretnutie sa začínalo privítaním a známou piesňou Ej, javor, javor, javor zelený… Tak bolo i uplynulú nedeľu v Petrovci, kde veteráni z Petrovca a Palanky hrali svoj päťdesiaty zápas. V úvodnom prejave pred dažďom a záverečnom pri prestretom stole, štrngajúc pohármi, starší páni konštatovali, že nevedia, čo ich čaká zajtra, ale na sto percent sú si istí, čo bolo zaujímavé dvadsaťpäť rokov dozadu.

Pieseň Cukor jedla, kávu pila… a iných sto ďalších neboli bodkou, ale dvojbodkou, čiže základom ďalšieho stretnutia na známej diaľnici.

Foto: M. Hansman

26 /4965/ 26. 6. 2021

47

Šport PRVÉ DESAŤROČIE ČINNOSTI

Päť stoviek gólov v sieti Ján Bokor

S

ilné a úprimné nadŕžanie bolo počuť dva dni, ako aj krik detí, ktoré v povestnej doline behali a naháňali koženú.

Už desiatykrát Padinčania na svojom peknom štadióne FK Dolina organizovali tradičný futbalový turnaj pre mladšie kategórie futbalistov. Jubilejný turnaj ukázal, že organizáciu svojich podujatí organizátori zvládajú bezchybne. Do organizácie sa aktívne zapájajú rodičia detí školy futbalu, ktorá pôsobí pri FK Dolina. Tak ako po minulé roky, pomoc rodičov nikdy nevystala.

Aj teraz vysúkali rukávy a upravili klubové miestnosti a okolie.

Usilovné matky nešetrili vodou a dezinfekčnými prostriedkami, aby hostí dočkali v čistých miestnostiach, tým viac, nakoľko je koronavírus ešte stále prítomný.

Muži sa venovali najmä prácam okolo ihriska, ktorých bolo veľmi veľa, lebo sa na turnaj prihlásil rekordný počet družstiev. Zastalo sa na čísle 56 a kto sa dovtedy neprihlásil, nemohol účinkovať, lebo kapacita ihriska, ako i časový limit diktovali počty. Na jubilejnom turnaji účinkovali deti z Belehradu, Pančeva, Kačareva,

Glogonja, Banátskeho Karlovca, Plandišta, Vršca, Mužlje, Uljmy, Kleku, Vojlovice, Kovačice, zo Zvečky, Starčeva, Zreňanina, ako i domáci Padinčania.

Najmladší futbalisti účinkujú na rôznych turnajoch, kde získavajú množstvo pohárov a medailí. Školu futbalu navštevujú deti od 7 do 14 rokov. Padinská ŠF Dolina počíta i do sto chlapcov a medzi nimi sa nájdu i dievčence, ktoré majú rovnoprávne súťažiť s chlapcami. Úbor, prepravu na zápasy a iné potreby zabezpečili rodičia.

Väčšie podujatia, ako bolo toto, podporovali i početní sponzori.

Pre širší záujem a kamarátenie s futbalovými školami, ktorých je čoraz viac, Padinčania sa rozhodli organizovať turnaj, ktorý jednoducho pomenovali Padina kup. Od idey na založenie uplynulo desať rokov kontinuálneho

organizovania turnaja, ktorý sa stal veľmi obľúbeným medzi nádejnými futbalistami.

Každoročne do Padiny prichádza viac družstiev z Banátu a zo širšieho okolia, ako i zo zahraničia. Na 10. jubilejnom turnaji, ktorý usporiadali 19. a 20. júna, súťažili mladí futbalisti narodení v rokoch: 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013 a 2014. Podľa ročníkov boli rozdelení do 56 družstiev. Nevena Novakovićová, najlepšia brankárka Po silnej páľave v generácii 2010 na 6 zmenšených ihrisk ách deti veľmi pohostinní. Od rána až do predviedli peknú hru a zaujali večera v Športovom stredisku divákov. Domáci sa snažili byť Dolina vládla slávnostná nálada a bolo veľmi rušno.

V sobotu na ihriská vyšli malí futbalisti, a to presne 20 družstiev. Nakoniec najlepšie celky odmenili pohármi a medailami, ako i najlepších jednotlivcov.

V ročníku 2009 1. miesto obsadil Dinamo Pančevo, 2. miesto Proleter B. Karlovac a 3. miesto Odmeny zabezpečila Obec Kovačica Glogonj. Sošku najlepšieho

Víťazné skupiny v generácii 2012

48

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Voju Gačića Pančevo) a najlepší strelec je Krištof Kovač (LEHEL Mužlja).

V nedeľu sa na turnaji zúčastnilo 36 družstiev, z ktorých odmeny získali: ročník 2012: 1. miesto Dinamo Pančevo, 2. miesto LEHEL Mužlja, 3. miesto Vojlovica – Stari Tamiš.

Najlepší brankár bol Mateja Nikolić (Dinamo Pančevo), najlepší hráč Miroslav Hromčík (LEHEL Mužlja) a najlepší strelec Stefan Ivanovski (Dinamo Miroslav Hromčík, najlepší hráč v generácii Pančevo); ročník 2012 2014: 1. miesto Labrankára generácie získal Lazar vovi Belehrad, 2. miesto Banat Stojadinović (Dinamo Pančevo). bull Zreňanin, 3. miesto Petlić Najlepším hráčom bol Andrej Zreňanin. Najlepší brankár bol Bojković (Dinamo Pančevo) a Andrija Despić (Lavovi Belehnajlepším strelcom Lazar Jankorad), najlepší hráč Petar Jelić vić (Proleter B. Karlovac).

(Lavovi BG) a najlepší strelec V ročníku 2011 1. miesto získal Aleksa Arsenac (Banat bull ZreMundijal – Pančevo, 2. miesto ňanin); ročník 2008: 1. miesto LEHEL Mužlja, 3. miesto Glogonj.

Mundijal Pančevo, 2. miesto FK Najlepší brankár generácie je Voju Gačića a 3. miesto OFK Klek Luka Janićijević (Mundijal PanKlek. Najlepší brankár bol Ivan čevo), najlepší hráč Aleksej Koso Matić (FK Voju Gačića Pančevo), (LEHEL Mužlja) a najlepší strelec najlepší hráč Ognjen Radojčić Uroš Vojtečki (Mundijal Pančevo).

(Mundijal Pančevo), najlepší V ročníku 2013 sa prvým strelec Strahinja Popov (Munmiestom ovenčil FK Voju Gadijal Pančevo); ročník 2010: 1. čića Pančevo, druhým Bečkerek miesto FK Voju Gačića Pančevo, Zreňanin a tretím LEHEL Mužlja.

2. miesto Banat bull Zreňanin a Brankár generácie je Strahinja 3. miesto Proleter B. Karlovac.

Stojić (FK Voju Gačića), najlepší Najlepšia brankárka bola Nevehráč Strahinja Vukadinović (FK na Novakovićová (FK Voju Gačića

ŠF Dolina, ročník 2008 • ŠPORT •

Momentka zo zápasu najmladších

Pančevo), najlepší hráč Andrej Đurić (FK Voju Gačića Pančevo) a najlepší strelec Marko Bajić (Banat bull Zreňanin).

Odmeny pre najlepších zabezpečila Obec Kovačica a ostatné

nezískali odmenu.

Z Kovačickej obce účinkovali iba Kovačičania, ktorí sa snažia oživiť prácu FK Slávia a vrátiť ju na správnu cestu.

Diváci na 6 ihriskách vide-

Matky sa starali o občerstvenie

potreby početní sponzori, bez ktorých by sa taký bohatý turnaj nemohol ani zrealizovať.

Pohostinná ŠF Dolina mala predstaviteľov vo všetkých ročníkoch, ale sa im nedarilo ako v minulosti, lebo tentoraz

li úhrnne 56 družstiev, ktoré zohrali 133 zápasov a vsietili 512 gólov. Zápasy bez žiadnej poznámky viedli nádejní rozhodcovia z Pančeva, Kačareva, ako i aktívni hráči FK Dolina Padina.

ŠF Vojlovica, ročník 2012 26 /4965/ 26. 6. 2021

49

Šport ŤAŽKÉ OBDOBIE PAZOVSKEJ JEDNOTY

Predsa sa zachránili

Matej Bzovský

P

o skončení príliš napínavých futbalových majstrovstiev vo vojvodinskej skupine Srbskej ligy už dávnejšie málopočetní fanúšikovia Jednoty boli veľmi ustarostení, lebo konečná štrnásta pozícia v tabuľke so 49 bodmi nezabezpečovala záchranu. Muselo sa teda počkať na výsledok barážového, neistého stretnutia majstra ligy Mladosti GAT z Nového Sadu v súboji s Teleoptikom zo Zemuna, víťazom skupiny Belehrad. A tak im šancu na záchranu umožnili futbalisti z novosadského sídliska Bystrica, ktorí v odvetnom vzrušujúcom zápase na štadióne Zemunelo len horko-ťažko vyhrali 2 : 1, čo im umožnilo postup do Prvej ligy Srbska. Priaznivci Jednoty si konečne mohli vydýchnuť, čo predsa neprinieslo veľkú spokojnosť a priveľkú radosť, lebo si záchranu sami nemohli zabezpečiť v pravidelnom skončení tejto dosť silnej ligy, z ktorej malo zostúpiť až šesť mužstiev, no dozvedáme sa, že Stari grad

z Báčskej Palanky podľa ešte neoficiálnej správy opúšťa túto ligu, čo by umožnilo záchranu aj subotickej Báčky 1901.

Po úspešnom skončení jesennej časti majstrovstiev boli náznaky, že sa umiestnenie v jarnom pokračovaní o stupienok – dva zvýši, čím by neboli ťažkosti so zostupom. Zrodilo sa však veľké sklamanie a rozčarovanie už po prvých siedmich jarných kolách, keď Jednota získala iba dva body a odrazu stroskotala na miesto ohrozené zostupom.

Okyptené vedenie Jednoty sa v takejto zlej situácii rozhodlo meniť vedúceho odborného štábu Nenada Grozdića, bývalého štátneho reprezentanta, ktorý sa asi v tejto trénerskej úlohe nevynašiel. Vystriedal ho skúsený odborník Nenad Cerović z Nového Sadu, ktorý sa ihneď ocitol vo veľmi ťažkom položení. Dočkala ho zle zvolená zostava po odchode trénera Vadimira Livaju a viacero kvalitných hráčov z jesene. Nemal veľa na výber, kádrové zmeny sa nemohli urobiť, ale sa snažil

Početní nádejní futbalisti, ale bez dostatočnej podpory

50

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

zlepšiť, čo sa v danej situácii mohlo. Priniesol novú energiu, ale jeho tréningovému systému sa hráči ťažko prispôsobili. Nemal ani dostatočnú podporu užšieho vedenia klubu, okrem športového riaditeľa Michala Hrica, ktorý túto zodpovednú úlohu s oneskorením prebral.

Všetkým bolo jasné, že sa Jednota opiekla na vlastnom ohni. Urobili sa početné chyby, zvlášť v zabezpečení posíl, ktoré prišli z rôznych končín Srbska.

Na ďalšie kroky boli zvedaví členovia správnej rady, ktorí sa prednedávnom konečne stretli v kompletnom zložení na neúradnej schôdzi, na ktorej sa dosť nesúvisle zaoberali ináč ťažkou situáciou v klube.

Najľahšie bolo poďakovať sa trénerovi Cerovićovi, ktorý je najmenším vinníkom za kompletnú neprajnú situáciu po zimných prípravách a zlú selekciu hráčov, azda najhoršiu v bohatých dejinách klubu.

Dôležité kroky treba súrne podniknúť, najprv zabezpečiť nového vedúceho odborného štábu, a potom aj oveľa kvalitnejšie posily. Veľa práce

je, aj keď ide o skvalitnenie infraštruktúry, lebo Jednota mala asi najhoršie podmienky v kvalitnej súťaži. Príliš zane-

Pomocný tréner Dragan Ogrizović

dbaná bola práca s mladými pokoleniami, vlastnou liahňou sa museli zaoberať nielen tréneri viacerých selekcií, ale aj sami rodičia početných detí, ktorí neprerušili činnosť ani v tomto letnom období na zanedbanej hracej ploche, ktorú mesiace nezavlažovali, lebo nemal kto zabezpečiť majstra na opravu zavlažovacieho systému.

Treba teda počkať na nasledujúce úradnejšie a zodpovednejšie zasadnutie správy klubu. Roboty je veľa, úlohy treba rozdeliť na všetkých členov vedenia a nie iba na športového riaditeľa Michala Hrica, ktorý skutočne nemôže sám zápasiť s početnými ťažkosťami a problémami, ktoré treba súrne vyriešiť. A či je terajšie vedenie schopné tieto naliehavé otázky vyriešiť, treba znovu počkať, a času je vskutku málo, lebo sú tu už nové majstrovstvá, ktoré odštartujú už v prvej polovici augusta.

• ŠPORT •

SRBSKO, POMERNE MALÝ ŠTÁT SO ŠPIČKOVÝMI ŠPORTOVCAMI

Nikola Jokić – top 10!

Miroslav Benka

S

vedkami sme svetových udalostí, ktoré naša krajina zažíva, keď ide o šport a športové aktivity. Jednou z posledných udalostí je víťazstvo Novaka Đokovića na poslednej svetovej súťaži Roland Garros a predtým však postúpenie Nikolu Jokića na svetový piedestál profesionálnej basketbalovej NBA ligy.

svoj tím doviedol až do finále Západnej konferencie. Jokić patrí medzi 10 najlepších v rebríčku všetkých čias, medzi hráčmi NBA s najvyššou trojkovou štvorhrou, kde je popredným európskym hráčom. Je držiteľom rekordu v najrýchlejšom trojitom double (dosiahnuté za 14 minút a 33 sekúnd). Na Olympijských hrách v Riu 2016 získal aj striebornú olympijskú medailu.

Jokić sa narodil a žil v Sombore. Vyrastal

Nikola Jokić, dnes megahviezda (Foto: USA TODAY Sports)

Nikola Jokić (1995) je srbský profesionálny basketbalista v drese Denver Nuggets z Národnej basketbalovej asociácie (NBA), hrá strednú pozíciu. Je trojnásobným All-Star – NBA, ktorý bol dvakrát menovaný do tímu All – NBA (vrátane výberu prvého tímu) a získal cenu NBA za najužitočnejšieho hráča sezóny NBA 2020 – 2021. Vo svojej športovej kariére zastupuje aj srbský národný tím. S prezývkou Joker si Jokića vybrali Nuggets v druhom kole draftu NBA 2014. Za prvý tím NBA All-Rookie bol zvolený v roku 2016. V sezóne NBA 2018 – 2019, keď viedol Nuggets až do semifinále Západnej konferencie, získal prvé výbery All-Star a All – NBA First Team. V nasledujúcej sezóne opäť získal vyznamenania All-Star a All –NBA, pričom

v dvojizbovom byte s jeho dvomi bratmi, rodičmi a babičkou. Jeho otec bol poľnohospodársky inžinier. Jokić si odmalička obľúbil basketbal, keď hrával so svojimi dvomi staršími bratmi, ktorí boli o desať rokov starší. Strahinja, najstarší brat, hrával basketbal v Európe, a Nemanja hrával vysokoškolský basketbal na univerzite v Detroite Mercy. Bratia sú kamaráti s bývalým hráčom NBA Darkom Miličićom. Jokić ako dieťa tiež miloval dostihy a ako amatér súťažil o vášeň, ktorú má dodnes.

Jokić hrával mládežnícky basketbal v KK Vojvodina Srbijagas, kde sa stal dominantnou osobnosťou. Postupne sa začal zaujímať aj o väčšie kluby. V lete 2012 podpísal zmluvu s KK Mega Vizura, hoci v prvej sezóne

s tímom hrával v rokoch 2012 – 2013 väčšinou za ich juniorský tím. Ako 17-ročný hral v piatich zápasoch Srbskej ligy a dosiahol priemer 1,8 bodu a 2 doskoky za 10,2 minúty na zápas. V sezóne 2013 – 2014 strávil viac minút na ihrisku za seniorský tím. Vo viac ako 25 zápasoch Jadranskej ligy dosiahol priemerne 11,4 bodu, 6,4 doskoku a 2,5 asistencie na zápas. S tímom odohral tiež 13 zápasov v Srbskej lige a mal podobnú produkciu, priemerne 10,9 bodu, 6 doskokov a 3,3 asistencie na zápas.

Jokića mnohí považujú za veľkého muža všetkých čias.

Na stanovenie skóre svojich spoluhráčov využíva rôzne vzhľady a jedinečné dodávky.

Je tiež považovaný pravdepodobne za najlepšieho ofenzívneho centrovho hráča v NBA, napriek tomu, že nemá ideálnu stavbu tela. Predvádza vynikajúce schopnosti rozohrávky, skórovania, povrchovej úpravy lakom a efektného vonkajšieho zásahu.

Jokić má tiež svoj vlastný patentovaný podpisový ťah Sombor Shuffle, ktorého meno vytvoril športový hlásateľ Nuggets Chris Marlowe na základe rodného mesta tohto športovca. Je to pohyb na dribling, ktorý končí tým, že Jokić skočí z pravej nohy a vyrazí sa vysoko klenutou strelou.

Jokić prišiel s týmto krokom počas svojho zotavenia z poškodenia členka v roku 2017.

Pre tento ťah a vysoký bod uvoľnenia Jokića majú súperi ťažkosti s jeho obranou. Tento ťah priniesol aj porovnanie s ikonickým jednonohým výstrelkom Dirka Nowitzkého.

Počas prvých rokov Jokić v Denveri býval v spoločnom byte so svojou vtedajšou priateľkou a dvomi staršími bratmi Nemanjom a Strahinjom. Jokić sa oženil so svojou dlhoročnou priateľkou Natalijou Maćešićovou 24. októbra 2020 v rodnom Sombore. Dnes je megahviezda svetového basketbalu.

MATIČNÁ ČINNOSŤ

Miestny odbor Matice slovenskej v Starej Pazove Ján Horvát

P

rvý výbor Matice slovenskej v Starej Pazove bol založený 14. januára 1933.

Pôsobil do okupácie Juhoslávie v roku 1941, ale počas vojny práca bola prerušená. V tom prvom pracovnom roku mal 51 členov. Po skončení vojny činnosť Matice slovenskej v Starej Pazove bola obnovená 13. mája 1945. Z tohto jej pôsobenia sa zrodila iniciatíva na výstavbu pomníka v mestskom parku národnému hrdinovi Jankovi Čmelíkovi. Pracovalo sa do Rezolúcie Informbyra a práca bola prerušená 22. augusta 1948. Počas tohto jej trvania zorganizovaných bolo mnoho prednášok. Ďalšie obnovenie bolo v poslednej dekáde 20. storočia. Bolo to na výzvu v slovenskom týždenníku Hlas ľudu z 13. januára 1990. V Starej Pazove tu prvú výzvu zverejnil po nedeľných bohoslužbách v slovenskom evanjelickom kostole farár P. Andrášik. Zasadnutie bolo zorganizované v Divadelnej sále pri Slovenskom národnom dome 10. februára 1991 za účasti viac ako 500 prítomných. Po absolvovaní niektorých organizačných otázok pristúpilo sa k voľbe prvého Výkonného výboru, v ktorom bolo 17 členov: P. Andrášik, M. Demák, J. Dolinaj-Gajo, J. Filip st., J. Filip ml., K. Filipová, J. Horvát, Š. Hlavatý, P. Lazár, J. Miškovic, M. Poliovka, J. Poliovka, M. Ruman, J. Šipický-Sváko, A. Šilerová, K. Verešová a M. Žiga.

Na zakladajúcom zasadnutí 12. februára 1991 v Slovenskom národnom dome (dnes Spomienková izba) bolo zvolené vedenie MOMS Stará Pazova. Prvým predsedom sa stal učiteľ Ján Šipický-Sváko, podpredsedom farár P. Andrášik, tajomníčkou sa stala K. Filipová, pokladníkom M. Ruman a vymenovaná bola aj trojčlenná Dozorná rada. Tak sa v slovenskom pazovskom verejnom živote zvolilo piate „koleso“: fara, škola, spolok, rádio a – Matica.

Jeden z prvých záverov v plánovaní práce bol spoločný nástup štyroch slovenských inštitúcií pred štátom. Slovenská evanjelická a. v. cirkev za pomoci MOMS zabezpečila hojnú humanitárnu pomoc v období sankcií. Druhý záver bol podnecovať vydavateľskú slovenskú činnosť v lokálnych rámcoch, aby sa povzbudila

Výkonný výbor staropazovského MOMS v roku 2010

slovenskosť, ktorá bola ohrozovaná. Bolo to vydávanie brožúrok. Ich počet od 1991 do 2005 je viac ako 20.

V roku 1994, a to 9. mája, pazovskí matičiari mali vzácnu návštevu zo Slovenska, z vtedy už samostatného štátu, a to predsedu Matice slovenskej. Počas tohto

z tohto prostredia bolo poslaných na výlet 48 detí. V roku 1997 prebiehala peňažná zbierka na kúpu domu v Báčskom Petrovci pre ústredie Matice slovenskej v Juhoslávii.

Podľa výšky nazbieraných príspevkov Stará Pazova je na treťom mieste.

V roku 1997 pod vedením staropazovského MOMS bol založený Festival slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem. Jeho „duchovným“ otcom bol pazovský spevák Juraj Kubečka a pod jeho taktovkou pár rokov bol festival realizovaný.

Prvé stretnutia v malom futbale v rámci Slovenských národných slávností boli zorganizované v Starej Pazove pod patronátom MOMS. Od roku 2010 staropazovský MOMS je organizátorom stolnotenisového turnaja.

Stolnotenisový tím MOMS Stará Pazova s predstaviteľmi V roku 2001 nový veľvyslamatičného vedenia v roku 2010 nec Slovenskej republiky v stretnutia bola dohodnutá pomoc pre Belehrade M. Lajčák prvú návštevu sloslovenský spolok. Okrem iného bol to prvý venskej komunity v Srbsku realizoval tým počítač, ktorý dostala jedna staropazovská spôsobom, že navštívil slovenský spolok slovenská inštitúcia. V tomto období boli a matičiarov v Starej Pazove. menené niektoré názvy staropazovských Nedá sa pri tejto príležitosti napočítať ulíc. Návrhy z MOMS Stará Pazova do obce všetky podujatia tohto miestneho matičnéboli na 100 % prijaté. ho odboru v neskorších rokoch. Nakoniec V roku 1999 počas vojny Juhoslávie trochu štatistiky o počte členov: 430 (v s NATO alianciou spolu s ústredím MSJ roku 1991), 1 187 (1992), 1 500 (1994), 2 a cez MOMS Stará Pazova na Slovensko 900 (1995).