P RO G R ES Í V N E Z D R AVOT N Í CT VO
gastrointestinálne ťažkosti, mechanické poškodenie čreva atď.).
„V procese evolúcie si patogény vyvinuli mnohé stratégie, ktoré sú nevyhnutné pre ich šírenie v prostredí a prežívanie v hostiteľskom organizme. Vyvinuli si mechanizmy maskovania, v dôsledku ktorých ich imunitný systém hostiteľa nerozpozná.“
28
inVitro
Cudzie bunky sa nachádzajú najmä v našom tráviacom trakte, avšak parazity osídľujú aj ústa, nos či kožu. Ako sme na tom teda reálne s osídlením parazitmi v tele? Musím zdôrazniť, že je podstatný rozdiel medzi vírusmi, baktériami a parazitmi. Nie som mikrobiológ, preto mi neprislúcha odborne sa vyjadrovať k mikroorganizmom a baktériám. Vaša otázka sa týka predovšetkým mikroorganizmov, ktoré môžu byť patogénmi a spôsobovať ochorenia, ale zároveň v tejto skupine organizmov poznáme aj druhy, ktoré sú pre organizmus prospešné, ako napríklad probiotické baktérie v čreve človeka. V našich zemepisných šírkach drvivá väčšina obyvateľstva parazity nemá. Vyššiu prevalenciu niektorých parazitárnych ochorení možno pozorovať u skupín ľudí žijúcich v podmienkach s nízkym hygienickým štandardom, prevažne s absenciou kanalizácie, tečúcej vody a bez základných hygienických návykov. Častými parazitmi tejto skupiny obyvateľstva sú okrúhle červy (Nematoda), napríklad škrkavka detská (Ascaris lumbricoides), mrľa ľudská (Enterobius vermicularis), tenkohlavec (Trichuris trichiura) alebo jednobunkové parazity rodu Giardia. S cirkuláciou parazitických červov (mrle alebo škrkavky) v prostredí sa môžu stretnúť aj rodičia malých detí, predovšetkým v predškolských zariadeniach. Sezónne sa veľa ľudí stretne najmä s kliešťami a komármi. Špeciálnu skupinu predstavujú importované parazitárne nákazy, ako napríklad malária alebo schistozomóza, ktoré si človek prinesie ako nechcený suvenír z dovolenky – prevažne z tropických alebo subtropických oblastí. U zdravého človeka sa parazity bežne nevyskytujú a nepredstavujú ani bežnú súčasť „mikroflóry“ čreva alebo iných orgánov. Ak sa u človeka potvrdí parazitárne ochorenie, je nevyhnutné pristúpiť k jeho liečbe.
Čo je z vášho pohľadu najnáročnejšie pri skúmaní príčiny, priebehu, životného cyklu a spôsobu prenosu chorôb alebo parazitov? Parazitológia je komplexná veda a je veľký rozdiel v tom, či sa zaoberáte jednobunkovými, alebo mnohobunkovými parazitmi, prípadne či študujete vektory a nimi prenášané patogény. Nič zo súčasných poznatkov o životných cykloch a hostiteľoch parazitov, o spôsoboch nákazy, o prejavoch a liečbe parazitárnych ochorení by sme dnes nevedeli, keby sa niekoľko storočí dozadu vedci nezačali o tieto organizmy zaujímať. Ako už bolo spomenuté, častokrát je parazit ukrytý v tele hostiteľa, čo samozrejme komplikuje jeho pozorovanie alebo detekciu. Mnohé parazity majú zložité životné cykly, v ktorých sa vystriedajú rôzne druhy bezstavovcov aj stavovcov v úlohe medzihostiteľov a definitívnych hostiteľov. Pre každú fázu životného cyklu parazita sú charakteristické morfologicky rôznorodé štádiá, od vajíčok cez nepohlavne sa rozmnožujúce larválne štádiá až po pohlavne sa rozmnožujúce dospelce. Je obdivuhodné, ako vedci minulých storočí skúmali tieto organizmy a prichádzali na nové poznatky, pričom ich technické možnosti boli veľmi obmedzené. Vďaka týmto vedcom a ich objavom máme v súčasnosti obrovskú základňu poznatkov o životných cykloch a spôsobe šírenia parazitov. Samozrejme, neustále nachádzame nové druhy parazitov, avšak s dnešnými znalosťami a metodologickými možnosťami už nie je také náročné odhaliť ich a opísať. Ako sa za posledné roky zmenil výskum v mikrobiológii a parazitológii z technického i kvalitatívneho hľadiska? Technologický vývoj posledných desaťročí prenikol do všetkých vedných oblastí, parazitológiu nevynímajúc. Viacero zložitých vedeckých otázok, týkajúcich sa metabolizmu parazitov, ich rezistencie na antihelmintiká alebo mo-
