Parazity a človek Klinické príznaky závisia od množstva parazitov v organizme hostiteľa. Pri nákaze druhom D. repens sa červy nachádzajú pod kožou a medzi svalmi (zriedkavo vo vnútorných orgánoch), kde tvoria bolestivé hrčky v priemere asi 2 cm, ktoré sa časom môžu vyvinúť do abscesov. Ochorenie je často sprevádzané dermatitídou, takže je u zvieraťa možné pozorovať silný pruritus a intenzívne škriabanie. Niekedy sa vyvinie lokálna alopécia a stvrdnutie kože. Nákaza kožným druhom D. repens však prebieha veľmi často asymptomaticky a červy sú nachádzané náhodne pri operáciách alebo až pri pitve. Dospelé samice denne vyprodukujú tisíce mikrofilárií, ktoré kolujú v krvnom obehu psa. Komár potom spolu s krvou infikovaného psa nasaje aj mikrofilárie, ktoré v jeho organizme dospievajú a po 12 – 40 dňoch sa stávajú infekčnými pre ďalšiu „obeť“, ktorou môže byť aj človek. Od prvej humánnej dirofilariózy na Slovensku v roku 2007 (9) pribudne každý rok niekoľko nových pacientov. V súčasnosti evidujeme 26 prípadov dirofilariózy u ľudí. Človek je nešpecifickým hostiteľom, dirofilárie v ňom nedokážu dosiahnuť pohlavnú dospelosť, napriek tomu dokážu dorastať do úctyhodných rozmerov (aj 15 cm). Infikovaný človek môže cítiť mravenčenie alebo nepríjemné pohyby pod kožou, vytvoria sa mu tvrdé uzlíky v podkoží alebo – v prípade, že sa dostanú do spojivkového vaku – cíti silnú bolesť oka a hlavy. Dirofilárie v podkoží sú schopné ďalej migrovať (za 24 hodín „preplazia“ aj 15 – 20 cm). Nebezpečnejšia je situácia, keď sa červ dostane do vnútorných orgánov človeka. Na rozdiel od psov, dirofilárie u ľudí nikdy nekončia v srdci, ale aj na Slovensku boli zaznamenané prípady pľúcnej formy dirofilariózy. Je predpoklad, že počet prípadov humánnej dirofilariózy je vyšší, keďže toto ochorenie je medzi humánnymi lekármi ešte stále nedostatočne rozpoznávané a častokrát nesprávne diagnostikované. Z pohľadu ochrany verejného zdravia je rizikovým faktorom nielen vysoké množstvo nakazených komárov, teplota prostredia (vývoj lariev do štádia L3 v komárovi závisí od teploty okolitého prostredia a zastavuje sa pri teplote nižšej ako 14 °C), ale tiež vysoká miera premorenia v populácii psov. Práve neliečené psy bez klinických príznakov a s vysokým počtom larválnych štádií parazita v krvi sú hlavným zdrojom mikrofilárií pre komáre, ktoré môžu následne preniesť túto nákazu na človeka.
Obrázok č. 3: Vlasovec Dirofilaria repens nachádzajúci sa v podkožnej cyste psa
Obrázok č. 4: Líška s nálezom niekoľkých jedincov Thelazia callipaeda v spojivkovom vaku
Thelazia callipaeda (očný červ) Helminty Thelazia callipaeda (Spirurida, Thelazioidea), známe pod názvom očné červy, parazitujú v očiach psovitých a mačkovitých mäsožravcov, výnimočne i u človeka. Keďže prvý prípad napadnutia teláziami bol pozorovaný v roku 1910 u psa v Pakistane, označujú sa aj ako „orientálne očné červy“. Telazióza bola oficiálne uznaná za zoonózu v roku 1917, keď bol z Číny hlásený prvý prípad infekcie človeka. V posledných dvoch desaťročiach sa humánne infekcie týmto parazitom objavujú v ďalších oblastiach východnej Ázie, a to najmä v chudobných vidieckych komunitách (10). V Európe bol výskyt telázií prvýkrát zaznamenaný v roku 1989 u vlkov v Taliansku (11). Po roku 2000 sa objavili postupne vo väčšine Európy. Okrem Európy a Ázie sú rozšírené aj v Severnej a Južnej Amerike a v oblastiach južnej Afriky. Na jeseň v roku 2016 boli na našom území prvýkrát potvrdené nálezy Thelazia callipaeda v očiach psov, a to vo viacerých nezávislých lokalitách v okolí
Unilabs Slovensko 65
