Hlas ľudu 4/2022 by NVU Hlas ľudu

Projektom Čisté Srbsko

avizované je ukončenie prác na výstavbe kanalizačnej siete v Kysáči do konca roka

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

V nedeľu 16. januára sa v Srbsku konalo referendum, v rámci ktorého obyvatelia Srbska rozhodovali o zmenách ústavy, týkajúcich sa najmä súdneho systému v krajine. Na základe sčítaných hlasov si obyvatelia zvolili zmenu ústavy. Výsledky referenda pozitívne zhodnotili aj vysokí predstavitelia Európskeho parlamentu. M. Pap Foto: J. Čiep

22. 1. 2022 | 4 /4995/

Uzávierka čísla: 19. 1. 2022

Dobrovoľný požiarnický spolok Pivnica tohto roku oslavuje sté výročie založenia. Na stranách rubriky Ľudia a udalosti sa dočítate o činnosti tohto požiarnického spolku v minulom roku a o plánoch na jubilujúci rok. M. Pap Foto: A. Laćarak

Seminár Poď sa vypísať sa v Ochotníckom divadle Janka Čemana konal od 14. do 16. januára, a to už po 5-krát. Cieľom seminára bolo usmerniť účastníkov, ako pracovať s textom a vybrať a upraviť si divadelnú predlohu. Tohto roku do koncepcie divadla bola zaradená aj dielňa umeleckého prednesu. V rámci seminára účastníci a návštevníci mali možnosť pozrieť si aj detské divadelné predstavenie Loptoš a Dedko Mráz v podaní hercov pivnického ochotníckeho divadla. M. Pap Foto: T. Kolárová

Riaditeľstvo pre agrárne platby na svojej webovej stránke oficiálne oznámilo vyhlásenie verejnej výzvy pre traktory. Toto bude posledná verejná výzva v rámci programu IPARD II, ktorá bude otvorená od začiatku februára do konca marca 2022. V rámci tejto výzvy budú oprávnené len investície do obstarania nového traktora kategórie STAGE V, ktorý spĺňa požiadavky v oblasti ochrany životného prostredia regulované predpismi EÚ v tejto oblasti. Rozpočet je stanovený na 1,3 miliardy dinárov (11,06 milióna eur). Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Andrea Rojková Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová. Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: VP Službeni glasnik

Dve udalosti poznačili druhú polovicu januára Olinka Glóziková-Jonášová

ýždeň za nami poznačili dve udalosti, ktoré sa spravidla striedali v takmer všetkých médiách. Síce jedna bola prítomná už dlhšie ako týždeň a dosiahla svetové rámce, kým druhá sa týka(la) výlučne našich občanov a našej krajiny. Hovoríme o deportácii srbského špičkového tenistu a zákaze jeho účasti na tohtoročnej súťaži Australian Open. Druhá udalosť, ktorá poznačila uplynulý týždeň, je nedeľné referendum ohľadom zmeny aktu Ústavy Srbska, t. j. časti ústavy týkajúcej sa najmä súdneho systému v našej krajine. Referendum na základe hlasovania voličov dopadlo pozitívne, teda väčšina občanov zúčastnených na referende hlasovala za zmeny aktu Ústavy Srbska. Výsledky referenda pozitívne zhodnotili aj vysokí predstavitelia Európskeho parlamentu ako jeden krok bližšie na ceste k EÚ. Čas však ukáže, či toto bolo správne rozhodnutie a či sa budú zmeny aktu ústavy rešpektovať. Na stranách rubriky Týždeň prinášame výsledky referenda z našich slovenských

prostredí vo Vojvodine, ďalej správu z návštevy premiérky Any Brnabićovej v Kysáči v rámci projektu Čisté Srbsko, vďaka ktorému toto naše slovenské prostredie konečne dostane kanalizačnú sieť. Ďalej informujeme o aktuálnej epidemiologickej situácii v našej krajine, kým na stranách rubriky Ľudia a udalosti sa dočítate o filatelistickej činnosti v Báčskom Petrovci, o etnologickej výstave v Krajskom múzeu v Rume a i. Z našich pravidelných príloh v tomto čísle prinášame prílohu Poľnohospodárske rozhľady a aj na stranách rubriky Kultúra prinášame kopec zaujímavých článkov, riportov či rozhovorov. V rubrike Šport nájdete interview so strelcom z Báčskeho Petrovca a viac sa dozviete o jeho nekaždodennom koníčku. Je tu aj rozhovor s predsedom Šachového klubu Kovačica. Na poslednej strane prinášame fotoalbum odmenených na vlaňajšom v poradí 40. festivale Zlatý kľúč v Selenči. Rôzne sféry, ale spoločnou črtou im je to, že život v roku 2022 aj napriek ďalej pretrvávajúcej pandémii pokračuje aspoň rovnakým tempom, tak ako prebiehal v roku minulom.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

6 Súdny systém prejde reformou

ĽUDIA A UDALOSTI

10 Štipendiá pre najúspešnejších

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

KULTÚRA

32 Akoby sme tú živú slovenčinu každodenne odhaľovali

ŠPORT

50 Šach je komplexná hra

23 Vyššie ceny poľnohospodárskych komodít

Na titulnej strane: Záber z pondelkovej návštevy premiérky Srbska Any Brnabićovej v Kysáči. Menovaná navštívila toto slovenské prostredie v rámci projektu Čisté Srbsko a spoločne s hostiteľmi pozreli detailný plán prác týkajúcich sa výstavby kanalizačnej siete, ktoré by mali skončiť do konca roka. Foto: Z archivu primátora mesta Nový Sad

Belehrad

• •

•

4 /4995/ 22. 1. 2022

Týždeň

7 DNÍ

Zelená agenda pre lepšiu legislatívu Pripravil Miroslav Pap

plynulý týždeň v krajine odznievali hlavne tri kľúčové správy – bolo to referendum týkajúce sa zmeny ústavy, presnejšie súdnictva v krajine, potom bola pozornosť upriamená na športovo-diplomatický problém týkajúci sa vyhostenia tenistu Novaka Đokovića z Austrálie, ktorý sa mal zúčastniť turnaja Australian Open, a do tretice to bola príjemná správa týkajúca sa finančnej pomoci pre mladých ľudí. V nasledujúcich riadkoch však upriamime pozornosť na tretiu z uvedených správ. Najmä koncom minulého roka bolo avizované, že mladí obyvatelia Srbska začiatkom tohto roka získajú štátnu finančnú pomoc, o ktorú sa môžu uchádzať tí, ktorí sa vtesnajú do vekovej kategórie od 16 do 29 rokov. Prihlasovanie, presnejšie žiadosť o finančnú pomoc mladí mali možnosť zaslať už od 15. januára. Treba však podotknúť, že tí, ktorí to ešte neurobili, majú lehotu

do 31. januára, a to elektronickou formou na webovej stránke Správy štátnej pokladnice. Hneď od 1. februára bude finančná pomoc aj uhradená na bankové účty mladých žiadateľov. Treba však skonštatovať, že hoci bolo uvádzané v médiách, že veková kategória je stanovená od 16 do 30, predsa je vrchná hranica – dovŕšený 29. rok. * V utorok 18. januára sa v priestoroch vlády konala konferencia pod názvom Európska únia pre Zelenú agendu v Srbsku, ktorú viedol Šéf Delegácie Európskej únie v Srbsku Emanuele Giaufret. Spresnil, že agenda bude obsiahla a bude sa týkať tzv. zelenej dohody EÚ, dekarbonizácie, zníženia znečistenia a zefektívnenia poľnohospodárskej výroby. Uvedené oblasti sa budú týkať prvej fázy projektu. Giaufret tiež upozornil, že program Zelená agenda v Srbsku bude aplikovaný vďaka otvoreniu Klastra 4, ktorý sa zaoberá dopravou, energetikou, životným

prostredím a klímou, čo znamená, že v praxi EÚ vstupuje do veľkých rokovaní, aby sa legislatíva v Srbsku vyrovnala časom tej európskej. Zároveň dodal, že Srbsko bude viac spolupracovať s Bruselom na uzavretí tejto kapitoly, ktorú zhodnotil ako kľúčovú v procese vstupu Srbska do EÚ. Do Zelenej agendy EÚ v prvej fáze bude investovať 6 miliónov eur a v druhej 800 000 eur. „Chceme integrovať Srbsko do EÚ a to dosiahneme iba integráciou legislatívy Srbska do európskej, hlavne v oblasti ochrany životného prostredia, klimatických zmien a biodiverzity. Je to dobré, pretože ide o najlepšie štandardy, a určite to bude mať pozitívny dosah na občanov Srbska,“ zhodnotil Giaufret. Vysvetlil, že Zelená agenda pre západný Balkán je súčasťou Európskeho investičného plánu pre západný Balkán a že Srbsko prijalo túto agendu na samite v Sofii v roku 2020. *

U južných susedov v Severnom Macedónsku v nedeľu 16. januára vymenovali novú vládu na čele s premiérom Dimitrom Kovačevským. Nový vládny kabinet bude zložený zo Sociálnodemokratického zväzu Macedónska, ktorý vedie Kovačevski, a dvoch menších strán, ktoré zastupujú Albáncov. Za toto zloženie hlasovalo 120 poslancov, kým proti bolo 46. Kovačevski na poste premiéra vystriedal Zorana Zaeva, ktorý podal demisiu v decembri pre zlé výsledky vo voľbách. Proti novej vláde hlasovala opozičná Demokratická strana macedónskej národnej jednoty, ktorá sa pokúšala o nové, predčasné voľby. V novom kabinete bude 21 ministerských miest patriť sociálnym demokratom, kým 9 ministerstiev dostali Albánci. Ako avizoval Kovačevski, cieľom novej vlády bude dosiahnuť vyšší hospodársky rast a riešenie energetickej krízy. Zdôraznil tiež, že nová vláda sa bude snažiť urýchliť proces eurointegrácie. Zdroj: RTS

PANDEMICKÉ BILANCOVANIE

Päťciferné čísla neveštia nič dobré Pripravil: Miroslav Pap

osledná vlna nákazy koronavírusom v našej krajine poukazuje na svoju silu v počtoch nakazených, ale aj v počtoch úmrtí. V utorok 18. januára bolo nakazených 18 006 osôb z testovaných 39 740 a boj s koronavírusom prehralo 26 pacientov. Od začiatku pandémie bolo v Srbsku nakazených 1 449 192 osôb a o život prišlo 13 098 osôb. Vláda Srbska v aktuálnom týždni uviedla nové opatrenia týkajúce sa pandémie. Nakazení sa ako aj doteraz budú členiť na dve

www.hl.rs

skupiny – tí, ktorí budú mať väčšie problémy s dýchavičnosťou, budú usmernení do covid nemocníc, kým ostatní so slabšími príznakmi ochorenia zostanú doma. Vláda však zmenila pravidlá domáceho liečenia. Z dvojtýždňovej izolácie nakazení so slabšími príznakmi, alebo bez príznakov budú v izolácii iba 7 dní. Po uplynutí tohto izolačného obdobia pacientov očakáva povinná kontrola u všeobecného lekára, ktorý izoláciu pacientovi v prípade dobrého zdravia aj ukončí. V prípade, že nakazený má silnejšie príznaky ochorenia, lekár určuje dvojtýždňovú izoláciu.

Informačno-politický týždenník

Zdravotnícki pracovníci sa po skončení 7-dňového izolačného obdobia a po absolvovaní PCR testu povinne musia vrátiť do práce, samozrejme, v prípade, že bude test negatívny. V prípade pozitívneho testu zostávajú doma 10 dní, po čom sa vracajú do práce, už bez testovania. Vláda schválila aj zníženie cien PCR testov. Najmä na základe návrhu Generálneho sekretariátu vláda sa rozhodla znížiť cenu PCR testov na 6 000 dinárov. Výška antigénového testu je stanovená na 1 800 dinárov. Zmenená bola aj dĺžka izolácie osôb, ktoré sú v blízkom kontakte

s nakazenou osobou. Najmä toto izolačné obdobie sa zo 14 dní skrátilo na 5, v prípade, že táto osoba nemá žiadne príznaky. Existujú dokonca aj výnimky, keď osoba v blízkom kontakte s nakazenou nemusí absolvovať izoláciu. Je to potvrdenie o prijatí druhej očkovacej dávky, potvrdenie o prekonaní koronavírusu alebo negatívny test na SARS-CoV-2 S-Proteín. Tento týždeň, ako uviedol krízový štáb, sa však očakáva rekordný počet nakazených, po čom by tendencia poslednej vlny mala pomaly klesať. Zdroj: RTS

• TÝŽDEŇ •

PREMIÉRKA ANA BRNABIĆOVÁ V KYSÁČI

Pre zlepšenie životného štandardu Vladimír Sabo

pondelok 17. januára premiérka Ana Brnabićová absolvovala pracovnú návštevu v Kysáči, kde si pozrela práce na výstavbe kanalizačnej siete. Spolu s premiérkou vlády Kysáč navštívili aj minister stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Tomislav Momirović,

veľvyslankyňa Číny Chen Bo. Premiérku v Kysáči privítali aj Milana Arňašová-Radićová, výborníčka Zhromaždenia mesta Nový Sad a riaditeľka NVU Hlas ľudu, a Ján Vozár, predseda Rady Miestneho spoločenstva Kysáč. Brnabićová a primátor Vučević sa poďakovali čínskym partnerom za zapojenie sa do tohto

Diskusia o ďalších investíciách

vanie žúmp. V Kysáči je zatiaľ vybudovaných 3,5 kilometra kanalizačnej siete z celkových 24,5 kilometra. Práce v Kysáči sú súčasťou druhej fázy projektu budovania komunálnej infraštruktúry, vzhľadom na to, že v Novom Sade sa v rámci projektu Čisté

a 7 000 kilometrov kanalizačnej siete. V priebehu piatich rokov na projekt Čisté Srbsko štát vyčlení 4 miliardy eur. Premiérka Brnabićová si pozrela plán projektu kanalizačnej siete v Kysáči a tiež sa informovala o ďalších prácach v Kysáči, Novom Sade a okolí.

Premiérku Kysáčania srdečne privítali

Definovanie ďalších prác

predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović, primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević, ako aj • TÝŽDEŇ •

projektu, ktorí začali s prácami na výstavbe kanalizačnej siete veľmi rýchlo. ,,Vďaka vám sa práce veľmi rýchlo začali realizovať. Nebyť vašej pomoci, práce by dlhšie stagnovali,“ povedala premiérka Brnabićová. Primátor Vučević zdôraznil, že spolupráca s veľvyslankyňou Chen Bo je veľmi dobrá, a teší ho, že si dobre rozumejú a ďakuje za akúkoľvek pomoc. V rámci projektu Čisté Srbsko sa v Kysáči 9. októbra minulého roku začali práce na výstavbe kanalizácie, ktorá bude regulovať vyprázdňo-

Ana Brnabićová sa poďakovala pracovníkom za prácu, ktorú vykonávajú

Srbsko vybudovalo až 6 kilometrov kanalizačnej siete. Mesto Nový Sad patrí medzi 14 samospráv, na ktoré sa vzťahuje táto fáza programu. Prostredníctvom tohto projektu, ktorý s čínskymi partnermi odštartovali koncom leta, bude vybudovaných viac ako 250 čističiek vôd

Primátor Miloš Vučević a premiér pokrajinskej vlády Igor Mirović objasnili premiérke mapu prác. Brnabićová vyjadrila spokojnosť s doterajšími prácami, taktiež sa pozastavila a porozprávala s robotníkmi, ktorí pracujú na výstavbe kanalizačnej siete, ale aj s občanmi Kysáča.

4 /4995/ 22. 1. 2022

Týždeň REFERENDUM V SRBSKU

Súdny systém prejde reformou Pripravil: Miroslav Pap

nedeľu 16. januára sa v Srbsku konalo referendum, v rámci ktorého sa obyvatelia Srbska mohli rozhodnúť o zmenách ústavy, týkajúcich sa najmä súdneho systému v krajine. Referendum definovalo aj voľbu sudcov, presnejšie fakt, kto bude voliť sudcov: Národná rada alebo Najvyšší súd. Voľba občanov automaticky súvisela aj s otázkou týkajúcou sa prístupových bodov Srbska do Európskej únie. Najmä na potrebe výmeny ústavy a prvkov týkajúcich sa súdnictva v krajine naliehali aj predstavitelia Európskej únie. Podľa Republikovej volebnej komisie v utorok 18. januára boli zverejnené nasledujúce výsledky referenda: „Na základe sčítaných 98,7 percenta hlasovacích lístkov za výmenu ústavy bolo 59,71 percenta voličov, kým proti bolo 39,2 percenta voličov. Treba však skonštatovať,

že sa volieb zúčastnilo 30,65 percenta evidovaných voličov, čo je v prepočte 1 960 010 voličov. Celkovo sa referenda mohlo zúčastniť 6 510 323 obyvateľov. V mestách Belehrad, Nový Sad, Niš voliči však boli väčšinou proti zmene ústavy. Predseda Republikovej volebnej komisie Vladimir Dimitrijević zdôraznil, že komisia nedostala žiadne pripomienky týkajúce sa nedopatrení počas volieb. Hovoril aj tom, že sa referendum konalo za dodržiavania všetkých epidemiologických opatrení. Jediné nedopatrenia boli evidované na Kosove, kde Priština nedovolila srbským obyvateľom hlasovať. Z toho dôvodu obyvatelia srbskej národnosti na Kosove hlasovali v mestách: Kuršumlija, Raška, Novi Pazar a Vranje. O výsledkoch referenda sa vyjadrili aj početní domáci a zahraniční politici. Šéf delegácie Európskej únie v Srbsku Emanuele Giaufret podporil zmenu

ústavy a zdôraznil, že sa obyvatelia Srbska dobre rozhodli a podporili reformu súdnictva. Skonštatoval tiež, že si EÚ priala väčšiu účasť občanov na referende a že Brusel bude sledovať jednotlivé zmeny v súdnom systéme Srbska a či sa zmeny budú uplatňovať aj v praxi. Pozornosť bude ďalej upriamená na boj proti korupcii, organizovaný kriminál a slobodu médií. Do kontroly zmeny ústavných aktov bude zapojená Benátska komisia – orgán Rady Európy, ktorý zastupuje ústavné právo. Úlohou Benátskej komisie je poskytovať právnu pomoc svojim členským štátom alebo štátom, ktoré si želajú vo svojom právnom poriadku dosiahnuť európsky štandard na poli demokracie, ľudských práv a právneho štátu. Rovnako pomáha rozširovaniu a upevňovaniu všeobecných ústavnoprávnych zásad. Poskytuje tiež akútnu právnu pomoc počas transformácie právneho systému štátu.

K pozitívnym hodnoteniam referenda sa pridali aj stály spravodajca Európskeho parlamentu pre Srbsko Vladimír Bilčík, ako aj šéfka parlamentnej delegácie za spoluprácu so Srbskom Tanja Fajon. Podobne ako aj Emanuele Giaufret poukázali na skutočnosť, že teraz budú sledovať jednotlivé zmeny ústavy, ako aj ostatné reformy súvisiace s európskou integráciou. Zdôraznili aj to, že jednotlivé hlasovacie odbory neboli adekvátne prichystané na voľby, a vyjadrili aj obavu súvisiacu s aprílovými voľbami. Predseda vlády Ivica Dačić akcentoval, že úspech referenda spočíva v lepšom a poctivejšom súdnictve, rýchlejších reformách a v zlepšení pozície Srbska na ceste eurointegrácie. Konečné výsledky referenda budú zverejnené v piatok 21. januára o 20. hodine. Zdroj: Republiková volebná komisia

VÝSLEDKY REFERENDA V OBCI KOVAČICA

Áno povedalo 74,24 percenta voličov Olinka Glóziková-Jonášová

nedeľu 16. januára od 7. do 20. hodiny obyvatelia Obce Kovačica sa mohli na jednom z 21 volebných miest vyjadriť na referende ohľadom Aktu o zmene Ústavy Srbska týkajúcej sa najmä súdneho systému okrúžkovaním áno alebo nie. Na otázku Ste za potvrdenie Aktu o zmene Ústavy Republiky Srbsko? voliči okrúžkovaním áno sa vyjadrili za zmeny, alebo opačne okrúžkovaním nie vyjadrili odmietnutie zmeny aktu ústavy.

www.hl.rs

Volebné právo v spomenutej obci malo 21 275 voličov. Do zatvorenia volebných miestností svojím hlasovaním ohľadom referenda sa vyjadrilo 8 674 oprávnených voličov. Podľa konečných výsledkov 6 440 voličov sa vyjadrilo pozitívne ohľadom zmeny aktu Ústavy Srbska, proti hlasovalo 2 158 občanov, kým neplatných hlasovacích lístkov bolo 71. Hlasovanie v Kovačickej obci prebiehalo bez žiadnych nedopatrení a incidentov a v súlade s epidemiologickou situáciou,

Informačno-politický týždenník

Hlasovanie v Kovačickej obci prebiehalo nehatene, bez žiadnych nedopatrení a incidentov

teda na všetkých volebných miestach boli zabezpečené ochranné rúška a dezinfekčné

prostriedky. Na vchode bola všetkým určená telesná teplota a dezinfikované ruky.

• TÝŽDEŇ •

K VYJADROVANIU SA OBČANOV

Výsledky referenda v Obci Báčsky Petrovec Jaroslav Čiep

Srbsku v nedeľu 16. januára zorganizovali referendum, na ktorom občania zodpovedajúc na otázku: Ste za potvrdenie Aktu o zmene Ústavy Srbska? rozhodovali, či sa najvyšší právny akt našej krajiny zmení, alebo zostane rovnaký. Navrhované zmeny sa týkajú časti ústavy, ktorá upravuje súdnictvo, a týkajú sa spôsobu voľby sudcov a prokurátorov, trvalosti sudcovskej funkcie a posilnenia funkcie prokurátorov. Podľa slov predsedu Republikovej volebnej komisie Vladimira Dimitrijevića v tento deň bolo otvorených 8 179 volebných miest, z toho 29 v ústavoch na výkon trestných sankcií a 10 v zahraničí. V nedeľnom referende malo právo hlasovať celkovo 6 510 323 voličov. V utorok 18. januára aj úradne zverejnili výsledky referenda pre Obec Báčsky Petrovec, ktoré bolo zorganizované v nedeľu 16. januára. V Obci Báčsky Petrovec, teda v Báčskom Petrovci, v Kulpíne, v Hložanoch a v Maglići, referendum sa uskutočnilo na jedenástich volebných miestach, z čoho päť volebných miest bolo v samotnom Petrovci. Tri z nich boli lokalizované v učebniach na prízemí v budove Základnej

školy Jána Čajaka a ďalšie dve volebné miesta boli v zasadacích sieňach v budove Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec a v Podnikateľskom a inovačnom stredisku. Podľa slov náčelníčky obecnej samosprávy Jaroslavy Čániovej-Jevićovej, zároveň aj predsedníčky Obecnej volebnej komisie, na území Báčskopetrovskej obce hlasovacie právo využilo 37,8 % voličov. Z počtu aktívnych voličov, ktorí sa zúčastnili referenda, 62,7 % sa vyjadrilo za zmeny ústavy a 33,4 % sa postavilo proti zmene.

Predsedníčka Obecnej volebnej komisie Jaroslava ČániováJevićová

Obecná volebná komisia Obce Báčsky Petrovec zasadala 16. januára a zistila, že na republikovom referende na území

Hlasovací proces na volebnom mieste číslo 5 v Báčskom Petrovci

Báčskopetrovskej obce celkový počet voličov oprávnených voličov bol 11 739; celkový počet voličov, ktorí hlasovali, bol 4 438 (37,80 %); počet nepoužitých hlasovacích lístkov bol 7 297 (62,16 %); celkový počet použitých hlasovacích lístkov bol 4 438; celkový počet neplatných hlasovacích lístkov bol 170; celkový počet platných hlasovacích lístkov bol 4 268; celkový počet voličov, ktorí okrúžkovali áno, bol 2 784 (62,73 %); celkový počet voličov, ktorí okrúžkovali nie, bol 1 484 (33,43 %). Keď ide o samotné osídlenia v tejto obci, v Báčskom Petrovci sa k urnám dostavilo 2 148 voličov, pozitívne za zmeny ústavy sa vyjadrilo 1 381 voličov, negatívne 722 voličov a neplatných lístkov bolo 4. V Maglići hlasovalo 1 087 voličov, áno okrúžkovalo 669 a nie 313 voličov, kým neplatných lístkov bolo 105. V Kulpíne

hlasovalo 602 voličov, áno okrúžkovalo 384 a nie 214 voličov, kým neplatných lístkov bolo 4.

Stav urny s hlasovacími lístkami o 14. hodine

V Hložanoch hlasovalo 601 voličov, áno okrúžkovalo 350 a nie 235 voličov, kým neplatných lístkov bolo 16. Podľa slov Jaroslavy Čániovej-Jevićovej proces hlasovania prebiehal bez nejakých nedopatrení.

REFERENDUM V KYSÁČI. V nedeľu 16. januára sa hlasovanie konalo na úrovni celého štátu. Na odpoveď, či sú občania za potvrdenie Aktu o zmene Ústavy Republiky Srbska, kysáčski voliči odpovedali na viacerých volebných miestach: v základnej škole, v Kultúrnom centre a v Hasičskom dome. Zo slov Jána Peťkovského, predsedu volebnej komisie, ktorá sídlila v Hasičskom dome, sa dozvedáme, že 111 voličov bolo za a 137 proti potvrdeniu spomínaného aktu, 5 lístkov bolo neplatných. Prihlásených bolo 1 033 voličov. V škole boli dve hlasovacie miesta. Tu 399 voličov bolo za a 267 proti, kým neplatné boli 3 lístky. V Kultúrnom centre sa hlasovalo takto: 115 občanov bolo za a 114 proti a 5 lístkov bolo neplatných. Úhrnne môžeme povedať, že väčšina bola za prijatie spomínaného aktu. A. Legíňová

• TÝŽDEŇ •

4 /4995/ 22. 1. 2022

Týždeň OBČANIA JUHOVÝCHODNÉHO A STREDNÉHO BANÁTU

Podporili zmeny ústavy Vladimír Hudec

j v juhovýchodnom a strednom Banáte občania podporili zmeny ústavy v oblasti súdnictva. Hľa, ako hlasovali v prostrediach, v ktorých žijú aj Slováci. MESTO ZREŇANIN V najväčšom banátskom meste je do voličského zoznamu zapísaných 100 893 voličov. V nedeľu sa vyjadrovali na 70 volebných miestach, z ktorých dve boli v Aradáči a jedno v Bielom Blate. Svoje volebné právo na referende využilo 34 138 voličov. Z toho počtu 334 hlasovacích lístkov bolo neplatných a 33 794 platných. Za zmenu ústavy hlasovalo 19 145 a proti bolo 14 649 voličov. ARADÁČ Na volebnom mieste číslo 1 v Aradáči je zapísaných 1 254 plnoletých občanov tejto dediny. Z toho počtu hlasovalo 304. Neplatných lístkov bolo 5, platných 298. Za zmenu ústavy hlasovalo 187 a proti bolo 111 voličov. Na volebnom mieste číslo 2

zapísaných bolo 1 393 voličov, z čoho hlasovalo 420. Neplatných lístkov bolo 14. Na tomto volebnom mieste za hlasovalo 258 a proti 148 voličov. BIELE BLATO Na volebnom mieste číslo 4 v Bielom Blate je zapísaných 1 128 občanov s volebným právom. Z toho počtu pred volebné urny predstúpilo 281 voličov. Neplatné lístky boli 2 a platných bolo 279. Na položenú otázku kladne odpovedalo 189 voličov, kým 90 voličov ju zamietlo. OBEC ALIBUNÁR V Alibunárskej obci do voličského zoznamu je zapísaných 17 178 voličov, ktorí sa mali možnosť o zmenách ústavy vyjadriť na 24 volebných miestach. Toto svoje právo využilo 5 545 občanov. Svoj súhlas so zmenou ústavy dalo 64,1 percenta voličov a proti bolo 34,6 voliča. JÁNOŠÍK Vo volebnom zozname v Jánošíku je zapísaných 809 voličov, aj keď v dedine v tejto chvíli žije menej ako 500 občanov. Na zozname stále sú

aj občania, ktorí sa dávno, ale aj v posledných rokoch odsťahovali do zahraničia, ale aj ďalej sú občanmi tejto dediny. Z tých dôvodov sa v tejto dedine volieb zúčastňuje spravidla málo voličov. Tak tomu bolo aj teraz. Svoje volebné právo využilo iba 199 plnoletých Jánošíčanov. Spomedzi nich áno okrúžkovalo 124 voličov a nie 68. Neplatných lístkov bolo 7. OBEC PLANDIŠTE V Obci Plandište do voličského zoznamu je zapísaných 8 802 voličov, ktorí sa na referende vyjadrovali na 23 volebných miestach a medzi nimi aj na dvoch v Hajdušici. Svoje voleb-

né právo na území obce využilo 3 522 voličov. Z toho počtu neplatných bolo 56 lístkov. Za zmeny ústavy hlasovalo úhrnne 2 325 a proti bolo 1 141 voličov. HAJDUŠICA Na volebnom mieste číslo 22 v Hajdušici do voličského zoznamu je zapísaných 421 voličov. Pred volebné urny pristúpilo 202. Za zmenu ústavy hlasovalo 126, proti boli 74 a dva lístky boli neplatné. Na volebnom mieste číslo 23 právo hlasovať malo 480 voličov, čo využilo 245 občanov. Z toho neplatných lístkov bolo 6. Slovko áno okrúžkovalo 151 voličov a slovko nie 88 voličov.

REFERENDUM V BÁČSKOPALANSKEJ OBCI sa konalo v 12 prostrediach (z toho v štyroch prostrediach so slovenským obyvateľstvom – v Pivnici, Silbaši, Báčskej Palanke a Čelareve). Obecná volebná komisia na zasadnutí 18. januára potvrdila, že sa v obci hlasovalo na 43 miestach a volebné právo mohlo využiť 45 654 obyvateľov. Z tohto celkového počtu svoju mienku vyjadrilo 14 454 voličov, čo je v prepočte 31 percent. Ide o percentá, ktoré sú podobné tým celorepublikovým. Neplatných volebných lístkov bolo spolu 124. Za zmeny v ústave sa vyjadrilo 8 561 obyvateľov, kým proti zmenám ústavy, presnejšie súdneho systému, bolo 5 769 obyvateľov. mp

STAROPAZOVSKÁ OBEC – VÄČŠINA HLASOV ZA ZMENU ÚSTAVNÝCH AKTOV. Na území Staropazovskej obce do voličského zoznamu na základe údajov zo 16. januára bolo zapísaných 55 353 oprávnených voličov. Na nedeľňajšom referende 16. januára (na fotografii záber z volebného miesta v tamojšom Gymnáziu Branka Radičevića) svoju občiansku povinnosť si splnilo 18 785 plnoletých občanov, alebo 33,96 percenta. Podľa predbežných výsledkov na 53 volebných miestach z uvedeného počtu na referende sa za zmenu ústavy vyjadrilo 61,77 percenta občanov, zatiaľ čo nie okrúžkovalo 37,49 percenta. A. Lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

NOVÝ SAD – OFICIÁLNE EURÓPSKE HLAVNÉ MESTO KULTÚRY

Slávnostný zenitový program Anna Legíňová

ravoslávni veriaci sa môžu pochváliť tým, že majú možnosť Nový rok vítať dvakrát. No tohtoročný pravoslávny Nový rok bol v Novom Sade slávnostný, z toho dôvodu, že sa stal európskym hlavným mestom kultúry. Mesto, ktoré

Boris Isaković. Návštevníkov previedli vesmírom, minulosťou a budúcnosťou. Umelecká skupina Synspecies prostredníctvom audiovizuálnej performancie Crevasse predstavila komplexný projekt, zmes viacerých umeleckých štýlov, ktorý spájal hercov, tanečníkov a hudobníkov v rámci jedného konceptu. Na vysokej

Slávnostné udeľovanie titulu európskeho hlavného mesta kultúry (foto: M. Pudić)

V Srbskom národnom divadle šéf delegácie EÚ v Srbsku Emanuele Giaufret odovzdal primátorovi mesta Milošovi Vučevićovi plaketu. Na slávnostnom ceremoniáli boli prítomní aj ostatní politickí činitelia. Slávnostné otváranie doplnili aj koncerty na rôznych lokalitách v meste a bolo ich okolo 40. Vystúpili najväčšie hviezdy domácej a svetovej scény, začnúc klasickou hudbou až po elektronickú: Josipa Lisac, Bilja Krstićová a Bistrik, Ani slovenská kultúra nevystala v rámci programov (foto: V. Veličković)

je interkultúrne, multikonfesionálne a multietnické. Vo štvrtok 13. januára sa pred Bánovinou na Bulvári Mihajla Pupina vítal Nový rok, ktorý začína podľa juliánskeho kalendára. Oslavujúc velikánov srbskej vedy prostredníctvom kultúry sa Nový Sad stal európskym hlavným mestom kultúry. Slávnostný program sa začal o 20. hodine a 22. minúte. Je to symbolický čas aktuálneho roku, slávnostného pre toto mesto. Program Зенитеум :: 2022 režíroval známy slovinský režisér Dragan Živadinov – tvorca postgravitačného umenia. Зенитеум :: 2022 si za protagonistov bral dvoch velikánov srbskej a svetovej vedy Milevu Marićovú-Einsteinovú, ktorú stvárnila Anita Mančićová, a Milutina Milankovića, ktorého stvárnil • TÝŽDEŇ •

železnej konštrukcii všetci spoločne predvádzali veľkolepé umelecké performancie. Oslavovala sa matematika, astronómia, fyzika a predovšetkým – umenie. Programu sa zúčastnilo 22 hercov, 22 spevákov, baletní tanečníci, akrobati a hudobníci Laura Vukobratovićová a Nenad Marković. Hudobnú časť programu zostavila Dragana Jovanovićová a celkový dojem doplnili dídžejovia Miloš Martinov-Lag a Dejan Ilić. Veľkým prekvapením bolo hlásenie z vesmírnej stanice astronautov: Antona Shkaplerovova a Pjotra Dubrovova, ako aj kozmonauta z Medzinárodnej vesmírnej stanice, predstaviteľa Európskej vesmírnej agentúry Matthiasa Maurera, ktorí Novosadčanom gratulovali k titulu.

Bojana Vunturiševićová, Carminho, Chrystabell, Soundbeam a iní. Koncerty, výstavy a iné udalosti neboli ponechané len na otvárací deň. Konali sa aj v ďalšie dni. Dni 14. a 15. januára boli venované konceptu slavy, kde sa akcent dal na srbskú tradičnú kultúru. Počas celého roku Nový Sad ako európske hlavné mesto kultúry predstaví viac ako 1 500 kultúrnych podujatí, na ktorých bude účinkovať 4 000 domácich a zahraničných umelcov.

ZO ZASADNUTIA SR NVU HLAS ĽUDU

Danuška Berediová-Banovićová – nová zodpovedná redaktorka Vzletu Olinka Glóziková-Jonášová

o štvrtok 13. januára zasadala Správna rada Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu. Jednohlasným rozhodnutím za novú zodpovednú redaktorku mládežníckeho časopisu Vzlet na štvorročné mandátne obdobie zvolili Danušku BerediovúBanovićovú. Na súbeh na miesto zodpovedného redaktora časopisu Vzlet sa prihlásila iba jedna kandidátka, a to práve Danuška BerediováBanovićová, doterajšia novinárka týždenníka Hlas ľudu. Jej kandi-

datúru Správna rada jednohlasne prijala a schválila, po čom bola po vypršaní štvorročného mandátu z postu zodpovednej redaktorky uvoľnená Jasmina Pániková, doterajšia šéfredaktorka Vzletu.

4 /4995/ 22. 1. 2022

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

sa konala aj verejná tribúna, na ktorej si pripomenuli 20. výročie sociálneho dialógu v Srbsku na území Staropazovskej obce. V nadchádzajúcom období okrem pravidelných aktivít dôraz dajú na boj proti sivej ekonómii a kálna samospráva – v rámci So- oblastiach, nový vzdelávací pro- práci na čierno. Vymenovali aj nové vedenie ciálno-ekonomickej rady Obce fil (niekdajší regler) pre potreby na rok 2022, lebo starému vedeStará Pazova v lanskom roku po- na trhu práce, úhrada rozdielu niu 15. januára t. r. vypršal mandát a v čele predsedníctva je teraz Drago Kukolj, v mene sociálneho partnera Zväzu samostatných syndikátov Obce Stará Pazova, kým jeho zástupcom je Željko Šolaja v mene sociálneho partnera Obce Stará Pazova. Oni dvaja spolu s Vladimirom Ćulajom, doterajším predsedom z radu Únie zamestnávateľov Srbska – zamestnávateľov Starej PazoZ pracovnej časti zasadnutia v malej zasadačke tzv. Bielej budovy vy, tvoria i nové trojčlenné kolégium, čím sú zastúpení v Starej Pazove všetci traja sociálni partneri. Prerokovali aj o aktivitách, dali až niekoľko iniciatív s cieľom cestovných trov pre zamestnaktoré Sociálno-ekonomická rada zlepšenia životného štandardu a ných občanov z Golubiniec pre má v roku 2022 voči Historickéekonómie: zväčšenie cenzu pre výstavbu nadjazdu, ktorá je i mu archívu v Sriemskej Mitrovici, prídavok na dieťa, rovnoprávny sčasti vyplatená. Na Regionála to na základe platného zákona status matiek zamestnankýň so nom veľtrhu hospodárstva konz archívnej činnosti. zamestnanými matkami v iných com septembra v Novej Pazove

Vymenovali nové vedenie lokálnej Sociálno-ekonomickej rady Anna Lešťanová

poradí 50. zasadnutie Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova sa konalo v pondelok 10. januára a pred týmto zasadnutím sa uskutočnila aj 38. schôdza kolégia rady. Členovia Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova prerokovali a schválili 15 bodov rokovacieho programu. Pre aktuálnu pandemickú situáciu zasadnutia v roku 2021 prebiehali hlavne elektronickou formou, a preto aj na tejto schôdzi v úvodnej časti schválili zápisnice z až 7 zasadnutí. Potrebnú zelenú dostala aj správa o práci za rok 2021 a plány a programy na tento rok, o ktorých viac hovoril Milenko Vučinović, tajomník Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova. Traja sociálni partneri – syndikát, zamestnávatelia, lo-

ŠÍD

Štipendiá pre najúspešnejších Blaženka Dierčanová

j v tomto školskom roku lokálna samospráva Obce Šíd sa rozhodla pomôcť úspešným študentom a udeliť im štipendiá. Pre tých, ktorí sa zapísali na prvý ročník fakulty, podmienkou bol výborný prospech vo všetkých štyroch ročníkoch strednej školy. Pre študentov druhých, tretích a štvrtých ročníkov fakulty podmienkou bol priemer 8,5 a vyšší. Zmluvy o štipendiách a primerané darčeky študentom odovzdal predseda Obce Šíd Zoran Semenović. „Obci Šíd sa aj toho roku podarilo zabezpečiť dostatok finančných prostried10

www.hl.rs

kov na študentské štipendiá vo výške 7,5-tisíc dinárov mesačne.

Informačno-politický týždenník

Vieme, že študenti majú výdavky, a som si istý, že takáto pomoc

sa im bude hodiť. Okrem zmluvy sme im ako symbolické darčeky odovzdali aj knihy v edícii našej knižnice v Šíde,“ povedal Semenović. Finančnú pomoc vo výške 7 500 dinárov počas nasledujúcich desať mesiacov dostane 60 študentov. Väčšina z nich študuje na univerzitách v Belehrade a Novom Sade. Predseda obce na záver všetkým študentom zablahoželal k novému roku a poprial úspešné vzdelávanie. Zároveň ich vyzval, aby sa po ukončení fakúlt vrátili do svojej obci a tak prispeli k jej rozvoju a pokroku. Foto: Nikola Bešević • ĽUDIA A UDALOSTI •

V KULTÚRNEJ STANICI SVILARA V NOVOM SADE

Slava – výstava dýchajúca mystikou a alegóriou Anna Legíňová

Liman, Mlin, Bukovac a Rumenka. Len ten, kto si pozrie všetky výstavy, pochopí, o čo vlastne ide. Odhaľujem mystiku ľudových krojov a duchovnej viery cestou rozličných epoch času a korunujem ich Afroditinou božskou krásou. Sú to sublimované odkazy, ktoré hovoria, že každá

ňa 14. januára v Kultúrnej stanici Svilara sa množstvo návštevníkov mohlo kochať vo fotografiách kysáčskeho umelca Pavla Surového. Ukázal bohatstvo rozličných ľudových krojov Vojvodiny a Srbska, ale neobyčajným spôsobom. Je to neuveriteľné spojenie tradičných odevov a doplnkov, ktoré nás môže odviesť k rozmýšľaniu o tom, či sa pozeráme do minulosti, alebo sme obrátení k budúcnosti. Týmto spôsobom Pavel chce priblížiť ľudový kroj aj mladým generáciám. – Cieľom je prezentovať originálne a autentické ľudové kroje národov Srbska. Tie fotografie sú na 7 lokalitách, čiže v kultúrnych staniciach Svilara, Eđšeg, Barka, Bohatstvo rozličnosti

Tamburáši a v úzadí fotky žien v kroji, ktoré hudobnú zložku doplnili vizuálnou krásou

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Rozličné kroje – jedna krása

krása je náchylná skrývaniu. Tak Pozrite si vynikajúce fotky sa pod množstvom podsukieň, krásnych panien na výstave, čipiek, dukátov a perál skrýva ktorá potrvá do 4. februára. krása devy, – prezradil nám Stretnite sa zoči-voči s čarom autor výstavy. Na záver slavy vystúpili tamburáši RTV, ktorí veľmi naladili prítomných. Toto podujatie, ktoré poctilo veľký počet prítomných aj zahraničných hostí, je vzácne pre nás Slovákov. Môžeme sa hrdiť slovenským umelcom, ktorý nateraz jediný mal výstavu na 7 lokalitách a tiež i otváranie v ten istý deň a v ten istý čas na spomínaných miestach. Jeho talent si všimla Nadácia Mesto európSlavský koláč je posvätený skej kultúry v čele s Nemanjom Milinkovićom. Pro- ľudových krojov krásavíc a jekt podporilo mesto Nový Sad krásavca a odhaľte vlastné v čele s primátorom Milošom alegórie. Vučevićom.

4 /4995/ 22. 1. 2022

Ľudia a udalosti RECYKLÁCIA VIANOČNÉHO STROMČEKA

Kovačický cirkevný zbor je príkladom aj v oblasti ekológie Olinka Glóziková-Jonášová

ianočný stromček je neoddeliteľnou súčasťou vianočných tradícií a prináša radosť tak deťom, ako i dospelým. Krásne sú všetky. Bezpochyby. Ale tie živé majú osobitnú, nie iba vizuálnu krásu, ale aj vôňu. Po prinesení ich do domu rozvoniavajú po celé

sviatky a dávajú im ten jedinečný šmrnc. Ale čo keď sa sviatky skončia? Vedeli ste, že je živý vianočný stromček, nakoľko ste ho do domu priniesli s koreňmi, možné recyklovať? Áno, stačí len dobrá vôľa, zabezpečiť miesto na jeho výsadbu a hotová vec. Vedenie cirkevného zboru v Kovačici každoročne počas

vianočných sviatkov v chráme Božom, ale aj na farskom úrade zabezpečí na radosť všetkých vianočný stromček. V tomto roku vianočné stromčeky však po skončení sviatkov zasadili pred budovu farského úradu. Vedenie cirkvi sa snaží aj takýmto spôsobom byť dobrým príkladom všetkým ľuďom a upútať pozornosť na možnosť recyklácie

Vysadené vianočné stromčeky môžu ďalej rásť ako okrasné stromy, alebo budú v budúcom roku znovu využité

a tým aj na ochranu životného prostredia. Foto: Ivana Hriešiková

OBEC ŠÍD

Prijatie pre deti s poruchami vo vývine Lazar Pavković

bec Šíd pripravila srdečné a teplé prijatie pre deti s poruchami vo vývine a ich rodičov. Vo sviatočnom ovzduší pravoslávnych Vianoc deti si vyhľadali sladkosti v slame, a potom vypracúvali badnjačiće.

V mene Obce Šíd darčeky deťom odovzdal predseda Zoran Semenović, ktorý pri tej príležitosti povedal: – Vyjadrujem osobitnú vďaku našej milej pani Dušanke, ktorá nám skrášlila tieto sviatky a prišla k nám s deťmi, ktoré má na starosti už dlhší čas. Svojou humanitárnou prácou ona z

Počas prijatia v Obci Šíd

Vianočnú tvorivú dielňu v sieni Obecného domu viedla Dušanka Pesteleková, učiteľka na dôchodku, ktorá koncom minulého roka získala osobitné uznanie za dlhoročnú ochotnú prácu s týmito deťmi. 12

www.hl.rs

roka na rok dokazuje, že ide o chvályhodnú kontinuitu, a spolu s ňou sa každoročne snažíme urobiť radosť čím väčšiemu počtu detí. Som veľmi šťastný, že som mal príležitosť kamarátiť sa v tejto spoločnosti.

Informačno-politický týždenník

Predseda Obce Šíd Zoran Semenović udeľuje darčeky

Kamarátenie prebiehalo v príjemnom ovzduší pri sviatočných piesňach, rozprávaní

príbehov a ochutnávaní sladkostí. Foto: z archívu Obce Šíd

NA SKLONKU MINULÉHO ROKA VKP ČISTOĆA STARÁ PAZOVA udelili ďakovnú listinu pre úspešnú spoluprácu s Vojenským letectvom a protivzdušnou obranou. Ďakovnú listinu na malej slávnosti vo Veliteľstve Vojenského letectva a protivzdušnej obrany v Belehrade Duško Žarković, veliteľ generálporučík, udelil Slobodanovi Jovanovićovi, pomocníkovi riaditeľa podniku (na fotografii z archívu VKP Čistoća). A. Lš. • ĽUDIA A UDALOSTI •

AKÁ JE SITUÁCIA S VODOVODOM V KULPÍNE?

Alarmujúca a upozorňujúca Katarína Gažová

prácami na vodovode v Kulpíne sa začalo v roku 1972 a do prevádzky bol daný koncom roku 1975. V roku 1977 do Kulpína prišiel pracovať Daniel Čermák ako vyškolený odborník na údržbu vodovodu. – Na vodovodnú sieť bolo najprv pripojených 420 domov v Kulpíne a zásobovali sa vodou z dvoch 50 metrov hlbokých studní. Na taký počet domácností tie dve studne stačili. Postupne sa na vodovodnú sieť pripájali ďalšie domácnosti, takže sa pamätám, že sme veľmi rýchlo

lubesedníka, nebolo to najprajnejšie riešenie, lebo ten metán vo vode zapríčinil dve havárie v domácnostiach. Škody sa museli vynahradiť a hľadalo sa ďalšie riešenie, ako ten metán z vody odstrániť. – Práve z toho dôvodu sa potom na vodárni vybudoval veľký bazén s degazátorom a vykopaná bola ešte jedna studňa hĺbky 205 metrov v časti Kulpína vedľa kanála. Rozšírili sme aj vodovodnú sieť a pospájali do kruhového toku, aby voda prúdila do kruhu. Koľko je dobre, že sa urobilo takéto riešenie, toľko je aj zle, lebo každý mesiac sa

Kulpín potrebuje doriešenie závažnej komunálnej otázky

a nástupcu nemám, – hovorí majster Čermák. Podľa jeho ocenenia a dlhoročnej skúsenosti potrebná je celková rekonštrukcia vodovodu: postaviť nové a hrubšie plastické rúry, vykopať nové studne, eliminovať bazén a nainštalovať čističku na samej vodárni, urobiť nové vodovodné šachty a nainštalovať nové ventily. – Keď musíme vypojiť vodu z dôvodu havárie alebo čistenia bazénu, a potom ju znova zapojíme, vtedy je to najhoršie. Voda z vodovodu strašne páchne, je až žltohnedej farby, obsahuje hnusné pláchy, ktoré sa vymývajú zo siete, kde sú usadené v rúrach, všetko sa to vzbúri a

Voda z kulpínskeho vodovodu

Jediná ekostudňa je v centre Kulpína

pripojili ešte ďalších 600 domácností. Vtedy už kapacita spomenutých dvoch studní nestačila. Mali sme už vtedy vykopanú ďalšiu až 205-metrovú studňu, ktorá nebola pripojená, lebo voda z tej studne obsahovala veľmi nebezpečný plyn metán. No situácia bola povážlivá, bolo treba zásobiť všetkých vyše 1 000 domov v Kulpíne vodou z vodovodu, takže sme my tú studňu zapojili, – povedal Daniel Čermák. Ako sme sa dozvedeli z ďalšieho rozprávania nášho spo• ĽUDIA A UDALOSTI •

musí ten bazén čistiť, vymývať, a vtedy sa vypája voda v celej dedine. Automatika na vodárni je tiež problém, ktorý nemáme doriešený, lebo to teraz nemá kto udržiavať. Celá vodovodná sieť v Kulpíne je zle urobená, rúry sú tenké, azbestové, často pukajú, ventily nefungujú... Keď sa stane havária na vodovode, musíme kompletne celú dedinu vypojiť. Povedal by som skrátka: kulpínsky vodovod je v zlom stave. A k tomu nemáme ani úradného majstra, kompetentného na tie práce. Ja som už na dôchodku

ide vodovodným potrubím do domácností. Na sieti je viac ako tisíc domov a obávam sa, že celý ten systém jedného dňa celkom

Vonkajší vodovod v domácnosti

zlyhá a ostaneme bez vody. V dedine máme jednu ekostudňu, ktorá dobre fungovala, pokiaľ sa údržba konala pravidelne, ale teraz sa už ani to nerobí. Voda z vodovodu sa už málo používa na pitie, lebo obsahuje viac arzénu ako je to dovolené, takže pred rokmi bolo vyhlásené, aby sa používala iba na iné účely, ale nie ako pitná voda, –zdôraznil spolubesedník. Situácia s vodovodom v Kulpíne je teda povážlivá. Zostáva dúfať, že sa ľady pohnú a na tomto pláne sa začne celkom vážne konať. 4 /4995/ 22. 1. 2022

Ľudia a udalosti DOBROVOĽNÝ POŽIARNICKÝ SPOLOK PIVNICA

Rok storočnice s bohatým programom Miroslav Pap

Ide o rôzne vekové kategórie, no veľký dôraz kladú na tie mladšie generácie, ktoré si vychovávajú, a tie predstavujú určitý základ pre budúce fungovanie požiarnického spolku. Tohto roku však absentovali tradičné podujatia, na ktorých sa zúčastňujú hasiči. Takzvané Májové stretnutia (prehliadka a súťaž hasičských jednotiek) sa neorganizovali pre epidemiologickú situáciu v krajine, ako aj súťaž hasičských jednotiek na obecnej úrovni. Členovia spolku sa však stretali pravidelne, organizovali početné akcie, na ktorých upravovali svoje priestory a tiež sa starali o celkové vybavenie – hasičské kamióny, hasiace prístroje, techniku... Do týchto akcií zapájali aj mladších členov, ktorým dôkladne vysvetľovali funkciu

obrovoľný požiarnický spolok patrí medzi aktívnejšie združenia v Pivnici. Hasiči aj v období poznačenom pandémiou musia byť pohotoví, prichystaní čo najrýchlejšie a najefektívnejšie uhasiť ohne, pomáhať obyvateľom a ostatným hasičským združeniam v okolí. Rok 2021 pivnickí hasiči hodnotia ako jeden s menším počtom ohňov. Intervenovali 12-krát a to boli najčastejšie ohne v obytných priestoroch, Počas jednej z akcií (foto: z archívu DPS Pivnica) pomocných hospodárskych budovách a v chotári. No hasiči nie staršie prešlo celým servisom dolnozemských autorov (DIDA), sú pohotoví pomáhať a hasiť iba a bolo atestované. Počas žatvy na ktorých nechýbali ani hasiči, na domácom teréne, ale sú k disboli hasiči aj v minulom roku ktorí sa starali o bezpečnosť pozícii aj ostatným hasičským v pohotovostnom režime. počas celých festivalov. združeniam, ktorým je potrebná November v Pivnici bol bohaNa začiatku tohto roka hasiči pomoc. „Minulý rok hodnotíme ako jeden z lepších, čo sa týka malého počtu ohňov. Samozrejme, aj tých dvanásť je pomerne dosť, ale predsa v porovnaní s minulými rokmi je to menej. Mali sme aj jednu intervenciu, keď sme pomáhali hasiť väčší oheň v susednom Silbaši. Ide o dobrú spoluprácu, keď sa snažíme pomôcť susedným dedinám, ale, samozrejme, aj oni nám pomôžu v prípade väčšieho ohňa,“ zhodnotil Aktuálna hasičská jednotka DPS Pivnica (foto: A. Laćarak) Jozef Pap, veliteľ hasičskej jednotky v Pivnici. jednotlivého hasiaceho vybave- tý kultúrnymi, celomenšinový- pre svojich najmladších členov, Dobrovoľný hasičský spolok aj nia a učili ich manévrovať ním. mi podujatiami. Konalo sa 55. ako aj pre deti starších členov, naďalej môže byť hrdý na počet V minulom roku si zadovážili aj Stretnutie v pivnickom poli a 26. prichystali príležitostné novočlenov, ktorých je aktuálne 55. novšie hasiace vybavenie a to ročník Divadelných inscenácií ročné darčeky.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Pre Dobrovoľný požiarnický spolok Pivnica je však významný aktuálny rok, počas ktorého sa spolok dožíva stého výročia založenia. V tomto roku preto plánujú zorganizovať aj početné podujatia, na ktorých bude toto významné jubileum oslávené. Medzi prioritné si stanovili zorganizovať Májové stretnutia v Pivnici, ktorých by sa zúčastnili dobrovoľné požiarnické spolky z Juhobáčskeho obvodu. Treba však zdôrazniť, že hlavným organizátorom stretnutia je Obecný požiarnický zväz Báčska Palanka, ktorý by všetko tohto

spolkami doma a v zahraničí, ako aj so spolkami v Pivnici. Obsahom publikácie bude aj bohatá fotodokumentácia. Na knihe sa budú podieľať títo autori: Ján Zahorec, Ján Guba, Janko Čérný, Ján Salčák, Slobodan Bognar, Milan Novaković, Vladimír Brňa, Stevica Ćosić, Štefan Baďura, Jozef Pap a Miroslav Pap. Kniha bude obsahovať slovenské a srbské texty. Autori sa v priebehu minulého roka stretli v Hasičskom dome dvakrát a stanovili si presné témy na štúdium a vypracovanie. Vďaka angažovanosti čle-

Dobrovoľní hasiči v roku 1925 (foto: z archívu DPS Pivnica)

Hasiči sa starali o bezpečnosť aj na festivale Stretnutie v pivnickom poli

nov požiarnického spolku bol upravený a sprístupnený bohatý archív, ktorý autorom bude ako základ pri spracovaní jednotlivých tém. Samozrejme, v jubilujúcom roku nevystane ani výročné zasadnutie, ktoré bude usporiadané v rovnaký deň, keď aj prezentácia novej knižnej jednotky. Na toto slávnostné podujatie budú povolané

roku usmernil na jubilujúcich pivnických hasičov. V prípade povolenia opatrení súvisiacich s pandémiou organizátori očakávajú okolo 500 účastníkov Májových stretnutí, teda počet, aký bol aj na posledných. Medzi ďalšie plány patrí aj vydanie knižnej publikácie, ktorej cieľom je zmapovať historický prierez dobrovoľného požiarnictva v Pivnici, zdôrazniť významné osobnosti v tomto sektore, zhodnotiť celkové požiarnické vybavenie spolku od samotného založenia až po súčasnosť a zdôrazniť dobrú spoluprácu s požiarnickými Problém predstavujú časté ohne na odpadovej skládke (foto: S. Bognar)

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ostatné požiarnické spolky, predstavitelia profesionálnych hasičských jednotiek, ako aj predstavitelia cirkevných spoločenstiev, lokálnej samosprávy a menšinových inštitúcií. „V minulom roku sme pre pandémiu neorganizovali naše už tradičné výročné zasadnutie. Ono je významné z toho dôvodu, že tu môžeme spoločne zhrnúť celoročnú aktivitu, ale aj privítať početných hostí zo strany, s ktorými máme dobrú spoluprácu. Je to možnosť, keď si vymieňame skúsenosti, radíme sa, ako ďalej pracovať v dobrovoľnej požiarnickej činnosti, potom ako si zadovážiť postupne modernejšiu techniku a podobne. Pevne verím, že v roku storočnice nášho hasičského spolku sa nám podarí usporiadať slávnostné výročné zasadnutie, ktoré bude zlúčené aj s premiérou knihy,“ spresnil Jaroslav Vlček, predseda Dobrovoľného požiarnického spolku Pivnica. Rok storočnice pre hasičov predstavuje možnosť zviditeľniť svoju prácu a obetavosť v rámci početných podujatí. Toto jubileum bude zvečnené aj jedinečnou publikáciou a vedenie požiarnického spolku pevne verí, že sa im podarí naplniť stanovené ciele.

4 /4995/ 22. 1. 2022

Ľudia a udalosti SPOLOK FILATELISTOV BÁČSKY PETROVEC

K činnosti v roku 2021 Jaroslav Čiep

ktivita Spolku filatelistov Báčsky Petrovec sa v posledných rokoch rozbehla v dobrom smere. Hoci je ich združených v tomto spolku iba hŕstka, a to nie iba z Petrovca, ale aj z okolitých dedín, predovšetkým z Hložian a Kysáča, ich neúnavná práca vyvrcholila aj vydaním známky na štátnej úrovni pri príležitosti osláv storočnice petrovského gymnázia. Práve oni boli tí, ktorí pohli iniciatívu v Pošte Srbska, aby k tomuto činu aj došlo. Uveďme, že predsedom Spolku filatelistov Báčsky Petrovec je Ondrej Zahorec, podpredsedom Rastislav Spevák a tajomníčkou Mária Širková. Správnu

Rastislav Spevák

radu s nimi tvoria aj Ondrej Ivičiak (teraz už zosnulý) a Ondrej Žabka. Pokladníčkou je Vesna Speváková. Členmi dozornej rady sú Slavko Černivec, Tomáš Častven a Milan Vereš. Čestný súd tvoria Fedor Červenský, Ján Činčurák a Pavel Širka. Rok 2020, podobne ako aj ten nasledujúci, teda vlaňajší 2021, 16

www.hl.rs

poznačený celosvetovými proticovidovými opatreniami a nastolenými novými spoločenskými normami v socializácii, nie

Ondrej Zahorec

rodnej filatelistickej výstavy Petrovec Fila. Pre návštevníkov Slávností prichystali zaujímavé expozície poštových známok, iných filatelistických materiálov a numizmatických zbierok. Predstavili sa hostia zo zahraničia, z filatelistických klubov zo Srbska, ako aj domáci filatelisti a numizmatici. Zvlášť sú hrdí na mládežníkov, ktorí aj toh- Plagát pre výstavu počas SNS 2021 to roku pripravili svoje exponáty. Na výstave sa účastníkov, zberateľov z viacepredstavilo 26 účastníkov so rých prostredí v Srbsku (z Belehsvojím materiálom z Rumun- radu, Apatinu, Zemunu, Sivca, Báčskej Palanky...) a po 12-krát ska, zo Slovenska a Srbska.

veľmi prispieval k aktivite hociktorého spolku. Tak ani petrovským filatelistom. Podobne ako ostatné spolky obracali sa, ako vedeli, a v obdobiach trochu povolených opatrení aj ich činnosť bola čulejšia. Aktivisti spolku v Petrovci zvyčajne do roka organizujú dve výstavy. Prvú, lokálnejšieho rázu, kde sa v najväčšej miere prezentujú exponáty členov spolku, chystajú v máji pri príležitosti Dňa Petrovca, avšak po dlhoročnej kontinuálnej výstavnej činnosti toto podujatie vlani vystalo. V auguste, počas Slo- Záber z výstavy Petrovec Fila 2021 venských národných slávností, už tiež tradičnú medziK sprievodným podujatiam národnú výstavu sa im predsa SNS 2021 patrilo aj stretnupodarilo zorganizovať. V aule tie zberateľov, ktoré spolok Základnej školy Jána Čajaka v filatelistov tradične organizuje piatok 13. augusta sa konalo v sobotu predpoludním, tiež otvorenie 16. v poradí Medziná- v aule školy. Vlani privítali zo 20

Informačno-politický týždenník

zorganizovali výmenu a predaj a družbu kolekcionárov. Ponúkali sa tu predmety z filatelie, numizmatiky, vyznamenania, značky, knihy, doklady a iné starožitnosti. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Pri tejto príležitosti petrovskí filate- lu. Zároveň sa v slovinskom Kranji listi prichystali aj ďalšiu príležitostnú konala výstava desiate Okno. Dvaja obálku a pečiatku, ktorá bola zajtra členovia filatelistického spolku z Petdeň k dispozícii na petrovskej pošte. rovca súťažili so 46 vystavovateľmi. Okrem tej venovanej medzinárodnej výstave filatelisti už predtým vydali aj obálky venované 250 rokom školstva v Hložanoch v apríli, 150. výročiu narodenia Vladimíra Mičátka v júni a 130. výročiu dobrovoľného požiarnictva v Petrovci. Nakoniec v decembri aj k 125. výročiu založenia Slovenskej sporiteľne – vzájomnej pomocnice. Ich členovia sa vlani zúčastnili aj na výstave filatelistov Nitra 2021 na Slovensku. V súťaži 51 vystavovateľov Ondrej Zahorec získal strieborno-bronzovú medailu. V mládežníckej kategórii Emil Čeman získal Časť oceneného exponátu Rastislava Speváka striebornú medai-

Medaila a diplom pre mládežníka Emila Čemana

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Ondrej Zahorec získal veľkú striebornú medailu a Rastislav Spevák za svoj exponát pozlátenú medailu. Ku koncu roka mali v harmonograme ďalšie dve súťažné výstavy. Jednou z nich bola výstava na štátnej úrovni – SOFIZ II v Belehrade a druhou bola veľká medzinárodná výstava NOTOS 2021 v Aténach v Grécku. Belehradskú výstavu predsa zrušili a pre technické nedopatrenia ich exponáty, žiaľ, zaviazli na colnici a neprišli zavčasu, keď sa chystala medzinárodná expozícia. Predsa v Apatine na nesúťažnej online výstave sa v decembri predstavili Ondrej Zahorec, Tomáš Častven, Pavel Lomiansky, Rastislav Spevák a posthumne Ondrej Ivičiak.

Obálka venovaná medzinárodnej výstave v Petrovci

Obálka venovaná výročiu 250 rokov školstva v Hložanoch

Obálka venovaná 130. výročiu dobrovoľného požiarnictva v Petrovci

Obálka venovaná 150. výročiu narodenia Vladimíra Mičátka

4 /4995/ 22. 1. 2022

Ľudia a udalosti KYSÁČANKA, O KTOREJ MOŽNO NAPÍSAŤ ROMÁN

Spevom lieči i telo, i dušu Anna Legíňová

dekoľvek sa v Kysáči ocitnete, či v kostole, či na svadbách, na pohreboch, na kultúrno-umeleckých programoch, stretnete aj Máriu Petríkovú, čiže tetu Petríkovú, ako jej všetci mladší s láskou hovoria. Vždy usmiata, veselá, dobrosrdečná, ochotná pomôcť, poradiť a porozprávať sa s každým, ako keby bol jej blížny. Jedna všestranná žena, ešte stále čiperná a odolávajúca rokom a starnutiu. V živote zápasila s mnohými problémami, ale spev jej bol liekom na dušu i telo. Bol jej srdcovou záležitosťou. Aj keď sme sa stretli v tento januárový utorok, zanôtila mi (škoda, že riadky nemôžu spievať): Napísav mi šuhaj edno múdre slovo, že do jari budem veru žena jeho.

Portrét z mladých čias

Čerešenka tenká, vietor ju kolíše, ej, len toho beťára kcem, čo mi teraz píše. Ja som odpísala lístok maľuvaný, že ho budem čakať až do samej jari... Čerešenka tenká, vietor ju kolíše, ej, len toho beťára kcem, čo mi teraz píše... – Pán učiteľ Ján Lomen vybral v škole z jednej triedy 5 dievčat, 18

www.hl.rs

aby sme my 13-ročné spievali túto pieseň. Bola to prvá pieseň, ktorú som spievala v žiackej skupine. To isté spievali aj staršie

– Pamätám sa, keď sme nahrávali piesne v Novosadskom rozhlase... Vojtehovski nás vracali, aby to bolo presne! A keď prišla TV Nový Sad nahrávať do Kysáča, tam poľa Krajčíkov na Širokej ulici sme spievali vyparádené do krojov. Prišiel hrdý na mňa pozrieť sa na to všetko aj môj otec. Tete Márii, ktorá 12. januára dovŕšila 75. rok života, toto interview bude ako darček k narodeninám, lebo Hlas ľudú odoberá oddávna, ešte od roku 1965, keď sa vydala. Odvtedy je jeho vernou čitateľkou a teší sa na každé nové číslo. Za svoju neúnavnú prácu na roli národa dedičnej, ale i za humanitárnu činnosť Mária Petríková získala aj Cenu Miestneho spoločenstva Kysáč, ďakovný Na ceste domov z nedeľňajších služieb Božích diplom Matice slovendievčatá, ale pán učiteľ chceli skej v Srbsku, Zlatý znak počuť, ako tá pieseň bude znieť Červeného kríža Srbska v našich hlasoch. A veruže sme a iné uznania. Ako členju pekne zvládli! Môžem ti ešte ka spevokolu a speváczaspievať ďalej, – hovorí teta kej skupiny precestovala Petríková. Slovensko, Maďarsko, A teta Mária spieva a spieva, Rumunsko a celú bývalú len sa tak ozýva jej pekne upraJuhosláviu. Bola aj členvenou starodávnou etnoizbou. kou Spolku kysáčskych Neskoršie, keď zakončila zákžien od jeho založenia a ladnú školu, učiteľ Lomen prišiel členkou ZOČK. Jej fotky a poprosil ju, či bude spievať krášlili strany novín Vev speváckej skupine. A spieva černje novosti, Dnevnik, dodnes. Celých 60 rokov. Blic, Vojvođanski maga– Je to ako jeden život! – hozin, Hlas ľudu, Rovina, vorí milá spolubesedníčka. A Maják a iné. S radosťou má pravdu! Kto ešte v Kysáči si spomína aj na spevy tak dlho vydržal spievať? a stretnutia na Hlaváčo– Veruže nebolo vždy ľahko. vom sálaši. Keby sme sa Koľkokrát som z poľa bežala aj teraz mohli tak spona skúšku do KIS-u... (dnešné Mária Petríková na lavičke neďaleko ločne veseliť... Kultúrne centrum – pozn. a.). kostola Keď raz spisovateľ Motyku som oprela o KIS a hyDuško Trifunović nabaj spievať! Aj v tých našich ženia, aj pri sobášoch mladých... vštívil Petríkovcov, povedal jej: sedliackych sukniach. Spievať Účinkuje aj vo vystúpeniach Ty si, Mária, omnoho viac ako sa muselo. spevokolu na pohreboch, ale aj domáca. Ty si na poviedku. Ale Tak ako bola od malička oblie- v ženskej speváckej skupine KC nie poviedku... Ty si na román! kaná do našich krásnych sloven- Kysáč. Podľa jej slov je najstaršou Mal pravdu. ských ľudových sukní, fodrošiek, speváčkou, nielen v speváckej Fotografie: Mária Petríková sa tak aj dnes skupine, ale aj v spevokole. z archívu spolubesedničky

Informačno-politický týždenník

s radosťou oblieka. Nikdy ich nezamenila za panské šaty. Tak chodí aj do kostola, spieva v cirkevnom spevokole od jeho zalo-

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ĎALŠIA ÚSPEŠNÁ SPOLUPRÁCA A REALIZÁCIA PROJEKTU

Nová etnologická výstava v Rume Anna Lešťanová

rajské múzeum Ruma a Turistická organizácia Obce Stará Pazova po druhýkrát spoločne a za pod-

múzea, a Milivoj Kovačević, predstaviteľ Turistickej organizácie Obce Stará Pazova. Branislava Konjevićová, riaditeľka Krajského múzea Ruma, hovorí, že sa i touto výstavou tým naj-

Na výstave dôraz dali na dievčenskú výbavu 20. storočia

Z otvorenia výstavy: (zľava) Jelena Arsenovićová, Branislava Konjevićová a Milivoj Kovačević

Návštevníci počas otvorenia výstavy

pory Ministerstva kultúry a informovania usporiadali novú etnologickú výstavu pod názvom Dve a pol storočia od príchodu Chorvátov do východného Sriemu (Dva i pol stoljeća od dolaska Hrvata u Istočni Srijem). Výstava je otvorená do konca januára. Autormi výstavy sú Jelena Arsenovićová, vyššia kustódka etnologička • ĽUDIA A UDALOSTI •

krajším spôsobom propaguje Slovákov do Starej Pazovy, reamultikultúrnosť. lizovanej v roku 2020, práve v Autori dali dôraz na diev- roku príchodu Slovákov na tieto čenskú výbavu 20. storočia. priestranstvá. Arsenovićová sa na vernisáži Milivoj Kovačević sprítomnil zmienila o cieľoch a význame dejiny prisťahovania sa príslušusporadúvania tejto expozície níkov chorvátskej národnostnej a do nej zaradila zachovávanie tradície a prvkov kultúrneho dedičstva príslušníkov chorvátskej národnostnej menšiny na územiach obcí Ruma a Stará Pazova. Niektoré z nich sa po zatvorení výstavy zaradia aj do stálej výstavy Ochutnávka tradičných jedál Krajského múzea Ruma, podobne ako to bolo menšiny do Staropazovskej aj s predchádzajúcou výsta- obce, v ktorej podľa sčítania vou Dva a pol storočia príchodu obyvateľstva z roku 2011 žije a pracuje 1 336 Chorvátov – hlavne v Golubinciach, Starej Pazove a v Nových Bánovciach. Výstavu slávnostne 28. decembra 2021 otvorila riaditeľka Konjevićová a vtedy udelili aj ďakovné listiny všetkým tým, ktorí podali nápomocnú ruku v príprave tejto etnologickej výstavy. Medzi nimi boli aj Anna Očovajová a Anna Zdychanová zo Starej Pazovy.

Anna Očovajová (sprava) a Anna Zdychanová usilovne pracovali aj na výstave Dva a pol storočia od príchodu Slovákov do Starej Pazovy

Súčasťou expozície je katalóg 4 /4995/ 22. 1. 2022

Foto: z archívu Krajského múzea Ruma 19

DETSKÝ KÚTIK

Sára Mlynárčeková, 4. 1 ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Andrej Tomšík, 4. a ZŠ Jána Kollára, Selenča

Zima inšpiruje

Prázdniny vám, kamaráti, dopriali aspoň koľko-toľko snehu. Zima bez snehu nie je taká pekná a zaujímavá. Zasnežená zima inšpiruje deti šantiť na snehu, a ak sa to dá, vystavať aj pánov snehuliakov. A je to veľká radosť, keď je toľko snehu, aby sa snehuliak podaril. Deti sa tešia snehu. A aj keď zimu ilustrujú, tak je takmer vždy prítomný sneh, bez ohľadu na to, či vonku skutočne nasnežilo. Na svojich výkresoch nám aj kamaráti z Kysáča, Kovačice, Pivnice a zo Selenče nakreslili krásne zasnežené krajinky, sú tu aj snehuliaci, domčeky, jedličky, stromčeky. Krása, ktorá očaruje. Katuša

Iskra Hajková, 4. 1 ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Beáta Macáková, 6. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Alexander Asodi, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč • DETSKÝ KÚTIK •

Dajana Pavlovová, 4. a ZŠ Jána Kollára, Selenča

Stefani Strakúšeková, 4. 1 ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Jana Jambrichová, 6. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

ilustrácia: pixabay

Tea Svetlíková, 4. 1 ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Áron Pintír, 2. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica Vasil Barca, 4. 1 ZŠ Mladých pokolení, Kovačica • DETSKÝ KÚTIK •

4 /4995/ 22. 1. 2022

Z medicíny

Sterilita DRUHY NEPLODNOSTI

Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

šeobecne povedané, neplodnosť je definovaná ako neschopnosť otehotnieť po roku (alebo dlhšom) nechránenom pohlavnom styku. Keďže je známe, že plodnosť žien s vekom neustále klesá, ženy staršie ako 35 rokov by mali po 6 mesiacoch nechráneného pohlavného styku vyhľadať lekársku pomoc. Pravdepodobnosť, že žena otehotnie, sa po 30. roku života, a najmä po 38. – 40. roku života každým rokom postupne znižuje. Páry, ktorým sa nedarí otehotnieť, by mali

www.hl.rs

čo najskôr kontaktovať lekára, ktorý sa špecializuje na liečbu neplodnosti. Mali by ste sa tiež poradiť s lekárom, ak nie je možné tehotenstvo, t. j. ak dôjde k dvom alebo viacerým spontánnym potratom. PRÍČINY NEPLODNOSTI Asi 30 % prípadov neplodnosti je spôsobených ženským faktorom, 30 % mužským faktorom, u 30 % párov majú problém obaja partneri a asi 10 % párov má nezistenú alebo neznámu príčinu neplodnosti.

Informačno-politický týždenník

Primárna sterilita: Žena, ktorá nikdy nebola tehotná a ktorá nemôže otehotnieť po jednom roku neužívania antikoncepcie. Sekundárna sterilita: Sekundárna neplodnosť nastáva, keď žena nemôže znova otehotnieť po tom, čo mala aspoň jedno tehotenstvo, bez ohľadu na výsledok tohto tehotenstva. RIZIKOVÉ FAKTORY NEPLODNOSTI Rizikové faktory neplodnosti u oboch pohlaví sú: • vek (nad 35 pre ženy alebo nad 40 pre mužov) • cukrovka • poruchy príjmu potravy vrátane mentálnej anorexie a bulímie • nadmerná konzumácia alkoholu

• vystavenie environmentálnym toxínom, ako je olovo a pesticídy • nadmerné cvičenie • liečba malígnych ochorení • sexuálne prenosné choroby • fajčenie a zneužívanie psychoaktívnych látok • stres • problémy s hmotnosťou (obezita alebo podvýživa) Bolo by vítané, aby sa každá žena a jej partner pred pokusom o otehotnenie porozprávali so zdravotníckymi pracovníkmi. Môžu vám pomôcť pripraviť vaše telo na zdravé tehotenstvo a tiež môžu odpovedať na otázky týkajúce sa plodnosti, možných problémov a poradiť ohľadom počatia. Pokračovanie nabudúce Preložila: Mária Domoniová

• Z MEDICÍNY •

Poľnohospodárske rozhľady

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Ročník XLX 22. 1. 2022 Číslo 2/ 2048 Z PRODUKČNEJ BURZY

Vyššie ceny poľnohospodárskych komodít

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade po sviatkoch došlo k zvýšenej aktivite účastníkov komoditnej burzy, ale aj k zvýšeniu cien poľnohospodárskych primárnych produktov. Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, keď nebol dopyt po kukurici zo strany exportérov a domácich spracovateľov, v dňoch od 10. do 14. 1. bol oveľa väčší záujem. Na strane ponuky neboli veľké množstvá, čo malo za následok zvýšenie ceny. Predávala sa od 25,50 do 25,90 din./kg bez DPH, resp. 26,60 din./kg Ľubica Sýkorová bez DPH na CPT. S kukuricou so zvýšeným percentom vlhkosti sa obchodovalo od 25,00 O stimuly IPARD rastie záujem nielen mladých ľudí, ale aj ostatných poľnohosdo 25,20 din./kg bez DPH. Priemerná cena podárov. Väčšie sumy, výrazné stimuly a postup, ktorý nie je zložitý, sa stávajú bola 25,59 din./kg bez DPH, čo je nárast o 2,52 atraktívnymi. Nedávno bol prijatý zákon o zmene a doplnení zákona o poľnohos% v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. podárstve a rozvoji vidieka. Čo sa týka prijímateľov stimulov IPARD, najdôležitejšia Rovnako ako pri kukurici, aj pri pšenici zmena nastala prijatím zákona, ktorý sa vzťahuje na umožnenie vyplatenia zálohy bol citeľný nedostatok ponuky. Kúpne až do výšky 50 percent schválenej hodnoty stimulov po rozhodnutí o schválení zmluvy sa uzatvárali od 31,40 do 31,50 projektu, s bankovou zárukou alebo inou predpísanou zábezpekou zodpovedajúcou din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 110 percentám požadovanej sumy výšky preddavku. 31,09 din./kg bez DPH, čo je mierny rakticky to znamená, rozhodne do jedného mesia- ponuky, podnikateľský nárast o 0,31 % v porovnaní s predže užívateľom IPARD ca odo dňa začatia konania. plán a inventarizáciu chádzajúcim týždňom. bude hneď na začiatku Stanovené sú aj lehoty na majetku k 31. decembru Zvýšený dopyt bol aj po sóji, čo poskytnutá značná časť finanč- schválenie projektu – deväť predchádzajúceho roka viedlo k miernemu zvýšeniu cien. ných prostriedkov na realizáciu mesiacov a záverečnej platby oproti roku, v ktorom žiadosť Kúpnopredajné zmluvy boli uzaplánovanej investície. Možnosť – šesť mesiacov od začatia ko- podá, inak sa žiadosť bez zvátvorené v cenovom rozpätí od využitia preddavkov by mala nania. Ide o Opatrenie 1, šiesta ženia zamietne. 72,50 do 72,70 din./kg bez DPH. byť pre mnohých potenciál- výzva – aby všetci užívatelia Formálny nedostatok dokuRuská UREA, balík 500/1, sa nych prijímateľov motivač- podali žiadosť v jednej výzve mentácie bude možné doplniť. predávala za cenu 107,00 ným faktorom k investíciám. a mali rovnaké podmienky a Ak žiadosť obsahuje formálny din./kg bez DPH a AN Okrem toho zálohové platby zaobchádzanie. nedostatok, možno ho doplniť za jednotnú cenu zlepšia čerpanie finančných V záujme skrátenia obdobia v lehote, ktorá nemôže byť 84,07 din./kg bez príspevkov EÚ a znížia riziko spracovania žiadosti novela kratšia ako osem dní a dlhšia I P A R D , DPH. ○ vymáhania prostriedkov EÚ. zákona predpisuje povinnú ako 20 dní. Zákon tiež predpi- ako aj preru-

Dodatky k programu IPARD

Zákon stanovuje, že o žiadosti o schválenie zálohovej platby stimulov IPARD sa

dokumentáciu pri podávaní žiadostí o stimuly IPARD – riadne vyplnenú žiadosť, riadne

suje možnosť len jednej zmeny schváleného projektu v konaní o uplatnení práva na stimuly

šenie konania z dôvodu zániku a pod. ○

Z obsahu Kvalitná strukovina pre ľudskú výživu

Biopesticídy – botanické insekticídy s. 3

s4a5

Životný štýl: “Pobehni – zastaň – zobni“ s6a7

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

EKOLOGICKÁ VÝROBA V SRBSKU

Rastie počet producentov Ľubica Sýkorová

V Srbsku o ekologickú poľnohospodársku výrobu záujem výrobcov rastie, o čom svedčí aj nárast ich počtu a plochy pod týmto druhom výroby. Podľa slov poradkyne ministra poľnohospodárstva pre ekologickú výrobu a členky organizácie Serbia Organica Ivany Simićovej momentálne je pod touto produkciou asi 21 000 hektárov a takmer 7 000 producentov.

posledných rokoch je aktuálny trend nielen zväčšovanie plôch a počtu výrobcov, ale aj export potravín z ekologickej výroby. Faktorov, ktoré ovplyvňujú záujem o ekologické poľnohospodárstvo, je viacero a jedným z nich sú aj stimuly zo strany ministerstva poľnohospodárstva, ktoré sa za posledných pár rokov zlepšili. Ekologická výroba má tiež veľký sociálno-ekonomický význam, pretože je dôležitá pre ochranu vidieckych oblastí. Pre krajiny ako Srbsko je ideálna, pretože majú veľký počet malých gazdovstiev s priemerne okolo päť hektárov pôdy a títo výrobcovia sú menej konkurencieschopní. V kopcovitých

a horských oblastiach južného a juhovýchodného Srbska a čiastočne aj v západnej a strednej časti krajiny sa nachádza veľa oblastí

vhodných práve na ekologickú výrobu. Sedem percent povrchu Srbska tvoria chránené územia,

ktoré sú ideálne pre tento typ výroby. Výhodou takýchto vidieckych oblastí, kde sa roky nič nepestovalo a neprodukovalo, je, že môžu rýchlo získať ekologický status. ZVÄČŠOVANIE PLÔCH POD ORGANICKOU VÝROBOU V súčasnosti je v ekologickej výrobe len 0,6 percenta poľnohospodárskej pôdy. Úlohou ministerstva poľnohospodárstva je v najbližších piatich rokoch zväčšiť tieto plochy na dve až tri percentá z celkovej ornej pôdy. Na tento účel je na rok 2022 na ekologickú produkciu vyčlenených približne 250 miliónov dinárov a v budúcom roku sa tieto prostriedky zvýšia o viac ako 60 percent, na 380 miliónov dinárov. Biovýrobca môže dostať stimul 26-tisíc dinárov na hektár a s touto sumou môžu počítať aj tí, ktorí sú v procese konverzie a získania označenia

DO POZORNOSTI!

Posledná verejná výzva v rámci programu IPARD II Ľ. Sýkorová Riaditeľstvo pre agrárne platby na svojej webovej stránke oficiálne oznámilo vyhlásenie verejnej výzvy pre traktory. Toto bude posledná verejná výzva v rámci programu IPARD II, ktorá bude otvorená od začiatku februára do konca marca 2022.

rámci tejto výzvy budú oprávnené len investície do obstarania nového traktora kategórie STAGE V, ktorý spĺňa požiadavky v oblasti ochrany životného prostredia regulované predpismi EÚ v tejto oblasti. Rozpočet tejto verejnej výzvy je stanovený na 1,3 miliardy dinárov (11,06 milióna eur). Právo uchádzať sa majú poľnohospodárski výrobcovia alebo skupiny výrobcov zapísané v Registri poľnohospodárskych gazdovstiev, a to: fyzické osoby

– držiteľ komerčného rodinného poľnohospodárskeho gazdovstva; podnikateľ; ekonomická spoločnosť; poľnohospodárske družstvo. Pôjde o sektory mlieka, mäsa, ovocia a zeleniny, ostatných plodín (niektoré druhy obilnín a priemyselné plodiny), hrozna a vajec. Výška stimulov je od 60 do 70 percent z oprávnených investičných nákladov v závislosti od toho, či je žiadateľom mladý poľnohospodár a či sa poľnohospodárske gazdovstvo nachádza v horskej oblasti.

Poľnohospodárski výrobcovia tak dostanú vo februári novú šancu uchádzať sa o nenávratné finančné prostriedky z európskych predvstupových fondov na nákup traktorov. Ako sa uvádza, na prvé opatrenie – investície do fyzického majetku poľnohospodárskych gazdovstiev s označením len traktory – bude výzva otvorená od 7. februára do 31. marca. V roku 2021 prebehla súťaž na nákup mechanizácie a strojov, ale nákup traktorov bol vylúčený. O kúpu nových moderných traktorov s pôvodom v EÚ je od začiatku veľký záujem. Odhaduje sa, že asi 80 percent žiadostí v rámci prvého opatrenia bolo predložených práve na ich nákup. Ministerstvo pôdohospodárstva v minulom

bioproducent. Srbsko je známe najmä ako producent a vývozca bioovocia, no zvyšuje sa dopyt po zelenine. Korona zmenila zvyky ľudí, takže čoraz viac vyhľadávajú biozeleninu, no zatiaľ sa pestuje na malých plochách. Na domácom aj zahraničnom trhu záujem rastie aj o koreniny a liečivé bylinky a v posledných rokoch je zaznamenaný aj trend rozvoja ekologického chovu dobytka. Ekologickí chovatelia dobytka dostávajú stimuly o 40 percent vyššie ako za konvenčný chov dobytku. V súčasnosti výrobcom, ktorí sú v procese konverzie, štát prepláca polovicu nákladov na konverziu, a ak sú z oblastí so sťaženou prácou v poľnohospodárstve, dostanú až 65 %. Počet plôch s ekologickým poľnohospodárstvom a predaj takýchto produktov aj vo svete naďalej rastie. Táto produkcia dosiahla novú rekordnú úroveň v roku 2019. Ekologické poľnohospodárstvo zaberalo rozlohu 72,3 milióna hektárov, čo je o 1,6 percenta viac ako v roku 2018. ○ roku poskytlo pomoc na nákup traktorov vyrobených v Srbsku. Túto možnosť vtedy dostalo asi 1 500 poľnohospodárskych výrobcov, väčšinou tých, ktorí pre malé plochy, ktoré obrábajú, nemohli splniť podmienky a uchádzať sa o peniaze z fondu IPARD. IPARD III Ako bolo oznámené v apríli 2021, vďaka štátnym dotáciám (50 – 65 percent hodnoty traktorov), ako aj financovaniu prostredníctvom programu IPARD, si poľnohospodári v Srbsku za posledné štyri roky zakúpili 21 000 nových traktorov. Cez IPARD II program pre Srbsko na obdobie 2014 – 2020 na zvýšenie konkurencieschopnosti agrosektora a prispôsobenie sa štandardom Európskej únie bolo vyčlenených 175 miliónov eur. Teraz sa očakáva IPARD III program pre Srbsko a balík predvstupovej pomoci bude podľa oznámení predstavovať 288 miliónov eur. Tento program by sa mohol začať realizovať v polovici budúceho roka. ○

4 /4995/ 22. 1. 2022

PESTUJEME CÍCER

Kvalitná strukovina pre ľudskú výživu Ľubica Sýkorová

Cícer (lat. Cicer arietinum, srb. leblebija) je jednoročná rastlina pochádzajúca z Ázie, presnejšie z Malajzie. Patrí do čeľade strukovinových (lat. Fabaceae), rovnako ako fazuľa, rohovník (srb. rogač), mandle, arašidy, hrach, zelená fazuľka, sója a fazuľa, no u nás je ešte stále v kuchyni málo používaný.

22. 1. – 28. 1. 2022

POČASIE

atrí medzi najstaršie pestované strukoviny. Predpokladá sa, že ho do Európy priviezli Turci. Používa sa vo výžive ľudí, no existujú aj odrody, ktoré sa dajú využiť vo výžive dobytka. Koreň cíceru je vretenovitý, rozvetvený a môže preniknúť až do hĺbky jeden meter. Z celkovej masy koreňa 40 – 50 % sa nachádza hlbšie ako 20 cm, čo mu umožňuje dobrý prísun živín a vody. Steblo cícera na konci vegetácie zdrevnatie, môže dorásť do výšky 30 až 80 cm. Listy sú perovité, vetvičky a struky sú pokryté drobnými chĺpkami. Kvety sú v tvare motýľa a môžu byť biele alebo ružové. Po odkvitnutí sa vytvorí nafúknutý struk s jedným až dvoma semenami. Semená môžu byť hnedé, žlté, zelené alebo čierne. Cícer vyzerá ako hrášok, ale je väčší a nemá pravidelný okrúhly tvar. Na jednej rastline môže byť až 100 strukov, ktoré do dozretí nepraskajú. Prezreté struky odpadnú. AKO NÁHRADA MÄSA Cícer obsahuje viac ako 20 % bielkovín, preto je možné použiť ho v strave ako náhradu mäsa s tým rozdielom, že konzumáciou cíceru získavame aj rastlinné bielkoviny. Z hľadiska nutričných a organoleptických vlastností patrí medzi najkva-

litnejšie strukoviny vhodné na ľudskú výživu. Odporúča sa pre deti a tehotné ženy – je bohatým zdrojom vápnika, železa a vitamínu B. Zo strukovín najmenej nafukuje. DRUHY CÍCERU Existujú dve hlavné odrody cíceru, ktoré sa líšia vzhľadom semien a miestom pestovania. Z týchto hlavných boli vytvorené ďalšie desiatky odrôd, ktoré sa líšia farbou, chuťou, veľkosťou semien a ďalšími vlastnosťami. Zrná používané vo výžive ľudí môžu byť biele, žltoružové a svetložlté, tmavé zrná cíceru sa používajú na výživu zvierat, pretože majú zvýšený obsah bielkovín. Hlavnými odrodami cíceru sú Desi a Kabuli. Desi má drobné semená svetlohnedej, čiernej alebo zelenej farby. Darí sa mu najmä v tropickom pásme a najviac sa pestuje v Indii, Mexiku, Iráne a vo východnej Afrike. Najviac sa používa na prípravu indických jedál, ale aj na výrobu múky, keď sa odstráni šupka. Hlavnými producentmi tejto odrody sú India a Pakistan. Odroda Desi je najvhodnejšia na pestovanie na suchých pôdach a veľmi dobre reaguje na klimatické zmeny. Odroda Kabuli má veľké krémovo-biele semená. Darí sa jej v miernom pásme, najviac sa pestuje v stredomor-

ských krajinách, Indii, Južnej Amerike a Afganistane. Horšie reaguje na klimatické zmeny, ale aj na škody spôsobené hmyzom. U nás sa pestuje najmä odroda Desi kvôli odolnosti voči klimatickým zmenám, suchu a škodcom. V posledných rokoch sa čoraz viac pestovateľov rozhoduje o bioprodukciu cíceru.

PESTOVANIE Cícer patrí medzi suchomilné rastliny. Najviac vlahy potrebuje počas klíčenia, neskôr sa vytvorí mohutná koreňová sústava a potreba vody je malá. Počas kvitnutia a tvorby strukov je potrebná pravidelná zálievka. Treba sa vyhnúť zalievaniu nad rastlinou, pretože môže spôsobiť opadávanie kvetov a strukov. Prebytok vody počas vegetácie môže však škodiť. Najkvalitnejšie predplodiny sú zemiaky, cukrová repa, tabak, slnečnica, sója a kukurica. Po cíceri je najlepšie vysádzať pšenicu, raž, jačmeň či ovos. Cícer možno pestovať častejšie na rovnakej ploche, čo je výhodou v suchých oblastiach, ako aj v oblastiach bez možnosti závlahy. Cícer čistí pôdu od chorôb.

Je to teplomilná rastlina, minimálne teploty pre klíčenie sú 5 až 6 °C, vtedy vyklíči za tri týždne. Pri teplote pôdy 8 až 10 °C vyklíči za 10 až 15 dní. V začiatočnej fáze vegetácie je cícer veľmi odolný proti nízkym teplotám a znesie až -8 °C. V neskoršej fáze rastu najpriaznivejšia teplota vo vegetatívnej fáze je okolo 24 °C. Seje sa od polovice apríla do začiatku mája do hĺbky 5 – 7 cm, do riadkov vzdialených od seba 70 cm. Vzdialenosť rastlín v riadku by mala byť od 5 do 10 cm. Zber sa robí koncom augusta. Priemerná úroda cíceru je asi 3 t/ha. Cícer dozrieva rovnomerne, preto je veľmi jednoduché určiť presný termín zberu. Na pôdu cícer nie je príliš náročný, vyhovujú mu však ľahšie pieskové, prípadne hlinito-pieskové pôdy. Rovnako ako aj ostatné strukoviny, aj cícer žije v symbióze s hrčkotvornými baktériami, ktoré viažu vzdušný dusík. Preto pre svoj rast potrebuje prihnojovanie dusíkatými hnojivami len minimálne. Hnojenie fosforom a draslíkom by malo byť podobné ako pri hrachu (orientačne 40 kg dusíka, 80 kg fosforu, 50 kg draslíka). Neznáša priame hnojenie vápnikom a maštaľným hnojom. Počas vegetácie je dôležité odburiňovanie a kyprenie pôdy. Struky zberáme v žltej zrelosti, nenecháme ich príliš preschnúť, pretože po prezretí sa ťažko varia aj po namočení. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

1˚ | -5˚

1˚ | -6˚

3˚ | -4˚

2˚ | -5˚

3˚ | -4˚

4˚ | -3˚

4˚ | -2˚

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Biopesticídy – botanické insekticídy Ing. Ján Tancik, PhD. Cieľom ochrany rastlín je udržanie pestovaných rastlín v zdravom stave. V konvenčnom systéme pestovania sa na to využívajú syntetické látky – pesticídy, látky, ktoré sa v prírode nevyskytujú. V ekologickej sústave sa nevyužívajú syntetické látky. Ale to nie je jediný rozdiel a ani najdôležitejší. Nejde iba o to, aby sa namiesto chemických pesticídov využívali iné ekologicky priaznivejšie prípravky.

ieľom ochrany rastlín v ekologickej sústave hospodárenia je odstrániť príčinu výskytu škodlivých činiteľov. Prioritné opatrenia sú nepriame preventívne metódy ochrany, ktoré umožňujú pestovaným rastlinám čím lepšie podmienky na rast a vývoj a tým aj aby boli odolnejšie proti škodlivým činiteľom. Majú ovplyvniť biocenózu tak, aby sa znížila škodlivosť škodlivých činiteľov. SPÔSOBY PREVENTÍVNEJ OCHRANY Najviac využívané spôsoby preventívnej ochrany sú agrotechnické spôsoby ochrany. Je to vlastne súhrn všetkých pestovateľských opatrení, ktoré sa bežne v praxi využívajú a ktoré vytvárajú vhodné podmienky pre úspešný rast rastlín. Zároveň môžu aj obmedzovať výskyt škodlivých činiteľov. Zvyčajne spôsobujú zmenu prostredia

a tak ovplyvňujú škodcov a ich prírodných nepriateľov. Sú to preventívne opatrenia, lebo zabraňujú vytváraniu škôd. Medzi agrotechnické metódy patria tieto opatrenia: – osevný postup, – príprava pôdy, – výber odrôd, – výber stanovišťa, – termíny a spôsob sejby, – hnojenie, – kultivačné práce, – zavlažovanie, – zber úrody a skladovanie, – podpora prírodných nepriateľov a rozvoj biodiverzity, – zvyšovanie pestrosti života v agroekosystémoch, čo umožňuje vyrovnať sa so šírením chorôb a škodcov. Aj v ekologickej produkcii sa stáva, že dochádza k premnoženiu škodcov, ktoré sa musí riešiť priamym opatrením. Využívajú sa všetky spôsoby ochrany, ktoré

nezaťažujú životné prostredie. To sú: – mechanické a fyzikálne opatrenia, – minerálne a organické prípravky, – biologické metódy regulácie, – povolené je aj použitie dvoch chemických prípravkov na báze medi a síry. Z biologických metód ochrany sa využívajú živé organizmy, antagonisti škodcov (predátory a parazitoidy), ale aj produkty živých organizmov. Do tejto skupiny patria prípravky na báze mikroorganizmov (baktérie, vírusy, huby), takzvané bioprípravky, a prípravky rastlinného pôvodu, tzv. botanické prípravky. Botanické insekticídy sú výťažky

z niektorých druhov rastlín, ktoré obsahujú biologicky aktívne látky s insekticídnym účinkom. Práve o týchto botanických prípravkoch sa zmienime v článku. PRÍPRAVKY NA BÁZE NEEMOVÉHO OLEJA Neemový olej je lisovaný zo semien neemového stromu Azadirachta indica (syn. Antalea azadirachta) z čeľade Meliaceae. Podľa literatúry rôzne časti tohto stromu ľudia v Indii využívali už pred 4 000 rokmi na liečenie mnohých zdravotných problémov, ale aj v kozmetike a na ochranu zvierat a rastlín pred hmyzom. Využitie extraktu zo semien vo forme neemového oleja ako prípravku na ochranu rastlín – prírodného insekticídu

Prípravky na báze neemového oleja sa často využívajú na reguláciu pásavky zemiakovej

4 /4995/ 22. 1. 2022 bolo objavené pre západný svet v roku 1959. V roku 1960 David Morgan z Keele Univerzity v Anglicku izoloval azadirachtín zo semien spomínaného stromu a tiež potvrdil insekticídnu účinnosť na koníka sťahovavého. Pravdepodobne netušil, že izoloval jednu z najúčinnejších látok, ktorú rastliny vytvorili na svoju ochranu proti fytofágnemu hmyzu. Odvtedy sa azadirachtín stal súčasťou mnohých botanických insekticídov (nazývaných často neemový olej), používaných najmä v ekologickom poľnohospodárstve. V súčasnosti v zahraničí je patentovaných a komerčne vyrábaných niekoľko desiatok botanických insekticídov získaných z výťažkov semien uvedeného stromu. Všetky majú rovnakú hlavnú účinnú látku azadirachtín, ktorá sa vo výťažkoch vyskytuje v zmesi s ďalšími biologicky aktívnymi zložkami. Neemový olej okrem azadirachtínu obsahuje rôzne iné sekundárne metabolity – limonoidy: salannin, nimbin a ďalších viac ako 60 účinných látok. Predpokladá sa, že práve táto kombinácia rôznych zložiek podporuje synergizmus účinkov na živočíšnych škodcov, ktorí si z tohto dôvodu ťažšie vytvárajú rezistenciu. AKO PÔSOBÍ NEEMOVÝ OLEJ NA HMYZ? Neemový olej funguje iným spôsobom ako chemické insekticídy. V prvom rade hmyz nezabíja okamžite ako chemické insekticídy, ale ho ovplyvňuje rôznorodými spôsobmi. Azadirachtín má molekulárnu štruktúru podobnú štruktúre hmyzieho hormónu ekdyzón (Ecdysone), ktorý je zodpovedný za metamorfózu hmyzu. Azadirachtín pravdepodobne blokuje vylučovanie hormonálnych látok, čo spôsobuje nezvratné poruchy v období vývoja škodcu, napr. narúša zvliekanie lariev, čo obyčajne končí smrťou týchto vývojových štádií hmyzu.

Okrem toho neemový olej funguje ako silný antifeedant, t. j. spôsobuje nechuť lariev a imág prijímať potravu a tým významne znižuje poškodenie rastlín. Má tiež repelentný účinok – odpudzujúco pôsobí na hmyz. Okrem toho azadirachtín spôsobuje u dospelcov poruchy pri párení, neplodnosť alebo zníženie plodnosti, vplýva na

synergický účinok mastných kyselín s limonoidmi. Extrakt alebo olej obohatený o prírodný či technický azadirachtín obsahuje 5 000 až 50 000 ppm azadirachtínu. Formulácia prípravku je tiež dvojaká: alkoholové extrakty alebo upravené oleje. Aj pri tejto formulácii vyššiu účinnosť má upravený olej. Tieto prípravky sú určené pre veľkovýrobu, kde je žiaduca zaručená účinnosť. Nevýhodou týchto prípravkov je omnoho vyššia cena ako cena prírodného extraktu či oleja. Prípravky na Prípravky na báze pyretrínu sa využívajú na ochranu báze neemobiorepky proti škodcom, najmä proti blyskáčikovi vého oleja repkovému sú účinné na viac než 200 zníženie ovipozície, čím zabra- druhov živočíšnych škodcov škoňuje zvýšeniu populácie škodcu. diacich cicaním alebo požerom. V rastline tiež pôsobí aj lokálne PRÍPRAVKY NA BÁZE PYsystematicky a do tela škodcov RETHRUMU sa dostáva pri saní a žerom. Účinná látka pyrethrum (pyNie všetky neemové oleje sa rethrin, tanacetum) je vlastne vyrábajú rovnako. Rovnako ako prírodná obranná látka niesú známe rozdiely v kvalite olivo- ktorých druhov chryzantém vého oleja, existujú aj obrovské proti fytopatogénnemu hmyzu. rozdiely v insekticídnej účinnosti Pyrethrum je extrakt z kvetu oleja zo semien neemového chryzantémy. Na získavanie stromu. Z hľadiska insekticídnej tejto látky sa najviac využívajú účinnosti sú dva základné typy dva druhy chryzantém: Chryvýrobkov z neemového oleja: santhemum cinerariifolium (syn. – prírodné extrakty – oleje Pyrethrum c., Tanacetum c.) a pripravené priamo z rastliny Chrysanthemum coccineum (Syn. Azadirachta indica, C. roseum, Pyrethrum roseum) – extrakt alebo olej oboha- patriace do čeľade Asteraceae. tený o prírodný či technický Prvý druh pochádza zo Stredoazadirachtín. moria a pestuje sa v záhradách Rozdiel je v obsahu účinných ako okrasná rastlina. Druhý uvelátok. Extrakty alebo oleje pria- dený druh pochádza z horských mo z rastliny obsahujú od 50 do lúk Kaukazu. 3 000 ppm azadirachtínu. Pri O insekticídnom účinku chrytomto type prípravku je dôle- zantémy sa vie už dávno. Azda žitá formulácia prípravku a tá najstarší písomný záznam je z môže byť na báze alkoholového okolo roku 500 pred n. l. z Perzie. extraktu alebo oleja. Účinnejší Ide v ňom o nariadenie vojakom, je prípravok na báze oleja, pre- aby využívali rozdrvené kvety tože v tomto prípade sa zúročí proti všiam a blchám. Stáro-

čia sa táto rastlina pestovala v Dalmácii, kde z nej vyrábali takzvaný dalmatínsky prach, na Kaukaze a vo východnej Európe sa vyrábal kaukazský prach. Aj v týchto prípadoch sa používal najmä proti blchám a všiam. Prvý komerčný insekticíd bol vyvinutý v roku 1851. Vyvinutých bolo viac prípravkov, ktoré sa využívali na ochranu rastlín a zvierat proti škodcom. Nevýhodou týchto prípravkov bolo, že v nich obsiahnuté účinné látky sa vplyvom UV žiarenia a iných faktorov veľmi rýchle rozkladali a strácali účinnosť. To bol hlavný dôvod, prečo sa v minulosti prestali používať. V súčasnosti sa táto vlastnosť berie ako výhoda, a preto sa tieto prípravky začali znova vyrábať. Vo svete je dnes v ponuke niekoľko komerčných insekticídov. Treba ešte dodať, že začiatkom storočia sa podarilo syntetizovať pyretríny, čo umožnilo vznik nových prípravkov známych pod menom syntetické pyretroidy. Ide o synteticky vyrábané zlúčeniny s chemickou štruktúrou, ktorá je podobná štruktúre jedného z esterov pyretrínu. Hmyz zabíjajú podobným spôsobom. Extrakt z chryzantém – pyrethrum obsahuje rad účinných látok, z ktorých najvýznamnejšie sú pyretríny. Najznámejšie sú dva pyretríny: pyretrín I a pyretrín II. Okrem nich sú tu ďalšie štyri účinné zložky: cinerín I a II a jasmolín I a II. ÚČINOK Pyretríny účinkujú na hmyz okamžite ako kontaktný a požerový jed. Pôsobia na nervovú sústavu prerušením jej funkcie, čo spôsobuje okamžitú paralýzu hmyzu. Prírodný pyretrín je vysoko účinný insekticíd a patrí medzi najrýchlejšie účinkujúci jed na hmyz. Pyrethrum má širokospektrálne insekticídne účinky. Pôsobí negatívne na širokú škálu škodcov, ale aj užitočného hmyzu. V repke ho môžeme využiť proti všetkým živočíšnym škodcom. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (46)

Životný štýl: Pobehni – zastaň – zobni! DrSc. Ján Babiak

V rozvitej čeľadi kulíkovité (Charadriidae) aspoň 1/3 druhov možno zoradiť do troch rodov: medzi cíbiky (Vanellus), kulíky v užšom (Charadrius) a kulíky v širšom zmysle slova (Pluvialis). Je to spolu sedem druhov, z ktorých len tri tu aj hniezdia (cíbik chochlatý, kulík riečny a morský). Dva druhy nájdeme u nás aj na zimovaní (kulík piesočný a bledý), kým zriedkavo sa dá vidieť kulík vrchovský a zlatý. Rozlíšenie: Ide o vtáka veľkosti CÍBIK CHOCHLATÝ hrdličky, s tmavým chrbtom (OBYČAJNÝ) – VANELLUS a snehobielym bruškom. PeVANELLUS, Linné 1758 Je najväčší z predstaviteľov rie na chrbte je lesklé, a tak čeľade. Vidno ho vždy pri vode, sa prelieva do zelenkastej až na vlhkom pobreží, v blate. purpurovej farby. Na vrchu Široké trojprstie mu uľahčuje hlavy má dlhý chochol čiernej pohyb na mäkkom teréne farby. Okolie oka je špinavoa pobehávaní sem a tam, pri- -biele s nevýrazným pásom čom šikovne zobká potravu. Je pod okom. Pohlavie sa dá rýchlym letcom s trepotavým rozlíšiť najmä v období párenia švihom krídel, ľahko uniká (samička má menší chochol predátorom, ba vie im aj vzdo- a strakaté hrdlo, samec lesklejší rovať. Je aj ostražitým vtákom, chrbát). Určité zmeny v sfarbení ktorý vie ucítiť nebezpečie peria sú možné aj s ohľadom a vyhnúť sa mu. Je spoločenský na ročné obdobie. Mláďatá sú a hniezdi v kolóniách na nerušených miestach. Rozšírenie: Je to eurázijský vták. Má celoročný pobyt v teplejších krajoch Európy (atlantické pásmo) a v Ázii (juh Turecka). V letnom období sa sťahuje severnejšie, kde hniezdi v kompaktnom pásme od Škandinávie, strednej a východnej Európy, ako i strednej Cíbik chochlatý Ázie až po Vladivostok. Zimuje v teplejších oblastiach. Na starom kontinente v páperčeku na chrbte a hrvoli sú to oblasti, ktoré ovplyvňuje hrdzavo-sivé s čiernymi škvrAtlantik a Stredozemné more. nami, kým krk a bruško im je U nás je najčastejší predstaviteľ biele. Neskôr sa podobajú na z tejto čeľade. dospelé, ibaže chrbát dlhšie Biotop: V naznačenom dvoj- zostáva sivo-zelený zo žltým kontinente obýva nízko poras- lemovaním. tené nížiny, mokré lúky, slatiHniezdenie: Patrí medzi prny, okraje plytkých močiarov vých zvestovateľov jari a k nám a mŕtvych ramien, rybníkov sa vracia už začiatkom februa vodných akumulácií, ale aj ára. Potom samec s bohatým nábrežia tichých riek a kanálov. rituálom začína výber miesta Vyhýba sa vrchovatým krajom, na hniezdenie. Ide o ozdobný ale v predhorí na mokradi ho let spojený s prudkými údermi možno nájsť. krídel, rýchlymi obratmi a pre-

vratmi. Kolmým pádom sa Je sťahovavý a zimu prežije pristaví pri učupenej samičke v rovníkovej Afrike. Obýva a pokračuje s parádou v chôdzi. brehy riek, rybníkov a štrkovísk Nakoniec sa už sústredia na do výšky 600 m. n. v. U nás sa jamku pre hniezdo, ale ani vyskytuje málo, hoci v období tam to neprejde bez osobit- migrácie je ho tu viac aj mimo ných postojov, úklonov a póz. jeho biotopu. Je o niečo väčší, Hniezdo je obyčajne ďalej od vlastne pre dlhšie nohy vyšší od vody a aj spôsob jeho stavania vrabca. Chrbát a temeno má je ňou podmienený. V prípade hnedé, letky tmavé. Bruško je sucha ide o jamku bez výstelky, biele a kruh okolo krku a pás ale keď je okolie vlhké, aj základ hniezda sa skladá z vetvičiek a hrubšej výstelky. Už koncom marca samička do hniezda znesie najčastejšie štyri vajcia olivovo-hnedej farby s väčšími sivo-hnedými škvrnami. Sú hruškovitého tvaru. Inkubácia Kulík riečny trvá 24 – 27 (29) dní a v násade účinkuje aj samec, na čele je čierny. Okolo oka je ale len výpomocne. Mláďatá výrazný žltý krúžok. Nie je posa v prvých dňoch držia okolo hlavne dimorfný. Mladé vtáky hniezda, ale sú schopné samy majú jasnejšiu farbu s prerušesa kŕmiť. Samička je tu, aby ich ným kruhom na krku. Sťahujú do operenia hriala aj priúčala sa v noci v menších kŕdľoch. životu vo voľnej prírode. Po Na hniezdiská priletujú už v ďalších 5 – 6 týždňoch sa už pároch. Hniezdo stavajú v jemvoľnejšie pohybujú a keď začnú ne vystlanej jamke. Frekvencia lietať, aj starostlivosť o nich je násady je raz, zriedkavejšie menšia. Aj napriek tomu tento 2-krát ročne od konca apríla chochláč hniezdi iba raz v roku. do júla. Počet vajíčok 3 – 5. Potrava: Cíbiky konzumujú Inkubácia pričinením oboch rozličný hmyz a jeho larvy, rodičov trvá (22) 24 – 25 (28) dážďovky, ulitníky, drobné dní. Starostlivosť o mláďatá je rybky a obojživelníky a menej asi 4 týždne. Živí sa drobným požierajú aj rastlinnú potravu hmyzom, ulitníkmi a červami, (semená, ovocie, púčky a mladé ktoré nájde na nábreží alebo lístie). na vodnej ploche. Hlas: Je dosť hlučný, aj v noci. KULÍK MORSKÝ – Hlási sa s „vít“ alebo „kí-vit“, poCHARADRIUS plašným znakom je prenikavé ALEXANDRINUS, Linné „kvaj-iich“ alebo „va-aj-ach“. Pri 1758 toku spieva: „čej-vid/vip, í-vip Celoročne žije v úzkom pási-vip... či-o-vip“. me teplých morských pobreží KULÍK RIEČNY – západnej Európy, severnej AfriCHARADRIUS DUBIUS, ky a Južnej Ázie. Vo vnútrozemí Scopoli 1786 Eurázie má svoj letný areál na Je eurázijsko-africký vták. slaniskách od Ukrajiny až po V Európe žije južnejšie od Žlté more, ale ostrovčekovite Severného polárneho kruhu. hniezdi aj v Maďarsku a vo Voj-

4 /4995/ 22. 1. 2022

Kulík piesočný

vodine. Odtiaľ sa pred zimou sťahuje do predrovníkovej Afriky a ázijská populácia do Indie a Indonézie. U nás bol častejší, ale dnes už hniezdi iba zriedkavo – na vodnej ploche Slano Kopovo pri N. Bečeji. Sfarbením je najbližší kulíkovi riečnemu, ale čiernu masku takmer nemá a ani kruh okolo krku nie je úplný. Zato čiapočka je výraznejšie sfarbená a nohy má čierne. Aj morfologicky sa od predchodcu odlišuje. Hlavu má väčšiu a zadnú časť tela kratšiu. Pohlavná dimorfia nejestvuje a juvenilne vtáky sú jemnejšie sfarbené. Hniezdo si robí v malej priehlbine v piesku, v kameni. Do neho samička znesie 3 – 4 vajcia hnedavej farby s tmavohnedou textúrou. Hniezdi 2-krát v roku v čase marec – júl. Stravuje sa hmyzom, slimákmi a larvami bezstavovcov. KULÍK PIESOČNÝ (PIESKOVÝ) – CHARADRIUS HIATICULA, Linné 1758 Vedľa úzkeho pásu pobrežia kanálu La Manche a ostrovov Veľkej Británie a Írska, kde tento druh má celoročný pobyt, má v ešte severnejšom pásme pobrežia Severného ľadového mora od Grónska až po Kamčatku hniezdny areál. Odtiaľ sa pred zimou sťahuje vo veľkých kŕdľoch do Afriky (okrem Sahary) a na pobrežie Červeného a Arabského mora, v menšom počte aj k pobrežiu Jadrana. Na tej ceste sa zastaví aj v oblasti Poddunajska, aj u nás, ale len ako transmigrant (v údolí Tisy a v pomedzí Dunaja a Tamiša). Je to v čase október –november

cestou na juh a pri návrate koncom marca. Je trošku väčší od kulíka riečneho, má aj podobné triedenie sfarbenia, ale krídla sú tmavšie, maska na hlave výraznejšia, čierny pás okolo hrdla je hrubší a aj koniec chvostu je čierny. Živí sa hmyzom, červami, pavúkmi, kôrovcami a menšími mäkkýšmi aj rybkami.

Kulík morský

KULÍK VRCHOVSKÝ – EUDROMIAS (CHARADRIUS) MORINELLUS, Linné 1758 Je predstaviteľ drsného ázijského severu (aj Aljašky) a hôr strednej Ázie. V Európe žije na škandinávskom pohorí a na polostrove Kola, ale ho je aj v Škótsku a severnom Anglicku a v tvare malých ostrovov v Alpách, Karpatoch a Apeninách. Z takých surových podmienok sa pred zimou

Kulík vrchovský – samička

sťahuje na africko-ázijské po- tmavú farbu stratí a chrbát brežie Stredozemného mora a prsia má strakato-sivo-hnedé, a do Mezopotámie. U nás je kým bruško je biele (odkiaľ mu aktuálny len z pohľadu škandinávskej a karpatskej populácie, ktorá sa najmä v Banáte môže zriedkavo až vzácne zastihnúť pri jeho posúvaní do južného Stredozemia. Je to druh, v ktorom samička dominuje. Je väčšia, sčasti aj pest- Kulík bledý – zimný šat rejšieho sfarbenia od samca, najmä asi aj druhové meno). Konce vo svadobnom šate letiek sú tmavé. Konzumuje, čo (on je tmavší a štíh- nájde v blate: červy, mäkkýše, lejší). Vtedy je farba kôrovce. hrude a časti brucha KULÍK ZLATÝ – PLUVIALIS žlto-hnedá u oboch APRICARIA, Linné 1758 partnerov. Mimo Hniezdi na severe Európy obdobia párenia (Island, Škótsko, Škandinávia, v zimnom šate túto pribaltické štáty a severozádominantu vystrie- padná Sibír). Je dominantne da sivo-biela farba. sťawhovavý (celoročný pobyt Mláďatá po operení má len v severnom Anglicku) získajú zimné sfar- a zimuje na pobreží Atlantiku benie rodičov. Stra- a Stredozemného mora. U nás vuje sa hmyzom, v zime ho možno nájsť na polimäkkýšmi, červami, ach a pastvinách, vedľa slaných pavúkmi… jazier, ale len na prelete. Je KULÍK BLEDÝ – PLUVIALIS plachý a ostražitý. Sfarbenie SQUATAROLA, Linné 1758 má podobné ako kulík bleJe vták najsevernejších oblastí Ázie a Severnej Ameriky (v Grónsku a v Európe nemá svoj areál). Odtiaľ každý rok migruje na južnejšie prímorie a spravidla sa zdrží alebo zimuje aj na Balkáne. U nás ho možno vidieť v zime, najmä v novembri a februári v plytči- Kulík zlatý – letný šat nách tekutých riek. Mladšia dý, ibaže chrbát má zlatožltý populácia migruje odtienok. V zimnom šate je až o mesiac ne- základná farba nie čierna, ale skôr. Vo svadob- tmavohnedá a bruško je biele. nom šate poznať Mladé sa operením podobajú ho po čiernej dospelým v zimnom šate. Živí prednej časti hru- sa hmyzom, červami, bobuľami de, bokoch a po a semenom.  strakatom chrbte. Fotografie: z internetu Ale v zimnom šate

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Domáca šunka z morčacích pŕs

Kuracie Quesadillas

Suroviny: 1 kg morčacích pŕs (ideálne jeden kus); Na nálev: 2 litre vody, 1,5 KL soli, 1 PL cukru, 3 bobkové listy, 5 zrniek celého nového korenia, 5 zrniek celého čierneho korenia; Na pečenie: 2 PL oleja, podľa chuti soľ, údená paprika Takto sa to podarí: V miske zmiešame cukor, soľ, bobkové listy, nové a čierne korenie. Všetko prelejeme trochou vriacej vody, aby sa cukor a soľ rozpustili, a dolejeme do dvoch litrov studenej vody. Morčacie mäso vložíme do misky a zalejeme nálevom. Misku uzavrieme vrchnákom alebo fóliou a uložíme na 12 hodín do chladničky. Na druhý deň mäso vytiahneme z nálevu, dobre ho osušíme papierovými

Suroviny: 2 ks tortilly, 300 g kuracích pŕs, 1 ks červenej papriky, 1 ks žltej papriky, 1 ks zelenej papriky, 1 ks jarnej cibuľky, 1 strúčik cesnaku, 4 PL kukurice, 100 g strúhaného syru, 2 PL oleja, trochu koriandra, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, čili Takto sa to podarí: Papriky a jarnú cibuľku umyjeme a nakrájame nadrobno. Kuracie prsia očistíme a nakrájame na kocky. Na panvici zohrejeme olivový olej a kuracie prsia prudko opražíme. Pridáme soľ, mleté čierne korenie a nakrájaný cesnak. Chvíľku restujeme a pridáme nakrájanú zeleninu. Tesne

utierkami a preložíme do pekáča, ktorý sme vystlali papierom na pečenie. Potrieme ho trochou oleja, z vrchu nasolíme a bohato poprášime údenou paprikou. Morčacie mäso upečieme v rúre vyhriatej na 180 °C zhruba 35 až 40 minút. Keď vychladne, zabalíme ho do fólie a uložíme do chladu na ďalších 12 hodín. Neskôr morčaciu šunku krájame na tenké plátky a podávame s čerstvým pečivom.

Čokoládové palacinky s karamelizovanými jablkami Suroviny: Na kakaové cesto na palacinky: 140 g hladkej múky, 4 PL kakaa, štipka soli, 2 PL kryštálového cukru, 2 vajcia, 350 ml mlieka, 3 PL rozpusteného masla, trochu masla na pečenie; Na karamelizované jablká: 4 jablká, 1 PL citrónovej šťavy, 4 PL trstinového cukru, 1 KL škorice Takto sa to podarí: Pripravíme si cesto na palacinky: v miske spolu vymiešame sypké suroviny – preosiatu múku, preosiate kakao, soľ a cukor. K suchým ingredienciám rozbijeme celé vajíčka a prilejeme trochu mlieka. Metličkou vymiešame hustú kašu bez hrudiek, ktorú nakoniec zriedime zvyšným mliekom. Potom už pridáme iba zhruba tri lyžice rozpusteného

masla a na zľahka vymastenej palacinkárni alebo nepriľnavej panvici pečieme tenké palacinky dozlata z oboch strán. Na karamelizované jablká: Jablká ošúpeme, zbavíme jadrovníka a pokrájame na kocky. Pokvapkáme ich citrónovou šťavou a dáme ich na panvicu. Pridáme cukor, škoricu a jablká podusíme do polomäkka. Do hotových palaciniek zabalíme karamelizované jabĺčka a servírujeme poliate javorovým sirupom, maslom alebo medom.

Pečené buchty s makom a jablkami Suroviny: Na cesto: 500 g hladkej múky, štipka soli, 2 PL kryštálového cukru, 1/2 kocky čerstvého droždia, 240 ml vlažného mlieka, 1 žĺtok, 50 g zmäknutého masla; Na makovo-jablkovú plnku: 150 g mletého maku, 2 jablká, 50 g práškového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 1 balíček škoricového cukru, trochu mlieka; Ešte potrebujeme: 1 žĺtok (na potretie), 1 PL oleja (na potretie), trochu práškového cukru (na posypanie) Takto sa to podarí: Cesto: Vo veľkej miske spolu premiešame preosiatu múku s cukrom (lyžičku cukru si odložíme do kvásku) a soľou. V strede urobíme jamku, do ktorej rozdrobíme droždie, pridáme cukor a prilejeme polovicu teplého mlieka. Necháme zaktivovať kvások (15 minút). Potom spracujeme cesto so zvyškom mlieka, žĺtkom a zmäknutým maslom, ktoré dobre vymiesime na pomúčenej doske, vrátime do misky, zakryjeme utierkou a necháme na teplom mieste vykysnúť asi hodinu. Medzitým si pripravíme plnku: jablká ošúpeme, postrúhame, vytlačíme z nich

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 548 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

pred koncom vmiešame kukuricu. Tortilly krátko opečieme na panvici s troškou olivového oleja. Do hotovej tortilly vložíme pripravené mäso, nastrúhaný syr a nasekaný čerstvý koriander. Preložíme na dve časti, prekrojíme a môžeme podávať.

čo najviac šťavy a zmiešame ich s mletým makom, cukrami a podľa potreby aj troškou teplého mlieka, aby sa plnka nesypala. Vykysnuté cesto rozvaľkáme na asi centimeter hrubý plát a ten rozrežeme na 12 rovnakých štvorcov. Do stredu každého vložíme plnku, ktorú preložíme rohmi štvorca, a tvarujeme okrúhle buchtičky, ktoré poukladáme na plech vystlatý papierom na pečenie, zakryjeme ich vlhkou utierkou a necháme ešte 30 minút podkysnúť. Pred pečením ich potrieme žĺtkom, ktorý sme rozšľahali s kvapkou oleja. Buchtičky pečieme na 200 °C asi 30 až 35 minút. Pred podávaním ich bohato posypeme preosiatym práškovým cukrom.  Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

Kultúra MINISEMINÁR POĎ SA VYPÍSAŤ V PIVNICI

Práca s textom a umelecký prednes Miroslav Pap

koordinuje všetky semináre už celé desaťročie. Tohtoročný 5. seminár Poď sa vypísať sa konal v priestoroch OD Janka Čemana v Pivnici od 14. do 16. januára. Účastníci mali možnosť účasti v troch dielňach: Dramaturgia v praxi alebo ako si najlepšie vybrať a upraviť divadel-

sérka, pedagogička, publicistka a porotkyňa Katarína Mišíková Hitzingerová. „Rozhodla som sa pre dielne, ktoré budú vždy participovať s dielňami tvorivého písania a dramaturgiou, presnejšie tými dielňami, ktoré sa zaoberajú textom. Sú to praktické dielne inkli-

klasikmi, nakoľko máme už veľa súčasných autorov,“ uviedla Katarína Mišíková Hitzingerová a dodala: „Na veľkom seminári som zistila, že existuje veľa dielní, ktoré musím koordinovať, a už som sa dostatočne nemohla venovať mojim účastníkom, ktorí sa prihlásili. Preto som navrhla

chotnícke divadlo Janka Čemana v Pivnici už celé desaťročie organizuje početné semináre z oblasti divadelníctva. Cieľom seminárov je vzdelávať deti, mladých ľudí, učiteľov, ochotníckych hercov a režisérov a dokonca aj ľudí, ktorí sú zodpovední za vedenie jednotlivých divadelných súborov. Seminár tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem! za posledných desať rokov vychoval mnohých režisérov, hercov či dramaturgov. Mnohí z nich boli úspešní a zrealizovali víťazné predstavenia na divadelných festivaloch Dielňa: Dramaturgia v praxi alebo ako si najlepšie Dielňa: Umelecký prednes a jeho zákutia (foto: T. Kolárová) a prehliadkach: Diva- vybrať a upraviť divadelnú hru (foto: I. Zabunov) delný vavrín, DIDA, Festivale Zuzany Kardelisovej nú hru, ktorú viedol dramaturg, nujúce k tej praktickej interpre- zorganizovať menší seminár a mnohé z nich boli prezentova- herec, porotca a lektor Janko tácii – hereckej. A preto tu máme Poď sa vypísať. Stratégia vznikla né aj na divadelných festivaloch Chalupka, Umelecký prednes aj dielňu umeleckého prednesu, aj z toho dôvodu, že mám viac na Slovensku: Scénická žatva, Pa- a jeho zákutia, ktorú viedol he- ktorý na malom seminári ešte času sa venovať účastníkom.“ lárikova Raková, Festival Aničky rec, textár, hudobník a peda- nebol, lebo jednako súvisí s tým V rámci seminára si návštevJurkovičovej. góg Matej Struhár, a poslednou textom. Chceli sme aj inovovať níci mali možnosť pozrieť predNo pivnické ochotstavenie Loptoš a Dedko Mráz nícke divadlo už 5 rov podaní hercov Ochotníckeho kov organizuje aj tzv. divadla Janka Čemana. miniseminár Poď sa Seminára Poď sa vypísať sa vypísať, ktorý patrí do zúčastnilo 12 účastníkov, ktorí troch parciálnych častí si tu osvojili poznatky o práci vzdelávania Slovákov s textom a v jednej dielni aj prakvo Vojvodine, ktoré sa tiky z umeleckého prednesu. navzájom prepájajú. Prevažnú časť účastníkov tvorili Najmä miniseminár deti z pivnickej základnej školy. Poď sa vypísať je priTohtoročný seminár bol zorgaoritne orientovaný nizovaný pomerne v zložitej na prácu s textom. situácii a za menšieho počtu Po tomto nasleduje účastníkov z ostatných slovenliterárna súťaž Píšeš? ských prostredí. Organizátori Píšem!, ktorej víťazné preto na 6. seminári očakávajú texty sa realizujú na aj prítomnosť účastníkov z ostzv. veľkom Seminári tatných slovenských prostretvorivého dramatic- Účastníci a lektori seminára dí z Vojvodiny, ktorí by využili kého písania Píšeš? Píodbornosť lektorov v prospech šem!. Ideovou tvorkyňou a ga- bola dielňa Tvorivé písanie pre ten umelecký prednes. Navrhla posúvania sa dopredu a tým aj rantkou projektu je Katarína akýkoľvek žáner, ktorú viedla som možnosť prichádzať s inými zlepšenia slovenského menšiMišíková Hitzingerová, ktorá dramaturgička, scenáristka, reži- predlohami ako slovenskými nového divadla vo Vojvodine. • KULTÚRA •

4 /4995/ 22. 1. 2022

Kultúra SPÄTNÝ POHĽAD NA ROK 2021 ZDENKY VALENTOVEJ-BELIĆOVEJ

Akoby sme tú živú slovenčinu každodenne odhaľovali Anna Francistyová

a začiatku nového roku zvyčajne bilancujeme, zvažujeme, spomíname. Aký bol rok 2021 pre spisovateľku, prekladateľku, redaktorku Zdenku Valentovú-Belićovú? V porovnaní s rokmi minulými i vzhľadom na určité pandemické obmedzenia... Dozvedeli sme sa v príležitostnom rozhovore s touto našou neúnavnou literátkou. Na knižnom trhu sme v uplynulom roku privítali početné tituly z tvojej spisovateľskej dielne. Ktorým si sa ty sama osobitne potešila? „S vročením 2021 mi vyšlo až päť kníh. Medzi nimi je možno najdôležitejšia knižná podoba dizertácie Obraz Srbov v slovenskej literatúre, ktorú vydalo Slovenské vydavateľské centrum. Dizertáciu som obhájila u školiteľa Michala Babiaka na Katedre estetiky FFUK v Bratislave a týmto vydaním sa práca dostáva aj na posúdenie širšej verejnosti. Ďalšia publikácia je tiež pre mňa vzácna, lebo vlastne ide o moju prvú zbierku esejí po srbsky – O poeziji i drugim vrlinama a vydalo ju KCV Miloša Crnjanského. Kniha obsahuje 23 textov – hlavne eseje a kritiky o poézii a o súčasných srbských básnikoch rozvrhnuté do 5 kapitol. Ešte začiatkom roka vyšla aj moja prvá kniha po anglicky Apocrypha by Lilith v preklade Smiljany Pixiadesovej a Julije Grahamovej, ktorým som povďačná. Panorámu súčasnej slovenskej vojvodinskej poviedky Ohmatávanie pulzu vydalo SVC – túto knihu som podpísala ako zostavovateľka. Zaradila som do nej hlavne tých slovenských vojvodinských prozaikov, ktorí dosiaľ nevydali vlastnú knihu 32

www.hl.rs

próz, ale aj niektorých našich etablovaných prozaikov, pritom tie ich texty, ktoré im dosiaľ boli publikované len časopisecky. A naposledy vyšiel aj Almanah eseja DNK Spolku novosadských spisovateľov, do ktorého je zaradených 28 esejí členov nášho spolku, medzi nimi sme aj Vladimír Valentík a ja, ako slovenskí autori.“ Na rozdiel od predvlaňajšieho roku vlani bolo usporiadaných vari viac literárnych podujatí, stretnutí. Na niektorých si bola účastníčkou, na niektorých moderátorkou, na niektorých protagonistkou tej slávnostnej časti – laureátkou. Všetky tie stretnutia obohatia človeka. Ktoré ceny pribudli do tvojej vzácnej zbierky ocenení?

Z udeľovania Medaily pre interkultúrnosť a multikultúrnosť Kultúrneho centra Vojvodiny Miloša Crnjanského

(Racinovi sredbi), v Banji Luke (6. Medzinárodné stretnutia spisovateľov), Famili v Novom Pazare (6. Susreti manjinskih pisaca), Medzinárodného festivalu poézie (Spolku vojvodinských spisovateľov), Dní Miloša Crnjanského, Brankovho kola a festivalu Perpetuum mobile v Novom Sade. Tu boli aj početné prezentácie, medzi nimi mne osobne najvzácnejšie uvedenie Nového duchovného mos-

Na literárnom stretnutí v Novom Pazare: (zľava) Stefan Mitić, Iskra Peneva, Danica Bogićević, Zdenka Valentová-Belićová a Petar Arbutina

„Zdá sa, že pandémia môže v niečom aj prispievať. V Srbsku a regióne sa festivaly a medzinárodné podujatia spravidla konali, ale si organizátori často netrúfli pozývať hostí zďaleka. Asi preto sa zvýšená pozornosť dostala nám, ktorí to máme bližšie, ktorí sme inojazyční a ktorí sme boli ochotní podstúpiť toto riziko. Tak som sa zúčastnila festivalu vo Velese v Macedónsku

Informačno-politický týždenník

ta v Bratislave v Letnej čitárni u Červeného raka. Žiaľ, neodišla som, hoci som plánovala, na Medzinárodný festival poézie v Smoleniciach. Spomeniem aj tohtoročné ocenenia: združenie Pars artem mi udelilo cenu Bard roka a ako taká koruna celkovej mojej doterajšej tvorby mi pribudla koncom roka aj Medaila pre interkultúrnosť a multikultúrnosť, ktorú udeľuje

Kultúrne centrum Vojvodiny Miloša Crnjanského a viacerých vedeckých konferencií. Je to najvyššie ocenenie tohto druhu v pokrajine a pre mňa osobne je to silná motivácia v práci pokračovať.“ V našich novinárskych stretnutiach si už dostala otázku, čo je pre teba väčšia výzva v literárnom preklade: tá cesta zo slovenčiny do srbčiny, alebo zo srbského originálu do slovenského jazyka? „Žijem v srbskom prostredí a možno preto mám bližšie k srbčine. Akoby sme tú živú slovenčinu (nie našu regionálnu obmenu) každodenne odhaľovali, hoci nám je materinský jazyk, hoci je aj v tom odhaľovaní radosť... Ale keď ide o knižné preklady, tohto roku sa to vyrovnalo, takže vyšiel rovnaký počet kníh preložených do týchto dvoch jazykov. V srbčine vyšiel román Scenár Etely Farkašovej, Matky a kamionisti Ivany Dobrákovovej, na druhej strane v slovenčine vyšla básnická zbierka Miroslava Aleksića Chudorľavý čas, ktorú sme prekladali spolu s Annou Vrškovou a ďalšie preklady srbských básnikov do slovenčiny. Zaujímavým projektom bola aj knižočka aforizmov Chytanie sa slamky Aleksandra Pavića, na ktorej sme pracovali spolu s Annou Časárovou. Táto kniha je dvojjazyčná a v nej sú zaradení autori zo Slovenska a Srbska.“ • KULTÚRA •

Do akej miery si pri prekladoch pomáhaš dostupnými pomôckami – slovníkmi, alebo sa viac spoliehaš na svoj cit a znalosť či melodickosť týchto blízkych jazykov? „Toto všetko závisí od textu, na ktorom práve pracujem. Ak ide o literárne preklady, skutočne sa skôr treba spoliehať na cit a štýl, lebo sa prekladá to, čo je za slovami, a v žiadnom prípade nie doslovne. V takých prekladoch je veľmi zle (hockedy to poznať, keď sa čítajú zlé literárne preklady), ak sa v preklade odzrkadlí štruktúra vety a slovosled pôvodného jazyka, čo je priam vítané v odborných, technických textoch. Hoci pomôcky v práci čoraz menej potrebujem všeobecne, keď ide o odborné texty – najmä medicína, agronómia a pod., ktoré si skôr vyžadujú odbornú precíznosť, a už vôbec netreba vystihnúť atmosféru, obraz či tón textu – tu si takmer pri každej vete chcem preštudovať daný termín. Na to, samozrejme, používam internet – teda odborné texty. Vie to byť pomalá, mravčia, vyčerpávajúca práca, ale zároveň veľmi krásna. A výzvy stále jestvujú. V poslednom čase napríklad prekladám eseje Petra Arbutinu, ktorý používa dosť špecifický knižný a miestami archaický jazyk, ktorý oplýva turcizmami či nádychom lokálneho koloritu, a pritom sú to vysoko intelektuálne a emotívne myšlienky, ktorým by nepresný preklad naozaj ublížil. Pre mňa je ako nová výzva na príklad do slovenčiny preložiť ,dert’, ,bekrija’ a pod. a aby to nestratilo nádych tohto prostredia a kultúry.“ Môžeme nakuknúť pod pomyselnú pokrievku v kuchyni našej prekladateľky? A hneď na to i ďalšia otázka: je niečo – konkrétne dielo alebo spisovateľ – čo, resp. koho by si chcela preložiť z jedného do druhého jazyka? „Toho je stále veľmi veľa. A časom tých mien a diel neubúda, • KULTÚRA •

ale naopak... Chcela by som doprekladať Arbutinove eseje do slovenčiny, tiež preložiť po-

na tom projekte, teda objednajú si prekladateľa, ale sú aj opačné prípady a ja hlavne fungujem

Banja Luka – Medzinárodný knižný veľtrh

éziu Nenada Šaponju a ďalších básnikov, ale hlavne mám plány s prekladom slovenskej literatúry do srbčiny: Barboru Hrínovú, Alenu Sabuchovú, Ondreja Šte-

opačným postupom. Sledujem súčasnú slovenskú literatúru a viac-menej mám prehľad, kto čo nové napísal či vydal, už orientačne poznám ich tvorbu a dokonca dlho spolupracujem s viacerými vydavateľstvami, tak už sa poznáme navzájom, aký máme vkus, aká je vydavateľská koncepcia, ja už viem vopred, o čo kto bude mať záujem a naopak... Dokonca mám vždy toľko plánov, že keď sa niekto aj ozve, že by chcel nejakú knihu – už to musím odmietnuť, lebo by som nestačila... Ale situácie sú, ako hovorím, rôzne.“ Poďme k nášmu literárnemu časopisu Nový život. Vo februári to bude sedem rokov, čo si na poste jeho šéfredaktorky. Zopakujeme si, že v dejinách jeho vychádzania ako prvá Z otvorenia 6. Medzinárodných dáma... Ako sa ti darí jeho stretnutí spisovateľov v Banji Luke: redigovanie? „Nového života som sa pred Bećir Vuković a Zdenka ValentováBelićová niekoľkými rokmi ujala s veľkým entuziazmom. Priznám sa, fánika, Ballu, Irenu Brežnú, Janu že stále mám z neho ohromnú Juráňovú, ďalší román Antona radosť, aj keď si už myslím, že Baláža a Rudolfa Slobodu...“ by to mohol robiť niekto iný – A ešte: ako to beží na tomto preto, aby tá energia v redakcii poli – vytypuješ si sama, čo vždy bola živá a zelená. Ak by sa by si preložila a ponúkneš to zjavili také návrhy, s radosťou vydavateľstvu, alebo sa to robí by som ich prijala. Aj keď je na objednávku? samotných spisovateľov čoraz „Vo vydavateľstvách to hlavne menej a veľmi nám chýbajú beží tak, že sám redaktor alebo súbehy, ktoré nám skôr pomámajiteľ majú určitý plán a potom hali zozbierať kvalitné literárne si vyhľadajú spolupracovníkov texty, napriek tomu textov na

uverejnenie je dosť. Práve sa začína 74. ročník časopisu a znovu je otázne, ako bude tento rok vyzerať. Ak dostaneme grant z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj z Ministerstva kultúry SR – tak asi bude štandardný ročník. Ak nie – neviem. Sotvaže vôbec niečo vyjde. Finančný problém a nepodpora na komunitnej úrovni je v tejto chvíli omnoho výraznejší ako problém s obsahom. Riaditeľ Slovenského vydavateľského centra vynakladá nadľudské sily, aby časopis a vydavateľstvo držal nad vodou, a ja som mu za toto úsilie veľmi povďačná. Myslím si, že by sme si všetci ako menšina mali uvedomiť, že toto nie je len jeho súkromný problém, ale je to vec celomenšinová a treba si pestovať vzťah k nášmu jedinému literárnemu časopisu.“ Máš rukopisy nových titulov už niekde v zásuvke vydavateľov, alebo vo vlastnej zásuvke? Aké teda plány si si stanovila v tomto novom roku? „Začiatkom roka vyjde básnická zbierka Éterizácia v angličtine v preklade Smiljany Pixiadesovej a Júlie Grahamovej. Určite bude publikovaná aj panoráma súčasnej slovenskej vojvodinskej poézie Ohmatávanie pulzu II v SVC ako pokračovanie vlaňajšieho projektu a dizertácia po srbsky Obraz Srbov v slovenskej literatúre v Matici srbskej. To sú knihy už odovzdané alebo v záverečnej fáze prípravy. S najväčšou pravdepodobnosťou bude publikovaný aj výber zo súčasnej slovenskej poviedky Jastuk od sovinog perja a viaceré preklady, ktoré sú už pripravené... Pravda, pripravujem pomaly novú básnickú zbierku, ale ona ešte musí dozrieť.“ Ďakujeme za rozhovor a prajeme šnúru ďalších podobne úspešných a plodných rokov. Foto: z archívu spolubesedníčky

4 /4995/ 22. 1. 2022

Kultúra K 175. VÝROČIU NARODENIA

Svetozár Hurban Vajanský 16. 1. 1847 – 17. 8. 1916

Jaroslav Čiep

Hlbokom na Slovensku sa 16. 1. 1847 narodil Svetozár Hurban Vajanský († 17. 8. 1916 v Martine), slovenský spisovateľ, organizátor národného hnutia, redaktor, publicista, literárny kritik, šéfredaktor Národných novín (1847 – 1848) a Slovenských pohľadov na vedi umeňja a literatúru, najvýraznejšia osobnosť slovenskej umeleckej a politickej reprezentácie na prelome 19. a 20. storočia. Ako básnik vydal cyklus Jaderské listy (1878), zbierky Tatry a more (1880), Zpod jarma (1884), Verše (1890), poému Vilín (1885) a 6-zväzkové spisy Kniha veršov (1909). Jeho prvou prozaickou syntézou boli Letiace tiene (1883) – románovo koncipovaná novela, po ktorej nasledovali romány Suchá ratolesť (1884) a Na rozhraní (ktorého rukopis nedokončil), novely Podivíni (1890), Jarný mráz (1891), Pustokvet (1893), romány Koreň a výhonky (Slovenské pohľady 1895 – 1896, knižne 1908), Kotlín (1901), novely Husľa (1905) a Blížence (1904 a 1913, v Amerike uverejnené pod názvom Daniel Chlebík, 1910), cestopisy Dubrovník Cetinje (1901), Volosko – Venecia (1905) a Sofia – Pleven (1910). Kriticky glosoval literárne úsilia svojej generácie i mladšej (Podjavorinská, Krasko). Prelomový význam majú Kritické listy z Orla (1880) o problémoch realizmu v umení, vymieňané s Jozefom Škultétym. Autor viacerých politicky motivovaných publicistických prác a brožúr (Politický proces 28 Slovákov a Sloveniek..., 1900; Väzenské rozpomienky..., 1903; Ružomberský kriminálny proces..., 1906; Listy z Uhorska, 1908). Podpisoval sa pseudonymami Belko Igor, Hlbocký, Igor, Igor Inovský, Igor Valach, Ján Krčažný, Ján Závora, Jaroš Dolský, Kvetuš,

www.hl.rs

Miloslav, Napreják, Nemo, Starý Napreják, Škorpión, Tatrín, Vajanský. Narodil sa ako najstarší syn Jozefa Miloslava Hurbana a jeho manželky Anny Jurkovičovej. Vzdelanie získal v Hlbokom, Modre, Tešíne (1858), v hornorakúskom Oberschutzene, ako štipendista v pruskom Stendale (1863 – 1866), zmaturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1867). V štúdiu pokračoval na právnickej akadémii v Bratislave (1867 – 1870), štúdium dokončil v Budapešti (1871). Pracoval ako koncipient v Trnave, Budapešti, Bratislave a vo Viedni, až si napokon otvoril vlastnú prax v Skalici. V roku 1875 sa oženil s Bratislavčankou Idou Dobrovitsovou a vďaka právnym neúspechom sa snažil uchytiť vo viacerých mestách (Viedeň, Námestovo, Liptovský Mikuláš). Po roku 1878 sa pokúšal pracovať ako profesor

Mladomanželia Hurbanovci 1875

v Rusku, Bulharsku či ako redaktor v Martine, no ani tu sa nestretol s väčším úspechom. V roku 1878 bol povolaný do armády, stal sa redaktorom v Mar-

Informačno-politický týždenník

tine (Národnie noviny) a neskôr aj ich šéfredaktorom (od 1906). Pôsobil tiež ako interný spolupracovník časopisu Orol, neskôr od roku 1881 obnovil vydávanie

Portrét Svetozára Hurbana Vajanského

časopisu Slovenské pohľady, okolo ktorého sústredil literárny a kultúrny slovenský život. Od roku 1894 až do smrti bol tajomníkom ženského spolku Živena. Viackrát bol uväznený za svoju novinársku a publicistickú činnosť (v Banskej Bystrici, vo Vacove), veľa cestoval (Rusko, Praha, Budapešť, Viedeň, Mníchov). Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa stal vedúcim zjavom mladej generácie. Prispelo k tomu aj to, že bol najstarším synom predstaviteľa štúrovskej generácie Jozefa Miloslava Hurbana. Bol i členom študentského spolku Naprej, popredným činiteľom SNS a odporcom hlasistov. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Jeho syn Vladimír Ladislav Hurban bol slovenským diplomatom v zahraničných službách Československa. Dr. Jarmila Hodoličová v štúdii Svetozár Hurban-Vajanský a vojvodinské prostredie okrem iného píše: J. M. Hurban, podobne ako jeho

syn neskôr, redigoval a vydával časopisy (štúrovský časopis Nitra, náboženské noviny Cirkevné listy, Slovenské pohľady). V takom duchu slovanskej vzájomnosti vychovával aj svojich synov. Okrem najstaršieho Svetozára (1847 – 1916) a Vladimíra (1850 – 1914), evanjelického farára v Starej Pazove, aj svojho mladšieho syna Bohuslava (1862 – 1889) poslal na výchovu a školenie do srbského prostredia, do Novosadského srbského gymnázia… Z bratislavských právnických štúdií pochádza aj Vajanského priateľstvo s Milanom Savićom (1845 – 1930), neskôr srbským spisovateľom a literárnym kritikom, gymnaziálnym profesorom, tajomníkom Matice srbskej v Novom Sade, redaktorom Letopisu Matice srbskej (v rokoch 1896 – 1911). Savić napísal aj štúdiu o Vajanskom a odtlačil ju v 9. zväzku Srpske književnosti. Savić tu určite počítal s pomocou Vajanského manželky Idy Dobrovitsovej, bratislavskej Nemky, s ktorou sa oženil roku 1875, ktorá mu pomáhala pri prekladoch z nemčiny a bola aj jeho vlastnou prekladateľkou do nemčiny. O uctievaní Milana Savića v slovenskom prostredí svedčí aj nekrológ Jána Čajaka v Slovenských pohľadoch roku 1930. Savić sa zaslúžil aj o vydanie Vajanského Suchej ratolesti v srbčine. Ešte k bližším stykom s vojvodinským prostredím sa Vajanský dostal, keď bol jeho o tri roky mladší brat Vladimír (1850 – 1914) zvolený za staropazovského farára. Stará Pazova bola príťažlivejšia ako ostatné dediny či mestečká v Báčke, lebo od jej založenia roku 1770 bola hraničiarskym osídlením, keďže za riekou Sávou sa už začínala turecká ríša. Po povstaní v roku 1815 Srbsko nadobudlo značnú samostatnosť, ale Turci z Belehradu odišli len roku 1867. Vojenské veliteľstvo pre Starú Pazovu bolo v Petrovaradíne pri Novom Sade a ďalšou inštanciou bol Záhreb, nie Pešť a Viedeň, pod ktoré patrili osídlenia v Báčke. Vojenská hranica bola zrušená roku 1871. • KULTÚRA •

JANUÁR 2022 Nový Sad | ročník 53 | cena 40 din | www.vzlet.rs |

PRVÉ TOHTOROČNÉ ČÍSLO ČASOPISU VZLET na titulnej strane prináša záber zo snehových radovánok, ktorým sme sa mohli tešiť niekoľko dní. O nových trendoch v líčení nám rozprávala mejkap artistka Barbara Hoffmannová a o štvorročnom pôsobení v čele časopisu Vzlet hovorila jeho zodpovedná redaktorka Jasmina Pániková. Ani v tomto roku sme nezabudli na našich úspešných žiakov v Báčskopetrovskej obci, ktorých každoročne Združenie pre spoločenskú zodpovednosť a tamojšie vedenie obce propagujú na bilbordoch. Spropagovať ich chceme aj my a preto pre náš časopis ozrejmili, ktoré úspechy ich priviedli na bilbord. O úspešnej akcii zberu papiera nám dali vedieť žiaci padinskej základnej školy a prečítať si môžete aj o tom, ako pandemická situácia ovplyvňuje spoločenský život kovačických gymnazistov. Samozrejme, ani v tomto čísle nechýbajú pravidelné rubriky, v ktorých ponúkame novinky zo sveta filmu, športu, hudby, počítačov... Jasmina Pániková



Výklad nových kníh

Ondrej Miháľ – Jarmila Hašková: The Fading Beauty Of The Slovak Architecture in Vojvodina – II; Zanikajúca krása slovenských domov vo Vojvodine – II; Lepota slovačkih kuća u Vojvodini koja polako nestaje – II (ISBN 978-0-9879151-3-9) Jaroslav Čiep

onografická kniha Zanikajúca krása slovenských domov vo Vojvodine – II je druhou časťou dvojdielnej publikácie venovanej krásam klasickej architektúry slovenských domov v oblasti Vojvodiny, ktorá sa postupne vytráca. Ide o hybridnú knihu obsahujúcu text a fotografie. V prvej časti knihy autor Ondrej Miháľ (1966 Silbaš, žijúci v Kanade) predstavuje svoje osobné dôvody fotografovania slovenských domov a nadväzuje na historický prehľad architektonického vývinu slovenských domov od jednoduchých hlinou nabíjaných domov k bohatým panským domom postavených z tehál. Zvyšok knihy je fotogra-

• KULTÚRA •

fickou prezentáciou –viac ako 100 strán fotografií – dvanástich slovenských dedín. Epitaf po fotografiách poskytuje záverečné úvahy o miznutí a nenávratnosti špecifickej slovenskej architektúry na tomto území a vzdáva úctu autorke Jarmile Haškovej (1965 – 2019) z Kulpína za jej dlhoročnú prácu pri realizácii tohto projektu. Napriek tomu, že kniha Zanikajúca krása slovenských domov vo Vojvodine – II je o strate a konkrétne o kultúrnej strate, je zároveň zásadným vyjadrením spomienky a spôsobom dokumentácie. Hmatateľným a vizuálnym charakterom zachováva a pripomína sloven-

ské kultúrne dedičstvo vo Vojvodine. V úvode knihy sa prihovára spisovateľka, publicistka, prozaička, prekladateľka Viera

Benková (1939) z Báčskeho Petrovca. Knihu uzatvára resumé v angličtine, slovenčine, srbčine a maďarčine. Na záver sú uvedené názvy miest, kde boli zábery urobené. Sú to: Ašaňa, Báčska Palanka, Begeč, Boľovce, Čela-

revo, Češko Selo, Dobanovce, Futog, Hajdušica, Ilok, Jánošík, Kulpín, Silbaš, Stará Pazova, Šíd, Temerín, Titel a Voljovica. V roku 2005 naštartovali projekt fotografovania slovenských domov vo Vojvodine. Výsledkom tvorivého úsilia bola v roku 2007 výstava s názvom Zanikajúca krása slovenských domov vo Vojvodine a knižná publikácia z roku 2008 s rovnomenným názvom. Monografiu Zanikajúca krása slovenských domov vo Vojvodine – II vydal Kanadský slovenský inštitút Toronto v Kanade. Publikácia rozmerov 21 x 29 cm, vytlačená na kriedovom papieri, plno kolorovaná, zviazaná do tvrdej väzby, v rozsahu 114 strán, vyšla s vročením 2021. V náklade 200 kusov ju vytlačila tlačiareň SAVPO v Starej Pazove.

4 /4995/ 22. 1. 2022

Oznamy KRÍŽOVKA ČÍSLO 4 autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

určoval speváčka smer Turnerová

otec

Valjevo

Taliansko

niet

hlavné mesto Turecka

tkanina z jutových vláken

DROBNÝ OZNAM

nástroj na chytanie rýb časť dňa obväzová látka ostro, horko

herečka Gardnerová

albánsky peniaz najvyššia úroveň

KUPUJEM

indium solmizačná slabika

staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Oregon

tremolo Aleksa Šantić

osobné zámeno

H ĽU LAS DU

V tajničke je meno a priezvisko slovenského dolnozemského hudobníka.

argón

bremeno

ampér

záverečný text knihy

celok, súbor

dinár

športová aktivita

2. časť tajničky

zdanlivo osobné zámeno

kiloliter Matica slovenská stavby pre včely zrakový orgán

mužské meno Samuel druh žltej farby vpíšte SP

severský cicavec všetko v poriadku

pokosí sever

susedné písmená akord v práci

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Direkcia pre tovarové zásoby Mesta Nový Sad Železnička č. 28 21 000 Nový Sad tel.: 021/525-599 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Direkcii pre tovarové zásoby Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ pre poľnohospodárske a potravinové výrobky, ktoré je roztriedené v hodnosť mladší poradca – 1 vykonávateľ. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Direkcia pre tovarové zásoby Mesta Nový Sad

spolu

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 3 – VODOROVNE: priekopa, oi, kapal, sad, láva, údaj, les, dovolil, IK, zať, č, l, len, Ra, Šafárik, mam, ropa, oker, Don, palec, rk, slavista TAJNIČKA: PAVEL JOZEF ŠAFÁRIK Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 3 z čísla 3 Hlasu ľudu z 15. januára 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: MIA MURTÍNOVÁ, Ul. Janka Čmelíka č. 44, 21 470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs 36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 4867 ounz@vojvodina.gov.rs Číslo: 128-451 -40/2022-01 Dátum: 19. január 2022

Podľa článku 5 Pokrajinského parlamentného uznesenia o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie programových aktivít a projektov v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy a žiackych štandardov v Autonómnej pokrajine Vojvodine (Úradný vestník APV, č. 14/15 a 10/17) a článku 24 odsek 2 Pokrajinského parlamentného uznesenia o pokrajinskej správe (Úradný vestník APV, číslo 37/2014, 54/2014 – iné uznesenie, 37/16, 29/17, 24/19, 66/20 a 38/21) na základe rozhodnutia pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, číslo 128-377/2020-1, z 8. 12. 2020, zástupca pokrajinského tajomníka vypisuje: SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE PROGRAMOV A PROJEKTOV V OBLASTI VZDELÁVANIA V AP VOJVODINE V ROKU 2022 Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej len: sekretariát) v súlade s finančným plánom na rok 2022 vyčleňuje 21.100.000,00 dinárov na programy a projekty v oblasti vzdelávania v AP Vojvodine na: A) FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE PROGRAMOV A PROJEKTOV V OBLASTI PREDŠKOLSKEJ VÝCHOVY A VZDELÁVANIA V AP VOJVODINE V ROKU 2022 Prostriedky zabezpečené Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2022 na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov na zvyšovanie kvality predškolskej výchovy a vzdelávania v AP Vojvodine v roku 2022 vynášajú 700 000,00 dinárov. Uvedené prostriedky sú určené na tieto priority: 1. Modernizácia výchovno-vzdelávacej práce a) modernizácia výchovno-vzdelávacej práce prostredníctvom inovácie a tvorivosti všetkých účastníkov, b) odborné zdokonaľovanie personálu (pre nevyvinuté a výrazne nevyvinuté jednotky lokálnej samosprávy podľa unikátneho zoznamu vyvinutosti regiónov a jednotiek lokálnej samosprávy). 2. Podporovanie inkluzívnej výchovy a vzdelávania a) sociálne začlenenie a podpora detí s poruchami vo vývine a zdravotným postihnutím a detí zo sociálne citlivých skupín, b) podpora detí s výnimočnými schopnosťami, rozvoj talentov v súlade s ich vzdelávaco-výchovnými potrebami. 3. Pestovanie multikultúrnosti / interkultúrnosti a tradície, materinského jazyka príslušníkov národnostných menšín – národnostných spoločenstiev Na vytváranie podmienok pre vzájomné spoznávanie a získavanie poznatkov o histórii, kultúre a tradíciách detí patriacich k rôznym národnostným menšinám – národnostným spoločenstvám. Príjemcami, ktorí majú právo zúčastniť sa prideľovania finančných prostriedkov, sú jednotky lokálnej samosprávy na území AP Vojvodiny v mene ustanovizní predškolskej výchovy a vzdelávania na území AP Vojvodiny, ktoré založila Republika Srbsko, autonómna pokrajina alebo jednotka lokálnej samosprávy. KRITÉRIÁ PRIDELENIA FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV Kritériá prideľovania finančných prostriedkov podľa Pravidiel o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti predškolskej výchovy a vzdelávania v Autonómnej pokrajine Vojvodiny sú: 1. odpoveď na tému programu / projektu, 2. vplyv navrhovaného programu / projektu, 3. kompetencie navrhovateľa a predchádzajúce skúsenosti. SPÔSOB APLIKOVANIA Prihláška sa predkladá na jednotnom súbehovom tlačive sekretariátu. Jedna lokálna samospráva môže predložiť najviac dve žiadosti, alebo sa môže uchádzať na súbehu až o dva programy / projekty. Neúplné prihlášky, neskoré prihlášky, neoprávnené prihlášky (prihlášky podané zo strany osôb, ktoré sú neoprávnené, a subjektov, ktoré sa neurčili súbehom), prihlášky, ktoré sa nevzťahujú na súbehom identifikované použitie, prihlášky týkajúce sa obstarania alebo údržby zariadení vo funkcii realizácie projektu, prihlášky užívateľov, ktorí v minulosti nezdôvodnili pridelené finančné prostriedky prostredníctvom finančných a naratívnych správ, prihlášky užívateľov, ktorí naratívnu / finančnú správu o realizácii programov / projektov z predchádzajúceho súbehového obdobia nedodali v plánovaných lehotách, programy, resp. projekty, ktoré nemôžu byť prevažne realizované v priebehu bežného rozpočtového roka, sa nebudú rozoberať. Ďalšie informácie týkajúce sa realizácie súbehu je možné získať telefonicky: 021/487 4819 a 487 4157. B) FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE PROGRAMOV A PROJEKTOV V OBLASTI ZÁKLADNÉHO A STREDOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA V AP VOJVODINE V ROKU 2022 Prostriedky zabezpečené Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2022 na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov na zvyšovanie kvality vzdelávania a výchovy v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania v AP Vojvodine v roku 2022 sú vo výške 14 200 000,00 dinárov. ROZVRHNUTIE PROSTRIEDKOV 1. Pre ustanovizne základného a stredoškolského vzdelávania a regionálne centrá pre profesionálny rozvoj zamestnancov vo vzdelávaní a) pre programy a projekty základného vzdelávania – 5 135 000,00 dinárov, b) pre programy a projekty stredoškolského vzdelávania – 6 500 000,00 dinárov; 2. Pre združenia a) pre programy a projekty na úrovni základného vzdelávania – 1 400 000, 00 dinárov, b) pre programy a projekty na úrovni stredoškolského vzdelávania –1 165 000,00 dinárov. Právo zúčastniť sa súbehu majú ustanovizne základného a stredoškolského vzdelávania na území AP Vojvodiny založené Republikou Srbsko, autonómnou pokrajinou alebo jednotkou lokálnej samosprávy a regionálnymi centrami pre profesionálny rozvoj zamestnancov vo vzdelávaní so sídlom na území AP Vojvodiny, ako aj združenia so sídlom na území AP Vojvodiny, ktoré určili aktivity v oblasti vzdelávania ako jeden z cieľov združenia štatútom. Finančnou podporou, ktorá sa týmto súbehom prezentuje, resp. chráni verejný záujem určený ustanoveniami článku 6, 7, 8 a 9 zákona o základoch systému výchovy a vzdelania (Úradný vestník RS, č. 88/2017, 27/2018 – iné zákony, 10/2019, 6/2020 a 129/2021). Tieto prostriedky sú určené na tieto priority: 1. Modernizáciu výchovno-vzdelávacej práce a) modernizácia výchovno-vzdelávacej práce prostredníctvom inovácie a kreativity všetkých účastníkov, b) odborné zdokonaľovanie učiteľských kádrov, c) medializácia vzdelávania s cieľom poukázať na dobré príklady z praxe a súčasné trendy v oblasti vzdelávania. 2. Prispôsobenie vzdelávania potrebám trhu práce 2 a) zveľaďovanie podnikateľského ducha, rozvoj praktických a životných zručností, profesijná orientácia a kariérové poradenstvo, zvyšovanie kvality odbornej praxe. 3. Pestovanie multikultúrnosti / interkultúrnosti a tradície, materinského jazyka príslušníkov národnostných menšín – národnostných spoločenstiev

• OZNAMY •

4 /4995/ 22. 1. 2022

Oznamy Na vytváranie podmienok pre žiakov rôznych národnostných spoločenstiev, aby sa lepšie vzájomne spoznali a získavali ďalšie poznatky o dejinách, kultúre a ďalších dôležitých faktoch o koexistencii, posilňovaní medzietnickej dôvery. 4. Podporovanie inkluzívneho vzdelávania a predchádzanie predčasnému ukončeniu formálneho vzdelávania a) spoločenské začlenenie a vývin žiakov (s vývojovým postihnutím, špecifickými poruchami učenia a žiakov zo sociálne citlivých skupín), ako aj predchádzanie včasnému opusteniu formálneho vzdelávania, b) podpora žiakov s mimoriadnymi schopnosťami, rozvoj talentov v súlade so svojimi výchovno-vzdelávacími potrebami (prispôsobením spôsobov a podmienok práce, obohacovaním a rozširovaním učebného obsahu, súťaže žiakov neorganizovanými Ministerstvom školstva, vedy a technologického rozvoja / medziregionálne, medzinárodné) 5. Podpora mimoškolských aktivít 5 a) usporiadané a odborné usmerňovanie voľného času žiakov v mimoškolských obdobiach a počas školských prestávok prostredníctvom vzdelávacích táborov, stretnutí žiakov, sekcií, športových, vedeckých a technických, kultúrnych a iných obsahov. KRITÉRIÁ PRIDELENIA FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV Pri určovaní výšky alokačných prostriedkov platia tieto kritériá: 1. odpoveď na tému programu / projektu, 2. vplyv navrhovaného programu / projektu, 3. kompetencie navrhovateľa a predchádzajúce skúsenosti. SPÔSOB APLIKOVANIA Prihláška sa predkladá v písomnej forme na jednotnom formulári, ktorý je uverejnený na webovej stránke sekretariátu. Jedna právnická osoba môže predložiť najviac dve prihlášky. S prihláškou na súbeh sa predkladá nasledujúca dokumentácia: 1. fotokópia rozhodnutia о zápise do registra v agentúre obchodných registrov pre združenia, 2. fotokópia potvrdenia o daňovom identifikačnom čísle, 3. fotokópia výpisu štatútu združenia alebo zakladateľského aktu (v ktorom sa stanovuje, že ciele združenia sú realizované v oblasti špecifikovanej v súbehu), overená združením. Komisia nebude rozoberať: neúplné prihlášky, neskoré prihlášky, neoprávnené prihlášky (prihlášky podané zo strany osôb, ktoré sú neoprávnené, a subjektov, ktoré sa neurčili súbehom), prihlášky, ktoré sa nevzťahujú na súbehom identifikované použitie, prihlášky týkajúce sa obstarania alebo údržby zariadení vo funkcii realizácie projektu, prihlášky užívateľov, ktorí v minulosti nezdôvodnili pridelené finančné prostriedky prostredníctvom finančných a naračných správ, prihlášky užívateľov, ktorí naračnú/ finančnú správu o realizácii programov / projektov z predchádzajúceho súbehového obdobia nedodali v plánovaných lehotách, programy, resp. projekty, ktoré nemôžu byť prevažne realizované v priebehu bežného rozpočtového roka. Ďalšie informácie týkajúce sa realizácie súbehu je možné získať telefonicky: 021/487-4819 a 487-4157. C) FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE PROGRAMOVÝCH AKTIVÍT A PROJEKTOV NA ZVÝŠENIE KVALITY ŽIACKEHO ŠTANDARDU V AP VOJVODINE V ROKU 2022 Prostriedky poskytnuté Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2022 na financovanie a spolufinancovanie programových aktivít a projektov na zvýšenie kvality žiackeho štandardu v AP Vojvodinev roku 2022 sú 1 000 000,00 dinárov. Právo zúčastniť sa súbehu majú ustanovizne žiackych štandardov – stredoškolské žiacke domovy, školy s domovom žiakov, špeciálne školy so žiackymi domovmi, žiacke strediská, žiacke oddychové zariadenia a žiacke kultúrne strediská na území AP Vojvodiny založené Republikou Srbsko a AP Vojvodinou. Tieto prostriedky sú určené na: 1. organizovanie stretnutí žiackych domovov v AP Vojvodine, 2. realizáciu programov a projektov v oblasti vzdelávania, kultúry, umenia, športu, 3. realizáciu rôznych podujatí, 4. zavedenie a udržiavanie normatív HACCP a ISO v ustanovizniach žiackeho štandardu, 5. realizáciu iných programových aktivít a projektov vo funkcii zvyšovania úrovne žiackych štandardov. KRITÉRIÁ PRIDELENIA FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV Rozvrhnutie prostriedkov sa uskutočňuje podľa týchto kritérií: 1. význam programových aktivít, resp. projektov pre rozvoj žiackeho štandardu v AP Vojvodine, 2. počet účastníkov programových aktivít a projektov, 3. stupeň rozvoja jednotky lokálnej samosprávy, na území ktorej sa nachádza ustanovizeň žiackeho štandardu, 4. existencia iných zdrojov financovania programových činností alebo projektov, 5. úspešná realizácia pridelených finančných prostriedkov z rozpočtu AP Vojvodiny v predchádzajúcich rokoch s predloženou správou a dôkazmi o účele a legálnom využívaní rozpočtových prostriedkov, 6. že programovú činnosť a projekt možno realizovať hlavne v bežnom rozpočtovom roku. SPÔSOB APLIKOVANIA Prihláška sa predkladá v písomnej forme na jednotnom tlačive, ktorý je uverejnený na webovej stránke sekretariátu. Jedna ustanovizeň predkladá iba jednu prihlášku. Nebudú sa brať do úvahy neúplné a oneskorené prihlášky. Ďalšie informácie týkajúce sa realizácie súbehu je možné získať telefonicky: 021/487-4602 a 487 4884. B) FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE PROGRAMOV A PROJEKTOV V OBLASTI POSILNENIA JAZYKOVÝCH KOMPETENCIÍ ŽIAKOV ZÁKLADNÝCH A STREDNÝCH ŠKÔL V AP VOJVODINE V ROKU 2022 Prostriedky zabezpečené Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2022 na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti posilnenia jazykových kompetencií žiakov základných a stredných škôl v AP Vojvodine v roku 2022 vynášajú 700 000,00 dinárov, a to: 600 000,00 dinárov pre úroveň základného vzdelania a výchovy a 100 000 dinárov pre úroveň stredoškolského vzdelania a výchovy. Právo zúčastniť sa súbehu majú ustanovizne základného a stredoškolského vzdelania na území AP Vojvodiny, ktoré založila Republika Srbsko, autonómna pokrajina alebo jednotka lokálnej samosprávy, ktoré organizujú obvodné a medziobvodné súťaže v jazykových znalostiach (maďarský, rumunský, slovenský, rusínsky a chorvátsky) a jazykovej kultúre pre žiakov základných a stredných škôl, ktorí sa vzdelávajú v materinskom jazyku. Prostriedky sa prideľujú na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti posilnenia jazykových kompetencií žiakov základných a stredných škôl v AP Vojvodine a sú určené najmä na: – organizáciu a realizáciu obvodných a medziobvodných súťaží v jazykových znalostiach (maďarčina, rumunčina, slovenčina, rusínčina a chorvátčina) a jazykovej kultúre pre žiakov základných škôl a stredných škôl, ktorí sa vzdelávajú v materinskom jazyku podľa Kalendára súťaží a podujatí žiakov základných a stredných škôl, ktorý schvaľuje Ministerstvo školstva, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbsko. KRITÉRIÁ PRIDELENIA FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV Pri rozhodovaní o pridelení prostriedkov sa bude prihliadať na nasledujúce kritériá: 1. odpoveď na tému projektu, 2. vplyv navrhovaného projektu, 3. kompetencie navrhovateľa a predchádzajúce skúsenosti.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SPÔSOB APLIKOVANIA Prihláška sa predkladá v písomnej forme na jednotnom tlačive, ktorý je uverejnený na webovej stránke sekretariátu. Jedna právnická osoba môže predložiť jednu prihlášku. Komisia nebude rozoberať: neúplné prihlášky, neskoré prihlášky, neoprávnené prihlášky, prihlášky, ktoré sa nevzťahujú na súbehom identifikované použitie, prihlášky týkajúce sa obstarania alebo údržby zariadení vo funkcii realizácie projektu, prihlášky užívateľov, ktorí v minulosti nezdôvodnili pridelené finančné prostriedky prostredníctvom finančných a naračných správ a prihlášky užívateľov, ktorí naračnú / finančnú správu o realizácii programov / projektov z predchádzajúceho súbehového obdobia nedodali v plánovaných lehotách. Ďalšie informácie týkajúce sa realizácie súbehu je možné získať telefonicky: 021/487-4819 a 487-4157. D) FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE OBSTARANIA VYBAVENIA PRE ZÁKLADNÉ ŠKOLY, KTORÉ MAJÚ STATUS VEREJNE UZNANÝCH ORGANIZÁTOROV AKTIVÍT FORMÁLNEHO VZDELÁVANIA DOSPELÝCH NA ÚZEMÍ AP VOJVODINY V ROKU 2022 Prostriedky zabezpečené Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2022 sú určené na financovanie a spolufinancovanie obstarania vybavenia pre základné školy, ktoré majú status verejne uznaných organizátorov aktivít formálneho základného vzdelávania dospelých na území AP Vojvodiny v roku 2022, a sú vo výške 1.000.000,00 dinárov. Príjemcami, ktorí majú právo zúčastniť sa na prideľovaní finančných prostriedkov, sú základné školy na území AP Vojvodiny založené Republikou Srbsko, AP Vojvodinou a jednotkami lokálnej samosprávy, čo majú status verejne uznaných organizátorov aktivít formálneho základného vzdelávania pre dospelých, resp. majú rozhodnutie sekretariátu o plnení predpísaných podmienok na vykonávanie činnosti formálneho základného vzdelávania pre dospelých. Pri obstarávaní zariadenia je užívateľ povinný konať v súlade s ustanoveniami Zákona o verejnom obstarávaní (Úradný vestník RS, číslo 91/19). KRITÉRIÁ PRIDELENIA FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV Kritériá prideľovania prostriedkov sú: 1. význam plánovanej investície do zariadení s cieľom zvýšiť kvalitu a modernizovať výkonnosť výučby, 2. nevyhnutnosť potreby obstarať vybavenie na uskutočnenie výučby, 3. počet žiakov v škole – počet koncových užívateľov, 4. stupeň rozvoja jednotky lokálnej samosprávy, na území ktorej sa nachádza vzdelávacia ustanovizeň, 5. existencia iných zdrojov financovania obstarania vybavenia, 6. obstaranie zariadení, ktoré možno realizovať hlavne v bežnom rozpočtovom roku. SPÔSOB APLIKOVANIA Prihláška sa predkladá v písomnej forme na jednotnom formulári, ktorý je uverejnený na webovej stránke sekretariátu. Jedna ustanovizeň predkladá iba jeden formulár. Pri prihláške na súbeh je predložená aj neviazaná ponuka na obstaranie vybavenia (výpočet nákupu zariadenia). Oneskorené a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Ďalšie informácie týkajúce sa realizácie súbehu je možné získať telefonicky: 021/487-4035 a 487-4241. E) FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE ZÁKLADNÝCH A STREDNÝCH ŠKÔL V AP VOJVODINE, KTORÉ REALIZUJÚ DVOJJAZYČNÚ VÝUČBU V ROKU 2022 Prostriedky zabezpečené Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2022 na financovanie a spolufinancovanie základných a stredných škôl v AP Vojvodine, ktoré realizujú dvojjazyčnú výučbu v roku 2022 (ďalej len: dvojjazyčné školy), sú vo výške 3.500.000,00 dinárov, a to: 1. pre základné vzdelávanie a) programové náklady v rámci realizácie dvojjazyčného vyučovania (financovanie vykonávateľov, ktorí realizujú dvojjazyčné vyučovanie, náklady na vzdelávacie materiály, odborné zdokonaľovanie zamestnancov – školenie pedagogických pracovníkov v tuzemsku a v zahraničí, náklady na získanie odbornej literatúry a didaktického materiálu, ako aj všetky ostatné výdavky na realizáciu dvojjazyčnej výučby 783 000,00 dinárov, b) obstaranie vybavenia v rámci realizácie dvojjazyčnej výučby 890 000,00 dinárov, 2. pre stredoškolské vzdelávanie a) programové náklady v rámci realizácie dvojjazyčnej výučby (financovanie zamestnancov, ktorí realizujú dvojjazyčné vzdelávanie, náklady na vzdelávacie materiály, odborné zdokonaľovanie zamestnancov – školenie pedagogických pracovníkov v tuzemsku a v zahraničí, náklady na získanie odbornej literatúry a didaktického materiálu, ročné členské pre licenciu Cambridge centra a členské pre medzinárodnú maturitu – IB, ako aj všetky ostatné výdavky na realizáciu dvojjazyčnej výučby 1 500 000,00 dinárov, b) obstaranie vybavenia v rámci realizácie dvojjazyčnej výučby 327 000,00 dinárov. Pri obstarávaní služieb a zariadenia je užívateľ povinný konať v súlade s ustanoveniami Zákona o verejnom obstarávaní (Úradný vestník RS, č. 91/19). Právo na prideľovanie finančných prostriedkov majú ustanovizne základného a stredoškolského vzdelávania, ktoré získali súhlas Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja (ďalej len: ministerstvo) k uskutočneniu dvojjazyčnej výučby v školskom roku 2021/2022. KRITÉRIÁ PRIDELENIA FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV Pri určovaní výšky finančných prostriedkov na programové náklady pri vykonávaní dvojjazyčného vyučovania platia tieto kritériá: – počet učiteľov, ktorí sa zúčastňujú dvojjazyčnej výučby, – počet žiakov, ktorí sa zúčastňujú dvojjazyčnej výučby, – oprávnenosť v zmysle ďalšieho vývoja dvojjazyčnej výučby. Pri určovaní výšky finančných prostriedkov na obstaranie vybavenia vo funkcii realizácie dvojjazyčnej výučby platia tieto kritériá: – počet dvojjazyčných tried a – počet vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú dvojjazyčne. SPÔSOB APLIKOVANIA Žiadosti o pridelenie finančných prostriedkov sa predkladajú na jedinečnom súbehovom tlačive sekretariátu. S prihláškou na súbeh sa predkladá nasledujúca dokumentácia: 1. fotokópia aktu potvrdzujúceho získaný súhlas ministerstva, 2. neviazaná ponuka na programové náklady, nákup zariadenia (výpočet nákladov). Oneskorené a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Ďalšie informácie týkajúce sa realizácie súbehu je možné získať telefonicky: 021/487-4819 a 487-4157. SPOLOČNÉ PODMIENKY PRE VŠETKY PROGRAMY A PROJEKTY O pridelení finančných prostriedkov príjemcom rozhoduje pokrajinský tajomník zodpovedný za vzdelávacie záležitosti na návrh komisie na realizáciu súbehu, ktorá posudzuje prijaté žiadosti. Komisia si vyhradzuje právo požadovať od žiadateľa dodatočnú dokumentáciu a informácie podľa potreby, alebo určiť splnenie dodatočných podmienok pre pridelenie finančných prostriedkov. Ak je žiadosť podpísaná osobou podliehajúcou oprávneniu, k podpisu je potrebné priložiť riadne podpísané oprávnenie na podpisovanie. Výsledky súbehu sa uverejňujú na webovej stránke sekretariátu. Lehota podávania prihlášok na súbeh je 11. februára 2022. Prihlášky sa predkladajú osobne odovzdaním v spisovni pokrajinských správnych orgánov v Novom Sade (prízemie budovy pokrajinskej vlády), alebo sa odosielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, 21 000 Nový Sad, Bulvár Mihajla Pupina 16, s označením názvu súbehu/programu a projektu. Formulár dotazníka s prílohami si môžete stiahnuť od 19. januára 2022 z oficiálnej webovej stránky sekretariátu: www.puma.vojvodina.gov.rs. S OPRÁVNENÍM POKRAJINSKÉHO TAJOMNÍKA Milan Kovačević

• OZNAMY •

4 /4995/ 22. 1. 2022

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 46 14, 487 40 36 ounz@vojvodina.gov.rs ČÍSLO: 128-454-1/2022-04 DÁTUM: 19. 1. 2022

Podľa článku 5 Pokrajinského parlamentného uznesenia o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie programových aktivít a projektov v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu v Autonómnej pokrajine Vojvodine (Úradný vestník APV, číslo 14/15 a 10/17), článku 3 Pravidiel o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry ustanovizní základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu na území AP Vojvodiny (Úradný vestník APV, číslo 4/17) a článku 3 Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry predškolských ustanovizní na území AP Vojvodiny (Úradný vestník APV, číslo 14/17) a v súvislosti s Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2022 (Úradný vestník APV, číslo 54/21), na základe rozhodnutia pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, číslo 128-377/2020-1, z 08. 12. 2020, zástupca pokrajinského tajomníka vypísal SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE REKONŠTRUKCIE, ADAPTÁCIE, SANÁCIE, INVESTIČNEJ A BEŽNEJ ÚDRŽBY OBJEKTOV USTANOVIZNÍ ZÁKLADNÉHO, STREDOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA A VÝCHOVY, ŽIACKEHO ŠTANDARDU A PREDŠKOLSKÝCH USTANOVIZNÍ NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY NA ROK 2022 Súbeh sa vypisuje na sumu prostriedkov zabezpečených Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2022 (Úradný vestník APV, číslo 54/21), a to: na financovanie a spolufinancovanie rekonštrukcie, adaptácie, sanácie, investičnej a bežnej údržby objektov ustanovizní základného, stredoškolského vzdelávania a výchovy, žiackeho štandardu a predškolských ustanovizní na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v celkovej výške 175.000.000,00 dinárov (na úrovni základného vzdelávania a výchovy 121 000 000,00 dinárov, na úrovni stredoškolského vzdelávania a výchovy 37 000 000,00 dinárov, pre ustanovizne žiackeho štandardu 5 500 000,00 dinárov a pre predškolské ustanovizne 11 500 000,00 dinárov). Na financovanie a spolufinancovanie výstavby a prístavby nie sú vyčlenené finančné prostriedky. Finančné prostriedky sa neprideľujú na práce, ktorých plné financovanie je zabezpečené z iných zdrojov. Realizácia finančných záväzkov sa uskutoční v súlade s likvidnými možnosťami rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2022. PODMIENKY SÚBEHU 1. Podávatelia prihlášky Podávatelia prihlášky sú: – školy pre základné vzdelávanie a výchovu, školy pre stredoškolské vzdelávanie a výchovu a ustanovizne žiackeho štandardu na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny založené Republikou Srbsko, AP Vojvodinou a jednotkou lokálnej samosprávy; – jednotky lokálnej samosprávy (výlučne pre potreby predškolských ustanovizní) na území AP Vojvodiny. 2. Kritériá prideľovania finančných prostriedkov Kritériá prideľovania finančných prostriedkov podľa Pravidiel o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry ustanovizní základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu na území AP Vojvodiny, ako aj na základe Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry predškolských ustanovizní na území AP Vojvodiny, sú: 1. význam realizácie projektu, pokiaľ ide o bezpečnosť žiakov, učiteľov a zamestnancov, ktorí používajú objekty; 2. význam realizácie projektu na poskytovanie kvalitných podmienok na vykonávanie výchovno-vzdelávacej práce; 3. finančná opodstatnenosť projektu; 4. udržateľnosť projektu; 5. lokálny alebo regionálny význam projektu; 6. aktivity, ktoré sú vykonávané na účely realizácie projektu; 7. zabezpečené zdroje finančných prostriedkov na realizáciu projektu. VŠEOBECNÉ SMERNICE SÚBEHU Ak je technicky možné realizovať projekt v niekoľkých samostatných fázach vykonávania prác, žiadateľ by mal predložiť prihlášku s jasne stanovenými fázami na vykonanie prác a uvedenými finančnými prostriedkami pre všetky fázy. Priložený predbežný výmer a predbežný výpočet prác by mali byť s presne stanovenou sumou prác a s trhovými cenami, keďže finančné prostriedky budú prevedené na žiadateľa v súlade s postupom verejného obstarávania v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní (a najviac do schválenej sumy). Sekretariát nebude financovať zvyšné a nepredvídané práce. Žiadateľ, ktorý sa tiež uchádzal na súbehu o konkrétny projekt na iných miestach, má právo podať prihlášku na daný súbeh, ak v čase podania prihlášky nevedel a ani nemohol vedieť, či mu budú poskytnuté finančné prostriedky na inom súbehu pre predmetný projekt. V prípade podania prihlášky na spolufinancovanie prác prostriedky zabezpečené ako účasť ustanovizne môžu byť z vlastných zdrojov, z darov a z rozpočtov všetkých úrovní moci. Finančné prostriedky sa neprideľujú na práce, ktorých plné financovanie sa poskytuje z iných zdrojov. Po pridelení finančných prostriedkov na súbehu bude užívateľ povinný: – podpísať s Pokrajinským sekretariátom pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: sekretariátom) zmluvu o pridelení rozpočtových prostriedkov, ktorá upraví vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán; – uskutočniť zodpovedajúce konanie obstarania v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní (Úradný vestník RS, č. 91/19); – angažovať nezávislú osobu ako odborný dozor nad vykonávaním príslušných prác; – sa vo všetkom pridržiavať pokynov na uskutočnenie zmluvy o pridelení finančných prostriedkov z rozpočtu APV na rok 2022. SPÔSOB PODÁVANIA PRIHLÁŠKY Prihlášky sa predkladajú na jednotnom súbehovom tlačive sekretariátu. Kompletná súbehová dokumentácia sa môže stiahnuť od 19. 1. 2022 z webovej stránky sekretariátu: www.puma.vojvodina.gov.rs. Prihlášky sa doručujú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá s poznámkou: Na financovanie a spolufinancovanie rekonštrukcie, adaptácie, sanácie, investičnej a bežnej údržby objektov ustanovizní základného, stredoškolského vzdelávania a výchovy, žiackeho štandardu a predškolských ustanovizní na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2022, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, alebo sa podávajú osobne v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (prízemie budovy pokrajinskej vlády). K prihláške na súbeh sa pripája: А) NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE REKONŠTRUKCIE, ADAPTÁCIE, SANÁCIE A INVESTIČNEJ ÚDRŽBY OBJEKTOV 1. kópia technickej dokumentácie, na základe ktorej orgán príslušný pre vydávanie stavebných povolení vydal rozhodnutie o schválení výkonu prác (v prípade, že je majiteľ objektu, kde sú práce vykonávané, AP Vojvodina a ustanovizni sa nepodarilo získať rozhodnutie o schválení výkonu prác, táto ustanovizeň predkladá kópiu technickej dokumentácie, na základe ktorej, po obstaraní súhlasu pre výkon prác od pokrajinskej vlády, príslušný orgán vydá rozhodnutie o schválení výkonu prác); 2. kópia rozhodnutia o povolení výkonu prác, ktoré vydáva orgán príslušný pre vydávanie stavebného povolenia (v prípade, že je majiteľ objektu, na ktorom sa vykonávajú práce, AP Vojvodina, ustanovizne, čo si neobstarali rozhodnutie o povolení výkonu prác, odovzdávajú akt príslušného orgánu, ktorým sa preukazuje, že odovzdaná technická dokumentácia je kompletná a zodpovedajúca a že sa na základe nej, po získaní súhlasu od pokrajinskej vlády na výkon prác, vydá rozhodnutie

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

o povolení výkonu prác); 3. predbežný výmer a predbežný výpočet prác podpísaný a overený zodpovedným projektantom (dokument nie starší ako šesť mesiacov, s očíslovanými stranami, záväzne s dátumom vypracovania); 4. v prípade spolufinancovania poskytnúť dôkaz o zabezpečených finančných prostriedkoch na spolufinancovanie prác (zmluva, rozhodnutie, výpis z rozpočtu jednotky lokálnej samosprávy a pod.) spolu s riadne podpísaným a opečiatkovaným vyhlásením o účasti na spolufinancovaní príslušných prác (vyhlásenie doručiť vo voľnej podobe). B) NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE BEŽNEJ ÚDRŽBY OBJEKTOV 1. fotokópiu aktu vystaveného orgánom príslušným na vystavenie stavebného povolenia, ktorým sa potvrdzuje, že je predmetný druh prác v pripojenom predbežnom výmere a predbežnom výpočte na bežnú údržbu objektov, resp. tých, pre ktoré sa vystavuje rozhodnutie o povolení vykonávania prác podľa zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, číslo 72/09, 81/09 – oprava, 64/10 – uznesenie ÚS, 24/11, 121/12, 42/13 – uznesenie ÚS, 50/13 – uznesenie ÚS, 98/13 – uznesenie ÚS, 132/14, 145/14, 83/18, 31/19, 37/19 – i. zákon, 9/20 a 52/2021); 2. predbežný výmer a predbežný výpočet prác podpísaný a overený zodpovedným projektantom (dokument nie starší ako šesť mesiacov, s očíslovanými stranami, záväzne s dátumom vypracovania); 3. v prípade spolufinancovania poskytnúť dôkaz o zabezpečených finančných prostriedkoch na spolufinancovanie prác (zmluva, rozhodnutie, výpis z rozpočtu jednotky lokálnej samosprávy a pod.) spolu s riadne podpísaným a opečiatkovaným vyhlásením o účasti na spolufinancovaní príslušných prác (vyhlásenie doručiť vo voľnej podobe). Lehota podávania prihlášok na súbeh je 11. 2. 2022. Sekretariát si vyhradzuje právo požadovať od žiadateľa dodatočnú dokumentáciu a informácie podľa potreby, alebo určiť splnenie potrebných podmienok na pridelenie finančných prostriedkov. Komisia nebude rozoberať: – neúplné prihlášky; – oneskorené prihlášky (zaslané po termíne označenom ako posledný deň súbehu); – neprípustné prihlášky (predložené neoprávnenými osobami a subjektmi, ktoré nie sú uvedené v súbehu); – prihlášky, ktoré nesúvisia s účelmi stanovenými súbehom; – prihlášky používateľov, ktorí v predchádzajúcom období nesplnili ustanovenia zmluvy o pridelení prostriedkov z rozpočtu APV; – prihlášky používateľov, ktorí v predchádzajúcom období finančnými a naračnými správami neodôvodňovali finančné prostriedky vyčlenené z pokrajinského rozpočtu. Výsledky súbehu sa uverejňujú na internetovej stránke sekretariátu. Záujemcovia dodatočné informácie v súvislosti s realizáciou súbehu môžu získať v sekretariáte na nasledujúcich telefónnych číslach: 021/487 4268, 021/487 4241 a 021/487 4336. S oprávnením pokrajinského tajomníka Milan Kovačević

SMUTNÁ ROZLÚČKA

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre socialnu a detskú ochranu Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/4882-843 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre sociálnu a detskú ochranu Mesta Nový Sad 1. Pracovné miesto: vykonávateľ pre dodatočnú sociálnu podporu dieťaťu a žiakovi – 1 vykonávateľ na neurčitý čas, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca. 2. Pracovné miesto: vykonávateľ pre dodatočnú bojovnícko-invalidnú ochranu – 1 vykonávateľ na neurčitý čas, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre sociálnu a detskú ochranu Mesta Nový Sad

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MÁRIA MIŠKÁROVÁ

rod. Širková 6. 8. 1938 – 15. 1. 2022 z Kulpína

Spomienku na Tvoju dobrotu, lásku a šľachetnosť si v srdciach budú chrániť sestra Zuzana a jej dcéry Tatiana a Ľudmila s rodinami • OZNAMY •

s kolegom

RASTISLAVOM GRŇOM 14. 7. 1960 – 10. 1. 2022 z Báčskeho Petrovca

Lúčia sa kolegovia VKP Komunalac Báčsky Petrovec

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MÁRIA MIŠKÁROVÁ

RASTISLAV GRŇA

rod. Širková 6. 8. 1938 – 15. 1. 2022 z Kulpína

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať

14. 7. 1960 – 10. 1. 2022 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať

brat Andrej s manželkou Lýdiou a deťmi Andrejom a Danielou s rodinami

rodina Falb

4 /4995/ 22. 1. 2022

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 46 02, 487 45 58, 487 42 62 ounz@vojvodina.gov.rs ČÍSLO: 128-451-39/2022-01 DÁTUM: 19. január 2022

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou kmotrou

ANNOU TORDAJIOVOU

rod. Kopčokovou 21. 12. 1955 – 7. 1. 2022 z Petrovca

rod. Kopčokovou 1955 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Odišla si nečakane... Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme...

Trvalú spomienku si na Teba zachovajú a na Teba nezabudnú kmotrovci Dorčovci

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tvoji kmotrovci Zelenákovci a krstné deti Rastislav a Ján s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s kamarátkou

ANNOU TORDAJIOVOU rod. Kopčokovou 1955 – 2022 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na ňu bude spomínať rodina Trabaková

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mamou a starou mamou

MÁRIOU MIŠKÁROVOU rod. Širkovou 6. 8. 1938 – 15. 1. 2022 z Kulpína

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: syn Janko a dcéra Mária, zať Boban a vnúčatá Stefan a Snežana

SMUTNÁ ROZLÚČKA s dcérou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 20. januára 2022 uplynulo 10 rokov, čo nás navždy opustila

ZUZANA TORDAJIOVÁ rod. Rumanová 1930 – 2012 – 2022

z Báčskeho Petrovca Spomienka na Teba zostane navždy v našich srdciach. Zarmútení: syn Pavel a vnukovia Pavel a Jaroslav s rodinami REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Služba pre spoločenské práce Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/529-770 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Službe pre spoločenské práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: šéf Úseku pre finančné práce, 1 vykonávateľ na neurčitý čas, ktoré je roztriedené v hodnosť samostatný poradca. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Služba pre spoločenské práce Mesta Nový Sad

ANNOU TORDAJIOVOU rod. Kopčokovou 21. 12. 1955 – 7. 1. 2022 z Báčskeho Petrovca

Ako ticho žila, tak ticho odišla, skromná vo svojom živote, veľká vo svojej láske a dobrote. Navždy zarmútená Tvoja mama • OZNAMY •

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Školská č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/661-3334 OZNÁMENIE o zverejnení verejných súbehov na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ pre administračné a technické práce v Oddelení pre osobné a všeobecné práce, Úsek pre finančné a všeobecné práce, ktoré je roztriedené v hodnosť vyšší referent – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Pracovné miesto: vykonávateľ pre administračné a technické práce v Oddelení pre práce technického archívu, Úsek pre finančné a všeobecné práce, ktoré je roztriedené v hodnosť vyšší referent – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad

4 /4995/ 22. 1. 2022

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

BOLESTIVÁ ROZLÚČKA

na manžela, otca a starkého

s matkou, svokrou a starou matkou

ONDREJA STRUHÁRA

ANNOU TORDAJIOVOU

30. 1. 1949 – 16. 1. 2020 – 2022 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomíname a krásne spomienky zachovávame. Tvoji najmilší

21. 12. 1955 – 7. 1. 2022 z Báčskeho Petrovca

Keby sa dalo zavolať do neba, povedať, ako smutno je bez Teba, pohladiť, počuť Tvoj hlas a stretnúť sa s Tebou zas. Zarmútení: syn Jaroslav s manželkou Katarínou a vnúčence Martin a Marína

BOLESTIVÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s matkou, svokrou a starou matkou

na prvé výročie smrti

ANNOU TORDAJIOVOU

ŠTEFANA KRAJČÍKA

21. 12. 1955 – 7. 1. 2022 z Báčskeho Petrovca

1941 – 2021 – 2022 z Hložian

Lúčim sa s Vami, moji milí, ruky stisk Vám už nemôžem dať, srdce mi dotĺklo, odišli sily, lúčim sa s každým, kto mal ma rád.

Si koreň koreňov našich a naše spomienky sú púčikmi Tvojho stromu, ktoré neustále kvitnú. Manželka Zuzana a syn Štefan a dcéra Zuzana s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 20. januára 2022 uplynulo 10 rokov, čo nás navždy opustila naša milovaná matka a stará matka

Zarmútení: syn Pavel s manželkou Blaženou a vnúčatá Veronika a Vladimír so snúbenicou Annou

POSLEDNÉ ZBOHOM našej strynke

ZUZANA TORDAJIOVÁ

ANNE TORDAJIOVEJ

rod. Rumanová 1930 – 2012 – 2022 z Báčskeho Petrovca

I keď Pán pretrhol života niť, v našich spomienkach zostaneš navždy žiť.

Kto Ťa poznal, spomenie si, kto Ťa mal rád, nezabudne.

Odpočívaj tíško v pokoji.

Žiješ v srdciach tých, ktorých si milovala. Syn Ján s rodinou

www.hl.rs

rod. Kopčokovej 1955 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Informačno-politický týždenník

Janko, Anna a Ján Tordajiovci

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA Dňa 7. januára 2022 navždy ma opustila moja manželka

ANNA TORDAJIOVÁ rod. Kopčoková 21. 12. 1955 – 7. 1. 2022 z Báčskeho Petrovca

Už Ťa nebudí slnko ani krásny deň, už na cintoríne spíš svoj večný sen. Srdce unavené prestalo biť, nebolo lieku, aby mohlo žiť. Čas plynie, život ide v diaľ, mne po Tebe zaostali iba veľká bolesť a žiaľ. Zarmútený manžel Pavel

SMUTNÁ ROZLÚČKA Opustil nás

Dipl. ecc. RASTISLAV GRŇA 14. 7. 1960 – 10. 1. 2022 z Báčskeho Petrovca

S úctou a láskou sa lúčia:

mama Katarína, manželka Milina a synovia Branislav a Rastislav • OZNAMY •

4 /4995/ 22. 1. 2022

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mamou

s našou starou mamou a prastarou mamou

MÁRIOU VRBACKOU

rod. Máľachovou 30. 8. 1943 – 10. 1. 2022 z Báčskeho Petrovca

Odišla si náhle, bez posledných slov rozlúčky.

rod. Máľachovou 30. 8. 1943 – 10. 1. 2022 z Báčskeho Petrovca

Zaspala si tíško, bez slova, objatia a rozlúčky. Ďakujeme za Tvoju lásku, dobrotu, starostlivosť a obetavosť. Navždy zostaneš v našich srdciach.

S úctou a láskou si na Teba budeme spomínať.

Vnúčatá Sandra a Ivan s rodinami

Dcéra Zdenka s manželom Jánom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

ANNE TORDAJIOVEJ

VLADKO PUCOVSKÝ

21. 12. 1955 – 7. 1. 2022 z Báčskeho Petrovca

1959 – 2021 z Kysáča

Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ.

Navždy zostaneš v našich srdciach.

BOĽAVÁ SPOMIENKA na milovaného syna

rod. Demrovská 1942 – 2021 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nenahraditeľného brata

PAVLA BARTKU

1973 – 2011 – 2022 z Kovačice

Keby sa dalo zavolať do neba, povedať, ako smutno je bez Teba. Keby sa dalo vrátiť čas, pohladiť, počuť Tvoj hlas a stretnúť sa s Tebou zas... Navždy zarmútení Tvoji rodičia

Tvoji najbližší

svatka Kolárová s dcérou Marienou

PAVLA BARTKU

www.hl.rs

ZUZANA DEMROVSKÁ

S úctou si na Teba bude spomínať Tvoji najbližší

SMUTNÁ ROZLÚČKA

1973 – 2011 – 2022 z Kovačice

S láskou a úctou si na Teba spomíname a nikdy na Teba nezabudneme. Brat Jaroslav s manželkou Aničkou a dcérkou Ivankou

Informačno-politický týždenník

POSLEDNÝ POZDRAV susede

ALŽBETE MRAVÍKOVEJ

15. 4. 1944 – 5. 1. 2022 z Kanady rodom z Hložian

Trvalú spomienku na Teba si zachovajú susedovci Balážovci, Srnkovci a Parkániovci

• OZNAMY •

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 21. januára 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Kumštáreň (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň ( repríza: utorok 17.35) Nedeľa 23. januára 10.30 Zostrih z 55. festivalu Stretnutie v pivnickom poli, 5. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Náboženské vysielanie (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 25. januára 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Aj najnovšie vydanie pravidelnej kolážovej relácie prinesie príspevky z viacero oblastí spoločenského života v našich prostrediach. Okrem iného bude tu záznam o priebehu miniseminára tvorivého písania v Pivnici, o začiatku druhého polroka v základnej škole v Starej Pazove, ako príspevok o tom, čo prináša nový zákon o pesticídoch. Kumštáreň. V poslednej polhodinke predvíkendového bloku bude zhrnutý prehľad minuloročných kultúrnych podujatí. Dúhovka. Na sklonku minulého roku sme sa navždy rozlúčili s jedným z priekopníkov insitného výtvarného prejavu v Padine – maliarom Michalom Povolným. Tvoril viac ako 65 rokov a svojráznym symbolom jeho tvorby boli veterné mlyny, ktorých v Padine bolo hodne. Portrét bol nakrútený v roku 2015 pri príležitosti 60. výročia jeho umeleckej tvorby. Náboženské vysielanie. Odznie záznam z koncertu Vianočná modlitba, na ktorom sa zúčastnili selenčské spevokoly, trubkári z Petrovca a inkluzívny chór Ison z Nového Sadu. V kysáčskom zbore bol nahraný príspevok o sviatku Zjavenia Pána a odvysielaný bude i záznam z návštevy mládežníkov v Starej Pazove.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 21. januára – Rasputin Sobota 22. januára – Láska po taliansky Pondelok 24. januára – Strážca Atillovho meča Utorok 25. januára – Neposlušná Streda 26. januára – Čarliho anjeli Štvrtok 27. januára – Finty Dicka a Jane

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 23. januára Film: Ovečka Shaun Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Černobyl Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Utorok 25. januára 16.00 Tradičné slovenské jedlá, 2. epizóda Kreslený film: Krištof Kolumbus

RÁDIO STARÁ PAZOVA

RÁDIO PETROVEC 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Nedeľa 23. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Rozhovor s grafickým dizajnérom Želislavom Poliakom

Piatok 28. januára 16.00 Príspevky z TV archívu

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 23. januára 7.00 Repríza relácie Dobrý deň Streda 26. januára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

4 /4995/ 22. 1. 2022

Šport

ROZHOVOR S DUŠANOM KOVAČEVIĆOM, HRÁČOM VŠETKÝCH LÍG OKREM ELITY

Keď syn prevýši otca Juraj Pucovský

o dejín lalitského futbalu, bez ohľadu na to, ako sa klub menoval: FK Laliť pri založení v roku 1924, FK Slávia, FK Pera Milin-Drmadžija a konečne FK Panónia od r. 1950, prvých zo tridsať rokov sa zapisovali iba mená domácich hráčov. Podľa údajov, ktoré máme, prvými cezpoľnými hráčmi v Laliti boli Đuro Miljković-Šule, Ilija Mandić a Ilija Tojagić z Báčskeho Gračca. Tento posledný iste dosiahol najviac, hájil farby sarajevského prvoligistu Željezničara, druholigistu RFK Nový Sad, kanadského FC Toronto a potom bol úspešným trénerom viacerých klubov. Pravdaže, neskoršie si tričko Panónie obliekali mnohí hráči, vari najviac z Odžakov, Kuly, Ruského Kerestúra, Karavukova, Srbského Miletića... Boli sezóny, keď v prvom tíme

úspešnej, aktívnej hráčskej kariéry. O svojej futbalovej púti nám začal rozprávať takto: „Mal som iba 14 rokov, keď som s kamarátmi zo školy odišiel na ihrisko FK Borac, kde nás viacerých do dorastu zobral tréner Stevan Plestović. Netrvalo dlho, aby si ma všimol tréner Nikola Zorić-Šukan, pripojil ma k prvému tímu, kde som najprv zahral pravokrídelníka. Keď Japundžić a Jarić odišli do odžackého Tekstilca, mňa presedlali do obrany, kde som ako stopér hral spolu s Miljušom, N. Dragišićom, Radakovićom...“ Niekoľko mesiacov po dvadsiatke, v jeseni 1978 z Borca, člena Somborskej ligy, dostali ste sa rovno do FK Crvenka? „Pravdaže, odviedol ma tam Nikola Zorić. Crvenka vtedy hrala v Druhej lige – západnej skupine. Okrem Šukana z prvoligového mužstva zastihol som tam Bastu,

Dušan Kovačević (stojí štvrtý zľava) v mužstve veteránov Panónie v roku 1999

Laliťanov hrali jeden, dvaja alebo traja domáci hráči a na podaktorých zápasoch ani jeden! Preto sa jednotliví diváci z Lalite, ktorí sústavne nesledovali zápasy Panónie, keď prišli na ihrisko, právom pýtali: „Ktorí sú naši?“ Mnoho rokov neskoršie zo strediska Ličanov v Odžackej obci a Báčke do Lalite prišiel Dušan Kovačević-Dudica. Bolo to už pri konci jeho bohatej, 48

www.hl.rs

Lečića, Obradovića, prišli Odžačania Pinter a Ivica Feger. Súperi nám boli silné kluby, známe v celej Juhoslávii: Famos Hrasnica, GOŠK Dubrovnik, Leotar Trebinje, Maribor, Rudar Velenje, Kozara Bosanska Gradiška, Radnik Bijeljina, Karlovac, Šibenik...“ Fanúšikov, vedenie klubu a hráčov zarmútila skutočnosť, že ste na konci museli o stupienok nižšie.

Informačno-politický týždenník

„Práve tak. Vypadli sme do Vojvodinskej ligy, kde sme hrávali s pančevským Dinamom, Kikindou, báčskotopolským AIK-om, RFK Novým Sadom, Vršcom, staropazovskou Jednotou, Ko-

dinou..., aby sa potom striedali roky strávené v Druhej a Vojvodinskej lige. Fanúšikovia mali radi tieto dva kluby a športy, na tribúnach štadióna a haly vždy bolo tri- až štyri-tisíc divákov. To-

Dudicovi sa najlepšie robilo s najmladšími

zarou B. N. Selo, Poletom Nakovo, subotickou Bačkou 1901, kulským Hajdukom...“ Futbalu z „najsladšej dediny“ o pár rokov znova svitlo? „V roku 1985 sme sa vrátili do Druhej ligy – západ. Trénerom nám bol Vojislav Melić, kedysi známy hráč belehradskej C. zvezdy a francúzskeho FC Sochaux. Bol predstaviteľom francúzskej trénerskej školy, pedagógom, nadovšetko dobrým človekom, ktorý vždy dával veľký dôraz na prácu s loptou. Napriek všetkému znova sme vypadli!“ Môžeme povedať, že šport v Crvenke vtedy bol veľmi obľúbený nielen medzi fanúšikmi? „V dedine vtedy vládlo dobré ovzdušie, priam športové nadšenie. Hádzanári boli členmi juhoslovanskej elity. Futbalisti Crvenky v sezóne 1970/71 prakticky ako jediný dedinský klub hrali Prvú ligu s majstrom Hajdukom, vicemajstrom Željezničarom, Partizanom, C. zvezdou, Dinamom, Sarajevom, Vojvo-

várne, ktoré úspešne hospodárili štedro, cukrovar vari najviac, podporovali šport a športovcov, za čo veľká zásluha patrila Stevanovi Miljakovićovi, riaditeľovi surovinového úseku cukrovaru a predsedovi FK Crvenka.“ Po ôsmich rokoch v radoch FK Crvenka nasledoval návrat do materského Borca. Prečo? „Neviem si to ani sám vysvetliť. Borac postúpil do Báčskej ligy. Vtedy to bol štvrtý stupeň súťaže, a ja som zahral v tíme s Opalićom, Surlom, Dukićom... Po čase som nemohol odmietnuť pozvanie známeho trénera Vladimira Lješevića, keď sa Tekstilac vrátil do Vojvodinskej ligy. Futbalový osud ma potom odvial na druhý koniec Odžakov, na chýrečnú Grbavicu do radov tamojšieho OFK Odžaci. V dobrom mužstve boli Bačić, D. Stanković, S. Marjanović, Kostadinović, Nikolić, Jovkić, M. Erdeljan...“ Z Grbavice bola rovná cesta do Lalite a tamojšej Panónie! To je príbeh jedinečný: najprv • ŠPORT •

V drese veteránov Panónie v roku 2008

hráč, potom tréner pionierov, prvého mužstva, tajomník klubu, člen mužstva veteránov, fanúšik... „Máte pravdu. G. Vranješ, Jovkić, M. Erdeljan a ja sme z mužstva OFK Odžaci prestúpili do Panónie, ktorú trénoval Mirko Ostojić-Žetva. Okrem nás v sezóne 1990/91 hrali aj brankár Novaković, Majera, Adžić,

Múdry, Reljin, S. Erdeljan, S. Stojanović, B. Malivuk, V. Krivokuća, Z. Lamoš, začínal mladý J. Benka... Hoci som aj vtedy hral stopéra, dobre sa pamätám na niekoľko gólov, ktoré som dal. Najcennejší bol ten v 7. kole 7. októbra 1990, keď som už v 9. min. prízemnou strelou z 35 metrov trafil dolný roh brány výborného brankára vtedajšieho Poletu z Rastiny Đevića a my sme vyhrali 1 : 0.“ Seniorskému futbalu vo FK Panónia ste povedali zbohom v roku 1992 a začali trénovať najmladších futbalistov, potom ste sa vyskúšali so seniormi, viedli administráciu klubu ako tajomník? „S tými prvými to bolo najkrajšie. Mal som asi dvadsiatich chlapcov a teší ma, že viacerí z nich hrali aj za prvé mužstvo Panónie. Sú to: starší Stoisavljević, jeden zo štyroch bratov

Dobrićovcov, B. Veselinović, Obradov, Turčan, M. Virijević, V. Šimek, A. Majera..., kým Janko Zorňan hrá basketbal a futbal v ďalekých Spojených štátoch. So seniormi sa mi ťažšie pracovalo a ako tajomníka ma najviac teší, že som s Panóniou postúpil do Somborskej oblastnej ligy.“ To predsa nie je všetko v Laliti, v ktorej trávite vari viac času ako v rodnom Báčskom Gračci, keď vytiahnete päty z Nového Sadu, kde teraz žijete? „Našiel som tam dobrú partiu kamarátov, roky som hral v mužstve veteránov Panónie v Lige Anteho Bačića-Badžu, priateľské medzinárodné zápasy so starými pánmi ŠK Drienok zo slovenských Mošoviec, turnaje, memoriály... Po tých zápasoch nasledovali nezabudnuteľné posedenia, rozhovory, spomienky, prečo nie aj podaktorá pečienka

STAROPAZOVČANIA PRED NOVOU SEZÓNOU

Zoskupujú dobré mužstvo Matej Bzovský

taropazovskí futbalisti v nedeľu začali so zimnými prípravami pre oveľa napínavejšie majstrovstvá v Srbskej lige. V klube si uvedomujú, že boj o záchranu bude ťažký a úplne neistý. Práve preto sa záchranárske práce začali už v decembri a už na sklonku minulého roka pribudli posily, aj keď zimné prestupové obdobie začalo v polovici januára. Po skončení príliš chudobnej jesennej sezóny, keď FK Jednota zmenil až troch trénerov, na konte má iba 13 bodov. Hráčsky káder výkonom neuspokojil a ani príchod nového vedúceho odborného štábu Predraga Pejovića za daných okolností nemohol takmer nič zmeniť. Občas aj šťastie nežičilo, keďže futbalisti Jednoty nevyužili až tri pokutové kopy, čo iste vplývalo na neprajné bodové konto. A že netreba plakať nad rozliatym • ŠPORT •

mliekom, v klube sú si naplno vedomí, a preto museli zavčas začať pátrať po posilách, lebo jestvujúci mladý a neskúsený hráčsky káder nemohol vážnejšie čeliť kvalitnejším mužstvám v príliš vyrovnanej konkurencii, najmä v dolnej polovici tabuľky, kde sú mnohé celky ohrozené zostupom. Vlaňajší káder nezostal pohromade. Až štrnásti hráči už opustili

klub. Väčšina nebola v štandardnej zostave. Pribudli ôsmi kvalitnejší a skúsenejší hráči, ktorí majú prispieť k záchrane v silnej lige, ale aj zvýšiť konkurenciu na všetkých postoch. Najväčšie posily predsa budú navrátilci: stredopoliar Danilo Živanović, ktorý sa vrátil z mužstva Tekstilca Derventa, člena Premiérligy BaH, a Stefan Krkobabić, ktorý v Loznici hral futsal. Ďalšie posily sú Pađen (BASK Belehrad), Stanar (Prigrevica), Marković (Spartak Subotica), Žiža (Bačka 1901 Subotica), Tmušić (Brodarac Belehrad) a brankár Stailjković (Zlatibor). Športový riaditeľ Lazar Grabovica nám prezradil, že do konca prestupového obdobia pribudnú ešte dve posily z vyššej súťaže. Keďže tréner Pejović zo zdravotných dôvodov bol znemožnený, prvý tréning Vzácna posila: Danilo Živanović (vľavo) prebrali jeho asistenti Drasa z Derventy vrátil do Jednoty gan Ogrizović a Predrag Vuj-

a pohárik nápoja. Ľúto mi je len, že mnohí z kamarátov už nie sú medzi nami. Škoda, že sa v Laliti v tejto sezóne vôbec nehrá majstrovský futbal. Rozpŕchli sa pionieri, seniori a veteráni. Predsa mám nádej, že sa lopta už na jar znova rozkotúľa na trávniku na konci dediny smerom do Ruského Kerestúra.“ Vo vašich stopách kráča aj syn Vladimir? „Syn začal v Tekstilci, kým sme žili v Odžakoch, od roku 2005 pokračoval v novosadskej Vojvodine, bol členom prvoligového kulského Hajduka, subotického Spartaku a novosadského Proletera. Potom tri roky hral v belgickom prvoligovom klube Kortrijk, rok hájil farby moldavského Sheriffa a teraz je znova doma, vo FK Vojvodina. Už z tohto sa dá uzavrieť, že ma prevýšil ako futbalista, čo mamu Biljanu a mňa veľmi teší. čić. Takmer všetky prípravy budú na ihriskách tunajšieho Futbalového strediska FZ Srbska a časť aj na umelej ploche v Novej Pazove, pokiaľ sa poveternostné podmienky nezlepšia. Mužstvo zohrá sedem prípravných zápasov hlavne na ihriskách súperov, alebo na areáloch Národného domu futbalu. V týchto dňoch s prípravami odštartuje aj ďalší člen republikovej spoločnosti zo Starej Pazovy – mužstvo Feniks 1995 na vlastných hracích plochách za závideniahodných podmienok. Aj v tomto súkromnom klube bolo odchodov, avšak oveľa menej ako v Jednote, ale prišli veľmi kvalitní hráči hlavne z prvoligových klubov. Najväčšou posilou iste bude bývalý internacionál Brana Ilić zo susedných Golubiniec, v poslednom čase štandardný hráč superligovej Inđije a predtým prvoligového Železničara v Pančeve. Feniksovci skončili jeseň na druhej priečke a s OFK Vršac budú vážne bojovať o prvé miesto a postup do Prvej ligy Srbska. Foto: z archívu D. Živanovića

4 /4995/ 22. 1. 2022

Šport BOŽIDAR KRAČUNOV, PREDSEDA ŠACHOVÉHO KLUBU KOVAČICA

Šach je komplexná hra Stevan Lenhart

ovačickí šachisti si v tomto roku pripomínajú 90 rokov klubovej činnosti. Za oficiálny dátum založenia klubu sa považuje 15. január 1932. Zo športových kroník sa tiež možno dozvedieť, že Šachový klub Slávia od roku 1959 súťažil v tzv. zónovej lige a od roku 1968 v Juhobanátskej lige B. Roku 1987 dochádza k zmene mena ŠK Slávia na ŠK Kovačica a tunajší šachisti odvtedy začali dosahovať čoraz lepšie výsledky. Aktuálnym a dlhoročným predsedom Šachového klubu Kovačica (s kratšími prestávkami už 35 rokov) je Božidar Kračunov, veľký nadšenec tejto hry a kandidát na šachového majstra, ináč ekonóm z povolania. S Kračunovom sme sa stretli práve v deň 90. narodenín klubu a rozprávali sme sa o jeho osobnej kariére, ako aj o dejinách a činnosti ŠK Kovačica. Kedy ste sa začali zaoberať šachom? Aký bol vtedy záujem o túto hru v Kovačici? – Šach som začal hrať pomerne neskoro, ako 14-ročný, a tejto hre ma naučil dnes už nebohý sused Jozef Chalupa. V priebehu jedného roka som sa stal najlepším šachistom základnej školy, do ktorej vtedy chodilo vyše 1 000 žiakov. V našej Ulici Nálepkovej sme kedysi usporadúvali aj pouličný šachový turnaj a táto hra bola veľmi populárna. Od začiatku som skúmal šachovú teóriu a sledoval som literatúru, najmä šachové časopisy z Chorvátska. Už vtedy som si uvedomil, že bez teoretických vedomostí nemožno byť úspešným šachistom, lebo ide o komplexnú hru, v ktorej sa treba neustále zdokonaľovať. Členom šachového klubu, ktorý bol vtedy činný pod menom Slávia Kovačica, som sa stal roku 1974, po ukončení strednej ško50

www.hl.rs

ly. Predsedom klubu bol Jozef Chalupa a členmi boli Milorad Holec, Ján Veňarský, Juraj Tomášik a ďalší. Najprv som hrával

Ako možno ohodnotiť vývin Šachového klubu Kovačica v 21. storočí? – Kovačický šach v tomto storočí zažíva neustály vývin, najmä od roku 2006, odkedy máme miestnosti v budove Miestneho spoločenstva, kde sú dobré podmienky na stretávanie sa a hru. Roku 2010 sme postúpili do Druhej zväzovej ligy Srbska – skupina Vojvodina, čo je najväčším úspechom kovačického šachu dodnes. Hrali sme tam proti silným klubom, ktoré majú vo svojich radoch veľmajstrov. S ohľadom na to, že sme z menšieho prostredia a nemáme finančné prostriedky na platených hráčov, spomenutý úspech

sezóne majstrovstiev? Kto sú dnešní členovia klubu? – Majstrovstvá sa ukončili začiatkom októbra 2021 a obsadili sme siedme miesto na tabuľke, čo ináč možno považovať za jeden zo slabších výsledkov v posledných rokoch. Okrem mňa za ŠK Kovačica dnes hrajú Erski, Luketa, Krížov, Farkaš, Bartoš, Ušiak, Petrák, Jaško a niekoľkí ďalší hráči. Členovia klubu sa stretávajú každý piatok a pripravujú sa na tohtoročné majstrovstvá, ktoré sa začínajú v polovici mája. Plánujete si nejakým spôsobom pripomenúť 90. výročie založenia šachového klubu v Kovačici?

Božidar Kračunov je v čele šachového klubu už 35 rokov

na ôsmej alebo siedmej tabuli, postupne som sa však vďaka dobrým výsledkom dostával k čoraz vyššej pozícii. Roku 1977 som zvíťazil na prvých šachových majstrovstvách obce. Kandidátom na šachového majstra som sa stal roku 1987, keď som zvolený aj za predsedu klubu (vtedy bol klub premenovaný v ŠK Kovačica). V tom období kovačickí šachisti chodievali aj na medzinárodné šachové festivaly (Krk, Pula, Budva, Kopaonik atď.) a postupne sa formovalo silné zloženie klubu, v ktorom okrem mňa boli Farkaš, Borković, Koreň, Luketa, Bartoš, Jarmocký, Siroma, Sampor, Jaško, Cicka... Roku 1996 po prvýkrát v dejinách sme sa stali šampiónmi Juhobanátskej ligy a postúpili sme do Druhej vojvodinskej ligy – skupina Banát. Počas deväťdesiatych rokov sa každoročne organizovali Otvorené majstrovstvá Obce Kovačica pre jednotlivcov, ako aj turnaj v bleskovom šachu. Tie turnaje významne prispeli k popularite šachu v Kovačici, ako aj ku kvalite nových hráčov.

Informačno-politický týždenník

Bez teoretických vedomostí nemožno byť úspešným šachistom

vlastne možno označiť za historický. Z uvedených dôvodov sme nemohli dlhšie obstáť v takej silnej konkurencii, ale máme pevné miesto vo Vojvodinskej lige – skupina Banát (juh), kde hráme neustále od roku 2013 až dodnes. Keď ide o úspechy ŠK Kovačica, treba spomenúť aj našu účasť vo finále súťaže o Pohár Vojvodiny, v ktorej sme roku 2016 v Rume obsadili pozoruhodné siedme miesto. Aké výsledky Šachový klub Kovačica dosiahol v uplynulej

– V rámci programu osláv Kovačického októbra sme od roku 2016 pravidelne organizovali skupinový turnaj, na ktorý sme povolávali šachové kluby z územia našej obce, ako aj kluby zo slovenských vojvodinských prostredí. Od začiatku epidémie Covid-19 sme však tento turnaj neusporiadali, lebo sme nemali adekvátne podmienky. Ak sa epidemiologická situácia zlepší, v tomto roku možno usporiadame októbrový turnaj a tak si pripomenieme výročie klubu. • ŠPORT •

NA SLOVO SO STRELECKÝM JUNIORSKÝM MAJSTROM ZOROSLAVOM BRTKOM

Trikrát zaradom zapečatil úspech Anna Horvátová

nvestovať do športu sa oplatí. Dokonca aj príslovie: V zdravom tele zdravý duch nás pravdepodobne sprevádza už od detstva. A je na ňom veľa pravdy. Prínos fyzickej aktivity je obrovský, nielen pre fyzické, ale aj duševné zdravie. Pravidelne vykonávaný šport (aspoň 3-krát týždenne za takú hodinku) zlepší vašu kondíciu, posilní svaly, kĺby a pozitívne ovply vní stav pokožky. K tomu ak je to šport na čerstvom vzduchu, prispeje aj k zlepšeniu imunity. Vedený najprv detskou hrou, potom vzorom otca a starého otca, túžbou stať sa približne ako oni, z ktorých sa zrodila lásku k strelectvu, a potom aj pevnou vôľou Zoroslav Brtka je dnes jednotkou v strelectve, v športovej disciplíne trap, športové odvetvie pohyblivého terča. Tretíkrát zaradom obhájiť titul majstra Srbska v juniorskej kategórii od 12 do 21 rokov nie je malá vec. Brtka to dokázal. Rekordy začal lámať ešte roku 2018, keď sa stal juniorským majstrom Srbska a Vojvodiny. Potvrdil to aj v nasledujúcich rokoch 2019 a najnovšie 2021 v Belehrade. Už vtedy prekonal na streleckom poli svojho otca Zoroslava a starkého Jána, ktorí roky a kilometre prebrázdili poľovníckymi chodníčkami.

A tak, odkiaľ láska k strelectvu, azda je jasné, čo Zoroslav Brtka aj potvrdzuje: „Do tajov strelectva ma zaviedol môj otec a starý otec, s ktorými som začal chodiť do lovu od malička a ktorí mi ukázali, ako narábať s puškou pri streľbe.“ Kedy sa zrodila záľuba k tomuto športu, ktorý je zatiaľ iba koníčkom? „Táto moja záľuba sa začala s lovom. Od malička chodím do lovu a raz som sa išiel pozrieť, keď sa v Petrovci strieľalo do hlinených terčov. Vtedy som si to vyskúšal. Zapáčilo sa mi a od roku 2015/16 začalo to byť u mňa už vážnejšie. Z koníčka to prerástlo na profesionálnu úroveň.“ Koľko si to vyžaduje tréningov, ktoré sa uskutočňujú kde? „Trénujem každý druhý deň ráno aj odpoludnia po dve – tri hodiny. Pred súťaž sú tréningy každý deň a vtedy je to omnoho ťažšie. Tréningy prebiehajú hlavne v petrovskom Lesíku, avšak niekedy aj v Starej Pazove a Belehrade.“ Takýto náročný a reprezentatívny druh súťaže si vyžaduje okrem náročných príprav aj profi trénera, všakže? „Je to tak, mojím trénerom je Dejan Mihajlović z Nového Sadu, ktorý ma vedie od začiatku môjho venovania sa strelectvu. Ide so mnou na všetky súťaže a je mojou veľkou podporou. K tomu v týchto mojich úspechoch má obrovský podiel.“ Ktorá súťaž ti zostala v pamäti? − Predovšetkým tie európske súťaže v Taliansku, Chorvátsku, Slovensku, v Česku

a, samozrejme, v Belehrade posledná. Sú to nezabudnuteľné zážitky. A, samozrejme, keď sa mi dostane titul byť prvým v celom štáte.“ Aké diplomy zatiaľ máš vo svojej skrini? − Mám za sebou veľa súťaží. Niektoré boli úspešné pre mňa a niektoré pre iných. Zo začiatku mi bolo ťažšie a vtedy aj výsledky boli horšie. No, keď som sa v tomto športe zachodil, aj výsledky boli iné, a to predovšetkým prvé a druhé miesta.“ Ktorá vlastnosť je nevyhnutná pre tento šport? „Tento šport je namáhavý. Vyžaduje si veľkú koncentráciu, pokoj a bez nervozity.“ Už štyri roky je Zoroslav Brtka reprezentantom Srbska v strelectve. Zatiaľ posledná

súťaž bola v októbri v Belehrade, na streleckom mieste Kovilovo, keď získal alebo potvrdil svoje kvality a po tretíkrát sa stal streleckým juniorským majstrom v Srbsku. V roku 2019 bol najmladším členom štátnej reprezentácie Srbska na Majstrovstvách Európy – brokové disciplíny v talianskom meste Lonato. Po dovŕšení 21. roku Zoroslav Brtka prestúpi do seniorskej reprezentácie, kde určite bude striedať úspech za úspechom. Snímky: z archívu spolubesedníka

Odmenení na 40. Festivale populárnej hudby Zlatý kľúč (17. októbra 2021 Selenča)

Mirko Ilić, druhá cena za skladbu (na snímke s gitarou; spieval s duetom Macao: Tatiana Cerovská a Jaroslav Leporis)

Juraj Súdi st., prvá cena za skladbu (sám ju interpretoval)

Dino Poliak, tretia cena za skladbu a cena divákov – hlasovanie prostredníctvom esemesiek (spieval s Magdalénou Kaňovou) Foto: Anna Francistyová

Tatiana Jašková cena za interpretáciu

Dokončenie v budúcom čísle

Hlas ľudu 4/2022

Articles inside

Akoby sme tú živú slovenčinu každodenne odhaľovali

Štipendiá pre najúspešnejších

Vyššie ceny poľnohospodárskych komodít

Šach je komplexná hra

Súdny systém prejde reformou