ŠPECIALIZOVANÁ PRÍLOHA SPOLOČNOSTI MEDIAPLANET
Viac na info-zdravie.sk
5
Akčné plány
NOP
PACIENTSKY PRÍBEH
Národný onkologický program (NOP) je plán verejného zdravia, zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti pacienta, ktorý je zameraný na zníženie incidencie, mortality a zlepšenie kvality života pacientov s onkologickými ochoreniami.
T MUDr. Mária Rečková, PhD. riaditeľka Národného onkologického inštitútu
ieto ciele možno dosiahnuť prostredníctvom systematického a spravodlivého uplatňovania stratégií založených na dôkazoch, ktoré sú zamerané na prevenciu, diagnostiku, liečbu, podpornú, paliatívnu starostlivosť a starostlivosť na konci života, ako aj výskum zameraný na hľadanie inovatívnych riešení a hodnotenie výsledkov.
Základné ciele aktuálneho plánu V roku 2018 bol po prvýkrát v ére samostatnej Slovenskej republiky vládou schválený Národný onkologický program s akčnými plánmi na roky 2019-2020. V júli 2021 boli schválené aktualizované akčné plány NOP na roky 2021-2025. Akčné plány NOP SR boli vypracované v súlade s cieľmi Európskeho plánu boja proti rakovine, ktorý bol schválený Európskou komisiou vo februári 2021. V oblasti primárnej prevencie onkologických ochorení je jednou z dôležitých cieľov zvýšenie zaočkovanosti cieľovej populácie dievčat a chlapcov proti ľudskému papilomavírusu, ktorý spôsobuje prakticky všetky nádory krčka maternice, ale aj iné nádorové ochorenia, ako napríklad časť nádorov oblasti hlavy a krku. Cieľom primárnej prevencie je tiež znižovanie pôsobenia ďalších rizikových faktorov, ako je fajčenie, príjem alkoholu či nízka fyzická aktivita, zlepšovanie kvality ovzdušia a potravín. Primárnou prevenciou je možné reálne znížiť počet novovzniknutých onkologických ochorení, a tak zabezpečiť zdravšiu populáciu. V oblasti sekundárnej prevencie, tzv. skríningu, ktorého úlohou je záchyt onkologického ochorenia vo včasnom, potenciálne vyliečiteľnom štádiu, je cieľom zvyšovanie kvality a účasti ľudí v prebiehajúcich onkologických skríningoch a zavádzanie nových skríningových programov v súlade s odporúčaniami EK. Včasným záchytom onkologického ochorenia je zvýšená šanca na vyliečenie, a tak zlepšenie celkového zdravia populácie. Zvyšovanie povedomia obyvateľov SR o rizikových faktoroch a zodpovednosť za vlastné zdravie je pre účinnosť prevencie kľúčové.
Zlepšovanie dostupnosti kvalitnej diagnostiky a liečby Cieľom ďalšieho akčného plánu je zvyšovanie dostupnosti a kvality onkologickej diagnostiky a liečby v súlade s európskymi a svetovými odporúčaniami, k čomu patrí tiež budovanie komplexných onko-
logických centier, v ktorých je patričná pozornosť venovaná okrem kvalitnej zdravotnej starostlivosti vrátane paliatívnej medicíny a starostlivosti o preživších aj klinickému a translačnému výskumu. Zlepšovanie dostupnosti kvalitnej diagnostiky a liečby, vrátane podpornej a paliatívnej starostlivosti, či starostlivosti o preživších, má priaznivý vplyv na prognózu a kvalitu života pacientov. Klinické skúšania umožňujú pacientom dostať sa k inovatívnej liečbe, ale tiež prispieť k posúvaniu hraníc ľudského poznania a pokroku v medicíne. Zvyšovaniu dostupnosti a využívaniu zdravotných údajov a informácií je venovaný samostatný akčný plán a jedným z dôležitých cieľov je zabezpečiť aktuálnosť Národného onkologického registra, kvalitné vyhodnocovanie skríningových programov, ale tiež digitalizáciu bioptických vyšetrení onkologických pacientov. Dostupné aktuálne a správne informácie umožňujú vyhodnotenie existujúceho stavu, ale významnú úlohu majú aj v plánovaní ďalších krokov a smerovania zdravotných politík, ktorých cieľom je zlepšovanie zdravia našej spoločnosti.
Treba zapojiť mnoho subjektov Národný onkologický program SR, ako aj Európsky plán boja proti rakovine sú ambicióznymi plánmi, ktoré vyžadujú okrem aktívnej participácie všetkých zainteresovaných subjektov tiež kontinuálnu politickú podporu a dostatočné financovanie. Garantom realizácie NOP SR je Ministerstvo zdravotníctva SR. Ďalšie zainteresované inštitúcie, pracoviská a organizácie tvoria NOI, odborné spoločnosti, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, zdravotné poisťovne, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Úrady verejného zdravotníctva, Národné centrum zdravotníckych informácií, pacientske organizácie, ale tiež Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Dôležitú úlohu v napĺňaní akčných plánov NOP SR však zohrávajú aj samotní občania Slovenska. Národný onkologický inštitút (NOI) bol zriadený v Národnom onkologickom ústave 1. augusta 2018. Hlavným poslaním NOI je slúžiť ako klinicko-výskumná, akademická a vzdelávacia platforma pre spoluprácu pri zabezpečovaní aktivít napomáhajúcich napĺňanie NOP SR. Viac informácií o NOP SR a činnosti NOI www.noisk.sk.
Liečba rakoviny musí preskočiť prah Klára má 43 rokov, dobrú prácu, dve malé deti, nedávno zabehla polmaratón, ale už dlhšie slabne a pokašliava. Dostala správu, ktorá mení všetko. Má rakovinu pľúc a všetky sily z tela jej vysáva chemoterapia.
K
edysi študovala v Berlíne, je zbehlá v jazykoch. Chce vedieť viac o tom, ako sa z toho dostať, tak sa pridala na pacientske fórum na sociálnej sieti. Našla tu Veroniku z Brna, Emmu z Rotterdamu a Natáliu z Mníchova. Všetky spája rovnaká hrôzostrašná diagnóza, a predsa má Klára menšiu šancu v tomto zápase vyhrať. Prečo? Lebo v Česku, Holandsku a Nemecku pacienti dostanú inovatívnejšiu liečbu. Prečo existuje rozdiel v liečbe rakoviny medzi štátmi v Európe? Jednou z odpovedí je rozdielna prahová hodnota za jeden rok kvalitného života. Na Slovensku v roku 2008 boli oficiálne stanovené 2 prahové hodnoty Ministerstvom financií SR. Spodný prah – 20 000 EUR/QALY a horný prah 26 500 EUR/QALY. Zdravotnícka intervencia pod spodnou prahovou hodnotou bola považovaná za nákladovo efektívnu, nad hornou prahovou hodnotou za nákladovo neefektívnu. Do roku 2020 sa zvýšila na 35 455 EUR/QALY, ale napríklad v Českej republike je stanovená prahová hodnota do výšky 1,2 mil. Kč/ QALY (45 325 EUR/QALY). Vráťme sa na začiatok článku k spomínaným onkologickým pacientkam. Veronika mala na výber 7 inovatívnych liekov, rovnako aj Natália a Emma 9 liekov. Klára však mohla byť liečená iba 2 štandardne hradenými novými liekmi na liečbu rakoviny pľúc. To je očividne menej ako u susedov. Je však potrebné uviesť, že Slovensko patrí medzi tie krajiny, ktoré majú tzv. „tvrdú“ prahovú hodnotu. To znamená, že nová intervencia musí preukázať nákladovú efektívnosť, inak nemôže byť štandardne hradená z verejného zdravotného poistenia. Nemecko a Holandsko majú „mäkkú“ prahovú hodnotu. V týchto krajinách je možné dosiahnuť štandardnú úhradu i napriek tomu, že nové intervencie nie sú nákladovo efektívne. Medzi krajiny, ktoré majú stanovenú tzv. „tvrdú“ prahovú hodnotu patria okrem Slovenska aj Anglicko, Litva a Lotyšsko, tie však majú túto hranicu nastavenú podstatne vyššie. Slovensko zaostáva za mnohými krajinami EÚ v štandardnej úhrade niektorých liekov z mnohých príčin, ale jednou z najdôležitejších je relatívne nízka a „tvrdá“ prahová hodnota nastavená od decembra 2011. Zaostávame už aj za najbližšími susedmi. Klára má dostať aspoň takú šancu ako Veronika, Emma či Natália. Cez prah by sa nemalo prepadávať.
