Storyteller (slovenská verzia)

MA R E C 2 0 1 8

OS OBI TNÉ VYDANIE

POD LUPOU

HOVORÍME JAZYKOM LÁSKY?!

Jazyk nenásilia alebo srdca nie je ničím novým, čo vo svete už nie je známe STRANA 4

V OPARE SAUNY A ĽADU

Cesta z Helsínk vlakom trvala dve a pol hodiny. Hľadiac cez okno, skúmajúc krajinu, obydlia sa ani len nedali tušiť.

STRANA 16

www.storyteller.rs

CESTOPIS

Úvo d ní k Or neglected agreeable of discovery concluded oh it sportsman. Week to time in john. Son elegance use weddings separate. Ask too matter formed county wicket oppose talent.

ZODPOVEDNÁ REDAKTORKA

Presne 12. marca tohto roku Storyteller oslavuje malé narodeniny. Prečo malé, keď neexistujú veľké a malé narodeniny, iba - narodeniny? Tieto naše sú malé iba z toho dôvodu, že sa ročný cyklus Storytellera nachádza iba na pol cesty, ale my sme sa predsa rozhodli, že budeme oslavovať.

SPOLUPRACOVNÍČKY

Lebo oslavovať treba každý deň, ktorý nám život ponúka. Oslava nemusí vždy priniesť plné stoly jedla a pijatiky. Stačí obyčajný pozdrav slnku a poďakovanie za nové ráno, nový dych. A univerzum našu vďačnosť pocíti a vráti rovnakou mierou. Poďakuje sa za našu prítomnosť a triezvosť. Za smelosť a rozhodnosť. Veríme, že tajná sila univerza vidí aj našu smelosť, aby sme každodenne rozvíjali platformu Storyteller.

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Marija Belić Bibin

Monika Necpalová Biljana Stanojčić

LEKTORKA

Viera Dorčová-Babiaková

FOTOGRAFIE Igor Bovdiš

Goran Vučićević www.unsplash.com

VYDAVATEĽ

Vladimíra Dorčová-Valtnerová - Storyteller

www.storyteller.rs info@storyteller.rs

A či aj nám podalo ruku a podporilo nás? Čoby nie! Podporilo nás prostredníctvom vás, našich čitateľov a pre nás je to viacej než dosť.

Aj my sme pocítili potrebu vyjadriť poďakovanie - vám. Za každú formu podpory, rady, kritiky, za každý prečítaný text, dokonca za každý zámer prečítať článok na našej stránke. Poďakovanie vyjadrujeme vo forme tohto e-magazínu, ktorý prináša niekoľko už zverejnených textov, ale niektoré vznikli iba pre potreby e-časopisu. Práve nové texty zahlasujú spoluprácu s novými spolupracovníčkami a potvrdzujú náš smer: inovatívne, smelé, profesionálne a zodpovedné novinárstvo. Lebo život je pekný, keď sme inovatívni a zodpovední voči všetkým a všetkému.

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Obsah

4 H O V O R Í M E

strana 4

JAZYKOM

SRDCA?!

Jazyk nenásilia alebo srdca nie je ničím novým, čo vo svete už nie je známe. Tento jazyk sa zakladá na historickom princípe nenásilia - prirodzenom stave spolucítenia, keď v srdci nie je prítomné násilie.

8

JAZYK LÁSKY

Rozhovor s Marijou Belić Bibin, novinárkou, mierovou aktivistkou a autorkou románu Maslina.

12 TELO AKO NÁSTROJ Tancujúci orchester, ktorý využíva telo ako nástroj alebo Alice in WonderBand

14 SILA PRÍRODY

strana 12

Reportáž o fruškohorskom horolezectve

16 V OPARE SAUNY A ĽADU Cesta z Helsínk vlakom trvala dve a pol hodiny. Hľadiac cez okno, skúmajúc krajinu, obydlia sa ani len nedali tušiť.

strana 8

strana 18

20 RADY PRE DOBRÝCH RODIČOV

V mori kníh a obsahov venovaných rodičom, niekedy nie je ľahké nájsť najkrajšie perly. Na počesť šesť mesiacov jestvovania platformy Storyteller, odporúčame šiestich autorov.

strana 24

MAREC 2018 STORY TELLER

3

POD LUPOU

HOVORÍME JAZYKOM SRDCA?!

Jazyk nenásilia alebo srdca nie je ničím novým, čo vo svete už nie je známe.

Tento jazyk sa zakladá na historickom princípe nenásilia - prirodzenom stave spolucítenia, keď v srdci nie je prítomné násilie. Americký psychológ a autor Marshall Rosenberg pobudol v minulosti v Srbsku a prispel k práci profesorky psychológie Nady Ignjatovićovej-Savićovej, ktorej sa v roku 2011 podarilo časť nenásilnej komunikácie uviesť do škôl prostredníctvom predmetu Občianska výchova, ktorého je autorkou.

Text: Marija Belić Bibin // Fotografie: autorka textu a Anthony Melone (Unsplash)

4

MAREC 2018 STORY TELLER

POD LUPOU

K

AŽDÁ PRIEMERNÁ RODINA a rodičia, ktorých deti iba začali vyrastať ako jednu z hlavných starostí, ktoré nosia v sebe, okrem existenciálnych, pripomenie starosť, aby ich dieťa alebo hociktorý člen rodiny netrpel násilie. To je normálne a prirodzené. Medzitým, ak sa pozrieme na oficiálne štatistické údaje, informácie vôbec nie sú posmeľujúce. Žiaľbohu, o mnohých prípadoch sa dozvieme iba vtedy, keď sa ony stanú aktuálnym mediálnym príbehom alebo štatistikou. Neexistuje štát, ktorý nepovie, že jednou z jeho priorít je práve zníženie násilia v spoločnosti. Práve z dôvodu veľkej potreby, aby sa ono naozaj znížilo, pozornosť treba upriamiť aj na koncept nenásilného spôsobu rozmýšľania a komunikácie, ktorý nie je žiadnou tabletkou, ktorú raz vypijeme a problém je doriešený,

ale on predstavuje koncept a spôsob života, ktorý prináša výsledky a zmeny v správaní.

Primárne k zmene prichádza na osobnej úrovni, kedy samy sebe pomáhame, a tým aj ľuďom okolo nás. Vedomie o vlastnej zodpovednosti v komunikácii je vlastne podstata nenásilnej komunikácie a prevencia násilia. Jeden zo známych amerických psychológov, žiaľ, viacej nie je medzi živými, Marshall Rosenberg (1934-2015) skúmajúc tieto javy a nadväzujúc na výdobytky Mahatmu Gandhiho, do psychológie uviedol spôsob nenásilného prejavu, ktorý nazýva metaforicky Jazyk žirafy.

Psychológ Rosenberg pobudol aj v Srbsku a tu s niekdajšou profesorkou na katedre rozvojovej psychológie Filozofickej fakulty v Belehrade, ktorá študentom hovorila , že “slová sú alebo okná alebo steny”, Nadou Ignjatovićovou-Savićovou (1947-2011), prispel ku vytváraniu niečoho, čo sa naše deti dnes učia v školách, a to je občianska

MAREC 2018 STORY TELLER

5

POD LUPOU

výchova.

Tohto roku OBSE zverejnila výskum, na základe ktorého vidno, že v Srbsku 24 percent žien sa dožije fyzického alebo sexuálneho zneužívania zo strany svojho parnera. Niektoré výskumy realizované v Srbsku ukazujú, že v roku 2017 bolo zavraždených 29 žien a dve deti. Vrstovnícke násilie v posledných rokoch v Srbsku je čoraz častejšie, a médiá informujú o čoraz brutálnejších prípadoch, kde je zapojené aj digitálne násilie. Štatistika ukazuje, že polovica žiakov v Srbsku aspoň raz dožila násilie, a až 2/3 detí bolo vystavené útoku.

V až 85% prípadoch dieťaťu, obeti násilia, nik nepomôže. Taktiež, výskumy ukazujú, že 65% žiakov aspoň raz, a 24% viackrát bolo vystavené určitému tvaru násilného správania v období troch mesiacov.

V správe z júna 2017, ktorá je vypracovaná v Zhromaždení Republiky Srbsko, sa uvádza, že aj napriek tomu, že existuje program Školy bez násilia UNICEF-a, správy a výsledky tohto programu nie sú známe. Zhubné údaje, ktoré sa spomínajú nás privádzajú k otázke: kde je tomu koniec a ako zastaviť násilie?

okolie. Kladie sa otázka, čo treba robiť v tých situáciách, ako sa postaviť voči deťom, ktoré sa správajú násilne? Niekedy rodičia, dokonca aj odborníci, majú problém ako si zvoliť primerané reakcie na násilné správanie detí. Z druhej strany, každé dieťa, podľa domácich a medzinárodných zákonov, má právo na ochranu

„Všetko, čo je integrované do NVC je už stáročia známe o uvedomelosti, jazyku, komunikačných schopnostiach a využívaní moci, ktorá nám umožňuje, aby sme udržali perspektívu empatie pre seba a iných, dokonca aj v sťažených podmienkach,” hovoril Rosenberg, pripomínajúc, že to nie je nič nové, čo svetu už nie je

Slová sú okná alebo steny. (Nada Ignjatović-Savić) od všetkých tvarov zneužívania a nedbalosti a právo na ochranu od hocijakého využívania.

Rozvíjanie vedomia o neprijateľnosti násilia, ako aj o tom, že sa obeti násilia musí pomôcť, jednoznačne musí začínať od včasného detstva, cez primárny proces socializácie.

Profesorka Nada Ignjatovićová-Savićová s uplatňovaním nenásilnej komunikácie v škôlkach a školách začala ešte v roku 1993 prostredníctvom programu pod názvom Ochrancovia úsmevu, ktorý sa zakladá na psychológii nenásilnej komunikácie (NonVäčšina detí ukazuje určité tvary násilného Violent Communication - NVC) autora správania cez rozličné fázy svojho dospiev- Marshalla Rosenberga a amerického Strediska ania, ktoré sú ťažké aj pre dieťa, aj pre jeho pre nenásilnú komunikáciu (www.cnvc.org).

známe, ako aj to, že sa všetko zakladá na historických princípoch nenásilia - prirodzenom stave spolucítenia, keď v srdci nie je prítomné násilie.

Nenásilná komunikácia znamená, že sme sa autenticky poviazali s inou bytosťou, že počujeme svoje a cudzie najhlbšie potreby a city. Tento jazyk, Jazyk života, Jazyk srdca alebo Jazyk žirafy nám prezrádza, že všetky ľudské bytosti sa iba snažia uctievať univerzálne hodnoty a potreby, každú minútku a každý deň. A to je to, čo sa v Srbsku pokúšala vysvetliť, nacvičovať s deťmi a dospelými jedna žena, profesorka psychológie, ktorá tejto krajine veľa toho dala, vypracujúc predmet VĽAVO Dielňa nenásilnej komunikácie v organizácii D`ORStrediska pre kreatívnu edukáciu a umenie v Novom Sade VPRAVO Ivana Pejićová, certifikovaná koučerka NVC komunikácie

6

MAREC 2018 STORY TELLER

POD LUPOU

občianskej výchovy, Nada Ignjatović-Savić. Žiaľbohu, ani ona, ani Marshall viacej nie sú medzi živými, ale ich dielo zostalo, ako je veľký počet ľudí, ktorý žije tým spôsobom a druhým prenáša tieto vedomosti a zručnosti o nenásilnej komunikácii.

NENÁSILNÁ KOMUNIKÁCIA V TUZLE Jedna z nich je aj Ivana Pejićová, mladá žena z Tuzly, ktorá sa prednedávnom stala certifikovanou koučerkou okrem tých niekoľkých na území Balkánu a krajín bývalej Juhoslávie.

V Srbsku v súčasnosti, po smrti profesorky Nady Ignjatovićovej-Savićovej, neexistuje ani jeden certifikovaný koučer amerického Strediska CNVC. V rozhovore pre Storyteller Ivana Pejićová, certifikovaná koučerka a jedna zo zakladateliek Siete NVC v Bosne a Hercegovine, ktorá do tohto sveta vošla pred 13-timi rokmi, hovorí, že jej prvé stretnutie s nenásilnou komunikáciou Marshalla Rosenberga bol potroche šokujúci, lebo sa očakávalo, že účastníci budú úprimní, a nie “nežní”, ale že počas rokov skúmania tejto teórie a praxe, zostala navždy zamilovaná do nenásilia. Hovoriac o jedoduchosti tohto konceptu, a zároveň o jeho veľkej hĺbke a moci, Ivana zdôrazňuje, že ho v súkromnom živote využíva rovnako ako v

škole, v ktorej pracuje, alebo počas dielní, lebo NVC je jej spôsob života.

Pre ňu v súčasnej dobe materializmu tento koncept dáva zmysel, lebo je to “otázka uvedomelosti o hodnotách a voľba, na čo budeme dávať dôraz.” I keď sú hodnoty nenásilnej komunikácie vtkané do vízie školstva, ona sa v škole nežije, hovorí Ivana. „Kýmkoľvek tvarujeme správanie detí za pomoci trestov a odmien, klasifikujeme úspechy žiakov podľa číslených kategórií od 1 do 5, používame etikety a činíme sa podľa predsudkov, žiaľ, nemôžeme hovoriť o školách v duchu nenásilnej komunikácie.“ JAZYK ŽIRAFY V NOVOM SADE Ak sa pozrieme na Nový Sad, existuje určitý počet ľudí, ktorý pozná koncept Marshallovho Jazyka života, srdca alebo žirafy. Existovali aj skupiny ľudí, väčšinou psychológov a predstaviteľov občianskej spoločnosti, ktoré v neskorých 90-tych absolvovali tieto dielne. Ale v tejto chvíli neexistuje ustálené uplatňovanie ani vo vnútri, ani mimo výchovno-vzdelávacích inštitúcií, okrem niektorých cvičení, ktoré Nada Ignjatovićová-Savićová zapojila v rámci predmetu Občianska výchova.

Program LOLA (Language of Love

Awareness) organizácie DOR Strediska, ktorý sa zatiaľ skormne, ale s veľkým srdcom, implementuje v jednej škôlke a v jednej základnej škole v Novom Sade, významnou časťou predstavuje práve Jazyk žirafy Marshalla Rosenberga. LOLA Program predstavuje praktické dielne nenásilnej komunikácie ako pre deti vo včasnom vývoji (v škôlke), deti nižšieho základoškolského veku, tak aj pre ich rodičov, lebo každá dielňa je otvorená aj pre rodičov detí, ktoré sa zúčastňujú, ako druh podpory celej rodine.

Projekat LOLA, čo ti je v srdci?!, ktorý sa realizuje, adresuje problém vrstovníckeho násilia v škole a v škôlke, a ponúka riešenie cez prevenciu násilia počas dielne na tému nenásilnej komunikácie s deťmi, ale aj rodičmi. ▣

4 P RV K Y N VC S P R Í K L A D O M U P L AT N E N IA : Hádka detí v dome a ro dičia ČO VIDÍM A POČUJEM OKOLO SEBA

AKO SA CÍTIM V TEJ SÚVISLOSTI

čo je mojou potrebou v tejto situácii

PROSBA ALEBO ŽIADOSť V TEJTO SITUÁCII

Príklad reakcie rodiča:

Príklad reakcie rodiča:

Príklad reakcie rodiča:

Príklad reakcie rodiča:

Počujem, že sa hádate a vidím, že sa bijete.

Nahnevaná/-ý som, keď to vidím a počujem.

Lebo mám potrebu, aby ste sa zhodovali a pekne hrali.

Prosím vás, nájdite si druhú hru, v ktorej sa nebudete hádať.

MAREC 2018 STORY TELLER

7

POD LUPOU

JAZYK LÁSKY

Rozhovor s Marijou Belić Bibin, novinárkou, mierovou aktivistkou a autorkou románu Maslina Text: Vladimíra Dorčová-Valtnerová // Fotografie: z archívu M. B. B.

8

MAREC 2018 STORY TELLER

POD LUPOU

“

OD MALIČKA CHCEM zmeniť svet, najprv cez novinárstvo, potom som sa o to pokúsila cez prácu pre štát a teraz sa vraciam mierovým iniciatívam. To je môj alter ego a čoraz viacej sa nachádzam v tejto profesii”, hovorí narodená Pančevka, teraz Novosadčanka, novinárka, aktivistka nenásilnej komunikácie a autorka románu Maslina (Oliva, preklad a.)

Marija Belić Bibin.

Marija Belić Bibin je alfa i omega DORStrediska pre kreatívnu edukáciu a umenie, neziskovej a mimovládnej organizácie založenje roku 2017 na realizáciu cieľov v oblasti vylepšovania spoločnosti a rozvoja lokálnej komunity, zvlášť vylepšenia kvality života rodiny, ako aj zabezpečenia blahobytu pre rozvoj detí a mladých prostredníctvom neformálneho školenia, v oblasti komunikácie s osobitným dôrazom na nenásilnú komunikáciu, ako aj v oblasti kultúry, ekológie, dobrovoľníctva a vo všetkých iných oblastiach, ktoré môžu prispieť k vylepšeniu života občanov a rodiny ako základnej spoločenskej skupiny.

NENÁSILNÁ KOMUNIKÁCIA A D`OR PREČO VZNIKOL D`OR? „D`OR –Stredisko pre kreatívnu edukáciu a umenie vznikol úplne spontánne a najviac ďakujúc mojej bláznivej smelosti a tvrdohlavosti. Pravdaže, aj s podporou mojej rodiny, málopočetných kamarátov, ktorí rozumejú, o čom hovorím, čo ja to chcem.

Marija Belić Bibin

Prvé aktivity boli usmernené na domovy pre deti bez rodičov, o čom sme nikomu nerozprávali, teraz to spomínam a takmer mi je nepríjemne. Ale tak sa to začalo. Potom nasledoval ART&LOVE CARAVAN, ktorý cestoval od Srbska, Čiernej Hory, Chorvátska po Slovinsko, kde som viedla bezplatné dielne pre deti MAREC 2018 STORY TELLER

9

POD LUPOU

na tému nenásilnej komunikácie. “ HLÁSATE NENÁSILNÚ KOMUNIKÁCIU A LÁSKU. AKÚ SILU VLASTNE MÁ LÁSKA?

„Nenásilie ako cesta, nie ako cieľ, je moja definícia žitia. A ja sa ešte stále učím, lebo sila lásky je natoľko veľká, že je takmer nevyspytateľná v celosti. V kontexte viery, nerobím rozdiely medzi relígiami, presnejšie podľa mňa je to všetko v podstate rovnaké, všetci túžia po rovnakom, a tiež si myslím, že vrchol je vlastne Láska ako spôsob života.

Mienim, že každý z nás je schopný žiť na ten spôsob.”

„Ja som dožila a presvedčila sa, akú vlastne láska moc má. To je Zaoberáme sa učením nenásilia, prekonávaním hocijakých sila transformáNIEKDE SOM cie a ak chceme P R E Č Í TA L A , konfliktov, učením Jazyku lásky, primárne s deťmi, ako s pochopiť, aká je ŽE SVET silná, odporúčam N E P OT RE BUJE našimi budúcimi generáciami a lídermi, ale aj ako podpora všimnúť si Nikolu ÚSPEŠNÝCH Teslu, čo všetko on L Í D R O V, A L E ich rodinám. Lebo všetko začína a vychádza z rodiny. hovoril a robil. Lepší OKREM INÝCH dôkaz nie je. Ako ju AJ STORYTELLbudeme definovať je EROV A TÝCH, naozaj individuálna KTORÍ MILUJÚ. vec a v tom zmysle ČO SI VY je ťažko diskutovať, MYSLÍTE O TOM? ale v podstate mi je znovu Tesla najbližší, keď hovoril, že svet treba pozorovať a chápať „Presne tak. Ale predsa potrebujeme aj lídrov. Tí lídri by mali cez frekvencie, vibrácie a energiu, kde je Láska ako emócia a energia presadzovať spoluprácu, a nie konkurenciu, ako aj nenásilie, namnajsilnejšia. Pozrite iba, čo všetko je jedna matka v stave urobiť, ak je iesto toho, že sa stále hovorí o peniazoch, zbraniach a zmerávaniu síl. život jej dieťaťa ohrozený. To je tá sila. Neuveriteľné. A my sme sa ako Toto, čo som teraz povedala je hlboká filozofia, ak sa vôbec chceme spoločnsoť dnes tak vzdialili od tejto emócie, že ju dožívame na úrovni zamyslieť nad tým, čo to znamená. Ale to je veľmi ťažko, hľa, prišli hollywoodských rozprávok, čím ona aj je ako jeden druh interpretá- sme po vsádzanie čipov pod kožu ľudí. Podľa mňa je to strašné. A to cie, ale je v oveľa väčšej miere navrstvená, komplikovanejšia a silnejšia. je dôsledok nášho strachu a lenivosti, aby sme niečo naozaj podnikli, zmenili. Aj vtedy nachádzame výhovorky, že sme my nie dôležití, že

10

MAREC 2018 STORY TELLER

POD LUPOU

sme malí, že sa nás nik nepýta, že my tu nič nemôžeme. To je klamstvo. To nie je pravda vôbec. Ešte ako môžeme a ešte ako je každý jednotlivec dôležitý. Nie iba lídri. Ale áno, lídrov potrebujeme. Nejakých nových lídrov, nové ideológie, nové filozofie. Aby sme prišli po takých lídrov, musíme meniť generácie, presnejšie my dnes vytvárame tých budúcich lídrov a to tak, že svojim deťom dávame príklady o vzoroch správania sa a hodnotových systémoch. Ak sme my negatívní a odnímame, potom tieto deti, ako budúci lídri, budú robiť ešte intenzívnejšie to, čo my dnes robíme, to, čo sa od nás naučili. A to je pole, v ktorom sme my veľmi silní, dôležití a v ktorom môžeme veľa urobiť.

Problém je v tom, že sa my dnes na individuálnej úrovni nechceme ujať zodpovednosti, ale nám je ľahšie vinu zvaliť na tých nejakých lídrov, a my si svoje povieme na voľbách. To je úplne mylný postoj.

Spoločnosť sa nemení pasívne, ale veľmi, veľmi aktívne. A tá aktívnosť vôbec neznamená, že sa ihneď musíme začleniť do nejakej strany.

Ani náhodou. Tá aktívnosť znamená, že sa v prvom rade zaoberáme svojimi deťmi, rodinou a so sebou. Ak sebe pomôžeme, už sme v polovici cesty, aby sme pomohli celému svetu. Takže, my sme príkladom tým deťom a to, čo my robíme, robia naše deti. A potom sa pýtame a hneváme, že sú nám deti čoraz bližšie vandalizmu a násiliu.

Deti nie sú na vine. Nakoniec, nie je dôležité kto je na vine, ale to, čo urobíme, aby sme to zmenili. Tu treba položiť kľúčovú otázku. Čo ja môžem urobiť, aby som všetko toto okolo seba mohla zmeniť?

Neignorujme silu nespočetných malých ťahov obrovského počtu ľudí.

Namiesto toho, my žijeme životy, v ktorých dovoľujeme, aby prichádzalo k nespočetným ťahom nízkeho počtu ľudí. A v tom je háčik. Ospravedlnenie je obyčajne ťažká existencia a ja s tým súhlasím.

Aj ja žijem tú rovnakú ťažkú existenciu. Ale čo je pre nás dôležitejšie,

naozaj dôležité? Ak samy neviete, opýtajte sa deti, malé deti. Čo je dôležitejšie? Ony odpoveď poznajú. Veľmi je jednoduché a vlastne tak málo je potrebné, aby sme urobili.“ ROMÁN MASLINA VYŠIEL V ROKU 2015 AKO VAŠA PRVÁ KNIHA. O ČO IDE V ŇOM? „ Od malička som inklinovala k písaniu a vždy som snívala, že budem písať knihy, romány. Tak som sa aj dostala do novinárstva. Medzitým. z nejakého dôvodu samy seba presvedčíme, že nie sme dostatočne schopní, usilovní a chtiví, aby sme urobili niečo, po čom najviacej túžime. Potom nás začínajú brzdiť všetky možné blokády, aby sme si vlastný sen splnili. Ale, chvalabohu, ja som mala podppru svojej rodiny a zároveň som dosť tvrdohlavá. Rozhodla som sa zvíťaziť nad samou sebou a odvážiť sa napísať román, ktorý dosť toho hovorí medzi riadkami a to je zmysel tejto knihy, i keď sa ona môže čítať aj iba ako ľúbostný príbeh. Ale veľa odkazov sa vlastne skrýva v úzadí tohto románu a ony predstavujú kulmináciu môjho poznania a úvah po prečítaní množstva kníh, analýz, iných skúseností, početných filozofov, analytikov, psychológov, teológov, ktorých knihy a práce som čítala.

Maslina hovorí jazykom modernej psychológie o všetkých krízach, ktoré na nás útočia v súčasnosti, od viery v život alebo v Boha alebo v osud, od choroby po vyliečenie, od vzťahu medzi manželskými partnermi a deťmi, do toho najdôležitejšieho vzťahu so samým sebou.

Tento román kladie otázky a núti čitateľov na samohodnotenie viacej, neň reálne ponúka odpovede. Život je to, čo máme smelosť urobiť. Ak je to veľká láska Adama a Evy, ony aj vďaka zázraku budú spolu. “ ▣

VĽAVO Marija Belić Bibin V STREDE Marija počas dielne o nenásilnej komunikácii v Novom Sade VPRAVO Obálka románu Maslina

MAREC 2018 STORY TELLER

11

K U LT Ú R A

TELO AKO NÁSTROJ

Tancujúci orchester, ktorý využíva telo ako nástroj alebo Alice in WonderBand Text: Vladimíra Dorčová-Valtnerová // Fotografie: Igor Bovdiš

K

TO NEVIDEL A nepočul skupinu zo svahov Frušskej hory Alice in WonderBand, ani nevie, čo mu chýba, lebo je to orchester, ktorý v súčasnosti tancuje v nezabudnuteľnom minipredstavení Da i Re, telo kao instrument (Da a Re, telo ako nástroj, pozn. a.). Ana Vrbaški a Marko Dinjaški, alias Da a Re, využívajú hlas a techniku body percussion, pri ktorej je telo rytmický a melodický nástroj, aby predstavili svoje videnie mužsko-ženských vzťahov a prvkov. Ich moderná tvorba pramení z

12

MAREC 2018 STORY TELLER

esenčného návratu životu v prírode. Žijú odlišným štýlom od vačšiny. Samotársky, ale nie osamotene. V lese, ale nie celkom divoko. Šľachtiac prírodu, ktorá sa im odvďačuje svojimi plodmi a ktorá v nich a cez nich vytvára umenie. Práve život v stražilovskom lese rodine Vrbaški – Dinjaški dal rodinný život a deti, teraz už sedemnásťročnú Alisu a devätnásťročného Vida, ale aj stelesnenie ich umeleckého nadania prostredníctvom projektu Alice in WonderBand. Tento projekt sa s dôvodom môže definovať ako životný projekt dvoch umelcov, ako to ony nazývaju - umelecké laboratórium, ktoré existuje viac ako 20 rokov a ktoré je v súlade s prírodou.

VĽAVO Marko Dinjaški VEDĽA Ana Vrbaški VPRAVO Da i Re, telo kao instrument

K U LT Ú R A

–Najprv sme sa zaoberali hudbou. To bola improvizovaná hudba s prvkami etna, rocku, jazzu, evergreenu, všetkého toho, čo sme mali radi a čo sme priniesli so sebou, keď sme sa začínali zaoberať hudbou, – hovorí Ana. – To trvalo 4 alebo 5 rokov. Bolo to obdobie hľadania, hrania s úplne rozličnými ľuďmi.

Ana skončila nižšiu hudobnú školu ( k l av í r ) a p otom š tú d iu m f i l oz o fie v Novom Sade, kým Marko skončil strednú vojenskú hudobnú školu (bubny) v Sarajeve. Prešli cez mnohé divadelné dielne, ktoré v sebe nosia rozličné prvky sociálneho divadla, tj. moderné formy pohybu a tanca.

Okrem toho sa zaoberali aj súčasným divadlom, buto tancom, pohybovým teátrom. Neutekali ani od úžitkového umenia, akým je unikátne maľovanie odevu a výroba unikátnych šperkov, k čomu prišlo z výroby kostýmov pre ich potreby.

– Robili sme s mnohými zahraničnými a domácimi umelcami, napr íklad s Gianolucom Barbadorim, talianskym režisérom z Ankony, ktorý využíva metódy Grotovského, ale aj klasické divadlo, Stefanom Teom, ktor ý tiež využíva Grotovského metódy, zaoberá sa uličným teátrom, a jeho herci sú často na chodúľoch, potom s Matildom Xavierom Siriom, španielskym režisérom, buto tanečníkom, klovnom, pantomímom…

Vzdelanie hlavne získavali na umeleckých dielňach, ikeď aspoň časť ich vzdelania súvisí s umením.

DA I RE, TELO KAO INSTRUMENT Predstavenie Da i Re, telo kao instrument dvojice Ana - Marko premiérovalo vlani na Festivale uličných hudobníkov a hrali ju aj na BELEF-e, festivaloch Dev9t, Piano City Novi Sad, mini festivale Sveta Barbirija v Belehrade, Čaj u osam v Rume a na scénach Srbska, ako aj na festivale Týždeň cudzích kultúr v Paríži. – Predstavenie je navrstvené. Nemá dramatickú formu, teda neexistuje príbeh, ktorý sa tiahne cez predstavenie v zmysle dramatického príbehu. Ale existuje príbeh, ktorý je viditeľný cez interakciu a mužsko-ženský vzťah v rozličných situáciách, – približuje samotné predstavenie Ana. – Pointa je, aby sme vnikli do ľudí, a aby to, čo robíme dalo novú energiu a vieru v život, lebo tu sú ľudia nejako “zhasnutí”. Nie sú smelí. A to je to, čo my môžeme ponúknuť, lebo my žijeme naozaj veľmi smelo a často na okraji pre tú našu životnú voľbu. ●

MAREC 2018 STORY TELLER

13

P R Í RODA

“

KTORÁ FARBA MÔŽE preskočiť Dunaj?, pýtalo sa dieťa v dospe-

l om č l ove ku m e n om Ni ko l a Radosavljev, ktor ý pochádza z Banátu, ale celý rad rokov žije a pracuje v Novom Sade.

Z diaľky cez búrlivé ticho prichádza odpoveď: “Farby Frušskej hory!” Nikola poslúchol dieťa v sebe, otvoril skriňu a prvé, čo mu prišlo pod ruku boli horolezecké topánky, s hrubou podrážkou. Dieťa v Nikolovi nebolo naivné, vedelo, že krotká Frušská hora vie byť zavádzajúca. Bez rozmýšľania, akoby by ho viedla nejaká tajomná lesná sila, alebo víla, nemohol sa dovtípiť Nikola, obul si topánky a vykročil dobrým smerom – cez Dunaj, aby konečne v 38. roku života začať kráčať!

Krok za krokom, kilometer za kilometrom, v správnych farbách Frušskej hory, podarilo sa mu stať sa intímnym priateľom tejto vojvodinskej vyvýšeniny, nehanbiac sa flirtovať s ňou aj pred očami verejnosti. Ale prečo by sa vôbec hanbil pôvodnej túžby a potreby po priamom kontakte s prírodou?

“Ja som začal “kráčať” až v 38-om roku života a to je moja najväčšia životná chyba. Ale nemal mi kto povedať”, hovorí Nikola Radosavljev (1959), iniciátor zoskupenia alternatívnej družiny Šipak, kým sa spolu prechádzame Frušskou horou.

SILA

Počúvajúc Nikolu, jedného z hrdinov tohto príbehu, v chodkyni, ktorá po prvýkrát skúša svoje horolezecké schopnosti a hranice, prebieha vnútorný monológ:

LESA

Reportáž z frušskohorského horolezectva Text: Vladimíra Dorčová-Valtnerová // Fotografie: Goran Vučićević 14

MAREC 2018 STORY TELLER

P R Í RODA “Zlý stav, v ktorom sa vačšina ľudí v Srbsku nachádza je pravdepodobne následkom práve toho, že sú príliš statickí, viazaní o zatvorené miestnosti, médiá, počítače, internet. Ľudia žijú tzv. sediace životy a taký životný štýl je zhubný pre telo a pre mentálne zdravie.”

“V Európe sme prví podľa užívania antidepresív. Prví sme v Európe!”, vykríkne Nikola.

Na tento môj prúd uvažovania sa nadväzuje hlasný prejav Nikolu, ktorý začínal ako cyklista a neskoršie pochopil, že mu počas zimy ešte niečo chýba. A tak prišiel k horolezectvu.

“Preto my v alternatívnej družine Šipak sa aktívne podieľame na tom, aby sme zobudili v ľuďoch to poznanie a vsadili im do vedomia, aby pre seba robili niečo užitočné. To je zvlášť dôležité pre mladých ľudí a ľudí v strednom veku, ktorí ešte stále môžu vylepšiť túto úroveň základu zdravotného stavu, a stráviť život zdraví, veselí a spokojní. Vidíte? My sa tu po celý deň iba smejeme. U nás niet depresie, niet zlej nálady,“ hovorí Nikola.

Alternatívna družina Šípka sa narodila presne pred štyrmi rokmi, keď sa niekoľko ľudí začalo spontánne organizovať pre každonedeľné prechádzky a kontinuitu sa podarilo zachovať, lebo Frušská hora od vtedy ani v jednu nedeľu nezostala bez nekaždodenných Šípkovcov.

“V prvé týždne sme sa nevolali Šípka. Boli sme bezmenná skupina ľudí. Ale v jednu nedeľu sme počas prechádzky diskutovali, vtipne, ako vždy naše prechádzky vyzerajú, prečo nemáme názov a ako by sme sa mali volať. Keďže sme v tú nedeľu takmer na každom kroku stretali šípku, divý plod plný krásy a zdravia, nadhodil som svojim spolupútnikom, že je Šípka správne meno pre nás. A keďže sme všetci podľa povahy veselí ľudia, dokonca dvojzmyselní, všetci prijali môj návrh a od vtedy sa aj úradne predstavujeme ako AD Šípka”, vraví Nikola.

“AD?! O čom to hovoríte?” pýta sa novinárka vo mne. “Ale: alternatívna družina!”, smeje sa Nikola, hrdina toho septembrového dňa, keď som si vydobila srdce Frušskej hory. Šípkovci hovoria, že do svojej skupiny prijímajú všetkých. Ale pozor! S nimi sa netreba hrať, lebo predsa majú svoje pravidlá a podmienky. Nateraz majú iba jediné vymedzenie „minimálnej rýchlosti“ na 20 kilometrov.

Najmä, ich túry väčšinou nie sú kratšie ako 20 kilometrov a patria medzi stredne náročné.

Priemerným tempom (aj v závislosti od konfigurácie terénu) túra sa obyčajne prejde za 5, resp. 6 hodín. Tí, ktorí sú fyzicky pripravení, ju zvládnu bez väčšej námahy. Tí, ktorí však nie sú fyzicky pripravení, sa trochu unavia a budú mať slabšiu svalovicu, ale to nie je nič oproti tomu, čo získajú. ▣

VĽAVO V prekrásnej zelenej Frušskej hore HORE VPRAVO Nikola Radoslavljev a autorka textu DOLU VPRAVO Pôžitok zo slnečnej prechádzky

MAREC 2018 STORY TELLER

15

CESTOPIS

V OPARE SAUNY A ĽADU Cesta z Helsínk vlakom trvala dva a pol hodiny. Hľadiac cez okno, skúmajúc krajinu, obydlia sa ani len nedali tušiť. Riedky ihličnatý les na juhovýchode Fínska obklopoval trať. Keď tu zrazu v snehu vykvitla maličká železničná stanica. Z reproduktora sa ozvalo „Lappeenranta“, s výrazným prízvukom na druhej slabike slova.

Text a fotografie: Monika Necpálová Source: Uptatie mod tin voluptat praesse quisit utpat nisci eraessequam dolenim do ex eu feugait

VPRAVO Tradičná drevená architektúra uprostred dávnej pevnosti Východ slnka nad železničnou traťou v Lappeenrante Centrum mestečka vo

Fínčina ako jazyk síce patrí do ugrofínskej jazykovej vetvy uralskej rodiny jazykov, ale s maďarčinou nemá vraj spoločné vôbec nič a s estónčinou len čo-to.

Pre našinca znie jazyk veselo, nerozumiete ani slova.

Dokonca ani len v základoch sa niet o čo chytiť. Preto sa bolo treba celú cestu vlakom sústrediť, aby sa v spleti fínskych viet dal zachytiť aspoň názov mesta.

Popravde, jazyk je veľmi zložitý. Ak by ste v slove dali prízvuk na nesprávne miesto, je možné, že by vám Fín ani neporozumel.

posviatočnej výzdobe NASLEDUJÚCA STRANA Nevšedné celozrnné pečivo Sochárske diela svietia do tmy ako totemy Do kostolíka zo snehu môžete vstúpiť aj v noci Božie kráľovstvo na zemi

16

Naučíme vás niečo po fínsky. Súhlasíte? Ak vás niekto osloví „hei!“, pekne sa vám pozdravil „ahoj“. Nuž a „hei-hei“ je pozdrav pri lúčení. „Kyllä“ znamená „áno“, „ei“ zas „nie“. Ak vám náš rýchlokurz fínčiny osožil a chcete sa poďakovať, povedzte jednoducho „kiitos“.

Vystúpiac z vlaku, na dlani sa nám rozprestrela fotografia fínskej krajinky ako z katalógu. Nízke stavby učupené v snehu. „Vezmite to krížom,“ naviguje v

MAREC 2018 STORY TELLER

angličtine jeden z okoloidúcich. Angličtinu vedia perfektne všetci bez ohľadu na vek, poľahky sa však dorozumiete po rusky. A samozrejme, ak vám nie je cudzia švédčina, dohodnete sa aj v nej.

Centrum malebného mestečka dávalo tušiť, že postupne odhalí svoje tajomstvá. Tajomstvo prvé: Najstaršia drevená mestská radnica vo Fínsku dominuje centru jasnou žlto-oranžovou farbou. Viaže sa k roku 1829. Stavbu iniciovali guvernér Ramsay a guvernér-generál Zakrewsky o dva roky skôr.

Mestečko malo vtedy menej ako tisíc obyvateľov a len pomaly sa začínalo rozširovať za hranicu pevnosti na blízkom kopci. Radnica spolu s malebným kostolíkom sú prvými verejnými stavbami Lappeenranty.

V roku 1891 sa očakávala návšteva imperátora Alexandra III. Rozhodlo sa, že radnica musí vypadať lepšie ako kedykoľvek predtým. V roku 1940 však budova bola poškodená bombami. Následne

bola zrekonštruovaná takmer do svojej pôvodnej podoby.

CESTOPIS

TAJOMSTVO HRADIEB Lappeenrantská pevnosť na miernom briežku vo svojej severnej časti ukrýva Múzeum Južnej Karélie. Nachádza sa v budovách, ktoré v 19. storočí slúžili delostreleckým skladom. Expozícia s názvom „Na hranici“ rozpráva o histórii miest na pomedzí s Ruskom.

Dôležitý moment v histórii týchto sídel zohrala práve ich poloha na rozhraní medzi východom a západom, čo malo veľmi silný vplyv aj na kultúru a architektúru, neopomínajúc dôležitosť obchodných ciest. Práve táto časť Fínska sa vyznačuje silným multikulturalizmom.

Koncom mája, presnejšie 29. mája 2018, bude mať fínska vlajka sto rokov. Na počesť tohto jubilea si v Múzeu Južnej Karélie bude návštevník môcť pozrieť, ako sa menila fínska vlajka naprieč storočiami.

Od dôb, kedy územie Fínska bolo

MAREC 2018 STORY TELLER

17

CESTOPIS vĂ˝chodnou provinciou Ĺ vĂŠdska, cez Ä?asy, farebnĂ˝m svetlom. Dali sa v nich rozoznaĹĽ kedy bolo sĂşÄ?asĹĽou RuskĂŠho cĂĄrstva v podoby skutoÄ?nĂ˝ch i vybĂĄjenĂ˝ch zvierat – podobe VeÄžkoknieĹžatstva fĂ­nskeho, do ĂŠry od draka, cez opicu aĹž po medveÄ?a. nezĂĄvislosti. ZĂĄstava ako symbol, ktorĂ˝m moĹžno vplĂ˝vaĹĽ na myslenie obyvateÄžstva, JAZERO PRE CHODCOV mĂĄ v histĂłrii FĂ­nska silnĂş pozĂ­ciu.

PevnosĹĽ, z ktorej vidieĹĽ jazero. A po Ĺˆom ZO SNEHU AJ KOSTOLĂ?K krĂĄÄ?aĹĽ ÄžudĂ­. V zime, keÄ? rieky i jazerĂĄ mrznĂş, nie je niÄ?Ă­m neobvyklĂ˝m krĂĄtiĹĽ si ZamrznutĂŠ tajomstvo. StaromestskĂĄ cestu „ťrĂŠgom“ cez vodu. Vyskúťali sme si pevnosĹĽ ukrĂ˝vala hneÄ? naÄžavo od vstupnej to aj my. AspoĹˆ tĂ­ odvĂĄĹžnejĹĄĂ­ – Äžad mĂĄ vraj kamennej brĂĄny snehovĂ˝ kostol. NavĹĄtĂ­vili hrĂşbku 30 cm. DomĂĄci sa bez obĂĄv nielen sme ho v noci. Dvierok nemal, zato svetla korÄ?uÄžujĂş, ale tu aj beĹžkujĂş Ä?i ĹĽahajĂş sĂĄnky. okolo neho i vo vnĂştri bolo neĂşrekom. Jazero Saimaa, inak po okraji plnĂŠ lodĂ­ a HrĂşbka stien – asi pol metra. Vo vnĂştri lodiÄ?iek, sa pri nĂ­zkych teplotĂĄch stĂĄva snehovo-ÄžadovĂ˝ oltĂĄr. A biely krĂ­Ĺž. Kostol Ä?ulou dopravnou tepnou aj pre chodcov. zo snehu je jeden zo zĂĄzrakov, ktorĂŠ Ä?lovek na potulkĂĄch uzrie. AtmosfĂŠra otvore- Saimaa je ĹĄtvrtĂŠ najväÄ?ĹĄie eurĂłpske nosti, a to doslovnej - veÄ? dverĂ­ nebolo, jazero, resp. sĂşstava jazier. AĹž mrĂĄz zaÄ?ne predstavovala akĂ˝si kanĂĄl medzi nebom zachĂĄdzaĹĽ za nechty, navĹĄtĂ­vte saunu. A a zemou. Medzi prĂ­rodou a Ä?lovekom. keÄ? sa teplota vyĹĄplhĂĄ vysoko, schladiĹĽ Hranica sa stiera predsa tam, kde je sa mĂ´Ĺžete opäż rovno v jazere, alebo v najtenĹĄĂ­ Äžad. Ktovie Ä?o sa s mrazivĂ˝m snehu. ZdravotnĂŠ ĂşÄ?inky sauny sĂş vraj dielom Ä?loveka stĂĄva v lete? MoĹžno sa overenĂŠ. Iste, na prvĂ˝ pohÄžad sa zdĂĄ, Ĺže len v podobe vody vracia do zeme, aby sa ak rozhorĂşÄ?enĂ­ skoÄ?Ă­te do ÄžadovĂŠho jazera, znova zrodilo na budĂşcu zimu... je to skĂ´r na chorobu alebo teplotnĂ˝ ĹĄok.

AvĹĄak FĂ­ni tento druh zĂĄbavy a relaxu KĂ˝m sĂş vĹĄak dni chladivĂŠ, kĂşsok od obÄžubujĂş. My sme si ho vyskúťali tieĹž a tu kostola deti rozvĂ­jajĂş svoju kreativitu v sme. ZatiaÄž zdravĂ­. Ak teda pocestujete do Äžadovom sochĂĄrstve. PrechĂĄdzkami v FĂ­nska, nechajte sa zlĂĄkaĹĽ na tento pre nĂĄs starej Ä?asti mesta, ktorĂş obklopujĂş hradby adrenalĂ­novĂ˝ zĂĄĹžitok a staĹˆte sa na chvĂ­Äžu pevnosti, naĹĄli sme viac ako desiatku asi Äžadovou Ĺženou, Ä?i ÄžadovĂ˝m muĹžom. metrovĂ˝ch ÄžadovĂ˝ch sĂ´ch podsvietenĂ˝ch

V lete i na jeseĹˆ zas staÄ?Ă­ naskoÄ?iĹĽ na palubu lode a dopriaĹĽ si vyhliadkovĂş plavbu pomedzi ostrovÄ?eky. Apropo, od kamarĂĄtky FĂ­nky vieme, Ĺže ani samotnĂ­ FĂ­ni nevedia koÄžko ostrovÄ?ekov Saimaa ukrĂ˝va. ÄŒĂ­sla sa vĹĄak pohybujĂş okolo 15 000. RovnakĂŠ Ä?Ă­slo sa spĂĄja aj s dĺŞkou pobreĹžia tohto jazernĂŠho systĂŠmu.

Lappeenranta je plnĂĄ pestrĂ˝ch udalostĂ­ a historickĂ˝ch atrakciĂ­ pod majestĂĄtom prĂ­rody. PopulĂĄrnu destinĂĄciu navĹĄtevujĂş mnohĂ­. ZdĂĄ sa, Ĺže je dobrĂ˝m lĂĄkadlom pre kaĹždĂŠho, kto nepohrdne maliÄ?kĂ˝mi mesteÄ?kami, kde sa pri vĂĄs ktokoÄžvek pristavĂ­ a podebatuje s vami.

FĂ­nska nĂĄtura sa pre nĂĄs stala symbolom vyrovnanosti a priateÄžskosti. ĂšsmevnĂŠ rozhovory, pretkĂĄvanĂŠ dobrĂ˝mi radami, Ä?o kde vidieĹĽ, sa vĹždy niesli v priateÄžskom duchu. O uzavretosti, ktorĂş si ĹĄtandardne spĂĄjame podÄža akĂ˝chsi stereotypov so severskĂ˝mi nĂĄrodmi, teda nemĂ´Ĺže byĹĽ podÄža naĹĄej skĂşsenosti ani reÄ?.

Na rozdiel od juŞanskÊho temperamentu tu vťak v hlase Ğudí panuje akýsi pokoj a vyrovnanosż. ▣

TIPY

đ?&#x;™ Delikatesy!

đ?&#x;š V top päż!

đ?&#x;› 4 týŞdne leta!

đ?&#x;œ ZimnĂĄ turistika!

Saimaa predstavuje kombinĂĄciu

metrov od HelsĂ­nk, zahĹ•Ĺˆa mestĂĄ

jazernej oblasti Saimaa od roku

saniach alebo vyskúťaż pravú fín-

fínskych a ruských chutí. Chute sú

Lappeenranta, Imatra, Mikkeli, Sa-

1912 stredovekĂ˝ zĂĄmok Olavinlin-

sku lyĹžovaÄ?ku? BeĹžkĂĄrske trate sĂş

jednoduchÊ, ale ukrývajú bohat-

vonlinna a Varkaus. OblasĹĽ jazera

na sa stĂĄva hostiteÄžom svetoznĂĄme-

osvetlenĂŠ aj za tmy a pokrytĂŠ sne-

stvo. Chlieb je väÄ?ĹĄinou tmavĂ˝, s

Saimaa je jednou z najkrajĹĄĂ­ch

ho opernĂŠho festivalu Savonlinna.

hom aĹž do jari. HorskĂĄ lyĹžovaÄ?ka

mnoŞstvom zŕn. MalÊ tenkÊ ovålne

jazerných oblastí v Európe. V roku

Od mĂĄja do septembra sa loÄ?ou

je pravdaĹže, vzhÄžadom na povrch

chlebĂ­ky s mierou akurĂĄt do dlane

2014 jazero zaradil World Street

cez kanĂĄl Saimaa dostanete do

krajiny, miernejĹĄia, ale v posled-

sĂş skvelĂ˝m originĂĄlnym peÄ?ivom

Journal medzi 5 najkrajĹĄĂ­ch jazier

Ruska. Metropolu SanktPeterburg

nom obdobĂ­ populĂĄrna. Ani zimnĂĄ

aj k lososovi. Bohatstvo zeleniny,

sveta. Relaxovaż môŞete na pobreŞí

mĂ´Ĺžu cestovatelia navĹĄtĂ­viĹĽ na 72

rybaÄ?ka tu nie je neznĂĄmy pojem.

mäsa i rýb je produkciou lokålnych

naprĂ­klad vo vilĂĄch Ä?i rustikĂĄlnych

hodĂ­n bez vĂ­z. Cesta tam vlakom Ä?i

S duĹĄou prĂ­rody si v JuĹžnej KarĂŠlii

výrobcov a fariem.

chalĂşpkach.

loÄ?ou netrvĂĄ dlhĹĄie ako jeden a pol

urÄ?ite prĂ­dete na svoje.

SeverskĂĄ kuchyĹˆa v oblasti jazera

RegiĂłn jazera Saimaa, len 215 kilo-

PoÄ?as ĹĄtyroch letnĂ˝ch týŞdĹˆov v

hodiny.

18 

MAREC 2018 STORY TELLER

Chcete sa povoziż na motorových

CESTOPIS

MAREC 2018 STORY TELLER 

19

K L U B D O B RÝ C H R Á D B I L J A N Y S TA N O J Č I Ć O V E J

R ADY PRE D OBR

V mori kníh a obsahov určených pre rodičov niekedy nie je ľahko nájsť na šiestich autorov. Dielo týchto autorov je také Dr. Laura Markham Autorka je vynikajúcich kníh Peaceful Parent – Happy Kids a Peaceful Parent – Happy Sibblings, potom webovej stránky www.ahaparenting.com a početných audio snímok - podcastov. Odporúčame predovšetkým jej knihu Peaceful Parent – Happy Sibblings, lebo sa v nej venuje aj na základy výchovy, ako aj audio snímky, lebo je v nich priama a spontánna.

Laura Markham o sebe hovorí, že píše o riešovaní konflikotv v rodine. Má životnú múdrosť a vo svojich knihách spracúva mnohé každodenné situácie. Jej knihy sú pravé príručky pre výchovu a vedomú komunikáciu. Vždy je dobre mať ich po ruke. Ľahko sa čítajú a uplatňujú.

20

MAREC 2018 STORY TELLER

Gordon Neufeld PhD & Gabor Maté MD - Hold On To Your Kids - Why Parents Need to Matter More Than Peers Neprekvapuje, že Neufeld po tejto knihe viacej nepublikoval ako prvý autor. Táto kniha je základ všetkého a zhŕňa všetko.

Tak obrazne vysvetľuje potrebu detí po blízkosti a viazaní sa, že zanecháva čitateľa bez dychu, a zostáva navždy vrezaná v čitateľovi.

Autori píšu o dnešnej segregácii generácií a aký má to ničivý vplyv na dozieranie osobnosti, a potom radia ako sa zadrží alebo opätovne osvojí blízkosť s deťmi. Hovoria o násilí, sexualite, digitálnych médiách...

Gabor Maté je známy promotér attachment rodičovstva a Gordon Neufeld sa zjavuje ako spoluautor knihy Rest, Play, Grow.

Daniel Siegel MD & Tina Payne Bryson PhD Autori sú početných kníh. Zvlášť odporúčame The Whole-Brain Child: 12 Revolutionary Strategies to Nurture Your Child’s Developing Mind a No-Drama Discipline: The Whole-Brain Way to Calm the Chaos and Nurture Your Child’s Developing Mind.

V týchto knihách autori čitateľovi približujú neurobiológiu a neuropsychológiu, vlastne ako sa formuje detský mozog a aký to má vplyv na správanie dieťaťa a jeho možnosti. Potom odporúčajú ako rodič môže podporiť rozvoj a ako sa môže správať v stresových situáciách. My ako rodičia máme rozličné očakávania od dieťaťa, ktoré sú často neprimerané jeho veku. Tieto knihy nám pomáhajú, aby sme zosúladnili svoje očakávania s vekom a stavom nášho dieťaťa.

K L U B D O B RÝ H R Á D B I L J A N Y S TA N O J Č I Ć O V E J

RÝCH RODIČ OV

ajkrajšie perly. Na počesť šiestich mesiacov portálu Storyteller, odporúčame é kľúčové a silné, že má potenciál zmeniť svet.

Sanja Rista Popić i Dragana Aleksić

Svetomir Bojanin - Škola kao bolest

Volfgang Bergman – Disciplina bez straha

Zvlášť odporúčame Sanju Rista Popić a Draganu Aleksić – naše psychologičky, ktorých prácu môžete sledovať prostredníctvom spoločenských sietí, resp. médií FB/pametanroditelj, FB/sanjaristapopic a FB/DraganaAleksicFamilycoach/

Svetomir Bojanin je náš lekár, neuropschyiater a univerzitný profesor. Obsah knihy Škola kao bolest je rovnako smelý, ako aj úprimný, podobne ako je názov. Profesor Bojanin vychádza z detskej duše, od potrieb dietí, a celá kniha je o tom, akými spôsobmi sa škola prehreší voči nim. Od neprirodzeného prostredia a atomosféry učebne, cez podnecovanie nezdravej kompetitívnosti medzi priateľmi, po podmieňovanie a manipuláciu odmenami a trestami - známkami, po nesprávnosť a bezvýznamnosti známok. Ak toto všetko odborná verejnosť vie, prečo je stav v školách aj naďalej taký, dokonca sa stáva horším?

Mnohí rodičia sa obávajú, že jeho dieťa bude rozmaznané, ak ho nebudú trestať.

Bergman vysvetľuje prečo je dnešná pedagogika poslušnosti škodlivá. Svoju metódu nazýva vedomým spolucítením.

Sanja má okolo 50 000 nasledovateľov na Facebooku! Ona priblížila pozitívne rodičovstvo širšiemu publiku. Podľa nás, treba jej vzdať hold a poďakovanie za prínos k rozvoju spoločnosti. Na jej stránke môžete dsledovať ľahko stráviteľné rady a pripomienky, ako aj video snímky.

Draganin blog, https://aleksicdragana. com/2018/02/15/kako-su-povezaninase-detinjstvo-i-roditeljstvo-ili-zastonam-neka-decja-ponasanja-bas-toliko-smetaju/, nadchýna svojou hĺbkou a ponaučením.

Kniha nám pripomína dôležitosť domu a rodičov, lebo keď je taký stav v škole, rodič je ten, ktorý môže zjemniť následky a vynahradiť škodu.

Zachytáva každodenné väčšie a menšie problémy a ich riešenia plné lásky, ako jediné zdravé a udržateľné. Iba tak sa u dieťaťa rozvíja múdre a samostatné Ja, ktoré ho bude sledovať celého života. „Bergmanove tézy si zasluhujú, aby sme sa nimi detailnejšie zaoberali, lebo sa bezpodmienečne zasadzujú o blahobyt detí a zakladajú sa na úprimnej starostlivosti o budúcnosť rodiny.“ (Berliner Morgenpost)

MAREC 2018 STORY TELLER

21

www.storyteller.rs

Portál, ktorý prináša inšpirujúce príbehy inšpiratívnych ľudí a ktorý pestuje zodpovedné a profesionálne novinárstvo.

S

TORYTELLER JE ONLINE-

PLATFORMA, ktorá prezentuje digitálny transmediálny stor ytelling v žurnalistike.

Využívajúc niekoľko mediálnych formátov - od klasického písaného slova, fotografií, infografiky, krátkych audio a video zápisov a iných online nástrojov, Storyteller prináša reportáže, ktoré predstavujú ľudí a udalosti v autentickom prostredí, predstavujúc život z pravého uhla v pravom svetle.

Storyteller nie je infomatívny portál. Pestujúc profesionálne novinárske štandardy a etické normy, Storyteller je platforma, v ktorej sú umenie, novinárstvo a život v symbióze, čo predstavuje túžbu vniesť inováciu do novinárstva (Slovákov) v Srbsku. Lebo malé veci činia život veľkým.

Ak máte príbeh pre Storyteller, navrhnite ho na info@storyteller.rs!

FOTOGRAFIA VĽAVO: www.transitiontowntotnes.org