Mimoriadna situácia pre šírenie koronavírusu negatívne vplýva nielen na ekonomické prostredie, ale aj na pracovnoprávne vzťahy. Zamestnávatelia sa obávajú, že nebudú mať prostriedky na mzdy pre zamestnancov a budú tak nútení prepúšťať. Zamestnanci zas majú obavy zo straty zamestnania a z toho, že nebudú mať z čoho platiť účty. Situácia nie je jednoduchá, preto je dobré vedieť, aké práva majú zamestnanci a zamestnávatelia v zmysle platnej právnej úpravy.
AKÝ DOPAD MÁ KORONAVÍRUS NA PRACOVNOPRÁVNE VZŤAHY Na základe rozhodnutia Ústredného krízového štábu sú ľudia vracajúci sa zo zahraničia povinní zotrvať v domácej karanténe po dobu 14 dní pod hrozbou sankcie v prípade jej porušenia. Zamestnanec, ktorý sa vrátil z oblasti, kde sa vyskytli prípady ochorenia COVID-19, alebo ak mohol prísť do kontaktu s osobami, u ktorých je riziko, že boli nakazené, by mal o tejto skutočnosti informovať svojho zamestnávateľa. Vyplýva to z § 81 písm. e) Zákonníka práce, v zmysle ktorého zamestnanec nesmie konať
32
4/2020
v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, čo sa nepochybne týka aj situácie, kedy by zamestnanec mohol ohroziť zdravie ostatných zamestnancov. Neprítomnosť zamestnanca v práci zapríčinená dodržiavaním karantény je považovaná za dôležitú osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca. Zákon uvádza, že túto neprítomnosť je zamestnávateľ povinný ospravedlniť. Za tento čas, žiaľ, nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy. V takomto prípade je potrebné postupovať tak, že sa zamestnancovi
poskytne neplatené voľno na nevyhnutne potrebný čas, pričom počas tohto obdobia si zamestnanec uplatňuje náhradu príjmu rovnako ako pri bežnej práceneschopnosti. Podľa § 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca má zamestnanec nárok na náhradu príjmu, ak bol pre chorobu uznaný za dočasne práceneschopného alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie, a ktorý nemá príjem považovaný za vymeriavací základ
