Z D RU H EJ S T R A N Y
nič neukázali – ani magnetická rezonancia. Po siedmich dňoch ho prepustili s diagnózou cervikokraniálny syndróm – bolesti hlavy vyvolané dráždenín nervov v oblasti krčnej chrbtice. Predpísané lieky mu nepomohli, preto nasledovalo EEG, encefalografické vyšetrenie. ,,Opäť sa však nič nezistilo a o mesiac, v januári, ma viezla sanitka do nemocnice druhý raz. Kvôli uštipnutiu mi robili lumbálnu punkciu a vyšetrenie likvoru, ale výsledkom boli len hraničné hodnoty. Keďže nevedeli čo so mnou, zavolali ku mne psychiatra. Odvtedy sa so mnou vlečie diagnóza úzkostné stavy a panický syndróm. Cítil som sa bezradne. Mal som pocit, že sa mi zrútil celý svet, neveril som, že mi dokáže niekto pomôcť. Po rozhovore s primárom psychiatrie som pochopil, že sa to všetko uberá zlým smerom. Snažil som sa mu vysvetliť, že moje bolesti hlavy nie sú bežné,
44
inVitro
že viem porovnať tieto dva pocity. Nemal som žiadnu psychickú traumu ani depresie, ktoré by ma priviedli k psychiatrickej diagnóze. Do správy mi napísal, že musím byť sledovaný, a ak sa nenájde dôvod mojich problémov, mám ísť opäť na psychiatrické vyšetrenie,“ zdôveruje sa Lukáš. Počas nasledujúcich dvoch rokov sa Lukášov stav zhoršoval. Nemohol spať, pridali sa srdcové arytmie, trápil ho vysoký tep. Schudol o osemnásť kilogramov, hlavu mu zapĺňali čierne myšlienky. Obával sa, že má nádor mozgu. ,,Čítal som si rôzne články na internete, platil som si ďalšie vyšetrenia, lebo so záznamom z psychiatrie a s výsledkami, ktoré boli ako u zdravého človeka, na mňa všetci pozerali ako na blázna. Považovali ma za hypochondra a odmietali ma liečiť. Keď mi neurologička chcela predpísať
