Kultúra SPÄTNÝ POHĽAD NA ROK 2021 ZDENKY VALENTOVEJ-BELIĆOVEJ
Akoby sme tú živú slovenčinu každodenne odhaľovali Anna Francistyová
N
a začiatku nového roku zvyčajne bilancujeme, zvažujeme, spomíname. Aký bol rok 2021 pre spisovateľku, prekladateľku, redaktorku Zdenku Valentovú-Belićovú? V porovnaní s rokmi minulými i vzhľadom na určité pandemické obmedzenia... Dozvedeli sme sa v príležitostnom rozhovore s touto našou neúnavnou literátkou. Na knižnom trhu sme v uplynulom roku privítali početné tituly z tvojej spisovateľskej dielne. Ktorým si sa ty sama osobitne potešila? „S vročením 2021 mi vyšlo až päť kníh. Medzi nimi je možno najdôležitejšia knižná podoba dizertácie Obraz Srbov v slovenskej literatúre, ktorú vydalo Slovenské vydavateľské centrum. Dizertáciu som obhájila u školiteľa Michala Babiaka na Katedre estetiky FFUK v Bratislave a týmto vydaním sa práca dostáva aj na posúdenie širšej verejnosti. Ďalšia publikácia je tiež pre mňa vzácna, lebo vlastne ide o moju prvú zbierku esejí po srbsky – O poeziji i drugim vrlinama a vydalo ju KCV Miloša Crnjanského. Kniha obsahuje 23 textov – hlavne eseje a kritiky o poézii a o súčasných srbských básnikoch rozvrhnuté do 5 kapitol. Ešte začiatkom roka vyšla aj moja prvá kniha po anglicky Apocrypha by Lilith v preklade Smiljany Pixiadesovej a Julije Grahamovej, ktorým som povďačná. Panorámu súčasnej slovenskej vojvodinskej poviedky Ohmatávanie pulzu vydalo SVC – túto knihu som podpísala ako zostavovateľka. Zaradila som do nej hlavne tých slovenských vojvodinských prozaikov, ktorí dosiaľ nevydali vlastnú knihu 32
www.hl.rs
próz, ale aj niektorých našich etablovaných prozaikov, pritom tie ich texty, ktoré im dosiaľ boli publikované len časopisecky. A naposledy vyšiel aj Almanah eseja DNK Spolku novosadských spisovateľov, do ktorého je zaradených 28 esejí členov nášho spolku, medzi nimi sme aj Vladimír Valentík a ja, ako slovenskí autori.“ Na rozdiel od predvlaňajšieho roku vlani bolo usporiadaných vari viac literárnych podujatí, stretnutí. Na niektorých si bola účastníčkou, na niektorých moderátorkou, na niektorých protagonistkou tej slávnostnej časti – laureátkou. Všetky tie stretnutia obohatia človeka. Ktoré ceny pribudli do tvojej vzácnej zbierky ocenení?
Z udeľovania Medaily pre interkultúrnosť a multikultúrnosť Kultúrneho centra Vojvodiny Miloša Crnjanského
(Racinovi sredbi), v Banji Luke (6. Medzinárodné stretnutia spisovateľov), Famili v Novom Pazare (6. Susreti manjinskih pisaca), Medzinárodného festivalu poézie (Spolku vojvodinských spisovateľov), Dní Miloša Crnjanského, Brankovho kola a festivalu Perpetuum mobile v Novom Sade. Tu boli aj početné prezentácie, medzi nimi mne osobne najvzácnejšie uvedenie Nového duchovného mos-
Na literárnom stretnutí v Novom Pazare: (zľava) Stefan Mitić, Iskra Peneva, Danica Bogićević, Zdenka Valentová-Belićová a Petar Arbutina
„Zdá sa, že pandémia môže v niečom aj prispievať. V Srbsku a regióne sa festivaly a medzinárodné podujatia spravidla konali, ale si organizátori často netrúfli pozývať hostí zďaleka. Asi preto sa zvýšená pozornosť dostala nám, ktorí to máme bližšie, ktorí sme inojazyční a ktorí sme boli ochotní podstúpiť toto riziko. Tak som sa zúčastnila festivalu vo Velese v Macedónsku
Informačno-politický týždenník
ta v Bratislave v Letnej čitárni u Červeného raka. Žiaľ, neodišla som, hoci som plánovala, na Medzinárodný festival poézie v Smoleniciach. Spomeniem aj tohtoročné ocenenia: združenie Pars artem mi udelilo cenu Bard roka a ako taká koruna celkovej mojej doterajšej tvorby mi pribudla koncom roka aj Medaila pre interkultúrnosť a multikultúrnosť, ktorú udeľuje
Kultúrne centrum Vojvodiny Miloša Crnjanského a viacerých vedeckých konferencií. Je to najvyššie ocenenie tohto druhu v pokrajine a pre mňa osobne je to silná motivácia v práci pokračovať.“ V našich novinárskych stretnutiach si už dostala otázku, čo je pre teba väčšia výzva v literárnom preklade: tá cesta zo slovenčiny do srbčiny, alebo zo srbského originálu do slovenského jazyka? „Žijem v srbskom prostredí a možno preto mám bližšie k srbčine. Akoby sme tú živú slovenčinu (nie našu regionálnu obmenu) každodenne odhaľovali, hoci nám je materinský jazyk, hoci je aj v tom odhaľovaní radosť... Ale keď ide o knižné preklady, tohto roku sa to vyrovnalo, takže vyšiel rovnaký počet kníh preložených do týchto dvoch jazykov. V srbčine vyšiel román Scenár Etely Farkašovej, Matky a kamionisti Ivany Dobrákovovej, na druhej strane v slovenčine vyšla básnická zbierka Miroslava Aleksića Chudorľavý čas, ktorú sme prekladali spolu s Annou Vrškovou a ďalšie preklady srbských básnikov do slovenčiny. Zaujímavým projektom bola aj knižočka aforizmov Chytanie sa slamky Aleksandra Pavića, na ktorej sme pracovali spolu s Annou Časárovou. Táto kniha je dvojjazyčná a v nej sú zaradení autori zo Slovenska a Srbska.“ • KULTÚRA •
