Zločinci na policajnom riaditeľstve
Baktéria Salmonella typhimurium, pôvodca úporných hnačkových ochorení. Snímka z elektrónového mikroskopu, umelo dofarbená. Zdroj: NAID, voľné dielo.
P
ri cestách za hranice všedných dní majú mnohí účastníci zájazdu možnosť na vlastnej koži okúsiť faraónovu kliatbu, prípadne Montezumovu pomstu, ktorá sa pre nich stáva najintenzívnejším zážitkom z celej dovolenky. Najhoršie na takýchto skúsenostiach je zrejme to, že ani po vyliečení nemajú istotu, že sa závažný črevný zápal nerozvinie znova. Rúško tajomstva, ktorým je mechanizmus recidívy zahalený, sa teraz podarilo poodkryť švajčiarskym expertom z Bazileja.
Existuje mnoho teórií, ktorými sa vedci usilujú vysvetliť, prečo je niekedy liečba antibiotikami neúčinná a prečo sa liečivá látka nedostáva ku všetkým bakteriálnym bunkám v dostatočnom množstve. Ako príčina sa spomína bariéra zníženej priepustnosti niektorých tkanív. Inokedy sa argumentuje schopnosťou baktérií utlmiť svoj metabolizmus do takej miery, že i keď sú obklopené jedovato pôsobiacimi látkami, cez membránu si do bunky pustia len také množstvo, s ktorým si dokážu poradiť. Ďalšia z teórií zas vidí dôvod v spomalení proliferácie v dôsledku stresu a nízkej hladiny adenozíntrifosfátu. Je opísaný
aj ochranný vplyv asymetrického bunkového delenia, nerovnomerné rozdelenie efluxných púmp medzi dcérske bunky a množstvo ďalších mechanizmov umožňujúcich baktériám prežiť smrteľné koncentrácie antibiotík. Švajčiarsky výskumný tím si na objasnenie záhady – prečo ani predĺžená liečba nedokáže patogén zlikvidovať – vzal na pomoc jeden z najnovších technologických vynálezov nazývaný STP (Serial Two-photon Tomography, teda dvojfotónovú tomografiu). Vytvára súbory údajov, z ktorých možno následne získať obrázky s vysokým rozlíšením a bez skreslenia. Skúmané tkanivo sa dá virtuálnymi rezmi krájať, čím vznikne trojrozmerná mapa. Dosiahnuté rozlíšenie postačuje dokonca aj na vizualizáciu jednotlivých buniek. Inak povedané, pred takým optickým rozčlenením tkaniva sa neschová žiadna baktéria.
V roku 1884 objavil americký veterinár Daniel Elmer Salmon pôvodcu zhubného ochorenia prasiat. O päťdesiat rokov neskôr bol tento pôvodca podľa svojho objaviteľa pomenovaný „salmonela“. Dnes je opísaných viac ako 2 000 typov salmonel. Infekciu u ľudí vyvolávajú len štyri z nich. Zdroj: Wikipedia, voľné dielo.
Prečo sa salmonelám darí unikať aj razantnej antibiotickej liečbe? Je za tým slezina – jej časť nazývaná biela pulpa, kde je pre salmonely niečo ako imunitná tma.
Keďže vykonávanie pokusov na ľuďoch, zvlášť v prípade salmonely, sa nestretáva so záujmom pacientov, vedci si na spoluprácu vybrali hlodavce. Na obľúbenom myšom modeli potom testovali baktériu, ktorá patrí k najobávanejším ľudským patogénom: Salmonella enterica Typhimurium.
Unilabs Slovensko
19
