a nedostatok pracovných miest, nútia Slovákov z tohto územia odísť. Faktom je, že v súčasnosti z 30-tich Slovákov zostáva v Srbsku iba okolo sedem. Niektorí prichádzajú naspäť na Slovensko, s vidinou lepších pracovných možností či štúdia. Jedným z dôvodov je poskytovanie vysokoškolských štipendií na univerzitách na Slovensku. Po štúdiu si mladí skôr nájdu prácu tu ako doma, a preto zostávajú na Slovensku niekedy aj celý život. Aj samotní Vojvodinci vnímajú tieto odchody do pôvodnej vlasti za určitý problém. Strácajú tým mladých ľudí a majú strach, že ich národné povedomie pomaly zanikne, lebo už nebude mať kto udržiavať slovenskú tradíciu na tomto území. Obyvatelia Slovenska mávajú obavy z cudzincov, čo predstavuje problém pre Slovákov vracajúcich sa zo zahraničia, teda konkrétne zo Srbska. Môže to byť aj z dôvodu, že nevidia zásadné rozdiely, ktoré sú medzi Srbmi a dolnozemskými Slovákmi. Srbský národ je veľmi hrdý a temperamentný.
Majú tú balkánsku mentalitu, ktorú Slovák len tak nepochopí. Srbi vidia Slovensko iba ako krajinu, kde je lepšie ako u nich. Kým na druhej strane, pre vojvodinských Slovákov je naša krajina navždy krajinou ich predkov. Keď Slováci z Vojvodiny prichádzajú naspäť na Slovensko, ta majú v porovnaní so Srbmi, výhodu. Majú možnosť vybaviť si osvedčenie zahraničného Slováka a prechodný pobyt, ktoré im umožnia pracovať a študovať na Slovensku bez obmedzení. Považujeme za veľmi dôležité neustále informovanie o vojvodinských Slovákoch či dolnozemských Slovákoch vôbec. Neinformovaný slovenský národ má predsudky. Kým si ľudia na Slovensku neuvedomia rozdiely, kto je Srb, kto je Slovák a kto Rumun a kým sa nezbavia predsudkov, my, vojvodinskí Slováci vždy budeme na Slovensku považovaní za Srbov. My sme Slováci žijúci v zahraničí.
Autor: Ida Šagat Zdroje: slovackizavod.org, vojvodina.travel, backapalankavesti.com, refresher.sk. 06
